NanoPolitic
Rokovania· 61. schôdza· 27. deň

Rokovanie NR SR 11. 11. 2026

Správa sa pripravuje121 vystúpení6 hlasovaníZáznam na tv.nrsr.sk ↗

Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR – u 121 z 121 vystúpení ide o strojový prepis bez jazykovej kontroly. Zdroj: tv.nrsr.sk

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 27. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní. Ovládam návrhu zákona o justičných čakateľoch tlač 1438. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru Adama Lučanského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Včera neukončila svoj príspevok v rozprave poslankyňa Mária Kolíková, ktorá [09:01] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predsedajúci, vážený pán minister. Ja som včera začala svoje vystúpenie zákon o justičných čakateľoch a vlastne končila som tým, že je otázne, keď minister spravodlivosti na konci svojho funkčného obdobia zavádza inštitút, ktorý už bol v minulosti zrušený a sprevádzali ho aj tie dôvody, že tak, ako fungoval justičný čakateľ, tak to vytváralo priestor pre rodinárstvo, nepotizmus, nezdravé vzťahy v rámci justície. Súčasne v tom čase za éry Štefana Harabina to, čo bolo spojené s justičným čakateľom, je, že vlastne to bola jediná cesta, ako sa stať sudcom. A vyhodnotila som, že tak, ako je nastavená táto právna úprava, aj keď to tak nie je úplne jednoznačné, že justičný čakateľ vždy bol iba ten, kto sa stane sudcom, respektíve v rámci kariérneho rastu by sa ním nikto nemohol stať. No tak pravdou je, že tá právna úprava je tak nastavená, že vždy sa bude dávať prednosť justičným čakateľom. Čo znamená fakticky, ak tu bude vládna garnitúra, ktorá bude chcieť dať priestory justičným čakateľom, no tak urobí všetko preto, aby bolo dostatok miest pre justičných čakateľov a tým pádom vlastne hromadné výberové konania úplne stratia svoj zmysel a žiadny prístup zvonku už do justície nebude možný. Súčasne to, čo uzatvára celú justíciu, tento kruh je aj to, že na vyššie súdne inštancie už nebude možné, aby sa vlastne o to mohol uchádzať niekto iný ako ten, kto už v systéme je. Čo rovnako považujem za veľmi nezdravý prvok. Ako som spomínala včera a pripomeniem to znovu, osobitne by som bola rada, keby tu bol teraz prítomný predseda Najvyššieho správneho súdu v Českej republike, ktorý vlastne na zelenej lúke zakladal túto inštitúciu a vlastne bola vzorom aj pre náš Najvyšší správny súd. A ja som s ním mnohé konzultovala, aj keď som zakladala Najvyšší správny súd, a treba povedať, že nakoniec všetky princípy, na ktorých bol založený, aj to, že prebiehalo výberové konanie cez Súdnu radu, ku tomu všetkému vlastne som mala aj z jeho strany podporné stanovisko a nakoniec ho aj tak verejne tlmočil. S ohľadom na všetko, čo si bol vedomý, čo sa aj v rámci justičného systému na Slovensku deje a aj vnímal skúsenosti, ktoré mal z Českej republiky. Čo chcem povedať, a preto to hovorím, je, že treba počúvať nielen tak, ako je dnes zložená Súdna rada, ktorú si z polovice vytvorila táto vládna koalícia. A je pravdou, že do Súdnej rady sa dostali ľudia, ktorí boli najväčší kritici súdnej reformy. Áno, súdna reforma spôsobila to, že pomedzi sudcov boli niektorí sudcovia, ktorí boli hlavní kritici a tí rozprávali veľa nezmyslov, neprávd. Bohužiaľ, pridružili sa k tomu aj aktivity niektorých členov vtedajšej vládnej koalície, že protestovali pred súdmi, ktoré ani neboli súčasťou reformy, ani sa ich nemali dotknúť. Jednoducho bol ten priestor zneužitý na vytváranie naozaj nepriateľského prostredia pre akékoľvek zmeny, ktoré by sa mohli justície týkať. Ja som presvedčená, že kebyže mám otvorenú debatu s pánom ministrom, ktorú teraz nikto nepočuje, že mnohým veciam by dal za pravdu, ktoré spočiatku kritizoval. Napríklad rodinné súdy. Už nepočujem, že by išiel zrušiť špecializáciu na rodinné súdy, osobitne v rámci odvolacích konaní. Pamätám si, že to bola pomaly vlajková loď na jednom z prvých ústavnoprávnych výborov, že išiel zrušiť túto špecializáciu, ktorá sa vytvorila na odvolacích súdoch. Teraz už je, ja si myslím, že pochopil a doznal, že robia to ľudia, ktorí to robiť chcú na súdoch. A robia to dobre. Konečne sudcovia z bývalého bratislavského súdu, ktorí sú teraz pod krajským odvolacím súdom, išli na dovolenku, lebo si vyčistili stôl. Po rokoch, rokoch, rokoch naozaj vlastne rodinné súdnictvo začína fungovať. Prospela tomu nielen reforma, ktorá bola štrukturálna, ktorá bola zameraná na špecializáciu v tejto oblasti, ale prospeli im tam aj iné zmeny, ktoré sa udiali v rámci procesného práva. Ale k tomu samozrejme pán minister nič nepovie, nepochváli. Nevie uznať, že niektoré zmeny boli dobré a je dobré ich nechať. Ale ja som aspoň rada, že už k tomu nehovorí žiadne kritické ďalšie slová a že neuvažuje o tom, že by to zrušil. Vypočula som si mnohé, keď sa vytvárali mestské súdy v Bratislave. Aký je to nezmysel. Teraz som presvedčená, že počúva, aké to bolo dobré, že konečne všetci trestní sudcovia v rámci Bratislavy sú na jednom mieste. Znamená to naozaj oveľa väčší potenciál na to, aby sa urýchlili konania. Napriek tomu počujeme, že sú tam prieťahy, ale o tom je na mieste, aby sa pán minister rozprával s príslušným predsedom súdu a riešil to. Či treba prijať nejaké ďalšie opatrenia a pomáhať. A pomáhať a zaujímať sa. A mať k tomu analytické dáta. To, čo ja vidím a považujem za kľúčový problém a vraciam sa vlastne k tej právnej úprave, ktorú máme na stole, je, že žiadne analytické dáta tu nevidím. Ja nevidím žiadnu víziu pána ministra. Ja jediné, čo počujem od pána ministra, je, že Súdna rada sa uzniesla na nejakom návrhu a on to tu tlmočí a vlastne je hovorcom Súdnej rady. Ale to nie je v poriadku. Súdna rada je orgán legitímnosti súdnej moci, má naozaj veľmi zásadné oprávnenia, ktoré súvisia osobitne s tým, že rozhoduje, či daná osoba je alebo nie je spôsobilá vstúpiť do sudcovského stavu. Ja si myslím, že to je jedno z úplne kľúčových oprávnení, ktoré má. Rovnako si myslím, že by sme ju mali viac a lepšie počuť k etickým štandardom, nie iba k takým, ktoré si z času na čas vyberie a vyberá si výroky, ktoré sa jej páčia. A možno od predstaviteľov, ktorí sú jej nejak politicky viac naklonení, lebo vnímam to tak, že Súdna rada je dnes politicky niekde vychýlená. A určite to súvisí aj s tým, že polovica bola hneď vymenená touto súčasnou vládnou koalíciou. A k tomu len mám jednu poznámku, že ja to v zásade nezazlievam, že to tak je, lebo som to tak nastavila. Lebo som to tak nastavila, aby Súdna rada v polovici mohla byť vlastne fakticky menená. A závisí to od prezidenta, aký je, samozrejme, či už vláda alebo Národná rada, lebo považujem za dobré, aby v Súdnej rade boli členovia, ktorí hodnotovo súznia s tými, ktorí sú pri moci. Myslím si, že je to tak v poriadku a tak potom má niesť za tú zodpovednosť vlastne aj ten, kto tam tých nominantov dal. Ale je potom absolútne nekonzistentné, a tak sa aj vrátim k tomuto návrhu, aj to, čo považujem v ňom za nezdravé, za absolútne nekonzistentné, keď potom pán minister nám tu rozpráva, že ako je dôležité, aby funkčné obdobie členov Súdnej rady bolo vlastne neodvolateľné a tak vlastne sa snaží pretlačiť právnu úpravu, aby sme zabetónovali členov Súdnej rady. Tak zjavne toto nemal na mysli, keď nastúpil. Povymieňala si táto vládna koalícia členov Súdnej rady a teraz rozpráva, že ako by to malo byť neodvolateľné. No tak takto to asi nemá fungovať. Tak buď na tom trvám, takýto je môj postoj, alebo to urobím teda do budúcna, ale nie, že využijem vlastne ten priestor, že ich môžem odvolať, lebo sa mi to páči, lebo to považujem za dobré a potom sa tvárim, že aké je to zlé a do budúcna už to nie je možné. Chcem to mať konzistentné. Ale potom osobitne treba byť citlivý, ak vlastne Súdna rada, ktorú si z polovice vyskladala vládna koalícia, lebo treba vnímať prezidenta Pellegriniho, že je súčasťou vládnej koalície, nakoniec sa aj sám priamo hlási, že je stále súčasťou HLAS-u. Že keď Súdna rada dáva návrhy ministrovi a minister ich bez ďalšieho celé objíme a donesie sem, že to asi úplne nie je zdravé. Že očakáva sa od ministra spravodlivosti, že on je ten, ktorý má nejakú víziu, ako by mala fungovať justícia a nie je odkázaný na to, čo mu posiela Súdna rada. Je v poriadku, že s ňou konzultuje, je v poriadku, že si ju vypočuje. Je v poriadku, že jej dáva svoje návrhy a ona aj k tomu dáva svoje stanoviská, ale minister je ten, ktorý je zodpovedný za chod justície, že je riadne organizačne zabezpečená. A keď chce prísť s nejakou víziou, no tak musí poznať stav, ktorý je v justícii. Že pre mňa je naozaj neakceptovateľné, že na jednej strane pán minister je veľký kritik súdnej reformy, na druhej strane ja nevidím žiadne dáta, ktoré by mi túto súdnu reformu vyhodnotili. A to by sme teda potrebovali všetci. Nejaké vyhodnotenie si môžeme nájsť práve o právnom štáte k plánu obnovy. Tie prostriedky prišli. To znamená, zjavne asi tie merateľné ukazovatele sa tu napĺňajú, ktoré boli skracovanie súdnych konaní, okrem iného špecializácia, jej zabezpečenie. O tom už nerozprával pán minister. Že súdna reforma naozaj zaviedla špecializáciu, lebo keby ju nezaviedla, tak by sme nemali peniaze z plánu obnovy. Keby sa neskracovali súdne konania, tak by sme nemali peniaze z plánu obnovy. Tam sú merateľné ukazovatele takto nastavené a keď si pán minister myslí, že to tak nie je, bolo na mieste to verejne komunikovať, dať nám také dáta, povedať nám, ako sa darí správnym súdom. Dozvedeli by sme sa aj z tých posledných dát, viem, že osobitne v Banskej Bystrici, Košiciam sa darí, že tie súdy sú schopné, na rozdiel od minulosti, naozaj koľko vecí im prichádza, toľko vybavovať. Musia sa ešte vysporiadať so starými vecami. Neviem, aký je problém v Bratislave, to by bolo dobré zanalyzovať, o to by sa mal osobitne pán minister zaujímať, ale to by sa nemohol k tomu stavať spôsobom: nech sa ukáže na správnom súde v Bratislave, ak to bolo celé zlé. Lebo tak mi to pripadá a také mám ja z toho dojmy, ako je vedený správny súd v Bratislave. Lebo ak je tam nejaký problém, tak pán minister má všetky nástroje, aby tomu súdu pomohol, ale o tom nič nepočujem. O to viac ma vyrušuje, keď chodia do parlamentu naozaj návrhy, ktoré sa neopierajú o žiadne dáta. Ešte prípadne ich sprevádzajú rôzne blúdy. A ja musím pripomenúť to, čo ste si tu schválili, ten automatický presun sudcov z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd, lebo tam naozaj ešte aj dôvodová správa proste je postavená na klamstvách, na blúdoch. Presun tých sudcov nepomôže skvalitneniu rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu. To vôbec nie je pravda. Nie je to pravda. A je nepochopiteľné, prečo nejaká malá skupinka, ktorá päť rokov nemala záujem ísť na Najvyšší správny súd, zrazu sa tam má presunúť bez toho, aby prešla previerkou sudcovskej spôsobilosti, ktorú, pripomínam, že by tie informácie videli, ktoré súvisia s tou previerkou, členovia Súdnej rady, ktorej polovicu ste si vlastne vy zvolili. Takže v čom je problém? V čom je problém? Rovnako tu pri tomto návrhu, kde pán minister prišiel, že chce zaviesť justičný čakateľ, ale pripomínam, že s tým prichádza na konci funkčného obdobia. A je si vedomý, že v rámci toho politického spektra predstaviteľov prinajmenšom dva silné subjekty, ja si myslím, a osobitne Progresívne Slovensko, nepovažuje zavedenie tohto inštitútu za správny smer. To znamená, idete zavádzať niečo na konci funkčného obdobia, o čom viete, že pravdepodobne môže byť veľmi rýchlo zrušené. Aký to má zmysel? Tak keď ste si to mysleli, pán minister, že je to taká výborná vec, tak ste to mali urobiť ako prvú vec na začiatku vášho funkčného obdobia. Potom by to dávalo v nejakej miere zmysel. Takže tam ste sa sústredili na iné veci. Tam ste sa sústredili na zmenu trestnej politiky. Taká... Nevyrušuje vás, pán minister? Áno? Nemám ten dojem, keď sa rozprávate s pánom Pucim. Akože, veď, nech sa, urobme technickú prestávku radšej, nech sa páči. No však nech sa páči, urobiť technickú prestávku, nech sa páči, ale jednak ma to vyrušuje, že tak sa hlasno rozprávate, že ma to vyrušuje pri myšlienkach, tak si… Akože, veď nech sa páči. Urobme technickú prestávku radšej, nech sa páči. No však nech sa páči robiť technickú prestávku, nech sa páči, ale jednak ma to vyrušuje, že tak sa hlasno rozprávate, že ma to vyrušuje pri myšlienkach, takže ako som uviedla, vyrušuje ma pri prvom hají pána ministra spravodlivosti, že sú to návrhy, ktoré nevychádzajú z dát. Naozaj mi to príde zvláštne, pán minister, veď ako sa môžete porozprávať počas našej prestávky? Ako hovorím k vám, však ja o tom to je, že vy ste to ako predkladateľ a k vám sa prihováram. Veď sú tu aj poslanci, samozrejme aj k nim, ale si myslím, že v nejakej miere sa dá to vzájomne rešpektovať. Lebo mňa to naozaj, nehovorím to, že sa venujete iným veciam, ale naozaj chcem od vás počuť, akú máte víziu k justícii a s čím prichádzate, čo je od vás originálne. Lebo zatiaľ to, čo vidím a áno, čo kritizujeme, je, že prichádza zo Súdnej rady. Čo je absolútne legitímne, že Súdna rada má nejakú predstavu aj v tom zložení, v ktorom je. To je všetko legitímne. Len ja tam naozaj nevidím nikde vašu originálnu pečiatku. Že toto si myslí minister spravodlivosti Boris Susko. Prišiel na to na základe dát, ktoré má z justície. Prišiel na to na základe dát zo súdov. Vie, že potrebujeme viac sudcov, že, ja neviem, máme množstvo, množstvo prípadov na tých súdoch, že súdy sú tak zavalené. Musíme zaviesť nový inštitút. Doteraz ten celý systém nefunguje, kolabuje. Niečo k tomu poviete, ale nie, že Súdna rada proste cez legislatívnu komisiu si vám pošle nejaký návrh a vy ho proste celý akceptujete a tu nám ho predložíte. Niečo by som očakávala, že keď vytvoríte takýto inštitút, tak nám k tomu proste niečo viac poviete od vás. Ako ste na to prišli, že to je potrebné? Lebo to, čo mi hovoríte, je: počujem to zo súdov. No tak ja počujem zo súdov, že nie, že to nie je dobrý nápad. Tak zjavne asi je časť justície, ktorá áno, by sa rada vrátila k starému systému. Upozorňujem, že ten starý systém a to, prečo sa to určite páčilo časti justície, je, že si vytvárala na svoj obraz budúcich sudcov. Ak je to podľa tých svedomitých, poctivých sudcov, je to dobré. Ak to je podľa inej časti justície, ktorú chceme spoločne formovať, verím, že aj vy, aby svedomito pristupovala k práci a bola nezaujatá a nestranná, nemala žiadne nekalé úmysly, no tak to asi chceme, že takíto ľudia nechceme, aby nám učili tých budúcich sudcov. A nemôžeme sa tváriť, že v justícii je všetko len zdravé. To tak jednoducho nie je. Len mi to tak pripadá, že ako keby ste si to vymysleli, že tá justícia je proste niekde mimo celej spoločnosti. Tam nie je ani korupcia, netreba jej robiť tam prekážky. Že je to creme de la creme, ale nie je tomu tak. Sudcovia sú jednoducho súčasťou spoločnosti, tak ako sa nájde čierna ovca jednoducho medzi politikmi, nájde sa aj medzi sudcami čierna ovca, nájde sa. A je dôležité, ako nastavovať zrkadlo aj sudcovskej moci. Je to dôležité. A ja mám dojem, že vy týmto návrhom zákona, čo pripravujete, to celé uzavriete. Že jednoducho to zrkadlo tam nebude, hej? To proste zmenšíte ten priestor, aby sme do toho videli, čo sa tam deje, aby sme nejaké zrkadlo umožnili tej justícii, aby mala nastavené. V tom ja vidím ten najväčší problém. Naozaj, úprimne, v tom vidím problém. A bola som pri tom, keď sa rušili justiční čakatelia pri Lucii Žitňanskej, bolo to ťažké a bolo to veľmi dôležité rozhodnutie. A naozaj roky sa tu nastavoval systém hromadných výberových konaní. Ten model sa upravoval a roky sa cizeloval a vy teraz prídete a vlastne celý ho zrušíte. Na konci funkčného obdobia. Naozaj mi to príde…, aj nezodpovedné mi to príde voči justícii, že keď ste to chceli urobiť, mali ste to urobiť na začiatku. Naozaj dať teda šancu tomu inštitútu, ale toto mi príde, že to je istým spôsobom taký rozvrat. Na konci funkčného obdobia prídete, poviete: tento inštitút, teraz kým bude ten zákon účinný, prví justiční čakatelia, a je dosť možné, že príde nová vládna garnitúra a celé to zruší. Aký to má zmysel? A čo toto prinesie dobrej justícii? Čo toto prinesie dobrej justícii? Ja si myslím, že nemusím súhlasiť so všetkým, čo ste urobili alebo urobíte. Ale kebyže mám priestor sa na to znovu pozrieť, tak by som sa pozerala na to proste s otvorenou hlavou, čo z toho, síce s tým nesúhlasím, ale s ohľadom na to, že už je to v systéme, môže mať nejaké prínosy, tak dám tomu šancu. Ale vidíte, zaviesť niečo, čo sa zrušilo, roky tu nebolo, je tu roky iný systém. Plus sú tu nejaké očakávania od viacerých pozícií pri aparáte sudcu. Ja som vám to tu vymenovala. Sú tu cez vyšších súdnych úradníkov, asistentov na Najvyššom súde, Najvyššom správnom súde, dokonca aj asistentov prokurátorov sa to priamo dotkne, že im odoberáte možnosť robiť si justičnú skúšku. To je vážna vec. To je naozaj vážna vec. Pretože to sú pozície, ktoré nie sú nejako lukratívne zaplatené. Tí mladí právnici tam idú s tým, že majú potenciál nejakého kariérneho rastu. Preto o to majú záujem. Áno, aj sa niečo naučia pri prokuratúre, naučia sa niečo pri súdoch, ale že môžu potom niekde vyrásť. Lebo ten vyšší súdny úradník im nedáva možnosť ďalšieho rastu. Ani finančného, ani kariérneho. Ako som už povedala, tu neexistuje nejaký junior, senior a ten sudca potrebuje ten aparát. To znamená, tu sa vytvára, ja to dávno zase teraz vnímam, že umelo, nejaký inštitút justičného čakateľa. Je to nejaká nostalgia z minulosti. Ale to, čo ja sa domnievam, že po čom justícia volala, tak bol ten justičný stážista, ktorého som ja ako inštitút vytvorila a dala som mu možnosť, že ak justícia chce si vychovať budúcich sudcov predtým, ako prejdú výberovým konaním, tak je tu možnosť, či je to advokát, či je to notár, či je to vyšší súdny úradník, ísť na rok a robiť takúto stáž. A nech sa páči, nech sa pripraví. To je možné. Ale nikto mu nedáva záruku, že raz budeš sudcom. Musíš prejsť hromadným výberovým konaním, kde teda bude naozaj veľká súťaž. To znamená, vždy iba ten najlepší, najlepší by mal byť vybratý ako sudca. Ja si dovolím ešte k tomu výberu, lebo o tom je tu veľmi málo vlastne aj v tej dôvodovej správe. Naozaj sa o tom málo dozvedáme. A ja som k tomu povedala už aj včera, že tým, že my tu vytvoríme systém, že mladý človek po skončení vysokej školy vlastne vstupuje do justičného systému ako justičný čakateľ, tak v rámci akéhokoľvek výberového konania my o tom človeku sa nemáme šancu nič dozvedieť. Naozaj, je to nepopísaný papier. Ja si myslím, že každý z vás, keď sa pozrie spätne, čo mal v životopise, keď skončil vysokú školu, tak tam toho veľa nemal. Naozaj sa o tom človeku veľa nedozvieme. Ešte nemal veľa skúseností. Nemal veľa, veľa ani možností skĺznuť, by som povedala, z tej správnej cesty. Takže naozaj sa o tom človeku dozvieme veľmi málo. Kde nadštandardná v tejto súvislosti je samozrejme v rámci hromadného výberového konania aj psychologické posúdenie, kde osobitne sa rieši aj otázka, či tá osoba aj psychicky je spôsobilá byť sudcom s ohľadom na všetko, čo tá sudcovská funkcia vyjadruje. A pri vstupe do tej justície je nejaká previerka ešte plus sudcovskej spôsobilosti, ktorá ale platí pre všetkých. To znamená, že vy v rámci toho prvého výberu už idete s ľuďmi a vyberáte ľudí, ktorí už sú nejaký popísaný papier. Z nich si vyberáte. Áno, a potom ešte máte tú previerku sudcovskej spôsobilosti. Ale tu sa zužuje ten priestor na začiatku, že ten lievik je strašne úzky. Vy vlastne na začiatku umožníte vstúpiť do toho ďalšieho výberu iba tým, ktorí sa rozhodli po právnickej škole. To sa mi zdá, naozaj, že zužujeme si priestor pre kvalitu sudcov do budúcna. A druhá vec je, že o tom človeku vieme veľmi málo. A to ešte vlastne treba povedať, že tu sa zúžuje vlastne celý ten lievik, kto nám vstupuje do justičného systému, a potom ešte pán minister k tomu pridáva, že ani v rámci kariérneho rastu a vyšších súdnych inštancií nebude možné na krajský súd, na Najvyšší súd prísť zvonku. A to sa musím priznať, že tomu už vôbec nerozumiem. Tak je to, pán minister, že to chcete zamedziť? Tomu už vôbec nerozumiem. A tam sa vrátim vlastne aj k mojim rozhovorom so súčasným predsedom Ústavného súdu Českej republiky, s pánom Baksom. A nielen k rozhovorom, ale sú to verejne dostupné, nakoniec, aj jeho vyjadrenia, že ten Najvyšší správny súd Českej republiky preto mal taký úspech, že bol vyskladaný naozaj veľmi pestro. Že tam boli ľudia z rôznych právnických profesií a teda nikto si nedovolil ich pomenovať „z ulice“. Že tam prišli aj akademici, že tam prišli aj advokáti. Že tam prišli naozaj z rôznych profesií ľudia na Najvyšší správny súd. A neboli to len tí, ktorí predtým boli v justícii. A aj sám to pomenúva, že to bolo veľmi zdravé a prospešné a dobré pri hľadaní rozhodnutí, osobitne pri ťažkých veciach. Takže pre mňa je to nepochopiteľné, že vlastne je tu s ohľadom na dnešné penzum informácií, ktoré máme, čo pomáha justícii, tak si pán minister vybral iba tú jednu cestu, ktorú mu predkladá Súdna rada. Veď čo iné by mu predložila Súdna rada, keď ona je vlastne z tohto pohľadu, by som povedala, až zaujatá, že sa jej asi páči len to, čo je v tej justícii vnútri. A chýba mi jednoducho originálna pečiatka vás, pán minister. Prečo vlastne to idete takto uzavrieť? Keď tie informácie máme, že ukazujú sa práve príklady, že je to dobré. Osobitne Najvyšší správny súd, aj náš nakoniec ukázal práve tým, ako bol vyskladaný. Práve, ako sú označovaní títo „ľudia z ulice“. Áno, títo ľudia, ktorí prišli z medzinárodných konzorcií, uznávaní akademici, advokáti, obohatili Najvyšší správny súd na Slovensku. A keď sa pozrieme na jeho rozhodovaciu činnosť, ako som už spomínala pri inom príspevku, práve toto sú tí sudcovia Najvyššieho správneho súdu. Áno, s niektorými aj, ktorí prišli z Najvyššieho súdu, ktorí obohacujú Najvyšší správny súd o veľmi kvalitnú rozhodovaciu činnosť. A zjavne oni sú tiež tí, ktorí pomohli, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dokázal naozaj veľmi rýchlo odbúrať staré veci, ktoré ležali ešte Najvyššiemu súdu na stole v oblasti správneho súdnictva. Takže aj tu, keby sa človek pozrel naozaj s otvorenou mysľou, tak by videl, že uzatvárať justičný systém nie je dobrá cesta. A že ak niekto chce kvalitnú justíciu, kvalitnej justícii ani efektívnej justícii toto nesvedčí. A ja čakám, že prídete naozaj s nejakým analytickejším vysvetlením, ako ste na to prišli, lebo ja sa domnievam, že by sme sa nikto nemali uspokojiť s tým, že o tomto rozhodla Súdna rada. Lebo si treba priblížiť, kto je Súdna rada. Súdna rada je deväť sudcov, ktorých si zvolila justícia, ale deväť ďalších – parlament si tam, dobre, jedného svojho zástupcu nezvolil –, ale je tam priestor mať deväť ďalších za Národnú radu, za vládu, za prezidenta. To znamená, to sú všetko predstavitelia vládnej koalície, takže naozaj orgán, ktorý je z polovice tvorený nominantmi vládnej koalície, dáva návrhy ministrovi spravodlivosti a minister spravodlivosti sa tvári, že toto sú pre mňa návrhy, ktoré sú relevantné a žiadne iné. Tak sú to relevantné návrhy, ale nie žiadne iné. A tu by mala byť vaša originálna pečať, pán minister, ale ja ju nevidím. Ja ju nevidím. Ja sa musím priznať, že tak, ako ste začali s tou hanebnou novelou trestných kódexov, tak mi to pripadá aj tu, že dostanete pokyn a vy ho splníte. A splníte ho. Zjavne asi je problém, že žiadnu víziu nemáte, so žiadnou ste do tejto pozície nešli, že ste išli do pozície ministra spravodlivosti, že plním pokyny. Lebo to ste ukázali pri tej hanebnej novele trestných kódexov. To určite nebolo z vašej hlavy. To určite nebolo vaše presvedčenie, že takto má vyzerať trestná politika, ale boli ste ochotní to splniť. Čo vám napísali, to ste zobrali, to ste urobili. Nerobilo to ani Ministerstvo spravodlivosti, robili to ľudia zvonku, to viete veľmi dobre. Je to úplne zrejmé, však preto ste potom aj rozpustili celú sekciu trestného práva. A doteraz je nemysliteľné, že na Ministerstve spravodlivosti nie je sekcia trestného práva. To je neuveriteľné. Máme tam nejakú alternatívnu trestnú politiku, ktorá, dobre, môže súvisieť s reštauratívnou justíciou, ale naozaj už tá štruktúra je podivná. Ste ochotní toto urobiť. Čím len chcem povedať, že naozaj mi to tak pripadá, že prišli ste plniť pokyny, ale nemáte žiadnu víziu. A ja by som rada videla tú víziu postavenú… Dnes na súdoch máme takýto stav. Ako sa vyjadrila Sučová: skladačka? Chodí nám viac prípadov na tie súdy alebo menej prípadov na tie súdy? Máme naozaj veľký tlak teraz zmeniť systém, ako vstupujú ľudia do justície? Lebo ja sa domnievam, že nemáme. Lebo situácia je úplne opačná. Čo mám ja informácie, ale keďže ste zrušili analytické centrum, bohužiaľ nemám si ich kde poriadne oficiálne načítať. Ale ja mám iné informácie. Ja mám informácie, že na súdy chodí menej vecí, majú oveľa menší nápad. Správne súdnictvo dajme bokom, hej? To je osobitná kategória, lebo sa vytvorili nové správne súdy a bojujú ešte so starými vecami, ktoré im tam ostali z predchádzajúcich všeobecných súdov, ktoré nedokázali túto agendu zvládnuť. Ale ako som povedala, Bystrica a Košice idú veľmi dobrým smerom. Ale všeobecne platí, že na súdy chodí menej prípadov. Naozaj je tomu tak. Naozaj je tomu tak. To znamená, osobitne v čase konsolidácie verejných financií bolo namieste, aby minister spravodlivosti s takýmito dátami pracoval a rozmýšľal, ako môže justícia kvalitne fungovať. Buď z tých zdrojov, ktoré má teraz, prípadne z menších zdrojov. Ale dobre, dajme tomu, že z tých zdrojov, ktoré má. Ale aby ju ešte skvalitnil a zefektívnil. Spravodlivosti, s takýmito dátami pracoval a rozmýšľal, ako môže justícia kvalitne fungovať? Buď z tých zdrojov, ktoré má teraz, prípadne z menších zdrojov. Ale dobre, dajme tomu, že z tých zdrojov, ktoré má. Ale aby ju ešte skvalitnil a zefektívnil. No ale to by sa musel naozaj s otvorenou mysľou pozrieť, čo v tej justícii naozaj funguje. Na čo tie dáta ukazujú? No ale to by zistil, že súdna reforma súdom pomohla. Súd­om naozaj pomohla. A osobitne s ohľadom na to, že tých vecí prichádza menej na súdy, je dôležité, že tie súdy sa spojili do väčšieho obvodu, že to bol absolútny kľúč. Ale to samozrejme pán minister nemôže povedať a nemôže to povedať Súdna rada, ktorá tam bola zvolená ako väčšina kritikov súdnej reformy. Len to je potom ťažko. To je potom ťažko, aby sem prišiel nejaký návrh, ktorý dáva zmysel. Takže áno, ja rozumiem, že je časť nostalgie v justícii, ktorá by sa chcela vrátiť k justičným čakateľom, lebo to znamená vychovávať si sami sebe na svoj vzor budúcich sudcov. Ale ja sa pýtam, či je to dobré. Naozaj, či je to dobré? Hovorím, šesť sudcov určite je tým najlepším vzorom pre budúcich sudcov, ale nemyslím si, že celá justícia. A ja pripomínam správy Mariána Kočnera. Lebo ukazuje sa, že sú v justícii aj čierne ovce. Neuzatvárajme justíciu. Nechajme ju otvorenú. Je to dôležité pre nás všetkých. Naozaj aj pre vás vo vládnej koalícii je to dôležité. Je to dôležité, aby justícia cítila, že má zrkadlo. Keď sa niekto vymkne pravidlám, spadne do nejakých korupčných sietí, že proste je tu cesta pre spoločnosť, aby na to raz prišla a sa s takýmto človekom vysporiadala. A to, čo robí váš pán minister, je, že odstraňuje tieto nástroje, ako bojovať s korupciou v justícii. A tento zákon rovnako vytvára priestor na ďalšie korupčné siete. A ak tam nejaké korupčné siete sú, aby sme zvonku na ne neprišli. Lebo to, že prichádzajú ľudia zvonku, samozrejme, to znamená aj to, že narúšajú tie vytvorené vzťahy, ktoré sú tam na tie siete. A to nie sú moji ľudia, ktorí sa prichádzajú do tých hromadných výberových konaní, ale je to dobré pre justíciu. To je dobro. To je dobro, že zvonku príde do justície človek s inými skúsenosťami ako s justičnými a prináša tam svoje skúsenosti. Je to dobré. Je to naozaj dobré, aby nespadala vlastne tá justícia do nejakých stereotypov. Takže tento zákon nie je len o tom, že my vlastne, že vládna koalícia prišla a uzatvára priestor, kto sa stane sudcom. Ale je tento zákon aj o tom, že sa uzatvára ten systém v celosti, že ani na vyššie súdne inštancie sa nedostane človek zvonku. Skúsený advokát, akademik, ktorý sa roky venuje obchodnému právu, ktorý sa roky venuje, ja neviem, dedičskému právu, obchodnému právu. A kľudne aj trestnému právu. Prokurátor sa môže rozhodnúť jedného dňa, že by rád prešiel na súd. Prečo nie? Je dobré, aby ten systém bol vzájomne priechodný. Je to naozaj dobré. A nie dôvod, aby najprv išiel na okresný súd a potom išiel na krajský súd. To, čo potrebuje vedieť budúci sudca odvolacieho alebo aj vyšších súdnych inštancií, tie zručnosti, ktoré súvisia vlastne s tou inštanciou, sa dajú naozaj veľmi rýchlo naučiť. Naozaj veľmi rýchlo. To, čo je dôležité, je, či ten človek ako sudca je zdatný morálne a odborne. Ale potom tá zručnosť, ktorá súvisí s odvolacím súdom a to, čo má robiť odvolací súd a ako vedie on to svoje konanie ako odvolací súd alebo ešte vyššia sanečná inštancia, to sa dá naozaj veľmi rýchlo naučiť. To sú zručnosti, ktoré sa dajú veľmi rýchlo naučiť. K tomu vôbec nepotrebujeme vytvárať inštitút justičného čakateľa, aby sa tu niečo učil vlastne človek, ktorý sa má stať budúcim sudcom. To naozaj nie je potrebné. To naozaj nie je potrebné. A budem rada, keď pán minister vystúpi a vysvetlí nám, čo také nevyhnutné sa musí ten justičný čakateľ učiť, čo sa nenaučí ako advokátsky koncipient, čo sa nenaučí ako asistent prokurátora. Čo také špecifické sa tu musí naučiť, lebo sa to už nikdy potom nenaučí, keby prišiel napríklad na odvolací súd ako skúsený advokát. Že sa to tam nenaučí. No ja si myslím, že nič také nie je. Ak je to hodnotný človek, ak je to odborne zdatný človek, právnik v danej oblasti, tak nie je nič lepšie, ako že sa takýto človek stane sudcom, kľudne odvolacieho súdu s ohľadom na svoje skúsenosti. Takže toto je pre mňa nepochopiteľné. Ja nerozumiem. Ja sa musím priznať, že nerozumiem týmto dôvodom. Nerozumiem. Nerozumiem. Rozumiem tomu jedine tak, že je tu zase klika v rámci, ktorá chce mať vplyv na to, ako sa vlastne celá justícia správa. Lebo čo iné si môžem od toho myslieť? Nie je pravda, že by ste sa niečo museli naučiť po skončení školy a keď sa to nenaučíte ako justičný čakateľ, tak už nebudete dobrým sudcom. To nie je pravda. To vôbec nie je pravda. Ak by ste sa rozprávali s ľuďmi zo súdov, kto sú tam kvalitní sudcovia, tak určite by vám z toho nevyšlo, že len tí, ktorí mali možnosť byť úspešným čakateľom. Ďalší problém, ktorý tu vidím, je hodnotenie sudcov. To je pre mňa tiež nepochopiteľné. Musím sa priznať, to prichádza v ďalšom balíku. Naozaj dlho, dlho, dlho sa vytváral systém hodnotenia sudcov, aby kolegovia nehodnotili svojich vlastných kolegov, a preto je to trošku komplikovaný systém, uznávam, ale bol nastavený tak, aby vlastne iné kraje hodnotili sudcov zase z druhých krajov. Aby to nebolo, že v rámci toho istého kraja vlastne kolegovia a – hádamo – aby sa vzájomne takto hodnotili. Proste tam samozrejme tiež je zložitejšie hodnotiť niekoho, s kým máte nejaký bližší vzťah a stretávate sa alebo máte nejaký kontakt. Viete viac o sebe ako o niekom, o kom naozaj viete málo. Takže to je pre mňa nepochopiteľné, prečo sa vraciame, že si myslím tiež, že tento systém sa roky budoval a na konci funkčného obdobia príde pán minister, že ide toto meniť. To je tiež pre mňa nepochopiteľné, že nech sa páči, ak si myslel, že je to také dôležité, mohol to urobiť na začiatku funkčného obdobia, ukázal by nám teda nejaký nový systém. Nepáčilo by sa mi to asi, ale aspoň by sme to vedeli nejak vyhodnotiť. Takto tu ide niečo nastaviť na konci svojho funkčného obdobia a nechať to novému ministrovi, ktorému sa to nebude páčiť, aby proste s tým niečo robil. Tak to mne ide naozaj podivné. Prepáčte, ale toto teda naozaj nie je žiadny konštruktívny návrh. Takisto ako nie k justičným čakateľom a k zmenám, ktoré súvisia vlastne s celým uzavretím justície, ale ani pri hodnotení, že keď toto bolo vo vašej hlave, prečo ste s tým neprišli prvý rok? To sa naozaj pýtam. Prečo ste s tým neprišli prvý rok? Prečo vám to toľko trvalo, že na konci funkčného obdobia sem prídete, aby ste teda rozvrátili to, čo funguje. Pre mňa nepochopiteľné. Takže áno, vracajte sa do éry Štefana Harabína s plnou vervou. Naozaj idete na plný plyn. A to, že sa zaštiťujete, že vás k tomu primäla Súdna rada, považujem, prinajmenšom, za trápne, lebo minister spravodlivosti by sa nemal, naozaj by nemal zúžiť svoj pohľad iba na to, čo mu hovorí Súdna rada. Takže ešte raz, je legitímne sa zaoberať tým, čo hovorí Súdna rada, je legitímne s ňou konzultovať, ale minister spravodlivosti musí mať svoju vlastnú predstavu, ktorá je založená na dátach. Vy nemáte ani dáta, nemáte ani vlastnú predstavu, a v tomto momente plníte pokyny, čo vám dáva Súdna rada, a nie sú dobré. Nie sú dobré, pán minister. A keď ste chceli teda takéto niečo robiť, tak ste to aspoň mali robiť na začiatku funkčného obdobia. Mali ste si teda stanoviť priority. Aby ste si ich zjavne stanovili. Pokyn bol únik pred spravodlivosťou a naozaj podpredsedovia parlamentu a ďalší blízki vládnej koalície by vám vedeli naozaj veľmi krásne za to poďakovať. Ďakujem pekne zatiaľ. [09:38] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie faktická, pani poslankyňa Števulová. [09:38] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Kolíková, mňa naozaj nesmierne pobavilo, ako si sa niekoľkokrát domáhala nejakej vízie zo strany ministra spravodlivosti. Však my sme si už presne zvykli na to, že on je dokonalým ministrom spravodlivosti pre túto vládu, lebo spraví, čo každý potrebuje. Či už vymenovať nejakých poslušných ľudí do príslušných funkcií, alebo presadiť trestnú novelu, alebo zničiť inštitút kajúcnikov a teraz sme sa dostali k tomu ďalšiemu podstatnému, ako uzavrieť justíciu tak, aby sa do systému dostali už len ľudia, ktorí budú poslušnými sudcami a budú poslušne rozhodovať tak, ako sa to bude páčiť zrovna ministrovi spravodlivosti, Súdnej rade a ministerstvu, ktorí budú práve pri moci. To je prosto podstata všetkých tých návrhov, tých zásadných návrhov, ktoré nám sem chodia, či už v oblasti justície alebo trestnej trestnej legislatívy. A ja sa naozaj musím pristaviť aj pri tých škodlivých veciach, ktoré sú v tomto návrhu zákona. Jednak je to škodlivý návrh ako celok. Ale úplne perfídne mi prídu napríklad tie ustanovenia, kde vlastne sa hovorí, že justičným čakateľom sa nebude môcť stať človek, ktorý neabsolvoval advokátsku skúšku alebo prokurátorskú alebo notársku. Že prosto ak neuspel ani na opakovanej skúške, tak doživotne má v podstate zákaz sa stať justičným čakateľom. Toto čo je za sankcia? Toto kto toto vymyslel a aký to má účel? Ja tomu nerozumiem. Že, že to sa im chcete pomstiť alebo, alebo o čo tu ide? Tu nie je žiaden záujem. A potom to, ako pán minister prosto tuto potajomky potichučky ruší možnosť, aby sa na funkcie sudcu na vyšších súdoch, teda na krajských a správnych, na Najvyššom správnom súde mohli dostať podľa neho ľudia z ulice. Už sa tam vlastne budú môcť dostať len sudcovia. Už je zabránené tomu, aby sa advokáti, prokurátori mohli hlásiť do týchto výberových [09:40] Andrej Danko Poslankyňa Plaváková [09:40] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No to odstraňovanie nástrojov boja proti korupcii v justícii je naozaj znepokojujúce, lebo vidíme to tu opakovane pri rôznych návrhoch zákonov, pri rôznych situáciách, že sa nám to tu opakuje. A keď si položíme otázku, že koho zaujíma, kto je? Komu vyhovuje, aby takéto garancie protikorupčné neboli v justícii? Neviem, položte si všetci tú otázku a skúste si na ňu odpovedať. Obdobne aj včera sme tu vlastne diskutovali o tom novom procese, kde Súdna rada má dávať súhlas na trestné stíhanie sudcov. A ja som doposiaľ vlastne nedostala odpovede na otázky, ktoré som tu kládla, že akých všetkých trestných činov sa to má týkať, ktoré súvisia teda s tou rozhodovacou činnosťou, či aj na korupčnej kauze sudcov, ktoré súvisia s tým, ako rozhodujú v prípadoch a kto a ako posúdi, že či ten daný trestný čin, pre ktorý má byť sudca stíhaný, spadá pod ten proces, kedy sa má udeľovať súhlas Súdnej rady? To tam vôbec nie je zrejmé, čiže keď sa ocitneme v situácii, že teda máme tu nejakú kauzu, do ktorej je zahrnutý aj nejaký sudca, ktorý má byť trestne stíhaný. A teraz ako zistíme, že či Súdna rada má dať ten súhlas alebo nie? Či toto je ten prípad? Lebo doteraz to bolo viazané na konkrétny trestný čin, konkrétny paragraf a bolo to úplne jasné. Toto z toho vypadáva. Čiže ja by som rada poznala odpovede na tieto otázky, lebo sa tu vytvorí naozaj, že sa bude úplne paralyzované vlastne to stíhanie pre takéto trestné činy. [09:42] Andrej Danko Pani poslankyňa Kolíková s reakciou. [09:42] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne. Áno, ja to vnímam ako prokorupčný balíček pre justíciu zo strany ministra spravodlivosti. Z tohto pohľadu to začalo balíčkom automatického presunu sudcov Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd, kde odstránil pre časť sudcov previerku sudcovskej spôsobilosti, ktorou mali prejsť. Pokračuje to ďalej, že vlastne dáva priestor absolútne znemožniť trestné stíhanie sudcov, ktoré súvisí s ich rozhodovacou činnosťou. Je to návrat do minulosti, kedy o tom rozhodoval Ústavný súd a je pre mňa nepochopiteľné, že napriek tomu, že je javné, že samotný Ústavný súd si s niektorými vecami vlastne sám nevedel poradiť, tak teraz to ide skúšať cez Súdnu radu a takto znemožniť to trestné stíhanie sudcov. A teraz prichádza ešte s ďalším balíkom, ktorým to teda ide celé uzavrieť a uzatvára celý ústny systém. To znamená, dovnútra do systému sa nedostane nikto ako justičný čakateľ. Tie iné možnosti, ktoré sú tam, sú tak málo pravdepodobné, že sa využijú, že je zbytočné o nich hovoriť. A už úplnou bodkou je, že vlastne povýšil to hanlivé označenie kvalitných právnikov, ktorí obohacujú súdne inštitúcie, či už sú to advokáti alebo sú to prokurátori, alebo sú to naozaj akademici. Ľudia, ktorí majú naozaj životopisy, pre ktoré by sme mali byť naozaj vďační, že vstúpili do justície, tak týmto ľuďom to označenie „ľudia z ulice“, ako ho, bohužiaľ, označuje ich Súdna rada, čo je naozaj veľmi hanlivé a hanebné, že to takto robí, tak k tomu pán minister prichádza, aby to teda povýšil a neumožnil už ľuďom zvonku vôbec vstúpiť z týchto profesií na súdy. To je hrozné. [09:44] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Poslanec Duše... o slovo požiadal v rámci rozpravy minister spravodlivosti. Prosím, kľud. Nemenujem, ale, prosím, v pravej časti sály, kľud, dobre? Fantázia. [09:44] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Musím zareagovať na tieto výmysly, ktoré tu prezentovala pani poslankyňa Kolíková. Začneme asi od konca. Tým, že som to mal urobiť, tento krok na začiatku volebného obdobia, nie na konci volebného obdobia a že sem nosím niečo, čo Súdna rada chce a ja to sem nosím bez ďalšieho. Tak, prosím vás pekne, toto je akože úplný, úplný nezmysel. Keď si pozriete programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2023, kedy Súdna rada bola v úplne inom zložení, ako je dnes. Tak v programovom vyhlásení vlády sa dočítate, že vláda zváži opätovné zavedenie inštitútu justičného čakateľa. Ja som to kritizoval v čase, keď sa to rušilo. Ukázalo sa po čase, že tento systém nefunguje a ešte predtým, ako sme začali vykonávať svoje funkcie v tejto vláde, keď sme robili programové vyhlásenie vlády, tak sme to tam dali práve preto, aby sme to vyhodnotili. Aby sme si dali za cieľ tento systém zmeniť na systém, ktorý fungoval. Takže vaše tvrdenie ako fakt, že niečo si Súdna rada vymyslela, ja to sem nosím, je úplný nezmysel, lebo ak sa pozriete do programového vyhlásenia vlády z roku 2023, tak to tam nájdete. A prečo nie na začiatku volebného obdobia? No práve preto, že keďže sme tento inštitút vyhodnocovali a sme to konzultovali so všetkými dotknutými subjektmi v rámci sudcovského stavu, tak to chvíľu trvalo, kým sa nastavil ten model tak, ako sme ho predložili v legislatívnej podobe. Bola zriadená pracovná skupina, kde boli zástupcovia Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, zástupcovia, predsedovia krajských súdov, niektorí predsedovia okresných súdov, kde sme diskutovali dva roky o tom. Nie o tom, že či to zaviesť alebo nezaviesť, lebo všetci boli za to znova to zaviesť, ale diskutovali sme o tom, akým spôsobom to zaviesť a aké podmienky nastaviť. A z tejto diskusie aj vyšlo, že chceme alebo justícia chce kariérnych sudcov. Kariérnych sudcov, ktorí budú vychovávaní od začiatku a budú postupovať spôsobom okresný súd, krajský súd, najvyšší súd, prípadne správny súd a Najvyšší správny súd. Tak, aby bola zabezpečená maximálna kvalita sudcovského stavu, pretože kariérny postup je asi ten najkvalitnejší v rámci nejakej prípravy na povolanie, v akomkoľvek povolaní. Nielen v sudcovskom, ale v akomkoľvek inom. Je vždy kariérny postup kvalitnejší, ako keď príde človek zvonku. Ja nehovorím, že človek z ulice. Nehovorím, však ja som sám advokát, asi sa nepovažujem za človeka z ulice, ale tiež by som si asi netrúfol len tak prísť rovno na krajský súd a rozhodovať o rozhodnutiach okresného súdu bez toho, aby som mal nejaké skúsenosti vôbec s rozhodovaním na súde. Asi by som si to netrúfol bez akejkoľvek prípravy. A práve ten inštitút justičného čakateľa je na to, aby sa na túto sudcovskú funkciu pripravil. A teraz sa vrátim k začiatku vášho prejavu, že tí justiční čakatelia sú nepopísaný papier. Ale veď po prvé, to, že niekto prejde výberovým konaním na justičného čakateľa, lebo aj tam sú nastavené výberové konania a podmienky výberového konania na to, aby sa niekto mohol stať úspešným čakateľom, ešte neznamená, že sa tým sudcom stane. Veď to vzdelávanie, ako som povedal, predstavuje aj proces preskúšania, kde nemusí uspieť každý z tých justičných čakateľov, okrem toho psychologické preskúšanie, psychologická spôsobilosť na výkon sudcovského povolania, to je ďalšia z vážnych súčastí, pri ktorej dnes vidíme dôsledky toho, ako sa tieto psychologické posudky robia. Ako máme vyhorených sudcov, ako máme sudcov, ktorí nezvládajú svoju funkciu. A chcem sa spýtať, aký je rozdiel medzi vyšším súdnym úradníkom a týmto justičným čakateľom z hľadiska toho nepopísaného listu. No žiaden. Ani z tých vyšších súdnych úradníkov neviete, keď vstúpia do systému, že či sú popísaný alebo nepopísaný list. Tiež sú všetci nepopísaný list, ale tá naša vízia, keď sa pýtate na víziu, tá vízia bola o tom, aby vyšší súdny úradník bol kariérnym úradníkom. Aby nebol prestupnou stanicou na funkciu sudcu, aby kariérne vykonával svoju činnosť kvalitne a nielen bral túto vážnu funkciu, pretože vyšší súdny úradník je vážna funkcia na súde, ale aby to nebral len ako prestupnú stanicu k tomu, aby sa mohol stať sudcom. Nepovažujem to za správne. A práve preto sme po dlhých diskusiách, viac ako dvojročných, a príprave tohto návrhu zákona prišli teraz s týmto návrhom zákona. Áno, trvalo nám to dlho. Priznám, že nám to trvalo dlho, ale tie diskusie boli naozaj veľmi vecné a veľmi, veľmi dlhé. A práve si myslím, že táto právna úprava je pripravená kvalitne a odráža všetky názory, ktoré boli v tejto pracovnej skupine, aj konzultácie s ostatnými, či už so Súdnou radou, či už so Združením sudcov Slovenska. Sama dobre viete, že Ministerstvo spravodlivosti má zmluvu so Združením sudcov Slovenska o tom, že konzultuje jednotlivé, alebo že teda musí konzultovať jednotlivé legislatívne návrhy, ktoré sa týkajú sudcovského stavu, aj so Združením sudcov Slovenska. Tú zmluvu sme neuzatvárali my. Tá už bola predtým, neviem, či uzatvorená za vás, to si nepamätám, alebo ešte predtým. Združenie sudcov Slovenska je organizácia, ktorá zastupuje 600 sudcov. To je polovička všetkých sudcov na Slovensku, ktorá jednoznačne odporúčala tento proces a odporúčala aj tento návrh. Tak s kým sme to ešte iní mali konzultovať? A to nebolo, že Súdna rada si niečo vymyslela a teraz na návrh Súdnej rady my sme to išli robiť. Ešte raz, máme to v programovom vyhlásení vlády. Prišiel som s tým ja do diskusie tak na Súdnu radu, ako aj na Združenie sudcov Slovenska, na základe toho sme vytvorili pracovnú skupinu a sme sa o tom bavili a toto je výsledok tejto pracovnej skupiny. Takže to nie je nič, čo sme si vymysleli, že teraz toto alebo tamto, čo by nám nadiktovala Súdna rada, ako to vy tu prezentujete. To je úplný nezmysel. A ešte raz. Áno, moja vízia je taká, že sudcami budú tí, čo kariérne vyrastú ako sudcovia a budú kariérne postupovať na jednotlivých súdoch. Áno, výnimočne sa môže stať sudcom aj niekto iný, či už advokát, prokurátor alebo akademik, výnimočne to ten zákon umožňuje. A potom navyše, nevylučuje to, ale nemá to byť základom sudcovského povolania. Základom sudcovského povolania má byť kariérny rast. Tak ako v každom inom povolaní. Neviem dôvod, prečo by to v súdnom stave malo byť inak. No teraz tie vaše informácie o tom, že ako je nápad alebo ako nie je nápad. To, že vy tie analytické dáta nemáte, to neznamená, že ich nemáme my. My pracujeme s analytickými dátami. Áno, je pravda, je pravdou, že do roku 2025 nápad na súdoch klesal v jednotlivých agendách, v niektorých viac, v niektorých menej. Ale z nejakého dôvodu zrazu v roku 2026 sa tá situácia otáča a nápad nám rastie. Takže nie je to tak, že by ten nápad kontinuálne klesal a teraz sme išli znižovať počty sudcov alebo súdneho aparátu. Alebo teda nie sú na to dáta, ktoré by to odôvodňovali. Nie, že by sme ich nemali, ale neukazujú to. Hovoríte, že hromadné výberové konania nebudú. Áno, nebudú v tom nastavení, ako sú dnes. To však neznamená, že nebudú výberové konania na jednotlivých súdoch. Ako som povedal, ak nebudú pripravení justiční čakatelia, čo nebudú pripravení ešte minimálne tri roky, dovtedy stále budú výberové konania, kde sa bude môcť prihlásiť ktokoľvek, akýkoľvek právnik s justičnou skúškou, aby sa mohol zúčastniť a byť sudcom. A okrem toho aj potom budú môcť byť výberové konania, pokiaľ nebude pripravený justičný čakateľ. A vy dobre viete, že nie je úplne jasná fluktuácia sudcov na súdoch. Že máme nejakú predikciu toho, že keď skončí vek zo zákona, keď sudca musí skončiť z dôvodu vekového cenzu, ale že máme množstvo iných situácií, kedy sudcovia prechádzajú na súd vyššieho stupňa alebo odchádzajú zo súdnictva pre iné dôvody a v takých prípadoch asi nebude ten systém justičných čakateľov tak masívny, aby možno pokryl všetky tieto požiadavky. Čiže bude tu priestor aj na výberové konania. Čiže to nie je pravda, že sa systém uzatvára, nikto sa tam nedostane. Do toho systému sa dostanú áno, výnimočne, ale to je náš cieľ. Ja to poviem otvorene, ja to nezakrývam. Je to naším cieľom, aby sudcami boli kariérni sudcovia. Vychovávaní a vzdelávaní ako sudcovia. Áno, to je cieľ a to je filozofia, to je koncepcia. Môžete mať iný názor na to. Ja mám takýto názor na to a opieram sa o názor väčšiny v súdnictve, ktorá toto chce. Takto, aby to bolo z hľadiska kvality jednotlivých sudcov a ich vzdelávania. Pretože vzdelávanie advokáta alebo vzdelávanie prokurátora sa zameriava na úplne niečo iné ako vzdelávanie sudcu. A tu nejde o hmotnoprávne vzdelávanie. Tu ide práve o procesnoprávne vzdelávanie. Pretože práca sudcu z hľadiska rozhodovacej činnosti je úplne iná ako práca advokáta alebo práca prokurátora. Hovorili ste o tom, že vyšší súdni úradníci aj teraz menia pozície. No ale veľmi výnimočne, pani poslankyňa, veľmi výnimočne. Ak má nejaký sudca vyššieho súdneho úradníka a je s ním spokojný, tak sa zubami a nechtami bráni tomu, aby mu niekto toho vyššieho súdneho úradníka zobral a aby išiel niekam inam v rámci toho súdu alebo nebodaj na iný súd. Pretože je to jeho pomocník, pravá ruka, ktorá mu má pomáhať pri výkone jeho činnosti, a preto si každý svojho vyššieho súdneho úradníka bráni a preto je len na tej jednej agende celý čas a preto si myslíme, že by to mal byť kariérny úradník a nie prestupná stanica na to, aby sa stal sudcom. Ale tu sa nezhodneme, máme inú filozofiu. Ja to akceptujem, že máte inú filozofiu, vy akceptujte, že ja ju mám inú a že momentálne som ten, kto o tom rozhoduje, a preto som predložil tento zákon, že tak to je. Pokiaľ ste hovorili o tom, že som spokojný s odvolacími súdmi v rodinnoprávnej agende aj s bratislavskými súdmi a že nič s tým nerobím. No nie som s tým spokojný, pani poslankyňa. Nie som s tým spokojný a dobre viete, že som v minulom volebnom období, kedy ste to menili nasilu, obchádzali ste legislatívny proces cez úplne... Vedeli ste, že to pol roka nemôžete predložiť, tak ste to dali do úplne iného zákona. Pamätáte si na to? Jak ste obchádzali legislatívny proces len preto, aby ste mohli zrušiť bratislavské súdy? Že vám to neprešlo v parlamente a potom ste to vložili ako prílepok do iného zákona, aby ste obišli polročnú lehotu, kedy ste to nemohli predložiť. A tak ste zmenili bratislavské súdy. Kritizovali sme to, napriek tomu ste to urobili. Nesúhlasil som s tým, ani dnes s tým nesúhlasím, ale čo ste urobili, ste to zabetónovali v Pláne obnovy a odolnosti. Keby sme to zmenili, prídeme o všetky peniaze. A to som si ja naozaj nemohol dovoliť v rámci toho, v akom stave ste nám nechali verejné financie, aby som ešte ohrozil financovanie z Plánu obnovy preto, lebo by som zmenil vašu súdnu reformu, na ktorú každý nemá pekné slovo v rámci justície, respektíve teda nikto nemá pekné slovo. To nehovorím ja. Hovoria to sudcovia. Hovoria to sudcovia, je to v zázname zo zápisnice z valného zhromaždenia Združenia sudcov Slovenska, nehovorím z ďalších. No je to polovička sudcov, pani poslankyňa. Je to minimálne polovička sudcov. Tak asi to je nejaká reprezentatívna vzorka sudcov. Ale čo priniesla táto reforma? Čo pozitívne priniesla? Len predĺženie konaní a prieťahy v konaniach, nič iné. No to je pravda. Dám vám na to dáta. To je pravda. A to, že vy neviete, čo robíme, to neznamená, že to nerobíme. Vy hovoríte, že nič nerobíme. No my sa stretávame so sudcami, máme porady a riešime tieto veci. To, že vy o tom neviete, to neznamená, že to nerobíme. Takže pani poslankyňa, áno, my máme koncepciu, máme filozofiu a nie je totožná s vašou filozofiou, ale sme teraz tu, tak si ju presadzujeme. To je všetko, čo nám môže kto povedať. Ďakujem. [09:58] Andrej Danko Pána ministra, faktické poznámky, prvá poslankyňa Števulová [09:58] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, jedna veľká pravda bola v tomto vašom príspevku, že tu máme zásadne dva rozličné koncepčné a filozofické pohľady na súdnictvo. My presadzujeme súdnictvo, ktoré je transparentné, vnútorne aj vonkajšie, nezávislé. Vy presadzujete súdnictvo, ktorého náplňou budú sudcovia a sudkyne, ktorí budú plne závislí od toho, čo si aktuálne myslí ministerstvo spravodlivosti, súdna rada a ich nadriadený, pretože od nich bude závislý ich kariérny postup. Už to nebude voľná súťaž o sudcovské miesta, možnosť, aby sa aj iní odborníci dostali do súdnictva, aby sa tam preriedilo to rodinkárstvo a ten nepotizmus, ktorý tam bol, keď tí justiční čakatelia existovali. Toto všetko vy chcete, aby sa vrátilo. Vy chcete prosto vyhovieť tej časti súdnictva, s ktorou filozoficky súzniete, a to je práve tá, ktorá obdivovala Štefana Harabina a jeho praktiky. Taká je prosto pravda. Taká je pravda. A doteraz ste nám Existovali. Toto všetko vy chcete, aby sa vrátilo. Vy chcete prosto vyhovieť tej časti súdnictva, s ktorou filozoficky súzniete, a to je práve tá, ktorá obdivovala Štefana Harabina a jeho praktiky. Taká je prosto pravda. Taká je pravda. A doteraz ste nám nepredstavili žiadne analytické dáta, ktoré by potvrdzovali to, čo ste povedali, že vraj súčasný systém tých otvorených výberových konaní zlyhal a je potrebné zaviesť systém justičných čakateľov. Kde sú tie dáta? Prečo ste ich nedali do dôvodovej správy? Však tu presadzujete zásadnú zmenu toho, akým spôsobom sa človek má stať sudcom. A len hovoríte, že to je preto, lebo vám a časti súdnictva sa to nepáči. Nemáte dáta. Neodpovedali ste na otázku, prečo chcete trestať neúspešných absolventov, napríklad advokátskej skúšky. To ja naozaj nerozumiem. Že čo to je za ustanovenie a aký to má zmysel, ktorí sa už nikdy nebudú môcť stať sudcami, a nehovoriac teda o tých ustanoveniach, kedy na tie miesta na vyšších súdoch sa už nebudú môcť dostať odborníci. Výnimočne, pán minister, to znamená nikdy. [10:00] Peter Žiga pani poslankyňa Plaváková [10:00] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mňa ako zvyčajne by tiež zaujímali odpovede na tieto otázky a dáta, hej? Lebo vy tu konštatujete nejaký svoj záver, z ktorého vraj teda usudzujete a na základe ktorého nám predkladáte návrhy zákonom, ale my nevidíme tie dôvody, hej? Lebo to nestačí, že vy poviete, že niečo zlyhalo. A kde sú dôkazy k tomu, že to zlyhalo. A okrem toho ste spomínali teda programové vyhlásenie vlády. A pri tejto príležitosti, keďže sa čoskoro vrátime aj k rozprave, ktorá sa týka zrušenia voľby poštou, tak ja vám pripomeniem, že v tom programovom vyhlásení vlády je všeličo. Napríklad ste tam mali rozšírenie voľby poštou aj na prezidentské voľby a zrazu tu máme zrušenie. Čiže mňa by napríklad zaujímal aj váš postoj ako ministra spravodlivosti k tejto téme. Lebo to sú ľudské práva, samozrejme, však to sú základné práva a slobody. Je to oblasť, ktorá spadá pod Ministerstvo spravodlivosti, čiže vy ste za to zodpovední a tu teraz máme situáciu, kedy zrušením voľby poštou dôjde k obmedzeniu volebného práva mnohých ľudí a niektorým aj bude znemožnené voliť, ako sú napríklad ľudia so zdravotným znevýhodnením, ktorí nebudú môcť cestovať na ambasády. Čiže mňa by zaujímalo, aký postoj má minister spravodlivosti Boris Susko k tomuto návrhu, keďže sa podpísal pod programové vyhlásenie vlády, kde bol pravý opak. Tak ja neviem, ako to vlastne funguje. Tak možno keby ste nám mohli odprezentovať aj váš postoj k tejto veci, ktorá je veľmi dôležitá a spadá pod váš rezort. Ďakujem. [10:02] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, opakovali ste, že chcete kariérny postup na sudcov, aby tam bola nejaká kvalita, tak sa pýtam, prečo rušíte povinnú právnickú prax pri priraďovaní sudcov napríklad na správny súd. Desaťročná prax sa ruší. Na pridelenie sudcu na Špecializovaný trestný súd, doteraz desaťročná právnická prax, po novom žiadna. To isté platí pre krajský súd. Na Najvyšší správny súd alebo na Najvyšší súd Slovenskej republiky bola pri pridelení sudcu potrebná minimálne pätnásťročná právnická prax. Vy ju rušíte. Je to všetko v čl. 2 v ods. 11. Tak o akej kvalite hovoríme? A to isté sa týka aj tých justičných čakateľov. Tí justiční čakatelia, ja beriem, že keď po troch rokoch praxovania na súde alebo práce na súde absolvujú prvé tie testy a skúšky, sú odborne zdatní. Ale kým sa dostanú na výberové konanie na sudcu, prejde možno desať rokov. Za ten čas sa zacyklia a na to výberové konanie nemajú absolútne žiadnu motiváciu pripravovať sa nejako špeciálne, lebo vedia, že tá konkurencia tam bude násobne nižšia, lebo tam nebudú žiadni ľudia zvonku. Budú tam len ďalší justiční čakatelia a inými slovami, kto po škole zvládnete skúšky, že sa stane justičným čakateľom, má fakticky vyhrané. Lebo jednoducho už sa ďalej nemusí snažiť, žiadne celoživotné vzdelávanie a zlepšovanie sa, lebo má istotu, že keď to raz ten sudca zabalí alebo zomrie, tak na 90 % sa na to miesto sudcu dostane. Lebo bude mať minimálnu konkurenciu. [10:04] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková. [10:04] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, určite sa zhodneme v tom, že sú tu dva svety. Ten jeden svet, v tomto je takým zrkadlom, je svet justičných čakateľov, ktorý prezentujete vy a pred vami Štefan Harabin. No tak to je. On sa naozaj usiloval o to, aby bol zachovaný, aby uzavrel systém a aby sa nestalo, že mimo justičného čakateľa sa niekto stane sudcom. Vy sa k nemu vraciate. Áno, vrátil sa k tomu predtým aj Tomáš Borec. Máte pravdu. Strana SMER usiluje, aby justičný čakateľ, ktorý je symbolom éry Štefana Harabina, zostal zachovaný. A to je vlastne to zrkadlo, že máte pravdu, že vždy, keď nastúpi vláda, ktorá chce otvorenú justíciu a chce, aby sa sudcom stal vždy ten najlepší a najkvalitnejší uchádzač, vždy zruší justičného čakateľa alebo má za to táto druhá časť spoločnosti, áno, tú reprezentujem aj ja, že som presvedčená, že otvorené výberové konanie umožní celej spoločnosti, celému Slovensku, aby justícia bola kvalitnejšia, aby justícia dostávala zrkadlo. Pretože nie je pravdou, že justícia si najlepšie vychová svojich budúcich sudcov. Pravdou je, že otvorená súťaž vyberie vždy tých najlepších uchádzačov. Nie nadarmo, nie nadarmo, ak hľadáme niekde osobu, o ktorej chceme byť presvedčení, že je tá najlepšia, tak robíme otvorené výberové konanie, na ktoré všetci vidia. Dávame možnosť najširšiu, aby sa tam mohli prihlásiť iní uchádzači. To znamená, aký je dôvod, aby advokát sa nemohol prihlásiť do otvoreného výberového konania na sudcu. Aký je dôvod, aby si tam pomeral sily aj s tým, ktorého teda pripravuje justícia. Aký je na to dôvod? Ja sa domnievam, že žiadny. Aj plytvanie prostriedkami, aby sa tu niekto roky pripravoval na rolu sudcu a nerobil pritom prácu ako vyšší súdny úradník. [10:06] Peter Žiga Pán poslanec Grendel. [10:06] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán minister Susko. Vy idete opäť kritizovať legislatívny proces za bývalej vlády? Vy o našej vláde alebo o vašej vláde povedal generálny prokurátor, že to, čo sa tu deje, je paródia na legislatívny proces. O našej vláde to teda nehovoril generálny prokurátor. Vy nemáte ani covid, ani sa vám utečenci nevalia cez východnú hranicu kvôli vojne. A robíte tu skrátené legislatívne konanie jedno za druhým. Množstvo z nich, 90 %, dovolím si povedať, neopodstatnené. Áno, vy ste boli strážcom legislatívneho procesu, keď ste tam sedeli hore ako predseda výboru za predchádzajúcej vlády ako opozičný poslanec. Ale vy ste stratili právo poučovať bývalú vládu o čistote legislatívneho procesu. Stratili ste to právo, pán minister. Pretože to, čo sa deje za tejto vlády, je stonásobne horšie. Ešte raz, nemáte ani covid, ani utečeneckú krízu, ani inú krízu. Pofiderne tu prinášate pozmeňujúce návrhy z večera do rána cez výbor, ako to bolo v prípade Lex Beneš. Napríklad, do dnešného dňa ani jedna obžaloba podaná na súde. Babrácke zrušenie, respektíve nakoniec nezrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Takže ste v sobotu to schválili na vláde, lebo pán Šutaj Eštok sa potreboval v sobotu na vláde pomstiť vyšetrovateľom. Toto je tá paródia na legislatívny proces. Takže veľmi pekne vás prosím, pán minister, vy sa k legislatívnemu procesu predchádzajúcej vlády už radšej nevyjadrujte, lebo to, čo sa deje teraz za vás, je stokrát horšie. Toto je tá paródia na legislatívny proces. [10:08] Peter Žiga pán poslanec Pročko [10:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som si vás pozorne vypočul, pán minister, a dozvedel som sa, že sudcovia existujú nejakí, ktorí vaše myšlienky podporujú. Som sa dozvedel, že sú sudcovia, ktorí vaše myšlienky aj nepodporujú, ale vlastne o tom všetkom rozhodnete vy. Povedali ste, že máte koncepciu a máte filozofiu. No vaša filozofia je, že napríklad taký bývalý sudca, ktorý je morálny víťaz prezidentských volieb, dostane možnosť, aby aj jeho deti a deti jeho detí a deti jeho detí boli sudcovia, lebo on je vyvolený. Ja som vás zažil, pán minister. Keď ste boli predseda mandátového a imunitného, teda nie Mandátového výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, áno, tam som bol. A pamätáte si, ako čestne sa tam rozhodovalo? Ako moji kolegovia z koalície vtedajšej rozhodovali, bol tam aj môj kolega Ondrej a naozaj sme rozhodovali nie na základe toho, či je niekto koaličný alebo opozičný poslanec. Teraz čo sa deje? Nie je vám hanba, vy, ktorí ste tu rozprávali, že máme neskutočné množstvo skrátených legislatívnych konaní a vrieskali ste tam vzadu, že vás neroztrhlo. Teraz tých legislatívnych konaní je niekoľkonásobne viac. Zistili ste, čo sa deje na mandátovom a imunitnom výbore? Vy, minister spravodlivosti, a povedali ste kolegom: "Prosím vás, ale veď rovnako sa správajte aj ku koalícii, aj ku opozícii. Veď buďte čestní a spravodliví. Veď ja som minister spravodlivosti." Viete, čo ste pre mňa? Ste hanba spravodlivosti. To, čo ste predviedli a predvádzate aj pri Gašparovi, sa vám vráti. A keď sa pozriete ráno do zrkadla, tak tam vidíte človeka, ktorý nemal so spravodlivosťou nič spoločného. [10:10] Peter Žiga S faktickou, pán minister Susko. [10:10] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Kolíková, mne sa páči, ako vy ho vždy hovoríte, že že to je pravda, ale pravda je vždy len to, čo vy hovoríte, hej? A to, čo niekto iný hovorí, to už zrazu nie je pravda. Takisto bez akýchkoľvek analytických dát vy poviete, že je to pravda, že je to lepšie, keď niekto príde zvonku. No ja zase tvrdím, že je pravda, že to nie je lepšie. Že je to názor proti názoru, tak povedzme si, že povedzme si, že hovoríme o tom, že je to môj názor, a nie, že je to pravda. Lebo pravda to nie je. Lebo pravda je niečo objektívne. Nie to, čo si myslím ja alebo to, čo si myslíte vy. Pán poslanec Dušenka, prepáčte, ale vy zjavne zjavne nemáte informácie dostatočné o tom, ako ako funguje justičný systém aj dnes. Dnes sa robia výberové hromadné výberové konania, kde sa hlásia vyšší súdni úradníci a aj ľudia zvonku a tí, ktorí prejdú týmto hromadným výberovým konaním, tak idú do databázy, z ktorej sa potom obsadzujú, z ktorej, ak skončí niektorý sudca a je pridelené voľné miesto alebo je je voľné miesto na súde, tak sa obsadzuje z tejto databázy. Môže raz odmietnuť, druhýkrát už je vyradený set v databáze a skončil. V tej databáze takisto čakajú ľudia roky. Niektorí aj 10 rokov, kým sa stanú sudcami. Čiže je to presne tá istá situácia. Toto nie je ten dôvod. Takisto ako budú kandidáti, ktorí skončia justičnou skúškou, ako justiční čakatelia stanú sa kandidátmi na súdoch. Tak takisto sú dnes vyšší súdni úradníci alebo iní ľudia, ktorí prešli hromadným výberovým konaním a čakajú, čakajú na to, kedy sa stanú sudcami a niekedy aj 10 rokov. Čiže ten váš argument je absolútne irelevantný, pretože tá istá situácia je aj dnes. Ďalší [10:12] Peter Žiga Ďalší je pán poslanec Dušenka. [10:12] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Je jasné, že vlády ako táto Ficova vláda uprednostňujú staré štruktúry, najmä v justícii. Kde zabehnutí sudcovia trénujú svojich nasledovníkov. A vidíme to aj teraz, keď minister Susko tu predniesol alebo nechal schváliť novelu, kedy na Najvyšší správny súd budú presunutí sudcovia z Najvyššieho súdu bez toho, aby museli absolvovať skúšky sudcovskej spôsobilosti, čo nie je nič iné, len to, aby sa preverili, či tí sudcovia nemajú náhodou väzby na ľudí z prostredia organizovaného zločinu. Takže staré štruktúry, to je to, čo im vyhovuje, a preto sme sa tu viacerí takto zbystreli pozornosť, keď tento návrh ste predložili. Justičný čakateľ, o tom je ten návrh. A jediné pozitívum, ktoré tu je, že keď idú justiční čakatelia na hromadné výberové konanie, tak musia predložiť svoj životopis, motivačný list a zároveň vyhlásenie, aké majú rodinné väzby na ľudí v justícii, na ľudí, ktorí pracujú na Ministerstve spravodlivosti alebo na podriadených organizáciách Ministerstva spravodlivosti. A toto vyhlásenie spolu so životopisom a motivačným listom sa zverejní na webe. Zároveň do 20 dní ktokoľvek môže podať námietky alebo povedať, že daný záujemca o justičného čakateľa Ľudí, ktorí pracujú na Ministerstve spravodlivosti alebo na podriadených organizáciách Ministerstva spravodlivosti. A toto vyhlásenie spolu so životopisom a motivačným listom sa zverejní na webe. A zároveň do 20 dní ktokoľvek môže podať námietky alebo povedať, že daný záujemca o justičného čakateľa nepriznal väzby, ktoré má s nejakými sudcami alebo s nejakými úradníkmi. A toto je prvá a posledná pozitívna vec, ktorá na tomto návrhu je. To ti stačí? Výberovú komisiu bude tvoriť päť členov, z ktorých si dvoch vyberie minister priamo a ďalšieho fakticky nepriamo. Zároveň minister bude určovať aj náhradníkov. Takže bude mať veľmi silnú pozíciu osobne minister v tom, ktorí ľudia budú z toho množstva ľudí vybraní justiční čakatelia. Tie úvodné testy sú pomerne prísne, čo je v poriadku. Zároveň je tam ústna časť, ktorá je verejná, to je takisto ešte jedno pozitívum. Ak však tí ľudia vo vyhláseniach budú klamať, že nemajú žiadne väzby na ľudí v justícii, na úradníkov na ministerstve, tak jednoducho nie je tam napísané, že by ich to diskvalifikovalo. Ak aj niekto upozorní, že áno, ten záujemca o funkciu justičného čakateľa má väzby, tá komisia sa ho na to by mala spýtať, mala by ho konfrontovať s tými námietkami. Napriek tomu nie je nikde napísané, že ho to má diskvalifikovať alebo niečo podobné. No. A zároveň, čo sa mi veľmi nepáči, je to, akým spôsobom sa ministerstvo stavia k ľuďom, ktorí už nejaké skúsenosti z advokácie alebo z oblasti, no najmä teda z advokácie alebo z notárskeho povolania majú. Človek, ktorý, dajme tomu, tri roky pracoval ako advokátsky koncipient, ale nepodarilo sa mu zložiť advokátsku skúšku, tak taký človek už aj naozaj so skúsenosťami sa môže síce prihlásiť do výberového konania na justičného čakateľa, môže aj úspešne absolvovať tie všetky testy, napriek tomu sa tým justičným čakateľom nebude môcť stať. Prečo? No lebo si to tam výslovne napísali, že človek, ktorý opakovane nezložil advokátsku skúšku, justičným čakateľom nemôže byť. Zrazu ich nezaujíma, že ten človek má aj prax z advokácie, čo je veľmi vítané, že aj zložil tie skúšky, že prešiel cez tú päťčlennú komisiu, kde bude mať dvoch členov výberovej komisie priamo minister Susko. Nie. Kvôli tomu, že niekedy v minulosti nezložil advokátske skúšky, smola, justičným čakateľom sa stať nebude môcť. Alebo naopak, justičné skúšky a notárske skúšky budú odpustené a mne to nejde do hlavy. Takže takýmto spôsobom sa robí prvé prvé kolo. Áno. A teraz, keď sa človek stane justičným čakateľom, tak musí absolvovať trojročnú prax na okresných súdoch, na krajskom súde a na správnom súde. Je tam rozdelené 25 mesiacov, 6 mesiacov a 5 mesiacov. Počas tohto obdobia bude priebežne preskúšavaný, na konci bude musieť zložiť ešte také záverečné preskúšanie. No a zložiť nakoniec justičnú skúšku. To je vlastne to záverečné preskúšanie, ktoré, ak zvládne tú justičnú skúšku, automaticky bude v tej databáze, o ktorej pán minister hovoril, že keď sa bude robiť výberové konanie na sudcu, tak budú ľudia ťahaní z tej databázy. Ten rozdiel je v tom, že tá databáza bude tvorená len justičnými čakateľmi. Dnes, aj pán minister pred chvíľou hovoril, dnes si takisto sa do výberových konaní môžu prihlasovať ľudia, ktorí sú v databáze. A sú tam vyšší súdni úradníci, ale sú tam aj ľudia z iných právnických povolaní. Po novom databáza síce ostáva, ale bude plná justičných čakateľov. Nikoho iného. A až v prípade, že ani jeden justičný čakateľ sa na daný súd nehrnie, až vtedy sa otvorí výberové konanie. To je ten obrovský rozdiel. No a teraz? Kto nebude musieť vykonávať tú justičnú skúšku? Tak justičnú skúšku nebudú musieť vykonávať tí justiční čakatelia, ktorí v minulosti absolvovali napríklad notársku skúšku alebo advokátsku. Len keď sa na to bližšie pozriete, ono na prvý pohľad to znie veľmi obdobne, či justičná skúška alebo advokátska skúška alebo notárska skúška, ale medzi nimi je obrovský rozdiel. A najmä tá advokátska, najmä tá notárska skúška je násobne jednoduchšia v porovnaní s justičnou alebo advokátskou skúškou. Justičná skúška pozostáva z testu, z prípadovej štúdie, z prekladu z cudzieho jazyka, z ústnej časti. A čo sa týka testu a prípadovej štúdie, tak tam môže byť tá osoba dotazovaná na čokoľvek, či je to trestné právo, občianske, obchodné, rodinné, pracovné, ústavné právo, Európskej únie, všetky oblasti. Ak si však pozriete podklady na notársku skúšku, tak tam zrazu je to len občianske právo, obchodné právo, finančné právo, žiadne trestné právo, žiadne právo Európskej únie. Zároveň prípadová štúdia v prípade notárov sú len príprava listín a dokumentov, ktoré sa týkajú dedenia. Kým advokáti musia byť schopní napísať žalobu, odvolanie, trestné oznámenie, rozklad, neviem čo všetko možné, rôzne druhy zmlúv, tak notári, aby sa stali notármi, tieto veci nemusia absolvovať, lebo oni majú veľmi úzko danú agendu a oni pripravujú len v zásade veci, ktoré sa týkajú dedičstva v prevažnej miere. Takže tí notári sú omnoho viac špecializovaní v porovnaní s tým, čo musia absolvovať sudcovia a čo musia absolvovať advokáti. Napriek tomu, ja v tom vidím nič iné, len notársku lobby, ktorá si presadila: „Notári, ktorí alebo ľudia, ktorí majú vykonanú notársku skúšku, dávame to na roveň toho, čo je justičná skúška alebo advokátska skúška.“ Nedáva mi to absolútne zmysel. Nič iné ako lobby Notárskej komory za tým ja nevidím. No a ten najväčší problém je to, čo som vlastne už načal, že kým dnes sa sudcami môžu stať naozaj v zásade ktokoľvek, kto pôsobí v nejakom právnickom povolaní, prešiel tým prvým hromadným výberovým konaním, je v tej databáze, tak po novom tá databáza bude tvorená už len a výlučne justičnými čakateľmi. A človek by si povedal, veď dobre, veď sa na to pripravujú dlhé roky, ale ono tak nie je. Respektíve je aj nie je. To najväčšie riziko je to, že tí ľudia, ktorí sa stanú justičnými čakateľmi, mnohí do toho pôjdu fakticky po školu, lebo ten plat je okolo 2100 – 2200 €, tak mnohí si to skrátka nebudú môcť dovoliť, keď už budú mať 30 rokov, že sa zrazu stanú justičnými čakateľmi. Nie. Mnohí to budú absolvovať rovno po škole. Tri roky, áno, budú mať priebežné preskúšania, budú mať záverečné preskúšania, budú mať justičnú skúšku. To je všetko v poriadku. Vtedy naozaj tie vedomosti, skúsenosti nasávajú ako špongie, zároveň sú pravidelne preskúšavaní. Sú na tom vynikajúco. Ale potom od nich už tento systém fakticky nič nebude chcieť. Povie: „Teraz už len počkaj, kým nejaký sudca to zabalí alebo skrátka zomrie, pôjde do dôchodku. Vtedy sa otvorí výberové konanie.“ No a to výberové konanie, to už je v zásade len ústny pohovor. A na tom ústnom pohovore sa zúčastnia už len tí justiční čakatelia. Aj to nie všetci, ktorých bude, ja neviem, možno 50 v tom nejakom ideálnom prípade, ako si to tu minister nakreslil, ale budú to tí justiční čakatelia, ktorí si vo svojich žiadostiach, keď do systému šli, si krúžkovali, na akých okresných súdoch by chceli pôsobiť. Takže keď sa bude hľadať sudca na Okresný súd v Sabinove, tak sa budú tam v zásade hlásiť ľudia zo Starej Ľubovne, z Levoče, Prešova, možno Bardejova alebo Spišskej Novej Vsi. Takže aj toho výberového konania sa zúčastní veľmi úzka skupina justičných čakateľov, ktorí jednoducho už možno 10 rokov neabsolvovali žiadne testy, žiadne preskúšavania a idú cyklicky tú agendu, ktorú robia. Tam už nebude ten vklad, že aha, ide výberové konanie, prídu tam ľudia zvonku, budú tam nejakí advokáti. Alebo ľudia, neviem odkiaľ, akademici, no nie. Aha, no tak konkurencia je veľmi podobná tomu, čo je aj on, justičný čakateľ, nemá motiváciu sa nejako špeciálne ani pripravovať. A preto tam už odpadáva ten hlavný boj a tá konkurencia a tá motivácia toho justičného čakateľa, že aha, musím sa snažiť aj ďalej, lebo o pár rokov, keď bude vyhlásené výberové konanie, zasa tam bude, ja neviem, 15 ľudí, tak bude to naozaj ťažké výberové konanie. Si povie, nie. Veď o 10 rokov tam budú možno prihlásení dvaja traja, štyria maximálne. Nikto zvonku, všetci zacyklení. Tom Čorba. Takže v tom je to tá škodlivosť. A ono by to ešte dávalo zmysel, tí justiční čakatelia, ak by sa tie výberové konania vždy robili otvorené. A neťahali sa tí záujemcovia len z databázy justičných čakateľov. Dobre. Keď sú tak vytrénovaní, sú pravidelne preskúšavaní, tak potom nebude problém mať na súdy otvorené výberové konania. Veď budú v lepšej pozícii ako možno nejaký notár. Budú v lepšej pozícii ako nejaký akademik, keď oni s tým majú možno sedemročné skúsenosti. Prečo sa minister Susko bojí toho, aby tie konania boli otvorené až v prípade, že už žiaden iný justičný čakateľ o to miesto sudcu nemá záujem? Lebo až vtedy budú výberové konania. Ak žiaden justičný čakateľ sa sudcom nebude chcieť stať. Až vtedy: „Ježiš, kríza, nemá kto súdiť. Dobre, tak už teraz berieme hocikoho. Teraz už môžeme otvoriť to výberové konanie.“ Ak si je taký istý, že tých justičných čakateľov tak dobre pripraví, tak nemá dôvod tie výberové konania zatvárať. Lebo tí justiční čakatelia vraj majú byť najlepšie na to pripravení. A ja by som mu aj uveril, že mu naozaj ide o to, aby si tu vytrénoval nejakú skupinu ľudí, ktorí sú nachystaní nahradiť sudcov, ktorí pôjdu do dôchodku. Ale nie. No a keďže týmto zákonom a týmito úpravami otváral aj zákon o sudcoch, no tak prečo si tam ešte niečo neprepašovať, že? Že hodnotenia sudcov namiesto kolégia už bude robiť len jeden sudca. To ako pomáha nejakej transparentnosti alebo lepšiemu rozhodovaniu? Keď hodnotenia sudcov bude robiť nie skupina troch, respektíve piatich sudcov, kolégium, ale jeden jediný. To má pomôcť čomu? Alebo kvôli čomu sa ruší prax? Ľudia, prečo sa ruší prax pri prideľovaní sudcov na Najvyšší súd, na Najvyšší správny súd, keď je tam dnes 15-ročná právnická prax povinná? Teraz, keď sa pozriete, čl. 2 § 11 je to preč. Prečo sa ruší 10-ročná právnická prax na krajskom súde, na Špecializovanom trestnom súde alebo na správnom súde, keď tam chce tú kvalitu? Presný opak. Čiže aj z toho sa potom môže javiť: Nechystá si náhodou tých vyšších súdnych alebo tých justičných čakateľov len na to, aby si ich nedal, nenahradzovali sudcov okresného súdu, ale aby mohli rovno ísť súdiť aj na krajský súd? Takže naozaj tento návrh musí byť podrobený oveľa detailnejšiemu skúmaniu, lebo s justičnými čakateľmi máme svoje negatívne… Rovno ísť súdiť aj na krajský súd. Takže naozaj tento návrh musí byť podrobený oveľa detailnejšiemu skúmaniu, lebo s justičnými čakateľmi máme svoje negatívne skúsenosti. A aj teraz, hoci je tam jedna jediná pozitívna vec, fakticky je úplne anulovaná tým, že aj keď tí žiadatelia, ktorí sa chcú stať justičnými čakateľmi, musia preukázať alebo dať vyhlásenie, na koho v justícii majú väzby. Napriek tomu nikde nie je napísané, že by ich to nejakým spôsobom diskvalifikovalo alebo niečo podobné. Čiže nemusí to mať na nich žiaden vplyv. No a ak si minister myslí, že tí justiční čakatelia sú dostatočne dobrí po tých troch rokoch praxe a opakovaných preskúšaniach, dostatočne zbehlí v oblasti súdnictva, nemá dôvod obávať sa otvorených výberových konaní. Nemal by ten systém takýmto spôsobom uzatvárať. A jednoducho mal by nechať aj tých justičných čakateľov zúčastňovať sa otvorených výberových konaní na sudcov spolu s advokátmi, s akademikmi a podobne. Ďakujem veľmi pekne. [10:30] Peter Žiga Štyri faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Plaváková. [10:31] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne za slovo. Igor, som rada, že si opäť spomenul aj ten hádebný zákon toho ministra spravodlivosti, ktorým chce zabezpečiť zo zákona prechod pár sudcom z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd. Lebo on tu teda hovoril nejakú kritiku ohľadom legislatívneho procesu a toto mi tiež nepríde úplne najšťastnejší zákon, ktorý nie je vlastne všeobecnou normou, ale ide zabezpečiť len to, aby prešlo zopár ľudí, ktorí o tom majú záujem, z jedného súdu na druhý. Tak takto majú vyzerať zákony? Navyše títo ľudia teda obídu výberové konania, ktoré boli a mohli sa ich zúčastniť, ako aj posúdenie sudcovskej spôsobilosti. To ako pomáha teda kvalite súdnictva, keď vylúčime ešte aj posudzovanie sudcovskej spôsobilosti? Ako k tomu prídu tí, ktorí prešli tými výberovými konaniami aj tým posúdením? Nezdá sa vám, že to je nejaké nerovné zachádzanie s tými istými ľuďmi v tej istej pozícii, čo je teda diskriminačná praktika a nie v súlade s ústavou, tak napríklad sa mi javí. A takéto zákony tu pán minister predkladá. A potom tu bude niečo kritizovať o tom, ako sa tu predchádzajúcej vládou využívali skrátené legislatívne konania. Žiadna vláda doposiaľ nepredložila toľko skrátených legislatívnych konaní ako vaša. A vy ste sa ešte podpísali a podporujete aj také návrhy na skrátené legislatívne konania, ako to predniesol minister Hulík, kde nebol odvolaný dokonca ani dôvod zákonný, ani jeden, dokonca nebol spomenutý. Tak vy tu naozaj nehovorte nič o legislatívnom procese, lebo to je absolútna hanba, čoho vy ste súčasťou. Takto kriví legislatívny proces pani poslankyňa Kolíková. [10:32] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne, pán poslanec. Na poukázanie, že aký vlastne zmysel naozaj má tento inštitút justičného čakateľa, ale ja, ja, je to reakcia na vás, ale budem rada, keď bude počúvať pán minister spravodlivosti, lebo snažila som sa vlastne dopátrať aj počas vášho vystúpenia, že ako je to vlastne s dopadom na rozpočet. A vlastne, ak som dobre porozumela, tak vlastne nielenže sa ide znovu vytvoriť inštitút, ktorý niekoľkokrát bol zrušený a pán minister to robí na konci funkčného obdobia, otázka je, aký to bude mať zmysel, ale už dopad na rozpočet na budúci rok sa tu s nejakým ráta. A ja by som dosť, ja by som rada rozumela, že teda aký je ten dopad. Keď v dôvodovej správe vlastne v tejto časti je súčasne uvedená informácia, že vlastne nemá byť žiadny, pretože vlastne súdy prídu o vyššieho súdneho úradníka. Tak ja len aj v tejto súvislosti len chcem upriamiť pozornosť, že vyšší súdny úradník naozaj robí nejakú robotu pre sudcu. A áno, mohol sa aj uchádzať v budúcnosti o pozíciu sudcu, urobil si ústnu skúšku. Teraz do budúcna mu ju chce pán minister, mu ju zobrať. A teraz, ak dobre rozumiem z tohto návrhu zákona, tak vlastne súdy ešte aj prídu o takéhoto človeka, ktorého potrebujú. A keby sa teda, a na tom sa určite zhodnem s pánom ministrom, že vyšších súdnych úradníkov nikdy nie je dosť. Toho si teda naozaj súdy stále pýtajú, takže ak dobre rozumiem, tak vlastne pán minister zoberie vyššieho súdneho úradníka, aby teda dal nový inštitút prípravy na budúcu prácu sudcu, kde nebude vlastne mať takýto výkon pre sudcu, aký má dnes vyšší súdny úradník. A a a ešte popri tom celom tam vidím aj dopad na rozpočet. A dopad na rozpočet aj ohľadom Kancelárie Najvyššieho súdu, čo tiež tu nebolo spomenuté, ani sa kto s tým nechválil, pán minister, že ak dobre rozumiem, tak do budúcna to má dopad okolo 3 miliónov ročne. Popri tom celom stále nemáme dosť probačných mediačných úradníkov, tak [10:34] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová. [10:35] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Dušenka, mne sa naozaj páčilo to, ako ste poukázali na to, že ak aj by sa chcel minister spravodlivosti zachovať otvorené výberové konania, tak kľudne mohol zaviesť inštitút justičného čakateľa a ponechať tie výberové konania tak, aby sa tam mohli hlásiť aj justiční čakatelia, aj všetci ostatní ako doteraz, lebo presne, však keď teda má byť ten inštitút taký skvelý v príprave budúcich sudcov a sudkýň, tak by sa nemali obávať súťaže s inými právnymi profesiami, ale to tak nezavádza. Kto vie prečo? No a veľmi dobrá bola aj tá poznámka kolegyne Kolíkovej týkajúca sa dopadu na rozpočet, pretože tento zákon má byť účinný od júla 2027. To znamená, že v podstate to zaplatí druhá vláda celé toto zavedenie justičných čakateľov a je naozaj dôležité sa začať pýtať, že ako si to teda minister spravodlivosti predstavuje a že či teda vôbec, že kto nájde tie peniaze na to, aby tí justiční čakatelia mali aj nejaké konkurencieschopné platy, takisto tí zvyšní, zvyšný aparát pomocný sudcov. To vlastne vôbec z tohto návrhu zákona nevieme. To už v podstate bude otázka na ďalšiu vládu a on si to uvedomuje, preto je mu ľahko predkladať takúto zásadnú novelu na konci funkčného obdobia, keď už nemusí hľadať peniaze na jej uvedenie do praxe. [10:36] Peter Žiga Pán poslanec Pročko, ďakujem. [10:36] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vo svojom vystúpení minister Susko povedal na tvoju adresu, Igor, že ty sa tomu nerozumieš. Ja som si ťa veľmi pozorne vypočul, ale nevypočul si ťa minister Susko. Celý čas sa tam bavil s pánom Žigom a vyrušovali ju žadu, ale však tak to je, tak to je tu bežné. Ale čo je na celej tej záležitosti najlepšie, že oni, oni a bohorovne rozprávajú, že vy sa tomu nerozumieme, rozumieme sa tomu len my. A potom táto krajina tak vyzerá. S reakciou pán poslanec Dúšenko. Ďakujem pekne za [10:37] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky reakcie. Presne tak, justiční čakatelia a otvorené výberové konania sa absolútne nevylučujú. Kľudne to môže fungovať v symbióze. Ale evidentne to nie je snahou tohto ministra. A nadviažem aj na tie dopady na rozpočet. Ja to mám poznačené, že by sa malo vytvoriť 50 miest justičných čakateľov a zrušiť 50 miest vyšších súdnych úradníkov. S tým, že ten plat mal zostať zachovaný približne na úrovni 1260 € plus 70 % príplatok, okolo 2100 € mesačne plus odvody. Takže aj z toho vidno, že ten plat nie je veľmi lákavý a ľudia sa do toho nebudú extra hrnúť, ak vedia, že skrátka minimálne počas troch rokov sa s tým platom absolútne nepohnú. Ono to bude samozrejme trvať dlhšie, až kým sa im nepodarí tým justičným čakateľom absolvovať skúšky na sudcu. Ale to len potvrdzuje to, že tak ako v minulosti sa na justičných čakateľov hlásili primárne príbuzní nejakých sudcov alebo rodinní príslušníci, ktorí naozaj neboli odkázaní na tú výplatu a to fungovanie vedeli prežiť aj s nižším platom. Takže to znova len podčiarkuje to, že ani teraz tu nie je nejaká snaha prilákať na miesta justičných čakateľov nejakú elitu, ale skôr ľudí, ktorí sú schopní vyžiť aj z nižších nákladov. Napríklad preto, že ich blízki rodinní príslušníci v justícii už fungujú. [10:39] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Števulová. [10:39] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, máme krátko pred hlasovaním, na ktorom sú naplánované viaceré zákony z dielne Borisa Suska. Tento už asi na hlasovanie zaradiť nestihneme, ale je veľmi dôležitý, aby sme sa na neho pozreli aj v kontexte všetkých ostatných návrhov zákona, ktoré nám sem priniesol a o ktorých nás hlasovanie čaká, pretože jedna vec, ktorá tu z dnešnej rannej rozpravy vyplynula celkom jasne a ktorú potvrdil aj minister spravodlivosti Boris Susko, je, že sú tu dva rozporuplné pohľady na zásadné smerovanie slovenskej justície a spravodlivosti do budúcna. Ten jeden zastáva pán minister Susko a súčasná vládna koalícia, ktorá sa zjavne chystá všetky tieto návrhy zákonov bez diskusie podporiť. Uvidíme, samozrejme, ako to bude s kajúcnikmi. A ten druhý postoj zastávame my. Ten ich postoj, váš, kolegovia a kolegyne vo vládnej koalícii, by sa podľa týchto návrhov zákona dal nazvať postoj spiatočnícky, ktorý chce vrátiť justíciu späť do rokov, kedy sa proti nej protestovalo, kedy sa protestovalo proti Štefanovi Harabinovi, kedy justícia bola známa tým, že sa vždy vedelo aj medzi justičnými čakateľmi, že keď boli otvorené nejaké miesta, kto sa na ne má dostať, lebo takto prosto bolo. Tí ostatní vedeli, že ani nemá zmysel sa na ne hlásiť, pretože tam a tam to už mali predpripravené pre toho a toho príbuzného konkrétneho sudcu a sudkyne. Keď existoval inštitút justičného čakateľa, tak každý piaty sudca na Slovensku mal viac ako jedného rodinného príslušníka v justícii. Prečo asi? Prečo asi? No preto. Lebo oni si tento inštitút tak prispôsobili, aby sa do justície mohli dostať len ich rodinní príslušníci a ľudia, ktorí boli s nimi spojení. Toto sa volá nepotizmus. A toto chcete cestou ministra spravodlivosti zaviesť znovu? A ja sa pýtam prečo. Aký je na to dôvod? Minister spravodlivosti má dôvod, že on nesúhlasí so zmenami, ktoré priniesli otvorené výberové konania. Čiže on vlastne nesúhlasí s voľnou súťažou právnických profesií o miesta sudcov. Prečo by sa nikomu nemohla páčiť voľná otvorená súťaž, kde uspeje ten najlepší? Ja tomu nerozumiem. On prosto vôbec, okrem toho, že jemu sa to nepáči, nepredložil žiadne argumenty. On tvrdí, že súčasný systém výberu nových sudcov a sudkýň zlyhal. V čom konkrétne? Ja som to nepočula. Vy ste to tu niekto počuli, že v čom konkrétne mal ten nový systém zlyhať? Priniesol snáď do justície viac ľudí, ktorí nedokážu súdiť? Máme na to nejaké dáta, ktoré on prezentoval? Neprezentoval. Priniesol do justície ľudí, ktorí sú zaťažení nejakou kriminálnou minulosťou, alebo sú to noví sudca a sudkyne, ktorí viac čelia disciplinárnym konaniam alebo dokonca trestným stíhaniam? No nevieme, lebo on prosto žiadne tieto dáta nepredložil. On len tvrdí, že ten súčasný systém zlyhal a my mu prosto máme veriť. Máme mu veriť len tak. Tak ale ja chcem vedieť, keď sa mám rozhodnúť o tom, že či sa znovu po x-tý raz máme vrátiť k systému justičných čakateľov, ktorý sa v histórii Slovenska neosvedčil, že prečo by sme tak mali spraviť. A mne nestačí vysvetlenie, že po prvé sa to páči ministrovi spravodlivosti a keďže on je teraz pri moci, sa k tomu vraciame a po druhé volá po tom súdnictvo. Viete čo, keby aj 99 % súčasných sudcov po tom volalo, tak sa treba spýtať, keď ste ministrom spravodlivosti, či táto zmena je prospešná pre systém súdnictva ako taký a či posilní dôveru verejnosti v justíciu. Lebo verejnosť chce takú justíciu, ktorej môže dôverovať, ktorá sa javí ako nezávislá, navonok aj dovnútra a ktorá nezávislá navonok aj dovnútra je. A my síce si môžeme čokoľvek myslieť, že ako by mal v ideálnom svete existovať a platiť systém justičných čakateľov, ktorí sa pripravujú na kariérnu funkciu sudcu, ale my máme skúsenosť zo Slovenskej republiky, z reality. A tá je tristná. Preto sme to zrušili, lebo to neprinieslo želané výsledky. A teraz sa nás minister spravodlivosti snaží presvedčiť, lebo ten inštitút bol naposledy zrušený v roku 2021, že zrazu, neviem prečo, to bude inak. A potrebujeme sa k nemu znova vrátiť. Ale prečo? Prečo potrebujeme zrušiť transparentnú súťaž? Náš minister spravodlivosti sa snaží presvedčiť, lebo ten inštitút bol naposledy zrušený v roku 2021, že zrazu, neviem prečo, to bude inak. A potrebujeme sa k nemu znova vrátiť. Ale prečo? Prečo potrebujeme zrušiť transparentnú súťaž o miesta na súdoch? Prečo? A teda keď to chce zaviesť, prečo to nezavedie tak, aby tí justiční čakatelia súťažili aj s ostatnými? Však nech sa ukáže teda. Nech sa ukáže. A prečo zavádza ešte aj tú podmienku, že ak niekto neuspeje na advokátskej skúške, prokurátorskej alebo notárskej, tak už nebudem môcť byť justičným čakateľom. Že trestá týchto ľudí. Že ja tomu nerozumiem. To vysvetlíte vašim rodinným príbuzným, ktorí sú advokátski koncipienti alebo čakatelia na prokuratúre a ktorí si mysleli, že však to sa normálne nepodarí na advokátskej skúške, že robíte jednu, opravnú a ďalšiu, že prosto sa to nepodarí. No tak vyskúšajte to niekde inde. No tak teraz už nebudete môcť byť justičným čakateľom. Ja nerozumiem, prečo. A vysvetlite to vašim rodinným príbuzným alebo známym, ktorí možno by chceli byť v súdnictve, ale už po novom, keď sa na nich netiahnu tie prechodné ustanovenia, ktoré tým, čo sú ešte teraz v systéme, umožňujú urobiť si tú justičnú skúšku, im to už do budúcna znemožní a oni zrovna nebudú mať nikoho na súde, kto by im vybavil, že sa dostanú či už na miesto justičného čakateľa alebo potom z toho, že keď spravia justičnú skúšku, tak sa stanú sudcami. No tak to povedzte. Povedzte to. Vašim sestrám, bratom, hocikomu, kto chce študovať právo. No tak máš smolu. Keď nebudeš mať nikoho v súdnictve, tak už zabudni na kariéru sudcu, moja milá zlatá. Vysvetľuj cez TV. Lebo vy chcete ministrovi spravodlivosti tento návrh zákona podporiť a ja som zatiaľ tu nepočula žiaden verejne akceptovateľný dôvod. Nie že dôvod, že ja som práve ministrom. Mne sa páči tento systém a idem ho teda zaviesť. Nejaké odôvodnenie, ktoré je založené na dátach. A dôležitý je aj ten ekonomický aspekt, ktorý pomenovala pani bývalá ministerka spravodlivosti Kolíková. Však tento návrh zákona je účinný od 1. júla 2027, niektoré ustanovenia až od 2028. Takže, akým spôsobom bude ekonomicky zabezpečený tento inštitút? Novými vládami tak, aby aj tie platy boli konkurencieschopné. Dnes máme problém nájsť ľudí na funkciu vyššieho súdneho úradníka, práve tá motivácia je tam, že sa môžu stať sudcami. To už nebude. Ako tam dostaneme kvalitných ľudí? Špeciálne vo veľkých mestách, kde si právnici a právničky môžu vybrať. Kam pôjdu robiť za oveľa vyššie peniaze? A prečo sa už na vyšších súdoch do súťaže o sudcov nebudú môcť zapojiť kvalitní ľudia z iných právnických profesií, z akadémie? To zrušíme aj v prípade Ústavného súdu, že ani kandidáti na miesto sudcu Ústavného súdu už nebudú môcť byť iní ako sudcovia? Lebo to je logika, ktorú prináša minister Susko. Že má byť iba kariérny sudca, nikto iný. Tak ja sa pýtam, príde aj novela, že ani ústavným sudcom sa nebude môcť stať nikto iný, len kariérny sudca? Myslím si, že takúto novelu by asi nikto nepodporil, tak nerozumiem, prečo v prípade otvorených výberových konaní na miesta sudcov a sudkýň sa táto vláda na konci svojho funkčného obdobia chystá úplne zmeniť a uzatvoriť súdnictvo. Prečo. Táto zmena prospeje jedine tým, ktorým vadí, ak aj vnútri tak uzatvoreného systému, ako je súdnictvo, prebieha nejaká voľná diskusia. Súčasný systém prosto vadí tej caste sudcov a sudkýň, ktorým vadí, že sú tam aj sudcovia a sudkyne, ktorí majú iný názor, iné životné a profesijné skúsenosti. Ale veď to je normálne. Veď to je normálne. Takýmto spôsobom sa každá profesia obohacuje. Tým, že sa do nej dostanú aj ľudia, ktorí sú práve nezaťažení tým systémom, prinesú tam iný pohľad, iné myšlienky. Týmto spôsobom nechajte ten systém, aby sa sám predsa vyvíjal postupne, prirodzene. Tým, že sa tam dostanú právnické profesie rôznorodého charakteru podľa vopred stanovených podmienok. Ono naozaj tu nie je žiaden dôvod na to, aby sme systém justície uzatvorili a dali ho k dispozícii v podstate len do seba uzavretému systému kariérneho postupu, kde absolútnu moc nad tým, kto sa stane sudcom alebo sudkyňou, budú mať ľudia, ktorí sú práve v Súdnej rade a na Ministerstve spravodlivosti a vo vedení súdov. Inak to sa nebude páčiť ani vám, ak budete raz v opozícii a bude tento systém fungovať a bude tu nejaká koaličná vláda, ktorá si bude sama tam nominovať do všetkých vedení aj súdov, aj Súdnej rady svojich nominantov. Tak to bude aj proti vám tento systém. On bude proti všetkým. Čiže zamyslite sa, že či vy by ste, keby situácia bola opačná, keby sme my presadzovali návrat k justičným čakateľom, či by ste to chceli podporiť, či by sa vám to páčilo? Možno by sme to mohli aj prerušiť do hlasovania. Mám pocit, že tu už nebudem môcť pokojne hovoriť. Takže zamyslite sa nad tým, že či by takýto systém, návrat k tomuto starému systému, ktorý sa na Slovensku už niekoľkokrát neosvedčil, vám vyhovoval, keby sme ho presadzovali my. Či by vám to vyhovovalo aj s tou víziou, že budú rozhodovať o tom, kto sa stanú sudcovia a sudkyne, nominanti budúcej vlády, dlhoroční, ktorí sa vám filozoficky nebudú páčiť. Ja si nemyslím, že to je dobrý systém. Nemyslím si, že to je dobrý systém pre kohokoľvek. Ten, ktorý tu pán minister spravodlivosti prináša. A tiež musím poukázať na to, že pán minister spravodlivosti tento zákon sem nepriniesol do vzduchoprázdna. On ho priniesol v súvislosti s ďalšími návrhmi zákonov, o ktorých sme už hlasovali alebo budeme o nich hlasovať. Čaká nás rozsiahla trestná novela, kde sa odstraňuje trestný čin ohýbania práva. S čím by sme nemali problém, ale zavádza sa to, že rozhodovať o tom, či môže byť trestne stíhaný sudca, bude po novom Súdna rada na základe nejasne formulovaného paragrafu, ktorý hovorí, že sa pod to bude vzťahovať akékoľvek trestné stíhanie súvisiace s výkonom jeho rozhodovacej činnosti a že ak raz tá Súdna rada nedá na to súhlas, tak už nový návrh v danej veci nebude môcť byť podaný. A ja som sa opakovane ministra spravodlivosti pýtala, že čo to znamená, že ten nový návrh nebude môcť byť podaný. Čiže ak sa niekedy získajú nové dôkazy, presvedčivejšie možno, tak už sa nebude dať spýtať znova Súdnej rady o súhlas s trestným stíhaním sudcu. On ani raz na to neodpovedal. Čiže my chceme priniesť takúto situáciu, že raz Súdna rada rozhodne, že teda nedá súhlas a keď sa získajú presvedčivejšie dôkazy, tak už prosto sa to nebude dať použiť. No krásne. Toto naozaj prispeje k spravodlivosti na Slovensku. To fakt. A hlavne, akým spôsobom bude toto rozhodovanie prebiehať, lebo ani to nie je jasné, že Súdna rada bude akýsi predsúdny tribunál? Aké kritériá bude zohľadňovať pri svojom rozhodovaní? Však v Súdnej rade nemusia byť experti na trestné právo. Nemusia. A oni budú na základe čoho rozhodovať, že ide o trestný čin, ktorý súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo nesúvisí, lebo už len to môže byť sporná otázka. A na základe čoho rozhodnú, že dajú alebo nedajú súhlas, že sa im teda bude páčiť ten sudca alebo nebude páčiť, lebo to tam vôbec nie je jasne napísané. A ja by som teda chcela poznať ako sudca alebo sudkyňa jasné kritériá, prečo a ako o mne rozhodne Súdna rada, lebo kľudne sa môže stať. Ja priznávam, kľudne sa môže stať, že niekto bude zneužívať trestné konanie voči sudcovi a sudkyni a že bude mať spojencov v Súdnej rade. A tí mu to odobria. Lebo toto, ako je to napísané, nemusí byť len poistka pre nezávislosť súdnictva. V skutočnosti je to tak napísané, že to môže byť zneužité voči sudcom a sudkyniam, ale pán minister nedokáže presvedčivo vysvetliť, akým spôsobom toto ustanovenie zabráni tomu, aby bolo zneužiteľné voči konkrétnym sudcom a sudkyniam. Nedokáže. A o chvíľu o ňom budeme hlasovať, že ho posunieme do druhého čítania v rámci tej rozsiahlej trestnej novely, čo tu predložil. A to je tiež, viete, minimálne úsmevné, že pán minister spravodlivosti tu má v treťom čítaní trestnú novelu, ktorá sa týka kajúcnikov, kde mení Trestný poriadok čiastočne. A zároveň tu má v prvom čítaní rozsiahlu trestnú novelu, kde mení aj Trestný poriadok, aj Trestný zákon. Chápete, že on prosto v jednom čase tu má dve novely Trestného poriadku, jednu v treťom čítaní, druhú v prvom čítaní. To ktorý minister spravodlivosti takýmto nekoncepčným spôsobom postupuje pri úpravách trestných zákonov? A z toho úplne jasne vyplýva, že kde sú tu priority tejto vlády, že tak rýchlo musel predložiť tú novelu týkajúcu sa kajúcnikov, že nemohol pár mesiacov počkať, kým predloží túto novelu, ktorá je v prvom čítaní a týka sa restoratívnej justície, ale nielen tej, aj množstva ďalších vecí. Obchodovania s ľuďmi, enviro vecí, ohýbania práva, neviem, čo všetko ešte tam je. Nie, on tu má dve rôzne novely v rôznych štádiách legislatívneho procesu, lebo prosto boli také priority. Fakt toto takto postupuje minister spravodlivosti, ktorému záleží na tom, akým spôsobom je upravovaný Trestný poriadok a Trestný zákon? No nie. To svedčí len o tom, že kajúcnici, o ktorých budeme o chvíľu hlasovať, prosto mali absolútnu prednosť, a to aj pred tým, aby si vôbec na Ministerstve spravodlivosti usporiadali zásahy do Trestného poriadku, aby to aspoň pripomínalo nejakú víziu alebo koncepciu. Čiže varujem vás, budeme hlasovať o posunutí ďalšej trestnej novely. Pán predseda, naozaj, ja už nemôžem prednášať, keď je tu taký hluk a je 10:57. Vyrušujú všetci. Dobre. Je to zjavné, že vládna koalícia potrebuje nejaký ďalší čas, tak za iných okolností by už dávno bolo prerušené. A keď je 10:57, 3 min pred 11:00, kedy sme mali hlasovať, ale ja tu musím ďalej rozprávať, lebo asi neviem. Nemáte tu dosť ľudí na hlasovanie. Tak skús si byť aspoň ticho. Dobre? Ďakujem. No. K tým zásahom, ktoré sem pán minister spravodlivosti prináša. Máme tu teda tento zákon o justičných čakateľoch, ktorý je filozofickým návratom k systému nepotizmu v justícii, návratom k Štefanovi Harabinovi. Mali sme tu pokus ovplyvniť disciplinárne súdenie. A dokedy, aspoň mi povedzte, budem musieť v takýchto podmienkach prednášať? Dobre, kolegovia, vraj do 11:00 mám v takýchto podmienkach prednášať, tak ešte teda dve minúty skúsim hovoriť, keďže teda tentoraz dobre. Tak si to spočítajme. O dve minúty by sa malo začať hlasovanie o kajúcnikoch. Ďalšia filozofická zmena, zásadný filozofický rozpor. Pani poslankyňa, prerušíme rokovanie. Neuveriteľné. Pretože vaši kolegovia vyrušujú. [10:59] Peter Žiga Takže prerušujem. Prerušujem rokovanie. Pán poslanec Pročko, ukľudnite sa. Prerušujem rokovanie do 11.10. [10:59] Richard Raši Poprosím. Vážení kolegyne, vážení kolegovia. Prosím, usaďte sa. Prejdeme k hlasovaciemu bloku. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv dám procedurálne návrhy a potom prejdeme tie, ktoré sú na tabuli. Na poslaneckom grémiu som vás informoval, že teda štvrtok, piatok nerokujeme, hej, lebo je to zasadnutie V4 a V4 plus a či rokovanie bude od utorka? Zatiaľ nebudem vyhlasovať mimoriadnu schôdzu na utorok, čiže v utorok by sme pokračovali riadne touto schôdzou podľa bodov, ako budú v programe. Keďže je viacero aktivít vrátane oficiálnych kladení vencov o 11:00, o 14:00, viacerí ste avizovali aktivity poobede. Tak by som navrhol, na utorok by sme teda začali štandardne od 9:00 s obedňajšou prestávkou s tým, že by sme ukončili rokovanie, prerušili rokovanie v utorok o 16:00, hej? S tým, že by sme v utorok nehlasovali. Navrhnem takisto kvôli požiadavke viacerých poslancov, aby sme nehlasovali ani dnes o 17:00, čiže dnes máme celý hlasovací blok. Ten ďalší hlasovací blok by začal v stredu o 11:00. Rokovanie v štandardnom režime, teda v štandardnom režime by išlo dnes. V utorok od 9:00 do 16:00 s obedňajšou prestávkou 2 hodiny. Od stredy v štandardnom režime rokovaní aj hlasovaní, hej? Čiže to vám chcem povedať na úvod, takže teraz uvediem ten procedurálny návrh a potom prejdeme k ďalším. Čiže v mene troch poslaneckých klubov za SMER-HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme dnes o 17:00 nehlasovali a v utorok 17. 11. nehlasovali. A teda rovnako tak navrhujem, aby sme dňa 17. 11. rokovali len do 14:00, hej? Čiže dnes o 17:00 do 16:00, do 16:00, hej? Čiže dnes nehlasujeme o 17:00, v utorok nehlasujeme celý deň. A rokovať budeme v utorok 17. 11. do 16:00. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 150 poslancov, 92 bolo za, 56 sa zdržalo, dvaja nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Ešte jeden procedurálny návrh. Ide o zaradenie poslanca do výboru, čiže v mene troch poslaneckých klubov za SMER-HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 61. schôdze, ktorým je návrh na voľbu poslanca za člena výborov Národnej rady, tlač 1567. A navrhujem, aby sme ho prerokovali po skončení tohto bloku hlasovania. Je to návrh na zaradenie pána poslanca Kováča za člena výborov. Je všeobecný súhlas? Ďakujem a teraz pôjdeme na procedurálne návrhy tak, ako sú uvedené na tabuli. Pán predseda Baláž. [11:14] Richard Raši Za člena výboru všeobecný súhlas. Ďakujem a teraz pôjdeme na procedurálne návrhy tak, ako sú uvedené na tabuli. Pán predseda Baláž. [11:14] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Kým vypukne eufória na jednej alebo na druhej strane, chcem vás informovať, že pod záštitou pána predsedu Národnej rady, pána doktora Richarda Rašiho Ďakujem, pán predseda. Kým vypukne eufória na jednej alebo na druhej strane, chcem vás informovať, že pod záštitou pána predsedu Národnej rady, pána doktora Richarda Rašiho a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo vás pozývame na očkovanie proti chrípke, ktoré sa uskutoční 18. 11. Ešte raz opakujem, 18. 11. od 10:00 do 14:30. Pozvánku budete mať uloženú tu, kde je prezenčka. A prosím predsedov klubov alebo zástupcov v zdravotnom výbore z jednotlivých klubov, aby nahlásili počet na sekretariát Výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem veľmi pekne. [11:15] Richard Raši Ďakujem, pán predseda. Eufória vypukla. Pán poslanec Gál, nech sa páči. [11:15] Karol Galek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom V mene troch poslaneckých klubov SaS, PS, Slovensko by som chcel požiadať o zlúčenie rozpravy k bodom 186 a 218. Je to parlamentná tlač 1173 a parlamentná tlač 1512. Ide o uznesenia k novému jadrovému zdroju. Odôvodnenie: na Slovensku sa už 16. rok chystá projekt nového jadrového zdroja. A momentálne je tam obrovská miera netransparentnosti. Robert Fico ako premiér si stiahol celý tento projekt k sebe na Úrad vlády. Odmieta sa s nami o tom baviť na výbore. Takisto výbor nikdy nie je uznášaniaschopný. Ako opozícia musíme žiadať americkú ambasádu o sprostredkovanie týchto stretnutí, ale ja si myslím, že pokiaľ sme naozaj stále parlamentnou demokraciou, tak tu je na to ten priestor a ideálne, aby sme to urobili v zlúčenej rozprave. Ďakujem. [11:16] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Prezent [11:16] Richard Raši Prezentujeme sa, hlasujeme. Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 141 za, 6 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Teraz poprosím pani poslankyňu Mesterovú. Mala procedurálny návrh. Nech sa páči. [11:16] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby hlasovali v súlade so svojím vedomím a svedomím za bezpečnosť, nie za pomoc organizovanému zločinu. Všetci cítime, aké tlaky sú na chodbách národa. [11:17] Richard Raši Pani poslankyňa, všetci poslanci vždy tak hlasujú. Pán poslanec Ivan Hazucha, nech sa páči. Ako spravodajca uveďte hlasovanie o prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorý je o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov podľa č. 451. Nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predseda. [11:17] Ivan Hazucha – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:18] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 150 poslancov, 91 za, 59 sa zdržalo. Návrh bol schválený a bude teda prerokovaný v druhom čítaní. Poprosím teraz Zuzanu Plevíkovú, pani poslankyňa, buďte taká dobrá, uveďte prvé čítanie o vládnom hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, tlač 1400. 39 áno, preložil. [11:18] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní. [11:18] Richard Raši Prezentujeme, zhodujeme. Prítomných bolo 100. 50 poslancov, 90 a 60 sa zdržalo. Aj tento návrh sme schválili a postúpili do ďalšieho rokovania. Teraz poprosím pána predsedu Glücka, Richarda, aby uviedol hlasovanie o bode 292 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, tlač 1444. [11:19] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala predmetný návrh zákona v druhom čítaní. [11:19] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 150 poslancov, 80 za, 70 sa zdržalo. Aj tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. [11:20] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Konštatujem, že prítomných bolo 150 poslancov. [11:20] Richard Raši A teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok a Trestný zákon, tlač 1314. Poprosím pána spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. [11:21] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme. [11:21] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 100. 50 poslancov, 75 za, 24 proti, 1 sa zdržal, hlasoval o návrhu. Vyhlasujem prestávku do 11:30. [11:29] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, teraz teda pristúpime k prerokovaniu návrhu na voľbu poslanca za člena výborov a potom budeme pokračovať v justičných čakateľoch. Takže návrh na voľbu poslanca za člena výborov Národnej rady má tlač 1567 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za Slovenskú národnú stranu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. A budeme teda o tomto návrhu hlasovať v ďalšom hlasovacom bloku. Teraz pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o justičných čakateľoch, tlač 1438. Pán minister Susko je na ceste zozadu. Poprosím spravodajcu, aby bol prítomný a vystupovať bude teda pani poslankyňa Števulová v rozprave. Pán minister, aj ja by som na neho rád počkal. Idem mu aj volať. Pani poslankyňa, nech sa páči, pán minister je prítomný. Môžete vystúpiť. [11:34] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Pokračujeme teda v rozprave o návrhu zákona o justičných čakateľoch, ktorým sa na návrh ministra spravodlivosti Suska má justícia vrátiť do čias nepotizmu a čias Štefana Harabina, kedy sa sudcami a sudkyňami stávali vopred určení ľudia s konexiami a rodinnými vzťahmi v justícii. A ja chcem vysloviť želanie, pán minister, pretože pred chvíľou váš návrh zákona, ktorým ste chceli znova zničiť inštitút kajúcnikov, utrpel drvivú porážku v tomto pléne. Ja dúfam, že nakoniec utrpí drvivú porážku celý tento váš únos spravodlivosti, ktorý tu ukazujete od roku 2023. A to či už v tomto pléne alebo na Ústavnom súde, pretože ako sa ukazuje, aj v tomto pléne sú stále poslanci, ktorí rozumejú tej základnej spravodlivosti a že na Ústavnom súde, ktorý sa vám nepodarilo zlomiť, zatiaľ sú stále ľudia, ktorí vedia nezávisle rozhodnúť o tom, čo je a čo nie je v súlade s ústavou. Tí už raz pokus o zničenie kajúcnikov ako inštitútu dôležitého pre boj s organizovaným zločinom zastavili a teraz sme to zastavili tu v parlamente. A ja verím, že tak dopadnú aj vaše snahy o ovládnutie justície. Lebo to, čo tu sledujeme cez vaše návrhy, je presne toto. Snaha zmeniť justíciu na obraz, ktorý kedysi reprezentoval pán Štefan Harabín, a snaha ovládnuť justíciu tak, aby v nej pôsobili a súdili len sudcovia a sudkyne jedného názorového prúdu. A to je veľmi škodlivé. A som veľmi rada, že jedna z vašich nebezpečných snáh v tomto smere, a to snaha ovplyvniť disciplinárne súdenie, kedy ste chceli, nemôžete ho zobrať úplne Najvyššiemu správnemu súdu, ale snažili ste sa ovplyvniť zloženia disciplinárnych senátov tak, aby v disciplinárnych senátoch nemali prevahu sudcovia a sudkyne Najvyššieho správneho súdu, ktorí majú zverené ústavou a zákonmi toto súdenie, ale iní sudcovia a sudkyne, na ktorých výber by dohliadala Súdna rada a nepriamo cez svojich nominantov aj Ministerstvo spravodlivosti, to už Ústavný súd na náš podnet zastavil. To nebola náhodná zmena. O to ste sa snažili z rovnakých dôvodov, pre ktoré tu predkladáte tento návrh zákona o justičných čakateľoch, a to preto, aby sa do disciplinárneho súdenia dostali sudcovia a sudkyne, ktorí budú súdiť tak, ako si to vládna moc predstavuje. Lebo teraz sa vám to nepáči. Niektoré vaše podania boli odmietnuté. A to sa vám nepáči, lebo vy však ste to predznamenali v tej, v tej brožúre Únos spravodlivosti, ktorú ste nám tu na začiatku tohto funkčného obdobia všetkým rozdali. V podstate to, o čo vám ide, je či už vendeta alebo snaha meniť systém trestnej spravodlivosti tak, aby to vyhovovalo ľuďom, ktorí sú napojení na vládnu stranu Smer. Lebo oni sa nechcú očistiť pred súdmi na základe pravidiel, ktoré platia teraz. Oni si chcú prispôsobiť pravidlá tak, aby mali zaručený výsledok. A to už narazilo tak na Ústavnom súde, ako aj dnes v pléne tohto parlamentu. A ja dúfam, že narazíte aj s touto zmenou justičných čakateľov, ktorú máme v prvom čítaní, pretože táto zmena je škodlivá, veľmi škodlivá pre justíciu, veľmi škodlivá. A ja neverím, že táto zmena bude dotiahnutá do konca. Pretože, ako to už hovorili niektorí moji predrečníci, vy túto zmenu v podstate prinášate na konci svojho funkčného obdobia ako minister spravodlivosti. V podstate celé to bude musieť uviesť do života budúca vláda. Ja verím, že budúca vláda vznikne zo strán súčasnej opozície a tá toto zruší, pretože nie je v záujme justície ani nikoho na Slovensku, aby sa justícia znova uzatvorila, aby v nej znova zavládol nepotizmus, rodinkárstvo, klanová príslušnosť. To nechce nikto, najmenej to chce verejnosť, ktorá potrebuje vidieť, že tu máme sudcov a sudkyne, že tu máme systém justície na Slovensku, ktorému sa oplatí dôverovať. Vy robíte všetko preto, aby tu bol opak. Ale tieto škodlivé zmeny raz budú zastavené. Ďakujem. [11:39] Richard Raši Vaše vystúpenie, pani poslankyňa, ako prvý zareaguje pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [11:39] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne ste poznamenali, akú logiku dáva, že na justičných čakateľov sa alebo justičnými čakateľmi sa budú môcť stať ľudia, ktorí absolvujú test, hoci nemajú žiadnu prax, ale ľudia s advokátskou praxou, napríklad tri roky, sa ňou nebudú môcť stať len z dôvodu, že neabsolvovali advokátske skúšky. Hoci absolvujú všetky vstupné testy, majú aj prax, sú tým pádom lepšími a lepšími kandidátmi na justičných čakateľov napriek tomu, že nezvládli advokátsku skúšku a automaticky ich to diskvalifikuje. Ďakujem pekne, pani. [11:40] Richard Raši Poslankyňa Plaváková, nech sa páči. Ďakujem. [11:40] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. No aj tento návrh zákona, ako už aj mnohé iné, je snahou uzavrieť súdnictvo do seba, čo je teda opak toho, o čo sa tu dlhé roky snažia mnohí ľudia a otvoriť justíciu práve preto, aby sa tam nevytvárali aj tie väzby, ktoré prispievajú aj k tým rôznym korupčným kauzám, ktoré sme tu videli aj aj v minulosti. A ako si aj dobre poznamenala, že vlastne aj tá poistka to vyslovovanie súhlasu k trestným stíhaniam Súdnou radou, že vlastne to nemusí byť poistka na ochranu sudcov, ktorí sú nejako šikanózne trestne stíhaní, ale naopak to môže sa práve využívať aj na to, aby boli postihovaní sudcovia, niektorí nepohodlní sudcovia. A ja som sa tu opakovane aj pýtala pána ministra Suska, ako napríklad tieto ustanovenia by mali v praxi dopady na kauzy ako Plevel na žilinských súdoch, ale odpoveď som zatiaľ nedostala. A to, že dobré, že si pripomenula aj to, že sme tu mali vlastne dve novely Trestného poriadku naraz. Jedna našťastie teda bola vďaka nám a celej opozícii zastavená, pretože to bola tá hanebná novela, s ktorou chcel minister Susko pomôcť Tiborovi Gašparovi, ale máme tu aj ďalšiu novelu Trestného poriadku, ktorú prerokovávame. A to zároveň s tým, že minister Susko tu kritizoval predchádzajúcu vládu za legislatívny proces. Tak ja neviem, ale tých príkladov toho naozaj babráckeho legislatívneho procesu, aký tu vidíme za posledné tri roky, tak to zatiaľ je naozaj rekord na Slovensku. To takéto zlé to tu ešte nikdy nebolo. [11:42] Richard Raši Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. Poslankyňa Kolíková tu nie je. Pán poslanec Jakab, nech sa páči, tento tieň tiež nie je, takže pani poslankyňa Kolíková do rozpravy tu nie je. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, a už teda mnohé bolo povedané, ale ten základný spor o justičných čakateľov nie je iba v tomto volebnom období, je naprieč volebnými obdobiami. Je to spor o otvorenosť alebo uzavretosť justície. A pritom, ako sa striedajú vlády, tak dochádza k obnoveniu alebo rušeniu tohto inštitútu. Ale to, čo by som sa teda rád spýtal a porozumel logike toho, prečo s tým Ministerstvo spravodlivosti prichádza, je, že prečo s tým Ministerstvo spravodlivosti prichádza teraz, pretože je úplne zjavné, že a asi máte väčšinu na to, hoci nevedno po hlasovaní, ktoré bolo posledné. Dnešný deň, že či koalícia má dosť hlasov na to, aby presadila zavedenie justičných čakateľov, ale je teda celkom zrejmé, že zo strany opozície je to kritizované a je. Toto riešenie je odmietané. A je teda veľmi pravdepodobné, že ak voľby dopadnú tak, ako ukazujú prieskumy a budúcu vládu zostavia strany, ktoré dnes sú v opozícii, že ten inštitút justičných čakateľov opäť zrušia. Tak aký má význam prichádzať na konci volebného obdobia po uplynutí troch štvrtín volebného obdobia s návrhom na obnovenie inštitútu justičných čakateľov. Prieskumy a budúcu vládu zostavia strany, ktoré dnes sú v opozícii, že ten Inštitút justičných čakateľov opäť zrušia. Tak aký má význam prichádzať na konci volebného obdobia, po uplynutí troch štvrtín volebného obdobia s návrhom na obnovenie Inštitútu justičných čakateľov a v situácii, keď účinne to má byť od polovice budúceho roka? Po pár mesiacoch pravdepodobne bude ten inštitút zrušený. Tak ja by som sa rád ako porozumel tomu, že aký má zmysel toto urobiť, lebo ešte by som tomu trochu rozumel, ak by ste s tým prišli na začiatku volebného obdobia. Ak to bolo pre vás také dôležité a teda niekoľko rokov by aby styční čakatelia fungovali. Asi by sme to kritizovali rovnako, asi by sme mali rovnaké výhrady a pravdepodobne by sme nám hovorili, že ak sa to otočí po voľbách, tak to zrušíme, ale robiť to na konci volebného obdobia, tak naozaj sa priznám, že nie celkom rozumiem, asi nemusím rozumieť úplne všetkému, ale toto sa mi zdá nezrozumiteľné. Tak možno, že ste mali iné priority. Najprv bolo schváliť tú veľkú novelu Trestného zákona, Trestného poriadku a zachraňovať svojich ľudí, zmierňovať tresty, skracovať premlčacie doby, ale teda chápem, že to nemuselo byť hneď, ale na konci volebného obdobia, alebo už sme na konci volebného obdobia, sme v situácii, keď vláda prišla o väčšinu a pri každom hlasovaní, pri každom dôležitom hlasovaní budete závislí od toho, či vám to vaši bývalí kolegovia, odídenci z vládnej koalície umožnia schváliť alebo neumožnia schváliť, lebo 75 poslancov, ktorými disponuje vládna koalícia, väčšina rozhodne nie. Ďakujem. [11:46] Richard Raši Poslankyňa Kolíková, nech sa páči, s faktickou poznámkou. [11:46] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Podľa mňa je dobré si pripomínať, že naozaj tento inštitút sa stále vracia a ruší sa, obnovuje sa a určite to nepomáha justícii. Takže o to viac by bolo dobré, že keď príde minister a znovu zavádza tento inštitút, tak to má skutočne dobre premyslené a nerobí to na konci funkčného obdobia. A ešte naviac a ja k tomu chcem aj ešte aj vystúpiť, že naozaj chcem dobre rozumieť, čo to znamená pre rozpočet. A ešte aj s druhou vecou, o ktorej sa vôbec nerozprávalo v tomto návrhu, ktorá sa môže javiť ako pekná, ale s ohľadom na konsolidáciu verejných financií mám naozaj vážne otázky na pána ministra, že keď na jednej strane nevie nájsť peniaze probačných a mediačných úradníkov. Jedna vec je, že štátni tajomníci sa nám tu namnožili. Naozaj za vlády Ivety Radičovej 15. Teraz ich je vyše 35, ak sa nemýlim. Že tu máme 20 štátnych tajomníkov úplne naozaj v tomto časovom období, kedy, kedy, kedy ťažko dávame dokopy verejné financie, aby sme mali takýto nadbytok takýchto funkcionárov, ktorí znamenajú ešte ďalšie funkcie, riaditeľov kancelárií, autá, vodičov a my tu nemáme vlastne na základný chod štátu. Minister tu príde s právnou úpravou otvárania väzníc. Vytvára tu naozaj široké podmienky pre domáce väzenie a nemá tu ľudí, ktorí by dohliadali nad odsúdenými. A potom príde s nejakým novým inštitútom, ktorý bol niekoľkokrát rušený, ktorý ukazuje sa, že bude mať dopad na rozpočet, ruší vlastne pozície, ktoré sú nevyhnutné pre chod súdu, vyššieho súdneho úradníka, tak to chápem vlastne v tom dopade na rozpočet. To znamená, že vyzerá, že bude to mať dopad na rozpočet. Okrem toho sa majú rušiť pozície, a ktoré sú dôležité pre chod súdov. Súdy si ich stále pýtajú viac. To je pre mňa nepochopiteľné. Príde s tým na konci funkčného obdobia, tak k tomuto by sa mal jasne vyjadriť, ako to má fungovať. [11:48] Richard Raši So reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková, no zjavne je to vecou priorít. Deklaratívnou prioritou súčasnej vlády bolo zavádzanie restoratívnej justície, tak sme aj zažili unikátnu situáciu, keď restoratívna justícia bola zavádzaná v skrátenom legislatívnom konaní a v podstate ako zámienka pre zvýhodnenie ľudí blízkych vládnej koalície v prebiehajúcich trestných konaniach. A to sa im podarilo cez parlament pretlačiť, ale to, že restoratívna justícia nebola skutočnou, je aj ten stav, ktorý si popísala a ktorý súvisí s nedostatkom probačných a mediačných úradníkov. A teda pán minister pri týchto výhradách zvykne argumentovať, že no ale o koľko percent, o koľko desiatok percent narástol počet probačných a mediačných úradníkov. No ale veď tie zmeny, ktoré sa robili v trestných kódexoch, si vyžadovali a vyžadujú oveľa výraznejší nárast ako ten, ku ktorému došlo. Ty mi chceš povedať, že ten počet probačných a mediačných úradníkov v minulých obdobiach bol dostatočný a že nie je pozitívne, že sa zvyšuje počet probačných a mediačných úradníkov, ale keby niekto vážne myslel ako svoju prioritu zavádzanie restoratívnej justície, tak by to nerobil tým spôsobom, ako na to išla súčasná vládna koalícia. Najprv s tou sekerou veľkou a s tou hanebnou novelou Trestného zákona a Trestného poriadku a potom pred možným snažením sa oslabiť inštitút spolupracujúcich obvinených a ešte ku koncu volebného obdobia aj s návrhom na obnovenie justičných čakateľov. Toto naozaj vypovedá o prioritách súčasnej vlády. [11:50] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči, máte slovo. [11:51] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Minister spravodlivosti a táto vládna koalícia opäť raz ide proti transparentnosti a proti spravodlivosti. Ide uzatvárať systém výberu sudcov. Napriek tomu, že v praxi sa ukázalo, že otvorenie tohto systému je dobré a prospešné pre systém, prináša kvalitných ľudí. A zároveň má možnosť aj iní občania odborne zdatní ako justiční čakatelia sa prihlásiť. Je to transparentnejšie, je to prehľadnejšie, je to spravodlivejšie a presne toto sú dôvody, pre ktoré to idú znovu uzatvoriť, lebo toto nie sú hodnoty, ktoré zdieľa táto vládna koalícia, už vôbec nie Boris Susko ako minister spravodlivosti. Ja som v rokoch 2014 až 2019, dajme tomu 2018, pôsobila na Krajskom súde v Košiciach ako vyššia súdna úradníčka. A mala som možnosť vidieť, ako v praxi táto zmena pomohla pri výbere sudcov. Ja som v tom čase nemala vek na to, aby som mohla pokračovať v tomto výberovom konaní, ale mala som kolegov a kolegyne, ktoré proste boli x-y rokov ako justiční čakatelia a tí ako vyšší súdni úradníci na súde, ako pracovali pre justíciu, ako boli odborne zdatní a kvalitní. A v praxi som mala možnosť vidieť, ako táto zmena, kedy sa otvoril výber sudcov aj pre iných ako justičných čakateľov, prospela k tomu, aby sa ľudia, ktorí mali dlhoročné odborné skúsenosti, ktorí boli kvalitní a ktorí pracovali pre senáty, pracovali pre samosudcov, pripravovali koncepty rozhodnutí, vyhodnocovali dôkazy, mali možnosť sa uchádzať o pozíciu sudcu a sudkyne a ako to tomu systému prospelo. Na vlastné oči som to videla a ja nerozumiem kolegovi a kolegyni, prečo niečo, čo funguje, idete opäť znefunkčniť. Idete opäť znefunkčniť, lebo kým bol systém uzavretý, tak sa diali na niektorých súdoch také rôzne veci, že zároveň justiční čakatelia boli zhodou okolností rodinní príslušníci sudcov, sudkýň, niekoho, kto pôsobil v tomto systéme. A to bolo, akože dalo sa povedať, že to bolo priam pravidlo, alebo nejakým spôsobom to bola zvýšená miera korelácie toho, že ak bol niekto justičný čakateľ, zároveň mal nejakého rodinného príslušníka v súdnom systéme. A popri nich, mimo tohto uzavretého systému, bolo množstvo, naozaj množstvo vyšších súdnych úradníkov, ktorí roky pracovali pre senáty, ktorí vykonávali tú istú prácu ako justiční čakatelia, rovnakým spôsobom pripravovali koncepty rozhodnutí pre súdy a pre sudcov a senáty, rovnakým spôsobom sa odborne vzdelávali, rovnakým spôsobom vyhodnocovali dôkazy a oni sa nemohli na základe svojej odbornej zručnosti, na základe svojich skúseností a praxe uchádzať o to miesto, pretože sa najprv museli dostať do stavu justičných čakateľov, čo bolo len vlastne ako keby vstup do veľmi exkluzívnej skupiny, nespôsobovalo to žiadne ako keby navýšenie ich odborných zručností. Oni boli odborne zdatní, oni mali dostatočnú prax, pracovali na tej istej agende ako justiční čakatelia, len boli vyšší súdni úradníci a nemohli sa tým pádom uchádzať o miesta sudcov, ako ich kolegovia, ktorí v tomto uzavretom systéme boli. Nedávalo to absolútne žiadnu logiku, potom sa to zrušilo a vy na tých výberových konaniach ste videli, ako kvalitatívne sa zlepšil potom výber tých ľudí, ako sa zväčšila aj konkurencia medzi tými, ktorí sa uchádzali o miesta sudcov a sudkýň a bolo to prospešné pre celý systém. V kumulácii aj s tým, že sa zaviedli hromadné výberové konania a neostali opäť raz uzavreté výberové konania na jednotlivých súdoch na jedno-dve miesta, kde-tu po republike, lebo to spolu súvisí. Ja som rovnako videla, ako moji kolegovia a kolegyne cestovali po celom Slovensku, po celom Slovensku po výberových konaniach na všetkých súdoch. Bolo im úplne jedno, na ktorý súd pôjdu na výberové konanie, lebo vedeli, že čím viac ich absolvujú, tým je väčšia šanca, že niekde uspejú. A bolo to spravidla tak, že ak tam bolo jedno miesto, tak tí najšikovnejší skončili druhý, tretí. Ak boli dve, tak tretí, štvrtý. A potom, keď prišli hromadné výberové konania, tak tí ľudia s x-ročnou praxou, skúsenosťami boli na prvých priečkach bodovaní, ktorí uspeli a ktorí sa dostali do systému justície ako noví sudcovia. Ja sa pýtam, v čom je toto zlé? V čom je zlé, že vy dáte priestor viacerým ľuďom, ktorí majú rovnakú kvalifikáciu, rovnakú prax, rovnakú skúsenosť, uchádzať sa o miesta sudcov a sudkýň a vyskúšať si medzi sebou, kto je z nich ten najlepší. V čom toto nejakým spôsobom obmedzuje justíciu. Ak nie, ak to nie je, na prečo toto chcete opäť rušiť a meniť? Ako sa toto v praxi ukázalo, že toto prináša niečo zlé? Veď máte väčší objem ľudí, ktorí si môžu pomerať svoje sily. Tých miest viac nie je. Zvyšuje to konkurencieschopnosť. Tým pádom aj tí ľudia, ktorí sa pripravujú na tú funkciu, na to poslanie byť sudcom a sudkyňou, sú viac motivovaní sa vzdelávať, sú viac motivovaní odborne rásť, sú viac motivovaní naberať aplikačnú prax a skúsenosti, lebo vedia, že tá konkurencia je väčšia. V čom je toto zlé? Na toto ja by som chcela počuť odpoveď, v čom súčasný systém je zlý, keď vy ho idete opäť uzatvoriť. Chcete rušiť hromadné výberové konania? Chcete opäť uzatvoriť justičných čakateľov? Komu toto prospeje? Lebo trošku sa to začína podobať na ten zákon o Najvyššom správnom súde, že sme tu vytvorili zákon pre šesť ľudí. Tak teraz opäť ideme uzatvárať súdny systém pre menšiu skupinu vybraných ľudí. Bude to viac netransparentné, bude to opäť záležať od vzťahov, kto kde aké vzťahy má. Ja sa pýtam, komu toto prospeje? Komu táto zmena prospeje a na akom základe, na akých dátach niekto kompetentný dospel k záveru, že systém, ktorý je lepší pre odbornosť, treba zmeniť na ten, ktorý tam bol, ktorý bol predtým a ktorý objektívne aj na základe dát nebol tak kvalitný pre výber sudcov a sudkýň. Tak mi to len niekto vysvetlí, ideálne pán minister, ak by mal čas tu s nami viesť túto diskusiu, lebo mne to nič iné nepripomína a nič iné v tom nevidím, len opäť uzatvoriť systém, aby ste mali väčšiu kontrolu nad tým, kto bude sudcom a sudkyňou na Slovensku, pretože potom sú také komplikované súdne spory a potom, keď náhodou by tie súdy chceli rozhodovať transparentne, spravodlivo a nezaujato a slobodne, tak to, ako môžeme vidieť, niekedy je problém pre určitých ľudí na Slovensku. Tak ja iný úmysel za tým nevidím, ako mať väčšiu kontrolu nad tým, kto bude sudcom a sudkyňou, a to sa dá dosiahnuť jedine tak, že urobíte toľko prekážok na tej ceste a toľko uzavretých skupín, že tí ľudia skôr či neskôr si budú musieť vytvoriť vzťahy, aby po tom rebríčku stúpali. Aby som to nepaušalizovala, určite budú aj výnimky, ale bude to ťažšie. Objektívne robíte pre právnikov a právničky na Slovensku ťažším dostať sa za sudcu a sudkyňu, nie odborne ťažším, nie ťažším v tom, že majú byť kvalitnejší. Vy im robíte prekážky. Som to nepaušalizovala, určite budú aj výnimky, ale bude to ťažšie. Objektívne robíte pre právnikov a právničky na Slovensku ťažším dostať sa za sudcu a sudkyne, nie odborne ťažším, nie ťažším v tom, že majú byť kvalitnejší. Vy im robíte prekážky. Po tej vzťahovej stránke bude to pre nich ťažšie dostať sa do uzatvoreného systému bez ohľadu na to, aké kvality vykazujú. Načo je toto dobré? Normálne, že pán minister, ktorý, ja neviem, už išiel na obed alebo aj tu je. Po obednej prestávke by mi mohol opakovať. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 27. dňa 61. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave o prvom čítaní vládneho návrhu zákona o justičných čakateľoch tlač 1438. Máme tu pána ministra spravodlivosti za navrhovateľov a za spravodajcov pána poslanca Gašparoviča. S faktickou poznámkou bol prihlásený pán Vančo. Idete? Takže sa vzdáva faktickej poznámky a dávam mu slovo, aby mohol vystúpiť v rozprave, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne. Teda. Budem sa snažiť byť pokojný, aj keď pri návrhoch pána ministra spravodlivosti Suska je to veľmi ťažké. [14:01] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave On v podstate, čoho sa chytí, tak tam škodí, tam kazí. Je to až neuveriteľné, s akou neomylnosťou prináša do Národnej rady také návrhy zákonov, ktoré nemajú slúžiť spravodlivosti a zlepšovať ju. Ale práve naopak. Sú to návrhy, ktoré ju ničia. A toto, tento návrh, ktorý sa týka justičných čakateľov, je ste istá kategória. My sme tu mali justičných čakateľov v minulosti. Pamätáme si to. Tie časy ako obdobie harabinizácie justície. Kľud, kľud, páni poslanci. Nech, keď má pocit, že je rušený pán poslanec, tak mu vyhovejme a pokračujte. Nech sa páči. Obdobie harabinizácie justície je temným obdobím slovenského súdnictva. No to je jeden človek, ktorý v spolupráci s ďalšími jeho kumpánmi ovládol justíciu. No zle. Justícia a súdy slovenské nefungovali ani dobre a v mnohých prípadoch ani spravodlivo. Navyše to obdobie je známe tým, že ktokoľvek sa im postavil, tak bol eliminovaný, bol šikanovaný, robili mu zle. Jednoducho justícia bola orgánom, kde nebola sloboda sudcovská, kde nebola nezávislosť, ale fungovala ako nejaká korporácia, kde každý jeden sudca a sudkyňa museli poslúchať to vedenie na slovo, a to naozaj nie je dobré. V prípade súdov, súdnictva to nie je dobré. Druhá vec, že tam bol systém, ktorý nemal prísľuby k tomu, aby neboli prieťahy, aby súdne konania netrvali roky alebo desaťročia v mnohých prípadoch. Ale na to, aby určití ľudia, mocní, vplyvní a tak ďalej tam dosiahli to, čo potrebovali. Súčasťou toho systému boli aj justiční čakatelia, kde sa do roku 2014 – 2015 dostávali ľudia, ktorí boli blízki iným sudcom a sudkyniam, aj pánovi Harabinovi a ďalším ľuďom, ktorí boli v jeho okolí. Naozaj bolo nemožné sa dostať do pozície justičného čakateľa, pokiaľ ten človek nebol z tejto bandy. Preto sa potom aj za sudcov a sudkyne dostávali iba ľudia, ktorí potom samozrejme slúžili tomu vedeniu. Nehovoriac o tom, že častokrát to boli tí najneschopnejší ľudia na súdoch. Ale mali rodinné konexie alebo iné, a vďaka tomu sa dostali do tej pozície a potom sa stali sudcami. To je niečo, čo je absolútne nebezpečné pre spravodlivosť, výkon súdnictva, spravodlivý a nezávislý výkon súdnictva. Teraz tu máme ministra Suska, ktorý sa znovu snaží takýto systém justičných čakateľov zaviesť. No aj v roku 2014 – 2015, keď bol za Smer ministrom pán Borec, tak sa takisto snažil, aby sa justiční čakatelia vrátili. Bola tu obrovská snaha cez Ústavný súd vlastne zrušiť tú zmenu, zabrániť tej zmene, keď sa zrušili justiční čakatelia a zaviedol sa systém otvorených výberových konaní, veľmi transparentných, veľmi náročných, zároveň takých, aby teda naozaj sa tam dostali tí najlepší právnici a právničky a nie nejakí rodinní príslušníci a synovia, dcéry, bratranci, sesternice, ktorí mali byť poplatní tomu vedeniu. Teraz tu máme, teraz tu máme tento návrh, ktorý, pán minister dokonca hovorí, že to ani nie je jeho návrh, že to je návrh nejakej skupiny sudcov. Nikto nevie, kto tí ľudia sú, aký majú mandát, nie sú o tom žiadne informácie. Už to je prvá červená vlajka, ktorá bliká, že tu nejakí ľudia, o ktorých nevieme, odkiaľ prišli, aký je ich záujem, nevieme, kto sú, a oni to tu navrhujú. V podstate, lebo pán minister sa tvári, že to vlastne nie je jeho návrh, to je návrh niekoho iného. Čo je podľa mňa absolútne absurdné. Pretože minister je tu na to, nie aby zasahoval do konkrétnych konaní, aby napríklad vytiahol odsúdeného Kováčika z basy, aj keď to kompetencie mal. Ale to nie je podstata jeho činnosti. Podstata činnosti ministra by mala byť vytváranie podmienok a systému, aby nezávislá justícia mohla fungovať tak, aby doručovala spravodlivosť všetkým ľuďom, a nie aby doručovala konkrétne výsledky konaní v prospech mocných a vplyvných ľudí. A keď tu máme takýto zásadný návrh, ktorý, mimochodom, je voči nemu obrovský odpor zvnútra súdov. Neviem, či si to pán minister uvedomuje, či to registruje alebo či počúva len nejakých jeho blízkych ľudí. Ale teda vyšší súdni úradníci, ktorí pôsobia na slovenských súdoch a ktorí, na ktorých v podstate stojí ten systém, pretože bez ich práce jednoducho nemôže fungovať, tak sú veľmi, veľmi nespokojní s týmto návrhom, pretože oni nemôžu ísť podľa neho ani na justičnú skúšku. Nemôžu ísť ani na výberové konanie za sudcov. Aj keď by podľa dnešných podmienok splnili všetko, čo majú, tak minister a tí ľudia v pozadí týmto návrhom im v tom zabránia. Tento návrh uzatvára ten systém aj tým, že tie výberové konania za justičných čakateľov zďaleka nebudú také transparentné a otvorené, ako je to v prípade výberových konaní na sudcov. Čiže oni si urobia nejaký filter ľudí cez výberové konania na justičných čakateľov a potom za sudcov sa nedostanú žiadni ľudia, ktorí neuspeli ako justiční čakatelia. A neuspeli preto, pretože tie výberové konania nebudú férové, pretože už teraz vidno, že nebudú transparentné, že si tam niekto pripravuje pôdu na to, aby tam zase dostával do justície svojich vlastných ľudí, ktorí im budú lojálni. Naozaj minister Susko už je horší minister, ako bol pán Harabin. A to už je čo povedať. Neviem, či si to niekto pamätá ešte. Ale to, čo predvádzal ako minister a zároveň aj v jednom momente, dokonca on bol aj predsedom Súdnej rady, aj predsedom Najvyššieho súdu, a to bola úplná katastrofa. Ale teraz, čo robí minister Susko, je ešte horšie. A navyše si berie z Harabina príklad aj v tých najhorších veciach, ktoré Harabin robil. A my už máme tú skúsenosť, že to bolo zlé. Že to bola katastrofa. A on sem príde s takýmto návrhom a je schopný sa tváriť, že to prináša niečo dobré. A pán minister, keď my už tú skúsenosť máme, že to bolo zlé, že ten výkon justície bol chabý vtedy, že tí ľudia boli demotivovaní, pretože vždy sa za sudcov dostali iba tí, čo mali konexie na základe rodinkárstva a podobne. Kvalita išla dolu. Za posledných 6 – 10 rokov sa dostalo do funkcií sudcov a sudkýň množstvo ľudí, mladých, šikovných, ktorí vyhrali výberové konania. A boli to aj vyšší súdni úradníci a boli to aj ľudia z advokácie, aj z iných oblastí právnických. A tá kvalita išla hore. Urobili sa ďalšie zmeny, ktoré tomu pomohli. A urobili sa aj niektoré veci, ktoré tomu nepomohli. Ja by som čakal, že minister príde a to, čo bolo dobré, to, čo je dobré, tak sa bude snažiť vylepšovať, a nie ničiť. A naopak, tie veci, ktoré sa neosvedčili, tak tým sa bude venovať a ktoré sa bude snažiť zlepšovať. Ale my tu máme ministra, ktorý to, čo je dobré, zničí, pokazí, eliminuje, demotivuje stovky, možno tisíce vyšších súdnych úradníkov, čo nemajú už žiadne konexie, ktorí nemajú žiadnych tety, strýkov a otcov a mamy a kadekoho, aby im vybavili miesto justičných čakateľov. Čiže prirodzene budú odtiaľ aj odchádzať. To som zvedavý potom, ako sa s tým vysporiadate, lebo už teraz je problém za tie peniaze tam tých ľudí mať, obzvlášť vo väčších mestách šikovných. Tak teraz to bude ešte horšie. A ja som zvedavý, pán minister, aké máte argumenty voči tomuto. Lebo keď demotivujete tých ľudí a oni sú naštvaní, sú brutálne naštvaní vyšší súdni úradníci kvôli tomuto návrhu zákona, lebo robíte im zle, ničíte im ich nádeje do budúcnosti, ich kariérne sny. Tam stovky ľudí, na ktorých tento systém stojí, ale ktorí nemajú nič iné, len svoju prácu, svoje vedomosti, svoje schopnosti. Nemajú žiadne konexie. A týmto návrhom im dávate najavo, že ich šance do budúcna sú mizivé. V skutočnosti sem priniesli. Niekde v pozadí. Po sebe niekde v pozadí. Si tam budú dosádzať svojich ľudí. A ja som zvedavý, ako im to budete vysvetľovať? Som zvedavý, ako budete vysvetľovať potom ľuďom, že ste za sebou nechali spúšť. Že v justícii nechcú robiť šikovní ľudia, pretože nechcú byť celý život vyšší súdni úradníci, pretože snívajú o tom, že budú sudcami. A majú na to aj schopnosti, aj vedomosti, aj výkon. Ale naopak, príležitosť stať sa sudcami dostanú ľudia s konexiami. A tak bude tá justícia aj vyzerať. Ono stále sme sa nedostali, pokiaľ ide o dôveryhodnosť justície, na nejaké aspoň uspokojivé čísla. Stále je to zlé. Ale vy robíte všetko preto, aby to bolo ešte horšie. Ďakujem za pozornosť. Ďalší v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolíková. Tá nie je prítomná. Stráca možnosť vystúpenia v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať v rozprave stanovisko navrhovateľ? Pán minister? Nie. Spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757 z roku [14:15] Tibor Gašpar Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1437. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1513. Prosím pána ministra spravodlivosti pána Suska, aby nám vládny návrh zákona uviedol. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757 z roku 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je výsledkom odbornej práce pracovnej skupiny zriadenej rezortom spravodlivosti. Jej úlohou bolo [14:16] Boris Susko Systémové riešenie dlhodobého problému spočívajúceho vo vysokej miere zaťaženia Ústavného súdu Slovenskej republiky agendou sťažností namietajúcich porušenie práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Zo štatistických údajov dlhodobo vyplýva, že približne tretinu jeho agendy tvoria práve sťažnosti namietajúce prieťahy v konaní. Hoci ide spravidla o právne menej komplikované veci, ich vybavovanie si vyžaduje značné personálne a administratívne kapacity, ktoré môžu byť efektívnejšie využité pri plnení základného poslania Ústavného súdu, ktorým je ochrana ústavnosti. Predkladaný návrh zákona preto zavádza nový právny prostriedok ochrany – sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. O tejto sťažnosti budú rozhodovať súdy v osobitnom type súdneho konania. Právomoc bude rozdelená medzi Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý bude rozhodovať o prieťahoch v konaniach vedených na okresných súdoch, krajských súdoch a Špecializovanom trestnom súde, a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý bude rozhodovať o prieťahoch v správnom súdnictve. Súčasťou tohto nového konania bude aj možnosť priznať primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho sťažovateľ bude domáhať. Nový prostriedok ochránenia bude existovať popri súčasnej sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch, pričom jeho uplatnenie bude podmienené predchádzajúcim využitím tejto sťažnosti. Výnimku budú predstavovať prípady namietaných prieťahov na Najvyššom súde Slovenskej republiky, Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky, pri ktorých zostane zachovaný doterajší model priamej ochrany prostredníctvom ústavnej sťažnosti. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Gašparovičovi. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho [14:18] Tibor Gašpar Poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. [14:18] Štefan Gašparovič Tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Za znenia návrhu zákona je zrejmé, zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená, ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Prihlásila sa pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči, máte slovo. Ďakujem vám pekne za slovo, [14:19] Tibor Gašpar Pán predsedajúci. Neviem, nejak sa to tu vyprázdnilo v tých koaličných laviciach. Neviem, asi ťažký deň. No. Takže máme tu návrh zákona, tlačou 1437, ktorý v skratke cieli na odbremenenie Ústavného súdu Slovenskej republiky a konkrétne teda takým spôsobom, že sa presúva [14:20] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Tzv. prieťahová agenda. A ja teda súhlasím, že odbremenenie Ústavného súdu je dôležitá téma. A pozrime sa teda ale na to, ako sa pán minister spravodlivosti stavia k tomu fungovaniu Ústavného súdu širšie, lebo na Ústavnom súde je už tri roky voľné miesto. Mandát pani sudkyne Baricovej uplynul tiež už v júli tohto roka, čiže to je druhé miesto. Ona tam zatiaľ zostáva, lebo teda už by tá situácia bola naozaj mimoriadne neštandardná na Ústavnom súde. A čo robíte teda vy, pán minister? Ja som sa vás tu už niekoľkokrát pýtala, že či vám nezáleží na riadnom fungovaní Ústavného súdu a na jeho plnohodnotnom napĺňaní. Lebo si myslím, že špeciálne ministra spravodlivosti by riadny chod Ústavného súdu mal zaujímať, že toto je naozaj najvyšší súdny orgán, ktorý zabezpečuje kontrolu, dohľad nad ústavnosťou zákonov, nad ľudskými právami a podaniami od ľudí priamo, ktorí sa ocitajú v situácii, kedy už všetky ostatné prostriedky zlyhali. No a čo ste teda spravili preto, aby mohol Ústavný súd plnohodnotne fungovať pri plnom počte sudcov a sudkýň? Nič, lebo ja som ani vtedy od vás nedostala odpoveď. Teda povedali ste, že to nie je vaša kompetencia. Ale ste súčasťou vlády, ktorá teda má tú možnosť tento súd, tieto voľné miesta obsadiť. A nič sa nedeje. Neviete sa v koalícii dohodnúť. Ako dnes už takmer na ničom. Lebo potom je na mieste naozaj to ukončiť a ísť čo najskôr k predčasným voľbám. A nechať teda už nové zloženie parlamentu rozhodnúť o obsadení voľného miesta na Ústavnom súde, lebo pripomeniem, ono je voľné tri roky. Tri roky takáto zásadná funkcia na Ústavnom súde. To je garantom demokracie, ochrany základných práv a slobôd na Slovensku. No teda neviem, veľakrát to bola aj debata o tom, že či tieto miesta držíte pre niekoho, keď bude niekoho potrebné upratať alebo odmeniť. Napríklad vy, predpokladám, že z pohľadu vašich kolegov by ste si zaslúžili aj nejakú odmenu za teda niekoľkoročnú pomoc korupčníkom, aj keď dnes to teda nevyšlo, tak možno už ani nie. A vlastne ste dnes aj povedali, že sa vlastne necítite na to ani, aby ste boli sudcom okresného súdu, tak predpokladám, že to sa týka aj toho, že sa necítite na to ani, aby ste boli sudcom Ústavného súdu, takže táto asi cesta nie je priechodná. No a na tomto mieste z tohto rečníckeho pultu vystupoval aj predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. A to bolo ešte pred rokom, keď nášmu plénu adresoval svoj apel, jednak teda riešil aj tému prieťahov a prieťahovej agendy, o ktorej tu dnes rokujeme, ale zároveň teda sa vyjadril aj k tomu nenapĺňaniu miest na Ústavnom súde. Keď povedal, že súčasťou demokracie sú pochopiteľne aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov, čo plne chápem. Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa Národná rada s touto vecou vysporadúva. A to sme boli v situácii, kedy to bolo dva roky voľné toto miesto. Dnes sme v situácii, keď je to o rok viac. Tri roky. Čiže pred rokom už povedal, že je to neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa NR SR s touto vecou vysporiadava. Že to nemožno pochopiť. Zároveň teda konštatoval, že ani nebedať signály, že je v blízkej dobe pripravená uskutočniť všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla voľba, samozrejme s pozitívnym výsledkom, uskutočniť. Toto platí asi aj po roku opäť, lebo aká je situácia teda s obsadzovaním tohto voľného miesta na Ústavnom súde? Pán minister, však mohli by ste nám predostrieť, aký je teda plán? Lebo to má význam nielen pre návrhové subjekty, teda tie, ktoré podávajú podania na Ústavný súd, ale aj tie návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnúť jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru. Ale teda má to, samozrejme, dopad, ako konštatoval pán Fiačan, predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej členovia by mohli mať záujem uchádzať sa o túto funkciu. Lebo dnes sme v situácii, že proste naozaj tri roky tu je voľné miesto na Ústavnom súde, nikto to akosi nerieši. Lebo prečo? Veď to je úplne bezprecedentná situácia. A vás to ako ministra spravodlivosti netrápi? Chápem, že venujete sa tomuto presunu prieťahovej agendy, ale toto je mimoriadne dôležité, že tam nemáme plné obsadenie súdu. Vlastne dve miesta sú voľné. Jedno nie je absolútne obsadené. A to vlastne, ako uviedol aj pán predseda Ústavného súdu, vedie aj k situáciám, kedy v niektorých rozhodnutiach plénum nevie rozhodnúť, lebo keďže je ich tam 12 a keď je situácia, že 6 : 6, tak jednoducho je to tam zaseknuté. Preto je to stanovené na nepárny počet. A on teda ešte uviedol, že v kontexte požiadavky na zabezpečenie funkčnosti ústavných orgánov a ústavného systému ako celku by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že plná obsadenosť Ústavného súdu nie je len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred Ústavným súdom nemožno vylúčiť situáciu, že 12 sudcov pléna Ústavného súdu má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný. A ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec. Čiže my tu máme vlastne nejako nastavený systém. Máme tam 13 miest a tak majú byť aj obsadené, ale vy tri roky nie ste schopní s tým nič spraviť. A ako som aj spomínala, uviedol presne to, že v niektorých situáciách už je tam patová situácia. Lebo konštatoval, čo je však dôležitejšie, máme tu aj reálnu situáciu, ktorá už nastala, totiž už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom, v konaní o súlade právnych predpisov nie je Ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiaducim a nepotrebuje žiadny ďalší komentár. Tak ja neviem. Po roku ďalšom, ktorý uplynul od tohto výroku predsedu Ústavného súdu, sme stále v tej istej situácii. Možno medzičasom pribudli aj ďalšie konania, ktoré sú tam takto patovo zaseknuté. A vy s tým nerobíte nič. Lebo vy sa venujete len tomu, aby ste nejakým spôsobom teda zabezpečili to, že skončí trestné konanie vedené voči obžalovanému podpredsedovi Tiborovi Gašparovi, ktorému teda zajtra pokračuje súdna kauza na súde v kauze Očistec. A na záver aj pán predseda apeloval na politické subjekty a v konečnom dôsledku aj na celú Národnú radu, ale teda je to vecou väčšiny, aby si splnila túto svoju ústavnú povinnosť. Čiže táto ústavnosť zostáva nenaplnená. A mňa zaujíma, že akým spôsobom chcete riešiť a prečo sme v tejto situácii tri roky. Ďakujem vám pekne. Na vaše vystúpenie má faktickú poznámku pán poslanec Dostál. Nech sa páči. Pani poslankyňa Plaváková, nie že by to bola jediná ústavná funkcia, kde vládna koalícia nekoná a necháva ju neobsadenú, respektíve necháva tam fungovať príslušného verejného funkcionára, ktorý automaticky pokračuje, lebo tak [14:29] Tibor Gašpar Krajne nezodpovedné a je dobré poukázať na to práve v súvislosti s týmto. [14:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Návrhom, ktorý sám o sebe v zásade asi posúva veci správnym smerom. Uvidíme, ako to bude reálne fungovať, či Najvyšší súd, Najvyšší správny súd budú stíhať, ale teda to odbremenenie Ústavného súdu od prieťahových konaní má nejakú svoju logiku, ale je úplne na mieste sa pýtať, čo s tými uvoľnenými a neobsadenými miestami na Ústavnom súde, teda respektíve jednom, ktoré je uvoľnené a neobsadené a druhom, na ktoré už mal byť zvolený nový ústavný sudca, lebo nie sme v situácii, že by sa opakovane konalo výberové konanie na tých ústavných sudcov na Ústavnoprávnom výbore, aby sme vypočúvali kandidátov. Národná rada by sa ich snažila zvoliť a opakovane by neboli zvolení. A podľa môjho názoru pán predseda Národnej rady si neplní svoju povinnosť, pretože je úplne trestuhodné, že ani nevyhlasuje, ani sa nepokúša a nedáva možnosť, aby sa prihlásili záujemcovia o kandidatúru na Ústavný súd a je to také vysvedčenie vládnej koalície, lebo tie predchádzajúce pokusy boli také, že ešte pri tom prvom sa niekto hlásil a pri druhom a treťom, myslím, že sa opakovane iba jedna kandidátka prihlásila, tak ani v odbornej obci neexistuje dôvera, že táto vládna koalícia alebo väčšina s touto vládnou koalíciou by bola schopná zvoliť niekoho iného. Ďalej bude reagovať faktickou pani poslankyňa Plaváková. Ale s tebou úplne súhlasím v tom, že je zjavné, že predseda Národnej rady, pán Raši, si neplní túto svoju povinnosť a myslím si, že to bola v minulosti aj výzva smerom k nemu. Neviem, či aj nie vo forme uznesenia, ktoré ho vyzývalo k tomu, aby teda konal. [14:31] Tibor Gašpar Vtedy bola vyhlásená nejaká jedna voľba, a ak si dobre pamätám, ale áno. To [14:31] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vlastne už sme v situácii, že už ani tá odborná verejnosť, tí ľudia, ktorí by mali aj záujem o výkon tejto funkcie, tak už ani neveria tomu procesu a je im zjavné, že kým tu nie je politická dohoda, tak sa o túto funkciu ani neuchádzajú. Pritom je to naozaj mimoriadne závažné. Ústavný súd, však aj tuto pán obžalovaný podpredseda parlamentu nám tu predkladal všelijaké rozhodnutia ľudskoprávne Ústavného súdu, tak všetci si uvedomujeme dôležitosť Ústavného súdu, ale teda Ficova vláda a táto koalícia sa k tomu tak nespráva. A ja si myslím, že je úplne legitímne očakávať nejaké odpovede na tieto otázky, ktoré tu kladieme. A ja kladiem ich opakovane. Veď to je niečo, na čom by malo všetkým záležať. Aj verejnosť má právo vedieť, že akým spôsobom teda sa ideme s týmto vysporiadať a hlavne, aby bola naplnená tá ústavná povinnosť. Ale z toho CV nič nerobíte. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásený pán Dušenka. Nech sa páči. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a tento návrh zákona, a má riešiť alebo si [14:32] Tibor Gašpar Dáva za cieľ riešiť prieťahy v súdnom konaní. Tá myšlienka je samozrejme správna. Bohužiaľ, je to len také odsunutie a presunutie agendy z Ústavného súdu na všeobecné. [14:32] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Súdy. Aj to je v zásade ale dobrá myšlienka, pretože až 30 % agendy Ústavného súdu tvoria práve takéto sťažnosti na prieťahy v konaní. Ale tento návrh je aj znakom toho, že aj dobrá myšlienka sa dá vcelku sfušovať alebo minimálne nedotiahnuť do dôsledkov, aké by si to zaslúžilo. Už v odôvodnení vidíme tak typické zavádzanie pre tú vládu, a síce hovorí sa, že v súčasnosti konaniu o prieťahoch pred Ústavným súdom nepredchádzalo žiadne súdne konanie, čo nie je úplne pravda. To konanie síce nebolo vyslovene, že súdne konanie, ale ten sťažovateľ sa najprv so sťažnosťou musel obrátiť na predsedu daného súdu, či okresného alebo krajského. A ten predseda súdu sa tou žiadosťou musel nejakým spôsobom zaoberať a nejakým spôsobom ju vyhodnotiť. Až následne sa občan mohol obrátiť na Ústavný súd. A teraz sa to navrhuje zmeniť tak, že všetky žiadosti o prieťahy nebude teda vyhodnocovať predseda Ústavného súdu, ale nadriadený súd. A vytvorí sa táto samostatná sťažnosť, čo samo o sebe nie je zlé. Ale čo je nedotiahnuté, je to, že aj keď nadriadený súd, teda ak sú prieťahy na okresnom súde a krajský súd zistí, že v konaní došlo k prieťahom, tak z toho pre daného sudcu nebudú vyplývať a priori žiadne zákonné konzekvencie. Totižto predseda okresného súdu bude mať len možnosť potrestať alebo vyvodiť nejakú disciplinárnu zodpovednosť voči sudcovi, ktorý roky v danom prípade nekonal. Čiže aj keď súd vyššej inštancie potvrdí, áno, sú tam prieťahy, tak voči danému sudcovi nemusí byť vyvodená žiadna zodpovednosť. A toto tu podľa mňa nie je správne, lebo keď naozaj chceme niečo robiť s prieťahmi v konaní, tak nestačí len na jednej strane odbremeniť Ústavný súd, ale aj aktívne robiť niečo preto, aby tí sudcovia tie súdne konania nenaťahovali. Opäť k prieťahom v súdnom konaní to neznamená len to, že súdne konanie trvá 10 rokov, ale znamená, že sudca si vyžiada nejaké podklady, nejaké dôkazy, protistrany všetko zhromaždia a napriek tomu, že ten sudca už mal všetko, čo potreboval, napriek tomu nevypíše ďalší termín ústneho pojednávania napríklad. Súdne prieťahy nevznikajú, ak ich spôsobujú jednotlivé protistrany. Tie súdne prieťahy sú len vtedy, ak je nečinný ten sudca. Ak má všetko potrebné, napriek tomu v danej veci nekoná. A naďalej sa voči takýmto sudcom nebude vyvodzovať žiadna zodpovednosť. Aj keď sa to súdne preskúma súdom vyššieho stupňa. Toto by tak rozhodne byť nemalo. A druhú vec, čo je, je, že ak sa chce občan obrátiť na Ústavný súd, tak bude musieť byť zastúpený advokátom. Totižto dnes, keď sa podávajú žiadosti o prieťah v konaní na Ústavný súd, tak ak sú tam v tej žiadosti, tej sťažnosti, nejaké nedostatky, tak Ústavný súd to tej danej osobe vráti, s tým, že ju na nedostatky upozorní, vyzve ju, aby tie nedostatky odstránila. Teraz sa to ruší. A ak teda tá sťažnosť bude mať nedostatky, tak bude odmietnutá. Preto ten sťažovateľ by mal mať povinnosť byť, respektíve sa prikazuje, aby mal sťažovateľ povinnosť byť zastúpený advokátom, čo je dobré pre súdy. Je to dobré pre advokátov, ale je otázne, či je to naozaj dobré pre všetkých klientov, pre všetkých občanov, lebo vieme, že tie advokátske služby nie sú lacné a ten prístup k spravodlivosti sa zase raz len o niečo predraží. Takže aj toto je z môjho pohľadu na zváženie. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie bez faktickej vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať v rozprave stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, máte slovo. [14:38] Tibor Gašpar Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pani poslankyňa Plaváková, ako plačete na nesprávnom hrobe. Ako obsadzovanie Ústavného súdu je upravené v Ústave Slovenskej republiky a je to proces, na ktorom sa podieľa Národná rada a prezident Slovenskej republiky. Minister spravodlivosti nemá žiadne kompetencie vo vzťahu k menovaniu [14:39] Boris Susko Ústavných sudcov. A je to teda úplne mimo predmetu návrhu predkladaného v tejto rozprave, kde predmetom tohto návrhu nie je personálne obsadzovanie Ústavného súdu, ale je ochrana občana pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní a nerozumiem úplne tej súvislosti s personálnym obsadením Ústavného súdu. A už vôbec nerozumiem tomu spochybňovaniu zavedenia tohto nového mechanizmu ochrany pre občana, lebo ide o ochranu pre občanov o prieťahoch konania. Pani poslankyňa, neskáčte vystupujúcemu. Pred chvíľou tu bol pán Vančo, ktorému sme vyhoveli, tak vás poprosím, buďte ticho. Dobre? Teraz vystupuje nejaký rečník a vy máte rešpektovať jeho vystúpenie. Prihláste sa s faktickou do rozpravy, tak máte problém. Dodržiavame rokovací poriadok. Nech sa páči, pán minister. A pánovi poslancovi Dušenkovi treba povedať, že v praxi sťažnosť podľa § 62 nebola často využívaná, pretože prostredníctvom nej nebolo možné priznať finančné zadosťučinenie a každý takýto občan, ktorému prišlo k prieťahom v konaní, tak v prvom rade žiadal finančné zadosťučinenie, čiže sa využívala automaticky ústavná sťažnosť. A pokiaľ ide o zastúpenie advokátom, súčasná právna úprava úplne kopíruje predchádzajúcu právnu úpravu na Ústavnom súde, pretože v konaní na Ústavnom súde musí byť každý povinne zastúpený advokátom. Čiže to sa len zopakovala táto úprava, lebo sa prenáša v takom istom formáte do novej sťažnosti, ktorá sa bude podávať buď na Najvyšší súd alebo Najvyšší správny súd. Ďakujem pekne. Má k rozprave alebo chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o bodoch 294 a 295 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460 z roku 1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vládny návrh ústavného zákona [14:41] Tibor Gašpar Je pod tlačou 1460, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1532. Druhým bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ústavnými zmenami. Vládny návrh zákona má tlač 1461, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom v rozhodnutí č. 1533 a dávam slovo pánovi ministrovi Suskovi, aby nám obidva vládne návrhy zákona uviedol. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460 z roku 1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh ústavného zákona sleduje tri základné ciele. Vytvorenie nového ústavného inštitútu [14:42] Boris Susko – Vystúpenie Priamej demokracie, ľudového hlasovania a odvolania Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh ústavného zákona reaguje na spoločenskú diskusiu o možnostiach občanov podieľať sa na predčasnom ukončení volebného obdobia parlamentu a zároveň rešpektuje doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavné uznanie slovenského posunkového jazyka ako samostatného jazyka, ide o vyjadrenie rešpektu k jazykovej a kultúrnej identite komunity nepočujúcich, a priznanie nezávislosti Súdnej rade Slovenskej republiky a precizovanie ústavných dôvodov na odvolanie jej členov. Návrh reflektuje odporúčania Európskej komisie týkajúce sa právneho štátu a zároveň posilňuje právnu istotu tým, že dôvody odvolania viaže na objektívne a jednoznačne vymedzené skutočnosti. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si so žiadať o prerokovanie tohto návrhu. A jeho podporu. Pokiaľ ide o druhý návrh v tejto zlúčenej rozprave predkladám zvlášť návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ústavnými zmenami. Predkladaná právna úprava sleduje predovšetkým zabezpečenie súladu podústavného práva s novými ústavnými ustanoveniami a vytvorenie podmienok na ich praktickú aplikáciu. Návrh reaguje najmä na zavedenie nového inštitútu ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady Slovenskej republiky, pričom upravuje jeho procesné zabezpečenie vo volebnom kódexe, ako aj nové konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o sťažnosti Bodov odvolania člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Takisto vás chcem požiadať o prerokovanie a podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Gašparovičovi, aby nám poskytol obidve spravodajské informácie. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil návrh [14:44] Tibor Gašpar Zákona č. 460, ako aj tlače 1460, ako aj tlače 1461, dovoľte mi, aby som podľa paragrafu [14:44] Štefan Gašparovič 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrhy zákonov spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrhy zákonov prerokovali Ústavnoprávny výbor a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a výbor prerokovali návrhy zákonov do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhov zákonov je zrejmý účel navrhovania úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrhy zákonov prideliť výborom vrátane určenia gestorských výborov gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú. Tak pán poslanec dostal. Nech sa páči. Vážený [14:46] Tibor Gašpar Pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely ústavy, ktorá obsahuje v zásade tri okruhy a ja by som sa rád vyjadril k dvom z nich, a teda k tej možnosti predčasného ukončenia [14:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Volebného obdobia Národnej rady, alebo teda odvolania Národnej rady, ak odvolateľnosti alebo neodvolateľnosti členov súdnej rady. A v oboch prípadoch ide o témy, ktoré strana Smer, ktorá s tým návrhom prichádza ako najsilnejšia vládna strana, drží, drží dohodu. Závažné je, že s tým prichádza práve teraz. Práve teraz, myslím, po uplynutí troch zo štyroch rokov vládnutia, alebo teda už je taký evergreen, že keď je Smer v opozícii, tak organizuje petíciu za referendum o predčasných voľbách. Urobil to už niekoľkokrát, alebo sa podieľal na tom a podporoval takéto iniciatívy. Niekoľkokrát a veľmi úspešne prostredníctvom toho mobilizoval svojich voličov, aj keď v žiadnom, ani v jednom prípade to neviedlo reálne k predčasným voľbám. A zaujímavé je, že Smer s takýmto návrhom na zmenu ústavy prichádza po uplynutí troch rokov svojho vládnutia. Ak by to Smer myslel vážne, a teraz nemyslím si, že má zmysel sa zaoberať detailami, že to nebude referendum, ale bude to nejaké ľudové hlasovanie, že tam sú inak nastavené podmienky, podmienky pre uznášaniaschopnosť a platnosť takéhoto ľudového hlasovania. Je to v podstate v inej verzii referendum o predčasných voľbách. A ak by to Smer myslel vážne, tak by s takouto iniciatívou prišiel na začiatku volebného obdobia. Prišiel by v situácii, keby sa možnosť novej právnej úpravy týkala aj volebného obdobia, v ktorom je pri moci. Prichádza s ním na konci svojho vládnutia alebo po uplynutí troch štvrtín volebného obdobia, keď je pri moci, a účinné má byť, má byť účinná má byť táto úprava až vo vzťahu k budúcemu volebnému obdobiu, keď sa predpokladá, vychádzajúc z prieskumov verejnej mienky, že Smer bude opozičnou stranou, ktorá bude mať zase dôvod mobilizovať svojich voličov nie prostredníctvom zberu podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda, ale ak by takáto zmena ústavy bola schválená, tak by opäť mohol Smer urobiť si pekne petíciu a potom zorganizovať hlasovanie. Ja za seba hovorím, že nepovažujem za správne, aby, či už to nazvime referendom alebo ľudovým hlasovaním alebo akokoľvek, takýmto spôsobom bolo možné skracovať volebné obdobie Národnej rady. Žijeme v zastupiteľskej demokracii a voliči dávajú v parlamentných voľbách mandát svojim zástupcom a skracovanie volebného obdobia prostredníctvom referenda alebo ľudového hlasovania je absolútne nesystémovým prvkom, ktorý narúša fungovanie zastupiteľskej demokracie. Povedal by som, že nemá obdobu vo vyspelých demokratických krajinách, respektíve v dvoch krajinách existuje, ale je to absolútne okrajové riešenie a v normálnych funkčných parlamentných demokraciách sa takýmto spôsobom nepokračuje. A to hovorím napriek tomu, že som opozičným poslancom, čiže teoreticky by mi mohlo vyhovovať, keby bolo možné referendom alebo ľudovým hlasovaním skrátiť volebné obdobie, v ktorom vládnu politické sily, ktorých pôsobenie považujem za škodlivé. A sú, samozrejme, aj politické sily, a aj Smer sa tak správa, že keď je v opozícii, tak s obľubou využíva tú možnosť alebo využíval tú možnosť iniciovať referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady. A keď je Smer pri moci a niekto iný príde s takýmto nápadom, tak to označuje za nerešpektovanie výsledku parlamentných volieb a nerešpektovanie vôle ľudu, vôle voličov, ktorú prejavili v parlamentných voľbách. Ja teda bez ohľadu na to, či som práve náhodou vládny poslanec alebo opozičný poslanec, alebo vôbec nie som poslanec, tak si myslím, že takéto riešenie je nesprávne a nemali by sme sa k nemu uchyľovať. A vzhľadom na to, že koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou, tak to vnímam ako čisto populistický ťah, ako si prihriať svoju polievočku a nejako vrátiť do hry svoju agendu, ktorú Smer dlhodobo drží, ale používajú najmä vtedy, keď je v opozícii alebo keď sa blíži k tomu, že bude v opozícii. Vtedy, keď je pri moci, tak k takýmto iniciatívam je oveľa zdržanlivejší a nijako sa neponáhľa, aby takéto napríklad zmeny premietol do ústavy. A pokiaľ ide o tie dôvody odvolateľnosti členov súdnej rady, tak tie sú veľmi podobné. Smer veľmi intenzívne a horlivo kritizoval, keď v predchádzajúcom volebnom období bola upravená ústava tak, že členovia súdnej rady volení alebo menovaní Národnou radou, vládou či prezidentom boli odvolateľní aj bez uvedenia dôvodu. Keď sa Smer dostal k moci po ostatných parlamentných voľbách, tak čo urobil? Prišiel s návrhom na zmenu ústavy, aby bolo možné odvolávať členov súdnej rady iba zo, z ústavou vymedzených dôvodov? No neprišiel. A využil tú možnosť a v podstate bez uvedenia dôvodov na základe úpravy, ktorú kritizoval, vymenil členov súdnej rady a dosadil si tam svojich ľudí. A teraz opäť na konci volebného obdobia prichádza Smer s návrhom zmeniť ústavu tak, aby bolo možné odvolávať členov súdnej rady iba z ústavou vymedzených dôvodov. A je samozrejme možné mať rôzny názor na to, či áno alebo nie, či raz vymenovaný člen súdnej rady, aj keď zastupuje vládu, parlament alebo prezidenta, tam má byť na určené päťročné volebné obdobie, alebo tam má zastupovať aktuálneho prezidenta, aktuálnu vládu a odrážať aktuálne zloženie parlamentu. A ja som si vedomý aj toho, že tá zmena bola predmetom kritiky nielen zvnútra, ale aj zo strany Európskej komisie. Ale opäť, prečo teraz? Prečo s takouto zmenou neprišla vládna koalícia na začiatku volebného obdobia, ale prichádza s ňou na konci volebného obdobia, keď to vyznieva iba ako snaha zabetónovať svojich nominantov vo funkciách v súdnej rade a nie ako úprimná snaha o zmenu systému. Takže z týchto dôvodov vedený návrh novely ústavy nemôžem podporiť a ani nepodporím a nepodporí ho ani poslanci a poslankyne z klubu SaS a teda pevne verím, že ani nikto z opozície a že keďže ide o zmenu ústavy, na ktorú je potrebných 90 hlasov, tak tento návrh skončí. Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková. Máte slovo. Ďakujem veľmi pekne. [14:56] Tibor Gašpar Za slovo. Ja si myslím, že toto novela ústavy, číslo tlače 1460, by sa kľudne mohla nazývať lex smerácke pokrytectvo. Lebo celý tento návrh novely ústavy by sme takto mohli pomenovať z dvoch jasných dôvodov. Aj ľudové hlasovanie, aj zabetónovanie [14:57] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Súdnej rady sú totižto krásnou ukážkou pokrytectva predstaviteľov SMER-u. Lebo vy tu navrhujete ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady. Pritom viete, že na to nemáte ústavnú väčšinu a ide len o populistický ťah. A čarovné a zároveň teda pokrytecké na tom je to, že keď ste v opozícii, neustále sa snažíte dosiahnuť predčasné voľby. A keď ste v koalícii, tak keď ktokoľvek chce predčasné voľby, tak vykrikujete, že nerešpektuje výsledky volieb a podrýva demokraciu a podobne. Takže toto je prvá ukážka vášho pokrytectva a tou druhou je samotný pokus o zabetónovanie Súdnej rady. Lebo to je naozaj veľmi čarovné. Lebo vy prvé kroky, ktoré ste spravili po nástupe do funkcie v rámci tohto funkčného obdobia, tak jedným z prvých krokov bolo odstránenie zo Súdnej rady nepohodlných ľudí a dosadenie vlastných ľudí. Čiže vy ste odvolali bezdôvodne ľudí zo Súdnej rady a teraz nám tu idete hovoriť, že vy chcete do ústavy dostať ustanovenie, podľa ktorého majú byť členovia Súdnej rady odvolaní len vtedy, keď ide o zdravotné dôvody. Vám to vychádza? Lebo toto je dokonalá druhá ukážka vášho pokrytectva. Tak najprv odtiaľ odstránite nepohodlných ľudí, ktorí vám nevyhovujú. Dosadíte si tam svojich a teraz to tu chcete akože zabetónovať. To do ústavy takýmto spôsobom, že budú neodvolateľní. To je, to je neskutočné. A našťastie teda na toto tu tiež nie je ústavná väčšina, ale už len ten princíp, že tu vy tu prídete s takýmito vrcholne pokryteckými návrhmi, tak to je naozaj na hanbu. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Dušenka. Ďakujem, Lucia, za tvoje vystúpenie. Naozaj kedysi nosná téma Smeru, ktorou počas covidu burcovali ľudí na námestiach. A dnes? Naozaj v poslednej štvrtine svojho vládnutia, [14:59] Tibor Gašpar So spásnostným riešením, ako skrátiť volebné obdobie, tak sála na koaličnej strane je úplne prázdna. [14:59] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nemá veľmi zmysel venovať väčšiu pozornosť tomuto návrhu, keďže ani samotná koalícia tomu nevenuje žiadnu pozornosť. A je jasné, keďže ide o ústavný zákon, že nebude schválený, keďže koalícia si od dnes nevie schváliť už ani klasické bežné obyčajné návrhy zákonov. Takže tento návrh zákona samozrejme skončí v koši. Ján Humble Akým spôsobom sa takto ku koncu svojho volebného obdobia koalícia snaží zabetónovať aj svojich ľudí v súdnej rade. Podotýkam, akonáhle sa dostali v roku 2023 k moci, tak jednou z prvých vecí bolo, že sa tam sama nanominovala svojich svojich zástupcov a tých predošlých bez mihnutia oka povyhadzovali. A teraz na záver by si ich radi zabetónovali a to isté platí aj o skrátenie volebného obdobia a to, že to nemyslí vláda úprimne, vyplýva aj z toho, ako nastavila účinnosť tohto zákona. Kým pri súdnej rade a uznaní posunkového jazyka ako samostatného jazyka tak sa účinnosť navrhuje od 1. 1. 2027, ale pokiaľ ide o predčasné parlamentné voľby, tak tam účinnosť navrhuje až od ďalšieho funkčného obdobia, aby sa to, Bože chráň, netýkalo ešte tejto vlády. Ďalej vystúpi s faktickou pán poslanec Vančo, nech sa páči. Ďakujem. To je veľmi úsmevné. Keď sem predkladá minister koalície návrh zákona, na ktorý je potrebná ústavná väčšina a pritom je zrejmé a na slnko jasnejšie, že nemajú ani tú jednoduchú. [15:01] Tibor Gašpar Väčšinu. Keby mali trochu sebareflexie, [15:01] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ten návrh stiahnu. Alebo keby išlo naozaj o ten cieľ niečo s tým urobiť? Tak by napríklad rokovali s opozíciou v nejakej normálnej krajine, ale keďže oni vládnu tak, ako vládnu, a viac pre mafiu ako bežných ľudí, tak samozrejme vedia, že s nimi nikdy rokovať nebudeme o takýchto veciach a je to vlastne úplne zbytočné. Aby len mohli povedať svojim voličom, ktorým to sľúbili, že to predložia, tak to predložia. Nejak si to tu ten minister otrpí. Koaliční poslanci a poslankyne tu nie sú, ani jeden, ani jedna, a to je asi tak všetko. Je to úsmevné a zároveň je to veľmi smutné. Reagovať bude aj pani poslankyňa Baková. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Áno, ako nie, je to úplne prázdna sála, ale je tu teda pán koaličný poslanec jeden, pán Kalivoda, ako taký posledný mohykán. Tak gratulujeme. Vy ste si neviem, či vytiahli tú najkratšiu zápalku, alebo prečo tu ste, lebo teda vaši kolegovia, kolegyne zjavne majú iný program. Neviem aký, ako dnešný deň teda je naozaj fascinujúci a tento návrh fakt. [15:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Návrh fakt akože v prípade, že akurát mne sa tu vám nepodarilo pretlačiť túto adresnú pomoc pre pána Tibora Gašpara. Lebo ste mali len 75 hlasov, tak my tu rokujeme proste o návrhu, ktorý vyžaduje ústavnú väčšinu 90 hlasov, ktorý navyše je teda len nejakým populistickým pokusom pokryteckým strany SMER si tu niesť nejakú tému a je to vlastne už aj smiešne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaviazať stanovisko navrhovateľ. Nech sa ti páči. Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neviem [15:03] Tibor Gašpar Teda o akom populizme tu rozprávate, ako s radou vašich, s radou opozície sme tu počúvali pred pár mesiacmi. Ako vy chcete prijať takýto návrh zákona, ako by ste si to predstavovali, že by bol takýto návrh, ktorý [15:04] Boris Susko By umožňoval skrátiť volebné obdobie hlasovaním občanov. Tak sme vypočuli tento váš hlas. A sme taký tón návrhov. Zákona, respektíve zmeny ústavy predložili. A teraz uvidíme, že či tieto vaše vyjadrenia a vyhlásenia o tom, ako sa, ako toto chcete, ako chcete takto umožniť občanom využiť ich možnosť priamej demokracie, aby, ak nie sú spokojní so svojimi volenými zástupcami, ich mohli skôr, ako uplynú 4 roky, vymeniť. Ako sa k tomu postavíte? Pretože boli to vaše slová opozičné, ktoré v minulosti síce takéto návrhy kritizovali, v tomto volebnom období však vyzývali na to, aby sme takúto zmenu ústavy prijali. Tak tá zmena je tu a uvidíme, že či tieto reči boli len čistým farizejstvom, alebo či naozaj dostojíte svojho slova. A pokiaľ ide o súdnu radu, dobre viete, že odkedy zaviedla pani Kolíková v minulom volebnom období do ústavy možnosť kedykoľvek a bez akéhokoľvek dôvodu odvolať členov súdnej rady, toto bolo každý rok zásadnou výhradou Európskej komisie v správe o právnom štáte. Každoročne od toho momentu, ako to v minulom volebnom období ako jedna z prvých vecí, ktorú pani Kolíková urobila ako ministerka vtedajšia, to bolo predmetom kritiky zo strany Európskej komisie. Takže toto je len reakcia na to, aby sme eliminovali tieto výhrady Európskej komisie, ktorú každý rok počúvame v správe o právnom štáte. Ďakujem. Pán minister, celkom dobre si zadefinoval pojem pokrytectvo. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2026 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v druhom polroku 2026. Tlač 1420. Prosím opäť pána ministra spravodlivosti. [15:06] Tibor Gašpar Borisa Suska, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu ústavnoprávneho výboru, ktorý tu sedí pána poslanca Gašparoviča pre miesto pre spravodajcov. Do správy sa prihlásila pani poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej odovzdávam slovo. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vidno, že už ani pána podpredsedu nepočúva minister Susko, keďže si mal sadnúť na miesto navrhovateľa, ale nesadol, ale tak dobre. Sme teda v tejto rozprave a keďže ide o rozpravu, ktorá sa týka aproximačných nariadení vlády, teda spomeniem, krátko zareagujem na to, čo pán minister hovoril o správe právneho štátu Európskej [15:07] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Misie. Lebo to je zaujímavé, že teda vy sa tu teraz odvolávate na nejaké výhrady Európskej komisie v správe o právnom štáte, ktorá teda namietala to, že je tu možnosť bezdôvodného odvolania členov Súdnej rady, čo ste vy spravili a realizovali v praxi. Takže toto je ukážka pokrytectva, pán obžalovaný podpredseda parlamentu. No, ale celkovo je čarovné, že tu máme práve teraz tento bod o aproximačných nariadeniach vlády. A viete prečo? Lebo to sú teda právne a legislatívne kroky, ktorými štát prispôsobuje svoje vnútroštátne právo právu Európskej únie. Aproximuje, približuje svoje národné právo, právo Európskej únie a ide teda o zosúladenie národných právnych predpisov s pravidlami EÚ. No a tento bod tu máme práve teraz, keď Robert Fico šíri konšpirácie, ktorými spochybňuje referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie a tak vlastne aj samotné členstvo Slovenska v Európskej únii. A takýmto mimoriadne nezodpovedným spôsobom podrýva naše členstvo v Európskej únii v našom životne dôležitom priestore, ktoré nám prináša také množstvo benefitov ekonomických, pracovných, študijných, spotrebiteľských a tak ďalej, že bez Európskej únie by po štvrtej vláde Roberta Fica bol už na Slovensku naozaj len skanzen. No a tak by ma len zaujímalo, že či to tieto noty minister Bolnar doniesol z Moskvy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ. Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu by mala byť prerušená rozprava v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180 z roku 2014 o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1243. [15:09] Tibor Gašpar 1243. Konštatujem, že nikto z navrhovateľov nie je prítomný v sále ani spravodajca, a preto tento bod programu prepadá. Ďalej pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kramplovej a Kéryho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63 z roku 1993 Z. z. o štátnych symboloch, tlač 1533. Nevidím tu pani poslankyňu Kramplovú ako navrhovateľku, takže tiež konštatujem, že prepadá. Nevieme rokovať, nie je tu navrhovateľ, nie je tu ani spravodajca. Rád by som vás pustil ďalej v prerušenej rozprave, ale nejde to. Ďalším, ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284 z roku 2014 Z. z. o fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434 z roku 2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry. V znení zákona č. 79 z roku 2013 Z. z. v znení neskorších predpisov návrh zákona je pod tlačovou 1534, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1607. Slovo by mal dostať navrhovateľ pán Roman Michelko, ale nie je tiež prítomný. A tak nech sa ti páči, pán poslanec, môžeš návrh zákona uviesť, ale spravodajcu máme? Vyhlasujem, áno, trojminútovú hygienickú prestávku. [15:14] Tibor Gašpar Budeme pokračovať v rokovaní po prestávke. Pán Pravda, pán navrhovateľ, pán Michelko tu asi je, je vonku pred dverami, ale myslím si, že ho nemáme prítomného. Spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, takže konštatujem, že tento bod programu prepadá. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Adama Lučanského na vydanie zákona o príspevku pri uzavretí prvého manželstva a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154 z roku 1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Chcem uviesť, že navrhovateľom tohto návrhu zákona bol aj pán Milan Garaj, ktorému mandát poslanca Národnej rady zanikol. Návrh zákona má tlač 1535. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1608, ale opäť tu nevidím nikoho z navrhovateľov, takže musím konštatovať, že aj tento programový bod prepadá. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Karola Farkašovského, Romana Michelka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1536, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom v rozhodnutí č. 1609. Opäť konštatujem, nemáme tu ani jedného z navrhovateľov, takže aj tento programový bod prepadá. Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 43 až 44 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Aby som predišiel dlhému čítaniu, pretože ide o navrhovateľov pána Farkašovského, Michelka, Dagmar Kramplovú, u ktorých som konštatoval pred chvíľou, že nie sú prítomní. Malo ísť o číslo tlače 1537 a 1530. Konštatujem opäť pre neprítomnosť navrhovateľov, že opäť prepadajú obidva body programové, teda celá zlúčená rozprava. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Romana Michelka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Chcem opäť pripomenúť, že navrhovateľom tohto návrhu zákona bol aj Milan Garaj, ktorému mandát poslanca zanikol. Číslo tlače 1538, návrh na pridelenie prerokovania výborom v rozhodnutí 1611. Opäť pre neprítomnosť navrhovateľov konštatujem, že tento programový bod prepadá. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Romana Michelka, Adama Lučanského, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je určený ako tlač 1539. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1612. Slovo by mal dostať pán poslanec Michelko, ktorý je prítomný, akurát sa pýtam, či je tu prítomný aj niekto zo spravodajcu, takže pre neprítomnosť spravodajcu konštatujem, takže budeme v tomto bode pokračovať. Máme tu aj spravodajcu z Ústavného výboru pre obranu a bezpečnosť, ale slovo najprv dávam navrhovateľovi, pánovi Michelkovi. Nech sa páči, úvodné slovo. A tento návrh zákona je o tom, aby príslušníci iných krajín museli mať také isté podmienky, teda z tretích krajín, aby ŠPZ-ky museli, tuším, do 90 dní si prihlásiť, aby bolo rovnaké pre všetkých, aby jednoducho. [15:20] Roman Michelko Nebola diskriminácia. To znamená, aby keď urobia, platili povinné zmluvné poistenia, mali všetky tie isté nároky alebo všetky tie isté pravidlá, ktoré sú pre aj ľudí, ktorí fungujú na našich ŠPZ-kách. Čiže toto cítil to, kto zákonal? A bi. Jedná sa predovšetkým o Ukrajincov, ale iných ľudí z tretích krajín, ktorí sú na svojich ŠPZ do nejakého rozumného termínu museli mať to isté, čo ostatní účastníci cestnej premávky. Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Kalivodovi, aby nám podal správu, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za [15:21] Tibor Gašpar Spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona [15:21] Peter Kalivoda Je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Prichádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedov Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Pán spravodajca tiež nie, hej? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279 z roku 2024 Z. z. [15:22] Tibor Gašpar O dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 1323, návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1388. Nevidím tu pána poslanca Trubana ako navrhovateľa, takže konštatujem tiež, tento programový bod prepadá. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie oň. Jednu možnosť som dal, nebudem dávať ďalšie prestávky. Prepadli prepadlo prepadlo päť zákonov a mali ste čas doteraz si zohnať aj vy spravodajcov. Takže pokračujeme. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447 z roku 2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1341. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1414. Pani navrhovateľka je prítomná, ale pýtam sa, či tu je niekto zo spravodajcov za gestorský výbor pre sociálne veci? Budete vy, hej, spravodajcovať. Dobre, takže dávam slovo navrhovateľke. Pani poslankyni Veslárovej, nech sa páči. Funguje mikrofón? On či? Ďakujem za slovo. Tento návrh zákona je v súlade s právom Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Cieľom tohto návrhu zákona je zrovnoprávniť onkologických pacientov v akútnej liečbe a v udržiavacej liečbe a viac poviem o správe, do ktorej sa hlásim [15:25] Veronika Veslárová Ako prvá. Ďakujem navrhovateľke a teraz pani poslankyni, slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre sociálne veci. Nech sa páči, pani poslankyňa Kolejáková. Vážený [15:25] Tibor Gašpar Pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som ako aktuálne určená spravodajkyňa k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačovou 13401. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby [15:25] Monika Kolejáková Zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1414 z 11. mája 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. A otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nech sa páči, slovo má navrhovateľka, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Cieľom tohto návrhu zákona je zrovnoprávniť onkologických pacientov v udržiavacej a na akútnej liečbe vo vzťahu k [15:27] Tibor Gašpar Parkovaciemu preukazu. Tento návrh zákona podávam preto, lebo sa na členov výboru pre sociálne veci obrátili organizácie, ktoré zastrešujú onkologických pacientov. Popravde som si myslela, [15:27] Veronika Veslárová – Vystúpenie Že tento návrh zákona podajú koaliční kolegovia v tomto výbore, ale nestalo sa tak, preto ho podávam ja a nemám ružové okuliare v tom, že by mi ho schválili alebo že mi schválite vy, koaliční kolegovia a kolegyne, tento návrh zákona, ale dúfam teda, že si ho prevezmete a schválite ho na nasledujúcej schôdzi, pretože tak pomôžete pacientom, ktorí sú v onkologickej udržiavacej liečbe. Títo pacienti musia navštevovať tiež rôzne úrady, lekárov, nemocnice a nemajú nárok na parkovací preukaz. Musia ho vrátiť, pokiaľ majú udržiavaciu liečbu. Vybavovať si ho môžu len pokiaľ majú akútnu liečbu, čiže v tej najväčšej strate imunity, v tom najhoršom zdravotnom stave si tento preukaz musia vybavovať a stojí ich to veľa síl. Preto navrhujem, aby aj onkologickí pacienti v udržiavacej liečbe mali nárok na tento parkovací preukaz. A aby si nemuseli znova podávať žiadosť, pokiaľ sa naspäť dostanú do akútnej liečby. Prosím o podporu tohto materiálu. Ďakujem. Ďakujem návrhovateľke. Teraz už konštatujem a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete ešte zaujať stanovisko? Asi nie. Spravodajca. Preruším rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ireny Biháriovej, Lucie Plavákovej a Oskara Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300 z roku 2005 Z. z. Trestný zákon v znení [15:29] Tibor Gašpar Návrh zákona má parlamentnú tlač 1349. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1422. Dávam slovo pani poslankyni Biháriovej. Vidím ju tu, aby návrh zákona uviedla. Máte čas. Takže, vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, vážené poslanecké plénum, dovoľte mi predniesť návrh zákona, ktorý spolu predkladám s pani poslankyňou Národnej rady Luciou Plavákovou a poslancom Ondrejom Prostredníkom. Ide o návrh na vydanie zákona, [15:30] Irena Bihariová Ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300 z roku 2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh vstupuje do aktuálnej systematiky základných skutkových podstát trestného činu, konkrétne teda šírenia poplašnej správy, ktorý je obsiahnutý v § 361 a 362 Trestného zákona, a to s ambíciou aktualizovať znaky predmetného druhu protiprávneho konania, zodpovedajúco hrozbám súčasnej spoločnosti a intenzite nežiaducich následkov. V rámci všeobecného úvodného predstavenia chcem na tomto mieste zdôrazniť, že návrh nezavádza úplne novú skutkovú podstatu trestného činu, ale vytvára v podstate užšiu a konkrétnejšiu vo vzťahu k už existujúcej, teda úprave. Právnotechnicky by sa na to dalo teda nahliadať, že ide o lex generalis vo vzťahu k trestnému činu šírenia poplašnej správy. Spomínam to teda aj s ohľadom na to, že už teda predtým bola tá nejaká diskusia nie veľmi korektná o tomto našom návrhu, ktorá, ja neviem, či mala za cieľ, ale minimálne to tak z nej vyplynulo, že sa snažíme zaviesť návrhom takéto úpravy cenzúru, že sa otvárajú dvere pre zlovôľu štátu kriminalizovať slobodu slova a tak ďalej a tak ďalej, my naopak teda tvrdíme, že bavíme sa o trestnom čine, ktorý už existuje. Spôsobom teda a tá úprava, ktorá prichádza, ho má iba upresniť a obsiahnuť vlastne špecifické situácie, ktoré aj ten samotný, hej, v súčasnosti existujúci návrh možno, hej, mal na pamäti, ale už tak, ako to dnes je, že má vyvolať nejaké, hej, bezprostredné znepokojenie obyvateľstva a tak ďalej, nezodpovedá tomu spôsobu ohrozovania spoločnosti informáciami, ako je to, ako je to dnes. Čiže ideme sa možno skôr baviť nie o rozširovaní, hej, nejakých kriminalizačných alebo nejakého rozširovania účinku trestného práva na doteraz dovolené konania, ale naopak vytvára sa užšia, tá konkretizovanejšia skutková podstata. Bližšie teda k tomuto on teda na úvod a na predstavenie toho zákona a bližšie k nemu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem. Ďalej dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vančovi. [15:34] Tibor Gašpar Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti. [15:34] Branislav Vančo Uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Pardon. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:36] Tibor Gašpar Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa ako prvá prihlásila navrhovateľka, pani poslankyňa. Nech sa páči. Ostatní máte možnosť sa hlásiť do rozpravy. [15:36] Irena Bihariová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Čiže tú logiku alebo ten úmysel,prečo, hej, pristúpili k takémuto typu právneho riešenia, som sa pokúsila vysvetliť už v tom úvodnom slove. Pre istotu to znovu zduplikujem. Viete, keď na jednej strane možno pre porovnanie. Sa dostane z večera Do rána do trestného zákona trestný čin marenia volebnej súťaže za pomoci cudzích, neviem čo, neviem čo, veľmi teda, hej, tak spôsobom zaslovnené, čo, čo nemá úplne, hej, tradíciu doteraz v trestnom zákone, čiže nejde o nejakú rozširujúcu skutkovú podstatu alebo nejakú upresňujúcu vo vzťahu už zakotvenej, už teda existujúcej skutkovej podstate, tak to nie je, hej, obmedzovanie slobody slova, to nie je cenzúra, to nie je kriminalizácia spoločnosti a neviem čo. Ale rozumiem, že je to stiahnuté na zásahy cudzou mocou, ale rozumiem aj tomu, že každý budeme mať inú interpretáciu toho, čo je zasahovanie a čo je, hej, právom dovolené, dovolenou súčasťou slobodnej súťaže počas, počas volieb. Toto naproti tomu nie je niečo, čo by bola úplnou anomáliou slovenského trestného práva. Už som teda aj naznačila, aj to z tej štruktúry samotného návrhu, ktorý predkladáme, vyplýva. Je zrejmé, že sa viaže na už existujúcu skutkovú podstatu, teda v § 361 šírenie poplašné správy. Prečo vôbec sme vyhodnotili, že je takáto potreba žiaduca? Nemyslím si, že to nejako treba zvlášť vysvetľovať. Rôzne, rôzne teda fenomény a anomálie, ktoré sú typické pre dobu internetovú, vieme, že sa, ako by som to nazvala? Musíme každodenne, hej, vysporiadávať s informačnou smršťou, ktorou sme zavalení, a to sme teda my majúc na mysli dospelé osoby zvlášť. Zavalení už len tým, že si otvoríme počítač. Sme si plne všetci vedomí, márne sa budeme odkazovať na kritické vzdelávanie. Všetci vieme, že človek príde z roboty domov a nemá šancu, aby on si išiel overovať, či účinok hen takého lieku a takého postupu je naozaj takýto a čo na to hovoria štúdie, či mali dostatočnú vzorku a tak ďalej a tak ďalej, čiže, čiže naozaj sme v informačnej smršti, v ktorej je veľmi náročné sa zorientovať. Napriek tomu, a to zdôrazňujem, toto samotné nie je dôvod na, teda reguláciu trestným právom. Ani to, že sa v tomto priestore nachádza lož. Hej, lož je vlastne, hej, aj keby bola akokoľvek, hej, teda podsúvaná, stále súčasťou teda slobodného prejavu, chráneného ústavou. Ale v tomto prostredí, v tej informačnej smršti sa nachádzajú ešte aj veľmi špecifické, špecifické snahy a iniciatívy, ktoré nemajú možno za cieľ vyvolať len tak senzáciu alebo si zvýšiť vlastný reach a sledovanosť, ale sú súčasťou väčších operácií, pričom s následkom, častokrát, a predpokladám, že to tak aj je, že je aj vedome a úmyselne, hej, tento následok predpokladaný a kvôli tomu je tá činnosť vykonávaná. Nie je teda len, že sme tú verejnosť, ale že sa dopúšťajú svojou systematickou, opakovanou činnosťou, spočívajúcou na, teda šírenie nepravdivých informácií, spôsobili privodiť teda smrť alebo, alebo poškodenie zdravia. Zaujalo to záslovnenie tej navrhovanej skutkovej podstaty, jeho pre istotu prečítam: úmyselne, predpokladá sa úmysel. Sústavne, to nejde teda o prípad, kedy niekto zdieľa nejaký jeden toxický status. Rozširuje nepravdivú informáciu, a teraz nie hocijakú informáciu, ale v oblasti verejného zdravia, ústavného zriadenia a bezpečnosti štátu. O ktorej vie, že je nepravdivá, to je veľmi dôležité. Alebo je s nepravdivosťou uzrozumený. To je ten prípad, povedzme, vzhľadom na svoju profesiu, ktorej sa venuje, by mal, hej, vedieť teda posúdiť, ako a do akej miery sa dá spoľahnúť na pravdivosť tejto informácie. Ďalšia kumulatívna podmienka, ktorá je spôsobila viesť k vážnemu, k vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia aspoň časti obyvateľov, ústavného zriadenia alebo bezpečnosti štátu. Čiže tu sa vôbec, hej, ja ani neviem, ako sa dá z tohto dospieť k takému výkladu, že sa Progresívne Slovensko pokúša kriminalizovať informáciu len preto, že povedzme bola nepravdivá. Už vonkoncom z tejto dikcie nevyplýva, že by sa tá úprava mala vzťahovať na názor akokoľvek kontroverzný, akokoľvek, možno aj rozšírený a masový a neviem čo, ale stále nespôsobilý privolať tie účinky, ktoré som teraz teda prečítala, že máme uvedené ako súčasť skutkovej podstaty. Bude sa vyžadovať, aby páchateľovi bola preukázaná vedomosť, hej, že nielen teda, že áno, som si vedomý, s úmyslom šírim tieto informácie, ale má aj vedomosť o tom, že sú nepravdivé a áno, že majú potenciál, ak oslovia širokú časť verejnosti, ohroziť verejné zdravie. Musí ísť o sústavné šírenie takejto informácie. Ako som uviedla, nevzťahujeme to na obrovské a všelijaké kontexty a typy informácií, už vonkoncom na niečo, čo by mohlo vyvolávať diskusiu o tom, či toto náhodou nie je vec politického, ideologického postoja a ja neviem čo. Nie, týka sa zdravotníctva, týka sa bezpečnosti, týka sa ústavného zriadenia, to sú pojmy, ktoré trestný zákon pozná. A je spôsobila privodiť poškodenie zdravia väčšej skupine, väčšej skupine obyvateľstva. S tým, že ide o prečin. To znamená, že stále ostáva orgánom činným v trestnom konaní priestor na uplatnenie materiálneho korektívu. To znamená, že ak by aj boli takto splnené, hej, podmienky, stále je tu priestor na to, aby sa vyhodnocovala závažnosť tohto konania. Oproti rozdielu, alebo, alebo teda ak vzniká otázka, či nepostačuje súčasná, súčasná úprava, tak ja len teda pripomeniem, že je vyvolaná na, predpokladá sa alebo očakáva sa, že nepravdivá informácia, ktorá je nepravdivá a je šírená, má privodiť nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva, takého toho bezprostredného, hej, že niekde, ja neviem, hrozí, že je únik plynu, ľudia sa začnú masovo niekde posúvať, začnú robiť chaosy a tak ďalej, že ten následok nepravdivej informácie, podľa mňa to je ešte oveľa vágnejšie než teda v tej našej dikcii. Hej, v následnosti na to, ako bola tá informácia posunutá verejnosti. Pri tomto type nepravdivých informácií, ktoré som popísala a na ktoré sa sústredí skutková podstata, ktorú navrhujeme, sa zvyčajne ten negatívny a nežiaduci účinok tuná, teda ohrozenie zdravia a veľkej časti obyvateľstva, neprejavuje bezprostredne. Je to vlastne výsledok sústavného cieľaného a opakovaného vedomého mätenia verejnosti, ktorá pod vplyvom takýchto informácií áno, dôjde k záveru, že autority, ktoré majú nejaké vedomosti, alebo ktoré doteraz boli rešpektované, pretože vychádzajú ich postupy na základe metodologicky korektného a dlhodobého výskumu, hej, už vlastne netreba im veriť, pretože je tu nejaký typ influencerov, kto vie možno, hej, odkiaľ, kým platených a prečo takýmto spôsobom nasadzovaných, ale spôsobili ich ovplyvňovať verejnosť k úsudku, ktorá na konci, hovorím nie bezprostredne, povedie k tomu, že buď začnú odmietať nejaký typ liečby, alebo sa naopak vystavia niečomu, čo má byť vydávané za liečivo, ale teda účinkami, ktoré v skutočnosti zhoršujú zdravie. Tu mám takú poznámku, že si porovnávam teda to znenie týkajúce sa marenia volebnej kampane s cudzím činiteľom a príslušná sadzba tam bol jeden rok. Tam je vlastne teda trest, hrozí jeden rok, podmienka, ktorá musí byť splnená, že čin je spáchaný cudzou mocou, cudzím činiteľom. Skutková podstata objektívneho konania vyžaduje porušenie zákonných znakov počas volebnej kampane a počas moratória. To je sakra tak vágne, že ak toto vlastne je v pohode, hej, že bolo nutné urobiť o našom návrhu tlačovku a štepovať nám tú nálepku nejakých cenzorov, ktorí idú zriaďovať ministerstvo pravdy, tak to považujem minimálne už len pre tento, hej, vložený paragraf do Trestného zákona z večera do rána. Ja si pamätám, že to bolo zvečera do rána. Teda ako veľmi, veľmi nekorektnú parlamentnú reflexiu na prichádzajúce zákony. Nechcem tu úplne čítať všetky tie možné ilustrácie a prípady, ktoré majú istý, alebo teda ktoré validujú potrebu takejto úpravy. Možno len ilustračne spomeniem niektoré z tých, ktoré majú, boli teda, vyvolali účinky aj na Slovensku. Slovenské toxikologické a hygienické autority museli opakovane varovať pred prípravkami označovanými ako MMS. To je taký ten, viete, zázračný minerálny roztok, ktorý vás zvnútra celý prečistí. Na internete bol ponúkaný ako liek na široké spektrum ochorení, vrátane rakoviny. V skutočnosti ide o produkt uvoľňujúci oxid uhličitý, aj teda látku, ktorá sa používa pri dezinfekcii, a jeho použitie môže vyvolať vracanie, hnačky, ťažkú dehydratáciu, život ohrozujúci pokles krvného tlaku. A s tým teda, že je len veľmi krátka doba, ktorú pacient, ktorý sa podrobí takejto liečbe, ktorému ostane, keď sa prejavia takéto účinky, a kým sa dostaví na urgent a budú môcť byť, ak vôbec, zvrátené. Mám tu nejaké údaje teda z Lekárskej univerzity Luisa Pastera v Košiciach, kde informovali, že v priebehu jediného mesiaca hospitalizovali dvoch pacientov intoxikovaných po požití práve tohto roztoku. A neskoršie iný výskum sedmo ukazuje ešte zákerný prípad, kedy nepravdivé tvrdenie, že kašľanie môže zmierniť infarkt, patrilo medzi účastníkmi prieskumu k najviac akceptovanému tvrdeniu alebo najviac prijímanému, hej, riešeniu, akým sa dá predchádzať infarktu. Človek s príznakmi infarktu samozrejme nemusí panikáriť, tam nemusí prichádzať, hej, k tomu, že má niečo vykašľávať, ale teda namiesto aby volal 155, sa bude snažiť kašľať. Tento istý výskum ukazuje, že nepravdivé naratívy o očkovaní teda sú súčasťou, hej, už aj sa človek bojí povedať, že očkovanie je správne. Už tak sa otočila tá paradigma. Ja len tak vo všeobecnosti, hej, že áno. To, čo vlastne odživa zachraňovalo milióny ľudí, sa tu dnes tvárime, aj tí, ktorí bojovali proti očkovaniu, aj keby žiadne nemali, hej? Však sami sú očkovaní od kokos perinky, keď dostali do nohy očkovanie proti TBC. A potom to bolo vydávané ako niečo, čo, hej, je nástrojom Európskej únie a Bruselu na vymýtenie – jak sa im hovorilo? – tých gaz z informačných kruhov Slovi enov, Slovi enov. No. Zaujímavé je napríklad to, že tvrdenie, že dohoda Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie prinesie povinné očkovanie alebo karanténu, zasiahlo približne štvrtinu slovenskej populácie v sledovanom výskume a viac než štvrtina respondentov mu pripisovala dôveryhodnosť. Šírili sa aj tvrdenia o údajnom turbonádore, neplodnosti a masovom poškodení DNA práve vakcínami. To teda ale samozrejme malo svoje následky, pretože sa o tom rýchlejšie klesala zaočkovanosť. Mám tu potom aj zahraničné prípady aj v súvislosti s COVID-19, aj v súvislosti s HIV. Veľmi zaujímavý prípad, keď teda odídem trochu od tej zdravotníckej problematiky a dotknem sa aj tej inej chránenej hodnoty, a to je ústavné zriadenie a bezpečnosť. Neviem, či si to pamätáte, ale bol prípad z roku – myslím, že to bolo 2022 – ktorý sa týkal údajnej mobilizácie v súvislosti s cvičením Fatra. Pričom táto informácia, že sa chystá takéto cvičenie, spustila dezinformačnú kampaň s masovým podávaním odhlášok, alebo neviem, ako to mám nazvať. Mladí muži teda začali písať na príslušné inštitúcie v rámci Ministerstva obrany, že nie, nie, nie, nie, nie, že do tohoto vy nás neťahajte, my nepôjdeme nikde bojovať, a máme tu však áno, aj tých, ktorí tento návrh kritizujú, tak, hej, sa touto dezinformáciou nechali oklamať. Čiže áno, napriek tomu, že išlo o normálne cvičenie a je to teda aj v správach vojenského spravodajstva takto, hej, rámcované, že ako sú nebezpečné dezinformácie a uvádzajú práve tento príklad. Bolo to šírené masovo, dostatočne sústavne na to, aby aj možno inak bystrých ľudí naviedli ku konaniu, hej, že sa sami idú ohlásiť ako osoby odmietajúce vojenskú službu, teda aby neboli povolané na mimoriadnu službu, tak aby som bola presná. No, aby som teda ešte, hej, potvrdila alebo zdôraznila to, že neprichádzame s niečím, čo má byť úplná anomália, že to nemá byť niečo, čo sa tu podsúvalo v kontexte zavádzania nejakých cenzorských inštitúcií. Aj keď povedzme si otvorene, že s fenoménom dezinformácií, ktoré tak – a to trošku odbáčam od tej dikcie, akú my máme navrhnutú v predmetnom návrhu – ale ten ich zákerný, masový proste vplyv na volebnú súťaž je jeden z najväčších problémov, najväčších proste faktorov, ktorými sa rozvracia demokracia. Tváriť sa, že to nepotrebuje reflexiu teda aj právnymi normami, že to nemá byť nejakým spôsobom regulované, že je vlastne úplne v poriadku, aby prebiehala volebná súťaž takýmto spôsobom a teda naozaj to nestačí, hej, riešiť spôsobom, že to pripíšeme cudzej moci a iba vtedy to bude, hej, trestné. Že je tam toľko vážnych – že dnes sme tu jediní dnes, ktorí sa bavia o tejto problematike aj v kontexte trestného práva. Spomeniem niektoré príklady. Mám tu takú tabuľku, počkajte. Rumunsko napríklad má v trestnom zákone zavedené vedomé šírenie nepravdivých správ alebo údajov, ak ohrozujú národnú bezpečnosť. Je to teda veľmi blízka paralela s tým, aj keď majú viac všeobecnú, tú, ktorú navrhujeme my. Ale teda je to pripodobniteľné návrhu, ktorý s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme. Podobná úprava existuje v Maďarsku. Veľmi zaujímavo toto riešia aj, nejak, Francúzi, ktorí sa teda dotýkajú toho problému, ktorý som spomenula pred chvíľkou. Sú si vedomí, ako im ruské vplyvové operácie rozvracali voľby. Tak majú práve v období, kedy sú ohlásené voľby, spustenú účinnosť zákona, ona sa vždycky zapne a vypne, hej, keď to tak ľudovo poviem. Práve teda na to, aby sa týkala výlučne obrany a ochrany volebnej súťaže v čase pred voľbami. A v tomto období teda sú spustené viaceré také procesy, ktoré majú chrániť volebnú súťaž pred takýmto typom masovo šírených nepravdivých informácií. V tomto období vlastne umožňujú rýchle súdne opatrenia proti zámerne, umelo alebo automatizovane a masovo šíreným nepravdivým skutkom. A je toto stále na stole v riešení aj Európskej únie, ktorá teda zatiaľ sa tomu, pokiaľ ide o nejakú normatívnu reguláciu, najbližšie približuje v Digital Services Act o digitálnych službách s tým, že sa sústredí na také informácie v online prostredí, ktoré sú považované za trestné činy, teda predovšetkým na terorizmus a detskú pornografiu, teda nielen na nepravdivé informácie. Ale má toto, hej, aj – pozná takéto prípady aj Švédsko. Myslím, že v Británii je na to osobitne vytvorená inštitúcia a tak ďalej a tak ďalej. V každom prípade, vrátiac sa späť na Slovensko. To, čo my navrhujeme, nie je, znovu to zopakujem, ani kriminalizácia názoru. To, či to je alebo nie je hodné postihu normami trestného práva, neposudzuje ani teda lekár, ani hygienik, ani fact-checker, ani, hej, nikto, koho na to využívajú sociálne siete, ale orgány, ktoré sú na to zmocnené naším právnym poriadkom. A áno, že ja nevidím nejaký racionálny dôvod, čo môže, hej, byť prekážkou snahy chrániť verejné zdravie pred osobami a ich konaním, ktoré vedome, cieľavedome, sústavne a masovo šíria nepravdivé informácie, hoci sú si vedomé, že môžu ohroziť verejné zdravie, že to ktosi schvaľuje. Ak je toto, hej, pointa, tak ako som vám to doteraz sa snažila vykresliť, tohto návrhu, ako z tohoto môžeme dospieť, hej, k implikáciám, k tomu záveru, ktorý teda bol tu prezentovaný na tlačovke kolegov zo Smeru, že toto má byť cenzúra, že toto má byť perzekúcia. Čiže, ak sa prestaneme teda naozaj o takýchto veciach baviť tou politickou, hej, krvavými očami a slepotou, tak ja si veľmi rada vypočujem, čo je ten dôvod, prečo by sme nemali chrániť verejné zdravie pred osobami, ktoré popísaným spôsobom preukázateľne, vedome a teda s veľkým účinkom na veľkú časť spoločnosti dokážu ohroziť jej zdravie, až teda s následkom smrti. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická, tri faktické, pardon, poznámky. Pán poslanec Vančo, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Iren, tí ľudia, ktorí kritizujú tento návrh [15:58] Tibor Gašpar Niečo iné ako v skutočnosti ste tam ako navrhovatelia zákona napísali. Tak nemám záujem. Pardon, nemám záujem na tom. Aby sa [15:58] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Demokracia bránila. Nemajú záujem na demokracii, nemajú záujem na tom, aby sme boli odolní voči hybridným hrozbám, voči hybridnej vojne, pretože áno, sú tu ľudia, ktorí aj tomu veria, že trebárs očkovanie je niečo, čo je zlé. A na druhej strane sú tu ľudia. A nie sú to len ľudia, ktorí sú