Rokovanie NR SR 10. 11. 2026
Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR – u 219 z 219 vystúpení ide o strojový prepis bez jazykovej kontroly. Zdroj: tv.nrsr.sk
[08:59] Andrej Danko
Skôr než otvorím schôdzu, pán poslanec Pročko, tie biele botasky, ja neviem, nejakú úroveň by sme mali držať celé. Ako robte si srandu z toho, toto je mama. Tam kalcifikát. Viete, čo je kalcifikát? Vy čo tu rozprávate? On o 1:00 ide k lekárke pre potvrdenie si. Viete, čo je kalcifikát, Danko? Ostroha. Ja slušne len hovorím, že máme nejaký kódex poslanca, ktorý hovorí aj o oblečení a nie biely. Tak sa ukrútite. Vy tu stále rozprávate o tom, že aký ste chorý, aký máte závraty, tak sa ukrútite, dobre? Keď neviete. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 26. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok a Trestný zákon, tlač 1314. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z Ústavnoprávneho výboru poslanca Čelára, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy bol poslanec Vančo. Vzhľadom na to, že o slovo požiadal podpredseda Národnej rady, pán Dubecý, prosím, aby bolo to na tabuli, tak aby mohol v rámci svojho oprávnenia riadne vystúpiť.
[09:02] Martin Dubéci – Vystúpenie
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegom teda, že mi umožnili vystúpiť a budem len v krátkosti. Ám v veľmi krátkosti, možno ako teda aj podpredseda Národnej rady sa tu prihovorím teda k dvom kolegom z koalície, ktorých tu vidím z klubu SMER-u, lebo povedzme si to rovno aj ostatní kolegovia, dvaja koaliční poslanci z klubu SNS. Ja si nemyslím, že je to úplne vaša agenda. Je to agenda strany SMER. A myslím, že to, čo tu zažívame, nie že tento posledný týždeň, ale posledné tri roky, v zásade hlavný leitmotív tohto volebného obdobia je to, aby sme vyriešili teda adresnou právnou pomocou, ako povedala kolegyňa Mesterová, problémy konkrétnych ľudí. A teda, keď niečo od toho, pre mňa je dôkazom, že to je naozaj tak, je pre mňa tá minulý týždňová tlačovka, kolegovia, alebo alebo predminulý týždeň, kedy teda sa zistilo, že v koalícii nás už je teda, no vás, 75 a predseda vlády mal teda vystúpiť a niečo k tomu povedať. Zásadnej politickej otázky, ako funguje väčšina. Neviem, či kolegovia, však vy ste tam asi aj možno aj stáli, neviem, nevšimol som si vás dvoch konkrétne, ale on vlastne začínal právnym štátom takzvaným a otázkami právneho štátu a toho, ako sa treba komu ospravedlniť a čo všetko treba ešte vyriešiť v Národnej rade. Tu sa rozpadne vládna väčšina. Vaši voliči, ktorí vám dali dôveru na váš vládny program, nevedia, či ten program viete realizovať, ale vaša najväčšia priorita, prvá vec, ku ktorej sa predseda vlády vyjadril, sú otázky právneho štátu. Tak pre mňa teda asi to hovorí za všetko. Ja teda nie som právnik. A v tejto rozprave vystúpilo mnoho mojich kolegov a kolegýň, ktorí sa k týmto veciam vyjadrili už veľmi jasno, ale povedzme si to len pre záznam z toho právneho pohľadu. Prílepok, ktorý tu bol o kajúcnikoch, už bol zrušený Ústavným súdom. Je to, ako mám vo svojich podkladoch, šiesta prehra je, a to som to už v nejakom momente prestal… Siedma prehra, ďakujem pekne, siedma prehra koalície na Ústavnom súde. Niekoho by to už mohlo začať trápiť, že posielate na Ústavný súd zákony, ktoré potom Ústavný súd teda ruší. Myslím si, že stále by sme mohli mať nejakú vieru v deľbu moci. A deľba moci hovorí, že teda Národná rada stanovuje zákony, určuje rozpočtovanie, kontroluje výkonnú moc, ale napríklad nekecá, nerozpráva do toho, akým spôsobom fungujú súdy. Súdy nám opakovane vravia, nechajte nás posudzovať dôkazy. Na to máme sudcov. My tu máme nastaviť nejaké pravidlá. My tu máme povedať nejaké základné proste procesné mantinely. My máme povedať, čo je trestné a čo nie je trestné, ale konkrétny proste výkon toho posudzovania jednotlivých proste právnych otázok, jednotlivých prípadov majú robiť jednoducho súdy a to my tu zásadným spôsobom porušujeme. A ja si myslím, že to je každému úplne jasné. Myslím, že aj pán minister spravodlivosti, ktorý tu sedí, tak to veľmi dobre vie, ale jednoducho vy ste si povedali, že už iný spôsob, ako tieto problémy vyriešiť, nemáte, tak nech sa páči, proste poďme teda tú deľbu moci rozložiť na kúsky. Ám viete, ale toto sú všetko také veci. Ja niekedy už nad tým aj rozmýšľam. Veľmi často vystupujem na konci týchto rozpráv a ja mám pocit, že všetko podstatné je povedané, tak si povedzme proste tú pointu tohto celého. A pointa tohto celého, a mne je to veľmi ľúto. Mňa to naozaj nebaví žiť v krajine a byť podpredsedom parlamentu, kde my musíme neustále riešiť to, že máme jedného obžalovaného podpredsedu Národnej rady. Ale je to o tom zvláštnom ešte, kolegovia. Viete, že aj ja som podpredseda Národnej rady. Mňa ten vtip hovoriť, ktorý tu niekedy si tak hovoríme, že aha, aha, Martin, ty nie si obžalovaný podpredseda Národnej rady, len ten druhý je obžalovaný podpredseda Národnej rady. Mne sa to možno na začiatok, to bolo vtipné. Mne to nepríde vtipné. Mne to naozaj nepríde vtipné byť neobžalovaný podpredseda Národnej rady, lebo je tu obžalovaný podpredseda Národnej rady. Šiesty najvyšší ústavný činiteľ tejto krajiny a ako my máme ľuďom vysvetliť, že majú parlament brať vážne, keď tu máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý nie že sa tvári, že sa za to hanbí a že si to ide vyriešiť a že to ja neviem, proste neťahá si svoje problémy do práce. Je to človek, ktorý tu aktívne rieši svoje vlastné veci skrz legislatívu. A vy všetci mu v tom asistujete. Nie my všetci, vy všetci mu v tom asistujete. A vy veľmi dobre viete, že proste, a ja ja tomu neverím, že vy sami neveríte tomu, že to je v poriadku. Viete, že to nie je v poriadku. Som o tom presvedčený, že viete, že to nie je v poriadku, že nie je v poriadku, že jediný človek v tejto krajine momentálne si vie zmeniť zákony tak, aby to vyhovovalo jemu. Zvlášť v dnešnej situácii, ako dnes ukáže sa v Národnej rade. Viete, ja s Tiborom Gašparom chodím často do politických debát. Mám to šťastie, diskutujeme spolu a Tibor Gašpar hovorí takú vec, že ale on si sám sebe nepomôže, lebo tá väčšina nie je tesná. Však to bolo, keby nebol on hlasoval, tak budú hlasovať o tom ďalší traja, štyria poslanci, vlastne na jeho hlase nezáleží. No a tak a máme 10. 10. 2026 a zrazu na jeho hlase bude závisieť. Táto novela môže prejsť teoreticky o jeden hlas. A to mi chcete povedať, že je v poriadku, že váš kolega, ktorý má veci, ktoré sa ho priamo týkajú, bude tým rozhodujúcim hlasom, ktorý si bude sebe môcť akože zlepšiť svoje postavenie. Ja tu jednoducho tomu neverím, že toto považuje niekto za správne a normálne. A veľmi by ma zaujímalo teda, ako je toto v súlade napríklad so všetkými zákonmi, ktoré sa týkajú konfliktu záujmov. Však máme zákon o ochrane verejného záujmu alebo tu máme nejaký etický kódex, ale však to je samozrejme asi každému jedno. A teda druhá vec, ktorú pán Gašpar veľmi často hovorí vo svojich debatách, tak keď sa s ním stretnem v televíznej diskusii, tak hovorí, že jemu to vlastne nepomohlo. To hovoril teda v minulosti pred 21. októbrom, keď mu to pomohlo. Kedy mu táto novela pomohla? Sama mu pomohla tá novela. A opäť sa pýtam, ako vy toto proste považujete za niečo, čo je teda, že ako sa vraví v evanjelickom kostole, dôstojné a správne. No takže, kolegovia, takto si to povedzme. A viete, v Poľsku padla nejaká vláda. V Srbsku padla nejaká vláda, v Spojených štátoch teda Donald Trump zažil obrovskú prehru. A kolegovia, ono tá veľká prehra veľmi často prichádza vtedy, keď nie že tá protistrana má fantastické argumenty alebo ja neviem, čo sa niekto na druhej strane, narodí nejaký charizmatický líder. Aj v prípade pána Vučiča, aj v prípade pána Trumpa, že keď sa už utrhnú z reťaze ľudia, a keď tá korupcia je pre nich, akože už si ju ani nevšímajú, už im to je jedno, už proste lietajú hore-dole, či už na katarských lietadlách, ktoré im dá teda katarská vláda americkej vláde, alebo si tam proste úplatky kupujú, si kupujú si milosti, alebo pri Srbsku proste úplne zjavná korupcia v Maďarsku, kde teda tá korupcia bola zjavná, tak si to ľudia všimnú. A ja mám pocit, že toto je presne ten istý prípad. Viete, že keď už to bude naozaj tak, že si tu ľudia budú upravovať zákony, aby nemali právne problémy, tak toto pochopí naozaj už každý v tejto krajine. A ak vám môžem takto na záver môjho krátkeho prejavu povedať len jednu radu, týmto tu si naozaj kráčate pre politickú porážku. A ak za rok, čomu pevne verím, bude táto koalícia porazená, tak ak niekomu, komu budeme za tú porážku ďakovať, okrem teda voličov, bude Tibor Gašpar. To vám garantujem. Tibor Gašpar a to, čo sa tu stalo toto volebné obdobie, to, ako tento parlament v čase, kedy tu je benzín za 2 €, kedy tu máme infláciu, kedy neviete postaviť jednu diaľnicu, kedy proste sa tu trápime s každou jednou vecou, ale vy tu riešite Tibora Gašpara a jeho problémy, tak bude tvár, normálne vám akože so 100 chuťou povedať, že billboardy, opozičné billboardy by mali mať na sebe len jeden jediný slogan: Tibor Gašpar si rieši svoje právne problémy cez Národnú radu. Nevoľte koaličníkov, lebo mu pomáhajú. Ďakujem pekne.
[09:11] Andrej Danko
Poslankyňa Števulová.
[09:11] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ja len veľmi krátko, aby som nám nemíňala minúty. Martin, výborne si to zhodnotil a mňa naozaj zaujíma. Dnes je totižto Tibora meniny, má Tibor Gašpar. Aký darček dá táto koalícia Tiborovi Gašparovi, či mu schváli túto adresnú pomoc alebo sa rozhodne konať v prospech verejného záujmu Slovenska. To som veľmi zvedavá.
[09:11] Andrej Danko
Poslanec Vančo. Nie je v sále. Pani poslankyňa Kolíková. Takisto nie v sále. Pán poslanec píše, ako? Nie v sále. Pán poslanec Čaučík prijme kartu, neviem. Aha, už je to v poriadku.
[09:12] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na záver tejto rozpravy chcem ešte vystúpiť za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia a povedať jasne naše stanovisko. KDH odmieta túto novelu Trestného poriadku a Trestného zákona. V predchádzajúcom vystúpení som sa podrobne venoval ustanoveniam jednotlivým ustanoveniam návrhu tohto zákona a ich právnym dôsledkom. S kolegom Spišiakom sme mali polemiku o konkrétnych dopadoch jedného alebo dvoch paragrafov, ale dnes chcem ako zhrnutie povedať niečo, čo je oveľa dôležitejšie. Kontext tejto novely, v ktorej vznikla a v ktorej prišla do Národnej rady Slovenskej republiky. O tejto novele nemôžeme rozprávať, akoby vznikala vo vzduchoprázdne, bez súvislosti, bez súvislosti s tým, čo vláda robí v trestnom práve už niekoľko rokov. Nemôžeme ignorovať to, kto ju predkladá, kedy ju predkladá a aké dôsledky to môže mať. Táto vláda od svojho nástupu v roku 2023 opakovane zasahuje do trestných kódexov. Znížila trestné sadzby pri viacerých majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činoch. Zvýšila hranice škody a skrátila viaceré premlčacie lehoty. Súčasťou týchto zásahov bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. A dôsledky už vidíme v konkrétnych kauzách. V Očistci súd pre premlčanie zastavil stíhanie v časti skutkov týkajúcich sa Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a Roberta Krajmera. Hoci požiadali, aby súd prejednal aj tieto skutky, trest za ne už dostať nemôžu. Následne koalícia presadila pravidlo, ktoré malo automaticky vylučovať dôkazy od spolupracujúcich osôb. Norberta Bödora, Tibora Gašpara a Róberta Krajmera. Hoci požiadali, aby súd prejednal aj tieto skutky, trest za ne už dostať nemôžu. Následne koalícia presadila pravidlo, ktoré malo automaticky vylučovať dôkazy od spolupracujúcich osôb, ak v ktoromkoľvek trestnom konaní nevypovedali pravdivo alebo zamlčali podstatné skutočnosti. Ústavný súd ho označil za protiústavné. A teraz prichádza ďalšia novela upravujúca kajúcnikov, ich benefity a podmienky použitia ich výpovedí, ktorá môže ovplyvniť dokazovanie aj v prebiehajúcich trestných konaniach. Tieto zásadné zásahy majú podľa môjho presvedčenia jedného spoločného menovateľa. Ochranu konkrétnych politicky vplyvných ľudí pred dôsledkami trestného stíhania. Ich sled a účinky dávajú vážny dôvod usudzovať, že deklarované zlepšovanie systému ustupuje zámeru uľahčiť obhajobu vybraným osobám, oslabiť možnosti ich usvedčenia a v niektorých prípadoch zabezpečiť beztrestnosť. Toto je v príkrom rozpore so zmyslom zákonodarstva. Zákon má slúžiť spoločnosti, chrániť spravodlivosť a platiť rovnako pre každého. Parlament nesmie byť advokátskou kanceláriou politicky mocných a trestné kódexy nemôžu byť ich osobným ochranným štítom. Pán minister, nemôžete očakávať, že budeme tieto všetky kroky posudzovať izolovane a že nebudeme vidieť aj tieto súvislosti. Za tri roky v tomto parlamente som nadobudol silné presvedčenie. A vnímame to všetci, že zásadné politické rozhodnutia tejto koalície sa nedejú bez súhlasu Róberta Fica. A pri opakovaných zásahoch do trestného práva mám dôvod vnímať nie sériu náhodných legislatívnych krokov, ale veľmi vedomú politickú líniu. Líniu, za ktorú nesie politickú zodpovednosť premiér Róbert Fico. Keď sa pravidlá opakovane menia spôsobom, ktorý môže pomôcť obžalovaným z prostredia vládnej moci, je to aj morálny problém. Je neprijateľné, aby ľudia nadobúdali dojem, že ten, kto má politické kontakty alebo sám je politicky činný, sa môže dočkať zmeny zákona, zatiaľ čo ostatní musia čakať na spravodlivosť podľa pravidiel, ktoré platia pre všetkých. KDH odmieta, aby sa trestné právo stalo nástrojom ochrany ľudí blízkych politickej moci. A preto sa pýtame na konkrétne dôsledky vašej novely. V kauze Očistec je obžalovaný podpredseda tohto parlamentu Tibor Gašpar. O jeho vine alebo nevine musí rozhodnúť nezávislý súd. Tento súd však už vykonáva dokazovanie a vypočul aj spolupracujúce osoby. Vy teraz navrhujete nové pravidlá hodnotenia ich výpovedí. Je absolútne neprijateľné, aby zákonodarný zbor účelovo upravoval pravidlá s cieľom vytvoriť priestor na priaznivejšie rozhodnutia súdov pre konkrétnych obžalovaných. Parlament má prijímať zákony vo verejnom záujme. Nesmie upravovať podmienky prebiehajúcich procesov podľa potrieb politicky vplyvných ľudí. Ak chceme byť spravodliví, nemeňme účelovo pravidlá až vtedy, keď podľa nich majú niesť zodpovednosť mocní. Samozrejme, rešpektujme ústavnú zásadu použitia neskoršieho priaznivejšieho trestného zákona. Táto zásada však nesmie slúžiť ako zámienka na výrobu zákonov na mieru vyvoleným. Legitímna reforma musí obstáť ako zmena v prospech celej spoločnosti, nie ako pomoc pri obhajobe konkrétnych politikov. A v tomto kontexte vyznieva priam ironicky, keď Tibor Gašpar s plnou vážnosťou hovorí, že sa kedykoľvek obháji pred súdom. Po prijatých zmenách? Po skrátení premlčacích lehôt a ďalších zásahoch do pravidiel, podľa ktorých sa má posudzovať aj jeho kauza. Pán Gašpar, presvedčivosť takéhoto vyhlásenia sa nemeria odvahou pred mikrofónom na tlačovkách, ale ochotou čeliť nezávislej spravodlivosti bez toho, aby vám parlamentná väčšina priebežne upravovala pravidlá. Podľa navrhovaného § 119 ods. 3 bude potrebné podporiť výpoveď spolupracujúcej osoby ďalšími dôkazmi. Podľa § 112 ods. 1 ich bude musieť súd konkrétne pomenovať v rozsudku. Obhajoba tak môže získať ďalšie možnosti, ako spochybňovať dôkaznú situáciu v už prebiehajúcom konaní. A podľa navrhovaného § 33a ods. 4 môžu za určitých okolností vzniknúť dôvody aj na vylúčenie výpovede spolupracujúcej osoby vo vzťahu ku konkrétnemu obžalovanému, ak pred súdom odmietne vypovedať alebo odpovedať. Toto nie sú iba akademické otázky. To sú ustanovenia, ktoré môžu mať konkrétny dosah na prebiehajúce trestné konania. Teraz prichádzame k tomu najpodstatnejšiemu. V § 567 ods. 2 výslovne navrhujete, aby sa nové pravidlá hodnotenia dôkazov použili aj v už rozbehnutých konaniach. Pán minister, prečo potrebujete meniť pravidlá aj pre súd, ktorý už vypočul svedkov v trestnej veci podpredsedu parlamentu? Prečo nestačí, aby sa nové pravidlá uplatňovali na konania začaté po účinnosti zákona? A aký konkrétny verejný záujem odôvodňuje ich použitie aj v rozbehnutých procesoch? Na tieto otázky potrebujeme jasné odpovede. Občania majú právo vedieť, či parlament prijíma všeobecné pravidlá spravodlivosti alebo pravidlá, ktoré môžu priniesť výhodu konkrétnym obžalovaným. Vážené kolegyne, kolegovia. KDH sa historicky podieľalo na zavedení inštitútu spolupracujúceho obvineného. Tento nástroj pomáhal odhaľovať organizovaný zločin, korupciu aj ďalšiu závažnú kriminalitu. Jeho fungovanie musí rešpektovať práva obvinených, obetí aj požiadavky spravodlivého procesu. Dnes však rozhodujeme o konkrétnom vládnom návrhu v konkrétnej politickej situácii. Po sérii zásahov do trestných kódexov nemožno od nás žiadať, aby sme prehliadali otázku, komu môžu tieto zmeny prispieť. Pán minister, táto novela síce prešla riadnym legislatívnym procesom, ale to ešte neznamená, že je správna, potrebná a že jej dôsledky sú prijateľné. Stále ste presvedčivo nevysvetlili, prečo majú nové pravidlá zasiahnuť aj do prebiehajúcich trestných konaní, vrátane kauzy Očistec. A práve na túto otázku očakávame konkrétnu odpoveď, aj keď vieme, aká bude alebo nebude. Nemôžeme pod rúškom odbornej reformy prijať ustanovenia, ktoré môžu zasiahnuť do procesov s obžalovanými predstaviteľmi politickej moci. KDH takéto účelové zásahy do trestného práva odmieta. A práve tu je politická zodpovednosť Róberta Fica neprihliadnuteľná. Ako predseda vlády nemôže ostať bokom od otázky, prečo jeho koalícia opakovane mení trestné pravidlá s možnými účinkami na procesy ľudí z jej politického prostredia. K tejto novele o kajúcnikoch sa včera vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Považuje ju za nezrozumiteľnú, s tým, že prekračuje mantinely stanovené Ústavným súdom a vzbudzuje pochybnosti o jej ústavnosti. Schválenie návrhu v predloženej podobe by podľa neho malo negatívny dosah na výkon pôsobnosti orgánov aplikačnej praxe. Vážení kolegovia, budeme o chvíľu o tom hlasovať pravdepodobne. Každý z nás bude niesť zodpovednosť nielen za paragrafy, ale aj za signál, ktorý týmto hlasovaním vyšleme ľuďom. Na Slovensku je už dnes priveľa nedôvery, hnevu a rozdelenia. Ak chceme tieto priepasti zmierňovať, nemôžeme dávať ľuďom ďalší dôvod veriť, že spravodlivosť má dvoje pravidlá. Jedny pre bežného občana a druhé pre mocných. Dôvera sa neobnoví slovami o zmierení, ak naše rozhodnutia vyvolávajú pochybnosti o rovnosti pred zákonom. Skutočná spravodlivosť nespočíva v tom, že vyhrá naša strana alebo prehrá politický protivník. Spočíva v tom, že pred zákonom stojíme všetci rovnako. Aj tí, s ktorými nesúhlasíme, aj tí, ktorí držia moc. Preto vás pred hlasovaním prosím, myslime na dôveru ľudí v súdy, v parlament, v tento štát. Neoslabujme ju ďalším zásahom, ktorého nevyhnutnosť vláda presvedčivo nevysvetlila. Preto za poslanecký klub KDH hovorím jasne: túto novelu nepodporíme. Budeme hlasovať proti tomuto vládnemu návrhu. Ďakujem za pozornosť.
[09:25] Andrej Danko
poslanec Mikloško
[09:25] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Čaučík, sú isté momenty v tých novodobých slovenských dejinách politických od novembra 89, ktoré sa už zapísali a zostanú akýmsi výkričníkom. Pamätáme si na noc novembrovú Noc zlých nožov, kedy HZDS vládnuce proste za jednu noc vymenilo všetky základné posty, obsadilo ich, ponižovalo poslancov, ktorých presúvalo do rôznych výborov a podobne. Istotne tam patrí aj amnestia, ktorú dalo vládne hnutie HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom, teda vláda všetkým činom, ktoré súviseli s únosom a s vraždou. Čiže vlastne bola taká amnestia, že tam bolo možné strčiť všetko. A veľmi správne si poukázal na to, že toto je taký zákon, ktorý zostane už v pamäti tých novodobých slovenských dejín, pretože to, čo si tam povedal, že že tento zákon umožňuje už počas prebiehajúcich súdov, aby sa menili pravidlá. To je niečo, čo tu doteraz nebolo. A čo ak by sa náhodou schválilo, pevne verím, že sa to neschváli, tak sa stane zaradiť do tej rady týchto výkričníkov, ako bola novembrová Noc zlých nožov, ako boli amnestie a teraz ako sú takéto vlastne amnestie podávané slovenským parlamentom. Som rád, že si jasne povedal, že KDH s takýmto niečím nemôže mať nič spoločné. Ďakujem.
[09:26] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán kolega Mikloško, za faktickú poznámku. Ja môžem na to povedať tiež, že myslím, že tá paralela alebo to porovnanie aj s nocou dlhých nožov, s érou Vladimíra Mečiara a to, že sa dávali amnestie vlastným ľuďom, veľmi flagrantne. Všetci o tom vedeli. Tušili, že to, že to je tak a dialo sa to. Tá paralela s dnešnou dobou a s touto novelou, ktorú máme dnes na stole, a s hlasovaním, ku ktorému dnes prídeme, podľa mňa sedí. A toto je obrovský problém a vrátim sa ešte raz k tomu, čo som povedal na konci svojho prejavu. Tu je v hre dôvera. Dôvera ľudí v systém. Všetci o tom hovoríme, či koaliční alebo opoziční politici, že je problém s dôverou, s dôverou v inštitúcie. Ak túto dôveru nebudeme posilňovať, tak sa nám bude rozpadať štát, bude sa rozpadať jeho pôsobenie a aj naša práca bude veľmi, veľmi otázna. Táto vláda urobila kroky, ktoré tú dôveru oslabujú. Teraz máme šancu, máte šancu ukázať, koaliční kolegovia, že nechcete lámať cez koleno dôveru ľudí. A jednoducho takýto signál, takýto tvrdý signál, ktorý si ty porovnal s érou Vladimíra Mečiara, nedáte. Máte to v rukách, ale podľa mňa podľa tohto sa bude veľmi odvíjať to, čo nastúpi aj v kampani, ale čo nastúpi aj po ďalších parlamentných voľbách. Máme možnosť svojimi vstupmi eskalovať situáciu, napätie, rozdelenie alebo máme možnosť budovať dôveru. Urobme takýto krok.
[09:26] Andrej Danko
Poslanec Čaučík
[09:28] Andrej Danko
Poslanec Galko.
[09:28] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia. Hej, diskutujeme tu už niekoľko dní o nejakej technickej úprave zákona. Nediskutujeme o čiarke v Trestnom poriadku ani o legislatívnom spresnení, ktoré si všimnú možno iba právnici. Diskutujeme o tom, či bude mať Slovenská republika aj naďalej účinné nástroje na odhaľovanie a vyšetrovanie najzávažnejšej trestnej činnosti. Či bude schopná rozleptať organizované zločinecké skupiny, vyšetrovať korupciu, vraždy. A predovšetkým, či bude stáť na strane spravodlivosti a obetí. Chcem hneď na začiatku povedať jednu vec. Nikto netvrdí, že spolupracujúci obvinení sú automaticky dôveryhodní. Nikto nespochybňuje, že ich výpovede treba dôsledne preverovať, ale práve preto máme súdy. Súd má posudzovať dôkazy, porovnávať výpovede, preverovať. Chcem hneď na začiatku povedať jednu vec. Nikto netvrdí, že spolupracujúci obvinení sú automaticky dôveryhodní. Nikto nespochybňuje, že ich výpovede treba dôsledne preverovať, ale práve preto máme súdy. Súd má posudzovať dôkazy, porovnávať výpovede, preverovať rozpory a rozhodovať, čo je pravdivé, nie politik v parlamente. Už vôbec nie zákonodarca, ktorý vopred nastaví pravidlá tak, že použitie určitých dôkazov bude oveľa ťažšie bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu. Nedávno Ústavný súd rozhodol, že predchádzajúca právna úprava týkajúca sa dôkazov od spolupracujúcich osôb nebola v súlade s ústavou. To je vážne rozhodnutie a malo by byť pre každého z nás varovaním. Ústavný súd pripomenul základnú vec. Zákonodarná moc nemôže nahrádzať nezávislé rozhodovanie súdov. A čo robí vládna koalícia? Namiesto toho, aby sa poučila, prichádza s ďalšími zmenami v tejto citlivej oblasti. Popýtam sa. Je skutočným cieľom kvalitnejšie vyšetrovanie a spravodlivejšie súdy? Alebo je cieľom dosiahnuť, aby sa niektoré trestné konania stali pre štát podstatne ťažšie zvládnuteľnými? Predstavme si teraz konkrétne situácie, dámy a páni. Skúsme si to vysvetliť na príkladoch, ktoré pochopí každý občan. Predstavte si, že nejaký poslanec Národnej rady Slovenskej republiky spôsobí vážnu dopravnú nehodu. Niekto pri nej zomrie. Alebo utrpí ťažké zranenia. Poslanec je obvinený, obžalovaný. Prípad sa dostane pred súd. Ale obžalovaný poslanec tvrdí, že je nevinný. Tvrdí, že sa nehoda odohrala inak, že svedkovia si niektoré veci nepamätajú správne a preto ich odpovede nie sú pravdivé. A na to má právo. Každý obvinený má právo na obhajobu a spravodlivý proces. Predstavme si však, že počas prebiehajúceho tohto súdneho procesu, tohto súdneho konania, parlament prijme zmenu zákona, ktorá ovplyvní použiteľnosť dôkazov práve v prípade tohto poslanca. A čo si má myslieť potom rodina človeka, ktorý pri tej nehode zomrel? Čo si má myslieť verejnosť, keď sa pravidlá dokazovania menia v čase, keď súd rozhoduje o konkrétnom skutku? Nikto netvrdí, že poslanec je vinný. O tom má rozhodnúť nezávislý súd. Parlament však nemá vytvárať dojem, že mení pravidlá hry podľa toho, kto práve sedí na lavici obžalovaných, dámy a páni. A teraz si predstavme ďalšiu situáciu. Poslanec Národnej rady sa dostane do konfliktu s iným človekom, fyzicky ho napadne a brutálne ho zbije. Poškodený skončí v nemocnici s vážnymi zraneniami. Sú svedkovia a začne sa vyšetrovanie. Poslanec však tvrdí, že napadnutý človek klame, že provokoval a že celý konflikt vyzeral úplne inak. Možno sa nájde aj niekto z jeho okolia, kto bude jeho verziu podporovať. A počas vyšetrovania parlament prijme zmenu pravidiel dokazovania, ktorá ovplyvní možnosť použiť niektoré z týchto výpovedí. A čo si má v tej chvíli pomyslieť poškodený človek? Má mať pocit, že zákon stojí na jeho strane, alebo že parlament práve vytvoril ďalšiu prekážku, aby sa mocný človek, poslanec Národnej rady, nemusel zodpovedať za svoje konanie? A teraz si položme otázku. Keby na mieste poslanca bol obyčajný občan bez politických kontaktov a vplyvných priateľov, platili by pre neho rovnaké pravidlá? A presne o tom je táto debata, dámy a páni, o rovnosti pred zákonom. A teraz si predstavme ešte závažnejší prípad. Vyšetruje sa brutálna vražda. Polícia má viacero dôkazov, ale k organizátorovi vraždy sa dokáže dostať predovšetkým prostredníctvom človeka, ktorý bol súčasťou zločineckej skupiny, pozná jej členov, vnútorné pomery a vie opísať, kto dával príkazy. Áno, aj tento človek môže mať vlastný záujem. Môže sa snažiť zmierniť svoj trest. Môže niečo zamlčať alebo skresliť, ale práve preto sa jeho výpoveď preveruje ďalšími dôkazmi a hodnotí ju súd v súvislostiach. Čo však urobíme, ak zákonom nastavíme také prekážky, že sa vyšetrovanie nebude vedieť dostať k ľuďom, ktorí vraždu objednali, zaplatili alebo zorganizovali? Kto na to doplatí? Nie tí, ktorí sedia v bezpečí, majú peniaze na advokátov. Doplatí na to rodina zavraždeného. Doplatí na to spoločnosť a predovšetkým spravodlivosť. Členovia organizovaných zločineckých skupín sa predsa nestretávajú na námestí. Nepodpisujú zápisnice o tom, kto čo prikázal. Komunikujú v utajení, používajú sprostredkovateľov a snažia sa zanechať čo najmenej stôp. Ak oslabíme možnosť efektívne využiť výpoveď človeka, ktorý sa rozhodol spolupracovať a pomôcť odhaliť zločineckú štruktúru, organizovaný zločin nezmizne. Bude sa len ťažšie vyšetrovať. To je zásadný rozdiel. Nezamieňajme ochranu práv obvinených s ochranou mocných. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Opakovane počúvame, že treba chrániť práva obvinených. Samozrejme, že treba. Je to základ právneho štátu. Lenže právny štát má aj druhú stranu. Má obete trestných činov. Má rodiny zavraždených a ľudí, ktorým organizovaný zločin zničil život. A právo na spravodlivý proces neznamená právo na beztrestnosť. Právo na obhajobu neznamená, že štát musí vopred vyradiť určitý druh dôkazov a prezumpcia neviny neznamená, že vyšetrovanie má byť čo najťažšie, dámy a páni. Ak má niekto pochybnosti o dôveryhodnosti spolupracujúcej osoby, nech ich predloží súdu. Nech obhajoba kladie otázky. Nech sa preverujú rozpory a nech sa zhromažďujú ďalšie dôkazy. To je normálny postup v demokratickom právnom štáte. Len nedáva zmysel vytvárať legislatívne prekážky, ktoré môžu pomôcť práve tým, ktorí majú najväčší záujem na tom, aby sa pravda nikdy nedostala na povrch. A komu to celé pomáha? Dovoľte mi ešte jednu otázku. Prečo je tohto téma pre súčasnú vládnu koalíciu taká dôležitá? Prečo sa opakovane vraciame k pravidlám, ktoré sa týkajú spolupracujúcich obvinených? Komu také zmeny pomáhajú? Komu vyhovuje, keď sa oslabia nástroje na usvedčovanie organizovaných zločineckých skupín? Keď sa pozrieme na politické súvislosti, nemožno obísť ani meno Tibora Gašpara. Tibor Gašpar nie je náhodný pozorovateľ tejto legislatívy. Je podpredsedom parlamentu, významným predstaviteľom vládnej strany a zároveň človekom, ktorý čelí vážnym obvineniam a obžalobe v trestnej veci. Zdôrazňujem, o jeho vine alebo nevine musí rozhodnúť súd. Má rovnaké právo na obhajobu ako každý iný občan, ale práve preto sa pýtam: Je naozaj náhoda, že koalícia venuje toľko politickej energie zmenám, ktoré sa dotýkajú práve dôkazov používaných pri vyšetrovaní závažnej organizovanej kriminality? Je našou povinnosťou nezatvárať pred týmito súvislosťami oči. Čo od nás očakávajú obete? Chcel by som sa ešte vrátiť k tým, na ktorých sa v tejto diskusii často zabúda, k obetiam. Keď niekto príde o blízkeho človeka pri vražde, jeho nezaujíma, ktorá politická strana má v parlamente väčšinu. Zaujíma ho, či sa vyšetrovatelia dostanú k objednávateľovi vraždy. Keď rodina čaká roky na spravodlivosť, nechce počúvať, že vyšetrovanie je komplikované preto, lebo parlament opäť zmenil pravidlá. A keď občania vidia, že zákony sa menia v oblastiach, ktoré sa dotýkajú konkrétnych trestných konaní, začínajú strácať dôveru v spravodlivosť. Dôvera v právny štát sa buduje roky, dámy a páni, ale stratiť sa dá veľmi rýchlo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem zdôrazniť ešte jednu vec. Nikto nežiada, aby bol niekto odsúdený na základe výpovede jedného človeka z kriminálneho prostredia. Ak je výpoveď nepravdivá, nech ju súd odmietne, ak je účelová, nech ju preverí. Ak ju nepodporujú ďalšie dôkazy, nech na jej základe nikoho neodsúdi. Ale ak je pravdivá, ak je podporená ďalšími dôkazmi a pomáha odhaliť vraždu, korupciu, organizovaný zločin, my nesmieme vytvárať prekážky, ktoré zabránia tomu, aby sa spravodlivosť dostala k tým skutočne zodpovedným. A preto by som chcel, aby si každý poslanec pred hlasovaním položil tri jednoduché otázky. Pomôže táto legislatíva obetiam trestných činov? Alebo skôr ľuďom, ktorí majú dôvod obávať sa výsledkov vyšetrovania? Druhá: Posilní táto zmena schopnosť Slovenska bojovať proti organizovanému zločinu, korupcii, vraždám? Alebo ju oslabí? A tretia, tá najdôležitejšia: Hlasoval by som za takéto zmeny aj vtedy, keby sa týkali môjho vlastného príbuzného, ktorý sa stal obeťou závažného trestného činu a ktorého vrah by sa vďaka nim mohol vyhnúť spravodlivosti? Pretože zákony neprijímame pre Tibora Gašpara ani pre Roberta Fica, ani pre žiadneho iného politika. Zákony prijímame pre občanov Slovenskej republiky. A spravodlivosť, ktorá platí pre obyčajného človeka, musí platiť aj pre mocných. Nie menej, nie inak, ale rovnako. A na záver chcem povedať ešte niečo. Poslanci vládnej koalície, keď pri hlasovaní stlačíte tlačidlo za túto novelu, nebudete hlasovať len za nejaké paragrafy. Budete hlasovať za pravidlá, ktoré môžu mať veľmi konkrétne dôsledky v reálnych ľudských životoch. Možno sa nikdy nedozvieme, koľko vražd zostane neobjasnených, koľko objednávateľov trestných činov sa vyhne spravodlivosti a koľko obetí sa už nikdy nedočká odpovede v dôsledku vášho hlasovania za túto novelu. Ak svojím hlasovaním oslabíte nástroj, ktorý môže pomôcť tieto zločiny odhaliť, nemôžete sa potom tváriť, že s následkami nemáte nič spoločné. Za tie neobjasnené vraždy síce nebudete osobne trestnoprávne zodpovední, ale za politické rozhodnutie, ktorým oslabíte schopnosť štátu tieto vraždy vyšetrovať, nesiete politickú a predovšetkým morálnu zodpovednosť, dámy a páni. A možno raz, keď sa niektorá rodina nedočká spravodlivosti, keď sa niektorý vrah vyhne potrestaniu a keď sa niektorá obeť už nikdy nedozvie pravdu, tak si spomeniete na to vaše hlasovanie. Ale vtedy bude už neskoro. Žiadne parlamentné vystúpenie, žiadne politické vysvetľovanie, žiadne výhovorky už nevrátia život tým, ktorí sa stanú obeťami trestných činov a neobjasnených zločinov. A práve títo mŕtvi, ich rodiny a ich pozostalí budú tým najkrutejším zrkadlom vášho rozhodnutia. Budú vám pripomínať, že ste mali možnosť konať inak, ale vy ste sa rozhodli takto. Pretože v tejto sále v týchto dňoch nerozhodujeme iba o paragrafoch. Rozhodujeme o tom, či Slovensko bude krajinou, v ktorej sa zločiny odhaľujú a trestajú, alebo Slovensko bude krajinou, v ktorej sa moci postupne otvárajú dvere beztrestnosti. Ja si vyberám spravodlivosť. A vy? Vy zahlasujete za túto novelu? Budete musieť raz vysvetľovať, prečo ste v mene politickej moci obetovali záujem obetí trestných činov. Túto novelu v predloženej podobe nepodporím a vyzývam všetkých poslancov, aby ju odmietli. Ďakujem vám za pozornosť.
[09:42] Andrej Danko
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, technickú prestávku musím navrhnúť vzhľadom na problém, ktorý je do 9.50. O 9.50 pokračujeme v rokovaní.
[09:44] Andrej Danko
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rozprave, tak ako sú uvedení poslanci Slováci prihlásili na tabuli. Pani poslankyňa Števulová, pripraví sa poslanec Pročko.
[09:55] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave
Vážené dámy, vážení páni, hlavne tu na strane koalície je niekoľko vážnych vecí, ktoré by ste si pred dnešným hlasovaním, ak toto pôjde na hlasovanie, mali uvedomiť. Po prvé, táto novela je rovnako protiústavná, ako protiústavný je ten Gašparov prílepok o kajúcnikoch. Hovorí vám to Ústavný súd čiastočkovým nálezom z 21. októbra. Včera to povedal aj generálny prokurátor. Niet o tom pochybností. Toto znova bude zrušené Ústavným súdom, ak si dovolíte za to zahlasovať. Ale čo je najdôležitejšie, minister Boris Susko túto právnu úpravu napísal tak, že cez prechodné ustanovenia sa bude vzťahovať na otvorené veci. Je to tam čierne na bielom napísané. Tie najdôležitejšie ustanovenia, ktoré ovplyvňujú, ako sa majú používať výpovede spolupracujúcich obvinených, sa budú vzťahovať na všetky otvorené veci, ktoré sú momentálne pred súdmi alebo orgánmi činnými v trestnom konaní. A dajme bokom Tibora Gašpara. To sú aj staré mafiánske vraždy. Napríklad je otvorená vražda Tutyho a Papasa, kde sa priznal Mikuláš Černák, ktorý inkriminuje Lališa, bývalého bosa Sýkorovcov. Potom vražda Cabadaja, kde tiež cez spolupracujúcich obvinených je usvedčovaný Lališ, bývalý bosa Sýkorovcov. Ja sa pýtam, vy keď budete za toto hlasovať, ste uzrozumení s tým, že okrem Tibora Gašpara pomôže tomu, aby padli vyšetrovania vo veci starých mafiánskych vrážd, ste uzrozumení s tým, že táto právna úprava bude mať nepredvídané dôsledky na všetky najzávažnejšie zločiny, ktoré boli spáchané v tejto republike alebo budú spáchané, pretože spolupracujúci obvinení sa netýkajú prečinov alebo nejakých obyčajných trestných činov. Oni sa týkajú najzávažnejšej kriminality, ako sú mafiánske vraždy, organizovaná kriminalita, obchodovanie s ľuďmi, zbraňami, drogami, mafiáni a korupcia na najvyšších miestach. Čiže otázka, ktorú si musíte položiť, keď dnes budete o tom hlasovať, je jednoduchá. Ste na strane mafie alebo ste na strane spravodlivosti? O tom to celé je a toto si zodpovedzte, keď budete stláčať to tlačidlo na hlasovaní. Či ste na strane mafie?
[09:57] Andrej Danko
Vystúpi pani poslankyňa, žiadna faktická. Pán poslanec Pročko, nech sa páči.
[09:58] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave
Daj mi ten od, prosím ťa. V prvom rade sa chcem ospravedlniť všetkým za moje biele tenisky, mám kalcifikát, to je ostroha, takže ja by som bol rád, keby pán Danko pristupoval ku každému človeku rovnako tuná v tejto sále, on, ktorý o sebe rozpráva, že má zdravotné problémy. Veď verím, že sa mi neospravedlnil, ale on je už taký. Milí kolegovia, milé kolegyne, nebola žiadna technická prestávka. Nič sa nedialo, bol som sa spýtať hore u technikov. Andrej Danko dostal telefonát, okamžite mazal dozadu a riešia sa veci. Ja si neviem predstaviť, čo teraz musí prežívať Gašpar a Fico. Ja si neviem predstaviť tie sumy, aké padajú v zákulisí. Ja si neviem predstaviť, čo teraz ponúkajú za každý jeden hlas človeku. Fico nám tu rozprával o zlepencoch. Keď sme my boli vo vláde. No zlepenec tam bol Za ľudí, SaS, SME RODINA a naše hnutie OĽANO a on rozprával, že sme zlepenec. On má teraz čo? Vydierač Huliak, vydierač Šutaj Eštok, ďalší vydierači, veď to sú také zlepence, že to nie je možné. Zlé peniaze na zlé peniaze. A ešte raz opakujem, tie sumy, ktoré sa teraz ponúkajú za to, aby sa hlasovalo za tento zákon, si bežný človek ani nevie predstaviť. Robert Fico nám povedal, priatelia, a tvrdo nám povedal, že sa nám žije fantasticky, fantasticky, lebo sa kúpili iPhony. Celé Slovensko, Slováci, počujete, žijete fantasticky. Kúpili ste si iPhony, je vybavené, vymaľované. Takže poďme rýchlo riešiť teraz Gašpara, aby aj on si mohol Priatelia, a tvrdo nám povedal, že sa nám žije fantasticky, fantasticky, lebo sa kúpili iPhony. Celé Slovensko, Slováci, počujete, žijete fantasticky. Kúpili ste si iPhony, je vybavené, vymaľované. Takže poďme rýchlo riešiť teraz Gašpara, aby aj on si mohol kúpiť iPhone na slobode a nie v base. To, že tento zákon zabezpečí, že sa vrahovia vrahovia nebudú nebudú potrestaní, to ich nezaujíma. Oni si idú vyriešiť svojho Tibora Gašpara. Podobný prípad je aj Orbán teraz v Maďarsku, priatelia. A naozaj jeho brat Áron dostal po ušiach a za kšefty, za prevádzačstvo, za kupčenie so ženami ho idú teraz naozaj potrestať. Ale čo rozpráva jeho brat Viktorko, presne to isté, čo Róbert Fico. Presne to isté, to je ten istý scenár dokonca, ako je Babiš, to Čapí hnízdo. Oni všetci títo kšeftári rozprávajú, že veď to nie je možné. Môj brat Áron je skvelý. Fico rozpráva, veď to nie je možné. Gašpar je skvelý človek. To len vy nám robíte zle. To znamená, to znamená, že na Slovensku už nebudeme súdiť papalášov, politikov, lebo oni sú všetci čestní ľudia. Ako je možné, aby ten Gašpar zobral úplatky? Ako je toto možné? To, čo sa deje na Slovensku, nemá obdobu vo svete ani v Európe. V Rusku áno, v Rusku, ale tam to riešia tak, že ťa dajú k oknu, vyhodia ťa z okna, keď si zlý, ale na Slovensku? Na Slovensku namiesto toho, aby riešili drahý plyn, aby riešili drahé energie, aby riešili to, že ľudia nemajú z čoho žiť. Tak namiesto toho riešime Gašpara a jeho trestné činy. No a musíme to robiť spôsobom veľmi rýchle, lebo Tibor Gašpar o chvíľu môže byť odsúdený a Tibor Gašpar v base, veď to je nepredstaviteľné, to je anjel spásy. To je človek, vyrúšujete Lučanského aj s Dankom, ale vy ste takí, to už o ňom nebudem hovoriť. Takže, milí priatelia, naozaj, čo sa tu deje na Slovensku, nemá obdobu v dejinách celého sveta. My ideme zachrániť zločinca, ktorý by bol už dávno odsúdený, ktorému sprostili vinu preto, lebo tu v tejto sále táto ľavá polovica hlasovala za to, že Tibora Gašpara ideme naozaj, jednoducho ideme mu udeliť milosť. No a čo je dôležité, OK. Teraz sa vzadu kupuje. Žiadna, ale naozaj žiadna technická prestávka nebola. Môžete mi zastaviť čas? Mám pozmeňovací návrh. Prosím? Už sa nezastavuje? Takže máme pozmeňovací návrh. Už je daný aj hore pri slušných miestach, takže prosím vás veľmi pekne, pozrite si náš pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
[10:02] Andrej Danko
Pán poslanec Dušenka s faktickou
[10:02] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi za tvoje vystúpenie. Spomínal si, že tá vláda pripomína zlý penec, mne viac pripomína trhanec. Naozaj mesiac čo mesiac sa táto vláda trhá a kúskuje. A trhá si svoju korisť. Bohužiaľ, pre všetkých občanov na Slovensku tou korisťou sú verejné financie, tie, na ktoré sa skladáte cez tri zvýšené konsolidácie, cez zvýšené dane, poplatky, transakčnú daň, drahé potraviny, energie či pohonné hmoty.
[10:03] Andrej Danko
poslanec Pročko
[10:03] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ja som ešte zabudol povedať jednu veľmi dôležitú vec, že každý človek tu v tejto sále má svoje vedomie aj svedomie. Poslanci opozície upozorňovali počas svojich vystúpení na to, čo táto novela prinesie. Čo táto novela spôsobí, ale nie vám, papaláši, ale obyčajným ľuďom. A vám je to jedno. Vám je jedno, že naozaj sa nebudú vyšetrovať trestné činy, ktoré sú veľmi závažné. Vám je to jedno. Lebo každý jeden z vás dostal od pána Roberta Fica takú almužnu, za ktorú mu budete slúžiť. Ale ani tá almužna nemusí predčiť vaše svedomie, vašu česť. A každý jeden z vás, pán Machašek, nerozprávajte mi, že vy nemáte česť a svedomie. Tak ak máte česť a svedomie a Ústavný súd už raz povedal, že tieto prílepky, tieto veci, ktoré tu prináša táto koalícia, sú nechutné, odporné, tak vy, pán Machašek, nepovedzte, že vy budete za to hlasovať a pozriete sa svojim deťom do očí a poviete im: „Milé deti, ja som za HLASoval preto, lebo Robert Fico povedal, že za to musím hlasovať.“ Prisahali ste všetci na Ústavu Slovenskej republiky, že budete chrániť záujem tejto republiky a občanov Slovenskej republiky. Od prvej chvíle, ako sedíte v tých laviciach, tak chránite záujmy našich ľudí. Od prvej chvíle tu riešime len a len Tibora Gašpara, jeho prečiny, jeho zločiny. Je to veľká hanba. A vaše svedomie, česť a morálka sú na úrovni, ktorá nemá nič spoločné s cťou a spravodlivosťou. Ďakujem veľmi pekne.
[10:05] Andrej Danko
pán poslanec Krúpa
[10:05] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave
Dámy a páni, toto sú posledné minúty, ktoré venujeme aj tomuto návrhu, ktorý ide takýmto závažným spôsobom deformovať právny štát Slovenskej republiky a vlastne vytvárať priestor pre organizovaný zločin. Ja ale, keď som išiel do politiky, ja som išiel s tým, že mám nejakú predstavu, mám nejakú hodnotu, ktoré chcem presadzovať. A v takej tej občasnej naivite som si myslel, že tu stretnem kolegov, ktorí tiež majú nejaké predstavy, nejaké hodnoty, ktoré tiež chcú presadzovať, pretože toto, čo by sme tu mali robiť, je služba ľudu. Ja chcem veriť a dúfam, že jedného dňa to tak aj bude. Dnes to tak, bohužiaľ, nie je. Ja by som si veľmi želal, aby sme tu v tejto sále sedeli všetci, ktorí sa vieme zhodnúť aspoň na určitých základných princípoch a hodnotách. A to je to, že by sme tu všetci sedeli ako demokrati s prívlastkami. Sociálny, kresťanský, progresívny, akýkoľvek, ale demokrati. Pretože to je to, čo by sme mali byť, pretože to je to, čo aj o nás mali by občania očakávať, pretože my sme v tejto sále zástupcami ľudu, ktorý volí nás, ktorý volí nás preto, aby sme jednoducho presadzovali nejaké hodnoty. A preto aj sú tu strany, ktoré píšu program. Je to SaS, ktorá prišla s programom predvolebným, ktorý je tiež dlhý, ako zvykneme. Prišlo teraz PS-ko, ktoré má ďalší program, s ktorým prišlo, a určite budú ďalšie opozičné strany, ktoré budú prichádzať s programom a teda so svojou víziou a so svojím presvedčením a so svojimi hodnotami, ktoré budú chcieť presadzovať vo svojom politickom súboji a jednoducho s týmto ísť do boja. A ja veľmi by som si želal, nie, veľmi, ja by som si vedel predstaviť, že by som jedného dňa sedel v parlamente a aj keby som bol v tej opozícii, že by tu bola ozajstná sociálna demokracia, reálna, s ktorou sa zhodneme na tom, že sme demokrati, že máme nejaké základné hodnoty a princípy. A ja v pohode by som sedel a mohli by sme debatovať o hodnotovom ukotvení. Mohli by sme debatovať o ekonomickom smerovaní, ale vedel by som, že nikto nebude spochybňovať naše ukotvenie zahraničnopolitické v Európskej únii, v aliancii, naše hodnoty, na ktorých by sme mali budovať tento štát, právny štát a jeho deformácie, ktoré tu zažívame. Všetko. No, vážne si to hovoríš rule of law? A teda to je právny štát, ale u nás by sa mala používať rule of justice teda, teda to právo alebo teda tá vláda spravodlivosti, lebo zákon sa niekedy nemusí podariť, ale ten zmysel a toho ducha, ktorého by ste tu mali mať, je, že vlastne OK, vieme ho vždy opraviť. Preto tu máme pozmeňujúce návrhy, preto tu máme jednoducho tie čítania a tak ďalej, kde by sme tu mali všetci sedieť tí, ktorí rozumieme a vieme, prečo tu sme. Ale pozrime sa, kde sme sa dostali. Všetky tieto debaty, ktoré tu vedieme, sú hodnotové. Sú o tom, kam sa bude uberať tento štát. A kde skončíme? Zistili sme, že nie všetci, čo tu sedíme, zdieľame rovnaké hodnoty. Nie všetci, čo tu sedíme, máme rovnaké zmýšľanie, rovnaké princípy alebo vieru v princípoch, na ktorých by mal tento parlament fungovať. Už tri roky. Tri roky riešime dookola to isté. Ja by som len upozornil na to, že pozrite si, kam sa dostal Smer? A čo to je za lumpenproletariát? To sú tí, ktorí sa spolčili s tými, ktorí zneužívajú tento štát, zneužívajú jeho zdroje, zneužívajú ľudí, vykorisťujú ho. A tí, ktorí by mali zastupovať záujmy týchto občanov z toho sociálneho hľadiska, tak tí sa spolčili proti občanom. A tri roky sme schopní riešiť len toto? A všetko, čo tu riešime, je okolo človeka alebo úzkej skupiny ľudí, ktorú, ktorých zaviaha obhajujú. A tu sme sa dostali. A to ja preto mám veľké obavy z budúcnosti, čo to bude. Pokiaľ sa nepodarí toto poraziť, tak jednoducho už zase budeme mať štát, ktorý bude unášať úzka skupina ľudí na úkor väčšiny a jednoducho tieto voľby budú rozhodujúce a preto som presvedčený, že sa vieme zhodnúť tu v tom hodnotovom.
[10:10] Andrej Danko
Pán poslanec Pročko.
[10:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Urobili ste si zo štátu dojnú kravu a Slováci vám to spočítajú. To mi verte. Poslanec Grendel: Ďakujem pekne. Tento zákon je dôkazom najväčšieho babráctva tejto vlády. Dvadsaťštyrikrát zmenili Trestný zákon a Trestný poriadok a nestačilo to, musel prísť aj tento dvadsiaty piaty pokus. Je to totálna hanba. Dajte o tom hlasovať, nech sa ukáže, či ste na strane zákona alebo mafie.
[10:10] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Tento zákon je dôkazom najväčšieho babráctva tejto vlády. Dvadsaťštyrikrát zmenili Trestný zákon a Trestný poriadok a nestačilo to, musel prísť aj tento dvadsiaty piaty pokus. Je to totálna hanba. Dajte o tom hlasovať, nech sa ukáže, či ste na strane zákona alebo mafie.
[10:11] Andrej Danko
Poslanec Mikloško.
[10:11] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Tento zákon sa v skutočnosti netýka len pána podpredsedu parlamentu. Tento zákon sa týka bežiacich procesov s mafiou, s korupciou, s vraždami a podobne. A to znamená, že keď sa takto otvoria dvere, aby sa tie procesy znovu nejakým spôsobom šetrili, tak otvárate dvere korupcii, pretože tí svedkovia sa budú podplácať. Otvárate dvere vydieraniu, lebo sa im bude vyhrážať, že keď nezmenia svoju výpoveď, tak môžu dopadnúť zle. Otvárate dvere ďalším zločinom, pretože budú vedieť, že budú ťažšie stíhaní a tak ďalej. Otvárate dvere týmto zákonom zločinnosti na Slovensku, to treba jasne povedať. Pán
[10:12] Andrej Danko
Poslanec Spišiak
[10:12] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dobre, som si prihlásiť sa do rozpravy ešte raz okrem tých troch prípadov, kedy som to už urobil, kde som hovoril o praktickej nevyužiteľnosti tejto novely v reálnej praxi. Spomínal som aj reálne prípady. A teraz úplne na záver chcem povedať, že vypočuli sme si tu veľa rôznych príspevkov a vidím, že ani jeden z vás, ani jeden z vás nevie, čo to je pracovať s tými spolupracujúcimi, čo to je vyšetrovať závažnú organizovanú trestnú činnosť a ani len tú koncepciu, či už tú starú, ktorú tu chcú teraz vymeniť, a tú novú, ktorú chcú zaviesť, že tieto dve koncepcie sú dve rôzne a nemôžeme ich pliesť dohromady, lebo je to prakticky potom v reálnom živote nepoužiteľné. Čo sa týka pána Gašpara, áno, táto novela je šitá na mieru toho, aby sa v kauze Očistec nejakým spôsobom zjednodušila obhajoba tých, ktorí sú obžalovaní. To vyplýva z prechodných a záverečných ustanovení, kde jednoznačne je povedané, že síce kajúcnik, konanie voči kajúcnikom sa dokončí podľa starej koncepcie, avšak produkty ich spolupráce, ich svedecké výpovede, dôkazy, ktoré poskytovali, sa už budú posudzovať podľa novej právnej úpravy. To je ten kľúč k tomu všetkému. A čo je veľmi dôležité, že či bude pán Gašpar odsúdený, alebo nebude odsúdený, v podstate to nakoniec rozhodnú vždy tie súdy, ale to najmorbídnejšie, najhoršie na tejto novele je, že znemožní, znemožní odhaľovať, vyšetrovať a odsudzovať páchateľov závažnej organizovanej trestnej činnosti, prevažne tie riadiace štruktúry, ktoré ju riadia, organizujú alebo podporujú. Lebo pri pánovi Gašparovi ani tak nie je až tak najdôležitejšie, že či bol skorumpovaný, či zobral nejaký úplatok alebo nezobral nejaký úplatok. To už sú konkrétne trestné činy, ktoré robí tá zločinecká skupina. V jeho prípade je to najdôležitejšie dokázať, že či založil, zosnoval alebo podporoval zločineckú skupinu. To je v jeho prípade ako policajný prezident, či zosnoval alebo podporoval zločineckú skupinu. No a toto Platí to. To už sú konkrétne trestné činy, ktoré robí tá zločinecká skupina. V jeho prípade je to najdôležitejšie dokázať, že či založil, zosnoval alebo podporoval zločineckú skupinu. To je v jeho prípade, ako policajný prezident, či zosnoval alebo podporoval zločineckú skupinu. No a toto dokáže pred súdom teda dokázať len spolupracujúca osoba, lebo tieto postavenia, tieto, tieto v skutočnosti dokáže vysvetliť, preukázať, dokázať na súde len spolupracujúca osoba. Preto je schválenie tejto novely obzvlášť nebezpečné, obzvlášť škodlivé, či už sa to týka konkrétnej kauzy Očistec, ale aj chyby, ako je napísaná, zabránia v budúcnosti používať tento inštitút, preto, lebo spolupracujúce osoby podľa tej koncepcie, ktorá je teraz navrhovaná, nebudú chcieť spolupracovať. Bude im kladené toľko, toľko prekážok, že jednoducho nebude pre nich výhodné. A keď pre nich to nebude výhodné, tak radšej sa nechajú odsúdiť, ako by sa mali priznať a svedčiť a pomôcť tak odhaliť a odsúdiť páchateľov závažnej trestnej činnosti. Naozaj v tej novele sú chyby. Je to nejednoznačne napísané, že či musí zväčšiť aj voči osobám blízkym, že či musí zväčšiť len v predmete, v ktorom spolupracuje, alebo vo všetkej trestnej činnosti. To sú také nezrovnalosti, ktoré jednoducho nemôžu byť napísané v Trestnom poriadku, aby mohli byť jednoznačne pochopené a aby sa vedeli jednoznačne rozhodnúť tí, ktorí idú do obrovského rizika sa priznávať, usmievať a pomáhať.
[10:16] Andrej Danko
Poslanec Pročko
[10:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Hanba im!
[10:16] Andrej Danko
Poslanec Milan Kováč, nie. Pán poslanec, to je asi... Nechcete vystúpiť, áno? Nie, dobre. V rámci rozpravy požiadal o vystúpenie minister Susko.
[10:17] Boris Susko – Vystúpenie
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si prihlásiť sa do rozpravy so záverečným slovom, pretože pravdepodobne nestihnem záverečné slovo v rozsahu 10 minút, ktoré mám po skončení rozpravy. Takže som využil tento čas, ktorý ste mi schválili, takže ďakujem pekne na to, aby som mohol ešte vystúpiť kvázi so záverečným slovom. Tak, aby som to stihol. Debatovali sme o tejto novele niekoľko dní a ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrovali k veci. A dovoľte mi začať tým, na čom sa, verím, zhodneme, lebo v tejto rozprave to nejakým spôsobom zaniklo. Inštitút spolupracujúcej osoby touto novelou nerušíme. Zostáva v Trestnom poriadku a je to dôležitý nástroj, ako som už povedal, pri odhaľovaní organizovanej kriminality a nikdy som netvrdil opak. Spor teda nie je o tom, či má štát s páchateľom spolupracovať. Spor je o tom, za akých pravidiel, kto to bude kontrolovať a čo sa stane, keď páchateľ štát oklame. Pripomeňme si, o kom hovoríme. Kajúcnik alebo spolupracujúca osoba alebo spolupracujúci obvinený nie je oznamovateľ trestnej činnosti ani svedok, ktorý náhodou niečo videl. Je to páchateľ závažnej trestnej činnosti, ktorý v prvom rade hľadá výhodu. Človek, ktorému hrozí dlhoročný trest, má obrovskú motiváciu povedať čokoľvek na kohokoľvek. Niekedy povie pravdu, niekedy nie. A práve preto štát nemôže takejto výpovedi veriť úplne na slovo. Dnešná slovenská úprava je nedostatočná. To nie je politický slogan môj alebo dnešnej vlády. Súdna rada Slovenskej republiky vo svojom stanovisku uviedla, že súčasná úprava je neurčitá a v praxi vyvoláva interpretačné problémy. Upozornila, že v slovenskej praxi už došlo k nepravdivým výpovediam, na základe ktorých boli ľudia obvinení a bola im obmedzená osobná sloboda a uviedla konkrétne prípady. Stanovisko je zverejnené, môžete si ho prečítať. Dodala aj to, že Trestnému poriadku doteraz chýbal nástroj, ako zasiahnuť, keď spolupracujúca osoba podmienky nedodrží. Posúďte sami, aký je dnešný stav. Páchateľ môže v prípravnom konaní dostať odloženie obvinenia, prerušenie alebo podmienečné zastavenie trestného stíhania, teda v konečnom dôsledku aj beztrestnosť a môže si takto zabezpečiť výhody opakovane, čo sa aj v praxi, žiaľ, deje. Môže svoje výpovede dávkovať podľa toho, ako sa vyvíja trestné konanie. A keď poruší, čo sľúbil, zákon doteraz výslovne nehovorí, čo má nasledovať. A teda môže mu byť takýmto spôsobom odložené obvinenie v zásade do nekonečna, čo sa takisto v praxi deje. V minulom volebnom období sme tu mali boom kajúcnikov. Ľudia roky čelili stíhaniu alebo sedeli vo väzbe na základe len takýchto výpovedí. A kto za to potom ponesie zodpovednosť, ak sa obvinenia nepotvrdia, čo vidíme v súdnych rozhodnutiach každý deň? Neskorá spravodlivosť nie je dobrá spravodlivosť. Čo teda novela prináša? O výhode pre páchateľa už nebude v tichosti rozhodovať polícia ani prokurátor. Mimoriadne zníženie trestu alebo upustenie od potrestania bude možné až v súdnej fáze po podaní obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste. Spolupracujúca osoba bude mať 180 dní na to, aby úplne a pravdivo vypovedala o všetkom, čo vie, a potom podá záverečné vyhlásenie, že nepozná ďalšie podstatné skutočnosti. Výpovede sa nahrávajú na zvuk aj obraz, to znamená, je tu koniec nejakému dávkovaniu. Ďalej musí vydať výnosy z trestnej činnosti. Spolupráca so štátom nesmie byť spôsob, ako si niekto môže ponechať lup. Ak poruší podmienky alebo v stanovenom čase spácha nový úmyselný trestný čin, prichádza o výhody. A výpoveď osoby s výhodou nemôže stáť sama o sebe. Musí ju podporovať iný dôkaz a nestačí na to ani výpoveď ďalšieho kajúcnika. A povedzte mi, ktorý z týchto bodov, tak ako ste tu rozprávali, pomáha mafii. Pomáha mafii, keď musí kajúcnik odovzdať peniaze, ktoré získal trestnou činnosťou? Pomáha mafii, keď o jeho treste rozhoduje nezávislý súd? Pomáha mafii, ak sa výpoveď zločinca musí overiť? No ja si myslím, že nie. Nevymýšľame nič nové, čo by nebolo overené v okolitých krajinách. Opozícia hovorí o likvidácii právneho štátu. Tak sa pozrime teda k susedom, ktorých právny poriadok je najbližší a príbuzný nášmu právnemu poriadku. V Českej republike upravuje spolupracujúceho obvineného § 178a Trestného rádu. Prokurátor ho označí až v obžalobe alebo v dohode o vine a treste. Obvinený musí sľúbiť úplnú a pravdivú výpoveď v prípravnom konaní aj pred súdom a musí sa priznať. Ako upozornila Súdna rada, o výhodách tam rozhoduje vždy len súd a spolupracujúca osoba môže zostať bez trestu, ale nie bez viny. Súd o nej rozhodne odsudzujúcim rozsudkom so zápisom do registra trestov. A kto v Česku záväzky poruší, musí rátať s obnovou konania vo svoj neprospech. Je teda Česká republika mafiánsky štát? Prestali tam odhaľovať organizovaný zločin? Práve tento model sme prevzali pri systéme výhod, ktorý je v tomto návrhu zapracovaný. Krajina, ktorú nám tu opozícia častokrát dáva za príklad, keď hovorí o boji s mafiou, je Taliansko. Taliansko má s kajúcnikmi najdlhšiu a najbolestivejšiu skúsenosť v Európe. Tá skúsenosť má meno Enzo D'Ortola. Známy televízny moderátor odsúdený na základe výpovedí kajúcnikov, ktoré sa neskôr ukázali ako vymyslené. Taliani z toho vyvodili závery a nie v prospech mafie, ale v prospech právneho štátu. V Taliansku musí spolupracujúca osoba do 180 dní povedať všetko, čo vie. Vyhlásenia urobené po tejto lehote v zásade nemožno na hlavnom pojednávaní použiť ako dôkaz proti iným. Talianske procesné právo v čl. 192 ods. 3 vyžaduje, aby sa výpoveď spoluobvineného spolupáchateľa hodnotila spolu s ďalšími dôkazmi, ktoré potvrdzujú jej vierohodnosť. Človeka nemožno odsúdiť iba na základe slov kajúcnika. Vážení kolegovia, krajina, ktorá vďaka kajúcnikom rozbila Cosa nostru, má tieto pravidlá už štvrťstoročie. Súdna rada výslovne privítala práve tieto prvky, lehotu 180 dní aj pravidlo, že odsúdenie nemožno založiť na osamotenej výpovedi. Ak sú dobré pre Palermo, prečo by mali byť mafiánske v Bratislave? Novela zohľadňuje judikatúru Štrasburgu a Ústavného súdu. Európsky súd pre ľudské práva sa slovenskými kajúcnikmi priamo zaoberal vo veci Adamčo proti Slovenskej republike a dlhodobo žiada opatrnosť pri takýchto výpovediach. Dôvodová správa vychádza aj z rozhodnutia Habran a Dalem proti Belgicku, z rozhodovacej činnosti nášho Najvyššieho súdu a nálezu Ústavného súdu. Niektorí poslanci tvrdili, že ignorujeme októbrový nález Ústavného súdu. Pán poslanec Čavčík naliehavo a podrobne pripomenul z neho aj to, čo opozícia prehliada. Zákonom predpísané pravidlá dôkazného štandardu podľa Ústavného súdu spravidla nie sú ústavne rizikové. Rizikové sú kategorické príkazy, ktoré súdu berú možnosť dôkaz vôbec zhodnotiť. To je presne ten rozdiel. Ústavný súd zmietol pravidlo „raz klamár, navždy klamár“, ktoré výpoveď automaticky vyraďovalo. Táto novela však nič také nerobí. Výpoveď kajúcnika zostáva použiteľným dôkazom a súd ju naďalej hodnotí. Hovoríme len to, že na odsúdenie nesmie stačiť sama a že ju musí iný dôkaz podporiť, nie potvrdiť, ako napríklad navrhovala sama Súdna rada. To nie je diktovanie súdom. To je minimálny štandard, aký majú aj iné právne poriadky okolitých krajín. Pán poslanec Spišiak nám tu minulý týždeň vysvetľoval, že kajúcnici sú ako lieky. Že majú vedľajšie účinky. A preto ich predsa nezakážeme. Pán poslanec, tak poďme teda si rozobrať tento príklad na tie lieky. Po prvé, nikto liek nezakazuje. Ani my kajúcnika nerušíme. Ale liek bez registrácie, bez kontroly a bez príbalového letáku na trh nepustíte. Má indikácie, kontraindikácie a dávkovanie. A keď sa ukáže, že škodí, štát zasiahne. Presne to je táto novela. Príbalový leták k lieku, ktorý sa roky rozdával bez receptu. Po druhé, dávkovanie lieku určuje lekár. U nás si ju doteraz určoval sám pacient. Kajúcnik si dávkoval výpovede podľa toho, ako mu to v priebehu konania vyhovovalo. A po tretie, a to je hlavná chyba celého prirovnania, vedľajšie účinky lieku znáša ten, kto sa rozhodol ho užiť. Tu si výhodu berie páchateľ, ale vedľajší účinok znáša niekto úplne iný. Človek vo väzbe, jeho rodina, jeho zničené meno, osobný život, kariéra a tak ďalej, čo vidíme dennodenne v súdnych rozhodnutiach z káuz bývalej vlády, ktoré boli založené len na výpovedi jedného kajúcnika. Ten človek žiadnu tabletku neprehltol. Nevinne stíhaný človek nie je vedľajší účinok, pán poslanec. V právnom štáte taká položka v príbalovom letáku neexistuje. Mimochodom, po medicíne siahol aj pán poslanec Čaučík. Lehotu 180 dní a nahrávanie výpovedí nazval presnou diagnózou a povedal, že Taliansko k rovnakému lieku dospelo po vlastných krutých skúsenostiach. Ak už teda hovoríme o liekoch, toto je ten liek. Pán poslanec Čaučík, vaše vystúpenie bolo v tejto rozprave najvecnejšie a ďakujem vám zaň. Dovoľte mi pripomenúť, čo ste na návrhu sám ocenili. Že o odmene pre kajúcnika už nerozhoduje v tichosti prokurátor, ale nezávislý súd. Že sa do zákona vracia zásada, že priznanie nie je koniec dokazovania. Že čo nie je v zázname o spolupráci, to neplatí. Lehotu 180 dní, nahrávanie výpovedí a zákaz kontaktov ste nazvali presnou diagnózou. K povinnosti vydať výnosy ste povedali vetu, ktorú si dovolím zopakovať: Pokánie, ktoré nechá páchateľovi nakradnutý majetok, nie je pokánie. Ocenili ste zákaz kartelu kajúcnikov, súdnu kontrolu benefitov ako odpoveď na rozsudok Erik Adamčo proti Slovensku, aj to, že prechodné ustanovenia chránia tých, ktorí spolupracovali podľa starých pravidiel. A výslovne ste odmietli názor, že pravidlo o podporných dôkazoch je protiústavné. Kolegyne a kolegovia z opozície, toto nepovedala koalícia. Povedala to strana, ktorej minister Posudok Erik Adamčo proti Slovensku, aj to, že prechodné ustanovenia chránia tých, ktorí spolupracovali podľa starých pravidiel. A výslovne ste odmietli názor, že pravidlo o podporných dôkazoch je protiústavné. Kolegyne a kolegovia z opozície, toto nepovedala koalícia. Povedala to strana, ktorej minister spravodlivosti, bývalý Daniel Lipšic, tento inštitút v roku 2005 pomáhal vytvoriť. Ak je toto teda mafiánska novela, potom KDH práve pochválilo osem bodov mafiánskej novely. Ale pravda je jednoduchšia. Vedieme vecný spor o niekoľko ustanovení a pokúsim sa na ne odpovedať. Beztrestnosť pre toho, kto zabíjal. Je to vaša najvážnejšia námietka a beriem ju vážne. Ale pozrime sa, odkiaľ ideme. Dnes môže prokurátor trestné stíhanie kajúcnika zastaviť sám, bez súdu, a to aj pri vražde. Presne to sa stalo vo veci Adamčo, ktorú ste citovali. Svedkovi zastavili stíhanie pre inú vraždu a Štrasburg to nazval beztrestnosťou za zabitie človeka. Novela túto moc prokurátorovi berie. Každý kajúcnik bude obžalovaný a súd o jeho vine rozhodne verejne. Upustenie od potrestania príde do úvahy len pri zvlášť významnom prínose a len vtedy, ak kajúcnik objasňuje trestnú činnosť porovnateľnú alebo závažnejšiu, než je jeho vlastná. Pričom organizátor, návodca ani objednávateľ ju nedostane, a to nie je krok k beztrestnosti, to je krok od nej. Jednoznačne je v zákone napísané, že ak niekomu sa zníži trest aj pod spodnú hranicu, tak už nemôže dostať ďalšiu výhodu, ktorou je samotná beztrestnosť, a súd tu vždy bude vyhodnocovať a porovnávať prínos kajúcnika vo vzťahu k jeho benefitom, a preto si nemyslím, že by niekto za vraždu mohol zostať beztrestný. A bude to na posúdení súdu. Spomenuli ste pozostalých. Dnes sa matka obete o zastavení stíhania dozvie z uznesenia prokurátora. Po novom bude o vine tohto človeka rozhodovať súd v pojednávacej sieni a poškodený bude môcť podať podnet na preskúmanie benefitov. A to ste aj sám ocenili. Odstupňovanie a organizátori. Upozorňujete, že povinné mimoriadne zníženie trestu bez dolnej hranice môže zvýhodniť organizátorov. Ale súd pri znížení trestu ukladá trest podľa okolností prípadu, kedy sám zvažuje prínos vo vzťahu k objasňovanej trestnej činnosti. Takže si myslím, to, čo všetci chceme a po čom ste aj vy viackrát tu volali, je, aby o tomto rozhodoval samotný súd. 180 dní ja umývam. Citovali ste Ústavný súd, kto sa mýli, neklame. S tým súhlasím. Novela netrestá omyl. Postihuje zamlčanie podstatnej skutočnosti, a to je veľký rozdiel. Podstatnej skutočnosti, ktorú kajúcnik pozná, a potom mu podpíše, že ju nepoznal. A pozrite sa do Talianska, ktoré ste nám sám uviedli. Tam sa výpoveď urobená po 180 dňoch na pojednávaní proti iným vôbec nepoužije. My sme v našom návrhu oveľa miernejší. Výpoveď zostáva dôkazom. A kajúcnik prichádza len o odmenu. To znamená, takáto výpoveď môže byť ďalej použitá a túto voľbu ste nazvali legitímnou. Riziko ďalšieho rozsudku Mucha. Pravidlá o vylúčení sudcu pre zaujatosť platia ďalej a novela ich nijakým spôsobom nemení ani nezasahuje do nich. Súd, ktorý by mal rozhodovať o dohode s kajúcnikom aj o obžalobe ostatných, musí svoju nestrannosť posúdiť presne tak isto ako aj doteraz. Prechodné ustanovenia. Ocenili ste, že chránia tých, ktorým štát dal slovo. Je to výslovne uvedené v návrhu zákona, že kajúcnici, ktorým bol právoplatne priznaný benefit alebo výhoda, ak chcete, tak tieto mu zostávajú zachované. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú niečo iné. Tie majú procesnú povahu a procesné predpisy sa spravidla použijú vždy od účinnosti aj na existujúce konania. Je to štandard a je to v súlade s ústavou. Pán podpredseda Karas povedal v nejakých mediálnych výstupoch, parafrázujem, a vy ste to zopakovali, že ideme z jedného extrému do druhého a že nemáme vyšetrujúcich sudcov. Ani Česká republika ich nemá v klasickom zmysle a predsa tam o výhodách rozhoduje súd a systém funguje. Polícia a prokurátor môžu so spolupracujúcou osobou pracovať od prvého dňa. Mení sa jediné. Odmenu už neurčí ten, kto ju potrebuje na podporu vlastnej obžaloby, ale nezávislý sudca. Pán poslanec, skončili ste vetou, že chyby jedného extrému sa nedajú chybami druhého. S tým súhlasím. Lenže tým prvým extrémom, prokurátorom, ktorý bez kontroly rozdáva beztrestnosť, je stav, ktorý platí dnes. Povedali ste, že spravodlivosť nemôže byť lacnejšia pre toho, kto má štátu čo predať. A práve preto má o cene rozhodovať súd a nie orgány činné v trestnom konaní. Počuli sme tu veľa o konkrétnych kauzách a konkrétnych menách. Zákon však platí pre všetkých a nepíše sa pre jednu súdnu sieň. A položím jednoduchú otázku. Ak je obžaloba postavená na pevných dôkazoch, čím ju ohrozí pravidlo, že výpoveď kajúcnika musí podporovať ďalší dôkaz? Ohrozí len tú obžalobu, ktorá okrem slov zločinca nemá nič. A kto sa dnes bojí požiadavky na dôkazy, tak nech vysvetlí občanom, prečo si myslí, že má štát trestať na základe slova jedného človeka, ktorý si ním kupuje vlastnú slobodu a vlastnú beztrestnosť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, táto novela neoslabuje boj proti organizovanému zločinu. Posilňuje to, bez čoho tento boj nemá hodnotu. Dôveryhodnosť dôkazov a rozsudkov. Rozsudok postavený na overenej výpovedi obstojí aj v Štrasburgu. Rozsudok postavený na neoverenom slove jedného človeka neobstojí nikde. Štát môže uzavrieť dohodu s páchateľom. Nesmie však dovoliť, aby páchateľ uzatváral dohody so spravodlivosťou. Poprosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
[10:36] Andrej Danko
pán poslanec
[10:36] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Mikloško. Je tu a pán Alojz Hlina už v KDH nie je, takže lebo už len KDH má minúty asi. Tiež, pokiaľ už prečítame na pán poslanec Galko, Grendel, Pročko, Dušenka, Bužo, Dosta, Števulová, Šipoš, poprosím Plavákova, Dubovický, nie Polák, Jakab, Dej, Škopová, Jakab, Šípoš, Grendel, Dušenka, Pročko, už nemajú minúty. Poprosím vymazať z tabuľky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Aha, ospravedlňujem sa ti, pán poslanec. Klaniam sa a nech sa páči. Ďakujem pekne. Ja teda využijem tú moju poslednú minútu nadštandardnú. Prosím, dosta, pán minister Susko. My sme netrpezlivo očakávali a teda osobne som očakával celý týždeň, že akým spôsobom vysvetlíte to, na čo sa vás pýtal nielen pán poslanec Čaučík, ale viacerí poslanci. Toto hrôzostrašné do neba volajúce ustanovenie o tom, že táto novela sa týka aj prebiehajúcich súdnych procesov, a vy ste nesklamali. Odpálkovali ste to jednou vetou, že to je štandardné. Tak mi povedzte, prosím vás pekne, ja teraz som v politike veľmi dlho, ale mi povedzte, prosím vás pekne, že kedy Národná rada tu schválila nejakú zmenu zákona, ktorá by konkrétne pomohla nejakému politikovi, ktorý bol obžalovaný v súdnom procese. Nikdy. Hanbiť sa môžete, pán Susko. Budete si toto niesť celý život, to vám hovorím. Hanbite sa. Rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ, pán minister už nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Áno. Súčasne
[10:37] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. Ďakujem pekne. Ja teda využijem tú moju poslednú minútu nadštandardnú. Prosím, dostaň, pán minister Susko. My sme netrpezlivo očakávali a teda osobne som očakával celý týždeň, že akým spôsobom vysvetlíte to, na čo sa vás pýtal nielen pán poslanec Čaučík, ale viacerí poslanci. Toto hrôzostrašné do neba volajúce ustanovenie o tom, že táto novela sa týka aj prebiehajúcich súdnych procesov a vy ste nesklamali. Odpálkovali ste to jednou vetou, že to je štandardné. Tak mi povedzte, prosím vás pekne, ja teraz som v politike veľmi dlho, ale mi povedzte, prosím vás pekne, že kedy Národná rada tu schválila nejakú zmenu zákona, ktorá by konkrétne pomohla nejakému politikovi, ktorý bol obžalovaný v súdnom procese. Nikdy. Hanbiť sa môžete, pán Susko. Budete si toto niesť celý život, to vám hovorím. Hanbite sa.
[10:38] Andrej Danko
Rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ, pán minister už nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Áno. Súčasne vás prosím, pán spravodajca, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.
[10:38] Adam Lučanský
Nech sa páči. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, a ja by som ešte rád na záver vystúpil o rozprave v tejto novele, aby boli poznamenané aj protiargumenty toho, čo sme tu počas rozpravy počuli. Dovolím si dať niekoľko príkladov, o ktoré sa dá oprieť reálnych a konkrétnych ľudí, ktoré zdanlivo nemajú so mnou veľa súvisu, avšak popisujú, ako funguje spravodlivosť na Slovensku alebo ako sa dá z plodu otráveného stromu upiecť celý koláč. V jednom prípade Dávida Lindnera, bývalého predsedu okresného súdu, v súčasnosti advokáta, prvýkrát obvinila NAKA v marci 2020 deväť dní po voľbách v rámci akcie Búrka. Kedy sa ho na prvý pokus nepodarilo vziať do väzby, o pár mesiacov bol obvinený pri akcii Víchrica. Následne skončil na sedem mesiacov v kolúznej väzbe, ktorú Ústavný súd neskôr označil za protiústavnú. Prokuratúra Úradu špeciálnej prokuratúry na neho podala obžalobu 1. júla 2020. 22. pre dva skutky samosudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský ho oslobodil, pretože sa nepreukázalo, že sa žalované skutky stali. Najvyšší súd Slovenskej republiky oslobodzujúci rozsudok potvrdil, prípravné konanie označil za nedostatočné a uviedol, že sa nenašiel žiaden dôkaz, ktorý by v tejto veci potvrdil výpovede kajúcnikov. Pobie a Sklenku. Všetky vykonané dôkazy od začiatku vylučovali lživé tvrdenia týchto dvoch kajúcnikov, ktorým boli poskytnuté nezákonné výhody. Títo svedkovia teda preukázateľne klamali. Sklenka, ktorý sa priznal k dosiahnutej vlastnej trestnej korupčnej činnosti, si dodnes užíval svoj majetok a slobodu. Doteraz mu dokonca nevzniesli ani obvinenie. Kajúcnička Repáková vypovedala, lebo sa bála o rodinu a následne odmietla vypovedať, pretože si mohla privodiť trestné stíhanie. Sklenka, ktorý ani nevie, aké benefity vlastne získal, sám priznal, že prijal úplatok vo výške 160 až 180 000. Najvyšší súd uviedol, že obžalobu nikdy nemali podať na súd a že takáto obžaloba má nielen devastačný účinok na obvineného, ale ohrozuje aj dôveru verejnosti v justičný systém. Trvalo to takmer sedem rokov a namiesto ospravedlnenia sa mu od generálneho prokurátora dostalo kritiky za to, že si dovolil kritizovať prokurátorov, ktorí tento protizákonný proces spôsobili. Ďalším prípadom je advokát Juraj Almaši. V kauze Takáčovcov ho prvýkrát obvinili koncom januára 2017 pri akcii Aladín na základe výpovedí dvoch kajúcnikov. Tých využívajú nielen Čurilovci a to krížom-krážom vo všetkých kauzách, kde a kedy sa im to hodí a preukázateľne klamali. To však Čurilovcom a ďalším policajtom z NAKA nebránilo, aby s nimi ďalej pracovali. Almaši bol stíhaný vo väzbe, v ktorej bol dokonca dvakrát ako onkologický pacient. Pre pochybenie elitného v úvodzovkách prokurátora Michala Šureka a sudcu Jána Buvalu zo Špecializovaného trestného súdu tam bol 16 dní nezákonne. A to všetko na základe výmyslov kajúcnikov. Aktuálne sú Čurilovci obvinení za skutky, ktoré si na Almašiho vymysleli. Ďalším advokátom je Martin Rybár. Jeho príbeh je známy. Na základe výpovede kajúcnika Pavla Kmeťa strávil vo väzbe 565 dní. Prvýkrát ho obvinili v októbri 2019 pri akcii Apache. V samostatnej kauze Casey ho obvinili v júli 2021. Súd najprv trestné stíhanie zastavil pre premlčanie, no Rybár trval na prejednaní veci. A čo sa stalo? Súd ho v kauze Casey na prvom stupni sudca Juraj Kapinaj oslobodil. Dôvod bol jednoduchý. Nepreukázalo sa, že sa žalovaný skutok stal. Súd mal vážne pochybnosti o tvrdení obžaloby. Ústavný súd pritom v troch nálezoch konštatoval, že väzba Martina Rybára bola protiústavná. A potom je tu známy chronický kajúcnik Bernard Slobodník, ktorého Čurilovci použili na kriminalizáciu. V jednej známej kauze Slobodník tvrdil, že prevzal 50 000 € a z nich dal 15 000 € vyšetrovateľovi Romanovi Štalovi a ďalších 15 000 znalcovi Mariánovi Kočnerovi za posudok, ktorý mal v tomto prípade inej osobe pomôcť vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Slobodník si tento príbeh úplne vymyslel. Znalec, ktorého označil za príjemcu úplatku, posudok v tejto veci vôbec nevypracoval. Znalec Kočner začal pre znaleckú spoločnosť za posudkom pracovať až v júni 2017. Vypracovanie posudku je však spojené s rokom 2015. Ukázalo to dokazovanie na súde, čo s nevôľou prijali nielen médiá, ale aj súčasná opozícia. Skutok rozbitý. A potom je to zápisnica z 1. júna 2021, ktorú vyhotovili na NAKA. Slobodník podpisoval zápisnice, ktoré ani nečítal, svoje výpovede opakovane menil a dopĺňal. V kauze Očistec dobrovoľne vydal viac ako 200 000 € pochádzajúcich z vlastnej trestnej činnosti. Prosím, kľud, sa, ale poslanci. Vo väzbe nebol ani deň. Prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry vzal žiadosť späť. Keď niekto pomôže odhaliť korupciu alebo organizovaný zločin, môže za to dostať miernejší trest. O výhode má rozhodnúť až súd. Kto ju chce získať, má do 180 dní povedať celú pravdu aj o tom, čo spáchal sám. Ak klame alebo zatají podstatné informácie, má o výhodu prísť. Novela má pomôcť znížiť riziko, že niekoho nespravodlivo obvinia na základe výpovede človeka, ktorý si sám chce polepšiť. A je neprijateľné, aby kajúcnik v rôznych konaniach vypovedal o tom istom skutku diametrálne odlišne a obvinený na tieto rozpory nemohol poukázať. A za viac na vec. Ak niekomu neprekáža, že kajúcnici preukázateľne klamú a vypovedajú len podľa toho, ako sa im to hodí alebo premotivovaným policajtom, môžeme mu len zaželať, aby sa mu niečo také stalo osobne. Ďakujem.
[10:44] Andrej Danko
Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie bude teraz v bloku o 11.00 hodine, áno? Pán poslanec. Áno. V najbližšom bloku hlasovanie. Len mi potvrďte asi. Tak pán minister, tak pán... Ďakujem, pán spravodajca. Pán Pročko, vy ste dáreček. To je
[10:44] Andrej Danko
Len mi potvrďte asi. Tak, pán minister, tak, pán. Ďakujem, pán spravodajca. Pán Pročko, vy ste dáreček. To je. Budeme pokračovať informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2026 a o zámere a prijímania aproximačných nariadení vlády v druhom polroku 2026. Ak by sme to nestihli do 10:55, potom preruším rokovanie. Bude grémium o 11:00. Nech sa páči.
[10:45] Boris Susko
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2026 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2026. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19 z roku 2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky povinnosť pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V prvom polroku 2026 vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 17 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1 predkladaného materiálu. V prílohe č. 2 materiálu sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku 2026. Celkom ide o deväť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude potrebné prijať aproximačné nariadenia aj nad rámec tohto zámeru. Pre úplnosť dodávam, že medzičasom od schválenia predloženého materiálu vládou Slovenskej republiky bolo aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré je uvedené v bode č. 17 prílohy č. 1 materiálu, publikované v Zbierke zákonov pod číslom 150 z roku 2026 Z. z. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste predloženú informáciu prerokovali a následne zobrali na vedomie. Ďakujem pekne za pozornosť.
[10:47] Andrej Danko
Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru, poslancovi Lučanskému, a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu.
[10:47] Adam Lučanský
Vo výbore. Pani poslankyňa, skúste technikom, ak je nejaký technický problém. Nech sa páči, pán poslanec. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím 8. júla 2026 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania ústavných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Ústavnoprávny výbor prerokoval úvodnú informáciu na svojej 125. schôdzi 9. septembra 2026 a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
[10:48] Andrej Danko
Otvorte rozpravu. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Bude to dlhé vystúpenie, pani poslankyňa? Dobre, takže prerušujem schôdzu. A bude pokračovať po hlasovaní vystúpenie pani poslankyne Plavákovej. Teraz do jednej. O 11:00 začína grémium, takže budeme hlasovať po grémiu. O 11:00 do 11:00 prerušujem schôdzu a potom je grémium a následne bude hlasovanie tak, ako sme prejednali príslušné body. Ďakujem.
[10:59] Richard Raši
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím, ukľudnite sa. Na základe požiadavky z poslaneckého grémia B som poprosil dvoch kolegov poslancov, pána poslanca Riepeka, ktorý by uviedol predtým, ako pristúpime k minúte ticha, informáciu o našom kolegovi poslancovi aj umelcovi Petrovi Jarošovi, ktorý nás opustil v posledných dňoch, a potom by som poprosil pani poslankyňu Jurík, aby uviedla minútu ticha, ktorá sa týka tragédie, ktorá sa odohrala v sobotu v Krakove, kde je veľa obetí na ľudských životoch, množstvo zranených a týka sa to krajiny, ktorá je naším najbližším susedom, takže poprosil by som, zahájili by sme tento blok minútou ticha po uvedení oboch tragédií. Nech sa páči.
[11:09] Dušan Jarjabek – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, je nedeľa 8. novembra, respektíve bola nedeľa 8. novembra poobede. A Slovensko obletela jedna z najsmutnejších správ, aké si tento štát vie vôbec predstaviť. Vždy, keď zomrie náš spoluobčan, je to smutný deň. No ak zomrie niekto, kto stál pri zrode štátu, filozof a spisovateľ, ktorý vedel dať tomuto štátu jeho charakteristickú vôňu, vedel ju zároveň charakterizovať, ktorý vedel pomenovať nesmierne zrozumiteľne jeho kultúrne hodnoty, jeho výnimočné a neopakovateľné kultúrne postavenie v rámci štátov Európy a sveta. Keď takýto človek odíde z tohto sveta, to je ozajstné celoštátne a celonárodné zosmutnenie. Dámy a páni, v nedeľu 8. novembra zomrel Peter Jaroš. Zomrel po ťažkej chorobe, tíško v kruhu svojej rodiny vo veku 86 rokov. Peter Jaroš bol slovenský prozaik, dramatik a filmový a televízny scenárista. Narodil sa 22. januára 1940 v Hybiach. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Od roku 1971 pracoval v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V rokoch 1977 až 1980 ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1995 až 1999 pracoval v Národnom literárnom centre. Bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov, predsedom edičnej rady a vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského. Peter Jaroš napísal približne 30 literárnych diel plus televízne a filmové projekty, približne 40 rozsiahlejších diel, približne 15 románov a noviel vrátane jeho najslávnejšieho románu Tisícročná včela v roku 1979. Osem samostatných zbierok poviedok a kratších próz, osem celovečerných filmov, scenárov, najznámejšie z nich sú Tisícročná včela a Pacho hybský zbojník. Je autorom viacerých rozhlasových hier. No a samotná jeho rozhlasová tvorba je veľmi významná, ktorú by sme asi tuná nevedeli dočítať. Za svoj prínos v slovenskej kultúre získal viacero ocenení. Medzi nimi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, Cenu Spolku slovenských spisovateľov a v roku 2025 Cenu Jozefa Doslava Hurbana. Dámy a páni. Zomrel dobrý človek. Dovoľte mi vysloviť za nás všetkých úprimnú sústrasť jeho celej rodine. A vás, pán predseda, poprosím o symbolickú minútu ticha za zosnulého Petra Jaroša.
[11:12] Richard Raši
Ďakujem pekne. Teraz poprosím pani poslankyňu Jurík. Nech sa páči, máte slovo.
[11:13] Beáta Jurík – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v sobotu zasiahla našich susedov v Poľsku obrovská tragédia. Útočník v Krakove brutálnym spôsobom zavraždil šesť ľudí, plus svoju rodinu, ďalších troch ľudí a zranil takmer 20 okoloidúcich turistov na námestí v Krakove. Ja vás teda z tohto miesta prosím, aby sme minútou ticha prejavili solidaritu s naším susedom Poľskou republikou, ale zároveň aj vyjadrili úprimnú sústrasť všetkým obetiam a rodinám a tiež rešpekt k hrdinom. Nielen k policajtom Jakubovi Kulíkovi a Artúrovi Moranskému, ale aj k zdravotníkom, ktorí okamžite na mieste zasahovali a zachránili ďalšie životy, ale aj k ľuďom, ktorí boli okoloidúcimi a ktorí sa rozhodli pomáhať zraneným aj napriek tomu, že stále riskovali aj svoje životy, nakoľko nevedeli, kde sa útočník nachádza. Musím z tohto miesta povedať, že som veľmi hrdá a myslím, že to je aj zdieľané v tomto pléne, že medzi týmito ľuďmi, civilistami, ktorí sa takýmto spôsobom poponáhľali pomôcť zraneným, boli aj slovenskí občania a občianky a sme teda na nich skutočne hrdí. Prosím vás teda o jednu minútu ticha pre všetkých týchto ľudí. Ďakujem. Týmto spôsobom poponáhľali pomôcť zraneným aj slovenskí občania a občianky a sme teda na nich skutočne hrdí. Prosím vás teda o jednu minútu ticha pre všetkých týchto ľudí. Ďakujem.
[11:14] Richard Raši
Ľudí. Ďakujem. Ďakujem pekne. Prosím, uctime si aj pána poslanca
[11:14] Richard Raši
Pekne. Prosím, uctime si aj pána poslanca, aj obete tragédie v Krakove minútou ticha. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať hlasovaním s procedurálnymi návrhmi. Najprv uvediem dva procedurálne návrhy, o ktorých som informoval aj na poslaneckom grémiu v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS. Na žiadosť pána ministra spravodlivosti Borisa Suska podávam procedurálny návrh, aby sme po skončení tohto bloku hlasovaní pokračovali v rokovaní bodmi ministra spravodlivosti, aj sme v nich mali pokračovať, ale v tomto novom poradí. Čiže prvý by išiel vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov, tlač 1451. Potom vládny návrh novely Obchodného zákonníka, tlač 1444. Potom rokovanie o vládnom návrhu novely Trestného poriadku, tlač 1439. Ďalej vládny návrh zákona o justičných ča\-kateľoch, tlač 1438. Vládny návrh novely zákona o súdoch, tlač 1437, potom vládny návrh novely ústavy, tlač 1460, v zlúčenej rozprave s vládnym návrhom zákona v súvislosti s ústavnými zmenami, tlač 1461, a potom aproximačné nariadenia vlády, tlač 1420. Prezentujeme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 150 poslancov, 79 za, 1 proti, 70 sa zdržali hlasovania a návrh je schválený. A ešte podávam procedurálny návrh zmeny troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS. Je to návrh kvôli mojim povinnostiam aj povinnostiam pána podpredsedu Žigu, aby sme dnes o 17:00 nehlasovali, čiže hlasovali by sme potom najbližšie, teda okrem dnešného hlasovania, by sme potom hlasovali zajtra o 11:00, čiže aby sme dnes o 17:00 nehlasovali. Prezentujme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 150 poslancov, 78 za, 13 proti, 59 sa zdržali hlasovania, návrh bol schválený. Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako sú uvedené na tabuli. Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči, máte
[11:18] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Slovo. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vyzývam Tibora Gašpara, aby nehlasoval za tlač 1314 z dôvodu konfliktu záujmov. Odôvodnenie: ako obžalovaný môže značne ovplyvniť trestné konanie vo svoj prospech vo veci kauzy Očistec a tento návrh, vzhľadom na počty v Národnej rade, doslova môže stáť na jednom hlase, práve jeho. Ďakujem pekne. Pán poslanec. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. Na návrh troch poslaneckých klubov, Progresívne Slovensko, KDH a hnutie Slovensko, žiada, aby bol do programu 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady k ohrozeniu ďalších pracovných miest v dôsledku neúspešnej konsolidácie verejných financií. Žiadame o okamžité rokovanie o automobilke Volkswagen, pretože táto vláda úplne skazila konsolidáciami ekonomiku Slovenskej republiky.
[11:19] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Na návrh troch poslaneckých klubov, Progresívne Slovensko, KDH a hnutie Slovensko, žiada, aby bol do programu 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady k ohrozeniu ďalších pracovných miest v dôsledku neúspešnej konsolidácie verejných financií. Žiadame o okamžité rokovanie o automobilke Volkswagen, pretože táto vláda úplne skazila konsolidáciami ekonomiku Slovenskej republiky. Fabriky odchádzajú a najväčším varovným prstom je, keď vidíte šéfa Audi, ako pri Donaldovi Trumpovi stojí a hovorí, že odoberie výrobu z bratislavského závodu Volkswagen na výrobu troch modelov Audi Q7, Q8 a Q9 a súčasná vláda absolútne nič nerobí. Žiadame, aby okamžite vláda začala rokovať s Volkswagenom a aby ju parlament k tomu prinútil, aby sme ochránili desiatky 1000 pracovných miest na Slovensku.
[11:20] Richard Raši
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.
[11:20] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem veľmi pekne. Len by som chcela upozorniť, aby sa potom nemohol vyhovárať pán poslanec Gašpar, že podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu má povinnosť nahlásiť, že je v konflikte záujmov. Špeciálne sa to týka tohto zákona o kajúcnikoch. Ďakujem.
[11:20] Richard Raši
Tak budeme hlasovať teda o jednom procedurálnom návrhu. Je to procedurálny návrh pána poslanca Jakaba. Prosím, prezentujme sa, hlasujeme. Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 71 za, 74 proti, 3 sa zdržali. Tento návrh nebol schválený. Teraz poprosím pani predsedníčku výboru Pavlu Puškárovú, aby uviedla hlasovanie o bode 280 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tlač 1449. Nech sa páči.
[11:21] Paula Puškárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa.
[11:21] Richard Raši
Hlasujme. Konštatujem, že 150 poslancov bolo prítomných, 79 za, 12 proti, 59 sa zdržalo, hlasovanie a návrh sme schválili a postúpili do druhého čítania. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o návrhu poslanca Pavla Luptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440 z roku 2015 Z. z. o športe, ktorý prerokováme v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 1480. Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči, máte slovo.
[11:22] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V rozprave o poslaneckom návrhu zákona vystúpili spolu traja poslanci a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Keďže zo spoločnej správy nevyplýva žiaden pozmeňujúci návrh, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca vyplývajúcom z rozpravy. Prezentujeme, súhlasíme.
[11:23] Richard Raši
Konštatujem, že bolo prítomných 100. Za 50 poslancov, 90 a 45 proti, 15 sa zdržalo. Hlasovaním návrh sme schválili. Nech sa páči, ďalej.
[11:23] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pán predseda, keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Otváram rozpravu v rámci tretieho
[11:24] Richard Raši
Hlási sa niekto do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím, uveďte hlasovanie. Pardon, pán poslanec, čiže urobil som chybu, teda budeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Tak. Čiže ospravedlňujem sa druhýkrát, bol som uvedený do omylu, takže v treťom čítaní sa neprihlásil nikto, sme v treťom čítaní, neprihlásil sa do rozpravy nikto, pán poslanec, takže nech sa páči, máte slovo.
[11:24] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Jasné. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním výboru návrh zákona schváliť. Prezentujeme sa, hlasujme.
[11:24] Richard Raši
Konštatujem, že prítomných bolo 150 poslancov, 85 za, 1 proti, 64 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Veľmi pekne ďakujem všetkým, najmä futbalovému hnutiu, že neprídu o 10 miliónov a konečne budú mať áno. Nasleduje. Poprosím pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú. Pani poslankyňa Zuzana Plevíková, uveďte hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385 z roku 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, tlač 1313. Nech sa páči.
[11:25] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona som podala pozmeňujúci návrh ja a pani poslankyňa Števolová. Ja som vyňala aj na samostatné hlasovanie body dva a tri zo správy výboru. Poslankyňa Plaváková podala návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte najprv hlasovať o tomto návrhu. Predstúpime sa
[11:26] Richard Raši
Vaším menom. Prítomných bolo 148 poslancov, 71 za, 75 proti, 1 sa zdržal, hlasoval 1 nehlasoval, návrh nebol schválený, nech sa páči.
[11:26] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo správy výboru. Dajte, prosím, hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[11:27] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 146 poslancov, 75 za, 69 proti, 1 sa zdržal, hlasoval 1, nehlasoval, návrh sme schválili, nech sa páči.
[11:27] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2 a 3 zo správy výboru s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Avšak upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý dotknutú problematiku rieši komplexnejšie.
[11:27] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 148 poslancov. Prítomných bolo 148 poslancov. Nikto za. 122 proti. 26 sa zdržalo. Hlasovanie, návrh nebol schválený. Nech sa páči, ďalej.
[11:28] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podala ja.
[11:28] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 148, poslancov 76, za 71, proti 1, zdržal sa hlasovania 1. Prítomných bolo 148, poslancov 76, za 71, proti 1, zdržal sa hlasovania 1. Návrh bol schválený. Nech sa páči.
[11:28] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh podaný poslankyňou Števulovou, nemôžeme o ňom hlasovať, keďže sme schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som podala ja. Nech sa páči, ďalej. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.
[11:29] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujme o postúpení do tretieho čítania. Prítomných bolo 148 poslancov, 76 za, 71 bolo proti, jeden sa zdržal hlasovania. Návrh bol schválený.
[11:29] Richard Raši
Prítomných bolo 148 poslancov, 76 za, 71 bolo proti. Jeden sa zdržal hlasovania. Návrh bol schválený. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pani poslankyňa.
[11:30] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[11:30] Richard Raši
Prezentujeme sa, hlasujme. Konštatujem, že bolo prítomných 150 poslancov, 78 za, 71 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Konštatujem, že sme vládny návrh zákona schválili. A teraz poprosím pána predsedu Richarda Gluka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok a Trestný zákon, tlač 1314. Nech sa páči, pán predseda.
[11:31] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia. V rozprave k uvedenému návrhu zákona podali pozmeňujúci návrh poslanci Mikulec, Plaváková, Plevíková a Pročko. Poslankyňa Plevíková vyňala na samostatné hlasovanie body 17, 18 a 20 spoločnej správy. Poslankyňa Števuľová podala návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prosím, dajte najprv hlasovať o tomto návrhu.
[11:31] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 72 za, 74 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči.
[11:32] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Poslankyňa Plaváková a poslanci Mikulec a Dostál navrhli nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.
[11:32] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 72 za, 75 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči.
[11:32] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Keďže od podania niektorých pozmeňujúcich návrhov neuplynula lehota podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátenie lehoty. Prezentujme sa, hlasujme.
[11:33] Richard Raši
Prezentujme sa, hlasujme o skrátenie lehoty. Konštatujem, že prítomných bolo 100, 47 poslancov, 75 za, 38 proti, 34 sa zdržalo hlasovania a aj tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán poslanec.
[11:33] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pán predseda, najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 16 a 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[11:33] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 146 poslancov, 75 za, 71 proti, návrh bol schválený. Nech sa páči, pán poslanec.
[11:34] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 17, 18 a 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, avšak upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý dotknutú problematiku rieši komplexnejšie. Prezentujeme sa, hlasujeme.
[11:34] Richard Raši
Prezentujme sa, hlasujme. To nie. Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov. Nikto nebol za, 146 bolo proti, jeden nehlasoval. Návrh nebol schválený. Nech sa páči.
[11:35] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom poslancom Mikulcom.
[11:35] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Prišiel prvý či druhý? Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 70 za, 75 proti. Návrh nebol schválený, nech sa páči.
[11:35] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom poslankyňou Plavákovou.
[11:35] Richard Raši
Prezentujme sa, hlasujme. To bolo 208. Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 71 za, 75 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči.
[11:36] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ako o ďalšom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala poslankyňa Plevová. Prezentujme sa, hlasujme.
[11:36] Richard Raši
Prezentujme sa, hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 75 za, 71 bolo, protinávrh bol schválený. Nech sa páči, ďalej.
[11:37] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Pročko.
[11:37] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 57 za, 75 proti, 13 sa zdržali. Hlasovaním návrh nebol schválený. Nech sa páči ďalej.
[11:37] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu
OK. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.
[11:37] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania. Konštatujem, že prítomných bolo 150 poslancov, 75 za, 75 proti. Návrh nebol. Zajtra o 11:00, hej? Dovoľte mi, aby som vás informoval o ďalšom priebehu, čiže keďže sme neschválili postúpenie do tretieho čítania, budeme o ňom hlasovať zajtra o 11:00. Dnes o 17:00 nehlasujeme, vyhlasujem prestávku do 13:45 a pokračujeme v programe, ako bol schválený.
[11:44] Richard Raši
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať, ale ešte predtým pán predseda Kerry oznámi rokovanie výboru. Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.
[11:47] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som oznámiť kolegom zo Zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 12:05 v miestnosti č. 149. Ďakujem.
[11:47] Richard Raši
Ďakujem pekne. A teraz budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním, tak ako sme si schválili, o vládnom návrhu zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane osobných údajov od 1451. Pán minister, nech sa páči, máte
[11:48] Boris Susko
Slovo. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladám do prvého čítania návrh vládneho návrhu, teda vládny návrh zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Primárnym cieľom návrhu zákona je zabezpečiť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov v právnom poriadku Slovenskej republiky a zaistiť výkon práv dotknutých osôb a kontrolu nad spracovaním ich osobných údajov a podporiť dôveru dotknutých osôb v právny rámec zabezpečujúci ich základné ľudské práva, najmä právo na súkromie a ochranu osobných údajov jednotlivcov, a tiež upraviť práva a povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej bezpečnosti spracovania osobných údajov. V návrhu taktiež dochádza k presunu regulácie tzv. kuky z pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Návrh zároveň obsahovo korešponduje s návrhom zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb v trestnej oblasti, tlač 1452, ktorého cieľom je reagovať na potrebu vytvorenia jasných, prehľadných a aplikačne použiteľných pravidiel spracovania osobných údajov orgánmi činnými v trestnom konaní a ďalšími príslušnými orgánmi. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní.
[11:49] Richard Raši
Ďakujem pekne. Ďakujem. Teraz pán poslanec Ivan Hazucha ako spravodajca. Poprosím, aby ste viedli zákon. Vážený
[11:49] Ivan Hazucha
Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca určený gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, predkladám informáciu k uvedenému vládnemu návrhu zákona, tlač 1451. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1523 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a odporúčam, aby určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.
[11:51] Richard Raši
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem k rozprave nadviazať stanovisko navrhovateľa. Nie. Spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom, ďakujem pekne, je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513 z roku 1991 Zbierky, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1444. Nech sa páči, pán
[11:52] Boris Susko
Minister, uveďte zákon. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513 z roku 1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2810 z roku 2024 23. októbra 2024 o akciových štruktúrach a viacnásobnými hlasovacími právami v spoločnostiach, ktoré sa uchádzajú o prijatie svojich akcií na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme. V jej rozsahu sa tak zavádza nový druh akcií, ktorých hlasovacie práva sa neodvíjajú od pomeru vkladu na základnom vlastníctve spoločnosti, ale od dohody akcionárov. Takéto akcie môže vydať každá akciová spoločnosť a sú vyvážené garanciami ochrany pre ostatných akcionárov, a to v zmysle smernice. Cieľom je zatraktívnenie hľadania kapitálu na kapitálových trhoch za možnosti ponechania si dostatočného vplyvu nad spoločnosťou pre jej pôvodných akcionárov. Návrhom zákona sa tiež zosúlaďujú ustanovenia slovenského právneho poriadku so smernicou o podnietení dlhodobého zapojenia akcionárov. Upravujú sa tiež ustanovenia o garančnom fonde investícií, a to na základe aplikačnej praxe, ako aj za účelom zosúladenia so smernicou o systémoch náhrad pre investorov. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 5. decembra 2026, čím sa zohľadňovala transpozičná lehota preberanej smernice, tento dátum sa, samozrejme, bude musieť v rámci legislatívneho prerokovávania posunúť. Návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním. Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a samotnou vládou. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a jeho podporu. Ďakujem pekne.
[11:54] Richard Raši
Ďakujem pekne. Pán poslanec Richard Gluk, nech sa páči. A tie slová, ako správne je sa?
[11:54] Richard Glück
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[11:55] Richard Raši
Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcete zaviazať stanovisko, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 z roku 2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1439. Nech sa páči, pán minister.
[11:55] Boris Susko
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 z roku 2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony do prvého čítania. Návrh zákona v sebe spája tri návrhy zmien trestných kódexov, ktoré Ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu. Návrh zmien v súvislosti so záväzkom vlády z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2003 až 2027, ďalej návrhy zmien v súvislosti s európskymi trestnoprávnymi štandardmi s humanizáciou inštitútov trestného práva so zameraním na zavádzanie prvkov restoratívnej justície. Návrh zákona, návrh zmien v súvislosti s transpozíciou smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a transpozíciou smernice o prevencii obchodovania s ľuďmi. Návrh zákona v jeho restoratívnej časti sa zameriava na dosiahnutie účelu trestného konania za súčasnej nápravy škôd spáchaných trestným činom, obnovy narušených vzťahov a zmiernenia medzi poškodeným a obvineným postupmi restoratívnej justície, najmä mediáciou, restoratívnou konferenciou alebo inými obdobnými postupmi. Tieto postupy musia rešpektovať základné princípy dobrovoľnosti, dôstojnosti a rovnosti strán, pričom nesmú byť na ujmu základných práv a slobôd zúčastnených osôb. Uvedené postupy však možno realizovať iba za súčasného zabezpečenia ochrany práv poškodeného v trestnom konaní spôsobom, ktorý umožní poškodenému aktívne participovať na dosiahnutí restoratívnych cieľov trestného konania. Návrh zákona tak vo viacerých aspektoch posilňuje prítomnosť poškodeného v trestnom konaní a zvyšuje ochranu jeho osoby a oprávnených záujmov. Pokiaľ ide o transpozíciu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, návrh zákona prináša najväčšiu zmenu v tejto oblasti od roku 2006, kedy nadobudol účinnosť Trestný zákon. Katalóg trestných činov sa rozširuje o nové skutkové podstaty, ako napríklad protiprávny odber vôd, neuzavreté skládky odpadov, šírenie invazívnych nepôvodných druhov, protiprávne nakladanie s prípravkami na ochranu rastlín, biocídmi a chemickými látkami, protiprávne uvádzanie na trh výrobkov spôsobujúcich emisie či neoprávnené obchodovanie s komoditami a výrobkami spojenými s odlesňovaním. Trestné právo sa zároveň zacieli na závažné prípady. Namiesto obyčajnej nedbanlivosti bude trestná len hrubá nedbanlivosť. Dokazovanie zjednoduší zmena definície rozsahu činu pri trestných činoch proti životnému prostrediu. Ťažko vyčísliteľná ekologická ujma sa nahradí majetkovou škodou na životnom prostredí a do rozsahu sa bude zahŕňať aj prospech získaný v príčinnej súvislosti s trestným činom. Dôraz sa kladie aj na nápravu. Prokurátor alebo súd bude môcť páchateľovi uložiť povinnosť odstrániť škodlivý následok a peňažné tresty budú príjmom Environmentálneho fondu určeným na odstraňovanie škôd na životnom prostredí. Pokiaľ ide o transpozíciu smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, medzi najväčšie zmeny patrí sprísnenie trestných sadzieb, a to najmä pri detských obetiach, kde dochádza k zvýšeniu zo súčasných 4 až 10 rokov na 7 až 15 rokov. Medzi formy vykorisťovania pribúda zneužitie náhradného materstva a zákon prvýkrát definuje zraniteľné postavenie obete. Úplne novým trestným činom je využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi. Vedomému zákazníkovi vykorisťovania hrozí 1 až 5 rokov, v závažných prípadoch až 12 rokov. Cieľom týchto zmien je zasiahnúť dopyt, ktorý živí obchodovanie s ľuďmi. Ďalším cieľom návrhu zákona je v Trestnom poriadku upraviť a doplniť úpravu týkajúcu sa práv podozrivého v trestnom konaní v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona tým reaguje aj na konania o porušení povinnosti voči Slovenskej republike pre nesprávnu transpozíciu smernice o právnej pomoci. Je to infringement 2212 z roku 2025 a 2008 z roku 2023 pre nesprávnu transpozíciu smernice o prístupe k obhajcovi. Návrh zákona reaguje na odporúčanie Rady Európy a GRECO, Európskej komisie v správe o právnom štáte a súdnej rady ohľadom trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona. Návrh zákona vypúšťa trestný čin ohýbania práva a súčasne mení doterajší režim vyslovovania nesúhlasu súdnej rady s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin na súhlas súdnej rady s trestným stíhaním sudcu pre akýkoľvek trestný čin, ktorého sa mohol A súdnej rady ohľadom trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona. Návrh zákona vypúšťa trestný čin ohýbania práva a súčasne mení doterajší režim vyslovovania nesúhlasu Súdnej rady s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin na súhlas Súdnej rady s trestným stíhaním sudcu pre akýkoľvek trestný čin, ktorého sa mohol dopustiť svojou rozhodovacou činnosťou. Návrh zákona prináša ďalšie zmeny, ktoré reagujú na požiadavky aplikačnej praxe a zefektívňujú trestné konanie. Systematická úprava a zefektívnenie ukladania a kontroly primeraných obmedzení a povinností ukladaných v trestnom konaní. Upravuje sa možnosť štátu uplatňovať náhradu škody spôsobenej daňovými trestnými činmi v trestnom konaní a trestný čin daňového podvodu sa rozširuje aj o daň zo sladených nealkoholických nápojov. Ďalej sa odstraňujú niektoré aplikačné problémy právnej a zdravotníckej praxe v otázkach ochranného liečenia a detencie. Zoznam trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona sa rozširuje o trestný čin porušenia práv digitálnym falšovaním podľa § 378, ktorý reaguje na šírenie materiálov známych ako deep fakes, a trestný čin falšovania, pozmeňovania a vyhotovovania nepravdivého lekárskeho predpisu, preskripčného záznamu a lekárskeho poukazu podľa § 352b, ktorý reaguje na nárast falšovania receptov na výdaj lieku, keďže takéto konanie môže spôsobiť nedostatky liečiv na trhu. Trestný čin falšovania liekov a zdravotníckej pomôcky podľa § 170b Trestného zákona sa upravuje v nadväznosti na plánovanú ratifikáciu dohovoru Medicrime tak, aby ním bolo postihnuteľné aj falšovanie sprievodnej dokumentácie k liekom a zdravotníckym pomôckam. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2027. Podľa dĺžky prerokovania v Národnej rade samozrejme možno bude potrebné v druhom čítaní túto účinnosť posunúť. Ďakujeme pekne. Ďakujeme pekne, pán
[12:01] Richard Raši
Navrhovateľ. Prerušujem rokovanie. Pokračujeme o 14.00 vystúpením pani spravodajkyne.
[13:59] Richard Raši
Dobrý deň prajem. Budeme pokračovať v rokovaní tak, ako bolo prerušené o 12:00. Poprosím pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú ako spravodajkyňu. Nech sa páči, máte slovo.
[14:02] Zuzana Plevíková
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená, pardon, ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor a Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmé, mi učia na vrubenej úprave. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[14:03] Richard Raši
Ďakujem pekne, zaujmite, prosím, svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán minister a potom pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
[14:03] Boris Susko – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Vančo ma tu v predchádzajúcich rozpravách obvinil z toho, že v rámci restoratívnej justície nerobíme nič, tak tu by som chcel teda dať odpoveď, že tu má priamo návrh, ktorý sa v restoratívnej justícii okrem samotnej transpozície alebo dvoch transpozícií, a to enviro smernice a smernice o obchodovaní s ľuďmi, venuje práve obetiam trestných činov a restoratívnej justícii ako takej. Musím na úvod povedať, že tento návrh zákona bol pripravovaný vyše 1,5 roka po rôznych odborných diskusiách s rôznymi zainteresovanými subjektmi od povinne pripomienkujúcich subjektov až po rôzne organizácie. Nakoniec teda bol predložený do legislatívneho procesu. Čo teda sú také tie najdôležitejšie navrhované zmeny týkajúce sa obetí trestnej činnosti, respektíve poškodených, restoratívnej justície a alternatívnych trestov. Navrhovaná zmena predstavuje výrazný posun od trestania založeného prevažne na odňatí slobody k systému, ktorý viac využíva náhradu škody, mediáciu, individuálne obmedzenia, probačný dohľad, liečebné programy, elektronický monitoring a kontrolované alternatívne tresty. Súčasne výrazne posilňuje procesné postavenie obete a vytvára nové nástroje jej ochrany. Za kľúčové však bude považovať prijatie pripomienok, ktoré zabezpečia automatické a včasné informovanie obzvlášť zraniteľných obetí, okamžitú účinnosť ochranných zákazov a skutočnú dobrovoľnosť účasti obete na mediácii. Novela po prvýkrát výslovne zakotvuje restoratívnu justíciu medzi základné zásady trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní a súdy majú vo vhodných prípadoch využívať postupy smerujúce k náhrade alebo odčineniu škody, obnove narušených vzťahov a zmierneniu poškodeného s obvineným. Pardon. Zároveň musia rešpektovať dobrovoľnosť, dôstojnosť a rovnosť strán. Restoratívnymi postupmi sa majú rozumieť najmenej najmä mediácia, restoratívna konferencia a iné obdobné procesy. Podnet na ich využitie budú môcť podať aj záujmové združenia občanov. Výsledok mediácie sa má premietnuť do ďalšieho rozhodovania. Policajt má v návrhu na podanie obžaloby uviesť informáciu o výsledku mediácie a priložiť dohodu o náhrade škody. Prokurátor má pred podaním obžaloby zohľadniť postoj páchateľa k náhrade škody, snahu o urovnanie vzťahov, uskutočnenie restoratívneho postupu a jeho výsledok. Ak sú splnené podmienky, má uprednostniť podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier alebo dohodu o vine a treste pred podaním obžaloby. Pri ukladaní trestu má súd prihliadať na zmierenie páchateľa s poškodeným, najmä formou mediácie, pričom účasť na mediácii sa navrhuje zaradiť medzi poľahčujúce okolnosti. Mimoriadne zníženie trestu má byť výraznejšie previazané so skutočnou náhradou škody, odstránením ujmy a vydaním výnosu z trestnej činnosti. Pokiaľ ide o posilnenie práv a ochrany obetí, novela zavádza nový nástroj okamžitej ochrany poškodeného už počas prípravného konania. Prokurátor bude môcť obvinenému uložiť zákaz kontaktovania poškodeného, zákaz priblíženia, zákaz vstupu do jeho bytu alebo iných priestorov a povinnosť zdržať sa konania, ktoré by poškodeného ohrozovalo alebo mu znepríjemňovalo život. Obmedzenia sa môžu uložiť na 90 dní a následne predlžovať. Pri závažnom porušení môže prokurátor navrhnúť vzatie obvineného do väzby a poškodený musí byť informovaný o uložení, zmene aj zrušení ochranných opatrení. Rozširuje sa informovanie poškodeného a svedka o porušení podmienok trestu domáceho väzenia, porušení zákazov a povinností uložených pri nahradení väzby, opatrenia, ktoré boli prijaté na ich ochranu. Obeť tak nemá dostať iba informáciu, že osoba porušila režim alebo sa nachádza na slobode, ale aj informáciu o tom, aké ochranné mechanizmy štát prijal. Ďalšie posilnenie práv obetí zahŕňa ochranu pred zverejnením informácií umožňujúcich identifikáciu detskej obete, možnosť obzvlášť zraniteľnej osobe určiť pohlavie tlmočníka, vykonanie prehliadky tela obzvlášť zraniteľnej obete osobou pohlavia, ktoré si obeť určí, možnosť obmedziť prístup k intímnym fotografiám a audiovizuálnym záznamom v spise, právo poškodeného robiť si výpisky, poznámky a obstarávať si kópie spisu, rozšírenie úlohy dôverníka, ktorý môže pomôcť obeti porozumieť jej právam a vyhľadať organizáciu na pomoc poškodeným, možnosť účasti prostredníctvom videokonferencie, ak je to potrebné na ochranu práv alebo bezpečnosti osoby, obligatorné vyšetrovanie vyšetrovateľom, nie povereným príslušníkom, pri trestných činoch spáchaných na deťoch. Poškodený bude môcť v záverečnej reči výslovne opísať krátkodobé aj dlhodobé následky trestného činu na svoj život. Ak poškodený v dôsledku trestného činu zomrel, toto právo budú mať aj jeho dedičia. Novela ďalej systematicky oddeľuje tresty nespojené s odňatím slobody a vytvára jednotný rozšírený katalóg obmedzení a povinností, ktoré môže súd uložiť popri alternatívnom treste, ochrannom opatrení alebo podmienečnom odsúdení. Minimálna ochranná zóna zákazu priblíženia sa posúva na 50 m, pričom aktuálne to je zo zákona 5 m, aj keď, ako niektorí z vás, ktorí boli na prezentácii systému, mohli vidieť, že to nikdy nebolo, že nikdy sa to nenastavovalo v perimetri 50 m, ale vždy najmenej 300 m a viac. Ďalej postavenie probačného a mediačného úradníka sa posilňuje. Pri kontrole obmedzení a povinností bude môcť žiadať súčinnosť Policajného zboru. Prokurátor si bude môcť vyžiadať správu o možnosti uloženia riadneho výkonu alternatívneho trestu. Stanovisko probačného a mediačného úradníka bude významné aj pri rozhodovaní o predčasnom zrušení dohľadu alebo uložených obmedzení. Trest povinnej práce sa rozširuje z najviac 300 na 400 hodín a lehota na jeho výkon sa predlžuje z jedného roka na 18 mesiacov. Odsúdený bude povinný nastúpiť na jeho výkon spravidla do 30 dní. Tým sa má zvýšiť praktická využiteľnosť tohto trestu. Pri treste domáceho väzenia súd zároveň určí náhradný trest odňatia slobody až na štyri roky pre prípad porušovania režimu alebo marenia elektronického monitoringu. Súd však môže výnimočne ponechať domáce väzenie v platnosti a doplniť nové obmedzenia alebo povinnosti. Podmienečne prepustenému možno nariadiť kontrolu technickými prostriedkami a povinnosť zdržiavať sa v určenom čase v obydlí. Marenie elektronického monitoringu sa má stať trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ak odsúdený počas skúšobnej doby preukáže nápravu, súd bude môcť po uplynutí najmenej 1/3 skúšobnej doby, najmenej však po šiestich mesiacoch, zrušiť obmedzenia, povinnosti alebo probačný dohľad. Ide o motivačný prvok, ktorý umožňuje prispôsobiť intenzitu kontroly reálnemu správaniu odsúdeného. Pokiaľ ide o ochranné liečenia, pri zmene ústavného ochranného liečenia na ambulantné bude môcť súd zároveň nariadiť probačný dohľad, uložiť ochranné obmedzenia a povinnosti a zaviesť kontrolu technickými prostriedkami. Prechod na miernejšiu formu liečenia tak nebude znamenať automatický návrat osoby na slobodu bez akejkoľvek kontroly. Novela ďalej upravuje nadväznosť ústavného a ambulantného liečenia, pravidelné preskúmavanie dôvodov ochranného liečenia a detencie a povinnosť zdravotníckych zariadení informovať súd o začatí, skončení a výsledkoch liečenia. Nepriamo sa tým posilňuje ochrana obetí a spoločnosti pred nepripraveným alebo nekontrolovaným návratom rizikovej osoby na slobodu. Čiže to sú v stručnosti obsahové náležitosti tohto návrhu. Treba však povedať, že samotná legislatíva, alebo teda tento návrh zákona, nie je sám o sebe, nadväzuje na množstvo opatrení a množstvo úkonov, ktoré sme na ministerstve za ostatné tri roky urobili a tieto predstavujú najmä komunikáciu s rôznymi nevládnymi organizáciami, viac dotácií pre intervenčné centrá práve za účelom ochrany obetí trestných činov. Sieť intervenčných centier vytvoril zákon o obetiach, aby obete duševného násilia mali prístup ku komplexnej odbornej pomoci. Zapájame intervenčné centrá do práce v existujúcich expertných skupinách práve aj pri tejto novelizácii, ale aj pri konkrétnych nelegislatívnych opatreniach. Hej. Takisto je pripravené stretnutie medzi intervenčnými centrami a poručenskými sudcami z hľadiska zlepšovania spolupráce v rodinoprávnych veciach, najmä s prvkom domáceho násilia, úpravy styku, prípadne neodkladných opatrení. Pokiaľ ide ešte o legislatívne opatrenia, tam som možno zabudol povedať, že jednou z tých kľúčových zmien je automatické informovanie obetí o prepustení páchateľov, zmeneného procesného postavenia, posilnenie právomocí prokuratúry už v prípravnom konaní, kde už prokurátor v prípravnom konaní bude môcť uložiť ochranné opatrenia, či už zákaz priblíženia alebo iné. Tak, aby zabezpečil ochranu obetí alebo poškodených v trestnom konaní. Ďalej komunikujeme z hľadiska lepšej výmeny informácií medzi políciou, prokuratúrou a súdmi a nastavujeme informačné systémy tak, aby tieto informácie mohli jednoduchšie medzi týmito subjektmi prúdiť. Nastavili sme medzinárodnú spoluprácu. Na stretnutí s organizáciami pomáhajúcimi obetiam sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva vnútra, aj zástupcovia Ministerstva práce a tieto nelegislatívne opatrenia sa ďalej riešia a rokujú na odborných pracovných skupinách. Používame, alebo začali sme výrazným spôsobom používať elektronický systém monitorovania osôb ako nástroj ochrany obetí. Prijali sme sériu opatrení na rýchlejšiu a účinnejšiu kontrolu zákazu priblíženia a systém vzdelávania sudcov, prokurátorov a probačných a mediačných úradníkov v práci s obeťami nebol nikdy taký intenzívny. Používať elektronický systém monitorovania osôb ako nástroj ochrany obetí. Prijali sme sériu opatrení na rýchlejšiu a účinnejšiu kontrolu zákazu priblíženia a systém vzdelávania sudcov, prokurátorov a probačných a mediačných úradníkov v práci s obeťami nebol nikdy taký intenzívny, ako je práve v tomto období. Pokiaľ ide o SMO, teda elektronický systém monitorovania osôb, tak máme rekordný nárast počtu monitorovaných osôb. Najväčší skok prišiel v roku 2024 a v roku 2026, kde prekročíme už 1000 monitorovaných osôb ročne. Nastavili sme lepšie podmienky na ukladanie back-end trestu domáceho väzenia, teda na prechod z výkonu trestu odňatia slobody do domáceho väzenia. Nastavili sme rýchlejšie nasadzovanie náramkov aj cez víkendy a sviatky, kedysi nasadeniu predchádzal približne mesačný prieskum podmienok, čo bolo pre sudcov naozaj neuveriteľne dlho a preto to bránilo alebo sa bránili ukladaniu práve takýchto takýchto opatrení. Zabezpečujeme to vlastnými silami, nie dodávateľsky, ako to bolo doteraz, kde nasadiť náramok mohol len dodávateľ, čo, čo vyžadovalo určité časové predĺženia takéhoto nasadzovania náramkov. V súčasnosti to robíme vlastnými prostriedkami a vieme to urobiť do niekoľkých hodín. Ďalej, znížili sme prevádzkové náklady. Pomohla aj zmena modelu, kedy sa ministerstvo stotožnilo so záverom NKÚ, že vlastníctvo technických prostriedkov štátom nie je najefektívnejšou formou a je nepružné a navrhlo ich prenájom, čo sa už v minulosti, v minulom roku, myslím, schválilo v zákone. Momentálne máme historicky aj najviac chránených osôb v rámci elektronického systému monitorovania, pretože samotné náramky neslúžia len na monitoring odsúdených, ale slúžia aj na ochranu poškodených alebo obetí, kedy tieto tieto osoby dostanú zariadenie, ktoré komunikuje s náramkom odsúdeného, kde pri takejto ochrane vlastne na dispečingu to automaticky signalizuje priblíženie na stanovenú hranicu, kde dispečing automaticky potom komunikuje s policajným zborom a prichádza k samotnému zásahu. Okrem toho pre rozvoj restoratívnej justície sme urobili ďalšie množstvo úkonov. Napríklad spustili sme nový národný projekt Restoratívna a alternatívna justícia pre každého so skratkou RAJ. Je to nový vlastný projekt ministerstva zameraný na posilnenie restoratívneho prístupu v justícii, respektíve na prácu s odsúdenými a najmä poškodenými. Nové pozície špecialistov – v každom kraji vznikla pozícia probačného a mediačného úradníka, špecialistu pre restoratívne programy. Ďalej sme zvýšili zásadným spôsobom prácu s odsúdenými. Špecialisti zabezpečujú resocializačné programy s restoratívnymi prvkami pre podmienečne odsúdených a restoratívne služby pre páchateľov aj poškodených. Ďalej sme zaviedli Šancu na návrat dva. Teda projekt sme špecifikovali pre prácu s osobami po prepustení z výkonu trestu. Nadväzuje na projekt Šanca na návrat, ktorý v roku 2024 získal ocenenie Európskej asociácie pre trestnú politiku. Jeho cieľom je univerzálny nástroj práce s odsúdenými na slobode a zníženie prípadnej recidívy. Pripravovať ďalej pripravujeme programy zamestnávania odsúdených a zaobchádzania s vylúčenými skupinami. A pripravujeme takisto medzinárodné konferencie o restoratívnej a alternatívnej justícii. Pokiaľ ide o probačných a mediačných úradníkov, o tom sme hovorili už niekoľkokrát. Zvýšili sme im finančné ohodnotenie ich práce v rámci balíka, ktorý prišiel v predchádzajúcom období do justície v rámci odmeňovania justičného aparátu. Zabezpečili sme viac systemizovaných miest, kde k 1. 1. 2027 alebo teda k roku 2027 predpokladáme, že to bude vyše 165 probačných a mediačných úradníkov. Historicky máme najväčší systém vzdelávania probačných a mediačných úradníkov práve v roku 2026. Prijali sme novelu zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorá je účinná od 1. 8. 2026. Čiže to sú, by som povedal, tie nelegislatívne aktivity, ktoré alebo niektoré z tých nelegislatívnych aktivít, ktoré ministerstvo za ostatné obdobie vykonávalo a na ktoré nadväzuje potom aj táto novela, tento návrh novelizácie Trestného poriadku a Trestného zákona, okrem teda samotnej transpozície dvoch smerníc, o ktorých som hovoril už v úvode. Takže toľko z mojej strany na úvod. Ďakujem pekne za pozornosť. A prosím teda o podporu tohto návrhu.
[14:19] Richard Raši
S faktickou poznámkou, pán poslanec Vančo, nech sa páči, máte slovo.
[14:19] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predseda. Pán minister, to, že prichádzate s týmto zákonom po troch rokoch od momentu, kedy ste hovorili o restoratívnej justícii. To ste vlastne odôvodňovali novelu trestného zákona. To všetko sa ukázalo ako lož, pretože 3 roky to nie je, že to nevyzerá, že to je vaša priorita. Vaša priorita je úplne niekde inde. Tou prioritou je Tibor Gašpar. To sme videli, koľko noviel trestných zákonov ste sem nanosili. Takže, keď mi tu budete hovoriť v rozprave, že aha, čo mám? A vy ste mi vyčítali, že nič som neurobil. Tak, tak to pôsobí až smiešne. Lebo na 3 roky uplynulo, uplynuli a podľa toho, aké mám správy z prostredia justície, tak je to s restoratívnou justíciou oveľa horšie ešte ako predtým, lebo ste hodili bombu do trestného zákona. Mnoho konaní sa odročovalo dlhé mesiace. Nevedelo sa, čo sa bude, ako rozhodne Ústavný súd a tak ďalej. 15 noviel a vy sa idete teraz ešte ako tlapkať sám seba po chrbte, že dobre, mám tu, doniesol som po troch rokoch nejaký zákon. To je naozaj, že chce silný žalúdok sa takto tváriť z vašej strany, naozaj.
[14:21] Richard Raši
Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.
[14:21] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán minister. Ja by som sa chcela spýtať špecificky k tomu vzdelávaniu sudcov ohľadom monitorovania, že vlastne, keď sme boli aj na ministerstve ohľadom fungovania náramkov, tak sme tam o tom krátko rozprávali, že je to v nejakom procese a že či by ste nám mohli priblížiť, aký je aktuálny stav osobitne vo vzťahu k sudcom, sudkyniam na civilnom úseku a osobitne na trestnom úseku, lebo viem, že tam to išlo postupne. Ďakujem.
[14:21] Richard Raši
pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči.
[14:21] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán minister. Aj za úvodné slová. Ja som veľmi rada, že takáto novela je tu. Veď budeme sa o nej rozprávať. Môžeme sa rozprávať, že čo ešte iné by tam malo byť, ale je dôležité, že je tu konečne nejaká zmena trestnom poriadku, ktorá sa naozaj v niečom úprimne usiluje nastaviť restoratívnu justíciu. Konečne je tu. Nebola to ani v jednej z predchádzajúcich právnych úprav. Niečo ešte ste priniesli predtým, čo sa toho dotýkalo, ale naozaj hanebná novela trestných kódexov, ktorú ste doniesli 6. decembra na Mikuláša, to nebola. Tá pomohla Tiborovi Gašparovi, jemu sa premlčali skutky niektoré a iným. A to je hanba, že to bola vaša kľúčová priorita. A teraz sa konečne na sklonku vášho funkčného obdobia dostávame k tomu, že áno, sú tu veci, ktorým sa treba venovať ako minister spravodlivosti. Áno, to je aj toto. Sú tam aj veci, s ktorými nesúhlasím, ja na ne upozorním. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo takto na niektoré veci ísť, ktoré nesúvisia s restorátívnou justíciou a odkazuje sa síce na správu o právnom štáte z Európskej komisie, ale nie všetko úplne tak obstojí, ale ja by som túto faktickú poznámku skôr sústredila naozaj na tú restorátívnu justíciu a ukončím ju otázkou a dúfam, že sa tomu budete ešte venovať vo vašom príspevku, koľko probačných a mediačných úradníkov budete potrebovať na to, aby ste splnili to, čo ste si stanovili v tomto návrhu zákona, lebo viete, že ich je nedostatok. A o to viac by ma zaujímalo, čo preto robíte, keď vidíme, že 10 000 sa mrhajú na odmeny na Ministerstve životného prostredia a naozaj tie násobné počty štátnych tajomníkov nie sú tu na mieste. Takže tam máte ďalšiu 10 na probačných mediačných.
[14:23] Richard Raši
Ďalší výstup. Pán poslanec, pán minister, chcete reagovať, hej, s faktickou, že pán minister bude reagovať na faktické poznámky.
[14:24] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. V stručnosti by som zareagoval na otázku pani poslankyne Plavákovej. My sme zaviedli už pred dvomi rokmi alebo 2,5 rokom intenzívnu komunikáciu s trestnými kolégiami a s trestnými grémiami jednotlivých súdov, kde sa tieto organizujú na pravidelnej báze a kde sa preberajú vždy jednotlivé skupiny problémov a rozoberajú sa tak, aby sa nastavila jednotná rozhodovacia prax. Nečakalo sa na zjednodušovacie stanoviská Najvyššieho súdu, ale aby sa práve tieto mechanizmy zavádzali do praxe rýchlejšie, aj čo sa týka najmä používania alternatívnych trestov, respektíve monitoringu ako takého alebo týchto restoratívnych prvkov. Čiže s trestnými sudcami na to s nimi komunikujeme a snažíme sa ich vzdelávať už vyše 2,5 roka. OK. Pokiaľ ide o civilných sudcov, takisto sme zriadili nejaké stretnutia občianskoprávnych kolégií, kde diskutujeme aj tieto otázky. A ako som povedal, je pripravené stretnutie medzi týmito najmä rodinoprávnymi sudcami a mimovládnymi organizáciami venujúcimi sa obetiam trestných činov, tak aby sa správne nastavili aj niektoré otázky, či už restoratívnej justície, alebo týchto možností využitia ochranných opatrení v rámci civilného konania. Nemyslím si, že je úplne správne to, čo sa udialo v Gelnici, že v rámci civilného rozhodnutia nebolo prijaté takéto ochranné opatrenie. Mohlo byť prijaté, samozrejme, ale to už nezmeníme a do budúcnosti samozrejme táto otázka je tu na stole. Nejakým spôsobom nastaviť aj rozhodovanie v civilných veciach v prípadoch, ak vieme, že tu je nejaký, alebo že sú nejaké indície...
[14:26] Richard Raši
ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.
[14:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem vám pekne za slovo aj pánovi ministrovi za odpoveď. Ja budem rada, ak sa k tomu ešte vrátime, lebo osobitne teda na tom civilnom úseku je to dôležité, pretože tam, pokiaľ som aj správne pochopila a keď sme dostali informácie, tak je vlastne problém s vynútiteľnosťou tých náramkov a teda tých monitorovacích zariadení, respektíve, že sa potom ani nerozhoduje o ich nasadení, pretože nemajú nástroje ako v tom trestnom práve, ktoré by donútili vlastne tých ľudí, že teda tam príde a mu to nasadia. Čiže či toto nejakým spôsobom tiež riešite, alebo to budete až potom vlastne s tými organizáciami, ako ste spomínali. Možno keby sme to tu vedeli rozobrať aj počas tejto rozpravy. No ale teda k samotnej novele Trestného poriadku a súvisiacich mnohých predpisov. Ale tak neviem, koľko ich už bolo teda za posledné 3 roky tých noviel trestných kódexov, ja neviem, 15, 16, rôzne čísla tu padajú, ale teda vieme, že minimálne tromi z nich ste sa snažili pomôcť vášmu priateľovi Tiborovi Gašparovi, a dnes sme o jednej z nich hlasovali. A aktuálne teda nemáte dostatok hlasov. A je teda čas do zajtra, keďže vy ste predkladateľ toho návrhu zákona, tak mňa by aj zaujímalo, či by ste nám vedeli povedať, ako chcete tie hlasy získať, alebo či je tu nejaká debata o tom, že by sa to ešte upravovalo, lebo ak som zachytila správne vyjadrenia pána Tarabu, tak on povedal niečo v tom zmysle, že v tejto podobe to teraz nepodporí a či teda je tam aj priestor na nejaké zmeny alebo čo sa ďalej bude diať s touto novelou, ktorú ste tu presadzovali v pléne. No, ale teda táto už neviem koľká novela trestných kódexov a súvisiacich predpisov sa konečne venuje aj niektorým opatreniam týkajúcim sa násilia na ženách, čo teda ja samozrejme vítam. Len je to, žiaľ, z môjho pohľadu nedostatočné a aj neskoro, ale dobre. Tak sme tu, máme tu aspoň niečo. A v tejto súvislosti by som chcela na úvod aj pripomenúť, že prvou novelou trestných kódexov ste tu, pán minister, sa snažili skrátiť premlčaciu dobu pri násilných sexuálnych trestných činoch, čo teda bolo naozaj hrozné. A keď sme na to upozorňovali, tak ste to ešte aj aktívne obhajovali, tak by ma len zaujímalo, či si za tým ešte stále stojíte. A našťastie teda aj po našom tlaku sa to potom zvrátilo a dostalo sa to na tú pôvodnú dĺžku tej premlčacej doby, ale teda, žiaľ, ani to nestačí a vidíme to aj v praxi, napríklad na kauze Chachaland, kde páchateľ v dôsledku premlčania teda očividne ujde spravodlivosti. A my sme, čo samozrejme dopadá veľmi negatívne na obete, o ktoré by nám malo ísť v prvom Ale teda žiaľ, ani to nestačí a vidíme to aj v praxi napríklad na kauze Chachaland, kde páchateľ v dôsledku premlčania teda očividne ujde spravodlivosti. Čo samozrejme dopadá veľmi negatívne na obete, o ktoré by nám malo ísť v prvom rade. My sme už v máji navrhovali, predložili sme návrhy zákonov, vrátane teda návrhu zrušiť pri týchto hlavných trestných činoch premlčaciu dobu. A náš návrh sa tu teda zatiaľ len tak prevaľuje, keďže prednosť mali iné veci, či už teda pomoc pre pána Tibora Gašpara alebo rušenie voľby poštou. Potom sme tu mali ten návrh o kríži v zadku. Proste takéto veci tu my preberáme namiesto toho, aby sme riešili problémy ľudí. No ale teda zaujímalo by ma v tomto kontexte, že ako to vidíte vy, že či vidíte priestor na to, aby sa tá premlčacia doba zrušila, prípadne či viete podporiť náš návrh alebo budete predkladať nejaký svoj vlastný, lebo vidíme teda aj z tej samotnej praxe, že naozaj pri tomto type trestných činov trvá veľmi dlho, kým sa obete dostanú vlastne k tomu, že podajú už to trestné oznámenie alebo kým sa to začne riešiť a potom teda to sa stane to, čo my nechceme. A ani vy, predpokladám, nechcete, že tí páchatelia zostanú na slobode. To, že máme obrovský problém s násilím na ženách, už hádam nepopiera nikto. Teda o ňom ako bývalom policajnom prezidentovi to naozaj vypovedá veľa, lebo on sa tam tak v jednom momente pýtal moderátora, že či si myslí, že teda máme problém s násilím. Akože to spochybňoval. Tak to mi prišlo zarážajúce, že ešte aj toto dokázal tento bývalý policajný prezident spochybňovať. Človek, ktorý by mal v prvom rade stáť na strane obetí, ale on to stále rieši seba alebo pomoc rôznym páchateľom od korupčníkov, zlodejov až po mafiánov. Tak to je podľa mňa veľmi smutný príbeh. Obzvlášť v tom kontexte, že ide o bývalého policajného prezidenta. No, z môjho pohľadu sa upravuje v oblasti ochrany žien pred násilím, ako som už spomenula, v tomto návrhu, žiaľ, nie teda v dostatočnom rozsahu. Ako ste spomínali aj niektoré z tých opatrení, ide tam hlavne o tie situácie ohľadom informovanosti, čiže sa tam zavádza aj ten inštitút dôverníka, prítomnosť prokurátora v prípravnom konaní a nejaké opatrenia možné už počas prebiehajúceho konania, čo sú určite pozitívne kroky. Ale o tom všetkom, teda čo tam chýba z nášho pohľadu ohľadom ochrany žien pred násilím, bude asi viac hovoriť aj moja kolegyňa Beáta Jurík, asi aj kolegyňa Štefunová. Ale ja sa chcem zamerať na ochranu detí z násilných domácností, ochranu detí teda pred násilnými rodičmi, lebo podľa mňa v nej naozaj Slovensko zlyháva. A vy sa jej teda, pán minister, tiež, žiaľ, veľmi moc nevenujete, a to ani v tomto návrhu zákona. Ani tento váš návrh nijako nerieši tie problémy, o ktorých vieme a o ktorých vedia aj tie organizácie, ktoré sa venujú pomoci ženám a deťom zažívajúcim násilie. A ja budem teda hovoriť trošku aj obšírnejšie s nádejou, že možno aspoň niečo sa v rámci tohto legislatívneho procesu ešte zapracuje, že vy si to napríklad osvojíte alebo si osvojíte nejaký náš pozmeňujúci návrh, lebo je to mimoriadne dôležitá téma. Osobitne v dôsledku násilných vzťahov trpia deti. Skúsenosti žien aj organizácií pomáhajúcich ženám zažívajúcim násilie ukazujú, že systém na Slovensku nedokáže ženy a deti dostatočne chrániť, a pritom až v 70 % násilných domácností sú prítomné aj deti. Vo väčšine tých domácností, 70 %, to je strašne veľa. To sa týka aj medializovaných prípadov vražd žien, na ktoré vlastne aj vy reagujete týmto návrhom. Čiže to bola pani Zuzana z Gelnice, to bolo v júni tohto roku, ktorá bola tiež matkou dvoch detí, učiteľka. Bola zavraždená jej manželom priamo vo svojom dome. A 16 rokov teda učila na základnej škole iné deti, matematiku a informatiku, vzdelávala mnohé deti a tie jej deti prišli v dôsledku tohto ohavného činu o svoju mamu. Alebo Nikoleta z Veľkých Uheriec v marci tohto roka, 35-ročná tehotná žena a zavraždil ju jej manžel pred očami 12-ročného syna. A to nie je ojedinelé, že tieto útoky a to násilie je páchané priamo pred očami detí. Alebo pani Olina z Rožňavy, to bolo ešte pred rokom, 40-ročná, bola zavraždená manželom v areáli evanjelickej základnej školy pred očami deväťročného syna. Aj tieto prípady ukazujú, ako veľmi dopadá to násilie, a v tomto prípade obzvlášť ešte aj tie vraždy na deti, ktoré sú tam prítomné. Ale týka sa to všetkých foriem násilia páchaných na ženách, kde sú vo väčšine prípadov teda prítomné aj tie deti, ako som uviedla, 70 % domácností, kde sa pácha násilie, tak sú v týchto domácnostiach aj deti. Pozrime sa teda aj na jeden konkrétny prípad, ktorý bol nedávno medializovaný. Kataríninho manžela polícia vykázala zo spoločného domu, čiže to máme ten prvý krok, nejaké opatrenie, ktoré nám tu existuje. Dokonca sa jej podarilo získať aj zákaz priblíženia a kontaktovania a túto ochranu žiadala rozšíriť aj na ich malé deti. No súd sa s rozhodnutím neponáhľal, ale vyčlenil to na samostatné konanie. Čo je jeden z tých kľúčových problémov, ktoré tu máme, že vlastne celý ten systém sa pozerá oddelene na to násilie páchané na žene a na všetko, čo súvisí s tými deťmi, a nemalo by to tak byť. Katarínin muž teda napriek zákazu priblíženia v jej šikanovaní neprestal. Na diaľku im v dome si s mobilnou aplikáciou spúšťal alarm, zapínal zariadenia alebo vypínal internet či kotol, ktorým si s deťmi kúrili a ohrievali teplú vodu. Cez reproduktor oslovoval svoje staršie dieťa a vravel mu, nech príde za ním. A teraz pani Katarína hovorí, že deti sa zobudili, boli vydesené, nechápali, čo sa deje, plakali, nedali sa utíšiť. Konflikt tiež vyvolal aj v škôlke, čiže ide o malé deti zjavne, kam chodilo jeho staršie dieťa dokonca, čiže to sú naozaj malé deti. A za agresívne a vulgárne správanie dostal v priestupkovom konaní pokarhanie. Teda máme tu nejaké pokarhanie, ku ktorému prišiel systém. A okrem toho raz Kataríne z auta teda vytiahol jedno z detí a odmietal ho vrátiť, kým neprivolala policajnú hliadku. A popri tom všetkom sa aj vyhrážal ďalšími budúcimi konfliktmi, vojnou a raz dokonca sa dobíjal do domu, do ktorého nemal prístup, odmietal odísť, kým na neho opäť neprivolala políciu. A pri väčšine týchto incidentov teda boli aj deti. A Katarína samozrejme hovorí, že takéto jeho otcovo správanie im spôsobuje obrovský stres. Citujem ju: „Je nevyspytateľný, neviem, čoho je schopný.“ A teda situácia je taká, že súd si napriek tomuto všetkému nemyslí, že by mohol byť pre deti hrozbou, práve naopak, nariadil, aby sa deti s otcom začali opäť stretávať, aby sa komunikácia medzi rodičmi obnovila. Chápete? Sme v násilnom vzťahu. Súd súhlasil s kolíznym opatrovníkom, že je v záujme maloletých detí, aby sa predchádzalo ťažko odstrániteľnému ujmu na citových väzbách otca k maloletým deťom. Čiže viac je záujem toho otca na nejakej väzbe s tými deťmi ako to, že tie deti sú ohrozované a majú neustály stres z toho, čo vidia, čo sa deje, dokonca aj na ich samotných. Myslím si, že toto je naozaj úplne absurdné a tento prípad pekne ilustruje to všetko, kde všade máme problémy v celom tom prístupe, o čom budeme podrobnejšie hovoriť. Na jednej strane sa teda súdy snažili oddeliť agresora od rodiny a ochrániť ich, napríklad tým, že teda bol odsúdený podmienečne za nebezpečné vyhrážanie alebo tým, že ho vykázali z domu, kde spolu s ňou žil aj s tými deťmi. A na druhej strane súd, ten istý štát, vlastne núti ich sedieť spolu v jednej miestnosti. Neviem, mne to nevyšlo. Hej, tak buď zazvoníme na tom, že chceme tú rodinu chrániť, aj tie deti, a tak budú nastavené všetky opatrenia, alebo nie. Lebo keď raz už aj samotný štát k tomu pristúpi, tak to musí robiť dôsledne, pretože inak ubližuje tým deťom. Samozrejme aj tým mamám, ale teda sústreďujem sa na to, čo to spôsobuje tým deťom. No a toto je len jeden prípad z mnohých. My keď chodíme aj do intervenčných centier alebo do organizácií, ktoré sa venujú ženám zažívajúcim násilie, tak toto počúvame neustále. Napríklad právnička, bývalá vyšetrovateľka Silvia Gancárová z intervenčného centra Slniečko o tom hovorila podrobne aj na okrúhlom stole, ktorý som teda ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru organizovala. Však boli tam aj zástupcovia Ministerstva spravodlivosti. A ona teda hovorí, citujem ju: „Máme trpkú skúsenosť, že súdy v civilných konaniach vnímajú násilie na matke ako izolované, teda také, ktoré sa detí netýka a nemá na ne vplyv, čo je samozrejme nezmysel.“ A to, že je to nezmysel, potvrdzujú aj dáta a odborné poznatky. Nedávna štúdia Inštitútu pre výskum práce a rodiny na konkrétnych prípadoch opísala, ako násilní muži zneužívajú spoločné deti na to, aby mohli pokračovať v násilí proti žene. Využívajú na to súdy, sociálku aj samotné deti, pred ktorými teda svoju bývalú partnerku, manželku ohovárajú, znižujú jej autoritu alebo využívajú rôzne nástroje šikany. Deti sú teda často sekundárnymi obeťami v prípadoch rodovo podmieneného násilia, vlastne v podstate vždy, keď sú tam prítomné. A ochrana týchto detí, ako som aj poukázala na tom prípade a viacerých vyjadreniach, je teda, žiaľ, zanedbávaná. Ani naša právna úprava neposkytuje dostatočnú ochranu. A teda z odborného konsenzu jednoznačne vyplýva, že cyklus násilia v partnerskom vzťahu a rodinnom prostredí nekončí rozchodom partnerov, rodičov, ale on pokračuje ďalej, lebo tak funguje ten vzorec násilníka. Deti sa tak potom stávajú práve jeho nástrojom, ktorý využíva na pokračujúce násilie voči druhému rodičovi, teda zvyčajne bývalej partnerke. Neskôr sú deti teda nútené tráviť čas s rodičom, z ktorého majú strach, u ktorého videli páchať násilie na druhom rodičovi. Presne ako v tom prípade, ktorý som popísala. Ako sa uvádza aj v správe „Akú ochranu a podporu garantuje súčasný systém ženám zažívajúcim násilie a ich deťom?“, citujem: „Zo skúsenosti žien vieme, že násilní muži často využívajú tieto konania na to, aby získali opäť kontrolu nad životom žien a detí a mohli tak pokračovať v násilnom správaní sa k nim. Súdy, prokuratúra aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny môžu zohľadnením násilia v tomto type konaní predísť jeho pokračovaniu a ženám a deťom zabezpečiť pred ním účinnú ochranu.“ Čiže to by mohli, ale zatiaľ to nerobia. A deti, ktoré sú svedkami násilia, zažívajú strach, úzkosť, paniku, nočné mory, poruchy spánku, pocity viny z toho, že násiliu mohli nejako zabrániť, bezmocnosť, nedôveru voči dospelým, ale aj posttraumatickú stresovú poruchu. V inom prípade, ktorý bol tiež nedávno medializovaný, hovorila tam mama o tom, že jej dieťa sa až pomočuje, taký má strach z toho, že sa má stretávať s tým násilným otcom. Deti teda, ktoré sú vystavené takémuto násiliu, strácajú pocit, že svet je bezpečný, majú zvýšený strach o seba, blízkych a majú problém dôverovať aj iným ľuďom. Alebo sa rovno ten cyklus násilia prenáša aj na nich a samy sa správajú násilne. Ak ide o opakované prejavy násilia v domácnosti, dopad býva ešte vážnejší a dlhodobejší. Odborníci sa zhodujú tiež na tom, že vystavenie dieťaťa násiliu má často trvalé následky na duševné zdravie, napríklad vyššie riziko depresie a úzkostných porúch v dospelosti, problémy so sebaúctou, rizikové správanie v dospievaní, ťažkosti s riešením konfliktov a zvládaním stresu, väčšiu pravdepodobnosť, že sa násilie stane normalizovaným a opakovanie vzorcov násilia pri riešení konfliktov v dospelosti. Ako som už spomenula, často sa stáva aj to, že sa to násilie replikuje potom ako keby v ďalšej generácii. A nielen teda v dospelosti, ale niekedy už aj v detstve. Ukazuje to napríklad aj prípad, ktorý uvádza generálny prokurátor vo svojej výročnej správe za rok 2024. Môžete si to tam pozrieť. Išlo o 11-ročného chlapca, ktorý udrel päsťou svoju starú mamu do hlavy a ona utrpela zranenia hlavy a mozgu a zomrela. A chlapec teda vyrastal v rodine, kde sa jeho otec dlhodobo dopúšťal závažného domáceho násilia. A práve aj samotná správa uvádza, že to teda viedlo práve, a to je jedna z príčin, k tomu, že došlo aj k tejto vražde. 11-ročný chlapec. A ja si myslím, že je naozaj našou povinnosťou týmto rozmerom – nenachádzam iné slová – sa snažiť zabrániť najviac, ako dokážeme. No ale tieto deti z násilných domácností s násilnými rodičmi však štát adekvátne nechráni a nepomáha im. Lebo aj napríklad tej vražde sa dalo predísť, ak by sme mali iné nástroje na pomoc takýmto deťom. Štát ich napríklad nechráni ako poškodené osoby v trestnom konaní, spáchanie násilia, násilných trestných činov v prítomnosti detí v zmysle nášho Trestného zákona nie je priťažujúcou okolnosťou. Štát deti nechráni ani v civilných konaniach, kde rozhoduje o starostlivosti o deti v prípade násilia. Ak je rodič násilník, súdy to neberú do úvahy, ako som demonštrovala tiež na tom príklade, sú nútené proti svojej vôli chodiť k otcovi, ktorého roky videli páchať na… Násilných trestných činov v prítomnosti detí v zmysle nášho trestného zákona nie je priťažujúcou okolnosťou. Štát deti nechráni ani v civilných konaniach, kde rozhoduje o starostlivosti o deti v prípade násilia. Ak je rodič násilník, súdy to neberú do úvahy, ako som demonštrovala tiež na tom príklade, sú nútené proti svojej vôli chodiť k otcovi, ktorého roky videli páchať násilie na mame. Aj pri násilných partnerských vzťahoch sa navyše uplatňujú postupy zmieru a mediácie a to je vlastne aj súčasť ako keby tej restorativnej justície. O čom bude viac hovoriť tiež aj kolegyňa Beáta Jurik. Viem, že k tomu sa chystala vystúpiť, že to naozaj je práve v prípadoch násilia kontraindikované a nikdy by nemali byť použité takéto prvky, keďže sú pre násilníka nástrojom, ako ďalej zneužívať svoju moc nad ženou a využívať aj tie deti ako nástroj. No a deti nie sú dostatočne chránené ani pri ukladaní tých zákazov priblíženia, kedy automaticky nespadajú pod ochranu ich mamy ako chránenej osoby, čo som tiež demonštrovala aj tým prípadom, o ktorom som hovorila, kde teda boli vyčlenené na samostatné konanie. Tieto opatrenia a nerozhodlo sa o nich. No a nám teda naozaj v Progresívnom Slovensku, ale verím, že širšie v celej opozícii, chcela by som veriť, že v celom tomto pléne, naozaj záleží na najzraniteľnejších deťoch, pretože toto sú práve najzraniteľnejšie deti v našej spoločnosti. Patria teda medzi tie najzraniteľnejšie a preto aj opakovane prinášame návrhy, ktoré ich situáciu riešia a majú im pomôcť a podporiť ich. Žiaľ, zatiaľ ani jeden nebol podporený a to dá, keď sa odosobníme od toho, že je to len kvôli tomu, že sú to opozičné návrhy. Tak ja som veľakrát už zopakovala, že mne je to naozaj úprimne jedno. Kľudne si ho aj skopírujte a predložte ako koaličný, len prosím už niečo robme s touto situáciou. A dá sa aj inšpirovať v priebehu, ako som už uviedla, tohto legislatívneho procesu v druhom čítaní aspoň niečo doplniť. A aspoň nejako by sme mohli pomôcť. A teraz k tým jednotlivým návrhom. Ako som už spomínala, tú priťažujúcu okolnosť my sme tu predkladali najprv samostatne. Teraz to máme v takom balíku. Aby spáchanie trestného činu v prítomnosti dieťaťa bolo definované ako priťažujúca okolnosť. Žiaľ, teda to koaliční poslanci a poslankyne nepodporili, ale tak, neviem. Nádej zomiera posledná, tak verím, že možno teraz je tu priestor na to, aby sme k tomu pristúpili. To napríklad odporúča Istanbulský dohovor a vtedy, keď sa rozprávalo o Istanbulskom dohovore pri jeho ratifikácii, tak sa hovorilo, že my ho nepotrebujeme, lebo my dokážeme tie opatrenia všetky prijať aj bez neho. No, len realita je taká, že sme ich neprijali a toto je jeden z tých príkladov. My sme ho teda navrhovali opakovane a obdobne sme navrhovali aj v novom trestnom čine domáceho násilia, ktorý, žiaľ, teda tiež nemáme, kvalifikovanú skutkovú podstatu. A keď k páchaniu domáceho násilia dochádza v prítomnosti detí, to ste tiež teda, žiaľ, nepodporili. A teda aj to by ma zaujímalo, pán minister, či plánujete pristúpiť aj k úprave nového trestného činu domáceho násilia, lebo to je niečo, keď diskutujeme aj napríklad s policajnou prezidentkou alebo s jej kolegami, kolegyňami alebo s prokuratúrou, tak niečo, s čím sa aj oni stotožňujú, pretože tá súčasná úprava je rozptýlená v mnohých viacerých trestných činoch a vlastne by to ten proces zefektívnilo, zjednodušilo a viac pomohlo tie obete ochrániť. Tak možno, keby ste nám vedeli povedať, či nad týmto vôbec uvažujete alebo nie. Ďalší okruh je automatický status poškodenej osoby, teda toho dieťaťa z takýchto situácií, teda keď tam je vlastne prítomné dieťa, lebo dnes nie je automaticky poškodenou osobou v tom konaní. To sme tiež navrhovali, ale zatiaľ ste to teda nepodporili. A zároveň automatické zahrnutie detí pri nariadení neodkladných opatrení. O tom som už čo-to povedala a demonštrovala som to práve aj na tom prípade pani Kataríny, ktorý som opisovala, keďže je to tiež problém priamo z praxe. Ďalšia oblasť je detský svedok, teda definícia, ktorá by mala byť zavedená do právneho poriadku. Toto je niečo, po čom tie organizácie pomáhajúce ženám zažívajúcim násilie dlhodobo volajú. Neviem, či aj s vami o tom hovorili, ale naozaj to je niečo, po čom dlhodobo presadzujú a snažia sa to dostať do právneho poriadku, lebo by to zlepšilo to postavenie. Mali by sme to zadefinované a vieme na to naviazať ostatné opatrenia. Potom je to vylúčenie zmierenia pri konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, lebo ak je jeden rodič podozrivý z násilia voči druhému rodičovi, tak k ich spoločnému dieťaťu alebo k dieťaťu jedného z nich alebo ak jeden z rodičov v návrhu alebo v konaní o návrhu uvedie aj násilie páchané voči nemu, ich spoločným deťom alebo dieťaťu jednému z nich, tak by nemalo byť v takýchto prípadoch umožnené postupovať cestou zmierenia. Lebo, ako som uviedla, toto je presne akákoľvek forma mediácie, zmieru, kontraindikovaná práve v týchto prípadoch násilných vzťahov. Je kontraproduktívny, ten postup voči obetiam škodlivý, lebo oni sú tam v horšej situácii, v postavení toho slabšieho, často vlastne súhlasia s niečím len pod tým tlakom tej moci toho násilníka. A ďalší okruh je zvýšená ochrana detí pri rodičoch obvinených, obžalovaných alebo odsúdených za relevantný násilný trestný čin, lebo dokonca ani v týchto prípadoch, v tých civilných konaniach o starostlivosť o deti, to nie je dostatočne reflektované. Ani to, že je niekto odsúdený. Stále ako keby tie rodičovské práva sú vyňaté niekde samostatne, sú oddelené, pritom, ako som vám uviedla na tých reálnych životných situáciách, to sa samozrejme oddeliť nedá. Čiže my sme navrhovali osobitné pravidlá pre rozhodovanie súdu v prípadoch, keď je jeden z rodičov obvinený, obžalovaný alebo odsúdený za takýto trestný čin. A cieľom je teda zabezpečiť, aby informácia o podozrení zo závažného násilného konania bola v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností primerane zohľadnená. A aby bola zohľadnená aj pri tom rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku. A aby neboli tieto konania a tieto rozhodnutia robené bez náležitého posúdenia aj tých bezpečnostných rizík, ktoré tam sú. A zverenie dieťaťa do starostlivosti takejto osoby, ktorá je či už podozrivá, obvinená, obžalovaná alebo odsúdená za takýto trestný čin, tak to by mal súd naozaj osobitne odôvodniť. Myslíme si tiež, že je potrebné posilniť postavenie dieťaťa v konaní tým, že sa výslovne zdôrazní potreba rešpektovania jeho názoru a zabezpečenia toho, aby bol tento názor prejavený slobodne, bez nátlaku a informovane. A osobitná pozornosť by sa mala venovať aj právu dieťaťa odmietnuť osobný styk s rodičom, ktorý je obvinený, obžalovaný alebo odsúdený za takýto trestný čin. A myslíme si tiež, že je tu aj cesta, ako v záujme ochrany detí zaviesť zvýšenú ochranu v podobe asistovaného styku pod dohľadom intervenčného centra v prípade rodičov po výkone trestu odňatia slobody alebo po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré boli uložené za tie relevantné násilné trestné činy. Intervenčné centrá sú práve tie, ktoré sa špecificky venujú, či už ženám, deťom alebo rodinám, kde teda je to násilie prítomné. Čiže oni sú asi najkompetentnejší, ktorí vedia v tomto pomôcť. No a toto sú všetky opatrenia. Nie je to úplne komplexný, samozrejme, výpočet, lebo dá sa robiť oveľa viac. Ale tieto by deťom, ktoré zatiaľ ponechávame na pospas osudu a násiliu, pomohli. Tak by som len chcela poprosiť, pán minister, či by ste sa vedeli nad tým zamyslieť a ak sa niečo dá z toho ešte zapracovať alebo ešte stále máte aj počas svojho mandátu priestor na to, aby ste prišli s návrhom, ktorý by práve riešil situáciu týchto detí, ktorej sa teda zatiaľ nikto veľmi nejako nevenoval z pozície teda, kde môže dôjsť k zásadným zmenám. Na záver, ale možno ešte v tejto rozprave vystúpim, uvidím, ako sa to bude vyvíjať, by som chcela sa spýtať, či vo všeobecnosti plánujete aj nejaké pozmeňujúce návrhy k tejto novele, lebo ak máme správne informácie, tak vlastne mali by sme mať nejakú mimoriadnu schôdzu, kde sa budú schvaľovať vládne návrhy zákonov v druhom čítaní, ktorá by mala byť možno už budúci týždeň, alebo proste najskôr 17. novembra, myslím. To znamená, či tam spadá teda do tejto skupiny aj tento váš návrh zákona. Predpokladám, že áno. A či nám teda viete povedať, či prídete aj s nejakými zmenami alebo doplneniami a ak áno, tak aké zmeny a doplnenia to budú. Ďakujem veľmi pekne.
[14:53] Richard Raši
Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie ako prvá zareaguje pani poslankyňa Kolíková.
[14:53] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za tvoje vystúpenie, ktoré sa kľúčovo sústredilo na to, že v akej miere vlastne táto novela reflektuje alebo nereflektuje potrebnú právnu úpravu pre obete trestných činov, osobitne tie, ktoré sú obeťami trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Tie, ktoré súvisia s tzv. tiež sexuálnym zneužívaním a ja sa domnievam naozaj, že bolo potrebné urobiť viac. Je fajn, že, a to treba pochváliť aj pána ministra, že sa snažil niečo urobiť viac už k tej právnej úprave, ktorú mal. Aj v pripomienkovom procese sa snažil reflektovať, že či predsa len je tu nejaký systémový nedostatok. Treba pripomenúť, že naozaj to trvalo veľmi dlho, kým pán minister vôbec toto doznal, že môže tu byť nejaký systémový nedostatok, že stali sa tragédie a ktoré sa môžu stať za každého ministra, ale potom o to viac je dôležité čo najskôr k tomu sa postaviť čelom a pomenovať, že môže tu byť nejaký systémový problém. Ale nakoniec k tomu došlo a teda aj na to je tu snaha reflektovať v tejto právnej úprave. Ale ja sa domnievam naozaj, že nedostatočne. Že je to taká ako trochu len taká taká náhlavka, v niečom je osobitne veľmi dobrá, je tam právna úprava pre prokurátora. To zase musím musím osobitne z toho vybrať, že to považujem za veľkú vec. Dať prokurátorovi možnosť, aby mohol rozhodovať vlastne o obmedzujúcich opatreniach a o tom nepribližovať sa vlastne k obetiam trestných činov a tam, kde je jednoducho vážne podozrenie, že môže dôjsť k páchaniu násilia, to je výnimočná vec a to naozaj osobitne vyzdvihujem. Ale potom mi tu veľmi chýbajú ďalšie koncepčné právne úpravy. Ja k tomu poviem aj viac vo svojom príspevku a k tomu aj my máme právnu úpravu. A to je vlastne, že kto to má zabezpečiť a ako.
[14:56] Richard Raši
Pán minister Susko
[14:56] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, pokúsim sa v stručnosti v stručnosti zareagovať aspoň na niektoré veci, ktoré ste hovorili. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti alebo poľahčujúce okolnosti, tak pokiaľ sa bavíme o priťažujúcich okolnostiach v prípade, ak sú tam ohrozené nejakým spôsobom deti, tak toto je práve jedna z vecí, ktorú sme zaviedli už v tej novele 40 z roku 2024, kedy sme z taxatívneho výpočtu priťažujúcich okolností urobili demonštratívny výpočet, čiže dnes súd môže pri tom, ako bude hodnotiť dôkaznú situáciu alebo vôbec tú tú situáciu, tak môže takéto niečo, na to prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť, čiže toto je už v súčasnosti v súčasnosti v zásade zavedené v Trestnom poriadku. A pokiaľ ide o deti, tak deti sú vždy chránenou osobou. To znamená, dostávajú sa do kvalifikovanej skutkovej podstaty, ak je teda páchané násilie na deťoch. Takže sú tam ďaleko vyššie trestné sadzby ako v tých základných základných skutkových podstatách. To, čo ste spomínali z hľadiska nejakých nejakých možných možných pozmeňujúcich návrhov a či to pôjde do toho ďalšieho kola na mimoriadnej schôdzi, závisí od toho, kedy kedy sa nám podarí dorokovať tento návrh v prvom čítaní, ak sa nám podarí ho dorokovať dovtedy, kým začne začne mimoriadna schôdza, tak samozrejme zaradený bude, dúfam. Určite to závisí od toho, aká dlhá bude rozprava. A pokiaľ ide o nejaké pozmeňovacie návrhy, my momentálne nemáme pripravený žiaden pozmeňovací návrh, ale samozrejme sme otvorení diskusii na jednotlivé témy, len treba si uvedomiť alebo treba brať aj do úvahy vyvažovanie chráneného záujmu alebo teda najlepšieho záujmu dieťaťa vo vzťahu aj k najlepšiemu záujmu alebo teda k jednotlivým oprávneným záujmom rodičov a nejakým spôsobom
[14:58] Richard Raši
Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.
[14:58] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo a ja som sa aj tak zhlboka nadýchla, lebo po tom, čo tu odznelo z úst ministra spravodlivosti, že ako máme vyvažovať najlepší záujem dieťaťa verzus najlepší záujem rodičov. V prípade, keď niektorý z rodičov je násilník, tak nehnevajte sa, pán minister, ale myslím si, že tam je to vyvažovanie asi jasné, nie? A malo by byť v prospech najlepšieho záujmu toho dieťaťa. A takúto úpravu my od vás žiadame. Ale nehnevajte sa, pán minister, za mňa je toto málo. To, čo je tu predložené, to proste keby vám na ochrane obetí trestných činov a špeciálne na tých trestných činoch násilia záležalo, tak sem nabehnete s ministrom vnútra, s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva a ďalšími a prekopete celý ten systém, pretože tu jednoducho nefunguje systém. A skutočne je toto málo, keď vy idete nahnevanej spoločnosti po vražde Zuzany z Gelnice zalepiť oči a hlavne ústa tým, že zlepšíte informovanie poškodenej tak, ako to zlyhalo aj v prípade Zuzany z Gelnice. Pretože málo je to. Pretože tu jednoducho nefunguje systém. A skutočne je toto málo, keď vy idete nahnevanej spoločnosti po vražde Zuzany z Gelnice zalepiť oči a hlavne ústa tým, že zlepšíte informovanie poškodenej, tak ako to zlyhalo aj v prípade Zuzany z Gelnice. Pretože málo je to. My by sme od vás očakávali, že napríklad, a spomínala to aj kolegyňa, konečne zavediete trestný čin domáceho násilia do trestných kódexov. Kde je úprava premlčacích dôb pri trestných činoch proti dôstojnosti? Kde je úprava femicídy? Rodičovské práva, to, čo spomínala kolegyňa. No kde? Keby ste sa doteraz nevenovali len páchateľom trestných činov, tak by ste možno mali čas aj na tie obete. Aj táto novela, a kritizujú to aj pomáhajúce organizácie, skôr vyzerá, že bola pripravovaná obhajcami páchateľov, a nie pre obete, pán minister. Skutočne je to málo a je
[15:00] Tibor Gašpar
Ďalší v poradí pán poslanec Vančo.
[15:00] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Áno. Minister spravodlivosti doniesol do parlamentu niečo, čím sa nám snaží zalepiť oči. Snaží sa ukázať, že sa zaujíma. O ochranu obetí trestných činov. Ale je to strašne málo a je to strašne neskoro. Na to, že vám to trvalo tri roky, aby ste sem doniesli, na rozdiel od promafiánskej novely alebo noviel trestný zákon o trestnom poriadku. Tam vám to išlo rýchlo, tam ste to vedeli hneď. Zničiť celú trestnú politiku štátu. To vám ide. Keď máte urobiť niečo poriadne, nejaký poriadny systém restorativnej justície, tak nielen, že to nie je pre vás priorita, napriek tomu, že proste to sú reálni ľudia, ktorí trpia tým, ako to funguje doteraz. A naozaj častokrát tá restorativna justícia funguje jednoducho vyslovene zle. Vyslovene kontraproduktívne voči obetiam trestných činov, že ešte priťažuje im tým, akým spôsobom je vykonávaná. Jednoducho je v tom chaos a vás to nezaujíma. A teraz sem prídete s nejakými zmenami a tvárite sa, že pomaly vám tu máme tlieskať. Že niečo ste konečne doniesli. No tak, bohužiaľ, žiadneho potlesku sa nedočkáte, pretože ako minister ste totálne zlyhali. Okrem toho, že robíte pre mafiánov, tak na obete trestných činov kašlete a dávate to najavo aj týmto návrhom zákona.
[15:01] Tibor Gašpar
Pani poslankyňa Plaváková.
[15:01] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za odpoveď pána ministra. On teda, mňa to mrzí, že vlastne takýmto spôsobom k tomu pristupujete, lebo demonštratívny výpočet priťažujúcich okolností... Viete veľmi dobre, že to je sakra rozdiel, či je tam výslovne napísané, že spáchanie trestného činu v prítomnosti dieťaťa je priťažujúcou okolnosťou, alebo to tam nie je napísané a spoliehame sa na to, že si to ten súd domyslí. To je teda veľmi málo. A vaša argumentácia ohľadom chránených osôb, tak to ani neverím, že takto ste na to odpovedali. Veď chránená osoba, ako keď je uvedené v skutkovej podstate, keď sa to týka, že ten trestný čin je páchaný na tej chránenej osobe, je niečo absolútne iné ako to, o čom hovorím ja, a to sú situácie, kedy je páchaný ten trestný čin v prítomnosti toho dieťaťa. To dieťa je tam sekundárnou obeťou. To neskryjete pod chránené osoby. Čiže skúsme sa rozprávať naozaj o tom istom a hľadať tie riešenia, ktoré aj existujú, však ja som ich pomenovala. A skúsme ich prinášať, lebo táto odpoveď tomu naozaj nepomôže. A ten váš záver naozaj, že vyvažovanie najlepšieho záujmu dieťaťa vo vzťahu k rodičovi, násilníkovi, pri tých prípadoch, ktoré som tu aj pomenovala... Ja neviem. To čo tam chceme vyvažovať? Čo tam chceme vyvažovať? Ja už sa musím takto pýtať. Jediné, čo nás má zaujímať, je ten najlepší záujem toho dieťaťa a ako ho ochránime pred násilníkom. Nie vyvažovať nejaké práva násilníka.
[15:03] Tibor Gašpar
Ďalej do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Števulová.
[15:04] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Vážené poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Ja som rada, že tu je novela, ktorá sa javí, že sa týka restoratívnej justície. A možno aspoň si môžeme na nej povedať, že v čom je rozdiel medzi novelami trestných kódexov, ktoré sa týkajú restoratívnej justície a tie, ktoré sa jej netýkajú. Zbytočne tu bola zavádzaná verejnosť, že by niečo restoratívne mali priniesť. Osobitne, ak sa bavíme o restoratívnej justícii, tak by sme očakávali, že dochádza tu k nejakej náprave vzťahu medzi páchateľom a obeťou, takže osobitne by tu mali byť ustanovenia, ktoré riešia náhradu škody. A tu je nejaká snaha vlastne toto konečne priniesť do trestného procesu a naozaj tam, kde tá snaha nebola, toto prinášať a potom to aj zohľadňovať v rámci toho trestného konania. V nejakej miere, tak sa nedá povedať, že by sa vôbec o restoratívnu justíciu jednalo. To znamená, naozaj osobitne tá novela, pán minister, ktorú ste doniesli pod pazuchou 6. decembra. Pripomínam vám to, lebo je to pre mňa niečo neprijateľné, aby toto urobil minister spravodlivosti, že takúto zásadnú zmenu trestnej politiky si donesie pod pazuchou a nikomu ju neukáže. Ešte popritom zruší aj Úrad špeciálnej prokuratúry. To je nezabudnuteľný zážitok aj pre mňa, ako pre bývalú ministerku spravodlivosti a myslím si, že vám to musíme pripomínať a budeme vám to pripomínať a mali by sme to pripomínať pri akomkoľvek vašom ďalšom návrhu, ktorým chcete meniť trestnú politiku, lebo toto, čo ste urobili, je nezabudnuteľné. Je to. A ja si myslím, že je to bolestivé pre každého, komu aspoň trošku na tej trestnej politike záleží, že si to vôbec minister tejto krajiny dovolí, ktorý má na starosti justíciu. A už treba k tomu len pridať, že nejednalo sa o žiadny humánnejší prístup, ktorý bolo potrebné zaviesť. Bolo potrebné zaviesť únik pred spravodlivosťou pre ľudí, ktorí sú tu stíhaní za korupciu a my sme to videli v priamom prenose a videli sme to aj v kauze Očistec, práve predsedajúceho Tibora Gašpara, čo je naozaj úchvatné, že pri novelách trestného poriadku a pri zavádzaní novej trestnej politiky pánom ministrom spravodlivosti tu skoro vždy máme obžalovaného Tibora Gašpara. To ako keby sa javilo ako nový štandard, že v parlamente sa rozprávame o novele trestného poriadku iba s tými, ktorých sa to priamo týka, najlepšie s obžalovanými. Asi majú k tomu najviac čo povedať. A nie je to v poriadku. Nie je to v poriadku. Čo je, konečne by som povedala, že takým novým vzduchom, je, že v tejto novele som nenašla niečo, čo by pomohlo Tiborovi Gašparovi v jeho kauze, pán minister. A to musím povedať, že považujem za dobrú správu. To, čo nepovažujem za dobrú správu, je, že ak už sa konečne vrháme na restoratívnu justíciu, treba si povedať, že to musí niekto robiť. A na to máme, ja si myslím, pán minister, zhodu, že tí, ktorí by to mali robiť, to sú tí zástupcovia štátu, tzv. probační a mediační úradníci, ktorí vlastne tu budú mať ako nespochybniteľné dôležité miesto, aby to, čo navrhujete, fungovalo. A vlastne skoro všetky tie opatrenia, ktoré tu zavádzate v rámci trestného procesu a sú nové a týkajú sa restoratívnej justície, tak bez probačných a mediačných úradníkov to fungovať nebude. Na tom sa asi zhodneme, nie, pán minister? Ja si myslím, že keď ich nemáme dosť, tak je to problém. A ja mám pre vás vlastne také dve cesty, ako veľmi rýchlo zabezpečiť podľa mňa pomerne veľké navýšenie probačných a mediačných úradníkov. Ja som sa nad tým tak zamýšľala, že vlastne čím vy argumentujete možno na stretnutiach s ministrom financií. A že vôbec ste dopustili, že keď ste otvorili brány väzníc a otvorili ste domáce väzenie a tuto aj priznávate nakoniec teraz v tejto novele, keď si to bližšie pozrieme, že vlastne to domáce väzenie tak, ako je nastavené, tak musíme korigovať. No ale vlastne, prišli ste s niečím 6. decembra nepremysleným, otvorili ste brány väzníc. Ja som rada, že sa to snažíte teraz v nejakej miere korigovať tu, že aspoň nastavíte na to právnu úpravu, keď osobite to domáce väzenie nezafunguje, ako sa bude preklápať do iných trestov, aj do nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale v tom celom procese sú nevyhnutní ľudia, ktorí na to dohliadajú. A tých máme málo, že sú žalostne málo. To znamená, keď vy prinesiete nejaké opatrenia, očakávate od neho osobitne pri trestnej politike, a to opatrenie je láskavé k páchateľom trestnej činnosti, tak by som očakávala, že je to z vašej strany naozaj premyslené. A že ľudí, ktorí budú dohliadať nad tými odsúdenými, osobitne ak ostanú na slobode, že ich máme dosť. Ale to vlastne ste už doznali od začiatku, že vlastne viete, že ich dosť nemáme. Takže vy ste naozaj mali tú odvahu sem prísť, otvoriť brány väzníc, nastaviť naozaj láskyplné podmienky pre domáce väzenie, vediac, že nemáme tu ľudí, ktorí budú dohliadať nad odsúdenými. Teraz prídete s tým, a ja som rada, že ste prišli s touto novelou, s restoratívnou justíciou, ale stále tých ľudí je málo. Stále tých ľudí je málo. To znamená, že my sme sa bavili, naposledy ste mi hovorili, že možno ich máme, neviem, či vôbec 150 na Slovensku. To budem rada, keď možno k tomu aj ustálite tie počty. Alebo sa to môže v čase trošku meniť. A vy ste mi povedali, že máme to skoro ako v Českej republike. No ale v Českej republike sa blížia, a tam je to okolo počtu 500. To znamená, že určite to nemáme ako v Českej republike, určite nie lepšie. Ak by sme na to išli nejak pomerovo voči Českej republike, tak by sme sa mali blížiť k 300 takýmto ľuďom, k takémuto počtu, a potom by sme sa mohli o tom rozprávať, že vlastne keď prinesiete restoratívnu justíciu, tak to má kto robiť, tak akože asi to aj môže fungovať. No a ja by som tak videla naozaj dve cesty pre vás a to si vám dovolím aj ponúknuť pre vaše argumentačné okienko s ministrom financií a jedno je, že ja som sa zasekla niekde pri počte vyše 30 štátnych tajomníkov, 35 ich máme? A za Ivety Radičovej 15. To znamená, že v čase konsolidácie verejných financií máme približne o 20 štátnych tajomníkov viac. Ja si myslím, že jeden plat štátneho tajomníka by vedel kľudne uživiť aspoň dvoch probačných a mediačných úradníkov. Každý štátny tajomník má samozrejme svojho vedúceho kancelárie. Predpokladám, že má svojho šoféra. A prípadne má viacerých šoférov, vodičov a ešte má samozrejme aj limuzínu. Tak ja si myslím, že keď si toto všetko dáme dokopy, tak jeden štátny tajomník, ja sa domnievam, že namiesto neho by sme mohli mať troch až štyroch dobre zaplatených probačných a mediačných úradníkov. Tak to keď si dám krát 20, lebo máme o 20 naviac, tak to už máte 60, prípadne 80. Ja si myslím, že to je slušné, ako som vám pomohla, pán minister. A k tomu celému ja si myslím, že by ste mali ísť na Ministerstvo životného prostredia. Teraz je to trošku také zložité, že kto vlastne zatiaľ je poverený, ale momentálne, pokiaľ viem, stále je poverený pán premiér, tak to máte krátku cestu. A tam zjavne by sa našli prostriedky, lebo sa tam rozhadzovali 10 000 na odmeny, ktorým zase nikto nerozumie, že na čo. Aj to tak počúvam z radov vlastne vašej strany, že ani vy neviete načo a ako je možné, že takto sa tam rozhadzovali tie peniaze. Takže tam by sa bolo treba pozrieť, tam by sa asi tiež vedeli nájsť nejaké peniaze. A nakoniec sa tam teraz šetrí aj na plate ministra. Takže ja si myslím, že tam všade by ste vedeli každý mesiac nájsť nejaké prostriedky a ja som vám to našla skoro na 100 probačných a mediačných úradníkov. Takže ja si myslím, že keď sa vás pýtam a vy mi poviete, že budem ich mať o 10 viac, tak trošku troškárite. Že osobitne, keď vy hovoríte, vy ste prišli s tou veľkou novelou trestných kódexov. Vy ste prišli s tým, že otvárate brány väzníc. Vy ste prišli s tým, že štandardy pre domáce väzenie sú oveľa láskavejšie ako v ostatných európskych krajinách v rámci EÚ. Ako zásadne iné. To bude treba určite napraviť, že to takto nie je v poriadku, aby si ľudia išli oddychovať, spáchajú korupčné trestné činy a potom si oddýchnu pri bazéne v rámci domáceho väzenia. To naozaj nie je v poriadku, takto ako ste to nastavili. To je nevídané, ale že ani nemáte ľudí, ktorí by dohliadali vlastne nad takýmito odsúdenými, to si myslím, že to je už z vašej strany nezodpovedné. Takže ak ste sem prišli s ďalšou novelou a teraz hovoríte, že toto je naozaj to riešenie pre takzvanú restoratívnu justíciu, hľadanie zmierenia medzi páchateľom a obeťou. Niekto ho musí robiť, niekto musí pripravovať k tomu podklady, zabezpečovať spis. Máte tam posilnenie postavenia probačného a mediačného úradníka. Ja sa z toho teším. Ja sa z toho teším, ale máte ich zúfalo málo a vy to viete. Takže ja som si dovolila vám ponúknuť cestu, ako vlastne sa k tým probačným a mediačným úradníkom dostať. Myslím si, že keby ste naozaj zúžili počet štátnych tajomníkov, aj do konca funkčného obdobia má to zmysel a pre vás osobitne by to malo zmysel, keby ste vedeli takto navýšiť ich počet. To je moja prvá poznámka, lebo bez ľudí to nejde. Darmo sem prídete, toto ideme robiť a nemáte na to ľudí. Počet štátnych tajomníkov, aj do konca funkčného obdobia má to zmysel a pre vás osobitne by to malo zmysel, keby ste vedeli takto navýšiť ich počet. To je moja prvá poznámka, lebo bez ľudí to nejde. Darmo sem prídete, toto ideme robiť. A nemáte na to ľudí. A ja viem, že vás to trápi. Podľa mňa vám to nemôže byť ľahostajné. Aj sme sa spolu rozprávali na výbore, že aj uvažujete nad tým, že do budúcna by to malo mať trošku inú štruktúru. Malo by to byť viac inštitucionalizované, celá koordinácia práce pre probačných mediačných úradníkov. Však na tom sa v zásade zhodneme, ak si dobre pamätám tú výmenu, ale bez ľudí to nejde. A ja sa domnievam, že vy tu ste ochotní a robíte také veci pre túto vládnu koalíciu, že by ste si mali dupnúť a proste mali by ste si dať jasné podmienky, že aspoň tých probačných mediačných úradníkov si vydupať. A toto, že ste nedokázali, to je pre mňa nepochopiteľné, lebo teda tú nadprácu, ktorú ste urobili pre ten únik pred spravodlivosťou, pre túto vládnu koalíciu už toho 6. decembra, to je pre mňa nezabudnuteľný zážitok, neodpustím vám ho, a že ste si k tomu aspoň nevydupali tých probačných mediačných úradníkov, to je pre mňa nepochopiteľné. Ale to viem chápať iba tak, že ste neporozumeli, ako vlastne tá trestná politika funguje. A že ste asi neporozumeli, že takto to spraviť je absolútne nezodpovedné z vašej pozície ako ministra spravodlivosti. Ale možno o to ľahšie sa vám to robilo a presadzovalo. Ďalšia moja poznámka. Takže bez ľudí to nejde, to je prvá. Druhá, nejde to bez ľudí, ktorí nemajú citlivosť pre tieto trestné činy. A preto si dovolím upriamiť pozornosť aj na našu právnu úpravu, ktorou sme osobitne venovali špecializácii, či už probačných mediačných úradníkov, ale aj vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov, ale aj sudcov, ktorí by vlastne s takýmito kauzami sa dostali do kontaktu a domnievam sa, že na strane prokurátorov v nejakej miere, aj na strane vyšetrovateľov v nejakej miere tá špecializácia je a potom sa stanú prípady, že nie je. To znamená, domnievam sa, s ohľadom na tie prípady, ktorým čelíme a vidíme to, že môžeme sa tu akokoľvek akademicky rozprávať, ako by to malo byť. Aj vy môžete stanoviť tie postupy, ale ak vyšetrovateľ alebo prokurátor, ktorý to dostane na stôl, nemá k tomu tú citlivosť. To znamená, nerozumie dobre tým prípadom a popritom rieši prípady, ktoré sa vôbec netýkajú takýchto oblastí trestných činov, tak potom nemusí naozaj dobre porozumieť nebezpečenstvu, ktoré hrozí obeti a neurobiť včas tie opatrenia. A o tom sú tie tragédie tiež, ktorým čelíme, že často štát aj pracovníci na strane štátu vnímajú, že nejaké nebezpečenstvo tu je a vlastne to nebezpečenstvo je, že neochránime obeť, že to dostatočne včas neodhalíme. Ako je to vážne? A ja si myslím, že na jednej strane si treba pripustiť, že asi sa nám to úplne nepodarí, že bohužiaľ asi sa nám nepodarí úplne dosiahnuť ten ideálny stav, že už sa nestane žiadna tragédia, ale aby sme vlastne sa k tomu maximálne snažili predísť, tak je dôležité, aby na strane štátu sme boli, sme urobili, ja by som povedala, že povedať si, že urobili sme maximum. To znamená, jedna vec je nastaviť, vy sa o niečo snažíte v tejto právnej úprave. Ja vám len hovorím, musíte mať viac probačných mediačných úradníkov, musíte ich mať špecializovaných a rovnako potrebujete mať špecializovaných aj vyšetrovateľov a prokurátorov a to mi tu chýba. Rovnako k tej oblasti vlastne, keď sa bavíme o ochrane obetí, osobitne ak sa bavíme o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, tak tu, ja sa domnievam, že treba mať aj nejakú jasnú koncepciu a nejaké nastavenie vlastne toho kalibrovania toho nebezpečenstva. K tomu by mali byť proste naozaj urobené nejaké štandardy a kde by bolo zrejmé, ak je to takto, tak treba použiť tieto nástroje. Toto je potrebné urobiť, takúto koncepciu. Keby sme boli súčasťou Istanbulského dohovoru ako členská krajina, už by sme to mali. Presne k tomuto sme tam boli vedení, aby sme vlastne takéto štandardy tu mali nastavené. A je chybou, že toho nie sme súčasťou. Ako tu sú vlastne sa vniesli do spoločnosti blúdy o Istanbulskom dohovore, ale to, k čomu by sme boli vedení ako krajina, je, aby sme tu mali nastavené mechanizmy práve na včasné odhaľovanie vlastne takéhoto nebezpečenstva. To je naozaj, by som povedala, že je obrovský nedostatok a chýba to a je mi ľúto, že pani poslankyne z vládnej koalície toto nevnímali a na toto neupozornili kolegov. Že na toto bolo dôležité naozaj Istanbulský dohovor v celosti prijať. A túto koncepciu, ktorá sa vyžaduje od členských krajín pre prenastavenie vlastne tých orgánov a stratégií, ako včas odhaľovať toto nebezpečenstvo a aké nástroje použiť. Toto presne sme mali urobiť. A toto tu nie je. Vy tu máte určité nové nástroje, je to dobré, že tu je nový nástroj pre prokurátora, že to môže urobiť aj on. Už to nemusí urobiť len súd. To je výborná vec, pán minister. Naozaj, ako neviem presne, kto vám to navrhol, ponúkol, ale vy ste to prijali, máte to v návrhu a za to vás treba osobitne pochváliť. Naozaj je to vynikajúca vec. Ja sa z toho veľmi teším, že to tam je, že prokurátor bude mať takúto právomoc. Verím, že s tým bude zaobchádzať citlivo, ale je dôležité, že to má. Že bude môcť vlastne účinne zasiahnuť. Ale si myslím, že aj sa domnievam, že aj vlastne u tých prokurátorov je dôležité, aby to potom naozaj robil prokurátor, ktorý je na toto špecializovaný. A ja síce nie som v prokurátorskej štruktúre, ale vypočula som si jeden z rozhovorov práve z prokurátorskej štruktúry a jeden z prokurátorov priamo hovoril: „Áno, máme aj prokurátorov, ktorí sú špecializovaní a potom to dostane aj prokurátor, ktorý na to špecializovaný nie je.“ To znamená, áno, je tu snaha aj v rámci prokuratúry, aby tu nejaká špecializácia bola, ale javí sa mi, že keď to nebude stanovené jasne v zákone, tak sa to neudeje. A preto na to apelujem a preto to máme v návrhu zákona, aby to bolo, aby to tak bolo aj na prokuratúre, aby to tak bolo aj v rámci vyšetrovateľov a aby to tak bolo aj v rámci probačných a mediačných úradníkov, aby tu bola vytvorená štruktúra na strane štátu, ktorá sa špecializuje na túto oblasť trestných činov. A my si dali tú prácu s kolegami, s ktorými sme pripravili tento návrh, že koľko je takýchto trestných činov na Slovensku ročne a vlastne na základe toho sme prišli s konkrétnym návrhom, koľko asi približne by malo byť takýchto vyšetrovateľov, probačných mediačných úradníkov a prokurátorov v rámci kraja, s tým, že by to pokrylo v plnosti vlastne ich celý úväzok. Že skutočne toľko je takých prípadov, že by to pokrylo ich celý úväzok. Takže dávam vám to do pozornosti. Môžete sa tým prípadne inšpirovať. Môžeme zvážiť, či v tejto súvislosti k tomu nedáme nejaký pozmeňujúci návrh aj do tohto návrhu, ale toto mi tu chýba. Že nevidím tu dôraz na ľuďoch, ktorí majú vykonať to, čo navrhujete, a nevidím tu dôraz na koncepciu a stratégiu a včasné kalibrovanie toho nebezpečenstva, aby tie opatrenia boli naozaj použité. To je moja druhá poznámka. Tretia poznámka a súvisí to vlastne s ďalšou obeťou. Nakoniec akýchkoľvek trestných činov a domnievam sa dokonca, že je obeťou aj obžalovaný. A v tomto by som sa podľa mňa, aj ja si myslím, že by som sa v tomto asi aj zhodla s pánom Gašparom ako trestne stíhaným, ktorý má určitú skúsenosť, ako dlho trvá také trestné konanie. A to je až šikanózne. A to je šikanózne. A to si myslím naozaj, že keď začne trestné konanie, treba ho v nejakom čase skončiť, lebo trpia všetci. Verejnosť to vidí, že ako keby štát nefunguje, tak je páchateľ, nie páchateľ, ako to je? Ak nie je páchateľ a je naozaj trestne stíhaný niekoľko rokov, naozaj mu to môže zničiť život. Naozaj, ja mám v tomto zhodu. Naozaj to tak je. A naozaj mám zhodu aj v tom a rozumiem, keď tu bola vyťahovaná kauza, či už Búrka alebo aj ohľadom Dávida Lindnera, že keď to trvá dlho, tomu človeku to môže zničiť život. Druhá vec je, a toto si treba tiež povedať, v rámci trestnej politiky, že tu platí veľmi prísne pravidlo in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech. To znamená, treba to vnímať tak, že ten, kto je trestne stíhaný na začiatku a nie odsúdený, neznamená, že nespáchal trestný čin. Nebolo dosť dôkazov. Ale tak sa treba na to pozerať. Nebolo dosť dôkazov, treba oslobodiť. A takto treba urobiť, že keď sú pochybnosti, treba človeka oslobodiť. Pretože áno, treba odsúdiť len tých, o ktorých sme presvedčení, že to naozaj spáchali. A na tých ostatných treba pozerať potom ako na nevinných. Ale treba toto vnímať, že takto je nastavená celá trestná politika, je nastavená dobre. Ale je potom dôležité, aby včas to celé konanie skončilo a tak to konanie nastavené nie je. Nie. A to je moja výtka aj voči ministrovi spravodlivosti a súčasnej vládnej koalícii, že toto nie je jasne pomenované. Že keď sa rozprávame o tom, že ľudia sú vlastne šikanovaní tým, ako dlho trestné konanie trvá, no sú. No sú, lebo trestné konanie je nastavené zle. Ale to, čo prináša pán minister, je, že vnáša stále nové a nové nástroje, osobitne na strane obhajoby, ktoré to celé konanie preťahujú a predlžujú. A v tom teda naozaj nemáme európsky trestný proces. Nemáme žiadne európske štandardy. Stačí si zobrať český trestný proces, rakúsky, nemecký, nech sa páči, a už sa naozaj o veľký krok posunieme ďalej a bude to oveľa rýchlejšie. A keď to bude rýchlejšie, ľudia budú menej vo väzbe. Pretože aj na toho vyšetrovateľa bude menej požiadaviek, aby menej toho musel urobiť, kým vznesie obžalobu, kým pripraví obžalobu, podajú prokurátorovi, aj na prokurátora bude menej požiadaviek na prípravu obžaloby a podanie to na súd. Áno, môže to v konečnom dôsledku znamenať, že niektoré úkony sa nebudú robiť predtým, ako sa vec dostane na súd. Lebo to bude o to rýchlejšie. Lebo sú drogy hodne. A potom treba pripraviť na to aj verejnosť. Áno, orgány činné v trestnom konaní sú presvedčené, že niekto spáchal trestný čin. V súdnom konaní sa to ukáže. Je dôležité, aby to čo najskôr bolo pred súdom a nie, aby sa naťahovalo celé to konanie od obvinenia až po rozhodnutie, po obžalobu a ešte sa má naťahovať, či tá obžaloba vôbec bude alebo nebude prijatá na súde. Treba čo najskôr nechať priestor súdu, aby rozhodol. V prvom konaní, v druhom konaní, koniec a netočte to hore-dole s osudom. Toto čakám, že tomuto bude čeliť pán minister. Lebo to je naozaj cesta, ako mať čo najskôr výsledok celého trestného konania a potom nemusia byť také dlhé väzby. Lebo tá väzba je na to, aby sa pripravila vlastne tá obžaloba a podala sa vec na súd a súd rozhodol. To znamená, čím máme kratšie to konanie, tým menšie budú všetky väzby. Ale u nás sú dlhé väzby práve preto, že je to také komplikované. Že je toľko priestoru, áno, osobitne pre obhajobu, do toho dať raz jednu nohu, druhú nohu, ruku, druhú ruku, celé telo a niekoľkokrát sa môžu proste tie veci otočiť. Niekoľkokrát sa opakujú úkony. Nepochopiteľné. Naozaj nepochopiteľné. A potom je pre mňa nepochopiteľné, že v tej poslednej právnej úprave ohľadom kajúcnikov môžeme anulovať výpoveď kajúcnika, ktorý bol niekoľkokrát konfrontovaný v prípravnom konaní. Samozrejme, že so všetkými zúčastnenými, s osobou, ktorá je trestne stíhaná, niekoľkokrát došlo ku konfrontáciám a zrazu, proste v prípade, že nebude vypovedať pred súdom, tak proste jeho výpoveď bude celá anulovaná. Ak niečo doplnil iné a niečo si spomenul inak, hej? Ako každé prvé pochopiť, ale. A preto si musíme spolu povedať, že chceme, aby to dopadlo rýchlo, chceme mať čo najskôr ten výsledok, alebo to ideme celé naťahovať. A keď to chceme celé naťahovať, tak sa tu, prosím vás, potom nerobte vystúpenia, že tu máme dlhé väzby. Lebo vy k tomu sami prispievate tými právnymi úpravami. Tie právne úpravy musia byť úplne inak postavené. A ja som k tomu čakala, že teda, keď teda je tu nespokojnosť, ako dlho sú ľudia vo väzbe, že treba zefektívniť celé trestné konanie. A preto, keď chceme, samozrejme, aby bola menej viktimizovaná obeť a čo najskôr bola vec postavená pred súdom a toľkokrát sa nám neťahal ten prípad a netočil sa nám toľko na súdoch, tak treba zmeniť trestný proces. A to tu nie je. V tomto nevidím zmeny. Treba buď zásadnú zmenu Trestného poriadku, toho trestného procesu, alebo prísť úplne s novým trestným procesom. To vidím, že už asi, pán minister, nestihnete. Keby ste chceli, máte tam v šuflíku ešte odo mňa takúto veľkú novelu. Môžete ju zobrať. Prešla párkrát pripomienkovým konaním. Poteším sa, keď ju prinesiete do parlamentu a to by som videla ako úprimnú snahu zrýchliť trestný proces. Takže to mi tu chýba a to je moja výtka. Potom, myslím, že ste aj spomínali vo svojom vyjadrení, že jednu vec, ktorú sa tu snažíte reflektovať, sú výhrady Európskej komisie zo Správy o právnom štáte. Myslím, že ste to asi aj spomenuli. A to súvisí s trestným činom ohýbania práva. Ja si dovolím k tomu povedať zopár slov. Po prvé, či bude trestný čin ohýbania práva súčasťou alebo nebude súčasťou našej právnej úpravy, nevidela by som to tak, že to zásadne delí alebo nedelí. Vložili sme to do právnej úpravy preto, lebo sme mali dopyty z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní, že nám chýba právna úprava pre postih, osobitne v rámci súdnej moci, keď sú podozrenia z korupcie a v rámci ostatných skutkových podstát to nie je možné uchopiť a je zrejmé, že došlo k ohýbaniu práva. To znamená, je zrejmé, že sudca rozhodol spôsobom, ktorý sa nijako nedá predvídať, je nepochopiteľný, je mimo akýchkoľvek predpokladaných rozhodnutí právnej úpravy. Nie je to o tom, že by sa reflektovali nejaké vyššie princípy. Proste je to úplne mimo. Sudca rozhodol spôsobom, ktorý sa nijako nedá predvídať. Je nepochopiteľný. Je mimo akýchkoľvek predpokladaných rozhodnutí právnej úpravy. Nie je to o tom, že by sa reflektovali nejaké vyššie princípy. Proste je to úplne mimo. A aj za tým, dá sa povedať, je v nejakej miere zrejmá korupcia. Ale nedá sa cez to, ale nedá sa na to použiť iné ustanovenie. Iná skutková podstata trestných činov a inšpirovali sme sa Nemeckom, kde je takáto právna úprava, presne. To znamená, my sme tú právnu úpravu prevzali do nášho právneho poriadku s tým, aby sme postihli v plnosti všetky možné korupčné, by som povedal, praktiky, ku ktorým môže dôjsť, osobitne v rámci súdneho konania pri výkone súdnej moci. A mali sme za to, že práve potom v tom kontexte, čo sme sa dozvedeli v mobile Mariána Kočnera, že je to potrebné. Že je potrebné, aby štát bol silný. A že keď sú podozrenia v justícii z korupcie, je dôležité, aby sme na to mali naozaj dobre postihnutú, dobre pripravenú právnu úpravu v trestnom zákone. Aby nebola obava sudcov z toho, že môžu byť, že môžu byť, že môže byť zneužívaná táto právna úprava, tak sme výnimočne dali Súdnej rade priestor, aby zastavila trestné stíhanie, vlastne neumožnila trestné stíhanie sudcu. S tým, že ona vlastne musí dávať súhlas k takémuto trestnému stíhaniu. Najprv to bolo stanovené na určité obdobie a nakoniec sa to predĺžilo, že jednoducho vlastne bez Súdnej rady to nie, bez Súdnej rady to nemusí ísť, hej? Súdna rada to môže celé stopnúť. Takýto priestor každý sudca mal. Teraz pán minister prišiel s tým, a je pravda, že vzišlo to aj zo správy o právnom štáte, že bolo by dobré toto zmeniť. A ja preto hovorím, nenásobí nedelí. Vedeli sme v nejakej miere žiť bez toho. Predtým, budeme vedieť žiť potom. A i keď hovorím, že boli to aj dopyty od orgánov činných v trestnom konaní, a čo bol ten kontext. Nerozumiem dosť dobre, že keď vlastne ešte celému tomu trestnému stíhaniu vedela dať stopku Súdna rada, v čom je problém, ale budiž, budiž. A keď je to aj v Nemecku. Ale budiž, hej? Hovorím, nenásob nedelí, chceme byť súčasťou európskej rodiny, aj keď na niečo môžeme mať iný názor a ja ako ministerka aj ja by som volila cestu, ako sa dostať do súladu a nemať obavu, že niečo sa prípadne u nás zneužíva, aj keď si to nemusí myslieť. Ale je pre mňa nepochopiteľné, keď sa využije táto námietka zo strany Európskej komisie na to, aby sme zrazu vtesnali do trestnej politiky, že ak bude sudca stíhaný za akýkoľvek trestný čin, za akýkoľvek v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou, bez Súdnej rady to nepôjde. To je pre mňa nepochopiteľné. To znamená, že sudca bude stíhaný za korupciu a vlastne bez Súdnej rady nebude. A teraz ešte si pozrime na zloženie Súdnej rady, ako ste si ho zvolili vy vo vládnej koalícii. Ja som sa teraz pozerala. Za prezidenta sú tam traja advokáti. Ako to bolo, to je nevídané, že vlastne kto nám tvorí tú Súdnu radu. Lebo tie paškvily, ktoré nám sem nosí pán minister, to robia advokáti. Ja som o tom presvedčená, že toto sú advokáti trestne stíhaných osôb. A tento paškvil, že na trestné stíhanie sudcu, ktoré súvisí s rozhodovacou činnosťou sudcu, podľa mňa to bolo rovnako nápad advokátov, trestne stíhaných osôb. Toto jednoducho podľa mňa tak na 100 % je. Osobitne ešte, keď to dajú v Súdnej rade a v Súdnej rade teraz máme troch advokátov, ktorých si tam dal pán prezident, a potom máme tam fakticky ďalšieho advokáta za vládu. Myslím, že tam máme jedného alebo dvoch. Ja som tam napočítala ešte ďalších troch. Že máme tam asi šiestich advokátov v tej Súdnej rade. To znamená, z deviatich ľudí, ktorí sú mimo sudcov, tam máme šiestich advokátov, ak dobre počítam. Lebo aj tí, čo sú tam akademici, aj tí buď vykonávajú, alebo vykonávali advokátsku činnosť. Ja len, advokátska činnosť je dôležitá. Ja nechcem teraz ju nejako znevažovať. Je dôležité, aby každá trestne stíhaná osoba mala priestor sa riadne obhájiť v konaní pred súdom. A mala advokáta. Ja to nespochybňujem. Ja nespochybňujem prácu advokátov. Ale nemôže trestná politika vyzerať tak, ako si ju predstavuje advokát. A toto je napísané tak, ako si ju podľa mňa predstavuje advokát. Veď ja som pôsobila ako advokátka v trestne stíhaných veciach. Viem si veľmi dobre predstaviť, čo by pomohlo môjmu klientovi, trestne stíhanému z korupcie ako sudcovi. Ako sťažiť, aby vôbec daná vec pokračovala ďalej. Takže toto mi príde naozaj ako z pera advokáta, trestne stíhaných, trestne stíhaných sudcov. A treba to opovedať ako Búrka. Pán minister, a ja sa musím vrátiť k vášmu videu, kde rozprávate, že ja som spustila nejakú kauzu Búrka a teraz mám asi plakať, že ako to skončilo. Pán minister, kauza Búrka, a budem vám to opakovať, lebo som nevidela, že by ste stiahli to video, že by ste to nejakým spôsobom napravili. Kauza Búrka súvisela s informáciami, ktoré sme sa dozvedeli v mobile Mariána Kočnera. Že sa tam mali kupovať rozsudky. Rozsudky sudcov. To je strašné. To je strašné. Vy, čo ste boli pri moci, ste museli byť z toho zhrození a určite ste boli, čo ste sa dozvedeli z toho mobilu Mariána Kočnera. A keď sa dozvedeli aj tú mobilnú komunikáciu Dávida Lindnera s Mariánom Kočnerom, tiež ste sa k nemu nepriznávali. Ja si nepamätám, že by ste sa niekto bratali vtedy s Dávidom Lindnerom. Ale veď človek prejde nejaký kus cesty a je to absolútne v poriadku, že teraz máte k sebe blízko. Ja to nespochybňujem. Aj že niektoré veci možno mali prebehnúť rýchlejšie a že to mohlo byť pre neho ťažké, aj keď bol na konci v tej kauze oslobodený. Ale aj vy ste ho vlastne z tohto pohľadu, ako to rozprávate smerom k tým, čo boli vo vládnej koalícii za posledné funkčné obdobie, tie roky 2023, som si vás vypočula, pán podpredseda, ste tu rozprávali tuto o nejakej manipulácii, ktorá bola 2023, tak si spomeňte, kto bol vo vláde v marci 20, ešte kým prišla nová vláda. Vy ste tam boli. Vy ste spustili kauzu Búrka. Vy ste obvinili tých sudcov. Vy ste im zadržali mobil. Vy ste ich dali do väzby. A podľa mňa to bolo v poriadku. No videli ste tam závažné podozrenia z korupcie a nevideli ste ministerku vnútra Sákovú, že by niečo robila zle? Ani Branislava Zuriana a zjavne ani o tých vyšetrovateľoch si nemyslíte nič zlé, lebo ste ich povýšili a sú teraz na ÚBOK-u. Veď my chceme predsa, aby bola vyšetrovaná korupcia. Ja v tomto mám s vami zhodu, ale prečo teraz sami seba haníte? Prečo sami seba haníte? Prečo idete vytvoriť nejakú clonu, aby sa nestíhala korupcia v justícii? Prečo to idete urobiť? Prečo to dávate Súdnej rade, kde ste nanominovali advokátov? Prečo to robíte v kontexte, že sem chodia novely, o ktorých si nemôžeme nič iné myslieť, ako že ich napísali advokáti trestne stíhaných osôb? Toto nie je v poriadku. Aj vy môžete ísť na súd a budete chcieť nezávislého sudcu. To, čo vám tu nosí pán minister, nie sú zmeny, ktoré by tomuto pomohli. Aj to, za čo ste odhlasovali, že ste si tam presunuli automaticky sudcov z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd bez sudcovskej spôsobilosti, ktorú ste vy sami presadzovali pre všetkých sudcov. Vám to tu pripomínam. Tu mi prišiel za mnou pán poslanec Jarjabek, že tomu ani on nerozumie. Ale budete lojálni k pánovi ministrovi. Raz pôjdete aj vy na súd. To tak vychádza, že človek raz za svoj život sa ocitne na súde. Preto som to aj ja povedala v rámci súdnej reformy, že prosím vás, nepotrebujete súd mať, ako keď idete nakupovať rožky, alebo idete k lekárovi. Nechodíte tam každý deň. Nechodíte tam toľkokrát, ako keď ste chorí. Ale raz za život, áno, sa môže stať človeku, že ide na súd ako svedok alebo preto, že začne konanie raz za život, možno viackrát podľa toho, aký vedie život. Súd nepotrebuje mať za rohom. Nie. Nepotrebuje sa tam dostať koňom, lebo už koňmi nejazdíme. Tak to kedysi bolo, že aby sa človek aspoň koňom dostal na súd. Ale ani koňom už nejdeme. Vieme sa dopraviť pomerne s ľahkosťou až do Košíc. Slovensko je malé. Potrebujeme súd, od ktorého očakávame, že rozhodne nezávisle a nestranne. Aj vás upozorňujem, to, čo sem nosí pán minister, neposilňuje tieto záruky v justícii, neposilňuje, odbúrava ich. Bola to tá novela, ktorá automaticky presunula a presúva sudcov Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd bez akejkoľvek sudcovskej spôsobilosti. Už ani nechcete, aby Súdna rada sa pozrela na tú previerku. A tu teraz chcete vlastne dať Súdnej rade, že tá vám môže stopnúť akékoľvek stíhanie voči sudcom. A ešte si tam nanominujete takýchto ľudí. Ja vám hovorím, že to nie je dobré ani pre vás. Nie je dobré ani pre vás. Zlou cestou ste sa vybrali. A tu naozaj neslúži dobrým úmyslom pán minister. Možno si to neuvedomuje. Možno mu vysvetľujú, ako je dôležité chrániť súdnu moc, ale všetko má svoje hranice. Aj súdna moc má svoju zodpovednosť. Aj ona sa musí niekomu zodpovedať. Aj sudca musí vedieť, ktorý je čiernou ovcou, že raz na neho môže prísť. A netvárme sa, že v súdnej moci nie je korupcia. O tom boli tie správy Mariána Kočnera v mobile a treba si pripomenúť, že tie správy neodovzdal. Marián Kočner neprišiel a nepovedal: nech sa páči, môj mobil, kľudne si ho pozrite. Nič tam také nie je. Ničoho sa nebojím. Nie, on ho odovzdal osobe, ktorej dôveroval, s tým, že ho vopred vymazal. Tie správy sa museli rozšifrovať. A my sme sa dozvedeli, čo v tých správach bolo, že sú tam závažné podozrenia o tom, že sa kupujú rozsudky. Až po najvyšší súd. O tom bola kauza Búrka. A je dobré, že aj vás to vydesilo. Je to dobré, že vás to vydesilo, ale že sa tie veci začali vyšetrovať. A ja nehovorím, všetko sa udialo najlepšie, ako sa malo. Ale je dobré, že ste to začali vyšetrovať. A môžeme sa z toho poučiť a povedať si, ako veci robiť rýchlejšie. Ja sa z toho tiež neteším, keď ľudia toľko trpia, tak dlho trvá trestné konanie, ale potom musíte sem prísť a prísť to zmeniť, ale vy sem nič také nenosíte. Vy to konanie len naťahujete, tak sa potom nesťažujte, že toľko trvá väzba. Keď vlastne keď chce vyšetrovateľ niečo vyšetriť, tak tam ešte dlhšie musí nechať tých ľudí v tej väzbe. Ak tam tie dôvody na väzbu sú, to si treba povedať, ak tam dôvody na väzbu sú, lebo sudca nerozhoduje o väzbe ako o vine, ale preto, že má obavu, že utečie daný človek alebo pokračuje v tom trestnom čine, alebo ovplyvňuje svedkov. Ak k tomuto má dôkazy, že proste tá osoba k tomuto urobila nejaké kroky alebo úkony, tak on nerieši ten sudca v tom čase, keď rozhoduje o väzbe, či tá osoba spáchala trestný čin. On sa venuje úplne inému, aby počas toho, kým sa to celé vyšetrí, pripraví, dá sa na súd, aby tá osoba neunikla, neovplyvňovala svedkov, nezničila dôkazy. A keď je závažné podozrenie, že by to urobila, na to slúži inštitút väzby, alebo že by dokonala trestnú činnosť, alebo že by v nej pokračovala, alebo ušla za hranice. O tom celom je väzba. Ste zavádzaní o dôležitých inštitútoch v rámci trestného procesu, ktoré tu je dobré, že ich máme. A treba to urobiť inak, lepšie, rýchlejšie. A ja s vami súhlasím s tým, že keď je to dlho, tak trpia všetci, ale vy k tomu sem nenosíte zmeny. Nosíte sem zmeny, ako zadusiť ten systém, neumožniť, aby sme korupciu odhaľovali. A tu vidím ďalšiu takúto závažnú nášľapnú mínu. Ja vás na to upozorňujem. Ja vás na to upozorňujem. Že ak ste si povedali, že už dosť. Už toho bolo dosť, čo sme tu odhlasovali a nepáčilo sa nám to, tak vám hovorím, tuto máte ďalší balík. Sú to pekné veci a popritom tu máte takúto toxickú vec. Podľa mňa zásadne toxickú. Pretože tým vytvoríte priestor, aby korupcia v justícii si už robila naozaj, čo chce. Lebo to bude veľmi jednoduché zakryť sa Súdnu radou. Veľmi jednoduché. A to považujem za veľmi nebezpečné a nerozumiem, prečo ste to, pán minister, priniesli. Ja si tu dovolím skončiť. Uvidím, ako sa bude vyvíjať ďalej diskusia, ale považovala som za dôležité na toto upozorniť. Ďakujem pekne.
[15:42] Tibor Gašpar
Vystúpenie, zatiaľ päť faktických poznámok, začína pani poslankyňa Plaváková.
[15:42] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Mária, ty si hovorila o tom, že teda tu nemáme návrhy, ktorých cieľom je zefektívniť trestné konanie. No to je jednoduché, pretože im nejde o to zefektívniť. Oni len nechcú docieliť to, aby žiadnym trestným konaním nečelili, že to je úplne iný princíp, ako tuto pán obžalovaný podpredseda parlamentu vie veľmi dobre. To ja som len toľko chcela k tomu.
[15:42] Tibor Gašpar
Ďalej, pani poslankyňa Števulová.
[15:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No, ja som sa chcela vyjadriť k tomu, čo si spomínala, tiež mi to udrelo do očí, že teda jednak sa vypúšťa trestný čin ohýbania práva, ale tak to sa dalo čakať, ale v zásade ten mechanizmus, ktorý oni idú teraz ustanoviť, je iný, lebo v súčasnosti Súdna rada vyjadruje nesúhlas v prípade trestného činu ohýbania práva, a to len vtedy, keď, myslím, že do 60 dní alebo nejakej lehoty, ten sudca sa obráti na Súdnu radu. Ale ten mechanizmus bude teraz iný, pretože pán minister doniesol novelu, ktorá hovorí, že Súdna rada bude musieť vysloviť súhlas s každým trestným stíhaním sudcu, ktoré sa týka trestného činu spáchaného v súvislosti s výkonom jeho rozhodovacej činnosti, čo je oveľa väčší okruh trestných činov, ako bolo to ohýbanie práva. Zároveň to bude vyslovenie súhlasu namiesto toho predtým, čo teraz platí, že nesúhlasia. A zároveň je tam napísané, že ak Súdna rada nevysloví ten súhlas, tak už nebude môcť byť podaná nová žiadosť v danej veci. Čiže čo to znamená, že keď sa ukážu nové dôkazy, tak aj tak už nebude môcť byť požiadaná Súdna rada o nový súhlas alebo nesúhlas, o nové preskúmanie tejto veci, a tým pádom už nikdy nebude v danej veci môcť byť daný sudca alebo sudkyňa. Tak už nebude môcť byť podaná nová žiadosť v danej veci. Čiže čo to znamená, že keď sa ukážu nové dôkazy, tak aj tak už nebude môcť byť požiadaná súdna rada o nový súhlas alebo nesúhlas, o nové preskúmanie tejto veci a tým pádom už nikdy nebude v danej veci môcť byť daný sudca alebo sudkyňa podrobený trestnému stíhaniu? Lebo tak ste to tam napísali, pán minister. Tak by ste to mali vysvetliť.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďalej pani poslankyňa Jurík.
[15:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, no, mne sa minulý týždeň tak trochu štikútalo, lebo som tu bola spomínaná v tomto pléne pani kolegyňou Plevíkovou. V tom kontexte, ktorý si aj ty spomínala, Mária, a síce prípad Búrka a pán Lintner. A ja som vraj teda bezcitná a cynická, lebo som sa vyjadrila, že rozhodnutie v prípade pána Lintnera je dôkazom, že spravodlivosť funguje. Ja si za svojím výrokom stojím a kľudne by som ho zopakovala v prípade kohokoľvek, napríklad aj obžalovaného podpredsedu pána Tibora Gašpara, pretože ja si myslím, že pred súdmi a nie tu v pléne sa domáha spravodlivosti a to bol aj výrok, ktorý som ja povedala. A áno, ja som rada, že to tu aj dnes odznelo. Pána Lintnera ste začali vyšetrovať a obvinili vy. Bol vtedy premiér Pellegrini a ministerka vnútra Saková. Čiže to bola ešte predošlá vláda, vaša vláda, ktorá sa o toto pričinila. Tak kto je tu potom bezcitný alebo cynický? A viete, to, čo som ja povedala, tak to nie je, že obžaloba, to je obhajoba právneho štátu, pretože tu ešte stále máme kontrolné mechanizmy a nezávislé súdy, ktoré môžu akékoľvek rozhodnutie tých nižších inštancií zvrátiť. A to bez ohľadu na to, čo si ja alebo ktokoľvek iný myslíme o danej osobe. Spravodlivosť je v tomto prípade nie že slepá, ale má zakryté oči pred tým, že kto to je. A vy ste namiesto toho vytrhli moje vyjadrenia z kontextu, pretože ja som nespochybnila nikoho právo na spravodlivý súdny proces, ani význam súdnych rozhodnutí, ktorými sa napraví akýkoľvek nesprávny alebo neodôvodnený postup. A nespochybnila som ani to, že jeho rodina, že jeho blízki trpeli. A dúfam, že skutočne vidíte rozdiel medzi spochybnením nespravodlivosti a konštatovaním, že systém má mechanizmy na nápravu takejto nespravodlivosti. A hoci idete po mne vo faktickej poznámke, tak ospravedlnenie nečakám z pochopiteľných dôvodov.
[15:46] Tibor Gašpar
Pani poslankyňa Plevíková.
[15:46] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani poslankyňa Jurík, za prvé ste mali reagovať na pani poslankyňu Kolíkovú a nie na mňa, keďže tu sedím. A čo sa týka vlastne vášho výroku a toho, jak som sa vyjadrila, tak ja si za tým stojím, pretože povedať naozaj, tak takýmto spôsobom bezcitne, ale však v podstate spravodlivosť nejaká je. No ja vám poviem dva rozdiely. Rozdiel v tom, že kedy sa začalo niečo vôbec vyšetrovať a druhý rozdiel je to, podanie obžaloby a dať Dávida Lindnera do väzby. To je podstatný rozdiel, kedy sa vlastne tieto dve veci diali a udiali. To je za prvé. Ale ja budem na pani poslankyňu Kolíkovú skôr reagovať, lebo nechcem, lebo teda chcem dodržiavať rokovací poriadok. Pani poslankyňa Kolíková, vy ste otvorili strašne veľa tém, tak to poviem asi iba v skratke, keďže mám iba niečo vyše minúty. Čo s vami musím súhlasiť, že je naozaj škandalózne, keď vlastne niektoré súdne pojednávania trvajú niekoľko rokov v kuse a je to áno, je to proste šikanózne. Napríklad ako v prípade Tibora Gašpara, kde už sa vlastne iba očakáva na rozhodnutie a stále sa to len, môžem povedať, politicky predlžuje, bohvie dokedy. Možno aj do volieb, aby ste hlavne vy mali tému. Po druhé, čo sa týka kajúcnikov, lebo ste ich tu otvorili, že prečo v podstate, že keby kajúcnik povedal nejaké iné skutočnosti, tak už by neboli nejako zarátané do výpovede a potom by akože boli nejaké klamlivé. Je tam jedna klauzula a to je tá, že keby išlo o závažné skutočnosti, to znamená, že nejaký Janko Hraško by začal vypovedať, ale ja som zabudol. Bol tam ešte druhý Jožko Mrkvička a on by povedal a takto a takto. No nehnevajte sa, keby po sto dňoch začal toto vypovedať, no tak je asi niekde chyba. A v určitých prípadoch sa samozrejme by sa zarátali tie nejaké výpovede, keby ale to neboli závažné skutočnosti. No a už mám 5 sekúnd, ale možno sa prihlásim do rozpravy ďalej.
[15:48] Tibor Gašpar
Pán minister, nech sa páči, pán minister.
[15:48] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kolíková, vy stále hovoríte o tom množstve alebo počte probačných a mediačných úradníkov. Len treba si uvedomiť, že koľko ich bolo, keď sme nastupovali a koľko ich je dnes. Že my sme ich od nášho nástupu zvýšili o 63 %. 63 % z pôvodných 96 na 156. Takže samozrejme, nie je to, keby sme ich mali 200 alebo 300, tak by to, samozrejme, vždy vždy to bude lepšie, pokiaľ ich bude viac, ale ja si myslím, že sme urobili dosť veľa v tejto oblasti a ročne je to navýšenie štátneho rozpočtu pre vašu orientáciu 700 000 €. Čiže je to značné, značné množstvo peňazí a myslím si, že pokiaľ sa nám takýto stav zastabilizuje, tak to bude ďaleko lepšie, ako to bolo, ako to bolo doteraz. A pokiaľ ide o trestný čin ohýbania práva a tie záruky súdcovskej nezávislosti, to, čo tam je a takéto znenie, ktoré tam je, je výsledkom rokovaní s Benátskou komisiou. Benátska komisia, ako dobre viete, tu bola pred rokom. Mali sme s nimi rokovania my, mala s nimi rokovania Súdna rada, rokovali, pokiaľ si dobre pamätám, aj so zástupcami koaličných a opozičných strán a výsledkom ich odporúčaní a a výsledkom rokovaní s nimi bolo zrušenie, respektíve vypustenie trestného činu ohýbanie práva a zavedenie dodatočných záruk sudcovskej nezávislosti tak, ako sme ich naformulovali, ako sú tam. Čiže nie je to náš výmysel, je to dohoda, respektíve výsledok rokovaní so Súdnou radou, ako aj Smeráckou komisiou. Reagovať bude aj pani
[15:50] Tibor Gašpar
poslankyňa Kolíková.
[15:50] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. No, Súdna rada v tomto zložení, ako som povedala, je deformovaná už len tým, koľko tam má advokátov. To znamená, že táto Súdna rada naozaj, nedomnievam sa, že hľadá dobré riešenie pre ochranu nezávislosti justície, pretože je zaujatá tým, na ktorej strane stojí, a ten počet advokátov, ktorí sú tam, tomu jasne nasvedčuje. A to je k tomu jedna poznámka. Druhá poznámka k pošte. Pán minister, vy ste sa rozhodli robiť veľkú, vlastne tú trestnú politiku a zmenu, keď ste priniesli 6. decembra pod pazuchou tú veľkú novelu. Preto vám to hovorím. Tých 700 000, prepáčte, to je nič, čo vy ste urobili. Veď tu sa premlčali skutky z korupcie koľkým osobám. Tu podpredseda Žiga, tu podpredseda Gašpar a Brhel starší. Prosím vás, veď vy ste tu porobili také veci, že vy si teda môžete naozaj vypýtať iné peniaze. Veď ja, keď som robila reformu, mala som to ťažké vo vládnej koalícii, ale správne súdnictvo by tu nebolo. Prepáčte, za 700 000, tak akože to boli desiatky miliónov, ktoré som si vypýtala od vládnej koalície. Ináč by som to neurobila. Neurobila. Aha, tak vy, keď ste tu priniesli takúto zásadnú zmenu trestnej politiky pod pazuchou, veď to je taká nadpráca. Tak vy si nevypýtate na ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými? Vy si nevypýtate? Takže vy viete, že vám tí ľudia chýbajú. Viete, že to bude nezodpovedné. Viete, že tých ľudí nemáte. Že budete musieť ešte pripraviť právnu úpravu, aby to naozaj restoratívna justícia bola, čo prinášate teraz. A tých ľudí nemáte? A vidíte, že ten štát akože mrhá peniazmi naozaj na štátne fleky tam, kde to vôbec netreba. Ja som vám ukázala štátnych tajomníkov. Takže vy máte toľko argumentov, vy ste mali toľko situácií, aby ste si dupli nohou a vypýtali to a neurobili ste to. Neurobili ste, sklonili ste hlavu a ja sa pýtam: za čo, prečo? Idete na Ústavný súd, čo vám sľúbili?
[15:52] Tibor Gašpar
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Števulová, po nej pán poslanec Dostál.
[15:52] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave
Mária, ja ešte na teba zareagujem. Ďakujem len krátko, aby som na to nezabudla. Ono, žiaľ, my tu nemáme ministra spravodlivosti, ktorému ide naozaj o zlepšenie trestného procesu na Slovensku, zlepšenie práv obetí aj o tú ozajstnú restoratívnu justíciu, ale od začiatku vidíme, že tu máme ministerstvo spravodlivosti a ministra, ktorý robí všetko preto pre úzku skupinu obžalovaných, obvinených a ich obhajcov. To je celé. Takže mňa to vôbec neprekvapuje, že sa tu ani, keď sa teda podáva do parlamentu obsiahla trestná novela, ďalšia obsiahla trestná novela, lebo toto je obsiahla trestná novela, ktorou sa má teda konečne riešiť restoratívna justícia, tak vlastne naďalej je to v podstate, to ostane na papieri pre nedostatok peňazí, ľudí a hlavne nedostatok záujmu. Však čo je 10 mesiacov do volieb, možno menej, uvidíme, že čo ešte reálne oni v tomto stihnú pripraviť a spraviť. No samozrejme, že takmer nič. Takmer nič. A to je veľmi smutné, pretože keby restoratívna justícia bola v skutočnosti záujmom pána ministra, tak podľa mňa to tu od začiatku, od začiatku vyzerá úplne inak. Úplne iným spôsobom sa k tomu pristúpi. Je to naozaj, že bola by to vlajková loď toho ministra, ale namiesto toho sme tu vlajkovú loď videli, tú trestnú novelu, ktorou zvýšil kriminalitu, musel ju potom opravovať, pokiaľ ide teda o tie horalkové trestné činy. Potom sme tu videli, teraz sme tu mali kajúcnikov, medzitým XY opráv trestného poriadku a trestného zákona. Bez nejakej koncepcie, bez snahy zjednodušiť to trestné konanie. Tak, aby to bolo jednak kratšie, lebo ak dnes niečo trestný poriadok naozaj potrebuje, je to jeho zásadná reforma, aby sa tie trestné konania skrátili, pretože však máme tu sedem, osem, deväť aj viac rokov trvajúce trestné konania. Najmä vďaka kľučkám, ktoré sú tam dané všetkým tým obhajcom páchateľov. Predlžovať umelé predlžovanie trestných konaní týmito rôznymi odchýlkami, kľučkami, vecami, ktoré môžu uplatniť hentam opravný prostriedok, tam sa sťažovať proti podaniu obžaloby, 363, neviem čo, neviem čo, neviem čo. Teraz sa budú preverovať zápisnice v trestných procesoch, ktoré sa tam dajú advokátmi obžalovaných, len aby spochybnili kajúcnikov, ďalšie predĺženie. Takto to prosto bude vyzerať, že to trestné konanie jediné, čo robí tento pán minister, je, že naťahuje, naťahuje, naťahuje. A to všetko je len a len na prospech páchateľov. Ako to dopadne? Tak na to sme mohli pred pár dňami vidieť naozaj rozhodnutie vo veci Chachalandu, lebo to je prosto úplne symptomatické. Chachaland, trestné stíhanie toho pána Pauliniho je premlčané, pretože tam došlo zjavne asi teda ku kombinácii uplynutia premlčacích lehôt, jednak všeobecnej na to trestné stíhanie, asi aj teda tej lehoty, ktorá je stanovená, že 15 rokov od dosiahnutia veku dospelosti detskej obete. A zároveň teda to trestné konanie prosto trvalo enormný čas, tiež myslím sedem, osem rokov, odkedy sa vôbec začalo, čo je prosto strašne dlho. Čiže toto, keď si nakombinujete, tak špeciálne v tých trestných činoch, ktoré sa týkajú žien a detí sexuálne zneužívaných alebo znásilňovaných alebo proste, ktoré majú túto traumu, tak v podstate sa môžeme dostať až k takému výroku ako pri Chachalande, že nakoniec páchateľa nie je možné potrestať. A ja tu len pripomínam, že ani tieto veci nie sú prioritou nášho ministra spravodlivosti. On teraz nám v rámci tejto obsiahlej novely trestného zákona, poriadku a súvisiacich predpisov, však ona má, myslím, 19 novelizačných článkov. Naozaj odbočím, týka sa restorativnej justície, ohýbania práva, envirotrestných činov, obchodovania s ľuďmi, deep fakeov, neviem, na ďalšie som pozabudla, ale teda je tam toho pomerne dosť, tak nám priniesol ešte aj ustanovenia, ktoré tam dodal pod tlakom situácie po vražde Zuzany z Gelnice, ktoré ale sú len vlastne takými kozmetickými drobnými úpravami. My tu vlastne nevidíme, že by pán minister sa systematicky venoval právam obetí trestných činov a možnostiam štátu pri zlepšovaní ich ochrany. Doteraz sme nepočuli: „A pán minister, keď už tu teda predkladáte nejakých pár úprav, ktoré si myslíte, že vyriešia situáciu obetí domáceho násilia, tak nám povedzte, kedy predložíte do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice o boji proti násiliu na ženách.“ Pretože vy ste tvrdili, že ju idete teda transponovať. Ona má byť transponovaná od júla a je november. Čiže medzirezortné pripomienkové konanie by už malo začať prebiehať. Zatiaľ sme nevideli nič, žiadnu snahu o zlepšenie pozície obetí trestných činov. Všetky snahy sa týkajú len páchateľov a snahy pomôcť im, ako ďalej kľučkovať vo veciach, ktoré sa týkajú obžalovaných. Takisto, keď už sa teda bavíme o vražde Zuzany z Gelnice a tých všetkých ďalších vraždách žien, o ktorých vieme, už je ich cez 20, tak ja sa pýtam, že čo systematické idete urobiť a dokedy majú tieto ženy a dievčatá vlastne čakať na Slovensku? Pretože vy ste síce podali ten disciplinárny návrh na tú sudkyňu, ktorá vtedy nesprávne posúdila teda zjavne ten celý prípad, ale zaujímali ste sa o to, že akým spôsobom sa vyvíja rozhodovacia prax v tejto agende? Vlastne čakať na Slovensku. Pretože vy ste síce podali ten disciplinárny návrh na tú sudkyňu, ktorá vtedy nesprávne posúdila teda zjavne ten celý prípad, ale zaujímali ste sa o to, akým spôsobom sa vyvíja rozhodovacia prax v tejto agende, či už trestnoprávnej alebo rodinnoprávnej? No ja o tom pochybujem, pretože keby ste sa zaujímali, keby ste naozaj sa zaujímali o to, akým spôsobom tento štát nielen postihuje páchateľov, ale aj prináša spravodlivosť obetiam a chráni ich pred negatívnymi dôsledkami, ktoré títo páchatelia majú na ich životy, tak by ste tu museli prosto predstúpiť s rozsiahlou novelou Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá by poskytovala reálne záruky týmto ženám a týmto deťom. Kolegyňa tu spomínala náš návrh, ktorý sa týka osobitného postavenia detských svedkov násilia. Čo je na tomto kontroverzné? Prečo ste to ešte, ešte nepriniesli? To naozaj, naozaj nemôžete nám reálne tvrdiť, že to spadne pod príkladmý výpočet priťažujúcich okolností. No tak to fakt nie. Tam treba reálnu právnu úpravu, ktorá zabezpečí, aby sa trestné činy spáchané v prítomnosti detí posudzovali prísnejšie. Veď preboha, o to ide. Veď keď tu máme páchateľov, ktorí pred vlastnými deťmi páchajú trestné činy špeciálne voči svojej, teda partnerke, matke tých detí, tak malo by nám ísť predsa o to, aby boli prísnejšie potrestaní. Prečo si nepozriete rozhodovaciu prax súdov, či už vo veci týrania blízkej a zverenej osoby alebo vo veci znásilnenia a sexuálneho zneužívania, o tom, ako sa častokrát bagatelizujú tieto trestné činy? Ako sú plné tie rozhodnutia stereotypov o správaní obetí a žien, veď s tým treba niečo robiť, pán minister. Ale vy nič. Vy prosto nič nerobíte. Ani ste nepriniesli, mohli ste okopírovať od nás, či už trestný čin domáceho násilia, femicídy, redefinície znásilnenia na základe absencie súhlasu. To všetko sú návrhy, ktoré by Trestný poriadok a Trestný zákon preniesli do 21. storočia. Do času, kedy už oveľa viac vieme, na základe akých príčin a akými mechanizmami sa riadi táto špecifická trestná činnosť. Pretože trestná činnosť, ktorá je páchaná v rodinných vzťahoch na ženách a deťoch, ale aj trestné činy týkajúce sa sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia a znásilnenia, sú špecifické trestné činy, ktoré majú špecifické príčiny, špecifické spôsoby odhaľovania, špecificky sa tam správajú tie obete. To nie je ako krádež. To je niečo úplne iné. Ale vy prosto nie ste schopní za tri roky vášho vládnutia priniesť týmto ženám a deťom signifikantnú zmenu, ktorá by ochránila ich životy. Vy ste v tejto téme zaspali niekedy na konci 90. rokov alebo ranných 2000. To je na tomto smutné. To je na tomto smutné. A nie je to tak, že by sme nevedeli o tom, že tu máme epidémiu násilia na ženách a deťoch. Vieme o tom, však sa o tom stále píše. Dokonca teda čelíme aj téme radikalizácie mládeže, kde určite do nejakej miery viacerí z tých radikalizovaných mladých ľudí vyrastali v násilných vzťahoch. S týmto treba niečo robiť, pán minister, ale táto novela to neprináša. Ani žiadna novela, ktorú ste predložili. Viete, a mňa osobitne mrzí, že boli ste to práve vy, ktorí ste dopustili pri tej trestnej novele z decembra 2023, aby došlo k zníženiu premlčacích lehôt aj pri znásilnení, aj sexuálnych trestných činov, potom ste to vrátili späť len na základe nášho tlaku a tlaku verejnosti, ale vy ste sa potom už na to vykašľali. Mohli ste priniesť správnu úpravu, ktorá by premlčanie pri týchto trestných veciach úplne zrušila, najmä pri tých detských. Jasné. Prerušujem rokovanie pléna na 3 minúty.
[16:04] Martin Dubéci
Prerušujem rokovanie pléna na 3 minúty. (Prestávka.) Ak máme všeobecný súhlas, tak budeme pokračovať. Máme všeobecný súhlas, nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
[16:04] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. No, ďakujem veľmi pekne a pán minister, ja teda začnem od tej časti, kde ste odišli. Hovorila som o tom, že je mi nesmierne ľúto, že to bola práve vaša vláda, práve vy, ktorí ste sa rozhodli s cieľom presadiť trestnú novelu v decembri 2023, ste vtedy aj znížili tie premlčacie doby znásilnenia a ďalších sexuálnych trestných činov. Potom ste to tam vrátili na základe nášho tlaku a tlaku verejnosti a pobúrenia, správneho pobúrenia, ale vlastne ste nikdy neurobili nič viac. Mohli ste sem prísť s právnou úpravou, ktorá by úplne zrušila tie premlčacie lehoty pri týchto trestných činoch. My máme takýto návrh predložený tu v pléne. Pretože dnešné poznatky naozaj hovoria o tom, že tie detské obete týchto trestných činov potrebujú veľmi dlhý čas, kým o tom prehovoria. Veľmi dlhý čas. A prípad Chachaland ukazuje, že nestačí to, čo máme v súčasnosti v trestnej právnej úprave. Tak prečo neprídete tu v tejto novele s niečím, čo by skutočne tým obetiam poskytlo primeraný čas. To znamená, že by sa tieto skutky napríklad nepremlčiavali. Prečo vám tak záleží na kajúcnikoch, kde ste schopní prísť prevratnými právnymi úpravami? A čeliť kritike odbornej verejnosti, že teda robíte niečo, čo tu nikto si netrúfol spraviť, obmedzujete ten inštitút, presadíte dve nové skutkové podstaty trestných činov, napríklad ten lex Beneš a marenie volebnej kampane, ale nie ste schopní prísť s niečím takým bazálnym ako napríklad zrušenie premlčania pri sexuálnych trestných činoch, špeciálne ak ide o detské obete. Ja tomu nerozumiem. Prečo to napríklad nie je v tejto trestnej úprave? Fakt by ma zaujímalo. Fakt by ma zaujímalo. A že kedy sa konečne budete venovať tým právam obetí? Kedy? Kedy na ne príde čas? Pretože čas plynie, za vašej vlády plynie čas. A aj pre tie obete, ktoré doteraz možno neprehovorili o tom, čo sa im v detstve stalo. A možno si povedia, keď nás sledujú, že čo sa tu deje, čo sa tu rieši, že sa im to ani neoplatí. A že ten páchateľ vlastne bude behať po slobode, lebo mu to nikdy nikto nedokáže. Lebo my vlastne nemáme trestný poriadok nastavený tak, aby podporoval tie obete a umožňoval im naozaj reálnu participáciu na tom trestnom konaní bez dodatočnej viktimizácie a bez toho, aby sa niekedy tej spravodlivosti aj dočkali. To, čo prinášate obetiam v súčasnosti, podľa môjho názoru, bolo to tu už povedané, je žiaľ veľmi málo. A veľmi neskoro. Bolo by fajn, keby ste aspoň povedali, že podporíte naše návrhy, ktoré tu máme v pléne. My ich kľudne dáme aj koalícii. Môžete si ich opísať. Dajte ich ako pozmeňovací v druhom čítaní k tejto novele. Je tu otvorený aj trestný zákon, aj trestný poriadok. Dá sa to. Ale konečne konečne prineste niečo reálne v prospech obetí a povedzte nám, kedy bude transponovaná smernica. Na to tu naozaj všetci čakajú. A už včera bolo neskoro. Mohli sme to inak spraviť aj oveľa skôr, nemusíme čakať do júla. Mnohé z tých obetí by to určite uvítali. Či tam je jedna z mojich veľkých výhrad aj mojich kolegýň, ako už aj kolegyňa Plaváková hovorila k tejto novele, že prichádza príliš neskoro. Príliš málo prináša tým obetiam. A žiaľ všetko ostatné malo pred ňou prednosť. Kajúcnici špeciálne, len teda oni museli čakať až do novembra. Zuzana z Gelnice bola zavraždená v lete. Lete. A kým bude účinný tento návrh zákona, tak bude 1. január 2027. Potom sme tu mali tú vec, ktorú otvorila moja kolegyňa, pani Kolíková, bývalá ministerka spravodlivosti, a to je práve teda to vypustenie trestného činu ohýbania práva. My v Progresívnom Slovensku, musím povedať, že v zásade by sme nemali s tým problém, ale s čím máme problém, je spôsob, akým to momentálne zavádzate, lebo ako som už hovorila, pri trestnom čine ohýbania práva je nastavený ten proces tak, že súdna rada vyslovuje nesúhlas s tým trestným stíhaním. Je tam na to nejaká lehota. Ale teraz vy zavádzate úplne nový mechanizmus, kde súdna rada bude rozhodovať o súhlase s trestným stíhaním sudcu, a to s akýmkoľvek stíhaním sudcu pre trestný čin, ktorého sa sudca dopustil svojou rozhodovacou činnosťou. Čiže veľmi správne to tu bolo povedané, že pôjde napríklad aj o trestné činy korupcie, nie už len ohýbania práva, teda tam to bolo definované na tento trestný čin, ale napríklad tej korupcie. Čiže bude rozhodovať súdna rada, že či ten sudca môže alebo nemôže byť trestne stíhaný, a zároveň tam dávate, že ak súdna rada rozhodla, že nevysloví súhlas s trestným stíhaním sudcu podľa ods. 1, nový návrh v tej istej veci je vylúčený. § 27hi a zákona. Ods. 4. A to by ma zaujímalo, že teda ako to myslíte, lebo mne to tak vychádza, keď si to čítam, že ak raz súdna rada rozhodne, že nevysloví súhlas s trestným stíhaním sudcu, tak potom aj keď prídu nové dôkazy, tak vlastne už nebude môcť byť podaný nový návrh v tej istej veci. A to je správne? Že to my naozaj chceme takto dosiahnuť? Že ja neverím, že na toto máte súhlas Benátskej komisie, lebo vy ste tu hovorili, že tento návrh je výsledkom rokovaní s Benátskou komisiou a súdnou radou, avšak ja verím, boli sme na tom stretnutí s Benátskou komisiou, im naozaj ide o to, aby teda trestný čin ohýbania práva bol vypustený a aby teda boli tu záruky sudcovskej nezávislosti, s tým nikto nič nemá, ale oni vám odsúhlasili presne toto znenie tohto paragrafu aj teda s tým, aké to môže mať následky. No ja si to neviem predstaviť. Lebo asi záruky sudcovskej nezávislosti neznamenajú to, že súdna rada, do ktorej sú nanominovaní prevažne advokáti a prosto ľudia, ktorí sú tam nominovaní podľa toho, aká vláda práve vládne, lebo však tak to v súdnej rade je, budú teda rozhodovať o akomkoľvek trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin, ktorého sa dopustil svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa môjho názoru, táto právna úprava, tak ako je tu momentálne pripravená, nie je úplne v poriadku, ale som zvedavá, čo k tomu poviete. No. Potom sú tu dve veci, ktoré teda musím viac-menej pochváliť, respektíve som rada, že sa to konečne rieši. Prvá vec, tadam. Som rada, že riešite zavedenie deepfakeov alebo kriminalizácie deepfakeov do trestného zákona. Uvidíme, akým spôsobom sa to bude v tej trestnej praxi posudzovať. A či nás aj to bude účinný nástroj, ktorý zabráni tomu, aby sa tie deepfake videá vlastne používali nielen v politickej kampani, ale v podstate v celom digitálnom priestore na ponižovanie, sexualizovanie alebo šikanovanie rôznych nielen verejne činných osôb, ale častokrát to zneužívajú aj ohrnutí partneri vo vzťahu k svojim partnerkám a podobne. Takže tam nás určite bude zaujímať, že akým spôsobom vlastne orgány činné v trestnom konaní pristúpia k objasňovaniu týchto trestných činov. Tak tam by ste nám mohli povedať, či ste viedli s nimi rokovania, ako to vyzerá, lebo však my vieme, aké sú momentálne problémy pri objasňovaní trestnej činnosti, ktorá je páchaná na internete, špeciálne na sociálnych platformách, ktoré nemajú sídlo ani len v Európskej únii a odmietajú spolupracovať, a tým pádom sa častokrát neviete dopátrať k autorovi mnohých tých vecí, výrokov a podobne, čiže to by ma zaujímalo, že akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní budú k tomuto pristupovať, či ste s nimi o tom hovorili. Júni a odmietajú spolupracovať, a tým pádom sa častokrát neviete dopátrať k autorovi mnohých tých vecí, výrokov a podobne, čiže to by ma zaujímalo, že akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní budú k tomuto pristupovať, či ste s nimi o tom hovorili. No a posledná vec, ktorej sa dotknem, sme stále v prvom čítaní, uvidíme, ako sa tento návrh, táto novela, obsiahla novela, vyvinie, sú zmeny, ktoré sa týkajú obchodovania s ľuďmi. Tam naozaj by som povedala, že jedna z dôležitých vecí, ktoré táto novela rieši, uspokojivo sú zmeny pod vplyvom rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci BB proti Slovensku. Myslím z minulého roka 2025, že? Kde vlastne Slovensko bolo uznané za zodpovedné z porušenia práv rómskej ženy, ktorá bola obchodovaná za účelom sexuálneho vykorisťovania aj na Slovensku, aj smerom do Veľkej Británie a neskôr, keď bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi, bola vrátená na Slovensko a bola vyčiarknutá z programu pomoci obetí obchodovania s ľuďmi, trestného činu obchodovania s ľuďmi, preto, lebo sa štát rozhodol stíhať obchodovanie s ľuďmi ako kupliarstvo. To je inak veľmi častý jav na Slovensku. Veľmi sme boli za to kritizovaní, že naozaj to dokazovanie trestného činu obchodovania s ľuďmi je náročné a častokrát sa orgány činné v trestnom konaní rozhodovali, že radšej prosto pôjdu po tom kupliarstve, nebudú stíhať organizovanú skupinu. Je náročné dokazovanie, nechcelo sa im do toho ísť, čiže častokrát nepostihli všetkých páchateľov alebo teda ten páchateľ dostal oveľa miernejší trest za kupliarstvo, aký by bol dostal za obchodovanie s ľuďmi, a tá obeť sa nikdy nedomohla spravodlivosti, pretože to je to, keď ste obeťou obchodovania s ľuďmi, častokrát vy si to ani nemusíte uvedomovať, respektíve ste tak pod vplyvom tých páchateľov, že sa bojíte čokoľvek povedať, internalizujete si to zlé zaobchádzanie s vami a trvá veľmi, veľmi, veľmi dlho, kým tie obete vôbec jednak sa dostanú k pomoci, jednak sú schopné vlastne vypovedať proti tým páchateľom. Inak odbočím, špeciálne pri obchodovaní s ľuďmi, to je trestný čin, ktorého objasňovanie trvá veľmi dlho, kde by sa hodila reforma trestného poriadku a zároveň pri týchto zločineckých skupinách sú veľmi dôležití kajúcnici, spolupracujúci obvinení. Trestný čin obchodovania s ľuďmi je častokrát cezhraničný. Podieľajú sa. Je to inak jeden z troch najvýnosnejších medzinárodne páchaných trestných činov. Prečíhali len trestné činy obchodovania so zbraňami a s narkotikami. Čiže si viete predstaviť, aké skupiny organizované, mafiánske stoja za týmto trestným činom. Kde špeciálne potrebujeme, aby tu boli výhody pre spolupracujúcich obvinených, ak už sa orgány činné v trestnom konaní dostanú k tomu, že objasňujú naozaj tieto veci ako organizovanú zločineckú skupinu. Tam je to veľmi, veľmi potrebné práve pri tejto trestnej činnosti, aby tam boli výhody pre tých spolupracujúcich obvinených, lebo tieto prípady nemôžu byť často postavené práve na svedectve tých obetí, ktoré sú zmanipulované tými vykorisťovateľmi. Čiže odporúčam ľuďom, ktorí budú hlasovať zajtra alebo kedy teda to dáte na program po kajúcnikoch, aby mysleli aj na obete týchto trestných činov, ktoré si určite nezaslúžia to, aby trestné stíhania boli skomplikované vo vzťahu k týmto páchateľom. Ale teda tu sa pod vplyvom tohto rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zlepšuje aj definícia trestného činu obchodovania s ľuďmi. Kupliarstvo už nebude môcť byť použité v prípade, ak obchodované sú deti. A tu treba povedať, že počty odhalených detských obetí obchodovania s ľuďmi na Slovensku sa zvyšujú, zvyšujú. Čiže hovoríme už o tom, že za posledných, za prvých deväť mesiacov tohto roka evidovalo Slovensko 80 obetí obchodovania s ľuďmi, z toho 51 detí. Povedalo v októbri ministerstvo vnútra: 51 detí ako obetí obchodovania s ľuďmi. To je obrovský nárast. Je to zjavne aj čiastočne vďaka tomu, že sa začali orgány činné v trestnom konaní výraznejšie sústrediť na odhaľovanie tejto trestnej činnosti. Ale zároveň to svedčí o tom, že na Slovensku naozaj vo výraznej miere dochádza k páchaniu tejto trestnej činnosti a vo výraznej miere je zastúpená vo vzťahu k deťom. A to by malo byť pre nás znova výkričníkom. A mali by sme si uvedomiť, že prioritou štátu by malo byť odhaľovanie takejto závažnej organizovanej trestnej činnosti a naozaj, že ten štát by mal robiť všetko preto, aby tie konania trvali kratšie, aby boli efektívnejšie, aby tí páchatelia, ich obhajoby mali menej možností a kľučiek, ako tie procesy naťahovať a aby tie práva obetí sa vyrovnávali tým právam páchateľov. Lebo práve aj ten prípad BB poukázal na to, ako tá obeť bola v celom tom konaní v podstate odsúvaná do úzadia, jej práva nikto nebral do úvahy. Každý si pomyslel, že to prosto bola len taká nejaká Rómka. Ale takých prípadov je u nás veľa. A naozaj pripomínam, že cez 50 detských obetí a väčšina z tých vecí sa týka práve sexuálneho vykorisťovania, ale aj potom nútenej práce alebo žobrania. To sú vážne veci, naozaj vážne veci a tam znova pripomínam, že sa treba začať baviť o tom premlčaní, o zrušení premlčacích dôb vo vzťahu k takýmto trestným činom. Tu pán minister prináša novelu, ktorá teda okrem toho, že sa už nebude dať obchodovanie s ľuďmi spáchané na dieťaťu kvalifikovať ako kupliarstvo, prináša aj to, že trestne zodpovedný bude aj ten, kto vedome využíva služby obete obchodovania s ľuďmi, čo je podľa mňa veľmi dôležité, že tí klienti, užívatelia týchto sietí, ktorí vedome využívajú či už sexuálne služby alebo vedome sprostredkujú trebárs nútený sobáš, pretože aj to je problém Slovenska, nútené sobáše aj detí, alebo teda vedome využívajú takúto obeť a výsledky jej vykorisťovania pracovného alebo žobrania, tak budú vlastne trestne zodpovední. To si myslím, že je dôležitá právna úprava. Takže aspoň v tomto jednom som rada, že prinášate túto zmenu, aj keď teda neprišla z vašej iniciatívy, bolo to v dôsledku toho rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva a tu musím vyzdvihnúť aj moje bývalé kolegyne z Ligy za ľudské práva, ktoré prispeli k tomuto rozsudku, pretože súd sa tam odvolal aj na našu správu z roku 2013 spolu s maďarským, s holandským helsinským výborom o situácii v oblasti trestného stíhania trestného činu obchodovania s ľuďmi. A teda v tom čase sme poskytovali aj právnu pomoc obetiam a teda jeden z tých prípadov dospel až pred Európsky súd pre ľudské práva a takýmto spôsobom konečne sa snáď zmení aj prístup orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k odhaľovaniu tejto trestnej činnosti. Už aj generálny prokurátor v podstate ešte v septembri na našom zasadnutí ľudskoprávneho výboru povedal štatistiky, ktoré hovoria o tom, že naozaj začali byť oveľa aktívnejší v tejto téme. Aj preto je tu ten nárast počtu odhalených obetí, že začali naozaj brať orgány činné v trestnom konaní vážnejšie túto tému. Generálna prokuratúra začala posielať viac prokurátorov na školenia a vidno, že to má svoje ovocie. Zároveň si ale myslím, že na jednej strane je táto zmena dobrá, na druhej strane, pokiaľ sa nezmení a trestný proces nezrýchli, nezefektívni a pokiaľ sme pristúpili k tomu, že sme zrušili aj ÚŠP aj NAKA, ktoré boli špecializované práve aj na takéto trestné činy a ich stíhanie, tak to je zase veľké mínus. Ja by som tam privítala znovuzavedenie určite tej špecializácie, lebo si myslím, že práve pri takejto trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, kde je to naozaj cezhraničná kriminalita, tie siete majú prepojenia alebo sú priamo riadené mafiou, tak tam by malo dochádzať k zlepšovaniu toho trestného stíhania a tej špecializácie ľudí, ktorí sa tomu venujú na všetkých úrovniach, pretože inak si nemôžeme predstavovať, že budeme v tomto úspešní. Naozaj, ako hovorím, medzinárodne je to jeden z troch najvýnosnejších trestných činov a ako vidíme, sú do toho častokrát zapojení aj ľudia z tých najvyšších poschodí politickej moci, čo preukázalo teraz to zadržanie brata bývalého premiéra Maďarska, ktorý je teda okrem iného obvinený aj z takýchto trestných činov. Častokrát to tak práve býva, že práve to facilitovanie musí prebiehať na najvyššej úrovni, aby teda tí ľudia, pokiaľ sú obchodovaní do zahraničia, aby ich tie prevádzačské skupiny nerušene mohli prepraviť do iného štátu. Potrebujú tam to krytie. Čiže to sú naozaj veľmi ťažké trestné činy, ktoré sa komplikovane objasňujú a môžu siahať naozaj až k mocným ľuďom v rôznych krajinách a tam teda ten inštitút kajúcnikov napríklad je veľmi dôležitý. Takže ono to do veľkej miery súvisí. Uzavriem to, napriek niektorým potešujúcim veciam, ktoré do tejto novely dávate, pán minister, je tam veľa otáznikov. Vo vzťahu k obetiam trestných činov domáceho násilia a týrania neprinášate zásadné zmeny. A preto my v zásade tento návrh zákona nepodporíme, keďže prichádza príliš neskoro a v tejto oblasti ponúka príliš málo.
[16:25] Martin Dubéci
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Faktická poznámka od pani poslankyne
[16:25] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Plavákovej. Ďakujem. Ty si spomínala aj tie premlčacie doby a ich návrh na zrušenie, respektíve tú celú tú situáciu o tom, čo sme tu už zažili, pokus o skrátenie, teda aj odhlasovanie skrátenia, to bolo naozaj ohavné, ale našťastie sa to potom vrátilo späť. A ja som sa aj v mojej rozprave pýtala pána ministra, že aký je vlastne jeho postoj a či je ochotný podporiť takýto návrh zrušenia tej premlčacej doby pri týchto hrozných trestných činoch, ale teda nedostala som odpoveď, tak len pripomínam, že či by pán minister mohol na to reagovať, obdobne aj ten trestný čin domáceho násilia, ktorý nám jednoducho chýba v tej právnej úprave, ako aj ďalšie trestné činy ako femicída alebo redefinícia znásilnenia, tak keby pán minister mohol na to tiež reagovať. Ale čo je obzvlášť dôležité pre túto rozpravu, ktorá sa týka vlastne toho trestného činu ohýbania práva a celej tej komunikácie s Benátskou komisiou, že myslím si, že mám právo naozaj počuť odpoveď na otázku, či Benátska komisia súhlasila s tým znením v podobe, o akej rokujeme. Pán minister, takže ja si myslím, že to by to malo odznieť, že či to znenie presne v tomto znení odsúhlasila aj Benátska komisia alebo odobrila, alebo teda vyjadrila sa tak, že takto je to v poriadku, alebo nie, lebo to je v tejto debate dôležité. Ja som bola tiež na tom stretnutí, kde sa riešil tento trestný čin s Benátskou komisiou a kritika sa tam práve točila okolo toho vyslovovania súhlasu nesúhlasu Súdnou radou. To znamená, mňa to reálne zaujíma. Všetci v tomto pléne by to mali počuť, pretože Benátska komisia je v tomto ohľade dôležitá. Áno, aj na základe nejakých ich stanovísk sa tuto teraz upravuje, ale teda aký je postoj Benátskej komisie k tomuto konkrétnemu zneniu návrhu, návrhu tak, ako o ňom rokujeme.
[16:27] Martin Dubéci
Vystúpi pán poslanec Dostál.
[16:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegovia, a nemám ambíciu vyjadriť sa komplexne k celému návrhu novely Trestného poriadku a ďalších zákonov, ktoré sú dotknuté týmto návrhom zákona, chcel by som sa sústrediť na dve veci, ktoré súvisia s časťou obsahu, ktorá je podľa mňa dôležitá, hoci nebola pôvodne zahrnutá do návrhu zákona a dostala sa tam až po vražde pani Zuzany z Gelnice a ktorá sa týka boja proti domácemu násiliu, a teda postihovania domáceho násilia a ochrany obetí násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. A ide konkrétne o informovanosť obetí trestných činov domáceho násilia o hrozbe, ktorá im hrozí v súvislosti s tým, že sa páchateľ Ona asi ja. Ide konkrétne o informovanosť obetí trestných činov domáceho násilia a o hrozbu, ktorá im hrozí v súvislosti s tým, že sa páchateľ alebo podozrivý zo spáchania takejto trestnej činnosti dostane v určitej fáze trestného stíhania alebo po jeho skončení na slobodu, čo bol aj prípad pani Zuzany z Gelnice. Mohol by som teraz hovoriť o tom, samozrejme, že prichádza to neskoro, je to nedostatočné, vláda má zlé priority a čo všetko zlé ste urobili a stále robíte v oblasti trestnej politiky, ale chcel by som hovoriť o dvoch veciach, ktoré podľa môjho názoru môžu zlepšiť situáciu aj obetí trestných činov domáceho násilia. A ktoré, teda jedna z nich je obsiahnutá v tom návrhu, druhá z nich nie je, ale teda mohla by tam byť. Tá prvá vec je práve tá už spomínaná informovanosť obetí. To je upravené v paragrafe už dnes v § 46 ods. 8 a nasl. Trestného poriadku a hovorí o tom, že poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácií a potom sú tam vymenované informácie v podstate týkajúce sa toho, že ten, ktorý bol obvinený alebo odsúdený, môže byť pre nich hrozbou, lebo bol prepustený alebo utiekol z väzby, bol prepustený alebo utiekol z výkonu trestu odňatia slobody už teda vo fáze po odsúdení, bol prerušený výkon trestu odňatia slobody, bol prepustený alebo utiekol z výkonu ochranného liečenia alebo došlo k zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného na ambulantné alebo bol prepustený alebo utiekol z výkonu detencie. A ten výpočet a tá súčasná úprava má problém vo viacerých smeroch alebo je nedostatočná vo viacerých smeroch. Jednak, že nie je úplná a nepokrýva všetky situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu obete. A jednak je nedostatočné to, kedy je informovaná obeť aj bez žiadosti alebo poškodený bez žiadosti. Dnes je tam tá úprava, že bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa ods. 9, respektíve teraz 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pohybom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Čiže aj bez toho, aby o to poškodený žiadal, ak to vyhodnotí orgán činný v trestnom konaní alebo súd, že mu hrozí nebezpečenstvo, tak mu poskytne tú informáciu, aj keď o ňu nepožiadal. No a to je práve problém, že reálne to nebezpečenstvo môže hroziť, poškodený si nepožiadal o tú informáciu a orgán činný v trestnom konaní alebo súd to vyhodnotí tak, že nebezpečenstvo nehrozí a informáciu neposkytne. A nápravu tu má zabezpečiť novonavrhovaný ods. 11, ktorý hovorí, že bez žiadosti poškodeného, na ktorom bol spáchaný trestný čin, a teraz sú tu vymenované trestné činy, ktoré boli spáchané násilím, hrozbou násilia, trestný čin nebezpečného prenasledovania alebo trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania, orgán činný v trestnom konaní alebo súd bezodkladne oznámi poškodenému tieto informácie. Čiže nastáva tam automatizmus, keď orgány činné v trestnom konaní alebo súdy automaticky oznámia túto informáciu vo vymedzenom okruhu trestných činov, ktorá sa týka nielen domáceho násilia, ale v zásade by to malo pokryť aj trestné činy domáceho násilia, navyše sa tam pripájajú aj ďalšie informácie, ktoré majú byť týmto pokryté a majú byť poskytované. A teda síce porušenie podmienok výkonu trestu domáceho väzenia, porušenie primeraných povinností a obmedzení, uloženie alebo porušenie primeraného obmedzenia alebo povinnosti na ochranu života, zdravia, slobody alebo iných práv poškodeného a premenu trestu odsúdeného a zároveň sa navrhuje, aby orgán činný v trestnom konaní alebo súd súčasne s informáciou podľa predchádzajúcej vety poškodenému vhodným spôsobom poskytol informácie o opatreniach prijatých na jeho ochranu podľa tohto alebo osobitného zákona. Čiže to sú všetko veci, ktoré môžu zlepšiť tú situáciu a môžu zabrániť situáciám, aké sa stali v Gelnici pani Zuzane alebo prinajmenšom umožniť obetiam takýchto trestných činov, aby sa na to nejakým spôsobom pripravili a chránili sa pred páchateľom. To, čo tam podľa môjho názoru ale absentuje, je, že tie situácie, ktoré sú tam pokryté, riešia vlastne až situáciu po vzatí podozrivého alebo obvineného do väzby alebo po odsúdení páchateľa. Ale nepokrýva to situácie, keď sa podozrivý alebo obvinený ocitne na slobode ešte pred rozhodnutím súdu o väzbe. Teda prepustenie zadržanej podozrivej osoby policajtom podľa § 85 ods. 4 prvej vety, prepustenie príkazom prokurátora alebo policajta po uplynutí tej lehoty podľa § 85 ods. 4 poslednej vety, prepustenie zadržaného obvineného podľa § 86 ods. 2, prepustenie nariadené prokurátorom podľa § 87 ods. 1 a nevzatie do väzby alebo prepustenie sudcom pre prípravné konanie podľa § 87 ods. 2. Čiže ide o situácie, keď došlo k zadržaniu podozrivého a následne k jeho prepusteniu, teda nebol zobratý do väzby, ale policajt, prokurátor alebo sudca pre prípravné konanie rozhodol o jeho prepustení, pričom potenciálne ohrozenie poškodenej osoby v takejto situácii je porovnateľne veľké ako v prípadoch, ktoré už dnes sú pokryté zákonom alebo ktoré sa navrhujú doplniť do zákona. A teda keď je ten podozrivý, obvinený alebo dokonca odsúdený prepustený na slobodu alebo prepustený z väzby. A dokonca istým spôsobom môže byť tá situácia ešte nebezpečnejšia, lebo medzi zadržaním a prepustením neuplynú týždne, mesiace, ale hodiny, maximálne dni a teda ten páchateľ môže byť ešte v situácii, keď je v nejakej emočnej vlne a môže byť, poviem to tak, menej vychladnutý a jeho reakcia a ohrozenie obete môže byť ešte bezprostrednejšie, preto sa domnievam, že by medzi tými skutočnosťami, o ktorých má byť právo informovaný poškodený alebo teda vo väčšine prípadov poškodená, ak ide o trestné činy domáceho násilia, mali byť rozšírené aj o tie situácie, ktoré sa týkajú prepustenia zadržanej osoby, nielen prepustenia obvinenej alebo odsúdenej osoby. A myslím si, že to by nebola nijako dramatická zmena v celom tom koncepte návrhu zákona, aj by to tam logicky patrilo. A preto si to dovoľujem dať do pozornosti pánovi ministrovi a prípadne aj zamestnancom Ministerstva spravodlivosti, ktorí nepochybne sledujú túto rozpravu. A hovorím o tom preto už v prvom čítaní, lebo ak som dobre pochopil, tak už na tej mimoriadnej schôdzi, ktorá bude budúci týždeň, ak teda tento zákon bude v prvom čítaní odhlasovaný a v prvom čítaní už zajtra, čo zrejme bude, lebo tá rozprava, aj keď nejaká bude, tak asi nebude taká, že by sa zajtra o tom návrhu nehlasovalo, tak ak má mať šancu nejaké doplnenie toho zákona, tak treba asi o tých veciach, ktoré by sme chceli zmeniť a upraviť v druhom čítaní, hovoriť už v prvom čítaní. Takže ešte raz, my v tom návrhu, ktorý sme predložili s pani poslankyňou Kolíkovou a ďalšími kolegami a kolegyňami z nášho poslaneckého klubu, to riešime a dopĺňame tam do § 80, § 46 ods. 8, respektíve nového ods. 9 aj ďalšie situácie, ktoré by mali byť postihnuté tým informovaním a v podstate by išlo o doplnenie jedného písmenka do toho ustanovenia, takže dávam na zváženie predkladateľovi, či si neosvojiť aj túto možnú zmenu. Ja určite budem o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, keď budeme rokovať o tomto návrhu zákona, ale uvedomujem si, že ak prídem s takouto iniciatívou ako opozičný poslanec, tak nie je veľká šanca bez toho, aby predkladateľ bol s týmto oboznámený a prípadne mal vôľu si to osvojiť. Ak s takýmto pozmeňujúcim návrhom príde niekto z koalície, tak v tejto veci, myslím si, že by sme to mohli zo strany opozície podporiť. A druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, ktorá sa takisto týka stíhania trestných činov domáceho násilia, je to úzke hrdlo, ktoré vzniká pri oznamovaní trestných činov domáceho násilia, keď policajti majú často tendenciu bagatelizovať tieto trestné činy a buď teda priamo odhovárať obete od podania trestných oznámení, alebo majú tendenciu kvalifikovať podozrenie zo spáchania trestného činu domáceho násilia alebo niektorého z trestných činov domáceho násilia ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ak sledujem tú situáciu, tak samozrejme, že nastali v priebehu rokov určité zlepšenia. Nechcem tvrdiť, že tá situácia je stále rovnako zlá, ale ešte stále dochádza k takým prípadom, keď príde žena s tým, že oznámi, že je na nej páchané domáce násilie a policajti majú tendenciu presvedčiť ju, aby nepodala trestné oznámenie, prípadne kvalifikovať to ako priestupok. A na tento problém upozornil už pred zhruba 10 rokmi aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. A upozornil na to, že Generálna prokuratúra sa zaoberala prípadmi domáceho násilia, ktoré polícia namiesto toho, aby ich kvalifikovala ako trestné činy, riešila ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. A teda hovoril o tom napríklad v Správe generálneho prokurátora za rok 2016, kde spomínal aj konkrétne zhodnotenie tohto problému. Že preverovala Generálna prokuratúra priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a vyhodnotila to, že v nezanedbateľnom počte prípadov tie skutky mali byť riešené ako trestné činy, nie ako priestupky. A nemám teraz konkrétne riešenie, ako zamedziť tomuto problému. Ale my v našom návrhu, kde sme počítali so špecializáciou či už policajtov alebo prokurátorov na trestné činy domáceho násilia, sexuálne trestné činy, tak sme počítali s povinnosťou povinne informovať takýchto vyšetrovateľov, povinnosťou povinne informovať prokurátorov a počítali sme aj s existenciou a vytvorením jednotnej metodiky hodnotenia rizika, ktorá by mala dať nejaký návod, akým spôsobom majú vyšetrovatelia alebo policajti, ktorým sú takéto trestné činy oznamované, vyhodnocovať a postupovať takéto oznámenia, aby nedochádzalo k tomu, že sa trestné oznámenia bagatelizujú alebo že sa trestné činy alebo podozrenia zo spáchania trestných činov podhodnotia, rekvalifikujú sa ako podozrenia zo spáchania priestupkov. Môže ísť o povinné osobitné posúdenie takýchto prípadov alebo o povinnú kontrolu zo strany prokuratúry alebo o iný mechanizmus, ktorý sa bude zameriavať na toto úzke hrdlo pri oznamovaní trestných činov domáceho násilia. A myslím si, že ak pôjdeme tým tempom, ktoré naznačil pán minister, teda že na budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi budú prerokované tieto návrhy, tak neviem, či sa ten mechanizmus podarí nájsť, ale myslím si, že by sme sa o to prinajmenšom v druhom čítaní mali pokúsiť, lebo toto je jeden z vážnych problémov a je to problém, na ktorý… Minister teda, že na budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi budú prerokované tieto návrhy, tak neviem, či sa ten mechanizmus podarí nájsť, ale myslím si, že by sme sa mali o to prinajmenšom v druhom čítaní pokúsiť, lebo toto je jeden z vážnych problémov a je to problém, na ktorý generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý bol zvolený parlamentom, v ktorom mal väčšinu SMER, a teda nebol to opozičný generálny prokurátor, upozorňoval už pred 10 rokmi. A opakujem, netvrdím, že sa v tej oblasti nič neudialo, ale ten problém ešte stále pretrváva a keď už máme otvorený Trestný poriadok, aj v súvislosti s bojom proti domácemu násiliu, tak podľa môjho názoru by bola škoda nepokúsiť sa urobiť niečo aj s týmto problémom.
[16:45] Martin Dubéci
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Faktická poznámka od pani poslankyne Kolíkovej.
[16:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem vám pekne, pán poslanec, aj že si upozornil na náš návrh zákona, ktorým považujeme za riešenie k učiteľom nielen k vyšetrovaniu, ale aj k operatívnym krokom pre ochranu obetí trestných činov, ktoré sú proti ľudskej dôstojnosti, kam zaraďujeme aj trestné činy, ktoré súvisia aj s domácim násilím, aj trestné činy, ktoré súvisia aj so sexuálnym zneužívaním. Jednoducho je to celý balík trestných činov, kde jednak potrebujeme mať špecializované útvary od vyšetrovateľov, probačných mediačných úradníkov, prokurátorov aj sudcov a my tu vlastne sme nastavili nejaké koncepčné riešenie vrátane, ako som už aj ja povedala vo svojom vystúpení, kalibrovania. Je potrebné urobiť nejakú koncepciu a stratégiu s kalibrovaním nebezpečnosti páchateľa. A ja som rada, že si upriamil pozornosť aj na to, že vlastne aj pri tom, čo ponúka pán minister, tie samotné opatrenia, kedy je potrebné informovať obeť, že tam tiež chýbajú niektoré procesné situácie, kedy dôjde vlastne k obmedzeniu osobnej slobody. Môžeme sa baviť o tom, že násilníka, nebudem rovno hovoriť páchateľa trestného činu, ale násilníka, a môže dôjsť k pokračovaniu k nejakej násilnej činnosti, ktorá či už je priestupková, alebo je to trestný čin, alebo sa môže stať naozaj niečo veľmi tragické, že domnievam sa, že to máme oveľa lepšie zmapované, ktoré všetky tie situácie môžu nastať, a tam všade jednoducho si myslíme, že by mala byť nejaká zmena právnej úpravy, aby sme dokázali účinne tú obeť ochrániť. Takže je to na inšpiráciu. Nech sa páči, pán minister.
[16:47] Martin Dubéci
Či s reakciou pán poslanec Dostál a potom vystúpi pán minister.
[16:47] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pani poslankyňa Kolíková. No samozrejme, že tie predstavy sú rôzne a ja teraz, keďže tu už nejaký rôčik sedím, tak nemám ilúziu, že by si vládna koalícia osvojila všetky návrhy na boj proti domácemu násiliu, s ktorými prichádzame my v našom poslaneckom návrhu alebo s ktorými prichádzajú kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska. Ale teraz sú nejaké veci, ktoré parciálne môžu vylepšiť právnu úpravu a ktoré podľa môjho názoru nie sú nijako v rozpore ani s tým, s čím prichádza vláda. A teda pokiaľ by predkladateľ uznal za vhodné zaoberať sa aj týmito vecami, tak si myslím, že by to mohlo zlepšiť právnu úpravu. Aj v tých veciach, kde ten návrh, čo ako môžeme byť k nejakým iným jeho častiam kritický, tak ale v týchto oblastiach zlepšenie pri postihovaní trestnej činnosti domáceho násilia a hlavne pri ochrane jeho obetí prináša.
[16:48] Martin Dubéci
O slovo požiadal. pán navrhovateľ.
[16:48] Boris Susko – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som zareagoval tak priebežne na to, čo bolo predmetom diskusie, aby som možno eliminoval niektoré ďalšie vystúpenia v tej istej veci. Pokiaľ sa bavíme o trestnom čine ohýbania práva, tak bolo to vyslovene, bolo to vyslovené na žiadosť medzinárodnej komisie. A keď mám citovať zo stanoviska Benátskej komisie, tak Benátska komisia povedala doslova, citujem, že okrem toho by sa mal návrh zmien a doplnení prepracovať, pokiaľ ide o právomoci Súdnej rady, s cieľom zabezpečiť, aby po a) sa požiadavka predchádzajúceho súhlasu Súdnej rady obmedzila na trestné konania, ktoré sa konkrétne týkajú výkonu súdnych funkcií dotknutého sudcu a aby bola Súdna rada povinná prijať príslušné rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu v krátkych lehotách. Čiže Benátska komisia to priamo, priamo odporúča a následne vo svojej správe hodnotí pozitívne zmenu, na základe ktorej musí Súdna rada vysloviť súhlas s trestným stíhaním sudcu namiesto doterajšieho systému, keď musela vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním na základe návrhu sudcu, a dôvodom je, že nový systém bude viac chrániť sudcov od vonkajších tlakov vrátane možného zneužívania právomoci zo strany prokuratúry. Ak mám byť teda konkrétny a doslovne citovať Benátsku komisiu, tak hovorí, že Benátska komisia a DGI sa domnievajú, že procesné zmeny plánované v návrhu zmien posilňujú ochranu sudcov pred vonkajším tlakom a zasahovaním vrátane neopodstatnených trestných oznámení a potenciálneho zneužívania zo strany prokuratúry. Tieto zmeny nahrádzajú systém odporu voči trestnému stíhaniu ex post systémom vyžadujúcim súhlas ex ante, pričom Súdna rada je konaná ex officio vždy, keď orgány činné v trestnom konaní zamýšľajú obžalovať sudcu. Systém, ktorý vyžaduje, aby Súdna rada prijala väčšinové rozhodnutie o obžalobe sudcu, je preto nepochybne ochrániteľný ako systém vyžadujúci väčšinové rozhodnutie o zastavení trestného stíhania. Čiže to je citát zo zverejneného stanoviska Benátskej komisie už k samotnému návrhu, ktorý máte tu predložený v pléne v dnešnom rokovaní. Pokiaľ je, pardon, pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Dostál, samozrejme, je to téma na diskusiu. Mám to poznačené. Môžeme sa o tom baviť na výbore. Otázkou je, a nad tým sa treba zamyslieť, či to aj v takýchto prípadoch dáva vždy logiku a či to vôbec je logisticky možné zrealizovať, pretože pokiaľ policajt niekoho zadrží, ho vypočuje a do jednej – dvoch hodín ho potom prepustí zo zadržania s tým, že, povedzme, vyhodnotí, že skutok sa nestal alebo sa nestal tak, ako bol opísaný, alebo podobne, či toto má byť takisto automatický dôvod na informovanie nejakého poškodeného alebo obete. A navyše ten zákon je nastavený tak, že o tom informuje vždy prokuratúra, pretože nemusí mať vždy každý detailné informácie vrátane nejakých operatívnych informácií o telefónnom čísle, e-maile a podobne toho poškodeného. Takže to je skôr otázka toho, či takéto niečo by bolo automaticky pri akomkoľvek zadržaní vykonateľné. Viem si predstaviť takéto niečo, pokiaľ by bolo vznesené obvinenie, len na druhej strane zase treba si uvedomiť, že pokiaľ by tu existovalo riziko, že takýto páchateľ bude pokračovať v trestnej činnosti, tak pravdepodobne bude podaný vždy návrh na väzbu, ale hovorím, nebránim sa diskusii o tejto veci v rámci výboru alebo druhého čítania ako takého. Ďakujem pekne.
[16:52] Martin Dubéci
Pán minister, na vaše vystúpenie faktická poznámka od pána poslanca Dostála.
[16:52] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď alebo teda za vyjadrenie sa k tomu, o čom som hovoril v rozprave. A ja by som len teda rád upozornil na to, že v nejakom ideálnom svete alebo v svete, ktorý je blízky ideálnemu ideálnemu svetu, tak áno, vždy tie orgány činné v trestnom konaní zhodnotia, či existuje riziko a keď existuje riziko, tak buď dajú návrh na na webov a a a alebo upozornia obeť, že že teda hrozí jej nejaké riziko. Len bohužiaľ žijeme v reálnom svete, kde to tie orgány činné v trestnom konaní nie vždy vedia dostatočne dobre zhodnotiť a práve preto sa tu aj zaoberáme zmenou právnej úpravy, lebo keby keby to tie orgány činné v trestnom konaní, súdy vedeli vždy dobre vyhodnotiť, no tak by to možno vyhodnotili aj v tých prípadoch, ktoré skončili tragicky, ale evidentne sa tak nedeje, preto si myslím, že že že opatrnosť je na mieste a ak nejaké opatrenie môže znížiť riziko, že sa budú také prípady opakovať, tak je vhodné a správne sa o
[16:53] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Kolíková.
[16:53] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja k tomu ohýbaniu práva a k tomu, ako ste to zmenili a teraz ste citovali niečo zo správy Benátskej komisie, rada si to celé pozriem. Neviem, či to je niekde zverejnené, ale pozrela som si opätovne dôvodovú správu a tu som nenašla tú argumentáciu, ktorú ste tu použili, lebo najhoršie je, keď sa z niečoho vytiahne možno nejaká časť, tak rada by som sa oboznámila s celým, aby som rozumela celému kontextu, lebo to, čo ste dali do dôvodovej správy, a tak, ako ste citovali aj odporúčania GRECO, tak je zrejmé, že GRECO dalo obrovský priestor, ako sa s tým vysporiadate a teda možností bolo viacero. Aj nechať trestný čin ohýbania práva a doplniť k tomu prípadne ďalšie záruky, ale nebolo to tak, že musí rovno trestný čin ohýbania práva vypadnúť. Takže to, čo hovoríte, že bolo potrebné vlastne tam zaviesť úplne takúto ďalšiu právnu úpravu, ja sa pozriem ešte, možno mi niečo uniklo z dôvodovej správy. Možno je to niekde na inom mieste, ja to budem hľadať, samozrejme. Ale neviem, či je to niekde k dispozícii na web stránke ministerstva, celá táto správa, lebo dôležité bude, aby sme videli naozaj ju celú.
[16:54] Martin Dubéci
Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurík.
[16:55] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi na úvod uviesť také konkrétne prípady násilia, ktoré si myslím, že minister spravodlivosti pán Susko týmto návrhom absolútne nerieši, ale ktoré sú pritom prípadmi, ktoré sa dejú doslova dennodenne. A ja mám o nich informáciu. Mňa tieto obete kontaktujú na pravidelnej báze každý týždeň. Fakt neprejde týždeň, aby sa ma niekto nepýtal, že ako má postupovať, čo má robiť a čo sa mu deje. A ja by som aj z tohto miesta chcela aj pána ministra spravodlivosti vyzvať, pretože tieto konkrétne prípady, ktoré vám dám, tak tie obete aj preživšie by sa rady s vami aj stretli za okrúhlym stolom. Aj s pánom generálnym prokurátorom, pani policajnou prezidentkou a možno ďalšími autoritami, aby ste na vlastné oči počuli ich príbehy a to, ako zlyháva systém. A že to nie je o tom, že jeden individuálny násilník spraví to alebo hento, ale že jednoducho na Slovensku ten systém ochrany a pomoci osobám zažívajúcim násilie zlyháva. A ak sa im dostane pomoci, tak je to vďaka pomáhajúcim organizáciám alebo intervenčným centrom. Ale bola by som skutočne rada, pán minister, keby ste prijali túto ponuku a keby sme sa na konkrétnych príkladoch spoločne pozreli, aký je problém v tom systéme. Mená som samozrejme anonymizovala aj kvôli bezpečnosti týchto žien. Pani A, nazvime ju tak. Dlhodobo zažívala fyzické a psychické týranie, ktoré vyústilo až do brutálneho útoku na ich spoločné trojročné dieťa. A to tak, že to dieťa malo po celom tele, najmä po nožičkách, za ktoré ho otec držal, obrovské hematómy. Polícia vyhodnotila tento čin ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, hoci v tom momente násilníka vykázala z domu a dostala aj súdny zákaz priblíženia na osem mesiacov. Napriek tomu žiadne trestné stíhanie. Nič sa nedeje. Dnes čelia rozvodovému konaniu, kde je tejto pani ponúkaná mediácia. Mediácia s človekom, ktorý ju dlhodobo týral a ktorý takto zaútočil aj na ich spoločné, vtedy trojročné dieťa. Pani B bojuje po rokoch týrania na súdoch, pretože ako rieši jej bývalý partner, násilník, to, že nabrala silu a odišla? Súdnym násilím. Čo to znamená? Samozrejme, súdnym násilím cez deti, ale aj cez neustále podnety, trestné oznámenia, ďalšie úkony, ktoré vykonáva voči nej, a pán minister, podržte sa, neviem, či máte túto informáciu, dokonca aj voči intervenčnému centru, ktoré tejto pani, ktorá je obeťou násilia, poskytlo pomoc a podporu podľa zákona. A viete, čo jej na to hovoria úrady? Či súdy, či vyšetrovatelia, či kuratela? Nikto s ním nechce mať nič spoločné, pretože vedia, aké dlhé podnety píše, vedia, koľko sa sťažuje, vedia, čoho všetkého je schopný. Normálne to tejto pani, tejto obeti povedia, nehnevajte sa, ale ja s týmto končím, lebo ja s ním nechcem mať nič spoločné. Táto pani má ešte aj tú smolu v úvodzovkách, že nevyzerá ako dokonalá obeť. Je vždy upravená, má stabilnú prácu a dokonca aj vyšetrovateľka povedala, keď prišla na neho podať trestné oznámenie, že: no ale vy nevyzeráte ako obeť a prečo ste si s ním robili druhé dieťa? Toto sú, opakujem, len dva konkrétne prípady, s ktorými ja som sa stretla za posledných pár týždňov, ale spomeňme si aj na ten otrasný prípad Chachaland, ktorý bol premlčaný. Ja neviem, už sme sa tu rozprávali o premlčacích dobách, keď ste menili trestné kódexy. Nerozumiem, prečo doteraz neprišla úprava, ktorá by išla presne opačným smerom s malým s, ako to, čo ste tu vtedy navrhovali. Namiesto toho, aby sa skracovali, aby Úžasný prípad Chachaland, ktorý bol premlčaný. Ja neviem, už sme sa tu rozprávali o mlčacích dobách, keď ste menili trestné kódexy. Nerozumiem, prečo doteraz neprišla úprava, ktorá by išla presne opačným smerom s malým s, ako to, čo ste tu vtedy navrhovali. Namiesto toho, aby sa skracovali, aby obete a preživšie rôznych trestných činov proti dôstojnosti, aby nemali kratší čas na to, že podajú podajú oznámenie alebo teda vyhľadajú takýmto spôsobom pomoc. Tak a spravodlivosť, tak aby neboli žiadne premlčacie doby. Aby keď to chcú riešiť po x rokoch, tak to môžu riešiť po x rokoch. Aby keď ten prípad nejakým spôsobom aj napreduje, čo bol prípad Chachalandu, tak aby sa nestalo, že v nejakom momente súd musí rozhodnúť, že ten prípad je fuč. Pretože premlčanie je dobrý inštitút. Spomeňme si aj na deti Zuzany z Gelnice. Ako sa oni domohli spravodlivosti? Áno, ich otec pravdepodobne sedí. Ale videli ste, aké problémy, aké praktické problémy mali tieto deti, ktoré sú teda rovnako obeťami femicídy, ako bola ich matka, tak aké mali problémy domôcť sa všetkých finančných zábezpek a pomoci, na ktoré mali nárok. Len preto, že náš zákon neposkytuje žiadnu potrebnú pomoc práve pre tieto deti, ktorých matka bola obeťou femicídy. Spomeňme si aj na rodičov mladej Slovenky, ktorá bola zavraždená vo Varšave. Viete si predstaviť, ako oni hľadajú pomoc? Pretože napríklad žiadne intervenčné centrum, lebo intervenčné centrá poskytujú pomoc a ochranu obetiam násilia, im takúto pomoc nikto neposkytne. Ani právnu, ani psychologickú, ani žiadnu. Nemali by sme toto riešiť? A potom nám sem príde návrh zákona, ktorý teda – ja použijem slovo využil, ale myslím to v dobrom – ktorý využil minister spravodlivosti na to, aby tam teda doplnil niektoré opatrenia po vražde Zuzany z Gelnice, ale ako som to už povedala dnes, pán minister, toto je žalostne málo, žalostne. Vy ste tu všetci mali stepovať po tom, čo sa stalo. Od ministra vnútra cez ministra zdravotníctva po ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Cez generálneho prokurátora, policajnú prezidentku. Proste všetky zainteresované orgány a ich zástupcovia tu mali byť a mali prísť s tým, že systém nám zlyháva tu a tu a tu. Ideme to nastaviť. Čo sa namiesto toho stalo? No máme tu zákon a ja vítam tú čiastkovú úpravu alebo teda to, čo zavádza, ale opakujem, je to skutočne žalostne málo. Idete meniť jednu podstatnú, ale predsa len jednu vec. 20. júna tohto roka bola zavraždená Zuzana. Zuzana z Gelnice, otriaslo to spoločnosťou. Ja si myslím, že do veľkej miery aj kvôli tomu, že všade sa skloňovalo to, že Zuzana bola učiteľkou. Ale koľko takýchto žien tu už bolo zavraždených a my sme sa ani ako spoločnosť, ale hlavne tí kompetentní nad tým vlastne ani nepozastavili. Áno, každý mesiac zomrie rukou partnera, bývalého partnera, manžela alebo proste nejakého blízkeho človeka, väčšinou muža, ktorý je teda z jej blízkosti, nejaká žena. A čo my tu s tým robíme? Absolútne nič. Stalo sa to 20. júna. 24. júna pán minister spravodlivosti hovoril o individuálnom zlyhaní jednotlivca. 29. júna – a ten dátum si veľmi dobre pamätám, pretože to bolo po ľudskoprávnom výbore, ktorý iniciovala kolegyňa Plaváková a na ktorý neprišiel nikto z koalície. Ale minister spravodlivosti sa tam opäť vyjadril, že to bolo zlyhanie konkrétneho človeka. Ja som veľmi rada, že mesiac potom, aj na základe všetkých informácií, ktoré sa mu medzičasom dostali, už nehovoril o individuálnom zlyhaní, ale o probléme, ktorý na Slovensku máme a ktorý je aj systémovým problémom. Pán minister, vy ste sa stretli aj s organizáciami, najmä teda s intervenčnými centrami. Urobili ste to mesiac po vražde Zuzany z Gelnice. A ja by som sa aj opýtala, že s koľkými takýmito centrami ste sa stretli dovtedy? Či ste sa vôbec zaujímali o to, aká je ich každodenná rutina, čo chýba v systéme a hlavne čo im chýba v zákonoch, čo by ste mohli opraviť. Ja s výnimkou dvoch som teda precestovala Slovensko, pravidelne ich navštevujem. Navštevujem aj bezpečné ženské domy a ďalšie, ktoré pomáhajú ženám zažívajúcim násilie. A všetci sa zhodujú na tom, že tu máme nielen zastaralú legislatívu, ale hlavne najväčším asi problémom je aj tá prax. A tá sa týka samozrejme ministerstva vnútra, respektíve polície, ktorá pod to spadá, týka sa prokuratúry, týka sa kuratelí, ale týka sa aj súdnictva. Žiaľ, doteraz toto nebola priorita. Vy ste po tom stretnutí, pán minister, vyhlásili, že prinesiete aj legislatívne zmeny a že ich teda zapracujete do tejto novely Trestného poriadku, ktorý ste mali vtedy v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ja tu musím pochváliť, že ste teda našli spôsob, ako priniesť jedno riešenie na jeden problém. To bol asi ten najvypuklejší v prípade Zuzany z Gelnice a síce, že nemala informáciu o tom, že jej bývalý druh bol prepustený. Tak ale zároveň ste to teda priniesli do zákona, ktorý hovorí o restoratívnej justícii alebo ktorý ju zavádza a práve to je aj najväčším problémom vášho návrhu, ale vrátim sa k tomu. 29. júna na koniec júla a potom 5. august. Hovoríte o konkrétnych zmenách. Automatické informovanie obetí, dobrá vec, chválim. Možnosť pre prokurátora nariadiť zákaz priblíženia alebo kontaktovania už počas vyšetrovania, opäť chválim. Zlepšenie, zefektívnenie využívania ochranného opatrenia, elektronického monitorovacieho náramku, chválim. Aj keď teda o tých náramkoch rovnako sme mali okrúhly stôl, kde sme sa dozvedeli, že aktuálne je ich 100, z toho využitých 44, bolo to číslo, ak si správne pamätám. Akože vážne? Pri tej frekvencii, pri tom množstve prípadov domáceho násilia, aké máme, tak my máme na Slovensku aktuálne využitých 44 a využiteľných 100 náramkov. To ako vážne? Myslím, že to odznelo na tom okrúhlom stole, ale kolegyňa má – myslím, že to bolo č. 100 –, ale no, jednoducho to nebolo pripravené. Podľa toho, čo tam vtedy odznelo, tak to bolo takéto číslo. Čo sa týka tohto vášho návrhu, pán minister. Asi ste si všimli, aj dnes, kolegyne, kolegovia, nám prišiel mail od organizácií pomáhajúcich, že s týmto návrhom majú veľký problém. Ich iniciatíva sa volá Bezpečie nesmie byť náhoda. A odporúčam vám prečítať si to ich vyjadrenie, respektíve to, čo vyčítajú tomuto návrhu, ale dostanem sa ešte k tomu. A kde pomenuvajú teda konkrétne nielen problémy, ale hlavne riešenia, ktoré oni na tieto problémy ponúkajú. Ja chcem pochváliť v tomto návrhu aj iné veci, ktoré sa ale môžu javiť v tomto všetkom ako detaily. Napríklad, že výsluch za prítomnosti prokurátora alebo osoby zvoleného pohlavia. Doteraz sme mali v zákone, že to je to isté pohlavie ako obeť alebo teda poškodená. A ja si myslím, že je práve na tej obeti alebo poškodenej osobe povedať si, či chce byť vypočúvaná osobou rovnakého alebo iného pohlavia, pretože často – a hovorím to aj s takým poľutovaním – sú to aj napríklad vyšetrovateľky alebo prokurátorky alebo sudkyne, ktoré sú k ženám, obetiam, možno v niečom aj také prísnejšie alebo že iným spôsobom sa na to pozerajú ako niektorí muži, ktorí sú v týchto oblastiach a sú citliví. Takže je to skutočne na tej žene, že ako, teda keď je žena obeť, že ako si to zvolí a kým chce, aby tento výsluch bol vedený. Čiže toto je vec, s ktorou sa absolútne stotožňujem. Zároveň je tam aj jednotný a včasný tok informácií, to opäť chválim. Čo je však problém? Hlavný problém tohto zákona je, že tento celý koncept restoratívnej justície jednoducho nemôže byť aplikovaný na situácie domáceho násilia, domáceho alebo partnerského. Zároveň musím povedať, že za nás, čo sa týka tej informovanosti alebo informovania pre obete, tak tá navrhovaná úprava nemyslí na všetky situácie. Napríklad na situácie, keď sa mení spôsob výkonu trestu. To tam nie je zahrnuté. Zároveň – a to je tiež niečo, čo som osobne komunikovala aj s intervenčnými centrami – pán minister, chcela by som vás poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, či by tá informácia o prepustení z väzby alebo z výkonu trestu nemala byť komunikovaná aj intervenčným centrám v kraji tej poškodenej osoby. Prečo? Pretože už bol aj taký prípad na Slovensku, nepoviem v ktorom kraji, kde bol takýto násilník prepustený z výkonu trestu. Ale jeho obeťou – nezabil teda svoju bývalú, kvôli ktorej išiel sedieť – ale zabil inú ženu, ktorá rovnako predtým bola jeho obeťou. A práve takýmto prípadom by mohlo zamedziť aj to, že by tú informáciu o tom, že bol prepustený, dostali aj intervenčné centrá. Pretože intervenčné centrum má často informácie o danom násilníkovi, vie, že jeho obeťami mohli byť aj iní ľudia alebo napríklad jeho rodinné príslušníčky a môže ich včasne informovať, aj keď oni neboli v tom danom prípade, kvôli ktorému on sedel, tak aj keď oni neboli poškodené. Čiže toto je na zamyslenie. Je to niečo, čo by intervenčným centrám samozrejme prinieslo novú záťaž, pretože by museli informovať aj ďalších ľudí alebo zisťovať, či tam sú aj ďalšie takéto potenciálne obete, ale zároveň je to ťarcha v úvodzovkách, ktorú sú tie intervenčné centrá ochotné niesť kvôli tomu, aby zabezpečili ochranu aj iných potenciálnych obetí. Takže na zamyslenie. Zároveň tento váš návrh neobsahuje – a už to tu odznelo niekoľkokrát – zavedenie pojmu domáce alebo partnerské násilie do Trestného zákona. Neobsahuje napríklad aj povinné vzdelávanie sudcov a ďalších profesií. Napriek tomu, že ste to hovorili, ale pokiaľ to nie je v zákone, tak nič nezaviaže tých sudcov, aby sa vzdelávali. A verte mi, potrebujú to. Taktiež, čo sa týka úpravy neodkladných opatrení, vrátane povinného posúdenia potreby zabezpečiť dodržiavanie týchto neodkladných opatrení technickými prostriedkami, ako sú elektronické náramky, tak to tam napríklad absentuje. No, vrátim sa k tomu, čo považujem, rovnako teda ako tieto organizácie, za ten hlavný a najdôležitejší problém. Samozrejme, asi sa tu zhodneme, restoratívna justícia môže byť pre niektoré obete prínosná. To však neznamená, že tento systém alebo tento mechanizmus možno automaticky aplikovať na všetky trestné činy. A špeciálne, čo sa týka domáceho, partnerského alebo sexualizovaného, sexuálneho násilia, je potrebné zohľadniť tie špecifiká, ktoré v týchto trestných činoch sú. A síce, že tieto činy sa dejú na základe moci, kontroly, strachu a že je tam aj riziko pokračovania násilia. Pričom cieľom restoratívnej justície je obnova narušených vzťahov alebo priamy dialóg. Asi vám je jasné po tom, čo som povedala – moc, kontrola, strach, riziko pokračovania – že toto nie je aplikovateľné na situácie domáceho, partnerského alebo násilia sexuálneho. Jednoducho tam to zlyhá, tento dialóg, na hlbokej mocenskej nerovnováhe. Je to aj preto, že v takýchto prípadoch sú jednoducho tie dve strany v inom alebo teda v nerovnomernom mocenskom postavení. Aj preto hrozí, že mediácia vytvorí priestor pre toho násilníka na ďalšie zastrašovanie, nátlak, manipuláciu, kontrolu alebo dokonca prenesenie spoluzodpovednosti na obeť. Čo to znamená pre tie obete? Retraumatizácia, druhotná viktimizácia, ale aj strata pocitu bezpečia. Keď sa ocitá tá obeť pod ďalším tlakom, pretože sa cíti tak, že sa musí dohodnúť alebo musí odpustiť. To jednoducho v týchto prípadoch často nie je možné. Ja vás preto aj v mene organizácií chcem poprosiť o dve veci. Sú to dve konkrétne veci, ktoré, kolegyne, kolegovia, nájdete aj v tej správe, ktorá nám bola dnes a myslím, že aj pred mesiacom doručená. Čo sa týka tej prvej žiadosti, tak týka sa faktu, že medzi restoratívne postupy návrh zaraďuje mediáciu, restoratívnu konferenciu aj iné obdobné procesy. Avšak neustanovuje osobitnú výnimku práve pre tie situácie domáceho násilia, partnerského a sexuálneho násilia, ale ani pre ďalšie trestné činy, ktoré majú túto obdobnú dynamiku moci. A toto je zásadný problém. Aj preto organizácie navrhujú, aby sa všeobecný režim Procesy však neustanovuje osobitnú výnimku práve pre tie situácie domáceho násilia, partnerského a sexuálneho násilia, ale ani pre ďalšie trestné činy, ktoré majú túto obdobnú dynamiku moci. A toto je zásadný problém. Aj preto organizácie navrhujú, aby sa všeobecný režim restoratívnej justície nepoužíval pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti alebo trestných činoch spáchaných v kontexte domáceho alebo partnerského násilia, a to bez ohľadu na to, akú majú právnu kvalifikáciu. Čiže toto je jedna vec. Druhá vec je ešte konkrétnejšia a týka sa § 36 písmeno n Trestného zákona a organizácie žiadajú o vypustenie tohto paragrafu. Pretože tento paragraf zavádza akceptáciu mediácie ako poľahčujúcu okolnosť. Asi vám je jasné, že v takýchto prípadoch, napríklad domáceho násilia, súhlas páchateľa s mediáciou nemá byť poľahčujúcou okolnosťou. Ak napríklad poškodená odmietla účasť na takejto mediácii. Toto je veľmi závažný problém, pretože vlastne penalizujete alebo potrestáte tú obeť za to, že sa odmietla podieľať na tejto mediácii, odmietla pristúpiť k takémuto zmiereniu a pre páchateľa je to poľahčujúcou okolnosťou. Chápete, ako veľmi nebezpečné je to zrovna v takýchto prípadoch. Toto sú teda konkrétne veci, ktoré organizácie žiadajú, aby boli zmenené v tomto konkrétnom návrhu zákona. Ale budem vás, pán minister, aj citovať. Vy ste povedali, že je našou povinnosťou urobiť všetko preto, aby sa podobné prípady, ako bol teda prípad Zuzany z Gelnice, už neopakovali. Už tu odznelo, že sme mohli ratifikovať Istanbulský dohovor. Asi všetci vieme, čo, prečo, ako a že minimálne toto volebné obdobie, ak nie to ďalšie, sa to pravdepodobne nepodarí. Ale ja si veľmi dobre pamätám, keď z tohto pléna vtedy odznievalo, že my vlastne ten Istanbul nepotrebujeme, pretože my si všetky potrebné mechanizmy môžeme zaviesť do nášho práva aj bez neho. Žiaľ, očividne to nerobíme. Ja, keď som sa pýtala na to, že kedy bude konečne transponovaná smernica o boji proti násiliu na ženách, ktorá je teda akousi európskou náhradou Istanbulského dohovoru, tak pán minister mi povedal, že ten deadline na transpozíciu je budúce leto. Myslím, že je to do júla budúceho roka. Tak dovtedy asi budeme čakať. Ale viete, tie obete nepočkajú. My tu potrebujeme správne nastaviť a zefektívniť celý systém, ktorý dnes stojí výlučne na všetkých tých organizáciách a aj to v limitoch toho, čo im zákon umožňuje a hlavne v limitoch toho, ako následne vyšetrovatelia konajú, ako koná prokuratúra, ako koná kuratela a hlavne ako konajú súdy. A ja si myslím, že máme tu dôvod na to, aby sme niektoré potrebné zmeny zaviedli aj bez toho, že budeme čakať na túto transpozíciu. Chcela by som zároveň vypichnúť na ilustráciu aj niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. To najčerstvejšie je JS proti Slovensku z januára 2026, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie čl. 3, zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. A kde Európsky súd vytkol Slovensku prílišný formalizmus a neschopnosť posudzovať domáce násilie z hľadiska rodovo podmieneného násilia. Súdy podľa Európskeho súdu nepoznali špecifiká domáceho násilia a nesprávne vyhodnocovali dôveryhodnosť obete v kontexte dlhodobého zneužívania. A ja sa pýtam, čo tento návrh, o ktorom sa tu dnes rozprávame, čo v tejto oblasti prináša? Asi poznáte odpoveď. Nič. Čo mohol priniesť? Mohol priniesť konkrétne zmeny. Ďalší návrh Kontrová 2007. Sťažovateľka opakovane polícii nahlasovala, že jej manžel sa jej vyhráža jej a jej deťom. Polícia nekonala, odmietla prijať trestné oznámenie a manžela nezadržala. Zastrelil ich dve maloleté deti a potom aj seba. Ako vieme po 19 rokoch predchádzať takýmto prípadom? Odpovedzte si sami. Opäť. A ja súhlasím s tým, pán minister, vy ste sa tak nejak niekde vyjadrili, že ani ten najdokonalejší zákon nepredíde všetkým prípadom. Ja s tým súhlasím, ale ten najdokonalejší zákon zamedzí veľkému počtu z nich a hlavne vysiela aj signál, že toto a toto jednoducho nie je prijateľné v spoločnosti. Ďalší, ďalšie Hajduová 2010. Manžel sťažovateľky bol prepustený z psychiatrickej liečby, pričom pani Hajduovej aj naďalej hrozil smrťou. Súd rozhodol, že štát má povinnosť chrániť obeť aj pred rizikom budúceho násilia a vyhrážkami, aj keby k fyzickému násiliu nedošlo. Viete, čo sa deje dnes v takýchto prípadoch? No, častokrát nič. A myslím, že pán Dostál to tu spomínal, že systém sa zmenil, upravil, je lepší, ale napriek tomu ešte stále máme prípady. Ale to nie sú výnimočné prípady. Takýchto prípadov sú stovky, dovolím si povedať tisíce. Pri vyhrážaní sa to končí obyčajným, obyčajným priestupkom. Alebo, a to je rovnako, dávam ešte jeden taký konkrétny prípad, o ktorom mám vedomosť. Príde polícia k pani domov, ktorá ju volá, a tá polícia jej povie, že musí vpustiť manžela, ktorý sa jej vŕtačkou vyhráža pred domom, pred dverami, pretože je spolumajiteľ bytu. Doslova polícia jej povie, že ale vy si ho musíte pustiť domov. On sa vám vyhráža, ale je spolumajiteľ. To asi nie je úplne normálne, všakže? A odmietnu prijať akékoľvek trestné oznámenie. A toto nie je, opakujem, ojedinelý prípad. To je len jeden prípad, ktorý mňa kontaktuje. Kolegyňa Plaváková má ďalších x takých prípadov. Kolegyňa Števuľová detto. Lebo tie ženy sú už jednoducho také bezradné, že už nevedia, čo majú robiť, na koho sa obrátiť, lebo nepomôže ani polícia, ani prokuratúra, ani súdy. A ja preto by som skutočne bola rada, keby sme si k týmto konkrétnym prípadom, ktoré chcú, ktoré o tom majú záujem, aby sme si k nim sadli, aby sme si pozreli, že kde sú tie systémové zlyhania, lebo to nie je o individuálnom prístupe jedného policajta alebo jednej prokurátorky. To sú skutočné problémy, ktoré by sme mali riešiť, lebo ten systém je očividne nastavený zle. Hajduová, to bol rok 2010. Dnes je rok 2026. Ďalší prípad. ES 2009. Matka s deťmi bola nútená odísť zo spoločného obydlia kvôli týraniu a sexuálnemu zneužívaniu dcéry zo strany otca. Okresný súd predtým zamietol jej návrh na predbežné opatrenia. Viete, ako dnes fungujú predbežné opatrenia? Väčšina obetí a preživších sa ich jednoducho nedomôže. Žiaľ. A toto je tiež vec, ktorú by sme mali zmeniť. Jednak vzdelávaním všetkých tých profesií a jednak aj tým, aby to v zákone bolo nastavené riadne, aby tie obete mali na to právo. To sa nedeje. Ukončím teda to moje vystúpenie takými o päť konkrétnymi požiadavkami, ktoré, ktoré máme. A ja by som bola skutočne rada, pán minister, keď už vyriešite Tibora Gašpara zajtra, aby sme sa začali zaoberať tým, ako reálne pomôcť obetiam trestných činov, vrátane násilných trestných činov. Ako som už povedala, čo sa týka toho informovania obetí. Pozrime sa na to, či vami navrhovaná úprava skutočne pokrýva všetky typy situácií, napríklad keď sa zmení forma výkonu trestu, keď je niekto prepustený napríklad do domáceho väzenia, ale aj zapojenie tých intervenčných centier, o ktorých som hovorila. Pozrime sa na to, kedy konečne budeme môcť zaviesť trestný čin domáceho násilia do trestných kódexov. Aký je v tom problém? Tá navrhovaná úprava je na stole. Potom to volá, volajú aj ľudskoprávne organizácie alebo aj Európsky súd pre ľudské práva. Rovnako femicída. Koľko krajín už tento pojem, femicída alebo teda vražda ženy, zaviedlo? Pretože jednak to vysiela, ako som spomínala, taký jasný signál spoločnosti, že vražda ženy z dôvodu, že je žena, je obrovským problémom a je to niečo neakceptovateľné pre našu spoločnosť, ale zároveň nám to pomáha, takéto zavedenie, aj presný zber dát. Lebo vieme, že niečo bude kvalifikované ako vražda ženy z dôvodu, že bola žena. A nebude to kvalifikované iba ako vražda. Nebudeme sa potom sporiť, že či je ich 20 alebo je ich 25, ale budeme mať presné čísla a budeme vedieť nastaviť aj mechanizmy. Premlčacie doby. Prečo ich nezrušíme pri týchto trestných činoch? Koľko vecí ste tu už menili bez akejkoľvek diskusie? Čo sa týka premlčacích dôb, veď kľudne spravme odbornú diskusiu, nech relevantné orgány, inštitúcie sa k tomu vyjadria. V ktorých krajinách takéto doby nie sú práve pri trestných činoch proti dôstojnosti alebo akokoľvek ich nazveme, znásilnenie, sexuálne zneužívanie a ďalšie. Potrebujeme ich. Načo sú? Ja úplne rozumiem podstate premlčacích dôb pri niektorých trestných činoch. Ale tieto, zrovna tieto, majú svoje špecifiká a mali by sme na to reflektovať. Pán minister, hovorí vám niečo slovo drink spiking? To je tiež vec, ktorú iné krajiny, dokonca okolité krajiny, Česká republika, riešia, pretože sa tam kopia prípady, kde niekto nasype nejakú látku, omamnú látku do drinku inej osoby s cieľom sexuálne ju zneužiť alebo znásilniť. Prečo toto neriešime? Aj u nás také prípady sú. Boli medializované. Rovnako zákaz priblíženia. Viete, koľko je teraz zákaz priblíženia? 5 m. No darmo krútite hlavou, tak to je, pán minister. Viete, na 5 m, keď chcem, tak niekoho trafím kameňom napríklad alebo ho ináč ohrozím. 50 m, to by už bolo ťažšie. Napríklad. Prečo toto neriešime? Skutočne považujete 5 m za dostatočnú vzdialenosť v takýchto prípadoch? Toto riešite na 50 m to? Pán minister, prosím, ste prihlásený s faktickou, tak nechajte pani poslankyňu vystúpiť. Neodkladné opatrenia. Napríklad ich treba podľa môjho názoru rozšíriť, aby teda keď už máme stanovený zákaz približovať sa k nejakej osobe, tak aby sa tento zákaz vzťahoval aj na jej maloleté dieťa. Nemyslíte, že by to bola dobrá úprava? Povinnosť súdu posúdiť potrebu kontroly neodkladného opatrenia technickými prostriedkami. Povinnosť, nie že to je na takých sudcoch, ktorí si povedia, že no tak ja sa budem tým zaoberať, ja prehodnotím, že či je tam potrebný elektronický náramok alebo nie. Ďalším návrhom je zmeniť možnosť vykázať z bydliska na povinnosť vykázať, keď polícia skonštatuje, že sa jedná o prípad domáceho násilia. Pretože viete, pokiaľ policajtom doslova nenariadite, že toto majú robiť v tom prípade, keď, tak to potom nerobia. A povedia, že a však to je nejaký partnerský konflikt. To sa nejak, to sa nejak vyrieši. Kolegyňa Plaváková už spomínala zákon, ktorý by riešil práve tie rodičovské spory. A nehnevajte sa, pán minister, ale ja skutočne nemôžem s vami súhlasiť, že tu dávame na misku váh najlepší záujem dieťaťa verzus nejaký záujem násilníka. Vždy je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nebolo ďalej vystavované, či už priamo alebo nepriamo, násiliu. Ja verím, že na tomto sa zhodneme, ale chýbajú nám aj ďalšie opatrenia. Ako som spomínala, pre obete, pre detské obete toho, že ich matka je zavraždená. Aby sa domohli nielen spravodlivosti, ale aj všetkých sociálnych, finančných a ďalších istôt. A samozrejme všetky tie procesné nastavenia, ktoré nám chýbajú na to, aby tento systém fungoval. Aj keď tu krútite hlavou, pán minister, ja verím tomu, že na jednom sa zhodneme. Niečo riešite, ale je toho málo.
[17:28] Martin Dubéci
Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky, pani poslankyňa Plaváková.
[17:28] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Veľmi som aj veľmi rada, že si poukázala aj na celý ten problém, ktorý vytvára vlastne ten systém restoratívnej justície vo vzťahu k obetiam násilia. Ja som to tiež zmieňovala aj v mojom príspevku v rozprave. A ja by som v tomto ohľade chcela naozaj apelovať na pána ministra, že či tu vidí priestor na to, aby boli tieto pripomienky zapracované, pretože to je naozaj absolútne kontraproduktívne. A keď sa nad tým zamyslíme, tak vlastne je to úplne v prospech tých násilníkov, lebo však im to vyhovuje. Však oni chcú do tej mediácie ísť a ešte to budú mať ako poľahčujúcu okolnosť aj v prípade, že to poškodená osoba, obeť ich násilia, odmietne. Veď to nedáva vôbec zmysel. To naozaj, aspoň toto, by sme mohli dospieť k tomu, že to odtiaľ vypadne, a keď sa nad tým zamýšľam, príde mi to aj ústavnoprávne problematické. Lebo keď to dáme na misky váh, tak naozaj tu sa obete dostávajú do horšej Obeť ich násilia odmietne. Veď to nedáva vôbec zmysel. To naozaj, aspoň toto by sme mohli dospieť k tomu, že to odtiaľ vypadne, a keď sa nad tým zamýšľam, príde mi to aj ústavnoprávne problematické. Lebo ak, keď to dáme na misky váh, tak naozaj tu sa obete dostávajú do horšej situácie a v podstate ten násilník, ten páchateľ je odmeňovaný. Za to, že chceme teda túto zavádzať mediáciu, ale to naozaj proste v niektorých prípadoch je absolútne nevhodné, tak ako som to už uvádzala aj predtým, tak keby ste mohli na to reagovať, však vidím, že idete mať aj faktickú, tak možno.
[17:29] Martin Dubéci
pán minister Susko
[17:29] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi na to zareagovať, čo ste hovorili na niektoré tie základné skutočnosti. V prvom rade treba povedať, že druh závažnosti ani geografická lokalizácia trestného činu by sami o sebe bez ďalších relevantných okolností nemali byť dôvodom na vylúčenie ponuky restorativnej justície pre obete a páchateľov, to znamená nejakej mediácie. To hovorí odporúčanie Rady Európy. A 8 z roku 2018. A to je jedna vec a druhá vec, treba si uvedomiť, že celý tento návrh je postavený na dobrovoľnosti. To znamená, nikoho nemožno nútiť k mediácii. Takže keď ten poškodený nebude mať záujem sa zúčastňovať takejto mediácie, no tak sa jej nezúčastní. Tak tá mediácia nepripadá do úvahy. Čiže vylučovať alebo závažnosť trestného činu alebo kategórie trestného činu automaticky globálne vylučovať z mediácie podľa môjho názoru nie je správne a vôbec to, čo navrhujete, proste všetko všetko globalizovať, škatulkovať na všetky prípady, že veď práve na to máme súdy, aby posúdili každý jeden prípad individuálne. Automaticky to globalizovať podľa môjho názoru nie je úplne správne riešenie. Ale samozrejme sme otvorení diskusii a keď budú nejaké konkrétne návrhy, ktoré vyhodnotíme, že sú relevantné, tak samozrejme my sa nebránime akejkoľvek ešte úprave v rámci či už pozmeňovacích návrhov alebo niečoho iného, alebo ďalšej diskusie. Pokiaľ ide o samotné náramky, my máme teraz historicky najvyšší počet, už to stúplo na 65 osôb, ktoré sú chránenými osobami historicky najviac. Tých zariadení máme dosť, pokiaľ by sa blížilo k tomu, že by sme ich nemali dosť, konkrétne zariadenia, tak samozrejme vieme si ich prenajať. Máme rôzne metódy na to, aby sme si ich vedeli zabezpečiť. Treba však povedať, že nie vždy všetky tie zariadenia sú vhodné pre určitý typ jednotlivých chránených osôb. Máme zariadenia, ktoré riešia lokalizáciu a tak ďalej, čiže my to vieme riešiť aj inými spôsobmi. No a čo sa týka tej vzdialenosti, dobre viete, že tých 5 m sa nikdy z našej strany neuplatňovalo a teraz to v zákone ešte aj
[17:31] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Matejičková.
[17:31] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Juríková, ja vám naozaj uznám, že ste mali vskutku konštruktívny príspevok do rozpravy. A svoje dva návrhy zákonov, jednotlivé parlamentné tlače 1526 a 27, ste predložili 28. augusta 2026. Ministerstvo spravodlivosti však už v júli, ako ste aj vy v rozprave spomínali, malo viacero stretnutí. Ja vám poviem, že sme s kolegyňou Čavojovou boli účastné na mnohých takýchto väčších odborných rokovaniach na Ministerstve spravodlivosti aj s intervenčnými centrami, ktoré ste spomínali. Dokonca vám poviem, že áno, za našej vlády sa zvyšoval príspevok pre intervenčné centrá až na 2 milióny eur, čiže je to omnoho viac, ako to bolo napríklad len v roku 2023. Čiže áno, máme snahu ďalej podporovať intervenčné centrá, takže jednotlivé konkrétne riešenia, o ktorých ste aj vy hovorili, ako boli napríklad aj náramky, aj vzdialenosť, to všetko sme na mieste riešili. A prepáčte, pani kolegyňa, dovolím si ešte nadviazať na vás dvoma konkrétnymi príkladmi, pretože naozaj tá tragédia z Gelnice skutočne všetkými otriasla, ale, žiaľ, to nebola jediná vražda, ktorá otriasla Slovenskom, lebo musíme si spomenúť aj na zdravotníčku Eriku, ktorá zomrela 1. januára 2023, ktorú surovo zavraždil 19-ročný Valentín, alebo pani, 39-ročnú Andreu, ktorú surovo zavraždil človek s mačetou na bicykli, ktorý ju dlhodobo prenasledoval a v podstate bol vtedy pán premiér Ódor a nikto mu to nejde pripisovať, že teraz niečo neurobil alebo nespravil, ale parlament v tom čase neprijal nič a bola to až Národná rada, ktorá prijala zákon, ktorý zaviedol opatrenie reagujúce na tragickú vraždu Andrey. Bol to zákon č. 40 z roku 2024. Práve počas vlády Roberta Fica bol prijatý 11. marca 2024, ale pani Jurík, vy ste neboli s vaším na hlasovaní. Ja neviem, kde ste boli vy, veľkí bojovníci za ľudské práva, ale na hlasovaní ste neboli. Takže to len tak na začiatok, aby ste si to pozreli.
[17:33] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Jurík.
[17:33] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No, ja neviem, že o čom hovoríte, ale tak som rada, že vám zatlieskali, kolegovia. No, ja chcem v prvom rade uviesť, že ja tu nikoho z ničoho neobviňujem. Ja si nemyslím, že ten problém, aký tu aktuálne máme s násilím, je dôsledkom činnosti alebo nečinnosti, či už ministra spravodlivosti alebo pána premiéra. Ja som, podľa mňa, Róbert Fico nepovedal v tejto rozprave ani raz. Takže neviem, kde ste ho vy počuli, možno sa vám už o ňom sníva. Ale ja si myslím, že toto je dlhodobo zanedbaný problém. Ja, čo vyčítam pánovi ministrovi, tak je to, že tu už upravoval, myslím, 13-krát trestné kódexy a teraz sme sa dostali k tomu, že prídu na rad aj obete násilných trestných činov. Aj to je iba čiastková úprava. Čiže toto je moja výčitka. Ale chcela by som sa vrátiť k tým elektronickým náramkom, lebo ja som si to teda dohľadala, pán minister. Vtedy počas toho okrúhleho stola nám zástupcovia vášho ministerstva povedali, že aktuálne bolo teda použitých 44 náramkov na chránených obetiach a na otázku, koľko ich máme na skladoch, odpovedali 120 až 150. Čiže to sme sa pýtali a takúto, preto som vám ja dala to číslo, ako som vám dala. To nebolo za nejakým účelom zavádzania alebo čokoľvek, ale asi sa zhodneme na tom, že to je žalostne málo. Ale keby sme aj mali tie náramky, tak problém je to jednak, že sudcovia ich nevedia, respektíve tvrdia, že oni nevedia, kedy ich môžu, nemôžu, že zase tam zlyháva tá prax, pán minister. Čiže jedna vec je, a to som hovorila aj na začiatku rozpravy, legislatívne úpravy, ktoré môžeme, a dali sme vám niekoľko tipov, ako vylepšiť, a som veľmi rada, že ste povedali, že ste otvorení diskusii, tak potom uvidíme aj pri hlasovaní vašich kolegov a kolegýň, že ako budete otvorení pozmeňujúcim návrhom, ale druhá vec je tá prax. A ja chcem skutočne veriť, pán minister, že čo sa týka vzdelávania, informácií a podobne, že na tom pracujete vo vašom rezorte. Chcem tomu veriť. Nemám prezumpciu zlého úmyslu z vašej
[17:35] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Plaváková teraz vystúpi v rozprave. Ďakujem vám pekne za slovo. Ja som chcela vystúpiť
[17:36] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Už iba k tomu ohýbaniu práva, ale keďže sa tu rozvinula tá debata ohľadom restorativnej justície a dopadov na obete násilia, tak si myslím, že pán minister, vy hovoríte, že to nie je povinné pre tú poškodenú osobu. A to my ani nespochybňujeme. Problém je v tom, že bez ohľadu na to, keď ona odmietne tú mediáciu, tak to môže byť poľahčujúcou okolnosťou pre toho páchateľa. A to je problém z hľadiska toho, ako má fungovať spravodlivosť. Pretože on získava výhodu. Ako ten násilník, pretože jemu by to vyhovovala tá mediácia. To je presne, ako sme tu veľakrát už spomenuli dnes. Ten priestor, ktorý násilníci veľmi radi využívajú. Čiže on to bude chcieť za každých okolností. A ak nájde v sebe silu tá poškodená osoba, že do toho nepôjde a teda odmietne to, tak on aj tak tú výhodu získava. Takže myslím si, že aspoň na tomto by sme sa tu mohli zhodnúť, že to nie je správne. Veď to je jednoduché. Ja už neviem, ako to mám vysvetliť. Tak naozaj proste aspoň túto jednu vec treba zvážiť. A k tomu trestnému činu ohýbania práva ja by som začala teda tým, že ako to je teda s tou Benátskou komisiou? Lebo podľa mňa tu bolo dosť veľa zavádzania ohľadom toho. Pretože ja som si to teda dohľadala, to stanovisko. Ono bolo, ak som si dobre zapísala, 9. marca 2026. Mám narodeniny, tak dúfam, že som si to dobre zapamätala. A to bolo stanovisko k návrhu zákona. Ktorému návrhu? To nebol ešte návrh zákona, v podstate to bol taký draft, ktorý Ministerstvo spravodlivosti predložilo do tej diskusie s Benátskou komisiou, ktorej sme sa aj my viacerí zúčastnili, ale tam bol iný návrh. Tam vtedy bol návrh, že vy ste chceli vlastne rozšíriť súdnu právomoc súdnej rady vydávať súhlasy s trestným stíhaním pri všetkých trestných činoch. Že to bol úplne iný návrh a teda celé to ustanovenie znelo jednoducho inak ako to, čo nám tu predkladáte teraz. Čiže nemôžeme tvrdiť, že to stanovisko, o ktorom hovoríte a z ktorého ste citovali, lebo ja som si tam našla presne to ustanovenie, ktoré ste tu citovali, že je k návrhu zákona, o ktorom my tu teraz diskutujeme. My sa pýtame na stanovisko Benátskej komisie k návrhu zákona, o ktorom diskutujeme teraz. Lebo to, čo ste citovali, bolo z toho stanoviska staršieho. Ešte predtým, než sa spustil celý tento proces. Vtedy išlo teda o návrh, ktorým ste chceli rozšíriť udeľovanie súhlasu na všetky trestné činy sudcov a sudkýň. My sme to tam teda aj kriticky adresovali, že to nepovažujeme za správne, pretože sa tým dáva nejaký úplne nadstatus odsúdencom. A odcitovali ste teda len jednu časť, kde Benátska komisia hovorí o ochrane sudcov a sudkýň pred tlakom prostredníctvom trestných oznámení. Však to je v poriadku, ale neocitovali ste ďalšiu časť, kde hovoria v tom istom stanovisku, o ktorom hovoríme, ktoré, zopakujem, nie je k tomuto návrhu zákona, ale teda môžeme aspoň nejaké tie všeobecné názory Benátskej komisie si z toho čerpať. A oni teda hovoria, že táto právomoc udeliť predchádzajúci súhlas by sa však nemala vzťahovať na trestné činy, ktoré nesúvisia s výkonom súdnej funkcie. Ako už bolo uvedené, sudcom by nemala byť priznaná všeobecná imunita, ale len funkčná imunita za úkony vykonané pri výkone ich súdnej funkcie. Právomoc súdnej rady udeliť predchádzajúci súhlas by sa preto mala obmedziť výlučne na prípady týkajúce sa výkonu súdnej funkcie sudcami. No a povedala by som, že vlastne celá táto imunita a ochrana je taká nejaká paralela k imunite poslancov za hlasovanie a výroky v pléne parlamentu, ak to môžem tak akože zjednodušiť. A teraz je teda otázka, či vaša formulácia, ktorá znie „trestný čin, ktorého sa sudca dopustil svojou rozhodovacou činnosťou“, je súladná s tým, čo hovorí Benátska komisia. Lebo na to nemáme odpoveď. Ani my a teda asi zjavne ani vy, lebo vy ste tu citovali stanovisko, z ktorého som ja teraz tiež čítala, ktoré nie je k tomu návrhu zákona, o ktorom my tu teraz diskutujeme. No a okrem tohto stanoviska z marca máme aj správu Benátskej komisie z júla a to to nebolo stanovisko, to je tá klasická pravidelná správa, v ktorej sa spomína samozrejme aj tento celý postup ohľadom zmeny trestného činu ohýbania práva a kde sa teda spomína aj progres vo veci výhrad Benátskej komisie voči tomuto trestnému činu, ale nie je tam žiadne posúdenie aktuálneho znenia a čo je dôležité, oni tam celý čas hovoria o tom, že „criminal liability for their decisions“. Keď hovoria o sudcoch, aby som to do slovenčiny preložila, čiže trestná zodpovednosť sudcov za ich rozhodnutia. A teraz musíme to dať do kontrastu s tým, že my tu hovoríme o trestnej zodpovednosti za čin, ktorého sa sudca dopustil svojou rozhodovacou činnosťou. A teda v tom je rozdiel. Cítite ten rozdiel. A my vlastne ani nevieme, čo to všetko znamená. A v tom vidím ten problém, lebo je to takto široko definované a čo všetko tam teda spadá? Lebo asi, ako to už odznelo, tam spadajú asi aj rôzne korupčné prípady, ktoré súvisia teda s tou rozhodovacou činnosťou, ktorého sa dopustil svojou rozhodovacou činnosťou, pretože keď je nejaká korupčná schéma a skrz ňu teda aj sudca rozhoduje nejako, tak asi to tam spadá alebo nespadá? Lebo ako napríklad kauza Plevel na žilinských súdoch. Inak stále som nezachytila, že by vás vyrušila tá šikana, ktorej pani sudkyňa Malátka čelí na Žilinskom súde z dôvodu, že bola svedkyňou v tejto kauze Plevel. Teda pripomeniem, že išlo o korupčnú schému na súde, kde sa vybavovali rozhodnutia v konkrétnych kauzách a do tejto schémy boli zapojení sudcovia, všelijakí sprostredkovatelia, advokáti a viacerí boli teda aj odsúdení. A ja som sa aj pýtala vás už tu niekedy v rozprave a odpoveď som nedostala, že či vás to teda nevyrušuje, že na súde prebieha takáto šikana zo strany predsedníčky súdu. No a druhá vec teda súvisiaca s týmto návrhom. Znamená to, že aj napríklad na toto stíhanie sudcov v kauze, ako je Plevel, by mala dávať súdna rada súhlas? Že spadá to tam pod tú vašu definíciu? Ja som ani v dôvodovej správe nenašla žiadne vysvetlenie toho, čo má všetko pod súhlas súdnej rady spadať a teda čo všetko spadá pod trestný čin, ktorého sa sudca dopustil svojou rozhodovacou činnosťou. Tam nie. V dôvodovej správe nenájdete nič. Môžete sa pozrieť. Tam nájdete len tieto isté slová, ktoré sú aj v paragrafovom znení. Takže ako to máme interpretovať? To musí byť zrejmé z toho zákona, či? To teda a to tam nie. A kto a ako bude rozhodovať o tom, či to pod to spadá alebo nie. Lebo ani to mi nie je zrejmé. Že teraz je tu nejaký trestný čin, ktorý súvisí s nejakým sudcom na nejakom súde? A teraz kto ako rozhodne, že či to spadá pod túto definíciu a vyžaduje sa ten súhlas súdnej rady. Lebo ja to tam nevidím v tom postupe, že ako sa bude postupovať. Doteraz nie. Lebo s tým daným sudcom sa môžu spájať rôzne trestné činy. Doteraz sme to mali, vlastne to prepojenie bolo na konkrétny paragraf, konkrétny trestný čin, že to bolo jasné, hej? Že keď máte nejaké zadefinované to vlastne proste prokuratúrou alebo kýmkoľvek od ČTK, proste konkrétny trestný čin, pre ktorý je sudca podozrivý, obvinený, neviem už v akejkoľvek fáze, tak vlastne to tam je definované. Ale teraz, keď máme túto všeobecnú ja kúpiť. Hej, že keď máte nejaké zadefinované to vlastne proste prokuratúrou alebo kýmkoľvek od ČTK, proste konkrétny trestný čin, pre ktorý je sudca podozrivý, obvinený, neviem už v akejkoľvek fáze, tak vlastne to tam je definované. Ale teraz, keď máme túto všeobecnú nejakú definíciu, ktorá nie je vysvetlená ani v dôvodovej správe. Nie je ani vysvetlené, že kto bude teda rozhodovať, že či toto je ten prípad, kedy to spadá pod súhlas alebo nie, tak mňa by zaujímalo, že aký bude ten postup. No a k samotnému vyslovovaniu súhlasu, keby sme to teda pritiahli do nejakého extrému, ktorý ale nie je ani vylúčený, tak korupčná schéma ako napríklad kauza Plevel, do ktorej sú zapojení, aj ak by boli zapojení aj ľudia v Súdnej rade, tak tá by nikdy nebola riadne odštíhaná, lebo by Súdna rada nikdy nedala súhlas. A vzhľadom na ten odsek päť, o ktorom sme tu tiež hovorili a ešte o ňom poviem viac, by nemohol byť súhlas daný ani v budúcnosti, ani keby sa dokonca tá Súdna rada vymenila. Čiže to by vlastne nikdy za to nikto nebol braný na zodpovednosť. No a teda k tomu ods. 5, že to v tom vidím tiež druhý problém, lebo on znie, že ak Súdna rada rozhodla, že nevysloví súhlas s trestným stíhaním sudcu podľa ods. 1, nový návrh v tej istej veci je vylúčený. No a toto by ma tiež zaujímalo, že či by ste nám to mohli vysvetliť. Lebo nič k tomu nie je opäť ani v dôvodovej správe. Tam ste opäť len zopakovali paragrafové znenie, čo teda len by som chcela tak poznamenať, že neviem, či to je úplne šťastný spôsob písania dôvodových správ, že len zopakujete to, čo je v paragrafovom znení. Lebo dôvodová správa má byť ten interpretačný nástroj, aby sme vedeli si na tieto otázky, ktoré tu kladiem, zodpovedať, ale my si nevieme. Bo čo to teda všetko presne znamená? Ako tu už odznelo, napríklad, myslím, že pani Kolíková to hovorila, vyskytnú sa nové dôkazy, tak čo? Proste ten sudca má naveky v danej kauze imunitu. A to vážne toto odobrila Benátska komisia? Takéto ustanovenie? Lebo teda ako som povedala. Stanovisko, ktoré je zverejnené, na ktoré ste odkazovali, je k inému návrhu. Takže máte aj k tomuto konkrétnemu nejaké, ktoré teda ešte ste nespomenuli a je niekde, neviem, v šuplíku. No a na záver ešte, len tak všeobecne pripomeniem, že teda asi tu všetci vieme, že kedysi parlament vyslovoval v súlade so stíhaním poslancov s poslankýň, bolo to priamo v ústave. Zmenilo sa to v roku 2012 na základe návrhu, ktorý predkladala aj strana SMER a teda hlasoval za to aj celý klub SMER-u. A tam bolo teda zaujímavé v dôvodovej správe, kde sa uvádzalo: Navrhované zmeny spočívajú v zrušení súhlasu Národnej rady s trestným stíhaním poslancov. Dôvodom na zrušenie poslaneckej imunity je zrovnoprávnenie poslancov s ostatnými občanmi Slovenskej republiky. A to teda tu tiež asi potom nie je ten prípad. Ďakujem vám pekne.
[17:47] Martin Dubéci
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky pani Števulová.
[17:47] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No, kolegyňa Plaváková, ja som sa to pýtala ministra, že ako to teda je, aj som presne odcitovala celé to ustanovenie, celý ten proces, ktorý sa zavádza. A teraz pri vyslovovaní súhlasu, čo už je úplne iné, lebo predtým mohla súdna rada, teda v súčasnosti platí, že vyslovuje nesúhlas. A ak sa ten prípad dostane, teraz už budem musieť vysloviť súhlas s každým trestným stíhaním, ktoré sa vzťahuje k trestnej činnosti súvisiacej s rozhodovacou činnosťou, čiže to môže byť napríklad korupcia alebo ďalšie trestné činy. A hlavne teda naozaj je tam napísané v tom ods. 4, že pokiaľ nevysloví súhlas súdna rada, teda ak bude nesúhlasiť s tým trestným stíhaním, tak nemôže byť podaný nový návrh v danej veci. To znamená, že teda, tak ako si to interpretujem, ani v prípade nových dôkazov, ktoré by sa neskôr objavili, tak už v danej veci nebude môcť byť podaný návrh na súdnu radu, aby odobrila trestné stíhanie daného sudcu alebo sudkyne. A k tomu sa vlastne minister vôbec zatiaľ nevyjadril. Takže naozaj by som ho chcela vyzvať, aby teda vysvetlil, či je to myslené, alebo ten doslovný výklad k tomu zvádza, že teda už bude môcť byť ten sudca ani v prípade tých nových dôkazov znova, teda nebude môcť byť to trestné stíhanie odsúhlasené a teda už nikdy nebude môcť byť trestne stíhaný. A toto podľa môjho názoru nie je v poriadku. Neviem si predstaviť, ako inak by sa to dalo vysvetliť v tej podobe, v akej je to tam teraz napísané.
[17:48] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Jurík.
[17:49] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Lucia, ty si sa pána ministra pýtala ešte na nejaké dovysvetľovania a ja by som chcela využiť tento priestor, aby som sa nemusela zase prihlásiť do rozpravy, lebo ja som si to pozerala, tých 50 m, pán minister, a vy to upravujete pri tom, čo zavádzate, že vlastne aj prokurátor môže určiť niektoré neodkladné opatrenia počas vyšetrovania, ale neupravujete neodkladné opatrenia, ktoré sú nariadené súdom podľa Trestného poriadku alebo podľa Civilného sporového poriadku a ani neodkladné opatrenia, ktoré nariaďuje polícia. To je zas zákon o Policajnom zbore. Čiže o tom som ja hovorila, že tam by sa zišla rovnaká úprava tých 50 m. Jedine ma opravte teda, ak sa mýlim, ale myslím si, že je to opäť len čiastková úprava.
[17:49] Martin Dubéci
pani poslankyňa Kolíková
[17:49] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. No, dostávame sa k tomu, že mal sa vypustiť trestný čin ohýbania práva v súlade s alternatívnym návrhom Súdnej rady. Ja som si to pozrela aj dôvodovú správu a pochopila som, že asi sa udialo nasledovné. Súdna rada prijala uznesenie, na ktoré nakoniec odkazuje aj dôvodová správa, v ktorom ponúkla dve alternatívy vlastne aj s vypracovaním rovno textu zákona a s čiastočným odôvodnením, ktoré posunula ministrovi spravodlivosti. A v tomto uznesení vlastne prvý alternatívny návrh je, že sa fakticky vypustí ohýbanie práva a druhý je plus, že sa zavedie vlastne podmienený súhlas pre akékoľvek trestné stíhanie sudcu, ktoré súvisí s rozhodovacou činnosťou sudcu. Ja som nenašla v tej dôvodovej správe, v tejto alternatíve a v tomto uznesení žiadny odkaz na Benátsku komisiu. Žiadne znamená žiadny. Som si to nenašla som. Pán minister, keď mi nájdete, povedzte. Ale vy sám v dôvodovej správe odkazujete na uznesenie Súdnej rady. Ja som si ho pozrela aj s dôvodovou správou a nijaký odkaz na Benátsku komisiu som nenašla. Pozrela som si teda aj to stanovisko Benátskej komisie, o ktorom ste rozprávali. Neviem, čo ste presne čítali. To by bolo fajn, ukázať mi presne, ktorú časť, čo ste prečítali, lebo ja som si to teda pozrela a musím povedať, že nič také som tam nenašla, z čoho by vyplynul tento záver, ktorý ste dali do tohto návrhu zákona, pretože ohýbanie práva naozaj, tá skutková podstata vlastne predpokladala situáciu, že sudca nejakým spôsobom rozhodne, ale tak veľmi čudesným, že je na mieste domnievať sa, že aj vzhľadom na celý kontext, že to bolo zlomyselné a že za tým bude asi nejaký vážny problém a je na mieste ho za to stíhať, pretože sa to nijakým spôsobom nedá oprieť o
[17:51] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Plaváková.
[17:51] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No, myslím si, že táto rozprava naozaj ukazuje, že teda máme stále veľa otázok a tie odpovede by bolo fajn, keby tu odzneli v tomto pléne, pretože naozaj tento proces vo vzťahu k trestnému činu ohýbania práva tu je dlho a áno, jeho súčasťou bola so svojimi nejakými komentármi aj kritickými poznámkami práve Benátska komisia. A teda legitímne žiadame, aby sme poznali závery tej Benátskej komisie vo vzťahu k tomu aktuálnemu zneniu zákona, lebo to by som tak očakávala, že aj vy chcete vlastne dospieť k tomu nejakému konsenzu, keď už tu prebiehal tento proces, ale jednoducho to zatiaľ sme sa nedozvedeli. Lebo to stanovisko naozaj bolo k inému zneniu zákona, inému vášmu návrhu. Proste tam to bolo úplne iné znenie. Nie to, ktoré nám tu predkladáte. Takže ja sa opätovne pýtam, či máte alebo nemáte stanovisko Benátskej komisie k zneniu zákona, o ktorom tu teraz diskutujeme. Áno alebo nie. Ďakujem.
[17:53] Martin Dubéci
Pán poslanec teraz vystúpi v rozprave.
[17:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. A ja by som sa chcel pripojiť k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Jurík vo vzťahu k mediácii, lebo mediácia vo všeobecnosti je samozrejme veľmi užitočná nielen v trestnom konaní, ale aj v civilnom konaní a nechcem spochybňovať mediáciu ako takú, ale mediácia vo vzťahu k domácemu násiliu, k trestným činom aj povedzme, že sexuálneho charakteru, trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, je problém a nie je vhodným nástrojom, a teda to vieme, to si môžete prečítať v odbornej literatúre. Môžete sa porozprávať s organizáciami, ktoré pomáhajú ženám, na ktorých je páchané násilie. Nájdete to evidentne aj v niektorých dokumentoch. Dokonca nájdete to aj v dokumentoch, ktoré vydalo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vyhodnocujú mediáciu a konštatuje sa tam, že mediácia v prípadoch domáceho násilia nie je vhodná. Dokonca sa hovorí, že je mediácia pre prípady domáceho násilia kontraindikovaná, teda nie je vhodné ju používať, tak tá námietka, že nie je to vhodný nástroj by podľa môjho názoru mala byť zohľadnená a nemala by byť odbitá iba tým, že však je to dobrovoľné, nikto nikoho nebude nútiť k mediácii, lebo ani tá dobrovoľná mediácia v týchto prípadoch nie je správna, lebo páchateľ, ak teda ide o prípad domáceho násilia, môže využívať, aj využíva mediáciu častokrát na pokračovanie v tom násilí, ktoré dovtedy páchal, na ďalšiu manipuláciu, na zneužívanie tej mocenskej nerovnováhy, ktorá existuje medzi páchateľom domáceho násilia a obeťou domáceho násilia. Čiže ja by som sa len teda prihováral za to, že zamyslieť sa nad tým, že či tá pripomienka, ktorá aj vyplynula aj z listu, ktorý pani poslankyňa Jurík spomínala, či tá námietka, predsa len niečo na nej nebude a možno, možno by ste sa mohli aj poradiť, však určite ste v kontakte aj s odborníkmi a s organizáciami, ktoré sa tej téme venujú, a teda spýtať sa ich na ich názor a ja som si istý, že tá odpoveď, ktorú dostanete, ak sa poradíte s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú, ktorí rozumejú téme domáceho násilia, bude, že mediácia je pre domáce násilie absolútne nevhodným nástrojom a zákon by to mal zohľadňovať.
[17:56] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Plaváková.
[17:56] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Ja sa pripájam k Ondrovi, tebe, Ondro, v tom, že myslím si, že tu máme ako keby dve roviny, že jedna je, že ako sme viacerí hovorili, viaceré, tak mediácia je absolútne nevhodná pri týchto typoch trestných činov. Čiže v tom najlepšom prípade by to malo byť úplne vylúčené z toho, aby vôbec tu bola. Aj lebo to prebieha tak, že aj v jednotlivých rôznych fázach toho trestného konania je to ako keby opätovne ponúkané a tým pádom tá obeť sa tým musí neustále tiež zaoberať. Čiže to je jedna vec, že vylúčiť to úplne, a ak sa na tomto nevieme dohodnúť, tak minimálne proste to nedať ako poľahčujúcu okolnosť pre toho páchateľa, veď to nedáva absolútne žiadny zmysel. Veď to pomáha tým páchateľom. To naozaj, myslím si, že toto je taký základ, na ktorom by sme sa... Ja nechápem, ako môžete krútiť hlavou, pán minister, že však to je realita, hej? Že však pomáha to, poľahčujúca okolnosť pomáha páchateľom, hej? Hej. A aj bez súhlasu poškodenej, keď on súhlasil s mediáciou, tak to môže byť použité ako jeho poľahčujúca okolnosť v jeho prospech, takže mu to pomáha. Tak toto chceme naozaj? Fakt by som očakával, že aspoň na takomto základe sa tu vieme zhodnúť v tomto pláne, ale zatiaľ to tak nevyzerá, keď krútite hlavou, čo ma mrzí.
[17:57] Martin Dubéci
Pán poslanec Dostál.
[17:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pani poslankyni Pavákovej za reakciu. Ja teda len dúfam, že pán minister Susko má ešte dostatok času v rozprave, aby sa vyjadril aj k tejto veci, lebo toto je naozaj problém, ktorý som aj ja zachytil, a teda predpokladám, že ešte raz ľudia, ktorí robia s témou domáceho násilia, násilia páchaného na ženách, odborná literatúra aj viaceré dokumenty rôznych organizácií upozorňujú na nevhodnosť mediácie v prípadoch domáceho násilia. Myslím si, že zákony by mali vychádzať spoľahlivo zisteného stavu vecí a spoznania reality a z najnovších vedeckých poznatkov. To všetko svedčí v prospech tej tézy, že mediácia práve na prípady domáceho násilia nie je vhodným prostriedkom. S výsledkom.
[17:58] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Kolíková teraz vystúpi v rozprave.
[17:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Ja sa budem venovať tej novej právnej úprave, ktorá súvisí vlastne s imunitou sudcov pred trestným stíhaním. Ďakujem pekne. Ja sa budem venovať tej novej právnej úprave, ktorá súvisí vlastne s imunitou sudcov pred trestným stíhaním, ktoré je naozaj veľmi široko popísané ako ktoré súvisí s rozhodovacou činnosťou sudcu. A naozaj sa upriamujem na poslancov vládnej koalície. A veľmi ma vyrušuje vlastne tá argumentácia, ktorú tu použil pán minister, pretože je veľmi zavádzajúca. Ako presne, keď sa niečo nepáči pánovi ministrovi, tak naozaj použije hocičo vlastne zjavne, aby prekryl to, že je to problém. A ja vám pripomínam kauzu Búrka, ktorá naozaj začala za vládnej koalície. Pán minister bez hanby urobí video, ako keby ja som mu celú spustila. Naozaj minister s tým nič nemal, ani som vtedy ministerka nebola. A tak mi to pripadá aj v tomto prípade a ja si dovolím pripomenúť aj historicky zopár skutočností, ktoré s tým súvisia. Pretože to, čo pán minister robí, je vlastne niečo, čo sme kedysi mali v ústave. My sme mali kedysi v ústave podmienku, aby sudca bol trestne stíhaný, tak bol potrebný k tomu súhlas Ústavného súdu, aj aby bol vzatý do väzby. Postupne to z ústavy povypadávalo. Osobitne boli veľmi kriticky vnímané naozaj široko aj v širokom odbornom priestore rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým zastavil trestné stíhanie blízkych ľudí Štefanovi Harabinovi, kedy sudcovia boli vlastne trestne stíhaní práve za rozhodnutia, ktoré boli nezrozumiteľné, ako k nim prišli. To, čím sa zaoberala odborná verejnosť, bolo, že či je naozaj na mieste, aby Ústavný súd posudzoval vlastne v rannom štádiu vyšetrovania, či sú alebo nie sú naplnené dôvody k tomu, aby došlo k vyšetrovaniu daného sudcu. Za koho sa vlastne pasuje Ústavný súd, že neumožní ďalšie trestné stíhanie daného sudcu v rannom štádiu? Vlastne posudzuje dôkazy, ktoré v danom štádiu predkladal prokurátor. Zastaví to a ďalej sa daný nález nevyšetruje. Presne do toho sa bude teraz pasovať Súdna rada. A ja upozorňujem, že dokonca v takom zložení, že tam majú veľkú časť advokáti, ktorí sa ani netaja tým, že vlastne zastupujú trestne stíhané osoby. Toto naozaj nie je v poriadku a vôbec nie je pravdou, že by toto posvätila Benátska komisia. Nie je to pravda. Dokonca ani to stanovisko a uznesenie, na ktoré sa odkazuje dôvodová správa, podľa ktorej to je uznesenie Súdnej rady. Áno, ona dáva, Súdna rada, tzv. legislatívna komisia pri Súdnej rade, dáva takúto alternatívu ministrovi spravodlivosti. Nech to spraví. Nielen, že vypustí trestný čin ohýbania práva, ale nech tam ešte dá vlastne takúto podmienku, ktorá, a aj sa priamo priznáva, že vlastne kedysi takéto niečo bolo v ústave a mal to Ústavný súd, a teraz vlastne by sa rada k tomu nejakým spôsobom vrátila. No, kto by nechcel väčšiu imunitu? To by nechcel? Kto by si ju nevypýtal? Ale je to v poriadku? Je to v poriadku? Nemajú byť nejaké hranice aj smerom k zodpovednosti sudcov? A ja sa stále vraciam k vám, vládni poslanci a poslankyne. Vy sami ste prišli, nebolo tomu tak dávno, s návrhom, aby všetci sudcovia prešli previerkou sudcovskej spôsobilosti. Pretože to bolo ešte obdobie Smeru, kedy ste cítili a vedeli, že treba mať naozaj prísne nástroje pre boj s korupciou aj v rámci justície. A naozaj bol to Robert Fico, ktorý zachránil Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, vtedy, keď Štefan Harabin usiloval, aby to celé bolo zrušené. A teraz sem príde pán minister s odkazmi na Súdnu radu, ktorá mu to pripravila, ktorá priznáva, že vlastne by sa rada vrátila k niečomu, čo kedysi bolo v ústave. Ale ja vás upozorňujem, že tie rozhodnutia Ústavného súdu boli spochybňované, nikto im nerozumel. A ešte nebolo povedané, že vlastne ten celý proces, ako to bude prebiehať na Súdnej rade, nebude verejný. Je k tomu ďalšie ustanovenie v tomto návrhu zákona k Súdnej rade, že keď bude o tomto rokovať Súdna rada, tak to bude neverejné. Bude tam len daný sudca, ktorého sa to týka, členovia Súdnej rady, obhajca daného sudcu, prokurátor. A nikto vlastne nebude vedieť, čo si tam povedali. A či naozaj je to dostatočne odôvodnené, že sa nebude vlastne ďalej už trestne stíhať daný sudca? Za koho sa pasuje Súdna rada? Lebo tá prišla s týmto návrhom. A vôbec nie je pravdou, že by ju k tomu viedla obchodná komisia. Nie je to pravda. A teda treba povedať, že ani ona sama, ani ona sama netvrdí, že na to prišla zo stanoviska Benátskej komisie. Že toto, čo tu rozpráva pán minister, je naozaj výmysel. Benátska komisia k tomu Slovenskú republiku naozaj nevedie. A ani Súdna rada, ktorá predložila tento návrh ministrovi spravodlivosti, nič také netvrdí. Nič také ja som nenašla v tom uznesení Súdnej rady, že by sa o takéto niečo opierala. Že toto je naozaj priestor k tomu, aby sme vytvárali nezdravú imunitu pre sudcov a vytvárali ich v tomto nerovnými. Bolo dobré rozhodnutie, keď sa zmenila ústava a vypustil sa predpoklad a podmienka, že len Ústavný súd bude rozhodovať o tom, či sudca pôjde do väzby a či bude trestne stíhaný. Že na to Ústavný súd naozaj ani nemá priestor vlastne, aby toto riadne posúdil. Toto nie je jeho úlohou. To nie je úlohou Ústavného súdu. Toto predsa vie posúdiť súd a orgány činné v trestnom konaní a prokurátor, či má dostatok podkladov k tomu, aby sa začalo alebo nezačalo trestné stíhanie. A predsa v rámci trestného konania je naozaj množstvo inštitútov, aby došlo k náprave, ak je problém – samotná sťažnosť voči vznesenému obvineniu. Veď môže ísť daný sudca aj na Ústavný súd, ak si myslí, že vznesením obvinenia boli porušené jeho ústavné práva. Podanie obžaloby, ďalší procesný úkon. Samotný súd môže vrátiť obžalobu. Samozrejme, že nie je to nikomu príjemné. Nikomu nie je príjemné, keď je trestne stíhaný, ale asi tam nejaké dôvody na to trestné stíhanie sú, nejaké vážne podozrenia. Za koho sa tu ide naozaj pasovať tá Súdna rada? Ako ona dokáže vyhodnotiť, či je tam alebo nie je tam dostatok dôkazov, keď vlastne veľkú časť tej Súdnej rady tam tvoria tí advokáti? Pán minister, a to naozaj by ma zaujímalo, ako ste mohli prísť k takémuto… Ja som zvedavá, ako sa k tomu postavíte, pán Čač. Nech sa páči, vystúpte a príďte to odôvodniť. Prečo je dobrý takýto návrh, keď tu krútite hlavou? Príďte a povedzte, prečo si myslíte, že je správne dať takúto imunitu sudcom? Ja si vás veľmi rada vypočujem. Prečo si myslíte, že Súdna rada je tá, ktorá je schopná a spôsobilá posúdiť dôkazy v danom štádiu trestného konania? A že to vie lepšie posúdiť ako prokurátor, ktorý to má na stole. Že Súdna rada vie lepšie, či trestne stíhať alebo trestne nestíhať. Na základe čoho to posúdi Súdna rada? A pozrite sa na to zloženie. Ja som to tu spomínala, ja som to tu spomínala, že aké je zloženie. Vy ste si urobili takéto zloženie Súdnej rady, že tam je veľká časť advokátov, ktorí zastupujú v trestných konaniach trestne stíhané osoby, a tejto Súdnej rade dáte priestor, aby rozhodovala o tom, či sa bude alebo nebude vlastne rozhodovať, či bude alebo nebude pokračovať trestné stíhanie. To som zvedavá, ako toto odôvodníte. Lebo vychádzať z toho, že korupcia neexistuje v justícii, je blud. To nám je hádam všetkým jasné. A keď nebudeme vytvárať prekážky pre tú korupciu, tak sa nám tam bude rozrastať. Keď sa budú vytvárať prekážky, tak ju budeme obmedzovať a budeme vysielať jasný signál, že korupcia tam nemá miesto. A toto je právna úprava, ktorej tej korupcii…
[18:07] Martin Dubéci
Pán poslanec Čellár s reakciou.
[18:07] Miroslav Čellár – Vystúpenie s faktickou poznámkou
A potom začal rozprávať. Ďakujem pekne. Ja keď som takým nesúhlasným spôsobom kýval hlavou, tak to bolo kvôli tomu, čo stále opakujete, že pozrieme sa na Súdnu radu a koľko advokátov tam sedí. Ak sa nemýlim, tak Súdna rada má v súčasnosti 17 členov, z ktorých deväť je sudcov. Poznám profesora Lalíka, poznám profesora Klátika. A neviem, koľkí ostatní vykonávajú aktívne advokátsku činnosť, ale minimálne väčšina je tam sudcov, nie, nie sudcov. Takže oháňať sa tým, že koľko je tam advokátov, asi pri hlasovaní nemá veľký význam. A celkovo, táto diskusia, dobre, ja rozumiem, že je tam veľa otvorených otázok, ale nezabudnite, nezabudnime na to, že sme v prvom čítaní. A my tu teraz riešime také detaily, ktoré by sa mohli vyriešiť na výbore alebo v priebehu druhého čítania. Takže skúsme sa vrátiť k všeobecnej rozprave a k podstate prvého čítania.
[18:08] Martin Dubéci
S faktickou, pani poslankyňa Kolíková.
[18:08] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, že ste sa prihlásili. Ja som v predchádzajúcom vystúpení vysvetľovala, že aké je zastúpenie v Súdnej rade. Traja zástupcovia prezidenta, teda tí, ktorých vybral prezident, sú advokáti. Všetci traja. Za vládu, keď sa pozriete, tak rovnako z tých troch tam nájdete advokátov. Keď sa pozriete za parlament, áno, môžeme sa baviť o tom, že či akademici daní, ja som sa pozrela, každý z nich má nejakú advokátsku súčasť. Buď a je dosť možné, že každý z nich ďalej aj ju vykonáva. To znamená, že naozaj v tomto momente je tam veľmi nezdravá veľká časť advokátov. To tak ja si nepamätám, že by to tak niekedy bolo a že práve pre teraz prichádza takýto návrh na takúto širokú imunitu pre sudcov, kedy súdna rada to má posudzovať a považujem v niečom za signifikantné, že je to krok k tomu, aby sa tu vytvorila nezdravá imunita a odbúranie nástrojov na vyvodzovanie riadnej zodpovednosti. Áno, aj trestnoprávnej tam, kde to treba. Ale Súdna rada naozaj nie je ten orgán, aby posudzoval a vedel posúdiť. Takisto preto sa to zobralo Ústavnému súdu, že Ústavný súd to nevedel posudzovať. Že toto bol problém a dokonca ja sa pozriem, neviem, či to nebol, či neviem, či to nebola zmena ústavy, ktorú ste prijali vy. Že sa to zobralo Ústavnému súdu, aby Ústavný súd neposudzoval, lebo to bolo vlastne vtedy s tým návrhom, ktorý súvisel s tým, že sa odobralo Štefanovi Harabinovi, až nemohol byť súčasne aj predsedom Najvyššieho súdu, aj predsedom Súdnej rady. Neviem, či to nebola táto právna úprava. Pozriem sa, ale iba som sa v rýchlosti pozrela a vychádzalo mi to tak, že vy ste boli vtedy vo vláde. Ale ja si to overím, že ktorí ste zaviedli vlastne to odňatie tohto rozhodovania o trestnom stíhaní Ústavnému súdu. Pozriem si to a ešte sa k tomu vyjadrím.
[18:10] Martin Dubéci
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister. Nech sa páči.
[18:11] Boris Susko
Ďakujem pekne za slovo. Ja len naozaj vzhľadom k tomu, že ide o prvé čítanie, veľmi, veľmi stručnosti. Myslím si, že to stanovisko Benátskej komisie je úplne jednoznačné a je úplne jedno, k akému zneniu návrhu zákona bolo prijaté, pretože jasne a jednoznačne formuluje závery a odporúčania, ktoré sme my akceptovali a na základe týchto odporúčaní sme upravili to znenie návrhu tak, ako je upravené dnes. Takže ako ja v tom nevidím, nevidím nejaký, nejaký zmysel zaoberať sa tým, v akom znení posudzovali návrh. Ale treba sa zaoberať tým, že či tento návrh rešpektuje v plnom rozsahu odporúčanie Benátskej komisie, a čo je tak, a rešpektuje. Pokiaľ ide o súdnu radu, tak ja odmietam tieto, tieto konšpirácie, že kto sedí v súdnej rade. Súdna rada je nastavená momentálne tak, že je polovica členov sudcov a druhá polovica nesmú byť sudcovia. Ešte raz. Nemôžu byť sudcovia. To znamená, kto tam má iný sedieť ako advokáti, notári, akademici alebo iní právnici? Keďže nemôžu to byť sudcovia aktívni. Takže ja si myslím, že to je, to je táto debata o tom, že koľkí tam sedia advokáti, je absolútne nezmyselná. Kto iný tam má sedieť? Keď to musia byť alebo mali by to byť v prvom rade právnici a nesmú to byť sudcovia. No tak musia to byť povolania z iných druhov právnickej profesie. Notári, aj tí sú tam, advokáti, aj tí sú tam, aj akademici, právnici, aj tí sú tam. Tak kto ešte iný tam má byť? A v súčasnosti dobre viete, že jedno miesto za parlament obsadené nie je, čiže sudcovia tam majú väčšinu. Čiže, keď sudcovia s niečím nesúhlasia, tak vždy tých nominantov, ktorí sú nominanti politickými, prehlasujú. Tak vôbec nechápem túto debatu. Ale vráťme sa teda k vecnej stránke tohto návrhu. A to sú tie poľahčujúce okolnosti. A tu by som chcel upriamiť pozornosť na zmeny, ktoré sme vykonali v novelizáciách trestných kódexov doteraz, pretože poľahčujúca okolnosť nie je automatické zníženie trestu. Pred novelou 40 z roku 2024 platilo, že pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižovala horná hranica sadzby o 1/3, ale dnes také ustanovenie nemáme. Súd podľa § 34 ods. 4 prihliada na poľahčujúce okolnosti, ale podľa § 38 ods. 2 musí prihliadnuť na ich pomer k priťažujúcim, ale nemusí ich bez ďalšieho premietnuť do výmery trestu. To je zámerná súdna individualizácia. Sudcovia už nie sú počtári tak, ako boli kedysi. Súd teda môže posúdiť, či ide o úprimnú snahu páchateľa alebo formálne vyhlásenie a podľa toho mu pripísať aj samotnú váhu. Zároveň po novele v § 34 ods. 4 je jasne a výslovne uvedené, že súd musí prihliadnuť aj na práva a chránené záujmy poškodeného a ochrana Teda môže posúdiť, či ide o úprimnú snahu páchateľa alebo formálne vyhlásenie a podľa toho mu pripísať aj samotnú váhu. Po novele v § 34 ods. 4 je jasne a výslovne uvedené, že súd musí prihliadnuť aj na práva a právom chránené záujmy poškodeného a ochrana obete je teda súčasťou toho istého rozhodovania o treste. Takisto novela zaviedla do § 33a ods. 4 Trestného zákona všeobecné zásady ukladania sankcií, kde sa hovorí, že pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. Zo spomínaných dôvodov je treba vykladať túto aplikáciu navrhovanej, v úvodzovkách, poľahčujúcej okolnosti systematicky v kontexte celého sankčného mechanizmu Trestného zákona, nielen izolovane vo vzťahu k tomuto konkrétnemu ustanoveniu. Novela týmto teda nepodporuje žiaden nátlak na obete. Podporuje restorativny prístup, pri ktorom je poškodený subjektom konania a môže páchateľovi povedať, čo mu spôsobil. Ale to neznamená, že by ten páchateľ mal automaticky za to, že sa pokúsi o nejakú mediáciu, získavať nižší trest. To takto vôbec nie je nastavené. Takže toľko z mojej strany na záver. Ďakujem.
[18:15] Martin Dubéci
Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nechce. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v zmysle schváleného programu budeme rokovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o justičných čakateľoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1438, rozhodnutie predsedu 1514. Pán minister, prosím, uveďte tento návrh.
[18:16] Boris Susko
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o justičných čakateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 a napĺňa sa ním programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. Cieľom návrhu zákona je obnoviť inštitút justičného čakateľa a upraviť s tým súvisiace otázky týkajúce sa obsadzovania voľných miest sudcov. V súvislosti s obnovením inštitútu justičného čakateľa návrh zákona nastavuje taký zákonný rámec tejto právnej úpravy, ktorý zabezpečí, aby justiční čakatelia prechádzali systematickou odbornou prípravou, ktorá im umožní získať potrebné praktické skúsenosti pre výkon funkcie sudcu pod dohľadom skúsených odborníkov. Právna úprava preto jasne ustanovuje podmienky ich prípravy a vzdelávania. Formálne ukotvenie postavenia a povinností justičných čakateľov zabezpečuje, že títo budúci sudcovia spĺňajú vysoké štandardy profesionality a odbornosti, čím sa zvyšuje dôvera verejnosti v justičný systém. Úpravou právneho postavenia justičných čakateľov sa posilňuje ich postavenie v rámci justičného systému, čím sa zlepšuje ich schopnosť pôsobiť nezávisle a objektívne. Nová právna úprava neuzatvára systém súdnictva pre iné profesie, napríklad advokátov alebo prokurátorov, pretože návrh zákona predpokladá obsadzovanie voľných miest sudcov aj v rámci otvoreného výberového konania, ak miesto sudcu nebude možné obsadiť justičným čakateľom. Návrh zákona obsahuje aj úpravu paušálnych náhrad sudcov s cieľom motivácie pre postup sudcov na vyššie súdy. Na zväznosti na znovuzavedenie inštitútu justičných čakateľov je potrebné vykonať aj zmeny a doplnenia súvislých súvisiacich zákonov, ktoré sa navrhujú v čl. 2 až 10. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a predkladá sa s rozpormi uvedenými vo vyhlásení predkladateľa. V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že návrh zákona vznikol v rámci odbornej diskusie so zástupcami súdnej moci, či už išlo o najvyššie súdy, súdnu radu, Združenie sudcov Slovenska a ďalších a predstavuje všeobecne akceptovateľný kompromis, ktorý sa nerodil úplne ľahko, ale dospeli sme do nejakého kompromisu. Preto by som vás chcel požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Vychádzali sme aj zo skúseností a z dát, ktoré vyplývajú z vykonávania justičných skúšok, kedy je obrovský rozdiel medzi tým, ako úspešní sú napríklad právni čakatelia prokuratúry, ktorí majú systematickú prípravu na výkon funkcie prokurátora a ako úspešní sú dnešní vyšší súdni úradníci, ktorí sa stávajú bežne sudcami a ktorí sú ďaleko horšie na tom pri samotných justičných skúškach či pri hromadných výberových konaniach, práve z toho dôvodu, že vyšší súdny úradník by mal byť v prvom rade administratívnym úradníkom pomáhajúcim sudcovi, nemal by byť alebo nie je systematicky pripravovaný na výkon práce sudcu. Vykonáva administratívne činnosti v jednom súdnom oddelení. Nepripravuje sa počas svojho výkonu práce vyššieho súdneho úradníka priamo na výkon sudcovského povolania. Neprechádza tak ako justičný čakateľ, tak ako to bolo kedysi. Neprechádza všetkými súdnymi oddeleniami, všetkými agendami, tak, aby sa pripravoval systematicky na výkon funkcie sudcu. Pokiaľ sme komunikovali so sudcami, či už okresných súdov, krajských súdov alebo najvyšších súdov, súdnou radou a ďalšími inštitúciami, ďalšími orgánmi alebo inštitúciami pôsobiacimi v justícii, všetci jednohlasne nám tvrdili, že tento inštitút je potrebné opätovne zaviesť. A preto sme pristúpili k tomuto úkonu. Nejde o žiadne uzatváranie systému. V prvom rade, pokiaľ bude prebiehať proces prípravy nových justičných čakateľov. To znamená tie prvé tri roky, do roku 2030 to vychádza, tak sa jednotlivé voľné miesta sudcov naďalej budú obsadzovať výberovými konaniami, dokonca už štandardne vonkajšími výberovými konaniami, pretože ten inštitút hromadného výberového konania, tak ako ho poznáme dnes, zanikne, ale aj potom, ak nebudú pripravení aktuálni justiční čakatelia, ktorí by mohli nastúpiť na uvoľnené miesto sudcu, tak takisto si konkrétny súd bude môcť zorganizovať vonkajšie výberové konanie a teda do systému budú môcť nastúpiť aj advokáti alebo prokurátori alebo prokurátori alebo iné právnické profesie, pokiaľ im bude uznané alebo budú mať absolvovanú justičnú skúšku. Čiže z môjho hľadiska, podľa teda názoru môjho aj kolegov na ministerstve, tento systém osvedčený, ktorý tu fungoval x rokov, je ďaleko lepší alebo ukázal sa ako ďaleko lepší ako systém, ktorý funguje dnes a to je systém prípravy alebo neprípravy vyšších súdnych úradníkov na povolanie sudcu. Ďakujem pekne za slovo.
[18:21] Martin Dubéci
Ďakujem pekne a teraz dávam slovo pánovi poslancovi Čellárovi, aby podal spravodajskú informáciu k tejto tlači.
[18:21] Miroslav Čellár
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 173 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pán poslanec.
[18:23] Martin Dubéci
Otváram rozpravu. Nech sa páči, pán minister požiadal o slovo.
[18:23] Boris Susko – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo. Možno ešte jedno doplnenie, ktoré som zabudol v úvodnom slove povedať. A to je, že príprava justičných čakateľov na výkon povolania sudcu bude kvalitatívne úplne inej úrovne. Bude prebiehať prostredníctvom všetkých súdnych oddelení. To znamená, mal by sa takýto uchádzač zoznámiť s agendou trestnoprávnou, obchodnoprávnou, občianskoprávnou a dokonca aj správnou, pretože časť svojej prípravy by mal absolvovať aj na správnom súde, tak aby bol zabezpečený jeho profil ako univerzálneho sudcu. Do budúcnosti to je jedna vec a táto kvalita alebo tento priebeh vzdelávania justičného čakateľa oproti dnešnému stavu, kedy vyšší súdny úradník v zásade pôsobí x rokov na súde, 3 roky teda minimálne a potom ide priamo na justičnú skúšku. V tomto návrhu zákona sa rieši tak, že takýto kandidát, respektíve justičný čakateľ, bude prechádzať okrem priebežného vzdelávania priebežným hodnotením každý rok. A samozrejme, pokiaľ na takomto priebežnom hodnotení nebude úspešný, tak nebude môcť ďalej pokračovať v takomto vzdelávaní. Čiže predpokladáme, že takéto vzdelávanie a príprava justičného čakateľa s priebežným preskúšavaním bude efektívnejšia z hľadiska prípravy takéhoto justičného čakateľa na výkon funkcie sudcu a samozrejme potom na záver bude vykonávať justičnú skúšku a už bude pripraveným kandidátom na vymenovanie za sudcu bez ďalšieho hromadného výberového konania, tak ako je to dnes, kde ľudia sú v databáze a čakajú niekedy roky na to, kým sa vôbec dostanú k uvoľnenému miestu funkcie sudcu. Ďakujem pekne.
[18:25] Martin Dubéci
pani poslankyňa Števulová s faktickou poznámkou.
[18:25] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Viete, pán minister, to je inak zaujímavé, že pri tých justičných čakateľoch spomínate to pravidelné hodnotenie a pri sudcoch to chcete zrušiť v podstate. Ten systém hodnotenia sudcov. Chcete to preniesť z hodnotiacich komisií na odvolacie súdy, ktoré rozhodujú o opravných prostriedkoch proti tým ich rozhodnutiam a tým úplne zmeniť spôsob hodnotenia sudcov, ale pri justičných čakateľoch je priebežné hodnotenie zrazu v poriadku. Trošku protirečíte podľa mňa
[18:25] Martin Dubéci
Pani poslankyňa Števulová môže pokračovať v rozprave.
[18:26] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave
Ja chcem hneď na úvod povedať, že my v Progresívnom Slovensku s týmto návrhom vlády zásadne nesúhlasíme, budeme proti. Pán minister tu síce vystúpil, ale v podstate nepovedal jediný relevantný dôvod, pre ktorý by sme sa mali vrátiť k praxi existencie justičných čakateľov, ktorí, ako sa ukázalo, najmä za Štefana Harabina znamenali uzatvorenie justície, nepotizmus, kedy pomaly podľa výskumov každý piaty sudca, myslím, alebo ako to bolo, mal jedného rodinného príslušníka v súdnictve, pretože si títo sudcovia strážili tie miesta na justičných čakateľov, dostávali sa prevažne ľudia, ktorí im boli blízki, ten systém sa úplne uzatvoril a títo ľudia sa potom stali sudcami alebo sudkyňami. Práve to otvorenie výberových konaní ľuďom mimo súdnictva aj VÚZ-u, ktorí teraz tiež nebudú môcť už zložiť justičnú skúšku, prinieslo v podstate pretrhnutie týchto rodinných a rodinkárskych väzieb, toho nepotizmu do súdnictva. Dostali sa tam noví ľudia, čo pán minister tak veľmi rád spochybňuje, najmä pri Najvyššom správnom súde, kde sme tu už počuli, že na Najvyšší správny súd sa dostali ľudia z ulice, pritom Najvyšší správny súd má jeden z najlepších kreditov, pokiaľ ide o rušenie ich rozhodnutí, ktoré je fakt minimálne, a myslím, že tam sa osvedčil práve aj ten príchod odborníkov. A v podstate v súčasnosti sme naozaj nezaznamenali, kým neprišiel pán minister s týmto návrhom, že by tu boli nejaké zásadné prípady kritiky toho, že zlyhal ten systém výberu nových sudcov a sudkýň, ktorý máme v súčasnosti, ktorý umožňuje aj iným právnym profesiám sa napojiť do toho výberového konania, prejsť výberovým konaním a stať sa sudcom alebo sudkyňou. Naozaj v podstate sa tu minister rozhodol, že kombináciou opatrení, kde zavedie inštitút justičného čakateľa, kde zruší súčasné hodnotenie sudcov cez hodnotiace komisie, uzavrie vlastne to súdnictvo a vráti ho do čias, ktoré poznáme, do čias, proti ktorým sa protestovalo kedysi za vlády Štefana Harabina, kedy sa zneužívali disciplinárne konania voči odbojným sudcom a sudkyniam. Pripomínam, že pán minister Boris Zsuzsó sa pokúsil aj ovplyvniť to, ako má vyzerať disciplinárne súdnictvo. Tam ho našťastie zastavil Ústavný súd, čiže toto jedno mu nevyšlo, ale stále tu máme na stole to hodnotenie. Teraz títo justiční čakatelia a to, čo sme preberali pred chvíľou, že pomaly už ani nebude možné stíhať trestné činy sudcov. Tam ho našťastie zastavil Ústavný súd, čiže toto jedno mu nevyšlo, ale stále tu máme na stole to hodnotenie. Teraz títo justiční čakatelia a to, čo sme preberali pred chvíľou, že pomaly už ani nebude možné stíhať trestné činy sudcov bez súhlasu Súdnej rady, pričom je to ustanovenie veľmi nejasne napísané a zároveň je napísané tak, že hovorí, že sudcovia, a pokiaľ Súdna rada nevydá príkaz, teda súhlas s trestným stíhaním, tak už nikdy nebude môcť byť požiadané o trestné stíhanie sudcu v rovnakej veci, čo podľa môjho názoru znamená aj na prípady, kedy dôjde k obstaraniu nových dôkazov. K tomuto sa vôbec doteraz minister nevyjadril ani jedným slovkom, či je to v poriadku a že či s týmto súhlasili aj orgány ako Benátska komisia a ďalšie. Čiže keď si vy spojíte dokopy všetky tieto zmeny, ktoré Boris Susko presadzuje, jednak teda tá zmena týkajúca sa súhlasu Súdnej rady s trestným stíhaním, zabetónovanie justície vrátením justičných čakateľov, k čomu podľa môjho názoru momentálne fakt neexistujú žiadne presvedčivé dôvody. Jediný dôvod, z ktorého som to ja pochopila, že doteraz máme tento návrh zákona, je ten, že prosto pánovi ministrovi sa to zdá lepšie. Ale prečo? Čo sa tu ukázalo na súčasnom systéme ako zlé? Vy máte k dispozícii teda nejaké štatistiky, ktoré by hovorili, že tie hromadné výberové konania a tento spôsob výberu sudcov, ktorý máme teraz, preukázateľne viedli k zhoršeniu súdnictva na Slovensku? Vie niekto o nejakej takejto analýze, štatistickej alebo niečom? No nevie, lebo neexistuje. Takisto útok na hodnotenie, systém hodnotenia súdov, kedy je to sudcov, kedy je to teraz dané hodnotiacim komisiám, čo chce minister zmeniť a chce, aby sme sa znova vrátili k tomu, aby vlastne sudcov hodnotili ich nadriadené súdy, ktoré častokrát rozhodujú aj o ich opravných prostriedkoch a podobne, ktorí sa v minulosti, pardon, ja som trochu prechladnutá, ukázali ako neefektívny systém. Tak všetky tieto zmeny dokopy, keď si dáme na stôl, tak preukazujú jediné, a to, že minister Boris Susko sa rozhodol zmeniť justíciu na základe lobbingu nejakej časti sudcov, ktorým sa nepáčia moderné zmeny, ku ktorým došlo potom, čo skončila éra Štefana Harabina. On možno stratil svoju pozíciu, nie je už aktívnym sudcom, nevykonáva ako keby tú funkciu moci, ktorú mal, ale je zjavné, že jeho myslenie a myslenie ľudí, ktorí mu boli blízki v časti súdnictva, pretrvalo. A pán minister Boris Susko toto myslenie teraz pretavuje do návrhov zákonov, ktoré, ďakujem, ktoré sem prináša. A to sú návrhy zákonov, ktoré buď teda sa venujú kajúcnikom, alebo sa venujú zabetónovaniu súdnictva a ja by som chcela vedieť, chcela by som poznať naozajstné dáta, štatistiky, ktoré by nám povedali, že systém otvorených výberových konaní, tak ako je nastavený teraz, zlyhal a preto sa musíme vrátiť k justičným čakateľom. A tiež by som sa chcela spýtať, či kolegovia a kolegyne na strane koalície vysvetlia túto zmenu aj svojim rodinám, lebo verím tomu, že mnohí z nás, ktorí sme poslanci a poslankyne, máme v našich radoch ľudí, ktorí študujú aktuálne právo alebo teda myslím to tak, ktorí sú naši rodinní príslušníci, ktorí sú buď študenti alebo študentky práva, alebo sú v nejakej právnickej profesii a možno sa chceli prihlásiť raz, keď zložia napríklad advokátsku skúšku, do otvoreného výberového konania na sudcu alebo sudkyňu, no tak im povedzte, že ste hlasovali proti a že to už nebude možné, že jediné, ako sa človek stane sudcom alebo sudkyňou, bude, že bude niekoho poznať na súde, dostane sa na miesto justičného čakateľa a bude poslušne skloniť hlavu, keď tam bude pripravovaný na výkon súdnictva, pretože toto je nástroj, ktorým sa mnohým ľuďom, ktorí rátali so štúdiom práva alebo s výkonom nejakého druhu právnickej profesie, tak pomýšľali na to, že niekedy v budúcnosti skúsia aj to výberové konanie, tak to už nebude možné. A zároveň ten systém justičných čakateľov prinesie to, že sa oslabí transparentnosť súdnictva, pretože tí justiční čakatelia budú úplne v právomoci tých sudcov a sudkýň, ktorí sú tam teraz. To znamená, že nebudú môcť slobodne prejavovať svoje názory alebo kritiku, pretože sa budú musieť obávať, ako by toto dopadlo na ich možnosť stať sa v budúcnosti sudcom alebo sudkyňou. Ja si nemyslím, že tento systém, pán minister, ktorý ste sem priniesli, tento návrh, je správny, aby ste neprezentovali vlastne žiadne relevantné argumenty potvrdené dátami, však odkiaľ by ste ich aj mali, keď ste zrušili analytické centrum. Ale keď chcete urobiť takúto zásadnú zmenu v oblasti toho, kto sa vôbec môže stať sudcom alebo sudkyňou, mali by ste to vysvetliť viac ako len vaším pocitom, že sa vám nepáčia výberové konania, ktoré fungujú teraz, a že je potrebné zaviesť systém justičných čakateľov, lebo skutočne pripomínam, tu v celej dôvodovej správe nenájdeme jediný podklad, ktorý by hovoril o tom, že tento systém zlyhal a že z nejakých dôvodov je potrebné zaviesť späť systém justičných čakateľov. Súd nictvo má dnes podľa môjho názoru ďaleko iné problémy, na ktoré by sme sa mali sústrediť a rozhodne teda nie toto. Preto my v Progresívnom Slovensku budeme dôrazne proti tomuto návrhu zákona a ja žiadam Národnú radu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.
[18:35] Martin Dubéci
Ďakujem pekne, pán minister Susko s faktickou poznámkou.
[18:35] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ja som, myslím, že jasne povedal, že prečo si myslím, že tento inštitút je treba vrátiť, respektíve znova zaviesť určitými teda zmenami a prispôsobeniami. A nehovorím to ja. Veď to nie je môj návrh od zeleného stola. My sme mali, lebo ja som zriadil pracovnú skupinu na ministerstve, ktorá bola zložená zo sudcov Najvyšších súdov, krajských súdov aj okresných súdov, ktorí toto pripravovali dva roky. Akože to nie je, že by som to od zeleného stola z ministerstva sa rozhodol, že ideme s týmto a teraz som to tu predložil. Toto bola dvojročná diskusia, ako to má vyzerať, a po dvoch rokoch diskusie sme tento návrh zákona predložili s tým, že to všetci v rámci justície chcú. To nebol, nebol môj môj návrh. A keď, keď ste teda argumentovali tým, že, že a to som teda nepochopil, s tým, že keď ten justičný čakateľ niečo povie, že bude vo svojvôli, vo svojvôli sudcu a dnes z tohto istého pohľadu vyšší súdny úradník nie je. Však je ešte vo väčšej svojvôli, lebo je priradený ku konkrétnemu sudcovi alebo konkrétnemu senátu a tam musí poslúchať. Takže ako tomuto argumentu som teda akože vôbec neporozumel. Tu bude ten justičný čakateľ prechádzať rôznymi súdnymi oddeleniami, kde sa bude systematicky pripravovať na výkon funkcie sudcu pod vedením vždy nejakého konkrétneho gestora, a ktorý potom bude následne preverovať jeho, jeho teda schopnosti, ako bude preskúšavaný z tejto prípravy. Takže ja teda som úplne nerozumel tomu, čo, čo ste tým mali, čo ste tým mali na mysli a to, čo hovoríte, že, že sme uzavreli ten systém, že sa nebudú môcť dostať aj ľudia zvonku. Toto nie je pravda, veď som to povedal už v úvodnom slove, aj v tom doplnení v rozprave, že tie výberové konania predsa zostanú, ak nebude k dispozícii justičný čakateľ, tak sudca si bude môcť zorganizovať výberové konanie a bude sa tam môcť prihlásiť ktokoľvek, kto má justičnú skúšku alebo teda ekvivalent justičnej skúšky, takže o žiadne uzatvorenie
[18:37] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec, ďakujem, pán predsedajúci. No k tomu zatváraniu takému takému pomalému dochádza, lebo presne tam to ak nebude, čo samozrejme nastane veľmi výnimočne. A neviem, či si pamätáš, pamätáš, ale inštitút, ktorý sa snaží zaviesť znova, nemal veľmi dobrú povesť. Čakatelia a častokrát práve kvôli tomu, že tam fungovalo rodinkárstvo. Že tam boli vybratí ľudia, ktorí mali nejakých blízkych, priamo častokrát rodičov, ktorí boli sudcami, sudkyňami. A dostali tie miesta, mali to garantované. Tie výberové konania neboli zďaleka robené spôsobom, akým sú potom na sudcov teraz, ako to máme. A ja teda si pamätám, ako to bolo predtým, ako je to teraz. Ten výber sú čo? A naozaj tam veľký rozdiel vo vnímaní a nielen že zvonka, ale aj zvnútra, že či tam funguje nejaká korupcia, nejaké rodinkárstvo. Z tohto hľadiska vy robíte krok späť. Pán minister, zase zavádzate inštitút, ktorý zneužíval Harabin a jeho ľudia, celá tá jeho klika, aby ovládli justíciu. A častokrát ľudia, ktorí mali na to, aby sa stali sudcami, sudkyňami, tak sa tam nedostali a dostali sa tam všelijaké neschopné deti rodičov, ktorí boli vplyvní alebo pôsobili priamo v justícii. Takže nerozumiem, prečo toto robíte? Ak máte
[18:39] Martin Dubéci
Poslankyňa Števulová.
[18:39] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No presne tak, pán minister. To čarovné slovíčko je akt. Tie výberové konania budú k dispozícii len v prípade, ak sa neobsadia miesta justičnými čakateľmi a my samozrejme dobre vieme, že v prvom rade sa budú všetky miesta obsadzovať justičnými čakateľmi, čiže v skutočnosti tie výberové konania prosto nebudú k dispozícii. No a tí justiční čakatelia budú osobami, ktoré v záujme toho, aby prešli všetkými skúškami, hodnoteniami, tak sa prosto budú prispôsobovať tomu, čo od nich ten konkrétny sudca, sudkyňa nadriadený vyžaduje. V súčasnosti sa môže cez výberové konanie dostať a stať sa sudcom aj iná osoba, nielen tá, čo bola vychovaná priamo súdom, keď má justičnú skúšku alebo ekvivalent skúšky. Čiže to je ten hlavný rozdiel. A pokiaľ ide o to hodnotenie, tak predsa vy spravíte to, že sudcovia nižších súdov, keď budú hodnotení svojimi sudcami vyšších súdov, tak sa prosto budú snažiť čo najviac rozhodovať tak, ako to si to predstavujú sudcovia na vyšších súdoch, aby potom neutrpeli, keď ich títo sudcovia budú zároveň hodnotiť. Ten systém, kedy hodnotiace komisie hodnotia sudcov, má práve eliminovať aj takéto negatívne dôsledky. Ja naozaj teda neviem. Povedzte nám, kto bol v tej komisii, s ktorou ste to rokovali, lebo pochybujem, že to boli zástupcovia všetkých sudcov a sudkýň na Slovensku a že celé súdnictvo a celá právna, ako to povedať, oblasť tu naozaj nevolá po ničom inom, len po návrate justičných čakateľov. To si teda nemyslím, že je momentálne situácia na Slovensku.
[18:41] Martin Dubéci
V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Kolíková. Vážené
[18:42] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Naozaj, ja som sa spätne pozrela do histórie, že vlastne čo nám sem nosíte a toto sú takí naozaj Štefana Harabina pohrobky legislatívne a ja by som veľmi rada videla tú komisiu, o ktorej ste rozprávali, kto presne tam bol. Lebo ja viem z justície úplne iné niečo. Justiční čakatelia a to, čo ste tu celé ponúkli v tomto balíku, je návrat, kde sme boli, a bolo to zlé. Pretože to, čo vy tvrdíte a mali by ste to dopovedať viac, je, že vy uzavriete výber justičných čakateľov. Nebude tam možné to tak vidieť, ako to vidíme teraz, keď sa vyberá sudca. A plus takéto hromadné veľké výberové konania tých justičných čakateľov nebude. A plus, keď sa vyberá justičný čakateľ, tak my o ňom vlastne nevieme, o tom človeku, dokopy nič. Veď on ešte nemá vlastne, je to v nejakej miere nepopísaný papier. Vlastne nemáme čo úplne posúdiť o tom človeku, ktorý vstupuje do justície a má byť budúci sudca. Veď teda justičný čakateľ. To znamená, že vlastne pri človeku, ktorý ešte len sa popíše, my ideme povedať, že toto je vhodný kandidát na sudcu, ale to my vôbec nevieme. Ako ten človek sa ešte len ukáže, veď on ešte len vlastne skončil školu. No a o ňom nič nevieme. O ňom nič nevieme. Ten papier sa popíše počas toho, ako vlastne začne tá osoba mať nejaké skúsenosti, aj pracovné skúsenosti. Niečo sa o ňom môžeme dozvedieť. Niečo o ňom môžeme vedieť, keď vstúpi do hromadného výberového konania na sudcu. A je dobré, že do súdneho systému vstupujú a naozaj profesionáli s právnickými skúsenosťami nielen zvnútra justície, kde nepopísaný papier vošiel do systému justície. Tiež sa treba rozprávať aj o tom, že v tej justícii sú aj veci, ktoré treba zlepšiť. To znamená, my ten systém uzatvárame s predpokladom, ako keby bol teraz ideálny, ale to nie je pravda. Kde je nepopísaný papier vošiel do systému justície. Ti sa treba rozprávať aj o tom, že v tom v tej justícii sú aj veci, ktoré treba zlepšiť. To znamená, my ten systém uzatvárame. S predpokladom, ako keby bol teraz ideálny, ale to nie je pravda. Veď naozaj, len nedávno sme tu čelili kauzám Búrky. A to nebolo o tom, že by to bolo celé vymyslené. To nebolo o tom. Môžeme sa baviť, o čom tie správy toho Mariána Kočnera boli, ale aj vás to vydesilo. A my ten systém ideme teraz uzatvárať. Ideme tam dávať priestor, aby tam, aby tam vchádzali ľudia, o ktorých nebudeme dokopy nič vedieť, lebo sa to ani nedá, lebo je to ešte nepopísaný papier. To, čo sa ukázalo, keď sa rušil inštitút usilovných čakateľov, je, že tu naozaj zavládol nepotizmus, rodinkárstvo, ovplyvňovali sa vlastne tie výberové konania na vstup justičných čakateľov do systému a boli to vo veľkej miere blízke osoby už ľudí, ktoré v systéme sú. To sa ukázalo. To, čo ma potešilo, je, že súčasťou návrhu je, že áno, bude tam potrebné nejaké prehlásenie, či mám blízke osoby. To som rada, že aspoň takéto niečo tu ostalo. Ale toto sa ukázalo a to ja sa domnievam, že sa môže udiať znovu. Je absolútne kľúčové, aby sme predsa vyberali za sudcov ľudí z čo najväčšieho množstva kandidátov, ktorí o to majú záujem. A tuto množstvo kandidátov sa neuveriteľným spôsobom zužuje. Pretože tu nie je len, že vlastne my to neumožníme už ani notárom, ani advokátom, ani prípadne prokurátorom kľudne vstúpiť do takejto profesie, prečo nie? A môže to byť naozaj obohacujúce. A to, čo nám ukazujú vlastne tie skúsenosti osobitne pri vytváraní nových súdnych inštitúcií. Keby ste tu mali súčasného predsedu Ústavného súdu v Českej republike, pána Baxu, tak by vám povedal, ako bolo dôležité a dobré pre kreovanie Najvyššieho správneho súdu, že sa kreoval nielen zo sudcov už v štruktúre, ale aj z akademikov zvonku, aj z prokurátorov, ktorí tam prišli, aj z advokátov, ktorí tam prišli, aj z akademikov. Že jednoducho ten vlastne ten sudcovský celý zbor bol zrazu pestrý. Prinášal nové pohľady pri tom rozhodovaní a to bolo dôležité pri dobrej rozhodovacej činnosti súdu. To znamená, že tu sa vracať k niečomu, čo tu bolo a nefungovalo a vytváralo rodinkárstvo. A preto to bolo zrušené. A ukázalo sa ako správne a dobré pre skvalitňovanie činnosti rozhodovacej na súdoch, že ten systém bol otvorený. Že nie je tu iného dôvodu, ale že niekto tu chce mať naozaj teda jasne uzavretý systém. Pretože keď vytvoríme systém justičných čakateľov a súčasne povieme, že vlastne hromadné výberové konanie nebude, keď tu bude justičný čakateľ, tak tým pádom vlastne povieme, že robíme všetko preto, aby tu boli justiční čakatelia a už nikdy hromadné výberové konanie nebolo. A súčasne povieme tým, ktorí sú už v systéme aj na súdoch. A sú to vyšší súdni úradníci, asistenti Najvyššieho súdu, asistenti na Ústavnom súde, veľmi kvalitní právnici, ktorí majú priamy kontakt s rozhodovacou činnosťou sudcovskou, či už je to na všeobecných súdoch, či už je to na Ústavnom súde a nakoniec aj asistenti prokurátora. Im zoberieme možnosť, aby si urobili justičnú skúšku. To im je tento zákon. To znamená, tým, ktorí sú v systéme, tí si ešte môžu urobiť, ale do budúcna už to odoberáte. To znamená, že vlastne do budúcna tieto pozície budú absolútne nezaujímavé, pretože kariérny rast znamená sa znamená nula. Keď sa pozrieme na finančné ohodnotenie, o ktorom hovorí pán minister, že nech tam ostanú, kde sú, to bude tak nezaujímavé, že veľmi pravdepodobné, že bude veľmi zložité vôbec získať vyšších súdnych úradníkov, asistentov na Najvyššom súde alebo asistentov na Najvyššom správnom súde, prípadne asistentov prokurátora. To znamená, tieto pozície, ktoré sú dôležité, aby odbremeňovali prácu sudcov, odbremeňovali prácu prokurátora, a nie sú zaplatené tak a my to veľmi dobre vieme, osobitne vyšší súdni úradníci. Osobitne tu, keď pôjdete na bratislavské súdy, tak vám povedia, aké je zložité, aké je zložité tu naozaj získať vyšších súdnych úradníkov, ktorí stabilne budú zastávať túto pozíciu. A teraz im poviete, že nielen, že nie sú dobre zaplatení, ale už nebudete nikam kariérne rásť, lebo toto je vaša konečná. Môžete ísť akurát tak do advokátskeho stavu, do prokurátorského stavu, môžete ísť za prokurátorov, ale toto je stopka. Vlastne už ani do prokurátorského nie. Ani tam už nemôžete robiť asistenta prokurátora. Neviete si urobiť potom tú skúšku, aby ste boli prokurátorom. Takže to je stopka. To je stopka. Ja tu nevidím iný zákon, ktorý by hovoril, že ide sa vytvoriť nejaký odborný tím sudcu. To znamená, že ja neviem, bude junior vyšší súdny úradník, senior vyšší súdny úradník. To znamená, že by tam bol nejaký kariérny rast a že by bol ten tím zaplatený. Nič také tu nie je. O to viac je nebezpečná táto právna úprava, ktorá tu je. Pretože pre tých ľudí to naozaj do budúcna znamená, že to je absolútne nezaujímavá pracovná pozícia, ktorá je kľúčová pre chod súdov. Pani kolegyňa, moja predrečníčka tu hovorila, že jej chýba nejaké vyhodnotenie. No, to chýba aj mne, ale mne chýba iné vyhodnotenie. Tým, že zrušil pán minister analytické centrum, my nevieme stav na súdoch. Ale ja ho viem zo súdov. Jednak viem zo súdov, že nie je pravdou, že by tu celá justícia jasala, že sa idú vrátiť justiční čakatelia. Naopak. Naopak. Ja asi komunikujem s inými sudcami a predsedami súdov. Ale s tými, ktorými ja komunikujem, tak oni teda z tejto právnej úpravy nijako nie sú šťastní a považujú ju za návrat späť do harabinovského obdobia. Že justícia sa bude uzatvárať. Príslušný aparát začnú byť absolútne nezaujímavé pozície, ktoré sú kľúčové pre prácu sudcu. Osobitne v čase konsolidácie verejných financií, ja som zvedavá, ako minister bude schopný ich nejak lepšie zaplatiť, aby mu neodišli, pretože áno, umožní tým, čo sú teraz v systéme, aby si ešte justičnú skúšku rýchlo urobili a tým budúcim a tým budúcim, nech sa páči, nech si to niekto vyrieši. Ale to znamená, to nie je nijaké systémové riešenie. To systémové riešenie, ktoré ja by som očakávala, je, že to bude mať nejaké vyhodnotenie, ako teraz vyzerá práca na súdoch. Potom informáciu, ktorú mám ja, je, že po reforme, ktorú som uskutočnila, sa vyčistilo na jednotlivých súdoch, kto robí akú prácu. To znamená, že už je to oveľa transparentnejšie, otvorenejšie na tých súdoch a kolegovia medzi sebou vedia, koľko majú práce. Súdcom ubúda práca. Takto to je. Ale bolo by potrebné tie dáta samozrejme vidieť, ale ja tú informáciu mám takúto. Stále menej a menej vecí a prípadov chodí na súdy. O to viac je dôležité v reforme súdov pokračovať ďalej. A je veľmi pravdepodobné, že taký veľký počet sudcov nebudeme potrebovať. To znamená rozprávať tu teraz, že my teraz potrebujeme nutne vytvoriť nejaký osobitný aparát prípravy justičných čakateľov. Naopak, my potrebujeme veľmi silný dobrý aparát, ktorý pracuje pre sudcu. A ten mať veľmi kvalitný, odborne zdatný, dobre zaplatený, ale je veľmi pravdepodobné, že keby sme urobili dobrú analýzu a mali by sme dáta zo súdov, tak by sme zistili, že taký počet sudcov už nepotrebujeme. Takže nie, my nepotrebujeme teraz zmeniť systém, ako rýchlo zabezpečiť nejakú skupinu usilovných čakateľov, ktorá tu bude čakať. Nie. Je na mieste mať hromadné výberové konania, ktoré sa jasne vopred ohlásia, kde môže vstúpiť každý a tí najlepší sa z toho hromadného výberového konania vyberú. Môžu to byť sudcovia, prokurátori, nech sa páči. Môžu to byť všetci tí, ktorí majú justičnú skúšku. Môžu to byť aj koncipienti, ktorí majú justičnú skúšku. Môžu to byť vyšší súdni úradníci, môžu to byť asistenti sudcu a ten, kto bude najlepší v rámci toho súdneho konania, ten nech sa stane sudcom. A ten nech sa stane sudcom. Vtedy, keď ich budeme potrebovať. Už teraz je vytvorený systém tak, že hromadné výberové konania vedia vytvoriť vopred vlastne kandidátov, ktorí boli úspešní na pozície, ktoré sa uvoľnia. Už tak je ten systém nastavený. To znamená, hromadné výberové konania sa nerobia vtedy, vlastne keď je nevyhnutné miesto obsadiť, ale robia sa vopred. Tak vlastne je možné uskutočňovať tie hromadné výberové konania. A treba tiež doplniť, že justiční čakatelia majú vlastne zrušiť inštitút, ktorý ja som zavádzala. Ale je pravdou, že žiadny minister, na to nebol priestor a čas, osobitne už nie minister Susko, neurobil nič preto, aby ten inštitút sa uplatnil, takzvaného justičného stážistu, ktorý bol vytvorený presne na volanie justície ako inštitút, aby každý, kto chce byť sudcom a chce sa dobre na to vopred pripraviť aj na celé výberové konanie, tak má možnosť ísť na takúto štátnu stáž. Môže to ísť kľudne aj advokát. Môže to byť kľudne aj vyšší súdny úradník. Dokonca niektorí to aj naozaj takto využili. A pripraviť sa, tak ako hovorí pán minister po tých jednotlivých pozíciách na tom súde, pripraviť sa na budúcu prácu sudcu, ale musí urobiť úspešne hromadné výberové konanie. To znamená, len ten najlepší sa vyberie. Treba povedať, že to, čo je potrebné pri výbere sudcu, je osobitne dôležité, aby to bol človek, ktorý je spôsobilý zodpovedne, čestne vykonávať prácu sudcu. To je absolútny kľúč. To je absolútny kľúč. Povedať, že človek, ktorý skončí vysokú školu, že vieme povedať o ňom, že toto bude dobrý sudca, to sa nedá. To sa nedá. Naozaj o tom človeku dokopy nevieme nič. Jasné, všetci, ktorí pracujete s mladými ľuďmi, vidíte, ako sa tí mladí ľudia menia. Osobitne novými pracovnými skúsenosťami, pozíciami, tým, čomu čelia v rámci tých pracovných pozícií. Rozhodnúť po skončení školy, že niekto je dobrý sudca, to sa nedá. To sa naozaj nedá. To sú vo veľkej miere nepopísané papiere, o ktorých vlastne ani v rámci životopisu neviete nič. Na základe tohto nemôžeme predsa vyberať ľudí do justičného systému. Ako uzavretú vec. A ja sa musím priznať, že som nenašla naozaj žiadnu dobrú správu, že prečo vlastne takých justičných čakateľov vytvoriť a osobitne prečo zrušiť možnosť vlastne takéhoto kariérneho rastu pre tých, ktorí sú súčasťou odborného personálu pre sudcu. Naozaj, toto som naozaj nepochopila. A podľa mňa je to veľmi nezodpovedné toto urobiť, pretože pán minister veľmi dobre vie, ako je zložité na pozície do tímu sudcu, na tieto pozície, ktoré som vymenovala, či je to vyšší súdny úradník alebo sú to asistenti vlastne na Najvyššom súde, na Najvyššom správnom súde alebo asistenti prokurátora, ako neľahké vie byť osobitne vo väčších mestách zabezpečiť tu kvalitných ľudí. Takže teraz, keď im zoberieme ešte vlastne túto možnosť takejto kvalifikovanej skúšky, môže byť o to viac zložité takéto miesta tu riadne obsadiť. Takže toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné. A je pre mňa nepochopiteľné, prečo okrem toho, že sa vlastne fakticky rušia hromadné výberové konania na sudcov. Lebo to, čo hovorí pán minister, že oni vlastne len nebudú vtedy, keď nebudú justiční čakatelia, ale veď pán minister bude robiť všetko preto so súdmi, ktorým na tom záleží, aby sa proste tí justiční čakatelia proste čo najskôr vytvorili ako pozície. To znamená, že je zjavne tu záujem podľa toho, čo vraví, že tu nebudú už hromadné výberové konania. A ja sa teším, že v rámci toho politického spektra Progresívne Slovensko jednoznačne zastáva pozíciu, že justičných čakateľov treba zrušiť, takže pán minister, ako veľmi pravdepodobne budete zavádzať niečo, čo bude rušiť ďalšia vláda. A tým chcem aj vyslať signál všetkým, ktorí sa o to budú uchádzať, ktorí sa o to budú uchádzať, ale aj dobrú správu vyšším súdnym úradníkom, asistentom prokurátora, asistentom sudcu, že toto ustanovenie určite zrušíme. Že jednoducho budete mať možnosť aj naďalej vykonávať justičnú skúšku. Určite hneď, ako budeme mať tú príležitosť, určite toto vrátime späť. Rovnako vrátime späť to, že budú hromadné výberové konania. A zase sa stane to, že z justičných čakateľov sa stanú vyšší súdni úradníci. Pretože nie je predsa na mieste, aby človek, ktorý skončí školu, robil vyššieho súdneho úradníka v jednej pozícii. Veď to by predsa žiadny človek nevydržal. To znamená, aj tí vyšší súdni úradníci, samozrejme, že menia svoje pozície. To proste predsa prináša aj profesionálny život. Že jednoducho nechcete byť stále v jednej pozícii. To znamená, že oni prirodzene menia pozície aj na tom súde. Pretože to chcú, chcú zmeniť, chcú si vyskúšať niečo nové a niečo iné. Takže to jednoducho nesedí, že vy si teraz rozhodnete, že ideme niekoho niekde zabetónovať. To sa proste neudeje. Keď im zoberiete justičnú skúšku, tak tí ľudia tam jednoducho nebudú, odídu. A už sa nebudú dať obsadiť tie miesta. Osobitne v Bratislave si neviem predstaviť, keby takéto niečo teraz platilo, že vyšší súdny úradník si nemôže robiť justičnú skúšku, tak som zvedavá, koľko vyšších súdnych úradníkov by sme mali na mestskom súde. 1234 a koľkí by boli na Krajskom súde v Bratislave. Naozaj by som sa na to pozrela. Koľko by nám tam ostalo vyšších súdnych úradníkov? 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00 10:00. Lebo teraz pre tých vyšších súdnych úradníkov prirodzene je to normálna možnosť kariérneho rastu urobiť si justičnú skúšku a posunúť sa ďalej kdekoľvek a je to absolútne v poriadku. Ale rozumiem, keby ste rozmýšľali nad tým, ako som už povedala, že urobiť niečo ako juniorskú pozíciu, seniorskú pozíciu a skúsiť to urobiť atraktívnym pre tých ľudí, ale nie, že im neumožníte urobiť skúšku. To si myslím, že naozaj je krok späť a toto nie je správne. Množstvo veľmi, veľmi kvalitných sudcov, ktorí boli vyšší súdni úradníci a posunuli sa na miesto sudcu. Množstvo je takýchto sudcov. A ja som za to vďačná, že ich máme v justičnom systéme. Bola tu spomenutá aj zmienka o ohodnotení, ale k tomu už asi viac nestihnem, pretože je za chvíľku 19 a myslím si, že si to nechám na pokračovanie na zajtra. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Aj zmienka o ohodnotení, ale k tomu už asi viac nestihnem, pretože je za chvíľu 19.00 a myslím si, že si to nechám na pokračovanie na zajtra. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.
[18:59] Martin Dubéci
Rokovanie pléna do zajtra 9.00.
[18:59] Martin Dubéci
Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00.