Rokovanie NR SR 3. 11. 2026
Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR – u 123 z 123 vystúpení ide o strojový prepis bez jazykovej kontroly. Zdroj: tv.nrsr.sk
[10:59] Richard Raši
Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Čo? Zabudol sa v telocvični a už je tam dobre. Prosím, usaďte sa. Otváram teda 22. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslanca Pavla Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440 z roku 2015 Z. z. o športe. Pán poslanec Farkašovský. Prosím, uveďte hlasovanie. Je to tlač 1551.
[11:08] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V rozprave o návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie vystúpilo spolu sedem poslancov. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Ondreja Dostála, vrátiť predmetný návrh vlády na dopracovanie.
[11:08] Richard Raši
Prezentujme sa a hlasujme. Proti. Proti. Konštatujem, že prítomných bolo 132 poslancov, 53 za, 77 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Nech sa páči.
[11:09] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie bez odporúčania gestorského výboru.
[11:09] Richard Raši
Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 91 poslancov, 89 bolo za, jeden sa zdržal, jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. Teraz, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní v nadväznosti na to, že sme návrh zákona v prvom čítaní odhlasovali 1. októbra. Chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento zákon, tento návrh zákona, teda tlač 1480, prerokovali dnes o 14:00. A následne by sme prerokovali prvé čítanie o vládnom návrhu zákona ministra školstva, tlač 280. Prezentujme sa a hlasujme. Bod 280 je to, hej? Bod 280. Konštatujem, že prítomných bolo 133 poslancov, 90 za, 41 proti. Nikto sa nezdržal hlasovania. Dvaja nehlasovali. Návrh sme schválili a určili teda termíny prerokovania týchto návrhov zákonov. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili, teda dnes o 14:00. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní v mene troch poslaneckých klubov. Za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme tento týždeň už nehlasovali. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 133 poslancov, 76 za, 55 proti, jeden sa zdržal, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili a teraz procedurálne návrhy, zvolanie výborov. Nech sa páči, tak ako ste prihlásený. Pán poslanec Čelár.
[11:12] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor o 12.00 v našej zasadačke.
[11:12] Richard Raši
Ďakujem, pani poslankyňa Puškárová, predsedníčka
[11:12] Paula Puškárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Školský výbor dnes o 13.00 v zasadačke výboru. Ďakujem.
[11:13] Richard Raši
Pani poslankyňa Mesterová
[11:13] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Chýba odôvodnenie k procedurálu, prečo sa nebude hlasovať do konca tohto týždňa, tak, pán Raši, mohli by ste to aj vysvetliť? Či to je preto, že máte málo hlasov, alebo to má iný dôvod?
[11:13] Richard Raši
Ďakujem. Pán poslanec Grendel, nech sa páči.
[11:13] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem. Pán predseda, naozaj by si Národná rada zaslúžila nejaké odôvodnenie pri takýchto procedurálnych návrhoch, aké ste presadili, takže poprosím vás, uveďte dôvod, prečo sa už nebude hlasovať.
[11:13] Richard Raši
Ďakujem. Ďakujem pekne.
[11:13] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Pani poslankyňa Remišová ešte. Pán predsedajúci, to je strašný chaos v Národnej rade, že začne Národná rada po dvoch týždňoch oddychu a následne nie je schopná ani hlasovať. Naozaj by ste mali tento návrh riadne odôvodniť a povedať, prečo sa celý týždeň, celý týždeň, prečo sa nehlasuje. Ďakujem.
[11:13] Richard Raši
Veľmi pekne.
[11:13] Branislav Gröhling – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Pán poslanec Gröhling. Pán predseda, iba technicky, takže najbližšie hlasovanie bude až budúci týždeň v utorok o 11.00?
[11:13] Richard Raši
Áno, pán poslanec, vyhlasujem 5-minútovú prestávku a pokračujeme v rokovaní.
[11:14] Richard Raši
Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385 z roku 2000. Pán minister Susko, pána ministra Suska poprosím, aby zaujal miesto. A pani spravodajkyňa Zuzana Plevíková. Poprosím pani spravodajkyňu alebo... Nech sa páči, pán... No, spravda, je zaujímavé, že svoje miesto v piatok 16. októbra neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán poslanec Branislav Vančo, ktorému odovzdávam slovo. Po ňom nasleduje pán poslanec Vančo, nech sa páči, po ňom pôjde pani poslankyňa Kolíková. Nie? Čiže pán poslanec Vančo nie, nebude pokračovať v rozprave, pani poslankyňa Kolíková nie je tu. A fakticky, keď nebolo ukončené vystúpenie, ťažko môže byť faktické. Pán poslanec Vančo, či už ani nebudete pokračovať vo vystúpení? Nie? Dobre, či ukončujete vystúpenie? Dobre, čiže pán poslanec Vančo ukončil, takže budú faktické na jeho vystúpenie pani...
[11:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Poslankyňa Števová, nech sa páči. Pani poslankyňa,
[11:20] Richard Raši
Ste
[11:20] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Tu? Nech sa páči.
[11:21] Richard Raši
Zapojte,
[11:21] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, ja by som len chcela zopakovať, že tento parlament dnes ráno mal začať prerokúvať presun sudcov z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd a ako sme pred dvomi týždňami tú rozpravu ukončili, je zrejmé, je z toho zrejmé, že tento parlament ide vytvoriť špeciálny osobitný režim pre nejakých privilegovaných sudcov alebo sudkyne bez toho, aby na to bol zákonný dôvod. Títo sudcovia a sudkyne, ktorí prejdú na Najvyšší správny súd na základe tejto špeciálnej schémy, aj keď mali päť rokov na to, aby prešli normálne, budú naveky známi ako Suskovi sudcovia, ktorým to Susko vybavil. Čiže ktorýkoľvek zo sudcov a sudkýň Najvyššieho súdu, ktorý do tejto schémy, ak bude platná, sa prihlási, tak bude naveky známy tým, že si to vybavil u ministra spravodlivosti, že tam neprešiel preto, že by to bol sudca alebo sudkyňa, ktorý chce riešiť správne právo. Veď tento minister spravodlivosti do dôvodovej správy napísal, že títo sudcovia bývalého správneho kolégia na Najvyššom súde si za päť rokov nedokázali dostatočne osvojiť svoju novú agendu. A my takýchto sudcov máme cez nejakú špeciálnu alebo špecializovanú schému teraz poslať na Najvyšší správny súd. Tak čo sú to za sudcovia, keď sám minister o nich hovorí päť Prosím, utíšte sa, aby mohla pani poslankyňa hovoriť. Nech sa páči. Ďakujem, že za päť rokov nedokázali preorientovať na občianskoprávnu alebo obchodnú agendu. My takýchto sudcov chceme len tak špeciálnou schémou, ktorá je v rozpore s ústavou, poslať na Najvyšší správny súd.
[11:23] Richard Raši
Neskutočné. Pani poslankyňa Mészárosová tu nie je. Pán poslanec Jakab tu nie je. A vystúpi pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči, v rozprave.
[11:23] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážený pán minister. Sa musím priznať, že máme taký trošku chaos dneska od rána. Asi dovolím tým začať toto vystúpenie, že naozaj niekoľkokrát som sa pripravovala, že či vystúpim. Najprv na 9:00, potom na 10:00, potom na 10:30. Teraz vlastne po 11:00, po 11:00 po hlasovaní, tak tak chaoticky začína naozaj táto táto táto schôdza a a treba si pripomenúť, že v tom celom sme sa dneska dozvedeli, že vládna koalícia možno nebude mať väčšinu pri niektorých hlasovaniach. Neviem, ako to bude pri tomto zákone, o ktorom práve rokujeme. Preto som aj rada, že je tu pán poslanec Taraba už toho času, že by som priblížila tie pripomienky, ktoré máme a ktoré vlastne zaregistroval a vtedy aj pán poslanec Jarabek, že aj mi to vlastne prišiel povedať, že vlastne rozumie mojim pripomienkam. A a zhoduje sa vlastne s tým, že ten zákon je problematický. Tak som rada, že je tu pán poslanec Taraba a možno si vypočuje tieto pripomienky a myslím si, že niektoré treba zopakovať. Ten návrh zákona, o ktorom tu práve rokujeme, je veľmi krátky. Vlastne sú to tri paragrafy, ktoré sa dajú pozrieť. Si môžete pozrieť. Na to nám slúžia, hádam, technicky tieto obrazovky, že by ste si to, páni poslanci, pozreli. Je to naozaj veľmi jednoduché. Kľúčové vlastne v tomto zákone je, tento zákon slúži len tomu, aby skupina sudcov na Najvyššom súde mohla prejsť bez podľa všetkého riadneho otvoreného výberového konania a bez a bez previerky sudcovskej spôsobilosti na Najvyšší správny súd. Päť rokov po tom, čo tento súd vznikol, funguje a bolo možné, aby títo sudcovia sa prihlásili do výberových konaní. Ak sa tým sudcom nepáčilo výberové konanie na začiatku, keď sa vytváral Najvyšší správny súd a prechádzalo sa výberovým konaním cez Súdnu radu, mohli sa prihlásiť neskôr, do akéhokoľvek neskôr vyhláseného výberového konania Najvyšším správnym súdom. Neprihlásili sa. Preto sa stalo, že z 30 voľných miest na Najvyššom správnom súde vyše 20 už je obsadených. Ja teraz myslím, že 23, 24. No je tam okolo päť, šesť voľných miest. O tých päť-šesť voľných miest sa potenciálne uchádza skupina sudcov na Najvyššom súde, ktorá sa rozhodla päť rokov neuchádzať o žiadne výberové konanie. A pán minister sem prišiel. Zjavne je to zákon z dielne Najvyššieho súdu s a zodpovedením, že je tu skupina sudcov na Najvyššom súde, ktorá môže pomôcť lepšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu. Takže sudcovia, ktorí päť rokov nemali žiadnu ambíciu ísť na Najvyšší správny súd, majú pomôcť rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu. Takže to sú sudcovia, ktorí päť rokov robili úplne inú agendu, občiansku, obchodnú. Zjavne im to stálo za to, venovať sa päť rokov úplne inej agende, občianskej, obchodnoprávnej. Kľudne tam nechali, nech sa rozbieha ten Najvyšší správny súd. Nech sa vyhádže z tých starých vecí, čo sa naozaj stalo. Najvyšší správny súd, keď si pozriete jeho webstránku, tak je to jeden z najúspešnejších súdov na Slovensku. Jednoducho ten náklad starých vecí, ktoré mal Najvyšší súd v správnom kolégiu, vyhádzal. Skutočne. Naozaj, keď si pozrieme rýchlosť, s akou vie Najvyšší správny súd fungovať, napriek tomu, že nie je plne obsadený, je naozaj veľmi, veľmi chvályhodné. Naviac sa ukazuje zo všetkých štatistických dát aj z rozhodnutí, ktoré boli vlastne vydané v zbierke, že tí sudcovia na Najvyššom správnom súde, ktorí prispievajú ku kvalitnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu, lebo tie sú zverejňované, tak vo väčšine prípadov nie sú sudcovia z bývalého Najvyššieho súdu zo správneho kolégia. A naopak. Sú to kolegovia, ktorí prišli. Či už z iných súdov. Alebo prišli z advokácie. Sú tam aj kolegovia, ktorí prišli z prokuratúry a venovali sa vlastne takémuto správnemu právu. To znamená, títo kolegovia sú veľmi úspešní v kvalite rozhodovacej činnosti. Takže, keď hovorí pán minister, že potrebujeme tu nejakých sudcov z Najvyššieho súdu rýchlo preklopiť na Najvyšší správny súd, lebo ten Najvyšší správny súd to potrebuje, nie je to pravda. Štatistické dáta ukazujú úplne niečo iné. Že kľúčovo Najvyššiemu správnemu súdu pomohli ľudia, ktorí z Najvyššieho súdu neprišli. Takže toto nesedí. A je potom o to viac nepochopiteľné. Potom je ďalší argument, že chýbajú tu teda kvalitní sudcovia, ktorí sa venujú úplne inej činnosti a ich teda škoda a tí by mali pomôcť tomu Najvyššiemu správnemu súdu. No ale ak tí sudcovia päť rokov robia úplne niečo iné. Päť rokov. To je viac ako jedno funkčné obdobie v parlamente. To vidíte podľa mňa každý z vás, ktorí ste robili nejakú prácu, potom ste začali robiť päť päť štyri roky poslanca, že nie je ľahké nastúpiť a nabehnúť na ten trek, ktorý ste mali. Tak si predstavte, že tí sudcovia päť rokov robia úplne inú robotu. Úplne iné právo. Ale nemuselo to tak byť. Povedz, to tak nemuselo byť. Mohli ísť iba do prvého výberového konania cez Súdnu radu, ktoré bolo vlastne v zásade iba vypočutím. Áno, museli by prejsť tzv. previerkou sudcovskej spôsobilosti. A ja teraz pripomínam vládnej koalícii a poslancom vládnej koalície, že to bol SMER. To bol SMER, ktorý prišiel s tým, že chcú, aby všetci sudcovia prešli sudcovskou spôsobilosťou. Vy ste s tým prišli. Vy ste boli z toho iniciátorom a tak som to aj pripomenula aj poslancom vládnej koalície osobne. Pán poslanec Jarabek za mnou prišiel. Veľmi dobre si to pamätá. Veľmi si to dobre pamätá. Miera, to bol SMER, ktorý prišiel s tým, že chcú, aby všetci sudcovia prešli sudcovskou spôsobilosťou. Vy ste s tým prišli. Vy ste boli toho iniciátorom a tak som to aj pripomenula aj poslancom vládnej koalície osobitne. Pán poslanec Jarjabek za mnou prišiel. Veľmi dobre si to pamätá. Veľmi som si to dobre pamätala a veľmi dobre vie, prečo s tým SMER prišiel. To považoval za dôležité. Keďže tu boli podozrenia z korupcie v justícii a ony sú stále. Tuto pán minister sa nás snaží presvedčiť svojimi videjkami, že sú tu kauzy, ktoré vznikli za bývalé vlády, no omyl. Kauza Búrka. Kauza Búrka bola vyšetrovaná za vlády Petra Pellegriniho, za ministerky Sakovej, ministerky vnútra, Branislava Zuriana, šéfa NAKA. Áno, vtedy, kedy bola vyšetrovaná kauza Búrka, hej? Na základe mobilov, ktoré boli zadržané, a správ, ktoré sa zistili v mobile Mariána Kočnera. Tu boli vážne podozrenia o korupcii, že sa tu kupuje justícia. Poďme sa baviť, čo robiť, aby sme vlastne takéto podozrenia nemali, ako robiť prekážky v justícii, aby sa nám tam korupcia nediala. Ale určite k tomu neprospieva, keď robí pán minister videá, rozpráva, že bývalá vláda niečo si tu navymýšľala, keď samotné vyšetrovanie ohľadom osobitne kauzy Búrka začalo za vlády Petra Pellegriniho, aj pána ministra v tom čase ako poslanca. To znamená, zjavne sa nikomu nepáči korupcia v justícii. Nikomu sa nepáči korupcia. O to viac je dôležité, ak je možné, aby sudcovia prešli nejakou previerkou sudcovskej spôsobilosti, aby tam tá možnosť bola. Tak to aj tak bolo stanovené. Každý sudca, ktorý prešiel na Najvyšší správny súd, musel prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. Každý. A je pre mňa nepochopiteľné, čo sem príde pán minister a tvrdí sa, že to je úplná, že to proste takto má byť a že vlastne nechápe, prečo by mal niekto prejsť sudcovským spôsobom, ale veď vy sami ste to chceli. Vy sami ste to chceli, aby sudcovia takouto previerkou prešli. Vy sami ste to chceli, lebo nikto tu nechce mať korupciu v justícii, nikto. Nikto. To znamená, vytvoril sa priestor. Vytvoril sa priestor, ono sa to časom dolaďovalo, ale vytvoril sa priestor na to, aby aspoň v niektorých situáciách došlo k takejto previerke aj sudcov, ktorí sú v systéme. Osobitne tých, ktorí vstupujú do systému. A potom tých, ktorí majú kariérny rast. Áno, ja ako ministerka som, ak ide niekto na Najvyšší správny súd alebo ide na správny súd, treba to využiť na to, aby sme túto novú štruktúru týchto súdnych inštitúcií mali čistú. A keď sú tu nejaké podozrenia, neumožnili sme tam vstúpiť. A kto tam chce ísť, aj bol preverený, ale nie mnou. Nemal by mať všetky informácie a takéto podozrenia, ktoré má SIS, orgány činné v trestnom konaní, ktoré nemusia byť dostatočné, aby bolo vznesené obvinenie, obžaloba, lebo niekedy tých dôkazov nie je dosť, ale to neznamená, že korupcia sa nedeje. Ale môže ich byť dosť na to, že súdna rada nemusí odklepnúť takýto kariérny rast. A ja sa znova pýtam, že ja nerozumiem. Ja nerozumiem obavám, ktoré má pán minister ohľadom tejto skupiny sudcov na Najvyššom súde, keď súdna rada, ktorú ste si vytvorili vy. No vy ste odtiaľ odvolali všetkých, ktorým neveríte. Takže máte tam ľudí, ktorí s vami hodnotovo súznia. Či sú to tí zvolení za parlament, alebo si ich vybrala vláda, alebo tých, čo si vybral prezident. Máte tam svojich ľudí, s vami súzniacimi. Potom sú tam ľudia, ktorí boli zvolení samotnými sudcami. Takže ja sa pýtam, aký je problém? Že v dnešnom zložení súdna rada dostane nejaké podozrenia v súvislosti s touto previerkou sudcovskej spôsobilosti zo SIS-ky, z orgánov činných v trestnom konaní a že súdna rada v dnešnom zložení má posúdiť takéto podozrenie a zvážiť, či je vhodné, aby takýto človek, takýto sudca, išiel na Najvyšší správny súd. V čom je problém? To nebudem posudzovať ja. Ja tie informácie nebudem mať. Ani to nebudú žiadni predstavitelia v súdnej rade, ktorých si zvolila dnešná opozícia. Nie, to sú vaši ľudia. Aký je problém, aby vaši ľudia sa dozvedeli o nejakých podozreniach ohľadom korupcie v justícii? Aký je problém? Ja sa pýtam, aký je v tomto problém, lebo ja som na to neprišla. V čom je problém? Ak tí ľudia mali problém počas bývalého zloženia súdnej rady, dobre. Môžu tu byť nejaké pochybnosti, nedôvera, ale veď už vládnete tri roky. Za tri roky mohlo byť niekoľko výberových konaní, niekoľko previerok sudcovskej spôsobilosti, kedy je súdna rada v zložení, ktoré s vami hodnotovo súzní. Prečo vy nechcete, aby súdna rada, ktorú ste si sami zvolili, sa dozvedela o podozreniach ohľadom korupcie alebo o iných dôvodoch, prečo je nehodné, aby sa daná osoba dostala na Najvyšší správny súd, prečo to nedáte takúto možnosť posúdiť súdnej rade. Keď všetci ostatní na Najvyššom správnom súde takýmto preverením prešli. Tak ja sa tiež pýtam, ako sa budú vlastne cítiť tí ostatní sudcovia na Najvyššom správnom súde, že oni si niečím prešli? Vlastne boli označení za čistých a teraz tam niekto prejde bez takejto očisty, s ktorou ste aj vy mali zhodu, že ju treba. Ja to nechápem. Ja to nechápem. A áno, vážim si aj vyjadrenie pána poslanca Jarjabka tu priamo v pléne. Verejne to jasne povedal, že rozumie tým mojim pripomienkam. Že im rozumie. To ja nechápem, prečo. Prečo, že nejaký sudca na Najvyššom súde sa chce dostať bez akéhokoľvek výberového konania? Bez akéhokoľvek preverenia, podozrení. Prečo vy tomuto idete dať kredit? Prečo? Prečo? Veď nie je vlastne tým cieľom, aby Najvyšší správny súd tu najlepšie fungoval pre všetkých? A neboli tam žiadne podozrenia? Veď vy priamo vlastne teraz dáte takýto smog na skupinu sudcov, ktorá tam prejde z Najvyššieho súdu. Neprídu tam ani s tým, že sú tí najlepší. Lebo nie je zrejmé vlastne, keď sa prihlásia viacerí, lebo tam sú viacerí, ktorí vlastne neprešli z toho správneho kolégia na Najvyšší správny súd. Ja neviem, tam ich je, ja neviem, okolo desať. Pán minister to vie. Možno ich tam je pätnásť. To znamená, je zrejmé, že nemôžu tam ani prejsť všetci. Ak by sa všetci prihlásili, nemôžu tam prejsť. Zákon hovorí, že bude sa brať ohľad na to, ktorí sú funkčne najstarší. Tak akože ja sa pýtam, prepáčte, ale keď pôjdete na súd, budete chcieť funkčne najstaršieho sudcu alebo toho, čo je v tom najkvalitnejší? Nestranný, nezaujatý, aby rýchlo rozhodol. Ja si myslím, že toto chcete. Že pre vás bude absolútne irelevantné, koľko daný sudca je vo svojej funkcii, ale bude pre vás naopak relevantné, ako rýchlo je schopný rozhodovať, ako kvalitne, či sú rušené jeho rozhodnutia vyššími súdmi. Asi chcete toho, čo sa naozaj v tej problematike vyzná. Asi nie toho, čo päť rokov tu robil niečo iné a ani mu to nestálo za to ísť do žiadneho výberového konania. Takého by ste chceli sudcu? No tak to potom asi môže chcieť len ten, ktorému vyhovuje, či tam budú takíto ľudia, ktorí neprejdú výberovým konaním. Mu nejde asi o najlepšiu kvalitu. Nejde mu o to, že by sme sa zbavili akýchkoľvek podozrení. Prečo toto niekto chce? Prečo toto niekto chce? To nie je sa zbaviť toho, že to chce niekto, komu tu nejde o najkvalitnejšiu justíciu, o najefektívnejšiu justíciu, o nestrannú justíciu, o nezaujatú justíciu, o justíciu bez podozrení na korupciu. Nie. Že tu ide o niečo úplne iné? O nejaké nehanebné ciele? Sa ukazuje, že asi tu niekomu o to ide. A preto ja naozaj vyzývam poslancov vládnej koalície, aby toto zastavili. Lebo sami prišli s tým, že treba justíciu očistiť. A pripomínam, kauzu Búrka ste spustili vy sami. A podľa mňa je to v poriadku. Darmo tu pán minister robí videjká, čo tu robila bývalá vláda a teraz sudcov nemožno odsúdiť. No ja dovolím si k tomu povedať toľko, viete. A niektorí možno s tou korupciou máte osobné skúsenosti. Veľmi zložito sa korupcia vyšetruje, keď už sa urobí. To už naozaj na to potrebujete len spolupracujúcich obvinených. Keď sa korupcia deje v aktuálnom čase, tak viete nasadiť informačno-technické prostriedky a viete tú korupciu, inak by som povedala, zadokumentovať. A mať jasné dôkazné prostriedky. Ak sa štát, orgány činné v trestnom konaní dodatočne dozvedia, že sa nejaká korupcia stala, no tak je to oveľa zložitejšie ju vedieť celú zdokumentovať. A áno. To sú prípady kauzy Búrka. Môžeme sa o tom rozprávať, ale to už pán minister nepovie. Že treba nastaviť trestný proces tak a nerobiť prekážky, aby korupcia vôbec tu mala možnosť rásť, aby sa dobre zadokumentovala. A nie keď sa jedná o starú, tak ešte tých, ktorí fungujú, spolupracujúcich obvinených, že ich proste zlikvidujeme. A potom v tomto celom kontexte sem príde zákon, ktorý absolútne popiera akékoľvek hodnoty vládnej koalície, ktoré kedy tu boli v súvislosti s čistou justíciou. Že toto už je úplne, to je vlastne holé, to, čo vidíme v tomto zákone, že nechajme tú priechodnosť. Nech sa páči, nechajme, nech prejdú na Najvyšší správny súd sudcovia funkčne najstarší, nie tí, čo sú najkvalitnejší, nie tí, za ktorých nie sú žiadne podozrenia z korupcie, a toto je hanebné. Toto je naozaj hanebné, že tu ani dôvody v tom zákone proste nie sú pravdivé. Hej? Že to všetko sú proste výmysly a ani sa neopierame o jasné dáta, ktoré už dnes vieme nájsť z Najvyššieho správneho súdu. Ja tým vystavujem pána ministra, odkedy vlastne prišiel s týmto návrhom zákona a stále, ja sa divím, stále si tu stojí za svojím, ale nepovedal doteraz nič. Nič, z čoho by bolo presvedčivé, prečo musia prejsť bez tejto previerky sudcovskej spôsobilosti títo sudcovia, ktorí to vlastne budú, lebo to vlastne nevieme. Je to tiež zastreté hmlou. Kto vlastne to chce? A ja si myslím, že tým vládna koalícia absolútne popiera čokoľvek, čo kedy chcela urobiť v justícii, že sa aspoň tvárila, že tam chce nejakú očistu. Lebo v tomto zákone, poviem to, hovorí úplne jasne. O žiadnu očistu nám nejde. Nechajme tam všetky podozrenia. Nikomu ich nepovedzme. Vôbec sa na nich neopýtajme. Aj keď by sa ohľadom druhého opýtali, tu to nechajme tak. A podľa mňa je to dôležité. A ja budem sledovať ešte ďalší priebeh k tomuto návrhu zákona. Sú to jednoduché ustanovenia, ale chcem nechať ešte priestor aj mojim kolegom, keby sa chceli k tomu vyjadriť a vystúpiť, pretože je to tak holé a jasné, že každý vlastne vidí, že je tu nejaký zásadný omyl, prečo prišiel tento návrh zákona do parlamentu. Chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia, opustite sálu, lebo rušíte pani vystupujúcu poslankyňu a nás všetkých, ktorí počúvame. Ďakujem pekne. Nech sa páči. Takže, ako som povedala, je to návrh zákona, ktorý je veľmi stručný, veľmi krátky. Ja si myslím, že každý by si ho mal pozrieť. My určite v opozícii sme si ho pozreli, rozumieme mu. Vidíme, že je to obrovský omyl. A je to cesta úplne opačným smerom. A upozorním opätovne poslancov vládnej koalície, osobitne poslancov SMER-u, že oni sami chceli, aby všetci sudcovia prešli sudcovskou spôsobilosťou, takouto previerkou. Lebo mali za to, že je to dobré a je to správne. A teraz, keď sa to zavádza jednoznačne aj pre prestup na Najvyšší správny súd. Všetci tým prešli. Vyše dvadsať sudcov, je tam zopár miest. Tak tých zopár miest má byť určených v nejakej skupinke Najvyššieho súdu. V nejakej skupinke, ktorá tu päť rokov nebola ochotná ísť do normálneho výberového konania, či to robila súdna rada, či to robil Najvyšší správny súd, a už za tohto zloženia súdnej rady zjavne títo sudcovia nechcú prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. A je naozaj nevídané, že minister spravodlivosti nielen, že sa voči tomu nevie jasne postaviť, ale že on sám s tým prichádza. A je to jasné, že je to z dielne Najvyššieho súdu. Ja sa domnievam, že to nie je ani dobre napísané. Osobitne tá časť, ktorá hovorí, že keď sa ich prihlási viac, kto tam pôjde, že to je podľa mňa veľmi vágne. Ja budem rada, keď k tomu pán minister povie, ako sa ten výber urobí. Lebo má sa tu brať ohľad na to, kto je tam služobne najstarší. To by som bola rada, keby nám toto vysvetlil. Takže budem veľmi rada, keď sa pán minister prihlási a budeme mať k tomu ďalšiu rozpravu, lebo je to krátke, je to stručné a je to úplne jasné, že toto dáva priestor korupcii. To, čo prinášate, pán minister, nie skvalitneniu rozhodovacej činnosti, ale ide to presne opačne. Ďakujem.
[11:43] Richard Raši
Na vaše vystúpenie ako prvá pani poslankyňa Marcinková.
[11:43] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. Ďakujem za slovo. Vysvetlíme to občanom, čo sa tu vlastne deje. Nejaký sudca na Najvyššom súde sa chce dostať na Najvyšší správny súd a očividne sa bojí, že by neprešiel previerkou sudcovskej spôsobilosti a vy ho tam, hovorím o vládnej koalícii, očividne chcete, keďže toto je vládny návrh, o ktorom sa bavíme. Takže ho tam chcete umiestniť bez tejto previerky spôsobilosti. A novelou účelovo sa snažíte tieto pravidlá za pochodu zmeniť. A ja sa pýtam, že kto má motiváciu rušiť preverovanie v justícii? Tak jedine ten, ktorý ju chce kriviť. A to sa tu presne deje a tie motivácie nemôžu byť iné ako nehanebné, ako povedala kolegyňa. A ja si myslím, že tých previerok nie je dosť. A v žiadnom prípade by som ich nerušila v justícii. Ja by som ich ešte pridala. Ja by som ich pridala aj tu v parlamente a v politike, aby nás priebežne preverovali, či náhodou niektorí z nás nemajú majetky, ktoré nevedia zdokladovať, kde nevedia povedať, ako sa k nim dostali. Ja by som vyzvala k tomu, aby sme preverovali majetky kľudne aj členov vlády, dokonca nášho predsedu, aby nám vysvetlil, ako je možné, že si vie platiť lety jetom niekoľkokrát Bežne preverovali, či náhodou niektorí z nás nemajú majetky, ktoré nevedia zdokladovať, kde nevedia povedať, ako sa k nim dostali. Ja by som vyzvala k tomu, aby sme preverovali majetky kľudne aj členov vlády, dokonca aj nášho predsedu, aby nám vysvetlil, ako je možné, že si vie platiť lety privátnym jetom niekoľkokrát do roka. Vieme, koľko stoja. Sú to 10 000 €. Ja si myslím, že občania a verejnosť majú vedieť, odkiaľ na to my verejní funkcionári, platení ich daňami, máme. Každý jeden druh nášho majetku by sme mali vedieť zdokladovať. A tí, ktorí sa boja akéhokoľvek preverovania, či v justícii alebo v politike alebo v iných verejných funkciách, sa jednoducho dostali k týmto výhodám alebo k týmto funkciám krivo, pretože čestní ľudia sa preverok neboja. Za tým si stojím.
[11:45] Richard Raši
Pani poslankyňa Števulová.
[11:45] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Mária, veľmi dobre si to zhrnula. Je potrebné povedať aj to, že vlastne minister spravodlivosti neuviedol v dôvodovej správe žiadne dôvody, ktoré by odôvodnili, že prečo je zrazu takýto výnimočný režim pre hrstku sudcov a sudkýň Najvyššieho súdu potrebný. Dokonca v tej dôvodovej správe, ktorá je k tejto novele priložená, sa odvoláva ešte aj na tú požiadavku 10-ročnej praxe pri disciplinárnych senátoch, ale pritom to bolo zrušené Ústavným súdom, ten jeho pokus o ovplyvnenie disciplinárnych senátov na Najvyššom súde, ktorý tiež bol motivovaný len tým, aby mohli šikanovať neposlušných sudcov. Predsa Ústavný súd zrušil ako protiústavný na základe nášho podnetu PS. A on tam do dôvodovej správy napísal, že treba týchto sudcov takto premiestniť, aby sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky činný v disciplinárnom konaní mal aspoň 10 rokov praxe sudcu. Ale to už teraz nepotrebuje. Takže ani tento argument nesedí. Tu vlastne nesedí nič, lebo minister spravodlivosti chce vytvoriť nejaký špeciálny režim pre nejakých konkrétnych sudcov Najvyššieho súdu a mal by nám povedať, pre koho to je, lebo podľa mojich zdrojov sú to dve sudkyne Najvyššieho súdu, ktoré predtým boli v správnom kolégiu, a to je úplne absurdné, aby sme tu vytvárali mechanizmus pre dve sudkyne Najvyššieho súdu, ktoré prejdú na Najvyšší správny súd. Pán minister, darmo sa smejete. Povedzte, o koho ide, a potom si to môžeme vydiskutovať, respektíve však my to uvidíme. Že ktorí ľudia toto vlastne využijú, ak toto prejde hlasovaním v parlamente. Uvidíme to.
[11:47] Richard Raši
Pán minister súkromne zaplatí
[11:47] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
S faktickou. Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Kolíková. No ja som, keď som uvádzal tento zákon, tak som vystúpil aj v rozprave a uviedol som dôvody, takže stačí si to prehrať späť, čo som povedal v rozprave. Nebudem to tu opakovať. Ale tu chcem povedať inú vec. Viete, vy hovoríte o nejakých výberových konaniach, ale Najvyšší správny súd, a vy to sama dobre viete, aj vaši poslanci, sa neobsadzoval štandardnými výberovými konaniami tak, ako sa obsadzujú sudcovia na iných súdoch. Boli to nejaké neformálne pohovory na súdnej rade, kde sa kádrovali ľudia, ale neboli to štandardné výberové konania. Čiže ak tu hovoríte o nejakých výberových konaniach, tak je to čisté farizejstvo. Pokiaľ sa bavíme o spôsobilosti sudcovskej spôsobilosti, tak sama dobre viete, že každý sudca musí počas celého trvania svojej pôsobnosti spĺňať všetky predpoklady sudcovskej spôsobilosti. A kedykoľvek, na návrh či už predsedu súdnej rady, predsedu súdu, ministra spravodlivosti a ďalších oprávnených osôb, môže byť sudcovská spôsobilosť preskúmaná súdnou radou a disciplinárnym senátom potom v rámci disciplinárneho konania. Čiže ak sa preukáže, že takýto sudca má nejaké nezrovnalosti v majetkových pomeroch alebo v iných veciach. Čiže ja naozaj nevidím túto paniku. A pokiaľ sa bavíme o prestupe na súdoch, tak overovanie sudcovskej spôsobilosti štandardne sa preveruje pri postupe na súd vyššieho stupňa. Štandardne pri prestupe sudcu z toho istého stupňa súdu na iný stupeň súdu sa previerka sudcovskej spôsobilosti v zmysle dnes platného zákona nevykonáva. Čiže ja nevidím dôvod a skôr to vidím ako diskrimináciu, ak by sa teraz povedalo, že práve na Najvyššom súde a Najvyššom správnom súde, ktoré sú na tom istom stupni, by sa mali nejaké previerky spôsobilosti osobitne vykonávať. Nech to je diskriminačné voči akémukoľvek prestupu iných súdov na tých istých stupňoch. Čiže ešte raz, nejde tu o žiadne skrývanie alebo niečo. Každý sudca musí spĺňať podmienky sudcovskej spôsobilosti počas
[11:49] Richard Raši
Pani poslankyňa Bajová Holečková,
[11:49] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. Ďakujem vám pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, to je taký smutný pohľad na vás. Normálne viete, vy ako minister, vy by ste mali bojovať za to, aby dnes to bolo najtransparentnejšie, najefektívnejšie, najkvalitnejšie, a prídete s tým, že proste idete rušiť nejakú sudcovskú spôsobilosť. Ale idete, pán minister, a viete, naozaj by som očakávala, že minister spravodlivosti bude bojovať za celý ten, poviem to, spravodlivý proces, za to, aby tie súdy rozhodovali tak, ako majú rozhodovať. A viete, tri roky vy absolútne ste na toto rezignovali. Vy tu prinášate veci, ktoré proces hyzdia, ktoré ubližujú a pomáhajú obžalovanému Tiborovi Gašparovi. Toto je výsledok vašej trojročnej ministerskej práce. Nie je vám z toho smutno, pán minister? Naozaj s týmto ste išli do toho ministerského kresla? Nechce sa mi tomu veriť, že s týmto vy ste spokojní a že takto servilne sem budete prichádzať prinášať takéto návrhy. A viete, môžeme si položiť aj tú otázku, že áno, odídu tí sudcovia na ten správny Najvyšší súd z Najvyššieho súdu. O čom ten Najvyšší súd rozhoduje? O dovolaniach vašich, o rôznych trestných veciach, o odvolaniach voči špecializovanému súdu. Tak to je, pán minister. Takto to vyzerá. Vy, čo ste urobili so spravodlivosťou a súdnictvom na Slovensku, je jedna katastrofa. Je to smutný obraz a plnú zodpovednosť nesiete za to vy, pretože servilne tu slúžite obžalovanému Tiborovi Gašparovi. Toto je vaše poslanie tri roky.
[11:51] Richard Raši
Pani poslankyňa Kolíková s reakciou na faktické poznámky,
[11:51] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. No, ďakujem vám pekne. Pani poslankyňa má aj pánovi ministrovi, že vystúpil. No, pán minister, ja som si samozrejme vypočula všetky vaše vystúpenia, bohužiaľ žiadne dôvody tam nie sú. Lebo vy sa opakujete len v tom a ja som sa naozaj pobavila, že ste to na konferencii správneho súdnictva. Na konferencii správneho súdnictva vy vystúpite ako minister. Dám potom, že ja ako ministerka, ktorá som presadila správne súdnictvo, som tam ešte vstúpila. Ale vy tam vystúpite. Celé to vlastne okritizujete a potom tam porozprávate tým sudcom Najvyššieho správneho súdu, ktorí tam mali jasnú prednášku. Keby ste tam ostali do konca, aby ste si to vypočuli. Že kto prispieva ku kvalitnej rozhodovacej činnosti. Že a že to nie sú vo väčšine prípadov sudcovia z Najvyššieho súdu, ktorí prišli. Že napriek tomu vás počúvam, že si neodpustíte. A ešte aj rozprávate o nejakých aj vy ľuďoch z ulice, tak ako to rozpráva Súdna rada, veď to je hanba. Že ako toto si môžete vôbec dovoliť. No a popri tom celom si prídete s návrhom zákona, v ktorom v odôvodnení sú naozaj bludy a potom tu ešte poviete faktickú poznámku, ktorá nesedí. Pretože sudcovská spôsobilosť nie je iba pri vstupe do systému. Nie je iba keď idete z okresného na krajský súd, ale aj keď idete z krajského na Špecializovaný trestný súd, čo je vlastne fakticky tá istá úroveň. Rovnako to bolo zavedené, keďže sa robí nová štruktúra správneho súdnictva, že keď prechádzate zo všeobecného súdnictva na správne súdnictvo, tak je tam sudcovská spôsobilosť. Rovnako keď idete z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd, je tam sudcovská spôsobilosť. Prečo? No preto, lebo to nie je tak, ako vy tu rozprávate. Že však keď sa niečo zistí, tak niekto niečo niekde podá. No nepodá. Nepodá. To znamená, keď vy systematicky urobíte tomu prekážky, tak vytvoríte prekážky tomu, aby niekto sa uchádzal o nejakú pozíciu, keď vedel, že má nejaký problém. A vy to nechcete vytvoriť, vy nechcete robiť prekážky.
[11:53] Richard Raši
Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Števulová.
[11:53] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave
Viete, pán minister spravodlivosti nás chce tu utopiť v nejakých technikáliách o tom, že á, sudcovská spôsobilosť sa preveruje vždy, keď sa ide z nižšieho na vyšší súd a neviem, diskriminácia jedno s druhým tu splieta, ale v skutočnosti pointa je, toto je jednoduchý zákon. Keď si ho otočíte, otvoríte, kolegyne a kolegovia z koalície. To je také to veľké, také to veľké. Jednoduchá dôvodová správa je k tomu a z toho je úplne jasné, čo sa tu deje. Minister spravodlivosti chce po piatich rokoch existencie Najvyššieho správneho súdu urobiť službičku nejakým konkrétnym sudcom a sudkyniam, podľa mojich informácií dvom sudkyniam Najvyššieho súdu, ktoré v minulosti boli v správnom kolégiu a z dôvodu nejakej pýchy, nejakého ega alebo možno preto, že majú niečo skrývať, keďže sa chcú vyhnúť previerke sudcovskej spôsobilosti, sa vtedy neprihlásili a neprešli na Najvyšší správny súd. Tak pre nich chce minister spravodlivosti teraz viesť špeciálny režim, že oni teraz, keď sa prihlásia do určitého dátumu, tak súdna rada rozhodne o ich preložení bez toho, aby vôbec museli prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. Na nikoho iného, na nikoho iného sa to nebude vzťahovať. On nemení režim pre ostatných kandidátov alebo uchádzačov, ľudí, ktorí by chceli súdiť na Najvyššom správnom súde. On to mení pre konkrétnu skupinu sudcov a sudkýň, podľa mňa vie presne, kto to chce využiť. Lebo na tom Najvyššom súde ich veľa neostalo. Môžu to byť len tí, ktorí predtým boli v tom správnom kolégiu. A prosím vás, toto by vám malo normálne, že zapnúť kontrolky v hlave. Ja sa divím, že spravodajca, ktorý teraz odišiel, pán Čellár, predseda ústavnoprávneho výboru, kolegyňa Plevíková, ktorá je podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru, že vy toto dovolíte. Pre, normálne, že pre dvoch troch ľudí sa tu vytvára schéma jednoduchého prechodu. A u týchto dvoch troch ľudí tuto minister spravodlivosti napísal do dôvodovej správy, to nehovorím ja, to on tam napísal, že títo sudcovia a sudkyne päť rokov už súdia aj novú agendu, občiansku alebo obchodnú, ale tak nemohli si ju zatiaľ dostatočne osvojiť, tak teda pôjdu na Najvyšší správny súd. Prepáčte, ale že to čo je? Že my tu ideme urobiť špeciálnu schému pre nejakých sudcov, ktorí z nejakých nám neznámych dôvodov nevyužili možnosť odísť na Najvyšší správny súd, keď sa kreoval, mali tú možnosť. Teraz si to chcú uľahčiť a ešte sú to podľa vyjadrenia ministra spravodlivosti nejakí sudcovia alebo sudkyne, ktorí si za päť rokov nevedeli osvojiť novú agendu dostatočne. A my teraz čakáme, že oni prídu po piatich rokoch, čo sa nevenovali správnemu právu a nedokázali si osvojiť tú novú agendu, na Najvyšší správny súd a budú tam prosto plnohodnotne súdiť. Dokonca im ostane zachovaná funkcia predsedov. Viete, ja keby som bola sudkyňa Najvyššieho súdu, naozaj by som nechcela odchádzať a byť prevelená na Najvyšší správny súd s nálepkou, ktorú títo sudcovia budú mať, pretože oni budú naveky označení ako sudcovia, pre ktorých minister Boris Susko a táto vládna koalícia odhlasovala špeciálny režim, lebo nedokázali, nechceli, nevedeli prejsť normálnym konaním pri zriadení tohto Najvyššieho súdu. Chceli sa vyhnúť, chceli sa vyhnúť previerke sudcovskej spôsobilosti. Kto vie prečo, nevieme. A ešte aj sú to teda sudcovia alebo sudkyne, ktoré si nevedia za päť rokov osvojiť dostatočne agendu. To o nich tvrdí minister spravodlivosti v dôvodovej správe, to nehovorím ja. Ale títo konkrétni sudcovia a sudkyne, pre ktorých to robí, lebo to iní nebudú môcť využiť, tak je to napísané. Budú mať tieto nálepky na sebe. Akonáhle to vy schválite a využijú to tieto konkrétne sudkyne, alebo teda možno ešte aj nejaký sudca, tak budeme o nich vedieť a naveky budeme môcť hovoriť, že toto sú ľudia, ktorí využili tento špeciálny režim. Oni za neho museli lobovať u ministra spravodlivosti a on asi vie tie dôvody, len nám ich nechce povedať. A vy za to idete zahlasovať. Ja fakt tomuto nerozumiem. Prečo chcete pre, to naozaj, že to sú dvaja ľudia možno. No spraví takýto osobitný režim. A ten Najvyšší správny súd to nepotrebuje, pretože tu nesedia ani žiadne štatistické dáta. Ten Najvyšší správny súd pri menšom počte sudcov, ako má mať, má mať 30 sudcov, on to stíha. Celý ten nápad ešte je na tom oveľa lepšie ako pri svojom vzniku, kedy na ten Najvyšší správny súd napadlo oveľa viac vecí. Čiže štatistické ukazovatele hovoria, že Najvyšší správny súd momentálne nemá personálny problém. Najvyšší správny súd dokonca momentálne, na súdnej rade sú zaradené návrhy na dočasné dočasné pridelenie sudcov na Najvyšší správny súd. Kde tí všetci budú, keď teda ešte tam aj využijú túto špeciálnu schému nejakí sudcovia z Najvyššieho súdu. To akože úplne sa to bije, vylučuje. S tou realitou. Toto vlastne, si tu niekto vyloboval u ministra spravodlivosti špeciálnu privilegovanú schému. Toto je, že papaláši. Keď teda ešte tam aj využijú túto špeciálnu schému nejakí sudcovia z Najvyššieho súdu. To akože úplne sa to bije, vylučuje. S tou realitou. Toto vlastne si tu niekto vyloboval u ministra spravodlivosti špeciálnu privilegovanú schému. Toto je, že papalášizmus v súdnictve. Tak ako tu vidíme lety súkromnými tryskáčmi.
[12:00] Richard Raši
Pani poslankyňa, je 12.00 h, budete pokračovať potom. Prerušujem rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
[13:59] Richard Raši
Príjemné popoludnie prajem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 22. dňa 61. schôdze Národnej rady. A podľa odhlasovanej zmeny programu začneme druhé čítanie o návrhu pána poslanca Pavla Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440 z roku 2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh zákona je pod tlačou 1480. Pán poslanec Ľupták, nech sa páči, uveďte, odôvodnite návrh zákona.
[14:03] Pavel Ľupták
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci. Cieľom návrhu tohto zákona je upraviť časové podmienky, za ktorých možno osobne po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov doplatiť prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré počas obdobia, keď nemal túto spôsobilosť alebo mu bola táto spôsobilosť dočasne pozastavená, a teda neboli poskytnuté. Touto právnou úpravou sa pevný dátum 30. novembra nahrádza jednorazovou 45-dňovou lehotou počítanou od straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov alebo jej dočasného pozastavenia. Cieľom je ustanoviť rovnaké časové obdobie zhodné pre možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov bez ohľadu na to, v ktorej časti kalendárneho roka nastala táto rozhodujúca skutočnosť. Navrhovaná 45-dňová lehota nemení dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ale dobu jej trvania ani podmienky obnovenia ustanovené zákonom o športe. Ak zákon viaže stratu spôsobilosti na určitú dobu alebo na trvanie sankcie, navrhovaná právna úprava túto dobu neskracuje. Lehota sa vzťahuje na podmienky zachovania možnosti doplatenia zadržaných prostriedkov po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Pri dočasnom pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sa zachováva povinnosť Ministerstva športu dočasné pozastavenie bezodkladne zrušiť, ak pominie dôvod, pre ktorý bola spôsobilosť dočasne pozastavená. Navrhovaná právna úprava teda nemení tento základný mechanizmus a upravuje iba časovú podmienku doplatenia zadržaných prostriedkov. V prípade straty spôsobilosti sa zachovanie a možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov viaže na preukázanie splnenia podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov v ustanovenej lehote. Ak podmienky ustanovené zákonom nebudú splnené v 45-dňovej lehote, príslušné zadržané prostriedky sa použijú na plnenie úloh verejného záujmu v športe. Pri príspevku uznávanému športu sa zachováva doterajší mechanizmus, podľa ktorého Ministerstvo športu zodpovedajúcu časť príspevku uznávaného športu použije na plnenie úloh verejného záujmu v športe. Toto prechodné ustanovenie osobitne upravuje časový sled doterajšej a novej právnej úpravy. Na stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ku ktorej došlo pred účinnosťou novely, sa naďalej použije doterajšia právna úprava. Ak však dočasné pozastavenie spôsobilosti podľa § 67 ods. 10 vzniklo pred účinnosťou novely a ku dňu účinnosti stále trvá, od účinnosti novely sa na jeho ďalší režim použije § 67 ods. 12 v novom znení a 45-dňová lehota začne plynúť až dňom účinnosti novely. Právne účinky, ktoré nastali pred účinnosťou novely, zostávajú zachované. Nová právna úprava sa tak nevytvára právne účinky smerujúce pred deň svojej účinnosti, ale upravuje právne následky trvajúceho právneho stavu až do budúcnosti. Ide o koncepciu nepravej retroaktivity v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými všeobecne záväznými predpismi. Predkladateľ vyhodnocuje návrh ako návrh bez vplyvu na rozpočet verejnej správy, bez vplyvu na podnikateľské prostredie. Návrh nemení zákonom ustanovený celkový objem financovania športu zo štátneho rozpočtu ani nezavádza nový výdavkový limit. Mení časové podmienky doplatenia a ďalšieho používania už zadržaných prostriedkov. Z hľadiska rozpočtových pravidiel je potrebné v rámci predchádzajúceho prerokovania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky potvrdiť technický režim prípadov, v ktorých 45-dňová lehota presiahne do nasledujúceho rozpočtového roka. Návrh zákona priamo neupravuje podmienky výkonu podnikateľskej činnosti ani neukladá podnikateľským subjektom nové administratívne alebo finančné povinnosti. Stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa potom pripájajú osobitne, ak z nich nevyplynie odlišné hodnotenie vplyvov. Doložka viacerých vplyvov a príslušné analýzy pred podaním sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. Vážené kolegyne, kolegovia, dlhé roky sú v našom športe a hlavne v Slovenskom futbalovom zväze, nazvime to veľmi mierne, neporiadky. Dospelo to až v tomto našom volebnom období, v 9. volebnom období, do takej neúnosnej situácie, že na základe stanoviska kontrolóra športu museli byť pozastavené prostriedky pre Slovenský futbalový zväz, čo je nemilá situácia. Bohužiaľ, v súčasnosti sa to týka aj zamestnancov, ktorí ako tréneri a ďalší nedostávajú výplaty, a preto túto situáciu považujeme za neudržateľnú a aby celý proces prebehol legislatívne v poriadku, čiže zákonným spôsobom, je potrebné prerokovať a schváliť túto novelu zákona. Ďakujem pekne.
[14:09] Richard Raši
Ďakujem, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Karol Farkašovský, nech sa páči, máte slovo. Aby ste ho, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
[14:11] Karol Farkašovský
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Pavla Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1480. Národná rada sa uznesením z 1. septembra 2026 č. 1554 rozhodla prerokovať poslanecký návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorskému výboru. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 524 z 3. novembra 2026 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 148 z 3. novembra 2026 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorského výboru z 3. novembra 2026 pod číslom 149. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím,
[14:13] Richard Raši
Rozprava. Ďakujem za tie, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nech sa páči, pani poslankyňa Nash.
[14:14] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dnes ste tlačidlami na hlasovacích zariadeniach mnohí z vás bez mihnutia oka schválili skrátené legislatívne konanie k poslaneckému návrhu novely zákona o športe. Opäť ste takto raz hrubou silou znásilnili rokovací poriadok, pošliapali elementárnu parlamentnú kultúru a z Národnej rady ste urobili len poslušný prívesok osobných vojen jedného ministra. O to viac ma mrzí, že sa v tomto prípade Zákona o športe opäť ste takto raz hrubou silou znásilnili rokovací poriadok, pošliapali elementárnu parlamentnú kultúru a z Národnej rady ste urobili len poslušný prívesok osobných vojen jedného ministra. O to viac ma mrzí, že sa v tomto prípade presadilo nezákonné skrátené konanie s pomocou opozičných hlasov. Pri najlepšom ste tak Huliakovi získali neskutočné dva týždne za zmluvňovania a ani v tom nemáte istotu. Neviem, či vám to stálo za to, milí kolegovia. Keďže ste rozhodli, že k tomuto účelovému návrhu nepotrebujete ani riadny legislatívny proces, ani medzirezortné pripomienkové konanie, ani hlas športovej obce, máme tu druhé čítanie, ku ktorému teda prednesiem pár slov aj ja. Už nejde len o procesnú hanbu, ale o samotnú podstatu toho, čo sa ide so slovenským športom urobiť. Musíme sa na lex SFZ teraz pozrieť v úplne inom a oveľa ostrejšom svetle. Pretože kým vy tu v parlamente hráte divadlo o tom, ako idete skrátením jednej lehoty z 30. novembra na 45 či 30, či ako to tu pán kolega čítal, zachraňovať poriadok a transparentnosť v slovenskom športe, nezávislá štátna autorita vám nastavila zrkadlo pred pár dňami. Hej. Vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, ak ste si do dnešného dňa alebo teda do toho dnešného hlasovania za skrátené konanie nestihli prečítať čerstvú správu o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o financovaní športu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu, tak vám ju veľmi rada teraz veľmi krátko zosumarizujem. Je to čítanie, z ktorého by sa mal červenať každý jeden z vás, kto dnes doobeda teda zdvihol ruku za túto legislatívnu skratku. Minister Huliak a jeho politickí spoločníci v poslaneckých laviciach sa nám tu snažia nahovoriť, že najakútnejším problémom slovenského športu, ktorý neznesie ani deň odkladu, je jedna lehota pri dočasnom pozastavení financovania športového zväzu. Tvária sa ako nekompromisní strážcovia verejných financií, ktorí nemôžu čakať do 30. novembra, lebo musia okamžite už po 45 či 30 dňoch vziať milióny € futbalovému zväzu a prerozdeliť ich z vôle ministerstva na tzv. úlohy vo verejnom záujme. Lenže správa NKÚ nám čierne na bielom ukazuje, ako sa veci majú. Najväčším zdrojom chaosu, netransparentnosti, svojvôle a porušovania zákona v slovenskom športe nie je SFZ. A dnes nie je ani lehota 45 či 30 dní. Najväčším rizikom pre verejné financie v športe je samotné vedenie Ministerstva cestovného ruchu a športu a minister Huliak, ktorému chcete touto novelou dať do rúk ešte rýchlejšiu a nekontrolovateľnejšiu moc nad miliónmi € daňových poplatníkov. Pozrime sa na tvrdé dáta, ktoré nazbierali kontrolóri NKÚ. Objem peňazí v národnom programe rozvoja športu narástol za obdobie rokov 23 až 25 o neuveriteľných 77,5 % zo sumy necelých 108 miliónov v roku 23 na takmer 192 miliónov v roku 25. Za tri roky natieklo do slovenského športu spolu 491 miliónov €, takmer pol miliardy € z vrecák občanov, ktorí dnes čelia drahote a vašej nefunkčnej konsolidácii. Čo by samo o sebe nebol až taký problém, no pozrime sa, ako s nimi nakladá naše nové ministerstvo, ktoré ste si vytvorili, vládni predstavitelia, ako drahú politickú trafiku. Kontrolóri NKÚ konštatujú, že Slovensko nemá žiadny platný celoštátny strategický dokument pre oblasť športu. Pôvodnú koncepciu rozvoja športu na roky 2022 až 2026 vaša vláda v septembri 2024 bez náhrady zrušila a dodnes nenahradila žiadnou novou koncepciou. Takmer pol miliardy eur sa teda v rezorte športu rozdeľuje doslova naslepo, bez vízie, bez priorít, bez merateľných cieľov a bez odpovede na otázku, či chce štát financovať šport plošne alebo sa sústrediť na nejaké prioritné odvetvia, ako chce financovať šport mládeže a tak ďalej. Ale aby som bola fér, záležitosť sa pohla. V centrálnom registri pred pár dňami pristála zmluva so súkromnou konzultačnou firmou, ktorá má túto stratégiu pripraviť. A bude nás stáť neuveriteľných 164 000 €. Spomeňme si na hlavný politický argument, ktorým sa minister športu oháňa od začiatku roka a ktorým obhajuje aj tento poslanecký návrh. Do omrzenia nám opakuje svoje marketingové heslo o tom, ako ide zobrať peniaze aparátu funkcionárov a presmerovať ich priamo k deťom, mládeži a malým klubom do regiónu. A aká je realita podľa Najvyššieho kontrolného úradu? Je to presný opak. NKÚ odhalil, že pod zámienkou rôznych krízových výnimiek od pandémie cez vojnu na Ukrajine až po minuloročnú absurdnú výnimku pre slintačku a krívačku štát umožnil športovým zväzom až do polovice roka 25 ignorovať povinné minimálne percentá z príspevku uznanému športu, ktoré mali ísť na mládež a talentovaných športovcov. Zväzy tak nemuseli dodržať povinný podiel pre mládež, ale zato im zostal zvýšený 20 % strop na vlastnú prevádzku a administratívu. Výsledok tejto politiky je alarmujúci. Väčšina zväzov si navýšila výdavky na chod svojich sekretariátov a znížila výdavky na mládež do 23 rokov. Viaceré veľké zväzy – plávanie, volejbal, atletika, cyklistika či lyžovanie – vykázali z hlavného štátneho príspevku výdavky na mládež vo výške 0 %. Počujete dobre? Čistá nula pre mladých športovcov z hlavného balíka, zatiaľ čo prevádzka bafuňárskych aparátov bežala naplno. A čo urobilo ministerstvo, keď zväzy s posvätením štátu doslova prejedli peniaze určené pre deti? Zjednalo systémovú nápravu? Nie. Ministerstvo si v máji 24 vypýtalo ďalších viac ako 12 miliónov € z vreciek daňových poplatníkov cez tzv. národný športový projekt. A nesystémovo ich nalialo tým istým 80 zväzom podľa rovnakého vzorca. A aby toho cynizmu nebolo málo, aj z tejto 12-miliónovej záplaty na mládež si zväzy mohli opäť nechať 20 % na svoju činnosť. Najprv dovolíte teda funkcionárom minúť peniaze mládeže na kancelárie a potom im to z daní občanov preplatíte ešte raz. Poďme však priamo k jadru dnešnej novely v druhom čítaní. Podstatou návrhu poslanca Luptáka, ktorý ste si doobeda pretlačili cez skrátené konanie ako politický barter za hlasy pri štátnom rozpočte, je nahradiť dátum 30. novembra lehotou 45 či 30 dní odo dňa straty alebo pozastavenia spôsobilosti zväzu. Ak zväz do 45, respektíve 30 dní nedostatky neodstráni, stráca nárok na nevyplatenú časť príspevku a ministerstvo ich môže použiť na úlohy vo verejnom záujme. Hovoríte nám, že to robíte preto, lebo Slovenský futbalový zväz podľa hlavného kontrolóra športu pochybil v kauze mobilov a pri obstarávaní a štát musí tvrdo vynucovať finančnú disciplínu. Zopakujem to ešte raz a jasne. Nikto z nás v opozícii neobhajuje prešľapy Slovenského futbalového zväzu. Ak funkcionári SFZ porušili zákon alebo interné predpisy, musia niesť plnú zodpovednosť pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi aj vlastným hnutím. Ale pýtam sa vás, akým morálnym a odborným kreditom tu dnes ministerstvo športu vystupuje ako neomylný sudca, ktorý chce už po 45 alebo 30 dňoch brať zväzom milióny eur a sám ich prerozdeľovať. Veď správa NKÚ dokazuje, že samotné ministerstvo nedokáže zákonne a bez chýb administrovať ani základný príspevok k uznanému športu. Kontrolóri zistili, že ministerstvo neoverovalo správnosť vstupných údajov do vzorca na prerozdelenie príspevkov uznanému športu. Ešte horšie je, že úradníci ministerstva svojvoľne a bez úradného záznamu prepisovali čísla vo výpočtoch. Pri volejbale ministerstvo zmenilo váhy disciplín oproti žiadosti zväzu len na základe neformálnych konzultácií, o ktorých neexistuje žiaden záznam. Pri cyklistike si do vzorca dosadilo vyšší počet hodnotených krajín, než uvádzali oficiálne rebríčky a výsledky. A rezort dokonca nedokázal kontrolórom NKÚ predložiť ani matematické výpočty koeficientov domáceho a zahraničného záujmu o šport za viaceré roky, hoci mu to priamo prikazuje zákon. Takže toto je tá vaša transparentnosť. Ministerstvo, ktoré počíta desiatky miliónov € podľa utajených výpočtov a ústnych dohôd, ide dnes cez poslanecký návrh trestať zväzy zrýchlenou 45, respektíve 30-dňovou lehotou. Ministerstvo, ktoré pri kontrole vyúčtovaní za rok 2024 samo porušilo finančnú disciplínu, keď akceptovalo neoprávnené mzdové náklady z predchádzajúceho roka vo výške 235 000 €, a zmluvy nastavilo tak amatérsky, že príspevok na rok 2025 umožňoval preplácať náklady z roku 2020. Pozrime sa na to najväčšie riziko, ktoré touto novelou v druhom čítaní otvárate. Keď zväzu po 45 či 30 dňoch odoberiete milióny, presuniete ich zo zákonného vzorca do voľnej réžie ministra Huliaka na tzv. úlohy vo verejnom záujme a národné športové projekty, tak sa stane toto. Ako vyzerá hospodárenie tohto ministerstva, keď rozhoduje o miliónoch vo vlastnej réžii? Správa NKÚ nám ponúka dva odstrašujúce príklady za 45 a 30 miliónov €, z ktorých mrazí. Prvým príkladom toho, akým spôsobom ministerstvo funguje, je priklepnutie 25 miliónov € na výstavbu atletických hál vo Zvolene, Martine a Košiciach v septembri 2025. NKÚ konštatuje, že vláda na návrh ministerstva schválila túto gigantickú sumu bez akýchkoľvek podkladových štúdií uskutočniteľnosti, bez stavebných zámerov a bez exaktných analýz nákladov. 15 miliónov pre Zvolen a 5 miliónov pre Martin a 5 pre Košice bolo rozdelených doslova od zeleného stola len na základe bilaterálnej komunikácie medzi ministerstvom a zväzom. S obrovským rizikom, že rozostavané stavby bude musieť štát neplánovane dofinancovať. Druhým príkladom je napríklad multifunkčná hala Olympic Arena v Šamoríne za 20 miliónov €. Vedenie ministerstva v decembri 24 podpísalo zmluvu o 20-miliónovom príspevku so súkromnou s. r. o. v čase, keď táto firma vôbec nebola zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Ministerstvo pri rozdeľovaní 20 miliónov € vedome obišlo protischránkový zákon a porušilo zákon o finančnej kontrole. A keď sa ministerstvo snažilo tieto škandalózne zistenia spochybniť a podalo voči protokolu NKÚ päť námietok, Najvyšší kontrolný úrad neuznal ani jednu jedinú, pretože rezort pri svojej obhajobe nepredložil ani jediný dôkaz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona je len ďalším prejavom rovnakého chaosu a nekompetentnosti, aké na ministerstve športu popísali aj kontrolóri NKÚ. Veď sa pozrite aj na samotnú matematiku tejto novely. Meníte termín 30. novembra na 45 či 30 dní od pozastavenia spôsobilosti, aby ste vraj okamžite vyriešili zadržané tranže pre futbalový zväz. Lenže pri októbrovej strate spôsobilosti uplynie táto lehota asi až v decembri, a teda ešte neskôr než doterajší termín 30. november. A ak si minister myslí, že týmto zákonom spätne skráti lehotu pri skôr začatých konaniach, naráža na ústavný zákaz retroaktivity. Zároveň týmto mesačným bičom, tou lehotou 30 dní, vytvoríte nebezpečný precedens pre všetky menšie zväzy, ktorým ministerstvo bude môcť siahnuť na peniaze skôr, než o prípadnom spore stihne rozhodnúť akýkoľvek nezávislý súd. Slovenský šport dnes nepotrebuje tento jednoparagrafový mocenský bič. Potrebuje presne tie zmeny, ku ktorým ministerstvo vyzval Najvyšší kontrolný úrad, novú koncepciu, jasné, zákonné kritériá a štúdie hospodárnosti pri investičných projektoch, skutočnú ochranu peňazí pre mládež a vyvodenie politickej zodpovednosti voči vedeniu rezortu, ktoré spravuje stovky miliónov neraz nezodpovedne a v rozpore so zákonom. Lenže táto novela nič z týchto nových systémových lepších opatrení neprináša. Prináša len viac svojvôle pre ministerstvo, ministra a úradníkov, ktorí nezvládajú ani vlastnú finančnú kontrolu. Preto tento účelový návrh zákona aj v druhom čítaní odmietame podporiť.
[14:29] Richard Raši
S faktickou poznámkou ako
[14:29] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Prvý pán poslanec Janckulík, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa, my to neriešime ako v KDH celé ministerstvo. My tu riešime jeden tento konkrétny návrh zákona. Konkrétny návrh zákona, ktorý pomôže tým športovcom, ktorí športujú a potrebujú peniaze. Ja neviem, prečo vy máte tak, ako keby som mal klapky na očiach, a KDH celé ministerstvo. My tu riešime jeden tento konkrétny návrh zákona. Konkrétny návrh zákona, ktorý pomôže tým športovcom, ktorí športujú a potrebujú peniaze. Ja neviem, prečo vy máte tak, ako keby ste mali klapky na očiach a rozťahujete to na širšie, ja neviem. Veď riešme toto, aký je problém. A keď už dokonca u nás Ferko Mikloško nemá problém s tým a podporil to aj na výbore, aj bude za to hlasovať. A viete, aký je Ferko, že nedá si hovoriť do niektorých vecí, že koľkokrát aj my na klube, hej, sa snažíme ho presvedčiť a on si povie, takto to bude a tak to bude. A tuto on s týmto nemá problém. Absolútne nemá problém, lebo tiež chodí medzi tých športovcov a vie, ako sa tým športovcom žije. A ja neviem, mne to tak pripadá, ako keby ste toho predajcu mobilných telefónov podporovali, pána Kováčika, lebo mne to tak pripadá, akože keby ste za neho bojovali. Ako my s kopou vecí nesúhlasíme, čo sa robí na tom ministerstve, ale fakt toto je dobrá vec, ktorá pomôže tým športovcom a tu by sme sa nemali hrať, že kto z akej politickej strany je, ale poďme sa spojiť a pomôcť. Keď je tu nejaký problém, treba to vyriešiť, lebo treba bojovať za tých športovcov. Veď nemajú niektorí povyplácané mzdy, tréneri, mládež nemá zaplatené mzdy. Pán minister, tu hovorili, že ženy, čo reprezentujú futbal, tak Slovenskú republiku, nemajú okolo 50 000 vyplatené. Takže poďme im pomôcť, poďme sa spojiť, ale nielen stále tu kritizujeme od rána do večera. Už sa to stokrát povedalo, prečo tento návrh zákona je. Takže ja si myslím, keď to je zákon, ktorý pomôže tým športovcom, tak zdvihnime ruku a nepozerajme, kto je v opozícii alebo v koalícii. Ďakujem.
[14:31] Richard Raši
Ďalej vystúpi pán poslanec Majerský František,
[14:31] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Nebudem na vás, kolegyňa, veľmi reagovať, lebo nechcem tu vyvolávať spory medzi nami. Je to nepodstatné. Ja som celoživotný futbalista, šport som robil od svojich šiestich rokov. A ako vidíte, nemám problém aj povedať, že jednoducho nenastúpim za Slovensko, keď tam bude hrať Tibor Gašpar. A v tomto prípade je to úplne niečo iné. Ja s ministrom Huliakom o veľa veciach nesúhlasím. Budem ho kritizovať za hazard, budem ho kritizovať za iné veci, aj za to, čo mi možno na ministerstve športu neurobil a myslím si, že to ministerstvo je takisto zbytočné. Ale v tomto boji, ktorý vedie za Slovenský futbalový zväz, mu držím palce. To rovno poviem, že držím mu palce, lebo tento boj, do ktorého sa vybral, je veľmi ťažký. To, čo sa v Slovenskom futbalovom zväze deje a dialo, je bohapusté ničenie talentov, peňazí, ktoré mali ísť pre naše deti, pre športové kluby a pre rozvíjanie infraštruktúry a pre rozvíjanie našich detských talentov. Ja sa rozprávam s trénermi po celom Slovensku. Dnes mnohí tréneri zvažujú, že čo bude ďalej, lebo nemajú na výplaty. Nemajú peniaze, nemajú z čoho fungovať. A ja sa pýtam, že či toto je cesta, doktor, doktor, sme sa vybrali, lebo ja som mu nespôsobil. Ja som túto cestu nespôsobil. Ale dnes máme pred sebou riešenie, ako pomôcť týmto deťom. Ja nehovorím, že ten zákon, ako ste aj sami povedali, je ideálny, lebo pre mňa nie je ideálny, ale to je podľa mňa jediné možné riešenie, ktoré dnes sa môže schváliť v parlamente. Je dôležité, aby sa schválilo, lebo potrebujeme, aby tí tréneri, ktorí trénujú mládež, deti, novú generáciu športovcov, mali z čoho fungovať a žiť. Preto sme sa v KDH rozhodli, že to budeme podporovať, nie kvôli tomu, že podporujem ministra Huliaka, ale že v tom boji, ktorý v Slovenskom futbalovom zväze vedie, mu držíme palce. Slovenský futbalový zväz je prehnitý, zničený a treba ho nanovo prekopať. Ale za to nemôžu trpieť deti, športovci a iní ľudia. Neberme si v parlamente za rukojemníkov deti a športovcov. Ďakujem veľmi pekne.
[14:33] Richard Raši
Pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči.
[14:33] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
A ďakujem ti, kolegyňa, že si zhodnotila to, ako funguje ministerstvo športu. A ja sa pýtam, či vlastne tento zákon reálne pomôže Slovenskému futbalovému zväzu, či reálne pomôže výplatám pre trénerov, či je to zase len nástroj na to, aby sa minister Huliak pomstil futbalovému zväzu. Nehovorím, že ani obhajujem futbalový zväz, takisto poznám pomery futbalového zväzu, tiež som s ním dlhodobo aj trénoval futbal, aj hral futbal, aj aj teraz píska. Ale jednoznačne si myslím, že tento zákon nie je koncepčné riešenie tohto problému. A už vôbec nie takýmto spôsobom, že príde do parlamentu na poslednú chvíľu. Je to len ukážkou kupčenia. Ako, milí kolegovia, kupčenia. A uplácania jednak predvolebného a jednak nejakej pomsty ministra. Pretože keby išlo o koncepčné riešenie, tak sa spoja odborníci. Je ten proces pomalší a vyrieši sa to naozaj nejakým systémovým krokom. A toto nie je systémový krok. Takže takto schvaľovať zákon považujem za veľmi hlúpe, nepredvídať nepredvídateľné, pretože umožňuje len ministrovi svojvoľne rozdeľovať peniaze hocijakým spôsobom. A ja som veľmi zvedavá, kolegovia, čo bude hovoriť o pol roka alebo o štvrť roka, ak táto vláda vôbec vydrží, že akým spôsobom sa reálne minuli tieto peniaze a či reálne tieto peniaze pomohli Slovenskému futbalovému zväzu. Ja sa na to budem pýtať napríklad o 3/4 roka. A som zvedavá, čo potom budeme hovoriť tuná na pléne. Budem rada, ak sa budete.
[14:35] Richard Raši
Pani poslankyňa Plaváková.
[14:35] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mne to príde aj celkom neuveriteľné, že parlament ešte k tomu v rozpore so zákonom ide dať do rúk ministra Huliaka ďalšie peniaze, lebo po tom výpočte, ktorý si tu mala naozaj, ktorý bol siahodlhý, to považujem aj za veľmi nezodpovedné. Áno, kolegovia hovoriť, že budeme sa na to pozerať, len to už bude neskoro, lebo ja som fakt zvedavá. Ako toto celé dopadne a kde tie peniaze reálne skončia, lebo vidíme, že teda končia z ministerstva kade-tade, len nie v tých rukách, kde by mali byť. No a táto sága teda neskončí schválením tohto zákona, ktorý očividne teda idete pretlačiť cez parlament, ale práve tým, že kde tie peniaze skončia. A na to sa bude treba pozerať a ja len dúfam, že teda aspoň sa dostanú do teda tých rúk tých klubov a pre tie deti, ako tu rozprávate všetci v pléne, lebo z toho, ako doteraz pôsobí pán minister, tak to neviem. Mám veľké pochybnosti, či to skončí takým spôsobom. Nehovoriac teda o tom, že sa to celé deje protizákonne, ale o tom budem viac ešte aj v rozprave hovoriť. Ďakujem. Pán poslanec Paľa.
[14:36] Richard Raši
Nech sa páči.
[14:36] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, rešpektujem názor, ktorý bol povedaný v rozprave od kolegyne z PS, ale chcem sa spýtať, čo je cieľom tohto zákona. Potom to sa fazo? Alebo pomôcť konkrétnym ľuďom, klubom, športovcom, deťom, mládeži, trénerom. Pretože mám pocit, že som tu krátko iba od apríla, ale mám pocit, že človek je na 128. mieste pri našich rokovaniach, pri našich schvaľovaniach. Toto je adresná vec. Preto sme sa v KDH rozhodli, že tento zákon podporíme, aj keď porušuje sa, porušilo to, čo sme si povedali, že SLK nebudeme brať, pretože je to nie v poriadku, ale výnimočné situácie si vyžadujú výnimočné riešenia. Toto považujem ja minimálne a my v klube za výnimočné riešenie ako podporu pre tieto kluby. Sýty hladnému neverí. Ja som takisto športovcom, hral som futbal, viem, čo znamená viesť športový klub. Viem, čo znamená mať v úvodzovkách dobrých bláznov, ktorí to robia zadarmo alebo za almužnu a ešte aj tá almužna, ak nepríde, priatelia, toto je, toto je nemysliteľné, toto je neľudské, takto to nemôže v štáte fungovať. Tréneri končia, práca s mládežou je náročná, ťažká a my im tieto peniaze nevieme dať. Toto je riešenie preto, aby sme tým klubom konkrétnym pomohli. Aby sme zabezpečili funkčnosť, pretože ak raz ten klub zanikne a verte mi, viem, o čom hovorím, pretože v okolí mojej obce je ďalších päť obcí, kde futbal zanikol, čo raz zanikne, už nevznikne naspäť niekoľko rokov. Čia to bude zodpovednosť, že naše deti budú viac na mobiloch, budú tráviť čas pri drogách a pri iných veciach, nie pestovať kultúru športu. Takže som za tento návrh zákona.
[14:38] Richard Raši
S reakciou pani poslankyňa Nash, nech sa páči.
[14:38] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za pripomienky. Tak ja vám poviem, čo je cieľom toho zákona. Pomôcť ministrovi Huliakovi. On už od januára má súdne spory s Kováčikom, ovplyvňoval predvoľbami to, že či má byť Kováčik piatykrát zvolený, lebo sa do toho vložil. Tam tiež pozdržal januárovú tranžu, potom tú aprílovú pustil, v júli tú tranžu zase dočasne pozastavil. Jednoducho on balansuje na hrane zákona a vy mu týmto to schválite tak, aby on bol v súlade so zákonom. On momentálne nie je v súlade s tým zákonom, ktorý dnes platí. Preto vy pomáhate akurát jemu. A mňa veľmi mrzí, že nevidíte ten kontext. My sa cez zákony nemôžeme pozerať bez toho, že by sme videli ten celý kontext, akože prečo to tu vzniká, čo sem nosí minister, aký je to človek, že je to grobian, že je to človek, ktorému sa nedá veriť, že je to vydierač. Toto vy vôbec nevidíte ako kontext? On vás prišiel presvedčiť na klub akože a presvedčiť čo vás, ja akože normálne, že žasnem. A teda pozrite sa na to, kto to predkladá. Pozrite sa, čo predkladá a on naozaj predkladá iba veci v jeho osobnom záujme. On predkladá také veci, čo pomôžu akurát jemu. A SFZ dodá ten zoznam tých subjektov, pani. My ideme bypassovať len SFZ, ale SFZ dodá zoznam, komu má ministerstvo tie peniaze poslať. Tam bude zoznam oblastných a regionálnych futbalových zväzov. To sú presne tie zväzy, ktoré sú zodpovedné za stav dnešného stavu futbalu a že tie peniaze cez tie oblastné a regionálne nejdú dole na mládež a nejdú do tých klubov. To idú urobiť nič iné, len bypass SFZ? A prosím vás, ako môže niekto vyplácať mzdy niekomu, s kým nemá on tie zmluvy o, ja neviem, či sú tam SZČO alebo aké sú tam zmluvy a dohody. Ako to môže vyplatiť tretia strana? Veď to musí vyplatiť SZČO. A Huliak to len zhoršil.
[14:40] Richard Raši
Pán poslanec Malatinec, nech sa páči, v rozprave prihlásený.
[14:40] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte, aby som vás informoval o tom, že sme v súvislosti s tým, ktoré čo predložil pán poslanec Ľupták. Predložili sme pozmeňujúci návrh kvôli tým lehotám, aby sa to stihlo včas všetko vyplatiť. Dovoľte mi prečítať odôvodnenie. Slovenský futbalový zväz má dočasne pozastavený štatút prijímateľa verejných prostriedkov, pretože nevie preukázať, či postupoval podľa stanov a zákona. Predložená novela umožní pozastavené prostriedky vo výške približne 10 miliónov € doručiť priamo trénerom, klubom a mládeži, lebo Slovenský futbalový zväz tieto peniaze prijať nemôže. Tento návrh nemá nič spoločné s politikou, výsostne apolitický zákon na terajšiu situáciu nemyslel, preto ho upravujeme v minimálnej miere. Pozmeňujúci návrh upravuje nadobudnutie účinnosti zákona a časové obdobie, v ktorom má zväz doložiť doklady na kontrolu. Po uplynutí tohto obdobia môže ministerstvo dočasne pozastavené peniaze využiť vo verejnom záujme. Lehotu 45 dní pozmeňujúci návrh upravuje na 30 dní, pretože inak by sa 10 miliónov € vrátilo štátu a neskončili by na účtoch trénerov mládežníckych akadémií a klubov. Dovoľte aj mne taký osobný vstup ešte po odôvodnení pozmeňujúceho návrhu. Mal som možnosť s pánom ministrom Huliakom prejsť po Slovensku a poviem vám príklad v Žiari nad Hronom. Keď sme mali stretnutie, tak nám povedali starostovia, že v 10 obciach v priebehu pár rokov zaniklo 10 klubov, dedinských futbalových klubov, s ktorými sme vyrastali aj my. A môžeme hovoriť, aj pán kolega z KDH to spomínal, že aj na východnom Slovensku zanikajú dedinské futbaly, takže ja plne podporujem tento súboj pána ministra Huliaka a podporím tento zákon, pretože je to boj s veternými mlynmi v Slovenskom futbalovom zväze. Akonáhle, keď ste hovorili, pani kolegyňa Nash, keď sme poukázali peniaze z ministerstva cestovného ruchu, tie tranže v júni alebo v máji, v júni a v júli sa to zastavilo, tak keď bežnému človeku povieme, že pošleme na futbalový zväz niekoľko 1000, stoviek 1000 €, tak do pár minút sú z toho účtu preč. A nevieme, kde šli. Kde Slovenský futbalový zväz dáva tieto peniaze, ktoré patria rozvoju mládežníckeho športu na dedinách, obciach a mestách. A toto sa dlhodobo deje v Slovenskom futbalovom zväze a plne podporujem túto snahu pána ministra Huliaka, že sa odhodlal bojovať s pánom Kováčikom a nemyslím si, že by to malo byť tak, že budeme robiť prietokový ohrievač a štát, že urobí prietokový ohrievač Slovenskému zväzu. Myslím si, že toto je dobre nastavené a že konečne tí ľudia, ktorí sa venujú mládeži, ktorí majú svoje rodiny a nemajú svoje príjmy do svojich rodín, tak my aj ešte aj toto ochudobňujeme týchto ľudí, že tá rodina nemá, otec nemá výplatu, nedonesie ju domov, keď je tréner, má smolu, dneska trénerom sa byť neoplatí. Čo je riešením tohto problému? Dlhodobý, dlhodobé problémy, lebo Slovenský futbalový zväz necítia ľudia v regiónoch. Slovenský futbalový zväz je mašinéria, ktorá už roky nedoručuje výsledky alebo podporu malých klubov, z čoho chcú robiť podporu profesionálneho športu. Keď sme mali sedenie toho času na ministerstve, tak boli z treťoligových klubov, povedali, že Slovenský futbalový zväz ich ani nepodporuje. Pýtam sa ich, aký cieľ je Slovenského futbalového zväzu podporovať mládežnícky šport. Tak. Tu robiť podporu profesionálneho športu. Keď sme mali sedenie toho času na ministerstve, tak boli z treťoligových klubov, povedali, že Slovenský futbalový zväz ich ani nepodporuje. Pýtam sa ich, aký cieľ je Slovenského futbalového zväzu podporovať mládežnícky šport. Tak v tomto prípade je môj obdiv s tým, že pán minister Uhliak sa odhodlal odbojovať a z mojej strany tento zákon.
[14:45] Richard Raši
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nash, nech
[14:45] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nech sa páči s faktickou poznámkou. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja vám môžem vysvetliť, že akým spôsobom to fungovalo a aj to, že keby ste si pozreli správy z kontrol futbalového zväzu, ktorá vždy každý rok po dodaní vyúčtovania prebieha na nejakej vzorke tých kontrolných dokumentov, tak by ste videli, že oni mali pomerne dobré vyúčtovania, že nemali tam problémy s tým, že by mali neoprávnené použitie prostriedkov. No a tých 20 %, ktoré majú ísť na mládež, tak oni ani dnes nejdú do klubov, hej? Ani nešli ani pred 10 rokmi do klubov. Oni išli do e-shopu a kluby vedeli, aký kredit majú a v tom e-shope si nakupovali pomôcky, lopty, rozlišovačky, dresy, ja neviem, čo všetko sa tam predáva. No a teraz, keď to vy chcete akože akože dať dole do tých klubov, tak zase nehovoríme o tom, že to pôjde do klubov, hej? To je nerealistické, aby ministerstvo zazmluvnilo 1300 klubom alebo 1100 klubom, ktoré majú mládež, ktoré hrajú futbal, tak aby to zazmluvnili napriamo. To sa proste nedá. To ministerstvo na to nemá kapacitu. To ministerstvo len bude bypassovať Slovenský futbalový zväz tým, že to pošle priamo na tie oblastné futbalové zväzy a to sú zväzy, kde sú tí Kováčikoví ľudia, hej? To sú tie zväzy oblastné, ktorých zoznam dá SFZ ministerstvu. Oni vypracujú ten zoznam, kam to má ministerstvo poslať. A to sú stále tí istí funkcionári, ktorí doteraz tie peniaze na tie kluby nedávali, ale išlo to cez ten e-shop. Jednoducho, to sa nedá zúčtovať, keby sme to posielali priamo do tých klubov. Tam neviete zúčtovať, že niekto to dá na odmeny, niekto to dá na autobus, niekto to dá na sústredenie. Čiže myslím si, že nemáte nemáte v tom
[14:47] Richard Raši
S reakciou
[14:47] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Malatinec, ďakujem, pani kolegyňa, za vysvetlenie. A rozdiel medzi nami je ten, že vy hovoríte, vy ste to presne povedali a bežný, bežný občan tejto krajiny vie, že e-shop futbalového zväzu je ten prietokový ohrievač. Oni si urobili firmu vo firme, nakupovať môžu dresy len cez e-shopy. Však keď hovoríme stále tu o transparentnosti, prečo by sa dresy nemohli kupovať aj v iných firmách? Lopty a tak ďalej. A tu nehovoríme len o tom, že ten e-shop používali. Si zoberte, dneska starosta obce, mnohí tu sedia, platia delegátov za rozhodcov, veď také peniaze Slovenský futbalový zväz vyťahuje od obcí, starostov a miest, že to je neúnosné, veď pri už v súčasnej situácii, tak ja vás obdivujem, že obhajujete, kvázi to tak cítiť. Prepáčte, ak som sa dotkol. Že obhajujete, akoby legitimizujete Kováčikove konanie, to, čo robí s futbalovým zväzom na Slovensku. Veď tie obce a mestá necítia proste podporu Slovenského futbalového zväzu. Futbalový zväz, keď príde do obce, dediny a mesta, tak akurát vytiahne starostovi z peňaženky peniaze, a keď dostane kredity, tak: „No, no, no, nemôžete si kúpiť nikde inde si dresy, trenírky, kopačky, len z nášho e-shopu a pekne sa budú točiť peniažky a my si budeme nakupovať za nákupnú cenu a futbalovým zväzom budem predávať ešte za nabité kredity.“ No tak to sme pekne dospelí. Tak toto je zásadná zmena, ktorú chceme a ja to znova zopakujem, plne podporujem túto snahu, pretože v tomto, ako zdiera Slovenský futbalový zväz rozvoj športu na Slovensku v dedinách a mestách v odľahlých častiach tejto krajiny, je neúnosné a treba to zmeniť. Ďakujem.
[14:49] Richard Raši
Veľmi pekne. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči, v rozprave.
[14:49] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Za slovo, pán predseda. Na úvod pre pána Huliaka či pána Janckulíka a všetkých, čo tu tak hádžu obvinenia z nejakého lobbingu. Uvádzam, že nepoznám pána Kováčika a netuším fakt ani, ako vyzerá. Keby som ho tu stretla na chodbe, tak ani neviem, že to je on, takže aby sme si to tu vyjasnili. Pán poslanec Paľa sa pýtal, že čo je cieľom tohto zákona. A to je veľmi dobrá otázka, lebo vy ste to tak hovorili, že či pomôcť deťom, klubom a tak ďalej. No, len tento zákon to vôbec negarantuje. Alebo mi ukážte, kde v tomto znení máte tú garanciu toho, že naozaj tie peniaze skončia tam, kde si vy predstavujete a želáte. Lebo z toho, ako to ja vnímam ako právnička, teraz sa tu vyjadrujem ako právnička ako vždy vlastne, tak tento zákon dáva len ďalšie peniaze do rúk ministra Huliaka, ako kolegyňa Natália Nash veľmi podrobne popísala. To teda mi nepríde ako úplne šťastné, keďže tie peniaze, ktoré v jeho rukách sú už teraz, sa tu rozkotúľavajú takými smermi, kam by sa rozkotúľavať nemali. No a navyše sa to celé teda deje protizákonným spôsobom. To sme si tu už aj zopárkrát povedali, že vlastne toto skrátené legislatívne konanie prišlo ako kšeft za hlasovanie za rozpočet, pretože to vieme preto, že to bolo v jednom hlasovacom bloku, kedy sa odhlasoval rozpočet a zároveň sa predradilo toto SLK a zároveň ešte zrušenie voľby poštou, lebo to boli presne tie dohody, ktoré súviseli so schvaľovaním rozpočtu, čo teda tiež tomu nepridáva na nejakej morálnej kvalite, keď už by sme tu chceli to aj takto pomenovávať. No a vlastne aj tým, ako sa tu celý ten proces naťahuje, tak v podstate už aj toto protizákonné SLK stratilo zmysel, lebo najprv si tu teda koalícia odhlasovala dvojtýždňové prázdniny, teraz na týždeň zrušili hlasovania a vlastne sa dostaneme do termínu, kedy aj pôvodne mala byť ďalšia schôdza, ktorá mala začať 17. novembra. Čiže keby sme išli podľa pôvodného plánu, máme riadne schôdze, ako by mali byť, ako by mal tento parlament fungovať, tak by to bolo schválené v podstate prakticky v rovnakom termíne bez toho, aby sme tu hrubo porušovali rokovací poriadok, lebo toto sa tu, žiaľ, deje. A takže to je procesne k tomu, že máme tu teda protizákonné skrátené legislatívne konanie, kde naozaj nebol ani len že pokus splniť tie zákonné podmienky. To všetci veľmi dobre viete, aj vy to viete, ale vám sa asi zdá vyšší ten princíp toho cieľa, ktorý teda mne nevychádza, že je veľmi garantovaný v tomto zákone. V zákone. A navyše teda celé si to spôsobil pán minister, keďže nám aj na ústavnoprávnom výbore rozprával celý ten príbeh, že ako dlho sa to už ťahá, že už nejaké nevyplácanie odmien tam bolo v marci 2025. Dnes sme v novembri 2026. Potom, že trištvrte roka sa o tom bavili na ministerstve, že ako to spraviť, tak mali to realizovať, mali prijímať nejakú legislatívnu zmenu a nie to dať do protizákonného skráteného legislatívneho konania, lebo práve toto ukazuje, že minister zlyhal, keďže nedokázal celú túto situáciu vyriešiť iným spôsobom. A jediný spôsob, aký ju vie vyriešiť, je v rozpore so zákonom. A to by sme tu nemali ako plénum, ako poslanci a poslankyne legitimizovať. To je môj osobný názor. Pripomeniem tu tiež slová prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý teda už tak apeloval na to, že už nebude schvaľovať a podpisovať teda zákony, ktoré prechádzajú plénom parlamentu v rozpore s rokovacím poriadkom, povedal, že dopredu chcem upozorniť tak Národnú radu ako aj vládu, že budem veľmi pozorne a dôsledne sledovať, či boli alebo neboli splnené náležitosti na prijatie niečoho v skrátenom legislatívnom konaní. Koniec citátu. Tak dúfam, pán prezident, že pozorne sleduje, lebo tu teda všetci vieme naozaj v tomto pléne vrátane ministra, že tie zákonné dôvody splnené neboli. A teda ak sa nám tento zákon vráti ako veto, tak som zvedavá, či sa to tak tiež bude kotúľať zo schôdze na schôdzu ako ďalšie vetované zákony, čo teda chcem tiež upozorniť na to, že to je absolútne bezprecedentné, že my tu v tomto pléne ani neprerokovávame vetované zákony prezidenta a tam patria teda covidové amnestie, úžasná téma, ktorá bola akože priorita tiež pre koalíciu, ale teda máme tu tento vetovaný zákon, ktorý nedokážete ani prerokovať. Hmyz v potravinách, hej, to bol tiež famózny návrh vrcholu SNS a potom hazardné hry. Čiže som zvedavá, či sa to pridá k tomuto nekonečnému zoznamu a naozaj či to pribudne do tohto zoznamu, kde ja neviem, či to tu bolo niekedy v histórii parlamentu, že takýmto spôsobom sa ignorovalo vlastne veto prezidenta. No, pán predkladateľ Lupták tu v celom tom svojom úvodnom slove hovoril o 45-dňovej lehote, tak neviem, či ste mali staré podklady alebo ešte ste tam nemali zapracované to, že tu máme ten pozmeňovák, ktorý hovorí o 30-dňovej lehote, ktorou má byť 45-dňová nahradená. No a tento pozmeňovák predložil pán poslanec Malatinec, ktorý už tu asi nie je, ale teda som bola zvedavá, či to ešte platí dnes, keď to predložil včera, lebo včera bol ešte Huliakovec, dnes už je Tarabovec. No ale teda vyzerá to tak, že toto platí. No a v tom písomnom vyhotovení toho pozmeňujúceho návrhu chýba aj odôvodnenie. Pán Malatinec tu síce niečo povedal, ale keď sa pozriete na pozmeňujúci návrh, tak tam uvidíte iba, že sa upravuje lehota na vyplatenie finančných prostriedkov vo verejnom záujme športu. Čo je ako fakt holý fakt. To nie je odôvodnenie, že prečo sa to skracuje zo 45 dní na 30. To by malo byť samozrejme v samotnom odôvodnení pozmeňujúceho návrhu, ale tak čo by sme asi tak chceli, keď ani skrátené legislatívne konanie nebolo odôvodnené v súlade so zákonom. No a teda pán Malatinec odôvodnil pozmeňujúci návrh tým, aby teraz neprepadli peniaze. No ale prepáčte, vymeníte zákon. A zákony sú všeobecné právne normy. To znamená, že ony nemajú byť riešením konkrétneho sporu. Na to slúžia iné nástroje ako napríklad súdne konania. No a toto je navyše právna úprava pre všetky zväzy. A ako sa tu opakuje v celej tejto rozprave, tak je jasné, že celý tento návrh zákona, ktorý tu máme v skrátenom legislatívnom konaní, je kvôli sporu s jedným človekom a preto meníte všeobecnú právnu normu. Pritom všeobecnosť je teda základný atribút právnej normy a to je samozrejme problematické, ak tu ideme takýmto spôsobom tiež meniť legislatívu. Znamená totižto, že všeobecnosť znamená, že právna norma sa nevzťahuje na konkrétne, menovite určené osoby alebo jednorazové situácie, ale na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu a upravuje všeobecné skutočnosti. A to zjavne nie je tento prípad. Lenže ten následok bude taký, že vy tu chcete riešiť spor s jedným človekom zmenou zákona v skrátenom legislatívnom konaní a vo výsledku zmeníte úpravu pre zväzy a peniaze budú v rukách človeka, od ktorého naozaj nemáme žiadnu garanciu, že skončia tam, kde majú skončiť. Čiže ja sa pýtam, že čo sa tým vyrieši. No a to vlastne je problém celý tohto návrhu zákona. Okrem toho teda, že je tu predkladaný protizákonne. Že ten cieľ nie je nejako garantovaný. A chápem, že tá situácia vyzerá naozaj zúfalo a ja rozumiem tomu, že je to potrebné nejako riešiť. Len toto je dôkaz toho, že pán minister zlyhal v tom, ako to mal riešiť, a my to tu teraz ideme protizákonne opravovať. No a to ja nepovažujem za správne, ani právne, ani morálne. To je môj názor.
[14:58] Richard Raši
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem
[14:58] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou
S faktickou poznámkou, pán poslanec Paľa. Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie, pani kolegyňa Plaváková, a s vami súhlasím naozaj na konci, začnem od konca. Súhlasím s tým, že pán minister to neriešil, keď to mal riešiť a my to teraz zachraňujeme. Áno, ale ak som teraz jeden z tých záchrancov, tak som na to hrdý. Chcem upozorniť na niektoré nepresnosti, ktoré ste povedali, a to je to, že my tu riešime spor s jedným človekom. My tu nejaký spor s jedným človekom neriešime. My tu riešime pomoc konkrétnym ľuďom, konkrétnym trénerom, konkrétnym klubom a to je veľmi dôležité. Ak hovoríte, že prídu peniaze oblastným futbalovým zväzom. No to je to podstatné. Pretože ak prídu peniaze na SFZ, tak časť peňazí odíde veriteľom a o to menej pôjde na OBFZ, na oblastné futbalové zväzy. Ak prídu peniaze oblastným futbalovým zväzom, tak tým pádom viac peňazí sa dostane priamo do tých klubov. Aby ste rozumeli, v našej dedine sa dáva na šport 10 000 €. Z tých 10 000 € 4,5 až 5 000 € idú peniaze na poplatky na rozhodcov, na dopravu a tak ďalej a ešte sme ani nič nezačali s mladými, s deťmi robiť. Nezačali sme budovať kultúru športu a už nám 45 až 50 % z peňazí odišlo. Takže toto, toto jednoducho, s týmto nemôžeme súhlasiť. Minister Huliak to urobil preto, lebo ak do 30. 11. tie peniaze neprídu, tak prepadnú v prospech štátu. Nezačali sme budovať kultúru športu a už nám 45 až 50 % z peňazí odišlo. Takže toto jednoducho, s týmto nemôžeme súhlasiť. Minister Huliak to urobil preto, lebo ak do 30. 11. tie peniaze neprídu, tak prepadnú v prospech štátu a tým pádom sa tým mladým a športovým klubom nepomôže. A teda, ak sa pácha krivda, sme povinní tú krivdu zastaviť a ak ju nevieme zastaviť, aspoň ju zmiernime tak, aby tí ľudia mohli istým spôsobom fungovať a žiť. A preto, opakujem, som za to, aby tie peniaze adresne išli klubom.
[15:00] Richard Raši
Pani poslankyňa Nash.
[15:00] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Lucia, ty si sa aj pýtala. Síce to bola len taká básnická otázka, ale ja na ňu tak skúsim aj zodpovedať, že ako to vyriešiť. No úplne jednoducho sa dá vyriešiť táto situácia tak, že pán Hulík tie peniaze uvoľní. Jednoducho tie peniaze nepôjdu na splatenie dlhu. Tie peniaze pôjdu len na to, na čo sú v zmluve o príspevku uznanému športu určené. Oni majú proste zákonné použitie, aj v zmluve je to presne popísané, na čo môžu ísť, takže oni pôjdu na to. Oni pôjdu na mzdy tých trénerov a rozhodcov a na zabezpečenie toho, aby existovali tie ligové súťaže. Sedem líg máme, takže na to budú použité tie peniaze. A, bohužiaľ, túto zmenu SFZ, a ja hovorím, že nelobujem tu za žiadnych futbalistov ani za Kováčika, si môžu urobiť len oni sami, pretože zákon o športe garantuje športovým zväzom autonómiu, pretože tak funguje športová legislatíva aj medzinárodná. Jednoducho tie zväzy majú autonómiu. Do športového hnutia sa zasahuje maximálne tak v Rusku a Bielorusku. V normálnych demokratických krajinách vy nemôžete zasahovať do občianskych združení nejakým spôsobom mocenským, že im utiahnu... Viete, čo je napísané v zákone o športe? Zväzy majú na príspevok k uznanému športu nárok. Toto je tam napísané. Toto je tam od roku 2015 napísané. A legislatíva sa naozaj nemá tvoriť na základe tu objednávky jedného pána ministra, ktorý má jeden svoj osobný spor a už ho nebaví, že to ešte nevyhráva. Jednoducho on chce vyhrať ten svoj spor, ktorý on si navaril v januári a už je november a on ešte stále nevyhral, takže o toto mu ide. A keď náhodou ste niekto verili tomu, že minister Huliak tu bude chrániť nejaký verejný záujem, tak na to zabudnite. Minister Huliak je tu len pre svoj osobný záujem. Ďakujem.
[15:02] Richard Raši
Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči s reakciou.
[15:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len chcela dodať, že to, že tento návrh zákona je riešením jedného sporu s jedným človekom. To nehovorím ja, ale ja som naozaj sa snažila pozorne sledovať aj počúvať predkladateľa návrhu zákona, predkladateľa návrhu skráteného legislatívneho konania, aj predkladateľa pozmeňujúceho návrhu. A to oni hovoria, čiže oni takto definujú a rámcujú tento návrh zákona. To som si nevymyslela ja. Preto hovorím, že je to v rozpore s tým, ako majú byť kreované právne normy, ktoré majú byť všeobecné. A toto ten prípad teda očividne nie je.
[15:03] Richard Raši
Pán poslanec Majerský, nech sa páči, do rozpravy nie. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Chcem sa spýtať, či sa chce rozprávať? Vyjadriť stanovisko navrhovateľ nie, spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A ktorým sa menia, dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1449 je to. Pán minister Drucker je tu, tak počkáme, kým príde. Využijeme čas, kým pán poslanec Drucker, pán minister Drucker príde, budúci poslanec. A technická prestávka 5 minút. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri. Pán minister Drucker, nech sa páči. Uveďte, prosím, vládny návrh zákona.
[15:10] Tomáš Drucker
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. A tiež zmenu a doplnenie niektorých ďalších zákonov, znenie skorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré ostatné školské zákony. Jednou z hlavných tém novely školského zákona je optimalizácia siete základných škôl pri rešpektovaní regionálnych špecifík, a to zmenou pravidiel najnižších priemerných počtov žiakov v triedach a jej prevzatím, previazaním, pardon, s registrovým konaním. Úprava sa navrhuje aj s ohľadom na udržateľnosť financovania základných škôl a zvyšovanie odbornej kvality škôl a vzdelávania. Pri individuálnom vzdelávaní sa zavádza povinnosť absolvovať odbornú činnosť v zariadení poradenstva a prevencie na podnet vyučujúceho alebo Štátnej školskej inšpekcie a zároveň sa umožňuje prítomnosť jej zástupcu na preskúšavaní individuálne vzdelávaného žiaka. V rámci stredných škôl sa navrhuje zvýšiť flexibilnosť úprav pri prijímacej skúške a zavádza sa aj možnosť ingerencie, takzvaného tzv. ingerencia regionálneho úradu školskej správy, ak pred konaním externej časti maturitnej skúšky predseda školskej maturitnej komisie zistí, že nie sú zabezpečené primerané podmienky na jej vykonanie. Upravujú sa aj pravidlá pre rediagnostiku žiakov s ľahkým alebo stredným stupňom mentálneho postihnutia. Zavádza sa jej pravidelnosť a upravujú sa podnety na jej vykonanie. Zároveň sa navrhuje zaradenie pedagogického asistenta materskej alebo základnej školy medzi všeobecné podporné opatrenia. V novele zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa zvyšuje ochrana pedagogických a odborných zamestnancov pred neodborným zasahovaním a zavádzajú sa povinnosti vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Tiež sa zavádza zodpovednosť riaditeľa za zabezpečovanie hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov. A upravujú sa podmienky výkonu atestácií a podmienky platnosti atestácií. Dôležitým je aj nový postup informovania o skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na bezúhonnosť pedagogických odborných zamestnancov zo strany štátnych orgánov, tak, aby zamestnávateľ získal vždy relevantné informácie. Zavádza sa aj nová kategória pedagogického zamestnanca v nadväznosti na zavedenie riaditeľa manažéra. V novele zákona o školskej správe sa zavádza aj výkonnostná zmluva medzi ministerstvom a strednou školou na účel osobitnej finančnej podpory líderských odborných škôl. V zákone sa administratívne odľahčujú niektoré prvky procesu v registri škôl a školských zariadení. Zároveň zákon reflektuje aj na niektoré podnety z aplikačnej praxe, napríklad úpravu situácie pri nečinnosti zriaďovateľa vo vzťahu k uskutočňovaniu výberového konania, zefektívňuje sa funkcia zástupcu riaditeľa, precizuje sa úprava vo vzťahu k rade školy vrátane zloženia volieb. Zavádza sa aj možnosť používať v názve slovo kampus. V novele zákona o financovaní sa upravuje minimálna výška normatívneho príspevku pre gymnáziá, stredné odborné školy a stredné priemyselné školy v nadväznosti na zavedenie výkonnostných zmlúv. Zároveň sa rozširuje účel poskytovania príspevku na špecifiká úradu nákladov splnenia ukazovateľov kvality dohodnutých vo výkonnostnej zmluve. Zavádza sa aj osobitný zreteľ ako parameter, ktorý má zohľadňovať či už charakter školy, školského zariadenia, veľkoškoly alebo to, či ide napríklad o národnostnú školu. Pri financovaní sa tiež zavádza kritérium na určovanie mzdového a prevádzkového normatívu, ktorým je skutočnosť, či ide o školu s osobitným zreteľom. A že nedáme, a že Školy, školské zariadenia, veľkosť školy alebo aj to, či ide napríklad o národnostnú školu. Pri financovaní sa tiež zavádza kritérium na určovanie mzdového a prevádzkového normatívu, ktorým je skutočnosť, či ide o školu s osobitným zreteľom. Vážené dámy, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme predkladať aj pozmeňujúce návrhy vo výbore, tak ako som to avizoval už pri schvaľovaní na vláde, vzhľadom na to, že problematiku špecifik klastrov, ktoré majú slúžiť k spolupráci alebo k spájaniu jednotlivých základných škôl na úrovni miest a obcí a vytváraniu tzv. mikroregionálnych školských obvodov, nás požiadalo ešte Ministerstvo financií, aby sme precizovali spoločne tento návrh, takže nebol predmetom nakoniec predloženého návrhu, hoci v medzirezortnom pripomienkovom konaní už takýto návrh bol vo väčšom detaile, ale sprecyzoval sa. Tento budeme predkladať v druhom čítaní a takisto sú tam niektoré úpravy, ktoré vyplynuli aj zo situácie v Staškove a tiež situácia, ktorá vyplynula v Malom Slivníku, takže sú to drobné úpravy, ktoré budeme predkladať vo výbore, len vás chcem informovať o tom. Samozrejme, dáme k dispozícii tieto návrhy vopred. Ďakujem.
[15:16] Richard Raši
Ďakujem pekne, pán minister. Zaujímavo ťa prosím. Miesto pre navrhovateľov pani, pán poslanec Dušan Galis, áno. Nech sa páči, prosím. Uveďte správu. No, dobre, ďakujem.
[15:17] Dušan Galis
Vážený pán predseda SĽS, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom som bol určený za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona uvedeného v zákonnej tlači 1449. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo zákona o jednotnom návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vychádzajúci z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.
[15:19] Richard Raši
Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, tiež svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Nech sa páči, prihlásila sa do rozpravy pani poslankyňa Gažovičová ako prvá. Nech sa páči. Dobrý deň, vážený pán minister,
[15:19] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave
Vážené kolegyne, kolegovia, ľudia, ktorí počúvajú tento prenos, tak znovu sme sa ocitli v tom bode, kedy sa na jeseň novelizuje školský zákon a znovu sa prinášajú nové, nové a nové zmeny alebo opravujú, opravujú niektoré zmeny, ktoré, ktoré boli v minulosti. Na jednej strane je to pochopiteľné, že niektoré veci je potrebné k 1. januáru upraviť. Na druhej strane, na úvod by som povedala, že taký celkový dojem alebo spätnú väzbu, ktorú veľmi často dostávame zo škôl, a iste všetci, ktorí sa venujeme školstvu, tak pravidelne sme v tom kontakte, či už s riaditeľmi, s učiteľmi, tak tá spätná väzba často je taký stres z toho množstva zmien, z tej legislatívnej smršti, ako to niektorí nazývajú. A potom z toho chaosu, ktorý z toho vyplýva. A teraz určite sú v tých zmenách aj niektoré potrebné a ja naozaj sa budem snažiť alebo teda budem veľmi konštruktívna, aj ocením niektoré veci, ktoré, ktoré v tom zákone považujem za pozitívne, ale aj, aj samozrejme vytknem to, čo si myslím, že neprinesie lepšiu zmenu alebo je tam nadbytočné. Ale celkovo asi taký akože apel nad to všetko je, že treba si veľmi citlivo zvažovať, ktoré zmeny v tých zákonoch prinášať a ktoré nie, lebo naozaj pre tých riaditeľov je to často veľmi ťažké sa v tom zorientovať. Ja by som pritom aj poukázala na to, ako sa nám tu rozširujú platené kurzy vôbec v tom, aby sa riaditelia začali vyznať v legislatíve, a to napríklad už mám pocit, že je ako veľmi zlý signál o našom školstve. Keď si ešte aj z tých pomerne obmedzených zdrojov, ktoré riaditelia, učitelia majú, tak si majú platiť kurzy na to, aby sa vôbec v tej legislatíve zorientovali. Jeden dlhoročný riaditeľ, naozaj skúsený, kedysi aj poradca na ministerstve, mi raz povedal, že školská legislatíva, že to je ako ten escape room, že vlastne musíte nasledovať tie jednotlivé také nápovede, aby ste sa vôbec dostali od jednej otázky cez sedem rôznych nápovedí a zákonov a parametrov k tomu teda riešeniu alebo tej odpovedi, tak takto by to úplne, úplne nemalo vyzerať. Ale to je teda tak ako také, taký všeobecný apel, že čokoľvek, čo v tých školských zákonoch a školskej legislatíve meníme, myslíme na to, či je to naozaj nutné, či je to naozaj prospešné a ak áno, či je to potom v konečnom dôsledku zrozumiteľné a aplikovateľné pre tie tisíce riaditeľov a desaťtisíce učiteľov po celom Slovensku. Ako som spomenula, áno, sú tu aj niektoré zmeny, ktoré oceňujem pozitívne. Začnem, začnem tým pozitívnym. Jedno sú napríklad výkonnostné zmluvy pre stredné školy. Ja teda oceňujem, že ešte keď sa prijímal plán obnovy, tak vlastne vznikla tá idea zaviesť tie výkonnostné zmluvy pre vysoké školy. Ono sa to postupne potom, ako sa menili ministri za posledných šesť rokov, tak sa to posúvalo z rúk do rúk. Ale zdá sa, napriek tomu, že stále je čo vylepšovať aj v tom vysokoškolskom prostredí, tak vidíme, že nejaký typ diverzifikácie a vlastne možnosti cez finančné nástroje oceniť nejaké výnimočné úspechy, nazvem to, konkrétnych škôl, že má svoj význam a teda som, som zvedavá a myslím si, že je to minimálne filozofický krok dobrým smerom, že, že niečo podobné budeme mať aj pre stredné školy. Oceňujem to, že sa opravuje jedna z vecí, ktoré sme vyčítali minulý rok pri e-prihláškach, a to je možnosť upraviť preferenciu žiaka, kým teda ešte neprebehol ten automat, ale žiak už má za sebou prijímačky. Aj keď mne sa zdá tá formulácia v zákone trochu nejasná. A vlastne nakoniec je, že ministerstvo určí na svojom webovom sídle termín na vykonanie zmeny poradia v prihláške na vzdelávanie. Čiže v podstate si ministerstvo tú kompetenciu ponechalo, ale teda aj vzhľadom na napríklad výmenu, ktorú sme mali s pánom ministrom v jednom televíznom dueli, aj z inej komunikácie. Teda tomu rozumiem tak, že žiak, budúci stredoškolák, ktorý teda prešiel procesom prijímačiek na stredné školy, že bude mať, kým neprebehne automat, tú možnosť si prípadne ešte upraviť tie preferencie. Myslím si, že toto je dobrá vec a je to niečo, čo sme aj, aj v tomto pléne, aj potom v nejakých mediálnych výstupoch kritizovali minulý rok. Zároveň teda, ale ďalšia vec, keď už sme pri tých prihláškach, ktorú sme kritizovali a ak sa nemýlim, tak sa v tomto zákone zatiaľ nemení, a to je prijímanie do materských škôl, kde sa uprednostňujú deti, ktoré doteraz do sieťového zariadenia chodili. Aspoň takto to bolo tento rok v tom júni, júli, keď sa riešilo prihlasovanie do materských škôl a teda podľa mojich vedomostí sa to v tom zákone nemení. Problém je v tom, že my máme strašne veľa detí v nesieťových materských školách, ktoré teda papierovo do škôlky nechodili, ale chodili tam napríklad preto, lebo rodičia už sa rozhodli vrátiť do práce. A napríklad dvojročné dieťa nastúpilo do nesieťového zariadenia. Rok, dva tí rodičia si povedali, že dobre, dvojročné mi do štátnej škôlky nevezmú. Zaplatím si napríklad tú súkromnú de facto škôlku, ktorá je ale nesieťovým zariadením. Rok, dva to finančne utiahli. Potom by už chceli to svoje napríklad štvorročné prehlásiť do štátnej škôlky. Lenže vlastne tým, že, tým, že musia, tým, že sa tam akože stanovili... Ono je zložitý ten, ten proces toho prijímania, ale tým, že sa tam stanovili tie pravidlá toho, že aby museli brať nové deti, tak to niekedy vlastne nepriamo negatívne vplýva na deti, ktoré, ktoré by chceli prestúpiť. To je taká menšia vec, ale keď sme hovorili o tom prihlasovaní, tak, tak som to spomenula. Ja som sa plánovala, aj keď som si pripravovala toto vystúpenie, zamerať na štyri hlavné oblasti. Teraz, keď som teda cestou sem už počúvala úvodný príhovor pána ministra, tak vidím, že do veľkej miery tie veci, ktoré som aj ja vypichla a v konzultáciách sa nám zdali ako také najpálčivejšie, ešte problematické body toho zákona, tak viaceré z nich boli teraz uvedené, že sa budú ešte meniť v druhom čítaní, čo na jednej strane znamená, že áno, identifikovali sme rovnaké problémové body. Čiže asi tieto sú naozaj, naozaj vhodné riešenia. Zároveň samozrejme vždy je to škoda, keď sa takéto zásadné veci menia až v druhom čítaní, pretože vždy je potom na to menej energie, menej času a práve ten čas je aj to, ktorý umožňuje niektoré veci napremýšľať, odkonzultovať a potom priniesť to najlepšie možné riešenie. A naozaj, aj keď som začínala s tým, že tvorme tú legislatívu tak, aby pre každého jedného zamestnanca a nakoniec aj rodiča v školstve bola čo najzrozumiteľnejšia, čo najpraktickejšia, tak aj také veci, že sa menia tie veci potom až v druhom čítaní, aj tie vlastne sťažujú ten proces a oveľa častejšie vedú k tomu, že sa prijme niečo, čo nakoniec zase bude treba opravovať. Spomeniem teda štyri také základné body. Hovorím, niektoré už boli avizované, že sa budú v druhom čítaní meniť. A týka sa to optimalizácie siete škôl, dopadu na národnostné školstvo, školských obvodov a štvrtá vec, a tá teda z toho, čo som počula, tak zatiaľ nie je plánovaná na zmenu, ale tam navrhujem niektoré zmeny, a to sú podporné opatrenia. Dostanem sa teda k tej optimalizácii. Áno, je tu dlhodobý tlak alebo dlhodobo aj analytici upozorňujú, že máme veľké množstvo malých škôl na Slovensku, čo odzrkadľuje aj nejakú geografickú realitu a realitu toho, ako máme organizované samosprávy. A pán minister Drucker už v priebehu niekoľkých zákonov prináša teda aj ten tlak na to, aby teda sa museli tieto školy spájať, keď to tak zjednoduším. Začalo to ešte v prvej fáze, myslím, že ešte pred nástupom pána ministra, vo vzťahu k stredným školám a taká snaha v spolupráci s krajmi vlastne nejako efektívne spájať stredné školy. Niekde sa to podarilo viac, niekde menej. Ale ten druhý krok, ktorý vidíme posledný rok, dva, je práve ten tlak aj na tie základné školy. A vlastne padlo to rozhodnutie v tomto pléne, myslím, pred rokom, postupne rušiť, rušiť aj ten veľkostný koeficient, ktorý nejakým spôsobom zvýhodňuje, zvýhodňuje malé školy. No, problém je v tom, že práve pre to spájanie základných škôl nemáme vytvorený efektívny právny rámec. A to je aj to, to bola jedna z mojich prvých výčitiek, keď som sa pripravovala do tejto rozpravy, že Zvýhodňuje zvýhodňuje malé školy. No, problém je v tom, že práve pre to spájanie základných škôl nemáme vytvorený efektívny právny rámec. A to je aj to, to bola jedna z mojich prvých výtok, keď som sa pripravovala do tejto rozpravy, že úprava klastrov, čo to vlastne znamená? Dostal sa do zákona nový pojem klastre škôl, ale nie je jasné, ako vlastne majú fungovať. A tento pojem mal byť v tomto zákone špecifikovaný. Bolo nejaké znenie v MP cast, ale bolo pomerne neurčité, ale napriek tomu alebo možno práve preto na neho došlo toľko pripomienok, že bol kompletne stiahnutý tento paragraf. Nakoniec je tento zákon v prvom čítaní bez toho, aby tie klastre upravoval. Dneska sme sa dozvedeli, že teda úprava príde až v druhom čítaní. Toto je jedna z tých naozaj dôležitých vecí preto, aby sa zriaďovatelia vedeli rozumne organizovať. Veľakrát sme počuli, ako pán minister hovorí o tom, že menšie školy sú menej efektívne, lebo prinášajú slabšie výsledky. Len ak naozaj chceme vytvoriť prostredie, v ktorom sa školy môžu efektívne spájať bez toho, aby to niekomu ublížilo, tak musia mať právnu istotu. A ja som, a to už je možno aj rok dozadu, práve mala jedno také stretnutie so starostami menších obcí tuto na západnom Slovensku, kde oni mi hovorili, že oni by sa aj radi spojili. Oni rozumejú tomu, že by to bolo efektívnejšie, aby sa tie školy spojili. No problém je v tom, že keď jedna škola povie, že no dobre, tak my sa vzdáme našej právnej subjektivity a staneme sa elokovaným pracoviskom tej inej školy vo vedľajšej obci a budeme zdieľať napríklad školský podporný tím a informatiku a spoločne verejne obstarávať toaletný papier, neviem čokoľvek, ale zároveň chcem, aby minimálne tie malé deti mali tú svoju školu blízko, čiže minimálne tie triedy možno materskej školy prvého cyklu chceme ponechať aj v našej obci, tak to nevedia ako právne urobiť, pretože v momente, keď sa vzdajú svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a povedia, že na našom území už bude iba elokované pracovisko, zriaďovateľom bude vedľajšia obec, tak starosta tej prvej obce, tej malej obce, sa totálne vzdal svojich právomocí a keď napríklad po najbližších voľbách vedľajšia škola povie, že no ale my toto elokované pracovisko vám úplne zavrieme a vaše deti už nás nebudú zaujímať, tak on je bezbranný. A to sú práve tie situácie a teraz my vieme, že áno, máme roztrieštené samosprávy, máme množstvo malých obcí a to nám potom vytvára problémy v školstve. No ale keď už riešime školstvo a keď už sa bavíme o tom, že by sa malé školy mali spájať, tak predsa im musí štát vytvoriť naozaj právne zázemie, ktoré im dá istotu v tom, že to vedia urobiť bez toho, aby ublížili na svojich ústach. A toto zatiaľ nemáme. A teda aktuálne netušíme, ako budú vyzerať klastre. Sme v prvom čítaní. Máme tu prísľub pána ministra, že v druhom čítaní príde nejaký pozmeňovák, ktorý zatiaľ z verejnosti nikto nevidel a zase v druhom čítaní budeme na poslednú chvíľu riešiť niečo, čo je naozaj podstatné. Čiže, to chce. Nevieme, ako dať právnu istotu zriaďovateľom, aby tá spolupráca fungovala, to vnímame ako veľké riziko. A samozrejme, to súvisí aj vôbec s možnosťami tých detí teda sa presúvať. Vždy opakujeme, čím menšie dieťa, tým bližšie má byť škola, ale áno, napríklad už druhý, tretí cyklus môžu deti dochádzať aj medzi obcami. Tam by sme potrebovali školské autobusy. A myslím si, že kolegyňa Kosová o tom bude ešte detailnejšie hovoriť, lebo to veľa súvisí aj s tematikou desegregácie a toho, čo tiež musíme riešiť, keď sa bavíme o optimalizácii. Čiže, to je prvá vec. Klastre a optimalizácia siete. S tým súvisí dopad na národnostné školstvo. A taktiež vieme, že sa ozvali zástupcovia maďarských škôl na Slovensku, že boli teda aj nejaké rokovania a ak som dobre pochopila, áno, aj tu odznelo, že od pána ministra, že zase v druhom čítaní už teda budú nejaké úpravy. Ale znovu, ten proces prináša už nejakú právnu neistotu. A naozaj by som považovala za veľmi nešťastné, keby sa nám zopakovalo to, čo minulý rok, že začiatkom decembra školy nevedeli, koľko od januára dostanú peňazí, pretože ešte nebolo schválené nové nariadenie vlády, ktoré špecifikuje normatívy, niekde až 330, teraz nespomínam na nové číslo predpisu. A naozaj bili tie školy a tí zriaďovatelia na poplach, že vlastne nevedia, aké budú mať financovanie od januára. To, že máme na Slovensku školy s vyučovacím maďarským jazykom, si nesmierne vážime. Je to právo na sebaurčenie, právo na zachovanie národnej a jazykovej identity občanov Slovenskej republiky a aj v školstve musíme veľmi citlivo pristupovať k tomu, že ako sa ich akékoľvek predpisy dotknú. A teraz aj keď sa prijímajú zákony, ktoré majú dopad zo znenia zákona na malé školy, tak ale v praxi je ten dopad veľmi neprimeraný práve na školy s vyučovacím jazykom maďarským, teda národnostné školy. A ja úplne rozumiem ich obavám. A myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sa zabránilo tomu, že by to malo naozaj, naozaj likvidačný dopad. A ono to jedno s druhým súvisí, pretože znovu aj tie maďarské školy by sa aj možno ľahšie vstupovalo do klastrov a ľahšie by hľadali nejaké spôsoby spojenia, keby na to mali právne zázemie. Ten súčasný zákon veľa z akoby nejakých výnimočných situácií zvaľuje na dohodovacie konanie. Aj podľa tých informácií, ktoré boli aj zverejňované, tak vlastne tie rokovania čiastočne viedli k tomu, že veď sa to dofinancuje cez dohodovacie konanie. No len to nie je stabilná štátna politika, aby na výnimky sa veci riešili cez dohodovacie konanie. Práveže tie pravidlá by mali fungovať tak, aby dávali stabilitu, predvídateľnosť, ale neohrozovali v tomto prípade školy s vyučovacím jazykom maďarským. Iný prípad, ktorý kľúčovú súvisí s organizáciou škôl a konkrétne v tomto prípade školských obvodov, sa nám ukázal v prípade Malého Slivníka. Je to prípad, o ktorom asi väčšina z vás počula, ale keď sa na neho pozrieme detailne, tak naozaj musím povedať, že rozum zastáva nad tým, že my na Slovensku, v Európskej únii, v roku 2026 máme situáciu, že deti, ktoré sú v školopovinnom veku, nechodia do školy, lebo nevedia, kam majú chodiť a žiadna škola ich nechce zobrať. Že to je naozaj absurdné. To je naozaj niečo, čo ako všetci, ako zákonodarcovia, ako ľudia, obyvatelia v tejto krajine, by sme sa nad týmto mali pozastaviť, že ako je to vôbec možné, že tu máme situáciu, že školopovinné deti nemôžu chodiť do školy, lebo nemajú kde. A toto je situácia v Malom Slivníku. Malá obec pri Prešove, kde bolo kedysi dvojzmenné vzdelávanie. To sa zrušilo, lenže tým pádom základná škola najbližšia už nemala kapacity zobrať všetky deti. Ide o rómske deti, ktoré sa mali rozdeliť do rôznych obcí a zrazu obce povedali: a my tieto deti nechceme. A ocitli sme sa v situácii, kde štát nevie zabezpečiť týmto deťom, aby mali kde napĺňať povinnú školskú dochádzku. Ja opäť čakám, kedy príde žaloba na Slovenskú republiku za porušovanie práv týchto detí. A ono to poukazuje na nejaký systémový problém a ten problém je tu starší. Ja teraz nejdem o tom politikárčiť. Ja netvrdím, že ten problém vznikol za ministrovania ministra Druckera. Ale treba ho teraz riešiť. A úprimne, už je teraz neskoro, sme na začiatku novembra. Mal sa riešiť hneď minimálne minulý rok, keď sa ukázalo, že v tej istej situácii boli deti minulý rok a teraz sa nám to zopakovalo. A súvisí to s tým, ako sú nastavené školské obvody, ako sú nastavené kompetencie obcí, pretože v ideálnom scenári obce si dobrovoľne dohodnú školské obvody. Jednoducho všetky deti na našom území pôjdu k nám do školy alebo sa obce dohodnú medzi sebou. No, lenže potom sú tie krízové scenáre, kde sa naozaj ukazuje, ako funguje zákon v praxi. A toto je presne takáto situácia. Veď minulý rok bol prijímaný nový zákon o školskej samospráve. Bol to už zákon, ktorý predkladal pán minister, v ktorom sa nanovo definoval verejný školský obvod, v ktorom sa povedalo, že keď je ohrozená povinná školská dochádzka detí, tak musí zakročiť regionálny úrad školskej správy a môže ten školský obvod nadiktovať. A tam mala byť bodka. Lenže problém je, že ďalší odsek hovorí: verejný školský obvod určený podľa odseku štyri, teda určený regionálnym úradom školskej správy, môže zmeniť obec alebo viaceré obce. Čiže zase sa im tá loptička hodila späť a zase to tie obce niektoré teraz zneužívajú. Čiže toto vnímame ako zásadný problém, ktorý teraz treba samozrejme riešiť krízovo. Dneska je utorok, už tretí mesiac školského roka. Podľa mojich informácií tie deti stále sú doma, čiže krízovo treba im riešiť dennú dochádzku do reálnej školy, nie online výučbu. Ale treba to riešiť aj perspektívne a perspektívne to vieme riešiť práve teraz, keď sú otvorené školské zákony. Ak som dobre zachytila a dobre pochopila, tak to bola, myslím, jedna z tých vecí, ktoré pán minister v úvodnom slove spomínal, že by sa nejakým spôsobom mali riešiť v druhom čítaní. My tiež zatiaľ pripravujeme pozmeňujúci návrh, pretože toto považujeme za absolútne neprípustné. Naozaj povinná školská dochádzka, úplne najzákladnejšia vec. Koľko debát sme tu mali o vymeškaných hodinách, o predčasnom ukončení dochádzky a teraz tu máme deti, ktoré by aj chceli chodiť do školy. Jedna z tých rodín, keď som teda čítala reportáž o nich, dočasne bývali vo Francúzsku niekoľko rokov, tam chodili deti do škôlky, ale slobodne sa rozhodli vrátiť na Slovensko. Z našetrených peňazí sa rozhodli tu postaviť dom a zrazu zistia, že ich deti nemajú kde chodiť do školy. Že toto je naozaj alarm situácia, ktorú treba riešiť krízovo a treba ju riešiť aj dlhodobo a vidíme ako hlavný problém práve to, aby sa upravila v tomto kompetencia štátu, prípadne teda zmenil sa ten pomer sily a tých kompetencií medzi regionálnym úradom školskej správy ako predĺženou rukou ministerstva v regióne versus jednotlivé obce. Toto teda boli tri oblasti, ktoré aj spolu súvisia. Školy, klastre, obvody a ich spájanie a dopad na rôzne menšinové skupiny. A prejdem teraz ešte na jednu oblasť, ktorá mi je veľmi blízka. Týka sa podporných opatrení. Bola to nástroj, ako deťom zabezpečiť podporu, ktorú sme zavádzali v minulom volebnom období a tiež som sa vtedy intenzívne podieľala, asi dva roky som pracovala na tej príprave podporných opatrení a dodnes som hlboko presvedčená, že je to veľmi potrebný nástroj na to, aby sme naozaj zabezpečili podporu v našich školách, ale zároveň, žiaľ, vidím to, že tie vízie, ktoré sme mali na začiatku, tak stále v praxi nie sú úplne naplnené a je potrebné ten systém vylepšovať. Zvláštne je, že tento zákon prichádza s na pohľad pomerne drobnou zmenou, ktorá ale z môjho pohľadu nedáva veľký zmysel a myslím si, že v praxi aj môže priniesť dosť veľa komplikácií. A to je zaradenie asistentov do tzv. všeobecných podporných opatrení. Podporné opatrenia sú teraz v zákone odstupňované. Všeobecné sú tie, ktoré majú byť nejakým spôsobom pre všetkých. Potom sú tie cielené, ktoré sú pre deti napríklad s nejakými dočasnými alebo slabšími ťažkosťami a potom sú tie špecifické pre deti s najvážnejšími ťažkosťami. Všeobecné podporné opatrenie je niečo, na čo má nárok úplne každé dieťa a ktoré je niečo, čo by malo dostať automaticky. Všeobecným podporným opatrením je napríklad krízová intervencia, keď sa na škole udeje tragédia, akých sme, žiaľ, mali niekoľko za posledné roky, tak následne tá krízová intervencia pre všetky deti, to je všeobecné. Nárok má úplne každé dieťa. A to je niečo, čo by malo dostať automaticky. Všeobecným podporným opatrením je napríklad krízová intervencia, keď sa na škole udeje tragédia, akých sme, žiaľ, mali niekoľko za posledné roky, tak následne tá krízová intervencia pre všetky deti, to je všeobecné podporné opatrenie. Alebo nejaké prihliadanie na individuálne potreby, napríklad v rýchlosti toho, ako sa to dieťa učí, že niekto jeden dostane nejaké úlohy navyše a druhý bude mať viac času si niečo zopakovať v rámci osnovy a v rámci vyučovania. To je všeobecné podporné opatrenie. Ten zákon hovorí, že všeobecné podporné opatrenia sú pre všetkých a tým pádom nemusia byť predpísané. Nemusí tam byť nejaký napríklad psychológ, ktorý povie, že toto dieťa potrebuje nejakú kompenzačnú pomôcku, alebo lekár, ktorý povie, že toto dieťa potrebuje kompenzačnú pomôcku alebo dlhšie viac času na nejakom teste z dôvodu ADHD alebo že je dieťa na autistickom spektre alebo ďalšie veci. Povedať, že asistent je všeobecné podporné opatrenie, je, ako keby sme povedali, že asistenta si zaslúži každé dieťa v tejto republike. A veď znie to pekne, ale toto úplne napočítané nemáte, pán minister, v tých dopadoch a určite ste to tak ani nemysleli. Mysleli ste to, predpokladám, tak, že cez novú metodiku sa nejakým paušálom rozpočíta počet asistentov, na niektoré školy budú pridelení a potom ten riaditeľ, ak je to teda dosť veľká škola, že dostali toho asistenta, tak ten riaditeľ mu nejako zabezpečí rozvrh. Prax je skôr taká, že my tých asistentov máme zúfalý nedostatok. Máme kopec detí, ktorým poradňa odporučila asistenta, ktorým by sa lepšie učilo, keby mali asistenta, ale ten rozpočet to neumožňuje. A teraz to je na väčšiu aj filozofickú, aj finančnú otázku, ako nastaviť to financovanie asistentov tak, aby bolo relatívne najspravodlivejšie a pritom bolo to financovanie aj predvídateľné a ja som celkovo veľmi za to, že podporné opatrenia aj vrátane asistentov sú investícia do budúcnosti. Len zrovna toto je krok, o ktorom som presvedčená, že v konečnom dôsledku bude skôr mätúci, nebude vymožiteľný. A tým pádom vôbec nerozumiem tejto zmene. To, čo my navrhujeme na zlepšovanie podporných opatrení, a aj v rámci tejto schôdze sme to mali predložené ako opozičný návrh s kolegyňou Veslárovou. Žiaľ, koaličná väčšina sa zdržala a návrh neprešiel, ale to, čo my navrhujeme, sú iné zmeny, ktoré by pomohli k tomu, aby tie podporné opatrenia naozaj boli efektívne. A spomeniem hlavne jedno, ktoré práveže by vedelo ušetriť dokonca peniaze zo štátneho rozpočtu alebo minimálne zefektívniť ich využitie, a to je zabezpečiť, aby tie peniaze, ktoré tento štát dáva na zvýšené normatívy pre deti so zdravotným znevýhodnením, naozaj museli byť využité na podporné opatrenia. Je to jedna veta v zákone. Mali sme to tu predložené. Keď som robila ešte na ministerstve, čiže asi štyri roky dozadu, sme sa bavili o balíku asi 80 miliónov ročne. Tipujem, že odvtedy to ešte narástlo. Neviem teraz, neviem teraz, aká je tá suma, ale povedzme, že okolo 100 miliónov ročne, ktoré idú do toho systému. Ale vzhľadom na to, že zákon nezaväzuje k tomu, aby tie peniaze boli využité na podporné opatrenia, tak my ani nevieme, ako sa využívajú. Toto je niečo, čo sme už minimálne dvakrát navrhovali v tomto pléne a hovorím to aj vám, pán minister, že je to niečo, čo by práve vedelo zlepšiť aj podporu, aj využívanie financií. Ďalšie, ktoré sme navrhovali, a možno by to práve bolo riešením aj v takých prípadoch, ako je Malý Slivník, je práve posilnenie tých regionálnych úradov školskej správy v tom, aby jednoznačne vedeli povedať, že keď dieťa nedostane primeranú podporu na svojej spádovej škole, aby mu bolo možné predpísať, de facto predpísať, alebo teda zabezpečiť inú školu, ktorá to dieťa bude musieť prijať. No. A my nevieme ani zabezpečiť to, aby vôbec každé dieťa malo školu, kde môže plniť povinnú školskú dochádzku. A k tomu ešte riešime každoročne desiatky, možno aj stovky detí, ktoré majú problém, kam ísť, pretože majú špeciálne potreby a spádová škola ich síce zo zákona zobrať mala, ale v praxi to funguje tak, že sa vyhýbajú, vyhýbajú, vytláčajú rodičov, až nakoniec tí rodičia zúfalo hľadajú nejaké iné riešenie. Mimochodom, keď spomínam tieto definičné zmeny pri podporných opatreniach, tak teda vypichla by som ešte aj to, že sa zmenila a rozšírila definícia sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Čo na jednej strane oceňujem, myslím si, že aj zmena definície z dlhodobého hľadiska má zmysel a hlavne, že všetka podpora pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, teda často detí z generačnej chudoby, z marginalizovaných rómskych komunít, je jednoznačne potrebná. Teda podpora pre tieto deti je určite potrebná. To, čo považujem za veľmi dôležité, na to apelovať, a budeme to určite aj sledovať, je to, aby sa nestalo, že následne klesne príspevok. Lebo už v minulosti sme mali, že pre deti so zdravotným znevýhodnením dostávajú peniaze navyše cez navýšený normatív. To je priamo nariadenie vlády, ktoré povie, že napríklad na dieťa s poruchou autistického spektra pôjde troj- alebo štvornásobok normatívu. Ale pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa nikdy nešlo cez koeficient normatívu. Vždy sa povedalo, že tu je nejaký balík a ten balík rozdelíme podľa toho, koľko tých detí práve bude. A keď jeden rok bolo tých detí viac, tak de facto príspevok klesol. Čiže tuto by som veľmi chcela apelovať na to, že keď sa aj mení definícia a prispeje k tomu, že viacej detí bude považovaných, že sú deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a mali by tým pádom dostať podporu v školstve, tak to nesmie znamenať, že tá podpora na konkrétne dieťa klesne. Musí to znamenať, že sa navýši ten balík, z ktorého sa tá podpora bude vypočítavať. Dobre, za mňa toto sú, toto boli tie hlavné veci. Ono ten zákon má množstvo technických zmien, by som povedala. Niektoré viac, niektoré menej, so viac alebo menej závažnými dopadmi. Za mňa je dôležité, aby každá jedna tá zmena v konečnom dôsledku priniesla, že sa bude na jednej strane lepšie a v bezpečnom prostredí, ale aj legislatívne v bezpečnom prostredí učiť riaditeľom a učiteľom a zároveň, že v konečnom dôsledku prinesie lepšie prostredie pre tie deti, ktoré na tých školách sú.
[15:53] Richard Raši
Ďalšia do rozpravy, pani poslankyňa Kosová, nech sa páči.
[15:53] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dúfam, že máte pekné, príjemné popoludnie. V tomto divokom svete politickom. A čo káva? Nie? Dobre. Prejdeme teraz k školskému zákonu, nebudem tu veľmi chcieť akože byť politická dneska, pretože momentálne sme svedkami v poradí už tretieho balíka školských zákonov. A keď si tak spomínam na to, je pre mňa zaujímavé, že tento tretí balík nemá žiadny názov, s ktorým sa nejako marketingovo spája. To len tak na úvod. Lebo ten prvý názov bola Nežná revolúcia, aj keď potom odborníci hovorili, že je to skôr evolúcia vo vzdelávaní. Ten druhý ste potom nazval, myslím, že nejaký skok, ak si dobre pamätám. Ja som ho potom premenovala, že je to skok podľa mňa do priepasti. Pretože tam bol naozaj veľmi významný zásah do súkromného školstva a v podstate to odňatie tých 20 % normatívu. Mnohé tie školy určite postaví na hranicu likvidácie. Som sama zvedavá, ako to dopadne, a teda pokiaľ nepríde nejaká nová vláda, lebo ja predpokladám, že sa to nejakým spôsobom zvráti. No a dnes tu zase stojíme pred ďalšou novelou mnohých opatrení. Neviem, či bolo aj nejaké zverejnené číslo, ale ja si myslím, že je tam viac ako 200 paragrafov, ktoré sú novelizované. A tak som rozmýšľala, že čo keby sme to nazvali, že potenciálna reforma. Lebo viete, to je taký klasický metaforický pojem na niečo, čo zvonku vyzerá naozaj veľmi pekne. Je to pekne nakreslené, zreformované. Sú tam pekné paragrafy o inklúzii, o kvalite vzdelávania, o prevencii, ale vo vnútri, no, je tam často, bohužiaľ, aj prázdno. Najmä sú tam chýbajúci ľudia. A je tam aj hrozba likvidácie niektorých malých škôl, takže asi to nebude taká reforma, ktorá urobí dieru do sveta alebo skôr dieru do financovania. No, táto novela mení v podstate štyri školské zákony. A mnoho z nich asi znova sa bude hodnotiť ako skôr nejaké technické opravy alebo doplnenia. Je tam zmena školského zákona. Vy ste tu už hovoril o optimalizácii, aj kolegyňa hovorila o podporných opatreniach inkluzívnych a o zmene v prijímacích konaniach, v elektronických dokumentoch, ale sú tam aj maturitné skúšky, inšpekčné garancie, ochrana neutrality, ochrana života a zdravia. Sú tam aj nejaké opatrenia na riešenie dokonca záškoláctva, krízovú intervenciu. A aj zmeny v režime individuálneho vzdelávania, takže je to naozaj veľký obsažný balík a keby som sa tu mala ku všetkému vyjadriť, a mohla by som sa, tak asi sme tu do večera. Ale potom je tam aj druhý pilier, ktorý je vlastne status, ochrana a profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v zákone 138 z roku 2019, kde sa zavádza kategória riaditeľ – manažér od riadenia škôl a je tam aj ochrana pred neodborným zasahovaním, bezúhonnosť, centrálny register, atestačné procesy. Ja predpokladám, že k tomuto sa bude asi vyjadrovať hlavne pán Horecký. Potom je tam tretí pilier, ktorý reprezentuje oblasť školskej správy a samosprávy, výberové konania, odstraňovanie inštitucionálnej paralýzy, reštrukturalizácia, debyrokratizácia registra škôl, následný výkon inšpekcie, inštitút kampusu. Čiže tieto veci hovorím len pre tých, ktorí sa teda neorientujú v tej školskej legislatíve, aby ste mali teda aj pochopenie, že ide naozaj o sumárny balík týchto vecí a nie je možné sa tak v rozprave úplne ku všetkému vyjadriť. No a štvrtým, z hľadiska nejakej dlhodobej udržateľnosti si myslím, že aj najkľúčovejším pilierom, je transformácia mechanizmov normatívneho financovania. A kde sa hovorí o výkonných zmluvách, kritériu školy s osobitným zreteľom sa zavádza, pričom sa na chvíľku potom aj zastavím, a je tam aj stabilizácia nejakých finančných a rozpočtových procesov samospráv. Aby som sa priznala, tak môj postoj k tomuto zákonu určite nie je čierno-biely a napriek tomu, že som opozičná poslankyňa, tak tu nebudem kritizovať len kvôli tomu, že je to nejaká moja opozičná povinnosť. A tam, kde minister školstva prichádza s naozaj dobrými a rozumnými, odbornými, konštruktívnymi riešeniami, tak som schopná a aj to urobím tieto návrhy podporiť a aj pomenovať, ale tam, kde, no, tak návrhy vykazujú naozaj systémovú slepotu a kde hrozí likvidácia, tak tam to treba aj naozaj pomenovať a nechať to proste na zodpovednosti ministra, aby to opravil. Som veľmi rada, že teda prichádza aj nejaký pozmeňujúci návrh. Ja som sama zvedavá, čo to bude a potom sa k tomu budeme môcť aj vyjadriť. Čiže naozaj sa dotknem toho balíka, ale, bohužiaľ, vypichnem len niektoré opatrenia z tej pozície, čo oceňujem, čo sa mi zdá, že ani – ani, a potom aj z toho, čo naozaj pokladám za absolútne a nezlučiteľné s tým, aby to Progresívne Slovensko podporilo. Takže začneme tým pozitívnym. Ako je to správne vždycky, že pochváliť a až potom potrestať. A čo si zaslúži uznanie. V prvom rade chcem vypichnúť § 95, ktorý hovorí o stopnutí zneužívania rediagnostiky a stanovuje jasné pravidlá. My sme sa tu už dlhé roky, naozaj dlhé roky, prizerali zvrátenému systému, neviem, ako inak by som to mohla nazvať, kde naozaj dochádza k opakovaným snahám o preraďovanie žiakov a, samozrejme, sa to opäť týka detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl. Neviem, či ste zaznamenali niektorí z vás, ale myslím, že to bolo pred dvoma týždňami. Tu vznikla aj veľká kauza Roky prizerali zvrátenému systému, neviem, ako inak by som to mohla nazvať, kde naozaj dochádza k opakovaným snahám o preraďovaní žiakov a samozrejme sa to opäť týka detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl. Neviem, či ste zaznamenali niektorí z vás, ale myslím, že to bolo pred dvoma týždňami. Tu vznikla aj veľká kauza, a v Sníne, kde poradkyňa štátneho tajomníka pána Hrynka, ktorá je riaditeľkou v špeciálnej škole v Snine a je obvinená, ale nie oficiálne, ale Inštitút Jána Kuciaka, ktorý to zmapoval, ju v tomto článku obvinil, že naozaj účelovo preraďuje deti zo základnej školy, ktoré boli v druhom, treťom ročníku na základnej škole a kde normálne prechádzali a boli úspešné vo vzdelávaní, a účelovo ich preraďovali do špeciálnych škôl. A treba si tento článok prečítať, ja sa k tomu nebudem nejakým spôsobom nejako detailnejšie vyjadrovať. Bolo to povedané ako príklad toho, čo sa v našom systéme dlhodobo odohráva. Toto nie je len ojedinelý prípad. Je to možno taká čerešnička na torte, ale my vieme dlhodobo o tom, že centrá špeciálno-pedagogického poradenstva naozaj účelovo diagnostikujú deti tak, aby boli v špeciálnych školách a čelíme v podstate aj infringementu z Európskej komisie práve preto, že máme neúmerne vysoký počet detí, vo väčšine prípadov rómskych, a ktoré sú v špeciálnych školách. Toto sú jednoducho fakty. A ja som veľmi rada, že konečne prichádzame k tomu, že sa zavádza exaktné pravidlo, že rediagnostika sa napríklad vykoná najviac jedenkrát počas jedného cyklu, to znamená za tri roky. Dôležité je aj to, že sa rozširuje okruh detí, ktoré sa rediagnostikujú po zistení ľahkého alebo stredného stupňa mentálneho postihnutia a udeje sa tak raz v priebehu každého vzdelávacieho cyklu, ako aj priebežne na podnet napríklad zákonného zástupcu, na podnet učiteľa alebo nejakého člena podporného tímu či hlavného školského inšpektora. A zásadným momentom je aj to, že informovaný súhlas zákonného zástupcu sa na vykonanie opakovanej rediagnostiky nevyžaduje a tým sa vlastne zachráni aj obchádzanie systému aj tým, že od niektorých rodičov je tento informovaný súhlas veľmi náročné získať. Oceňujem aj to, že teraz sa napríklad robí aj veľký pilotný projekt A rovnosť príležitostí, myslím, že sa volá, kde sa práve rediagnostikujú deti prostredníctvom RR screeningu. A určí sa, že tie deti, ktoré nevykazujú mentálne postihnutie, tak budú vlastne preradené do hlavného vzdelávacieho piliera do adaptačných tried. Ja sama som zvedavá, ako tento projekt teda bude úspešný. A čo je najdôležitejšie teda v tomto rozmere, že ak sa mentálne postihnutie nepotvrdí, tak dieťa prioritne pokračuje vo vzdelávaní v hlavnom vzdelávacom prostredí, teda v bežnej základnej škole. A toto si myslím, že bolo už dávno, dávno potrebné upraviť a verím, že to pomôže aj tomu, aby sa počet detí v špeciálnom školstve naozaj znižoval, hlavne u tých, ktoré tam nepatria, a my vieme, že mnoho z týchto detí tam nepatrí. Zároveň pozitívne oceňujem aj paragrafy, ktoré sa týkajú vyššej ochrany učiteľov. Pretože aj v kontexte posledných informácií my vidíme, že učitelia a učiteľky sú naozaj vystavení nevídanému tlaku. A rozšírenie práva na ochranu osobnosti vrátane dobrej povesti a prenesenie povinnosti aktívne túto ochranu zabezpečovať na vedenie školy je jednoznačne správny krok. Prečo? Pretože učiteľ jednoducho nemôže byť terčom šikany zo strany rôznych agresívnych rodičov detí, ale ani nemôže byť terčom dehonestácie na sociálnych sieťach. Takže to oceňujem a poznám sama niekoľko takých prípadov, že učiteľky zvažovali odchod zo zamestnania práve kvôli takýmto prípadom, ktoré sa dejú hlavne od rodičov, teda nie od žiakov, aby som bola presná. Ale zároveň na druhej strane musím povedať, že štát musí chrániť deti v prvom rade. Určite ste sledovali aj vy, bolo medializovaných niekoľko prípadov, že tu máme rôznych učiteľov, ktorí sú obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Napríklad zo zneužívania maloletých. Stalo sa to v niekoľkých prípadoch. A čo ma najviac mrzí na celej tejto situácii je, že počas naozaj zdĺhavého trestného konania, kedy mohol učiteľ napríklad dať aj výpoveď, ale zároveň sa mohol zamestnať potichu na úplne inej škole, pretože ešte nebol trestaný, v susednom okrese. Tak tento stav je predsa neakceptovateľný, aby takýto, dajme tomu, sexuálny predátor alebo obťažovateľ ďalej fungoval v našom školstve, pretože neexistuje nejaká výmena informácií medzi jednotlivými školami. Boli tu aj prípady, bohužiaľ aj také, že učiteľ bol iba suspendovaný, ďalej pôsobil na tejto škole, mal napríklad polročný zákaz styku so žiačkami a nakoniec sa rozhodli práve tieto žiačky odísť zo školy, aby neboli vystavené vlastne styku s týmto človekom a nakoniec sa tento pán učiteľ ďalej vrátil do vzdelávacieho procesu, pretože bol len obvinený, ale nebol odsúdený. To, že je zavedený priamy informačný tok medzi súdmi, políciou a centrálnym registrom ministerstva, je veľmi dobrým krokom, pretože nám môže pomôcť okamžite notifikovať takéhoto zamestnanca, ktorý bol identifikovaný ako napríklad obvinený a môže dôjsť k pozastaveniu výkonu práce a tým, že tieto toky budú existovať, tak nebude môcť byť zamestnaný ani na inej škole. Ja toto považujem za veľmi dobré. Myslím si, že by ale v tomto prípade sme mohli ísť ešte ďalej a byť ešte ráznejší, pretože takíto ľudia nemajú čo v školstve robiť. Ja sama napríklad teraz riešim prípad pána, ktorý bol odsúdený v štáte mimo Európskej únie za pedofíliu pred 15 rokmi a dnes pôsobí na základnej škole ako školník. A nevieme ho nejakým spôsobom dostať z tejto školy, pretože vlastne nič neurobil. Takže toto sú veľmi závažné veci a dozvedeli sme sa to náhodou, nemali sme tieto informácie, keby nám to nepovedali jeho rodinní príslušníci, tak sa to nedozvieme dodnes. A týchto prípadov je naozaj x. A treba aj na toto dbať a naozaj potrebujeme oveľa, oveľa prísnejšie zákony, aby sme chránili deti pred sexuálnymi predátormi. No, ďalej by som sa vyjadrila k tomu, ktoré paragrafy považujem za také, že idú dobrým smerom. Ale bohužiaľ, je to taká ilúzia v praxi. Zastavím sa na chvíľu pri asistentoch učiteľa, pretože už aj kolegyňa spomínala, že v návrhu zákona dochádza k preklasifikovaniu pedagogických asistentov z kategórie tých cielených podporných opatrení do tých všeobecných podporných opatrení. A ja viem, že to nadväzuje aj na zmenu metodiky financovania. A je samozrejme pravda, že sa tým odbúrava aj väzba asistenta na byrokratické vyjadrenie sa alebo priradenie ku konkrétnemu dieťaťu s nejakou diagnózou. A učiteľovi sa tak dáva flexibilnejšia podpora pri riadení celej triedy. Čiže mala by tam byť aj výsledkom nejaká transparentnejšia deľba asistentov medzi školami. A veľmi dobre hodnotím aj to, že sa rozšírila pôsobnosť komunitných a výchovných asistentov, ktorých podporná činnosť má byť zabezpečená na školách s minimálne 15 deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. A prečo teda hovorím, že dá sa povedať, že toto moje hodnotenie je skôr také neutrálne? No je to kvôli tomu, lebo výsledný efekt bude naozaj veľmi veľa závisieť od toho, či štát dokáže tieto pozície naozaj aj zaplatiť. Preto hovorím, že je to taká trošku možno ilúzia v praxi, pretože naozaj sledujeme, že máme z roka na rok neustále nízky počet týchto asistentov, nevieme ich ufinancovať, potrebovali by sme ich ešte viac. A zároveň mám ale obavu z toho, že asistenti v školách ešte stále nepochopili, že nie sú asistentmi konkrétneho dieťaťa, ale že sú asistentmi učiteľa. Tento filozofický koncept, ktorý je úplne opačný od toho, ako sa v súčasnosti asistent učiteľa chápe v školách a je veľmi dlhodobo zaužívaný, a my keď aj teraz chodíme po školách, tak oni nerozumejú tomu, že sa majú asistenti učiteľa venovať aj všetkým deťom. Toto je proste niečo, čomu títo ľudia nerozumejú. Čiže my naozaj musíme investovať čas, peniaze na to, aby asistenti naozaj svoju úlohu pochopili, ale zároveň, aby dokázali sa venovať aj individuálne alebo venovať individuálnu starostlivosť tým deťom, ktoré ju naozaj reálne potrebujú. No a ten druhý taký neutrálny postoj, by som mohla povedať, mám k paragrafu, ktorý sa týka záškoláctva. Pretože zákon mení filozofiu na jednej strane pri neospravedlnených hodinách. A pre tých, ktorí nemáte informácie, tak ak dieťa neospravedlnene vymešká 7 hodín alebo 2 dni v mesiaci, tak po novom naskakuje manažment rizika. A vypracováva sa plán prevencie v spolupráci s poradenským zariadením a samozrejme úradom práce. Cieľom, ktorý je veľmi ušľachtilý, je, aby sme týmto plánom predišli tej hranici 15 hodín, kedy by už mal nastúpiť potom osobitný príjemca, odoberať prídavky na osobitného príjemcu, respektíve úplne odoberať tie prídavky. Čiže smer je naozaj veľmi dobrý. Ja predpokladám, že ten, kto sa venuje tejto problematike, skôr motivačne a nie reštriktívne, tak ako teraz k tomu pristupoval Hlas. Moja otázka ale znie: či máme dostatok kapacít v praxi, aby sme to dokázali urobiť. Či máme dostatok podporných tímov. Či máme dostatok školských psychológov. A či naša spolupráca so samosprávou nezlyháva, či máme dostatok terénnej práce. Alebo či je to len plán na papieri. Alebo ak nie, máme, čo si myslím, že nemáme, tak je to opäť len, bohužiaľ, ilúzia pomoci. Ktorá na papieri vyzerala veľmi pekne. Ale v teréne nebude mať kto plány napĺňať a tým nechcem povedať, že toto opatrenie je zlé. Ja ho vítam. Je motivačné. Je lepšie ako brať tie rodinné prídavky, pretože toto je presne to, čo by sme mali robiť, akým spôsobom pomáhať. V pláne prevencie musíme nastaviť jednotlivé kroky, identifikovať, prečo tie deti nechodia do školy, aké majú problémy a odstraňovať ich. Toto je veľmi dôležitá časť zákona. A ju naozaj vítam. Otázka znie: ako to bude fungovať? Ja som sa minulý týždeň, alebo už to bolo pred dvoma týždňami, ani neviem, zúčastnila vlastne na stretnutí SOS skupiny v Banskej Bystrici v rámci deradikalizácie, ktorá síce pojednáva o niečom inom a na základe identifikácií žiakov, ktorí sú, dajme tomu, problémoví iných škôl alebo sú identifikovaní ako žiaci, ktorí môžu byť v riziku radikalizácie, a videla som ten proces, akým to funguje, môže to urýchliť, ale na to potrebujeme naozaj ľudí, ktorí to chcú robiť, ktorí sú ochotní robiť a potrebujeme, aby tam bol vypracovaný naozaj systém, aby to bolo v zákone metodicky dané, hej? Čiže rovnako tak, ako pri radikalizácii sme vytýkali, že ten zákon nie je dostatočne konkrétny a že na to potrebujeme aj nejaké vyhlášky a podobne, tak aj tu. To bude veľmi potrebné na to, aby sme to vôbec dostali do praxe. No a keby nebolo toho reštriktívneho balíka rodinných prídavkov, tak naozaj by bolo veľmi dobré, že práve takto ideme riešiť to záškoláctvo. Ale práve tento reštriktívny zákon, ktorý je, prepáčte, ale ja to musím povedať, hovorím to všade a určite to nepočujete prvýkrát, je hodný extrémnej pravice, ktorý predkladal váš stranícky kolega pán Erik Tomáš. A taký, bohužiaľ, zákon, pri ktorom ste vy, pán minister, pritakával. Takže uvedomujete si, že tento zákon je zlý a práve preto ste sa ho snažil zmierniť aj touto klauzulou a vylepšiť tak nejaký svoj marketingový sebaobraz, alebo ja neviem, čím vďačíme za toto nejaké zmiernenie? Nedokázali ste to pretlačiť do zákona 600 z 2003, tak ste to dal sem? Neviem, ja to už nechám, ale je mi ľúto práve toho reštriktívneho zákona, ktorý ste predkladal, lebo keby toto nebolo, tak by som vás možno mohla považovať za najlepšieho ministra, ale takto nemôžem. Domi krátko k výkonnostným zložkám sa ešte pristavím. Výkonnostné zmluvy sú dobrým nástrojom, ktorý má odmeniť kvalitu a školstvo by malo k tomuto smerovať, aby sme vedeli tú kvalitu odmeniť. Len sa teda pýtam, či už tie školy vedia, ako tú kvalitu majú merať. Pretože si myslím, že ešte stále to nevedia. A druhá vec, ktorá ma tu napadla, je, že doložka vplyvov hovorí pri tomto návrhu zákona, že táto reforma má nulový dopad na rozpočet verejnej správy. Tak sa chcem spýtať, že ako chce ministerstvo financovať tie 20 % garancie pre výkonnostný rast centier excelentnosti bez toho, aby do systému pritiekol jediný cent navyše. Alebo zase ide len o prerozdelenie už existujúceho balíka peňazí. Jedným uberieme, druhým dáme. Alebo to bude opäť na úkor nejakých kompenzačných príplatkov supervízorov, mentorov, ktorí nebudú financovaní. Odkiaľ na to vezmeme peniaze my, ak to má teda nulový dopad na rozpočet verejnej správy. Zároveň chcem povedať a chcem zdôrazniť, že ma naozaj mrzí, že ministerstvo zamietlo požiadavky samosprávnych krajov, najmä myslím, že to bolo BBSK, ktoré žiadali systémové ukotvenie regionálnych centier podpory. Budú financovaní. Odkiaľ na to vezmeme peniaze, my, ak to tam má teda nulový dopad na rozpočet verejnej správy. Zároveň chcem povedať a chcem zdôrazniť, že ma naozaj mrzí, že ministerstvo zamietlo požiadavky samosprávnych krajov, najmä myslím, že to bolo BBSK, ktoré žiadali systémové upevnenie regionálnych centier podpory učiteľa. Sú to veľmi dôležité centrá práve pri zavádzaní kurikulárnej reformy. A takisto žiadali aj podporu a financovanie mentorov. Bez mentorov, zároveň aj supervízorov, o ktorých tu už dlho kritizujete, a bez týchto regionálnych centier podpory a bez ich financovania sa veľmi nepohneme pri tom rozvoji súčasného školstva. Takže ak je zase mentoring a RCP a všetci odkázaní len na nejaké financovanie, dočasné financovanie eurofondmi bez legislatívnej istoty, tak to osobne ja považujem za vážne veľkú chybu. No. A ďalšie veci, s ktorými sa nemôžeme stotožniť, to už tu bolo spomínané, a to je tá optimalizácia siete škôl, pretože zákon tu síce prináša zvýšenie minimálneho priemerného počtu žiakov z 13 na 15 a na druhom stupni z 15 na 18, ale to, čo tu naozaj zásadne chýba v tomto zákone, a už to hovorila kolegyňa, tak ja tu nebudem nejako veľmi konkrétna. Chýbajú tu školské klastre, ktoré ste teda spomínali, že prídu v pozmeňovacom návrhu, takže ja som veľmi zvedavá, ako to bude, pretože ja toto považujem za absolútne zlyhanie celého konceptu, pretože bez školských klastrov tá optimalizácia jednoducho nemá zmysel a celú ju redukujeme len na chladnokrvné počítanie hláv v triede. Klastre mali umožniť spájanie manažmentov, zdieľanie učiteľov, autobusov, bez toho, aby sa tie školy museli nejako zásadne rušiť, ale takto to je len nejaká číselná gilotína a mechanický číselný sekáč, neviem, ako to inak povedať. Rada by som sa ešte vyjadrila k jednej inej dôležitej veci, lebo už kolegyňa hovorila aj o chýbajúcich autobusoch a podobne, čo aj pripomienkoval ombudsman, že to nie je možné teda uskutočniť bez toho, aby tam tie školské autobusy nejakým spôsobom fungovali, alebo aspoň normálna autobusová doprava, že sa môžete z nejakej odľahlej dediny dostať ráno tam a poobede späť. Ale to, čo považujem za potrebné ešte v tomto kontexte povedať, je, že musíme hovoriť otvorene aj o rasizme a o alibizme štátu. Pretože novela síce znižuje hranicu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na udelenie výnimky obciam z 80 na 70 %. A napríklad toto by kľudne sedelo aj pre Moravskú Dlhú Lúku a podobne. A čo je podľa mňa, napriek tomu, že je to diskutované, to, že tam, kde je nižšie percento detí, tak vlastne nemusia tak optimalizovať, hej? A tak ja tomu takto rozumiem. Ale podľa mňa je to ústupok samosprávam, ktoré si jednoducho neželajú zmiešanie detí. A bodka. Keď im dáte nižšie percento, aby nemuseli zmiešavať deti, aby nemuseli rušiť tieto školské zariadenia, tak im vlastne ukazujete, že môžu tie školy ponechať napriek tomu, že je tam menšie percento detí. Je to ústupok týmto samosprávam. Ja mám niekedy pocit, a nie nie pocit, ale už oprávnený pocit, že štát sa jednoducho bojí tlačiť na reálnu desegregáciu. A následky strachu a obáv sa presne ukázali už v spomínanom Malom Slavníku. Pretože tu nejde len o to, že regionálny úrad školskej správy vytýčil nejaké obvody, ktoré tieto mestá odmietli akceptovať. Tu ide o to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal desegregovať základné školy v Terni. Títo ľudia nerešpektujú zákon. Neberú v rešpekt súd Slovenskej republiky. A aký je dôvod? Že rodičia napíšu petíciu, že v škole nechcú pár rómskych detí z vedľajšej osady. To nie je rasizmus? My tu legitimizujeme rasizmus? A ešte, keď sme pri tom, toto nie je otázka len týchto mesiacov a týchto prváčikov. Veď toto je situácia, ktorú sme tu mali pred rokom. A vtedy ministerstvo zaplatilo autobus a 40 žiakov vozí ďaleko do Prešova. Takže vlastne za rasizmus majority platí tento štát obrovské peniaze z daní občanov, pretože tieto deti musíme prevážať niekoľko desiatok km, pričom by mohli chodiť oveľa bližšie a nemuseli by sme to tak platiť a v takej vysokej miere. Na druhej strane sa ale pýtam, prečo ministerstvo doposiaľ neprišlo so žiadnou legislatívou, ktorá by znemožnila svojvoľnému rozhodnutiu samospráv neprijímať rómske deti a vymýšľať si tu rozprávky o nedostatku kapacít. Takže ak príde takáto legislatíva a urobí sa s takýmito svojvoľnými rozhodnutiami a rasistom starostom a primátorom koniec, tak budem veľmi rada, len mám obavy z toho, čo som doposiaľ tie tri roky sledovala, akým spôsobom sa robila legislatíva v oblasti desegregácie bez vymožiteľnosti, s tým, že sa odkladala účinnosť na rok 2028 a podobne, tak mám veľké obavy, či to nakoniec bude tak, aby tieto deti nakoniec chodili do školy. No, asi by som sa rada zastavila pri jednej vete v tejto súvislosti a vrátim sa znova k tomu zákonu o záškoláctve. Veľmi ma mrzí, že vašou rétorikou aj vašimi slovami máte jednoducho tú odvahu hovoriť o tom, že ak niekto nebude chodiť do školy a budeme tu mať nejakých nezodpovedných rodičov, tak im jednoducho zoberieme dávky, čiže tam ste ochotní robiť tvrdé reštrikcie, ale na druhej strane vo vzťahu k majorite, ktorá vlastne tiež bráni vedome týmto deťom plniť svoju povinnú školskú dochádzku, takéto reštrikcie už nie ste schopní? Ja by som bola veľmi rada, keby ste mi dokázali, že ste naozaj spravodliví a že tak, ako tvrdo chcete postupovať voči rómskym deťom a voči rómskym rodinám, tak takisto tvrdo budete pristupovať aj k rasistom, ktorí znemožňujú rómskym deťom chodiť do školy. Takže uvidíme. Uvidíme, čo prinesiete, čo v tejto veci urobíte, pretože tu máte teraz možnosť dokázať, že to s desegregáciou na Slovensku myslíte naozaj vážne. No a ešte by som sa pristavila pri tom ideologickom diktáte, pretože vy rozširujete ochranu princípu politickej, náboženskej, ideologickej neutrality vo vzťahu k prizývaným externým prednášateľom. V praxi to znamená, že vlastne škola bude povinná posudzovať nielen obsah prednášky, ale aj verejné pôsobenie a postavenie alebo nejaké dlhodobé aktivity tej osoby, ktorá to vzdelávanie poskytuje, ak tomu rozumiem správne. A ak existuje nejaká dôvodná pochybnosť, tak škola potom musí vyžadovať výslovný informovaný súhlas rodičov. No ale tu sa zase vraciame k tomu, že to je nebezpečný a ideologický nástroj a dá sa ideologicky ohýbať, pretože vy priamo zasahujete do vzdelávacej autonómie škôl a otvárate len dvere k kádrovaniu externých odborníkov. Kto je gestor, kto je odborník, kto nie je odborník? Akože kto to bude vedieť? Tak napriek tomu, že je vedec, na základe subjektívnych pocitov alebo nejakej ideologickej hnevlivosti rodičov nemôže byť prizvaný a musí tam byť informovaný súhlas. Neviem. Dokonca k tejto kritike sa pridal potom aj pán komisár pre deti, čo ma teda prekvapilo, lebo väčšinou k takýmto nie je až tak kritický, aj facku považuje za dobré výchovné opatrenie, aj odoberanie dávok hmotnej núdze, ale tu sa vyjadril teda odmietavo, čo je zaujímavé. No mohla by som ešte asi dlho rozprávať, lebo tých zákonov je tu veľa, ale nechcem byť veľmi dlhá a mohli by sme diskutovať aj o tom striktnom individuálnom vzdelávaní. A veľa pripomienok bolo aj k tomu pobytu v ochrannej miestnosti 24-hodinovej v reedukačných centrách, čo namietali hlavne mimovládne organizácie, či Platforma rodín. A celkovo by ma ale ešte jedna vec zaujímala, že za akým účelom boli zavedené tie školy s osobitným zreteľom. Pretože zákon túto definíciu nijakým spôsobom ďalej nedefinuje. A ja predpokladám, že ide o školy, ktoré sú ministerstvom, napriek stanoveným limitom počtov detí v triede, tým, že budú menšie a povolia, že teda môžu zostať v existencii, klasifikované ako školy s osobitným zreteľom a potom na základe toho budú dofinancovávané tieto školy, alebo o aké školy ide, čo je to osobitný zreteľ, alebo ide o segregované školy, ktoré bude štát dofinancovať, aby sa zvýšila ich kvalita, alebo o aké školy ide. A z akých príjmov to bude financované, lebo zrejme v rámci tej optimalizácie škôl je to nejaká iná kategória, predpokladám, aby ste mohli mať tieto menšie školy. Alebo ide o národnostné školy, ktoré budú v osobitnom zreteli, alebo čo to je. A ak to bude financované, tak teda z akých zdrojov a na aký úkor zase, lebo zase budete musieť len niekde zobrať, čiže ja predpokladám, že pána Kamenického nejaký osobitný zreteľ nezaujíma, takže to pôjde asi len z rezortu školstva. Dobre, takže ja som, sumárom, táto novela prináša teda pár pozitívnych vecí, pár technických zmien aj takých neutrálnych vecí, ktoré idú veľmi dobrým smerom a aj keď sú polemické, ako budú fungovať v praxi, ale je tam aj veľa vecí, s ktorými nemôžeme teda súhlasiť. Počkáme si na tie pozmeňujúce návrhy. A my sami tiež pripravíme, ako kolegyňa povedala, nejaké návrhy a v prípade, že to bude prijaté alebo to bude podľa našich predstáv, tak budeme môcť tento zákon podporiť. A uvidíme.
[16:26] Richard Raši
Pozornosť. Pani poslankyňa
[16:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Plaváková, nech sa páči, faktická poznámka. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem za tento príspevok. Naozaj veľmi detailne si reagovala na novelu, ktorú tu máme na stole a ja osobitne sa chcem teda len vyjadriť k tej situácii, v ktorej sa nachádzajú rómske deti na Slovensku, lebo ja už ani nenachádzam slová. Už ani cynizmus nie je asi dostatočne silné slovo na to, čoho sme svedkami, pretože namiesto toho, aby Slovensko konečne a ľudia pri moci venovali tomu, aby deťom pomáhali, tým najzraniteľnejším deťom, tak sa tu necháva priestor, ako si ty presne pomenovala, na rasizmus a znemožňovanie prístupu k vzdelávaniu. A ešte namiesto toho, aby sme tým deťom pomohli, tak sme tu nedávno mali v parlamente aj ďalší nástroj, ako ich ešte viacej trestať a ako ich rodinám ešte viacej ekonomicky ublížiť. Ja neviem, čo toto má spoločné so sociálnou demokraciou, na ktorú sa stále ešte tvárite, pán minister, aj vo vašej strane, ale mne toto príde naozaj už neskutočne smutné, že nedokážeme sa z tohto vymaniť a stále sa tu nadbieha proste rasistickým naratívom dookola. Presne tak ste aj tieto novely komunikovali na sociálnych sieťach. Ja som z toho bola fakt zhrozená vtedy a vidíme aj tie dopady, aké to má v praxi. Komu sa tým pomôže? Komu? Ako? To by ma zaujímalo, pretože reálne tie deti potrebujú pomoc, aby sme im pomohli mať to vzdelávanie zabezpečené, a nie tak, že nadbiehame rasizmu, lebo tomu prispievate presne týmito naratívmi, že tu máme potom rodičov, ktorí takýmto spôsobom bránia deťom k vzdelávaniu, a to je mimoriadne smutné.
[16:29] Richard Raši
Pani poslankyňa
[16:29] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Kosová s reakciou na faktickú poznámku. Ďakujem vám pekne za slovo a ďakujem aj tebe, že si zdôraznila ten rozmer vzdelávania rómskych detí v našom školskom systéme. Ja by som len chcela doplniť jednu dôležitú vec, že veľmi ma mrzí aj to, že sa často v spoločnosti hovorí, že vlastne rómske deti aj rómski rodičia zneužívajú sociálny systém. A je mi ľúto, že aj Hlas sa pridal k takejto rétorike, lebo od nich som to ako od sociálno-demokratickej strany nečakala, že práve oni prídu s takýmito represívnymi návrhmi zákonov. Ale viete, čo je na tom najsmutnejšie? Že vy otázka znie, že kto vlastne na kom parazituje. Či sú to Rómovia, ktorí parazitujú na tejto krajine, alebo či to je majorita, ktorá parazituje na Rómoch? Lebo práve v školskom systéme sa presne ukazuje, ako si majorita robí biznis z chudoby? A nie to napríklad To vlastne na kom parazituje? Či sú to Rómovia, ktorí parazitujú na tejto krajine, alebo či to je majorita, ktorá parazituje na Rómoch? Lebo práve v školskom systéme sa presne ukazuje, ako si majorita robí biznis z chudoby. A nie je to napríklad len prípad F odborov, kde došlo v auguste. Kto môže? A bola Biela Voda zatvorená a zázrakom tam ešte ďalej. Samozrejme, deti chodia a nie je zatvorená. Ale je to aj prípad napríklad Bielej, Červeného Kláštora, myslím. To sú tie ZUŠ-ky, ktoré majú po celom Slovensku elokované pracoviská. Sú tam tisíce rómskych detí, na ktoré berú všetci tam vlastne obrovský normatív. A rómske deti sedia doma. A to isté sa týka aj špeciálneho školstva, kde je takmer trojnásobný normatív a kde naschvál sa diagnostikujú deti, aby tieto špeciálne školy vôbec mohli existovať. A to isté sa napríklad teraz začína diať aj v prípade úvodných ročníkov, kde sa cielene dávajú deti buď s ľahkým mentálnym postihnutím, alebo s narušenou komunikačnou schopnosťou, bez toho, aby tam mali zabezpečeného nejakého špeciálneho logopéda, bez toho, aby dostali
[16:31] Richard Raši
Pán poslanec Horecký, nech sa páči, v rozprave vystúpte. Vážený
[16:31] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave
Pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia. Máme v prvom čítaní ďalšiu z sád novelizačných zákonov, návrhu zákonov ku viacerým školským zákonom. Naozaj som nepredpokladal, že znova na konci školského roka od 18. júna po 8. júl bude pripomienkové konanie, ktoré vyústilo do 635-stranového vyhodnotenia tohto medzirezortného pripomienkového konania, zverejneného potom na konci augusta. Viete, ako dlhoročný riaditeľ a učiteľ vám môžem povedať, že takáto už tretia lavína legislatívnych zmien je kontraproduktívna, aj keby to boli všetko z dobrého úmyslu vydarené návrhy. Pamätám si, ako riaditeľ školy som slúžil ako filter pre moje kolegyne, kolegov, aby som spracoval medzikrokom, čím ich zaťažím popri tej práci, ktorú musia vykonávať, kde úlohy a nároky stále rastú, ale podpora sa nijak nezväčšuje. Ani v spoločnosti, ani v rezorte. Tak keď pribúdajú ďalšie a ďalšie zmeny, ktoré niektoré opravujú predchádzajúce zmeny, tak to nie je šťastné. Nie je to šťastné z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, nielen tie, ktoré som teraz tak letmo pomenoval, ako je absorpčná schopnosť terénu prijať, rozpoznať, dozvedieť sa o tieto zmeny. Pripraviť sa na ne, zmeniť svoje školské dokumenty, procesy, dátumy, zodpovedné osoby a tak ďalej. Je to aj preto, lebo sú pred nami tri veľmi silné priority, ktorým čelí celý svet a na ktoré nie je ľahké nájsť odpoveď ani v krajinách, ktoré majú školstvo a vzdelávanie na vyššej priečke verejného záujmu a priority vlády, kde u nás je to niekde na piatej koľaji. A to sú tieto. Určite je to objektívna potreba kurikulárnej reformy, to voláme proste zmeny obsahov a foriem vzdelávania vo vzťahu aj k najväčším, dá sa povedať, technologickým výzvam a nástrojom a pokušeniam a so všetkým tým, čo s tým prichádza, ako je umelá inteligencia, ako je digitálne prostredie. To je jedna vec. To je veľmi, veľmi vážna, ktorá by sama o sebe vyžadovala priestor na jednu, nie jednu konferenciu. Druhá veľká priorita je už spomínané duševné zdravie, a to nielen detí, ale aj učiteľov. Znovu, v krajinách, kde je väčšia opora aj systémová, inštitucionálna, aj viacero prostriedkov a nástrojov, ktoré sa ponúkajú manažmentom škôl, ktoré sú silnejšie ako naše, aj učiteľom v teréne, tak i tam je kríza učiteľského povolania. Aj v tradične najvyspelejších ďalších krajinách sveta hrozí exodus učiteľov a títo ľudia, ktorí sú zodpovední za makromanažment škôl v týchto krajinách, majú vrásky na čele, pretože rozmýšľajú, ako to prostredie spraviť bezpečným, ako to prostredie spraviť atraktívnym pre prácu ľudí v školstve. No a tretia oblasť je oblasť, ktorá tu už bola spomenutá v súvislosti s inklúziou, s marginalizovanými skupinami, s deťmi napríklad v tých extrémne najhorších podmienkach v rómskych osadách. A inde to súvisí s migráciou, v západných krajinách súvisí to s demografiou, koľko sa nám rodí menej detí a tiež so starnúcim obyvateľstvom. Jednoducho taká obnova, redefinícia tých služieb vzdelávania od inštitucionálneho vzdelávania po celoživotné vzdelávanie je na celom svete tento problém. Čiže na Slovensku ho považujem za naozaj kardinálny, otázka MRK by mala byť premiérskou témou, pretože nikto si neželá, aby sa, povedzme, tie oblasti, kde je marginalizované obyvateľstvo najviac zastúpené, aby sa vyľudňovali majoritným obyvateľstvom, aby sa ďalej zhoršovali vzťahy súžitia, lebo vidíte, ako dnes to už bolo aj spomínané mojimi predrečníčkami, osobitne Ingrid Kosovou, že majorita odmieta potom v dôsledku zlých vzťahov tieto deti. Alebo teda aj svojich vlastných predsudkov a odchádza preč. Toto je alarmujúce. Ja sa obávam, aby sa tieto veci nezhoršovali, lebo ony sa v čase zhoršujú, keď sa neriešia správne a systémovo. Takže toto sú tri veľké veci, ktorým čelíme a ktorým by sme mali čeliť so štátnickou zodpovednosťou s výhľadom na dlhú trať a nie riešiť z roka na rok novely a zmeny rádovo menších vecí, ktoré nestoja za tú pozornosť, čas a energiu ani peniaze. Chcem zadeklarovať takú hodnotovú líniu, významovú, systémovú líniu, ku ktorej sa hlásim spolu s Kresťanskodemokratickým hnutím, a to, že posudzovať každú takúto zmenu, ktorá je predložená, podľa jej prínosu pre dieťa. Podľa dopadu na jeho duševné zdravie. A podľa toho, ako ovplyvňuje podmienky pre zmenu alebo zvýšenie kvality vzdelávania. Kvality vzdelávania v tom širšom kontexte, ktorý som naznačil aj v súvislosti s novými technológiami, s novými možnosťami a zároveň aj s požiadavkami, ktoré toto kladie nielen na trh práce, na organizácie, na všetkých ľudí, na všetkých ľudí. A odpoveď a recept na to, čo to je kvalita vzdelávania, ako ju sledovať, ako ju merať, to nie je triviálna vec. Čiže púšťať sa do nejakých povrchných kritérií, ktoré by hrozili tým, že uveríme v to, že máme to vybavené, je nebezpečné. Z tohto dôvodu alebo z týchto troch vecí, ako je prínos pre dieťa, duševné zdravie, kvalita vzdelávania, by som odvodzoval potom dopady, čiže dostupnosť a pluralitu škôl, dostupnosť a pluralitu. Mám trochu inú rétoriku ako pán minister Drucker. Neprisudzujem žiaden zlý úmysel, ale už sme sa nezhodli pri predchádzajúcich novelách, pri plošných opatreniach, ktoré v podstate uniformovali školy smerom k priemernej obecnej škole a ktoré znižovali dostupnosť škôl podľa voľby rodičov a potrieb detí. Ono rozumiem tým dôvodom pre racionalizáciu siete, ale už aj v minulosti som upozorňoval na to, že ten pohľad a som rád, že v tom nastal nejaký posun, nemôže byť rovnaký od materskej školy po strednú školu, ale samozrejme nemôže byť rovnaký ani pre základnú školu plne organizovanú, to znamená so všetkými deviatimi ročníkmi, alebo školu na prvom stupni prvého, druhého cyklu. Čo myslím tým, že pluralitu škôl. Zopakujem jednu z point. My dnes nemáme nikde na svete, nikde na svete recept odpovede na tie tri výzvy: duševné zdravie, potrebné zmeny v kurikule, obsahu a foriem vzdelávania a na demografiu. Takýto recept neexistuje zatiaľ nikde v žiadnej krajine. A keď vy hľadáte riešenie, tak ho musíte hľadať nie tak, že poviete, takto má vyzerať každá jedna škola a spriemerovať ich do toho, čo dneska konverguje ku priemernej obecnej škole. Vy potrebujete systém skôr otvoriť, než uzatvárať. Skúste si predstaviť namiesto školy tenisovú hru. Keď tenista, ktorý nie je na podaní, nevie, skadiaľ príde loptička, čo robí na tej lajne vzadu. Pohybuje sa, je pripravený na to, aby mal flexibilitu na reakciu, hľadá to riešenie, ako odvrátiť loptičku, ktorá k nemu príde. To je veľmi jednoduchý príklad oproti školstvu, kde ten systém je veľmi komplikovaný a veľmi zložitý. Tak tam o to viac nemôžeme mať akoby zaliatu do betónu tú formu dnešnej školy. Musíme otvoriť školstvo, hľadať recepty a odpovede. V rámci toho systému nehovorím o množení škôl, ktorých, môžeme sa zhodnúť, že máme najmä v oblasti stredného stredo-odborného školstva veľa. Alebo aj základných škôl, ale súvisí to znovu s demografiou, súvisí to so štruktúrou sídelnou na Slovensku, súvisí to s obcami, s verejnou správou, tak ako je dnes. Ako je dnes v realite. Takže. Ďalej, potrebujeme neznižovať dôveru a šíriť atmosféru podozrievania, prezumpcie viny, pristihovať ľudí pri pochybeniach a pri vine. Potrebujeme šíriť skôr dôveru k rodičom a odborníkom, predvídateľné financovanie, stabilné pravidlá. Toto je niečo, čo má potom vplyv na dôveryhodnosť toho prostredia, na jeho základnú atraktivitu. Dneska začína byť vážnym problémom nájsť riaditeľa na školu. Na väčšine škôl sa do výberového konania hlási jedna osoba a to je zriaďovateľ celý šťastný, že našiel toho, kto tú školu povedie ďalej. Takže nie je to len o učiteľoch, ktorých máme nedostatok a odborných zamestnancov, ale už aj o riaditeľoch, na ktorých tá škola najviac stojí. Keď to zjednoduším, lebo môže to byť príliš neprehľadné, keď to poviem takto všeobecne, tak zjednodušene. Učiteľ, učitelia potrebujú čas a podporu pre svoju prácu. Tú podporu potrebujú mať na dosah ruky. To znamená, musia mať na škole ľudí, ktorí majú pracovne k dispozícii také penzum pracovného času, ktoré je venované podpore učiteľov, že ich má kto sprevádzať, že ich má kto sprevádzať nielen tými situáciami, ktoré prinášajú v škole mimoriadne udalosti, ale aj vzdelávanie, spoločné, zmenené školy na samoučiacu sa organizáciu, ktorá sa vzdeláva, ktorá je v tomto majstrom, aby potom mohla odovzdávať toto svojim žiakom. Aby to neboli ľudia, ktorí bezmocne čakajú, čo príde zhora, čo príde z ministerstva, ako majú, ja neviem, vyhodnotiť náhradné voľno za suplovanú hodinu. Taký mikromanažment neexistuje v žiadnom jednom inom rezorte. V žiadnej fabrike a nielen na blatníky sa takýmto spôsobom napríklad Ministerstvo hospodárstva nepostaví k nim. Toto je tá bolesť nášho školstva. No, rodič potrebuje dôveru, rešpekt a spoluprácu so školou. Budem potom bližšie rozprávať, že ako na toto zadanie reaguje aj táto novela, ktorú máme teraz v prvom čítaní. Rodič potrebuje dôveru, čo to znamená? Že nemôžeme ho podozrievať z toho, že so zlých úmyslov, z toho, že sabotuje, zle robí, že má, ja neviem, keď sa rozhodol pre individuálne vzdelávanie svojho dieťaťa, tak kryje nejakú kulehu, alebo že nemá dobré úmysly so svojím dieťaťom. Spoluprácu so školou znovu. Na tej škole musia byť ľudia, ktorí majú na to priestor, ktorí neriešia s rodičmi len konfliktné situácie a neriešia s rodičmi len, ja neviem, organizačné záležitosti ohľadne informovaných súhlasov, ohľadne Spoluprácu so školou? Znovu. Na tej škole musia byť ľudia, ktorí majú na to priestor, ktorí neriešia s rodičmi len konfliktné situácie a neriešia s rodičmi len, ja neviem, organizačné záležitosti ohľadne informovaných súhlasov, ohľadne zmien v školskom vzdelávacom programe alebo v rozvrhu počas týždňa a ospravedlnenky. Riaditeľ, kľúčová osoba na škole, potrebuje dôveru, potrebuje mať kompetenciu a zodpovednosť pokope. Nie, že zodpovedá za veci, ktoré nevie ovplyvniť. Potrebuje stabilné pravidlá, potrebuje servis a podporu. Zadania pre školstvo, ktoré dnes im ako spoločnosť predkladáme, sú zmena obsahu spôsobu vzdelávania. Žiadame od škôl, aby realizovali podporné opatrenia pre deti. Žiadame od škôl, aby realizovali inklúziu, aby čoraz viac detí, ktoré majú diagnostikované špecifiká, či už všeobecné alebo zdravotné alebo vývinové alebo iné, aby k nim pristupovali individuálne podľa ich potrieb a ich najlepšieho záujmu. Žiadame od škôl, aby nesegregovali, aby prijímali deti, ktoré sú marginalizované. Žiadame od škôl, aby sa starali o duševné zdravie detí, zabezpečili ich bezpečnosť, duševné zdravie učiteľov, zabezpečili taktiež ich bezpečnosť, aby sa zlepšovali pracovné podmienky a kvalita vzťahov na školách. Toto všetko od nich žiadame. A pridávame k tomu ďalšie a ďalšie úkoly. Poďme sa pozrieť potom neskôr aj na to, čo im ponúkame. Akú podporu im na toto dávame. Uznávam, že oproti pôvodnému návrhu v procese pripomienkového konania predkladateľ vypustil napríklad nami tiež kritizované povinné zverejňovanie zápisníc pedagogickej rady, respektíve upravil, ako to má byť. Aspoň čiastočne predkladateľ vypustil navrhované rozšírenie výnimky z režimu informovaného súhlasu do ďalších ustanovení, ktoré boli ohlásené pri teda prevenčných aktivitách zo strany štátnych orgánov, hoci samotná výnimka v § 7 v ods. 14 zostala, hoci bola užšie naviazaná na výkonové a obsahové štandardy. Toto je jedna z príležitostí, kedy môžem na tomto príklade ilustrovať tú potrebnú spoluprácu a dôveru medzi rodičmi a medzi školou a štátnymi inštitúciami. Keď sa pozrieme na to, že rodičia utajujú deťom to, čo je potrebné a štát vie lepšie než rodič, čo chce dostať do ich hlavy, do ich srdca a nepozveme k tomu rodiča, lebo to urobíme poza jeho chrbát. Je to typický prejav tej nedôvery. Ja viem, že sú aj takí rodičia, ktorí nerozumejú potrebe, aby ich dieťa bolo vzdelávané aj v oblasti prevencie, pretože samotní tí rodičia môžu byť napríklad extrémnych politických názorov, ale tam tá škola má jedinečnú príležitosť cez dieťa, cez dieťa sa dostať k celej tej rodine a nejakým spôsobom ich pozvať k tomu spoločnému stolu a na to potrebuje znovu čas a kapacitu. Tu nielen befél od zákona, že toto má urobiť. Ale keď to budeme chcieť urobiť poza bučky, tak ja vám garantujem, že to nebude fungovať. Nie ja, to vám bude garantovať každý psychológ, že keď budete mať dieťa, ktoré bude počuť od školy Čehy, od rodičov Hota, tak jediný dopad, ktorý na to budeme mať, je to, že pravda neexistuje. A to diecko nebude veriť nikomu. Nie, že sa odkloní od rodičov k nejakému osvietenému lektorovi. Hoci je to ťažšia cesta, ale je jediná účinná. Urobiť, dosiahnuť aspoň toľko, koľko sa dá v spolupráci s rodičmi. Sú to ich deti a nemožno ich odignorovať. Nie je možné, aby tam nebol aspoň informovaný súhlas alebo aspoň informácia, že takáto akcia bude na škole, keď ju vykonáva štátny orgán. No ďalej môžem oceniť alebo poďakovať za zachovanie väzby statusu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na diagnostiku, ktorá je stanovená v zariadeniach poradenstva a prevencie. Som rád, že zo zákona to prekvapujúco tvrdé ustanovenie, ktoré je znovu prejavom nedôvery. Pôvodne bolo totiž napísané, že inšpektor zo Štátnej školskej inšpekcie má byť pri každom preskúšaní žiaka, ktorý je v individuálnom vzdelávaní. Tak toto sa zjemnilo na právo inšpektora byť pri takom preskúšaní. Keby plošne tam mal byť, tak chápete, to je konkrétny prejav tej nedôvery. Konkrétny prejav toho, že tí rodičia to robia s tými svojimi deťmi zle, keď sa rozhodli pre individuálnu formu vzdelávania. Teraz ešte adresujem najvážnejšie pripomienky, ktorým sa po obsahovej stránke budem venovať aj v druhom čítaní a teraz ich len adresujem ako témy, ktorým sa oplatí predkladateľovi venovať v spolupráci s aktérmi v teréne a snáď aj s nami, ktorí sa tomuto venujeme, hoci sme v opozícii. Ide o tému malých a spojených škôl, o vyššie priemerné počty, minimálne počty a priemerné počty, ktoré boli v tejto alebo teda sa navrhujú uzákoniť. O ochranu dostupnosti týchto škôl, o osobitnom financovaní, kritériá, modelové finančné dopady. Chceme adresovať individuálne vzdelávanie a tú zmenu, ktorá tu je, že štvrtinové započítanie žiakov, ktorí sú na individuálnom vzdelávaní. Niečo viac potom poviem k tejto veci už dnes. Potom adresujem, že je treba posilniť predvídateľnosť kapacity a stabilné financovanie v rámci poradenského systému. Lebo veľa z tých vecí, ktoré sme tu hovorili, vrátane inklúzie, vrátane duševného zdravia, vrátane potrieb detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, tak sa realizujú cez týchto odborných zamestnancov v spolupráci so školou, v spolupráci s rodičmi. Ale inak to vyzerá vo vzťahu k týmto zariadeniam, ktoré to majú robiť. Ako keby to znovu bola nejaká škodná, všetko len podvodníci, najmä čo sa týka tých súkromných zariadení. Toto predsa nemôže fungovať v takomto vzťahu dlhodobo. Chcel by som adresovať ešte, že treba sa pozrieť na školy, kde je väčší počet a regióny, väčší počet detí cudzincov, pretože integračná potreba takýchto detí, jazyková potreba, podpora takýchto detí je znovu nierovnaká vo všetkých regiónoch, nie na všetkých školách. Potom elokované pracoviská. Už to tu bolo spomínané, že nie je tu súlad financovania a miestnej zodpovednosti. Ak teda aj poslušne, poslušne naratívom súčasného vedenia ministerstva obce sa dohodnú a pôjdu do spojenej školy, pôjdu do alebo do verzie clusterov, ale nemôžu si ponechať žiadnu spoluzodpovednosť za tú školu, ktorú chcú mať v tej obci pre tie najmenšie deti. Hovorím o prvom stupni základnej školy, aby nemuseli byť rozvážané autobusmi, aby mohli byť v triede s tými deťmi, s ktorými sa hrajú vonku na ulici, čo je pre nich aj ich duševné zdravie jednoducho najlepšie. Lebo tu už zrazu neplatí, že najlepšia škola je najbližšia škola. Potom, aby sme naozaj nekomplikovali aj právnu stránku existencie škôl, školských zariadení predvídateľnosťou podmienok a pokračovania existencie. Sú konania, ktoré sú začaté a ktoré už bežia, správne konania napríklad o výmaze školy dokonca, to je to extrémne, a táto novela zákona vstupuje do toho. Sú tam síce niektoré prechodné opatrenia, ale to, s čím boli školy zakladané, už neplatí. Tiež ľutujem, že neboli prijaté aj pripomienky v rámci pripomienkového konania samosprávnych krajov, lebo predkladateľ nevyužil príležitosť lepšie štruktúrovať a urobiť si analýzu nákladov, výdavkov škôl, školských zariadení a zriaďovateľov a tiež nejaký audit funkcionality a čím je krytý. Či na tej škole sú ľudia, ktorí dokážu plniť to, čo im zákon ukladá. Keby sme napríklad mali nejaký investičný normatív, ktorý by riešil aj to, kto je majiteľ, kto je teda vlastník tej budovy, kto je správca, kto je zriaďovateľ, kto je štatutár tej školy. Toto sú stále neprehľadné vzťahy, ktoré sa nezmenili od starej 596 ani v tej novej 321. Čiže túto príležitosť urobiť v tom jasno sme nevyužili alebo teda predkladateľ nevyužíva. Poďme teraz na niektoré konkrétne témy. Súhlasím s tým, že sa nedá k tomu vyjadriť komplexne, však sme v prvom čítaní, lebo veď som vám to povedal na začiatku, 635 strán, 635 strán má vyhodnotenie pripomienkového konania. Relevantných pripomienok. Tak poďme. Kvalita, dostupnosť domáceho vzdelávania, malé a spojené školy. Tu adresujem takéto problémy. Nie je ľahké hodnotiť výsledky detí a porovnávať ich mechanicky. Deti sa líšia od regiónu k regiónu, od školy k škole svojou skladbou, aj sociálnym zázemím rodičov, aj teda nastavením tej školy a disponibilitou kvalitných učiteľov, alebo akej kvality tí učitelia sú k dispozícii v tých jednotlivých regiónoch. Toto je veľmi vážne. Viem, o čom hovorím, lebo bol som riaditeľ školy, ktorá bola extrémne úspešná podľa nejakých kritérií. Sám nikdy som nefetišizoval rebríčky INEKO, aj keď sme boli prvý, druhý, tretí na celom Slovensku s tou mojou školou. Vedel som, že moja škola je dobrá niečím úplne iným, na čo to INEKO pravítko nemá, čo nevie merať. Ale vedel som aj jedno, že mne a mojim učiteľom, teraz to trošku zhodím a ospravedlňujem sa im, ak toto počujú za to. Mne a mojim učiteľom skoro stačilo nepokaziť veci. Pretože tie deti boli nastavené, namotivované z domu. Boli pripravené a s chuťou a tešili sa do školy a bola tam komunitná atmosféra, kde sme takmer nemali žiadne patosociologické javy. Chodili k nám práve preto, že utekali pred, povedzme, šikanou niekde inde. Ale sú školy, kde sú tie učiteľky hrdinkami v mojich očiach. Lebo učia tie deti základným veciam, základným sociálnym návykom, dávajú im poznať, otvárajú im oči na svet, ktorý tie deti nikdy nevideli. A tie učiteľky nedosiahnu také výsledky ako tie moje kolegyne v Karlovej Vsi. A toto sa nedá mechanicky porovnávať. Nepáči sa mi, že napríklad keď hovoríme alebo pán minister hovorí o tom, že hovorili ste to v úvodnom slove, že sa znižuje administratívna záťaž, že sa zjednodušujú procesy. Áno, na strane výmazu školy. Ale že pri riešení napríklad výmazu školy, ktorá by nemala tie minimálne počty detí dosiahnuté, ktoré sa teraz zvyšujú, tak sa nezohľadňuje napríklad to, že ide o spojenú školu, kde by som bol veľmi rád, keby explicitne ten zákon rozlišoval medzi takýmto prípadom. Keď sa pozrieme na nejakú spojenú školu, ktorej jedna organizačná zložka nemusí dosahovať tie priemerné minimá, ale pod tou jednou jednotnou strechou tej spojenej školy je zabezpečené nielen hospodárne vedenie tej školy, ale aj ako celej spojenej ako celku, veď to má jedno IČO. Tak nie je možné z neho vytrhnúť jednu čiastku a izolovane ju posudzovať. Nie je to správne. Vari nejde pri tých klastroch o to, aby tam boli zdieľané služby? Ale klaster je oveľa voľnejšie zoskupenie škôl, ako keď máte pod spojenou školou, pod strechou spojenej školy organizačné jednotky pod jedným vedením, pod jedným odborným podporným tímom. Tak to považujem za nesprávne. Ako vidím v tom naozaj, že ísť po tých malých školách ako po škodnej. A zobrať to aritmeticky a plošne. A to nie je správne rozhodnutie ani správne nastavenie. Čiže chcel by som, aby ste uznali úspory spoločného vedenia hospodárenia spojenej školy a pri výmaze vyslovene zohľadnili tieto ekonomické opatrenia, ale aj dostupnosť, pluralitu a samozrejme osobitné poslanie. Tak ako som to už spomínal, napríklad tam, kde sú viac detí povedzme cudzincov, napríklad na východe z Ukrajiny alebo kde máme deti z vylúčených komunít, znevýhodňujúceho prostredia a tak podobne. No. Poviem vám teda, čo sa presne myslí tým zvýšením priemerných a minimálnych počtov. Doposiaľ boli na prvom stupni základnej Alebo kde máme deti z vylúčených komunít, znevýhodňujúceho prostredia alebo a tak podobne. No. Poviem vám teda, čo sa presne myslí tým zvýšením priemerných a minimálnych počtov. Doposiaľ boli na prvom stupni základnej školy minimálny počet v triede, priemerný bol 13. Teraz sa zvyšuje na 15. Na druhom stupni bol 15 a zvyšuje sa na 18. Nuž, poviete si a dobre hovoríte, keď si to tak pomyslíte, veď to nie je tak veľa, ale to sú priemerné počty a treba vedieť jednu vec. Ten trend je všade vo svete opačný. Aj z dôvodu potreby väčšej individualizácie vzdelávania, z dôvodov duševného zdravia, z dôvodov obrovských výziev, čo sa týka napríklad umelej inteligencie, je veľmi dôležité, aby sme teda skôr išli tým smerom po kvalite a nie po kvantite v tom vzdelávaní. Viem, že sa to ľahko povie. Viem, že je to aj o peniazoch. Ale dovolím si teraz jeden taký maličký civilizačný úlet, ale práve tu v takejto sieni by sa o tom malo rozmýšľať na dlhej trati. Ak sa naplnia lucídne, rozumné prognózy používania agentovej umelej inteligencie, a to ani nehovorím o všeobecnej umelej inteligencii, tak už teraz, čo sme jeden rok so skúsenosťou na svete s agentovou AI, vidíme, ako sa otriasajú pracovné pozície mnohých ľudí. Pred piatimi rokmi by ste všetci povedali, rátane mňa, že najbezpečnejším povolaním je proste programátor, softvérový ajťák. Ale tu v Bratislave prepúšťali iba softvérové firmy programátorov. Teraz agentová AI je schopná pripravovať zmluvy, vyhodnocovať životopisy uchádzačov o rôzne pracovné pozície, riadiť, ja neviem, nedávno som hovoril s majiteľom jednej siete kníhkupectiev, ktorému agentová AI riadi celú logistiku firmy. A takto to bude pokračovať, to sme len rok. Čo bude za 20 rokov, 15 rokov, keď tie deti vyjdú zo školy, ktoré dnes tam nastupujú? To si nikto z nás jednoducho nevie predstaviť. A v čom je ten môj exkurz do budúcnosti bez kryštálovej gule, ktorú si nikto nevie predstaviť, ale každý vie, že tie zmeny budú dramatické? Je v tom, že najväčší optimisti, a ja patrím tiež k optimistom, hovoria, že toto je príležitosť na zvýšenie efektivity, výkonnosti hospodárstva krajín vyspelých, že toto sa môže stať. A čo urobíme s tými ľuďmi? Pripomínam ešte demografický fakt, že máme stále menej detí a ten pokles je prudký, o koľko sa rodí menej detí, a starne nám obyvateľstvo. Nevyústi to náhodou do dobrého scenára, že sa budeme viacej venovať sebe sami, ľudia ľuďom? Dôstojnému seniorátu, dôstojnému strednému a vyššiemu veku a taktiež v menších kolektívoch deťom pri individuálnom vzdelávaní. Pretože keď to budete robiť s deťmi ako kedysi, kde ich bolo cez 30 v triede, tak nikto neskontroluje, ako oni používajú tie technológie alebo zneužívajú. Nebudete mať čas na osobný kontakt s tým dieťaťom a riešiť jeho životné situácie, riešiť jeho duševné zdravie. Čiže ten trend zo všetkých strán je taký, že máme detí čoraz menej, nemôžeme na nich šetriť čoraz viac. A že snáď použijeme tieto príležitosti a výzvy doby správne a budeme môcť naozaj postúpiť ako civilizácia k tomu, že sa budeme venovať tomu, čo je na svete jeden pre druhého najdôležitejšie, ľudskému potenciálu. A to vo výchove, vzdelávaní, v práci s ľuďmi, ktorí sú povedzme znevýhodnení zdravotne alebo sú starší. Toto je nádej pre zachovanie tejto civilizácie. Ak nemá nastať úplne nejaká nová kapitola. A keď má, tak je skoro jedno, o čom sa tu bavíme. Ešte jeden príklad. S tými počtami. Podľa tejto novely sa budú žiaci v individuálnom vzdelávaní započítavať iba 20 % do tohto priemerného počtu. Tak vám poviem zase zo svojej praxe. Každého rodiča, každú rodinu, ktorí prišli na prvú na moju školu na konzultáciu s tým, že by zvolili pre svoje dieťa domáce vzdelávanie, homeschooling to nazývajú ľudia rôzne, individuálne vzdelávanie podľa zákona, tak naprvú som vždy tie rodiny odhováral. Pretože videl som, že máloktorá rodina má už dnes, čo ja viem, osem detí, že ten kolektív detí v triede plní už aj tú sociálnu, rozvojovú, osobnostnú, charakterovú funkciu, ktorú už vo väčšine rodín, kde máte jedno, dve deti, tá rodina nenaplní. No a navyše už to nie sú trojgeneračné rodiny, ktoré žijú v jednom dome, kde sa prirodzene na nich tá človečina lepila. Čiže škola plní už aj iné úlohy než len edukácia. Tak to bolo naprvú, ale tí rodičia aj tak mali mandát sa rozhodnúť. A keď už sa rozhodli a v mnohých prípadoch to bolo správne rozhodnutie, pretože mali či už doma viac detí alebo mali na to podmienky a vedeli zabezpečiť deťom to, čo potrebujú v tom procese výchovy a vzdelávania, tak viete čo? S takými deťmi sme mali na škole viacej práce ako s bežným dieťaťom, ktoré nevykazovalo nejaké povedzme vážnejšie problémy. Pretože na mojej škole sme to neurobili tak, že príde po štyroch rokoch na komisionálne preskúšanie na konci nejakého stupňa, napríklad prvého stupňa základnej školy a potom druhého. Ale minimálne dva razy do roka, väčšinou, keď boli bližšie, tak aj štyrikrát, boli konzultácie s viacerými učiteľkami. Bolo dieťa, mama, ukázali, čo to dieťa urobilo, v čom pokročilo. Učiteľka urobila servis pre tých rodičov, keď to vedela porovnať s tými deťmi, ktoré sú v triede, aby si to tí rodičia prevzali, tie informácie a pracovali s nimi. Keď toto si predstavte, že ste riaditeľ školy a máte svojej učiteľke povedať, aby si poobede našla čas, aby si ho našla opakovane do roka pre viaceré deti. Nie frontálne v tej triede, kde to dieťa zapadne medzi 20 ďalších, ale poobede, aby komunikovala dištančne s tým dieťaťom alebo s tými rodičmi. Tak vám každá tá jedna učiteľka povie, že to robím niečo navyše. A keď má za to desatinu normatívu na to dieťa a ešte je to dieťa zarátané štvrtinou do tohto počtu, k čomu to smeruje? Je to proste postoj k individuálnemu vzdelávaniu. Tak vám to znepríjemníme, aby ste to prestali robiť. A to nie je fér. Lebo tie deti nepatria štátu. Ako sa to prejaví v počtoch? Keby ste mali takú školu, kde sa na toto zameriavajú a majú tam povedzme 80 detí v tej prezenčnej forme vzdelávania a 20 detí v individuálnej forme vzdelávania, tak prepočítaný počet priemerný je 17 detí na tej škole, ale minimum na to, aby škola mala právo na existenciu podľa tejto novely, je 18. To znamená, táto škola sa automaticky smeruje k výmazu. A to nie je správne. Už som hovoril o tom, že vidím potrebu zohľadniť regionálne a miestne rozdiely v podmienkach pre školy. Dotknem sa tej najboľavejšej témy MRK. Povedal som to tu už opakovane, zopakujem to, bude to dôležité. Viem si predstaviť, že by sme nemali robiť plošné opatrenia s tým, aké percento má byť detí zo SZP, aké percento má byť zo ŠVVP. Aby to bol verejný poskytovateľ alebo aby mu nebol krátený normatív o tak veľa, ako to predchádzajúce novely určujú. Miesto týchto bežných tabuliek a plošných opatrení a povinnej škôlky od troch rokov pre celú populáciu si viem predstaviť, že miesto 15 000 takýchto učiteliek do MŠ zobrať 5000 a kráľovsky zaplatiť aj sociálnych a terénnych pracovníkov a motivačné programy. Lebo Ingrid Kosová to tu už povedala: my môžeme zákonom prikázať, a zákon je aj často obchádzaný obciam a školám, že majú prijímať tie deti. A my máme v tom Malom Slivníku 20 detí, ktoré sa nepodarilo umiestniť do prvej triedy základnej školy, hoci to rodičia skúšali na viacerých adresách. A táto republika nevie 20 detí prijať do prvej triedy základnej školy. Viete si predstaviť, že je to váš vnuk alebo vaše dieťa a nikto ho nechce? Kde boli regionálne učiteľské správy tie tri roky? Na čo robia tie výkazy obce, zriaďovatelia, kde sa demografia pekne ukazuje? To je prekvapenie, že dnes tam máme tie neumiestnené deti, že tam v tej obci je toto obyvateľstvo marginalizované, bola tá demografia väčšia? To nie je prekvapenie. Zakázali sme, a to bolo správne, dvojzmennú prevádzku, tak na tej škole, kde im slúžili, už nemohli mať dvojzmennú prevádzku, ale aké bolo riešenie za tým? Takže naozaj by som masívne presmeroval z tých plošných opatrení na adresné opatrenia. Je mi ľúto, že bola škrtnutá z 138 pozícia sociálny pracovník dva roky dozadu. Možno neboli potrební v Bratislave, ale určite boli potrební napríklad v Malom Slivníku. Pre mňa nemusia byť vysokoškoláci s dvomi titulmi, ale niekto, kto vie rozprávať v tamojšom prostredí s ľuďmi ich jazykom, kto dokáže naučiť prebaľovať deti, kto naučí základným návykom, kto dokáže robiť toho terénneho pracovníka v tom prostredí, kde tí ľudia žijú, a má trpezlivosť a musí byť kráľovsky zaplatený, aby sa takí ľudia našli, lebo to je práca, kde môžete vyhorieť za týždeň. No aké je fakt odborné a nákladové zdôvodnenie toho, že sa štvrtina tých detí, ktoré sú v individuálnom vzdelávaní, započíta do toho priemerného počtu? Ja neviem si vymyslieť dôvod. No, prejdem k susednej téme. Predvídateľnosť financovania a pomoc dieťaťu. Mrzí ma, že táto novela prišla do parlamentu s prílohou s nevyplnenými koeficientmi nariadenia, kde teda nemáme identifikované finančné dopady ani na verejnú správu, ani na konkrétne opatrenia, ktoré táto novela zavádza. To by som si predstavoval, že pri takýchto zmenách budeme vidieť, aké budú modelové výpočty, aké budú dopady na zmeny a hlavne že to budú vidieť zriaďovatelia, že to budú vidieť riaditelia škôl a školských zariadení, aby sa vedeli na to pripraviť. Ukážem vám znovu z praxe príklad, ako to bolo minulý rok s financovaním poradní. Súkromné poradne, ktoré sú cez 50 % všetkých poradní a viacej sa venujú v priemere deťom so zdravotným znevýhodnením a so špeciálnymi potrebami, než naše štátne poradne, ktoré sa najmä venujú plošným preventívnym opatreniam. Neplatí to na 100 %, ale štatisticky. Tak dostali Befel príkaz, že musia prejsť zo svojich informačných systémov na EVUP, to je informačný systém, ktorý používajú štátne poradne. Ten krok je ešte, povedzme, logický, pretože tak sa to ministerstvu jednoduchšie posudzuje, keď sú v jednom systéme. Škoda, že išli s kvalitou dole toho systému a viedlo to k tomu, že v niektorých poradniach niektoré veci zaznamenávajú tri až štyrikrát paralelne, čo je proste hlúposť. Poviem to slovo, lebo ten čas by mali venovať klientom, deťom, rodičom, učiteľom a nie vypĺňaniu dokumentov. No tak dobre, prešli na EVUP, lebo museli, dobre. A dostali podľa toho EVUP-u príkazy, ako majú evidovať výkony, čo si majú započítať, čo nie, kvôli financovaniu. Vyplnili to. Urobili to podľa pokynov Ministerstva školstva a regionálnych úradov školskej správy. No a potom, keď sa to napočítalo na ministerstve, tak sa zistilo, že ale toľko peňazí im nedáme, lebo ich možno nemáme, alebo neviem prečo. Proste, že toľko peňazí im nedáme. Tak potom prišiel zase rozkaz na tie zariadenia poradenstva a prevencie: musíte si zmeniť výkazy tak, aby vyšlo to číslo, ktoré vám vieme poslať. Čože? Nepočúvali sme mesiace o tom, že podvádzajú, že kradnú? Že zvyšujú, nadhodnocujú svoje výkony a že to musia vyplniť podľa pravdy, lebo ich vyradíme, lebo ich zničíme, lebo nebudú existovať? Tak to urobili podľa pravdy, ale tá bola potom nezaujímavá. Potom museli pokriviť tú pravdu tak, aby vyšlo to číselko, ktoré mali napočítané na ministerstve. No. To je znovu o tej stabilite financovania, o pravidlách. Potom museli pokriviť tú pravdu tak, aby vyšlo toto číselko, ktoré mali napočítané na ministerstve. No. To je znovu o tej stabilite financovania, o pravidlách, o chýbajúcich dlhodobých dopadoch. A žiaľ, je to aj o tom, že pribúdajú im úlohy v diagnostike, v zaškoláctve, v krízovej pomoci. Musia mať personálne aj finančné krytie. No nemajú, a tieto poradne nemajú jedinú garanciu každoročného navyšovania finančných prostriedkov z titulu inflácie alebo neviem, ako sa to, čo je obvyklé, ako sa zmenia nápočty aj jednotkové koeficienty. Nuž a teraz, keď to títo nemajú a narastá im práca, tak znovu nám zanikajú tie jednotlivé poradne a dostupnosť klesá. Keď musia tí rodičia čakať s dieťaťom mesiace, kým sa kamsi dostanú a potom príde riešenie, tak to nebude na základe diagnostiky, bude to zaradené napríklad pedagogický asistent medzi všeobecné opatrenia. Tak to je. Proste zlá cesta. Ideme zlým smerom. Toto môže vyústiť do toho, že tí ľudia nebudú chcieť robiť v školstve. No. Ja uznávam jednu vec, že ak by za úmyslom pedagogických asistentov prideľovať aj paušálne nielen podľa diagnózy styky z centier poradenstva a prevencie, že by nejaká suma tých asistentov bola pridelená na základe toho, že tá škola vôbec existuje, má nejaký počet, tak to by bolo ušetrenie nejakej časti administratívy. Nejakej, nie celej, lebo nemôžu tam byť hodení len tak naslepo. Majú ísť do tých tried na zdravie, kde sú naozaj potrební, kde sú také deti, ktoré to potrebujú, ale tie školy sa líšia. Tie školy sa líšia. Už tretíkrát a naposledy v mojej škole dnes bývalej moju školu omylom zaradili ako školu špeciálnu, pretože som mal niekoľkonásobok detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na svojej škole. Prijímal som tie deti, ktoré susedné školy od brány poslali preč. Ja som ich prijímal, lebo môj šéf povedal: „Nechajte maličkých prichádzať ku mne.“ A učiteľky mi za to neboli dva razy vďačné, pretože s tými deťmi naozaj bolo viacej práce. Ale prečo by taká škola, kde sa takto odhodlajú pracovať, nemala aj zohľadnený ten svoj kvalitatívny rozmer tej služby, nielen ten kvantitatívny, a nemala viacej týchto pedagogických asistentov. Toto by som rád, keby to bola aspoň nejaká takáto kombinácia. K manažmentu. Už som dostal od kolegyne priamo výzvu, že sa tomu budem venovať. No tak dobre, môžem. Regionálnym úradom školskej správy, už som to spomínal, pribudli kompetencie, úlohy. Napríklad má kontrolovať tieto minimálne počty, ktoré sa zvýšili, alebo tie prepočítané priemerné počty. No ale ja sa pýtam, toto presne potrebujú tie školy? Kde je proklientský postoj? Kde je servis? Kde je to, že by som napríklad ja, riaditeľ, ktorý som matematika, geografia, môžem mať dve vysoké školy, ale pozrite, ja som nie odborník na strechu. A keď mi pretekala na škole strecha cez dve poschodia, prečo som sa nemal obrátiť na regionálne úradné správy, ktorým by som popísal situáciu, dal dokumentáciu a oni mi predpripravia technické riešenia, z ktorých ja potom zorganizujem výberové konanie, teda verejné obstarávanie, lebo som štatutár a zodpovedný. Prečo som si musel študovať rôzne druhy riešenia rekonštrukcie strechy? Prečo mi nemôže poskytnúť právnu, technickú, projektovú, metodickú a inú pomoc, aj psychologickú, regionálna úradná správa? Prečo to nie je služba? Má to byť predĺženie ministerstva v kraji a slovo minister a ministerstvo je od slova slúžiť. Nie panovať, rozkazovať, sekírovať, kontrolovať a sankcionovať. Takže potom ešte k tomu manažmentu, čiže dlhodobo hovorím o tom, že nám na škole, a už som to dneska spomínal pri viacerých aj príkladoch, chýbajú kapacity ľudí, ktorí sa majú venovať tým úlohám, ktoré my predpisujeme. Takže preto som hovoril o strednom manažmente. Preto som hovoril o tom, že to musí mať finančné krytie. Áno, malo by to negatívny dopad na verejné financie, ale ten by sa vrátil niekoľkonásobne. Lebo potom nemusíme platiť drahé intervenčné tímy, potom nemusíme riešiť krízové situácie a množstvo iných vecí. Vyrábať a kupovať metodické videá. Nech sú také materiály, ale oveľa jednoduchšie by bolo skôr, než sa dieťa dostane do rizika, skôr, než riešime potrebu intervenčného tímu, tomu predísť. To je pravda. Prevencia. Žiaden riaditeľ. Ja som ešte nestretol riaditeľa. Nestretol som riaditeľa na Slovensku, ktorý by si vyplnil svoje líderstvo, svoje to manažérske minimum, aby sa hodinu na začiatku školského roku porozprával so svojím zamestnancom nerušene, bez mobilu. Hodinu na konci. Aby na začiatku si povedali, kam tá škola ide, aká je vízia toho riaditeľa tej školy, aký je koncept rozvoja, aby mu tá zamestnankyňa, ten zamestnanec povedali, kde sa tam vidí on. Načo, čo k tomu potrebuje, aby splnil očakávanie svojej riaditeľky. A potom počas toho roka, aby ho ten riaditeľ sprevádzal. A potom na konci roka by to zhodnotili a prolongovali túto dohodu ďalej, aby si rozumeli tí ľudia, že ako sú rozdané karty, kto za čo zodpovedá. Toto manažérske minimum, ktoré nájdete v stredoškolských učebniciach manažmentu a riadenia, si nevyplní ani jeden riaditeľ zo všetkých riaditeľov, ktorých máme. Prečo? Lebo sa to nedá. Lebo nemajú na to čas. A na to, aby na to mali čas, čo sú tam v prvom rade na toto, potrebujeme im odobrať prácu, ktorú robia, ktorá je nepotrebná. Alebo ktorú môže robiť niekto iný. Takže toto sú tie veci, ktoré adresujem, keď hovorím o manažmente. Preto napríklad môžem aj oceniť ten úmysel, že tu máme riaditeľa manažéra na stredných odborných školách alebo teda niektorých ďalších typoch škôl, ktorý nemusí mať pedagogické vzdelanie, ale stačí, keď má päť rokov riadiacej praxe z firmy, ktorá má minimálne 20 zamestnancov. No tak ak je to takto, tak potom sa pýtam, že a bude mať taká škola posilnené pedagogické riadenie? No, nebude, pretože toto podceňujeme v celej spoločnosti aj v súčasnom vedení, pretože nevidíme tú potrebu, že presne toto treba. Že keď ľudia pociťujú dešpekt ku školám, tak to nie je preto, že sa do škôl hrnú neschopní ľudia, ale aj keby tam boli tí najschopnejší ľudia, tak nedokážu vyplniť zákon. Nedokážu vyplniť svoju pozíciu, lebo majú príliš veľa roboty, ktorú nepovažujem za kľúčovú preto, aby to robil riaditeľ školy. Takže toto sú veci, ktoré keď nedáme na pravú mieru, nerozdáme nanovo karty, neurobíme si audit úloh, funkcionality, ktorú tie školy majú plniť a to, ako sú zabezpečené, tak jednoducho sa nepohneme z miesta. Budeme len svedkami ďalších a ďalších nešťastných udalostí. Ale fakt nenarážam na tragédie, to som si až teraz uvedomil, čo som povedal, ale to je len vrchol ľadovca. Je tu aj obrovské množstvo iných problémov, ako sú ťažkosti s inklúziou, ako je nízka adaptabilita na potrebné kurikulárne zmeny a tak ďalej. No. Nový § 82a ods. 56 zákona o školskej správe používa nové pravidlá v začatých konaniach. No v začatých konaniach, ktoré už bežia. Naozaj takéto veci nemôžeme robiť v právnom štáte. Prosil by som o prechodné opatrenia, o ochranu tam, kde nové podmienky zhoršujú postavenie žiadateľa. Keď toto porovnám do kontrastu so zákonom o novele o kajúcnikoch, o trestných novelách, kde sa proste zlepšujú podmienky pre ľudí, ktorí sa dopustili zločinov, a tuto sa sťažujú podmienky pre ľudí, ktorí robia verejnú službu. Príde mi to naozaj škaredé v tomto porovnaní. Očakával som pri tvorbe zákona 321 zjednodušenie procesov, vyjasnenie kompetencií, zodpovednosti a následne to nejak zharmonizovať s financovaním. Príklad napríklad toho vyriešenia vzťahov vlastníka budovy, správcu budovy, štatutára školy a zriaďovateľa som už uviedol. Táto neprehľadná zmes vzťahov tu stále je a nový zákon 321 to nevyriešil, ani nezjednodušil. Veci naopak sa ešte skomplikovali, administrácie pribudlo. No. Tu pripomínam aspoň ten krok, to je risípitálie. Samosprávne kraje, samostatný investičný normatív na pravidelnú obnovu a modernizáciu budov. Za ten krátky čas, čo som slúžil ako minister, som videl, tiež som dostal ten zoznam, čo určite aj pán minister dostáva, žiadosti na havarijné situácie. To keď načítate, to nemáte šancu z rezortných peňazí vyplatiť, ale prosím vás, to je najdrahšie riešenie. Nemať peniaze na údržbu, opravu, investície, počkať, až to bude v havarijnom stave a potom tam to bude niekoľkokrát tak drahé. A ešte to ohrozuje aj život a zdravie. Jeden ďalší príklad prejavu nedôvery a nesprávneho, podľa mňa, prístupu je § 24 ods. 8, ktorý umožňuje požadovať odbornú činnosť v poradenskom zariadení pri individuálnom vzdelávaní na podnet učiteľa alebo štátnej školskej inšpekcie. Sám tento odsek vyslovene neurčuje vecné dôvody podnetu. A spája neudelenie potom v § 24 ods. 12 písmene h) neudelenie súhlasu rodičom so zrušením povolenia individuálneho vzdelávania. Nuž, ja by som nosil svoje pani učiteľky na rukách, aj každú jednu, aj každého jedného, ktorý robí v školstve, ale poviem vám, že medzi nami učiteľmi sú aj takí ľudia, ktorí nemajú kompetenciu rozoznať a zvaľujú tú akoby nevydarenú spoluprácu s dieťaťom a rodinou na rodiča alebo na to dieťa. Povedia, to je problémové dieťa. A keď je to v individuálnom vzdelávaní a ten rodič či ten učiteľ dostane takéto nástroje, že bude preháňať to dieťa po diagnostikách, hoci to dieťa je zdravé. To dieťa nepotrebuje. Ja nehovorím o deťoch, ktoré majú ŠVVP alebo nejakú diagnózu. To dieťa je proste iba na IVP, individuálnom vzdelávaní. A keď ten učiteľ povie, že no tak mne sa s ním zle komunikuje, nech sa páči, musí ísť do poradne. Áno? A tie kapacity poradne už som adresoval. Nech tam chodia deti, ktoré ich potrebujú. Nie tie, ktoré označí ten učiteľ bez nejakého vymedzenia nejakej sumy vecných dôvodov na takýto podnet. Znovu, nemôžem si pomôcť, tam cítim z toho plošné podozrievanie a nepriateľstvo voči tejto forme vzdelávania. Ešte sa chcem dotknúť jedného špecifika vzdelávacieho modelu všeobecných sestier 1 + 4 a tu by som len tu veľmi pekne ďakujem za ten úmysel zväčšiť dostupnosť a teda počet odborných zamestnancov zdravotníckych, čo považujem za veľmi dobrý a legitímny cieľ. Len chcem upozorniť na pár vecí. Jedna je, že z podmienok Európskej únie alebo z legislatívy Európskej únie vyplýva, že musia mať tieto zdravotné sestry všeobecné 4600 hodín odbornej prípravy a takto v experimentálnom overovaní Ministerstvo školstva v spolupráci so zdravotníctvom nastavilo tak, že tieto všeobecné sestry majú v prvom ročníku 1089 hodín všeobecných predmetov a potom majú 4965 hodín ďalšie štyri roky, najmä odborných predmetov plus jazyky. No tak viete, keď to porovnám s gymnaziálnym štúdiom, kde je zhruba 3000 hodín na štyri roky vrátane maturity, tak sa obávam, že tieto dievčatá, alebo to pôjde do formalizmu, alebo ich preťažíme. Veľmi preťažíme. Bojím sa o ich odolnosť, bojím sa o ich duševné zdravie. Byť zdravotnou sestrou znamená naozaj byť vybavený aj odolnosťou, aj vysokou schopnosťou empatie, duševných síl, nielen odbornej výbavy v tom povolaní, ktoré ony robia. A bojím sa, že takéto štúdium ich na to nemusí pripraviť. Čiže apelujem na to, aby sa tomuto venovala zvýšená pozornosť v tom experimente. Ako je to s ich duševným zdravím a osobnostným rozvojom. Tiež mám takú pripomienku kritickú k priestupnosti, pretože § 34 ods. 2 zákona a ďalšie súvisiace paragrafy znemožňujú priestupnosť medzi odbormi, napríklad praktická sestra a všeobecná sestra, a v dobrých systémoch vzdelávacích funkcií v iných krajinách je priestupnosť takým znakom, že dá sa prejsť z jednej vzdelávacej cesty na druhú. A ďalej ešte sa chcem spýtať, že ako to bude potom v klinickej praxi. Umožňuje prestup medzi odbormi, napríklad praktická sestra a všeobecná sestra, a v dobrých systémoch vzdelávacích funkčných v iných krajinách je prestupnosť takým znakom, že dá sa prejsť z jednej vzdelávacej cesty na druhú. A ďalej ešte sa chcem spýtať, že ako to bude potom v klinickej praxi, keď môžeme mať, keď to teoreticky napočítam, až štyri druhy zdravotných sestier a ako budú potom ony rozdelené kompetenčne a kvalifikačne na tom pracovisku? Toto je to, podľa mňa, nie je doriešené a nechcem, aby toto práve generovalo nejaké medziľudské problémy alebo kompetenčné problémy na tom pracovisku. Toto by malo byť doriešené dokonca popisom. Na záver, lebo rozprával som oveľa dlhšie, ako som pôvodne mal v úmysle, tak vám ďakujem za trpezlivosť a pozornosť. Chcem zdôrazniť, že mojím odborným, ľudským aj teraz profesným úmyslom je, aby sa školy skutočne mohli sústrediť na tie priority, o ktorých som hovoril. Najmä na kvalitné vzdelávanie, potom na potrebné zmeny v obsahu a formách vzdelávania, kurikulárnu reformu, na vyhodnocovanie prechodu na nové kurikulum, kontinuálny vývoj, aktualizáciu, prípravu a adaptáciu na svet s umelou inteligenciou, na starostlivosť o mentálny stav a duševné zdravie detí, ale aj učiteľov a ich vzťahy medzi sebou, na podporu detí a žiakov cez podporné opatrenia, ich zabezpečenie odbornými zamestnancami, kapacitou učiteľov, manažmentu škôl, spoluprácou s poradňami, finančným krytím, reálnu a žitelnú inklúziu v prospech všetkých žiakov aj celej spoločnosti. Majú čo robiť, nemusíme im pridávať ďalšie úlohy. Preto žiadam dofinancovať finančné pravidlá. Prosím, prestať šíriť atmosféru podozrievania a nedôvery. Chcel by som, aby sme spravodlivo posudzovali kvalitu a dostupnosť škôl a prestali s plošnými a aritmetickými alebo takmer výhradne kvantitatívnymi kritériami. Chcel by som, aby sa upravilo započítavanie individuálne vzdelávaných detí z tých dôvodov, ktoré som popísal. Chcel by som, aby sa zabezpečili kapacity poradní aj jasné záruky pre rodičov, aby tie poradne neboli nepriateľ, ktorý odsáva peniaze zo systému a my robíme všetko preto, aby sme im dali čo najmenej, ale aby to bol spojenec, spojenec v zápase o šťastné detstvo a úspešné vzdelávanie detí. Chcel by som, aby sme prestali s vršením administratívnych a kontraproduktívnych zmien v dokumentoch a procesoch a okamžite začali pracovať na kurikulárnej reforme na stredných školách, lebo to je rádovo väčší problém ako na základných školách. Taktiež som povedal niektoré požiadavky na doriešenie vzdelávacích cieľov zdravotných sestier. A tieto vršenia administratívnych zmien sú veci, ktoré zhoršujú atraktivitu a podmienky práce pre učiteľov, riaditeľov a my potrebujeme naopak zatraktívniť tie podmienky práce. No, už tu boli spomenuté aj veci, ako je RCPU, výkonnostné zmluvy so strednými školami. Ja sa ešte musím vrátiť k tým RCPU-čkam. Nám nepomôže, že sa RCPU-čká premenujú na EduHuby. Taká zmena nikomu nepomôže. My potrebujeme, aby sieť RCPU alebo EduHuby, mne je úplne jedno, ako sa volajú, aby ostala, pretože my potrebujeme pracovať na reforme obsahu a vzdelávania stredných škôl. A tuto už máme, potom budeme budovať nový systém. Budeme robiť nové výzvy a nové náklady dávať do toho, aby vznikli RCPU-čka pre stredné školy. Klastra pre mňa neznamená, že aritmetické prehadzovanie detí z vagóna do vagóna, aby boli vagóny plné a vlakov čo najmenej, teda rozumej čo najplnšie triedy a najmenej škôl. Ja by som chcel, aby keď už klaster, to má byť o manažmente, o službách, ktoré poskytujú. Ja verím, že to je takto myslené, len to tak musí byť aj urobené. Ďakujem vám za pozornosť a v druhom čítaní prinesieme aj pozmeňujúce návrhy, ktorými chceme zlepšiť toto spoločné zadanie, postarať sa o naše deti a budúcnosť tejto krajiny.
[17:34] Peter Žiga
Štyri faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Gažovičová.
[17:34] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ako prvá, ďakujem za slovo. Facebook dole, kolega Horecký, za naozaj obsahovú analýzu toho a to si to dal dokonca bez pohára vody. Ja by som sa vrátila k jednej vete, ktorú si povedal ešte relatívne zo začiatku svojho vystúpenia a bolo to, že vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít by mala byť premiérska téma. Myslím, že takto nejako to odznelo. A treba si na rovinu povedať, že myslím si, že dneska nikto, predpokladám, že ani len poslanci Smeru, koalície. Nikto si nemyslí, že by Roberta Fica zaujímalo vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít. A možno som aj rada, lebo pri jeho prístupe k veciam neverím, že by to čokoľvek pozitívne prinieslo. Ale využijem túto príležitosť, keď hovoríme na túto tému, pretože za Progresívne Slovensko sme práve dneska ohlásili, že vo štvrtok bude diskusia Michala Šimečku s Ľudom Ódorom o dokumente, ktorý nazývame Tresk 2. Viete, už sme mali program Totálny reštart ekonomiky Slovenska, ale nie je to nejaké voľné pokračovanie. Je to práveže veľmi jasne zacielené na priority. Priority nádejného budúceho toho premiéra Šimečku, lebo som presvedčená, že o tom treba tento rok pred voľbami hovoriť. A taký malý teaser a áno, bude sa tam spomínať aj táto a teším sa, že máme na tom zhodu. Absolútne kľúčová téma, ako vzdelávaním dopomôcť k tomu, aby deti z generačnej chudoby a z marginalizovaných rómskych komunít dostali kvalitné vzdelávanie a vďaka tomu lepšiu šancu do života. Takže vo štvrtok poobede v Bratislave ste všetci vítaní a potom aj v ďalších mestách po Slovensku. Ďakujem.
[17:36] Peter Žiga
Potom posunúť
[17:36] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Váš šípka. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No takto to vyzerá, keď jeden minister konfrontuje druhého ministra, bývalý súčasného, ale možno ešte viac to vyzeralo, ako keď veľmi skúsený riaditeľ školy konfrontuje ministra. Ja som vždy hovoril aj ako učiteľ, aj ako politik, že asi keby som chcel niečo vedieť o školstve najpresnejšie a najvýstižnejšie, tak sa opýtam riaditeľa základnej alebo strednej školy. Ten musí vedieť vlastne všetko. A Janko k tomu tak pristúpil, veľmi aj obsažne a veľmi detailne, lebo vie, lebo to má zažité, lebo to má naskúšané. A verím, že to nie je len rétorické vystúpenie, ale že pán minister, aj keď to má teda náročné počúvať tak dlho, že on alebo jeho spolupracovníci si z toho zaznamenali, a verím, že konštruktívne aj v rámci výboru, aj v rámci ministerstva tieto veci budú môcť byť zapracované. A Janko hovoril, že je problém zohnať riaditeľa školy, že dneska už mnohí nechcú, lebo je to veľmi náročné. Ja som si spomenul, že ako mladý učiteľ, relatívne mladý, mi ponúkali, či nechcem robiť zástupcu riaditeľa školy. Ja som sa usmial a po chvíľke zváženia som srdečne poďakoval, pretože ja mám veľmi rád učenie a všetky tie povinnosti, ktoré ešte len pri zástupcovi riaditeľa sú pomerne, pomerne jednoduchšie a výrazne jednoduchšie ako pri riaditeľovi, sú veľmi náročné a obrali by ma o to milé učenie. Takže som poďakoval, nechcel som robiť ani zástupcu riaditeľa, nieto ešte riaditeľa. Ešte ma tam zaujali dve veci v tom Jankovom vystúpení. Jedna je teda, že rodičia sú primárne zodpovední za výchovu a vzdelávanie detí a že teda treba s nimi hovoriť, s nimi spolupracovať a od toho očakávať to najlepšie pre deti. A potom ešte ten postoj k home schoolingu, aby naozaj nebol taký, že síce to vlastne umožňujeme, ale v skutočnosti to tak komplikujeme, že radšej to nerobte. A Janko to teda, myslím, že aj zľava, aj sprava vyjadril, nie nejak extrémisticky, ale teda mať otvorený prístup aj k takejto možnosti. Ďakujem.
[17:38] Peter Žiga
Pani poslankyňa
[17:38] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Turčanová. Janko, ja ti ďakujem za tvoje vystúpenie, pretože si to poňal veľmi komplexne, ale ty, keď robíš veci, tak ich robíš poriadne, komplexne, čiže bolo to odborné, ľudské a politické zároveň. Som veľmi rada, že si sa dotkol aj úlohy rodičov a spolupráce školy a rodiny, že nedajú sa rodičia vyňať z toho. Taktiež, že si sa dotkol aj rómskych komunít a vzdelávania rómskych detí, lebo u nás na východe to začína byť naozaj vážny problém. Už tu bol párkrát spomínaný Malý Slivník, ale nie je to len Malý Slivník, ale ďalšie a ďalšie obce. A tá prognóza vzhľadom k demografii obyvateľstva na východe bude ešte horšia a tieto problémy sa budú stupňovať a preto by sme sa práve možno na týchto príkladoch mali poučiť. A ďalšia vec, ktorej si sa dotkol a ktorú naozaj celé roky vnímame, že my Slovensko sme veľmi byrokratický štát a prejavuje sa to všade. My sa viac snažíme mať v poriadku tabuľky excelovské, mať krásne napísané sprievodné texty a v tom všetkom zabúdame akoby na človeka. A myslím si, že nielen riaditelia škôl, ale aj učitelia začínajú byť práve veľmi preťažení tou prebujnenou administratívou a uberá im to o ten vzácny čas, ktorý by mali práve venovať učeniu a vychovávaniu našej budúcej generácie. Ďakujem ti veľmi pekne, Janko, za naozaj hlboký exkurz do návrhu tejto novely, ktorý, myslím si, až s výnimkou teda kolegov tuto z opozície, zrejme žiadny koaličný poslanec takto hlboko nenaštudoval. Ďakujem ti. Pani
[17:40] Peter Žiga
Poslankyňa
[17:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Šteulová. Pán kolega Horecký, a ja tiež som pozorne počúvala váš príspevok a naozaj bol veľmi dobrý a podľa mňa komplexne obsiahol tú tému školstva, najmä ja by som teda vyzdvihla, že ste správne pomenovali problémy, ktorým čelíme v krajine a týkajú sa školskej dochádzky detí cudzincov, takisto vzdelávania vylúčených komunít a podľa mňa teda aj tej otázky toho talentu, ktorý, vidíme, hlasuje u nás nohami a naozaj množstvo, množstvo talentovaných mladých ľudí odchádza a vyberá si radšej štúdium v zahraničí najmä v Českej republike a v iných, z ktorých sa častokrát nevracia, a zároveň my zúfalo zlyhávame v lákaní talentu na Slovensko. Naozaj, keď vidíme, ako vláda Roberta Fica otvorila dvere lacnej pracovnej sile, ktorých tu máme na desiatky tisíc ľudí, a rezignovala na akúkoľvek snahu o lákanie vysoko kvalifikovaných ľudí na Slovensko, tak to je veľmi smutný pohľad a myslím, že ste trafili klinec po hlavičke, keď ste povedali, že parafrázujem, ak by vláda toľko pozornosti venovala tejto téme, ako venuje kajúcnikom, tak by sme boli niekde úplne inde.
[17:41] Peter Žiga
S reakciou, pán poslanec
[17:41] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Sochory. Ďakujem za všetky vaše pripomienky. Nuž, oceňujem aj vašu prítomnosť v tej rozprave, aj tých, čo ste vystúpili, kolegyne, aj čo ste reagovali alebo len počúvali, pretože toto dlhujeme našej spoločnosti, našej budúcnosti. Nechcem, aby to znelo melodramaticky, že našim deťom, ale nič cennejšie doma nemáme než naše deti. A to, že podceňujeme vo všeobecnosti tému vzdelávania, výchovy a školstva ako takého, tak to dovoľuje potom aj horšie riešenia, než by sme spoločnými silami mohli dať. To znamená, sa treba sústrediť a trošku preniesť ponad ten politický zápas a pozrieť sa na veci v maximálnej a nie v zdatlivej zhode tak, aby sme vyprodukovali atraktívnejšie školstvo, lepšie podmienky, aby naozaj deti boli v bezpečnom a v takom podnetnom prostredí, ktoré vedie potom k pokroku a prosperite celej krajiny. Toto sa nedá dosiahnuť tak, že napíšeme nejakú obrovskú knihu života, ako sa majú správať všetci učitelia, žiaci, rodičia v každej situácii, pretože do školy proste chodí prakticky každý. A je to najväčší rezort, čo do počtu ľudí, ktorých sa to týka, a preto sa nedá nájsť dokonalá zhoda a dokonalá odolnosť pred chybami alebo zneužitím. Tam, kde dôjde k zneužitiu, treba tvrdo zakročiť, ale nie vymeniť dôveru a kompetenciu ľudí, ktorým zverujeme deti, za podozrievanie a atmosféru sankcionovania a nedôvery. Ďakujem za vašu pozornosť a pripomienky.
[17:43] Peter Žiga
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
[17:43] Tomáš Drucker
Ďakujem, ak môžem, krátko sa vyjadrím. Uvažoval som, či ešte, ale už nebol asi veľký záujem. Budeme o tom diskutovať asi vo výbore, takže v prvom rade sa chcem poďakovať za mnohé odborné pohľady alebo návrhy, komentáre, pripomienky. Na niektoré reagujem, s niektorými sa nestotožňujem, samozrejme, niektoré vnímam možno za nedostatok priestoru, aby ste sa oboznámili s detailami, ale nech sa páči, budeme o tom, dúfam, že debatovať hlbšie vo výbore. Pôjdem tak postupne, ako som si ich zapísal. Pani poslankyňa Gažovičová v úvode hovorila o platených kurzoch pre školy častokrát. Súhlasím s vami, ale to sa dialo, žiaľ, v minulosti oveľa vo väčšej intenzite. To, čo sme urobili my, je, že sme v regiónoch zorganizovali niekoľko tzv. workshopov, ktorých sa zúčastnilo priamo v regióne minulý rok. To bolo od začiatku novembra do druhej polovice decembra, v 10 mestách sa toho zúčastnilo 2300 riaditeľov, prípadne zástupcov riaditeľov. Následne prebiehali tzv. webináre. Tam bolo 21 tematických tém. Zúčastnilo sa toho viac ako 9000 riaditeľov a učiteľov a teda manažmentov škôl, ktoré boli tematicky presne na veci týkajúce legislatívy špecifické dané. Prípadne zástupcov riaditeľov. Následne prebiehali tzv. webináre. Tam bolo 21 tematických tém. Zúčastnilo sa toho viac ako 9000 riaditeľov a učiteľov a teda manažmentov škôl, ktoré boli tematicky presne na veci týkajúce legislatívy, špecificky dané na jednotlivé oblasti, vrátane bezpečnosti a iných. A máme ďalšie webináre súvisiace s prípravou aj legislatívy a legislatívnych zmien. Už teraz máme nahlásených ďalších 1500 uchádzačov, už zase riaditeľov. Takže v tomto musím odmietnuť ten pohľad, pretože v minulosti sa nič také nerobilo. A presne preto tu vznikli takí všelijakí vykladači legislatív, ktorí nikdy ani nešli len okolo tej legislatívy a nechávali si to zaplatiť. A čo sa týka tej možnosti, tie aj prihlášky asi prekročím. Áno, bude taká možnosť po talentových prijímacích skúškach. My sme mali aj stretnutie so všetkými asociáciami a aj zástupcami zriaďovateľov, osobitne pre materské, základné školy a konania pre stredné. Tá zhoda bola na tom, že by to malo byť po talentových skúškach, potom ako rodičia a deti dostanú výsledky, ako sa umiestnili na talentových prijímacích skúškach, aby si to ešte mohli upraviť a zmeniť a rozhodnúť sa, či teda využijú napríklad tú talentovú, ale o tom, ak bude záujem, môžeme ďalej. A spájanie stredných škôl, len to je len taká technická poznámka. To sa robilo počas nášho pôsobenia v roku 2024 a 25. Spojilo sa 52 projektov, do ktorého sa zapojili a koordinovali sme to s VÚC-čkami. Samozrejme, spájanie stredných škôl je trošku úplne iný problém ako v prípade základných škôl, pretože ide o toho istého zriaďovateľa s rovnakým teda vlastníctvom majetku. Ja rýchlo prejdem na klastre. Ak by ste si prečítali medzirezortné pripomienkové konanie, návrh zákona bol pomerne dostatočne jasný, čo to znamená, ako to má fungovať. To, čo ale, prečo sme to sťahovali, bol návrh Ministerstva financií v súvislosti aj s nejakými ústavnými princípmi originálnych kompetencií, na čom sme sa dohodli, že ešte aj po tom, ako sa prijme rozpočet, sa bude pracovať technicky. Ale nemám asi teraz priestor už o tom viac hovoriť, takže dostanete ten návrh, ale v zásade na veľkú časť sa zhoduje s tým, čo bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čo sa týka ale tých veľkostí základných škôl, aby ste mali predstavu, takmer polovica škôl má do 150 detí. Ak si pozrieme, čo to znamená, povedzme, že polovica z toho, teda asi 23 % všetkých škôl je do 50 žiakov. Celkovo nám to ale viaže len 2,5 % žiakov. Tá nerovnomerná distribúcia je veľká, ja by som povedal, kiežby, ak to znamená, že to vzdelávanie je bližšie rodičom, bydliskom detí, fajn, ale problém máme a vy to viete, ten sa ukázal aj v PISA testoch, ukazuje sa v našich testovaniach deviatakov, kde školy, ktoré majú 150 a menej žiakov, nám výrazne klesajú v úspešnosti študentov pri testovaní 15-ročných aj v matematike, aj v slovenčine. V Rimavskej Sobote máme päť škôl, tri verejné školy, ktoré majú okolo 300 – 400 žiakov. Je tam neverejná škola, tým nechcem hovoriť, či je alebo nie je z hľadiska tohto typu, ale ide o školu, ktorá má zhruba 90 žiakov, posledných 15 rokov sa to výrazne nezmenilo. Polovičné výsledky v matematike a fyzike. Podiel SZP 0 %. Pri verejných školách 5, 3,5 a 1,5 % podiel SZP, priemerné výsledky Slovenska v prípade testovania deviatakov. Ten dôvod je veľmi jasný, pretože druhý stupeň je odborne náročnejší, pretože si vyžaduje učiteľov konkrétnych predmetov a škola, ktorá na to nemá, tak nezíska ani tých ľudí, ani tí ľudia nechcú ísť pracovať do školy, kde majú sedem žiakov v ročníku alebo osem, nechcú. Takže sa spájajú a to vidíme aj v správe školskej inšpekcie, kde máme zhruba priemernú odbornosť 79 % na druhom stupni v prípade škôl do 150 detí. Podporné opatrenia sú preto všeobecné, pretože nejde o asi teda podporné, prepáčte, asistenta učiteľa, pretože to je asistent učiteľa, nie asistent žiaka. Na tom sa pravdepodobne vecne nezhodneme, ale je to všeobecné, ktoré patrí triede. My sme zmenili metodiku, pretože sme presne odľahčili diagnostiku detí v rannom veku života, už sme o tom hovorili viackrát, diagnostikovať dieťa vo veku troch, štyroch rokov je aj odborne nesprávne. Preto častokrát deti neboli diagnostikované ešte v materských školách. Odbúrali sme túto potrebu, vytvorili sme na základe aj odborných návrhov, aj porovnania s inými krajinami nejaký prevodník, ktorým presne určujeme, aký počet asistentov, na veľkosť žiakov, aj na to sociálne znevýhodnené prostredie, na iné parametre sa má dať, aby asistenti sa mohli dostať už do materských škôl. Takto sme dostali cez 800 asistentov po novom do materských škôl, pretože čím skôr to dieťa dostane podporu, tým je väčšia šanca, že sa osamostatní a považujem to za správne. Áno, v neskoršom, na druhom stupni už môžeme ísť na diagnostiku a spresňovanie. Odľahčujeme CPP-čka a dávame adresnejšiu, oveľa lepšiu pomoc tam, kde je potrebná. Netlačíme rodičov: choďte na diagnostiku, lebo keď budete mať diagnostiku, budete mať asistenta učiteľa. Okrem toho v peniazoch, už som vám to hovoril niekoľkokrát, v školskom roku 2022 – 2023 na asistentov učiteľov išlo 43 miliónov ročne. V školskom roku 2026 – 2027, teda v tomto školskom roku, je to 203 miliónov € ročne, len na asistentov učiteľov. Ak zoberiem toto funkčné obdobie, do konca jeho funkčného obdobia celkovo na podporné opatrenia pôjde zo štátneho rozpočtu mimo e-ŠIF-ov 900 miliónov € plus 900 miliónov €. Asistentov učiteľov sme mali v roku 2023 na úrovni 3237. Teraz ich budeme mať od roku 2027 – 12 000, v prípade školských podporných tímov nula, bude ich 3300. Áno, narážame a rozprávať dnes a vyčítať, že ich je málo. Také obrovské peniaze, ktoré do toho idú, nikdy neišli a narážame na limity nielen finančné, ale fyzické, aby sme ich v tých konkrétnych regiónoch dokázali do tých škôl dostať. Nie je to rovnomerná distribúcia dostupnosti týchto ľudí, ale preto sme ich previazali aj na CPP. Pani Kosová spomenula pani Kandrikovú osobne a myslím si, že to bolo veľmi nefér povedať aj slovo, že je obvinená a vy ste to tak povedali, že no nie oficiálne, ale tak v jednom článku Investigatívneho centra Jána Kuciaka ju nazvali alebo obvinili. Viete, slovo obvinená je celkom akože terminus technicus a myslím si, že môžete mať na to svoj názor. A my sme urobili prvýkrát v histórii kompletnú rediagnostiku detí vo veku 6 až 10 rokov na to, aby sme zistili nesprávne zaraďovanie. Je to jeden z dôvodov, prečo je Slovenská republika žalovaná na Súdnom dvore v Európskej únii. Infringement nebol počas môjho pôsobenia, ale za desiatky rokov, čo ten problém tu je. A tiež sa môžem pýtať: prosím, čo ste za tri roky počas vášho pôsobenia, tí, ktorí ste tam boli, preto urobili, aby sa táto vec zvrátila? Máme tu rozsudky národných súdov a ten sa týkal aj Malého Slivníka. Nebolo to zákaz kvôli zákonu, ale kvôli tomu, že tam došlo rozsudkom súdu, že dvojzmenná prevádzka musí skončiť. Áno, v Malom Slivníku samospráva porušuje zákon. Ten zákon je dosť jasný, čo majú, čo sú povinní urobiť a porušujú ho. Takže áno, kvôli tomu bude aj v tom druhom čítaní návrh, že sa bude krátiť normatív v škole, ktorá neprijme dieťa, ktoré má zo školského obvodu nastúpiť. Áno, bude to v tej chvíli sankcia voči tým, aj samozrejme znižovanie vo vzťahu k riaditeľovi, ale iný návrh nemáme. Dali sme podnet na súd. My sme s Regionálnym úradom školskej správy zabezpečili, že sa pokúsili nastúpiť do tej školy. V rozpore so zákonom ich neprijali. Dali sme žalobu, pomohli sme. Prokurátor dal, samozrejme, aj rozpor vo vzťahu k vtedy k tomu, ktoré prijali. A ak niekto porušuje zákon, tak na to sme neboli možno všetci dobre pripravení, takže teraz bude zmena.
[17:53] Peter Žiga
Pekne, to pán minister vypýtal vám čas. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k správe? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385 z roku 2000 o sudcoch a prísediacich. Pán minister Susko je v sále. Spravodajca je pán poslanec Glück, ktorý je tiež v sále. Neukončila svoje vystúpenie pani poslankyňa Števolová. Preto jej odovzdávam slovo, nech sa páči.
[17:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Dobrý deň, pán kancelár. Chystáte sa prísť dopočúvať moje vystúpenie? No moje vystúpenie som prerušila pred obedom, alebo teda bolo prerušené kvôli obednej prestávke a len teda zopakujem, že sme v rozprave o presune sudcov Najvyššieho správneho Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd o tom, že minister Boris Susko sa tu chystá vytvoriť exkluzívnu papalášsku schému pre nejakých konkrétnych sudcov alebo sudkyne Najvyššieho súdu, ktorí päť rokov dozadu, keď sa zriaďoval Najvyšší správny súd, prosto sa rozhodli neprejsť z nejakého dôvodu. Buď nevedeli zvládnuť, mysleli si, že buď nezvládnu ten proces, alebo prosto mali ego, ktoré im bránilo sa vtedy do toho prihlásiť a tak si teraz zjavne vylobovali u ministra spravodlivosti exkluzívnu schému len pre nich, do ktorej sa nebude môcť prihlásiť nikto iný, len bývalí členovia a členky správneho kolégia na Najvyššom súde, ktorí sa už päť rokov nevenujú tejto agende, prešli do obchodného alebo občianskoprávneho kolégia a sám minister spravodlivosti o nich v dôvodovej správe píše, že si natoľko nedokázali osvojiť za tých päť rokov tú agendu a preto sa musia vrátiť k tomu správnemu súdnictvu. No tak ja som tu doobeda hovorila, že mne je naozaj záhadou, ako je možné podporiť takúto exkluzívnu schémičku pre možno dve sudkyne Najvyššieho súdu. Možno tri. Uvidíme. Uvidíme. Pretože to je jasne protiústavná vec. Keď raz zákon hovorí a ústava hovorí, že je ústavným právom každého rovný prístup k verejným a iným funkciám, tak vytvárať schému pre počtovo obmedzený, presne vymedzený okruh ľudí, o ktorých vieme, že môže ísť len o nich, lebo nikto iný sa do toho nebude môcť prihlásiť, tak to je z môjho pohľadu jednak protiústavné a jednak papalášske. Naozaj nič nebráni týmto sudcom a sudkyniam, aby tam prešli už keď vznikal ten Najvyšší správny súd normálnym spôsobom ako ako všetci ostatní. To, že to vtedy nevyužili, je len a len ich zodpovednosť. To nie je dôvod na to, aby tu minister spravodlivosti presadzoval nejakú špeciálnu právnu úpravu, ktorá ich má zbaviť všetkých procedúr a ešte aj zbaviť podmienky preskúmania sudcovskej spôsobilosti. Prečo? A zároveň títo sudcovia alebo sudkyne, ktorí to využijú, o ktorých sa dozvieme, keďže minister spravodlivosti nechce povedať, o koho konkrétne ide, aj keď to musí vedieť, pretože to sú to sú konkrétni sudcovia a sudkyne, ktorí sú teraz na Najvyššom súde, ktorí neprešli na Najvyšší správny súd a niektorí z nich museli prejaviť záujem, museli povedať, že oni chcú takúto schému a že sa do nej prihlásia. Čiže minister spravodlivosti vie, o koho ide. Mal by nám to povedať. Mal by nám povedať, pre ktoré konkrétne mená túto schému presadzuje a prečo. Prečo ten ktorý sudca alebo sudkyňa to chce práve takto? A viete, on sa tomu nevyhne, že my sa to dozvieme, pretože keďže to má byť obmedzené, keďže a vlastne pôvodne tam bola teda bude sa posúvať účinnosť aj všetky limity, ale teda tam malo byť to prihlásenie do konca novembra, myslím. Tak vlastne sa prihlásia tí konkrétni sudcovia a sudkyne a budú tam presunutí. Čiže my budeme vedieť, my budeme vedieť, ktorí konkrétne to boli. Ešte tento alebo budúci rok sa dozvieme, ktorí konkrétni sudcovia alebo sudkyne Najvyššieho súdu si vylobovali túto papalášsku schémičku. A ktorí budú mať naveky to označenie. Vždy už, keď sa bude o nich čokoľvek písať, budú mať označenie, že to sú tí sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí neprešli na Najvyšší správny súd, keď mohli, vylobovali si exkluzívnu schému len pre nich u ministra Suska. A z neznámych dôvodov sa chceli vyhnúť preverovaniu sudcovskej spôsobilosti, lebo asi niečo taja. Ja neviem, prečo to tak robia. Prečo to tak chcú a prečo sa tu minister spravodlivosti vyhovára, že oni tým prejsť nemusia, lebo keď sa prekladá z jedného stupňa na druhý, tak to vtedy sa nemusí robiť, to iba keď sa prekladá sudca z nižšieho na vyšší stupeň. Proste na smiech, pán minister Susko. Ste na smiech, pretože toto vysvetlenie prosto nesedí. Vy, keby ste naozaj boli ministrom spravodlivosti, ktorému ide o transparentnú justíciu, o otvorenú justíciu. Jednak by ste nikdy nepristúpili na vytvorenie schémičky pre konkrétnych sudcov alebo sudkyne, a keby ste už aj na to z nejakých mne neznámych dôvodov pristúpili, tak by nemalo byť vo vašom záujme, pretože to nie je Ktorým ide o transparentnú justíciu, o otvorenú justíciu. Jednak by ste nikdy nepristúpili na vytvorenie schémičky pre konkrétnych sudcov alebo sudkyne a keby ste už aj na to z nejakých mne neznámych dôvodov pristúpili, tak by nemalo byť vo vašom záujme, pretože to nie je v záujme justície, aby ste ich vyňali z podmienky preverenia. Pretože tí ľudia v justícii majú byť preverovaní tak, ako každý iný. To nie je nejaká nadkasta. Nie nejakí nadľudia, ktorí akože sa raz stanú sudcami a už nikdy nič nemusia robiť a my sa o nich nemôžeme ani len vyjadriť, lebo bú, útok na justíciu, že áno? Nie, tak to nie je. Sudcovia nie sú nadkasta, mali možnosť na tom Najvyššom súde prejsť na Najvyšší správny súd a neexistuje absolútne žiaden, žiaden dôvod, aby sa robila takáto exkluzívna schémička pre pár vybraných sudcov, pre pár protežovaných sudcov na Najvyššom súde. Lebo to je podstata toho, čo sa tu prejednáva a o čom sme diskutovali pred tou parlamentnou prestávkou aj dnes. Exkluzívna schémička pre pár sudcov alebo sudkýň Najvyššieho súdu, ktorí prosto nechcú normálnym procesom prejsť na Najvyšší správny súd, odignorovali to. Neviem prečo. Pre nich to minister Boris Susko robí a odmieta nám povedať, o koho ide. Odmieta nám povedať, prečo. Prečo doteraz nevieme, tento zákon je tu v druhom čítaní. Prečo sa nedozvieme, kto konkrétne chce túto sumu, túto schému využiť? Ja tomu nerozumiem, prečo by sme to nemali vedieť? Však sa to aj tak dozvieme. Že bojíte sa niečoho, pán minister? Že nechcete nám to oznámiť? Veď to musia byť konkrétne mená. Takže možno, ak sa znova budete vyjadrovať, či už cez faktickú alebo niečo k tomuto poviete, tak by ste nám mali povedať, o koho konkrétne ide a prečo to chce? A zároveň musím pripomenúť, že neobstojí vaša dôvodová správa. Žiaden z tých dôvodov, ktorý ste tam uviedli, neobstojí alebo už neplatí. Niektoré boli zrušené, keďže súd zrušil vašu protiústavnú novelu, ktorou ste chceli ovplyvniť súdenie v disciplinárnych veciach, našťastie. Čiže už ani tých 10 rokov praxe tam nie je potrebných. A nesedí ani argument, že to Najvyšší správny súd potrebuje počtovo, pretože keď porovnáme tie štatistiky s tým náporom, ktorý mal pri zriadení, tak to naozaj nie je potrebné. Sú tam návrhy na dočasné pridelenie nejakých sudcov. Ten Najvyšší správny súd síce nemá plný stav. Ale zvláda to. A keď tam pridelíte tých sudcov Najvyššieho súdu, keď tam prejdú, tak na Najvyšší súd bude potrebné zase doplniť ďalších, to sú ďalšie mzdové prostriedky. Časy konsolidácie. Jasné, že nebudú to milióny, ale proste ja by som skôr hľadala šetriace opatrenia namiesto teda opatrení, ktoré povzbudzujú k väčším výdavkom. A keby som teda chcela niečo robiť s Najvyšším správnym súdom a nejako mu pomôcť, tak by som sa na mieste ministra spravodlivosti pozrela na to, čo sa deje na Najvyššom správnom súde po zmene vedenia. Pretože je verejne známe a potvrdila to aj kancelárka Najvyššieho správneho súdu, keď sme na ústavnoprávnom výbore prejednávali návrh ich rozpočtu, že sa im rozpadlo celé IT oddelenie. Všetci dali výpoveď. Odišli. Ona to potvrdila. Kancelárka Najvyššieho správneho súdu, keď som sa jej to spýtala, na ústavnoprávnom výbore to potvrdila. Je to na zázname. Predstavte si, Najvyšší správny súd, jeho predsedníčka, keď zistila, že sme v Progresívnom Slovensku mali tlačovú besedu o tom, že kancelárka Najvyššieho správneho súdu potvrdila, že sa im rozpadlo IT oddelenie, čo u každého normálneho človeka, ktorý vie, že IT experti nerastú na Slovensku na stromoch, ani sme ich nedoviezli z Uzbekistanu či z Indie, to vidno v štatistikách, tak že bude asi veľmi ťažké obnoviť celé IT oddelenie na Najvyššom správnom súde a že odchod týchto špecialistov môže znamenať aj ohrozenie bezpečnosti súdnych konaní a súdnych spisov. Pretože, ako znova zopakujem, títo IT špecialisti neklopú na brány Najvyššieho správneho súdu, aby sa tam zamestnali. Tak keď sme vyjadrili tieto naše obavy, viete, čo sa stalo? Predsedníčka Najvyššieho správneho súdu podala žiadosť na súdnu radu. Budúci týždeň sa to bude prejednávať, aby súdna rada odsúdila našu tlačovú konferenciu a to, že sme vyjadrili obavy na základe toho, čo nám povedala jej vlastná kancelárka. Viete, a mne je to úprimne smiešne, pretože ja som si celý ten podnet prečítala a ona tam žiada súdnu radu, aby neposudzovala naše vyjadrenia na tej tlačovej konferencii podľa doslovného znenia toho, čo sme povedali, ale podľa kontextu a aby si súdna rada nejako domyslela, čo sme tým asi tak chceli povedať a že sme teda asi chceli zasiahnuť do nezávislého postavenia hodnote. Neuveriteľné, fakt neuveriteľné, nielen na smiech, ale to je skôr taká tragédia. A že jedno vedenie súdu vám poskytne informácie v čase, keď my prejednávame jeho rozpočet, kde si len na IT žiadali v najbližších troch rokoch, myslím, niekde okolo milióna €, tak sme sa ich pýtali, ako to teda chcú spotrebovať tie peniaze, keď im kľaklo celé IT oddelenie, čo potvrdila sama kancelárka Najvyššieho správneho súdu. A keď sa to celé potvrdilo, že to potvrdila, že je to tak, že majú veľký problém a my sme na to upozornili, tak nás namiesto toho, aby to predsedníčka Najvyššieho správneho súdu riešila a transparentne povedala, ako to ide riešiť a kedy, tak nás obviní zo zasahovania do nezávislosti súdnej moci, lebo vraj nemôžeme poukazovať na interné procesy na Najvyššom správnom súde. To je z nejakého dôvodu zásah do nezávislosti súdnej moci. No tak ja neviem. Ja si myslím, že keď je teda pani predsedníčka taká citlivá na zásahy do nezávislosti súdu, tak by si možno mala všimnúť tlačové konferencie na Úrade vlády, na ktorých je prítomný častokrát aj pán Para, aj pán Gašpar, kde sa navážajú do sudcov, ktorí nerozhodujú tak, ako sa im páči, kde pán minister podáva disciplinárne návrhy vždy len na tých sudcov, ktorí nejako rozhodujú v kauzách ľudí Smeru. Predsa stačí. Tak tam by som ja videla zasahovanie do nezávislosti súdnej moci, alebo by som to zasahovanie videla v protiústavnej snahe ovplyvniť zloženie disciplinárnych senátov tak, aby tie disciplinárne senáty neboli riadené sudcami Najvyššieho správneho súdu, ale kdejakými inými sudcami, ktorých tam bude dosádzať súdna rada, len aby tam mala lojálnych sudcov, ktorí budú o disciplinárnych prehreškoch súdcov rozhodovať tak, ako sa páči vládnej moci a jej reprezentantom dosadeným do súdnej rady. A dnes už vieme, dnes môžeme s plnou znalosťou veci povedať, že toto bola protiústavná snaha ministra spravodlivosti o zničenie disciplinárneho konania, lebo to povedal Ústavný súd, však to zrušil ako protiústavné, takže, pán minister, tam ste chceli protiústavne, vy konkrétne, zasiahnuť do disciplinárneho súdenia, či už sudcov, ale aj advokátov a notárov. Tak ja by som si myslela, že k tomuto niečo povie predsedníčka Najvyššieho správneho súdu, ktorý má na starosti to disciplinárne súdenie. Ale nie. Ale nie, moji milí zlatí, nie. Pani predsedníčka Najvyššieho správneho súdu sa k protiústavnému pokusu ministra Suska zmeniť disciplinárne súdenie na Slovensku vôbec nevyjadrí, ale Progresívne Slovensko, ktoré len zopakuje informácie, ktoré nám povedali z kancelárie Najvyššieho správneho súdu a vyjadríme nejaké obavy, tak my zasahujeme do nezávislosti súdnej moci. To je naozaj neuveriteľný papalášizmus a neuveriteľné ego a predstava o tom, že sudcovia sú zrejme nejaká nedotknuteľná kasta, ktorá musí mať či už nejakú špeciálnu schémičku, aby prešli na Najvyšší správny súd, alebo sa vôbec nejakým spôsobom verejnosť nemôže pýtať na to, čo sa na súde deje a akým spôsobom je riadený. Neuveriteľné, fakt neuveriteľné. A to, že to tento minister spravodlivosti dopustí a že to priamo podporuje, to je naozaj jedna veľká tragédia slovenskej spravodlivosti. Jedna veľká tragédia, lebo je veľmi ťažké nájsť, čo vlastne spravodlivé a správne tento minister spravodlivosti vôbec urobil. Veľmi ťažké nájsť. Sledujeme tu rok čo rok snahu o kontamináciu trestného konania. Tak, aby to vyhovovalo ľuďom napojeným na Smer a Hlas, ktorí čelia trestnému stíhaniu. Najskôr ste sa pokúsili kontaminovať trestné konania pokusom zaviesť tam všelijaké nelegálne nahrávky, ktoré by sa mohli používať. To zastavil Ústavný súd. Potom ste sa minulý rok pokúsili kontaminovať trestné konanie tým, že znemožníte používať svedectvá kajúcnikov podľa vzoru raz klamal, vždy klamal. Chceli ste nariadiť súdom, ako majú hodnotiť dôkazy v trestnom konaní. To teraz pred dvomi týždňami Ústavný súd znova povedal, že je protiústavné. A máme tu po tomto zákone tretí pokus o kontamináciu trestného konania, znova kajúcnikov. Znova, predstavte si, kde sa zase budete snažiť nariadiť súdom, ako majú s tými kajúcnikmi, ich hodnotiť, ich svedectvá zaobchádzať, čo je rovnako protiústavné ako to, čo bolo dva týždne dozadu zrušené. Čiže v skutočnosti je to minister spravodlivosti a Ficova vláda, ktorá sa tu tri a pol roka kontinuálne snaží zasahovať do sudcovskej nezávislosti, či už zákonnými alebo mimozákonnými prostriedkami. Nie my, ktorí poukážeme na to, že Najvyššiemu správnemu súdu kľaklo celé IT oddelenie a Boh vie, čo všetko ďalšie sa tam deje. Pán minister, ak by ste niečo chceli robiť s Najvyšším správnym súdom, tak by to bola snaha o zameranie sa na jeho zjavné vnútorné organizačné problémy, na to, či majú dostatok IT odborníkov, či majú plán, ako nahradiť týchto ľudí, čo odchádzajú z IT oddelenia. A ďalšie veci, ktoré sa tam dejú, ktoré boli v médiách, ako napríklad zamestnanie bývalého kancelára, ktorý čelí obžalobe vo veci toho, že mal využívať protiprávne služobný byt. Tak toho si tam nová predsedníčka priviedla. Tomu ja fakt nerozumiem, ako je toto možné. Ale za Ficovej vlády je asi možné všetko. Čiže aby som ukončila moje snáď už posledné vystúpenie k tejto téme. Znova chcem zopakovať, minister Boris Susko bezdôvodne prichystal papalášsku exkluzívnu schémičku pre nejakých konkrétnych sudcov alebo sudkyne Najvyššieho súdu, aby prešli na Najvyšší správny súd. Nie sú na to dôvody. On sám tvrdí v dôvodovej správe, že ide o sudcov, ktorí si za päť rokov nedokázali osvojiť obchodnú alebo občianskoprávnu agendu. A teda sa chcú vrátiť späť k súdeniu správneho súdnictva, ktoré už päť rokov nesúdili. Čiže ich sám vlastne vo svojej dôvodovej správe diskvalifikuje z toho, aby boli creme de la creme slovenského správneho súdnictva na Najvyššom správnom súde. A preto by tento návrh zákona rozhodne nemala koalícia podporiť. Rozhodne by ho nemala koalícia podporiť, lebo ja nerozumiem jednej veci, že možno minister Boris Susko si to dohodol s tými konkrétnymi sudcami a sudkyňami. Možno sa poznajú. Ja neviem, nechcem o tom špekulovať. On by to mal povedať, ale prečo by ste im vy mali v koalícii pomáhať? Vy všetci zvyšní, 75 alebo koľko vás je, koľko vás ostalo, tak tomu naozaj nerozumiem. To si asi musíte zodpovedať vy sami, že či chcete tomuto asistovať. A ja vyhlasujem, že my to podáme na Ústavný súd. A budeme sa dožadovať toho, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť tohto kroku, aby preskúmal jeho ústavnosť, keďže sa domnievame, že je to protiústavný krok. Ďakujem.
[18:13] Peter Žiga
Štyri faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa.
[18:13] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Zuzana, myslím si, že si presne pomenovala, že tu opäť máme prípad papalášizmu a zákona, ktorý je šitý pre konkrétne osoby. A nie je to dnes prvý prípad, pretože ja už som tu dnes v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktoré predložil minister Huliak, hovorila o tom, že tu priniesli návrh zákona, ktorý rieši jeho konkrétny spor s konkrétnym človekom. A toto tu teda riešime. Celý deň sa opäť zaoberáme len tým, čo vlastne si chcú vyriešiť nejaké svoje spory alebo kdekoho dosadiť, nejakých vlastných ľudí. A toto je presne tiež ten prípad a kvôli tomu vlastne menia tento zákon. Pán minister Susko, na to sme už zvyknutí, že on tu predkladá len takéto typy zákonov, kedy slúži konkrétnym ľuďom s cieľom dosiahnuť to, čo oni chcú. Či už to je Tibor Gašpar, to už sme tu toľkokrát videli, že ja neviem, že či sa už za to fakt nehanbí. Teraz tu máme tento návrh zákona. Predtým sme tu mali pokus o zmenu vlastne tých disciplinárnych senátov, ako si spomínala. A o tom budem tiež viac hovoriť aj v mojej rozprave, ale teda ja neviem, kde toto má koniec, lebo pán minister je všetko, len nie ministrom spravodlivosti. To je pravý opak, čo tu vy dookola stvárate, pán minister. A teda ja neviem, kde toto má koniec, lebo pán minister je všetko, len nie ministrom spravodlivosti. To je pravý opak, čo tu vy dookola stvárate, pán minister.
[18:14] Peter Žiga
pán poslanec
[18:14] Peter Žiga
Pamätaj, že mi klameš.
[18:15] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Mikulec, ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa, ďakujem za vystúpenie aj za Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa, ďakujem za vystúpenie aj za pomenovanie tých problémov. A vy ste hovorili, že čo je kontamináciou slovenskej spravodlivosti? Ja si myslím, že tou najväčšou kontamináciou je sám pán minister neschopný, lebo on sa nevenuje tomu, čomu by sa mal venovať, problémom. On sa venuje prinášaniu sem rôznych hlúpych noviel, trestných zákonov, trestných kódexov, veciam ako je zrušiť kajúcnikov, to len preto, aby pomohol svojim obžalovaným kolegom. Hovorila, spomínali ste aj zrušené alebo teda neschopné IT oddelenie na Najvyššom správnom súde. A ja sa ani nečudujem, lebo toto je jeden veľký bordel pod vedením pána ministra Suska. Mne dnes hovorili ľudia, ktorí sťahovali zrušený súd v Petržalke, pán minister, čo tam zanechali zamestnanci. Taláre, spisy, telefóny, komunikačné zariadenia, bordel ako v tanku. A vy sa nehanbíte? Toto má byť, vy si myslíte, že tí ľudia, ktorí sa na to pozerajú, tí občania, ktorí to sťahujú, že čo si o tomto pomyslia? Keď toto má byť nejakým spôsobom zabezpečené, likvidácia alebo sťahovanie súdu jednej inštitúcie niekde inde. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, choďte sa tam pozrieť. Keď to nezvládate, tak choďte preč z tej funkcie. Možno, keby ste sa venovali veciam, ktorým sa venovať máte, tak by jednoducho vám to neprišlo smiešne, ale vy sa venujete veciam ako záchranní svojich obžalovaných kolegov. To je celé, čo vám ide hlavou, na ostatné kašlete. Ale verte tomu, že tí ľudia, ktorí to vidia, na to nekašlú, pán minister. A oni sa vám možno potom budú smiať. Viete, ako sa hovorí, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
[18:16] Peter Žiga
Pani poslankyňa Mesterová.
[18:16] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No my sa tu všetci dospejeme po tejto vláde. Zuzana, ono to pán minister si len možno osvojil tú problematiku doručovania adresnej pomoci, len k nej pristúpil tak svojsky, konkrétne, menovite, lebo to je šesť šesť konkrétnych sudcov. Mená ešte nepoznáme, ale vieme, z ktorých budú vyberať. Jeden obžalovaný podpredseda. Jeden premlčaný podpredseda, pán Beder, Krajniak, či Krajner, či ako sa volá. Pán bývalý špeciálny prokurátor a 1300 obvinených, ktorým pomohla vaša trestná novela. Tak to je vskutku adresná pomoc, akože vyberaná. To ako čerešničky na torte sú vyberané tieto adresné adresné prípady. Len možno tí konkrétni sudcovia, keďže sme sa v dôvodovej správe dočítali, že keďže sa neboli schopní prekvalifikovať na inú agendu za tých päť rokov, tak teraz musia prejsť na Najvyšší správny súd a tam im chýbajú ITčkári, možno by sa mohli prekvalifikovať na ITčkárov, veď to už v zásade asi je jedno, nie? Však nech pomôžu tam, kde treba, pán minister. Už keď ich tam presúvate, tak aspoň nech priložia ruku k dielu tam, kde chýbajú personálne kapacity. Ďakujem pekne.
[18:18] Peter Žiga
Pomôcť sa nezľaknúť.
[18:18] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, som čakal, že keď ste spomínali kontamináciu trestných konaní alebo keď ste hovorili o zasahovaní vládnej moci do integrity sudcov, že pripomeniete slovenskej verejnosti napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým bol právoplatne oslobodený David Lintner, čo bol to sudca, ktorý bol sedem mesiacov v nezákonnej väzbe a od roku 2020, tak ako ďalší ľudia, bol nezákonne stíhaný, či už v statuse obvineného alebo obžalovaného, tak dnes po šiestich rokoch, čo si utrpela tortúru celá jeho rodina, sme sa dozvedeli, že bol nezákonne stíhaný, že neboli absolútne dôvody na vznesenie obvinenia, ani na podanie obžaloby. Čiže toto vám vôbec neprekážalo. Vám vôbec neprekážalo zasahovanie do integrity sudcov trestným právom, keď pani ministerka Kolíková prišla s perfektným trestným činom, novým, so skutkovou podstatou ochrana práva ako unikát, ktorý si priniesla niekde vraj teda z Nemecka, pričom v Nemecku tento inštitút sa vzťahuje na všetkých verejných funkcionárov. Ona si to vytiahla iba na sudcov, aby ich mohla zastrašovať, aby mohli asistovať jej bývalým kolegom vo vláde pri rozklade právneho štátu. Vtedy vám nevadilo absolútne nič. A neviete si to uznať. Nestačí vám jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu za druhým, kedy sa všetky tieto politické kauzy rozpadávajú a vy tu budete stále rozprávať o tom, že táto vláda chce uniesť právny štát. Naopak, právny štát bol dávno unesený hlavne v rokoch 20 až 23 a môžete sa smiať, koľko chcete. Vôbec mi to neprekáža, lebo sa
[18:20] Peter Žiga
S reakciou pani poslankyna Števulová
[18:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán Glück, vy ste síce právnik, žiaľ, ale mýlite si dojmy s pojmami, pretože nie je. Ja vám to tak vysvetlím. Zasahovanie do integrity sudcu je niečo trochu iné ako to, že funguje systém trestnoprávnej justície a spravodlivosti, veď na to ho máme a že preskúmava zákonnými prostriedkami, či bolo alebo nebolo zákonne vznesené obvinenie, obžaloba a vedené trestné stíhanie. Čiže to, čoho sa domohol pán David Lintner, ktorý mimochodom nie je jediný na Slovensku a zaujímavé, že vašej koalícii vôbec neprekážajú iné prípady ľudí no name, ktorí tiež dosiahli svoje oslobodenie na prvostupňovom alebo druhostupňovom súde. To vám vôbec neprekáža. Vy len riešite vašich ľudí kajúcnikov, čo sa týka úzkej skupiny ľudí, najväčších mafiánov na Slovensku a teda vašich kolegov priamo tu v poslaneckých laviciach. No aká náhodička. Lebo nechcete mi snáď tvrdiť, že to, že funguje justičný systém na Slovensku a že dokáže nezávisle preskúmať rozhodnutie podriadených súdov a podriadenej polície a prokuratúry, je nejaký dôkaz o zasahovaní do integrity súdov. Však toto tu predsa chceme mať. Nezávislé súdne konanie, ktoré rozhodne, či je niekto vinný alebo nevinný, či sa stíhalo zákonne alebo nestíhalo zákonne. A to, že niekto bol stíhaný nezákonne a súd o tom skonštatoval, že to tak bolo. Však to je to, čo chceme, pán Glück. Veď si to naštudujte. To nie je snaha o ovplyvňovanie a zasahovanie do rozhodovania súdov a sudcov, ako sa to vaša vládna koalícia pokúša. Jediné, v čom sa zhodneme, je, že tu bol unesený právny štát, ale ten bol unesený vami a vašou koalíciou a vašimi jasne protiústavnými návrhmi zákonov, ktoré
[18:22] Peter Žiga
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jakab. Nie je prítomný, stále stráca možnosť. Pán poslanec Dušinka, ten istý prípad, stráca možnosť. Pani poslankyňa Plaváková tu je, ale ešte predtým, ako vystúpi, dám 5-minútovú technickú prestávku. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
[18:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
No, začnem tak od konca, že pán poslanec Glück tu spomínal ten bájny únos štátu 2020 – 2023. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No, začnem tak od konca, že pán poslanec Glváč tu spomínal ten bájny únos štátu 2020 – 2023. A ja som si tak spomenula, že, čo si asi všetci pamätáte, že pri tej príležitosti pán minister Susko vypracoval aj takú takú brožúru o tom únose štátu a mňa by zaujímalo, že či sa napríklad aj pri tej rekodifikácii Občianskeho zákonníka dočkáme aspoň nejakej brožúry. Lebo teda ja som sa už tu miliónkrát pýtala, že kde je tá informačná kampaň, už to je aj v Zbierke zákonov. Zatiaľ som teda žiadnu odpoveď nedostala, ale vidíme, že pán minister má mnohé príležitosti a napríklad ňou je aj táto úchvatná brožúra. No. Samotným návrhom sa akože, no, podľa mňa je veľmi zaujímavé celé to odôvodnenie, ktoré minister Susko uviedol v dôvodovej správe, teda jednak to, že on tam vlastne kritizuje, že tie výberové konania pri kreovaní Najvyššieho správneho súdu boli realizované bez transparentne vopred stanovených kritérií a to i vo vzťahu k sudcom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. A teda ja neviem, ale ja som aj našla doteraz, vlastne visia na stránke Ministerstva spravodlivosti, tak ako pri všetkých výberkách, podmienky. Dokonca je tam aj záznam z tých vypočutí. Čiže neviem, čo konkrétne pán minister myslel, že mu tam chýbalo, lebo nie je to teda pomenované a ja som teda počúvala aj v rozprave, neviem, neodznelo tu nič také. Ale zaujímavé na tom je to, že čo je to za to riešenie, s ktorým prišiel. Čo teda, tí sudcovia z Najvyššieho súdu prejdú len tak bez ničoho na Najvyšší správny súd. Lebo to mi príde ako dosť paradoxné, že niekto kritizuje nejakú transparentnosť, teda nedostatočnú transparentnosť výberových konaní a postupu výberu na Najvyšší správny súd a potom len tak povie, že tak my nechceme žiadne výberové konania, my tam tých sudcov len tak presunieme. Lebo ja neviem ako vám, ale mne to teda nevychádza. Mne to príde akože presný opak toho, čo vlastne minister Susko kritizuje. Potom to odôvodnenie ešte sa stáva zaujímavejším práve v tej časti, o ktorej sme už hovorili, že teda asi tí sudcovia sa nedostatočne prekvalifikovali počas tých piatich rokov a teda vlastne preto by asi mali, asi to tak chápem, to odôvodnenie, preto by mali ísť na Najvyšší správny súd, aby sa opäť venovali tejto agende, ktorej sa teraz päť rokov nevenovali. Tak je to aj také trošku, ako asi aj urážlivé voči tým sudcom, že teda ich tu takto istým spôsobom kritizujeme, že toto nezvládli, ale teda napriek tomu si pán minister myslí, že práve títo ľudia by boli perfektní na tom Najvyššom správnom súde. A mňa by teda zaujímalo prečo. A hlavne celý ten princíp toho, že teda má to prebiehať bez výberového konania a bez posudzovania ich sudcovskej spôsobilosti. Lebo keď sa spýtame, že prečo, tak ja neviem. Mne jediná odpoveď, ktorá sa mi ponúka, je tá, že pri posúdení ich sudcovskej spôsobilosti by asi neboli úspešní. Lebo aká iná odpoveď sa nám tu ponúka? A potom sú to naozaj tí správni ľudia, ktorých chceme na Najvyššom správnom súde? Lebo mne to teda potom nejako nevychádza. No a celý tento návrh zákona je vlastne opäť o tom, že pán minister tu slúži konkrétnym ľuďom. Tak ako sme už u vás zvyknutí, pán minister, tak ako ste najprv tu poslúžili rôznym korupčníkom, keď ste menili trestné kódexy, a to opakovane. Dokonca tu máme ďalší návrh zákona, ku ktorému sa čoskoro dostaneme. Tak ako slúžite aj obžalovanému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, keď mu chcete pomôcť v jeho kauze, opäť. A dokonca to je celý zaujímavý príbeh v tom, že vlastne najprv toto bolo prílepkon predložené narýchlo. Potom sme to dali na Ústavný súd, ten pozastavil účinnosť a vy, pán minister, ja som vám to tu aj v rozprave hovorila, namiesto toho, aby ste počkali na rozhodnutie toho Ústavného súdu, tak ste medzičasom predložili ďalšiu o kus sofistikovanejšiu novelu o inštitúte kajúcnikov, bez toho, aby ste počkali teda na výsledok konania Ústavného súdu. Asi ste predpokladali, že to teda bude protiústavné. No, ale potom tu prečo schvaľujete také návrhy zákonov, o ktorých vy sami si myslíte, že sú protiústavné? No a táto novela podľa mňa nie je v ničom na prospech spravodlivosti a právnemu štátu, čo by mali byť tie hlavné ciele pána ministra na ministerstve, ktoré vedie. Ale teda je to, ako sme to už mnohí pomenovali, len v prospech konkrétnych ľudí. Lebo ja neviem, však skúste nám, pán minister, vysvetliť, že čomu to v rámci justície, spravodlivosti, právneho štátu pomôže? No, lebo vyzerá to len tak, že konkrétnych ľudí chcete dostať na Najvyšší správny súd. A postupne tak ho nejakým spôsobom ovládnuť, preriediť, lebo je v niečom nepohodlný. Však sa vám nepáčilo napríklad ani to, ako rozhodol v prípade sudcu Klimenta. Áno, a na to sme tu vlastne už tak celkom aj zvyknutí. Však si spomíname, keď Matúš Šutaj Eštok bol nespokojný s tým, ako rozhodoval Úrad na ochranu oznamovateľov, tak ten dokonca vtedy ho chcel rovno komplet zlikvidovať. Od toho ste teda potom upustili a vy na to idete trochu inak. Najprv ste chceli zlikvidovať teda fungovanie tých disciplinárnych senátov, čo sme tiež dali na Ústavný súd a rovnako aj v tomto prípade rozhodol, že išlo o návrh zákona, ktorý bol v rozpore s ústavou. Tak ja neviem, koľko ešte tých návrhov, pán minister, chcete tu predložiť alebo posvätiť, ktoré budú v rozpore s ústavou. Ako minister spravodlivosti, kto iný ako minister spravodlivosti by mal klásť dôraz na to, že zákony, ktoré tu predkladá, budú v súlade s ústavou. Neviem, kto iný? Vy by ste mali práveže dohliadať ešte na to, aby aj ostatní ministri vo vašej vláde, aj tí poslanci predkladali návrhy, ktoré budú naozaj v súlade s ústavou, ale nie. Vy ich dokonca sám predkladáte protiústavné. No a neprešlo vám to teda ani tieto disciplinárne senáty, keďže Ústavný súd to zastavil. No a teraz tu máme tento úžasný návrh, ktorým chcete jednoducho presunúť pár ľudí, konkrétnych nejakých, ktorých mená sa teda v tom procese očividne dozvieme, a obsadiť tak Najvyšší správny súd. No a presne mňa by tiež zaujímalo, že či sa vy venujete tomu, že čo sa tam vlastne teda deje. Ako kolegyňa Števulová už pomenovala, z Najvyššieho správneho súdu odišlo celé IT oddelenie, čo je taká celkom bezprecedentná vec. A informovali sme teda o tom aj na tlačovej konferencii po tom, ako sme o tom diskutovali na ústavnoprávnom výbore. Keďže teda z nášho pohľadu, aj z môjho pohľadu, to ohrozuje aj integritu a riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu a chceli sme vedieť, normálne sme kládli otázky, že ako to bude zabezpečené, plánované a ako to bude fungovať tak, aby bol zabezpečený riadny chod Najvyššieho súdu. A vrátane IT bezpečnosti a tak ďalej. No. Pani vedúca kancelárie vtedy hovorila, že ona má proste inú predstavu o tom, ako by malo IT oddelenie fungovať, že ono by malo slúžiť iba na podporu, nie na rozvoj a vývoj. No a k tomu sa ešte vrátim, ale po tomto celom, ako sme o tom informovali, že tu takáto zásadná vec sa udiala, tak nová predsedníčka Najvyššieho správneho súdu podala podnet na súdnu radu. Kolegyňa Števulová to už spomínala, ale ja ešte aj presne prečítam, čo v tom podnete bolo. Lebo Najvyšší správny súd žiada, aby súdna rada neposudzovala predmetné vyjadrenia iba podľa ich doslovného znenia, ale aj podľa ich kontextu, adresátov, súvisiacich požiadaviek a možného inštitucionálneho účinku. Nepriamy tlak na Najvyšší správny súd nemožno vopred vylúčiť len preto, že nebol formulovaný ako výslovný príkaz alebo priamy zásah do rozhodovania konkrétneho sudcu. To je úplne fascinujúce. Že toto normálne, že predsedníčka Najvyššieho správneho súdu pošle na súdnu radu. Že vlastne ona tam hovorí, že my sme to síce nepovedali, žiadny nátlak sme nevyvíjali, ani sme nijako nezasahovali do integrity súdu, ale majú si to tam na tej súdnej rade tak domyslieť. Keď ich tak pekne prosí, že či by si to tam nemohli domyslieť a takým spôsobom to uzavrieť. Lebo to je to, čo tam píše. Inými právnickými slovami, hej? A to je teda naozaj až na zasmiech, ale je to taký smiech cez slzy. No a teda mňa by zaujímalo, ako pán minister vníma tú situáciu ohľadom IT bezpečnosti a chodu na Najvyššom správnom súde, lebo teda myslím, že to bolo, že do konca roka všetci skončia a vlastne zatiaľ nebolo žiadne riešenie, že ako to má byť zabezpečené. No a moja manželka je zhodou okolností manažérka IT projektov, takže trochu viem o tom, že aké náročné je zabezpečiť ľudí na chod a bezpečnosť IT a veľkých projektov, ako aj chod takýchto inštitúcií. No a nie je to teda naozaj jednoduché. Čiže ja by som bola sama zvedavá, že akým spôsobom sa toto dokáže zrealizovať tak, aby tam naozaj všetko fungovalo tak, ako má, lebo to nie je, že IT oddelenie na Najvyššom správnom súde nemá na starosti to, že či každému príde mail, ktorý mu má prísť. Proste, však tam máme náhodné prideľovanie spisov. Celý, celý vlastne chod spisov, konaní je zabezpečovaný elektronicky, čiže to je obrovská, to je vlastne základná stavba celého súdu. No a v tom kontexte, ešte keď teda súčasné vedenie Najvyššieho správneho súdu si myslí, že IT oddelenie má byť len o podpore a nie o vývoji a rozvoji, tak to je naozaj absolútne odtrhnuté od reality. Lebo v IT realite, v IT oblasti už zajtra bude neaktuálne to, čo dnes je akože super nové. Hej? Takto to tam funguje. Čiže ja mám naozaj obavy, že aká je tam teda tá predstava a to bolo všetko, o čom sme my komunikovali. To je úplne absolútne legitímne. Nijako sme tým nezasahovali do integrity súdu, tak ako vlastne aj pomenovala jeho predsedníčka. No, teda k tomu som od ministra Suska nepočula žiadne vyjadrenie. No a celý tento návrh zákona, to teda máme, len zhrniem, len preto, že je potrebné presunúť pár ľudí z Najvyššieho súdu, lebo teda asi sa nahnevali, keď vtedy nemohli takto prejsť v tom 21., keď sa vytváral, a pán minister im chce teda splniť túto túžbu, hoci sám teda aj tvrdí, že sa nestihli za tých päť rokov ani prekvalifikovať, že neviem, no, tak možno to o tej šikovnosti hovorí, ale zároveň počas tejto doby ani nevykonávali vlastne to pôsobenie v súdnictve v oblasti správneho súdnictva, čiže neviem, že či toto je úplne tá správna cesta a prečo práve takto. A najkľúčovejšie na tom je to, že teda to má prebehnúť len ex lege, čiže zo zákona, bez toho, aby bola posudzovaná ich sudcovská spôsobilosť. A tam si myslím, že sú naozaj veľké výkričníky a otázniky, pretože prečo asi teda je to potrebné spraviť takto? Možno by nám to pán minister mohol vysvetliť, že či nie sú spôsobilí teda prejsť takýmto posudzovaním alebo že prečo to má byť takto nastavené. Lebo je to naozaj v príkrom rozpore s tým, čo vlastne pán minister kritizuje na tom pôvodnom výberovom konaní, kde teda sám tvrdí, že to podľa neho nebolo transparentné, nedostatočne transparentné posúdenie a tu nemá byť nič. Absolútne nič, len automatický prechod zo zákona. Čiže to mi naozaj nevychádza a je to samozrejme vo vzájomnom rozpore. Tak možno keby pán minister mohol ešte dovysvetliť, že ako to je mienené a prečo a čomu to má pomôcť v rámci teda riadneho chodu právneho štátu, súdnictva a celkovo spravodlivosti na Slovensku. Ďakujem.
[18:43] Peter Žiga
Jedna faktická na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Števulová.
[18:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem ti, Lucia, za to, že si aj upozornila na tie nedostatky, ktorými alebo načo vlastne neupozorňoval Richard Glück, a na čo upozorňoval, ale mne sa veľmi páčilo, že si upozornila na tú brožúru. Únos spravodlivosti, ktorú sme tu dostali hneď na začiatku tohto volebného obdobia. To je naozaj moja obľúbená brožúra z dielne ministra spravodlivosti a ministerstva spravodlivosti a úradu vlády alebo kto vie, kto to vtedy vlastne financoval. Naozaj, že to je taká tá kuchárska kniha, ktorá nám hovorí o tom, akým spôsobom oni plánujú za štyri roky tohto vládnutia zničiť právny štát a hlavne trestnoprávnu justíciu na Slovensku. A fakt to človek, keď si otvorí, tak si môže teraz robiť spätne tri, tri a pol roka dozadu také fajky, že toto, toto, toto. Sú tam konkrétne mená, je tam napísané, koho chcú prenasledovať, voči komu majú zášť, s kým sa chcú vysporiadať a samozrejme svietia tam najmä tí-tí kajúcnici. Ale teda je zaujímavé, že na tejto bingo karte nebolo disciplinárne súdnictvo. To im až tak nejak neskôr a celý ten Najvyšší správny súd nejak asi doplo, že ešte s tým sa musia vysporiadať, lebo zrazu zistili, že na Najvyššom správnom súde nie sú ľudia, ktorí by skákali podľa toho, ako oni pískajú, no tak sa ešte na tú bingo kartu dostalo aj disciplinárne súdenie, že pán minister súdnictva. A teraz vlastne neviete, čo s tým spraviť, lebo ste neprešli cez Ústavný súd, no. Takže takto to nejako vypálilo, ale ja si myslím, že najlepší a na celej tej brožúre je naozaj ten názov, že Únos. Tú bingo kartu dostalo aj disciplinárne súdenie, že pán minister Susko, a teraz vlastne neviete, čo s tým spraviť, lebo ste neprešli cez Ústavný súd, no. Takže takto to nejako vypálilo, ale ja si myslím, že najlepší na celej tej brožúre je naozaj ten názov, že Únos spravodlivosti. Oni si to neuvedomujú, ale oni vlastne pomenovali nie to, čo sa tu dialo minulé roky. Oni pomenovali to, čo robia oni za tieto 3,5 roku, čo sú pri moci, unášajú.
[18:45] Peter Žiga
A my v PS pani poslankyňa Mesterová, ďalšia vystupujúca v rozprave.
[18:45] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ono to je trošku aj taký taký obraz toho, v akom stave je spravodlivosť. Je to taká správa o stave spravodlivosti a o tom, ako pán minister pristupuje k správe rezortu, lebo namiesto toho, aby sme sa tu venovali systémovým nejakým zmenám a pozerali sa zhora na ten rezort, aby fungoval lepšie, aby spravodlivosť na Slovensku fungovala efektívnejšie, aby súdy mali lepšie technické zabezpečenie, materiálne zabezpečenie, lebo vieme, že strádajú, veľa veľa súdov stráda materiálne zabezpečenie. Aby celkovo ten systém proste išiel dopredu aj kvalitatívne personálne, aj po každej stránke, aj teda legislatíva, aby bola čím ďalej, tým kvalitnejšia, tak namiesto toho sme si vybrali zákon, ktorým ideme šiestim ľuďom alebo dvom ľuďom, kde čo sa hovorí, doručiť vyšší kariérny postup zákonom. Ich prácou, nie nejakým ako kebyže výberovým konaním, zákonom. Tu už kariérny rast sa doručuje schvaľovaním v Národnej rade. Za chvíľu tu možno profesorov budeme namiesto prezidenta schvaľovať, lebo to ich nebude menovať. Takto sme my postúpili, kolegovia v Národnej rade a kolegyne. My nie sme najvyšší zákonodarný orgán, my sme najvyšší orgán doručovania adresnej pomoci vybraným ľuďom. Niektorí dokonca sa na tom aj sami podieľajú, sami sebe doručujú adresnú pomoc. A ešte aj z úst ministra spravodlivosti to nedoručujeme tým najšikovnejším, ale takým, ktorí to nevedeli inak, tak potom ich predložia do Národnej rady a tá Národná rada im pomôže. Lebo však sám pán minister napísal, že je to preto, lebo tí konkrétni sudcovia neboli schopní sa akreditovať v inej oblasti práva, tak ich treba posunúť tam, kde pred piatimi rokmi pôsobili. Za mňa to je znak toho, že možno by vôbec nemali v súdnictve takíto ľudia pôsobiť, a teda nechcem ja nikoho menovať. Menoval ich sám pán minister a sám pán minister napísal, že keďže neboli schopní za päť rokov sa riadne etablovať v inom odvetví práva, tak čo už s nimi máme robiť, keď ich máme v systéme? Treba ich posunúť vyššie. Najlepšie zákonom, lebo však ako inak sa tu doručuje adresná pomoc za posledné tri roky. Tibor Gašpar sa nevie obhájiť na súde, no tak mu pomôžu zákony, a sudcovia nevedia sa prekvalifikovať, tak im tiež pomôžeme zákonom. A ono to je, že ironické, ale v zásade je to strašne smutný obraz toho, že ako úzko, ako veľmi úzko sa vy pozeráte na spravodlivosť, pán minister Susko, že je to len vlastne, že kým ste minister, tak svojim blízkym ľuďom alebo nejakým ľuďom, ktorých poznáte, napíšete na mieru nejaké zákony. Podosadzujete ich tam, kde treba. Pomôžete im tam, kde treba. A to je vlastne správa Ministerstva spravodlivosti a rezortu spravodlivosti. No to je strašne málo. To je strašne málo na jednu ambicióznu vládu, aby toto stačilo, veď to jedna personalistka môže robiť svojím spôsobom, nie minister spravodlivosti. Vy tu normálne, akože na jednej ruke narátam ľudí, ktorým tu dookola chodíte pomáhať. To je akože veľmi butiková adresná pomoc, taká naozaj šitá na mieru. A je to vlastne obraz toho, že vy ste zlý minister. Že nie, že ste zlý so zlým úmyslom, to má strana, v ktorej pôsobíte, ale že vy ste zlý minister, lebo vy takýmto úplne primitívnym spôsobom úplne, že devastujete rezort, ktorý ste dostali na zodpovednosť. Čo toto je? Čo toto je, že ste napísali zákon pre šesť ľudí, ktorý bude raz vykonateľný. Normálne, že raz vykonateľný, konkrétnych šesť ľudí sa niekam dostane a vybavené. A týmto sa tu Národná rada, týmto sa musel niekto zaoberať na Ministerstve spravodlivosti, lebo pochybujem, že ste ten návrh písali vy doma po večeroch niekde pri šálke čaju. Niekto ho musel napísať, že vy si takto plytváte personálnymi kapacitami štátu. Takto plytváte personálnymi kapacitami úradníkov na to, aby ste vy pomohli vami vybraným ľuďom. A Národná rada to má odsúhlasiť, lebo proste iná cesta nie je. To je tak strašne málo, pán minister, že aj ak by sme si dali bokom všetky tie zlé veci, ktoré robíte, tak toto je na hanbu. Mimo toho, že teda páchate aj vážne škody. Že kebyže popri tom všetkom zlom, ktoré musíte alebo robíte, lebo vám zjavne niekto to nadiktuje, ste urobili niečo dobré pre justíciu, ale vy ešte aj tam, kde môžete, tak nevenujete pozornosť vylepšeniam, ale takúto personálnu agentúru ste vy založili na Ministerstve spravodlivosti. A ešte sa vrátim krátko k tomu, čo povedal pán poslanec Glück. Či sme si my všimli rozhodnutie súdu voči pánovi Lindnerovi. Ja neviem, pán Glück, či vy ste si všimli rozhodnutia súdu vo veci Čurillovcov. Keď už sa ideme rozprávať o súdoch a o tom, ako rozhodujú, lebo niekoľko mesiacov tu súdy rozhodujú v neprospech vášho ministra vnútra. Aj v neprospech Tibora Gašpara, lebo sa snažíte tých Čurilovcov obžalovať silou-mocou a nejde vám to. Tak tam prečo nerešpektujete tie rozhodnutia súdov? Ako je možné, že minister vnútra povie, že kým on bude minister, tak žiadne rozhodnutie súdu on rešpektovať nebude a kým on bude na tej stoličke, tak proste tí policajti sa nevrátia do práce, lebo on sa tak rozhodol a súdy sa môžu postaviť aj na hlavu, tak to je aký? Ako konzistentne vy máte v úcte a v rešpekte rozhodnutia súdov. Tak tam, kde sa vám to hodí, tam sa nimi oháňate, tam, kde sa vám to nehodí, tam hovoríte, že to rozhodli nekvalifikovaní sudcovia, zlí sudcovia, neviem akí sudcovia. No však v dôvodovej správe tohto zákona je napísané, že šesť sudcov, ktorí neboli schopní sa etablovať, idete posunúť vyššie. No tak potom aj tých ostatných, ktorých si myslíte, že nie sú dostatočne odborne zdatní, posuňte vyššie, ale ja neviem, čo s nimi chcete robiť, ale proste je to dvojaký meter. Tak už to tým ľuďom len povedzte, že takto proste je. Vy ste teraz tuto pri moci, tak svojim spriazneným osobám podoručujete, čo treba, a tých ostatných, tých sa vykašlete. Však akože len to povedzte. Normálne majte odvahu a to tým ľuďom, ktorí vás volia, povedzte, aby vedeli, čo od vás môžu čakať, že buď sa rýchlo musia dostať do sféry vášho adresného vplyvu, aby z toho niečo mali, keď vás budú voliť, alebo nech sa zmieria s tým, že keď vám dajú hlas, tak vy sa na nich vykašlete a budete tuto takto adresne doručovať menovi či Jankovi, ja neviem komu všetkému, Tiborovi a tak ďalej, adresnú pomoc. Lebo akože keby vás volili len tí, ktorým doručujete adresnú pomoc, to by bolo strašne málo. To by bolo strašne málo, tak to tým všetkým ľuďom povedzte, na čom sa podieľajú, len nech vedia, lebo však z ich daní sa to platí, tak aby boli s tým uzrozumení, lebo je to... Už pred dvoma týždňami sme začali, teraz pokračujeme o tak zbytočnom návrhu zákona. Tak absolútne zbytočnom, ktorý ani do budúcna nič neprinesie, keďže on bude platiť raz. Raz pre pár ľudí. To je najadresnejšia pomoc, akú som ja v živote videla, napísaná ako legislatívny zámer. Toto by podľa mňa sa malo dostať do múzea legislatívnych zámerov alebo do Guinnessovej knihy rekordov legislatívnych zámerov, lebo tak adresný zákon, to sme tu snáď ešte nemali, lebo ešte aj trestná novela, ktorá mala pomôcť Tiborovi Gašparovi, pomohla 1300 ľuďom. Pri ňom. Toto je o šiestich ľuďoch. To už len, ja neviem, hej? Niečo vymyslieť. Mali sme rentu pre premiéra. Pardon, tak sme mali adresnejší zákon, rentu pre konkrétneho premiéra. Všetkých ostatných ste z toho vylúčili, ostal len Robert Fico. Však je premiér, zaslúži si špeciálny zákon, to je pravda. Tak druhý, druhý zákon najadresnejší. Beriem späť. Druhý najadresnejší zákon opäť z dielne ministra spravodlivosti. Ten predtým bol tuším z dielne Tibora Gašpara. Neuveriteľné. Neuveriteľné. Tak len, pán minister, už končíme, však končí aj dnešný deň, aj táto rozprava. Len tak na záver, hanbite sa za to, čo predvádzate tri roky na Ministerstve spravodlivosti.
[18:54] Peter Žiga
To je všetko. Tri
[18:54] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Faktické, pán poslanec Glück. Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja nebudem reagovať na to ten váš, na to vaše tie pokusy o vtipy alebo ja neviem, čo ste tu predvádzali. Počas vašej rozpravy, že ste ani netušili, čo chcete povedať. Ste tu funeli do mikrofónu o ničom. Ale vy idete, pani poslankyňa, naozaj porovnávať rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s rozhodnutiami, pokiaľ ide o čurilovcoch, čurilovcov a ich sporom pracovnoprávneho charakteru, sa nemôžete myslieť vážne. A čo? No povedzte mi, aké trestnoprávne rozhodnutia súdu týkajúce sa Čurilu, čo tu hovoria o ich nevine. Tu sú dnes rozhodnutia súdov, ktoré hovoria, že minister spravodlivosti, prepáčte, vnútra, nerešpektoval ich ochranu, pokiaľ ide o pracovnoprávny vzťah na Ministerstve vnútra. Nič iné zatiaľ žiaden súd o nevine čurilovcov nepovedal. Ani o vine. Na to si všetci musíme počkať, či rozhodnú súdy tak alebo tak. My rešpektujeme prezumpciu neviny. Ale žiaden súd nekonštatoval nevinu ani jedného policajta z partie čurilovcov. Naopak. Naopak. Naopak. Si počkáme na rozhodnutie súdov.
[18:56] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Poďte po sánky a ďakujem slovo. Ja si myslím, že to je veľmi dobré to takto pomenovávať, že áno, je tu totálne, že taký iný koncept tej adresnej pomoci, lebo my sa v Progresívnom Slovensku veľa venujeme adresnej pomoci, ale teda trošku iný na to máme pohľad, lebo my sa tomu venujeme. Napríklad vo vzťahu k pomoci riešenia nákladov na bývanie, hej? Že predkladali sme tu taký príspevok, ktorý bol adresnou pomocou pre ľudí, ktorí jednoducho majú problém s nákladmi na bývanie. Ale vy nie. Vy máte takú špeciálnu skupinu ľudí, ktorým teda adresujete tú adresnú pomoc a mňa by tak zaujímalo, že či sa do tej skupiny dá aj nejako prihlásiť, že či nechcete teda aspoň tým svojim voličom tak dať takú výzvu, že tu sa môžete prihlásiť a my vám teda poskytneme tú adresnú pomoc, lebo zatiaľ teda naozaj to bolo cielené na konkrétnych ľudí a a len akoby tak náhodou sa popritom zviezli pri niektorých, napríklad pri novele Trestných kódexov aj iní. Žiaľ, teda rôzni zlodeji a kriminálnici, čo teda tiež nie je niečo, čo by ste si asi mali vyvesiť na nástenku. No čiže neviem, ako vlastne tento váš systém funguje. A možno by ste rovno mali teda pristúpiť k tomu, že keď už chceme aspoň minimalizovať to, že tu máme aj takýto collateral damage, že sa nám tu potom rozmáha kriminalita, že budete normálne menovať akože v tých zákonoch, že a toto je adresná pomoc pre Tibora Gašpara. Toto je adresná pomoc pre podpredsedu Žigu. Toto je adresná pomoc pre týchto týchto sudcov a tak ďalej. Áno, aj tieto skutky sa premlčali vďaka novele Trestných kódexov. Ono sa na to trošku zabúda, ale je to tak. No a okrem toho si hovorila, že tento zákon je zbytočný. No a my sme tu mali už toľko zbytočných zákonov a že hmyz v potravinách, kríž v zadku, ja neviem, proste to tu ešte stále máme rokovať na tejto schôdzi, že to je naozaj, že neuveriteľná zbierka zbytočných zákonov, čo táto koalícia neustále
[18:58] Peter Žiga
Prináša.
[18:58] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani poslankyňa Števulová. Zuzka, ja musím naozaj oceniť teda toto prirovnanie k adresnej pomoci. Fakt si predstavujem, že teraz, keď SMER-u teda padá vláda, majú len 75 poslancov, možno tu budú predčasné voľby, tak si predstavujem, že ako budú znieť tie predvolebné heslá SMER-u. Doručili sme adresnú pomoc Tiborovi Gašparovi, Žigovi, Pellegrinimu, neviem komu všetkému. Adresne sme sem dotiahli tisíce a tisíce Uzbekov a Indov pre pár konkrétnych zamestnávateľov. Adresne sme vyhnali tisíce študentov zo Slovenska. Nič sme pre nich nespravili. A takto by mohli pokračovať. Teším sa veľmi na tie billboardy o tej adresnej pomoci. Možno by sme ich mali dať my, aby ľudia videli konečne, že táto vláda, špeciálne SMER, že oni sú vlastne ako komunisti. Oni sa hrozne tvária, akí sú oni, akí sú oni ľavičiari, ako oni chcú pomáhať. Všetci majú mať rovnako, neviem čo, a potom tu existuje kasta vyvolených, ktorá dostáva adresnú pomoc cez súdy a cez zákony. No jasné. Vy ste tí ochrancovia a pomocníci Slovenska. Vy ste v podstate Akí sú oni, akí sú oni dávičiari, ako oni chcú pomáhať, všetci majú mať rovnako, neviem čo. A potom tu existuje kasta vyvolených, ktorá dostáva adresnú pomoc cez súdy a cez zákony. No jasné. Vy ste tí ochrancovia a pomocníci Slovenska. Vy ste v podstate jedna banda, ktorá tu jediné, čo raz, je papalášizmus a výhody pre seba a ľudí, ktorí sú naviac naviazaní. A vieš, a jeden nemenovaný poslanec ti tu komentoval, že pri Čurillovcoch sme ešte nepočuli, že by súdy vlastne uznali ich vinu alebo teda vyhlásili, že sú vinní, ale to zase dokazuje kvalitu jeho právnického vzdelania, lebo však pokiaľ ja viem a učíme sa to na vysokých školách, tak tu sa nemusí dokazovať prezumpcia viny, tu platí prezumpcia neviny. A ich problém je ten, že oni na tých Čurilovcov od začiatku pozerajú
[19:00] Peter Žiga
Vinných a nechcú sa. Ešte dám priestor pani poslankyni Mesterovej s reakciou.
[19:00] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ono možno sú možno aj taký dotazník, že kde musíš vyškrtať kritériá, Lucia, že aby si patrila do tej skupiny. Prvý predpoklad je, že si obvinený, podozrivý alebo obžalovaný z korupcie. Druhý je, že ju páchaš v prospech alebo si podozrivý z toho, že ju páchaš v prospech SMER-u a potom to ide, hej? A už potom je to také, že alebo dotácie nejaké čerpáš v prospech. Ako ako nominant SMER-u. To je to vždy sa to nejak viaže k tej vládnej strane, zaujímavé. Pán poslanec, no, čo už klamstvo dopovedať. Vy ste nie zorientovaný úplne v probléme, v problematike a nie ste úplne prínos pre túto debatu. A ono je to nie prekvapivé. Tak by som to povedala. Ďakujem.
[19:01] Peter Žiga
Som to povedala. Ďakujem. Prerušujem rokovanie.