Rokovanie NR SR 14. 10. 2026 – Rozpočet 2027 a legislatívne novinky v NR SR

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 19. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kramplovej a Kerna na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 60/1993 Z. z. o štátnych symboloch, tlač 1533. Prosím poslankyňu Dagmar, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z Výboru pre kultúru a médiá, predsedu tohto výboru poslanca Mihálika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie poslankyne Jaurovej prihlásení poslanci tak, ako sú uvedení v poradí na tabuli, takže budem vyzývať na vystúpenie najprv pani poslankyňu Klein. [09:01] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať na včerajšie vystúpenie pani poslankyne Zory Jaurovej. Chcela by som povedať fakt, že lepšiu reklamu umeleckému dielu, ktoré sa nám nepáči alebo teda niekomu nepáči, sa lepšia reklama nemohla udiať. Pretože to je presne taká klasika, že nemyslite na slona v miestnosti a všetci teraz myslíme na slona v miestnosti, v tomto prípade na úplne inú vec. A to je proste ten dôsledok, ale ono problém je skutočne v tom úmysle, lebo úmysel niektorých poslancov tu je riešiť svoje boliestky v Národnej rade a to rovno novelami zákonov. A ono mám rovno aj tri príklady hneď. Napríklad taký pán Gašpar potreboval si urobiť novelu trestného zákona pri znižovaní trestných sadzieb. Vo výsledku máme brutálne zvýšený počet krádeží v mestách a obciach a občania sa kvôli tomu cítia menej bezpečne. Pán Michelko bol nahnevaný, že nedostal vždy podporu od FPU, kedy chcel a mal pocit, že to dielo si to zaslúži, tak dal novelu GFPÚ a dnes máme rozmlátený nefunkčný fond, kde sú zamestnanci odpočúvaní a kultúra nedostáva skutočnú podporu, akoby mala. Pani Kramplovej alebo Kerimu alebo komu sa zdá dielo škaredé, tak navrhnú tu zákon, ktorý tu prináša nám cenzúru ako v 50. rokoch za komunizmu. A pritom riešenie by bolo aj celkom jednoduché. V zásade pán Gašpar, keď sa už nevedel správať morálne, tak by sa hrdinsky mohol postaviť pred súd. Pán Michelko by mohol vylepšiť fond napríklad podrobnejšími zdôvodňovacími správami pre odmietnutých žiadateľov alebo navýšenie financií, aby bolo viac podporených, a pani Kramplová alebo Farkašovský by mohli skrátka iba rešpektovať ústavu a slobodu umeleckého prejavu a je to vlastne takto jednoduché. Ďakujem. [09:02] Andrej Danko Poslanec Dostál. [09:03] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová, mňa zaujalo to upozornenie, že podľa nového znenia zákona, ako ho navrhujú predkladatelia, má byť národným symbolom nielen dvojitý kríž vztyčený na strednom vršku trojvršia, ale aj akýkoľvek dvojitý kríž, a to doslova akýkoľvek. Mne teda hneď ťuklo, že však aj gardistický, aj vy ste sa toho potom potom dotkli. A to naozaj gardistický dvojkríž, dvojkríž Hlinkovej gardy má byť podľa predkladateľov národným symbolom, má byť chránený, lebo tam je to napísané, že akýkoľvek dvojitý kríž. Nie je tam vymedzené, ako má vyzerať, nie je tam vymedzené, čo sa zaň považuje. A teda dobre, ak by bol národným symbolom, ale národným symbolom chráneným prostriedkami trestného práva. Má byť chránený cez priestupkový zákon, má byť chránený cez trestný zákon. Čiže keby sa niekto rozhodol poškodiť, znevážiť, zničiť gardistický dvojkríž, tak by sa mohol dopustiť priestupku alebo dokonca trestného činu. Ja si myslím, že je úplne na mieste, aby teraz predkladatelia vysvetlili, ako to mysleli, lebo toto je dôvod ich návrhu. Nie som si istý, či by som im vedome pripisoval tento úmysel, ale evidentne to tak napísali a dôležité je, čo je napísané v zákone, nie čo mysleli predkladatelia. Ešte raz. Zničím dvojkríž Hlinkovej gardy alebo ho zosmiešnim, dopustím sa priestupku alebo trestného činu? A prečo nie, keď je to dvojkríž a je to národný symbol? Lebo takto vy definujete. A vy môžete teraz krútiť hlavou, ale to nebude rozhodujúce. Rozhodujúce je to, čo je napísané alebo bude napísané v zákone. [09:05] Andrej Danko pán poslanec [09:05] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Farkašovský, ďakujem pekne za slovo. Pani Jarolová, vy ste v rozprave povedali, že tento legislatívny návrh je nehorázny. V prvom rade treba povedať, že nehorázne je to tzv. umelecké dielo holého zadku so zastúpnym dvojkrížom. To nemyslíte vážne s obhajobou takéhoto diela. Napadá mi, čo bude umelecké krédo toho človeka, ktorý to vytvoril. Ďalšie umelecké krédo. Pohoršovanie, dehonestácia na začiatku len štátnych symbolov a potom dehonestácia koho a čoho. Nikto nechce študenta vystrašiť od podliezania základných etických parametrov umenia, ale usmerniť by ho v umeleckej dráhe mala skôr rektorka vysokej školy. Legislatíva nie je návratom k 50. rokom, ale návratom ku slušnosti, dôstojnosti, umeleckej etike a normálnosti. Prepáčte, chápete vy vôbec pri takom bigotnom postoji etický princíp umeleckej tvorby? Akú umeleckú hodnotu má obraz holého zadku so zastoknutým dvojkrížom, prosím vás? Ja v tom vidím iba úbohú a primitívnu snahu za každú cenu zaujať, upútať pozornosť pod rúškom slobody prejavu. Nehoráznosť nie je legislatíva, ale nehoráznosť je postoj rektorky a aj váš pri obhajobe niečoho, čo je vulgárne, hrubozrné, hlúpe a za čo by sa mal dotyčný študent a jeho pedagógovia hanbiť. To nemá nič spoločné so slobodou prejavu. To je prejav straty sebakontroly a zdravého úsudku. [09:06] Andrej Danko pán poslanec [09:06] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gazucha, ďakujem pekne. Myslím, pani poslankyňa, že ste včera 10 minút zo svojho vystúpenia obhajovali neobhájiteľné. Ten študent v análnom otvore nemal zasunutý nejaký geometrický tvar, trojuholník, kosoštvorec alebo kruh, ako sa to snažíte zľahčiť, ale kresťanský symbol a zhodou okolností aj istú značnú podobu nášho štátneho znaku. Nevidím ja do hlavy toho študenta, čo tým myslel, keď to tvoril. Myslím si ale, že 95 % ľudí, ktorí vidia toto v úvodzovkách umelecké dielo, napadlo to isté. Je to dehonestácia našej štátnosti, nášho štátneho symbolu a hodnôt, aj kresťanských hodnôt, na ktorých stáročia prežíval náš národ. Preto mi je čudné, že sa pán Mikloško na tom smeje. Pre mňa je dekadentné, dobre, ďakujem. Pre mňa je toto dekadentné umenie, ktoré nemôže priniesť spoločnosti nič pozitívne. O čom by som si ale vedel predstaviť polemiku, a aj o tom ste trošku hovorili, je typ alebo výška sankcie za takéto počiny. Tam je priestor na diskusiu. Možno ten postih je tam príliš silný. Ďakujem pekne. [09:08] Andrej Danko Pani [09:08] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ktoré ja som ťa včera obdivovala, ako dokážeš tak kultúrne a kultivovane hovoriť o takej absurdnej úprave, ako tu máme predloženú, tak odborne, historicky si rozoberala symboly, ale aj právne analyzovala navrhované postihy a tresty a tá absurdnosť celého toho návrhu bola podčiarknutá niečím, čo tu kolegovia môžu nazvať, že sedliackym rozumom, keď si hovorila o tom, že čo je a čo nie dvojkríž a že zo zákona napríklad vypadáva to slovo verejne, čo by sa vzťahovalo napríklad na tento geometrický tvar v každej, v každej domácnosti. A zároveň si upozornila na to a súhlasím teraz aj s pánom Dostálom, čo by mohol byť nebezpečný dôsledok tejto navrhovanej právnej úpravy, a síce, že by niekto mohol byť potrestaný za to, že nejak preškrtne alebo prečiarkne a podobne gardistický kríž. A ja si z tvojho vystúpenia odnášam hlavne to, že my žijeme v takej veľmi zázračnej krajine, že tu sa znižovali tresty za ekonomickú trestnú činnosť, lebo nikde v Európe také nemajú. My ich máme príliš prísne. A potom sem príde úprava toho, že za umenie ideme kriminalizovať osoby. To vám nepríde tak trošku, a toto presne chcem doplniť, že to vám nepríde tak trošku šialené, a ukážte mi, kde okrem Ruska sa takýmto spôsobom kriminalizuje umenie. Kde? A ja neviem, pôjde napríklad Štúr sedieť za to, že sa vám nebude páčiť nejaká jeho karikatúra? Vo Francúzsku sa už hovorí tomu, že sa niekomu nepáčili karikatúry, vraždilo. Na to si spomeňte. A viete, my tu nie sme na to v tomto parlamente, aby sme určovali to, že čo je pekné alebo nepekné, umelecké alebo neumelecké, čo je alebo nie umenie. A keď vidím vkus niektorých tu kolegov, nehnevajte sa, ale vďaka Bohu, že tu nie sme na to. Tu sme v parlamente. My tu máme prijímať zákony a hlavne máme tu prijímať zákony pre ľudí. Povedzte mi, už sme v takej situácii, že tu nemáme čo iné riešiť, iba takéto vaše ťalafátky? To ako fakt? [09:10] Andrej Danko Pani poslankyňa [09:10] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jaurová. Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja neviem, kolegovia, že či vy všetci v SMER-e a v SNS máte problémy so sluchom, ale ja som hovorila niečo úplne iné, ako vy tu citujete a ja som si naozaj dala veľmi dobrý pozor, aby som nepadla do tej pasce, ktorú týmto zákonom nastavujete a neobhajovala to dielo. Ani raz som to neurobila a naozaj som si na to dávala pozor. Ja som hovorila podrobne o tom, aký je váš návrh nezmyselný, aký je legislatívne nehorázny a aké dôsledky takýto legislatívny návrh môže mať, ako je protiústavný, ako protirečí trom čl. ústavy a aký je vlastne napadnuteľný dokonca ešte aj Európskym súdom pre ľudské práva. O tom som hovorila, tak, aby sme to uviedli na pravú mieru. A keď tu hovorí pán kolega, že „To nie je geometrický tvar, ale kresťanský kríž.“ No OK, ale v tom vašom zákone je zadefinovaný geometrický tvar. Váš zákon hovorí: „Dvojkríž je nový národný symbol, to je geometrický tvar.“ Nie je nijako špecifikovaný. Takže to vy hovoríte o geometrickom tvare a naozaj, viete, čo je absurdné? Že jedna semestrálna práca nejakého študenta na vysokej škole, o ktorej by nikto nevedel, keby ste tu nerobili tento cirkus, vám stojí za to meniť štátne symboly Slovenskej republiky, ktoré máme od založenia tejto krajiny. Nepríde vám to trápne a absurdné? Nemuseli sme mať túto debatu, nemuseli sme ju mať, mohli sme sa venovať užitočnejším veciam a ja verím, že tuto pán poslanec Mikloško a moji ďalší kolegovia vám vysvetlia aj ten kresťanský kontext, ale ako [09:12] Andrej Danko Pán poslanec Dostál [09:12] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predkladateľka. Druhý predkladateľ tu nie je. A vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Jaurová sa teraz pýtala, že či vám to, kolegovia, kolegyne z vládnej koalície, nepríde trápne a absurdné, no tak z reakcií usudzujem, že pánovi poslancovi Hazuchovi evidentne nie, aj keď aj on si uvedomuje, že napríklad tie sankcie, ktoré sú tam navrhnuté, sú neprimerané, čo dal najavo tým, že povedal, že tam je ešte priestor, aby sa o tom hovorilo. Ako tak sledujem pána poslanca a Michalka, spravodajcu, tak usudzujem, že možno by mu to trápne, absurdné aj mohlo prísť. Lebo pán poslanec Michalko teda rozumie veciam, o ktorých hovorí, a teda rozumie aj tejto veci a predpokladám, že si aj uvedomuje, že toto bolo trochu šliapnutie vedľa zo strany jeho kolegyne a kolegov. A vládna koalícia rada hovorí, vítam pána poslanca Kerého ako druhého zo zostávajúcich predkladateľov. Vládna koalícia rada hovorí, že rešpektuje iný názor. Mali dokonca kampaň, že rešpektujem iný názor, ale ten názor zvyknú rešpektovať, pokiaľ im vyhovuje, pokiaľ je v súlade s tým, aké majú oni predstavy. Keď je ten názor iný, tak v politickej rovine prinajmenšom označujú za protislovenský. Keď niekto je kritický k vláde Roberta Fica, tak je protislovenský. Nemá rád Slovensko a je nastavený protislovensky. A jednoducho nie ste schopný rozlíšiť Tak v politickej rovine prinajmenšom označujú za protislovenský. Keď niekto je kritický k vláde Roberta Fica, tak je protislovenský. Nemá rád Slovensko. Je nastavený protislovensky. Jednoducho nie ste schopní rozlíšiť kritiku vlády, kritiku politického smerovania krajiny od vzťahu, ktorý má človek k svojej vlasti. Lebo aj človek, ktorý má rád Slovensko, ktorý má rád svoju vlasť, môže byť kriticky naladený voči tomu, čo robí súčasná vláda, kam Slovensko vedie, čo urobila s trestným zákonom. Čo robí so slovenským hospodárstvom, ako sa správa k ľuďom, ako sa správa k občianskej spoločnosti, ako sa správajú politici k novinárom, ako sa vulgárne správajú politici k svojim politickým oponentom. A keď na to niekto poukazuje a niekto to kritizuje, tak to vydávate za protislovenský názor. A podobne je to aj s týmto dielom. Ja teraz nebudem ho obhajovať alebo kritizovať, ale podľa slov jeho autora tam nešlo o kritiku Slovenska, tam nešlo o dehonestovanie štátneho symbolu, tam išlo o jeho názor, kam smeruje táto krajina. Vybral si na to veľmi expresívnu formu, ktorá sa nám môže nepáčiť, ktorú môžeme kritizovať, ktorou môžeme byť pobúrení, ale to neznamená, že máme teraz meniť zákon a máme meniť dokonca trestný zákon, čo je tá úplne posledná vec, ktorú by sme mali robiť s vecami, ktoré sa nám nepáčia. Lebo ja neberiem pánovi poslancovi Hazdukovi, že sa mu to nepáči, že to považuje za dekadentné umenie, za zvrátenosť. Na to má plné právo. Na to majú plné právo jeho kolegovia. Ale to neznamená, že z vecí, ktoré sa nám nepáčia, máme robiť trestné činy, máme robiť priestupky, máme sprísňovať tresty. Lebo to sú rôzne veci. Máme tu niečo ako sloboda prejavu. Ja súhlasím s predkladateľmi, že sloboda prejavu nie je bezhraničná, že existujú hranice slobody prejavu. Ja si napríklad myslím, že za hranicami slobody prejavu je propagovanie totalitných názorov, extrémistických názorov, nenávisti na základe vzťahu k národu, rase, etniku, národnostným menšinám. A propagovanie ideológií, ktoré smerujú k odstráneniu demokratického poriadku. A nie preto, že je to nejaký abstraktný problém, ale že sú to veci, ktoré preukázateľne na našom území v 20. storočí viedli k dvom zločineckým režimom a zločinom, ktoré tie režimy páchali. To nie je, že teoretizujeme, že niečo sa môže stať. To sa tu stalo. A je úplne legitímne, keď sa demokracia bráni proti snahe demokraciu zlikvidovať, nastoliť systém, ktorý nebude rešpektovať základné ľudské práva. S tým ja nemám najmenší problém. Ale mám problém s tým, keď niekto chce prostriedkami trestného práva postihovať umenie, postihovať satiru, postihovať výsmech. A opäť, môže sa nám to páčiť, nemusí sa nám to páčiť, ale nemali by sme zachádzať do toho, že budeme to trestať. Teraz nechcem vás teda prirovnávať k tomu, čo robili nacisti, ale ja chcem poukázať na to, že aj nacisti boli pobúrení dekadentným umením a dokonca zorganizovali slávnu výstavu Zvrhlé umenie v roku 1937 v Mníchove. A vystavovali tam diela moderného umenia, ktoré skonfiškovali z nemeckých múzeí. A terčom boli expresionizmus, dadaizmus, kubizmus, abstraktné umenie a ďalšie modernistické smery. A paralelne zorganizovali veľkú výstavu nemeckého umenia. A teda tú prvú mali ľudia akoby odsúdiť, lebo to tak aj bolo podané. Čuduj sa svete, väčší záujem bol o to zvrhlé umenie. Lebo tak ľudia z nejakého dôvodu vnímali to inak ako nacisti vtedy. A aj vtedy sa niektoré moderné umenie, ktoré dnes považujeme za úplne normálne, nikoho nepoburuje, nikoho nevzrušuje, nikomu by nenapadlo, že má urobiť nejakú výstavu, kde bude dadaizmus alebo kubizmus odsudzovať alebo zosmiešňovať, vystavovať ho verejnému posmechu alebo odsúdeniu. Dnes veci, ktoré sa vám nepáčia, chcete riešiť prostriedkami trestného práva a to nie je v poriadku. Skúsil by som prejsť ten návrh zákona, ktorým sa novelizujú tri zákony. Zákon o štátnych symboloch, kde sa dopĺňa, že národným symbolom nie je len dvojitý kríž vztyčený na strednom vršku trojvršia, čo zodpovedá slovenskému štátnemu znaku. Ale aj dvojitý kríž. Akýkoľvek dvojitý kríž. Pani poslankyňa Jávorová tu na to včera upozornila. Ja som otázku položil vo faktickej poznámke. Chcel by som na ňu odpoveď: akýkoľvek dvojitý kríž? Aj gardistický dvojitý kríž, dvojitý kríž, ktorý bol symbolom zločineckej organizácie, ktorá páchala zločiny počas druhej svetovej vojny a fašistického slovenského štátu? Aj som rozmýšľal, že si donesiem vizuálnu pomôcku. Netušil som, že práve pán podpredseda Danko, ktorý presadil zákaz vizuálnych pomôcok, tak aspoň poviem, o čom som uvažoval, o akom porušení rokovacieho poriadku, že tu donesiem taký vytlačený farebný dvojkríž Hlinkovej gardy a úmyselne ho zničím. A spýtam sa pani Kazdovej, či som sa tým dopustil trestného činu alebo by som sa dopustil trestného činu, ak by bola schválená novela, s ktorou ste prišli. Lebo je to dvojitý kríž? Je to dvojitý kríž. Kde máte vymedzené, že dvojitý kríž Hlinkovej gardy nie je to, čo myslíte tým dvojitým krížom, ktorý je národným symbolom. Lebo že vy to tak nemyslíte, je možné, ale v zákone je napísané: dvojitý kríž. Presumpcia výsadkom. Áno, už dnes existuje priestupok, ktorého sa podľa § 42 ods. 1 môže dopustiť ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. To, čo vy meníte, je, že nemusí to byť úmyselne. A dopustí sa ho ten, kto zničí, poškodí, znečistí, zosmiešni, zneúctí, použije alebo vyobrazí ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom chránený symbol. Čiže toto konanie sa vzťahuje aj na neúmyselné konanie, hej? Tento priestupok. Čiže niekto má napríklad štátny symbol a vyhadzuje papiere, trebárs ich páli a omylom zničí nejaké vyobrazenie dvojkríža. Tak dopúšťa sa priestupku, lebo síce to neurobil úmyselne, len to mal niekde založené medzi papiermi a dopustil sa priestupku. Zvyšujete sankciu za tento priestupok. Nielen to, že rozširujete tie formy, ktoré budú postihované, vrátane použitia alebo vyobrazenia ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom, ale zvyšujete sankciu z 300 € na 1500 €, päťnásobne zvyšujete sankciu, dávate tam možnosť opakovanej výzvy na odstránenie protiprávneho stavu a opakovaného sankcionovania takéhoto konania. Ani nevravím už o tom, že to zneuctenie, ale najmä použitie alebo vyobrazenie ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom je subjektívne. To, čo jeden považuje za ponižujúci, pohŕdavý alebo znevažujúci spôsob, iný môže vnímať tak, že je v tom úplne iná symbolika, že tým chcel povedať niečo úplne iné, a mimochodom je to presne aj prípad toho diela, o ktorom hovoríme. A ďalšia zmena, s ktorou prichádzate, je, že nebudú prešetrovať okresné úrady, ale orgány Policajného zboru, ktoré riešia porušenie dopravných predpisov, priestupky proti verejnému poriadku, extrémizmu, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Teda tie závažnejšie formy priestupkov. A teda, keď si niekto bude robiť srandu zo štátneho symbolu, tak podľa vás je to závažnejší priestupok a nemal by to riešiť okresný úrad, ale orgány Policajného zboru, ktoré asi nemajú čo robiť, tak im budete pridávať, aby chodili sa pozerať na výstavy študentov a posudzovali, či náhodou sa tým nedopustia priestupku. V Trestnom zákone chcete vyňať zo všeobecného trestného činu výtržníctva podľa § 364 osobitnú skutkovú podstatu, ktorá súvisí s hanobením štátneho symbolu, a chcete teda vytvoriť nový trestný čin hanobenie chráneného symbolu, ktorého sa môže dopustiť ten, kto ho zničí, poškodí, znečistí, zosmiešni, zneúctí, použije alebo vyobrazí pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom, ak to nie je z nedbanlivosti. Teda tu už sa vyžaduje úmysel. Vynikajúce. Trest je odňatie slobody až na tri roky. Prísnejšia sankcia je, keď sú tam nejaké kvalifikované formy, napríklad verejne a na mieste verejnosti prístupnom. Naozaj uvažujem, ako by sa asi teda postihovalo to znevažovanie alebo vysmievanie sa na mieste, ktoré nie je verejnosti prístupné alebo verejne, že ako by sa to vôbec niekto dozvedel. Alebo teda ak to má byť pri príležitosti štátneho sviatku alebo pamätného dňa, počas pietneho aktu alebo iného podujatia, tam je trestná sadzba na jeden rok až päť rokov. A odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 za krízovej situácie. Tak tomu už teda nerozumiem, že prečo počas napríklad núdzového stavu by mal niekto byť potrestaný za vysmievanie sa z nejakého štátneho symbolu na dva roky až šesť rokov. Ale tu chcem upozorniť, aby bol naplnený znak krízovej situácie, tak to musí mať nejaký vzťah. Musí to byť v súvislosti s tou krízovou situáciou. Keby ste nám vedeli povedať nejaký príklad, že aká konkrétne krízová situácia by musela nastať. Výnimočný stav, vojnový stav. Že by napríklad zosmiešňovanie štátneho symbolu, vo vašich očiach znevažovanie, malo sa posudzovať podľa tejto sprísnenej sadzby dva až šesť rokov. Že napríklad vyhlásil by sa núdzový stav z dôvodu, že v papiernictvách by bol nedostatok štátnych znakov a niekto by ho ešte úmyselne zničil, tak mal by byť za to potrestaný prísnejšou sadzbou. Sto bodov. No. Skúsme si porovnať aj primeranosť. Primeranosť tých trestov: krádež. Ak si niekto prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu alebo potom nejaký iný, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Čiže keď niekto ukradne vec, ktorá stojí viac ako 700 € a menej ako 20 000 €, teoreticky 19 000 €, tak mu hrozí trest odňatia slobody do 2 rokov. A kto zneváži alebo vyobrazí ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom národný symbol, hrozia mu až tri roky. Čiže považujete za primerané, že niekto ukradne 19 000 € alebo vec, ktorá má hodnotu 19 000 €, a hrozia mu 2 roky. A niekto napríklad vyobrazí dvojkríž spôsobom, ktorý vy považujete za znevažujúci, a hrozia mu 3 roky? To je podľa vás úmerné a primerané? A predpokladám, že napríklad tú fotografiu, ktorá sa stala podnetom k návrhu zákona, za znevažujúcu považujete. Že ešte raz, niekto ukradne… A hrozia mu 3 roky? To je podľa vás úmerné a primerané? A predpokladám, že napríklad tú fotografiu, ktorá sa stala podnetom k návrhu zákona, za znevažujúcu považujete. Že ešte raz, niekto ukradne, ukradne, ukradne 19 000 a dostane najviac dva roky a niekto vyfotí, a to hovorím nie, že vystaví, vyfotí dvojkríž v nevhodnej pozícii, v nevhodnej situácii. A rozsah je 3 roky. Ak, ak to vystavil, tak už sme v odseku dva. V kvalifikovanej podstate. A tam? Tam už sme v sadzbách 1 rok až 5 rokov, ak, ak to spácha teda verejne. Čo opäť, pozrime sa, pozrime sa na krádež. Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha krádež a spôsobí ňou väčšiu škodu. Väčšia škoda je definovaná tak, že je to suma prevyšujúca 20 000 a neprevyšujúca alebo nedosahujúca 250 000. Čiže, keď niekto kradne 240 000, povedzme. Tak mu hrozí 1 rok až 4 roky. 240 000 € ukradnutých, 1 rok až 4 roky. A, ale, ak verejne vystavíte pohoršujúce zobrazenie národného symbolu, tak vám hrozí 1 rok až 5 rokov. Čiže študent, ktorý urobil fotografiu, ktorá podľa vášho názoru znevažuje štátny symbol, by mal byť potrestaný v rozmedzí 1 rok až 5 rokov, a zlodej, ktorý ukradne vec v hodnote 240 000 €, by mal byť, a to je zase vaša úprava, lebo však to pôvodne neboli takéto hranice, ale, ale vy ste to tak schválili, by mohol dostať najviac, najviac štyri roky. Alebo usmrtenie z nedbanlivosti až tri roky. Dva až päť rokov, čo je teda podobná sadzba, ako tam navrhujete, ak je to závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe. Ublíženie na zdraví. Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Že úmyselne niekto ublíži druhému na zdraví. A má byť potrestaný maximálne na 2 roky. Za fotografiu škaredú, ktorá sa vám nepáči, až 4 roky, pokiaľ ju nevystaví. Pokiaľ ju vystaví, tak až 5 rokov. A ods. 3 ublíženia na zdraví § 156 hovorí, že odňatím slobody na dva roky až päť rokov, opäť sme v porovnateľnom pásme, sa dopustí ten, kto spôsobí ublíženie na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví. Čiže úmyselné ublíženie na zdraví, ktoré má za následok ťažkú ujmu na zdraví, má byť trestané rovnako ako verejné vystavenie fotografie, ktorá sa nepáči predkladateľom návrhu zákona a považujú ju za dehonestujúcu. Čo? Ja si myslím, že ten zákon je naozaj, alebo návrh zákona je naozaj nehorázny. A zasahuje do slobody prejavu. A nie je prejavom vlastenectva, lebo človek môže byť vlastenec, môže mať rád svoju, svoju vlasť. Môže si uctievať a mať v úcte jej štátne symboly, ale to neznamená, že chce posielať do basy ľudí, ktorí to vnímajú inak a ktorí si volia napríklad expresívnejšie formy vyjadrenia svojho názoru. Ja by som to tak nerobil. Ja teda nie som umelec, ale aj keby som bol umelec, tak by som sa asi, asi neuchýlil k takejto forme vyjadrenia. Nesúhlasím so smerovaním krajiny a som hlboko presvedčený, že prostriedkami trestného práva nemajú byť trestaní ľudia, ktorí sa uchýlia k takejto forme vyjadrenia svojho názoru. Lebo je to vyjadrenie svojho názoru a názor má byť chránený. Má byť chránená sloboda prejavu, má byť chránená sloboda umeleckej tvorby a to všetko vy svojím návrhom popierate. Takže ja by som vám dal na zváženie, aby ste si aj pod vplyvom toho, čo tu doteraz zaznelo a čo tu ešte zaznie, rozmysleli, či naozaj toto chcete. Pani poslankyňa Jaurová včera navrhla nepokračovať v rokovaní, tak ja by som doplnil ten návrh, a teda navrhujem v zmysle zákona o rokovacom poriadku, aby bol návrh zákona vrátený navrhovateľom na dopracovanie. Teda, neviem si veľmi predstaviť tú formu, v akej, keby ste ho dopracovali, by ten zákon bol v poriadku, lebo podľa môjho názoru je zlý. Od začiatku do konca. Ale teda chcem vám dať šancu, aby ste vycúvali z toho, s čím ste prišli. Ja teda verím, že aspoň niektorí poslanci vládnej koalície uznajú, že ten návrh je zlý a nestojí za to pokračovať v legislatívnom procese. [09:35] Andrej Danko Páni poslankyne. [09:35] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja súhlasím s vami, pán kolega Dostál, že je to ďalší zákon na ničenie kultúry, na ničenie slobody slova a slobody prejavu. Je sú tam neprimerane tvrdé sankcie, 1 až 5 rokov väzenia za nejaké prejavenie názoru. To je, to je absolútne strašné. Ide tu len o ďalšie zastrašovanie umelcov. Ako ste aj povedali, že ako si to máme predstaviť, či tam budú chodiť nejakí ľudia, ktorí tam budú robiť cenzúru, ktorí tam budú tých študentov otáčať, že aké záverečné ročníkové práce tam predvádzajú. Čiže to je niečo, čo takáto, takúto cenzúru, keď tam zavedieme, tak to bude viesť ďalej len u tých mladých umelcov k nejakej autocenzúre, aby sa kontrolovali, či môžem, nemôžem sa nejako slobodne prejaviť a prejaviť svoj názor a vôľu. A umenie má provokovať. Je to jeho legitímne právo. Je to jeho základná funkcia, pretože ono búra tabu. Umenie má búrať tabu a stereotypy. Umenie nastavuje zrkadlo spoločnosti. A prosím vás, ja som ja, keď sa pozriem do toho zrkadla dnes, tak ja sa toho desím. Vy ste naozaj taký akože útlocitný? Toto vás vyrušilo? Toto vás vyrušilo toto umenie, že tu idete nastavovať zákon, aby takéto umenie už nebolo? Idete ničiť slobodu prejavu mladých ľudí. Umenie má búrať hranice, má búrať stereotypy. Čo týmto dosiahnete takýmito zákonmi? Ja by som bola rada, keby sa toto plénum prestalo brať vážne, pretože my len berieme vážne sami seba. Naozaj, ako prestaňme s tým a rešpektujme iný názor. Ďakujem pekne. [09:37] Andrej Danko Poštárke [09:37] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou A kláves. Ďakujem pekne. Mňa fascinuje, ako túto poslanci a poslankyne koalície, oni sa vôbec ani netaja tým, že to proste je celé iba kvôli tomu, že sa im nepáči nejaké dielo. Ale faktom je, že o tom predmete, ktorý je v tom diele zobrazený, ja sa aj hanbím hovoriť, ale tuto poslanci z toho konzervatívneho, akože teda krídla o tom v priebehu troch minút povedali trikrát. A ja normálne nechápem, že prečo, že nerozumiete tomu, že keď o tomto budete viac a viac hovoriť, že o tom robíte väčšiu a väčšiu reklamu. Tak ako si Ondro povedal, urobili výstavu Entartete Kunst, dekadentné, zvrhlé teda umenie v roku 1937, ale videlo ho 2 milióny ľudí. Tak akože ja by som vám aj poradila, že ak nechcete, aby toto ľudia a deti, ja neviem kto, videl, tak o tom, preboha, nehovorte. Nie to ešte, že sa sem akože dodajú zákony. Kvôli tomuto. A druhá vec je, že viete, čo si ja myslím? Toto falošné národovedstvo je neuveriteľné, lebo ja si myslím, že tomu študentovi možno záleží na našej krajine oveľa viacej ako tuto celému koaličnému spektru poslancov, ktorí tu hlasujú za absolútne nezmysly. Lebo ten študent sa pozerá na našu krajinu kriticky, na výroky premiéra kriticky a vyjadril sa výtvarným spôsobom na škole, kde sa môže a musí slobodne vyjadrovať. Tomu študentovi určite viacej záleží na stave našej krajiny a vám by malo tiež. Vy by ste sa mali radšej pozerať na to, či tu máme zničené nemocnice, kde holuby nám lietajú po novorodencoch, či tu máme opravené mosty, tunely alebo cesty, alebo čokoľvek. Ale nie, vy tu budete hovoriť o tom, ako nejaký študent urobil bakané dielo, ktoré bohvie kde bude, aké bakané. No aj Věstonická venuša je napríklad celá nahatá a možno tiež spôsobovala nejaké pohoršenie. Veď nerozumiete tomu, že toto, čo tu chcete zaviesť, je iba cenzúra len preto, že vám sa niečo nepáči. To je neuveriteľné, naozaj. Ďakujem. [09:39] Andrej Danko Poslanci Janga [09:39] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Žoviča, ďakujem. Kolega dostal. Ty si to naozaj výborne vystihol tú podstatu a aj obdivujem, že takým pokojným tónom o tom dokážeš hovoriť. No lebo to je naozaj vážna vec. Akože, kebyže ja teda pevne verím, že takáto vec neprejde, ale keby prešla, tak to je naozaj vážna vec. Ako prvý je ten filozofický rozmer, že naozaj vždy všetky totalitné režimy bojovali proti slobode, slobode slova a slobode umenia, pretože neznesú kritiku. A teraz áno, môže sa vám nejaké umenie nepáčiť, aj mne sa veľa vecí nepáči, ale tá hranica toho, že pokiaľ chránime slobodu slova a kde už môžeme povedať, že áno, toto je nejaké zasahovanie do slobody iných ľudí, to treba strašne citlivo, strašne citlivo. A ja som teda hlboko presvedčená, že takéto obrázky… A teraz nechcem znevažovať to umenie. Ale, že toto naozaj nie je za hranicou toho, čo by bolo treba trestne stíhať. Trestne stíhať. A ja som teda pozorne počúvala a som veľmi rada, že kolega Dostál to tu ako krok po kroku rozzanalyzoval. Tak, keď niekto ukradne vec za 19 000 €, tak bude menej stíhaný ako človek, ktorý podľa vás znevažuje štátny symbol? Toto vám naozaj príde primerané? Toto je to, čo chcete mladých ľudí a ďalšie generácie učiť? Že no, kradnúť sa môže, ale nie, nie, že náhodou si dovolíte niečo príliš provokatívne povedať. Veď tak, ako to aj odznelo. Áno, umenie býva provokatívne. Mladí ľudia chcú byť provokatívni. Na tom je založená celá evolúcia ľudstva. Že vždy mladí ľudia sa snažia vymyslieť niečo nové a nejakým spôsobom sa vzbúriť proti tým starším. Ale predsa ich nemôžeme za to trestne stíhať. Veď prosím, spamätajte sa, kolegovia. [09:41] Andrej Danko Poslať [09:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Správu ďakujem pekne. Ja som si pozrel, koľko vtipov je na internete na dvojkríž. Keď si pozriete, koľko je tam tých vtipov, tak som zvedavý, ako bude národná slovenská národná, teda pardon, arabská národná strana, ako bude kritizovať a trestať tieto vtipy, pretože tie vtipy sú niektoré ostré. Ale vám, národovci, nevadí, že nám tu Arabi budú robiť, že nám budú spravovať vodu. Vám to nevadí. Vy, národní, ktorí chránite dvojkríž. Ale vám vadí, keď niekto v divadle povie napríklad nejaký vtip o dvojkríži. Toto tu bolo za čias komunizmu. Ja sa o to budem bližšie budem o tom bližšie hovoriť v rozprave, ale vy sa vracia nie, že vraciate. Vy ste nevystúpili, pani poslankyňa. No Michelko, ten vôbec s tým socialistickým prístupom a tými jeho pamfletmi, čo píše. Veď vy stále ste v diktatúre proletariátu. Vy stále rozhodujete o tom, čo kto tu bude robiť. Namiesto toho, aby ste naozaj dali slobodu, veď, veď aj ten váš vodca pán Fico rozpráva, že rešpektujeme iný názor. A ako rešpektuje iný názor? Kto bude určovať, čo je zosmiešnenie? Kto? Andrej Danko, ktorý tu nás, poslancov opozície, trestá za slovíčko a, keď koalícia tam vrieska, tak tichučko tam sedí? Kto bude rozprávať alebo kto bude určovať, čo je zosmiešnenie a čo nie je zosmiešnenie? Vy? Pani Kramplová, vy budete rozprávať, čo je dobré a čo nie je dobré? Kto vám dal na to právo, pani Kramplová? Michelkovi ani nehovorím, ten je výkonný práporčík, ten si robí, čo chce. Ale pani Kramplová, vy nám budete rozprávať, čo bude zosmiešnenie a čo nebude zosmiešnenie? Tak sa môžete hanbiť. [09:43] Andrej Danko pán poslanec [09:43] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hargáš. Ďakujem za slovo. Pán Dostál, v závere vášho vystúpenia ste ma inšpirovali k tejto faktickej poznámke. Mám pre vás jeden nápad. V úradníckej hantýrke, keď dostanete dokument na pripomienkovanie, tak je taký bonmot, že prvotná kvalita dokumentu sa hodnotí tým, či je to dokument hodný pripomienok alebo rovno dokument hodný stanoviska. To veľa napovedá o tom, aký dokument ste dostali do rúk. A vy ste tak... My máme tu v parlamentnej hantýrke zase taký pojem, že keď je zákon veľmi zlý, tak podľa nejakého paragrafu navrhneme vrátiť zákon na prepracovanie. A ja už si myslím, že máme tu aj špeciálnu kategóriu zákonov, ktoré prerástli tento pojem, tak by som povedal, tak ja mám taký návrh pre vás, že čo keby sme zaviedli do rokovacieho poriadku, že popri zákonoch, ktoré vraciame na prepracovanie, tam budeme mať kategóriu, že návrh: vraciam zákon na skartovanie. To by mohla byť taká nová kategória, ktorá by vyjadrovala kvalitu toho návrhu. Špeciálne z klubu SNS veľa takýchto návrhov chodí a naozaj si myslím, že niektoré nie sú vhodné prepracovať, lebo to sa nedá opraviť, keď to je, že prvý gombík zapnutý zle, tak zaveďme si kategóriu návrh zákona: navrhujem zákon vrátiť na skartovanie. To by sa mi ľúbilo. Tak možno niekoho, čo ti ide? Vracia zákon na skartovanie. To by mohla byť taká nová kategória, ktorá by vyjadrovala kvalitu toho návrhu. Špeciálne z klubu SNS veľa takýchto návrhov chodí a naozaj si myslím, že niektoré nie sú vhodné prepracovať, len to sa nedá opraviť, keď to je od, že prvý gombík zapnutý zle, tak zaveďme si kategóriu, návrh zákona. Navrhujem zákon vrátiť na skartovanie. To by sa mi ľúbilo. Tak možno niekedy, keď bude zase otvorený rokovací poriadok, tak môžeme spolu. [09:44] Andrej Danko S reakciami, s reakciou na faktické [09:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanie dostal, ďakujem kolegom a kolegyniam za reakcie. Pán poslanec Hargaš, no, my už máme v rokovacom poriadku návrh vrátiť na skartovanie. Volá sa to návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a včera ho predniesla pani poslankyňa Jaurová. Ja som ju len teda doplnil tou miernejšou formou. Pán poslanec Pročko, no, ja by som nebol na pána poslanca Michelka až taký prísny ako vy. Ja naozaj, ako sledujem jeho reakcie, tak podľa mňa on sa necíti úplne v pohode s týmto návrhom zákona a teda možno by radšej bol, keby vôbec takýto návrh zákona nebol predložený. Ja som veľmi zvedavý, ako sa zachová pri hlasovaní rovnako, ako sa zachová väčšina koaličných poslancov. Vo viacerých faktických zaznelo, že to porovnanie skrádnutím. No, tak ja by som tu rád pripomenul, že prvá veľká vec, ktorú spravila táto vládna koalícia, je, že znížila tresty pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov. To sú tie kategórie páchateľov trestnej činnosti, ktoré jej ležia v vládnej koalícii a koaličným politikom na srdci. A zároveň teraz prichádzajú s návrhom kriminalizovať umenie, kriminalizovať humor, kriminalizovať satiru, kriminalizovať slobodu prejavu, kriminalizovať veci, ktoré sa im nepáčia, nie ktoré sú nejako objektívne nebezpečné, ale veci, ktoré sa nepáčia pani poslankyni Gramplovej, pánu poslancovi Kerimu a ďalším politikom vládnej koalície. A pani poslankyňa Kleinert tu hovorí niečo o tom, že niečo zaznelo z konzervatívneho spektra, voči tomu by som sa ohradil. Ja som predsedom Žitňanskej konzervatívnej strany a konzervativizmus nie je o nacionalizme, nie je o úzkoprdsosti, nie je o odmietaní moderného. [09:46] Andrej Danko Umenia. V rámci rozpravy o slovo požiada pani navrhovateľka, slovenčina, krampuľovanie, poč. [09:47] Dagmar Kramplová – Vystúpenie Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V úvode mi dovoľte zareagovať na pár vystúpení, ktoré tuná boli, a v prvom momente na pani poslankyňu Jaurovú, ktorá tvrdila, že konkrétny prípad je jediným dôvodom tohto návrhu. Čiže nie, pani poslankyňa, tento konkrétny prípad študenta otvoril túto debatu, ale nie je jediným dôvodom. Bol skôr momentom, ktorý ukázal slabosť existujúcej právnej úpravy. No a čo sa týka študenta a jeho hejtovania. Kto prispel ku kritike a k hejtovaniu tohto študenta, tak to ste boli práve vy, pani poslankyňa, lebo nikto z nás ani jeho meno, ani nič nikdy nespomenul. Čiže vy ste ho tuná včera pomenovali, dali ste zasa na známosť svetu, o koho sa jedná, čiže ak niekto prispel, boli ste to práve vy a dokonca tvrdíte, že ste vôbec o ňom nerozprávali, čo nie je pravda. Že nejde o žiadne umenie, keď už teda hovoríme o tomto diele, kvázi diele, ale o prachsprostú obscénnosť, dokázala priamo aj televízia Markíza. A to tým, že toto tzv. dielo, tento dvojkríž v zadnej časti tela, vo svojej reportáži rozrastrovala. Ak by to bolo dielo, ktoré by bolo pre oči verejnosti, asi by to takýmto spôsobom neurobila. A jednou vetou zatiaľ na pána poslanca Dostála. Chcela by som sa vás opýtať, pán poslanec Dostál, ako by ste asi reagovali na tzv. umelecké dielo, ak by v zadnej časti bola zastoknutá napríklad židovská hviezda alebo polmesiac. Myslím si, že asi by ste žiadali potrestať tých, ktorí to takýmto spôsobom vyobrazili podľa trestného zákona, podľa extrémistických trestných zákonov, kde sú tie trestné sadzby porovnateľné, nevykrikujte po mne, porovnateľné. No a teraz by som pristúpila k vlastnému diskusnému príspevku. Čiže cieľom predkladaného návrhu novely zákona je konečne spraviť poriadok v ochrane štátnych symbolov a zlepšiť ochranu našich národných symbolov. O tom, že súčasná právna úprava ochrany štátnych symbolov je nedostatočná a že je nevyhnutné tento stav zmeniť, je absolútne nepochybné. O tejto nedostatočnosti sme boli opakovane presvedčení rôznymi urážlivými úpravami našich štátnych a národných symbolov, ktorých sa pod rúškom umeleckého prejavu a pod maskou slobody slova dopúšťali rôzni samozvaní umelci a pseudoaktivisti. Je bez akýchkoľvek pochýb, že súčasná úprava nie je ani len iluzórna, nakoľko je v rozhodujúcich prípadoch v praxi takmer neuplatniteľná. Pri tomto návrhu zákona si musíme položiť základnú otázku. Čo pre nás vlastne znamenajú štátne a národné symboly? Sú to len akési obrázky alebo sú to symboly, ktoré majú pre náš národ oveľa väčší význam? Odpoveď je úplne jednoznačná. Štátne a národné symboly stelesňujú našu históriu, štátnosť, kontinuitu, identitu Slovenskej republiky, krajiny, v ktorej žijeme, a preto si zaslúžia tú najväčšiu ochranu. Okolo tejto novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky už zaznelo množstvo silných slov. Cenzúra, obmedzovanie umeleckej slobody, kriminalizácia prejavu, ale predmetom návrhu je oveľa konkrétnejšia vec. Ak niekto úmyselne a hrubo hanobí symbol Slovenskej republiky alebo slovenský národný symbol, má mať Slovenská republika účinný právny nástroj, ako na takéto konanie reagovať. Tento návrh nezakazuje kritiku vlády, politikov, nezakazuje ani umeleckú tvorbu, ale chráni tieto symboly pred zámerným znevažovaním. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ak hovoríme o dvojkríži, mali by sme si uvedomiť, o akom symbole vlastne hovoríme. A preto mi dovoľte v krátkosti predstaviť jeho hlbokú históriu. A toto teraz hlavne pre pani poslankyňu Jaurovú, lebo ona včera nechápala, z akého historického dôvodu sa má chrániť dvojkríž. Bolo to tu dopovedané. Na územie dnešného Slovenska sa symbol dvojkríža dostal misiou svätých Konštantína, Cyrila a Metoda. Od počiatku bol na území Rastislavovej a neskôr Svätoplukovej ríše etablovaný ako dynastickoštátny symbol, čo je priamo dokázané aj rodinnými väzbami Svätopluka na vtedajšie Lotrinsko, ktoré symbol dvojkríža prevzalo práve z Veľkej Moravy. Tu doplním, ako sa teda dostal ten náš dvojkríž do Lotrinska. Východofranský kráľ Arnulf mal nelegitímneho syna. Bol prvorodený, ale nelegitímny, takže sa nemohol stať franským kráľom. Jeho otec Arnulf mu teda zveril vládu nad Lotrinskom, dnešné územie vo Francúzsku. Za krstného otca Arnulf vybral tomuto svojmu nelegitímnemu synovi veľkomoravského kráľa Svätopluka a podľa krstného otca pomenoval svojho syna Svätopluk. Symbolom Arnulfovho syna Svätopluka sa stal tzv. lotrinský kríž, ktorý je ale úplne presne ten istý dvojkríž, ako je náš. A tento symbol je tam prítomný dodnes a my ho teda tým Francúzom doprajeme, nech ho v úcte používajú. Pokračujem ďalej. Čiže týmto je prítomnosť dvojkríža už v čase Konštantína, Metoda, Rastislava a Svätopluka na našom území dokázaná. Po zániku Veľkej Moravy prevzalo symbol dvojkríža nitrianske údelné vojvodstvo, ktoré bolo autonómnou súčasťou vtedajšieho Uhorska a zahŕňalo prevažnú časť územia dnešného Slovenska. Odtiaľto sa postupne dostal aj do erbov viacerých slovenských miest, ktoré pokračovali v jeho používaní aj po zániku nitrianskeho údelného vojvodstva. Rovnako sa dostal aj do znaku Uhorského kráľovstva, kde umiestnený na trojvrší predstavoval časť štátu územne zodpovedajúcu niekdajšiemu nitrianskemu údelnému vojvodstvu a teda územiu dnešného Slovenska. Na základe tohto historického vývoja sa stal najvýraznejším slovenským symbolom v čase národného obrodenia a taktiež symbolom Slovenskej národnej rady v roku 1848. Rovnako už v podobe na trojvrší prevzala symbol dvojkríža Matica slovenská, založená v roku 1863, a ďalšie proslovenské spolky, zväzy a organizácie. V 20. storočí sa po sebaurčení slovenského národa plne etabloval ako uznaný národný symbol a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa dvojkríž na trojvrší umiestnený na rannogotickom štíte stal súčasťou štátneho znaku Slovenskej republiky. Dvojkríž, vážené poslankyne, vážení poslanci, je tak najstarším, najvýraznejším symbolom slovenskej historickej, národnej a štátnej identity. Ešte raz to zopakujem. Dvojkríž je tak najstarším a najvýraznejším symbolom slovenskej historickej, národnej a štátnej identity. Náš právny poriadok už dnes hovorí, že štátnym symbolom patrí úcta. Už dnes upravuje aj používanie národného symbolu. Takže my nevymýšľame princíp, že so štátnymi symbolmi sa má zaobchádzať dôstojne. Tento princíp tu už máme. Problém, ktorý sa ukázal v praxi, je iný. Čo sa stane vtedy, keď niekto túto hranicu vedome a hrubo prekročí? A práve tu je doterajšia právna úprava nedostatočná. Aj dnes síce trestný zákon už pozná hanobenie štátneho symbolu, ale iba v rámci skutkovej podstaty výtržníctva, čo sa ukázalo ako absolútne nedostatočné, a práve tento návrh prináša samostatnejšiu a presnejšiu ochranu chránených symbolov. Zároveň však treba veľmi jasne povedať, že návrh rozlišuje medzi menej závažným porušením a závažným konaním. Pri menej závažných prípadoch ide o priestupkovú zodpovednosť, až pri konaní, ktoré naplní všetky znaky trestného činu, prichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť. Preto je zavádzajúce hovoriť verejnosti, že niekto za dvojkríž dostane päť rokov. Návrh výslovne pomenúva zničenie, poškodenie, znečistenie, zosmiešnenie, zneuctenie alebo ponižujúce, pohŕdavé či znevažujúce použitie alebo vyobrazenie chráneného symbolu. Pri priestupkovej zodpovednosti je navrhnutá horná hranica pokuty 1500 €, pričom, ak protiprávny stav pokračuje, správny orgán bude môcť požadovať jeho odstránenie. Pri trestnoprávnej zodpovednosti základná skutková podstata navrhovaného trestného činu počíta s trestom do troch rokov. Vyššie sadzby sú naviazané až na kvalifikované okolnosti konkrétneho činu. Čiže, ako som povedala, základná skutková podstata nového trestného činu hanobenia chráneného symbolu počíta s trestom odňatia slobody až na tri roky. Trestná sadzba jeden na špičku. Naviazané sú až na kvalifikované okolnosti konkrétneho činu. Čiže, ako som povedala, základná skutková podstata nového trestného činu hanobenia chráneného symbolu počíta s trestom odňatia slobody až na tri roky. Trestná sadzba 1 až 5 rokov sa viaže až na konkrétne okolnosti zvyšujúce závažnosť skutku, napríklad verejné konanie, osobitný motív, závažnejší spôsob konania, konanie na pietnom mieste, zásah voči symbolu používanému orgánom verejnej moci, niektoré významné spoločenské príležitosti alebo recidívu. A pri krízovej situácii návrh ustanovuje osobitnú kvalifikovanú sadzbu. A predovšetkým, o vine a treste nerozhodujú predkladatelia zákona, ale rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a nezávislý súd na základe všetkých okolností konkrétneho prípadu. A práve tu je potrebné veľmi presne odmietnuť zjednodušenia a manipulácie, ktoré sa objavili v zavádzajúcej verejnej diskusii od niektorých aktérov, akoby podľa tohto zákona za každé nevhodné použitie dvojkríža automaticky hrozilo päť rokov väzenia. Nie je to tak, ale zároveň treba povedať aj to, že pri závažných kvalifikovaných trestných činoch tomu tak je. A teraz k otázke, ktorá sa pri tomto návrhu opakuje najčastejšie, umelecká sloboda. Áno, umelecká sloboda je významnou súčasťou slobodnej a demokratickej spoločnosti a nikto ju týmto zákonom neruší. Ak by však stačilo čokoľvek označiť za umelecký prejav a tým sa automaticky dostať mimo dosahu akýchkoľvek pravidiel, potom by pojem umelecká sloboda neznamenal slobodu, ale znamenal by absolútnu právnu imunitu a takto demokratický právny štát nefunguje. Preto odmietam zjednodušenie, že kto chce právne chrániť slovenskú vlajku, štátny znak alebo dvojkríž, automaticky útočí na slobodu prejavu. To sú dve rozdielne veci. Liberálno-progresívnych mysliteľov, ktorí sa práve pri ochrane slovenských štátnych symbolov potrebovali začať oháňať slobodou slova, hneď upriamujem na to, že predkladaná úprava v ničom nevybočuje z toho, čo je bežné v iných krajinách, a pokiaľ môžu chrániť svoje štátne symboly v Nemecku a vo Francúzsku, môžeme a budeme chrániť naše štátne symboly aj my na Slovensku. Aby bolo jasné, v Nemecku hrozí za urážku štátnych symbolov trest odňatia slobody tri roky, v osobitných prípadoch až päť rokov. V Lotyšsku a vo Švajčiarsku hrozí trest odňatia slobody tri roky. V Južnej Kórei hrozí trest odňatia slobody päť rokov. A takto by sme mohli pokračovať. Pokiaľ ide o pokuty, tak vo Francúzsku je možné za hanobenie štátnej vlajky a hymny uložiť pokutu až 7 500 € a v Taliansku až 10 000 €. Náš návrh teda z hľadiska primeranosti naozaj v ničom nevybočuje z toho, čo je bežné kdekoľvek inde vo svete. Naopak, osobne sa čudujem, že obdobná úprava nebola v podmienkach Slovenskej republiky prijatá už pred 30 rokmi pri jej vzniku. Ak demokratický štát chráni dôstojnosť jednotlivcov a rôznych skupín a menšín, je legitímne dať ochranu symbolom samotného štátu. My všetci prichádzame a odchádzame, ale Slovenská republika zostáva, a preto je potrebné štátne a národné symboly chrániť, lebo ju reprezentujú. Ďakujem za pozornosť. [10:03] Andrej Danko Na vystúpení pani poslankyne reaguje poslanec Dej. [10:03] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa skúsim, ak dovolíte, od Veľkej Moravy vrátiť naspäť do súčasnosti. Vy ste hneď v úvode hovorili, že je nevyhnutné spraviť poriadok. Ja súhlasím, ale podľa mňa je nevyhnutné urobiť poriadok vo verejných financiách alebo v rozpočte, ktorý si tu pravdepodobne o chvíľku schválite. Takisto si myslím, že, keď už chcete robiť poriadok v trestnom zákone, tak urobte poriadok s tým, aby sa tu neoplatilo daňovým podvodníkom robiť podvody, korupčníkom a zlodejom. Takže, ak chcete niekde robiť úpravu v trestnom zákone, tak sa vráťte na začiatok volebného obdobia, keď ste menili trestný zákon. Naozaj mi to príde také trošku smutné, lebo to naozaj nemáme iné problémy ako, keď to bude sťahovať a cenzurovať umelcov na vysokej škole. Veď si pozrite na to, aké máme nedostupné bývanie. Viete, napríklad mladí ľudia majú oveľa jednoduchšie sa zbaliť a odísť z tejto krajiny, ako sa osamostatniť od rodičov. A toto je presne to, že my tu riešime úplne vymyslené veci, ktoré naozaj možno trápia len vás. Príde mi to naozaj úbohé si takto lacno zbierať politické body na niečom, čo nie je ani problém. Vy tu hádžete dymové clony namiesto toho, aby sme riešili aj to, že ľudia, ktorí nedostali napríklad energopomoc, lebo kúria drevom a nie plynom. Tak ako naozaj ja si myslím, že, keď títo ľudia pozerajú túto rozpravu a, čo tu riešime, ja sa ani nečudujem, že sa chcú zbaliť a odísť z tejto krajiny. Takže ja si myslím, že by možno bolo dobré sa pozrieť na súčasnosť a nedávať tu takéto dymové clony a neriešiť to takéto nezmysly. [10:05] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslať správu: Pani poslankyňa, vy, keď vystúpite, vy ma hneď vrátite do čias, keď sme ako študenti brigádovali a nosili sme šunku papalášom. Na 10:00. To bolo také, také komunisticko-socialisticko-proletárske, neskutočné. Vy sa tu opierate o históriu. Ale tá história nás učí, že naozaj treba si vážiť veci. Ale to, čo ste predviedli vy, najprv poviete, že nie študent bola príčina, ale v skutočnosti študent bola príčina. Najprv rozprávate, že, viete, budeme zvažovať konkrétne okolnosti a závažné konanie. Kto to bude? Povedali ste, že sudcovia to budú zvažovať. Čo bude závažné konanie? Vy to tam tak flagrantne píšete. Mne sa páčilo, ako ste pomenovali, že liberálno-progresívne prostredie, a vás ako mám nazvať? Kacírsko-inkvizítorské prostredie? Čo ste vy? Čo si vy dovoľujete, vy. Čo si vy dovoľujete hodnotiť, čo je umenie a čo nie je umenie. Čo si to vy dovoľujete? Kto vám dal právo? Už ste to tu počuli, že namiesto toho, aby ste nehlasovali za zákony, ktoré umožnili zlodejom a podvodníkom kradnúť obrovské milióny, tak vy tu idete trestať umenie? Naozaj človek sa bude báť čo len slovo povedať. Vy nás vraciate do takého hlbokého totálneho socializmu, že to nie je možné. Kto bude rozhodovať? Kto bude rozhodovať alebo prikazovať študentovi, že toto môžeš a toto nemôžeš? Toto, čo ste predviedli, pani poslankyňa. Viete, niekedy je naozaj zlato mlčať. Poslanec Dostál. [10:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kramplová, k tej vašej otázke na mňa, a teda na židovskú hviezdu alebo polmesiac. No, problém je, že vy nerozlišujete medzi šírením extrémizmu, medzi šírením nenávisti, podnecovaním nenávisti na jednej strane a prejavmi, názormi, ktoré vám sa nepáčia, zdajú sa vám nedôstojné, zdajú sa vám urážlivé. A napríklad trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti hovorí o tom, že kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd a tak ďalej. Toto je skutková podstata toho trestného činu. Čiže podnecovať k násiliu alebo nenávisti alebo k obmedzovaniu práv a slobôd je niečo iné predsa ako keď niekto expresívnou formou vyjadrí nejaký názor napríklad vo forme umeleckého diela, ktoré sa vám nepáči. A iste si spomínate na prípad Charlie Hebdo, redakcie, ktorá bola vystrieľaná extrémistami, moslimskými, za to, že uverejňovali karikatúry proroka Mohameda. A ja vám poviem, že mne sa nepáči zosmiešňovanie náboženských symbolov, lebo mám rešpekt k ľuďom, ktorí sú veriaci. Ale nemyslím si, že je to dôvod na teroristický akt, na vraždenie. A rovnako si nemyslím, že je to dôvod na postihovanie, trestnoprávne postihovanie prejavov, ktoré sa niekomu zdajú urážlivé. A neodpovedali ste na tie otázky, ktoré sa týkajú toho gardistického dvojkríža ani primeranosti trestov, ktoré sme vám kládli. [10:09] Andrej Danko Poslankyňa [10:09] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani Kramplová, ja som mala chvíľami pocit, že sa fakt zbláznim, že ja normálne, že neverila som vlastným ušiam, čo tu počujem od poslankyne Národnej rady. To by bolo neuveriteľné. My tu máme krajinu v rozklade. Deti nám navždy odchádzajú preč z tejto krajiny. Holuby nám lietajú po inkubátoroch, kde ležia novorodenci. Na Doniu sa ľudia zbierajú iným ľuďom na lieky. Máme cesty v havarijných stavoch. O chvíľku vy tu budete národne hlasovať za najhorší rozpočet v tejto krajine od jej histórie a vy idete rozprávať o tom, že treba chrániť geometrický tvar. Veď my sa, preboha živého, vráťme do reality. Vy sa vráťte z tej Moravy, sa vráťte, prosím vás, naspäť. Však to nie je normálne, že o čom vy rozprávate. Nehnevajte sa, ja fakt som si myslela, že sa zbláznim. To a budete hovoriť o tom, že pani Jaurová tu nebodaj chválila to dielo iba preto, že ho pomenovala. Však celý čas vy tu rozprávate o tom diele. To dielo je podstatou tohto návrhu zákona. Pomenovať autora, tak ako napríklad Picasso, Chagall alebo iní boli súčasťou „and art and kunst“, nie je hodnotiaci úsudok na jeho dielo. A ani ona, ani my sme tu ani raz nepovedali, či sa nám to dielo páči alebo nepáči. To, čo my hovoríme, je, že poslanci Národnej rady nemajú, čo na základe toho, či sa im páči nejaké dielo, dávať tu také novely zákona, ktoré budú ľudí kriminalizovať za slobodu umeleckého vyjadrenia. A hovoríte, že nechcete tu strašiť študenta. Však ho strašíte. Hovoríte tu o tom, že nebudete túto umeleckú slobodu zastrašovať. Však to robíte. Celý čas to robíte, že umelecká sloboda v tejto chvíli má byť umlčaná. Máme sa vrátiť do 50. rokov, do komunizmu, tam by ste sa najradšej videli, aj keď chápem, aj Veľkú Moravu ste dali. Ale ja vás prosím, vráťte sa do reality. A [10:11] Andrej Danko Poslankyňa [10:11] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Šteflová, viete, pani Kramplová, ja pred každou schôdzou s napätím čakám, čo legislatívna úderka SNS zase raz prinesie, ale teda tento zákon, to je fakt, že jeden z highlightov, a musím povedať, že pre mňa je až neuveriteľná táto vaša pokrytecká útlocitnosť. Tuto dielo študenta fujky fujky. Ale v pohode vy zdvihnete ruku za novelu Trestného zákona, ktorá v tej prvej verzii skrátila premlčanie znásilnenia. Muselo sa to opravovať, ktorá tu úplne zdvihla kriminalitu, otvorila bránu daňovým podvodníkom. Tu ste úplne v kľude s tým, že podpredseda Národnej rady je bývalý policajný prezident, vážny z vážnych trestných činov, z toho, že zapredal svoju funkciu a celú políciu mafii. To vás vôbec netankuje. Zdvihnete tu o chvíľu ruku za protiústavný rozpočet, ale študent a jeho satirické dielo fujky. Vy naozaj, vy naozaj sem prinášate samé legislatívne paškvily a hlúposti a je to úplným prejavom toho vášho pokrytectva. [10:12] Andrej Danko Poslankyňa [10:12] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jaro. Ďakujem, pán predsedajúci. No, pani poslankyňa Kramplová, vy ste povedali, že takým motívom na to, aby ste predložili tento famózny zákon, bola slabosť existujúcej právnej úpravy. Tak ja potom nerozumiem, keď však OK, vy môžete mať akékoľvek legislatívne zámery, ale ja potom nerozumiem, že prečo ste prišli so zákonom, ktorý je právne nerealizovateľný, je v rozpore s tromi čl. ústavy, je úplne nezmyselný a namiesto štátneho symbolu chráni geometrický tvar. Prečo ste prišli so zákonom, ktorý je proste právne nehorázny? Však to akýkoľvek právnik by vám vysvetlil, vy idete chrániť dvojkríž, ktorý je, keď nie je definovaný, je to geometrický tvar. Ja som tu včera vám ukazovala konkrétne príklady, za ktoré ľudia budú môcť byť postihovaní a vy to ešte idete postihovať aj pri neúmyselnom použití a neverejnom. To znamená, že keď sa niekto doma v kúpeľni potkne o nejakú kachličku v tvare dvojkríža, tak to spĺňa tento váš zákon. A vy ste tu mali taký naozaj zaujímavý exkurz do histórie, ale ja by som sa vrátila k tým otázkam, ktoré som tu včera položila, lebo tie sú tiež historické. Vzťahuje sa to aj na gardistický dvojkríž? Lebo tak je napísaný ten váš zákon. Vzťahuje sa to aj na dvojkríž v maďarskom štátnom znaku? No samozrejme, že áno. A takto môžeme pokračovať. Takže, prosím vás, odpovedzte na tie otázky, ktoré tu boli vznesené. Pretože tie otázky sú veľmi zásadné a hovoria o protiústavnosti a o úplnej nezmyselnosti tejto právnej úpravy. Tie otázky sú veľmi zásadné a hovoria o protiústavnosti a úplnej nezmyselnosti tejto právnej úpravy. [10:14] Andrej Danko Poslankyňa [10:14] Andrej Danko Poslankyňa Gregorová [10:14] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gregorová, ďakujem za slovo a teda tiež ďakujem za historický exkurz. Možno kvôli vašim koaličným kolegom z Republiky ste zabudli na obdobie počas druhej Ďakujem za slovo a teda tiež ďakujem za historický exkurz. Možno kvôli vašim koaličným kolegom z Republiky ste zabudli na obdobie počas druhej svetovej vojny, ale dobre, však mali sme Svätopluka aj Cyrila a Metoda. Historici. Ja mám, hej, jednu celkom praktickú otázku teda na predkladateľov, lebo ja neviem, či ste si niekedy všimli, ako vyzerajú profilové fotky niektorých ľudí na sociálnych sieťach. Ja si ich občas všimnem, hlavne, keď mi tam teda nechávajú vulgárne nadávky pod mojimi príspevkami a podľa názorov väčšinou usudzujem z vášho politického tábora. No a napríklad taká pani, ktorá má na gýčovej profilovke kvetinku, letiaceho orla, teda mal to byť asi orol alebo sokol, nie je, ale mal to byť nad dvojkrížom a celé to vyzerá ako výtvarné dielo druháka na základnej škole. Ja to súdiť nemienim, len teda vyjadrujem svoj názor a obavu, lebo napriek tomu, že je to podľa mňa nevkusné, tak ja neviem, má táto pani ísť do väzenia za to, že niekto môže rozhodnúť, že to je znevažovanie? Dobre. A ja sa vás úplne vážne pýtam, má sa báť aj táto pani, lebo podľa môjho estetického cítenia je to celkom slušné znevažovanie národného symbolu, ako vyzerá tá jej profilovka. A kde je tá hranica? Ako budeme teraz rozhodovať o tom, ktorý dvojkríž je ešte dostatočne dôstojný, budeme tu hodnotiť umeleckú kvalitu profilových obrázkov, alebo bude záležať na tom, kto ten dvojkríž nakreslil a aké politické názory zastáva? Ak má o tom, čo je znevažovanie národného symbolu, rozhodovať čisto subjektívny vkus, tak ja sa fakt obávam, že problém bude mať nejeden váš vlastný volič a možno by bolo dobré im to predtým, ako budete o tomto hlasovať, vysvetliť. [10:16] Andrej Danko Poslanec pre 1. [10:16] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Kramplová, vy ste v tom historickom exkurze nás zaviedli do 9. storočia, keď ste hovorili o tých dôvodoch, prečo vlastne ten dvojkríž si zasluhuje takú ochranu. No, ja by som vás chcel upozorniť na to, že história nezačína 9. storočím a história symbolu kríža už vôbec nie 9. storočím, ale siaha ďaleko, ďaleko hlbšie do histórie našej civilizácie a chcem poznamenať, že kresťania vo svojich začiatkoch kríž z veľmi dobrých dôvodov, o ktorých poviem niečo viac vo svojom vystúpení v rozprave, nepoužívali ako svoj symbol. Lebo to bol znak prekliatia, potupy. Nepoužívali ho. No, takže to je jedna veľmi, veľmi dôležitá poznámka. To druhé, vo vašom vystúpení ste vlastne ukázali, že vy zmiešavate národný a náboženský symbol. A pýtali ste sa kolegu Dostála, že teda ako by reagoval, keby podobným spôsobom bol zobrazený niektorý iný náboženský symbol. No ale problém vášho návrhu je ten, že vy tie ostatné symboly takto nechránite. Vy úplne vychyľujete princíp náboženskej neutrality štátu týmto svojím návrhom. No a posledná poznámka k tým zákonom, ktoré ste citovali v okolitých krajinách. No dobre, v Nemecku možno, ale prečo by sme si mali brať inšpiráciu z Nemecka? Ja vám poviem príklad Švédska. Švédsko v roku 1971 úplne zrušilo akékoľvek trestné sadzby pre hanobenie štátneho symbolu. A majú na to veľmi dobré dôvody a vôbec sa im nedeje to, že by niekto nejakým spôsobom ničil, hanobil alebo ja neviem, čo robil so štátnym symbolom, že by sa im rozpadla nejaká národná identita, pretože takýto zákon zrušili. [10:18] Andrej Danko Poslanecká [10:18] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Úprava pani Kramplová, vy ste tu spomínali aj príklad Francúzska. Francúzsko má vo svojom znaku kohúta. Podľa vašej logiky by sa vlastne mohlo stať, že keď tí Francúzi si uvaria toho kohúta a spravia z neho vývar, tak pôjdu na päť rokov do basy. A takto by sme historicky prišli napríklad aj o taký recept ako Coq au vin a podobné záležitosti. A že tam niekde ste sa vlastne dostali a to len dokazuje naozaj tú plytkosť, ktorú tu prezentujete pri tomto zákone, pretože vám úplne jednoducho a jasne uniká obsah. Pre vás je forma dôležitejšia. Pre vás, že to, že tu máme nejaké symboly a to sa musí ctiť. Ale čo pod tým je a pod tou pokličkou, čo s tým robíte a čo robíte s tým štátom, je druhá vec. Vy musíte vedieť, že najprv musíte nejakým spôsobom vychovať ľudí, občanov k tomu, aby si ten slovenský štát vážili. A keď vy prídete s takouto legislatívou a vy sa k tomu postavíte, tak budete na smiech. Mladým budete všetkým na smiech, že tu máme niekoho, kto sem chodí s takýmito sprostosťami a jednoducho týmto znevažujete ešte ešte viac tie štátne znaky. A zároveň, ako už bolo spomenuté, veď to nemáte dopracované, ten zákon. To akože ideme chrániť ešte aj maďarský štátny znak a aké štátne znaky, ktoré majú dvojkríže, alebo ktorékoľvek dvojkríže, ktoré sa môžu niekde zjavovať, tak tie budeme tiež akože trestať, keď niekto si z nich urobí srandu alebo niečo podobné. Akože, kde ste sa dostali? Je to fakt úbohé. Mohli by ste sa fakt zahanbiť, pretože to, čo tu robíte s týmto štátom a to, čo sa deje okolo nás, všetci to cítime. Ako tu je zle, ako sa tu ťažko žije, ale vyriešite presne veci, ktoré nikoho netrápia, ani doteraz netrápili. Trápia len vás, lebo vy ste sa cítili urazená nejakým mladíkom, ktorý si niečo urobil, nejaký nejakú [10:20] Andrej Danko Posledný [10:20] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zásah, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani Kramplová, za vaše vystúpenie. Chcem vyjadriť svoj súhlas so všetkým, čo ste povedali. Ďakujem pekne aj za ten veľmi dobrý ilustračný príklad s inými symbolmi. Aké by asi boli reakcie, keby tam takéto dielo bolo so šestcípou hviezdou alebo s polmesiacom? Ďakujem aj za vysvetlenie a spôsob posudzovania priestupku či trestného činu, následne aj aplikácii návrhu tých sankcií. Veľmi dobre, že ste to vysvetlili. A myslím si, že aj tie predchádzajúce reakcie, ktoré boli, sa viac-menej týkali štátneho symbolu, ale vy ste hovorili aj o národných symboloch a toto ako keby nikto nepočul. Myslím si, že je to podstatné. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Plaváková, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani Kramplová, ja mám takú praktickú otázku. Že či, keď základná skutková podstata je definovaná tak, že nemusí ísť ani o konanie, ktoré je verejné, či budete mať nejakú inkvizičnú gardu, ktorá bude chodiť po domácnostiach a kontrolovať, ako ľudia doma nakladajú s dvojkrížom. Lebo inak nerozumiem, ako toto chcete prakticky realizovať. Takže to by ma zaujímalo, ak by ste mohli odpovedať. A viete, čo je ešte paradoxné, že vám viac záleží na dvojkríži ako na ľuďoch a ich dôstojnosti. Pretože tento trestný čin ste definovali prísnejšie ako hanobenie hrobov a rovnako prísne ako hanobenie mŕtvych a prísnejšie ako hanobenie ľudí pre ich príslušnosť k rase, etnickú príslušnosť či náboženské vyznanie. Normálne hanobenie živých ľudí je pre vás menej závažné porušenie? Ako umelecké dielo o dvojkríži. To vážne? Vy rozumiete, čo to o vás vypovedá ako o človeku? [10:21] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani Kramplová, ja mám takú praktickú otázku. Že či, keď základná skutková podstata je definovaná tak, že nemusí ísť ani o konanie, ktoré je verejné, že či budete mať nejakú inkvizičnú gardu, ktorá bude chodiť po domácnostiach a kontrolovať, ako ľudia doma nakladajú s dvojkrížom. Lebo inak nerozumiem, ako toto chcete prakticky realizovať. Takže to by ma zaujímalo, ak by ste mohli odpovedať. A viete, čo je ešte paradoxné, že vám viac záleží na dvojkríži ako na ľuďoch a ich dôstojnosti. Pretože tento trestný čin ste definovali prísnejšie ako hanobenie hrobov a rovnako prísne ako hanobenie mŕtvych a prísnejšie ako hanobenie ľudí pre ich príslušnosť k rase, etnickú príslušnosť či náboženské vyznanie. Normálne hanobenie živých ľudí je pre vás menej závažné porušenie? Ako umelecké dielo o dvojkríži. To vážne? Vy rozumiete, čo to o vás vypovedá ako o človeku? [10:22] Andrej Danko Pani poslankyňa Matejičková [10:22] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa Kramplová, počas vášho vystúpenia sme boli svedkami rôznych úškrnov a posmeškov, keď ste hovorili o dvojkríži, o našich národných symboloch. Ale viete, čo je? Škoda, som si tak uvedomila, že ste nedali zákon o ukrajinských symboloch. Viete, keby ste dali zákon o ukrajinských štátnych banderovských fašistických symboloch, tak to by ste mali potlesku, to by tu boli ovácie a miesto týchto prázdnych rečí od opozície by možno navrhli, pani kolegyňa, pre vás aj štátne vyznamenanie. Boli by ste možno čestnou občankou Kyjeva alebo Ukrajiny, ale keď robíte niečo pre Slovensko, to ani to, sa tu budú smiať a hovoriť úplne infantilné až priam prízemné pripomienky, a viete čo, keď ste hovorili aj o týchto jednotlivých štátoch, kde to majú, že nielen v Nemecku, ale tak naše ctené kolegyne z Progresívneho Slovenska asi, keď sa obliekajú do týchto banderovských symbolov a vlajky si dávajú na seba ukrajinské, tak neprečítali si, že na Ukrajine platí tiež Trestný zákon. A je tam paragraf, kde ľudia za hanobenie, a ja vám presne prečítam, ako na Ukrajine sa považuje a čo je presne v Trestnom zákone napísané, čo je za hanobenie, môžu byť ľudia vo väzbe až tri roky. Je to ničenie, poškodzovanie, ale aj kreslenie hanlivých nápisov alebo kresieb na štátne symboly. Tak pani Kramplová, čo myslíte? Mám pre vás otázku. Prečo nemajú vzťah k vlastnej domove títo ľudia? Len zlomyselné karikatúry ich tešia a tým ničia sebavedomie Slovenska. Ale pokiaľ ide o štátne symboly iných štátov, pokiaľ sa rozprávame o Európskej únii, tak tie vlajky a tie symboly budú bozkávať a vlastné hanobia. Ja vaše vystúpenie považujem za jedno fantastické, odborné a keď sa smejú na dvojkríži a na Cyrilovi a Metodovi, tak im odpovedajú. [10:24] Andrej Danko pani poslankyňa Kramplová [10:24] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže, čo sa týka ako faktických poznámok z progresívneho liberálneho spektra, tam je zbytočné na to reagovať, lebo proste zo všetkých ich vystúpení išla stále tá istá opakujúca sa mantra a hlavne to, že všetko, čo je národné a čo je slovenské, nemajú radi. Naopak, výnimku by som smerom k pánovi poslancovi Prostredníkovi. Myslím si, že s ním by mohla byť aj celkom zaujímavá diskusia a budem veľmi rada, keď sa aj možnože mimo tohto pléna porozprávame. O týchto veciach. To, čo ste hovorili, ma skutočne zaujalo. Ďalej by som ešte chcela ako povedať k pánovi poslancovi Krupovi, že v jeho radoch sme mali aj takého pána poslanca, ktorý sa tu musel veľmi zle cítiť, lebo musel stále grcať, keď pozeral na ten dvojkríž, ktorý máme tuná. Za sebou a kolegom z koalície veľmi pekne ďakujem za podporu a kolegyni Matejičkovej za skutočne veľmi dobré doplnenie. Ďakujem. Pokračujem v rozprave. [10:25] Andrej Danko Pán poslanec Prostredník, len by som chcel avizovať, že keďže nás čaká závažné hlasovanie o 11:00, o 10:45 by som prerušil schôdzu. Kvôli technickým veciam [10:26] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, motiváciou predkladateľov, predkladateliek pre tento zákon je, ako tu už opakovane zaznelo, zastrašovanie umelcov a obmedzovanie slobody umeleckého prejavu. Je to reakcia na umelecké dielo, záverečnú prácu jedného študenta. A ja si myslím, a viacerí to už vyslovili, že dielo tohto študenta, a myslím, že to tu ešte nezaznelo, bolo inšpirované výrokom Roberta Fica. Je to výrok, ktorý nechcem tuná citovať pre jeho vulgárnosť, ale teda povedal: táto krajina je v..., hej? A povedal to v závere rozhovoru pre Hospodárske noviny v auguste 2020. To umelecké dielo, o ktorom sa tu hovorí, je vlastne zrkadlením tohto výroku politika. Faktom je, že išlo o vyjadrenie tzv. vyjadrenie off record, teda v čase, keď už rozhovor bol ukončený a výrok premiéra nebol určený na publikáciu. Ale ako to už býva, niekto ho zachytil a keďže išlo o takú perlu, tak ten, kto tento výrok mal zaznamenaný, si ho nenechal pre seba, pustil to do verejného priestoru. Ide teda o autentický výrok premiéra, ktorý sa takto vyjadril o krajine, ktorej v tom čase bol opozičným poslancom. Je pozoruhodné, že predkladatelia tohto návrhu zákona sú pohoršení umeleckým stvárnením tohto výroku, ale výrokom samotným a jeho autorom pohoršení nie sú, to neriešia. A vieme, že toto nie je jediný vulgárny výrok premiéra Roberta Fica. Kolegyňa Jaurová veľmi obšírne poukázala na to, že návrh zákona je napísaný mimoriadne vágne. A trestnou sa vlastne stane aj kampaň proti fašizmu, tá kampaň, ktorú teda tu viacerí z nás teraz aj reprezentujú a podporujú a pripojili sa k nej. Kampaň proti fašizmu, ktorá používa prečiarknutý dvojkríž ako odsúdenie symbolu ľudáckeho režimu vojnového slovenského štátu. Kolegyňa Kleinert včera poukázala na to, že predkladatelia nepresnou a širokou definíciou symbolu dvojkríža, ktorému chcú zaistiť mimoriadne vysokú ochranu až po úroveň trestného činu, vychyľujú existujúcu ochranu náboženských symbolov neprimerane v prospech jedného náboženského vyznania a tým porušujú významný princíp modernej demokracie, ktorým je náboženská neutralita štátu. Práve tomuto aspektu Vychyľujú existujúcu ochranu náboženských symbolov neprimerane v prospech jedného náboženského vyznania a tým porušujú významný princíp modernej demokracie, ktorým je náboženská neutralita štátu. Práve tomuto aspektu sa vo svojom vystúpení budem venovať podrobnejšie. Ale na úvod jedna teologická poznámka, ktorú som avizoval, teda k histórii symbolu kríža. Chcem poukázať na to, že pôvodný význam tohto symbolu je celkom iný, než ako ho my vnímame v súčasnosti. A kríž nie je pôvodný symbol kresťanstva. Judaizmus považoval kríž za symbol prekliatia a grécko-rímska kultúra za symbol potupy a poníženia. Samotný text Starej zmluvy hovorí, že je prekliaty, kto visí na dreve. Je to v piatej knihe Mojžišovej, 21. kapitole, 23. verši, ak by ste si to chceli overiť. Teda. Poprava na drevenom kríži sa považovala za zvlášť ponižujúcu, za prekliatie. V grécko-rímskej kultúre mohli občana popraviť na kríži jedine za jeden trestný čin a to bol trestný čin velezrady. Aj v Novej zmluve sa symbol kríža používa teologicky ako paradox. Nástroj potupy sa stáva prostriedkom záchrany. A prví kresťania kríž vôbec nepoužívali ako svoj symbol. Nebola to ich identita. Práve pre tento jeho znevažujúci význam v dobovej grécko-rímskej kultúre. Je to podobné vlastne, ako keby si niekto za svoj symbol zvolil popravčiu sekeru, alebo, ak by sme chceli byť moderní, tak keby si niekto zvolil za svoj symbol elektrické kreslo. Je to čosi absurdné. Toto sa samozrejme zmenilo v dobe, keď sa kresťanstvo stalo dominantným náboženstvom v ranom stredoveku a odvtedy samozrejme symbol kríža nadobudol rôzne významy. A pre mnohé národy áno, sa zároveň stal aj národným symbolom. Teda kríž nie je národným symbolom len Slovenska. Vo svojej vlajke symbol kríža má napríklad Veľká Británia, škandinávske krajiny, Švajčiari. Kríž a dvojkríž teda nesporne patria k náboženským symbolom, ktoré sa však stali aj národnými symbolmi. A je teda úplne v poriadku, keď ako súčasť národných symbolov požívajú primeranú ochranu. Ale dôležité je, tú primeranú ochranu. Tu však už teraz v našej legislatíve národný symbol dvojkríža má v úplne postačujúcej miere zodpovedajúcej ochrane štátnych symbolov moderných demokratických štátov. Hovoril som o príklade Švédska, ktoré v roku 1971 zrušilo trestnú sadzbu za hanobenie národného symbolu, lebo to považovali za nadbytočné. Čokoľvek ďalšie predstavuje vychýlenie tejto ochrany smerom k totalitným zásahom do slobody umeleckého prejavu a do slobody slova. A to je to, čo v tomto predkladanom návrhu vnímam ako najnebezpečnejšie pre demokratické princípy. Predkladatelia sa týmto návrhom totiž hlásia k politickému prúdu, ktorý politológ označujú ako kresťanský nacionalizmus. A tomuto sa chcem venovať vo zvyšku svojho vystúpenia. Nechcem hovoriť z pozície nejakej náboženskej neznášanlivosti alebo kultúrneho boja, kultúrnej vojny. Chcem upozorniť na ústavné a politické riziká, ktoré táto ideológia predstavuje pre pluralitnú demokraciu a právny štát. Kresťanský nacionalizmus nepredstavuje osobné kresťanské vyznanie a nie je ani prejavom tradičného vlastenectva. Ide o špecifickú politickú ideológiu. Jej primárnym cieľom je inštitucionálne prepojenie náboženskej identity s identitou štátu. A táto ideológia nepresadzuje svoj morálny vplyv v cirkvi či nejakých náboženských komunitách. Prejavuje sa v presadzovaní zákonov a dosahovaní právnej a kultúrnej dominancie vynucovanej štátnou mocou. Kresťanský nacionalizmus preto predstavuje tri zásadné hrozby pre moderný demokratický štát. Prvou hrozbou je systematická deštrukcia princípu náboženskej neutrality štátu. Tento princíp, ktorý je pilierom moderných demokratických ústav, nie je nástrojom na potláčanie náboženstva. Práve naopak, je to významný prvok ochrany náboženskej slobody. Chráni občanov bez náboženského vyznania alebo občanov s menšinovým náboženským vyznaním pred náboženským diktátom väčšiny. Nábožensky neutrálny štát nemôže rozhodovať, ktorá interpretácia viery je tá správna. Ak politická moc začne selektívne presadzovať dogmy jednej náboženskej skupiny ako univerzálne právne normy, de facto likviduje rovnosť občanov pred zákonom. A to sa deje aj pri vyzdvihovaní niektorého konkrétneho náboženského symbolu, ako je tomu v prípade tohto návrhu zákona. Druhou hrozbou je paralyzovanie demokratického politického procesu. Podstatou pluralitnej demokracie je diskusia, kompromis a vedomie, že žiadny politický aktér nemá monopol na pravdu. Politická diskusia predpokladá racionálnu argumentáciu na základe overiteľných faktov, sociálnych dopadov a ekonomických analýz. Kresťanský nacionalizmus však mení obyčajnú sekulárnu politickú diskusiu na metafyzický konflikt. Totiž, ak svoj politický program niekto označí za božiu vôľu alebo posvätnú povinnosť, automaticky tým znemožní akýkoľvek politický kompromis. Oponent v takejto diskusii už nie je legitímnym politickým partnerom s iným názorom. Stáva sa z neho nepriateľ vyššieho princípu. Tento prístup polarizuje spoločnosť do takej miery, že napríklad parlament a ostatné demokratické inštitúcie oberá o schopnosť prijímania konsenzuálneho riešenia. Preto je kresťanský nacionalizmus nebezpečný pre ústavné demokratické zriadenie. A tretím mimoriadne významným rizikom je sociálne vylúčenie a polarizácia spoločnosti. Dáta ukazujú, že spoločnosti postavené na inklúzii a rovnosti práv vykazujú vyššiu mieru stability a ekonomickej prosperity. Kresťanský nacionalizmus implicitne, ale aj explicitne rozdeľuje občanov do dvoch kategórií: na tých, ktorí zdieľajú preferovanú náboženskú a národnú identitu, a tých ostatných. Tí ostatní, či už ide o náboženské menšiny, obyvateľstvo bez náboženského vyznania alebo občanov s inými sociálnymi postojmi, sú odsúvaní na okraj ako druhotriedni členovia spoločnosti. Takáto polarizácia vážne otriasa spoločenským zmierom a vytvára podmienky pre dlhodobú politickú a sociálnu nestabilitu. A na záver ešte jedna poznámka. Kresťanský nacionalizmus je ideológia, ktorá deformuje samotné jadro kresťanskej viery a premieňa ju na mocenský nástroj. Keď sa spiritualita spojí s mocenským aparátom štátu, výsledkom nie je morálnejšia spoločnosť, výsledkom je erózia slobody a strata dôvery v inštitúcie. Našou povinnosťou ako zákonodarcov je teda chrániť integritu demokratických inštitúcií. Preto vás vyzývam, aby ste tento prejav kresťanského nacionalizmu v podobe predkladaného návrhu zákona odmietli. Existujúca ochrana štátnych a národných symbolov je úplne postačujúca a vôbec nie je potrebné do nej zasahovať a sprísňovať ochranu jedného konkrétneho národno-konfesionálneho symbolu trestom odňatia slobody. Odmietnutie kresťanského nacionalizmu nie je útokom na kresťanské hodnoty, ako sa nám snažia nahovoriť jeho stúpenci. Je to obrana sekulárneho priestoru, ktorý je životne dôležitý pre moderný štát. Je to priestor, v ktorom môžu vedľa seba v mieri, v bezpečí a vzájomnom rešpekte žiť katolíci, evanjelici, židia, moslimovia, ateisti aj agnostici. Je to obrana rozumu proti dogme v politickom rozhodovaní. Prosím, aby sme pri tvorbe legislatívy a formovaní verejného diskurzu dôsledne trvali na striktnom oddelení náboženskej agendy od štátnej moci. Chráňme pluralitu, chráňme slobodu svedomia. A zachovajme štát ako spravodlivý a neutrálny domov pre každého jedného občana a občianku. Preto žiadam predkladateľov, aby tento škodlivý a pre demokratické zriadenie nebezpečný návrh zákona stiahli z rokovania parlamentu. [10:39] Andrej Danko Ďakujem. Pani Kramplová, procedúra, asi to je omyl. Nech sa páči, pani poslankyňa Kleinert s faktickou. [10:40] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámkou. Ďakujem pekne. Ondrej, veľmi s tebou súhlasím vo všetkom, čo si povedal. A zároveň je to presne tak. Tento kresťanský nacionalizmus, to je ten a to je tá, to je tá ideológia, ktorá skutočne rozdeľuje a aj podnecuje k nenávisti a to rozdelenie sme tu mohli vidieť pred pár minútami, keď reagovala pani Zuzana Matejičková na pani Kramplovú a na ten návrh a povedala, že no a opozícia, že oni nemajú radi našu domovinu a všetko, čo je slovenské, zlé a všetky takéto presne tieto reči, ktoré akurát tak ľudí rozdeľujú, ale je to presne naopak. My máme radi našu domovinu a práve preto ju chránime, práve preto chránime slobodu slova, slobodu vierovyznania, slobodu umeleckého prejavenia, práve preto, že my sme vlastenci, vlastenkyne, práve preto. Práve preto si ctíme ústavu, ktorá hovorí, že sme si všetci rovní. To je to vlastenectvo. To je to chránenie domoviny. A áno, potom sem prídu takéto návrhy, ktoré tu idú hovoriť, návrhy zákonov, ktoré tu idú chrániť geometrický symbol, bez toho, aby boli aspoň dobre pripravené. A my tu potom musíme hodiny a hodiny tomu venovať takýmto skutočne nezmyslom a dostaneme sa k tomu, že nás tu je schopný ako opozíciu niekto obviniť z toho, že tu nemáme radi našu domovinu. A to je presne to. Toto robí kresťanský nacionalizmus. To nie je naozajstné kresťanstvo. Za slobodu slova sme aj my liberáli štrngali kľúčmi v 89. Za slobodu viery sme štrngali, ale nie za to, aby nám tu kresťanskí nacionalisti tlačili do hláv takéto nezmysly. Ďakujem. [10:42] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Prostredník, tento návrh zákona nemá absolútne nič s nejakým kresťanským nacionalizmom a už vôbec nie náboženským fundamentalizmom. Už len to mi chýbalo vo vašom vystúpení, že ešte poviete aj takýto tvrdší výraz. Ja rešpektujem a všetci, že sme sekulárny štát. A na druhej strane dvojkríž s trojvrším je súčasťou nášho štátneho symbolu, nášho štátneho znaku. Rovnako v Ústave Slovenskej republiky je odkaz na cyrilo-metodskú tradíciu. Takže toto, čo ste chceli navodiť situáciu s nejakým kresťanským nacionalizmom, absolútne odmietam. Jediné, čo pripúšťam a teraz to nie je smerované len k vám, ale k časti opozičného spektra, ktorá kritizuje tento návrh zákona, aby, aby sme sa bavili o výške trestov. Toto absolútne pripúšťam. Po tom, čo som si vypočul, niektoré argumenty sú správne. A na záver poviem a opäť odpovedám vám aj vašim kolegom. Cieľom tohto návrhu zákona určite nie je chrániť nejaký neoludácky alebo gardistický dvojkríž. Ďakujem za pochopenie. [10:43] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Ján Gažovič. Ďakujem za slovo. Ja by som naozaj chcela oceniť, že kolega Prostredník tu prináša úplne iný nielen tón a slovník, ale aj argumentáciu. Jeho prejav naozaj išiel do filozofickej hĺbky, ktorá je tu v pléne málokedy prítomná a zároveň je to strašne dôležitý hlas, ktorý tu zaznieva, a obzvlášť, keď sa bavíme o kresťanskom nacionalizme alebo vôbec o pripomenutí si toho, že tie demokratické princípy musia byť oddelené od náboženských argumentov a nie je to preto, lebo by niekto bol proti náboženstvu, práve naopak. Jednoducho viera a prežívanie náboženstva je pre mnohých dôležitá, ale má byť veľmi osobná až intímna súčasť našej vlastnej osobnej integrity. Môže to byť zdrojom nejakých morálnych hodnôt pre nás jednotlivcov, ale Práve naopak. Jednoducho viera a prežívanie náboženstva je pre mnohých dôležitá, ale má byť veľmi osobná až intímna súčasť našej vlastnej osobnej integrity. Môže to byť zdrojom nejakých morálnych hodnôt pre nás jednotlivcov, ale práve preto, lebo znemožňuje potom dialóg medzi rôznymi argumentmi, tak práve preto nesmie byť vnášaná do politického boja. A ty si to teda povedal, Andrej, oveľa krajšie a rozsiahlejšie, ale pre mňa osobne toto je veľmi dôležitá myšlienka, ktorú si myslím, že je potrebné aj v tomto pléne pripomínať. Ďakujem. [10:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No história nás učí o tom, že naozaj cirkev v histórii urobila veľmi zlé veci. Ja som veriaci človek, ale ja vám chcem povedať, pán Prostredník, že absolútne súhlasím s vecami, že cirkev je na strane dobrých ľudí. Ja som o tom hlboko presvedčený, aj keď tam aj v cirkvi sú ľudia, ktorí nemajú s niektorými vecami dobrý k dobrým veciam dobrý vzťah, ale ja chcem len jednu vec povedať, naozaj z hľadiska histórie, že cirkev urobila veľmi veľa zlých vecí. Ale neverím, že cirkev schvaľuje takéto veci a takýto zákon. Z histórie, naozaj z nedávnej histórie, kedy sa strieľalo vo Francúzsku na časopis a na ľudí, ktorí si dovolili vyjadriť svoj názor spôsobom veľmi humorným, tak pre niekoho je to zlé. Viete, pre mňa, keď niekto páli korán, je to veľmi zlé. Keď niekto páli bibliu, je to veľmi zlé. Ale máme tých ľudí za to zabíjať? Máme zabiť ľudí za to? Určite nie. Poslanci [10:46] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako, ďakujem. Ja by som chcela, pán Prostredník, zdôrazniť, že tento návrh nejakým spôsobom nevychyľuje ochranu v prospech jednej skupiny, ale naopak obnovuje rovnováhu, pretože majorita doteraz nebola nijako chránená proti hanobeniu na rozdiel od nadštandardnej ochrany rôznych menšín pred hanobením a teraz po 30 rokoch vlastne budú chrániť aj práva slovenského národa. No a ešte jedna poznámka, ak niečo otriaslo spoločenským zmierom, tak to určite nie je tento návrh, ale bolo to to nehanebné a ohavné dielo, ktoré vyšlo z Vysokej školy výtvarných umení, lebo tu treba skutočne zdôrazniť, že kto nesie zodpovednosť za toto dielo, je práve táto škola, nie ten študent, tá škola a ten profesor, ktorý toho študenta takýmto spôsobom viedol. Ale ešte jedna poznámka. Bola by som veľmi rada, keby sa tento návrh nezužoval len na toto dielo, pretože možno, že toto bola posledná kvapka, ale tento návrh je návrh širší. Pán poslanec Prostredník s reakciou na fakty. [10:47] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na fakty ďakujem. Pán poslanec Kéry, vy ste jeden z predkladateľov, tak myslím, že iste veľmi dobre viete, že vo vašom návrhu pridávate dvojkríž, ktorý vôbec nie je presne definovaný, ako to opakovane už zaznelo. Ako národný symbol. Vy teda rozširujete ten dvojkríž, vlastne, teda tú ochranu na akýkoľvek dvojkríž a kríž, teda dvojkríž je aj náboženský symbol. Takže to je úplne jasné, že to takto je a myslím, ma to prekvapuje, že vy ako predkladateľ vlastne tento detail ste nepostihli vo vlastnom návrhu. Pani poslankyňa Kramplová. To, čo ste povedali, nie je pravda. V súčasnosti všetky náboženské symboly používajú rovnaký stupeň ochrany, pretože sa na to vzťahujú úpravy o podnecovaní voči a tam spadá samozrejme aj náboženské vyznanie. Takže práve naopak, to, že teraz tento náboženský symbol bude zaradený ako symbol, ktorý je národný, ale zároveň bude požívať mimoriadnu ochranu, je to vychýlenie, o ktorom hovorím. No a napokon kolega Kleinert veľmi dobre postihol to, že áno, dôrazná rovnosť v právach je tou najlepšou ochranou našej identity, tak ako ju chceme budovať a na nej stavať. Ďakujem. [10:49] Andrej Danko Ďakujem. Tak, ako som avizoval, o 11:00 nasleduje hlasovanie. Technická prestávka 10 minút a budeme pokračovať. Tak poď. Už som prerušil naozaj. Povedal som aj pánovi poslancovi Mikloškovi teraz, že nie je možné vystúpiť. Je hlasovanie o 11:00 prechádzka. [10:59] Richard Raši Príjemné predpoludnie prajem. Vážení páni, pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušeno? rokovaní, najprv prejdeme procedurálne návrhy. Prvé procedurálne návrhy podám ja. Budeme o nich hneď, ako budú prednesené, hlasovať a potom budú procedurálne návrhy tak, ako sú uvedené na tabuli. Prvý procedurálny návrh dávam v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS. Podávam procedurálny návrh na zaradenie nového bodu do programu 61. schôdze, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslanca Pavla Ľuptáka na vydanie novely zákona č. 440 z roku 2015 Z. z. o športe, je to tlač 1480, a navrhujem, aby sme o ňom rokovali 16. 10. 2026 o 9:00. Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 77 za, 68 proti, 1 sa zdržal. Hlasoval 1, nehlasoval, návrh bol schválený. Druhý návrh, ktorý podávame v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme dnes o 14:00 pokračovali v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie novely zákona č. 180 z roku 2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1241. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 148 poslancov, 76 za, 69 proti, traja sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Ďalší návrh je v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS. Podávam procedurálny návrh, aby sme zajtra o 17:00 nehlasovali. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 148 poslancov, 78 za, 69 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. A v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme od dnešného dňa, čiže počas tejto schôdze, rokovali od 9:00 do 19:00 s obedňajšou prestávkou od 12:00 do 14:00, v piatok do 16:00 bez obedňajšej prestávky a bez hlasovania, teda tak, ako to bývalo, keď sme nepredlžovali rokovanie. Prezentujme sa a hlasujme. Tak. Prítomných je 146 poslancov. Bolo 81 za, 58 sa zdržalo hlasovania, sedem nehlasovalo. Návrh sme schválili. Ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Dostál, mám tu, bol aj prednesený. Je to v rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555. Pán poslanec Ondrej Dostál podal procedurálny návrh odložiť hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona až po rozhodnutí Ústavného súdu ohľadom výkladu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 70 za, 76 proti, dvaja sa zdržali hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Ďalší návrh tu mám pani poslankyne Marcinkovej, ak je uvedená na tabuli, čiže nech sa páči, pani poslankyňa. [11:12] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. So súhlasom troch poslaneckých klubov SaS, KDH, PS podávam procedurálny návrh, aby bol do programu aktuálnej schôdze zaradený nový bod programu, a to návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k nezákonným deportáciám ukrajinských detí do Ruska, tlač 1562. Odôvodnenie: Slovenská republika ako jediná krajina EÚ nebola súčasťou komunikácie, ktorá odsudzuje tieto deportácie z Ukrajiny do Ruska a my žiadame o nápravu a zaradenie Slovenska do tejto komunikácie na tieto medzinárodné stretnutia a ako súčasť ďalších komunikácií, ktoré z toho vzniknú. Ďakujem. [11:13] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prítomných bolo 145 poslancov, 69 za, 5 proti, 71 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol. Poprosím. Áno, je to v programe. Pán poslanec? No, je to v programe, ako ste povedali. Hlasujeme ďalej, pani poslankyňa. [11:14] Richard Raši Hlasujeme [11:14] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Mesterová, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo na návrh troch poslaneckých klubov PSa z KDH. Žiadam o poradu klubov pred hlasovaním. Dobre, a ešte Ďalej pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo na návrh troch poslaneckých klubov PS a SKDH. Žiadam o poradu klubov pred [11:14] Richard Raši pán poslanec [11:14] Richard Raši Dobre [11:14] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Grendel, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem sa opýtať, kedy plánujete zvolať grémium, aby ste nás zajtra A ešte pán poslanec Grendel, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem sa opýtať, kedy plánujete zvolať grémium, aby ste nás obslúžili o ďalší zajtra. [11:14] Richard Raši Oznámim všetko. [11:14] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán Špánik, poslankyňa Jurík, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Ja navrhujem, aby bol bod č. 1439. Je to Trestný poriadok, bod pána ministra spravodlivosti Suska, predradený pred bod č. 1243, voľba zo zahraničia. Tento bod ministra Suska je o násilí na ženách, ktorý avizoval, že ide urgentne prijímať po smrti Zuzany z Gelnice a zrazu to už nie je pre vás priorita. Ja žiadam, aby bol tento bod prioritou tejto schôdze a nie vaše zrušenie voľby zo zahraničia. [11:15] Richard Raši Ďakujem. Čo? Prítomných bolo 100. 44 poslancov, 68 za, 38 proti, 38 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený. Vyhlasujem poradu poslaneckých klubov. 5 minút, 11:20 budete prezentovať stanoviská. Kolegyne, kolegovia, prosím, usaďte sa, teraz bude priestor na stanoviská klubov k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prosím, aby ste sa prihlásili tí, ktorí chcete podať stanoviská. Pán poslanec, krátke ako [11:22] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Prvý. Nech sa páči, za KDH. Ďakujem pekne za slovo. KDH odmieta takýto katastrofálny návrh rozpočtu. Vláda predložila rozpočet, ktorý je v priamom rozpore s ústavným zákonom. Navyše aj s vašimi programovými vyhláseniami vlády. Sľubovali ste ozdravenie verejných financií, že budete ukrajovať z toho dlhu 0,5 % ročne z deficitu. Namiesto toho teraz predkladáte rozpočet, ktorý si ide zobrať ďalšiu 8-miliardovú sekeru a to už vyťahujete 6,5 miliardy ročne od ľudí na konsolidáciách. Konsolidácia mala liečiť verejné financie, ale toto je len bolesť, ktorá ich nelieči. Z podnikateľov ste si spravili laboratórium na to, koľko ešte znesú s vaším zrušením, nezrušením transakčnej dane. Počas hospodárenia ministra Kamenického pribudol nový čistý dlh 30 miliárd €. Pýtame sa, kto povie budúcim generáciám dôchodcov a sociálne odkázaným, že v týchto rokoch prejedáte peniaze na budúce dôchodky a sociálnu pomoc. Kto z vás im to povie? Ficova vláda teda nielen, že prejedla peniaze na budúce generácie a tých, ktorí sú sociálne odkázaní, ale so železnou istotou nás vediete do väčšieho zadlžovania a do veľkej nestability. Slovensko má zdravý dlh na úrovni 50 % HDP. Vy mierite na dvojnásobné takéto čísla. Pýtam sa, čo budeme robiť? Zostávame absolútne nepripravení na budúce hospodárske alebo finančné krízy. Namiesto toho, aby ste to riešili, prichádzate s populistickými návrhmi zákonov. Namiesto toho, aby ste šetrili vo svojich vlastných rezortoch, dávate státisícové odmeny svojim úradníkom, ktoré sa šplhajú v súčte do miliónových čísel za to, že zadlžujete a neefektívne hospodárite na svojich rezortoch. Odmietame takéto hospodárenie a budeme hlasovať proti takémuto rozpočtu alebo sa takého hlasovania ani nezúčastníme. [11:24] Richard Raši pán poslanec [11:24] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán poslanec a predseda Richter. Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko v mene troch vládnych poslaneckých klubov. Rozpočet na rok 2027 je rozpočtom zodpovednosti a pozitívnych správ. Bremeno nevyhnutnej konsolidácie neprenášame na ľudí vo forme nových daní. Udržiavame sociálne štandardy pre ľudí. Zachovali sme 13. dôchodky a energopomoc pre domácnosti. Verejný dlh je výrazne pod priemerom Európskej únie a eurozóny. Rozpočet na rok 2027 je rozpočtom kompromisu a plne v súlade s fiškálnymi pravidlami Európskej únie. Vládne poslanecké kluby a nezaradení poslanci zo strany vidieka návrh rozpočtu jednohlasne podporujú. Pán poslanec Šimečka, nech sa páči, máte slovo. Ďakujem pekne, pán predseda. Predtým, než prednesiem stanovisko Progresívneho Slovenska, by som chcel vyzvať predstaviteľov vládnej koalície, aby prestali používať slovo konsolidácia, lebo naň nemajú žiadne právo. Keď sa schváli tento rozpočet, tak verejné financie budú v horšom stave, než keď ste ich začali ozdravovať. Takže nemáte právo používať slovo konsolidácia. Ak o pár rokov, dámy a páni, bude Slovensko v kríze pred krachom a veritelia nám budú diktovať, aké majú byť dôchodky a koľko majú byť mzdy v štátnej správe, tak si spomeňte na tento deň, na 14. októbra 2026, lebo vtedy týmto hlasovaním ste to spôsobili. Tento rozpočet je protiústavný. Tento rozpočet znamená rekordný dlh, takmer 100 miliárd na konci tohto volebného obdobia. Tento rozpočet nepodporuje nikto okrem 76, ak vás bude, poslancov vládnej koalície, ani odbory, ani zamestnávatelia, ani ZMOS, má minimálnu legitimitu. Otvára dvere pre obrovskú rabovačku v tom budúcom predvolebnom roku. A preto Progresívne Slovensko tento rozpočet nielenže nepodporí, ale vie tu sľúbiť, že po voľbách v roku 2027 urobí všetko, aby sme Slovensko dostali na cestu hospodárskeho rastu a preč z tejto cesty, ktorá smeruje do bankrotu. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. Ďakujem. 16. rok vo vláde táto vláda stratila absolútne všetky zábrany a predstavila najhorší rozpočet Slovenskej republiky v histórii Slovenskej republiky od vzniku. Porušili ústavné zákony. Neakceptovali Najvyšší kontrolný úrad, dokonca ani Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, a v prípade, že Ústavný súd zruší tento pekelný rozpočet, ste si upravili zákon tak, aby ste mali neobmedzený prístup ku korytu a k miliardám ľudí aj v ďalšom roku. Je to hanba súčasnej vlády. Pretože vy ste vyčítali Matovičovi 12 miliárd €, ktoré si požičal za 0 % úrok a všetky rozdal ľuďom. A vy ste zadlžili Slovensko o 30 miliárd € za rekordné úroky, ale ľuďom ste nedali absolútne nič. Práve naopak, priviedli ste na nich tri konsolidácie, zodrali ste ich z kože, zdvihli ste im dane, zdvihli ste im odvody a ešte aj tie peniaze ste pomíňali. Takže, čo ste urobili s našou krajinou? Posielate ju do bankrotu, do krachu, gréckou cestou. Všetky svoje sľuby ste porušili, vážená vláda. Nie sú ani lacnejšie potraviny. Štatistický úrad jasne hovorí, že za Matoviča boli lacnejšie potraviny. Nie sú lacnejšie energie, ako ste sľubovali. Za Matoviča boli lacnejšie energie. Nie je lacnejší ani benzín, ani nafta. Za [11:25] Michal Šimečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán poslanec Šimečka, nech sa páči, máte slovo. Ďakujem pekne, pán predseda, predtým, než prednesiem stanovisko Progresívneho Slovenska. Tak by som chcel vyzvať predstaviteľov vládnej koalície, aby prestali používať slovo konsolidácia, lebo na neho nemajú žiadne právo. Keď sa schváli tento rozpočet, tak verejné financie budú v horšom stave, než keď ste ich začali ozdravovať. Takže nemáte právo používať slovo konsolidácia. Ak o pár rokov, dámy a páni, bude Slovensko v kríze pred krachom a veritelia nám budú diktovať, aké majú byť dôchodky a koľko majú byť mzdy v štátnej správe, tak si spomeňte na tento deň, na 14. októbra 2026, lebo vtedy týmto hlasovaním ste to spôsobili. Tento rozpočet je protiústavný. Tento rozpočet znamená rekordný dlh, takmer 100 miliárd na konci tohto volebného obdobia. Tento rozpočet nepodporuje nikto, okrem 76, ak vás bude poslancov vládnej koalície, ani odbory, ani zamestnávatelia, ani ZMOS, má minimálnu legitimitu. Otvára dvere pre obrovskú rabovačku v tom budúcom predvolebnom roku. A preto Progresívne Slovensko tento rozpočet nielenže nepodporí, ale vie tu sľúbiť, že po voľbách v roku 2027 urobí všetko, aby sme Slovensko dostali na cestu hospodárskeho rastu a preč z tejto cesty, ktorá smeruje do bankrotu. [11:26] Richard Raši Ďakujem veľmi pekne. [11:26] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán poslanec Jakab, nech sa páči. Ďakujem. Šestnásty rok vo vláde táto vláda stratila, ale že absolútne všetky zábrany. A predstavili najhorší rozpočet Slovenskej republiky v histórii Slovenskej republiky od vzniku. Porušili ústavné zákony. Neakceptovali Najvyšší kontrolný úrad, dokonca ani Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a v prípade, že Ústavný súd zruší tento pekelný rozpočet, tak ste si upravili zákon tak, aby ste mali neobmedzený prístup ku korytu a k miliardám ľudí aj v ďalšom roku. Je to hanba súčasnej vlády. Pretože vy ste vyčítali Matovičovi 12 miliárd €, ktoré si požičal za 0 % úrok a všetky rozdal ľuďom. A vy ste zadlžili Slovensko o 30 miliárd € za rekordné úroky, ale ľuďom ste nedali absolútne nič. Práve naopak, priviedli ste na nich tri konsolidácie, zodrali ste ich z kože, zdvihli ste im dane, zdvihli ste im odvody a ešte aj tie peniaze ste pomíňali. Takže, čo ste urobili s našou krajinou? Posielate ju do bankrotu, do krachu, gréckou cestou. Všetky svoje sľuby ste porušili, vážená vláda. Nie sú ani lacnejšie potraviny. Štatistický úrad jasne hovorí, že za Matoviča boli lacnejšie potraviny. Nie sú lacnejšie energie, ako ste sľubovali. Za Matoviča boli lacnejšie energie. Nie je lacnejší ani benzín, ani nafta. Za Matoviča boli lacnejšie a vy ste sľubovali, ako všetko bude a nič nie je. Akurát ste ľuďom zobrali. Ale to, čo ste ľuďom nesľúbili, ste si nadelili. Dvojnásobné platy, doživotné renty, luxusné limuzíny a nekonečné odmeny. To áno, na to peniaze v rozpočte nájsť viete. Na stovky miliónov € na vaše zbytočné predražené tendre. Vláda Slovenskej republiky po 16 rokoch svojho bačovania dokázala akurát to, že vie Slovensko prihnať, dohnať do krachu, ale zatiaľ sa všetci okolo nich pekne nabalia. Všetci synovia v štátnych podnikoch súčasných vládnych papalášov, aj premiéra Slovenskej republiky. Táto vláda je skaza Slovenska a neostáva nič iné, len túto vládu v najbližších voľbách poraziť, Slovensko postaviť na nohy a opäť opraviť. [11:29] Richard Raši Ďakujem pekne, pán poslanec. [11:29] Branislav Gröhling – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Grolim, nech sa páči, máte slovo. Pani vládni poslanci, keď som sa teraz na vás pozeral, tak vám musím povedať, že toto je rozpočet vystrašenej vlády, vystrašenej vlády, ktorá sa bojí svojho konca. Toto je rozpočet vlády, ktorá absolútne stratila odvahu. Vy neviete, čo máte robiť ďalej. Vy nemáte žiaden plán. Vy sa bojíte ľuďom povedať pravdu. Žiadne reformy, žiadna podpora ekonomiky, žiaden plán, ako zastaviť zadlžovanie Slovenska. Vy ste rozkradli Vlády, ktorá sa bojí svojho konca. Toto je rozpočet vlády, ktorá absolútne stratila odvahu. Vy neviete, čo máte robiť ďalej. Vy nemáte žiaden plán. Vy sa bojíte ľuďom povedať pravdu. Žiadne reformy, žiadna podpora ekonomiky, žiaden plán, ako zastaviť zadlžovanie Slovenska. Vy ste rozkradli celé Slovensko a na vás sa pozerám, pán Raši, pán Gašpar, pán Danko, pán Žiga a ostatní poslanci. Rozkradli ste celé Slovensko a touto politikou vediete našu krajinu do bankrotu. Tri roky, tri roky tu ľuďom rozprávate o tom, ako si majú uťahovať opasky, zvýšili ste im dane, zobrali ste rodinám peniaze, podnikateľom ste pridali ďalšie náklady a aký je výsledok, prosím vás, ľudia platia viac, ekonomika nerastie a štát sa stále iba zadlžuje. A ja vám poviem, prečo sa bojíte robiť skutočné reformy, pán Raši. Na vás sa teda pozerám, pretože tento rozpočet nie je o budúcnosti Slovenska. Tento rozpočet je o politickom prežití Roberta Fica, pretože vy potrebujete udržať svojich politických partnerov koaličných. Potrebujete zachrániť Hlas pred politickým pádom. Potrebujete uspokojiť všetkých poslancov, bez ktorých by sa táto vláda úplne rozpadla. Toto je kupovanie poslancov za peniaze ľudí. Len aby ste politicky prežili, tak povedzme tým ľuďom pravdu, aj keď je nepríjemná, že potrebujeme reformy, že tu potrebujeme štát, ktorý naozaj začne šetriť, že potrebujeme nižšie dane, že viacej peňazí potrebujeme z práce, aby sa ekonomika naštartovala, znova rástla. A tohto všetkého vy sa bojíte, pretože sa bojíte reforiem, pretože tie by vyžadovali rozhodnutia, na ktoré vy absolútne nemáte odvahu. A preto ani len nerátajte s tým, že by sme my ako poslanci strany SaS podporili tento rozpočet, ktorý nás ťahá absolútne do pekla. [11:31] Richard Raši No, môžeme začať pracovať, takže pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027. Pán poslanec, pán predseda výboru Ján Blcháč, tlač 1555. Nech sa páči, pán poslanec. [11:31] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029. V rozprave vystúpilo 42 poslancov a nebol podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať najskôr o návrhu poslancov Ondreja Dostála a Zory Jaurovej vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Presne [11:32] Richard Raši Tým, že sa vlastne nemáme. Prítomných bolo 146 poslancov, 70 za, 76 proti. Návrh nebol. [11:33] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Schválený, nech sa páči. Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Rašia Krátkeho nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prezentujeme. [11:33] Richard Raši Sa, hlasujeme. Pritomných bolo 144 poslancov, 68 za, 76 proti. Návrh [11:33] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nebol schválený. Nech sa páči, ďalej. Pán predseda, dajte, prosím, musím hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedený návrh schváliť. [11:34] Richard Raši Prezentujeme sa, hlasujme. To mi ich bolo 140. 77 poslancov, 76 za, jeden nehlasoval, návrh… [11:34] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Bol schválený, nech sa páči. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujme. [11:34] Richard Raši Sa, hlasujme. Prítomných bolo 76 poslancov. Všetci boli za. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Jakab. Ešte ma poprosil pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, že chce vystúpiť v rozprave, čiže prvý pôjde pán podpredseda Tibor Gašpar. [11:35] Tibor Gašpar – Vystúpenie Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. V rozprave boli podané síce dva pozmeňujúce a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ako sme sa dozvedeli, prešiel len pozmeňujúci návrh pána poslanca Karasa. Poslanecký návrh, ktorý predkladal pán Jakab & kolektív, postrádal absolútne náležitosti formálne administratívne a páni babráci tam pod balkónom sa predviedli zase, akí sú dôležití pri najhlavnejšom zákone roka, akým je štátny rozpočet. Čo sa týka obsahu tohto návrhu, ja k nemu sa vyjadrím jednou vetou. Pán predseda, nemôžem predniesť svoje vystúpenie v rozprave, lebo ma rušia. Včera vystúpila v rozprave pani poslankyňa Juríková a povedala nám takéto, nebudem to asi presne citovať slová. Ro rozpočet je protiústavný, pozmeňovák pána poslanca Karasa je protiústavný a všetci sme protiústavní. Tak si dovolím povedať, že ja som tu vďaka mojim rodičom a biológii, na rozdiel od toho, že vy takéto niečo popierate. To je prvá vec. Druhá vec. Chcem ťa ubezpečiť, pán poslanec Karas, že tvoj pozmeňujúci návrh je v súlade so zákonom a s rokovacím poriadkom a je aj ústavný, aby si nemal žiadnu obavu. Čo sa týka rozpočtu, ktorý bol označený tiež za protiústavný, dokonca pani poslankyňa Števulová povedala, že rozpočet je výsledkom kšeftovania a kradnutia. Tak ako to pred chvíľou povedal tuná šéf poslaneckého klubu pán Grelling, že všetci sme tu zlodeji a všetci kradneme. Pan Grelling, pan Grelling, viete, takéto výroky by mal vyrieknuť samozrejme súd, nie vy. Ale my sme už zvyknutí na to, aký jazyk používate, pretože vám je úplne jedno, čo je to pojem právny štát, práve za účasti vašej ministerky, vašej bývalej ministerky nespravodlivosti ste rozbili právny štát. Čo sa týka, čo sa týka samotného rozpočtu ako zákona, musím povedať, že tento zákon a v súlade s ním aj obsah pozmeňujúceho návrhu pána Karasa reaguje na vnútornú situáciu na Slovensku, zohľadňuje všetko významné, čo sa deje okolo nás a to je najmä samodeštrukčná hospodárska a energetická politika Európskej únie, militarizácia Európskej únie a dopady vojenských konfliktov ako je Ukrajina a Irán. Rozpočet však súčasne zabezpečuje pre budúcnosť najmä sociálny zmier na Slovensku. A udržanie takej životnej úrovne Slovákov, ktorá je so zabezpečením ich sociálnych istôt. Musím povedať, že celá rozprava, ktorá sa tu viedla aj k tvojmu pozmeňováku, pán poslanec Karas, bola o tom, že sa tu vyjadrovalo všetko, len nie to, čo zaujíma Slovákov a čo je v záujme a národnoštátnom záujme Slovákov. Väčšina z vás nemáte radi Slovensko, diskutujete spôsobom, ktorý je o tom, čím horšie, tým lepšie. Nezáleží vám na záujme. Vy jednoducho, jednoducho ste proti Slovensku. K obsahu pozmeňujúceho návrhu pána Karasa môžem uviesť nasledovné. Je o valorizácii platov o 8,4 % od 1. 7. 2027 u viacerých kategórií štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom záujme. Oceňujem, že sa vláda dohodla na takejto valorizácii a že myslí predovšetkým aj na také kategórie štátnych zamestnancov, akými sú policajti, hasiči, profesionálni vojaci, ale aj samozrejme pedagogickí zamestnanci. Ja si myslím, že keď bude Slovensko bezpečné a to majú na starosti práve policajti, hasiči a aj profesionálni vojaci, môžeme hovoriť o rozvoji Slovenska, o spokojnom živote, o trávení voľného času, o tom, aby sme fungovali tak, ako si každý z nás predstavuje. A to môžu len zamestnanci, ktorí budú spokojní so svojím platom. Tento krok súčasne pomáha k tomu, aby sme udržali to, čo sa nám darilo, na rozdiel od predchádzajúcej vlády, udržiavať rast reálnej mzdy na Slovensku, pretože môžem povedať len dve čísla. Tam hore opäť tomuto kútu, ale aj časti poslancov, ktorí ste v tej vláde fungovali v roku 2023. Matovičova družina sa totižto postarala o to, že v roku 2022 poklesli reálne mzdy o 4,5 %. A v roku 2023 o 0,8 %. Kým táto vláda dosahovala rast reálnej mzdy v roku 25 o 3,7. V roku 26 sa predpokladá rast o 0,6 a v roku 27 o 1,5 %. Tiež všetci vieme, že rast reálnych miezd môže podporiť samozrejme aj rast ekonomiky a hospodársky rast dajako taký, najmä u takej ekonomiky, ako je Slovensko. Takže ja skutočne môžem len pochváliť vládu, ale aj teba, pán poslanec, ktorý si prišiel a upresnil si svojím pozmeňujúcim návrhom to, čo sme tu všetci očakávali. Kávali. No a chcem na záver pripomenúť, pretože to treba povedať. Že na konci roku 2023 sme dostali do vienka najhoršie verejné financie v Európskej únii. Tie postavili základ dnešnej zadlženosti na Slovensku a samozrejme, že na starosti to mali ľudia, ako sedia tam hore pod balkónom, na čele s Matovičom, Hegerom a úradníckym premiérom Ódorom. Povedané ich slovami, v tom období sa, viete, čo dialo? Alebo viete, čo ste robili? Rozdávali ste, ožobračovali ste, prejedali ste, kradli ste, zbíjali ste, rabovali ste a, aby som nezabudol špeciálne na Progresívne Slovensko, vy ste príživníčili. Ďakujem. [11:42] Richard Raši Dobre, kolegyne, kolegovia. Ukáž, že, čo sa sústreďte, čo? Pripravte sa. V zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sme rozhodli o uzavretí rozpravy. Prezentujeme sa o hlasovaní. Prítomných bolo 142 poslancov, 76 za, 65 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže sme návrh schválili. Môžete mi odovzdať svoje prejavy podľa § 35 ods. 4 písomne, keď ich máte. A pristúpime, pán predseda, k hlasovaniu. Nech sa páči, pán predseda Blcháč. [11:43] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027 ako o celku v znení prijatých pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. [11:44] Richard Raši Prezentujeme sa a hlasujeme. Prítomných bolo 78 poslancov, 76 za, dvaja sa zdržali. [11:44] Richard Raši Má si teraz nejaký záujem, že prítomných bolo 78 poslancov, 76 za, dvaja sa zdržali. Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte za rok 2027. Prosím, ostaňte všetci sedieť na miestach. Pokračujeme v hlasovaní. Nech sa páči, pán predseda. [11:44] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, týmto sme schválili návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2027. Pán predseda, dajte, prosím, teraz hlasovať o schválení požiadavky Národnej rady, aby vláda dôsledne zabezpečovala úlohy vyplývajúce zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2027. Ako vyplýva z bodu 1 v časti 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť. Prezentujme. [11:45] Richard Raši Sa a hlasujme. Prítomných bolo 76 poslancov, všetci boli za, návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. [11:45] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, teraz ešte pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady tak, ako je uvedené v bodoch 2 a 3 časti 4 spoločnej správy a v prílohe spoločnej správy, ktorým Národná rada za A, berie na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029. Za B, schvaľuje limity výdavkov verejnej správy na roky 2027 až 2029. A za C, schvaľuje limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy na rok 2027 s odporúčaním gestorského výboru uvedené návrhy schváliť. [11:46] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 76 poslancov, všetci boli za. Aj tento návrh sme schválili. Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2027, tlač 1560. Pán poslanec Karas, uveďte hlasovanie. [11:47] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada schvaľuje návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2027 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:48] Richard Raši Prezentujme sa. Nejde, lebo ešte len teraz pôjde. Áno. Konštatujem, že prítomných bolo 76 poslancov, všetci boli za návrh, sme schválili. Pán poslanec Michal Stuška, uveďte hlasovanie o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2027 plných 1558. 12 [11:48] Michal Stuška – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v predloženom materiáli. Prezentujme [11:49] Richard Raši Sme a hlasujme. Prítomných bolo 70, 143 poslancov, 707013 prosím, 53 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh sme a uznesenie schválili a Richard Eliáš, pán poslanec, poprosím uveďte tlač 1559 návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2027 až 2029, nech sa páči. [11:49] Richard Eliáš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2027 až 2029, tak, ako je predložené v parlamentnej tlači 1559. Prezentujeme. [11:50] Richard Raši Sa, hlasujme. Prítomných bolo poslancov 145, 77 za, 67 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Procedurálne návrhy si ešte prejdeme, ktoré sú, pán poslanec. [11:50] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Grendel, nech sa páči. Pán predseda, chcel by som len povedať, že to bolo vrcholne nekorektné, že ste nechali vystúpiť pána podpredsedu Gašpara s jednostranným monológom a potom ste zarezali všetky faktické poznámky a ostatné. Čiže buď ani jeden, alebo všetci. To bolo... Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Pán predseda Raši, ja vás žiadam o vysvetlenie, prečo selektívne a protiprávne uplatňujete rokovací poriadok. Odôvodnenie: Toto je rokovací poriadok, ktorý platí pre všetkých rovnako v tejto sále. Nie jeden pre koalíciu a druhý pre opozíciu. Vy ste nechali vystúpiť len pána Gašpara, ani len ste ho neupozornili na to, že sa odkláňa od pravidiel, keďže sa nevyjadroval k schválenému pozmeňujúcemu návrhu, ale k všetkému ostatnému. [11:51] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Števolová, nech sa páči. Pán predseda Raši, ja vás žiadam o vysvetlenie, prečo selektívne a protiprávne uplatňujete rokovací poriadok. Odôvodnenie, toto je rokovací poriadok, ktorý platí pre všetkých rovnako v tejto sále. Nie jeden pre koalíciu a druhý pre opozíciu. Vy ste nechali vystúpiť len pána Gašpara, ani len ste ho neupozornili na to, že sa odkláňa od pravidiel, keďže sa nevyjadroval k schválenému pozmeňujúcemu návrhu, ale k všetkému ostatnému a ešte ste aj protiprávne ukončili rozpravu, keď nemohol vystúpiť ani len jeden poslanec a každý poslanecký klub, čo sa doteraz nestalo. To je hanba a sú to ďalšie dôvody k protiústavnosti schváleného rozpočtu, čo vám verím, že Ústavný súd spočíta. Pani poslankyňa. [11:52] Richard Raši Plavákova [11:52] Lucia Plaváková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Nech sa páči. Pán predseda, to, ako flagrantne porušujete rokovací poriadok, je skutočne hanebné. Skutočne hanebné. Tieto mafiánske praktiky, ktoré tu uplatňujete, keď nechávate obžalovaného podpredsedu parlamentu tu rozprávať v rozpore s rokovacím poriadkom, to vám fakt stojí za to, ešte pri zákone roka. Pri zákone roka. Ďakujem pekne, nedali ste návrh. [11:52] Richard Raši Pekne, nedali ste návrh. Ukončujem, vyhlasujem prestávku, pokračujeme o 14:00. Ďakujem pekne. [13:59] Andrej Danko Ešte poskytneme informáciu. Začneme 14:10. Ešte prebieha výbor, žiadali aj opozičný, aj koaličný. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor bol ukončený. Takže pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 19. dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa odhlasovanej zmeny programu v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/2014 Zb. zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tlač 1243. Prosím poslankyňu Plevíkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa, spoločného spravodajcu. Z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Zahorčáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. S faktickými poznámkami sú na vystúpenie pána poslanca Halása poslanci, ako sú uvedení na tabuli. Pani poslankyňa Kosová nie je v sále. Stráca možnosť faktickej. Pani poslankyňa Jurík takisto, ju nevidím stále. Poslanec Krúpa takisto nie. Poslanec Pročko nie, stále. Poslankyňa Plevíková s faktickou nie. Pokračujem v rozprave. Pán Dostál, nereagujete na faktické. Asi ste sa v tom čase neprihlásil. Viete zapnúť poslanca Dostála? Nech sa páči, s reakciou na faktické ešte poslanec Dostál. [14:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ja by som reagoval na tie faktické poznámky ešte z 16. 09. A tie sa týkali toho, že tento zákon je čisto účelový. A vládna koalícia neprichádza s návrhmi, ako riešiť reálne problémy krajiny, reálne problémy ľudí. Prichádza s návrhmi, ako riešiť svoje vlastné problémy. Vládna koalícia zistila, že zo zahraničia voliči častejšie volia opozíciu, keď hlasujú poštou, tak prišla s návrhom zrušiť voľbu poštou, lebo si od toho sľubuje, že, keď nebude voľba poštou, ale bude to pre voličov zo zahraničia trochu komplikovanejšie a budú musieť ísť na veľvyslanectvo alebo budú musieť ísť domov voliť, tak opozícia získa menej hlasov, čisto účelové. Rovnako aj tie úvahy, ktoré sa zase týkajú SNS, ako som aj o tom hovoril, ako v reakciách hovorili kolegovia a kolegyne vo faktických poznámkach. Tak SNS mala problém s tým, že sa jej prekrúžkovalo priveľa kandidátov, ktorí neboli členmi strany, tak prišla s tým, že treba obmedziť krúžkovanie. Buď, že sa zvýši kvórum z 3 % na 8 % a, keď to neprešlo, no tak upiekli nejaký kompromis. Akože kompromis, že voliči nebudú mať štyri krúžky, ale iba dva krúžky. To je pozmeňujúci návrh, ktorý bude teraz predložený a ktorý opäť smeruje k tomu, nerieši problémy ľudí, nerieši problémy krajiny, rieši problémy vládnej koalície, respektíve jednej konkrétnej vládnej strany a oslabuje vplyv voličov na zloženie parlamentu. Miesto štyroch krúžkov budú mať voliči len dva. Lepšie pre strany, horšie. [14:08] Andrej Danko Pre ľudí. Pokračujeme v rozprave. Prihlásila sa pani návrhárka Plevíková, nech sa páči. [14:08] Zuzana Plevíková – Vystúpenie Ja som sa prihlásila na margot toho, že podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Nie je to nič dramatické, a teda podľa nového rokovacieho poriadku nemusím čítať od slova do slova tento pozmeňovák. Jedná sa o účinnosť, že nebude prvé od 1. septembra 2026, ale od 1. 1. 2027 účinný tento návrh zákona. To je všetko. Ďakujem. [14:09] Andrej Danko Pani poslankyňa Luščíková, nie ste v sále. Dobre som povedal meno? Poprad. No. Že nejedzte v sále. Poslanec [14:09] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostal, ja by som si dovolil opraviť pani poslankyňu Plevíkovú, musí ho prečítať celý, pretože zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že ak bol pozmeňujúci návrh zverejnený najneskôr do začiatku rokovania o príslušnom bode programu, tak sa považuje za podaný, ak poslanec jeho podanie oznámi v rozprave a návrh odovzdá. Teda, ale ale teda, vy ste ho... Ten návrh nebol zverejnený pred začiatkom rokovania, lebo o tomto bode sme začali rokovať kedy? V máji alebo v júni. Potom bola prerušená rozprava, potom v septembri chvíľu prerušená rozprava pokračovala a teraz zasa bola prerušená, tak zasa pokračuje. Tak tak je to napísané v zákone o rokovacom poriadku, ktorý ste teda vy schválili. My sme za to nehlasovali vo finále. Čiže je potrebné ten návrh prečítať. [14:10] Andrej Danko Ale, keďže nebolo to podané tak do začiatku rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa. Prečítať predmet i návrh. [14:10] Zuzana Plevíková – Vystúpenie Dobre, tak. Ďakujem, pán Dostál, za toto upozornenie, teda, aby bolo všetkému učinené zadosť. Čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po prvé, v čl. 1 v bode 69 v § 220c sa slová „1. septembra 2026“ nahrádzajú slovami „1. januára 2027“ a slová „1. septembra 2026“ sa nahrádzajú slovami „1. januára 2027“. Po druhé, v čl. 2 sa slová „1. septembra 2026“ nahrádzajú slovami „1. januára 2027“. Odôvodnenie: Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje zmena účinnosti. Ďakujem pekne. [14:11] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy je prihlásený poslanec Dušenka. Nie je v sále, stráca poradie. Poslanec Jakab. Takisto nie je v sále poslankyňa Mesárová. Nie je v sále. Pani poslankyňa Plaváková, pripraví sa poslankyňa Števulová. [14:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, kolegovia, kolegyne. Opäť sme pri zákone, už neviem koľkýkrát, ktorým chce koalícia zrušiť voľbu poštou. Teraz sa však nachádzame v špecifickej situácii, kedy si tento návrh zákona predradili. Čiže obmedzovanie práva voliť je vám prednejšie ako pomoc ženám a deťom zažívajúcim násilie. Ja fakt neviem, ale že fakt nemáte hanby. To, ako si staviate vaše priority, je úplne odporné. Takto ste si to dohodli, lebo ste potrebovali získať hlasy SNS pod rozpočet, lebo oni si chcú okrem zrušenia voľby poštou znížiť aj počet preferenčných hlasov a tým pádom to musí byť v jeden deň, ako bol rozpočet. Preto ste si to predradili hneď na tom hlasovaní. Čo tam po zavraždených ženách Zuzana, Nikola, Aneta a desiatky ďalších, čo tam po trpiacich deťoch, ktoré sú v ich vlastných domovoch svedkami toho, ako ich otec bije či znásilňuje ich mamu. Vám je to úplne ukradnuté. Odhglasujete si zrušenie voľby poštou, potom na dva týždne ešte aj prerušíte parlament. Prosím k téme, pani poslankyňa, musím vás upozorniť, téma je… hovorím k téme. Tento zákon ste si predradili, pán Danko. Áno, aj vám je to teda očividne ukradnuté, čo zažívajú ženy a deti na Slovensku, ako trpia násilím páchaným mužmi. A to je skutočne fakt. Takto to je. Nebolo to tak dávno, čo ste si to predradili a vy ste za to hlasovali tiež. Takže, ak vám to vadí, nemali ste za to hlasovať. A je teda očividné, že vám nejde vôbec o ľudí na Slovensku. Vám ide len o vlastné kšefty, moc a beztrestnosť. To sa týka hlavne pána obžalovaného podpredsedu Gašpara. A je to mimoriadne smutné, pretože ste tým ukázali aj, akými ste ľuďmi. Pretože toľko sme tu počúvali o tom, že teda už konečne idete riešiť násilie na ženách. Že minister Susko bude prioritne riešiť zákon, ktorý bol aj predložený do parlamentu, ale kde ho máme v poradí? Ani neviem už, kde sa tam nachádza. To vás vôbec nezaujíma a pritom to mal byť prvý bod na tejto schôdzi, ktorú ste mali. Pretože toľko sme tu počúvali o tom, že teda už konečne idete riešiť násilie na ženách. Že minister Susko bude prioritne riešiť zákon, ktorý bol aj predložený do parlamentu, ale kde ho máme v poradí? Ani neviem už, kde sa tam nachádza. To vás vôbec nezaujíma a pritom to mal byť prvý bod na tejto schôdzi, ktorý ste mali prerokovať. Ale nie, teraz ešte predradíte zrušenie voľby poštou, lebo to je skutočne najväčší problém Slovenska. Zopakujme si teda, o čo vám týmto návrhom ide. Nepáči sa vám, ako volia ľudia v zahraničí, lebo násobne viac volia opozíciu ako vás, koaličné strany. Tak im chcete volebné právo obmedziť, aby ste tak výsledky volieb zo zahraničia zmanipulovali vo svoj prospech. Toto odôvodnenie potvrdil váš kolega z koalície z vašej strany, pán Danko, pán Michelko. A smutné teda na tom je, že namiesto toho, aby ste sa zamysleli nad tým, že prečo naši krajania v zahraničí vás nechcú voliť vo voľbách, dokonca vás ešte aj fyzicky vypískajú, keď idete na návštevu do niektorej z krajín, tak ich chcete trestať. Je to proste tak, že mnohých ľudí do zahraničia ste vyhnali práve vy vlastnou politikou a keďže by sa raz chceli možno aj na Slovensko vrátiť, tak logicky volia strany, ktoré im ponúkajú podmienky pre život, aké našli práve v tom zahraničí. A nie ruskú guberniu. By the way, tam neodchádza takmer nikto. Ja som si pozerala nejaké štatistiky. Táto krajina pod vedením masového vraha Putina nie je akosi pre nikoho zaujímavá pre život. Prečo asi? Prečo asi, čo myslíte? No zo Slovákov s trvalým pobytom v Rusku bolo k 31. 12. 2024 evidovaných 46 ľudí. Pre porovnanie, v Rakúsku je to nejakých 13 000. A viem, že koho máte v Paraguaji. Takže asi toľko o tom vašom milovanom Rusku. A teraz si zopakujme aj nejaký fact-checking ohľadom toho, aké tu tvrdenia odznievali na obhajobu tohto hanebného zákona. Že vraj ho chcete zosúladiť s ústavnými princípmi. Hovorilo sa tu o tajnosti, o priamosti volebného práva a to je veľmi zaujímavé, pretože celá táto úprava sa prijímala ešte v roku 2004 a teda 22 rokov to bolo v súlade s ústavou a zrazu podľa vás nie je. Pritom sme si to vysvetľovali, čo znamená priamosť, že volič odovzdáva hlas priamo nejakej strane alebo kandidátovi, tajnosť – volič vkladá do obálky tú svoju voľbu a potom komisia túto obálku otvorí. A bez toho, aby vedela, komu ten hlas patrí, tak to započíta. To je tá tajnosť, pretože nevedia, koho hlas to je. Čiže tento problém tu vôbec nemáme. A samozrejme nekonštatoval to nikdy ani Ústavný súd, ani nikto. Dokonca ani SMER to nikdy netvrdil. Ani generálny prokurátor nič také nehovoril. Ani žiadne výhrady medzinárodných inštitúcií, ktoré sa venujú aj volebným systémom, nikdy nič také nekonštatovali, že toto by bol problém. Čiže vaše tvrdenie, že ide o zosúladenie s ústavnými princípmi, je číre klamstvo. Ďalej v programovom vyhlásení vlády ste si dokonca uviedli, že vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. Čo je mimoriadne zaujímavé, že teda vy ste chceli tú voľbu poštou rozširovať a teraz ju chcete zrušiť. Pán Matador, čo sa napríklad stalo medzi schvaľovaním programového vyhlásenia vlády, čo nebolo tak dávno, a dnešným dňom, že zrazu je to inak? Mňa by to zaujímalo. Vy ste síce za to vtedy nehlasovali, lebo ste tu ešte neboli, ale tak možno ste sa kolegov pýtali, v čom sa stala tá zmena. Lebo zatiaľ sme tu nič také nepočuli. Ďalej teda rozšírenie voľby poštou v programovom vyhlásení vlády – tam ste výslovne teda klamali, lebo robíte pravý opak. Zároveň ste tvrdili, že chcete, aby všetci aj v zahraničí, aj na Slovensku mali rovnaké podmienky. Tak to je mimoriadne až cynické, že toto dokážete tvrdiť, pretože možnosť voliť beriete napríklad tehotným ženám, ktoré nemôžu cestovať. Matkám s malými deťmi, ktoré jednoducho nevedia zobrať bábätko a preletieť neviem koľko km kamsi na druhú stranu zemegule. Ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Rodičom, ktorí sa starajú o deti so zdravotným znevýhodnením. Ľuďom, ktorí si nemôžu napríklad zobrať dovolenku v práci. Však mnohí tí ľudia naozaj sú v zahraničí preto, že tam tvrdo pracujú a nemajú jednoducho na toto priestor, aby cestovali ďaleko. Alebo študenti, ktorí tam zbierajú cenné skúsenosti, ale jednoducho nemajú peniaze navyše na cestovanie. Seniori, ktorí nevládzu, lebo už nemôžu ani cestovať. Chorí ľudia, detto, ktorí sú napríklad aj v nemocniciach. Všetci ľudia, ktorým napríklad na Slovensku zabezpečujeme voľbu mobilnou urnou, tak tí voliť, ak sú v zahraničí, nebudú môcť. Takže o akých rovnakých podmienkach hovoríte? Veď to je úplne absurdné, cynické, pravý opak. Mali sme tu aj stanovisko komisárky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorá to veľmi dobre pomenovala a verím, že kolegyňa Veselárová o tom bude ešte hovoriť, lebo tá presne tiež konštatuje, že takýmto spôsobom vytvárate jednoducho bariéry, ktoré pre mnohých ľudí budú neprekonateľné a jednoducho ich o právo voliť oberiete. To znamená, že vaše tvrdenie, že chcete rovnaké podmienky pre ľudí na Slovensku a v zahraničí, je opäť len číre klamstvo. Potom sa v dôvodovej správe ešte dočítame, že ide vraj o dlhoročnú požiadavku voličov – zrušenie voľby poštou. A ja som sa tu aj minule, ešte keď sme to pred už neviem koľkými mesiacmi rozoberali, pýtala, kde sú tí ľudia, ktorí chceli to zrušenie voľby poštou, na základe ktorého ste tu ten zákon predniesli? Lebo ja som také nič nezachytila. Ani ste mi nikto na to neodpovedali, tak ja neviem. Lebo ja som zachytila iba to, že napríklad 93 000 ľudí podpísalo petíciu za zachovanie voľby poštou. Alebo 20 000 ľudí podpísalo výzvu na možnosť voľby poštou v prezidentských voľbách. Že toto tu máme, normálne dáta, normálni ľudia, viete si to nájsť na internete, ktorí podporili tieto možnosti. A kde sú tí vaši, ktorí chcú teda zrušenie voľby poštou, na základe ktorých ste teda vraj priniesli tento zákon? No zatiaľ to teda vyzerá, že aj toto je len číre klamstvo, tak ako už vo vašom prípade býva zvykom. No a teda, ako som už spomínala, jediné neklamstvo, ktoré z úst koaličných poslancov na margo rušenia voľby poštou odznelo, bolo vyjadrenie pána Michelka, ktorý povedal, ešte si to tu odcitujme, možno to dnes ešte viackrát odznie: „Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu, vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trošku vyrovnanejšie.“ Čiže vám vadí to, že PS malo vo voľbe zo zahraničia 61,7 % a SMER 6,1. Čo je teda naozaj markantný rozdiel. Tie dôvody, prečo to tak je, som vám sa snažila vysvetliť. Jednoducho mnohých tých ľudí, ktorí volia zo zahraničia, tam vyhnali práve Ficove vlády. Zhrniem teda, že ste klamali programovým vyhlásením vlády, že budete voľbu poštou rozširovať. Naopak ju idete rušiť. Klamete, že ju idete len zosúladiť s ústavnými princípmi, pričom práve naopak zužujete možnosť výkonu volebného práva, čo je úplne markantné, čo je teda v rozpore s princípmi volebného práva. Ešte aj klamete v dôvodovej správe, že reagujete na dlhoročnú požiadavku voličov, a klamete, že chcete, aby ľudia na Slovensku aj v zahraničí mali rovnaké podmienky. Pritom vytvárate horšie podmienky pre ľudí v zahraničí a mnohým z nich absolútne, nielenže sťažujete ten prístup k výkonu volebného práva, ale ho znemožňujete. Jednoducho voliť nebudú môcť. Čiže ste nám tu klamali, klamali, klamali. Na to sme už teda aj zvyknutí, ale žiaľ, tuto ešte to má aj tie dopady, že obmedzujete jednoducho základné práva ľuďom. Slovákom, Slovenkám, ktorí sa v dobe volieb nachádzajú v zahraničí. No a okrem toho teda by sa to malo prerokovať či pozmeňujúci návrh SNS, ktorá si teda vydupkala ďalšiu zmenu, konkrétne zníženie preferenčných hlasov zo štyroch na dva. A to je podľa mňa taký zaujímavý príbeh, že pán Danko vlastne týmto rieši to, že sa mu do parlamentu dostali ľudia, takí tí dezinfluenceri rôzni. A ja neviem, ja by som navrhovala, že tým riešením možno nie je to, že zase obmedzovať nejakú vôľu, ktorú voliči môžu týmto spôsobom vyjadriť, ale si tých ľudí nedávať na kandidátnu listinu. Mne sa to zdá akože taký jednoduchší spôsob, že potom sa sem nedostanú vôbec. Lebo takto, keď budete mať aj stále dva preferenčné hlasy, aj tak sa vám tam môžu prekrúžkovať, čo teda asi nie je to, čo chcete docieliť. No a ako som už spomínala, aj týmto spôsobom dochádza k obmedzovaniu vôle voličov, lebo naozaj tie preferenčné hlasy sú využívané obzvlášť napríklad aj pri našej strane. Naozaj voliči a voličky sa zaujímajú o to, komu konkrétne dajú hlas, pretože sa napríklad venujú nejakej konkrétnej téme alebo ich zaujal ich životný príbeh a tak ďalej. Jednoducho chcú podporiť konkrétneho človeka a keď túto možnosť zo štyroch na dva znížite, tak im tú vôľu limitujete. A čo zase obmedzuje vlastne celý ten výkon volebného práva. No a, ako už som tu uvádzala aj zopár dôvodov, nielen prečo toto nezosúlaďujete s ústavnými princípmi, čo je číre klamstvo, ale vy vlastne týmto návrhom idete do rozporu s ústavou, kedy dochádza k zásahu do volebného práva, pretože obmedzujete volebné práva, zužujete existujúce práva. To je mimoriadne dôležité, pretože ten základný princíp je, že ľudské práva sa nemajú zužovať, nemajú sa zmenšovať. A pre mnohých ľudí teda vytvárate neprimerané prekážky výkonu práva voliť. A znižujete štandard výkonu volebného práva. A ako som už uviedla, veľkej časti výkon volebného práva znemožňujete úplne. Upozornenie: to sú napríklad všetci tí, ktorí by inak mohli využiť mobilnú urnu, ale táto vo voľbe v zahraničí nie je k dispozícii. Ja si viem predstaviť, že aj vy máte, koaliční poslanci, vo svojom okolí ľudí, ktorí napríklad mobilnú urnu využívajú. Ak by sa ocitli napríklad v tej chvíli, že sú, neviem, v Rakúsku alebo v Českej republike, tak proste majú smolu. Jednoducho nebudú môcť voliť. Ako im to vysvetlíte? Len preto, že sa vám nepáčia výsledky volieb, tak takýmto spôsobom ju idete manipulovať. Fakt na štýl proste Putinovho Ruska. To je úplne nehorázne, hanebné, naozaj. No a práve preto, že my sme presvedčení, že toto je aj v rozpore s ústavou, tak budeme podávať samozrejme aj podanie na Ústavný súd a týmto sa budeme snažiť takéto niečo zvrátiť. A samozrejme, ak sa vám to podarí presadiť a toto sa dostane do platnosti a účinnosti, tak určite my, keď budeme mať tú príležitosť a budeme mať tú moc, voľbu poštou určite vrátime ľuďom, ktorí v zahraničí žijú, pretože nám záleží na všetkých. No a práve preto sme predložili s kolegyňou Mesterovou a za náš poslanecký klub aj pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme zrušiť zrušenie voľby poštou, aby som to takto zhrnula. Bol predložený už v máji, lebo ako som vravela, táto rozprava sa ťahá dlho, takže ho tu už nemusím čítať. A nebudem to už naťahovať, lebo sa obávam, že táto rozprava bude useknutá, tak chcem dať priestor aj ostatným kolegom a kolegyniam. A v každom prípade na záver chcem len zopakovať, že je to mimoriadne cynické, akým spôsobom chcete ľudí obrať o volebné právo a ešte si toto tu, v tomto pléne, kladiete ako prioritu pred tým, aby ste riešili skutočné problémy ľudí na Slovensku, napríklad žien, ktoré zažívajú násilie, a detí, ktoré sú toho svedkami. Hanba vám, naozaj. [14:27] Andrej Danko Pošlali k nej uličku. [14:27] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Lucia, ja s tebou absolútne súhlasím. Je hanbou tejto koalície, že ste si tento návrh o zrušení voľby poštou zo zahraničia veľmi hanebným spôsobom predradili pred všetky iné návrhy. Napríklad pred ten návrh ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý sa dušoval po vražde Zuzany z Gelnice, že on hneď na ďalšiu schôdzu ide dať návrh, ktorý bude konzultovať s organizáciami, ktorý konečne ženy ochráni napríklad pred tým, keď je násilník prepustený z väzby a keď o tom ani nevedia. Nie, teraz zrazu môžu tieto ženy čakať. Ale mňa napríklad zaujíma aj, kde je ten návrh na skrátené legislatívne konanie, čo sa týka zákona o radikalizácii, lebo aj to bola ešte pred týždňom alebo 10 dňami veľká priorita tejto vlády. A zrazu toto všetko môže čakať, lebo vy ste si predradili zrušenie voľby poštou zo zahraničia. Vy si to vôbec uvedomujete? Ako absurdne to znie, že toto je vaša priorita? Akože nehnevajte sa. A vieš, čo? Je to o to absurdnejšie a hanebnejšie, že ja som vás v prvom čítaní upozorňovala na to, že tu niekto robí z vás – ako to nazvem slušne – hlupákov. A že ten niekto je Erik Kaliňák, tuto tieňový premiér alebo vonabi nástupca Roberta Fica, ktorý pred pár dňami v jednej relácii priznal, že áno, bol to jeho nápad doniesť to sem do pléna, pretože to je majster polarizácie. A vy tu opäť idete sekundovať niečomu takémuto. A toto je pre vás priorita, namiesto všetkých tých žien, detí a vôbec ľudí v tejto krajine. O to hanebnejšie to je a o to viac by ste sa mali hanbiť. Robíte tu zo seba idiotov pre niekoho, kto tu ani nie je, kto si odišiel na svoj teplý flek do Bruselu a kto vám toto sem hádže kvôli tomu, aby ste rozdeľovali spoločnosť. K niečomu takémuto. A toto je pre vás priorita namiesto všetkých tých žien, detí a vôbec ľudí v tejto krajine. O to hanebnejšie to je a o to viac by ste sa mali hanbiť. Robíte tu zo seba idiotov pre niekoho, kto tu ani nie je, kto si odišiel na svoj teplý flek do Bruselu a kto vám toto sem hádže kvôli tomu, aby ste rozdeľovali spoločnosť, aby ste kašľali na všetkých ostatných ľudí. Nie je vám to trápne? Malo by. [14:29] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Lucia, dve veci. Naozaj, treba to stále pripomínať, aké odporné je to, že táto vládna koalícia si predradila návrh zákona, kde sa ruší voľba poštou zo zahraničia, pred návrhy, ktoré by mohli riešiť násilie na ženách alebo pred uznesenie, ktorým by sme žiadali návraty ukrajinských detí unášaných Rusmi. Ale my budeme toto riešiť. Nevraviac o tom, že je tu petícia o tak 100 000 ľudí, ktorí nechcú, aby sa takáto zmena udiala. Pani ministerka kultúry, aj pán minister zahraničných vecí Blanár sú teraz v Austrálii. Všetci sme asi videli to videjko, ako ich tam vypískali, aká to bola teda trojnásobná hanba, ale ja by som chcela upozorniť aj na iných ľudí, ktorí tam napríklad nepískali a všimla som si tam taký staručký pár, taká starenka tam bola a oni len tak pozerali a vlastne nepískali. Možnože sú aj v pohode so všetkým, čo sa tu vlastne deje, ale oni by tiež určite chceli voliť. Ale teraz by ma zaujímalo, či Blanár so Šimkovičovou povedali týmto ľuďom, že vy voliť proste nepôjdete. Tá starenka na tom videu, tá určite nebude môcť ísť tisíce km len tak v pohode niekam, aby odvolila a možno by volila práve koalíciu, ale aj jej to zabraňujete. Vy ste nám stále neodpovedali, táto koalícia nám stále neodpovedala na otázku, ako to budú riešiť s opatrovateľmi, ktorí sú na týždňovkách, starajú sa o chorých ľudí. Ako to bude s tými opatrovanými, ktorí sa nemôžu niekde v zahraničí pohnúť. Ako to bude s tehotnými ženami tesne pred termínom? Ako je to so ženami, ktoré práve porodili? Ako je to napríklad s vojakmi na misiach, ktorí sa niektorí nemôžu ísť, lebo majú nejaký príkaz? Ako to bude s kamionistami, ktorí sú na týždňovke? Týmto všetkým vy obmedzujete volebné právo. Vy ho podmieňujete ekonomickým zázemím a aj zdravotným zázemím, či niekto žijúci v zahraničí, hoc aj dočasne, bude môcť voliť. A ministerka sa teraz tu najnovšie zaštiťuje Štefánikom a rozpráva tam, ale v Austrálii nepovedala, že ani on by nemohol voliť. [14:31] Andrej Danko Pošlúň si daj. [14:32] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, keď sme hovorili o tom, že rozpočet, ktorý sa tu dlhé dni prerokovával, tak je rozpočtom aj vyjednávačov a vydieračov, tak áno, lebo tu sa mali úplne iné návrhy zákonov pôvodne teraz prerokovávať, ale tým, že bol rozpočet schválený, tak zrazu sa tu prerokováva zrušenie voľby poštou zo zahraničia, ktoré je vraj teda dlhoročná požiadavka voličov v zahraničí. Ja teda naozaj nepoznám voličov v zahraničí, ktorí by teda volali po tom, aby sa zrušila voľba poštou v zahraničí. Ono si pamätám ešte z čias na vysokej škole, je taká základná poučka v politológii, že demokratické vlády sa snažia rozširovať možnosti volieb, aby teda vláda alebo volení zástupcovia mali vyššiu legitimitu a nedemokratické vlády sa snažia robiť presný opak. A v konečnom dôsledku teda ja viem, že to nie je úplne vaša silná stránka, obhajovať vlastné návrhy zákonov, ale pán Michelko teda povedal, ako to je a pán Michelko povedal, sa vám to jednoducho nehodí a preto vlastne rušíte voľbu poštou. A mne to príde maximálne cynické, pretože, ak by ste si stáli za tým, ako tu vládnete a podobne, tak by ste sa nemuseli báť tých ľudí, ktorých ste vyhnali zo Slovenska aj do zahraničia, ktorí majú plné právo sa rozhodovať o tom, aký osud bude čakať ich krajinu. No a to sa dá aj takýmto spôsobom, že budú voliť zo zahraničia. Nehovoriac o tom, že je to v absolútnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré ste si tu sami schválili, o ktorom sa hovorí, že voľba poštou sa má rozširovať, okrem parlamentných volieb aj na tie prezidentské. Teraz vlastne idete úplne v rozpore s tým, čo ste si schválili v programovom vyhlásení vlády. Okrem toho, však na toto sa tu už dlhšie chystala pôda, keď minister Blanár tu rušil veľvyslanectvá v Kodani a v Osle, kde študuje a žije aj mnoho mladých Slovákov a Sloveniek, ale za to otvoril také veľvyslanecké zastupiteľstvo v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii, takže je to účelové. Pán Michelko povedal, ako to je. Ďakujem, Lucie, že si to opäť pripomenula. [14:33] Andrej Danko Poslankyňa Gregorová [14:33] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a vďaka, Lucia, tebe aj za tvoj príspevok. Naozaj, podotkla si tam všetko to podstatné. Ja by som ťa možno iba doplnila aj tým, že tú našu už dnes slávnu petíciu proti zákazu voľby poštou zo zahraničia podpísalo takmer 100 000 ľudí, pretože ľudia odmietajú takúto zmenu bez verejnej diskusie, pretože vedia, že Slovensko nie je nejaká diktatúra, ktorou sa ju vy tu teda snažíte spraviť. Mne príde naozaj smutné, že dneska je 14:34 a od rána sme tu riešili dvojkríž v zadnej časti tela, potom sa tu teda schválil protiústavný, totálne likvidačný rozpočet pre túto krajinu a teraz sme prišli k rokovaniu o zákaze voľby poštou zo zahraničia. Akože to je, to je fakt tak strašne smutné. A treba dodať, že Slovensko v najnovšom indexe demokracie od The Economist sa umiestnilo na 48. mieste. Je to naše najhoršie hodnotenie od roku 2006 a patrí do kategórie tzv. nedokonalých demokracií. Koho je to vizitkou, hej? Kto tu vládne najdlhšie, všakže? No a títo ľudia sa teraz tie naliehavé problémy demokracie rozhodli riešiť tak, že idú obmedzovať voľbu zo zahraničia, idú porušovať ďalší princíp, čo je princíp rovnosti, ktorý by mal teda pri výkone voľby platiť. To, keď donútite ľudí cestovať na Slovensko, podotýkam, že mnohí z týchto ľudí stále na Slovensku platia dane. Keď ich donútite cestovať, častokrát to nie je lacné. V čase, ktorý im pravdepodobne nevyhovuje, pretože títo ľudia, keď idú naspäť na Slovensko, tak sem idú napríklad cez leto, idú sem cez prázdniny tak, aby svoj čas s rodinou mohli stráviť, pretože nie je to tak, že „keď ich to teda zaujíma, nech sem prídu“, že čo je to za ľudí, keď ich zaujíma Slovensko a na Slovensko nechodia, oni na Slovensko chodia, len nebudú chodiť na základe vášho rozkazu a príkazu. Naozaj máme problém s odlivom ľudí, tých najtalentovanejších a toto je len ďalšia rana, nijako to nepomáha ničomu. [14:35] Andrej Danko Poslankyňa Šrobová [14:36] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem ti, Lucia. Opäť raz tu koalícia prišla s protiústavným návrhom zákona a teda chce vykonať zmeny vo volebných právach ľudí, Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v zahraničí. Vrátili sme sa k tomuto návrhu zákona tesne po schválení toho likvidačného rozpočtu, ktorý celú Slovenskú republiku ťahá do bankrotu a my sa preto naozaj pýtame, že či to nie je nejaký váš deal, nejaký bod na vyjednávacom liste, že toto práve pôjde hneď teraz po rokovaní o rozpočte. A ja tu nevidím žiadneho poslanca ani žiadnu poslankyňu zo strany HLAS a chcela by som sa ich spýtať, že či im tentokrát nevadí, že neriešime, ako bolo už aj spomenuté, bod o radikalizácii alebo boj proti násiliu na ženách a na deťoch, že prečo im to zrazu teraz nevadí, keď minulý týždeň húfne k tomu nahrávali videá, ako strašne treba riešiť radikalizáciu. Áno, treba a naozaj to treba riešiť a naozaj treba riešiť tie reálne problémy spoločnosti. Toto tým dôvodom nie je. My vieme, čo sú tie vaše dôvody. Pán Mičko to teda priznal, bohužiaľ, alebo ja neviem, našťastie, ale nikto už neverí tým vašim trápnym dôvodom, ktoré ste uviedli do dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona. Ale ja vám chcem povedať, že vy ste si na seba uplietli bič. Ja som si úplne istá, pretože vládnuť po voľbách roku 2027 nebude absolútne jednoduché po tom, čo ste si dnes schválili ten likvidačný rozpočet. Čiže vy si dvakrát rozmyslite, či toto vážne myslíte, pretože ste si sami na seba uplietli bič. [14:37] Andrej Danko poslanec Dubovický. [14:37] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Očividne vidíme, Lucia, že vládna koalícia oslavuje, však je tu veľmi málo poslancov. Ale ja celý čas nad tým rozmýšľam, že, že, čo všetko je za tým. Ja neverím. Ja neverím tomu, že za týmto zákonom fakt, že stojí jedno rozhodnutie alebo niekoľko rozhodnutí, že SNS nominovala ministrov, ktorí nie sú originál zo strany. Však mali sme tu pána Tarabu, pána Huliaka, že či fakt my meníme opäť volebné právo, základné ústavné volebné právo len kvôli tomu, že určitá osoba alebo určitá skupina ľudí je nespokojná. Spomenula si, že velebíme Putina. Áno, však myslím si, že naša politika na všetky štyri svetové strany je iba politika na východ, neriešime problémy ľudí. Samozrejme, čo by si čakala? My ozaj chceme riešiť tu problémy ľudí pri tejto vládnej koalícii? To, že sa šíri nenávisť. Či na školách, či vonku, aj to, čo si spomenula, zavraždené ženy. Toto ich nezaujíma. Ich zaujíma len ich vlastný osoh, nič iné. A teraz prišli so zákonom, ktorý ohrozuje vraj nejakým spôsobom transparentnú účasť a demokraciu na Slovensku, no fuj. Ozaj, práve naopak si myslím, lebo všetci to hovoria. Momentálne prichádza k obmedzeniu volebného práva. Prichádza k nerovnosti medzi občanmi. Však vy robíte pravý opak toho, čo by ste mali robiť. A, že idú proti vlastnému volebnému programu. Samozrejme, že pôjdu, im je to úplne jedno. Však aj bývalý minister, poslanec Taraba to povedal, že, že táto vláda je nejakým spôsobom odtrhnutá a on bude podporovať iba vládne návrhy. No ja som zvedavý, ako sa zachová v tomto. [14:39] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj tebe, Lucia, za tvoj príspevok. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím 13. mája napísala list všetkým poslancom Národnej rady, že tento návrh zákona je v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne s čl. 29 Účasť na verejnom a politickom živote. A ja sa chcem opýtať aj vás, pán predsedajúci, vy ste práve hlavník, vám nevadí, že navrhujete takéto návrhy zákonov, ktoré sú v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, že zamedzujete ľuďom so zdravotným postihnutím, ich opatrovateľom, osobným asistentom, aby mohli voliť zo zahraničia. Nie je tam možno žiadna volebná urna, voľbu poštou obmedzujete. Čiže naozaj títo ľudia nebudú môcť voliť. Vyhnali ste ich zo Slovenska. Vaša, vaša vláda a všetky vlády Roberta Fica ich vyhnali zo Slovenska a teraz im neumožníte, aby zvolili inú vládu a aby sa sem mohli vrátiť domov. [14:41] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ľudia v zahraničí volia opozíciu a preto im idete obmedziť ich ústavné právo. A síce aktívne volebné právo. Idete im ho obmedziť tak, že rušíte voľbu poštou a ponechávate nejakú voľbu na zastupiteľských úradoch a na ambasádach. Vy ľuďom dávate do cesty také prekážky, ktoré pre mnohých budú neprekážky konateľné. Či už je to ich finančná situácia. Jednoducho drahé sú letenky, drahý je benzín, drahé sú ubytovania. Jednoducho niektorí ľudia, ktorí musia prekonať 1000 km vzdialenosti vo veľkých krajinách ako je USA alebo ako je Austrália, tak pre nich to bude finančne absolútne nedostupné. Hovoríte niečo, to je na tom absolútne najcynickejšie a najsmutnejšie, že to odôvodňujete, že idete niečo zosúladiť s ústavou. Jednoducho, toto nie sú rovnaké podmienky doma a v zahraničí. To sa vôbec nedá porovnať, že či ja ráno sa zobudím, dám si kávu a pôjdem do najbližšej volebnej miestnosti, do ktorej mám asi sedem minút pešo. Alebo či to porovnám s tým, ako moja dcéra, ktorá teraz odišla študovať do zahraničia, tak bude musieť ísť do hlavného mesta Írska, do Dublinu tri hodiny autobusom. Tam tri hodiny autobusom naspäť. Keď sa bude cítiť. Čiže, a keď bude môcť, čo keď si nájde prácu a bude musieť niekde pracovať tú sobotu. Jednoducho, toto nie je určite zosúladenie podmienok doma a v zahraničí. Obmedzujete tým ľudské práva a ja chcem poďakovať Lucii Plavákovej, že poctivo každý zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, tak pripravuje tie naše podania na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde máme celkom slušnú úspešnosť. Ďakujem. [14:43] Andrej Danko Poslanie z [14:43] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Lucia, ty si poukázala na to, že tá rozprava pokračuje v tom o tomto zákone zázračne potom, čo dlhé mesiace spala a teraz prešiel rozpočet. A ide sa rokovať a asi aj čoskoro odhlasovať tento hanebný zákon, ktorý obmedzí volebné právo. No, tak mne to pripadá, že tu niekto doslova predal hlasy našich občanov a občianok v zahraničí. A ja chcem hovoriť predovšetkým o tom, že sa to týka mladých ľudí, študentov. Keď sa pozrieme na čísla, tak zhruba teda v tých posledných voľbách poštou zo zahraničia prichádzalo okolo 60000 hlasov a Slovenská republika má 30000 študentov v zahraničí. Teda týka sa to z polovice mladých ľudí, študentov. Práve im by sme mali umožniť, uľahčiť prístup ku voľbe, pretože to sú ľudia, ktorí sa pripravujú na svoju budúcnosť a oni sú tí, ktorí zbierajú skúsenosti, zbierajú múdrosť k tomu, ako riadiť túto krajinu. Oni vedia najlepšie porovnať, čo dobre funguje na Slovensku a v čom by sme sa mohli inšpirovať zo zahraničia. Ďalej sa to týka aj ľudí, ktorí sú často na študijných pobytoch. Teda sú to ľudia, ktorí by naozaj mali mať čo najjednoduchší prístup ku rozhodovaniu o tom, ako bude vyzerať budúcnosť Dobre funguje na Slovensku a v čom by sme sa mohli inšpirovať zo zahraničia. Ďalej sa to týka aj ľudí, ktorí sú často na študijných pobytoch. Teda sú to ľudia, ktorí by naozaj mali mať čo najjednoduchší prístup k rozhodovaniu o tom, ako bude vyzerať budúcnosť Slovenska. Vy robíte presný opak a zdá sa, v tomto kontexte ste to urobili nejakými pokútnymi obchodnými dohodami v rámci koalície. Hanbíte sa. [14:44] Andrej Danko Poslankyňa [14:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za slovo. Mne je ešte stále tak fyzicky zle z týchto ľudí, keď som ich tu videla cez prestávku, ako čakajú, že si majú ísť teda štrngnúť na tento úžasný rozpočet, ktorý schválili tou tesnou 76. A Luci, ďakujem ti za tvoje vystúpenie a mňa strašne mrzí, že títo ľudia už žijú len z jedného veľkého kšeftu a z biznisu a čo, čo jeden druhého, kde vydierajú, a rovnako to platí aj pre tento návrh zákona, že, že to bolo čisto o vydieraní zase nejakom. A mne je to strašne ľúto za všetkých tých ľudí, ktorí sa musia na toto pozerať, lebo to, čo tu ako sme mali možnosť vidieť aj pri tom rozpočte, teda, keď pán Gašpar vystúpil, a im to bolo absolútne jedno, že tu niekto proste porušuje pravidlá, ktoré si ešte aj oni teda naposledy schválili, ale potom tu pán Danko poučuje moju kolegyňu, ktorá si dala do úst kúsok keksu, tak akože ja už neviem, ako mám toto nazvať. Vy ste taký farizej, ale že taký farizej. Pán Danko, aj títo teraz, tu nikto nesedí z tých poslancov. Kde sú všetci, keď sa tu idú biť za tú, aby bola zrušená voľba poštou? Inak je to hanba, obrovská hanba toto celé aj to, že ste si predradili ten zákon pre ten, ktorý tu má pomáhať ženám a deťom. Veď toto už musia tí ľudia vidieť. Toto naozaj nie je normálne, čo tu človek zažíva s vami. Či pri schvaľovaní, či na výboroch, a ja teraz, čo som na výbore mala teda možnosť prežiť znova, tak mne je zle. Normálne, že fyzicky mi je z vás zle. To, ako prznite tento parlament. Ďakujem. [14:46] Andrej Danko A mne je zle z vašej energie, dobre? Teraz, ktorú ste dala. Neurážajte poslancov. A keď tak. Ešte raz, že naozaj nechápem tie reči. A prosím vás, neútočte do poslancov, dobre? Nikto vám nehovorí, že je mu zle z vás. Tak nechcite potom slušnosť, keď sa neslušne správate. Dobre, Jozef, prosím vás. Pokračujeme v rozprave, pani poslankyňa. [14:47] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Plaváková. Ďakujem veľmi pekne za slovo. No myslím, že kolegyňa Hanuliaková to vystihla presne, že ste totálni farizeji, lebo napríklad mňa ste tu začali prerušovať, pritom som hovorila vyslovene k zákonu, ale nevadilo vám, že pán Vážny, podpredseda parlamentu Tibor Gašpar tu v treťom čítaní pri rozprave o rozpočte rozprával totálne v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože nehovoril o schválených pozmeňujúcich návrhoch. A vy ste vraveli nič, vám to nevadilo. Takže áno, toto je farizejstvo, toto je pokrytectvo, pán Danko. Takto to je. A kolegyňa Gréta tu spomínala, že čo sme tu dnes tak zažili a bolo to naozaj zaujímavé, lebo s pani Kramplovou sme tu mali taký výlet do stredoveku, nacistického Nemecka, normalizácie, to akože to bolo, to bolo nádherné. Potom ten likvidačný rozpočet a potom ste si hanebne predradili obmedzovanie volebného práva. A vy ste s tým spokojní, hej? Pán Danko, takto si to predstavujete. Toto je tá pomoc ľuďom na Slovensku, lebo komu toto pomôže? Tento návrh zákona komu? Ja by som chcela vidieť, komu konkrétne na Slovensku tento návrh zákona pomôže. Akým spôsobom? Lebo to sme sa tu nedozvedeli. Či spokojní ste? Aj toto pôjdete osláviť, že oberiete ľudí o možnosť voliť? Lebo neviem, či kvôli tomuto ste tu vstupovali do tohto pléna, aby ste vykonávali ten mandát takýmto spôsobom. Áno, kvôli oslavám niektorí zjavne, kvôli tomu, aby si tu mohli pripiť, že to je tak jediný výkon, ktorý tu podávajú za 4 roky. Teraz konkrétne pána Danka, ale niektorých iných koaličných poslancov. Však vidíme, čo sa tu dialo. Naozaj tu bol zástup, taký hlúčik, čakal, kedy už ich tam pustí, aby si mohli štrngnúť. Akože toto tu fakt nemá úroveň. [14:49] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Tak sme tu zas pri obmedzovaní voľby zo zahraničia a rušení voľby poštou. Treba možno pre záznam iba zopakovať, že ako sme sa sem dostali, odkedy bol tento návrh predložený do parlamentu v prvom čítaní, tak v druhom čítaní už bola dvakrát prerušená rozprava, lebo prvý raz bolo treba prerušiť. Potom zrazu niekto nedostal túto informáciu, tak sa vytratil navrhovateľ aj spravodajca zo siene, aby sa to teda prerušilo, lebo ešte nebolo dohodnuté, aké zmeny sa vlastne prijmú a či sa vôbec tento návrh zákona teda dostane cez to druhé čítanie. Až naveľa-naveľa sme tu. Prvý zákon po schválení protiústavného rozpočtu. A viete, mne to príde mimoriadne úsmevné, že tu koľko? Tri hodiny dozadu stál Tibor Gašpar, ktorý sa tu zavzdušňoval nadovšetko, že som nazvala schvaľovanie rozpočtu kšeftárinou, že som ich nazvala kšeftármi. A čo je potom toto, kolegovia? Vás, čo je tu 5, 5 zo SMER-u? A pán Danko, lebo už aj Micheľko to vzdal. Akože, žiaľ, vy musíte. Jaj, Bože môj. Chudák Andrej Danko, on chce byť podpredseda a do toho patrí aj vedenie schôdze. No to je taká oštara. On musí chudáčik viesť tú schôdzu. Chudák. Pán Andrej Danko, ja vám poviem jednu dobrú správu. Keď tento zákon prejde aj s tým, že teda chcete obmedziť počet krúžkov zo štyroch na dva a ešte stále je tam aj druhý Michalkov návrh, ktorý chce zdvihnúť tú hranicu prednostného hlasovania z 3 na 8 %. Vám konkrétne sa môže stať, že sa sem už nedostanete a nebudete musieť viesť túto schôdzu. To je dobrá správa. Podľa mňa aj pre vás. Gratulujem. Dúfam, že ste si naozaj dobre premysleli, čo týmto chcete dosiahnuť, lebo pozerajúc na vaše percentá, keď pôjdete sami, tak sa sem nedostanete a keď pôjdete s niekým na kandidátke, tak bude na jeho dobrej vôli, či vám vôbec dá zvoliteľné miesto. Počúvaj, že? Ja sa o vás nebojím. Mi verte. Naozaj takéto pocity k vám rozhodne neprechovávam. Len teda by som rada uviedla na pravú mieru tie následky, ktoré konkrétne vám môže tento návrh zákona a všetky tie pozmeňováky, ktoré tam sú, spôsobiť. Snáď budete triezvo uvažovať o tom, či za ňu zdvihnete ruku. No skúste k téme, dobre? A však to je k téme. Ja tu normálne riešim momentálne následky tohto zákona na stranu SNS a na vašu možnosť byť podpredseda parlamentu a viesť ďalej schôdze po voľbách na budúci rok. Tak už nerobte vodu a skúste k téme. Čo nevábite? Ja som stále k téme, pán Danko. Neviem, kto sem ťahá vodu a iné veci. No v každom prípade. Teda vráťme sa k tomu, aké vlastne pozmeňujúce návrhy sú k tomuto návrhu zákona, ktorý sa tu ťahá ešte od prvého polroku tohto roka vôbec v hre. Máme tu podaný pozmeňovací návrh HLAS-u Richard Raši & company z 26. 5., ktorý nejakým spôsobom rieši alebo sa teda tvári, že rieši viac volebných miestností v zahraničí. To je tiež iba také pozlátko, dymová clona, vieme, že to vôbec nijakým spôsobom nezlepšuje, že pre tých ľudí, čo jednoducho žijú vo veľkých štátoch, ako je Austrália, ako je Kanada, ako sú Spojené štáty americké alebo ďalšie krajiny, ale aj vaše milované Rusko, nakoniec aj vaše milované Rusko, tak to vlastne vôbec nič nevyrieši. A tu je veľmi zaujímavá paralela so Srbskom, viete, lebo srbské voľby sú teraz cez víkend alebo ten ďalší víkend, myslím, a písala mi jedna Srbka Sára, ktorá žije na Slovensku, e-mail. Chcela, aby som riešila to, že Srbsko nezriadilo volebnú miestnosť na Slovensku. Je to jedna z vecí, jeden zo spôsobov, akým sa srbský premiér snaží obmedziť volebné právo Srbov zo zahraničia, lebo, čuduj sa svete, rovnako ako vy, aj on to nechce dopriať opozícii. No táto Sára mi napísala e-mail, že teda či môžem jej žiadosť a jej kritiku toho, akým spôsobom Srbsko pristupuje k volebnému právu svojich občanov zo zahraničia, predniesť, či môžem o nej hovoriť a či môžem v tom niečo spraviť. No pani Sára, ja žiaľ neviem v tom nič spraviť, ale môžem aspoň prečítať tento e-mail, lebo takýto e-mail podľa mňa a takéto problémy pri voľbe zo zahraničia budú mať mnohé Slovenky a Slováci, keď sa ich to bude o rok týkať. No Sára hovorí: „Dovoľte mi začať mojou vlastnou situáciou. V Bratislave nie je zriadená žiadna volebná miestnosť a rozhodnutie nepriraďuje mesto k žiadnej inej stanici, takže ani nie je jasné, kde presne mám voliť. Podľa sčítania v rámci našej komunity tu bolo zaregistrovaných najmenej 360 voličov. Najbližšia volebná miestnosť sa nachádza vo Viedni, čo je približne 70 km odtiaľto, teda 140 km tam a späť, a v nedeľu bude otvorená od 7:00 do 20:00 viedenského času. Cesta tam a späť by trvala niekoľko hodín. Podľa mojich odhadov by ma cesta stála 50 až 60 €; cesta dlhá približne 70 km jedným smerom kvôli jedinému hlasu je nad moje sily a možnosti. Máme malé deti a nemáme nikoho, kto by sa o ne počas mojej cesty za voľbami postaral. Mali to byť moje vôbec prvé voľby do srbského parlamentu. A chcem povedať, že ja sa týchto volieb chcem zúčastniť. Jedného dňa chcem svojej dcére ukázať Srbsko ako krajinu, na ktorú som hrdá, no teraz to nie je možné. Klamala by som jej. A ako občianka Srbska mám predsa právo voliť, ale nemôžem precestovať 600 km domov, na to nemám finančné ani fyzické možnosti.“ Toto mi napísala Sára zo Srbska k situácii, ktorá sa týka srbských voličov v zahraničí. A presne táto situácia, ktorú ani Rašiho pozmeňovač ešte z mája 2026 nevyrieši, sa bude týkať tisícov Sloveniek a Slovákov v zahraničí. Táto pani má malé deti, je to bežná rodina zrejme, keďže teda tu žijú a pracujú, a nemôže si ani časovo, ani finančne dovoliť prejsť 70 km a dať 50 – 60 € na tú cestu. Koľko takých Slovákov a Sloveniek je v zahraničí? Množstvo, množstvo. A ako Sára píše, cestovať 600 km do Belehradu, aby mohla odvoliť tam, to pre ňu absolútne vôbec nie je prijateľné. Tak ako asi budú Slováci a Slovenky si môcť dovoliť, aj keby neboli ani tehotné, ani chorí, ani prosto zdravotne znevýhodnení, aj pre bežných Slovákov a Slovenky to bude veľký problém dať peniaze na obojsmernú cestu tam a späť do volebnej miestnosti, ktorá vo veľkých štátoch je častokrát vzdialená tisícky km a môže ich to stáť stovky alebo tisícky eur v skutočnosti. A toto vy im chcete spraviť. Chcete ich pripraviť o možnosť voliť, pretože presne ako povedal pán Micheľko, voľby zo zahraničia vychádzajú lepšie pre nás. A vy sa chcete poistiť, že minimálne niektorí z vás tu po budúcom septembri 2027 budú ešte stále sedieť. To je jediný dôvod, pre ktorý ste túto novelu zákona zaviedli a pre ktorý chcete obmedziť možnosť ľudí žijúcich v zahraničí, ktorí túto krajinu milujú, ktorí chcú ovplyvňovať dianie v nej. Chcete im v tom zabrániť. Čo najviac skresať počet voličov, ktorí budú voliť opozíciu alebo koalíciu, to je vám jedno, hlavne, že budú voliť zo zahraničia. No a potom je tam pozmeňujúci návrh pani Plevíkovej, ktorá teda si tiež nevie poriadne naštudovať rokovací poriadok, aj keď je z tej časti vládnej koalície, ktorá ho pripravovala a presadzovala, ale tak podarilo sa jej naveľa a naveľa ho… Koalíciu, to je vám jedno, hlavne, že budú voliť zo zahraničia. No a potom je tam pozmeňujúci návrh pani Plevíkovej, ktorá teda si tiež nevie poriadne naštudovať rokovací poriadok, aj keď je z tej časti vládnej koalície, ktorá ho pripravovala a presadzovala, ale tak podarilo sa jej naveľa-naveľa ho tu podať v rozprave, ktorý rieši účinnosť, lebo teda pôvodne ste si to naplánovali, že tento návrh zákona bude účinný už od tohto septembra, ale tak nevydalo. Bol, bola oň politická handlovačka, tak ste si to teraz posunuli na 1. januára 2027, aby teda určite-určite zasiahol už najbližšie voľby. Ale viete čo, podľa mňa to bude jeden z problémov, kde narazíte na Ústavný súd, pretože ak tento návrh bude účinný od 1. januára 2027 a najbližšie voľby sú najneskôr v septembri 2027, tak vy zmeníte volebné právo menej ako jeden rok pred dňom konania volieb. A to je proti všetkým pravidlám. To je proti pravidlu o stálosti volebného systému, proti pravidlám, o ktorých hovorí Rada Európy, OBSE a všetky relevantné organizácie. Meniť menej ako jeden rok pred konaním volieb volebné právo podľa môjho názoru pred Ústavným súdom narazí. Narazí, uvidíte to. Narazí preto, lebo to nie je ústavne súladné a preto, že toto právo ľudí obmedzujete, nie rozširujete. A ani podľa ústavy, ani podľa ľudskoprávnych dokumentov, ktoré sme podpísali, nie je možné ísť späť, pokiaľ ide o ľudské práva. Vy môžete rozširovať, čo by sme od vás aj čakali vzhľadom na vaše programové vyhlásenie, ale nie zužovať volebné právo. Ja verím tomu, že to Ústavný súd takto nenechá. No a potom tu máme dva nádherné podané pozmeňujúce návrhy pána Romana Michelka, jeden z 11. 6., druhý z 22. 9. 2026. A oni sú fakt čarovné, lebo viete čo, že? Ten skorší vlastne zvyšuje ten percentuálny počet, ktorý potrebujete, aby ste sa prekrúžkovali, z troch na 8 % a obhajuje to teda tým, že je potrebné vyrovnať, nastoliť nejakú rovnováhu medzi vôľou voliča a vôľou strany, ktorá zostavuje nejaké poradie na kandidátky, že je treba prosto priniesť rovnováhu a posilniť tú vôľu strany. No a potom je tam ten druhý jeho návrh, ktorý ste vyhandlovali za podporu rozpočtu, kde znižuje počet krúžkov zo štyroch na dva a tam už tvrdí, že tento návrh má posilniť vôľu voliča, skoncentrovať jeho vôľu do tých dvoch krúžkov, lebo však asi, že krúžkujete silnejšie, keď krúžkujete dva namiesto štyroch. Neviem, ako sa koncentruje teda táto vôľa do tých dvoch krúžkov viac, ako keď prejavíte vôľu so štyrmi krúžkami, ale tak pán Michelko určite nám k tomu niečo milé povie, keď ho sem príde predniesť. V každom prípade pri tomto návrhu chce posilňovať vôľu voliča. Tak ja nerozumiem, že v júni 2026 ste chceli vyrovnávať pomer síl medzi voličom a stranou, ale v septembri 2026 už chcete posilňovať vôľu voliča tým, že bude mať menej krúžkov. Ako možno teraz odhnúť? Prosím vás, chápete tomu niekto? Asi nikto. No ja tiež nie. Mne to príde trošku, ako by som to povedala, že, aby to bolo, že nie pejoratívne. Mne to príde tak, že papier znesie všetko. V tomto prípade papier znesie všetko. Hociaké odôvodnenie. Čo napadlo, vyzeralo to dobre na papieri, tak si to tam napíšeme. Budeme sa tváriť, že okresanie krúžkov zo štyroch na dva je vlastne v prospech voličov, lebo keď to zakrúžkujem, tak fakt, že budem tým perom takto tlačiť, že si to snáď nechám zlomiť, že áno, že to určite bude vidieť, že to tam bude, že fakt som chcela tých dvoch, lebo keď štyri, viete, tak možno by mi aj nepísalo pero, ja neviem, pokazilo by sa a bol by slabý ten krúžok už pri tom štvrtom, tak nebolo by asi z toho možno toľko odčítať tú pevnosť mojej vôle. Netuším, no. Je to zaujímavý pohľad do uvažovania potenciálneho zákonodarcu menom Roman Michelko. Teším sa hrozne na to, ako nám to v tejto rozprave vypne líšku, no. Pán Gašpar, nádhera. Spomínala som vás na začiatku mojej rozpravy. Viete, možno si to môžeme zopakovať. Viete, vy ste sa tu pred pár hodinami postavili a rozčuľovali ste sa nad tým, ako som vás nazvala kšeftármi pri rozpočte. Tak ja sa pýtam, že či nechcete opraviť túto časť vašej rozpravy, ktorá bola totálne v rozpore s rokovacím poriadkom, ale teda či to nechcete opraviť, lebo to, že ste kšeftári, dokazuje táto rozprava viac ako čokoľvek iné. Veď vy ste vykšeftovali tú 76 za to, že podporíte SNS-ke tento ich absurdný návrh, aby sa ľuďom okresalo volebné právo zo zahraničia, aby sa znížil počet krúžkov. Tak čo iné ako kšeftárenie to je? Máte možnosť sa prihlásiť. Ja by som rada s vami zviedla túto polemiku, keď už ste sa tu nadovšetko rozčuľovali, že fujky, fujky, fujky, ako len môžem o vás povedať, že vy ste kšeftári. No tak môžem, že tu práve stojím a polemizujem nad obmedzovaním voľby zo zahraničia, ktorá ani len sa nemala dostať na program tejto schôdze, ale dostala sa hneď po rozpočte, po rozpočte ako nejaká hlavná priorita. Ako hlavná priorita, ktorá musí byť schválená ešte predtým, ako si dáme prestávku kvôli komunálnym voľbám. Akože fakt, že chlapci a teda aj pár dievčat na tejto strane, vy sa vôbec nepočúvate? Ani nerozmýšľate nad tým, ako toto celé znie? Náš nie. Ale teda, pán Gašpar, vám odporúčam, aby ste svoje slová odvolali, pretože tri hodiny dozadu ste niečo povedali, čo teraz o 15:06 znova vyzerá ako číre klamstvo. Prosto ste kšeftári. Vyhandlovali ste tento návrh zákona za podporu vášho protiústavného rozpočtu. Dobre vidím, že máme ešte v PS 3:39. Avizujem, že určite vám nepustíme túto rozpravu len tak, aj ostatné opozičné. Pani poslankyňa, chcem vás niečo poprosiť. Dôvod, pre ktorý vás som len pozastavil, nie prerušil, je ten, že by som ešte chcel pozdraviť tam na balkóne žiakov a učiteľov zo základnej školy Hurbanova, lebo už odchádzajú a poprosili ma, takže vitajte. A teraz už môžete pokračovať. Ďakujem a milí žiaci zo základnej školy, ja naozaj dúfam, že vy, keď raz budete mať volebné právo, tak budete môcť voliť do Slovenského parlamentu bez ohľadu na to, kde budete práve vtedy bývať. Vážte si to, lebo tento parlament vám ho chce obmedziť. Vážte si volebné právo. Takže máme ešte 3:38, ja avizujem, že vám toto protiústavné obmedzenie volebného práva určite len tak nedarujeme a som naozaj veľmi zvedavá, či sa odvážite túto rozpravu ukončiť skôr, ako prebehne pred 17:00, aby ste si toto mohli odhlasovať, lebo ako vás poznám, vám je to už úplne jedno. Vy si prosto odhlasujete a idete ďalej. Je vám úplne jedno, ako to vyzerá, aký to má dopad na ľudí. Či je to v súlade, v nesúlade s ústavou. No tak, čo v najhoršom, o pár mesiacov Ústavný súd povie, že ste sa pomýlili. Vy za to žiadne následky nenesiete, aj keď by ste, kolegovia, mali. A ja verím, že vám to ľudia aj s tým okresaným volebným právom takto o rok spočítajú a že v tejto sieni vás nebude už toľko sedieť. Verím tomu. [15:08] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, osem faktických poznámok, začína pani poslankyňa Jurík. [15:08] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No škoda, že už tí mladí ľudia zhora odišli, lebo možno sa mohli ešte chvíľu dívať a keby vystúpil niekto z koalície, tak by uvideli, že keď sa budú zle učiť, tak to môžu skončiť ako poslanci. Možno by ich to inšpirovalo. No ja by som sa ale rada vrátila k tomu, čo si hovorila na začiatku, Zuzka, a síce k tej blamáži, ktorá sa tu udiala, myslím, že to bolo cca dva týždne dozadu, keď omylom, alebo ako to nazvať, otvorili poslanci koalície túto rozpravu a keď im potom bolo spravodajcovi a navrhovateľovi pošepnuté, že majú opustiť sálu kvôli tomu, aby sa o tomto návrhu nerokovalo. Ja si myslím, že to bol len ďalší dôkaz toho neskutočného babráctva a chcela som navrhnúť, že aby sme to skúsili, kým tu nebol pán Gašpar, že im teda povieme, že Gašpar odkazuje alebo šéf odkazuje, že máte vy ísť, že možno by to urobili, ale teda nič. No vrátim sa k tým pozmeňovákom, ktoré si spomenula. Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu pána Rašiho alebo teda strany HLAS, tak ja mám také informácie alebo teda kolovali také informácie o tom, že tento pozmeňovák sem prišiel kvôli tomu, aby dali prezidentovi nejaký argument na to, že môže tento hanebný zákon podpísať. Tak ja verím, že čestný predseda, no čestný, že bývalý predseda strany HLAS nepodpíše tento hanebný návrh zákona aj kvôli tomu, že tam medzičasom pribudli ďalšie pozmeňováky, medzi ktorými je teda aj pozmeňujúci návrh Jána Michelka. A ja neviem, ale teda ide vyvažovať vôľu voličov a vôľu strany, však úplne stačí, keď si prestanú dávať všelijaké dezinfo postavičky na kandidátku a nebude treba absolútne nič vyvažovať, lebo sa sem nedostanú takí zvláštni ľudia, ktorí potom odchádzajú z klubu alebo všelijako hlasujú a podobne. A nebude sa im klub rozpadať natoľko, že si budú musieť požičať v nejakom drafte niekoho zo SMER-u. Tak to je iba taká možno malá priateľská rada voči stranám, ktoré sa k tomu nestavajú zodpovedne. [15:10] Tibor Gašpar Ďakujem, že ste sa držali predmetu rokovania o svojej faktickej. Ideme s pani poslankyňou Gažovičovou. [15:10] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, rokujeme tu o tom, že aké volebné právo budú mať ľudia zo Slovenska, občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí alebo sa v čase volieb budú nachádzať v zahraničí. A teraz si pripomeňme, že Slovensko má zo všetkých krajín Európskej únie najvyšší počet vysokoškolských študentov v zahraničí. Každý piaty, ktorý u nás maturuje, tak na vysokú školu ide do zahraničia. A zďaleka to nie sú iba mladí ľudia, ktorých máme v zahraničí. Tisíce opatrovateliek. Behá na Orave, keď sme boli. Mnohí, mnohí nám hovorili, ako ženy odchádzajú na týždňovky alebo aj viackýždňovky do Rakúska, do Nemecka a tak ďalej. Teraz pracujúci ľudia od lekárov až po stavbárov cez všetky vrstvy, aj vzdelanostné, aj sociálne. Jednoducho ľudia zo Slovenska zo Slovenska odchádzajú, pretože tu nemajú často dosť dobré podmienky na život, pretože dusíte ekonomiku, pretože tu nedokážu žiť takým spôsobom, akým by chceli. Ale väčšina z tých ľudí sa chce jedného dňa vrátiť. Väčšine tých ľudí záleží na Slovensku, stále sú občania a majú právo spolu rozhodovať o budúcnosti tejto krajiny. A vy im to idete výrazne obmedziť, výrazne. Nemôžete sa predsa naozaj tváriť, že toto zavedie rovnaké podmienky. Keď na Slovensku máte volebné miestnosti každých pár km, keď máte volebné urny, ktoré chodia do nemocníc, ktoré prídu k nevládnemu človeku domov. A v zahraničí, v zahraničí budú cestovať často cez pol krajiny, niekedy cez pol kontinentu, aby sa dostali do tej miestnosti v ten jeden deň, ktorý vy im určíte. Toto je totálny výsmech a hanebnosť voči všetkým Slovákom v zahraničí. [15:12] Tibor Gašpar pani poslankyňa Plaváková [15:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne za slovo. Zuzka, som rada, že si spomenula aj situáciu ohľadom srbských volieb a akým spôsobom aj Vučič k tomu pristupuje, ako to vidíme teraz aj, že obmedzovanie toho práva voliť zo zahraničia práve v prípade tej pani Sari, ktorú si spomínala. A v Srbsku je aj veľká slovenská menšina, ktorí sú tam naozaj dlhodobo aj pod rôznym útlakom a s očakávaním teda sa upínajú k týmto voľbám a majú aj obavy, že ako budú prebiehať. Ja som tam teda mala ísť na pozorovanie, lebo ma vybrali do delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ale viete, čo? Náš parlament túto cestu neschválil s odôvodnením, že teda konsolidujeme a do konca roka nebude schvaľovať žiadne zahraničné cesty. Takéto odôvodnenie som dostala a tak ja si teda pozriem, keďže sú zahraničné cesty verejné, že či to naozaj tak bude a že či nikto z tohto pléna nebude mať do konca roka schválenú žiadnu zahraničnú cestu, lebo teda je to pomerne zvláštne, že keď ma už vyberú do delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde je naozaj pár ľudí za celú Európu vybratých, tak náš parlament mi túto cestu neschváli a neumožní mi vycestovať na pozorovanie volieb do Srbska. Pozriem si to teda, či to naozaj tak bude, alebo to bolo len preto, že išlo o môj prípad. Pani poslankyňa Prípad [15:14] Tibor Gašpar Gregorová [15:14] Tibor Gašpar Poslankyňa Gregorová [15:14] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a vďaka, kolegyňa Števolová, tebe za tvoj príspevok. Naozaj, ako si aj ty povedala, namiesto toho, aby tento štát dal Slovákom žijúcim v zahraničí dôvod cítiť, že sú stále súčasťou tejto krajiny a že majú právo rozhodovať Ďakujem za slovo a vďaka, kolegyňa Števlová, tebe za tvoj príspevok. Naozaj, ako si aj ty povedala, namiesto toho, aby tento štát dal Slovákom žijúcim v zahraničí dôvod cítiť, že sú stále súčasťou tejto krajiny a že majú právo rozhodovať o jej budúcnosti, tak im ide skomplikovať ich základné právo, a to je právo voliť. A je to za mňa hazard. Už je to doslova hazard s budúcnosťou tejto krajiny, pretože koniec koncov sa nám môže aj na základe práve takýchto návrhov začať vracať ešte menej ľudí z toho zahraničia, menej než tých chabých 41 % študentov napríklad, ktorí študujú v zahraničí. Teda vracia sa ich len 41 %. Je to úplný opak toho, čo Slovensko potrebuje. Naozaj už to tu strašne veľakrát zaznelo, ale je to úplne opačne, je to opak toho, čo my v Progresívnom Slovensku chceme ľuďom ponúknuť, pretože nielenže tí mladí ľudia sú budúcnosťou, ale oni by mali spolutvoriť aj tú súčasnosť, aby sa sem chceli vracať. A akože ono, vy v skutočnosti všetko toto dobre viete. Ja vlastne neviem úplne, o čom tu diskutujeme. Vy to dobre viete a chcete spraviť všetko preto, aby práve tí najtalentovanejší nehlasovali v tých voľbách, pretože vy viete, že vám ten hlas nehodia. A dokonca ani váš koaličný kolega, teda pán Michelko, sa tým netají. Povedal, že celé toto je vlastne urobené na znevýhodnenie opozície, a síce tieto jeho slová sú pravdivé, ale je to fakt, fakt hanebné, ako tu už zaznelo. A pán Gašpar, nejde ani o tajnosť toho hlasovania. Vy tu rád spomínate nejakých svedkov progresívnych, ktorí podľa vás tých ľudí v tom zahraničí obiehajú a teda im hovoria, koho majú krúžkovať, alebo, nedajbože, krúžkujú za nich. Ide vám len o to, citujem, že ten návrh alebo teda že to, čo teraz je, je extrémne výhodné pre opozíciu. To sú slová Jána Michelka. [15:16] Tibor Gašpar Ďalej, pán [15:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, budem naozaj reagovať na vás. A nikto ma nebude upozorňovať, nebudem reagovať, tak hovoriť ako Tibor Gašpar pri treťom vystúpení pri treťom čítaní zákona, kedy hovoril úplne o niečom inom, úplne nikto ho neprerušil, ale Gašpar stále prerušil ľudí a upozorňoval ich na to, že rozprávate mimo. To, čo rozprával Gašpar v treťom čítaní, bolo úplne mimo. Hovorili ste o tom, pani kolegyňa, že vám píšu ľudia naozaj. Ako aj ja dostávam niekoľko desiatok, stoviek správ aj k tomuto zákonu. Napísala mi jedna pani, nechce byť menovaná, napísala mi, že: „Ako občianka Slovenskej republiky som pobúrená, že vláda chce zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. Som občiankou tejto krajiny aj vtedy, keď sa nachádzam za jej hranicami a mám rovnaké právo rozhodovať o jej budúcnosti ako každý iný občan. Nie každý má možnosť cestovať stovky km na ambasádu, brať si voľno a znášať ďalšie náklady len preto, aby mohol odovzdať svoj hlas. Vláda, ktorá namiesto sprístupňovania volebného práva vytvára prekážky, si zaslúži kritiku a zaslúži si odmietnutie. Môj hlas nie je menej hodnotný len preto, že žijem v zahraničí. Demokracia má občanom práva uľahčovať, nie im v ich praxi komplikovať. Hanba, ak sa z volebného práva stáva privilégium dostupné len tým, ktorí si môžu dovoliť cestovať na ambasádu. Jozef, prosím ťa, nečítaj moje meno, pretože budem mať zase nenávisť, ktorú budú na mňa šíriť.“ Áno, niekto si dovolí svoj názor a šírite nenávisť. Vy šírite takú nenávisť. Pán Gašpar, keď dá nejaký príspevok, tak o tomto tak takú šíri šíri nenávisť medzi ľuďmi, že to je hanba. A vy tu, vy tu rozprávate o tom, kto šíri nenávisť. Vy beriete ľuďom právo voliť a šírite nenávisť. To je tá pravda. [15:18] Tibor Gašpar Pani poslankyňa [15:18] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kleinert. Ďakujem pekne. A Zuzi, ty si hovorila o tom, že ako to vlastne bude protiústavný krok, aj keď sa zmenia vlastne volebné pravidlá menej ako rok pred voľbami, že teda to bude proti všetkým pravidlám. No ale my tu už vidíme tri roky eldorádo návrhov, ktoré sú proti pravidlám, nielen teda legislatívnym, ústavným a tak ďalej, aj proti pravidlám morálky a normálne slušného správania a to je vlastne celé smutné. A keď si oslovila tie deti, rozmýšľala som tak, že koľko z tých detí zostane na Slovensku. Pretože dnes, keď sa spýtate takto deti na základných školách, koľké chcú odísť, tak tie ruky sú takmer všetky hore. A máme už na to aj dáta. My vieme podľa prieskumu z jari 2026, najväčšieho prieskumu úradu komisára pre deti, že 38,3 % mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov je rozhodnutých odísť s určitosťou a ďalších 37,1 % odchod zvažuje, čiže dokopy to je 75 %. Z tých, čo o odchode uvažujú, sa 42,3 % neplánuje vrátiť a zároveň to kopíruje tie čísla, že sa nám zhruba 40 % mladých ľudí a detí vôbec nevráti. A zároveň máme tu ale aj dáta, že 62,8 % je hrdých na to, že sú Slováci a 80,4 % považuje Slovensko za svoj domov. A to sú dáta, s ktorými nie že koalícia nepracuje. Ona vedome týchto ľudí a ten ich pocit, že sú Slováci a že Slovensko je ich domov, vedome im to vymazáva. Vedome ich vyhadzuje von a vedome ich tam chce nechať a zavrieť dvere, aby sa nemohli a nechceli hlavne nikdy na Slovensko vrátiť. A tento návrh zákona to iba podčiarkuje. Ďakujem. [15:20] Tibor Gašpar pán poslanec [15:20] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Krúpa. Pani kolegyňa, na štvrtú lovu vy ste samozrejme vystihli tie konkrétne príklady aj zo Srbska, ako tí ľudia vlastne sú obmedzovaní vo svojej voľbe. Čo je ale dôležité si uvedomiť, je podľa mňa nenechať sa úplne vyprovokovať a reagovať napríklad na pána Gašpara, na jeho trápnučký prejav, ktorý tu mal v treťom čítaní, lebo keď si uvedomíte, tak on má z toho radosť. On má radosť, že môže urobiť niečo zlé, on sa potom usmieva, keď naňho reagujete, on sa z toho strašne teší. A pritom, keď si zoberiete to, čo hovoril, tak bol fakt. Tak to bolo také to utrpenie, že vlastne oni už nevedia, čo majú povedať, tak si tu hádžu proste špinu dookola a preto predvádzajú to, samozrejme, to, čo tu predvádzajú. Je to také barbarstvo, je to buranstvo, je to pokrytectvo, je to rozvrat. V podstate, že po nich potopa. Lebo viete, v normálnej krajine sa zamýšľate nad budúcnosťou, ako to bude vyzerať a kam, na čo sa pozeráte a tak každý v normálnej krajine sa chce pozerať na to svetlo na konci tunela, ale my máme, zisťujeme ako krajina, my sa s nimi vo vedení štátu pozeráme do nejakej tmy a zisťujeme, že to je čierna diera. Ale to nie je úplne čierna diera taká, ako si predstavujeme. Je to také ruské kravské podchvostie, kam nás tlačíte. Najhoršie na tom je to, že vám to vonia, ale všetkým ostatným to smrdí a presne tak to tu aj vyzerá. Ďakujem. [15:21] Tibor Gašpar Ďalej pán Špánik, poslankyňa Števulová [15:21] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Bude reagovať. Áno, Juraj, podľa mňa si to vystihol a mne sa ešte žiada dodať, že ten Gašparov prejav, že to, akože máš pravdu, bol vrchol trápnosti a hlavne on to urobil, pretože čo on už by mohol povedať rozumné k nejakému pozmeňováku o rozpočte, keď v celej rozprave o rozpočte nevystúpil, ale on sa tu musel postaviť ako jediný. Viete kvôli čomu? Preto, lebo tu bol Fico. Ako poskok Fica a len preto, aby urobil dobre, lebo sa tu nemohol Fico sám postaviť, tak sa tu postavil Gašpar, aby chrlil síru, neviem čo, aby nás tu na opozíciu nabliakal a podobne. To je jediný dôvod, prečo on tu ako jediný dostal to privilégium sa postaviť v treťom čítaní a je to preto, aby sa mu odvďačil za všetku tú pomoc, čo dostáva v očistci. To je o tom prosto. O tom to celé bolo, ale on o nás bude hovoriť, že akí my sme tí zlí a neprávom im hovoríme, že sú kšeftári a gauneri. Každým svojím ďalším prejavom, tým, čo urobí, čo povie, len potvrdzuje, že máme svätú pravdu. [15:23] Tibor Gašpar Vidím, že som vám svojou prítomnosťou zdvihol náladu, čo ma celkom teší, takže ďalší výstupy v programe V schôdzi podľa rozpravy prihlásený pán poslanec Krátky, ale nie je prítomný v sále. Stráca možnosť vystúpenia a pán poslanec Štefunko, máte slovo. Vážené dámy [15:23] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážení páni, je mi strašne zložito vystupovať po našich poslankyniach za PS, ktoré veľmi podrobne a právne analyzujú nedostatky tohto zákona, veľmi jasne formulujú, aké sú riziká, ktoré z toho vyplývajú. Jasne formulujú nedokonalosti hlavne legislatívneho alebo ústavného charakteru. Ja by som ale chcel sa pozrieť na to ako neprávnik, ako občan z úplne iného hľadiska. Slovenská republika má jeden veľmi, veľmi vážny problém. O tom ešte budem robiť oveľa viacej, budem hovoriť neskôr, ale má veľmi vážny problém s emigráciou. A teda, komu chcete obmedziť týmto zákonom spojenie s národom, so svojou vlastnou vlasťou? Chcete to obmedziť krajanom, slovenským krajanom, ktorí buď ich rodičia, alebo ich prarodičia odchádzali z tejto krajiny. A odchádzali buď na prelome minulých storočí, alebo odchádzali v roku 1948, lebo sa nevedeli stotožniť s diktatúrou. Alebo odchádzali v roku 1968, kedy nás okupovali priateľské ruské vojská. Alebo odchádzali za prvých mečiarovských vlád, kedy Mečiar nás ťahal na východ. Alebo chcete obmedziť právo tým ľuďom, ktorí posledných 20 rokov odchádzajú, lebo z tých posledných 20 rokov 16 rokov vládnu smeráci a ich odnože. Odchádzajú za pracovnými príležitosťami, odchádzajú za štúdiom. A tak ďalej a tak ďalej. Týmto ľuďom chcete obmedziť právo voliť, ovplyvňovať svoju domovinu, respektíve sa zúčastňovať na občianskom živote. Prečo títo ľudia odchádzajú? Je mnoho dôvodov. Odchádzajú preto, lebo sa nevedia stotožniť s ideológiou, ktorá tu vládne. Odchádzajú preto, lebo tu nemajú dobré možnosti na štúdium. Veď si to len zoberte, hovorila kolegyňa Kleinertová, že strašne veľa ľudí odchádza kvôli tomu, lebo si tu nevedia nájsť dobré študijné príležitosti. Odchádzajú preto, lebo majú pocit, že aj keď doštudujú, tak tu nebudú mať dostatočne kvalitné pracovné miesta na to, aby sa tu realizovali. A na to by som si spytoval svedomie, že prečo sme nevybudovali vzdelávací systém, ktorý by motivoval študentov a študentky študovať na Slovensku. Aspoň že máme tie zahraničné univerzity, aspoň že sme v Európskej únii, aspoň že sa robia zbierky pre študentov, ktorí chcú študovať v Záhorí, aby proste získavali dôležité skúsenosti a vzdelanie, aby sa mohli raz vrátiť na Slovensko. Problém je v tom, že keď vy im akokeby obmedzíte možnosť sa zúčastňovať na občianskom živote, tak sa proste na to Slovensko možno už nevrátia. Ja viem, že vám je to smiešne, ale toto je realita slovenskej prítomnosti. Prečo je to proste extrémne zlé obmedzovať tú niť? Lebo raz, keď tu budú príležitosti na Slovensku, tak tí ľudia si budú veľmi vážne zrátavať, či sa vrátia na Slovensko alebo nie. My potrebujeme týchto ľudí na obnovu našej krajiny po 20 rokoch vašej prítomnosti. My potrebujeme znovu naštartovať našu krajinu, aby naše deti nerozmýšľali, ako sa stadiaľto dostať preč, ale ako sa sem vrátiť. Ale keď my im pretrhneme tú niť, tú národnú, tú vlasteneckú niť s našou krajinou, lebo sa nemôžu zúčastňovať na voľbách, tak to bude veľmi vážny problém. My tých ľudí budeme potrebovať kvôli ich vzdelaniu, kvôli ich skúsenostiam, kvôli ich poznatkom a napríklad aj kvôli tomu, že možno nadobudnú nejaký kapitál v zahraničí, ktorý tu budú môcť investovať. Takýmto spôsobom sa po rokoch temna v Poľsku momentálne masovo vracajú Poliaci do svojej krajiny a zúčastňujú sa na ekonomickom rozvoji svojej krajiny. A my tým, že 20 rokov tu fungovala voľba zo zahraničia, žiadna smerácka vláda to nespochybňovala. Zrazu si smeráci zrátajú, že by im to nemuselo vyhovovať, tak zmenia volebný systém rok alebo ani nie rok do volieb? To je absolútne proti všetkým demokratickým princípom. Neviem, ktoré komisie benátske a akékoľvek iné vám povedali, že takéto zásahy do volebného systému sa nerobia. A vy to idete robiť takým istým brutálnym spôsobom, ako ste si brutálne schválili dnes rozpočet, na ktorý bol ledva… Princípom. Neviem, ktoré komisie Benátske a akékoľvek iné vám povedali, že takéto zásahy do volebného systému sa nerobia. A vy to idete robiť takým istým brutálnym spôsobom, ako ste si brutálne schválili dnes rozpočet, na ktorý bol ledva pár dní čas na pripomienkovanie, tak ako idete všetky veľké lupy za posledný rok zrealizovať bez verejnej kontroly a to je naozaj extrémne nebezpečné a nepríjemné. Za Progresívne Slovensko viem povedať, že urobíme všetko preto, aby sme túto občiansku spôsobilosť našich krajanov krajanov vrátili naspäť? A možno ho aj, možno ju aj rozšírili iným spôsobom. Aj to, čo si hlasáci dali do svojho vlastného programového vyhlásenia vlády, napríklad tú voľbu prezidenta zo zahraničia. Veď to je spôsob, akým sa rozširuje lakita mi to. Občanov Slovenskej republiky zasahovať do občianskych vecí vlastnej krajiny. A vy namiesto toho, že si dáte niečo do programového vyhlásenia vlády, tak robíte presný opak. V veľmi podobnej situácii. Je to úplne neuveriteľné. Ja sa úplne aj čudujem, že koľko vecí vám vie prejsť. Tuto v tom poslaneckom sále Niku som sa bavil s pár ľuďmi. Z vášho politického spektra. A nechcem ich menovať, aby som teda neporušil nejakú dôveru, ale aj oni majú deti v zahraničí, ktoré študujú. A študujú aj preto, lebo tu nevedeli nájsť kvalitnú vysokú školu alebo vysokú školu s takými možnosťami, ktoré by im umožnili rozlet. A ani ich deti sa nevrátia kvôli voľbám na Slovensko, kvôli tomu, lebo buď teda nemôžu voliť svojich rodičov, alebo kvôli tomu, že proste je to nákladné a je to komplikované sa vrátiť. Lebo tie voľby budú pravdepodobne v období, kedy práve začína školský rok na vysokých školách. V období, kedy budú drahé letenky. To znamená, že my vy obmedzujete možnosť aj vašim potomkom sa zúčastniť na voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky. Je to úplne nezrozumiteľné, protiobčianske, protislovenské, nevlastenecké a ešte raz sľubujem, minimálne za Progresívne Slovensko a myslím si, že aj za ostatné opozičné strany, ktoré tu sú, že toto vrátime naspäť hneď na to, ako vás napriek tomuto handicapu, lebo opozičné strany volia aj ľudia zo zahraničia, napriek handicapu aj zvíťazíme v tých voľbách. Pošleme vás tam, kam patríte. Ďakujem. [15:32] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie. Sedem faktických poznámok začína. [15:32] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Day. Ďakujem pekne za slovo. Začnem od konca tvojho vystúpenia. Ja si takisto myslím a verím tomu aj napriek rôznym ekonomickým a finančným prekážkam spojeným s cestovaním zo zahraničia na Slovensko počas volieb, že to ľudí bude ešte viac motivovať a že sa nenechajú odradiť aj napriek tým všetkým finančným prekážkam, ktoré sú s tým spojené, a že prídu voliť, lebo naozaj tieto voľby budú, ja viem, že sa to hovorí pri každých voľbách, ale tieto voľby budú naozaj ešte dôležitejšie ako možno kedykoľvek predtým, takže ja verím tomu, že aj tieto kroky, ktoré robíte, či už s rozpočtom alebo bolo aj teraz zrušením volieb zo zahraničia, ktoré tu, ako ste správne poznamenali, sú od roku 2006, kedy nastúpila prvá Ficova vláda. Nikomu to nevadilo a teraz to chcete rušiť. Verím tomu, že mladí a nielen mladí ľudia, ale teda Slováci a Slovenky žijúci v zahraničí, že nájdu spôsob, ako budú môcť prísť, či už na tie zastupiteľstvá v zahraničí alebo priamo na Slovensko, aby mohli odvoliť a mohli rozhodnúť o tom, akým smerom – a ten Smer som teda použil zámerne v tejto faktickej poznámke – sa bude uberať naša krajina, lebo si naozaj myslím, že ľudia, ktorých ste vyhnali z tejto krajiny, majú právo rozhodovať o tom, aká vláda bude na Slovensku, ako sa bude pristupovať napríklad aj k tvorbe verejných financií, k tvorbe rozpočtu, pretože to sa dotýka každého jedného z nás. A teda som rád, že si spomenul aj to, akým spôsobom tu aj teda koaliční poslanci a poslankyne majú deti alebo teda možno aj vnúčatá študujúce v zahraničí, takže ďakujem za tvoje vystúpenie. [15:34] Tibor Gašpar Ďalej, pani [15:34] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Gažovičová, ďakujem. No, ty si, Ivan, začal tým, že sa k tomu teda vyjadríš aj ako neprávnik. Ono to zďaleka nie je iba právnická otázka. Toto je veľmi zásadná politologická, občianska otázka o podstate našej demokracie. Naozaj, tento zákon, zásah, ktorý tu idete urobiť, je oslabovanie demokratických princípov, ktoré tu máme. A ty si im hovoril, že áno, aj mnohí tuto prítomní koaliční poslanci majú deti v zahraničí. Tiež ich tam posielajú študovať a tipujem, že väčšinou to nie je Rusko, ale niekde západná Európa. Lenže rozdiel je, že zároveň sú to asi rodiny, ktoré si môžu dovoliť, ak sa tak rozhodnú, im zaplatiť tú cestu niekde na nejakú ambasádu. Neviem teda, či tie deti budú chcieť ísť voliť. To je ich otázka. Ale to mi pripomína, že keď sme teda o tomto debatovali, veď už x mesiacov dozadu, keď táto rozprava začínala, tak ja som si v istom momente tak uvedomila, že, že vy vlastne idete z volebného práva zo zahraničia urobiť tak trošku akoby feudálny princíp, že viete, kedysi, ja neviem, 100 – 200 rokov dozadu, že voliť mohli iba bohatí, vzdelaní a muži teda v tom čase. No a teraz tiež, že keď je niekto v zahraničí, tak na to, aby si mohol uplatniť svoje volebné právo, tak bude musieť mať tie peniaze, bude musieť mať tú slobodu, čo inak veľmi často majú muži, lebo naozaj ženy oveľa častejšie musia zostať doma s deťmi a nemôžu si dovoliť niekde vycestovať. A budú musieť mať vôbec tie informácie a tie akoby možnosti. Čiže naozaj obmedzujete pre tých ľudí, ktorí sú v zahraničí, tak robíte z volebného práva luxus. [15:36] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Gregorová, ďakujem za slovo a vďaka, kolega Štefunko, aj za tvoj príspevok. Ja vlastne by som nadviazala na to, čo si spomínala, to, že úspešná a dobre riadená krajina by sa mala snažiť v prvom rade vyjsť v ústrety čo najviac svojim občanom a to platí dvojnásobne pri výkone a možnosti teda naplnenia ich základných práv, tak to robia napríklad v Čechách, kde voľbu na ambasáde nedávno doplnili aj o voľbu poštou, ktorú, mimochodom, majú aj v Rakúsku, v Nemecku a v Holandsku. Jednoducho, majú to fakt v mnohých krajinách Európskej únie. Nevymenovala som všetky, ale v poriadku, táto koalícia znovu prišla na niečo, čo nikto iný nevedel a na to neprišiel, ale čo mňa najviac baví na tomto, teraz som si vlastne spomenula na vaše vyjadrenia a na vašu obhajobu vtedy na tlačových besedách toho návrhu a jednou z tých vecí bolo z vyjadrení predkladateľov, že vy vlastne toto opatrenie po tom, aký rozpočet ste tu teraz odhlasovali, vlastne považujete za akési konsolidačné opatrenie. Ako to je fakt neuveriteľné. Ja už, šéfovi, a Ivan, ty si to teda tiež spomínal. Obmedzovať zahraničným Slovákom právo voliť je ešte k tomu aj totálny historický nezmysel, pretože boli to práve ľudia v exile historicky. Aj váš obľúbený samotný Milan Rastislav Štefánik, ktorého teda s obľubou sa na neho aj pán Mierna odvoláva. A boli to títo ľudia, ktorí budovali základy našej štátnosti, tak ja by som fakt od takto pronárodnej koalície očakávala, že bude rozumieť, že vlastenectvo nekončí na hraniciach štátu a že teda, neviem, naozaj mi to príde strašne, strašne pokrytecké, že to z vašej strany a je to smutná vizitka vašej pronárodnej politiky. Vďaka. [15:37] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert, ďakujem pekne. Ivo, ty si hovoril, že je to také nevlastenecké a ono to skutočne je nevlastenecké. Dnes doobeda sme tu mali aj návrh zákona o štátnych symboloch, čiže tu pani Kramplová chcela ochraňovať nejaký geometrický symbol. A potom sa tu pani kolegyňa zo SMER-u Matejíčková začala zavzdušňovať, ako my, ktorí skutočne kritizujeme ten lenplátsky návrh zákona, pri ktorom v skutočnosti ide o cenzúru, ako hovorila na nás, na opozíciu, že nám nejde o našu domovinu. My nemáme radi Slovensko, ale keď vo chvíli, keď tu máme tento zákon, tak je nám jasné, že komu nejde o našu domovinu, komu nejde o Slovákov a Slovenky, komu o to nejde? No tuto v tejto vládnej koalícii. Veď vy, čo robíte, je, že prerušujete vzťah Slovákov v zahraničí so Slovenskom. Ministerka tu pobehuje po Austrálii, zaštiťuje sa Štefánikom, rozpráva o tom, ako je super, že sa niekto tam ešte učí po slovensky a vy mi povedzte, prečo by sa ďalšie generácie mali. Však veď oni majú informáciu, že veď ani ich nepotrebujeme, ich hlasy, a keď teda ste takí super, lebo si sem chodíte akože robiť zuby, no tak teda príďte vtedy, keď my povieme: „No viete, čo sa vám oni na to môžu?“ Veď to je presne o tom, že v tej chvíli sa pretrhávajú všetky väzby a vzťahy. A pred chvíľou som to hovorila, 85 – 80 % detí, ktoré zatiaľ sú na Slovensku, hovoria, že sa 40 % z nich nevráti, hovoria, že sa cítia byť Slovákmi. Ale veď oni na chvíľu prídu von, kde ich privítajú, kde sa budú z nich tešiť a z ich mozgov, kde budú radi, že tam sú, a potom oni by nebodaj ešte chceli mať nejaký vzťah so Slovenskom, že však si odvolím a zistia, že: „Jáj, to musím ísť teda teraz tisíce km. Jaj, to mi teraz obmedzili, predtým som mohol. No tak viete, čo sa o mne na Slovensku.“ Takže je to takto protivlastenecký návrh zákona. Takto vy nemáte radi našu [15:39] Tibor Gašpar Domovinu. [15:39] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Za komunizmu, keď niekto odišiel na Západ, už sa nemohol vrátiť, lebo by ho zavreli. Teraz, keď niekto odíde do cudziny, najmä na Západ, nebude môcť už voliť poštou. Je to isté vnímanie sveta, autoritárske, totalitné, pohŕdavé voči ľuďom, našim občanom, ktorí žijú vonku. A teraz, keď ministerku kultúry a ministra zahraničia vypískali v Austrálii, no tak zrejme ešte viac máte dôvod proste tento zákon veľmi rýchlo prijať, pretože vy si myslíte, že vlastne všetci vás tam nemajú radi a preto si ich treba odsúdiť. A znovu je to isté ako za komunizmu. Takisto komunisti si mysleli, že ak niekto chce žiť vonku, tak nemá rád tento režim a treba ho trestať. Proste toto sú autoritárske spôsoby, ktoré sa ukazujú skoro pri každom zákone, najmä ktorý ide z dielne SNS. Ten nacionalizmus a komunizmus majú strašne blízko k sebe. Pani poslankyňa Jurík. [15:41] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela poslancov koalície opýtať, že koľko z nich má deti v zahraničí a koľko je to aj kvôli tomu, akú politiku tu robíte. Koľko z vás má napríklad, a vieme o tom, deti, ktoré sú z LGBT komunity a nežijú tu, pretože sa tu necítia rešpektované a hlavne slobodné. A viete čo, ja si neviem predstaviť byť na vašom mieste, že by som bola zodpovedná za to, že vyženiem svoje deti do zahraničia, ale vy s tým žijete, všakže? Len rozdiel medzi deťmi vás a možno tými ostatnými je v tom, že vy si môžete dovoliť zaplatiť im letenky na jeden víkend, aby sa vrátili voliť. Ostatní si to nemôžu dovoliť. Čo napríklad takí, ktorí majú rodičov, ktorí žijú od výplaty do výplaty a tie decká sú v zahraničí len vďaka štipendiám. Ja som takým deckom bola a moji rodičia by mi nemohli zaplatiť výlet domov na Slovensko, aby som mohla voliť. Ale to si vy neviete uvedomiť. Čo napríklad tie matky z východu, ktoré chodia na týždňovky opatrovať do Rakúska? Čo napríklad všetci tí otcovia, elektrikári, stavbári, ktorí sú v Nemecku alebo v Holandsku na týždňovke? Ich všetkých chcete pripraviť o možnosť voliť? A padlo tu aj také slovo vlastenectvo. Tak mi povedzte, ako budú voliť napríklad naši vojaci v Kosove. Oni pôjdu z Prištiny do Belehradu 5,5 hodiny? Myslíte si, že ich pustia? Ako im toto zabezpečíte? Tým ľuďom, ktorí sú ochotní zomrieť pre túto krajinu, vy idete odobrať ústavné právo voliť. A keď som sa na to pýtala ministra obrany, tak mi povedal, že a však pôjde urna alebo tak. Kde to máte v nejakom pozmeňovacom návrhu, že im takýmto spôsobom, tým ľuďom, ktorí sú na rozdiel od vás skutoční vlastenci, toto zabezpečíte. Nikde, ani len toho nie ste schopní. Ja neviem, čo je na tom vlastenecké obrať všetkých týchto našich občanov a občianky o ich práva. Mali by ste sa hanbiť. Takí, ako ste fejkoví sociálni demokrati, tak takí ste fejkoví aj vlastenci. [15:43] Tibor Gašpar Pán [15:43] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Pročko a celá tá plejáda poradcov Roberta Fica zistila, alebo povedala Róbertovi Ficovi: Róbert, tieto voľby budú naozaj veľmi tesné. Prosím ťa, bude rozhodovať každý hlas. Musíme to eliminovať, tak sa to deje. Mňa zaujalo to, čo ste rozprávali o deťoch našej vládnej koalície, ktoré študujú v zahraničí a nebudú môcť takto tiež voliť. No ja si myslím, že tie deti, ja neviem si predstaviť, že by deti nejakého poslanca koalície volili opozíciu, to určite nie, ale čo je, čo chcem rozšíriť. Áno? Poznáte ich? Tak dodáte mi mená. Prosím vás veľmi pekne, veľmi ste to rozšírili a môj hodnotiaci úsudok bude, že viete, čo je zaujímavé, že oni naozaj posielajú svoje deti študovať do zahraničia, ale na Západ. Títo putinofili, ktorí velebia Putina a jeho vražedný systém, tak posielajú deti nie do Ruska študovať k Putinovi, ale posielajú študovať na Západ. Ja poznám jedného putinofila, ktorého meno sa nevyslovuje a jeho deti študujú na Západe. A to je to ad absurdum, ktoré tu aj z tohto zákona ide. Oni idú obmedziť zahraničných študentov, ktorí študujú v zahraničí, a svoje deti posielajú študovať do toho nenávideného Západu. Tak prečo to nepošlete A padne. A to je to ad absurdum, ktoré tu aj z tohto zákona ide. Oni idú obmedziť zahraničných študentov, ktorí študujú v zahraničí a svoje deti posielajú študovať do toho nenávideného západu. Tak prečo to nepošlete k Putinovi, súdruhovia boľševici? Prečo im tam nepošlete svoje deti študovať? Pyk vždy bude slnko, pyk vždy bude mama. Počujem nie. Nie západ. Rusko je vaše svetlo. Ďakujem. [15:45] Tibor Gašpar Svetlo vychádza na východe. Nech sa páči, pán poslanec Štefunko. [15:45] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ty, áno, máš máš pravdu, lebo vlastne toto je jeden zo spôsobov takého novodobého cenzu, že vlastne ten cenzus bol na bohatých, na tých, ktorí mali nejaký majetok, pôdu a tak ďalej. A teraz je to vlastne taký, nazvime to, že diaľkový cenzus, že ten, kto nie je vlastne v okruhu niekoľkých stoviek km od centra Slovenska, tak v zásade má obmedzenú možnosť voliť vo svojej, povedzme, škole alebo na obecnom úrade a tak ďalej. Gréta, áno, máš máš pravdu. V zásade veľmi veľa ľudí, ktorí boli v zahraničí, sa častokrát zaslúžili o to, že vzniklo Československo. Však Clevelandskú dohodu alebo Pittsburskú dohodu písali ľudia, ktorí žili v zahraničí a ktorým strašne záležalo na tom, ako sa má ich vlasť. Pán Mikloško, veľmi pekná paralela s komunizmom o tom, že vlastne, že niekto nemal možnosť sa vrátiť a niekomu neumožnia voliť. V niečom je to z pohľadu občianstva podobná záležitosť. No a v zásade, ja som raz sľúbil Jánovi Dankovi, že už nebudem hovoriť, že sú nacionalisti, lebo on hovoril, že on je vlastenec. No a presne tam je tá vec medzi vlastenectvom a nacionalizmom. Že vlastne vlastenci majú radi svoju krajinu a nacionalisti sa vymedzujú voči ostatným. A my máme radi svoju vlastnú krajinu a chceme, aby sa na jej správe zúčastňovalo čo najviac ľudí. A nacionalisti sa uzatvárajú a v skutočnosti nechcú názory iných zvonku. Takže to je ten ten rozdiel a pán Pročko, tie mená vám nepoviem, lebo, preto, lebo proste tie deti budú voliť aj tak nás. [15:47] Tibor Gašpar Pán poslanec Dej [15:47] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. To s tým slnkom, kolegovia, kolegyne, ma upozornili na to, že, keď to slnko teda vychádza na východe, tak vždy zapadá na západe, takže to slnko aj tak teda príde na ten západ. Tak som sľúbil kolegom a kolegyniam, že doplním túto vzácnu myšlienku pána predsedajúceho, ale teda prejdem k vlastným myšlienkam. A tá moja prvá otázka je, že čoho sa vlastne bojíte, lebo, ak by ste naozaj tak dobre vládli a boli ste takí úspešní a ste takí skúsení a podobne, tak by ste si mali stáť za svojimi rozhodnutiami, za svojimi výsledkami, za to, čo ste doručili občanom a občiankam tejto krajiny, predovšetkým mladým ľuďom, ktorých ste vyhnali z tejto krajiny, ale teda ja sa naozaj pýtam, že čoho sa bojíte, lebo rušiť voľbu zo zahraničia pre takmer v minulých voľbách takmer 59 000 ľudí volilo poštou zo zahraničia, urobilo to jeden až dva mandáty. Tak ja si myslím, že, ak ste taký výborný, skúsený, dokonalý, máte rozpočet dobrých správ, tak sa nemáte čoho báť. Potom nemáte ani dôvod rušiť voľbu poštou zo zahraničia, iba, že by to tak možno nebolo. A teda, ja sa povenujem najprv tomu, prečo tí mladí ľudia odchádzajú. Ono to tu bolo spomenuté, tak ja to prejdem tak trošku z rýchlika a potom zase sa vrátime, kým sa nakalibrujem k tej voľbe poštou zo zahraničia. A ono to s tým samozrejme súvisí, veď hovorím o tých ľuďoch, ktorí volili a možno by aj chceli voliť v najbližších voľbách. A teda tí ľudia odchádzajú nie preto, že vy ste schválili geniálny rozpočet alebo že s menšími prestávkami tu vládnete 16 rokov, ak sa nemýlim. Ale odchádzajú práve preto, že za tú dobu, čo ste pri moci s menšími prestávkami, ste tu nevytvorili také vhodné podmienky na to, aby tu mladí ľudia sa mali kde osamostatniť. Mohli si dovoliť nejaké vlastné bývanie alebo platiť hoc aj komerčný nájom alebo že by mohli študovať na kvalitných stredných, vysokých školách alebo teda, že by mali nárok na lepšie uplatnenie sa na trhu práce z prechodu z toho školského systému. Alebo teda, že by možno videli nejakú víziu, že sa tu jednoducho veci, ktoré sa sľúbia, sa aj dodržia, že sa tu niečo vybuduje, že tu niečo po vás zostane, ale ja mám pocit, že sa z toho nič nedeje. A preto tí ľudia a dnes, žiaľ, len mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. Ja sa priznám, keď som bol na strednej škole, bol som na rôznych takých menších Erasmoch a tiež som rozmýšľal, keď som videl ten svet, že by som raz odišiel a rozmýšľal som nad tým, že či tu má vôbec dôvod a zmysel ostať, ale keďže ja osobne sa považujem za toho vlastenca, za toho človeka, ktorý má rád svoju krajinu, aj keď nie tých politikov, ktorí tu dlhé roky boli pri moci a urobili zo Slovenska, čím dnes Slovensko, žiaľ, je. Tak ja som tu chcel ostať práve preto, aby som mohol tomu trošku pomôcť, lebo držím sa takej myšlienky, že ani múdre slová činy nikdy nenahradia. Tak ja sa teda vrátim k tej prvotnej otázke, že čoho sa vlastne potom bojíte. Lebo vidím, že však dobre, držíte tu nejaký oheň pri živote, zopár poslancov koaličných tu je, de facto stále tí istí, ale v princípe s nami nediskutujete o akomkoľvek návrhu zákona, hoci aj teda o tejto voľbe poštou, ktorú chcete zrušiť, respektíve aj tými pozmeňovákmi možno obmedziť ľudí, ktorí si chcú vyberať z pohľadu kandidátov a kandidátiek na tej kandidačnej listine, aby teda mohli dať niekomu tie preferenčné krúžky. Tak ja naozaj neviem, čoho sa bojíte, lebo, ak by ste si stáli za týmto návrhom zákona, tak ako za tým rozpočtom, tak ja by som očakával, že sa tu budete striedať jeden po druhom a že tu budete vystupovať, budete nás presviedčať, budete argumentovať a budete nám hovoriť, prečo je toto dobrý návrh zákona. Kolega Jariabek nie je tu teraz, ale ho zacitujem, lebo jeho myšlienku som si uložil, ja ju tu mám zapísanú. To naozaj nikomu nevadí, že voľba poštou a štandardné voľby sú v úplne inom čase? Tak ja sa pýtam, že to vám nevadí, že tu sedíte od čias pomaly HZDS, že sa tieto voľby od roku 2006 štandardným spôsobom konali a to teraz ste zistili, že to je v nejakom inom časovom pásme? Veď hoc aj keby ste išli na tú ambasádu, hoc dajme tomu v takej Kanade, tak samozrejme máme tam iný časový posun ako na Slovensku. To nemá nič spoločné s tou voľbou poštou zo zahraničia. Dokonca taký minister obrany prešiel do útoku a hovorí, že nie ste tu, nepracujete tu, nemáte prečo voliť. Ja neviem, no tak, keď bude on zhodou okolností na nejakej zahraničnej pracovnej ceste, však ja viem, že asi bude na Slovensku, keď budú voľby, ale takou logikou by ani on potom nemohol úplne voliť. No a teda. Viete, že keď 59 000 ľudí volilo v predošlých voľbách, urobilo to jeden a dva mandáty. Ja sa pozriem na to, akou tesnou, dajme tomu, väčšinou vy to tu stále nejakým spôsobom, však vieme asi akým, lepíte pokope. Tak ten jeden a dva mandáty v tých voľbách zo zahraničia, chápem, že vám tak, s prepáčením, horí pod zadkom, že ja to chápem, že sa bojíte. Lebo, ak by ste sa nebáli, tak by ste sem prišli, vysvetlili a snažili sa argumentovať. Lenže ja mám pocit, že jediný, kto to doteraz urobil z koalície, kto povedal ako a prečo to je, bol pán kolega Michelko, ktorý jasne povedal, bolo to tu spomínané, ale však opakovanie je matka múdrosti, že to, ste sa na to pozreli a zistili ste, že to vlastne nevyhovuje koalícii, že tie hlasy, ktoré prichádzajú, sú v súčasnosti v prospech opozičných strán, takže asi bude lepšie, keď obmedzíte tú voľbu poštou. No, ja by som možno sa nad tým zamyslel a došiel by som na tú koaličnú radu a povedal by som, že počujte, nebolo možno lepšie naozaj doručovať tie sľuby, ktoré ste pred tými voľbami tým ľuďom dali, ako ich obmedzovať, ich volebné právo? Ja som to tu spomínal, veď už nemusím dookola spomínať, ja som študoval politológiu, ale teda, veď jedna z tých základných premís politológie je, že demokratické vlády sa snažia rozširovať voľby, hoc aj teda poštou, aby tá vláda mala väčšiu legitimitu, a tie nedemokratické vlády robia presný opak, čo vy robíte teraz. Takže, ja by som chcel naozaj vedieť aj iný argument zo strany koalície, ako použil pán Michelko, lebo nech už si o strane SNS myslíme, čo chceme, ale oni vo väčšine prípadov vždy povedia, ako to je, ako pri tom rozpočte, že vy ste sa tu snažili niekoľko dní presviedčať možno viac samých seba ako kohokoľvek iného, že je to rozpočet dobrých správ, ale potom Andrej Danko povedal, že to je nevyhnutné zlo, takže mám pocit, že z tej SNS, vysmejeme, čo chceme, raz za čas povedia aj pravdu. No a teda ja sa chcem pozrieť na to, akým spôsobom ste si tu chystali pôdu na tento geniálny návrh zákona, keď ste rušili veľvyslanectvá v Kodani a v Osle, v takom Dánsku, v Kodani, teda tam, kde by sa mohlo teraz voliť, ale nebude môcť, tak lebo tam rušíte to veľvyslanectvo, čiže ani človek nemôže prísť na to zastupiteľstvo, však nemá asi veľmi kde. Takže je tam vyše 4000 slovenských občanov. V takom Nórsku, teda v Osle, alebo teda hlavné mesto Nórska je Oslo, tak tam žije až takmer 6000 občanov. No ale zato ste otvorili zastupiteľstvá v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Ja nemám absolútne nič proti týmto krajinám, sa priznám, ale nenašiel som do dnešného dňa dostupný údaj, koľko ľudí tam plus-mínus žije. Myslím teda so slovenským občianstvom a chcelo by voliť z týchto krajín. Ale teda našiel som údaje o tých krajinách, o ktorých som spomínal, kde študuje veľa mladých ľudí so slovenským občianstvom. Možno aj pracujú tam, samozrejme, aj starší ľudia zo Slovenska, ale teda ja si myslím, že by možno chceli voliť. Lebo viete, že keď vy máte možnosť cestovať, máte možnosť spoznávať aj iné kultúry, jazyky, národnosti a podobne, tak si viete vytvoriť nejaký obraz o tom svete, o tej spoločnosti a podobne, a to by som doprial aj vám, aby ste niekde možno vycestovali. A videli ten svet a možno podľa toho sa aj rozhodovali v najbližších voľbách, ako, koho a prečo budete voliť. Ja si myslím, že tí ľudia, hoc aj teda vycestovali z rôznych dôvodov, majú právo vyjadriť svoje právo vo voľbách, hoc aj teda obálkou. A teda ja sa priznám, ja som tiež cestoval toto leto. Nie tak ďaleko, ja som bol v Rakúsku, v Rakúskych Alpách. A neuveríte, ale teda však pracuje tam množstvo Slovákov v gastronomickom priemysle alebo teda v turizme. A ja som sa ich pýtal, ako to tam tí Rakúšania majú. Popolník? Ja ne, ďakujem. Aha. Pýtal som sa, ako to tam majú. No a nevedeli by ste, ale v takom Rakúsku môžu občania Rakúskej republiky voliť v parlamentných, prezidentských a budete prekvapení aj v európskych voľbách, môžu voliť poštou. Vieme, v takom Rakúsku to ide. Viete, aká je priemerná mzda v Rakúsku? V Rakúsku je priemerná mzda vyše 3700 €, zatiaľ čo na Slovensku je to okolo 1600 €. Viete, aké majú dôchodky v Rakúsku? V Rakúsku majú dôchodky okolo 2000, vyše 2000 €, u nás je to priemerná výška dôchodkov na Slovensku niečo nad 730 €, čiže v takom Rakúsku im to nevadí. V takom Rakúsku s tým až taký problém nemajú. Ale my na Slovensku máme problém s tým, alebo teda vy s tým máte problém, samozrejme, my s tým problém nemáme, ale teda zrazu je tu nejaký problém. Že ľudia, ktorí majú slovenské občianstvo, ale či už študujú alebo pracujú alebo z akéhokoľvek iného dôvodu odišli do zahraničia, nemôžu voliť. Neviem, ja by som povedal, že my tých problémov máme ďaleko, ďaleko viac a sú úplne inde, ako obmedzovať volebné práva ľudí so slovenským občianstvom žijúcich v zahraničí. Takže v takom Rakúsku to až tak nevadí a v takom Rakúsku budete prekvapení, ale funguje cestovný ruch. Funguje tam gastronómia. Neničia tam národné parky aj napriek tomu, že sa tam rozvíja cestovný ruch. Vedia sa dohodnúť, platia tam pravidlá. A jednoducho to tam funguje. Asi aj možno preto majú takú vysokú priemernú mzdu a taká je tam výška tých dôchodkov, vyše 2000 €, čiže tam im to nevadí, tam môžu teda voliť v parlamentných, prezidentských, európskych voľbách poštou. Tam im nevadí to, že, ja neviem, vy ste sa tu oháňali tým, že to nie je legitímne, lebo vlastne chcete nejakú tajnosť a podobne. Čiže tam ten volebný lístok môžu hodiť do obálky a poslať to poštou, to je v pohode, ale u nás sa to teda nedá, že tuná je to problém. Napriek tomu, teda, ako som spomínal, že je to od roku 2006, že 20 rokov sa tu voliť poštou dalo, dokonca v programovom vyhlásení vlády ste mali, že to chcete rozšíriť aj na prezidentské voľby, ale teraz tu máme návrh zákona, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, za ktorý pravdepodobne teda budete hlasovať, tak ja si myslím, že by bolo fajn si to obhájiť, že keď už aj nie pred nami, keď už aj nie pred občanmi tejto krajiny, keď už aj nie pred občanmi tejto krajiny žijúcimi v zahraničí, tak aspoň sami pred sebou by ste si to mohli nejako obhájiť, lebo nevidím tu zástupcov Slovenskej národnej strany ani strany HLAS, ktorá mala na billboardoch, že iba silný štát pomôže ľuďom. Zabudli dodať, že nie tým, ktorí žijú v zahraničí, ale teda mňa by naozaj zaujímalo, že či vôbec viete, o čo viete, za čo viete hlasovať. Bolo to tu spomínané. Ja som tiež presvedčený o tom, že aj vy máte, či už priamych alebo nepriamych rodinných príslušníkov žijúcich v zahraničí. Ja neviem, ako, ste sa ich nepýtali alebo nehovorili ste im, že za čo tu budete hlasovať, lebo my sme mali takú tú petíciu a neviem, či došlo vyše 100 000 alebo okolo 100 000 podpisov došlo. A tí ľudia sa vyjadrili za zachovanie voľby poštou, že oni by teda chceli voliť poštou, lebo im záleží na osude našej krajiny. Napriek tomu, že sme tu počúvali, myslím, že to je aj v tej dôvodovej správe, že toto je dlhoročná požiadavka voličov v zahraničí, zúčastniť sa nejakého tajného osobného hlasovania. Tak ja neviem, mne nedošla ani nejaká správa. Verím tomu, že ani kolegom, ani kolegyniam nedošli správy od ľudí žijúcich v zahraničí, že by teda boli radšej za to, aby nemohli voliť poštou, ale radšej by išli niekde osobne fyzicky v nejakej krajine niekde voliť na zastupiteľský úrad alebo ambasádu. Neviem, že keď si pozrieme ten pomer, že 100 000 ľudí sa vyjadrilo za zachovanie voľby poštou, napriek tomu, že vy tvrdíte niečo iné, že ja by som sa snažil, keď my sme tu doniesli 100 000 podpisov, snažil by som sa aj ja doniesť na vašej strane možno nejaké podpisy, ktoré by hovorili opak, iba, že by ste ich nemali. A teda viete, že ono, ja chápem, že o čom to celé je, lebo napríklad ja tu mám jeden príklad. [16:14] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou ===== Pekne za slovo aj tebe, Dávid, za tvoj príspevok a ty si na začiatku hovoril o tom, že kolegovia z koalície sa cítia takí úspešní, skúsení, však často to o sebe teda aj hovoria. Teda naozaj, že nebáli by sa báť tých volieb, ale ja si myslím, že presne takto, ako to môžeme teraz vidieť, sa správajú ľudia, ktorí sa cítia veľmi neúspešní a veľmi neisto a vôbec si neveria, lebo na to, aby si teda zvýšili šancu v tých voľbách najbližších, tých parlamentných výhrad, tak potrebujú ešte vlastne obmedzovať voľbu poštou, ale ja pevne verím, že ak tento zákon prejde v tejto podobe, že tak to bude mať presne opačný efekt a že tí ľudia sa budú mobilizovať a naozaj, že im to spočítajú to, že akým spôsobom teda urobili túto úpravu, ale mňa by naozaj, že úprimne zaujímalo, čo si ostatní kolegovia z koalície myslia, alebo ja dúfam teda, že sú, že nie sú len naozaj, že hlasovacími automatmi a stláčajú gombík a že tu pár kolegov zo SMER-u teda prichádza s rôznymi nápadmi a oni sa nijako k tomu nevyjadria, lebo však aj pán Macášek nás tu vždy pozorne počúva pri každej jednej rozprave, tu sedí, aj sa sem-tam zapojí, tak už som si aj tak ja som si už aj tak hovorila, že však už sa muselo aj niečo na vás nalepiť o tom, čo tu rozprávame, hej? Že už musíte niečo vnímať tie súvislosti, že to nie sú hlúposti, čo tu hovoríme, že sú to naozaj fakty a napriek tomu, že proste, že s vami to ani nepohne, tak mne naozaj potom príde, že vám to je úplne ukradnuté a že proste stačí vám iba to, že tu sedíte, beriete plat a sa zahlasujete za čokoľvek. Pretože u nás v klube teda tá diskusia naozaj je veľmi intenzívna a odborná ku každému jednému návrhu, ale ja mám pocit [16:16] Tibor Gašpar Keď sa... No ja by som mal teraz vystúpiť s faktickou poznámkou, tou, ku ktorej som sa prihlásil. Skutočne si skúste odpustiť tie osobné útoky. Akože to, keď počúvam vaše vystúpenia, môžem jednoducho povedať, ja chápem tú frustráciu všetkých, ktorí ste tu dnešnú. Chápem. [16:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže zopakujem to už vo faktickej poznámke. V zásade chápem ešte raz frustráciu opozičných politikov z dnešného dňa. Presne podľa toho vystupujú aj dnes a robia a predvádzajú nám tu osobné útoky. Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Deá. V prvom rade vám chcem povedať, že nezakazujeme, nerušíme voľby zo zahraničia. Upravujeme ich do tej podoby, aby ste ich nezneužívali a nepodvádzali pri voľbách, lebo vám, vašej strane, je to vlastné a pripomínam vám zneužitie volebnej kampane v roku 2023 za pomoci zahraničných peňazí. Čo sa týka vyháňania občanov, vlastných občanov štátu, vyháňania vlastných občanov štátu a odchody. Tak vám budem citovať. Kým v roku 2014 odišlo zo Slovenska viac ako 51 000 ľudí, v roku 2024 podľa predbežných údajov klesol tento počet na 20 000. V roku 2024 sa na Slovensko vrátilo takmer 27 000 občanov, čo znamená, že návratov bolo viac ako odchodov. Silnejší trh práce, nové pracovné príležitosti, lepšie podmienky pre život a prácu sú dôkazom, že Slovensko je pre čoraz viac ľudí miestom, kde chcú budovať svoju budúcnosť. Spomenuli ste tu Rakúsko. No tak len, aby ste vedel, že tie náklady na život, keď ste tu spomínal priemernú mzdu, sú samozrejme v Rakúsku iné a choďte sa večer prejsť po rakúskom viedenskom hlavnom námestí a cíťte sa tam bezpečne. K tomu slnku, áno, každé ráno vyjde na východe a bude to tak, pokiaľ sa budú platiť tie pravidlá vesmíru, ktoré tu sú. No, dostať sa k moci, to je áno váš cieľ. Jedine preto, pretože vy potrebujete sa opäť prisať na rozpočet a sať peniaze cez mimovládny sektor, tak ako ste to robili cez rôzne mimovládky, o čom je spústa dôkazov. No a posledná poznámka rýchla, ľudské práva, vodné diela a strieľanie do demonštrantov bolo za komunistov, pán [16:18] Tibor Gašpar Mikloškov. Bude reagovať na faktické poznámky, pán. [16:19] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec D, nech sa páči. Pán Gašpar, ja začnem úplne od konca vytvoriť nejakých dôkazov. Jediné dôkazy, ktoré som videl a čítal, boli v kauze Očistec a tie nie sú vo váš prospech, ale teda tak ideme na to. Ale, ak teda chcete sa baviť o tom, že sa niekto niekde má ísť prejsť, tak áno, akože v Rakúsku je oveľa vyššia životná úroveň. Ja som sa prechádzal po Rakúsku a verte mi, že dvakrát by som rozmýšľal, že či by som tam neostal. Keď idete vlakom cez Petržalku do Rakúska, tak viete veľmi dobre, ste na Slovensku len a len preto ten kilometrový úsek, lebo sa tie vlaky trasú, tie koľajnice totálne rozbité, takže toľko k tej životnej úrovni. A čo sa týka toho, že kto sa tu bojí a kto je zúfalý, ja som videl dneska vaše vystúpenie k rozpočtu a to bolo totálne zúfalé. Vy ste sa tu báli a zaujímavé, prečo ste sa snažili silou-mocou podať ruku Robertovi Ficovi a ten vám ani nepodal. Takže, ak chcete hovoriť o tom, že kto sa čoho bojí, tak my to nie sme. Hovoríte, že sa snažíme dostať k moci? Veď však politika je o tom, že sa strany snažia dostať k moci. Ja chápem, že vy politiku vnímate ako niečo, kde si chcete očistiť svoje meno, ale my chceme ísť do politiky preto, aby sme očistili túto krajinu po vás. [16:19] Tibor Gašpar Ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Sabo, ale nevidím ho prítomného v sále. Stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Lackovič, nech sa páči, máte slovo. Sme už uznášaniaschopní, takže nech sa páči, môžete pokračovať. Zase nejaký váš výplatný poriadok? [16:20] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Chcem, chcem vás, pani Špánik, poslanci, predovšetkým z Progresívneho Slovenska. Narušali ste, narušali ste priebeh mojej faktickej poznámky, ste jediní, ktorí porušujete rokovací poriadok v tejto sále. A ja vás, ja vás chcem, ja vás chcem požiadať, lebo začnem už konkretizovať tých ľudí, ktorí to budú narúšať priebeh vystúpenia. Teraz vlastného, vlastného vášho poslanca. Podajte si, doneste písomne procedurálny návrh, možno ho prednesiete. Hlasovať o ňom teraz nemôžeme, ak budeme uznášaniaschopní, bude to o 5:00 po hodine, čo je, mimochodom, nejakú pol hodinu. Takže teraz, pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Ďakujem pekne. Ja si nemôžem odpustiť tú poznámku, keď sa bavíme o tom, že vy by ste sa cítili nebezpečne pri prechádzke večernou Viedňou, tak ja by som sa veľmi bál vstúpiť večer na Súmračnú, keby ste tam mali poradu. Musel by som si držať naozaj peňaženku, všetky. Pán poslanec, požiadal som vás všetkých, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Začína to zachádzať do rozmeru, ktorý nebudem tolerovať, takže vás na to upozorňujem. Môžem, môžem z tohto miesta aj ja vás označiť nejakým spôsobom, čo nechcem, nechcem sa vám podobať, tak už prestaňte. Skúste sa sústrediť na to, čo je predmetom rokovania. Nech sa páči. Ďakujem pekne. Pred malou chvíľou vyšla ešte jedna veľmi dôležitá správa, ktorej sa musím okrajovo dotknúť, tak ako aj pán predsedajúci sa okrajovo dotkol úplne iných vecí v rámci tretieho čítania pri rozpočte. A tou vecou je, že Únia miest Slovenska v roku 1556 vydala veľmi závažnú tlačovú správu, v ktorej sa sťažuje na právnu neistotu pri uplatňovaní sankcií dlhovej brzdy a považujem aj z tohto miesta za veľmi dôležité povedať, že samosprávy konštatujú, že nevedia zostaviť svoje rozpočty na rok 27 a v kontexte toho, že máme tu čerstvo schválený rozpočet, považujem za naozaj nevyhnutné to povedať, že oni nielenže musia predložiť ten vyrovnaný rozpočet, oni ho musia aj schváliť. Buď, buď vyrovnaný alebo prebytkový, čo nie je technicky možné, pretože tie výdavky nemôžu kopírovať. Pán poslanec, oznámili ste nám, čo z Most teda publikoval. Máme tu voľbu zo zahraničia, tak sa poprosím, vráťte k tomu. Máte len prerušené vystúpenie, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ale vy ste sám seba ani raz neupozornili, keď ste zneužili rokovací poriadok. V rámci tretieho čítania k rozpočtu dokonca sme na vás nemohli ani len reagovať. Čo sa týka rušenia korešpondenčnej voľby zo zahraničia, už veľa toho bolo povedané zo strany mojich kolegýň a kolegov. Aby som sa neopakoval, ja možno skúsim vypichnúť veci, ktoré boli povedané, ale ja ich možno z môjho pohľadu považujem za mimoriadne dôležité a mimoriadne kľúčové. To je, že je to kľúčový demokratický nástroj, ktorý umožňuje uplatniť ústavné právo občanom, ktorí sú v čase volieb v zahraničí, a bolo tu už povedané, že tak môže byť či už kvôli práci, alebo štúdiu, alebo dovolenke, alebo jednoducho majú obmedzenú mobilitu alebo sú zdravotne znevýhodnení a nachádzajú sa v zahraničí, či už krátkodobo, dlhodobo alebo v rámci hospitalizácie a tak ďalej a tak ďalej. Tak jednoducho toto je ten argument, jeden za všetky, jeden za všetky, ktorý by mal bohato postačovať a ďalej by sme ani nemuseli chodiť. Ďalej by sme naozaj ani nemuseli chodiť. Že to sú vecné dôvody, ktoré hovoria jasne. Že by sme sa rušenia nemali ani len dotýkať, ani len, ani, ani len dotknúť najbližšie roky. To je skutočne to posledné, čo by sme tu mali dnes riešiť. Najmä aj v kontexte tých vážnych správ, ktoré, ktoré tu prichádzajú zo všetkých sektorov a zo všetkých strán, že v akom stave sa Slovenská republika nachádza. Zaznievali tu aj zo strany vládnej koalície rôzne postrehy alebo pripomienky o tom, že jednoducho nie je možné ochrániť tých, ktorí hlasujú a volia tak, aby hlasovali absolútne voľne a tajne a tak ďalej, ale to opäť úplne neobstojí, veď na to je opäť aj v zahraničí, si môžeme odpozorovať už sadu mechanizmov, ktoré myslia na rôzne pomôcky alebo zlepšováky, či už sú to rôzne ochranné prvky, zvyknú byť napríklad aj overovacie kódy, myslím, že v Škandinávii, ak sa nemýlim, alebo špeciálne obálky a tak ďalej, ktoré majú jednoducho aj riziká podvodov, o ktorých ste vy hovorili, čiastočne eradikovať a minimalizovať. Čo sa týka ďalších argumentov pre voľbu poštou, tak jednoznačne musíme zopakovať to veľmi dôležité, a tým je rovnosť šancí pre hendikepovaných, chorých a teda zdravotne aj znevýhodnených, samozrejme. Pre týchto ľudí je cesta do volebnej miestnosti v tom zahraničí jednoducho, či už to bude na ambasáde, ktoré ale vieme, že sa postupne rušia tam, kde by mali byť, ale vznikajú tam, kde zrovna asi byť úplne nemusia. Asi ten najlepší príklad sú niektoré juhoafrické štáty, tak je to naozaj neprekonateľnou prekážkou. A to nehovoríme my, ale hovoria to tie osoby samotné. Rovnako to opakovane opakuje, že koniec koncov nám bol zaslaný list, ak sa nemýlim, všetkým poslankyniam a poslancom aj zo strany komisára pre zdravotne znevýhodnených a tak ďalej a tak ďalej. Čiže na toto by sme nemali zabúdať. Jednoducho voľba poštou im vracia ich občiansky hlas, nech by sa naozaj nachádzali kdekoľvek. Je to veľmi dobré riešenie pre ľudí, ktoré, ktorí pracujú na zmeny a bolo to tu už povedané niekoľkokrát. Niektoré profesie, a nie je to málo. Či už sú to vodiči kamiónov, mnohí lekári, záchranári, ktorí fungujú aj pracujú v zahraničí, pracovníci na týždňovkách alebo dvojtýždňovkách, ktorí buď aj opatrujú napríklad seniorov a tak ďalej a tak ďalej. Veľkým príkladom, ja neviem, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a tak ďalej. My, keď sme mali regionálny výjazd na Orave asi takto pred rokom, rokom a pol, tak Orava je veľmi známa tým, že má tých chlapov výťahárov vo Švajčiarsku, že robia tam naozaj, že veľké skupiny takýchto ľudí. Jednoducho a týmto ľuďom sťažujete ten prístup k tomu volebnému právu. Jednoducho ho sťažujete. To je proste objektívny fakt, ktorý nie je možné nejakým spôsobom poprieť alebo proste vecne vyvrátiť. Týmto ľuďom vy sťažujete ich výkon volebného práva. Samozrejme, majú obrovský problém zladiť si pracovný čas s otváracími hodinami volebných miestností. A jednoducho tie, tie, tie voľby na Slovensku, neviem už koľko rokov, ale jednoducho sú už jednodňové, nejaké dlhšie časové obdobie. My dokonca teraz budeme mať takto 10 dní voľby, ktoré budú trvať len do 8:00 večer. Tie komunálne začnú ráno, o 8:00 je finito. To nestihnú odvoliť, ale tak nechcem do toho zachádzať, ale to nestihnú odvoliť ani tí ľudia, ktorí sú, že na 12 v robote alebo, že na 24. Veľká časť ľudí, ktoré, ak pracuje v obchode alebo aj v službách a robia napríklad aj do 8:00 alebo do 9:00 večer, tak si v týchto komunálnych voľbách nestihnú odvoliť, lebo 19:59 bude vybavené. Proste 20:00 už budú všetky miestnosti zatvorené. Čiže to je len taký drobný exkurz ku tým komunálkam, ktoré nás čakajú o 10 dní. No ale v tých veľkých, teda parlamentných, rovnako tak trvajú pomerne krátku časovú periódu. V jednom dni a jednoducho opäť sa ten výkon sťažuje. Zahraniční študenti a expati ako prínos. Vy ich tak nevnímate, my ich tak vnímame. Jednoducho vnímame a chcem, aby to aj zaznelo.