Rokovanie NR SR 12. 10. 2026 – Rozprava o rozpočte 2027 – kritika a odložené hlasovanie

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 17. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Baška, Becík, Blcháč, Cech, Dubovický, Ihnát, Hazucha, Jana Skolejaková, Matovič, Mego, Paľa, Podmanický, Stachura, Ševčík, Taraba, Turčanová, Vážny. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Svoboda. Pokračuje v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555. Prosím ministra financií Kaminského, aby zaujal určené miesto a spoločného spravodajcu z výboru pre rozpočet a poslanca Muňka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. V rozprave pokračuje faktickými poznámkami na vystúpení poslanca Lackoviča. Pán poslanec Lubták nie je v sále, stráca možnosť faktickej poznámky. Pán poslanec Lackovič takisto nie je v sále, stráca možnosť faktickej poznámky. Na vystúpenie je prihlásená pani poslankyňa Kleinert. Nech sa páči, pripraví sa poslanec Kyselica. Ďakujem pekne. Dobré ráno všetkým. [09:02] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Snáď ste mali pekný víkend. Dnes teda idem vystúpiť k predkladanému návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2027. A v jeho podstatnej časti by som sa venovala podkapitole kultúra, ale teda najprv tak všeobecne by som chcela povedať, že celkovo si myslím, že je dobré porovnávať sa s najlepšími a my vlastne to ako Slovenská republika nerobíme. Stačí nám to, že zlepíme nejaký rozpočet, ktorý bude vyhovovať niektorým ľuďom, nie ľuďom na Slovensku, ale ľuďom vybraným a v podstate o tomto je aj ten návrh rozpočtu. Ono Slovensko bude v budúcom roku platiť iba na úrokoch približne 2,5 miliardy € iba na úrokoch, čo je vlastne šialené, kam sme sa to dostali po toľkých rokoch vlády Roberta Fica. Je to vlastne môj celý produktívny vek alebo časť môjho produktívneho veku a naozaj pracovala som aj v súkromnej sfére, aj v neziskovej sfére, aj v štátnej sfére. Keď som mala 15, som štrngala kľúčmi na námestiach a naozaj som si nemyslela, že sa dopracujeme až sem, kedy v zásade celý ten produktívny život iba vidíme polená a polená pod nohy zo štátu, konkrétne zo SMER-u a ľudí zo SMER-u. Keď vidíme ich výhody, ktoré oni majú a zároveň to, čo kladú pod nohy ľuďom, ktorí tvoria kostru tejto krajiny a to sú jednak malí strední podnikatelia, ale aj mimovládny neziskový sektor, ktorý v mnohom, v mnohom supluje práve to, čo SMER zanedbáva. A rovnako tak sú to aj úradníci a úradníčky, ktorí teda by si skutočne zaslúžili lepšie podmienky na prácu. Tým nemyslím, že ich má byť viacej, ale tým myslím, že ten systém má byť efektívnejší. Keď som hovorila, že by som chcela, aby sme sa porovnávali s najlepšími, môžeme sa napríklad pozrieť na Nórsko. Povieme si, majú ropu, majú to fajn, ale napríklad Nóri sa pred 30 rokmi v dobrých časoch rozhodli, že oni zisky, ktoré budú mať, si odložia a budú používať maximálne 3 % z výnosov, ktoré dajú do štátneho rozpočtu. Bolo to v dobrých časoch a my sme mali dobré časy. Keď prišiel SMER po vláde Dzurindu, tak mal naozaj časy dobré. Ale všetko sa to tu prejedlo a my v tejto chvíli sme v takých časoch, kedy si musíme požičať rekordne veľa a ja pritom akože nemám nič proti pôžičkám, ale ak by ste sa na to pozreli ako na financovanie domácnosti alebo firmy, tak skutočne sa najprv musíte pozrieť, aký je stav. Ako by sme napríklad riešili veci, ak by sme si nemohli požičať, čo by sme skutočne nemohli mať. To je ten vyrovnaný rozpočet, ktorý prikazuje ústava tejto vláde, na ktorý sa vykašľala. A potom vlastne uvidíte, OK, tak ak si môžeme požičať, tak koľko zvládneme tak vrátiť naspäť, aby sme naozaj nezaťažili naše deti príliš veľa a našich vnukov a vnučky. A budeme sa pozerať aj na to, kam tie peniaze investujeme. Či ich teda prejeme alebo pôjdeme na dovolenku. Alebo dáme frajerke, expresívne povedané, alebo čo s tým urobíme, alebo či napríklad budeme investovať do niečoho, čo nám prinesie potom nové financie. To znamená, že napríklad zaplatáme nejaký investičný dlh a tým pádom daná organizácia, odvetvie bude lepšie fungovať a bude generovať ďalej financie. No, alebo aspoň robiť verejnú službu. Ale toto proste nie je prípad vlád Roberta Fica a nie je to prípad už vôbec nie tohto rozpočtu. Ono je to vlastne veľmi zaujímavé čítať rozpočty, celý ten návrh, lebo je to akoby filozofický obraz toho, ako sa na túto krajinu pozerajú jeho autori. A v zásade ja musím skonštatovať, že je to trýstne čítanie, pretože tu sa bavíme o tom, že ideme jednak teda použiť obrovské peniaze na vracanie na úroky iba preto, že sme si naozaj veľa a nerozumne požičali, ale zároveň nemá žiadnu ambíciu tento rozpočet. On proste jednoducho plánuje akurát tak na budúcu zimu, k budúcim voľbám. Plánuje – to sa nedá povedať, že plánuje. To je proste, že tuto zoberiem peniaze, tam zoberiem peniaze a niečo niekde použijem. Ten rozpočet nie je rozpočet príležitostí, čiže rastu. Je to rozpočet nie pre mladých, čiže budúcnosti Slovenska. Nie je to rozpočet ani pomoci slabším, čiže solidarity. Nie je to rozpočet, ktorý by podporoval ľudí výkonných, čiže tých, ktorí poskytujú ďalšie príležitosti, čiže ďalší rast a tak ďalej, tak sa točíme. Tento rozpočet túto ambíciu ani nikdy nemal. Je to v tom vidieť, keď si to prečítate. Chcela by som sa venovať viacerým veciam. Jednak je ten etický proces, proces ako taký a ten materiál, ktorý sme dostali, a potom samotná matéria. Už len tá procesná etika je vlastne taká zahanbujúca a ja skutočne neviem, ako sme sa dostali až sem, že vlastne pozerať sa na kroky vlády, ktoré robí, a legislatívne návrhy, ktoré sem nám buď vláda alebo poslanci predkladajú, sú také, že ja sa za to hanbím, že ja si hovorím, ako je toto možné, že sme sa dopracovali sem, že my si nevážime túto ustanovizeň. My sme vlastne rezignovali na naozaj skutočnú kvalitnú správu vecí verejných a mňa to napríklad veľmi mrzí. Už len to, že sa porušil ústavný zákon tým, ako prišiel vlastne tento rozpočet sem. Spôsob, akým si odhlasovala koalícia rozpočtové provizórium, rýchlosť, ako prišla. Ja som bola aj vicestarostka v Starom Meste v Bratislave, aj poslankyňa. A v živote by sme si nedovolili takýmto spôsobom dať rozpočet poslancom a ľuďom. V živote nikdy. Jednak by to bola naša vlastná hanba a na druhej strane si myslíme, že ľudia si proste potrebujú nájsť čas na naštudovanie si vecí. A to je rozpočet fakt menší ako tento. Toto sú stovky strán a akože zbúchať niečo za víkend tak, že však sme sa nejako dohodli, nejak to tam dáme a už oni nech si poradia, je akože veľká neúcta k odborníkom. Nevraviac o tom, keď sme tu počuli reči pána Blcháča a pána Luptáka o tom, ako v podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je zbytočný orgán a tak ďalej. Ja neviem, ja si zase myslím, že mnohí, mnohí politici koalície sú zbytoční v tej práci, ktorú robia, pretože ju nerobia dobre a nerobia ju pre ľudí. A možno by sa mohli zamyslieť, pretože každý máme rovnaký mandát a myslím si, že by bolo zodpovedné za tie peniaze ľuďom poskytnúť aspoň nejakú službu. A tá služba by mohla byť napríklad aj v dobrom procese. A mohli by sme sa nezhodnúť na tom rozpočte. Naozaj mohli by sme si povedať, že tuto ste to mali urobiť inak, neviem čo, ale už len ten začiatok je vlastne zle. Už je na začiatku zle zapnutý gombík. Aj my poslanci sme mali na naštudovanie si rozpočtu pár hodín. A ja neviem teda, ako to majú poslanci a poslankyne koalície, ale nás napríklad v Progresívnom Slovensku zaujíma, čo tam je. Nás zaujíma nielen časť s číslami, ale zaujíma nás aj textová časť. A keď sme už pri tom, v časti s číslami boli chyby, kedy ja som si musela opravovať posunuté čísla v tabuľke. Príklad je, že rozpočtované bolo 18 miliónov na mzdy v kultúre, ale očakávaná skutočnosť bola 480 miliónov. A takto boli poposúvané ďalšie tabuľky a to nebolo iba jedno posunutie. Tam bolo treba naozaj aj prehodiť zhora dole a opačne a podobne. No proste – čítal to niekto? Však to je hrozné. Alebo v textových častiach boli control C, control V z roku 25 a 26, kde v jednej časti bolo napísané, ako sa bežné príjmy prehodili, bežné výdavky prehodili na kapitálové a tá istá veta úplne v pohode pri rovnakej položke, v rovnakom objeme sa objavila zrazu aj v tomto rozpočte. Akože to neviem, to naozaj, že takýmto spôsobom, že fakt to nečítate, že vám je to jedno? Ja tomu teda naozaj nerozumiem. Nevraviac o tom, že aj samotná tripartita povedala, že teda toto celé to stretnutie tak vlastne je jednou fraškou. Tí, ktorí tam boli, vedia, že v zásade robia pokusy iba o rozprávanie sa s niekým, ale sú to iba pokusy. Tí, ktorí tam neboli, napríklad zväz zamestnávateľov, vedia, že teda stafáž robiť nechcú. Je to vlastne hrozné. Ministerku na výbore kultúry sme ani nemali. Prišiel za ňu opäť raz pán Bernaťák. A ten tiež nevedel odpovedať na naše otázky. Mal tam teda dvoch ľudí z ekonomického oddelenia a keďže na ministerstve kultúry sa vymenilo 80 % zamestnancov, tak žiaľ musím konštatovať, že ani tí dvaja ľudia nám nevedeli odpovedať. Takže chápete, že my sedíme nad rozpočtom, na ktorý my poslanci sme mali pár hodín. Snažili sme sa urobiť najlepšie, ako sa dalo. Máme otázky a nikto nám nevie odpovedať. Akože zdá sa to tu niekomu v poriadku, lebo mne teda akože nie. Samotný riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu, ako sme tu už počuli, konštatoval na záver svojej reči tu, že spôsob, akým vláda a vládne strany pristúpili k tvorbe zákona roka, je v zastupiteľskej demokracii neakceptovateľný. Neviem, či si to poslanci, poslankyne koalície nejako zoberiete k srdcu, lebo trošku som skeptická, lebo počuť tu potom následne výroky pána Kamenického na pána Andrášiho, naozaj nevkusné, to je niečo šialené na to sa pozerať. Je rok 2026, tridsaťsedem rokov po revolúcii a my sa pozeráme na to, ako by tu chceli vládnuť opäť raz komunisti, ktorí by chceli mať ten jeden názor. Takto sa to takto to bude a akurát nám dajte tie nekomunistické výhody, že pán Muňko. No a tá chybová kultúra je napríklad aj v tých číslach alebo v tých nezmysloch v texte. Ako som už hovorila, keď si to prečítate a pozriete si ten rozpočet, konkrétne teda v kapitole kultúra, tak vidíte, že vlastne je to darček pre ministerku, že ten obraz letargie a toho cynizmu, ten sa tam nachádza. V jednej relácii minulý týždeň pán Tibor Gašpar spomenul, keď sa ho pýtali, čo bude v roku 2050. No, čo bude v roku 2050? Čo my vieme, čo bude? To tu už možno nič nebude. Ale ja by som chcela pánovi Gašparovi povedať, že 2050 je tu o 24 rokov. Ja teda hodlám ešte pobudnúť na tomto svete, čiže budem seniorka, ale nejde o mňa. Ide o to, že naše deti budú v absolútne produktívnom veku alebo vnúčatá a pán Gašpar si myslí, že tu nemusí byť nič. Takže asi takýmto spôsobom si myslím, že je to vlastne obraz toho, ako sa pozerala kvalita Ja teda hodlám ešte pobudnúť na tomto svete, čiže budem seniorka, ale nejde o mňa. Ide o to, že naše deti budú v absolútne produktívnom veku. A alebo vnúčatá. A pán Gašpar si myslí, že tu nemusí byť nič. Takže asi takýmto spôsobom si myslím, že je to vlastne obraz toho, ako sa pozerala koalícia na tvorbu tohto rozpočtu. A ako som spomenula na začiatku, ono múdrosť toho dlhodobého plánovania je skutočne v tom, že plánujete dlhodobo a nielen na ďalšiu sezónu alebo alebo do volieb a, keď teda vidíme tento spôsob rozmýšľania, že, čo už tu bude 2050, tu nič nemusí byť, tak tak vlastne áno, je to je to je to presný obraz. Niekto tu spomenul, že teda Taraba, niekto myslím z koalície, že Taraba je príklad prehajdákania financií papalášizmu. No ale to sa dá presne povedať aj o konaní ministerky Šimkovičovej na Ministerstve kultúry. Aj tentokrát, aj minulé roky to tak bolo, že koncepcia riadenia kultúry získava viac. Získava viac minimálne o 3 milióny € a bavíme sa teda o samozrejme o rozpočte, ktorý nie je taký vysoký možno ako sú niektoré iné ministerstvá, ale, keď sa na to pozeráme z pohľadu ako percent alebo objemu, tak sú to veľké peniaze. A hlavne, keď vidíme, ako sa riadia tie organizácie teraz, takže v podstate vo výsledku má skutočne kultúra aj nominálne menej, aj tento rok získava, ale nominálne získava viacej opäť raz ministerstvo, čiže čiže činník úkony, ktoré môže ministerka vlastne rozhodnúť. A ja by som chcela akože sprízvukovať aj pánovi ministrovi, že ministerka Šimkovičová, ktorá nám po troch rokoch ministrovania povedala, že najprv bolo, že ona nemala žiadnu víziu. Potom bolo, že vízia bolo pracovať v televízii, to sa jej splnilo. Potom tu v parlamente povedala, že vízia je rozprávať sa. To bolo smerom ku fondu, takže po troch rokoch jej vízia rozprávať. Tak táto ministerka sedí každý rok, expresívne povedané, na 500 miliónoch €. To znamená, že za jej štyri roky táto ministerka sedí na 2 miliardách €. Počítam dobre? Myslím si, že áno, hej? Čiže na 2 miliardách € stojí žena alebo sedí, ktorá povie, že nemá ani víziu, kde už po troch rokoch vidíme, koľko peňazí sa na ministerstve prejedlo. My vidíme už aj, máme to však v tých dátach, že najviac sa míňa na zahraničné služobné cesty a ja neviem, keď si niekto môže dovoliť 20 000 € zminúť za víkend v hoteli, z ktorého človek nevystrčí päty, teda konkrétne ministerka, tak toto je ten spôsob rozmýšľania, aký aký má. Výhľad na Times Square v New Yorku je tiež vlastne fajn. A, keď si vypýtame, že, čo je vlastne výsledkom tej tej služobnej cesty a konkrétny plán, tak každý človek, ktorý niekedy raz vycestoval na služobnú cestu, vie, aké sú to prázdne floskuly v tom. Vie, že to je celé vlastne len tak taký výlet. A je to vlastne smutné, lebo lebo kultúra je dôležitá sféra nášho života. Kultúra je vlastne základ nášho bytia. Kultúra je to, čím sa hrdíme, s čím ráno zaspávame, s čím sa s čím ráno sa budíme, čím večer zaspávame. Napriek tomu jej venujeme takto málo pozornosti, prípadne je to taká nejaká trafika pre možnú budúcu poslankyňu, ktorá by robila prieky, takže radšej jej necháme to ministerstvo. Ale to, že v tejto chvíli my naozaj likvidujeme už teraz naše budúce dedičstvo, pretože sa nevytvára, tak my ako krajina s tým veľmi tratíme. Keď sa budeme rozprávať o kultúrnej diplomacii, tak z čoho budeme čerpať? Nemôže to byť stále iba folklór a už najmenej najmenej ten, ktorý tu presadzuje umelo pani Érska. To musí byť naozajstná skutočná kultúra, ktorá ide v čase. Čiže áno, aj folklór, ale aj moderné umenie, aj všetko, čo vlastne vznikne aj z experimentov, z avantgardy, z nových vecí. Vždy sa, však veď my už predsa, to sú tisíce rokov, kedy vieme, že, čo sa vlastne, kde ako v budúcnosti ukáže ako kultúrne dedičstvo, ale to, že to, že v tejto chvíli mu vyslovene ministerka a jej a jej konanie bráni, ona bráni tvorbe nášho nášho kultúrneho dedičstva, tak v zásade sa dá aj zmonetizovať a my ako krajina prichádzame aj o financie našej budúcnosti. A na to sú aj dáta. Však vieme, že každé euro investované do kultúry sa násobí a násobí sa to v zdraví, v dobrom živote ľudí, v ich pocite šťastia, násobí sa to v ekonomike. Len tomu by musel niekto rozumieť, ale to v tejto chvíli také nemáme, bohužiaľ. No, ale vrátim sa teda ku tomu rozpočtu. Čiže ako som hovorila, viacej sa dáva na koncepčnú a riadiacu činnosť alebo podporu riadenia programov. Ale také plánovanie, ktoré by som očakávala, tak také tam nemáme. Napríklad, po troch rokoch ministerstvo nevie, aké stavby by chcelo opravovať, rekonštruovať a tak ďalej. To, čo sa dá čítať jednoznačne z toho rozpočtu, pretože vypadli z neho položky, ktoré tam bývali v minulosti. Napríklad, už teraz národné divadlo v Banskej Bystrici, historická budova Slovenského národného divadla. Tá dokonca má v hlavnej knihe napísanú nulu, historická budova Slovenského národného divadla. A rovnako tak má napísanú nulu v tom rozpočte Krásna Hôrka. Takže, keď bude niekto hovoriť o tom, ako by teda bude a robí na Krásnej Hôrke, tak stačí si otvoriť rozpočet. Tam je plánované plánované na nula. A mali sme na výbore pre kultúru a médiá aj pána ministra financií, za čo mu teda ďakujem, ale problém je v tom, že, že my vlastne ani s ním sme sa nedopátrali, že, čo je položka podpora účelových investičných projektov 14,3 milióna a ani s pánom štátnym tajomníkom. Keď som ich naozaj po mnohých otázkach stále rovnakých dotlačila aspoň k nejakej odpovedi, tak môžeme predpokladať, že možno to bude tá Krásna Hôrka. Problém je v tom, že je tam veľa iných investičných projektov, ktoré čakajú, k tomu sa ešte dostanem a stále je to iba položka 14,3 milióna, prípadne rekonštrukcia a modernizácia budov v správe MK SR, tam sú 2 milióny. Čiže máme ako keby, že 16,5 milióna, dajme tomu zaokrúhlené, a máme tu budovy a budovy, ktoré by mali byť okamžite opravované. Už len tá Krásna Hôrka v niekoľkých naozaj mnohých miliónoch € to, čo nás bude stáť. Neviem, ako ju chcú otvoriť, keď je tam nula. Neviem, že či kto bude robiť za nulu alebo ako to bude. Alebo teda to bude tých 14,3, ale, čo potom bude s historickou budovou SND, ktorá vlastne tam už by mala mať vysúťažený projekt? Čo bude s historickou budovou Slovenského národného múzea, divadla, čo bude s budovou v Banskej Bystrici? To jednoducho, na to nemáme odpovede a ja osobne tomu nerozumiem, lebo keby som bola ministerka, v živote by som toto nedopustila, aby sme dostali akoby takýto čudný rozpočet, kde, kde v zásade nevidím presne, čo chcem ísť robiť a ako plánujem, prípadne vidím nulu na niečom, čím sa na tlačovkách hrdím, ako to chcem dokončiť, čo je samozrejme nezmysel, to sa tu za tejto vlády nikdy nedokončí, ale ale aspoň by som sa nejako tvárila, ale tento rozpočet, ako som povedala, on už nemá ani len ambície sa iba ani tváriť na to, že je nejakým spôsobom rozumný alebo alebo dobrý. No a, keď si pozrieme napríklad hlavnú knihu. Ja sa dostanem potom ďalej ešte neskôr k tým stavom. Ešte by som sa vrátila k tej hlavnej knihe, o ktorej som hovorila, kde boli aj tie chyby v položkách a tak ďalej. Tak ten rozpočet plánovaný bol na 480 miliónov a teda očakávaný je 580 miliónov. Tak ono je to celkom dosť, tých 20 % akoby rozdiel. Tak sme to potom s pánom Bernaťákom aj Kamenickým hľadali, tak našli sme 46 miliónov z tých 100, sú európske zdroje, 6 miliónov nejaké doplatenie, ale potom nám stále ako keby zostáva zhruba 50 miliónov €, ktoré ležia a visia niekde vo vzduchu. Tiež sme ich našli pod bežnými výdavkami. Ale tie bežné výdavky boli definované ako administratívne a IT služby, ale ale zároveň nám hovorili na výbore, že ale to sú vlastne na vrátky kvôli Audiovizuálnemu fondu. No tak ale tak potom je to, čo? Akože je to taký problém potom dať do rozpočtu a napísať to, ako to v skutočnosti je, alebo je to potom, má to byť nejaký neidentifikovateľný vankúš financií, ako povedal môj kolega Spišiak v piatok, že oni majú na tom na Ministerstve vnútra v tom rozpočte 30 % neidentifikovateľných položiek. Tak môžeme si asi na toto odpovedať, že ja rozumiem tomu, že tam koalícia chce si zachovať, čo najviac vankúšov a neidentifikovateľných položiek, ale nie je to tak správne. V tej kapitole kultúry máme naozaj viacero problémov. My vidíme, ako je kultúra v tejto chvíli naozaj na kolenách a potom nám tu rozprávajú koaličníci, ako na kolenách, však sme boli na premiére takej alebo takej. No ale tak môžeme sa baviť o tom, čo bolo ako dlho plánované, akú to má kvalitu, či niečo ďalej rastie alebo nerastie, že či iní ľudia majú príležitosti alebo nemajú. A to je ten problém. A skutočne aj organizácie, 17 organizácií Ministerstva kultúry, ktoré, ktoré sú ním zriaďované, ešte v septembri nemali podpísané kontrakty na tento rok, akože zdá sa vám to v poriadku riadenie? Čiže, keď sa pozerám na to z pohľadu ministra financií a aj sme sa ho to pýtali na výbore, ako sa pozerá na to, že dáva ministerke opäť viacej financií? Ako sa na to pozerá? Je to podľa neho v poriadku po troch rokoch? Keby to bolo prvý rok, ešte by som to nejako chápala. Pri druhom roku by som si povedala, že tak akože tak zdvihnem prst a poviem: „Martinka, máme tu konsolidáciu, rob niečo.“ Ale po troch rokoch sa pozeráme zase na rozpočet, kde ministerka Šimkovičová má o milióny eur viacej na riadenie kultúry, koncepčná a riadiaca činnosť a na podporu riadenia programov. Tak ja už by som si ako dobrý hospodár povedala, že: „No, neviem, či to ty tak dobre riadiš a, že tak skúsime to nejako inak.“ Ale to inak sa vlastne akože neskúša. A, keď sme sa pýtali teda pána Bernaťáka, štátneho tajomníka, že, čo je v tej koncepčnej riadiacej činnosti a podpore riadenia programov, tak v zásade povedali, že, že je to, že, keď budú niektoré organizácie potrebovať, tak potom oni im dajú, ale vieme, čo je to v preklade. V podstate nám to potvrdila aj pani nová riaditeľka SND Ťapáková. Na výbore pre kultúru a médiá, že ono si to tak vie chodiť na ministerstvo, čiže vie si to tak akože dobre zmanežovať. No tak áno, čiže, keď chodíte na ministerstvo, šúchate lapkami, prídete tam s prosíkom, budete milí, lojálni, zlatí, tak možno niečo dostanete, čo vám ministerstvo dá. Ale povedzte mi, je to normálne? Však veď máte riaditeľov organizácií, 17, ktorí, predpokladám, že by teda mali mať nejaké riadiace schopnosti, čiže aj plánovacie a tým pádom vy im tie financie, preboha, môžete tam presunúť, lebo oni oni už nech si rozhodujú ako chcú. Nie, že si budú rozhodovať podľa toho, že či teda sa ministerka dobre vyspí alebo s niekým sa dobre kamaráti. Akože veď to nie je o tom, to má byť naozaj o plánovaní, nie o nejakých náladách alebo o lojálnosti. Ale vieme, že to je tak a to je akože veľmi smutný obraz. Tých 17 organizácií, skutočne to riadenie je hrozné. Mali sme ich všetkých na výbore. Oni nevedeli si plánovať nič. Ako som spomenula, nemali kontrakty podpísané. Ešte to bol marec. Už vtedy bili na poplach, že však je marec toho roku. Nemajú kontrakty podpísané. Dostali menej peňazí, ako mali, ako mali v rozpočtoch. Naozaj veľký chaos. Ale stále v septembri nič. Za to ale získali nové zriaďovacie listiny, čo je skutočne aj zákonný problém a tie ich stavajú do veľmi nelichotivého svetla, kedy oni sa stávajú zodpovednými za všetky kroky, ktoré tí riaditelia, za všetky kroky, ktoré urobia, právne zodpovednými, ale napríklad verejné obstarávanie sa dá do inej organizácie, ktorá to bude robiť za nich. A tá je mimo obžaloby, čo sa týka právnej zodpovednosti, ale riaditeľom tieto povinnosti zostávajú. A to nemajú dokonca ani svoje financie natoľko, aby ich mali tak, ako ich mali aspoň rozpočtované a zároveň teda ešte nemajú ani podpísané kontrakty. Však takto sa nedá riadiť. Ale ministerka si vypýta o 2 milióny viacej na koncepčnú a riadiacu činnosť. Tak niekde jej chýba, si myslím, naozaj. Ten problém je tam vlastne akoby aj v tom, že, že organizácie, nielen teraz tých 17 organizácií, ale aj inštitúcie, ktoré, ktoré fungovali dlhé roky, napríklad Fond na podporu umenia, je zlikvidovaný, je ministerkou. A preto si myslím, že je aj nefér jej dávať viacej peňazí na tieto koncepčné riadiace činnosti, lebo to zjavne proste nevie, pretože tá finančná škoda je ešte ešte oveľa väčšia, keď si to predstavíme a rozmeníme na drobné. Lebo my môžeme stokrát povedať, že do fondu išlo o 10 miliónov € viacej, keď ten fond buď nefunguje, lebo naozaj nefunguje v zmysle v zmysle toho, ako fungoval predtým. To znamená, že o projektoch rozhodovali odborné komisie, že to vyúčtovanie naozaj muselo byť presne na posledný eurocent, že vedeli presne ľudia aj fond samotný, kam tie financie dal a, čo za to dostal, tak v tejto chvíli vlastne sa podporujú veci, ako 140 000 € dostane bratislavská kaviareň, čo všetci vieme, čo sa pohybujeme v kultúrnej obci, že to je čistý nezmysel. 40 000 sa dá na knihu vytvorenú cez AI. Obrovské tisíce idú na ohňostroje. No akože fakt, ohňostroj na Malte, to nám akože aké dobré meno urobilo na Slovensku? To by ma fakt zaujímalo, na čo tých 20 000, či koľko to bolo, skutočne išlo. Získajú financie ťažké 10 000 hlavný denník, Hlavné správy, sú konšpiračné weby, získajú financie, získa portál o kultúre, ktorý neexistuje a stále nie je, kde a chápem, že nemusia aj existovať, ale tak aspoň ľudia, ktorí by boli za tým a predstavení v danom projekte, keď už žiadajú o štátne zdroje, tak by aspoň boli tam spomenutí, bolo by presne povedané, aký je edičný plán, kto budú redaktori, čo to bude a tak ďalej. Namiesto toho O kultúre, ktorá neexistuje a stále nie je, kde aj chápem, že nemusí ani existovať, ale tak aspoň ľudia, ktorí by boli za tým a predstavení v danom projekte, keď už žiadajú o štátne zdroje, tak by aspoň boli tam spomenutí. Bolo by presne povedané, aký je edičný plán, kto budú redaktori, čo to bude a tak ďalej. Namiesto toho sa tam len nalejú peniaze niekomu do nejakej čiernej diery. Veď to je akože hrozná hanba a to je o tom, že teraz tých 30 miliónov € sú vlastne prehajdákané financie a 30 miliónov € nie je málo peňazí. To je akože veľa peňazí, zvlášť v kultúre, kde ten multiplikačný efekt, ten efekt snehovej gule sa násobí, pretože ľudia z kultúry sú v tomto smere iní v tom, že majú v sebe tú vášeň, ktorá ich núti v tom najlepšom slova zmysle tvoriť. Napriek podmienkam, ktoré sú nevýhodné, a to môžu byť aj napriek podmienkam, že nedostali toľko financií, koľko by chceli, ale proste áno, nájdu si aj iné zdroje. To spolufinancovanie je samozrejme dôležité a tak ďalej. A tie financie tých 30 miliónov by mohlo byť nádherne, nádherne znásobených, akurát, že nie sú, akurát, že sa hádžu do čiernej diery a to je tiež problém potom aj tohto rozpočtu, lebo tu by sa dalo iným spôsobom uvažovať o multiplikačnom efekte ľudí z kultúry. A ten efekt, a ja to rada spomínam, ten príbeh, ktorý sa mi stal vo Zvolene, kedy ma zastavila jedna pani a hovorí mi, ako na ňu doľahlo zničenie Fondu na podporu umenia. A aj to, ako folklórne súbory nedostávali peniaze a nedostávali ich včas. A to je realita života, kedy tá pani vlastne ona robí výšivky a zároveň aj šila kroje. A každý rok vždy vedela, že v novembri už si požiadali folklórne súbory o financie. Zhruba v nejakých predpokladaných objemoch tie financie dostali. Však veď mali track rekord, robia proste buď vystúpenia alebo jarmoky a tak ďalej. A ona už vedela, čo má všetko v marci ušiť. Dnes má zavreté stroje, sú zhasnuté, vybavené, predáva kvety, lebo nemá zákazky na vyšívanie ľudových krojov. Takže, ak sa tu bavíme o podpore ľudovej kultúry, tak nie, žiadna nie je zo strany ministerky, bohužiaľ. No a teraz ešte by som chcela k istým kapitálovým výdavkom, takže hrdí sa tu táto vláda, že chce teda zrekonštruovať hrad Krásna Hôrka. Problém v tom je, že Krásna Hôrka je typický príklad, ako vlády Smeru nevedia vôbec uchopiť takto zložitý problém, ako je Krásna Hôrka. A samozrejme, spravili sa chyby v priebehu akože mnohých vedení. No lenže najviac tu bol Smer. A tie chyby sú tam od začiatku a tie násobia vlastne aj predraženie teda Krásnej Hôrky, ale nielen predraženie, ale aj ten čas, ktorý sa tomu venuje. Ale najhoršiu ranu tomu zasadilo až toto vedenie. Až keď prišiel pán Bindera do SNM, pani Predajňová a tí proste urobili, tí tam proste buchli do leča a to lečo je teraz všade okolo. Máme navyše ďalšie súdne spory v rámci Krásnej Hôrky, čiže bude to aj dlhšie, aj drahšie a Boh vie, či aj lepšie, že áno, to asi nie. No a Krásna Hôrka teda, ktorou sa teda pani Érseková hrdí, má v rozpočte presne 0 € napísaného, nula. A dokonca ju má napísanú tú nulu až do roku 2029. Takže neviem, či sa začne Krásna Hôrka operovať v roku 2030, ale vtedy, pokiaľ máme informácie od novej pani Sitek, by mala už byť kompletne hotová. Takže opäť sa budú asi niekde možno snažiť niečo odniekiaľ presunúť, ale ja sa pýtam, ako je to možné, že my po troch rokoch nemáme rozpočet, kde to proste jasne vidíme. Ja si hovorím, že my by sme si to skutočne ani na tej komunálnej úrovni nikdy v živote nedovolili, tento typ rozpočtu vlastne pripraviť takýmto spôsobom. My keby sme napísali niekde, že je nula, tak nás poslanci tam asi zjedia, že to predsa nie je možné napísať niekde nula, keď niečo chcem robiť. Tak na to potrebujem nejaké financie. A rovnako nulu má aj historická budova Slovenského národného divadla. Takže ja sa pýtam, ako sa pani Érseková stará o naše kultúrne dedičstvo. Nie je toto náhodou, tieto nuly, iba ukážkou jej rezignácie a toho, že my vieme, že sa bude chystať zase na Nový Zéland, na nejaké iné „v úvodzovkách“ pracovné cesty? Jej to už je úplne jedno. Ona to už nejako dá. To nejako došúcha a nejaká Krásna Hôrka alebo Slovenské národné divadlo, historická budova. No koho by to zaujímalo v tejto vláde? Taká otázka presne patrí aj Národnému divadlu v Banskej Bystrici, ktoré teda by malo byť opravované a nič. Čiže, keď si zoberieme, my máme v kapitálovej položke napísaných 14,3 milióna € a 2,1, myslím, milióna €, hej? Čiže dokopy zhruba 14,5 milióna € a to už hovorím o Krásnej Hôrke, o Slovenskom národnom divadle, historickej budove, o Národnom divadle Banská Bystrica a ešte aj o historickej budove Slovenského národného múzea na Vajanského, to si rozoberiem viacej. A máme akože mať 14,3 + 2,1, hej? To je proste nereálne. To nám je snáď každému jasné. Pri tých výdavkoch a tom multiplikačnom efekte. Ministerka z 18 miliónov, to už bolo predchádzajúci rok, znížila na dotačný systém Obnovme si svoj dom na polovicu tie financie zhruba, čiže 8,3 milióna € je to teraz vlastne rozpočtované. Obnov si svoj dom, aby som vám vysvetlila, je vlastne program, kde sa hlásia združenia, ale aj obce alebo ľudia, ktorí vlastne opravujú napríklad svojpomocne nejaké hrady, proste staré ruiny častokrát a niekedy to nie sú ruiny. Tých máme aj celú správu vlastne o stave hradov na Slovensku a z tejto správy o stave hradov sa dá úplne jasne vychádzať aj z toho, na čo sme upozorňovali dávno, že zase bavíme sa o pár miliónoch €, ale ani tie nevedelo Ministerstvo kultúry normálne a dobre využiť, aby ich dalo tým ľuďom, ktorí proste za nás, aj za, musím to tak povedať expresívne, za smerákov opravia tie hrady, lebo oni to proste neurobia. A teraz na to máme dáta. Keď prišla v roku 2024 Šimkovičová, pani ministerka Šimkovičová, do úradu, tak tie termíny zverejnenia tých schválených žiadostí posunula tak, že skrátili murársku sezónu na hradoch o 85 %. Že si predstavte, že tí ľudia sa dozvedeli o tom, či vôbec dostanú financie, na konci septembra, ale tá murárska sezóna trvá chvíľu, lebo keď napríklad oni robia tradičnými technikami, to opravujú, to máte pár týždňov. To sa nedá robiť, ja neviem, v decembri, v januári, keď buď mrzne, sneží alebo čokoľvek. Však každý, kto sme čosi robili, tak vieme, že to jednoducho nie je možné. Čiže aj tuto máme vlastne waste of money, že vlastne o 85 % išla dole schopnosť toho času, za ktorý sa vôbec dalo niečo opraviť. Vo výsledku sa financie buď vracajú, alebo potom sa nespraví to, čo by sa skutočne mohlo. A to je vlastne veľká škoda a tiež to súvisí samozrejme s rozpočtom, pretože 8,3 alokovaných miliónov, ktoré skončia tak, že budú naše národné pamiatky alebo pamiatky nezrekonštruované, je fakt rozdiel, ako keď sa proste spraví, že 8,3 milióna pôjde von a pamiatky zrekonštruované mať budeme alebo v časti, ktorá má 15 % a nie 85. A toto máme stále, stále dokola sa točíme v tom, ako sa to nevie riadiť. Čiže na jednej strane chápem, že si tam chcú dať viacej peňazí, len bohužiaľ my vieme, že to nie je na riadenie, ale je to na úplne iné veci. A tu napríklad by som chcela vyslovene aj vyzdvihnúť ten problém budovy Slovenského národného múzea, lebo ono zo stupňov od 1 do 5 havarijného stavu je už niekoľko rokov v stupni 5. A aby ste si to predstavili, tá budova na Vajanského je v takom stave, že jej základová doska je prasknutá a ona sa vlastne ohýba a odďaľuje sa od seba. A ten problém je už tak akútny, že už včera tam nemal byť živáčika, človečika v tom múzeu, ale teda stále akože funguje, ale ten problém je skutočne veľký, na ktorý upozorňujú odborníci. A opäť už bola vypísaná súťaž, ale prišla pani Nováková, ktorú tam po Bitnerovi dosadila ministerka, a tá súťaž zrušila. A potom aj Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval, že sa nemala tá súťaž zrušiť, tak potom nakoniec sa tá súťaž dokončila, ale vo výsledku zase nás to stálo čas, zase nás to stálo peniaze a vo výsledku, úplne finálnom, zatiaľ nemáme, nevieme o tom, že by bola podpísaná zmluva s kýmkoľvek alebo že by sa na tom niečo robilo. Čiže my vôbec nevieme používať zdroje, nielen naše, „v úvodzovkách“ interné, ale ani európske, žiadne. Proste to je v tom rozpočte jednoznačne čítateľné, lebo na túto budovu, na opravu, je tam 0 €, tam nie je ani tá položka, hej?, aby sme si boli jasní. Čiže opäť, keď sa vraciam k tej položke tých 14,3 a 2,1, tak 14,3 + 2,1, áno? Tak k tým položkám, to je vlastne 16,3, hej?, čo 16,5, asi som sa predtým minula, ale hovorila som 15,5. Čiže v rámci týchto miliónov nemáme, nemáme ale proste, čo tam je, lebo už vieme, že tam je Krásna Hôrka. Možno. Je tam to národné divadlo, historická budova? Možno. Je tam budova Slovenského národného múzea? Možno? Nevieme. A to pritom slovenská, teda táto budova Slovenského národného múzea je rozpočtovaná na 70 miliónov € a ja chápem akože rozloženie v čase a v rokoch a tak ďalej, ale to nemáme ani v tom rozpočte napísané, to rozloženie v rokoch. Lebo napríklad na Krásnu Hôrku je rozloženie v rokoch 0 € až do roku 2029. Tak ja naozaj tomu nerozumiem. A ako môže minister Kamenický povedať ministerke, že OK, tento rozpočet je fajn, pridáme ho teda do tohto nášho veľkého rozpočtu. Však je to OK. Ale to veru vôbec nie je OK. Nie je to OK ani v bežných výdavkoch, nie je to OK ani v kapitálových výdavkoch, nie je to OK ani v procese a dokonca ani v samotnej forme. Skutočne toto ma akože veľmi mrzí, lebo tu dokonca, ale je to logické, pretože v mene konsolidácie ministerka povyhadzovala snáď historicky najväčšie množstvo ľudí aj z ministerstva alebo z iných organizácií a sú tam ľudia, ktorí netušia, čo majú robiť, tak v zásade to je logické, že sa dopracujeme aj k rozpočtu, ktorý je taký, aký je. Je, bohužiaľ, smutný. No a zvláštne, samozrejme, teda špeciálne zvláštne miesto má ešte jedna organizácia, ktorá v rámci konsolidácie vznikla ako nová. Zdá sa vám to ako paradox. Áno, je to paradox, ale tak my už tu máme aj nové ministerstvo, Ministerstvo cestovného ruchu a športu, takže v rámci konsolidácie sa asi neviem, čo konsolidujeme. Či konsolidujeme očakávania, ale navyšujeme financie, neviem, respektíve dlhy. Každopádne, Správa rezortných zariadení má špeciálne miesto na Ministerstve kultúry. Vymyslel si ju asi pán Machala, predpokladám. A je to organizácia, ktorá mala teda centrálne riadiť a obstarávať mnohé činnosti, čo by bola akože fajn myšlienka, ani nie nejaká nová, ale akože fajn. Problém je v tom, aký je tam motív. Lebo ak máte skutočne motív spraviť organizáciu, ktorá bude centralizovať niektoré obstarávania a pomôže tým organizáciám, tak po prvé by ste mali mať analýzu, či ju potrebujete, a v tej analýze by ste mali naozaj mať aj informácie o tom, ktorá organizácia čo potrebuje, ktoré budú tie prioritné v tom pláne, už ktorý bude vyplývať z tej analýzy, tak už by ste mali vedieť, ktoré inštitúcie čo potrebujú, kedy to potrebujú, aké tam je fázovanie a v akom čase sa dopracujeme k nejakému výsledku, kedy zistíme v rokoch, samozrejme v horizonte rokov, predpokladám, že by to malo byť, kedy zistíme, že teda konečne sa oplatilo investovať do vzniku takejto organizácie, lebo už teda sa začína nám to šetrenie nejakým spôsobom ukazovať aj v číslach. No ale to sa nestalo, pretože ten motív nebol tento. Ten motív bol úplne zjavne podľa toho, čo my vidíme, že z tej organizácie je proste tunel na odlievanie financií z Ministerstva kultúry. Hneď na začiatku získala tá organizácia 12 miliónov €. Hneď na začiatku si dali rôzne ciele, napríklad aj postaviť alebo zriadiť Múzeum národnej obrody. Hneď na začiatku sme im hovorili, že to je nereálne, pretože si zobrali budovu, v ktorej, za cieľ budovu, v ktorej to chceli robiť, ktorá nemá právne vysporiadané majetkovo-právne vzťahy. Po dvoch rokoch to dokonca potom priznal aj pán Machala, že teda tak sa to teda odkladá, tak vlastne sa to nemôže robiť na tom. My sme to hovorili, dva roky sme si mohli toho celého ušetriť, ale dobre. Prvá zákazka, respektíve kúpa, ktorú urobila táto organizácia Správa rezortných zariadení, bol predražený pozemok. Nákup predraženého pozemku niekde na východe za 3,5 milióna €, čo po medializovaní naozaj škandalóznej sumy sa potom nakoniec dodatkom zmenilo na 1,9 milióna €. O, zaujímavé, zrazu to išlo. Ten pozemok má byť na archív, depozitár, nikto nevie prečo, nikto nevie prečo tam. Nie sú zase k tomu žiadne dáta, nič. Takže keď sa na to potom pozriete, a ešte aj spôsob, akým alebo výška tých právnych služieb, ktoré si táto organizácia berie vlastne z externého prostredia, tak nám hovorí o tom, že keby niekto tam chcel si povedať, že toto je organizácia na prelievanie peňazí, no tak toto by bol pekný model, dajme tomu, hej? A my, keď sme sa aj pýtali, že tak OK, tak chce táto organizácia scentralizovať právne služby a pomáhať tým 17 organizáciám. No ale Správa rezortných zariadení podľa odpovede na 211 má jedného právnika, jedného. Tak to skutočne naozaj si mohli potom riešiť aj tie organizácie sami tak, ako to bolo doteraz. V tej organizácii už, v tej organizácii tam bolo mnoho rôznych zákaziek, ktoré nám zdvíhali obočie. Napríklad oprava historických šindľových striech, ktorú dostala firma – všetky firmy tak nejako idú do Nitry, čo je tiež dosť zaujímavé – ktorá to mala urobiť za 3 týždne. Bolo mnoho rôznych zákaziek, ktoré nám dvíhali obočie. Napríklad oprava historických šindľových striech, ktorú dostala firma, všetky firmy tak nejako idú do Nitry, čo je to tiež dosť zaujímavé, ktoré získala firma, ktorá to mala urobiť za 3 týždne. Historické šindľové strechy, oprava v Martine za tri týždne. Tak ja neviem, ale tak sa to aj presne nakoniec skončilo, ako sme si mysleli, takže opravené za tri týždne ani náhodou nebolo a keď neboli a keď sme videli kvalitu tých opráv, tak človeku sa chce plakať, pretože ono nejde iba o to, že niečo chceme opraviť, ale ide o to, že keď to opravíme zle, tak tým pádom tú samotnú pamiatku aj ničíme, čiže si ničíme naše historické dedičstvo, čiže tie financie sú vlastne zničené. A prehajdákané niekoľkokrát. No a táto organizácia? Už aj ministerstvo financií a aj ministerstvo kultúry už nám potvrdilo na výbore pre kultúru a médiá, že táto organizácia naozaj nenaplnila ich očakávanie. Veľmi diplomaticky nám to povedali. A s tým, že teraz si od nich pýtajú tie tzv. KPI, zamerateľné ukazovatele a podobne po troch rokoch. Čiže my vlastne ideme dať ministerke viacej miliónov na koncepciu riadenia, ale my už po troch rokoch vidíme vo všetkých týchto veciach, ktoré som vám opísala, že ona nevie riadiť nič. A potom to takto vyzerá a my ako Slovenská republika jej poskytujeme za štyri roky, ako som povedala, 2 miliardy eur, aby mohla riadiť to, čo riadiť nevie. Ja neviem, že vám sa to nezdá byť, že to je nezodpovedné? A mohla by som si čokoľvek myslieť o pani Strake, ale toto je nezodpovedné, aby ona týmto spôsobom, takýmto spôsobom mala v hrsti naše spoločné financie, lebo tak to potom vyzerá. A je to samozrejme aj o tom, že ona to už ani nie, že napraviť by nevedela, lebo však to by nevedela, alebo ministerstvo ako také, tam nestačí to, že odišiel pán Machala. Tam tie devastačné kroky sú urobené tak silno a tak hlboko, že nás to bude stáť v ďalších rozpočtoch oveľa väčšie financie, ako sú len tieto len 2 miliardy € za štyri roky, ktoré sme venovali pani Strake, aby sa s nimi asi hrala. Je to skutočne nezodpovedné od vlády. Je to nezodpovedné aj od ministra Kamenického, lebo ja rozumiem všelijaké politické, že sú všelijaké politické dohody, že chceli mať pani Straku ako ministerku. Všetkému tomuto rozumiem, dá sa to akceptovať. Môžem si o tom myslieť čokoľvek, ale minister financií by mal skutočne strážiť ten rozpočet. On by mal popri politických dohodách vedieť, že jedna vec je politická dohoda, ale druhá vec je, že chceme aj nejaký výkon od toho ministra a ten výkon by mal byť vo financiách, keď už nie v nejakom toho objemu financií, keďže teda by sa dobre hospodárilo, tak aspoň v naozajstnej konsolidácii, a tá teda na ministerstve kultúry rozhodne nie je. A ja len môžem povedať za nás, za Progresívne Slovensko, že takýmto spôsobom v živote si nevieme predstaviť, že by sme ako kedykoľvek chceli vládnuť. Nikdy týmto spôsobom vládnuť nebudeme. Keď, ak nám dajú, keď a ak nám dajú voliči možnosť rozhodovať o verejných financiách, tak náš prístup bude rozhodne zodpovedný, rozhodne bude jasný, rozhodne bude transparentný, rozhodne bude v spolupráci s partnermi, s tripartitou, s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú. Takýmto, takýmto spôsobom my chceme naozaj aj odborne, aj slušne, aj transparentne, aj proste skrátka dobre vládnuť a zároveň poskytovať ľuďom na Slovensku servis, lebo ja si myslím, že ľudia si zaslúžia servis. Nezaslúžia si istoty Roberta Fica, ale zaslúžia si kvalitný servis od politikov a političiek, ktorí si oni platia. A na to sme tu my v Progresívnom Slovensku. A ja len za seba viem, že aj preto som išla do politiky, aby sme mohli Slovensko rozvíjať ďalej aj vo sfére kultúry, kreatívneho priemyslu. My vidíme tie možnosti, tie príležitosti. Žiaľ, sme v situácii, kedy bránime základné, ale ja verím v to, že sa to jedného dňa skončí a áno, budeme mať veľa práce. Ale na druhej strane stojí to za to, takže len to by som chcela povedať, že takto určite nebude vyzerať nikdy rozpočet Progresívneho Slovenska. V tom rozpočte nájdete víziu, v tom rozpočte nájdete náš pohľad na to, ako sa má riadiť štát. V tom rozpočte určite sa nájdu veci, ktoré budú prorastové. A zároveň aj solidárne s ľuďmi, ktorí si nemôžu niektoré veci dovoliť. Čiže toto bude náš rozpočet. Rozpočet Smeru vyzerá katastrofálne a toto je rozpočet Smeru na rok 2027, tak budeme to musieť zvládnuť, ale ja sa teším na novú budúcnosť. Ďakujem. [09:49] Andrej Danko pán poslanec [09:49] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lackovič. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, pani poslankyňa, za tvoj príspevok. Ja som si tu poznačil dve poznámky. Tá prvá bola, sama si povedala, že nikdy by sme si nedovolili predložiť my takýto rozpočet a musím s tebou úplne súhlasiť a ja len k tomu dodám, že narážala si teda na samosprávu a je to úplná pravda, že žiadny starosta, žiadna starostka by si v živote nedovolila na žiadnej obci alebo v meste predložiť takýto rozpočet, lebo by ju na druhý deň hnali vidlami preč z obecného úradu. Pretože každá starostka, každý, každá starostka vie, že vždy v samospráve sa predkladá rozpočet buď vyrovnaný alebo prebytkový, nikdy nie deficitný. Túto vládu, táto vláda toho nie je schopná, ani len teda nie, že schváliť vyrovnaný, však veď tu bolo dôležité a kľúčové predložiť ho, predložiť ten vyrovnaný rozpočet, aby sme všetci videli, že ako na tom ten štát, ako na tom tá republika je. To sa teda neudialo. A druhá vec, povedala, zdala si, že hneď bol zapnutý ten prvý gombík na tej košeli nesprávne. Ja musím s tebou úplne súhlasiť, pretože len tu je ten problém, že ešte aj všetky nasledovné gombíky sa zapínajú zle a všelijako krivoláko a tá košeľa už vyzerá katastrofálne pomyselná, ako je pozapínaná, pretože premiér hovoril ešte donedávna, že má byť menej štátnych zamestnancov na ústredných orgánoch štátnej správy. A čo hovorí tento rozpočet, že ich má naopak o niekoľko tisíc pribudnúť aj v roku 2027. Obce žiadali vyňatie zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, aby boli schopné vystaviť, zostaviť svoje rozpočty. To sa neudialo. Obce a mestá, aj kraje, aj teda VÚC-ky a župy boli hodené cez palubu. Čiže neboli vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Tretia vec, uvoľnili ste si ruky pri rozpočtovom provizóriu naozaj nevídaným, neslýchaným a mimoriadne škandalóznym a perfídnym spôsobom. [09:51] Andrej Danko Pani poslankyňa [09:51] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gažovičová, ďakujem za slovo. Kolegyňa Kleinert, vynikajúco si znovu rozbehla v novom týždni túto debatu o rozpočte a mne sa teda veľmi páči taký pojem, ktorý si použila, že, že servis od politikov, že aký servis od politikov ľudia dostávajú. A mám pocit, že toto je niečo, čo sa pri súčasnej vládnej koalícii úplne vytratilo. Také to povedomie, že naozaj, že my sme tu na to, aby sme, a teda hlavne vy, ktorí máte vládnu zodpovednosť, na to, aby ste nejako podávali servis pre ľudí a aby ste spravovali spoločnú kasu. To nie sú vaše peniaze, ktoré si môžete rozdávať, ako sa vám zachce, alebo že pozriete si politické preferencie a povie, že pozriete si politické preferencie a poviete si, že tak tuto týmto pridáme, aby nás zvolili a tuto ešte toto rozhádžeme. A veď po nás potopa, nikoho to nezaujíma. To je zodpovednosť za spoločnú kasu. A na toto tu napríklad veď máme tie externé, externé štátne orgány nie, ale inštitúcie, ako je NKÚ, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré majú na to dohliadať, že OK, dostali ste síce dôveru vo voľbách, ale to neznamená, že s tými peniazmi môžete robiť, čo chcete. Oni vám majú dať to zrkadlo, tú spätnú väzbu, preto sú nepolitici, lebo samozrejme kritiku od nás opozície beriete ako čisté, čisté politikárčenie. Tak si aspoň vypočujte tých odborníkov alebo tých sociálnych partnerov. A všetci vám hovoria, že tento rozpočet je zlý, je problematický a ešte je ten proces aj protiústavný. Tak kde je potom ten servis pre ľudí? [09:53] Andrej Danko Pani [09:53] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kleinert, ďakujem vám obom za faktickú. Áno, ja napríklad fakt si neviem predstaviť, že by sme v našej samospráve predložili nejaký lajdecký rozpočet. A že by tam boli také akože 30 % neidentifikovateľných položiek. Ja si to vôbec neviem predstaviť. Fakt, že veď tí ľudia akože očakávajú skutočne ten servis od politikov, či na komunálnej úrovni alebo na štátnej. A po troch rokoch už chápem, že naozaj by tam nemal byť žiaden vankúš v type nejakej položky, o ktorej neviem presne, čo je. Možno to je Krásna Hôrka, možno to je Národné divadlo, možno to je SNM, ale všetky tieto sú už vyše 100 milióna € tie potrebné investície do týchto budov a my tam máme teraz 14,3 + 2,1, 16,4 dokopy, hej? Že veď už ani to nesedí. Ani obsahovo, ani číselne, ani len v nejakej vízii to nesedí. A ja si to neviem predstaviť, že by sme na komunálnej úrovni nedodali informácie, čo budú v niektorých položkách. A ja rozumiem tomu, že niekto si potrebuje dať nejaký typ vankúša, lebo môžu sa zmeniť, že sa prehodia jeden projekt za iný alebo jeden bude mať väčšiu preferenciu. Ja neviem, bude treba ho spolufinancovať z nejakých iných zdrojov, ktoré majú nejaký deadlock a tak ďalej. Všetko si to viem predstaviť, ale tento rozpočet je úplne akože len plácky podhodený doslovne a nie sú tam žiadne položky, ktoré by tam skutočne mali byť, alebo sú tam dokonca nie položky, ktoré vlastne kedysi aj boli. Len sa proste akože odtiaľ vyhodili, lebo čo by sme sa s tým zapodievali? Zbytočne by nás to asi niečím viazalo alebo čo? Ja neviem, ja tomu normálne nerozumiem a fakt by som chcela vyzvať ľudí Slovenskej republiky, aby žiadali od politikov a političiek skutočne ten servis. My sme tu na to, aby sme ten servis dávali a áno, vládne strany a vláda sú tu na to, aby aj dodávali tú exekutívu, ale nedodávajú, kašlú na to. Tak ja by som fakt chcela apelovať na ľudí, na občanov, obyvateľov, voličov, aby proste požadovali od politikov. [09:55] Andrej Danko Nie poslanecký [09:56] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno všetkým, pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Pán minister včera v relácii, kde opäť vystupoval sám a bez akýchkoľvek oponentov, tu to iba sedí a v lepšom prípade počúva, čo nie je teraz tento prípad. Tak v tej relácii nazval tento rozpočet rozpočet dobrých správ. No tak ja som si ho znovu otvoril a hľadám tie dobré správy, len akosi som ich nenašiel. Okrem toho ho nazval rozpočet sociálneho zmieru. By som rád vedel, že s kým. Ale nepomýlil sa, keď povedal, že tento rozpočet je rozpočet kompromisu alebo predvolebný. No. A ja som už raz na začiatku tejto rozpravy vystúpil. Teraz sa chcem povenovať niektorým, niektorým témam podrobnejšie, ale rád by som urobil pár poznámok k tomu, čo sme tuná posledný týždeň videli. A videli sme opäť veľmi hulvátsky proces. Dokonca by som povedal, že najhorší, aký sme tu videli minimálne, čo sa týka rozpočtových dokumentov, pretože spôsob, akým je tento dokument pripravený, je proste neuveriteľný. Kolegyňa Dana Klajner poukázala napríklad na také veci, že si tam pomýlil riadky. Tak to robil rýchlo. Nikto to nestihol ani skontrolovať, že, že, že sú tam celé zlé tie čísla, niektoré, niektoré aj texty. Samozrejme, texty vykopírované z minulého roku, však kto by sa nás týmto obťažoval, to nikto nečíta. Vy z mňa určite tiež nie. A čísla jednoducho nesedia, lebo nastal preklep, ktorý sa stane. Však to je normálna vec, keď sa robí 150-stranový dokument, len potom to musí niekto skontrolovať. Aj úplne bežná vec na úradoch, kde robia stovky ľudí, že sa to udeje. Akurát teraz si Robert Fico teda vyhlásil ako prioritu, že kým teda ako-tak má pozlepenú 76, čím skôr to musíme prehnať parlamentom. Tak tuto máme úplne neuveriteľný dokument, v ktorom teda pošliapavajú ústavu a ústavou zriadené inštitúcie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala na výbore asi 2 minúty času. Aj to na opakovanie moje naliehanie, mimochodom. Aby im aspoň predseda výboru, pán Blcháč, ku ktorému sa ešte budem o chvíľku venovať, aby im aspoň dal slovo. Tak to akože urobil na dve minúty, potom to prerušil. Ja som na výbore nedostal slovo vôbec. Ani som nemohol nič k rozpočtu povedať. No a obidve tieto inštitúcie, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý teda, chvalabohu, má aj zákonnú povinnosť vystúpiť tuto v pléne, takže úplne ste ho umlčať nemohli. No a ten vám to povedal natvrdo, čo sa tuná deje. Že je to porušovanie nielen zákona, ústavného zákona rozpočtovej zodpovednosti, ale teda to hraničí minimálne aj s porušovaním ústavy, teda § 55a. A to povedali obidve inštitúcie a túto klauzulu, tento paragraf bude posudzovať Ústavný súd. No áno. Podobne vyzerá aj celá táto diskusia. Len taká-taká zaujímavosť, neviem, či ste si všimli, ale koaliční partneri, strana HLAS ani strana SNS si ešte neminula ani jednu minútu svojho času v tejto rozprave. Tak asi vyzerá diskusia o rozpočte. Ja sa tuto pozerám na celý prázdny stredný rad. Vidíme tu na zopár, zopár smerákov teraz. Narýchlo Taká zaujímavosť, neviem, či ste si všimli, ale koaliční partneri, strana HLAS ani strana SNS ešte neminula ani jednu minútu svojho času v tejto rozprave. Tak asi vyzerá diskusia o rozpočte. Ja sa tuto pozerám na celý prázdny stredný rad. Vidíme tu len zopár smerákov teraz. Narýchlo. Tu ani nevidím nikoho z HLAS-u. Predsedajúci zo SNS. No tak asi takto vyzerá diskusia. Neviem teda, či ešte predýchavajú ten šok, že vlastne, ako sme vám tuná vysvetlili, že ako si Robert Fico uzurpoval vlastne všetku moc nad týmto rozpočtom a nad najbližším procesom, ktorý nás čaká, a síce rozpočtové provizórium, alebo teda toto si ani len nevšimli a len tak to majú proste na háku, lebo z ich pohľadu na tom nezáleží, však veď beží komunitná kampaň, tak sa budú radšej venovať tomu. No áno. Ale vystúpil teda, aby som bol presnejší, poslanec HLAS-u, ale ako spravodajca pán Blcháč, ktorý je predseda výboru, takže asi z tohto titulu si zobral slovo, lebo však akože nejakú čiaročku si musel urobiť. No a povedal by som, že je lepšie, keby nevystúpil, lebo teda on sa prezentuje sám tým, ako rozpráva, teda určite mu to nepomáha ani v jeho komunálnej kampani, ale napríklad sme sa dozvedeli, že máme vysoký až 1,8 % rast budúci rok, pretože rastieme na viac ako dvojnásobok z 0,8 v tomto roku. Myslí si predseda finančného výboru. Odľahnuť od toho, že teda všetky krajiny v našom regióne rastú výrazne rýchlejšie, niektoré až trojnásobne, ale iste, tie násobky z malých čísel sa teda ľahko robia veľké, pretože pre nás ekonómov všetko, čo začína nulou, voláme stagnácia, a teda ten rast, myslím, že už druhý rok po sebe, ak sa nemýlim, je 0,8 v tomto roku. Čiže slovenská ekonomika, Slovensko stagnuje a predseda finančného výboru sa teší, že výrazne narastie ten rast na 1,8. Tak isto sme sa dozvedeli ešte veľa zľahčovania o rozpočtovom provizóriu. Že vraj to teda bude len na pár dní. Mimochodom. Celé to začalo nevinne, len akurát, keď teda, čaro, podľa vás nechceného, keď sa teda pýtame na výboroch, že teda ako sa chystajú kapitoly na provizórium, tak nám teda väčšina z nich rozprávala, ako sa chystá. To znamená, očakávajú provizórium. Vy ho ešte skôr zatĺkate alebo teda, keď nastane, tak že vraj aj na pár dní. Myslí si okrem iných poslanec Blcháč, predseda finančného výboru a primátor mesta Liptovský Mikuláš. No a hádajte, čím je typické také mesto Liptovský Mikuláš? No, možno by ste si tľkli správne, že medzi rokmi 2019 až 22 bolo vlastne celé, čo to sú skoro štyri roky, minimálne tri v rozpočtovom provizóriu. Ale podľa Blcháča, pretože opozičná väčšina mestských poslancov rozhodnutia blokovala, takže vlastne on za to nemôže, to môžu jeho poslanci. On určite hospodáril dobre. Nemá peniaze na účte. Faktúry po splatnosti v meste Liptovský Mikuláš má za 453 000 €, čo je šesťnásobok priemeru všetkých miest. Inými slovami, keď robíte niečo pre mesto Liptovský Mikuláš, samozrejme, ak to nemáte úplne vybavené, však vy to poznáte, tak zaplatené nedostanete alebo dostanete zaplatené neskoro. No a tento pán primátor Blcháč je primátorom mesta už štvrté volebné obdobie, teda niekoľko rokov strávil v tom rozpočtovom provizóriu. Posledné voľby vyhral o 57 hlasov. No a toto budú jeho posledné komunálne voľby, pretože v týchto voľbách ho porazí naša kandidátka Taňa Šufliarska. Potom sme tu počuli ešte aj člena finančného výboru, ktorý už nie je z SNS, takže SNS si neminula teda ani minútu, pán Danko. Rozprávaním s pánom ministrom si teda míňa dlhé minúty, ale jeho poslanecký klub sa ešte v rozprave k rozpočtu ani nevyjadril. Neruším vás, pani, hej? Zjavne. No, takže poslanec Ľupták opäť ako spravodajca si zobral slovo, no ale samozrejme, svoju reputáciu nijako nezmenil a boli to teda riadne perly. No, o pánovi Ľuptákovi som sa napríklad dozvedel za tie roky, čo sedí so mnou vo výbore, o ňom, že nemá rád dlh. On dokonca presadzuje, že štát by nemal mať žiadny dlh. Čo je už akože extrém, ale povedzme, že je to nejaký názor, pre nejaké kruhy aj ekonómov do istej miery legitímny, ale teda jeho názor je, že krajiny by nemali mať žiadny dlh, že je to podľa neho zdravšie. No ale nebráni mu to hlasovať za žiadne z týchto zákonov, ktoré tu máme, ktoré zvyšujú dlh našej ekonomiky, zvýšili dlh Slovenska, slovenských verejných financií a nebráni mu to hlasovať za tie rozpočty, ktoré znamenajú rekordné zvýšenie nášho dlhu. Lebo len za vaše volebné obdobie sa zadlženosť každého občana zvýšila o 5000 € na každého občana, nielen produktívneho, aj detí, aj dôchodcov. To pánovi Ľuptákovi nevadí. Ale vyjadril sa v tejto rozprave, že teda, keď už tu máme taký problematický zákon o dlhovej brzde, takže by bolo lepšie ho zrušiť. No tak takto sme sa dostali. Takže porušujeme pravidlá toľko a toľko o nich rozprávame, ako sú zlé, že vlastne nakoniec prídeme k argumentu, že no však to treba zrušiť, lebo to nevieme dodržiavať. A minulý týždeň sme to tuná niekoľkokrát rozprávali. Myslím, že aj moja kolegyňa Zora Števulová na to špeciálne upozornila, že predstavte si, že vám vážim 50 v meste alebo v obci. Tak rozhodnete sa, že to je taká zlá regulácia, že ju treba porušiť. Budeme tam jazdiť stovkou, však čo? Tak asi trošku riskujeme svoje aj, čo je podstatnejšie, cudzie zdravie alebo životy. Tak takto zdravie a životy ľudí ohrozujete vy svojou zadlženosťou, ktorá je mimochodom zakotvená aj v ústave v čl. 55 a to je tiež teda prípad pre Ústavný súd, aby sa na to, ako vy hospodárite, pozrel. No. A potom sme tu ešte počuli veľa o tom, ako vidíme rozostavané Slovensko. No jeden by to čakal, že s takouto propagandou prídete. Hovorím otvorene, presne toto som čakal. Premiér Fico cez víkend si zverejnil videjko, ako bagre chodia po Martiniach, teda už sa stavia tá martinská nemocnica. No hovoril som, ako teda sa nikto nezapája do rozpravy, najmä z HLAS-u a SNS. Niektorí z vás si tuto aspoň prišli do roboty. Pán Macháček nám niekoľkokrát povedal, ako teda dvakrát super Jozef Ráž, teda rozostaval to Slovensko. Tak máme nemocnicu v Martine, ktorú schválila minulá vláda. Peniaze na ňu idú z plánu obnovy. Pôvodne podľa plánu obnovy mala byť postavená celá. Najnovšie bude postavený už len tzv. shell & core. Ale premiér Fico si zverejňuje bagre a žeriavy na sociálnej sieti, lebo vy ste rozostavali Slovensko. Takisto kandidát na primátora Bratislavy Jozef Ráž vraj rozostaval Slovensko, lebo dokončil tunel Višňové a dokončil obchvat Ružomberka. No, ale tak povedzme si, že čo asi potreboval urobiť Jozef Ráž na to, aby dokončil tieto dva projekty. Pán Macháček, no ja tvrdím, že nič. Stačilo nerobiť nič. Ešte aj pri tom Višňovom ste došli a vaši niektorí kumpáni ešte špekulovali, ako tam vymeniť nejaké projektové časti, aby betón, ktorý sa naleje do tunela Višňové, ešte mohol, teda z neho tá nejaká provízia ísť domov. Ale to nakoniec nevyšlo, tak nakoniec sa vám po viac ako dvoch dekádach, či koľko to bolo, ešte viac ako 20 rokoch podarilo ten tunel Višňové teda nakoniec otvoriť. No a toto je pre vás rozostavané Slovensko. Lebo keď sa pozrieme napríklad na to, že koľko mostov ste opravili, ešte nedávno to bolo nula. Kvôli tejto rozprave som si pozeral aj update, tak áno, áno. Treba povedať, niekoľko mostov sa opravilo v treťom roku Ficovej štvrtej vlády. Podiel mostov v tom chátrajúcom alebo zlom stave sa zvýšil. Viete, prečo sa zvýšil? Pretože si pripravujú ďalšiu čorku. Konkrétne cez PPP, oprava mostov, sa chystá projekt, ktorý už teraz vieme, že je predražený o 800 miliónov. Pomaličky finišuje a teda zaplatíme to všetci. A potom súkromný kontraktor bude opravovať mosty konečne. Asi, možno, neviem. Určite si na tom uleje veľa peňazí, respektíve na projektovej dokumentácii už niečo domov odtieklo. Ale teda zatiaľ mosty sa veľmi neopravujú. No. Tak toto sú príklady rozostavaného Slovenska. A o týchto témach hovoril aj kolega Jano Hargáš tuto v rozprave, čo mi teda pripomenulo aj taký starší vtip. Za Jána Slotu sa hovorilo, že čo nie je prišrubované, to ukradnú. A čo je prišrubované, dajú do prenájmu na 30 rokov. No, tak všetko, čo nebolo prišrubované, už v tejto krajine moc teda toho nemáme. No a nad tým prišrubovaním špekulujú, že ako to celé urobiť. To je napríklad prípad týchto PPP mostov. Lenže ono toto celé ide ďalej, pretože oni si chcú uliať nad vecami, nad projektami, ktoré ešte neexistujú. Teda ešte nie sú ani prišrubované, len to nejako vypodpisovať, aby boli zabezpečené toky peňazí, aj keď nemusí byť ešte ani len projekt. No a k tomu smeruje to, čo sme videli ešte na jar. Vy ste to nazývali prorastové opatrenia. Nakoniec sme žiadne nevideli, ale medzi nimi sa objavila zmena metodiky PPP tak, aby nemusel byť projekt, stačí mať kamaráta. A takisto tu vidíme veľmi podivnú zmenu zákona o rozpočtových pravidlách, kde jednak si uvoľňujú pravidlá, ako hospodária so štátnymi finančnými aktívami, a jednak len tak mimochodom, čo vôbec nesúvisí s rozpočtovým provizóriom, si, ako to volajú, „precizujú“ pravidlá toho, kedy sa dá čo utajiť. A na základe toho sme sa dozvedeli, že utajiť sa dajú aj projekty, ktoré nebude robiť len minister obrany, a že sa tam dajú utajiť aj projekty, ktoré, nazvime to v širšom slova zmysle, zabezpečujú obranu štátu. Teda napríklad vrátane dopravy, vrátane energetiky, vrátane ďalších. No a keby jeden chcel tak špekulovať, tak asi kam smeruje to ustanovenie o utajení projektu energetiky. A či náhodou nesúvisí s posledným lupom Roberta Fica a teda jadrovkou, ktorú si zobral koaličnej partnerke Sakovej a manažuje si ju sám. No a kolega Hargáš upozornil aj na projekty v rámci IT, ktoré teda u nás tiež v rámci tieňovej vlády gestuje, a neviem, ako nazvať ináč ako minimálne politickú korupciu, celú tú kortešačku ohľadom Slovensko.sk. A opakovane upozorňujeme ja aj viacerí kolegovia, ako celý tento váš zlepenec, tá krehká 76 plus všetci tí ďalší, ktorí vás tu ešte obliehajú, ako toto stojí občanov peniaze. No tak ako ináč ako politické vydieranie sa dá nazvať Slovensko.sk, ktoré si Migal podpísal sám od seba. Peniaze na tento projekt sú stále vo VPS-ke. To je to zadné vrecko ministra financií Kamenického, teda zatiaľ peniaze na to nemá. Ale zvyšuje tlak na vás pred hlasovaním stredajším a podpísal zmluvu, kde je klauzula, že zmluva platí, len keď budú peniaze. No ale tak čo asi tak povie Migal Ficovi, keď sa budú rozprávať o tom, či podporí tento rozpočet. A keby to náhodou nebolo Slovensko.sk, tak tu je druhý projekt, ktorý si vyrobili na MIRRI za 100 miliónov €, ktorý má zlepšovať výber daní. Byť minister financií, tak sa asi spýtam, prečo iný minister vlastne rieši kompetenciu ministra financií takýmto IT projektom za 100 miliónov. No ako ináč mám toto nazvať ako politická korupcia? A teda v mnohých týchto prípadoch, ktoré som už pomenoval, je vážne podozrenie aj o korupcii a verím, že na toto sa príslušné orgány, patričné, pozrú. No samozrejme, špeciálne miesto, vôbec nie diskusie, musím mať v prípade tejto fejkovej sociálnej demokracie „sociálny“ rozpočet. Minister financií ho nazval rozpočet zmieru. A strana SMER často hovorí o tých sociálnych istotách. Tak sa poďme na to pozrieť. Ako vyzerá ten zmier najprv? A väčší hejt sociálnych partnerov ako minulý pondelok na rozpočet alebo vôbec na akýkoľvek dokument, ktorý prešiel tripartitou, to už si nepamätám. A to bola latka už pomerne vysoko po minuloročnom rozpočte. Dostali rozpočet na necelých 24 hodín na kompletné preštudovanie, tak ako aj teda všetky ostatné ústavou zriadené inštitúcie. No samozrejme, ho nepodporili. No a ten naratív, ktorý sme mohli vidieť verejne, teda, no povedzme to jednoducho a slušne, nekladli si servítku pred ústa. Ako aj teda všetky ostatné ústavou zriadené inštitúcie. No samozrejme, samozrejme ho nepodporili. No a ten naratív, ktorý, ktorý sme mohli vidieť verejne teda, no povedzme to jednoducho a slušne, nekládli si servítku pred ústa. Okrem toho, po 15 rokoch vlády Roberta Fica máme stále 1 milión ľudí ohrozených chudobou. Najnovšie, za posledné tri roky sa zhoršila dojčenská úmrtnosť, dámy a páni. A poviete si, jasné, že to je zdravotníctvo, ale však sociálne istoty, že? A dlhodobo máme, máme horší vek, výrazne horší vek dožitia. Jednak celkového dožitia, aj zdravých rokov života na Slovensku. A to už ani nehovorím o tom, koľko musia všetci na Slovensku pracovať na to, aby si zabezpečili, no, dôstojné bývanie. A takýchto ukazovateľov sociálnych istôt a sociálneho zabezpečenia, o tom by sme mohli chvíľku pokračovať. Tento rozpočet prináša plošné dotácie namiesto adresnosti. Zanedbané sociálne služby a opatrovatelia. Vás teda podľa toho naratívu, ktorý, ktorý nám tu rozprávate, prekvapilo, že máte urobiť reformu sociálnych služieb, ktorá bola v pláne obnovy od začiatku. Teraz vidíte ju tam už vlastne štvrtý rok. Teraz vás prekvapila a zrazu na vine sú sociálne služby, lebo máme veľa starých ľudí a oni ich musia nejako, nejako zafinancovať. Takže, takže to je, to je problém. Samozrejme, výrazné prehlbovanie deficitu Sociálnej poisťovne a ešte podhodnotené výdavky, na ktorom, to je len jeden z ukazovateľov, na základe ktorého deficit 4,94 je iba na papieri a je to fejkový rozpočet, ako som povedal v tej, v tej prvej mojej rozprave. A samozrejme nízka alebo takmer žiadna podpora jednorodičov a najohrozenejších rodín. No a ako ináč, opäť ako predvolebná korupcia politická, mám nazvať zvyšovanie platov od 1. 7. Lebo keby ste to náhodou chceli urobiť poriadne, prečo nezvýšite platy od 1. 1. tým štátnym a verejným zamestnancom, ktorí teda majú už tretí rok veľkú nulu po tých prvých troch, prvých troch rozpočtoch. Zrazu sa peniaze našli a od 1. 7. budú mať naraz 8,4 %. No a teda nechápte ma zle, samozrejme, že si zaslúžia, určite mnohí, mnohí z nich tvrdo pracujú a zaslúžia si adekvátne ohodnotenie. Akurát, že takto vyšlo, že to bude 1. 7. ešte tri mesiace pred voľbami a sú na to aj nejaké, sú na to aj nejaké výskumy, ktoré teda hovoria, ako dlho si ľudia pamätajú to, že dostali nejaký darček. Ako ináč mám toto nazvať ako politická korupcia? No a potom taká, nazvime to metodická vec. Ako pán tuto minister financií narába s číslami. Keď teda sa musí posťažovať, ako, ako on za to nemôže a vlastne on aj tak konsoliduje, aj keď výsledky síce nevidíme, pretože deficit je rovnaký na začiatku budúci rok v porovnaní s tým, ako ste si ho prevzali na začiatku a že dlh rekordne rastie, tak keď mu niekto povie, že on nič nerobí, tak objavil na mítingoch na ministerstve financií, že existuje niečo ako scenár nezmenených politík. Teda, keď nebude robiť nič, tak ako by rástol dlh. No a toto využíva ako, ako argument na to, že vlastne on robí, lebo ten deficit nie je, nie je úplne astronomický, je iba veľmi vysoký. No ale keď sa potrebuje pochváliť, že na sociálne veci dával o 400 miliónov viac ako minulý rozpočet alebo, alebo skutočnosť minulého roku, pán minister. Nevieš mi pomôcť? No. Každopádne, vtedy už neexistuje scenár, že keby nerobil nič, koľko by to bolo peňazí. Takže povedz ľacom verejnosti, že koľko peňazí dávaš viacej oproti tzv. scenáru nezmenených politík v porovnaní so scenárom, kedy, kedy by ste nerobili nič. No. Bolo by to nič, samozrejme. Len teda tam, kde sa dá pochváliť, tak tam si to prekrútia jedným smerom a tam, kde to treba zvaliť na iných, tak tam využijú koncept, ktorý je metodicky v pohode, že je správny, akurát, že si treba vybrať jedno alebo druhé. No, lenže minister si vyberie to, čo mu, čo mu vždycky vyhovuje lepšie. Aby som vás nevyrušoval tiež, hej? Môžem sa pohádať pánovi Karasovi, ak chcete. Pretože ani ten si neminul ešte ani minútu v rozprave. Ale vystúpil, vystúpil ako spravodajca a predložil, predložil tento svoj masaker pozmeňovák, ktorým teda sa vyhovárajú na, vyhovárajú si, vylepšujú pravidlá rozpočtového hospodárenia v čase provizória, pretože jednak vieme, že, že nastane, a jednak to, čo urobili, je, že zo krízového scenára urobia, urobia scenár, ktorý vlastne im pomôže na to, aby si mohli zabezpečiť svoje ciele. No a ciele to ušľachtilé nie sú a nie sú ani v súlade s verejným záujmom. No. Potom sme tu mali ešte vystúpenie ministra Huliaka, ktorý cez médiá odkazuje, že on bude bojovať ako o život za tento, za tento rozpočet. No, tak sme sa pozreli trošku bližšie na jeho čísla a vychádza nám to viac-menej, že si svoj život cení tak asi na 20 miliónov € len teda ten budúci rozpočet. To nehovoríme o tom, čo už má doma, ako, ako sa hovorí, a teda tie milióny, ktoré, ktoré mu už dotiekli za predchádzajúce, čo sú to dva roky, čo je, čo je ministrom a tretí rok, čo bol aj poslancom. Pretože huliakovci, však to všetci vieme, majú blokačnú menšinu a to im dáva priestor sa takýmto spôsobom vlastne správať. A minister sa nám tu chváli šetrením. Jeho rezort však medziročne rastie o týchto, presnejšie 19 miliónov a tieto peniaze idú na drahý nájom, na externých právnikov a na regionálne pobočky. Fond na podporu športu už nie je kontrolovaný útvarom Hodnota za peniaze. Haly sa stavajú podľa toho, podľa geografickej príslušnosti ministra. No a Tipos, ktorý má opäť nižšiu dividendu v rozpočte o 4 milióny na budúci rok. Tento rok o 2 milióny nižšiu. To znamená za dva roky tam teda jednoduchým prepočtom 6 miliónov doma, ako hovorím, minister Huliak. Tak Tipos rozdáva dary na Podpoľanie a z Národného športového centra, kde čučia zákazky bez súťaže. Atletické haly, 15 miliónov € vo Zvolene, teda v tomto rodnom kraji, plus 10 miliónov Martin a Košice, bez koncepcie, bez akéhokoľvek, teda plánovania, proste rozhodol si, ako chce, nikto sa mu nepozerá na prsty, len aby tichučko šúpal nohami a tí traja, ktorých tu má, stlačili gombíky. No a takto by sa samozrejme dalo dlhšie rozprávať, kolegyňa Natália než vám, vám tu o tom v rozprave minulý týždeň teda veľmi podrobne porozprávala, no ale teda. A minister Huliak tu prišiel ešte s argumentom, že prečo mu opozícia neschválila jeho, jeho zákon, ktorý teda, že vraj sme mu povedali, že je dobrý. Za PS-ko hovorím teda, že nie, ale teda on tu navrhol reverse charge mechanizmus na sektory, ktoré teda si myslí, že prinesú nejaké peniaze. Samozrejme, je to dymová clona, ale teda sa posťažoval, že sme mu to neschválili my, lebo v koalícii nemal väčšinu. No a potom opäť neviem, či čaro nechceného, ale vlastne nakoniec povedal, že to bol celý čas jeho zámer, že iba chcel dať nejakým spôsobom kolík do koaličnej väčšiny, čo by mu vlastne zlepšovalo pozíciu na takéto všelijaké malé aj väčšie korupčné prípady, ale teda toto sa mu nepodarilo a ešte z toho obvinil nás, že sme mu za to nezahlasovali. No. Ale povedzte mi, ako ináč, ako politická korupcia, mám toto celé nazvať? A teda, ako som povedal aj v predchádzajúcich prípadoch, minimálne politická korupcia a verím, že sa na tie, na tie prípady v úvodzovkách hospodárnosti, na ktoré sa minister Huliak tak odvoláva, pozrú aj príslušné orgány. No, potom tu máme odídeného ministra životného prostredia Tarabu, ktorý je už týždeň poslancom, ale ešte ho tu nikto nevidel. Teda ani nebol ani raz podpísaný a že vraj si ešte neprebral ani kanceláriu, ale teda môžeme na výsledkoch jeho práce vidieť, že napríklad v Modernizačnom fonde leží 671 miliónov. V roku 2025 sa z neho vyplatilo 41. Envirofond prenáša zostatok už takmer 2 miliardy v čase a takto by sa dalo pokračovať, tých peňazí obzvlášť na životnom prostredí, európskych peňazí v drvivej väčšine. A sú rádovo v miliardách. Áno, jeden by mohol polemizovať, či je vlastne dobre, že to minister Taraba ani nedokázal, nedokázal minúť, pretože keď to minie, tak to väčšinou nie je na nič dobré, ale túto debatu necháme bokom. V čase, keď teda máme udusenú ekonomiku, ako vraví minister financií kvôli protivetru, ale teda zároveň kvôli jeho a vašim rozhodnutiam, tak v tom čase máme peniaze po skriniach na ministerstvách. A vy ich nedokážete ani len minúť. No tak samozrejme, že potom ten rast je horší, keď tuto máme v skrini stovky miliónov € a nielen teda na ministerstve životného prostredia. Tie peniaze sú aj v eurofondoch, v spomínanom Envirofonde, v Modernizačnom fonde a v ďalších európskych nástrojoch, ktoré nezvyšujú deficit, ale môžu priniesť nevyhnutnú injekciu pre ekonomiku. A tie peniaze môžu ísť firmám, môžu ísť ľuďom, dokonca môžu ísť čiastočne aj do verejnej správy. A namiesto toho sú peniaze v šuflíkoch, ale nie obrazne povedané samozrejme, ale nie v ekonomike. No, o kultúre som spomínal na začiatku, tam, kde si pomýlili aj riadky teda samozrejme, samozrejme nechcenie, ale iba, iba ten výsledok svedčí o tom, že teda ako, ako vyzerá tá príprava tohto rozpočtu. A zdravotníctvu sa venoval bližšie môj kolega Oskar Dvořák. Zdravotníctvo je druhá najväčšia položka v rozpočte. A opäť tie výsledky sú žalostné. Minister financií sa chváli tým, o koľko tam ide peňazí viac oproti minulému rozpočtu alebo oproti skutočnosti za tento rok. Nie oproti tomu, že keby vlastne nerobil nič, tak aj tak sa valorizujú platy, aj tak, aj tak rastú niektoré položky. Tu už si to prifarbí a povie, povie to tak, ako mu to vyhovuje, ale keď teda sa má posťažovať na to, aké, aké to má ťažké, tak si vyberie ten druhý koncept, ktorý teda mu sedí lepšie. No ale výsledkami zdravotníctva sú napríklad aj, ako som spomínal, zhoršená dojčenská úmrtnosť, samozrejme odvrátiteľné úmrtia, ktoré sú výrazne nad počtom úmrtí v iných krajinách okolo nás. To nehovorím samozrejme o západnej Európe, a pretože máme zdravotníctvo a máme tu Ficovu vládu už 15. rok. No ako som spomínal. Viacerí poslanci, poslankyne sa ani nezúčastňujú diskusie. Členovia klubu HLAS ani SNS si neminuli ešte ani jednu minútu a teda, ak sa nemýlim, nevystúpili ani mnohí ďalší, ktorí teda by radi ešte ďalej ostali na svojich teda oboch miestečkách poslanca Národnej rady, aj primátora alebo, alebo starostu. No a u mňa má špeciálne miesto, vzhľadom na môj pôvod, aj primátor Kežmarku, Ján Ferenčák. Rok celý tento rok hospodári mesto v rozpočtovom provizóriu. Viete, na čo je dobré také rozpočtové provizórium v Kežmarku pre pána Ferenčáka? Že si môže robiť investičné akcie, ako on chce. V Bratislave bude rozprávať, ako teda už je z neho opozičný poslanec, tu nám pri našej komunálnej rozprave si robil svoju kampaň. Hovoril, aké je to žalostné, nespomenul, že tri roky tuná stláčal, stláčal gombíky spolu s vami. Ale teraz už je, teraz už je to ťažké, ale v Kežmarku mu nič nebráni si, čo to je, 10. mesiac hospodáriť v rozpočtovom provizóriu. Teda podotýkam, že je primátorom od roku 2014 a v roku 2022 ho podporili HLAS, SMER aj SNS. Teraz, hádajte, už je samozrejme nezávislý kandidát. Podľa hodnotenia INEKO je Kežmarok 124. zo 141 miest, teda medzi najhoršími v hospodárení a teda v indikátoroch zadlženia a finančnej stability. Dlh na obyvateľa každého obyvateľa Kežmarku dosahuje 388 € na každého občana. No, ale teda dalo by sa o tom, o tom aj dlhšie, ale teda primátorovi Kežmarku nevadí v Bratislave rozprávať niečo a v Kežmarku robiť niečo iné. Aj tam teda sa blíži jeho koniec, jeho posledného volebného obdobia. Tam Progresívne Slovensko podporuje Mareka Hovana spolu, spolu v koalícii so SaS a s Demokratmi. Verím teda, že dni pána poslanca a primátora pána Ferenčáka sú spočítané. No a takto by sa dalo samozrejme pokračovať. V Starej Bystrici pán Ján Podmanický, medzi 10 % najhoršími obcami, čo sa týka hospodárnosti, alebo v Považskej Bystrici pán Karol Janas, primátor. Verím teda, že poslanecké dni pána poslanca a primátora pána Ferenčíka sú spočítané. No a takto by sa dalo samozrejme pokračovať. V Starej Bystrici pán Ján Podmanický, medzi 10 % najhoršími obcami, čo sa týka hospodárnosti, alebo v Považskej Bystrici pán Karol Janas, primátor od roku 2010. Sedemnásť rokov podpriemerné hospodárenie, ale teda nič nebráni primátorovi, podobne ako všetkým ostatným z koalície, hlasovať za tieto zákony tu, ale teda správať sa ináč vo svojom meste. No a, keď to teda zhrniem, na rozdiel od celý čas vyrušujúceho Ladislava Kamenického, ktorý si teda pre záznam radšej odsadol, aby nebol na kamere, ako sa rozpráva s poslancom Karasom. Teda ten samozrejme ešte nevystúpil, vystúpil na začiatku raz. Myslím, že si dokonca aj minul ten svoj čas. No a odvtedy tuná drží bobríka, respektíve v piatok tu ani nebol. Nechal sa nás vyrozprávať, tak ako väčšina koaličných poslancov tuto. Česť výnimkám. No ale teda minister financií nazval tento rozpočet rozpočtom sociálneho zmieru, niekedy sa aj nepomýli, rozpočet kompromisu alebo predvolebný rozpočet. My sme tento rozpočet nazvali rozpočtom kapitulácie a poslednej rabovačky tejto garnitúry. Je to kapitulácia pred akýmkoľvek rozumným vládnutím, pred znižovaním deficitu, pred zastavením rastu dlhu. Rozpočet neobsahuje žiadne rastové opatrenia. Čakáme už na ne takmer 300 dní, odkedy teda minister financií od tuším 12. alebo 13. marca to mal začať pripravovať. Jednoducho nič. A za rastové opatrenia považujete projekty, ktoré sú, mimochodom, v rozpočte už niekoľko rokov, nie sú ničím nové, len teda ich bolo treba dokončiť, tak to sú podľa vás prorastové opatrenia. Povedal by som, že je to teda veľmi nízka latka. No a teda všetko, čo už odteraz robíte, je len predvolebná kampaň. Bude veľmi drahá, v rozpočte si na kampaň odložil minister financií 2,5 miliardy v takzvanej tej všeobecnej pokladničnej správe, čo je teda veľmi veľké zadné vrecko ministra financií. Tam má rôzne rezervy. Pre pána Danka, pre pána Huliaka, pre hlasákov, pre všetkých vydieračov okolo. Dokopy 2,5 miliardy, za 2,5 miliardy za štátne. Nie je tam povedané, na čo tam bude, ale už prebieha súboj, kto si z toho uchmatne čo najviac. No a to znamená, že víťazmi tohto rozpočtu budú všetci títo, ktorým sa ujde z týchto rezerv, ktorým sa ujde v tomto rozpočte, a najväčším víťazom bude Róbert Fico a jeho teda kumpáni, ktorí si teda postrážili v úvodzovkách svoje projekty. A keď sa dostaneme do toho rozpočtového provizória, o ktorom hovoríme od začiatku, že nastane, pretože tento rozpočet je protiústavný, alebo sa nebodaj ani nedohodnete a neodhlasujete si to v stredu, tak budeme v rozpočtovom provizóriu. No a hádajte, kto bude rozhodovať o všetkých peniazoch, ktoré v rozpočte sú. Róbert Fico. A bude si môcť tie peniaze minúť za deväť mesiacov, tie peniaze, ktoré sú tam v rozpočte na 12 mesiacov. No ale porazenými v tomto rozpočte samozrejme sú občania. Teda za všetky rozpočty, ktoré ste pripravili od roku 2023, dlh narástol o viac ako 20 miliárd. Každého občana ste zadlžili o tisícky eur. A dokopy tie tri konsolidácie teda zaplatili občania, priemerná domácnosť 4500 € tými opatreniami, ktoré ste tu urobili. Vyššia DPH o 3 percentuálne body, vyššie zdravotné odvody, samozrejme hlúpa transakčná daň, ktorú teda naším návrhom navrhujeme zrušiť hneď, nie až v roku 2028. Ukradnuté sviatky. Vždy si spomeňte, keď idete cez sviatok do práce, že je to kvôli smerákom. Museli ste si kvôli nim utiahnuť opasky, ale výsledok nemáte žiadny. Vyššie odvody pre živnostníkov, vyššie dane pre firmy. Ak som na niečo nezabudol, doplňte ma. No a to všetko znamená, že tri roky konsolidácie a opakované zvyšovanie daní boli na nič, pretože výsledky nevidno a minister financií sa tak stáva vlastne svetovým unikátom. Nepoznám, aspoň nie v vyspelú krajinu, možno sa nájde nejaká v Afrike alebo v Oceánii, ale v krajinách OECD určite nie, ktorá po troch kolách konsolidácie má rovnaký deficit, ako ho prevzala na začiatku vládnutia a ktorej dlh narástol takýmto rekordným tempom. A samozrejme občan si povie, že z deficitu alebo teda dlhu sa nijako nenaje, ale veľa jedla, veľa dovoleniek mu zobrala táto vláda. Priemernej rodine 4500 € za tri kolá konsolidácie. [10:34] Andrej Danko Ďakujem. S faktickou poznámkou. [10:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No, je smutné, že poslanci koalície nevystupujú v tejto, pri tomto zákone roka, ale je to naozaj veľmi jasné, prečo oni vystupujú. Oni zahlasujú za to, čo im Lacko Kamenický prinesie. No a Robert Fico povedal Lackovi Kamenickému: „Lacko, urob to tak, aby sme možno, možno v tom budúcom volebnom roku mohli rýchlo minúť peniaze, lebo možno budú aj predčasné voľby. Ale pre vás všetkých, milí občania Slovenskej republiky, rozpočet na rozpočet sa skladáte vy všetci. Dávate svoje dane, dávate, dávate rôzne poplatky a tak ďalej a tak ďalej do rozpočtu. Rozpočet je tvorený z toho, čo obyčajní Slováci zarobia a dajú. Ale táto naša vláda ten rozpočet, tú pivnicu, ktorú my naplníme, by mala zatvoriť a hospodáriť v tej pivnici ako normálny hospodár, ktorý vie, že nemôžem stadiaľ vyberať veľa, aby som mal aj na horšie časy. Ale čo robia? A ten príklad naozaj, keď predali v 2010 staré zhrdzavené žeriavy, zlodenice, za 10 miliónov a teraz to Ráž naspäť kúpil za 170 miliónov. Aké je to hospodárenie? Povedzte mi jeden jediný Slovák, ktorý teraz pozeráte, či keď si dáte do tej pivnice, do tej pivnice si dáte zo záhradky veci, aby ste mohli mať na celý rok, tak či stadiaľ budete brať a budete to rozdávať nohsledom a prípadne nejakým ľuďom tak, aby ostatní nemali. Nie, tento rozpočet nie je spravodlivý, ale čo je najhoršie, tak v tomto rozpočte budú zase rabovať a na tomto rozpočte budú rabovať takí, ako Laco Kamenický a naši ľudia. [10:36] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mňa zaujalo na tvojej rozprave, že si hovoril, ako pán predseda výboru pre financie a rozpočet, pán Blcháč, chce vidieť klesajúci dlh alebo aspoň ho stabilizovať. Mimochodom, poslanec HLAS-u, asi jediný, ktorý vystúpil v rozprave. To je inak krásna ukážka, taký reprezentatívny vzor toho, ako funguje Hlas. Oni jedno hovoria a druhé robia. Lebo pán Blcháč celé štyri roky v podstate, čo to budú, hlasuje za tieto rozpočty, ktoré v podstate ja nazývam, že to sú rozpočty, kde sa ministrovi financií vymkol dlh spod kontroly. A vidno to na tých číslach, ako si krásne upravuje svoj vlastný cieľ deficitu. Išiel z 3 % až na 4,94, kde to doteraz skončilo. Navyše celý ten chaos okolo transakčnej dane. No to je presne preto, lebo si nevedia upratať vo výdavkoch a konečne škrtnúť nezmyselné veci, ktoré nás v podstate ťahajú ku dnu a robia diery v trupe lode. Tak fungujú niektoré výdavky vlády. Takisto som hovoril o tej trvalej zložke rozpočtu vo svojej rozprave, čiže o tom štrukturálnom deficite, náš minister financií nás vlastne nastavil na trajektóriu, kde nám to bude rásť. Čo neprináša ozdravenie verejných financií, on to odovzdá de facto v horšom stave. Prebral to s 5 % deficitom, odovzdá to s 5 % deficitom, vybral od ľudí miliardy navyše a ešte nás poslal na cestu, kde sa budeme viacej a viacej zadlžovať. Čiže on si len kúpil čas na svoje politické pôsobenie. V skutočnosti nás len unavil finančne, vycical ľuďom peňaženky a vidno to krásne na tom, ako stúpal aj výber z konsolidácie. Prvý rok 1,5 miliardy, to sú čísla ministerstva financií. Potom 3,7 miliardy vytiahli, potom 6,7 a 3. Keď minister Kamenický hovorí, že je nezmyselné mať vyrovnaný rozpočet, ľudia si ho zaplatili. 6,4 miliardy mu poslali navyše. Akurát, že on 7,5 miliardy ešte navyše preje. [10:38] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert, ďakujem ti, Števo, že si spomínal aj rôzne dopady aj na zdravie tohto rozpočtu, lebo možno si ľudia myslia, že veď to sú len nejaké čísla, ale oni tie čísla a dlhodobo, akým spôsobom SMER rozpočty dáva a realizuje, pôsobí napríklad aj na zdravie ľudí a ono ja si myslím, že je veľmi dôležité pozerať sa práve na tie štatistiky a na to, že aj seniori, že by skutočne mohli očakávať od tejto vlády viacej, ako je napríklad jeden karafiát raz za rok, pretože napríklad my sme na Slovensku druhí najhorší v Európskej únii v dožití v zdraví po 65. roku. A to muži majú ešte takú predispozíciu, že v podstate už nie sú úplne zdraví v 56. roku, ale do dôchodku idú tu až v 63 – 64, takže už do toho dôchodku idú s podlomeným zdravím. V takom Švédsku muži dožijú 14,3 roka ešte v zdraví po 65. roku. U nás je to 4,5 roka priemerne. Tak akože ja by som fakt chcela vyzvať seniorov na Slovensku, aby konečne začali fakt očakávať servis od tejto vlády, ktorá im je ho povinná dať a ten servis je aj v tom, akým spôsobom a kam pôjdu aj ich peniaze. A tie peniaze je dôležité, akým spôsobom sa rozdelia, lebo to má napríklad vplyv aj na to, ako dlho po dôchodku ešte vôbec dožijú a ako dlho po dôchodku dožijú v zdraví. A už tieto štatistiky sú alarmujúce, tak prosím vás, vyžadujme konečne od politikov a političiek nejaký výkon, nie nejaké divadlo alebo rozoštvávanie. To je však normálna služba. Ďakujem. [10:40] Andrej Danko Pani poslankyňa Števlová. [10:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Štefan, ja som veľmi rada, že si spomenul aj tú tému týkajúcu sa dojčenskej úmrtnosti. Náhodou naozaj znižovanie dojčenskej úmrtnosti je jeden z ukazovateľov, ktoré má Ministerstvo zdravotníctva v rozpočte ako svoj cieľ. Pretože Slovensko má v Európskej únii druhú najhoršiu dojčenskú úmrtnosť po Rumunsku. Znamená to, že na Slovensku na 1000 živo narodených detí zomrie vlastne 5,9 dieťaťa. Pritom susedia, Česi, sú na tom rádovo lepšie. Oni majú ten ukazovateľ 2,3. A naozaj nevidíme, čo v tomto z tých peňazí, ktoré idú na zdravotníctvo, napriek tomu, že to má minister zdravotníctva ako jednu z priorít, vlastne ide diať. A ja len pripomínam, že sme tu dlhodobo riešili epidémiu čierneho kašľa, čo je vlastne práve tá choroba, ktorá ohrozuje dojčatá, deti po narodení, kde sa odporúča vlastne očkovanie tehotných žien a minister sa tváril, že rieši, rieši, rieši, výsledok nikde. Mali sme tu minulý rok mŕtve dojčatá na čierny kašeľ, naveľa-naveľa sa ide aspoň uhradiť očkovanie na čierny kašeľ v tehotenstve. Od tohto novembra. Ale inak vlastne ťažko hľadať vôbec nejaké zmysluplné opatrenia, ktoré by túto štatistiku zlepšili. A treba povedať, že tie opatrenia by sa mali týkať aj pôrodnej a popôrodnej starostlivosti ľudí, ktorí žijú vo vylúčených osadách, pretože zatiaľ čo sa my ešte môžeme utešovať, že v Bratislave je tá dojčenská úmrtnosť celkom lepšia ako vo zvyšku Slovenska, tak vo vylúčených osadách, to, myslím, máme 12 detí z 1000 narodených. A čo ide teda robiť ministerstvo? Aby zlepšilo život a zdravie detí a ich matiek tam z tých miliónov a miliárd, ktoré v tomto rozpočte sú na nich určené. Nič sme o tom nepočuli, nič. [10:42] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krúpa, majster troch spackaných konsolidácií, sem nám prišiel predložiť naozaj, že rozpočet rozvratu. A prečo majster spackaných konsolidácií? Spomínate si na vyjadrenia ministra Kamenického z roku 2023? Ako hovoril, ako bude konsolidovať, že každý rok jednoducho urobíme konsolidáciu v hodnote 1 % HDP, aby sme sa tak dostali na 3 % HDP v roku 2027, keď budú končiť, aby teda naša ekonomika bola udržateľná a aby sme mohli predvídateľne aj investovať do budúcnosti. A čo priniesol? Ten istý rozpočet, respektíve tu to isté zadlženie. S tým, s čím začínal, s tým aj končí, a čo je ešte horšie. To nie je len to, že je to 4,9 %, čiže v podstate to je tá istá zadlženosť, ale zároveň nám pribudli aj naozajstné dlhy o 30 miliárd. Zo 69 na 99 miliárd. Predošlé vlády urobili, že vraj podľa nich 20 miliárd, tak oni k tomu pridali ďalších 30. Takto proste hospodári táto koalícia, ktorá si absolútne neuvedomuje, akým spôsobom zaťažuje ďalšie generácie. Lebo keď si to uvedomuje a robí to napriek tomu, tak je to jednoducho absolútne farizejstvo a je to jednoducho len udržanie sa pri moci na úkor ďalších generácií. A ešte si spomínate, ako minulý rok prišli s tým, že teda, pardon, na jar, že prídu s prorastovými opatreniami, že ako to oni prídu a čo všetko urobia a ako sa tu naštartuje ekonomika. A kde sú tie prorastové opatrenia, pán Kamenický? Kde sa vytratili? Nikto o nich nič nevie. Jednoducho ste to všetko spackali a jednoducho to, čo tu robíte, jedna veľká tragédia, po vás príde len spúšť. Vy ste len vybrakovali tento rozpočet, vybrakovali Opatreniami, že jak to oni prídu a čo všetko urobia a ako sa tu naštartuje ekonomika. A kde sú tie prorastové opatrenia, pán Kamenický? Kde sa vytratili? Nikto o nich nič nevie. Jednoducho ste to všetko spackali a jednoducho to, čo tu robíte, je jedna veľká tragédia, po vás príde len spúšť. Vy ste len vybrakovali tento rozpočet, vybrakovali ste štát, vybývali ste ho a jednoducho, nech sa stane čokoľvek, po vás, nech sa ostatní trápia a jednoducho [10:44] Andrej Danko Ako chceme. [10:44] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Bohunický, s. ný deň. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tvoje vystúpenie. Veľmi dobre si poznamenal, že tu máme najdlhší zákon roka. V zásade s výnimkou možno ministra financií, ktorý aj tak polovicu času si v rozprave minul na útoky na šéfa NKÚ. S výnimkou Huliaka, ktorý síce vystúpil na tri minúty, ale možno by sme boli radšej bez toho vystúpenia, tak v zásade nikto k tomu nevystúpil a ja sa tak pýtam, že bol tu síce pár minút predseda vlády, hoci tu teda podal ruky koaličným poslancom, ale zato nepodal ruku alebo teda pomocnú ruku občanom s týmto rozpočtom, tak chcel naozaj vidieť, či ešte príde predseda vlády, či vystúpi k tomuto rozpočtu, či k tomu niečo povie, lebo naozaj toto je veľmi dôležitý zákon a tento rozpočet je naozaj zlý a teda prejdem k tomu obsahu. Tak my máme slabé investície, teda zle investujeme do oblasti s vysokou návratnosťou, neinvestujeme do výskumu, máme nedostupné bývanie, máme pomalšie digitalizácie na strane štátu, máme odliv mladých ľudí do zahraničia. No ale tento rozpočet, čo vlastne dokázal, je, že priemerná domácnosť, ako si ty správne poznamenal, príde o 4 500 € ročne, dlh narástol o 20 miliárd, stále je tu transakčná daň, nemáme žiadne prorastové opatrenia a nikto z koalície nie je schopný tento rozpočet si obhájiť. A chápem, že je to veľmi ťažké, keď nie je obhájiteľný, ale myslím si, že by bolo dobré, keby sme tu nediskutovali len my sami so sebou v rámci opozície a prišiel by niekto konečne z koalície, ideálne aj predseda vlády, ktorý teda obhajoval tento rozpočet iba na tlačovke, prišiel sem do parlamentu, lebo tu v parlamente sa bude o tom hlasovať a ja si myslím, že ľudia majú právo vidieť nás, volených zástupcov a zástupkyne, aj zo strany koalície, ako obhajujú tento rozpočet, za ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou budú hlasovať. Takže ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a som rád, že si [10:46] Andrej Danko To takto spomenul. [10:46] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec z Trnavy, ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj moje vystúpenia sú vždy také čarovné. Ale vrátim sa k obsahu, aj tebe, Števo. Ďíky moc aj za tvoj príspevok k rozpočtu a mne sa vždy páči na tejto koalícii, keď ona rozpráva o tom, že ako trebalo veľmi konsolidovať a teda nech povieme, že ako by sme to robili. A ty si im tu na v tom príhovore aj ukázal, kde majú rezervy, keď to takto slušne jemne poviem, za stovky miliónov € a kde, keby chceli, tak v kľude môžu bez problému zrušiť transakčnú daň a nájsť na ne peniaze. Ja úplne akceptujem a chápem, keď majú nejaké iné politické priority, ako ja neviem, že 13. dôchodky a teraz kvôli tomu im niečo nevychádza. Ale keď som rozmýšľal, že prečo vlastne nedokážu oni zostaviť rozpočet, veď stačilo by počúvať možno nejakých odborníkov a teda urobiť kompromisy svoje politické, ale veľmi ťažko sa zostavuje rozpočet, keď vás motivuje, ako si aj ty povedal, politická korupcia. A poviem dobrý príklad. Spomeňte si napríklad na portál slovensko.sk, keď pred rokom aj niečo Mihál tu začal rozprávať o tom, ako treba dať peniaze na naše, na tie servery na slovensko.sk, lebo to tu celé zhorí v auguste, a už vtedy mu to táto vláda nechcela schváliť a malo to byť zaplatené z plánu obnovy, ale on išiel, išiel, išiel a po roku si to vydobil práve vďaka tomuto rozpočtu. Keď bola vládna kríza, tak kto vydieral Fica? Ako si, Števo, povedal, spustila sa rabovačka a už bolo treba uvoľniť aj ďalších 100 miliónov, ktoré budú nakoniec zo štátneho rozpočtu, lebo európske peniaze to nepokryjú. Takže veľmi ťažko sa konsoliduje, keď hlavná priorita je tu politická korupcia. [10:48] Andrej Danko Ďakujem pekne. [10:48] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Gálik Štefan spomenul si aj energopomoc. Žiaľ, tá bude, ako si aj povedal, opäť iba plošná. Akokoľvek sa ministerka tvári, že adresná, ale ani tá kocka nikdy nebude guľatá, hoci by strašne chcela. Ale, čo je úplne najhoršie, túto energopomoc zase dostanú aj tí, ktorí ju nikdy dostať nemali. Napríklad aj poslanci. A tí najchudobnejší, tí, čo ju potrebujú najviac, tak tí sa k nej nedostanú. Tí, ktorí šetria, napríklad takí, čo kúria drevom, ale aj drevo zdraželo. A ministerka sľúbila: „Zavedieme energopomoc aj pre týchto.“ A opäť nič. S týmito sa opäť pri energopomoci žiadnym spôsobom nepočíta. Ale tak ministerka táto ho samozrejme už nasľubovala. No v rozpočte ma poburí ešte jedna veta. Je tam napísané: Pokračovanie energopomoci obmedzí rast cien energií pre domácnosti a tým prispeje k zmierneniu inflácie. Nižšie cenové tlaky podporia rast reálnych príjmov a postupné oživenie spotreby domácností. Pán minister, ale, ak je energopomoc hradená zo štátneho rozpočtu, teda našich daní, teda z jedného vrecka beriete tisíce a do druhého sypete drobné, tak ako chcete dosiahnuť zvýšenie príjmov domácnosti? Veď vy ste im zvýšili kvôli tomu dane, aby ste im mohli dať energopomoc. A teda tým pádom nebude nikdy dosiahnuté ani zvýšenie alebo oživenie spotreby domácnosti, možno tak tej vašej. A táto plošná pomoc, žiaľ, opäť iba zabrzdila akékoľvek investície do energetickej efektívnosti. To, čo platí, že daj človeku rybu, nakŕmiš ho na deň, nauč človeka chytať rybu, nakŕmiš ho na celý život, toto, bohužiaľ, u vás vôbec neplatí. Vy dávate ľuďom ryby. Áno, ale musia si za to zaplatiť zo svojich daní a, čo je najhoršie, platiť za to budú ešte aj naše deti. [10:50] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Štefan, presne si. Rozprával si o tom, že chýbajú prorastové opatrenia. Ja si to dovolím trošku zopakovať. Áno, vláda chcela prísť s prorastovými opatreniami na rok 2026. To znamená, na tento rok v januári nebolo nič, v marci nebolo nič, pred letom 11 opatrení, ktoré sami zamestnávatelia označili, že ich vplyv je 0,0 nič. Potom rozprávala vláda, že samozrejme pred rozpočtom prídu s tým skutočným balíkom, ktorý bude mať vplyv na štátny rozpočet. Teda znížiť dane, zrušiť transakčnú daň. Nič z toho sa nestalo. A teraz vlastne ten rozpočet tomu skutočne nasadil korunu, pretože vláda teda rozprávala, že nemá priestor, aby pomohla ekonomike, aby zrušila transakčnú daň, aby nejak tak naštartovala prorastovými opatreniami ekonomiku. No, ale potom presne tak, pozrieme sa do VPS-ky a tam zbadáme 2,5 miliardy ostatných výdavkov. Mňa by zaujímalo, že či to vláda vníma, že ako to asi tí zamestnávatelia vnímajú, keď teda na pomoc ekonomike sa nenašlo nič, alebo nejaké drobné, ale na vyhratie volieb 2,5 miliardy bez problémov. To len tá položka inak sa nám späťnásobila oproti tomu, čo teda tam bolo tento rok, takže už len to ukazuje vlastne, že ako to tá vláda myslí. No a ešte stihnem jednu vec. Skutočne vláda vyrobí 31 miliárd nového dlhu. Náš dlh bude cez 100 miliárd a dostala Slovensko na okraj útesu. Akákoľvek ďalšia kríza, ktorá, nebavme sa o tom, či príde, otázka je, kedy príde, tak všetok fiškálny priestor je vyčerpaný a Slovensko je zraniteľné bez možnosti reagovať a, bohužiaľ, najviac budú trpieť skutočne tí najchudobnejší, bežní, obyčajní ľudia. Ďakujem. [10:52] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, píš. Ďakujem všetkým opozičným kolegom a kolegyniam, že sa vyjadrili faktickou k mojej k mojej rozprave. Teda podotýkam, že, že nikto z koalície, ešte som myslel, že aspoň pán Macák sa hecne a niečo teda povie k tomu zostavenému Slovensku, teda okrem toho, že za dnešný stav môže aj Radičovej vláda, ako sme sa dozvedeli minulý týždeň, to som zabudol povedať. Ale teda nič. A naďalej teda platí, že ako som spomínal aj v rozprave, Hlas a Smer-SD zatiaľ spotrebovali nula minút na túto diskusiu. Len teda tichučko sedia alebo tu ani nie sú a len to potrebujú celé pretrpieť. A ešte by som povedal dve veci. Minister financií si teda radšej odsadol zo svojho miesta, aby mohol ísť zurišovať viacej na kraj, aby bol, aby nebol ani v zábere. Jednak to ruší toho, čo rozpráva za tým pultíkom, a jednak teda teraz bude mimo kamery, ale nič mu nebráni ďalej sa baviť teraz napríklad s kolegom Karasom. No a cez víkend sme ministra financií videli v telke. Samého, bez oponenta, tak asi vyzerá jeho politická diskusia, obhajoba celého rozpočtu. No a opäť, ako som spomínal, tá latka je sakra nízko. Celej tejto debaty. Tu sa bavíme, že či budú vôbec dodržané úplne základné pravidlá ústavného zriadenia a či ústavou zriadené inštitúcie môžu vôbec akože tuná tuná vystúpiť. Takže úplne zabudnime, Zuzana Števolová, na debatu o tom, že sa budeme baviť o tom, že akú, že, že sa nám zhoršila dojčenská úmrtnosť alebo prečo máme takú škandalózne nízku dĺžku dožitia alebo dostupnosť bývania alebo akékoľvek ďalšie ukazovatele. [10:54] Andrej Danko Kvality života. Poslankyňa Števolová Krátka. [10:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, veľmi ťažko sa nadväzuje na kolegu Števa Kiša a ešte ťažšie sa rozpráva poloprázdnej sále parlamentu o zákone roka, v situácii, kedy vlastne o tomto zákone v podstate diskutujeme len my na strane opozície. A to je veľká škoda, pretože ako povedal Števo Kiš, my by sme chceli počuť tie riešenia a tú obhajobu od vás, najmä potom, čo tu zas máme ukážku jedného škandalózneho a protiústavného prístupu tejto vládnej koalície, tentoraz k zákonu o štátnom rozpočte. Ja len zopakujem, ako sme k tomuto došli. Zákon o štátnom rozpočte sem prišiel potom, čo sme si prekvapivo predradili zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde pán Karas, on je taký hitman ministra financií a tejto koalície, vždy donesie nejaký pozmeňovák alebo zákon, ktorým potrebujú vyriešiť situáciu. Spomeňme si na rentu generálneho prokurátora. Teraz tu máme v podstate celé to o zničenie rozpočtového provizória, jeho obrátenie naruby len preto, aby ste si zachránili kožu, a potom, čo ste si to predradili, obmedzili k tomu rozpravu, podali ste tento pozmeňovák, schválili ste si ho, tak ste nám predložili štátny rozpočet, ku ktorému vlastne neexistuje stanovisko jedinej relevantnej inštitúcie, ktorá by ho ocenila, ktorá by na ňom našla niečo pozitívne. A vy nič? Vy vlastne s tým ste ochotní pokojne žiť. Vás netrápi, že tento rozpočet je protiústavný, lebo do parlamentu mal dôjsť vyrovnaný rozpočet, to vás netrápi, lebo vy už ste si zvykli, že pravidlá sú asi pre iných. Že vy ich nemusíte dodržiavať. Vy prosto máte pocit, že pravidlá sú pre bežných ľudí a vy, keď ste vo vládnej koalícii, presne ako to bolo s tou päťdesiatkou v dedine, ako je to s tými majákmi, ktoré tu každý deň sa predierajú napriek všetkému. Tak vy máte pocit, že pravidlá vás iba obťažujú, že vy ich dodržiavať nemusíte, lebo ako povedal kolega Ľupták, však s opozíciou by sa aj tak nedalo diskutovať o zmene. Tu je kolega Ľupták. S opozíciou by sa aj tak nedalo diskutovať o zmene zákona o rozpočtových pravidlách, tak ste sa prosto rozhodli, že pôjdete po svojom. Pán kolega, ale takto sa to nerobí. Takto sa to v parlamentnej demokracii prosto nerobí. Máme tu pravidlá, ktoré platia pre všetkých, na ktoré ste skladali inak váš poslanecký sľub tu na ústavu. A ten sľub nehovorí o tom, že keď sa mi to nepáči, tak prosto si spravím po svojom. Budem riskovať, že Ústavný súd mi to zruší, ale keď mi to zruší, tak sa poistím a postavím na hlavu rozpočtové provizórium. To nemáme takú ústavu, ani neskladáme taký sľub a pomerne často ho tu skladáme, dávajú ho nejakí náhradníci alebo navrátilci do parlamentu, tak, ak ste ho na prvý raz nepochopili, neprečítali si ho, tak bola tu príležitosť počas tých troch rokov opakovane si ho prečítať, pochopiť a porozmýšľať nad tým, že prečo tu vlastne sme. A čo máme dodržiavať? Naozaj to nie je o tom, že máte ísť valcom a napriek všetkému. Ale teda, keď dáme bokom ten škandalózny proces, ktorým nám tento zákon sem doputoval. Ja sa pýtam, že kde sú na vašej strane nejaké ambície posunúť túto krajinu k lepšiemu? Ja naozaj nie som ekonómka. Nebudem tu teraz hovoriť o nejakých číslach, deficitoch a neviem čom, ale prosto však, kolegovia, keď to všetci sledujeme, veď vy ste úplne rezignovali. Rezignovali ste na to, aby ste slovenskú ekonomiku pozdvihli, zlepšili, aby ste niečo urobili, aby sa tá blbá nálada, ktorá tu panuje, ktorá tu naozaj panuje, minimálne od zavedenia transakčnej dane, zlepšila. Prorazové opatrenia nikde. Nikde, napriek tomu, že ste to sľúbili. Pozdvihli, zlepšili, aby ste niečo urobili, aby sa tá blbá nálada, ktorá tu panuje, ktorá tu naozaj panuje, minimálne od zavedenia transakčnej dane zlepšila. Prorastové opatrenia nikde. Nikde, napriek tomu, že ste to sľúbili. A pre mňa je záhadou, že ako môžete niečo sľubovať a nakoniec nedoručiť. Však z tých prorastových opatrení by ste mali aj vy niečo. Každý by z toho niečo mal. A vy nie ste schopní vašim vlastným lídrom, ministerke hospodárstva, ministrovi financií a špeciálne premiérovi to zúčtovať a povedať im, že haló, že táto krajina potrebuje prorastové opatrenia viac ako čokoľvek. Vy nemáte vôbec žiadnu sebareflexiu? Nič na tejto strane nie je, že vy sa môžete pozrieť všetkým voličom na Slovensku, všetkým obyvateľom do očí a povedať si: „No tak sme nedoručili prorastové opatrenia. No tak sme celé leto si tu hovorili, že teda zrušíme, nezrušíme, zrušíme, nezrušíme transakčnú daň, tak nakoniec nezrušíme. Nevyšlo.“ Nevyšlo, no. Stalo sa. To je život. Áno, presne, no. Život. Život priniesol zjavne. Akože keby tá ekonomika Slovenska stála na takomto prístupe, že život priniesol, a keby tu neboli ešte ľudia, ktorí sú ochotní tu napriek vám tvoriť nejaké hodnoty, tak už by sme boli v tej kríze. Oni ich, tie hodnoty, tvoria napriek vám, ale dokedy ich to bude baviť? Dokedy? Ja sa pýtam. A to by ste sa mali pýtať aj vy a mali by ste sa pýtať vašich lídrov, že prečo žiadna z relevantných inštitúcií nedokázala tento rozpočet pochváliť. Postavil sa sem šéf NKÚ, povedal, že ani len absolútne nemali čas sa pripraviť a doručiť nám nejaké stanovisko. A minister financií tu na neho len zaútočil. Nie, že by sa vecne bavil. Nie. On tu prosto mu len vynadal, povedal, že veď oni majú dosť ľudí na svojom úrade, ale však to nie je o počte ľudí. Veď ten rozpočet má niekoľko stoviek strán, veď to si treba prečítať, to si treba navnímať, to si treba zrátať, to sa nedá spraviť za 5 minút. A vás to netrápi. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Všetci ostatní, že ukážte mi, že kto vlastne vôbec povedal z relevantných organizácií niečo pozitívne o tomto rozpočte. Ja neviem, vy ste niečo čítali? Že vy si myslíte, že toto je naozaj nejaké sprisahanie proti vám? Že tu opozícia ovládla… Lebo vy vládnete, pripomínam, ale asi opozícia tu ovládla všetky orgány. Všetky odbory, všetkých. A oni sa sprisahali a kritizujú tento rozpočet sociálneho zmieru a pozitívnych správ. Ja neviem. Mne to tak vychádza podľa vášho mlčania, že vy asi musíte si niečo takéto myslieť. Ale pozývam vás. Ďakujem, pán Ľupták, že ste na mňa dali faktickú, a pozývam aj ostatných kolegov a kolegyne z tejto strany, z koaličnej strany. Veď vyvráťte nám to. Prečítajte mi nejaké pozitívne recenzie na tento rozpočet a na to, čo navrhujete. Skúste sa sem postaviť a skúste to obhájiť. Nemusíte celý rozpočet. Ste možno, kolega, vy ste možno na niečo expert z toho rozpočtu, na nejakú oblasť. Však ste v nejakom výbore, neviem teraz si spomenúť. Alebo tu môj kolega, podpredseda výboru Bašistová, Šuca, by sa mohol postaviť a povedať, že prečo 113 miliónov pre SIS je odôvodnených, prečo je to hodnota za peniaze. Nemyslím si, že to tak je, ale kľudne polemizujme. Pozývam vás, chceli by sme to počuť, že čo si vlastne ľudia z tejto vládnej koalície o tomto rozpočte myslia. Ak teda v stredu za neho zdvihne aspoň 76 poslancov svoju ruku. Ja by som to chcela vidieť a myslím si, že o tom je parlament, aby sme tu diskutovali, aby sme si povedali, aký máme na to názor. Vymeniť aj nesúhlasiace stanoviská, však môžeme sa kritizovať, veď to zase nie je problém, veď preto sme opozícia a koalícia. Ale z tejto strany by som čakala aspoň niečo. Kolega Kiss tu spomenul tému, ktorá mňa osobne veľmi zaujíma, tie dojčenské úmrtia naozaj. Kde sú tie opatrenia? Však vláda to má ako jeden zo svojich ukazovateľov v tom rozpočte. Znižovanie dojčenských úmrtí. Čo ideme s tým robiť? Nevieme. Ja by som to rada počula. Naozaj. Možno od niekoho zo zdravotníckeho výboru, neviem. Tak vás pozývam, máte ešte dosť minút. Povedzte nám a hlavne verejnosti, ako vy vnímate a hodnotíte tento rozpočet. Lebo ja vám poviem, že za mňa, za mňa je to rozpočet lajdáctva. A rozpočet hrubej sily. Že mám pocit z toho, ako k tomu premiér pristúpil, že on prosto povedal, však nie je náhodou, že cez víkend sa vyjadril, že on obdivuje, že aký je Trump a Putin, akí sú frajeri. No jasné. Ono na tom obdivuje to, že si myslí, že najväčšie frajerstvo je prosto ísť hrubou silou, valcom, napriek všetkému, naprieč všetkým, kašľať na pravidlá. Ale to nie je frajerstvo. To je prosto, to je zneužitie sily. To vôbec nie je žiadna frajerina. To dokáže každý. To dokáže človek, ktorý je fyzicky zdatnejší, že rezignuje na akúkoľvek argumentáciu a namiesto toho zmláti svojho oponenta. A to dokáže premiér, ktorý absolútne zlyhal, nemá už žiadne nápady, energiu, nemá ľudí, ktorí by mu tie nápady dodali vo vzťahu k ekonomike a k rozpočtu, tak na všetko zlyhá a ide napriek pravidlám urobiť niečo protiústavné. To nie je frajerina, to je zlyhanie. To je naozaj, kolegovia, kolegyne, zlyhanie. A chcela by som počuť, ako toto vyvrátite, ako toto vyvráti samotný premiér, ktorý rezignoval na to, aby priniesol ešte čokoľvek pozitívne v tejto krajine, čokoľvek. A to je nesmierne, nesmierne smutné. Ale teda budem rada počuť niekoho, kto sa mi to tu pokúsi vyvrátiť, aj keď zatiaľ pri pohľade na tú tabuľu vidím, že asi sa nedočkám. S výnimkou vás, kolega. Ja vás oceňujem aj za to, že ste vystúpili. Podľa mňa to je dôležité. Nesúhlasíme spolu, samozrejme. To ešte musím doplniť, ale teda aspoň sme nahliadli do hlavy vás ako predstaviteľa koalície. No a ja by som sa teraz v tejto druhej časti chcela povenovať téme, ktorou sa zaoberám. Je to kapitola verejný poriadok a bezpečnosť, teda najmä téma rozpočtu Ministerstva spravodlivosti, Ministerstva vnútra a SIS. V rozpočte sa uvádza, že celkové výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť, teda 2,3 % HDP, sú v porovnaní s krajinami Európskej únie, ktorá má priemer 1,8 % HDP, nadpriemerné. Polícia a hasiči sa na nich podieľajú takmer polovicou, súdnictvo a väzenstvo pätinou výdavkov. Až 30 % výdavkov na verejný poriadok a bezpečnosť nie je možné bližšie klasifikovať, čo je najviac spomedzi krajín Európskej únie, neviem. A tiež k tomuto, k týmto kapitolám sme tu zatiaľ veľa nepočuli. K ich odôvodneniu, k tomu, čo sa zlepší za tieto peniaze, čo nám posledný rok vášho vládnutia prinesie. Pripomínam len, že programové vyhlásenie tejto vlády znelo: lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Mali sme tu tiež minulý týždeň Víziu Slovenska 2040. Tiež sa týkala aj verejnej bezpečnosti, spravodlivosti, okrajovo právneho štátu. Má byť schválená parlamentom ako nejaká vízia, ktorú premiér chce pretlačiť. A ja sa pýtam, že čo z nej je vlastne preklopené do tohto rozpočtu? A neočakávam odpoveď. Nič vlastne. Vy tu na jednej strane pretláčate dokument SAV, ktorý sa má stať nejakou vašou vlajkovou loďou. Chcete v kampani o tom tvrdiť ľuďom, že toto idete robiť, a na druhej strane s tým tento rozpočet nekorešponduje. Naplno sa tak odhaľuje, a ešte ste si to tak naplánovali, že ja nerozumiem tomu, lebo ja keby som teda bola premiérkou, tak si to naplánujem tak, že keď dám jeden týždeň do parlamentu Víziu 2040 a druhý týždeň štátny rozpočet, tak by som akože chcela, aby to na seba nadväzovalo, že by som povedala: „Aha, tuto mi vedci naplánovali toto a ja mám na to tieto rozpočtové opatrenia v tom rozpočte,“ ale tu nič. No. To ani len toto ste nezvládli, chápete? Že veď sme na jednej schôdzi, na jednej schôdzi, kde ste nám nejakú víziu predstavili. Chcete, aby sme ju podporili, a na druhej strane na ňu vôbec nenadväzuje tento rozpočet. Tak to nám ako vysvetlíte? Nemám na to ja odpoveď a predsa nebudem namiesto vás tie odpovede hľadať. Ja mám otázky ako opozičná poslankyňa. A tiež sa pýtam, že keď sa píše v samotnom rozpočte, že celkové výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť sú v rámci EÚ nadpriemerné, komu toto vlastne prináša tú hodnotu za peniaze? Komu sa tu teda lepšie a pokojnejšie žije a bezpečnejšie? Lebo ja nenachádzam v rozpočte odpovede a priority, či už na strane Ministerstva spravodlivosti alebo na strane Ministerstva vnútra, ktoré by riešili akútne problémy týkajúce sa verejnej bezpečnosti a spravodlivosti, pretože týmito akútnymi problémami podľa mňa sú vraždy žien. Máme ich tu už 20. Ženy, ktoré… 20 žien, ktoré prišli o život v situácii domáceho násilia, ďalšie, ktoré síce o život zatiaľ neprišli, ale sú ním aktuálne a akútne ohrozené vrátane detí. To sme nepočuli ani jedného z ministrov, ktorí sú za to zodpovední, že by si pripravili do rozpočtu nejaké opatrenia. Povedali by, že toto bude ich priorita. Že ich prioritou sú životy občianok Slovenskej republiky. A chcú ich ochraňovať, to v rozpočte nie je. Takisto mali sme tu dva útoky na školách, tragické útoky v Staškove a v Spišskej Starej Vsi. Máme tu kritickú situáciu s radikalizáciou mládeže so zhoršujúcou sa kriminalitou mládeže špeciálne v oblasti násilnej trestnej činnosti. Upozornil nás na to generálny prokurátor vo svojej správe o kriminalite za rok 2025, ktorú tu ani nechcete prejednať. Máme tu dva útoky, smrtiace, tragické. Máme tu ďalších tínedžerov, o ktorých sa každý deň dočítame v médiách, že trebárs plánovali vraždu spolužiaka za to, že bol queer, alebo teda doniesli si nože alebo sekery do školy. Je to naozaj vážna vec, ktorá zasahuje celú spoločnosť, ale v tomto rozpočte nenájdeme k tomu žiadnu, žiadnu reflexiu, nič, žiadne opatrenia. Nula. Napriek tomu, že vy ste to mali inak aj v programovom vyhlásení. V programovom vyhlásení vlády jednoznačne napísané, že vláda zlepší situáciu v oblasti domáceho násilia, ochráni ženy a deti a bude sa venovať aj zhoršujúcemu sa online prostrediu. Nič z toho sa zatiaľ nenaplnilo. Namiesto toho ste zrušili NAKA ako prvé svoje opatrenie, ktorá mala na starosti práve aj špecializáciu v oblasti extrémizmu a radikalizácie, a výsledkom sú počas vašej vlády dva smrtiace tragické útoky na školách. Tak ja sa pýtam, že kde sú tie vaše priority? Keď si otvoríme správu generálneho prokurátora za rok 2025, on tam má tvrdé dáta, ktoré hovoria o tom, že klesol aj počet obvinených, aj počet odsúdených za extrémizmus, za radikalizáciu. Tak niekde asi bude problém v tých vašich prioritách. Ktoré je to, čo máte rozpočtovo kryté, lebo za mňa z vašich priorít zatiaľ benefitovali ľudia ako pán Bödör, Brhel, Tibor Gašpar, Dušan Kováčik, Daniel Bombic, ktorý sem prišiel vládnym špeciálom, ale rozhodne to neboli ani ženy, ani deti, ani mladí, ani znevýhodnení ľudia a rozhodne to nebol a nebude takmer 1 milión ľudí, ktorí sú naďalej ohrození chudobou. Chcem sa spýtať, že čo rieši váš rozpočet, váš návrh rozpočtu vo vzťahu k tomuto miliónu ľudí ohrozených chudobou. Ten ukazovateľ sa nezmenil. A ja tu nevidím žiadne opatrenia, ktoré by toto nejakým spôsobom riešili. Žiadne. To vás tiež netrápi. Zaujímavé. Pokiaľ ide o rozpočet Ministerstva spravodlivosti, to je tiež veľmi zaujímavá kapitola, pretože Ministerstvo spravodlivosti má takmer totožný rozpočet s tým, čo malo minulý rok. Minulý rok to bolo 763 984 692 € a tento rok je to takmer to isté 763 446, pardon, 763 446 1 375, čiže takmer totožné rozpočty, kde narástli osobné výdavky o cca 10 miliónov, valorizovali sa platy a 3 milióny idú na investície pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, ale inak aj tie… A čiže takmer totožné rozpočty, kde narástli osobné výdavky o cca 10 miliónov, valorizovali sa platy a 3 milióny idú na investície pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, ale inak aj tie výdavky sú približne rovnako rozdelené na väzenstvo v sume 300 miliónov, súdnictvo takmer 377 miliónov. Je to veľmi podobné ako rok predtým. A to je tiež veľmi zaujímavé, pretože Ministerstvo spravodlivosti si vlastne predložilo rozpočet podobný tomu minuloročnému, teda nejakých 750 – 760 miliónov, ale vlastne my z neho vôbec nevidíme, že akým spôsobom v čase konsolidácie ide Ministerstvo spravodlivosti šetriť? Tiež tam nie sú žiadne opatrenia. Na ústavnoprávnom výbore bol minister Vážny, zrušili ste jednu väznicu. Kde sa to prejavilo? Máme o takmer 4000 väzňov menej vďaka vašej trestnej novele. Mala tu byť nejaká zásadná téma restoratívna justícia. Ale ten rozpočet to vlastne nejako neodráža. Vlastne tie výdavky na to väzenstvo neodzrkadľujú žiadne šetrenie. Minister spravodlivosti tvrdil na ústavnoprávnom výbore, že oni potrebujú ten personál, idú ho premiestniť z tej zrušenej nemocnice do nového detenčného ústavu, ale tak, keď takýmto spôsobom klesne väzenská populácia, tak snáď aspoň niekde sa ušetrí, ja neviem, alebo teda by mal minister spravodlivosti, rovnako ako iní ministri, mať v čase konsolidácie zadanie, že hľadať tie šetriace opatrenia, či už na prevádzke súdov alebo na centralizácii verejného obstarávania, alebo teda na prevádzke väzenstva. Ale v tom rozpočte to prosto nie je vidno. Čo tam naopak je vidno, čo ma teda nesmierne pobavilo, bolo, že tam má vyčlenených 754 000 € na krytie výdavkov v nadväznosti na novelu zákona č. 270 z roku 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 385/2000 o sudcoch a prísediacich. 754 000. A to úplne toto odráža ten chvat a lajdáckosť, ako bol ten rozpočet robený, lebo viete, čo, čo? To je rozpočtová priorita ministra spravodlivosti, ktorá ide na novelu, ktorá sa týka tých disciplinárnych senátov na najvyšších súdoch, ktoré vlastne ale zrušil Ústavný súd, časť tej novely. To malo byť v podstate o tom, že iní sudcovia ako sudcovia Najvyššieho súdu dostanú možnosť súdiť v disciplinárnych senátoch, za to mali mať odmeny, príplatky, a na to si tam minister pýta tých 754 000, plus sú tam odmeny na hodnotiace komisie, pričom ale veď on má tu v pléne zákon, ktorým chce zrušiť tie hodnotiace komisie. Však, ale to je absurdné. A on si v rozpočte na túto novelu, ktorá teda zaviedla tieto nové príplatky a ktorá z časti teda bola zrušená Ústavným súdom a z časti vlastne chce on sám zrušiť túto vec. A pýta 754 000 € a nevieme vlastne, že prečo sa to tam teda nevymazalo odtiaľ. Tak zjavne asi tu bol nejaký chvat alebo niečo, keď sa ten rozpočet pripravoval. Nevieme, keby minister prišiel a trochu dlhšie to odôvodnil aj tu v pléne, bolo by to žiaduce, alebo keby na to bol väčší priestor na výboroch, tak by to bolo žiaduce. Takisto v tom rozpočte, okrem teda toho, že tam mali byť podľa môjho názoru jednak jasne popísané opatrenia na šetrenie, či už vo väzenstve alebo v súdnictve, a opatrenia, ktoré by sa venovali tej vážnej situácii, ktorú tu máme, či už vo vzťahu k domácemu násiliu alebo vo vzťahu k celej radikalizácii mladých a online priestoru, tie absolútne absentujú, ale pripomeniem, že minister tiež tvrdil v lete, že predloží na toto rokovanie parlamentu, alebo teda na to decembrové, zákon o odškodňovaní sterilizovaných rómskych žien. V tom rozpočte nič nie je, o tom ani zmienka, čiže mám za to, že tá schéma nebude. Takisto tam nie je vôbec žiadna zmienka o tom, že nám tvrdí, že má pripravenú nejakú veľkú a zásadnú kampaň na uvádzanie Obchodného a Občianskeho zákonníka do života. Z toho rozpočtu to naozaj vôbec, vôbec nie je jasné a ani tam nie je jasné, akým spôsobom teda idú realizovať tú bájnu restoratívnu justíciu, teda okrem navyšovania úradníkov, ale vlastne nevieme z toho v podstate nič vyčítať. Čiže hodnota za peniaze v rozpočte Ministerstva spravodlivosti v podstate nula. Potom sa dostaneme v kapitole verejná bezpečnosť a spravodlivosť k SIS, ktorá teda má rozpočet na budúci rok 113 miliónov. Z predchádzajúceho 102 miliónov, tam tiež by si jeden človek mal položiť otázku, že kde tu dostávame a kto tu vlastne dostáva nejakú hodnotu za peniaze. Lebo keď si len pozrieme, čím je SIS za posledné tri roky známa, tak môžeme začať pochybnosťami o procese, akým bol Pavol Gašpar dosadený za námestníka SIS. Celkovo je SIS známa tým, že ju vedie človek, ktorého jedinou kvalifikáciou je byť synom svojho otca. Otec ho bráni pri každej príležitosti. Nie syn sa bráni, ale otec nevynechá príležitosť, aby si nenatočil nejaké videjko o niekom, kto povie niečo škaredé o Pavlovi Gašparovi. Spoločná softvérová licencia, šofér v šľapkách, nedôvera partnerov, posledné miesto v rebríčku dôveryhodnosti európskych tajných služieb, rusofilné správy, výročné správy, ktoré sa rozhodol, že už SIS ani nebude zverejňovať a mohla by som ďalej a ďalej pokračovať, ešte aj pri tom skandále, ktorý sa im podarilo prekaziť, nevedia zaujať jasné stanovisko o tom, odkiaľ vietor fúka. Čiže tuto je nulová hodnota za peniaze. Tá hodnota je v podstate v tom, že v tej SIS naďalej pracujú ešte ľudia, ktorým tu nejakým spôsobom na bezpečnosti Slovenska záleží a napriek svojmu vedeniu tam podľa mňa ešte udržiavajú pracovnú morálku a majú nejaké výsledky. No a na záver už veľmi skratkovito, Ministerstvo vnútra, rozobral to tu môj kolega Jaro Spišiak veľmi podrobne minulý týždeň. Tam naozaj výkon súčasného ministra vnútra, to je jedna veľká tragédia, kolegovia. Naozaj tragédia, teda to je minister, ktorý prehral všetko, čo sa dá, celú svoju energiu sústredil na spory, na spory, ktoré nevie vyhrať, iba ich prehráva. Štát za to bude platiť. Pochybné všelijaké tendre, kávové zrná, teraz si chce prestavať budovu, zdecimoval Policajný zbor. Viete čo, najlepšie to vystihne slovo. Ja som sa stretla s nejakými policajtmi, ktorí mi povedali jedno slovo, ktoré podľa mňa to povie za všetko, čo medzi nimi vládne, aký pocit. Povedali, že zúfalstvo. Zúfalstvo. K tomuto sa tento minister vnútra dopracoval, že v Policajnom zbore vládne zúfalstvo. Z tej súčasnej situácie a môže sa oháňať tým, ako teraz pridal tým policajtom, ale ono vo výsledku to vôbec nebude mať nejaký vplyv jednak na to dlhodobé udržanie kariér ľudí, ktorí sú v Policajnom zbore a chceme ich tam mať, tých, ktorí sú naozaj aj výkonní, aj špecialisti a špecialisti a ktorým naozaj o tú bezpečnosť v našich uliciach ide, a ani to nebude smerovať k posilneniu vlastne toho Policajného zboru, pretože tam už vlastne nikto v jeho schopnosti, žiaľ, neverí. Jedno opatrenie, ktoré tam je, je teda v mojej oblasti plus 100 zamestnancov na Úrad hraničnej a cudzineckej polície a toho sa teda tiež ešte veľmi krátko dotknem. Ono to na jednej strane vyzerá veľmi pozitívne, keďže Úrad hraničnej a cudzineckej, najmä tá cudzinecká polícia, je preťažená, najmä vďaka tomu, akým spôsobom nekontrolovateľným vy ste poňali príchod pracovnej sily z Uzbekistanu, Indie a teraz aj z Filipín, ale o tom v úplne inej rozprave. Prosto, realita je, že tam naozaj treba pracovnú silu, lenže druhá vec je, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície je ako bezodná studňa. Tým, ako sa rapídne zvyšuje počet cudzincov, ktorí k nám prichádzajú pracovať alebo študovať alebo žiť, tak samozrejme potrebujeme kvalifikovaných zamestnancov, ale to sa nedá riešiť tak, že nonstop tam budeme len pridávať, pridávať a pridávať zamestnancov. Normálny minister vnútra, ktorý rozumie tej téme, by zapracoval na digitalizácii tej práce, na vážnej zásadnej digitalizácii, ktorá by tých zamestnancov na okienkach odbremenila od toho. Ale ani toho sme sa nedočkali. On sem doniesol dve novely zákona o pobyte cudzincov, kde sľuboval, že ako cudzinci budú môcť masovo využívať elektronické podávanie žiadostí a dopĺňanie vecí do spisov, ani to nedokázal implementovať. Nič, prosto. Tí cudzinci doteraz nevedia, že si môžu vybaviť elektronický identifikačný doklad a používať ten systém a keď ho aj použijú, tak je to tak náročné, že radšej sa na to vykašľú. Takže odpoveďou pre Úrad hraničnej a cudzineckej polície nie je plus 100 zamestnancov navyše, lebo nemôžeme každý rok dať, že raz 100, raz 200, raz 300, ale digitalizácia, v ktorej ten minister vnútra absolútne v tomto zlyhal a nemá tam vôbec žiadnu ambíciu. Napriek tomu, akým spôsobom nekontrolovateľne zvyšujete tú pracovnú migráciu na Slovensko bez toho, aby ste mali plán, že čo s nimi. Čiže suma sumárum, keďže musím končiť, aby sa aj na ostatných dostalo. Kapitoly, či už Ministerstva vnútra, spravodlivosti alebo SIS, vykazujú tak ako zvyšok tohto rozpočtu naozaj absenciu snahy o nejaké, či už pokrokové riešenia, konsolidačné riešenia, kde by sme videli nejaké opatrenia smerujúce k nejakému šetreniu a na strane ministra vnútra by som povedala, že sú to opatrenia, ktoré sa absolútne míňajú pocitu ľudí z jeho výkonu v rezorte. Tam by jediné prorastové opatrenie, ktoré by malo byť prijaté, podľa môjho názoru, mala byť okamžitá rezignácia Matúša Šutaja Eštoka, ale toho sa zjavne nedočkáme, takže to tam dobačuje až do konca tejto… [11:26] Richard Raši Ďakujem za pozornosť. S faktickou poznámkou ako [11:26] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Prvý vystúpi pán poslanec D. Nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Budem veľmi stručný, nech môžem teda pustiť pána Luptáka, ale teda ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. A ty si sa pýtala vlastne, že prečo nič nerobili, prečo nepriniesli žiadne prorastové opatrenia a podobne. No tak, preto, lebo sme tu riešili Trestný zákon a keby toľko času a energie a tej politickej vôle venovali, dajme tomu tej ekonomike, ozdraviu verejných financií, prorastovým opatreniam, tak ja si myslím, že by nemohli mať tak obrovský deficit a nemohli by sme byť po tretej vlne konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku. A budem sa venovať tomu Trestnému zákonu, lebo to s tým súvisí. Napríklad tá miera efektivity výberu daní po Trestnom zákone, tak ja som presvedčený o tom, že keby sme neprijali ten Trestný zákon, tak by sme možno neprišli o veľa, veľa daňových únikov, lebo to, žiaľ, ľudí motivovalo páchať aj trestnú činnosť spojenú s tým, že budú, dajme tomu, podvádzať štát na daniach. A, žiaľ, teda, keď to vidíme, že aj v tej koalícii sú ľudia, ktorí ten zákon schválili kvôli sebe, tak aký je to obraz a aký je to postoj k vzťahu k spoločnosti a verejnosti, takže ja si myslím, že to s tým súvisí a ono je to presne o tom, že keď sa venovali tu sebe a tomu, aby si nejakým spôsobom schválili tú beztrestnosť a mohli si dať, dajme tomu, nejaké amnestie, tak samozrejme, že už neostalo toľko času, politickej vôle, energie do toho, aby sa venovali najmä tej ekonomike, prorastovým opatreniam. Ty si sa správne pýtala, že kedy ich predstavia. Veď do dnešného dňa sme nevideli jedno prorastové opatrenie, ale zato sme videli štyrikrát zrušenie, nezrušenie tranzakčnej dane, čo mne príde maximálne nesystémové, a potom aj odborníci, ktorí hovorili o tom, že tento rozpočet nie je dobrý, lebo jednak je protiústavný, ale zároveň ten proces samotný nie je štandardný, tak namiesto toho, aby to obhájili, argumentovali, tak tu len útočili na kadekoho. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie a som rád, že si to takto spomenula aj si sa venovala tým rezortom. [11:28] Richard Raši Ktorým sa venovala. [11:28] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán posluch, tak mi sa páči. Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Števolová, oceňujem predovšetkým taký ten pokojný až materský tón, ktorým ste teda nám tuto prednášali. Opakovane sa tu volá po tých prorastových opatreniach, ako to, že tu nie sú predĺžené nejaké prorastové opatrenia a v podstate opakovane aj na tie všetky vaše námietky, výhrady minister Kamenický alebo ďalší kolegovia reagujeme. Čiže sú tu také dve skupiny poslancov. Pre jedných je všetko zlé a druhí hovoria, že iste máme problémy, má aj celý svet problémy. Ale v podstate inej cesty niet, ako ako sa ide. Žiaden rozpočet histórie Slovenskej republiky nezískal nejakú podporu a chvály od opozície, tak darmo voláme, že po nejakých novinároch alebo, že by teda niekto chválil nejaký rozpočet z opozície. To sa jednoducho neudeje. Ja v mojich Žiaden rozpočet v histórii Slovenskej republiky nezískal nejakú podporu a chvály od opozície, tak darmo voláme, že po nejakých novinároch alebo že by teda niekto chválil nejaký rozpočet z opozície. To sa jednoducho neudeje. Ja v mojich vystúpeniach sa snažím vždycky priniesť aj nejaký iný pohľad. V piatok som tu poukázal na hlavnú príčinu, že je celý svet zadlžený, tzv. systém bankovníctva čiastkových rezerv a hlavne úrok. Neviem, či to niekto pochopil, ak to nemáte naštudované, tak ani nepochopíte, čo hovorím a bude sa v zadlžovaní celého sveta pokračovať. Iná cesta niet. Hlavné prorastové opatrenia, ale sú, že by bol nárast populácie. Za tých posledných 35 rokov od tej revolúcie tu bolo 500 000 tých úmyselných prerušení tehotenstva, ak by toto nebolo a boli zmysluplne podporované rodiny, tak dnes je nás na Slovensku o milión viac. Milión viac ľudí, to znamená aj väčšia spotreba. Z tej populácie sa narodia aj výnimoční ľudia, ktorí môžu to Slovensko všetko posunúť ďalej. Raz za proti progresivizmus. [11:30] Richard Raši pán poslanec Pročko [11:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Mne sa strašne páčil váš výraz na pána Karasa Hitman. Tak to bolo naozaj úžasné, pretože on je naozaj taký vybavovač. On sem príde. On porozpráva, že nebudeme zdaňovať bohatých ľudí. No načo by sme zdaňovali bohatých ľudí? Veď bohatí ľudia sú ich chlebodarcovia. To bolo, to bolo úžasné. No a vy ste ich vyzývali, aby prišli a porozprávali, pochválili ste aj pána Ľuptáka. No tak viete, pán Ľupták vám bude rozprávať, že aké je to krásne. Budú vám všetci rozprávať, aký je ten rozpočet krásny. Aký je ten rozpočet fantastický, aký jedinečný, skvelý, no a tak. A čo majú rozprávať? Keď bijú bandu s ľuďmi, ktorí nás tu, ktorí rabujú Slovensko, ktorí, ktorí Slovensko vyciciavajú, tak budú rozprávať, že ten rozpočet je naozaj zlý, že ten rozpočet ožobračuje ľudí. Oni to dobre vedia. Ale keď ste v nejakej skupine ľudí, ktorá robí zle, no tak nebudete rozprávať o tej skupine: „No, my robíme zle.“ Viete, naozaj, my musíme povedať tú pravdu. Prisahali sme tam na tú, na tú knižku, na ústavu sme prisahali, že budeme chrániť záujmy Slovenska. Tak a naozaj musím povedať, je to tak. Ten rozpočet je zlý, ten rozpočet nie je dobrý, ten rozpočet ožobračuje ľudí. No ako, máte, pani kolegyňa, máte naozaj pocit, že toto spravia, že vystúpia, priznajú farbu, že povedia, že „No viete, my budeme aj tak za to hlasovať, aj keď je to zlé, lebo Fico prikázal, no a my pri tom Ficovi sa držíme. Veď ako, každému zabezpečuje, niekomu dá synovi dozornú radu, niekomu dá 10 týchto 10 miest pri eurovej na vodnej nádrži, tak my budeme držať pusu a krok a nám je jedno, že ten rozpočet je taký. Ale ten Hitman, za to máte u mňa veľký hit.“ [11:32] Richard Raši Tam postavte prostredník [11:32] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyňa Števlová pomenovala viacero oblastí, v ktorých tento vraj rozpočet dobrých správ nie je vôbec dobrou správou, skôr smutnou a hroznou správou. Ja sa chcem dotknúť jednej z tých oblastí, ktoré Zuzana pomenovala, a to je radikalizácia mládeže. To, čo sme dlhý čas sledovali len ako vzdialenú realitu cez obrazovku v Spojených štátoch a v nejakom bezpečí sme boli zdesení nad tým, čo sa tam deje, je odrazu smutnou realitou našich škôl. Dotýka sa to našich učiteliek a učiteľov, našich detí. Dnes si pripomíname smutné výročie teroristického útoku na Zámockej. Spomíname na tragédiu Spišskej Starej Vsi. V živej pamäti máme tragédiu v Staškove, množstvo ďalších pokusov a nedokonaných útokov. To všetko sú veci, ktoré hrozia vážnou situáciou, vážnou tragédiou v našej spoločnosti. Možno to vyznie trochu, trochu nevhodne, keď poviem, že v celej tejto situácii my vlastne máme istú výhodu, pretože sa môžeme poučiť z toho, ako tieto veci riešia v zahraničí, v tých krajinách, kde je tá situácia veľmi vážna. My sme sa totiž v prepočte na obyvateľa dostali niekde na špičku, pokiaľ ide o tieto radikálne útoky na školách a to musíme riešiť. To musíme, tomu musíme venovať prioritu aj v rozpočte. A je naozaj veľmi, veľmi smutné, ak tento vraj rozpočet dobrých správ s týmito vecami vôbec neráta. Pán poslanec Šípulek. [11:34] Richard Raši Nech sa páči. [11:34] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa Števulová. Dobré vystúpenie, trefné vystúpenie. Ešte aj dokonca pán koaličný poslanec Ľupták vás pochváli, že taký pekný materský prejav. No, čo z toho? Môžeme im dohovárať po dobrom, po zlom, matersky, otcovsky. Čo z toho? Keď oni už dávno, tí 76, sú dohodnutí. Sú kúpení, každý má nejaké svoje korýtko pridelené. A ešte to celé zaobalia. Každý vie, každý relevantný ekonóm na Slovensku, každá príčetná ekonomická inštitúcia hovorí, že to je cesta do pekla, že to je grécka cesta. Ale oni to, proste nechcem sa škaredo vyjadriť, to hovienko, proste prebalia tou krásnou ružovou mašľou a ľuďom hovoria, že je to rozpočet dobrých správ. Lebo tak zavelil don Roberto Fico. „Hovorte všade, že to je rozpočet dobrých správ.“ A my to prebijeme. My to prekričíme. To je jedno, že ľudia budú platiť dane, vysoké dane, že budú vysoké energie, že budú vysoké ceny potravín. My to, kolegovia, prebijeme. Rozpočet dobrých správ. A ešte poďme prebiť aj toho láskaneschopného Kamenického a hoďme to na toho Ódora, Matoviča a Hegera. Veď takto oklameme tých našich voličov. O tom to celé je. Vy všetci, čo tu sedíte, viete, že je to katastrofa. Vy všetci viete, že to nič nepomôže ľuďom na Slovensku. Len ľudí hnusne bezočivo klamete, kolegovia. Do očí im klamete. Ja som zvedavý, koľkí z vás majú nejaké svedomie. Koľkí z vás sa ráno vedia pozrieť do zrkadla a povedať si: Prečo klamem? Prečo zavádzam? Prečo si vymýšľam? Prečo počúvam toho Fica, ktorý to Slovensko berie a rúti do tej ruiny. Tak to. [11:36] Richard Raši Pán poslanec Danko, nech [11:36] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, pani Šilvová, za vaše vystúpenie a nadviažem na ten fakt. Čo sa týka väzenstva, naozaj aj tento rozpočet je úplným zrkadlom toho celého leitmotívu, ktorý sa nesie touto vládou, a síce pomoc sebe a svojim ľuďom. Najmä pomoc pred väzením, pred trestným stíhaním, pred obvineniami a pred súdnymi konaniami. A keď na začiatku tejto vlády sa vládna koalícia pustila do zmeny trestných zákonov a skracovala tresty, skracovala, teda skracovala tresty aj premlčacie lehoty, tak jedným z dôvodov bolo, že máme strašne preplnené väznice. A jeden väzeň stojí daňových poplatníkov 27 až 28 000 €. Štvrtina väzňov bola od tejto novely prepustená, z približne 11 000 je tam teraz niečo vyše 8 000. No a náklady na jedného väzňa stúpli na 53 000 €. O 90 % stúpli náklady na jedného väzňa. Máme o štvrtinu prázdnejšie väznice. Kriminálnici jednoducho behajú teraz po slobode, ale náklad na jedného 53 000 €, náklad na väzenstvo sú vyššie ako kedykoľvek v minulosti. A aby sa tí zvyšní väzni, ktorí tam ešte dnes vo väzniciach sú, tak aj tým ešte tak spríjemnili pobyt, že sa v zásade cítia ako v nejakom dvojizbovom hoteli. Naozaj takú pomoc, ako tí väzni dostali, to nikdy nebolo. Jednoducho to nemá absolútne žiaden odstrašujúci účinok. [11:38] Richard Raši pán poslanec Valášek [11:38] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Vďaka, pani kolegyňa Zuzka, že si spomenula otázku dôvery. My tu rozdávame, takpovediac, alebo určujeme stovky miliónov vrátane tých peňazí na SIS, o ktorých chcem teraz chvíľku hovoriť. Inštitúcii, ktorá má v očiach veľkej, nemalej časti verejnosti, dovolím si pokojne povedať, že veľkej väčšiny, skoro nulovú dôveru kvôli procesu, akým bol vybraný jej šéf a všetko, čo s tým potom, čo to spustilo aj postoje k skyetonu a iných. Pripomínam to preto, lebo zabúdame, že pri tom prerozdeľovaní 100 miliónov až miliárd to nie sú naše peniaze, to sú samozrejme peniaze daňových poplatníkov. A pokiaľ nevieme vykázať, že investujeme do inštitúcií a do ľudí, ktorí si im naložia cieľavedome, ktorí vedia, čo s nimi robiť a ktorí využijú v prospech štátu, tak v očiach daňových poplatníkov, lebo to sú ich peniaze, sú tie peniaze tým pádom viac-menej preflákané. My sme ako strana predložili opakovane návrhy riešenia, ako zmeniť systém výberu voľby SIS. Považujem za škandalózne, že prebieha tak, ako prebieha, že sme si urobili v podstate z tohto dôležitého postu maj aj viac-menej trhací kalendár alebo miesto odkladisko každého politického talentu, ktorý neuspel inde, alebo prípadne priamo teraz rodinných príslušníkov tých, čo sú pri moci, pre tak dôležité inštitúcie ako spravodajské služby, ktorých pomoc obzvlášť v týchto časoch potrebujeme ako soľ a urobiť z nich opäť trhací kalendár a odkladisko považujem za katastrofálne. A teraz jedna z príčin, ktoré si pomenovala sama, že je to tým pádom úplne zbytočná a premerhaná investícia, ale aj ako niekto, kto rieši obranu a bezpečnosť, hlavne preto, lebo oni majú byť našimi ušami a očami, ktorí nás chránia proti hrozbám z východu, a mať ich v takom stave, v akom sú teraz, to považujem za žalostné a smutnú výpoveď o stave tejto koalície a krajiny. Pani [11:40] Richard Raši Poslankyňa Števulová s reakciou na faktické. [11:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámky. Ďakujem vám, kolegovia, za trefné faktické poznámky a teda dovolím si zareagovať na kolegu Ľuptáka, viete. Pán poslanec Ľupták, vy hovoríte, že prorastové, skutočné prorastové opatrenie by malo byť zvyšovaním pôrodnosti a tak, spomenuli ste toto konkrétne ako jedno z hlavných prorastových opatrení a sťažujete sa na vysoký počet prerušení tehotenstva. Ja vám poviem tak, že ak by ste zrušili možnosť interrupcií, jediné, čo dosiahnete, bude, že bude vyššia úmrtnosť tehotných žien a tých detí, ktoré nosia. To je historický fakt. Jediné, neviem, či ste sa vy niekedy starali o novorodenca alebo malé dieťa, ale musím vám to povedať, ale nie tak, že ste občas pomohli a okúpali dieťa, ale že ste boli 24 hodín, sedem dní v týždni s dieťaťom. Tak, ak chcete zvyšovať pôrodnosť naozaj, tak si to vyskúšajte aspoň na mesiac a potom prídete na to, že mať čo len jedno dieťa v tejto republike alebo celkovo v tejto spoločnosti znamená, že po prvé, aby tu ženy vôbec mali viac detí, tak by potrebovali, aby ste im poriadne zaplatili aj materskú, aj rodičovskú a aj zaručili, že potom, čo sa znova vrátia do pracovného procesu, budú k dispozícii dostatočne flexibilné podmienky pre ich zamestnanie, že dáte rodičom toľko dovolenky, aby to kopírovalo školské prázdniny a predovšetkým im zabezpečíte, aby im mal kto pomáhať v tej domácnosti, lebo vy kľudne môžete byť celý deň s novorodencom alebo s dieťaťom alebo so škôlkárom, ale vy aj potrebujete nejakú pomoc, pretože bez toho, bez takýchto reálnych opatrení, bez toho, aby ženy a rodičia celkovo s deťmi mali zmysluplnú pomoc a nie zvýšenie kočíkovného o 200 €, sa teda viac detí rozhodne rodiť nebude. Takže skúste si, čo to je starať sa o deti naozaj full time a potom môžete. [11:42] Richard Raši Teraz o slovo požiadal pán poslanec. A pán podpredseda Národnej rady Dubecký, pán podpredseda Národnej rady Dubecký a pán poslanec, pán kolega Ľupták, vy môžete vystúpiť, ale nie ako spravodajca. Pán poslanec Ľupták. Hej, budete môcť vystúpiť, ale nie ako spravodajca, lebo ste spravodajca. Spravodajcom je pán predseda výboru, čiže budete normálne zaradený v rozprave. V poradí a teraz vystúpi pán podpredseda Národnej rady, nech sa páči. [11:43] Martin Dubéci – Vystúpenie Dobrý deň. Ďakujem, kolegovia, za slovo a ďakujem aj za možnosť vystúpiť, tu teda využiť moju právomoc podpredsedu, keďže budem potom neskôr predsedať, tak, aby som mohol vystúpiť aj v tejto rozprave. Ja sa pokúsim byť čo najkratší a možno snáď aj niečo prispejem do diskusie, čo v tej diskusii neodznelo, ale na úvod začnem s vecami, ktoré odzneli a ktoré sú dôležité povedať aj pre mňa ako podpredsedu Národnej rady, lebo jedna z našich úloh je to aj dodržať správny proces. Aj mne sa to zdá až také neuveriteľné, že vlastne my sme si tu už zvykli na všeličo, ale musím povedať, že keď tu vystúpil v stredu pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu a povedal, že on vlastne nie je schopný overiť čísla v tom štátnom rozpočte a je to vec, ktorú prvýkrát po 33 rokoch nebol schopný Najvyšší kontrolný úrad spraviť, tak sme si všetci tak povedali, že aha, no tak však snáď tie čísla sú v poriadku. Ale ja teda neviem, na čo máme ústavu, na čo máme Najvyšší kontrolný úrad. Keď tej jednej, dokonca možno aj v najzákladnejšej úlohe, ktorú robí, a to je kontrolovať štátne peniaze, tak my mu neumožníme túto právomoc svoju vykonať. Mykli sme plecom. Po tom finančnom výbore Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala, ak som správne počul, tri minúty na svoje vystúpenie. Na čo bola odpoveď z pléna, že treba zrušiť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa mi teda zdá byť ako veľmi zaujímavý prístup. Tak my mu neumožníme túto právomoc svoju vykonať. Mykli sme plecom. Po tom finančnom výbore Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala, ak som správne počul, tri minúty na svoje vystúpenie. Na čo bola odpoveď z pléna, že treba zrušiť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa mi teda zdá byť ako veľmi zaujímavý prístup k efektívneniu štátu, ku ktorému sa dostanem potom neskôr, ale opäť mykli sme plecom. Ale to, čo ma teda, musím povedať, prekvapilo, bolo to, keď sme mykli aj plecom, keď na tripartite povedali odborári, že teda sa nebudú vyjadrovať k tomu štátnemu rozpočtu, lebo na neho dostali jeden deň na vyjadrenie. Rada RÚZ, pokiaľ viem, tak na tú tripartitu ani neprišla, ale tam už teda sme boli kreatívnejší v tej výhovorke. Pán Štefanko to veľmi ocení, že čo odznelo ako vysvetlenie toho, prečo sa odborári nemajú vyjadrovať k štátnemu rozpočtu, pán Štefanko, lebo s vami chodia na pivo. Takže sa k tomu nemajú vyjadrovať. Je to tak? Odborári chodia aj s pánom Štefunkom na pivo, chodia aj s inými a je to tak správne. A rozhodne to nemá nič spoločné s tým, že či tu máme nejaký sociálny dialóg a či sa vieme k tomu štátnemu rozpočtu vyjadriť normálne. Lebo, však dobre. Síce tu nikto z koalície nevystúpil, ale keby z koalície vystúpil, tak by povedal, že však ten rozpočet je v poriadku, je na ňom politická zhoda. Čo tu všetci my riešime? No, len vieme, proste fakt je taký, že tá politická zhoda na tom rozpočte je v nasledujúcich siedmich dňoch. A máte 76 hlasov, ledva, ledva. Potrebujete ten rozpočet schváliť čím skôr, aby ste vedeli, že aby sme sa vedeli všetci rozísť domov na sviatky a jesenné prázdniny v kľude, v pokoji a s politickým víťazstvom pre pána premiéra. To, že o tomto rozpočte rokujeme, a prosím teraz, ako keď bude mimoriadna schôdza kvôli štátnemu rozpočtu, tak potom poprosím, že nech kolegovia, ktorí za ten štátny rozpočet budú hlasovať, lebo nám ho Ústavný súd sem vráti a my budeme musieť riešiť, čo budeme robiť s tým provizóriom, tak ako nám to už Ústavný súd raz poslal s dôverou vláde. Ja by som len kolegov potom poprosil, nech nám všetkým kúpia tyčinky, minerálku alebo ja neviem, džús, keď tu budeme stráviť zbytočne rokovanie o veci, ktorej sme mohli predísť, ktorú sme si mohli prediskutovať a ktorá tu mohla byť vybavená. A potom teda samostatne, samostatne možno by som pána Ľuptáka, ktorý sa aj hlási do rozpravy, neskôr poprosil, nech nám teda vysvetlí to provizórium, o ktorom, mimochodom, opäť aj tu, keď sme boli v diskusii so stenou kolegyňou pani Jurík, nám vlastne kolegovia Tibor Gašpar, pán podpredseda z koalície a pán podpredseda Smeru a vlády Takáč vlastne priznali, že to provizórium si chystáme, pretože rátame s tým, že možno bude provizórium. Viete, ale akože načo? Načo to tu potom robíme? Ja, je to ako hrozne sympatické, že ste nám tu dali týždeň, týždeň. Môžete, môžete diskutovať. Pán Ľupták, naozaj ku cti mu slúži to, že sa do rozpravy aspoň zapája on. Nech nehovoríme, že nikto iný, ale mimo to, proste načo? Celý tento proces a ja už nechápem tomu, čo všetko my tu ešte budeme okašľovať v tejto Národnej rade. Aký proces my už nebudeme brať vážne, keď už ani o štátnom rozpočte nevieme mať normálnu diskusiu, že sa k nemu vyjadria všetci, ktorí sa vyjadriť majú, že potom proste, proste budeme mať my nejakú rozpravu, že dodržíme ústavné zákony, revolučná myšlienka, dodržíme ústavné zákony a potom si to schválite, kolegovia. Však keď máte 76, tak si to schválite. Ak nemáte 76, tak bude provizórium, aj také, aké ste si nastavili. Ale prečo musíme my akože cestou preorať proste ústavné orgány, vykašľať sa na všetko. Vy viete, že my toto tu budeme robiť, vravieť. Aj tak, aj tak to urobíte a ešte sa rozčuľujete, že my to vravíme, lebo je to všetko na jedno kopyto. Tak ja neviem potom, na čo to je dobré. Dobre, poďme teda k rozpočtu, k tomu samotnému. Ja len, lebo však kolegovia, ktorí sú v ekonomických témach oveľa zdatnejší, sa k tomu vyjadrili a ja potom poviem neskôr niečo iné, ale teda len, ak dovolíte, teda deficit 4,9 %, ktorý bol plánovaný na 3 %, po troch vlnách konsolidácie, ktoré ja navrhujem odteraz, aby sme konsolidáciu už nevolali ani konsolidáciu, lebo to je podľa mňa urážka všetkých konsolidácií vo svete, ktoré sa kedy udiali. Lebo ak viete, ak pri konsolidácii klesá deficit a deficit je rovnaký, dokonca o 2 percentuálne body vyšší, ako ste si vy sami plánovali v roku 2024, tak sa mi zdá, že niečo nie je v poriadku. No, moja obľúbená vec je inak, musím povedať, aj tu aj pozdravujem kolegov v ľavici a hnutia SLOVENSKO. Chodíme veľa do diskusií a vždy nám vravia, že Matovič, Ódor, Heger proste urobili ten obrovský dlh. A vy ste urobili dlh, ktorý je dvakrát väčší nominálne. Dvakrát väčší. No ja normálne akože, čo vy ešte normálne, že ak si mám vybrať jedno číslo, ktorému ja nerozumiem a normálne, že je výsmechom celej tejto diskusie, je, že vy hovoríte, že predošlá vláda nadmerne zadlžila Slovensko a potom vy sami ste zadlžili to Slovensko dvakrát viac. A teraz sa bavme o tom, kto mal väčšie krízy a tak ďalej, ale zdá sa mi, že kríza covidová bola kríza dosť neporovnateľná. Nástup, nástup ukrajinskej vojny bola kríza dosť neporovnateľná. Takže prosím, viete, aspoň o tom nehovorte. Urobme si takú tú láskavosť, že o tom aspoň rozprávať nebudete. Dane na maxime. Normálne, že ak je jeden rozpočet, ak je rozpočet dobrých správ... Ja som nad tým rozmýšľal, čo sa chce povedať týmto, že toto je rozpočet dobrých správ. Ja som najmä rozmýšľal nad tým, aký by to bol rozpočet, keby to bol rozpočet zlých správ. Lebo keď toto je rozpočet dobrých správ, tak si vravím, že fúha, hej, ale veľmi som rozmýšľal. A teda, že možno, že tam nie je žiadna nová daň, ale tak vzhľadom na to, že tie dane sú na historickom maxime, čo sa týka HDP pomeru, tak ďakujem pekne. A teda mala byť tá daň stiahnutá, transakčná, nakoniec z toho zišlo a ja teda by som len všetkých kolegov z koaličných radov vyzýval, najmä tých, ktorí hovorili, ako tú daň nechcú, ako sú oni proti nej. A pozerám sa teda najmä na prázdne lavice, teda strany HLAS a prázdne lavice Slovenskej národnej strany a všetkých subjektov odpadnutých, že teda hlasujme. Na tejto schôdzi je návrh, dokonca dva návrhy, na to, aby sme transakčnú daň zrušili v tomto volebnom období, tak nech sa páči, poďme do toho a poďme potom vyriešiť to, aby to aj fiškálne sedelo. No, ale ak môžem posledných svojich pár minút využiť v tomto vystúpení, je to téme, ktorá mňa v tomto celom hnevá najviac a podľa mňa je pointa, aby som povedal, koreň všetkých našich problémov. To je hospodársky rast. My sme si to totiž... My si môžeme navrávať, že my zrušíme aj všetky štátne sviatky. Mne sa páči, inak mimochodom, predošlá konsolidačná vlna bola vyriešená, konsolidačné opatrenie bolo, že sme ťahali tie štátne sviatky a to sme si povedali, že na tomto my už porieme a to bola ako cesta, ako tento štát naštartovať, že zrušíme... Ktoré sme to štátne sviatky zrušili, miesto toho, že aj celé pletie. Proste, ale toto, toto bolo to, čo sa stalo. Ale my proste zabúdame na ten základný fakt, že za posledných 15 rokov to, že náš štátny rozpočet sa pomaly zdvojnásobil, to, že my sme mohli tento štát... Tento štát mohol vynaložiť obrovské množstvá prostriedkov na rôzne programy, o ktorých môžeme diskutovať, či sú správne alebo nie, vychádzal jednoducho z jednoduchého faktu, že sme mali nejaký hospodársky rast. Hospodársky rast, ktorý bol za tie roky, ja neviem, priemerne možno 3 % alebo koľko to bolo a zrazu je 0,8. A ďalší rok je 1,5 a to je z jediného dôvodu, že jedna fabrika nám nabehne, to je to Volvo, a vlastne celý ten model nášho hospodárskeho rastu nevymyslel nič iné, z čoho bude vychádzať, lebo ďalšia fabrika nebude. A mimochodom tie fabriky automobilové sa majú celkom zle. Takže viete, máme 0,8 %, bude možno 1,5, kým Česká republika mala 2,5 za posledné roky, Poľsko 3 % hospodárske rasty a vy tu potom poviete túto fantastickú ekonomicko-meteorologickú analýzu, že je protivietor. Na Slovensku sa nedá. Všade sa dá. Vietor, vietor nefúka cez Poľsko, vietor nefúka cez Českú republiku. Je to magický vietor, ktorý preskočí tieto krajiny, ktoré sú rovnako napojené na európsku ekonomiku, sú rovnako naviazané na Nemecko, len dopadne tu na nás, chudákov Slovákov, zase nám je zle. Zas nám sa to stalo, táto skryvlivosť. A keď sa potom pýtame, kde sú tie prorastové opatrenia, čo bola, mimochodom, ak by sa vám povedalo, povedal, že či ten štátny rozpočet nie je dokonalý, lebo chápem, že proste funguje v nejakých makroekonomických limitoch. Jednej veci, čo ja nerozumiem a čo ma naozaj hnevá pri tejto vláde, že bez hanby sem nič neprišlo na rast hospodárskeho... na opatrenia na rast hospodárskeho rastu. Nula, nič. Bolo povedané, že prídu v júni, myslím, že sľuboval pán, pán, ale tak dačo tam bolo také, že v júni. A to bolo jasné, že to ani vážne nemyslia, ale potom som povedal v mnohých diskusiách, lebo to už viete, že už vidíte, keď vám niekto vraví, že to nemyslí vážne, už to viete prečítať, ale že to príde so štátnym rozpočtom teraz v októbri. A potom, to je môj obľúbený moment, keď povieme, že pozrite sa, tak aspoň my máme nejaké hospodárske návrhy, napríklad v našom Tresku, tak vy poviete: Tresk. Slabé, nič dobré. Normálne, že kde máte tú drzosť? Kde je tá drzosť, že vy proste aj rátate s tým, že v nasledujúcich rokoch jediný spôsob, ako Národná rada bude rozmýšľať o svojich verejných financiách, pokiaľ sa nič nevyrieši inak, bude to, že budeme sekať, sekať, sekať alebo zdaňovať, zdaňovať, zdaňovať, lebo nejaké opatrenie na to, ako by táto ekonomika mohla rásť, nepriniesol minister financií, nepriniesla ministerka hospodárstva a už vôbec nepriniesol predseda vlády. Tak to je proste fakt. To je proste situácia, v ktorej sa nachádzame a podľa mňa reálne toto je najväčšie zlyhanie súčasnej vlády, že absolútne nemá žiadnu predstavu o tom, kam ísť a v tej vízii, ktorú tu priniesol pán Mierna pred dvoma týždňami, či koľko to bolo, tak podľa mňa to bolo vystihnuté tým najpravdepodobnejším scenárom, v ktorom sa dnes nachádza Slovenská republika a to je tá pomalá stagnácia. Ešte nám ešte zapneme to Volvo. To Volvo ešte nejako bolo urobené. Mimochodom, na celých dzurindovských proste základoch nejakej tej neoliberálnej ekonomiky, ktorú tak hrozne ste zaznávali pred 15 rokmi, to sa postavilo. Normálne to má dojazd. Necháme to vybývať a budeme sa len všetci čudovať, že medzičasom v Číne stavajú lacné elektroautá, zavalujú náš trh a ja neviem a proste kto vie, čo s nami bude, lebo príde AI. A my sa tak akože mikneme plecami, čo by sme mohli robiť. My máme len protivietor. Tak toto je, myslím si, že najväčším vystihnutím tej situácie, v ktorej sa nachádzame. No ale, aby som teda veľmi rýchlo prebehol, prispel do tejto diskusie možno len nejakými takými témami, keďže máme len sedem minút, tak to bude veľmi telegraficky, nejakými inými prorastovými opatreniami, ktoré nie sú úplne ako z románu Margaret Atwood. Tí, ktorí túto referenciu pochytili, tak som veľmi rád. Tak teda poďme si povedať, kde by sme sa mohli pozrieť. Poľsko a Ukrajina, kolegovia, Poľsko vedľa nás, sused s 3,5 % hospodárskym rastom. Momentálne 20. najväčšia ekonomika sveta. S Poľskom nás momentálne nespája, teraz zaujímavý fakt, nespája ani jedna štvorprúdová cesta a nemáme jedno pravidelné vlakové spojenie. Ani jedna štvorprúdová cesta nie je na hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Tak napríklad by sme sa mohli pozrieť na to, akým spôsobom integrovať Slovensko do všetkých hospodárskych stratégií, ktoré Poľsko momentálne robí, či sú to už proste všetky Trojmoria, ktoré sú momentálne na nejakej prezidentskej úrovni, infraštruktúrne projekty a tak ďalej. Normálne Poľsko bude gravitačným bodom rastu. A ja sa pýtam, čo proste slovenská vláda preto robí. My ani tú nešťastnú R4 v Prešove nevieme postaviť, na čo, keď hocikoho z Poľska stretnem, tak sa ma pýta, či my sme úplne normálni. Nehovoriac o tom, že ak do hry príde Ukrajina, a to dobre viete. Ja si myslím, že zapojenie Ukrajiny do ekonomických štruktúr Európskej únie je absolútne strategicky dôležitá vec. Už členstvom asociovaným, plným, neviem akým, to je proste veľké politické rozhodnutie, ale jednoducho pokiaľ, a to vravím ako človek z východného Slovenska, pokiaľ sa trojuholník Poľsko – Slovensko – Ukrajina – Maďarsko otvorí, tak to je proste možno najväčšia rastová príležitosť, ktorú tu máme, a stačí sa pozrieť do Burgenlandu tu za nás, ktorý kedysi bol najchudobnejší región Rakúska a dnes to proste je bohatý región, do ktorého sa sťahujeme, mimochodom mnohí z nás. Teda ja nie. Dva: eurofondy, vecná téma. A tu sú kolegovia, ktorí sa týmto veciam venujú oveľa detailnejšie. Možno, keď máme malý hospodársky rast, tak priame investície, naše vlastné, riadené, sú to, ako by sme ten hospodársky rast mohli naštartovať. Čo urobí Slovenská republika? Odovzdá ministerstvo zodpovedné za eurofondy ako politickú trafiku človeku, ktorý je na okraji politickej sily. No možno najdôležitejší rezort tejto vlády, možno najdôležitejší rezort v tejto ekonomickej situácii, dnes má politik, o ktorom mnohí hovoria, že tam kradne, vrátane koaličných politikov, a politik, ktorý absolútne nemá žiadnu podporu, z ktorého si z kuloárov tu robíme srandu a my sme si povedali: štyri roky, či... dobre, tak nie štyri roky, tri roky využívania eurofondov, nevadí, nech to tam má ako trafiku, aspoň koalícia vydrží, čo tam po troch rokoch a čo tam potom, že sem príde to hrozné NKÚ a vydá štúdiu „20 rokov premeškaných príležitostí v eurofondoch“. A my tu máme tú drzosť proste ešte znova z tohto urobiť trafiku a čudovať sa, že jednoducho tie eurofondy nefungujú rovnako ako v Poľsku, nefungujú rovnako ako v Českej republike. Efektívny štát. Ja len pripomínam, že v tomto štátnom rozpočte nám idú narastať tabuľkové miesta štátu. To je akože tiež taký detail. 1600 pracovných miest, to je 700 v ústrednej štátnej správe. Všade vo svete sa diskutuje o tom... Ja mám pocit, že ja neotvorím noviny zahraničné, kde by nebola téma informatizácia, IT, zefektívnenie štátu. Ako vieme využiť proste túto novú technológiu, ktorú mnohí považujú za najväčší posun v riadení štátu od, ja neviem, výmyslu počítača ako takého, a tento štát nemá absolútne žiadnu stratégiu v riadení ľudských zdrojov a využívaní IT, lebo keď sa hovorí o IT, tak opäť mostíkom sa vrátime ku kolegovi Migalovi, ktorý robí utajený IT SLOVENSKO IT SLOVENSKO.sk projekt, o ktorom ešte aj fakulta, to neviem, či ste zachytili, dokonca ešte aj slovenská fakulta informatiky vydala stanovisko, že je to zle urobený projekt a ktorý je 15 rokov starý, predražený a tak ďalej. Kým vo svete proste tu máme obrovské možnosti na zvyšovanie efektivity v štáte, tu ja neviem, či sa niekto nad týmto vôbec zamyslel. Priamo preskočím teda k biznisu a k súkromnému sektoru, lebo to, čo sa deje všade vo svete, čo sa týka napríklad nástupu umelej inteligencie, ktorá valcuje, ničí, transformuje celé sektory, tak Slovenská republika je, by som povedal, v dvoch takých... ako sa stretáva na takom jednom mieste, kde nás to zasiahne možno najviac EÚ, a to je Čína a AI. Lebo automobilový priemysel, transformácia, transformácia zo spaľovacích motorov na baterkové, na elektrovozidlá, ktoré sa vyrábajú Republika je, by som povedal, dvoch takých, ako sa stretáva na takom jednom mieste, kde nás to zasiahne možno najviac EÚ, a to je Čína a AI. Lebo automobilový priemysel, transformácia zo spaľovacích motorov na baterkové, na elektrovozidlá, ktoré sa vyrábajú v Číne a ktoré a zároveň proste transformácia celých výrobných procesov, ktoré sú u nás koncentrované na jednom mieste. Normálne, že my sme uprostred tejto búrky, alebo sú krajiny, ktoré napríklad nie sú tak zasiahnuté týmito procesmi, neviem, Španieli alebo Holanďania alebo diverzifikované ekonomiky. My to máme úplne, je to doma. A čo ideme s tým robiť? Nič s tým nejdeme robiť. Nikto sa k tomuto nič nevyjadril, preto ja len hovorím, že napríklad to, čo v TRESKU ja považujem možno osobne za jedno z najdôležitejších opatrení, je to, že my musíme nadviazať strategický dialóg s automobilovým priemyslom na Slovensku, normálne sa s nimi dohodnúť, že nasledujúcich 5 – 10 rokov, akým spôsobom sa nastaví predvídateľné regulačné prostredie, ktoré tu meníme my, ako sa nám zachce, akým spôsobom podporíme transfer vedeckých poznatkov, to, aby sa tam robila nejaká pridaná hodnota, to, aby sme boli pripravení na ďalšiu vlnu automobilovej proste revolúcie, lebo ak sa tu na seba budeme za štyri roky pozerať tým, že ako nám zatvárajú fabriky, tak ako ich zatvárajú v Rakúsku, v Nemecku, napríklad Volkswagen, tak, priatelia, ale to sa budeme baviť o iných sumách, deficitoch v štátnom rozpočte. No a opäť nejaké strategické zamyslenie je napríklad nad tým, aby Slovensko, keď už nebude krajinou, ktorá vymýšľa tie technológie, ktorá bude proste Silicon Valley, to vieme, ale napríklad môže byť krajinou, kde sa tieto technológie budú ako prvé aplikovať. Napríklad v bankovníctve, v bankových retailových službách Slovensko je krajina, ktorá je malá, kompaktná a tak ďalej, tak sa tu testovalo mnoho technológií, ktoré inak boli, potom expandovali do sveta. Podobným prístupom by sme napríklad mohli dať automobilový priemysel. To opäť na inšpiráciu, možno to niekto počúva, neviem. Ak, aby sme sa o niečom konkrétne teda bavili. A posledná téma, ktorú by som spomenul, je dobudovanie jednotného európskeho trhu. My sa tu o Európskej únii bavíme len o tom, ako keby to bola proste nejaká dojná krava. Priatelia kohézie, nepriatelia kohézie. Nech sa páči. Ja by som povedal jednoducho, ak chceme mať fungujúcu Európsku úniu, ktorá využíva svoj biznisový potenciál na maximum, tak potom sa bavme voľný pohyb služieb, ktorý neexistuje reálne. Voľný pohyb kapitálu. Normálne jednotný veľký európsky kapitálový trh, kde akákoľvek firma, ktorá sa rozhodne podnikať, tak jednoducho využije celú šírku európskej ekonomiky na maximum. To sú projekty, ktoré už sú v tej Draghiho správe, v ďalších proste milión stratégií, bolo to vymyslené, akurát to treba realizovať. Tak, kolegovia, ja som si len takto skromnosti 20 minút využil na to, aby som snáď niečím prispel do diskusie, ktorá zatiaľ sa na reálnu diskusiu o štátnom rozpočte veľmi nepodobá. [12:02] Richard Raši Pán poslanec D, nech [12:02] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Už minule som ti hovoril, že tým, že musíš viesť schôdze a máš svoje povinnosti, čo sa týka podpredsedu parlamentu, tak nemáš toľko priestoru vystupovať a možno o to je dôležitejšie ťa viacej počúvať. A ja som ťa počúval a ty si teda hovoril, že zrušili dni pracovného pokoja, že sa chodí do roboty. Nevedel si spomenúť, ktoré dni to boli, tak pripomeniem, bol to 17. november a bol to aj Deň ústavy. A o to mi to príde absurdnejšie, že sa vlastne zruší sviatok pracovného pokoja na Deň ústavy a potom sem donesiete rozpočet, ktorý je maximálne v rozpore s ústavou. Je to prirodzene také celé, že vlastne si z tých ľudí robíte srandu, lebo ty si sa aj pýtal na to, že aké „prácešové“ opatrenia. Ja som si ináč spomenul na to, keď pred letom sa tu hovorilo o tom, že prídu nejaké „prácešové“ opatrenia, že treba konsolidovať, tak ja som si spomenul, ja tu mám napísané, aký zákon ste sem priniesli a ešte ste nemali tú hanbu ho odôvodňovať, že to je z dôsledku, že kvôli konsolidácii, a ten zákon hovoril o tom, že sa znižuje príspevok ceny podpredsedu Národnej rady. Ako toto naozaj bolo v dôvodovej správe, že treba konsolidovať, tak sa znižuje príspevok za cenu podpredsedu Národnej rady. Však ja nechcem hovoriť o tom, či to je veľa, málo a tak ďalej, ale ako, aby ste to aspoň nezdôvodňovali tým, že to je z dôsledku konsolidácie, to mi prišlo maximálne nevhodné, a teda ďalšia vec, ktorá, dajme tomu, zaznela v tom príspevku, bola demografia, a áno. Koaličný poslanec pán Ľupták povedal, že za nízku demografiu môžu interrupcie. Ja by som povedal, že nedostupné bývanie, nedostupné kvalitné vzdelávanie, pracovné príležitosti, rôzne prorodinné opatrenia, ktoré by pomohli mladým ľuďom ostať na Slovensku, vedieť sa osamostatniť, vedieť sa zamestnať. Jednoducho vidia, že má táto krajina nejakú víziu, že si tu z nich ľudia nerobia srandu, že tu politici schvaľujú trestný zákon namiesto toho, aby naštartovali ekonomiku, tu mladí ľudia, ktokoľvek, kdekoľvek prídete, je úplne jedno, či ste v Bratislave, na východe, na severe, na juhu, sa opýtate dnes už nielen mladých ľudí, či plánujú ostať na Slovensku, tak mňa to mrzí, ale väčšina sa jednoducho chce zbaliť a odísť. Ja sa nečudujem. Ja verím tomu, že po voľbách to bude lepšie, tie voľby vyhráme a tú ekonomiku naštartujeme. [12:04] Martin Dubéci Pani poslankyňa [12:04] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jurik, ďakujem za slovo. No, Martin, ty si rozhodne nemal materinský tón. Skôr si rozprával tak rýchlo, že som mala pocit, že niektorí ťa síce počúvajú, sledujú, ale v hlavách idú iba také činely. No, kolegovia, tri konsolidácie za 7 miliárd €, rekordný dlh, obrovský deficit, zadusená ekonomika a vy toto nazývate dobrý rozpočet. No nehnevajte sa, ale keby ste tri roky nič nerobili, tak by lepšie bolo. Lebo vy ste vlastne opak Midasa. Ten, čoho sa dotkol, to premenil na zlato. A vy, čoho sa dotknete, to premeníte na... a radšej nedopoviem, aby ma pán podpredseda náhodou nevyhodil z pléna. A tie prorastové opatrenia, kde? Už 20 773 dní na ne čakáme. Dokedy? Dokedy budeme čakať? Vianoce sa blížia, tak možno napíšte Ježiškovi Kamenickému, že teda už by bolo na čase a že si nič iné neželáme, len tie prorastové opatrenia, nech konečne prídu. A mňa teda nesmierne pobavilo, keď sa ministra financií v nedeľu v televíznej relácii pýtala pani moderátorka, že teda kde sú, keď nie sú v rozpočte, a on vytiahol prorastové opatrenia opozície, že tieto sú zlé. Áno, lebo TRESK, to je veľké fuj, fuj. No nehnevajte sa, páni a dámy z koalície, TRESK má 88 strán. To je o 88 strán viac, ako ste vy boli schopní, čo sa týka prorastových opatrení, predstaviť. Transakčná daň najskôr bola nezrušiteľná, potom premiér avizoval, že ju zrušia. Všetci na sociálnych sieťach: jeej, rušíme transakčnú daň, ktorú sme vlastne nezaviedli my, to bola asi opäť Radičová a Belo IV., všakže? Potom povie premiér: transakčná daň sa nebude rušiť, to bol iba taký vtip. No haha, zasmiali sa všetci podnikatelia na Slovensku. Toto je skutočne ten výsledok experta Credo Roberto. No povedzte mi, akože pomoc. Fakt, pán Bohunický, ochraňuj túto krajinu pred ďalšou vládou Roberta Fica. [12:06] Martin Dubéci Pani poslankyňa Klára [12:06] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Keď si hovoril, že teda tiež ťa to tak pobavilo alebo teda aj prekvapilo, že to je rozpočet dobrých správ, fakt by som chcela vidieť rozpočet zlých správ. Ale, no tak už takto nám to predávajú a Robert Fico si myslí, že naozaj môže dokázať, že dokáže predať čierne ako biele a naopak robiť to dnes a denne, ale keď sa bavíme o tom, že teda o tom slove konsolidácia, no áno, mnohí obyvatelia Slovenska si skonsolidovali svoje očakávania, že za Smeru tu bude lepšie. Lebo vidia, že nebude. Už nám to dokázali mnohé a mnohé roky vlád Smeru, teraz už aj vlád SNS a pridružených strán, že za ich vládu proste nebude lepšie. Takže si skonsolidovali aj svoje svoje kufre a odišli do Čiech, do Rakúska, do Poľska, hocikam, kde proste je aspoň trochu venovaná pozornosť a kvalitný servis pre ľudí, ktorí tvoria skutočne nejaké hodnoty. A je to veľmi smutné, lebo každý piaty mladý človek sa naspäť ani nevráti, sa ani neobráti za Slovenskom. A zlomili tu už palicu a nie je to len mladá generácia, je to generácia naša. Ja sa už môžem kľudne radiť medzi päťdesiatnikov, päťdesiatničky a títo ľudia, ktorí mali a majú svoje firmy a dúfali dlhé roky, že bude lepšie, že bude naozaj štát im poskytovať servis hodný 21. storočia, tak už vedia aj čítajúci tento rozpočet, že lepšie nebude. Takže aj oni si skonsolidovali svoje očakávania a odišli so svojimi firmami platiť dane inam, tam, kde to naozaj má nejakú nejakú rozumnú cenu. Tak ja tiež dúfam, že už tomuto príde koniec, lebo už je to príliš dlho už aj na môj aktívny život toto vidieť tento zmar, nezmar tých ľudí, ktorí stále dávajú sem tieto rozpočty, lebo to sa na to [12:08] Martin Dubéci Tam pod sadu píš. [12:08] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, myslím si, že čo sa týka tých dvoch vecí, ktoré ste spomenuli, a teraz hlavne tých kríz, ktoré my sme mali počas našej vlády, a to bola pandémia, celosvetová obrovská kríza, kde sme potrebovali naliať miliardy eur zamestnávateľom, aby ľudia neprišli o svoju prácu, aby tie fabriky naďalej mohli fungovať. Samozrejme, ďalšie opatrenia popritom. Ďalšia vec, utečenecká kríza, keď začala vojna na Ukrajine, kedy milióny Ukrajincov, matiek s deťmi, prekračovali hranice a my sme im potrebovali pomôcť. A vy, hlavne poslanci SMER-u, HLAS-u, áno, aj tí, ktorí sa prekrúžkovali cez Slovenskú národnú stranu, ste len cynicky zneužívali tieto obrovské krízy, tieto nešťastia ľudí. Mnohí tí ľudia, ktorí vám uverili pri covide, keď ste im hovorili, že to je len nejaká chrípôčka, že si treba dávať rúška dole, smeráci, hlavne s Ficom, ste organizovali zhromaždenia, kde ste hovorili, že nepotrebujete si dávať rúška, že to nie je taká vážna choroba. Mnohí tí ľudia zomreli, lebo boli ohrození, nemali silnú imunitu, boli v staršom veku a keď sa vrátili domov s tým vírusom, tak veľa z nich skonalo. A už nehovorím o tých ekonomických následkoch, obrovskej inflácii, energetickej kríze a tak ďalej. A vy tu idete teraz porovnávať, pán minister Kamenický, tieto obdobia, čo máte vy, kedy vám svieti slniečko a trošku vám ide nejaký protivietor z Nemecka. No tak sa idete z toho teraz pokakať. Keby ste vládli počas kríz, ktoré sme mali my, tak už by sme mali 100-miliardový dlh. Samozrejme, popritom nové vilky, nové haciendy, zlaté tehličky v trezoroch. Ako vás poznáme? Tam bol senštiálny funko. [12:10] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Martin, v tvojom prejave si ma pobavil a vlastne potom som mal aj také výčitky svedomia, že som sa bavil, keď je taká vážna situácia. Ale zamyslel som sa nad tým semantickým významom tvojej analýzy, že rozpočet dobrých správ. A vlastne spomenul si teda, nevieš si predstaviť, že aké by to bolo, keby vlastne boli akože zlé správy, ako by ste ich prezentovali. No tie dobré správy sú napríklad také, vážení občania, že máme za posledné desiatky rokov najvyššie sociálno-odvodové zaťaženie práce. Práce ľudí, ktorí pracujú, ktorí platia dane, ktorí ich pracujú, pracuje cez noc. Počas, počas sviatkov a tak ďalej. Tak vy ich najviac zdaňujete a pripomínam, že sociálnodemokratická vláda zanechala, kolegovia, môžete byť ich šéf, prosím vás? A zanechala, ušla mi myšlienka, takže sociálnodemokratická vláda, ktorá v zásade momentálne zanechala 7 % daň z dividend, hej?, že, čo je neuveriteľné. Vlastne v skutočnosti sociálnodemokratická vláda pomáha kapitalizmu a v skutočnosti zvýšila sociálne poistenie pre pracujúcich. Najvyššie zadlžovanie budúcich generácií. No v skutočnosti to, čo sa bude diať, že každá iná vláda, aj keby ste to vy vyhrali, čo neverím, tak bude musieť potom robiť veľmi drastické opatrenia a vlastne to robíte teraz. A posledná vec, robíte najsprostejšie výdavky. Najsprostejšie výdavky, aké si vôbec viem predstaviť. Kaliňák si vymyslí, že štyri ďalšie stíhačky, aj na ministerstve obrany boli prekvapení, že á, ideme kupovať ďalšie štyri stíhačky. No tak dobre, tak nakúpime. Alebo tá zle premyslená jadrová [12:12] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števolová. [12:12] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Martin, ja som veľmi rada, že si spomenul aj nejaký opis opatrení alebo výpočet opatrení, ktoré by táto vláda mohla prijať, keby chcela pomôcť ekonomike. Nemusí to ani nazývať prorastovými opatreniami, prosto stačilo by len chcieť niečo urobiť pre túto krajinu, čo nepôjde im do vreciek, ale vieš, že počas polovky tvojho prejavu tu nebol minister, takže ja neviem, či to vlastne nie je hra na stenu a aj si predstavujem, čo by on vlastne tým fabrikám ponúkol, lebo viete, on tu vystupuje pravidelne v pléne, on sa tak rozohní, na všetkých nabrýka a mne tak ostane z minulého roka v pamäti z jeho vystúpení tekvicové lattečko, progresívna kaviareň, odrova vláda, lego kocky z dnešného roka, protivietor, protivietor, protivietor, neviem aká vláda za všetko môže. Keby toto on opakoval tým fabrikám alebo si vymyslel nejaké ďalšie dôvody, pre ktoré sa nedá, nevieme, nemôžeme, lebo by určite chceli, aby tie fabriky aj niečo im a ich vlastným ľuďom dali do vrecka, ako to vidíme v tejto vláde, že je zvykom. A tak asi bude lepšie, keď naozaj s nimi nebudú hovoriť, lebo ja si vôbec neviem predstaviť, ako by to dopadlo. Skôr na hanbu Slovenska ako na prospech. [12:13] Richard Raši pán poslanec Ľupták [12:13] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem pekne. Pán podpredseda Dúbel si, reagujem opäť na túto tému progresívneho prorastového opatrenia a využijem dokončiť tú myšlienku, keďže mi nevyšiel čas na reakciu pani Števulovej. Áno, za 35 rokov tu bolo na Slovensku okolo 500 000 úmyselných prerušení tehotenstva. Ale nezaznelo v mojom vystúpení niečo také, že by sme to mali zakázať a tak ďalej. Dokonca pozitívne je, že je tu taký ten trend klesajúcich týchto úmyselných prerušení, ale významné prorastové opatrenie je to, ako sa teda podporujú tie rodiny, populácia rastie, lebo to prispieva k hrubému domácemu produktu, upraveniu národa. Spomínali ste, či mám nejaké deti alebo či som niekedy opatroval deti. Viete, mám tri dcéry a moje Úmyselných prerušení, ale významné prorastové opatrenie je to, ako sa teda podporujú tie rodiny, populácia, populácia rastie, lebo to prispieva k hrubému domácemu produktu, upraveniu národa. Spomínali ste, že či mám nejaké deti alebo či som niekedy opatroval deti. Viete, mám tri dcéry a moje dcéry majú 11 detí dokopy. Čiže mám 11 vnúčat. Tak takto všetci tu pracujú, majú vysoké školy a tak ďalej a verím, že sa dožijeme aj nejakých pravnúčat. Ale teraz prebehlo médiami, že asi tento víkend vaša kolegyňa Plaváková uzavrela manželstvo asi v zahraničí so ženou. Koľko bude mať svojich detí a koľko bude mať vnúčat? Nula. Čiže? Svojich detí s tou ženou budem mať jedno dieťa? No ja sa pýtam, o obecný trend. Hej, vy máte tú rodovú agendu a mätiete detičkám hlavičky, neskáčte mi do reči. A toto je degresívne opatrenie a tak ďalej. To znamená hrádza proti progresivizmu premiéra Fica a tejto vlády. To je významné prorastové priebežné opatrenie. Hrádza proti nelegálnej migrácii a inej migrácii je významné prorastové opatrenie, pretože, ak by sme to nezastavili a hovoril som to aj na finančnom výbore, do roku 2070 tu bude tretina Slovákov a tretina [12:15] Richard Raši Pani Brestenská, nech sa páči. Máte [12:15] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel aj takto verejne zagratulovať Lucii Plavákovej k manželstvu, ktoré uzavrela v sobotu. Dúfam, že nájde svoje šťastie aj so svojou biologickou dcérou, pán Ľupták, biologickou vlastnou dcérou, ktorú má. A poznám tu aj to veľmi zlaté dievčatko. A to je zároveň aj ilustrácia, Martin Dubecký, diskusie, ktorú vedieme tu o rozpočte, pretože ako si vravel vo vystúpení, laťka je teda veľmi nízko. V lepšom prípade. Tu počujeme. Neviem, ako mám cynickejšie zdôrazniť to „v lepšom“, ale v lepšom prípade počujeme ministra financií, ktorý si prispôsobuje čísla tak, aby mu lepšie sedeli do jeho príbehu. Tam, kde teda chce prezentovať zvýšenie, tak si zoberie inú bázu, ako v tom, keď sa musí teda posťažovať, že on teda za nič nemôže, tak tam je ten príbeh iný. To vy ste ani takéto niečo ani nezachytili, pretože väčšina členov finančného výboru pozerá ako také teliatka, keď tam príde niekto, kto prezentuje nejaké čísla. Celý príbeh rozpočtu ste ani len nepochopili. Takisto ste nepochopili tú legislatívnu provizóriu, čo vám tuná Laco Kamenický prostredníctvom svojho poštára pána Karasa, s ktorým celé doobedie dnes vyrušuje, priniesol. Tak a takto vyzerá diskusia o rozpočte. Pošliapali ste ústavou zriadené práva inštitúcií, ktoré sa majú k tomu vyjadriť. Ja osobne som ani nemal ani len možnosť nič povedať za hodinu a 15 minút alebo koľko to bolo na finančnom výbore, ktorého som členom. Som nedostal príležitosť nič povedať k rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala dve minúty. A takto vyzerá diskusia. No tak hádam nechcete, že sa tuná budeme baviť azda o výsledkoch verejných politík, ktoré priniesla Ficova vláda. A pán Ľupták tuná ďalej blúzni svoje nezmysly. [12:17] Richard Raši Pán poslanec Danko [12:17] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou S faktickou poznámkou. Ďakujem vám pekne za vaše vystúpenie. Naozaj počas tejto diskusie tu zaznievajú aj názory, že podpora ekonomiky sa má robiť zmysluplnou podporou rodín, tak sa chcem opýtať aj tu prisediaceho pána Ľuptáka, či tá podpora rodín znamená to, že ste zrušili 200 € bonus na dieťa alebo to, že tej ďalšej generácii, aj tým vašim deťom a vašim vnukom a pravnukom, po vašej vláde nechávate dlh 30 miliárd, 5500 € na obyvateľa? To je tá podpora rodín. To má motivovať tých ľudí zostať na Slovensku, zakladať si rodiny? Že tu majú za vašej vlády tri konsolidácie, zvýšené DPH o 3 %, viac ako 900 správnych poplatkov, novozavedené dane, transakčnú alebo daň z cukru a podobne. Tak to je tá vaša predstava, ako sa majú podporovať mladé rodiny, že je tu najmenej dostupné bývanie na Slovensku, že pomoc hypotékami ste hodili po roku na banky? To je vaša predstava podpory rodín? Spomínali ste, pán podpredseda, vo vašom príspevku ešte, že je tu nulová pomoc fabrikám. No ono nejaká pomoc fabrikám tu je, avšak znova len tým, z ktorých majú nejaký osoh. Vezmime si napríklad Slovalko, ktoré dostane 100 miliónov € na to, aby obnovilo 300, možno 400 pracovných miest. Avšak tých 100 miliónov nebude splácať táto vláda, ale budú to splácať budúce vlády a vaše deti, pán Ľupták, a vaše pravnúčatá. Na druhú stranu, keď tu odchádzajú každý mesiac veľkí zamestnávatelia, v Samsungu 3000 ľudí mínus, presúvajú výrobu do Maďarska alebo v ďalších fabrikách, tak to vám je úplne ukradnuté. Jednoducho tá ekonomika nie, že úplne stagnuje, doslova sa to tu rozpadá a aby ste aspoň mali ten chochmes a tých mladých ľudí tu nejakým spôsobom sa snažili udržať, tak ešte aj tých vyháňate zo Slovenska. [12:19] Richard Raši Pán poslanec Valášek, nech sa páči. [12:19] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán poslanec Dubecký Martin, za ten vecný, slušný, odborný a ešte aj miestami vtipný vstup do tejto rozpravy, ktorý je v takom príkrom kontraste s tým odporným podprahovým podpásovým útokom tuto pána poslanca Ľuptáka. K tomu, čo ste povedal, Martin, mrzí ma, zdieľam tú istú frustráciu ako ty, keby sme mali normálnu vládu, tak by sa tento rozpočet staval spôsobom, že by sa pozeral na to, čo sú tie budúce zdroje rastu pre Slovenskú republiku a neexistuje, že by ich pri tom obišiel práve tá Ukrajina a to Poľsko, ktoré si spomínali. To je téma, ktorej som sa venoval osobne už roky. A nič ma tak nefrustruje ako ďalšie tri zmeškané roky príležitostí, lebo Ukrajina a vojna na Ukrajine, ruská odporná agresia tam je ľudskou tragédiou, ale je niečím aj finančnou príležitosťou, povedzme si na rovinu. Poliaci to pochopili. Tie tisíce ľudí, ktorí cestujú denne na Ukrajinu zo západnej Európy, chodia primárne cez Poľsko, lebo sme na Slovensku zaspali. Pozeral som si počas tvojej rozpravy, Martin, počet letov a počet vlakov, trojnásobný počet vlakov, ktoré chodia aj z Poľska na Ukrajinu, pretože na Slovensku sme si nedali tú prácu za tie predošlé tri roky, tú širokorozchodnú rozchodiť aj pre osobné vlaky. Chodí tam vlastne len nákladná doprava, pričom úplne v pohode mohli byť Košice tým miestom, kde človek v pohode priletí z Londýna, z Paríža, z Berlína alebo ide z diaľnejších destinácií z Viedne. Konzultanti, ktorí chodia do Kyjeva prakticky denne po stovkách, mohli sa ubytovať v košickom hoteli, minúť stovky € v košických reštauráciách, sadnúť si na pohodlný vlak a prejsť, pokračovať ďalej z Košíc priamo do Kyjeva. Toto je biznis, ktorý reálne fičí cez Poľsko, lebo nám to ušlo. My máme, bohužiaľ, čo? Jeden, dva vlaky, možno tri z Košíc, a to aj s prestupom v Čope, pretože tam si musia samozrejme vymeniť vlak na iné koľaje. Kebyže sme už predsa tie tri roky postavili tú infraštruktúru, Košice mohli byť dnes finančne niekde inde. To asi musí počkať ale na novú vládu. [12:21] Richard Raši S reakciou pán podpredseda Národnej [12:21] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rady Dubec, nech sa páči. Ďakujem pekne za všetky faktické a pán poslanec Lubta, ja by vás naozaj [12:22] Richard Raši Dobre. Skúste pána podpredsedu zapnúť, kým je ešte podpredseda. Pán čas pána podpredsedu uplynul. Ten čas bol, ten čas bol v rámci faktických, čiže potom sa treba hlásiť v rámci posledných piatich hodín. Takže s procedurálnym návrhom pani poslankyňa. [12:22] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Jurik, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Ja tu možno dokončím tú moju myšlienku. Pán predseda, ja vás chcem požiadať. Dnes je výročie teroristického útoku na Zámockej, pri ktorom boli zavraždení dvaja mladí ľudia a poslanec Ľupták tu šíri svoje sprosté homofóbne reči, navyše voči našej pani kolegyni, poslankyni, ktorá si tu už v tomto parlamente čo-to zažila. Tak ja vás chcem skutočne požiadať, aby to tu prestalo. Ja si myslím, že už stačilo, fakt. [12:23] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová v rozprave, nech sa páči. To nie je, pán, postnej skratky. Tiež to nie je. Nie, nech sa páči. [12:23] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem za slovo. No, naposledy, keď som vystúpil k rozpočtu, tak tu nebol pán minister Kamenický, bol tu iný minister, ho zastupoval a ja chcem pripomenúť jednu vec, ktorá v podstate je historická, ktorá na Slovensku sa ešte nestala. Čo sa týka prezentácie ministra financií a odvolávania sa a porovnávania svojich výsledkov s minulými číslami, minister Kamenický sa totižto začal odvolávať pri svojich výsledkoch na nereálne čísla. To je hanba. To je hanba, ktorú sme tu ešte nemali. A pán minister, vy ste povedali, že odovzdáte teda rozpočet, deficit konkrétne v lepšom stave, ako teda ste ho prebrali. Nuž, keď sa pozerám na váš deficit, ktorý mimochodom v sebe nemá to také klasické slovenské započítané, to znamená posledné návrhy v tomto pléne z konca volebného obdobia, ktoré zvyknú nafukovať, navyšovať deficit, tak ste ho vyčíslili na 4,94 %. Čiže v podstate, keď prirátame tie vplyvy, ktoré ešte sa môžu vyskytnúť a dá sa s nimi počítať na základe predchádzajúcej skúsenosti, tak vy ste na, smelo môžeme povedať, na 5 %. Úplne v pohode. A nehovoriac teda o tom, že dá sa očakávať aj to, že trošku nafukujete ten odhad rastu, ktorý tam máte na tých 1,8 %. Robili ste to aj po minulé roky, hralo vám to do karát. Keď to úplne v jednoduchosti poviem, tak práve preto, lebo ste si tým mohli nafúknuť trošku aj deficit. Čiže idete odovzdať 5 % deficit a pri najlepšej možnej viere, ktorú môžeme mať, v rozpočte, ktorý je protiústavný, teda stále sa o tom rozprávame, že predložili ste niečo, čo nie je v súlade s ústavným zákonom. No odvolávate sa, že je lepší, lebo sa odvolávate na čísla bývalého ministra financií za úradníckej vlády Jána Horvátha, ktorý do Bruselu posielal v roku 2023 rozpočet, ktorý len odhadoval, ako mu skončí daný rok na úrovni 6,2 %. A sekol sa o 1 % HDP, o viac ako 1 % HDP, čiže on tam mal obrovskú chybu vo svojom výpočte. No hovoríte, že teda vy odovzdáte lepší rozpočet. Práve o zhruba tých 1,5 %. A pozeráte sa potom na ten rok 2024, ktorý teda vy vyhodnocujete, že to je to, čo vám zanechali vaši predchodcovia, kedy ste vy prišli na konci 23, dostali ste výsledky a začali ste hospodáriť v 24. Takpovediac načisto, lebo ten rok 2024 je kompletne váš. A tam odhadoval, že ten rok 2024, pán Horváth, váš predchodca, bývalý minister financií, na úrovni 6,5 %. A vy hovoríte, keď teraz idete odovzdať 5 % deficit, že bude lepší o 1,5 % voči brutálne chybnému odhadu, ktorý sa nikdy nenaplnil. Čo toto je za kompetencia, že vy sa porovnávate s nereálnymi číslami, o ktorých vieme, že boli maximálne vyosené a ešte sa tešíte a snažíte sa opiť ľudí rožkom, že teda vy odchádzate a zlepšili ste tento stav, keď sa odvolávate na čísla a pomeriavate sa s číslami, ktoré jednak nie sú reálne. Tie odhady už vtedy, keď sa robili, neboli správne a dnes po troch rokoch ešte aj pritom vieme, ako dopadli, že to dopadli úplne inak. Takže to sme tu ešte nemali, že by sa minister financií odvolával a ukazoval svoje výsledky oproti číslam, ktoré sú jednak kľudne napočítané zo svojho času a jednak dopadli úplne inak, že vy sa neporovnávate s realitou, ktorá nastala v tom období. Tak to je, ako by som povedal, taký úplne základný predpoklad, že ako sa treba pozerať na vaše rozpočty a aj na tento váš koncoročný rozpočet. Že on skrátka nie je v súlade s realitou. Nie je v súlade s realitou ani konsolidačnou, o ktorej ste hovorili, že my tu ideme teraz šetriť. To ste hovorili. Vy ste hovorili, že idete dať do poriadku bilanciu rozpočtovú a že idete sa pokúsiť o to, aby teda ste dosiahli cieľ, ktorý bol podľa mňa stanovený veľmi zodpovedne a pekne, ale to sú také klasické tie reči, ktoré my počúvame často od vás. Pekné reči a na konci je realita úplne iná. Váš cieľ na tento rok, ktorý teraz predkladáte, aby bol schválený, bol pôvodne 3 %. To by bol pekný cieľ z toho pohľadu, že už približne v tejto úrovni začne sa konečne v našej republike sklepávať dole dlh. Že ste objavili ste teplú vodu, spočítali ste si deficity a snažili ste sa nám vysvetliť, že teda to je presne tá čiastka, o ktorú vám narastá dlh. Nuž áno, však práve preto sme sa s vami tri roky rozprávali o vašich nominálnych deficitoch, lebo to ste vlastne vy priniesli túto rétoriku do parlamentu, keď ste hovorili, že vaši predchodcovia urobili zadlženie vyšším o 20 224 miliárd €. Ale to ste vy počítali nominálne, spočítavali deficity a pozerali ste sa nominálne na dlh. No a potom vidíme vašu realitu. Vaša realita, keď 24 miliárd bola katastrofa pre verejné financie, tak vy ste sa nezapreli a musíte ju prekonať. A dali ste 30 miliárd čistého dlhu. To jednak to tu ešte nikdy nebolo a je to 1/3. No a potom vidíme vašu realitu. Vaša realita, keď 24 miliárd bola katastrofa pre verejné financie, tak vy ste sa nezapreli a musíte ju prekonať. A dali ste 30 miliárd čistého dlhu. To jednak to tu ešte nikdy nebolo a je to 1/3 dlhu celej republiky za jedno volebné obdobie. Čiže vy nielen, že ste netrafili svoj vlastný cieľ, vy ste išli v priamom rozpore s tým, čo ste plánovali. A ja protestujem proti tomuto rozpočtu. My protestujeme proti takémuto šafáreniu. Vy ste si dali ciele, hovorili ste ľuďom, sľubovali ste im, že podstúpia bolesť. Bolesť, to je konsolidácia. A doručili ste im ešte horšie financie, ešte horší stav verejných financií, ako sme tu mali predtým. Vlastne tento rozpočet znamená, že sme podstúpili bolesť, ktorá nelieči. Rozpočet na rok 2027 je bolesť, ktorá nelieči a vy sa to snažíte ľuďom predať, že toto je rozpočet sociálneho zmieru a že to je dobrá správa pre Slovensko. Nebudem sa s vami baviť o nominálnych deficitoch a dlhu. Povieme niečo oveľa závažnejšie. A vy, pán minister, veľmi dobre viete, že máme tu makroekonomický indikátor, ktorý je podľa metodiky Európskej komisie označený ako S2. Čiže dlhodobá udržateľnosť verejných financií, kde sa berie primárny rozpočet a potom sa pozerá na to, v akom stave a vývoji sú náklady na dôchodcov, na ich dôchodcovské nároky. Potom je tam ich zdravotná starostlivosť zohľadnená a sociálna starostlivosť, ktorá súvisí s ich vekom. A vieme, že sme jedna z najstarších, teda najrýchlejšie starnúcich ekonomík v Európe a že tento indikátor máme vo vysokom riziku, lebo keď sa pozriete na číslo, ktoré pri ňom svieti 7,2 % HDP. To znamená, že keď sa pozriete do metodiky Európskej komisie, tak sa pozriete a vidíte tam napísané, že od nula po 2 % je nízka úroveň rizika vo verejných financiách. Od 2 % do 6 je stredná. A od šiestich vyššie je vysoká úroveň rizika. A to je rovnako výpovedný indikátor ako indikátor dlhodobej udržateľnosti, respektíve dlhodobej neudržateľnosti, ktorú za vás žijeme, ako má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A teraz prečo je to dôležité a prečo o tom hovorím? No, lebo už veľakrát sme hovorili o tom procese, keď vy hovoríte o sociálnom rozpočte, tak sme videli, ako ste pristúpili k sociálnym partnerom. Oni v zásade nechceli ani prísť na to stretnutie s vami. Tak neúctivé to bolo, ako ste s nimi naložili a neprišli tam ani kvôli vám. Prišli tam kvôli tomu, aby nezostal sociálny dialóg pošliapaný ležať na zemi pred Úradom vlády. To ste urobili, keď ste ich pozvali na Hospodársku a sociálnu radu bez toho, aby ste im poslali rozpočet na študovanie. Že oni tam prišli kvôli tomu, aby nezostal sociálny dialóg pošliapaný na zemi a vy ste mali... Vy ste nemali Boha pri sebe a začali ste predávať tento rozpočet ako rozpočet, ktorý je sociálny. A to je len o procese sociálneho dialógu. A keď sa pozriete do toho, že čo ste vlastne odovzdali a kto za to môže, aj to je veľmi zaujímavé si povedať, kto môže za to vysoké riziko, ktoré nás v budúcnosti čaká. No vy, pán minister Kamenický. Lebo vy ste v roku 2019 podpísali novelu ústavy, kde ste zastropovali odchod veku do dôchodku. Vtedy nám tento indikátor S2 vystrelil do nebies. A čakal by človek súdny, príčetný, že keď sa dostanete k moci, tak začnete a budete mať tie štyri roky pohodlia na ministerskej stoličke, že toto vyriešite, že dáte si tú námahu. Každý jeden minimálne zodpovedný človek by sa snažil dostať tie výdavky na budúcich dôchodcov do nejakých znesiteľných koľají. My sme tam absolútne vykoľajení vo vysokom riziku a vy sa ešte usmievate a tvrdíte nám, že toto je sociálny rozpočet, rozpočet sociálneho zmieru. A pritom to je rozpočet plytvania, kde máte nekryté výdavky na budúce roky, štrukturálny deficit, čiže tá trvalá súčasť nášho deficitu, ktorý sa tvorí každý rok, nám bude rásť, že nič ste neozdravili, dali ste to na trajektóriu, ktorá sa bude vovať, zhoršovať. A ešte ste dneska ľuďom povedali: „Tešte sa, my dnes prejedáme dôchodky budúcim dôchodcom a majme z toho hody.“ To je váš message. To je to, čo sa nám snažíte dneska povedať. Vy sa snažíte povedať, radujme sa, je dobrý dôchod, dobrý rozpočet, nedvíhame vám dane. Poďme hodovať. Je predvolebný rozpočet, je to rozpočet kompromisu, neviem, čo všetko o tom porozprávate, ale realita je, že tento rozpočet prejedá v tom roku, v ktorom bude realizovaný, keby k tomu došlo a nezastavil ho Ústavný súd, prejedá dôchodky budúcej generácie dôchodcov. Čiže to nie je rozpočet sociálneho zmieru. To je rozpočet sociálneho rozvratu, kde staviate jednotlivé generácie ľudí proti sebe. To je pravda o vašom rozpočte. Môžete za to vy svojím podpisom politickým, ktorý vystrelil tento indikátor do nebies a môžete za to vy, lebo ste štyri roky kašľali a dlabali na to, aby ste toto opravili a fixli to pre budúcnosť. To je pravda o tej neudržateľnosti, ktorú tu máme, tá diera v rozpočte, ktorá sa tam vytvorila, je na úrovni 11 miliárd, ktoré tam potrebujeme dostať natrvalo. Aby sa stali súčasťou verejných financií a je absolútne jasné, že vaša metóda zlyhala. Pretože 11 miliárd nových do rozpočtu nedostanete tak, že budete ďalej dvíhať dane. Už po minuloročnej skúsenosti vidno, že ste mali výpadok 1,6 miliardy na daniach. Proste už toto nie je cesta. Už je len jedna jediná cesta, ktorá tu existuje, a to je cesta škrtania výdavkov. Pretože ani cesta zvyšovania rastu ekonomického, na tú ste nenastúpili. Vykašľali ste sa aj na ňu, keď ste neponúkli prorastové opatrenia. Čiže áno, máte pravdu, máte tri páky, s ktorými viete hýbať. Ekonomický rast, vykašľali ste sa na to. Dokonca vaša konsolidácia 1 % z rastu reálneho, ktorý máme mať, škrtá, vaša konsolidácia je antiprorastová. Vy ste proste nastúpili na cestu, kedy brzdíte našu ekonomiku. Zároveň máte vystrelené výdavky do nebies, čiže ďalšia páka, ktorú ste otočili opačným smerom, ako ste mali. A zároveň príjmy, ktoré idú do rozpočtu, opäť sú v opačnom políčku a svieti kontrolka na červeno, lebo už firmy nevládzu toľko platiť, tak buď sa zdvihnú a odídu alebo prichádzajú o zákazky a nevedia vám toľko odviesť. Takže všetky tri páky, ktoré máte, ste každú otočili opačným smerom, ako ste mali. A potom ste to zvalili na konci dňa na Nemecko. Prišli ste a povedali ste: joj, keď si Nemecko kýchne, my máme chrípku. To sú vaše slová. Tak sa teda pozrime. Pri svojom poslednom vystúpení som ukázal, ako to nie je pravda na príklade s Českou republikou a teraz vám poviem niečo o číslach o Nemecku, lebo zjavne ste ich ešte nedostali. V roku 2025 to možno hralo alebo teda by som povedal, to bolo jasnejšie, viditeľnejšie v našej ekonomike, keď Nemecko malo rast na úrovni 0,2 %. Vtedy ste mohli povedať, sme pritlačení k múru, lebo Nemci majú svoje vlastné domáce problémy, ich ekonomika nerastie. V roku 2025 to ešte sa dalo stráviť. Tam bol rast na úrovni 0,8 % na Slovensku. Vtedy sme mali taký rast, alebo vtedy sme mali tak nízky rast, takmer žiaden. Začínal nulou v podstate. Čo sa deje teraz v tomto roku 2026? My sme stále na úrovni 0,8 %, ale Nemci kopli do vrtúľ, tam začalo oživenie. Ich ekonomika, sa niečo deje, zobúdza sa a sú na úrovni 1,3 %. Tak sa predpokladá, že bude rásť nemecká ekonomika. Čo je v zásade výborná správa aj pre nás a aj pre Čechov, aj pre všetky ostatné ekonomiky, ktoré majú veľkú časť exportu namierenú do Nemecka. Naša ekonomika, nič sa nestalo. My sme na rovnakom raste, ako keď Nemci mali 0,2 %. Ale pritom sú už o percento vyššie. Čiže nie je to o Nemecku. Nie je to o tom, že u nich by nedochádzalo k oživeniu. Je to o krokoch našej vlády a tom, ako zatiahla ručnú brzdu ekonomickému rastu. Preto sa nám nedarí. Nie všetky svetové strany za to môžu, pán minister, vaša domáca politika, zodpovednosť tejto vlády. Budúci rok uvidíme to isté. Nemci predpokladajú rast opäť na úrovni 1,1 %. My, áno, sme síce optimistickejší, že budeme rásť o 1 % viac, na úrovni 1,8 %, ale a tu je to zaujímavé, kde je pes zakopaný. Keď bolo štandardné obdobie v minulosti, keď sa počítalo s dobrými časmi a keď sme sa pozreli na Nemecko a či nás potiahnu alebo či nás potiahnu viac alebo nás potiahnu trošku menej, tak sme rástli tak dvojnásobne, trojnásobne viac ako Nemci, lebo sme dobiehali ich životnú úroveň. Ani po tomto tzv. sociálnom rozpočte, za mňa antisociálnom, ako som to vysvetlil pred chvíľkou, prečo sa tak naň pozerám, ani v ňom nepremietate túto základnú logiku, ktorú sa nás snažíte predať do reality. My nebudeme na budúci rok rásť dva-trikrát násobne, tak ako to voľakedy bolo v štandardných časoch dobiehania životnej úrovne priemeru Európskej únie. Opäť nebudú za to môcť Nemci. Im sa už ekonomika oživuje a budú pekne rásť. Kde je pes zakopaný? V tom, že ste zničili našu domácu konkurencieschopnosť. Ako ste ju, ako ste to urobili? Dvihli ste DPH-čku, dvihli ste dane podnikom. Dvihli ste opäť už beztak drahé zaťaženie práce. A čo zostalo? Premietlo sa to do ceny tovaru a služieb. V prostredí našom európskom, kde naše slovenské firmy konkurujú práve tým európskym, lebo predávajú na rovnakom trhu. A vy ste prišli s receptom pre ozdravenie našej ekonomiky, že ešte ich viacej zaťažíme. Ešte viacej budeme na ne tlačiť. Slovíčko „zničili“ našťastie nie je dokonalé. Nie je to úplne tak v pravom slova zmysle, ale tá cesta, tá nálepka na tú cestu, ktorú ste nám vytýčili, absolútne sedí. Lebo mi tu dnes neprejde týždeň, aby sme sa nepozerali na to, že nejaká firma sa buď zdvihla alebo prepúšťala. Už viac ako 3500 pracovných miest odišlo práve z firiem, ktoré, keď zatvárali alebo sa presúvali, hovorili: draho. Draho, nemáme zákazky a nechceme to tu platiť ďalej. Odchádzame inde, pretože jednak, keď to presunieme napríklad len do Čiech, tak si ten zamestnanec prilepší zo svojej výplaty za tú istú robotu o 150 € mesačne a nám zostane ako majiteľom fabriky podstatne viacej. Lebo tu na Slovensku platíme ako hluchý. Kde sa otočíme, ešte sme ani nič nezarobili, ešte len točíme peniaze, už je tu nejaká transakčná daň, ktorá nám vyberá z vreca peniaze. A to sme ešte nedošli ani k tomu, že môžeme byť v čiernych číslach. Tu sú podnikatelia, ktorí platia daň z toho, že sa snažia zarobiť. A bolo to laboratórium na zlé podmienky a zlé kroky pre podnikateľské prostredie. Tá vaša estráda so zrušením, nezrušením, odložením zrušenia transakčnej dane. To bolo laboratórium, ktoré ste si urobili na podnikateľoch, ktorí, keď už trošku dúfali, že sa nadýchnu, tak zase ste im pekne buchli po krížoch a povedali: odkladá sa to na ďalšiu vládu. Budú to musieť zrušiť oni. Ale čo je pravda o budúcich rozpočtoch, ktoré ste nám predložili, je, že vám tam chýbajú peniaze na výdavky, ktoré už dnes robíte. Vy hovoríte v tomto rozpočte, že tu sú nie žiadne jednorazové vplyvy. Čo to je? Celý štrukturálny deficit, ktorý nám ponúkate? Dobre, je tam ešte cyklická zložka, ale hovoríte o 100 miliónoch na sucho, 100 miliónoch na Národný jadrový fond. Fico hovorí, že to chce rozbehnúť tak, že sa to už nezastaví. Čiže to bude súčasťou štrukturálneho dlhu, ktorý vy nemáte vykrytý. Štrukturálny deficit, ktorý nemáte v budúcnosti pokrytý a sú tam ďalšie položky. Vám bude chýbať len budúci rok, čiže rok po realizovaní tohto rozpočtu, aby som bol presný, 1,1 – 1,2 miliardy. Ale nie vám, to bude chýbať ľuďom. Ľudia sa vám skladajú už dnes oproti stavu, keď ste nastúpili. Vy ste tu neboli, ľuďom bolo ľahšie. Prišli ste a zaťažili ste ľudí, 6,5 miliardy ročne vyťahujete navyše oproti tomu, keby ste neprišli. O toľko vyťahujete navyše a ešte si dovolíte navrhnúť rozpočet, kde ešte si požičiate o miliardu viac, 7,5 miliardy. Vy dokopy takmer 14 miliárd idete minúť navyše v tomto rozpočte. Keby ste tu neboli, tak toľko neminieme nikto. Nikto, neexistuje vláda, ktorá by minula také peniaze, ako vy plánujete a navrhujete minúť. Jednak 6,5 miliardy, čo vám poslali ľudia navyše, teda daňoví poplatníci, a jednak ďalších 7,4 miliardy, to bude sekera. Neexistuje horší stav, horšia varianta stavu, ako ste predložili vy. Všetky riziká ste udržali vo vysokom pásme, nesplnili ste vlastné ciele a navrhli ste, aby sme išli po trajektórii, ktorá ešte viacej zhorší stav verejných financií a budeme sa ešte viacej zadlžovať. To je výsledok predloženého rozpočtu, ktorý je čerešničkou na torte v rozpore s ústavným zákonom. Ďakujem, skončil som. Aby sme išli po trajektórii, ktorá ešte viacej zhorší stav verejných financií a budeme sa ešte viacej zadlžovať. To je výsledok predloženého rozpočtu, ktorý je čerešničkou na torte v rozpore s ústavným zákonom. Ja som skončil som. [12:44] Richard Raši Pán poslanec Šipoš, nech sa páči do rozpravy. [12:45] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, ctení kolegovia, kolegyne. Máme 15 minút do obedňajšej prestávky, tak ich skúsim využiť. Tak na úvod to nejak zarámcovať. Dá sa povedať, že tento rozpočet, o ktorom tu rokujeme, je – ako povedal Robert Fico – rozpočtom dobrých správ, ale otázka znie, pre koho sú to dobré správy? To je jeden moment. Daj. Druhý moment je, ako sa minister financií, ktorý, keď nastúpil do tejto vlády, ako prezentoval, ako on tu robí poriadky, ako on tu všetko skonsoliduje, ako on zavedie nové dane, nové systémy, ako to všetko napraví, upraví a že všetko bude tak, ako má byť. Všetci budú spokojní, všetci ho budú chváliť. V podstate sa tak zadefinoval, že on bude taký Ladislav Da Vinci na Slovensku. Príde s nejakými novátorskými nápadmi, popritom maľuje obrazy. Predáva obrazy. Daruje obrazy. No a ako to dopadlo? No dopadlo to tak, že ten rozpočet nie je absolútne rozpočtom dobrých správ. Je rozpočtom dobrých správ len pre vyvolených ľudí v strane SMER, pre synáčikov niektorých predstaviteľov strany SMER. Je to rozpočet dobrý pre syna Roberta Fica, ktorý bude mať naďalej istotu, že bude poberať 5 000, možno ešte viac eur zo štátneho rozpočtu, ktorý dostáva strana SMER. A takto si príde synáčik Roberta Fica k 60 000 ročne. Nemusí tam robiť nič. Nemusí chodiť vôbec do roboty. Popritom samozrejme peniažky, o ktorých ani netušíme. Pretože kupovať si byty v Starom Meste, ako to dokáže len syn Roberta Fica bez hypotéky, to je podnikateľský sen. To je fakt. Rozpočet dobrých správ. Alebo taký synáčik pána Gašpara, obžalovaného podpredsedu parlamentu, dosadený, lebo je syn na šéfa SIS-ky. Kto vie, čo všetko tá SIS-ka tam robí. Možno sa ešte dozvieme pred voľbami, čo všetko tam robia. Idú rôzne informácie, čo si dovoľujú siskári pod vedením Gašparovho syna a ten príde tiež ku krásnemu platu len preto, že je synom obžalovaného Gašpara. Takže áno, aj pre neho to bude rozpočet dobrých správ, lebo tie peniaze sú garantované aj pre syna mladého Gašpara. No a čo taký synáčik Jána Richtera, ktorý je dosadený do štátnej spoločnosti. Čo myslíte, bude mať synáčik pána Richter na nové botasky za 800 €? Bude mu cinkať 15 000 € mesačne? No samozrejme, že bude, lebo Ladislav Da Vinci na ňom myslel vo svojom kúzelnom rozpočte. A čo takí synáčikovia poslanca za SMER pána Hanbalka? Jeden podpredseda Štátnych rezerv, druhý podpredseda predstavenstva ZSSK Cargo, predpokladám, že aj na nich myslel Ladislav Da Vinci Kamenický vo svojom rozpočte dobrých správ. A takto by sme mohli pokračovať, dámy a páni. Ministri tejto vlády, dvojnásobné platy. To sa žije, že? To je rozpočet dobrých správ. Keď vám cinkne nejakých 10, alebo Ficovi neviem, či už 12 mesačne, v krajine, ktorá ide do úpadku, v krajine, kde ľudia nemajú na jedlo, na potraviny, na energie, na naftu, na benzín, ministrom Ficovej vlády cinkajú tisíce eur mesačne, lebo je to rozpočet dobrých správ, že? Páni zo SMER-u. Áno, pre vás je to fakt rozpočet dobrých správ. A ešte, čo taký náš kráľ Slnko, prezident Pellegrini. Krásny oblek, bude na barbera, bude na ochranku. 20 000 € mesačne cink Pellegrini, lepšie ako španielsky kráľ. Príjem. Bravó, podľa mňa si zaslúži pán prezident dvojnásobne vyšší plat, ako má prezident Poľska. Bravó. Veď to je to neuveriteľné. Akože toto, keď vidia obyčajní ľudia, ktorí žijú na Slovensku, ktorí zarábajú poctivo každý mesiac svoj plat, ktorí odvádzajú nehorázne odvody, zvýšené mimochodom za pána Ladislava Da Vinci Kamenického, zdravotné odvody, živnostníci, do Sociálnej poisťovne, všetko išlo hore. Tak títo ľudia, keď toto vidia, vaši voliči mimochodom, ktorým ste sľubovali lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, všetko tu bude super, tu bude Švajčiarsko, nemusíte sa báť, silný štát sa o vás postará, my sme sociálni demokrati. Toto, keď tí ľudia vidia po tých troch rokoch, ako ste ich oklamali. Ako ste si vy navýšili platy, ako ste sa postarali o vašich rodinných príslušníkov, vašich synáčikov, kto vie, koľko synáčikov, synovcov a pán kozmetičiek a roľníkov je ešte uprataných po rôznych dozorných radách, predstavenstvách. To ešte nevieme. To sa možno dozvieme. A toto, keď vy robíte týmto ľuďom, tým ľuďom, keď si to uvedomia, ja som veľmi zvedavý, ako sa oni postavia v ďalších voľbách do tej volebnej miestnosti a či vám toto tí ľudia dajú opäť ten hlas. Lebo keď toto vám ešte raz dajú a budete mať tých percent minimálne toľko, ako ste mali v posledných voľbách, tak ja sa obávam, že tým ľuďom už nie je pomoci. Absolútne žiadna solidarita s občanmi Slovenskej republiky. Na jednej strane im hovoríte, ako si idete uťahovať opasky. Ako idete konsolidovať, ako treba šetriť, ako si treba piecť keksy, variť džemy, že pán Ladislav Da Vinci pozerá na tabuľu a nevie, čo má na to povedať. Lebo na to sa nedá čo povedať. Keď si berie ten človek dvojnásobný plat a na ten dvojnásobný plat sa mu skladajú občania Slovenskej republiky. Aj tomu Ficovi, aj tým ministrom, aj tomu Pellegrinimu. Aj tým synáčikom v tých dozorných radách, v predstavenstvách, na tých vrcholných pozíciách, na toto všetko sa skladajú občania Slovenskej republiky a vy sa smejete. Vy si maľujete obrazy. Vy sa tým ľuďom vysmievate do tváre. Vy im hovoríte, že to je rozpočet dobrých správ. Ale už nepoviete – pre našich ľudí. Toto už nepoviete tým ľuďom. Ja som si zapísal, pán minister, nejaké poznámky, ktoré ste tu vy hovorili, keď ste boli pri tomto pulte, a pamätám si vás, ako ste nastúpili do pozície ministra a hovorili ste, že sa nebudú dvíhať dane. Fico hovoril, že on nikdy nezvyšoval DPH-čku a je proti zvyšovaniu DPH. Jedine cez jeho mŕtvolu. Jak to dopadlo? 23 % na DPH? Za nás bolo 20. Ako je to možné, pán minister Kamenický? Vy ste hovorili niečo o tom, že vy, keď budete končiť, že práve tento rozpočet, ktorý tohto roku prinesiete na rok 2027, bude s trojpercentným deficitom. To ste hovorili v médiách, pán minister, verejne, pred všetkými ľuďmi. Vy si myslíte, že ľudia na to zabudnú? Že internety na to zabudnú? Že my vám to nebudeme pripomínať? Zase ste klamali, pán minister. Otázka je, či ste vedome klamali, alebo ste si len vymýšľali, alebo ste hrali hru na ľudí. Však teraz poviem, toto ľudia zabudnú. Prídem v 27 a zarúbeme 5 % deficit. A povieme a dáme to na takú peknú ružovú mašličku, že rozpočet dobrých správ. Pecka, poďme do toho. A tľapol si s Ficom Kamenický večer pri koňaku za 5 000 €. Že to je paráda. Takto klamať ľudí. Tuná hovoril minister Kamenický, že no ale to nie je až také zlé, že ľudia tankujú za 2 € naftu. On videl v Nemecku, že tankujú za 2,50, dokonca niekde dokonca aj za 3 €. Už nepovie, že v Nemecku zarábajú tí občania oveľa, oveľa viac. Že je tam oveľa, oveľa vyššia priemerná mzda. Že ten Nemec to nepocíti tak ako Slovák. Nech aj platí 3 € ten Nemec. A ten Slovák má obrovský rozdiel, keď má priemernú mzdu 1 650 €. Aj to možno majú nejakí ľudia tuná v Bratislave a tí, čo majú nejaké dobré zamestnania. Choďte na východ, pán minister Kamenický, choďte sa tam opýtať, čo to pre tých ľudí znamená, keď tankujú za 2 €. A vaše riešenia v opozícii, na pumpách, v videjkách: to je nehorázne, čo sa tu deje za toho Matoviča. Tankujeme za 1,50. Vláda nič nerobí. Mali by znížiť spotrebné dane, mali by znížiť DPH, mali by niečo robiť, mali by dávať šeky, mali by kopec riešení. Čo sa deje, keď je Kamenický s Ficom vo vláde a nafta stojí 2 €? Nie 1,50? Ó, to sa nedá. To nemôžeme. To radšej dajme tie vlaky za polovicu, dajme tie autobusy za polovicu a tým pádom je vyriešený problém. Riešenia v opozícii versus riešenie v koalícii. Absolútny výsmech všetkým ľuďom na Slovensku, aj vlastným vašim voličom. Lebo z opozície ste sľubovali niečo iné, páni. Ja sa pýtam Ladislava Da Vinci Kamenického: ako je možné, že tí Poliaci znížili tie dane, spotrebnú, DPH-čku? A je tam dnes o 30 centov lacnejšia nafta. Ako je to možné? Ako to tí Poliaci dokázali? Prečo nie ste taký istý frajer ako oni, keď tu rozprávate o frajeroch, vašich kamarátoch, Trumpovi a Putinovi, keď máte také vzory tých frajerov. Jedna vec je rozprávať o niečom a druhá vec je konať. Pán minister, a tu ste zlyhali. Ďalšia vec. Prečo v tomto rozpočte nevidím zdanenie oligarchov? Prečo v tomto rozpočte nevidím zdanenie zbrojárskych firiem? Prečo tam nevidím väčšie zdanenie hazardu? Zase len reči v opozícii, rozprávať o tom, ó, Fico nemá rád oligarchov a finančné skupiny ako koza nôž. A jasné, že zdaníme. Áno, zdaníme aj ten Slovnaft. Laďko Kamenický už tam posiela tých úradníkov z Finančnej správy. Už sú tam, bu. Otvorte kozliatka. Ale keď prídu do vlády, finančné skupiny nedotknuté, oligarchovia nedotknutí. Veď prečo by ste išli proti svojim? Chápem. Ale za toho Matoviča, pán Kamenický, sme zdanili ten Slovnaft a získali sme 520 miliónov € jedným hlasovaním tu v parlamente, takto. Ja sa pýtam, koľko vy ste získali od toho Slovnaftu? Koľko ste získali od toho hazardu? Koľko ste získali od tých finančných skupín, oligarchov? Koľko ste získali za tú nadmernú produkciu zbraní, munície, nábojov, ktoré produkuje Slovenská republika za vás, za vás. V opozícii Fico: ani náboj na Ukrajinu. Roztrháme tú obrannú zmluvu s USA. Hahaha. Kamenický s Ficom vo vláde? Obranná zmluva je v poriadku. Nábojov na Ukrajinu sedemnásobne viac. Však prečo by sme to rušili? A ešte ako bonus nakúpime štyri nové stíhačky za 400 miliónov. Prečo nie? Prečo nie? Veď je to rozpočet dobrých správ. Pre koho, pre koho, pre koho, pre koho? Ďalší bonbónik. No, čo by mohol taký Fico na konci, na sklonku svojej kariéry urobiť? Aký taký dobrý počin pre Slovensko? Rozumej vo Ficovej reči dobrý počin pre seba, pre svoje vrecká. Atómka, nová atómka, wow, to bude každý chcieť. Veď elektriku potrebujeme. Len už nepovie, že tá atómka bude dvojnásobne drahšia, ako majú napríklad v Čechách, pretože tam robili napríklad aj nejakú súťaž, nejaké štúdie, nejaké dáta, nejaké analýzy. A vy súťažíte horšie. O polovicu lacnejšiu atómku. Oni budú mať za tie isté peniaze dva bloky. Toto už nepovedia ľuďom. Oni povedia: atómka. Vau, paráda. 15 miliárd. Len tak. A bude to platiť kto? Vy všetci, vy chudáci, čo ich volíte. Vy, ktorí budete v ďalších vládach. Čas je lepší. O polovicu lacnejšiu atómku. Oni budú mať za tie isté peniaze dva bloky. Toto už nepovedia ľuďom. Oni povedia atómka. Vau. Paráda, 15 miliárd, len tak. A bude to platiť kto? Vy všetci, vy chudáci, čo ich volíte. Vy, ktorí budete v ďalších vládach, vy a vaše vnúčatá, vy všetci to budete platiť. Fico potrebuje podpísať kontrakt, aby dostal provízie. Tam to končí. Veľké tašky, ako to vidíte v tých filmoch. Hokejové také obrovské batohy naplnené cashom, už budú zaparkované niekde v Dubaji alebo na nejakej haciende. Niekde na francúzskej riviére, chorvátskej riviére, kde? Kde ešte nemáte haciendy, páni? Pán poslanec, dovolím si vás prerušiť a budete pokračovať o 14:00 v 8. vystúpení. Ďakujem pekne. Budem pokračovať. Ďakujem pekne. Dobrú chuť. [13:59] Martin Dubéci V popoludňajšom rokovaní 17. dňa 61. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 27, tlač 1555, pokračovať bude pán poslanec Šipoš vo svojom prerušenom vystúpení. Ďakujem. [14:01] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Veľmi pekne. Takže. Po mojom vystúpení pán minister Kamenický sa rozhodol prestriedať. Lebo už asi nevedel. Odpovedať nemal. Argumenty, tak to zabalil. Ale neprekvapuje ma to, lebo je to typický smerák, ktorý sa nezaprie. Keď má ísť diskutovať, tak uteká, keď má dať odpovede, uteká. Keď má ísť do diskusie televíznych debát s našimi poslancami, predstaviteľmi nášho hnutia, tak utekajú, boja sa. Toto je dobrý obraz toho, že tú politiku, ktorú robíme, robíme dobre. Otvárame oči aj ich voličom. A to, že sa boja chodiť s nami do televíznych debát a vyberajú si len svojich oponentov, svedčí o tom, že z koho skutočne majú predstavitelia strany SMER strach. Takže to svedčí o tom, že keby mali argumenty, keby mali reálne dôkazy o tom, že to robia dobre, že nekradnú, že nastavujú rozpočty správne, že sú to naozaj rozpočty dobrých správ a nie dobrých správ pre ich ľudí, tak by sa nebáli ísť do našich, do spoločných debát v televíznych diskusiách, ale poďme si ešte pripomenúť pár vecí z histórie. Čo tu bolo povedané zo strany Kamenického alebo ďalších predstaviteľov SMER-u. A aká je realita? Ja som skončil pri atómovej elektrárni, keď si pamätáte. Ešte pred obedom. A toto je ďalší príklad, ako funguje táto vláda. Ako funguje Robert Fico, ako funguje minister financií Kamenický. Ktorí namiesto toho, aby takýto obrovský projekt pripravili čo najzodpovednejšie, najtransparentnejšie, aby nikto nemohol povedať ani jeden odborník, ani jeden opozičný politik, ani jeden novinár, ani žiaden občan Slovenskej republiky, že to robia jednoducho rýchlo. Robia to draho a robia to len preto, aby do volieb podpísal Fico kontrakt, aby z toho boli nejaké provízie. Aby sa mohol vtrieť Trumpovi, aby mohol ukázať, aký on je frajer. Ale pripomína to ten starý dobrý vtip, ako ide mravec so slonom po moste a mravec hovorí slonovi: „Ale dupeme, čo?“ Tak toto je presne o tom. Fico, mravec, Trump, slon. No a do toho si povedali páni zo SMER-u, že čo ešte by sa dalo nakúpiť, čo ešte by sme mohli, ako navýšiť ten rozpočet, tak poďme do tých štyroch nových stíhačiek F-16. Od tých zlých Čanov, s ktorými bývalá opozícia podpísala obrannú zmluvu, tak poďme tým zlým Američanom ešte urobiť ďalší biznis. Okrem miliardovej investície nového jadrového bloku ideme ešte kúpiť za 400 000, za 400 miliónov, za 400 miliónov € ďalšie stíhačky, ktoré jednoducho v týchto časoch konsolidácie, v týchto časoch uťahovania opaskov, v týchto časoch, keď hovoria ľuďom, že ako treba šetriť a na nič nie sú peniaze. Tak Kaliňák si samozrejme presadí ešte aj tie stíhačky, aby toho náhodou nebolo málo. No a potom si človek spomínam na to, ako rozprávali, keď začínali Fico a spolu začínali vládnuť, tak prvá mantra, ktorú mali, je, že idú upratať a urobiť poriadky vo verejných financiách po tom, ako tie financie rozvrátil Matovič, Heger a Ódor. A hovorili o tom, aký Matovič robil obrovský dlh, ako minul neskutočne veľa miliárd eur. No a teraz, dámy a páni, po troch rokoch, keď sa ukazuje, že oni robia ešte raz takýto vysoký dlh a nemajú vôbec krízy, ako mal Matovič, či už covid, či utečenecká kríza spojená s vojnou na Ukrajine, či energetická kríza, či inflačná kríza. Ale majú krásne, by som povedal slnečné počasie. Tak, keď sa ich pýtajú odborníci, novinári a verejnosť na to, že ako je možné, že vy zadlžujete Slovensko ešte raz toľko ako ten Matovič, ten zlý Matovič. A ich odpoveď je: my nemáme až taký zlý verejný dlh. Pozrite si, v porovnaní s Nemeckom, s Talianskom, s Belgickom, s Francúzskom. My vôbec na Slovensku nemáme tak zlý verejný dlh. Tak potom otázka znie, páni zo SMER-u, ako je možné, že ten Matovič rozvrátil verejné financie, keď vy ste ich rozvrátili dvakrát toľko a vy teraz hovoríte, že náš verejný dlh je v poriadku. Že my máme úplne v pohode 60 % dlhu. Ja tomu nerozumiem. Buď ste klamali na začiatku, zavádzali ľudí, alebo zrazu teraz klamete tých ľudí. Tak si vyberte, čo je pravda. Vyberte si, čo je pravda, lebo nemôžete hovoriť aj A, aj B. To sa nedá. Aj čierne, aj biele. Tak buď si stojím za jedným, alebo si stojím za druhým. Myslíte si, že tí ľudia vás nepočúvali pred troma rokmi, ako to rozprávate? A tí ľudia sú hlúpi, že si to nevedia pozrieť, kto koľko mal, aký dlh urobil? Škoda, že tu nemôžeme ukazovať grafy. Škoda, že občanom nemôžem ukázať čísla, dáta, ale im poviem aspoň tie čísla. Čo sa týka dlhu, takže páni zo SMER-u, čo sa týka dlhu Slovenska, Matovič, keď nastupoval, ten dlh v miliardách, budem hovoriť v miliardách eur, bol na úrovni nejakých 45 miliárd. To bol náš dlh Slovenska v miliardách eur. Keď ten zlý Matovič, ktorý to tu všetko rozvrátil podľa vás, končil – samozrejme, nebolo to presne ku koncu roka, lebo vy ste tam ešte stihli urobiť tú sekeru, ktorú ste zaťali rôznymi vašimi sľubmi a tým, že si kupujete dôchodcov – tak ten dlh bol na konci roka 2023 59 miliárd, bavíme sa o čistom dlhu, páni a dámy. No a teraz, podľa toho, čo vy tu predkladáte v tomto rozpočte, ten dlh na konci vašej vlády bude 88,7 miliardy eur. Počujete správne? 88,7 miliardy. Toto je sekera, ktorú vy tu zatnete a tvárite sa, že toto je rozpočet dobrých správ. No určite to nie je rozpočet dobrých správ pre obyčajných ľudí na Slovensku, ktorí pracujú poctivo. Každý deň musia chodiť do roboty, nie ako vy. Si tu robíte dovolenky, robíte si tu trojmesačné voľná, zdvíhate si tu dvojnásobné platy. Určite to nie je dobrý rozpočet a dobrých správ pre živnostníkov na Slovensku, ktorým ste neúmerne zvýšili všetky odvody do Sociálnej, do zdravotnej poisťovne. Určite to nie je rozpočet dobrých správ pre podnikateľov, zamestnávateľov, pre odborárov. Nikto z relevantných inštitúcií, ktorí sa zaoberajú ekonomikou, financiami, vám ten rozpočet nepochválil. Nikto vám nepovedal: áno, dobre to robíte, pán minister Kamenický. Výborne, ďakujeme za to. Lebo ešte aj tam ste oklamali sociálnych partnerov a urobili ste to na hulváta. V nedeľu večer im mailom pošlete návrh rozpočtu a v pondelok ráno si to schválite na vláde. A potom rýchlo šup do parlamentu, aby to čo najrýchlejšie prešlo, aby všetci boli ticho. Toto je tá sociálna demokracia v praxi, vážení smeráci, hlasáci? Takto sa to robí? S odborármi, zamestnávateľmi? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad, všetci títo vám povedali, že sa to takto nemá robiť. Že to vôbec nie je sociálne, vôbec to nie je partnerské, vôbec to nie je férové. Je to absolútne na hanbu. Je to normálne, ako keby, že žijeme v nejakej banánovej republike. Úplne na hulváta ste to dali a myslíte si, že všetko vám prejde ako keby nič. Tie reči o stabilite, o sociálnom zmieri, o silnom štáte, o tom, ako vy si viete uctiť vašich partnerov z tripartity, lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie žiť. Čo je na tom lepšie? Čo je na tom pokojnejšie? Čo je na tom bezpečnejšie? To, že idete astronomicky zadlžiť všetkých Slovákov? To, že vy zvýšite dlh na jedného obyvateľa počas vašej vlády od nemluvňaťa až po toho dôchodcu o 5500 € na jednu osobu, na jedného občana Slovenskej republiky? Ako je to možné? Veď vy ste tu mali robiť poriadky. Vy ste tu mali všetko opraviť po tom zlom Matovičovi. Ako je možné, že za Matoviča sa zvýšil dlh na jedného obyvateľa o 2200 € na každého jedného občana, keď to všetko robil tak zle? Matovič 2200 € – obrovské krízy: covid, pandémia, utečenecká kríza, vojna na Ukrajine, energetická kríza, inflačná kríza – a vy, slniečko svieti, dvojnásobné platy, bum, 5500 € na obyvateľa. Doč. Kto to bude splácať? Fico? Kamenický? To bude splácať z tých obrazov, čo maľuje? Kto to bude splácať? Oligarchovia vaši? Nie, títo nebudú splácať, lebo tí žijú zo štátu. Tí sú nacicaní na ten štát. Tým tie peniaze vydávate cez tie rôzne zákazky, cez tie rôzne tendre, cez tie rôzne vaše vymyslené prepotrebné veci. Tam je tá realita, ale budú to splácať obyčajní ľudia, žijúci na Slovensku, svoje poctivé životy, ktorí dennodenne chodia do roboty, ktorí dennodenne platia tú DPH, ktorú ste zvýšili na 23 %, ktorí dennodenne platia všetky zvýšené poplatky, ktoré ste zvýšili o 100 % vo všetkých inštitúciách, cez kataster, cez políciu a neviem, kde všade na tých klientskych centrách. Títo ľudia to budú platiť, aj ich deti, aj ich vnúčatá to budú platiť a vlády po vás to budú platiť. Taká je realita. Takže ešte raz, kým sa za Matoviča navýšil čistý dlh o 12 miliárd €, tak za vás sa navýši o 30 miliárd eur. A vy tu idete niečo rozprávať o dobrom hospodárovi a o rozpočte dobrých správ, veď to je na smiech, to je hanba. Po kanáloch by ste mali chodiť s tým, čo tu predvádzate. Poďme si povedať ďalší graf, ktorý tu nemôžem ukázať, ktorý je zakázaný. Priemerné mzdy. Dobre, nebudeme sa porovnávať s Nemcami, s Francúzmi, s Belgičanmi, aj keď vy to radi robíte, keď vám to vyhovuje, však? Pri verejnom dlhu. Ale poďme si povedať, aké sú priemerné mzdy v okolitých krajinách, ktoré mali podobné štartovacie čiary ako my pred tými 36 rokmi. Len jedna drobnosť. Pred 15 rokmi, keď vy ste boli vo vláde a začínali ste svoje prvé volebné obdobie. Poliaci sa na nás pozerali. Pozerali sa nám na chrbát. Takisto Maďari, čo sa týka priemernej mzdy. Boli sme druhí najlepší, čo sa týka priemernej mzdy, po Českej republike. Aká je realita po vašich štyroch vládach? Poďme si to povedať. Priemerná mzda v Maďarsku takmer 2000 €? Pozerali sa nám na chrbát. Takisto Maďari, čo sa týka priemernej mzdy. Boli sme druhí najlepší, čo sa týka priemernej mzdy po Českej republike. Aká je realita po vašich štyroch vládach? Poďme si to povedať. Priemerná mzda v Maďarsku takmer 2000 €. Priemerná mzda v Poľsku 2250 €, priemerná mzda v Českej republike 2100 €. No a ako sa majú vaši občania, ako sa majú občania Slovenskej republiky? Priemerná mzda 1650 € po 16 rokoch vlády SMER-u. Tam ste to dobačovali, súdruhovia. Tie vaše lepšie zajtrajšky, ten váš silnejší štát. To vaše bezpečnejšie, pokojnejšie a krajšie a neviem aké. Takto to dopadlo, že sme poslední v rámci V4. A už nás dobiehajú Rumuni. Samozrejme, Bulhari dobiehajú nás, aj tie krajiny, ktoré boli ďaleko, ďaleko za nami. A vy si čo urobíte? Zdvojnásobíte si platy. Toto je úžasné riešenie, ako pomôcť občanom Slovenskej republiky. Vy si nakúpite stíhačky od Američanov za 400 miliónov. Vy si z brucha rozhodnete, že budete stavať s tými zlými Američanmi tú jadrovú atómovú elektráreň. Len tak, bez súťaže, bez všetkého. Však prečo by ste robili súťaž? Stačí, že Fico pôjde na Floridu za Trumpom, urobiť si fotečku. Stačí, aby sa podpísal kontrakt. Predražený, dvojnásobne oproti napríklad Českej republike, kde robili súťaž, kde si robili štúdie, kde si urobili poctivé dáta. Vy nie, vy len tak, proste z brucha. Pätnásť miliárd? Ja vám garantujem, tak ako tu stojím, že to nebude 15 miliárd. To bude s vaším štýlom 50 miliárd. Ale ja sa pýtam, kto to bude potom platiť. Budú to platiť vaši voliči, chudáci, ktorých oblbujete na tých mítingoch, ktorým nosíte ružičky na MDŽ a stávate máje 1. mája. Ďalší zakázaný graf Kamenický, keby tu bol Ladislav, ktorý si myslí, že je Da Vinci Kamenický. Hrádz ekonomiky, porovnanie štyroch krajín v rámci V4. Poľsku bude rásť ekonomika plus 3,7 %. Česká republika + 2,2 %. Maďarom 1,8. Na Slovensku? Za Fica? Za Kamenického? 0,8 % rast. Tak ja sa pýtam Kamenického, kde je ten proti vietor z Nemecka? Češi nemajú protivetrné z Nemecka? Maďari nemajú protivetrné? Ako je to možné? Poliaci plus 3,7 rast. Slovensko + 0,8 ešte raz. Vytýna hanbu. Žiadne prorastové opatrenia, rečičky, rečičky, rečičky, aby sa nepovedalo na začiatku volebného obdobia. Potom ešte samozrejme, keď sú nejaké tlačovky, áno, robíme prorastové, budeme sa stretávať celé leto, kde budeme vymýšľať, ako tú slovenskú ekonomiku naštartujeme. Po lete, kedy Fico chodil na svoju vilu do Chorvátska a chudák sa sťažoval, že musel každý víkend tu letieť lietadlom, aby riešil nejaké veci. Ani jedno stretnutie s vašimi nejakými koaličnými partnermi, do posledného momentu ministri nevideli ten rozpočet. Konečne sa potom priznal Taraba s Mygalom, s Huliakom, že ten rozpočet ani nevideli. Keď to nevideli oni, 100 % ste to nevideli ani vy, poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS. Ale keď to príde tu, treba hlasovať, že? Treba stlačiť to tlačidlo. Sme za. Rozpočet dobrých správ, že. To je normálne, že na hanbu, že sa nehanbíte. Že ráno môžete prísť, vstať, pozrieť sa do zrkadla a povedať si, idem urobiť dobrú vec pre Slovensko. Ožobračiť tých ľudí. Však mne to cinkne každý mesiac. Ficovi cinkne 11 000. Najlepšie zarábajúci premiér v Európskej únii na pomer platu občanov svojej krajiny Robert Fico. A vy občania, chudáci, ráno choďte do roboty. A platíte tie dane. Platíte odvody. Absolútna hamba, keď sa na toto pozerajú príčetní ľudia. A vy, čo tu stvárate? Tak mne príde len jedno prirovnanie. Že správate sa ako gambleri. Absolútne nezodpovední gambleri. Počul som o pár rodinách, kde otec prepadol gamblingu. A vy sa presne takisto správate. Je vám úplne ukradnutá celá rodina. Je vám úplne ukradnuté celé Slovensko. Je vám úplne jedno, aký tu je dlh. Ako rastie ekonomika? Aké sú tu priemerné mzdy? Ako si žijú tí občania? Minule som počúval jednu dámu, ktorá sa presťahovala do Prahy. Žije v Čechách nejakých päť rokov. Hovorí, že sa to absolútne nedá porovnať s tým, ako sa žije na Slovensku. Hovorí, že keď bola s deťmi u lekára, neplatila nič. Keď bola s deťmi u zubára, neplatila nič. Toto je to bezplatné zdravotníctvo. Choďte si to pozrieť, ako to funguje v Čechách. Hovorila, že keď jej deti chodia na výlety, školské výlety alebo mali nejakú školu v prírode, neplatili nič. Ona tomu nerozumela, nechápala tomu. Ako je to možné? A odpoveď bola: „Áno, zaplatí to štát. Zaplatí to za vás štát, lebo vy si platíte odvody.“ A ona hovorí, ako je to možné, že ja platím v Čechách nižšie dane, nižšie odvody. A zdravotníctvo a školstvo mi prepláca ten štát. Na Slovensku vyššie dane, vyššie odvody a za všetko si priplatíte. Idete ku lekárovi, len zdvihnete telefón a už platíte 20 €. Ku zubárovi ani nehovorím, aké sú ceny základných zákrokov. Stovky €! Ale vy ste frajeri. Vy máte dvojnásobné platy. Vy ste OK. Vy ste safe. Nech si tí chudáci zaplatia, bedač Slovenska. Nech ešte ohnú chrbáty. Správate sa ako gambleri, páni. Raz vám to ľudia spočítajú, verte tomu. Ďalší moment, ktorý zažívame počas tejto vlády, je odchod investorov, odchod firiem zo Slovenska, ktorým ste naparili také dane, naparili ste im také odvody, nezmyselnosti typu transakčná daň, ktorú vymyslel ten novátor Ladislav Da Vinci Kamenický. Transakčná daň, to bude super. Vau. Realita? Odchod Eko Martin, odchod Samsung Galanta, odchod Hubert Sereď, odchod D. Smith Martin, odchod Bosch Bernolákovo, odchod Mubea Kežmarok, odchod Jazaki Michalovce a takto by som mohol pokračovať okres po okrese, mesto po meste. No ale čo, vy si upravíte štatistiky na úrade práce, povyhadzujete nejakých ľudí, ktorí nespĺňajú nejaké vaše pravidlá a už máte dobrú štatistiku, pekné. Máte čísla, nezamestnanosť nestúpa, všetko je super, paráda. Ale to, že chudáci Slováci chodia pracovať do zahraničia, aby vedeli uživiť svoje rodiny a chvalabohu niektorí z nich ešte tie peniaze donesú, aby ich mohli minúť v tých reťazcoch a u tých operátorov a u tej vašej vlastnej nafty. Na to už nepozeráte. Toto už ľuďom nepoviete. Vaša hanba je to, páni. Vaša hanba zo SMER-u, z HLAS-u. Na záver poviem len jedno. Tak ako sa Ladislav Da Vinci Kamenický chcel profilovať do role toho novátora, toho výmyselníka, toho maliara, toho, čo tu prinesie ten pokoj a tú harmóniu, tak dopadol tak, že dnes si z neho robia srandu a volajú ho Lacko Fantoci Kamenický. Tak to dopadlo. A jediné, čo dokáže, keď príde na lámanie chleba, utekať. Tak ako utiekol teraz z tejto sály. Dotiahol si tu svojho náhradníka, ktorý netuší vôbec o rozpočte. Nepovie nám nič, to vám garantujem, lebo on si tu bude podpisovať nejaké ďalšie kontraktíky. Ešte rok sú vo vláde. A nepovedia, neodpovedia vám na žiadnu jednu otázku. Žiaden jeden argument vám nepovedia, nedajú na stôl. Neobhája to, lebo nevedia. Lebo nemajú, čo by obhájili. Je tu ihla? A ja verím, že ich voličom, asi nie všetkým, ale aspoň pár tých voličov, ktorým nasľubovali hory-doly pred voľbami, že aspoň tým sa otvoria oči. A tí im to, hovorím vám, spočítajú. Ďakujem. [14:24] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Osem faktických poznámok. [14:24] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Jakab. Tak prišiel tu minister Takáč, tak by som ho pozval, nech pokojne vystúpi k rozpočtu, pretože určite si radi vypočujeme aj jeho názor. Minister Takáč totižto rozprával včera aj v televízii úplné nezmysly. Robert Fico povedal, že tento rozpočet je malý zázrak. Tak ja vám poviem, pre koho je malý zázrak tento rozpočet. No pre neho a pre jeho ministrov, ktorým sa bude znova zvyšovať plat v roku 2027, aj keď na ľudí bude doliehať stále chudoba troch konsolidácií. Pre nich je to rozpočet zázrakov. Rozpočet zázrakov je to aj pre všetkých ich rodinných príslušníkov. Pre Gašparovho syna, ktorý má na SIS-ke najväčší rozpočet v histórii Slovenskej republiky. Taktiež pre Richterovho syna, ktorý berie 10 000 € mesačne v štátnom podniku, alebo pre Ficovho syna, ktorý zo štátnych peňazí, ktoré prelievajú do svojej straníckej s. r. o.-čky, berie 5 000 € mesačne, alebo tuto pre iných synov poslancov strany SMER, dokonca jeden z nich má dvoch synov v štátnych podnikoch. Pre nich je to rozpočet zázrakov. A potom ešte pre ich kamošov a pre ich papalášov, ktorí dostávajú 100 000 odmeny na ministerstvách. A tuto minister Takáč včera v televízii povedal, že „To je hrozné. Také vysoké odmeny. To musíme zmeniť zákon.“ Ale oni ho zmenili na začiatku tohto volebného obdobia, dámy a páni, že sú neobmedzené odmeny pre ich úradníkov, pretože vždy boli obmedzené, ale oni ten strop normálne, že vyhodili a vyrúbali. Presne vtedy, keď si schvaľovali dvojnásobné platy a doživotné renty, tak schválili aj neobmedzené odmeny úradníkov. A teraz sa čudujú, keď im príde niekto na to, že dávajú stotisícové odmeny svojim úradníkom a tvária sa, že to treba zmeniť. Nie, prosím vás, my ešte prídeme na iné veci, ktoré táto vláda porobila a ako rozdáva milióny € svojim kumpánom a papalášom. Tento rozpočet je rozpočet zázrakov, akurát pre zlodejov tejto vlády. [14:26] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko nie je v miestnosti a pani poslankyňa Marcinková. [14:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už to tu dnes viackrát zaznelo, ale naozaj by sme sa mali zamýšľať nad tým, kto bude robiť na všetky tie výdavky, ktoré vidíme, že sa v tom rozpočte navyšujú, pretože táto vláda tie peniaze prejedá. A minule som bola v Košiciach a tam ma celkom prekvapila informácia, koľko percent študentov študuje napríklad na takej Technickej univerzite v Košiciach zo Slovenska a koľko z iných krajín. Nemej Ukrajiny. 60 % študentov na Technickej univerzite v Košiciach je z Ukrajiny. A viete, koľko tých študentov po absolvovaní tej slovenskej univerzity zostane na Slovensku? Ani desatina nie. To znamená, že my tu máme univerzity plné študentov, ktorí očividne majú potenciál, pretože dokážu v slovenčine túto inštitúciu, túto školu skončiť a my ich tu nevieme udržať, aby ďalej produkovali príjmy pre náš rozpočet, pre našu ekonomiku. Oni odídu do Nemecka, do Rakúska, ujdú od nás, pretože im tu nevieme vytvoriť atraktívne prostredie, aby tu potom ostali. A aby sme vlastne potom ako štát mohli z týchto mozgov, ktoré k nám prídu, profitovať. Namiesto toho táto vláda hufom dováža Uzbekov, Uzbekistancov, Vietnamcov, Filipíncov a neviem koho každého na úplne tú najnižšiu manuálnu robotu, ktorá náš rozpočet nespasí. Ale tých, ktorých by sme sa tu mali snažiť udržať, tak ako to robia napríklad Česi so slovenskými študentmi, tak tých nechávame odísť. A pritom majú to štúdium bezplatné. To znamená, že my sa na neho skladáme. Pretože študujú po slovensky. Tak ja sa pýtam, kde sú tieto opatrenia? Ani vo vízii nie sú. Budú v stratégii? A v rozpočte? Tam už vôbec. [14:28] Martin Dubéci Nie. [14:28] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Mikulec, ďakujem pekne za slovo. Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si zhrnul po jednotlivých oblastiach a myslím si, že veľmi, veľmi správne a trefne, že tento rozpočet, a to by si mali najmä uvedomiť všetci občania Slovenska, že toto naozaj oni ho nazvali, že rozpočet dobrých správ, ale nie pre občanov, ale toto je rozpočet dobrých správ pre ich samotných, pre ministrov, pre ich kamarátov, pre spriaznené duše, ktoré narábajú s verejnými financiami. Snáď najhoršie v celej histórii Slovenskej republiky. Tu sedí minister Takáč, ktorý napriek kauzám, ktoré sa ukázali na verejnosti, rôzne haciendy, ktoré boli platené z verejných financií, ale boli vlastne súkromné, tak on napriek tým kauzám, napriek tomu, že to začala vyšetrovať Európska prokuratúra, tak on ešte poslal na nejaký fofrakan svojmu známemu ďalších 800 000. A o takýchto veciach by sme tu mohli hovoriť, ako oni drancujú verejný rozpočet a tak ho pripravili aj do budúcna. Napriek tomu, že mali záväzok pripraviť Tak on napriek tým kauzám, napriek tomu, že to začala vyšetrovať Európska prokuratúra, tak on ešte poslal na nejaký fafokan svojmu známemu ďalších 800000. A o takýchto veciach by sme tu mohli hovoriť, ako oni drancujú verejný rozpočet a tak ho pripravili aj do budúcna. Napriek tomu, že mali záväzok pripraviť podľa ústavného zákona vyrovnaný rozpočet, tak oni to jednoducho absolútne ignorujú, tak ako ignorujú iné zákony. Však keby tu sedel Šutaj Eštok, to je najväčší porušák zákonov snáď v histórii vlád, ktoré tu vládli. Rovnako tak Robert Kaliňák, ktorý prehliada ústavný zákon a nedáva ani do majetkového priznania svoju vilu napríklad v Chorvátsku, tak rovnako tak pristúpili teraz v rozpočte. Oni absolútne ignorujú ústavný zákon a pripravili rozpočet, ktorý ide ďalej ožobračovať ľudí na Slovensku. Oni sami sebe nadeľujú ďalšie navyšovanie platov, odmien a rôznych dotácií a len vlastne robia to spôsobom, že však, čo po mne potopa. Presne tak, ako to povedal kedysi Pellegrini Sakovej. To bude drahé a ona mu odpovedala: „Však, čo oni“ [14:30] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Neposlúchaj už Čika. Pán kolega, vy ste porovnával vládnutie vášho predsedu Matoviča a potom Hegera s touto vládou. Popravde mňa to už veľmi nebaví počúvať, pretože to tu počúvame z vašej strany a rovnako zo strany SMER-u a HLAS-u a SNS celý čas. Ale ľudia žijú tu a teraz. Teda tu a teraz potrebujú slušný dôstojný život. A čo im doručila táto vláda? Doručila im znova len ďalší rozpočet, ktorý absolútne neobsahuje žiadne prorastové opatrenia. Tu a teraz žijú tí ľudia a cítia tú mizériu toho, že ste im vytiahli miliardy, miliardy z peňaženiek a za to ste im ponúkli len vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, vyššie DPH pre každého. Každý jeden občan stráda vašou vládou a vy tu prídete s tým, že máte bohovský rozpočet. No Robert Fico sľúbil prorastové opatrenia. Ja sa pýtam, kde sú? Kde sú tie prorastové opatrenia? Podľa mňa, buď už máte tak slabého premiéra, že mu nedokážete vyhovieť, alebo ste tak neschopnou vládou. Ja neviem, čo je horšie. Ďakujem. [14:31] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tam bol sen z džungle. Mišo, veľmi správne si upozornil aj na tie astronomické odmeny a to je naozaj presne predobraz toho, čo nás tu čaká. V posledný rok do volieb. A svedčí o tom aj to, akým spôsobom si upravili zákon o rozpočtových pravidlách, kedy budú môcť celý celoročný štátny rozpočet minúť už v prvých deviatich mesiacoch. Videli sme to aj v marci 2020, ako bolo povedané, že skrátka na to už budú hľadať peniaze oni. To isté je aj dnes, kedy idú štátnym zamestnancom zvyšovať platy o 8,5 % takmer s tým, že náklady nebude znášať táto vláda, ale až tá budúca. To isté platí aj pre jadrový blok, novú jadrovú elektráreň, ktorú si spomínal, všetky tieto peniaze budú musieť byť hradené teda budúcimi vládami, ale aj tá výsledná suma 15 miliárd € bude samozrejme predražená. Už dnes vidíme, aké financie astronomické 2,5 až 3 miliardy € pôjdu len na splátky dlhu. Akonáhle sa Slovensko s takou chabou ekonomikou zadlží o ďalších minimálne 15 miliárd €, tie úroky vystrelia určite nad 5 %. Spomínal si aj silný štát a suverénny, tak len na margo toho, takýmto spôsobom o pár rokov to nebudú kolegovia z koalície, ani my v opozícii, ktorí budeme rozhodovať o tom, aké reformy bude táto krajina pripravovať, ale budú o nich rozhodovať tí, ktorí nám dnes tieto miliardy požičiavajú. Pôjdeme úplne gréckou cestou a tak, ako aj v minulosti Medzinárodný menový fond určoval, aké reformy v Grécku budú musieť byť prijímané, tak to isté čaká aj nás. Takže toto je presne cesta, ktorou nás [14:33] Martin Dubéci Suverenity zbavuje. [14:33] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, ďakujem za slovo. Táto vláda myslí len na seba a o tom je aj návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Vidíme to celé štyri roky. Najprv neriešili nič iné, len svoju beztrestnosť, preto znížili tresty za korupciu, za daňové podvody, za ekonomické trestné činy. Preto zrušili ÚŠP, rozpustili Národnú kriminálnu agentúru. Jednoducho len svoje trestnoprávne priority riešili na začiatku a potom, aby sa oni mali lepšie, tak zdvojnásobenie platov členov vlády, ministrov a predsedu vlády. Kde sú tie dobré správy? V čom je tento rozpočet dobrou správou pre Slovensko? Áno, keby obnovili 200 € na dieťa, povedal by som, že, že áno, je to rozpočet dobrých správ. Keby obnovili rodičovské dôchodky, prosím, to by bol rozpočet dobrých správ. Keby zrušili transakčnú daň, keby zdanili firmy, ktoré zarábajú na vojne, prosím, to by som považoval za rozpočet dobrých správ. Keby obnovili NAKA, keby obnovili špeciálnu prokuratúru, mohli by sme sa rozprávať o tom, že sú tu nejaké dobré správy a sú kryté aj štátnym rozpočtom. Ale kde sú tie dobré správy v návrhu tohto štátneho rozpočtu? Idú si ministri a premiér znížiť platy a prezident? Aby aj oni ukázali, že solidarizujú s obyčajnými ľuďmi, ktorí doplácajú na všetky tie ich konsolidácie? Nie, samozrejme, že nie. Žiadni papaláši si svoje kráľovské platy a odmeny neznižujú, svojho luxusu sa nezriekajú a ešte majú tú drzosť nazvať tento rozpočet rozpočtom dobrých správ. To je naozaj cynické. Tento rozpočet je predvolebný. Áno, je to posledný zúfalý pokus, ako si ešte kúpiť voličov na poslednú chvíľu. [14:35] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pamätaj, že, Dvorák. Ja trošku uchytím inak tú moju faktickú, pretože tu sa veľa narozprávalo o tom, že vlastne ako oni prehajdákajú tie peniaze, čomu všetkému sa mali venovať alebo nevenovali, ale ja by som chcel trošku povedať aj o tom, že všimnite si, ako sa oni správajú k svojim prioritám, ktoré oni sami hovoria, že sú priority. Najzaujímavejšie sú podľa mňa nemocnice. Tak pozrime si napríklad taký príklad. Ja som tu o tom aj v rozprave rozprával. Zoberme si nemocnicu v Martine, nemocnicu v Banskej Bystrici. To sú nemocnice, ktoré na svoje dokončenie potrebujú 600 miliónov € podľa ich, podľa nich stavby nemocníc veľké priority. No a z tých 600 miliónov koľko nájdeme v rozpočte? 200 miliónov a to sú aj ušetrené rezervy z minulých rokov. Tak keby to boli také priority, tak by som, milí páni, dámy, očakával, že do toho rozpočtu zaplatíte všetky tie výdavky, ktoré potrebujeme už na nemocnice. Ale pozrieme sa teda na ďalšiu nemocnicu, ktorú vy staviate. Minister Kaliňák, Prešov. Tak začínali sme na nejakých vyše 400 miliónoch. To bol odhad ministra Kaliňáka do verejného obstarávania. Potom obstaral to za 100 miliónov drahšie. Potom sme zistili, že vykopol jedno konzorcium, dal tam druhé konzorcium o ďalších 100 miliónov €. Potom sme zistili teda, že nejaká základňa ešte k tomu je a tá stála tiež vyše 100 miliónov €. Potom sme zistili, že možno sem prídu rôzne odškodnenia pre to prvé konzorcium, ktoré tam vykopol minister Kaliňák, to bude ďalších 100 miliónov €. No a teraz ešte zisťujeme teda, že aj 200 miliónov € môže byť aj samotné vybavenie. No takže my sa dostávame, že z nejakých 400 miliónov € na vyše miliardu €. Čiže takto vy, prosím pekne, pristupujete k tým prioritám. Aj tie vlastné priority, ktoré si stanovíte, tak ich neviete zafinancovať celé, nechávate to na budúce vlády, alebo ako v prípade Prešova ich tak predražíte, že za tú cenu, za akú vy postavíte Prešov, sme mohli mať kľudne dve nemocnice. [14:37] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne. [14:37] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šipoš s reakciou. Ďakujem veľmi pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Fakt je ten, že minister Kamenický, ktorý tu mal sedieť a mal obhajovať tento zákon roka, tu nesedí. Poslal tu za seba svojho náhradníka, ktorý sa tvári, že nepočúva. Samozrejme, že to všetko počúva, ale nemá argumenty, že by prišiel a vystúpil a niečo povedal. Tvári sa, že si pozerá do svojho mobilčeka, sleduje si, koľko mu tam dali priatelia jeho lajkov. V poriadku, nech si to robia. My budeme o týchto veciach rozprávať, budeme o tom hovoriť, budeme rozprávať vašim voličom, ako ste ich oklamali a podviedli. A toto, verím, zaznie možno v každej jednej domácnosti, ako ste ich podviedli, čo všetko ste im zobrali, ako ste ich oklamali. O to sa posnažíme a budeme robiť všetko preto, aby sa to dostalo všetkým vašim voličom do uší. A ešte jednu malú poznámku k pani poslankyni Luščíkovej. Chápem vás, mňa tiež nebaví počúvať veľa vecí a mohli by sme hovoriť o viacej veciach, ktoré ľudia potrebujú tu a teraz. Ale možno netrebalo vtedy pomôcť povaľovať demokratickú a protikorupčnú vládu, kde ste, bohužiaľ, boli aj vy vaším poslancom účastní. [14:39] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Stachura, ale nie je v miestnosti. Tým pádom stráca možnosť vystúpiť a do rozpravy teraz prispeje pani poslankyňa Marcinková. [14:39] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni. Dnes si pripomíname smutné výročie. Sú to 4 roky od teroristického činu, ktorý sa udial na Zámockej, ktorý bol nenávistne orientovaný proti príslušníkom sexuálnej menšiny. Je mi veľmi ľúto, keď v deň pripomínania si takejto obrovskej tragédie tu v pléne parlamentu môžu zaznievať také neznášanlivé slová, ako, že konsolidačným opatrením je boj proti liberalizmu, progresivizmu a útočenie na poslankyne, ktoré tu máme, ktoré tiež otvorene hovoria o tom, že sú príslušníčkami sexuálnej menšiny. Že aj v takýto deň vlastne pri rozprave o rozpočte sa dá zneužiť situácia na to, aby sa diali takéto nechutné útoky, ktoré chcem z tohto miesta odsúdiť. A nevidím tu dotyčného kolegu. Pán Ľupták to bol, myslím, ktorý to hovoril. A ešte sa dopustil takého výroku, že máme problém s pôrodnosťou kvôli potratom na Slovensku. Toto on považuje za pravdivý výrok, že práve preto nám klesá pôrodnosť, práve preto máme najmenší prírastok obyvateľstva v celej EÚ. Áno, čo je aj ekonomický problém. Tak ja by som mu chcela povedať z tohto miesta pánovi poslancovi Ľuptákovi, že je to presne naopak. Potratov máme rok čo rok menej. Ale sú to práve liberálne krajiny, napríklad škandinávske krajiny, ktorým sa darí. Majú ten prírastok obyvateľstva väčší, než máme my. A dokonca aj v Poľsku, keď sa vymenil premiér, nechcem povedať za liberálneho, ale ktorý zliberálnil niektoré politiky, napríklad ako je asistovaná reprodukcia, ktorá dovtedy bola v Poľsku tabu. A on priniesol program, 40-miliónový program, ktorý naozaj každému páru, ktorý túži po dieťatku, po dieťati, dopomôže k tomu, aby jednoducho mohol asistovanou reprodukciou pomocou medicíny sa pokúsiť počať. Dáva do toho 40 miliónov € a má to výsledky. 12 000 detí sa im narodilo vďaka tomuto programu. To je počet detí, ktorý sa im priemerne narodí v jeden mesiac v Poľsku. To znamená, že si dokázali naozaj 1/12 toho prírastku obyvateľstva navýšiť tým, že sprístupnili medicínske riešenia, ktoré aj dnes my máme k dispozícii, vieme o nich, pre všetky skupiny obyvateľov. A toto je veľmi dôležité, aby sme počúvali tých, ktorí po deťoch túžia, čo na to potrebujú, aby tú rodinu mali. Alebo tých, ktorí majú dve deti a možno by chceli tri, ale keď zažili, že nebolo kde dať deti do jaslí, keď zažili nedostupné škôlky, tak preto nemajú tretie, nie preto, že kočíkovné bolo 800 € a teraz bude 1000. Ale možno aj preto, že tá matka sa nevedela vrátiť do práce. Pretože presne skrátené úväzky, delené pracovné miesta, síce ich poznáme v našom Zákonníku práce, ale v realite je to toľko byrokracie pre tých zamestnávateľov reálne tieto úväzky sprocesovať, že ich na Slovensku takmer nemáme. Keď sa spýtate, čo potrebujú k tomu, aby mali zdieľané pracovné miesto, kde by sa napríklad dve mamy mohli dohodnúť, že si budú striedať svoje pracovné povinnosti, tak povedia, že to je 42 dokumentov, byrokratických povolení, neviem čoho všetkého. No tak to aspoň na polovicu dajte. Keď chcete nejako pomôcť rodinám, zbavte firmy tejto byrokracie, aby mohli naozaj rodičia, jednorodičia využívať aj tieto nástroje, ktoré síce máme v zákone, ale v praxi sú nepoužiteľné, lebo vás jediné, čo zaujíma, je nalepiť si billboardy: plus 200 € na kočíkovnom, čo naozaj nijako nezvýši pôrodnosť na Slovensku. Je to čisto len populizmus a pýtajte sa, čo by tie rodiny naozaj potrebovali. No, lebo vy ste síce sociálna vláda, ale adresátov tej sociálnej pomoci vôbec nepočúvate. Takže mne to je ľúto. Lebo si naozaj myslím, že sociálni demokrati by toto mali mať v DNA a nepísať si to len na billboardy. Ale prejdem ešte hlbšie k rozpočtu, ktorý, ako sme už povedali, začali sme tou sociálnou politikou, nebol komunikovaný so sociálnymi partnermi a zaznelo to tu už veľakrát a ja to znova zopakujem, lebo je to neslýchaná arogancia. Pre porovnanie s Nepísať si to len na billboardy, ale prejdem ešte hlbšie k rozpočtu. Ktorý, ako sme už povedali, začali sme tou sociálnou politikou, nebol komunikovaný so sociálnymi partnermi a zaznelo to tu už veľakrát a ja to znova zopakujem, lebo je to neslýchaná arogancia. Pre porovnanie s Českom, kde mali napríklad verejnosť, ale aj sociálni partneri niekoľko mesiacov na to, aby si rozpočet pozreli, bol predložený už v auguste, alebo v Rakúsku bol predložený šesť týždňov pred rokovaním o ňom. Tu sociálni partneri nedostali ani tie 2 dni na to, aby si mohli naštudovať tieto opatrenia a vyjadriť sa k nim. Veď práve preto zväz ani neprišiel na stretnutie s premiérom. Lebo ste im dali menej ako 48 hodín na to, aby sa pozreli na tieto opatrenia. Nikto v okolitých krajinách si toto nedovolil, takto sa zachovať k sociálnym partnerom. Vy áno. A to chcel v roku 2023 Robert Fico menovať splnomocnenca pre sociálny dialóg a teraz partnerov obchádza. Ja nechápem, keby ste sa aspoň toho držali, čo hovoríte verejne. Rozprava v parlamente, aj keď je hocijako dlhá, nenahradí ten sociálny dialóg. My sa tu môžeme rozčuľovať, ale vy ste mali rokovať s tými partnermi. My sa teraz dozvedáme ich názory na rozpočet v rôznych rozhovoroch, ale vy ste mali byť prví, ktorí ste ich počuli a mali ste na nich ešte zareagovať pri tom rozpočte, ale to sa nedá, keď sa s niekým máte stretnúť ráno o 9:00 a potom o 11:00 už chcete niečo schvaľovať. Ústavnoprávna strana. Veď aj preto sme sa obrátili na Ústavný súd, pretože návrh nezabezpečuje stabilizáciu dlhu a nie je predložený v súlade s požiadavkami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa neho mal byť predložený vyrovnaný rozpočet. Ani formálne si už táto vláda svoju povinnosť neplní. Veľmi pravdepodobne zároveň nie je v súlade ani s princípom ochrany dlhodobej udržateľnosti verejných financií podľa čl. 55a ústavy. Napriek tomu, že Slovensko je už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, vláda nepredložila ani návrh opatrení na zníženie dlhu, ktorý jej ukladá ústavný zákon. Takýto návrh mal byť predložený v roku 2025, v roku 2026 a ja som dvakrát vyzývala uznesením, tu s kolegom Mariánom Viskupičom sme toto uznesenie predkladali. Aby si vláda túto povinnosť splnila, pretože my v parlamente sme povinní aj kontrolovať vládu. Vy jej tu nemáte len pritakávať a klikať a stláčať tlačidlo tak, ako vám povie. Vy ju máte, pani, aj kontrolovať. A preto som tu dávala uznesenie, lebo my sme mohli zaviazať vládu, aby si túto ústavnú povinnosť splnila. A vy ste to odmietli. Opozícia to celé podporila. Vy nie. Aj vy, páni, ktorí ste tu za vládnu koalíciu, máte svojich vlastných kontrolovať. Lebo toto chce od nás ústavnoprávny predpis, aby sme jednoducho naplnili tú literu zákona. Veď sme zákonodarný, ústavodarný orgán. Vy, keď ste tu všetci prišli, ste prisahali, sľubovali na ústavu a teraz ju porušujete na dennom poriadku. Ja, akú váhu má pre občanov ten sľub, keď tu prídete, dostanete mandát, sľubujete na ústavu a potom ju porušujete pri tak vážnej veci, ako je rozpočet. A pri tak vážnej veci, ako je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšie významné právne predpisy. Budúci rok budeme mať deficit 4,94 % HDP, čo predstavuje nárast voči vládou očakávanému deficitu v tomto roku na úrovni 4,4. Hrubý verejný dlh má ďalej rásť a v roku 2029 dosiahnuť takmer 72 % nášho HDP. Na konci roka 2027 bude náš dlh 31 miliárd € vyšší ako v roku, keď súčasná vláda prevzala moc. A to napriek trom vlnám konsolidácie. Kde sú tie miliardy, ktoré ste zobrali ľuďom? Zvýšili ste daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie. Uvalili ste na firmy také bremená, že desiatky z nich odišli do iných krajín alebo zavreli úplne svoje podnikanie, veď 5500 zamestnancov týchto firiem prišlo o robotu kvôli vašim opatreniam. Tri vlny konsolidácie a na číslach sa to vôbec neukazuje. Vy ste boli schopní prejesť všetky tie peniaze, na ktoré sa ľudia vyzbierali, aby sme mali nižší dlh. Nerozumiem tomu. To si naozaj neviete utiahnuť opasky ani v takej kritickej situácii, v akej je Slovensko? Však keby sme neboli v Európskej únii, keby sme tu nemali tie európske peniaze, už sme dávno v krachu. Vlastne naše členstvo v Európskej únii nám teraz jediné pomáha v tom, aby sme neboli úplne v červených číslach. Ach. Rozpočet na rok 2027 neobsahuje žiadne zmeny politík ani prorastové opatrenia. Navyše, ak vláda prijme vo volebnom roku nejaké nové opatrenia, čo určite prijme, veď vieme, voľby sa blížia, majú sa podľa návrhu kryť z nových úsporných opatrení, ktoré však nie sú nijako definované. Ani vyčíslené v predvolebnom roku, že my nevieme v podstate, čo vláda chystá. A prorastovými opatreniami nie sú 13. dôchodky. To je falošný argument, že rozdáte ľuďom 13. dôchodky a zvýšite spotrebu. To nám HDP nenaštartuje a to hovorí už aj tradičná teória ekonómie, ktorú už naozaj pri vašich návrhoch nemožno nejako uplatniť. Európska komisia upozorňuje, že najväčším problémom Slovenska je kombinácia ekonomických problémov, pretože máme veľmi nepriaznivú kombináciu vysokého deficitu, rýchlo rastúceho dlhu a veľmi nízkeho ekonomického rastu. A pri tom nízkom ekonomickom raste sa chcem pristaviť. Pretože, čo sa vám podarilo, je nielen historicky najviac zadlžiť Slovenskú republiku, ale tak udusiť ten ekonomický rast, kde sa vyhovárate na nepriaznivé udalosti vo svete, na vojny, na všetko ostatné, ale presne tie nepriaznivé udalosti, ktoré pôsobia na nás, pôsobia aj na Českú republiku. Presne to isté pôsobí aj na Poľsko. A prečo oni nie sú v takých číslach ako sme my? Prečo sa u nich ten ekonomický rast takým drastickým spôsobom neznížil ako u nás? U vás 1 %, v Čechách 2, v Poľsku 3. Tak ja sa pýtam, čo sú oni akože v inom svete, v inom planetárnom zoskupení ako my, že u nás sa na toto dokážete vyhovárať? A tam robia všetko preto, aby sa tá ekonomika naštartovala. Ekonomike by u nás pomohlo, keby sa nám podarilo odstrániť aspoň niektorý z problémov, ktoré sa podarilo odstrániť v Poľsku, a na ich príklade to vysvetlím. Poľsko má naozaj dlh na úrovni 60 %. A veľa z týchto výdavkov tvoria výdavky na obranu, ktoré treba povedať, pretože súčasnú bezpečnostnú situáciu berú veľmi vážne a nevyhovárajú sa na neutralitu, uvedomujú si, kde geograficky stoja a aká kritická je situácia. Ale majú stále ekonomický rast 3 %. Čiže to vedia zafinancovať. Aj toto zadlženie. A rast majú preto, že investovali do vedy, techniky, inovácií, podnikateľského prostredia. Teda presný opak toho, čo robíte vy. A ešte prilákali aj firmy. Aj mnohé z tých, ktoré odišli zo Slovenska. A niekto to tu už povedal, myslím, že kolega Dubecký, že sa treba inšpirovať tým Poľskom. Treba sa naozaj zavesiť na to Poľsko a snažiť sa z toho ich ekonomického úspechu čerpať. Treba budovať cesty smerom na Poľsko. Treba už prepojiť konečne ten Prešov s Poľskom. Kolega Dubec, boli ste to vy? Áno. Áno. Mne sa to veľmi páčilo, keď ste to pomenovali, pretože ja som presvedčená, že my tu nemusíme ako malá krajina vymýšľať koleso. A nie, nesedia tu tí najchytrejší, aj keby som si to veľmi želala, preto stačí kopírovať tých, ktorí to robia lepšie. A Česko, Poľsko to očividne robia lepšie a to Poľsko premiantsky dobre. Tak sa konečne na nich zavesme, vytvárajme partnerstvá a trochu z toho ekonomického úspechu, ktorý sa darí im, načerpajme aj my. Stačí kopírovať. Za posledných päť rokov sme investovali o 1,2 percentuálneho bodu HDP menej ako naši susedia vo V4 práve do techniky, inovácií, vedy. To len, aby tu zaznelo, aké sú naše priority. Aké sú priority dookola. A v rozpočte nie sú zohľadnené ani opatrenia, ktorými sa tu oháňal premiér z Vízie 2040. Ja si naozaj myslím, že to bolo celé len divadlo a že znova namiesto toho, aby dal tým vedcom, ktorí sa na tom podieľali, nejakú váhu, znova si z nich spravil len kulisu a bohapusto ich zneužil, pretože nič z toho, čo tu zaznelo v tej vízii, sa nepremietlo do rozpočtu. Zvyšovanie zamestnanosti najmä tých skupín obyvateľstva, pri ktorých evidujeme najnižšiu mieru zamestnanosti, napríklad ženy. Nič. Zrušiť daň z finančných transakcií. Nič. Znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Nič. Zacieliť sociálnu pomoc na skupiny najviac ohrozené chudobou? No nič, pretože tí, ktorí poberajú hmotnú núdzu, tam tvoria najmenšie výdavky. Znova sa rozdáva niekde úplne inde. Mať predvídateľný legislatívny proces vrátane tvorby rozpočtu? No tak exemplárny prípad, ako sa to nerobí, ste predviedli v uplynulom týždni. Odstránenie bariér a prísna regulácia pri vstupe podnikateľov a firiem na trh. Vidíme. Ani v tomto sa nič nepohne. A mňa to naozaj veľmi mrzí, pretože týmto odsudzujeme Slovensko na neúspech. Odsudzujeme ho na to, aby nám tu ekonomika stagnovala. A to je naozaj pri tej pôrodnosti, ktorú máme, desivú, veľmi zlá správa pre Slovensko. A ja už len poslednou vetou sa dotknem zamestnanosti v štátnej správe, pretože všetci si určite spomínate na tie veľké reči o tom, že keď nastúpi táto vláda, zníži sa počet zamestnancov v štátnej správe o 10 % a následne o 5 %. Tak nedošlo k tomu. Výdavky na štátnu správu nám narástli enormne a dokonca ešte aj úrad, ktorý to mal kontrolovať, Úrad pre štátnu službu, zrušili, pretože ten jediný mal presné dáta o tom, koľko úradníkov máme. Viete, čo, mravce nám tu behajú po pulte takto. V takejto situácii je Slovensko, že normálne tu musím mravce rukou zabíjať pri tom, ako tu hovorím o štátnom rozpočte. Ale zhrozená som z toho, že jediný orgán, ktorý tu mal presný prehľad a štatistiky o tom, koľko ľudí pracuje na ktorom ministerstve, kde sú aké nehorázne odmeny. Veď oni na to upozorňovali, čo sa dialo napríklad na Ministerstve zdravotníctva. A vy tento úrad, ktorý nás stál minimum, však tam dokopy pracovalo 12 ľudí, ste hneď ako prvé zrušili, aby sme nemohli jasne na štatistikách ukázať, ako klamete. My to teraz vidíme v tých výdavkoch, že ste neboli schopní dodržať to svoje opatrenie a naozaj znížiť ten objemný, veľký, tučný, vypasený štát, ktorý dnes dotuje úradníkov, namiesto toho, aby prinášal naozaj opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, regiónom a nielen vašim ministerským pracovníkom, napríklad ako na ministerstve nedávneho ministra Tarabu na životnom prostredí, kde sme sa dozvedeli, že dvaja z jeho zamestnancov dostali odmeny. Odmeny, nie platy, odmeny za rok vo výške 100 000 €. Tak tam putuje konsolidácia, na ktorú sa skladajú všetci občania. Od tých biednych, ktorí fakt nemajú už čo do úst, až po strednú vrstvu, ktorú úplne likvidujete. Pardon. Došiel mi dych pri všetkých týchto negatívnych správach o našej ekonomickej situácii, takže nepokračujem ďalej. Ale štve ma to veľmi, v akom stave to tu nechávate a čo ešte teraz posledný rok. [14:57] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie faktickou od pána [14:57] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanca Galka. Vlaďka, ty si v jednom momente tak veľmi hlboko vzdychla. Ja si myslím, že takýmto vzdychom mal byť vybavený celý štátny rozpočet. Jednoducho pán minister si ho mal zobrať so sebou a naozaj stráviť nad ním ešte nejaký čas, aj keď, bohužiaľ, sa zdá, že ten rozpočet nie je napraviteľný. Žiaľ. Nič také sa neudeje a musíme tu o tom naozaj rozprávať hodiny a hodiny a upozorňovať na to, čo sa tu deje, čo v tom rozpočte je, respektíve čo tam chýba. A žiaľ, zrejme to bude naozaj iba také hádzanie hrachu na stenu a vzdychať budú na budúci rok všetci Slováci. A ty si hovorila aj o tých prioritách, aké priority majú iné štáty a o tej, o tej automatizácii, o tej AI digitalizácii. No a my zase sme si stanovili tri priority, respektíve stanovil Robert Fico. V prvom rade hovoril o tom, že jeho prvou prioritou sú diaľnice. No tak prečo asi? Preto, aby mali čo pred voľbami strihať, kde sa ukazovať. Tou druhou prioritou má byť podľa neho nový jadrový zdroj. Niečo, kde nám chýbajú základné analýzy, nemáme ani len, ani len čísla k tomu, koľko bude tej elektriny v roku, keď bude tento zdroj vyrobený, a teda koľko budeme vlastne doplácať zo štátneho rozpočtu. To znamená, že Robert Fico nám tu chystá nejaké míny, ktoré budú postihovať nie že naše deti, ale deti našich detí. No ale samozrejme, dobre sa na tom zarába tou vlastnou hlavou a takisto… Bude tento zdroj vyrobený, a teda koľko budeme vlastne doplácať z toho štátneho rozpočtu. To znamená, že Robert Fico nám chystá nejaké míny, ktoré budú postihovať nie že naše deti, ale deti našich detí. No ale samozrejme, dobre sa na tom zarába tou vlastnou hlavou a takisto na tom zarobia dobre kamaráti. A tou treťou prioritou, to je boj so suchom. Sedí tu pán minister. No žiaľ, vieme, že tá pol miliarda má ísť práve do tých arabských krajín, to je zrejme to, čo im poslúži na to, keď odtiaľto budú s hanbou utekať, aby mali, kde hlavu skryť. Ďakujem. [14:59] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Čaučík. [15:00] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pri prerokovaní štátneho rozpočtu veľa rozprávame o miliardách eur, o deficite, o dlhu a o konsolidácii. Ja by som sa dnes chcel pristaviť ešte pri jednej oblasti, ktorá sa bezprostredne týka života ľudí na Slovensku. A to pri životnom prostredí a osobitne pri ochrane vody. Pretože voda nie je len environmentálna téma. Je to otázka bezpečnosti obyvateľov, zdravia, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a aj budúcnosti našich regiónov. A toto si oveľa viac uvedomujeme po tohtoročnom lete, kde bolo obrovské sucho, kde si to každý uvedomil na vlastnej koži, čo to znamená a môže znamenať pre našu budúcnosť. A práve preto ma znepokojuje to, čo vidíme v rozpočte Ministerstva životného prostredia na rok 2027. Celkové výdavky kapitoly Ministerstva životného prostredia sú na rok 2027 navrhnuté vo výške približne 398,7 milióna €. Podľa informácií samotného ministerstva je tu medziročný pokles o viac ako 118 miliónov €. Samozrejme, časť toho poklesu súvisí s ukončením plánu obnovy a so zmenami v čerpaní európskych fondov. Toto treba korektne povedať, ale tým sa problém nekončí. Na rokovaní výboru zazneli informácie, že rezortu chýbajú desiatky miliónov € na zabezpečenie jeho úloh. Minister životného prostredia neprišiel. V podstate nemáme ministra životného prostredia teraz kvôli konfliktu, ktorý mal pán Taraba s pánom Kufom z SNS a podobne mal tam prísť aj podľa podkladov premiér Robert Fico. Ministerstvo životného prostredia poslalo nakoniec štátneho tajomníka Deďa. Štátny tajomník povedal, že rozpočet vznikal v ich sekcii, ale že musíme byť spokojní s tým, čo je a budeme s tým musieť žiť, pretože vo finále sa na rokovaniach o rozpočte zúčastňoval vtedajší minister Tomáš Taraba, ktorý už v čase prerokovania rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky nebol ministrom. Takže myslím si, že Ministerstvo životného prostredia sa dostáva do veľmi nezávideniahodnej situácie. Pri tomto prerokovaní aj pri tom, aký rozpočet nakoniec bude schválený, pretože vieme to všetci, ak sa koalícia dohodne a bude mať tú 76, tak ten rozpočet prejde tak, ako bol navrhnutý. Nebude sa nejakým spôsobom korigovať. Čo minimálne v rezorte životného prostredia by stálo za úvahu a aj som to pánu štátnemu tajomníkovi na výbore navrhol. Veď môžu koaliční poslanci dať aj nejaké pozmeňovacie návrhy. A máte ešte čas, alebo mali ste čas, aby ste si to vyrokovali. Akokoľvek, je podľa mňa veľmi smutné, že Ministerstvo životného prostredia sa stalo rukojemníkom tohto vášho koaličného sporu medzi pánom Tarabom a Slovenskou národnou stranou. Ak je to takto, ako to je, musíme sa pýtať, či rozpočet umožňuje ministerstvu plniť všetky jeho zákonné povinnosti. Toto sme sa pýtali na výbore. Nedostali sme odpoveď, ktorá by nás uspokojila, preto sa pýtam opäť z tohto miesta ministra financií: ktoré konkrétne úlohy Ministerstva životného prostredia nie sú finančne pokryté a ako ich vláda plánuje zabezpečiť? Pretože štátny rozpočet na budúci rok ani konsolidácia nemôžu znamenať, že štát si nebude plniť svoje základné povinnosti. A toto tu v kapitole životného prostredia je naozaj otázne a ohrozuje. Osobitne chcem hovoriť o Slovenskom vodohospodárskom podniku. V podkladoch, s ktorými sme pracovali, sa uvádza potreba približne 49,6 milióna € na protipovodňovú ochranu, pričom rozpočtované krytie predstavuje približne len 16,5 milióna €. To je rozdiel viac ako 33 miliónov. A táto suma ostáva rovnaká aj v ďalších rokoch. Čo konkrétne to znamená? A čo konkrétne sa pre nedostatok financií v roku 2027 neopraví alebo neuskutoční? Samotný rezort uvádza, že havarijné stavy vodných stavieb nie sú v návrhu kryté. Takže sa pýtam: ako chce ministerstvo financovať havarijné opravy vodných stavieb, keď vo vlastnom komentári uvádza, že na ne v návrhu rozpočtu nie sú vyčlenené žiadne finančné prostriedky? Z akého zdroja by sa napríklad riešila havarijná hrádza alebo nádrž? Havarijná oprava nejakej hrádze alebo nádrže, ktorá by nastala v budúcom roku? Položil som túto otázku aj na výbore. Pán štátny tajomník povedal, že peniaze na havárie sú na Ministerstve financií vo výške jednotiek miliónov €. Toto nie je dobrá odpoveď. Najvyšší kontrolný úrad v minulosti upozorňoval na vysoký technický dlh vodohospodárskych stavieb. V našich predchádzajúcich podkladoch sa uvádza suma presahujúca 920 miliónov €. Toto je obrovský problém, ktorý nevznikol za jeden rok. Je to výsledok dlhodobého zanedbávania údržby a obnovy vodohospodárskej infraštruktúry. Tento problém sa nedá vyriešiť tlačovými konferenciami. Ani veľkými sľubmi o nových vodných dielach. Ale ani odpoveďou, ktorú sme počuli na výbore, že je to na Ministerstve financií vo výške jednotiek miliónov eur. Toto je veľký problém pre budúci rok. Nedávno sme boli z Kresťanskodemokratického hnutia v obci Mlynčeky pri Kežmarku. Sú tam dve vodné nádrže, ktoré majú viac ako 50 rokov. Dlhodobo sa nečistili, zanášajú sa sedimentmi a na jednej z nich sú problémy s hrádzou. Tieto nádrže pritom neplnia iba rekreačnú funkciu. Zadržiavajú vodu v krajine, pomáhajú pri ochrane pred povodňami, majú význam pri požiaroch a sú dôležité aj pre miestny ekosystém. A práve v Mlynčekoch alebo blízko tejto obce bol nedávno, myslím, že to bolo 9. septembra, požiar, lesný požiar, kde vrtuľník s bambi vakom chcel nabrať vodu z jednej nádrže, ktorá je ešte na polovicu alebo do nejakej časti naplnená, a nedalo sa to, tak musel lietať oveľa, oveľa ďalej. Keby táto nádrž bola funkčná a bola opravená, tak to malo veľký význam aj pri tomto požiari. A takýchto nádrží máme na Slovensku stovky. Preto sme za KDH žiadali, aby vláda predstavila transparentný plán obnovy existujúcich vodných nádrží. Nie podľa toho, keď sa minister rozhodne natočiť video, ale podľa odborných kritérií technického stavu a rizika pre obyvateľov. Hovoríme, najskôr sa starajme o to, čo už máme, a potom hovorme o nových veľkých investíciách. Ale máme už reálny zoznam havárií, ktoré treba riešiť, problémov, ktoré treba riešiť. Tie dve nádrže sú niekde v zozname Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tie dve nádrže v Mlynčekoch, o ktorých som práve hovoril. Takže neobstojí v tomto odpoveď štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia na výbore, že peniaze sú niekde na Ministerstve financií vo výške jednotiek miliónov eur, lebo vieme si veľmi ľahko spočítať, že z tohto bude minimálny osoh, ak vôbec, pre budúci rok. A preto sa opäť pýtam aj z tohto miesta, ktoré opatrenia, ktoré už sú naplánované, ktoré sú niekde v poradovníku, sa budúci rok neuskutočnia, pretože táto časť finančného rozpočtu je poddimenzovaná. Ktoré vodné stavby zostanú bez potrebnej údržby a ktoré obce budú musieť čakať? Myslím si, že na toto by sme si zaslúžili odpoveď. V návrhu rozpočtu sa hovorí aj o 100 miliónoch € na opatrenia súvisiace so suchom. To na prvý pohľad vyzerá ako dobrá správa. Ale zásadnou otázkou pre nás je, čo sa za tieto peniaze skutočne urobí. Budú sa opravovať existujúce vodné nádrže? Budú sa financovať opatrenia na zadržiavanie vody v krajine? Budú sa znižovať straty vody vo vodovodných sieťach? Máme obrovské straty vo vodovodných sieťach, možno na úrovni 30 % na východnom Slovensku. Budú mať možnosť získať podporu obce, ktoré zápasia s nedostatkom pitnej vody? Tento problém sa stal vypuklým pri tohtoročnom suchu. Alebo budeme opäť vytvárať nové komisie, pripravovať ďalšie štúdie a oznamovať projekty, ktorých výsledky ľudia uvidia až o niekoľko rokov. V regiónoch už dnes ľudia zažívajú veľmi konkrétne problémy. V Matiášovciach, obec blízko Mlynčekov, mali obyvatelia v septembri vodu dostupnú len niekoľko hodín ráno a večer. Vodu bolo treba dovážať cisternami do vodojemu. Tento stav trvá pravdepodobne až dodnes a problémy s vodou poznajú aj ďalšie obce na východnom Slovensku, na južnom Slovensku. Pre týchto ľudí nie je sucho nejaká abstraktná klimatická téma. Je to otázka, či im ráno potečie voda z vodovodného kohútika. Preto sa pýtam ministra financií, ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a príslušných ministrov: kde je konkrétny zoznam opatrení, ktoré sa budú financovať zo 100 miliónov €? Kto bude rozhodovať o ich rozdelení a aká časť pôjde na obnovu existujúcej infraštruktúry? Zároveň považujem za dôležité, aby opatrenia proti suchu boli koordinované medzi Ministerstvom životného prostredia, Ministerstvom pôdohospodárstva, samosprávami aj odborníkmi. Pretože voda sa neriadi hranicami ministerských kompetencií. Áno, vieme, že bola ohlásená vládna komisia, ktorú vedie pán minister Takáč a ktorá má o tomto rokovať a rozhodovať, ale radi by sme videli konkrétne opatrenia, ktoré sú rozpísané aj v kapitolách štátneho rozpočtu. Ďalšia téma v kapitole Ministerstva životného prostredia sú environmentálne záťaže a toto je tiež problém, ktorý nemožno odkladať. Staré environmentálne záťaže sú veľmi vážna oblasť. Kolegyňa Tamara Štolová vo svojom vystúpení upozornila na financovanie sanácie skládky vo Vrakuni a na kontamináciu PCB látkami v Strážskom. Podľa údajov, ktoré spomínala, je na sanáciu skládky vo Vrakuni rozpočtovaných len približne 400 000 € pri potrebe 7 miliónov €. Pri pokračovaní riešenia kontaminácie v Strážskom taktiež upozornila na chýbajúce financovanie. Aj ja žiadam ministerstvo presne vysvetliť tieto údaje. Pretože, ak máme nebezpečné látky v pôde a v podzemnej vode, ich odstránenie nie je dobrovoľným projektom, ktorý si môžeme odložiť na lepšie časy. Je to akútna otázka ochrany zdravia ľudí. A pri niektorých environmentálnych záťažiach máme navyše aj záväzky voči Európskej únii. Odkladanie riešení tu môže znamenať nielen ďalšie environmentálne škody, ale aj ďalšie náklady pre štát. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri životnom prostredí sa často stretávame s tým, že štát šetrí na prevencii a potom platí oveľa viac za odstraňovanie následkov. Neupravíme včas hrádzu a potom riešime škody po povodniach. Neinvestujeme do zadržiavania vody v krajine, potom riešime nedostatok vody. Neodstránime včas environmentálnu záťaž a potom platíme za jej ďalšie šírenie a za následky kontaminácie. Toto nie je dobré hospodárenie. Nie je to dobré hospodárenie štátu. Dobrý hospodár sa nestará iba o to, koľko peňazí ušetrí v jednom rozpočtovom roku. Stará sa aj o to, aké náklady svojimi rozhodnutiami spôsobí v budúcnosti. A práve tento pohľad mi v predloženom návrhu rozpočtu chýba. Preto žiadam vládu, aby jasne vysvetlila, ako zabezpečí financovanie zákonných úloh Ministerstva životného prostredia, protipovodňovej ochrany, obnovy existujúcich vodných stavieb a riešenia environmentálnych záťaží. Chceme, aby sme v rozpočte videli nielen veľké sumy, ale konkrétne výsledky pre ľudí, ktoré si vieme predstaviť, že z toho rozpočtu v budúcom roku nastanú. Aby obyvatelia obcí mali dostatok pitnej vody. Aby boli dostatočne chránení pred povodňami. Aby sme nenechávali ďalším generáciám zanedbané hrádze, nefunkčné nádrže a kontaminovanú pôdu. Pretože ochrana životného Počtu v budúcom roku nastanú, aby obyvatelia obcí mali dostatok pitnej vody, aby boli dostatočne chránení pred povodňami, aby sme nenechávali ďalším generáciám zanedbané hrádze, nefunkčné nádrže a kontaminovanú pôdu. Pretože ochrana životného prostredia nie je luxus, na ktorom môžeme šetriť vždy, keď štátu chýbajú peniaze. Je to investícia do bezpečnosti, zdravia a budúcnosti Slovenska. Ďakujem za pozornosť. [15:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. V rozprave vystúpi pán poslanec Galek, ktorý ale náhle opustil miestnosť, preto stráca možnosť vystúpiť v rozprave. No tak, budeme veľkorysí, budeme veľkorysí a vystúpi predsa. Stihol to. Nech sa páči. [15:15] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ďakujeme za túto veľkorysosť. Prekvapil ma pán kolega, že tak rýchlo ukončil svoj príspevok. Tak ja budem pokračovať možno v tom tóne, ktorý tu naozaj nastavili aj ostatní kolegovia. Aj keď mám niekedy pocit, že naozaj je toto celé jedným uchom dnu, druhým von. Pán minister už sa presunul hore, aj keď teda nie ten minister, ktorého by sme tu radi mali a najradšej by sme, aby naozaj počúval všetky naše výhrady. Žiaľ, vyzerá to tak, že aj ostatní páni ministri proste prišli sem odtrpieť si to tu. A potom, ako sa hovorí, ruka hore, minimálne takto vyzerá podľa toho rozpočtu, ktorý nám priniesol pán minister Kamenický. Ak neprejde, no tak nič sa nestane, veď máme tu predsa rozpočtové provizórium, ktorému by sa zrejme táto vláda ešte viacej potešila. A ja sa teda pýtam, prekáža 1500 €? Pre koho je pozitívne provizórium, ak do neho naozaj spadneme. Žiaľ, Slováci to určite nebudú. Ako už bolo povedané a myslím, že to zaznelo v každom jednom príspevku. Tento rozpočet je protiústavný, chaotický, žiaľ, aj plný nezmyslov. Ja už som sa vyjadroval aj vo svojich príspevkoch vo faktických poznámkach. Mám tu ale zopár vecí, ktoré sa do faktickej poznámky nezmestia. A sú to aj dobré správy pre pána ministra, pretože on sa stále pýta, kde mám na to nájsť peniaze. Ja mám zrušiť transakčnú daň, ale ja na to nemám. Tak ja som mu našiel minimálne 1 miliardu v tomto rozpočte. Začnem takou veľmi jednoduchou kapitolou, respektíve tabuľkou. Volá sa to, že správa ostatných výdavkov. Prosím pekne, je tam niekoľko účtov a jeden z nich je, že 100 miliónov € na národný jadrový program. Prosím pekne, národný jadrový program neexistuje. My nemáme žiaden národný jadrový program. Potvrdil nám to dokonca aj štátny tajomník z Ministerstva hospodárstva, pán Hodoši. My nemáme národný jadrový program, ale v rozpočte na to máme vyčlenených 100 miliónov €. Paráda, nie? Takže ja sa pýtam, na čo pôjde týchto 100 miliónov €? Môžeme sa iba dohadovať, že toto bude zrejme to, na čo oni prichystali, alebo čo chystajú, ten projekt, projekt nového jadrového zdroja, ktorý našli po nás naozaj v stave klinickej smrti, ktorý sme museli oživovať, zmeniť kvôli tomu atómový zákon, pripraviť dokumentáciu pre umiestnenie stavby, prišiel Robert Fico, neurobil nič. Neurobil nič, iba išiel sa odfotiť do Spojených štátov s Donaldom Trumpom. Dúfam, že to nebola iba tá papierová figurína, že to bol naozaj Donald Trump, pretože tam aj podpísali nejaké memorandum, nezáväzné memorandum. No a potom, čo urobil ešte, že minulý týždeň, prosím pekne, vyplatil ČEZ, partnera, ktorý je v tomto projekte od začiatku, ktorý bol tým garantom toho know-how, ktorý tam bol naozaj na to, že má nejaké technické zázemie, že vie s týmto projektom ďalej pohnúť. Nie, 190 miliónov išlo hore komínom, išlo to z finančných aktív, ktoré teraz dotujete ďalšou položkou, ale k tej sa ešte dostanem. A čuduj sa svete, ak by sme tento ČEZ nevyhnali, no tak potom ani nepotrebujete tých 100 miliónov, pretože tie práce, tú projektovú prípravu by vedel urobiť práve tento ČEZ. Úspora 100 miliónov €. No a tých 700 alebo teda tie tzv. transfery do štátnych aktív, z ktorých ste vytiahli tých 190 miliónov pre Česko, tak teraz tam plánujete teda naliať 700 miliónov. A čuduj sa svete, tak ako štátny tajomník z Ministerstva hospodárstva nevedel, čo je to národný jadrový program, tak štátny tajomník z Ministerstva financií nevedel, na čo je 700 miliónov €, ktoré majú byť transferované do štátnych aktív. Vraj to je taká rezerva. Ja tuším alebo teda mám také dva tipy, čo by to mohlo byť. Jedno je, že Robert Fico sa vyjadril, že ten nový jadrový zdroj, že ten projekt zabetónuje. Zabetónuje ho tak, aby s ním už ďalšia vláda nepohla. Toto je dobrá správa minimálne v tom, že už počíta s tým, že v ďalšej vláde nebude. To je super. Ale ja sa naozaj bojím toho, čo urobí dovtedy s tými peniazmi, ktoré sú určené na tento zdroj. A pritom nikto tento projekt doteraz nespochybňoval. Dokonca jediná strana, ktorá ho išla pochovať, bola práve strana SMER, ktorá jednoducho nechala takmer prepadnúť vydané EIA, posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Bez toho by sme sa tu už o tomto projekte dnes ani nebavili. Nebude náhodou týchto 700 miliónov do tých finančných aktív určených práve napríklad ako nejaká zábezpeka na nejaké pokuty? Práve na pokuty, ktoré budú v zmluvách, ktoré bude Robert Fico podpisovať, napríklad s WUJE, pretože dnes jeho pravou rukou na tomto projekte, teda tým splnomocnencom vlády pre jadrové otázky, je človek, ktorý 50 rokov pracoval v Framatome, alebo to bude Westinghouse? Kde on už hovorí o konkrétnej technológii, ale dodnes sme tu nemali žiadnu súťaž, žiadne výberové konanie na túto technológiu. Takže nebude to, že on jednoducho do týchto zmlúv dá akúsi klauzulu, že pokiaľ bude potrebné, nedajbože, niektorú z týchto zmlúv zrušiť, tak na to bude použitých týchto 700 miliónov? No ale potom je tu ešte jedna možnosť. Že týchto 700 miliónov bude použitých alebo naliatych do štátneho rozpočtu. Práve na to, aby mohli byť používané tieto finančné aktíva. Do dnešného dňa to bola iba taká nejaká finančná suma, iba taká nejaká železná rezerva. Ťažko sa z toho dalo niečo používať, ale teraz nalejeme to do finančných aktív. Bude tam 700 miliónov €, ktoré tam reálne budú uložené. Padneme do rozpočtového provizória a čo urobil pán poslanec Karas vo svojom pozmeňovači? Ten povedal: „O tejto železnej rezerve už nebude rozhodovať parlament. Už to bude vláda. Už to bude Robert Fico.“ A na čo to bude slúžiť? Napríklad, práve už menovaný splnomocnenec vlády na jednom stretnutí hovoril o tom, že na pokračovanie nového jadrového zdroja, toho projektu, nebude stačiť 100 miliónov, ale 300. Takže jednoducho oni si tu budú bačovať a možno to nebude 300, možno to bude 500 miliónov € jednoducho. Z nového jadrového zdroja si Robert Fico robí iba akéhosi oslíka, potras sa. Naozaj je úplne zbytočné presúvať 700 miliónov do finančných aktív. 100 + 700, už sme na 800 miliónoch. No a potom moja obľúbená téma energopomoci. Na to máte vyčlenených predbežne 250 miliónov €. Všetci vieme, že táto pomoc je plošná, nesystémová, plná chýb. Dostali ju aj tí, čo ju jednoducho nemali, ale paradoxne napríklad takí, čo kúria drevom a naozaj šetria a potrebovali by nejakú pomoc s energiami, no tak tí ju nedostanú. Hoci ministerka Saková sľúbila, že áno, pripraví schému, ako by sa mohlo pomôcť aj tým, čo kúria drevom. Čo to naozaj potrebujú. Žiaľ, neviditeľná ministerka Saková opäť raz zlyhala. No a tá pomoc bude opäť iba plošná. Jednoducho naozaj ideme vrtuľníkom rozhadzovať 250 miliónov € tak, ako to bolo aj v tomto roku. A my sme už v minulosti hovorili, pozrite si český model. Pozrite si, ako to tam funguje. Česi z toho modelu, kde bola energopomoc súčasťou príspevku na bývanie, prešli na takzvanú superdávku. Tam sú „schované“ energie. Opäť podstata je, že si o to musia požiadať. Jednoducho áno, mám pocit, že potrebujem takúto pomoc, tak si o to požiadam. No a prosím pekne, v minulom roku si o to požiadalo 238 481 domácností. To je v Českej republike 4,8 milióna domácností, to je, prosím pekne, 5 % zo všetkých domácností. Počúvajte dobre, nie 90 %, 5 %. Áno, v Českej republike majú troška inú situáciu, pretože v Českej republike majú deregulované ceny a skutočne nezávislý regulačný úrad, nie ako na Slovensku. Takisto v Českej republike majú priemernú mzdu 2100 €, nie 1700 €, čo je aj vašou vizitkou. Ale teda, ak by aj hneď na Slovensku o energopomoc požiadalo 20 % domácností, to by znamenalo, že by sme potrebovali na to 50 miliónov. Nie 250, ale 50 miliónov. Nech sa páči, tu máte ďalších 200 miliónov. Pán minister, teraz som vám pomenoval tri opatrenia, vďaka ktorým viete v rozpočte okamžite nájsť 1 miliardu. Kľudne okamžite môžete zrušiť transakčnú daň a to hneď dvakrát. Ale zrejme na toto nie je ani vôľa a ani kapacita. A nebudem rozprávať iba o opatreniach, ktoré by ste mohli urobiť, ktoré by ste mohli pretaviť do toho štátneho rozpočtu, kde by ste vedeli reálne ušetriť. Ale ja vám poviem ešte o jednej položke. A to o výdavkoch, ktoré k vám do rozpočtu neprídu. Budem hovoriť o Slovenskom plynárenskom priemysle a o tom, ako ministerka hovorí, že sme pripravení na zimu vďaka Slovenskému plynárenskému priemyslu. Hoci naše zásobníky sú najprázdnejšie v histórii Slovenska. Ako to teda je? Áno, všetok plyn alebo takmer všetok plyn, ktorý je uskladnený v našich zásobníkoch, patrí SPP. Aj tak tá naplnenosť je iba 56 % k dnešnému dňu. Čo myslíte, prečo? Ono to má jednu veľmi jednoduchú pointu a to, že to uskladnenie je neskutočne drahé. V minulom roku regulačný úrad totižto vydal cenové rozhodnutie, ktorým povedal, že tým stropom, áno, stropom, bude 6 € aj 55 centov za MWh na celú sezónu, prosím pekne. Viete, koľko, keď si otvorí faktúru neregulovaný subjekt, taký podnikateľ, koľko tam je napísané, že zaplatí jeho dodávateľ za skladovanie? 1,50 až 3 €, nie 6,55. 1,50 až 3 € na každú MWh. No a prečo tomu tak je? No veď zapnite pána poslanca, prosím. [15:28] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Asi som a pridajte, prosím, 10 sekúnd klubu SaS. Iba 10 sekúnd. Ďakujem pekne. Práve som si tých 10 sekúnd minul. Každopádne skúsim to troška urýchliť. Máme tu nariadenie vlády, ktoré bolo prijaté v tomto roku a ktoré hovorí, že SPP musí uskladniť 17,5 terawatthodiny. Áno, máme tu nariadenie Európskej komisie, ktoré hovorí, že naozaj štát, ktorý má takéto zásobníky, si musí uskladniť 35 %, čo zodpovedá práve tomuto objemu. Ale nikto nepovedal, že to má byť práve na príkaz vlády, kľudne to mohol byť trhový princíp. Ale nie, my teraz ideme prikazovať štátnemu SPP, lebo však štát to zaplatí. Ale viete, čo sa stane s takýmito peniazmi? Takéto peniaze budú chýbať následne v dividende. Aj to sa píše napríklad v tom samotnom nariadení. Takže pekne, krásne. SPP je úplne jedno, koľko budú platiť za skladovanie plynu, pretože aj tak si to potom môžu stiahnuť práve z tej dividendy, ktorú neodvedú do rozpočtu. A keď bude chýbať tá dividenda, tak kto to doplatí? No zas len my všetci v našich daniach. A teraz sa pýtate, no dobre, a ten zvyšok v tých zásobníkoch, veď kedysi bola 96 % naplnenosť. 98 %. To akože nikto iný nemá záujem. No áno, za tie ceny určite nie. Ale tie zásobníky patria A teraz sa pýtate, no dobre, a ten zvyšok v tom v tých zásobníkoch, veď kedysi bolo 96 % naplnenosť. 98 %. To akože nikto iný nemá záujem. No áno, za tie ceny určite nie. Ale tie zásobníky patria aj štátu, ale iba z takej malej časti. Ozaj dnes, keď to spriemerujeme, je tam pomer alebo podiel štátu asi nejakých 25 až 40 %, ale ten zvyšok patrí pánovi Křetinskému. EPH. No tak čuduj sa, svete, skopíroval sa model, ktorý tu bol v prípade Eustreamu. Eustream – vyschol kohútik z Ruska, tak pridali na poplatkoch 100 %, aby Eustream stále generoval tie zisky pánovi Křetinskému a toto isté sa stalo v prípade zásobníkov. O zásobníky nie je záujem, pretože rozdiel ceny v cene plynu medzi zimou a letom sa prakticky zmazal. Tak pekne, krásne, nastavíme také regulované ceny za uskladnenie, aby sme pri polovičnom naplnení zásobníkov vyrobili taký zisk ako pri ich plnom naplnení a zaplatia to ľudia. Zaplatia to ľudia práve prostredníctvom regulovaných cien za uskladnenie. A čerešnička na torte. Tento plyn sme nakúpili draho. Naozaj v období, kedy ten plyn bol najdrahší. Ale tiež ministerka povedala: ľudia, nebojte sa, veď budú energodotácie. A z čoho sú tie energetické dotácie? Zas len z našich daní, kurník šopa. Takže za odkladenie zaplatíme z našich daní, za drahý plyn zaplatíme z našich daní a potom sa čudujeme, že v rozpočte nám chýbajú peniaze. A teraz si predstavte, že by to nebolo 115 miliónov za uskladnenie, ale že by to bolo tých trhových 1,50, že by to nebolo tých 6,55 za megawatthodinu, ale iba týchto 1,50. Za uskladnenie by SPP zaplatilo 28 miliónov €. SPP má trhový podiel 63 %. Čiže, ak by naozaj v tom zásobníku si uskladnili aj ostatní, tak by to z tých 28 sa stiahlo na 18. Nech sa páči. Ďalších 100 miliónov €, takmer 100 miliónov €, takto by sme naozaj mohli pokračovať, ale vidím kolegu Ledeckého, ktorý je už takisto nachystaný a chce vedieť, koľko mu ostane času. Každopádne, zacyklili ste sa, páni. Pán Kamenický, toto je najhorší rozpočet v histórii. Klamete na hulváta. Kolegov nechávate kradnúť na hulváta a nerobím si ani žiadne ilúzie, že to robíte zadarmo. Vyúčtovanie pritom príde naozaj už o necelý rok. No bez ohľadu na to, či tento rozpočet bude prijatý alebo nie, alebo spadneme do toho rozpočtového provizória, vám je to úplne jedno. A pre Slovákov to bude čistá katastrofa. Ďakujem. [15:32] Martin Dubéci Pán poslanec, na vaše vystúpenie jedna faktická od pána poslanca Faiča. [15:32] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem sa dotknúť jednej témy, ktorú ste, pán poslanec, rozvinuli, a to je, či má Slovensko národný jadrový program. Vy ako človek, ktorý sa, poslanec, venuje dlhodobo energetike, ak by ste išli tvoriť takýto dokument, tak by ste určite zobrali do úvahy, že Slovensko, keďže má jadrové elektrárne, tak, čo sa týka prevádzky, je to jeden z pilierov nejakého národného alebo slovenského jadrového programu. Predsa má Bohunice, má Mochovce. Je tu aj úloha, čo sa týka výstavby nových jadrových zdrojov. Sú tu veci, ktoré sa dotýkajú jadrovej bezpečnosti. Úrad jadrového dozoru funguje. Je to zase jeden z pilierov. Nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Je to ucelený program, ktorý teda funguje a určite, keby ste tvorili pod názvom národný jadrový program, by ste ho zahrnuli do tohto ako pilier. No a samozrejme v neposlednom rade aj jadrový výskum a odborné vzdelávanie, aj medzinárodná spolupráca. Tu chcem povedať, že aj pri spracovanom dokumente Vízia Slovenska do roku 2040 sa veľmi významným spôsobom tejto oblasti od akademikov zo Slovenskej akadémie vied a ďalších odborníkov venuje tomuto programu. Takže som presvedčený, že Slovensko má národný jadrový program bez toho, že by mal takýto centrálny názov, ale najmenej týchto päť pilierov tvorí. Ďakujem. [15:34] Martin Dubéci Sa z galaxií. [15:34] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Krajčí, práve ste potvrdili, že Slovensko národný jadrový program nemá. Národný jadrový program má byť jeden ucelený dokument, kde takisto to, čo vy spomínate, je nejakým spôsobom spracované. Hlavne je tam spracovaný aj ten nový jadrový zdroj, o ktorom sa toľko hovorí a ktorý Robert Fico nechal v stave klinickej smrti počas svojej tretej vlády. Nedávno som sa vrátil z Kanady. Kanada má vlastný národný jadrový program, sú na to hrdí. Majú tam rozpracované do roku 2050, koľko bude spotreba elektriny, koľko z toho, koľko vedia vyrobiť z jadra. Ako to bude napríklad s dodávkou elektriny zo Spojených štátov. Toto na Slovensku chýba. My nemáme jeden ucelený národný jadrový program. My dnes varíme z vody. Toto je to, čo ja kritizujem. Keď si pozriete rozpočet, veľkým N Národný jadrový program. Ja chcem vidieť jeden ucelený dokument, ktorý mi dokáže, že naozaj jadro aj do budúcnosti bude tým hlavným pilierom našej energetiky a našej ekonomiky. Toto chýba. Tu je momentálne iba rozkrádanie zo strany Roberta Fica, ktorý si z nového jadrového zdroja urobil oslík a potrasa. [15:35] Martin Dubéci V správe teraz vystúpi pán poslanec Viskupič. [15:36] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no čas sa nám kráti, budem sa snažiť byť čo najrýchlejší. No, aj ten najhorší rozpočet na svete a jeden z takých práve preberáme, má dosah jeden rok. S každým ďalším rokom je vždy šanca už, že sa urobí lepší rozpočet, ktorý teda bude krajine skôr pomáhať ako škodiť. Čo je však z toho každého jedného rozpočtu najdlhšie a čo zostáva ako problém, je vždy ten dlh. Tak ako aj pán minister hovorí, deficit sa vám pretavuje do dlhu. Do štátneho dlhu. Začnem tým jednoduchším. Myslím si, že všetci vnímame na tej rodinnej báze, že ako to s tým dlhom je. Všetci poznáme niekoho, kto teda začal na veľko, kúpil si dom, zrazu ho nevedel splácať a nebol ani dom, ani peniaze alebo rôzne spotrebné úvery. Proste každá rodina vníma, že nemôže sa každým rokom viac a viac zadlžovať, pretože to skôr či neskôr, ale často skôr, príde do veľkých problémov. No, toto je vlastne momentálne problém aj Slovenska. Čiže vlastne ten dlh a poviem nejakých pár dôvodov, prečo práve ten dlh je najväčší problém aj tohto konkrétneho rozpočtu na budúci rok. No, ten základný problém Slovenska je ani nie ešte tak tá absolútna výška dlhu, ktorá teda ale aj tak dosiahne už hrozivých asi 63,5 % na konci tohto roka, ale hlavne to, že veľmi rýchlo nám dlh rastie. Už asi päť rokov po sebe máme deficity nastavené okolo 5 % HDP každý jeden rok. Čiže, čo sa nám deje, doteraz sa to teda zvyšovalo 6,5, 7, 7,5 miliardy každý rok. Samozrejme, ďalej to bude ešte stúpať, ak to pôjde takto ďalej, 8 miliárd každý jeden rok. Čo to znamená? Do konca desaťročia, čo nie je tak ďaleko, budeme mať hrubý dlh štátu 75 % hrubého domáceho produktu a v roku približne 38 to bude 100 %. No a pravda je tá, že jednoducho takéto niečo, tak ako to rodina nevie uniesť, neunesie to ani naša ekonomika. Zoberme si to len na úrokoch. V roku 21 sme platili na úrokoch necelú miliardu. Teraz proste platíme už, budúci rok to bude 3 miliardy a veľmi rýchlo sa to bude šplhať ďalej. Skutočne je to proste niečo, čo je neudržateľné. No. Ale teraz pozerajme sa, skúsme sa akoby učiť z problémov iných. Samozrejme, dlh, veľký dlh nie je len problém Slovenska, ale je to aj problém ostatných krajín, ktoré teda veľký dlh majú a riešia ho. Zoberme si taký ten vrchol dlhov v Európe, boli tie covidové časy, ten rok, povedzme 2021 – 2022. No ale pozrime sa, čo všetky krajiny, ktoré vtedy mali dlh nad 60 %, proste, čo s ním ďalej robia. Gréci, kolegovia, Gréci mali cez 200 % HDP, dnes majú okolo 140 % dlh. Skutočne ho znížili o takmer 60 percentuálnych bodov. To je niečo neuveriteľné. Ale pozrite si aj Talianov, Španielov, aj tí za posledné roky znížili svoj dlh skoro o 20 percentuálnych bodov, aby som bol presný. Ale aj Belgicko, aj Nemecko znižovali dlh. No, ale Slovensko proste nie. Nám sa ekonomicky nedarí, to je jasné, nám ekonomika nerastie, ale proste stále sa nerobí s tým nič a jednoducho ten náš dlh skutočne nekontrolovane rastie. Bezpečná úroveň dlhu pri tom pre Slovensko by bola tak do tých 50 %. No a čo je to bezpečný dlh? Bezpečný dlh je taký, ktorý vieme zvládnuť aj vtedy, ak príde nejaká ďalšia kríza a teda nebude nám hroziť ani dlhodobá stagnácia a default. Čiže preto Slovensko, skutočne je ten, povedzme 50 %, ale skôr to berme ako interval 35 až 55 %. Ústavný zákon hovorí 50 %. Každopádne sme ďaleko, ďaleko za tým a čo sa stalo, je to, že my nemáme priestor na ďalšiu krízu, ale tá realita je tá, že tá kríza jednoducho fakt príde. No. A nedá sa ani tak, ako tu obhajuje koalícia, že veď ale dobre, tak aj to Grécko stále ho má 140 alebo ja neviem kto. Pozerajme za prvé na krajiny, ktoré ho majú nižší, a hlavne nie je to tak, že každá krajina znesie rovnako. Skutočne slovenská ekonomika nedokáže to, čo napríklad Taliansko, ktoré dlhodobo zvláda dlh okolo 130 %. Pozor, ich primárny rozpočtový prebytok je povedzme 0,6 % vlani. A teda to, čo majú deficit, platia na dlh. Ale my máme už vlastne primárny deficit 3 %. Proste o to sme v ďaleko horšej situácii. Čiže fakt, ten dlh je problém. Ešte jeden argument veľmi rýchlo, veľmi rýchlo nám starne naša populácia. A to vlastne začne robiť ďalšie problémy okolo roku 2040, to veľmi, veľmi začne vplývať na dlh. Čiže dnes my by sme nemali vytvárať 5 % dlh. Dnes sme v situácii, kedy Slovensko jednoducho malo práve naopak vytvárať prebytky a chystať sa na ešte komplikovanejšiu budúcnosť. No a ešte raz to poviem, skutočne ste, kolegovia, týmto rozpočtom dotlačili Slovensko na vrchol útesu. Všetok fiškálny priestor je vyčerpaný. Akákoľvek ďalšia kríza bude spôsobovať veľký problém. Nielen aktuálnym dôchodcom, ktorých zdravím, vyzerá, že práve odchádzajú, pekný deň želám, ale aj našim deťom. Proste ten problém sa bude skutočne s plynúcim časom zvyšovať. Dobre, ešte veľmi rýchlo stihnem, aby to nebolo len, že mudrujem, čo je problém, ale skúsim teda navrhnúť aj nejaké riešenie, pretože to je to, o čo sa my vždy snažíme, aby sme aj povedali, čo je riešenie. No a ja skúsim použiť jeden, nazvime to Parkinsonov zákon. Čiže najväčším výdavkom, takým jednotlivým, slovenských verejných financií sú personálne náklady. Skutočne vo finále, keď zoberieme ako jeden výdavok, tak to, čo platí Slovensko za verejných zamestnancov, je jednoducho ten najväčší výdavok. Tam treba niečo robiť, aby sa to vylepšilo. No a teda skúsim ten príbeh. V roku 1955 napísal britský historik námorníctva vtedy vtipný článok pre The Economist. A dnes je to ale, bohužiaľ, asi jeden z najvýstižnejších opisov fungovania moderného štátu. On vlastne povedal toľko, že britské námorníctvo medzivojnovej doby, po prvej svetovej vojne, vlastne prišlo o dve tretiny lodí. Ale počet ľudí na admirálite, proste tých, čo sedeli v kanceláriách, sa jednoducho zásadne zvýšil. No a z toho vlastne je taký ten slogan, to, bohužiaľ, je presne to aj na Slovensku, že práca sa rozrastá tak, aby vyplnila všetok čas, ktorý je pre ňu k dispozícii. No. A vlastne ono to funguje tak, že čo spravíte, keď máte jedného preťaženého zamestnanca? Ten má možnosť vzdať tú prácu alebo požiadať kolegu o pomoc alebo teda požiadať o dvoch podriadených. Čo spraví? Samozrejme, odísť neodídete, kolegu nepožiadate, lebo však to je vlastne konkurencia, tak si požiadate o dvoch podriadených, pretože jednoducho zrazu budete na tom lepšie. Takto sa to otočí a potom máte dvoch podriadených, ktorí sú tiež preťažení, tí si požiadajú ďalších a zrazu vlastne to, čo kedysi robil jeden človek, tak zrazu robí sedem. Konkurencia, tak si požiadate o dvoch podriadených, pretože jednoducho je to, je to vlastne, zrazu budete na tom lepšie. Takto sa to otočí a potom máte dvoch podriadených, ktorí sú tiež preťažení, tí si požiadajú ďalších a zrazu vlastne jeden to, čo kedysi robil jeden človek, tak zrazu robí sedem. No, ja si myslím, že to všetci asi, asi poznáme, poznáme, proste klasika, mail, jeden niečo vyplnil, ďalší teraz sa k tomu vyjadrujú, čo ja viem, čo všetko. No a výsledok je, nech to skrátim, nech sa proste dostane aj kolega, nemôžete, nemôžete robiť to, že požiadate vlastne samotnú štátnu byrokraciu o to, že čo by bolo dobré zrušiť. Ak sa takéto niečo požiada, tak sa stane vždycky obrazne to, že jednoducho ten úradník povie, že treba zrušiť lode. A vytvorí ďalšie oddelenie, ktoré bude riadiť to rušenie lodí. Čiže toto skutočne je tým základným východiskom, ako sa vieme dostať z týchto problémov. Je potrebné zásadne znížiť veľkosť verejnej správy. A skutočne možno je fakt dobré pozerať na Argentínu, kde prezident Javier Milei zrušil polovicu ministerstiev. Všetci, všetci si mysleli v celom svete, čo to je za populistu, ako, ako sa s ním vysporiada, ako to celé dopadne. No dopadlo to tak, že si to v podstate nikto nevšimol, že už je len polovica ministerstiev. Jediné, kde je to vidieť, zrazu ten štát funguje efektívnejšie, zrazu Argentína prestala mať infláciu, prestal jej rásť byrokratický aparát a znižuje sa im dlh. Skutočne dá sa to, len to treba, kolegovia, robiť inak, ako, ako to robíte. Fakt, treba to robiť inak, ale tá cesta stále ešte je a verím, že po voľbách na tú cestu nastúpime. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:46] Martin Dubéci Pekne na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka od pani poslankyne. [15:46] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gregorovej. Ďakujem za slovo. A vďaka, kolega Viskupič, aj za tvoje vystúpenie. Súhlasím a mne príde vlastne veľmi bizarné na tejto rozprave, že už štvrtý deň rokujeme o návrhu rozpočtu, v podstate o zákone roka. A ja sa pýtam, že kde sú všetci tí koaliční poslanci, ktorí by tu tie dobré správy teda mali vysvetľovať, pretože za tieto štyri dni, ak to teda dobre sledujem, tak sa naozaj zapojilo len zopár z vás. Má to byť fantastický rozpočet, plný dobrých správ, tak ja neviem, prečo sa vám ho nechce obhajovať. Pozerám teraz aj na tabuľu a nie je tam zaradený nikto z koalície. A zároveň by som teda rada vedela, ako chcete obhájiť to, že za tri kolá konsolidácie sa ľudia majú poskladať alebo teda už poskladali na viac ako 7 miliárd € a krajinu odovzdávate s ešte väčším deficitom, s ešte väčším dlhom. Ako vysvetlíte, že premiér sľuboval o 30 % menej úradníkov v štátnej správe a je ich o vyše 7000 viac. A nepáčilo sa vám, keď som tu minulý týždeň kritizovala napríklad stav internátov, tak v poriadku, je o čom hovoriť v mnohých iných kategóriách. Napríklad ešte predtým, ako sa do tej školy tí študenti dostanú, tak keď sa pozrieme na stav ciest, na stav mostov, tak polovica mostov na cestách prvej triedy je v zlom až havarijnom stave a na opravy ciest napriek tomu idete dávať o 15 % menej. Čo poviete mladým ľuďom? Slovensko má najmenej bytov na obyvateľa v celej Európskej únii. Výstavba je na 20-ročnom minime. Ceny rastú štyrikrát rýchlejšie ako platy. Bývanie je naozaj čoraz nedostupnejšie a do Štátneho fondu rozvoja bývania dávate namiesto 23 miliónov už len 14. A tým istým mladým ľuďom nechávate splácať ten dlh, ktorý tu po vás ostane. Takže nečudujte sa potom, že namiesto zakladania rodín riešia to, ako si nájdu druhú, tretiu prácu alebo riešia to, že kam a ako si idú zbaliť kufor. [15:48] Martin Dubéci Skúšajte, ale pripomeniem, že vám ostáva 16 minút. [15:48] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolegyňa, že si to explicitne povedala. Áno, boli to slová premiéra, ktorý chcel znížiť počet verejných zamestnancov o 30 %. No, prečo sú poslanci ticho? No, v prvom rade preto, lebo je nevysvetliteľné alebo ťažko vysvetliteľné, že nie tie 3 miliardy, ktoré idú na splácanie dlhu budúci rok, jednoducho nejdú do sociálneho štátu, nejdú ľuďom, proste idú na splácanie dlhu, ktorý je jednoducho neudržateľný. No a možno spin doktori v koaličných stranách povedali, že najmenšie škody budú vtedy, keď teda sa vyjadrovať nebudú. Je to škoda, samozrejme, mali si obhajovať ten svoj rozpočet nádeje, či ako ho volajú. Ďakujem pekne. [15:49] Martin Dubéci Ďalšou v rozprave vystúpi pán poslanec Jakab. [15:49] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, asi sa všetci zhodneme, že minister financií by tu mal byť počas celej rozpravy a nie je tu za seba posielať ostatných ministrov, ktorí tu sedia a k rozpočtu nevystúpia, aj keď majú čas. Takže vyzývam aj teraz ministra Takáča, aby pokojne vystúpil k rozpočtu a aby obhájil svoje vlastné čísla alebo aj čísla za celú vládu, pretože som ho počul povedať pomerne veľa nezmyslov včera v televíznej debate. Minister Kamenický, no ja sa ho snáď ani nedočkám počas tejto rozpravy. Vždy, keď som na rade, tak zase, zase jednoducho minister Kamenický nie je. Vždy je niekde vymenený. Minule tam jedol palacinky dole v bufete, zatiaľ čo mal sedieť tu a počúvať aj opozičných kolegov, čo hovoria o tom zbabranom pekelnom rozpočte, pretože Robert Fico si povedal, že nás potiahne všetkých do pekla na tom veľkom bielom koni. No len on sa vezie na veľkom bielom koni, ktorý platia všetci ľudia na Slovensku. A to je problém, pretože keby tam šiel sám, tak by sme mu to asi aj odpustili, možno by sme ho aj vyprevadili, ale pokiaľ tam ťahá celé Slovensko, tak to je, vážení, problém naozaj veľkých rozmerov pre Slovenskú republiku. Pozrime sa na ten rozpočet, ako sa postavil. Ten rozpočet sa postavil z večera do rána práve kvôli tomu, že táto vláda nedokáže fungovať ako jeden celok. Nedokážu garantovať 76 hlasov poslancov. A práve kvôli tomu rýchlo-rýchlo sa snažili ten rozpočet upiecť tak, aby bol predvolebný a aby vyhovoval každej jednej politickej strane zo súčasnej koalície kšeftárskeho zlepenca. Pretože to nie je normálna koalícia. To je kšeftársky zlepenec poskladaný zo záujmových skupín, ktoré sa neustále delia. Však si povedzme, kto túto koalíciu momentálne tvorí. Sú to huliakovci, migaľovci, tarabovci, rozbitá SNS, zvyšky HLAS-u a ešte SMER. Na niekoho som zabudol? Podľa mňa som ešte na niekoho zabudol, lebo tuná sa vždy nejaké entity zjavia. Jasné, Ferenčák, fu. Ferenčák. Ešte Ferenčáka tam dajme, prosím vás, do toho mechu a takto normálne, že potraste ako bingo a môžete odtiaľ vytiahnuť niekoho, kto vždy urobí nejaký problém a vypaľuje súčasnú vládu a potom sa menia rozpočty a na vláde sa schvaľujú kadejaké nezmyselné dokumenty. A potom Migaľ podpisuje kadejaké zmluvy ako tá posledná za 90 miliónov € na softvér, ktorý bol z plánu obnovy ohodnotený na 6 miliónov €. Len aby sa tá vláda nerozpadla. A presne tak vyzerá aj ten rozpočet. Oni sa tak boja, že 76 poslancov neschváli rozpočet, lebo to visí na šnúrkach od gatí každého jednotlivca, ktorý sa začne zrazu vyhrážať súčasnej vláde a začne ju vypaľovať. A preto robia všetko, čo môžu. A doniesli ten pekelný rozpočet s najvyšším dlhom v histórii Slovenskej republiky. Nikdy v živote sa krajina nezadĺžila tak, ako si stanovila táto vláda v rozpočte na budúci rok. Nikdy v živote. Taký obrovský dlh tu nikdy v živote nebol. 7,5 miliardy, ja vám hovorím, že to nie je konečné číslo. Ide požičať táto vláda za historicky najväčšie úroky. Keď si spočítate len úrokovú službu na ďalších 10 rokov, čo si napožičiavala tieto peniaze, tak to bude 10 miliárd, ale to ešte nie je všetko, pretože ešte stále sú platné tri konsolidácie. Viete, oni na začiatku povedali pri tom rozpočte, že toto je rozpočet superbombastických správ, pretože nejdú zvyšovať dane a odvody. A kam, prosím vás, ešte ich chcete zvyšovať? Však kde chcete ešte zvyšovať tie dane a odvody? Existuje taká vec, volá sa to, že Lafferova krivka, ktorá hovorí o tom, ako môžete zvyšovať dane a dokedy sú ešte ľudia tie dane ochotní platiť. A ten Lafferov bod, ten vrchol, hovorí, že to je strop. Že odtiaľ už cesta nevedie. Môžete zvyšovať dane, koľko len chcete. Ľudia vám už tie dane viac platiť nebudú. A to sa stalo na Slovensku. Však sa pozrite, zvýšili DPH na 23 %, aj keď Robert Fico hovoril, že on nikdy DPH-čku zvyšovať nebude. Z 20 na 23 %. Ten, čo rozprával, ako treba poznižovať spotrebné dane a DPH, aby zlacnel benzín, bum, zvýšil DPH na 23 %. No. Odvody živnostníkom zvýšili o koľko? O 50 – o 60 %. 270 € boli odvody sociálne aj zdravotné za Matoviča. Teraz sú 425 € odvody živnostníkov. Tie najnižšie, tie základné, minimálne odvody, aby ste mohli fungovať. Samozrejme, tým, ktorí mali na živnosť len maličké príjmy, ktorými si privyrábali popri zamestnaní, tak tým zvýšili tie odvody tak, že im stúpli o 1600 € ročne. Tak sa, samozrejme, nečudujme, že desiatky tisíc živnostníkov potom tie živnosti zrušili, pretože sa nedá podnikať. A toto sú tí ľudia, ktorí idú brutálnym spôsobom v tomto rozpočte zadlžovať Slovensko, ani sa nehanbia a v týchto podmienkach ten rozpočet napísali. A čo o tom hovoria všetci tí, ktorých sa ten rozpočet týka? Tak ľudia sú úplne zdevastovaní tromi konsolidáciami. Najväčší zamestnávatelia a ich zástupcovia hovoria, že nikto to s nimi nekonzultoval, že štyri roky si z nich vláda robí srandu, že im rozpočty posiela tesne predtým, aby nemali už ani čas na vyjadrenie, len sa potom stretnú kdesi na hospodárskej rade a vláda chce od nich štempel, že ako super to pripravili, pričom nič na tom super nie je, lebo ničia ekonomiku aj podnikateľské prostredie, aj zamestnancov. Odborári, na ktorých vždy stavala vláda SMER-u a Roberta Fica svoju kampaň, že oni sú tí zástancovia pracujúcej triedy, tak odborári hovoria, že to je najhorší rozpočet, hádam aký kedy v živote videli, že sa k nemu nevedia vyjadriť. Všetci ich opustili a potom máme ešte ústavné inštitúcie. Máme Najvyšší kontrolný úrad, ktorý jasne povedal, že buchli mu tam rozpočet, nedali ani 48 hodín a žiadajú zákonné stanovisko k tomu rozpočtu. Absolútny blud. Za 31 rokov sa toto nestalo v Slovenskej republike. Za históriu toho, ako sa rozpočty predkladajú, sa toto v republike nestalo. A to vám povedal tuto predseda Ľubomír Andraši, predseda NKÚ, Najvyššieho kontrolného úradu. Pretože táto vláda sa rozhodla, že oni zlomia všetko cez koleno. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to je podľa nich politická organizácia, môžu hovoriť, čo chcú. Oni ich počúvať nebudú, pretože oni každého, kto ich kritizuje, či ste mimovládka, či ste hocikto na ulici, alebo ste Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, alebo ste Najvyšší kontrolný úrad – pokiaľ kritizujete túto vládu, ste platení Sorosom a ste opozícia a ste hnusní protislovenskí politici a založte si vlastnú politickú stranu, pretože vládnu stranu sa tu kritizovať nesmie. To je to, čo vám odkazuje Robert Fico. Bohužiaľ. A tak všetci, ktorí kritizujú súčasný rozpočet, sú tí najhorší v republike. Ale niekto tú pravdu povedať musí, pretože oni Slovenskú republiku ťahajú gréckou cestou a dnes si o tom povieme viac. Tak ja sa pýtam, koho preboha ešte chce táto vláda počúvať? Jediní, koho si táto vláda vypočuje – a dúfam, že budú hlasno prehovárať – budú ľudia vo voľbách. A preto tu nestojím ja kvôli tomu, aby som ministra Kamenického usvedčoval. On je dávno usvedčený a on je vinný z toho, ako postavil ten rozpočet, ako dovolil humpľovať a rozkrádať našu krajinu. Ale ja som tu kvôli tomu, aby som to vysvetlil a ukázal všetkým ľuďom na Slovensku, kam táto vláda Slovenskú republiku aj s tým rozpočtom ťahá. Pretože všetci ľudia sa na to skladajú, bohužiaľ. Okrem toho, že porušili ústavné zákony – a budeme to vidieť, keď Ústavný súd povie, že tento rozpočet je protiústavný – tak porušili všetko, čo mali pri tom rozpočte akceptovať. Nikomu ho nedali na pozretie, akceptujú len jedinú svoju pravdu a to je bohapusté plienenie. A následne sa vláda ide porovnávať s vyspelými ekonomikami. Počuli ste tu aj mojich predrečníkov, že porovnávať sa s vyspelými ekonomikami, ktoré sú väčšie niekoľkonásobne ako Slovenská republika… ja vytiahnem to Nemecko, prosím vás pekne, to si nemôžem odpustiť, nevytiahnuť. Pretože Robert Fico zrazu… už nie je rozvrátený rozpočet. To už nie. Zrazu sa treba pozerať na také Nemecko. Pozrime sa na Nemecko a pozrime sa, aké má Nemecko dlhy. A veď predsa my máme rovnaké dlhy, ako má Nemecko, tak sme dobrí, nie? Treba sa porovnávať s tými vyspelými ekonomikami. Vážení, Nemecko má ale 33-krát väčšiu ekonomiku ako Slovenská republika. Ak to chcete číselne, HDP Nemecka je 5,5 bilióna dolárov. Aby sme mali nejakú spoločnú menu celosvetovú. 5,5 bilióna. Slovenská republika 170 miliárd, rozdiel 33-násobok cca. Nemecko je taká silná ekonomika, že je viac ako dvojnásobne silnejšia ako celé Rusko. Ale Robert Fico povie: „Poďme sa porovnávať s nemeckou ekonomikou a s ich dlhom.“ Nemci majú v priemere plat 5400 € mesačne. Slováci 1600. Takže Robert Fico nám tu robí, vážení, nemecké dlhy, ktoré ale Slováci zo slovenských platov nikdy v živote nebudú… Silnejšia ako celé Rusko. Ale Robert Fico povie: „Poďme sa porovnávať s nemeckou ekonomikou a s ich dlhom.“ Nemci majú v priemere plat 5400 € mesačne. Slováci 1600. Takže Robert Fico nám tu robí, vážení, nemecké dlhy, ktoré ale Slováci zo slovenských platov nikdy v živote nebudú schopní zaplatiť. Ale to nie je všetko, čo Robert Fico robí, pretože on nielenže zadlžuje a ide neskutočným tempom, ale keby sa pozrel na tie vyspelé ekonomiky, tak by si uvedomil, že oni skôr dlh znižujú, ako by ho zvyšovali. A nielenže to robí za rekordné úroky, ale Robert Fico chce k tomu podpísať ešte aj brutálne zmluvy za desiatky miliárd €, ktoré nebude schopný zaplatiť absolútne nikto. Pozrime sa na históriu aj ministra Kamenického, pretože on veľmi rád operuje tým, aký on zanechal stav rozpočtu Slovenskej republiky a v akom stave on zanechal financie Slovenskej republiky. Aký on mal deficit 1,2 % v roku 2019 a aký on nízučký dlh odovzdal Igorovi Matovičovi. Tuná vám poviem jednu vec, ktorá možno tu ešte nikdy neodznela, ale pravda je taká, že práve opatreniami v roku 2019 vláda prvýkrát zasiahla tú hranicu dlhovej brzdy. A bolo to v jesennej notifikácii, kedy to dostalo ministerstvo financií, že tak zle hospodária, že idú aj v dobrých časoch prekonať hranicu dlhovej brzdy. Viete, čo robil minister Kamenický? Na to, aby to zvrátil, zakázal agentúre pre riadenie dlhu, aby si požičala v dvoch kolách, pretože dobre viete, že počas roka si agentúra, ktorá má na starosti to, že si Slovenská republika požičiava miliardy na trhoch, má určité svoje tranže, aby napĺňala štátnu kasu, aby bolo z čoho žiť na Slovensku, aby ten štát mohol fungovať. Tak on namiesto toho, aby dobre hospodáril, zakázal agentúre, aby si požičala, aby ten jeho dlh nepresiahol tú kritickú hranicu dlhovej brzdy, pretože by to bolo prvýkrát v histórii a bola by to nesmierna hanba pre Slovenskú republiku, že v dobrých časoch to minister Kamenický takto obabral. Dobabral. Pravda je taká, že teda zakázal agentúre pre riadenie dlhu, aby si požičala miliardy. A radšej miliardy z rezervy minul na svoje útraty, na chod štátu a na všetky tie ich politiky, ktoré vtedy robili. A preto sa dostávame na začiatku roka do obdobia na začiatku roka 2020, kedy vládu preberal Matovič a začala pandémia. Vtedy sa začíname a dostávame sa do toho bodu, kedy Pellegrini spolu so Sakovou na tlačovke na Úrade vlády hovoria, keď si mysleli, že sú vypnuté mikrofóny, že to bude drahé. A Pellegrini hovorí: „Ale to už budú musieť tie peniaze nájsť oni.“ Lebo oni vedeli, že v štátnej pokladnici nie sú žiadne peniaze, pretože Kamenický tak zle hospodáril, že v roku 2019 mal prvýkrát prekonať bariéru dlhovej brzdy, ale neprekonal ju gaťafalšom, že si nepožičal peniaze, ktoré si požičať mal, a radšej vyžral pokladnicu, v ktorej nič nezostalo. A zrazu prišiel covid, kríza, pandémia a nová vláda stála pred prázdnou pokladnicou a situácia na trhu bola taká, že sa peniaze takmer požičať nedali. A z tohto, vážení, musela vláda strúhať neinačie zázraky, aby utiahla covid, kurzarbajty, pomoc živnostníkom, energopomoc, pretože súvisela s tým aj energetická kríza. Potom začala vojna na Ukrajine, inflačná kríza a tak ďalej. Takže, keď sa potom pozrieme na hospodárenie vlády Igora Matoviča, musíme sa pozrieť aj na hospodárenie poslednej vlády Roberta Fica predtým, pretože aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj všetci normálni ekonómovia vám povedia, že práve vtedy sa prvýkrát dostali v roku 2019 financie Slovenskej republiky do kritického pásma. A v tom kritickom pásme to zdedila ďalšia vláda. Ja viem, možno to znie komplikovane, ale to je pravda, ktorú musí pochopiť každý, aby pochopil konanie ďalšej vlády. Áno. Igor Matovič požičal počas obdobia svojho fungovania medzi rokmi 2020 – 2022 24 miliárd €. To je hrubý dlh, vážení. Znova to mám vysvetľovať, vysvetlím to znova. Hrubý dlh je ten, ktorý si požičiate od banky. Čistý je ten, ktorý aj reálne miniete. Inými slovami, predstavte si, že prídete do banky a požičiate si 24 000 €, lebo potrebujete 24 000 €. To je váš hrubý dlh. To vám banka pošle na účet. Ale z tých 24 000 € miniete 12 000 € a 12 000 € si necháte na účte. Čo reálne ste minuli? No reálne ste minuli 12 000 €, lebo ste si za ne kupovali napríklad ojazdené auto, ale 12 000 € vám zostalo na účte. Čiže aj keby sa vám niečo stalo, aj keby sa vám niečo stalo, aj keby to po vás mal niekto zdediť, tak zdedí minutých tých 12 000 € na to, že ste si niečo kúpili, ale 12 000 € na účte, ktoré by vedel okamžite vyplatiť, polovičku z toho dlhu, ktorý ste urobili. Preto sa to rozdeľuje na hrubý a čistý dlh, pretože hrubý je to, čo ste si požičali, ale čistý je ten, čo ste reálne minuli. A preto aj minister Kamenický hovorí, aby sa dlhová brzda týkala čistého dlhu, nie hrubého dlhu, pretože čistý lepšie odráža to, čo vláda minula počas svojho volebného obdobia na svoje politiky, na pomoc obyvateľom alebo v prípade súčasnej vlády na rozdávanie a rozkradanie. Igor Matovič mal deficity na úrovni približne 4 miliardy € za tri roky. To je ten čistý dlh. To je to, čo urobil, to zadlženie, aby pomohol obyvateľstvu. Už som tu dnes hovoril. Kurzarbeit, energopomoc, pomoc v inflácii, 200 € na dieťa, rodičovský dôchodok, 13. a 14. dôchodok, historické navýšenie dôchodkov. Môžem tehotenský príspevok spomínať alebo príspevok pre zdravotne ťažko postihnutých. Jednoducho, tie peniaze išli ľuďom. Ešte inak to poviem. Pokiaľ si Igor Matovič požičal a reálne minul 22 miliárd € na chod štátu v najväčších krízach za 0 % úrok, tak ľuďom v tých opatreniach odovzdal 18 miliárd € v pomoci. Inými slovami, keby žiadnu pomoc ľuďom neodovzdal, hospodáril by s vyrovnaným rozpočtom. A to hovoria aj štatistiky Štatistického úradu, európskeho štatistického úradu, ktoré hovoria o hospodárení vtedajšej vlády za Matoviča. Takže Matovič v hospodárení bol na ôsmom mieste hneď v roku 2020. Rok predtým, v roku 2019. Viete, kde bol Kamenický? Na 20. mieste z 27 krajín Európskej únie. V 2018 to bolo na 21. V 2017 na 20. V 2016 na 21. Nikdy nebol ani v prvej 20 ten Kamenický, prosím vás pekne. Preto hovorím Fantozzi, lebo v najlepších časoch hospodárili najhoršie. Najhoršie, to Gréci, prosím vás pekne, hospodárili s prebytkom, k tomu sa ešte dostanem. A potom s prázdnou kasou prišiel Matovič s najväčšími krízami a hospodáril v roku 2020 na ôsmom mieste spomedzi 27 krajín. V priemere za celé tri roky bol Matovič 11. z 27 krajín Európskej únie. A to, vážení, vám chcem povedať, že sa nepodarilo nikdy v histórii Slovenskej republiky žiadnej ucelenej vláde. Žiadna ucelená vláda v histórii Slovenskej republiky nehospodárila lepšie ako priemer krajín eurozóny a ako priemer krajín Európskej únie. Hotovo. Toto môže hovoriť za všetko, ale pôjdeme ešte ďalej. Ak minister financií hovoril, že v roku 2019 odovzdal deficit 1,2 % a že to bolo super, tak chcem povedať, že Matovič v roku 2022, keď odchádzal z ministerstva financií, odovzdal deficit na úrovni 1,7 %. Počas najväčších krízových rokov. Maastrichtské kritériá splnil. Toho Kamenickému sa ani nesníva o tom, že by to splnil, prosím vás pekne, počas súčasnej vlády. A to zďaleka nemá také krízy, ako mal Matovič. Viete, ako dopadlo hospodárenie tejto vlády v prvých dvoch rokoch? V roku 2023 skončila súčasná vláda na 23. mieste z 27. V roku 2024, keď už vládli úplne sami, boli 24. z 27 krajín Európskej únie. Počujete zase ten prepad? Ako sa zase prepadli na samotné dno v hospodárení? Ja vám teraz vytiahnem normálne to Grécko a tam to podľa mňa úplne skvelo aj budete vidieť, prečo hovoríme, že ideme gréckou cestou. Keď porovnám hospodárenie Slovenskej republiky a Grécka, tak zatiaľ čo Kamenický vo svojom hviezdnom období 2016 – 2019 počas tretej vlády Roberta Fica bol na 20. – 21. mieste, tak v hospodárení medzi všetkými krajinami Európskej únie bolo Grécko na treťom, siedmom, piatom a šiestom mieste. Kamenický hospodáril o 15 miest horšie ako Gréci. Ono sa to potom záhadne vymenilo. Keď prišiel Matovič počas najťažších kríz, tak hospodáril na ôsmom, 14., 11., priemerne na 11. mieste. Gréci hospodárili na 25., 24. a 18. mieste. Čiže oni zase patrili medzi tých najhorších. A teraz pozerajte, rok 2023 a 2024. Fico to okamžite svojimi opatreniami na rok 2023 potiahol úplne na dno tabuľky, skončil 23. a v 24. 24. tak, ako som vám hovoril. Gréci 11., v 24. štvrtí. Tak prosím vás pekne, v 24. roku boli Gréci štvrtí v hospodárení v rámci krajín Európskej únie a Slováci 24. Gréci štvrtí, Slováci 24. Tak tu, prosím vás pekne, sa môžeme pozrieť aj na opatrenia súčasnej vlády a na to, ako ten rozpočet dobáčovali. Oni prišli a hovorili o tom, že zdedili rozvrátený rozpočet. Rozvrátený rozpočet a ten musia opravovať. A práve kvôli tomu uvrhli na ľudí tri kolá konsolidácií. Tri kolá konsolidácií. Ak teraz minister Kamenický alebo Fico alebo hocikto z nich rozpráva o tom, že ten rozpočet je rozpočet dobrých správ, pretože už nejdú zvyšovať dane a odvody. Za prvé, smejem sa, lebo tie dane a odvody sa už vyššie ani nedajú. To by podľa mňa bola normálne celospoločenská vzbura, lebo ste ich zodrali z kože všetkých ľudí. Zatiaľ čo oni sa pozerú na vaše dvojnásobné platy, doživotné renty a kšefty, o ktorých počúvajú každý deň. A za druhé? Tie konsolidácie stále platia, minister Kamenický. Tie konsolidácie stále platia a vy sa tvárite, že nie. To, že ste na začiatku, keď ste prišli do vlády, zvýšili 900 poplatkov, že ste zvýšili diaľničnú známku, že ste znížili odvod do druhého piliera, to stále platí. To nezmizlo. To, že ste v tej konsolidácii začali od ľudí vyberať 2 miliardy, to nezmizlo. Každý jeden rok od nich vyberáte 2 miliardy, lebo tá diaľničná známka zrazu nezlacnela, ona je stále rovnako drahá. Takže, keď ste na začiatku povedali, že z prvej konsolidácie vyberiete 2 miliardy ročne, tak ich vyberáte každý 1 rok. 2 miliardy, 2 miliardy, 2 miliardy, 2 miliardy. Potom prišla druhá konsolidácia a povedali ste, že z nej idete vybrať od ľudí 2,7 miliardy. A to je zvýšenie DPH na 23 %, daň z cukru, transakčná daň, že ste zobrali 200 € na dieťa, že ste zmrazili 13. dôchodky, 2,7 miliardy €, minister Kamenický. Ale to sa napočítava na tie dve, ktoré už platia. Čiže zrazu už nevyberáte od ľudí 2 miliardy a 2,7 v ďalšom roku. Vy už vyberáte 4,7, pretože tie DPH-čky sa neznížili po tom prvom roku, ani tie odvody neklesli po prvom roku, ako ste zničili tých živnostníkov. A potom ste na to prifarili ešte tretiu konsolidáciu za ďalšie 2,7 miliardy €, ktorá ale nerušila tie predchádzajúce, iba pridala ďalšie opatrenia, že ste tam zvyšovali dane zo zisku pre firmy, že ste zaťažili všetky, že ste tam vymysleli DPH-čky alebo ste zrušili DPH na autá, ktoré sa používajú na súkromné účely a všetky tieto vaše, že ste zdanili stavebné materiály a podobné veci. Daň z nealkoholických nápojov a všetky tieto opatrenia, ktorými ste zodrali národ. To je tretia konsolidácia za ďalšie 2,7 miliardy €, čiže si prosím vás uvedomme, čo urobili v tých troch konsolidáciách. 2 miliardy, ďalší rok 2 miliardy + 2,7 miliardy, tretí rok 2 miliardy + 2,7 miliardy + 2,7 miliardy. Koľko je to? 7,4 miliardy v troch konsolidáciách. A keď hovoria v štvrtom roku, že nebudú nič pridávať, to neznamená, že toto zmizlo, lebo nič nezlacnelo, ani dane nešli dole. To znamená, že zostávajú na výbere 7,4 miliardy € v troch konsolidáciách aj v roku 2027. To je pravda. Nie že dobré správy, zostávajú tie najhoršie. Tak ako vy rozprávate, že vám zostal rating Slovenskej republiky, že ho uchovávate na rovnakej úrovni. No uchovávate ho na rovnako zlej úrovni, pretože, keď si pozriete vývoj ratingov Slovenskej republiky, tak vidíte, ako po vašom nástupe k vláde nám padli ratingy a sú najhoršie za posledných 20 rokov. Že od roku 2004 sme tu nemali také zlé ratingy slovenských financií. A to sa odráža na úrokových sadzbách a prirážkach, ktoré musíme platiť za miliardy, ktoré si požičiavate. Ale vy nielenže si požičiavate miliardy, ale my tu máme tie tri konsolidácie, v ktorých ste obrali ľudí, firmy a celé toto prostredie o miliardy eur, o 7,4 miliardy eur ročne. A budete ich vyberať, pokiaľ nepríde niekto, kto to zruší. Alebo kto niečo aspoň z toho zruší, čo ste na ľudí uvrhli, minister Kamenický. A okrem tých troch konsolidácií, ktoré som vám tu spomínal, ktoré ste zahrali so Slovenskom ako pyramídovú hru, minister Kamenický, ste naďalej zadlžovali Slovensko dvojnásobne oproti Matovičovi. Ako som na začiatku hovoril, že Matovič v priemere zadlžoval Slovensko 4 miliardy € a všetko dával ľuďom a ešte viac, pretože sa nekradlo, tak vy v priemere zadlžujete Slovenskú republiku 7 miliárd €, minister Kamenický. 7 miliárd € priemerne každý rok nového dlhu. A k tomu, vážení, si pripočítajte tých 7,4 miliardy € z tých konsolidácií. Takže, keď sa pozeráte na ten diabolský pekelný rozpočet na rok 2027, nemôžete vidieť len 7,4 miliardy nového dlhu, ktorý tam ide urobiť Kamenický a idú rozflákať tie peniaze. Každý rok nového dlhu. A k tomu, vážení, si pripočítajte tých 7,4 miliardy € z tých konsolidácií. Takže keď sa pozeráte na ten diabolský pekelný rozpočet na rok 2027, nemôžete vidieť len 7,4 miliardy nového dlhu, ktorý tam ide urobiť Kamenický a idú rozflákať tie peniaze za historicky najvyššie úroky. Musíte pri tom vidieť aj tých ďalších 7,5 miliardy, ktoré vyberajú v tých troch konsolidáciách, pretože to je o 15 miliárd niekde inde, ako keby si nepožičali nič a ako keby nezodrali ľudí. Tak na to sa pozerajme, že majú historicky najvyšší výber. Pretože ľudia proste odvádzajú tie dane a naozaj sa snažia pracovať v týchto hnusných podmienkach, ktoré im táto vláda urobila. Ale zároveň 15 miliárd € niekde navyše rozhadzujú. A zadlžujú Slovensko? Tak sa na to musíme pozerať, že kde tie peniaze končia a ako je možné, že minister Kamenický rozprával o rozvrátenom rozpočte a ja som vám tu zatiaľ povedal, že rozvrátili ho brutálnym spôsobom. Hospodária najhoršie v Európe. Nikde sa nič nezlepšilo, zodrali národ a ešte sa tvária, aké super správy na ďalší rozpočet na budúci rok. Nič z toho nie je super. Absolútne nič z toho nie je super. Tak sa pozrime aspoň na tú výhovorku, ktorú používa súčasná vláda. Ja ju chcem vysvetliť ešte raz. Matovič zadlžil Slovensko o 24 miliardy €. Hrubý a čistý dlh poznáme? Hrubý a čistý dlh poznáme? Znova. Matovič si požičal 24 miliárd € za 0 % úrok. 12 miliárd € z toho minul na opatrenia, ale v tých opatreniach ľuďom odovzdal 18 miliárd €, čiže viac, ako si požičal. Viac, ako bolo schopné sa tu rozkradnúť v tejto krajine, ako je to za tejto vlády. Ešte raz to poviem. 24 miliárd si požičal, 12 z toho minul, ľuďom dal 18 a tých 12 neminutých zostalo v štátnej pokladnici. To je to, čo zostalo po Matovičovi. Čo urobila súčasná vláda? Ľuďom nedala absolútne nič, nula. Tuná nevidíte žiaden stĺpec, ale tu vidíte nový dlh 30 miliárd €. 30 miliárd €. A ešte k tomu vyžierajú aj tú pokladnicu, kde tam nechal Matovič tých 12 za 0 % úrok. A oni si týchto 30 miliárd € požičiavajú za 4 % úroky. Čo to spôsobilo? Nové číslo vám tu dám. Keď Matovič odchádzal v roku 2023, na začiatku roka 1 miliarda € boli náklady na úroky za všetko, čo mala Slovenská republika historicky napožičiavané. 2,5 miliardy € bude náklad na úroky, keď bude končiť Kamenický. 2,5-násobne zvýšené len náklady na úroky. Čiže znova, poďme si prerátať znova, čo robí táto vláda. 7,5 miliardy od ľudí vyberá v konsolidáciách. 7,5 miliardy nového dlhu. 30 miliárd, to ja neviem, kde by bol ten stĺpec. Je nový čistý dlh. Za také úroky, že to sú ďalšie miliardy ročne, 2,5 miliardy ročne len na úrokoch. V roku 2028 – 2029 to budú 3 miliardy len na úrokoch. A oni vyčítajú Matovičovi, že rozvrátil financie, ktorý im tam nechal plnú kasu za 0 % úrok, že nevrátia nič navyše z toho, čo si požičal. Bláznovstvo. Normálne bláznovstvo. Keď vláda, ktorá rozprávala o rozvrátenom rozpočte, zvýšila čistý dlh o 30 miliárd €? To je, prosím vás pekne, však si povedzme pravdu. Do roku 2023, od roku 93 do roku 2023 bolo 30 rokov. Je tak? Je tak. Za 30 rokov bol čistý dlh Slovenskej republiky nejaký, bol 60 miliárd eur. Oni zo 60 miliárd za 4 roky dokázali urobiť 90. Rozumieme si? 30 rokov sa budoval dlh Slovenskej republiky a celý caco prásk bol 60 miliárd €. A za štyri roky ho zvýšili o polovicu. O 30 miliárd, lebo 30 je polovica zo 60. Normálne, že plus 50 % za štyri roky. To je liečenie verejných financií? Ja by som vám ukázal tie grafy, len nemôžem tu používať grafy. Oni hovorili, že budú znižovať dlhy, lebo zdedili rozvrátené financie. Takto idú, takto rastú tie dlhy dohora a plus k tomu úrokové náklady. Čiže znova sa pýtam, za 30 rokov 60 miliárd zadlžená Slovenská republika a oni to zvýšia o 50 % za štyri roky. 90 miliárd bude čistý dlh, keď bude odchádzať Fantozzi Kamenický zo svojho kresla. Takže ja jedinú otázku mám. Celý čas mám jedinú otázku. Kde sú všetky tie peniaze, ktoré ste zobrali ľuďom v konsolidáciách a kde sú všetky tie peniaze, ktoré ste si napožičiavali za extrémne drahé úroky, keď tým ľuďom ste nedali ale absolútne zhola nič, nulu. Napočítajte mi, čo ste dali. Chcete mi povedať, že ste dali 13. dôchodok, že ste ho zvýšili. Tak nakoniec ste ho zmrazili. Odpočítajte od toho, čo ste dôchodcom zobrali tým, že ste im zobrali rodičovský dôchodok. Odpočítajte si od toho, čo ste im zobrali, keď ste im zvýšili DPH-čky, keď ste im zvýšili dane, keď ste im zvýšili poplatky, keď ste im zvýšili diaľničné známky, zistíte, že nič. Že tým dôchodcom ste strčili 5 € do jedného vrecka a z druhého ste im vytiahli stovku. To je to, čo ste urobili tým dôchodcom na Slovensku, vážené dámy a páni. A to si môžem ten rozpočet pozerať zhora a zdola. Ale to, čo ste sa postarali o vlastných, tak to už nehovoríte. Ten rozpočet je dobrá správa akurát tak pre vašich ľudí. Ale k tomu sa ešte dneska dostanem. Minister Kamenický hovorí, že protivietor. Ja vám chcem povedať, že to je absolútny blud. Absolútny blud, jediný protivietor, a ukážem vám to na pár číslach, je táto vláda. Máme vyhodnotenie rozpočtu tejto krajiny. Máme vyhodnotenie súčasnej vlády, ktoré hovorí o tom, že tak zle hospodária, ako keby bola ďalšia ekonomická kríza na svete, ale nie je. Pretože Maďarsko rastie ekonomicky dvojnásobne rýchlejšie ako Slovensko. Česko rastie trojnásobne rýchlejšie ako Slovensko. Poľsko rastie štvornásobne rýchlejšie ako Slovensko. A pritom majú menšie dlhy. Minister Kamenický tu hovorí: „Ale Poliaci, Poliaci, oni majú obrovské deficity, obrovsky sa zadlžujú.“ Viete prečo? Pretože ich výdavky na obranu sú 5 % HDP ročne. Tlačia to do toho a postavili, a už teraz je to jasné, že Poľsko postavilo najväčšiu pozemskú armádu v Európe. Od roku 2014, odkedy Rusko napadlo Krym, Poliaci upozorňujú, že treba mať vyššie výdavky na obranu. Poliaci, pardon. Poliaci upozorňujú, že treba mať vyššie výdavky na obranu a upozorňujú celé NATO. Aj keď niektorí nepočúvali, tak Poliaci to robili sami. A pozrite si ich výdavky za posledné roky. Pozrite sa štatisticky na to. Pozrite sa na podpisovanie ich zmlúv. Najväčšie ich obranné zmluvy na nákup tankov, stíhačiek, najnovších stíhačiek F-35, najnovších tankov najnovšej generácie prebehli ešte predtým, ako začala vojna na Ukrajine. Pretože oni sa pripravovali. A teraz majú trojnásobne viac tankov, modernejších, ako majú Nemci, majú modernejšiu armádu. Stíhačky, modernejšie letectvo a čo sa týka pechoty aj dronov a všetkého ostatného patria na špičku v rámci Európy. Takže ak mi chce povedať, že majú deficity, áno, majú, Poliaci majú. Ale tlačia ich niekam, kde vedia, že je to podstatné v dnešnej dobe. Nie sú kolaboranti ako niektorí tu z našich politikov, ktorí si myslia, že s agresorom, keď sa budú mojkať, že to ich ochráni. Nikdy v živote v histórii, prosím vás pekne, si pozrite akýkoľvek historický príbeh. Ja viem, že história sa opakuje. Nikdy žiaden kolaborant nakoniec nebol prijatý, nebol ochránený a nebol mojkaný agresorom. Nikdy. Vždy to skončilo zle. Preto ja vám hovorím, že pokiaľ tu máme nejakú suverénnu krajinu, pokiaľ tu máme nejakého Roberta Fica, ktorý hovorí, že háji národné záujmy, tak by mal byť suverénny. A mal by vystupovať v mene Slovenskej republiky a nie v mene iných mocností, prosím vás pekne. A to je to, po čom volám. Čiže rast ekonomiky som vám povedal, že opatreniami ako je transakčná daň, zvýšenie DPH-čky pre firemný sektor, ktorá je najvyššia medzi všetkými ostatnými krajinami, zvýšením daní a odvodov jednoducho zamrzla ekonomika, je okolo 0 %. Všetci ostatní niekoľkonásobne rýchlejšie rastú, aj keď Nemci majú problém. Lebo všetci sú naviazaní na tú nemeckú ekonomiku. Pretože nemecká ekonomika je stále najväčšia v Európe. Sila slovenskej ekonomiky je 1 %, 1/100 z celej Európskej únie. Sila Nemecka je 33-krát násobne vyššia ako Slovenska. To som vám dnes už hovoril. Sila ekonomiky Nemecka je viac ako dvojnásobne silnejšia ako celá ruská ekonomika. Áno, je na ňu naviazané Česko, Poľsko, Maďarsko, všetci sú na ňu naviazaní, ale rastú niekoľkonásobne rýchlejšie ako my, pretože táto vláda jednoducho zničila ekonomiku Slovenska. A viete, kde to uvidíte? Ja vám poviem, kde to uvidíte najlepšie. V konkurencieschopnosti Slovenska. Konkurencieschopnosť Slovenska je meraná nezávislou švajčiarskou inštitúciou už dlhé roky. Dlhé roky vyhodnocujú 70 ekonomík sveta, aj tých rozvojovejších, aj tých vyspelých. Naozaj sme tam v pomerne solídnej spoločnosti. Tak vám chcem povedať, aká bola konkurencieschopnosť Slovenska. To znamená, že aké prostredie má tá krajina na podnikanie, na to, aby sa tu dobre podnikom žilo, aby aj zamestnanci mali dostatočné platy, aby tie odvody nejakým spôsobom boli vyrovnané a hlavne konkurencieschopné s inými krajinami. Čiže ako my obstojíme v konkurencii ostatných štátov? Zo 70 porovnávaných krajín Slovensko v roku 2006 skončilo na 33. mieste. Pomerne solídne. Na začiatok vám hovorím, že bolo to najlepšie umiestnenie za posledných 20 rokov. Na 33. mieste zo 70. Po prvej vláde Roberta Fica za tieto štyri roky v roku 2010 sme boli prepadnutí na 49. miesto. Z 33. sme sa prepadli na 49. počas prvej vlády Roberta Fica. Počas Radičovej za tie necelé dva roky sme sa vyškrabkali zo 49. na 47. miesto, kde to zdedila vláda Roberta Fica č. 2. Konkurencieschopnosť 47. zo 70 krajín. Viete, ako to skončilo po dvoch vládach Roberta Fica v historicky najlepších časoch, ktoré sme ako krajina mali, ale táto vláda nedokázala vládnuť ani dokonca samostatne? Ja si pamätám obdobie, keď tu sedelo 83 poslancov Smeru, mohli prijať akýkoľvek zákon na to, aby posunuli túto krajinu vpred. Na to, aby dali 13. dôchodky, hocičo, aby pomohli ľuďom. Ale neurobili absolútne zhola nič. A v konkurencieschopnosti sme sa prepadli zo 47., čo zdedili po Radičovej, na 57. miesto zo 70. 57. miesto zo 70. Takto zdedil Matovič v roku 2020. Chcete vedieť, ako dopadla vláda Matoviča? Počas najťažších kríz to vyhrabali z 57. miesta na 49. Zase sme si polepšili. Ako vtedy, tak potom za Matoviča. Vidíte tú analógiu? Pravicové vlády – konkurencieschopnosť rastie, ľavicová klesá? Tak si povedzme, kde to sme skončili počas štvrtej vlády Roberta Fica. Zo 70 krajín sme sa zo 49. miesta prepadli na 63. 63, prosím vás pekne, zo 70. To vám nemusím asi hovoriť, že Maďari, Poliaci, Česi, všetci v Európe sú pred nami. To vám nemusím hovoriť. Nemusím vám hovoriť, že sme v spoločnosti Venezuely, Mexika a krajín strednej Ameriky, dokonca africké krajiny nás predbehli. A viete, čo dokazuje, že je to pôsobením vlády Roberta Fica? Pretože oni v tomto ukazovateli hovoria aj o efektivite vlády. Ako je vláda efektívna, ako prijíma opatrenia, ako riadi štát? Zo 70 krajín sme skončili na 66. mieste. 66. Namíbia je pred nami. Mongolsko je pred nami, prosím vás pekne. Tu normálne kmene strednej Ázie, ktoré kočujú, ja neviem, majú efektívnejšiu vládu ako Slovenská republika. Vizitka vlády Roberta Fica č. 4. A viete, čo je na tom katastrofa? Ono by to bolo aj smiešne, keby to nebola totálna katastrofa, lebo podľa tohto viete, ako Robert Fico zhumploval Slovensko. Z 33. miesta na 63. v konkurencieschopnosti. Hovoril som vám, že ostatné krajiny okolo nás sú lepšie na tom ako my? Tak potom sa, prosím vás, nečudujme, že Samsung z Galanty odišiel do Maďarska. A Samsung nebola stratová firma. Bola to firma, ktorá zarábala miliardy, miliardy mala obrat a desiatky miliónov zisk ročne. Zdravá firma si zobrala a povedala si: „Odchádzam do Maďarska.“ Poviete si: „Lebo sa vyrábajú menej televízory,“ ako to hovoril Robert Fico. No nie, vážení. Keď sa firma Samsung pozrela na to, ako sa vyrábajú televízory a že potrebuje optimalizovať, lebo áno, svet sa mení, tak sa pozreli na svoju fabriku na Slovensku a na svoju fabriku v Maďarsku a povedali si, ako ich pekne spoja. A spojili Maďarov v prospech Slovákov alebo Slovákov v prospech Maďarov? Znova sa vrátim ku konkurencieschopnosti. Kde je lepšie podnikateľské prostredie? V Maďarsku. A tak zavreli Samsung v Galante, ziskovú firmu. 3000 ľudí prišlo o robotu a Samsung svoje výrobné linky presunul do maďarskej fabriky. A takto sme stratili Samsung, ziskovú firmu, v prospech Maďarska. Čo taký Hubert, ktorý tu bol 75 rokov v Seredi, kvôli optimalizácii odišiel do Českej republiky. Alebo Ecco, zisková firma, nebola v strate, ktorí vyrábali topánky v Martine. Kam odišli? Kvôli optimalizácii, pretože lepšie a konkurencieschopnejšie je Portugalsko. Tak tam odišli. Alebo Päť rokov v strede. Kvôli optimalizácii odišiel do Českej republiky alebo eko, zisková firma nebola v strate, ktorí vyrábali topánky v Martine. Kam odišli? Kvôli optimalizácii, pretože lepšie a konkurencieschopnejšie je Portugalsko. Tak tam odišli. Alebo taká Mubea z Kežmarku. Áno, tam mala problémy. Ale fabriky v Maďarsku, v Poľsku, v Česku a v Španielsku nezatvorili, kam presunuli výrobu z Kežmarku a viac ako 200 ľudí prišlo o robotu. A dokonca tým Slovákom, prosím vás pekne, keď im hovorili, že teda končíte, lebo je to tu extrémne nevýhodné na tom Slovensku a nedávame to, tak im povedali, ale viete čo? Môžete robiť v našich fabrikách v Poľsku, v Maďarsku alebo v Česku a dokonca prvé mesiace ubytovania vám zaplatíme a budete to mať zadarmo. Tak sa to tej firme oplatí odísť zo Slovenska. Poďme hovoriť o iných firmách, ktoré tu dnes zazneli. Bosch ide do Srbska, lebo je konkurencieschopnejšie ako Slovenská republika. Neuveriteľné, nie? Znova čísla. 24 % zdanenie ziskov veľkých firiem na Slovensku. V Česku tých istých firiem 21 %, v Poľsku 19 %, v Maďarsku 9 %. Kde si vyberie tá firma, že pôjde? Druhé najvyššie odvody v rámci Európskej únie máme kde? Na Slovensku. Nikde nemajú také veľké náklady na pracovnú silu ako na Slovensku. A preto, keď si majú vybrať, tak idú radšej do Českej republiky alebo do inej krajiny, pretože za rovnaké peniaze ten zamestnanec vidí na výplatnej páske viac. Takže keď ste veľká korporácia, celosvetová a potrebujete rozmýšľať nad výrobou a kde necháte fabriku a vidíte, že máte fabriku v krajine, kde je najväčšie zdanenie ziskov, 24 % som vám hovoril, kde je k tomu transakčná daň, čo je ako keby ďalšie 3 % daní, čiže 27,2 % zdanenie, inými slovami. A k tomu máte najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce. Veľa platíte na zamestnancov, ale tí zamestnanci vám frflú, lebo dostávajú málo na výplatu. Čo urobíte ako firma, keď vidíte, že v tom Maďarsku je to lepšie, v Česku lepšie, v Poľsku lepšie. Ja proste nevyčítam ministrovi Kamenickému alebo celej vláde, že existuje situácia vo svete, ktorá hovorí, že musíme sa prispôsobiť a je to náročná situácia. No ale týmito vašimi krokmi ste tú ekonomiku zabili a nedali ste žiadnu výhodu Slovensku, aby ľudia sa z toho marazmu dostali. 10 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0010 :0 takže znova, poďme k tým výsledkom, pretože o tom, akú máme konkurencieschopnosť úplne tragickú, nakoniec hovoria aj platy v Slovenskej republike. V roku 2006, keď Róbert Fico nastupoval k moci, sme zarábali v priemere približne rovnako ako Maďari a Poliaci. Približne rovnako. Momentálne je priemerná mzda na Slovensku okolo 1650 € v hrubom, v Maďarsku cez 2000 €, v Českej republike cez 2100 €, v Poľsku 2250 € a rastú. Rozumieme ten rozdiel? Áno, Česi boli nad nami. Česi boli nad nami v 2006 približne o 10 – 15 % platovo, ale Poliaci a Maďari zarábali rovnako ako my. Rovnaké platy približne. Teraz sme 1650, Maďari cez 2000, Česi 2100, Poliaci 2250. To je znova hmatateľné, čo ľudia normálne môžu nahmatať vo svojej peňaženke, o koľko ich vláda pripravila tým, že bola extrémne, extrémne, normálne ja neviem ani ako to povedať, neschopná. Extrémne neschopná a z toho Slovenska urobila akurát tak raj daňových podvodníkov. A všetkých, ktorí potom potrebujú ochraňovať v znížených sadzbách a v tom, ako im vehementne pomáhajú zmenou zákonov a ja neviem ešte čo, chcú všetky úrady zrušiť, ktoré vyšetrujú všetky tieto korupcie a daňové podvody, tak ako to robili so špeciálnou prokuratúrou, ako naháňajú teraz vyšetrovateľov, ako rozprášili NAKU, ako chceli Úrad na ochranu oznamovateľov zrušiť. Ja neviem, čo všetko chceli spraviť. Ešte kajúcnikov by najradšej zrušili, aby sa už úplne všetkým trestom vyhli. Čiže toto je problém, ktorý vláda robí 16 rokov, že sa tu beztrestne kradne na úkor ľudí a tá chudoba po 16 rokoch túto vládu dobehla. Dá sa to odpočtovať práve v tomto štvrtom, štvrtom rozpočte Slovenskej republiky. Ďalšie číslo, ktoré hovorí o tom, ako táto vláda pomáha nie ľuďom, ale kriminálnikom. Poznáte určite vyjadrenie generálneho prokurátora, ktorý hovorí o tom, ako sa prestala vyšetrovať korupcia, o 70 % pokleslo vyšetrovanie daňových podvodov práve vplyvom zmien v trestných zákonoch. Poznáte to. Že generálny prokurátor je zrazu v nemilosti a môžeme si teda povedať, že keď 363 podpisoval, bolo fajn a teraz, keď upozorňuje na to, čo sa v krajine deje, tak už nie je dobré. OK? Pravda je taká, že táto vláda proste znížila trestné sadzby a daňovým podvodníkom uvoľnila ruky. To všetci vieme, že daňoví podvodcovia 20 000 € nie je trestným činom. Všetci vieme, ako sa rozmohlo kradnutie v mestách, v obciach. Všetci primátori to dobre viete popísať, ako sa proste kradne z pivníc. Ja bývam v bytovke a viem, ako sa kradne z pivníc. Pretože to riešim, ako susedia prišli o bicykel, o kolobežku, o čokoľvek iné. Pretože to nebolo predtým, ale teraz to je, pretože do 700 € je úplne v pohode kradnúť bez toho, aby ste boli odsúdení. Keď vás chytia, vám hrozí nejaká pokuta. Ale poďme si povedať na konkrétnych číslach, ako zo Slovenska urobili raj daňových podvodov za tieto tri, štyri roky. Vždy, keď sa rozpočtuje, tak sa rozpočtuje aj to, ako štát očakáva príjem z daní. Príjem z daní do štátnej kasy, ktorý sa následne prerozdeľuje, na to sú výpočty na ministerstve financií. Mnohí z vás alebo teda niektorí, ktorí na ministerstve financií pôsobili, by to vedeli opísať. Vlády Roberta Fica vždy mali horší výber daní, ako bol predpoklad. Vždy. Dajme tomu, že toto je úroveň nula. V rádovo v miliardách tuto štát očakáva výber daní. Vlády Smeru sú vždy pod tým. Vždy sa niekde tie dane strácali. Vždy. Pozrime sa, prosím vás pekne, ale na roky 2020 až 2023. Oproti nápočtu, koľko štát vyberie na daniach, sa zrazu v roku 2020 vybralo o 300 miliónov viac, ako bol predpoklad. V roku 2021 o 1,8 miliardy viac, ako bol predpoklad. V roku 2022 o 1,2 miliardy sa vybralo viac, ako bol predpoklad. V roku 2023 o 0,7 miliardy. A potom prichádza rok 2024 a všetky tie trestné veci a daňoví podvodníci majú rozviazané ruky a všetko zrazu super, bomba, žiť je im týmto podvodníkom. Zrazu, čuduj sa svete, daňový výber sa zhoršil. Znova je pod hranicou. O 300 miliónov sme prišli v roku 2024. O 1,8 miliardy sme prišli v roku 2025. Počujete ten rozdiel? V roku 2021 plus 1,8 miliardy oproti nápočtu, v roku 2025 mínus 1,8 miliardy. Strata nenávratná. Koľko tunelov v Višnej mohlo byť za to postavených alebo nemocníc martinských, prešovských, akýchkoľvek? Kde sú miliardy, ktoré sa strácajú, o ktorých vás upozorňujú aj najväčší zamestnávatelia, že vy len deriete tých ľudí z kože, podnikateľov, podnikateľské prostredie, všetkých tu deriete z kože, namiesto toho, aby ste si upratali na finančnej správe, namiesto toho, aby ste prestali dávať pokuty za mäkčeň v slove Langoš alebo zmrzlinárovi, ktorý vám vydal bloček o 10 minút neskôr, likvidačné pokuty, potom sa celé Slovensko musí za týchto stánkarov postaviť. Ale veľkých si nevšímate, že tam máte proste miliardové úniky, vás nezaujíma. Nezaujíma. Nič preto nerobia. A takisto nerobia preto nič, aby sa pozreli na peniaze, ktoré majú veľkí, veľkí ich kamaráti súčasnej vlády. Slovnaft. Mali nabehnúť ľudia z finančnej správy v roku 2023, hovoril minister Kamenický. Už sú nabehnutí v Slovnafte, aby zistili, prečo sa nevyplatilo do štátnej kasy 400 miliónov € z toho nadmerného zisku zo spracovania ruskej ropy. Pretože Matovič vytiahol 520 miliónov € za rok 2022 a rozdelil to na 200 eur na dieťa a na rodičovskom príspevku. A kde skončili tie peniaze? Zrazu bolo ticho, tri roky bolo ticho, až kým sme Kamenického nepočuli na tlačovej konferencii rozprávať o tom, ako on sa teda ide vysporiadať so Slovnaftom tak, že prebehne nejaké zúčtovanie a oni idú samoregulovať ceny benzínu a nafty. No tak to máte bomba, super, ľudia fakt naozaj prínos z toho, že spracovávajú tú úžasne lacnú ruskú ropu. Znova to poviem. Poliaci prijali zákon, kde teraz idú zobrať nadmerné zisky rafinérskym spoločnostiam v Poľsku. Nadmerné zisky počas krízy hormuzskej. My sme tu riešili, že treba lacnú ruskú ropu, lebo my normálne neprežijeme na Slovensku, ale Poliaci hlásia rekordné zisky ich rafinérskych spoločností. 1,6 miliardy dolárov idú vytiahnuť z Orlenu. Orlen to potvrdil, že toľko ho to asi bude stáť. A z toho dotujú znížené ceny palív. V Poľsku. Slováci, spracováva Slovnaft ruskú ropu? Spracováva. Hovoril Fico, že je lacná? Hovoril. Je drvivá väčšina z toho, čo Slovnaft vyrobí, vývoz do iných krajín? Je. Aké ceny sú v tých iných krajinách? Radi to hovoríte. Aké ceny sú v iných krajinách za benzín, za naftu? Radi rozprávate o tom, ako sú 2,20 – 2,50 v Rakúsku, neviem kde kade tade. Takže drvivá väčšina z tej ruskej ropy vyrábaných palív sa exportuje mimo územia Slovenska. Tak ja sa pýtam, kde končia všetky tie zisky? Zrazu ich nie je vidieť. Zrazu. Fuč, všetko je fuč. Presne tak isto, ako keď sa bavíme o zbrojároch. To je tu vždy taká debata, že bolo by dobré tých zbrojárov zdaniť, lebo Robert Fico síce sľuboval, že ani náboj na Ukrajinu sa nevyvezie, ale medzičasom niekoľkonásobne narástol, sedemnásobne vývoz zbraní a munície zo Slovenska, hlavne na Ukrajinu alebo teda do iných krajín, ktoré to potom poslali na Ukrajinu. To je taká bomba tu. Minister, aha, tu je pán minister obrany. Ale keď príde reč na zdaňovanie zbrojárskych spoločností, to Šuta ešte mal taký týždeň, keď to rozprával, a potom zrazu bolo ticho. Hej? To tuná sa nezdaňujú. To tu čo? Jasné, povedia, to sa nedá zdaňovať, neviem čo. Ja, vývozné licencie sa tiež určite nedajú zvyšovať. Jasné, všetko sa, nič sa nedá. Nič sa nedá urobiť s tým, pretože síce niekoľkonásobne vyvážame zo Slovenska viac, ale nič sa s tým urobiť nedá a tie stovky miliónov eur si akože nevšíma táto vláda. To isté s hazardom. To milujem. Hazard, proste, keď sa pozriete na Poliakov alebo na Rakušanov, majú 50 % zdanenie hazardu. Či online hier alebo proste kamenných prevádzok. Tu na Slovensku, to keď sa išlo zvýšiť percento, normálne Huliak, ten tu normálne behal po chodbách a bojoval za hazard jak posledný gambler. Že to sa nemôže predsa zdaniť. Tie stovky miliónov eur si nevšímame. Tie, fuj, tie nechceme vidieť. Táto vláda ich nechce vidieť. Nechce vidieť hazard, nechce vidieť zbrojárske firmy, nechce vidieť energetické spoločnosti, nechce vidieť nič z toho, kde tie peniaze reálne sú. Slovenské elektrárne, aké vykázali zisky, prosím vás pekne, za minulý rok? Nebola to náhodou 1 miliarda? Nie sú Slovenské elektrárne náhodou spoluvlastnené aj Slovenskou republikou? Nie je náhodou Slovenská republika regulátor, ktorý by vedel tie zisky stiahnuť? Ja si myslím, že je. Ale my tu budeme mať mrnčiaceho premiéra, ktorý rozpráva o tom, aké máme bohovsky vysoké ceny energie na Slovensku, ale pre ich zníženie neurobí nič. Hlavne, že miliardu ziskov Slovenské elektrárne vykázali, tak sa potom pozrieme, kto vlastní polovicu tých elektrární. Tú druhú polovicu, nie tú štátnu. A možno zistíme, kde sú záujmy tejto krajiny. Táto vláda absolútne, prosím vás, rezignovala na akúkoľvek pomoc ľuďom a to vidíte úplne, že každý jeden deň počas všetkých týchto troch rokov. Minister Kamenický podľa mňa úplne na záver svojej kariéry, dúfam a dúfam, že nepôjde do Národnej banky Slovenska, lebo potom tú inštitúciu treba už nadobro zrušiť, lebo tá nemá žiadne opodstatnenie podľa mňa na Slovensku, keď tam príde takýto človek. Ja viem, že sa dúfa, že sa tam dostane aspoň na toho viceguvernéra a bude sa môcť venovať svojmu umeniu, ale to, čo predviedol za tieto štyri roky, ho na to ale že absolútne nekvalifikuje, vážené dámy a páni. Minister Kamenický povedal to včera v relácii úplne trefne. On je tu na to, aby podporoval všetko, čo robí Róbert Fico, pretože to je jeho nadriadený. To je absolútna rezignácia ministra Kamenického, ktorý nepozerá na dobro tejto krajiny, ani na rozpočet Slovenskej republiky, ani na nič, čo by mohlo súvisieť s tým, že ľudia platia brutálne dane do štátnej kasy, ktoré miznú každý jeden boží deň. To je výsledok rozpočtu na rok 2027, dámy a páni, ministra Fantozzi Kamenického, ktorý ale, bohužiaľ, nič pre slovenské financie neurobil. Zvýšil zadlženie o 30 miliárd € čistého dlhu za rekordné úroky, ktoré budú splácať ešte aj naši vnukovia. Ale ja verím, že v tých ďalších voľbách súčasnú vládu porazíme. Bude to extrémne náročné, viem, pretože táto doba nepraje žiadnym faktom ani ničím. Je to čisto iba o emócii, ale verím, že tí ľudia minimálne vidia, čo majú v peňaženkách, kedy sa napríklad dôchodky zvyšovali najvyššie, že to bolo práve za tej predchádzajúcej vlády, na ktorú sa táto vyhovára, že majú raz také dlhy v štátnej kase, ktorú budú musieť splácať buď oni, ich deti alebo ich vnúčatá, ale nič z nich nevideli, práve naopak. Ak boli zodratí v tých troch konsolidáciách až na kosť a verím, že to naozaj v tých voľbách už konečne prelomíme a súčasnú vládu porazíme. Bude to extrémne náročné, ale sme na to nachystaní. Takže minister Kamenický, toto sú základné čísla. Verím, že ešte sem prídete, že sa nebudete schovávať do nekonečna a že budete týmto faktom čeliť. Budem na vás čakať. Ďakujem. Mister Kamenický, toto sú základné čísla. Verím, že ešte sem prídete, že sa nebudete schovávať do nekonečna a že budete týmto faktom čeliť. Budem na vás čakať. Ďakujem. [16:44] Richard Raši Pán poslanec Vančo, nech sa páči, s faktickou poznámkou. [16:44] Richard Raši Pán poslanec Vančo, nech sa páči, s aktívnou poznámkou. [16:44] Richard Raši Pardon. Pán poslanec Dusinka [16:44] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za vynikajúce vystúpenie. No vláda sa tvári, že tento rozpočet je rozpočet nejakého sociálneho zmieru, no tak si pripomeňme, čo na to vravia zamestnávatelia. Zamestnávatelia na to hovoria, že sú z toho rozpočtu úplne zúfalí. Čo na to hovoria zamestnanci, respektíve odborári, ktorí ich zastupujú. Že je to najhorší rozpočet, aký kedy videli. Ostatné inštitúcie, ako Najvyšší kontrolný úrad, sa k tomu fakticky ani nedostali. Nechali im 48 hodín na preštudovanie. Prvýkrát v histórii. Rokujeme o návrhu štátneho rozpočtu bez riadneho stanoviska NKÚ. Áh. Tento rozpočet bol pripravovaný vraj preto, aby si ľudia a podnikatelia vydýchli. No tak vydýchnu si len podnikatelia blízki ministrovi obrany Kaliňákovi. Jeho zbrojári, vydýchnu si ľudia z okolia Migala, keďže majú schválených takisto 90 miliónov € na rekonštrukciu portálu slovensko.sk. No ale ľudia si nevydýchnu, lebo tie konsolidačné opatrenia stále trvajú. 23 % na daň trvá, transakčná daň trvá. Zvýšené poplatky trvajú, všetko trvá. No a 30 miliárd € len za toto jedno volebné obdobie, to je 5500 € na každého obyvateľa nového dlhu len za tieto štyri roky. No a akú protihodnotu im ponúkate? Tak napríklad 130 € na kočíkovné. Zvýšenie jednorazového príspevku. Alebo, že matky štyroch a viac detí nebudú musieť platiť dane. Tak matky štyroch a viac detí pracujú naozaj veľmi málo času, keď sa musia starať o toľko detí. Všetky tieto opatrenia 52 [16:46] Richard Raši Milionov, pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [16:46] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Viete, každý, komu aspoň trochu záleží na budúcnosti tejto krajiny a na ekonomickej stabilite, tak to, čo ste povedali, pán Jakab, tak musí to s nimi zamávať, ale ja, keď som sa pozerala na pravú stranu na našich koaličných kolegov a kolegyne, tak som nevidela teda absolútne žiadny náznak, že by to s nimi nejako pohlo, dokonca niektorí ani nepočúvali. A má to len dva dôvody. Ten prvý je, že buď tomu absolútne nerozumejú, alebo po druhé, si to sem proste povinne prišli odsediť a pretrpieť to, čo tu v opozícii rozprávame. Ale ja by som kľudne tipla, že niektorí predstavitelia našej vlády to budú aj v tom prvom prípade, že tomu absolútne nerozumejú, lebo ja som mala to nešťastie, že som počula u Závodského s pánom Takáčom. Neviem, či ste to počúvali. A on sa tam vyjadril, že on si urobil prieskum v meste, oslovil 10 ľudí a pýtal sa týchto ľudí, či im záleží na tom, či budú mať deficit 4,94 alebo 4,1. A či by radšej teda chceli tie 13. dôchodky. No a on z toho vyvodil, že tí ľudia chcú predsa tie dôchodky. Ja som akože fakt primitívnejšiu politickú manipuláciu ešte nevidela. Ono akože nie je primitívne len to, že si spravil prieskum reprezentatívny na 10 ľuďoch a že to prezentuje verejnosti ako nejaký message. Primitívne je aj to, že on sa snaží nás všetkých ľudí v tejto krajine presvedčiť, že vlastne to je len abstraktné číslo ten dlh a že žiadne ďalšie generácie vlastne nebudú musieť nič zaplatiť, že to nie je na úkor niečoho, tie 13. dôchodky, na úkor toho, že tie peniaze mohli ísť do školstva alebo do zdravotníctva, že to budú musieť zaplatiť naše generácie. Veď sa týkalo to len pár miliárd, veď to je nič. Tak toto je fakt, vážený, totálny politický primitivizmus a takáto vláda je vláda Smeru. Ďakujem. Pán poslanec [16:48] Richard Raši Lackovič [16:48] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolega Jakub, za tvoje vystúpenie. Ja som sa pristihol pri tom, že keď si tam spomínal najmä tie priemerné mzdy aktuálne v októbri a v poslednom období, u nás a okolo nás, tak sa mi až nechcelo veriť tým číslam. Ono naozaj, ja som si to pozeral, ale je to pravda, že v Maďarsku už tá priemerka prekročila tú hranicu 2000 €, v Čechách je to už cez 2100 €, v Poľsku už majú priemernú mzdu na úrovni cez 2250 € a na Slovensku ledva-ledva 1650 € a tam sú dve roviny. Teda Česko bolo nad nami takmer vždy, ale to Maďarsko a Poľsko ešte pár rokov dozadu. Ešte- ešte sme o kúsok boli lepší. A oni nielen, že nás akože významne predbehli, ale my proste ideme ešte naopak, že my ideme ešte dozadu, pospiatky. Akože takto sa to naozaj nedá dobehnúť a to by som ešte chcel vidieť tých ľudí v tých Sobranciach alebo v Poltári alebo v Medzilaborciach alebo ja neviem, kde, Námestove, že ktorí vôbec ešte dosiahnu na tú mzdu na Slovensku, ktorá je deklarovaná priemerná na úrovni 1650. Že tam väčšina toho obyvateľstva môže len snívať ešte o takejto mzde. Čiže a to je druhý aspekt tej veci. Že je to naozaj katastrofálny stav, v akom sa dnes nachádzame, ale ako hovorí vládna koalícia, vraj je toto rozpočet dobrých správ. Tak neviem pre koho. [16:50] Richard Raši pani poslankyňa Hanuliaková [16:50] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega, keď si hovoril o tej konkurencieschopnosti a teda o tom, ako sa Slovensko pohybovalo medzi tými krajinami teda od prvej Ficovej vlády až po súčasnosť, tak pán Raši ťa tak pozorne počúval a aj tak neveriacky teda krútil hlavou sem-tam a áno, toto je presne výsledok Ficových vlád, že oni nepozerajú na krajinu cez dáta a to, ako pristupovať k tomu v zmysle toho, že aké opatrenia treba prinášať na to, aby sa darilo ekonomike, aby sme teda aj v takýchto rebríčkoch boli úspešnejší, ale, žiaľ, teda oni väčšinou sa riadia len nejakými asi pocitmi a pred chvíľou to tu aj kolegyňa povedala, že tu pán Takáč prezentuje nejaké svoje, že sa opýtal 10 ľudí a to má byť teda nejaký reprezentatívny názor na dôchodky. A naozaj, že je to veľmi smutné. A ty si to veľmi dobre popísal, že ako zadlžili Slovensko, koľko vybrali od ľudí miliárd a že sa to nikde na tom rozvoji tej krajiny dneska neukazuje, že by sa ľudia mali lepšie, že by tie služby boli lepšie. A mňa by veľmi zaujímalo, aby sa aj koalícia vyjadrila k tomu, ak hovoria o tom, že toto je rozpočet, ktorý nás posunie. Že kde nás posunie? Veď je tu pán Kaliňák. Však povedzte, čo sú tie úspechy, ktoré nám má tento rozpočet priniesť? Ste už v štvrtej vláde Roberta Fica, ale naozaj, že tie služby sú v horšom stave. Síce staviate teraz nemocnice, ale aj to len vďaka peniazom z Európskej únie, veď po väčšine, ale ukážte mi, čo sa zlepšilo. Či je to doprava, či je to školstvo, či je to zdravotníctvo, či sú to sociálne služby, ako ste pripravení na tie výzvy, ktoré nás čakajú v najbližších rokoch? Nijak, lebo ste ich aj v minulosti absolútne zanedbávali. A [16:52] Richard Raši Pani Poláková mimo tejto debaty. Tou hlavou som krútil len preto, lebo niekoľkokrát to bolo povedané, že pán minister Kamenický bol minister v rokoch 16, 17, 18, 19. On nastúpil do funkcie 7. mája 2019. Čiže to bolo len na to. Nech sa páči, s reakciou. [16:52] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Jakab. Ďakujem veľmi pekne. O to horšie inak, že Kamenický nastúpil v 2019 a rovno odovzdal najkritickejší rozpočet Slovenskej republiky. Áno, pán Raši, v tomto máte pravdu. A viete? Túto vládu nikdy nezaujímalo, koľko ľudia zarábajú. Pamätáte si, ako Robert Fico hovoril o výhodách slovenského národa, že, že to je práve to umenie vyžiť z nízkych miezd a mať dve-tri zamestnania a to je to, čo je pridaná hodnota Slovenskej republiky. Pamätáte si, ako to Fico hovoril? Normálne bol unesený sám zo seba, že môže niečo také vypustiť. Preto, keď máme najnižšie priemerné mzdy spomedzi všetkých okolitých krajín, ich to nezaujíma. Oni sú odtrhnutí totižto od reality. Preto si zdvojnásobili plat, dali si doživotné renty, uvoľnili si zákonom neobmedzené odmeny a potom sa čudujeme, že Tarabovi zamestnanci mali státisícové odmeny za prvých deväť mesiacov tohto roka. Tak sa nečudujme, pretože táto vláda nehľadí na ľudí, ktorí sú vonku, ktorých dokonca volia. Oni si vždy myslia, že nejakou svojou propagandou ich zblbnú, nejakým strašením vojny alebo, že ich naženú do kulturákov a odovzdajú im nejaký karafiát. Nezaujímala ich konkurencieschopnosť. Nič, oni sa dokonca dokážu chváliť martinskou nemocnicou, s ktorou majú veľmi málo spoločné a nebyť predchádzajúcej vlády, tak by doteraz nebola v takom stave, ako je. Nemajú problém sa chváliť ostatnými projektami ako tunelom vo Višňovom, prosím vás pekne, ktorý keby nevysúťažil Doležal v 2020, tak doteraz vám hovorím, že nie je ten tunel a keby aj bol, tak za 5 miliárd, ako to plánovali v roku 2009 ešte predtým, ako odovzdali vládu Ivete Radičovej, ale na figu sa budú vyhovárať. Táto vláda nemá výsledky po 16 rokoch a pripisuje si tie, ktoré jej nepatria. Jediné výsledky sú bohapusté rozkrádanie Slovenskej republiky, ďakujem pekne. [16:54] Richard Raši Pekne. Po tomto vystúpení, pán poslanec, máte chvíľku čas. O 17:00 pokračujeme, päťminútová technická prestávka. Dobre, ďakujem pekne. O 17:00 pokračujeme. [16:59] Richard Raši Ďakujem pekne. Pokračujeme v rozprave. Ďalej vystúpi pán poslanec Ledecký. Prihlásený v rozprave. Nech sa páči, máte slovo. [17:01] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán do 3:00, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja chcem v rozprave hovoriť o veciach, ktorým sa dlhodobo venujem. To znamená regionálny rozvoj a sociálne veci. Začal by som asi so sociálnymi vecami. Keď sa pozriete do rozpočtu, zistíte, že výrazne menej sú výdavky na podporu zamestnanosti. Keď sme sa na to na výbore pýtali štátneho tajomníka, tak ten to potvrdil, že je to tak, lebo jednoducho európske peniaze nám de facto skončili z tohto programovacieho obdobia na túto činnosť. A pokiaľ nebude nejaké mimoriadne rozhodnutie o týchto európskych peniazoch, že sa pridelia tam, tak táto podpora zamestnanosti ani nebude. Jedná sa samozrejme o desiatky miliónov. Asi si pamätáte na ministra sociálnych vecí, ktorý vykrikoval pred rómskymi osadami o tom, že kto nebude pracovať, proste sa mu zoberú dávky. Hovoril „práca namiesto dávok“ to nazval. No a dnes, keď sa pozrieme na tú realitu práce namiesto dávok, tak sa pýtame, čo sa deje v tých rómskych osadách, o ktorých tak kričal pán minister, že pokiaľ nezoberú prácu, tak sa im zoberú dávky. No hovorili sme mu, no fajn, ale tá práca v tých regiónoch, kde žijú tí Rómovia, tie vylúčené rómske komunity, nie je. OK, tak budú chodiť na aktivačné práce a keď nebudú chcieť chodiť v tej obci, budú chodiť v ďalšej obci, budeme im platiť autobusy, budeme platiť nejakých pracovníkov, ktorí sa budú starať o tých aktivačných ľudí a tak ďalej. No výsledok je taký, že dnes, keď idete do tých lokalít, tak starostovia, primátori sa vám sťažujú, že nemajú ani ten základný počet tých ľudí na aktivačných prácach, lebo jednoducho štát nemá peniaze, lebo tie peniaze európske sa neminú až na budúci rok. Oni sa už minuli teraz. Už teraz končia tie európske projekty a vlastne nemáme peniaze ani na to, aby tí starostovia a primátori na tú základnú činnosť, na to upratovanie základné, mali tých ľudí. To je jeden problém. Ďalší problém je ten, že aktivačných pracovníkov, tých, ktorí sa o tých aktivačných ľudí starajú, o tých manažérov alebo koordinátorov, tých si musia platiť zo svojho. No lebo jednoducho, keď vôbec chcú tých aktivačných, tak si ich musia platiť zo svojho, aby aspoň tých pár ľudí tam mali. No a teraz si kladieme otázku, čo znamenalo to populistické vyjadrovanie ministra „práca namiesto dávok“, keď prešlo zopár mesiacov a výsledok je presne opačný, ako mal byť. Tí ľudia sedia doma, radi by išli aj po niektorí na tie aktivačné práce, lebo predsa len zopár korún, ktoré dostane, nemá ani šéfa, si našli. No a tí, čo sú šikovnejší, samozrejme chodia na rôzne brigády, lebo tí už dávno vedia, že sa nedá vyžiť z toho, čo dostanú, tie sociálne dávky. Bujačí nám šedá ekonomika a pri zvýšení všetkých daní, odvodov a tak ďalej sa nám stalo to, že zamestnávatelia veľmi radi privítajú to, keď niekto príde urobiť prácu a nemusia za neho odviesť ani odvody, ani dane, ani nič iné. Takže len chcem povedať, že výsledok „práca namiesto dávok“ je to, že je to horšie, ako bolo predtým, že išlo len o populistické vyhlásenie a to je jedna z mála položiek, ktorá sa škrtla alebo nebude v budúcom rozpočte napriek tomu, že ten rozpočet nám o niekoľko miliárd rastie. Ďalšou vecou, ktorou by som sa chcel zaoberať, sú sociálne podniky. Máme tu zákon v prvom čítaní, ten nejak záhadne stojí a do druhého čítania nejde. Sú tam rôzne veci, ktoré si myslím, že väčšina z nich je tak zlých, že je dobré, že nejdú do druhého čítania, ale napriek tomu, keď sa pozriete do rozpočtu, je tam zaujímavý údaj, ktorý hovorí, koľko štát dopláca na DPH na sociálne podniky. Zákon sa zmenil dakedy v 24. roku, čiže do 24. roku tam nenájdete žiadnu položku ohľadom toho a v 25. roku to je nejakých 37 miliónov, 26. 39 miliónov, 27. 41 miliónov na DPH na sociálne podniky. Už niekoľko mesiacov, myslím, že je to vyše roka, upozorňujem na to, že máme na Slovensku špekulantov, ktorí si založia sociálny podnik, nezamestnávajú ľudí, nič nerobia, len sa prihlásia do verejnej súťaže, ktorú vyhrajú nie na základe toho, že majú lepšiu cenu, ale na základe toho, že majú lepšiu cenu vďaka tomu, že platia nižšiu DPHčku. To znamená, že zaplatia tú najnižšiu sadzbu a vlastne potom tú celú zákazku dajú urobiť nejakej klasickej firme s tým, že vlastne ten ich zisk, že sa o tú DPHčku podelia. Tak ja sa pýtam, dokedy tento štát bude vynakladať desiatky miliónov a čoraz viac sa tá suma zvyšuje. Kedy si ten štát už povie, že treba to stopnúť. Ale zase si uvedomujem, že keď táto koalícia má problém nazbierať 76 poslancov a dvaja-traja poslanci majú nejaký záujem na tom, aby tí špekulanti ďalej zarábali, tak tí špekulanti budú zarábať dovtedy, pokiaľ sa naozaj toto zloženie tejto vlády politicky nezmení. Je veľmi zaujímavé ešte v tejto veci povedať, že niekoľko rokov sa nám počet sociálnych podnikov pohybuje 600 – 650 funkčných sociálnych podnikov a tí zamestnanci tých sociálnych podnikov, to číslo takisto je také rovnomerné, pohybuje sa to okolo 8 a pol tisíca ľudí. Takže, viete, keď pred rokom 25 neplatil tento zákon, nebol žiadny výdavok na DPH a tie sociálne podniky fungovali v takom počte a s takým počtom ľudí, tak je na mieste otázka: Kde končí tých 37 miliónov v roku 25, 39 miliónov v roku 26 a 41 miliónov v roku 27? Kde končí? A to naozaj 40 miliónov štátu netreba? To naozaj nevieme tu urobiť nejakú malú novelu, aby sme ten stav zvrátili, aby naozaj tie peniaze neodtekali tam, kde nemajú? Keď som pri sociálnych podnikoch, snáď ešte jednu dôležitú vec. Keď sa zakladali tie sociálne podniky, tak gro myšlienky založenia sociálneho podniku bolo, že tie sociálne podniky budú zamestnávať dlhodobo nezamestnaných, ťažko zamestnateľných ľudí. Dnes tí dlhodobo nezamestnaní alebo ťažko zamestnateľní ľudia sú len malé percento v tých sociálnych podnikoch. Tie sociálne podniky sa zmenili na zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb. A napriek tomu, že minister niekoľkokrát verejne sa vyjadril, minister sociálnych vecí, niekoľkokrát sa verejne vyjadril, že niečo s tým treba robiť, tak rovnako s tým nič neurobil a ja si myslím, že práve tam je potenciál, ako tých ľudí z vylúčených rómskych osád dostať do zamestnania a my ten potenciál nevyužívame, ale namiesto toho tu ťaháme neskutočné počty zahraničných pracovníkov z druhého konca sveta, väčšinou s rovnakým vzdelaním, ako majú títo ľudia v týchto vylúčených rómskych osadách. Ďalšej veci by som sa ešte chcel venovať. Podpora prioritných okresov. Treba povedať, že na Slovensku bolo niekedy 12, ešte keď to niekedy v 2015. roku ten projekt začal, potom ich bolo 18 a toho roku sa zvýšilo na 25 prioritných okresov, niekedy to boli najmenej rozvinuté okresy, teraz sú to prioritné okresy. Ale rozpočet, keď si pozrieme od roku 2015, sa dlhodobo znižuje. Dnes už ten rozpočet pre ten jeden okres vychádza menej ako 500 000. Povedzte mi, aký regionálny rozvoj sa dá robiť v okrese, v celom okrese, keď dostanete menej ako 500 000. Aký rozvoj sa dá robiť? To je len taká propagácia regionálneho rozvoja. Nehovoriac o tom, že to je jediný projekt, kde o tom rozhodujú ľudia dole v regióne. My stále hovoríme, že dajme tú právomoc ľuďom dole v regióne, aby oni povedali, čo ich trápi. Oni to najlepšie vedia. Nie tuná z Bratislavy od zeleného stola. Ale výsledok je taký, že keď my taký projekt pripravíme a politici si uvedomia, že nad tým nemajú až takú moc rozhodovať a rozdeľovať peniaze, to znamená rozdeľuj a panuj, tak budeme uberať z toho mešca, uberať, uberať, uberať. No a popri tom paralelne samozrejme sú výjazdové zasadnutia vlády a keď sú výjazdové zasadnutia vlády, tak sa tie peniaze rozdeľujú podľa Jánošíkovskej tradície, hej? Komu ako, komu koľko. No a výsledkom toho je, že prečo by sa mal starosta snažiť niečo robiť v tých najmenej rozvinutých okresoch a prinášať nejaké výsledky, keď kolega vedľa v najmenej rozvinutom okrese stačí, že má rovnaké politické tričko a tie peniaze dostane bez akejkoľvek námahy. Takže až sa tak zamýšľam, či má zmysel bojovať za tie najmenej rozvinuté okresy alebo za tie prioritné okresy, keď sa jedná o takú malú sumu a napriek tomu to štát ešte rozhodnutiami na výjazdových zasadnutiach sa snaží pokaziť, nehovoriac o tom, že desiatky ľudí, či na ministerstve, či v jednotlivých okresoch sú zamestnaní, ktorí sa tejto problematike venujú. A keďže mi dochádza čas, tak na záver len takú jednu skúsenosť, taká bodka za vystúpením. Cez víkend som bol doma v Levoči a som si pozeral, ktorí predstavitelia, ktorí idú kandidovať do vyšších územných celkov v našom kraji, v Prešovskom kraji, majú billboardy a takú jednu veľmi zaujímavú vec som si všimol. Na všetkých billboardoch, naozaj na všetkých billboardoch bez výnimky alebo na rôznych plagátoch kandidáti koalície SMER – Hlas alebo jednotlivých strán SMER, Hlas a SNS, nikto nemá napísanú svoju politickú príslušnosť alebo stranu, za ktorú tam kandidoval. Nikto z nich. A ja sa pýtam, čo, sa hanbia? Ale keď si potom uvedomím, že táto vláda, táto súčasná vláda zrušila väzenie v Levoči, kde 100 pracovných miest sa stratilo. Táto vláda ide vyhnať turistov z okresu Levoča, lebo v najkrajšom území ide obnoviť vojenský obvod Javorina. A tá istá vláda vylúčila okres Levoča z najmenej rozvinutých okresov alebo prioritných okresov a až po veľkej kritike naspäť ten okres zaradila. Takže tí okresní predstavitelia sa asi nemajú moc čím chváliť. Obnoviť vojenský obvod Javorina. A tá istá vláda vylúčila okres Levoča z najmenej rozvinutých okresov alebo prioritných okresov a až po veľkej kritike naspäť ten okres zaradila. Takže tí okresní predstavitelia sa asi nemajú moc s čím schváliť a preto radšej si tú politickú príslušnosť tam nedajú. Takže asi takýto pohľad na vec majú v vašej stránke v našom okrese. Ďakujem pekne. [17:14] Richard Raši Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Gažovičová, ako prvé [17:14] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela ozvučiť to, čo si hovoril kolega Ledecký, že ako nefunguje ten systém práca namiesto dávok, a chcem len pripomenúť, že teraz nás čaká ďalšie kolo takejto zlej politiky zo strany Erika Tomáša, ministra, smerom k rómskym komunitám, a to je teda odoberanie dávok za zaškoláctvo, a aj tu varujeme, že to nebude fungovať. A naozaj mám pocit, že táto vláda jediné kvázi sociálne, čo vie robiť, je rozdávať zo spoločnej kasy, ale nevie robiť to podstatné, že naozaj funkčné sociálne politiky, ktoré by v konečnom dôsledku tým ľuďom pomáhali, nie že rozdávať im ryby, ale dať im udicu. A toto by sme potrebovali a toto nefunguje. Ďakujem. [17:15] Richard Raši pán poslanec [17:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostal, nech sa páči. Pán poslanec Ledecký, ja neviem, či sa predstavitelia vládnej koalície hanbia za to, čo robia a skrývajú svoju stranícku príslušnosť v rámci kampane, ale som si istý, že by sa hanbiť mali za to, čo tu robia už tri roky a nielen v okrese Levoča. [17:16] Richard Raši pani poslankyňa Hanuliaková [17:16] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega Ledecký, ty si sa dotkol viacerých oblastí zo sociálnej oblasti, ale ja by som sa chcela vyjadriť k tým ohľadom prioritných okresov, teda, čo sa týka našich regiónov a ty si popísal, že, alebo teda povedal, že koľko peňazí ide podľa tohoto zákona do našich regiónov, čo je teda naozaj veľmi nízka suma. Vychádza to 470 000 približne na jeden okres na celý rok. A my, keď sme minulý rok tu mali tento zákon alebo tú novelu zákona o najmenej rozvinutých, teda po novom o prioritných okresoch, tak sme naozaj veľmi, myslím si, že dobre popísali tie problémy, ktoré sa s týmto zákonom spájajú. Opäť to je teda dielo pána Rašiho ešte, keď bol na MIRRI, ale teda už potom uvádzal ho pán Migaľ a treba povedať, že aj vtedy sme hovorili o tom, že treba sa na tento zákon pozrieť hlbšie. Dokonca sme podávali uznesenie, kde sme chceli zaviazať Najvyšší kontrolný úrad, aby nejako vyhodnotil tých 10 rokov, lebo tento zákon je teda v platnosti od roku 2015 a hovorili sme, aby vyhodnotil to, aké dopady to malo naozaj v realite. Na tie naše regióny, že či to pomohlo, lebo samozrejme sú tam projekty. Ja som si viaceré tie projekty, ktoré teda cez tie orgány riadiace idú, pozerala a, žiaľ, teda mnohé z tých projektov, aj keď samozrejme je to super, keď sa spraví akákoľvek lavička alebo čokoľvek v tom meste, obci, ale my by sme sa mali úplne iným spôsobom pozerať na tento zákon a mali by sme mať oveľa väčšie očakávania na to, aký dopad to bude mať na ten samotný rozvoj. No už viac nestihnem, takže ďakujem. [17:18] Richard Raši Pani poslankyňa, už [17:18] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou K nám, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Kolega, ty si sa dotkol regiónov na východe Slovenska, riešil si prioritné okresy a konkrétne si spomenul aj okres Levoča, kde sa nachádzajú levočské vrchy a spomenul si aj to, že sa tam rieši vojenský obvod, keďže tu máme práve ministra obrany, kde idú zakopať úplne tie investície, ktoré už vlastne do toho okresu dali, kde sa začal rozvíjať cestovný ruch, kde začali cyklotrasy v levočských vrchoch a oni to vlastne idú úplne potopiť. Ale keby len, keby len minister obrany. Ale táto vláda sa vôbec nespráva ako jeden celok, pretože každý minister si rieši úplne svoje. Rieši sa tam aj Tichý potok, nová nádrž, ktorú tam chcú zaviesť, ktorá je úplne v rozpore s vojenským obvodom, pretože by nespĺňala kvalitatívne požiadavky. To si zase rieši minister Takáč. Rovnako si to rieši aj minister Migaľ, ktorý to považuje za svoju volebnú kampaň v okrese a v celom Prešovskom kraji. Takže táto vláda sa vôbec nespráva tak, aby vyhovela občanom, aby riešila systematicky problémy Slovenska, ale uzurpuje si právo rozhodovať o ľuďoch tak, aby oni mali z toho prospech. Nič iné nerobia. Vôbec sa nevedia dohodnúť na tom, aby ten rozvoj bol systematický. Tie prioritné okresy si pozri. 500 000 na jeden okres ročne. 500 000, ktoré má vyriešiť zamestnanosť, inovácie, podporu podnikateľom, podporu a zvyšovanie pracovných miest, počtu pracovných miest. Ja nechápem, za 500 000. Veď 500 000 stojí možnože vila tu na pánov poslancov alebo pánov ministrov. 500 000. Za toto naozaj chceme pomôcť okresom? Je to smiešna suma. [17:19] Richard Raši pán poslanec Ledecký [17:19] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou ja len krátko áno. Viete, čo, problém tých prioritných okresov alebo toho regionálneho rozvoja, ktorý robí táto vláda, je problém v tom, že to sa nejedná o žiadny regionálny rozvoj. Lebo viete, vy, keď niekomu chcete dať peniaze, aby robil nejaký rozvoj, tak on musí uviesť parametre, čo, keď mu tie peniaze dáte, čo to prinesie. To znamená nejaké pracovné miesto alebo iné rozvojové stimuly. Ale tie peniaze sa rozdávajú tak, že však si prečítajte uznesenie vlády. Tam je názov toho projektu a to je tak všetko, lebo oni rozhodnú kdesi pri káve. To znamená, že, že tie, prečo by som mal prinášať nejaké rozvojové stimuly, keď ma nikto do toho nenúti, nikto ma nezaväzuje, a vlastne ja si tie peniaze prioritne vybavím na základe nejakých svojich známostí alebo kontaktov. A už aj tie najmenej rozvinuté okresy, keď si pozriete na tie projekty, ktoré idú, to je oprava cesty, asfaltovanie parkovísk a tak ďalej, tam nevidíte už, aj keď ten projekt musí byť vypracovaný, tam nevidíte už žiadny ten rozvojový aspekt, lebo, lebo nikto ho nevyžaduje. Už žiadne pracovné miesta sa tým nevytvárajú, ani iné, iné rozvojové aspekty. Viete, my sme už uzmierení s tým, že tie peniaze jednoducho dávame na riešenie havarijných situácií, ktoré sú v danom regióne, a tie havarijné situácie sú zaplatené ešte draho, lebo, lebo vám pridelia nejaké peniaze a až vy následne robíte nejaké výberové konanie alebo nejakú verejnú súťaž a vy ich musíte prispôsobiť tým peniazom, ktoré ste dostali. Takže niekedy to robíte efektívnejšie, niekedy to robíte tak, že by bola aj malá domov a podobne. Čiže, že celé je to nastavené zle, realizované zle a dúfam, že to nie je urobené naschvál, aby sa, aby sa robilo tak, ako to robil niekedy Jánošík. [17:21] Richard Raši Poslať šéfunku? Nech sa páči, máte slovo. [17:22] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán predseda. Vidím, že mám 296 minút. Dúfam, že to stihnem. Špeciálne, keď tu máme takú exkluzívnu návštevu. Veľkého rozpočtového kráľa. Ale teda najprv by som chcel povedať niečo k procesu prijímania diskusie o tomto rozpočte. Vystupujem už druhýkrát a nemyslím si, že poviem to isté. A nepoviem to isté, preto, lebo za ten týždeň sa niečo zmenilo. Cez víkend bol v televízii jeden urazený, nahnevaný minister financií, ktorý hovoril redaktorke, že on všetko počúval, čo hovorili v tejto sále a že nemáme žiadne návrhy a že sú to len blbosti a že nevieme, ako to funguje a sme neskúsení. Tak ten minister financií sedel tu, tam a rozprával sa s ministrom, teda s poslancom Karasom, ktorý mu priniesol ten pozmeňovák, o ktorom budem rozprávať. Lebo tu vôbec nebol, bol na vecko, ale odtolerovali sme mu to, že tu nebol. V zásade, lebo sme vedeli, že aj tak nepočúva. Tak ten minister financií poučoval redaktorku, drzo sa správal k poslancom Národnej rady, ktorí sú v skutočnosti tomu ministrovi nadriadení. Takže to je prvá reakcia SMER-u na debatu o rozpočte. Pripomínam, že ten rozpočet bol predložený do parlamentu o tri dni na to, ako bol schválený vládou a debatovaný so sociálnymi partnermi. To znamená, že reálne máme ako spoločnosť necelých 10 dní na to, aby sme strávili tento rozpočet, tento predvolebný rozpočet. Rozprával som o tom, že za celú históriu nezávislej Slovenskej republiky bol priemer 53 dní a médiám 55 dní. To znamená, že táto vláda, táto skúsená vláda zložená zo skúsených politikov, ktorí všetko vedia, ako to robiť, tak teraz predloží volebný rozpočet, na ktorý NKÚ zareagoval, že nemal čas si ho vôbec ani prečítať, takže nevie dať kvalifikovaný verdikt. Čo si vypočul NKÚ? Že je opozičný. Že NKÚ je opozičný. Keď odborári povedia, tak povedia, že odborári sú opoziční. Keď tri roky oblbujú títo vládni politici zamestnávateľov a vydierajú ich takou daňou, onakou daňou, tak sa zamestnávatelia nevyjadrujú. A teraz, keď sa vyjadria, tak povedia, že to sú opoziční. Proste všetci, všetci sú opoziční, len oni sú tí najmúdrejší. Taký aktualizačný moment, pán minister. Dnes bola udelená Nobelova cena za ekonómiu a dostali ju dvaja ekonómovia, ktorí vlastne skúmali to, akým spôsobom robiť rozpočtové a ekonomické zásahy, aby bola udržateľnosť verejných financií a akým spôsobom nastavovať pravidlá tak, aby spoločnosť bola súdržnejšia a aby vedela oponovať alebo reagovať na krízy. Tento rozpočet taký nie je a veľmi vám odporúčam, aby ste si prečítali o práci týchto vedcov. Ale samozrejme aj Nobelova komisia je opozičná a je proti úspešnému slovenskému predsedníctvu pravdepodobne. Potom na tento rozpočet reagovali aspoň, čo som tu bol, a bol som tu sedem alebo myslím, že päť dní, traja poslanci: pán poslanec Ľupták, pán poslanec Macášek, pán poslanec Gazucha. A poviem to tak pozitívne, tí aspoň boli slušní. Nerozprávali teda veci, s ktorými sa dalo súhlasiť, ale treba povedať, že boli slušní a za to vám ďakujem. Pán poslanec Macášek. No a teraz poďme k tomu obsahu, lebo sme pri obsahu a to je vlastne rozpočet. Tak tento rozpočet ráta s deficitom 7 miliárd €. 7 miliárd €. To znamená, že budeme si musieť niekde požičať 7 miliárd € na trhoch, kde štáty súťažia so súkromnými subjektmi, ktoré si požičiavajú, a už aj Amerika, Británia, Francúzsko si požičiava za viac ako 5 %. To znamená, že tých 7 miliárd € si budeme musieť požičať za niečo medzi 4 a 5 %. Záleží od úrokových sadzieb. To znamená, že to sú, to sú, si predstavte, vážení občania, že by ste si brali hypotéku za 5 %. Asi by ste rozmýšľali, či si takú hypotéku zoberiete a že z čoho ju budete splácať. Ale tejto vláde je to úplne jedno, že z čoho sa to bude splácať, lebo oni fungujú v tom podvečernom, v tej povestnej vete, ktorú raz povedala ministerka Saková, však tí ostatní to budú splácať. No, vlastne budeme splácať Ficove rozmary. A teraz poďte, keďže sme pri rozpočte, tak ja si to tak len narýchlo som si to zrátal. 700 miliónov € rátame s peniazmi pre občanov. Je to vlastne taká rezerva, ktorá mala byť na sporiacom účte, ale tento vládny kabinet si to presunul, nazvime to do cashu, ktorý majú kvázi k dispozícii, lebo za normálnych okolností by to musel schvaľovať parlament, ale 700 miliónov si prihodili do takého toho svojho vrecúška, ktoré môžu zatriasť a môžu ho míňať. A máme podozrenie na to, kde sa bude míňať. Ďalších 100 miliónov si schválili na národný jadrový program. Aby ste vedeli, nič také neexistuje. Samozrejme, sme si to povedali. Viem, čo mi povie pán poslanec Fajč, že v zásade to nie je terminus technicus, ale sú to úsilie týchto ako keby budovateľov slovenskej energetiky a že oni si to tak nazvali, že je to národný jadrový program. Ďalších 110, 190 miliónov budeme musieť odkúpiť podiel od ČEZ-u vo firme Yes. To znamená, že len toto Ficove jadrové dobrodružstvo nás bude stáť 990 miliónov eur. To znamená, že skoro 1 miliardu. Keď k tomu prirátam ďalších minimálne 250 miliónov €, ktoré sú na neefektívnu a plošnú energopomoc, tak sme cirka pri 1 250 000 000, teda miliardu 250 miliónov. Ďalších minimálne 250 miliónov €, ktoré sú na neefektívnu a plošnú energopomoc. Tak sme cirka pri 1 250 100 000, teda miliardu 250 miliónov euro. Takže to je len za energetiku. Ale čo bude cena? Rezerva tohto rozpočtu, ma upozornil môj kolega, vážený kolega poslanec Kiš, je cirka 2,5 miliardy eur. 2,5 miliardy eur. Keby tam nebola tá rezerva na tie rozmary a na to rozdávanie, určite tam bude aj niečo na zbrojenie, určite tam budú ešte nejaké akože rozmary koaličných vydieračov. To znamená, že reálne keby tá rezerva tých 2,5 milióna €, ktorá bude rozhodovaná v nejakých akože čudných kabinetných zloženiach, tak vtedy by ste dosiahli ten požadovaný deficit 3 %, ktorý by bol udržateľný. To aj Európska únia alebo eurozónne kritériá považujú 3 % za udržateľné. Takže to je trošku ku ekonomike a ku financiám, keby neboli rozmary, keby neboli blúznenia o národnom jadrovom programe a keby nebol tento rozpočet predvolebný a harmonický, ako ho nazval pán minister Kamenický, tak by sme klasicky mohli byť v požadovaných dlhových limitoch a za to by sme sa potom mohli za lacnejšie požičiavať a za to by sme oveľa menej zadlžovali naše budúce generácie. No a poďme sa porozprávať o tom našom jadrovom sne, národnom jadrovom sne. Aj tak sa dá nazvať, nie? Však ani to nie je terminus technicus. Takže. Pred 2,5 rokmi sa začalo rozprávať o novom jadrovom zdroji, že to je taká nejaká priorita. Nikdy sa o tom nerozprávalo v tejto sále, v tomto pléne. Nikdy sa o tom nerozprávalo na hospodárskom výbore, ktorý to má vo svojom jazyku si. A pritom pripomínam, že sme sa rozprávali dva alebo trikrát o veterných elektrárňach, proti ktorým sú občania, boli oproti tomu petície, tak sme sa o tom rozprávali, lebo smeráci a hlasáci si chceli vypočuť názory občanov, ale nechcú si vypočuť názory občanov alebo poslancov, čo si myslia o 15-miliardovej faktúre, ktorá príde nie nám, možno aj nám, ale aj našim deťom, aj našim vnukom. A celé je to robené bez akejkoľvek analýzy. Naposledy analýza o novom jadrovom zdroji bola spravená v roku 2014. Rátajme spolu. 12 rokov, tri volebné obdobia. Vy si kupujete práčku, ktorá má energetický certifikát spred 12 rokov? Ja by som takú si nekúpil. Vy ste si kúpili iPad spred 12 rokov? Ja nie. Ja nie. A my nakupujeme na základe analýzy spred 12 rokov jadrový zdroj. A to nemusíte byť ani nukleárny fyzik, aby ste pochopili, že asi v roku 2026, v dobe AI, data centier, klimatickej zmeny a tak ďalej a tak ďalej, potrebujete nejakú novšiu analýzu. Takže kritizujeme, že nie je analýza a preto nové jadrové šialenstvo je proste položené na zlých základoch a to v rámci PSKO tvrdíme, že považujeme jadrovú energetiku za relevantnú a nie sme proti jadrovej energetike, ale nechceme nakupovať niečo bez návodu, bez energetického certifikátu, bez jasnej ceny, ale na odporúčania hlavného energetika Roberta Fica. Samozrejme, už sme povedali, sme proti tomu, lebo nebola žiadna diskusia. Nechcú diskutovať. Tak plus mínus s poslancami viete, kto diskutujú? Americká ambasáda alebo francúzska ambasáda, ale vláda Slovenskej republiky nikdy s poslancami nediskutovala. A to bude zapísané. A toto hovorím, ako sa hovorí u nás v Spišskej Teplici, for the record. No, začína to byť aj na zdravie. Pravda je, začína to byť aj netransparentné. Keďže Národná rada o tom nerokuje. Keďže všetky obchodné rokovania sa robia niekde v zahraničí, pri fotení sa s Trumpom a tak ďalej. My proste nemáme z toho žiadny zápis. Nevieme za to zahlasovať. Nevieme s tým súhlasiť. Nemôžeme hlasovať ani za rozpočet, ktorý ráta s nákladom, na základe ktorého nevieme žiadnu analýzu si prečítať. No momentálne, a to je ten update, je v zásade ten poslednomesačný zhon, ktorý proste prišiel, keď sa presunula zodpovednosť za nový jadrový zdroj z Ministerstva hospodárstva, ktoré má vo svojej genetike, že sa má zaoberať energetikou a budúcnosťou a stabilitou a tak ďalej. Spoluvlastní a vykonáva akcionárske práva vo všetkých energetických firmách, okrem teda Ministerstva financií v SEPS-e. A zrazu sa toto všetko presunie pod taký tím na Úrade vlády, z ktorého poznáme jedného člena, bývalého zamestnanca budúceho dodávateľa toho jadrového zdroja. A my vôbec nevieme, že prečo to tak je. A teda poviem o tom rýchlom procese. Takže Ministerstvo hospodárstva to riešilo, nechcelo konať rýchlo, ako si žiadal premiér Fico, tak sa mu to odobralo. A hneď každý týždeň v rámci posledného mesiaca sa robili nejaké rozhodnutia. Teda najprv sa to presunulo. Delimitácia kompetencií. Potom sa určil nový jadrový zdroj za strategickú investíciu. Je uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré vlastne toto určuje a zároveň, a to je taký akože nový element tohoto všetkého, čuduj sa svete, toto uznesenie vlády rieši aj ochranu základných bezpečnostných záujmov. Preto som rád, že je tu aj minister Kaliňák. A verejným záujmom na realizáciu tejto strategickej investície je aj zabezpečenie energetickej stability aj v podmienkach krízovej situácie o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. No, takže zapamätajte si tieto kľúčové slová: jadrový zdroj, vojna. Potom ďalší tretí týždeň teda sa vyplatil ČEZ z firmy Yes za cirka 190 miliónov €, som spomínal tú sumu. Na základe jedného posudku a potvrdenia metodiky druhým posudkom. Ale vôbec sme nejednali. Podľa mňa ČEZ sa teraz vytešuje, že proste niekto mu zaplatil 190 miliónov za to, za čo by nevytrieskali nikdy 190 miliónov, keby sa reálne a ozajstne rokovalo. Lebo pán minister je biznismen a vie, že cena z posudku je to najtajnejšia informácia, ktorú má ten človek, ktorý predáva, lebo on približne vie, že tú cenu 190 miliónov, to si máte strážiť, to nemáte vyhúkať po celom trhu a že to je tá cena, nad ktorú nemôžete ísť, ale pod ktorú môžete ísť. A vy ste povedali ČEZu, niekto povedal, že to stojí 190, tu máš 190. A ČEZ vytešený, lebo v skutočnosti, keby my sme nechceli ako Slovensko, tak tam navyšujeme, navyšujeme tých cirka 700 miliónov a oni by asi sa nepridávali k tomu navyšovaniu. Tým pádom by na konci celého toho projektu tam mali možno jedno alebo 2 %. Ale oni potrebovali mať ČEZ stadiaľ preč, aby sa tam mohli robiť veci, ktoré nemusia byť úplne – a to nehovorím o konštruktívnom poriadku ako ateista, ale hovorím o dobrých mravoch alebo transparentnosti. No. Teraz vlastne prichádzame ku bodu, kde poslanec Karas minulý týždeň prišiel s takým návrhom, vážení občania, rozumejte. Sa tam usmieva, tak budem sa mu prihovárať. Nevyrušuje ho kolegyňa. Nech sa nech, nech počuje. Takže prišiel s takým návrhom. Aby občania vedeli, o 14:00 sa začalo rokovať. A o 14:00 sme dostali ten návrh, ktorý pripomienkuje v zásade rozpočtové provizórium. Začal to prezentovať pán Karas, prečítal to, očividne to len tam doniesol a my sme v tom období s pánom Kišom a s inými poslancami skúmali, že vlastne o čom to je. A toto má vlastne upravovať, že ako sa bude správať rozpočet počas rozpočtového provizória. Vážení občania, normálne to je tak, keď si nevie vláda zabezpečiť poslušnosť svojich poslancov, tak ďalší rok sa pôjde podľa rozpočtového provizória, že sa môže minúť len 1/12 mandátnych výdavkov za mesiac. To znamená, že nemôžu minúť viacej. Ale tento návrh povedal, že môžu míňať aj viacej. Lebo sú nejaké nepredvídateľné situácie a tak ďalej, ale sa samozrejme v smeráckej tradícii sme sa strašne mali obavu minulý týždeň, že v zásade oni minú všetky tie peniaze za deväť mesiacov. To, čo stále je možné ináč. Ale my sme si mysleli, že to je ono. Ale potom sme vlastne zistili, že v rámci toho zákona alebo s tou pozmeňovačkou sú aj ďalšie iné zákony, ktoré sa alebo zmeny, ktoré sa netýkajú rozpočtového provizória, ktoré sa týkajú úplne iných vecí. A to znamená, že týka sa to rôznych iných výdavkov, ktoré môže štát robiť. No a tu prichádzam ku veci, ktorá ma teda najviac začne trápiť. Že v skutočnosti sa tam navyšujú možnosti obranných výdavkov, ktoré sú mimo normálnych výdavkov a ktoré by normálne sa museli schvaľovať v parlamente, ale nie. To sa týka Ministerstva obrany. Prosím, tak ja počkám ho. V pohode, však ja ho počkám. Takže zatiaľ budeme v pohode a počkáme, ho. Prerušujem rokovanie, kým sa vráti pán minister Kaliňák a môžeme pokračovať. Nech sa páči. Takže ideme na to. Nie, môže. Pán minister, poprosím, aby aspoň hlavu bolo vidieť. Hlavu a poprosím túto polohu. Tak, túto polohu. Nech sa páči. Ja vás potrebujem, počkáme pána ministra, kým dotelefonuje a príde k nám. Nie, môžem pokračovať. Nie, nejdem moc cvičiť, však on. No a teda idem ku poslednej pointe, že v rámci tohto pozmeňováku, ktorý tu prišiel, v zásade sa upravujú niektoré veci, ktoré v rôznych situáciách krízy alebo týkajúce sa obrany môžu umožniť rôznym rezortom míňať peniaze v utajenom režime. A teraz, ak si pamätáte, pred 7 minútami som hovoril o tom, že toto uznesenie vlády považuje nový jadrový zdroj aj za bezpečnostný projekt. To znamená, že my máme obavu, že nový jadrový zdroj sa bude diať v utajení podobne, ako nakupuje minister Kaliňák. To znamená, že to ujde verejnej kontrole. A ja sa môžem mýliť, pán Karas, a rád sa budem mýliť. A ja som ten, tu mi kolegyne a kolegovia uznali, že vždycky sa ospravedlňujem, keď sa mýlim. A vždycky sa správam slušne k vám a môžete mi byť, ja som, môže mi tu byť tamto sála svedkom, sa ospravedlním, ak to tak nebude. Ale pre záznam hovorím, že ak sa bude diať obstarávanie nového jadrového zdroja v utajenom režime tak, ako nakupuje pán Kaliňák stíhačky a ako obstaráva nemocnice a neviem čo, tak vtedy znervóznim. Znervózni celé PSKO. A ja viem, že z mojej nervozity vám je úplne jedno. Však vy ste už kráľ, normálne, že už vy akože fungujete, že môžete si robiť, čo chcete. Vy si rozmyslíte, že chcete ďalšie štyri stíhačky. Nakupovali sme 16, teraz štyri, tak máme síce rozpočtové problémy, ale vy si kúpite ešte ďalšie štyri stíhačky. Viete, a keď rodina má problém, tak poviem tej manželke: „Nekupuj si ďalšiu kabelku.“ Ale vy si kúpite štyri stíhačky naviac. No. No tak, viete. Niekto nakupuje, niekto nakupuje kabelky. Niekto nakupuje stíhačky. Problémy, ale vy si kúpite ešte ďalšie štyri stíhačky. Viete? A keď rodina má problém, tak poviem tej manželke, nekupuj si ďalšiu kabelku. Ale vy si kúpite štyri stíhačky navyše. No. No tak, viete. Niekto nakupuje, niekto nakupuje kabelky. Niekto nakupuje stíhačky. Takže to bol ako vtip. Tak teraz, teraz, teraz som vám odtoleroval, že ste si zabehávali preč. Bol som úplne, že OK, pokračoval som ďalej. A teraz ma idete chytať za slovo, že som povedal, že volajú vás nákupná maďačka. Tam sa nakupujú kabelky. Tak preto som spravil túto paralelu. Dobre? Takže budem končiť. Pre záznam hovorím, že ak bude sa nakupovať niečo súvisiace s jadrovou elektrárňou v utajenom režime, tak toto už nehraničí nielen s rozšafnosťou, nielen s netransparentnosťou, ale podľa mňa to hraničí s legálnosťou. A týmto znova upozorňujem všetkých dodávateľov budúcej jadrovej elektrárne, všetkých subdodávateľov, všetkých tých, čo budú robiť tie akože analýzy, že tento projekt je zvratný a nie nezvratný, ako hovorí premiér Fico. [17:45] Richard Raši Veľmi pekne. [17:45] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Truba, nech sa páči. Ďakujem vám za vystúpenie. Podľa rečníka ministra Kaliňáka si dobre rozprával. A ja sa len vrátim k tomu, za čo vždy kritizujú nejaký náš komentár k tomuto rozpočtu, že ukážte, ako by ste to vy robili, a to je aj debata trošku na dlhšie, ale už iba ty sám si tu ukázal na začiatku svojho príhovoru niekoľko sto miliónov €, kde by sa dalo šetriť, vychádzalo to až na niekoľko miliárd. Samozrejme, je to na debatu, ale aj kebyže to celé rozmeníme na nižšie, tak tie stovky miliónov, za ktoré by nemusela byť napríklad transakčná daň a tým pádom by sa podporila naša ekonomika, a táto je jedna z najväčších ekonomických hlúpostí, ktoré tu zaviedol minister Kamenický a táto vláda, tak by tu nemusela byť. Takže znova, vďaka pekne, si im ukázal to, že ako by sa to dalo robiť. Nechce to vidieť už iba hluchý a slepý alebo ten, ktorý má úplne iné záujmy s touto krajinou. [17:46] Richard Raši Díky moc. [17:46] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Žužny, nech sa páči. Ďakujem. No tak najprv rokovací poriadok je, že tu má byť predkladateľ, ale Ivo ako vždy bol veľmi teda slušný a tuná sme sa nehrali na takéto. Pán minister, takže v skutočnosti máte sedieť pri tomto pultíku. No, ale čo je teda podstatné a skúsim to ešte raz zosumarizovať a preto som rád, že tu je minister Kaliňák a nikam neodchádza, tak to ten pozmeňovač, ktorý ste si tu minulý týždeň takto expresne schválili, okrem provizória, rieši aj iné veci. Napríklad za prvé to, že budete môcť oveľa ľahšie minúť štátne finančné aktíva, teda veľmi hlbokú rezervu miniete na svoje výdavky. Napríklad možno aj v energetike. Neviem, môžeme pokračovať, keď tu nebude predkladateľ alebo teda pán predseda, nechcem byť akože... No je dobre, tak ja dokončím svoju faktickú, ale teda Ivo, veľmi trefne si to pomenoval. Ani som nečakal, že takto minister Kaliňák znervóznie. Teda dával pozor. To je jedna vec. Druhá, že je zjavne nervózny. Ja mám za to dosť jednoznačne, že faktické sú súčasťou rozpravy, takže hneď po mojej faktickej bude nasledovať procedurálny výklad a vravím, na toto sa my tu väčšinou nehráme, ale v takejto situácii očividne ukazuje, že môže, môže si odísť, že si môže robiť, čo chce. To by som si vedel akože aj preglgnúť, aj odpustiť, ale to, akým spôsobom chcú ukradnúť ďalšie stovky miliónov, napríklad aj prostredníctvom tohto pozmeňováku, tak tuná samozrejme sranda [17:48] Richard Raši Končí. [17:48] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj tebe, Ivan. Neboj sa, nebudem komentovať tie kabelky, aj keby bolo čo, ale chcela by som sa vrátiť k tomu procesu schvaľovania tohto zákona, lebo, keď si rozprával o tom sociálnom dialógu a o tej tripartite, tak mňa tak napadlo, čo sa stalo s tým naším premiérom, lebo ja si ho veľmi dobre pamätám na začiatku svojej kariéry. On ako sociálny demokrat si naozaj ctil aj sociálny dialóg a záležalo mu na sociálnom zmieri a nechápem, čo sa s ním stalo, lebo, ak si dobre pamätám, tak možno od roku 2018 sa tohto sociálneho dialógu, teda tripartite a stretnutí ani len nezúčastnil. A tento rok dokonca, ako si správne povedal, tak predtým bolo zaužívané, že dávali rozpočet vždycky tak dva, tri dni aspoň pred rokovaním tripartity. Teraz to bolo 23 hodín, v nedeľu ráno poslali rozpočet na tripartitu. Tak ja neviem, oni nemali vlastne ani len jeden jediný pracovný deň na to, aby si to mohli zanalyzovať a pozrieť sa. A ďalšia vec, že prvýkrát snáď za 33 rokov a od existencie NKÚ tento dôležitý kontrolný orgán nemohol ani len dať nejaké analytické stanovisko k rozpočtu, pretože mu táto vláda vôbec nezaslala dokumenty. Tak ja neviem, čo sa stalo, či je to nejaký rešpekt k zamestnávateľom alebo k kontrolným orgánom alebo celkovo absencia nejakej chuti diskutovať, ale otázka znie, čo sa vlastne stáva zo sociálneho demokrata, keď odmieta sociálny zmier a takýmto spôsobom sa správa aj k zamestnávateľom a aj odborom. Diktátor alebo čo to vlastne je? A asi áno, lebo demokracia bez dialógu je vlastne mocenská arogancia, ktorú tu predvádzajú predstavitelia. Mimochodom, aj pred chvíľou sme to mohli vidieť v priamom prenose od pána [17:50] Richard Raši Kaliňáka. Pán, preto sa vypla. [17:50] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Huliaková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa veľmi mrzí to, akým spôsobom teda pristupujú jednotliví ministri, ktorí sa tu striedajú k tejto diskusii o rozpočte na budúci rok, lebo je to čistá arogancia moci, napriek tomu, že sú tu, tak teda buď pozerajú sa do telefóna, alebo si chodia zapáliť, alebo teda, keď ich ešte na to upozorníme, tak ešte my sme tí zlí. Ale teda je to vaša vizitka, že nedokážete si obhájiť ani svoj rozpočet, lebo ja teda si myslím, že, ak ste už tu a striedate sa tu jednotliví ministri za jednotlivé oblasti, tak by ste si mohli aspoň za tie svoje rezorty ten rozpočet obhájiť a podľa mňa veľmi dobre vystihuje to, čo si ty hovoril, že aj dneska tá miliardová investícia v energetike je, teda tá investícia sa riadi nejakou analýzou, ktorá je 12 rokov stará a ono to presne vystihuje túto vládu Roberta Fica, lebo ja si myslím, že oni sú zaseknutí niekde v minulosti a ja som si robila počas tvojho vystúpenia ešte také tri poznámky, ktoré rovnako presne vystihujú aj túto vládu a aj tú diskusiu k rozpočtu, že žiadne dáta, čiže táto vláda sa nerozhoduje na základe dát, žiadne názory, čiže všetky inštitúcie, ktoré sa vyjadria kriticky, tak sú automaticky opozičné a žiadna diskusia. A ja potvrdzujem to, čo si povedal, že tu na výboroch za tri roky, nielen k rozpočtu, ale za tri roky neexistuje odborná diskusia. Absolútne žiadna, absolútne nič, čo príde, tak kolegovia z koalície buď neprídu alebo jednoducho nedá sa s nimi o ničom diskutovať. Takže mňa to veľmi mrzí, ale takáto je skúsenosť teda za tri roky tejto vlády. [17:52] Richard Raši Ďakujem. [17:52] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Poláková a Štólová, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem, Ivan, tebe za tvoje vystúpenie. Podľa mňa si to veľmi dobre vystihol a ja som rada, že si vystúpil aj tento druhýkrát a naozaj, neopakoval si sa. A mňa teda aj mrzí, že prítomný člen vlády namiesto toho, aby ťa počúval, tak sme sa to museli takýmto spôsobom doťahovať. Lebo teda dobre si to vystihol, že táto vláda jednoducho nechce diskusiu o rozpočte, nechce diskusiu ani o novom jadrovom zdroji, jednoducho nechce diskusiu vôbec o ničom. A to je inak, aby sme si povedali, ako to je. To je znak slabosti, unavenosti, vyprázdnenosti. To nie je znak sily, pretože silní lídri, silní ľudia, ktorí vedia, čo chcú, si vedia obhájiť. To je to najmenej, obhájiť si svoj postoj alebo výber alebo projekt alebo zákon alebo čokoľvek. No a samozrejme, keď niekto potom chce s touto vládou diskutovať alebo nebodaj vyjadrí aj opačný alebo iný postoj a názor, tak musí byť hneď súčasť politickej opozície, lebo to je úplne najľahšie takto sa vysporiadať tou nevôľou argumentovať a diskutovať s tým nedostatkom energie vôbec na to, že proste pošpiníme oponenta. A myslím si, že tiež o niečom vypovedá to, že vitálna súčasť demokracie, opozícia, sa tu stala za tejto vlády naozaj nadávkou. Zároveň si pekne zhrnul aj ten vývoj ohľadom nového jadrového zdroja. Išlo to všetko podľa očakávaní, bez debaty, bez argumentov a keď niekto diskutovať chcel, diskusiu o tomto, do tejto mega investície, ktorá zadlží ešte aj naše vnúčatá, tak hneď bolo zle. A ja som naozaj čakala, že kedy aj z ministerky Sakovej urobia najnovší prírastok opozície, keď nevykonala to, čo premiér chcel, a to je asi jediné, čo ma na tejto situácii… [17:54] Richard Raši Prekvapilo. [17:55] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šebej. Ďakujem veľmi pekne, Ivan, za tvoj príspevok. Aj za to, že si vlastne tu rozobral na drobné ten pozmeňovač, ktorý tu prišiel, lebo ako vieme veľmi dobre, tu treba byť naozaj vždy veľmi pozorný, lebo ten diabol je skrytý v detailoch a ja som preto veľmi rád, že ste ten pozmeňovák preštudovali, že si to vysvetlil aj všetkým ľuďom, ktorí túto rozpravu sledujú, aby dobre vedeli, o čom tento pozmeňovák je. No a to, že ťa tu vyrušovali, vieš čo, to býva úplne bežné a nič si z toho nerob. Horšie by bolo, keby ťa chválili, takže podľa mňa je to úplne v pohode. A to, že tu minister stále odchádzal a tak, ja si to vysvetľujem len tak, že oni si už tiež iba nacvičujú odchod po voľbách 2027, čiže to je tiež úplne v pohode. Tvoje vystúpenie bolo dobré, bolo k veci a som rád, že si nám vysvetlil, o čom to celé je, a nenechaj sa tým odradiť a vyrušiť. Ďakujem veľmi pekne. [17:55] Richard Raši Za tvoje vystúpenie, pán poslanec Štefanko. [17:55] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, že ďakujete veľmi pekne, ale ja by som strašne bol rád, keby som sa mýlil a keby som nemal pravdu a podľa mňa pán minister Kaliňák nešiel dozadu, ale išiel fajčiť, ale podľa mňa tam išiel telefonovať a overovať si, že či náhodou je taký stav možný a že či také niečo sa môže udiať. Ja som dobrovoľne, ja vždycky verím v nejaký dobrý úmysel hocikoho, až dokým sa nepresvedčím o opaku. Takže ja sa znova zopakujem, veľmi rád sa ospravedlňujem, ak som sa mýlil, ak som sa nemýlil, pán Caras, tak si myslím, že to bude ako veľmi zlé, zlé pre vás do budúcnosti, lebo hovorím, obstarávať jadrový zdroj, to je vlastne objednávka na 100 rokov. Odkedy to začnete stavať, až pokým to úplne odstavíte a rozoberiete, to je 100 rokov. To znamená, že to sú, ak dobre rátam, 25 štvorročných vlád, ak vydržia štyri roky, a podľa mňa, keď robíte niečo na 25 vlád a nebavíte sa vôbec s opozíciou, tak je to nielen, že drzosť, ale je to proste aj nefér voči tým dodávateľom, ktorí vám to budú dodávať. Je to nefér voči tým, ktorí to budú splácať. A podľa mňa je to nefér aj voči vašim potomkom, ktorí sa za to môžu raz hanbiť. Ďakujem. [17:57] Richard Raši Pani poslankyňa Kažovičová, nech sa páči, máte slovo v rozprave. [17:57] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dobrý podvečer, dámy a páni, kolegovia. Nachádzame sa teda uprostred rozpravy k štátnemu rozpočtu. A viete, ja som kedysi učila občiansku náuku a som hlboko presvedčená, že každá aj pomerne zložitá vec sa dá vysvetliť aj veľmi jednoducho. A niekedy aj medzi nami dospelými pomôže, keď si aj zložité veci pomenujeme jednoducho, aby sme si pripomenuli tú podstatu toho, o čom vlastne hovoríme. Čiže začnem od takého úplného základu, naozaj ako keby som sa prihovárala žiakom, že pripomeňme si, čo vlastne je štátny rozpočet. Lebo štátny rozpočet, to je spravovanie spoločných financií. Štátny rozpočet znamená, že my máme nejakú kasu, do ktorej prichádzajú dane od každého jedného, ktorý na Slovensku žije, či už z jeho práce alebo aj z toho, čo kupuje a odvádza dane, a táto spoločná kasa má slúžiť spoločnému dobru. Táto spoločná kasa má slúžiť každému jednému človeku na Slovensku, tak ako každý do nej prispieva, tak každý z nej má aj dostať čo najlepší nejaký výsledok alebo má z nej čo najviac čerpať. A teraz to „čo najviac“ neznamená, že každému rozdáme čo najviac, lebo čoskoro by nám už nič nezostalo. To „čo najlepšie“ znamená, že my potrebujeme čo najrozumnejšie tie peniaze spravovať tak, aby zostali dosť dlho, aby tam bola nejaká rezerva, aby tí, ktorí to najviac potrebujú, dostali najviac podpory, aby bola nejaká solidarita v spoločnosti, aby fungovali základné služby od cesty cez železnice, cez školy, cez osvetlenie v tejto budove. Nižšie tie peniaze spravovať tak, aby zostali dosť dlho, aby tam bola nejaká rezerva, aby tí, ktorí to najviac potrebujú, dostali najviac podpory, aby bola nejaká solidarita v spoločnosti, aby fungovali základné služby od cesty cez železnice, cez školy, cez osvetlenie v tejto budove, všetko, všetko. A na to všetko my potrebujeme ten veľký balík peňazí rozdeliť. A teraz ľudia, keď si štandardne raz za štyri roky zvolia svojich zástupcov, tak si ich zvolia aj na to, aby spravovali tieto peniaze. A je to strašne zodpovedná úloha. Aj preto to nazývame zákon roka, lebo je to jedna z najzodpovednejších úloh, že zrazu tá vládna koalícia spravuje tie spoločné peniaze. A k tejto úlohe treba s rovnakou zodpovednosťou aj pristupovať. Preto tam máme toľké protiváhy a toľké mechanizmy aj v tých zákonoch, ktoré majú zabezpečiť, že sa tie peniaze budú spravovať rozumne, že si ich nemôže len tak hocikto zobrať a začať si ich prepisovať na svoj účet alebo len tak hocikomu rozdávať a povedať: „Voľte nás a my vám dáme peniaze.“ Nie. Preto sú tam rôzne mechanizmy aj v zákone a my všetci, aj my, ktorí sme tu zvolení a dostali sme mandát od ľudí, aj členovia vlády, ktorí dostali mandát od ľudí, musia tie zákony dodržiavať. A to je prvá vec o tomto zákone, o tomto rozpočte, že nevyšiel zákonným spôsobom. Dokonca ústavný zákon nerešpektuje. To je úplne prvá základná vec, že to aj deti na základnej škole by pochopili, že keď sa niečo prijíma spôsobom, ktorý porušil pravidlá, tak všetky kontrolky by ľuďom mali blikať, že pozor, tu sa asi deje niečo, čo nie je úplne s kostolným poriadkom, to tak poviem. Čiže prvá vec, nebol dodržiavaný proces, nebol dodržiavaný zákon, neboli dodržané lehoty. Tuto kolega Štefunko citoval, že štandardne, tuším priemerne vyše 50 dní vždy bývalo na to, aby sa o tom rozpočte rokovalo, lebo sa k nemu musia vyjadriť práve sociálni partneri, lebo sa ich to týka. Lebo tu máme tie nezávislé kontrolné orgány, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ako je národný kontrolný úrad, ktorí práve to majú zanalyzovať apoliticky, odborne. Ja viem, že čokoľvek my z opozície vám povieme, tak vy to zmietnete zo stola, že a veď to je také politikárčenie, ale opozícia si robí politiku. No veď sme všetci politici, tak všetci, čo tu sedíme, robíme politiku čisto našou prácou, ale práve preto, aby to nebolo iba boj medzi opozíciou a koalíciou, tak tu máme odborníkov platených taktiež z toho jedného balíka spoločného, aby pripravili napríklad seriózne, nezávislé, nadstranícke analýzy a zhodnotili ten rozpočet. A čo sa stalo tentokrát? Ani to nestihli zanalyzovať. Tuto stál predseda NKÚ Andráši a hovoril o tom, že prvýkrát v histórii sa stalo, že nestihlo NKÚ dať analýzu rozpočtu, pretože to dostali príliš narýchlo. Zase, všetky kontrolky musia blikať každému jednému človeku v tejto krajine, ktorému trochu záleží na tom, ako sa spravuje spoločný majetok. Lebo keď sa to robí takto narýchlo, tak zase vidíme, že je to problém. A čoho sa teda dočkal predseda NKÚ? Obvinení. Lebo to je to, čo nám tu servírujete každý jedenkrát, keď vám niečo vytkneme. Výhovorky: ale predošlá vláda, ale Matovič, ale Heger, ale ten Andrej je opozičný, ako malé deti. Vyhovárame sa, vyhovárame sa a tým sa vyhneme tej skutočnej debate o tých argumentoch. Naozaj je to smiešne, je to škôlkárske, lenže problém je v tom, že v tomto kontexte je to nebezpečné, pretože máte tú zodpovednosť spravovať naše spoločné peniaze. Toto nie sú vaše peniaze. A keď tieto peniaze rozhajdákate, keď našu krajinu zadlžíte na x rokov vopred s takými úrokmi, že v živote by si žiadna rodina alebo firma za také úroky nepožičiavala, tak to znamená, že to budú splácať naše deti a naše vnúčatá. To nezmizne takto ten dlh, on sa nevytratí. To nie je také, že tuto nejaký predseda vlády alebo predseda čiernej strany pôjde do dôchodku a dlh zmizol. Prídu ďalšie voľby a dlh zmizol. Nie, ten dlh budú splácať naše deti a naše vnúčatá a preto na tom tak strašne záleží. Ja teda, ako viete, sa dlhodobo venujem školstvu. Som tieňová ministerka Progresívneho Slovenska pre školstvo, čiže pochopiteľne najviac ma zaujíma rozpočet školstva. A taktiež viem, že bol pripravovaný narýchlo. Viem, že, čo to bol piatok poobede, dostali ľudia informáciu, aj tí ekonómovia, odborníci, ktorí to vlastne museli chystať, že cez víkend to má byť pripravené a ľudia všelikde na ministerstvách potom sedeli celý víkend, pretože volení vládni predstavitelia si nevedeli včas urobiť svoju robotu, tak to potom za nich musel zatiahnuť niekto iný. Ale teda som vďačná, že aj za kapitolu školstva sme dostali veľmi podrobný materiál, ktorý teda mapuje ten vývoj v školstve. A ja tu nebudem citovať nejaké makroúdaje. To teraz nie je podstatné. To, čo z celého tohto materiálu považujem za úplne najdôležitejšie, a teda to bude prvá vec, ktorej sa budem venovať, je kapitola, ktorá sa volá Chýbajúce zdroje na roky 2027 až 2029. A teraz odcitujem: V návrhu rozpočtu na roky 27 až 29 v oblasti bežných výdavkov požadujeme navýšenie finančných prostriedkov na nasledovné výdavkové tituly. To znamená inými slovami, aby som teda preložila ten úradnícky jazyk, že ministerstvo hovorí, že my už vieme, čo budeme potrebovať, lebo vidíme demografické trendy, lebo sme prijali nejaké zákony a v tomto rozpočte to nemáme pokryté. Čiže to je prvá úplne základná vec, že tento rozpočet nestačí. Na všeličo možné sa tam našlo. Tuto sa hovorilo o jadrovej elektrárni niekde, kde pôjdu miliardy v priebehu rokov cez mnohé ďalšie oblasti. V školstve konkrétne veci, ktoré vieme, že budeme potrebovať, tak na ne chýbajú peniaze, lebo v tom rozpočte nie sú pokryté. A to je: navýšený normatív, lebo vieme, že budeme mať viac žiakov. Jednoducho to už vieme. Chýba tam 10 miliónov na budúci rok. Kompenzačný príspevok, ktorým sa minister Drucker rád chváli, že to učiteľom vyplatí, chýba 14 miliónov na budúci rok. Pedagogickí asistenti, nesmierne dôležití, budem o nich ešte hovoriť, chýba nám 12 miliónov. Školský digitálny koordinátor 20 miliónov a zavedenie povinnej škôlky, čo vaša koalícia schválila, rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania a začne to platiť budúci rok, najprv od štvorročných, potom od trojročných, chýba 7,5 milióna. A ešte nejaké ďalšie položky, keď sa to spočíta, 65 miliónov chýba na bežné výdavky v regionálnom školstve. Tak to je ten úplný základ, že tak vytvorili ste rozpočet, schválili ste si ho na vláde, predložili ste ho zrýchlene do parlamentu a nemáme pokryté ani tie najnutnejšie veci v školstve, aby vedeli školy fungovať. Pýtali sme sa na to na výbore. Na výbore sme, žiaľ, ministra nemali. Bol tam štátny tajomník pán Džembera, ktorý v podstate povedal, že sa budú hľadať vnútorné rezervy, čo inými slovami v preklade znamená, no niekde budeme musieť zobrať, aby sme tuto pridali. Čiže aj tak bude niekde chýbať a verte mi, že v školstve nie sú peniaze len tak na rozdávanie alebo len tak navyše. A takisto, keď o tom hovoril kolega Horecký z KDH v televízii s Druckerom, tak taktiež sa pán minister iba vyhovoril, ale nedal konkrétnu odpoveď. Čiže to mi príde taká úplne prvá základná vec, že aspoň, aby ste si splnili svoju domácu úlohu a popritom všetkom, na čo ste si peniaze našli, tak dajte aj na to základné, aby mohli školy riadne fungovať. Prejdem na ďalšiu dôležitú oblasť, ktorá sa týka školstva, a to sú platy učiteľov. A taktiež sa minister rád chváli, že áno, tuším v predminulom roku navýšili platy učiteľov. Ja znovu pripomeniem, ako už niekoľkokrát, sami ste si dali do programového vyhlásenia vlády každoročne zvyšovanie tarifných miest, správne, lebo učitelia si tie platy naozaj zaslúžia. Rovno v prvom roku ste to porušili. Potom učitelia takmer vyšli do ulíc a museli pohroziť štrajkom, tak teda sa tie platy navýšili. Hej. Teraz sa samozrejme znovu čakalo, čo príde. A prišlo navýšenie od 1. júla. V školstve sa väčšinou navyšujú platy buď k 1. januáru, alebo k 1. septembru. Prišlo navýšenie od 1. júla, teda nielen učiteľov, ale aj iných štátnych zamestnancov. O konkrétnych 8,4 %. Ja to naozaj každému jednému, kto v školstve aj vo verejnej správe inak pracuje, doprajem. Ale teraz mi vysvetlite, že a prečo 1. júla? Lebo ja vám poviem prečo. No lebo očakávate, že v septembri budú voľby a potrebujete tým ľuďom ukázať, ako ste sa o nich teda na záver pekne postarali. Lebo inak by ste pokojne tie platy mohli navýšiť v januári. A presne ste to mohli urobiť aj z rovnakého balíka. Áno, vyzeralo by to percentuálne menej. A už by tí ľudia sa v tom čase možno potešili menej a do toho septembra by zabudli. Nie. Tak ako v iných oblastiach, toto je predvolebný rozpočet, často rozhadzovačný rozpočet, tak aj v tomto je to populistický predvolebný rozpočet, pretože kým ste pokojne mohli tie platy zvýšiť a rozdeliť to zvýšenie, ten balík na to zvýšenie na celý rok, vy najprv ich necháte pol roka čakať a potom s veľkou pompou im teda donesiete to navýšenie na zlatej tácke k 1. júlu, aby si to ešte pamätali, keď pôjdu voliť. Toto nie je zodpovedné správanie. Toto je, že potrebujeme si získať voličov. Ale myslím si, že práve pri učiteľoch to naozaj veľmi veľa ľudí prekukne, lebo im je veľmi jasné, čo sa tu deje. No. Ďalšie, čo teda minister Drucker rád odkazuje, že vraj opozícia kritizuje, ale teda na čom šetriť. No, tak dostanem sa k tomu, na čom šetriť. A mnohí moji kolegovia tu už hovorili. Mali sme tu výborný príspevok kolegu Hargaša, ktorý tu sedí, o Slovensko.sk. Tam by sa teda riadne milióny dali šetriť. Mali sme tu Ivana Štefunka, ktorý hovoril o energetike. Ale teda aj v školstve by bolo kde šetriť, aj keď tam nie sú možno toľko takýchto veľkých káuz. Začnem teda štátnou správou. Vieme, že celkovo nám počty úradníkov v ústrednej správe, v ústrednej štátnej správe sa navyšujú. Napriek tomu, koľko ste hovorili o tom, že štát má šetriť na sebe a treba teda zoštíhliť štát a neviem čo všetko. Nie. V konečnom dôsledku sa tie počty úradníkov navyšujú a navyšujú sa aj v školstve. A nielenže počty úradníkov, ale zoberme si počty štátnych tajomníkov. To je môj taký obľúbený príklad, lebo na školstve tradične vždy bývali traja štátni tajomníci, regionálne školstvo, vysoké školstvo a šport. Tak, šport ste odobrali, celé nové krásne ministerstvo pre pána Huliaka, lebo vydierači v tejto vláde vždy dopadnú najlepšie, tak si pán Huliak povydieral vás až k tomu, že sa stal ministrom a teda sedí si na ďalšom riadnom rozpočte a ďalších riadnych rozhadzovačkách. Takisto pán Migaľ, ktorý si teda povydieral svoje ministerské kreslo. No ale teda šport odišiel a na ministerstve školstva máme ďalej troch štátnych tajomníkov a ešte aj de facto štvrtého, ktorý teda dostal pozíciu splnomocnenec ministra pre regionálne školstvo. Úplne zbytočne tam máme samostatného štátneho tajomníka, tuším pre mládež a inklúziu, a to teda ja viem, aká dôležitá je inklúzia, ale viem, že tie najdôležitejšie veci sa aj tak nedejú u neho na kancelárii, ale v kancelárii ministra. Potom máme samostatného pre školský šport, to už je úplná absurdita. Nabudúce budeme mať štátneho tajomníka aj pre fyziku a matematiku a neviem, čo všetko ďalšie, lebo bolo treba dať teplý flek niekomu politicky blízkemu. Výsledok, zbytočne traja štátni tajomníci, tri kancelárie štátneho tajomníka a splnomocnenec pre regionálne školstvo, lebo on je jediný, ktorý naozaj vie, čo v tom regionálnom školstve treba urobiť. No a potom eurofondy alebo teda celkovo európske peniaze. Samozrejme vieme, že v školstve veľmi veľa vecí sanujú európske zdroje a vďaka Bohu, že tie európske zdroje máme. Ale teda vďaka aj za to, že Európska komisia, verím, že ešte duplom bude dobre pozerať na to, že či sú tie peniaze aj naozaj dobre využité, pretože tu sa tiež nebavíme o tom, že sa tie peniaze len tak niekde zjavili, ale zase sú to daňové peniaze ľudí z iných členských krajín, ktorí nám prispievajú a všetci to poznáme, kdekoľvek cestujeme, každá škola Že dupľom bude dobre pozerať na to, že či sú tie peniaze aj naozaj dobre využité, pretože tu sa tiež nebavíme o tom, že sa tie peniaze len tak niekde zjavili, ale zase sú to daňové peniaze ľudí z iných členských krajín, ktorí nám prispievajú a všetci to poznáme, kdekoľvek cestujeme, každá škola pomaly, ktorá je zrekonštruovaná, má niekde tabuľu, že z eurofondov. No, ale tiež teda zďaleka nie tie všetky peniaze sú využité efektívne. Veľa času sme tu mali rozpravu o e-prihláškach. Úplne nové budovanie systému napriek tomu, že sme tu nejaký systém mali. EduPage, ktorý to isté nám robil dovtedy, že sa cez neho dávali prihlášky, ale bolo treba prepojiť to fungovanie dát, tak sa vytvoril úplne nový systém namiesto toho, aby sa vytvorilo iba prepojenie. A teraz najnovší prípad, ktorému teda určite ešte sa budem venovať, aj teda čakám na odpoveď na interpeláciu od pána ministra, sú videá pre učiteľov, kde v posledný možný deň plánu obnovy pán minister podpísal dve rámcové zmluvy s dvoma súkromnými subjektmi na dokopy takmer 18 miliónov €, kde iba kupuje licencie na už hotové videokurzy pre učiteľov. Tak máme tu naozaj potrebu, potrebu prevzdelávať a dopĺňať vzdelávanie učiteľov, lebo sa tu objavuje množstvo nových tém, lebo máme kurikulárnu reformu, lebo vznikajú požiadavky väčšie na inklúziu, lebo teraz máme obrovskú tému bezpečnosť, krízová intervencia a tak ďalej. Toto všetko by mohli byť kvalitné školenia od reálnych lektorov. Namiesto toho sa zase kupujú licencie vo veľkom bez akoby nejakej zmysluplnej množstevnej zľavy. Čiže v konečnom dôsledku tie milióny budú zisk pre tie súkromné subjekty. A na toto míňame, na toto míňame peniaze z európskych zdrojov. Konkrétne toto bol plán obnovy. Naproti tomu my máme mnohé nedostatočne pokryté témy v školstve. Či už sa tu bavíme o podpore pre žiakov so znevýhodnením, či už so zdravotným znevýhodnením alebo zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ja pripomeniem, to je jeden asi z najdôležitejších výskumov, ktorý sa udial za posledné mesiace na Slovensku, ktorý ukázal, že každé šieste dieťa na Slovensku neukončí stredné vzdelanie. To znamená, že odídu zo školstva, nemajú výučný list, nemajú maturitu. A zostávajú maximálne tak s vysvedčením z deviatej triedy, že ukončili základnú školu. Niekedy ani to nie. Toto sú témy, ktoré my potrebujeme podporiť. Asistenti, ako to už bolo spomínané, 12 miliónov nám chýba na tento rok. A to ešte zďaleka, zďaleka tie potreby nie sú pokryté. Mimochodom, pri tých asistentoch odhad ministerstva hovorí, že v ďalšom roku nám bude chýbať 47 miliónov a v ďalšom takmer 95 miliónov. Toto sú tie témy, na ktoré sa potrebujeme zamerať. Podpora duševného zdravia. Dnes sme sedeli na ministerstve na okrúhlom stole, kde sa hovorilo o zákone o deradikalizácii. Jedna stránka je samotná legislatíva, ale potom my potrebujeme peniaze vôbec na tú implementáciu. Ani toto nie je kryté v tom rozpočte. Zase sa spoľahneme na národný projekt a na ďalšie eurofondové peniaze. Čiže podľa ministra školstva je vraj tento rozpočet zodpovedný, realistický a sociálny, no treba povedať, že bol predložený protiústavne, je populistický a je krátkozraký. A v tom je presne ako táto vláda. [18:18] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie. Šesť faktických poznámok, pani. [18:18] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Luščíková. Ďakujem pekne, kolegyňa Gažovičová, za tvoj odborný vhľad na to, ako to bude vyzerať s rozpočtom, čo sa týka školstva. Hovorila si o tom, že nie sú kryté výdavky v školstve. A ja sa veľmi obávam, že to hľadanie vnútorných rezerv, o ktorých si rozprávala, nebude len vo vnútri rezortu, ale že táto vláda sa pripravila na krytie a na hľadanie peňazí na ich výdavky v tom svojom pozmeňováku, ktorý tu tak v stredu veľmi náhle prišiel a odpoveď sú možno štátne finančné aktíva. Tie štátne finančné aktíva, to sú také prasiatko, taká pokladnička, ktorú sa vláda rozhodne rozbiť bez toho, aby jej to musel schváliť parlament. Lebo teraz tieto peniaze alebo akékoľvek finančné aktíva, ktoré vlastníme, ktoré sú nejakou rezervou, doteraz o tom musel rozhodovať parlament, aby sa tieto štátne aktíva mohli použiť. A vy ste si tu odhlasovali, že toto si už môže urobiť vláda akokoľvek, aby vylepšila rozpočet. A to je strašne nebezpečné a ja si myslím, že práve tie milióny, ktoré budú v tomto rozpočte chýbať, tie nekryté výdavky, ktoré sa objavujú v každej jednej kapitole tohto rozpočtu, tak tam je to riešenie, štátne finančné aktíva. Som veľmi zvedavá, ako to bude vyzerať budúci rok. Ďakujem pekne. [18:20] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa, ty, no, tak spomínala si to Slovensko.sk, tak toho sa trochu tak chytím. Sú také dve veci, ktoré mňa udivujú na tomto rozpočte. Prvá je, že ako vám už tretí rok tolerujú vaši voliči, že vy odmietate vindru na sebe ušetriť. Že povedzte mi, prosím vás, jedno opatrenie, kde táto vláda niečo ušetrila na sebe, na svojej vlastnej prevádzke. Lebo vidíme všetci, že ste si zdvojnásobili platy. Vidíme všetci, že namiesto 30 % zníženia stavu úradníkov narástol počet úradníkov o 7000. To sami priznávate v tom vašom vlastnom rozpočte. Vidíme, že hociktorí dvaja-traja poslanci sa tu chytia za ruky, tak začnú vydierať celú vládu. Najnovšie teda Migaľ s tým kšeftom okolo Slovensko.sk. To, pán minister, tiež, prosím vás, sledujte to teraz v najbližších dňoch, čo sa udeje, pretože pán Migaľ, neviem, či viete, minulý týždeň podpísal takú zmluvu. Ja to volám, že škrupinka alebo nastavená ruka. Podpísal zmluvu, kde vlastne si chce vydupať tých 90 miliónov na portál Slovensko.sk, ktorý už vraj rok nám horí, ale zatiaľ stále nepadol. A takto čaká, či pán premiér mu do tej ruky naleje tých 90 miliónov. Tak ja som strašne zvedavý, že ako vy budete vysvetľovať svojim voličom, že musíme mať transakčnú daň a zároveň Migaľovi prihráte 100 miliónov na portál Slovensko.sk, čo celý rok tu všetci z odbornej komunity vysvetľujú, že to je absolútna zbytočnosť. NBU, štátna inštitúcia, hovorí, že to je zbytočnosť, útvar hodnoty za peniaze. Čiže toto mňa celé udivuje, táto prvá oblasť, že ako vy dokážete klamať svojich voličov a zároveň na sebe nešetriť. A druhá časť, ktorá ma udivuje, je, že tento rozpočet sa vraj volá, že rozpočet dobrých správ. Rokujeme tu už o ňom pomaly týždeň. A zatiaľ z koaličných poslancov som v rozprave videl vystúpiť asi tak, ja neviem, troch alebo štyroch. Že na to, že sú to také dobré správy, tak ich sakramentsky málo predávate. Tak vystúpte, prosím. [18:22] Martin Dubéci Kolegovia. [18:22] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tam bol sa trubán. Ďakujem a ďakujem. Tina, znova si ukázala to, že keby chceli, keby chcela táto vláda, tak by sa dalo konsolidovať aj normálne tak, aby sa táto krajina niekam posunula. A dotknem sa aj toho, čo si hovorila, a aj môj predrečník pán Hargaš povedal ohľadom Slovensko.sk, ale veľmi podobný prístup k eurofondom alebo k ďalším investíciám bol aj k takému projektu, ktorý ste tu možno už viacerí zabudli, a ten sa volal Slejeda. A to bolo inovačné centrum vo Voderadoch, kde štát kúpil za nejakých 17 miliónov € niečo, čo v súkromnom priestore sa nedalo kúpiť ani za 5 miliónov €. A keď sa mňa niekto pýta častokrát, že prečo tie eurofondy nevieme poriadne reinvestovať do našej krajiny, že v čom je problém, tak okrem toho, že samozrejme je veľmi veľa technických problémov, že verejné obstarávanie je pomalé, potom tie projekty sa robia, audit je tam pomalý, ale ten najhorší problém, ktorý vlastne je pred tým všetkým, že ťažko sa robia dobré projekty, keď predtým sedí skupina ľudí na tých ministerstvách a vo vláde a nerozmýšľa, ako urobiť dobrý projekt, ale rozmýšľa, ako urobiť schému, aby sa v nej mohli zúčastniť, aby v nej niečo mali. Tak potom na konci je jasné, že vám vypľuje úplne zlé projekty, ktoré treba rušiť, alebo keď sa nezrušia, tak tie peniaze nejdú v skutočnosti ľuďom, školám, firmám, ale idú tým ľuďom, ktorí tie schémy vymýšľali, pretože si nad nimi pekne sedeli. A oni takto trávia dlhé mesiace, dlhé týždne a rozmýšľajú, ako tie peniaze presmerovať do ich blízkosti a nerozmýšľajú nad tým, ako to naozaj aj ukončiť tak, aby to skončilo v našej krajine. A to je jeden z dôvodov, prečo sme tam, kde sme. Ďakujem. [18:24] Martin Dubéci Pekne. [18:24] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Poláková, náš, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tina, ďakujem, že si veľmi polopatisticky tu zhrnula, aký ohnutý je tento proces predkladania štátneho rozpočtu a jeho schvaľovania, že ide o nezákonný proces, že ste porušili akékoľvek pravidlá predkladania rozpočtu, že chýbala analýza rozpočtu Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, že chýbala analýza rozpočtu za NKÚ. Jediné, čoho sa tu dočkal pán predseda NKÚ, boli osobné útoky na jeho osobu, potom aj po podaní pána Luptáka ďalšie útoky na odborníkov z NKÚ. Dokonca ich obvinil tu z nejakého kradnutia v nejakých IT zákazkách na NKÚ. Jednoducho to bolo, to bolo naozaj nevkusné, čo ste tu predviedli ten prvý deň predkladania tohto rozpočtu. A ten proces, o tom už ani nehovorím. No a my vidíme, že v rozpočte je taký ten vankúšik, ktorý ste si tam nechali, tých 700 miliónov do tej kapitoly, z ktorej budete rozdávať ako vláda, a my vidíme, že v kapitole školstva je -65 miliónov. Tak prosím vás, to ako rozpočtujete? Vy si tam odložíte vankúšik a v školstve chýba 65 miliónov. To je, to je absolútne obraz toho, akým spôsobom vy uvažujete o budúcnosti tejto krajiny. Vy v predvolebnom roku radšej hodíte cez palubu deti, kašlete na nejaké normatívy, že tam bude chýbať 10 miliónov, a vy si dáte do svojho vankúšika na rozdávanie pred voľbami. Na učiteľov kašlete, v PVV-čku ste im niečo sľúbili, to ste samozrejme nedoručili, doručíte to až vo volebnom roku, tesne pred voľbami. To je jednoducho, jednoducho veľká hanba a o tých štátnych tajomníkoch na ministerstve [18:26] Martin Dubéci Školstva, to už sme sa [18:26] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tam je staráško. Ďakujem pekne. Ja sa budem snažiť konštruktívne zapojiť do tejto diskusie. Počúval som pozorne pani poslankyňu a viete, možno by bolo dobré v tomto pléne rozlíšiť a predovšetkým vás v Progresívnom Slovensku, ktorí sa teda profilujete do pozície, že ste tí odborníci a že sa chcete baviť vecne, tak možno by som vás chcel poprosiť, aby aj v tých svojich vystúpeniach ste sa zbavili možno nejakých takých populistických naratívov, ktoré používate, žiaľ, veľmi často, a to nechajte možno svojim opozičným kolegom, lebo tak vám to nejak nesvedčí. Viete, hovoriť o rozpočte pre školstvo alebo napríklad o navyšovaní platov alebo do jednotlivých kapitol. A ja teda odborník na školstvo nie som, ale s pánom Druckerom sa teda bavím veľmi často, tak sa spýtajte svojho najbližšieho koaličného partnera, napríklad Slobody a Solidarity, akým spôsobom bolo napríklad navyšované financie napríklad na vysoké školstvo. A porovnajte si to. A buďme v tomto korektní. Viete, počty úradníkov. Ja súhlasím, ja sám, ja viem hovoriť, ale nechcem to tu zaťahovať. Akým spôsobom, že kde kto ušetril? Hovoril to pán poslanec Hargaš alebo Truban, neviem, ktorý z nich dvoch, nepamätám si, tak na ministerstve napríklad zdravotníctva došlo k dramatickému sporeniu na vlastnom chode, dramatickému sporeniu. Predpokladalo sa 160 miliónov minulý rok už, usporilo sa 200 miliónov. Ale keď sa bavíme o úsporách na chode štátu alebo jednotlivých ministerstvách, tak potom buďte konkrétni, lebo potom je to všeobecná floskula. Tak vy ako tieňová ministerka školstva, tak povedzte presne, kde. A to potom bude korektná diskusia, lebo potom tí ľudia si to berú tak, že je to premnožený štát a ja neviem, čo a ja napríklad na ministerstve už mám iba kľúčových úradníkov. Napríklad a potom. Rozpočet dobrých správ [18:28] Martin Dubéci Niekto to tu zareagoval. Dá sa prihlásiť do rozpravy aj pani. [18:28] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kosová. Ďakujem veľmi pekne. Tak ja sa pokúsim byť vecná, ale aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že je to koalícia, ktorá má veľmi dobre prepracovaný message box na klamanie a zavádzanie verejnosti a to sa týka aj tohto rozpočtu. A poďme teda teraz k tomu, prečo si to myslím. Schválili ste si víziu 2040, kde sľubujete znižovanie dlhu na úroveň 50 %. Realita je taká, že prídete s rozpočtom 27, ktorý má takmer rovnako vysoký deficit ako deficit, s ktorým ste preberali verejné financie pred troma rokmi. Druhá vec, čo sa týka napríklad školstva, pán Kerr, ktorého si tak veľmi vážite, má veľmi veľa rečí o duševnom zdraví. Teraz je tu zákon o skrátenom legislatívnom konaní o integrovanom systéme, pretože máme problém s radikalizáciou, extrémizmom a tak ďalej. Máme šikanu na školách, rastie mizogýnia. A realita je taká, že na rok 27 budeme mať o 1803 asistentov menej, pretože nám tam chýba 12,9 milióna. A to sú práve tí ľudia, ktorí majú pomáhať učiteľom pri ich práci, aby neboli preťažení, aby boli dostatočne všímaví, aby našli a dokázali identifikovať a diagnostikovať dieťa, ktoré potrebuje pomoc. A čo sa týka šetrenia. Už sme to spomínali, sľubovali 10 % znižovanie. Netvrdím, že nie sú ministerstvá, kde k šetreniu nie Ľudia, ktorí majú pomáhať učiteľom pri ich práci, aby neboli preťažení, aby boli dostatočne všímaví, aby našli a dokázali identifikovať a diagnostikovať dieťa, ktoré potrebuje pomoc. A čo sa týka šetrenia, už sme to spomínali, sľubovali 10 % znižovanie a netvrdím, že nie sú ministerstvá, kde k šetreniu nedošlo, ale realita je, že budeme mať minimálne o 2600 štátnych zamestnancov viac. A to sú teda aj vyššie náklady. Prorastové opatrenie. Sľubujete, že od januára ich uvidíme, ale ja som žiadne nevidela. Ja viem, že vy ste na tlačovej konferencii povedal, že najlepšie prorastové opatrenie je investícia do školstva a zdravotníctva. Ja do istej miery s vami môžem súhlasiť, ale potom je pre mňa škoda, že chýba v školstve napríklad 65 miliónov. Kde sú tie investície potom? Do vzdelania, zdravotníctva, keď práve na tom vzdelaní, ktoré je najlepšie prorastové opatrenie, vy šetríte. A keď sme pri tých, no už nemám [18:30] Martin Dubéci Ja len pripomínam, že reagujme, prosím, na predrečníka, nie na predfaktického. A pani poslankyňa [18:30] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kašová, ďakujem za slovo. Ja reagujem, čiže ja môžem reagovať na faktické a budem teda predovšetkým reagovať na pána ministra. Ja sa teším, že ste sa zapojili, pán minister, a ja oceňujem aj ten pokojný tón, ale zároveň rozoberme si, čo ste vlastne povedali. Tak znovu počúvame výhovorky večné a čo bolo za predošlých vlád. Ale veď vládnete štvrtý rok vy ako vládna koalícia. Toto je posledný rozpočet, ktorý predkladáte, tak už sa snáď neobzerajme. Okrem toho, ja, Progresívne Slovensko, teda doteraz nikdy nevládlo. Ale naozaj, skúsme sa zamerať na tie konkrétne veci a nie na neustále vyhováranie sa na niekoho iného. To je prvá vec. Druhá vec, tak teda kladiem konkrétne otázky. Tuto dokument ministerstva školstva, podpísaný ministrom Druckerom, uvádza, že na najbližší rok chýba 65 miliónov na bežné výdavky. To sú tak základné veci, ako normatív na zvyšujúci sa počet žiakov a tieto peniaze chýbajú. Tak naozaj, kolegovia, čo je toto za rozpočet, keď úplne základné veci, ako je normatív pre školy, chýba nám, tuto ministerstvo podpísalo, že chýba 65 miliónov. Na všetko možné ste si našli peniaze na rozhadzovanie, o obrane ani nebudeme hovoriť, ale na základné veci chýba. To isté, platy. Konkrétne som povedala, veď dobre, našli ste peniaze na zvyšovanie platov, teším sa. Namiesto toho, aby ste to ľuďom rozdelili, aby už od januára mali vyššie platy. Nie, vy si to pošetríte, zvýšite im to v júli, aby to zvýšenie pôsobilo väčšie a aby to bolo tesne pred voľbami. Veď to je čistý populizmus. Totálne, že predvolebná pasca alebo ako to nazvať na ľudí. To je konkrétna vec. A kde by som šetrila? No napríklad by som nemala troch štátnych tajomníkov, z ktorých minimálne dvaja tam vôbec nemajú čo hľadať, lebo o tom nič nevedia. [18:32] Martin Dubéci Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Lackovič. Ďakujem pekne. [18:32] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Ja už som vystupoval raz, myslím, že to bolo v piatok, ale teda opakovanie je matka múdrosti v tomto prípade. A ja skúsim ešte raz zopakovať tie najkľúčovejšie posolstvá alebo najkľúčovejšie poznámky alebo postrehy alebo pripomienky, ktoré by tu mali zaznieť a týkajú sa ako inak v mojom prípade teda hlavne samospráv, obcí, miest, krajov a tak ďalej. Nedá mi hneď na úvod dať takú rečnícku otázku, ale možno sa niekto zapojí a bude vedieť niečo aspoň zamumlať zo strany vládnej koalície, že či máte, kolegovia, predstavu, že koľko malo byť vyplatených peňazí slovenským samosprávam, obciam, mestám v roku 2025 zo strany štátu formou podielových daní. To číslo, ja vám pomôžem, bolo minulý rok 25, hovorím o 25, lebo tento rok ešte nebol skončený a stále trvá. Minulý rok, v roku 2025, to bolo 2 miliardy 243 miliónov €, to je balík, to sú peniaze, ktoré mali byť zaslané a boli zaslané slovenským samosprávam. Priatelia, ale viete, koľko to bolo v prípade Čiech, koľko to bolo v prípade Českej republiky? Tak je ich raz toľko, nech by to bolo 4, 5 miliardy. Buďme granti, veľkorysí, nech by to bolo, zaokrúhlime to, nech by to bolo 5 miliárd. Ale, priatelia, tá pravda je, že v Českej republike bolo samosprávam poukázaných 13 miliárd € v prepočte. 13 miliárd, čo je voči 2,24 miliardám proste viac než päťnásobok, takmer šesťnásobok. Len pri dvojnásobne väčšom počte obyvateľov a pri dvojnásobne väčšom počte samospráv. Mnohí povedia, že a to sa nedá takto porovnávať. Dobre, zoberme si v tom prípade dve identicky veľké samosprávy. Zoberme si napríklad Partizánske na strane Slovenska a Náchod v prípade Českej republiky s rovnakým počtom obyvateľov, približne 21-tisícové samosprávy. Kým to Partizánske na Slovensku dostalo na hlavu 386 €, ten Náchod, v tomto prípade aj partnerské mesto Partizánske, čo je náhoda, rovnako veľký, dostal viete koľko? Vyše 1100 € na hlavu a obyvateľa. To je, to je, že intergalaktický rozdiel. Preto sa hovorí, že do tých Čiech, že tam keby sme my mali na Slovensku toľko peňazí, čo majú české samosprávy, tak by boli ešte aj tie kľučky na tých obecných úradoch pozlátené, pretože naozaj sa nebojím povedať, že na Slovensku máme množstvo dobrých starostov, množstvo dobrých primátoriek a starostiek, rovnako tak županov, županiek a rovnako tak veľké množstvo ich aj dnes kandiduje a verím tomu, že sa aj stanú po 24. októbri novými starostami, starostkami, primátorkami, primátormi a tak ďalej. Zvlášť vo farbách PS, lebo ak niečo spája tých kandidátov za PS, tak je to, že sú to srdciari, že tie kampane sú čestné, že sú slušné, že sú otvorené, že sú transparentné. A to nie je málo v dnešnej dobe, si myslím. Toľko taký drobný exkurz do porovnania Slovenska a Česka v kontexte peňazí. Koľko, koľko do tých obecných kas vlastne tečie? Tam ani nie je niekedy dôležité to, že koľko tých peňazí tečie. Ale aký je ten plán, aká je tá predvídateľnosť? Určite mi mnohí dáte za pravdu, že tá predvídateľnosť a to, že viete, že kedy, koľko, ako, akým spôsobom príde v kontexte financií, je niekedy ešte dôležitejšie, ešte dôležitejšie ako to, že jednoducho očakávate aj možno nejaký výpadok. Na Slovensku sa to hlavne deje v máji, kvôli tomu výpadu výnosu z DPH, kvôli tým vratkám. Takže v máji chodí vždy zákonite menej tých peňazí. Aj tento rok to nebolo inak, preto ste schvaľovali preddavky samosprávam, ktoré sú im následne v priebehu roka alikvótne strhávané. Čiže, čo tým chcem povedať, je to, že tá predvídateľnosť, to predvídateľné prostredie finančné je mimoriadne dôležité, mimoriadne kľúčové a vaša vláda urobila všetko preto. Žiadna vláda neurobila predtým, aby bolo to prostredie tak nepredvídateľné, ako je tomu dnes. Naozaj tak nepredvídateľné, ako je tomu dnes. V podstate my sme sa, alebo vy ste dostali samosprávu do situácie, kedy ten starosta naozaj netuší, netuší v októbri, koľko peňazí mu príde na podielových daniach v novembri. Nevie to nikdy. Lebo poslednú ešte makroekonomickú prognózu má z decembra 2025. Dneska je október 2026. Už v tomto momente, už v tomto mesiaci mali byť všetky obecné rozpočty na stole a schvaľovať sa postupne. Nedeje sa to tak v takmer žiadnej samospráve. Ak poznáte vy takú samosprávu, vyzývam vás, povedzte mi cez faktickú jej názov, jej meno, lebo ja som nenašiel ani jednu samosprávu, ktorá by mala dnes v októbri zverejnený rozpočet, nie to, že schválený, zverejnený na pripomienkovanie. Tam platia lehoty 10 dní na pripomienkovanie a 15 dní v predstihu, minimum, minimum, aby sa to dalo verejnosti na náhľad zverejniť na obecnú úradnú tabuľu alebo elektronickú vývesku a tak ďalej. A ja sa pýtam, vás to netrápi? Lebo blíži sa stav, kedy v januári bude rekordne veľký počet samospráv v rozpočtovom provizóriu a to z jednoduchého dôvodu, lebo nebudú mať tie rozpočty prijaté. Ani schválené, mnohí ani zverejnené. A sú na to dva dôvody. Prvý je komunálne voľby. To sa môže stať, OK, ale ten druhý je, že ste nepodporili vyňatie zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Nepodporili ste. Minulý utorok sa tu o tom hlasovalo, malo to 66 hlasov. Vďaka Bohu aspoň za teda kolegu Ferenčáka, niektorí kolegovia, zopár ich bolo chorých, inak všetci, všetci hlasovali za, no ale tie vaše hlasy tam chýbali. Nepodporili ste vyňatie zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy pre samosprávy. Proste hodili ste ich cez palubu. To je proste pravda. Z toho sa nedá vyviniť, to sa nedá vysvetliť, to sa nedá obhájiť. To nemá racionálne vysvetlenie. Nemá racionálne vysvetlenie to, že vy ste povedali 2920 samosprávam na Slovensku, že si nemajú zostaviť svoje rozpočty na rok 2027. Vy ste im tým vaším úkonom toto povedali. A oni povedali, že technicky nevedia zostaviť svoj rozpočet na budúci rok, pretože nie je možné mať na budúci rok tie isté výdavky ako tento rok. Nie je to možné už len z hľadiska inflácie. Nie je to technicky možné urobiť. A vás to vôbec nezaujímalo? Na budúci rok ste hovorili a hovoríte o raste platov o 8,4 %. Samosprávy sa pýtajú, platí to aj pre nás? Platí to aj pre našich zamestnancov na úseku preneseného výkonu štátnej správy aj na úseku originálnych kompetencií? Platí to aj pre nás? Ak áno, tak z čoho to máme zaplatiť? My tie peniaze nemáme. A keďže nám neviete ani uvoľniť ruky v prípade našich rozpočtov, uvoľniť ruky znamená vyňať spod sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, tak to opäť nevieme technicky urobiť. To je začarovaný kruh. Nie je to možné technicky urobiť. Aj keby chceli zvýšiť platy o 8,4 % o akékoľvek percento, nemajú od vás odpovede na tieto základné otázky. Vy si vymyslíte percento, vy si vymyslíte spôsob, vy si vymyslíte mechanizmus. Ale ten, kto to má zexekuovať, kto má 10. augusta fyzicky poslať tú výplatu na účet toho zamestnanca, netuší, skade a ako a či vôbec to má urobiť. Lebo oni nevedia, či to platí aj pre nich. Vy viete, pán Macášek, že či to platí aj pre nich, aj pre samosprávy? Oni to nevedia. Oni sa pýtajú. Oni nevedia, aký rozpočet majú predložiť. Voľby sú za 12 dní, preboha. Komunálne. Oni nevedia, čo majú robiť. Vy si v pohode sedkáte. Pohoda. Kolegyňa, myslím, Klajner, dneska ráno povedala, že tu už prvý gombík bol zapnutý zle. Ale ja mám taký pocit, že už aj všetky ďalšie boli zapnuté zle. Už tá košeľa, to by už nedal dokopy ani svätý Peter. Už je tak pozapínaná. V samospráve by takáto situácia nikdy nemohla nastať. Z jedného jednoduchého dôvodu. Tam platí také pravidlo, že neexistuje predložiť nevyrovnaný rozpočet alebo nebodaj, že deficitný. Proste jednoducho vždy musí byť buď vyrovnaný alebo prebytkový. Normálne, že samospráva vie urobiť prebytkové rozpočty. A tým, že ste ich nevyňali spod sankčných mechanizmov dlhovej brzdy a pôjdu do provizória, tie sankcie, ktoré majú, znamenajú, že nevedia použiť ani prebytok z minulého roka. Vy ste to vyriešili aj tento rok tým, že ste umožnili minúť rezervné fondy samospráv aj na bežné výdavky. Čiže to, čo mali tie samosprávy odložené na riešenie živelných pohrom, víchric, povodní, sucha, požiarov. Vy ste povedali, že tie peniaze, ktoré tam boli krvopotne akumulované, si majú roztopiť na toaletné papiere, na kúrenie, na svietenie, na mzdy, na bežné výdavky, na tonery do tlačiarne. Čiže, priatelia, vy ste povedali samospráve tento rok, nie tento rok, tretí rok po sebe. Tretí rok po sebe. V 24. ste to urobili, v 25. a v 26. V 24. som aj ja sám ešte odporúčal kolegom, že podporme to, kolegom, že podporme to, aj sme za to zahlasovali, aj všetci ostatní, myslím, že to bolo jednomyseľne prijaté. No ale v 25., 26. vy ste zopakovali to isté ako cez kopirák. Žiadne novum, žiadna inovácia, to isté. Ste dovolili samospráve, aby si roztopila svoje rezervné fondy na bežné výdavky. Sľubovali ste menej štátnych zamestnancov, o tom som hovoril v piatok, k tomu sa už nebudem vracať. Ten počet rastie medziročne, ak sa nemýlim, o 4300. To je neuveriteľné. Ako môže sa postaviť premiér tejto krajiny v roku 2024 a povedať, že táto krajina by si ani nevšimla, keby sme mali na druhý deň o 30 % menej štátnych zamestnancov na ústredných orgánoch štátnej správy, a dneska Ak sa nemýlim, o 4300. To je neuveriteľné. Ako sa môže postaviť premiér tejto krajiny v roku 2024 a povedať, že táto krajina by si ani nevšimla, keby sme mali na druhý deň o 30 % menej štátnych zamestnancov na ústredných orgánoch štátnej správy. A dneska v rozpočte čítame, že má byť tých zamestnancov o 4300 viac medziročne. Viac. Nie, že o 30 % menej. Ale viac. To sa ako mohlo stať? Tak ako sa to môže, tak ako môžete, ako môžete dostať takýto výsledok? Spomínal som už teda, že samosprávy čaká, alebo teda rekordný počet samospráv čaká rozpočtové provizórium na budúci rok. Tie dôvody som popísal. Dal som tam porovnania s Českou republikou. Ja už neviem, čo viac ešte znovu opakovať ako papagáj. Už mi to príde aj nedôstojné. Všetko asi už bolo povedané. Ešte kolegovia určite spomenú svoje sektory, ale veď koniec koncov to spomíname už neviem koľký štvrtý alebo piaty deň. Naozaj ľudsky, nekričím, neurážam, len skúsim, vecne sa snažím naladiť na tú vlnu, na ktorej ste teraz vy, že skúsme si zodpovedať aspoň tých pár nejakých otázok alebo vymeniť si nejaké. Mňa by zaujímali vaše názory, čo vy na to hovoríte. Čo vy na to hovoríte? A tú samosprávu by to zaujímalo. Tie mestá, obce. Však vy v nich bývate tiež. Mnohí ste starostovia. Veľmi, veľmi si myslím, že aj parádne veci ste dokázali vo svojich obciach a mestách. Takže nemáte sa úplne, že všetko nebolo len zlé, urobili ste aj dobré veci tam. Ale prečo teraz robíte toto? Prečo sami sebe ste klepli totálne po prstoch v kontexte tvorby rozpočtu na rok 27 v prípade samospráv. Prečo ste si sami sebe toto urobili? Viete, a my keby sme videli tie protiopatrenia, s ktorými tu prichádzate, že nás zasypete legislatívou, ktorá má naopak pomôcť samosprávam, tak by som nepovedal ani slovo. Ale čo prišlo tento rok? Tri veci. Tri veci prišli tento rok z vašej strany. Prvá – preddavky, ktorými sa v máji sanoval májový výpadok a následne je to strhávané tým samosprávam v alikvótnej čiastke až do konca tohto roka. Druhá vec boli tie rezervné fondy už spomínané, tretí rok po sebe, aby si ich mohli roztopiť a minúť aj na bežné výdavky. A potom ste mi ešte tam posunuli výplatný deň, kedy štát posiela podielové dane, tie tzv. DPFO, tak to už nerobí 20., ako to bolo dlhé roky predtým, ale to posiela 7. až 10. Akože sa im tá cash-flowová situácia zlepšila, to je všetko. Nič viac a je október, priatelia, je október, nič viac. No, čiže asi toľko opäť z mojej strany, tak v krátkosti a budem sa tešiť ešte na nejakú debatu, ak by k nej prišlo. Ďakujem. [18:47] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Faktická poznámka od pani poslankyne náš. [18:47] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No Marek, ja sa ti divím, že, že máš ešte stále silu im toto stále opakovať, že čo oni robia s tými samosprávami, ako ich dusia, ako, ako jednoducho tie samosprávy nedokážu predvídať ani to, aké financie dostanú v ďalšom roku. A že ty si zhrnul naozaj všetky tie problémy, ktoré ich čakajú a s takou tou naliehavosťou, ako to ty veľmi pekne vieš, a s nimi to nepohne. Oni si tam sedia. Oni si tam pozerajú do mobilov a sedia. Ohrozené sú rozpočty kvôli tomu, že to nebolo vyňaté z tých sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, hej? Oni zrejme ani nerozumejú, čo to znamená, pretože keby tomu rozumeli, tak zrejme nehlasujú tak, ako, ako hlasujú vždy. Ako im ukáže palec hore, dole. A to som veľmi smutná z toho, že sľubujú zvýšené platy aj v štátnej, aj verejnej správe a nikomu nepovedali ešte, že z čoho sa to uhradí. Hlavne, že majú vankúšik 700 miliónov na rozdávanie v predvolebnom roku. Ten si tam ošéfujú, ale to, aby dali samosprávam 8,4 % navyše platy, to neviem, to si tie samosprávy majú nakresliť alebo natlačiť tie peniaze. Jednoducho vy naozaj ako keby ste nevideli to, že čo vy tu robíte, ako keby ste nevideli, že aký to má dopad v realite. Že vy vôbec nevidíte, s čím tie samosprávy dneska bojujú. A to úplne nechápem, keď vy ste fakt niektorí starostovia alebo primátori. Jednoducho máte tie problémy denne na tanieri a sem prídete a tu zahlasujete za pravý opak toho, čo by ste mali hlasovať, aby ste tým samosprávam pomohli. Horli, a teda ďakujem ti, Marek, a tá tvoja naliehavosť mňa udivuje, že ich s nimi to nič nerobí, že nič. Sedia si ďalej. Ďakujem. [18:49] Martin Dubéci V ďalšej rozprave vystúpi pán poslanec Dej. [18:49] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Už asi aj môžem povedať, že príjemný dobrý večer. Stáli tu v podstate asi, podľa prieskumov, dve najsilnejšie strany v súčasnosti na našej politickej mape. Bol by som teda rád, keby sa aj tá druhá zapojila do diskusie. Myslím si, že keď už aj nie kvôli nám, tak aspoň kvôli tým ľuďom. Lebo myslím si, že ten rozpočet sa dotkne každého jedného z nás. No a teda pôjdem najprv po tom procese a skúsim potom aj po tom obsahu. Ako takom. Ja si pamätám, keď bol predstavený ten rozpočet a hovorilo sa o tom, že to je rozpočet dobrých správ, sociálneho zmieru a kompromisu. Naozaj som dlho rozmýšľal, že pre koho je to dobrá správa. Aký sociálny zmier tu nastane a aký kompromis, pre koho to je, ale teda netrvalo to dlho a vyjadrila sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, od ktorej teda na výbore mali sotva 120 sekúnd. Vyjadril sa tu aj šéf NKÚ, ale vyjadrili sa aj zamestnávatelia, odborové zväzy, odborníci a teda už niekoľký deň po sebe sa tu vyjadrujeme aj my, prevažne teda v rámci opozície, ale však to sme si zvykli. Tie dobré správy, no. Dobré správy teda nepriniesla ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ani NKÚ. A ani zamestnávatelia, ani odborové zväzy. No však máme niečo ako tripartita, to je aj definované v zákone. Jednoducho tripartita, však vieme, čo to je. Stretnú sa zamestnávatelia, zamestnanci a teda vláda. Je to nejaká hospodársko-sociálna rada štátu, kde sa teda snažíme dospieť k nejakému spoločnému kompromisu, k nejakému sociálnemu zmieru. To sa deje hlavne teda pri štátnom rozpočte, to sa deje pri, dajme tomu, keď sa má schvaľovať minimálna mzda. Alebo teda to slúži ako nejaká konzultácia. To je presne to, aby dospelo k tomu kompromisu, že jednoducho sa snažíte zapojiť všetkých týchto aktérov, či už štát, zamestnávateľov alebo zamestnancov, ich zástupcov k tomu, aby jednoducho došlo k nejakej spoločenskej zhode, k nejakému kompromisu, lebo však samozrejme, že zamestnávatelia sa budú snažiť si hájiť záujmy zamestnávateľov. To je úplne normálne. Naopak, tak zamestnanci sa budú snažiť hájiť stranu zamestnancov a štát bude musieť niekde lavírovať medzi tým a teda snažiť sa dôjsť k nejakému kompromisu. Ja teda úplne neviem, k akému kompromisu došlo, lebo ten rozpočet, ak si správne pamätám, bol zverejnený niekedy v piatok a mali zasadať v pondelok, čiže sotva mali na to 48 hodín. Ako prejsť si najdôležitejší návrh zákona, ktorý má takmer 300 strán, za ani nie 48 hodín. To mi príde také nie úplne teda ako dobrá správa. Ale zase na druhú stranu vy nemáte problém sem doniesť pozmeňovák, hoc spísaný cestou ešte vo výťahu a na schodoch a ho tu predložiť ústne, ale teda mňa veľmi teda zaujalo to, akým spôsobom ste k tomu pristúpili, lebo ono to aj veľmi reflektuje to, akým spôsobom vám záleží na osude tejto krajiny. Aj by som si dovolil povedať, že až tak nezáleží, lebo ten rozpočet je toho dôkazom. A ja si myslím, že v štáte, v ktorom máte prezidenta, máte vládu, uvidíme budúci týždeň, či aj parlamentnú väčšinu, ale teda máte všetky predpoklady na to, aby ste sem doniesli rozpočet, ktorý naozaj teda bude dobrou správou pre Slovensko, donesie sociálny zmier a bude aj určitou formou nejakého kompromisu, lebo tak by to asi malo byť. Tak si ja predstavujem niečo, čo môže pomôcť našej spoločnosti, veď na konci dňa, ako som spomínal. Ten rozpočet je zákon roka. Čiže to je asi niečo, kde by ste mali venovať všetku tú svoju energiu, zapojiť do toho ľudí, rôznych aktérov, ktorí sú súčasťou tohto procesu. A prijať rozpočet, ktorý bude dobrý pre jednotlivé rezorty a bude nejakým spôsobom reflektovať na to, čo táto spoločnosť potrebuje a na to, aby, dajme tomu, z toho rozpočtu sa tie ciele mohli plniť. Veď o tom ten rozpočet v konečnom dôsledku je. No ale teda. Tripartita nedopadla úplne najlepšie. Povedal by som, že pre vás, ale v konečnom dôsledku, ako som vravel, ten rozpočet je pre všetkých obyvateľov tejto krajiny, čiže na konci dňa na to doplatíme všetci. Ako už raz bolo spomenuté, bude to drahé. Hovorila to ministerka hospodárstva ešte teda po voľbách 2020 alebo teda pred voľbami 2020. No a teda podarilo sa vám niečo, čo ja mám pocit, že sa ešte teda nepodarilo žiadnej vláde pred vami a vy ste dokázali spojiť odborárov, dajme tomu so zamestnávateľmi, čo je naozaj nevídaný kúsok. Ja si nepamätám, či sa niekedy niečo takéto vôbec stalo. Ale mňa to mrzí. Tiež by to, samozrejme, dospelo k nejakému tomu spoločenskému mieru a kompromisu a pomohlo by to k tomu, že ten rozpočet bude dobrý a bude tam nejaká celospoločenská zhoda na tom. Ale to sa nepodarilo. A ja sa tomu ani nečudujem, lebo preštudovať si návrh roka, ktorý má takmer 300 strán, za 48 hodín a dať tomu nejaké odborné stanovisko naozaj musí byť veľmi ťažké, keby ste mali osemhodinový časový posun, takže toto sa úplne nepodarilo. Ale teda, podarilo sa ich spojiť. Tým pádom, ja sa nečudujem, že zaujali stanovisko, aké zaujali. V konečnom dôsledku, veď bol tu aj šéf NKÚ, ktorého vystúpenie si myslím, že všetci si dobre pamätajú. Myslím si, že vy by ste možno až tak nechceli, ale teda nebolo to vo váš prospech. Takisto sa vyjadrovali rôzni odborníci zľava, sprava, zhora, zdola. Tiež nie sú nadšení z tohto rozpočtu, čiže to nie je o tom, že tu niečo, dajme tomu, hovorí opozícia, alebo my by sme chceli len a len kritizovať a podobne. Ono viete, že keď vám 10 ľudí z 11 hovorí, že niečo nie je dobré, tak by som predpokladal, že asi ten 11., ktorý má iný názor, ako je minister financií, že asi skôr bude chyba v ňom ako v tých ďalších 10, ale minister financií teda predviedol, že nikto tomu nerozumie, len on teda doniesol taký rozpočet, na ktorom v zásade možno ani v tej koalícii nie je možno ešte dneska zhoda. Ale teda prejdeme k tomu, čo by pomohlo. A pomohlo by to, keby ste reálne riešili to, čo treba. Lebo od začiatku volebného obdobia, ja si myslím, že už to môžeme tak začať nejakým spôsobom bilancovať. Sme začali štvrtú parlamentnú alebo teda tú sezónu volebnú. A od začiatku volebného obdobia ste tu teda schvaľovali Trestný zákon. Však vieme prečo, ale jednoducho tomu ste venovali veľký politický kapitál, ľudské zdroje, energiu a tak ďalej. Potom samozrejme sme tu museli riešiť rokovací poriadok a tak ďalej a tak ďalej. Je toho strašne veľa, čo sa tu teda za tie tri roky udialo. Ani ja som sám nečakal, že vôbec toľko sa toho dá stihnúť, ale prečo to hovorím, je preto, lebo keby ste venovali možno toľko času, energie a všetkých tých ľudských zdrojov, je to pravda, na zdravie, tak si ja naozaj myslím, že by ten rozpočet nemusel byť taký zlý. No ale je. A ono to svedčí o tom, že na čom vám v skutočnosti záleží, že pre vás meniť Trestný zákon, s ktorým v zásade nikto nemal problém, len možno zopár ľudí, ktorí sú súčasťou tejto koalície, tak ono to o niečom svedčí a svedčí to o tom, že vám je to vlastne úplne jedno, že ste rezignovali na akékoľvek témy a problémy tejto krajiny. Ja sa teda dostanem k tomu, čo sú tie problémy a aby ste teda si nemysleli, že ja som nie neštedrý, ja sa dostanem aj k tým riešeniam. No a teda poď sa pozrieť, čo sú tie problémy. Bolo to tu viackrát spomínané, ale my máme problém jednoducho v tom, že nielen, že teda mladí ľudia odchádzajú, k tomu sa ešte dostanem, ale my máme problém celkovo s tým, že sme zadlžení, však to vieme. Ale neurobili sme nič preto, aby sme znížili ten verejný dlh napriek tomu, že sme tu tri roky konsolidovali, alebo teda vy ste zhodili tú konsolidáciu na ľudí. Na strane štátu sa zásadné konsolidačné opatrenia až tak neprejavili. Jediné, čo sa prejavilo, že tu nejakí štátni, myslím, že to boli, kľudne ma opravte, ale nejakí teda štátni úradníci dostali odmeny po 100 000, takže vieme, kde tie peniaze končia, ale teda ja nie som ekonóm. Ja už som viackrát spomínal, ja som študoval politológiu, mali sme aj nejaké ekonomické predmety, ale ja naozaj úplne neviem, ako sa dá po tretej vlne konsolidácie byť zadlžený ešte viacej ako na začiatku, napriek tomu, že ste nemali nejaké veľké krízy. Ak nerátam tie vnútrokoaličné, samozrejme, lebo tie boli naozaj dosť turbulentné, ale teda nemali ste ani, ja neviem, covid alebo teda nezastihla vás vojna v tom začiatku, ako to bolo tu predchádzajúcu vládu. A to je presne to, že mohli ste s tým niečo urobiť, keby ste chceli, ale nechceli ste. No a teda máme zlé ekonomické prostredie, jednoducho dneska na Slovensku podnikať, či už si nanovo založiť nejakú firmu alebo tie, ktoré tu už sú, majú reálne problém. A to nehovoríme len my, veď to predovšetkým hovoria tie firmy a značí o tom aj ten počet tých firiem a tých zamestnávateľov, ktorí buď končia svoje podnikanie, živnosti alebo ich sťahujú len za hranice, či už do Rakúska alebo do Českej republiky, takže máme tu zlé ekonomické prostredie. Neinvestujeme, to je ako ďalší problém, že my neinvestujeme do výskumu, neinvestujeme do oblasti s vysokou návratnosťou. To znamená, že ak investujete do nejakej oblasti, dneska do nej zainvestujete, ale o pár rokov... Sťahovať len za hranice, či už do Rakúska alebo do Českej republiky. Takže máme tu zlé ekonomické prostredie. Neinvestujeme, to je ako ďalší problém, že my neinvestujeme do výskumu, neinvestujeme do oblasti s vysokou návratnosťou. To znamená, že ak investujete do nejakej oblasti, dnes do nej zainvestujete, ale o pár rokov sa vám to vráti. To je napríklad aj infraštruktúra, nielen, ale ak budete investovať do toho, že sa budú stavať cesty, ja som zase viacej fanúšikom vlakov, železníc, lebo jednak je to ekologickejšie, ale zároveň vo vlaku sa môžete s človekom aj porozprávať alebo si prečítať knihu, takže neinvestovali sme do toho. Napriek tomu, že v rozpočte teda idú peniaze do železníc, tak ten reálny dlh sa aj tak nezníži a tie železnice aj tak na tom lepšie nebudú, lebo máme problém s tým, že máme zastarané železničné trasy, budovy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže dalo by sa investovať do tej infraštruktúry. Čo sa tiež úplne až tak nedeje. Potom by sa dalo napríklad lepšie digitalizovať na strane štátu. Máme na to odborníkov, ale teda, ak by ste digitalizovali štát, verím tomu, že by sa dalo ušetriť aj týmto spôsobom a ono by to v konečnom dôsledku aj zlepšilo to podnikateľské prostredie, lebo čím viacej papierov, čím väčšia byrokracia, tým horšie je to podnikateľské prostredie. No a potom máme tu ešte obrovský problém a to je odliv mladých ľudí. Ja sa k tomu ešte dostanem v tomto svojom príhovore. Na to ste problém. Čo sú potom tie riziká? Veď to je to, o čom tu hovoríme v podstate už niekoľký deň, to je to zadlženie toho štátu, že máme vysoké zadlžovanie, ale nie sa napriek tomu, že neinvestujeme do tých oblastí s tou návratnosťou, či už je to infraštruktúra, ľudské zdroje, výskum a tak ďalej a tak ďalej, že tu nevytvárame vhodné podnikateľské prostredie na to, aby si tu ľudia a nielen mladí zakladali firmy, živnosti a tak. Tak máme tu problém s demografiou. No a toto je problém. A toto je veľký problém. A pochopil to aj pán poslanec Ľupták, on tu teraz nie je, ale však ja sa mu nechcem ani venovať, ale teda on vidí problém v niečom, čo sa teda nazýva interrupcie, že to je to vlastne, prečo je tá demografia aká je. Nechcem sa tomu venovať. Ja poviem za seba, v čom ja vidím problém. Ja nevidím teda úplne problém v tých interrupciách. Ja vidím skôr problém v tej demografickej krivke, že prečo sa nám rodí menej detí, prečo si mladí ľudia menej zakladajú rodiny, tak ja to vidím prevažne v tom, že máme problém s nedostupným bývaním. Budem sa tomu venovať. Máme problém s pracovnými príležitosťami. Nevhodné ekonomické prostredie, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Ono vždy je dobré predtým, ako si človek ide založiť rodinu, sa aj pozrieť na to, či má na to vhodné prostredie. Ako som povedal, máme nedostupné bývanie, máme zlé ekonomické prostredie, tým pádom aj tie platy, pracovné príležitosti nie sú ideálne, takže si človek dva, trikrát zváži, či si rodinu zakladať bude. Takisto škôlky, to je niečo, čo samozrejme, keď chcete mať deti, tak ich aj musíte niekde potom dať, aby ste do tej roboty mohli chodiť a tú rodinu živiť. Tiež problém. No a teda mohli by sme sa pýtať, čo s tým. Prorazové opatrenia, to je niečo ako tá Kolumbova žena, že veľakrát sa o tom hovorilo, ale nikto ich nikdy nevidel. Obávam sa, že ich do konca volebného obdobia ani neuvidíme. No a teda, čo s tým. Ja som si pozeral tú víziu 2040. Budem sa teda venovať trošku tomu bývaniu. A budete prekvapení, neviem, či ste teda študovali tú víziu 2040, ale tam sa o tom bývaní hovorilo. A hovorilo sa aj o tom, že bývanie je v súčasnosti nedostupné pre mladých ľudí. Je problém, že sa do bývania nezapájajú samosprávy a to je presne to, čo chýba v tomto rozpočte. Vy ste, keď teda môžem ostať pri tom bývaní, výstavba je na 20-ročnom minime, máme najvyšší vek, čo sa týka priemeru krajín OECD, odchodu mladých ľudí od rodičov. Je to niekde v priemere vek niekde okolo 27 rokov. U nás je to ďaleko po 30. Takže máme problém s vysokým vekom odchodu mladých ľudí od rodičov. Máme najmenej bytov na 1000 obyvateľov, to je proste fakt. S tým asi aj súvisí tá výstavba, ktorá je na 20-ročnom minime. Ak by som chcel byť veľmi nepríjemný, tak poviem, že veď 2006, to je 20 rokov dozadu, ste sa prvýkrát stali súčasťou vlády, že ste boli vo vláde. Čiže by som to trošku tak aj mohol povedať, že to je aj vašou zodpovednosťou. Samozrejme, že by ste mohli ísť ďaleko do histórie od Štefánika po Svätopluka a tak ďalej, ale ja si myslím, že naozaj je to predovšetkým vaša vizitka. A napriek tomu, že bývanie sa malo stať témou premiérskou, to hovoril predseda vlády, že bývanie je premiérska téma. Tak do dnešného dňa nepriniesol nejaké riešenia, ktoré by pomohli zvýšiť či už finančnú dostupnosť pre ľudí alebo vôbec počet bytov na Slovensku. Asi jediné opatrenie, s ktorým tu kto kedy prišiel za toto volebné obdobie, bola Národná banka Slovenska, ktorá teda zvýšila tú, že môžete, teda nemusíte mať 20 % vlastných zdrojov, stačí vám 10. Takže nie premiér, ale Národná banka Slovenska. Potom mám tu ŠFRB, lebo to sa týka tej vízie 2040, čo mi v rozpočte chýba, že ako by sa dalo prepojiť to bývanie so samosprávami, je cez ŠFRB, čo je Štátny fond rozvoja bývania. No lenže to tak tiež úplne nie je, lebo v rozpočte prichádza ŠFRB, ak som to správne vyrátal, o 6 miliónov, bude mať menej z rozpočtu. Takže hoci je bývanie premiérska téma, ale paradoxne v rozpočte má o 6 miliónov menej naše ŠFRB, čo mne úplne teda nesedí, že ani toto nepovažujem ja úplne úprimne za dobrú správu ani kompromis. Takže napriek tomu, že ste si tu schválili nejakú víziu, tak tento rozpočet absolútne nejde v tých koľajach, ktorými ide tá vízia. No a teda ďalšia vec, ktorá trápi našu ekonomiku a čo je obrovský problém, to je ten odliv tých mladých ľudí. A s týmto bývanie súvisí, už teda môžeme prejsť ďalej, ale jednoducho, ak chcete mať krajinu, kde ľudia budú produktívni, či už ekonomicky alebo demograficky si budú zakladať tie rodiny, tak to bývanie je nevyhnutnou súčasťou. Jednoducho aj tá Maslowova pyramída hovorí o tom, že ak sa chcete akokoľvek spoločensky, osobnostne rozvíjať, tak musíte mať strechu nad hlavou. To je o tom, hovorí tá Maslowova pyramída. No a teda, ešte sa dotknem jedného rezortu, ale veľmi okrajovo. To je tá digitalizácia, lebo v zásade vy tu máte rezort Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenska. A ja si myslím, že by sa veľa projektov dalo cez to urobiť. Dal by sa štát zdigitalizovať, dali by sa efektívnejšie, lepšie čerpať európske peniaze. No len, čo ste urobili, vy ste tento rezort vyčlenili s niekým, kto vás, môžem to tak povedať, vydieral, aby ste si udržali väčšinu, tak ste dali pánovi Migálovi a jediné, čo o tom človeku viem a videl som, je takéto jeho hudobné vystúpenie. To ste asi videli aj vy v tej dodávke oranžovej, ale ja vlastne neviem, čo potom pánovi tu ostane, okrem toho, že robí nejaké predražené nákupy a podobne. Takže ani tento potenciál úplne neviete nejakým spôsobom naplniť, pretože aj toto ministerstvo, cez ktoré by sa dalo rozvíjať, či už teda tie regióny investovať alebo teda zinformatizovať ten štát, zdigitalizovať ho, tak ste dali človeku, ktorý vlastne v zásade nikto ani nevie, prečo sa stal ministrom. Možno iba preto, že mal nejakú blokačnú väčšinu, ale asi ho na to nič nekvalifikovalo. Čiže ani toto úplne neviete naplniť. No, teraz, kde vidím ďalšie problémy v tomto celom, je napríklad to, že máme tu transakčnú daň. To je niečo, čo kritizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že treba znížiť výdavky na strane štátu a nedusiť ekonomiku. Lenže tá transakčná daň ju výrazným spôsobom dusí. To máte, často ja chodím behávať na atletickú dráhu, to máte asi ako keby ste si dali 15 kg vestu na seba a mali by ste s ňou behať dookola. To je tá transakčná daň pre tých podnikateľov a živnostníkov, že jednoducho ich dusí. Takže ak chcete naštartovať ekonomiku, ale zároveň prijmete opatrenia vo forme transakčnej dane, tak sa to vzájomne vylučuje. To je ako dobre spraviť tento rozpočet. To sa jednoducho vylučuje vzájomne. Takže ani toto úplne nesedí. Ten proces s tou transakčnou daňou, to tu všetci poznáme. To sa jeden deň ruší, potom sa to neruší, potom sa to zase ruší a nakoniec sa to zruší až niekedy o, neviem, o dva roky alebo kedy. Ale najhoršie na tom je, že na tento rozpočet jednoducho priemerná domácnosť ročne, bolo vyrátané, že príde takmer o 4500 €, čo si myslím, že nie je málo. A dlh sa nárastom zvýši o 20 miliárd. A to mi príde ako dosť smutné, lebo vy máte prezidenta, máte vládu. Možno ešte stále parlamentnú väčšinu a čakal by som po niekom, kto tu je s nejakými menšími prestávkami, tu vládne, neviem, 16 rokov tu vládne, takže čakal by som trošku lepší výkon, ja sa priznám. Ale OK. Potom, dostanem sa k tej infraštruktúre, lebo je to veľmi dôležitá vec. Prečo to hovorím? A to je preto, že ak sem chcete pritiahnuť investorov, ak chcete, aby nejakým spôsobom sa pohybovali tovary, služby, kapitál a tak ďalej, by bolo dobré, keby mali po čom a ako, lebo viete, že aj do tých Košíc tam musíte nejako prísť, že ako, príde mi ten úsek, neviem, koľko to je z Bratislavy, 450 km z Bratislavy do Košíc, že aby ste išli dĺžkou, ako v Japonsku možno prejdete trikrát viacej za takú dobu, že to mi príde také nie úplne, že na rok 2026, že čakal by som viacej. Čakal by som, že tie vlaky budú chodiť rýchlejšie, budú chodiť po bezpečnejších úsekoch, nebudú horieť, nebude vypadávať elektrika, klimatizácia, nebudú preplnené, ale teda nepodarilo sa. Diaľnica, o tom sme tu už tú debatu mali. Ja si myslím, že to asi každý chápe, aj keď môžeme sa tváriť a tváriť sa, že tomu nerozumieme, že to je ináč, ale teda ani tie diaľnice úplne nemáme, ak sa porovnáme či už s Poľskom alebo hoc aj možno s krajinami porovnateľnými počtom obyvateľov ako je Slovensko. A keď už sme pri tých diaľniciach, ja som veľmi dobre počúval ministra financií, ktorý tu teda vystupoval ešte v úvode, hoci teda pol času venoval ako-tak rozpočtu a tú druhú polovicu venoval šéfovi NKÚ, tak on povedal, že všetko je v pohode, lebo napríklad v takom Nemecku liter benzínu stojí 3 €. A na Slovensku liter benzínu je takmer o euro lacnejší, len zabudol dodať pán minister financií, aká je priemerná mzda v Nemecku, aká je na Slovensku. A teda priemerná mzda v Nemecku je 5400 €, zatiaľ čo na Slovensku je 1600 €. A v Nemecku, keď už sme pri tom Nemecku a pri tých cenách za pohonné hmoty, by ste neverili, ale tie diaľnice sú bezplatné. Normálne v Nemecku nemusíte mať diaľničnú známku, tie diaľnice sú bezplatné. Prečo to tak je? Lebo si to môžu dovoliť. Ja nehovorím teraz, či majú alebo nemajú byť u nás diaľnice bezplatné alebo majú byť spoplatnené a tak ďalej, ale jednoducho si to môžu dovoliť. Napriek tomu, že je tam priemerná mzda 5400 €, čiže by si ľudia, ktorí žijú v Nemecku, mohli kúpiť diaľničnú známku, tak tá ekonomika je na tom tak, že môžu mať diaľnice bezplatne. No, ja sa ešte teda povenujem tomuto. K tým eurofondom, pretože ono by sa veľa vecí dalo urobiť, keby sme mali lepšie čerpanie, ako máme v súčasnosti. V rámci V4 máme najnižšie čerpanie, čo sa týka európskych peňazí. Ono je to dosť smutné, lebo vy aj v tom rozpočte rátate s nejakými nepredvídateľnými výdavkami na strane štátu a nejakými medzinárodnými záväzkami, ale ako povedzme si úprimne, že my z Európskej únie ďaleko viacej berieme. To znamená, že Európska únia nám ďaleko viacej peňazí dáva, ako my dávame do nej, čiže ani toto úplne nesedí a dalo by sa čo-to s tými európskymi peniazmi porobiť. Takí Poliaci to dokázali. Nemyslím si, že sú v niečom iní, že sú nejako šikovnejší alebo že by tí Poliaci mali možno lepšiu nejakú geografickú polohu alebo nejakú, ja neviem, lepšiu klímu alebo lepší vzduch. Myslím si, že to slnko tam svieti rovnako ako u nás, ale čo tam oni majú, je politická vôľa a politická vôľa je veľmi dôležitá v tom, keď chcete niečo robiť. A Poľsko malo pred tými 20 rokmi, 2006, malo veľmi podobnú štartovaciu čiaru ako my. To znamená, že boli na tom veľmi podobne v roku 2006, ako sme my boli v roku 2006, teda pred 20 rokmi. Ale nejde o to, kde boli vtedy, ale kde sú dnes. A najsmutnejšie je na tom, kde my sme dnes. A tí Poliaci sa nám trošku odtrhli. Rast HDP v Poľsku je 3,5 %. Zatiaľ čo u nás to nie je ani percento. Ja chápem, že by sa dalo argumentovať tým, že v Poľsku žije takmer 40 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku je to sotva 5,5. Lenže Poliaci investovali tie európske peniaze a investovali ich presne do tých oblastí, o ktorých som ja hovoril na začiatku, že budovali infraštruktúru, budovali vhodné podnikateľské prostredie, dokázali cez rôzne granty a investorov sem doniesť ľudí, ktorí mali chuť ísť do toho Poľska, chuť podnikať a teda investovať, rôzne daňové stimuly, IT a tak ďalej, jednoducho lákali tých zahraničných investorov. Dnes sa paradoxne do Poľska viacej ľudí vracia, ako z neho odchádza. A to nie je o počte obyvateľov. To je jednoducho o tom, že tie podmienky dnes v Poľsku na život sú ďaleko, ďaleko lepšie, ako sú na Slovensku napriek tomu, že sme mali veľmi podobnú štartovaciu čiaru. Zatiaľ čo naša ekonomika teda stála a padala na jednom odvetví a to bol automobilový priemysel, ktorý možno pred, dajme tomu tými 20 rokmi, fungoval a mohli sme sa baviť o tom, že sme nejaký tatranský tiger a podobne, tak dnes to už úplne nefunguje. Môžeme sa baviť prečo, či je to Čínou, či je to Zatiaľ čo naša ekonomika teda stála a padala na jednom odvetví, a to bol automobilový priemysel, ktorý možno pred, dajme tomu, tými 20 rokmi fungoval a mohli sme sa baviť o tom, že sme nejaký tatranský tiger a podobne, tak dneska to už úplne nefunguje. Môžeme sa baviť, prečo, či je to Čínou, či je to AI a tak ďalej, ale jednoducho je to preto, lebo ten svet sa dneska hýbe oveľa rýchlejšie a ten vývoj spoločnosti nabral oveľa rýchlejší spád, ako sme možno vtedy predpokladali. Skladali. No to je práve to, že keď chcete mať tú ekonomiku postavenú na silných pilieroch, tak musíte diverzifikovať. Diverzifikovať znamená, že investujete do viacerých oblastí, nielen do tej jednej ako my, do automobilového priemyslu, a oni to diverzifikovali presne do toho, ako boli, dajme tomu, tá infraštruktúra, ľudia, rôzne projekty, firmy a tak ďalej a samozrejme nájomné bývanie alebo teda dostupné bývanie, čo v Poľsku je ďaleko dostupnejšie ako u nás. Takže Poliaci to dokázali. No len teda pýtam sa, prečo to dokázali, ale je to asi preto, že mali možno chuť a motiváciu niečo urobiť. A nehovorím, však samozrejme sú témy, na ktorých sa zhodneme viac, na ktorých sa nezhodneme možno vôbec, ale jednoducho v Poľsku to dokázali. Zatiaľ čo my máme veľký problém. Poviem ešte teda, čo by mohli byť tie riešenia. Ja si myslím, že stále máme aj napriek tomu, že to vyzerá tak pesimisticky, ja si stále myslím, že máme možnosť sa niekde posunúť a ja vidím tie príležitosti napríklad v tom Poľsku. Bolo to tu už dneska doobeda spomínané. Ako by sa to dalo. Ja vidím obrovskú príležitosť aj na tej Ukrajine, lebo verím tomu, že tá vojna čím skôr skončí a teda Ukrajina bude suverénnym slobodným štátom a ja tam vidím obrovské ekonomické príležitosti práve pre východnú časť našej krajiny. Či už sú to Košice, Prešov a podobne, keby dobudujeme infraštruktúru, cestnú, železničnú, na Ukrajinu. To je to, čo dnes ináč robia Poliaci. Naozaj to robia. Môžete sa na to pozrieť. Poliaci budujú infraštruktúru, hoci je tam dneska vojna, oni naozaj stavajú infraštruktúru na Ukrajinu, lebo rátajú s tým, že tá vojna raz skončí a vidia v tom obrovskú ekonomickú príležitosť, aby teda mohli sa mať lepšie. Ja si myslím, že to je práve to, kde aj ja vidím tie príležitosti, len teda treba chcieť. No. A chcem sa ešte teda povenovať tomu, čo som hovoril na začiatku. A to je tá vízia 2040. Tá vízia 2040 hovorí o nejakom modernom štáte, ktorý je samozrejme bezpečný a tak ďalej, a ono ťažko sa buduje moderný štát, keď my tu nevieme ani nejakým normálnym štandardným procesom jednoducho prijať štátny rozpočet, pretože vrátim sa k tomu procesu. Ono je to veľmi dôležité, že vy, keď chcete prijať nejaký dobrý zákon, tak asi by bolo dobré, aby aj tie procesy boli dodržané, lebo keď aj staviate dom, tak potrebujete najprv vykopať nejaké pevné základy a podobne, až potom môžete vybrať strechu. A mne to príde, že vlastne len to rýchlo preleťme, len nech ten rozpočet sa nejakým spôsobom prijme a ide sa ďalej. Však dobre, my sa tu vykecáme, ale ako vy si zatiaľ budete zháňať tú koaličnú väčšinu, aby ste mali aspoň 76. Keď nie, už vieme, čo tu pristalo. Pristál tu taký pozmeňovák o tom rozpočtovom provizóriu. Dokonca sme sa dneska dozvedeli aj, že v prípade, že by sa to prijalo, to nielen o tom, že by ste mohli oveľa skôr minúť ten rozpočet, ale teda dokonca sú tam aj nejaké návrhy zákona, ktoré hovoria o tom, že by sa mohli robiť nejaké utajované nákupy a podobne, čo naozaj, že pri utajovaných nákupoch tam musia všetky výkričníky podľa mňa ísť ako toto. No, pokúsim sa ešte povenovať tomu, ako je možné, že sme po troch kolách konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku, že buď tá konsolidácia úplne nefungovala, alebo bola zlá, alebo možno aj z časti fungovala, ale vy ste míňali ďaleko viacej, ako bolo potrebné a prospešné a obávam sa, že napriek tomu, že tá konsolidácia ani nebola dobrá, tak vy ste ešte aj míňali viacej, ako ste mali a asi aj preto máme tento rozpočet, ráta s deficitom 4,7 miliárd €, čo je takmer 5 % HDP, čo mi príde ako dosť smutné, a teda keď sa opýtame, keď sa vrátim k tomu, že dobré správy, sociálny zmier a kompromis, že vlastne pre koho je to dobrá správa tento rozpočet, lebo akokoľvek sa ja nad tým zamýšľam, tak OK, že príde k nejakému zvyšovaniu platov učiteľov a tak ďalej, ale reálne to nepomôže ani tomu, že by sme mali lepšie železnice, že by sme mali lepšie, kvalitnejšie a dostupnejšie zdravotníctvo. Hovoril som o tom bývaní, čiže ani to bývanie nebude lepšie, dostupnejšie, nebude sa ani viacej bytov stavať. Dokonca ste teda ŠFRB zobrali ešte tých 6 miliónov, že teda neviem, čo vám to ŠFRB urobilo, ale myslím si, že zobrať ŠFRB 6 miliónov € z 20-miliónového rozpočtu a hovoriť o tom, že bývanie je premiérska téma, to mne to úplne nesedí. No a teda na konci dňa ani tí ľudia, ktorí, dajme tomu, by si tú pomoc možno zaslúžili najviac, a to sú tí ľudia, ktorí tu celý život slušne žili, pracovali a majú nárok na, ja si myslím, že dôchodok taký, aby mohli dôstojne si ešte užívať ten dôchodok, tak ani oni sa z toho mať lepšie nebudú. Nebudú sa mať lepšie ani podnikatelia, ani živnostníci, ani ľudia, ktorí tu, tak hovorím, možno by ma kolegovia zo SaSky pochválili, ale tvoria hodnoty, takže ani oni sa nebudú mať lepšie. Kolega Lackovič to spomínal, ani tie samosprávy, mestá, obce sa nebudú mať lepšie. No ale kto sa bude mať lepšie, je asi niekto, kto bol, dajme tomu, pri tvorbe tohto rozpočtu a mal nejaké mechanizmy matematické, teda, aby sa udržala väčšina na to, aby sa dokázal nasadiť na tento štátny rozpočet, a to mi príde strašne málo. To mi príde, ja sa priznám, že strašne málo od predsedu vlády a ministra financií, ktorý nie je prvýkrát ministrom financií, ale veríme tomu, že už posledný. Tak to mi príde naozaj veľmi, veľmi smutné, že po toľkých rokoch vládnutia tu jednoducho pristúpite k návrhu zákona roka takýmto spôsobom, kde teda nie sú s tým spokojní ani zamestnávatelia, ani odborové zväzy, ani odborníci, ani NKÚ, ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jednoducho vlastne nikto nie je spokojný. Samozrejme, za to môžu všetci ostatní, čo si to dovolia kritizovať, ale samozrejme, že ten rozpočet nie je dobrý. Napríklad, keď ešte sme pri tej kvalite života, lebo ja si myslím, že to je to, o čom by sme sa mali baviť, o tej kvalite života. V konečnom dôsledku asi preto tu aj všetci sedíme, veď môžeme sa baviť o tom, akú kvalitu života si predstavujú ľudia, ktorým bol schvaľovaný trestný zákon, a akú kvalitu života si predstavujú ľudia, ktorí možno sa nenarodili v prostredí takom, že mali cestu vyšľapanú, alebo naopak sa jednoducho nevedeli odtrhnúť od tej sociálnej mobility. To znamená, že ak sa raz narodili v sociálne znevýhodnenom prostredí, tak mali veľmi malú šancu sa z neho dostať, že by sa mohli nejakým spôsobom uplatniť a žiť kvalitnejší život, že ani vlastne pre nich tento rozpočet nie je, ale práve parlament je to miesto, kde by sme mali ten život zlepšovať, tak máme najnižšie príjmy v OECD. Sme z 38. miesta na 35. mieste. Zamestnanec v Poľsku zarobil 40 % viacej ako zamestnanec na Slovensku. A na konci dňa aj tak vlastne z tej výplaty máme v pomere, čo sa týka platov a nehnuteľností, tak ceny nehnuteľností rastú štyrikrát rýchlejšie ako sú platy. Takže nemáme ani rozpočet, ktorý by pomohol zlepšiť bývanie, zlepšiť tú paritu kúpnej sily. Nenaštartuje to ekonomiku, lebo žiadne prorastové opatrenia v tomto rozpočte nie sú. Napriek tomu, že sa o nich hovorilo, napriek tomu, že sme miliónkrát vyzývali túto vládu, že premiér sám hovoril, že nejaké prorastové opatrenia budú, zatiaľ neprišli. Takže tento rozpočet, samozrejme, nie je dobrý. Ja si ináč myslím na konci dňa, že to vie aj minister financií a asi aj preto možno, keď tu povedal šéf NKÚ, že on ani vlastne nemohol hodnotiť rozpočet ako taký kvôli tomu procesu, lebo nemali ani čas si ho dôkladne naštudovať, čo je niečo, čo si myslím, že sa v histórii samostatnosti Slovenskej republiky ešte nikdy nestalo, že by šéf NKÚ nemal teda možnosť a príležitosť mať dostatočný čas alebo so svojím úradom, však samozrejme to neštuduje sám, si ten rozpočet naštudovať, že to mi príde naozaj strašne málo, a potom vlastne minister financií napriek tomu, aby sa obhájil, že prečo teda, keď vedeli tu trestný zákon, dajme tomu, nebolo im to blbé to tu riešiť 3 a pol mesiaca, tak rozpočet bolo nevyhnutné teda doniesť v piatok a v pondelok sa už o tom rýchlo baviť, schváliť to, tak ja neviem, mne to príde strašne, mne to príde strašne málo a ja rozumiem, že minister financií musel útočiť na šéfa NKÚ, lebo keď dochádzajú argumenty, tak prichádza na rad útok, ale myslím si, že by bolo možno dobré sa aj nad tým tak zamyslieť, lebo hovorím, to je niečo, na čo doplatíme všetci, že to teraz nehráme futbal, že vy dáte o jeden gól viacej, lebo my dáme o jeden gól viacej, ale jednoducho na konci dňa na to doplatia všetci. A ja sa priznám, teda akože, že cestujeme, čo-to, po Slovensku. Ja som cez toto leto nechcem povedať, že som bol všade, ale čo-to som videl a čo-to som zažil. Môžem vám povedať, že ľudia by už naozaj asi právom očakávali, že sa budú mať trošku lepšie. Ja by som im to aj doprial. Ja by som im aj doprial dobrý rozpočet, aby sa mali lepšie, ale nemám pocit, že týmto rozpočtom by sa mali lepšie, lebo ako sme to povedali, ten rozpočet nepomôže ani samosprávam, nepomôže tento rozpočet ani ľuďom, ktorí, dajme tomu, už dneska poberajú ten dôchodok alebo navštívia, dajme tomu, lekára. To sú prevažne starší ľudia. Nepomôže to podnikateľom, nepomôže to mladým ľuďom, nezlepší to bývanie, nezlepší to kvalitu vzdelávania. A mňa to teda mrzí, lebo ja som aj chodil toto leto tými vlakmi a nemám pocit, že ani tie vlaky by boli lepšie, že ani tie železnice budú lepšie, lebo tam máme tak obrovský infraštruktúrny dlh, že napriek tomu, že z rozpočtu tam ide viacej peňazí, tak to nepomôže na konci dňa tie železnice zlepšiť. A najhoršie na tom celom je, že chcel by som teda vidieť niekedy tuná, naozaj vážne by som tu chcel vidieť predsedu vlády, že by sem prišiel a povedal by aj niečo viacej k tomu rozpočtu, ako len to, že tu zopár koaličným poslancom podá ruku. Ale ten rozpočet neobhájil. Videli sme tu tlačovku ten piatok, OK. Však ja už som to asi sa snažil rozobrať. Nemusím to zopakovať, že či to je teda rozpočet dobrých správ, sociálnou mierou a podobne, ale ja by som čakal, už len ako keby ja som v pozícii ministra financií, tak by som poprosil toho predsedu vlády, že počuj, opozícia nás tu rozoberá už neviem koľký deň od rána do večera. Nevieme vlastne ani na to nič povedať, tak prosím ťa, dojdi. Však ty si tu najskúsenejší, si tu najdlhšie slúžiaci predseda vlády v histórii Slovenskej republiky, tak dojdi a povedz niečo k tomu rozpočtu. No ale to sa nestalo. Premiér tu už chvíľku bol. Ja som si naozaj myslel, že asi aj pôjde vystúpiť, ale bol tu chvíľku a odišiel, takže bolo by možno dobré, keby niekto tento rozpočet došiel obhájiť, lebo ja si myslím, že my sme toho už veľa povedali. Však ja ešte asi pol hodinu budem o tom hovoriť, ale teda chcel by som naozaj vedieť od predsedu, že aký má predseda vlády názor na tento rozpočet, lebo však je to aj v jeho záujme na konci dňa, že keď už, dajme tomu, my sme mu ukradnutí, že nás má na háku alebo že my ho nezaujímame, tak predovšetkým občania tejto republiky by ho mali zaujímať, veď on je na vrchole tohto štátu, je to tretí najvyšší ústavný činiteľ, takže ja si myslím, že by bolo na mieste ten rozpočet obhájiť, veď na konci dňa vy budete za neho hlasovať. Ja si myslím, že by ste mohli vedieť, že o čom budete hlasovať, keď sme vás nepresvedčili my, lebo podľa mňa podľa tejto diskusie by ste nemohli nikdy za tento rozpočet zahlasovať. Jednoducho, tento rozpočet bol rozobratý sektor za sektor. Máme nielen my teda, ale však v PS-ku máme dostatočne kvalitných šikovných ľudí a vybrali si samozrejme svoje rezorty a išli rezort po rezorte. Ja si neviem predstaviť, že v ktoromkoľvek rezorte, alebo ja keby som sa venoval nejakému rezortu, že by som za toto mohol niekedy v živote zahlasovať. Neviem si to predstaviť. Takže ja by som chcel teda vedieť, že aký máte vy na to názor, či príde ten predseda vlády tento rozpočet obháji, či niečo dôjde povedať. Minister financií, však aj, dajme tomu, vaším pričinením mal nedostatok času, lebo ste si tak schválili rokovací poriadok, že nemal tú možnosť mať vystúpenie dlhšie, ako bolo 20 minút, a z toho 10 minút venoval šéfovi NKÚ, až potom ani nemohol reagovať naspäť, takže samozrejme, s nejakým všeobecným súhlasom sme to potom predĺžili čas členom a členkám vlády, aby mohli vystupovať, ale neviem teda, prečo sme to robili, keď nikto tu nevystupuje. Minister financií tu bol raz chvíľku, vieme, ako to dopadlo. Ja by som naozaj čakal, že niekto príde, lebo ako pri všetkej úcte k pánovi Huliakovi, vystupoval tu asi aj s cestou 3,5 min dokopy a to vystúpenie, možno by sme boli radšej bez neho, lebo povedal, že on by teda konsolidoval tak, ale opozícia za to nezahlasovala, takže vlastne je to chyba opozície, ale teda ja si myslím, že by bolo naozaj na mieste pri návrhu zákona roka, aby došiel predseda vlády, obhájil ten rozpočet, povedal vám, prečo by ste za to mali zahlasovať. A ak ste si to vypovedali niekde na klube alebo v kuloároch, tak ja si myslím, že by bolo dobré, aby ste to aj nám povedali. A keď aj nie kvôli nám, tak kvôli tým ľuďom, ktorých zastupujete, lebo akože prejsť mlčaním najdôležitejší zákon roka, tak ako mne to príde naozaj také, že trochu aj zúfalé. Ja chápem, že sa asi ťažko obhajuje, ja to chápem, že toto obhájiť je asi nie úplne jednoduché, ale ja si myslím, že si to naozaj tí ľudia zaslúžia, aby ste prišli a niečo povedali k tomuto rozpočtu. Bol tu pán Blcháč, ale tiež by som bol radšej možno aj bez toho vystúpenia, aj napriek tomu teda, že ja ho rešpektujem, že bol vami zvolený za predsedu finančného výboru, ale teda riešil tu všetko a nie rozpočet. Hovoril tu o nejakej vizuálnej identite jednej kandidátky v Liptovskom Mikuláši a tak ďalej. Čiže tiež by som úplne, keby som na vašom mieste, po jeho vystúpení nevedel za tento rozpočet zahlasovať. Tak keby sa niekto možno odvážil, keď už aj nie dnes, však budete mať dostatok času možno zajtra prísť a obhájiť ten rozpočet, lebo veď žijeme v parlamentnej demokracii. Ja si myslím, že teraz naozaj je v záujme nás všetkých prijať taký návrh rozpočtu, ktorý bude dobrý. Lebo tento, nielen podľa môjho názoru. Rozpočet zahlasovať. Tak keby sa niekto možno odvážil, keď už aj nie dnes, však budete mať dostatok času, možno zajtra prísť a obhájiť ten rozpočet, lebo veď žijeme v parlamentnej demokracii. Ja si myslím, že teraz naozaj je zaujímavé na všetkých prijať taký návrh rozpočtu, ktorý bude dobrý. Lebo tento nielen podľa môjho názoru, nielen podľa názoru mojich kolegov a kolegýň, ale podľa názorov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, odborárov, zamestnávateľov. Jednoducho ten rozpočet nie je dobrý. Tak ja neviem, že či vám to takto stačí, že bez diskusie sa tu prejde rozpočet, ktorý nás zadlží o 20 miliárd. Reálne ten deficit bude o sedem a takmer pol miliardy väčší. Že či to vlastne akože je v pohode, lebo viete, však my sa tu nehráme monopoly, že tu hráme nejakú spoločenskú hru, veď tuto ide naozaj o vážnu vec. A ja by som naozaj chcel, aby sa aj tá kultúra možno do budúcna alebo aspoň ešte stále, tá príležitosť, si myslím, že sa dá zlepšiť, lebo viete, že keď, ja neviem, že vás sa ľudia na to nepýtajú, keď chodíte alebo možno nechodíte, ja neviem, ale ako veď už len kvôli vašim vlastným ľuďom by ste mohli, nemyslím teda tým, ktorým sa schválil trestný zákon, ale tých ľudí, ktorí vás volili, že vy ste mohli ten rozpočet obhájiť, lebo ja mám pocit, že to naozaj nemôže prejsť len tak bez tej diskusie. Ja som možno taký trošku naivný, miestami utopistický, ale ja verím tomu, že parlament raz bude miestom toho, kde naozaj sa budú vedieť prijať dobré zákony, nielen šité na mieru určitej skupine ľudí, ale jednoducho tu budeme môcť medzi sebou diskutovať. Samozrejme, niekedy môžeme byť ostrejší, niekedy menej, ale veď parlament je to miesto, kde sa má diskutovať. Ja som to ako vždy hovorím, že veď len tak môže vzniknúť, dajme tomu, dobrý návrh zákona, že sa dodrží určitý proces, že sa k tomu vyjadria ľudia, ktorí sa k tomu majú vyjadriť, že človek, ktorý zastupuje Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, bude mať na výbore viacej času ako 120 sekúnd na to, aby niečo povedal, lebo však 2 minúty, to je faktická poznámka, že ja neviem úplne, že či k rozpočtu, ktorý teda ráta s deficitom 7,4 miliardy, stačí k tomu zaviať stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za 120 sekúnd. To mi príde také, že nie úplne zvládnuteľné, ale však vy dokazujete, že sa dajú zvládnuť veci, ktoré ja som si možno nevedel ešte pár mesiacov, možno rokov dozadu presne, že sa dajú zvládnuť, ale teda vy to dokážete. Ja si myslím, že by bolo naozaj dobré, keby sa to tak trošku zmenilo, že by ste tak trošku ubrali z tohto tempa, že sa tu prechádzajú veci mlčaním, respektíve sa to silou-mocou láme na hranici zákona. No tuná dokonca ústavného zákona. Vieme, že tento rozpočet je v rozpore s ústavou, že to by ma naozaj zaujímalo, že či to je podľa vás v poriadku, že ústavný zákon vám teda prikazuje dať vyrovnaný rozpočet, ale vy napriek tomu sem dáte rozpočet, ktorý nás po tretej vlne konsolidácie zadlží ešte viac ako na začiatku. Ja si myslím, že aj toto by stálo za zmienku, keby sem došiel predseda vlády alebo možno ešte raz by vystúpil minister financií, niečo k tomu povedal, lebo ja neviem, že tento rozpočet dať sem a minister financií, ktorý nie je prvý raz ministrom financií, že vôbec má tú odvahu prejsť týmito dverami s takýmto rozpočtom sem do sály, ktorý je v rozpore s ústavou. Neviem potom úplne, ako chcete vyžadovať od ľudí, aby dodržiavali zákony, aby sa chovali, dajme tomu, podľa zákonov, aby rešpektovali ústavu, keď jednoducho vy sem predložíte návrh roka, ktorý je v rozpore s ústavou. Neviem, ja by som naozaj čakal, že sem niekto vystúpi. Hovorím, ja som možno trošku taký naivný, ale ja verím tomu, že sa tu raz naozaj budú môcť prijímať aj dobré zákony, lebo väčšinou vecí, ak teda my nepredkladáme naše návrhy zákonov, nie sú to návrhy zákonov z radu opozície, ja mám pocit, že vlastne sú to stále len také, také, ako keby, že defenzívne vystúpenia alebo také prosby o to, aby ste tie návrhy zákonov stiahli, alebo sa im aj odborne venujeme, prečo tie návrhy zákonov sú zlé, či už ten samotný proces alebo teda, dajme tomu, ten, ten, ten obsah toho zákona, ale ako mne stále chýba taká tá diskusia. Ja si myslím, že by sa to mohlo niekedy udiať, ale kedy, keď nie pri rozpočte? Lebo rozpočet nie je ideologická vec. Rozpočet nie je vecou nejakej ideológie. Rozpočet nie je ani neviem teraz, že to by malo byť niečo, čo je ďaleko nadstranícke. A chápem, že na konci dňa je to politický proces. Schvaľujú to nejaké poslanecké kluby, koalícia, opozícia a tak ďalej, ale že to je asi niečo, kde by tá diskusia mala byť bez ohľadu na to, že či je niekto z takej alebo onakej strany, ale ako diskutovať len vlastne v rámci opozície medzi sebou, že mne to príde také trochu dehonestujúce, či už Národnú radu ako takú alebo rozpočet alebo vôbec v podstate aj vášho premiéra s ministrom financií, lebo viete, že keď vám oni nevedia vysvetliť, prečo by ste vy za to mali zahlasovať, tak ja byť na vašom mieste a sedieť v tých laviciach na strane koalície, tak ja by som sa chcel obhájiť, že viete čo, ja budem za ten rozpočet hlasovať preto, lebo zobrali ste ŠFRB o 6 miliónov € menej z rozpočtu a myslím si, že by sa nemali stavať byty, ale možno by bolo lepšie, neviem, naozaj dotovať tie vily na Slavíne tou neadresnou energopomocou, že úplne v pohode. Však aj to je názor, ale veď na konci dňa aj vás, ako aj nás, volia ľudia. My zastupujeme záujmy ľudí, vy zastupujete záujmy ľudí, tak ja si myslím, že by bolo dobré povedať, že prečo za ten rozpočet chcete zahlasovať, keď už to nevie sem dojsť nikto z tej vlády obhájiť. A teda ja sa priznám, že tie vyhliadky do tej budúcnosti. Viete, že ono vlastne na tento rozpočet doplatia aj tie ďalšie generácie, ktoré sa možno dneska ešte ani nenarodili, lebo keď si človek zráta, že či chce žiť na Slovensku, či chce nejakým spôsobom si tu zakladať rodinu po tom všetkom, čo som vymenoval. Ja by som bol prekvapený, keby aj ja, no veď vieme, že veľa dneska nielen už mladých ľudí chce odísť z tejto krajiny. Dneska chcú naozaj odísť ľudia, ktorí majú aj 50 a viacej rokov. Ja ich častokrát stretávam na tých výjazdoch kdekoľvek po Slovensku sme. Tak naozaj je dneska o tom, že chcú odísť z krajiny, nehovoria to len mladí ľudia. Hovoria to aj ľudia, ktorí tú značnú časť života podnikali, pracovali a chcú odísť. Tak ja si myslím, že by bolo možno dobré aspoň aj im sa to nejakým spôsobom prihovoriť, lebo tento rozpočet neráta s tým, že aj, dajme tomu, moja generácia alebo mladšia generácia ešte odo mňa sa bude mať nejako dobre, tak ja si myslím, že je úplne na mieste, aby som aj ja sa možno za nich prihovoril a hovoril o tom, prečo tento rozpočet nie je dobrý. Hovoril som o tom, ako by mohol byť dobrý. Hovoril som, kam by ste mohli investovať, že by možno bolo dobré investovať do výskumu, do oblastí s vysokou návratnosťou, do infraštruktúry na to, aby tu mohli, dajme tomu, sa voľne, bezpečne a rýchlo pohybovať ľudia, tovary, služby, kapitál, tak ako v každej inej krajine. Veď keď si zoberiete nejaký príklad nejakej fungujúcej modernej krajiny, že nemusíme chodiť ďaleko. Môžeme ísť napríklad už, dajme tomu, do toho Poľska, ja som to hovoril. Tak ja si myslím, že sa dá inšpirovať Poľskou republikou, nie je to ďaleko. A prečo by sme aj my napríklad nemohli mať podobnú životnú úroveň, ako je v Poľsku? Že prečo by napríklad sme nemohli mať aj na Slovensku, veď tí Poliaci pred 20 rokmi začínali na úplne rovnakej štartovacej čiare ako my a dneska sú niekde úplne inde. Čiže jasné, že sa to dá, že nie sme o nič horší, veď stačí do toho Poľska ísť, opýtať sa ich, že ako ste to urobili. Povedzte, že ako to, že v tom Poľsku to išlo a my to na Slovensku nevieme. Ja si myslím, že je to predovšetkým to, že tí Poliaci chceli, teraz bez ohľadu na to, aká, ja neviem, politická strana tam bola a tak ďalej, ale jednoducho v tom Poľsku sa robilo, hej? Investovali, áno. Dá sa baviť o tom, že investovali veľa do armády. OK, však má to nejaký historický kontext a tak ďalej. Sú v podstate aj tou nárazníkovou zónou s Ruskou federáciou, čiže ono to má nejaký význam, ale len to čerpanie tých eurofondov, že keby idete do toho Poľska, opýtate sa ich, že akým spôsobom by sme aj my mohli zvýšiť to čerpanie tých európskych peňazí, lebo to je niečo, čo v zásade nám dávajú členské štáty Európskej únie, Nemecko, Francúzsko a tak ďalej, prispievajú na Slovensko na to, aby sme my mohli investovať, aby sme sa mohli rozvíjať, aby sme mohli zvýšiť kvalitu života a tak ďalej, a nie za to stavať nejaké haciendy pre, ja neviem, zopár vyvolených fafókany a neviem čo všetko, že ako ja sa čudujem aj tým Nemcom popravde, že to sem ešte posielajú, keď vy to takýmto spôsobom rozfľakávate, ale to chcem povedať, že tie európske peniaze jednoducho slúžia na to, aby sme vedeli rozvíjať našu krajinu, infraštruktúru, aby sme vedeli investovať do tých oblastí s vysokou návratnosťou, do výskumov a podobne, lebo to je to, čo robí tú krajinu udržateľnou. Nie, že my sa staneme nejakou montážnou dielňou a, dajme tomu, o 20 rokov tá spoločnosť, tá ekonomika sa posunie výrazným spôsobom niekde úplne inde. A my sme ostali zaseknutí, čiže ja si myslím, že máme veľa príkladov toho, ako by sme sa vedeli inšpirovať. Hovoril som o tom Poľsku, hovoril som aj o tom, že, dajme tomu, vidím príležitosti na tej povojnovej Ukrajine, že by sme mohli, dajme tomu, pomôcť aj nášmu východnému Slovensku tým, že práve by mohli, či už ľudia, kapitál alebo aj naopak, by sa dalo investovať jedným opačným smerom, že to je obrovská ekonomická príležitosť pre Slovensko, pre východné Slovensko. Ja si myslím, že to je úplne super, keď Poliaci to dokážu. Poliaci už dneska stavajú tie diaľnice, cesty, železnice. Prečo by sme dneska my nemohli mať nejaké rozvojové plány na to, ako sa pripraviť na to, že tá vojna, ja verím tomu, že raz skončí a že to bude čím skôr, lebo samozrejme vojna nikomu neprospieva, kedy aká vojna komu prospela, ale teda reálne ja si myslím, že by bolo fajn sa nad tým zamyslieť, mať nejaké rozvojové investičné plány, vedieť nejaké míľniky 5, 10, 15 rokov dopredu a verte či nie, však my by sme za to zahlasovali, keby sem doveziete niečo, čo by naozaj malo hlavu a pätu. Len viete, že my, keď tu od začiatku volebného obdobia riešime len zmenu rokovacieho poriadku, trestný zákon, hmyz v potravinách, potom tu rušíte voľbu poštou do zahraničia, že vôbec máte tú drzosť, že tu vyženiete množstvo mladých ľudí do zahraničia, lebo tu nevidia uplatnenie v tejto krajine aj kvôli tomu, ako pristupujete k tomuto rozpočtu, tak mne to príde ako naozaj, že sa tu týmto vôbec my zaoberáme, to mi príde naozaj maximálne nedôstojné, že ešte toto vy vôbec dokážete. A zobrať ľuďom tú možnosť, ktorí odišli do zahraničia a osud tejto krajiny im stále nie je ľahostajný, že by chceli stále rozhodnúť o tom, akým smerom sa bude uberať táto krajina. A slovo smer som teda použil zámerne, tak ja si myslím, že by mohlo byť, akože, že mohlo by to byť, si myslím, také, že by sme jej mohli nechať tú možnosť, ale teda OK. No a potom, čo sme tu riešili? Riešili sme tu Úrad na ochranu oznamovateľov, to sa zrušilo, potom sa to nerušilo, potom sa to zase zrušilo, nakoniec sa to nerušilo. Potom sme tu mali, samozrejme si pamätám, že poslanci mohli sobášiť, aj toto sme tu mali, hej, že reálne týmto sme sa tu my zaoberali. My sme sa nezaoberali prorastovými opatreniami, ako naštartovať ekonomiku. Keby ste mohli reálne naštartovať tú ekonomiku nejakými prorastovými opatreniami a že by sa konsolidovalo tak, že by sme teraz nemuseli mať tak vysoký deficit v tomto rozpočte, ako je 7,4 miliardy €, s ktorým tento rozpočet ráta, tak ja si myslím, že ten rozpočet mohol byť oveľa lepší ako v súčasnosti a nemuseli by sme byť tak zadlžení, nemusel by ten dlh tak narastať. Ale viete, že keď tu riešite veci od začiatku volebného obdobia, ako sa tu len niekomu pomstiť, ako si zaručiť nejakú beztrestnosť, ako zrušiť možnosť mladým a nielen mladým ľuďom, aby mohli voliť, tak ako samozrejme, že ten rozpočet je taký, aký je, lebo rozpočet je výsledkom vášho vládnutia, však vždy sa predkladá nejaký rozpočet, čiže ak, dajme tomu, ekonomika fungovala, že boli príjmy do štátneho rozpočtu, investovalo sa a tak ďalej, tak na konci dňa ten rozpočet by mal byť asi dobrý. Ale vy ste jednoducho doniesli taký rozpočet, ktorý kritizovali všetci, zamestnávatelia, odborové zväzy, NKÚ, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, odborníci nezávislí. Samozrejme, to kritizuje opozícia, čiže ja si naozaj myslím, že ste mohli. Ja si myslím, že ten potenciál ste na to mali, lebo ak ste mali potenciál tu 3,5 mesiaca meniť trestný zákon, tak ja si myslím, že ste mohli dať trošku viacej času všetkým týmto združeniam, ako sú dva dni na to, aby si ten rozpočet naštudovali, aby videli ten rozpočet skôr, mohli sa k nemu vyjadriť. A ako chápem, že asi ste nechceli, aby sa k tomu vyjadrovali, tak ste im to samozrejme neukázali a dali ste im tak málo času, aby sa k tomu vyjadriť nemohli a asi je pre vás lepšie, keď povedia, že sme ho nevideli, ako keby sa tu mali bod po bode, kapitolu po kapitole, rezort po rezorte vyjadrovať tým rozpočtovým kapitolám. Ja to chápem, ale hovorím, pre mňa je to strašne málo a ja už budem končiť, nemusíte sa báť, ale mne to príde naozaj, naozaj mi to, akože, mne to je strašne ľúto, lebo ja som aj preto chcel byť súčasťou, dajme tomu, nejakej tej zmeny, že by sme mohli niečo urobiť pre tú krajinu, pre to Slovensko a vlastne vy ju len ničíte a vy tej krajine škodíte a ubližujete tejto krajine. Ja samozrejme vidím to svetlo na konci tunela. Ja si myslím, že po voľbách 2027 príde tá zmena. Ja chcem teda ľuďom, ktorí ma dokázali dopozerať až do konca, dodať tú nádej, že sa veci zmenia a že zrušíme tranzakčnú daň, že prídeme s prorastovými opatreniami, že znížime výdaje na strane štátu, že znížime odvodové zaťaženie práce, ktoré je na Slovensku pomaly jedno z najväčších v rámci EÚ a tak ďalej. Čiže ja chcem ľuďom dodať tú nádej, že sa budeme venovať dostupnému bývaniu a tak ďalej, ale tento rozpočet je zlý a myslím si, že ešte bude veľmi, veľmi ťažké samozrejme to dať celé dokopy, ale my tú vôľu a ľudí na to máme, takže nebojím sa, že by nám to nevyšlo, len mne už teda asi aj nevychádza úplne čas, ale teda chcel by som vám naozaj povedať, že by bolo možno dobré ešte, kým je čas, ten rozpočet stiahnuť, venovať mu trošku viacej času, znížiť tie výdaje na strane štátu, ako je napríklad tá neadresná energopomoc, lebo ňou naozaj len budete vykurovať vily na Slavíne určitým ľuďom, ale sú aj ľudia, ktorí ani nekuria, dajme tomu, tým plynom, ale proste drevom a podobne a týmto energopomoc nikdy nepríde. Čo mne je dodnes zvláštne, že mne vlastne energopomoc prišla, mojej mame neprišla, ale však OK, veď ja som tú energopomoc nerobil a ja som ju neposielal. Je to na vašu zodpovednosť. Však takých ľudí musí byť ďaleko viacej, takže naozaj by som bol rád, keby, keď už aj nie, že nestiahnete tento rozpočet a nebude ho predseda vlády s ministrom financií obhajovať, tak možno by bolo dobré, keby na konci toho celého aspoň oznámili, ako chcú naštartovať tú ekonomiku, aké prorastové opatrenia prijme vláda alebo teda vy tu v parlamente. Ako chcete ozdraviť tie verejné financie? Lebo ani to v tom rozpočte úplne nie je spomenuté, že ako ich chcete ozdraviť. Lebo ja si myslím, že keď chcete rozdávať, tak by bolo dobré vedieť, z čoho. Ja, keď viem, že pán Zlocha povedal, však sa bude rozdávať a priebežné peniaze chodia stále do rozpočtu, ale úplne to tak nefunguje. Takže viete, že vytvoriť teda rozpočet s deficitom 7,4 miliardy € a byť po tretej vlne konsolidácie zadlžený ešte viacej ako na začiatku volebného obdobia. Ja sa priznám, že to aj keby som chcel, asi by som mal problém niečo také urobiť, že naozaj, akože, toto dokázať, tak to mi príde naozaj od ľudí, ktorí tu sú 20 rokov s menšími prestávkami pri moci, to mi príde strašne málo. Vy si to nedokážete obhájiť. Euro a byť po tretej vlne konsolidácie zadlžený ešte viacej ako na začiatku volebného obdobia. Ja sa priznám, že to, aj keby som chcel, asi by som mal problém niečo také urobiť, že naozaj akože, že toto dokázať, tak to mi príde naozaj od ľudí, ktorí tu sú 20 rokov s menšími prestávkami pri moci, to mi príde strašne málo. Vy si to nedokážete obhájiť. OK, však viem, že o rozpočte sa možno bude hlasovať v stredu, dovtedy predseda vlády, verím tomu, že tú cestu do Národnej rady si nájde za tento rečnícky pult a že to obháji, keď už nie pred nami a nie pred vami, tak aspoň pred ľuďmi, ktorých, si myslím, ako predseda vlády, bez ohľadu na to, kto ho volil, nevolil, zastupuje, lebo však samozrejme predseda vlády má zodpovednosť za chod tejto krajiny. Vy za to budete hlasovať. Naozaj by ma zaujímalo, že čo si o tom vôbec aj vy, keď niekde idete medzi ľudí, že či tí ľudia sú s tým v pohode, že ako im to vy vlastne obhajujete, lebo naozaj by ma zaujímala tá argumentácia, že prečo je tento rozpočet dobrý, lebo naozaj ja sa priznám, ja v ňom veľa dobrého teda nevidím a myslím si, že tento rozpočet nie je dobrý, ale myslím si, že keby ste venovali toľko času do toho, ako do všetkej tej pomsty a krivenia právneho štátu, tak si myslím, že ten rozpočet mohol byť ďaleko lepší. Ďakujem pekne. [19:45] Martin Dubéci Pán poslanec, 11 faktických poznámok na vaše vystúpenie, takže asi ich dneska všetky nestihneme. A pani Poláková, je [19:45] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nuž ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dávid, mne sa tvoj príspevok veľmi páčil. Ty si asi pred hodinou začal hovoriť o tom, že tento rozpočet je rozpočtom dobrých správ. A teda, podľa mňa, toto je absolútna inflácia slov. Takéto prívlastky používať na tento zákon roka, to je inflácia slov. To znamená nadmerné používanie slov, ktoré absolútne už stratili váhu a význam. No a ty si potom hovoril o tom procese. To bolo pred 50 minútami. Si hovoril o procese a o tom, že tento zákon dostal prívlastok, samozrejme od marketérov SMER-u, že je to zákon sociálneho zmieru alebo rozpočet sociálneho zmieru. Tak prosím vás, keď sa k takémuto zákonu nedokáže vyjadriť tripartita, že sa k tomu nevyjadria odborári, lebo na to nemali čas, že sa nevyjadria zamestnávatelia, lebo nemali čas, jednoducho vecne sa nevedeli k tomu vyjadriť, tak toto nemôže byť rozpočet sociálneho zmieru. Potom si sa venoval aj tomu, že tam nie sú vraj žiadne nové dane a odvody. No samozrejme, keď trikrát konsolidovali, tak tých odvodov a daňových zvýšení tam bolo teda habadej. Urobili ste také zmeny, transakčnú daň ste zaviedli, DPH ste zvýšili, zadusili ste ekonomiku. Jednoducho tešíte sa z nejakého ekonomického rastu, ktorý je vraj vyšší ako alebo rýchlejší ako priemer EÚ, ale sú to naozaj veľmi nízke čísla, z tohto sa tešíte. A potom chuj, jak vám tu dostal navyše 19 miliónov € na šport. To v školstve chýba 65, vy dáte Huliakovi 19 navyše. Ja absolútne nerozumiem tomuto. A keby som bola ja ministerkou športu, tak za takýto rozpočet určite nezahlasujem, pretože si myslím, že do toho bordelu toľko ísť nemá. [19:47] Martin Dubéci Pani poslankyňa [19:47] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Štolová. Ďakujem pekne. Opakovanie matka múdrosti, Dávid, výborný príspevok. Ty si spomenul jeden skvelý prípad, príklad, ako sa narába s verejnými peniazmi v podaní tejto vlády. Pripomenul si tie odmeny 100000, ktoré rozdal v tom čase ešte minister Taraba. To je ten istý minister, ktorému ešte ani nestihla vychladnúť vicepremiérska stolička a už sa dušoval, aký on bude aktívny poslanec, zákon veľmi vlastne celý čas chcel šetriť, zrazu kritizoval transakčnú daň, zrazu chcel rušiť ministerstvá, zrazu chcel limit na štátnych tajomníkoch, hoci on ich mal troch. Ten istý Tarabán, ktorý nielenže za vlastné zvýšenie platu zdvihol tú rúčku, aj tých štátnych trpel troch. Ten šetrný minister, ktorý rozdal odmeny dokopy vo výške 2 milióny a dokonca dvom ľuďom okrem platu dal za deväť mesiacov odmenu 1001000 € lebo oni si to vraj zaslúžili, ako keby v tejto republike ostatní ľudia nepracovali. No a ja som dnes aj informovala o ďalšom fantastickom šetriacom opatrení poslanca Tarabu svojím verným súputníkom z Ministerstva životného prostredia, ktorí museli odísť, vybavil zo dňa na deň naozaj teplé fleky za štátne ako inak na Mirí. Na tom istom ministerstve, ktoré on ešte pred týždňom chcel rušiť. Asi vďaka potrebe umiestniť svojich ľudí našiel predsa len nakoniec jeho hodnotu. No v skutočnosti jediné, čo šetrí minister Taraba, je jeho poslanecká stolička, pretože v tomto pléne sa ešte neukázal a jediné, čo rieši tento rozpočet, sú predvolebné problémy vládnej koalície. A ešte raz vďaka za tvoje vystúpenie. Poslať [19:49] Martin Dubéci Zvančo. [19:49] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, predsedajúci, a ďakujem aj tebe, David, za veľmi dobré vystúpenie, hovoril si o tom, ako sa tu prijíma rozpočet. A teda musím potvrdiť aj ako člen ústavnoprávneho výboru, že minister financií, ktorý predkladá tento rozpočet a ktorý je zodpovedný za to, ako to tu vlastne celé prebieha. A nielen tu, ale aj na vláde a pred vládou máme veľmi prísne procedúry na to, ako to má prebiehať a tu nič neprebehlo podľa súčasného právneho stavu, nehovoriac o tom, že ani podľa ústavného zákona o dlhovovej brzde, čiže naozaj to, čo sa tu deje, je absolútna rezignácia, kapitulácia nielen na dobré spravovanie a ekonomiku celej krajiny, ale aj na pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať. A spomínal si aj konsolidáciu a to je podobný prípad. Ono sa stále hovorí, že tu boli konsolidácie, lenže tu žiadne konsolidácie neboli v skutočnosti, lebo konsolidácia znamená, že sa šetrí na výdavkovej strane rozpočtu. To znamená, že sa škrtajú náklady štátu a nie, že sa zavádzajú nové dane a odvody. A dochádza iba k zdieraniu a ožobračovaniu obyvateľstva a tých, čo platia dane. To naozaj nie je konsolidácia. Nie je to konsolidácia. Tuná nikdy žiadna nebola. To, že sa vybralo viac, aby sa mohlo ešte viac míňať a požičalo sa ešte viac, aby sa mohlo ešte viac zadlžovať obyvateľstvo, a to nielen budúce generácie, lebo to sa tiež často hovorí, že budúce generácie, ale to už my budeme [19:51] Martin Dubéci pán poslanec [19:51] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Truban, ďakujem, pán Deja. Váš príspevok strašne dlho ste rozprával, ale o to kvalitnejšie. Boli to jedna bomba za druhou. A rozmýšľal som, že dám teda faktickú na jednu vec, ktorú ste rozprával, potom prišla ďalšia a ďalšia. Nevedel som, čoho sa chytiť. Fakt ste pomenoval úplne všetko, eurofondy, bývanie, transakčnú daň. A interrupcie, úplne celé spektrum to bolo. Ako sme tu s kolegom Hargašom hovorili, že pichá politologické katedry. Nie? Myslím, že ste lebo to vyštudoval. Takže dobre vás to tam naučili, ale jedna konkrétna vec teda, aby som aj niečo naozaj povedal, ktorú, ktorú, ktorú ste spomínal a ktorá, ktorá vo mne naozaj veľmi zarezonovala. A to bolo, keď ste sa rozprával o tej vízii. A v jej prepojení na rozpočet, lebo my sme sa taktiež na hospodárskom výbore pýtali pani tajomníčky, ktorá tam prišla namiesto premiéra predstavovať tú víziu, že dobre, že tu máte tú víziu, ale teda ako sa to konkrétne prejaví v rozpočte, a nevedela to povedať, až viackrát som ju musel vracať k tej odpovedi a potom samozrejme povedala, ale však aj v tej vízii sú nejaké atómky a niečo aj v rozpočte a podobne. Takže podľa mňa ste veľmi pekne ilustroval na tom, že síce tu vláda rozpráva o vízii a potom tu predkladá nejaký rozpočet, ktorý s ňou absolútne nesúhlasí. Takže takúto pikošku ja som si tam zapamätal z tejto krásnej plejády. Asi som bol iba jediný, ktorý si to tam všimol. Ale o to to je lepšie. Ďakujem pekne. [19:53] Martin Dubéci Pani poslankyňa Gregorová. [19:53] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a vďaka, Dávid, ty si do veľkej miery hovoril aj o tom, že ľudia sú frustrovaní a naozaj nie je sa, čo čudovať, že po troch kolách takejto nekonsolidácie sú ľudia frustrovaní a dôležité je, že oni si potom, dajme tomu, potom ako prídu z práce, v správach prečítajú o tomto pozmeňováku a o tom, čo sa tu deje s novelou zákona o rozpočtových pravidlách. A ja by som sa to teda pokúsila trochu zhutniť a po prvé je to tá brzda, že teraz platí, že keď parlament neschváli rozpočet, tak vláda môže každý mesiac minúť najviac 1/12 toho, čo mala na celý predošlý rok. Vy teraz ešte bez schváleného rozpočtu navrhujete rok pred voľbami túto brzdu zrušiť. Po druhé, rezerva. Štát má odložené peniaze, ktoré sa bežne nemíňajú a vy k nim takýmto spôsobom si chcete uľahčiť prístup a rovno počítate s tým, že z nich miniete 700 miliónov €. Po tretie, utajenie. Takmer akúkoľvek energetickú stavbu môžete teraz, alebo teda, ak si to schválite, budete môcť označiť za obranný výdavok a obranné výdavky sa dajú utajiť. Takže, čo sa tam hodí najlepšie. Podľa vás nová jadrová elektráreň za odhadom 15 miliárd eur. A my pritom už dnes nevieme, koľko sa vôbec minie na jej prípravu. Nerokovalo sa o tom ani na príslušných výboroch, ani tu v pléne a ak to nevie verejnosť dnes, tak ako sa to dozvie potom, keď to označíte za ten obranný výdavok. A nemusíme byť naozaj experti na energetiku na to, aby sme si mohli povedať, že elektráreň na 100 rokov, ktorú naozaj budú splácať ešte aj podľa mňa naše vnúčatá, tak sa nevybavuje potajomky a nevybavuje sa bez debaty. Dobré správy, kolegovia, si myslím, že sa neschovávajú v pozmeňováku a už vôbec nie 15 miliárd € pred verejnosťou, takže mi príde fakt zvláštne, že keď treba ten rozpočet odhlasovať, tak tu všetci budete a keď sa vás pýtame konkrétne otázky a naozaj pýtame sa na vysvetlenia, tak z vašej strany sa ozýva len ticho. [19:55] Martin Dubéci Pán minister [19:55] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem pekne. Pán poslanec, ako toto bola absolútna definícia toho hovoriť veľa a ja som sa naozaj snažil počúvať, ale príliš som sa nedozvedel, ale vy ste položili otázku, na ktorú ja chcem zareagovať, že čo vlastne tá konsolidácia, ako je to možné. No, ja vám poviem, že v roku 2022 vám pripomeniem, že prišlo tzv. rozpočtové eldorádo vašich budúcich koaličných partnerov, ktoré napríklad v zdravotníctve, a dobre sa počúvajme, znamená 500 miliónov, no, každý rok. Platy, lieky a tak ďalej. Niečo vyšetruje vami spomínaný NKÚ. To znamená, na to, aby ja som iba vykryl záväzky, ktoré boli prijaté niekým iným, musím nájsť 500 miliónov, 500 miliónov €. A keď ich nájdem, tak z pohľadu konsolidácie som ešte nepohol slamkou. To je po prvé. Po druhé, ideme napríklad budúci rok 900 miliónov € do nemocníc. To je veľa peňazí, však? Prvýkrát. Napríklad, tak tam máte položku. Ale, aby som bol vecný. A poviem to teraz poslancom, tým, ktorí naozaj vystupujú častokrát, že sa snažia aj niečo pomenovať. Tak ja by som bol rád, lebo ja tu dve hodiny sedím a počúvam vás, že chýba tu a chýba tam a chýba hentam. V poriadku. To je dobrá diskusia. Na druhej strane, tento rozpočet je grécka cesta, obrovský deficit. Tak si musíte vybrať. No, vy si musíte vybrať, keďže je potrebné, a od vás by som potom chcel počuť, pretože ste potenciálne sa tvárite, že ste premiérska strana, tak povedať, že tak z tejto položky zoberiem 100 miliónov, 200 miliónov, 500 miliónov, 700 miliónov a prefinancujem to takýmto spôsobom, ale hovoriť to, kde to chýba a zároveň kritizovať, že deficit rastie, je troška prázdne na úroveň majestátu, do ktorého vy sa pasujete. [19:57] Martin Dubéci Poslanec Hargaš, len pripomeniem, že reagujete na rečníka, ale som si istý, že skúsený poslanec ako vy to zvládne. Nech. [19:57] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Páči. Samozrejme, samozrejme. Ďakujem pekne za upozornenie, pán predsedajúci. Ďakujem, Dávid, za príspevok a v konečnom dôsledku ďakujem aj koaličným poslancom za tento rokovací poriadok. Pretože nám priniesol takéto príspevky. A je to podľa mňa taký adekvátny trest tu pre prísediaceho pána ministra, že, že má 50-minútový príspevok v rozprave, musí počúvať, lebo my zase musíme čítať tie vaše dokumenty. No, aby som nereagoval na predrečníka vo faktickej poznámke, tak si položím takú básnickú otázku, lebo hovoril si napríklad o tom, že ako vláda nešetrí na sebe. A keby sa napríklad niekto pýtal z tejto vlády, ako by mohli šetriť na sebe, tak by som mu povedal, že za prvé, keď neviete, ako na to, tak choďte od toho. To by bola prvá odpoveď, hej? Že, keď už tri roky ste zúfalí, očividne. Každý rok sa nás to pýtate, tak keď fakt neviete, ako na to, tak choďte od toho. By som mu hypoteticky povedal tomu ministrovi. Alebo keby sa teda vytrvalo ďalej pýtal, že ako šetriť na sebe, tak by som už povedal, že viete čo, fakt si nerobte z nás srandu a nerobte si z ľudí srandu. Máte tam Migala, ktorý rozhadzuje ako pánboh desiatky miliónov lopatou. Som vám pred chvíľou povedal, že mu máte zastaviť ten kšeft okolo Slovensko.sk. Nech sa páči, 100 miliónov. To už máte 1/4 toho, čo vám prinesie transakčná daň. A to je len jeden kšeft u Migala. On ich má viac a takých Migalov máte vo vláde tiež viac. Ja neviem, ako, že, že takto jednoducho. Že, že prestať fakt. To na tom nie je nejaká ťažká jadrová fyzika. Proste pozrieť sa na každé ministerstvo a pozrieť si, že či, čo toto naozaj potrebujem alebo toto je nejaký kšeft. Či kávové zrná, košele z kávových zŕn alebo nefunkčné hasičské autá potrebujeme. No tak tam máte tie peniaze. Tam sa vám rozkotúľali, páni. By som povedal hypoteticky tomu ministrovi, čím absolútne dúfam, pán predsedajúci, som dodržal rokovací poriadok a nereagoval som na predrečníka vo faktickej poznámke. Prípadne ma prosím pokarhajte, takto na záver. Ďakujem. Prosím, pokarhajte. [19:59] Martin Dubéci No, niekedy treba aj skončiť a toto je ten moment. Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00. Prajem vám všetkým príjemný večer. [19:59] Martin Dubéci Takto na záver dňa. Ďakujem. No, niekedy treba aj skončiť a toto je ten moment. Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00. Prajem vám všetkým príjemný večer.