Rokovanie NR SR 9. 10. 2026 – Rozprava o rozpočte 2027 – kritika a ústavné otázky

[08:59] Peter Žiga Dobré ráno, kolegovia, kolegovia. Pán minister, otváram 16. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadal predseda Národnej rady a poslanci Bajo, Holečková, Becík, Čech, Dubovický, Grling, Jánas, Kolejáková, Ledecký, Lukša, Mačicová, Majerský, Paľa, Podmanický, Púci, Sokol, Ševčík. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Krajčí. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555. Pán minister Kamenický je prítomný v sále. Máme tu aj spravodajcov, takže môžeme pokračovať v prerušenej rozprave pána poslanca Dušenku. Nech sa páči. [09:01] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, len v krátkosti sa vrátim k svojmu včerajšiemu vystúpeniu. A k tomu, čo predchádzalo tejto dnešnej diskusii o štátnom rozpočte. Bola to novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Vďaka ktorej bude môcť vláda minúť celý budúcoročný štátny rozpočet už v priebehu prvých deviatich mesiacov. Neexistuje žiadna páka, žiadna brzda. Prečo by? Čo by vlastne túto vládu v takom bezbrehom rozhadzovaní zastavilo? A že to nie sú len nejaké dohady, svedčí aj to, že my s tým už máme skúsenosť. Bolo to v marci 2020, kedy mikrofóny zachytili rozhovor prezidenta Pellegrini, súčasného s bývalou, teda súčasnou ministerkou hospodárstva pani Sakovou. Keď hovoril Pellegrini, že bude to drahé, tak pani Sokáň mu odpovedala, že no a čo? Veď na to už peniaze budú hľadať oni. A potvrdzuje sa to aj teraz v týchto dňoch. V tom rozpočte sa okrem iného uvádza, že sa budú zvyšovať platy zamestnancov verejnej správy o 8,4 %. Ale nie od januára, ale od 1. 7. A čo to bude znamenať v praxi? Že 300 miliónov, ktoré na to bude potrebné vynaložiť, nebude platiť tuto minister Kamenický, ale bude to platiť nasledujúca vláda. Že idú presne v tých istých koľajach, ktoré si určili už 2020. Jednoducho vyčerpať financie na minimum. Keď naša vláda nastupovala v marci 2020, tak hotovostné rezervy stačili tak na 2 – 3 mesiace fungovania Slovenskej republiky. To isté chystajú aj teraz. Potvrdzujú to evidentne nielen aj tým, že tie platy zamestnancov verejnej správy idú zvyšovať o 3/4 roka, 2 mesiace pred voľbami, od 1. 7., aby celý účet uhradila budúca vláda a zároveň, aby si tak mohli ešte tesne pred voľbami kúpiť voličov. Ukážková volebná korupcia. Zároveň ďalší príklad, veľmi čerstvý zo včera, minister Taraba. Vyše 2 miliónov €, ktoré boli určené na odmeny pre štátnych zamestnancov, prešustroval už teraz, kvázi do pol roka. Trištvrte roka vyše 2 miliónov rozhádzal na odmenách. Dvom zamestnancom prilepšil 90 000 len na odmenách. Spolu ich s riadnym platom to bolo 17 000 € mesačne. Tak sa tu hospodári. Ha. No ale povedzme si, že kto sa má v tejto krajine dobre. Koho sa tieto škrty netýkajú? Tak sú to v prvom rade kriminálnici, lebo táto vláda im hneď na začiatku svojho volebného obdobia udelila fakticky amnestie. Skrátenie premlčacích lehôt, zníženie trestov malo za následok stopnutie tisícok trestných konaní a viac ako 25 % väzňov bolo prepustených na slobodu. Respektíve boli pustení do domáceho väzenia alebo bol im uložený nejaký alternatívny trest. Keď sa hovorilo, že kvôli čomu sú potrebné tieto úpravy v trestných zákonoch, tak minister Susko okrem iného argumentoval aj tým, že jeden väzeň stojí Slovenskú republiku ročne 27 280 €. No, to je veľa. My to ideme ušetriť. Naozaj väznice sú preplnené. 28 000 € nás stojí jeden väzeň ročne. Je to obrovská suma peňazí. Tipnite si, že koľko nás stojí jeden väzeň dnes, dva roky po tej vraj fantastickej novele trestných zákonov. 53 000. 53 000 nás stojí jeden väzeň aktuálne. Takže presný opak, menej väzňov, tie náklady sú násobne vyššie. A to aj kvôli tomu, že samozrejme, akonáhle prešla prvá vlna noviel trestných zákonov, kedy tu kriminálnici mali raj, tak druhá vlna – pomoc väzňom. Tie podmienky vo väzniciach sa zlepšili natoľko, že dnes sú z toho fakticky jednoduché lacné hotely. Naozaj bez preháňania, taký je tam komfort pre tých väzňov. No a tu sa dostaneme na ďalšiu tému. Ďalšiemu dôvodu, prečo na Slovensku žijeme tak, ako si žijeme. Prečo nemáme dostatok financií? Pretože tu sa prestala trestať korupcia, prestali sa tu trestať daňoví podvodníci. Do 20 000 € skrátka žiaden trestný čin. Máme v parlamente dve správy generálneho prokurátora za rok 25 aj 24, v oboch, hlavne v tej ostatnej za 25. rok, sa jasne pomenúva, že hlavnou príčinou toho, že na Slovensku sa nevyšetruje korupcia, sú novely trestných zákonov. Okrem iného sa tam spomína aj to, že skrátka tí páchatelia neuzatvárajú žiadne dohody o vine et delicto, nenahrádzajú škodu a Slovensko tak prichádza o státisíce eur, o milióny eur. Daňoví podvodníci si skrátka chodia po slobode. No a potom to vyzerá tak, že minister Kamenický narieka, že mu chýba miliarda € v štátnom rozpočte. No samozrejme, že mu chýba miliarda €, keď daňových podvodníkov nechá behať po slobode. No lenže ten výpadok v štátnej kase je potrebné nejakým spôsobom vynahradiť. Tak akým spôsobom to vynahradiť? No napríklad šikanou malých podnikateľov, drobných živnostníkov. Tak ako prípad v Kvetoslavove z langošárne, kedy bol prevádzkovateľ langošárne pokutovaný 1500 € pokutou len kvôli tomu, že mu na bločku chýbal jeden mäkčeň. Také prípady sa potom vyskytli viaceré. Aj z nejakej zmrzlinárne, bloček vytlačený o pár minút neskôr a podobne. Takže na neschopnosť, a nie, že neschopnosť, na nechuť, vyslovený odpor tu nejakým spôsobom postihovať podvodníkov a korupčníkov, na to dopláca nielen štát a my všetci, že nie sú financie na školstvo, zdravotníctvo, sociálne programy a podobne, že to musia rušiť 200 € bonusy na deti, úplne fakticky vynulovať rodičovský dôchodok. Ostal z neho len názov. Že sa znižujú dávky v nezamestnanosti a podobne, tak to je dôsledok toho, že tí daňoví podvodníci behajú po slobode. Namiesto toho malí živnostníci, tak tí sú šikanovaní za hlúposti, ako sú bodky a medzery. Zároveň veľmi dobre to ilustruje aj ten dôsledok trestných noviel, priamy negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo sa konštatuje aj v správach generálneho prokurátora. Aj ďalšia ukážka toho, s akými trestami napríklad obišli Brehalovci. Keď im súd uznal vinu, že spôsobili škodu 6,5 milióna €, výsledok bol: žiadne väzenie, podmienka a trest 1,5 milióna. Čiže škoda 6,5 milióna, trest 1,5 milióna. Skvelé. 4 milióny v zisku. Pani Ľubica Rožková za podvody s agrodotáciami, škoda 150 000 €, vyviazla s podmienkou a pokutou smiešnych 10 000 €. Opäť 140 000 v pluse. A potom tu bude minister Kamenický nariekať, že jemu miliarda chýba. Ale aby klepli po prstoch daňovým podvodníkom, tak to ani za svet. Samozrejme, že nie, lebo sa ich to týka, respektíve ich ľudí. A už aj včera som spomínal, od počiatku, odkedy začala prvá, druhá, tretia konsolidácia, dookola opakovali: nebojte sa, príde aj konsolidácia na strane štátu. Dnes sme svedkami, že počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe bude narastať. Absolútne žiadne škrtanie, žiadne šetrenie na strane štátu. Keď si pozriete rozpočty jednotlivých kapitol, ani jedno ministerstvo, ani jedna kapitola si fakticky nepohoršili. Všetci ostávajú na tom istom. Nula v od úradu vlády až po prezidenta. No a to je naozaj obrovský kontrast v tom, akým spôsobom hospodárili naše vlády počas obdobia 2023 a súčasná vláda. A uvediem to opäť na príklade Ministerstva spravodlivosti. Tak počas našich vlád to bola éra systémových reforiem, kedy sme prijali súdnu mapu, zriadili sme Najvyšší správny súd, vznikol Úrad pre správu zaisteného majetku, vyrokovali a čerpali sa financie z Plánu obnovy a odolnosti. A výsledkom bol okrem iného aj nárast dôvery verejnosti aj podnikateľov v justíciu. Teraz to je rachot už. Strata dôvery v justíciu a nárast nákupu tovarov a služieb na ministerstve o 170 %. Čisté prejedanie. A tak, ako som to uviedol na tomto prípade Ministerstva spravodlivosti, tak to platí na všetky ostatné ministerstvá rad-radom. Počas našich vlád naozaj éra reforiem, vyrokovali sa peniaze z Plánu obnovy, naozaj nachystali sa reformy. Vstúpla dôvera, či už v justíciu, v Policajný zbor, dôvera voči médiám, sloboda tlače a podobne. Teraz, keď robíte vnímanie korupcie, detto. Teraz čistá éra konzumu. Žiadna reforma. Môžete sa pozrieť naprieč ktorýmkoľvek rezortom – bez reforiem. Jediné reformy, ktoré tu dobehli, sú tie, ktoré sme my začali. A to len vďaka tomu, že nemali na výber a skrátka museli to dotiahnuť do konca a chcú peniaze z Plánu obnovy. Na Ministerstve pôdohospodárstva aj životného prostredia je to presne kvôli tomu. Zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ostalo zachované len vďaka tomu, že to bolo zahrnuté v Pláne obnovy. Takže dámy a páni, naozaj je to ako deň a noc, keď si porovnáme tieto vlády. Éra reforiem, éra konzumu. Tento štátny rozpočet je toho krásnou ukážkou. Vláda úplne rezignovala na to, aby akýmkoľvek spôsobom, nie že… ===== Naozaj je to ako deň a noc, keď si porovnáme tieto vlády. Éra reforiem, éra konzumu. Tento štátny rozpočet je toho krásnou ukážkou. Vláda úplne rezignovala na to, aby akýmkoľvek spôsobom, nieže ozdravovala verejné financie, nemá záujem ich už ani len stabilizovať. Nemá záujem vyťahovať peniaze tam, kde sú, či už od prevádzkovateľov hazardu. Minister Huliak sa tu včera chvíľu rozdrapoval. No pred rokom to bol práve on, ktorý stopol, aby prevádzkovatelia hazardu platili dvojnásobok, dvojnásobne vyššiu daň za hracie automaty. O 150 miliónov € už minulý rok pripravil štátny rozpočet. Tento rok kde to? Zbrojári – je tu o 520 % vyšší vývoz zbraní a munície zo Slovenska. Minister Kaliňák udeľuje licencie zbrojárom. Jednoducho nič. Majú sa ako prasce v žite. Sú najlepšie zarábajúcimi podnikateľmi alebo odvetvím v slovenskom hospodárstve, napriek tomu nulová solidarita, respektíve minimálna. Slovnaft – to isté. Máme lacnú ruskú ropu, napriek tomu ceny pohonných hmôt 2 €. A vláda cynicky to necháva tak, lebo vďaka tomu jej tečú do kasy milióny eur mesačne. Vďaka tomu, že jednoducho Slovnaft takto draho predáva palivá. A nemá ani tú snahu ako my, že aj keď sme neznížili cenu palív, tak sme zdanili Slovnaft tak, že nám do rozpočtu pritieklo 520 miliónov € len za jediný rok. Dámy a páni, tento rozpočet je naozaj cestou do pekla. Bankrot, najrýchlejšie zadlžovanie Slovenskej republiky v histórii, 7,5-miliardová sekera napriamo, ďalšie skryté, skryté, skryté. Takéto zvýšenie dlhu bude spočívať v úrokoch. Len ak 7,5 miliardy by sme splácali 30 rokov pri 3 % úroku, tak na úrokoch zaplatíme ďalšie 3 miliardy €, čiže aj táto 7,5-miliardová pôžička sa suma sumárum splatí viac ako 10 miliardami €. Bolo tu hovorené, že je to rozpočet sociálneho zmieru. Ľudia, ani na jeden deň vám nebude znížená daň. Žiadna, žiaden poplatok odpustený, absolútne nič. Máte sa tešiť z toho, že vám nebudú dane zvyšované. A že nebudú vám zvyšované iné poplatky. Štát odmieta uskromniť sa. To už samozrejme nehovoria. Ja chcem ešte tuto poslednýkrát apelovať aj na zamestnancov verejnej správy, ktorým sa tie platy od júla budúceho roku zvýšia, aby sa nenechali takto lacno kúpiť. Ďakujem veľmi pekne. [09:18] Peter Žiga Štyri faktické na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Šteulová tu nie je, stráca možnosť. To isté pani poslankyňa Kleinert. Pán poslanec Pročko tu je. Dobré ráno. Nech sa páči. [09:18] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobré ráno. Ďakujem veľmi pekne. Hovoril si o hospodárení. Horoskop na zajtra. Že vláda musí hospodáriť tak, aby občania mali z toho úžitok, ale čo chceme od tejto vlády? Tá iba zoberie peniaze. Zoberie, vyberie dane, poplatky, berie. Včera sa to stalo, taký incident, že pán Blcháč sa rozčuľoval, že nemôže hovoriť, lebo ho vyrušujú, tak hneď všetci rozprávali, ale vy ste taký úžasný, pán Žiga, že vy tam necháte pána Kamenického, nech tam vyrušuje. Vy ste úžasný v tomto, fakt. To je skvelé, že naozaj vy ich necháte vyrušovať. Kľud, keby tu bol Danko, tak ten ich už určite pošle niekde. Takže poďme k veci. Hospodárenie tejto vlády je katastrofálne. Oni vyberú peniaze. Mali by tie peniaze ušetriť. Mali by tie peniaze nechať. Ale oni tie peniaze rozdávajú, rozdávajú. Príklad je krásny. Naozaj to stále hovorím a budem hovoriť. Predali sme majetok za 11 miliónov a kúpili sme majetok naspäť za 170 miliónov. To ani Poseidon s týmto nemohol by súhlasiť. Veď my sme úplne, ako povedať to slušne? To sa nedá. Musím povedať, že to je idiotizmus. Jeden idiot kúpi za stonásobne viac to, čo predal za tisícnásobne, lebo také kšefty sa tu robia. To je katastrofa. Lacko Kamenický je katastrofa. [09:20] Peter Žiga Pán poslanec Čaučík. [09:20] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Dušenka. Spomenuli ste vo svojom príspevku astronomické odmeny, ktoré dal minister Taraba pred odchodom svojím dvom zamestnancom. Áno, táto správa prišla symbolicky práve v tom čase, keď sa prerokúva štátny rozpočet na budúci rok, že dvaja zamestnanci dostali od ministra Tarabu odmeny vo výške 160000 € zo štátneho rozpočtu, v prepočte mesačne skoro 18000 € z rozpočtu 2026, v čase konsolidácie. Rokujeme tu o rozpočte na rok 2027, ktorý označil premiér Fico ako rozpočet dobrých správ. Dobré správy pre koho? Sociálny mier, ako povedal pán minister Kamenický, po tom, ako ste sa zachovali ku sociálnym partnerom, ako sociálni partneri sa vyjadrili k tomuto rozpočtu? Ľudia túto včerajšiu správu o astronomických odmenách na Ministerstve životného prostredia vnímajú ako papalášsku zlodejinu. Vnímajú veľmi kriticky skutočnosť, že vláda žiada od občanov konsolidáciu, ale sama míňa peniaze na takéto papalášske odmeny. Nejde tam len o ministra Tarabu, ale ľudia vnímajú takéto rozdávanie odmien a rozkrádanie ako systém celej politiky a toto rozkladá dôveru v inštitúcie, to rozkladá dôveru v systém aj v to, že ten rozpočet na rok 2027 môže byť iný. [09:22] Peter Žiga Z reakcie u pána poslanca Zdusinku. [09:22] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Samozrejme, že ten deficit bude na konci iný. Aj sám minister na ústavnoprávnom výbore hovoril, že oni tam ešte majú nejakú rezervu. A ja si myslím, že to dopadne rovnako ako s výberom transakčnej dane, kedy mali veľké oči, koľko miliónov € na to vyberú. Nakoniec boli radi, keď vyberali niečo nad polovicu z danej sumy. A áno, ten príklad Tomáša Tarabu je špičkou ľadovca. Ale veľmi presne ukazuje, ako táto vláda bude hospodáriť, že pôjde do posledného centu. Ak by, ak by som to povedal inými slovami, aj bol na nich, tak oni do volieb by vypili aj vodu z vázy, len aby minuli všetko do posledného centu. A naozaj, videli sme to aj pred rokom, v roku 2020, keď ministerka Saková hovorila, nevadí, na to budú hľadať peniaze. My vidíme, akým spôsobom to robí Tomáš Šaraba. Zároveň vidíme, akým spôsobom sa postavili k odmeňovaniu zamestnancov vo verejnej správe. Cynicky dva mesiace pred voľbami s tým, že účet nechajú na budúcu vládu. Toto je presne ich modus operandi. Ďakujem veľmi pekne. [09:23] Peter Žiga Pán poslanec Spišiak je ďalším vystupujúcim v rozprave, nech sa páči. [09:23] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené dámy, páni. Dovoľte mi všetci, aby som sa tiež vyjadril k rozpočtu na rok 2027. Budem sa venovať prevažne sekcii Ministerstva vnútra, policajného zboru a zložiek presadzujúcich právo v tomto štáte. Najskôr by som porozprával alebo povedal niečo o tom, akým spôsobom bol zdôvodňovaný tento rozpočet v tomto segmente na branno-bezpečnostnom výbore, kde namiesto ministra vnútra prišla štátna tajomníčka, ministerstva vnútra asi dvaja pracovníci ministerstva. V podstate nepovedali nič, nič nezdôvodnili. Len povedali, že sa zvýši rozpočet Ministerstva vnútra o 109 miliónov. To je fantastická správa. Na prvý pohľad. Potom, keď som sa pýtal, ako chcú z týchto 107 alebo 109 miliónov teda prerozdeliť zvýšenie platov reklamovaných ministrom vnútra o vyše 300 € na každého jedného policajta a keď, či majú nejaký systém, priority, podľa čoho sa to bude systematicky strategicky rozdeľovať, tak nevedela povedať štátna tajomníčka vôbec nič. Potom sme sa tam pýtali, že v tom rozpočte nevidíme náklady, ktoré už teraz sú v podstate zazmluvnené, čiže kúpa vrtuľníkov dvoch okolo 160 miliónov a ďalšie už vopred podpísané zmluvy. Kde v tom rozpočte sa nachádzajú financie na krytie týchto výdavkov? Tak štátna tajomníčka povedala, že ona o tom nič nevie. Tá pracovníčka zrejme zo sekcie ekonomickej povedala, že nie je odborníčka na túto oblasť ani na ďalšiu oblasť. V podstate, že ona v podstate nevie, kde sú tam tieto peniaze. Akurát povedala, že napnutý je rozpočet Ministerstva vnútra a na 96 % len pokrýva bežné výdavky na chod celého Ministerstva vnútra. A tým pádom sme vlastne skončili debatu, lebo na takejto úrovni na branno-bezpečnostnom výbore jednoducho to nie je vhodné debatiť s ľuďmi, ktorí vôbec netušia, ako je ten rozpočet Ministerstva vnútra tvorený, aké sú ciele, aké sú predpoklady, aké sú hodnotiace kritériá pri nedodržaní jednotlivých čerpaní v tom rozpočte a tak ďalej. No a teraz je zaujímavé to, že rozpočet na bezpečnosť a verejný poriadok vo všeobecnosti čerpá z hrubého domáceho produktu 2,3 %. 2,3 % to je vysoko nad priemer v Európskej únii. V Európskej únii je 1,8 % vyčleňovaného na políciu a bezpečnosť a verejný poriadok. Z tohto by sa mohlo predpokladať, že teda, keď vysoko prekračujeme priemer v Európskej únii na výdavkoch na bezpečnosť, tak potom prečo sa tu v podstate aj občania, aj policajti, aj všetci hromadne sťažujú, že máme málo policajtov, že nestihnú plniť svoje úlohy. Lehoty, spisy, všetko trvá dlho. Jednoducho, ako je toto možné, že čerpeme nadpriemerne veľa finančných prostriedkov na bezpečnosť, ale tá služba za tieto peniaze je ako keby oveľa menšia, jak je akýkoľvek priemer v Európskej únii. O čom to svedčí? Svedčí to o tom, že zrejme tie financie sú zle prerozdeľované, zle plánované, zle kontrolované a vynakladané na priority, na ktoré majú byť vynakladané. Nič iné z toho nevychádza. Keď sme piaty štát v Európskej únii v poradí, ktorý vynakladá v pomere k hrubému domácemu produktu najviac finančných prostriedkov. Kde sú potom tie peniaze, kde len sú tak? Nie je to zrejmé ani z toho rozpočtu, preto lebo tých 109 miliónov, čo rozpočet predpokladá alebo navrhuje zvýšiť rozpočet pre Ministerstvo vnútra pre bezpečnosť, je zhruba rozpísaných takto, že 50 miliónov na zvýšenie bežných prevádzkových nákladov. Bežných prevádzkových nákladov, že aké sú tie bežné prevádzkové náklady, nevieme. Ale za to čerpáme v podstate nadpriemerne v rámci Európy na bezpečnosť. 48 miliónov Čerpáme odvšadiaľ o postaviť nadpriemerne v rámci Európy na bezpečnosti. 48 miliónov je plánovaných na, by som to povedal, developerský projekt ministra vnútra, ktorý mu schválila vláda. V sume 80 miliónov v rozpočte a tento projekt má byť ukončený v roku 2030 až, ale na tento rok, na rok 27 mu vláda schválila 48 miliónov na akože konsolidáciu alebo úpravu nehnuteľností, kúpu, predaj a zabezpečenie akože nového prerobeného sídla ministerstva vnútra. 48 miliónov z tých 109. A potom tam sú ešte také drobné milióny na zvýšenie počtu policajtov v cudzineckej polícii o 100 kusov bez toho, že by sa povedalo, či je zdôvodnené ich zvýšenie. Čo budú robiť? Prečo je to potrebné? Či je to len dočasne? Proste nie je tam nič. Len zvýšenie o 100 policajtov tu, o 100 hasičov tam. Takto sa zdôvodnilo 109 miliónov navýšenia v čase, keď je evidentne jasné, že máme napnutý rozpočet, dlh stúpa napriek konsolidáciám, ale tak to je tam napísané. Takže ťažko polemizovať nad tým, že síce zvyšuje sa rozpočet ministra vnútra o 109 miliónov. Minister vnútra hovorí, že každý jeden policajt bude mať zvýšený plat o 105 eur, zvalorizácia, ktorá samozrejme bude vyplácaná až od 1. 7., aby to veľmi nebolelo hneď od 1. 1. To bude priemerne o 300 € na každého jedného policajta zvýšený plat. To je fantastická správa, len v dobe, keď treba zvažovať efektívitu policajného zboru, treba zvažovať bezpečnostnú situáciu, či ju dokáže policajný zbor eliminovať. Tak takéto jednorazové plošné zvýšenie je síce pre každého policajta fantastické, ale efektívne by bolo, keby sa určili nejaké priority. Kde policajný zbor zaostáva, kde nestíha plniť svoje zákonom stanovené úlohy, napríklad občania, ale aj samotní policajti sa sťažujú, že na úseku poriadkovej polície je ich málo. Všetci odtiaľ odchádzajú. Nikto neprichádza. Nikto zo služby polície akejkoľvek sa neprihlási dobrovoľne na odbor poriadkovej polície. Preto, lebo tam zarábajú najmenej. Na teraz je ten problém. Minister vnútra so svojimi poradcami alebo s kým sa rozhodli, že zvýšia rizikový príplatok. Ten príplatok, to zvýšenie platu, nedajú do tarify, do základu platu, ale zvýšia rizikový príplatok každému jednému policajtovi. Už samotný rizikový príplatok je problém, lebo je to klasifikované tak, že tí policajti hliadkoví na odbore poriadkovej polície majú v podstate veľmi maličký, najnižší rizikový príplatok, a pritom rizikovosť ich práce na prvý pohľad je možno ešte aj väčšia ako nejakých špecialistov na krajských úradoch vyšetrovania alebo na prezídiu Policajného zboru, ktorí v podstate sú analytici a sedia za počítačmi a píšu nejaké analýzy, správy, vyhodnotenia. No oni majú vyšší rizikový príplatok, lebo ten rizikový je definovaný už od samého začiatku zle. Preto, lebo vlastne tým príplatkom sa akože zvyšujú platy tým vyššie postaveným policajtom a neprerozdeľuje sa to podľa naozaj rizikovosti. Zas áno, nebudem tu rozoberať tie rizikové. No lenže toto je problémový moment v odmeňovaní policajtov, rizikový príplatok. A minister vnútra sa rozhodol, že práve tento ide celoplošne zvýšiť. To znamená, že ten, kto na tej hliadkovej službe, v poriadkovej, má veľmi nízky, tak teraz bude mať také isté zvýšenie ako nejaký iný policajt. Je to síce solidárne so všetkými policajtmi, ale v tejto situácii, keď sa zvyšujú platy, mohlo by sa premyslieť, čo je priorita, kde má policajný zbor medzery, kde nechcú pracovať policajti, preto lebo tam málo zarobia. Tak ďakujem, zagratulujem. Na iné služby alebo odchádzajú do civilu. Čiže, ak by sa zvýšil teda podľa mňa rizikový alebo tento plat viac tým a na tých pozíciách, ktoré sú prioritné momentálne pre elimináciu bezpečnostnej situácie negatívne sa vyvíjajúcej, tak toto by bolo cielené zvyšovanie platov a cielené využívanie tých pár eur, ktoré si môžeme dovoliť v tomto krízovom období rozpočtovom teda čerpať. Musí to byť premyslené, cielené a nielen tak jedno celoplošne každému rovnako. Áno, policajti všetci sa budú zrejme tešiť, ale tým sa neumožní koordinované manažovanie výkonu Policajného zboru ako celku. Napríklad policajti, ktorí ani nerobia, nevykonávajú policajnú robotu, sú niekde v kanceláriách a bez akéhokoľvek rizika. Tak aj im sa zvýši akože rizikový príplatok 150 €. To je absurdné. Radšej by sa mal zvýšiť tarifný základný plat, keď už sa niečo má zvyšovať, aby to bolo odôvodnené. Lenže, keď sa zvyšuje rizikový, tak by sa malo teraz trošku zvážiť aj to, kde je vysoké riziko, kde je nedostatok policajtov, kde nikto nechce pracovať, tak tam zvýšiť, aby sme motivovali napríklad aj pracovníka služby kriminálnej polície, že vidí, že na tom úvodnom oddelení viac zarobí, lebo tam je teraz vyšší plat. Tak sa presunú tam. Sami od seba. Keď nechce ísť, ani nemá možnosť na nejaké vyššie špecializované pracoviská pracovať. No toto sa dá ešte po schválení tohto rozpočtu v rámci ministerstva nejako upravovať, zmeniť, lebo to nie je dogma, že teraz to rizikové. Rizikové preto zvýšili, lebo to sa započítava do výsluhového dôchodku, preto to teraz hovorím, lebo chcem možno nabádať aj ministra vnútra, že keď už raz dostal tých 109 miliónov naviac a ide rozdeľovať tie peniaze pre policajtov, tak aby to robil tak, aby to prinieslo nejaký osoh a nielen sa to celoplošne minulo. A vlastne v podstate je to taká predvolebná kampaň. Všetci policajti budú radi, že minister vnútra im zvýšil plat. Áno, môžu byť radi, málokedy sa to stane. Ale nie je to manažérske rozhodnutie v prospech občanov a v prospech zefektívnenia Policajného zboru. Takže ešte by som chcel povedať, že teda pôsobil som vo vrcholových pozíciách policajných. Nikdy sa na ministerstve veľmi nepýtali, že aké máme my plány a predstavy v čerpaní rozpočtu, na čo by sme potrebovali. Áno, boli obdobia, že sme napísali, čo potrebujeme. Nakoniec z toho skoro nebolo nič. Čo sa týka toho rozpočtovania, to nechcem teraz kritizovať túto vládu, lebo teraz toto už je len špička toho márnenia, márnenia verejných financií. Pracoval som 18 rokov v súkromnom sektore vo veľkej medzinárodnej firme. Tam som bol v pozícii riaditeľa, mal som aj rozpočet, osobné právomoci. Tam, ak by som si dovolil napísať, keď som chcel zvýšiť financie, že zvyšujem. Tam sme nerátali, tam môj rozpočet nebol v miliardách, ale v miliónoch, a že zvyšujem, čo je o 50 000, aby som napísal, že na zvýšenie bezpečnosti firmy, tak by ma vyhodili. Čo to je? Musel som napísať, čo konkrétne chcem, prečo vôbec chcem, ako budem hodnotiť, či to splním, kedy je, keď to je kapitálový výdavok, aká je návratnosť, kedy bude efektívne to vynaloženie a tak ďalej. Čiže, ak som toto nenapísal, tak jednoducho mi to neschválili. To je ten rozdiel medzi tým súkromným sektorom a týmto štátnym. To dlhodobo takto ide v tom štáte, že jednoducho naši akcionári sú tí občania a keď im to tu povie premiér, že to je rozpočet dobrých správ, viete, tak jeho voliči alebo občania niektorí si povedia, fúha, dobrých správ. Tak prečo tu všetci rozprávajú, že to je katastrofa? Je to dobré, tak je to super. Keď tam niekde 30 % rozpočtu ministerstva vnútra je neidentifikovateľných položiek. 30 %. To je najviac z celej Európy. Nikto také vysoké pod 30 % nemá. Pozeral som to, nikto. Najviac v Európe. A zdôvodnili to preto, že je to prílišná centralizácia riadenia ministerstva vnútra. To znamená, že ani polícia, ani hasiči, ani nikto nemá tu kompetencie a hlavne má žiadnu zodpovednosť za čerpanie rozpočtu. Lebo všetko je centralizované a v podstate ani sa nevie, či sa to minulo na políciu, na hasičov alebo na čo sa to vôbec minulo. 30 %. A potom tu vidíme oslavy za pol milióna. Vidíme tu všeličo možné, čo v podstate človek sa čuduje, skade na to ten minister berie. No z týchto neidentifikovaných. Nie je nikto zodpovedný, nikomu to nechýba, lebo ani nevie polícia, či nám niečo chýba, lebo to nevieme. Tých 30 %, či je pre nás, či pre hasičov, či pre koho vlastne to je v tom rozpočte. A potom aj nadpriemerne, nadpriemerne čerpáme peniaze. Pre bezpečnosť za políciu 2,3 %, priemer Európy je 1,8. A kde to je? V tých 30 % neidentifikovaných, neidentifikovateľných? To písíč, čo sú? Tak je toto vôbec možné? A v pohode. Mohol by som tu rozprávať, prečo to tak je, v čom je problém, ale nebudem veľa hovoriť, lebo aj tak je to zbytočné. Nie som influencer, že tu budem natáčať videá. Jednoducho pár ľudí vidím, že prikyvujete, chápete, že niekde je zrada, a ešte toto, viete, že za deväť mesiacov, ak bude provizórium, tak vláda minie úplne všetky peniaze a potom koniec. A kto im, že nikto im v tom nezabráni. Nikto, no právne im v tom nezabráni nikto. Jediný, kto to môže zabrániť, je zdravý rozum. Lebo, ak to spravia, a fakt, no tak potom sa zapíšu do denníka Slovenska, že vďaka nim skrachovalo Slovensko. To bude výsledok. Toto chcú? Ja neverím, že to chcú. Pán Fico, vláda. Alebo druhá možnosť je, že podľa preferencií bude vychádzať, že možno, že aj vyhrajú voľby. A tak potom čo spravia, keď minú všetko už v septembri? Že? Tak potom naschvál budú hovoriť voličom: „Nevoľte nás, nevoľte nás, Bože chráň, nie, že vyhráme voľby. Nechajte to na tých progresívcov, nech tí sú tí zlí, nech tí s tým niečo robia.“ Viete, tak ako to potom máte tam premyslené? Tak si myslím, že nejaký zdravý rozum hádam nedovolí, aby minuli všetko už v tom septembri preč na tú rezervu, hej? Neidentifikovanú a teda môžeme ju minúť na čo chceme. Ej, jej, jej. No dobre. Nechám slovo expertom na ekonomiku. Ja som skôr expert na všeličo iné, ale nie na ekonomiku. Preto, lebo bol som policajný prezident, bol som viceprezident. Nikdy som nemal čo s rozpočtom, viete? To je zaujímavé. Policajný zbor Slovenskej republiky vôbec nemá právnu subjektivitu. A nikomu to nevadilo. Prezídium Policajného zboru bola obyčajná sekcia ministerstva vnútra tak aj za socializmu. A také, že krajské riaditeľstvo, okresné riaditeľstvo a to nikde v žiadnom zákone nikde nie je napísané, že to vôbec existuje. Nič. Až teraz, keď som sa stal poradcom ministra, že som mal nejaký bližší vták k ministrovi, tak som presadil do zákona, že existuje tu Policajný zbor, aké má útvary, aké má štruktúry a čo to je vlastne ten Policajný zbor. Až teraz to tam je. Ale nemohli sme mu dať právnu subjektivitu, lebo nemohol mať vlastný rozpočet. Preto, lebo minister Kaliňák to spravil tak, že scentralizoval úplne ekonomiku, personalistiku aj materiálovo-technické zabezpečenie do nejakých pomocných centier. A nie krajský riaditeľ, nie okresný riaditeľ, nie policajný prezident rozhodoval, ako sa bude míňať rozpočet. Tak, že scentralizoval úplne ekonomiku, personalistiku aj materiálovo-technické zabezpečenie do nejakých pomocných centier. A nie krajský riaditeľ, nie okresný riaditeľ, nie policajný prezident rozhodoval, ako sa bude míňať rozpočet, ale minister vnútra. Nemohli sme to zmeniť, lebo sme to prerátali. Návratnosť tých personálnych a ekonomických finančných nákladov by bola 10 rokov. Za 10 rokov toho, čo by sme tým šetrili, a efektívny manažment polície, nemalo to ekonomický zmysel vtedy, preto, lebo 10 rokov bola dlhá doba. Okrem toho prišli krízy, prišli iné situácie, v ktorých to bolo proste nerealizovateľné. My sme jediný štát na svete, ktorý nemá Policajný zbor právny subjekt, MBÚ je, SIS-ka je, je, polícia nie je. To je ten problém pri rozpočtovaní. A preto v podstate Policajný zbor ani riadne nefunguje, lebo krajský riaditeľ alebo policajný prezident dokonca má plniť úlohy, zabezpečiť bezpečnosť, alebo okresný riaditeľ, lenže nemá na to peniaze. Nie on rozhoduje o financiách. Čiže výsledok toho je, že vykonáva akcie, rýchli časí dá. Ale teraz ten minister a to ministerstvo jednoducho nemôžu im povedať, že si nesplnil úlohy bezpečnosti, lebo on povie: „No, splnil by som ich, lenže nemám peniaze.“ Že? Teraz kto je na vine? Bez peňazí nič nie je. Všade vo svete policajný manažér musí rozhodovať o tom, že chcete na tento prípad použiť sledovanie, odpočúvanie, expertné znalecké skúmanie, to všetko stojí peniaze. Čiže musia vydokladovať každý jeden komplikovanejší prípad, koľko bude to stáť peňazí. A policajný manažér sa rozhodne, či áno alebo nie. U nás žiadame 30 znaleckých posudkov, vypočúvame svedkov krížom-krážom, lebo nás nikto nehodnotí, či to nie je drahšie ako samotný výsledok toho vyšetrovania, či to stojí za to vôbec. Všade vo svete to takto sa ráta. Vypátrali sme, zistili sme, zachránili sme škody, zaistili sme majetok, sú 1 milióna, ale vyšetrovanie stálo 3 milióny. No, že? To musí byť parciálne. Lenže keď my, polícia, nemá dohľad nad rozpočtom, tak vždy to bude len takto. Neidentifikovateľné vynakladanie. Sme pripravení? Prosím. Zdravý rozum. Nemám tu kolegyňu, kde je? Pôjde? Dobre, tak môžem skončiť, lebo ja hovorím, aby som zdržiaval, kým prídu tí, čo majú prísť. Ježiš, tak. Aj takto trieska každý, zvedá tri, tak môžem aj ja, nie? Čo ja nerád hovorím veci, ktoré už tu boli stokrát povedané, viete, o ústave a o všetkom možnom. Však je to zlé, to všetci vieme, aj vy to viete, ale nespraví čo? Nič. Tak som si myslel, že aspoň vám poviem, a ktorí to neviete, že náš Policajný zbor vôbec nemá právnu subjektivitu. Je to nič, nula. Neidentifikovateľných výdavkov Ministerstva vnútra 30 % je v rozpočte napísaných. Tak dúfam, že toto, čo som tu možno povedal ministrovi vnútra, ak to možno niekto z jeho ľudí bude sledovať. Je, tie financie by sa dali využiť aj efektívnejšie pre tých policajtov, aby to smerovalo na posilnenie tých problémov v polícii, ktoré sú vypuklé, kde nikto nechce robiť a tak ďalej, aby nebolo zvyšované riziko aj takým policajtom, ktorí v živote žiadne riziko tam nezažili, len sedeli v kancelárii v papučkách a pozerali, čo je nového vo svete, viete? Hotovo? Takže ďakujem za pozornosť. Dovidenia. [09:49] Peter Žiga Štyri faktické na pána poslanca Spišiaka, pani poslankyňa Marcinková. [09:49] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, pardon. Môžem poprosiť o vrátenie času, lebo bolo to počuť do mikrofónu. Vráťte pani poslankyni čas, prosím. V pohode. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo a dobrú otázku tu položil pán kolega, že vlastne odkiaľ berú tí ministri na ten svoj nadštandard peniaze v čase konsolidácie, v čase šetrenia. No mňa to tiež zaujíma a myslím, že viacerých pobúrilo, keď sme si včera prečítali v novinách, že pán bývalý minister Taraba udelil dvom svojim štátnym zamestnancom odmeny, nehovoríme o platoch, odmeny vo výške 100 000 € na hlavu v čase konsolidácie. A v roku 2023, ja len poviem dáta, bol dlh na jedného obyvateľa 12 700 € a v roku 2027 bude 18 000 € – takto šialene nás táto vláda zadlžila a popritom má voľné prachy na to, aby si svojich ľudí, ja naozaj chcem vedieť, kto sú tí dvaja, takto štedro odmenení, aby si svojich ľudí takto platila. Po troch vlnách konsolidácie, ktoré každej rodine v priemere zobrali 1 000 € z peňaženky, je deficit 4,9 % HDP, teda rovnaký ako na jeseň roku 2023, keď Ficova vláda nastúpila. Tak načo boli tie tri konsolidácie? Čo spravili s týmito miliardami títo páni, keď nám ich brali z peňaženiek s tým tvrdením, že potrebujú znížiť deficit, že potrebujú znížiť dlh. Kde sú tie peniaze? Koho ste si nimi kúpili? Čo ste si vy za ne kúpili? Kam smerovali vaše majáčky? Koho ste si takto štedro zaplatili? Ja sa naozaj pýtam, prečo sa na toto papalášstvo musia skladať ľudia na Slovensku, ktorí nemajú, čo do úst. Ja, keď som včera zverejnila, ako si Taraba vyplácal tieto odmeny, prišlo mi 100 správ o tom, ako ľudia žijú z výplaty do výplaty a keď toto vidia, sa im chce plakať. Mne takisto. Pán poslanec Mikloško. [09:51] Peter Žiga pán poslanec [09:51] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Píšik, keď Policajný zbor nemá právnu subjektivitu, tak nemôže byť vo svojej činnosti nezávislý. Nielen finančne, ale aj, by som povedal, pri rozhodovaní a skúmaní. Samozrejme, v takom prípade politicky závislé. Ale to platí smerom ku všetkým, by som povedal, vládam a stranám. Pán poslanec píše, ak vy ste nielen začali úspešne zápas s posvätím slovenským, vy ste stáli na tom začiatku a v tom bude vaša nehybná zásluha, ale vy aj vidíte veľmi jasne veci pôvode ministerstva vnútra. Takže ja to znovu zopakujem, aby si to ľudia uvedomili, že teším sa na to, že budete po voľbách minister vnútra. Samozrejme, prosím potom nejak pri mojej osobe nejak prižmúriť očko, lebo zase všetci sme len ľudia. Pani [09:52] Peter Žiga Poslankyňa Plaváková. Ďakujem vám pekne za [09:52] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Kolegovia, kolegyne, to, ako smerácka vláda rozhadzuje peniaze a ako nezodpovedne pripravili a sprocestovali tento rozpočet, im už povedali prakticky všetky relevantné subjekty. NKÚ, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení či Konfederácia odborových zväzov. Ale oni nič. Oni sa pri ruinovaní Slovenska cítia dobre. Viete, ja mám niekedy pocit, že pán minister si myslí, že peniaze sa dajú namaľovať, ale nedajú. Pán poslanec Pročko. [09:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, už funguje mikrofón? Dobre, ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy ste pracovali vo vysokých policajných funkciách. Ste hovorili, že v súkromnej sfére ste tiež pracovali a tam keby ste boli míňali peniaze tak, ako míňajú peniaze terajší vládni činitelia, tak by to bola katastrofa, aby vás vyhodili. Tu je to naopak. Tu míňate peniaze, tu míňajú peniaze a ich verní im tlieskajú. A tlieskajú im preto, lebo aj oni, tí verní, za to dostávajú z tých peňazí. A to, čo sa bude diať teraz tento rok, to je ako obyčajná politická korupcia. Budú si kupovať voličov tým, že z rozpočtu zvýšia počty úradníkov, dajú úradníkom peniaze vyššie. Policajtom dajú vyššie peniaze. A kde to zoberú? No v tom rozpočte, ktorý by mal byť naozaj reálny, ktorý by mal vychádzať z toho, čo tam dáme my, občania, ale oni nie. Oni si urobia aj predvolebný rok úplne skorumpovaný s tým, že tí, ktorí dostanú tie peniaze, tak ja by som bol teda presvedčený, alebo by som ich chcel poprosiť, prosím vás, všetci vy, čo dostanete túto almužnu od Roberta Fica, tak tú almužnu niekde zoberie. Tak ja vás poprosím, s otvorenými očami sa pozerajte na to, čo vám tento rok Robert Fico bude dávať, pretože niekomu to berie. Ďakujem. S reakciou pán poslanec Spišiak. Ďakujem. [09:54] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem pánovi Mikloškovi za neformálnu nomináciu. Mám to v sebe. Ak mi osobu dobre je, tak áno. Budem to robiť. A ho súd voličov hlavne. Voleči teraz v tom súkromnom sektore by ma nevyhodili preto, že som to bezhlavo míňal, ale vyhodili preto, že som to len chcel bezhlavo míňať. By mi to nebolo umožnené. Preto, lebo by som to musel najskôr zdôvodniť. Ak by sa mi to nejak podarilo zdôvodniť, že by mi to uznali, čo by bol problém, tak potom pri prvom bezdôvodnom míňaní by bol koniec. To je ten rozdiel. Čiže tam by som len nemal ako bez dôvodu hodne minúť. A tu? 30 % rozpočtu Ministerstva vnútra je neidentifikovateľných. Nikto nevie, či sa to použije na políciu, na hasičov alebo na čo sa to vôbec použije. No toto, toto, tento ukazovateľ je najzaujímavejší. Tak. Uvidíme. Ďakujem. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Čaučík. Vážený [09:56] Peter Žiga Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení [09:56] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, pán premiér Robert Fico nazval tento návrh rozpočtom dobrých správ. Pán minister Kamenický ho označil aj za rozpočet sociálneho zmieru. Chcem sa preto naň pozrieť aj cez túto optiku. Aké správy v skutočnosti prináša návrh rozpočtu na rok 2027 ľuďom? Pozrime sa najprv na proces. Akým sa tento rozpočet dobrých správ a sociálneho zmieru dostal na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky? Rozpočet je najdôležitejší ekonomický zákon roka. Napriek tomu o ňom Národná rada po prvýkrát za viac ako 30 rokov začala rokovať bez riadneho odborného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu. A mali sme možnosť na úvod počuť stanovisko predsedu Najvyššieho kontrolného úradu aj interakciu s ministrom financií. Ja len pripomeniem, čo povedal pán predseda Raši. Povedal, že nebolo v ľudských ani profesionálnych možnostiach posúdiť, či tento rozpočet je v súlade s národnými pravidlami aj medzinárodnými štandardami. V tom čase, ktorý mali k dispozícii. Takže Najvyšší kontrolný úrad nemohol posúdiť, či dodržané pravidlá umožňuje legislatíva realizovať všetky naplánované výdavky. Či rozpočet smeruje k udržateľným financiám alebo pokračuje zadlžovanie krajiny a bremeno sa prenáša na ďalšie generácie. Takisto nedostali možnosť adekvátne posúdiť plošné vyplácanie energopomocí a dôchodkov, čo svojím spôsobom znamená aj riziko pre zadlžovanie krajiny a plytvanie s obmedzenými verejnými výdavkami. Toto sa udialo. Takisto sociálni partneri nemali možnosť sa seriózne oboznámiť s návrhom rozpočtu. Niektorí koaliční kolegovia to obhajujú tým, že však dialóg so sociálnymi partnermi tu je aj počas celého roka. Takýmto spôsobom sa nedá prijímať najdôležitejší zákon roka. Keď jednoducho jeho finálnu verziu nedostanú ani 24 alebo 48 hodín predtým. Pán predseda Andráši nám tu tiež vysvetlil, že Najvyšší kontrolný úrad nezačal pracovať pred dvoma dňami, ale problém bol v tom, že úrad nemal všetky potrebné doklady, podklady a dostal na finálne posúdenie návrhu extrémne krátky čas. Toto by nás malo znepokojovať bez ohľadu na to, či sedíme v koalícii alebo v opozícii. To, že NKÚ nevedel posúdiť, či pri tvorbe rozpočtu boli dodržané všetky zákonné pravidlá, či sú aj makroekonomické predpoklady realistické a či sú To by nás malo znepokojovať bez ohľadu na to, či sedíme v koalícii alebo v opozícii. To, že NKÚ nevedel posúdiť, či pri tvorbe rozpočtu boli dodržané všetky zákonné pravidlá, či sú aj makroekonomické predpoklady realistické a či sú všetky plánované výdavky riadne legislatívne kryté. Kolegyňa Andrea Turčanová na začiatku rozpravy pripomenula veľmi jednoduché porovnanie so samosprávami. V samospráve je normálne, že poslanci dostanú rozpočet obce alebo mesta minimálne sedem dní vopred a majú k nemu k dispozícii aj stanovisko hlavného kontrolóra. My sme zvolení poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Rokujeme o štátnom rozpočte na budúci rok a my ani takéto základné postupy a procesy nevieme mať zabezpečené. Toto je predmetom mojej obrovskej kritiky. Pri štátnom rozpočte za desiatky miliárd € pri najdôležitejšom zákone roka toto naozaj nepotrebujeme. Áno, ide tu o kvalitu parlamentnej kontroly. A ak má vláda dobrý rozpočet, mala by mať záujem na tom, aby ho nezávislé inštitúcie mali čas preveriť. Poďme k samotným číslam. Vláda tri roky konsoliduje, ľudia a firmy platia viac. Zvýšila sa DPH, zvýšili sa zdravotné odvody. Prišla nezmyselná transakčná daň, ktorá nie je ani reálnou daňou. Je proste výpalným z každého jedného prevodu na účte podnikateľov, ktorý nám vyháňa podnikateľov za hranice Slovenskej republiky. Znižoval sa daňový bonus. A teraz v tomto rozpočte sa povie, v roku 2027 vám už nové dane nepridáme. Lenže tie staré nám tu ostávajú. Čo sme za túto konsolidáciu dostali? Deficit v roku 2026 má byť približne 6,3 miliardy €, teda 4,37 % HDP. V roku 2027 je naplánovaný deficit na úrovni 7,4 miliardy €, teda 4,94 % HDP. Takže deficit sa po troch rokoch konsolidácie neznižuje. Ale naopak, on rastie. A ešte zaujímavejšie je porovnanie so začiatkom volebného obdobia. V roku 2023 bol deficit približne 4,95 % HDP, v roku 2027 má byť 4,94 %. Po troch konsolidačných veľkých balíkoch sme teda pri deficite prakticky tam, kde sme začínali. Len s jedným rozdielom. Máme vyšší dlh, vyššie dane a vyššie výdavky. Veľmi zlé predpoklady pre nový rozpočet na nový kalendárny rok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto konštatuje, že rok 2027 neprináša ďalšie zlepšenie hospodárenia. Čistý dlh má počas tohto volebného obdobia narásť približne o 30 miliárd €. Podľa prepočtu KDH je to približne 22 000 € na štvorčlennú rodinu. Samozrejme, nikomu nepríde domov faktúra na 22 000 €, ale tento dlh budeme platiť všetci cez úroky, cez budúce dane a cez peniaze, ktoré potom nebudú na nemocnice, školy, cesty alebo rodiny. Tieto peniaze nám budú jednoducho chýbať. Len úroky z dlhu majú v roku 2027 stáť približne 2,7 miliardy €, takmer dvojnásobok oproti roku 2023. A preto sa pýtam. Ak toto je rozpočet dobrých správ, ktorá z týchto správ, ktoré som pred chvíľou povedal, bola dobrá? Že po troch konsolidáciách máme takmer rovnaký deficit? Že dlh ďalej rastie? Že stále viac našich daní dávame na úroky? Alebo to, že už dnes vieme, že na roky 2028 a 29 chýbajú konkrétne opatrenia v miliardách eur? To sú dobré správy? Podľa mňa je oveľa presnejšia veta: platíme viac a dostávame menej. A pritom štát míňa viac. Nechcem pri tom spochybňovať konkrétnu pomoc ľuďom, ani kritizovať 13. dôchodok len preto, že je to 13. dôchodok. Nehovorím, že štát nemá pomáhať domácnosti s energiami, ale otázka znie inak. Keď vláda ľuďom zoberie peniaze v konsolidácii a potom časť z nich rozdá späť, môže toto nazvať sociálnym zmierom? Verejné financie sa tým samy neuzdravia. Štát musí začať šetriť aj na sebe, na svojej prevádzke, na neefektívnosti, na zlom riadení a nie predovšetkým na rodinách, živnostníkoch a ľuďoch, ktorí pracujú. A aj tie veľké výdavky, ktoré sú vaše rodinné striebro, 13. dôchodky alebo energopomoc sa dajú robiť inak, adresne, konkrétnejšie a šetrnejšie. Budem sa ďalej venovať rozpočtu pre pôdohospodárstvo, na ktorý sme mali tiež nedôstojný čas na výbore, nedôstojný aj časom. A nedôstojný aj tým, že tam ani neprišiel, neunúval sa prísť minister pôdohospodárstva, aby tento rozpočet obhájil. Poslal pani Smatanu, tajomníčku, ktorá nám ale nevedela odpovedať na otázky, ktoré sme dávali. Preto si dávam tiež otázku. Aký hlbší zmysel má takýmto spôsobom nastavené rokovanie o štátnom rozpočte, že na výboroch, kde by mal byť ten priestor, kde sa venujeme do hĺbky problémov, máme čas veľmi obmedzený a potom necháte týždeň na to, aby sme sa tu vyrozprávali v pléne opoziční poslanci, pretože koaliční do rozpravy ani nejdú a je to ako keby sme hrach na stenu hádzali, pretože tieto otázky, ktoré máme, na ne jednoducho odpovede nedostaneme a vieme to už dopredu. Napriek tomu poviem, čo si myslíme o rozpočte v oblasti pôdohospodárstva. Na prvý pohľad tento rozpočet prišiel s dobrou správou, že je tu viac finančných prostriedkov. Kapitola Ministerstva pôdohospodárstva má dosiahnuť približne miliardu 247 miliónov € oproti pôvodnému plánu na rok 2026, je to nárast, významný nárast. Keď sa však pozrieme pod povrch, obraz je podstatne zložitejší. Oproti očakávanej skutočnosti roku 2026 už rast nie je stovky miliónov, ale približne iba 75 miliónov €. A ešte podstatnejšie je, odkiaľ tieto peniaze pochádzajú. Veľká časť tohto rastu sú európske zdroje. Na priame platby má ísť približne 553 miliónov €, na rozvoj vidieka približne 299 miliónov €, takmer 70 % výdavkov sektora je naviazaných na európske zdroje a ich spolufinancovanie. Toto samo o sebe nie je zlé. Európske peniaze sú naše legitímne zdroje a treba ich využiť. Ale upozorním tu na jedno veľké riziko, ktoré si nesieme. Za posledné mesiace, a to je audit Európskej komisie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, pretože tento audit prišiel s mnohými veľmi výraznými nedostatkami. A ako na to odpovedalo ministerstvo a samotná platobná agentúra, nevieme. Udržiavajú to v tajnosti, ale myslíme si, tak ako funguje PPA, že je to obrovské riziko na to, že jednoducho Európska komisia s opatreniami, s ktorými prichádza PPA, ktoré ostávajú v tajnosti, jednoducho nebude súhlasiť. O to viac, že v tomto týždni sa cez investigatívnu žurnalistiku sme dostali novú správu o tom, ako PPAčka dovolila presunúť firmy na nové firmy, firmy, ktoré by mali ísť do konkurzu, pretože boli v probléme. Takže, ak toto urobila tesne pred exekúciou Pôdohospodárska platobná agentúra, ja si neviem predstaviť, že Európska komisia bude spokojná s tým, ako sa využívajú európske zdroje tu na Slovensku. Takže rozpočet kapitoly pôdohospodárstva, ktorý je postavený veľmi silno na európskych zdrojoch, stojí na veľmi vratkých nohách, pretože sa môže stať, že Európska komisia jednoducho bude žiadať pozastavenie akreditácie a dá nám korekciu. Tá korekcia sa môže pohybovať vo výške desiatok miliónov, ale aj stoviek miliónov eur, ktoré nebudú preplatené z európskych zdrojov a narastie o to viac rozpočet a sekera rozpočtu Slovenskej republiky. Takže toto riziko tu je a ja na chcem aj dnes upozorniť. Takisto, ak je tá kapitola postavená hlavne na európskych zdrojoch, nemožno rast celej kapitoly prezentovať ako masívne posilnenie národnej poľnohospodárskej politiky, pretože zároveň štátna pomoc a národné podpory klesajú na približne 56,6 milióna €, pozemkové úpravy zostávajú na úrovni okolo 20 miliónov € a pri lesníctve tiež nevidíme nejaký finančný impulz. Samotný rozpočet pritom pomenúva skutočný problém slovenského poľnohospodárstva. Máme nízku produktivitu, nízku investičnú intenzitu, slabé spracovanie, zaostávajúce potravinárstvo. Hrubá pridaná hodnota na ha je približne na štvrtine priemeru Európskej únie. Podobne zaostávame aj v investíciách. A preto mám obavu, že opäť riešime predovšetkým transfery a nie príčinu problému. Priame platby sú potrebné, ale platba na ha sama o sebe nepostaví modernú maštaľ. Nevybuduje závlahu, ani nezmodernizuje potravinársky závod. Takisto nevytvorí slovenskú značku, schopnú konkurovať veľkým zahraničným výrobcom. A toto je obrovský problém nášho poľnohospodárstva, konkurencieschopnosť. A to, že nevytvárame pridanú hodnotu na našom území. Pristavím sa trochu pri závlahách, ktoré v kontexte obrovského sucha, ktoré sme zažili toto leto, sú veľmi dôležité. Práve závlahy sú dobrým príkladom rozdielu medzi peniazmi na papieri a skutočnou investíciou. Ministerstvo v septembri tohto roku vyhlásilo štyri výzvy za necelých 35 miliónov €, približne 8,2 milióna na nové a rozšírené závlahy priamo na farmách, 5 miliónov má ísť na závlahovú infraštruktúru mimo fariem, 15,5 milióna na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcej štátnej závlahovej infraštruktúry a 6 miliónov na vodozadržné opatrenia. Tieto opatrenia vítame. Ale položme si otázku o čase, kedy prichádzajú. Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky súčasný platí od roku 2023. Máme za sebou extrémne suché obdobia. O nedostatočných závlahách hovoríme celé roky. A žiadosti do týchto kľúčových výziev sa začínajú podávať kedy? Budúci týždeň, 12. októbra 2026, v štvrtom roku fungovania Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2023, 24, 25 a máme október 2026. To znamená jednoducho to, že ešte ani dnes z nich farmári nemohli dostať ani euro na realizovaný projekt. Toto je výsledok fungovania rezortu pôdohospodárstva pod taktovkou ministra Richarda Takáča. Preto za KDH opakujeme, farmári nepotrebujú alokáciu, potrebujú fungujúcu závlahu a mali sme robiť oveľa viac v tom čase, ktorý sme mali. Pri existujúcej štátnej infraštruktúre potrebujeme jasný plán obnovy hydromeliorácií. Nie experimentovať s drahým PPP projektom, pri ktorom sa hovorilo nákladovo o 500 miliónov €, toto hovoril minister Takáč, to hovoril premiér Robert Fico. Štát musí vedieť povedať, ktoré sústavy chce obnoviť, kde je voda dostupná, lebo aj toto bude veľký problém. Zdrojov vody, ktoré nám tiež vysychajú. Štát musí povedať, ktoré územia sú prioritné a ako zabezpečí farmárom reálny a dlhodobý prístup k vode. Teraz v štátnom rozpočte k tomu pribúda ďalších 100 miliónov € na sucho. Túto položku tiež vítame, ale nevieme, na čo týchto 100 miliónov € pôjde. Za čo sa tých 100 miliónov? Čo sa za tých 100 miliónov postaví? Koľko pôjde na závlahy? Koľko na obnovu existujúcich závlahových sústav, koľko na opravu štátnych nádrží, na vodozádržné opatrenia, koľko na nové diela, toto potrebujeme vedieť. Navyše boli klasifikované v štátnom rozpočte v kategórii tovary a služby. Toto by sme veľmi radi tiež vedeli, čo znamená, ako ministerstvo plánuje. Navyše je to program, ktorý je nadrezortný, ktorý nie je len v gescii Ministerstva pôdohospodárstva, aj keď ono tieto finančné prostriedky dostalo. A mám k tejto položke ešte jednu otázku. Ak je sucho strategický a dlhodobý problém, prečo je 100-miliónová položka iba v roku 2027 a v roku 2028… Sa pôdohospodárstva, aj keď ono tieto finančné prostriedky dostalo. A mám k tejto položke ešte jednu otázku. Ak je sucho strategický a dlhodobý problém, prečo je 100-miliónová položka iba v roku 2027 a v roku 2028 a 29 vo výhľade nemáme nič? Strategický problém predsa nemôže mať jednoročnú stratégiu. Ďalší problém slovenského pôdohospodárstva je, že dovážame čoraz viac potravín. V zahraničnom obchode v roku 2023 malo Slovensko deficit agropotravinárskeho obchodu približne 2,24 miliardy €, v roku 2024 2,68 miliardy €. V roku 2025 sme sa dostali na rekordných približne 2,88 miliardy eur. Takže nám to pekne rastie. Za 2 roky sa teda schodok zhoršil približne o 640 miliónov €, pritom celkový zahraničný obchod Slovenska je v prebytku. Toto podľa mňa veľmi presne ukazuje štrukturálnu slabosť slovenského agropotravinárstva. Vyvážame suroviny a dovážame potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Máme pôdu, máme poľnohospodárov, máme tradíciu výroby, napriek tomu každý rok posielame o miliardy eur viac na zahraničné potraviny, než dokážeme dostať za slovenský agropotravinársky export. Za prvé štyri mesiace roku 2026 je deficit približne 1 miliarda €, celkové saldo je síce medziročne o necelé 4 % lepšie, ale všimnime si jeho štruktúru. Pri samotných potravinách, nápojoch, tabaku sa záporné saldo medziročne zhoršilo viac ako 25 %. A toto je presne problém pridanej hodnoty. Preto nám nestačí povedať, koľko hektárov podporíme. Musíme sa pýtať, koľko slovenskej produkcie spracujeme doma. Koľko slovenského mäsa predáme ako slovenský výrobok? Koľko obilia namiesto vývozu ako suroviny zmeníme doma na výrobok s vyššou hodnotou? Koľko ovocia a zeleniny dokážeme sami dopestovať, skladovať a dostať na naše pulty? Toto je podľa mňa skutočná potravinová bezpečnosť. A prečo sa pýtam, pán Naď? Aký konkrétny cieľ si vláda dáva na rok 2027 pri znižovaní rekordného deficitu agropotravinárskeho zahraničného obchodu? Pretože v rozpočte v tabuľkách vidím 533 miliónov na priame platby. Vidím stovky miliónov na rozvoj vidieka. Ale chcem vedieť, aký výsledok za tieto platby a za tieto peniaze očakávame. Ak budeme o štyri roky stále pri trojmiliardovom schodku v potravinách, potom sa musíme pýtať, či sme to nastavili správne. A mám ešte jednu veľkú oblasť a otázku. Kde je v tomto rozpočte vízia Slovensko 2040? Pán premiér Robert Fico pri jej predstavovaní explicitne hovoril, že už rozpočet na rok 2027 chce, aby bol pripravovaný v súlade s touto víziou. Vízia hovorí o raste produktivity, konkurencieschopnosti, modernizácii ekonomiky, potravinovej bezpečnosti, odolnosti krajiny voči klimatickej zmene aj o potrebe dlhodobých investícií. V pôdohospodárstve a v tomto rozpočte však stále vidíme dominantne transferový rozpočet. Klesajúce národné podpory, stagnujúce pozemkové úpravy, investície do závlah, ktoré sa rozbiehajú až na konci programového obdobia a rekordný deficit agropotravinárskeho obchodu. Navyše, 100 miliónov € na sucho máme v rozpočte iba na jeden rok. Pri vízii do roku 2040. Ak má byť táto vízia 2040 skutočne 15-ročnou stratégiou krajiny, jej priority nemôžu mať jednoročný finančný horizont. Preto sa pýtam aj tu tieto otázky. Ktoré konkrétne opatrenia rozpočtu 2027 vláda považuje za prvé merateľné kroky k napĺňaniu vízie 2040? A podľa akých ukazovateľov o rok vyhodnotíme, či sme sa k tejto vízii reálne priblížili? Pretože, ak si nedáme odpoveď na tieto otázky, tak to, čo hovoril pán premiér Fico pri predstavovaní vízie 2040, boli len prázdne reči. A preto, že vízia bez prepojenia na rozpočet zostáva len dokumentom. Rozpočet bez prepojenia na dlhodobú víziu zostáva iba zoznam príjmov a výdavkov. Preto by som dal konkrétne otázky na ministra. Pán minister, na záver tieto otázky. Ako vysvetlíte ľuďom, že po troch rokoch konsolidácie je deficit v roku 2027 prakticky na úrovni roku 2023 a medziročne dokonca rastie? Po druhé. Ak tento rozpočet nazývate rozpočtom sociálneho zmieru, ako chcete tento sociálny zmier zabezpečiť aj v rokoch 2028 a 2029, keď dnes chýbajú konkrétne opatrenia v miliardách eur? Po tretie, prečo vláda predložila rozpočet spôsobom, pri ktorom Najvyšší kontrolný úrad prvýkrát nemohol pred začiatkom rokovania parlamentu vypracovať plnohodnotné stanovisko? Otázky na ministra pôdohospodárstva. Je 100 miliónov € na sucho úplne novým zdrojom nad rámec tých 35 miliónov € zo štyroch závlahových a vodozádržných výziev? Predpokladáme, že áno. Ale vyžadujeme presné rozdelenie, koľko pôjde na závlahy, koľko pôjde na rekonštrukciu existujúcej infraštruktúry, koľko na existujúce vodné nádrže, koľko na nové vodné diela, koľko na prírode blízke opatrenia. Aký je konkrétny harmonogram obnovy štátnej závlahovej infraštruktúry hydromeliorácií v rokoch 2027 až roku 2029? Koľko hektárov má byť po investíciách z roku 2027 reálne zavlažovaných navyše? Aký cieľ si vláda stanovuje na zníženie deficitu agropotravinárskeho obchodu, ktorý vzrástol z približne 2,24 miliardy € v roku 2023 na rekordných 2,88 miliardy v roku 2025? Ktoré konkrétne opatrenia rozpočtu 2027 majú zvýšiť domácu produkciu potravín s vyššou pridanou hodnotou? Koľko z takmer 1,25 miliardy € rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka smeruje reálne na modernizáciu, spracovanie, rast produktivity a koľko zostáva len v podobe transferov. Napokon. Ktoré konkrétne položky tohto rozpočtu považujete za napĺňanie vízie Slovensko 2040 a akými merateľnými ukazovateľmi nám o rok preukážete, že sa Slovensko k tejto vízii reálne priblížilo? Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pán premiér hovorí o rozpočte dobrých správ. Ja by som si veľmi želal, aby to tak bolo. Ale dobrá správa nie je, že vláda po troch rokoch zvyšovania daní oznámi, že ich tento rok už ďalej nezvýši. To nie je dobrá správa. Dobrá správa by bola, keby nám po troch rokoch konsolidácie klesal deficit. Keby sa stabilizoval dlh. Keby štát šetril na sebe. A keby sa z európskych miliónov stali fungujúce závlahy. Keby sme z našej pôdy nevyrábali prevažne surovinu, ale slovenské potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Keby sme rekordný deficit agropotravinárskeho obchodu začali konečne znižovať. A keby sa vízia Slovensko 2040 začala prejavovať nielen v dokumentoch, ale aj v konkrétnych rozhodnutiach rozpočtu. Zatiaľ z toho, ako vnímame rozpočet, platí: platíme viac, dostávame menej. K tomu nám zostáva rastúci dlh, ktorý budú splácať aj naše deti, ktorý budú splácať ďalšie generácie. Za toto sme dane neplatili. Ďakujem za pozornosť. Skončil som. Štyri [10:23] Peter Žiga Fakticky na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Marcinková. [10:23] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja budem stručná a som rada, že to tam kolega rozvinul, ale treba otvorene ľuďom povedať, že kebyže Slovenská republika s týmto finančným stavom, v ktorom sme teraz, nebola členskou krajinou Európskej únie. To znamená, že by nám tu neprichádzali európske zdroje vo forme eurofondov a inej podpory. Keby sme nemali euro, tak my sme už skrachovaná ekonomika. My už neexistujeme. To sa smejete, ale to je reálny fakt. A vy s ekonomickým vzdelaním, že si túto vážnosť neuvedomujete, ako nás nad vodou drží Európska únia a európske peniaze. Tá vám teraz zachraňuje zadky doslova, aby sme neboli skrachovanci už teraz, ale až potom, čo dokonáte toto svoje veľdielo ešte jedným rokom vládnutia, kedy úplne vyrabujete štátnu pokladnicu. Taká vážna je situácia. [10:24] Peter Žiga Pán poslanec Štefunko, ďakujem. [10:24] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne, Maroš. Je dobré, že si spomenul víziu, lebo my ako opoziční poslanci celkom cítime tlak, aby sme hlasovali za tú víziu, ale akým spôsobom máme hlasovať za tú víziu? Keď rozpočet túto víziu nielenže neberie do úvahy, ale ju reálne popiera aj vo východiskách, aj v cieľoch, aj proste v rozpočtových pravidlách. To znamená, že ja som vo svojom prejave tiež spomínal niektoré kontradikcie, ktoré tam sú. A podľa mňa buď tú víziu odložte alebo to hlasovanie o nej, alebo si podľa toho napravte rozpočet. Lebo, keď si podľa toho napravíte rozpočet, tak teoreticky vieme hlasovať aj za rozpočet, aj za víziu. Ale keď proste vy prezentujete v jednom mesiaci dva kontradiktívne dokumenty, tak proste my nemáme inú možnosť, ako hlasovať proti obidvom. [10:26] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [10:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No spomínali ste víziu a som veľmi šťastný, že cítim tlak hlasovať proti tej vízii, pretože to je Ficov naozaj blud, ktorý mi ide zakryť to, čo teraz robí, takže som veľmi rád, že ste víziu spomínali, ale Fico tam a vy ste spomínali Fica, ako chváli tento rozpočet, ale viete, čo je zaujímavé teraz? Je veľmi zaujímavé, že ako v kuloároch teraz musia prebiehať tie vyjednávačky, keďže Taraba sa má vrátiť sem. Ja som ho tu ešte nevidel a vidieť Tarabu v parlamente, to bude zázrak na hlasovania. Ale čo sa tam musí diať? Čo musí Fico nasľubovať Tarabovi? Čo mu musí ponúknuť, aby Taraba hlasoval za tento rozpočet. Tam musí byť tlak. To je niečo neuveriteľné. A ja Róbertovi Ficovi nezávidím tieto kuloárne vydierania. Veď Robo od začiatku tohto vládnutia musí riešiť vydieračov. Či je to už vydierač Hulik, či je to už vydierač Miguel. Teraz vydierač Taraba. Takže ja som len veľmi zvedavý, ako sa to tu vyvinie a čo Taraba dostane za to, že bude hlasovať za tento rozpočet. Pán poslanec Macoš [10:27] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, dotkli ste sa poľnohospodárov ako takých aj pokiaľ sa týka zvýšeného dovozu potravín a teda podpory poľnohospodárov ako takých. Ja len začnem svoj príhovor alebo teda faktickú poznámku jedným číslom. Číslom, kedy bola sebestačnosť Slovenskej republiky pred rokom 2004 na úrovni 70 – 80 %. Ten dátum 2004 alebo ten rok súvisí so vstupom do Európskej únie, kedy prebehli alokačné rozhovory a podpisovanie zmlúv za podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, keď sa v podstate zlikvidovalo poľnohospodárstvo. Zvýšený dovoz, ako ste spomínali, každý rok má za následok aj z minulosti privatizácia podnikov poľnohospodárskych alebo spracovateľských. Takým najčerstvejším príkladom je cukrovar Považský cukrovar, kedy sa sprivatizoval v určitom období a v podstate teraz ten zahraničný investor alebo majiteľ zatvoril tento cukrovar a teraz za chvíľočku budeme nútení dovážať cukor. Navyše, ako sa spomínajú najnovšie správy, El Nino spôsobí aj zvýšenie ceny cukru, ktoré sa budú uvádzať aj na Slovensku. Dôležité je ale spomenúť aj podmienky, za ktorých Európska únia podporuje slovenských poľnohospodárov. Veľmi diverzifikovane uprednostňujú západných oproti našim. Takže tam si poprosím aj vašu pani poslankyňu, europoslankyňu, ktorú máte v europarlamente, aby viac lobovala za poľnohospodárov za rovnaké podmienky financovania, aby sa menej dávalo do zbrojenia, ale viac pre poľnohospodárov, pán poslanec. [10:29] Peter Žiga Čaučík s reakciou. [10:29] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani kolegyňa a kolegovia, za reakcie, za faktické poznámky. Začnem možno na vás, pán Macák. Hovorili ste o zvýšenej podpore poľnohospodárov a to, že Slovenská republika mala do roku 2024 sebestačnosť, potom so vstupom do Európskej únie sa privá Ďakujem, pani kolegyňa a kolegovia, za reakcie, za faktické poznámky. Začnem možno na vás, pán Macášek. Hovorili ste o zvýšenej podpore poľnohospodárov a to, že Slovenská republika mala do roku 2004 sebestačnosť, potom so vstupom do Európskej únie sa privatizovalo a likvidovalo poľnohospodárstvo. Podľa mňa je to veľmi zjednodušený pohľad a zjednodušené videnie. A áno, privatizácia, divoká privatizácia, zlá privatizácia a zlý manažment týchto podnikov, ktorý trvá dodnes a na ktorom sa veľmi podpísali práve Ficove vlády, hoci SMER možno sám nemal ten rezort v gescii. Mali to iní, ale boli to aj Ficove vlády, za ktorých sa veci diali veľmi, veľmi zvláštne. Ja tu len spomeniem a prepojím to trocha na tú faktickú poznámku pani Marcinkovej. Ja si myslím, že vďaka tomu, že v tej Európskej únii sme, aj vďaka tým dotáciám, ktoré dostávame, sme ešte nad vodou, lebo keby nie, naozaj by sme to mali možno úplne rozbité a rozkradnuté. Spomeniem kauzu Dobytkár, ktorú tu máme už osem rokov. Bola to obrovská kauza a my ju nevieme uzavrieť a nevieme stále dať konkrétnu zodpovednosť, politickú aj trestnú, ľuďom, ktorí tam v tom boli. Nedávno tu bolo stretnutie V4 plus ďalšie krajiny. Taliani mali podobnú kauzu a majú už na stovky rokov odsúdených ľudí. My nevieme uzavrieť kauzu Dobytkár. A to, čo som spomínal aj v rozprave, máme na veľmi krehkých nohách Pôdohospodársku platobnú agentúru, kde sú podozrenia, že tam sa robia veľké problémy. Takže tam nám hrozí, že aj tie peniaze, ktoré dostávame, nevieme dobre využiť, ešte o ne prídeme a, čo bude potom, si nechcem ani predstaviť pre slovenských farmárov, potravinárov aj lesníkov. [10:31] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Petrík. [10:32] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci. Zákon roka takto v tejto sále, ale aj v celej našej krajine už tradične nazývame návrh štátneho rozpočtu. Je to najdôležitejší, najrozsiahlejší a najzásadnejší dokument, aký kedy vláda predkladá Národnej rade. Štátny rozpočet je v podstate takým zrkadlom priorít vlády a na ňom sa jasne ukazuje, akú hodnotu má pre vládu a pre štát rodina, akú hodnotu má senior, akú hodnotu má človek so zdravotným znevýhodnením, ako si vážime učiteľov, učiteľky, opatrovateľky či zdravotné sestry. A to, akým spôsobom táto vládna koalícia predložila tento návrh rozpočtu, je tiež takým zrkadlom. Zrkadlom jej fungovania. Je to výsmech parlamentnej demokracii, výsmech odbornosti a predovšetkým výsmech všetkým občanom Slovenskej republiky. Tento rozpočet bol predložený partnerom, sociálnym partnerom v tripartite, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalším kľúčovým inštitúciám doslova v hodine 12:00. Dostali ho na stôl tak neskoro, že akákoľvek seriózna, hĺbková a poctivá odborná oponentúra z ich strany nebola v podstate možná. Vôbec sa nečudujem RÚZ, že na tú tripartitu vtedy ani neprišli, lebo to je drzosť najhrubšieho zrna predložiť rozpočet v piatok o 17:00, teda im ho poslať. A zvolať tripartitu potom na pondelok ráno. A je to najmä totálna neúcta k celému princípu fungovania tripartity. Hlavne, že minister práce Erik Tomáš dookola ako papagáj na tlačovkách vykrikuje, ako za jeho ministrovania perfektne funguje sociálny dialóg. No naozaj, jedna nádhera. No a úplne rovnako ste sa zachovali aj k nám, k poslancom Národnej rady. Predhodili ste nám dokument za miliardy eur na poslednú chvíľu bez adekvátneho priestoru na to, aby sme si ho mohli detailnejšie naštudovať a pripraviť vecnú a odbornú kritiku. A tak sa teraz nečudujte, že za to tu práve v pléne politicky schytávate. Kolegyne, kolegovia, pozrime sa aj do nedávnej minulosti. Zaspomíname si takýto chaos, takýto amatérizmus, arogantné obchádzanie štandardných legislatívnych procesov, tak to sa tu nedialo ani v časoch, keď Slovensko čelilo nevídaným globálnym krízam. Dokonca ani v čase najtvrdšej pandémie Covid-19, kedy sa ekonomická situácia vo svete aj u nás menila v podstate zo dňa na deň, štát musel fungovať v extrémnom krízovom režime, tak ani vtedy si vtedajšia vláda, a to ju tu nechcem nejak vychvaľovať, ale ani vtedy si tá vláda nedovolila takto cynicky ignorovať odbornú diskusiu, tripartitu a pripomienkové konanie. A ona vtedy ešte predložila ten krízový rozpočet s pomerne dobrým predstihom. A dnes tu pritom nemáme žiadnu nepredvídateľnú celosvetovú pandémiu. Už mesiace počúvame z úst predstaviteľov koalície rozprávky o tom, akú tu máme stabilnú, odbornú a sociálnu vládu, to radi opakujete. A napriek tomu predkladáte ten najdôležitejší zákon v chvate, v chaose a za zatvorenými dverami. A ja sa pýtam, prečo? Prečo ten zhon? Prečo ten strach z odbornej diskusie? No ale samozrejme, keď som sa aj ja aj kolegovia detailnejšie, keď sme sa pozreli na tie čísla a na parametre tých kľúčových kapitol vášho rozpočtu, tak je nám úplne jasné, prečo ste nechceli, aby si tento rozpočet niekto prečítal poriadne a s chladnou hlavou. No a tá arogancia pri predkladaní rozpočtu bola len začiatkom. Ten skutočný legislatívny a ústavný škandál sa udial v utorok, deň predtým, ako sme tu mali v pléne začať odborne diskutovať o samotnom štátnom rozpočte. Ste na rokovanie parlamentu narýchlo pretlačili novelu zákona o rozpočtových pravidlách. A my v opozícii, ale aj celá ekonomická a právna obec, veľmi dobre vieme, prečo ste to urobili, lebo vy sami totiž neveríte vlastným číslam. Vy sami máte obrovský a oprávnený strach z toho, že tento váš návrh rozpočtu je natoľko deravý, nereálny a v rozpore so zdravým rozumom a verejnými financiami, že môže byť na Ústavnom súde alebo nejakými inými nezávislými autoritami vyhodnotený ako protiústavný. A preto ste si potrebovali narýchlo vyrobiť záchrannú sieť a zadné vrátka. Treba to zopakovať, aj keď sme sa tu už o tom rozprávali. Účelovo ste si na poslednú chvíľu cez pozmeňovák upravili parametre rozpočtového provizória. A ani ste neboli schopní pol hodinu pred rokovaním v pléne na finančnom výbore to priznať. Aj keď sa vás opoziční kolegovia pýtali, či idete niečo predkladať, nejaký pozmeňovák, normálne ste to zapreli. To je inak fakt strašná hanba toto vaše správanie, lebo tak, ako sa chováte tu v parlamente, tak presne tak aj vládnete. Len v prospech seba, aby vám dobre bolo. Doteraz v tomto štáte desiatky rokov platilo jasné, transparentné, bezpečné pravidlo, že ak sa neschváli rozpočet, štát ide do provizória a hospodári podľa takzvanej 1/12. Čiže štát mohol v provizóriu minúť maximálne 1/12 výdavkov z predchádzajúceho roka a to zabezpečovalo rovnováhu, predvídateľnosť a bránilo to zneužitiu moci. A čo ste spravili vy? Vy ste toto kľúčové pravidlo 1/12 jednoducho zrušili. Namiesto neho ste dali do rúk, túto pánovi ministrovi financií, absolútnu nekontrolovanú a nebezpečnú moc. Lebo ak štát padne do rozpočtového provizória, minister financií bude ten jediný človek, ktorý bude sedieť na štátnej pokladnici a sám podľa vlastnej vôle, vlastného uváženia a samozrejme straníckych sympatií bude rozhodovať o tom, komu peniaze pošle a komu škrtne. O stovkách a stovkách miliónov € o chode štátu bude rozhodovať jeden jediný človek. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície. To nie sú rozpočtové pravidlá. To je číra rozpočtová autokracia. Je to mimoriadne nebezpečný precedens, ktorým si vládna koalícia, teda vy, poisťuje vlastné prežitie a kryje vlastné zlyhania na úkor transparentnosti a zodpovednosti voči občanom Slovenska. No a aký rozpočet ste nám vlastne predložili? Nereálny, vysoko deficitný, hnaný na dlh, ktorý budú musieť splácať naše deti a vnúčatá. A keď ste nastupovali v roku 2023, tak aký bol deficit? Deficit bol na úrovni 5 %, hej? Slovensko a jeho občanov ste potom vystavili trom kolám konsolidácie, ktorá sa tvrdo podpísala na ich životnej úrovni a potrápila najmä strednú triedu, ktorú vy zrejme, samozrejme, na spôsob iných autoritárskych krajín, chcete u nás pravdepodobne úplne vyhubiť, lebo veď s chudobnými sa dá veľmi jednoducho manipulovať cez rôzne predvolebné rozdávačky. To je vaša úplne bežná stratégia a s bohatými sa zasa vždy dohodnete. Ale stredná trieda, tá sa vám nehodí, lebo sa ozýva, lebo je kritická k vašim rozhodnutiam. No a výsledkom toho konsolidačného trápenia, ktoré potrápilo najmä strednú triedu a potom samozrejme aj tých chudobných, dvíhania daní, rastu cien. Je čo? To, že rozpočet na rok 2027 je s rovnako 5 % deficitom. Gratulujem. Tých 7,4 miliardy na deficite, to je 1380 € na hlavu každého občana tejto republiky. Aj batoľaťa. Takto ste zadlžili nás všetkých. Hanbite sa. No a namiesto toho, aby minister financií Kamenický pokorne počúval varovania nezávislých autorít, boli sme tu svedkami nehoráznej, neadekvátnej a arogantnej reakcie ministra na vystúpenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Predseda NKÚ prišiel do parlamentu s odbornými argumentmi, s dátami. A to, čo dostal od ministra financií, namiesto vecných odpovedí prišli útoky, spochybňovanie, osočovanie. A pán minister Kamenický tu počas rozpravy predviedol doslova taký rečnícky festival rôznych nepravdivých tvrdení a fráz. Počuli sme tu vznešené slová o tom, že toto je rozpočet sociálneho zmieru. To ako každý jeden z nás, čo tu stojíme, to naozaj musíme spomenúť a okomentovať, lebo to je ako naozaj neuveriteľné, hej? Toto je vraj rozpočet sociálneho zmieru. Tak ja neviem, či myslel tú tripartitu, na ktorú RÚZ ani neprišli, hej? A KOZ boli tiež vysoko kritickí. Potom povedal ďalšiu perlu, že týmto rozpočtom zachovávame sociálny štandard ľudí. Viete, keby to nebolo na plač, tak je to na smiech. Ako toto môže povedať človek, ktorý ľuďom posledné tri roky zdvihol dane, odvody, svojou politikou vystrnadil zo Slovenska množstvo firiem a investorov, kde ľudia majú reálne hlbšie do vrecka a dvakrát si premyslia, čo si kúpia v obchode. Tak to je podľa vás to zachovanie sociálneho štandardu? To v akom vesmíre, prosím vás? Lebo v tom slovenskom určite nie. Ale potom prišiel aj úprimný moment. Pozor, prišiel aj úprimný moment celého vystúpenia pána ministra. Pán minister totiž z úst vypustil vetu, ktorá odhalila skutočnú tvár tejto vlády. Povedal, že toto je predvolebný rozpočet. Tak ja ďakujem pánovi ministrovi za túto nečakanú úprimnosť. Povedal to naplno, bez obalu, tým priznal, že cieľom tohto rozpočtu nie je ozdraviť Slovensko, nie je to systémová pomoc zraniteľným, ale je to bezhlavé rozdávanie na dlh, len aby ste si nakúpili volebné body a udržali sa pri moci na ďalšie obdobie. Také jednoduché to je. Dovoľte mi teda teraz prejsť k oblasti, ktorú v Progresívnom Slovensku pokrývam, gestorujem, čiže k sociálnej politike, k rodinám, seniorom a zraniteľným skupinám. V kapitole sociálnych vecí a zamestnanosti operujeme s obrovskými sumami, čo je do istej miery prirodzené, lebo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa stará o ľudí od narodenia až de facto do ich smrti a výdavky predstavujú najmä teda dávky a rôzne príspevky. Celkové výdavky na túto oblasť predstavujú 20,1 miliardy € z toho 70-miliardového rozpočtu, aby sme si to vedeli predstaviť, pričom priame výdavky samotného rezortu práce tvoria 4,5 miliardy. To sú masívne zdroje, ktoré pochádzajú z daní a odvodov tvrdo pracujúcich ľudí. Otázka ale neznie, koľko miliárd vy dokážete pretlačiť cez tabuľky. Kľúčová otázka znie: pomôžu tieto peniaze ľuďom naozaj? Zlepší sa život matke samoživiteľke? Dôjde k skutočnému skvalitneniu života seniora? Získajú rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením lepšiu starostlivosť? Odpoveď je, bohužiaľ, nie. Chcem na tomto mieste zdôrazniť jednu zásadnú vec. Chcem, aby ma seniori, seniorky na celom Slovensku rozumeli úplne jasne a zreteľne. Nikto vám nepraje pokojný, dôstojný a finančne zabezpečený život viac ako my. Vy ste si svoje dôchodky poctivo odpracovali celoživotnou prácou, budovaním tejto krajiny a zaslúžite si každé jedno euro aj oveľa viac. Problém ale nie je v tom, že seniori dostávajú peniaze. Problém je v tom, akým spôsobom a s akou motiváciou táto vláda presadila plošné 13. dôchodky. Progresívne Slovensko, ale nielen my, ale aj všetci relevantní ekonómovia, sociológovia, odborníci z praxe aj iné opozičné strany opakovane upozorňujeme na zásadné zlyhanie tejto politiky. Akou motiváciou táto vláda presadila plošné 13. dôchodky? Progresívne Slovensko, ale nielen my, ale aj všetci relevantní ekonómovia, sociológovia, odborníci z praxe aj iné opozičné strany opakovane upozorňujeme na zásadné zlyhanie tejto politiky, lebo plošné rozdávanie dávok ľudí v skutočnosti nezachráni. Vládne plošné rozdávačky bez ohľadu na príjmovú situáciu konkrétneho človeka totiž ľuďom iba zalepia oči. A druhou rukou im v podobe vyššej DPH, drahoty, zdražovania potravín, cien energií, rozvrátených verejných služieb beriete z peňaženiek oveľa viac, než im pošlete na účet v podobe 13. dôchodku. Vy ste si v podstate zo seniorov spravili taký živý štít pre svoje politikárčenie a zároveň peňaženku, z ktorej si vyťahujete zdroje na svoje nesplniteľné sľuby. Plošný 13. dôchodok znamená, že stovky miliónov € zo štátneho rozpočtu tečú aj ľuďom, ktorí majú nadštandardné dôchodky a finančne netrpia. Napríklad tuto sediacich viacero mojich kolegov v dôchodkovom veku, ktorí skutočne 13. dôchodok nepotrebujú, ale ho poberajú. Na druhej strane tí najzraniteľnejší seniori, tí, ktorí žijú úplne sami v malých nájomných bytoch alebo v starých domoch, trpia samotou a z minimálneho dôchodku si nevedia zaplatiť ani lieky, ani teplo, ani kvalitné jedlo. Tak tí dostanú tú rovnakú plošnú sumu, ktorá ich z chudoby jednoducho nevytiahne. Nehovoriac o tom, že ste tu hospodárili posledných 16 rokov tak, že naši seniori majú jedny z najnižších dôchodkov v rámci V4. A verejné financie sú v takom stave, že už na dlh vyplácame aj ten 10., aj ten 11., aj ten 12. dôchodok pre našich seniorov. To sú tie mesačné dôchodky, čo im vypláca Sociálna poisťovňa. A keď vám toto vyčítame, keď sa o tom tu rozprávame, tak vy čušíte. Vy čušíte ako taká voš pod chrastou. Veď to povedzte tým ľuďom. Veď im povedzte pravdu, že nemáte ani na tých, ani na ten 10., 11. a 12. dôchodok a vy im ešte dáte ten 13. a hovoríte si, že vy ste tá sociálna vláda a ako vy idete vlastne sa o nich starať. A viete, kde všade tie 100 milióny €, ktoré ste rozhádzali, dnes zúfalo chýbajú? No poďme si uviesť nejaké konkrétne príklady, čo všetko by sa za tieto peniaze, ktoré tak bezhlavo rozlievate, dalo pre ľudí na Slovensku vybudovať. Za tie 100 milióny € sme mohli postaviť a stabilizovať moderný dostupný systém sociálnych služieb. Áno, ono sa to zčasti deje, ale deje sa to z európskych peňazí a nedeje sa to systémovo ani koncepčne. Hej? Tuto pán minister strihá pásky v nejakých novo vybudovaných DSS-kách, ktoré sú malokapacitné, a potom zrazu prichádza so zákonom, kde zvyšuje maximálnu kapacitu DSS-iek zo 40 na 100, čiže zasa hazardujeme tu s kvalitou poskytovania služieb. Už je... Za tie peniaze sme mohli adekvátne a dôstojne zaplatiť tisíce opatrovateľov, opatrovateliek a terénnych pracovníkov. To sú ľudia, ktorí vykonávajú ťažkú a vyčerpávajúcu prácu, ale dnes z tej úbohej mzdy ťažko uživia vôbec vlastné rodiny a masovo odchádzajú pracovať do Rakúska alebo Nemecka. Mohli sme adekvátne zaplatiť pracovníčky kuratelí a sociálno-právnej ochrany detí. No tak tu sa pristavím, pretože ešte pred začiatkom samotnej schôdze sme mali sociálny výbor, kde som túto tému otvorila, pretože 1 000 zamestnancov a zamestnankýň sociálnej kurately a sociálno-právnej ochrany detí podpísalo otvorený list ministrovi, že už sú úplne na kolenách, že naozaj tú ťažkú robotu, za ktorú oni nesú ešte aj trestnoprávnu zodpovednosť... To znamená, že keď sa niečo stane tomu dieťaťu, tak, ako sa napríklad v Spišskej Starej Vsi stala tá tragédia, tak ten kurátor, ten človek, pracovník kurately je teraz obvinený. A teraz áno, môžeme sa baviť, že či si nesplnil svoju povinnosť, alebo či to nebolo náhodou tými zúfalými a katastrofálnymi podmienkami, v akých títo ľudia robia, lebo je ich málo, sú zahltení spismi. Teraz Európska únia hovorí, že jeden človek na kuratele má mať „na hlave“ 55 spisov. Spis, to je rodina, to je dieťa, hej? To je, keď ja som pracovníčka kurately a idem sa pozrieť do tej rodiny, ako sa tam vychováva to dieťa, či tam nie sú nejaké patologické veci alebo či nie je v ohrození jeho zdravie, život a podobne. To je jeden spis, hej? A koľko ich majú? Niektorí ich majú v Prešovskom, Košickom kraji aj 450 spisov. Potom pán minister hovorí, že máme tu aj nejakých pracovníkov, ktorí sú zaplatení síce z eurofondov, ale oni robia iba nejakú časť tej práce, ale nie je to pravda. Ja mám priamo informácie z kurately, že aj títo pracovníci sú vyťažení. Je ich skrátka málo. Robia za malé peniaze, takže tí ľudia potom radšej idú robiť do Lidla za nejakú kasu, ako majú sa starať o deti, o to, čo je tu najdôležitejšie. Nám, keď... A oni sú kolízni pracovníci, prosím vás, oni spolupracujú so súdmi, so školami, s inými inštitúciami. Skrátka, keď nám padne kuratela a ochrana detí, tak čo tu bude? Čo tu bude? Budeme mať viac smrtí, viac poškodzovania, sebapoškodzovania detí, proste tragické, tragické udalosti. Toto je ako vážna vec. Takže pri všetkej tej konsolidácii sa malo myslieť na týchto ľudí v prvom rade, pretože títo ľudia zabezpečujú aspoň akú-takú kontrolu. Ale oni pracujú v otrasných podmienkach a nemajú čas ísť ani protestovať, lebo sa musia proste starať. Častokrát musia v noci, keď sú v službe, vybehnúť, zobrať to dieťa z tej rodiny a ani nevedia, kam ho majú dať. Už mi jedna pani povedala, že ju zobrala zatiaľ k sebe domov, kým našla niekde v Červenom kríži pre to dieťa dočasné ubytovanie. Proste tam majú isté peniaze. Tam, hej? Za tie peniaze sme mohli zaviesť skutočnú cielenú a adresnú pomoc pre jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku máme vyše 150 000 jednorodičovských rodín. Sú to väčšinou osamelé matky, ktoré denne čelia obrovskému tlaku. Keď im dieťa ochorie, nemôžu si dovoliť vypadnúť z práce. Keď treba zaplatiť školský výlet, nové topánky alebo krúžok, musia si odoprieť aj možno nejaké základné potraviny. Týmto matkám vy neodkazujete nič. Vy na ne v rozpočte nemyslíte. Minister práce nebol ani schopný za celé tie tri roky prísť so zákonom, ktorý by jednorodiča definoval v legislatíve, lebo keby sa toto udialo, tak vieme oveľa ľahšie potom vytvárať ďalšiu legislatívu na pomoc adresne týmto konkrétnym rodinám. Jediné, čo bol schopný urobiť, bolo, že použil opäť európske peniaze na poradne komplexnej pomoci. Čo to je? Poradne komplexnej pomoci. To sú také poradne, ktoré sú pri úradoch práce, čiže je ich 46 po celom Slovensku. Sú platené z európskych peňazí. Je to akože ušľachtilý cieľ. Pracuje v nich, neviem, päť-šesť ľudí, každý na nejakú časť, a majú vám vlastne vo vašej situácii poradiť. To znamená, je tam ekonomický pracovník, je tam právnik, právnička, sociálna pracovníčka, psychológ, dokonca aj poradca osobnou skúsenosťou, že vás prevedie, že bol alebo bola v podobnej skúsenosti. Krásny nápad. Len moja otázka je, že aký je efektívny? Pretože v tomto už ministerstvo zlyhalo. Tých rodičov je zúfalo málo, ktorí sú prihlásení do tohto programu. Je tam tiež veľká administratíva. Takže ako pomáhame tým jednorodičom? Zatiaľ z európskych peňazí a zatiaľ len tak, že sme tam akože nastaffovali tých ľudí, ktorí sa častokrát ani nemajú komu venovať, lebo množstvo ľudí na Slovensku o týchto poradniach ani nevie. Za tieto peniaze sme mohli dramaticky pomôcť deťom v centrách pre deti a rodiny, čo sú bývalé detské domovy. Mohli sme im zabezpečiť dostatok špeciálnych pedagógov, psychológov, psychologičiek, terapeutov, vytvoriť pre ne skutočné štartovné do života, aby mladí dospelí, ktorí opúšťajú detské domovy vo veku 18 rokov, neodchádzali na ulicu len s jedným kufrom a nulovou perspektívou, ale s reálnou možnosťou bývania, práce a integrácie. No tak za tie peniaze sme mohli dať ťažko zdravotne znevýhodneným občanom a ich rodinám dôstojné kompenzačné príspevky na prácu, osobnú asistenciu a bezbariérovosť, aby nemuseli mesiace prosiť úrady o príspevok na vozík alebo na úpravu kúpeľne. A tu sa pristavím pri integrovanom posudku. Ja si vážim, že pán minister urobil pracovnú skupinu, na ktorej sme sa asi tri hodiny o tom rozprávali. Vážim si aj to, že sa to snaží nejakým spôsobom, teda minimálne jeho zamestnankyne, ktoré pozdravujem na ministerstve práce, že sa to snažia nejakým spôsobom opraviť, lebo ten úvodný zákon nebol dotiahnutý, ale faktom je, že tu proste stále máme veľmi veľa prípadov, na ktorých integrovaný posudok dolieha veľmi negatívne. Skrátka, častokrát im dávajú nižšie stupne odkázanosti, ako reálne majú mať. Čo sa týka psychiatrických diagnóz, ako je autizmus a podobne, častokrát sú neadekvátne posudzované, ako keby to dieťa len preto, že nemá jednu nohu kratšiu, ale má autizmus, tak to neznamená, že nie je znevýhodnené, hej? Podľa niektorých ľudí na úradoch práce. A teraz ja im to nechcem vyčítať, ale mnohí z nich skrátka nie sú dobre zaškolení. Oni nevedia, čo majú sledovať pri tých žiadateľoch, aby im adekvátne určili ich stupeň odkázanosti alebo nejaký príspevok na kompenzáciu, opatrovateľský príspevok. Potom musíme pozerať na Instagrame pani Mikulku, ktorá tam proste plače, lebo má dve deti. Je to samoživiteľka. Jedno je zdravotne znevýhodnené, veľmi, veľmi silno zdravotne znevýhodnené a potom má jedno zdravé dieťa. Ale tým, že je samoživiteľka, tak ona sa nestíha starať o to zdravé dieťa, lebo sa musí starať o to zdravotne znevýhodnené. A keď ide na úrad práce sa spýtať, ako jej vedia pomôcť, tak oni povedia: „No, na toto nemáte nárok. Ani na toto nemáte nárok.“ A ona už potom iba tak reve do toho Instagramu. A ja poviem vám, ja revem s ňou. Hej? A neviem jej pomôcť. Ja jej neviem z tejto pozície pomôcť. Ale Viano... A kde ste? Kde ste vtedy? Kde sú tie vaše plné reči o sociálnom štáte, o sociálnom štandarde ľudí? Však sa pozrite do tých regiónov. Pozrite sa, čo tí ľudia hovoria. A nenechávajte sa len potlapkávať po pleci tými vašimi. Namiesto toho vy rozlievate peniaze plošne celému Slovensku, len aby ste mali peknú tlačovku a fotku na sociálnych sieťach. No ale poďme ďalej. Pozrime sa na taký ďalší volebný bonbónik z dielne tejto vlády. Vláda s pompou oznamuje pár dní už slávnostnú valorizáciu platov štátnych a verejných zamestnancov o 8,4 %. Super, ale pozor, s malým detailom, zvýšenie sa uskutoční až od júla. Od júla. Takže. Priznajme si pravdu, faktom je, ako som tu už teraz doteraz hovorila, že zvyšovanie platov pre učiteľov, učiteľky, zamestnancov úradov, pracovníkov v sociálnej sfére, tej sociálnej kurately, o ktorej som hovorila predtým, alebo v kultúre, to je dlho očakávaná a absolútne potrebná a spravodlivá vec. A my v Progresívnom Slovensku, my sme prví, ktorí hovoria, že títo ľudia, ktorí držia chod celého štátu nad vodou, si tie vyššie platy plne zaslúžia. A ja o tom hovorím od začiatku vládnutia tejto vlády, že ak tým ľuďom skrátka nezvýšime tie mizerné platy, tak mnoho z tých služieb kľakne. Respektíve budú na pokraji zániku. A potom sa vás pýtam, prečo teda až od júla? Prečo presne dva mesiace pred voľbami? Veď to je tak priehľadný a cynický politický kalkul, že to až vyráža dych. Celé mesiace, celé roky necháte týchto zamestnancov zápasiť s vysokými cenami, s infláciou, a potom tesne pred otvorením volebných miestností im hodíte zvýšenie platov, aby ste si kúpili ich hlasy. To nie je koncepčná sociálna politika. To je kupovanie voličov zo štátneho rozpočtu, z peňazí, ktoré nie sú vaše. A popri tomto predvolebnom divadle úplne tichučko obchádzate obrovského slona v miestnosti, o ktorom sa radšej ani nerozpráva. A to je Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa generuje masívny, historicky nevídaný dlh. Vykrývate ho potom obrovskými miliardovými transfermi priamo zo štátneho rozpočtu. Ale dokedy? Z čoho sa budú platiť dôchodky o 10, 15 či 20 rokov? V roku 2027 sa plánuje transfer zo štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu na úrovni 2 miliárd. V tých celkových 70 miliardách toho celého rozpočtu 2 miliardy idú... Pôžička? No, ani nie pôžička, už sa nevráti, hej? Z čoho? Proste šup, transfer do Sociálnej poisťovne na dôchodky, na tie plošné 13. dôchodky napríklad aj. Slovensko patrí podľa všetkých demografických dát medzi najrýchlejšie starnúce populácie v celej Európskej únii. A to nie je strašenie. To je tvrdý demografický fakt. O pár rokov bude na jedného dôchodcu pracovať oveľa menej ľudí ako dnes. A čo robí táto vláda? Úplne to ignoruje. Ako by zajtrajšok neexistoval. Téma striebornej ekonomiky, striebornej ekonomiky, ktorú riešia už všetky vyspelé krajiny okolo, lebo všetky sa s tým potácajú. To nielen my, ale my sme na tom, my sme na čele rebríčka toho starnutia. Teda vytváranie podmienok pre aktívne starnutie, využívanie vedomostí a potenciálu starších ľudí, lebo ich bude len a len viac. My ich potrebujeme premeniť na príležitosť a nie ich mať ako záťaž. Pre ich celoživotné vzdelávanie, pre ich adaptáciu do pracovného prostredia, rozvoj služieb pre seniorov, aby aj oni míňali viac na tie služby, ktoré potrebujú. Tak to je pre vás úplne, že španielska dedina. Vy tomu ani nerozumiete. Zostala úplne ignorovaná. Vy neponúkate seniorom žiadne systémové vízie ani udržateľnú budúcnosť. Vy im ponúkate len jednorazové úplatky z požičaných peňazí našich detí a vnúčat. A vy sami sebe neustále dávate nálepku, že ste sociálna vláda, SMER, HLAS aj SNS. Plné ústa sociálneho štátu nonstop. Ale pozrime sa na váš... Vy im ponúkate len jednorazové úplatky z požičaných peňazí našich detí a vnúčat. A vy sami sebe neustále dávate nálepku, že ste sociálna vláda, SMER, HLAS aj SNS. Plné ústa sociálneho štátu nonstop. Ale pozrime sa na vašu reálnu politiku. Aká sociálna politika? Veď vy ste v skutočnosti tá najviac antisociálna vláda, akú tu máme. Sa pozrime len na ministra práce Erika Tomáša, ktorý sa chvastí, ako on udržal všetky sociálne dávky, ako sa nebude znižovať sociálny štandard ľudí a zároveň s tým jedným dychom začal odoberať najchudobnejším ľuďom dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa za záškoláctvo. Kolegyne a kolegovia, toto je vrchol, toto je vrchol pokrytectva. Namiesto toho, aby štát riešil hlboké sociálne príčiny chudoby, generačnej chudoby, namiesto toho, aby posilnil terénnu sociálnu prácu, komunitné centrá, mediáciu, predškolskú výchovu v zraniteľných komunitách, aby urobil reformu úradov práce, aby tie vedeli skutočne pomôcť ľuďom nájsť si prácu a nielen od nich zbierať tie pečiatky, ako sa to deje teraz. Veď to už je normálne, to už je okrídlená vec, že, čo, čo ideš, ideš na úrad, lebo si nezamestnaný, hej? A tak potrebuješ dať tú pečiatku, že si hľadáš tú robotu. No choď ju len rýchlo dať, aby, aby mohol ísť ďalší. Ale to, že či si vy reálne nájdete prácu, to ich nezaoberá. Alebo na to nie sú ani vyškolení. Nemajú na to nástroje. Nemajú na to nástroje tí ľudia na tých úradoch práce. Možno by aj vám chceli pomôcť, ale keď nevedia ako, no tak len pozrú tú pečiatku a podpíšu. No a on sa teda rozhodol, pán minister, tvrdou rukou, aj takú fotku mal na Instagrame z fitka, ako napína svaly, tak tvrdou rukou sa rozhodol potrestať tie úplne najchudobnejšie rodiny a deti. A vy im zoberiete aj tie drobné eurá, za ktoré si kupujú chlieb, mlieko a základné potraviny. Áno, alebo ich dávajú úžerníkom. Áno, lebo tá úžera tam je. A netvárme sa, že nie, ale vy ste s ňou neurobili absolútne nič. Nič. A týmto nehumánnym krokom minister Tomáš znižuje záškoláctvo, hej? On ho chce znížiť. Lenže on ho reálne nezníži, ale priamo zníži sociálny štandard tým najslabším a uvrhne malé deti ešte do väčšej biedy. To nemá so sociálnym cítením a sociálnou demokraciou absolútne nič spoločné. To je číry populizmus, necitlivosť a trestanie chudobných za to, že sú chudobní. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skutočná sociálna politika nemá byť o tom, že ľuďom pred voľbami zalepíme oči nejakými nesplniteľnými sľubmi a potom im cez vyššie dane, drahšie potraviny a zničené verejné služby zoberieme aj to posledné. Skutočná sociálna politika nemá byť o kupovaní si volebných hlasov z požičaných peňazí. Sociálna politika musí byť o úprimnej, dôstojnej, adresnej a aj modernej pomoci. Ja chcem žiť na Slovensku, kde štát nenechá osamelú matku s dieťaťom na pokraji chudoby. V zúfalstve. Ja chcem žiť v krajine, kde si seniori po celom živote poctivej práce nemusia vyberať medzi tým, že či majú zaplatený nájom alebo lieky proti bolesti. Chcem žiť v krajine, kde sa ľudia so zdravotným znevýhodnením necítia ako záťaž pre spoločnosť. Ale dostávajú plnú podporu pre svoj, aspoň ako-tak plnohodnotný život. A chcem žiť na Slovensku, kde sa sociálna situácia ľudí nezneužíva na lacné politické body, ale kde štát o svojich občanov sa dokáže postarať komplexne. Adresne. Opäť hovorím adresne pre tých, ktorí to potrebujú udržateľne, ale aj s rešpektom. A tento návrh štátneho rozpočtu z dielne vládnej koalície nič z tohto neponúka. Je to rozpočet prežitia vládnej koalície, rozpočet predvolebných úplatkov a prehlbovania dlhu. Nie je to rozpočet ani pre lepšiu, ani pre bezpečnú a ani pre spravodlivú budúcnosť ľudí na Slovensku a preto ho v Progresívnom Slovensku nepodporíme. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie [11:03] Tibor Gašpar Sedem faktických poznámok začína pán poslanec Štefunko. Ďakujem. [11:03] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne, Simona, ďakujem za tvoj veľmi fundovaný prejav špeciálne k sociálnej politike. Pristavím sa pri tých dôchodkoch alebo 13. dôchodkoch. Pripomína mi to taký vtip, že človek si objedná pizzu a pýtajú sa, na koľko častí treba tú pizzu rozkrájať, či na šesť alebo na osem, a človek povie, že na osem, lebo je hladný a že šesť by mu bolo málo. A podobné je to s tými dôchodkami, lebo vlastne český dôchodca dostane za rok približne 14,7 slovenských dôchodkov a pritom majú v Čechách len 12 dôchodkov. To znamená, že český dôchodca dostane o 1300 € za rok priemerne viac ako slovenský dôchodca. A kde sa stala tá chyba? Však my sme boli v spoločnej krajine a za 16 rokov, čo tu vládne SMER, ktorý sa v zásade spolieha na dôchodcov ako hlavných voličov, tak ten im odkrajuje z ich dôchodku každým rokom viac a viac. A ja teda naozaj apelujem na slovenských dôchodcov, nech si to prerátajú, koľko síce majú dôchodkov, ale ako sa im zvýšili náklady na život, na lekárov, na to, koľko musia stráviť času chodením po rôznych akciových tovaroch medzi supermarketmi, a tým pádom ich v skutočnosti oberajú o čas, ktorý by mohli tráviť so svojimi vnúčatami, ak teda na Slovensku sú, lebo mnohé z nich odišli a rozprávajú sa s nimi len cez Skype. To je ten paradox, že skutoční sociálni demokrati sme tu viac my ako vy. A to je vlastne to neuveriteľné na tom. Ďakujem. Pani poslankyňa Gažovičová. [11:05] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa Petrík mala asi vynikajúci prejav práve k tomu, že ako sa táto vláda tvári, že prináša sociálnu politiku, lebo rozdáva z požičaného, ale totálne zanedbáva tie služby, ktoré by mali byť pilierom sociálneho štátu. Sociálny štát to nie je iba o finančných dávkach. To je aj o tom, že ako naozaj vedia štátne inštitúcie pomôcť tým ľuďom, ktorí už si nevedia pomôcť sami. A pre mňa ten najdesivejší prípad v tomto je práve tá sociálna kuratela. Keďže sa venujem školstvu, tak vidím prípady tých detí, ktoré naozaj nemali šťastie na rodinu, ktoré sa narodili do rodiny, ktorá je z nejakého dôvodu nefunkčná, kde často sa stretávajú s domácim násilím, s týraním, s ďalšími vecami. A my, ak nevieme tým deťom pomôcť a včas pomôcť, tak sa tie problémy budú kopiť. A naozaj videli sme tú najvyššiu špičku ľadovca, tie najhoršie prípady minulý týždeň v Staškove, minulý rok v Spišskej, aj toto boli rodiny, kde by sme potrebovali včasnú intervenciu štátu. A tá včasná intervencia štátu neprišla a ja teraz neviem detaily týchto prípadov, ale my vieme, že tá sociálna kuratela nám dostatočne nefunguje, pretože tie väčšinou zamestnankyne sú totálne preťažené. Mňa to totálne šoklo, keď si povedala, že niektoré majú až 450 spisov. Jedna pracovníčka, ktorá má robiť dohľad nad tou rodinou, ktorá tam má chodiť, má tam robiť intervencie a má dohliadať nad tým, aby to dieťa dostalo niekde rozumné zázemie, ktoré z nejakého dôvodu v tej rodine zlyháva, alebo aby pomohla tým rodičom alebo starým rodičom zvládať tú výchovu. Toto sú kľúčové pracovníčky štátu. Pani poslankyňa Števová. [11:07] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Simona, ďakujem ti za tvoj prejav a to, ako si vypichla tie problémy, ktoré sa týkajú najmä sociálnej kurately. Ja naozaj nerozumiem tomu, dokedy chce minister bagatelizovať tú situáciu, v ktorej sa kuratela nachádza aj po tom liste, ktorý poslali. Oni tam výslovne predsa hovoria, že sú prípady, kde je násilie v rodine indikované a že z dôvodu preťaženosti tam kuratela prosto napríklad rok nemohla prísť. A ja sa pýtam, dokedy my chceme ignorovať životy detí, ktoré sú v ohrození v ich vlastných rodinách, kde je teda prítomné násilie, možno aj niečo horšie. Dokedy to minister mieni ignorovať? Veď stačilo by, keby sa pozrel vedľa do Česka. Ja tam už dlhé mesiace sledujem, akým spôsobom je tam škandál za škandálom, ktorý sa presne týkal zlyhávania aj kuratelí, aj ochrannej agendy detí na súdoch a tie prípady vlastne skončili smrťou. Napríklad prípad Viktorka, kde trojročné dieťa zabil vlastný duševne narušený otec. A odhalilo to tie zlyhania systému. Tak ja neviem, či náš minister chce čakať, kým niečo takéto hrozné sa, nedajbože, nestane na Slovensku, ale podľa môjho názoru ho mal ten list pracovníkov a pracovníčok kurately reálne vyprovokovať k nejakej zmysluplnej aktivite, pretože čo už iné viac môže urobiť, ako reagovať na tie problémy, ktoré tam oni veľmi presne popísali, a reálne im priniesť výsledky a riešenia. Veď to je jeho základná úloha a to je jeho zodpovednosť voči deťom na Slovensku a on ju trestuhodne zanedbáva. Pán poslanec Lackovič. [11:09] Tibor Gašpar Ďakujem za [11:09] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Simona, za tvoje vystúpenie. Ty si sa v ňom dotkla aj toho avizovaného rastu platov o 8,4 % vo verejnej správe. Ale ja by som len k tomu doplnil, že nezabúdajme na to, že máme tu aj samosprávu, ktorej by sa to malo rovnako tak dotknúť. A my tu máme čerstvé a je tam taký jeden rozmer, ktorý by som tam rád vsunul, ak ti to nebude prekážať, že my tu máme spoločné stanovisko zo včera SK8 aj z MOS-u k návrhu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na roky 26 a 27 a Združenie miest a obcí Slovenska za súčasných podmienok jednoznačne nemôže vysloviť súhlas s návrhom kolektívnej zmluvy, ktorá okrem nefinančných benefitov počíta so zvýšením tarifných platov zamestnancov 8,4 %. Nie preto, samozrejme, to je dôležité povedať, nie preto, že by nechceli dopriať tým ľuďom alebo nechceli by im zdvihnúť mzdy. Oni si uvedomujú význam primeraného odmeňovania zamestnancov a dlhodobo podporujú stabilné a férové pracovné podmienky, ale ten predložený návrh vytvára naozaj významný finančný záväzok, nielen na rok 27, ale aj na tie nasledujúce roky. Pretože nejde o jednorazový záväzok, ale trvalé zvýšenie výdavkov samospráv, ktoré sa premietnu aj do ďalších rokov, a tie samosprávy nepovažujú za zodpovedné, aby bezprostredne navyše pred komunálnymi voľbami prijali záväzok, ktorého finančné dôsledky budú v plnom rozsahu znášať samosprávy v tom nasledujúcom volebnom období. Čiže ešte raz, nejde o odmietnutie potreby primeraného odmeňovania, ani o vyhýbanie sa zodpovednosti a rešpektovanie princípu, že významné nové a dlhodobo rozpočtované záväzky, ktoré nie sú externe ani interne finančne vykryté, proste majú byť prijímané s jasnou politickou a rozpočtovou zodpovednosťou. Tých orgánov samospráv, ktoré ich budú následne realizovať. A to sa tu opäť ani tento rok, bohužiaľ, ani tento rok, bohužiaľ, nedeje. Ďalší pán poslanec. [11:11] Tibor Gašpar Kisch, keď sa [11:11] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pozrieme na taký sociálny uhol pohľadu na tento rozpočet, tak ako správne Simona Petrík povedala vo svojom vystúpení, táto koalícia, minister financií nazval tento rozpočet zmieru. Smeráci často hovoria o sociálnych istotách a ja ich akosi hľadám v tom celom dokumente, len som ich tam nenašiel, ale akože je bizarné nazvať tento rozpočet rozpočtom zmieru, lebo ten konflikt medzi sociálnymi partnermi ešte nikdy nebol väčší v histórii Slovenska, ako je tento týždeň, potom, čo sme videli v pondelok na tripartite. No a k tým výsledkom sociálnej politiky, nielen tohto jedného rozpočtu, ale vôbec 15 rokov, je, že stále máme milión ľudí ohrozených chudobou. Že posledné tri konsolidácie sme si prepočítali, keď sme zrátali všetky vaše opatrenia, zobrali priemernej štvorčlennej rodine 4500 € z ich rozpočtu, ktoré majú na jedlo, na výchovu detí, na dovolenky, proste na to, čo potrebujú, sú o 4500 € kratší a výsledok neprišiel žiadny. O makrovýsledkoch sme tu hovorili, ale keď sa pozrieme na tú sociálnu oblasť, tak v rozpočte máme plošnosť namiesto adresnosti. Tie nárasty nejdú do adresovania chudoby, ale do plošných výdavkov. Samozrejme, zanedbané sociálne služby a opatrovatelia. Oni tvrdia, že ich prekvapila reforma sociálnych služieb, ktorá ide z plánu obnovy, ktorú tam videli štyri roky a zrazu teraz ju musia riešiť, chudáci. Prehlbovanie deficitu Sociálnej poisťovne, samozrejme. O podpore alebo nepodpore jednorodičov, najohrozenejších rodín Simona hovorila. A tak by sa dalo, samozrejme, pokračovať. Jediné, čo urobili, vyrobili si poriadnu rezervu na svoje vlastné rozdávačky a občania neviem, či čakajú na sociálne istoty, ale keď čítam ten rozpočet, tak možno čakajú skôr na ranu istoty. Ďalej, pani [11:13] Tibor Gašpar Poslankyňa Štohlová [11:13] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne a ďakujem teda v prvom rade tebe, Simona, za naozaj silné vystúpenie a ďakujem ti aj za tvoju vytrvalú prácu v tejto téme, v téme sociálnej politiky, ktorej sa už dlhé roky venuješ, a ďakujem ti, že odkrývaš populizmus tejto akože sociálnej vlády, lebo ja si myslím, že špeciálne v tejto téme si to vyžaduje veľa snahy, lebo do tejto pretvárky dávajú naozaj veľa energie a ty si to dnes na konkrétnych prípadoch a príkladoch a situáciách, ale veľkých skupín obyvateľov veľmi dobre odhalila. Od tých situácií jednorodičovských rodín, rodín so znevýhodnenými deťmi, až po seniorov a seniorky a ja som špeciálne ti vďačná za to, že si spomenula tú striebornú ekonomiku, pretože aj ja mám starších rodičov a veľmi dobre viem, ako Odhalila od tých situácie jednorodičovských rodín, rodín so znevýhodnenými deťmi až po seniorov a seniorky a ja som špeciálne ti vďačná za to, že si spomenula tú striebornú ekonomiku, pretože aj ja mám starších rodičov a veľmi dobre viem, akým výzvam čelia v dnešnej dobe a naozaj ma hnevá, naozaj ma hnevá ten nerešpekt, ktorý im preukazuje táto vláda, pretože a je to naozaj roky, pretože, čo pre nich robia, podľa mňa to najlepšie, najlepšie to ilustruje, že im raz za rok urobia šou, kde ich obšťastňujú akoby hlúpymi vtipmi a karafiátmi a kvetmi, ale zároveň my to vidíme aj zo svojich vlastných rodín, že im nevedia zabezpečiť dôstojný život a to si po tých rokoch práce zaslúžia. No a ja teda som presvedčená, že ako si to aj spomenula, že táto vláda nerieši priority sociálnej politiky, plátajú diery, keď už musia a rozhadzujú na úplatky, ktoré majú ľuďom v skutočnosti zalepiť oči pred tou realitou, že táto vláda im naprieč spoločnosťou nevie zabezpečiť dôstojný život a, ak sa im podarí mať dôstojný život, je to napriek tejto vláde, nie vďaka nej. Na faktické poznámky bude reagovať pani [11:15] Tibor Gašpar Ďakujem pekne [11:15] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyne, kolegovia, za veľmi trefné komentáre. Dalo by sa dlho na ne odpovedať, ale keďže mám len dve minúty, veľmi v skratke. K tej kuratele, je to naozaj, naozaj dôležitá vec, pretože to sa týka 10 000 rodín, 10 000 ľudí. Aj tí platia dane. Aj tie deti chcú mať dobrý život, chcú mať nejakú budúcnosť. Sú šikovné. Skrátka, aj oni si zaslúžia rešpekt a rovnocenný prístup, ale keďže množstvo z tých rodín nie sú možno voliči tejto koalície, lebo možno ani voliť nechodia, ja neviem, hej? Tak to, samozrejme, ministrov tejto vlády nezaujíma. Oni idú úplne, že tvrdo, normálne ekonomicky prepočítané v hlave, že: tuto idem mieriť na túto skupinu, ale viete, čo je smutné? Že oni mieria na tú skupinu tých seniorov, ale nedávajú im nič. Presne to, čo povedala Tamara. To je len jednorazové zalepenie očí. Ešte raz, hej, že: tuto máte, cink, a rátajú s tým, že tie hlasy tam budú mať, ale naši slovenskí seniori. Ja mám tiež rodičov – seniorov. Mama má 76 a otec 71, žijú v Liptovskom Mikuláši. Oni ani im ani možno by ani nenapadlo, že čo všetko by mohli ešte robiť, kam všade by ešte mohli ísť, ako sa vzdelávať a podobne. Robia to len naozaj zo svojho vlastného nejakého popudu, aby sa nenudili, ale ten štát by im mohol dať oveľa viac. Existujú krajiny, ktoré sa o seniorov starajú naozaj, naozaj adekvátne, plnohodnotne a určite nielen tým spôsobom, že sa im raz za rok pridá do kasičky nejaké eurá, ktoré im aj tak potom zoberiete na vysokých daniach a nedostupných službách. Takže je mi to ľúto, mrzí ma to, mrzia ma tieto prehajdákané roky tejto akože sociálnej vlády. Ďalej v rozprave vystúpi prihlásený pán poslanec Hargaš a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Hanuliaková. [11:17] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení dámy, vážení páni, vážení páni ministri, vitajte. Dovoľte mi aj mne vyjadriť sa k rozpočtu, ktorý predložil minister financií a táto vláda na rok 2027 a budem ho hodnotiť z takého širšieho kontextu, pretože to je posledný štátny rozpočet, ktorý táto vláda predkladá v tomto volebnom období, takže môžeme sa na to pozerať aj z pohľadu toho štvorročného vládnutia. Čo v tomto rozpočte sľubujete, ale čo aj priznávate? Že akým spôsobom ste 4 roky vládli? Pravda je taká, že ste vládli tak, že ste ľudí zaťažili troma kolami úplne zbytočnej konsolidácie. Z vrecák ľudí a podnikateľov na Slovensku ste vytiahli viac ako 7 miliárd €, to sú reálne peniaze, o ktoré ľudia prišli kvôli niečomu, čo vy voláte konsolidácia. A výsledok je taký, že odovzdáte krajinu s horším deficitom a s horším dlhom, než ako ste ju preberali. Toto je fakt. 7 miliárd ste vytiahli z peňaženiek ľudí a odovzdáte krajinu v horšom finančnom stave, než ako ste ju preberali. Tak im, prosím vás, povedzte, že čo ste vy skonsolidovali. Čo ste skonsolidovali? Kam tie peniaze išli? Na čo to bolo dobré? Každý podnikateľ, ktorý trpí na Slovensku tou vašou byrokraciou, zvýšenými daňami, odvodmi, hlúpou transakčnou daňou, tak sa právom pýta otázku: kde tie peniaze sú? A vieme, kde sú – vo vašich kšeftoch, kadejakých kávových košeliach, z kávových zŕn, na záchranárskych autách a kreslách v pre-migách, k tomu sa ešte dostanem. Tam sú v skutočnosti tie peniaze. Čiže tento rozpočet je podľa mňa priznaním absolútnej kapitulácie, že vy nedokážete nejakým spôsobom ozdraviť verejné financie. Po troch rokoch a po troch kolách konsolidácie priznávate, že ste neozdravili nič, napriek tomu, že od ľudí ste vytiahli o 7 miliárd viac. Z ich vreciek. To je čisté konsolidačné úsilie, ktoré ste… neviem, či je správne vôbec to volať konsolidácia, lebo sa to sprofanovalo. Lebo vy naozaj nekonsolidujete. Vy to síce voláte, že konsolidácia, ale to je len zdieranie ľudí na to, aby ste vy mali viac peňazí na vaše rozhadzovačky. To je jediné, čo to je. Takže o tomto je tento rozpočet. Vy hovoríte, že je to rozpočet dobrých správ. Tak ja sa pýtam, pre koho? Dobré správy pre koho, prosím vás, naozaj? Pre ľudí, ktorých dlh na obyvateľa sa zvýšil za tejto vlády? To je dobrá správa podľa vás? Pre koho dobré správy? Jedine pre vás, pre vašich kšeftárov a pre ministrov, ktorí si nadelili dvojnásobné platy. Tak pre tých to možno je dobrá správa. A tiež to ešte voláte, že to je rozpočet zmieru. Zmieru s kým? S kým ste sa zmierili? So sociálnymi partnermi? Historicky sa toto nestalo, že by sociálni partneri sa vyjadrovali k rozpočtu tak, ako sa vyjadrujú dnes. Že ani neprišli na rokovanie tripartity, lebo si z toho robíte trhací kalendár. Čiže táto vláda je naozaj osamotená. Sociálni partneri s vami nekomunikujú. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vám ten rozpočet kritizovala. Šéf NKÚ vám to tu včera skritizoval. Vy ste osamelá vláda, ktorá si tu tvrdohlavo pretláča predvolebnú rozdávačku. Je vám už úplne jedno, v akom stave tú krajinu odovzdáte, tak ja sa vás pýtam, že z mieru s kým? S kým ste sa zmierili v tomto rozpočte? Podľa mňa je to rozpočet zmierenia s tým, že nedokážete konsolidovať. Vy ste sa s tým proste už zmierili. To je asi to, čo ste mysleli tým zmierom. Vážení občania, zmierili sme sa s tým, že napriek tomu, že sme od vás vytiahli 7 miliárd navyše, tak to stále nejde. Zmierte sa s tým aj vy. To je ten zmier, ktorý ponúkate v tomto rozpočte. A budem sa venovať konkrétnejšie zopár oblastiam. Tá prvá oblasť je oblasť byrokracie, ktorú som už spomínal, pretože tou tu naozaj podnikateľov neskutočným spôsobom terorizujete, a nielen podnikateľov, aj bežných ľudí neskutočným spôsobom terorizujete, nič ste v tom nedokázali a jedinú ambíciu, ktorú ste mali, vyslovil premiér, myslím, že v roku 2024, áno, v apríli 2024, tak jedinou ambíciou, ktorú ste mali v boji s byrokraciou, bolo, že znížite počet úradníkov. Tak ja vám poviem, aké je vysvedčenie po troch rokoch tejto vašej vlády. Vtedy premiér povedal, že 30 % rez by si absolútne nikto nevšimol, že keby počet úradníkov klesol o 30 %, tak štát by dokonca podľa neho podával ešte lepší výkon ako dnes. Výborne. Ambícia, však človek, čo 15 rokov spravuje túto krajinu, hádam, keď niečo povie, tak to má nejakú váhu, že hádam si za tým stojí a ide to teda doručiť. Tak sa na to pozrime. Stav úradníkov po troch rokoch tejto vašej vlády je taký, že ústredná štátna správa, čiže teraz tam nezapočítavam obce, samosprávu. Ústredná štátna správa, čiže to, čo máte vy priamo pod kontrolou, narástla o 7068 osôb. 7068 osôb. Chceli ste seknúť 30 % dole, narástli ste o 7000 osôb hore. Blahoželám. Perfektné. Debyrokratizácia jak remeň. Čiže zo 227 000 zamestnancov ústrednej štátnej správy sme sa dostali na 234 000, takmer 235 000. A to je ešte teda tá ústredná štátna správa, ktorú máte priamo vy pod kontrolou, respektíve štátne rozpočtové organizácie, to sú ministerstvá a ústredné orgány, že tam už naozaj sa nemáte na koho vyhovárať, lebo to vy priamo rozhodujete, koľko tam tých zamestnancov je. Tak tá k tomuto rastu prispela najviac, hej? Že keď aj niekde ušetrili nejakých zamestnancov, napríklad verejné vysoké školy poklesli, tak to, čo máte vy priamo pod kontrolou, narástlo ešte rýchlejšie, takže preto je vo výsledku o 7000 viac úradníkov za tejto vlády. Od roku 2024 tento rozpočet, ktorý navrhujete na rok 2027… blahoprajem. Poďme na druhú oblasť a to je doprava. V oblasti dopravy sami priznávate v tomto rozpočte, a to citujem z tohto vášho materiálu, čiže to nie sú nejaké politické stanoviská opozície, ale vy sami hovoríte, že Slovensko zaostáva vo využívaní železničnej dopravy za priemerom Európskej únie. Ďalší rozvoj limituje slabý stav železničnej infraštruktúry s častými výlukami a dopravnými obmedzeniami. Inými slovami hovoríte: sme na tom zle. Podiel tratí v nevyhovujúcom stave sa síce znížil v roku 2023, čo teda určite nebudem pripisovať tejto vláde, že vtedy sa znížil, a odvtedy ostáva – a vy to voláte, že stabilný, ja to volám, že stagnujúci. Za tejto vlády ste so stavom tratí a podielom tratí v nevyhovujúcom technickom stave nespravili nič. Takto. Rovná čiara. Ako v tých filmoch, keď niekto v nemocnici, žiaľ, zomrie, tak rovná čiara. Tak vyzerá aj vaše tempo opravy železničných tratí. Rovná čiara. Vy to voláte stabilný, ja to volám stagnujúci. No a poviem vám, prečo je stagnujúci. Stagnujúci je preto, že my do tej dopravy naozaj lejeme veľké peniaze. Lejeme tam veľké peniaze, ale akosi sa strácajú. A strácajú sa napríklad tak, ako sa strácajú v Železniciach Slovenskej republiky. Tento týždeň sme upozornili na to, ako vy šafárite na železniciach u toho dobrého skúseného manažéra Ráža. Tak dobrý skúsený manažér Ráž nakupuje na železniciach tak, že zákazku umelo rozdelili a to, čo sa malo obstarávať verejnou súťažou za približne 14 miliónov €, modernizácia trate Tvrdošovce – Palárikovo, rozdelili na tri samostatné zákazky: modernizácia stanice Tvrdošovce, modernizácia stanice Palárikovo a modernizácia trate medzi stanicami Tvrdošovce – Palárikovo. Ja si to rozdelím na tri zákazky, kde každá je pod limitom na verejnú súťaž, čiže každú ste mohli zadať napriamo firme TSS Grade. Čiže takto vy šafárite. A výsledok je viete aký? Výsledok je taký, že na týchto priamo zadaných zákazkách sú desaťnásobné predraženia. Taká istá položka v zmluve so spoločnosťou TSS Grade a v inej, keď ju porovnáme s inou zmluvou, ktorá bola normálne vysúťažená verejnou súťažou, tak taká istá položka, napríklad – to mám tu, uvediem, mám to tu vypísané – napríklad vytrhnutie výhybkovej konštrukcie. Taká istá položka bola v zmluve s TSS Grade a v inej zmluve, ktorá bola normálne vysúťažená, tak v tej vysúťaženej zmluve to dokázali spraviť za 813 € v Leviciach, keby ste si to chceli preveriť. Ale TSS Grade viete za koľko vytrháva výhybkovú konštrukciu? TSS Grade, ktorá dostala zákazku napriamo a bez súťaže, ju nevytrhne za 813 € ani za 1500 € ani za 3000 €. TSS Grade konštrukciu vytrháva za 7941 €. TSS Grade vytrháva, ešte raz to poviem, výhybkovú konštrukciu, konkrétne to bolo pri zákazke v Novom Meste, na rekonštrukcii stanice Nové Mesto, za 7941 €, keď tú istú položku v inej zmluve, ktorá bola normálne vysúťažená, sme našli za 813 €. Tak mi, prosím vás, povedzte, čo bolo na tej výhybkovej konštrukcii v tej zákazke TSS Grade také špeciálne, že musela byť takmer desaťnásobne predražená. Takže keď sa pýtate, prečo máme stav železničnej infraštruktúry v stave, ktorý vy voláte stabilný a ja volám stagnujúci, tak preto. Lebo do toho lejeme peniaze, ale tie peniaze odtekajú cez takéto kšefty, ktoré umelo robíte tak, aby ste ich mohli napriamo zadávať firmám, ktoré potom zázračne draho robia aktivity, ktoré na iných kontraktoch sa dajú robiť za desatinu. Nech sa páči. Tak toto nech vysvetľuje, prosím vás, ten váš skúsený – by som sa chcel spýtať – skúsený manažér Jozef Ráž, najväčšia hviezda tejto vlády. Pán Macák povedal, že… ako ste to povedali, že Jožo Ráž je super, ale Jožo Ráž mladší je super super alebo dvakrát super? Také niečo, hej? Tak aj cena za tú výhybku nie je dokonca dvakrát super, ale 10-krát super, hej? Predražená. Tak keď už hovoríte, že dvakrát super, tak je tam ešte nejaký koeficient päť. Bože chráň, aby bol Jožko až trikrát super, lebo to už by bolo 15-krát predražené. Chápete? Dvakrát super Jozef Ráž, taký je manažér, že mu pod rukami utekajú peniaze. Prosím vás, vysvetlite, čo to je za manažéra, že mu to nevadí. Že má rozpadajúce sa železnice, horiace vlaky, vykolajujúce sa, zrážajúce sa, a jemu nevadí, že ľudia pod ním nakupujú desaťnásobne predražené veci. To je aký manažér? Čo by ste takému manažérovi povedali, pán Macák? Keby vám takto riadil firmu? Že by ste boli spoločníkom v nejakej firme, máte tam vlastný kapitál, najmete si dobrého manažéra Ráža, aby vám spravoval firmu a po roku zistíte, že dobrý manažér Ráž kávu nenakupoval za 5 € na kilo, ale za 50 € na kilo. Tak čo by ste takému manažérovi povedali? Hanba. Hanba, by som povedal ja. Hanba. Dobrý manažér. Čiže toľko k tomu manažérovi. No potom dôsledok je taký, že sa strácajú peniaze. Nemáme peniaze na automatizáciu železničnej dopravy. Vlaky sú odkázané na manuálne riadenie. Na Slovensku máme takmer dvojnásobný podiel zamestnancov na 1 km trate ako v Čechách. To hovorí o tom, že vlastne my nemáme automatizovanú železničnú dopravu. Proste sa príliš spoliehame na ľudský faktor a ako vidíme, ľudský faktor je omylný, ľudský faktor dokáže zlyhať, a preto sa nám zrážajú tie vlaky, pretože máme príliš veľa ľudského faktora v riadení dopravy. Nemáme automatizované trate a nemáme ich automatizované preto, lebo dobrý manažér Ráž toleruje, že vytrhnutie výhybkovej konštrukcie od firmy TSS Grade je ochotný oceniť sumou 7900 €. Pretože máme príliš veľa ľudského faktora v riadení dopravy. Nemáme automatizované trate a nemáme ich automatizované preto, pretože dobrý manažér Ráž toleruje, že vytrhnutie výhybkovej konštrukcie od firmy TSS Grade je ochotný oceniť sumou 7900 €, aj keď iná firma to dokáže spraviť za 800 €. Ale tá iná firma mala tú smolu, že nemohla ponuku podať, pretože pán dobrý manažér Ráž, alebo u dobrého manažéra, a za to prihrali napriamo firme TSS Grade. Lebo takéto zákazky robia umelo pod limitom. Hráte? Ešte mám to rozdelenie, aby to bolo jasné, to hej, že tie dve obce: Tvrdošovce, Palárikovo. Tvrdošovce, Palárikovo. To sú dve obce, ktoré sú od seba vzdialené asi dve minúty autom. Že kúsok, kúsok. Modernizácia trate medzi Tvrdošovcami a Palárikovom dohromady za 14 miliónov € bola umelo rozdelená na tri zákazky, že sa modernizovalo, samostatne sa nakupovala modernizácia stanice jednej, druhej a trate medzi tým. Všetky tri zmluvy boli podpísané v jeden deň. Čiže sa ani netváríte, že to sú nejaké tri časovo oddelené zákazky. Všetkým je jasné, že toto je jedna, že to mala byť jedna zákazka, ktorá sa mala verejne súťažiť. Ak by sa verejne súťažila, tak tá firma, ktorá dokáže vytrhávať konštrukcie za 900 € a nie 9000 €, by sa mohla prihlásiť, ale to ste nechceli dopustiť. Čiže budeme to riešiť ďalej, nebojte sa, to bola asi prvá z mnohých tlačových ku týmto kšeftom na železničné dobré pre menší raž. Čiže asi toľko ku železničnej doprave. Stav je tristný. Vy ho voláte stabilný, ja hovorím stagnujúci. Nepomáhate tomu, neriešite to, udržiavate to nejak v takom limbe, aby nebolo úplne, že najhoršie, ale hlavne, že peniažky tečú a kotúľajú sa. Takže budeme to riešiť. Konkrétne túto zákazku sme podali na NKÚ aj na ÚVO. Nech to preveria a myslím si, že tam budú nasledovať ďalšie aj trestnoprávne kroky. Dobre, to bola železničná doprava, pokiaľ ide o tento rozpočet. Pozrime sa na cestnú dopravu. Cestnej doprave, keby som to mal vyjadriť jednou vetou, tak nás čaká rok rozbitých ciest. To hovoríte vo vašom rozpočte. Čaká nás rok rozbitých ciest. Pretože opäť z vášho rozpočtu, vaše priznanie, za túto vládu sa stav ciest zhoršil, stav ciest prvej triedy sa zhoršil a zhoršil sa aj preto, že za celé volebné obdobie ste dávali postupne na opravu ciest prvej triedy menej a menej. Dohromady o 15 % menej medzi rokom 2024 a týmto rozpočtom. Medziročne, medzi rokom 26 a návrhom rozpočtu do roku 27 poklesnete o 8 %, pokiaľ ide o financovanie opráv ciest. Čiže za tejto vlády sa stav ciest zhoršil a vy do toho dávate ešte menej peňazí. Takže sa zhorší ešte viac. Blahoželám. Čiže čaká nás naozaj rok rozbitých ciest. A opäť sa pýtam, kde je dobrý manažér Ráž? Super, super, alebo tak nejak. Super super náš. Kde je naozaj, čo je toto ako vysvedčenie výsledku nejakého dobrého manažmentu? Stav ciest sa zhoršuje a dobrý manažér do toho dá ešte menej peňazí. To je dobrý manažment? To bude ešte horšie. Jaké rozostavané Slovensko? Rozbité cesty. Sami to priznávate v tom rozpočte. Podiel ciest v nevyhovujúcom stave sa zvýšil za tejto vlády z 34 % na 36 % a dávate do toho ešte menej peňazí. Tak aké bude asi to ďalšie číslo? No asi sa nezlepší, že? Dobrý manažér Ráž. Čiže, čo robí dobrý manažér, pokiaľ ide o cestnú dopravu? Tak chodí strihať pásky a klepkať kamene. Klepkanie kameňov sme zažili pomerne málo, pretože naozaj je málo takých projektov, ktoré by on aj rozbiehal. Strihanie pások, toho sme videli dosť. Ale strihá pásky po niekom inom. Že niekto rozbehne projekty a on ich iba nepokazí a potom strihá pásky. Ale keď sa pozrieme na jednu konkrétnu vec, ktorú Jožo Ráž mohol v tomto volebnom období rozbehnúť a ukázať, že naozaj je dobrý manažér, tak je to fatálne, fatálne zlyhanie. Róbert Fico nám sľuboval, že diaľnica do Košíc bude do roku 2010, hej? Sme v roku 2026, diaľnica sa do Košíc nielenže nie je, ale je tu ešte jeden úsek, ktorý sa ešte ani nezačal stavať. Ešte ani bagre tam neprišli. To je úsek Turany – Hubová. To je posledný úsek diaľnice D1 do Košíc, ktorý sa ani nezačal stavať a za tejto vlády to platí dvojnásobne. Dobrý manažér, super super Jožo Ráž, na začiatku tohto volebného obdobia vypísal tender, aby sa vysúťažil dodávateľ tejto stavby Turany – Hubová, aby sa už konečne mohol stavať ten posledný úsek diaľnice D1, ktorá už mala v roku 2010 stáť. Vypísal tender. Ten tender vypísal s diskriminačnými podmienkami. Tak by som povedal, že keby to chcel prihrať konzorciu, v ktorom je Váhostav, a to vám asi nemusím vysvetľovať, aký máte vzťah k Váhostavu, tak by to nerobil inak. Naozaj tam dali podmienky, ktoré boli diskriminujúce a zvýhodňovali práve to dodávateľské konzorcium, v ktorom bol aj Váhostav. Samozrejme, prišli námietky. Jožo Ráž bol tvrdohlavý, dobrý manažér Jožo Ráž bol tvrdohlavý, odmietol tie námietky, tvrdohlavo išiel ďalej, až kým mu to Úrad pre verejné obstarávanie nenariadil zrušiť. Ale čo spravil on vtedy? Bol tvrdohlavý ďalej. On sa išiel s Úradom pre verejné obstarávanie súdiť. Vôľa ako v tej... To ste hovorili, že šéf ÚVO je opozičný, neviem čo. Samozrejme, hneď konšpirácie. Tak ja neviem, či aj súdy sú opozičné, ale súd rozhodol, že pravdu mal ÚVO a nie dobrý manažér Ráž. Čiže tvrdohlavo on na svojom trval, šiel sa ešte aj súdiť. Súd povedal, že pravdu má Úrad pre verejné obstarávanie a Jožo Ráž naozaj mal vyškrtnúť tie diskriminačné podmienky a takto sme stratili dva roky. Dva roky. Čo spravil potom? Dobre, naveľa-naveľa, keď už nemohol inak, lebo súd mu nariadil, že musí tú súťaž zrušiť, musí ju vypísať nanovo, súd mu to povedal. Tak čo spravil? Vypísal ju nanovo. A zase sú tam diskriminačné podmienky. Viete, že komu niet rady, tomu niet pomoci. Tak sa hovorí, že môžeš spraviť chybu, ale keď ju spravíš dvakrát, trikrát, tak to už nie je chyba, to už je hlúpe. Naozaj. Opäť vypísal tú súťaž a opäť sú tam diskriminačné podmienky. Opäť prišli námietky. Ďalšie zdržanie. Vo výsledku za 3 roky tejto vlády Jožo Ráž a Ráž nedokázali obstarať ani len zhotoviteľa toho posledného úseku diaľnice do Košíc. Za 3 roky kvôli jeho tvrdohlavosti. Tá tvrdohlavosť nás, mimochodom, stojí aj peniaze, lebo keď sa hádal s tým ÚVO a súdil sa s tým ÚVO, tak tam musel vzniknúť aj znalecký posudok, ktorý musel niekto vypracovať za nejakých 40 000, ak si to správne pamätám. 40 000 a potom to muselo zaplatiť ministerstvo dopravy, lebo on nemal pravdu a mýlil sa. Všetci mu hovorili, že nemá pravdu, ale on bol taký tvrdohlavý, tak veľmi si to predstavoval prihrať tomu vybranému konzorciu, že sa išiel súdiť. A potom musel zaplatiť za ten znalecký posudok. Čiže nielenže nás stojí čas tento skvelý manažment na ministerstve dopravy, ale stojí nás aj peniaze. Tá vaša tvrdohlavosť. Tak ja neviem, povedzte mi opäť: Toto je dobrý manažment? Takto sa správa dobrý manažér? Že za tri roky nedokáže ani len vysúťažiť toho dodávateľa, lebo je tvrdohlavý, háda sa zľava sprava, kde proste nemá pravdu, ale on sa bude hádať a bude, bude, bude a vo výsledku sme tri roky stratili a bagre stoja. Nestavia sa. Toto je skutočná vizitka „rozostavaného Slovenska“ v úvodzovkách. Keď máte niečo rozbehnúť, tak za tri roky to neviete ani len vysúťažiť. A nie preto, že všetci vám hádžu polená pod nohy. Vy sami si hádžete polená pod nohy. Neviete napísať jednu férovú súťaž tak, aby tam neboli podmienky, ktoré by zvýhodňovali konzorcium vami vybrané vopred. Či teraz tá súťaž už konečne beží, už v tom druhom tendri naveľa-naveľa chcel odstrániť tie diskriminačné podmienky, aj teraz druhý pokus. Takže teraz ten tender beží. Myslím, že teraz niekedy sa očakáva termín na podanie ponúk. Už sa trikrát prekladal, tak ja neviem, či aj štvrtýkrát sa preloží, uvidíme. Čiže snáď sa dostaneme do fázy, že aspoň bude známe, kto sa o tú zákazku chce uchádzať, že budú ponuky predložené. Potom ešte, samozrejme, bude fáza vyhodnocovania tých ponúk, tadi-dadi-da. Tam môžu prísť námietky a hej, to je ešte na dlho. To je ešte na dlho. Preto je také smutné, že sme stratili tri roky času. A naozaj, kľudne mi to vyargumentujte, keď si myslíte niečo iné, že niekde inde sa stala chyba. Ja sa potom spýtam, prečo si to myslíte. Ale naozaj. Takto to je. Čiže tam ešte bude nejaký proces bežať. Pravda je teraz taká a priznáva to aj sám minister Ráž, že D1 nebude dostavaná skôr ako v roku 2033. Aj to je taký optimistickejší scenár, by som povedal. Pri tomto jeho manažmente, keď za tri roky ani obstarať to nevie, tak 2033 je nereálny scenár, to bude 2040. Čiže dúfajme, že tam už nebude po budúcoročných parlamentných voľbách a že sa konečne naozaj začne stavať. Lebo keď máte vy niečo rozbehnúť, tak takto to dopadne. Tak opäť sa vás pýtam, či toto je dobrý manažment. Toto sú výsledky dobrého manažéra Ráža po troch rokoch na ministerstve. Nedokáže vysúťažiť jednu zákazku. Kľúčovú, ale ona je drahá. Vyše miliardy to bude stáť. Vyše miliardy, čiže ja chápem, prečo máte také lepkavé prsty na tie peniaze. Že vás to tak láka tam niečo šmeliť. Ale udivuje ma tá tvrdohlavosť, že keď viete, že nemáte pravdu, tak to skúšate zľava, sprava všetkými možnými spôsobmi a ľudia prichádzajú o čas. Čiže teraz by som veľmi rád videl, ako tam pôjde do tých Turianov, do tej Hubovej, vysvetľovať tým ľuďom, prečo tam majú teraz nával po spustení upchatého Ružomberka a prečo tam ten nával budú mať do roku 2033 minimálne. Hej? Dúfam, že sa ho spýtajú tí ľudia, čo ste s tým spravili vy za toto volebné obdobie. Za tie tri roky, čo ste s tým spravili, aby sme tu už konečne mali diaľnicu na tom úseku. Môžete jej dať kľudne faktickú poznámku. Nech sa páči, ja budem veľmi rád. Veľmi rád. Čiže dúfam, že im bude potom môcť vysvetliť, čo spravil preto, aby tam bola tá diaľnica čo najskôr. Lebo to, čo spravil v skutočnosti, je len, že zdržiaval čas. Či toľko. Dobre. To bolo k cestám. Poďme ďalej. Na cestách máme aj mosty. Ak nám ešte nespadli, tak stále tam máme tie mosty. Opäť priznanie, veľmi úprimný ten rozpočet ináč, keď ho čítate s porozumením, tak aspoň ste úprimní. Priznanie: podiel mostov na cestách prvej triedy v zlom až havarijnom stave vzrástol na 50 %. Vzrástol, kľúčové slovo, za tejto vlády. Za tejto vlády. Vzrástol, čiže máme mosty, ktoré nám padajú na hlavu, a vy ste s tým v pohode. Vzrástol, neopravujeme zvýšeným tempom. Nie, že by ste zvýšili tempo opráv, aby ste to aspoň nejak sanovali. Nie. Vy, čo ste vymysleli, typicky posmerácky, keď je niekde problém, prvá otázka, ktorú si vy položíte, nie je, ako ten problém rýchlo vyriešiť. Vy si položíte otázku, ako to ošmeliť. Máme tu problém. Tak jak by sme na to mohli vyvariť nejaké peniažky, korunky? Takže vy ste vymysleli, prosím pekne, PPP projekt na opravu mostov. A keďže ste to mali v rukách vy, tak ten PPP projekt na opravu mostov vyšiel o miliardu predražený. Takže vy hovoríte, že mosty budeme opravovať cez PPP projekt, ktorý stojí o miliardu viac, ako keby si to štát robil vo vlastnej réžii. Chcete tam nejakého investora. A v podstate to znamená to, že za tri roky ste nespravili nič pre opravu mostov naozaj. Že nezvýšilo sa tempo opráv mostov. Proste tie mosty nám stále padajú na hlavu. Dokonca horšie ako pred tými rokmi, keď ste nastúpili. Sami to priznávate v rozpočte, že ten stav je horší. Čiže vy ste ho nezasanovali. Jediné, čo ste spravili, je, že rozmýšľate, ako to okšeftiť, ako to ošmeliť a hráte sa tam s nejakým PPP projektom, ktorý bude vo výsledku o miliardu drahší, bude ho splácať ešte naše vnúčatá a bude bohvie kedy. Ten sa tiež ešte iba obstaráva. Čiže vy ste ako takéto to meme, ten obrázok, že horí všade okolo nás a vy sedíte v tej miestnosti s kávičkou a hovoríte „This is fine. Toto je v pohode.“ Si popíjate. Tie mosty naozaj padajú na hlavy. Vy ste tempo opráv nezvýšili. Podiel tých mostov, ktoré padajú na hlavy, sa zvýšil za tejto vlády a vy, čo robíte? Nakupujete nejaký PPP projekt, ktorý je o miliardu drahší, bude bohvie kedy a budú ho splácať ešte aj naše vnúčatá. Super. A potom sa budete vyhovárať, keď niekto ten PPP projekt zruší, ako doteraz furt otáčate Figeľa, a to je normálne, to ma včera uchvacovalo, že vy sa dokážete vyhovárať po 15 rokoch na nejakého ministra. Keď som sa pýtal, prečo Turany – Hubová sa nestavajú, tak že „lebo Figeľ“. Ja že prosím? Figeľ písal tie súťažné podklady s tými diskriminačnými podmienkami? Neobývateľné. Čiže keď niekto zruší potom tento PPP projekt na mosty, tak zase sa budete 30 rokov vyhovárať, že sme vám ukrivdili a zle sme vám spravili. Stačilo by, aby ste počúvali vašich vlastných analytikov, ktorí tú miliardu tam vidia, to predraženie. Analytikov na ministerstve financií tuná od pána Kamenického, kdesi je, tam hore. Jeho vlastní analytici hovoria, že ten PPP projekt bude o miliardu drahší, hej? Nie my. Vaši vlastní ľudia to hovoria a vy v pohode. Miliarda, však nájdeme niekde. No vlastne vy nebudete musieť nájsť. Ďalšie generácie budú musieť nájsť. Čiže toľko k stavu mostov a tomu, čo s tým robíte. Na chvíľku teraz sa povenujme aj ďalšej téme, ktorú má na starosti pán minister Ráž. Aj keď to tak nevyzerá, ale má na starosti bývanie, predstavte si. On je ministrom pre opravu aj výstavbu. No a tu sa chvíľu pristavím, lebo včera tu boli viaceré také plamenné vystúpenia o nejakom rozostavanom Slovensku. Taký príbeh rozprávate už tri roky: kde bolo, tam bolo, bolo raz rozostavané Slovensko. A ja sa teda chcem povenovať tomu, ako to je naozaj. Lebo príbehy, na to by vás bolo, ale keď potom príde na štatistiky, tak to vyzerá oveľa smutnejšie. Tak si povedzme, aké sú naozaj štatistiky, pokiaľ ide o výstavbu a pokiaľ ide o bývanie na Slovensku. Na Slovensku sa za tejto vlády tempo výstavby nových bytov prepadlo na 20-ročné minimum. Najnižšie tempo výstavby bytov za 20 rokov. To nie je len o tom, koľko bytov sa dokončilo, to je aj o tom, koľko nových bytov sa začalo stavať, hej? Čiže, aby ste náhodou nepovedali, že „ale však tí minuli nám zanechali málo pripravených bytov, tak jasné, že my teraz nemôžeme ich rýchlejšie stavať“. Nie. Tempo výstavby, pokiaľ ide o dokončené byty, aj pokiaľ ide o začaté nové investície, je najpomalšie za posledných 20 rokov. Naposledy bolo takéto pomalé tempo v roku 2003, čiže dokonca to je 23 rokov. Dobre? Prvá štatistika. Druhá štatistika. Na Slovensku máme najnižší počet bytov na 1000 obyvateľov v celej Európskej únii. Čiže rozostavané Slovensko vyzerá tak, že nemáme byty. Máme ich najmenej na 1000 obyvateľov alebo najmenej na obyvateľa, keď chcete. A tempo, akým sa snažíme dobiehať tú úniu, je najnižšie za posledných 20 rokov. To je pravda o rozostavanom Slovensku. No a výsledok je taký, že tu máme úplne mizerný realitný trh, kde ceny nehnuteľností rastú štvornásobne rýchlejšie ako platy. Čo v praxi znamená, že za tejto vlády si vieme to bývanie dovoliť stále menej a menej a menej a menej. Takže pravda o rozostavanom Slovensku je taká, že bytov máme menej, nových sa stavia menej a viac dovoliť si ich vie... Ako platy. Čo v praxi znamená, že za tejto vlády si vieme to bývanie dovoliť stále menej a menej a menej a menej. Takže pravda o rozostavanom Slovensku je taká, že bytov máme menej, nových sa stavia menej a viac dovoliť si ich vieme menej. Taká je pravda podľa štatistík, ktoré sú oficiálne štatistické od vášho nominanta na Štatistickom úrade. Tak sa ho môžete skúsiť pýtať, že prečo to tak je. Takže pokiaľ ide o toto, toto je aktuálny stav, makročísla. Hej, že kam ste to dobačovali, nielen za tieto tri roky, ale za celých 15 rokov, čo ste tu vládli. Tak sem ste to dotiahli, pokiaľ ide o dostupnosť bývania. No a pozrieme sa teda, čo s tým robíte v tomto rozpočte. Ja by som to tak rozdelil na také štyri oblasti. Prvá oblasť, dotácie. Ak chceme teda rozbehnúť tú výstavbu, tak máme tu nejaké nástroje, Štátny fond na podporu bývania, z ktorého môžu čerpať samosprávy, schému máme. Tak minulý rok ste spravili takú fintu, takto, že ja poviem tiež: pohoda s tými rokmi. Za štyri roky to vyzerá tak, že v roku 2024 ste do tohto fondu dávali ešte 23 miliónov € a na budúcoročný rozpočet ste vyčlenili 14 miliónov €. Takže máme veľký problém, máme veľkú nedostupnosť a vy dávate do toho menej peňazí. Pokiaľ ide o Štátny fond na podporu bývania. Minulý rok ste spravili taký trik, že v rozpočte ste dali do toho málo peňazí a potom neviem, či si pamätáte, ale premiér Fico zahral to, čo vy najlepšie, hrdinu na bielom koni pricválal a povedal, že to neexistuje, že v štátnom rozpočte je tak málo peňazí na podporu bývania. Ja to zachránim a niekde naškrabkáme ďalšie peniaze. A naozaj treba povedať, že aj naškrabkáte nie ich ďalšie peniaze. Mne to trochu pripomína taký, neviem, či ste boli niekedy na dovolenke v Turecku, alebo ste možno aj videli také tie videá, že idete na zmrzlinu a ten Turek vám tam nadelí tú zmrzlinku a potom vám ju tak ako dá, potom ju nedá a robí také triky s tým, tak takto funguje vaše financovanie ŠFRB. Dáte, už si myslí ten fond, že už má tie peniaze, potom ich zoberiete, potom dáte, potom zoberiete. Čiže na budúci rok im dávate pomerne málo peňazí, 14 miliónov iba. Ja čakám, kedy spraví Robert Fico tlačovku o tom, že neexistuje, že takto málo peňazí dala vláda na bývanie do ŠFRB, ja zoženiem nejaké ďalšie. Takže čakám, kedy príde táto tlačovka. Či vy úmyselne, akoby ja neviem, či úmyselne, ale robíte to tak, že do rozpočtu dáte málo a potom Robert Fico hrá hrdinu, že vlastne on našiel nejaké ďalšie. Však ich tam rovno priznajte v tom rozpočte. Ale teda zosumarizujem. Za štyri roky tejto vlády, keď nerátam túto jednorazovú injekciu, ktorú minulý rok zázračne našiel Róbert Fico, tak do Štátneho fondu na rozvoj bývania ste dali menej, menej, menej. Z 23 miliónov to išlo iba na 14, toľko k podpore z tohto nástroja, ktorý máme. Potom tu máme eurofondy. Treba povedať, že v eurofondoch pôjde na túto tému pomerne veľa peňazí, ale pomerne veľa peňazí pôjde na veci, ktoré už dávno boli rozbehnuté. Čiže to nie je nejaká vaša zásluha, že vy ste s tým teraz prišli a vy ste vymysleli nejaký nový zázračný spôsob, ako rozbehneme bývanie cez eurofondy. Čiže pôjde tam viac peňazí, ale pôjde viac peňazí na internáty, študentské a školské, pôjde viac peňazí do rómskych komunít. A pokiaľ ide o nájomné a sociálne byty, čiže to je to, čo by ste mali riešiť, keď už tomu štátnemu fondu ste dali menej peňazí, tak tam pôjde len nejakých 16 miliónov. Čiže, keď to aj spočítame, že Štátny fond podpory bývania 14 miliónov plus 16 miliónov z eurofondov, tak stále to je dohromady len 30 miliónov, čo je stále o 10 miliónov menej, ako ste dali minulý rok. Taká je vizitka. Čiže problém sa zväčšuje a vy do neho dávate peňazí menej. Tak to proste je. Poďme sa pozrieť ďalej, čo tu máme z nástrojov na dostupnosť bývania. Máme tú schému štátom podporovaného nájomného bývania. To je tá schéma, ktorá vznikla za minulej vlády, ju popravili do vlády Holého. Vy ste ju nejak prevzali, dosadili ste na čelo tej právoplatne odsúdenú realitnú podvodníčku, blahoželám. A táto pani teda riadi tú agentúru a riadi ju tak, že teda postupne stále viac a viac peňazí dávame na túto schému štátom podporovaného nájomného bývania, len teda vo výsledkoch sa to nejako neprejavuje. Taká je realita. Aby som bol očividne korektný aj vy, tak áno, že chvíľu to trvá, kým tie byty začnú vznikať. Hej, že zatiaľ iba vidíme to, že dávate viac a viac podpory tým investorom, ktorí chcú ich stavať, ale kým to reálne sa prejaví niekde na číslach, tak to bude neskoro. Ale čo je dôležité, čo je dôležité, páni a dámy z koalície, dôležité je to, že keď sa pozriete na makročísla, tak ani to, že do toho nalievate stále viac a viac peňazí, nespôsobuje, že by vznikalo viac nových a nových bytov, že to tempo výstavby sa týmto nástrojom vôbec nezrýchlilo. Rozumiete? Že stále staviame pomerne málo bytov, len sa preskupuje tá štruktúra, že ako sa stavajú. Predtým sa stavali viac čisto investorské byty, teraz sa to viac preskupuje v prospech týchto bytov so štátom podporovaného nájomného bývania, ale vo výsledku vďaka tomuto nástroju nemáme zvýšené tempo výstavby. Proste tak to nie je. Nemáme zvýšené tempo výstavby. Čiže lejeme do toho viac peňazí, ale neprispieva to k tomu, aby sa zvýšilo tempo výstavby. Čiže stále pôjdeme rovnakou trajektóriou. To sa vám snažím povedať. Aj vďaka tomu, čo máte napísané tu v rozpočte. A ešte jedna finta, ktorá tam je, alebo vec hodná zreteľa, je, že keď to prerátame na úlavu na jeden byt, tak máte vlastne dva nástroje, ako viete podporovať nájomné bývanie: cez ten Štátny fond rozvoja bývania a cez túto štátnu schému štátom podporovaného nájomného bývania. Tie byty zo ŠFRB sú byty vo verejnom vlastníctve, to stavajú obce. Ostávajú vo verejnom vlastníctve doživotne, navždy. Čiže, keď dáme 1 € tam, tak to 1 € zostane vo verejnom vlastníctve a mení síce nájomníkov, ale ostáva. Tieto byty štátom podporovaného nájomného bývania tak nefungujú. Vlastne pomôžete tomu investorovi, ale po nejakej dobe, po 25 rokoch, ten byt ostáva tomu investorovi, stáva sa súkromným. No zaujímavá je štatistika, že vy približne rovnako podporujete jednu aj druhú schému finančne. Čiže približne rovnako peňazí dávate do bytov, ktoré ostanú vo verejnom vlastníctve, ako do bytov, ktoré nakoniec prejdú do súkromného vlastníctva. Podľa mňa to je smutné. Podľa mňa by sme to mali robiť inak. Podľa mňa by sme mali viac podporovať byty, ktoré na konci ostanú vo verejnom vlastníctve, lebo však to sú verejné prostriedky, tak asi chceme, aby ostali vo verejnom sektore. Ale vy, čo ste spravili počas tejto vlády, je, že vy ste to vlastne vytiahli, túto schému, tak vysoko, že vlastne už to je narovnako dneska. Takže narovnako dnes podporujete to, čo ostane vo verejnom vlastníctve, aj to, čo potom prejde do súkromných rúk. Ako sociálno-demokrati, sociálni demokrati, neviem. Úplne mi to nehrá dohromady, ale však to je asi na vás. No a posledná vec, ktorej sa budem venovať v tejto téme, sú absurdity, špeciálna kategória. A špeciálna, keď sa povie absurdita, tak hneď každému pravdepodobne vyskočí obraz Samuela Migala. Nielen kvôli tým jeho videám, ale aj kvôli tomu, čo robí na tom ministerstve. Naozaj absurdity, pretože jednou zo schém, ktorú ste si vybrali na podporu nájomného alebo neviem vlastne ešte neviem akého bývania, nejakého bývania, nejaký realitný biznis, je, že MIRRI, Ministerstvo investícií a informatizácie, sa začalo tejto téme zrazu nejak venovať. Naliali ste tam 30 miliónov € zo štátneho rozpočtu a Samuel Migal ich využil tak, že počas leta zorganizoval niečo, čo my voláme nástenkový tender. Pamätáte si tých dvoch ministrov SNS, ktorí skončili aj vo väzení kvôli nástenkovému tendru niekedy z roku dávno? Nepamätám si presne rok, ale bolo to dávno. Tiež je jedna z vašich vlád, ináč. Mimochodom, tak Migaľ teraz spravil tú istú vec, ale vo verzii 2026. Minister Migaľ založil pod vlastným ministerstvom takú eseročku, volá sa MIRRI Developments, realitka, ktorá zatiaľ veľa aktivity nepreukázala, ale už veľa peňazí dokázala spotrebovať na kadejakých konzultantov, právne služby, poradcov, realitných maklérov, neviem čo, neviem čo. No a tých 30 miliónov, ktoré ste do tejto firmy naliali, využil tak, že v lete zorganizoval výzvu. Pre jednoduchosť to môžeme volať kľudne tender alebo súťaž, kde vlastne sa v nejakom momente objavila taká výzva, že každý, kto máte nejaký realitný projekt, ktorý by bol vhodný na development s účelom teda výstavby nájomných bytov, ozvite sa nám. A ozvite sa nám a ak nemáte znalecký posudok, dajte aspoň čestné prehlásenie, že máte znalecký posudok. Proste dali ste výzvu voči majiteľom týchto pozemkov. To by bolo super. To bolo super. Teraz si povedzme, že ako to fungovalo na tej druhej strane. Čiže ja som majiteľ realitného pozemku a všimol som si, že MIRRI chce vykupovať pozemky. Tak super. Idem dať dohromady dokumentáciu. Viete, prvý deň si prečítam tú výzvu, potom bol víkend, to bolo v piatok, potom bol víkend. A potom teda pripravujem tú dokumentáciu, že chcem sa zapojiť do tej výzvy. A kým sa dostanem k tomu, že idem priložiť ten projekt do tej výzvy, tak som zistil, že v stredu, myslím, v stredu alebo vo štvrtok ráno o 6:00 už bola výzva uzavretá. Povedzte mi, prosím vás, že či toto nie je nástenkový tender. Vy ste normálne spravili súťaž, ktorá všeho všudy trvala štyri pracovné dni, tuším. Štyri, päť pracovných dní. Čiže za päť pracovných dní ste sa tvárili, že tuná všetci na Slovensku, ktorí vlastnia nejaký pozemok, tak sa mali zapojiť. Čo toto je, prosím vás, za absurditu? Že naozaj to bolo tak nastavené, že do očí bijúce, že to vyhovovalo tým, ktorí o tom nejakým pokútnym kanálom vedeli vopred. Či vy takto idete 30 miliónov zo štátneho rozpočtu rozdať na pozemky a realitné projekty? Asi nejakých spriaznených kamarátov, ja nejako si to neviem vysvetliť, lebo nikto iný by sa do toho nevedel za štyri alebo päť pracovných dní zapojiť. A preto to voláme nástenkový tender. No pointa nástenkového tendra je, že je zverejnený niekde na nástenke, vedia o ňom iba vybraní a iba tí vybraní sa zapoja. A tu to bolo presne tak. Nebolo to síce, bolo to na webe zavesené, ale prepáčte, za 5 dní nikto nepripraví realitný projekt za 5 dní. Takže preto to voláme nástenkový tender. Čiže takýmto spôsobom vy podporujete dostupnosť bývania. Migaľovi ste dali 30 miliónov, ktoré on v lete počas dovolenkovej sezóny, to bolo v strede júla, v strede júla, rozflákal cez nástenkovú výzvu za päť pracovných dní. To som veľmi zvedavý, že čo sa tam objavuje za subjekty, že vraj ešte sa vyhodnocujú tie projekty, ktoré prišli, tak som veľmi zvedavý, že koho tam objavíme, keď príde na lámanie chleba. Že kto ponúkol štátu na odkup svoje pozemky a komu ich teda štát zaplatí. To som veľmi zvedavý, ako to dopadne. No, čiže toľko k bývaniu. Aby som to teda zhrnul, situácia je nelichotivá. Tie štatistiky sú naozaj tristné. Ešte raz to zopakujem. Najnižšie tempo výstavby bytov za posledných 20 rokov. Máme najmenej bytov na obyvateľa. A ceny nehnuteľností rastú štvornásobne rýchlejšie ako platy. To sú výsledky za 15 rokov ficových vlád a za tri roky tejto vlády. Tak na tom sme. A to, čo vy robíte, by som nazval jednou vetou: príliš málo a príliš neskoro. Toľko vysvedčenie, pokiaľ ide o podporu vraj premiérskej témy, podpora bývania. Bude skladanie účtov pred voľbami. Premiérska téma. No a dovoľte mi ešte poslednú tému, moja srdcovka. Štátne IT. Tam by bolo o čom, ale skrátim to. Budem sa venovať len makročíslam, pretože od začiatku tejto vlády vám hovoríme, že na štátnom IT by ste mohli veľmi šetriť a nehovoríme vám to len my, hovoria vám to vlastní analytici pána Kamenického. Čiže keď on plače do telky, že nemá kde šetriť, tak by som mu naozaj dal ten report, ktorý vznikol niekedy v septembri 24. Vaši vlastní analytici vypočítali, že na štátnom IT by ste vedeli ušetriť 100 miliónov ročne na prevádzke štátnych IT systémov. Tak sa pozrieme, či ste ušetrili 100 miliónov ročne po tých troch rokoch. Jednoduchá odpoveď: neušetrili ste. Neušetrili ste. A ešte tam je taká špecialitka, ktorú vy máte, že vy vždy, keď si dáte nejaké číslo do rozpočtu, tak potom ho prestrelíte. A ja som vám to vypočítal, že prestreľujete ho v priemere o takých 10 – 15 %. Hej? Že poviete, že tak tieto výdavky budú na štátne IT, je to zvyčajne okolo pol miliardy a potom to prestrelíte o 10 – 15 %. Takže aj keby tento rozpočet na budúci rok vyzeral optimisticky, lebo zo skutočných výdavkov v roku 2026, ktoré boli na úrovni 570 miliónov, sľubujete, že budúci rok tie výdavky budú už iba 535 miliónov. Čiže vy sľubujete, že budú výdavky vraj o 40 miliónov nižšie. Ale keďže už máme s vami tú skúsenosť trojročnú, tak som vám to hneď vynásobil tým koeficientom, koeficientom prestrelenia. A keď to vynásobím tým koeficientom prestrelenia, tak v skutočnosti výdavky budú nie nižšie, ale vyššie, ako boli v tomto roku. Čiže naozaj, v štátnom IT nielen, že ste neušetrili tých 100 miliónov, ale každý rok sa ukazuje, že to, čo si predsavzate, tak ani nesplníte a tie výdavky proste rastú. Taká je pravda. A viete, prečo rastú? Rastú preto, pretože aj tu nám vyskakuje môj obľúbený minister Migaľ, pretože Migaľ si tam robí kadejaké kšeftíky. Za zmienku stoja dva. Jeden okolo portálu Slovensko.sk, kde nás už rok, už rok, nás tu Migaľ presviedča, že portálu Slovensko.sk hrozí kolaps, že hrozí jeho zrútenie, že nám zhoria servery, ja neviem čo. Prešiel rok, portál stále funguje. Zvládol daňové priznania, to je ten moment, keď je najväčší nápor na ten portál. Všetko funguje, žiaden výpadok sa nekoná a Migaľ stále chce tých 90 miliónov na ten svoj kšeft. Taktiež nás rok presviedča, že potrebujeme modernizáciu toho portálu. Medzičasom už vznikol nový portál Slovensko.sk. Neviem, či ste vedeli. Ak ste nevedeli, naozaj odporúčam, kliknite si nove.slovensko.sk. Máme nove.slovensko.sk. Eureka. Keďže to nekomunikuje Migaľ, tak to robím za neho. Máme nove.slovensko.sk. Pozrite si nove.slovensko.sk. Máme novú modernú verziu portálu Slovensko.sk, ale Migaľ stále tvrdí, že stále chce tých 90 miliónov. Tak ja sa pýtam: na čo? Máme nový portál. Ten starý nehorí. Tak načo chceš stále tých 90 miliónov? A stále ich chce, pretože včera u Migaľa podpísali zmluvu na týchto 90 miliónov, ktorá má takú jednu špeciálnu klauzulu, že môžu ju zrušiť, ak na ňu nebudú mať peniaze. Čiže teraz vlastne Migaľ posunul loptičku k Ficovi. Migaľ takto nastavil košík, že tu je tá zmluva, do ktorej teda nalejte mi tých 90 miliónov a teraz bude Fica vydierať, aby mu tam tých 90 miliónov nalial. Čiže teraz je to naozaj na premiérovi Ficovi, že do akej miery sa on nechá vydierať. Včera u Migaľa podpísali zmluvu a takto čakajú na peniaze. Že či prídu od premiéra Fica, z Ministerstva financií. Tak budeme to veľmi pozorne sledovať, či Róbert Fico sa nechá vydierať a či Migaľovi v čase konsolidácie, keď nám tvrdíte, že neviete nájsť ani euro a strašne potrebujete transakčnú daň, priklepne 90 miliónov € na plnenie tej zmluvy, ktorú včera Migaľ nahulvátsky podpísal. On očividne proste ide to dohrať do konca. Hej, vidí, že toto je posledná šanca maximalizovať ekonomické benefity vládnutia, ako to volá, tak robí všetko preto, aby proste ten kšeft mu prešiel, skúša, skúša, tlačí, tlačí, takže budeme to sledovať. Odporúčam, aby to sledovala aj verejnosť. Či Róbert Fico sa nechá vydierať a odklepne Migaľovi 90 miliónov na jeho kšeft okolo portálu Slovensko.sk, ktoré absolútne nepotrebujeme, pretože portál a moderný nový portál už máme. Kľúč mu prešiel. Skúša, skúša, tlačí, tlačí. Takže budeme to sledovať. Odporúčam, aby to sledovala aj verejnosť. Či Robert Fico sa nechá vydierať a odklepne Migalovi 90 miliónov na jeho kšeft okolo portálu Slovensko.sk, ktoré absolútne nepotrebujeme, pretože portál nám nehorí a moderný nový portál už má, ak si to nevšimol pán minister Migaľ, minister informatiky, tak mu odporúčam si tiež kliknúť na nové Slovensko.sk a možno potom zistí, že nepotrebuje 90 miliónov, alebo teraz má nejakú novú takú schémičku, že vymysleli nejaký systém na odhaľovanie daňových podvodov. Števo, to by ťa mohlo zaujímať. Na odhaľovanie daňových podvodov za 100 miliónov € a finančná správa, a to má na starosti odhaľovanie daňových podvodov, povedala, že také nič nechce. Ale Migaľ nastavil aj druhý kôš, keby náhodou nevyšlo Slovensko.sk, tak má ešte aj druhého koňa v závode, že povedať, on niekde tých 100 miliónov vytočí z toho Fica. Tak si povedal, že keď nie cez Slovensko.sk, tak cez systém na odhaľovanie daňových podvodov. A ja už mám k tomu takú glosu, že ak chce pán Migaľ bojovať s daňovými podvodmi, tak najlepší spôsob znižovania únikov daní je, keby odstúpil z ministerstva. Tak nám veľmi pomôže, aby neunikali dane z tejto krajiny. Čiže toľko by som asi povedal k tomuto rozpočtu, pokiaľ ide o cestnú infraštruktúru, pokiaľ ide o dostupnosť bývania a ten váš mýtus o nejakom rozostavanom Slovensku, ktorý tu včera hlásal kade-kto, aj pán poslanec Blcháč, to ma prekvapilo, pán poslanec Blcháč tu rozprával o nejakom rozostavanom Slovensku. Pán predseda Finďa výboru, ktorého mesto, pokiaľ viem, je tri roky v rozpočtovom provizóriu, tak hovoril o nejakom rozostavanom Slovensku. Je to mýtus, ľudia. Je to mýtus. Ukázal som vám konkrétne príklady, ako pán Ráž, keď má niečo rozbehnúť, tak mu to akosi nejde. Takže taký je dobrý manažér, že nevie ani naozaj niečo po sebe zanechať rozbehnuté. Takže ako človek žijúci v Bratislave, hovorím: „Nie, ďakujeme.“ Kľudne ostaňte, pán minister, na ministerstve. Tu nepotrebujeme tieto vaše praktiky. Jednak tie kšefty a jednak tú neschopnosť. Asi toľko. Je to smutný rozpočet. Je to smutný preto, nie preto, že by ste pred voľbami nemali na rozdávanie. Vy budete takto rozhadzovať priehrštiami. Ešte aj tie pravidlá rozpočtového provizória, ktoré ste si schválili, len ukazujú, že vy ste pripravení na veľkú, veľkú rabovačku, veľkú rabovačku predvolebnú, ale smutný je preto, že to budú splácať naše deti a ešte aj deti ich detí. Že oberáte túto krajinu o budúcnosť. A ja si myslím, že táto krajina si zaslúži vládu, ktorá bude postupovať zodpovedne a nie populisticky. Ktorá bude aj ochotná a bude odvážna a bude vedieť spraviť aj nepopulárne opatrenia, ale ich ľuďom vysvetlí, a nie klamstvami, ako to robíte vy, lebo Matovič, Heger, Ódor a kadejaké výmysly s lego kockami a hlúposti. Ale im proste zodpovedne povie: ľudia, na toto naozaj nemáme peniaze. Musíme sa chvíľu uskromniť. Ale robíme všetko preto, aby sme nakopli túto ekonomiku. Čiže presný opak toho, čo vy. Vy rozhadzujete a brzdíte ekonomiku. Čiže vyhliadky, nedajbože, vyhliadky, keby tu bola piata Ficova vláda, sú naozaj tristné, že to takto tá krajina ďalej nemôže fungovať, že my sa naozaj roztrieme do bankrotu. Čiže ja si myslím, že si zaslúži táto krajina vládu, ktorá bude zodpovedná. Ktorá bude robiť kroky preto, aby to mohol byť dlhodobý blahobyt a nielen populistické krátkodobé dobré rozdávačky, ktorá naštartuje ekonomiku, ktorá podporí podnikateľov, ktorá konečne zoseká byrokraciu a nie ako vy, že sľubujete 30 % menej úradníkov a v skutočnosti ich máme o 7000 viac po tejto vláde. Tak takú vládu si zaslúžime, ktorá bude robiť zodpovedné kroky, nakopne túto krajinu a ľudí bude motivovať, aby sa do nej vrátili a nie, aby z nej utekali. A budúci rok v parlamentných voľbách verím, že takú vládu dostanú a verím, že na čele tej vlády bude Progresívne Slovensko. Ďakujem pekne. [12:02] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, deväť faktických poznámok, začína pán poslanec Vančo. [12:03] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Jano, toto bolo extrémne dobré vystúpenie. Bola to vlastne správa o stave krajiny, oveľa lepšia ako tá, ktorú tu predniesol pán prezident pred pár týždňami. A zároveň veľmi, veľmi smutná. Ja keby som bol, ja keby som bol smerácky poslanec, tak sa prepadnem od hanby. Pretože naozaj stav tejto krajiny, stav Slovenska je katastrofálny. A ty si to všetko popísal na základe dát. Na základe analýzy, ktorá nie je stranícka, to sú všetko veci, ktoré sú oficiálne zdroje. A je vidno, že tento rozpočet je jednoducho jeden veľký podvod a zlodejina. My sme včera spolu podali dve trestné oznámenia. A ešte ani nezaschlo pero na tých trestných oznámeniach, ktorými sme to podpisovali. A už budeme musieť písať ďalšie, pretože Migal ide ukradnúť 90 miliónov na úplne nezmyselný projekt, o ktorom si tu hovoril. Potom má prichystaný ďalší projekt za 100 miliónov. Máme tu 7000 nových štátnych zamestnancov, ktorí sú teraz na výplatnej páske koaličných strán. A samozrejme sú od nich životne závislí, lebo ich živia vlastne. Proste príživníci smerácki a esesácki a hlasácki. 7000 ľudí navyše. Namiesto toho, aby 30 % ľudí vyhodili, tak oni prijímajú v strednej vyske zväz. A samozrejme, že rozostavali starú Belu, však vieme, že tie projekty dokončujú aj včera. Premiér ako Bob the Builder s helmou a vo veste sa tváril, ako on vlastne stavia tú nemocnicu. Pritom to urobili tie predchádzajúce vlády, celé to pripravili a rozostavali. Oni to dokončujú a snáď sa im to podarí dokončiť aspoň. [12:05] Tibor Gašpar Dalo by sa všeličo komentovať z toho vášho vystúpenia, len to príživníctvo si trošku pozrite do zrkadla do vlastných radov. Pani poslankyňa Kleiner, nech sa páči. [12:05] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ach, jo, no. A dobre si sa pýtal, Jano, že kde ľudia by sa mali pýtať teda najmä, kde je ich 7 miliárd €, ktoré smeráci, hlasáci a vidieki a SNS vybrali od nich, že kde sú, kde je za tie konsolidácie, kde sa tie peniaze stratili. My vieme, že sa prejedli. A druhá vec je, že len 2,7 miliardy € sa bude platiť iba na úrokoch z toho úveru. To nie je proste normálne, ale toto lajdácke plánovanie smerákov je typické. Včera aj pán Gašpar v relácii povedal, že no, kde bude Slovensko v roku 2050? Možno ani nebude. Chápete, to je o 24 rokov. Naše deti budú normálni dospelí ľudia a vy ste zahodili ich budúcnosť šmahom ruky, pretože ste nad nimi nikdy ani nerozmýšľali nad budúcnosťou našich detí. 2050 je o 24 rokov. Rozumné krajiny plánujú aj na 100 rokov dopredu. Také Nórsko pred 30 rokmi si založilo fond, z ktorého vyberá ešte menej, ako sú ich výnosy. Každá vláda to tam dodržiava a nie je to o rope. Je to o tom, že rozmýšľajú s rozumom a nie rozmýšľajú tak, ako si čo najviac vybrať, vybrať čo najviac pre svojich koaličných partnerov a pre seba, lebo potrebujeme mať na voľby a narábovačky. Však to nie je normálne. Tuto sa tu, ako už len aj, keď si spomínal pána Ráža, ministra dopravy, najlepší infraštruktúrny dlh, ktorý on bol schopný akurát tak zaplátať, sú záchody na hlavnej stanici po troch rokoch. To je celé, čo on dokázal. A toto je, toto je presne rozmýšľanie smerákov ako k sebe, k sebe, k sebe, k sebe. Oni nerozmýšľajú nad budúcnosťou našich detí. Tuto pánovi Gašparovi je rok 2050 ale že úplne ukradnutý. A to je vlastne ten problém. To je ten problém. Problém, že oni nerozmýšľajú nad Slovenskom ako ďalej, že ten rozpočet má byť iba čiastkovou časťou dlhodobého rozmýšľania. Ďakujem. Pán poslanec Dej. [12:07] Tibor Gašpar Ďakujem [12:07] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Ďakujem za tvoje vystúpenie. Tak z toho vystúpenia vieme, že síce nemáme rozostavané Slovensko, ale zato máme aspoň rozoštvané, vďaka smerákom. A teda ty si sa pýtal hneď na úvod, že čo urobili pre Slovensko. Tak ja teda poviem, čo urobili pre Slovensko za toto volebné obdobie a prečo teda nekonsolidovali. A to je preto, lebo tu riešili kultúru, FPU, RTVS, Úrad na ochranu oznamovateľov, riešili tu kasína, predlžovanie kasín pre Huliaka. Mali sme tu dokonca sobáše, aby poslanci mohli sobášiť. Mali sme tu trestný zákon, to už ani nemusím spomínať. Riešili sme tu hmyz v potravinách, riešili sme tu voľbu poštou zo zahraničia, ale riešili sme tu aj taký rokovací poriadok, ktorý paradoxne jediné, čo skonsolidoval, tak možno ich vlastných ministrov, ktorí sú obraňovaní o čas a majú oveľa ťažšie vystúpiť ako kedykoľvek predtým, a premiér tu lietal do Moskvy, lietal tu do Vietnamu. Ministerka kultúry spala v Trenčíne za 23 000 € za noc. To ja neviem, to ani ten, podľa mňa, ten hotel vo Vietname nemohol toľko stáť, ale to, čo nás stálo najviac, to sú všetky tie koaličné krízy. To je presne to, prečo je ten rozpočet taký, aký je, lebo jednoducho, ak si chcú udržať väčšinu, tak to musia nejako zaplátať a samozrejme, keby toľko času a energie venovali do konsolidácie verejných financií, ako do toho všetkého, čo ja som tu vymenoval, čo za toto volebné obdobie stihli, tak ja si myslím, že nemôžeme mať tak obrovský deficit, ako v súčasnosti máme, lebo nie je normálne, aby po tretej vlne konsolidácie, ktorú zhodili na ľudí, lebo nekonsolidovali na strane štátu, ale zvalili to na ľudí, sme boli ešte viac zadlžení ako na začiatku volebného obdobia. A ty si správne poznamenal, že nám tu padajú mosty, máme v zlom stave železnice, cesty. No ani tie byty sa nestavajú tak, ako premiér sľuboval, lebo vieme veľmi dobre, že premiér síce hovoril, že to bude premiérska téma, ale jediné, čo sa z toho stalo témou, je, že chodí od jednej konferencie na druhú a pýta sa ľudí, čo má vlastne robiť. Takže ďakujem veľmi pekne, že si zhodnotil vo svojom príspevku stav tejto krajiny a to, akým spôsobom tu tri a pol roka títo ľudia vládli. Ďakujem pekne. [12:09] Tibor Gašpar poslankyňa Gažovičová [12:09] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolega Hargaš, ty máš talent vysvetľovať aj veľmi zložité veci pomerne zrozumiteľným jazykom, tak naozaj dúfam, že čo najviac aj bývalých voličov strán, teda koaličných strán, si vypočulo alebo ešte vypočuje tvoj prejav, aby naozaj pochopili ten nesúlad medzi tým, čo hovoria a čo robia. Ja by som chcela na dve veci poukázať a doplniť ťa. Jedno bolo teda ten nastávajúci počet úradníkov. No okrem toho tu máme aj rekordný počet štátnych tajomníkov, čo sú teda veľmi obľúbené politické trafiky pre túto koalíciu, tak ja len spomeniem za ministerstvo školstva. Na školstve tradične boli traja štátni tajomníci, na regionálne školstvo, na vysoké školstvo a na šport. Tak v tematike šport ste postavili celé samostatné nové ministerstvo na čele s pánom Huliakom, kde teda lejete tie milióny a milióny ako úplne, že hlava-nehlava len preto, aby vám tu nerozvrátil koalíciu, ale napriek tomu, že ste šport teda oddelili, tak stále máme na ministerstve školstva troch štátnych tajomníkov a k tomu ešte splnomocnenca pre regionálne školstvo, ktorý je jediný, ktorý naozaj vie, čo tam treba robiť. Čiže trafiky, trafiky, aby ste uspokojili všetkých, ktorí by náhodou mohli teda prísť a narušiť vám vašu krehkú rovnováhu v parlamente. A druhé teda sú tie byty, kde tiež by som chcela zdôrazniť, aké je to dôležité stavať tie nájomné byty, ktoré budú vo verejnom vlastníctve. Ja to vidím na školstve, kde naozaj hlavne na západnom Slovensku je obrovský problém dostať ľudí a teda hlavne mladých ľudí do školstva práve preto, lebo tie platy sú totálne nekonkurenčne schopné a to jediné, čo samospráve, ktorá vám pomáha prilákať ľudí, je, ak im vedia ponúknuť učiteľský byt. A na to potrebujeme tie byty stavať a mať ich ako nájomné byty vo verejnom vlastníctve. [12:11] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Lackovič. [12:11] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolega Hargaš, za tvoj príspevok. Ty si v ňom spomenul moju obľúbenú tému mosty. A ja som si aj tu pripravil a pozrel zopár čísel, tak táto vláda vraví, že teda samotný minister dopravy Raši vraví, že vraj rozostaval Slovensko. No možno tak v jeho hlave, lebo za päť rokov nám pribudlo 1300 mostov v zlom stave. Že z 8000 mostov aktuálne je v pohode ledva štvrtina, ledva 2000 mostov. Z tých 8000, ktoré dnes na Slovensku máme, 3000 mostov sa tu dnes rozpadáva. To znamená, že sú v zlom, vo veľmi zlom, alebo ten piaty stupeň je, že v havarijnom stave. To znamená, že, ak by sme týždenne opravili v tejto krajine len jeden most, čo už je nadľudský výkon, tak máme, čo robiť nasledujúcich 57 rokov, aby boli všetky mosty v poriadku. To sú mosty. A čo sa týka tých ciest a diaľnic. Aj my si uvedomme a ty si to správne povedal, že diaľnica do Košíc z Bratislavy sa na Slovensku stavia 54 rokov. Výstavba začala, pamätníci si budú pamätať, ešte v roku 1972, keď sa začal stavať úsek Bratislava - Senec. Dnes je rok 2026, po 54 rokoch stále nemáme dobudovanú diaľnicu do Košíc. Minister Karas sa tu postaví na predposledný úsek pred tunel Čebrať a ešte víťazoslávne naťŕča ruku, aby mu orol doniesol nožnice, ktorý mi prestrihne tú pásku pri otvorení. Po 54 rokoch od začiatku výstavby tejto diaľnice. On sa normálne postaví a so sokoliarmi víta orla, ktorý donesie nožnice, aby, aby sme otvárali predposledný úsek tejto diaľnice. To keby to nebolo na plač, tak by to bolo na smiech. Ďakujem. Pán poslanec Kyselica. [12:13] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, že príživnícke rodiny. Kto sa nám tu durdí, pán predsedajúci, obžalovaný Gašpar, ten, ktorý zamestnáva svojho syna za 9 l zo štátneho, platíme to my všetci, ale teda berieme na vedomie, že ste mu dali najlepšiu výchovu v najlepšej viere. A tá chata v Čifároch, tomu len tak ušlo, to, čo tam rozpráva, no. Ale ja súhlasím s tým, že napríklad týchto 9000, ktoré berie syn pána Gašpara, nie sú makroekonomické peniaze. Je to symbol, je to príživníctvo, ale nemá to makroekonomický efekt. A viete, čo má makroekonomický efekt? To, ako nám to tečie napríklad cez rezort dopravy, ktorý si vždycky aj v našej histórii, aj v 15 rokoch vlád Smeru vždycky postrážili zlodejkovia Smeru. A na betóne sa nedá uliať 50 %, ale má to veľké objemy a na veľkých objemoch, aj keď sa uleje 10 %, tak to sú celkom slušné peniaze. No a oni nám tu ešte aj včera, a Jano na to dnes poukazoval, nám tu rozprávali, že vlastne to rozostavané Slovensko, že ako to teda Jožo Ráž dvakrát super celé vlastne otvoril, to Višňové a teraz obchvat Ružomberka. Viete, čo potreboval Jožo Ráž urobiť na to, aby boli otvorené Peniaze. No a oni nám tu ešte aj včera a Jano nám to dneska poukazoval, nám tu rozprávali, že vlastne to rozostavané Slovensko, že ako to teda Jožo Ráž dvakrát super celé vlastne otvoril, to Višňové a teraz obchvat Ružomberka. Viete, čo potreboval Jožo Ráž urobiť na to, aby, aby boli otvorené tie dva úseky? Nič. Len neurobiť nič a nechať to proste dostavať tým, ktorí to obstarali. Ale kde potrebuje napríklad niečo urobiť, je úsek Turany - Hubová, kde sa za tri roky akosi, akosi nezadarilo. No, takže toľko, toľko k doprave, ale len teda na 15 sekúnd ku tvojmu obľúbenému Migálovi. Kšeftík je teda veľmi slabé slovo, ľudia si vedia predstaviť 4500 alebo 9000 alebo proste v tisícoch, ale 100 miliónov si 100 miliónov teda nevedia predstaviť a o to napríklad minimálne hraje Miguel. [12:15] Tibor Gašpar Pán Kyselica, kvôli práci môjho syna aj vy a vaša rodina môžete spokojne spávať a tráviť voľný čas a pracovať. Ďalší v poradí pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [12:15] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja takisto som veľmi rád, pán Hargaš, že ste vyvrátili tie fámy o rozštiepenom Slovensku a že ste upozornili na to, vďaka komu sa tu dokončujú diaľnice, vďaka komu sa tu dokončujú nemocnice v Martine alebo v Banskej Bystrici. Ale okrem stavbníka Ráža tu máme aj ďalšieho stavbníka, na ktorého netreba zabúdať, a to je pán Kaliňák, ktorý, keď má niečo robiť, tak samozrejme bez súťaže, predraženie, tajne a namiesto toho, aby tá cena klesala dole, tak namiesto stavania tu máme búranie. Viac ako 30 stĺpov, predĺženie stavby a samozrejme predraženie. Nadviažem aj na to najnižšie tempo výstavby bytov, čo mala byť jedna z nosných tém tejto vlády. No ale ja sa tomu ani nečudujem, ak na čele agentúry pre štátom podporované nájomné bývanie je osoba, ktorá bola dvakrát právoplatne odsúdená za trestné činy súvisiace s obchodovaním s nehnuteľnosťami, a to jednak za podvod aj za poškodzovanie veriteľa. Takže nie je sa čomu čudovať. Takto potom vyzerá aj správa národných parkov, kde na ich čele sú pytliaci. No a že chýbajú v štátnom rozpočte, no tak jednou z organizácií, ktorá má dohliadať na to, aby sa bojovalo s korupciou alebo s organizovanou trestnou činnosťou, alebo s neoprávneným nakladaním, je SIS. No ale kto je na čele SIS, je to áno, syn obžalovaného podpredsedu parlamentu Národnej rady a obžalovaného práve z najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti. Tak samozrejme, že nespávame pokojne a samozrejme, že v štátnom rozpočte potom tie peniaze chýbajú, keď popri policajtoch ani SIS jednoducho v tomto smere absolútne nič nerobí. Práve naopak, ešte tomu napomáha. [12:17] Tibor Gašpar pani poslankyňa Hanuliaková [12:17] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja už to tu opakujem asi tisícikrát, ale naozaj, že dnes neexistuje oblasť, v ktorej by teda Ficove vlády posunuli kvalitu verejnej služby a ja, keď tu teda počúvam jednotlivé tie vystúpenia k rezortom, tak sa to naozaj len potvrdzuje a doprava teda nie je výnimkou. Ty si to veľmi dobre všetko zhrnul, lebo aj keď nám tu síce pribúdajú nejaké diaľničné úseky, ktorými sa teda táto vláda vo veľkom chváli, tak naozaj, že oproti ostatným krajinám je to žalostne pomalé a podľa mňa, že už ani to nemôže byť horšie ako ten stav, aký tu dnes na Slovensku máme. Železnice naozaj, že čistá katastrofa, meškajúce vlaky, nefungujúce toalety, naopak v zime kúrenie, že podľa mňa, že to už je bežnou súčasťou, že to už, keď príde človek na stanicu, už ani nie je prekvapený, keď proste vlak mešká alebo jednoducho je iný nejaký problém. Nedostupné bývanie, ktoré si ty spomenul, mňa udivuje, že proste smerácke vlády sa teraz zobudili, že ako keby premiér hovorí o tom, že teda chce stavať byty, ale neviem teda, kde boli predtým tie tri vlády, pretože dnes mladý človek naozaj si nevie dovoliť vlastné bývanie, nemôže si založiť v podstate rodinu, pretože nemá jednoducho na to, aby si kúpil byt alebo dom. A treba si aj povedať, že aj pri tých rozpravách sa to znovu potvrdzuje, že keby dnes nemáme európske zdroje, tak ja si ani neviem predstaviť, ako by Slovensko fungovalo. Či je to v školstve, či je to v sociálnej oblasti, či je to pri výstavbe nemocníc. To všetko sú zdroje z Európskej únie, ktoré nám dávajú silnejšie štáty únie a čo robí táto vláda? Proste hovorí [12:19] Tibor Gašpar Pani poslankyňa, náš [12:19] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Jano, ty si veľmi dobre opäť poukázal na to, že tu máme novú mantru a tá mantra je rozostavané Slovensko. Jednoducho, to je nová mantra, ktorú tu opakujete dokola stále – rozostavané Slovensko. Využívate to v kampani tu primátorskej ministra dopravy Ráža, ktorý za tri roky mohol ukázať, ako niečo rozostaval, ale to sa mu teda nepodarilo, nedokázal ani vysúťažiť posledný úsek diaľnice D1, ktorú teda staviame 54 rokov. To, že náhodou sa podarilo otvoriť dva tunely, ktoré boli samozrejme počas tých rokov – tunel Čebrať 13 rokov výstavby, predražený o pol miliardy, tunel Višňové stavaný 27 rokov, predražený o 350 miliónov. Jednoducho, vy viete dostavať len tunely. Vy viete len tunelovať. A potom ďakujem ti ešte, že si nás uviedol do situácie, ktorá je s nájomným bývaním a s rozostavaním tu. Mňa naozaj prekvapili tie čísla, ktoré publikoval Štatistický úrad, že tam sme na 20-ročnom minime a že máme najnižší počet bytov v EÚ na obyvateľa, že máme štyrikrát rýchlejšie rastúce ceny tých bytov, ako sú naše reálne mzdy. A čo ma naozaj veľmi prekvapilo, bolo, keď si povedal, že štát nalial do Štátneho fondu rozvoja bývania na budúci rok až 14 miliónov. To je... To je koľko projektov? To je... To je nakoľko projektov? Veď to je strašné. Veď vy ste Huliakovi dali plus 19 miliónov na šport, ktoré on tam roz... neviem čo, čo som povedala škaredé slovo. A vy dáte na výstavbu bytov 14 miliónov a jemu dáte na míňanie 19? Hanbite sa. [12:21] Tibor Gašpar Pán poslanec Hargaš bude reagovať. [12:21] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, kolegyne, kolegovia, za vaše faktické poznámky aj za pripomenutie, že som zabudol na tieto highlighty kariéry pána Ráža a teda toho orla. Škoda, že ten orol pri tom obchvate Ružomberka mu nepriniesol rovno aj nediskriminačné súťažné podmienky na ten úsek Turany – Hubová. Možno by to išlo rýchlejšie, alebo možno nech skúsi vypýtať. Ďakujem aj za pripomenutie jeho teda najväčšieho staviteľského úspechu, ktorým sa v poslednej dobe chváli, a to sú tie toalety na železničnej stanici v Bratislave. Čo je taký jeden paradox, lebo v rámci primátorskej kampane sľubuje, že on zrekonštruuje hlavnú stanicu v Bratislave. Akoby si nebol vedomý toho, že tú stanicu vlastnia železnice, ktoré má už tri roky na starosti. A to, čo zatiaľ za tie tri roky zrekonštruoval, boli akurát tak toalety. Čiže za tri roky zrekonštruoval toalety, ale sľubuje, že ďalšie roky, keď bude primátor a nedajbože, a nemal by to ani na starosti, tak ju chce zrekonštruovať celú. Trošku paradox. No a ešte sa vyjadrím aj k pánovi Gašparovi, lebo tiež sa zapojil do toku faktických poznámok nefaktickou, ale vstúpili ste. Ja nemám rád, keď sa takto akože rodinní príslušníci ťahajú do politiky, ale nebol som to ja, kto ho dotiahol na čelo SIS. To ste boli vy. Vášho syna. Chcem povedať, že vy ste povedali, že podľa vás, vďaka jeho práci môžem pokojne spať. Ja si myslím, že tam je preto, aby ste pokojne mohli spávať hlavne vy. Ale zároveň si tiež myslím, že posledný vývoj v kauze Očistec tomu veľmi nenasvedčuje, že by sa ten spánok zlepšoval. Že tam to úplne nejde asi podľa vašich predstáv. Dokonca počas môjho prejavu ďalšia rana do vašich radov, že pán Čurila vyhral, myslím, že ďalší spor. Čurila vyhral ďalší spor kvôli nezákonnému konaniu ministra Košúta a Jašoka, takže úplne to nejde úplne podľa vašich predstáv. Posledná vec, nádej, lebo ja som celý čas tak vizuálne komunikoval s pánom poslancom Macáškom zo Smeru. A som mu tak hovoril všetky tie fakty a som dúfal, že nejak zareaguje vo faktickej poznámke a on zareagoval tak, že odišiel zo sály. Takže ja mám takú nádej, že on išiel nad tým premýšľať, že či naozaj nemáme pravdu v tom, čo hovoríme. A viete, je to tesné. Sedemdesiatšesť, to stačí nájsť jeden slabý kus a už tu máme predčasné voľby, takže nádej zomiera posledná. Verme tomu, že to padlo na úrodnú pôdu. Ďakujem. Ďalší v [12:23] Tibor Gašpar Vystúpi pán poslanec Ján Skulík. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Hanuliaková. [12:24] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V mojom vystúpení sa chcem venovať trom témam, a to energopomoc, Slovenská pošta a doprava. Ale najskôr, aby som nezabudol, chcel by som trošku zareagovať na kolegu Lackoviča, ktorý momentálne nie je v sále, ale keďže ja mám rád presné čísla, tak som ho len chcel upozorniť. On tu hovoril o stave mostov, že máme na Slovensku 8 500 mostov v stave zlý alebo veľmi zlý, ale tu treba povedať, že tieto mosty nepatria všetky pod štát. Štát má pod sebou 1 920 mostov na cestách prvej triedy a tie ostatné mosty sú na cestách druhej a tretej triedy. Samozrejme, je tam ešte okolo 800 mostov na diaľniciach. Takto len, aby si niekto nemyslel, že štát nedokáže sa postarať o vyše 4 000 mostov, že sú stále zlé a veľmi zlé. Najskôr v mojom vystúpení by som začal sa venovať téme Slovenskej pošty, keďže dnes je Svetový deň pošty. Chcel by som pri tejto príležitosti a z tohto miesta pogratulovať a poďakovať za prácu všetkým poštárkam, poštárom a všetkým zamestnancom Slovenskej pošty, ktorí vykonávajú túto prácu. Neviem, či viete alebo neviete, ale pošta je aj zaradená v kritickej infraštruktúre štátu. To znamená, že keď v prípade vojny alebo pandémie pošta je veľmi dôležitá a mrzí ma, že pošta v posledných rokoch ide doslova, dá sa povedať, že do úpadku. Ale nie vďaka zamestnancom, ale vďaka tomu, že sa jej nevenuje väčšia pozornosť a väčšinou generálni riaditelia, členovia predstavenstva alebo členovia dozorných rád sú obsadzovaní politicky. Nie sú obsadzovaní odborníkmi. A je to na veľkú škodu, lebo značka Slovenskej pošty má obrovskú históriu a, žiaľ, vďaka niektorým nekompetentným ľuďom táto pošta stráca svoje postavenie a doslova zaspala dobu, ako to niektorí ľudia hovoria, že nie je konkurencieschopná. Ja Slovenskej pošte sa už venujem niekoľko mesiacov. Dostávame stovky a stovky podnetov od zamestnancov. Sťažujú sa na pracovné podmienky, aké majú. Sťažujú sa na plat, majú minimálny plat. Tá práca je veľmi náročná, lebo zväčšujú sa im hradby. Je tam minimálna zastupiteľnosť. Nemôžu čerpať PN-ky, nemajú preplácané nadčasy. Nemôžu si napríklad vybrať päť dní dovolenky v kuse, ale iba napríklad po jednom, po dvoch dňoch. A väčšinou treba povedať, že tieto poštárky majú aj rodiny, takže nie je to dobrá situácia. Ja som aj vlastne predložil do parlamentu návrh uznesenia. Zatiaľ ešte neprebehlo rokovanie, kde žiadam ministra dopravy, aby nariadil nezávislý a komplexný audit Slovenskej pošty, aby sa pozrel na Slovenskú poštu zblízka, ako to celé funguje. Cez 211 som aj žiadal platy zamestnancov Slovenskej pošty, hlavne vedenia. A doslova som bol šokovaný, aké platy a odmeny poberá vedenie Slovenskej pošty. A sú to tiež sumy okolo 200 000 € ročne. Takže potom sa divíme, že chýbajú nám peniaze, poštárky robia za 700 – 800 € a niekto berie plat mesačne 13 000 a k tomu má ešte odmeny. Ale včera sme aj počuli, že pán Taraba tak tiež štedro rozdáva peniaze. Dnes mi prišla 211 z letiskovej spoločnosti a píšu tam tiež nejaké obštrukcie, moc sa im nechce zverejniť tie platy. Takže uvidíme, ako sa k tomu postaví potom Ministerstvo dopravy. Takže chcel by som aj poprosiť aj vládnych poslancov, keď bude návrh toho uznesenia v pléne a ja nechcem tu robiť nejakú politiku, ale to uznesenie, ja si myslím, to by sme urobili najmenej, čo môžeme urobiť pre týchto zamestnancov, aby sme podporili toto uznesenie, aby sa ten audit vykonal v Slovenskej pošte, aby sa tam preverili všetky skutočnosti, či tá Slovenská pošta funguje tak, ako by mala, alebo nefunguje. Lebo ak to necháme tak, tak fakt tá pošta pôjde do zániku a potom v prípade vojny alebo nejakej pandémie. Povedzte mi, kto bude roznášať lieky alebo nejaké zásielky. Tie súkromné firmy, samozrejme, pôjdu nabok, nebudú chcieť mať s tým nič spoločné a my máme špičkovú sieť vybudovanú, čo sa týka poštových služieb, a dávame ju úplne na pospas. Samozrejme, je tu aj Regulačný úrad poštových služieb, ktorý dáva svoje vysvetlenie, či sa poštová pobočka má rušiť alebo nemá sa rušiť a trošku ma to mrzí. Dávame ho úplne na pospas. Samozrejme, je tu aj Regulačný úrad poštových služieb, ktorý dáva svoje vysvetlenie, či sa poštová pobočka má rušiť alebo nemá sa rušiť a trošku ma to mrzí, že vedenie Slovenskej pošty s týmto úradom až tak moc nespolupracovalo a tieto informácie, čo dával úrad alebo dával zamietavé stanoviská, tak oni nebrali v úvahu. A mali sme aj voliť nového predsedu Radu. Zatiaľ sa to stiahlo. Bude to asi jeden z posledných bodov, takže dúfam, že sa to nejako zlepší. Je to aj bývalý generálny riaditeľ Slovenskej pošty, súčasný minister školstva, tak asi vie, o čom hovorím. A neviem, či zachytil celé moje vystúpenie, ale tí zamestnanci fakt mali by mať väčšiu pozornosť od nás a za tie peniaze, ktoré to robia, neviem, či z tých mladších ľudí nájdeme niekoho, kto sa bude venovať ďalej tej práci, lebo tie poštárky väčšinou hovoria, že tú prácu majú radi, lebo stretávajú sa s ľuďmi, ale má to aj ten sociálny, by som povedal, taký kontext, lebo každý deň na, dá sa povedať, náš deň obydlia ľudí je tam lepšia komunikácia ako nejaká doručovateľská spoločnosť, ktorá vám len ten balík, dá sa povedať, prehodí cez plot. A, čo mám aj informácie, že tieto poštárky už aj zachránili niekoľko životov, lebo vždy, keď prídu k nejakému rodinnému domu, tak vedia, že tá babka alebo ten starký tam čaká na tú hodinu a keď vidia, že tam nie je, tak, ja neviem, zaklopú alebo vojdú do domu a zistia, že odpadol alebo niečo sa podobné stalo, takže nemali by sme to len tak riešiť. Ja viem, že to je akciová spoločnosť, že musí byť v kladných číslach, ale podľa mňa, kvôli tomu, že Slovenská pošta je zaradená v kritickej infraštruktúre štátu, tak mali by sme venovať tomu väčšiu pozornosť. Ďalej v mojom vystúpení sa chcem venovať energopomoci. Energopomoc v roku 2026 bola 383 miliónov a tento rok na energo a na budúci rok 2027 ide suma 250 miliónov eur. Musím povedať, že ja schvaľujem energopomoc, ale samozrejme tá energopomoc musí byť adresná. Energopomoc by mali dostávať tí ľudia, ktorí potrebujú túto pomoc. A, žiaľ, a vieme dobre, že to prvé obdobie energopomoci nebolo adresné. Dostávali ľudia energopomoc takí ľudia, ktorí ju vôbec nepotrebujú a viackrát sa tu spomínalo, že na vykurovanie bazénov a tak ďalej. Mňa len mrzí, že pri tejto energopomoci ani tento rok 26 a ani budúci rok 27 znova sa nemyslí na tých ľudí, ktorí kúria tuhým palivom. Čiže drevom, uhlím a peletkami. A pritom sú to najviac zraniteľní ľudia. A my im nejdeme vôbec pomôcť. Pani ministerka Saková mi tvrdí, že nevie určiť nejaké pravidlá, ako by to nastavila, lebo nevie cenu palivového dreva alebo uhlia, ale podľa mňa tu treba normálne vymyslieť paušál. Keď pomáhame ľuďom, ktorí majú plyn a dávame im nejaký paušál, tak treba pomôcť aj týmto ľuďom, lebo treba povedať, že plyn nie je v tých oblastiach Slovenska, kde je väčšinou chladnejšie a to je sever Slovenska. A treba tam kúriť minimálne osem mesiacov v roku a títo ľudia fakt sú len odkázaní na to tuhé palivo. Niekto povie, že veď majú lesy blízko. Vyrúbu si a nakúria si do tej pece, ale viete dobre, že teraz sa tak rúbať nedá, ako kedysi sa dalo. A ja som z Oravy, napríklad u nás je všade mäkké drevo. My nemáme tvrdé drevo. Takže keby sme aj rúbali to mäkké drevo, tak každých pomaly 10 – 15 minút musíte prikladať do pece, lebo vám to rýchlo zhorí. Takže chcel by som poprosiť aj vládnych poslancov, veď ste z regiónov, pochádzate. No, škoda, je tu iba jeden vládny poslanec. Ale tak dúfam, že si to možno niekto vypočuje. Ale keď pochádzate z regiónov, tak určite ste aj z tých regiónov, kde nemáte plyn a kde nedostávate túto energopomoc. Zabojujte za tých ľudí, postavte sa za tých ľudí. Veď tým ľuďom takisto treba pomôcť. Tí ľudia platia také isté dane ako každý iný na Slovensku. A prečo by mali byť znevýhodnení? Niekto povie, no nech si dajú nejaký elektrokotol alebo nech si dajú tepelné čerpadlo, ale problém v niektorých oblastiach je taký, že keby si aj chceli dať, keby aj tie peniaze niekde našli, tak elektrikári im nedajú povolenie, lebo, že tam je slabá sieť. To znamená, že stále sú len odkázaní na to tuhé palivo. No a potom samozrejme niekedy sa aj stáva to, že z tých komínov nám hustý dym stúpa, lebo ľudia niekedy fakt pália v tých peciach to, čo by nemali. No a teraz by som sa povenoval doprave. Celkové výdavky na dopravu oproti roku 2026 sú navýšené o 568 miliónov eur. To určite ma teší, lebo vieme, že do dopravy treba nalievať finančné zdroje a to si myslím, že je dobrá správa. Nejdem sa v mojom vystúpení venovať diaľniciam, lebo včera som viackrát vystúpil faktickými poznámkami, kde som sa venoval diaľniciam, ale skôr by som sa venoval cestám prvej triedy, ktoré patria pod Slovenskú správu ciest. To musím povedať, že ak Kresťanskodemokratické hnutie bude v budúcej vláde, tak jednou z našich podmienok bude zrušiť Slovenskú správu ciest. Lebo podľa mňa Slovenská správa ciest nevykonáva tie činnosti, ktoré by mala. Máme informácie, že je tam viacero fiktívnych ľudí zamestnaných na tejto Slovenskej správe ciest. Títo ľudia poberajú platy, žiaľ ani nechodia do práce. Ale takto predsa nemôže fungovať. A vieme, že niektoré regióny nemajú diaľnicu, nemajú rýchlostnú cestu, ani nikdy nebudú mať, lebo proste by sa to nevyplatilo. A preto je dôležité, aby cesty prvej triedy boli dobré a kvalitné v týchto regiónoch. A podľa mňa ideálny stav by bol, keby Slovenská správa ciest a všetky tie kompetencie a cesty prvej triedy prešli pod vyššie územné celky. Vyššie územné celky majú v správe cesty druhej a tretej triedy a aj tak vykonávajú údržbu na cestách prvej triedy na základe objednávky. Ale samozrejme tá objednávka, to je zdĺhavý proces. Potom ľudia nadávajú na správu ciest v tých regiónoch, že nie sú pokosené krajnice okolo ciest, ale keď vám Slovenská správa ciest dá iba dvakrát do roka objednávku na pokosenie krajníc, tak to je strašne málo. A problém je aj v tom, že keď potrebujete riešiť napríklad križovatku na ceste druhej triedy, tak sa veľmi často stretávame, lebo ja som aj poslancom vyššieho územného celku a už pôsobím od roku 2013 v Komisii dopravy, tak viem, o čom to je. A keď žiadame Slovenskú správu ciest, aby nám dala nejaké kladné stanovisko, lebo potrebujeme opraviť, rekonštruovať križovatku cesty napríklad, kde sú cesty druhej triedy a prvej triedy, tak je to veľký problém. Slovenská správa ciest je zdĺhavá, robí okolo toho doslova vedu a je to strašne zdĺhavé. A nefunguje to. Ďalej, keď Slovenská správa ciest robí aj rekonštrukcie napríklad nejakých mostov, tak Slovenská správa ciest málokedy urobí napríklad náhradné premostenie. Potom sú tu obrovské kolóny. Veď si spomenieme, keď niekedy sa opravuje nejaký most, my opravujeme, ja neviem, tri mosty na Slovensku a na základe týchto troch mostov úplne znefunkčníme dopravu, dá sa povedať, na polovici Slovenska. Preto, podľa mňa, lepšie by to fungovalo, keby všetky tieto kompetencie prešli pod vyššie územné celky. Bolo by to určite pružnejšie, lepšie a efektívnejšie. Samozrejme, musia tam potom prejsť aj finančné zdroje, ktoré teraz idú momentálne pod Slovenskú správu ciest. No, čo sa týka tých mostov, spomenul som, máme 1920 mostov na cestách prvej triedy a Ministerstvo dopravy spúšťa projekt, cez PPP projekt chce opraviť 575 mostov na cestách prvej triedy. Malo by sa to začať realizovať od roku 2028 a malo by to trvať päť rokov a potom koncesionár by sa mal starať o údržbu týchto mostov 30 rokov. Tuto vidím dosť veľký problém, lebo tá suma za tých 30 rokov sa vyšplhá až od 2,6 až po 2,8, odhad je, miliardy a splátky ročné budú 83 miliónov eur. Tu chcem povedať, že neviem si predstaviť, ako tento koncesionár za 5 rokov opraví 575 mostov. A to musím povedať, že ešte vedel by som si to predstaviť, keby sa stavali nové mosty, ale pri opravách a pri rekonštrukciách to bude strašne náročné. A nebude to efektívne podľa môjho názoru, lebo vy, keď chcete upravovať nejaký most, tak musíte urobiť najskôr diagnostiku. Vy musíte zistiť stav toho mostu, ako je poškodený. Potom na základe tej diagnostiky sa spraví samozrejme nejaký projekt a to nejaký čas trvá a ku samostatnej realizácii potom príde v priebehu, ja neviem, dvoch rokov. No a keď odkryjete ten most, tak zistíte napríklad, že tam nie je poškodených osem nosníkov, ale je poškodených 12 nosníkov a tým pádom cena opravy sa značne prevýši. A to sme boli svedkami napríklad aj v Martine, kde sa takisto opravoval most na ceste prvej triedy a práce boli zastavené asi na tri roky, lebo takisto, keď sa odkryl ten most, tak sa zistilo, že je viac poškodený a zhotoviteľ samozrejme za tie finančné zdroje, ktoré vysúťažil, nedokázal opraviť tento most a potom sa to naťahovalo, naťahovalo. Slovenská správa ciest mu nechcela doplatiť. Takže bol to veľký problém. Tu skôr by som privítal, keby Slovenská správa ciest každý rok opravila nejakých 50 – 80 mostov, keby vyčlenila na to finančné zdroje a podľa mňa určite by to bolo lacnejšie a ušetrili by sme zhruba 1 miliardu za tých 30 rokov. Uvidíme, ako to celé ešte dopadne. Prebieha tam súťaž, takže sám som na to zvedavý. A Ministerstvo dopravy hovorí, že potom by sa mohli opravovať aj mosty na cestách druhej a tretej triedy nejakým takýmto spôsobom. Ale mne sa to momentálne zdá, že to je nie úplne výhodný projekt pre štát, lebo môžeme tu prísť o veľké peniaze. Skôr by som uvítal pri tých mostoch, keby vznikli cestárske čaty, ktoré by už dokázali opravovať mosty napríklad v štvrtom stupni alebo v piatom stupni. A tieto mosty, keď sú napríklad v tom štvrtom stupni, tak sa dajú opravovať za pár desiatok tisíc eur, ale keď my ten most necháme zájsť do tých vyšších stupňov, tak samozrejme to sú už státisíce alebo milióny a tieto mostárske čaty dokázali by opravovať pravidelne tieto mosty za nie až tak vysoké finančné zdroje. Čo sa týka ešte ciest, tak tu by som ešte spomenul objektívnu zodpovednosť. Bol to aj návrh zákona ohľadom objektívnej zodpovednosti v parlamente, ale zatiaľ sa to odložilo. A ja by som tu videl úplne taký jednoduchší systém, ako by to mohlo fungovať, táto objektívna zodpovednosť, a posunul by som to na obce a mestá takým spôsobom, že obce a mestá by si zakúpili kamery pre objektívnu zodpovednosť. Samozrejme, museli by byť certifikované. Ale oni by spravovali tieto kamery. To znamená, že by vytvorili napríklad chránené dielne, spojili by sa tri, štyri, päť obcí, možno aj 10 obcí, tak ako sa spájajú napríklad stavebné úrady, ktoré by vlastne riešili túto objektívnu zodpovednosť a samozrejme starosta tú kameru by si dal do tej obce umiestniť tam, kde ju potrebuje. To znamená pred škôlku, pred základnú školu, pred kostol, pred domov sociálnych služieb alebo tam, kde je väčší pohyb osôb a kde potrebuje, aby tá rýchlosť bola znížená. A samozrejme ten výťažok z pokút, kde by to vybrali v tej, kde by to spracovali v tej chránenej dielni, tak by znova naspäť išiel pre tie obce a mestá a tie obce a mestá by si za to mohli kupovať ďalšie kamery, mohli by robiť chodníky pre chodcov, mohli by robiť inteligentné priechody pre chodcov, takže znova by to dávali do tej bezpečnosti tých svojich ciest. Ja si myslím, že toto by bolo dobré riešenie. Aj tí motoristi, keby videl, že má zaplatiť pokutu, tak si povie: dobre, ale pomôže to aspoň tej obci, takže skôr by sa mu vyťahovala tá peňaženka lepšie, ako sa povie, a skôr by tú pokutu zaplatil. Samozrejme potom bolo by dobré alebo muselo by sa len dohodnúť, že keby niekto nezaplatil, tak Tak si povie, dobre, ale pomôže to aspoň tej obci, takže skôr by sa mu vyťahovala tá peňaženka lepšie, ako sa povie. A skôr by tú pokutu zaplatil. Samozrejme, potom by bolo dobré alebo by sa muselo len dohodnúť, že keby niekto nezaplatil, tak akým spôsobom by to fungovalo, ale to sa všetko dá ošetriť zákonom. To by bolo asi tak. Z krátkosti všetko z mojej strany. Ukončím moje vystúpenie ešte takým sloganom, že tam, kde je cesta, tam je aj život. Cesty a infraštruktúra sú veľmi potrebné pre Slovensko, lebo ak nebudeme mať dobrú cestu, tá ekonomika sa určite spomalí a ten rozvoj Slovenska určite nebude až tak napredovať. Ale v mojom vystúpení ešte v krátkosti musím spomenúť aspoň železnice, lebo tie som vynechal a tie sú veľmi dôležité. Pre nás, samozrejme, železnice nemáme všade, ale tam, kde sú, tak musím povedať jedným dychom, že mali by byť určite bezpečnejšie. Ja som aj tu, vidím môjho kolegu Rasťa Krátkeho, asi pred rokom sme dávali tiež návrh uznesenia kvôli bezpečnosti na železniciach, ale, žiaľ, na týchto železniciach sa momentálne až tak do tej bezpečnosti nedávajú finančné zdroje. Vieme, že máme viacero na Slovensku nechránených železničných priecestí. Máme veľmi málo vlakov, zabezpečených systémov ETCS, čo je tiež veľký problém. Tento systém by určite predišiel zrážkam vlakov, skôr by upozornil strojvedúcich na nebezpečenstvo. Takže tu by sme sa určite mali viac tomu venovať, lebo my potrebujeme aj v tých regiónoch integrovať dopravu. Integrovaná doprava je veľmi dôležitá. Ale ako ju máme integrovať napríklad s autobusovou dopravou, keď tie vlaky meškajú? Potom ťažko tie autobusy môžu nadväzovať a ľudia potom sú skôr nútení ísť do tých motorových vozidiel, lebo keď vedia, že ten vlak môže meškať, nestihne ten autobusový spoj a nedostane sa na čas do zamestnania. Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť na vaše vystúpenie. [12:47] Tibor Gašpar Faktická poznámka, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za [12:47] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Pán predsedajúci. Igor, ty si spomínal tie radary do našich obcí a ja chcem na to ešte upriamiť pozornosť, pretože podľa mňa je to jedna z vecí alebo jedna z mnohých vecí, na ktorú naše samosprávy teda už dlhé roky čakajú a mňa veľmi mrzelo pri tom zákone, že teda nakoniec sa nechala táto koalícia povydierať rôznymi voľnými radikálmi, ktorí teda zablokovali tieto radary a nakoniec teda sa vyhodili z toho zákona. Aj vtedy, ako bol prerokovávaný ten zákon, tak naozaj, že mnohí starostovia a starostky sa ozývali, že toto je vec, ktorú teda potrebujú, lebo jednoducho tá doprava sa v mnohých tých úsekoch, v tých obciach, mestách nedá tak regulovať a tá bezpečnosť tam potom nedokáže byť tak zabezpečená. Práve tieto radary by pomohli naozaj v mnohých tých úsekoch, aby sa teda docielila tá zvýšená bezpečnosť, aj keď teda tie argumenty boli, že obce chcú na tom vyberať peniaze a teda, že to bola tá argumentácia, tak presne naopak, že oni sa pozerali na to práve cez to zvýšenie bezpečnosti a samozrejme, však keď niekto porušuje pravidlá, ide vyššou rýchlosťou, ako sa má, tak jednoducho má platiť a myslím si, že aj tá samospráva by si to vedela veľmi pekne regulovať toto, takže to je veľmi veľká škoda. Takže ďakujem ti. Reagovať ešte bude aj pán poslanec. [12:48] Tibor Gašpar Ján Skupin. Ďakujem. [12:48] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Ďakujem, Janka, za tvoju faktickú poznámku. Áno, tak ako som aj povedal vo vystúpení a ako si aj ty povedala, tak táto objektívna zodpovednosť by veľmi pomohla zvýšiť bezpečnosť v našich obciach a v našich mestách. A myslím si, že, ak by sme mali čakať na štát, kým štát zakúpi tieto radary a potom samozrejme umiestňovať tie radary, bol by to strašne dlhý proces a tu by sme to vedeli veľmi rýchlo urýchliť a hlavne tu ide o tú bezpečnosť. Lebo vieme, že na tých cestách dennodenne zomierajú ľudia a tie stavy nie sú úplne dobré pre Slovensko a takto by sme zlepšili bezpečnosť, ale hlavne tie finančné zdroje nešli by niekam, kde to nevieme odkontrolovať. Tie obce a mestá by najlepšie vedeli tieto finančné zdroje použiť. To, čo som aj povedal v rozprave, to znamená, že by mohli budovať chodníky pre chodcov, inteligentné priechody pre chodcov. Kupovali by si ďalšie radary, dopravné značky alebo by mohli robiť, ja neviem, nejaké pre škôlky, pre školy, nejaké zariadenia na výučbu, čo sa týka bezpečnosti v doprave. Takže malo by to veľký význam a myslím si, že štátny rozpočet by sme nepripravili o veľké peniaze, ale štátu musí ísť v prvom rade o zdravie a bezpečnosť ľudí žijúcich v obciach a mestách a samozrejme takisto aj motoristov. Takže dúfam, že tento návrh zákona, ktorý je aj v parlamente a že potom mohli byť nejaké pozmeňujúce návrhy prísť a že by sme to tak nejako opravili. Ďakujem. Teraz už vystúpi pani poslankyňa. [12:50] Tibor Gašpar Hanuliaková, pripraví sa pán poslanec Jakab. OK. [12:51] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Trošku sa ospravedlňujem, ak budem kašľať, ale teda som po chorobe. Budem teda pokračovať v tejto rozprave k rozpočtu, teda najdôležitejšiemu zákonu roka. Ja by som začala, že položme si také kľúčové otázky k tomuto rozpočtu na budúci rok 2027. Posunie sa niekam regionálny rozvoj našej krajiny? Nie. Čo pozitívne môžu očakávať naše obce a mestá od rozpočtu pre budúci rok? Dá sa povedať, že nič. Budú sa mať ľudia na Slovensku lepšie? Určite nie. A dostanú ľudia budúci rok kvalitnejšie služby? Ja si myslím, že asi nie. Tak ako to môžeme vidieť za tri roky tejto vlády a to, ako to môžeme počuť pri každej jednej rozprave k jednotlivým oblastiam, tak naozaj tá kvalita služieb sa dnes na Slovensku, žiaľ, nezvyšuje. Stručné, jasné odpovede na to dáva aj teda samotná vláda a netreba si naozaj nič vymýšľať. Citujem: Prostriedky štátneho rozpočtu určené na podporu regionálneho rozvoja sa medziročne nemenia a ostávajú na úrovni 1,11 milióna €. Tu si dovolím teda povedať, že vau. To je teda suma na štátnu podporu regionálneho rozvoja od strán, ktoré sa nehanbili nazývať hlasom regiónov. Krásny dôkaz záujmu o ľudí, teda pre aj pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami. A ja sa aj naozaj čudujem, že sa to teda vôbec aj nehanbia napísať do toho rozpočtu. Možno už lepšie by bolo, keby tam nenapísali nič. Ďalej na podporu najmenej rozvinutých okresov, po novom teda prioritných, lebo na to si teda veľmi potrpel predseda parlamentu pán Raši, že to nie sú menej rozvinuté, ale prioritné okresy a ja zároveň musím povedať, že to bola asi jediná vec, ktorá sa teda v tom zákone nejak zásadne menila. Teda pre tieto okresy ostáva podpora rovnaká ako minulý rok, takže necelých 470 000 € na jeden okres. Neuveriteľných 470 000 € na jeden okres. To sú tie priority. Však, kolegovia z koalície. Povedzte, ale úprimne teda. Koaliční poslanci a poslankyne, aj keď teda už tu, žiaľ, vidím len asi nejakých štyroch. Že čo by ste si asi kúpili v tom okrese za 470 000 € na rok, aby tento okres začal dobiehať Bratislavu. Alebo ani nemusíme akože porovnávať s Bratislavou, alebo nejaký proste susedný okres, ktorý je od neho na západ a teda nie je zaradený medzi prioritné. Že čo by ste si teda kúpili, do čoho by ste zainvestovali, aby takýto okres naozaj výrazným spôsobom dokázal napredovať. A čo by to mali byť? Lavičky alebo ja neviem náradie na úpravu parkov? A ja sa pýtam, aj keď častokrát tie projekty končia v rôznych teda projektoch takýchto, tak počítam, že nijako by to tomu regionálnemu rozvoju nepomohlo. My sme aj pri zmene tohto zákona minulý rok o prioritných okresoch jasne hovorili, že od roku 2015 nepriniesol želaný efekt, keďže dnes máme okresov, o ktorých hovoríme, že by mali dobiehať tie prosperujúcejšie časti Slovenska viac, ako keď vstupoval zákon prvýkrát do platnosti. A teda naozaj to nie je moc dobrá vizitka vlád Roberta Fica. Dokonca sme žiadali aj uznesením, aby sa Najvyšší kontrolný úrad pozrel na to, ako boli tieto finančné prostriedky využívané na teda podporu tých najmenej rozvinutých okresov a že čo nám to teda reálne prinieslo v tých dotknutých regiónoch. A naozaj dneska treba povedať, že tieto regióny, ktoré sú teda zaradené medzi najmenej rozvinuté alebo po novom prioritné, sa za tie roky, teda je to už približne 11 rokov, sa naozaj, že nikam neposunuli. Ale poďme ďalej. Pán Raši a strana HLAS sa naozaj dneska v mnohých diskusiách hrdia centrami zdieľaných služieb. Centrá, ktoré sa opäť, ako som už aj vo faktickej povedala, ako mnoho iných projektov, financujú z eurofondov a teda do plánu obnovy ich zaradila ešte bývalá vláda. Ako sa k tejto téme však postavili ľudia, ktorí teda kade chodia, tade rozprávajú o tom, aké sú tieto centrá teda prospešné, tak v rozpočte na to nevidíme ani jedno euro. A naozaj, keď je to taký dobrý projekt, prečo ho teda nepodporíte aj zo štátneho rozpočtu? Naozaj, ja som veľmi prekvapená, že takéto centrá zdieľaných služieb, o ktorých teda, či už pán Raši alebo pán Šťastný, tajomník Kaliňák, splnomocnenec pre samosprávu, hovorí, a ja teda musím potvrdiť, však bola som sa aj pozrieť u niektorých, že je to dobré, ale nenahrádza to ako keby tú potrebnú komunálnu reformu, na ktorú tu už čakáme 20 rokov. A tak ako som povedala, opäť teda sú tieto centrá zdieľaných služieb financované z eurofondov. A teda zase to nechávame na tú zlú Európsku úniu, pred ktorou teda často aj vy vystríhate a dokonca teda tuná pán predsedajúci niekedy hovorí aj o vystúpení z Európskej únie. A keď už teda ste nedali peniaze na centrá zdieľaných služieb, tak podľa mňa určite ste mali dať vyčleniť peniaze na komunálnu reformu. Veď ste to vlastne vy, či už strana HLAS alebo teda aj ostatní koaliční partneri, ktorí teda často hovoria o samosprávach, o regiónoch a myslím si, že práve týmto by ste ukázali, že vám na tej téme naozaj záleží, ale teda ako to vidíme už teda počas štvrtej vlády Roberta Fica, tak vás v skutočnosti samosprávy ani regionálny rozvoj nezaujímajú. Pretože, ak by to bolo inak, tak naozaj dnes by sme to niekde v tom rozpočte videli. Opäť pôjdete len na tie výjazdové rokovania vlády, na ktoré chodíte od roku 2006. Porozdávate päť-, desaťtisíc € na ihriská, lavičky. A aj to treba povedať, že primárne svojim starostom a ja sa naozaj pýtam, že či toto sú tie systémové opatrenia, po ktorých volajú naše samosprávy. Zároveň sa pýtam, ako sa posunuli naše obce od roku 2006. Ako im pomohli tie vládne dotácie zastaviť odliv mladých alebo prilákať investorov alebo dokonca podporiť seniorov, o ktorých tu teda veľmi podrobne hovorila aj moja kolegyňa v jej rozprave, pretože tiež si myslím a sama to vidím, že dneska by si mali tí seniori uvedomiť, že ten 13. dôchodok, to je to najmenej, čo im môžete dať. Vy ste sa vo všetkom na nich… Ktorých tu teda veľmi podrobne hovorila aj moja kolegyňa. V jej rozprave, pretože tiež si myslím a sama to vidím, že dneska by si mali tí seniori uvedomiť, že ten 13. dôchodok, to je to najmenej, čo im môžete dať. Vy ste sa vo všetkom na nich absolútne vykašľali a dneska mnoho tých seniorov sedí zavretých doma vo svojich domoch a bytoch a vám na nich absolútne nezáleží a mali by si to aj oni uvedomiť, že tá kvalita ich života by mohla byť oveľa oveľa lepšia, ak by to nebolo len o 13. dôchodku, ale žiadali by od tej vlády, ktorá je zodpovedná za tú kvalitu služieb, žiadali by od nej oveľa viac ako teda 13. dôchodok a možno teda jeden karafiát na MDŽ. Mňa teda veľmi mrzí, že aj už to tu bolo aj počas teda tej rozpravy k rozpočtu spomínané, myslím, pán Blcháč to spomínal, ale aj viacerí, že teda aké dobré sú tie, dokonca aj pán minister financií, že aké to je dobré, teda tie výjazdové rokovania, teda tie peniaze, ktoré sa tam rozdajú tým starostom, ale naozaj je smutné, keď dneska starosta musí čakať na výjazdové rokovanie vlády a doslova naťahovať ruku a teda kúpiť si za to nejaký riad alebo opraviť plot alebo osvetlenie na cintoríne, že to nedokáže zafinancovať teda z vlastných peňazí, že, že, že tá stabilita dneska toho financovania samosprávy je tak biedna, že teda starosta alebo starostka musia čakať na výjazdové rokovanie vlády a myslím si, že toto je veľmi zlá vizitka rovnako vlád Roberta Fica, kam to dopracovali, čo sa týka podpory. Našich samospráv obce celkovo z tohto rozpočtu teda nemajú vôbec nič. Nielenže, pardon. Nielen, že ste sa na nich vykašľali pri dlhovej brzde, ktorá im dnes ohrozuje budúcoročné rozpočty. Ale teda tu si ešte neodpustím poznámku, že keď išlo o pána Tibora Gašpara a spol., tak naozaj, že návrh na zmeny trestných kódexov išiel urgentne pod pazuchou na vládu a potom zrýchleným konaním do parlamentu, kde sa dokonca do noci rokovalo, aby to bolo teda včas prijaté. Prezident rýchlo podpísal a minister bezprecedentne rýchlo zverejňoval v Zbierke zákonov. A tu je to teda ako, keď starostovia potrebujú pomoc a volajú po nej. My sme tu predložili aj Progresívne Slovensko, teda naša strana, aj strana Sloboda a Solidarita k tomu návrhy zákonov, kde sme teda my priamo premietli do toho tie požiadavky samosprávnych združení. A vy ste sa k tomu ako postavili. Videli sme pri tom prvom hlasovaní o tom návrhu, ktorý sme teda predložili my z Progresívneho Slovenska, ešte ostáva ostáva ten návrh aj SaS-ke. Čiže od mája treba povedať, že tento návrh na pomoc bol na stole v parlamente. Teda až teraz v podstate prišiel do prvého čítania a naozaj, že je to veľmi smutné, že takýmto teda spôsobom pristupujete aj k tomuto zákonu ústavnému o dlhovej brzde. A keď už sme pri tých obecných rozpočtoch, ja naozaj nerozumiem tej hanbe, že ministerstvo vnútra si od nich objednáva služby, v tomto prípade napríklad teda registrácia obyvateľov alebo register adries, na čo obce musia platiť zamestnancov. A vy im na túto službu posielate stále rovnakú sumu. Ak viete, že tie peniaze idú na mzdy, že prečo, ja sa naozaj pýtam, že prečo im nepošlete viac aspoň o infláciu. Veď aj tí ľudia potrebujú niekde bývať a z niečoho žiť. Veď ani vám určite nepríde teda každý rok rovnaká mzda, pán minister vnútra. A treba povedať, že aj títo ľudia, ktorí teda zabezpečujú prenesené kompetencie v našich samosprávach, ako som už spomínala, teda ako je, či už je to matrika alebo stavebné úrady, tak jednoducho potrebujú viac peňazí a teda rovnako je to naozaj aj pri kompetencii, ktorá teda spadá pod pána ministra dopravy, na funkciu špeciálnych stavebných úradov posiela presne rovnakú sumu ako minulý rok. Čiže rovnako to nikde nevidíme v tom rozpočte, že by sa tieto sumy menili. A veľmi dobre viete, že to nie je fér a že za iných okolností by ste to mali vykonávať vy, len ste teda svojím spôsobom požiadali obce, aby to robili v regiónoch za vás. A oni na to nemajú prečo doplácať, pretože vy ste za tú agendu zodpovední a mali by ste teda aj patrične tú sumu navyšovať podľa toho, aspoň teda o to im vlastí. A teraz to dajme do kontextu. Veď vaša vláda zobrala samosprávam naozaj, že množstvo peňazí za posledné tri roky. To nie je tak, že oni dnes naozaj majú peniaze na rozdávanie. Veď vidíme to v tých stanoviskách samosprávnych združení, že volajú po tom, aby to financovanie bolo predvídateľné a stabilné. Zaviedli ste teda transakčnú daň, zvýšili DPH-čku, znížili ich podiely na dani z príjmu fyzických osôb. Ešte aj rodičovské dôchodky ste zaviedli, ktoré im berú desiatky miliónov eur. Dnes dnes sa môžu každý deň len triasť o to, či im zase seknete do rozpočtov, pretože idú voľby a Hlas naozaj, že už oblepil Slovensko ďalšími rozdávačkami teda z ich rozpočtov. Takže tá debata o tom, že štát by mal férovo platiť služby, ktoré si od nich objednáva, je dneska naozaj na mieste. Obce, mestá a kraje pritom nie sú nejaký nenápadný subjekt. Oni sú možno nenápadné, keď povieme, že teda napríklad obec Príkra má 12 obyvateľov, vtedy to možno znie nenápadne, ale keď sa spoja a ich rozpočty naskladáte na seba, zistíte, že výdavkovo prevyšujú niekoľko ministerstiev a podľa vlastných slov zabezpečujú dnes samosprávy 80 % verejných služieb od materských, základných a stredných škôl po sociálne služby, pre aktívnych seniorov až po tých ležiacich s najväčšími požiadavkami na opateru. To rozhodne nie je sranda hazardovať s ich finančnou kondíciou a klásť im prekážky pri správe vecí. Pritom, keď sme vás upozorňovali, že dajte pozor s tou neprediskutovanou a nedôslednou konsolidáciou, pretože sa premietne do tlaku na bežných ľudí aj cez obce, tak ste naozaj, že zatvárali oči. A dnes vidíme, že tento rozpočet s tým vedome ráta. Vy tu naozaj, že explicitne píšete, že pôjdu hore výnosy z administratívnych poplatkov v obciach a tiež ďalšie mechanizmy, ktoré majú vo svojich rukách. Že si svoj podiel zoberú dopravné podniky na cestovných lístkoch a množstvo ďalších inštitúcií. A keď si spomenieme naozaj, že museli ísť hore vstupy na plavárne, kultúrne centrá, poplatky či dane z nehnuteľností. Takže toto bude pokračovať. Tento rozpočet s tým dokonca teda ráta. Ani ľuďom sa tak nebude žiť lepšie, pretože tie vyššie náklady nepôjdu do služieb, ale len do plátania diery po tejto vláde. Ako som hovorila v úvode, ani regionálny rozvoj, ani obce a mestá, najmä ani ľudia sa po prijatí tohto rozpočtu nebudú mať lepšie. Vláda formálne ešte teda nepodala demisiu, ale správa sa tak, ako keby rezignovala už dávno. Nijak inak, ako na rozpočet bez vízie, bez záujmu o bežných ľudí, bez chuti posunúť krajinu dopredu, sa túto vec nedá pozerať. Všetko zlé, čo priniesli vlády Roberta Fica, si nesú ďalej a našou jedinou nádejou sú parlamentné voľby, ktoré pošlú túto vládu tam, kam patrí, do zabudnutia. Ďakujem. Ďakujem pekne, pani poslankyňa. [13:08] Martin Dubéci Fakticky pán poslanec Lackovič, ďakujem za [13:08] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok. Janka, keď si spomenula a keď si načrtla tú byrokraciu, ktorú máme dnes aj na úrovni samospráv, tak si vždy spomeniem na ten perfektný príklad, ktorý ju dokresľuje, je perfektný v úvodzovkách. A myslím to samozrejme ironicky, lebo ani táto vláda neposunula ani o mm, ani o cm celú tú byrokraciu a celú tú administratívu k tomu, aby jej bolo jednoducho menej, aby sa to robilo rozumne, racionálne a efektívne, pretože dnes ten príklad, ktorý stojí za všetko, keď chce starosta, starostka čerpať eurofondy, keď podáva tú žiadosť, keď submituje tú žiadosť, tak musí poslať stále aj dnes, aj v týchto chvíľach dva dokumenty, ktoré sú normálne, že neuveriteľné. Ten prvý je potvrdenie o tom, že ten starosta naozaj existuje. Prikladá tam napríklad scan osvedčenia o zvolení a ten druhý dokument je, že naozaj existuje aj obec, z ktorej alebo pre ktorú žiada ten príspevok, nenávratný finančný, tú dotáciu. Čiže tam sa prikladá najmä potvrdenie o pridelení IČO tzv., ktoré je častokrát ešte na písacích strojoch napísané z predchádzajúceho storočia. Čiže my sme tu v takejto fáze, kedy a túto vládu to absolútne, že nezaujíma to debürokratizovať a spružniť a zefektívniť a zrýchliť a zakcelerovať celé toto čerpanie eurofondov. Stále sme 100 rokov za opicami. Túto vládu to nezaujíma a to tí starostovia a tie starostky toto robia a takto tie žiadosti posielajú, napriek tomu, že tam dokladajú kopec iných dokumentov, zaručené elektronické podpisy rovnako tak a tak ďalej a tak ďalej. Ani to nestačí, aj tak stále posielané papiere, ako, ako nechcem. [13:10] Martin Dubéci A pani poslankyňa náš? Ďakujem pekne. [13:11] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo, pán predsedajúci. Jana, ty si správne podotkla to, že my v tom rozpočte vidíme, že vyčlenili peniaze na 13. dôchodky na celoplošné, na dôchodky pre seniorov nad 85 rokov, že tam majú helikoptérové peniaze, ktoré sa týkajú energopomoci a vidíme to, že nedávajú dosť zdrojov na kvalitu služieb pre seniorov, že jednoducho oni aj, keď im tie dôchodky zvýšia a tak oni si tie služby nemajú aké zaobstarať za tie zvýšené dôchodky. Jednoducho do domovov sociálnych služieb sa nedostanú. Tam sú 15-ročné poradovníky. Opatrovateliek je málo. Jednoducho, či už máte opatrovateľku doma alebo v zariadení, tak jednoducho my tých ľudí nemáme. A toto nevyriešite helikoptérovými peniazmi. Samozrejme, ako aj ty neustále a neúnavne ďalej opakuješ, že samosprávy sú podfinancované a chýba tam pre nich predvídateľnosť. Oni si jednoducho nemôžu plánovať žiaden rozvoj, pretože nedokážu predvídať, koľko im príde peňazí, o koľko ich zase táto smerácka hrôzovláda ožobračí. A nakoniec si sa ešte venovala aj výjazdovým rokovaniam vlády a to je aj téma, ktorú aj ja sledujem, pretože tie peniaze, ktoré tam sa rozhádžu, tie helikoptérové peniaze, ktoré v tých okresoch tam rozhádžete, tak jednoducho sú nesystémové. Keby ste tieto isté peniaze, ktoré tam napríklad miniete na šport, dali do fondu na podporu športu, tak tam to vedia aspoň posúdiť odborne tie komisie, že či to je na niečo dobré, ale vy tam rozhadzujete peniaze a staviate dedinské záchody, staviate tam na štadiónoch nejaké ploty, no proste [13:13] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za [13:13] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo aj za faktické, kolegovia. Marek, súhlasím so všetkým, čo si povedal, že dnes naozaj už to tu zaznelo, že sme 100 rokov za opicami a nielen, čo sa týka fungovania samosprávy, ale v každej jednej oblasti, kam sa pozrieme, a je to dôsledok teda Ficových vlád, ktoré nikdy nemali úprimný záujem veci meniť. Však ono ja to tu vidím aj teraz, tieto tri roky, keď sme tu prvýkrát v parlamente, že tu neexistuje na výboroch odborná diskusia s nimi, že tu nie je záujem naozaj sa baviť o riešeniach, keby mali úprimný záujem, tak už by sme aj zabudli, že nejaká komunálna reforma bola, pretože všetci už dneska vidíme, že jednoducho ju potrebujeme, že bez toho sa ďalej nepohneme. Ani naše samosprávy v tom, aby poskytovali kvalitnejšie služby, a nepohneme sa bez toho ani, aby to teda, a bez toho náš regionálny rozvoj jednoducho nedokážeme posunúť, ak nebudeme mať silnejšie samosprávy, ktoré budú mať stabilné a predvídateľné financovanie, ktoré budú môcť z tých peňazí alebo budú môcť, dokážu zabezpečiť z toho financovania kvalitné verejné služby, pretože to je to najdôležitejšie a to sa týka aj tých seniorov, presne ako si ty na tých hovorila, ako som spomínala aj v správe, že to nie je len 13. dôchodok, ale pozrime sa na to, ako žijú naši seniori, pozatváraní v domoch a v bytoch. A ja sa čudujem, že vám to ešte stále žerú ten 13. dôchodok a mali by sme im to začať ukazovať, a čo je kvalita života v seniorskom veku, aby si to možno uvedomil. Si ty na tých hovoril, ako som spomínala aj v rozprave, že to nie je len 13. dôchodok, ale pozrime sa na to, ako žijú naši seniori. Pozatváraní v domoch a v bytoch. A ja sa čudujem, že vám to ešte stále žerú, ten 13. dôchodok, a mali by sme im to začať ukazovať a čo je kvalita života v seniorskom veku, aby si to možno uvedomili a aby vám už neskákali na túto vašu lacnú hru, ktorá nás ešte aj stojí milióny z rozpočtu a ešte to ani nemá ten efekt, ktorý by sme potrebovali, aby tí ľudia boli šťastnejší a žili kvalitnejší život na tom dôchodku, že toto je na tom najsmutnejšie. A tie výjazdové rokovania, to už ani nehovorím, to je čistá katastrofa a populizmus. Ďakujem. 12 [13:15] Martin Dubéci Do rozpravy vystúpi pán poslanec Jakab. [13:15] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dám ja pani. Niekoľký deň rokujeme o rozpočte Slovenskej republiky a musím povedať, že toto je moje prvé vystúpenie, pretože vždy, keď mám ísť na rad, tak záhadne zmizne minister Kamenický, takže možno by som aj poprosil tuto pána poslanca Karasa, ktorý doteraz s ním obedoval, že by ho mohol zavolať, že by sa tu posadil a vypočul by si, čo si aj hnutie SLOVENSKO myslí o jeho rozpočte. Ak má strach, v pohode, však vyhýba sa mi viac ako tri roky, nechce ísť so mnou ani do diskusnej relácie, ale viem, že minister Kamenický pozerá, pozerá, tak minister Kamenický, prosím vás, dobre pozerajte a dobre si zapisujte, pretože mne neujdete. Rozumiete? Ja poviem všetky čísla a všetky fakty a budem ich hovoriť každý jeden deň. Môžete sa skrývať, môžete posielať namiesto seba akéhokoľvek ministra chcete. Minister Kamenický, poviem všetko o tom, čo ste tu porobili za štyri rozpočtové obdobia, pretože teraz sa to už dá povedať. To už je štvrtý rozpočet, ktorý predkladáte, minister Kamenický, a vieme jasne povedať, ako to celé dopadne a čo ste sľubovali a čo ste reálne splnili. Takže ja sa chcem opýtať, ale vlastne aj všetkých členov vlády. Vy ste sľubovali to, že si zdvojnásobíte platy? Pretože podľa mňa ste to nesľubovali ľuďom, ale urobili ste to hneď, ako ste prišli. Vy ste sľubovali ľuďom, že zrušíte obmedzenie na maximálne odmeny v štáte? To ste sľubovali ľuďom? No nesľubovali, ale urobili ste to medzi prvými vecami, keď ste prišli do vlády a vidíme ovocie aj dnes. Keď počujeme o tom, že Taraba podpísal svojím úradníkom, zamestnancom odmenu 100 000 €. Viete si predstaviť, že by ste dostali odmenu 100 000 €? No nie, pretože nikdy v štáte to nebolo možné. Je to možné potom, ako táto vláda v tomto volebnom období zrušila obmedzenie na maximálne odmeny pre štátnych úradníkov. Odvtedy je to možné. A odvtedy ste počuli o všetkých možných ich spriaznených osobách, ako si dávajú 10 000 odmeny, ale 100 000 € v tomto roku. To je chrapúnstvo, vážení. To je chrapúnstvo a to je porušenie všetkého, čo ste tým ľuďom sľubovali. Lebo vy ste im nehovorili, že si zdvojnásobíte platy. Vy ste nehovorili, že budú neobmedzené odmeny. Vy ste hovorili, že idete šetriť. Ja sa vás pýtam, že vy ste sľubovali, že budú kšefty každý jeden boží deň, tak, ako teraz počúvame o tom, že za 90 miliónov podpísal zmluvu Migal za 90 miliónov na softvér, prosím vás pekne, to je iba program. To nie je žiadne, že servery, niečo, čo vy ste si mohli chytiť. Za softvér, ktorý bol v pláne obnovy vyčíslený na 6 miliónov €, prosím pekne, tak v pláne obnovy za 6 miliónov € dva moduly, ktoré oni nacenili na 66 miliónov € plus ďalších 23 miliónov € na ich prevádzku. Tieto zlodejniny ste, Kamenický, vinní. Toto, čo hovorím, je vaša obžaloba a vy ste z toho vinní, pretože vy ste to celé dovolili. Vy ste sebe zvýšili plat dvojnásobne. Dovolili ste, aby úradníci mali neobmedzené odmeny. Vy dovoľujete, aby ministri podpisovali megakšefty za tejto vlády. 2 miliardy na záchranky, z ktorých malo 800 miliónov skončiť kdesi u sponzorov HLAS-u alebo kávové košele z kávových zŕn alebo hasičské autá, čokoľvek. Megaprojekty, kukurica za milióny €, namaľovaný plot za milión € môžeme ísť rad radom každý jeden deň. Vy, Kamenický, ste to umožnili a preto ste z toho vinní, pretože ste nechali rozkrádať túto krajinu. A vôbec to ľuďom nesľúbili. Tak poďme si povedať, čo ste tým ľuďom sľúbili, pretože dvojnásobné platy, doživotné renty to neboli. Nebolo to neobmedzené odmeňovanie vašich kumpánov a zamestnancov v štáte, ktorí vám posluhujú. Nebolo to ani neobmedzené rozkrádanie cez kšefty. Nesľubovali ste tým ľuďom ani to, že si znížite trestné sadzby a že prepustíte ľudí z basy, to ste nesľubovali, ale urobili ste to. Vy ste tým ľuďom ale sľubovali iné veci, minister Kamenický. Vy ste ľuďom sľubovali napríklad lacnejšie potraviny. A ako dopadli lacnejšie potraviny? Povedzme si na číslach, pretože vy hovoríte, ako potraviny draželi za Matoviča a ako vy s tým niečo robíte. Vôbec nič s tým nerobíte. Dokonca to povedal aj Robert Fico, že zníženie DPH na potraviny absolútne nefunguje a nič nezlacnelo. To povedal váš Robert Fico. Tak ja vám poviem, ako dopadol váš sľub o lacných potravinách. V roku 2019, keď ste si plný košík potravín kúpili za 100 €, tak vplyvom inflácie, vplyvom toho, že bola vojna na Ukrajine, že zdraželi energie, áno, keď Matovič odchádzal v roku 2022, tak z košíka, ktorý stál v roku 2019 100 €, na konci roka 2022 stál tento košík 125 €. Vtedy Robert Fico vykrikoval, že namazaný rožok strčí Hegerovi do úst. Vtedy vykrikoval, ako vy urobíte poriadky s reťazcami. Váš minister Takáč hovoril, ako urobí poriadky s reťazcami. Viete, aká cena je toho košíka dnes? V roku 2019 100 €, v roku 2022 125 €, v roku 2026 155 €? Ja sa pýtam, kde sú tie lacnejšie potraviny? Nikde. A to hovorí váš Štatistický úrad, minister Kamenický. Ešte raz vám to poviem. V roku 2019 100 eur stál košík potravín. V roku 2022 125 €, v roku 2026 155 €. Áno, keď ste nastupovali do vlády, rástli ceny potravín aj v roku 2023. Povedal som kvôli čomu? Kvôli tomu, že bola vojna na Ukrajine, energetická kríza, inflačná kríza, o takých sa vám nikdy nesnívalo. V roku 2023, keď ste nastupovali do vlády, tak ten košík stál niekde okolo 135 €. Áno, zdražoval aj v roku 2023. Ale ja sa pýtam, sú lacnejšie potraviny alebo nie sú? Ani o cent nezlacneli. Pozrite si závery Štatistického úradu. Druhá vec, ktorú ste sľubovali, boli lacnejšie energie. Vylepené billboardy všade, vycapené. Chcete lacnejšie energie? Zastavíme zdražovanie, Andrej Danko. Všetci ste hovorili o tom, ako adresná energetická pomoc Igora Matoviča bolo zlo. Pardon, ako celoplošná pomoc Igora Matoviča bolo zlo. A ako to vy urobíte adresne? Ako skončila adresná energopomoc, sa pýtam. Adresná energopomoc skončila tak, že ľudia mnohí nedostali absolútne nič. Poslanci Národnej rady dostali peniaze, energopomoc. Ja ako poslanec Národnej rady som dostal energopomoc od štátu a dôchodcovia nedostali nič. Vy ste sľubovali lacnejšie energie, ale pravda je taká, že energie na začiatku tohto roka zdraželi o 10 % a teplo zdraželo o 30 %. Najviac v celej Európe. To je váš výsledok tých lacnejších energií. Čiže potraviny boli lacnejšie za Matoviča, aj energie boli lacnejšie za Matoviča. Vtedy, keď ste vysľubovali, že ich zlacníte. To sú vaše sľuby nesplnené. To sú vaše klamstvá, minister Kamenický. A nakoniec ešte aj Robert Fico hovorí, že adresná energopomoc vlastne nefunguje a najlepšia by bola celoplošná. Presne to isté, čo robil Matovič, keď ľudia nepriplácali nič, ale za vás priplácajú. Energie zdraželi o 10 %, teplo zdraželo o 30 %. To je to, čo ste dokázali. Hovorili ste, že treba znížiť dane kvôli tomu, aby zlacnel benzín a nafta. Sľubovali ste, že bude lacnejší benzín a nafta. Robert Fico rozprával, že zníži spotrebné dane, že zníži DPH. Ako to dopadlo? My tu máme Roberta Fica, ktorý hovorí po 34 rokoch v politike, že on bol vlastne naivný. Že on bol vlastne naivný a si neuvedomil, že sa to urobiť nedá. Klamstvo. Dá sa to urobiť. A urobili to Poliaci. Ja viem, že minister Kamenický, vy to vidieť nechcete. Ale dokonca klamete ľudí, že Poliaci znížili DPH a museli ju vrátiť naspäť. Choďte teraz do Poľska a pozrite sa, ako Poliaci zdanili rafinérie z nadmerných ziskov, ktoré majú teraz počas Hormúzskej krízy, majú nadmerné zisky. 1,6 miliardy idú vytiahnuť z Orlenu a z tých peňazí financujú zníženie DPH na palivá. Liter benzínu 1,54, liter nafty pod 1,80. Znížili DPH? Znížili. To, čo robil Robert Fico, to, čo hovoril v predvolebnej kampani. Vy ste sľubovali, že to urobíte, neurobili ste nič. Na začiatku volebného obdobia, minister Kamenický, ste hovorili, ako dodaníte Slovnaft. Nedodanili ste ho, nezmenili ste zákon. Tu ste si znižovali trestné sadzby, ale zákon pri Slovnafte ste nezmenili ani o mm. Nechali ste ich 100 milióny vytiahnuť v ziskoch, ale o ľudí ste sa nepostarali. Nechávate ich platiť najvyššie ceny pohonných hmôt v histórii. Vy ste hovorili teda ešte raz za Matoviča, že znížite ceny benzínu a nafty. Pravda je taká, že za vás vystrelili a sú najvyššie v histórii Slovenskej republiky, drahšie ako za Matoviča. To je fakt, ktorý vám hovorí váš Štatistický úrad, takže žiadne lacné energie, žiadne lacné potraviny, žiaden lacný benzín a nafta. Vaše sľuby ste porušili a všetkých ste oklamali. Ďalší sľub, ktorý ste dali, minister Kamenický aj s Robertom Ficom, je, že ľuďom nezoberiete nič z toho, čo majú, že im neznížite sociálne výhody, že to, čo im dal Matovič, tak im nezoberiete. To ste sľubovali, na verím v Boha ste rozprávali normálne v rádiu celému Slovensku, ako nič nikomu nezoberiete. Realita? Tri konsolidácie, ošklbali ste ľudí, 900 poplatkov ste zvýšili, DPH ste zvýšili, zobrali ste im úspory z druhého piliera, zobrali ste 200 € na dieťa, znížili ste rodičovský dôchodok, úplne na minimum ste im ho zobrali celý, 13. dôchodok ste zmrazili. Tých ľudí ste úplne ochudobnili, ožobračili. A to už ani nehovorím o tom, ako ste zvýšili sladené nápoje, ako ste proste zvýšili odvody živnostníkov do historických čísel, ako ste zaviedli transakčnú daň, ako ste zničili ekonomiku, ako ste pozametali s celým národom a so všetkými firmami na Slovensku tak, že tie fabriky odchádzajú zo Slovenska, aj keď sú ziskové. Však poďme si menovať. Samsung, zisková firma, zisková, odišla do Maďarska, lebo je to tam výhodnejšie. Eko, zisková firma, odišla do Portugalska. Bosch, zisková firma, odchádza do Srbska. Ziskové firmy zo Slovenska odchádzajú, nie tie, ktoré majú problémy, ale tie, ktoré potrebujú optimalizovať v týchto časoch, a vy na Slovensku ste ich akurát tak zničili a okradli. To je všetko, čo ste urobili, minister Kamenický aj s Robertom Ficom. To je to, čo hovoria štyri vaše rozpočty. A viete, prečo ste to urobili tým ľuďom? Lebo vy ste im na začiatku sľubovali, minister Kamenický, že musíte šetriť. Že ste zdedili rozvrátené financie. A teraz si povedzme. Aké tie rozvrátené financie boli? Ako ste vy ochránili dlh Slovenska? Ako ste znižovali dlh na Slovensku, minister Kamenický? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vám to povedala jasne, ale vy ju nechcete počúvať, pretože na tom výbore ste im dali slovo na dve minúty, po prvej prezentačnej stránke ste ich vypli a ja viem prečo. Pretože tam je krutá pravda ukrytá. A tá krutá pravda hovorí, že zatiaľ čo predchádzajúce vlády Matoviča, Hegera a Odora, na ktoré vy sa neustále vyhovárate, zvýšili čistý dlh Slovenska o 14 miliárd €, kedy bola ale historická podpora všetkých obyvateľov Slovenska. Kurzarbeit, podpora počas pandémie, 13., 14. dôchodok, rodičovský dôchodok, 200 € na dieťa, energopomoc, historické navýšenie platov učiteľov, zdravotníckych pracovníkov, všetko toto bolo. A tie opatrenia stáli nie 14 miliárd €, ktoré tie vlády zadlžili Slovensko, ale 18 miliárd €. Inými slovami, požičali si menej, ako ľuďom odovzdali v opatreniach na podporu ekonomiky a na podporu toho, aby ľudia neprišli o prácu, keď bola pandémia, aby sa živnostníkom nepadali živnosti a to si môžete nájsť aj v štatistikách. 14 miliárd € bolo zvýšenie čistého dlhu, 18 miliárd odovzdaných v pomoci občanom. Čo ste urobili vy, minister Kamenický a Robert Fico? Z tohto štvrtého rozpočtu je jasné, že keď budete odchádzať budúci rok, dlh bude zvýšený. Čistý dlh Slovenska bude zvýšený o 30 miliárd €, o 30 miliárd €. Ešte raz vám to poviem. Matovič, Heger a Odor 14 miliárd € urobili čistý dlh Slovenska. Vy robíte 30 miliárd €. A zatiaľ čo oni všetko dali ľuďom a bola historická pomoc väčšia, ako si požičali, tak vy ste ľuďom nedali nič, minister Fantocci Kamenický. Nič ste im nedali z tých 30 miliárd. Práve naopak, v konsolidáciách ste ich ošklbali a každý rok ešte beriete od nich viac ako 7 miliárd € z peňaženky v tých zvýšených daniach, odvodoch a v tom, že ste im zobrali všetky výhody, ktoré predtým mali. Takže ešte raz sa pýtam. 14 miliárd € bol čistý dlh, ktorý urobil ten Matovič, Heger a Odor, na ktorý sa sťažujete. Rok, ešte beriete od nich viac ako 7 miliárd € z peňaženky v tých zvýšených daniach, odvodoch a v tom, že ste im zobrali všetky výhody, ktoré predtým mali. Takže ešte raz sa pýtam. 14 miliárd € bol čistý dlh, ktorý urobil ten Matovič, Heger a Ódor, na ktorý sa sťažujete. 30 miliárd čistého dlhu robíte vy, fantoci Kamenickí. Tak mi to tu poďte vysvetliť, ako sa znižuje dlh. Keď mrnčíte o tom, ako ste získali 14 miliárd € zadĺženia s 0 % úrokom a chcete to vyliečiť tak, že si zoberiete ďalší dlh 30 miliárd € so 4 % úrokom. Poďte mi to tu normálne vysvetliť, pretože toto chápe každá jedna rodina, každá jedna rodina v našej krajine a ja vám to sa snažím vysvetliť aj polopatisticky. Poďte, poďte sa na to pozrieť. Otec rodiny príde domov. Otec rodiny príde domov a povie: „Vážená rodina, mama a deti, zdedili sme dlh 14 000 €.“ 14 000 € je to obrovský dlh. Musíme ho splácať a preto budeme kupovať základné potraviny, prestaneme míňať, vy deti už nedostanete dôchodok, pardon, vy deti už nedostanete vreckové. Zoberiem vám všetky veci, ktoré máte, aj úspory, ktoré máte našetrené, lebo potrebujeme splácať 14 000 € dlhu, ktorý sme získali. Tá rodina šetrí. Tá žena nekupuje. Tie rodiny, tie deti nedostávajú žiadne vreckové. Tá rodina ide úplne, že na minimum svojich výdavkov. A čo sa dozvie tá rodina od svojho otca po štyroch rokoch? Otec im oznámi, že z toho 14 000 € dlhu nezaplatil ani cent. Ani cent z toho, čo obral celú rodinu, ale k tomu si zobral ďalší dlh 30 000 € so 4 % úrokom. Takže tá rodina nemá splácať 14 000, ale zrazu má splácať 44 000. S nenormálnym úrokom, ktorý sa kopí na seba a ktorý nevládol splácať ani ten úrok. Tak ja sa pýtam. Čo by tá rodina povedala tomuto otcovi? Čo by mu povedali po štyroch rokoch ožobračovania, zdierania a toho, ako si musia odtrhať od úst, keď im povie, že nič z toho dlhu neznížil, práve naopak, ho zdvojnásobil. Však to je obrovské sklamanie. A ja verím, že takéto obrovské sklamanie proste prežívajú všetci ľudia, ktorí túto vládu volili, pretože oni vás bohapusto oklamali. A ja som vám to tu povedal od začiatku. Táto vláda nesľúbila, že si zdvojnásobí platy. Táto vláda nesľúbila, že dá neobmedzené odmeny všetkým svojim úradníkom. Táto vláda nesľúbila, že budú podpisovať miliónové, desiatky miliónov kšeftov každý jeden deň. Táto vláda nesľúbila zníženie trestných sadzieb a to, že uvoľní ruky daňovým podvodníkom a že prepustí zločincov z basy. To vám nesľúbila táto vláda. Sľubovali vám lacnejšie potraviny, ktoré boli lacnejšie za Matoviča, ako sú teraz. Sľubovali vám lacnejšie energie, ktoré boli lacnejšie za Matoviča, ako sú teraz. Sľubovali vám lacnejší benzín a lacnejšiu naftu, ktoré boli lacnejšie za Matoviča, ako sú teraz. A sľubovali vám, že vám nič nezoberú, no zodrali vás z kože s tým, že musia znižovať dlh. A ten dlh neznížili. Práve naopak. Urobili ho dvojnásobne väčší ako ten Matovič, na ktorého sa sťažujú. Takže toto je obrovské klamstvo súčasnej vlády, ktorá ťahá Slovenskú republiku do bankrotu. A minister Kamenický, predtým jednoducho neutečiete a ja vysvetlím celému Slovensku aj vám, konkrétne na číslach. Ako ste ten dlh prebrali, ako ste prebrali rozpočet, aký ste ho odovzdali v roku 2019 a všetky vaše podvody, ktoré ste urobili pri zostavovaní rozpočtov za celú vašu históriu. Takže neujdete mi, ja si tu na vás počkám a poviem to celému Slovensku. Ďakujem pekne. [13:33] Martin Dubéci Pekne. Pán poslanec Van Cs, fakticky. [13:33] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Julo, prejdete, ak? Oklamali všetkých svojich voličov v kampani. Keď sľubovali lacnejšie ceny potravín, energií, pohonných hmôt. Neurobili s tým nič. Áno, v niektorých veciach sa nedá urobiť veľa, preto napríklad my sme toto nesľubovali, pretože sme nechceli klamať svojich voličov. Ale v prípade benzínu a nafty sa dalo niečo robiť a dá sa niečo robiť a vidíme to napríklad v tom Poľsku, ktoré si spomínal. Ale tu, u premiéra Fica, očividne nie je vôbec žiadny záujem robiť niečo s rekordne vysokými cenami nafty a benzínu. Jednoducho nie. Ale bol to on, ktorý natáčal videá na pumpách, kde sa rozčuľoval a útočil vtedy na vtedajšiu koalíciu, že nič nerobí. A teraz sa mu to celé vracia do tváre. A takisto aj tento rozpočet je jedno klamstvo, jeden podvod, aby ešte do konca volebného obdobia mohli rabovať a kupovať si voličov. Napríklad aj tak, že zoberú ďalších 2500 ľudí do štátnej služby a podobne, aby ich mali na výplatnej páske, a to je len začiatok. Naozaj, tento rozpočet, to je rozpočet podvodov a zlodejiny. Nič iné. Nič iné tam nevidíme. Konsolidáciu nerobili tri roky, preto zostávame ekonomicky tam, kde sme aj boli, okrem toho, že ešte navyše zadusili ekonomiku. Táto vláda musí skončiť čím skôr. Počúvaj, zakaždým. Ďakujem. [13:35] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Budem hovoriť o tom benzíne a nafte, pretože sa tomu naozaj venujem. Keď pozerám videá Roberta Fica o tom, ako chcel znižovať spotrebné dane a DPH a teraz sa snaží balamutiť ľudí, že to bola naivita a že to nevie urobiť, je to obrovské klamstvo. A znova to hovorím, Matovič zo Slovnaftu vytiahol 520 miliónov € z ich ziskov. Poliaci teraz počas hromovskej krízy zdaňujú Orlen a idú z neho vytiahnuť viac ako miliardu € na to, aby dotovali zníženie cien palív, aby dotovali zníženú DPH. Ja som v tom Poľsku bol. DPH-čka je znížená z 23 % na 8. Jeden 1 l benzínu stojí 1,54 Kč, 1 l nafty necelých 1,80 Kč. Môžete si to pozrieť, mám to zavesené aj na sociálnych sieťach. Pretože tá vláda niečo sľúbila a snaží sa to dodržať. Možno nie na 100 %, ale keď už štvrtýkrát Poliaci robia opatrenia na zníženie cien benzínu a nafty tento rok, tak aspoň niečo robia a nie ako Robert Fico, že vám hodí zlacnené lístky na vlak, čo nikomu na tých pumpách nepomohlo. Môžete sa ísť opýtať tých ľudí, čo to pomohlo pekárovi? Nosí chleba teraz vlakom alebo murárovi alebo hocijakému majstrovi, ktorý potrebuje si zarábať ako živnostník a nosiť rebrík. Čo teraz nastupuje s tým rebríkom do vlaku, ale kdeže? Platí tie drahé palivá a premieta to do ceny, takže nakoniec tie drahé palivá platia aj tí, ktorí autom nechodia v tých drahých tovaroch a službách. Robert Fico sa vykašľal na to. On rozprával o Slovnafte, že ho netreba zdaniť. Niektorí hovorili, dokonca Tibor Gašpar rozprával, že zdania Slovnaft. Zrazu nič. To je presne ako s hazardom, ako s daňou z vojny, ako so všetkým, čo sa má trošku dotknúť oligarchov v pozadí týchto vládnych strán. Nikoho nezdaníte, iba zoderiete ľudí. A to je pravda aj o tom benzíne a nafte, ako ste proste oklamali ten národ. Tvárite sa, že sa nedá. Skutočnosť je taká, že vy nechcete. V rozprave vystúpi pán poslanec. [13:37] Martin Dubéci Dosť. Vážený pán minister školstva [13:37] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, aj v mojom prvom vystúpení k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027 aj v stredu som hovoril predovšetkým o ústavnoprávnych otázkach súvisiacich s novým rozpočtom. A hovoril som ako podpredseda Oravy výboru a ako právnik, ktorý považuje za dôležité, aby vláda dodržiavala pravidlá, predovšetkým tie pravidlá, ktoré ukladá ústava a ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Upozornil som na to, že vláda predložila návrh deficitného rozpočtu napriek tomu, že sa Slovenská republika nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. A že výnimka, o ktorú vláda opiera, teda tento pokus vyhnúť sa povinnosti predložiť prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet, je podľa nášho názoru v rozpore so zmyslom aj s textom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a požiadali sme v tejto súvislosti o výklad Ústavný súd, ale vláda sa ponáhľa, aby predbehla rozhodnutie Ústavného súdu o tom, či výnimka, ako si ju zadefinovala, je alebo nie je v poriadku. Ale tým by som sa už teraz nechcel zaoberať. A teraz by som chcel hovoriť z trochu inej pozície. Chcel by som sa pozrieť na rozpočet a to, čo mu predchádzalo, ako predseda Žitňanskej konzervatívnej strany, keďže som členom poslaneckého klubu SaS, som zvolený na kandidátke strany Sloboda a Solidarita na základe dohody o spolupráci medzi SaS a OKS. Chcem sa pozrieť na rozpočet ako pravicový politik, ktorý považuje zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami za jednu zo základných povinností štátu a vlády. A pretože aj keby sa náhodou stalo, že Ústavný súd dá vláde pravdu, že nemala povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, čo nepredpokladám, ale teoreticky sa to stať môže. To by samo o sebe ešte neznamenalo, že tento rozpočet je dobrý a už vôbec by to neznamenalo, že vláda hospodári zodpovedne. Máme za sebou tri roky Ficovej konsolidácie. Robert Fico sa vrátil k moci po dlhých rokoch vládnutia pred troma rokmi a celé tie tri roky počúvame, že vláda musí konsolidovať verejné financie a počúvame to nariekanie a vyhováranie sa na to, že musí konsolidovať, preto, lebo to spôsobila zlá, tie tri zlé vlády, ktoré tu boli v predchádzajúcom volebnom období, Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor. Ja nespochybňujem potrebu konsolidácie. Slovensko má problém s deficitom, Slovensko má problém, vážny problém s narastajúcim verejným dlhom. Máme dlhodobý problém s udržateľnosťou verejných financií a tento problém nevznikol ani v tomto volebnom období, ani v predchádzajúcom volebnom období. Vznikal postupne za rôznych vlád, ktoré prijímali rozhodnutia bez dostatočného ohľadu na dlhodobé náklady tých rozhodnutí. Konsolidácia teda bola a je potrebná, ale otázka je, ako sa má konsolidovať. A práve v tom je zásadný rozdiel medzi hospodárskou politikou súčasnej vlády a tým, čo považujem za zodpovednú pravicovú hospodársku politiku. A Ficova vláda sa rozhodla konsolidovať predovšetkým tým, že bude od ľudí a od firiem vyberať viac peňazí. Zvyšovala dane, zvyšovala odvody, zvyšovala poplatky, zavádzala nové dane, napríklad transakčnú daň, zvyšovala daňové zaťaženie práce, podnikania aj spotreby. A vždy nám vysvetľovala, že to musí urobiť, pretože treba ozdraviť verejné financie. Lenže konsolidácia verejných financií nie je súťaž v tom, kto dokáže od občanov a firiem vybrať viac peňazí. Konsolidácia má znamenať, že štát začne hospodáriť zodpovednejšie, že zníži rozdiel medzi svojimi príjmami a výdavkami, že prestane vytvárať dlhy, ktoré nie je schopný štát splácať bez ďalšieho zvyšovania daní a bez ďalšieho zaťažovania občanov. A predovšetkým by konsolidácia mala znamenať, že štát začne prehodnocovať svoje vlastné výdavky. Lebo, ak štát míňa priveľa, má v zásade dve možnosti. Môže sa zamyslieť nad tým, na čo peniaze míňa, či ich míňa efektívne, či všetky jeho výdavky sú naozaj potrebné a či všetky činnosti, ktoré vykonáva, vôbec štát vykonávať musí. Alebo môže povedať občanom: My, štát, chceme míňať ďalej, a preto nám musíte dať viac vy, občania. Súčasná vláda si, žiaľ, vybrala tú druhú možnosť. A výsledky je. Máme za sebou tri konsolidácie. Občania aj podnikatelia platia vyššie dane a odvody. Podnikateľské prostredie sa zhoršilo. Štát vyberá oveľa viac peňazí ako predtým a napriek tomu sa vláde nepodarilo zastaviť zadlžovanie krajiny. Vláda síce môže argumentovať externými vplyvmi, môže argumentovať tým, že bez prijatých opatrení by bol deficit ešte vyšší, to je možné. Zvýšenie daní môže krátkodobo zlepšiť rozpočtové saldo, ale podstatná je iná otázka. Aký výsledok dosiahla vláda za tri roky konsolidácie? Kde je tá sľubovaná stabilizácia verejného dlhu? Kde sú systémové úspory? Kde sú reformy, ktoré by zabezpečili, že štát bude v ďalších rokoch hospodáriť udržateľnejšie? A kde je to sľubované uzdravenie verejných financií? Namiesto týchto vecí vidíme, že štát pokračuje v zadlžovaní a vláda predkladá ďalší rozpočet s vysokým deficitom. A treba pripomenúť aj ďalšiu stránku tej istej veci. Vyššie dane a odvody nie sú iba účtovnou položkou v štátnom rozpočte. Majú svoje dôsledky. Ak zvýšite náklady na zamestnávanie, zhoršujete podmienky na vytváranie pracovných A treba pripomenúť aj ďalšiu stránku tej istej veci. Vyššie dane a odvody nie sú iba účtovnou položkou v štátnom rozpočte. Majú svoje dôsledky. Ak zvýšite náklady na zamestnávanie, zhoršujete podmienky na vytváranie pracovných miest. Ak zvýšite náklady podnikateľom, zostane im menej peňazí na investície, rozvoj a zvyšovanie miest. Ak zavediete transakčnú daň, zdaňujete samotné finančné operácie, ktoré sú bežnou súčasťou podnikania. Ak budete ekonomiku stále viac zaťažovať, nemôžete sa čudovať, že bude rásť pomalšie, než by mohla. A pomalší hospodársky rast znamená aj slabší rast budúcich príjmov štátu prostredníctvom daní. Preto je dôležité rozlišovať medzi tým, čo štát získa krátkodobo zvýšením daní na papieri, a tým, aké dôsledky bude mať toto rozhodnutie pre ekonomiku. Pravicová hospodárska politika vychádza z presvedčenia, že prosperitu nevytvára vláda tým, že prerozdeľuje stále viac peňazí. Prosperitu vytvárajú ľudia, ktorí pracujú, podnikajú, investujú, sporia, vytvárajú hodnoty a nesú riziká. Úlohou štátu je vytvárať pre nich dobré podmienky, nie im stále komplikovať život. Rozpočet na rok 2027 už na rozdiel od tých troch predchádzajúcich, s ktorými prišla Ficova vláda, nie je konsolidačný, ale neprináša ani pokus o ozdravenie verejných financií. Ako sa tvárila Ficova vláda pri tých predchádzajúcich troch rozpočtoch? A je potrebné korektne priznať a rozlišovať medzi tým, čo robila vláda v predchádzajúcich troch rokoch a čo navrhuje na rok 2027. Vláda hovorí, že toto už nie je ďalší veľký konsolidačný balík. Vláda neprichádza s ďalším rozsiahlym zvyšovaním daní a odvodov. A pán premiér Fico. Ďalší členovia vlády to dokonca prezentujú ako dobrú správu. A áno, je dobré, že vláda už nechce v budúcom roku opäť zvyšovať dane, ale je tu problém. To, že vláda prestala zvyšovať dane, neznamená, že začala hospodáriť zodpovedne. Všetky tie predchádzajúce zvýšenia daní, odvodov, poplatkov totiž zostávajú vrátane transakčnej dane, ktorá sa najprv nemala rušiť, potom sa mala rušiť, potom sa zase nemala zrušiť. A teraz sa bude rušiť, ale až o rok a štvrť. Čiže v ďalšom volebnom období a nijako sa to nedotkne štátneho rozpočtu, o ktorom práve teraz rokujeme. Ľudia a firmy budú tie nové a zvýšené dane a odvody a poplatky platiť aj naďalej. A vláda bude aj naďalej oberať ľudí o ich peniaze, zhoršovať podnikateľské prostredie a brzdiť hospodársky rast. Vláda teda neprichádza s návrhom, že by občanom a podnikateľom vrátila peniaze, ktoré im v predchádzajúcich rokoch zobrala. Lebo to by bola tá dobrá správa, ktorú mohol priniesť rozpočet. Vláda len hovorí, že im budúci rok nezoberie ešte viac, ako im brala doteraz. A súčasne predkladá návrh rozpočtu, ktorý počíta naďalej s vysokým deficitom. Na rok 2027 vláda plánuje deficit vo výške 4,94 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 7,4 miliardy €, čiže skoro o 7,5 miliardy € chce vláda minúť navyše oproti tomu, čo vyberie a čo si môže štát dovoliť. 7 miliárd, 7,5 miliardy ďalšieho zadlžovania po troch rokoch konsolidácie. A ešte zaujímavejšie porovnanie s tým, čo očakáva vláda v tomto roku. Na rok 2024 sa aktuálne očakáva deficit približne 4,4 %. Na rok 2027 prichádza vláda s plánom 4,94 %. Čiže rozpočtovaný deficit sa nemá znižovať, ale zvyšovať. A pripomeňme, že vláda v roku 2000 na rok 2007 pôvodne cielila a počítala s deficitom približne 3 % hrubého domáceho produktu. To mali byť tie ozdravené verejné financie. Dnes, keď sa schvaľuje ten štátny rozpočet, ktorý pôvodne mal mať 3 % deficit, vláda navrhuje takmer 5 %. A to je zásadný rozdiel medzi pôvodnými ambíciami a dnešnou realitou. A pán minister Kamenický môže hovoriť o vonkajších okolnostiach, o vojnách, o energetických cenách, alebo teda cenách energií, o problémoch európskej ekonomiky, vyhovárať sa teraz už nie na Matoviča, Hegera a Ódora, ale na Nemecko, Trumpa a vojnu na Ukrajine. Samozrejme, že všetky tieto faktory ovplyvňujú aj stav slovenskej ekonomiky a slovenské verejné financie, ale nevysvetľujú všetko. Za tri roky mala vláda dostatok času začať so štrukturálnymi zmenami na výdavkovej strane rozpočtu. A predovšetkým mala možnosť rozhodnúť sa, ktoré nové výdavkové záväzky bude štát vytvárať a ktoré nie. Namiesto toho pokračovala v politike, ktorá vytvára vysoké a trvalé alebo teda minimálne dlhodobé nároky na verejné financie. A teraz nám vláda predkladá rozpočet, ktorý nezabezpečuje stabilizáciu verejného dlhu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení upozorňuje, že návrh rozpočtu nezabezpečuje zastavenie rastu verejného dlhu. Podľa jej prognózy môže dlh už v roku 2029 dosiahnuť približne 72 % hrubého domáceho produktu, takmer 3/4 ročného výkonu slovenskej ekonomiky. A pritom sa dnes nachádzame v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. A čo je rovnako dôležité, vláda nepredkladá ani dôveryhodný plán, ako chce situáciu v ďalších rokoch meniť. V rozpočte na roky 2028 a 2029 síce uvádza nižšie plánované deficity, lenže ich dosiahnutie podmieňuje ďalšími konsolidačnými opatreniami, ktoré zatiaľ nie sú nijako konkretizované. Čiže na budúci rok máme mať vysoký deficit. A na tie ďalšie roky, o ktorých už nebude táto vláda rozhodovať, máme prísľub, že nejaká vláda budúca ešte niečo vymyslí. Ale treba sa spýtať, čo ste robili tie posledné tri roky? Tri roky zvyšujete dane a odvody, tri roky hovoríte o konsolidácii, tri roky vysvetľujete, že verejné financie ozdravujete? A keď sa pozrieme na váš návrh rozpočtu, výsledkom je ešte vyšší plánovaný deficit v roku 2027 a ďalší enormný rast verejného dlhu. Takto zodpovedné hospodárenie rozhodne nevyzerá. Z pohľadu pravicového politika je na hospodárenie súčasnej vlády ešte jeden zásadný problém, o ktorom by som chcel hovoriť. Vláda sa príliš málo pýta, čo všetko má štát financovať. Príliš často vychádza z toho, že ak nejaký výdavok existuje, musí existovať aj naďalej. Ak sa nejaká dávka zaviedla, treba ju zachovať. Ak sa nejaký úrad vytvoril, treba ho aj naďalej financovať. Ak nejaký program čerpá verejné financie, automaticky sa predpokladá, že to má pokračovať. A ak na to všetko nestačia štátu príjmy, tak treba zvýšiť dane alebo si požičať. Lenže takto sa nedá hospodáriť donekonečna. Každá domácnosť vie, že nemôže dlhodobo míňať viac, než si môže dovoliť. Každý podnikateľ vie, že ak jeho výdavky trvalo prevyšujú príjmy, musí sa niečo zmeniť. Štát má síce iné možnosti financovania, iné povinnosti než domácnosť alebo podniky a firmy, ale ani štát nemôže dlhodobo ignorovať ekonomické obmedzenia. A najmä nemôže predstierať, že všetky jeho výdavky sú rovnako potrebné. Nie sú. Sú výdavky, bez ktorých štát nemôže fungovať. Potrebujeme bezpečnosť, spravodlivosť, obranu a potrebujeme ochranu práv, verejnú infraštruktúru a fungujúce základné verejné služby. Sú výdavky, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi a ktoré majú svoje sociálne opodstatnenie. Ale sú aj výdavky, ktorých účelnosť a opodstatnenosť je otázna a diskutabilná. Splošné dotácie a transfery, z ktorých profitujú aj ľudia, ktorí pomoc vôbec nepotrebujú. Sú programy, pri ktorých sa málo skúma, aký skutočný úžitok prinášajú. Sú duplicity vo verejnej správe, zbytočná administratíva a činnosti, ktoré by štát vôbec nemusel vykonávať. A sú politické rozhodnutia, ktoré síce prinášajú krátkodobú popularitu tým, ktorí s nimi prichádzajú, ale ich náklady zostávajú v rozpočte dlhé roky a niekedy aj navždy. Vezmime si plošné sociálne opatrenia. Ja nespochybňujem potrebu pomáhať ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, ktorí sú na pomoc odkázaní, ale je rozdiel medzi adresnou sociálnou pomocou a plošným rozdávaním peňazí. Ak štát pomáha rovnako človeku, ktorý má veľmi nízky príjem, aj človeku, ktorý je dobre zabezpečený, potom treba položiť otázku, či je to najrozumnejší spôsob použitia verejných prostriedkov. A najmä v situácii, keď štát na takúto pomoc nemá vlastné zdroje a musí sa zadlžovať, aby takúto pomoc alebo „pomoc“ v úvodzovkách poskytoval. To nie je sociálna spravodlivosť. To je prenášanie nákladov dnešných politických rozhodnutí na budúcich daňovníkov. Podobne je to napríklad s energopomocou, pomáhať domácnostiam, ktoré by mali vážny problém zaplatiť zvýšené ceny energií, môže byť opodstatnené. Ale prečo má štát dotovať spotrebu energie aj domácnostiam, ktoré na tú pomoc nie sú odkázané? Prečo majú byť verejné financie zaťažované plošnými opatreniami namiesto toho, aby sa pomoc sústredila na ľudí, ktorí ju skutočne potrebujú? A prečo sa vláda viac nezaoberá tým, ako znížiť náklady samotného štátu? Toto sú otázky, ktoré by mali byť v centre diskusie o rozpočte, o konsolidácii, o hospodárení štátu. Nie iba to, o koľko sa zvýšia príjmy rozpočtu. Ale aj to, ktoré výdavky sú potrebné, efektívne a ktoré si jednoducho nemôžeme dovoliť. Nechcem zostať iba pri kritike vlády a ako predseda Žitňanskej konzervatívnej strany chcem povedať aj to, akú alternatívu považujem za správnu. OKS dlhodobo presadzuje menší, efektívnejší a zodpovednejší štát. Nie štát, ktorý sa snaží robiť všetko. Nie štát, ktorý stále rozširuje svoje kompetencie, vytvára nové programy a nové výdavkové záväzky. Ale štát, ktorý dobre vykonáva tie úlohy, ktorým skutočne patria. A ktorý necháva ľuďom čo najviac priestoru rozhodovať o vlastných životoch a vlastných peniazoch. Z toho vyplýva aj náš prístup k hospodáreniu štátu a konsolidácii verejných financií. Po prvé, štát musí začať šetriť, predovšetkým na sebe. Potrebujeme systematické preverenie verejných výdavkov. Potrebujeme sa pozrieť na to, ktoré agendy štát vykonáva, či ich vykonáva efektívne a či ich vôbec musí vykonávať. Potrebujeme odstraňovať duplicity, zbytočnú byrokraciu a neefektívne programy a potrebujeme mať odvahu aj niektoré činnosti štátu zrušiť. Nie iba ich presunúť z jedného úradu na druhý. Nie iba premenovať ministerstvo alebo zlúčiť dve organizačné zložky, pričom výdavky zostanú rovnaké, ale skutočne znížiť náklady na fungovanie verejnej správy. Po druhé, sociálna politika. Sociálna pomoc má byť adresná. Štát má pomáhať ľuďom, ktorí tú pomoc potrebujú. Nemá plošne rozdávať peniaze len preto, lebo je to politicky populárne, prináša to politické body vládnym politikom a zvyšuje to ich šance uspieť vo voľbách. Ak dokážeme lepšie zacieliť sociálnu pomoc, môžeme zároveň lepšie pomôcť tým, ktorí ju naozaj potrebujú a ktorí ju potrebujú najviac, a zároveň menej zaťažovať verejné financie. Adresnosť nie je popretím solidarity. Naopak, je to spôsob, ako solidaritu robiť zodpovedne. Po tretie, treba prestať vytvárať nové trvalé výdavky bez trvalého krytia. Ak vláda navrhuje nový výdavok, mala by povedať, z čoho bude financovaný. A nie iba ten najbližší rok, ale aj o päť rokov, o 10 rokov. Nemôžeme prijímať populárne rozhodnutia dnes a účet za ne nechávať ďalším vládam a ďalším generáciám. Po štvrté, musíme vytvárať lepšie podmienky pre hospodársky rast. Slovensko potrebuje viac investícií, viac podnikania, viac pracovných príležitostí a vyššiu produktivitu. Na to nepotrebujeme stále nové dane, nové odvody a nové regulácie. Potrebujeme stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie. Potrebujeme menej byrokracie a menej administratívnych prekážok a po ozdravení verejných financií potrebujeme vytvárať Ťažkosti a vyššiu produktivitu. Na to nepotrebujeme stále nové dane, nové odvody a nové regulácie. Potrebujeme stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie. Potrebujeme menej byrokracie a menej administratívnych prekážok a po ozdravení verejných financií potrebujeme vytvárať priestor na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Pretože peniaze, ktoré štát nevyberie na daniach, nezmiznú. Zostanú ľuďom a firmám. Môžu sa použiť na spotrebu, úspory, investície, rozvoj, podnikanie, vytváranie pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne. A po piate? Potrebujeme obnoviť skutočnú rozpočtovú disciplínu. Nie iba prijímať každoročne nové balíky opatrení. Potrebujeme dôveryhodný viacročný plán ozdravovania verejných financií. Potrebujeme rešpektovať výdavkové limity. Potrebujeme znižovať deficit tak, aby sa postupne stabilizoval aj verejný dlh. A potrebujeme prestať predstierať, že zadlžovanie štátu je niečo, čo sa nás netýka. Čoraz viac bude platiť niekto iný. OK. Pretože verejný dlh nie je dlh nejakej abstraktnej inštitúcie. Je to dlh, ktorý budú musieť financovať v budúcnosti daňovníci. Aj tí, ktorí dnes ešte nemajú volebné právo, aj deti, ktoré sa ešte len narodia. Vláda Roberta Fica mala tri roky na to, aby ukázala, ako si predstavuje zodpovedné hospodárenie. Výsledkom sú tri konsolidácie, vyššie dane a odvody, vyššie poplatky, vyššie zaťaženie podnikania a pokračujúce zadlžovanie. A teraz máme na stole rozpočet, ktorý už neprináša ďalšie veľké zvyšovanie daní, ale neprináša ani potrebné ozdravenie verejných financií. Deficit sa má oproti očakávanému výsledku tohto roka zvýšiť. Verejný dlh má vyrásť. To nie je hospodárska politika, ktorú Slovensko potrebuje. Slovensko nepotrebuje vládu, ktorá do nekonečna bude hľadať nové spôsoby, ako od občanov a firiem ťahať viac peňazí. Potrebuje vládu, ktorá bude vedieť povedať aj to, na čo štát peniaze míňať nebude, ktorá bude mať odvahu obmedziť zbytočné výdavky, ktorá bude pomáhať adresne, nie plošne, ktorá bude rešpektovať, že peniaze v štátnom rozpočte nepatria vláde. Sú to peniaze daňovníkov a vláda s nimi má hospodáriť zodpovedne. Moje prvé vystúpenie bolo predovšetkým o dodržiavaní ústavných pravidiel. Toto druhé bolo o zodpovednom hospodárení, ale obe tie témy spolu úzko súvisia. Pretože rozpočtová zodpovednosť nie je iba povinnosť dodržiavať určitý článok ústavného zákona. Je to aj politická a morálna zodpovednosť voči občanom, ktorí dnes platia dane a voči generáciám, ktoré budú splácať dlhy vytvorené dnešnými rozhodnutiami. A práve preto nemôžeme takýto návrh štátneho rozpočtu podporiť. [14:02] Martin Dubéci Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kolíková. Zapnite, prosím, pani poslankyňu Kolíkovú na faktickú poznámku. [14:03] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem. A neostalo ti veľa času ešte vlastne aj povedať možno viac k tomu, ako to komentovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ja sa tomu určite budem venovať vo svojom príspevku. Naozaj tento návrh štátneho rozpočtu je škandalózny. Vláda nám ho predložila v rozpore s ústavou, v rozpore s ústavným zákonom. Vie to, preto ide neštandardne, rýchlo. Tí, ktorí by sa mali k tomu vyjadriť, osobitne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj v zmysle ústavy, tak je obídená. Ústava je to na naozaj, nestojí za to tejto vláde Robertovi Ficovi, aby ju rešpektoval. Toto je škandalózne. Škandalózne je, že ten rozpočet sem ide rýchlo, aby sa obišiel Ústavný súd. Vládni poslanci to veľmi dobre vedia. Veď nám to tu jasne povedal pán Blcháč. Podali ste opozícia návrh na Ústavný súd, tak my k tomu robíme kroky. Vládna koalícia vie, že v rozpore s ústavou, vie, že v rozpore s ústavným zákonom a chce predbehnúť Ústavný súd, lebo veľmi dobre vie, že to, čo nám predložila, hrubo porušuje ústavu. A samozrejme, že nešetrí, pretože táto vláda nám už dávno ukázala, že ak šetriť, tak len na ľuďoch a len na podnikateľoch. Na sebe nám ukázala, že to, čo jediné vie, je zdvojnásobiť si platy. Áno, opakujeme to, ale tak sa to stalo. Vláda vedela, že ide do ťažkého obdobia a ľuďom vyslala signál: my budeme myslieť na seba. Budeme myslieť na seba pri hanebnej novele trestných kódexov, pri platoch a na vás budeme myslieť, keď si od vás budeme pýtať dane a zvýšené odvodové zaťaženie. Toto je vláda sociálneho zmieru. Takto to vyzerá v praxi. Pán poslanec Viskupič. [14:05] Martin Dubéci Ďakujem pekne za slovo, pán. [14:05] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Predsedajúci. Kolega Ondro dostal, myslím, že veľmi správne si pomenoval, že tento rozpočet jednoducho v žiadnom prípade nijak nekonsoliduje, v žiadnom prípade nijak neznižuje alebo neracionalizuje výdavky verejnej správy, štátnych orgánov, proste vlády. A bohužiaľ, nie sú tam ani žiadne tak veľmi sľubované prorastové opatrenia. To, že skutočne, myslím, aj to si spomenul, že teda výšku daní a odvodov tento rozpočet nezvyšuje. No to za prvé nie je prorastové opatrenie, to je málo, ak vláda po troch rokoch zvyšovania všetkého konečne niečo nezvyšuje, ale hlavne ani toto nie je dobrá vôľa. Aj toto je len rešpektovanie tej reality, že to už pochopila aj vláda, pochopilo ministerstvo financií, že sme v stave, kedy ani nová daň, ani zvýšenie existujúcich sadzieb, odvodov, daní, čohokoľvek už jednoducho nedokáže tie príjmy zvýšiť. Bohužiaľ, do takéhoto niečoho to dopracovala táto vláda. Transakčná daň. Takisto zasa sú to v prvom rade, keď chcela vláda aspoň niečo urobiť, mala ju zrušiť pre budúci rok. Stále by to mohla spraviť naším návrhom zákona, ale ani ten ďalší rok to nie je žiadne úprimné niečo, že vláda túto daň chce zrušiť. Nechce ju zrušiť, robí si fakt srandu z podnikateľov, z celej ekonomiky, z ľudí. Transakčná nám vznikla zákonom a ak ju chcú reálne zrušiť, tak tu mal byť zákon. Ak to chceli nielen deklarovať, ale povedať, tak sme tu mali mať zákon o transakčnej dani, ktorým by sa tá daň zrušila. No a potom ešte všetky tie dobré veci furt sú len v budúcnosti. Zvýšenie rastu alebo zníženie deficitu, ako si spomínal. Všetko je to, bohužiaľ, len budúcnosť, ktorá sa neuskutoční. Rast ekonomiky je vždy menší, ako rozpočet plánoval a tie deficity, bohužiaľ, sú vždy väčšie, ako ten rozpočet plánovaný. Posledný zostal. [14:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Viskupič, no ono to pripomína trochu aj predchádzajúce vlády Smeru, ktoré tiež hovorili o tom, že smerujeme k vyrovnanému rozpočtu a nikdy k tomu vyrovnanému rozpočtu nedospeli. Síce sa pomaly k nemu blížili, ale nakoniec vždycky míňali viac, ako dokázal štát vybrať. Rozdiel bol iba v tom, že vtedy boli dobré časy, tak vtedy tá neschopnosť zodpovedne hospodáriť sa prejavovala, bola v tom, že nedosiahli sme vyrovnaný rozpočet v situácii, keď iné krajiny naokolo v podobnej situácii dosiahli vyrovnaný rozpočet alebo mali dokonca prebytkový rozpočet a dokázali šetriť a pripravovať sa na krízu, ktorá nutne skôr či neskôr príde a prišla aj v tomto prípade. Teraz, teraz sa to prejavuje tým, že štát sa zadlžuje viac a viac a vláda napriek opakovaným pokusom o konsolidáciu nedokáže zastaviť rast toho zadlžovania. Je to príbeh neschopnej vlády, ktorá nie je schopná zodpovedne hospodáriť a riadiť verejné financie tak, aby sa zadlžovanie štátu nezvyšovalo. A pani poslankyňa Kolíková, no smutné je, že vláda obchádza nielen Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ale obchádza Najvyšší kontrolný úrad, ktorý prvýkrát v histórii snáď sa nemohol kvalifikovane vyjadriť k návrhu štátneho rozpočtu, lebo mu vláda na to neposkytovala dostatok času. Obchádza sociálnych partnerov. Táto vláda sa tvári, že ju tvoria sociálnodemokratické strany, ale takú mieru ignorovania sociálneho dialógu, ako predviedla štvrtá Ficova vláda, keď dala sociálnym partnerom, aj odborárom, aj zamestnávateľom nejakých necelých 24 hodín na to, aby si naštudovali návrh rozpočtu, kým išiel do tripartity, tak toto sme tu nemali ani za najtvrdších pravicových vlád. Sociálni demokrati. Pani poslankyňa Kolíková [14:09] Martin Dubéci Teraz vystúpim v rozprave. Vážené dámy a páni poslanci. [14:10] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja verím, že aj keď tu nemá ministra financií, aj jeho kolega dôsledne počúva, čo sa tu prednesie. A ja si myslím, že aj by som uvítal, keby na niektoré veci aj reagoval. Je to predstaviteľ vládnej koalície. Za stranu HLAS, tak mňa by naozaj zaujímalo s ohľadom aj na námietky, ktoré tu prednesiem, ako sa strana HLAS stavia k tomu, že sa tu hrubo porušuje ústava, hrubo sa porušuje ústavný zákon. Samotní vládni poslanci sa k tomu priznávajú. A obchádza sa konanie na Ústavnom súde. Takže mňa by naozaj zaujímalo aj, ako sa k tomu stavia strana HLAS a dúfam, že pán minister sa k tomu aj vyjadrí. Pretože samozrejme treba brať do úvahy kontext, v ktorom sa predkladá zákon roka. Zákon roka sa preto nazýva zákon roka, že je kľúčový pre celý chod štátu. A preto, ak pri niektorých návrhoch zákonov, a bohužiaľ nie pri niektorých, ale pri mnohých, sa tu naozaj hrubo porušuje celý legislatívny proces. A tak osobitne pri zákone roka by sme očakávali, že tu zákon bude platiť a nielen zákon, ale ústava. A už tam nie zákon? Ja si dovolím v tejto súvislosti prečítať čl. 55a ústavy. Nebudem vás trápiť ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Ale čl. 55a, lebo ja si myslím, že je dôležité, aby sme si ho tu spoločne vypočuli, čo nám hovorí priamo ústava. Lebo tento článok je hrubo porušený. A celá vláda to vie. Vládni poslanci to vedia. Hrubo, naozaj hrubo škandálne k tomu pristupujú. Čl. 55a ústavy je, ja sa domnievam, veľmi, veľmi jasný. Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu týchto cieľov podľa tejto vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a to v príslušnom ústavnom zákone. A ústavný zákon úplne jasne hovorí. S ohľadom na dlh, ktorému Slovenská republika čelí. Vláda mala povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Aj o to. Z tohto článku je úplne zrejmé, že ak niekto, ústavný orgán, tu má osobitnú pôsobnosť, tak je to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže na jednej strane vláda hrubo v rozpore s ústavou a ústavným zákonom predložila do parlamentu návrh zákona, ktorý je v tomto hrubom rozpore, pretože štátny rozpočet nie je vyrovnaný. A nie je to to, ktoré nemalo zmyslu. To pravidlo má veľký zmysel. Keď štátny dlh rastie, tak musí byť donútená vláda ukázať, kde by sa asi tak dalo šetriť. Preto mala predložiť vyrovnaný rozpočet. Nie je pravdou, že by ho musela schváliť. Ale mala ho vláda takto predložiť Národnej rade a Národná rada, áno, mohla tu urobiť zmeny. No ale potom by to asi neostalo pri tom, že napríklad členovia vlády majú dvojnásobné platy. To by som chcela vidieť, kto by tu navrhol, aby členovia vlády mali dvojnásobné platy. To by som chcela vidieť toho vládneho poslanca, ktorý by toto navrhol a toto by odsúhlasil. Inokladavý No ale potom by to asi neostalo pri tom, že napríklad členovia vlády majú dvojnásobné platy. To by som chcela vidieť. Kto by tu navrhol, aby členovia vlády mali dvojnásobné platy? To by som chcela vidieť toho vládneho poslanca, ktorý by toto navrhol. A toto by odsúhlasil. Jednoducho vláda by musela sem prísť opatreniami, ktoré sú na strane štátu a ktoré šetria. Áno, bolo by to ťažké. Sme si toho vedomí? Nájsť tie miliardy. Bolo by to ťažké. A my sme si toho vedomí. Že by došlo určite k úprave takéhoto štátneho rozpočtu tu v parlamente? Ale pred zrakmi celej verejnosti. Na čom sa šetrí? A na čom sa nešetrí. A ja by som chcela potom vidieť samozrejme aj rozpočet pre Ministerstvo životného prostredia. Kde sa tam našli tie milióny na tie odmeny? To by som sa na to určite aj pýtala, že ako ideme pristupovať k takémuto ministerstvu, keď nie je zrejmé, ako transparentne sa tu míňali prostriedky na odmenách, keď ľudia tu majú šetriť a prispievať štátu na to, aby sa vyhrabal zo štátneho dlhu. To vás určite predsa všetkých trápi, nie? Tak na to by sa mali pozrieť. Čítam takýto priestor a takéto zdroje plytvanie v tých rozpočtoch jednotlivých rezortov je. A to nie je umožnené predsa. Veď nie je v poriadku, že tu dusí ekonomika podnikateľov, ľudí, ministri tu bezbreho plytvajú prostriedkami. Za to schvaľujú investície vlády na ten drev, ktoré nie sú transparentné. Pri Ministerstve životného prostredia osobitne by sme mohli o tom rozprávať, ale samozrejme aj na iných rezortoch, na Ministerstve vnútra. A na to všetko by sme sa tu mohli spoločne poriadne pozrieť. A o tom je čl. 55 a o tom je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Takže to, že vláda sem predložila rozpočet, ktorý nie je vyrovnaný, je hrubým porušením ústavy aj ústavného zákona. A všetci vládni poslanci a vláda to veľmi dobre vie. A preto veľmi jasne nám to tu povedal predseda finančného výboru pán poslanec Blcháč. Bol podaný návrh na Ústavný súd zo strany opozície na výklad ústavy, tak my sa musíme ponáhľať. Robíme opatrenia. Jasne to vyplynulo, podľa mňa, aj pre ministra financií. Že vláda nechce rešpektovať ústavný zákon. Má tesnú väčšinu. A preto nerešpektuje nič. A v tom celom kontexte samozrejme, že musíme vnímať, že štát sa zadlžuje dvakrát rýchlejšie ako počas pandémie. A to sme prešli dvomi konsolidačnými opatreniami, kde sa stratili tie peniaze. A na strane vlády žiadne šetrenie nevidíme. Ja si dovolím v tejto súvislosti, keďže vláda ten priestor nedala. Zjavne to vládnych poslancov asi doteraz nezaujímalo. Ja si dovolím zamerať sa na vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo to by tu malo zaznieť. A jedna z hrubých naozaj chýb tejto vlády, ktorú urobila a domnievam sa, že je taká vážna, že je to jedna z nich, ktorá zakladá protiústavnosť celého návrhu štátneho rozpočtu, je tá, že sa úplne obišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ale že úplne sa obišla. Pretože poslať jej v nedeľu návrh, aby sa k nemu vyjadrila do pondelka, je škandalózne. Ale napriek tomu, že sa to udialo, tak ja si myslím, že si treba vypočuť predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo nám k tomu povedal. A ja si dovolím citovať, lebo dával k tomu verejné vyjadrenia a ja si myslím, že je dôležité, aby tu odzneli. Pán predseda povedal nasledovné: Sledujem rozpočtovú politiku štátu od roku 1998. A niečo takéto som asi nezažil. Napriek tomu, že bolo strašne málo času. Kolegovia pracovali aj cez víkend. Mali sme pripravený materiál na 15 slajdov. A dostali sme de facto minútu a pol na prezentáciu prvého slajdu. Áno, toto je vypočutie si Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. 1,5 minúty na prezentáciu jedného slajdu. Jeho slová: Nepamätám si, že by bol taký nerešpekt voči sociálnym partnerom alebo voči ústavným inštitúciám, ako sú NKÚ alebo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To sú slová predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak ja dúfam, že pán minister nám toto vysvetlíte, tento nerešpekt. Ako nám vysvetlíte, že takto hrubo sa obchádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak ja verím, že ste tu, to počujete a že nám to vysvetlíte, aby sme my tomu rozumeli. Tak máme tu rozpravu k štátnemu rozpočtu, zjavne jedna časť poslaneckej snemovne nášho parlamentu má za to, že je hrubo porušená ústava, čl. 55a ústavy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola absolútne bezprecedentne obídená, tak ja verím, že nám to vysvetlíte, že prečo to bolo takto potrebné. Keď vlastne rozpočet sa mal predložiť do 15. októbra, prečo sa Rade pre rozpočtovú zodpovednosť nedal žiadny priestor? Lebo to bude jedna zo základných otázok pred Ústavným súdom, určite. Určite. Ja budem veľmi rada, keď vystúpite, aby sme tomuto naozaj dobre rozumeli. Ku charakteru rozpočtu, a to k tomu ešte povedal aj pán predseda: Takéto správanie pri rozpočte si nepamätám ani za Mečiara. K tomu, čo prebehlo na finančnom výbore. Ten nerešpekt, ktorý som zažil na finančnom výbore, som doteraz nezažil. To sú všetko slová predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ja si myslím, že to je dôležité. Toto si vypočuť a toto vnímať. Lebo, ak niekto tu mal byť naozaj vypočutý okrem predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, tak určite predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Okrem toho, že rada mala dostať dostatok času, aby sa k tomu mohla jasne vyjadriť. Mali sme mať my, samozrejme, k dispozícii aj stanovisko so všetkým, čo s tým súvisí. Ku charakteru rozpočtu predseda rady uviedol: Je to rozpočet, a ja to tu čítam preto, lebo zjavne ste tomu nedali príležitosť, tak ja si myslím, že je to dôležité si to tu vypočuť. Veď my tu budeme o tom hlasovať, aj vy, vládni poslanci. Tak vám vláda nedala k tomuto príležitosť, aby riadne bolo vypočuté stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak som si dovolila vlastne mojimi ústami tomu priestor dať. Lebo si myslím, že to je dôležité. Je to rozpočet, ktorý vykazuje nulovú ambíciu pokračovať v ozdravovaní verejných financií, ktoré naďalej máme veľmi choré. Tým pádom zvyšuje riziko pre občanov, pre firmy, že ak by prišla neočakávaná silná kríza, štát by na ňu nebol dostatočne pripravený. A ja si dovolím pripomenúť pár dní dozadu víziu 2040. Tu nám predniesla sem vládna koalícia. Jedna z častí sa venuje potrebe ozdravenia verejných financií. Tak, keď máte príležitosť nám to tu ukázať, ako pristupujete k ozdraveniu verejných financií, tak vládna koalícia ani nedá priestor Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa zapojila do procesu a sa k tomu riadne vyjadrila. Ale to nie preto alebo len preto, že je to slušné, ale že to priamo vyplýva z ústavy a z ústavného zákona. Pri tejto vláde neslúži ku cti rešpektovať zákony. Ja nehovorím, že sme si na to zvykli. Ale to sa tu deje. Ale že takto hrubo pri zákone roka porušuje ústavu. A už ani zákon. Na to sme si tu naozaj nikto určite nezvykli. A ani si nemienime zvyknúť. A určite aj my použijeme všetky nástroje, aby sme tomu zamedzili. Takže áno, aj pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí k ústavnosti tohto zákona. Vláda nepredstavila vyrovnaný rozpočet, ale rovno deficitný a výrazne deficitný rozpočet, v ktorom neukazuje žiadnu snahu, žiadnu snahu pokračovať v ozdravovaní verejných financií. Myslíme si, že je veľká pravdepodobnosť, že to môže byť aj v rozpore s čl. 55 ústavy Slovenskej republiky. To je presne ten článok, ktorý som si dovolila prečítať na začiatku a domnievam sa, že to je kľúčové. Pretože vládna koalícia stále môže dať zadosť ústavnému zákonu. Stiahnuť tento rozpočet. Lebo to predpokladá ústavný zákon. Ak nie sú splnené podmienky pre predloženie vyrovnaného rozpočtu a ten už bol predložený. Rozpočet Národnej rade, mala by ho stiahnuť. Takže môžete stále zareagovať na tento protiústavný stav. Vláda môže tento návrh stiahnuť z rokovania Národnej rady. Ja vás na to upozorňujem, ten priestor stále máte. Ak to neurobí vládna koalícia, vládni poslanci, tak vedome hrubo porušuje naďalej ústavu. Zjavne má záujem to dotiahnuť až do... Ja si dovolím k ministrovi financií, nie je tu, ale ja si myslím, že si to treba vypočuť, pretože pán minister tu predstupuje a stále nám tu hovorí o nejakých číslach. A veľmi rád sa vracia do predchádzajúcich vlád, veľmi rád používa rôzne čísla. Ja sa skôr venujem oblasti justície. Ale keď mi k tým číslam niečo povie predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, no tak to je niečo, čo si určite rada vypočujem a považujem za relevantné. Pretože je to ústavný orgán a vláda si ho mala vypočuť a už to, že si ho nevypočula, samozrejme, pre mňa znamená zdvihnutý prst. Tak ministrovi financií nám pán predseda rady povedal nasledovné: Tie čísla, ktoré uvádza minister financií, sú úplne zlé. Je škandalózne, že má odvahu niekoľko rokov opakovať úplne chybné čísla. Slová predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. O argumentácii vlády nikto z ekonómov takto neargumentuje, len minister financií. Takéhoto ministra financií. K nesplneným sľubom sa tiež vyjadril pán predseda. Ja nebudem samozrejme citovať úplne všetko, ale iba to, čo si myslím, že je najviac relevantné. Vláda mala jediný cieľ v rozpočtovej politike: do konca volebného obdobia znížiť deficit na 3 %. Dnes je od tohto cieľa vzdialená približne 3 miliardy eur. Je to obrovský neúspech. Obrovský neúspech. Dlho, a to ja si myslím, že je predmetom tohto rokovania, tak je na mieste si vypočuť, čo nám povedal pán predseda. V budúcom roku by sme mali mať verejný dlh okolo 100 miliárd eur, zatiaľ čo bezpečná úroveň dlhu je približne 75 miliárd eur. Tak vysoké deficity zakladajú príliš neudržateľnú dynamiku rastu dlhu. Tak zjavne toto ste si asi nechceli vypočuť. Ale ja si myslím, že sú dôležité jeho slová ku konsolidačnému balíčku. Ku konsolidačnému balíčku a jeho kvalite. Nepozreli ste si jeho slajdy, tak prepáčte. Ja si myslím, že musím dať tomu priestor, aby som niektorým asi týmto informáciám, ktoré ste si mali vypočuť, dala tu priestor. Vyšlo nám, že konsolidačný balíček bol v realite namixovaný horšie, ako by dopadol v prípade ministra financií, ktorý by len mechanicky a proporčne zvyšoval dane a šetril výdavky. Sami ste si, sami sme si, sami ste si strieľali do nohy. To je ku kvalite balíčkov, ktoré ste tu, ktoré ste nám tu predkladali. A ja si myslím, že ukončím citáciu od pána predsedu tým, ako zhodnotil celkový rozpočet, že je úplne zotrvačný a predvolebný. To som si dovolila preto, lebo ste Rade pre rozpočtovú zodpovednosť nedali priestor, ako vám káže ústava, a ja som cítila svoju povinnosť. Ja som cítila svoju povinnosť aspoň v skratke priblížiť, aké je videnie tohto rozpočtu od predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, keď ste vy ste tomu priestor nedali a mali ste, a už to bolo hrubým porušením ústavy. A ja si dovolím ešte k tomu povedať zopár slov. Áno, je škandalózne, že prebehli konsolidácie a my to nevidíme na znižovaní rastu štátneho dlhu. To je škandalózne. Je škandalózne, že nevidíme žiadne šetrenie na strane vlády. Nevidíme. A nemyslím, že tu teraz nie je pán minister. Ale ja si myslím, že to, čím by sme sa ho mali dopytovať, je, čo urobila vláda preto, aby šetrila. Aké zmeny táto vláda naštartovala, aby štát šetril na svojej strane? Reforma verejnej správy? Aké zmeny na Ministerstve vnútra? Aké zmeny z nejakej lepšej efektívnosti Policajného zboru? Nie. Táto vláda ruší, čo fungovalo. NAKA, vytvára nové zložky, ktoré nevedia ani vyšetrovať korupciu. To sú slová generálneho prokurátora a štatistiky. Táto vláda rozkladá funkčné inštitúcie štátu a míňa prostriedky. Ja si myslím, že Fond na podporu umenia nám to jednoznačne ukazuje. Zlikvidovala, čo mohla, a vytvorila nefunkčné inštitúcie, ktoré samozrejme potom nás stoja ďalšie peniaze. A potom sa len dozvedáme, že po odchádzajúcom ministrovi nám tu ostali porozhadzované milióny na kadejaké odmeny, že minister financií sa tu nestaral o to, aby sa tu šetrilo v jednotlivých rezortoch. Toto je toho ukážkou. Ministerstvo športu ako nové ministerstvo v čase konsolidácie, v čase konsolidácie verejných financií. Už to samo je škandalózne. Že proste minister financií sa tu nestaral o to, aby sa tu šetrilo v jednotlivých rezortoch. Toto je toho ukážkou. Ministerstvo športu ako nové ministerstvo v čase konsolidácie, v čase konsolidácie verejných financií. Už to samo je škandálne predsa. Samotná Vízia 2040 a so svojou zodpovednosťou k verejným financiám a k tomu, čo tu teraz prebieha, to je jednoznačné pokrytectvo tejto vlády. Rada hovorí o tom, že treba mať víziu. A potom robí kroky, ktoré mu ju absolútne popierajú. A to je proces rokovania k tomuto rozpočtu. To je to, čo tu predložila táto vláda ako rozpočet a to je to, ako vláda pristupuje k potrebným zmenám v tejto spoločnosti. Dáva priestor korupcii. Ale potrebné zmeny spoločnosti nevie ani pomenovať. Veď ja som nepočula od žiadneho ministra, že by tu chcel urobiť nejakú kvalitnú zmenu vo svojom rezorte. Že by sa peniaze lepšie využili a nejaká služba by sa naozaj skvalitnila. A ja si dovolím pripomenúť aj rokovanie, ako prebiehalo na ústavnoprávnom výbore. K jednotlivým rezortom, osobitne k rezortu v justícii. A mrzí ma to, že to nie je minister financií. Pretože táto vláda robí zmeny, ktorými zasahuje hrubo do trestnej politiky. Vytvára si ju na svoj obraz. Čo bude potrebné veľmi rýchlo zmeniť a ja verím tomu, že ľudia toto vidia a už tomuto priestor nedajú. Ale keď raz táto vláda mala ambíciu otvoriť brány väzníc, no tak musela nájsť peniaze, aby potom tu boli ľudia, ktorí dohliadajú nad páchateľmi, ktorí nie sú vo výkone trestu odňatia slobody. A keď na jednej strane vidím, že sú tu povyhadzované milióny na tendre, ktoré nerozumieme, prečo stoja o niekoľko sto miliónov viac, ako boli úvahy v predchádzajúcom období, napríklad Gabčíkovo. Sanovanie turbín nebolo doteraz vysvetlené, prečo toľko stoviek miliónov to má byť takto. A pritom naozaj z tohto pohľadu len omrvinky by potreboval minister spravodlivosti, aby sfunkčnil riadne pre potreby Slovenska ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, probační a mediační úradníci. A tak som sa pána ministra pýtala, že keď tak veľkolepo otvoril brány väzníc, tzv. restoratívnou justíciou poznižoval tresty, osobitne ku korupcii, k daňovým trestným činom, koľko peňazí má na ďalších takýchto ľudí, ktorých vieme, že máme zúfalo málo. Povedal mi 24. Áno, počujete dobre, 24. Takže máme ich niečo vyše 100 + 24. Ideálne by bolo mať okolo 300 takýchto ľudí. Tak na jednej strane nevidím vôbec, že by tento štát šetril. Vyhadzuje milióny, potom robí zásadné zmeny, ktoré sa týkajú našej bezpečnosti a ja tam nevidím funkčný systém. A to by neboli také peniaze. To by neboli také peniaze, keby ušetril pán minister životného prostredia a mohli sme mať na probačných mediačných úradníkov. Ale toto je samozrejme v rukách vlády. Nastaviť si priority, ale aké sú priority tejto vlády? Priority tejto vlády nie sú ani bezpečie tejto krajiny, ani pokoj tejto krajiny. Nie, je to únik pred spravodlivosťou. Zjavne udržanie sa pri moci za každú cenu, zjavne kšefty, predražené tendre a netransparentný štátny rozpočet, ktorý je tu predkladaný hrubo v rozpore s ústavou. Áno, ja sa pýtam, kde sú audity jednotlivých rezortov? Lebo to by sa očakávalo pri ozdravovaní verejných financií. Nie, že po troch rokoch vládnutia a namiesto toho, že si vláda zdvojnásobí platy, tak prvé zadanie ministra financií je: chcem vidieť audity na každom ministerstve. Ako idete zreformovať váš rezort, aby sme tu vedeli ušetriť? Aké zmeny idete urobiť? Ja som nič také od ministra financií nepočula. Však on bol pri tom, keď sa zdvojnásobili platy ministrov. Veď on bol pri tom, keď sa tu vytvorilo ministerstvo športu. A ja som nepočula, nevidela, že by niečo zastavil. Všetkému dal zelenú. No za. Nemáme za čo vládu pri predložení tohto štátu. A je nepredstaviteľné, že vlastne vláda aj priamo s premiérom sa priamo prizná, že vlastne urobí všetko preto, aby obišla Ústavný súd, aby si nevypočula jeho výklad. A máme tu vlastne takýto návrh, ktorý hrubo popiera základné ústavné princípy, na ktorých proste stojí transparentné predkladanie aj štátneho rozpočtu. Takže áno, tak ako vládne táto vláda, taký tu máme teraz štátny rozpočet, s takým procesom. Je to porušenie ústavy. Je to rozpočet, ktorý si nevieme takto dovoliť a nevidím tu žiadne zmeny, ktoré by pomohli a skvalitnili život na Slovensku. Nevidím to tam. A to som sa samozrejme nezastavila ani pri podnikateľoch a pri ekonomickom raste. Kde sú k tomu aké opatrenia? Že ak by sme ušetrili už len na ministerstve životného prostredia, máme predsa na transakčnú daň. Tam, keď sa pozrieme, aké boli náklady predpokladané na to ozdravenie turbín, tak tam už máme stovky miliónov. A toto je nepochopiteľné, že vláda to vie, že máme urobiť opatrenia pre ekonomický rast, ale nehľadá k tomu žiadne zdroje. Nepríde sem so žiadnymi návrhmi, ako sa tomu postaviť čelom. Ale to, čo je schopná urobiť veľmi rýchlo, je obísť pravidlá, ktoré máme nastavené v ústave, ktoré máme nastavené v ústavnom zákone. Ja si dovolím iba na záver povedať, že samozrejme, že my v opozícii toto vidíme, urobíme všetko preto, aby sme toto šafárenie s verejnými prostriedkami zastavili. A verím, že sa nám to podarí a že budeme úspešní. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Šesť faktických. [14:36] Martin Dubéci Poslanec Valášek. Vďaka. [14:36] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kolíková Mária, že tak neúnavne pripomínaš tie rozhadzovačky nielen v tomto rozpočte, ale aj tú realitu na ministerstvách, tie odmeny, tie platy. Mňa ako obranára mrzí, že práve tento rezort obrany dominuje a kraľuje v kategórii rozhadzovačiek. Pripomínam, že len tie štyri stíhačky, ktoré nikto nechcel, aliancia o nás nežiadala, my sme nemali v žiadnych plánoch. Len tieto štyri stíhačky, minimálny odhad asi 390 miliónov, keď priradíte servis, službu a iné veci, ktoré sme k nim priobjednali, pokojne 800 miliónov, to je náš odhad. Len na ilustráciu, 800 miliónov, to sú dva ročné výnosy z transakčnej dane. OK? My sme mohli pokojne zrušiť transakciu na dva roky, keby sme si boli ušetrili tento výdavok. Také jednoduché to je. A najhoršie na tom je, že tu fakt nie je žiaden dôvod na tie stíhačky. Ja som sa pýtal, dostal som tri alebo štyri rôzne navzájom vylučiteľné odpovede. Bolo mi povedané, potrebujeme ich preto, že tá linka, kto vie, ako dlho ešte bude fungovať. Radšej si kúpme dopredu štyri ďalšie, lebo keď nám nejaké padnú, čo budeme robiť bez nich. Nuž, dámy a páni zo SMER-u, prečo ste potom objednali F-16, model výbehový, ktorého výrobná linka sa fakt asi v nejakom konte zavrie? A prečo ste nekúpili možno drahšie F-35, ktoré áno, boli by drahšie, ale nemuseli by ste teraz dokupovať do rezervy. Pretože viete, že tá druhá výrobná linka bude fungovať dekády a hocikedy by ste si prikúpili, keby vám nejaká chýbala. Ten argument nesedí. Ďalší argument. No veď ich budeme potrebovať, lebo nebudeme robiť len ochranu vzdušného priestoru. Budeme s nimi chcieť ísť aj do boja. No páni a dámy, ak chcete robiť jedno aj druhé, potrebujete oveľa viac ako štyri extra stíhačky. Potrebujete asi dve letky. My sa už nebavíme, že plus štyri. My sa už bavíme plus 12. A nie 400 miliónov, 800 miliónov, ale plus niekoľko miliárd. Tak potom, kde sú tie plány na tú letku? Kde je ten rozpočet na tú druhú letku? A prečo ju potrebujeme, keď v žiadnych vojenských plánoch nebola, v žiadnych požiadavkách od spojencov nebola a aliancia po nás nechce? Bohapusté rozhadzovanie bez dôvodu. [14:38] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. Pani poslankyňa [14:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolíková akosi správne upozornila, tento rozpočet na rozdiel od tých predchádzajúcich troch nie je zlý iba ekonomicky, ale je problematický aj z právneho a ústavnoprávneho hľadiska. Pretože tým predchádzajúcim sme mohli vyčítať, akým spôsobom vláda konsoliduje, že ťahá viac peňazí z peňaženiek občanov a firiem, že zhoršuje podnikateľské prostredie, že nešetrí sama na sebe, ale tento rozpočet je už nielenže obchádzaním ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, je jeho porušovaním, je obchádzaním Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, obchádzaním Najvyššieho kontrolného úradu, obchádzaním Ústavného súdu, obchádzaním sociálnych partnerov a proste nie je to problém iba, že je ekonomicky zlý, je problém, že spôsob, akým ho vláda prináša do parlamentu, je v rozpore s ústavou. [14:39] Martin Dubéci Pán poslanec Viskupič, ďakujem. [14:39] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za slovo. No, presne tak. Ďakujem, Mária, za tvoje vystúpenie. Ja to trošku tak zapracujem do minulosti. V roku 2011 aj Robert Fico hlasoval za prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dnes aj včera na tlačovke nazýval všetkých, ktorí chcú dlhovú brzdu dodržiavať, citujem: „bláznami a idiotmi“, hej? Ale proste to nie je tak, že ten zákon je nefunkčný alebo že teda treba schváliť vyrovnaný rozpočet. Nie. Zákon hovorí, že vláda má prísť s vyrovnaným rozpočtom, v ktorom jasne ukáže, že tu sú príjmy, rovnajú sa výdavkom a toto vieme za to zabezpečiť z peňazí občanov, tých, čo sme vybrali v danom roku. A potom tu koalícia má urobiť pozmeňujúci návrh a ukázať, že áno, tu máme vôľu sa ešte zadlžiť, pretože tieto nevyhnutné služby, tieto nevyhnutné funkcie štátu treba doručiť občanom, daňovým poplatníkom, ale bohužiaľ na ne nemáme. A taký rozpočet môže schváliť. Proste ten duch toho ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je presne o tomto, aby keď vláda nevie hospodáriť, keď sme teda v najvyššom pásme dlhovej brzdy, aby sa ukázalo, čo vláda považuje za esenciálne, čo vláda považuje ďalej za nevyhnutné, ale treba si požičať a proste taký rozpočet potom by mal smerovať k väčšej rozpočtovej zodpovednosti. Aj preto, pretože o ňom tá debata prebehne, pretože bude jasne deklarované, čo si teda dopožičiavame. Férové je povedať potom samozrejme od koalície aj, čo to bude stáť, koľko si treba požičať a aké sú úroky a potom samozrejme aj ľudia by ešte viac videli, že v tom, čo si musíme požičiavať, musia byť skutočne len esenciálne priority. Takto by to malo byť a v tomto je ten zákon, ale že plne a plne funkčný. Bohužiaľ kvalita [14:41] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števlová. [14:41] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Kolíková, naozaj si to veľmi dobre zhodnotila. Toto je prosto rozpočet klamstva a grobianstva, pretože tejto vláde už vlastne v podstate nič nie je sväté. Oni si v pondelok predstavia rozpočet, v stredu už o ňom rokujeme. Nedajú nikomu čas, aby sa na to poriadne pozrel. Na výboroch častokrát sme sa stretli s tým, že tam buď priamo ani nebol minister, poslal svojich štátnych tajomníkov alebo tajomníkov, alebo tam boli ľudia proste, ktorí nám nevedeli dostatočne odpovedať. Ani my sme nemali dostatok času si to naštudovať. Však to nie je v ľudských silách si prosto naštudovať zákon roka za tri dni, za štyri dni. Takýmto spôsobom oni pošliapavajú zákonnosť a princípy demokratického spravovania verejných vecí. To naozaj Mečiar by im bol závidel. My sme si mysleli, že nikdy už nebude horšie, pokiaľ ide o úctu alebo neúctu k demokratickým pravidlám, ako to bolo za Mečiara, ale štvrtá vláda Roberta Fica dokazuje, že latka môže byť nižšie, nižšie a nižšie a že to dno, žiaľ, stále nevidíme. A vieš, čo ma ešte prekvapuje, že oni si prosto z jedného dňa na druhý príde poskok pána ministra financií, pán Karas, ktorý tu nosí také tie bonusovky, skvosty, renta generálneho prokurátora, rozpočtové provizórium. Si tu príde presadiť takýto rozmeňovať, na druhý deň bum, rozpočet. A že vlastne oni ani nemajú títo koaliční poslanci a poslankyne schopnosť a vôľu to tu vôbec obhajovať. Však keby ten rozpočet bol naozaj taký dobrý, že za to stojí pošliapať ústavu a zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak oni by tu mali hovoriť, oni by nás mali presviedčať. Deje sa to? Nie. Čiže to je jasný dôkaz toho, že sami sa hanbia, sami vedia, že nevedia, ako toto vysvetliť ľuďom na Slovensku. Poznáme z vranča. [14:43] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani Kolíková, je to tak. Minister Susko ako minister spravodlivosti oklamal a klamal počas celej diskusie o reforme trestných zákonov. Že na stole restoratívnu justíciu podľa mňa on ani sám netušil, čo vlastne a prečo. Bolo mu to jedno. Jednoducho prišli. Prvá vec. Prvá vec. Keď by prišiel zlodej do vlády, tak čo urobí? Tak zmení zákony tak, aby mohol kradnúť beztrestne. No a čo urobila táto vláda? Zmenila trestné zákony ako prvú vec, keď prišla do vlády. Tak, čo robí? Tak zmení zákony tak, aby mohol kradnúť beztrestne. No a čo urobila táto vláda? Zmenila trestné zákony ako prvú vec, keď prišla do vlády. To áno. Probační a mediační úradníci doteraz nie sú v takom počte ani zďaleka v takom počte, ako by mali byť, a to je len zlomok z toho, čo potrebujete na restoratívnu justíciu. To nefunguje. Je to ešte horšie. Podľa dát je zrejmé, že vlastne my sme už mali restoratívnu justíciu aj predtým. Nejaké prvky sme tam mali. Ale je to ešte horšie v praxi za posledné 2 roky, ako to bolo predtým. Ešte menej dochádza k náhrade škody, k napraveniu toho stavu, ktorý sa udial na základe nejakej trestnej činnosti. To je výsledok ministra Suska, to je výsledok tejto vlády. A tento rozpočet je proste jedno veľké klamstvo, podvod a príprava na veľkú rabovačku. Tak ako bola zmena trestného zákona príprava na to isté rabovanie, kradnutie, podvody. [14:45] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne. [14:45] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo, pán predsedajúci. Pani Kolíková, vy ste sa vo svojej rozprave pýtali viaceré otázky. Ja teda dovolím si niektoré z nich zopakovať. Vy ste sa pýtali, že čo urobila táto vláda pre lepšie fungovanie Slovenska? Nič. Čo urobila táto vláda pre šetrenie na strane štátu? Nič. Čo urobila táto vláda pre lepšie verejné služby? Takisto nič. A rovnako ste sa aj pýtali, že aké priority mala táto vláda a podľa mňa, že najlepšie ich priority sa ukázali z tých nahrávok v chatách v Čifároch, že tam presne sa ukázalo, že čo, čo sú priority štvrtej vlády Roberta Fica, že to proste je len pomsta a nič iné a môžeme to naozaj sledovať tri roky v tomto pléne, že jediným ich záujmom je sa pomstiť všetkým, ktorí si dovolili nejakým spôsobom teda za tie predchádzajúce roky siahnuť či už na ich slobodu, keď to tak môžem povedať, alebo teda dovolili si ich kritizovať. A naozaj, že je to veľmi smutné, že nevidíme ani tie priority v jednotlivých tých rezortoch, že na to, aby to vedeli, museli si nechať napísať teda tú Víziu 2040 a je smutné, že rovnako ste to spomenuli, že vidíme aj to, že robia presne všetko v rozpore s tou Víziou 2040. Že je to veľmi smutný obraz sa na to pozerať a rovnako aj tento rozpočet na ďalší rok ukazuje, že oni absolútne, ja pochybujem, že si to aj kolegovia čítali, keď dokážu na konci dňa za tento rozpočet zahlasovať. Ďakujem. A inak prosím, ako vyhráva jednotka? [14:47] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, je smutné, že sa vlastne do toho zapájame iba my v rámci opozície a od koalície k tomu nie je žiadna reakcia ani od ministra Tomáša, ktorý tu sedí a ja si myslím, že by mal niečo povedať. Bezprecedentnému správaniu tejto vlády voči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Alebo koho iného by si mala vláda vypočuť ako Radu pre rozpočtovú zodpovednosť pri štátnom rozpočte? Koho iného? Tak ja verím, že pán minister Tomáš vystúpi a vysvetlí nám to. Prečo sa takto hrubo porušuje ústava? Pretože verím tomu, že veľmi dobre rozumie, že nemôže vláda argumentovať, že preto, že ministerstvo obrany má veľké výdavky a že vysvetľuje to spôsobom, že celý rozpočet ministerstva obrany je záväzok voči NATO. To znamená, že ak by sme neboli členom NATO, nemusíme mať ministerstvo obrany? Lebo to je argumentácia vlády. Prečo nemusí rešpektovať ústavu a ústavný zákon? Tak verím tomu, že ako minister Tomáš veľmi dobre vie, že toto sa naozaj nedá ustáť pred Ústavným súdom a vysvetlí nám tento postup. A osobitne to, prečo si aspoň vláda nevypočula riadne Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Ja veľmi pekne ďakujem za príspevok aj pána poslanca Valáška, lebo ja si myslím, že stačilo by len pozrieť na ministerstvo životného prostredia a ministerstvo obrany. A hneď máme tie stovky miliónov na transakčnú daň. A to sa len bavíme vlastne len, že sme si dovolili spomenúť nepotrebné v 16., pretože nie tieto, ani teraz. Predražený tender na turbíny v Gabčíkove. A to ani nemusím ísť k tým odmenám za ten milión, čo sme sa teraz dozvedeli, že nerozumieme, prečo pán Taraba takto míňal. Takže hneď máme. Nedáme. Tam tie stovky miliónov sú a čakajú na podnikateľov. Predtým, než budeme pokračovať. [14:49] Martin Dubéci Vyhlasujem krátku prestávku do 14:52. Ďakujem pekne. Môžeme teda pokračovať. O slovo požiadal pán spravodajca. [14:52] Pavel Ľupták – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel odpovedať pani poslankyni Kolíkovej, lebo sa opakovane pýtala pána zástupcu vlády, pána ministra Tomáša, že ako je možné, že pán Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, nedostal slovo na finančnom výbore, tak len na vysvetlenie toľko. Finančný výbor v stredu mal rozpočtovaný čas od 11:30 do 14:00, o 14:00 začínala schôdza. Pán predseda Blaha teda aj upozornil hlavne tých diskutujúcich. Áno, bez opozície. Že buďme stručnejší, vecnejší. Pretože tie také rétorické cvičenia, v ktorých sú dobrí hlavne pán poslanec, ktorý tu teraz nesedí, Jakub a prípadne ďalší, reku nech si tieto tanečky nechajú do pléna, ale buďme vecní na tom finančnom výbore. Keď sa čas zblížil, že by už teda mal vystúpiť pán predseda NKÚ aj pán Tóth, tak znova boli upozornení, buďme vecnejší, ešte musia vystúpiť títo dvaja páni. Ale posledný diskutujúci, pán Jakub, tam s pánom 15 minút rozprával. Nikto nechce zobrať poslancovi právo rozprávať aj na finančnom výbore. Viete, ale mali tam asistentov. Tí tam mali kamery a natáčali si rétorické cvičenia svojich poslancov a jednoducho to ide na sociálne siete a taká asi propagácia, tak nebol v tom žiaden úmysel, ale na pána Tótha nezvýšil čas, hoci od začiatku pán predseda Ján Blcháč upozorňoval, že buďme vecní, nechajme si rétorické cvičenia do pléna a tak ďalej a tak ďalej. Dobre, keď už mám slovo, tak nebol v tom žiaden úmysel, hej? Odznelo tu viackrát aj v televíznych debatách. Ja sledujem rokovanie k tomuto bodu programu štátneho rozpočtu v podstate stále, hej? Aj keď som doma, aj keď som v kancelárii, tak mi to tam beží na pozadí. Rozprával o tom aj teraz, keď som sem prišiel, pán Dostál. Spomínajú tú protiústavnosť celého, hej, že vláda obchádza záležitosti a že mal byť predložený vyrovnaný štátny rozpočet a potom plénum, my poslanci to môžeme zmeniť, hej? No to je aký postup, keď teda musí si vláda splniť čiarku, predložiť nejaký vyrovnaný rozpočet. Nech je tam hocičo napísané a potom sa to tu bude v pléne meniť. Nebolo by náhodou lepšie to, po čom som opakovane volal, kolega Marián, no tak sadnime si koalícia s opozíciou a konečne zmeňme alebo dokonca zrušme zákon o dlhovej brzde. Pretože sa zmenili výrazne podmienky vo svete. A zákon o dlhovej brzde nám teraz brzdí ekonomiku. Ak je to zákon o dlhovej brzde, tak samozrejme vláda na začiatku tohto volebného obdobia na návrh pána ministra Tarabu ho obišla a odsúhlasili si tam tie náhrady také, lebo mali zamrazené zo zákona platy. Môžeme sa na to dívať všelijako. Ja si myslím, že to mohlo byť aj bez toho, lebo tá politická strata, ktorá z tohto plynie, lebo ste sa významne, opozícia, toho chytili a obúchavate to vláde, tých pár tisíc eur, čo si oni ako keby prihrali v rámci náhrad, o hlavu. A bežný človek tomu nerozumie. Teraz nechcem z nikoho robiť ako málo vzdelaných ľudí, ale človek si vie predstaviť tak maximálne trojnásobok toho, čo zarába, že by mu stačilo. Čiže, ak niekto žije z priemerného platu 1600 €, tak si povie, keby som zarábal 4000, to by som bol bohatý. Ale už si nevie predstaviť milión a už vôbec nie miliardu, že čo to vlastne obnáša. Takže skúsme sa nad tým zamyslieť, pretože tu veľakrát odznelo. Pani Kačmárová Kolíková povedala, že ušetrilo by sa, keby si tí ministri neboli zvýšili tie náhrady alebo ako to nazveme. No tak iste, ušetrilo by sa za jeden rok plus mínus 750 000 €. Sú to pekné peniaze, sú, ale z hľadiska miliárd, ktoré nám chýbajú, to je kvapka v mori, hej? Ľudia navrhujú a poslanci navrhujú poslancom: znížme platy, alebo stačilo by 100 poslancov. Stačilo by tu 100 poslancov? Ja si myslím, že hej. Som v prvom volebnom období, ale viem si to predstaviť, že keby nás tu bolo 100, no tak by asi ten parlament išiel ďalej. Možno by bolo menej času na behanie po regiónoch, nech ten volič potom príde za tými poslancami, ktorí sú tu, do Bratislavy, ale v pohode, stačilo. Koľko by sme ušetrili? 6 miliónov za rok. Ale konštantné náklady v Národnej rade, zamestnanci, energia a tak ďalej – to sú tie obrovské náklady. Tie by ostali. Keby tu bolo 10 poslancov, tak sa to musí kúriť, svietiť, musia tu byť tie všetky odbory, všetkých 500 zamestnancov alebo koľko tu je. Hej, no tak buďme korektní, lebo ja viem, že nie ste hlupáci a že si tieto čísla viete takto dať, ale ak to takto predkladáme voličom, že toto nám zlepší ten štátny rozpočet, ak sa zmení vláda, či bude taká či onaká, či táto, ktorá tu je. Oni nám tie klamstvá spočítajú alebo také polopravdy. Bola tu vychvaľovaná tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa mňa, a povedal som to aj na finančnom výbore pánovi Tóthovi do očí, je to absolútne zbytočný orgán. Absolútne zbytočný orgán, pretože všetky tie ekonomické dáta, ktoré zhromažďuje Národná banka, Ministerstvo financií, Štatistický úrad, oni to majú k dispozícii, za pomoci AI, čo si hodia do počítača, dajú tam nejaké to svoje know-how a teraz im vypadne z toho nejaký materiál a je už iba na tom, kto to ako okomentuje, hej? Takýto materiál nám vypracujú aj za Akurát oni to majú k dispozícii za pomoci AI, čo si hodia do počítača, dajú tam nejaké to svoje novú hávu a teraz im vypadne z toho nejaký materiál a je už iba na tom, kto to ako okomentuje, hej? Takýto materiál nám vypracujú aj zamestnanci Národnej banky. Len to je za 1 rok 48 miliónov nákladov na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Za 10 – 11 rokov, odkedy bola zriadená, ak sa pamätám, v roku 2011 alebo kedy, je to vyše 500 miliónov €? Za takýto orgán, ktorý majú kráľovské platy a občas sa stretnú a čo si vypotia alebo si okomentujú to, čo tam tí zamestnanci, ktorí tam robia, pripravili jej okolo 20. Hej, zbytočný orgán. Pán predseda NKÚ, a ja som mu to dvakrát povedal na finančnom výbore. Prvý raz v roku 2003 a teraz v stredu naposledy, lebo on tak pekne nás kritizuje, že tu treba šetriť a tak ďalej a tak ďalej. Tak už v roku 2003 na mojom jednom z prvých finančných výborov, keď nám tam dali tie čísla toho výboru, pardon, toho NKÚ, keď sa schvaľoval rozpočet kapitoly NKÚ, tak sa pýtam pána predsedu Raši: Pán predseda, týchto 10 miliónov na softvér kontrolórsky, to fakt myslíte vážne? A každý rok milión € na údržbu toho softvéru? Keďže ja som niekedy pracoval na NKÚ a patril som medzi špičkových kontrolórov, každá jedna kontrola, ktorej som ja, kde som ja bol účastný, tak išiel výstup na trestné stíhanie. Tak na samotnom Najvyššom kontrolnom úrade si niekto ulieva, to tu zodpovedne hovorím, 8 miliónov € každý rok na údržbu softvéru, čo to môže byť maximálne 100 000, maximálne. Ale takto to nefunguje iba na NKÚ. Cez všetky vlády takto funguje skoro na každom rezorte, cez všetky vlády. Ministerstvo hospodárstva a ďalšie, lebo nikto nevie a ani nechce znormovať skrátka tie príkazové riadky, ktoré nejaký ten daný program vyjadrujú svoju, jeho nejakú časovú náročnosť pri tom programovaní alebo aj tú následnú kvázi údržbu. A tuto nám utekajú už iba na softvéroch miliardy. Prečo to žiadna vláda neurobila? Teraz ja nechválim túto vládu. Tam sa dá načrieť. Nie, že ministrom budeme vyčítať 750 000 € za rok, že si zvýšili nejaké náhrady. Zamýšľame sa nad tým, nie, aby ministri mali menej a poslanci menej, ale aby ľudia mali viac. Potom nám nebudú závidieť nejakých poslaneckých, ja neviem, koľko to máme, 4100 € hrubého. A to ešte nám za výdatného prisaľovania opozície, že to je strašne veľa, nám to ten bežný človek, čo žije s 1600 € ba aj menej, ako keby závidí. My, keď budeme mať platy 1000 €, tak koľko bude mať bežný človek plat? 200 €? Ľudia musia mať viac a potom nech je to pomerovo nejak odstupňované až po tie najvyššie ústavné funkcie. Takto sa k tomu stavajme. Problém je v tom, že my, koalícia cez všetky vlády, nielen cez túto, sme sa nevedeli stretnúť a povedať si, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa prežil. Pretože kde je najväčší problém, že nielen Slovensko, ale vo všetkých krajinách sveta alebo skoro vo všetkých krajinách sveta ten dlh ide exponenciálne hore, stále sa zrýchľuje a zrýchľuje. Napríklad Spojené štáty americké, ich dlhová služba za jeden rok už je bilión dolárov. To sú úroky z pôžičiek Spojených štátov amerických. To už je viac ako ich rozpočet na armádu. A to je najsilnejšia alebo jedna z najsilnejších ekonomík sveta. Bilión dolárov, gdzie jest ta hospodářka? Hej, to je tzv. systémový dlh a ja sa o to zmienim, lebo nechcem tu teraz rozprávať hodinu. Ale tie najväčšie za posledných 30 rokov, tie najväčšie dlhové skoky zadlženia celého sveta, prvý bol v roku 2008, pardon. Tá finančná kríza, pád banky Lehman Brothers. To boli podvody, podvody amerického Wall Streetu. Vznikla kríza, ktorá sa rozšírila do celého sveta. A táto finančná kríza, ktorá vznikla, zdvojnásobila dlhy všetkých štátov sveta, plus-mínus aj Slovenska. Ja si na to pamätám. Dávali sa šrotovné na autá, všelijaké opatrenia, na ktoré sa ľudia skladali, aby sme podporili ekonomiku. Potom sa prijímali neštandardné finančné nástroje, ako tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, či v Spojených štátoch 80 miliárd dolárov mesačne do systému nad rámec pravidiel a v Európskej únii 80 miliárd eur do systému, generovali sa peniaze nekryté ničím, aby nám jednoducho nezbankrotovala ekonomika. Tam sú tie dlhy. A toto, čo som hovoril, to sú, zase sa bavíme o biliónoch dolárov a eur, ktoré tak ticho čakajú v tom systéme, hlavne na finančných trhoch, v akciách a dlhopisoch. Taká tikajúca časovaná bomba, ktorá vybuchne skôr či neskôr. Potom prišiel COVID, kde sa vzal, tu sa vzal, nebudem to tu rozoberať. Ale aj tento skoro zdvojnásobil dlhy celého sveta. Zavrieť ekonomiku, pamätám sa na to, ešte Pellegriniho vláda, len sa o nás otrel COVID a zavrela sa na kompletku ekonomika. Tragické rozhodnutie. A Matovičova vláda to potom ešte ako doniesla k dokonalosti. Ničenie ekonomiky, plošné testovanie a ďalšie veci, držanie národa v núdzovom stave, aby sa mohli robiť zákazky bez výberových konaní. Tam sa prehajdákali miliardy €, a nemuseli sa, mohlo to stáť pár desiatok miliónov možno tieto náklady na ten COVID. A zrazu táto vláda búchla do dlhovej brzdy a takto to odovzdala tejto vláde a už sme boli v tom sankčnom páse dlhovej brzdy a teraz zrazu opozícia tu ako objavuje Ameriku, že za všetko môže táto Ficova vláda. Nech je taká či onaká, ale my nemôžeme za úsudok sveta, za podvody na finančných trhoch, za to, že sú ľudia, celý svet je zotročovaný cez úrok. Cez úrok. Toto je najväčšia príčina ekonomických problémov sveta, že tu skupina bankárov má právo generovať peniaze z ničoho a na tieto peniaze si účtovať úrok. Toto keď nebude, tak bude na svete dobre, ale o tom žiaden politik nehovorí. Neviem, tuto sa dámy usmievajú. Neviem, či tomu vôbec niekto rozumie, o čom tu teraz rozprávam. Ale my nemáme žiadať znižovať platy politikov a neviem aké opatrenia. My žiadame na medzinárodnej úrovni, aby sa urobila nová medzinárodná finančná konferencia, taká, aká bola v roku 1976, aby sa prehodnotil svetový finančný systém a zakázala sa tzv. multiplikácia peňazí komerčnými bankami. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:07] Martin Dubéci Faktická na vaše vystúpenie, pán poslanec Viskupič. Ďakujem. [15:07] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za slovo. Uf, no toto by bolo na reakciu dlhšiu ako dve minúty. Začnem asi číslami. Pán kolega, dobre som rozumel, že ste povedali, že 500 miliónov nás stála už Rozpočtová rada za jej históriu? Také niečo ste tak plus-mínus, viac asi skôr mínus, pretože rádovo 5 miliónov ročne. To znamená, to, čo ste povedali, vy by Rozpočtová rada minula tak za 100 rokov svojej existencie. Čiže pomýlili ste sa o veľmi, veľmi, veľmi veľa. Ale dobre, však to sa stať môže. No, ale nemalo by sa to finančákovi, ale stať sa môže. Dobre. Druhá vec, pán kolega, sedeli sme na tom istom výbore od 11:30 do 14:00. Nie, že sme mali rozpočet, sme mali 11 bodov, 11 bodov. Však tam boli kapitoly, tam bola VPS, tam bolo kadečo. Pán kolega, nemáte s čím porovnávať, možno to je problém. Ja som bol predsedom finančného výboru v minulom volebnom období. Na rozpočet som vždy plánoval dva dni, väčšinou prvý deň na všetko ostatné a druhý deň na samotnú diskusiu o štátnom rozpočte. Celý jeden pracovný deň a boli sme tam dovtedy, kým boli otázky, všetci, vrátane šéfa NKÚ, vrátane šéfa RRS. Takto to fungovalo. Ak sa chcete inšpirovať, pozrite si, veď sú tie výbory zachytené na webe. A ešte jednu vec stihnem. Pán kolega, tak 90 000 sa vám zdá pár eur, či ako ste to povedali, tie odmeny. Pán kolega, kto nevie šetriť v malom, nikdy nebude vedieť šetriť vo veľkom. A všetci tu z vlády presne hovoríte, všetko, na čo človek ukáže, sa vám zdá len drobné. Drobné, drobné, drobné. Preto to sme tam, kde sme. Pretože nerozumiete ani drobným a v živote nebudete rozumieť veľkým peniazom. A ľudia ich platia. Ľudia sú tu daňoví poplatníci a tým je smutnosť toho, čo sa tu predvádza. Čiže na rozpočet nie hovoriť, že nevyšlo. Bolo treba na to vyhradiť celý deň a pán poslanec Vančo. [15:09] Martin Dubéci Ďakujem, pán predsedajúci. [15:09] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ľupták, vy ste povedali alebo spomenuli veľmi vážne veci o tom, ako sa tu kradne. No len povedzme si, že čo ste urobili preto, aby sa vy osobne, aby sa nekradlo. Zrušili ste NAKA? Hlasovali ste za všetky zákony, ktoré rušili Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré zničili trestnú politiku štátu v praxi. Totálne znížili bezpečnosť a úroveň spravodlivosti na Slovensku. Mali sme 11 500 väzňov. Teraz máme 7500. To znamená 4000 ľudí menej, ktorí boli vo výkone trestu, tak tam dnes nie sú. S tým, že sa menili trestné zákony bez analýzy. Urobili sa len preto tieto zmeny, aby sa ochránili konkrétni ľudia, ktorí sú súčasťou tejto koalície alebo sú blízki tejto koalícii. A vy ste za to hlasovali. A potom je jasné, že sa kradne všade, keď na najvyšších miestach politiky sa dá signál, že kradnutie je v poriadku a beztrestnosť je náš cieľ. Lebo takýto signál ste dali. A potom je jasné, že hocijaký vedúci IT na hocijakom úrade alebo aj vo firme jednoducho si povie: však nič mi nehrozí, maximálne tak podmienka alebo pokuta, tak mne to stojí za to, keď, ja neviem, koľko si hovoril, milión eur len na jednom oddelení sa ukradne alebo teda sa minie navyše a potom si niekto dostane malú domov z toho, možno 50 %, možno 30. Tak oni si to proste lajznú. Ale vy ste dali ten signál. Tak to už nerobte, nepodporujte túto vládnu koalíciu. Už vás je len 76. Keď vy poviete teraz, že treba robiť inak alebo poviete, že končíte, tak, pán poslanec Dostál. [15:11] Martin Dubéci Pán poslanec Ľupták [15:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou To snáď nemyslíte vážne. Tak predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nedostal viac ako 1,5 min na rokovaní finančného výboru, aby sa vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu z dôvodu, že pán poslanec Jakab dlho rozprával, a nie z dôvodu, že vy tu idete rýchlikovým tempom schvaľovať štátny rozpočet, že v piatok ste sa dohodli, v nedeľu ste to poslali sociálnym partnerom, v pondelok to vláda odsúhlasila, v utorok doručila do parlamentu a v stredu sa už o tom rokovalo vo výbore krok a o 14:00 sa začalo rokovať v pléne. Však toto je problém. Problém je, že takýmto tempom rokujete o návrhu rozpočtu, že o návrhu štátneho rozpočtu nebolo normálne dvojdňové zasadnutie finančného výboru, ale bolo to 2 a pol hodiny a ešte sa tam rokovalo o ďalších ôsmich bodoch. Toto je problém, nie to, že kto koľko, ktorý poslanec na zasadnutí výboru rozprával. Však nežartujte tu. Potom ste tu povedali, že vláda si urobila čiarku, že alebo by si urobila čiarku, že by splnila ústavný zákon a predložila návrh vyrovnaného rozpočtu, ale veď rešpektovať ústavu a ústavné zákony a podľa vás urobiť si čiarku. Keď sa vám to nepáči, tak ste sa mali pokúsiť to zmeniť, ale veď ani ste sa o to nepokúsili. Ústavu a ústavné zákony aj zákony je potrebné rešpektovať. Vy tu hovoríte, že to je len také, že urobiť si čiarku. Nie. Vláda je povinná, podľa ústavy je povinná rešpektovať ústavu a ústavné zákony. A bagatelizovali ste aj to zvýšenie platov cez paušálne náhrady pre členov vlády. Ale veď tam nie je hlavný problém, že by niekto nechcel dopriať členom vlády vyššie platy, ale opäť v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa píše, že v tomto sankčnom pásme majú byť platy členov vlády zmrazené a oni si svoje príjmy de facto zdvojnásobili, obišli ústavný zákon. Veď toto je problém. Pani Poláka [15:13] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, vaše vystúpenie je presne dôkazom toho, ako si zamieňate fakty so svojimi vlastnými domnienkami. Ja si vám dovoľujem pripomenúť, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol schválený 146 poslancami zo 147, z čoho sa jeden zdržal. To znamená jednoznačné, že prešiel vlastne fakticky skoro všetkými poslancami tejto snemovne. S tým, že za to proste ustanovila dlhová brzda. Vašej vláde je táto dlhová brzda nepríjemná. A ide ju absolútne vyblokovať. Absolútne ignoruje to, že na ňu odkazuje ústava a že priamo tu má priestor Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a vaše domnienky, koľko stojí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a že tu hádžete so stovkami miliónov, ako je naozaj škandalózne. Ste sa rozhodli nenávidieť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo je kritická k vám. Rozprávajte tu nenávistne k nej, pretože rozpráva, že stála 500 Domnienky, koľko stojí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a že tu hádžete so stovkami miliónov. Ako je naozaj škandalózne. Ste sa rozhodli nenávidieť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo je kritická k vám. Rozprávajte tu nenávistne k nej, pretože rozpráva, že stála 500 miliónov. A pritom stála, ja neviem, okolo 60 miliónov, ak som to dobre vypočítala? Takže ako to je zásadný rozdiel. Naozaj tu ako takýmto spôsobom popierať miesto pre orgán, ústavný orgán, ktorý je zriadený vlastne ústavou, ktorý má odkaz v ústavnom zákone s jasnou pôsobnosťou pre brzdy vláde, ktorá bezbreho míňa peniaze. My sme vám tu pred chvíľkou s kolegom povedali, že stačí sa pozrieť iba na zopár prípadov šafárenia tejto vlády a hneď máme na transakčnú daň. Tak, pretože sa vám nepáči, že tento ústavný orgán k tomu vie niečo povedať. Tak rozprávate tu o ňom nezmysly. A naozaj to nie je v poriadku. Že keď sa vám niečo nepáči, nech sa páči, ale potom aspoň informujte o tom korektne. Lebo presne takto sa vytvárajú konšpirácie a nenávisť. Áno, takto sa robí napätie spoločnosti. Ďakujem. [15:15] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števolová. [15:15] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Ľupták, ja si to musím naozaj ujasniť, ale vy ste členom finančného výboru. Zle mi viete. Ja som si vždy myslela, že tak ako v ústavnoprávnom výbore v tomto parlamente budú vždy naozaj len tí nominanti, či už vládnej koalície alebo opozície, ktorí naozaj si ctia ústavu a zákony a bude tam o tom prebiehať rozprava, tak som si myslela, že aj v tom finančnom výbore budú naozaj ľudia, ktorí ovládajú čísla, ekonomické ukazovatele. A popritom, keďže sme aj poslanci, aj poslankyne, rozumejú úcte, ústave a zákonom. Ale vlastne tento váš prednes, čo ste tu teraz povedali, to ma vlastne úplne vyviedlo z omylu. Neviem, asi doteraz som mala úplne iné predstavy o tom, že kto má rozhodovať a posudzovať verejné financie Slovenskej republiky, ale teda, keď vy máte predstavu, že ak sa vám nepáči zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak si ho prosto jednoducho obídete, tak to je predstava na úrovni šoféra, ktorému sa prosto nepáči päťdesiatka v obci. On má pocit, že má nové drahé auto, ktoré je stavané na vyššiu rýchlosť, tak pôjde stovkou, lebo jemu sa to nepáči. Takáto argumentácia, pán kolega. A argumentovať, že veď mohol sa zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tak mali ste priniesť tú zmenu alebo zrušenie, ale vy ste priniesli zmenu, ktorá ničí rozpočtové provizórium a priniesli ste protiústavný zákon o rozpočte. To je niečo úplne iné. To je vedomé porušovanie zákonov a nastavených pravidiel. To je jedno, ako to tu obhajujete. Vedome ste porušili [15:17] Martin Dubéci pán poslanec Jakab [15:17] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Toto je prototyp poslanca, na ktorom je postavená súčasná vládna koalícia. O financiách rozpráva samé hlúposti a dokázal to aj pri tejto rozprave. A jediné, čo dokáže obhajovať, je, že táto vláda si zvýšila dvojnásobne platy a dokáže obhajovať vysoké platy politikov. Viete, prečo ľudia chcú znížené platy politikov? Viete, prečo by si vláda mala znížiť plat, ktorý si zvýšila dvojnásobne? Pretože za prvé, vláda tým porušila ústavný zákon, obišla ho, mali mať zmrazené platy a sami si ho zdvojnásobili. A za druhé, ľuďom nesľubovali, že si budú zdvojnásobovať platy, ale urobili to hneď, ako sa dostali k moci, pán Ľupták. A vy to obhajujete, že to je v pohode, že si zvýšili dvojnásobné platy. No nie je to v pohode, pán Ľupták, pretože tí ľudia sa na to nemôžu pozrieť aj preto, ako vidia, ako funguje tento parlament, že tu je len pár mesiacov v roku, tri alebo štyri mesiace v roku tento parlament zasadá. Inak si tu vládni poslanci schvaľujú trojmesačné voľná spolu s vami. Preto sa ľudia nemôžu pozerať na platy politikov a preto sa nemôžu pozerať na platy politikov, lebo vidia každý jeden deň, ako sa tu rozkráda. A vy to vidíte tiež. A vy ste 76. poslanec. Keby ste naozaj vám záležalo na tom, ako táto vláda hospodári, tak by ste to dneska položili a táto vláda by skončila. Ale vy len rozprávate o tom, ako by mohlo niečo byť. Máte totálne popletené čísla a jediné, čo z vás vypadlo, je, že obhajujete, že platy politikov sú vlastne v poriadku, že si vláda zdvojnásobila platy, je vlastne v poriadku. Nie, nie je to v poriadku. My proti tomu bojujeme, pretože nemôžete zadlžovať Slovensko, túto krajinu, sľubovať im hory-doly a potom na nich priviesť len konsolidácie a ožobračiť celý národ. A rozprávať o tom, že je v poriadku, keď si vláda zdvojnásobí platy. To nie je v poriadku. Takto krajina nemôže fungovať a pokiaľ nebude fungovať normálne, že politici sa budú zodpovedať voličom aj za svoje skutky a rozkrádačky, tak táto krajina sa [15:19] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuleková. [15:19] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Ľupták, povedali ste teda mnoho vecí, na ktoré by sa dalo reagovať, ale skúsim na to, čo ste hovoril, teda že zákon o dlhovej brzde nám ničí ekonomiku alebo brzdí, ale podľa mňa ekonomiku nám v prvom rade brzdí táto vláda. Tým, že zvyšuje dane, tým, že zaviedla transakčnú daň. A vlastne to všetko má dopady na naše firmy, ktoré odtiaľto odchádzajú. Ľudia naozaj prichádzajú v mnohých regiónoch, v tých ťažko skúšaných regiónoch o prácu a toto by vám malo prekážať, ale mám pocit, že keď sa tu o týchto veciach hlasuje, tak vtedy nad tým nerozmýšľate, keď stláčate ten gombík a hlasujete tu za tie veci, ktoré jednoducho škodia ekonomike a škodia ľuďom na Slovensku. A vy ste hovoril, že čo to je 750 000, že vlastne sú tie dopady zvýšenia platov ministrov, ale v poriadku, však bavme sa o tom, že ministri by mali mať viac, ale nie v čase, kedy hovoríte ľuďom, aby si uťahovali opasky. Veď to naozaj nie je normálne, že ľuďom beriete a na druhej strane ministrom pridávate. Veď vy musíte ísť v prvom rade príkladom podľa mňa, že keď šetrím, tak v prvom rade šetrím na tom chode štátu. Keď hovorím ľuďom, aby šetrili a keď im zvyšujete tie dane a odvody. Takže takto sa treba na to pozerať a každé euro, ktoré sa ušetrí, a aj tých 750 000, a keby sme išli po rezorte, tak jednoducho naozaj sa dá napočítať veľké množstvo peňazí, kde by sme vedeli ušetriť. Takže asi toľko. Ďakujem. Pani poslankyňa Klárt. [15:21] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Ľupták, ale veď vy ste poslanec Národnej rady. Ako vy môžete za týmto plénom, za tým mikrofónom vlastne obhajovať zákon roka s tým, že je v poriadku, že ste ho predložili protiústavne a ja nerozumiem tomu, máte celý aparát k dispozícii, ako vláda má celý aparát k dispozícii, aby pripravila vyrovnaný rozpočet a ten je dôležité ukázať, lebo nám ukazuje našu reálnu situáciu a zároveň nám ukazuje aj to, že ako sa musíme postaviť k tomu, aby sme ho urobili síce nie vyrovnaný, ale proste v danej situácii najlepší možný a na to treba samozrejme aj čas. A je to dôležité takýmto spôsobom predložiť, pretože to jednak teda akože prikazuje ústavný zákon a vy ste poslanec Národnej rady, ktorý tu namiesto toho, aby hovoril, že treba si ctiť zákony, hovoríte o tom, ako vám ľudia s nižším platom asi teda závidia. A síce aj poviete, že majú mať viacej, ale však oni majú mať viacej, nie preto, aby vám nezávideli, ale preto, že si to aj zaslúžia v rámci toho, že naozaj aj tvrdo proste pracujú. A ja nerozumiem tomu, ako ste sa k tomuto dostali, ale potom som rozmýšľala, že ja si vlastne pamätám, keď vy ste tu rozprávali o krvi nejakých detí, ktorá sa niekde, elity z nej žijú, či čo ste to hovorili za hoaxy, ktoré sú proste na internetoch. Vy ste spomenuli, že Európska únia je plná, čo to bolo, pedofilov a narkomanov. Spochybnili ste dokonca aj ruský útok na ukrajinskú nemocnicu, detskú nemocnicu v Kyjeve, že neveríte mainstreamovým médiám, tak potom vlastne je ako keby asi logické, že poviete, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda je absolútne zbytočný orgán, alebo poviete, že 700 000 € ušetrených na jednej položke, že čo to vlastne je v porovnaní s tým s tým s tými miliardami. Ale veď, keď ste zástanca toho tradičného, ako teda hovoríte, tak potom tradične nám vždy vraveli a nás to učili naši predkovia, že babka k babce budú kapce. No tak ako, že, keď teda [15:23] Martin Dubéci Pani poslankyňa, naš [15:23] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No mňa fascinuje to, že pán Ľupták, vy ako člen finančného výboru nerozumiete, že zákon o dlhovej brzde našu ekonomiku nebrzdí, že tú našu ekonomiku brzdí vaša vláda. Lebo vaša vláda zaviedla transakčnú daň. Vaša vláda nedokáže túto transakčnú daň zrušiť. Najprv hovorí, že ju zruší, potom, že ju nezruší, potom, že ju zruší od 1. 1. 2028. Prosím vás, to je daň, ktorá neexistuje nikde vo svete okrem dvoch krajín, okrem Maďarska a Venezuely. Jednoducho to je daň, ktorá, ktorá nemá opodstatnenie, ktorá je absolútna hlúposť, hej? Potom ste zdvihli DPH-čku. Myslíte, že to pomáha ekonomike? Potom neviete adresne znížiť spotrebné dane pre naftu. Veď tí podnikatelia, vy ich neviete, vy im neviete pomôcť s tými nákladmi, ktoré oni majú. Vy ich dusíte a dusíte. A potom, čo ma úplne ako keby prekvapuje, že takto bohorovne ste tam stáli a urážali ste odborníkov z Rozpočtovej rady. To si ako dovoľujete? Alebo poviete, že na NKÚ sa kľudne ukradne z IT systémov milióny €? To si ako dovoľujete hovoriť tu? Veď to nemôžete len tak bez nejakých dôkazov tu takéto akože veci tárať. A ešte, keď sa pozrieme na to, kto to hovorí, tak ja len doplním kolegyňu, ktorá začala o tom vašom adrenochrome. Vy veríte na elixír mladosti, že tu nejaké elity z krvi strašených detí získavajú adrenochrom a používajú ho na výrobu elixíru mladosti pre elity. To pre koho? To pre vášho Putina? Prosím vás, akože fakt sa spamätajte. Poslanec Vladkovič [15:25] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa musím priznať, pán Ľupták, že ja, keď vidím to vaše meno, že tam zasvieti, ja sa vždy poteším. Mne tak srdce zaplesá. Ale bez srandy, ako naozaj. Úprimne sa poteším vždy. Bohužiaľ, že čo potom prichádza, tak to je, to je, no. Povedali ste, citujem: „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa občas, občas sa stretnú a niečo vypotia.“ Koniec citácie. Pán Ľupták, ale je veď nezávislá inštitúcia, ktorá bola zriadená, že ústavným zákonom, ktorej hlavnou úlohou je monitorovať a hodnotiť hospodárenie Slovenskej republiky a plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Povedať, že sa raz za čas stretnú a niečo vypotia, považujem za škandalózne a za naozaj, že nevhodné a perfídne. A čo sa tá druhá vec, čo sa týka toho platu, že postaviť sa sem v časoch, aké na Slovensku máme a tváriť sa alebo sťažovať sa, alebo teda nepriamo poznamenať, že tých 4100 v hrubom je málo a že by sa akože zišlo viac, že ako, že to poviete vy, akože zo strany SNS, ktorých highlightom za toto volebné obdobie je, že zákaz hmyzu v potravinách a že možnosť, aby mohli aj poslankyne, poslanci sobášiť ľudí, považujem za, akože zvlášť nepokorné. Čiže trošku by som tu čakal viac pokory, vrátiť sa nohami na zem, netrepať tu o tom, že sú tu nízke platy v časoch, kedy tu máme milión ľudí ohrozených chudobou a po celom Slovensku máme roztrúsené tie nádržky na vrchnáky, na štuple z plastových fliaš, kde sa Slováci a Slováčky skladajú na operácie deťom. V takejto fáze sme sa ocitli s týmto štátom a s touto krajinou, sa sem napochodovať, postaviť a povedať, že 4100 v hrubom nie je nič moc, tak to je akože fakt, akože máte silný žalúdok. Pamätaj, že aký [15:27] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, my sa vo veľa veciach asi nezhodneme. To mám na rovinu. Ale v jednej sa zhodneme, že ja tiež s vami súhlasím, že v štátnom IT sa stráca príliš veľa peňazí. S tým s vami budem súhlasiť. A špeciálne sa strácajú peniaze, keď je pri moci SMER. To je, žiaľ, tak. A dávam aj pozitívnu správu, lebo nemusí to tak vždy byť. Vy ste povedali, že vždy to tak bolo, vždy to tak bude. No nie. Nebolo to tak vždy a ani to tak nemusí vždy byť. Ja som posiel na priateľov. Ministerstvo informatiky za minulej vlády a poznáte asi portál slovensko.sk. Neviem, či viete, že on v roku 2019, 2020 nás stála prevádzka toho portálu 1 milión každý jeden mesiac. Pardon, 1 milión ročne, milujem sa čítať. A to, čo sa nám podarilo, že my sme zosekali tú faktúru na polovicu. Hej, že na 450 000. Prišla táto vláda a už to zase rastie, pretože sú tam takí ministri, akí tam sú. No a v tejto súvislosti by som vás chcel upozorniť, že minister Migaľ si tam teraz podpísal taký jeden veľmi nepekný kšeft okolo tohto portálu za 90 miliónov € zo štátneho rozpočtu. Včera podpísali tú zmluvu a zverejnili ju v centrálnom registri zmlúv. Ešte tá zmluva nemá finančné krytie, ale to je teraz na Ficovi. Tak, ak chcete zastaviť rozhadzovanie, zbytočné rozhadzovanie peňazí v štátnom IT. Tu máte krásnu príležitosť. Vy môžete byť ten 76. poslanec, ktorý povie, že dobre, ale ja už sa na to nejdem pozerať ďalej a idem to zastaviť. Pretože toto, čo tu Michal vystrája, to je naozaj, že kšeft. On tu rok straší, že tu hrozí nejaký kolaps. Rok portál funguje, že? Preto potrebuje 90 miliónov, ale však rok portál funguje, nič sa nedeje. On rok hovorí, že potrebuje nejakú modernizáciu. Zatiaľ už máme nový moderný portál, tak načo ešte stále chce 90 miliónov? Vy môžete byť ten, kto zastaví 90-miliónovú rozhadzovačku v štátnom IT. Ak vám vadí mrhanie peniazmi v štátnom IT. Kľudne sa ma spýtajte na detaily, ak chcete. Všetko vám to všetko vám to pre Preto potrebuje 90 miliónov, ale však rok portál funguje, nič sa nedeje. On rok hovorí, že potrebuje nejakú modernizáciu. Zatiaľ už máme nový moderný portál, tak načo ešte stále chce 90 miliónov? Vy môžete byť ten, kto zastaví 90-miliónovú rozhadzovačku v štátnom IT, ak vám vadí mrhanie peniazmi v štátnom IT. Kľudne sa ma spýtajte na detaily, ak chcete, všetko vám to prerozprávam. Takže, ak vám to vadí, vy to máte v rukách, vy to môžete zastaviť, a nie drobné peniaze. Veľké peniaze, ktoré si Migal ide urvať pre seba. Kto s reakciou. [15:29] Martin Dubéci Dobre, veľmi krátko, nedá. [15:29] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou V 2 minútach. Áno, ja si na vystúpenia častokrát na mojej škole nezvyknem robiť prípravy, papiere, riešim to z hlavy, tak sa ospravedlním za to, že som počítal z hlavy a breptol som o jednu čiarku, 50 miliónov som prehodil na 500. Ale ja nevychádzam, zúfajú už to oznieva. Tuto od pána Jakaba až všetko, čo teraz vystúpilo zo strany PS, vy máte problém počúvať s porozumením, čo som povedal? Ja som skritizoval, že si to mohla vláda odpustiť, obísť ten zákon o dlhovej brzde a zvyšovať si náhrady. Ja som to nepodporoval. Kolega Jakab, že ja som za to a neviem, čo. No, nie som za to. Boli to mínus politické body. Ak tým vzdam, ja som nehovoril, že my máme málo. Ja som hovoril, že ľudia majú málo. 1600 € oproti priemerný plat na Slovensku v hrubom oproti priemernému platu v Rakúsku, Nemecku cez 4000. Je smiešne málo. To je to je tretinka. Tuto treba dvihnúť tých ľudí a vohnať do ulíc, nech štrajkujú za vyššie platy a nie za 300 pohlaví alebo rodov. O toto tu je, že kto sa kto sa tých ľudí zastane, keď nás, keď sú vykorisťovaní cez tie korporácie. Odovzdali sme ich zadarmo a pracovníčka na prepážke v banke alebo v nejakom Lidli alebo kdekoľvek má tretinovú mzdu pri rovnakej miere zisku, ako je to v porovnaní i s materskými spoločnosťami na západe. Tu je problém. A z toho potom plynie tá závisť a nenávisť živená opozíciu voči politikom, že majú údajne vysoké platy. Hej? Povedal som, nech je nás tu 150. Nech sa páči, pardon, 100. Fungovalo by to, ale čo by sme ušetrili? Ušetríme milióny, ale my musíme šetriť miliardy. A to, že sa Roda tých úradov rozkráda vo všetkých oblastiach a v softvéri, je svätá pravda. V rozprave vystúpi [15:32] Martin Dubéci Pán poslanec Lackovič, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [15:32] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Nebude prekvapením, že ja sa budem venovať hlavne samosprávam. V tomto kontexte, že čo znamená alebo čo hovorí, čo nám o samosprávach hovorí návrh rozpočtu verejnej správy, samozrejme aj zákon o štátnom rozpočte. Skúsme potiššie, ak by sa dalo, páni. Obce a kraje, samozrejme, vôbec nie sú zanedbateľná časť hospodárstva štátu. Výdavky územnej samosprávy tvoria ekvivalent tretiny štátneho rozpočtu. Ich celkové výdavky predstavujú pre budúci rok 10,5 miliardy €, čo je teda pre porovnanie asi tretina výdavkov všetkých ministerstiev. Len dávam do kontextu, aby sme si naozaj uvedomili, že hospodária naozaj s veľmi významným finančným koláčom. Ale samozrejme, keby sme si to mali premietnuť voči susedom, už len napríklad keby sme to mali porovnať s Českou republikou, ktorá má, áno, dvojnásobný počet obyvateľov, no ale dostávajú tie samosprávy takmer šesťnásobne viac peňazí. Takže je to obrovský nepomer a v ďalších štátoch na západe ani hovoriť radšej, samozrejme, nebudem. Na rok 27 sú rozpočtované celkové výdavky obcí v sume 7,95 miliardy eur. Na rok 27 sú rozpočtované celkové výdavky VÚC v sume cca 2,53 miliardy. Dobre? Čiže obce necelých teda 8 miliárd, aby sme si to mali možnosť aj uchopiť do rúk a uvedomiť, a VÚC niečo málo cez 2,5 miliardy. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 27 sa určujú sumou bezmála 36 miliárd €. Je prekvapivé, že počas konsolidácie stúpa zamestnanosť aj v ústrednej štátnej správe. Veľmi správne to už otvoril aj kolega Hargaš, ktorý to zmapoval za niekoľko ostatných rokov. Ja tu mám porovnanie voči minulému roku. Navrhuje sa nárast počtu zamestnancov z aktuálne očakávaných 130 637 na konci tohto roka na, dámy a páni, 234 907 navrhovaných pre budúci rok. Čiže to je niečo okolo 4300 viac medziročne. A toto sa deje v situácii alebo stave, kedy tu sám premiér hovoril, že keby sme tu prepustili 30 % ľudí v ústrednej štátnej správe, tak si to nik ani len nevšimne. No a aká je realita, že len medziročne tu máme návrh, ktorý hovorí o tom, že by malo byť tých zamestnancov o 4300 viac. Odôvodňujete to tým, že je potrebné reagovať na neustále sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie vo svete. OK, fajn. Aj na potrebu posilnenia štruktúr vnútornej bezpečnosti, čo je chvályhodné. Ale je to aj zaujímavé, jednak preto, že ste sa hrdili, aj sa stále teda, vážená vládna koalícia, hrdíte tou politikou na všetky štyri svetové strany, ktorá nás mala ochrániť pred hrozbami zo zahraničia, a Róbert Fico najnovšie blúzni aj o neutralite, tak neviem, či toto je už príprava na svet bez spojencov alebo nie, ale v každom prípade ešte raz opakujem, tých zamestnancov v ústrednej štátnej správe má byť na budúci rok o 4300 viac. Napriek tomu, že ich malo ubúdať a že sa malo v tomto kontexte šetriť. Zároveň je to zaujímavé aj preto, že ste absolútne stratili zákon o obecnej polícii. Ja na neho čakám už štvrtý rok, tri roky tento zákon, veľmi dôležitý zákon, ktorý bol nachystaný ešte Romanom Mikulcom na konci minulého volebného obdobia, v podstate je stratený. Ten mal pomôcť posilniť vnútornú bezpečnosť. Ak to beriete tak vážne, prečo ste nič pre tých obecných policajtov nepresadili, prečo ste nič pre nich neurobili? A my vidíme, že dokonca ste šli v priamom rozpore s podporou obecných polícií a budem o tom hovoriť. Vytvorili ste nový žandársky zbor a to je, žiaľ, sakramentsky, sakramentsky málo. Zákon o obecnej polícii je stratený. Nikto ho nevidel za ostatné dni, týždne, mesiace a to je obrovská škoda. Zhoršená finančná situácia obcí a miest sa bezprostredne prenáša samozrejme na ľudí. A to tak, aj my sme to hovorili, a nie raz, že pôjdu hore napríklad cestovné lístky, že pôjde hore cestovné a samotný rozpočet, vážené kolegyne, kolegovia, s tým ráta a dáva nám za pravdu. Čiže ukazuje sa, že všetko, pred čím sme varovali, aj s kolegyňou Hanuliakovou, aj s ďalšími, je pravda. Je to v tom rozpočte. My vidíme, že nedaňové príjmy dopravných podnikov v roku 26 boli v sume 88,5 milióna. Po novom pre rok 27 už majú byť 91,9 milióna, čiže vidíme tu navýšenie o 1,5 + 23, 53,4 milióna €. To je prvá lastovička, ktorá ale teda bude veľmi nepríjemne lietať nad tými obcami a mestami, pretože to signalizuje to, že jednoducho to cestovné pôjde hore, že úplne všade, plošne. To je jedna z prvých vecí, ktorá bude čakať obyvateľov našich slovenských obcí a miest. Cestovné, dopravné podniky, doprava jednoducho pôjde hore. A to ešte len teda budeme vidieť naozaj tú Ficovu drahotu v plnej nahote a v plnej „kráse“ v úvodzovkách. Tu treba uviesť, že nedaňové príjmy celej územnej samosprávy boli pre rok 2026 rozpočtované na úrovni 1 190 423 000 €, ale v realite boli o viac ako 50 miliónov € vyššie. Nuž, takže aj v tomto prípade môže byť situácia výrazne horšia a po komunálnych voľbách v prvom roku vládnutia nových primátorov a starostov môžu ísť hore rôzne poplatky. Teraz som hovoril o cestovnom, ale budem pokračovať, lebo tých poplatkov bude viac. Bohužiaľ, bude viac. Či sa to bude starostom alebo primátorom páčiť alebo nie, pokiaľ budú chcieť prežiť, budú to musieť navrhovať a zastupiteľstvá to budú musieť schvaľovať, pretože tam ste so svojou konsolidáciou a s tým návrhom rozpočtu, ktorý ste priniesli, dobačovali Slovensko a doviedli slovenskú samosprávu. Bavíme sa o daniach z nehnuteľností, bavíme sa o dani za psa, ešte aj poplatky za hrobové miesta, ešte aj tie všetky pôjdu hore od budúceho roka. My už vidíme tie prvé lastovičky v samosprávach, kde sa to už deje, pretože o tom budem hovoriť v mojej druhej časti, hoci sú komunálne voľby až za 13 dní, v 1014 obciach a mestách sú už dnes ukončené, sú vybavené. A to preto, lebo tam je len nula alebo jeden kandidát. Čiže my tretinu slovenských samospráv už máme vybavenú. Teraz, 13 dní pred voľbami. 1014 slovenských samospráv nemá viac ako jedného kandidáta na starostu, na starostku, na primátora, na primátorku. A to sa vôbec netýka len malých obcí alebo miest. To máme aj, ak sa nemýlim, v Levoči, to máme, ak sa nemýlim, v Malackách, to máme, ak sa nemýlim, Dúbravka alebo Devínska, teraz jedna z tých dvoch, nie som si istý, čiže obrovské samosprávy, v ktorých žijú 10 000 obyvateľov, nemá kto kandidovať už. Lebo jednoducho vidia, čo sa blíži, čo sa chystá. A to aj bude ten rekordný počet samospráv v rozpočtovom provizóriu od januára, pretože na tie ste úplne zabudli. A keď sa tu minulý týždeň alebo tento týždeň, pardon, to bolo v utorok alebo v stredu, hlasovalo o našom zákone, ktorý som predkladal s Janou Hanuliakovou, so Števom Kišom, aby sa obce a mestá vyňali spod sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, tak ste hlasy nedodali a nezahlasovali. Elegantne sme vedeli tento problém vyriešiť, aby išli aspoň s akým-takým štítom po komunálnych voľbách do toho nového rozpočtu. Takto nebudú mať ani koho voliť, lebo ešte aj kopec ľudí sa odplašilo tou totálne nepredvídateľnou situáciou, ktorá tam hrozí, aj tým rozpočtovým provizóriom, ktoré tam hrozí. Čiže veľmi vážna situácia. Do veľmi vážnej šlamastiky ste dostali tú územnú samosprávu. Nuž, v rámci nedaňových príjmov územnej samosprávy sa predpokladá, že obce dosiahnu v roku 27 sumu 880 miliónov €, takže nárast oproti tomuto roku je tam o nejakých 55 miliónov. Ide najmä o príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku v sume 225 miliónov. Toto oproti projekcii napríklad minulého roku stúplo o 8 miliónov € a to z nájomného, z prenajatých pozemkov, budov, strojov a zariadení. OK. Vzhľadom na nedostatok času sa toto nedá dopodrobna, do hĺbky preskúmať za tie 1 – 2 dni. Takže konštatujem, že toto absolútne, na to nemal nikto čas to preskúmať, či je to správne, či to je nesprávne. Čas až, bohužiaľ, ukáže. Ďalej sa predpokladajú príjmy v sume 503 miliónov € z administratívnych iných poplatkov a platieb. To sú správne poplatky za ubytovacie a stravovacie služby, zo vstupného, za relácie v miestnom rozhlase a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Opäť oproti roku 26 to stúpne o 42 miliónov € 42 miliónov, ale kde idú tie príjmy? Lebo do tých miest a obcí nejdú. A poviem za chvíľočku aj prečo. Prečo to nevychádza. Pre VÚC, teda pre samosprávne kraje, pre župy, sa na rok 27 rozpočtujú nedaňové príjmy v celkovej výške 175 miliónov. Opäť by sa mali dosiahnuť najmä z administratívnych a iných poplatkov a platieb v sume 138 miliónov, takže tu vidíme nárast oproti projekcii v roku 26 o 20 miliónov € a to najmä v tomto prípade na úseku sociálneho zabezpečenia z úhrad platených občanmi umiestnenými v zariadeniach sociálnych služieb za poskytované služby. Tam sú stravovanie, bývanie, zaopatrenie, hlavne na úseku školstva z príjmov získaných z poplatkov zo zápisného a zo školného, za ubytovanie v domovoch mládeže a tak ďalej a tak ďalej. Ďalej to nie je až také v tomto momente výrazne iné oproti tým predchádzajúcim rokom, takže tiež budiž. No ale čo je veľmi zaujímavé, sú tie nasledujúce dáta a tento odsek, ktorý hovorí o tom, že Ministerstvo vnútra sa, bohužiaľ, musím konštatovať, že nehanbí posielať obciam na služby, ktoré si od nich objednáva, rovnaké peniaze ako tento rok. A to je napríklad veľmi dôležitý register obyvateľov. Na register pošle Ministerstvo vnútra obciam sumu 1,801 milióna €, takže presne toľko isto ako v roku 26. Žiadne zohľadnenie inflácie, žiadne zohľadnenie nárastu platov zamestnancov. A to sa potom pýtam, že ako je to možné, keď vy už včera a predvčerom ste avizovali, že aj týmto zamestnancom majú ísť hore tie mzdy o 8,4 % od júla 27. No ale kde sú tie peniaze? V tabuľke, v rozpočte nie sú. Tam ich nemáte. Tak ako im chcete dvíhať, keď to tu nie je ani koruna. Dokonca presne to isté, čo v roku 26, na činnosti na úseku ochrany prírody, ovzdušia, vôd a protipovodňovej ochrany pôjde suma 817 000 namiesto súčasných 765 000, takže tam ste boli veľkorysí a je tam nejakých 35 + 175 2000 viac, ale, ak… Na činnosti na úseku ochrany prírody, ovzdušia, vôd a protipovodňovej ochrany pôjde suma 817 000 namiesto súčasných 765 000, takže tam ste boli veľkorysí a je tam nejakých 35 + 17, 52 000 viac, ale ak vezmeme do úvahy, aké aké drahé sú protipovodňové opatrenia, tak suma 50 000 navyše mi príde, a navyše v kontexte, čo sa tu odohralo na Slovensku koncom roka 23 alebo 24 to bolo teraz, si nie som istý, čo sme tu zažili. Že čo spôsobí, čo spôsobí povodeň a potom ako dodatočne musíme za drahé peniaze sanovať tie škody a samosprávy na to rok čakajú, tak by som tu očakával viac peňazí. Lebo už, keď nemáme na povodne a na protipovodňové opatrenia, tak je na tom fakt veľmi zle tá krajina. Takže toto považujem za veľmi symbolickú sumu pre takmer 3000 samospráv. Viete, však to je, to je, to je tak bizarné a absurdné, že my sa tu bavíme, že pre 3000 samospráv my ideme dať 800 000 € 817 000 na protipovodňové opatrenia, že to je, ja neviem, to je strašne málo. To je strašne málo. A keď ste hovorili pred chvíľou, pán Ľupták, tu o tom, že 750 000 nie je peniaz, že keby sme ho aj ušetrili, že no, čo by sme za to mohli mať, no tak mohli by sme mať dvojnásobne, dvojnásobne väčší objem finančných prostriedkov na protipovodňové opatrenia napríklad. Za ten istý peniaz, ktorý ste tu vy tak posmešne povedali, že no, čo to je. No podľa mňa by to bolo dvojnásobne viac na protipovodňové opatrenia napríklad. Ale poďme ďalej. Veľmi bude ohrozená, vážení kolegovia, činnosť matričných úradov. Tie majú dostať opäť na žiadne ani korunu navyše na tie platy, na tú infláciu. Opäť budú robiť na tých 25-ročných počítačoch. Ešte na Windowse 98 mnohé robia. 11 a pol milióna, symbolických 500 000 tam bude navýšenie oproti tomuto roku. No ale opäť tam nie je teda, ako som už spomenul, ani koruna na ten nárast platov, 8,4 % od júla, lebo ak ich chcete doručiť, tak to tam má byť. Ono to tam nie je. Chýba to tam. Nedali ste to tam, takže ja neviem, ako chcete dvíhať tie platy. Nezaostáva ani ministerstvo dopravy, ktorého líder chce byť samozrejme primátorom, to vieme, hlavného mesta, však v poriadku. Na financovanie preneseného výkonu štátnej správy je pre obce z tohto rezortu určená presne rovnaká suma ako tento rok, to je tých 1,44 milióna. Z toho v oblasti pozemných komunikácií, špeciálnych stavebných úradov v sume 236 000 a na úseku bývania je to 1,21 milióna. Long story short, úplne aj v tomto segmente na cent, na vlas rovnaké sumy ako ako v a ani ani jedno euro naviac, ani jeden cent naviac. A už dnes sa tento prenesený výkon štátnej správy nedofinancuje alebo nefinancuje v dostatočnej miere. A to nehovorím o tom, že tých referentov na stavebných úradoch školia súkromné vzdelávacie agentúry namiesto ministerstva dopravy. Ministra to vôbec netrápi, vôbec mu to nevadí, že oni chodia a obce preplácajú tie 330- až 590-eurové školenia z vlastných peňazí, pričom minister bol ten gestor, ktorý priniesol tú novú stavebnú legislatívu po 50 rokoch, ak berieme rok 76 ako rok, kedy vznikla. A my sme si za 50 rokov nie, že nepreškolili všetkých tých súčasných, ale na tú novú legislatívu nevyškolili ani tých nových. Proste stále nám chýba tá koncepčná robota, že vy keď aj keď tu prinesiete tú novú stavebnú legislatívu, tak neviete na ňu vyškoliť ani ani tých referentov na tých stavebných úradoch. To sú stovky ľudí po celom Slovensku. Že ich neviete ani zaplatiť, čo sa týka preneseného výkonu, preneseného výkonu, to je zas druhá vec, ale že to už je úplne, že nie. Mňa to strašne mrzí, že to sú také základné veci. Ja nechápem, ako to môže takto fungovať a vy ste s tým úplne OK. No, štát predpokladá, alebo vy v tom rozpočte predpokladáte, že v budúcom roku bude stáť asignácia DPFO, použitie podielu zaplatenej dane pre rodičov – to je ten tzv. rodičovský dôchodok alebo príspevok – takmer 76 miliónov €, takže tam je nárast o 7 miliónov €, ale treba si uvedomiť, že väčšina z tohto populistického balíčka je platená z rozpočtov samospráv. To je proste daň z príjmu z fyzických osôb, ktorá má ísť samospráve a tam má aj zostať a má sa transformovať, ako to vy rád používate to slovo, na služby, na rozvoj pre tých obyvateľov, na tie plavárne, klziská, štadióny, cesty, chodníky, ja neviem, čo všetko, a vy to zoberiete na budúci rok, 76 miliónov v tomto konkrétnom prípade, a idete to naspäť rozpúšťať tým ľuďom. Človek by si povedal OK, ale potom nezostane na to B, na ten rozvoj, na tú infraštruktúru. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie uvádza, že na podporu prioritných okresov išlo v roku 26 13,9 milióna € a, priatelia, rovnakých 13,9 milióna má ísť aj v budúcom roku. Úplne rovnakých 13,9 milióna € a to považujem za perfídne, za škandalózne už len z toho dôvodu, že ten počet prioritných okresov sa zvýšil. Sa zvýšil, čiže vy o tretine väčšiemu počtu záujemcov a okresov idete dať rovnaký balík peňazí. A keď si to premietneme na jednotkové ceny alebo na jednotkové hodnoty, tých okresov má byť 30. A to je druhá vec, že vy ste zafarbili polovicu Slovenska, takmer polovicu, nech nie som úplne toto. Polovicu Slovenska ste zafarbili do farby najmenej rozvinutých okresov, ktoré voláte po novom prioritné. To už je aké vysvedčenie po 15 či 16 rokoch vlád, že polovica Slovenskej republiky je zafarbená na červeno, na bordovo farbou najmenej rozvinutých okresov. Po novom ich voláte prioritné, lebo to tak lepšie znie. Prioritný okres, no. Najmenej rozvinutý sa volal doteraz alebo do roku 2021. Pardon, minulý rok vlastne. To len, to len bolo zmenené. Čiže to je obrovský škandál taktiež. No a vychádza to potom tým pádom, keďže ich je 30, tak 470 000 € ročne na jeden okres. Tak povedzte mi, že ako za tých 470 000 dobehne ten Poltár Bratislavu, keď dostane od MIRRI tých 470, nech je to pol milióna. Ako, zakedy, za koľko, za 10 rokov, za 100 rokov ju dobehne? To je strašne málo a tie okresy to potrebujú ako soľ, keď už ste nevymysleli nič iné. Tak keď už máte toto, tak aspoň to robte poriadne. Ale sami si to vymyslíte, sami si to presadíte, no ale nepomôže to nikomu. To je len taká atrapa, to je len taká ilúzia, to je len taká, proste to nie je naozajstná pomoc, pán Ľupták. Je to pomoc. Pre celý okres Poltár 470 000, pre celý okres Michalovce 470 000. Že to je. Nuž a krásna ilustrácia toho, ako vláda vníma regionálny rozvoj, je v jednej vete, ktorá hovorí, že najvýraznejšie medziročné, pardon, najvýraznejšie medziročné zmeny sa prejavujú pri nasledujúcich výdavkových tituloch. Pokles výdavkov na regionálny rozvoj v roku 27 v objeme 263 miliónov € je spôsobený klesajúcimi výdavkami z rozpočtu EÚ vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré sú pre rok 27 plánované v sume 682 miliónov € a medziročne klesajú o 265 miliónov. Prostriedky zdroja štátneho rozpočtu, ešte raz, prostriedky zdroja štátneho rozpočtu určené na podporu regionálneho rozvoja, to je podľa zákona 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja, sa medziročne nemenia a ostávajú na úrovni 1,11 milióna €, to je 1 milión aj 110 000, ktoré idú zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 539. Čiže my nadávame na Európsku úniu, ale zo štátneho rozpočtu cez tento konkrétny mechanizmus posielame do našich regiónov 1,11 milióna €. Čiže keby sme tu Európsku úniu nemali, tak my sme normálne skolabovaní na kolenách. Tu nie už ani dnes nie je na základnú infraštruktúru, že tu vodovody a kanalizácie, a dlh tam, tieto finance, to ani nejdem spomínať radšej, lebo to je, to je, to je hanba. Na hanbu sveta a sú tu ľudia možno hore, aby sme sa prepadli pod zem. To sa nedá ani spomínať, vodovody a kanalizácie. Tam ani nejdem. Ale že ešte aj z tohto jedného mechanizmu, ktorý tam je, my dokážeme uvoľniť smiešnych 1,1 milióna, tak to je neuveriteľné. Čiže to je jasný dôkaz toho, že od prostriedkov Európskej únie je tento štát absolútne závislý. Hovoríte to vy sami vo vašom návrhu rozpočtu, pretože na oblasť regionálneho rozvoja ide úplne smiešna suma na úrovni 1,1 milióna € podľa zákona 539/2008. Čiže toľko taký môj stručný pohľad za ten krátky čas, čo sa týka samospráv, aké to bude mať dopady, aké to má, aké sú tam tie projekcie, aké sú tam tie rozdiely. Budem sa tešiť na debatu, ak ešte nejaká stihne dnes byť. Ďakujem pekne. Zoberieme si zopár faktických poznámok do 16:00. Pani poslankyňa Kleinert. [15:54] Martin Dubéci Ďakujem ti, Marek. [15:54] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za tvoj príspevok. Hovoril si, že to možno dáš nakrátko, ale ja vidím, že ty by si vedel o obciach a o boji za obce, skutočnom boji za obce, za ich lepší rozvoj rozprávať dlhé hodiny a za to ti ďakujem. No, ten rozpočet je proste úplne rezignujúci na čokoľvek, aj na vládnutie, ale aj napríklad konkrétne na podmnožinu reformy samosprávy. On je vlastne len tak akože, ako si aj spomínal, že niektoré čísla sú skopírované z jedného roku na druhý, na ten ďalší úplne rovnako. My to tak máme aj v kapitole kultúra pri mnohých, je to úplne rovnako. Proste tam sa nikto nad tým nezamyslel. Nula, nula človeka sa zamyslela nad tým, že by nastal niekde nejaký rozvoj. A to už vôbec nehovorím o nejakom koncepčnom rozmýšľaní pri zmene samosprávy alebo pri tom, že ten rozpočet by nám mohol ukázať, ako filozoficky sa pozerá táto vláda na to, kam Slovensko by mohlo kráčať, kde by sme sa mohli vidieť, hoci aj napríklad v súvislosti s víziou 2040, čo tak teda pán Mierna tu veľmi promoval. Ale nič, on úplne rezignoval, ten rozpočet, rovná sa všetci ľudia, ktorí za ním stoja, absolútne rezignoval na budúcnosť Slovenska. Je to fakt hanba. A budeme tu rozprávať, alebo premiér Fico tu bude rozprávať niečo o tom, ako treba znížiť počty ľudí v štátnej správe, vo výsledku ich zvýši. My tu roky vidíme čierne pomenované za biele, biele za čierne. Roky my tu na seba počúvame čudné kydy o rozhecovaní nenávisti, pričom to robí táto vládna koalícia s premiérom na čele dokázateľne, a potom si prečítame rozpočet, ktorý má byť bájny, má byť rozpočtom zmieru, má byť sociálnym a má byť nejakým, ja neviem ešte akým, kým snáď nebodaj aj slovo prorastové, nebodaj tu niekto použije. Však to je katastrofa, ako my vidíme úplne prevrátenú realitu. A to si tu tí ľudia hovoria poslanci a poslankyne Národnej rady. No ďakujem pekne za to. Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za [15:56] Martin Dubéci Slovo. [15:56] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Marek, aj za tvoj príspevok. Ja by som chcela upriamiť pozornosť na to, čo si hovoril, že dnes v 1014 samosprávach nám kandiduje len jeden kandidát a ja to považujem teda za obrovský problém, že teda v 1014 samosprávach sú tam naozaj aj mestské časti Bratislavy, aj väčšie mestá okresné, obce. Teda neexistuje, dá sa povedať, súťaž ideí, programov. A vlastne kandidátovi stačí, že teda dá si jeden svoj hlas a vyhrá bez ohľadu na to, aký je kvalitný alebo aký program ponúka, a nehovoriac teda, že rovnakú situáciu máme aj do mnohých zastupiteľstiev, že niekde nám dokonca kandiduje menej ľudí, ako je teda ten počet, ktorý má mať zastupiteľstvo. A to nám naozaj ukazuje, že bez komunálnej reformy budeme mať v budúcnosti problém. A nielen teda, že nebudeme mať akoby kandidátov v tých obciach, my potrebujeme zvýšiť aj tú kvalitu, pretože aj tá doba si vyžaduje už lepšie schopnosti, to, aby sme poskytovali naozaj kvalitné služby tým občanom a treba si uvedomiť, že 1855 obcí máme po 1000 obyvateľov. A mnohé regióny sa nám vyľudňujú, mnohé obce sa nám vyľudňujú a skutočne budeme to vidieť, že nebude nám mať kto v budúcnosti kandidovať v týchto obciach. A mali by ste sa nad tým, kolegovia, meškáte už 20 rokov. Mali by ste sa nad tým vážne zamyslieť, že ste ani v tejto oblasti nepriniesli za štyri roky žiadnu ponuku, žiadnu víziu, žiadne riešenie. Hovorí to síce Vízia 2040, čo treba urobiť, ale, žiaľ, teda už počítam, že s touto témou neurobíte vo vašom volebnom období nič. Ďakujem. Pán poslanec Kyselica. Ďakujem pekne. [15:58] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, tak nejako to vyšlo, že uzavriem asi tento týždeň. Je mi veľkou cťou po tomto v živom týždni o rozpočtovom provizóriu a protiústavnom zákone o rozpočte. Tá debata sa od, nazvime to, tej veľkej makro a politickej analýzy na začiatku presunula do tých, nazvime to, sektorových analýz, kde sme viacerí poukázali na konkrétne kšefty, na konkrétne diery v rozpočte, ktoré tam máte. Až sme sa ku koncu týždňa dostali ku konšpiračným teóriám, tuto pán Panáček Ľupták, takže mali sme aj takýto piatoček. Okrem toho tu boli a zapojili sa aj nejakí koaliční poslanci. Mňa najviac zaujal poslanec Macášek, ktorý teda robil najmä komunálnu kampaň. Ministrovi dvakrát super rážový. Takže tento rozpočet sa nesie aj v duchu komunálnej kampane, kde teda sa čudujem akémukoľvek poslancovi, občanovi, ktorý teda má za starostu alebo primátora Na jednu kampaň ministrovi dvakrát super rážový. Takže tento rozpočet sa nesie aj v duchu komunálnej kampane, kde sa teda čudujem akémukoľvek poslancovi Občanovi, ktorý teda má za starostu alebo primátora člena parlamentu, ktorý teda koná veľmi, veľmi v rozpore s tým, o čom teda tu hlasuje, tuto v parlamente. No a samozrejme, taká čerešnička je aj to, že tento týždeň sme sa dozvedeli, že za mnohé veci v tejto krajine, ktoré sa nepodarilo doručiť 15 rokov vláde Roberta Fica, môže ešte aj Radičovej vláda, takže konkrétne teda pán minister Figeľ to bol, upozorňujú kolegovia, takže budúci týždeň budeme pokračovať tu, kde sme skončili. Pekný víkend všetkým. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie pléna do pondelka 9.00. [16:00] Martin Dubéci Prajem vám všetkým príjemný víkend.