Rokovanie NR SR 8. 10. 2026 – Rozprava o rozpočte 2027 v NR SR

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 15. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni sa ospravedlnil poslanec Dubovický, na zahraničnej ceste je pán Krajčí. Pokračujeme v prerušenaj rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555. Prosím ministra financií Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, spoločného spravodajcu z Výboru pre financie a rozpočet poslanca Blcháča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalšou prihlásenou rečníčkou je poslankyňa Kosová, ktorej odovzdám slovo. Pripraví sa poslankyňa Kolíková. [09:00] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, a ak by som mala len pár slovami opísať predložený rozpočet na rok 2027, tak by som ho musela, bohužiaľ, nazvať manifest neschopnosti, ale páči sa mi veľmi aj „priama letenka do ekonomického suterénu“, pretože to je fakt. Vláda si schválila návrh s deficitom 4,94 % HDP. Znamená to, milí občania, že po troch drastických konsolidačných balíčkoch a potom, čo ľuďom zdvihli DPH, zdanili transakcie a siahli do vreciek vlastne úplne úplne každému, tak vláda odovzdáva rozpočet prakticky s rovnakým deficitom, s akým si ho prebrala v roku 2023. 7,5 miliardy, to je deficit. Šetrenie sa, priatelia, jednoducho nekoná. A prečo by sa aj malo? Veď sme predsa rok pred voľbami. Včera to pán minister Kamenický povedal jasne, že je to predvolebný rok a teda je to rozpočet kompromisov. No a vtedy jednoducho neprichádza do úvahy, aby sme voličom čokoľvek odtrhli od úst. No a keď sa pozriete na výdavkovú časť rozpočtu, tak človek by mohol veľmi ľahko podľahnúť tomu, že bude všetko dobré, lebo bude energopomoc, budú všakovaké, ja neviem, kočíkovné, bude sa odpúšťať daň z príjmu pre matky so štyrmi a viac detí, podotýkam zamestnanými, lebo to včera pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny dvakrát prízvukoval, že ide teda o zamestnané matky so štyrmi a viac deťmi. Budú dokonca aj 13. dôchodky. A aby toho nebolo málo, tak ideme ešte aj zvýšiť počet štátnych zamestnancov o 2500. Takže kto by pri takomto deficite neoslavoval, všakže? Predstavme si ten psí deň, na ktorý by vyšla každá slovenská rodina, keby s takýmto rozpočtom hospodárila z vlastného takto šialene. Ale to je iba jedna strana mince, pretože tá druhá a oveľa cynickejšia je fakt, že táto koalícia opäť raz s úplnou a arogantnou samozrejmosťou sa dostala do priamej kolízie so zákonom a je jej to absolútne jedno. Čakali sme, že predložia vyrovnaný rozpočet, tak ako to prikazuje ústavný zákon, ale to sa nestalo. A keďže veľmi dobre viete, že opozícia už podala podnet na Ústavný súd pre porušenie dlhovej brzdy a zjavne aj sami tušíte, vážená vláda, že súd rozhodne vo váš neprospech, tak ste si vymysleli dokonalý únikový plán. Namiesto toho, aby ste zákon dodržali, tak ste narýchlo predložili pozmeňovák. A samozrejme, tým ste si poistili, že ak po zásahu súdu krajina spadne do rozpočtového provizória, tak to pre vás nebude vlastne znamenať takmer nič a vláda bude môcť takmer ďalej bezbreho rozhadzovať. Mňa predvčerom úprimne pobavil komentár pána Kalivodu, ktorý tento krok obhajoval slovami, že to vlastne všetko, aj ten pozmeňovák, museli predložiť kvôli nám, kvôli opozícii, pretože veď my sme podali ten podnet na Ústavný súd. Tak chápete tú absurditu? Namiesto toho, aby si splnili zákonnú povinnosť a predložili vyrovnaný rozpočet, tak oni ten zákon vedome porušia. Počítajú s tým, že im to Ústavný súd vytkne a tak si radšej deň pred predložením rozpočtu nehanebne schvália zmenu pravidiel, aby ich to provizórium už vôbec v ničom neobmedzovalo, ale na vine je opozícia. Tak to je fakt, že absurdné. Ale viete, čo je na tomto vašom kľučkovaní ešte cynickejšie? Že pri záchrane vlastnej kože ste úplne hodili cez palubu samosprávy. Pretože mestá a obce majú podľa zákona úplne rovnakú povinnosť a musia predložiť vyrovnaný rozpočet. Lenže, kým vy ste si tu predvčerom papalášsky schválili tú únikovú klauzulu, aby ste v rozpočtovom provizóriu mohli ďalej akože bezbreho rozhadzovať, tak primátorom a starostom ste vlastne neumožnili to isté. Čiže, ak Ústavný súd povie jasné nie a potvrdí, že pravidlá platia pre každého, tak samosprávy sa tiež zo dňa na deň zrútia do provizória. Ale nemajú tento váš alibistický pozmeňovák, ktorým by zákon obišli, takže zostanú paralyzované. A ja sa pýtam, čo asi budú tie samosprávy robiť potom? Ako zabezpečia ten chod miest? Kto zaplatí odvoz odpadu? Osvetlenie, ktoré už teraz v mnohých obciach na noc úplne vypínajú. Alebo kto zabezpečí ten nekrytý zákon o povinných škôlkach? Vy ste si drzo pre seba ušili záchranné koleso, ale stovky starostov a primátorov, tak tým ste s úsmevom na perách hodili kosť ohlodanú. A kto to zaplatí v konečnom dôsledku? Ja si myslím, že zase len občan na zvýšených daniach. A ja sa čudujem, lebo niektorí poslanci, ktorí tu sedia, koaliční poslanci, ktorí sedia v týchto laviciach, sú tiež starostovia a primátori. Vám to nevadí, že to takto je? Takže vy ničíte samosprávy, obídete ústavu a ešte pritom sa cítite a tvárite ako najväčší vlastenci. Ja neviem, ako inak by som mala okomentovať ten výrok pána ministra financií Kamenického. Keď musel čeliť tej ústavnej realite a s úsmevom do tváre, do kamier teda vyhlásil, že vyrovnaný rozpočet môže chcieť iba ten, kto nemá rád Slovenskú republiku. Ja neviem, tak podľa tejto logiky možno ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nemá rada Slovensko, pretože nás upozorňuje, že ten súčasný dlh stúpne o 30 miliárd €, 30 miliárd. To je dvakrát rýchlejšie tempo zadlžovania ako v krízovom období počas pandémie alebo počas vojny na Ukrajine. A možno nemá rád Slovensko ani Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vo svojich stanoviskách tiež bije na poplach, že verejné financie sú na neudržateľnej trajektórii. No a asi nemajú radi Slovensko ani odborári, ktorí hovoria o klesajúcej životnej úrovni a pýtajú si už od začiatku roka nejaké protiinflačné opatrenia, ktoré neprišli. Z môjho pohľadu je toto do neba volajúca drzosť, že vy nám tu idete rozprávať o láske k vlasti. Ak nás 30-miliardová sekera, drahé potraviny a najdrahšie energie v regióne majú presvedčiť o vašej láske, tak ja sa úprimne pýtam, ako by to asi, preboha, vyzeralo, keby ste tú Slovenskú republiku mali trošku menej radi? Lebo toľko lásky sme si naozaj, vážená vláda a vážení páni ministri, od vás nezaslúžili. Ale poďme teraz k tomu najsmutnejšiemu dôkazu tejto vašej lásky a to je školstvo. Predseda vlády Robert Fico veľmi rád hovorí, najmä na diskusiách so študentmi, že školstvo je premiérska téma. No a minister Tomáš Drucker sa nás na tlačovke aj včera snažil presvedčiť s vážnou tvárou, že školstvo je priorita. A ukázal nám, ako do rezortu pritieklo v roku 2027 o 187 miliónov € navyše. No na papieri to vyzerá krásne, pretože papier znesie všetko, ale keď si ten papier naozaj prečítate poriadne, tak zistíte, že z toho slávneho 187-miliónového nárastu len 60 miliónov zhltne demografický nárast počtu žiakov v normatíve. 31 miliónov z toho pôjde na navýšenie valorizácie platov a tak ďalej. To znamená, že na zvýšenie kvality alebo na rozvoj školstva nepôjde navyše takmer nič. A čo ma teda pobavilo príjemne celkom, je, že na stranách 24 až 26 tohto dokumentu nájdete niečo, čomu sa hovorí priznanie v priamom prenose. Pretože ministerstvo školstva si samo pre seba vypracovalo takú tabuľku s názvom „Chýbajúce zdroje na roky 2027 až 2029“. A viete, aké číslo tam v roku 2027 stojí? Že na bežných výdavkoch na regionálne školstvo bude chýbať -65 miliónov €. To nám tu včera pán Kamenický zabudol povedať, keď sa chválil, koľko ide navyše do školstva. Presne v roku 2027 je to 65 100 325 € chýbajúcich v rozpočte len preto, aby regionálne školstvo aspoň ako-tak prežilo. Ale s týmto sa nepochváli ani pán minister financií, ani pán minister školstva. Ale poďme pekne po poriadku a začnime asistentmi učiteľa. Dnes máme v triedach v školách naozaj vážny problém s tým, že máme čoraz viac detí, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť. Sú to deti s poruchami učenia, autistickým spektrom, deti s ADHD a ministerstvo školstva v spolupráci s odborníkmi vypracovalo tzv. paušálny model, ktorý jasne hovorí, že v roku 2027 budeme potrebovať na školách o 1803 úväzkov pedagogických asistentov viac. No a tipnite si, koľko na to pán minister Kamenický schválil navyše. Nulu. V tabuľke chýbajúcich zdrojov chýba presne 11,8 milióna € na zabezpečenie týchto 1803 asistentov. Tak ja sa pýtam, či je toto tá vaša prorodinná politika. Pretože vy vlastne odkazujete učiteľke, ktorá má v triede 30 detí a z toho tri vážne vyžadujú asistenta, že nech si to proste, nech si nejako poradí sama. Zároveň odkazujete aj matkám a otcom znevýhodnených detí, že tieto deti jednoducho pre tento štát nie sú prioritou. Chválite sa inklúziou, ktorú mimochodom dávate len na nejaké PR letáky, lebo papier znesie všetko, ale keď potrebujeme zaplatiť ľudí, ktorí túto inklúziu majú v triedach robiť, no tak minister za Smer povie nie. No a poďme teraz k tým spomínaným materským školám, pretože ja osobne si myslím, že je to veľký politický podraz a doplatia na to iba samosprávy. Ak si spomínate, minulý rok v parlamente bola schválená novela zákona, kde ste zaviedli povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré sme aj my samozrejme podporili. No ale na to, aby štvorročné deti od roku 2027 začali chodiť do školy, no tak na to potrebujeme tiež peniaze. Okrem toho ste tam rodičom, myslím, že prisľúbili, že nebudú platiť poplatky, keďže pôjde o povinné predškolské vzdelávanie a stanovil sa tam nenormatívny príspevok 150 € na dieťa, ktorý štát mal vykompenzovať týmto samosprávam. No a aká je realita v rozpočte? Na tento účel v roku 2027 sa vyčlenilo o 7,49 milióna € menej. Takže vy ste vlastne prikázali obciam a mestám: zoberte deti, starajte sa o ne, ale peniaze, ktoré na to potrebujete, vám jednoducho nepošleme. Čiže starostov a primátorov ste už predtým ošklbali nejakými konsolidačnými balíčkami a teraz budú musieť zaplatiť ešte aj to, čo vy ste si schválili zákonom ako štát, ale nezabezpečili ste. No a znova ja sa pýtam, z čoho to asi tie mestá a obce zaplatia, pretože tie deti asi tam chodiť teda budú. No zase len zvýšia dane, zrušia verejné osvetlenie, alebo rovno povedia ľuďom, rodičom, že je potrebné poskladať sa na výmysly pána Druckera, pána Fica a pána Kamenického. No asi tak to skončí. A ďalšia vec je napríklad digitalizácia. Všetci vieme, že sme v 21. storočí a že je potrebné teda do škôl túto digitalizáciu aj zavádzať, aby sme sa aspoň trošku priblížili tomu 21. storočiu. A z Plánu obnovy a odolnosti prišli na školy naozaj tisíce tabletov a počítačov a mali sme tu tak eurofondový projekt, ktorý sa nazýval POP3 a z toho sme platili školských digitálnych koordinátorov. To znamená ľudí, ktorí sa starali o tieto siete, prístroje a samozrejme učili deti s nimi pracovať. Lenže projekt sa končí, samozrejme, a štát mal týchto ľudí prevziať pod svoje krídla. Koľko na to ministerstvo vyčlenilo? Presne tak, zase nulu. Na 19,2 milióna €, ktoré ministerstvo To znamená ľudí, ktorí sa starali o tieto siete, prístroje a samozrejme aj učili deti s nimi pracovať. Projekt sa končí, samozrejme, a štát mal týchto ľudí prevziať pod svoje krídla. Koľko na to ministerstvo vyčlenilo? Presne tak, zase nulu. Na 19,2 milióna €, ktoré si Ministerstvo školstva pýtalo. A tak dostalo, samozrejme, zamietavé stanovisko od Ministerstva financií. Takže ja neviem, čo to znamená, ale možno nakúpená technika bude pomaly starnúť, chytať prach v skriniach a sieť sa zrúti pri každom výpadku elektrickej energie, lebo ju nebude mať ani kto spravovať. Takže takto vyzerá strategické myslenie tejto vlády. Peniaze z Európy minieme na hardvér, ale nezaplatíme ľudí, ktorí by mali tento hardvér obsluhovať. No, cynizmus tejto vlády sa prejavil aj vo vzťahu k vede. My už dlhodobo hovoríme, a vlastne to hovoria aj všetci odborníci v tejto krajine, že ak chceme realizovať nejaký ekonomický rast v tejto krajine, tak musíme investovať do výskumu a do inovácií. Lenže vy robíte presný opak, nielen že ste nepriniesli žiadne pre-lestové opatrenia, ale medzi riadkami, potichučky, ste aj v dokumente na strane 4 priznali škrt, ja citujem: „zníženie výdavkov Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 v sume 50 353 313 € v roku 2027 z dôvodu konsolidácie verejných výdavkov.“ 50 miliónov € pre vedu ste obetovali na oltár vašej populistickej spotreby. Vyškrtli ste ich bez mihnutia oka. A potom sa čudujete, prečo nám odchádzajú tie najlepšie mozgy do Brna, Prahy alebo do Viedne. Veď kto normálny by chcel robiť vedu v tejto krajine, kde vláda škrtne strategický inovačný program len preto, aby mala peniaze na, neviem, nejaké jednorazové volebné kupovanie si nejakej vybranej voličskej skupiny. O havarijných stavoch škôl to už ani nemá zmysel hovoriť, pretože Ministerstvo školstva si zúfalo pýtalo 24 miliónov € na opravy striech. A čo? Zatekajú, samozrejme. Ako to nič, čo možno v budúcnosti aj vybuchnú, a od ministerstva dostalo len 9,7 milióna €. Takže, milí priatelia, milí riaditelia a riaditeľky, pripravte si vedrá, pretože aj tento rok bude zatekať do tried. Ale hlavne, že Fico bude môcť na mítingu povedať, že sa nám tu na Slovensku skvelo žije a ako sa úžasne stará o tento národ. No a teraz ešte poslednú vec, ktorej sa musím vyjadriť, a to je zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov. Pretože pán Drucker niekoľko dní už sypal pred kamerami na tlačových konferenciách informácie o tom, že sa teda budú zvyšovať platy učiteľom v roku 2027, že to bude v rámci valorizácie platov verejnej správy. Potom, keď som si pozrela rozpočet, tak samozrejme tam nebola žiadna dohoda, nebolo tam žiadne navýšenie, bola tam veľká nula. No a následne prišiel včera pozmeňujúci návrh, kde je teda zvýšenie platov pre pedagogických a odborných zamestnancov o 8,4 % od júla 2027. No, keď si to rozrátame, tak je to v podstate celoročne len nárast 4,2. Keď k tomu pripočítame ešte infláciu, ktorá je prognózovaná na budúci rok asi na úrovni 2,9, tak reálne, keď si to prepočítate na celý rok, tak vám vyjde, že učitelia a učiteľky si polepšia od januára budúceho roka o 20,50 centa. Tak ja neviem. A takýmto tempom sa dostaneme k tým priemerným mzdám vysokoškolsky vzdelaných učiteľov v priemere OECD asi tak v roku 2050. A určite to nezlepší učiteľský status povolania. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja osobne som presvedčená o tom, že tento rozpočet je nielen ústavnou, ale aj morálnou katastrofou, pretože vy ste zobrali od ľudí cez dane a požičiavate si miliardy určené najdrahšie v eurozóne, ale deťom, deťom v školách beriete asistentov, obciam kradnete peniaze na škôlky a vedu ste zarezali ako prasa pred Vianocami. Namiesto toho, čo je pre budúcnosť krajiny naozaj skutočne dôležité, ste v zúfalom záujme udržania si tohto vášho zlepenca uprednostnili rôzne populistické chuťky vašich koaličných partnerov. Aha, veď médiám to bolo jasné aj z úst pána premiéra Fica, ktorý jasne hovoril o tom, že ste doslova dovydierali SMER. Napríklad strana HLAS si za každú cenu zabetónovala, samozrejme, plošné 13. dôchodky, na ktoré si štát už teraz musí požičiavať. SNS na čele s Andrejom Dankom si zobrala štátny rozpočet ako rukojemníka a vyhlásila, že ho nepodporí, kým neprejde ich návrh pre zvýšenie dôchodkov pre ľudí od 85 rokov a viac. A nečudo, že ste tú likvidačnú transakčnú daň pre firmy ani napokon nezrušili, veď Rudolf Huliak by sa svojich vydieračských nárokov na ministerstvo nevzdal len tak pre nič za nič a, aby ste jeho partiu vôbec udržali v koalícii, tak ste mu museli urobiť ústupky a odklopiť aj jeho daňové chuťky a nápady na hazard. Vy ste tú štátnu kasu jednoducho rozporcovali ako korisť len preto, aby ste tento posledný rok politicky prežili. A tu sa vrátim aj k tej bizarnej hláške pána ministra Kamenického o tom, kto má a kto nemá rád Slovensko. Vážený pán minister a vážený pán Mierna, Slovensko to nie sú vaše tlačovky a Slovensko to nie sú ani vaše funkcie. Slovensko sú ľudia. Sú to tie deti so špeciálnymi potrebami, ktorým ste práve zobrali 1800 asistentov. Sú to aj tí starostovia, na ktorých ste hodili náklady za vaše populistické sľuby, a sú to aj tí mladí vedci, ktorým ste škrtli 50 miliónov € na výskum a de facto ste im dali takto lístok do ruky na vlak smerom za hranice. Školstvo pre vás nikdy nebolo prioritou a tento rozpočet je toho definitívnym a nespochybniteľným dôkazom. Papier síce znesie všetko, aj vaše PR reči o miliónoch navyše, ale tá rozpočtová tabuľka, tá neklame. Ak niekto nemá rád Slovensko, tak je to táto vládna koalícia na čele s Róbertom Ficom a jeho ministrom Ladislavom Kamenickým, Ladislavom, pardon. Pretože keby ste túto krajinu skutočne mali radi, tak by ste nenechali tie deti padnúť na úkor vášho politického prežitia. Keby ste túto krajinu mali radi, tak by ste dnes takto bezprecedentne, surovo a s úsmevom na perách neokrádali vlastných občanov o ich vlastnú budúcnosť, lebo o tom tento váš rozpočet je. Tento rozpočet nemôže podporiť nikto, kto to s touto krajinou myslí naozaj vážne, čo i len trochu. Ďakujem. [09:22] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Turčanová. Ďakujem pani poslankyni Kosovej. Zaujalo ma hlavne to, že napriek tomu, že nám stúpa počet zamestnancov, alebo je navrhovaný počet zamestnancov vo verejnej správe vyšší o 2500 ľudí, tak prichádzame o 1800 asistentov pre deti, ktoré ich potrebujú. Na konsolidácii sme zaplatili 18 miliárd €, tak sa pýtam, čo za ne človek dostal? Čo za ne dostala konkrétna rodina? Napríklad deti so zdravotným znevýhodnením dostanú menej asistentov na školách. Mnohé z týchto detí dostanú aj menej kompenzačných príspevkov. A menej možnosti na neformálnu starostlivosť, keďže máme platný zákon a sú preposudzovaní a nedávalo mi to logiku, prečo odoberáme opatrovateľské príspevky rodinám s deťmi, že už nespĺňajú nárok na príspevok na pomoc pri odkázanosti. Tu je výsledok. Uzdravili sme ich, nepotrebujú asistentov v školách, nepotrebujú opatrovateľské príspevky a tým pádom sme dokázali ušetriť len na sociálnej oblasti, len na neformálnej starostlivosti viac ako 72 miliónov €. Čiže naše deti a naše rodiny dostanú menej peňazí na odkázanosť, na sociálne služby, na školských asistentov a na to, čo potrebujú a dostanú oveľa menej aj na iné veci. Stačí si podrobne pozrieť návrh rozpočtu. Ďakujem. [09:23] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa Kosová, k viacerým veciam sa možno vyjadrím, tak vystúpime, ale boli ste značne osobná voči predovšetkým ministrom a poslancom za stranu HLAS – sociálna demokracia. Ja by som vám rád vysvetlil, keď ste začali s tým, s tým, s tou, s tým osočovaním, ste sa vyjadrili, že pán minister Tomáš včera na tlačovej konferencii dokonca dvakrát zdôraznil, že bude odpustená daň z príjmu iba zamestnaným ženám alebo zamestnaným mužom, pokiaľ, pokiaľ vychovávajú deti viac ako štyri. Nuž tak, áno, je to tak, pretože keby neboli zamestnané alebo keby boli tie ženy, ktoré majú štyri a viac detí, nezamestnané. V tom prípade nemajú príjem a nemajú ani daň z príjmu. Čiže nie je im ani čo odpustiť. Rozumiete? Rozumiete, áno? Takže možno, že preto to dvakrát spomenul. Aby nedošlo k omylu, keď to počúvali ľudia cez rôzne kanály, aby sa tí, ktorí, aby sa tie maminky, ktoré majú štyri a viac detí a nie sú zamestnané, nespoliehali na to, že im niečo niekedy niekto odpustí, pretože im nie je čo odpustiť. A tiež povedal potom, že pokiaľ v záujme zvyšovania demografie na Slovensku a starostlivosti o rodinu, do budúcnosti to môže platiť pre zamestnané matky, ktoré majú tri a viac detí, možno aj dve a viac detí, aby sa podporila pôrodnosť. Tak asi toľko na vysvetlenie. Ďakujem. [09:25] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kosová, ďakujem veľmi pekne za reakcie. Ďakujem za vysvetlenie, pán Blcháč. Mne je to úplne jasné, prečo to povedal, ale keď si položíte ešte raz tú otázku, že prečo povedal, prečo dvakrát zdôraznil, že ide o zamestnané ženy a dáte si do súvislosti aj tie opatrenia, ktoré sa robia za posledný rok vo vzťahu k tým najchudobnejším a najzraniteľnejším, tak vám jasne vyjde, že potreboval pán Tomáš ubezpečiť verejnosť, že nejde o matky so štyrmi a viac deťmi, ktoré sú z vylúčených lokalít a ktoré, ako podľa jeho slov, zneužívajú sociálny systém, pretože túto rétoriku už viac ako rok aj strana HLAS živí na Slovensku a ja to pokladám za úbohú predvolebnú kampaň. Spomeňte si na riešenie za školáctvo, práca namiesto dávok. To sú reštriktívne zákony, ktoré tu predkladá strana HLAS len kvôli tomu, aby sa priživovala na protirómskej rétorike. Preto pán Tomáš dvakrát zdôraznil, že ide o zamestnané ženy, aby sme teda boli naozaj reálni tak, ako to je. A ja som to nechcela rozoberať, ale vy ste začala, tak vám teda odpovedám, ako to naozaj je, aj keby to, samozrejme, pán Tomáš poprel, ale z jeho rétoriky je to absolútne zrejmé a každý, kto dokáže čítať medzi riadkami a má IQ vyššie ako 80, to pochopí. A mne to, čo prekáža celkovo na tejto vláde aj na tomto rozpočte, aby sme sa k tomu vrátili, je, že tento rozpočet je totálne populistický, predvolebný, založený len na tom, aby sme ukázali ľuďom, že si ich kúpime pred voľbami. Ale v reále bohatí bohatnú a chudobní sú chudobnejší. Toto je výsledok aj vašej vlády na Slovensku. [09:27] Andrej Danko Pani poslankyňa ešte. [09:27] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, občania Slovenskej republiky. Máme tu vraj najdôležitejší zákon roka. No ja nemám pocit, že by sa k nemu kolegovia z vládnej koalície tak správali. Rokovaniu o rozpočte totiž v utorok v tomto pléne predchádzalo rokovanie o novele zákona o rozpočtových pravidlách. Koalícia v utorok večer odhlasovala pozmeňovací návrh, ktorý zrušil základný princíp rozpočtového provizória, že štát nesmie minúť mesačne viac výdavkov ako v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Novela tento princíp ruší a dáva voľnú ruku v míňaní rozpočtu ministrovi financií a premiérovi. Preto je teraz už vlastne úplne jedno, či tento návrh rozpočtu prejde alebo nie. Preto sa do stredy nehlasuje a vládni poslanci sa mohli rozutekať domov a kampaňovať za svoje krásne hnedé koalície v rôznych kútoch Slovenska. Vláda nám rozpočet na tento rok 2027 predkladá po troch rokoch konsolidácie. Ale nehovorím teraz o konsolidácii verejných financií. Hovorím o konsolidácii rodinných rozpočtov ľudí na Slovensku. Hovorím o konsolidácii v stovkách podnikov a o tisíckach živnostníkov. 2027 predkladá po troch rokoch konsolidácie. Ale nehovorím teraz o konsolidácii verejných financií. Hovorím o konsolidácii rodinných rozpočtov ľudí na Slovensku. Hovorím o konsolidácii v stovkách podnikov a o tisíckach živnostníkov, ktorí museli reagovať na bezohľadné opatrenia tejto vlády. A po tejto konsolidácii Ficov fiškálny buldozér prichádza s rozpočtom s deficitom takmer 5 %. Toto je, vážení kolegovia a kolegyne, obyčajný podraz na ľuďoch a veľká hanba. Tento rozpočet nie je o šetrení, je to rozpočet dvoch tvárí. Jedna je prísna, berie peniaze z peňaženiek bežných ľudí a tá druhá, zdanlivo milá, sľubuje helikoptérové milióny na energopomoc, na dôchodky, na platy v štátnej správe. Ale medzi riadkami sľubuje milióny našim ľuďom, rodinným príslušníkom, oligarchom a straníckym sponzorom. Budem sa ďalej opäť primárne venovať tomu, čo obvykle, a to Ministerstvu cestovného ruchu a športu. Rezort, ktorému šéfuje minister Huliak, je priam učebnicovým príkladom papalášizmu, klientelizmu a absolútnej neschopnosti konsolidovať verejné výdavky. Pozrime sa na dáta a porovnajme si, ako tento rezort od svojho umelého a zbytočného vzniku rastie. V roku 2025 bol rozpočet tohto rezortu takmer 240 miliónov €, v roku 2026 klesol na 227 miliónov € a dnes návrh rozpočtu na rok 2027 pre Ministerstvo cestovného ruchu a športu počíta so sumou 246 731 000 €. Bavíme sa o medziročnom náraste o 19 miliónov €, čo je skok o viac ako 8 % smerom nahor. Pýtam sa vás, kolegovia z koalície. Takto vyzerá šetrenie? 8 % navyše je šetrenie? Ako chcete vysvetliť bežnému občanovi, ktorému sa predražili potraviny, bývanie, doprava, že pre rezort ministra Huliaka sa zrazu našlo takmer 20 miliónov navyše. Minister Huliak sa rád stavia do pozície hospodára so sedliackym rozumom. Na sociálnych sieťach a v médiách sa chváli, ako musí na ministerstve šetriť, ako škrtá výdavky, uťahuje opasky, reorganizuje kapacity. Páni a dámy, ten opasok, s ktorým prišiel minister Huliak na ministerstvo, jemu už dávno mal. Fakty a doterajšie kauzy tohto rezortu ho usvedčujú z absolútneho pokrytectva. Začnime samotným chodom ministerstva. V rozpočte na rok 2027 je na tvorbu a implementáciu politík, teda vlastne na administratívu a aparát ministerstva, vyčlenených vyše 11,5 milióna €. A načo sa tieto peniaze reálne míňali napríklad v minulom roku? Ako som už v tejto sále v minulosti upozorňovala, toto ministerstvo sídli v sklade č. 7 na Pribinovej ulici, v budove prepojenej na silnú finančnú a developerskú skupinu. Ročné nájomné bolo v roku 2025 1,2 milióna €, k tomu astronomických 145 000 za parkovacie miesta, spolu s energiami takmer 1,7 milióna ročne za zbytočne luxusné priestory. Sám minister Huliak verejne priznal, že táto zmluva je nevýhodná a hrozil sťahovaním. A stalo sa čo? Nič. Nikto sa nesťahoval. Štát platí ďalej. A čo slávne šetrenie na IT službách a prevádzke? Len za intranet zaplatil tento rezort v roku 2025 670 000 €, za počítače a telefóny 115 000 €, za stoličky a skrine 40 000 € a nesmieme zabudnúť na viac ako milión € vyplatených za externé právne služby advokátskej kancelárii s väzbami na šedú eminenciu tohto rezortu, na advokáta Michala Mišku Koviča. Toto je tá vaša konsolidácia. Prepúšťať bežných úradníkov a vyplácať im odstupné, zakladať zbytočné regionálne pobočky pre rodinných príslušníkov, pre kamošov, pre ženu ministra. Teraz napríklad pôsobí v Prešove v takejto regionálnej kancelárii, ktorá je ničím iným len trafikou pre ňu. A platiť milióny externým právnikom. Prejdime však k samotnému športu, na ktorý je v rozpočte na rok 2027 vyčlenených 164,7 milióna €. Aj v tomto návrhu rozpočtu vidíme transfer pre Fond na podporu športu presne vo výške 60 miliónov €, ako to určuje zákon o fonde. A zvýšený je ešte o 300 000. Čiže tu sa rozhodli nešetriť a pokračuje sa v štedrých rokoch. Veď kto by šetril v predvolebnom roku? Fond je aktuálne dobrý nástroj na rozdeľovanie vo veľkom, nakoľko vláda odstránila poslednú nezávislú poistku, a síce tú, že Útvar hodnoty za peniaze už nemusí posudzovať športové projekty do 10 miliónov €. Tých 60 miliónov € je tak veľmi lukratívnou korisťou. V minulosti sme videli napríklad, ako fond odklepol 5 miliónov € pre spoločnosť, za ktorou stojí obchodný partner prezidenta Slovenského olympijského výboru, oligarchu Siekela, a odhlasovali to v správnej rade aj jeho traja nominanti. Vo fonde je balík aspoň rozpočtovaný, ale v správnej rade sú rôzni stakeholderi a na schválenie sú teda potrebné hlasy minimálne siedmich z 12 členov tejto správnej rady. Ale spomeňme si, ako išlo napríklad 15 miliónov € na atletickú halu vo Zvolene. Do regiónu, kde je len malá atletická komunita, no zato je v rodnom kraji ministra Huliaka. Toto rozhodnutie vzniklo na vláde, nie vo Fonde na podporu športu. Vzniklo na vláde po nástupe Huliaka na post ministra a bolo zrejme kšeftom za hlasy tu tej blokačnej menšiny, ktorú tu Huliak má. To boli tí Huliakovci. K 15 miliónom vláda Huliakovi ešte prihodila ďalších 10 miliónov na ďalšie dve atletické haly, a to v Martine a v Košiciach. Bez plánu, bez koncepcie, z rozmaru ministra Huliaka. Dokonca aj na atletickom zväze sa čudovali, že aké to lokality im tam pán minister navrhuje. Zväz chcel halu v Bratislave, Trnave či Bystrici. Ale nevadí. Haly budú úplne inde. Hlavne, že budú. Prejdime si aj na bežné transfery do športových zväzov. Do rozpočtu si na príspevky uznanému športu napísali 74,6 milióna €, čo je nárast o 8,8 milióna. Ale ja sa pýtam, že či si týmito peniazmi prilepšia športy alebo funkcionári? Bude na rozvoj športov alebo na výlety funkcionárov, ako to vidíme napríklad v Slovenskom futbalovom zväze. Pretože realita manažmentu týchto občianskych združení je neraz veľmi smutná. Stačí sa pozrieť na otvorené konflikty medzi funkcionármi zväzov, na ohýbanie stanov, na vylučovanie kritických členov, na zastavovanie členstva klubom, na svojvôľu pri riešení konfliktov a kritiky. Toto všetko vidíme vo futbale, v plávaní, v kanoistike, cyklistike. Ale štát tam napriek tomu nalieva každým rokom viac peňazí. Rovnaký chaos vidíme aj v inštitúciách podriadených tomuto rezortu. Spomeňme si na moje obľúbené Národné športové centrum, ktoré má v roku 2027 dostať ďalšie státisíce na nové IT systémy. To je to isté centrum, kde v rokoch 2024 a 2025 účelové schránkové firmy, prepojené na rodinu zástupcu riaditeľa, získali bez súťaže zákazky za 660 000 € na predražené eventy. Kým rodičia športujúcich detí drú, aby im kúpili výstroj, vaši nominanti takto bez hanby tunelujú verejné zdroje. V Národnom športovom centre za Huliaka iba vymenili figúrku riaditeľa a zástupcu. Zmenili firmičky, ktoré ďalej tunelujú verejné zdroje cez eventy seniorského športu, cez rozdávanie 50-eurových paličiek na nordic walking a predražených horaliek, až po silné kampaňovanie a predvádzanie sa ministra pred seniorkami na týchto podujatiach. Prosím vás, to je úplná hanba. Otvorte si sociálne siete a uvidíte tam ministra, ako tam šermuje s paličkami na nordic walking. Toto všetko je platené z našich daní. A potom je tu štátna akciovka TIPOS, ktorá do športu investuje nemalé zdroje. V návrhu rozpočtu vidíme, že TIPOS odvedie 60 miliónov na šport a 21 miliónov na dividendách. Znie to dobre, kým neotvoríme centrálny register zmlúv. Zistíme, že TIPOS sa zmenil na politický nástroj. Cez darovacie zmluvy rozdal minister Huliak počas svojho ministrovania už neuveriteľných 4,4 milióna €! Jeho nominanti v predstavenstve Vyletel, Krnáč, kamoši a bratranci Miškoviča podpísali vyše 360 darovacích zmlúv. A kam išli tieto dary? V obrovskom nepomere k ostatným krajom išli do jedného kraja. Do Bystrického kraja a v rámci Bystrického kraja išli na Podpoľanie. Išli hlavne organizáciám napojeným na straníkov ministra Huliaka. Až 108 000 išlo cez osem darov do ministrovej obce Očová na Podpoľaní. Ďalšie dary smerujú za Malatincom. O tom som tu tiež už viackrát hovorila. Koľko folklórnych súborov, v ktorých on je nainštalovaný ako štatutár alebo ja neviem čo, tak za ním smerovalo toľko darov, že by vám z toho prišlo naozaj zle. Tieto dary putujú za Malatincom do Korytárok alebo za Ševčíkom do Polúsia. TIPOS neslúži športu, slúži v prvom rade ako osobný fond na politickú a predvolebnú kampaň za peniaze daňových poplatníkov. A v rozpočte na rok 2027 sa očividne počíta s ďalším masívnym predvolebným rozhadzovaním. Pretože ak sa pozrieme na zisky štátnej lotériovky v rokoch 2024 až 2029, tak vidíme masívne tunelovanie ziskov práve za ministrovania Rudolfa Huliaka. Na záver sa pozrime ešte na druhú nohu tohto ministerstva, na turizmus. Na jeho rozvoj je vyčlenených takmer 69 miliónov €. V návrhu rozpočtu nás informuje, že nárast výdavkov je spôsobený aj sumou viac ako 9 miliónov € na účasť Slovenska na výstave EXPO 2027 v Belehrade. Zo spojenia tohto ministerstva so slovom EXPO mi behá mráz po chrbte. Vieme, ako dopadlo EXPO v Osake a ďalšie problematické prezentácie Slovenska počas tejto vlády. Všetci si pamätáme utopených 600 000 € za stánok na ostrove Hainan v Číne, odkiaľ k nám žiadni turisti masovo nechodia. Vidíme, ako agentúra Slovakia Travel, ktorej úlohou je lákať cudzincov na Slovensko, platí ťažké tisíce za banery na domácich dedinských folklórnych slávnostiach, kde sa predvádza kandidát na župana Malatinec zo strany Huliakovci. Nový Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý vznikol len minulý rok, dostane opäť 20 miliónov €, rovnako ako vlani. Bude podľa toho istého kľúča slúžiť len na ďalšie rozdávanie peňazí bez vízie a bez zmerateľných výsledkov. Dúfajme, že sa mu aspoň v budúcom roku podarí fungovať poriadne, nie ako v minulosti. Podľa utajeného auditu totiž vo fonde neviedli účtovníctvo, ľuďom chodili na účty iné sumy, ako mali na výplatnej páske. Zamestnancom fond preplácal aj cestu do práce, zrejme preto, že cesta do práce z Podpoľania do skladu číslo sedem je naozaj drahá. Vážené poslanectvo, ak schválite tento návrh štátneho rozpočtu, nepozerajte sa na mňa. Poslanectvo sú poslankyne a poslanci. To je normálne slovo, áno. Je rodovo neutrálne. Ak schválite tento návrh štátneho rozpočtu, dávate zelenú pokračovaniu tohto šialenstva ministra Huliaka. Na jednej strane budete ľuďom vysvetľovať, prečo majú platiť 23 % DPH, prečo sú drahšie potraviny, energie, benzín a nafta, knihy pre deti, šport, prečo sa škrtá v mnohých oblastiach ich života. Na druhej strane však zvyšujete rozpočet pre ministerstvo, ktoré je synonymom zbytočnosti, amatérizmu, netransparentnosti, konfliktov záujmov a absolútneho politického klientelizmu. Ministerstvo cestovného ruchu a športu pod vedením Huliaka nie je prínosom pre slovenských športovcov ani pre našich hotelierov či majiteľov reštaurácií. Je to inštitúcia. Netransparentnosti konfliktov záujmov a absolútneho politického klientelizmu. Ministerstvo cestovného ruchu a športu pod vedením Huliaka nie je prínosom pre slovenských športovcov ani pre našich hotelierov či majiteľov reštaurácií. Je to inštitúcia, ktorá prežiera peniaze na miliónové nájmy, na pochybné právne služby, na fiktívne zákazky, na trafiky pre kamošov a rodinu a na politické dary. Je to predražený politický kšeft, ktorý poslúžil premiérovi na uspokojenie štvorčlennej skupinky vydieračov, ktorí si dnes hovoria strana vidieka Huliakovci. A v parlamente majú trojčlennú blokačnú menšinu. Otázka znie. Ako sa táto kľúčová vydieračská menšina zachová pri návrhu rozpočtu? Najmä, keď ste im len pred pár dňami zarezali skvelý miliardový nápad s vratkami DPH. Tak ako budú hlasovať? Ale nebojte sa. Huliak vám cez médiá odkazuje. Že túto vládu bude držať, aj keď ho to bude stáť život. Proste takéto odhodlanie má minister Huliak. On vám to dá, on vám za to zahlasuje, jeho traja poslanci. A ja sa ani necítim. Pretože do svojho ministerstva dostal o takmer 20 miliónov viac na budúci rok. Tento rozpočet a osobitne kapitola tohto ministerstva je výsmechom do tváre každému občanovi. Ktorý poctivo pracuje a musí konsolidovať. Každému rodičovi, ktorý z rodinného rozpočtu platí šport svojim deťom, každému podnikateľovi v gastre, ktorého tento štát len neustále zaťažuje ďalšími byrokratickými prekážkami, daňami a šikanóznymi kontrolami. Z týchto dôvodov predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 nemôžeme podporiť a vyzývam vás všetkých, ktorým ešte záleží na zodpovednom nakladaní s verejnými zdrojmi, aby ste za [09:46] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslať daj. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tvoje vystúpenie a je dobré, že si spomínala toho Huliaka aj celkovo to ministerstvo, lebo to je presne to, že to je tiež ten príklad toho, ako sa tu koalícia dohodla, aby držala pokope. V podstate tiež mu dala to ministerstvo len aby si zabezpečila nejakú väčšinu, tak ako tento rozpočet bol tiež nástrojom toho, aby sa tu vedeli medzi sebou nejako dohodnúť, dovydierať. Však asi to môžem povedať. No a teda k tým športovcom, veď my sme sami chodili po tých športových zväzoch a naozaj tie športové zväzy právom očakávali nejakú pomoc, keď už to ministerstvo vzniklo, že im pomôžu, že za tie roky sa šport možno stane väčšou prioritou aj zo strany štátu. Šport je asi jedna mála z vecí, na ktorom sa tu všetci zhodneme, že si zaslúži väčšiu podporu. Samozrejme, to nie je len o peniazoch, ale teda, keď už toto ministerstvo vzniklo, tak vlastne sa stalo len teda nástrojom nejakého kupčenia a podobne. A mne to je veľmi ľúto, lebo na konci dňa opäť na to zase doplatili iba tí športovci, športovkyne, športová infraštruktúra. Ak sa tu niečo buduje, ak sa nejaké peniaze niekde rozdávajú, tak je to len huliakovcom, ktorí teda si získavajú tým podporu Huliaka, zase naopak. Takže mňa to veľmi mrzí, že ešte aj toto ministerstvo, ktoré vzniklo, nech už si o tom myslí, kto chce, čo chce, mohlo pomôcť slovenskému športu, ale nakoniec teda pomôže iba huliakovcom v strane vidieka. Do športu tie peniaze, ktoré idú, idú neadresne, idú nesystémovo. Športová infraštruktúra sa zásadným spôsobom nezlepšuje. Ako si sama povedala, deti majú problém so športovou výstrojou, pretože tie náklady sú čoraz vyššie. Náklady na energiu pre mestá a obce, čo sa týka športovej infraštruktúry, sú stále ťažšie a ťažšie udržateľné. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie, že si to zhrnula a som rád, že sa [09:48] Andrej Danko Tejto oblasti sa venuješ. [09:48] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa je, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem Nati aj tebe za tvoje vystúpenie. No ja na mieste pána poslanca Blcháča by som vyskočila skôr pri všetkých tých kšeftoch a rodinkárstve, ktoré si počas svojej rozpravy odhaľovala, a nie pri tom, že si použila pojem poslanectvo. No ale tak každý má iné priority, očividne. Ako si veľmi správne poznamenala, tak Ministerstvo športu a cestovného ruchu je učebnicovým príkladom papalášizmu a rodinkárstva. A máme teda za sebou tri konsolidácie a ty si veľmi presne vyčíslila, koľko peňazí ide do Ministerstva športu a že nešetríme tam, práve naopak, že ten rozpočet stúpa. Ale keby on stúpal na to, že ideme reálne podporovať mládežnícky šport, napríklad na tom by sme sa tu asi vedeli zhodnúť, že toto je investícia, za ktorú by sme všetci boli. Ale nie, to sa nedeje, práve naopak. Napríklad mládežnícky šport si musí opasky uťahovať. A potom pán minister povie, že on je hospodár so sedliackym rozumom. No preboha živého, aká je toto už len politická kultúra. Ja by som si želala úplne iný typ ministra ako hospodára so sedliackym rozumom. Nehnevajte sa. No ale čo čakať od človeka, ktorý sa stal ministrom tak, že urazil svoju kolegyňu poslankyňu, všakže? Ale viete čo, ja neverím, že toto Smeru nevadí. Čo počúva, že sa tam deje, ako sa rozkrádajú peniaze, ako si Hulik doslova bačuje, ako živí z týchto peňazí všetkých svojich rodinných príslušníkov, známych a kumpánov a ako rozdáva z Tiposu, doslova ako z oslíka otrasa. Veď Tipos odvedie 60 miliónov, si hovorila, na šport, 21 dividendy a potom cez darovacie zmluvy rozdal takmer 5 miliónov. Banskobystrický kraj, Podpoľanie. Viete, ako to tam vyzeralo? Dvojica Malatinec, Huliak chodia. Potom, čo tu oni hlasovali za zničenie kultúry cez FPU, tak potom si dajú majáky, ako taká sanitka prídu do Banskobystrického kraja a všetko sanujú. Ale to tak nemá fungovať. A tí istí ľudia [09:50] Andrej Danko Čo sú za to zodpovední, toto robia. [09:50] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nehlasovali. Ďakujem. Ďakujem ti, Natália, opäť za no mi. Teda podrobný rozbor kapitoly ministra Straku Huliaka za veľmi podrobný popis tej politickej korupcie, ktorá sa deje aj na tomto rezorte. Pretože tie príklady, ktoré si povedal a ktoré idú za veľmi konkrétnymi ľuďmi kvôli tomu, že sú práve teraz pri korýtku, je politická korupcia, akurát, že sa tu nad tým už nikto ani poriadne nepozastavuje. No a áno, také akože mierne mierne vtipné, mierne vtipná paralela je, že nakoľko si pán Huliak cení svoj život, keďže teda nám včera povedal, že bude teda svojím životom bojovať za tento rozpočet. No tak v tomto rozpočte malo 20 miliónov viac na svoju kapitolu, ako si povedal vo svojej rozprave. Nejaké z týchto peňazí pôjdu, dúfam, aj na účel na šport alebo na naozaj na cestovný ruch. Okrem toho ale už len za doterajšie roky minul vyše 30 miliónov len na administratívu svojho rezortu, teda na všetku, na celú, na celú svoju a ďalšie teda ostatné príživnícke rodiny, ktoré teda si môžu takto akože cucnúť z týchto verejných peňazí len vďaka tomu, že títo chlapci sú teraz pri korýtku. No ale ešte jedna vec, že ani ani huliakovcom a ani ďalším úplne nedošlo vlastne, že čo sa tu predvčerom udialo, že toto, čo tam máte teraz sľúbené, nič z toho nebude platiť, keď nastane rozpočtové provizórium alebo presnejšie, kedy nastane, tak vtedy vtedy táto ponuka neplatí. Vtedy to znamená, že nemáte nič z toho a budete závisieť iba od toho, čo vám teda premiér Fico prostredníctvom ministra Kamenického vlastne pridelia. Ale toto mať nebudete, keď bude [09:52] Andrej Danko Provizórium. [09:52] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pošlali, koľko súvah? Ďakujem veľmi pekne za slovo. Viete, ľudia sa nás často pýtajú, že kde sú tie peniaze a čo ste vytiahli z tej ekonomiky. Pýtam sa na to, že povedzte mi, prosím vás, kam zmizli tie prachy, lebo máme za sebou tri konsolidácie. Uvalili na nás vyššie dane a vyššie odvody. A na živnostníkov hodili transakčnú daň, nad ktorou snáď krúti celá Európa hlavou a zobrali ste ľuďom dokonca ešte aj štátne sviatky, aby viac makali pre tento štát. A od ministra financií sme počuli, že šetrite, uvarte si džem alebo si upečte keksy, vážení. Takže ľudia šetrili a potom zrazu prišiel rozpočet, kde je rovnako veľká sekera 7,5 miliardy ako predtým a dokonca vytiahli ste od ľudí 7 miliárd a kde sú tie peniaze? Tak sa nečudujte, že oni sa to pýtajú. Pretože v peňaženkách ich už nemajú. Dokonca ani tie firmy, ktoré držia túto krajinu nad vodou, ich tiež na svojich účtoch nemajú a nemajú ich ani nemocnice, ako som vám ukázala, ani školstvo ich nemá, ani samosprávy ich nemajú. A z tohto je očividné, že ich vlastne nemá ani štát, pretože kde sú tie peniaze? No jednoducho takí ako Huliak ich rozkradli. Ale bohužiaľ to nie je len Huliak. Máme tu ministra obrany Kaliňáka, ktorý zo strany urobil najbohatšieho človeka v Európe a sám sa stal snáď najbohatší na Slovensku. Potom tu máme ministra Šutaja Eštoka, ktorý je známy svojimi kauzami na Ministerstve vnútra. Flašková aféra, pamätáte si na pána Kmeťa? Tak to by sa dalo dlho-dlho pokračovať. Tu sú tie peniaze. Vytunelovali ste ich, rozkradli ste ich, hráte sa na papalášov, máte limuzíny, 36 štátnych tajomníkov. Jednoducho zneužívate štátnu pokladnicu a zneužívate ľudí tejto krajiny. Takže už konečne by sa snáď aj vaši voliči mohli zobudiť. Alebo ja nechcem veriť, že voliči súčasnej koalície, že im nevadí, ako rozkrádate tento štát. Tak prosím vás, zobuďte. [09:54] Andrej Danko Sadnite a prestaňte voliť týchto, prosím vás, reagujte faktickými poznámkami na vystupujúcu. [09:54] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, lúpnut. Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ešte už som vám už raz povedal v mojom vystúpení, že ste si posadnutá pánom Huliakom. Neviem, čo vám urobil alebo či ste tajne do neho zamilovaná. Ale ja si vyprosím, aby partička ľudí, čiže Progresívne Slovensko, ktorej 2/3 sú nacucané na štát dlhé roky, odtiaľ berú peniaze za nič a to brať peniaze za nič je im málo a preto tu niektorí mimovládkari ako matka pána Šimečku rozkrádajú ešte tieto štátne financie. O tom sa hovorilo, nebudem sa zmieňovať. Vy, prosím si, aby ste tu klamali, že tam sa deje na ministerstve čosi, kradne a drahé právne služby. Právne služby, právna kancelária vyhrala starý spor spred ministrovania Huliaka a ušetrila štátu 1,5 milióna €. A odmeny milión € za na dohodnutú taxu hodinovú, ako býva zvykom v slušných spoločnostiach, sú úplne normálne. Vy, prosím si, aby ste tu kritizovali poslanca Glinského, že kdesi čerpá nejaké peniaze z Tiposu, lebo, čo? Poslanec Malatinec založil dva folklórne súbory. 25 rokov sa venuje folklóru, vychováva mladých. Takže, keď si ministerstvo kultúry nebolo cez svoje fondy schopné dostatočne splniť povinnosti voči folklórnym súborom, tak zaskočil Tipos a podporil túto činnosť. Vy, prosím si, aby ste vy spomínali podporu folklóru, kde manželka vášho predsedu tam na pódiu za štátne peniaze predvádza epileptické záchvaty, trasenie sa z podomného prádla, spočaté telá a neviem, čo. Lebo toto, na toto by vám nikto nikdy neprišiel na takéto vystúpenie. Vy ste taký drzý, že si na toto beriete stovky tisíc dotácií zo štátu. Čo si to vôbec dovoľujete? Nikdy ste nepracovali, väčšina z vás v tých mimovládkach, nič ste nevytvorili. [09:56] Andrej Danko Zamestnanie v mimovládkach a poslanec [09:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pročko. Andrejko, tlieskajú mu a trieskal mimo o Šimečkovej matke, o Šimečkovej to nebolo mimo. Andrejko, skúste upozorniť Ľuptáka na to, že trieskal mimo. Ďakujem veľmi pekne, Andrejko. No priateľ, dôkazom toho, že kolegyňa trafila, je vystúpenie, ktoré sme teraz počuli. Ja reagujem na ňu, že trafila, lebo naozaj Ľupták, Huliak, Malatinec, Šefčík, to je jedna skupinka vydieračov, vydieračov, ktorí vedeli, ako si majú povydierať. Viete, Natálie, vy ste to hovorili, že ušetrili tam nejaké, na nejakých právnych službách sa budú chváliť, no ušetria milión a 20 miliónov rozdelia. Malatinec. Mne je hanba za neho. Mne je za neho hanba. Chodí po regióne, rozpráva o tom, ako ide zachraňovať kultúru a za všetky svinstvá, za všetky svinstvá tu hlasoval Huliak a celá tá partička, Ľupták a ďalší, títo vydierači, odporní, nechutní vydierači, ktorí sa odtrhli a vedia, že zobrali Andrejovi Dankovi kšeft, velikánsky kšeft a na tom kšefte teraz zarábajú oni. Je to hanba. Naozaj z rozpočtu cucajú peniaze a strana vidieka si z toho robí predvolebnú kampaň. Tento rozpočet pre každé ministerstvo je ako veľké deravé vedro. Čím viac do rozpočtu. Však tak, čo mu Fico ponúkol? Toto je jedna strana, teda obrovská vládna koalícia vydieračov, ktorí vedia, ako majú vydierať, a za to vydieranie im Fico takto rozdáva naše peniaze. [09:58] Andrej Danko Pani poslankyňa, vidím procedurálny návrh. Dajte mi ho, prosím, písomne. [09:58] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kým vám dám slovo, pani poslankyňa Neš. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán Ľupták, nesklamali ste. Zrejme čítate ten trápny plátok, Hlavný denník, kde sa môjmu ľúbostnému životu venovali, kde ma teda spájajú s tým, že ja si tajne milujem vášho predsedu. Tak nie je to tak a bola to čistá konšpirácia. No a správne ste povedali, že pán Malatinec založil viacero súborov, aby mohol čerpať. Nič iné. On si tie súbory zakladal, aby mohol teraz čerpať a zneužíva to a zneužíva to, že v rezorte pána Huliaka má prístup k peniazom. Zo Slovakia Travel, z fondu. Ty, po sú... To už sa vám nechce počúvať. Nič iné. On si tie súbory zakladal, aby mohol teraz čerpať a zneužíva to a zneužíva to, že v rezorte pána Huliaka má prístup k peniazom. Zo Slovakia Travel, z fondu. Ty, po... To už sa vám nechce počúvať. Teraz utekáte preč. To je dobré. Pán Pročko, máte úplnú pravdu, že oni hlasovali za tie škodlivé zákony o umení. A teraz sa tvária ako mesiáši, teraz sa tvária ako záchrancovia folklóru a tradičnej kultúry. Ale oni spôsobili ten problém. Oni sú súčasťou toho problému. A Ingrid, ty si úplne správne povedala, vytunelovali. To je, to je úplne jednoduché slovo, tak je to. Dávid, ďakujem ti aj za tvoju poznámku o tom, že očakávania od tohto rezortu boli na začiatku od zväzov a športovej verejnosti naozaj veľmi vysoké. Lenže, žiaľ, tá realita toho, čo tento nový rezort priniesol, je absolútne smutná a šport a vlastne tento rezort poslúžil iba na kšeftenie. Iba na to, aby si u premiéra niekto vyloboval ministerskú stoličku, majáky, aby potom, ako Bea povedala, mohol na majákoch chodiť na Podpoľanie, zachraňovať slovenský folklór. Ako fakt, ste. [10:00] Andrej Danko Ďakujem. Prosím poslancov a poslankyne, aby prestali s osobnými útokmi. Prosím vás, dobre, dobre. Všetci prestaňte, dobre? No, tak. Vy sa s kým zas bavíte, pán Bročko? Dochádzajú nejaké lieky, alebo problém je zas nejaký, alebo čo? Hej. Áno, pôjdem. Vy mi tu nebudete vykrikovať a udierať ma, dobre? Pani poslankyňa Jurík, máte procedurálny. [10:01] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Návrh? Nech sa páči. Pán predsedajúci, ja som vás chcela poprosiť o to, aby ste dali vyviesť pána kolegu Ľuptáka, pretože očividne nezvláda svoje emócie, ale nezvládol to až tak, že odišiel, takže môj procedurálny návrh je už irelevantný, ale [10:01] Andrej Danko Ďakujem. Verme, že ho ide aj pán Pročko. Nech sa páči, pán Blcháč. [10:01] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené poslanectvo, ktorí ste sa nenašli v tých prvých dvoch kategóriách, dovoľte, aby som trošku prerušil túto niť negativizmu, ktorá sa tu odvčera rozbehla. A povedal niečo aj konkrétnejšie, možno aj praktickejšie, nielen z teórie. Ja som, keď som išiel v utorok ráno do Bratislavy, tak som využil už nový tunel Čebrať a obchvat Ružomberka. Trvala mi cesta o 15 minút rýchlejšie. Cez Vyšné Čez, to znamená, využil som infraštruktúru, ktorú medzičasom v rámci aj dopadov konsolidácie vybudovala táto vláda, odovzdala do užívania a slúži verejnosti, napríklad aj mne, možno aj pánovi Hlinovi, keď pôjde na námestovo a na Oravu domov a podobne. Chcem tým povedať, že toto je len príklad, pretože tých investícií, či infraštruktúrnych alebo iných, je za ostatné tri roky strašne veľa. Slovensko je rozostavané. To ste si iste všimli. A svedčí o tom aj fakt, že slovenské stavebníctvo všeobecne je na vrchole svojich výkonov a prináša do rozpočtu a vôbec do hrubého domáceho produktu veľké, veľké prínosy. Je veľká škoda, že napriek rôznym pokusom, ktoré tu boli ešte za čias bývalej vlády alebo bývalých vlád, nazvime to, v rokoch 2020 až 2023, bolo viacero pokusov, že sa otvorí zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A aby sa obmedzili tie nezmyselné ustanovenia, ktoré tam sú a ktoré sú z dnešného pohľadu úplne irelevantné, zbytočné, nepoužiteľné, byť vyrovnaný rozpočet na rok 2027. Vtedy samozrejme bola vládna koalícia vo forme, mala viac než 90 poslancov, ale myslím, že pribrzdila vtedy rozhodovanie SaS-ka, ktorá si dala za podmienku nejaké daňové záležitosti, z ktorých nechcela ustúpiť, a preto sa so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti neudržalo nič. Možno ste si všimli, ktorí to sledujete, a tých, ktorí to nesledujete, tak vás chcem informovať, že v Nemecku po ostatných parlamentných voľbách, boli asi pred dvomi rokmi, myslím v čase, keď bolo po voľbách a predtým, než vláda prebrala svoje kompetencie, vznikol nový parlament, ešte ten pôvodný parlament, ktorý mal ústavnú väčšinu, prijal múdre rozhodnutie, že zrušil zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Dnes sa viacerí z vás tu odvolávate na úspechy nemeckého hospodárstva, ako idú dopredu, ako sa zvyšujú objednávky v priemysle a podobne. No len zabúdate na to, že oni nemajú žiadne obmedzenia také, ako máme my. Môžete krútiť hlavou koľko chcete, pán, dúfam, že sa volá Latantena, hore. Čiže vy asi neviete, že sa toto stalo v Nemecku a Nemecko má otvorené dvere, môže investovať miliardy, stovky miliárd. To, čo my nemôžeme. Dnes ráno, keď ste možno zaregistrovali tlačovú konferenciu nášho predsedu Zelníka miest a obcí, neruším vás, pán Hlina a pán Truban. Neruším vás? Prosím, páni poslanci aj pani poslankyne, neruším vás, ale nech sa páči, pokračujte v diskusii. Ak vás ruším, tak prepáčte, lebo pani Cigániková, pani poslankyňa Cigániková, prosím, nevyrušujte. Ale samozrejme, že problém je počúvať s porozumením a zvlášť, keď medzi sebou rozprávate, to počúvanie už vôbec nejde. Ako napríklad pani Kosovej som vysvetľoval pred chvíľkou, že odpustiť daň z príjmu nie je možné nezamestnanej osobe, je možné len tej osobe, ktorá je zamestnaná a ktorá tú daň z príjmu má vypočítanú a mala by ju platiť. Len tej osobe môžeme odpustiť tú daň, aby ju neplatila, keď má viac ako štyri deti. Ale som jej to nevysvetlil, lebo mi odpovedala, že to neprijíma, tento argument. Tak problém je počúvať a pozerať s porozumením, ale ja som si už na to zvykol a napriek tomu poviem svoje videnie sveta a či to pochopiť alebo nie, to už je vec iná. Čiže príklad Nemecko je úplne jasný. No a čo sa stalo? Dnes ráno, keď ste si pozreli tlačovú konferenciu predsedu Zelníka miest a obcí Slovenska, základný problém ZMOS-u je zákon o dlhovej brzde. Povedal jasne: ak to predloží koalícia, nepodporí to opozícia, ak to predloží opozícia, nepodporí to koalícia, už je s tým ZMOS zmierený a jediná podmienka pre budúcu vládu, pretože vždy pred voľbami ZMOS s každou politickou stranou, ktorá sa zúčastňuje volieb a má potom nádej stať sa vládnou stranou, tak vtedy ZMOS vyjednáva a má rôzne požiadavky na tie strany, keď sa dostanú do parlamentu, tie strany sľubujú. Jediná požiadavka pre budúce obdobie, pred voľbami, bude prerokovanie o tom, aby sa zmenil zákon o dlhovej brzde, aby tie nezmyselné veci, ktoré tam boli dané v roku 2011, aby odtiaľ zmizli a aby obce a mestá nemuseli možno budúci rok ísť do rozpočtových provizórií a trápiť sa bez rozpočtu. Tak to len na doplnenie. Ja chcem pripomenúť, som rád, že tu sedí pán podpredseda môjho výboru, Marián Viskupič, bývalý predseda v rokoch 2020 až 23. A niektorí ďalší kolegovia, ktorí ma včera veľmi kritizovali za to, že mal pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len krátky čas na vystúpenie. My sme ešte predĺžili začiatok schôdze, pretože náš výbor neskončil o 2:00. Upozornil som na to vystupujúcich na výbore, že čím viacej budú vystupovať tí vaši kolegovia, lebo tí vystupovali, o to menší priestor bude mať predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je pochopiteľné, lebo sme nemohli rokovať o 3:00. No ale tu je epizóda zo včera. Ale, keď dovolíte, a hlavne pre tých, ktorí tu neboli v tom roku 2020 až 23 a ktorí nesledovali rozpočtové záležitosti tých rokov, tak chcem pripomenúť, že v rokoch 2020 a 21 sa dvakrát počas roku otváral rozpočet. Otváral sa tak, že sa zvyšovali výdavky rozpočtu o 8 + 3, 10 až 11 miliárd €. Rozumiete? Dvakrát sa otváral rozpočet. Najskôr to bolo na výbore. Dostali sme z ministerstva financií návrh. Výbor to prerokoval, odsúhlasil, my sme boli, prišlo to sem, sa to rýchlo schválilo, ani si to novinári nestihli všimnúť. A zrazu boli výdavky vyššie o 10 a 10 plus miliardy eur. Rozumiete? A tam je hlavný zdroj aj dnešných problémov s ďalším zadlžovaním. Pretože rozpočet, ktorý dovtedy išiel na deficit 1 % do roku 2019, zrazu sme boli na 5 – 6 %, zrazu sa zadĺžil z večera do rána, ale čo chcem povedať hlavne, to je dopad toho otvárania rozpočtu v tých rokoch a schválenia zvýšenia výdavkov rozpočtu o 10 + miliardy €. Vtedy sa nikto nepýtal, kde je rozpočtová rada. Neprišla ani na výbor a ani Najvyšší kontrolný úrad nedával stanovisko k tomuto mimoriadnemu zvýšeniu výdavkov štátneho rozpočtu. Rozumiete? Tak potom sa pýtam, pán kolega Viskupič. Včera mal priestor pri rozpočte pre rok 2027 pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak ste si všimli, od včera sú stále v médiách. Pán predseda Tóth, pán Šuster, pán nový Sedlák majú veľký priestor, vysvetľujú, ako je všetko zle, ako to všetko je, hoci napríklad energetická pomoc, energopomoc, bude nižšia pre budúci rok, 250 miliónov miesto 380 v tomto roku. Keď som počul dnes pána Šustera, asi zo záznamu zo včera, že veď keby nebola, keby sme to nechali len tak, bez energopomoci, energie by boli vyššie, ľudia by začali šetriť a nechodili by sme po byte v trenkách, ale obliekli by sme si sveter. Pozrite si to. Je to kdesi a myslím, že to bolo na TA3, taký rozhovor. Takže tak. Predtým nám to odporúčala pani Remišová, myslím, teraz nám to odporúča Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sme si obliekali sveter. No tak to som chcel povedať, že mal priestor aj pán predseda samozrejme Najvyššieho kontrolného úradu. Predložil stanovisko, hoci na poslednú chvíľku, nikto už nečakal ani, že príde. Stanovisko je, bolo prednesené, všetko je tak, ako má byť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nemá žiadnu povinnosť dávať stanovisko k rozpočtu. Môže prísť, môže dať svoj pohľad, ale, keď si, na zdravie, keď si prečítate tie ich slajdy, čo nám poslali, tak všetko je zlé, komplet. No. A mali tam ešte aj kontrolu nejakých pánov poslancom, aby náhodou sa nepre-rekli. Takže toľko som chcel povedať k týmto dvom, k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a keď som si prečítal stanovisko NKÚ, tak sa síce priznáva NKÚ, že aj v roku 2023 pre rozpočet 2024 bol problém. Viete, lebo vtedy sa naťahovali tie voľby a pamätáte si, veď ste boli v tých voľbách, že voľby boli 30. septembra, mohli byť kľudne v júni. Potom sa ujala vláda, myslím, koncom októbra. A do konca roku bolo treba schváliť rozpočet. To bol stres. Vtedy ho zvládol Najvyšší kontrolný úrad. Vlani pre tento rok bol ďalší stres, lebo bolo treba prijať rozpočet do 21. novembra, ak si dobre pamätám, aby sa dodržalo to dvojročné obdobie. Bo stred vtedy ho zvládol, nevieš, kontrolný hodina. Vlani, pre tento rok, bol ďalší stres, lebo bolo treba prijať rozpočet do 21. novembra, ak si dobre pamätám, aby sa, aby sa dodržalo to dvojročné obdobie, dokedy nemá, nesmie, teda nemusí vláda predkladať vyrovnaný rozpočet, ako to mala povinnosť vláda Ľudovíta Ódora a nechala nám tu kocky z lega. A všetci v okolí dobre vedeli, že je to nezmysel, lebo vyrovnaný rozpočet v tejto dobe jednoducho nie je možné urobiť, môže urobiť, ale tak by to vyzeralo, to by ten musel úplne skracovať zrejme. No a keď už, takže Najvyšší kontrolný úrad je už tretíkrát za ostatné obdobie v rovnakej pozícii, že nemá veľa času. Nemal veľa času v roku 2023. Nemal veľa času v roku 2025 a nemal veľa času ani tohto roku. Súhlasím s tým, že ten priestor, ten proces nebol štandardný. Viem si predstaviť aj stanoviská sociálnych partnerov. Ale napríklad všimol som si aj pozitívne hodnotenie pani predsedkyne Konfederácie odborových zväzov, ktorá pozitívne hodnotí 8,4 % nárast miest od 1. 7. vo verejnej správe a vo všetkých oblastiach, ktoré s tým súvisia. Ešte by som sa rád vyjadril, kým sa vrátim ešte k rozpočtu. A viete, pani Kosová, vy ste aj mňa oslovili napríklad, lebo som primátor mesta. A vidím, čo všetko môže prísť, pokiaľ ste podali podanie na Ústavný súd a myslíte si, že tie trojpercentné záväzky nie sú v poriadku? Počkáme si, čo povie Ústavný súd, či potvrdí, že je to v poriadku, alebo to nie je v poriadku. Potom prídu, samozrejme, pokiaľ to neodobrí, tak príde ďalší priestor na schvaľovanie rozpočtu iného, alebo príde do úvahy, že štát pôjde do rozpočtového provizória. V tomto roku začalo, neviem dokedy, možno do polroka, aj Česká republika bola, ak ste si všimli, v rozpočtovom provizóriu, pretože prevzala od Fialu, od fialovej vlády, moc a jednoducho rozpočet bol prijatý a je to bežný nástroj, ktorý sa používa či už v štátoch alebo vo verejnej správe ako takej. Ja osobne som prežil s vojenským provizóriom takmer 3 roky. Keď opozícia v parlamente, teda sa rozhodla, že bude robiť zle, že bude škodiť mestu. Škodila. Slová, poriadne. Pretože potom prišla tá inflácia, viete? Veci, ktoré sa mohli urobiť v roku, povedzme, 2020 alebo 19, tak sa robia v roku 23, 24 a 100 a raz 100. To je celé, čo sa týmto dosiahne, ale je možné, že pokiaľ teda takýto proces bude pokračovať a budete napriek tomu, ako som vás upozornil, že ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti je nepoužiteľný na dnešnú dobu. Vy sa na neho odvolávate, respektíve je možné sa na neho odvolávať, platí, ja ho nespochybňujem, ale je nepoužiteľný. Tak z toho vyplynú potom tieto konzekvencie a budeme sa... No ale, čo to znamená pre mestá, obce? Pre mestskú obec to znamená, že, samozrejme, tiež môžu skončiť v rozpočtovom provizóriu. Budú míňať jednu dvanástinu výdavkov uplynulého roku, to znamená roku 2026, ktorý je z dohľadnosti volebný rok a rozpočty vo volebnom roku sú obyčajne o niečo vyššie ako rozpočty, keď nie je volebný rok, takže tá 1/12 po voľbách, po volebnom roku, myslím, že bude úplne stačiť. Na bežný chod, eurofondy sa v rámci provizória neobmedzujú. Záverečný účet, rezervný fond sa môže používať tiež na investície, pokiaľ nebude taká dôsledná opozícia v mestách, v obciach, ako bola v Liptovskom Mikuláši, a to bola koalícia, viete. SaS, PS, KDH, OĽaNO, KSS, asi tieto štyri, neviem, či ešte niečo. Táto koalícia vtedy škodila mestu a škodila dokonca až tak, že neschvaľovala právoplatne záverečné účty mesta za 3 roky, mesto prebytky, ktoré sa nahromadili za ostatný rok, nemohlo použiť. Boli na účte v bankách, pozerali sme sa na ne, nemohli sme na ne siahnuť. Aj napriek tomu sme dokázali prežiť a vyjsť z provizória bez nejakej straty, až na tie straty, ktoré prinieslo to, že sa nedali tie peniaze používať, takže nerobte si starosti. Hlavný problém je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý je nepoužiteľný na dnešný čas. A druhá vec, to je tá, čo hovoril dnes pán predseda ZMOS-u Božík, že keď prednesie návrh na zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti koalícia, opozícia automaticky povie nie. A keď ho predloží opozícia, tak koalícia. Takže tento problém tu je neriešiteľný a bude sa riešiť až v budúcnosti, možno až po ďalších voľbách. Potom zasa príde to dvojročné obdobie, kedy nebude treba s vyrovnaným rozpočtom nič robiť a bude priestor teda na nejaké vyjednávanie. No a čo sa týka tohoto rozpočtu, chcem ešte pripomenúť, že či už bude rozpočet alebo bude provizórium, stále budú platiť obligátorné výdavky, ktoré sú schválené v zákonoch. Som rád, že máme tie zákony sociálne, ako ste ich správne pomenovali. Či už je to odpustenie dane z príjmov matkám, ktoré majú štyri a viacej detí, či už je to zvýšené kočíkovné tzv., alebo je to náhradné výživné, ktoré sa ztrojnásobilo a ďalšie a ďalšie veci. Takisto bude možné investovať ďalej do nemocníc, ktoré sú rozostavané. Bol schválený, ale bez hlasov Progresívneho Slovenska, zákon o kategorizácii liekov, ktorý vlastne znamená, že keď sa vyskytujú tie osobitné prípady, keď potrebujú špeciálne lieky, tak podľa toho zákona je vyčlenených alebo bude vyčlenených 70 miliónov € na podporu týchto pacientov. A to je zákon, čiže to je obligatórny výdavok, obligatórny výdavok sa musí vydať, vynaložiť, či je to rozpočet alebo je to rozpočtové provizórium. To je v odvetví školstva. Pán minister jasne včera povedal, ide byť aj vzhľadom k tomu, čo sa deje v školách, sú po reforme, ide byť posilnená otázka asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov a ďalších, viete, z rozpočtu Ministerstva školstva, ak sa pýtate, že z čoho? Z rozpočtu. Viete, že minister školstva je tak šikovný, že už aj v minulosti dokázal, že keď bolo treba zvýšiť, tak našiel tie peniaze aj vo svojej kapitole. Pamätáte si? Pamätáte si to? Pani poslankyňa. Takže to je jedna vec, a keď už ste tam kritizovali aj tú vedu a výskum, tak možno si trošku zabúdate na to, že my sme mali včera na výbore nakoniec aj kapitolu, rozpočtovú kapitolu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, kde sú vyčlenené veľké prostriedky na podporu vedy a výskumu. To znamená, že nielen Ministerstvo školstva je určitá kapitola na podporu vedy a výskumu, ale je tu aj úrad podpredsedu vlády, ktorý tieto veci zastrešuje a sú tam vyčlenené pomerne značné prostriedky. Toto mám ešte od včera. A o energopomoci som hovoril. Takže zopakujem to ešte raz. Myslím si, že rozpočet, tak ako je predložený, ako je vypracovaný, ako bol schválený vo vláde, bude dobrý, ako bude teda budúci týždeň schválený. Budeme čakať, ako sa vyjadrí Ústavný súd. Je pripravené rozpočtové provizórium, v prípade, že to rozpočtové provizórium znamená, že sa budú môcť používať aj prostriedky, ktoré sú ešte z minulosti kdesi pripravené a neboli použité. To rozpočtové provizórium, tak ako sa tu teraz straší, že tu skončí život vo voľbách, ktoré budú 25. septembra alebo ako to vychádza. No neskončí, pretože príjmy do štátneho rozpočtu plynú ďalej aj do konca roku, či je to DPH, spotrebné dane, dane z príjmov fyzických osôb a ďalšie a obligatórne výdavky, ktoré sú zo zákona, ktorý je takmer 90 % celého rozpočtu, tak tie budú fungovať ďalej. Takže keď dnes niekto straší, že tu ide skončiť svet a ide vláda vyčerpať celý rozpočet do konca svojich dní, tak to nie je pravda, viete. No len by som možno aj vyzval tých, ktorí toto hlásajú. A vy, a vy, a vy to, a vy ste zvážili, čo hovoria, pretože ľudia, ktorí tomu nerozumejú a počúvajú vás, tak tomu môžu dokonca aj uveriť. Hej, a potom si povedia: „No, a naozaj to je zlé, pretože tu skončí svet, lebo celý rozpočet bude vyčerpaný, dokonca to niekto vyčerpaný, dokonca do svojho volebného obdobia.“ To nie je pravda. Lebo do rozpočtu peniaze pritekajú kontinuálne každý deň. To bola blbosť. A potom sa každý deň míňajú, tak ako je nastavená legislatíva tejto Slovenskej republiky. Rozumieš? Niečo si poznám, ale tak to som si len tak. Ani mne. No tak mám to ešte raz zopakovať. Máme ešte 11 minút. Ale ak by bolo treba niečo vysvetliť, kľudne. Pán poslanec, poslanci budú reagovať faktickými. Ukončili ste svoje vystúpenie, ale ešte nerozumiete, pán kolega, aby som vám to ešte raz vysvetlil. Mám ešte 11 minút, ale možno sa ešte raz prihlásim. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec. [10:26] Andrej Danko Pokračujeme reakciami na vaše vystúpenie faktickými poznámkami. Prvý je pán poslanec. [10:26] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viskupič: Pán predseda, si ďakujem pekne za slovo. Pán predseda finančného výboru, smutné, smutné vystúpenie predsedu finančného výboru. Ja sa budem v mojom ďalšom vystúpení v rozprave skutočne venovať tomu, čo ste teraz narozprávali. Ja začnem úplne od konca. Možno ste už zabudli, ale ono sa toto vie stať, že zrazu sa minú všetky peniaze, respektíve nie sú peniaze. Inak presne to sa stalo, keď ste v 20. odovzdávali vládu novej vláde, teda vtedajšej vláde Igora Matoviča. A jednoducho hotovostné rezervy štátu skutočne ste nechali klesnúť tak, že bol problém štátu, hrozila proste insolventnosť, že nebude schopný platiť svoje splatné záväzky. To je absolútne reálne riziko, že skutočne miniete všetky dostupné peniaze do momentu volieb. Takto sa to deje. Inak váš bývalý kolega takto to povedal aj teraz smerom ku komunálnym voľbám, že idete po deň volieb a ďalej máte pocit, že už nie je zajtrajška. To je jedna vec. Druhá vec, pán kolega, je strašne smutné, že ako predseda finančného výboru, ktorý má strážiť kvalitu verejných financií a zdravie verejných financií, rozpráva o tom, že najlepšie by bolo zrušiť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pán kolega, viete inak, o čo sme sa my snažili v predchádzajúcom volebnom období? Áno, chceli sme dať daňovú brzdu ako tretí pilier do zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Keby sa nám to bolo podarilo presadiť, tak by sa tu nemohlo stať to, čo ste tu tri roky robili, že ste zvýšili každú jednu daň, vyrobili novú daň, zvýšili ste veľkosť štátu o takmer 10 percentuálnych bodov. Áno, keby sa nám to bolo podarilo presadiť, tak by ste nemohli robiť konsolidáciu zvyšovaním daní, ergo braním peňazí ľuďom a firmám, ale museli by ste šetriť na štáte. Keby, no, keby proste robíte rozvrat štátu a skutočne rozoberiem to vaše vystúpenie. [10:28] Andrej Danko V [10:28] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že mi to Kaliňák hovoril, že čo sa stane, keď niekto opľuje smeráka a že smerákovi, že aha, prší. Že viete, že vy máte fantastickú schopnosť. Proste ja neviem, čo, ako to vlastne nazvať. Vy sa tu postavíte a poviete, že aké je to super ísť cez tú čebrať, že ako to skráti. Však preboha, vy, aby som, viete, ako začal? Ospravedlňujem sa všetkým občanom Slovenska, ospravedlňujem sa Ružomberčanom, ospravedlňujem sa im za našu neschopnosť, ospravedlňujem sa im za to, že to trvalo 12 rokov, ospravedlňujem sa za to, že to bolo štyrikrát drahšie, v Dánsku zato robia tunely v mori. Toto ste mali, takto ste mali začať. Ospravedlňujem sa všetkým. Ospravedlňujem sa teraz v Ľubochni ľuďom, v Hubovej za to, že budú mať peklo, lebo to peklo sa presunulo z Ružomberka do Hubovej, do Ľubochne. Kvôli vašej neschopnosti sonda na Marse posiela fotky. Prosím vás, vy sa tu postavíte a poviete, že po 13 rokoch ste odhrali nejakú čestičku, že ste urobili. Nie je kúštik hanby? Smeráci ste. Vy ste, normálne, to je jedno. Peklo, lebo to peklo sa presunulo z Ružomberka do Hubovej, do Ľubochne. Kvôli vašej neschopnosti sonda na Marse posiela fotky, prosím vás. Vy sa tu postavíte a poviete, že po 13 rokoch ste odhrnuli nejakú čestičku, že ste urobili. Nie je kúska hanby? Smeráci ste. Vy ste normálni, to je... No, fascinuje ma to. Ospravedlnili ste sa mali všetkým tým ľuďom? Ja som cez to peklo chodil. Môžete byť naozaj vďační, že tento dolinový národ proste má v sebe tú obrovskú trpezlivosť, že si nechá orať po chrbtoch, že si nechá stavať 13 rokov. 13 rokov tí ľudia tam trpeli. A vy sa tu postavíte a ešte si vypýtate potlesk. Či by mal niekto vám zatlieskať, vám smerohlasákom. Ospravedlniť by... Ja sa im ospravedlňujem. Ľudia, ľudia Ružomberka a okolia, celí dotknutí, ja sa vám ospravedlňujem za slovenských politikov. Ja sám sa ospravedlňujem za neschopnú slovenskú politiku, ktorá vás vystavuje takémuto teroru. [10:30] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Počúvaj, Zdej. Ďakujem pekne. Mňa tiež zaujal ten tunel Čebrať a ten obchvat Ružomberka, tak pôvodná cena mala byť vyše 200 alebo teda necelých 230 miliónov, tá reálna cena je 753 miliónov € odhadom, čiže predraženie o vyše pol miliardy €, pol miliardy €, oneskorenie o deväť rokov. Samozrejme, dalo by sa hovoriť o tom, že nejaké zosuvy pôdy a tak ďalej, ale ja mám pocit, že jediné zosuvy máte vo vládnej koalícii. A zosuvy pôdy majú aj v Chorvátsku a tak ďalej a tam sa buduje. Tie diaľnice sa budujú. Hovorili ste o tých železniciach, že tam idú peniaze. No idú, ale viete, ten investičný dlh je v niekoľkých, to je v radoch miliárd. Máme investičný dlh v železniciach a to, že idú peniaze do železníc, neznamená automaticky, že ten dlh investičný klesá, lebo to, že sa stavia niečo nové, neznamená, že sa neopotrebováva to, čo tu už je. Choďte sa niekedy tým vlakom pozrieť na akejkoľvek stanici, hoc aj v krajskom meste, keď vystúpite, ako tie stanice vyzerajú. Ľudia nie sú v železniciach. Ľudia nechcú robiť v železniciach. Ja poznám mnoho mladých ľudí, ktorí odišli zo železníc, lebo sú tam zlé pracovné podmienky a nie je to len o tom plate. Je to o zlých pracovných podmienkach. Ja som bol minule vlakom, ktorý bol preplnený. Chceli sme si dať kávu a povedali, že viete čo, vypadla elektrika, že pôjde ešte. Povedali, že nevedia, či pôjde a si nerobím srandu. Takže hovorí tu o tom, ako sa tu stavia. No áno, stavajú sa možno haciendy a tak ďalej pre zopár vyvolených, ale tu mladí ľudia nemajú kde bývať. Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia aj preto, lebo sa nevedia osamostatniť od rodičov. Nevedia si zobrať hypotéku, nevedia platiť drahý komerčný nájom. Ja neviem, o akom rozostavaní vy tu hovoríte, veď tu padajú mosty. Veď tu sú zničené cesty. Vlaky sa tu rozpadajú, železnice tu jednoducho chodia rýchlosťou na južnej trase pomaly 40 km/h, vy idete do Banskej Bystrice, idete vlakom 3,5 hodiny tam a 3,5 naspäť. Veď to ja neviem, o akom rozostavaní tu hovoríte. Ja mám pokojný tón len a len preto, lebo aj vy ste ho mali, tak ja sa snažím byť kľudný, ale naozaj si dám teraz pohár. [10:32] Andrej Danko Vody. Ďakujem. [10:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, tak je čo? Hovoriť po Hlinovi a potom po Dejovi, tak zoberú vám všetko, čo chcete povedať. To nie je pekné, pán Hlina. Naozaj to nie je pekné. Čo mám teraz povedať? Mal som to pripravené, ako ste to naozaj predražili, pán Blcháč, predražili ste to neskutočne. Chváliť sa tým, že, že teraz to otvárate, to je také naozaj, ja toto je môj hodnotiaci úsudok, ako keď sa komunisti postavili k nakradnutému majetku, ktorý ukradli po druhej svetovej vojne v 48., rozkradli naozaj súkromný majetok a chválili sa súkromným majetkom. Takže teraz sa chváli tým, že otvárate diaľnice, ktoré sú naozaj predražené, ktoré sú neskutočné. Toto nebolo dobré vystúpenie a hlavne tá časť, kde do rozpočtu peniaze pritekajú a potom odtekajú, no tak ako naozaj odtekajú a, žiaľbohu, to je to smutné, že odtekajú, že tie peniaze nie sú z toho rozpočtu dávané naozaj adresne, že tie peniaze nejdú tam, kde majú ísť, ale tie peniaze idú, a to je smutné. Veď ty si predseda finančného výboru. Ako môžeš s tým súhlasiť, že vláda v 2010 predala majetok za 17 miliónov, teraz za 11 a teraz ten majetok za 170 miliónov kupuje naspäť. S týmto súhlasíš? S týmto CT. Predseda finančného výboru súhlasil. Poznáme sa dlhé roky, ale veď toto je to zdieranie. Toto je to, čo by sme tu nemali robiť. Takže tie peniaze, ktoré do rozpočtu pritekajú, žiaľbohu, takýmto spôsobom Robert Fico, Kamenický a ďalší účtovníci odtekajú. Je to smutné. Ďakujem. [10:34] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Kiňo, ja neviem, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem pána kolegu Blcháča pochváliť za ten rodovo vyvážený jazyk, že ste si oslovili ten len poslanectvo a kľudne to používajte aj ďalej. Je to naozaj rešpektujúce, vyvážené, rodovo neutrálne, je to úplne perfektné. No a týmto som skončila pochvalami a teraz tými tunelmi idem pokračovať, takže čakala som, že, čo tými tunelmi vlastne chcete povedať. No a tak vy ste nám chceli len povedať, že postavili ste ďalší tunel, ktorý stál o pol miliardy viac. A idete rozbabrať ďalší tunel, ktorý bude, že najdlhší na Slovensku, lebo je to tunel pod Malými Karpatami a to tiež tu potom necháte na hlavu tej nasledujúcej vláde. A potom ma naozaj veľmi zaujalo to vaše vysvetlenie toho, ako to bude fungovať s tým provizóriom neprovizóriom, lebo vy ste vlastne povedali, že síce oni minú celoročný tohoročný rozpočet do septembra do volieb, že oni to minú, ale môžu minúť, lebo to rozpočtové provizórium im rozväzuje ruky, môžu to minúť, ale, že potom vlastne do toho príjmu do tej pokladnice stále natekajú nové peniaze. Ale to nie je nič iné ako sekera, ktorú zatnete pred voľbami. To je nič iné ako, že pred voľbami prežeriete október, november, december. Jasné, že vy tie obligatórne výdavky vyplatíte, že uhradíte ľuďom mzdy a ja neviem dôchodky. Ale vy za sekeru, ktorou sa bude zaoberať niekto iný. A vy ste sa ešte venovali tým ženám, ktorým chcete odpustiť tie dane, ktoré majú viac ako štyri deti. Áno, zákon im to odpúšťa, nie vy, áno. Tak ja chcem povedať, že, čo ste urobili preto, aby sa ženy, ktoré majú štyri deti, mohli zamestnať. Viete, čo vám ja poviem z mojej skúsenosti? Že aj ženy s dvoma deťmi sa majú problém zamestnať. Po materskej a rodičovskej. [10:36] Andrej Danko Ďakujem. [10:36] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Ján Kulík, ďakujem za slovo. No, pán kolega, diaľničný úsek Hubová - Ivachnová. Už tu viacerí k tomu vystupovali. A príprava a výstavba alebo samostatná realizácia diaľničného úseku trvá zhruba na Slovensku 14 rokov. Výstavba tohto úseku trvala 13 rokov. A vieš, prečo tak dlho trvala? Lebo geologický prieskum bol veľmi zle spravený. A vieš, kto bol generálny riaditeľ NDS-ky v období 2006 - 2010? Igor Homa. On bol riaditeľ, generálny riaditeľ NDS-ky a za pred dvoma mesiacmi na cestu 2/520 medzi Oravou a Kysucami. No a myslel si, že to je cesta Žilinského samosprávneho kraja. Nech mi neskáče. Prosím, pán poslanec Blaha. Prosím vás, pán poslanec, nech sa páči, pán poslanec. No, to už akože, no, on si myslel, že to je cesta Žilinského samosprávneho kraja, tak povedal, že sa musí opraviť, ale keď som ho upozornil, že to je cesta jeho, pod neho patrí, tak zrazu sa už upravovať nemusí. Že to je paradox. A najväčšie svinstvo je, keď poslanec za SMER, keď poslanec za SMER mi povie, že keď som ho upozornil na tú cestu, tak mi povedal: „Vieš čo, Igor, my ani tú cestu nepotrebujeme medzi Oravou a Kysucami.“ Toto je sila, že my ani tú cestu nepotrebujeme. [10:38] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa robil geologický prieskum. Ten geologický prieskum bol veľmi zle spravený. Tým pádom sa to odsunulo, lebo bolo tam viacero zosuvných území. A ďalej, čo musím ešte povedať, samozrejme viacerí tu poslanci povedali o tom predražení. Samozrejme, keď bol tam zo súdu, tak tá cena musela ísť vyššie, ale zoberte si, že Igor Choma, lebo si spomínal, že pomôže to aj Orave. No, Igor Choma sa postavil asi pán poslanec Hargaša, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, slovo faktická poznámka je od slova fakt, tak by som vám rád predostrel zopár faktov, lebo sa mi zdá, že ste tiež podľahli tomu mýtu o rozostavanom Slovensku. Tak to zosumarizujem. Po troch rokoch tejto vlády sa výstavba bytov na Slovensku prepadla na 20-ročné minimum. Taký je fakt zo Štatistického úradu, ktorý vedie nominant Smeru. Po 15 rokoch na Slovensku máme najmenej bytov na obyvateľa, čiže bývanie je najmenej dostupné v celej Európskej únii. A zároveň platí, že ceny nehnuteľností rastú štvornásobne rýchlejšie ako platy. Takže je ešte nedostupnejšie za tejto vlády. Taktiež platí, a to vychádza z vášho rozpočtu, sami to uvádzate, že mosty v nevyhovujúcom a havarijnom stave, podiel mostov v nevyhovujúcom a havarijnom stave sa za tieto vlády zvýšil medziročne. Je už 50 %. Taktiež platí, že stav ciest prvej triedy, ktoré sú v nevyhovujúcom stave, sa zvýšil. Viete prečo? Pretože za tieto vlády dávate na opravy ciest prvej triedy stále menej a menej peňazí. Napríklad v tomto rozpočte navrhujete, že medziročne na nich pôjde o 10 % menej peňazí. Čiže cesty máme v horšom stave a vy na tie dávate menej peňazí, aby sa opravovali. Výborne, blahoželám. Keď aj niekde peniaze dávate, tak ich tam potom rozflákajú. My sme včera napríklad informovali, ako na železniciach šafária u pána ministra Ráža, toho dobrého, dobrého manažéra, že firme TSS Great prihrávajú zákazky zázračne podlimitné. Normálne rekordné čísla tam tam rozbíja v počte podlimitných zákaziek a potom si pozriete, že za a) tú istú službu si v zmluve TSS Great pýta 10-násobok toho, čo iné firmy na iných súťažiach, ktoré reálne prebehli nejakou verejnou súťažou. No tak tam sú tie peniaze, ktoré sa strácajú a potom, preto, preto nemáte peniaze na opravu ciest. No a ešte mi dovoľte k tomu, k tomu obchvatu Ružomberka. Čo majú teraz z toho tí občania v Turanoch. Že tí sa ako ako teraz cítia? A viete, prečo prečo tam budú mať teraz zápchy, tak do roku 2033? Pretože váš minister Rush za tri roky v tejto vláde, on je veľmi dobrý v strihaní pások a klepkaní kameňov, čiže v chválení sa cudzím perím, ale, keď má on sám niečo rozbehnúť. [10:40] Andrej Danko Tak toto je absolútne [10:40] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kosovo, ďakujem veľmi pekne za slovo. No ja by som sa rada vrátila k meritu veci, lebo vy ste vlastne celý váš príhovor, celú vašu rozpravu hovorili o tom, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti je vlastne hlúposť. A ja by som vám len chcela pripomenúť, že stále, stále tento ústavný zákon platí. Tak, možno ste to povedali iné slovo, ale povedali ste, že jednoducho ho netreba dodržiavať. Ja by som vám len chcela pripomenúť, že tento ústavný zákon stále platí a my sme teda na základe toho od vás vyžadovali, aby ste predložili vyrovnaný rozpočet, lebo to zákon hovorí. A chcem vám pripomenúť aj to, pokiaľ sa prestanete baviť, že my sme ústavní činitelia, ktorí zákony nielen tvoria a schvaľujú, ale v prvom rade by sme ich mali dodržiavať. Lenže ja mám taký pocit, že vy ste si aj z ústavy urobili len trhací kalendár a vytrhnete si z nej len tú stranu, ktorú akurát potrebujete na tlačovej konferencii. A dovoľte mi ešte pripomenúť vám jeden drobný detail a to je čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá štátu vyslovene prikazuje chrániť udržateľnosť verejných financií. A aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vám úplne jasne povedala, že tento váš rozpočet tento princíp s najväčšou pravdepodobnosťou hrubo porušuje. A viete, prečo porušuje ústavu? Pretože vy ste slovo konsolidácia povýšili na tragikomédiu. Viete? Namiesto toho, aby ste zatiahli ručnú brzdu a začali naozaj šetriť na výdavkoch štátu, tak ste úplne, že pridali na plyn a podľa toho, čo tu vidíme, čo robíte, ako vyťahujete vlastne ľuďom peniaze z vreciek, tak ten dlh bude veselo stúpať až do roku 2030. Hovorí to práve Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a zaseknete tú sekeru 30 miliárd € a vy si hovoríte, že ste úžasní hospodári. No nehnevajte sa, ale nevyzerá to tak. A nielen, že nešetríte na chode štátu. V tom materiáli nie je nič prorastové. Žiadna modernizácia, žiadne štrukturálne reformy, ktoré by naštartovali tú ekonomiku, aby sme mohli ten investičný dlh, ktorý máme, vôbec [10:42] Andrej Danko Z ničoho financovať. [10:42] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Dušenka, pán Blcháč, zase sa vyhovárate na spomalenie ekonomiky Nemecka, tak vám len pripomeniem, že počas našej vlády, počas covidu, bola ekonomika Nemecka, nielen Nemecka, ale aj ostatných európskych krajín nielen spomaľovaná, ale opakovane vypínaná počas covidu. Napriek tomu sme tú krajinu nezadlžili tak, ako ju zadlžujete vy. Rodinám sme pomáhali skutočne, či to bolo 200 € na dieťa, nie vašich smiešnych 200 € na zvýšenie kočíkovného. Zároveň tu podporujete tie fámy o rozostavanom Slovensku. Neváhate si vytiahnuť tunel Višňové, ktorý ste stavali 27 rokov, pritom ten zlom v dokončení tunela Višňové bol práve počas našich vlád Matovičovej a Hegerovej, kedy bol vybraný aj zhotoviteľ, aj zhotoviteľ na technológiu, kedy bolo riadne spravené verejné obstarávanie a vy ste už prišli na hotové, dokončili ste to. To isté, ste nespomínali nemocnice, či nemocnica Martin alebo nemocnica Ružomberok. Naše vlády vybavili peniaze, naše vlády spustili súťaže, vy ste prišli na hotové, len ich dokončujete a odovzdávate. Ako to vyzerá, keď robíte súťaže vy? Tak ako križovatka D1 na D4. Keď to ešte Počiatek súťažil a spravil diaľnicu, ktorá končila v poli, ktorá nebola nikde napojená. Osem rokov sme to dávali dokopy a vy opäť ste prišli na hotové a mohli ste to dokončiť. Ale tak ako sme osem rokov po vašich vládach dávali dokopy križovatku D1 – D4, tak po najbližších voľbách dáme dokopy aj Slovensko. [10:44] Andrej Danko Kópia Slovensko. [10:44] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Záhorčie, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Blcháč, že na rozdiel od všetkých svojich predrečníkov ja tvoje hodnotenie, tvoje vystúpenie hodnotím ako výborné. Podľa mňa si veľmi zreteľne vysvetlil mnohé súvislosti. Poslanec Zahorčák, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Blcháč, že na rozdiel od všetkých svojich predrečníkov ja tvoje hodnotenie, tvoje vystúpenie hodnotím ako výborné. Podľa mňa si veľmi zreteľne vysvetlil mnohé súvislosti rozpočtu, ale aj dôvody zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpokladám, že si neočakával iné reakcie našich opozičných kolegov, to už všetci neočakávame, pretože oni ani sem neprišli s tým, aby nejak tak hrievne veci hodnotili. Oni prišli od začiatku, sú tak negativisticky nastavení, možno aj s pokynmi, že všetko majú spochybňovať, z čierneho robiť biele, ako tu aj teraz predvádzajú aj v súvislosti s tým, čo si tu spomínal. Takže nič iné nemusíme do budúcnosti ani počas celej tejto rozpravy očakávať a ja úprimne sa divím všetkým koaličným kolegom, ktorí by v rozprave vystúpili, pretože vlastne im len dávajú náboje, aby v tom negativizme [10:45] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Poslanecký pán poslanec a predseda finančného výboru, vám to čítanie a počúvanie s porozumením moc nejde. Ja by som sa tiež chcel teda pripojiť a opýtať, že, že, kde vidíme to rozostavané Slovensko v tých dvoch projektoch, ktoré Jožo Ráž teda po dekádach dokončil za tie obrovské peniaze, alebo teda, kde to ešte môžeme vidieť, lebo, lebo ja to rozostavané Slovensko akosi nevidím. Chodím po Slovensku všade, ale skôr vidím chátrajúce a rozkradnuté Slovensko, ale nie teda, nie teda rozostavané. Obzvlášť ma teda zaujalo, ako predseda finančného výboru považuje za vrchol ekonomiky rast 0,8 %, keďže teda vraj teda stavebný sektor rastie rekordne a prispieva teda k rastu, ktorý začína nulou tento rok a budúci rok teda narastie viac ako dvojnásobne, kolegovia. Predstavte si, podľa očakávania teda ministra financií, na astronomických 1,8 %. Tak áno, tak takto sa prejavuje rozostavané Slovensko. My ekonómovia rast začínajúci nulou voláme stagnácia. No a ešte ďalšia vec, ktorá ma zaujala, že aj teda poslanec HLAS-u robí kampaň Jožovi Rážovi, pán, pán Macháček sa do toho určite pripojí, ako, ako včera očakávam. Škoda, že tu nevystupujem pred vami, bolo by výživné na to reagovať. Len teda ja by som vám teda odporučil, že tento, tento boj máte, máte, máte prehratý. To by som do tohto už túto energiu vašu, vašu nestavoval, ale teda je zaujímavé, že aj poslanci HLAS-u teda kampaňujú za pána Ráža, teda asi ho môžeme považovať za koaličného kandidáta. A ale, ale podobne, pán poslanec, ako v Liptovskom Mikuláši, naša kandidátka Taňa Šufliarská vás porazí už o mesiac, takže aj tam, aj tam to máte spočítané ako aj v mnohých, v mnohých ďalších mestách. [10:47] Andrej Danko Pretože ľudia už [10:47] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Juščík, ďakujem za slovo. No, mám to šťastie, že som pred vami, alebo neviem, ako to nazvať. Ale rád by som nadviazal na pána poslanca Blcháča. Mne sa naozaj páči jeho kultivované vystupovanie a také rozvážne aj vysvetlenie niektorých vecí a súvislostí, ktoré predchádzali v minulosti a teraz majú naviazanosť na dnešné rokovanie. Pretože naozaj to tvoje vystúpenie bolo také rozvážne, kultivované, ako som povedal, a prinieslo nové poznatky. Spomenul si obchvat Ružomberka aj rozostávanosť Slovenska. Bolo to spomenuté, pomerne veľa takého negatívneho a až takého agresívneho správania a vyjadrovania voči tomuto názoru. Ja musím povedať, že na rozdiel od niektorých opozičných poslancov by som rád vyslovil takú, takú myšlienku, že naši občania, kde, kde nebolo postavené alebo neboli postavené diaľnice, by sa mali poďakovať tým, ktorí trikrát zrušili výstavbu diaľnic. Trikrát, a to bolo vždy vtedy, keď nevládol Robo Fico. Ak hovoríme o rozostávanosti, ja by som veľmi rád nejako pripomenul alebo odporučil kvôli opozičným poslancom, že Slovensko nie je iba Bratislava a okolie, ale v súčasnosti sa pomerne veľa stavia aj rozostavaný úsek D3 smerom na Kysuce. A tam, ak teda chodíte, nechodíte, naozaj sa vyberte na tento úsek, kde naozaj vidno, že z dna na deň tá diaľnica rastie. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko Pán poslanec Blcháč, idete opäť vystúpiť, áno? Nie, reakcia na faktické. Nech sa [10:49] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Páči, máte ešte 10 minút. Ja to ešte raz skúsim. Ale, bohužiaľ, dve minúty mi nebudú stačiť na to, aby som mohol aj pánovi Hlinovi, aj pánovi Janskulíkovi, ktorý je z Oravy a odišiel. Neviem, prečo tu nie je, lebo na neho mám hlavný, hlavný príhovor. Aj ďalším kolegom, ktorí sa zapojili do diskusie na moje vystúpenie. Chcem vám, samozrejme, poďakovať, že ste reagovali, lebo to znamená, že zrejme som vás k tomu nejakým spôsobom vyprovokoval, čo ma teší a napĺňa ma to takým sebavedomím, že asi som to trafil dobre. Nuž. Ale ani pán kolega Marián Viskupič, ktorému som chcel venovať prvú poznámku, tu nie je. On sa mi bude venovať potom, keď tu ja nebudem, tak nevadí. Nech sa venuje. Lebo, viete, ťažko je počúvať bývalému predsedovi finančného výboru, že keď dvakrát sa otvára rozpočet v roku 2021 dokopy za vyše 10 miliárd € dokopy. Tak k tomuto vážnemu zásahu do rozpočtu, čo má dosah až do dnešných dní a ešte bude mať dosah aj ďalej, tam je epicentrum toho, čo sa teraz deje, prečo sa republika zadlžuje, lebo sa musí zadlžovať. Vtedy sa nepýtali ani Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ani Najvyššieho kontrolného úradu, či je to v poriadku. Že my tu zrazu zvýšime výdavky štátu z večera do rána o viac ako 10 miliárd € a tam začalo. A skúste si to nejako preveriť, overiť, dať Parlamentnému inštitútu alebo ja neviem komu, alebo umelej inteligencii možno. A preto logicky, že ma nebude mať rád pán Viskupič. A to už nehovorím o tom, že ma hodnotí za to, že aj keď nebol na výbore a bol na tlačovej konferencii, že som mu nepovedal na výbore, kde nebol, že na výbore nebude pozmeňujúci návrh. Tak ja tomu nerozumiem, ale to už je predsa tá iná generácia. No dobre. Pán, pán Hlina, áno. Viete, kto by sa mal ospravedlniť všetkým občanom Slovenska? Pán Figeľ, váš predchodca vo funkcii predsedu Kresťanskodemokratického hnutia. Pán Figeľ by sa mal a celé KDH možno by sa malo ospravedlniť tomuto Slovensku, týmto ľuďom, týmto, ako ste to vy nazvali... No, spomeniem si. A za to, čo urobil v roku 2010. Ja vám to poviem tak v skratke. Niekedy v máji 2010 som bol primátorom mesta. Bol som pozvaný na otvorenie veľkého PPP projektu pri Hornom Hričove alebo Dolnom Hričove, tamkdesi. Tam, ako bola diaľnica do Žiliny, tam končila, potom sa ťahali ďalej na Kysuce a tam boli také pripravené, viete, odbočky do toho tunela Žilina – Ovčiarsko, Višné a Čebrať a ešte aj nemal byť tunel Korbeľka, ale vtedy mal byť povrchový typ diaľnice poza Šútovo, tak ako teraz končí teraz staršia diaľnica pri Martine, poza Šútovo, popri Kráľovianskej priehrade a ďalej smerom do Hubovej a ďalej do Ivachnovej. To všetko bol jeden veľký PPP projekt. PPP projekt. Bol odsúťažený, bol podpísaný, bol slávnostne poklepaný kameň. Bol som pri tom osobne. No, čuduj sa svete, potom prišli voľby v júni 2010 a ministrom dopravy... Neruším vás, pani Naďa Lackovič a podobne? To nezaujíma, to je jasné. Takže potom prišiel pán Figeľ a on to ako minister dopravy všetko zrušil. Ten model, tak ako boli podpísané zmluvy. Od roku 2010 mali byť veci do konca roku 2014. Už sme 12 rokov mohli jazdiť kompletne, kompletne, Jožko, aj tebe to hovorím. Áno? Takže neprišiel ešte Ján Skulík. Tak, aby ste vedeli, že váš predchodca vo funkcii predsedu KDH, pán Figeľ, by sa mal ospravedlniť, keď ste ma tak vyzývali, že ja sa mám ospravedlniť. Nemám za čo. O tej rozostavanosti, no, už mali by ste viacej po tom Slovensku chodiť, lebo by ste to asi videli. Ja vás nebudem usmerňovať, kde máte chodiť a kedy, ale je to proste tak. To musíte uznať. Mám tu pani Naď, pani Myš. Tiež ma kritizovala, na základe čoho, ale ma aj pochválila, ale potom... A možno by sa spýtal na ten trenčiansky Trenčín – mesto kultúry alebo niečo také, ale nechcem do toho vrátať. Pán Hargaš spomenul štatistiky, že ako Slovensko nie je rozostavané, tak vám to neberiem, lebo darmo, viete, ja budem tu vám niečo hovoriť. A na začiatku môjho pôvodného vystúpenia som vás vyzval, aby ste sa snažili počúvať s porozumením, ale keď to nejde, tak to nejde, tak to nejde. Jednoducho, tešíme sa, že s tými bytmi naložíte tak, ako si myslíte, ako je to na bilborde v Kráľovanoch. Je tam veľký pán predseda Progresívneho Slovenska a „ideme stavať byty“. Tak už sa teším, ako budete tie byty stavať a ako budú lacné nájomné, ako budú dostupné pre mladých, aby mohli založiť rodiny, aby sa mohli starať, aby bola lepšia demografia. Veľmi sa na to tešíme. A už neviem, čo som si poznačil, to nevadí. Ja by som ešte raz skúsil pani Špánik Kosovej vysvetliť o tej konsolidácii, ale nemám istotu, či to znovu nejakým spôsobom pochopíte. A nie je tu, ale nevadí. A vy stále hovoríte, že konsolidácia nepriniesla nič, len vytiahla z vreciek ľudí peniaze. Tak to máte takú mantru, ktorú vás niekto naučil a ktorá sa na prvý pohľad aj javí, akože je to pravda, pretože niektoré ukazovatele vám to môžu potvrdzovať. Ale ja si spomínam na grafy, ktorým som rozumel, ktoré predkladal pred nejakým časom, a možno ich má so sebou pán minister financií, ktoré poukazovali na to... Tie grafy poukazovali na to, čo by sa stalo v prípade, keby sa konsolidácia nebola uskutočnená. Tak si pozrite tie grafy, ja vás o tom nebudem presviedčať. Takže, ak niekto tvrdí dnes, že konsolidácia nepriniesla nič, klame najskôr samého seba, potom klame všetkých dookola, na ktorých je jeho vylúvilou fráza určená, a proste je to vaša zodpovednosť. Viac o tom nebudem hovoriť. Ďakujem pekne za podporu aj pánovi Záhorčákovi, aj pánovi kolegovi Ačkoškovi. No, ale veď je. A ešte by som chcel povedať, že už sa dnes dopredu, pán kolega Kiš to tak povedal, že už sa dopredu, že máme v tomto roku zhruba 0,8 % hospodársky rast. A na budúci rok je výsledok práce Výboru pre prognózy, výsledok, mali sme to aj včera na výbore, asi ste to čítali alebo počuli. Už o tom hovorili viacerí odborníci, finanční odborníci, ktorí to potvrdili. Súhlasili, že sa očakáva predovšetkým kvôli začatiu výroby v automobilke Volvo a ďalšie faktory, že sa očakáva hospodársky rast 1,8. Povedali to odborníci. A keď to vy spochybňujete, tak je mi to ľúto. A rast exportu, ak ste si všimli, včera sme mali aj rozpočet Exportno-importnej banky, rast exportu na budúci rok sa počíta 4,5 % plus, takže skúste si to nejako naštudovať. A nezavádzať verejnosť. A ešte by som sa... nechcel som, ale keďže ste mi prisúdili, že teda už po 24. októbri nebudem primátorom. Čo sa môže stať a nepochybujem, že sú to voľby. Proste voľby sú o tom, ako sa ľudia rozhodnú. Sú slobodné, demokratické, tajné hlavne, lebo v našom prípade sú v miestnostiach, ktoré sú zabezpečené, každý má právo tajne zvoliť si, koho chce. Vyberie si podľa toho. Už len vám chcem povedať, že či viete o tom, že pani Taňa Šufliarská, ktorá je kandidátkou Progresívneho Slovenska, sa... neviem, či sa hanbí za Progresívne Slovensko. Zabezpečené. Každý má právo tajne zvoliť si, koho chce. Vyberie si podľa toho. Už len povedal, že či viete o tom, že pani Urbánia šoférska, ktorá je kandidátkou Progresívneho Slovenska, sa neviem, či sa hanbí za Progresívne SLOVENSKO. Nikde sa neukazuje ako Progresívne Slovensko. Ona sa tak dočervená nejako. Graficky ide do červena, neviem prečo. A potom. Keď tam príde na diskusiu do krčmy Váž pán, váš kolega, spolusautor Veľkého tresku Ľudovít Ódor, alebo najnovšie tam prišiel pán pán Ivan Mikloš, tak zverejnili tú diskusiu a potom potom neviem, z akých dôvodov zrušili komentáre pod týmito diskusiami. To len toľko na záver. [11:00] Richard Raši pán poslanec [11:00] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hlina s faktickou poznámkou, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán primátor, som teda prekvapený, jak ste vyriešili záhadu tunela Čebrať. Či, že navždy je figu? Tak skúsme si osoby, postavenie povedať. Ja neviem, kde je teraz pán Figeľ, ale predpokladám, že asi tu niekde v Bratislave vo svojom dome, hej? A poďme si povedať, kde je počiatok. Počiatok podpisoval zmluvu na Čebrať. 2013. Malo to byť hotové 2017. Malo to stáť 200 miliónov alebo koľko? A ako kolega Ján Skolík povedal, že váš druhý kolega pán Choma robil takú predprípravu na to a veľmi zodpovednú. A kde je pán Choma? On je, myslím, že štátny tajomník teraz, nie? Kandiduje za župana. Viete, to máte, naozaj, to je celý ten systém do červena, do červena. Áno, bola to taká strana do červena, ktorá vlastne, keď niekto spravil nejaký prúser, tak išiel vyššie. No to bol proste princíp, hej, že proste za prúser sa postupovalo, takže pán Choma je veľkou hviezdou, hej? Tak neviem teraz, že kto sa má naozaj ospravedlniť. A teda, zopakujem to, čo som povedal. Naozaj tá Čebrať, celý ten obchvat Ružomberka je hanbou. Tak ako je hanbou Višňové, tak je aj Čebrať a tak bude kolosálnou hanbou aj to, že necháte tých ľudí terorizovať tam na tom nezastavanom úseku v tej Ľubochni. Ešte koľko? 10, 15 rokov? Hej, pán Figeľ, jasné. Radičová, Radičová, Svätopluk. Svätopluk tam možno, preto, oni tam nejaké nájazdy robili a sa to poposúvalo. Viete, tam sú tie okolnosti zaujímavé, no máte po 13 rokoch, Slováci, máte po 13 rokoch tunel, hej? Inde za tie roky vám vedia postaviť, môžete si pozrieť, že, čo sa dá postaviť za 13 rokov, a máte to strašne, strašne drahé. [11:02] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, dnes nech zaplatí. Naozaj fascinuje, že ešte v roku 2026 niekto, a teda nielen niekto, ale aj predseda finančného výboru, povie v pléne, že za niečo môže Radičovej vláda, ktorá vládla v roku 2011, teda presnejšie. Minister Figeľ, áno, vládla rok a pol. Pán Figeľ zrušil ten projekt, pretože bol zlý a extrémne predražený. Keby mimochodom prešiel, tak dnes platíme splátky ešte teda jednu celú generáciu a o niečo menej by ste mali vy na vaše kšefty počas tejto vlády, len tak mimochodom. No a takisto aj my budeme musieť zrušiť všetky PPP projekty, ktoré, ak teda dúfam, že sa nepodarí podpísať, ale ak sa ich podarí. Lebo napríklad na takých mostoch máte predraženie 800 miliónov. A hoci kto si, kto má teda kalkulačku, si vie prerátať, čo by sme za takých 800 miliónov mohli dostať. A k tomu 1,8 % rastu a na budúci rok, ja som ho nespochybnil. Však veď je to oficiálna prognóza ministra financií. Ja som povedal: tento rok 0,8, budúci rok 1,8 podľa prognózy Ministerstva financií. A správne ste doplnili, že veľkú časť toho rastu spôsobuje projekt Volvo, ktorý priniesla mimochodom predchádzajúca vláda. Vy ste ho iba teda nepokazili, nezastavili, takže teraz sa otvára fabrika, ktorá ohlásila svoju investíciu, keď tu vládla predchádzajúca vláda, nie táto vedená Smerom. No a ešte k tým grafom a vôbec tomu vedeniu finančného výboru. No tak tá konsolidácia sa neuskutočnila, preto smerujeme do dlhu 70 %. Takže to je na margo vašej kompetentnosti ako predsedu. [11:04] Richard Raši Výboru. [11:04] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ten zháňal si, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Pán kolega, nestihol som to v tej predlože faktickej, ale zase ste sa vrátili k tým diaľniciam, tak dali ste mi šancu reagovať. Ja si tak vravím, že hej, že, že vy máte ešte, že máte toho Figeľa, že ešte, že sa máte na koho vyhovárať po 15 rokoch, že za všetko môže on. Tak ja sa vás, prosím vás, ja sa vás pýtam, že kto môže za to, že minister Ráž, ja viem, že ste si minul čas, ale to nie je môj problém, tak môžete mi povedať mimo záznam, ale, že kto môže za to, že minister Ráž za tri roky počas tejto vlády nedokáže obstarať úsek Turany – Hubová. Posledný úsek D jednotky, ktorý sa ani nezačal stavať. Už sa mohol stavať, ale minister Ráž tú súťaž stále vypisuje s diskriminačnými podmienkami. ÚVO mu to zhodilo. On sa potom obrátil na súd. Súd potvrdil, že ÚVO malo pravdu a taký dobrý manažér je ten Ráž, že tri roky sa takto cyklí dokola. A za to môže kto? To Figeľ písal tie súťažné podklady? Že to chcel prihrať nejakému vybranému konzorciu. To je tiež Figeľ. No naozaj, toto povedzte teraz ľuďom tam v tých Turanoch, že diaľnica tam, teda áno, v Turanoch a v Hubovej, že, že, že diaľnica tam bude až v roku 2033, lebo Figeľ? Naozaj? Lebo vy tri roky neviete obstarať tento úsek? Aj za to môže Figeľ. Však normálne, že, že toto máte vy plne v rukách. To je tender, ktorý ste našli na stole, pripravený. Vypísal ho Ráž, on ho nezdedil. Vypísal ho Ráž, tie podmienky stanovil Ráž, stanovil ich diskriminačne, potom bol tvrdohlavý. Rok sa tam hádal s ÚVO. Súd potvrdil, že ÚVO malo pravdu. Ráž bol tvrdohlavý. Tri roky stojíme. Toto je ten manažér, ktorý vraj rozostaval Slovensko. Tri roky nevie obstarať jeden úsek diaľnice. Už sa mohlo stavať. Už sa mohlo stavať. A namiesto toho dnes ešte čakáme na vyhodnotenie súťaže. Boh vie, ešte potom aké budú ďalšie námietky, čo tam ešte podkryvali. Takí ste vy manažéri. To je tiež, to je tiež Figeľova vina, že Ráž nevie tri roky obstarať jeden tender? Hanba, fakt hanba. Že do nekonca sa budete vyhovárať. Tu máte jednu vec, ktorú ste vy mali spraviť dobre a za tri roky ste s tým nepohli. Lebo to furt [11:06] Richard Raši Chcete niekomu kšeftársky prihrať? [11:06] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dušička, pán Blcháč, zase ste si nedali pokoj. Zase ste spomínali, ako sa počas minulej vlády otváral dvakrát rozpočet. Tak viete, prečo sa otváral ten rozpočet? Lebo keď naša vláda nastúpila, tak, tak ako aj pán Viskupič správne poznamenal, bola tam hotovostná rezerva len možno na dva-tri mesiace fungovania štátu. Zároveň od prvého dňa nástupu novej vlády vznikla nielen regionálna kríza, ale celosvetová kríza. Akurát, že jedna kríza za druhou, kvôli tomu sa otváral rozpočet a ešte aj v takýchto krízových časoch sme ten rozpočet napísali s takým časovým predstihom, že NKÚ malo čas pripraviť stanovisko k tomu rozpočtu. Nie ako dnes, kedy prvýkrát v histórii sa stalo, že NKÚ nemalo čas na to, aby pripravilo stanovisko k návrhu rozpočtu. Prvýkrát v histórii. A čo sa týka konsolidácie, tak si otvorte aspoň ten slovník cudzích slov alebo neviem, lebo tá konsolidácia má slúžiť na znižovanie dlhu alebo aspoň na spomalenie rastu dlhu. A čoho sme svedkami? Že dlh rastie najrýchlejšie v histórii Slovenska. Na budúci rok idete zatnúť najväčšiu sekeru 7,5 miliardy a na konci vašej tejto jednej vlády vzrastie dlh o 30 miliárd €. [11:07] Richard Raši Ja [11:07] Ľubomír Vážny – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tam proste je závažný. Ďakujem za slovo, čiže nedá mi, aby som nereagoval na tie reči, ktoré tu lietajú bez faktov. A nie je to výhovorka, ale fakt, že pán Figeľ, čiže nevyhováram sa na neho, ako exminister Figeľ, zastavil PPP projekt tak, že nedovolil k finančným financial closing, čo malo za následok, a zastavil bez náhrady, čo malo za následok toto teraz motanie sa až dodnes. Fakt je ten, že tá diaľnica, ten posledný úsek, ktorú ani Hubová, nebude skôr ako za tri roky, čo aj to hovorím, optimistický scenár, ale je to prapôvodná príčina pána Figeľa, lebo naozaj bola zmluva postavená tak, že to bude v roku 2014. To znamená, pred 12 rokmi sme mohli komplexné komplexné úseky užívať. A je to naozaj veľká škoda. A chyba je tá, že náš právny systém nepozná odsúdenie za ničnerobenie, odsúdenie za pokazenie, pretože pán pán Figeľ jednoznačne rozbil celú výstavbu, rozbil celú kontinuitu bez náhrady a toto sú všetko dôsledky toho. Čiže nie je to výhovorka, ale je to fakt. To jednoducho nepustí, môžete si to pozrieť. Takisto Orava, Kysuce tu zaznelo od kolegu pána poslanca. S tým, že SMER sa vyjadril, že nám tú cestu netreba. Čo to tu trepete? Aké blbosti? Povedzte fakty. Kto sa zo SMER-u vyjadril, že nám tú cestu netreba? Fakt je ten, že za vlády Mikuláša Dzurindu sa tá cesta začala stavať na základe dokumentácie pre stavebné povolenie. Ja, keď som prišiel do funkcie, bola tá stavba prerušená, lebo mala 60 dodatkov nezaplatených, pretože jednoducho tá podrobnosť nebola taká, aby sa tá stavba dala realizovať a skončilo to tak, že my sme ju dotiahli cez mŕtvoly, my sme upratali cenové problémy všetky, ktoré tam boli, a vyriešili. Čiže ešte raz zdôrazňujem, že pán Figeľ je nositeľ toho, že diaľničná stavba sa zastavila na Slovensku, či chcete alebo či nie. Nie je to výhovorka, ale je to fakt a tento fakt budeme znášať všetci ešte [11:09] Richard Raši Dlhé roky. Ďakujem. [11:09] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Janas. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hovorí sa, vyslovuje sa to náš Nie, než. Len pre áno, Nie, úplne, úplne v pohode, veľa ľudí sa v tom mýli, takže ďakujem a mne sa veľmi páčilo, ako ste vo svojom príspevku hovorili o mantrách a ja som potom teda pozorne analyzovala túto vašu reč, že koľko mantier by som tam vedela narátať, tak hneď prvá boli Odorove lego kocky. Všetci vieme, na čo boli tie Odorove lego kocky, len vy stále ich spomínate úplným nepochopením. Potom sme tu mali ďalšiu mantru, ktorá je vaša supermantra a to je Matovič, Heger, Odor. A k tejto supermantre ste dnes pridali novú mantru a to je Figeľ, hej? Že ja už fakt neviem, ešte koho vytiahnete. A potom máte tie ďalšie vaše mantry o hospodárskom raste, o rozostavanom Slovensku a pri tom rozostavanom Slovensku samozrejme zabudnete dodať, že tunel Čebrať sa staval 13 rokov. 13 rokov bol rozostavaný. Čiže zrejme toto je tá mantra. Rozostavané Slovensko znamená, že sa tu proste kadečo rozostavia a potom sa to nedokáže dokončiť, pretože na to nie sú peniaze. Tak iba na tomto tuneli Čebrať sme zaplatili viac, ako bolo plánované, o pol miliardy. Na tuneli Višňové, ktorý sa staval 27 rokov, čiže rozostavané Slovensko, opäť tunel Višňové potvrdzuje, že to Slovensko je rozostavané, nie dostavané, tak tam sa navyše zaplatilo 350 miliónov oproti plánovanému rozpočtu. Však samozrejme, keď ho staváme 27 rokov, že sa nám to predraží o vyše 100 %. A posledná mantra, ktorú akože furt tu máte nejaký Trenčín, tak to fakt už akože nie. Nie. Nie. [11:11] Richard Raši Ďakujem. [11:11] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán poslanec Blcháč. Ja som vás počúval, hoci som prišiel kúsok neskôr. Hovorili ste o tom, že, citujem, máme čítať s porozumením, máme si to poriadne naštudovať, keď chceme hovoriť a tak ďalej a tak ďalej. Ale alebo počúvať s porozumením. Ale, pán kolega, vy ste tu predložili protiústavný rozpočet. Nekompetentný rozpočet, zbabraný rozpočet, čo máme počúvať, čo máme čítať s porozumením, čo si máme preboha lepšie naštudovať. Vy nemáte čo predkladať protiústavný rozpočet, pán poslanec. To je ten problém. Navyše rozpočet, ktorý je podvodom naozaj na všetkých občanoch, ktorí za posledné tri roky zaplatili v troch konsolidáciách vyše 7 miliárd €, všetko to uťahovanie opaskov bolo úplne márne. Sľuby o škrtaní na strane štátu ostali len na papieri, pán kolega. Len obsluha štátneho dlhu si vyžiada budúci rok, pozerám, 2,4 miliardy eur. To je vyše 6,5 milióna, ak dobre rátam, denne, denne. Len na úrokoch, len na obsluhu dlhu. A bavíme sa tu a hovoríte tu o úseku Turany - Hubová. Nie tri roky, pán kolega, päť rokov bude minimálne trvať, kým sa to dobuduje, a to nehovorím ja. To hovoril včera v Exprese pán minister Ráž, pretože dva roky bude projektovanie, kreslenie, tri roky výstavba, zhotovenie. Minimálne, minimálne. A súťaž sa spustí najskôr, ak vôbec, ak boh dá, tak v januári 27. Čiže to je 5,5 roka minimálne od dnešného dňa. Ah. Bol tu spomínaný tunel Šeberď a ten posledný úsek, ktorý mal byť otvorený v roku 2017. Je rok 2026. To, čo ste učili toho orla tých deväť rokov doniesť tie nožnice, že to tak dlho trvalo? Však to sú neuveriteľné sklzy, meškania. Naozaj choďte už od toho, nech sú už radšej tie predčasné voľby. [11:13] Richard Raši Ďakujem pekne. [11:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou. Ďakujem veľmi pekne. Najprv ťa chcem pochváliť, že naozaj parlament je od slova hovoriť odvodený, takže veľmi veľká pochvala, že si vystúpil a môžeme reagovať. Vieš, spomínal si Figeľa, ale my tu máme tiež príklady a vážne uzavrel so spoločnosťou Skytel zmluvu, ktorá je absolútne otrasná, neskutočná a to je to je niečo, čo, čo Slovensko Od slova hovoriť odvodený, takže veľmi veľká pochvala, že si vystúpil a môžeme reagovať. Vieš, spomínal si Figeľa, ale my tu máme tiež príklady a vážne uzavrel so spoločnosťou Skytel zmluvu, ktorá je absolútne otrasná, neskutočná a to je niečo, čo Slovensko likviduje, takže niektorí ľudia by mali radšej šúchať nohami a mlčať. Hovoril si, že nejaká kandidátka u vás v Liptovskom Mikuláši sa hanbí za PS-ko, sa hanbí. A ja sa chcem spýtať, vy ste sa všetci hanbili za SMER, že ste odišli do HLAS-u? Že ste sa hanbili za nich? Potom, vieš, hovoril si, že ten, kto hovorí, že konsolidácia nepomohla, tak klame. Ja s tebou absolútne súhlasím. Klamú. Kto povie, že konsolidácia nepomohla, pomohla. Oligarchom, kšeftárom, vydieračom, zlodejom, politickým ministrom, všetkým tým kšeftárom, ktorí parazitujú na Slovensku, na ľuďoch. Je smutné, že naozaj v období, kedy rozprávate o konsolidácii ako o tom, že to zachráni Slovensko, lebo jednoducho my sme zle hospodárili, ale veď ty si finančník. My, keď sme prišli vládnuť, sme dostali 1,5 miliardy, 1,5 miliardy. Keď sme odchádzali, tak sme nechali 12 miliárd. 12 miliárd sme nechali vašej vláde. Tak prosím ťa, ako sme hospodárili? Podľa mňa si rozumný človek, tak sa postav a povedz: „Jožo, dobre ste hospodárili.“ [11:15] Richard Raši Pani poslankyňa Gregorová, nech sa páči, v rozprave vystúpte. [11:16] Gréta Gregorová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja by som vám možno odporučila dať si takú anketu na ulici, keď sa vám nepozdáva naša argumentácia a teda fakty, ktoré tu aj kolegyne, kolegovia od včera predkladajú, pretože, ak by ste sa kohokoľvek na ulici spýtali, že kto by mal mať takmer absolútne právomoci rozhodovať o financiách pre jednotlivé rezorty, kto by mal napríklad rozhodnúť o tom, koľko v nasledujúcich mesiacoch minister školstva dá na vedu a výskum, na koho slove bude závisieť, či ministerka kultúry podporí nejaké menšinové podujatia, tak som si istá, že veľká väčšina z tých ľudí by nepovedala meno Ladislav Kamenický. A vážený pán minister, naozaj, nie je to nič osobné. Ja sa snažím zhrnúť výsledky vášho pôsobenia na Ministerstve financií, pretože my tri roky počúvame o tom, ako minister zlepšuje stav verejných financií. Tri roky počúvame o tom, ako treba naštartovať hospodársky rast a tri roky sa tá situácia zhoršuje. Posledné tri roky tejto vlády už naozaj každému museli ukázať, že táto vláda nie je spôsobilá riešiť reálne problémy ľudí a že minister Kamenický nie je spôsobilý viesť verejné financie. Verejné financie dokážete perfektne spravovať vtedy, ak môžete beztrestne peniaze rozhadzovať von oknom. A napriek tomu tu dnes sedíme a fakt s úžasom sledujeme, ako suverénne najhorší minister financií má mať právomoci, ktoré žiaden iný jeho predchodca nemal. Vláda istoty a stability sa nám tu zmenila na vládu absurdnosti a úplného odtrhnutia od reality. A je fakt paradoxné, že len minulý týždeň sme tu rokovali o vízii do roku 2040. Ja už som to tu spomínala, ale chcem to povedať ešte raz. Vízia hovorí, že stav verejných financií zotrváva v pásme vysokého rizika. Alebo, že verejné financie sú zaťažované neadresnými sociálnymi transfermi a vysokými prevádzkovými výdavkami štátu, čo obmedzuje priestor pre prorastové investície. No a vy tu predkladáte a my kritizujeme presne to, pred čím tá vízia varuje. To je vízia, ktorú ste si tu vy s vašimi koaličnými kolegami schválili. Tak ja neviem, či to je schizofrénia, alebo či ste tú víziu fakt ani neotvorili, alebo či ste neotvorili ani ten rozpočet. Neviem, takto si tu žijeme. A vy veľmi rád spomínate, alebo teda aj s pánom premiérom, už som to zachytila, tú vašu metaforu s ekonomickým protivetrom, tak bez ohľadu na nejaký protivetr, čo by tu aj bolo alebo nebolo, tak vaše hospodárenie je jeden obrovský hurikán, čo za sebou zanecháva akurát tak spúšť. Však celé Slovensko sa vďaka tejto koalícii naučilo používať slovo šlejda. A to diplomaticky povedané pre štátny nákup, kde si niekto nadelí viac, než si zaslúži. Dnes nám tu hrozí rozpočet s obrovským dlhom alebo provizórium, ktorým smeráci do volieb vyprázdnia štátnu kasu. Takúto šlejdu sme na Slovensku teda fakt ešte nemali. Za toto jediné volebné obdobie má čistý dlh Slovenska narásť približne o 30 miliárd €, to je asi 5 450 € na jedného obyvateľa vrátane každého bábätka. Deti, ktoré ešte ani nevedia držať farbičku, ale pán minister Kamenický im už namaľoval budúcnosť na obrovský dlh. Takže, keď ľuďom hovoríte o rozpočte dobrých správ, povedzte im, prosím vás, rovno aj tú druhú polovicu, že vy dnes miniete, vy dnes rozdáte a oni to budú zajtra splácať. Ja som včera organizovala jeden taký event pre mladé ženy. A ja som vedela, že medzi mladými ľuďmi je obrovská miera frustrácie. Ale úprimne, aj ja som zostala zaskočená, koľké z nich mi samé od seba začali hovoriť o tom, že sledujú dianie v Národnej rade. Pýtali sa ma, čo sa to deje. Veľmi dobre vedeli, aký rozpočet je tu predložený a naozaj boli z toho samé šokované a to boli baby od 18 do ja neviem 25 rokov. Takže ja neviem, s akými mladými ľuďmi sa to vy rozprávate na tých vašich výjazdových vládach, ak vôbec s nejakými. Ale ja s každým jedným mladým človekom, s ktorým sa stretnem a ktorých samozrejme osobne poznám, pretože medzi nich patria aj moji priatelia, tak každý jeden neustále rieši životnú dilemu, či má na Slovensku ostať, či sa tu dá normálne žiť, či má táto krajina nejakú budúcnosť, či ju máme aj my. A oni veľmi dobre vedia, pretože ja viem, čo vy na toto poviete. Oni veľmi dobre vedia, že odísť a začať od nuly v zahraničí nie je nevyhnutne jednoduché. No stojí im to za to, pretože oni chcú vedieť, že aj keď niekde majú platiť vysoké dane, takže tá vláda toho štátu sa k tomu bude správať zodpovedne, že budú platiť nejaké elementárne princípy demokracie. Často aj za cenu menšieho komfortu. Predstavte si. A ja vám poviem pravdu, ja som včera naozaj nevedela, čo im mám povedať. Lebo chcem im vždy povedať, že sa im oplatí vrátiť, alebo teda, že sa im oplatí zostať, že to tu má zmysel, že sa tu dá niečo vybudovať, že sa tu dá mať dobrý život. Lenže potom sa pozriem aj na toto rokovanie, na tento rozpočet, nehovoriac o iných x prešľapoch, ktorých sme v tomto pléne už boli svedkami, na dlhy, ktoré tu nechávate, na to, ako sa správate, akoby po voľbách fakt už nič neexistovalo. No a potom sa veľmi, veľmi ťažko vysvetľuje 20-ročným ľuďom, prečo majú veriť, že niekto myslí aj na ich budúcnosť. Jednu vec ale by som chcela povedať a myslím si, že povedať viem a to je to, že toto nemusí byť navždy. Toto, čo tu dnes vidíme, absolútne nemusí byť normál a keď sa aj pozerám na ľudí v tejto miestnosti a teda hlavne do opozičných radov. Tak ja tu vidím ľudí, ktorým naozaj na tom Slovensku záleží, ktorým záleží na tej budúcnosti aj tých mladých ľudí, ktorí chcú, aby sa to dalo, aby sa tu dalo normálne pracovať, založiť si rodinu, učiť, tvoriť a hlavne, aby naozaj tí mladí ľudia nemali pocit, že pre dobrú budúcnosť musia robiť si research a hľadať, kde inde sú pracovné ponuky a kde inde môžu ísť. A to je možno práve tá nádej, ktorú tým mladým ženám zo včera odkazujem aj odtiaľto, že Slovensko má budúcnosť a že ja viem, že je tu stále veľa ľudí, ktorí na tom budú pracovať a ktorým na tom záleží. A veľmi sa čudujem, veľmi sa čudujem poslancom okolo Rudolfa Huliaka, lebo už to trošku nevychádza. Včera tu váš vlastný minister, člen tejto vlády, rozprával o tom, ako štátu za tejto vlády utekajú miliardy, čo je inak úsmevné vzhľadom na jeho vlastné šafárenie na ministerstve športu, o ktorom tu už podrobne hovorila kolegyňa Než. A čo teraz urobia jeho poslanci? Zdvihnú ruku za rozpočet tej istej vlády, o ktorej teda ich vlastný minister hovorí, že jej pomedzi prsty utekajú miliardy? Ja neviem. A veľmi sa čudujem poslancom HLAS-u. Nie je to tak dávno, čo im Róbert Fico zobral rezort investícií a dnes chcú SMER-u odovzdať kľúče od financií zvyšných rezortov vďaka protiústavnému rozpočtu? A veľmi, veľmi sa čudujem samotnému premiérovi, pretože je najdlhšie vládnucim premiérom a je to inak asi jediný dôvod, prečo si ho Slovensko bude pamätať. Nebude to pre reformy, nebude to pre úspechy v diplomacii a rozhodne to nebude pre nejaké zásadné zmeny v prístupe k mladým ľuďom, vede, výskumu, zdravotníctvu, hospodárstvu. Budeme si ho pamätať len ako premiéra, ktorý každý jeden deň robí všetko preto a všetku energiu vynakladá na to, aby bol premiér, aby sa udržal pri funkcii ešte aspoň zopár mesiacov. Kolegyne, kolegovia, táto legislatíva naozaj, verte tomu, že vojde do histórie ako pamätník neschopnosti premiéra Róberta Fica presadiť rozpočet, ktorý neruinuje túto krajinu. A je mi to strašne ľúto. [11:24] Richard Raši pán poslanec [11:24] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Šipoš s faktickou poznámkou, nech sa páči. Ďakujem, pani poslankyňa, že ste to zhrnuli aj za tú mladú generáciu, za tých mladých ľudí, ktorí vnímajú, čo sa deje na Slovensku, ktorí by fakt chceli vidieť nejakú tú nádej, chceli by vidieť to svetielko na konci tunela, ale pri tejto bande, pri tejto vláde, pri Ficovi, pri Kamenickom akosi doslova robia z ľudí srandu, vysmievajú sa im do očí. Na jednej strane tu Kamenický rozprával, ako on, keď bude minister, za tie štyri roky ako zníži deficity, ako tu robí poriadky, ako s tou konsolidáciou vylieči to Slovensko po tom zlom Matovičovi a nakoniec vidíme, že ten zlý Matovič v úvodzovkách hospodáril oveľa lepšie, oveľa zodpovednejšie ako teraz títo babráci, neschopáci, ktorí nevedia sa postaviť čelom a nevedia povedať tú pravdu, že jednoducho to robia maximálne babrácky. A tie peniaze, ktoré by mohli ísť aj na rozvoj, na výskum pre tých mladých ľudí, na nové byty, na infraštruktúru, na vedu tam, kde by sme to potrebovali, idú len do vreca ich kamarátov, oligarchov, sami si ešte zdvojnásobili platy a tvária sa, že všetko je v poriadku, všetko je OK. To je absolútna hanba, čo si tu dovoľujú títo páni, a ešte ani nemajú problém ignorovať všetky ústavné inštitúcie, či Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, či Najvyšší kontrolný úrad, či tripartitu, odborárov, zamestnávateľov. Robia si úplne z toho cirkus a ešte sa tvária, akí oni sú páni politici v 10 000 oblekoch, v kravátkach, slušní, pekní, chrumkaví, hlavne, aby boli dobre vyholení u toho barbera. OK. Toto je nonsens. Mladí ľudia, keď to vidia, musím byť zle. [11:26] Richard Raši Z toho. [11:26] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, spomínala si, že sa čuduješ Rudolfovi Huliakovi, ktorý na jednej strane hovorí, že 40 % verejných financií sa rozkradne a zvyšných 60 sa zle prerozdelí. Na druhej strane hovorí, že za túto vládu položí aj život. Bohužiaľ, je taká celá koalícia. Ja sa však čudujem poslancom HLAS-u, SNS, Tarabovcom, Huliakovcom, Mihalovcom, neviem komu každému. Choďte, oni, nemám vysokú mieru, ako predvčerom, vlastne včera, odhlasovali svoju bezvýznamnosť, keď podporili novelu zákona o rozpočtových pravidlách, kedy dávajú do rúk ministrovi Kamenickému faktickú úplnú voľnosť v čase rozpočtového provizória, aby ich zo dňa na deň mohol skrátka vypnúť od peňazí a prerozdeliť si aj tie financie, ako bude chcieť. Takže, ešte raz opakujem, nemám o poslancoch vládnej koalície vysokú mienku, ale, že takto odhlasuje aj svoju bezvýznamnosť v čase rozpočtového provizória, tak to ma naozaj veľmi [11:27] Richard Raši Prekvapilo ma to. [11:27] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krúpa, nech sa páči. Veľká vďaka, pani kolegyňa Gregorová, za vaše vystúpenie. Ktoré má svoj význam a dôležitosť v tom, že naozaj upozorňujete práve na tie ďalšie nové generácie. Tie nové generácie, ktoré by mali byť našou budúcnosťou. Tie nové generácie, ktoré zadlžuje táto vláda extrémnym spôsobom. Pretože vidíme, že tento návrh rozpočtu je návrh beznádeje. Návrh, ktorý jednoducho nedáva perspektívu našim mladým ľuďom. My sme sa tu rozprávali pred pár mesiacmi o tom, že tu prídu nejaké, prídu nejaké opatrenia prorastové na proste zlepšenie ekonomiky, na to, aby to nejakým spôsobom začalo šľapať, aby sa robilo niečo pre tú ekonomiku. Prišli s tým, že vlastne oni nevedia, čo s tým robiť, len proste nejakým spôsobom budeme tu sanovať ten dlh, ktorý tu máme, ktorý aj tak rastie. Však narastalo ďalších 30 miliárd. Pritom sa sťažujú, že predošlé vlády to urobili, že urobili dlh 20 miliárd, tak oni urobili za tri roky o 10 miliárd viac. Takže asi toľko a zároveň vidíme aj tie štatistiky. Ja som videl v poslednej jednu štatistiku, ktorá je priam hrozivá, že až 75 % mladých ľudí, 75 % mladých ľudí uvažuje, že chce odísť do zahraničia a ja sa stretávam s mladými ľuďmi, však preboha živého, máme rodinu, tam tí majú deti. To každé z druhej alebo či skoro každé dieťa hovorí o tom, že jednoducho tu nechce žiť. Lebo nemajú nádej. A práve je dobré, že ste vy vystúpili ako mladá poslankyňa, ktorá tu hovorí o tej budúcnosti, pretože ja to, čo si želám pre nás, je nádej. Je budúcnosť, niečo, čo môžeme tejto generácii, ale aj ďalším generáciám priniesť. To každé z druhej alebo či skoro každé dieťa hovorí o tom, že jednoducho tu nechce žiť. Lebo nemajú nádej. A práve je dobré, že ste vy vystúpili ako mladá poslankyňa, ktorá tu hovorí o tej budúcnosti, pretože ja to, čo si želám pre nás, je nádej. Je budúcnosť, niečo, čo môžeme tejto generácii, ale aj ďalším generáciám priniesť, že budeme žiť v krajine, ktorá je jednoducho liberálnou demokraciou, fungujúcou na princípoch proste nejakých hodnôt, ktoré nás práve ukotvujú v tom rozvojovom svete a nie v ruskom podchvoste s Konevom a na Slovensku, ďakujem veľmi pekne. [11:29] Richard Raši Pán poslanec D, nech sa [11:29] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Páči. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tvoje vystúpenie. Keď si hovoril o tom, že sa stretávaš s mladými ľuďmi a že chcú odísť. Ja si presne pamätám, ja som tu dva dni dozadu stretol takú skupinu mladých chalanov, ktorí sa teda išli pozrieť na ten balkón a chceli vidieť Národnú radu, ako rokuje, a keď som ich teda stretol, tak som sa ich pýtal, odkiaľ sú. Hovorili, sú zhodou okolností z Ružomberka, k tomu sa ešte aj dostaneme, k tomu tunelu a k tomu obchvatu, ale teda ja som sa ich opýtal, že kto z vás chce ostať na Slovensku, pretože však mne záleží na tom, aby tu mladí ľudia ostali, ale nečudujem sa teda, ak chcú odísť. No a asi nikoho neprekvapím, že nikto tu nechce ostať. Všetci do jedného povedali, že chcú odísť, ale boli tak pevne presvedčení, že ja som vlastne ani nevedel úplne, čo im mám povedať a to je presne to, čo ty si spomínala, že je veľmi ťažké tých mladých ľudí presvedčiť, aby tu ostali a mňa to veľmi mrzí, pretože sa im ani nečudujem, že chcú odísť. No a keby videli vystúpenie pána Blcháča, ktorý vlastne povedal, že za všetko tu zlé, za to, že sa tu nestavali diaľnice a podobne, môže bývalý predseda KDH pán Figeľ, tak to mi ide naozaj veľmi, veľmi málo, lebo v 2010, kedy pán Figeľ bol ministrom dopravy, ja som mal 14 rokov, odvtedy som sa už, čo-to tých 15 rokov, kam si vekom posunul a myslím si, že zhodiť niečo na niekoho, kto tu rok a pol aj s cestou bol ministrom dopravy, im príde strašne málo. A to je presne to, že tu sa dokážu len vyhovárať, za všetko môžu predchádzajúce vlády, za všetko môže niekto iný, len oni nie, ale paradoxne tá strana, ktorá tu vládne najdlhšie, 16 rokov s nejakými menšími prestávkami, za nič nemôže. To, že zadlžili Slovensko ako nikto tu pred nimi, tak za to môžu tiež všetci ostatní, len nie oni. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie. A chcem ešte teda dodať mladým ľuďom nádej. To neznamená, že všetko musí byť zlé, že to tak musí byť navždy. Ja si myslím, že to tak nemusí byť. Samozrejme, musíme ešte pre to niečo urobiť, takže verím tomu, že aj tvoje vystúpenie k tomu pomohlo a ďakujem ti, že sa venuješ témam, ako sú mladí ľudia a odchody do [11:31] Richard Raši Pani poslankyňa Gregorová s reakciou na faktické. [11:31] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámky. Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Naozaj neviem. Reagovali na mňa vlastne nakoniec teda len ľudia z radov opozície, čo som celkom prekvapená, že ste to nijako neokomentovali, kolegovia, pýtala som sa v podstate aj vás, že čo na to hovoríte, ale v poriadku. Toto volebné obdobie začal Robert Fico slovami, že keď do pekla, tak na veľkom bielom koni, a ja vám garantujem, že my spravíme všetko preto, aby to nedopadlo tak, že do toho pekla pôjde celá táto krajina a na veľkom bielom koni si Robert Fico odcvála do svojej vily v Chorvátsku. [11:32] Richard Raši Pán poslanec, Truba, nech sa páči v rozprave. O deň. [11:32] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Nie, nie. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán Puci, minister a pán Puci, spravodajca. Tam ste? Tak, pán minister, ale ja sa nečudujem, že tu nesedí, lebo ja by som tu tiež nesedel, keby som priniesol do Národnej rady takýto rozpočet. Môžeme počkať, pán minister príde za minútku, ak chcete. On tu príde, keď chcete počkať, alebo budete pokračovať. Budem pokračovať, keď príde a akurát príde presne v okamihu, kedy mám pre neho pripravenú analýzu jeho práce, lebo priniesol do parlamentu rozpočet dobrých správ. Hovoril to aj premiér Fico, že toto je rozpočet dobrých správ. A to dobrá správa v tom rozpočte je asi taká, ako keby vás niekto tri roky okrádal a bil. A po treťom roku na tretíkrát príde, že už sa neboj, už mi iba daj peniaze, facku ti už nedám, že asi také dobré správy sú tento rozpočet. Ja tu mám pripravené všetky možné číselká, deficity, dlhy a ďalšie veci, o ktorých sa rozpráva pri tomto rozpočte, ale ja sa pozriem na tento rozpočet z takej osobnej skúsenosti alebo skúsenosti podnikateľa a majiteľa firiem a človeka, ktorý videl množstvo rozpočtov firemných aj veľkých firiem. Videl, ako sa pripravujú a videl, aký majú vplyv potom na ich fungovanie. A viacerí poslanci, neviem, či minister alebo pán Huliak to hovoril, že on je hospodár so sedliackym rozumom. A ja ako majiteľ firmy, a myslím si, že nie som sám, keby riaditeľ tej firmy alebo CFO alebo finančný riaditeľ takejto firmy prišiel s takýmto rozpočtom. Po troch rokoch útrap, po troch rokoch toho, tá firma by vykrachovala, bola by deficitná, dlh by sa aj zvyšoval, museli by sme znižovať mzdy, báli by sme sa o svoju vlastnú budúcnosť, nevideli by sme slnko na konci tunela a čakal by som, že takýto finančný riaditeľ sa teraz postaví pred majiteľa firmy a ukáže rozpočet, tak tá schôdzka by netrvala ani 5 minút. Tohto človeka by som okamžite vyrazil a hovorím, nie som sám. Budem rád, keď nejaký podnikateľ, ak to náhodou niekto pozerá, ale pochybujem, že podnikatelia pozerajú prenosy z parlamentu, lebo majú trošku aj inú robotu na práci, ale pokiaľ toto niekto pozerá a existuje podnikateľ alebo majiteľ firmy, ktorý by takéhoto ministra, ktorý prinesie takýto rozpočet, naďalej udržal vo svojej funkcii, nech sa prihlási a veľmi rád sa s ním stretnem a porozprávam. Prečo by takéhoto človeka všetci vyhodili? Pretože po týchto troch rokoch útrap by človek prišiel s plánom, ako prežiť nejaké ďalšie obdobie. A doniesol by plán, ktorý by ukazoval, že naďalej firma alebo naša krajina bude deficitná, veľmi deficitná. Dlh naďalej bude rásť, aj dlh pod jeho hospodárením narástol. To by úplne nevadilo, lebo však sú rôzne obdobia aj v štáte, aj vo firme, kedy potrebujete svoje peniaze na prežitie, investujete ich na rast a snažíte sa vidieť svetlo na konci tunela a poviete si: „Dobre, prežijem jeden, dva, tri roky a potom naša firma narastie, budeme mať zisk a budeme sa tu mať všetci dobre.“ Ale tento plán, ktorý doniesol, taký vôbec nie je. Navyše by priniesol plán, ktorý ide proti vízii. Ide proti tomu, čo si vo firme hovoríme, že kam chceme mať túto krajinu, a on by doniesol úplne presný opak. Ďalšia vec, za ktorú by okamžite letel, je, že v tom pláne klame. Zneužíva tam čísla a v tom pláne je netransparentný. Sú tam položky za obrovské sumy, o ktorých nechce povedať, na čo idú. Predstavte si, že vo firme majiteľovi, a majitelia štátu sú občania, by takýto finančný riaditeľ prišiel a povedal, že tu ja mám miliardu, tu mám 2 miliardy. A načo to tam máte? No, to vám nepoviem. Takýto človek by okamžite musel letieť. Ale to najdôležitejšie a najhoršie na celom tom rozpočte je, ako som povedal, že tam nie je žiadna nádej. Po týchto troch rokoch útrap v tom dokumente nevidíte žiadnu, žiadnu nádej na to, že vyjde slnko, že sa to zlepší, že naša firma, naša organizácia, naša krajina sa niekam posunie. A teraz to nie je také, že nevidím to ja ako ten majiteľ firmy a mám finančného riaditeľa, ktorý je nejaký génius. Možno sa do toho nevyznám, tak sa pozriem na nejakých konzultantov, pozriem sa na iných skúsených podnikateľov, pozriem sa na iné organizácie, čo na to hovoria, čo hovoria na tento rozpočet. Však ja nie som najmúdrejší. V štáte sa pozerali na to odborári. Zle. Pozerali sa na to zamestnávatelia. Zle. Pozreli sa na to samosprávy. Zle. Pozrel sa na to kontrolný úrad. Zle. Pozreli sa na to rôzni vedci, ekonómovia. Zle. Neexistuje nikto v štáte okrem tejto koalície, okrem tohto finančného riaditeľa, ktorý by hovoril, že tento rozpočet našu krajinu niekam posunie. A takým pekným symbolom toho, že tento rozpočet je taký zlý, je, že tam je tá transakčná daň. Že tento finančný riaditeľ sľuboval, že tam nebude. A nakoniec je tam. Najväčšia hlúposť, akú táto krajina vo svojom daňovo-odvodovom systéme kedy mala. Absolútne hlúpy venezuelský experiment, ktorý je tam znova iba a len preto, aby oklamal občanov. Aby z nich vytiahol ďalšie peniaze. A pretože úplne na začiatku, keby nechceli robiť transakčnú daň, tak počas tejto konsolidácie by museli zvyšovať iné dane a oni si mysleli, že keď zavedú transakčnú daň, tak si to nikto nevšimne a potajomky budú peniaze odchádzať a bude to také nejaké novum, že to nikto neuvidí, že to nie je zvýšená DPH-čka alebo že to nie je zvýšená DPH-čka. Veľakrát nás potom takýto finančný riaditeľ, keď príde do firmy, tak začne samozrejme sa obhajovať a kritizovať. Povie, že dobre, však ako by ste to robili vy? Čo mám teda robiť? Ja som bol dotlačený, firma už krachovala, nemohol som, tu som mal len tri roky, nedalo sa urobiť. Čo by ste robili vy? Poviem za Progresívne Slovensko. X-krát sme to už hovorili a dám znova iba jednoduchý príklad, čo sme navrhovali, aby sme sa nedostali do tejto situácie. Na začiatku tohto obdobia sme tejto koalícii predložili priamo zákon o príspevku na bývanie. Namiesto adresnej energopomoci alebo respektíve neadresnej mohol byť zákon o príspevku na bývanie, kde v Čechách to vyriešilo práve rodinám, ktoré mali problém s tým, že keď začali energie rásť, tak dostali príspevok na bývanie. Mohli sme to robiť aj my. Ušetrili by sme miliardy na energopomoc. Tento rok je stále na energopomoc okolo 350 – 370 miliónov €. To všetko by bolo ušetrené, vďaka tomu by nemusela byť transakčná daň. Keby nebola transakčná daň, nevyhnali by ste tak strašne veľa ľudí do šedej a čiernej ekonomiky. Výber z daní by sa veľa zlepšil. Prišlo by tu viac investícií a rast by sa aspoň trošku niekam posunul, a nie tak ako teraz. Nebudem tu rozprávať o efektívnejšom riadení štátu, ako by sme nemali 30 tajomníkov, ako by sme nerobili kšefty, ako je napríklad Migal na a Mirri Slovensko a nový portál za 100 miliónov €, ktorý v zásade všetci hovoria, že nikto nepotrebuje a ktorý hovoril, že nebojte sa, to bude z eurofondov. Nakoniec to bude zo štátneho rozpočtu. Naopak, investovali by sme, eurofondy by sme oveľa lepšie čerpali, podnikatelia by mali oveľa viac peňazí, samosprávy by mali oveľa viac rýchlejších a lepších peňazí. No a prečo by som takého človeka na konci už úplne vyrazil? Lebo si predstavte, že tento človek po všetkom tomto, po týchto troch hrozných rokoch toho, ako mal tú firmu opraviť a doviedol ju do presného opaku, by si ešte pýtal, ako si oni vtedy pýtali, zvýšenie peňazí. Tento človek si vypýtal, že chce viac peňazí pre seba, ale tejto firme, našej krajine ich vôbec nedal. Ja to zhrniem a tým, čo môžem povedať za nás, za Progresívne Slovensko, že pokiaľ my vymeníme túto vládnu koalíciu, tak garantujem, že tu nebudú žiadne hlúpe dane a naopak, že slovenskí podnikatelia budú mať oveľa viac rýchlejších a kvalitnejších peňazí na svoje investovanie, garantované aj z Európskej únie a budeme sa tu mať oveľa lepšie a naozaj aj ten hospodársky rast to krásne ukáže. Ďakujem pekne. [11:41] Richard Raši Pán poslanec Vančo, nech sa páči, s faxickou. [11:41] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámkou. Tak Mišo, Kamenického treba vyhodiť, vyraziť. On sa nikdy nemal stať ministrom financií, nikdy na to nemal. Je to zrejmé aj z tejto rozpravy, kde teraz napriek tomu, že teda mal to byť za minútku, tak už 20 minút je mimo. Asi teda už nevládze počúvať tú kritiku, lebo naozaj aj keď sme mali rokovanie na ústavnoprávnom výbore, tak on sa neustále vyhováral iba na iných, na predchodcov. Pritom aj on bol v minulosti ministrom financií, kedy naozaj zatiahol obrovskú sekeru len kvôli tomu, aby SMER mal obrovskú, obrovskú predvolebnú kampaň za štátne a on ako minister financií to zariadil. No a teraz sa ďalej len sťažuje. Dokonca sa tvári, že nepochopil, o čom sú Ódorove legové kocky, čo naozaj je až tragikomické, keď toto používa ako argument, lebo naozaj všetci, všetci vedia a ja si myslím, že aj on. Neverím, že je až tak zle na tom kognitívne, že by nechápal, o čo sa snažil Ľudo Ódor s jeho lego kockami. A naozaj Kamenický nikdy nemal byť ministrom a mal by skončiť, lebo naozaj ja si myslím, že on aj chce skončiť, pretože takýto rozpočet, keď donesie do Národnej rady po troch rokoch konsolidácie, toho musí hanba fackovať, ak vôbec je príčetný človek. Pretože 30 miliárd, 30 miliárd €, toľko peňazí nás zadlží táto vláda dokopy za štyri roky. 30 miliárd. To je absolútne bezprecedentné a budú to platiť ďalšie generácie. Ale aj my, nielen tie ďalšie generácie, pretože ten dlh [11:43] Richard Raši Pani poslankyňa, Klaider [11:44] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem ti, Michal, za to, že sa pozeráš na ten rozpočet aj z pohľadu toho, ako by sa na to pozerali podnikatelia a živnostníci na Slovensku. Tí v podstate naozaj tvoria kostru našej ekonomiky a za tých 20 rokov a 16 rokov vlád Roberta Fica poznajú mnohé polená pod nohy, ktoré dostávajú. Sa pozeráš na ten rozpočet aj z pohľadu toho, ako by sa na to pozerali podnikatelia, živnostníci na Slovensku. Tí v podstate naozaj tvoria kostru našej ekonomiky a za tých 20 rokov a 16 rokov vlád Roberta Fica poznajú mnohé polená pod nohy, ktoré dostávajú, pretože táto vláda potrebuje živiť svojich ľudí na rôznych trafikách a schytávajú to oni. Takže ďakujem ti za tento pohľad. Však aj vieme, že tento rok vlastne uzavrel o svojej živnosti najväčší počet živnostníkov doteraz a rovnako tak je to aj s firmami a majitelia firiem, ale nielen mladí majitelia firiem, ale aj v našom veku už presúvajú svoje firmy do zahraničia, lebo sa na to fakt môžu vykašľať. Akože to sa nedá už uniesť. A keď celý svoj aktívny život venujete tomu, že veď to snáď nejako dáte a vám vždy niekto viacej pritiahne a priškripne a vy vidíte, že sú to smeráci, ktorí si tu potom takto žijú, tak to potom človeka naozaj nebaví, keď môže ísť tuto za Dunaj alebo za hranice do Čiech a má to všetko oveľa jednoduchšie. Je dobré na to upozorňovať. A chcela som povedať ešte jednu vec k tým voľným položkám. No my sme to tak mali aj v rozpočte v kapitole kultúra. Tam sú voľné položky na rôzne koncepcie riadenia kultúry, na rôzne IT. Tam toho je voľné. To sú všetko také voľné prachy, ktoré sú také také trafiky, finančné trafiky, trafiky zdrojov pre rôznych ministrov a ministerky, konkrétne v tomto prípade pre ministerku kultúry. A my, keď sa potom pýtame, kde je napríklad položka pre Krásnu Hôrku, tak to tam potom musíme loviť a aj tak na to nakoniec na 100 % neprídeme a ja sa musím pýtať na konkrétne presné riadky, či vôbec, a aj tak tie odpovede, ktoré dostávame, nie sú na 100 % jasné, či vôbec bude 1 € na Krásnu Hôrku na rekonštrukciu, lebo potrebovali peniaze za môjho dôchodku drchať inam. A to je proste naozaj šialené. [11:45] Richard Raši Pán poslanec, Truban zareaguje. [11:46] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za faktické. Ďakujem pekne všetkým za faktické. Pán predseda, chcem vás poprosiť, zavolajte toho pána ministra, už je naozaj dlho preč a hovorili ste, že za minútku to bude a ide vystupovať kolega Hlina a to si nechce minister nechať ujsť určite. Takže vyhlasujem krátku. [11:46] Richard Raši Prestávku, idem hľadať, idem volať pána ministra. Hľadať ho nemôžem. Takže, pán minister je a vystúpi pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo. [11:47] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vážené poslanectvo. Nie, ja nehladám. Mne sa páči, keď je slovenčina výrazovo silná. Tento výraz som teda objavil pri počúvaní dnešnej diskusie, tak skúsim sa, že či mi pôjde ľahko z úst, tak ďakujem za nové slovo, ktoré som sa naučil. Ja by som to kľudne aj bez toho pána ministra, ale ďakujem kolegovi, že avizoval, že poriadok musí byť. Ja si tak dneska idem, ja v tejto krajine sa snažím niečo tvoriť. Ja som ináč, mňa fascinuje, že dokedy ešte si to táto krajina myslí, že uživí celú tú armádu ľudí, ktorí sa tu tak len motajú, krútia. Takže ja sa snažím a chodím teda na jedno miesto pri Patronke na Železnú studničku a skoro som nabúral včera. Montovali tam billboard, aby ste neverili, čo na ňom bolo. Počúvajte, tam je nejaký kandidát, nejaký Gajarský, neviem, či Rastislav Gajarský. A predstavte si, že taký Rastislav Gajarský vám sľubuje, kandiduje za župana, že bude zadarmo regionálna doprava. Nie je to fascinujúce? Počúvaj, nie je to úžasné, že v akej krajine my tu žijeme, že my si tak môžeme len hlavou zadnou proste dať taký taký billboard. Však zadarmo, nie? Viete, že neprišli tam policajti a nestrhli to, že sabotáž, alebo nejaká etická komisia proste nezakázala vyvesiť si taký billboard. Nie, on normálne tam vycapil, hej? A tam je. Tu v Bratislave, že on nás uráža. Normálne nás uráža, hej, že nás uráža, že, že, že stojím na Patronke, na tom semafore a čumím na toho Gajarského. Ja neviem, kto to je. Ja neviem, čo ten chlapík urobil. A on nám sľubuje už zadarmo regionálnu dopravu. Fantázia. Brunej je šuviks. Počúvajte, to je nič. Rozumiete? Toto je všetko zadarmo. Zadarmo. Som prežil roky v Číne. Vieš, že som to tu už hovoril. Veľa som sa tam naučil. Číňania komunisti. Počúvajte, to sú komunisti teda. A oni hovoria, že zadarmo je najdrahšie. A ja ešte dopĺňam. Keď niekoho stretnete, že vám niečo sľubuje zadarmo, utekajte, čo vám nohy budú stačiť. Utekajte, čo vám nohy budú stačiť, lebo na konci sa nedoplatíte. Ja si pamätám tých chudákov dôchodcov, ste tu vytvorili systém, ako ich okrádať. Zavolali ste ich zadarmo na kačacie stehno do kulturáku a nechali ste ich tam podpísať úžernícku zmluvu. Smerácki poslanci to stvorili. Naozaj je to pravda. Keď vám niekto niečo vnuká zadarmo, utekajte. Ja už som starší. Ja mám 56. Ja priznávam, som bol aj mladší, aj som tu lozil po lešeniach, keď bol Bratislavský hrad v lešení. To bola pre mňa výzva, že kedy bude taký hrad v lešení, tak sme tam s kamarátom, nech mu je zem ľahká, chudák sa potom zabil na motorke, sme tam zavesili obrovský banner proti Slotovi. Považoval som to proste za svoju povinnosť občiansku vtedy urobiť. A ja sa čudujem teraz, že kde sú mladí ľudia, lebo tu je zase lešenie na parlamente. Kto vie, kedy bude zase? A ja neviem, ja už tam teda loziť nebudem. Ale naozaj, kedy dozreje v tomto porobenom národe, v tomto odovzdanom národe, kedy dozreje ten čas, že tí ľudia si povedia, preboha, ja už to nechcem sa na to pozerať. Za koho nás majú, že si tam vycapí ten – no zodrime to slovo – zadarmo doprava zadarmo, on doprava zadarmo. A čo, kde on vyrobil, taký Gajarský? Kde vyrobil tie peniaze, že zadarmo? Zadarmo. Z jeho peňazí, alebo ako? Zadarmo neexistuje. Pán minister predstavil tento rozpočet ako rozpočet sociálneho zmieru a ja som veľký fanúšik sociálneho zmieru. To ma zaujalo, lebo sociálny zmier je veľmi dôležitý, lebo v sociálnom zmiere sa dá niečo tvoriť, niečo sa dá vytvárať, dá sa žiť a dá sa existovať. Keď sociálny mier padne, všetko ide dole vodou. Mám garant. Či to chceš dať dole vodou? Takže ako fanúšik sociálneho zmieru hovorím, že toto nie je rozpočet sociálneho zmieru. Toto je rozpočet na to, aby vás zvolili. To je na to, to negarantuje sociálny zmier. Práve naopak, tento rozpočet v tomto nastavení, s tými výdavkami, s tým jarmom, čo si nabral tento štát na seba, že ide zaplatiť, s tým jarmom ten sociálny zmier tu padne. Ten sociálny zmier tu padne. Ja by som sa spýtal, využijem túto príležitosť, keď som tu. Prosím vás, rušíme to, pán Karáš, dobre? Vy ste okolo seba stvorili ekipu titánov slovenskej ekonómie a podnikateľského sveta: Kočner, Bašternák, Ďurica, Bödör, naozaj, čo pozrieš, to kniha, hej? Akože fakt, akože to sú no, že by som si išiel kúpiť z fleku do Martinusu, že životný príbeh Bödöra, že to by muselo byť neskutočne inšpiratívne, nie? Toto ste stvorili. Toto. Títo ľudia ekonomiku nezachránia. Ale ja sa tu, keď som už tu, mám tú možnosť, tak sa spýtam ľudí, ktorí ako prišli, tak prišli. Viete, ako sa hovorí v Amerike, každý nejako začínal, Kennedyovci pašovali rum, Morganovci boli piráti, ale ich deti sa učili po anglicky, po francúzsky a hrať na klavíri. Nuž teda, tak sa spýtam takých ľudí ako Kažimír, ten hashtag, že vy ste s týmto OK? Je toto vlastne OK? Toto máte pocit? Lebo do toho lietadla niečo vojde, ale niečo už nevojde. Do lietadla nevojde fabrika, vám garantujem. Pôjdu kufre plné peňazí, ale fabrika tam nevojde. Tak ja sa pýtam ľudí, ktorí v tejto krajine ešte niečo tvoria, zopár tu ich ešte je, že vy ste s týmto OK? Vy máte nejaké možnosti, alebo využijete možnosti, využijete vplyv, ktorý máte, aby ste to nejako zastavili, alebo ste tak nasosnutí na ten štát, lebo robí pre vás ten sociálny ústav, že to vám je jedno? No toto je koncept. Toto, čo je, toto je koncept. Toto je rozpočet predprípravy na autoritatívny štát. Viete, čo robí autoritatívny štát? Ako vzniká autoritatívny štát? Že eliminuje strednú vrstvu. Stredná vrstva je problém, lebo stredná vrstva chce žiť lepšie. Stredná vrstva sa domáha toho, aby žila lepšie. Stredná vrstva vie dokonca prísť na protest, by ste neverili. Toto je s nimi otrava. Stredná vrstva je problémom. S chudobnými hladnými sa dohodneš. Hodíš zo stola niečo. Vrhnú sa od hladu. S bohatými sa dohodneš tiež. Keď sa nedohodneš, sadnú do lietadla a idú preč. Im to je jedno. Stredná vrstva. Toto je rozpočet, toto je predpríprava na to. Tak sa už teda pýtam aj týchto našich ľudí, ktorých som tu menoval, že kam chcete, alebo čo má byť na konci tohto celého? Lebo toto nedopadne dobre. Toto naozaj nedopadne dobre. Počúvajte, to je ten majsterštuk, to tu urobili deň predtým, že si ešte urobili poistný ventil, poistný systém, že keby to náhodou nevyšlo, tak to urobia cez to rozpočtové. Áno, svojím spôsobom to je mocenský majsterštuk, hej? To akože treba uznať, že tí, čo to vymysleli, OK. Ale mňa zaráža na tom tá simplexnosť, preto som si dovolil, keď sme o tom hlasovali, sa obrátiť na stranu vidieka. Keď strana vidieka tiež za toto zahlasovala, tak ten vidiek bude jeden z prvých obetí toho obrovského problému, ktorý bol. A priznám sa, budem sa asi aj obracať viac v mojich rozprávkach na stranu vidieka, lebo ja sa tiež cítim ako človek, ktorý síce v meste žijem, ale vidiek mám rád, že vlastne to uráža, hej? Lebo keď vidiek toto podporuje, tak to vlastne uráža tých ľudí na vidieku, tak by sa to nemalo volať strana vidieka, malo by sa to nejako volať, ale nie strana vidieka. Takže aby som to moc neprešpekuloval s týmto mojím vystúpením. Koneckonců, s tým som chcel začať, že ja si moje vystúpenie rozdelím na dve časti. Toto je moja prvá časť a ešte vystúpim, tam sa budem venovať podrobnejšie kapitolám, ktorým sa venujem ako sektoru. Toto je také, by som povedal, že politické objatie toho rozpočtu. Takže v tom objímaní ešte mi dovoľte povedať možno zo tri veci, aby som to dopovedal. Takže ten majsterštuk bol v tom, že ste si upravili zákon. A vlastne máte vyjednávaciu pozíciu. Počúvajte, schválite, neschválite, stále jedno. Aj tak je to dobré, hej, že máme to dobre vymyslené. Predložili ste nám tu rozpočet, ktorý, pán minister – a teraz už možno, ak ste tu, len tak rečnícka otázka. Toto mi identifikoval Maroš Biskupič. Že cez pozmeňujúci pána Karáša, toho pána Karáša, ktorý tu teraz vyrušoval, sa tým zamestnancom v štátnych službách pridal od 1. 7. tých 8 %. To je úplne fascinujúce. To je znova na úrovni toho billboardu na Patronke. Viete, že to je tak nechutné, tak perfídne, hej, tak zákerné, hej, že proste ten sľubuje zadarmo, lebo však zvoľte, nahádžte mi to tam, zadarmo, zadarmo. Aj Kočner, viete čo, teraz ma napadá presne, koho mi to pripomína. Kočner kandidoval za primátora a sľúbil, myslím, MHD zadarmo. Tak nejaký Gajarský zo Smeru s podporou Smeru a SNS sľubuje teraz regionálnu dopravu zadarmo. Takže všetko tu bude zadarmo. A teraz oni v tomto rozpočte doniesli cez pozmeňovací pána Karáša, že od 1. 7. majú vstupné platy štátnym zamestnancom o 8 % vyššie. Neurážam tých štátnych zamestnancov. Ja to prajem každému, však OK, však, ale nie je to úplne hrozné, že to proste takto perfídne nastavia? Dva mesiace pred voľbami, ak teda budú v riadnom termíne, tam bude ten dozvuk, vždycky je tam nejaké opozdenie, odkedy to platí, kedy vám tá prvá výplata príde. Ako dlho si to pamätáte, že ste mali zvýšenú tú výplatu? Vďaka, vďaka… Kto to už vyhral? Pardon, to je tak za to. Môžem takú nemeckú do toho? Užijú tú armádu? 400 000, každý štvrtý už v štáte. Toto je presne, že tá tendencia je desivá. Ideme k autoritatívnemu štátu, kde vlastne už teraz každý štvrtý, za chvíľku každý tretí bude robiť pre štát. A ja sa pýtam, kto to uživí, preboha? A čo? Kto? Bödör to uživí z SBS-iek, alebo kto vlastne naplní tie príjmy toho rozpočtu? Tomu sa budem venovať v tom ďalšom vstupe, ale tam je, že 100 miliónov na sucho. Ale však sucho bolo tento rok, nie? Možno budúci rok nebude sucho. To je rozpočet na budúci rok. Čiže aj budúci rok už viete, že bude sucho, keď len tak sa nad tým zamyslím, hej, že mi to tiež celkom nesedí v tom, ale to si dovysvetlíme potom, takže no, zaujímavé. Je tam čo vyčítať a ide z toho problém. Pán minister, ja som to aj minule hovoril, že prizrite si ten štát, prizrite si tie príjmy. Lebo vaši ľudia tu vytvorili organizovanú skupinu. To nie je, že teraz, že sa náhodou stretli. Organizovaná skupina, to je koordinovaná skupina, to je mafia. To je normálne, to je mafia. To je problém. Pán minister, ja som to aj minule hovoril, že prizrite si ten štát, prizrite si tie príjmy. Lebo vaši ľudia tu vytvorili organizovanú skupinu. To nie je, že teraz, že sa náhodou stretli. Organizovaná skupina, to je koordinovaná. Skupina, to je mafia. To je normálne, to je mafia. Oni proste koordinovane teraz neplatia, sú vám dlžní, pán minister. Škoda, že nepočúvate, ale nevadí. Tak neviem, komu do pozornosti to dám, lebo je tu skupina Bödörovcov, fafokancov, ktorí sú dlžní tomuto štátu na odvodoch, na daniach. To nie, že dlhujú féroví Mrkvičkovia, pohádali sa, reklamácia, neviem, čo, štát – štát, Bödör, Bödör, či ten, jak sa volá, Ďurica, Bödorovci? Proste táto partička, fafokanci. A deň predtým, ako si mal štát ísť uplatniť exekučné právo, aby proste z toho niečo mal, aby ochránil peniaze štátu. Tie peniaze štátu, z ktorých sa platia dôchodky? Tak sa to celé previedlo a PPAčka súhlasila s tým, že sa aktívne veci previedli na inú firmu, neaktívne tam zostali. No proste tunel, koordinovaný tunel, mafia, proste ako to ešte nazvať. Normálne je to PPAčka. Prosím, mne vysvetľovali, že niekde PPAčka nechce súhlasiť nejakému prijímateľovi pomoci, že si zmení účet z Tatra banky do UniCredit Bank a musí požadovať, že musí mať súlad pomaly. Tam robia obštrukcie, že nie. A tuná PPAčka súhlasí s tým a vie o tom, hej, že súhlasí s tým, že sa celý prijímateľ tej pomoci zmení úplne na inú firmu. Zázračné, nie? Že jej to nevadí. A to je utopené. To je utopené. Normálne to nejakí Strýčekovci, to sú nejaká konkurzná, neviem, čo, to sú proste biele kone v Amerike. To znie dobre, tak v Amerike, nie? Ale sú to biele kone. Tam topili firmy, Fico tam topil firmy, Bašternák tam topil firmy. Teraz tam Bödörovci topia firmy. 500 posvätných, rozumieš, že Peppa Shark normálne, že podpíše takto, že asi ten Cepko. Cepko sa zľakol a jemu sa to zdalo blbé, tak, prosím vás, to podpisuje. Splnomocnil Ďurinu. Ďurina bol chlapík, ktorý pre fafokancov robil poskoka. Rozumiete? Človek, ktorý pre nich robil, ich zastupoval pri konaniach v rámci urbárskych spoločností, poľovných združení, tak tento chlapík kariérne postúpil v tejto krajine a je šéfom nejakej sekcie a Cepko mu dal podpisové právo za PPAčku. Čiže za PPAčku podpisuje dodatky ku zmluvám, kde súhlasí s tým, že sa tunelujú, tunelujú. Rozumiete? Pán minister, 300 000 vám zmizlo, malo ísť za odvody, dane, odišlo fafokrancom. Pýtate sa taká čo? Čo, pán Kubánek, čo? Čo tu pozeráte? Cigarety pre Cigánov nejaké by sa zišli, čo? Či dačím rozmýšľate? Čo vy riešite? Prosím? Pozor, rozumne. Ešte raz. O rozpočte rozprávame. Ja upozorňujem ministra, že do rozpočtu idú peniaze a že práve o ne prichádza konaním, organizovaným konaním organizovanej skupiny polomafie o peniaze a sú to fafokanci, je to Takáč, je to PPAčka, je to SMER. Čo teraz, pán minister? Odchádzajú vám peniaze? Urobíte nejaké opatrenia? Urobíte, možno sa ešte niečo dá zachrániť z toho? Či od koho idete vymáhať tie nedoplatky na daniach? Od Miča Šikmana? Vy ste neverili, aký Mičo Šikman z Bosny a Hercegoviny, to tu máme veľkého investora na Slovensku, počúvajte. On vám vlastne tú cestu Pfaffokanu vlastne, alebo respektíve ju robil, taký Mičo Šikman. Teraz prepisujú, prepisujú v rámci toho tie pohľadávky na Miča Šikmana. No tak som už len zvedavý, pán minister, ako pôjdu od vás z daňového úradu do Bosny a Hercegoviny k Mišovi Šikmanovi po peniaze. Keď sme ho hľadali v Bosne a Hercegovine, sme sa spýtali Mičo Šikman, všetci zbledli. Toto je partička, vážení, toto je partička, toto je partička, komu ste dali túto krajinu, rozumiete? Čo vás má zobudiť? Čo ešte potrebujete vedieť? Haščák. Čo ešte potrebujete? Aký dôkaz chcete? A vám nezáleží? Do lietadla vám toho veľa nevojde. Čo ešte chcete? Aké dôkazy chcete ešte predložiť? Táto krajina ide šejde. Krásny príbeh toto, táto PPAčka, toto tunelovanie, to stojí za to. Pozrite si. Investíg, ja som už na to upozorňoval dávno, ale Investigatívne centrum Jána Kuciaka o tom včera zverejnilo výborné, prečítajte si. Čítať, keď sedíte, žiť. Že sa to tu dá? Deň predtým, ako mal štát skočiť s exekúciou? Tak deň predtým poprevádzali, PPAčka súhlasila. Tak môžeš stáť, suš lasice. Že proste príde o peniaze. To tomu nerozumiem. Fakt tomu nerozumiem. Skončíme takým filmom, neviem presne, ako sa volal ten film. A neviem, či ste ho videli alebo nie, ale bolo, že teraz blížil sa koniec sveta a teraz začali chodiť SMS-ky niektorým ľuďom, že teda, že oni môžu ísť do nejakého korábu, hej, ktorý vlastne pôjde do nejakého, ja neviem, kde, že keď je ten koniec sveta, tak vlastne, že budú akože zachránení, lebo sú cenní pre spoločnosť. Hej, že ten koniec sveta sa ich nebude ako chytať, týkať, hej? Nuž sa vás pýtam, milí smeráči, smeráci, keď tak na niektorých z vás pozerám. Vám prišla SMS? Lebo tuná niekto ide do Vietnamu. To vám garantujem. Tuná niekto ide do Dubaja. Je to kľak? Keď tu bude, keď spadne sociálny mier. A vám prišla SMS? Gusto, tebe prišla SMS? Poctivo, poctivo ohlasuješ. Prišla vám SMS? Pán doktor veteriny, prišla vám SMS, že vás berú, či vás tu nechajú? Nič, ja vás tu. V krajine, kde už nebude sociálny zmier, budete vysvetľovať, čo budete hovoriť, že Radičová alebo čo, Svätopluk alebo že kto je na vine? Fico s Kaliňákom budú vo Vietname, no. A vy, čo tu budete robiť? Dajte pozor. Témy a Z. Sú vážna vec. Ekonomika je vážna vec. To je vcelku, by som povedal, exaktná veda. Takže akože sa rozcítime, vypijeme, uvidíme. Nie, peniaze buď sú, alebo nie sú. Má dať – dal. Dajte pozor. Toto hospodárenie, na ktoré teraz nabiehame a už dlho sme a pokračujeme, nemôže skončiť dobre. Z princípu nemôže skončiť dobre. To tak mne to nefunguje. Obrovská zodpovednosť je na vás. Aj na vás, ktorí za to zahlasujú. A keď vám neprišla SMS, tak na vašom mieste by som mal obavy, čo tu ja budem robiť. Ako to ja komu potom vysvetlím. Do väčšnosti tá Radičová bude stačiť. Do večnosti to už nebude ako keby, že prepálené, že to už sa nebude chytať. Dajte pozor. V určitom momente už Radičová nebude stačiť, že je na vine. Ako on vyhral. [12:06] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie tri faktické poznámky pani poslankyne. [12:06] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Klaiňovej. Ďakujem ti pekne, Alojz, za tvoju rozpravu v tom, ako nás tu smeráci urážajú nejakými čudnými nezmyselnými sľubmi o doprave zadarmo a to je proste neskutočné, nejakého pána, ktorého nikto tu nepozná. Ale áno, v Bratislave, ale ja si myslím, že na celom Slovensku tu urážajú aj akože rôzni iní aj ministri, aj členovia vlády. Napríklad taký Jožo Ráž mladší nás uráža tým, že po troch rokoch jeho ministrovania na Ministerstve dopravy on je schopný prísť slávnostne otvoriť záchody na hlavnej stanici, záchody, hej? Že to príde minister otvoriť. Ja akože skutočne nechápem, ako môže niekto povedať, že to je schopný minister, lebo teda, ak je schopný otvoriť po troch rokoch záchody na hlavnej stanici, tak to je naozaj teda výkon hodný obra. A zároveň hovorí, že teda nič nie je zadarmo, no nie je. Ja takto učím svoje deti, ktoré to už vedia, moje malé, teda, keď ešte boli malé, to už vedeli, že, že nie je nič zadarmo, je to v cene. A v tej cene sú presne veci, ktoré tuto ponúkajú smeráci ľuďom. Nie je to, nie je to zadarmo ani náhodou. A potom si hovoril, že kde sú tí mladí ľudia, ktorí by mali protestovať a podobne. No ešte nejakí sú tu, ale problém je v tom, že opäť raz smeráci aj táto koalícia ich vyhnali von a tie perfídne akože argumenty, že veď za toto sme štrngali. Áno, my sme za to štrngali, aby sme mohli všetci cestovať, aj mladí ľudia, ale potom bola naša povinnosť spravovať krajinu tak, aby sa chceli vrátiť a tie sa nám nechcú vrátiť a vy si predtým zatvárate oči. A to nie je naozaj normálne. Proste decká sa nám nechcú vrátiť naspäť a ja sa im ani nečudujem, keď je tu takéto eldorado nevkusu. Takže áno, nič nie je v cene. Nič nie je zadarmo, všetko je v cene a naše deti, povoľme ich naspäť aspoň na voľby teraz 24. októbra. Ďakujem. [12:08] Martin Dubéci Pani Koľko [12:08] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že si priblížil to podstatné, čomu čelíme teraz pri tomto štátnom rozpočte. Áno, po prvé, táto vláda a teraz na čele s ministrom financií nerešpektuje ústavu. Ústavný zákon, nič už pre ňu nie je sväté. Vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet. Neznamená, že ho mal schváliť parlament, ale mala ho predložiť. Tak hovorí ústavný zákon, lebo to je brzda. Brzda, aby sme nešli gréckou cestou. Áno, ešte nás chráni to, že sme súčasťou Európskej únie a že máme euro. Je pravda, že aj tu sú našťastie nejaké brzdy, ale my sami sme si stanovili brzdy, lebo nechceme ísť gréckou cestou. My sme si ich stanovili. Táto vláda veľmi dobre vedela, že má tri roky na to, aby s tým niečo urobila. Neurobila s tým nič. Povyťahovala ľuďom peniaze a štát sa zadlžuje dvakrát rýchlejšie. A to nehovoríme my. To hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A keď sa vyjadria k štátnemu rozpočtu tí, ktorí majú byť riadne vypočutí, tak im dá vláda čas v nedeľu, aby sa s ňou rýchlo-rýchlo stretla a vlastne ani nie je šanca, aby Najvyšší kontrolný úrad, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa k tomu normálne zodpovedne vyjadrili. Takže zjavne sa tu niekto ponáhľa. Zjavne sa tu niekto ponáhľa, aby predbehol Ústavný súd. Lebo vláda veľmi dobre vie, aj minister financií, aj premiér, že tá povinnosť ústavy, ústavná ústava. A nielen to, potom tu máme ďalšie prekážky, že môže spadnúť vláda do provizória, ak si nebude plniť svoje povinnosti. Tak už odstránila vláda aj tu. A ja sa naozaj divím vládnym poslancom, že toto boli ochotní jednoducho vláde a ministrovi financií odklepnúť. Že vláda už nemá absolútne žiadnu brzdu. Nič, všetko si odstránila, aby mohla zadlžovať štát absolútne bez akýchkoľvek zábran. A to je veľmi nebezpečné, túto cestu, ktorú ste si zvolili. [12:10] Martin Dubéci Pani poslankyňa [12:10] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Hlina, neuveríte, ale rovnako ma tento billboard teda dneska zarazil, keď som išla ráno do parlamentu v Petržalke, som ho videla, ale zaujal, treba uznať, len ma teda tiež prekvapilo, že koľko dokáže mať jeden kandidát drzosti, keď ide sľubovať teda zadarmo dopravu, ktorá znamená naozaj, že desiatky miliónov v rozpočte samosprávneho kraja. Je to približne 20 až 50 miliónov, ako v ktorom kraji. Ale teda hneď som videla, že neprekvapilo ma to, že to teda bol kandidát HLAS-u. A ja som si pozrela aj dneska tlačovku. Škoda, že už pán Raši odišiel. Strany HLAS, ktorú mali včera. Udivovalo ma teda, že koľko demagógie dokážu títo poslanci a politici strany HLAS šíriť. Keď teda pán Raši rozprával o tom, že ako tá zlá opozícia nemyslí na najchudobnejších, ako nechceme stavať nemocnice, ako nechceme teda bojovať proti radikalizácii a teda udivuje ma, že to hovoria o politici alebo teda poslanci, ktorí sa spájajú v mnohých regiónoch s republikou. A udivuje ma to o to viac, že sú to teda politici, ktorí majú za tri roky na krku mnohé kauzy a ešte viac ma to udivuje, že to hovoria teda ľudia, ktorí tu tri roky na billboardoch hovoria, ako chcú pomáhať regiónom, ako chcú pomáhať samosprávam, ale teda ja som tu za tri roky nevidela, že by nejakým spôsobom pomohli samosprávam, dokonca vyzerá to tak, že nevedia ani podporiť zákon, ktorý tu je, ktorý prišiel teda od samosprávnych združení ohľadom dlhovej brzdy. Čiže toľko asi k strane HLAS a aj ich kandidátom, ktorých môžeme kade-tade vidieť po regióne. [12:12] Martin Dubéci Pumpy [12:12] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Saš, Lenino. Tak ja mám taký za reakcie naozaj, tenkrát sa mi to celkom podarilo, ale tak som to aspoň skúsil, lebo proste vidím, že proste je to zlé. Naozaj je to zlé. A neviem už, jak to teda povedať, tak presvedčivejšie, ale nemôže to dopadnúť dobre. Tá ekonomika nevládze. Tá ekonomika nevládze. Z tej ekonomiky odchádzajú peniaze. Viete, vy ste stvorili vrstvu, ktorá sa k tomu, čo má, nevie priznať, nevie to zlegitimizovať, tak to vozia v kufroch do Dubaja a do Vietnamu. A tie peniaze v ekonomike chýbajú. Každý štát si chráni peniaze, nesmie, zakazuje ich, že proste to ja to vidím v tej, v tej tej dynamike procesov, v tom nastavení, v tom, v tom tej tej kultúre, ktorá tu je, tu už chýba tá dravosť, to už to je tá rezignácia aj na tých podnikateľských poschodiach, že proste, že toto je nebezpečné. Možno sa ešte dá požičať. Ja viem, že furt, že ešte niekto dá, ale za chvíľku povie, že nepožičia. Čopot čopot 7 miliónov denne, už teraz budeme mať vlastne od budúceho roku 7 miliónov denne nás bude stáť len úroky. Sú hrozné peniaze a to bude stále rásť. Viete, že to je desivé, to sú desivé čísla. Tá ekonomika nevládze to nastavenie, ktoré ste nastavili a ľudí, ktorých ste vytvorili, že by do tej ekonomiky mali dávať, nedávajú. To je lenivá svoloč. Lenivá darebná slovo svoloč, ktorá nevie robiť. Sú hrozné peniaze a to bude stále rásť. Viete, že to je desivé, to sú desivé čísla. Tá ekonomika nevládze to nastavenie, ktoré ste nastavili. A ľudí, ktorých ste vytvorili, že by do tej ekonomiky mali dávať, nedávajú. To je lenivá svoloč, lenivá darebná svoloč, ktorá nevie robiť. Prepáčte mi za tie výrazy, ale ja viem, že sú to takí. To vie len sa monšadírovať, kade-tade, hore-dole, fajčiť dutníky a tváriť sa múdro. Nevie to robiť. A nebude to robiť. Nevie to ani platiť dane. Taký ako Kubánek, ten by tu presedel celý život. Čo? U Rómov za cigarety. [12:14] Martin Dubéci Máte zabezpečené, tak pani poslankyňa Stohlová vystúpi teraz v rozprave. [12:15] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Ja sa teda budem prirodzene venovať viac rezortu životného prostredia. A že bude sa tam venovať, je tam čomu sa venovať, ale začnem všeobecnejšie, lebo tento rozpočet je pre Slovensko naozaj zúfalou správou a musí to podľa mňa odznieť v každom jednom vystúpení, ktoré tu za tieto dni máme. Moji kolegovia tento rozpočet veľmi trefne nazvali rabovačkou. Vládna koalícia celkom zjavne rezignovala na konsolidáciu, znižovanie dlhu aj deficitu. Vidíme, že deficit bude na úrovni ako keď prišli k moci napriek trom kolám konsolidácie a siedmim miliardám, ktoré vybrali v drvivej väčšine od ľudí. No a dlh ten len rastie spolu so splátkami, ktoré už teraz vládna koalícia zvládla zdvojnásobiť. 2 miliardy € ročne, to je niečo, čo ide len na splátky dlhu, ktoré narobila táto vláda. V roku 2029 to bude na úrovni 3 miliardy €, to naozaj je šokujúce číslo len na obsluhu dlhu. Tento rozpočet je vrcholom nezodpovednosti, taká predvolebná party, za ktorú nechajú nezaplatený účet už na novú vládu po voľbách. No a teraz k rezortu životného prostredia. Ja teda pozerám tuto na tú prvú lavicu a pýtam sa, opýtam sa teda aj nahlas. Kde je poslanec Taraba? Kde je tento človek, čo sa dušoval, a kým on bude aktívnym poslancom parlamentu? Za týždeň sme ho tu nevideli, ani sem nepáchol. A práve teraz pri debate o rozpočte by tu jednoznačne mal byť, to je minimum, vypočuť si, čo aj naučíte? Alebo v súvislosti s rezortom životného prostredia povieme, pretože on je ten, kto je zodpovedný za prípravu rozpočtu pre životné prostredie. Potvrdil to koniec koncov aj štátny tajomník ministerstva financií. Ja som sa totiž musela pýtať, že kto teda vlastne pri tej príprave bol, keďže ako vieme, životné prostredie táto koalícia nechala v takej šedej zóne nepovšimnutý a práve v tomto kritickom čase, keď sa rozhodovalo o prostriedkoch, s ktorými bude nasledujúci rok fungovať a žiť. A presne z tohto dôvodu by tu mal poslanec Taraba sedieť tuto v tej prvej lavici hanby pre nezaradených poslancov. No ale to by sme asi od neho očakávali veľa. Totiž tá situácia v rezorte životného prostredia je trochu odlišná ako v ostatných rezortoch. Ako to vidíme, ako to čítame? Tam sme sa zhodli na tom, že rok 2027 bude rabovačkou tejto vlády. Ale tá raba? Ten už vyraboval. Na životnom prostredí nechal po svojich kšeftoch doslova vyrabovanú špajzu. Jednoducho, keď už hrozilo a on to vedel, že z toho ministerstva odíde, jediné, čo riešil, jediné, čo vybavoval, boli jeho vlastné kšefty a na tvorbu rozpočtu na rok 2027 sa absolútne vykašľal. A nehovorím to len ja. Je to zjavné z tých čísel, je to zjavné z toho rozpočtu a povedal to aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Toto ale, tá tvorba rozpočtu, to nemá byť vec nejakého osobného záujmu, že pre neho už v tej hre nič nebolo, nemal čo z toho získať. Toto bola jeho základná povinnosť ako ministra, lebo toto, čo tu robíme, je verejná služba. Tomáša Tarabu sme medzičasom odvolali a ja znova hovorím, dobre, že sme to urobili. Keď pozriem na tú spúšť, ktorú zanechal na ministerstve životného prostredia. Ministerstvom tie posledné mesiace nechal, jediné, čo ho trápilo, bolo dokončiť kšefty. Zopakujme si, to je tých 100 miliónov, o ktoré sa predražili gabčíkovské turbíny, ktoré sa majú vymieňať. To sú desiatky miliónov na pofidérne čistenie Dunaja. To je tá prihrávka svojmu vlastnému susedovi, známemu pánovi Podhorskému za právne služby, ktorý zinkasoval z ministerstva, tento človek a jeho firma, už takmer 3 milióny €. No a ak sa pýtate, že ako to dopadne, ako dopadne ministerstvo bez legitímneho vedenia, kde sa minister zaujíma len o vlastné kšefty, no dopadne to tak, že sa ho nemá kto zastať, nemá kto hájiť jeho záujmy. Nemá kto v jeho mene vyjednávať ani pri rozpočte a presne to sa stalo, na životné prostredie sa tu všetci kolektívne vykašľali. Tomáš Taraba sa neuráčil vyrokovať ani prostriedky pre plnenie základných úloh svojho rezortu. Vidíme to na tom naozaj výraznom, ja by som povedala rekordnom poklese v rozpočte kapitoly životného prostredia. Ale toto je podľa mňa v skutočnosti aj výpoveď o sile a schopnostiach nádejného nového ministra Kuffu. Ten je predsa tiež stále štátnym tajomníkom a on je tiež ten, ktorý v tomto čase dopustil, že sa to stalo, celý čas sa k tejto zásadnej téme ani len neozval. Zjavne do celého procesu nezasiahol alebo nemal absolútne žiadnu silu nič presadiť. No a napokon ani na výbor, kde sme riešili rozpočet, neprišiel, čo by podľa mňa pre človeka s ambíciou stať sa ministrom malo byť samozrejmosťou a povinnosťou, niečím, na čom by mal mať absolútny záujem. Namiesto toho prišiel štátny tajomník pán Deďo, ktorý de facto súhlasil vo väčšine bodov s našou kritikou tohto rozpočtu. Je to teda maslo na hlave Tomáša Tarabu, ale aj nominantov strany SNS, ktorí na tom ministerstve nemajú byť ozdobou. A v tomto kritickom čase si netreba natáčať videjká, ale hlavne treba robiť aj túto častokrát neviditeľnú prácu, lebo dnes vidíme výsledky ich práce. No a poďme teda k veci. Tá povinná jazda, ktorú tu musíme zopakovať, na ministerstve životného prostredia v roku 2026, akokoľvek by sa prirodzene žiadal opak, tak sa navyšovali počty štátnych tajomníkov na troch. To znamená, sú to rodina Kufovcov a pán Deďo, ktorého som už spomínala. Rovnako ostal aj dvojnásobný plat pána ministra, v tom čase teda bol. A ja teda to hovorím aj preto, aby sme, ak sa sem teda raz pán Taraba uráči, aby nikto, ani verejnosť, nikto neskočil na jeho reči o šetrení, keď hovorí o tom, že treba zaviesť limit na počet štátnych tajomníkov. No, sám ich tam toľko mal. Vtedy sa neozval. Netreba mu veriť, keď kritizuje transakčnú daň a hovorí, že ju treba zrušiť. Netreba mu veriť, keď hovorí o potrebe zrušiť nadbytočné ministerstvá, ako napríklad ministerstvo cestovného ruchu, keď ešte len necelé dva týždne dozadu bol vicepremiérom tej istej vlády a ticho tam šúchal nohami. Ak sa pozrieme na rozpočet v rezorte životného prostredia, ten pokles, ktorý ja som spomínala, ktorý je naozaj zásadný, vidíme najmä vo výdavkoch na investície a čiastočne aj na prevádzku. Ministerstvo životného prostredia priamo priznáva, že rozpočet nepokrýva hlavné úlohy až vo výške 85 miliónov €. Samotné ministerstvo to aj popísalo slovne. Zacitujem: „Môže to spôsobiť problémy z hľadiska zabezpečenia a plnenia obligatórnych úloh rezortu, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv.“ No, ja som na takéto vyhlásenia celkom zvyknutá pri príspevkových organizáciách, že tam sa to objavuje, ale takéto otvorené vyjadrenie o neadekvátnosti rozpočtu od ministerstva, ktoré je vlastne súčasťou jeho tvorby, som naozaj ešte nepočula. A viete, čo nám povedal na toto, na ten výrazný pokles a to, že vlastne nie sú prostriedky na to, aby sa zabezpečili hlavné úlohy ministerstva, štátny tajomník na výbore? Zase zacitujem: „Pre vedenie, to znamená v tom čase Tomáša Tarabu, to nebola priorita. Musíme s tým žiť.“ Tak ja neviem, strana, toto naozaj si asi dajte na billboard – „musíme s tým žiť“, lebo ja mám niekedy pocit, že to tak zosobňuje alebo dobre vystihuje prístup pána Danka a jeho strany. No ale. Zopakujme si to pre Tomáša Tarabu. V tom čase ministra nebol rozpočet, zákon roka, priorita. Zníženie, ktoré som spomínala, že sa skladá teda aj z prevádzky, ale primárne z investícií, je na úrovni 118 miliónov €. Zníženie výdavkov na investície na úrovni 118 miliónov je tvorené aj nižším finančným zabezpečením z programu Slovensko, teda z eurofondov. Na rok 2027 dostane rezort životného prostredia menej eurofondov a presúva, tlačí to smerom k rokom 2028 a 2029, keď všetci vieme, že tam hrozí, že tie eurofondy prepadnú. No a opäť, keď sme riešili aj na výbore, z čoho vyplýva tento pokles, tak on vyplýva z jednoduchej veci, a to je prognóza čerpania. A opäť si pripomeňme. Ja by som teda už veľmi rada kapitolu Tomáš Taraba uzatvorila, ale tento rozpočet je jeho dielom, je to jeho dieťa, je to jeho zodpovednosť, takže sa mu, žiaľ, ešte musíme venovať a ja teda pripomeniem, že práve on svoj výkon pri čerpaní eurofondov nazýval pravidelne fenomenálnym. Len, žiaľ, toto je opäť ďalšie klamstvo. Čísla hovorili jasne. Videli sme to pravidelne pri odpočtovaní čerpania. Tri roky bol na chvoste. Bol medzi troma najhoršími orgánmi, ktoré čerpali eurofondy. No a toto je presne výsledok, čo vidíme v tom rozpočte. Rezort životného prostredia dostane menej peňazí z eurofondov, lebo prognóza čerpania nie je dobrá, projekty nie sú nachystané a na konci toho programovacieho obdobia je už reálne riziko prepadnutia. No a možno sa ale pýtate, že keď hovorím, že výdavky sú nižšie, že veď to na prvý pohľad môže vyzerať, že v rezorte sa v skutočnosti šetrí. Už sme si spomenuli, že určite to nie je na štátnych tajomníkoch ani na platoch, ale teda pozrime sa, kde presne sa šetrí. Ako jeden z highlightov, ktoré vlastne aj ministerstvo zdôraznilo, tak vidíme, že sa znížili napríklad výdavky na uzatvorenie a rekultiváciu skládky Vlčie hory, to je pri Hlohovci. Kde máme naozaj veľmi pokročilý infringement. Už je to takou, naozaj, tie Vlčie hory sú známou firmou v tomto zmysle. Hovorí sa o tom už roky a je to naozaj obrovský problém aj kvôli tomu infringementu. Ale aj preto, že samozrejme dochádza k úniku toxických látok do vody, pôdy aj ovzdušia a nie je to nejaká lokalita mimo osídleného územia. Nachádza sa to naozaj pri meste Hlohovec. Je na ňu na rok 2027 rozpočtovaných len necelých 400 000 € napriek tomu, že tá potreba, tak ako bola pomenovaná aj ministerstvom, je 7 miliónov €. Ja len dám do takého pomeru, že z tých istých kapitálových výdavkov u stredného orgánu pritom idú 3 milióny € na rekonštrukcie budov ministerstva vrátane prázdnej nevyužívanej budovy, ktorú si minister Taraba iniciatívne zobral do svojej správy. 3 milióny verzus necelých 400 000, to je teda osemkrát viac na ministerstvo do rekonštrukcie versus na sanáciu skládky, kde máme naozaj palčivý infringement. A ja teda nechcem v tomto smere hodnotiť, čo je dôležitejšie. Ja uznám, že trebárs budova ministerstva, povedzme, že tá hlavná, že naozaj v niektorom zmysle je to hlavne nič. Ale stále je to o tých prioritách. Zároveň Vlčie hory, a o to je to väčšie pokrytectvo Tomáša Tarabu. Vlčie hory bola jedna z jeho vlajkových lodí. Točil si tam hneď niekoľko videí, kde sa chválil svojimi úspechmi. Dokonca ešte aj tento týždeň, myslím si, že to bolo dva dni dozadu, kde sa chválil, že Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval, že verejné obstarávanie pre sanáciu alebo teda uzatvorenie tejto skládky prebehlo v poriadku. Len, ako to už býva pri ňom zvykom, popri tom všetkom zabudol pán bývalý minister povedať, že na to nevyrokoval. Že verejné obstarávanie pre sanáciu alebo teda uzatvorenie tejto skládky prebehlo v poriadku. Len, ako to už býva pri ňom zvykom, popri tom všetkom zabudol pán bývalý minister zmieniť, že na to nevyrokoval finančné prostriedky na budúci rok. Pochváli sa, že verejné obstarávanie je v poriadku. Ale on na to nevyrokoval dostatok peňazí. Štátny tajomník navyše upozornil, že podľa jeho názoru z toho, čo videl, sa to nestihne tento rok. Tie práce tak, ako boli plánované a ako sa pán Taraba tváril. No a tu sa dostávame k ďalšej súvisiacej priorite pána Tarabu. Určite si spomínate, koľko videí natočil a koľko tlačových konferencií mal v súvislosti s inou environmentálnou záťažou, konkrétne v Strážskom. A k PCB látkam. To bolo naozaj video za videom, kde on útočil na svojich predchodcov a chválil sa svojimi úspechmi. Jediné, čo pri tom zvládol, bolo dokončiť tú prvú etapu odstránenia sudov s PCB látkami z tejto lokality, ktorú mu pripravili jeho predchodcovia. To musí zaznieť, toto sú fakty. Zároveň tie sudy odstrániť je neporovnateľne jednoduchšia úloha ako odstrániť tie látky, ktoré sú priamo v tom prostredí, v tej pôde, v tej podzemnej vode. V tom životnom prostredí rozptýlené, to je úplne neporovnateľná úloha. No a on na tento oveľa väčší problém, teda na riešenie zvyšku areálu, prosím pekne, napriek tomu, že sa dušoval, ako je to pre neho priorita, ako on v tom pokračuje vo svojej práci, tak vyjednal pre ministerstvo na budúci rok presne nulu. 0 € na riešenie Strážskeho a PCB látok. Zonácia, to je ďalší smutný príbeh. Možno si spomínate, že kým sa vôbec schválilo, že sa pôjde do zonácie národných parkov, tak aj pán Taraba, aj pán Kuffa a ďalší títo akože národní politici strašili verejnosť klamstvami, že ľudia, ktorí pracujú v lesoch, prídu kvôli zonácii o prácu. No a aby sa to nestalo, tak súčasťou zonácie národných parkov boli aj delimitácie pracovníkov. To znamená, pracovníci Lesov Slovenskej republiky, ktorí pôsobili v oblastiach, ktoré sa vlastne prejdú pod správu národného parku, tak sa mali delimitovať na tieto správy. No ale teraz, keď reálne k tomu dochádza, tak sa pozrieme do rozpočtu a napríklad Správa Národného parku Nízke Tatry uvádza, že nárast mzdových výdavkov po delimitácii zamestnancov v návrhu rozpočtu nemá zabezpečené prostriedky. To znamená, tí istí ľudia za tú istú prácu pod Ministerstvom pôdohospodárstva mzdy zabezpečené mali. No ale pod Ministerstvom životného prostredia nie. Pretože im ich nikto nezabezpečil a nevyrokoval. Čiže, ak tu niekto príde o prácu, nebude to kvôli zonácii národných parkov, ale bude to kvôli pánovi Tarabovi a Kuffovi, ktorí im to nezabezpečili. Ďalšia agenda, ktorá rezonovala v posledných mesiacoch, tak výraznejšie je sucho. Je to téma, pri ktorej bývalý minister zlyhal na plnej čiare. Jediné, čo zvládol, bolo ešte v máji sa vysmievať ľuďom a hovoriť, že či snáď od neho očakávame, že vyvolá dážď, akoby bol nejaký šaman. Bolo to naozaj trápne, pretože už v tom čase poľnohospodári rátali škody a všetci vidíme a videli sme počas leta, kam to sucho dospelo a aké ohromné tie škody v skutočnosti sú. A to sucho nie je stále za nami. On sa vytešoval po jednom daždi, že tak už to teda zariadila opozícia, môže byť spokojná. To bolo všetko, čo on na túto tému komunikoval. Celé leto ani ťuk, niekde sa v klimatizovanej kancelárii skrýval, ani nepípol, hoci naozaj sme zažívali historické časy, čo sa týka horúčav aj sucha. Je to o to problémovejšie, že aj zmena klímy, aj sucho je v prvom rade kompetenciou Ministerstva životného prostredia. Ochrana vôd a vodného režimu krajiny, to je prirodzenou kompetenciou Ministerstva životného prostredia. Keď sa pozrieme na ten rozpočet, tak my tam aj vidíme a vieme o tom, však počuli sme to na tlačových konferenciách. V rozpočte vidíme 100 miliónov € na riešenie dopadov sucha. No ale nevidíme ich na Ministerstve životného prostredia, neinformoval o nich Tomáš Taraba. V skutočnosti, keď sa na to pozrieme, je to bianko šek pre ministra Takáča. Teda ministra pôdohospodárstva. Opomeniem teraz, že absolútne nie je určený účel pre tieto peniaze. Keď sme sa na to pýtali na výbore, tak to bolo len, že odborné kolégium, odborné skupiny sa vytvoria, navrhnú sa projekty. Akože ja som mala pocit, že len otvárame matriošku a v tom je nejaký ďalší proces, ktorý musí nastať. A tie peniaze zatiaľ sú teda bez účelu pridelené, takže ja sa bojím, že to zase bude taký zadný vačok pre pána Takáča, ale Tomáš Taraba tu politicky jednoducho absolútne prehral, pretože to je jeho kompetencia. Ak mali byť akékoľvek peniaze na sucho, tak to malo byť v prvom rade v jeho kompetencii, na jeho ministerstve a pod jeho koordináciou. Žiaľ, vo výsledku sme vlastne prehrali my všetci s ním. Keď sa ale pozrieme na ten rozpočet, tak hneď vieme identifikovať, že taký kľúčový v tejto téme štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik už roky nemá pokryté náklady na protipovodňovú činnosť a na zadržiavanie vody, čo je úplne prirodzené, alebo kľúčovým nástrojom a podnikom, ktorý nám môže pomáhať riešiť sucho. Je v žalostnom stave. Tu leží 100 miliónov eur. Ale minister Taraba sa ani nepokúsil. Jednoducho nenastala tam žiadna snaha, žiadna koordinácia. Ministerstvo životného prostredia v tom nemá určenú žiadnu úlohu a je dosť možné, že žiadne peniaze týmto smerom ani nepôjdu, hoci sa tým mohol sanovať ten deficit, ktorý tam vidíme na SVP vo výške desiatok miliónov. A ak sa pýtate, prečo, prečo Tomáš Taraba toto nevyjednal, prečo sa na to vykašľal, však 100 miliónov nie je malý peniaz, tak ja som presvedčená, že je to preto, že z toho v skutočnosti on sám nevedel pre seba nič získať, nevedel mať na tom žiaden kšeft. Ďalšia téma, ktorú treba spomenúť, je určite Environmentálny fond, kde vidíme, že v dôsledku kompenzácií pre Slovalco, firmu s účasťou Penty a ďalšiemu obmedzenému počtu veľkých firiem. Tie kompenzácie sú vo výške 330 miliónov, tak v dôsledku toho, čo nikto nehovoril na tlačových konferenciách, ani pán Mierna, ani pán Taraba, tak dotácie Envirofondu pre obce klesnú zo 128 miliónov € na 29 miliónov € v roku 2029. Môžeme sa baviť aj o tom, či priemyslu treba pomáhať, jednoznačne, ale a môžeme sa baviť o tom, či to napríklad nemohli byť opatrenia na zníženie cien elektriny, ktoré by pomohli celému hospodárstvu, ale toto nechajme teraz bokom. Samozrejme, že nikto tu v tom čase nehovoril to B, respektíve nehovorila to samozrejme koalícia, lebo im to nevyhovovalo. Pri tejto rabovačke to nikto nepovedal, že z čoho budeme platiť vodovody a kanalizácie, pretože to sa presne z týchto peňazí vo veľkom platí. A ja ešte raz poviem, pôjde to dole zo 128 miliónov na 29 miliónov pre obce a mesta. A zase pripomeniem, že práve v tejto téme vodovodov a kanalizácií si myslím, že máme možno úplne najpokročilejší infringement, kde naozaj podľa mňa k tým pokutám už dôjde, a teda ani nehovoriac o tom, že 21. storočie v našej krajine je v nedohľadne, ale toto samozrejme sa neunúval pán Taraba ani pán Fico vtedy zmeniť. No a keď sme už pri tej rabovačke, tak nedá sa nespomenúť absolútne centrálny podnik v tomto a to je Vodohospodárska výstavba. Pre tých, ktorí náhodou nevedia, tak Vodohospodárska výstavba je štátny podnik, ktorý zarába na výrobe elektriny z Gabčíkova. Preto sa mu hovorí aj, že je zlatým vajcom. No a zo zisku Gabčíkova ide odvod do štátneho rozpočtu. Každý rok ide čiastka do štátneho rozpočtu v závislosti od toho, aký zisk dosiahne tento štátny podnik. Takže zase pripomeniem výroky pána Tarabu. On jednoducho naozaj hlúpo klamal každýkrát, keď hovoril, že tie projekty na Vodohospodárskej výstavbe, to odstraňovanie sedimentov po fídernej firme, ktoré prihral, to predraženie gabčíkovských turbín, tie milióny, ktoré išli pre jeho suseda právnika, on sa tváril, že nič z tohto nemá dopad na štátny rozpočet, lebo Vodohospodárska výstavba vraj využíva vlastné prostriedky, lebo je to teda podnik a generuje zisk. Tak ja zase hovorím a opakujem, z toho zisku sa odvíja každoročný odvod do štátneho rozpočtu, ktorý tam chýba. O to viac sa potom musí vybrať na daniach od ľudí, aby sme tie peniaze v štátnom rozpočte mali odinakiaľ. No a bývalého ministra Tarabu tento odvod do štátneho rozpočtu klesal naozaj zásadne. Ešte v roku 2023 to bolo 150 miliónov, teda predtým, ako prišiel pán Taraba. V roku 2024 zo 150 miliónov to išlo na 80 a teraz je to na úrovni a bude to na úrovni 20 miliónov. 20 miliónov zo 150 miliónov, ktoré išli do štátneho rozpočtu, na 20 miliónov, ktoré idú do štátneho rozpočtu. Tomu hovorím manažérska práca a vravím, všetci vieme, kde sa tie peniaze strácajú. Povedal to opäť aj štátny tajomník na výbore. To sú tie desiatky miliónov, ktoré sa liali do prípravných prác v Malenci. To sú tieto pofidérne zákazky odstraňovania sedimentov pre Talianov a to sú tie predražené turbíny v Gabčíkove. Samozrejme, opäť dáme to aj do kontextu témy sucha, ktoré bývalý minister vôbec neriešil, pretože áno, istou zložkou tohto poklesu je aj to, že v čase sucha bola nižšia výroba elektriny z vody. K tomu sa pridali tieto kšefty a z tohto zlatého vajca je ten odvod fuč. Je fuč. Ale hlavne, že samozrejme akejkoľvek diverzifikácii v oblasti energetiky sa tu všetci bránia zubami-nechtami. Tak teraz presne v tomto momente to treba pripomenúť aj sucho a to, že naše zlaté vajce nedokázalo vyprodukovať také zisky z výroby elektriny, preto lebo nediverzifikujeme, respektíve nerozkladáme to riziko a keď bude takéto sucho viac rokov po sebe, tak to jednoducho bude obrovský problém, ak sa na to nebudeme pripravovať. No ale na čo sa našli z peňazí Vodohospodárskej výstavby, tak to je 8-miliónový dar pre Ministerstvo životného prostredia a asi to nikoho neprekvapí. Je to vrátane pokrytia právnych služieb. No a právne služby, ako sme si už hovorili, je veľká téma v tomto rezorte. Ja som sa pýtala preto na výbore, že či tento dar 8 miliónov, či to bude zahŕňať aj pokrytie právnych služieb pre firmu A pána suseda bývalého ministra Tarabu, lebo vieme, že on je tým hlavným externým dodávateľom právnych služieb. Taká diplomatická odpoveď štátneho tajomníka bola, že už začali audit. Tak tu len pripomeniem, že 3 roky im tieto právne služby pre Tarabovho suseda nevadili. No a na záver zhrniem, že teda máme tu po troch kolách neúspešnej konsolidácie na ľuďoch rozpočet, ktorý je určený vlastne na rozhadzovanie na predvolebnú kampaň. Taraba už doraboval. Ja si nie som istá, či pán Kuffa alebo SNS teda netušia o tej situácii, ale výsledok je rovnaký. Nezabezpečili pre rezort nikto z nich funkčný rozpočet, toľko aj k ich politickým schopnostiam. No ale samozrejme, kto na to doplatí, kto iný ako my, občania Slovenska. Tento rozpočet, to je naozaj rezignácia na zdravý rozum. Taká posledná rabovačka Roberta Fica a my urobíme všetko preto, aby bola naozaj poslednou rabovačkou našich verejných financií. Ďakujem pekne. [12:43] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa, som rada, že si položila tú otázku, že kde je poslanec Taraba, bývalý minister životného prostredia, ktorý sa teda dušoval v každej jednej relácii, ako sa bude aktívne zapájať a ako bude bojovať za ľudí na Slovensku a teda tu krásne vidieť, že jeho vôbec nezaujíma to, aký rozpočet na rok 2027 táto vláda schváli, ktorú teda on podporuje, a poslancovi Tarabovi asi teda nevadí, že nás táto vláda vedie do bankrotu, že zadlžujú Slovensko, že veľká časť peňazí, ktorú si musíme požičiavať, je vynakladaná neadresne. A že teda strany SMER a Hlas To vláda schválila, ktorú teda on podporuje, a poslancovi Tarabovi asi teda nevadí, že nás táto vláda vedie do bankrotu, že zadlžujú Slovensko, že veľká časť peňazí, ktorú si musíme požičiavať, je vynakladaná neadresne. A že teda strany SMER a HLAS si týmto rozpočtom na rok 2027 platia svoju predvolebnú kampaň, pretože tak ako v minulosti, aj teraz je týmto poslancom úplne ukradnuté, či nám teda dlh rastie a čo to teda znamená pre budúcnosť Slovenska. A tu naozaj krásne vidieť, že poslanec Taraba má len silácke reči pred kamerou. Ale skončil biznis na ministerstve. Skončil aj záujem o Slovensko. [12:45] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Štolová. Ďakujem pekne. Je to presne tak, ako si povedala. Myslím si, že si to veľmi dobre zhrnula. Bývalému ministrovi Tarabovi absolútne nevadí to, že tento rozpočet sa má využiť vlastne na predvolebnú párty, predvolebnú kampaň tejto vládnej koalície. On totiž v skutočnosti dúfa, že sa dovidiera k tomu, aby z toho z nejakého zadného vačku sa ušlo aj jemu. Ja som pritom presvedčená, že to je, to bude jeho jedinou politickou aktivitou najbližšie dni, týždne, mesiace. [12:45] Martin Dubéci Ďalšia rozprava, vystúpi pani poslankyňa Kolejáková. Len pripomínam, že o 13:00 prerušíme. [12:45] Monika Kolejáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. A veľmi rada by som prečítala svoju analýzu v kapitole zdravotníctvo rozpočtu. A bola to pre mňa veľmi dobrá škola a pevne verím, že bude aj pre tých, ktorí si to vypočujú. Do zdravotníctva pôjde v roku 2027 viac ako 11 miliárd €; pod týmto číslom je však rozpočet, ktorý nič nemení, nič nepripravuje a je opäť len na jeden rok. Po prvé, je to len rozpočet bez zmien politík a 2/3 idú na platový automat. Výdavky na zdravotnú starostlivosť rástli o 540 miliónov €, ale 2/3 idú na automatickú valorizáciu platov a zbytok, tá 1/3, vo väčšej polovici ide na dobeh už zaradených liekov a menšia polovica na infláciu a stagnáciu. Na zmeny politík tento rok alebo na budúci rok plánujeme nulu. V tomto roku to bolo aspoň 180 miliónov. Ministerstvo financií to píše otvorene. Prípadné dodatočné výdavkové opatrenia budú kryté z nových úsporných opatrení, ale tieto úspory nikto nekvalifikoval, nekvantifikoval. Celkové výdavky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti oproti očakávanej skutočnosti rastú o 6,1 %. Rast nominálneho HDP je 4,7 %. Výsledok: minister nevyjednal pre zdravotníctvo ani 1 € na nové lieky nad rámec dobehu. Napriek akurát schválenej novele sľubujúcej nové lieky. Ani na katalóg výkonov, ktorému končí pilot, ani na ambulancie, ani na prevenciu. Rozpočet len udrží status quo, a to ešte na dlh. Po druhé, rozpočet zdravotného poistenia je deficitný. Vlastné príjmy verejného zdravotného poistenia, teda to, čo posielame do zdravotných poisťovní, predstavuje 9 miliárd 670 miliónov. Ale nepokryjú výdavky, pretože výdavky už teraz vieme, že budú 9 miliárd 740 miliónov. Rozpočet preto počíta so 625 miliónmi €, ktoré zostali poisťovniam na účtoch z minulých rokov. Toto mala byť rezerva pre prípad krízy. Po prebytku 128 miliónov v roku 2026 sa verejné zdravotné poistenie tak prepadne do deficitu mínus 49,5 milióna €. Rezervy sa minú, ale nič sa nimi nevyrieši. Keď ich minieme na bežnú prevádzku, nebudú, keď prídu výkyvy. Po tretie, zdravotníctvo platia čoraz viac ľudia, ktorí pracujú, a nie štát. Podiel odvodov ekonomicky aktívnych na daňových príjmoch zdravotného poistenia vzrástol zo 74 % v roku 2024 na 78 % v roku 2027, čo je aj demografická pasca. Platba štátu za svojich poistencov rastie len o 22,8 milióna €. V roku 2028 má zrazu skočiť o 665 miliónov. Pretože končí dočasný zvýšený odvod zamestnávateľov. Takto vyzerá financovanie od roka k roku, nie systém. Alternatívou je financovať platbu za poistencov štátu viac z daní, ktoré zároveň chránia zdravie. Napríklad spotrebná daň alkoholu. Zdaňovať alkohol podľa obsahu etanolu, nie podľa druhu nápoja. Treba zvážiť rozšírenie zdravého zdaňovania nezdravých výrobkov, alkohol, tabak, soľ, cukor, hazard a previazať výnos s platbou za poistencov štátu a s prevenciou. Je to menej škodlivé pre ekonomiku ako ďalšie zdaňovanie práce a zároveň je to zdravotná politika. Po štvrté, investície. Nemocnice, ktoré sa nestavajú, nedostanú takmer nič. Kapitálové výdavky zdravotníckych zariadení sú 694 miliónov €, z toho 562 ide na jednu nemocnicu v Ružomberku. Pre všetky ostatné nemocnice Ministerstva zdravotníctva je kapitálový transfer 47,8 milióna. Peniaze z plánu obnovy končia. V kapitole Ministerstva zdravotníctva ich bolo 368 miliónov v roku 26, v roku 27 nula. V roku 29 klesnú kapitálové výdavky nemocníc na 72 miliónov €. Investičný dlh je viac ako 5 miliárd €; len na udržanie by bolo treba aspoň 170 miliónov ročne. Výsledok: v nových budovách budeme mať modernú nemocnicu, vo všetkých ostatných zatekajúce strechy a zastaralú techniku. Po piate, zadlžovanie nemocníc pokračuje a rozpočet ho dokonca predpokladá. Zdravotnícke zariadenia hospodária so stratou -69 milióna €. Rozpočet preto počíta s nárastom ich záväzkov o 100 miliónov € ročne v každom roku 2027 až 29. Osobné náklady nemocníc rastú o 10,2 %, teda rýchlejšie ako ich príjmy. Toto nie je rozpočet, ale plán na ďalšie oddlženie, ktoré o pár rokov zaplatia daňovníci. Tento film sme videli viackrát. 645 miliónov, 575 miliónov, 310 miliónov € oddlžení. Je nevyhnutné eliminovať morálny hazard, ktorý vzniká oddlžovaním príspevkových organizácií Ministerstva zdravotníctva zásadnejšou zmenou ich fungovania, ako aj právnej formy. Po šieste, krátkodobé rozpočtovanie vedie ku krátkodobému správaniu. Rozpočet je formálne trojročný, prakticky ročný. V roku 28 – 29 sú len mechanické odhady bez zmien politík. Nemocnice, ambulancie aj poisťovne preto plánujú na najbližších pár mesiacov zmluvy na maximálne rok s dodatkami. Nikto neinvestuje do personálu ani technológií s návratnosťou na päť rokov a každý rok začína vyjednávanie od nuly. Všetkých to administratívne vyčerpáva. V zdravotníctve, kde výchova lekára trvá a nemocnica sa stavia roky, je stabilný, dlhodobý výhľad dôležitejší ako kdekoľvek inde. Po siedme, demografická zmena. O 15 rokov sme mohli byť pripravení, ale vôbec sa nepripravujeme. Do roku 2050 počet ľudí nad 70 rokov vzrastie o cirka 460 000, to znamená plus 70 %. Ku dnešku ľudí v produktívnom veku ubudne na cca o, pardon, 580 000, to znamená -16 %. Otvoria sa nožnice. Samotná prílohová časť rozpočtu ukazuje, že výdavky na zdravotnú starostlivosť porastú zo 6,2 % na 7,4 % HDP. Dlhodobá starostlivosť sa zdvojnásobí: 1,1 % na 2,2 % HDP. Odpoveďou je posilniť primárnu a ambulantnú starostlivosť a prepojiť zdravotníctvo so sociálnymi službami, aby starší ľudia neležali v nemocnici preto, že nemajú kam ísť. Toto je zrejmé v každom zdravotnom systéme v Európe. V tomto rozpočte na to nie je ani jedno euro, lebo zmeny politík sú nula. 7:30. Je október a stále nevieme, koľko pôjde na nemocnice, ambulancie a lieky. Rozpočet rozdelenie podľa typov starostlivosti neobsahuje. Odkazuje na programovú vyhlášku, ktorá ešte neexistuje. Zákon hovorí, že musí byť zverejnená do 15. januára. V 25. roku vyšla vyhláška až 31. marca. Poskytovatelia budú teda čakať na to, aké budú mať úhrady v roku 2027, možno až do jari. Môžeme teda predpokladať, že tento rok to nebude inak. Po deviate, treba prejsť od rozpočtovania po segmentoch k rozpočtovaniu po programoch. Dnes hovoríme, koľko miliónov pôjde na ústavnú starostlivosť a koľko na ambulancie. Nehovoríme však, čo za to chceme dostať. Programové rozpočtovanie znamená zadať poisťovniam na viac rokov merateľné ciele, napríklad kratšie čakacie lehoty na konkrétny výkon, nižšiu odvrátiteľnú úmrtnosť, lepšiu naviazanosť, náväznosť následnej starostlivosti na tú akútnu, kratšiu hospitalizáciu, viac výkonov presunutých do ambulancií a jednodňovej starostlivosti. Na tieto ciele treba nadviazať aj tok peňazí. Máme na to dôvod. Odvrátiteľná úmrtnosť je na Slovensku 161 ľudí na 100 000 obyvateľov vo vtedajšej EÚ 27. V Európskej únii, teda 27 krajinách Európskej únie, 66. miesto z 27 štátov. Dojčenská úmrtnosť je u nás 5,9, cieľ máme 2,7 a vzďaľujeme sa od neho. Záver, čo teda požadujeme my. A čo urobíme? Viacročný záväzný rámec pre zdravotníctvo s prioritami, nielen automat. Stabilnejší a z daní financovaný príjmový mix. Platba za poistencov štátu podľa pravidla a daní z nezdravých výrobkov namiesto ďalšieho zaťažovania práce. Investičný plán pre všetky nemocnice, nielen pre jednu. Rozpočet, ktorý nepočíta s rastom dlhu nemocníc. Programovú vyhlášku zverejnenú pred začiatkom roka a postupný prechod na programové rozpočtovanie s cieľmi pre poisťovne. Zdroje na prípravu na starnutie. Primárna starostlivosť a prepojenie so sociálnymi službami. Ďakujem pekne. [12:55] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Keďže nám ostáva 5 minút do konca rokovania, navrhujem, aby sme prerušili a budete pokračovať po A hodine otázok a interpelácií, ak sa nemýlim. Možno sa mýlim. Každopádne hodiny otázok o 14:00, dovtedy obedňajšia prestávka. Ďakujem pekne a príjemný. [13:59] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok, ktorú týmto otváram. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok, ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12:00 91 otázok na predsedu vlády a 75 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril ministra spravodlivosti pána Suska, ktorého prosím, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. [14:01] Boris Susko – Vystúpenie Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne. Členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister obrany Robert Kaliňák, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Minister zdravotníctva Kamil Šaško, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Minister Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, zastupujem ho ja. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým nebola vyžrebovaná otázka, a to je podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Slovenskej republiky Denisa Saková, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister dopravy Jozef Ráž, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky poverený riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Samuel Mik. A minister novotného ruchu a športu Rudolf Hulik. [14:02] Tibor Gašpar Ďakujem pekne, skončil som. Ďakujem, pán minister spravodlivosti. Chcem upozorniť poslancov, že, ak položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o ich aktuálnej otázke. Na hlasovacom zariadení zvolí možnosť podať doplňujúcu otázku. A teraz prosím, pán minister, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je a bola vyžrebovaná od pána poslanca Ondreja Dostála, znie: Ak ste presvedčení, že váš výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je správny, prečo vám prekáža počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by túto otázku jednoznačne… [14:03] Boris Susko – Vystúpenie Vyriešilo? Nech sa páči, čas na odpoveď. Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, vláda si je vedomá, že ústavný výklad je predmetom sporu, no samotné podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky neznamená, že sa má zastaviť príprava rozpočtu verejnej správy. Rozpočet treba predložiť v rámci riadneho legislatívneho procesu, aby štát mohol plánovať svoje príjmy a výdavky a zabezpečiť financovanie verejných služieb. Konečné slovo v tejto veci však patrí Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ak ten rozhodne inak, vláda bude jeho rozhodnutie rešpektovať. Zároveň považujeme za zodpovedné pokračovať v rozpočtovom procese namiesto toho, aby neistota viedla k jeho ochromeniu. [14:04] Tibor Gašpar Ďakujem pekne za pozornosť. Pán poslanec. [14:04] Ondrej Dostál – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Má aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec. Pán minister Susko, ďakujem za prečítanie odpovede pána premiéra. A ja ale stále napriek tomu, že sa opakovane dožadujem odpovede, tak som nepočul vysvetlenie, prečo vláda pristúpila k uplatneniu tej výnimky. Vy ste právnik, nepochybne rozumiete textu ústavného zákona, v ktorom je napísané, že súčasťou tej výnimky sú výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv, čo Ústavný súd už upresnil, že treba chápať ako výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv v situácii, keď by ich neplnenie predstavovalo porušenie konkrétneho medzinárodného záväzku. Vy ste tam v tom uznesení, o ktoré sa opiera tá výnimka, nahádzali všetky výdavky na obranu, pričom všetky výdavky na obranu z akej medzinárodnej zmluvy vyplývajú, z akého ustanovenia a akého medzinárodnoprávneho záväzku porušenia by sme sa dopustili, keby sme ich neplnili, keďže tie záväzky o 2 % hrubého domáceho produktu nevyplývajú priamo zo Severoatlantickej zmluvy, ale sú to politické dohody. Rovnako z akej medzinárodnej zmluvy vyplývajú odvody do Európskej únie či kofinancovanie fondov Európskej únie, ktoré sú naším slobodným rozhodnutím a že chceme čerpať fondy, no tak ich kofinancujeme, ale nie je to porušenie konkrétneho medzinárodnoprávneho záväzku, takže je to zjavne nedostatočné. Vy to viete, preto sa ponáhľate so schválením rozpočtu, aby bol rozpočet schválený skôr, ako o tom rozhodne Ústavný súd. A chcem sa teraz spýtať, že akým spôsobom bude teda vláda rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, keď už bude rozpočet schválený, lebo čo už potom s tým urobíte, čo bude znamenať [14:06] Tibor Gašpar To rešpektovanie? [14:06] Boris Susko – Vystúpenie Nech sa páči, čas na odpoveď, pán minister. Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. No v tomto sa, pán poslanec, nezhodneme. Mám za to, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nehovorí o žiadnom porušení zmlúv. Hovorí o medzinárodných záväzkoch, ktorých neplnenie by predstavovalo alebo mohlo predstavovať nejaké porušenie týchto medzinárodných záväzkov a sú to plnenia, ktoré sú z medzinárodných zmlúv. Ministerstvo financií po analýze nejakých záväzkov, ktoré máme, vypočítalo, že tieto záväzky predstavujú viac ako 3 %, tak ako to predstavuje zákon, a preto je návrh rozpočtu predložený tak, ako bol predložený. Čiže my máme za to, že spĺňame náležitosti uvedenej výnimky, ktorá je stanovená v ústavnom zákone na to, aby sa predložil rozpočet v takom znení, ako je predložený, a uvidíme, ako rozhodne Ústavný súd, či nám dá za pravdu alebo nám nedá za pravdu. My samozrejme vychádzame z prezumpcie správnosti nášho rozhodnutia. Iný záver môžeme urobiť až potom, ak ho niekto spochybní, respektíve teda v tomto prípade to môže urobiť len Ústavný súd svojím rozhodnutím. Takže to je naše [14:07] Tibor Gašpar Stanovisko k danej veci. Ďalšou otázkou v poradí, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka od pána poslanca Hazuchu. Ten je prítomný v sále. Budem ju čítať. Vážený pán predseda vlády, predstavitelia súčasnej opozície otvorene hovoria, že právo Európskej únie by malo mať prednosť pred právom Slovenskej republiky, a to aj v oblastiach, v ktorých členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska majú výlučnú národnú právomoc. Súhlasíte s tým, aby o Slovensku rozhodoval Brusel, ako to chce opozícia? [14:08] Boris Susko – Vystúpenie Nech sa páči, čas na odpoveď. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Nesúhlasím s tým, aby o Slovensku rozhodoval Brusel. Začnem tým, na čom sme sa s Európskou úniou naozaj dohodli. V roku 2004 sme vstúpili do spoločenstva suverénnych štátov. Preniesli sme naň výkon časti svojich právomocí, časti. Nie všetkých. Zmluva o Európskej únii to hovorí celkom jasne. Právomoci, ktoré členské štáty na úniu nepreniesli, zostávajú členským štátom. A tá istá zmluva ukladá únii, aby rešpektovala národnú identitu členských štátov. Pozrime sa aj do našej ústavy. Prvý článok v prvej vete hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. A čl. 7 hovorí, že právne záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pred zákonmi, nie pred ústavou. Slovensko nikdy nepodpísalo Bruselu bianko šek na všetko a ja ho ani nepodpíšem. A teraz sa pozrime, čo ponúka liberálna opozícia. V lete si z jej radov zaznelo, citujem: Keďže sme súčasťou európskeho priestoru, prednosť európskeho práva by mala platiť. Koniec citátu. Reč bola o čl. ústavy, ktorým si Slovensko vyhradilo zvrchovanosť v kultúrnych a etických otázkach a o tom, že ho treba zmeniť. Nie je dôležité, kto to povedal. Dôležité je, že to nie je ojedinelý hlas, ale je to samotný program. Sloboda a Solidarita v novembri navrhla zapísať priamo do ústavy, že nič v nej nemožno vykladať ako spochybnenie prednosti práva Európskej únie. Rozumiete tomu? Chcú do slovenskej ústavy napísať, že slovenská ústava ustupuje. A europoslanci Progresívneho Slovenska podporili v Európskom parlamente návrhy nahradiť jednomyseľné hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Teda vzdať sa práva veta. To už nie je európska politika, to je dobrovoľná kapitulácia. Poviem vám, ako to vyzerá v praxi. Súdny dvor Európskej únie už dnes svojimi rozsudkami zasahuje do oblastí, ktoré zmluvy ponechali jednotlivým členským štátom. Príkladom je rodinné právo. Keď chce únia v rodinnom práve čokoľvek prijať, zmluvy vyžadujú súhlas všetkých štátov. Jednomyseľnosť. Súdu na to isté stačí jeden rozsudok. A kto sú tí sudcovia? Nezvolil ich ani jeden občan Slovenskej republiky. Nezvolil ich nikto. Vymenúvajú ich vlády. A títo sudcovia svojou judikatúrou menia to, čo prijal aj tento parlament. Parlament, ktorý si zvolili občania. Ústavu, ktorú schválila ústavná väčšina poslancov. Tento parlament môžu občania o rok vymeniť. Vládu môžu takisto vymeniť. Sudcov v Luxemburgu však nevymení nikto. A práve im chce liberálna opozícia zveriť posledné slovo o slovenskej ústave. A nehovorím to len ja. Máme tu názory ústavných právnikov, ktorí upozorňujú, že Súdny dvor vykladá základné slobody príliš extenzívne a dokáže pod ne zaradiť aj právomoci, ktoré únia vôbec nemá. Ak musíte rešpektovať rozhodnutie niekoho iného proti svojej vôli, tak jednoducho už nie ste suverénni. A nech mi nikto nehovorí, že Slovensko je v Európe výnimka. Nemecký ústavný súd v roku 2020 odmietol rozsudok Súdneho dvora vo veci Európskej centrálnej banky. Dánsky najvyšší súd odmietol rozsudok Súdneho dvora v roku 2016. Český ústavný súd v roku 2012. Poľský ústavný súd v roku 2021. Každý sebavedomý štát si svoju ústavu chráni. Len slovenská liberálna opozícia by tú našu najradšej odovzdala vrátnici v Bruseli. Európska komisia proti nám vlani v novembri začala konanie. Dôvodom je čl. 7 ústavy, ktorý tento parlament vlani v septembri doplnil o zvrchovanosť Slovenska v otázkach národnej identity, teda v kultúrnych a etických otázkach. A naša liberálna opozícia [14:13] Tibor Gašpar Namiesto toho, aby skôr, než dám slovo na doplňujúcu otázku, dovoľte mi privítať hore na balkóne v priestoroch pre verejnosť študentov a zrejme aj pedagógov Spojenej internátnej odbornej školy informačných technológií z Banskej Bystrice. Vitajte. Vaša škola má vskutku dlhý názov, ale teraz [14:13] Ivan Hazucha – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Pán poslanec Hazucha s doplňujúcou otázkou. Ďakujem pekne. Zdalo sa mi, že ešte ste nedokončili myšlienku, tak veľmi rád si vypočujem dokončenie a zároveň mám otázku, ako si vysvetľujete alebo čo si myslíte, aký majú motív predstavitelia našej opozície k takémuto kroku alebo k takému návrhu? Je to neúcta k našej suverenite a štátnosti alebo len nemajú radi Slovenskú republiku? Alebo je to nejaký zištný dôvod voči silným štátom Európskej únie? A keby sa pristúpilo aj k takému Aký motív majú predstavitelia našej opozície k takému kroku alebo k takému návrhu? Je to neúcta k našej suverenite a štátnosti alebo len nemajú v rade Slovenskú republiku? Alebo je to nejaký zištný dôvod voči silným štátom Európskej únie? A keby sa pristúpilo aj k takému návrhu na zrušenie jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu, koľko štátov tých silných potenciálne by malo možnosť rozhodovať potom o všetkom? Kľudne tri. [14:14] Tibor Gašpar Nech [14:14] Boris Susko – Vystúpenie Nech sa páči, čas na odpoveď. Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ja teda budem pokračovať vo svojej odpovedi a v rámci tej aj zodpoviem, predpokladám, na vaše otázky. Chuť rozhodovať o malých štátoch bez ich súhlasu v rámci Európy rastie. A že to nie sú len slová, vidíme aj práve teraz. V januári Brusel rozhodol o konci dovozu ruského plynu. Slovensko hlasovalo proti. Nepomohlo mu to, prehlasovali nás, hoci ide o naše domácnosti, naše firmy a naše účty za energie. Preto Slovenská republika v apríli podala žalobu na Súdny dvor. Išlo o to, že Európska únia zmenila právny základ, na základe ktorého o tejto veci rozhodla. V zásade tak ako pri iných komoditách, ako pri uhlí, oceli, dreve, morských plodoch a ďalších a ďalších, Európska únia rozhodovala vo vzťahu k Rusku o sankciách vo vzťahu k Rusku na právnom základe bezpečnosti, kde sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie, tak paradoxne v tomto prípade hlasovali na základe iného právneho základu, na základe právneho základu spoločnej hospodárskej politiky, kde je už dnes väčšinové hlasovanie. Čiže takýmto spôsobom sa aj v rámci únie obchádzajú základné princípy, na ktorých sa podľa nášho názoru rozhoduje a malo sa rozhodovať na základe iného právneho základu a to je aj podstata našej žaloby, ktorú sme podali na Súdny dvor. Teda pravidlá by mali platiť pre všetkých. V tomto prípade teda aj pre Brusel. Čoraz hlasnejšie sa hovorí aj o tom, že právo veta treba obmedziť a že má stačiť väčšina aj v iných otázkach. Pre veľké štáty je to samozrejme veľmi pohodlné. Pre Slovensko je právo veta poistka. Posledná poistka, ktorú malý štát má, keď ide o jeho životné záujmy. Kto ju chce odovzdať, odovzdáva hlas Slovenska. Bez nej sa o nás bude rozhodovať v zásade bez nás. Toto je ukážka toho, čo nás čaká, ak liberálna opozícia dostane, čo chce. Rozhodnutie, ktoré môže ľuďom zdvihnúť účty za energie, prijme väčšina, ktorej sa to v zásade netýka v rámci Európskej únie. A slovenská vláda aj slovenský parlament sa budú môcť tak na to akurát pozerať. Toto je mimoriadne aktuálna téma a hrozba. Liberálna opozícia by Slovensku odovzdala a zavrela by mu ústa, pretože si myslí, že malý štát nemá mať vlastný názor, že má na všetko len prikývnúť a podpísať a mlčať. Ja hovorím opak. Slovensko má právo povedať nie. Tak ako pri migrácii, tak aj pri energiách, či pri vlastnej ústave a otázkach národnej identity, ktorú si zakotvilo do ústavy. Ak mu toto právo chce vziať, tak nech to povie svojim voličom na rovinu. Ale aby bolo celkom jasné. Slovensko do Európskej únie patrí a ja o našom členstve samozrejme nepochybujem, ani ho nechcem spochybňovať. Ale členstvo v Európskej únii nie je poručníctvo. Vstúpili sme do únie ako suverénny štát a ako suverénny štát v rámci Európskej únie aj chceme zostať. Pani poslankyne, pani poslanci, tento národ si svoju zvrchovanosť vybojoval, nie preto, aby ju jedna generácia politikov odniesla do Bruselu v aktovke. Ďakujem pekne. [14:18] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. A teraz ideme k tretej otázke od pani poslankyne Čavojovej, tá je prítomná v sále. Vážený pán predseda vlády, a pardon, takže. Čas, ktorý bol určený na otázky položené predsedovi vlády, sa nám minul. Budeme pokračovať otázkami na jednotlivých ministrov. Prvá otázka je od pána poslanca Hazuchu, vyžrebovaná. Ten je prítomný v sále, na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, pána Blanára. Otázka znie: Vážený pán minister, priblížte nám, prosím, najdôležitejšie výsledky vašej pracovnej cesty do Alžírska v dňoch 8. – 9. septembra 2026, kde ste absolvovali viaceré bilaterálne rokovania a otvorili nový zastupiteľský úrad. Nech sa páči. [14:19] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, za túto otázku, vážené panie, pani poslankyne, pani poslanci. Dovoľte mi, aby som začal trošku s takou retrospektívou, pán poslanec, pretože je to potrebné povedať. Viete, že sme rovnako súčasťou konsolidácie a museli sme urobiť viaceré opatrenia tak, aby sme mohli aj napĺňať programové vyhlásenie vlády. A to programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, aby sme robili politiku na všetky štyri svetové strany, ukotvením v Európskej únii, v NATO a zároveň sa orientovali na krajiny globálneho juhu a predovšetkým Indo-Pacifik, Afriku a snažili sa posilniť ekonomickú diplomaciu ruka v ruke, samozrejme, s politickou diplomaciou. Preto sme urobili nejaké opatrenia, ktoré viedli k tomu, že niektoré zastupiteľské úrady sme citlivo zvážili a uzatvorili, ale otvorili sme nové. A jeden z tých nových zastupiteľských úradov je práve v Alžírsku. Čiže vrátili sme sa do Alžírska opäť späť, pretože sme tam boli dlhé roky prítomní. A z viacerých dôvodov sme vtedy uvažovali, prečo tam chceme byť. A jeden z tých dôvodov bola aj perspektíva, že budeme mať väčšiu možnosť spolupracovať aj v energetických zdrojoch, v ktorých je práve Alžírsko veľmi silné. A to bolo ešte predtým, pán poslanec, ako Európska únia prijala tzv. legislatívne opatrenie REPower kvalifikovanou väčšinou, kde obišla väčšinové hlasovanie a nás núti, Slovenskú republiku, aby sme skončili s odoberaním ruského plynu. Napriek tomu, že máme podpísaný kontrakt, naša štátna firma SPP s náprotivkom v Rusku do roku 2034. Čiže vtedy sme ani netušili, aké strategické rozhodnutie sme urobili v súvislosti s Alžírskom. Pretože Alžírsko je tretím najväčším dodávateľom plynu do Európy. Je piatym najväčším producentom plynu na svete a je, a to je dôležité, prepojené tak s Talianskom plynovodom, ako aj so Španielskom. Keď som sa s pánom ministrom na ukrajine Valného zhromaždenia stretol a dal som mu informáciu, že otvoríme zastupiteľský úrad, okamžite zareagoval a povedal, že aj Alžírsko otvorí zastupiteľský úrad v Bratislave. To sa stalo 25. Dokonca minister zahraničných vecí Alžírska pricestoval, otvoril nový zastupiteľský úrad. My sme to urobili slávnostne počas mojej návštevy, ktorú ste spomínali. No a podpísali sme aj viaceré dohody. V prvom rade je to dohoda o hospodárskej spolupráci a založenie spoločnej medzivládnej komisie a rovnako aj memorandum o spolupráci v diplomatickom vzdelávaní. Čiže tá moja návšteva práve bola úplne načasovaná, že sme jednak posilnili naše diplomatické vzťahy otvorením vzájomných zastupiteľských úradov, ale zároveň počas mojej návštevy som mal na palube aj predstaviteľov SPP, štátnej firmy, aby som sprostredkoval rokovanie so štátnou firmou Sonatrach na druhej strane, v Alžírsku, aby mohli rokovať o tom, ako budeme riešiť dodávky plynu potom, ako budeme nútení skončiť s odberom z Ruskej federácie. Môžem vám povedať, pán poslanec, že som odišiel z tej návštevy veľmi optimisticky naladený. Okrem toho, že si rozumieme v rámci geopolitického vnímania situácie, že nás podporuje v našej kandidatúre na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a v mnohých iných otázkach, zároveň som dostal veľmi silnú podporu, čo sa týka dodávky plynu na Slovensko a uzavretia zmluvy. Dokonca som mal prijatie u prezidenta Abdelmadjida Tebbouneho, čo bolo pre mňa naozaj veľká česť a potvrdením toho, že majú záujem o dobré vzťahy a samotný prezident ma uistil, že sa bude tejto téme venovať a že určite Slovensku vyjdú v ústrety. Vedenie SPP pokračuje v rokovaniach a mám informáciu, že ten objem, ktorý zatiaľ žiadajú, ktorý by mal byť asi v objeme 1/3 toho, čo potrebujeme ročne, by sa mal naplniť, ale to už sú rokovania, ktoré si vedie SPP. Čiže, pán poslanec, chcem tým len povedať, že tie rozhodnutia, ktoré sme robili pri otváraní nových zastupiteľských úradov, mali viaceré úrovne a vyhodnocovali sme všetko možné – aj historické väzby, aj to, že tam ešte veľa ľudí pôsobilo, ktorí študovali na federálnych školách, či už v Česku alebo na Slovensku. [14:24] Tibor Gašpar Ale aj s „ďakujem“, pán minister, a máme aj doplňujúcu otázku. Nech sa [14:24] Ivan Hazucha – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Páči, pán poslanec Hazucha. Ďakujem pekne. Samozrejme, tiež budem rád, keď dokončíte myšlienku. Vnímam tieto kroky ako napĺňanie tej našej politiky na všetky štyri svetové strany a spojenej s ekonomickou diplomaciou. Alžírsko bolo naším významným partnerom pred 89. rokom a keďže sme mali vtedy ako federácia, aj ste to spomenuli, dobré vzťahy s viacerými krajinami Afriky, plánujete pokračovať v oživovaní tejto tradície aj s využitím nášho dobrého mena z minulosti. Nielen, čo teraz ste spomenuli pre nás tak potrebný dovoz, ale Afrika nám je výhodná aj ako krajiny na export. Plánujete ďalej pokračovať vo rozvíjaní vzťahov s Afrikou. [14:25] Juraj Blanár – Vystúpenie Nech sa páči, pán minister. Pán poslanec, prirodzene. Preto sme otvorili ďalšie zastupiteľské úrady ako Tanzániu a rovnako aj Etiópiu, kde sídli Africká únia a kde vlastne získavame aj podporu našej kandidatúry, ale má to aj ekonomický rozmer, pretože v Keni sme už veľmi dobre etablovaní a robíme tam už naozaj veľmi zaujímavé projekty. Chceme, aby sme tok obchodu zvyšovali s tými africkými krajinami. Alžírsko je veľmi strategická krajina svojím spôsobom. Je to krajina, ktorá je súčasťou arabského sveta, má obrovské príležitosti, ale aj z iného pohľadu je pre nás dôležitá, pán Slaný, vám poviem. Prečo, pán poslanec, prečo? Pretože je to krajina, odkiaľ potencionálne môžu prúdiť nelegálni migranti rovnako do Európy. Preto jedna z tých oblastí, ktorú sme preberali s pánom ministrom, bola aj spolupráca pri predchádzaní tejto nelegálnej migrácii, pretože Alžírsko si robí naozaj svoju prácu veľmi dobre. Veľmi dobre. Je to krajina, ktorá má dokonca asociačnú dohodu s Európskou úniou. A snaží sa spolupracovať a toto je to, čo práve my chceme. Okrem posilňovania hraníc, Frontexu a tak ďalej chceme, aby sme predchádzali nelegálnej migrácii v tretích krajinách, a Alžírsko je presne takým partnerom. A mohol by som pokračovať v mnohých iných oblastiach. Napríklad majú tam množstvo techniky, vojenskej techniky, vyrobenej v Zetore v Martine. Boli to tanky T-72 a ich tam majú veľa a potrebujú ich zrekonštruovať. Čiže aj v tejto oblasti je tam potenciál na spoluprácu, ale aj v iných, ako je kybernetická bezpečnosť a tak ďalej. Čiže ja si myslím, že je správne, čo sme urobili, a je potrebné, aby sme aj tie africké krajiny dostávali viac do diania, veď viete, že jedna z tých vecí, s ktorou kandidujeme za nestáleho člena, je aj podporiť reformu Bezpečnostnej rady a vôbec celého systému, ktorý tu máme, a tieto krajiny africké budú musieť nejakým spôsobom zohrávať úlohu. Nehovorím, že to bude priamo Alžírsko, ale určite tá spolupráca s nimi bude dôležitá. No a tlmočil som, samozrejme, pozvanie na návštevu Slovenska pánovi prezidentovi na pozvanie pána prezidenta Pellegriniho, takže môžem povedať, že stretla sa naša iniciatíva s veľkou odozvou a je tam veľká šanca, že môžeme túto spoluprácu na tej politickej diplomatickej úrovni pretaviť aj do tej ekonomickej. A to je práve ten zmysel, prečo sme voľakedy, keď som ešte riešil tú otázku ekonomickej diplomacie, ktorá bola na hospodárstve voľakedy, aby prešla práve na rezort diplomacie. Dnes sa to potvrdzuje, pretože to prepojenie je veľmi úzke. Takže ďakujem vám za túto otázku, že som mohol aj priblížiť tento jeden príbeh zastupiteľského úradu úspešne a pevne verím, že sa nám podarí zvládnuť dokonca aj túto zmluvu, ktorú SPP momentálne vyrokúva, aby sme aj, keď nechcene, boli pripravení na to, ako dostať dostatok plynu pre našich občanov za dostatočnú cenu, čo už bude ale iná téma. Ďakujem veľmi pekne. [14:28] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Druhou v poradí bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Jurík, tá je prítomná v sále, na ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka pána Takáča. Pán minister, v sobotu 3. 10. ste ako zástupca vlády Slovenskej republiky v Údolí smrti pri obci Kružlová odhalili sochu maršala Koneva. Aké boli celkové náklady Slovenskej republiky v súvislosti s týmto pamätníkom a predmetnou akciou? Ruské veľvyslanectvo odmieta, že by sa na soche finančne podieľalo. Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:29] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, vážená pani poslankyňa. Jednoduchá odpoveď, neviem. Ale môžete sa usmievať, koľko chcete, ale viete, čo viem? Že sa na to vyskladali občania Slovenskej republiky. Jednak žijúci v tom regióne, ktorí poznajú, čo sa tam udialo pred viac ako 80 Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, vážená pani poslankyňa. Jednoduchá odpoveď, neviem. Ale môžete sa usmievať koľko chcete, ale viete, čo viem? Že sa na to vyskladali občania Slovenskej republiky. Jednak žijúci v tom regióne, ktorí poznajú, čo sa tam udialo pred viac ako 80 rokmi. A ľudia z iných častí Slovenska. Ja vám to poviem úplne na rovinu, pani kolegyňa z Progresívneho Slovenska. Keby vy ste boli pri moci vo vláde, tak študenti na základných školách sa historicky učia úplne niečo iné, čo sa v skutočnosti udialo pred viac ako 80 rokmi. Je podľa mňa úplne správne, že si pripomíname ľudí, vďaka ktorým aj vy dnes tu môžete sedieť. Vďaka niektorým ľuďom, ktorí zobrali zbrane a položili to najcennejšie, pani kolegyňa, a to je život. Za to, že sa nebáli postaviť fašizmu pred viac ako 80 rokmi. Ja chápem, že vy v Progresívnom Slovensku sa na veci pozeráte úplne, že ale, že úplne iným spôsobom. By ste najradšej zlikvidovali všetky pamätníky a všetkých tých, ktorí pred viac ako 80 rokmi sa povstavili tomu. A táto vláda, a môže vám to byť smiešne, môžete si na to, môžete si myslieť si, čo chcete, táto vláda na čele s Róbertom Ficom a každá vláda, ktorú on viedol, si vážila týchto ľudí. Tak dôstojné pripomenutie si aj Karpatsko-duklianskej operácie, kde v priebehu pár týždňov, že 10 000, 10 000 ľudí zomrelo. Hovorí sa, traduje sa, že tie potoky netiekli, že potoky, ale krvi potokov tam tiekli. A preto si myslím, že je veľmi dôstojné si pripomínať nielen túto operáciu alebo toto, čo sa tam udialo, ale aj Slovenské národné povstanie a ďalšie rôzne pamätné dni, ktoré sú zapísané veľmi hrubými písmenami v histórii aj Slovenskej republiky. Ja sa vrátim už 4 roky dozadu a pamätám si tých aj, ktorí sedia s vami v opozícii. Zatvárali, neumožnili občanom Slovenskej republiky si ísť pripomenúť napríklad aj to Slovenské národné povstanie do tej Banskej Bystrice. A myslím si, že je veľmi správne, veľmi správne, že vláda aj vyčlení finančné prostriedky a dôstojným spôsobom si pripomenie túto našu históriu, lebo dnes môžeme žiť v slobodnej krajine. Môže si to málo ľudí vážiť, nejaká sloboda, mier, čo to je, neviem, čo. Viete, ako stratiť to môžeme veľmi rýchlo, takto, v sekunde, ale vybojovať to naspäť, to bolo veľmi náročné. A preto treba tým ľuďom poďakovať. Aj táto osobnosť, vďaka ktorej proste sa podarilo spustiť túto operáciu. Kto bol veliteľ ukrajinskej prvej tej divízie alebo teda frontu, prvého frontu, ukrajinského frontu, pani kolegyňa, to by vám mohlo aj niečo povedať. Takže ale chápem, že vy v Progresívnom Slovensku sa úplne inak na to pozeráte. To by som mohol otvárať, že včerajšie správanie vašich kolegov na výbore pre pôdohospodárstvo, kde, že by ste mali, že ďakovať, že Ministerstvo pôdohospodárstva, že vláda vyčlenila v novom rozpočte 100 miliónov € na riešenie krízového stavu z hľadiska vody a sucha. Aspoň vaši kolegovia by mohli troška povedať, že áno, že to, že vnímajú pozitívne, že nič, nula bodov, že zahlasujeme proti rozpočtu. To je nepochopiteľné, a hlavne teda aj v tom, že zachovávame štátnu pomoc pre celý sektor pôdohospodárstva, ale to už je. Pani kolegyňa, hovorili ste niečo? Prosím? Ja viem, že vy v Progresívnom Slovensku sa na tie veci pozeráte úplne iným spôsobom. Pani kolegyňa, takže to je moja [14:32] Tibor Gašpar Pani poslankyňa, mám doplňujúcu otázku. [14:33] Beáta Jurík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Nech sa páči. Ďakujem pekne za túto neodpoveď, pán minister. Ja som sa pýtala, koľko to stálo a keď neviete odpoveď, tak by som očakávala, že ako minister, ktorý tam zastupoval vládu, si ju zistíte do hodiny otázok, pretože na tú sme. A viete, včera mal ruský diktátor Putin narodeniny, tak ja si myslím, že toto, čo ste mu darovali cez víkend, bol jeden pekný darček, ale o tom sa teda môžeme baviť. A nebudem sa teraz s vami naťahovať o tom, že kto si ako váži históriu alebo prítomnosť, ale trošku ste opomenuli, keď ste teda hovorili o tom maršalovi Konevovi, niektoré pre detaily, nazvime to. Napríklad jeho rozhodnutie v bitke pri Dukle v roku 44, keď nariadil nerealistický plán a stálo to životy 27 000 sovietskych a 1 600 československých vojakov a napriek tomu povstaleckú našu armádu sa zachrániť nepodarilo. Pán minister, máte aj vy k tomu niečo? Možno sa môžete potom vyjadriť. Zároveň, lebo počujem vás. Zároveň je zodpovedný napríklad aj za únosy československých občanov do sovietskych gulagov a na tú operáciu Víchor na potlačenie maďarského povstania, kde napríklad zahynulo 2 500 civilných obetí, pretože odstreľovali obytné štvrte, tak na to ste si tiež akosi nespomenuli. No a toto všetko, všetko. Za toto bol zodpovedný človek, ktorému ste vy postavili sochu. A keď si tak veľmi chcete vážiť, ctiť tých našich hrdinov, tak by som sa vás opýtala, že kde sú napríklad sochy pre generálov Goliana a Viesta alebo pre generála Sázavského, ktorý presne v tejto duklianskej operácii prišiel o život na tom mieste. Takýchto ľudí si vy a vaša vláda jednoducho nectíte. Vy tu staviate sochy sovietskym generálom. A ešte raz sa pýtam, koľko toto vyšlo v dobe konsolidácie štátny rozpočet? Pretože tie informácie sú o tom mätúce, či sa na to niekto skladal, neskladal, či na to prispelo ruské veľvyslanectvo. Ja vás žiadam o konkrétnu odpoveď. Ďakujem. [14:35] Tibor Gašpar Nezaplatí pán [14:35] Richard Takáč – Vystúpenie Čas na odpočinok. Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja neviem, či ma nepočúvate. Však ja som vám odpovedal úplne na začiatku môjho vystúpenia. Neviem, koľko to stálo, ale viem, že sa na to vyskladali občania Slovenskej republiky. A myslím si, že to je dostačujúca, pani kolegyňa, to je dostačujúca odpoveď. Vaša otázka, ktorú ste položili alebo teda konštatáciu o vašej dvojminútovej predslove, presne poukazovalo na to, ako vy keby ste boli pri vláde, ako prekrúcate históriu. Toto ste presne vy takto jasne pomenovali. My by sme sa dozvedeli za chvíľku, že úplne, že ale, že úplne niečo iné, pani kolegyňa. Nie, pani kolegyňa, nie. Ja chápem, ja chápem, ja chápem nejaké nejaké to zadanie v Progresívnom Slovensku, ale to, čo vy dokazujete, to, čo vy dokazujete, ja len vyzývam všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí nás sledujú. Toto je presne príklad toho, čo, kde by nás zatiahlo Progresívne Slovensko a preto som rád, že naša vláda pristupuje k týmto veciam veľmi zodpovedne a pripomína si a uctieva si všetky tie udalosti, ktoré zabezpečili a pričinili sa k tomu, že dnes tu môžeme sedieť, pani kolegyňa. A aj vy, aj ja. V slobodnej krajine, slobodnej krajine, lebo keby to bolo na vás, tak je to úplne úplne niekde inde. Ďakujem pekne. [14:36] Tibor Gašpar Skôr než dám a prečítam ďalšiu otázku, len jedna taká malá drobnosť, tie pamätníky tým dvom generálom sú na viacerých miestach Slovenska, dokonca sú pomenované podľa nich ulice a námestia. Takže ideme na otázku, ktorá je už opakovaná otázka, položil pán poslanec Sitkár. Otázka znie, ale najprv sa opýtam, máte doplňujúcu otázku? Keď nemáte, tak nebudem ani čítať, lebo je to rovnaká otázka, ako bola v poradí prvá. Takže nasleduje číslo štyri, otázka od pani poslankyne Jaurovej, tá tu sedí, na ministerku kultúry pani Šimkovičovú a znie: prečo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky minie podľa očakávaného stavu rozpočtu v roku 2026 o takmer 100 miliónov viac, čo by malo byť cca 20 % rozpočtu, ako bolo v schválenom rozpočte na rok 2026. Údaje v zátvorke sú z vládou predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Aké položky v rozpočte boli navýšené. Nech sa páči, pani Érska, čas na odpoveď. [14:37] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pani poslankyni za otázku. Ja som tu každý týždeň na hodine otázok. Progresívne Slovensko sa ma pýta každý týždeň. Od pani poslankyne Jaurovej, ktorá sa pravidelne vyjadruje k hospodáreniu rezortu kultúry a prezentuje sa ako odborníčka na túto oblasť, by som asi očakávala, že bude poznať rozdiel medzi schváleným rozpočtom, upraveným rozpočtom a očakávanou skutočnosťou. Ide totiž o úplne základné rozpočtové pojmy, bez ktorých nie je možné seriózne hodnotiť hospodárenie žiadneho ministerstva. Očakávaná skutočnosť nie je suma, ktorú ministerstvo už minulo, ani dôkaz, že plánuje nekontrolovane míňať verejné financie. Je to iba prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky, týkajúca sa vývoja rozpočtu do konca roka. Pani poslankyňa Jaurová, verejnosti podsúvate tvrdenie, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky minie o takmer 100 miliónov € viac, hoci by mali vedieť, čo znamená pojem očakávaná skutočnosť. Či ide o zámerné zavádzanie verejnosti alebo o nepochopenie základných rozpočtových pojmov, o tomto môžeme len špekulovať. V každom prípade je zarážajúce, keď sa politická kritika opiera o takúto zjednodušenú interpretáciu rozpočtových výdavkov. Rozdiel medzi schváleným rozpočtom na rok 2026 a očakávanou skutočnosťou môže súvisieť okrem iného aj s požiadavkami Audiovizuálneho fondu, ktorý podľa § 29 ods. 2 zákona č. 516/2008 Z. z. nahlásil požiadavky v celkovej výške 65 407 527,07 €, pričom ide o financovanie vyplývajúce zo zákonného mechanizmu. Doposiaľ bolo vyhovené jednej žiadosti vo výške 11 904 794,61 €, pričom príslušná operácia bola zrealizovaná 6. augusta 2026. Aj v tomto prípade je nevyhnutné rozlišovať medzi zákonnými nárokmi, nahlásenými požiadavkami a skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami. Tieto kategórie nemožno svojvoľne zamieňať len preto, aby výsledné čísla lepšie zapadli do politického naratívu. Rozumiem, že kritizovať ministerku kultúry je politicky jednoduchšie, ako si naštudovať rozpočtové dokumenty. Ak pani poslankyňa hovorí o takmer 100 miliónoch €, ktoré má ministerstvo údajne minúť navyše, mala by si predovšetkým ujasniť, čo predstavuje očakávaná skutočnosť, aký význam majú rozpočtové opatrenia a aký je rozdiel medzi nahlásenými požiadavkami a reálnym čerpaním finančných prostriedkov. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nie je povinné prispôsobovať ekonomickú realitu politickej rétorike, pani poslankyne. Našou povinnosťou je hospodáriť v súlade s rozpočtovými pravidlami a hlavne transparentne vysvetľovať vývoj rozpočtu. A neustále opakovanie rovnakých obvinení z nich ešte nerobí aj fakty. A politická kritika, ktorá ignoruje základné rozpočtové súvislosti, nemôže nahradiť vecnú a odbornú diskusiu. K tejto téme ste sa venovali včera na výbore pre kultúru a médiá. Bolo vám to vysvetlené pánom Kamenickým a bolo to vysvetlené aj pánom štátnym tajomníkom. Opäť som vám tam chýbala, aj vy mi chýbate tu ráno od 9:00 do 19:00. Ďakujem. [14:41] Tibor Gašpar No, bude aj doplňujúca otázka od pani poslankyne. [14:41] Zora Jaurová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Nech sa páči, máte predstavu, ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem pani Strake za túto vskutku vyčerpávajúcu odpoveď. Stále sme sa nedozvedeli tých 100 miliónov, ktoré sú v tej očakávanej skutočnosti, ako ste k nim prišli. Škoda, to bola moja otázka, na ktorú mi neodpovedali ani vaši kolegovia včera na výbore a ani pán minister Kamenický. Ale ja som vám vlastne položila tú otázku presne preto, lebo som chcela s vami diskutovať o rozpočte Ministerstva kultúry na rok 2027 a chcela som s vami diskutovať včera na výbore, ale tam ste neboli. Bol tam dokonca aj pán minister financií a chcela som s vami diskutovať práve preto, lebo pozrela som si ten rozpočet a už tretí rok po sebe škrtáte peniaze do celej kultúry, škrtáte peniaze orchestrom, divadlám, pamiatkovej starostlivosti, ako dôvod uvádzate znovu a znovu konsolidáciu. A viete, aké položky jediné rastú v tom rozpočte? Položky, ktoré súvisia s chodom Ministerstva kultúry. Čiže koncepčná riadiaca činnosť, podpora riadenia programov, podporná infraštruktúra. To sú jediné položky, ktoré stúpajú. V minulom roku, v roku 25. Jediné položky, kde ste prekročili rozpočet, boli zahraničné služobné cesty, boli odmeny pre zamestnancov ministerstva, ktorých počet sa znížil, ale odmeny sa zvýšili o 40 % a boli štátne oslavy. A čiže vám rastie rozpočet a kultúre rozpočet klesá a preto sa chcem opýtať, že aké sú dôvody takéhoto rozpočtovania a ako toto chcete vysvetliť celej kultúre aj kultúrnej obci, ktorá už melie z posledného a ktorá vlastne nerozumie tomu, prečo má stále menej peňazí. Ďakujem. [14:43] Tibor Gašpar Nech sa páči [14:43] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Pani Érseková. Viete, o koľko je navýšený rozpočet na rok 2027? Boli ste včera na výbore. Viete, o koľko? Povedzte. Tak, takže asi to nebude pravda, čo ste teraz povedali. Je jasné, že rozpočet Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je v rámci všetkých rezortov najmenší. Včera to povedal aj pán minister Kamenický a preto sme mali vyjednávacie debaty na pôde Ministerstva financií. Viete, že rozpočet Audiovizuálneho fondu bude navýšený podľa dohôd a ešte sa nám podarilo jedno systémové opatrenie alebo riešenie, ktoré tu doposiaľ nebolo. Stále tu počúvame, že kultúra padá a pravý opak sa deje v realite, teda jedno Na pôde Ministerstva financií. Viete, že rozpočet Audiovizuálneho fondu bude navýšený podľa dohôd a ešte sa nám podarilo jedno systémové opatrenie alebo riešenie, ktoré tu doposiaľ nebolo. Stále tu počúvame, že kultúra padá a pravý opak sa deje v realite. Teda jedno, to, čo sa vykrikuje na námestiach, popiera to, čo je realita, čo je skutočnosť. Takže divadlá sú absolútne zaplnené a preto, aby sme motivovali riaditeľov týchto inštitúcií, pretože si plnia to, čo si plniť majú a zapĺňajú divadlá, lebo robia dobrú produkciu, tak sme mali jedno riešenie, vďaka ktorému v podstate vlastné príjmy našich podriadených inštitúcií až do celkovej výšky 5 miliónov sa vrátia vlastne z Ministerstva financií späť do kultúry, čím teda budeme motivovať aj riaditeľov našich inštitúcií. Je absolútne nepravda to, čo hovoríte, je jasné, že stále komunikujete, že aké sú zahraničné cesty. Pýtajú sa ma minúta po minúte, čo tam robím. Musíte tam samozrejme mať aj priestor na spánok, ale mám tu aj výsledky auditu. Ale myslím, že ideme do druhej otázky, takže a tam by som možno stihla niečo povedať aj k nadácii pána Šimečku. V rámci financovania z kultúry. Ďakujem. [14:45] Tibor Gašpar Ďakujem, pani Érska, ale asi tam môžete ostať, lebo je opäť ďalšia otázka adresovaná vám a opäť od pani poslankyne Jaurovej, znie: V roku 2026 ste podpísali dotácie pre Dúhový Praj a filmový festival Iná Kóst podľa odporúčania odbornej komisie. Znamená to, že už nebudete ani do budúcnosti aplikovať diskriminačné kritériá voči projektom s LGBTI tématikou, nech sa páči. [14:46] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Opäť ďakujem za slovo a ďakujem aj za otázku od pani poslankyne. Pani poslankyňa sa snaží nejako mi neustále diktovať, kde mám byť, kedy mám byť a ako mám riešiť záležitosti ako ministerka, akými konkrétnymi krokmi, čo je teda správne a čo je nesprávne. Ako jediná ministerka som otvorila verejnú diskusiu na pôde ministerstva aj s otvorenou kultúrou, ktorá vznikla práve v čase, kedy som nastúpila na ministerstvo kultúry. Mojou prioritou je vytvoriť podmienky pre fungovanie kultúry na Slovensku, slovenský jazyk, pôvodnú tvorbu, tradície a kultúrny život v našich regiónoch. Tak to bolo, tak to je a verím, že to takto aj zostane. Queer politická agenda nie je a ani nebude mojím programom. Dúhový pride ani filmový festival inakosti nepovažujem za prioritu slovenskej kultúry a s ich ideovým posolstvom ja osobne nesúhlasím. O verejných peniazoch sa však nerozhoduje podľa toho, či máte alebo nemáte k niekomu alebo k niečomu sympatie, ale rozhoduje sa podľa pravidiel. Žiadosti odporučila podporiť odborná komisia v programe kultúra znevýhodnených skupín. Nesúhlas s názormi organizátora nie je dôvodom na zamietnutie tohto projektu. Kvôli rôznym dotačným schémam sme znášali na Ministerstve kultúry rôzne protesty. Vznášajú sa neustále útoky a tlak. A čelili sme im len preto, že sme odmietli, aby bol fond na podporu umenia bankomatom pre jednu vybranú skupinu ľudí. Naším cieľom bolo nastoliť spravodlivejší systém, otvorenú diskusiu a predovšetkým transparentnosť pri rozhodovaní o verejných financiách. Môj postoj k financovaniu pochodov je stále rovnaký a nezmenil sa. Konkrétna podpora, na ktorú sa pýtate vy, pani poslankyňa, bola poskytnutá z dotačnej schémy pre znevýhodnené skupiny. Tieto procesy sa riadia svojimi vlastnými pravidlami, svojimi vlastnými smernicami. Podliehajú, samozrejme, aj legislatíve Európskej únie. Europoslanci zaradili medzi znevýhodnené skupiny aj ľudí, ktorí patria do spomínanej queer komunity. Ja, ako som už povedala, s takýmto zaradením osobne nesúhlasím, ako sú ľudia tejto komunity znevýhodnení, to je otázka. Čo im bráni v tom, aby tvorili umenie, aby prispievali nejakou prácou do spoločnosti? U človeka, ktorý je nepočujúci, u človeka, ktorý je telesne postihnutý, alebo u týraných žien je toto asi jasné. Je ale spravodlivé, ak sú takíto ľudia so skutočne vážnym postihnutím v rovnakej kategórii s ľuďmi, ktorí sa označujú ako queer? Je spravodlivé, ak sa delia o dotácie s ľuďmi, ktorí nemajú v skutočnosti žiadne prekážky v tvorbe? Som presvedčená o tom, že z peňazí na kultúru znevýhodnených skupín by sa nemali financovať pochody ani nejaké politické zhromaždenia, bez ohľadu na to, kto ich organizuje. Nepovažujem za kultúrne podujatie pochod, nech to už organizuje ktokoľvek. Toto nemá nič spoločné s umením. A v tejto súvislosti by som chcela upozorniť na to, o čom som hovorila v tej predchádzajúcej odpovedi, na výsledky vnútorného auditu, ktoré budeme, samozrejme, medializovať. A tento audit vykonal príslušný odbor na Ministerstve kultúry. Dopredu upozorňujem, že o kritériách kontrolovaných subjektov rozhodli priamo na odbornej sekcii, bez akýchkoľvek mojich zásahov či nejakých odporúčaní. Hlavným kritériom pri výbere bola výška dotácie, teda kontrolovali sa tie, ktoré vybrali cez dotácie z Ministerstva kultúry a rôzne fondy, najviac financií. Tam spadá aj spomínaná Nadácia Milana Šimečku. O tejto nadácii tu nehovorím len tak, ale preto, že je úzko spojená s progresívnymi kruhmi alebo s Progresívnym Slovenskom a figurujú v nej aj rodinní príslušníci, teda lídri vašej strany. Keď tu už rozprávame o tom, ako sa šafári na Ministerstve kultúry. Vnútorný audit Ministerstva kultúry v Nadácii Milana Šimečku identifikoval 16 nedostatkov, z toho 12 s vysokou závažnosťou a tie sa týkali nevrátenia poskytnutej dotácie na účet poskytovateľa, teda Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z dôvodu prijatia dotácie na ten istý účel od [14:51] Tibor Gašpar Pani poslankyňa bude mať doplňujúcu otázku, takže budete mať možnosť dokončiť. Nech sa páči, pani. [14:51] Zora Jaurová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Poslankyňa. Ďakujem, pán predsedajúci a ďakujem, pani Érska, že ste tu prečítali svoj facebookový status. Tak ja pôjdem bod po bode, dobre? Tvrdíte, že v tom projekte, keď ste pridelili vy dotácie dúhovému prajdu a festivalu Inakosť, rozhodla komisia a vy ste s tým nič nemohli urobiť. No takisto rozhodla aj v programe Obnovme si svoj dom, ktorý je analogickým programom a tam ste zmenili úplne všetky rozhodnutia. Takže vy môžete akokoľvek meniť tie rozhodnutia. Ďalšia vec. Vy ste totižto pôvodne tvrdili, že tie prostriedky boli z fondu Kultminor. Tvrdili ste to aj v televízii, aj na svojej facebookovej stránke. Vy ani neviete, ako sa financuje vo vašom rezorte kultúra a chcete tu nejak meniť financovanie, ale dobre, potom ste to opravili. Financujú sa tieto projekty z vašej vlastnej dotačnej schémy na Ministerstve kultúry, ktorej vy nastavujete pravidlá. Nie Európska únia, nie europoslanci, vy nastavujete tie pravidlá. A problém je, že to, že ste tie dotácie v minulosti neprideľovali, nie je v rozpore s európskymi pravidlami, ale je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s Trestným zákonom a to ste zistili vtedy, keď na vás bolo podané trestné oznámenie za diskrimináciu skupiny osôb, kde je trestná sadzba štyri až desať rokov a kde vyšetrovateľ povedal, že ak budete pokračovať v diskriminácii tejto skupiny, tak môže byť naplnená a môžete byť trestne stíhaná. Takže vy sa v skutočnosti nebojíte odobratia eurofondov, lebo to s tým nijak nesúvisí, ale bojíte sa toho, že si budete musieť sadnúť na lavicu obžalovaných. A moja otázka je znovu tá istá, ktorú som vám položila. Budete takéto projekty podporovať aj na budúci rok, lebo to závisí od vášho rozhodnutia, alebo sa ich chystáte diskriminovať? Ďakujem. [14:53] Tibor Gašpar Nech sa páči, pani Mitríková [14:53] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Čas na odpoveď. Zatlieskajte vašej pani kolegyni. Napísala: „vidíme s tvrdým i“ a potom to rýchlo vymazala. Takže áno, to je kult minor a kultúra znevýhodnených skupín, takže áno, tu bola táto chyba, ale vy ste to videli a my sme to opravili. Dobre, takže vy tu rozprávate o diskriminačnom zákone, áno. Takže to, koho chráni právny poriadok pred diskrimináciou, vychádza, áno, z nášho antidiskriminačného zákona a tam medzi dôvody, pre ktoré je diskriminácia zakázaná, tak výslovne uvádzajú aj sexuálnu orientáciu. Ja som tu povedala môj názor, môj názor, čiže to je môj názor, nie je to, čo nám káže nejaký zákon. Ja môžem mať názor na to, akýkoľvek chcem. Čiže ja, keď vediem aj porady, ja sa neriadim len mojou hlavou, ale snažíme sa viac hláv a viac rozumu, aby sme videli ten problém, ktorý sa nás týka. A ja teda dokončím, aby ste teda vedeli, akým spôsobom vedia využívať financie a na toto by sme sa asi mali pozrieť, pretože sa budú vracať peniaze späť na ministerstvo kultúry, aby ste vedeli, na čo sa míňajú peniaze daňových poplatníkov. Tak napríklad prostriedky nadácie pána Šimečku sa vynakladali napríklad na to, že sprevádzali cudzincov. Čiže príde sem cudzinec, ktorý tu býva päť rokov. Oni si z tých cudzincov vybrali jedného cudzinca. Ten im ukázal, ako sa mu páči v meste Košice a potom s ním išli napríklad na večeru na Maču. To je pre nich také typické a toto celé si nechali zaplatiť z tejto nadácie. Dokonca ešte aj s trianglom si to nechali preplatiť. Tak, ak toto je teda v súlade so zákonom a s nejakými etickými alebo morálnymi pravidlami, tak neviem. Nemyslím si, že toto patrí do kultúry. Ďakujem. [14:55] Tibor Gašpar Ďakujem, pani Érska. Ináč to boli zaujímavé informácie na záver. Ďalšou otázkou v poradí je otázka číslo deväť od pána poslanca Karasa, ktorý je prítomný v sále. Predtým boli tri otázky, ktoré už boli zodpovedané a boli na ne položené aj doplňujúce otázky, aby ste neboli prekvapení, pani Érska, teda pani poslankyňa Juríková, pán poslanec Hazucha a pani poslankyňa Jaurová. Takže sme pri deviatej otázke a tá znie: Vážený pán minister Blanár, aké boli hlavné výstupy spoločného rokovania ministrov zahraničných vecí krajín slavkovského formátu s čiernohorskými partnermi v dňoch 1. – 2. októbra 2026 v Podgorici. Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:56] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošičku vysvetlil aj tú históriu slovenskej diplomacie, čo sa týka západného Balkánu. Slovenská republika od svojho vzniku bola veľmi aktívna z hľadiska západného Balkánu. Prítomná aj našimi diplomatmi tak, že bola v rozhodujúcich chvíľach pri historických milníkoch práve napríklad Čiernej Hory, lebo boli to naši diplomati, ktorí organizovali referendum o osamostatnení sa Čiernej Hory od Bosny a Hercegoviny. Čiže to, že sme tam angažovaní dodnes a že chceme, aby práve všetko to, čo sa tam udialo počas tej nešťastnej vojny, sa nejakým spôsobom usporiadalo za jedným stolom v Európskej únii, aby nás to zjednotilo, aby sa tam nevytvárali ďalšie napätia, ktoré sú spojené s historickými krivdami a udalosťami, ktoré sa stali. Preto sme členmi priateľov západného Balkánu a podporujeme ich integračný proces. Preto robíme aj ďalšie aktivity v rámci iných formátov, ako je v tomto prípade slavkovský formát trojka. Keď sme my boli predsedajúcou krajinou, pán poslanec, ja som zorganizoval práve takéto rokovanie v Albánsku, pretože Albánsko je jedno z tých, jedna z tých krajín kandidátskych, ktorá je spoločne s Čiernou Horou a potom Srbskom na tom zatiaľ najlepšie z hľadiska prístupového procesu, ale môžem úplne jasne povedať, že najlepšie je na tom Čierna Hora. A preto sme išli práve do Čiernej Hory. V tomto prípade to organizovalo predsedníctvo rakúske, aby sme si vypočuli všetko to, čo v súčasnosti v tej záverečnej rovinke Čiernej Hory v prístupovom procese ešte potrebujú vylepšiť. Majú už uzatvorených 18 kapitol, do 33 chcú otvoriť tento rok všetky a pomaličky ich pouzatvárať. Avšak vynárajú sa tam ďalšie otázky, ktoré sú skôr bilaterálne ako integračné. A my chceme práve, aby sa nemiešali otázky, ktoré súvisia s rozširovaním Európskej únie, s tým, čo tu historicky ešte niekedy bolo. To by sa malo vyriešiť separátne, spoločne. A tu chceme svojím spôsobom pomôcť aj my na úrovni Európskej únie, aby sme nabádali partnerov, že poďme prísne merítorne iba k prístupovému, sú podľa jednotlivých kapitol. Tie rokovania boli na najvyššej úrovni a môžem vám povedať, že mimoriadne aktívny pán prezident a rovnako aj premiér Čiernej Hory, aj minister zahraničných vecí. Majú tam veľmi dobrú politickú atmosféru, pretože tá snaha, aby členstvo krajín v Európskej únii, obyvateľ Čiernej Hory je naozaj veľká. Tie čísla sú enormné a myslíme si, že by to bol veľmi dobrý signál. Práve po tom období, kedy sa rozhodlo ešte v Tesalonikách, že Aj minister zahraničných vecí. Majú tam veľmi dobrú politickú atmosféru, pretože tá snaha, aby členstvo krajín v Európskej únii obyvateľ Čiernej Hory, je naozaj veľká. Tie čísla sú enormné a myslíme si, že by to bol veľmi dobrý signál. Práve po tom období, kedy sa rozhodlo ešte v Tesalonikách, že krajiny západného Balkánu raz budú členskými krajinami a niektorí začali tieto prístupové rokovania už vyše pred 20 rokmi. Spomeniem napríklad Severné Macedónsko, ktoré dodnes ešte stále je kdesi v tom procese a nevie sa akosi pohnúť. A preto by bolo dobré, aby nenastala tá frustrácia obyvateľov krajín západného Balkánu tým, že oni budú vidieť, tak asi nás v tej Európskej únii nechcú. Jednoducho, no tak ideme sa zariadiť po svojom a ideme možno prijať nejaké iné ponuky, ktoré sa nám tu ponúkajú. A to by bola veľká chyba. Preto si myslíme, že Čierna Hora by mohla byť práve tým svetielkom na konci tunela, že dá nádej aj ostatným krajinám, že dá sa to dosiahnuť a bola by to v tom prípade tretia krajina západného Balkánu a tie ďalšie chceme posúvať ďalej. Nehovoriac o tom, že samozrejme máme záujem aj spolupracovať úzko s Čiernou Horou, lebo Čierna Hora síce malá krajina, ale má, čo ponúknuť, či už z hľadiska turistického ruchu, ale aj mnohé iné príležitosti ponúka. Čiže ja to hodnotím veľmi pozitívne. Ukazuje sa, že tento neformálny formát Slavkovský je dobrý práve na takéto iniciatívy, ktoré sme urobili v súvislosti s prístupovým procesom Čiernej Hory. Slovenská republika dokonca aj predložila môj rezort Európskej únii a príslušnej komisárke spôsob, ako vieme urýchliť ten proces bez toho, aby sme narušili všetky pravidlá, ktoré sú zadefinované pri prístupovom procese, pretože sme proti akýmkoľvek skratkám, pán poslanec. A proti dvojakému metru. Nemôže [15:01] Tibor Gašpar Prístupovým procesom čas uplynul, ale pán poslanec má doplňujúcu otázku, kým mu udelím slovo. Chcem privítať hore na balkóne v priestoroch pre verejnosť žiakov a zrejme aj pedagógov zo základnej školy na Medzi v Spišskej Novej Vsi. Vitajte. Doplňujúca otázka [15:01] Daniel Karas – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Od pána poslanca Karasa, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, chcel by som ešte podať jednu doplnkovú otázku. Aby ste aj rozvinul presne ten slavkovský formát v rámci Čiernej Hory. Či to presne viete vysvetliť našim opozičným poslancom, že o čo vlastne ide, aby to pochopili, aby zase neboli zbytočne agresívni. [15:01] Tibor Gašpar Ďakujem pekne. [15:01] Juraj Blanár – Vystúpenie Nech sa páči, pán minister. Ďakujem. Pán, dovoľte mi, porozumel som tej irónii, ktorú ste mali v hlase a myslím si, že to asi v tomto prípade by bolo hádzanie hrachu na stenu. Ale dovoľte mi, aby som naozaj ešte raz podotkol, že je to veľmi dôležité, to, čo v súčasnosti robíme. Pretože viete, že tam tie krivdy ešte stále sú kdesi. Len si všimnite, čo sa stalo počas pohrebu Radka Mladiča, ktorý zomrel. Aké to jatrí tie rany, ktoré sú tam, ako keby ste tam sypali soľ. Čiže tam stále ešte sú generácie, ktoré si pamätajú, čo sa udialo a je to veľmi bolestivé. A práve preto si myslíme, že za európskym stolom, kde budeme spolupracovať, vieme tieto tenzie nejakým spôsobom dať už kdesi do histórie. A to je aj prístup, principiálny prístup našej slovenskej diplomacie. Jednak dodržiavanie medzinárodného práva, pán poslanec, ale hlavne presadzovanie mieru. A dodržiavanie medzinárodného práva je napríklad aj to, že sme dodnes neuznali Kosovo ako jedna z piatich krajín v rámci Balkánu, pretože je to narušenie teritoriálnej integrity Srbska. A to tiež spôsobuje aj problémy Srbska, aby mohlo napredovať pri prístupovom procese. Čiže vidíte tú komplexnosť celého tohto problému, ale je dobré, že sme tam, že sme aktívni a neustále poukazujeme na veci, ktoré to deformujú. My sme absolútne odmietli aktivitu Merca, ktorý hovoril o nejakom čiastočnom členstve Ukrajiny. To jednoducho neexistuje takéto niečo. Musí byť rovnaký proces pre všetkých. Ďakujem vám za... Pán minister, ďakujem aj ja za vašu odpoveď. [15:03] Tibor Gašpar Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končíme tento bod programu a vyhlasujem 5-minútovú prestávku na prestavenie systému. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 15. dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555. Za vládu tu je v tejto chvíli pán minister zahraničných vecí a poprosím spoločného spravodajcu pána Blcháča, ktorý je tiež prítomný, aby zaujali svoje miesta a ďalším prihláseným do rozpravy rečníkom je pán poslanec Krátky. Odovzdávam mu slovo, pripraví sa pán poslanec podľa poradia Horecký. Ďakujem. [15:09] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Na slovo, milé kolegyne, vážení kolegovia. Rozprava o rozpočte kedysi vyzerala tak, že tu bola plná sála, venovala sa tomu patričná pozornosť. A poslanci naozaj počúvali a premýšľali nad rozpočtom pre krajinu. Dnes prázdne lavice, väčšinou osobné rozhovory a predstavitelia relevantných, asi tých najvýznamnejších kontrolných inštitúcií, aké na Slovensku máme, čo sa rozpočtu týka, ako je napríklad predseda NKÚ alebo predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sú ústavou zriadené orgány, dostávajú hubovú polievku od ministra financií. Žiaľ, takáto nízka úroveň a takýto úpadok pri rozpočtoch, ktoré predkladá SMER. Už ale s kvalitou rozpočtu sa zjavne odzrkadľuje aj úpadok procesu. Ja som s nemým úžasom sledoval ministra financií, ktorý sa nám snažil nahovoriť, že toto je rozpočet akéhosi sociálneho zmieru. Tak v prvom rade by to nemal hovoriť minister financií, ale mali by to povedať jeho sociálni partneri, čiže partneri Sociálnej a hospodárskej rady. A keď som pozeral tlačové vyhlásenie zástupcov zamestnávateľov, odborárov, miest a obcí, tak behal mráz po chrbte. Čo ešte, ako hlboko vie klesnúť náš minister Kamenický a vláda? Pretože títo partneri, najvýznamnejší rozpočtoví partneri sociálneho dialógu, dostali pozvanie na rokovanie o rozpočte v piatok bez prílohy. Boli pozvaní rokovať o niečom, čo nedostali do rúk. Nakoniec im to odoslali v nedeľu ráno. A v pondelok ráno o 9:00 sa k tomu mali vyjadriť a neviem, na základe čoho sa minister Kamenický domnieva, že tento rozpočet je rozpočtom sociálneho zmieru, pretože, keď som počúval zástupcov Hospodárskej a sociálnej rady, tak povedali, že tam prišli len z úcty k sociálnemu dialógu. Lebo Kamenický a vláda ho pošliapali a oni ho nechceli nechať ležať na zemi. Tak toľko ako prvý komentár k tomu, že či je toto rozpočet sociálneho zmieru. Druhýkrát som zostal zarazený a v nemom úžase na výbore pre hospodárske záležitosti, keď sme tam mali štátneho tajomníka. Pýtal som sa ho na parametre rozpočtu a on okrem teda toho, že nám odpovedal na otázky, spochybnil absolútne kľúčovú vec. Ja som sa ho pýtal na to, že pán štátny tajomník, máme zdravý dlh alebo taký úzus, že za zdravú výšku dlhu považujeme výšku v úrovni 50 % hrubého domáceho produktu. A vy sedemmíľovými čižmami prekračujete túto hranicu. Akým štýlom sa pozeráte aj na súvisiace veci v Národnej rade, keď ste odbrzdili dokonca rozpočtové provizórium? A on odpovedal na túto otázku a hovorí, že nevie, skadiaľ som zobral túto hranicu, a začal to dávať do takej akademickej roviny, že 50 % to je diskutabilné, že či je úroveň zdravého dlhu. Tak chcem pripomenúť ministerstvu financií, že ešte stále je platný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde, ktorá jasne hovorí o spúšťaní piatich úrovní sankcií a tie sankcie začínajú na 42 % HDP. A posledná hranica, ktorá je tiež už dávno prekročená, pretože náš dlh sa blíži k 71 % v roku 2029. Tá posledná hranica podľa ústavného zákona je na úrovni 54 %. Chcem sa teda opýtať, keď sa rozprávame o verejných peniazoch, to nie sú peniaze ministra Kamenického. To nie sú peniaze bianko šek pre vládu. To sú rozpočty, to je rozpočet na rok 2027 a výhľad na rok 2028 a 2029, to sú peniaze nás všetkých. Ešte stále tu platí spoločenský úzus, mimochodom, za ktorý hlasoval aj SMER, že zdravá výška dlhu je na úrovni 50 %. Ale nečudujem sa tomu, že štátny tajomník nevníma ústavný zákon, ktorý by mal dodržiavať a ktorého hranice by ho mali okliešťovať, keď si dovolia predložiť rozpočet, ktorý je v rozpore s ústavným zákonom. Toto je realita. My dnes máme na stole rozpočet, ktorý je v rozpore s ústavným zákonom. Aj preto som sa podpísal pod podanie na Ústavný súd, kde žiadame od ministra Kamenického to jediné, to minimum, čo existuje, aby dodržiaval aspoň zákony pri rozpočtovaní. Aspoň dodržiaval zákony. Už keď to nerobí hospodárne, už keď to nerobí transparentne, už keď to nerobí Ústavným zákonom. Aj preto som sa podpísal pod podanie na Ústavný súd, kde žiadame od ministra Kamenického to jediné, to minimum, čo existuje, aby dodržiaval aspoň zákony pri rozpočtovaní. Aspoň dodržiaval zákony. Už keď to nerobí hospodárne, už keď to nerobí transparentne. Už keď to nerobí s ohľadom na udržateľnosť verejných financií, o čom budeme za chvíľku hovoriť. Nech to robí aspoň zákonne. Bolo veľmi také zaujímavé pozerať sa na to, ako sa minister Kamenický niekoľkokrát vo svojom úvodnom slove tak zavzdušňoval, že on nám teda vysvetlí výšku deficitu, lebo určite mu budeme búchať o hlavu ten nominálny numerický číselný deficit, to vyčíslenie, hej? To 7,4 miliardy. Nuž, som rád, že minister financií konečne dospel a dozrel do úrovne debaty, kedy sa nemusíme baviť o nominálnych deficitoch, pretože to bol on, ktorý tu roky rozprával o 24 miliardách hrubého dlhu predchádzajúcej vlády. No tak sme mu to hádzali naspäť a ukazovali jeho vlastné čísla, že on sám držal nohu na plyne, ktorý nás potiahol do oveľa vyššej sekery. On sám má na svedomí oveľa väčší hrubý dlh. Dokonca jeho čistý dlh je na úrovni 30 – 30 miliárd. Čo ma privádza k zaujímavej myšlienke, či by tak minister Kamenický, a pán minister Blanár by ho o to mohol požiadať a mu to tak spomenúť v rámci vlády, či by tak minister Kamenický nechcel poďakovať svojim predchodcom. Pretože keby oni nezobrali vtedy úvery a peniaze, ktoré boli na stole za v podstate nulové percento úroku, tak by mal dnes oveľa drahšiu obsluhu dlhu, oveľa drahšiu, ale k tomu sa tiež ešte dostaneme. Chcem povedať ďalej na margo aj rozpravy, ktorá odznela na Výbore pre hospodárstvo, že ja viem, že je to také ľúbivé, že hneď začneme škrtať investície do budúcna. Viete, ale to je už asi posledné, čo nám tu zostáva. Pretože nemáme vôbec dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tento rozpočet bol robený v hesle: dnes hodujeme, zajtra potopa. Toto je heslo, s ktorým minister Kamenický a vláda schvaľovali tento rozpočet a s týmto nám ho predkladajú. Tak by som očakával aspoň to najmenej. Aspoň, že projekty európskeho významu – teraz budem hovoriť o projektoch výskumu IPCEI, viem, že máte kolegov aj v koalícii, ktorí vedia, o čom hovorím –, to sú výskumné inovačné projekty európskeho významu, sú dlhodobo zaseknuté. Vy nielen, že predáte našu budúcnosť, vy zapchávate všetky možné okná, dvere, skadiaľ by vám v budúcnosti – aj nie vám, nám, tejto republike – do rozpočtu mohli prísť peniaze. Každé jedno euro investované do výskumu sa násobí, sa otáča a môžeme diskutovať o úrovni návratnosti investície, či to bude úroveň ministra Kamenického, ktorý je veľmi skeptický, ale sám hovorí o tom, že z 1 € môžu byť kľudne 2 €, alebo to môže byť očakávanie, že z 1 € budú 4 alebo 7 €. Čo sú už pomerne optimistické očakávania, ale prečo nie? Lebo toto sa nebavíme o takom výskume, inováciách a startupoch, ako kedysi tuná obhajoval minister školstva Drucker, sleďa vo Voderadoch. Toto je IPCEI – sú opečiatkované Európskou komisiou. Sú to výskumné projekty s medzinárodnou účasťou. Sú to výskumné projekty, ktoré majú budget na úrovni desiatok miliónov € rozdelené na niekoľko rokov a robí sa v nich špičkový výskum vecí, ktoré posunú technologicky dopredu celú Európu. Taký majú potenciál. A mne sa štátny tajomník na ministerstve hospodárstva, ktorý sedel oproti mne na výbore, vykrúcal a nevedel, či im niečo dajú z rozpočtu alebo nedajú? Tak to je mimoriadne vážna vec, keď – ďakujem pekne – keď predkladajú rozpočet, z ktorého oni vlastne čo? Ako tvorili tie čísla a rozpočtové položky? Oni ešte nevedia, čo budú financovať? A už sa na to pýtajú peniaze a už ich vedeli vyčísliť? Však to je smiešne. Chcem preto upozorniť, neškrtajte aspoň – keby som mal povedať tú skratku z angličtiny po slovensky – dôležité projekty spoločného európskeho významu, to je skratka IPCEI z angličtiny. Neškrtajte aspoň ten najšpičkovejší výskum, aký doma máme. Tých výskumov je zopár a môžeme z nich mať desiatky patentov a môžu tu byť krásne úspešné technologické firmy, ktoré potiahnu v budúcnosti náš rozpočet. Ale keď im peniaze nedáte a zadusíte to, aby tento výskum robili, tie peniaze nepritečú. Chcem sa teraz dotknúť na chvíľočku veľmi zaujímavej témy, ktorá je veľmi dôležitá pre bežného človeka, to sú palivá. To sú pohonné hmoty, cena benzínu a nafty. Minister tu hovorí, že nuž, nemáme s tým veľmi čo robiť a to, čo s tým robiť môžeme, tak to vlastne robíme. Tak po prvé, tie opatrenia boli zúfalo chabé a zle manažérsky uchopené. Keď som videl prvé opatrenia na vláde, že idete zlacňovať ceny lístkov na vlak, tak prvé, čo som si pomyslel, že staviate dom od strechy. Už keď ste chceli nejaké opatrenia priniesť, tak toto opatrenie malo byť niekde úplne posledné v rade. Ja nehovorím, že tam nepatrí. Do tohto radu, v tomto rade nestojím, ale je to posledná vec, ktorú by sa patrilo, aby ste urobili. Optimálne, želal by som si, aby sme mali peniaze na to, aby sme mohli škrtnúť dane, ktoré štát má v cenotvorbe paliva najväčší podiel. Je tam v podstate dvojzložka, z ktorej štát čerpá najviac. Je to spotrebná daň, je to DPH-čka. Želal by som si, aby sme boli v stave škrtnúť spotrebnú daň, ale žiaľ, osobne si o tomto opatrení myslím, že je to najdrahšie opatrenie s najmenším dopadom na peňaženky ľudí. Pretože z rozpočtu vyškrtnete 150 až 180 miliónov podľa môjho prepočtu a ľudia to potenciálne pocítia na cene benzínu alebo nafty niekde na úrovni 2 – 3 eurocentov. Čo, keď im vyskočila cena za nádrž o 20 – 25 €, sa všetci asi zhodneme, že im nepomôže veľmi. Takže – a nemôžeme si to dovoliť momentálne zo štátneho rozpočtu. Čiže my sme navrhli preto riešenie adresnej pomoci z peňazí, ktoré ešte štát na to má. A tu tie peniaze, ktoré štát na to má – Kamenický to ignoruje, zakrýva si pred tým oči a nechce ich pustiť, lebo ich chce rozdávať niekde inde – sú peniaze navyše zo zvýšeného výberu na DPH. Teraz nehovorím o celkovej tej mise DPH, ktorá sa vyberie. Teraz hovorím o tom malom podieli, ktorý vyberie štát navyše, pretože keď máte 23 % DPH na niečo, čo stojí 1,50 € – a to stáli pohonné hmoty v januári tohto roku a nikto nerozpočtoval tento rok, dokonca v decembri alebo aj mesiac predtým, nikto nerozpočtoval a určite sa nepočítalo s tým, že takto ceny vystrelia. Takže v rozpočte na tento rok boli naplánované nižšie príjmy z DPH na palivách. A keď tá cena vystrieľa na 1,80 € – 1,92 € a to teraz už tam oscilujeme, tak štát prirodzene z 23 % sadzby vyberá viacej. A môj prepočet je hrubý technický prepočet, že z ceny benzínu a nafty vyberá štát a minister Kamenický dostáva do kasy od 5 až do 8,5 centa na liter navyše, je výber do štátnej pokladnice na DPH. Ale pri 270 miliónoch litrov mesačne pohonných hmôt, ktoré sa predajú, to robí niekde okolo 15 až 18 miliónov do kasy. Hovorím hrubý prepočet pre ministra Kamenického navyše. A toto sú peniaze, ktoré tam má, hromadia sa mu už šesť mesiacov a mohol by ich použiť na adresnú pomoc práve tam, aspoň kde on sám sľuboval svojim voličom, že ich určí a že čo zabezpečia. Čo zabezpečí, čo by mal zabezpečiť podľa vlastných sľubov – nižšie ceny potravy napríklad. Pozeral som si ministra Takáča, keď s pompou ohlasoval 26-miliónovú pomoc na zelenú naftu pre farmárov. A bolo mi smutno-smiešne, pretože to bola najnižšia pomoc za ostatných päť rokov. Tak na jednej strane majú farmári najväčšie ceny pohonných hmôt, na druhej strane im dajú najmenšiu výzvu, najmenšiu pomoc na nižšie palivá. Malo by to byť naopak, pretože práve tam sa vstupuje do cenotvorby potravín. Práve tam a práve u tých, ktorí od tých výrobcov potravín a od farmárov distribuujú a prenášajú tie potraviny potom do obchodov. Tam by mala ísť predsa pomoc štátu. Napríklad sa odstrihnúť od drahých palív na horizonte rozvozu 150 km. Na to vám úplne stačí elektrická dodávka, nech sa páči. A minister toto spochybňuje. On hovorí, že my chceme v opozícii dotovať elektrické autá. No áno, má to svoju logiku, má to zmysel, má na to peniaze a dáva to absolútny ekonomický význam pre ten mikroregión. Že tú ekonomiku lokálnu, kde sa tvorí cena potravín pre ľudí, ktorí tam žijú. Nech sa páči. Hovorím, sú tam peniaze, hovorím, kde ich má, hovorím, čo treba robiť, okrem množstva iných opatrení. Prečo to neurobí? Ktorý nevie rozpočtovať. A za chvíľku ukážem úplne na konkrétnych číslach, prečo nerozpočtuje minister Kamenický zodpovedne. Po prvé preto, lebo stratil kontrolu nad dlhom. Je to veľmi vážne vyjadrenie, som si toho vedomý, ale minister Kamenický stratil kontrolu nad verejnými financiami, keď si stanovil ciele, ktoré nevie splniť. To je cieľ 3 % deficitu napríklad na ten rok, o ktorom sa dnes bavíme, na rok 2027. Rozumiem tomu, čo hovorí, že protivietor. K tomu sa tiež ešte viackrát dostanem, ale protivietor by mohol tvoriť tak 0,5 % HDP. Takže dalo by sa súhlasiť s ním, keď si zvolní ten cieľ na úroveň 3,5 %. To by som rozumel. Bolo by to dokonca zdôvodniteľné tými clami, ktoré spomína. Bolo by to zdôvodniteľné Hormuzom a situáciou na Blízkom východe. Ozvláštnite deficit na 4,94 % je maximálna nezodpovednosť. Maximálna nezodpovednosť, pretože nás necháva absolútne nepripravených na budúcnosť. On prejde budúce roky – teraz poviem niečo, čo ešte nikdy neodznelo v tejto sále a je mi ľúto, že na to musím upozorniť. Ale môže si za to minister Kamenický sám. Ešte sme nemali tak zlého ministra financií, ktorý sa odvolával pri parametroch rozpočtu na nereálne čísla. Viete, o čom hovorím? Minister Kamenický hovorí, že odovzdá rozpočet lepší tak o 1,5 až 1,8 %. Viete, z čoho vzniklo to číslo? Teraz vám to vysvetlím. Pochopíte tú zvrátenosť, ktorú sa vám snaží nahovoriť minister financií, a je to hanba, že sa vôbec na to odvoláva, že sa znižuje k takejto argumentácii. Keď bol ešte za Ódorovej vlády minister financií pán Horváth, tak urobil tzv. draft budgetary plan, čiže predpoklad rozpočtu, ako asi dopadne ten rozpočet za rok 2023. Aj 2024 sa vtedy počítal a pán Horváth odoslal do Bruselu, že ten deficit za rok 2023 bude niekde na úrovni 6,2 %. Viete, o koľko sa sekol? O 1,2 %. To je astronomická chyba. Ja viem, že mnohí ľudia, ktorí sa nerozumejú fiškálnej politike a makru, tak 1,2 % to nemusí byť tak veľa, ale pri odhade deficitu, ako skončí deficit daný rok, je to galaktická chyba. To je – to je názov aj – obrovský priestrel toho, kde to reálne skončilo. Oproti realite to skončilo o 1,2 % nižšie. To znamená zhruba na 5 %. Tak sa môžeme dočítať. Na 5 % to skončilo. Môžeme sa baviť o tých nuansách. Veľmi rád si to vysvetlím s kýmkoľvek, kto sa o tom bude chcieť rozprávať. Čiže bolo jasné, že odhad deficitu na koniec roka 2023 obsahuje chybu na úrovni 1,2 % HDP. Čiže logicky, že aj odhad deficitu na rok 2024, na ktorý sa odvoláva minister Kamenický, ktorý mal skončiť na úrovni 6,5 %, bude o 1,2 % zhruba nižší, pretože je tam zakomponovaná chyba. Ak je chyba z tejto úrovne z predchádzajúceho roku, treba ju zohľadniť aj v úrovni roku, na ktorý sa minister Kamenický odvoláva. A mimochodom to bol stále len odhad úradníckej vlády. A minister Kamenický sa porovnáva s týmto chybným odhadom, galaktickou chybou, ktorá je tam zakomponovaná. Hovorí, že oproti tomuto plánu, ktorý sa nenaplnil a bol chybný, on odovzdáva lepšie verejné financie, lebo ich odovzdáva v zásade na úrovni 5 %. Prosím vás, čo to je za diletantizmus, keď sa minister financií – to sa tu ešte nikdy nestalo, to sa nikdy nestalo, že minister financií cieľ svojho rozpočtu koncoročného po odovzdaní volebného obdobia porovnával so zlým odhadom deficitu, ktorý mimochodom už tri roky dozadu my vieme, ako dopadol. Už vieme, aká bola realita. To sa nikdy nestalo, že minister financií cieľ svojho koncoročného rozpočtu po odovzdaní volebného obdobia porovnával so zlým odhadom deficitu, ktorý mimochodom už tri roky dozadu my vieme, ako dopadol. Už vieme, aká bola realita. Takže nesnažte sa ani len pochopiť a uveriť to, čo hovorí minister Kamenický, pretože on nás normálne klame, lebo on o tomto vie. On vie o tom. S čím sa porovnáva? On vie, že to bol návrh úradníckej vlády, ktorý sa nenaplnil a v ktorom bola chyba na úrovni 1,2 %. A napriek tomu nám bude tvrdiť, že on o takýto veľký rozdiel odovzdáva lepší deficit. Je to hanba. Ten deficit, ktorý dnes máme, aby som bol absolútne chirurgicky presný, minister hovorí, že je na úrovni 4,94 %. Ale viete, čo je ešte napísané v tom rozpočte? Je tam napísané, že to je rozpočet, ktorý nebude obsahovať žiadne jednorazové vplyvy. A teraz už idem konečne na tú takú hlbšiu debatu. Doteraz som sa venoval v zásade jednoduchým veciam, ktoré sa týkajú hospodárstva a fiškálnej politiky, a teraz si poďme rozbiť tie čísla na drobné a poďme na seriózne črevá rozpočtu a pochopíte, v čom je ten rozpočet katastrofálne zlý. Hovorme o štrukturálnom deficite. Štrukturálny deficit je deficit, ktorý je očistený o cyklickú zložku a o jednorazové vplyvy. Keď minister Kamenický si napísal do rozpočtu, ktorý vám všetkým predložil, že tam nie sú jednorazové vplyvy, tak v podstate hovorí, že tento čistý, teda že tento deficit 4,94 % treba už očistiť len o tú cyklickú zložku, ktorá je za posledných päť rokov niekde na úrovni 0,1 až 0,2 % a dostanete tzv. štrukturálne saldo, štrukturálny deficit. To znamená trvalú zložku rozpočtu alebo deficitu, ktorú potrebujeme dofinancovať každý rok na to, aby sme sa udržali, aby sme vedeli fungovať. To je absolútne kľúčové pre rozpočty a zvlášť v čase konsolidácie. Štrukturálny deficit. Prečo? Pretože to je presne tá medzera vo verejných financiách, ktorú treba ozdraviť. Jednorazové vplyvy, aj keby vám deficit vystrelil do neba, pominú na druhý rok. Keby zotrvali 2 roky, ako to bola pandémia, tak pominú po 2 rokoch. Tie sa nezapočítavajú. To nie je nič. Zopár vysokých deficitov nie je pre ekonomiku katastrofa, ale dlhodobo vysoký deficit, to tvorí katastrofu vo verejných financiách. A čo urobil minister Kamenický za štyri roky? A teraz vám ukážem graf. Nemôžem ho ukázať na papieri, ukážem ho rukami. Veľmi dobre to rýchlo pochopíte všetci. Pokiaľ je toto línia vyrovnaného rozpočtu a toho, že čo príde, tak to vyfinancujeme z toho, čo potrebujeme dať ako výdavok, tak minister Kamenický, ak tu dole sú sekery, ktoré rúbe každý rok, od nuly dole si musí vždy požičať. Robil konsolidáciu, taký oblúčik spravil. Takto sa priblížil, znižoval ten deficit trošku, aj ten štrukturálny, a výhľadovo nám postavil na stôl rozpočet, ktorý má v sebe zakomponovanú krivku dole. On nič nezlepšil v našej ekonomike. On len oddialil zlé časy. Tento rozpočet ani rozpočty, ktoré predkladal minister Kamenický, nič nevyliečili, len boleli. Bola to veľká bolesť bez liečby. To sú rozpočty ministra Kamenického. To je rozpočet na rok 2027. A nielenže nás necháva v zlom stave, s veľkou medzerou štrukturálneho deficitu. Ten štrukturálny deficit sa nám bude prehlbovať. Taká je predikcia na budúce roky. A povedal som vám, že minister Kamenický nemá zapísané, alebo má explicitne napísané v danom rozpočte, že jednorazové vplyvy tam nie sú. Teraz vám ukážem, ako sa mýli. Buď sa mýli, alebo zavádza a klame. Do tohto rozpočtu zakomponovali už do toho štrukturálneho deficitu nasledovné položky: kompenzácia cien energií 250 miliónov, rezerva na negatívne vplyvy, to treba započítať, 150 miliónov, národný jadrový program 100 miliónov. Fico hovorí, že do konca volebného obdobia rozbehne výstavbu jadrového zdroja tak, aby sa už nedala zastaviť. To znamená, že s týmto národným jadrovým programom treba počítať do budúcich rozpočtov, do budúcich štrukturálnych deficitov, takisto aj s tou kompenzáciou energií. Ono to pôvodne bolo počítané ako jednorazový vplyv, ale už teraz, keďže sa nám táto zložka opakuje, sa stala súčasťou štrukturálneho deficitu. Opatrenia proti suchu, hoci minister Kamenický, a to hovorila kolegyňa, ktorá so mnou sedela na výbore, ktorý sa venuje enviro a pôdohospodárstvu, hovorila o 100 miliónoch na sucho. Minister Kamenický to zakomponoval do tohto rozpočtu. Ale tie peniaze na rozpočet v roku 2028 aj 2029 chýbajú. Čo tým chcem povedať? Buď je to jednorazový vplyv, o ktorom minister Kamenický hovorí, že také v rozpočte nemá. Alebo to vstúpi do bilancií budúcich rozpočtov, ktoré ale nemá vykryté výdavkami. To znamená, že zhorší nám to opäť dlhodobú udržateľnosť. Zhorší. Podotýkam, že sme piaty rok v pásme vysokého rizika. Keď dokopy narátam všetky tieto položky, aby som to nečítal, tak zostávajú nekryté výdavky na rok 2028, na ten rok po tomto rozpočte, o ktorom rokujeme, v hodnote 1,2 miliardy. 1,2 miliardy nekryté výdavky. To znamená, že nielenže minister Kamenický neodovzdá rovnaký deficit alebo lepší, nielenže minister Kamenický neodovzdá lepší deficit ako keď prišiel, lebo ho má na rovnakej úrovni na 5 %, lebo sa pomeriava a odvoláva sa na zlé číslo. Nielenže neozdravil trvalú zložku nášho deficitu. On to neozdravil. On ju prehĺbil. On naprogramoval rozpočty do budúcna, aby tie štrukturálne deficity sa zväčšovali. Nezapísal to spravodlivo do tohto rozpočtu, nehovorí o tom nič. A tak vznikla grécka cesta. Začalo zlé výkazníctvo. Upozorňujem na to. Buď schováva čísla, alebo o nich nehovorí pravdu z môjho pohľadu. Aké čísla ešte schováva? Hovorím tu už dlhšie o štrukturálnom deficite. To je presne údaj, ktorý potrebuje mať minister financií. On ho má veľmi dobre napočítaný, on vie, o čom hovorím. Lebo ho potrebuje ukázať v Európskej komisii, keď tam pošle rozpočet. Ale on ho neuviedol do tohto rozpočtu. Keby ste ho hľadali, keby ste si ho chceli pozrieť, lebo to je skutočne to významné, čo sa deficitu týka, tá trvalá zložka, ktorá tam neustále zostáva, tak ju tam nenájdete. Normálne ju schoval. Keby sa chcel pochváliť tým, že ozdravuje verejné financie, že tá konsolidácia pomohla, tak ju tam uvedie. Čísla sa neuvádzajú len vtedy, alebo spravidla ich tam nenájdete len vtedy, keď je s nimi nejaký problém alebo keď nechcete, aby ich videli. Čiže teraz rokujeme o rozpočte na roky 2027 až 2029 výhľadovo. Na roky 2028 až 2029 vôbec nie sú zohľadnené nasledovné položky: tie platy v pozmeňujúcom návrhu, ktoré priniesli, energia, sucho 100 miliónov, národný jadrový program, výpadok dane z finančných transakcií, 500-miliónová položka. Chápete, že nám minister financií položil na stôl rozpočet, kde nezohľadnil veci, o ktorých sám hovorí, sám ich očakáva. Prečo je to dôležité? Lebo ratingové agentúry sledujú práve tú štrukturálnu zložku deficitu. Ich zaujíma, ako dlho budeme v tomto pásme vysokého rizika. A ideme týmto rozpočtom do situácie, kedy nebudeme mať kryté výdavky v budúcnosti, hoci ich máme naplánované. Máme financie v stave vysokého rizika, pričom zostáva napriek tomu, že tu neboli nejaké významnejšie hospodárske a finančné krízy, vysoký štrukturálny deficit. Sme v pásme vysokého rizika a minister financií odovzdá verejné financie v stave, ktorý bude znamenať, že tieto ukazovatele sa budú ešte zhoršovať. Pretože predpoklad pri nezmenených scenároch je, že štrukturálny deficit tohto rozpočtu je na úrovni -4,9 % HDP. Čiže sme na úrovni -4,49. Podľa výhľadu, ktorý som videl v prepočte Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to na rok 2028 bude -5,1. Na rok 2029 -5,3. Čiže on zhorší, on odovzdá verejné financie v horšom stave, ako ich prebral. Nielenže budú na rovnakom stave, nielenže budú v rovnakom zlom stave, ale oni budú ešte v horšom. Teraz poviem, čo je na tom veľmi nebezpečné. Pretože my sme sa dostali do situácie, kedy minister financií, táto vláda neprejedá už len budúcnosť. My sme sa už dostali na hranu tej periódy časovej, v ktorej je ešte možné prejedať tú budúcnosť. Ten čas skončil. Prečo to hovorím? Pretože sme sa dostali do situácie, kedy máme hospodársky rast v podstate dobiehaný. Výšku úrokov za dlh, rozumieme tomu, hej? Vysvetlím, že keď vám rastie hospodársky rast tempom tento rok 0,8 % a na budúci rok 1,4 %, ale dlh vám približuje k rýchlosti hospodárskeho rastu a že jemne predbieha, možno aj to sa nám stane v budúcnosti, na tej trajektórii sme, tak vlastne ekonomika všetko to, čo si zarobí, zaplatíte za ten dlh. Čiže my už nevyrastieme z dlhu. My už dlh začíname splácať novým dlhom. Preto sme ministra financií neustále upozorňovali na to, že si má dávať pozor, aby nezadusil hospodársky rast, lebo tu bola 15-ročná perióda, kedy sme hovorili a mali nádej, že vyrastieme z dlhu. Sme v rokoch, kedy to prestáva platiť. Táto premisa, už sa nebude dať s ňou počítať. Už sa nebude dať počítať s tým, že nové dane vyriešia všetko. Už sa nebude dať spoliehať na navyšovanie daní. Nakoniec ani nemôžeme, lebo sme jedni z najvyšších v regióne. Poviem teraz druhý indikátor, ktorý je mimoriadne dôležitý. Pochopíte opäť, prečo tento rozpočet je absolútnym protikladom sociálneho zmieru, tak ako sa nám to snaží nahovoriť premiér aj minister financií. Pozrime sa na indikátor S2. To je indikátor dlhodobej udržateľnosti, ktorý je robený podľa metodiky Európskej únie. Tento indikátor v podstate sa skladá z dvoch čísel. Ide o primárny rozpočet a potom o výdavky, ktoré má štát na starnúce obyvateľstvo. A tým, že sme v podstate druhá alebo patríme medzi krajiny, ktorým najrýchlejšie starne populácia, tak nám samozrejme najviac narástajú výdavky na zdravotníctvo, sociálne služby a na dôchodky. A to všetko tento indikátor zohľadňuje. Meria dlhodobú udržateľnosť, čiže v dlhom horizonte vypočítava, koľko prostriedkov potrebujeme, aby sme zvládli preklenúť túto situáciu a je nastavený asi takto, že od 0 do 2 % ste v nízkom riziku, od 2 do 6 % ste v strednom riziku a keď ste nad 6 %, ste vo vysokom riziku. Čo myslíte, koľko máme my v indikátore dlhodobej udržateľnosti S2? My sme na úrovni 7,2 % HDP, čo je 11-miliardová medzera medzi tým, čo potrebujeme do budúcna mať k dispozícii, aby sme zvládli starnúce obyvateľstvo a udržali dôchodkový systém tak, ako je teraz nastavený, zdravotnú starostlivosť, aby sme udržali sociálne služby. Chýba nám 11 miliárd. A s týmto minister Kamenický odovzdáva tento rozpočet. Preto mám na neho otázky aj požiadavky, pretože tento indikátor sa ráta spätne. Tú hodnotu, ktorú som vám povedal, je za rok 2025 a keďže nám rastie, ako som vám ukázal, to štrukturálne saldo, tak je previazané s primárnym rozpočtom, ktorý bude zhoršovať, pretože nám bude štrukturálne saldo stúpať. Tá trvalá zložka deficitu nám zostane a bude stúpať. Takže sa nám zhorší pravdepodobne aj tento indikátor. Teraz by vás mohlo napadnúť, že minister Kamenický povie: „No a kto za to môže?“ a vyhovorí sa na niekoho z minulosti. A teraz vám poviem, kto za to môže. Kto spôsobil vyskočenie do vysokého pásma v tomto rizikovom scenári v roku 2019. Mohlo napadnúť, že minister Kamenický povie: „No a kto za to môže?“ A vyhovorí sa na niečo. Z minulosti. A teraz vám poviem, že kto za to môže. Kto spôsobil vyskočenie do vysokého pásma v tomto rizikovom scenári? V roku 2019 sme tento indikátor mali na pomerne dobrej úrovni. Mimochodom, priemer Európskej únie bol dlhé roky okolo 3 %. Teraz prekročil v tom roku 2020 tú úroveň 3,3 %. Čiže my sme ďaleko za priemerom Európskej únie. My sme v obrovskom ohrození. V roku 2019 je pod novelou ústavy, ktorá ukotvila fixný vek odchodu do dôchodku, ktorá toto spôsobila, podpísaný minister Kamenický. Minister Kamenický v roku 2019 spôsobil obrovskú dieru v rozpočte, ktorá hovorí o tom, koľko potrebujeme vzhľadom na náš rozpočet na to, aby sme ufinancovali budúcu generáciu dôchodcov. Tá diera je na úrovni 11 miliárd €. Človek by čakal, že keď príde takýto jeden minister financií opäť k moci alebo poslanec, ktorý takýto návrh presadí a príde opäť k moci a bude mať štyri roky na to, aby riešil dôsledky svojho návrhu, takže na to bude makať od rána do večera. Že proste mu to nedá spávať. Lebo toto sú čísla, z ktorých mráz behá po chrbte, keď si uvedomíte, o čom hovorím. Minister Kamenický v podstate dnes prejedá peniaze budúcej generácie dôchodcov, ktorí očakávajú zdravotnú starostlivosť, ktorí očakávajú, že ich zakryje sociálny systém, keď budú potrebovať asistenciu, ktorí očakávajú normálne dôchodky. Tento rozpočet aj rozpočty, ktoré predložil minister Kamenický, prejedli tie peniaze. Štyrikrát ich prejedli. Tá budúca generácia na to nebude mať pri takto nastavených rozpočtoch. Čiže spoliehať sa na rast ako hlavný zdroj nástroja stabilizácie dlhu už nestačí. Vysvetlil som vám prečo. Pretože sme už v scenári, kedy nám obsluha dlhu vyskočila na úroveň hospodárskeho rastu. Potrebujeme urobiť modernizáciu a reformy. To bolo treba robiť počas posledných štyroch rokov. Čo žiadame na nápravu tohto stavu a tejto situácie? Keďže za kvalitu opatrení a ich dopad na verejné financie nesie zodpovednosť vláda. To nie je nikto z Blízkeho východu alebo spoza Veľkej mláky, to nie je nikto iný ako minister Kamenický. On tu nesie zodpovednosť za štvorročné opatrenia a za ten stav, kým bude odovzdávať verejné financie. Takže, čo žiadame? Po prvé, zverejniť štrukturálne saldo a konsolidačné úsilie na roky 2027 až 2029, pretože ho nevidno. V tomto rozpočte nevidno žiadne konsolidačné úsilie. A keď chápete cez tieto makroindikátory, že máme 10-miliardovú medzeru na to vo verejných financiách, aby sme sa postarali o budúcu generáciu dôchodcov, tak nemôžete veriť ani slovo ministrovi Kamenickému, že on predložil rozpočet sociálneho zmieru. Jednoducho čísla ho usvedčujú, že sa zrazil s realitou, ktorá je úplne iná, ako on tvrdí. Čiže žiadame zverejniť štrukturálne saldo a jeho konsolidačné úsilie na najbližšie roky, lebo ho vôbec nevidno. Nežiadame nové dane. Žiadame, aby preniesol konsolidačné úsilie na výdavkovú stranu štátu. Aspoň na úrovni 0,1 % HDP každý rok. Štvrtý balíček konsolidačný, ten treba doručiť, lebo sú tam medzery rádovo v miliardách eur, nekryté výdavky rozpočtovo. Ale už nie na strane nových daní, ale treba začať dôchodkovou reformou, zdravotníctvom, štátnou správou. Toto treba robiť. Pretože z hospodárskeho rastu, som hovoril, že nám už nenatečú peniaze. Treba to škrtnúť na strane výdavkov. A tam áno, máme len tri páky, ktorými hýbeme: hospodársky rast, výdavková a príjmová strana. Mimochodom, minister Kamenický každú tú páku otočil opačným smerom, ako by bolo správne. Rast namiesto toho, aby ho podporoval, zadusil. Posledný balíček, myslím, a smelo poviem, že všetky tri balíčky dokopy dusia našu ekonomiku približne na úrovni 1 % HDP. Na výdavkoch mal ubrať, ale tam dal nohu na plyn a pridáva. A na príjmoch? Sa mal uskromniť a mal robiť presne v tomto rozpočte prorastové opatrenia a nechať dýchať podniky a naše hospodárstvo, aby sa mohlo rozbehnúť, lebo sa veľmi zhoršila ich konkurencieschopnosť za ostatné roky. A to sú podniky a firmy, ktoré predávajú na tých istých trhoch, ako ich konkurenti v iných krajinách. Tak jasné, že sa im nedarí, pokiaľ majú doma najvyššie zaťaženie, nezmyselné dane, ako je transakčné daňo a podobne. Preto žiadame modernizáciu štátu v štvrtom balíčku konsolidačnom. A žiadame poslednú vec, bazálnu, o ktorej som hovoril na začiatku. Rešpektovať limit verejných výdavkov podľa ústavného zákona. Teraz poviem niečo k tomu rastu ekonomickému, lebo sa mi nepáči, ako minister financií sa vyhovára na ten protivietor a obviňuje, že keby ten nebol, keby svet sa nespikol proti nemu, tak by tu bolo oveľa lepšie a rast by bol dvojnásobný. Nie je to pravda. Už som povedal, že za kvalitu tých verejných politík aj rozpočtových nesie zodpovednosť priamo vláda, ovplyvňujú primárne saldo rozpočtu, to je priamo to, za čo sú zodpovední, a zbabrali to. Zostáva vysoké. Porovnajme sa s republikou, o ktorej si predseda výboru pre financie a rozpočet síce nemyslí, že je to dobrý príklad na porovnávanie, ale v skutočnosti neexistuje lepší príklad ako Česká republika. Je to najpodobnejšia ekonomika v mnohých ohľadoch. A povedzme si, ako to robia oni, ako sú na tom v Česku. Česko totižto prešlo rovnakou pandémiou, rovnakou energetickou krízou aj zmenami vo fiškálnych politikách, ale oni to robili správnejšie. Oni v roku 2024 škrtali na tej výdavkovej strane. Tam dusili svoje výdavky a to im prinieslo hospodársky rast a nižšie deficity. Budem teraz čítať hospodársky rast. Budem vám ukazovať, ako sme rástli my, len počas tejto vlády. Nebudem brať ďalšie roky do úvahy. Ukážeme si len túto vládu, ako to bolo tieto štyri roky. Takže v roku 2024 nebudem brať ani koniec roka 2023. Nebudem to pripisovať vám, aby ste nepovedali, že mám krivú štatistiku. Takže rok 2024, my sme rástli na úrovni 1,9 %. Češi, hovorím dáta Eurostatu, 1,3. Ale boli tesne po konsolidácii, čiže český deficit bol na úrovni 2 % a náš deficit bol vtedy 5,3 %. V roku 2025 sme my rástli 0,8 %, tak budeme rásť aj tento rok, taký je odhad. Češi rástli v minulom roku 2,6 % HDP. Tento rok budú rásť 1,9 % a budúci rok my budeme s veľmi optimistickým výhľadom, o ktorom hovorí minister financií, niekde na úrovni 1,8. Nemyslím si, že sa tento scenár naplní z viacerých dôvodov. Môžem vysvetliť. A 2,4 si plánujú Češi. Keď to zhrniete, spočítate tie rasty za Slovensko a za Česko, Češi nám ušli o 3 % HDP. My nie, že sme za tejto vlády počas tejto konsolidácie... A opakujem, zmyslom konsolidácie je ozdraviť verejné financie a naštartovať dobiehanie priemeru európskej životnej úrovne Európskej únie. My vyzeráme asi takto: my máme guľu na nohe. A Češi idú sedemmíľovými čižmami. Oni by museli dnes úplne zastať a my by sme potrebovali ešte 2 roky na to, aby sme ich dobehli aspoň na úroveň, ktorú oni rástli za tejto vlády. A neplatí to, že keď je v Nemecku, keď si kýchnu, tak na Slovensku máme chrípku, pretože rovnako ako my, aj Česká republika má najväčšie obchodné styky s Nemeckom. Rovnako tak sú previazaní ako my. Áno, budem počúvať o tom, že majú nižší dlh celkový. Ale kto za to môže? Minister Kamenický tu nie je štvrtý rok. Veď minister Kamenický je súčasťou garnitúry, ktorá tu už vládne štvrté volebné obdobie. Však väčšinu dlhu podpisoval Róbert Fico. Väčšinu dlhu spravili smerácke vlády. A 1/3 celého dlhu a zadlženia Slovenskej republiky spravil minister Kamenický len v tomto volebnom období. 30 miliárd v čistom. Čiže nevyhovárajte sa na to, že Češi majú nižší dlh. Alebo, že to nie je porovnateľná krajina. Toto je najlepšia porovnateľná krajina a napriek protivietru, ktorý prežili, povedal by som, že by sme vám ho mohli zohľadniť niekde na úrovni 0,5 % HDP. Nám oni ušli len počas tohto volebného obdobia 3 %. My nie, že sme za vlád Smeru na trajektórii dobiehať priemer životnej úrovne a okolité krajiny. My brzdíme. My máme pri vás zatiahnuté ručné brzdy, padá kompromis. Keby sme, a to sme voľakedy boli na rovnakej štartovacej čiare, rástli len o 0,5 % HDP ročne viac, len o 0,5 %, za vašich vlád, som vám to spočítal, za 14 rokov Smeru, keď tam neberiem prechodné roky, tak keby ste rástli o 0,5 % len viac každý jeden rok, tak by sme mohli dneska byť na úrovni so životnou úrovňou, ako sú Poliaci. Na takej istej úrovni. A keby sme rástli o percento viac, to je to percento, ktoré ste vy zobrali a zadusili hospodársky rast v konsolidáciách, tak sme mohli o 1 % viac rásť tieto roky. Mali ste nie 92 % konsolidačného úsilia presunúť na stranu príjmov, čiže nové dane zavádzať, ale na stranu výdavkov a modernizovať štát. Dobiehali by sme priemer Európskej únie, mohli by sme stále v budúcnosti vyrásť z dlhu. Mimochodom, tam by mal minister Kamenický poďakovať bývalým ministrom financií, že zobrali tých 12 miliárd za nulu, pretože keby to neurobili, tak minister Kamenický povedal jednu vec: že mu ECB zvýšila cenu obsluhy dlhu. Má pravdu, ale keby sa nezobrali tie peniaze v minulosti, tak by mal oveľa drastickejší nárast a vystrelila by mu obsluha dlhu dneska. A nebolo by to na úrovni 1,8 % HDP, ako to rozpočtujeme dnes, bolo by to oveľa vyššie. Čiže on môže ešte poďakovať predchádzajúcim vládam, že mu nechali likviditu v štátnej pokladnici. Žil z toho prvé roky. Čiže, opakujem, Češi mali rovnakú pandémiu, rovnakú energetickú krízu, rovnakú vojnu za hranicou a majú polovičný deficit, dvojnásobný rast a o 20 percentuálnych bodov nižší dlh. Rozdiel teda nie je v tom, čo sa im stalo, ale v tom, čo s tým urobila vláda. Preto to nie je protivietor. Ale celá váha zbabraných rozpočtov je na pleciach vlády a ministra Kamenického. Záverom, aby som nebol len taký kritický a hovoril o čiernych scenároch, chcem povedať a dať aj nejakú nádej, o ktorej svetielko už stojí práve pre mňa v tom, alebo sa črtá v tých IPCEI, v tom špičkovom výskume, ktorý som videl a som sa oboznámil s tým, že máme tu špičkové technologické firmy, ktoré robia výskumy. V tom vidím obrovskú nádej. To už nie sú nejaké pofidérne startupy, ktoré to skúšajú, robia baterky. Ale to sú seriózne firmy, ktoré sú opečiatkované aj úradníkmi, aj vedcami z Európskej komisie a boli rozpoznané v celom európskom priestore, že na to majú a že sú dôveryhodní partneri, lebo nielen na to majú, ale majú na to aj ľudí. Ja som si pozeral práce nobelistov na Nobelovu cenu za ekonómiu za posledných 10 rokov, zaujímalo ma to. Som otvorený novým poznatkom a chcem povedať niečo z celkom nedávnej minulosti, a to je nobelista Mokyr, ktorý v roku 2015 sformuloval nasledovnú tézu: Rast, to znamená, že nový vietor čerstvý, najväčšou brzdou je lobby zabehnutých firiem a kultúra uzavretá novým poznatkom. To je téza nobelistu na Nobelovu cenu za ekonómiu Mokyra. A keď som čítal túto myšlienku a oboznámil som sa s obsahom jeho práce, tak mi napadlo množstvo momentov z tohto volebného obdobia. Sedel som ešte na tej strane ako nezaradený poslanec, keď som počúval o tom, ako ste menili NIHO. Ako ste menili šéfa NIHO. To je nezávislý úrad pod ministerstvom zdravotníctva, ktorý vie ušetriť rádovo stovky miliónov eur ročne, napríklad cez liekové politiky a dobré analýzy, ktoré A ako nezaradený poslanec, keď som počúval o tom, ako ste menili NIHO. Ako ste menili šéfa NIHO? To je nezávislý úrad pod ministerstvom zdravotníctva, ktorý vie ušetriť rádovo stá milióny eur ročne. Napríklad cez liekové politiky a dobré analýzy, ktoré robí. A vy ste sa nehanbili ho tu pofidérnym pozmeňujúcim návrhom, na hulváta, toho nezávislého šéfa tejto inštitúcie zoťať a dať si tam svojho vlastného nekvalifikovaného človeka. Ste konzervovali to staré. To nové, čo tu klíčilo, ten dobrý čerstvý vietor, nové poznatky, ktoré sa tam rodili, úspory rádovo v stovkách miliónov eur, sa takto zarezali. Spomenul som si na analytické inštitúty pod ministrom, ktorý práve odchádza, pánom Suskom, alebo pod inými ministrami, ktoré ste rušili, nerešpektovali, vyhadzovali tých ľudí. Taraba vyhodil 90 % ľudí a vedúcich pracovníkov podriadených organizácií pod ministerstvom životného prostredia. No čistky. Vyhadzovali ste odborníkov, ľudí so sviežimi novými nápadmi. Robíte to isté dnes, robí minister financií pri ľuďoch, ktorí analyzujú a dávajú nové pohľady na rozpočet. Prinášajú zrkadlo tomu, ako sa u nás hospodári. Ako je minister, ako je predseda NKÚ, ako je predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Veď to je hanba im nedať priestor. Ako chceme napredovať, keď si nedoprajeme ani len priestor na diskusiu. Oponent tu nie je na to, aby nás ponížil, ale na to, aby naša práca dostala vyššiu kvalitu. Pozerám sa na Slovalko. To je pre mňa príklad toho najväčšieho kostlivca v skrini, ktorý tam nechávate. To je pre mňa kandidát na absolútne najväčší prúser v najbližších rokoch a vysvetlím prečo. Tak po prvé je absolútne jasné, prečo sa to udialo, že minister Taraba spolu s Róbertom Ficom nechali rozhorieť pece v hlinikárni v Žiari nad Hronom, pretože jednoducho akcie Slovalka, ktoré drží pán Haščák a Penta, sú jednoznačne na vyššej úrovni a sú oveľa drahšie ako akcie firmy, ktorá má zhasnuté pece. To je úplne jasné. Ja nespochybňujem, že Slovalko je pre Slovensko zaujímavý zdroj hliníka. Ale tá zmluva, keď si ju otvoríte. Všetky riziká na seba prevzal štát, všetky výhody dal hlinikárni, a to v čase. Teraz hovorím o tej Power Purchase Agreement, čo tam uzavrel Taraba cez Vodohospodársku výstavbu, ktorá v podstate začiernila to, ako je naviazaná, ako je vytvorená cenotvorba. Ako je naviazaná cena a dotácia elektriky z Gabčíkova, ako sa počíta, akým spôsobom dostávajú túto elektrinu v Žiari nad Hronom. Jediné, čo z toho vidno, je, že je tam nejaký koeficient alebo počíta sa to cez cenu hliníka na burze. Dostali garancie od štátu na to, aby rozbehli túto fabriku aj cez to, že dostali jednak podporu z envirofondu cez K1 schému, ale dostali aj lacnú elektriku z Gabčíkova. A pri tej lacnej elektrike z Gabčíkova spravil Taraba to, že hoci vie, že ideme Gabčíkovo rekonštruovať, tak tam nedal absolútne žiadnu klauzulu, ktorá by nás chránila v prípade nejakého neplánovaného alebo havarijného stavu. Čo si myslím, že je absolútne neprezieravé nepočítať na horizonte 10 rokov, keď rovnaký horizont dodávky elektriny do hlinikárne je pri výmene turbín v Gabčíkove. A zvlášť ešte, keď zažívate nízke hladiny Dunaja, to znamená, že nemôžete si vybrať, ktorá turbína kedy ide. Sú obdobia, sú mesiace v roku, kedy púšťate skrátka len jednu, a vieme, že ideme rekonštruovať, vymeniť tieto turbíny, tak neurobíte to, že všetky garancie, zvlášť, že budete dodávať za akýchkoľvek podmienok hlinikárni elektriku. To im sľúbite, ale zároveň si tam nedáte absolútne žiadnu klauzulu, že v prípade havarijného stavu, v prípade výpadku, v prípade nedodania materiálu. Ja rozumiem tomu, že my máme vo Vodohospodárskej výstavbe na 10 rokov plán výmeny týchto turbín. Ale absolútne manažérsky neprezieravé to neošetriť zmluvne, lebo to vlastne znamená, že vy v prípade havarijného stavu musíte nakupovať elektriku na burze, lebo ju nemáte, nemôžete ju vyrábať v mimoriadnej situácii a predávať ju lacnejšie, čiže so stratou hlinikárni. Toto sa podpísalo. Podpísala sa ďalšia nezmyselnosť z môjho pohľadu, lebo my už máme skúsenosť s hlinikárňou, keď jednoducho mali nakúpenú lacnú elektriku, vyskočili ceny elektriny, predali to za 200 miliónov a odišli z trhu. OK, rešpektujeme manažérske rozhodnutie manažérov hlinikárne, ale, čo sa stalo teraz, je, že my sme sa nepoučili. My sme nedali nohu do dverí a nedali tam absolútne žiadnu klauzulu, že tak, keď budete opäť napríklad predávať firmu a nový majiteľ sa ju rozhodne zavrieť, tak štát z tých dotácií, ktoré vám dáva, dostane aspoň časť naspäť ako kompenzáciu. My skrátka lejeme stovky miliónov, sme sa zaviazali dotovať hliník na Slovensku, ale nenechali sme si absolútne žiadne dvere na to, aby, keď spravia to, čo už raz urobili, že sa zodvihnú a odídu, tak sme mohli dostať aspoň časť peňazí naspäť. Mohlo to byť urobené cez akcie, že sme mohli dostať nejaký podiel pri stole. Mohli sme dostať nejaké garancie zmluvné, mohli sme dostať aspoň výnimky na havarijné situácie v Gabčíkove. Nič, nič tam také nie je. Dokonca, keď si pozriete tú schému K1, podľa ktorej dostávajú dotácie na kompenzáciu nepriamych nákladov pri výrobe hliníka, tak tá vlastne hovorí o tom, že urobí si firma Slovalko energetický audit, aspoň teda mala by si, to je podmienka tej schémy. A následne zrealizuje do troch rokov aspoň 30 % opatrení z toho energetického auditu. Alebo eventuálne, čo má urobiť, má deklarovať, pokiaľ neinvestuje tie peniaze do modernizácie podniku, tak má si zabezpečiť aspoň zelený zdroj energie. Ani túto podmienku nemusia robiť, lebo v podstate čo? Minister Taraba im vybavil elektrinu z Gabčíkova, ktorá má presne ten zelený certifikát. Čiže oni nemusia robiť nič. Nemusia robiť žiadne opatrenia, zlepšovať technológie. Oni nemusia absolútne nič. Kedykoľvek sa môžu zodvihnúť a odísť, tak je postavená tá zmluva. A my budeme len platiť ako hluchí. Pritom už máme skúsenosť, že proste sa raz postavili a z trhu odišli. Tak to si myslím, že je veľmi neprezieravé. Navyše sú tam cenové limity schém notifikovaných Európskou úniou, ktoré, z môjho predpokladu, o dva roky, tá notifikovaná schéma bude musieť posunúť, tie limity do iných úrovní, ako sme s nimi podpísali. A viete čo? Oni sa budú môcť, keď im to štát nebude vedieť garantovať, čo im sľúbil dnes, o rok, o dva, o tri, opäť môžu zodvihnúť a odísť. Však sme tam mohli dať aspoň nejakú klauzulu, že to prehodnotíme na aktuálny stav notifikovanej schémy. Veď my nemôžeme predsa porušiť notifikovanú schému Európskou komisiou. Veď to by znamenalo, že budú musieť vrátiť tie peniaze. My nemôžeme podpisovať a garantovať na horizonte 10 rokov niečo, čo nevieme dodržať. Ale toto sa podpísalo. Ergo, robím z toho záver, že hlinikáreň sa o dva-tri roky zavrie. Celé to bolo spravené len preto, aby Haščák dostal z toho prachy, urobil exit biznisový, naleje tie prachy do nejakej novej nemocnice alebo pôjde do zdravotníctva, kde má vyššiu maržu, a hlinikáreň predá. A nová vláda, staraj sa. To nebolo robené preto, aby sme tu 10 rokov mali hlinikáreň. Kto rozumiete tým schémam, kto rozumiete biznisu a tým zmluvám, keď si otvoríte zmluvy o hlinikárni, odporúčam aj kolegom, ktorí sa o to zaujímajú. Najzaujímavejšie na tom nie je to, čo tam je napísané. Najzaujímavejšie na tom je, čo tam nie je napísané. A keď ste dobrý manažér, viete čítať medzi riadkami a na všetko toto prídete úplne ľahko. A celú korunu diletantizmu, babráctva a neprofesionality dáva klauzula v tej zmluve, ktorá tam je explicitne napísaná. Že Slovalko za všetky tieto štátne garancie, dotácie a výhody bude plniť tieto podmienky. Zamestná toľko ľudí, obnoví výrobu v toľkých peciach. No skrátka spraví normálnu prevádzku. Normálne to len naštartuje. A viete, kto skontroluje, či splnili tie podmienky, či naozaj tam je toľko ľudí, či toľko pecí horí. Nejaký audit, nejakí ľudia z ministerstva životného prostredia? Čo myslíte, kto? Samo Slovalko si to príde skontrolovať, opečiatkuje a oznámi ministerstvu, že to splnilo. Oni si to ešte aj sami skontrolujú. My sme takí granti. Sami seba majú kontrolovať, všetky výhody majú mať, štát má mať všetky riziká, dokonca majú tak uzatvorené zmluvy, že to nebudeme vedieť v tom horizonte dodržať, ale Taraba to v pohode podpíše. Čiže najväčší kostlivec v skrini pre budúcu vládu. Pretože tí ľudia sa vinou tohto ministra Tarabu budú, keď budú prepúšťaní opäť zo Slovalko, ako tomu už raz bolo, nedokázali sme sa poučiť. To nebude vina budúcej vlády. To budú nesplniteľné podmienky ministra Tarabu a tejto vlády, aké nastavili pre budúce obdobie. Preto hovorím o tom, aby sme sa poučili, ako hovorí nobelista Mokyr, o tom, že staré chyby, staré veci, staré štruktúry a politiky netreba opakovať. Ak chceme rast, potrebujeme nový prístup. To isté malo nastať pri Slovalku, to isté malo nastať pri tomto rozpočte, pri analytikoch, ktoré máme. IPCEI treba podporovať a teraz vám poviem tiež jednu dobrú správu. Nie je na Slovensku na všetko čierne. Máme napríklad na Slovensku TUKE, Technickú univerzitu v Košiciach, ktorá má špičkovú Fakultu baníctva. A v tom vidíme obrovskú nádej pre Slovensko, pretože Európa zažíva nielen jadrovú renesanciu, ale aj renesanciu surovinovú. Je to nový trend v európskej politike, ktorý bude tvoriť niekoľko percent HDP. Slovensko je vulkanická krajina. Máme moderné spôsoby dobývania surovín. Vôbec tu nepôjde o zaprášenie krajiny, o nič náročné, čo by vadilo obyvateľom. Vieme to dobývať všetko pod zemou, pomlieť, vyviezť, predať veľmi dobre na podnik. Máme tu priemysel, ktorý to veľmi dobre vie spracovať. Dokonca mu zredukujeme rizikovú prirážku toho, že nakupuje komodity a suroviny z Číny, ktorá dodáva väčšinu surovín do Európy alebo obrovský podiel z koláča. Práve Slovensko môže byť európsky hráč a môžeme mať z toho niekoľko percent do HDP a všetky tieto výhľady rozpočtové, že nevieme už vyrásť z dlhu, že máme obrovské diery v dlhodobej udržateľnosti, aby sme udržali vôbec náš sociálny systém. Že máme trajektóriu štrukturálneho deficitu, ktorá je jedna z najvyšších v Európe, tej trvalej zložky dlhu, ktorú tvoríme fixnutú na vysokej úrovni. Toto všetko budeme vedieť riešiť práve cez ľudí, ktorí sú a v spolupráci s ľuďmi na univerzitách. Aj s tou technickou v Košiciach, ktorá už je teraz prestížna, majú špičkových odborníkov, ktorí nielen prednášajú po celom svete, ale technologicky zostavujú triedičky materiálov a rôzne veľmi zaujímavé patenty tam majú na dobývanie. Za veľmi prísnych ekologických podmienok vedia vyťažiť suroviny, veľmi vzácne suroviny, ktoré vieme potom distribuovať v rámci Európy, ktoré môžu priniesť miliardy do štátneho rozpočtu na horizonte 20 a 40 rokov. V tomto vidím nádej. V tomto vidím budúcnosť. Nie v starom zaostávaní, starých politikách rozpočtových. V podstate oklamať ľudí. Lebo nič iné ako tvrdenie ministra financií, že tento rozpočet je rozpočtom dobrých správ a sociálneho zmieru, nie je ako klamstvo. Ako klamstvo proti vetru, ako som ukázal s Českou republikou. Tie isté parametre, absolútne odlišný scenár, rozdiel len vo vláde. Toto všetko, keď prekonáme, tak máme na Slovensku pod nohami a v ľuďoch, ktorí tu ešte zostali, dostatočný kapitál na to, aby sme naštartovali rast a posunuli ekonomiku vpred. Ďakujem. [16:12] Richard Raši Som. S taktickou poznámkou vystúpi pán Maňky Turčelová. [16:12] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako prvá, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Rasťo, by som sa chcela poďakovať, že si urobil takýto hlboký ekonomický exkurz aj pre nás, ktorí možno nie sme ekonómovia, a poukázal si práve na to, v čom tkvie problém tohto rozpočtu. A verím, že tí kolegovia, ktorí v sále boli a ktorí budú hlasovať za, lebo majú tú moc, tak to pozorne počúvali a vzali si z toho aspoň niečo. Navrhoval si tam mnohé dobré veci. Verím naozaj, že aj keď sa možno teraz tvária inak, ale že sa ich to dotklo a budú nad tým rozmýšľať. Ďakujem ti ešte raz. [16:13] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Sabo, nech sa páči. Ďakujem. Rasťo, mrzelo ma včera, že už nie si členom agro a envirokomisie, pretože to by si užil. Keďže sme tam riešili to, že vláda chce budúci rok minúť 100 miliónov € na riešenie sucha, čo je samozrejme šľachetné, len ja sa opäť obávam, že to rozflákajú absolútne neefektívne. Ja len pripomeniem, že premiér Fico si na konci tohto leta všimol, že bolo historické sucho. Všimol si to vo svojej chorvátskej vile, samozrejme, pričom všetci odborníci od zimy upozorňovali, že pozor, vážení, vážené, toto bude problém. Keď sa to už nedalo poprieť, že máme naozaj problém, tak premiér založil novú národnú komisiu pre vodu a sucho, včera sme sa na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dozvedeli, že bolo teraz volané odborné Že bolo historické sucho. Všimol si to vo svojej chorvátskej vile, samozrejme. Pričom všetci odborníci od zimy upozorňovali, že pozor, vážení, vážené, toto bude problém. Keď sa to už nedalo poprieť, že máme naozaj problém, tak premiér založil novú národnú komisiu pre vodu a sucho. Včera sme sa na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dozvedeli, že bolo teda zvolané odborné kolégium, ktoré identifikovalo osem najdôležitejších odvetví od pôdy po plavbu na Dunaji. Teraz na konci roka 2026 identifikovali najväčšie problémy a idú navrhovať riešenia a ja sa pýtam, čo preboha robili doteraz. O tom, že presne takto sa to bude vyvíjať s klimatickou zmenou, vieme nie roky, ale desaťročia. Príčetné krajiny začali s adaptáciou už v 90. rokoch a sú úplne niekde inde než Slovensko a my na Slovensku po 15 rokoch vládnutia Fica ideme identifikovať problémy a navrhovať riešenia. A všimli si to až v momente, keď sa búria farmári a keď ľudia boli polovicu leta v niektorých obciach donútení piť vodu z cisterny, lebo im vyschli studne. Teraz ideme identifikovať problémy. To je normálne neuveriteľné. Nie, že neuveriteľné, to je zúfalosť. [16:15] Richard Raši Prenos. Pán [16:15] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec, boh, že sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Uvažujem, pán kolega Kratky. Ťažké bolo udržiavať pozornosť počas vášho viac než hodinového vystúpenia, kde ste pospomínali kadečo. Pomáhali ste si analýzou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale možno by bolo treba doplniť aj v tejto súvislosti jednu informáciu, že áno, napríklad dnes som sa dozvedel ráno v televízii, že odporúčajú, aby sme si kúpili hrubé svetre a viacej šetriť na energiách, tam máte 250 miliónov. A možno, že tak trošku som starší, tak prepáčte, ale hovorí sa Česi, nie Češi. Česi, dobre? Pre budúcnosť a hovorím to preto, lebo porovnávali ste Slovensko s Českom a ja som zásadne proti takémuto porovnaniu. Má to svoje systematické problémy. Česká republika má českú korunu, my máme euro. Česká republika si reguluje rôznym spôsobom svoje hospodárstvo. Česká republika má inú štruktúru hospodárstva, keď nemá taký veľký podiel zahraničného kapitálu ako Slovensko, to znamená, viacej prostriedkov HDP tvorí ich domáci kapitál, ktorý si môžu použiť. To len pre vašu informáciu. Škoda, že ste nepovedali, keď ste sa obracali na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, že v roku 2020 a 21, keď vaša vláda začala sekery trikrát v skrátenom legislatívnom konaní, otvárala rozpočet a zvyšovala výdavky 10 miliárd plus, myslím, že to bolo 12 miliárd, bez stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bez stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu. Vtedy vám to nevadilo? A som rád, že ste spomenuli Gabčíkovo, tam ste kdesi skončili. Ja som rád, že Gabčíkovo znovu patrí Slovensku. A ešte vás chcem pochváliť a poďakovať. [16:17] Richard Raši Za vaše minulé [16:17] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Macháček, nech zaplatí. Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež musím skonštatovať, že váš hodinový príhovor bol veľmi taký odborný, len strašne veľa mi tam vadilo to vaše používanie slov. Keby, keby, mali by sme, mali by ste, mohli ste. To je jedna vec. Druhá vec, čo ste navrhovali rôzne opatrenia do rozpočtu. A to teraz nepoviem v zlom, ale tak všeobecne, pretože okrem vašich pripomienok a návrhov takéto pripomienky a návrhy mali aj ostatní opoziční kolegovia. A kde pán minister mal zohľadniť všetky tieto pripomienky a návrhy, tak to absolútne si neviem predstaviť, aký by bol ten deficit štátneho rozpočtu. Na záver ste spomínali teda Slovalco a tak, ako ste hovorili o tej zmluve, tak, čo všetko nás čaká alebo čaká občanov v tomto regióne. Tak ja len dúfam, že sa tí občania, ktorí to počúvali, nenaľakali alebo nenaľakajú a nezoberú si kabáty a nepôjdu do Košíc do toho podniku, o ktorom ste hovorili, že je to výskumný ústav a budú tam hľadať nejaké uplatnenie v práci. A budem veľmi teda pozorne sledovať, ako sa bude vyvíjať Slovalco, či teda za o tri alebo o päť rokov neskončí. Preveroval som si ich a pozeral som sa teda na ten dlhodobý horizont S1 a S2. Máte pravdu, že Slovensko patrí do malej skupiny členských štátov, ktoré Európska komisia už niekoľko rokov hodnotí ako krajinu s vysokým rizikom ohrozenia dlhodobej udržateľnosti. Ale medzi tieto malé krajiny alebo teda medzi túto malú skupinu patrí Belgicko a Luxembursko. Ako je to možné, keď tieto krajiny sú také vyspelé, ekonomicky, spoločensky a vysoko hodnotené. Berieme si vždy od nich príklad a zrazu oni patria [16:19] Richard Raši Do alebo my patríme do takej skupiny ako [16:19] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Z reakcií pán poslanec Krátky, nech sa páči. Ďakujem pekne. Viete, kľudne môžete byť vo vysokom riziku, keď máte vankúš vo verejných financiách na to, aby ste to riziko zvládli. My ten vankúš nemáme. Takže to je akože, porovnávate sa s krajinami belgickou, luxemburskou, ktoré nepatria do skupiny krajín, s ktorými sa Slovensko môže porovnávať. My sa môžeme porovnávať napríklad teda s Českou republikou, ktorá je absolútne vynikajúci príklad na porovnávanie sa. Tam chcem povedať, že keby bolo keby. No, len to je najväčší problém vlád SMER-u, že vy, a to sa ťažko vysvetľuje voličom, ale je to v zásade to najhoršie, čo spôsobujete, že vy nevyužívate potenciál tejto krajiny, ale ho brzdíte. Preto som hovoril aj tie čísla, že keby sme rástli aspoň 0,5 % za vašich vlád, tak už sme na rovnakej úrovni ako Poliaci, čo sa životnej úrovne týka. Mohli sme. A ukázal som vám, že minister Kamenický zabrzdil touto konsolidáciou ekonomický rast o 1 % minimálne. Že ja nehovorím o nereálnych veciach. Ja ukazujem, kde by sme mohli byť a kam sa prepadávame pri takýchto rozpočtoch. Sucho. To je veľmi zaujímavá téma, lebo najzaujímavejšie na tom ani nie je tých 100 miliónov samo o sebe ako samotný fakt, že minister minister Takáč dostal za úlohu tieto peniaze minúť. Viete, táto vláda, vy vlastne už viete, koľko chcete minúť a ešte ani neviete ako a načo poriadne, hej? Akože to je úplne od konca rozpočtujete. Mali ste mať pripravenú schému, čo zvládneme minúť, implementovať, čo sú najefektívnejšie spôsoby investície do závlahovej infraštruktúry. Ale vy to nemáte pomenované. Vy len viete, koľko chcete minúť a máte nájsť systém, kde. Takže štrukturálne saldo, nie ten deficit, o ktorom hovorí minister financií, rovnaký aký [16:21] Richard Raši Mal taký odovzdať. V rozprave vystúpi pán poslanec Horecký, nech sa páči. [16:21] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Ja vystúpim k rozpočtu, k návrhu rozpočtu na rok 2027 a ďalšie dva roky z pohľadu rezortu vzdelávania, školstva malého. Dotknem sa možno aj Slovenskej akadémie vied. Uvidím, ako to bude s časom. Chcem vystúpiť konštruktívne, ale vecne kriticky. Chcem poslúžiť týmto vystúpením poukázaním na obrovské riziká, ktoré nie sú teoretické, pretože dopadnú na najzraniteľnejšiu časť nášho obyvateľstva, na deti, s dôsledkom, ktorý je rozhodujúci pre budúci vývoj celej krajiny. Že to nie sú frázy, vám budem ilustrovať pri konkrétnych číslach a faktoch. Chcem sa zamerať najmä na tieto pointy: krytie povinností, ktoré určuje zákon, čo musí vykonať materská škola, základná škola, stredná škola a tak ďalej. Školské zariadenia, centrá poradenstva, prevencie a podobne. To nie je niečo, čo sa niekomu zachcelo, že si otvoril, povedzme, pizzériu a tá tam môže byť alebo nemusí byť. To je niečo, čo zákon prikazuje, za čo majú zodpovednosť konkrétni ľudia, ale v podmienkach, ktoré určuje štát. Podmienkach, ktoré nastavuje aj vládny rozpočet. Tak pozrime sa teda na krytie prijatých povinností. Potom sa chcem pozrieť na udržateľnosť ľudí a služieb, ktoré sú dnes často naviazané na Plán obnovy a odolnosti alebo na eurofondy, alebo teda na projekty. Je to dôležité preto, lebo školstvo je beh na dlhú trať. Dieťa, keď spočítate so mnou, ak by chodilo od troch rokov do škôlky, tak sú to tri roky v škôlke, deväť rokov na základnej škole, štyri roky v strednej škole, to už máme dohromady 16 a potom niektoré idú na vysokú školu, niektoré idú priamo do praxe. Takže môže to byť, povedzme, 20, 21 rokov, to je najkratší čas, aby skončilo vysokú školu. Takže školstvo, vzdelávanie a rast detí sa neplánuje samozrejme na jeden rok. Preto osobitne v rezorte školstva je dôležité vidieť, aká je udržateľnosť, aké bude nadviazanie v ďalších rokoch na rozpočet roku 2027. Je to proste to isté, ako keby ste sa pustili do stavby, ktorá trvá, a viete to dopredu, minimálne 10 rokov, ale vy máte financie len na jeden rok a potom sa uvidí. No a napokon budem hovoriť o predvídateľnosti pre rodiny, pre školy, pre zriaďovateľov. To je dôležité aj pre zamestnancov, aby vedeli, či na tú prácu, na ktorú dedikovali svoj život, na ktorú sa pripravovali, ktorú prijali, povedzme, v nejakej základnej škole ako školský psychológ alebo špeciálny pedagóg a je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti, či bude mať prácu aj na budúci školský rok alebo nie. Toto potrebuje ten dospelý človek vedieť, ale nielen on. Potrebuje to vedieť manažment tej školy, pani riaditeľka, povedzme. Potrebujú to vedieť rodičia, ktorí majú deti v starostlivosti týchto odborných zamestnancov. Títo všetci ľudia potrebujú vedieť, aká je predvídateľnosť a aký bude ďalší vývoj. Tak sa teraz pozrime na to a budem vychádzať na čísla a fakty a budem vychádzať iba z údajov, ktoré sú oficiálne buď od predkladateľa, z Ministerstva financií, alebo teda z rezortu Ministerstva školstva. Takže samotný rezort, Ministerstvo školstva, priznáva, že stanovený limit, ktorý mu určilo Ministerstvo financií, nestačí na splnenie zákonných úloh ani v oblasti regionálneho školstva. To znamená to, čo musia splniť materské, základné a stredné školy. Že pre rok 2027 chýba na splnenie zákonných povinností 65,10 milióna € na bežných výdavkoch a takmer 27 miliónov € v kapitálových výdavkoch. Ministerstvo školstva, vedomé si toho, že musí garantovať, musí splniť zákonné povinnosti, tak napočítalo si do svojho rozpočtu tieto výdavky, ale nemá na ne peniaze. Idú nad limit. Takže spolu je to 92 miliónov €, o ktorých už dnes vieme, že musia byť použité, ale nemáme ich garantované z Ministerstva financií, nemáme ich alokované pre Ministerstvo školstva. A to je samozrejme len pre túto časť regionálneho školstva. Viackrát som počul od pána ministra financií o tom, že sa navyšuje rozpočet pre školstvo. Budete to počuť opakovane aj od pána ministra školstva Tomáša Druckera. Veľmi často toto hovorí. Ale poďme si teraz trochu rozkľúčovať na niekoľkých príkladoch, čo to navyšovanie znamená. Ukážem vám jeden konkrétny príklad. Od septembra 2027 je zo zákona nová povinnosť povinnej škôlky pre všetky deti, ktoré zavŕšia vek štyroch rokov. Malinko sa pristavím pri tomto, lebo o rok to bude povinnosť od troch rokov. Rozumieme tomu, kam toto mierili. Opatrne za KDH aj zo svojej pozície, som z praxe, som toto kritizoval. Nie úmysel, ten nekritizujem. Ten smeruje k tomu, že sú deti, ktoré žijú v tak otrasných podmienkach, v pasci generačnej chudoby, že potrebujú ranú starostlivosť a potrebujú pomoc. S týmto sa absolútne nesporím, tam priznávam dobrý úmysel. Len poviem a za chvíľku to budete počuť v číslach, že míňať peniaze, ktoré nemáte, pre všetky deti, aj pre tie, ktoré to nepotrebujú, a pre rodičov, ktorí to nechcú, a pre učiteľky, ktoré tam musíte zohnať, aj tých 15 000, ktoré potrebujete do tých materských škôl, je hlúposť. Skúsim to povedať ešte kuchynskejšie, že predstavte si, že potrebujete 15 000 nových učiteliek materských škôl a dobudovať kapacity. Preto, lebo chcete pomôcť tým ľuďom, tým deťom, ktoré žijú v najúbohejších, najbednejších pomeroch. Čo keby sme z tých 15 000 učiteliek materských škôl zobrali 5 000, dali im dvojnásobné platy, čo ešte stále ušetríme? Lebo je to viac ako Páči ti. Preto, lebo chcete pomôcť tým ľuďom, tým deťom, ktorí žijú v najúbohejších, najbednejších pomeroch. Čo keby sme z tých 15000 učiteliek materských škôl zobrali 5000, dali im dvojnásobné platy, čo ešte stále ušetríme, lebo je to viac ako trikrát platy. A namierili ich pomoc spolu s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, komunitnými organizáciami, mimovládkami, cirkvami a všetkými tými, ktorí majú dobrú prax a skúsenosť v spolupráci s celými rodinami a konečne by sme ten gordický uzol preťali a začali. Nedá sa to z nuly na 100 oslobodzovať tých ľudí z pasce generačnej chudoby. Čo keby sme to urobili múdro a adresne? Keď to porovnám s rezortom zdravotníctva, tak mi tieto plošné riešenia pripadajú, ako keby sme vedeli, že v populácii máme ľudí, ktorí trpia cukrovkou a že ich pankreas nedokáže produkovať inzulín. Tak spravme to podľa tohto návrhu akože férovo a spravodlivo. Rozpočítajme to, čo tí ľudia potrebujú, na 5 miliónov obyvateľov a dajme každému do roka tú istú dávku inzulínu, nech je to fér. No takto sa proste cukrovka, ale ani generačná chudoba riešiť a liečiť nedá. No a čo to hovoria teda čísla? Pán minister financií, pán minister školstva sa prezentujú, že bolo pridaných 60 miliónov € do rozpočtu. Že vy, keď si pozriete ten rozpočet na škôlky, na to regionálne školstvo minulý rok a tento, teda budúci rok 27 a predchádzajúce, tak je tam plus 60 miliónov €. No dobre, ale už nepovedia B. Že samotné ministerstvo školstva povie, že ono musí napočítať ďalších 9900000 €, čiže takmer 10 miliónov, lebo na tento účel povinnej škôlky od štyroch rokov nestačí 60 miliónov, ale musí ich byť takmer 70. To znamená, že predkladateľ to bude prezentovať ako: dali sme plus 60, ale ja poviem, ako to je. Pridali ste povinnosť. Plošnú, neadresnú, drahú, pre mnohých zbytočnú a nechcenú, pre iných ešte nestačiacu a zúfalo malú. A chýba vám na to 10 miliónov €. Keď pridáte povinnosti, ktoré sú drahšie ako to, čo pridáte na peniazoch, tak to predsa nemôžete interpretovať, že ste pridali do rozpočtu. Chýba v tom rozpočte. Vznikla diera. To, čo sa zväčšilo, nie je rozpočet pre škôlky. To, čo sa zväčšilo, je diera do tej lode materských škôl. Takže ministerstvo to vie, preto na rok 2027 počíta so 7 a pol miliónmi, ktoré nemá. A nejako ich papierovo rozdeľuje pre škôlky a hovorí, že ich treba 10 tých miliónov. No a to sme ešte v roku, kedy je tá škôlka pre štvorročné deti, ale o rok bude povinná pre trojročné. No a teraz o čom sa to rozprávame? O navýšení kapacít škôlok pre deti. Ale prosím vás, veď všetci viete v tejto sále aj teda ľudia, ktorí by toto sledovali, tú zlú správu, ktorú roky počúvame, ako nám klesá demografia, ako sa nám rodí stále menej a menej detí. Keď som sa ja narodil, tak sa nás narodilo na Slovensku 110000. Pred pár rokmi to bolo 55000, polovica, a minulom roku to bolo 42000. Takže teraz fajn. Dajme desiatky miliónov eur, dobudujme kapacity v škôlkach a kto tam bude o pár rokov? Nerobíme náhodou hlúposť? No. Asistenti a stabilita učiteľov bude druhá téma, ktorej sa chcem venovať, na ktorej chcem ilustrovať kvalitu tohto rozpočtu. Nejdem prvoplánovo spájať problém pedagogických asistentov s tragickými udalosťami, ktoré sa stali. Ani z toho ťažiť nejaké nejaké afekty. Ale to, že čelíme serióznemu problému duševného zdravia, je jasné. Tie tragédie, to je len vrchol ľadovca, na ktorý naráža tá loď, na ktorej sa vezú naše deti v škole. Takže. Problém duševného zdravia je jasný, netýka sa, žiaľ, len detí. Už som to tu raz spomínal, že súčasťou PISA, toho testovania krajinou OECD, nie sú len matematická, čitateľská, prírodovedná gramotnosť a teraz to bola aj digitálna gramotnosť v tomto roku, ale sú tam aj dotazníky, ktoré sa týkajú napríklad toho, ako sa cítia bezpečné alebo šťastné deti v škole a aj pani učitelia. No a zlá správa je, že naše deti a naše pani učiteľky sa cítia v tom, že či sme šťastní a bezpeční v škole. Tak ich odpovede nás radia medzi tri najposlednejšie krajiny medzi OECD. To je naozaj zlá správa. A ja teraz nechcem vyslať signál smerom k tejto blbej nálade, ako sa hovorí. Nechcem teraz premaľovať naše školy na čierno. Lebo sám mám skúsenosť, že škola môže byť úžasné miesto pre život a prácu. A poviem vám to ako starý otec, že môj vnuk sa teší každý deň do svojej škôlky. Takže sú deti, ktoré sú šťastné, ale nemalo by to tak byť, že normálne, že štandardné? Nemalo by to tak byť, že sme v desiatkach percent, že štvrtina detí má stres, úzkosť, nespavosť, problémy so šikanou, problémy s sebaprijatím, so vzťahmi s najbližšími, s dôverou. Je to proste príliš moc, čomu čelíme a je to úplne, že ťažké zadanie nielen pre slovenské školstvo, ale pre celý svet, pre celý vyspelý svet je to problém. No tak, keď ešte my sa k tomu postavíme s naším rozpočtom tak, že nedáme tam ani tie peniaze, ktoré vyžaduje zákon, tak čo chceme? Kam sa chceme pohnúť? Keď dávame menej peňazí, ako Rasťo Kramár to porovnal, ako Česi, poviem to takto pre istotu, ako Poliaci alebo iné okolití krajiny. No tak, prosím vás, ako chceme, hoci to nie sú preteky, predsa len sa porovnávať a dobehnúť aspoň tých našich susedov. Jedine tak, ako to povedal Uhorčík kedysi v Radošinskom naivnom divadle, že my dobehneme len tie koče, ktoré nám bežia oproti. Čiže to sme videli teraz pri tých výsledkoch v PISA testovaní, že keď ostaneme na tej úrovni, kde sme a zmenšuje sa tá medzera medzi nami a priemerom OECD, pretože iní klesajú, tak toto je jediné, z čoho sa môžeme tešiť. Takže poďme k tým asistentom. Pedagogickí asistenti sú štandardom v mnohých krajinách sveta. Nie je to len pre deti, ktoré sú, že nevieme si s nimi rady a pani učiteľka nedokáže pracovať v tej triede pre vyrušovanie, pre nezvládnutú inklúziu. Pedagogickí asistenti dnes v tejto dobe sú štandardom v tom zmysle, že vo väčšine krajín okolo máte tandem v triede. Máte tam učiteľku, ktorá proste režíruje to vzdelávanie, je ako dirigent, a potom tam máte niekoho, kto obieha a pomáha tým deťom nestratiť sa z toho pelotónu. Chcem vás upozorniť ešte na jednu vec v tejto súvislosti. Hlavne tí, čo ste starší. Kedy mali naše deti, kedy mali vôbec deti na svete k dispozícii, poviem to tak ľudovo, že všetko, ako majú dnes deti. Že každý z nich má vo vrecku, no nie každý, ale veľmi veľa, väčšina, má vo vrecku superpočítač. Myslím tým mobil. Prístup k umelej inteligencii. K tomu, že už nielen, že môžem si niečo vygoogliť, ale v dobe agentovej umelej inteligencie môžem zadávať komplexné zadania. Môže pani učiteľka sa tešiť z toho, že pripraví atraktívne zadanie, zaujímavý pracovný materiál, že ak si ho prečíta, povie si: „Fíha,“ aj si môže povedať, že to je dobrá vec, že idem to urobiť poriadne, obrátim sa na svoju umelú inteligenciu. Tá pripraví v spolupráci alebo aj sama, záleží od žiaka, nejaké riešenie. Potom si to tie dve umelej inteligencie medzi sebou rozdajú a pani učiteľka aj ten žiak, podľa toho, ako sa do toho rozhodnú vojsť, si to zosobnia alebo aj nie. Takéto možnosti sú. Viete, to, čo sme počúvali ako malé deti, že rozprávky. Tak toto sa ani rozprávkam nesnívalo, čo už je dneska realita. Keď Dobšinský prišiel s kryštálovou guľou, do ktorej sa pozriete, aby ste videli, čo robí nejaká princezná alebo nejaký princ v inom čase a v inom priestore. No tak takáto kryštálová guľa je črep, keby vám to dneska niekto ponúkol, že kúp si takúto kryštálovú guľu a nos to niekde v taške, aby si sa pozrel, čo kde je. Porovnajte to s mobilom. Toto majú deti, čo sa ani rozprávkárom nesnívalo. Žiaľ, nie všetky. Sú také, ktoré nemajú ani topánky, ani desiatu, ani vodu, ani splachovací záchod. Ale tie, ktoré toto všetko majú, ako to, že nemáme najlepšie výsledky, že nemáme najvzdelanejšie, to nehovorím len o Slovensku, najšťastnejšie deti v škole, ako je to možné? Odpoveď je jasná. Tie schémy, v ktorých sme vyrastali my, keď sme boli deti, alebo ja, keď som začínal učiť, dneska sú nepoužiteľné, sú nefunkčné. To znamená, preto pedagogickí asistenti, preto tandem v triede. Ako je dôležité, keby sme my, politici, začali počúvať odborníkov, ktorí tomu rozumejú, aby sme nečakali na to, keď dochádza k najtragickejším udalostiam alebo keď všetky krivky mentálneho, duševného zdravia, výkonnosti, inteligencie, schopnosti klesajú. Keď ľudia nevedia byť ani sami so sebou, nieto ešte s druhým. Takže preto pedagogickí asistenti, tak sa pozrime, ako sme na tom s číslami. Máme na rok 2027 nepokryté úväzky v sume 12 miliónov €. To, čo potrebujeme do škôl, čo je deklarovaná potreba škôl, ktorá navyše ani nie je, že zle som to povedal, nie, že deklarovaná potreba. To, čo je dohoda medzi štátom a školami, že toto vám dáme, lebo navyše nemáme. Tak aj to, čo bolo povedané: toto vám dáme, čo je v pláne rezortu, aj na to chýba 12 miliónov €. Ale ministerstvo školstva to má v rozpočte nepokryté. Ale počúvajte, ako to bude v roku 2028. Nebude nám chýbať 12 miliónov €, bude nám chýbať 47,5 milióna €. A ako to bude v roku 2029? Bude nám chýbať 95 miliónov € na tento účel. To znamená nie, že budú pribúdať, že bude štandardom aj na Slovensku tandem učiteliek v škole, v triede. Budú chýbať ešte aj tí, ktorých dneska potrebujeme, aby sa v tej škole, v tej triede vôbec dalo pracovať podľa veľmi veľa pani učiteliek. Polovica učiteliek a učiteľov z tých, ktorí robia s deťmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, z MRK, z rómskych marginalizovaných skupín, tak polovica z nich dnes hovorí, nie že hovorí, dotazníky to hovoria, analýzy, prieskumy to hovoria, že sú na pokraji vyhorenia, že už oni majú problémy s duševným zdravím, nieto ešte deti. Tak kde chcete regrutovať za týchto podmienok ďalších ľudí a ďalších potrebných odborných zamestnancov do školstva? Čiže ako vyzerá tento rozpočet z tohto môjho pohľadu? Ako tikajúca bomba, ako naozaj loď, ktorá vypláva z prístavu na more a už teraz má štyri diery pod čiarou ponoru. A keď sa niečo, neviem čo, nestane, tak tá loď sa potopí. Takže toto je veľmi vážne varovanie. A samozrejme, že malo by to každého z nás zaujímať, nie že do volieb, ale ak máme trochu svedomia a zodpovednosti, tak aj, čo bude po voľbách a čo bude v ďalších rokoch a čo bude v ďalších desaťročiach. Takže na toto upozorňujem, lebo toto nevieme len my tu, že si prečítame materiál z rozpočtu. Toto vedia aj tí pedagogickí asistenti. Toto vedia aj tí ľudia, ktorí sa neprihlásia na pedagogickú fakultu, lebo nevidia perspektívu. Lebo keď si, čo len ťuknú na ten ľahko dostupný web a spýtajú sa: „Akú mám perspektívu mojej inteligencie, financovania, udržateľnosti týchto služieb, po ktorých všetci volajú?“ No tak sa dozvedia: „Nie sú na to peniaze. Už nie a bude ich stále menej.“ Ministerstvu nemožno uprieť snahu získať ďalších a nových potrebných učiteľov. Preto aj pokračovalo v tom, čo ja som nazýval regionálne príplatky. Minister Drucker to nazýva kompenzačné príspevky a chce tým motivovať učiteľov, aby proste Ministerstvu nemožno uprieť snahu získať ďalších a nových potrebných učiteľov. Preto aj pokračovalo v tom, čo ja som to nazýval regionálne príplatky. Minister Drucker to nazýva kompenzačné príspevky a chce tým motivovať učiteľov, aby proste nastúpili a zotrvali vo svojom povolaní. Ale, prosím vás, rozpočtovaných je 37 miliónov € ročne na 2027. To znamená, toto je tá prioritizácia, toto je tá atraktivita, ktorá má poslúžiť. Samotné ministerstvo hovorí, že minimálne 14 miliónov treba viac, než dostalo limit od Ministerstva financií, aby sa splnilo aspoň to, čo už dali do zákona, čo sa týka tých kompenzačných príplatkov. Keď to tam nepríde, tak potom, v akej situácii budú riaditelia? Učitelia si budú pýtať od nich ten kompenzačný príspevok. Ale ten riaditeľ im to nemôže dať, tak sa stane to, čo som ja ako riaditeľ zažíval veľakrát. Že politici mali silné reči o tom, ako pridávajú peňazí do rezortu, zvýšili tabuľkové platy a ja ako riaditeľ som musel presunúť z tých pár eurových osobných príplatkov alebo odmien na konci roka do tarify. Takže učitelia povedali, že som ich oklamal, lebo počuli, že majú zvýšené platy, ale nemali zvýšené peniaze do rozpočtu. No tak nedávajme čierneho Petra, vážení, riaditeľom škôl. Lebo, keď tí prasknú s tou robotou a povedia, že dosť, tak potom už tie školy sa naozaj rozpadnú. No, preto mi chýba aj v tých ďalších rokoch krytie pri nástupe aj týchto služieb a týchto záväzkov štátu. Preto naozaj protestoval som proti tomu, že sme prijímali nové záväzky ako tá plošné opatrenie tej povinnej škôlky pre všetkých. Keď prijímame nové záväzky a nemáme peniaze ani na tie stávajúce a nemáme peniaze na adresnú pomoc, tak to proste robíme zle. A toto je naozaj ako Titanic s dierami v trupe. No a, aby ste si nemysleli, že ja to teraz budem hovoriť ako opozičný politik populistický, pridajte, pridajte, pridajte stovky miliónov € a nepoviem, že čo s nimi, odkiaľ to zobrať, tak ukážem pár príkladov aj odkiaľ to zobrať. Za 35 rokov som nestretol ani jednu maminu, ani jedného otca, ani jednu učiteľku, ani jednu riaditeľku, ktorá by mi povedala: „Pán riaditeľ, alebo chvíľu pán minister, potrebujeme nový formulár prihlášky.“ Za 35 rokov som nestretol nikoho, kto by povedal: „Potrebujem nový formulár prihlášky.“ Ale 35 rokov som počúval, že potrebujeme meniť obsah a formu vzdelávania. Potrebujeme odborných zamestnancov. Potrebujeme zmeniť, posilniť riadenie, lepšiu deľbu práce v školách. Potrebujeme nové učebné zdroje. Toto som počúval. Nikto nepovedal, že potrebujeme nový formulár prihlášky. No tak na to sme dali 14 miliónov € a ešte k tomu to zle fungovalo a molestovalo to celé mesiace ľudí a udržiavalo ich to v neistote. Zobralo to kompetenciu rodičom vybrať si školu, na ktorú bolo dieťa prijaté. Tak teraz budú ďalšie milióny na opravu toho nefunkčného systému. Načo to robíte? Prečo to urobilo Ministerstvo školstva, keď nemáme peniaze na základné veci, na to, čo sú priority, prečo investujeme peniaze do niečoho, čo nikto nechcel, okrem toho, kto to dodáva za pekné peniaze. Ešte skúsim niečo iné. Na Diginet, na školskú sieť a prevádzku, ministerstvo deklaruje – nestihol som si, prepáčte, pripraviť to číslo, že koľko peňazí tam ide, tak vám poviem len číslo, čo ministerstvo deklaruje. Čo mu chýba? Chýba mu 11,5 milióna € na Diginet každý rok. Áno? To nie je niečo, čo bude slúžiť priamo školám alebo deťom, čo zvýši kvalitu vzdelávania alebo bezpečnosť detí na školách. Diginet 11,5 milióna na každý rok od roku 2027 po 29. Školskí digitálni koordinátori, tam potreba digitalizácie a správne uchopenie technológií, to sa skloňuje v každom príhovore. Ministerstvo školstva plánuje svoj rozpočet, čo nemá kryté, pre týchto digitálnych koordinátorov 20 miliónov €. Nedostali 20 miliónov € na to, čo má zabezpečiť chod digitálnych aplikácií na škole. A keď niečo funguje na tej škole, ako nechcem tomu robiť reklamu, ale som hrdý na ten slovenský produkt ASC agenda EduPage, ktorý slúži v 200 krajinách sveta. V Nemecku je to hlavný školský informačný systém. Tak ministerstvo príde s e-prihláškou, s niečím, čo nefunguje. Takže, preto som žiadal aj na výbore rozpis skrytých služieb, chýbajúcich nákladov, zdroj, z ktorého to bude dofinancované, a dôsledky neschválenia požiadaviek. Toto mi chýba pri tomto rozpočte. Ja som sa to nedočítal v komentároch. Ako na vaše šťastie som stihol za tých pár hodín prečítať len to, čo som si pripravil, lebo tak ako vy som dostal ten rozpočet v pondelok popoludní a v utorok ráno o 8:30 už sme mali výbor. A dnes som bol celý deň na najvýznamnejšej alebo najkvalitnejšej konferencii o vzdelávaní. Odišiel som z panelu, aby som stihol toto svoje vystúpenie. Odišiel som z panelu, ktorý sa volá Kto zaplatí školskú reformu. To by som sa ja spýtal aj tu, aj na tej konferencii. Pretože, popravde, my máme pred sebou dve obrovské výzvy. Dobre, povedzme tri obrovské výzvy v školstve. Prvá je duševné zdravie a bezpečnosť detí aj učiteľov. Toto je prvá výzva. Druhá výzva je objektívna potreba zmeny obsahov a foriem vzdelávania, tzv. kurikulárna reforma. Prosím vás, neberte toto len za školské reči. Ešte raz zopakujem jednu vec, ktorú som už hovoril. Sme v ére agentovej umelej inteligencie, už nielen tej generatívnej. Ten, kto s tým pracuje, tak vie, že je každému decku dostupný celý vesmír vedomostí a nielen ako údaj, ale že mu to tá agentná umelá inteligencia vykoná, čo jej zadá, čo od nej chce. Akúkoľvek analýzu spracuje, gigabajty dát v priebehu sekúnd, minút. Dá mu akýkoľvek výstup vo forme prednášky vysokoškolského profesora alebo seminárnej práce alebo projektu pre dieťa na základnej, čo len chcete. Výstup vizuálny, hudobný, umelecký, vedecký, matematický, akýkoľvek. Už to nie je tá halucinujúca umelá inteligencia, ktorá bola tragikomická, keď vám hlúposti tvrdila. Je to taká sila, že dokáže riešiť tie miléniové problémy z matematiky, ktoré sú väčším orieškom ako to, za čo sa udeľuje Nobelova cena vo fyzike. Nedávno vyriešila takýto jeden miléniový problém. Takže toto majú deti k dispozícii. Toto si predstavte. Znamená, že to, že sa nedá učiť tak, že dieťa čakáme, že sa bude svojou prácou namáhavo dopracovať k nejakému údaju alebo výsledku a že tá námaha ho bude vnútorne budovať. Nie, on to má bez námahy, on to má takto, čiže my zadaním do promptu umelej inteligencie. Čiže my musíme zmeniť tie obsahy a formy tak, aby tie decká jednak boli pripravené na svet, ktorý, kým doštudujú, sa ešte dvakrát zmení. Lebo toto, čo sa stalo s umelou inteligenciou, to trvalo 4 roky. Pred 4 rokmi to bola hračka, ktorá nefungovala správne. Teraz po štyroch rokoch je to niečo, čomu ľudia zverujú agendu svojich podnikov, niečo, čo dokáže robiť vedecké rešerše, vďaka čomu sa napríklad v Slovnafte chladia tie zariadenia, ktoré rafinujú ropu. Hej. Toto sú také nástroje. Čiže vy to musíte zmeniť, čiže to je tá druhá vec, ktorú máme pred sebou. Obsah a formu vzdelávania. Vôbec nová obnova zadania, na čo tie jednotlivé predmety sú? Poviem vám ešte jeden konkrétny príklad. Univerzita Komenského, translatológia, teda prekladateľstvo, zlučujú s inými filologickými smermi, lebo nemajú dosť uchádzačov o prekladateľstvo. Prečo? Dneska som bol, som vám už spomínal, na tej konferencii, kde, keď sme mali hostí zo zahraničia, tak oni hovorili každý svojím jazykom a vy, keď ste mali slúchadlo alebo keď ste nemali slúchadlo, tak ste si na mobile zapli aplikáciu a tam vám umelá inteligencia simultánne prekladala to, čo ten človek hovorí. Každý to počul vo svojom jazyku, ktorý si vybral. Každý mohol hovoriť svojím jazykom. Tak si mnohí študenti povedali, načo ja pôjdem študovať prekladateľstvo, keď to už dneska nepotrebujem. Ale to neznamená, že končí štúdium cudzích jazykov. Len tí, ktorí trochu rozumejú, na čom stojí civilizácia – že na poznaní, hodnotách, na múdrosti a tvorivosti –, tak si dávajú tú otázku nanovo. Že načo štúdium jazykov? A na to existujú dobré odpovede. A to isté pri matematike, pri iných predmetoch, len sa to nedá robiť tak, ako sme to robili doposiaľ. Toto nerieši Ministerstvo školstva. Nerieši kurikulárnu reformu pre stredné školy. Na to sa nezameriava. Zameriava sa na Diginet a e-prihlášky a na 630 656 novelizačných bodov každý rok v zmenách procesov administrovania dokumentov, to, ako sa má zverejňovať – nemá sa zverejňovať zápisnica z pedagogickej rady –, to, ako sa majú a nemajú vzdelávať učitelia. Toto rieši Ministerstvo školstva. Takýto mikromanažment. A zamestnáva tým ľudí v školách, ktorí majú mať tieto tri veci – duševné zdravie a bezpečnosť – na zreteli na prvom mieste. Kurikulárnu reformu. A to je ťažké zadanie pre všetkých. A to tretie – generačná chudoba. Slovensko si nemôže dovoliť, teraz budem adresný, aby sa východ vyľudňoval. Slovensko si nemôže dovoliť, aby sme odňali ľudskú dôstojnosť ľuďom, ktorí, ak dochádzajú vôbec školu, rovno išli na sociálne dávky, aby nikdy nedostali príležitosť na dôstojnú existenciu. A teraz to poviem ekonomicky, menej humánne vám to môže znieť. Slovensko si nemôže dovoliť voliť, aby tí, čo čerpajú zo spoločného, povedzme rozpočtu, zo sociálnych opatrení, sociálnych dávok, čerpali ďalej, aby ich narastal počet namiesto toho, aby do toho prispievali. Toto si Slovensko nemôže dovoliť. Starnúce obyvateľstvo, menej ekonomicky aktívnych a k tomu neriešená výzva generačnej chudoby. Toto sú tri veci, ktoré sú pred školákmi a sú veľmi ťažké. Na inklúzii si už vylámali iné krajiny zuby, ktoré mali o percento, o percento a pol, o 2 % väčší podiel z HDP na vzdelávanie. A je to ťažké urobiť to správne. Sú tu dva extrémy. Jedni hovoria, zrušte špeciálne školy, všetky deti majú ísť do hlavného prúdu, do školy podľa školského obvodu a nikto nemá byť vyčlenený. A druhý extrém povie, nechceme deti, s ktorými nevieme zaobchádzať. Môže to povedať pani učiteľka, môže to povedať dieťa, spolužiak alebo jeho rodič. Nechceme takéto deti medzi sebou. Toto sú dva extrémy. Ani jeden, samozrejme, nie je správny. Ale to riešenie nie je úplne, že banálne. A na to sa nesústreďujeme. Takže za mňa peniaze utekajú tam, kde netreba. Venujeme sa tomu, čo – v rezorte školstva teraz myslím – je kontraproduktívne, dokonca nielenže zbytočné: mikromanažment, administratíva, zmeny v procesoch, neustále zmeny z roka na rok. Premrhali sme kapitál odhodlania do reforiem. Jednotu medzi stavovskými školskými organizáciami. Toto je vážna kritika, ale nie pre kritiku, lebo som opozičný poslanec. Keby som bol v nejakej koalícii, v ktorej by KDH mohlo byť členom, tak by som toto povedal svojmu ministrovi do očí. Možno by som to nerozkrikoval zo striech, ale hovoril by som úplne rovnako. Pretože toto je o veci, nie o politike. Politika je o tom, čo s tým urobíte. Tak, keď to uzavriem, odmietam hodnotenie typu rozpočet rastie a všetko máme zabezpečené stále lepšie a viac. Poukazujem na riziká, že sme – ukázal som to iba na pár konkrétnych príkladoch – že sme do rozpočtu školstva nedali ani tie peniaze, čo sám zákon vyžaduje na výkon. A všetko máme zabezpečené stále lepšie a viac. Poukazujem na riziká, ukázal som to iba na pár konkrétnych príkladoch, že sme do rozpočtu školstva nedali ani tie peniaze, čo sám zákon vyžaduje k výkonu. Keď som sa na to pýtal na výbore školskom, nebol tam minister, bol na tlačovke HLAS-u v tom čase, poslal tam štátneho tajomníka, že z čoho to chcete dofinancovať, lebo tam sa hovorí, že toto všetko bude dofinancované, že nemáme sa báť, že tie peniaze prídu do toho rozpočtu na tie chýbajúce nadlimitné výdavky. No tak pýtal som sa, skade prídu, a dostal som dve odpovede. Prvá: zo samotného rozpočtu školstva. Odkiaľ to chcú zobrať? Komu? Veď ja. Ešte menej na pedagogických asistentov? Alebo na, neviem, na učebnice nebude? Lebo už teraz sa znížilo na učebnice z 202,5 € na dieťa na 15 € na dieťa. V čase prechodu na kurikulárnu reformu, na nový štátny vzdelávací program. Takže „dofinancujeme počas roka“ pre mňa nie je odpoveď. Chcel by som počuť garanciu z ministerstva financií, konkrétnu sumu, položku a termín. Druhú odpoveď, ktorú som dostal, je, že končí teda to obdobie projektové z EŠIF-ov, z európskych štrukturálnych fondov a všetko nevyčerpáme, tak to, čo zostane, tak bude na to použité. No toto vám povie každý minister. A toto si nemôže minister povedať. Potom rozhodne Európska komisia, príslušné orgány na pôde Európskeho parlamentu, na čo tie peniaze z eurofondov pôjdu alebo nepôjdu. Dokonca do ktorej krajiny pôjdu alebo nepôjdu. Takže to je ilúzia. No. Tak za mňa tento rozpočet je normálne, že hrozbou. Ja som to preto prirovnal k lodi, ktorá ide vyplávať na more a má v sebe niekoľko, štyri diery, povedzme. Tuto som len ilustroval, lebo stačí ilustrácia, má to stovky strán. Môžete hľadať ďalšie nezrovnalosti. V škole rodičia o tom hovoria. Môžem povedať ešte jednu vec na záver. V škole sa všetci zhodnú, že nemajú čas, že na to, aby, že vedia aj, čo treba robiť, ale nemajú na to čas. Riaditeľky, riaditelia a zástupkyne nemajú čas pomáhať, sprevádzať svoje učiteľky, svojich zamestnancov v tom, čo robia. Nemajú čas sa vzdelávať, nemajú čas pripravovať prechod na nové kurikulum, nemajú čas venovať sa rodinám, deťom, ktoré sa povedzme dostávajú do pásma rizika, čo sa týka správania. Nemajú čas v triede, ktorá má byť stále plnšia a plnšia, sa venovať individuálne deťom a osobitne deťom, ktoré nesú so sebou nejaké špecifiká, zdravotné, psychické, fyzické, všelijaké. Na toto nemajú čas. Tak si poviete, že tak čas im nevieme dať. Nevieme v Národnej rade odsúhlasiť návrh zákona, hoci by som sa o tom mohol pokúsiť, aby deň nemal 24, ale aspoň 30 hodín. Hej, toto nie je riešenie. Ale viete, čo je riešenie? Keby sme im dovolili lepšiu deľbu práce. Keby sme im napríklad povedali, že dobre, tak ten stredný manažment, ktorého som dal do zákona ešte ako minister, využil som tam prázdny šuflík, že supervízor, tak nech na to boli zoberané peniaze. Nech sú vrátené na toho supervízora. To nie je Amerika. To je, že päť hodín úľavy na úväzku pre učiteľku, ktorú riaditeľka poverí napríklad organizovaním mimoškolských akcií alebo koordináciou podporného tímu, aby bol čas. Aby bol čas na to robiť. Stretávať sa s rodičmi, ponúkať im na pôde školy tematické stretnutia. Tie učiteľky na to nemajú čas. Toto im nedáme, ale dáme im nový formulár e-prihlášky a ďalšie a ďalšie IT nejaké projekty, ktoré ani nikto nikdy nevidel, ani nikto nikdy nepoužil. Ďakujem. [17:04] Peter Žiga Evidujem päť faktických poznámok. [17:04] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Gažovičová, ďakujem za slovo. Ďakujem, kolega Horecký, za taký naozaj hlboký vhľad do tej časti rozpočtu, ktorá sa týka školstva. Veď komentujeme to tu už tuším tretí deň, že nielen že tento rozpočet vznikol bezprecedentne narýchlo, bez toho, aby boli konzultovaní včas, či už kľúčové inštitúcie, ako je kontrolný úrad alebo sociálni partneri, ale aj keď sa naozaj už pozrieme na tie čísla, tak vidíme, že po troch rokoch, po troch kolách konsolidácie, ani deficit sa neznížil, hrubý dlh nám rastie a ešte aj vidíme zle nastavené priority. A asi naozaj to najdôležitejšie pre teda ľudí ako my, ktorí sa venujeme školstvu, je tá tabuľka v kapitole o rozpočte školstva, ktorá sa teda volá Chýbajúce zdroje na roky 2027 až 2029, kde je úplne jasné bod po bode rozpísané, a už to tu odznelo detailne, či na kompenzačný príspevok, či na pedagogických asistentov, či na zvýšenie zaškolenosti v predprimárnom vzdelávaní, teda na škôlky. Dokopy v najbližšom roku chýba 65 miliónov €. A teraz, keď si to človek dá do kontrastu s tým, koľko sa tu míňa na Kaliňákovu kukuricu a koľko sa tu míňa na vozové parky? To je naozaj vec, uvedomme si, čo je skutočná investícia do budúcnosti krajiny. A školstvo jednoznačne takouto investíciou je. A ešte aj v rámci toho rezortu vidíme, že nie vždy sú tie peniaze využité efektívne, a taktiež si na to upozornil, či už tie e-prihlášky, alebo ja ešte doplním rámcové zmluvy na 17 miliónov na videá pre učiteľov. Tak to nie je efektívne vynakladanie zdrojov. [17:06] Peter Žiga Ďakujem. [17:06] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kosová. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Janko, za veľmi dobrý príspevok. Viete, čo mne najviac vadí na tejto vládnej koalícii? A to do neba volajúce pokrytectvo, farizejstvo a klamstvá, ktoré nám tu servírujú s takou dokonalou aroganciou moci. A musím povedať, že typickým príkladom tohto farizejstva a klamstva je pán minister školstva Drucker. A on sa včera postavil pred kamery na tlačovú konferenciu a tam pompézne prezentoval, aké úžasné priority zapracoval do rozpočtu na rok 2027. A medzi tieto priority, samozrejme, spomenul podporu asistentov učiteľa, že bude zachraňovať vedu a výskum a že zabezpečí predprimárne povinné vzdelávanie pre deti od štyroch rokov. A ja som to počúvala a normálne som sa v duchu musela smiať cez slzy. A pýtala som sa samej seba, že to akože si z nás robí bláznov tento človek, alebo čo? To on zámerne teraz prezentuje všetky tie opatrenia, na ktoré vlastne v rozpočte nemá krytie a ešte to aj sám na tej 24 v tej tabuľke chýbajúce zdroje priznáva. Čierne na bielom tam svieti, že vlastne na tých 1 803 asistentov bude chýbať 12 miliónov, že na tie povinné škôlky chýba 7,5 milióna, že na digitálnych koordinátorov chýba 19 miliónov a že vedu a výskum ošklbali o 50 miliónov. On sa týmto naozaj že chváli, tak on si nielen z nás, ktorí si to dokážeme preštudovať, robí srandu, on si robí srandu aj z učiteľov, aj z tých detí, aj zo všetkých ľudí v tejto krajine. On na tlačovke robí zo školstva priority a pritom nedokážu ani vyčleniť dosť finančných prostriedkov na zákony, ktoré oni sami schválili. Chápete, aké je to farizejstvo? Veď to je neuveriteľné. [17:08] Peter Žiga Tam poslať Kis. Ja vidím ho v sále. Stráca možnosť [17:08] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ján Skulik, nech sa páči. [17:08] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Janko, za tvoje kvalitné odborné vystúpenie, kde si zhodnotil, ako to je so školstvom a s týmto rozpočtom? Povedal si, kde chýbajú peniaze, napríklad 12 miliónov na úväzky, v roku 2027 už to bude 47 miliónov 500 000, v roku 2029 až 95 miliónov. To sú akože obrovské sumy, ale samozrejme, ak nenájdeme v rozpočte tieto sumy, tak bude to problém. Ale problém je veľký, čo si aj spomenul, napríklad na e-prihlášky sme 14 miliónov vyhodili. Na systém, ktorý tu bol vlastne, ale sa zduplikoval a presne, čo si povedal, že peniaze utekajú tam, kde netreba. A keď prečítam teraz tlačovú správu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tak som ostal doslova šokovaný, kde je napísané, že dvaja zamestnanci, ktorí pracovali v bezprostrednej blízkosti bývalého ministra životného prostredia a súčasne nezaradeného poslanca parlamentu Tomáša Tarabu, dostali podľa doterajších zistení v priebehu roka 2026 individuálne odmeny každý v súhrnnej výške viac ako 100 000 €. Zároveň bolo podľa doterajších zistení za prvých deväť mesiacov roka 2026 v rámci envirorezortu na zamestnaneckých odmenách celkovo vyplatených viac ako 2 milióny €, počujete dobre, viac ako 2 milióny € za deväť mesiacov na envirorezorte. No a potom sa divíme, že nám chýbajú peniaze. Ja som tu už viackrát aj vystupoval, že v predstavenstve pošty, aké sú neskutočné mzdy, odmeny, že to nemá ani premiér. A vidíme teraz envirorezort, tak by sme sa pozreli na ďalšie rezorty. [17:10] Peter Žiga Tak sa nám asi v hlave zakrúti. [17:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No, ja som mal pripravené presne, presne toto porovnanie, takže len doplním. Vy ste sa spytovali teda, že kde zobrať peniaze, ale kde tie peniaze utekajú, tak presne Taraba ukázal kde, ale to na každom rezorte. Na každom jednom rezorte rozdávajú svojim blízkym. Pozrite sa na plat Gedru, pozrite sa na platy štátnych tajomníkov, na odmeny štátnych tajomníkov. Ako, to je niečo katastrofálne. A k tomuto, naozaj len k tomu Tarabovi, chcem doplniť, že, že, že táto suma predstavuje príjem na úrovni minimálnej mzdy platnej v tomto roku za takmer 185 mesiacov. Počujete? 175 mesiacov. A bežný občan, ktorý zarobí okolo 900 €, by na takúto čiastku pracoval viac ako 14 a pol roka. Taraba to rozdal za deväť mesiacov. A vy tu rozprávate o rozpočte, vy tu rozprávate o tom, ako chcete šetriť, ako idete rozpočet robiť pre ľudí. Taraba rozdal za deväť mesiacov toľko, ako zarobí bežný občan za 14 a pol roka. Pár mačkasek teraz rozprávajte o skvelom a fantastickom prístupe vašich ministrov. Teraz rozprávajte o tom, ako fantasticky vaši ministri úradujú, ako rozdávajú peniaze. 14 a pol roka bežný občan robí na to, čo Taraba rozdal za deväť a za deväť a pol mesiaca. To je obrovská hanba. S reakciou [17:12] Peter Žiga Pán [17:12] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Horecký. Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za všetky vaše pripomienky a v podstate ste vystihli pointu. Ide o to, že na Slovensku predsa dokážeme peniaze vyrobiť, služby poskytnúť, ale to, čo sa s nimi potom stane, je žiaľbohu až neuveriteľné. Ilustrovali ste to aj vy na ďalších príkladoch. To, že míňame peniaze nesprávne, neúčelne, svojvoľne, drzo v prospech niekoho, tak to je, to je naozaj nehorázne. Ale nie je to len o peniazoch. Je to aj o energii, o čase, keď zamestnávame ľudí v školách, učiteľky, riaditeľov, manažmenty, zriaďovateľov nezmyslami. To, čo si nikto nepýtal. Keď riešia sústavné zmeny v predpisoch, v procesoch, v termínoch, v dokumentoch len preto, aby sa vykazovala nejaká činnosť, ktorá sa dá potom odprezentovať niekde na tlačovke. Tá práca sa čelí dnes obrovským civilizačným výzvam. Na to sa treba koncentrovať. Na tri veci. Na nové obsahy a formy vzdelávania v dobe umelej inteligencie. Na konečné rozlomenie gordického uzla s generačnou chudobou. A po tretie, na duševné zdravie a na bezpečnosť detí aj učiteľov v tom prostredí, ktoré by malo byť najbezpečnejšie. Tieto tri veľké civilizačné výzvy predsa nie sú málo a od nich závisí budúcnosť celej tejto krajiny. Takže nemíňať milióny svojvoľne, rozšafne na to, čo sa komu zachcelo alebo prisnilo, ale nasmerovať ich presne tam, kde treba a ostatné veci dať nabok. Ďakujem. Svojvoľne, rozšafne na to, čo sa komu zachcelo alebo prisnilo, ale nasmerovať ich presne tam, kde treba a ostatné veci dať nabok. Ďakujem. [17:14] Peter Žiga Ďakujem. [17:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zvlášť kolegovia z vládnej koalície. Som rada, že aspoň pár vás je tu, keď sa prerokúva najdôležitejší zákon roka, ktorým je jednoznačne rozpočet. Kým začnem svoj príspevok, rada by som povedala jednu vec. Som zo strany, ktorá stojí na troch pilieroch: kresťanskom, národnom a sociálnom. Myslím si, že naša strana nie je jediná, ktorá si takýto prívlastok dáva. Dáva si to aj minimálne teda jedna strana v koalícii. A preto sa čudujem, že tento rozpočet, ktorý si hovorí, že je to rozpočet sociálneho zmieru, vás nezaujíma? A že k nemu pristupujete takto laxne. Čudujem sa, že keď môj kolega Rasťo Krátky tu mal hodinový príhovor, kde argumentoval vecne číslami a faktami, tak jediné, na čo sa zmohol predseda výboru pán Finďa, bolo, že mu vytkol gramaticky, že používa Češi namiesto Česi. A kolega Macášek mu zasa vytkol, že používa často „keby bolo keby“. Naozaj argumentácia k rozpočtu z úst poslancov vládnej koalície je veľmi chabá. Prepáčte, musela som to na úvod svojho príspevku povedať, pretože som nemala možnosť reagovať na vás faktickou poznámkou, ale nedá mi, aby som to pri naozaj tomto vážnom zákone, ktorý, ešte raz zopakujem, má byť podľa pána ministra Počiatka sociálneho zmieru, tak som si nemohla odpustiť, nepovedať to. A teraz, prečo si myslím, že tento zákon nie je v žiadnom prípade rozpočtom sociálneho zmieru, ale je to skôr rozpočet na sekeru a dala by som mu ešte mnohé ďalšie prívlastky. Poďme na základné čísla. Predpokladaný deficit v roku 2027 bude 7,4 miliardy eur, čiže takmer 5 % HDP, teda hrubého domáceho produktu. Je to toľko, koľko to bolo v tak vami kritizovanom roku 2023, kedy sme mali za sebou pandémiu a začala vojna na Ukrajine. Tento dlh, ktorý je a ktorý bol teda za posledných 20 rokov ešte do konca roku 23 a vami bol veľmi kritizovaný, bol dlh 14 miliárd eur. Dlh v roku 2027 dosiahne 66,3 % hrubého domáceho produktu a zároveň v číselnom vyjadrení to bude takmer 100 miliárd €. Bezpečná úroveň je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť asi 75 miliárd €, nehovoriac o tom, že mnohí z vás tu sedeli a schválili hornú hranicu dlhovej brzdy na 50 % hrubého domáceho produktu. A dnes teda atakujeme 66,3 % a do roku 2029 je odhad, že to bude až 71,8 %. Čiže tento, nazvem ho „fitso dlh“, len za toto volebné obdobie narastie o 30 miliárd €. Je to najviac zo siedmich sledovaných volebných období. Je to dvojnásobné tempo oproti vami kritizovaným rokom 2020 až 2023. A v číselnom vyjadrení, aby sme si to lepšie vedeli predstaviť, je to 5500 € na osobu, teda rodina s dvoma deťmi ju toto volebné obdobie bude stáť 22 000 €. Keď som si to tak nahrubo dala, koľko platia ľudia nájom, tak to v podstate by mali ako keby gratis. Len teraz ho zaplatia dvojnásobne. Aj úroky nás veľa stoja, veď len v roku 23 na úrokoch zaplatíme, pardon, v roku 27 na úrokoch zaplatíme 2 miliardy 700 miliónov €. Viete si to vôbec predstaviť, aká je to suma? Ja som v živote takú sumu nevidela. Možnože niektorí z vás áno, ale väčšina občanov Slovenska ani netuší, koľko núl si má za tou miliardou predstaviť. Pre vás je to nič. Pre vás je rozpočet niečo, k čomu neviem ako. Som v dvoch výboroch, ale tam koaliční poslanci nediskutovali. Všetko im bolo jasné. Nič ich nezaujímalo. Ani to, ako zaťažíme budúce generácie, nič. Vláda sa vo svojom programe zaviazala, že zadlžovanie zastaví. Tento sľub samozrejme nedodržala. Ani ekonomická situácia v Európe nie je ružová, preto rozumiem, že si to takto odôvodňujú. Ale ostatné krajiny okrem Slovenska dokážu aj konsolidovať, aj rásť. Vrátim sa ešte k tomu, čo vytýkala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Teda okrem toho, že na prerokovanie mali minimum času, podobne ako Najvyšší kontrolný úrad, ktorý prvýkrát po 30 rokoch nedoložil správu a my sa ideme rozprávať o rozpočte, ku ktorému nemáme stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vytýka, stručne poviem, štyri veci: že tento rozpočet nezastavuje rast dlhu, že tento rozpočet nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, že pravdepodobne tento rozpočet nie je ani v súlade s čl. 55 Ústavy, pretože nepredstavuje žiadne opatrenia na stabilizáciu v ďalších rokoch. A ďalšiu vec, ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vytýka, je, že ciele nie sú podložené opatreniami. Keďže som vo výbore pre sociálne veci a vo výbore pre obranu a bezpečnosť, tak sa krátko dotknem týchto dvoch. Celkové výdavky verejnej správy v sociálnej oblasti nám stúpnu na 20 miliárd a 50 miliónov. Len Sociálna poisťovňa bude mať nárast výdavkov na 15 miliárd 550 miliónov. Ako „sociálnik“ by som sa mala tešiť, že nám stúpajú výdavky, že vláda dáva viac peňazí do sociálnej oblasti. Samozrejme, aj by som sa tešila, keby tie výdavky boli efektívne a keby vychádzali z toho, čo vieme zarobiť, teda z konsolidácie. Hovoríme o podpore rodín, lebo sociálna vláda samozrejme rodiny podporuje, veď sme zvýšili príspevok pri narodení dieťaťa, zvýšili sme rodičovský príspevok, zvýšili sme príspevok na pohreb. Tak sa pozrime, ako sa nám to prejavilo v rozpočte. Pokles na celú kapitolu podpory rodín s deťmi, dávame menej peňazí, ako sme dávali v tomto roku. Plánujeme ich menej. Samozrejme, pokles natality, vymierame. Tak moja otázka: ako chceme situáciu zvrátiť, keď už si plánujeme menej peňazí? Máme tu, na čo už hovoril o tom Janko Horecký, násilie na školách. My neriešime preventívne programy. Kolegyňa, už teraz si nepamätám ktorá, dopoludnia rozprávala o tom, že nám chýbajú, myslím, že to bola pani Kosová, že nám bude chýbať 1800 asistentov v školách. Áno, bude nám chýbať, pretože od septembra 2025 máme nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti. Ktokoľvek, určite máte v rodine príbuzných alebo susedov, pretože sa to dotýka podľa mňa každého občana na Slovensku. Niet takého, ktorý by sa nestretol s niekým, kto potrebuje nejaký kompenzačný príspevok alebo nejakú sociálnu službu. Ak niekto žiada, potrebuje nový posudok. Potrebuje prehodnotenie, tzv. integrovaný posudok. A čo sa nám stalo s deťmi autistov? Zrazu sme ich označili, že sú len nevychované. Znížili sme stupeň odkázanosti zo šestky v starom zákone, dnes je maximum päťka, my sme ich dali do dvojky. A prečo? Lebo v štvrtom a piatom stupni potrebujú príspevok na opatrovanie, teda príspevok, po novom to už nie je príspevok na opatrovanie, ale je to príspevok na odkázanosť pre starostlivosť. Čiže my sme „uzdravili“ tieto deti, tak načo by mali v škole asistentov? Ušetríme 1800 pracovných miest asistentov, ušetríme na školských deťoch. Ich matky pošleme do roboty a to, že to dieťa nevie ostať samé, že potrebuje 24-hodinový dohľad, nás sociálnych demokratov nemusí predsa zaujímať. Že príspevok na pohreb, veď sme ho zvýšili. Ako je možné, že o 300 000 € menej plánujeme v rozpočte? V roku 2025 zomrelo viac o 20 000 ľudí, ako sa narodilo detí, čiže takmer 100 000 ľudí zomrelo, alebo teda no 60 000, pretože narodilo sa 42 000 detí. A my plánujeme zníženie tejto sumy napriek tomu, že sme v tomto období zo 78 € zvýšili tento príspevok na 250 €. Čiže my sme zázračná krajina, kde deti budú všetky zdravé a ľudia nebudú zomierať. To hovorí náš rozpočet. Hovorím to, prepáčte, veľmi jednoducho a až sa hanbím a mám takú bázeň, pretože kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, hovorili adresne, vecne, odborne. Ja hovorím viac emotívne. Ale naozaj ma to mrzí, že sa takto pozeráme na rozpočet. A spomínala som len príspevok na odkázanosť, pretože pán minister mal niekoľko tlačoviek, kde hovoril, aké to je úžasné, že máme reformu financovania sociálnych služieb, že máme zákon o integrovanej posudkovej činnosti. Proste radosť žiť. Áno, ten úmysel bol dobrý, veď my sme prierezovo všetci, aj opozícia, aj koalícia, hlasovali za tieto zákony, lebo naozaj tá vízia, že budú dobré, hlasovali sme nielen kvôli tomu, že to bol míľnik plánu obnovy, ale naozaj sme považovali, že tieto zákony sú potrebné a že budú dobré. Čo sa stalo? Vykonávacie predpisy sú také, že celé to dobro v tých zákonoch potlačili a zničili a na ľudí sme ušili bič. Ale aby som hovorila v číslach. Keď začnem kompenzačným príspevkom – opatrovateľský príspevok ako kompenzačný príspevok – tak na budúci rok už je plánovaný len na mesiac január, pretože je to výplatná za mesiac december. Potom sa menia pravidlá, peniaze pôjdu za odkázanou osobou. Čiže opatrovatelia, domáci opatrovatelia, budú dostávať už tieto peniaze od opatrovanej osoby od februára. A presné čísla: príspevok na pomoc pri odkázanosti sa rozpočtuje vo výške 566 miliónov 100 000 € a príspevok na opatrovanie len v tomto roku bol 703 miliónov. Ak započítam aj dobiehajúci príspevok na opatrovanie za mesiac január, ktorý bude v sume 64 miliónov 900 000 €, tak celkovo prepad a teda menej peňazí na neformálnu starostlivosť je 72 miliónov. Pán minister rozprával o tom, že nám stúpa počet opatrovaných. Ja, keď som sa o to zaujímala cez infozákon, tak sme ich mali nejakých 76 000. Teraz ich máme vraj vyše 80 000. Tak ako je potom možné, ak nám rastú príspevky a sú valorizované, že my dáme o 72 miliónov € menej na túto službu? Ja si to neviem vysvetliť inak, iba tak, že zámerne pri posudkových činnostiach, pri vypracovávaní posudkov sa ľudia zázračne uzdravujú, aby štát na ne nemusel dávať toľko peňazí ako v minulosti. Rastie nám pomoc v hmotnej núdzi. Ale tomu sa už nebudem venovať, lebo to sú menšie sumy. Proste nepremietajú sa nám opatrenia na trhu práce do toho, čo by sme chceli, napriek tomu, že zákony máme. A teraz už úplne krátko sa budem venovať obrane. Prvýkrát prekročíme 2,2 % hrubého domáceho produktu, čím splníme svoj záväzok voči NATO a do armády nám pôjde takmer 3 miliardy eur. Pôjde na nákup pásových vozidiel, kolesových ozbrojených týchto obranných rôznych systémov, zbraňových systémov, na drony. 630 miliónov máme plánované pre tri nemocnice. Čo však nie je, a to je modernizačný dlh. Systémový problém je zvládnuť. Nových vozidiel kolesových, ozbrojených, týchto obranných rôznych systémov, zbraňových systémov, na drony. 630 miliónov máme plánované pre tri nemocnice. Čo však nie je, a to je modernizačný dlh. Systémový problém je zvládnutie prevádzkových nákladov. My síce nakupujeme nové lietadlá, kupujeme F-16, radary, obrnené vozidlá, no infraštruktúra pre ich servis mešká. Ak v rozpočte nebude kompletné krytie životného cyklu, nová technika rýchlo stratí svoju reálnu operačnú hodnotu a my opäť budeme navyšovať dlh, pretože budeme kupovať ďalšiu novú techniku. Ministerstvo vnútra, úplne krátko. A nie, trošku to odľahčím. Možno si všetci pamätáte, lebo sa mi dostalo tej cti, že mám podpredseda Gašpar, tu síce teraz nie je. Dokonca urobil tlačovku, že takej cti sa mi dostalo, že k mojej osobe urobil tlačovku. Pamätáte si ten moment, keď ja, konzerva, som roztrhala noviny pred novinármi preto, aby som zaujala, lebo ináč by sa o tom nehovorilo. Nehovorilo by sa o tom, o čom tri roky hovorím, že platy vo verejnej a štátnej službe sú nízke a nie sú valorizované. A tak sa teším, že moje roztrhané noviny prispeli k tomu, že síce až od 1. júla 227, ale budú tieto platy vo verejnej a štátnej službe valorizované. Že konečne aj policajti dostanú to, čo im patrí, pretože tento rok dostali iba o 1 % z daní viac, ktoré budú teda nie z daní viac, ktoré musia zaplatiť na nemocenské poistenie. Teraz konečne dostanú viac. A som aj veľmi rada, že sme s kolegami predložili návrh na to, aby sa im zvýšil rizikový príplatok, lebo dovtedy sa o tom nehovorilo a zrazu tu máme návrh, že každý jeden policajt paušálne dostane k svojmu rizikovému príplatku ďalších 150 €. A tak sa teším, že je to vo vládnom návrhu a že to prejde. A myslím si, že ak by som o tom tri roky nehovorila a ak by som naozaj, prepáčte, sa neznížila k tomu, že budem pred kamerami trhať noviny, tak dnes by sme to v rozpočte nemali. Som o tom presvedčená. A týmto končím svoj príspevok. Verím, že koaliční páni poslanci si zoberú niektoré z tých mojich slov k srdcu a budú sa tým zaoberať. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. [17:31] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie [17:31] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert. Ďakujem pekne. Ja som chcela by jednu vec k tomu, ako vážne sa tu berie tento zákon roka, už som to spomínala včera a na druhej strane, ako ste spomínali, že tu reagoval aj pán Blcháč a nejakí iní ľudia na rozpravu pána Krátkeho úplne nepodstatnými vecami. Tak ja len, že mohli by sa pozrieť títo ľudia do vlastných radov, do toho, kto a ako a s akým dôrazom na kvalitu písal tento zákon roka, pretože už som včera hovorila, že mať tam y-lónky je podľa mňa celkom trápas, zvlášť teda v sekcii kultúra, kde pani Érska sa tu stále oháňa dôležitosťou slovenského jazyka, nie že by nebol, ale tak akože patrilo by sa aspoň to prehnať, možno, že cez AI a ideálne si to aj prečítať. A nevraviac o chybách v riadkoch a v číslach, lebo napríklad v sekcii kultúra sme mali, že rozpočtovaných 18 miliónov na mzdy, ale očakávaná skutočnosť zrazu bolo č. 460 miliónov, čo je akože kapánek rozdiel. A takýchto riadkov tam bolo celkom veľa. Čiže vo výsledku som si ja akože upratovala hlavnú knihu a neporiadok v tom. Takže ja si myslím, že tuto koaliční poslanci by sa trošku mohli zamyslieť nad tým, či radšej by sa radšej by nemali argumentovať nejakými vecnými argumentmi na argumenty opozície voči tomuto zákonu, pretože, ak budú týmto spôsobom argumentovať, tak sú naozaj na tenkom ľade, pretože samotný ten, ten to predloženie toho zákona je aj formálne, aj obsahovo naozaj nekvalitné. Tak za mňa toľko. To som chcela nadviazať na vás. [17:33] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ján Skulík. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Andrejka, za tvoje vystúpenie. Spomenula si integrovanú posudkovú činnosť. To je obrovský problém, lebo viacerí ľudia sa na nás obracajú, dá sa povedať, dennodenne a presne, ako si povedala, že podľa tejto novej posudkovej činnosti sa ľudia zázračne uzdravujú, zázračne. Ale tu ide o to, že tie peniaze tým ľuďom chýbajú. Tí ľudia potrebujú tieto peniaze, lebo bez týchto finančných zdrojov nemôžu vyžiť tie rodiny a posudkový lekár sa rozhodne, že podľa pravidiel dieťa je zdravé. Spomenula si tu aj platy policajtov. Tak chvalabohu, že sa im zdvihnú tie platy, ale tie platy už mali byť dávno zdvihnuté. A tu aj treba povedať, že títo policajti nemajú ani takú výstroj a výzbroj, ako by mali mať. A mohli by sme sa aj dopodrobna baviť o tých veciach. Napríklad, viete, koľko má taký psovod, ktorý hľadá nezvestné osoby, príplatok na mesiac za toho psa. 20 € na mesiac má príplatok. To sú akože úplne smiešne ceny. Každý očakáva od toho psa nejaké zázraky, že keď príde na pátračku, že vypátra tú osobu a on sa mu musí venovať, dá sa povedať, dennodenne a on má 20 € príplatok. Ale kupujeme F16, ktoré sú nám úplne zbytočné. A potom sa dozvieme z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, že Taraba za deväť mesiacov vyplatí viac ako 2 milióny € na odmenách. Toto je choré ako. Na toto peniaze sa nájdu, ale na choré deti, chorých ľudí, na ľudí, ktorí sa starajú o bezpečnosť nás všetkých, na to peniaze nie sú. [17:35] Peter Žiga Ďakujem. [17:35] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dusinka. Ďakujem veľmi pekne, pani Turčanová, za vaše vystúpenie. Nadviažem na to, ako si správne poznamenal ten obrovský rozdiel v zadlženosti na jedného obyvateľa počas našej vlády, kedy sme každého obyvateľa zadlžili sumou približne 2200 €, avšak v tej sume bol kurzarbeit, astronomická pomoc energiami, pomoc s nájmami, obrovské množstvo na pomoci na energopomoc a podobne. Kdežto súčasná vláda každého obyvateľa zadlžila o sumu približne 5500 € a to nie je všetko, pretože okrem tohto dlhu je tam ešte samozrejme tri konsolidácie. To je opäť suma približne 7 miliárd €, čo je fakticky ďalších 5000 € a ešte tam treba pripočítať aj úroky, pretože, kým naša vláda si požičiavala peniaze za 0 % úrok, maximálne 1 %, tak súčasná vláda si požičiava za 3 až 4 % a, ak by sme z toho prerátali, tak len tých 7,5 miliardy, ktoré si požičia na budúci rok táto vláda, tak pri úroku 3 % a splatnosti 30 rokov to budú ďalšie 4 miliardy eur, ktoré sa zaplatia len na úrokoch. Takýto je v tom astronomický rozdiel. A takisto dobre ste spomenul aj tie zvýšené platy pre zamestnancov verejnej správy a policajtov. Je ale škandalózne, že táto zvýšenie platov sa udeje až 2 mesiace pred voľbami. A je to, ja súhlasím s vami, že je to len kvôli tomu, že ste na to upozorňovali, ale je to tak stále. Ak opozícia neupozorní na nejaký problém, tak skrátka táto vláda s tým absolútne nič nerobí. A naozaj mnohí ľudia na Slovensku majú aspoň tie malé sociálne [17:37] Peter Žiga Výhody len kvôli tomu, že do toho [17:37] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Z reakciou pani poslankyne Turčanovej. Kolegovia, ďakujem za vaše reakcie. Možno som nepovedala ešte ani všetko, čo som chcela, ale nevadí. Ja len úplne jednou vetou na záver. Ľudia zaplatili na konsolidácii viac ako 18 miliárd €. Keď to budem parafrázovať, tak zákazník zaplatil, tovar neprišiel a namiesto neho dostal ďalšiu faktúru. Takto vyzerá aj tento rozpočet dobrých správ. Ďakujem. [17:38] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Vančo. [17:38] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegyne, vážení kolegovia. Minister Kamenický hovorí o tom, že by sme sa mali všetci tešiť z toho, aký máme návrh rozpočtu za rok 2027. A mne to príde úplne perfídne. Lebo pán Kamenický vyzerá ako podpáľač, ktorý podpálil za posledné 3 roky celú slovenskú ekonomiku. A predstavte si, že niekto vám podpáli dom celý. A potom vám povie, že tešte sa, že nebudem prilievať olej do toho ohňa. Pán Kamenický, my sa naozaj nemáme z čoho tešiť. Pretože tento rozpočet je úplná katastrofa. 31 miliárd, 31 miliárd, to je toľko peňazí. Je dlh, ktorý vy vyrobíte ako minister financií. Vaša vláda, štvrtá Ficova vláda, zadĺži Slovensko o 30 miliárd. Vy ste preberali ekonomiku a financie v rovnakom stave, ako ju chcete odovzdať. Ešte je otázne, že či ju odovzdáte s tým zhruba 5 % deficitom. Čo je 7,5 miliardy? Vy miniete budúci rok o 7,5 miliardy viac, ako sú príjmy do štátneho rozpočtu. A ešte sa pritom tvárite, že to je vlastne v poriadku. Že máme takýto, takýto deficit. Že budeme mať o 30 miliárd vyšší celkový dlh ako krajina. Ešte hovoríte o tom, že však vo Francúzsku a kade-tade je to normálne. No ale pozrime sa, v akej situácii je Francúzsko. Naozaj oni majú obrovský štátny dlh. A vidíme, čo sa tam deje. A toto vy chcete, aby aj na Slovensku sa dialo? Aby mladí ľudia potom brali spravodlivosť do vlastných rúk, aby sme tu mali také nepokoje? To je úplne šialené, že vy dávate za príklad takéto niečo. Pritom 7,5 miliardy, to nie je len, že minieme viac a nič sa nestane. Okrem toho nás to bude stáť ročne 3 miliardy eur, aby sme tento dlh nejakým spôsobom vôbec vedeli spravovať. Jednoducho musíme platiť aj úroky za ten dlh. Nielen, že budeme musieť niekedy splatiť ten dlh ako taký. Ale každý rok 3 miliardy idú alebo pôjdu na správu toho dlhu. 3 miliardy, to už je naozaj veľa peňazí. Napríklad šesť nemocníc by sme mohli za to postaviť. Keby sme nemali žiadny štátny dlh, tak každý rok by sme mohli postaviť šesť nemocníc. Alebo 100 km diaľnic, to sú 3 miliardy. Alebo by sme mohli zvýšiť dôchodky. 3 miliardy, viete, koľko dôchodcov a dôchodkýň, ktorí dnes majú 500 € dôchodky, by mohli mať dvojnásobné? Tisíce. A nemuseli by žiť na hrane chudoby. Tak ako tomu je doteraz. Ono je zjavné už za tie tri roky, čo vládnete teraz, lebo predtým ste šetriť nemuseli, lebo ste hospodárili v dobrých časoch ekonomického rastu, darilo sa celej Európe. A vy ste z toho ťažili. Ani vtedy ste nedokázali mať vyrovnaný rozpočet, aj keď to bol cieľ a bola to vaša povinnosť, ale nedokázali ste to, lebo ste museli rozhadzovať peniaze a rozkrádať. A teraz za tieto tri roky sme v úplne opačnej situácii. A vy si neviete dať rady. Nie ste schopní šetriť. Namiesto toho rozhadzujete a kradnete. A ja to vidím. Každý týždeň podávame trestné oznámenie kvôli tomu, že sú veľmi vážne podozrenia, akým spôsobom sa na ministerstvách nakladá s finančnými prostriedkami, s rôznymi dotáciami, s rôznymi zákazkami. Len tento týždeň sme dokonca dve trestné oznámenia podávali. Jedno sa týkalo MIRRI a druhé sa týkalo zdravotníctva, trenčianskej nemocnice, kde sa okrem toho ešte tí ľudia chovajú, ako keby sa im nič nemohlo nikdy stať. Teraz v návrhu rozpočtu čítam, že vyše 2500 ľudí bude prijatých ako štátnych zamestnancov, z toho 700 úradníkov. Tak toto je pre vás priorita? 2500 ľudí platiť budúci rok? To vyzerá ako, ja neviem, že potom im poviete, aby vás zvolili alebo čo? Ako volebná korupcia? Vážne, že po troch rokoch konsolidácie. Bude prijatých ako štátnych zamestnancov, z toho 700 úradníkov. Tak toto je pre vás priorita? 2500 ľudí platiť budúci rok? To vyzerá ako, ja neviem, že potom im poviete, aby vás volili alebo čo? Ako volebná korupcia? Vážne, že po troch rokoch konsolidácie, kde ste nič nedokázali, len ste zadusili ekonomiku. A pripravili ľuďom Ficovu drahotu, tak v poslednom roku zoberiete 2500 ľudí, ktorých budete mať na výplatnej páske? Však to je drzosť. To som, to som ešte nevidel snáď. Transakčná daň zostala. Lebo áno. Treba si kupovať hlasy vo volebnom roku? Ale rozpočet neobsahuje žiadne prorastové opatrenia. Ani čiarka, naozaj minister Kamenický musí byť naozaj veľký cynik. Pretože hovoriť nám, aby sme sa tešili z tohto rozpočtu, je absolútne cynické. Rovnako ako keď podpáľač, ktorý vám podpálil dom, vám povie, aby ste sa tešili, lebo neplánuje ešte prilievať olej do toho ohňa. Ďakujem za pozornosť. [17:45] Peter Žiga Jedna faktická [17:45] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dušenko. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Veľmi trápne si prirovnal ministra Kamenického k podpaľačovi. A vraj neprilieva olej do ohňa. No z môjho pohľadu prilieva olej do ohňa. On ten požiar aj založil a prilieva olej do ohňa. Inak by sa nemohlo stať, že ten dlh nám vyskočí na 30 miliárd €, že v poslednom roku svojej vlády utnú najväčšiu sekeru v histórii Slovenskej republiky 7,5 miliárd. Keď to vezmeme, tak s úrokmi to bude ešte násobne viac. On rád hovorí, že je to rozpočet sociálneho zmieru. No, ak by to bol rozpočet sociálneho zmieru, tak by dostal posvätenie aj od tripartity, aj od zamestnávateľov, aj od odborových zväzov zamestnancov. Oba zväzy alebo aj zamestnávatelia, aj zamestnanci sa od toho dištancujú. Každý od toho dáva ruky preč. RRZ nebola ani pustená k slovu. Ani na výbore, ani v pléne. Len kvôli tomu, že skrátka nastavili zrkadlo, akým spôsobom tento rozpočet ide vydrancovať krajinu. A keď sme tu v utorok rozprávali o tom, že rušíte to rozpočtové provizórium a že neexistujú žiadne záruky, že celý ten ročný rozpočet miniete v prvých deviatich mesiacoch, tak dnes tomu prišla jasná potvrdenka, keď Andrej Danko ukázal, ako Tomáš Taraba v priebehu deviatich mesiacov rozhádzal len na odmenách 2 milióny €, a z toho dvaja zamestnanci dostali odmeny po 90 000. Tak to je presne ukážka toho, ako to dopadne aj s vaším rozpočtom na budúci rok. Skrátka, vyhádžete ho v priebehu deviatich mesiacov, tak ako to spravil Taraba. [17:47] Peter Žiga S odmenami. O slovo požiadal pán minister Huliak. [17:47] Rudolf Huliak – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni. Započul som to slovo o kradnutí, podvodoch. Už od utorka tohto týždňa je mi to smiešne. Nehnevajte sa na mňa. Pán Viskupič skonštatoval, že sme priniesli jeden kvalitný zákon do Národnej rady ohľadom vratiek DPH. Tento parlament, či koalícia, či opozícia, okrem štyroch poslancov, z toho traja poslanci, pán Ľupták, Ševčík, Malatinec zo strany Vidieka a jeden nezaradený, pán Ján Ferenčák, hlasovali za prijatie tohto zákona, ostatní poslanci sa zdržali. A prejavili vôľu, respektíve súhlas s tým, že tu miliarda zo slovenského rozpočtu v rámci DPH vratiek skrátka zmizne. Rozprávali sme o tom, že to je nesystémové riešenie, ale sme uznali, že zákon je dobrý. Rozprávali sme o načasovaní, rozprávali sme o všetkých možných eventuálnych „čokoládky“. Ale skrátka opozícia, podľa mňa a podľa, si myslím, aj mnoho ľudí na Slovensku uznala a videla v prenose, že v tomto parlamente nemá nikto snahu riešiť ozdravenie v pravom slova zmysle slovenských verejných financií. A tie reči v rozpravách, ktoré tu odznejú k tomuto rozpočtu, považujem za absolútne zbytočné. Ukázali ste sa všetci v pravom slova zmysle. Ďakujem pekne. [17:49] Peter Žiga Šesť faktických vaší [17:49] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vystúpenie. Pán poslanec Viskupič. Ďakujem za slovo, pán minister. Som rád, že ste vystúpili. Áno, bola tu debata. Áno, povedal som, ten zákon bol pekne napísaný. Áno, povedali ste správne aj, že nesystémové riešenie. Pán kolega, ale ja nerozumiem vám, že vy tu teraz idete aj v rozhovore, dneska ste to hovorili, aj teraz sa tu pozeráte na opozíciu. Pán kolega, tak nám vyčítate, že opozícia sme neboli za ten návrh. Veď tu máte svoju koalíciu. Máte tu koľko? 76, hej? Poslancov, s ktorými sedíte v jednej vláde, sedíte v jednej koalícii a tí teda, tí teda za to nemohli zahlasovať? Prosím vás, to však to je aký alibizmus, že sa tu obraciate na mňa a na kolegov, že sme vám za to nezahlasovali? Tuto, tu je 76 ľudí, ktorí za to mohli zahlasovať, ktorí vládnu, a tých ste ani len nespomenuli. Však trebalo teda povedať aj ich, pretože vysvetľovať, že opozícia vlastne nevládne, no opozícia nevládne a nespomenúť tých, ktorí vládnu, že vám za to nezahlasovali. Ja vám s tým zákonom držím palce. Nedá sa to takto, ale prenesená daňová povinnosť je skutočne cesta. Absolútne súhlasím, hej? Ale treba sa obracať najprv na kolegov. Včera som vás počul, že teda samozrejme podporíte rozpočet. Tak ako môžete podporiť rozpočet, keď podľa vašich vlastných slov v ňom mohlo byť o miliardu viacej príjmov? Keby tuto kolegovia za to zahlasovali. Pán minister, ja proste nerozumiem vašim slovám. Odporujete si sám sebe v horizonte jedného týždňa. [17:51] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Fakticky, pán poslanec Kyselica. Som myslel, že chce pán minister vystúpiť. No kolega Viskupič to už trošku vytiahol, vlastne dík za pripomenutie, Marián, že ja som si musel dohľadať, že vám vlastne neprešiel ten zákon a vy to zvaľujete na nás, že to správne chápem? Ako, dobre, dobre, zaujímavý pokus. Ja som vám nepovedal, pán minister, že ten zákon je dobrý. To neviem, teda vy ste povedali, že my sme povedali, ste, akože vy ste to boli v množnom čísle, teda v prvej osobe množného čísla. Ja nie, ani Progresívne Slovensko vám nepovedalo, že to je, že to je dobrý zákon a tam som stál. Vy ste tam sedeli a som vám dôvodil, teraz narýchlo som si nenašiel tie svoje poznámky, ale nájdem. Ak vystúpite ešte raz, tak môžem vám zopakovať moje argumenty, ak chcete. Áno. No a. A čo je ale podstatnejšie, že čakal som, že ideš tam, že si idete obhájiť svoj rozpočet, keď už ste tu. Tak nech sa páči, 18 minút my tu sedíme, akože môžeme sa o vašom rozpočte porozprávať, pretože ja som zachytil, že, ako ste to povedali, že budete obhajovať ten rozpočet ako svoj život? Či budete bojovať ako o život pre tento rozpočet? Že no, tak ja som sa pozrel, že nakoľko si ceníte ten svoj život a v rozpočte som našiel, že rozpočet sa vám navrhuje zvýšiť o 9 miliónov, teda Ministerstvo športu, k tomu je o 4 milióny nižšia dividenda z Tiposu oproti predminulému roku, aj oproti budúcemu roku, teda tomu 28, to znamená, tieto dva roky je nižšia dividenda, tak položme si rečnícku otázku, že kde asi skončia tie tie milióny, ktoré sú nižší výnos v Tipose, a ja som, pán minister, používal slovo politická korupcia. A ja teda nemám nič osobne proti vám, ale vy ste jedným zo stelesnení politickej korupcie tejto vlády. Tak nech sa páči, poďte si obhájiť rozpočet. Môžeme si tuná [17:53] Peter Žiga Dať battle a sa o tom porozprávať. [17:53] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ján Skúlik, ďakujem za slovo. No, pán minister, dobre viete, že s KDH sa dá vždy rozprávať. Keď ste boli za nami ohľadom futbalového zväzu, dohodli sme sa, lebo sme videli, že fakt tam máte pravdu a Kováčik, ktorý namiesto futbalu rieši predaj mobilných telefónov, tak tam sme vás bez problémov podporili. Ale presne, čo tu povedal Marián Viskupič, vy ste koaličný minister, nie opozičný minister. To znamená, vy tu máte tú 76. Takže v prvom rade, že ste mali presvedčiť svojich kolegov. Ale keby vtedy sme sa bavili o tomto návrhu zákona, ktorý bol vlastne poslanecký návrh zákona, mohli sme sa o tom baviť, ale neprišli ste, že poďme sa o tom rozprávať, ale viem, že, keď bola rozprava, Marián Viskupič tu viackrát vystúpil a povedal, že takýto návrh zákona nemal by byť ako poslanecký návrh zákona, že to by mal byť vládny návrh zákona, lebo tu už ide, dá sa povedať, ako, keď to tak poviem, odľahčene do tuhého. Nemôžeme poslaneckým zákonom meniť takýto zákon. [17:54] Peter Žiga Ďakujem. [17:54] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Čaučík. Pán minister Huliak, kľud a rozvaha. Ozdravenie verejných financií sa nerieši poslaneckými návrhmi zákonov. To by ste mali vedieť a je smiešne, ak takýmto spôsobom vystupujete a hádžete loptičku na stranu opozície. To proste tak nie je. Viete a mali by ste vedieť, že za stav verejných financií je zodpovedná vláda a minister financií. Ak má vláda skutočný záujem ozdraviť verejné financie, musí predložiť dôveryhodný plán znižovania deficitu, úspor na strane štátu a systémových opatrení. A nie sa spoliehať na jednotlivé poslanecké iniciatívy. Konsolidácia nie je súťaž poslaneckých nápadov, ale je to zodpovednosť vlády za hospodárenie. [17:55] Peter Žiga Štátu. [17:55] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou 6 Ďakujem pekne. Naozaj je to prapodivné, že neprejde vám zákon, získate za neho štyri hlasy a namiesto toho vy ako člen vlády, aby ste apelovali na svojich koaličných partnerov, tak sa tu budete vyvršovať na opozícii. Koniec koncov ste asi aj mimo parlamentu už dlhšiu dobu, lebo opozičných poslancov je 68 a na schválenie zákona v druhej väčšine treba 76 hlasov, takže ani keby vás celá opozícia do nohy podporila, tak ten zákon by s najväčšou pravdepodobnosťou neprešiel. [17:56] Peter Žiga Takže len toľko k tým počtom. [17:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, športovec Rudolf Huliak, okrem toho, že naozaj krásne robí premet vzad zo stoličky, sa vie tak streliť do kolena, poľovník, ale trafiť vie obidve kolená, lebo ako naozaj povedať, že opozícia, vy ste nám zničili zákon. Veď opozícia, keby ste boli hlasovali, tak my tu zachránime rozpočet. Ale Rudo, okrem toho, že vie počítať, keď rozdeľuje na ministerstve svojim blízkym, príbuzným, známym, keď zamestnáva, keď sa rozčertí v úvode a po vystúpení kolegu Vanča, že sa tu rozkráda. No rozkráda sa tu a ministerstvo športu je fúha. Najprv sme boli pôda, voda, les. To sme chceli ministerstvo hospodárstva, potom prišiel bedminton, penzióny, turistika, lebo na tom sa tiež zarába. A ja sa mu čudujem. Ako môže sedieť Rudolf Huliak, keď o ňom povie Fico, že je vydierač? Predstavte si, milí kolegovia, že by o vás niekto povedal, že ste vydierači. Že ste prišli do vlády preto, lebo ste vydierači, ktorí vydieraním získavajú peniaze. A vy dobre viete, kto je vydierač? Vydierač je človek, ktorý príde a povie, počúvaj, buď mi dáš tento flek, buď mi dáš tieto peniaze, buď ma budeš podporovať, alebo si skončil. No a Rudolf vydierač sa postaví a povie, že opozícia, vy ste veľmi zlí. Veľmi. Vy ste nezahlasovali za ten zákon. Ale s tými, s kým bije bandu Rudo Huliak, to je Smer, tak tým nepovie: a prečo za nás nehlasujete? Lenže Rudo Huliak, Malatinec a ďalšia tá ich strana vidieka na vidieku nerozdávajú, ale rabujú aj oni, žiaľ. [17:58] Peter Žiga Bohu. S reakciou pán minister Huliak. Vy chcete aj do rozpravy ešte vystúpiť? Len len faktickou, hej? Mohli ste aj z miesta, ale, keď chcete, tak môžete. [17:58] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aj z rečníckeho pultu, nech sa páči. Som rád, že som vám troška rozvíril hladinu adrenalínu pred 6:00 večer, už som mal pocit, že driemete. Pán Viskupič uznal znovu, že ten zákon je dobrý. Vážim si to a hlavne si vážim, že ste povedali, že ten zákon je skutočne dobrý. Ja sa musím smiať na jednej veci. Vy, ako ste nevyzretí odborne, teraz myslím túto stranu opozičného spektra, tak nie ste vyzretí ani politicky, pretože keby ste boli za to zahlasovali, spôsobíte jeden obrovský Ja sa musím smiať na jednej veci. Vy, ako ste nevyzretí odborne, teraz myslím túto stranu opozičného spektra, tak nie ste vyzretí ani politicky, pretože keby ste boli za to zahlasovali, spôsobíte jeden obrovský chaos v politických dejinách Slovenska. Ale takto je to možno dobré. Veď presne ten efekt, ktorý som potreboval dosiahnuť, som s tým dosiahol. Ukázali ste sa celej verejnosti, keby ste boli bývali aspoň proti, ale vy sa zdržíte hlasovania a krásne ste všetkých usvedčili o tom, že skrátka vy neviete robiť ani len tú politiku. Takže ja som strašne rád, že progresívni komunisti nemajú ani lídra na úrovni, nemajú na úrovni ani odborníkov, ktorí by dokázali politicky zhodnotiť, akým spôsobom zahrať tú šachovú partiu tak, aby tá loptička neostala na ich strane. A druhá vec, urobil som si, myslím, kus politickej roboty a ukázal som slovenskému voličovi, že akým spôsobom vy pristupujete k verejným financiám na Slovensku a hlavne akým spôsobom a kto vás z pozadia ovláda, pretože jednoducho je medzi vami mnoho ajťákov, mnoho ľudí podnikajúcich v právnom celom tom zastupovaní, ale aj v médiách. Takže gratulujem. Dosiahol som to, čo som potreboval a myslím, že v slovenskom voličovi ostalo kúska. [18:00] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dej. [18:00] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán minister Huliak, ja som vôbec absolútne nečakal, že tu budete a ani som to tu nemal pripravené. Som nechcel na vás reagovať, ale som spomínal také knižné dielo, to je Prelet nad kukučím hniezdom. Bol som dlho preč od Kena Keseyho, keď ste sem prišli. A príde mi veľmi smiešne, že nás tu začnete kádrovať a lídra opozície začne kádrovať niekto, kto má menej percent, ako je medziročný rast HDP na Slovensku, čo je 0,8 %, ale v poriadku. Ale teda poďme k veci. Poďme k tomu rozpočtu. Však preto tu už niekoľký deň sme, aj preto tu ešte zopár dní budeme. Pekný deň vám prajem. Dovidenia. Rozpočet dobrých správ, respektíve sociálneho zmieru. Tak si to poďme rozobrať, že aké dobré správy a pre koho tie dobré správy sú v tomto rozpočte. Tak dobré správy to evidentne nie sú pre, dajme tomu, mladých ľudí. Nie je to dobrá správa ani pre starších ľudí. Nie je to dobrá správa ani pre, dajme tomu, ľudí, ktorí podnikajú, tvoria nejaké hodnoty, ale nie je to ani dobrá správa pre ľudí, ktorí pracujú a sú zamestnaní. Ale pre koho táto dobrá správa je? Možno pre ľudí, ktorí sú súčasťou tejto koalície, respektíve ešte stále držia nejakým spôsobom pokope. Aj keď dobrý, kebyže to vieme tak nejakým spôsobom preniesť na školstvo. Tak to je tak na trojku. Myslím si, že tento rozpočet je tak na päťku, lenže keby ste boli kvalifikovaní na päťku, museli by ste opakovať ročník a myslím si, že nikto vrátane vás nechce, aby ste tu boli o rok dlhšie, takže to nechajme na tú trojku. No a teraz ten zmier. Neviem, aký zmier máte na mysli, lebo ja som počúval jednotlivé vyjadrenia, či už to bola Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá teda na tom výbore mala konkrétne dve minúty, aby sa vyjadrila. Počul som vyjadrenie odborárov, počul som vyjadrenie zamestnávateľov, počul som vyjadrenie šéfa NKÚ, ktorý tu bol, a teda nemyslím si, že tam došlo k nejakému zmieru. Jediný zmier teda nastal v tejto koalícii, ako som spomínal, ale čo sa vám naozaj podarilo pri tomto rozpočte, je niečo, čo sa asi žiadnej vláde pred vami nikdy nepodarilo, a to je spojiť odborárov a úniu zamestnávateľov. Takže toto sa vám podarilo. A teda poďme k tomu konkrétnemu rozpočtu. Ja som si teda pozeral ten rozpočet ako taký. Samozrejme, má to veľa strán, ale pôjdem najprv k tomu procesu, potom obsahu a potom pôjdem k veciam, ktoré som si ja vybral a ktorým sa chcem venovať. A teda hovoriť o dobrom rozpočte mi príde naozaj úsmevné, pretože na tento rozpočet na konci dňa doplatíme všetci. A je to úplne jedno, kto koho volil a kto akú stranu preferuje, lebo na konci dňa tento rozpočet zaplatia a doplatia to úplne bežní ľudia. No a teda poďme k tomu, prečo je tento rozpočet zlý. Tento rozpočet je zlý preto, lebo ste mali na to niekoľko rokov, od začiatku volebného obdobia sme mali niekoľko vĺn konsolidácie a napriek tomu sme zadlžení ďaleko viacej ako na začiatku konsolidácie, čo aj keby som chcel, tak sa priznám, toto by som asi nedokázal, ale ja som presvedčený o tom, že keby ste venovali toľko energie, úsilia a, dajme tomu, tej politickej sústredenosti do tvorby kvalitného rozpočtu a konsolidácie, tak ako do Trestného zákona, tak si myslím, že ten deficit by nemusel byť tak obrovský a ten verejný dlh by nemusel byť taký veľký, ako v súčasnosti je a ešte bude. Ale aspoň vieme, čo bola priorita tejto vlády. No. Chcem hovoriť ešte o tom, akým spôsobom, za mňa teda nehanebným, ste, alebo teda minister financií, tu útočil na riaditeľa NKÚ, ktorý sám povedal, že mal ani nie 48 hodín na to, aby si preštudoval rozpočet, ktorý má vyše 300 strán. Ja neviem, keby vám niekto niečo doniesol, čo obsahuje takmer 300 strán a mali by ste na to 48 hodín, že akým spôsobom by ste sa k tomu vyjadrili, ako by ste sa tvárili, takže ja pána Andrášiho nepoznám, ale aj z tohto miesta by som sa mu chcel za vystúpenie pána Kamenického ospravedlniť, aj napriek tomu, že ja s tým absolútne nič nemám. A chcem teda povedať zopár vecí k tomu, čo tu bolo spomínané. Minister financií tu hovoril o tom, akým spôsobom sme zadlžení a prirovnal to k Poľsku. Tak ja som sa tomu Poľsku trošku povenoval, lebo minister nepovedal to B, tak ja to skúsim povedať. Je to asi cca 15 rokov dozadu. Mali sme veľmi podobnú štartovaciu čiaru ako Poliaci. Boli sme na veľmi podobnej úrovni ako Poliaci. No len dnes sme niekde úplne inde. Ja použijem nejaké čísla. Medziročný rast HDP v Poľsku je 3,5 %. U nás, ako som spomínal, to nie je ani percento. Ja chápem, že by ste mohli argumentovať tým, že Poľsko má ďaleko viacej obyvateľov, čiže majú aj oveľa silnejší vnútorný trh, môžu menej exportovať a tak ďalej. No len to nie je všetko. Poľsko dokázalo veľmi dobrým spôsobom využiť investície zahraničné, dokázali lákať aj zahraničných investorov, investovali do infraštruktúry, ale nielen do tej, investovali aj do, dajme tomu, IT a podobne. No ale čo sme za tie roky robili my? Oni diverzifikovali tie investície do viacerých portfólií, ako som povedal. Aj preto možno dneska sú tam, kde sú, a samozrejme môže to byť aj tým, že tam bola politická priorita niečo s tou krajinou urobiť a niekde tú ekonomiku, to hospodárstvo a tú kvalitu života ľudí v tej krajine posunúť. Zatiaľ čo my veľmi dobre vieme, ako to tu prebiehalo, keď paradoxne vy ste boli v tých vládach, keď sme sa mali ekonomicky lepšie. A práve vtedy bolo možno dobré šetriť, v prípade, že prídu nejaké neočakávateľné krízy. Teda nie som ekonóm, ale viem, že vždy, keď sa darí, tak treba šetriť, práve preto, aby keď prídu tie horšie roky, aby sme mali našetrené peniaze, a to sa nedialo. No ale čo sme robili my? Slovensko teda sa sústredilo prevažne na jedno odvetvie, na automobilový priemysel, kde samozrejme možno na začiatku milénia alebo niekedy, keď ste, dajme tomu, boli pri kormidle vo vláde, bolo asi fajn tým, že sme boli lacná pracovná sila, tak aj pre ten automobilový priemysel sme boli zaujímaví a ja chápem, že to vtedy ekonomike pomohlo, len to je práve to, že my sme vtedy nediverzifikovali. To znamená, že sa nerozložili tie investície do oblastí s vysokou návratnosťou. To znamená, že my sme sa sústredili iba na jedno odvetvie a tak to aj dopadlo. Dneska strácame konkurencieschopnosť práve preto, že sme sa nesústredili na ďaleko viacej oblastí, kde by sme vedeli investovať. Ja sa k tomu dostanem, aké oblasti by to mohli byť. A preto sme tam, kde sme. My sme dneska v zásade, poviem to tak iba, montážnou dielňou a keby sa rozhodli tie automobilové koncerny Volkswagen a podobne odísť, tak by sa dalo čisto teoreticky povedať, že tá naša ekonomika by kľakla na kolená. Zatiaľ čo v Poľsku, tým, že investovali do tej infraštruktúry a podobne, dneska nie sú odkázaní na jedno odvetvie. To znamená, že ak sa v jednom odvetví darí menej, tak oni to až tak zásadne nepocítia, ako keď, dajme tomu, by sa to stalo u nás. V Poľsku podporovali aj mladých ľudí. Dneska sa do Poľska vracia ďaleko viacej ľudí, ako z Poľska odchádza. Ja som v Poľsku bol zopárkrát, však to Poľsko nie je až tak ďaleko a môžem povedať, že to Poľsko je niekde úplne inde. A ja si pamätám ešte presne takých 20 rokov dozadu plus mínus, keď ste sa prvýkrát dostali k moci. Tak si pamätám, že sme trošku na to Poľsko pozerali tak cez prsty. A dneska, keď tam idem, tak nechcem veľmi poučovať Poliakov, čo ako majú robiť, práve naopak. Myslím si, že my by sme tam mohli dôjsť a opýtať sa ich, ako sa to robí. Takže tam je Poľsko, tam sme my. Mali sme veľmi podobnú štartovaciu čiaru, ale tí Poliaci nás predbehli oveľa oveľa rýchlejším tempom a sú dneska úplne niekde inde, ako sme my. No. Budem hovoriť o tom, že kde sme my mohli investovať, kde sme neinvestovali, ale kde teda ešte stále môžete, ale ten rozpočet s tým, žiaľ, teda neráta. Nemám ani pocit, že by to bolo nejakou prioritou pre vás, alebo že by vás to nejakým spôsobom vôbec zaujímalo. Lebo ja chápem, že prvý to bol Trestný zákon pomsty a podobne. Ale teda budem hovoriť o tom školstve. Ja som toho názoru, že ak chcete mať budúcnosť, tak každá krajina by mala mať vzdelaných občanov. Veď to by mala byť priorita. Keď sú ľudia vzdelaní, majú kvalitné dostupné vzdelávanie, tak je potom vysoko pravdepodobné, že sa aj dokážu kvalitnejšie uplatniť. Možno budú žiť zdravšie, budú cestovať a budú spoznávať svet. No ale to sa nedialo. Ja mám pocit, že to školstvo, to je môj subjektívny názor, ale ja mám pocit, že to školstvo, žiaľ, teda upadá. To nie je kvôli ľuďom, ktorí v tom školstve pracujú. Veď oni nemôžu za to, v akých podmienkach robia. Veď samozrejme, keby bola priorita štátu školstvo a vzdelávanie, tak si myslím, že by aj mladí ľudia možno neodchádzali tak do zahraničia, lebo by vedeli a mali možnosti študovať aj tu. Ja použijem jeden príklad a vždy sa to snažím ilustrovať na tom príklade, že v akom stave sú naše vysokoškolské internáty. Tak to je dobré zrkadlo toho, ako vlády zaujíma školstvo a mladí ľudia. Ja som na internátoch bol a môžem povedať, že to je všetko, len nie dôstojné bývanie. A to ma na tom mrzí. Ďalšia vec, do ktorej sme mohli investovať, to sú oblasti s vysokou hodnotou, kde sa tá návratnosť, že sa investuje do oblastí, ktoré majú návratnosť. A keby sme vytvorili vhodné ekonomické prostredie na to, aby sme nemuseli dotovať jeden Volkswagen alebo nejaký automobilový priemysel, ale mohli sme podporiť malých a stredných podnikateľov na Slovensku, tak si myslím, že v konečnom dôsledku by sa nám to vrátilo v oveľa oveľa väčšom svetle a s oveľa väčšou pridanou hodnotou, ako tomu je dnes. A je to jeden z dôvodov, prečo ľudia teda odchádzajú do zahraničia, nielen teda kvôli tomu, že jednak to vzdelávanie, ale zároveň je to aj presne to, že tu nevidia pri aktuálnych ekonomických podmienkach akýkoľvek prínos tu jednoducho zakladať firmy a živnosti. A to sa netýka len mladých ľudí. Ja poznám dnes naozaj veľa ľudí, ktorí majú aj 50 a viac rokov a uvažujú o tom, že po XY rokoch podnikania na Slovensku to nemá proste ekonomický zmysel pre nich tu ďalej podnikať a chcú teda odísť do zahraničia. Ďalšia vec, kde sa oplatilo investovať peniaze, ono to nemá síce priamu pridanú hodnotu naspäť, ale ak si chce mladý človek založiť rodinu na Slovensku, tak sa musí nejakým spôsobom osamostatniť a to sa neudeje, pokiaľ nebude mať vhodné podmienky na to, aby sa osamostatnil od rodičov a mohol si dovoliť bývanie. My dneska na Slovensku nemáme dostupné bývanie. To znamená, že máme jedno z najnedostupnejších bývaní. Vek odchodu v priemere v EÚ od rodičov je okolo 27 rokov. Na Slovensku je to vyše 30 a viac rokov. To znamená, že nie, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom žiť do nekonečna s rodičmi. Však aj ja som žil s rodičmi, ale nemajú tie podmienky na to. Jednoducho aj Štatistický úrad hovorí, že v tomto roku sa postaví historicky najmenej bytov. Môžeme sa baviť prečo a tak ďalej, ale jednoducho tiež to dokazuje, že to nebola nikdy vaša priorita, aj keď teda premiér hovorí, že to je premiérska téma, ale nie je tomu úplne tak. No. Ďalšia vec, čo ma najviac mrzí v tom rozpočte, je, a je to taká ako keby symbolická vec v zásade, aj keď ja hovorím, že tie symboly majú niekedy možno ďaleko väčší význam. A tým symbolom je to, že vy ste zrušili sviatok 17. novembra. Čiže ja chápem, že 17. november nespasí túto ekonomiku. Ten sviatok, no, ale nie je to, teda nepracuje sa. No. A príde mi to nevhodné práve voči tým ľuďom, ktorí vybojovali tú demokraciu a tú slobodu Slovensku. Ale OK. A teraz prejdem k tej kritike. Príde mi maximálne, maximálne mi príde nevhodné, že viete, že ste mali konsolidovať, vytiahli ste peniaze od ľudí. Jednoducho aj napriek tomu, že ste sľubovali ľuďom, že nebudete zvyšovať dane, nebudete zvyšovať odvody, tak ste jednak zvýšili dane, zaviedli ste transakčnú daň, zvýšili ste odvody a napriek tomu sme zadlžení viacej ako na začiatku a na tú konsolidáciu sa neskladá štát. Jednoducho nekonsolidujete na strane štátu, ale musia to konsolidovať ľudia, na tú konsolidáciu sa tu poskladajú ľudia. Ďalšia vec je, samozrejme, celého toho procesu sprevádza určitá netransparentnosť. Na to sme si tu aj zvykli, ale príde mi to naozaj nehorázne, že stanovisko šéfa NKÚ jednoducho nie je čas na to, aby si ho vedeli naštudovať, aby vedeli predložiť stanovisko. Aj napriek tomu, že tu minister financií Celého toho procesu sprevádza určitá netransparentnosť. Na to sme si tu aj zvykli, ale príde mi to naozaj nehorázne, že stanovisko šéfa NKÚ jednoducho nie je čas na to, aby si ho vedeli naštudovať a aby vedeli predložiť stanovisko. Aj napriek tomu, že tu minister financií útočil na šéfa NKÚ. No ten dlh bude narastať. A mali sme tu vlastne predtým, ako sa otvorila rozprava k tomuto rozpočtu, pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že, ak by ste to teda, či už prehrali na Ústavnom súde, alebo by ste nemali tú väčšinu, ktorá by tento rozpočet schválila, by sme išli do provizória, aby ste sa neriadili tými pravidlami v provizóriu, ale mohli by ste de facto minúť celý rozpočet už, dajme tomu, čisto teoreticky v januári budúceho roka, čo naznačuje len dve veci. Jedna je, že buď je vám úplne ukradnutá budúcnosť tejto krajiny, alebo možno ani nerátate s tým, že by ste mali byť zodpovední za chod štátu po najbližších parlamentných voľbách. Ja sa chcem ešte povenovať jednej veci, a to je medziročný nárast cien v EÚ. Slovensko má štvrtý najrýchlejší nárast cien nehnuteľností, alebo teda bývania v EÚ. To znamená, že nám tu medziročne rastú ceny za bývanie, tie náklady, ale nie je to porovnateľné k parite kúpnej sily. To znamená, že tu ľudia nezarábajú tak, tie platy nerastú tak rýchlo, ako rastú ceny za nehnuteľnosti. A to je presne to, čo som spomínal. Ak si chce človek založiť rodinu, tak samozrejme, že je potrebné, aby mal, kde bývať. Ak sa tu bavíme o tom, že vy tu chcete zaviesť nejaký, neviem aký príspevok na štvrté dieťa a podobne, ono to jednoducho nezlepší tie podmienky na to, aby ľudia na Slovensku chceli nejakým spôsobom žiť a podnikať. Ja ešte teda skúsim to tak veľmi zjednodušene vysvetliť. Ja som tu bol pár dní dozadu, zhodou okolností išli takí mladí ľudia, ktorí sa ma vlastne pýtali, o čom sa tu rokuje. Ja som im vysvetlil, že sa tu rokuje o štátnom rozpočte a hovoril som im veľmi jednoduchý príklad toho, prečo vlastne máme deficit. A ono je to preto, lebo vy vyberiete na príjmoch ďaleko menej, ako miniete. Jednoducho tie príjmy sú ďaleko nižšie ako výdavky. Je tam jednoducho deficit na úrovni 7,4 miliardy €, takže ja som im hovoril, že keby si oni založili firmu, dajme tomu na Slovensku, čo smutné je, že nikto z nich na tom Slovensku ostať nechce, ale dajme tomu, že by ostali, tak to znamená, že keby ich firma mala príjem ďaleko nižší, ako sú tie výdavky, tak by skrachovali. Veď to nie je, však to ide proti logike čohokoľvek. Jednoducho, ak máte rozpočet, dajme tomu na večer 20 €, tak nemôžete minúť 40, lebo sa o 20 zadlžíte. Ak to nemáte z čoho splácať, tak máte celkom problém. A ja si myslím, že my tuná smerujeme, že my máme reálne problém a neviem teda, kto s tým čo urobí, ale mrzí ma to, že pre vás to absolútne nie je priorita, že vy za to budete hlasovať. Bol tu minister Huliak teda, ktorý už odišiel, ale ja sa čudujem, že vôbec takéto niečo chce podporiť, lebo toto naozaj nepomôže nikomu a ničomu a pravdepodobne to vymenil za nejaké, pravdepodobne kšefty vo vzťahu ku koalícii a aj preto asi hovorí, že on bude tú koalíciu držať zubami-nechtami, hoc by položil aj za túto koalíciu život. Ja si myslím, že pán Huliak, môžeme si o ňom myslieť, čo chceme, ale ja si myslím, že on si vie zrátať 1 a 1 a vie, koľko to asi je v súčte. Takže ja si myslím, že on musí vedieť, že tento rozpočet nie je dobrý. A chcem sa ešte povenovať jednej veci, a to je to, čo v tom rozpočte chýba. No a čo v tom rozpočte chýba. V rozpočte chýbajú prorastové opatrenia. Napriek tomu, že premiér, ja už neviem ani koľko to je, skoro 260 dačo dní, čo naposledy hovoril o tom, že predstaví nejaké prorastové opatrenia, ale na tie ste sa úplne vykašľali a to nie je kvôli tomu, že ja by som ich chcel vidieť alebo by som potreboval niekoho provokovať, ale ja si myslím, že ľudia si to zaslúžia. Ľudia si zaslúžia vedieť, akým spôsobom naštartujete ekonomiku, ako chcete znížiť ten dlh v tom rozpočte alebo teda vo verejných financiách. Jednoducho sme tak zadlžení, že potrebujeme naštartovať ekonomiku, lebo ak chcete rozdávať, tak musíte mať z čoho. A to sa nedá bez prorastových opatrení, lebo ak, dajme tomu, zrušíte transakčnú daň, ktorú teda zrušíte až v roku 28, napriek tomu, že tu bolo sľubované, že sa zruší, potom sa nezruší, potom sa zase zruší a nakoniec sa nezruší. Tieto opatrenia, ako to je, mám len na teba. Už dneska iba Venezuela, tak oni nenaštartujú ekonomiku. Práve naopak, oni ju dusia. Vy ste hovorili, že to je nejaké akože konsolidačné opatrenie, ale ukázalo sa ako nie veľmi efektívne, takže ja by som chcel vedieť, aké prorastové opatrenia pripraví táto vláda, lebo ja som ich v rozpočte ešte nevidel a mne to tu naozaj chýba. A chcem ešte povedať k tomu presne, že vy, keď konsolidujete spôsobom takým, že to priškrtí ekonomiku, tak nielen, že to evidentne na tých číslach neukazuje, že by sa znižoval ten verejný dlh, ten deficit, ale vy ešte škrtíte tú ekonomiku tým, že sa to ľuďom jednoducho neoplatí až tak veľmi podnikať, ako som hovoril, a je to škoda, pretože keby sme investovali práve do toho, že tu ľudia chcú ostať, chcú si zakladať nejaké malé, stredné podniky, firmy, živnosti a chcú tu tvoriť hodnoty, ľudia sú kreatívni, tak ja si myslím, že to by bolo to najlepšie, čo môžete urobiť, ale nie je to vaša priorita. Ja by som sa chcel teda aj na záver opýtať kohokoľvek z koalície, nech mi to vysvetlí, čo je vlastne dobré na tomto rozpočte, lebo povedal to aj premiér, že to je ako rozpočet dobrých správ, ale ja naozaj nevidím na tom, čo je jediná dobrá správa, keď sme po štyroch rokoch vášho vládnutia zadlžení ešte viacej ako na začiatku, v rozpočte chýbajú akékoľvek prorastové opatrenia, jednoducho sa tu rozdáva helikoptérovo na rôzne veci typu neadresná energopomoc. Vy tu idete vyhadzovať peniaze a vykurovať bazény ľuďom na Slavíne. Ale ľudia, ktorí, dajme tomu, sú v spádových oblastiach a podobne, kde musia kúriť možno drevom, uhlím, tak tí vlastne žiadnu pomoc nedostanú. Tak ja neviem, či ste s týmto v poriadku, že tu idete dávať ľuďom peniaze, aby si mohli vykurovať vily na Slavíne a ľudia, ktorí by naozaj možno potrebovali tú energopomoc, ju nedostanú. A bolo tu spomínané, my sme predstavili niekoľko opatrení. Napríklad mali sme príspevok na bývanie, ktorý by presne týmto adresným spôsobom mohol riešiť túto pomoc ľuďom, ktorým sa výrazným spôsobom zvýšili náklady na bývanie. A preto ja neviem, ako by sme vám mohli veriť tú snahu, že chcete pomôcť tým ľuďom, keď aj dobré návrhy, ja chápem, že máte nejakú koaličnú zmluvu a podobne, ste nepodporili, ale vždy ste si ich mohli zobrať a mohli ste ich pretaviť, dajme tomu, vo svoj vlastný návrh a to sa nikdy nestalo. Takže ja naozaj neviem, akým spôsobom chcete pomôcť. Takže, keď to môžem zhrnúť, rozpočet nie je dobrý. Je možno dobrý len pre zopár ľudí v koalícii, ktorí tam do toho rozpočtu dostali veci, ktoré za normálnych okolností by tam nikdy nedostali, ale len aby sa tam, v lepšom prípade pre vás, našla 76, sa tam dostali. Ten rozpočet je protiústavný. Ústavný súd povedal, že musíte predložiť vyrovnaný rozpočet, čo sa teda nedeje, výhovorky o medzinárodných záväzkoch a nečakaných výdavkoch neobstoja, pretože, dajme tomu, do rozpočtu EÚ my dávame ďaleko menej peňazí do Európskej únie, ako z nej berieme. Takže ani toto úplne neobstojí. Na druhú stranu teda vedeli ste, že niečo takéto príde, takže mohli ste sa na to pripraviť, mali ste dostatok času na to. Len ja chápem, že keď venujete čas a energiu na to, aby ste sa tu dohadovali v rámci koalície a hľadali počty na to, aby ste sa akýmkoľvek spôsobom udržali pri moci, tak to potom samozrejme dopadne takto. A ja si pamätám ešte na vysokej škole, keď som študoval, sme mali taký predmet, volalo sa to, že verejná správa, a hovoril nám ten prednášajúci o takej tej kvalite vládnutia. Tá kvalita vládnutia sa volá, že good governance. Hovorí o tom, akým spôsobom viete vy responzívne riešiť, teda rýchlym spôsobom viete odpovedať na to, čo ľudí v skutočnosti trápi. A ľudí v skutočnosti trápi to, že nemáme fungujúcu ekonomiku, nemáme kvalitné a dostupné zdravotníctvo, nemáme dostupné bývanie, ľudia odchádzajú a toto tu neriešite a v tom rozpočte ja to nevidím, ale zato sa tu vyhadzujú peniaze kade-tade. Hovoril to aj pán predseda výboru Finďa, že do železníc ide najviac peňazí, kedy tam koľko išlo. To je síce možno štatisticky pravda, ale nepovedal to, že v železniciach máme dlh v radoch miliárd, máme obrovský infraštruktúrny dlh. To znamená, že máme zlé, staré koľajnice, sú tam už nie úplne moderné bezpečnostné systémy. Tie stanice alebo tie budovy vyzerajú, ako vyzerajú, a v železniciach nechcú robiť mladí ľudia. Ja som sa stretol s rôznymi mladými ľuďmi, ktorí robia v železniciach a jednoducho robia to len a len preto, lebo to vždy bol ich sen od detstva a majú k tomu vzťah, ale tie pracovné podmienky, a nemyslím teraz tie peniaze, ktoré dostávajú, ale tie pracovné podmienky, jednoducho nie sú dobré. Takže ja sa naozaj pýtam, pre koho je tento rozpočet, komu vlastne pomôže, lebo, ako som povedal, nepomôže ani ľuďom, ktorí chodia teda a navštevujú nemocnice. Nepomôže ani starším ľuďom, ktorí, dajme tomu, už sú na dôchodku. A ja to poviem osobne, však ja mám tiež starých rodičov. Moja babka naozaj prerátava každé jedno euro z dôchodku a to tu celý život slušne žila a pracovala. A verte či nie, nemyslím si, že tento rozpočet jej pomôže napriek tomu, že sme sa tak zadlžili v tomto rozpočte, že by sa mala mať lepšie. Takže ja sa pýtam, komu to pomôže a teraz naozaj si myslím, že aj vaši voliči musia trošku cítiť, že to nie je dobré. Ja som to tu spomínal, ale ja som bol minulý víkend na severe Slovenska a bavil som sa s jedným človekom, ktorý bol váš volič a bol pomerne frustrovaný z toho, že vás volil a jednoducho tu podnikal a povedal, že sa vlastne len zadlžil, potom tie peniaze v banke splatil, ale nič mu vlastne neostalo z toho podnikania. Čiže vy ste vlastne ani svojim vlastným voličom nepomohli. Bola tu spomínaná tá D3, ale veď ja neviem, veď ako tá diaľnica D3 na Kysuce, veď to už ako koľko rokov tu mohlo byť? Veď ja chodím na Kysuce, konkrétne do Oščadnice chodím od detstva. Chodím od detstva a pamätám si, ako ešte v Považskej Bystrici teda nebol ten most alebo ten obchvat, ale tá diaľnica do tej Oščadnice alebo do tej Čadce, veď ona stále nie je hotová. A nemyslím si, že to bude do konca vášho volebného obdobia, takže ja sa naozaj pýtam, kam tie peniaze idú. Keby ste mi vysvetlili, lebo však vy za to budete hlasovať, že my sa tu teraz naozaj nebavíme o tom, či si uvaríte čaj alebo kávu, my sa tu bavíme o obrovských peniazoch. Ja by som chcel naozaj vedieť, kam tie peniaze pôjdu, no a teda, ja už budem končiť, ale naozaj by som chcel vedieť, akým spôsobom chcete naozaj konsolidovať verejné financie, kedy predstavíte prorastové opatrenia. A kedy sa tu ľudia, hoc aj teraz sa naozaj prihováram vám, primárne pozerám na túto stranu, kedy aj vaši voliči možno pocítia, že sa majú trošku lepšie. Lebo zatiaľ kto to pocítil, sú len ľudia, ktorí možno, nie je tu teraz ten pán, ale ľudia, pre ktorých bol písaný ten trestný zákon. Takže mňa to veľmi mrzí, lebo vy ste nás iba zadlžili, obchádzate ústavný zákon, pripravili ste si pôdu na to, ak by ste nemali 76, alebo by ste prehrali na Ústavnom súde, že môžete ísť do provizória s tým, že tie peniaze môžete minúť akokoľvek, kedykoľvek. Takže, ak niekto vyhral na tomto rozpočte, tak sú to určití ľudia vo vašej koalícii, ktorí musia udržať za každú cenu 76, a najväčší pán, keď bude provizórium, bude minister financií alebo teda respektíve jeho šéf Robert Fico. Ďakujem. [18:26] Peter Žiga Päť faktických. Na vaše vystúpenie, pán poslanec Ján. [18:26] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Skulík. Ďakujem za slovo. Pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli energopomoc. Ja tu doslova každý deň spomínam nespravodlivú energopomoc, lebo tento rok bolo vynaložených na energopomoc 383 miliónov € a budúci rok sa počíta v rozpočte okolo 250 miliónov €. A na jednej strane kvitujem, že sa našli peniaze na energopomoc, lebo ľuďom fakt treba pomôcť a som aj rád, že teraz už je to aj čosi adresnejšie, ako to bolo v tých začiatkoch, lebo to nebolo úplne adresné. Len stále ma hnevá, že sú tam niektorí ľudia dnes znevýhodnení z toho dôvodu, že na tuhé palivo, drevo, uhlie a peletky nemajú nárok na energopomoc. A to je diskriminácia. Ľudia nemôžu byť takto diskriminovaní, veď platíme všetci rovnako dane a tí ľudia, ktorí sú najviac zraniteľní, tak nemajú nárok. A treba povedať, že väčšinou je to sever Slovenska, kde je potrebné kúriť osem mesiacov a my im nedáme na túto energopomoc ani euro. Hovoril som aj s pani Strakovou Sakovou už viackrát na túto tému, že mala by sa s tým zaoberať. Ona mi tvrdila, že ako zistí cenu dreva, uhlia a tak ďalej. A niekto si myslí, že keď sú lesy okolo tých rodinných domov, takže to tam môžu prísť vyrúbať a kúriť. Len treba povedať, že ak chcete kúriť drevom, tak musíte kúriť tvrdým drevom. Nemôžete smrekom kúriť, lebo to by ste každých 10 minút do tej pece museli prikladať. Takže mne to tak niekedy pripadá, že niektorí politici ako keby ani nechodili po tom Slovensku, nežili v tých regiónoch a nevedia, čo sa tam vôbec deje a potom sa schvaľujú takto zákony a doslova sa vyhadzujú peniaze, ale nepomôžeme tým ľuďom, ktorí by to najviac potrebovali. Ďakujem. [18:28] Peter Žiga pani poslankyňa [18:29] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kleinert, ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Áno, ja by som chcela nadviazať na to, ako vlastne politici koalície, oni buď nevedia, nechcú alebo si vymýšľajú k tomu rozpočtu nejaké pseudoargumenty, lebo ja akože žasnem nad tým, čo dokážu na obhajobu tohto rozpočtu vôbec povedať. A to niekedy tu rozpráva napríklad Áno, ja by som chcela nadviazať na to, ako vlastne politici koalície, oni buď nevedia, nechcú, alebo si vymýšľajú k tomu rozpočtu nejaké pseudoargumenty, lebo ja akože žasnem nad tým, čo dokážu na obhajobu tohto rozpočtu vôbec povedať a to niekedy tu rozpráva napríklad aj pán Blcháč ako primátor mesta napríklad. Ja dnes som napríklad akože oči otvárala, čo ten dokázal zo seba vypustiť, čo sa týka akože jeho stavu mesta a toho, ako mu teda fuj fuj bakana opozícia robila zle. No možno mu len dávala informáciu k tomu rozpočtu, že skutočne sa k tomu stavia nezodpovedne. A ja tomu normálne, že nerozumiem. Ja mám 52 rokov. Za ten čas som robila aj v podnikateľskej sfére, popritom aj v neziskovej sfére, dokonca aj v štátnej správe a ja nechápem, odkiaľ ešte berú títo politici koalície naozaj tú bohovú drzosť ešte ďalej žmýkať z ľudí viac a viac a neponúknuť žiadne prorastové opatrenia. Ja sa fakt nečudujem, že ľudia z našej generácie idú preč z krajiny, ťahajú odtiaľto preč svoje firmy, lebo pre nich to už fakt nemá význam. Zlomili tú palicu po tých desiatkach rokoch. To isté platí pre mladých ľudí, ktorí si ľahšie kúpia byt v Berlíne ako v Bratislave alebo aj v ich mestách. Však to nie je normálne. A nakoniec potom príde pán Kamenický s takýmto počtom a ešte ho tu obhajuje nielen on, ale aj poslanci a poslankyne z koalície spôsobom, kde toto človek normálne žasne, ako sú mimo reality. Tak ja neviem, že a, že ako im odporučiť, aby išli sa previezť tými horiacimi vlakmi, aby vystúpili von z tých vlakov, išli sa potom pozrieť do tých obcí, k tým cestám, prejsť sa po tých mostoch, ísť do nemocnice, zobrať si tam vlastný toaletný papier. Veď sa zobuďte, preboha. [18:31] Peter Žiga Pani poslankyňa [18:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Štefanová. Dávid, ty si sa pýtal, že vlastne akým spôsobom a kedy chcú vôbec konsolidovať. No odpoveď je nikdy. Táto vláda nedokáže konsolidovať. Toto je vláda babrákov, hochštaplerov, kriminálnikov, gaunerov a ten zvyšok sú prosto stláčači, ktorí to robia z dôvodu vlastného alibizmu alebo preto, že za to majú nejaké výhody a korunou toho je minister financií, ktorý sem len príde na všetkých navrieskať, vyviniť sa z toho, že za všetko môže Radičovej vláda a na konci toho dňa z toho má človek pocit, že toto máme ministra financií, ktorý si prosto myslí, že tie peniaze sa niekde tlačia v Neografii alebo že si ich namaľuje a tým pádom tu čarovne budú. Toto je podstata tejto vlády. Oni v živote nebudú konsolidovať. Jediné, čo vedia, je prešústrovať kopec peňazí na vlastné kšefty. To je ich podstata. Pán poslanec Pročko. Ja len či nevyrušujem tam dievčatá v rohu. Nie. Nevyrušujem ich? Lebo oni vyrušujú. Keby tu bol pán Blcháč, tak už ich sepál jak halušky. Poslanec, chcete reagovať na predrečníka alebo? Jasné, chcem reagovať. Však vy to máte na saláme, vy sa bavíte so Šutajom. Vy ste povedali, vy ste povedali pán Dejže. Voliči chcú od rozpočtu zodpovednosť. Ale ktorí voliči? Ficovi voliči chcú zodpovednosť. Fico im povie, že toto je jeden z najlepších rozpočtov, aký vesmír stvoril, a oni budú tlieskať, že toto je jeden z najlepších rozpočtov, aký vesmír stvoril. To znamená, že od koho, od akých voličov? Ja by som chcel vedieť váš názor, lebo vy ste tam hovorili. [18:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko. Ja len, či nevyrušujem tam dievčatá v rohu. Nie. Nevyrušujem ich? Lebo oni vyrušujú. Keby tu bol pán Blcháč, tak už ich sepal jak halušky. Poslanec, chcete reagovať na predrečníka alebo? Jasné, chcem reagovať. Však vy to máte na saláme, vy sa bavíte so Šutajom. Vy ste povedali, vy ste povedali, pán dejže, voliči chcú od rozpočtu zodpovednosť. Ale ktorí voliči? Ficovi voliči chcú zodpovednosť. Fico im povie, že toto je jeden z najlepších rozpočtov, aký vesmír stvoril, a oni budú tlieskať, že toto je jeden z najlepších rozpočtov, aký vesmír stvoril. To znamená, že od koho, od akých voličov? Ja by som chcel vedieť váš názor, lebo vy ste tam hovorili o mladých ľuďoch naozaj, ktorí to vnímajú veľmi, ja si myslím, že veľmi dobre a veľmi komplexne celú tú situáciu aj o tom, ako sa jeden druhého – aj to ste spomínali – ako sa jeden druhého tu vydierajú, ako jeden druhému tuná hádžu polená pod nohy a potom potom im Fico musí dávať za to, aby podporili tie jeho zlodejiny a kšefty, tak im musí dávať stovky, desiatky miliónov na ich kšefty, takže ja neviem, ktorých voličov ste mysleli. Ďakujem. [18:33] Peter Žiga Pamätáš na z masážik? [18:33] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Dej, spomenuli ste výstavbu diaľnice na Kysuce alebo teda chodievate na Oščadnicu. To znamená, že vidíte, že aj v tejto časti sa stavia, Slovensko je miesto, kde sa stavajú diaľnice a kde sa buduje. Ale ja by som sa chcel vrátiť alebo teraz zdôrazniť tú dobu výstavby, lebo všetci kritizujete, ako dlho trvá výstavba diaľnic. A ja som to už aj spomenul, ale je to dokázané teda, že minimálne trikrát bola zrušená alebo zastavená výstavba diaľnic. Ono to zastavenie výstavby diaľnic, to je taký možno jeden deň, jedno podpísanie papiera, ako bolo ukazované takto. Alebo jeden týždeň a zastaví sa výstavba diaľnic. Zvyčajne tá výstavba sa zastavila vždy na začiatku volebného obdobia tej vlády, ktorá to zastavila. A keď budem používať matematiku, logickú, v priemere, ak by vláda trvala 3 roky, to znamená trikrát zastavenie krát 3 roky jednej vlády, to je deväť rokov. Keď sa zastaví výstavba diaľnic, tak ako som povedal, je to otázka jedného papiera a jedného rozhodnutia. Ale keď sa má obnoviť výstavba diaľnic, znamená to znovu urobenie výberového konania. Znova celý ten proces, kým sa vyberie dodávateľ a kým sa spustí výstavba dielníc. Pri skromnej úvahe, keď by som povedal, že to sú ďalšie 3 roky, ja to hovorím veľmi minimálne. Tak to je 12 rokov. Takže akékoľvek zastavenie alebo rozhodnutie o zastavení alebo prerušenie výstavby diaľnic malo práve dopad na tie roky, prečo sa výstavba diaľnic alebo diaľnice nestavajú tak plynule a nie sú dokončené práve z tohto dôvodu rozhodnutia vlád o zrušení alebo teda pozastavení diaľnic. [18:35] Peter Žiga S reakciou pán [18:35] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Day. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ak sa neurazíte v opozícii, budem teda samozrejme reagovať na pána poslanca z koalície. Ja teda, ak to správne chápem, teda tie diaľnice nie sú preto, lebo nejaký podpis papiera trvá tri roky, podpísať nejaký papier, lebo viete, že SMER je tu s nejakými prestávkami plus-mínus 16 rokov a mali ste tú možnosť to Slovensko posunúť najďalej za tie roky dopredu. A teraz nebudem ani hovoriť o diaľniciach, ale ale celkovo ako krajinu a ja mám pocit, že my ako krajina, ako spoločnosť, či už ekonomicky alebo celkovo, že my upadáme. A ja mám za to, že politicky je najviac za to zodpovedná strana, ktorá je najdlhšie pri moci. Iným spôsobom, ak používam takú športovú terminológiu, ak nejaký futbalový tréner trénuje nejaké mužstvo 16 rokov, tak za jeho herný prejav je zodpovedný v prvom rade ten tréner, ktorý je zodpovedný za to mužstvo. Takže hovoriť o tom, že tri roky trvá niečo podpísať. Ja som tu dneska spomínal ten obklad Ružomberka, ktorý sa teda predražil o pol miliardy a trvalo to dlhšie, teda len o deväť rokov. To znamená, že čo sa tam podpisovalo, to, čo ste vypovedali, o tri papiere viacej, ako sa malo, tak to fakt nechcem vedieť, keby sa mali podpísať o 10 papierov viacej. Veď to by sme, to by sme v živote my nič nepostavili a Česi a Poliaci by už dávno mali nejakú diaľnicu pomaly až do vesmíru. Takže mne to príde ako dosť slabý argument, ale však ďakujem veľmi pekne, že ste vôbec niečo povedali, ale viete, no, ja som ja som toho názoru, že keď sa chce, tak sa dá. Ja si myslím, že keby tu bola tá politická vôľa, tak by to Slovensko mohlo vyzerať úplne ináč. To je presne to, čo som sa snažil povedať na tom príklade toho Poľska, že tí Poliaci mali úplne rovnakú štartovaciu čiaru ako my a kde sú. A sociálna mobilita, to ani nehovorím, veď tu, keď sa človek narodí do sociálne znevýhodneného prostredia, tak má veľkú pravdepodobnosť, že v ňom navždy ostane napriek tomu, že ste sociálnodemokratická vláda, aspoň sa tak nazývate. [18:37] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič bude ďalší vystupujúci v rozprave. Ďakujem. [18:38] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No, máme pokročilý čas poslaneckej rady, rednú. Chcem fakt poďakovať každému jednému, kto tu ešte sedí, či zíva alebo nie, ale teda skutočne, že fakt ďakujem pekne každému, kto tu sedí, počúva bez ohľadu na to, či je to koaličný alebo opozičný poslanec, poslankyňa. No, dnes ráno vystupoval pán predseda Finďa výboru. A budem, budem na to reagovať. Proste predseda Finďa výboru je ten človek, ten poslanec, ktorého úlohou je strážiť verejné financie, strážiť ich zdravie tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. No, bohužiaľ, to, čo sme tu ráno počuli, tí, čo sme tu boli, bolo jedno smutné, smutné vystúpenie, ktoré, bohužiaľ, ukazuje realitu dnešného vládnutia. Padlo to z úst pána predsedu. Veľa klamstiev, veľa zavádzania, veľa neodbornosti. Nech mi je odpustené, fakt nerád to hovorím, ale bolo to vystúpenie v štýle, keď je cap záhradníkom. Preto teda chcem na toto vystúpenie reagovať a rozoberiem a uvediem na pravú mieru to, čo tu pán Blcháč hovoril. Chýbal som mu v reakcii na jeho faktickú poznámku. Ja som teda jeho vystúpenie dôsledne a podrobne počúval, tak teraz tu zasa teda chýba pán Blcháč mne, tak verím, že počúva aspoň niekde v kancelárii alebo niekde. Veď bude môcť reagovať, tiež má ešte nejaký priestor. No, začnem tými jeho prvými slovami, rozprával, že teda slovenské stavebníctvo je na vrchole. No už toto je také akoby zavádzanie. OK, áno, slovenskému stavebníctvu sa nejak darí, rozprával teda, že ekonomika má teda rast a takéto veci. No, dobre. Treba sa pozrieť na fakty. Zoberme si január až júl 26, to sú najaktuálnejšie dáta. Slovenská priemyselná produkcia je v mínuse 0,4 % oproti vlaňajšiemu roku. V poklese je osem z 15 sledovaných odvetví. Tak povedať, že stavebníctvo je na vrchole, je minimálne zavádzajúce. Áno, stavebníctvu sa relatívne darí, ale naša priemyselná produkcia klesá a väčšina odvetví, bohužiaľ, klesá, tak len uvádzam na pravú mieru. No, pán predseda Finďa výboru rozprával teda o zmene. Alebo o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti rozprával v zmysle, teda, že ho kritizoval a že je teda úplne irelevantný a teda aplikoval to na teda vyrovnaný rozpočet. Akože ja si neviem predstaviť, toto sú tak neuveriteľné proste tvrdenia z úst predsedu Finďa výboru. Jednoducho fakt, že to je tak, to je taký ten štýl, že áno, zadlžili sme Slovensko a zrušme všetky inštitúcie a všetky zákony, ktoré nám v tom bránia, ktoré na to poukazujú a ktoré sa teda starajú o to, aby tie verejné financie nejak boli. Skutočne, že keby to rozprával ktokoľvek iný, ale keď predseda Finďa výboru rozpráva o tom, že ústavný zákon rozpočtovej zodpovednosti je nefunkčný a treba ho zrušiť, tak to ako fakt, že to sa mi ťažko chápe. Potom rozprával, samozrejme, že v minulom volebnom období boli pokusy o teda nejaký jeho nejaký update. Veď áno, každý zákon alebo žiadny zákon nie je dokonalý. Samozrejme, aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vie zniesť nejaké úpravy, veď vznikol v roku 2011. Čiže áno, toto je v poriadku. No a rozprával, že a saská sa tam snažila niečo zmeniť a teda spomínal, že čo. Tak ja to skutočne vysvetlím. Áno, my sme chceli do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v predchádzajúcom volebnom období vložiť tretiu nohu rozpočtovej zodpovednosti. Jedna je teda tá dlhová brzda, stráženie výšky verejného dlhu. Druhá noha sú výdavkové stropy a tretia noha je tzv. daňová brzda. Proste ustanovenia, ktoré jednoducho hovoria o tom, o veľkosti štátu, o tom, že dane a odvody nemôžu rásť do nekonečna. Proste navrhovali sme nejaký strop, ktorý by sa postupne časom znižoval a jednoducho aj toto by bola tá tretia noha rozpočtovej zodpovednosti. Čo by to znamenalo, keby sa nám to bolo bývalo podarilo? Znamenalo by to, že to, čo sa tu udialo posledné tri roky, by sa udiať nemohlo, pretože ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti by nedovolil zvyšovať všetky dane, zvyšovať daň z príjmu fyzických, právnických osôb, DPH-čku, vytvárať nové dane, transakčnú daň, daň zo sladených nápojov, zvyšovať odvody na strane zamestnávateľov, zamestnancov. Jednoducho, tá zmena by nedovolila, aby štát rástol do... Tak ich to, tak ich to vyšlo. A čo by to teda znamenalo? Nemohli by ste toto robiť. Preto by bolo potrebné robiť takú tú skutočnú konsolidáciu, nie na raste príjmov štátu, čo znamená brať stále viac ľuďom a firmám, ale práve naopak, že by sa konsolidácia musela diať na výdavkoch štátu, na šetrení, na zmenšovaní veľkosti štátu. V takom prípade by sme sa tu dnes bavili o úplne inom rozpočte. Bavili by sme sa o rozpočte, ktorý by nezvyšoval počet verejných zamestnancov, práve naopak. Musel by ho znižovať. Pretože keď jednými slovami hovoríte, že nám chýba 120 130 000 zamestnancov v hospodárstve V takom prípade by sme sa tu dnes bavili o úplne inom rozpočte. Bavili by sme sa o rozpočte, ktorý by nezvyšoval počet verejných zamestnancov, práve naopak. Musel by ho znižovať, pretože, keď jednými slovami hovoríte, že nám chýba 120 130 000 zamestnancov v hospodárstve, no ale, keď sa pozrieme, aký je ten rast vo verejnej sfére. No oni sú tam. Prešli zo súkromnej sféry do verejnej, kde inak okrem iného majú o 15 % vyššie platy a nemáme na to v štáte. Nebavili by sme sa tu o luxusných ministerstvách. Nebavili by sme sa tu o, keď sme tu mali pána ministra Huliaka, o jeho sklade sedem či osem, či ako sa to volá. Inak je to, kto ste tam boli, brutálne luxusná budova s brutálne luxusným vybavením, hej? Nebavili by sme sa tu o tom, že máme za neskutočné peniaze zrekonštruovanú kukuricu. Za koľko stála? Neviem koľko, 150, 200 000 obrazovku, ktorá inak som ju okrem nejakého týždňa testovania nikdy nevidel, že by svietila. Furt je furt je tmavá. Nebavili by sme sa tu o tom, čo ako občania, ktorí jazdíme na cestách, vidíme, aké autá s majákmi nás predbiehajú. Aké luxusné autá. Niekedy máte pocit, že sme ja neviem, čo Bahrajn alebo Dubaj a nevieme, čo s peniazmi. Na takých autách jazdia naši ministri, šéfovia úradov, šéfovia ja neviem čoho všetkého. To nie je normálne proste. Tu idem domov a nič iné nie je len to, že ma nejaký maják predbieha, auto neskutočne veľké, neskutočne drahé, neskutočne nové. Toto toto bolo treba riešiť, no nie. No a keby sa nám bola podarila tá zmena, ktorú spomínal pán Blcháč, tak dnes by nám neodchádzali tí najschopnejší zamestnanci. Vy poviete, že zamestnanci s najväčšími platmi, lebo by nemali 35 % daň. Ale to nie sú, vážení kolegovia, to nie sú, že tí zamestnanci, ktorí majú brutálne platy. No možno niektorí vo verejnom sektore, možno tí teraz od pána Tarabu, čo tam mali 100 000 odmeny, hej? Ale reálne v tej súkromnej to sú zamestnanci tí najcennejší, najskúsenejší, najvzdelanejší, najunikátnejší, tí, ktorí robia, vedú výskum, vývoj, inovácie, všetky, pardon, všetky tieto veci. A každý jeden takýto zamestnanec, ktorý sa zodvihne z tej zamestnaneckej stoličky na Slovensku a presunie sa pár km napríklad do Česka, nám ohromne chýba. Chýba nám nielen jeho mozog, kolegovia, ale aj v rozpočte chýbajú jeho dane, jeho odvody. Rovná daň 19 %. To by bolo, to by bolo super. A no potom pán predseda finančného výboru rozprával, zväčšilo sa množstvo poslancov v sále. To sa mi páči. Vitajte, kolegovia. Ďakujem, že ste prišli. Potom pán predseda hovoril, že, že Nemecko zrušilo dlhovú brzdu. Ako jak môže jeden predseda finančného výboru proste takto, takto nepravdivo to povedať. Tak povedzme si o tom chvíľku. No v prvom rade, Nemecko ju nejak obmedzilo. Ja poviem ako, ale aj tu poviem ešte najprv predtým, že až budúcnosť ukáže, či to Nemecko aj s tými obmedzeniami dlhovej brzdy, ktoré urobilo, urobilo dobre. Ale ešte raz, proste nezrušilo, nezrušilo dlhovú brzdu. Upravili ju, upravili ju. A upraviť ju inak mohli v zmysle toho, že teda budú môcť míňať viacej. Viete prečo? Pretože tú dlhovú brzdu doteraz mali veľmi striktnú. Poviem za chvíľu ako. Správali sa zodpovedne rozpočtovo a jednoducho dnes si môžu dovoliť podporovať, hej, veľkými peniazmi hospodárstvo. Hovorím ešte raz, či to je dobré alebo zlé, ukáže až budúcnosť. Ale dnes tá súčasnosť ukázala, že to bolo dobré, že mali tú dlhovú brzdu, že bolo dobré, že neboli toľko zadlžení, lebo im to teraz dáva priestor na reakciu na krízu. Toto je to, čo tá dlhová brzda robí, aj tá nemecká, aj tá slovenská. No. Takže ako? Upravili ju, nezrušili, upravili ju tak, že teda obranu, obranné výdavky vynechali z hlavného limitu, hej? Pôvodne platilo v Nemecku, že federálna vláda môže mať deficit maximálne 0,35 % HDP. A porovnajte to s tým, kde sme my, hej? Takže oni ju proste skutočne zo striktných čísel upravovali. Takže vyňali odtiaľ obranné výdavky a teda výdavky nielen na obranu, ale aj na IT bezpečnosť, civilnú a obecnú obranu a tieto výdavky nad 1 % HDP sa nezapočítavajú do tej dlhovej brzdy, ktorú teda stále majú. Nemecko tak teda môže po jednej stránke zvýšiť obranné výdavky. No a po druhé urobili skutočne nový mimorozpočtový fond, ktorý má teda 500 miliárd a teda 300 miliárd posunuli na federálne investície. 100 miliárd ide na klimatické zmeny a 100 miliárd posunuli spolkovým krajinám na infraštruktúru. A plus teda ešte tá ďalšia zmena tej ich dlhovej brzdy je, že aj spolkové krajiny dostali vlastný nový limit na nové zadlženie vo výške 0,35 hrubého domáceho produktu, takže tá nemecká dlhová brzda, oni ju volajú, že Schuldenbremse, stále existuje, ale teda jej dosah je o niečo nižší, ako to bolo doteraz a umožňuje teda veľké investičné projekty. Toto, čo hovorím? Toto, čo hovorím, zhrnul predseda finančného výboru do slov, že Nemci zrušili dlhovú brzdu. Nemôže to byť ďalej od pravdy. No. Potom tu pán predseda spomínal, že teda nejaké veci, ktoré, ktoré urobili. Jedna z vecí, že odpustenie dane pre matky štyroch detí. Ja sa pýtam, že, čo je toto za riešenie? Akože v prvom rade teda, v prvom rade a teda, že sám pán predseda povedal, že no vlastne, ale však odpustiť ho môžu len matke, ktorá pracuje, hej? Tak vlastne, čo teda asi vychádza z toho, že teda matky viacpočetných rodín v podstate teda nepracujú, keďže sa starajú o deti, tak im vlastne neodpustí nič. Ale teraz akože, čo je toto? Tak matka troch detí si nezaslúži mať zľavu na daniach, matka štyroch detí už áno. Akože, kde je, prosím, nejaká, nejaká spravodlivosť, hej? Ja som presvedčený, že tu je jasné riešenie a to je tá naša rovná daň. Nemôžeme si vyberať niekoho, kto sa tej, ktorej vládnej strane zdá, akože je to možný potenciálny volič alebo už akokoľvek. Veď treba byť spravodlivý. Dajme rovnú 19 % daň z príjmu zamestnancov. Za prvé, nebudeme vyháňať tých schopných, šikovných, ktorí dnes platia 35 %. To je jedna vec. It’s. Za druhé, proste bude platiť, bude platiť rovnakú sadzbu aj ten, kto sa rozhodol možno aj nemať deti a celý život pracovať v prospech aj krajiny, keďže platí dane, odvody. Nebudeme robiť rozdiel medzi tým, či tri deti sú málo na nejakú podporu a štyri deti teda už je dostatočne kvalifikované množstvo. Proste načo je to dobré? Rovná 19 % daň pomôže každému a áno, na začiatku odpočítateľná, nezdaniteľná položka a realita potom samozrejme je, že tí zamestnanci s nižšími príjmami neplatia 19 % daň, ale častokrát výrazne nižšiu. Tam je tá sociálnosť voči všetkým, ktorí ju potrebujú a je tam spravodlivosť voči všetkým ostatným. Veď jednoducho tých 19 %, veď, keď má niekto teraz, že dobre, má 100 000 ročný plat, skutočne nejaký veľmi dobrý lekár, podnikateľ, ktokoľvek. Keď z toho zaplatí 19 %, veď 19 % zo 100 000 je aj pri rovnakej sadzbe podstatne viac peňazí odvedených do štátneho rozpočtu, než, povedzme, 19 % z 10 000 príjmu, ešte navyše poníženého o nezdaniteľnú položku. Proste štát musí byť nastavený tak, aby jednoducho stačilo to zdanenie a nie, že vymýšľa 35 % sadzbu. Nikto vám ju platiť nebude a už vôbec nie dlhodobo. No. Potom sa pán predseda finančného výboru venoval dlhovej brzde a teda rozprával, že ZMOS. Ako to vníma ZMOS? A teda povedal tu, že: No, áno, zo ZMOS-u vníma jeho kamarát pán, pán Božik, nech to aj povie menovite, že, a keď to predloží koalícia, tak to neprijme, lebo opozícia. Keď teda pomoc v dlhovej brzde obciam predloží opozícia, zas to neschváli koalícia. A tak mával rukami. No, v prvom rade. Ak by takýto zákon, proste to, čo vyradí obce z dlhovej brzdy, pretože nespôsobujú, nespôsobujú dlh 2 %, aby som bol presný, a štát 98. A zároveň tá dlhová brzda je na nich tak prísna, prísna, že nemôžu budúci rok použiť ani vlastné ušetrené prostriedky z tohto roku, ani napríklad, keď si tento rok zobrali dlh, úver, všetko sedí a neminuli ho, tak si ho nemôžu previesť do budúceho ročného rozpočtu. Tak takýto návrh proste, za prvé, keby ho predložila koalícia, my sme tu viackrát garantovali, že sa k tomu samozrejme pridáme, že to bez problémov získa potrebnú ústavnú väčšinu a zmení sa to. Toto v prvom rade mohol pán Blcháč povedať. Nájdete tu, kolegovia, x zákonov, ktoré boli fajn, za ktoré sme ako opozícia zahlasovali. To nemôže nikto spochybniť. Keď to predloží opozícia. No tam to, bohužiaľ, platí, pretože nájdeme minimum, ak vôbec nejaký zákon, ktorý predložila opozícia, aby ho koalícia podporila. Je mi to divné, v tomto prípade ešte stále ten priestor je. Máme tam na hlasovanie návrh zákona, ktorý rieši problém, rieši problém obcí. Vypracovali sme ho my. Je to, je to vlastne to znenie, s ktorým súhlasila aj ZMOS, aj K8, aj SK8. Vo finále s tým súhlasilo aj Ministerstvo financií. Stačí to, kolegovia, podporiť. Stačí to, kolegovia, podporiť. Alebo, a tu zasa mohol mať, a to sme navrhovali, ja som sa bavil o tom aj s predsedom finančného výboru, veď dobre, ak teda cíti problém, že koalícia a opozícia, neviem, či viete, ale aj výbor má legislatívnu iniciatívu. Aj výbor môže prísť s návrhom zákona. Mohli sme to spraviť ako finančný výbor, reprezentovaný pánom predsedom, urobiť to ako technickú novelu, kde by sme sa jasne všetci zaviazali, že to samozrejme podporíme. Nebol by to ani opozičný, ani koaličný návrh. Pán predseda by mal na tom možno akoby jediný kredit, veď koniec koncov aj on je primátor. Mohol s touto iniciatívou prísť a mohli sme mať vyriešený problém obcí a mohli ste mať vy pochvalu, my pochvalu a hlavne vyriešený problém a spokojnejšie obce. Toto. Aj sa s tým 2 dni pán predseda pohrával, ale potom neviem, čo to spôsobilo, že proste jednoducho do toho nakoniec nešiel. Ale teda potom to takto tu zhodnotí. Takže ani to nebola pravda, ešte raz to tu garantujem. Ak koalícia s týmto návrhom príde, garantujem, že my opozícia dodáme potrebné hlasy a dá sa takto obciam pomôcť. No, potom pán predseda rozprával o tom, že teda ja som bol predseda výboru a teda ako to bolo, nebolo. No v prvom rade, a nájdeme tu pár poslancov, ktorí to vedia posúdiť. Áno, ja som bol v minulom volebnom období predseda finančného výboru. Ctil som demokraciu, ctil som právo vyjadriť sa každému jednému, nie, že koaličnému alebo opozičnému poslancovi. My sme mali výbor, kde vždy dostali slovo všetci, čo o neho požiadali. Všetci. Verejnosť. Ja som mal rokovania výborov, kde bolo, ja neviem, 20, keď sa riešili proste nejaké, nejaké veci, proste 20 členov rôznych odvetví, hej? Rôznych, rôznych rezortov, ktorí sedeli na finančnom výbore. Sedeli sme tam. Áno, sedeli sme tam hodiny. Niekedy sme ten výbor mali, mali dva dni. Ale proste každý mal priestor povedať, hľadali sa riešenia, počúvali sme sa, rešpektovali sme sa. O rozpočte sme mávali výbory skutočne dva dni. Dva dni. A nie to, čo tu pán predseda rozpráva, že: No začali sme 11:30 a strašná paráda, to predĺžil do 14:10, tak sme mali teda možnosť diskutovať. A tá možnosť bola taká, že keďže sme si dovolili koaliční, opoziční poslanci niečo povedať, tak to vyšlo dve minúty na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je normálne, že nedá sa ten výbor viesť horšie. Toto jednoducho takto nemôže byť. Nemôže to takto byť proste. To proste v tomto pán predseda vedie ten výbor extrémne zle. Extrémne zle. Nie je možné, nie je možné, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mal dve minúty na vyjadrenie. A to, čo tam sa dialo celé, to akože ani už nejdem, nechcem zachádzať do podrobností. Potom spomínal, že áno, aj za nás sa otváral rozpočet. Áno, aj predchádzajúca vláda urobila dlh, a nie je úplne malý. Súhlasím, hej? Ale treba vnímať, že skutočne tie roky 2021, tam bola kríza a áno, ja som tu predkladal to zvýšenie o 10 miliárd, hej? Áno, bola kríza, nevedeli sme, čo bude, proste doba bola ťažká a úroky boli nulové. My sme skutočne požičali 10 miliárd, požičali sme si 10 miliárd, v tom mal pán predseda pravdu, ale už tam to ďalej končí, pretože požičali sme 10 miliárd s nulovým úrokom, ale hlavne sa veľa z nich neminulo. To už pán predseda nepovedal, že, keď končili tieto predchádzajúce vlády, že v štátnej pokladnici zostalo 12 miliárd. Zostalo a aj tieto peniaze už potom minula aktuálna vláda a s tým nulovým úrokom. Takže v podstate tuto treba povedať, že Že keď končili tieto predchádzajúce vlády, že v štátnej pokladnici zostalo 12 miliárd. Zostalo a aj tieto peniaze už potom minula aktuálna vláda a s tým nulovým úrokom. Takže v podstate tuto treba povedať, že keby sa požičiavali tie peniaze teraz a to, že platíte 4 % úroky, tak by to bolo o 400 miliónov ročne drahšie, hej? Takže toto inak bolo jedno z dobrých rozhodnutí. Už ako sa tie výdavky robili, tam sa robili chyby aj v predchádzajúcej vláde. Ja som v tomto férový, hej? Ale jednoducho proste toto bolo dobré riešenie. Toto bolo funkčné riešenie. No a potom samozrejme treba vnímať, že štát je tu na to, aby pomáhal v krízach. Áno, štát sa môže v krízach zadlžiť. Tak sa to deje a to je správne. Len tam potom, a toto je v poriadku. Ja budem stále hovoriť, že to, že sa štát vtedy zadlžil počas toho covidu, že to bolo správne. Bolo treba pomáhať, kolegovci. Bolo treba. Ale problém je ten, že keď kríza odoznie, aj tie výdavky, ktoré majú byť inak jednorazové, lebo majú pomáhať v kríze a nie štrukturálne, ktoré nám pretrvajú, tie výdavky musia sa znížiť a vlastne štát má opäť zasa znižovať dlh, ideálne šetriť a mať prebytkový rozpočet na to, aby opäť bol v ďalšej kríze pripravený pomáhať, hej? Toto toto jednoducho toto treba. Takže ten problém je, že dnes nie je taká nejaká zásadná kríza. Nie je žiadna horúca fáza nejakej krízy a proste vy ste tie deficity nijak neznížili. Viete, tu sa hovorí, že sa konsoliduje. Čo sa konsoliduje, keď ste preberali krajinu s deficitom 5,3 % HDP a teraz váš rozpočet bude 4,94, takže päť v tom ideálnom prípade, keď to dodržíte. No tak ste znížili ten deficit o 0,3 %. To nie je úspešná konsolidácia. Nie je. To sa nebavme o tom, že medzitým ale pribudlo 31 miliárd nového dlhu, podstatne viac než tá predchádzajúca vláda. A to je ešte ďalšia vec, že 5,3 % bol deficit ku koncu roka 2023. Vládu ste preberali v októbri. Čiže keby sme sa ešte pozreli na to, aký ten deficit bol v októbri, aký vychádzal, to sú zasa oficiálne čísla z RRZ, tak on bol 4,8 % HDP. On sa navýšil na tých 5,3 už tou novou vládou, lebo ste tam už plnili nejaké predvolebné sľuby. Čiže keby som chcel byť úplne úplne férový, tak ste krajinu preberali s deficitom 4,8. Inak pán minister z nejakého neznámeho dôvodu hovorí o 6,5, čo je čisté klamstvo, hej? Čiže preberali ste krajinu s deficitom 4,8 HDP a vrátite ju niekomu, neviem, možno sebe, možno niekomu inému, s deficitom 4,94, čiže reálne v podstate ešte vyšším, ako ste začínali. Čiže nie, konsolidácia sa nijak nepodarila, proste nepodarila sa. Bohužiaľ, čo sa podarilo, je to, že vyberáte extrémne veľa, historicky najviac, čo samozrejme zastavilo slovenskú ekonomiku, nulový rast, nulový rast tohto roku, že je rast reálne 0,8, akýkoľvek rast začínajúci nulou je vlastne nulový rast. Proste s takýmito dôsledkami. Takže nie, pán Blcháč, nepodarila sa konsolidácia, nijak sa nepodarila. Všetko, čo ste navyše od ľudí vybrali, ste v podstate v dobrých, nazvime to pokojných časoch, roztopili v nových výdavkoch. Navyše ešte trvalých. Takže tam nie je nič, čo by sa dalo chváliť a proste pán predseda to nehovoril dobre. No a ešte tam je potom ďalšia vec a to by som možno mohol povedať teraz. Že pán predseda hovoril o provizóriu. To, ako sa to provizórium zmenilo v priebehu pol dňa bez toho, aby väčšina poslancov vôbec akože ani netušila vlastne, čo sa rieši. Netušila, čo sa rieši. A ten výsledok je ten, že môže minister financií skutočne za deväť mesiacov budúceho roka minúť všetky disponibilné zdroje, všetkých 33 miliárd, ktoré mu to rozpočtové provizórium umožní. Som tu počul také názory, prečo by sa to robilo a veď peniaze chodia kontinuálne. Jednoducho ja vám poviem prečo. Napríklad preto, bolo to síce trošku z iných dôvodov, ale keď ste odovzdávali vládu na začiatku roku 2020, tak boli hotovostné rezervy štátu na tak nízkej úrovni, že reálne hrozilo, že štát mal problém byť solventný, mal problém platiť svoje splatné záväzky. To je preto, pretože aj keď je nová vláda, než sa obnoví potom schopnosť dlhového financovania, chvíľku to trvá. Čiže už raz to tak bolo, že sa minuli všetky disponibilné zdroje, ktoré v tej situácii boli a proste štát zostal na holičkách. Bolo to tak, čiže ja som presvedčený, že preto sa to menilo. Veď keď teda tu všetci vrátane ministra tvrdia, že nie, nie, nie, prečo by sme chceli minúť to, čo je na 12 mesiacov za deväť, tak prečo potom rušíte 1/12? Veď tá 1/12 v tej pôvodnej verzii rozpočtového provizória jednoducho práve toto zabezpečovala, aby sa to takto nedialo. No potom tam pán predseda hovoril, že a veď ale však čo provizórium, veď to je bežné. No ako jeden predseda finančného výboru by mohol inak vedieť, že tie pravidlá provizória sú práve preto striktné a majú byť striktné, aby sa to provizórium nevyužívalo a ak by bolo, tak nútilo vládu a parlament, aby čo najrýchlejšie nejaký rozpočet našli. Tie pravidlá sú tak striktné, že inak Slovensko nikdy nebolo v rozpočtovom provizóriu ako štát. Hlavne, že pán predseda finančného výboru hovorí, že je to bežné. Je to bežné, ale len v jednom jedinom prípade a ten prípad sa volá Liptovský Mikuláš. Skutočne, pán predseda finančného výboru je primátor Liptovského Mikuláša a on tam skutočne posledné tri roky fungoval v rozpočtovom provizóriu. Samozrejme, že hneď našiel vinníka, hej, koalíciu, ktorá z hľadom okolností teda tvrdil, že je viac opozičná. Ale tak ja neviem. Tak keď primátor si nevie dohodnúť tri roky po sebe so zastupiteľstvom rozpočet, tak ja neviem, či je 100 % problému v tom zastupiteľstve a lietadlo je pán primátor. Čiže ak hovoril pán predseda finančného výboru o tom, že provizórium je bežné, tak nemohol mať na mysli štát, lebo tam sa to nikdy nestalo, mohol mať na mysli akurát tak jeho mesto. No. Rozprával o energopomoci. Do nej išli skutočne miliardy a môžeme, treba raz pomôcť. Ja tvrdím, že áno, keď boli tie najväčšie ceny, bolo treba pomáhať. A skutočne možno 20 % populácie treba pomáhať aj dnes. Tie ceny sú vysoké, náročné. Ale treba povedať aj to, a to samozrejme nespomenul, spomenul len to, že teda boli minuté miliardy. Boli, boli prejedené miliardy. Rok sa s rokom stretne a ak vyhráte voľby, tak znova budete musieť hľadať, kde tie peniaze ďalšie nájdete. Proste pomáhať sa má skôr tak, že sa tie peniaze na niečo použijú, na investíciu, či do zateplenia, či do fotovoltiky, či do výstavby nejakého energetického zdroja väčšieho, akokoľvek. Proste peniaze sa nemôžu len prejedať. Tak dobre. Ďalšia vec, ktorej sa venoval pán predseda, bolo NKÚ. Použijem jeho slová. V NKÚ dalo stanovisko. Je všetko v poriadku? No, nie je všetko v poriadku, pán predseda. Verím, že počúvate. Nie je vôbec nič v poriadku. Najvyšší kontrolný úrad mal 48 hodín na posúdenie rozpočtu. On vydal stanovisko 1,5-stranové. Myslím, že ste ho mali možnosť počuť a nakoniec ste mali možno možnosť počuť šéfa NKÚ, ale v tom stanovisku tam nerozprával, že je všetko v poriadku alebo že je rozpočet v poriadku. Tam hovoril presne to, že nie je možné za 24 hodín posúdiť rozpočet, že to nie je v súlade s pravidlami, že jednoducho takto to byť nemôže. Čo si z toho zobral, pán predseda? Áno, veď bolo stanovisko na výbore, bolo, schválilo sa, schválilo. Ale čo sa schválilo? Schválilo sa to, že dvíha zásadne varovný prst NKÚ a hovorí, že v jeho 30-ročnej existencii sa nestalo, aby mal takýto malý, akože extrémne malý, musíte uznať, 48 hodín je málo na naštudovanie dokumentu so stovkami strán. Čo, pán predseda? No veď aj v 23. mal málo času, aj v 25. mal málo času. Áno, prirodzene, keď boli voľby 30. 9., keď ste niekedy v polovici októbra nastupovali, chvíľku trvalo samozrejme programové vyhlásenie, že tam toho času bolo málo. Bolo asi 1 a pol mesiaca. Ale aj tam to nebolo, že mal 48 hodín NKÚ a vtedy to stihol. To pán predseda si pamätá zle alebo proste vedome zavádza. Bolo to celé rýchle, prirodzene, pretože začínalo nové volebné obdobie, ale NKÚ tam malo relatívne hodne dlhší čas ako týchto 48 hodín. Preto to zvládlo. Potom spomínal pán Blcháč, že v 25. sa trebalo naháňať. Áno, neviem, či si pamätáte, kolegovia, naháňali ste sa aj vlani. A naháňali ste sa preto, lebo ste sa chceli vyhnúť dlhovej brzde. Potrebovali ste to prijať pred tým, myslím, 21. novembrom, aby sa na ten rozpočet ešte nevzťahovali parametre dlhovej brzdy. Vidíte, vtedy ste ešte dokonca aj vnímali, že tá dlhová brzda toto spôsobí, že treba predložiť vyrovnaný rozpočet. Dnes sa rok s rokom stretol a tu pán predseda tvrdí, že to tak nie je. No. Ale poďme teda sa baviť vlastne o tom rozpočte. Zasa, čo pán predseda hovoril. Jednoznačne, jednoznačne aj z toho správania sa vlani, z toho 25. roku, je zrejmé, že ten rozpočet mal byť predložený vyrovnaný. Ak by ste si to, kolegovia, nemysleli, no však vlani, tak by ste sa nenaháňali. Pán predseda tu potvrdil, že naháňali ste sa, bolo málo času, lebo pred tým, aby začali platiť pravidlá dlhovej brzdy. Teraz si prečo myslíte, že neplatia zrazu? Platia a jednoducho bolo sem treba priniesť vyrovnaný rozpočet. A ja sa asi ani nebudem vyjadrovať k tomu uzneseniu 407 vlády, ktoré s jednou A4 vlastne sa tvári, že vyplo dlhovú brzdu. Nevyplo, jednoducho to je úplne nemožné, ale však nechajme rozhodnúť Ústavný súd, nejdem do toho zasahovať. Ale prečo vyrovnaný rozpočet? Pán predseda povedal: „Neschopný a nefunkčný zákon o rozpočtovej brzde.“ Nie, nie, nie. To je úplne správne ustanovenie, že keď sme nad posledným najvyšším pásmom dlhovej brzdy, že treba priniesť vyrovnaný rozpočet na vládu a teda predložiť ho do parlamentu. Zákon nehovorí, že ho máte schváliť. Zákon hovorí, že má byť sem predložený a duch toho zákona hovorí, že v takejto situácii, keď teda vláda nevie hospodáriť, keď sme nad všetkými pásmami, tak treba ukázať, na čo máme. Príjmy cca 27 miliárd, k tomu výdavky alebo skoro 28 k tomu výdavky. S tým bolo treba sem prísť a povedať, že za to, čo dokáže štát vybrať peniaze, vieme občanom, firmám, krajine doručiť toto. Tam je vidieť vlastne, čo vláda považuje za to esenciálne, za to najdôležitejšie a čo teda za to dôležité považuje. Toto bolo treba urobiť. Ďalej vám zákon už nič iné neprikazuje. Hovorí to, že potom samozrejme Národná rada môže ten návrh rozpočtu upraviť, urobiť z neho deficitný a to zasa má svoj zmysel. V tej úprave, ktorá ho urobí deficitným, poviete občanom tejto krajiny, tým, ktorí sa skladajú na ten rozpočet, ktorí sú jeho tými skutočnými vlastníkmi, občania, hovoríte, že na toto síce nemáme, ale je to pre nás tak dôležité a chceme to pre vás, občania, doručiť, že sme to jednoducho do toho rozpočtu dali. A poviete, že toto sme tam dali a toto je ten deficit, ktorý nás to stál, lebo na toto všetko si musíme požičať. A tie miliardy, ktoré si musíme požičať, tak tam je samozrejme potom úrok a to tiež treba férovo ľuďom povedať, že tých v tomto prípade aktuálnom 7,5 miliardy proste nás bude stáť okolo 300 miliónov ročne na úrokoch. Čiže ešte aj toto tie služby stoja, hej? Ešte tie úroky, čiže aj takýto rozpočet ste mali schváliť. Toto je postup, ktorý sa dal bez problémov stihnúť, zároveň by mal čas NKÚ na posúdenie rozpočtu. Zároveň by aj rozpočtová rada to vedela urobiť. Toto všetko, takto sa to malo udiať. Ja ale vôbec nerozumiem, že prečo ste sa vôbec do toho nepustili. Proste toto by bolo dodržiavanie ústavy. Všetci tu tuto tá ústava býva, však všetci vieme. Všetci sme na ňu položili ruku a povedali sme, že sa ňou budeme riadiť. No, len teda sa ňou bohužiaľ neriadite. Ústavy. Všetci tu tento, tá ústava býva, však všetci vieme, všetci sme na ňu položili ruku a povedali sme, že sa ňou budeme riadiť. No, len teda sa s ňou, bohužiaľ, neriadite. No, zoberme si sociálnych partnerov, keď tu pán predseda hovoril, jak majú všetci veľa času. Tripartita mala 23 hodín. V nedeľu doobeda, povedzme o tej 10:00 alebo tak nejak, im bol doručený návrh rozpočtu. Všetky tie stovky strán a v pondelok o 9:00 ráno sa rokovalo. 23 hodín proste nie je dostatok času ani na bežný pozmeňujúci návrh. Kolegovia, vy, ja viem, že dávate vždy ihneď, hlasujme ihneď, ale rokovací poriadok, čo je inak tiež zákon, hovorí, že pozmeňujúci návrh sa nemá schváliť skôr ako 48 hodín od jeho predloženia a prerokovania. Po, na vrch niekedy strana, hej? Niekedy dve. Na to má byť 48 hodín. Kolegovia, vy ste predložili niekoľko sto strán rozpočtu sociálnym partnerom na 23 hodín. A v pondelok ráno ste sa ich pýtali na ich názor. Akože to je čokoľvek, len, len teda nie správne. Samozrejme, že ho odmietli aj zamestnávatelia a odmietli ho aj odborári. Pán predseda tu hovoril, že ho pani Müllerová chválila. Nie, nechválila. Aj pani Müllerová kritizovala štátny rozpočet. Aj pani Müllerová povedala, že s ním nesúhlasí. To bolo ďalšie klamstvo, ktoré tu zaznelo. Ono sa to asi zasa nejak pánovi predsedovi zmotalo, pretože pochopiteľne pani Müllerová pochválila, že teda nakoniec prišlo ku valorizácii tarifných platov vo verejnej sfére. Ale zasa, kolegovia, prečo preboha od 1. 7.? Nebolo by férové voči tým policajtom, hasičom, vojakom, učiteľom, všetkým, ktorých sa to týka, im dať už na začiatku roka to? Áno, povedzme nižšie, aby to vyšli rovnaké peniaze, ktoré ste na to pripravili, ale aby to mali postupne už od januára. Nebolo by toto férové? Píšu mi normálne ľudia, že ku 1. 7. ide do dôchodku. Že sa toho proste jednoducho v tej práci nedožije. Keby to bolo od januára, tak má vlastne ešte šesť platov vyšších. Prečo ste to takto spravili? A ja vám poviem prečo. Pretože v tom rozpočte je jediná viditeľná stratégia a tá jediná viditeľná stratégia je zhmotnená do slov pána ministra, že pripravil predvolebný rozpočet. Ja to poviem ešte inak, to je rozpočet volebnej korupcie, to je rozpočet snahy opäť vyhrať voľby, kolegovia. Ale nie férovým spôsobom, pretože to, čo ste nachystali, tie obrovské výdavky, ktorými chcete tie voľby vyhrať, zaplatíme všetci a všetkých nás to bude mrzieť. Čiže tú tarifu 8,4 % od 1. 7. Viete prečo? Pretože od 1. 7. budete robiť za nový plat. 15. mesiac robíte, potom výplata. 15. 8. vám príde prvá zvýšená výplata a 15. 9. druhá a voľby budú o týždeň na to plus mínus. Čo hovorí klasická psychológia? Že človek si dva, maximálne tri mesiace pamätá a vníma, že má výplatu zvýšenú a je za to vďačný. Potom ju už považuje za normálnu a vlastne už pomaly začína rozmýšľať, že však by mu mohli pridať znovu. Toto je tá volebná korupcia, kolegovia. Takto, že chcete tie platy dať proste presne tie dva mesiace pred voľbami, aby to bolo vidieť. Neviem, či toto je akoby správny postup. Je tam kopu ďalších príkladov, ako by sa dodalo. Ja poviem ešte ten jeden Intrastat, už som to tu hovoril. Intrastat, vládna agentúra, ktorá robí prieskumy a rôzne teda ďalšie veci, ktoré sa do tých volieb hodia. Pozrime sa na to: vo volebnom roku zdvojnásobený rozpočet. Obávam sa, že všetky tie zistenia, ktoré tam budú okrem toho viditeľného, tých prieskumov, budú k dispozícii iba niektorým stranám a zasa to len bude kriviť volebnú súťaž. No. Potom tu pán predseda spomínal tie priority, ktoré sa podarili, podarili vraj HLAS-u. Viete, a spomínal tu kočíkovné. A toto nič lepšie neukazuje. Teraz tu mňa mrzí vlastne, že, a je tu Zdenko, je tu ešte z HLAS-u, vlastne aj dvaja ste z HLAS-u, že? Dobre, takto. Dobre. No, čiže kočíkovné. Áno, zvýšilo sa, ak si dobre pamätám, z 870 na 1000. O 130 €. Tak priemerná žena má 1,5 dieťaťa, trošku menej, ale dobre. Čiže 1,5 za život má človek šancu dostať tých 130 €. Takže reálne niečo cez 200 €. To je to, čo sa tu s veľkou pumpou ľuďom dáva a spomína to pán predseda finančného výboru. Ale už nepovie, že štvorčlennej rodine tá konsolidácia na príjmoch zobrala tento rok 858 € každej jednej. A takéto isté číslo to bolo aj v 25., plus mínus veľmi podobné. Každá jedna rodina. Čiže vlastne vy raz a 1,5-krát za život dostanú 130 € navyše, ale potichu, a to sa tu nepovie, ste im zobrali skoro 900 € každý rok. Akože to je presne to, že veľkými priehrštiami ľuďom beriete a drobné im dávate. Akurát o tom braní nerozprávate, o tých drobných sa tu robí šou. Ešte mám jedno porovnanie. Štát má historicky najvyššie príjmy. V budúcom roku to tak je zase naplánované. Inak je to tak aj tento rok. V roku 2023 sa štát vybral od ľudí daňami, odvodmi, všetkým o 11 miliárd menej, ako vyberie budúci rok. Toto je ten rozdiel. 11 miliárd zoberiete viacej a teraz sa tu poďme baviť, ako tých 11 miliárd vrátite. Kľudne, kolegovia, dajte faktické, poďte rátať, hej? Oproti roku 23, používam ho preto, lebo však to je ten dôvod prapôvod všetkého, hej, rok 23. Tak dobre, poďte rátať, povedzte mi, kde dostanú ľudia podporu 11 miliárd, lebo toľko ste im zobrali. Keď im 11 miliárd dáte, tak vlastne budú na tom, čo ste im zobrali. Ja hovorím, nezobrať, nižšie dane, nižšie odvody, nechať ľuďom, bude to lepšie. Takže toto je tá realita. No, posledná vec asi je predsa len ešte ten Ústavný súd. A aha, a ešte k tomu provizóriu. Bolo tu také hovorené, že príjmy idú priebežne, tak sa vlastne nedá za deväť mesiacov minúť. No, príjmy do nejakej miery, samozrejme, idú priebežne. DPH sa platí každý mesiac, odvody z výplat, jasné, idú každý mesiac, preddavky na dane sú tiež každý mesiac. OK. Ale štát samozrejme potrebuje v tomto prípade dofinancovať 7,5 miliardy nového deficitu a pochopiteľne to nebudete robiť mesiac pred voľbami, lebo to už nejde. Takže sa to bude robiť v prvej časti roka a, ak budete úspešní, tak si napožičiavate skôr. Tým pádom tie peniaze budete mať a budete ich vedieť minúť. Čo zasa vyvracia slová pána predsedu finančného výboru, že nemôže minúť niečo, čo nemá. No, ja hovorím, že môže minúť a aj to tak spravíte, pretože peniaze budete vedieť mať. Ale, a to je veľmi dôležité, že dobre, 7,5 miliardy. Možno ma Števo trošku opraví, lebo toto teraz si nepamätám presne. 7,5 miliardy nového deficitu, to treba požičať. Rádovo sú tam nejaké do troch miliárd úrokov a samozrejme treba prefinancovať aj nejaký maturujúci dlh. Rádovo si štát bude musieť budúci rok požičať okolo 15 miliárd. Asi to číslo sedí. 15 miliárd v lete sa požičiavať nedá, to znamená, budete musieť počas aukcií si každý mesiac dokázať požičať 1,5 miliardy eur. Ja hovorím, že vau, to bude ale hodne zaťažkávajúca skúška pre šéfa ARDAL-u. Aj toto bude veľký problém a hovorím, proste, aby to tu zaznelo, lebo jednoducho takto zložité to celé je a inak toto vie ešte možno dobehnúť. Zasa ja nechcem ani povedať, že vás, o nás tu nejde, ľudí to vie dobehnúť. Občanov, tých tu zastupujeme a kvôli tým tu sme. Takže toto vie byť veľký problém. Čo tomu dodať na záver? Myslím si, že stále, ja som pozitívny človek a verím, že tu nikto ani toto vystúpenie, kolegovia, neberiete osobne. Ja sa snažím hovoriť, ako by sa to dalo inak. Stále je priestor a zasa zabrnem do toho zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ten hovorí, že ak bol predložený rozpočet deficitný, no tak vláda ho má stiahnuť, zobrať ho z procesu schvaľovania, stiahnuť ho, prepracovať a prísť s vyrovnaným rozpočtom. Máme dneska ešte stále prvú polovicu októbra. To sa všetko dá do konca roka s prehľadom a s gráciou stihnúť. Toto je to, prečo tu ja rozprávam, preto tu ten čas aj môj, aj váš míňam, aby som ukázal nejaké riešenie. Stále sa to dá vyriešiť, stále sa to dá urobiť tak, aby proste jednoducho to Slovensko netrpelo až tak zásadne. Ďakujem pekne za pozornosť. [19:24] Andrej Danko Ján Skulík [19:24] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, Marián, si sa venoval vo svojom vystúpení dosť času nášmu predsedovi finančného výboru Jánovi Blcháčovi a pán Blcháč aj mne sa dosť dlho venoval v jeho vystúpení, len ja som musel odísť na tlačovku. A venoval sa takým spôsobom, že skritizoval KDH a hlavne ministra Figeľa ohľadom výstavby a diaľnic, že KDH môže za to, že nie sú postavené cesty a diaľnice. Ja by som odporúčal kolegom zo Smeru a z Hlasu, radšej tejto téme sa vôbec ani nevenujte a nechoďte do minulosti. To vám fakt odporúčam, lebo môžeme sa začať baviť my to. Kedy bolo mi to podpísané? V roku 2009 s vaším ministrom Ľubomírom Vážnym. Vyše 1 miliardy išlo pre súkromnú firmu, zisk Hubovú – Ibachnovú som spomínal, že geologický prieskum sa robil ešte za Igora Chomu, riaditeľa NDS-ky v rokoch 2006 – 2008. A vieme, ako dopadol tento úsek: o pol miliardy predražený, 13 rokov dlhšie sa stavalo. A čo sa týka Višňového, tam vieme dobre, že PPP projekty, ktoré pripravila Ficova vláda, tak koncesionár šesťkrát po sebe nebol schopný zabezpečiť finančné zdroje na realizáciu tohto projektu. Keď nastúpil Ján Figeľ, urobil súťaž, až do roka bola podpísaná, bola aj vlastne uzavretá zmluva. Vysúťažilo sa za 255 miliónov € bez dane, ale Počiatek to dva roky naťahoval, až to dal tretiemu v poradí. Pozrieme sa bližšie na Jána Počiatka, na pána Stromčeka. A tam ešte arbitráž, je vyše 600 miliónov, tunel vo Višňovom stál a to nie je ešte konečná suma. Takže poprosím poslancov za Smer a za Hlas, nevenujte sa minulosti, venujme sa radšej budúcnosti, lebo tá minulosť vás môže dobehnúť. [19:26] Andrej Danko Pani poslankyňa, ešte [19:26] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, ty si uviedla, komentovala aj teda vyjadrenia pána Blcháča na margo toho, kde sa snaží ospravedlňovať ten postup vlády tým, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti je nefunkčný, neúčinný, neviem čo. Ale ja nechápem, odkedy vlastne, odkedy nám subjektívne presvedčenie o tom, že nejaký zákon je zlý, dáva právo osobitne v parlamente a vo vláde ho nerešpektovať. Len tak. Že si prosto povieme: „Jój, no tak nám sa zdá, že to je zlé, že to teraz nebude dobré a nemáme na to prostriedky a neviem čo a neviem čo. No tak proste my sme vláda a my sme parlament, tak to nebudeme rešpektovať.“ Keby sme, kolegovia, takýmto spôsobom pristupovali v tejto republike ku všetkým, a teraz my myslíme, pretože vy to tak robíte, tak tu by dávno bol bordel, chaos, ľudia by sa pomaly vraždili na ulici a bolo by to beztrestné. Však to nemôže jeden predseda finančného výboru a jeden poslanec, ktorý tu na ústavu prisahal, niečo takéto povedať. To je úplne, úplne absurdné a z toho, ako si to celé vykreslil a zdôvodňoval, tak ja mám pre kolegu Blcháča jediné, jediné naozaj úprimné odporúčanie, rezignujte na tú funkciu predsedu finančného výboru. Veď to je hanba. Áno. [19:28] Andrej Danko pán poslanec [19:28] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kyslík, ďakujem ti, Marián, že si sa takto pomenoval, povenoval predsedovi finančného výboru. Treba, treba si na tieto veci takýmto spôsobom nasvietiť, pretože sú to vážne veci, ktoré sa tu dejú a vážnosť vlastne tej funkcie predsedu výboru je veľká. Ten rozdiel medzi kompetentnosťou pána Blcháča a vážnosťou tej pozície, tak to už dobieha aj ten rozdiel, ktorú, ktorý dosiahol tuto pán minister Košúta Ješto, ktorý tu prišiel postrážiť teda rozpočet, a ten dosiahol ešte, ešte väčší rozdiel ako kolega Blcháč. No ale jeden údaj by som ešte doplnil, že oni dali predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 1,5 min, sme si to sme si to zrátali, že, že ani, ani nie tie tri. Ja som napríklad na výbore nedostal ani slovo. Vôbec, pretože už nevyšiel čas, takže asi takto vyzerala, vyzerala diskusia k rozpočtu, no a teda na váženom finančnom výbore, no a tých blbostí sa tu doobedu porozprávalo teda hodne v tej diskusii, ktorú teda ťahal sprava Vôbec, pretože už nevyšiel čas, takže asi takto vyzerala vyzerala diskusia k rozpočtu, no a na teda na váženom finančnom výbore ty, čo? Blbostí sa tu doobedu porozprávalo teda hodne v tej diskusii, ktorú teda ťahal spravodajca, pán Blcháč, ale teda z toho, čo si hovoril, by som ešte vyzdvihol jednu vec, že teda, on sa chváli, že ekonomika porastie budúci rok 1,8 %, čiže viac ako 0,8 v tomto roku. My ekonómovia všetko, čo začína nulou, voláme voláme stagnácia, Jánovi Blcháčovi to ale teda nevadí a, čo je také zaujímavé, že vlastne oni sa chvália cudzími výsledkami, pretože veľká časť toho nárastu je spôsobená Volvom, čo teda on aj otvorene hovorí. No a to je teda projekt, ktorý bol schválený minulou vládou, oni ho vlastne iba nezastavili, takže budeme [19:30] Andrej Danko pán poslanec [19:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pročko, ďakujem. No, Marián, hovoril si o tom, že tento rozpočet nepodporíte a tento rozpočet nepodporila ani Konfederácia odborových zväzov Slovenska. To treba povedať. Povedali, že ich primárnou požiadavkou a primárnym cieľom je valorizácia platov štátnych a verejných zamestnancov. A oni nepodporili tento rozpočet, čiže je veľmi dôležité poukazovať na to, že Fico na tlačovke vystúpi a rozpráva o skvelom a fantastickom rozpočte a veľmi dôležití partneri nepodporujú tento rozpočet. Ďakujem. Pán poslanec. [19:30] Andrej Danko Ich [19:30] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne, poslanec Viskupič, za tvoje vystúpenie. Aj ďakujem za to, že si nasvietil vlastne, ako funguje finančný výbor a kto je na čele tohto finančného výboru. A ja by som sa chcel tiež tomu povenovať, lebo ja sa priznám, ja som pána Blcháča tu vždy počul iba, keď oznamoval cez procedurál, že kedy začína alebo teda kedy zasadá finančný výbor, ale ja som ako od neho nikdy žiadne tu reálne vystúpenie doteraz nepočul a potom, čo som tu dneska zažil, tak, keď som hovoril, že sa musím napiť vody, ja som odvtedy vypil asi 4 l vody, sa musím priznať a stále mi nie je lepšie, ale ako ja som normálne zhrozený, lebo prístup predsedu finančného výboru k tomuto celému bol ako keby sa tu hrali nejaké monopoly alebo keby sme hrali človeče, nehnevaj sa, lebo povedať, že však nevadí, že máme nejaké veľké výdaje na strane štátu, však vždy nejaké peniaze do toho štátu pritečú, tak mne toto prišlo ako argument, keď tu predkladajú rozpočet. Ako predseda finančného výboru tu obhajuje rozpočet s deficitom 7 miliárd. Ako to mi príde, že úplne šialené a namiesto toho, aby sa tu venoval, ktorí obhaja tento rozpočet a povedia, prečo ten rozpočet je dobrý, prečo on ako predseda finančného výboru nechal RRZ dve minúty k vystúpeniu k rozpočtu, tak on tu namiesto toho riešil nejakú protikandidátku v Liptovskom Mikuláši, akú má vizuálnu identitu a prečo vypína komenty a podobne. Mne to prišlo tak nedôstojné, že ja som sa normálne hanbil, že v tejto inštitúcii sedím a ja by som naozaj očakával úplne iný prístup koalície, keď už takýto rozpočet sem predložili, že sa k nemu normálne vyjadria, že tu vystúpia, dajú tu nejaké argumenty, ale ja som nepočul jeden jediný iný argument. Okrem toho sme sa vlastne dozvedeli, že problém, prečo tu teda nemáme diaľnice, je v bývalom ministrovi KDA, to mi prišlo tak dôstojné. Takže ja som rád, že si povedal a nasvietil, akého predsedu finančného výboru tu máme a verím tomu, že už dlhšie ako rok nebude predsedom finančného tohto výboru. [19:32] Andrej Danko Pán poslanec [19:32] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické. Skúsim sa niektorým povyjadrovať. Áno, presne tak, ako bolo povedané. Veď my sme tu nie na to, aby sme subjektívne dodržiavali zákon, ktorý sa nám hodí alebo páči. My sme tu na to, aby sme rešpektovali ich zákony, všetky. Ústavu, ústavné aj bežné. A ja to prirovnám, všetci pôjdeme teraz domov, predpokladám, že väčšina na aute a to, že jednoducho dôjdeme bezpečne domov, je práve preto, že všetci dodržiavame pravidlá cestnej premávky, čo je tiež zákon. Tu pán Blcháč vlastne hovoril, že on na červenú stáť nebude. A to veľmi rýchlo skončí tým, že nabúra, ale môže ublížiť aj niekomu, kto tie pravidlá dodržiaval. Toto je to, čo tu vlastne rozprával ráno, že on bude jazdiť na červenú a jemu je to jedno. No a ešte Števo Kiš spomínal ten rast 1,8 desatinných percenta pre budúci rok. Bodaj by to tak bolo. Lebo pamätám si rok 25, kedy východiská rozpočtu boli, že 2,2 % rastu a tá realita bola 0,8. A ono, dobre, robia to výbory na pôde MF. Ja o tú nezávislosť mám stále väčšie obavy. Viete, prečo sa vždycky ten rozpočet zrazu, sa ide svet zlepšiť a ten rast bude väčší? Pretože väčšia predikcia rastu znamená vyššie predikované príjmy. K vyšším predikovaným príjmom sa dá urobiť viacej výdavkov a celý ten rozpočet je ešte nafúknutejší. No a keďže sa raz zasa raz, bodaj by sa to stalo, teda, že bude, ale keď sa zasa raz neuskutoční, čo bude? Opäť bude väčší deficit a opäť to zaplatia naši vnuci, naše deti a naši vnukovia. Ďakujem pekne za pozornosť. Pampers leggings [19:34] Andrej Danko Dušinka vážený [19:35] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia. Pán minister Kamenický tento svoj rozpočet, pekelný rozpočet, ktorý nás ťahá naozaj do bankrotu, prezentuje alebo snaží sa ho prezentovať ako rozpočet sociálneho zmieru. Tak ja sa pýtam, kde je ten sociálny mier? Kde ho odobrili zamestnávatelia? Alebo odborári, ktorí zastupujú zamestnancov. Viete, ako to dopadlo? Ani zamestnávatelia, ani zamestnanci s tým nesúhlasia. Na preštudovanie viac ako 300-stranového rozpočtu dostali niečo vyše dňa z nedele do pondelka. Jeden zo zväzov sa na protest stretnutia tripartity ani nezúčastnil. Sociálny zmier ďalšia inštitúcia, ktorá sa k rozpočtu má vyjadrovať, no na preštudovanie mala necelých 48 hodín. Bolo NKÚ? Jediný, jedinýkrát v histórii Slovenska sa stalo, že NKÚ objektívne nemalo čas na napísanie riadneho stanoviska k rozpočtu. Predstaviteľ finančného výboru Blanář tu dnes hovoril, že no, ale veď NKÚ malo aj v minulosti málo času a zvládli to, a čo, počas vašej vlády ste otvárali v priebehu roka rozpočet? Áno, otvárali sme v priebehu roka rozpočet kvôli kríze, ktorá bola nepredvídateľná a mala celosvetové dopady, kde to zamávalo so všetkými štátmi na celom svete. Napriek tomu bol ten rozpočet nachystaný tak, že mali relatívne dosť času na to, aby dokázali pripraviť normálne, objektívne stanovisko. Teraz, mimo všetkých kríz, prvýkrát v histórii sa stalo, že NKÚ skrátka nemalo čas, lebo 48 hodín na 300 strán je naozaj nereálny čas, aby sa k tomu vyjadrilo. A bolo to spomínané aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Mohli k tomu povedať štyri súvislé vety v priebehu 2 minút. Akonáhle bolo povedané, že toto je rozpočet, ktorý nás ťahá do bankrotu, bolo po diskusii. Takže toto je na margo toho, v akom prostredí sa tento rozpočet tvoril a ako sa k nemu stavajú tí, ktorí majú k tomu čo najviac povedať. Jednoducho táto vláda ich úplne obišla, respektíve umlčala. Pred samotným schvaľovaním a diskusiou o rozpočte sme tu mali jednu veľmi zaujímavú diskusiu, novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, kedy sa naozaj fakticky zrušilo rozpočtové provizórium. A ja sa veľmi divím tomu, že poslanci HLAS-u, SNS, huliakovci, tarabovci, migalovci a neviem, kto ešte tvorí ten vládny zlepenec, tomu tak ľahko a s úsmevom prikývli. Či si neuvedomili to, že skrátka akonáhle nepodporujú rozpočet, tak ešte väčšiu silu a váhu dajú premiérovi Ficovi a ministrovi Kamenickému. Že ich budú vedieť zo dňa na deň vypnúť od peňazí. Skrátka budú môcť presúvať financie z jedného ministerstva na druhé, z jedných priorít na iné. V poriadku. Chceli robiť ramená pri rozpočte? Nakoniec úplne stiahli. No a čo je ale vážnejšia vec, je to, čo tu bolo naozaj už aj dnes spomínané. Že skrátka vláda bude môcť celý rozpočet minúť v priebehu deviatich mesiacov do volieb. A keď niekto hovorí, že nie, že prečo by to niekto robil, tak my s tým už máme skúsenosti. 5. marec 2020, keď sa rozprával súčasný prezident Pellegrini so súčasnou ministerkou hospodárstva, keď ich zachytil mikrofón na tlačovej besede, keď Pellegrini vraví: Bude to drahé? A Saková mu odpovie: No a čo, veď na to už peniaze budú hľadať oni. Tak to je presne tá istá situácia. V septembri pred voľbami: Bude to drahé? Tak veď na to už bude hľadať peniaze iná vláda. A ono, že ten scenár je naozaj veľmi reálny, sa potvrdilo aj dnes. Veď minister Taraba len v priebehu tohto roka na odmenách pre svojich štátnych zamestnancov rozhádzal 2 milióny eur. Z toho dvaja zamestnanci si prilepšili o 90 000 € len na odmenách. Ako človek si povie, že desiatky tisíc, ale to je len špička ľadovca, vážení občania, 90 000 ľadová odmena, bežný Slovák s priemernou hrubou mzdou 1 630 € by na takúto sumu musel pracovať 4 a pol roka. 4,5 roka by musel bežný človek pracovať na Slovensku, aby dostal takú odmenu, ako šmahom ruky rozdal Taraba dvom svojim úradníkom. Tak si to vezmime. A to je len pár desiatok tisíc. A vezmite si, aké peniaze lietajú pri kšeftoch s hasičskými autami, pri košeliach z kávových zŕn, pri kukurici predraženej a podobne. A to ešte nehovoriac o nehospodárnych nákupoch alebo zbytočných nákupoch. Tu lietajú desiatky miliónov eur. Tak si predstavte, a kľudne, a kľudne, že jednoducho tu odtekajú niekde úplne mimo. Keď na 90-tisícovú odmenu, ktorú Tarabov úradník dostal šmahom ruky, vy budete pracovať 4 a pol roka. Ak by sme brali celý jeho plat, lebo to mal 160 000 za 8 rokov. Tak to len pre predstavu, že čo čaká Slovensko. Aká, ak bude schválené rozpočtové provizórium, ak nebude schválený rozpočet. Ono to tak v zásade dopadne, aj keď ten rozpočet bude schválený. Lebo 7,5 miliardy čistého dlhu len za budúci rok, to je čisté šialenstvo. Matovičovej vláde v predchádzajúcom období 2020 – 2023 vyčítali, že Slovensko zadlžili o nejakých 12 až 15 miliárd eur. To je dlh v priemere 2 200 € na jedného občana. Poďme povedať, že čo v tých 2 200 € dlhu bolo. Potom kurzarbeit, ľudia mesiace nemuseli do práce, napriek tomu dostávali 80 % mzdy. Bola to pomoc s nájmami pre podnikateľov, aby nezatvárali fabriky. Boli to stovky miliónov vynaložené na energopomoc. To, čo vy tu vy nakladáte na energopomoc 250 miliónov alebo 450 miliónov v tomto roku, sú drobné, lebo teraz tie ceny energií sú násobne nižšie oproti tomu, ako to vyskočilo počas našej vlády. Kým nám tie ceny energie vyskočili skokovo naozaj fakticky z mesiaca na mesiac, dávali sme plošnú pomoc. Áno, vtedy to bolo naozaj: kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Vy ste to kritizovali od roku 2022. Po štyroch rokoch ste neboli schopní spraviť riadnu adresnú energopomoc. A v poslednom roku vlády na to už úplne rezignujete. Už ani snaha o nejakú adresnosť. Nie, rovno sa povie celoplošne. Tak vážení občania, vy, ktorí zarábate tých 1 630 €, tak vedzte, že z vašich daní sa bude pomáhať boháčom na Slavíne a kdekoľvek inde na Slovensku na to, aby si mohli vyhrievať bazény. Áno. Kým bežná rodina, ktorá šetrí a na energopomoci dostane pár desiatok eur, lebo má nízku spotrebu, tak tí boháči na energopomoci dostanú pár stovák eur, lebo tú spotrebu majú násobne vyššiu v tých. Mohli vyhrievať bazény. Áno, kým bežná rodina, ktorá šetrí a na energopomoci dostane pár desiatok eur, lebo má nízku spotrebu. Tak tí boháči na energopomoci dostanú pár stovák eur, lebo tú spotrebu majú násobne vyššiu v tých obrovských vilách. S vyhrievanými bazénmi. To je spravodlivosť podľa tejto vlády. No a to ešte nehovorím o tých, ktorí kúrite drevom. Tak vy skrátka na energopomoc úplne zabudnite a len prispievajte týmto boháčom, aby si jednoducho mohli vykurovať bazény. To je úplná rezignácia na akúkoľvek solidaritu. Niečo, čo opakovali od roku 2022, neboli schopní po štyroch rokoch doručiť. Úplne sa na to vykašľali a to isté je aj so stabilizáciou alebo znižovaním dlhu. Úplne sa na to vykašľali. 6 000 000 000 000 rokoch do doterajší rekord fakticky. Ale aj to sa im málilo. Budúci rok 7,5 miliardy, celkovo 30 miliárd € len za toto jedno volebné obdobie štvrtej Ficovej vlády. To je 5500 € na jedného občana. A keď niekto počúval dnes predsedu finančného výboru Blcháča, tak on ten rozpočet do pekla obhájil aj presne tým zvýšením kočíkovného. Ja som doteraz žil, že to bude o 200 €, ale ono to je iba o 130 €, takže tých pár rodín, ktoré budú mať to šťastie a odvahu, že si na Slovensku založia rodinu a budú mať deti, tak jednorazovo si prilepšia o 130 €, ale zrušené daňové bonusy, 200 na dieťa, to je natrvalo. Zvýšené DPH o 3 % to je natrvalo. Rast úrokov natrvalo. Pomoc s hypotékami, ježiš, to som ani zabudol. Pomoc s hypotékami, ďalšia veľká vlajková loď tejto vlády. Jednoducho po roku, odkedy bola zavedená, potichu presunutá na banky, nech sa s tým vysporiadajú, ako chcú. Však úplne kašlú na vás, že nemáte dostupné bývanie, že si neviete zobrať hypotéku, že nemáte na splátky, im je to jedno, pomôcť s hypotékami, nech to riešia banky. To je vizitka sociálnej vlády. Pán Kamenický sa chvastá, že z 0,8 % rastu, ktorý tu máme počas tohto roku, sa vyšvihneme na 1,8 % HDP. Ale už veľmi potichučku dodáva, že je to v zásade len vďaka tomu, že vo Volve v Košiciach nabehne výroba. Zasa sa ide chváliť výsledkami práce niekoho iného. Bolo to práve počas našej vlády, kedy ešte minister Sulík dotiahol na Slovensko Volvo. A to isté platí aj pri rozostavanosti Slovenska. Ďalší argument pána Blcháča alebo aj pána Kamenického, že rozostavali Slovensko. Poďme farby. Len čerpajú z toho, čo tu bolo začaté v období 2020 – 23. Višňové, 27 rokov sa to stavalo. On sa tým chvália. Pritom práve v roku 21 nastal obrovský reštart celej tej stavby tunela Višňové, kedy sa nanovo vysúťažil zhotoviteľ, technológia, našli sa na to peniaze. Tá súťaž bola spravená riadne, neboli námietky, nenaťahovalo sa to. Vďaka tomu to mohli teraz odovzdávať do užívania. Nemocnice? Každý mesiac sa Fico chodí ukazovať pred nejakú z nemocníc. Martin, nemocnica v Martine. Naša vláda vyrokovala a získala peniaze z Plánu obnovy. Počas našej vlády prebehla súťaž o zhotoviteľa. Takisto transparentne, bez prieťahov, bez námietok. Jasné. O pár mesiacov, rokov bude tá nemocnica hotová. Ale nie vďaka vám, ale vďaka tomu, že my sme spravili tú mravčiu robotu, tú najťažšiu časť. To isté, rekonštrukcia nemocnice v Banskej Bystrici. D je to? To hlavné penzum práce sa spravilo v rokoch 2020 – 23. Takže to, že tu štvrtá Ficova vláda rozdávala Slovensko, fámy, fámy. Mravčia robota bola spravená dávno pred vami. Chvalabohu. Ale tak si povedzme aj, ako to vyzerá, keď niečo rozostavala vaša vláda. Križovatka D1 – D4, nebol to minister Počiatek, ktorý akosi zabudol naprojektovať a vysúťažiť križovatku, že odovzdal úsek diaľnice, 10 km obchvat Bratislavy, ktorý končil niekde v poli. No, takto to vyzerá, keď plánujete vy. Vaše vlády. No ale viem, chvalabohu, počas našich vlád sa dal dokopy a áno, Jozef Ráž sa môže tváriť ako majster sveta, že otvoril križovatku D1 – D4 pri Bratislave. Ako slepé kura k zrnu k tomu prišiel. Rovnako ako k Višňovému, rovnako ako k tej križovatke. Čo tu máme ďalej? Á, nárast počtu zamestnancov verejnej správy, valorizácia platov. Tak to je skvelé. To mi premiér Fico svojho času hovoril, že ak by sme tu mali o 30 % menej zamestnancov v štátnej správe, nikto by si to ani nevšimol. No. A si všimol, keďže počas vašej vlády počet štátnych zamestnancov stúpa. A ešte aj v tomto poslednom roku, kedy už konečne malo dôjsť aj na konsolidáciu na strane štátu. Čuduj sa svete, niekoľko tisíc zamestnancov vo verejnej správe pribudne. No a valorizácia platov, to je naozaj výsmech, že tie zvýšenia platov, že tri roky tých ľudí necháte skrátka na suchu a v poslednom roku, dva mesiace pred voľbami im tie platy zvýšite. To mi pripomína, ako ste svojho času, nepamätám si teraz presne, ale bolo nejaké starobné dôchodky pre ženy narodené v istých nejakých 50., 60. rokoch, ktoré jednoducho mali mať zvýšené dôchodky. Tak namiesto toho, aby ste im priebežne tie dôchodky zvyšovali, tak ste to nastavili na ten najneskorší možný termín na konci roka a ešte ako keby cynicky čakali, kým tí starodôchodcovia stihnú skonať predtým, než im ten dôchodok vyplatíte, tak tu mi to príde rovnako, že počkáte, kým nejakí zamestnanci ešte v štátnej správe skončia a potom to budete dva mesiace pred voľbami vyplácať, ale ja verím, že ľudia, zamestnanci v štátnej správe to prekuknú a nenechajú sa takto lacno kúpiť. Minister Kamenický hovorí o deficite 4,94 %. Zároveň aj na finančnom výbore spomínal, že to je dobrý deficit, že tam je ešte nejaká 1,5 % rezerva. Tak to mi automaticky zablikali kontrolky, či to nebude ako s tým výberom dane z transakčnej dane. Kedy mal veľké oči, že koľko on 100 miliónov z tej transakčnej dane vyberie. A zrazu sa ukázalo, že on vyberá polovicu. Že potom po 3/4 roku, čo je transakčná daň zavedená, on ohlási, že spolu aj s ostatnými daňami, s vyššou DPH, on má vlastne o 1 miliardu € menej v rozpočte, ako rátal. Tak aj tu sa veľmi obávam, že tento deficit je ešte podhodnotený, až tam schválne necháva rezervu, že vyskočí vyššie. Keď už sme pri tých plných sľuboch, tak okrem toho, že bude menej štátnych zamestnancov, je viac. Že po troch konsolidáciách, ktoré sa budú týkať, ktoré sa týkali občanov, príde ďalšia vlna konsolidácie, kde už bude na sebe šetriť štát. Vidíme presný opak. A tak, ako boli kedysi pred polrokom alebo pred rokom ohlasované prorastové opatrenia, tak z toho vzniklo pár administratívnych opatrení, kde ešte aj ministerka hospodárstva povedala, že áno, že toto sú také úpravy skôr administratívne, aby si aj diváci a poslucháči vedeli predstaviť, tak jedno z tých opatrení bolo to, že keď pred dvoma rokmi bola zavedená povinnosť v reštauráciách a baroch mať napísaný taký ústrižok, že pokladník je povinný vydať vám bloček okamžite po zaplatení, tak prvotné opatrenie bolo, že tieto zdrapy papiera môžu strhnúť. Takže takéto prorastové opatrenia boli, ale že ďalšie samozrejme prídu, keď sa bude tvoriť štátny rozpočet. Štátny rozpočet je tu, ale po prorastových opatreniach ani chýru, ani slychu. Tak toto je. No a tu mi prišlo na um, že keď ešte odbočím k tým rozpočtovým pravidlám verejnej správy, kedysi pán Kamenický, keď sme sa ho pýtali, že na základe akej medzinárodnej zmluvy si povedal, že sa na neho vzťahuje výnimka, nemusí predkladať vyrovnaný rozpočet, tak povedal, že on nie je právnik, že on nám tu na takéto otázky nebude odpovedať. No. Tak keď sa pozriete na ten rozpočet, tak s čistým svedomím môžete povedať, že on nie že právnik, on nie je ani ekonóm. Lebo tento štátny rozpočet nemá s ekonómiou absolútne nič spoločné. Ohradzoval sa tu a už je z toho aj virálne video, že na Slovensku alebo že slovenské čerpacie stanice majú najlacnejší benzín na Slovensku. Nech sa pozrieme do Nemecka. Tak viete čo, aj keď v Nemecku by predávali liter benzínu alebo nafty po 3 €, aj tak za svoj priemerný mesačný plat nakúpia násobne viac benzínu a pohonných hmôt ako na Slovensku pri cene 2 €, takže, dámy a páni, nenechajte sa oklamať, či benzín stojí 2 €, čo je najlacnejší v regióne, nie je to pravda, lebo za svoje výplaty si toho benzínu a nafty kúpite ďaleko najmenej v rámci EÚ. No a to dávajú za pravdu aj všetky štatistiky, sme na chvoste, čo sa týka priemerných miezd, minimálnej mzdy, kvality života. Minister Kamenický hovoril o atómovej energii, že teda idú investovať 100 miliónov do prípravy novej atómky, ktorá má stáť mimochodom ďalších 15 miliárd. Lebo že je to strategická výhoda. Kým sa dostanem k samotnej atómovej energii, tak ako strategickú výhodu často spomínajú aj vodu, ak si pamätáte. No len, čo sa týka vody, tam už takí hrdinovia nie sú a tam zavlažovacie systémy idú nechať sprivatizovať arabským šejkom. Takto len na margo toho, že ako sa stavajú ku strategickým surovinám, čo sa týka jadra a čo sa týka vody. Kým pri jadre sa hrdia, že to idú robiť vo vlastnej réžii, tak pri vode všetko nechávajú sprivatizovať, zavlažovacie systémy arabským šejkom. No, minister Kamenický asi zabudol spomenúť, že k tým 100 miliónom, ktoré má vyčleniť na budúci rok, treba pridať ešte 200, ktoré sú vlastne spečatením včerajška. Kedy Slovenská republika odkúpila podiel spoločnosti E.ON za takmer 200 miliónov. Je to samozrejme premrštená suma. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že túto zmluvu, to odkúpenie sa dlhé mesiace zdráhala a odmietala, nakoniec aj odmietla podpísať ministerka Saková, preto si to Róbert Fico vzal pod seba. No a tu si vezmite znova ten paradox, čo znamená 90 000 pre bežného človeka. Zasa si človek povie, že kvapka v mori, hoci je to 4,5 roka práce za priemernú mzdu. A čo je teraz 200 miliónov? Keď sa naučí. Javí, že to predraženie je viac ako 70 miliónov. Aké sú to obrovské peniaze. Sorry, míňajú, šafária. 70 miliónov. A to nás idú zadĺžiť 7,5 miliardy. Vláda sa hovorilo, minister Kamenický, že ale že my ten dlh máme štrukturálny, že to sú dlhodobé výdavky, že máme vyškrtať veci. No tak, aby sa ten dlh znížil. 100 miliónov a to nás idú zadĺžiť 7,5 miliardy. Vláda, hovoril sa minister Kamenický, že ale, že my ten dlh máme štrukturálny, že to sú dlhodobé výdavky, že máme vyškrtať veci, no tak, aby sa ten dlh znižoval alebo aspoň nerástol. Dobre, tak vyškrta­li daňový bonus na dieťa 200 € mesačne. Rodičovský bonus, fantastická vec, kedy jednoducho rodičia mohli byť odmeňovaní za to, že vychovali pracujúce deti, ktoré tu na Slovensku poctivo platia dane. Tak z tých zaplatených daní svojich pracujúcich detí dostávali rodičia svoj rodičovský dôchodok. Teraz to nahradili smiešnymi 2 % z daní. Zníženie dávky v nezamestnanosti. Tak. To sú škrty, napriek tomu nulová stabilizácia dlhu. Dvojnásobne rýchlejšie zadlžovanie Slovenskej republiky. Pán poslanec, uplynul čas rokovania, môžete pokračovať. [20:00] Andrej Danko Zajtra o 9:00. Prerušujem schôdzu. Ráno o 9:00 pokračuje schôdza.