Rokovanie NR SR 7. 10. 2026 – Rozprava o rozpočte 2027 – hlavné body a odložené hlasovanie

[14:00] Tibor Gašpar Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 14. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali pán poslanec Richard Dubovický a pán poslanec Marek Krajčí. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1555 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029. Spoločná správa výborov má tlač 1555 A. Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Kamenický. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova, nech sa páči. [14:13] Ladislav Kamenický Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni. V zladení s pravidlami rokovacieho poriadku chcem požiadať o to, že po 10-minútovom úvodnom vystúpení hneď vstupujem do rozpravy a môžete na mňa všetci reagovať, takže budem sa snažiť byť obsažný natoľko, aby ste vedeli, čo tu budem rozprávať a čo nebudem. Takže, vážené dámy, vážení páni, sme tu s rozpočtom na rok 2027 a akokoľvek, akokoľvek to bude vyzerať v médiách, akokoľvek to bude vyzerať z úst opozície, tak trvám na tom, že tento rozpočet je rozpočtom dobrých správ. Hovoríme o tom, že rozpočet je samozrejme na jednej strane aj rozpočtom kompromisu, na druhej strane rozpočtom predvolebným. Ale musím povedať, že rozpočet, tak ako možno niekto sa už tešil, jak budeme neviem čo robiť, tak musím vás sklamať, páni a dámy z opozície. Nebudú sa zvyšovať dane, nebudú sa zvyšovať odvody. A nebudeme, nebudeme zaťažovať ľudí žiadnymi opatreniami a chcem, aby si aj tá ekonomika trochu vydýchla. Bude to vidieť v podstate aj na hospodárskom raste. Ak si porovnáme napríklad hospodársky rast v roku 27 s hospodárskym rastom v Európskej únii, tak budeme vidieť č. 1,8 % na Slovensku a priemer eurozóny bude niekde okolo 1 %. A už som to spomínal dnes na finančnom výbore, že revízia týchto rastov, ktorá sa robila pre Slovensko, v podstate dopadla buď, buď boli rovnaké tie prognózy, respektíve o trošku lepšie, ale revízia v eurozóne Európskej únie išla smerom nadol o -0,2 percentuálneho bodu. Po čom to svedčí? Svedčí to o extrémnom prostredí, ktoré sa nachádza mimo Padla buď boli rovnaké tie prognózy, respektíve o trošku lepšie, ale revízia v eurozóne Európskej únie išla smerom nadol o 0,2 % bodu. Po čom to svedčí? Svedčí to o extrémnom prostredí, ktoré sa nachádza mimo, o tzv. protivetre, o ktorom sa tu toľko začalo rozprávať, že čo si to vymýšľame, že my si to tu nejak fabulujeme. Že sa vyhovárame na niečo. No nie je to pravda. Ja chcem pripomenúť, ja chcem pripomenúť zopár čísel, ktoré sa dejú a musím povedať, ja si teda nepamätám, že keď sme nastupovali v roku 23, že by tu boli nejaké clá zo strany Spojených štátov. A viete, koho najviac postihli tieto clá? Skoro najviac zo všetkých krajín celosvetovo to bola Slovenská republika. V pomere, samozrejme, k ekonomike. Bude to treba pomerovať k niečomu. Prečo? No lebo máme veľký automobilový priemysel. A preto nás zasiahli clá skoro najviac. Ak si dobre pamätám, máme tu v okolí najprv jedna veľká vojna, čo sa týka Ukrajiny, a druhá vojna, ktorú máme v Hormúze medzi Iránom a medzi Izraelom, Spojenými štátmi. A všetci sa tvárime, že nič, žiadna kríza, energetika, všetko v poriadku. Vystrelili nám ceny pohonných hmôt a všetci sa tvárime, že žiadna kríza nie je, že táto vláda môže úplne za všetko. My môžeme ešte aj za vojnu v Hormúze. No nemôžeme. A bavili sme sa o cenách benzínu a nafty a musím povedať, že Slovenská republika je v tej, keď si zoberiete tabuľku cenovú, tak máme jedny z najnižších cien vôbec v rámci Európskej únie, ale samozrejme neteší nás, že je taká vysoká, ale keď si pozriete napríklad do Nemecka, tam už dosahujú niektoré ceny na čerpacích staniciach možno 3 € za l. My čo robíme? Komunikujeme aj s rafinériou. A držíme ceny čo najnižšie. Zastropovali sme ceny, maloobchodnú maržu. V podstate veľkoobchodná marža rafinérií momentálne je na nule. A takisto sme zabezpečili, aby tí, ktorí chodia vlakmi a autobusmi, aby mali zľavy. To sú opatrenia. Keď niekto bude rozprávať, že znížte spotrebnú daň, tak oznamujem, že pri nafte môžeme znížiť podľa európskych štandardov. Nemôžeme ísť pod tú sadzbu spotrebnej dane o 3 centy na l. A prídeme o 100 miliónov, tieto 3 centy. A čo sa stane na čerpacích staniciach? Absolútne nič. Absolútne nič. Proste zožerú si to majitelia a prevádzkovatelia týchto staníc. Čiže to nebolo efektívne. Čo sa týka DPH, pozrite sa do Poľska. To tu dneska ešte budeme počúvať. V Poľskej republike znížili DPH-čku mimo všetkých pravidiel Európskej únie. A čo sa stane? Ja som teda, neviem, nezaregistroval som, že by ich tak molestovali ako nás, keď sme sa bránili tomu, aby nás vykúpili zo zahraničia, čo sa týka nafty. A poľská vláda si myslela, že to bude trvať jeden dva mesiace. No netrvalo, trvalo to dlhé mesiace a prišli o stovky miliónov. Čo urobili s tou DPH-čkou? Vrátili to, zrušili to, lebo zistili, že to nefunguje. Takže to je pravda o tom, čo sa tu deje. Rafinéria Slovnaft, budete to tu určite rozprávať, ak vy ste zabezpečili 500 miliónov, pritom v tom čase mala rafinéria miliardový zisk. Dnes má okolo 300 miliónov. 500 miliónov ste si zabezpečili, ale čo ste urobili? Dali ste im výnimku, Slovnaftu, že keď budú mať pod 70 % rafinérsku činnosť, tak túto daň platiť nemusia. A budete tu vykrikovať, ako my máme zabezpečiť to, čo vy ste im vyvýmienkovali. My sme to zrušili. Dnes vyberáme pri 300-miliónovom zisku asi 50 miliónov, chceme viac. Samozrejme, rafinéria sa sťažuje na kontroly a tie kontroly pokračujú, ale zase vám môžem povedať jednu vec, že ja si zase na druhej strane možno aj vážim to, že rafinéria Slovnaft drží ceny tak nízko, ako ich drží. Má skôr problémy, hej, z hľadiska cenotvorby, lebo sú ovplyvňovaní, samozrejme, existuje aj ten Protimonopolný úrad a ostatné orgány, ktoré riadia niektoré cenové veci. Slovenská republika má jedny z najnižších cien pohonných hmôt. Poďme ďalej. Čo sa týka sociálneho štandardu na Slovensku. Udržiavame sociálny štandard. Ja si dovolím pripomenúť niektoré čísla z rozpočtu, ktoré hovoria o tom, koľko ideme dať výdavky do sociálnej oblasti navyše. Ideme dať navyše 4 403 miliónov navyše oproti minulému roku, zachovávame 13. dôchodky. A vy všetci, čo ste tu, čo nesúhlasíte s 13. dôchodkami, tak sa prihláste sa k tomu. My sme sociálni demokrati. My sme zabezpečili počas štyroch rokov, pán Hlina sa hlási, sme zabezpečili, že 13. dôchodky pre naše mamy a otcov, ktorí vybudovali túto republiku, že zabezpečíme. A zabezpečíme ich aj v budúcom roku. Výdavky na zdravotníctvo plus 429 miliónov a niekto povie, že veď nič. Ak si ja pamätám, minulý rok číslo okolo 10 miliárd, tak momentálne budeme dávať asi 11 miliárd do zdravotníctva a ideme. Ja si teda nepamätám, že bývalá vláda by postavila nejakú nemocnicu, staviame nemocnice a zabezpečili sme aj peniaze v rozpočte na to, aby sa ďalej pokračovalo vo výstavbe nemocníc. Kapitálové výdavky na zdravotníctvo plus 694 miliónov. A máme ešte aj niektoré zdroje, ktoré môžeme použiť aj z európskych peňazí, takže budeme ďalej pokračovať. Školstvo, veda, výskum + 95 miliónov, výdavky na dopravu + 568 miliónov. Poviem, ďakujem pánu ministrovi Rážovi za to, že skutočne rozostaval to Slovensko. A môžete si kričať, koľko chcete, ja viem, že sa vám to nehodí. Ale stavajú sa cesty, stavajú sa diaľnice, opravujú sa mosty na Slovensku. A to nikto nemôže poprieť. A dali sme na to, našli sme na to peniaze. Nie je to jednoduché. Tá celková situácia vzhľadom na ten protivietor, o ktorom som hovoril, je veľmi, veľmi napätá, ale našli sa na to peniaze. Elektrická energia, elektrina bude v budúcnosti úplne strategickou surovinou, dá sa povedať, ktorou Slovensko chce obchodovať. My dnes vyrobíme toľko elektriny, ktorú sami spotrebujeme a tuším ešte 500 MW môžeme vyviezť von. Ale ak si pozriete, a to je nová doba, máme tu rôzne dátové centrá, artificial intelligence, umelá inteligencia, ktorá sa rozvíja, to potrebuje obrovské množstvo elektriny. Čiže kto bude mať elektrinu z jadrových zdrojov, tak bude v podstate mať strategickú výhodu. A vláda Roberta Fica, Robert Fico bol ten, ktorý stále presadzoval jadrovú energetiku napriek tomu, že sme tu mali green dealy, rôzne progresívne nápady, ako s vrtuľníkmi zachrániť celú Európu a dnes vidíme, že máme nedostatok. Potrebujeme elektriny stále viac. A všetci, ktorí hovorili o elektromobilite, tak asi aj to auto bez elektriny nebude vedieť chodiť. Že to sú trendy. Za [14:23] Tibor Gašpar Chvíľku dám aj procedurálny návrh pánovi poslancovi Dostálovi prečítať alebo teda uviesť. Len najprv stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027 je pod tlačovou 1560. Prosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Andrášiho, aby stanovisko uviedol. 12345678910 [14:24] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni. V demokratickej krajine je rokovanie o návrhu rozpočtu štátu vrcholom ročnej činnosti vlády a zároveň parlamentu. Dôvod je, že ide o ekonomický a bezpochyby aj politický najdôležitejší zákon roka. Ten definuje finančné mantinely fungovania krajiny. Je to vlastne ekonomická ústava roka, pretože bez schválenia rozpočtu nemôže vláda riadne realizovať jej programové vyhlásenie a ani rozvojové ciele. Proces prípravy rozpočtu a jeho schvaľovanie má preto veľmi jasné pravidlá, aby boli zachované hlavne princípy transparentnosti a aj verejnej kontroly. Tiež je dôležité, aby proces reflektoval nielen národné, ale aj európske pravidlá a domáce limity verejných výdavkov, ktoré schvaľuje parlament, Národná rada Slovenskej republiky v zmysle ústavných princípov. Tiež v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade je povinnosťou nášho úradu od jeho vzniku vypracovať stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu a predložiť ho poslancom zákonodarného zboru. Vyše 30 rokov si Najvyšší kontrolný úrad túto povinnosť zodpovedne plnil a aktívne vstupoval svojím stanoviskom do odbornej diskusie na pôde výborov, ale aj na pôde parlamentu o podobe prerozdeľovania vždy limitovaných verejných zdrojov v štátnej pokladni. Vážené dámy, vážení páni, dnes však z tohto miesta musím po prvýkrát konštatovať, že Najvyšší kontrolný úrad nevie posúdiť, či pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na rok 2027 boli dodržané zákonné pravidlá. Plénum Národnej rady nemá od nás aktuálne k dispozícii vecný odborný pohľad. Poslanci nemajú k dispozícii riziká a slabé miesta, ktoré identifikujú kontrolóri, alebo ktoré by mohli identifikovať kontrolóri v návrhu dnes prerokovaného štátneho rozpočtu. Jediným dôvodom absencie nášho stanoviska je príbeh procesu, akým v tomto roku rozpočet vznikal. Aký priestor bol vytvorený nielen pre jeho posúdenie zo strany Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj zo strany sociálnych partnerov či odborníkov, zamestnávateľov a taktiež akademikov. V dôsledku postupu, ktorý tento rok zvolila vláda a v konečnom dôsledku aj vedenie parlamentu, nie je v ľudských ani profesionálnych možnostiach úradu prierezovo, objektívne a pravdivo posúdiť, či predložený návrh rozpočtu je v súlade s ústavnými a taktiež zákonnými pravidlami. Z pohľadu kontrolného úradu môžem pomenovať však dnes päť najvýznamnejších rizík, ku ktorým sme nevedeli získať dostatočné a tiež primerané dôkazy, že zákon roka bol tvorený nielen v súlade s národnými pravidlami, ale aj medzinárodnými štandardami. Po prvé, odborní zamestnanci NKÚ pre krátkosť času nemohli posúdiť, či sú dodržané všetky formálne náležitosti tvorby rozpočtu v metodike ESA 2010. Najmä, či legislatíva umožňuje realizovať všetky predpokladané výdavky. Ak by to tak nebolo, návrh rozpočtu by nezodpovedal zákonným podmienkam. Po druhé, máme povinnosť posúdiť, či rozpočet smeruje k udržateľným verejným financiám, vedie k znižovaniu dlhu, ktorý už prekročil hranicu 90 miliárd €, alebo financovanie štátu bude prehlbovať zadlžovanie krajiny a zodpovednosť za splácanie dlhu sa prenesie na plecia budúcich generácií. Po tretie, dlhodobo upozorňujeme na riziká spojené s plošným neadresným vyplácaním rôznych pomoci, ako je napríklad energopomoc alebo 13. dôchodky. Z pohľadu kontrolného úradu ide o nesystémové a zároveň neudržateľné rozhodnutia, ktoré vedú k plytvaniu s limitovanými verejnými financiami. Po štvrté, pre časovú tieseň, ani nie 48 hodín od zverejnenia alebo zaslania návrhu rozpočtu na náš úrad do dnešného jeho prerokovania, nebolo v našich silách možné vecne posúdiť, či makroekonomické východiská rozpočtu sú viac politickým želaním ako ekonomickou realitou. Otázkou je nielen predikovaný hospodársky rast na úrovni 1,8 % HDP, ale aj odhadovaný rozpočtový deficit na úrovni 4,94 %. A po piate, kontrolnou a analytickou činnosťou sme identifikovali významné riziká v politike zdravia, udržateľnosti dôchodkového systému, v oblasti odstraňovania environmentálnych záťaží, investovaní zdrojov do podpory malého a stredného podnikania, či do riešenia investičného dlhu v oblasti cestnej a železničnej dopravy, vo vodárenskej infraštruktúre, ale aj pri obnove nemocníc a sociálnych zariadení. Riziká v týchto oblastiach nebolo Environmentálnych záťaží, investovaní zdrojov do podpory malého a stredného podnikania, či do riešenia investičného dlhu v oblasti cestnej železničnej dopravy, vo vodárenskej infraštruktúre, ale aj pri obnove nemocníc a sociálnych zariadení. Riziká v týchto oblastiach nebolo z našej strany možné pre krátkosť času vecne posúdiť a skonštatovať, či sú tieto problémy cez návrh rozpočtu riešené alebo nie. Hej. Ak však napočítame modernizačný dlh len v týchto vymenovaných oblastiach a pridáme k tomu strategický segment bezpečnosti a obrany, dostávame sa dnes skoro na úroveň príjmovej stránky jedného rozpočtu. Budeme hovoriť o sume na úrovni približne 25 až 30 miliárd, ktoré by sme potrebovali akútne na riešenie nami popísaných rizík a problémov. Panie poslankyne, páni poslanci, ale aj pán minister, myslel som si, že oslovím aj ostatných členov vlády pri tak dôležitom zákone. Ide len o krátky výčtoček oblastí, ktorým sa úrad dlhodobo venuje a popisujeme v nich slabé miesta, legislatívne riziká či kompetenčný chaos alebo aj diery v systéme strategického riadenia krajiny a v boji s podvodmi či korupciou. Komplexný a vecný pohľad na navrhnutý rozpočet verejnej správy vám dodatočne doručíme, aby bola zachovaná pamäť, aby bolo možné v budúcnosti zúčtovať plnenie tejto rozpočtovej prognózy cez naše stanovisko k štátnemu záverečnému účtu za rok 2027. Pretože rozpočet je prognóza, záverečný účet je realita, ako krajina v tom predchádzajúcom období reálne a vecne fungovala a ako financovala svoje jednotlivé verejné politiky. Na záver mi dovoľte konštatovať, že spôsob, ako vláda a taktiež vládne strany pristúpili k tvorbe a prerokovaniu návrhu rozpočtu roka, ktorý sa v konečnom dôsledku dotýka života každého obyvateľa v našej krajine, je v zastupiteľskej demokracii neakceptovateľný a zdôrazňujem, je z nášho hľadiska v rozpore s princípmi demokratického právneho štátu, kde moc volených predstaviteľov pochádza od občanov, aj predstavitelia parlamentu či vlády sú povinní rešpektovať a dodržiavať ústavné a zákonné povinnosti, ktoré v tejto krajine platia. Ďakujem za pozornosť. Teraz [14:33] Tibor Gašpar Spravodajcovi z Výboru pre financie a rozpočet, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Blcháčovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:33] Ján Blcháč Aktívny, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dámy a páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za Výbor pre financie a rozpočet predniesol informáciu výboru výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, tlač 1555, a predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1642 zo 7. októbra 2026 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických a osobitných výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Môžeme ťa ma nechať dohovoriť? Počuli ste dobre, čo som povedal? Pán Grupa, kolega, Najvyšší kontrolný úrad predložil Výboru pre financie a rozpočet návrh svojho stanoviska pod tlačou, tuším 1551 alebo 53, to si nepamätám. My sme ho prerokovali, schválili a teraz som vás o tom informoval, rozumiete? Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 13 výborov. Súhlas s odporúčaním a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadril jeden výbor, a to gestorský. Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania v príslušných výboroch Národnej rady, tieto sú uvedené v časti 2 v bode 2 spoločnej správy. Spoločná správa v časti 3 obsahuje jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027 s odporúčaním gestorského výboru uvedený bod schváliť. V časti 4 spoločná správa obsahuje ďalšie tri nasledovné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady, aby po prvé Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2027 s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť, po druhé, Národná rada zobrala na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2027 až 2029 s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť, po tretie, Národná rada schválila návrh limitov verejných výdavkov na roky 2027 až 2029 a limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť. Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval a schválil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 349 na 83. schôdzi dňa 7. októbra 2026. Výbor ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Skôr než otvorím rozpravu, máme tam tri procedurálne návrhy. [14:38] Tibor Gašpar Prvý pán poslanec Dostál, nech sa páči. [14:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom V súlade s § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby Národná rada rozhodla o tom, aby dĺžka času navrhovateľa v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555, nebola obmedzená. Podľa uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku dĺžka rečníckeho času navrhovateľa v rozprave je najviac 40 minút súhrnne, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Pán minister už avizoval, že ide vystúpiť, takže čas tých 40 minút vyčerpá de facto úvodným vstupom. V zmysle rokovacieho poriadku je predĺžený čas na rozpravu, čiže každý poslanec má zhruba pol hodiny a je naozaj nedôstojné a nelogické, aby pán minister nemal možnosť reagovať na vystúpenia poslancov podľa toho, ako bude potrebovať. Takže domnievam sa, že toto by sme mohli schváliť aj všeobecným súhlasom. Je všeobecný súhlas? [14:39] Tibor Gašpar S týmto návrhom? Považujem ho za schválený. Pristúpime k druhému. Pán Dubéci, nech sa [14:39] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Páči. Pán podpredseda, navrhujem, aby sme o tlači 1555 rokovali až o týždeň vo štvrtok 10. októbra o 14:00 vzhľadom na stanovisko, ktoré tu predniesol šéf NKÚ. Mám za to, že Národná rada nevie o tejto veci rokovať vzhľadom na to, že NKÚ nedokázalo splniť svoju ústavnú povinnosť, základnú povinnosť informovať Národnú radu o základných faktoch toho štátneho rozpočtu. Ja pripomínam, že tu predseda NKÚ povedal, že koľko 31 rokov či 3022 rokov sa im to darilo robiť a teraz sa to nepodarilo. Ja si myslím, že je základnou povinnosťou nám umožniť riadne fungovanie ústavných orgánov, medzi ktoré patrí NKÚ a nevieme o tomto štátnom rozpočte rokovať bez toho, aby jednoducho došlo k jeho riadnemu vyhodnoteniu. Nemyslím si, že tu týždeň niečo zmení a naopak môžeme dostať kvalitné informácie, preto pre rozhodovanie, nehovoriac o nejakej základnej ústavnej kultúre, ktorú by sme tu mohli dodržať. Ďakujem. Keďže [14:40] Tibor Gašpar Keďže nie je s týmto návrhom všeobecný súhlas a na pléne nie je uznášania schopné, môžeme o ňom rozhodovať až pri najbližšom bloku hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec, nie je uznášania schopné. Ja som to vizuálne zhodnotil aj spočítal, nie je uznášania schopné. Nech sa páči, pán poslanec Kyselica. [14:40] Štefan Kišš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja žiadam o predvolanie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na rokovanie pléna. Zdôvodnenie: je to ústavným zákonom zriadená inštitúcia, ktorá má nastavovať zrkadlo ministrovi financií, jeho rozpočtu. Robí to dlhodobo, konzistentne. Dnes teda okrem toho, že by bolo dobré si vypočuť aj ich stanovisko tu v pléne, tak dnes na výbore bola aj táto inštitúcia umlčaná. Nakoniec, na naše naliehanie, dostala slovo asi tak na približne dve minúty a vôbec nebolo možné obsiahnuť akúkoľvek diskusiu na finančnom výbore ku najdôležitejšiemu zákonu roka, o ktorom sa teda hovorí, o zákone o štátnom rozpočte, takže žiadam, aby tu mal predseda rady možnosť vystúpiť v pléne v rámci rozpravy. Ďakujem. [14:41] Tibor Gašpar Platí to isté, čo bolo v predchádzajúcom procedurálnom návrhu. Nie je všeobecný súhlas a nie je uznášaniaschopné plénum. Nech sa páči, pán poslanec Blcháč. [14:41] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja navrhujem vzhľadom na to, že pán poslanec Kiš zavádza jednak kolegov tu v pléne a aj verejnosť. Ktorá, prosím? Áno. Navrhujem, aby sa o jeho návrhu nehlasovalo. To navrhujem ako procedúru, tak prepáčte. A chcem povedať, že výbor pre financie... prosím vás pekne, môžete mi vrátiť čas a môžete mi prestať skákať do reči? Môžete mi prestať skákať do reči? Skúste ich dodržiavať najskôr vy a neskákať do reči. Ja rozhodnem, či to je procedurálny návrh a potom poviem, či o ňom budeme, alebo nebudeme hlasovať. Na výbore pre financie a rozpočet bol prítomný predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Predložil nám analýzu, ktorá na niekoľkých stranách mala priestor na vystúpenie. A výbor pre financie a rozpočet zobral jeho vystúpenie na vedomie, takže neviem. Navrhujem, aby sa o tomto návrhu vôbec nehlasovalo, čo predložil pán poslanec Kiš. [14:42] Tibor Gašpar O vašom návrhu tiež nebudeme hlasovať, nie sme uznášania schopní a teraz už otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Ako prvý požiadal o slovo navrhovateľ, pán minister financií, takže mu udeľujem slovo. Nech sa páči. [14:43] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Takže pokračujeme. Najskôr možno by som zareagoval na pána predsedu NKÚ ohľadne toho, čo tu bolo povedané. A ja som teda, viete, ako pán predseda Raši. Ja som doteraz stále, my sme vždy rešpektovali NKÚ ako inštitúciu, ktorá dávala stanoviská. Ja som ich zažil x. Ja som bol podpredseda finančného výboru, bol som predseda finančného výboru. Pamätám si na všetky. A teraz ste, nie ste tu povedali, že ste niečo nestihli a ja netvrdím, že ste mali na to veľa času. Netvrdím to. Ale máte veľkú inštitúciu, máte tam veľkú moc, boli ste podpredseda tejto inštitúcie. A zaujímavé, že nestihli ste urobiť žiadnu správu. Máte tam desiatky ľudí. Moji kolegovia boli aj cez víkend v robote, aj so mnou. Nemáme problém pracovať a vy poviete, že vy ste nestihli. No prečo? A ja vám to vysvetlím prečo. Zaujímavé, že ste stihli napísať 1,5 strany aktivistického príspevku, ktorý ste tu predniesli. To bol aktivizmus, pán predseda. Vy ohrozujete dobré meno NKÚ. To ja si tvrdím, tak tu stojím. Čo ste robili vtedy, keď ja si pamätám vašu tlačovú konferenciu, keď ste informovali verejnosť, jak sa nedajú skontrolovať momky, lebo že vymazali sa všetky dáta a vy neviete, čo máte kontrolovať, ako to máte robiť. Prečo ste to neskontrolovali? Ale teraz si dáte nadprácu, že prídete sem, nakydáte, odídete, poviete, nestihli ste, nedalo sa. Môžete to urobiť dodatočne, mohli ste to, máte tam dosť ľudí na to, aby vyrobili jednu správu. A teraz vy tu spochybňujete normálne závery makrovýboru a výboru pre daňové prognózy, že hospodársky rast, či je dobre vypočítaný. Však to sú vaši kolegovia niektorí bývalí. To sú bankári, rôzni ľudia, ktorí sú v týchto makrovýboroch, ktorí potvrdili, že všetky tie prognózy, ktoré boli predložené na Spochybňujete normálne závery makrovýboru a výboru pre daňové prognózy, že hospodársky rast si je dobre vypočítaný. Však to sú vaši kolegovia, niektorí bývalí. To sú bankári, rôzni ľudia, ktorí sú v týchto makrovýboroch, ktorí potvrdili, že všetky tie prognózy, ktoré boli predložené na rokovanie a do rozpočtu, boli realistické a vy to idete spochybňovať? Tak k čomu chcete vyjadrovať? To ste tu povedali, či je všetko v poriadku. Ja si pamätám, pán predseda, keď ste boli podpredseda. Došli ste vždycky na finančný výbor, ešte keď som bol predseda, škrabkať, aby sme vám dali peniaze navyše. Finančný výbor vám vždycky dal peniaze, vždy, aby ste mali viac ľudí, viac vybavenia, viac všetkého. Hneď mi poviete, že nemáte ľudí, aby urobili jednu správu. A postavíte sa sem a urobíte tu 10-minútový aktivistický príspevok. Tak ste mali povedať, že som nestihol. Donesiem to, neviem čo, ale nie to, čo ste tu vyprodukovali. Vy tu idete? Zaujímavé, zaujímavé, prepáčte, nekričte. Ja viem, komu, pán predseda, to hovorí aj predseda vlády. Vďačný za to, že je predsedom NKÚ. Matovičovi a spol. Má to spoločné, lebo je tu, lebo, lebo je ohrozená nezávislosť. Pán minister, pán minister, počkajte chvíľočku. Chcem vás poprosiť, ešte len začíname celú rozpravu a už narúšate vystúpenie pána ministra. Dodržiavajte rokovací poriadok. Máte možnosť sa prihlásiť do rozpravy, faktické poznámky, takže začnem uplatňovať rokovací poriadok. Hovorím to v dobrom. Skúste nevykrikovať, pán Vančo. Môžete pokračovať. Ja vás nechávam, tak ma nechajte hovoriť. Vy ste demokrati všetci. Môžem ja povedať svoj názor? Viete, pán predseda, ja som doteraz vždy s pokorou počúval, čo hovoríte, ale to, čo ste dneska vyprodukovali, to je za hranicou. Za hranicou. A za to všetko, áno, čo sme sa vždy k vám slušne správali, ste mohli tých ľudí im povedať, že viete čo, je tu situácia, áno. Ja nehovorím, že je to super. Ja som mal ešte 10 dní na predloženie rozpočtu. Niektorí mi hovorili, že ho ešte nevideli a druhí, že, že som ho mal dať až 15. Je tu nejaká situácia. Ja reagujem na tú situáciu, aby Slovenská republika mala vládu, aby vedela fungovať, aby napríklad včera sme riešili, že keby nastalo provizórium, sme vedeli financovať štát. A tu všetci ste tu svoje konšpiračné teórie rozprávali, čo všetko sa tu ide, ako moci ja beriem do rúk. Ja len chcem, aby v prípade napríklad patovej situácie pri nejakých predčasných voľbách, čokoľvek, minister financií mohol riadiť verejné financie, aby nemal zviazané ruky a neboli vyplatené potom mzdy, neboli vyplatené ďalšie veci. Neboli zaplatené nájomné, iné dlhodobé záväzky, napríklad. Jediné obmedzenie mám stále, lebo mám obmedzenie s výdavkami minulého roku. A tie sú oveľa vyššie ako tohto roku, lebo robíme tie veci, ktoré sme navrhli. Ja končím vyjadrenie k NKÚ, ale poviem otvorene za seba, že pán predseda, ja chápem, vy si chcete zabezpečiť, aby vás zase navolili v ďalšom volebnom období alebo kedy bude to vaše obdobie, ale to, čo ste dnes vyprodukovali, ja s tým nesúhlasím. Ja už som dosť starý na to, aby som povedal svoj názor. A napíšte si do tej svojej správy, čo chcete. Lebo ja si teda nepamätám tú obrovskú kritiku bývalej vlády. A to si nepamätám ani z ÚZR, ktoré tu rozpráva o dlhu. Vy tu rozprávate o dlhu. Kto tu ten dlh spôsobil? Kto spôsobil tie deficity, ktoré dnes sa v štrukturálnych výdavkoch prejavujú v ďalších rokoch a navyšujú dlh. Za všetko môže nová vláda, hej? My sme mali, my sme znižovali dlhy, znižovali sme deficity, ale za všetko môžeme my. Keby mi tu niekto nechal nie 1 miliardu, 3 miliardy, ja som to hovoril, deficitu, tak sme úplne v pohode. Ale 8,5, to už je veľká, to už je veľmi horká pilulka, ktorú treba zhltnúť. Nie je to jednoduché. A budem hovoriť o tom ďalej pri rozpočte. Takže poďme ďalej. Za málo, bolo mi s tebou. Takže, keď sa teda bavíme o tom dlhu, a budem to opakovať dokola. Áno, bola tu legislatívna smrť v roku 23 a keď mi tu na výbore pán Viskupič rozpráva, že my sme zdedili 5,3 % deficit, nie je to pravda a viete to všetci veľmi dobre. Viete aj šéfa rozprávať, ktorý dokonca kedysi ešte v roku 23 na to poukazoval, ale zrazu, keď sa to nehodilo, tak táto vec sa zamietla pod koberec, už sa nikdy nespomenula, lebo nebola v prospech liberálnych médií, nebola v prospech nikoho. Ani opozície. Opozícia sa dneska tvári, že nič tu neexistovalo. A ja tvrdím, a nielen to tvrdím, je na to aj dokument, ktorý odovzdal pán Horváth, minister financií Hodorovej vlády, do Európskej komisie, ktorý hovorí o tom, že deficit je 6,5 %, 8,5 miliardy. A keď niekto povie, že mali ste to upratať, tak ak niekto tu vyrobí 8,5 miliardy štrukturálnych výdavkov, tak tie štrukturálne výdavky sa nedajú znižovať tak, ako si niekto povie. Ty rozdáte a potom poviete, vyškrtnite a nech oné. To takto si to vy predstavujete. Tak to nefunguje. A dnes som dostal otázku, že prečo ideme valorizovať mzdy od 1. júla 2027 o 8,4 %. No lebo máme iba 330 miliónov, ale mohli sme valorizovať do 4,2 od 1. 1. Ale povedali sme si, že to urobíme od 1. 7. Tak to urobíme. Opäť pred voľbami. Viete, koľko je inflácia, pán? Je tu nejaká inflácia? Viete, koľko rastú reálne mzdy? Koľko, pán Krúpa? Rastú reálne mzdy budúci rok. Je tu tak strašne veľa podľa vás? 1,4 % je tak strašne veľa? To je vykompenzovanie v podstate inflácie. Dnes som počul od pána Jakaba, ako to nesmieme urobiť, lebo to je neviem aká korupcia, nejaké nezmysly. To je normálna valorizácia, na ktorú sme normálne našli peniaze a je to iba o 1,4 % zvýšenie reálnych miezd. Ale keď si pozrieme na reálne mzdy, ktoré my sme doručovali za bývalých vlád, ja si teda pamätám rok 2022, -4,4 %. Pán Jakab a pán Matovič, všetci, ktorí tu budete rozprávať. Vážte tri minúty, že máte laser. A oznamujem, že za vlády Roberta Fica to nebolo pred voľbami, pán Krúpa, bol v roku 24 3,7 % nárast. A dnes máme 0,8 a budúci rok 1,4. Je to tak strašne veľa, si myslíte? Nie, nie je to tak strašne veľa. A ja som rád, že vláda našla peniaze na to, že môže valorizovať mzdy ľuďom na budúci rok. Keď mi niekto bude tvrdiť, že externé prostredie je úplne v pohode. Tak ak teda so mnou niekto súhlasí, že Nemecko je motorom ekonomiky v Európe, tak vám poviem zopár čísel. V roku 23 viete, koľko bol hospodársky rast Nemecka? -1 %. V roku 24 0,2 %, v roku 25. Toto sú tie motory, ktoré sú zadrhnuté, o ktorom ja hovorím. Keď naše slovenské fabriky od tých nemeckých nedostanú zákazky, tak potom sa ten hospodársky rast robí velice ťažko. A vy všetci hovoríte, vláda všetko má zabezpečené. My dáme, sľúbime a doručujeme. Veľa vecí sa tu podarilo. Slovensko nie je čierna diera a budem hovoriť o tom, čo sme všetko urobili. Nikto nepovie, ani liberálne médiá, že Slovenská republika mala rekordnú stavebnú produkciu zo všetkých krajín EÚ spolu s Chorvátskom. +27 % medziročný nárast vďaka vláde Roberta Fica. Otvorila sa tu na Višňovom križovatka D1 D4 v Bratislave. Spúšťa sa masívna rekonštrukcia 558 mostov po celom Slovensku v tzv. PPP projektoch. To nikto, to sa nič tam neurobilo, že? Buduje sa posledný úsek diaľnice D3 na Kysuciach. Modernizujú sa železničné trate. Nastáva tu masívna výstavba nemocníc. Ja si teda nepamätám, že za bývalej vlády by tu niekto postavil nejakú nemocnicu. Vy dneska budete kritizovať, že ako to dostávame, ale nikto nič z vás nepostavil, ale budete kritizovať, že nech je čím horšie, tým lepšie. Pán Holina sa hlási. Dobre, poďme ďalej. Čiže nemocnice Martin, Banská Bystrica, Prešov, Bratislava. A niekto môže povedať, že stojí to veľa, stojí to veľa peňazí, ale my to robíme. A všetky veci, viete, keď začnete stavať aj dom, všetci si myslia, ja viem, o čom hovorím, začnete stavať dom a poviete si, na to nikdy to nikdy nedostavám, lebo to bude stáť veľa peňazí. Ale vždy to nejako dostaviate a my dostaviame aj tie nemocnice. Ak teda vy poviete, že načo? Však to začala bývalá vláda, nemocnice netreba, tak to nerobme. Tak to potom nevybudujeme na Slovensku absolútne nič, len ja chápem, že pre vás, že čím horšie pre Slovensko, tak tým lepšie pre vás. A to súvisí aj s tým predložením vyrovnaného rozpočtu a budem sa k tomu ešte vyjadrovať. Poďme ďalej. Výjazdové rokovania vlády, môžete kričať, koľko chcete, ale tí starostovia sú všetci vďační za to, že im dáme nejakú pomoc. Opravia si cestu, opravia si chodník, opravia si, ja neviem, čo potrebujú. Nie sú to veľké peniaze, ale každému z nich to pomôže. Za bývalej vlády ste im nedali nič. Nula. Môžu vám povedať, koľko ste im dali. Rozpohybovali sme leteckú dopravu vďaka ministrovi, sú znovu spojené Košice a Bratislava. Ja som tu počul už, že dokonca niekto je sám na seba naštvaný, že lieta do tých Košíc. A tie linky sú vypredané. Ja sa teším. Teším sa, že to letisko má naplnenie a že proste má linky, ktoré fungujú. Stavajú sa nájomné byty. Reformuje sa vzdelávanie, školstvo. A minister Drucker. Sucho, dali sme. V rozpočte máme 100 miliónov na sucho a každý bude hovoriť, že netreba, zase netreba. Ale keď je sucho, tak sa postaví niekde a ukazuje, ako je sucho, že pozrite sa. Tak tým poľnohospodárom treba nejako pomôcť. Myslím si, že to je dobrý prístup, tak ako to má robiť zodpovedná vláda. Nový jadrový zdroj, Jaslovské Bohunice. Už som tu o tom hovoril, bez elektriny nebude budúcnosť. Budúcnosť je v elektrine. Všetko sa elektrifikuje. Všetci vy hovoríte najviac o elektroautách. V poriadku? A ja hovorím, OK. Ak budú lacnejšie, ak budú bezpečnejšie, ak budú efektívnejšie, všade si ich môžete nabiť. Ja nemám nič proti elektromobilite, ale treba aj tie spaľovacie motory, dokedy je po nich dopyt. Takže, to je možno náš názor, nikto s tým nemusí súhlasiť. Urobili sme víziu 2040. Nerobil som ju ja, robili ju kolegovia. Myslím si, že bola všeobecná zhoda na mnohých veciach, ktoré tam boli povedané a budeme sa nimi riadiť. Poďme sa pobaviť o tom dnes na finančnom výbore. Tuto kolegovia z OĽANO rozprávali o cenách potravín. Ako za nás stúpajú a za nich to bolo všetko najlepšie. Tak chcem len pripomenúť, že v roku 22 – 23 za dva roky potraviny stúpli dokopy o 40 %. 40 %. To, čo ste si kúpili v roku 21 za 100 € v roku 23 po vláde Matoviča, Hegera a Jakaba a všetkých, ktorí tam boli, už stál 140 € tento nákup. A nám idete vyčítať infláciu potravín za rok 25 1,7 %. Dokonca v roku 26 sa budeme hýbať okolo nuly, -0,9 a posledné čísla z augusta boli -3 % ceny potravín. Môžete si vymýšľať, že prečo a že či sa my na niečo vyhovárame a celosvetovo klesajú ceny. No ja som zvedavý, či budú klesať celosvetovo ceny potravín, ak vám stúpajú palivá. To asi nebude, že? Tak to úplne nefunguje. Nezamestnanosť. 5,8 tento rok, 5,8 budúci rok a to sú podľa metodiky Európskej komisie. Podľa metodiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tej, v ktorej sa to prezentuje, sú to 4 %. Je to jedna z najnižších, vôbec historicky najnižších nezamestnaností na Slovensku, čiže zase je tu zle. A máme rekordný počet voľných pracovných miest. Či opäť. Všetko sa negatívne, negatívne prezentuje. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Všetci hovoria, ako všetci odchádzajú. Ja teda, ja som dnes o tom hovoril. Máme tu platový automat. Do zdravotníctva ide okolo pol miliardy navyše peňazí. Aj vďaka platovému automatu. A myslím si, že platy v zdravotníctve sú v dostatočnej výške na to, aby ľudia vôbec neuvažovali o tom, že odídu zo Slovenska. Opäť sa vracajú mladí ľudia do 35 rokov a to zase tu bude niekto spochybňovať. Všetci odchádzajú, všetci chcú odísť. Ja poviem jedno, ja, keď som bol mladý, takisto som bol v zahraničí, vrátil som sa na Slovensko. Však tí mladí, nech si to idú skúsiť, však to nie je nič proti tomu. Tak nech si skúsia. Mnohí sa vrátia, mnohí nie, niektorí možno nie, ale však o tom, za to sa štrngalo, nie? V nežnej revolúcii, aby ľudia mali možnosť sa voľne hýbať. Ale už dnes máme ten trend, že sa ľudia vracajú, lebo Slovenská republika bude ich domovina, kam sa budú vracať. Keď bude zle vonku, tak všetci sa vrátia na Slovensko, verte mi. To je dôvod. Zrazu sa budú hlásiť k svojej domovine. Obedy zadarmo, pomoc s cenami energií, energopomoc. Budeme pomáhať aj naďalej a môže si tu kritizovať, kto chce, čo chce. Pán predseda NKÚ kritizoval energopomoc, že prečo dávame energopomoc. No, preto, aby ľuďom sa nezvyšovali ceny, pán predseda Andráši. Preto. A robí to aj Malta. Ja som sa bavil s ministrom financií na Malte. Energií, energopomoc. Budeme pomáhať aj naďalej a môžeš tu kritizovať, kto chce, čo chce. Pán predseda NKÚ kritizoval energopomoc, že prečo dávam energopomoc. No, preto, aby ľuďom sa nezvyšovali ceny, pán predseda Raši. Preto. A robí to aj Malta. Ja som sa bavil s ministrom financií na Malte. Môj priateľ, ktorý hovorí, že nech si hovorí, kto chce, čo chce. My proste energopomoc ľuďom dávať budeme. Robia to. Budeme to robiť aj my. Viete, ja si myslím, že ste zaskočení tým, že neznižujeme daň od vody. Robili sme v minulosti konsolidáciu kvôli vám, nie kvôli nám. A mňa to nikdy netešilo. Takisto daň z finančných transakcií bola zdrojom príjmu pre slovenský rozpočet. A budúci rok na zachovanie sociálneho štandardu ju potrebujeme. Vy ju nepotrebujete, v poriadku. Ku koncu budúceho roka skončí vďaka Slovenskej národnej strane. A to sme sa dohodli. A neviem, kto bude v ďalšej vláde. Ja si vás neželám vo vláde, to je môj názor na to. Ale ďalšia vláda bude musieť hľadať zdroje a bude musieť ďalej konsolidovať. Bude musieť hľadať, ako zefektívniť chod štátu. A viete, keď bez akejkoľvek zodpovednosti vy si tu natárate, porozprávate, čo všetko by bolo treba urobiť, ako treba vyškrtať, ako treba znížiť dane, pán Viskupič. Estónska daň. Prerátali sme estónsku daň. Viete, koľko je výpadok? Po prvé, to Estónsku až tak nepomohlo, jak si myslíte. Pozrite si nejaké analýzy. Dlhodobo im to nepomohlo. V dlhodobom horizonte trochu, ale v krátkodobom vôbec. Výpadok 5 miliárd €, 5 miliárd. Vy tu rozprávate o tom, ako treba zrušiť transakčnú daň za pol miliardy a že vám nebude chýbať. Tak vám nebude chýbať 5 miliárd, čo presadí pán Viskupič, keď bude zase vo vláde. A rozpráva, ako všetko to by on robil. Však dvakrát ste boli vo vláde alebo koľkokrát, už ani neviem. To ste mohli urobiť. Koľkokrát ste znížili dane, pán Viskupič? Alebo odvody. Ja si to teda nepamätám. Nepamätám, iba rečičky. To ja, keď budem v opozícii, aj tu budem tiež chodiť a budem hovoriť, čo si, čo ma napadne. Zoberiem si pukance a budem rozoberať každého z vás, ktorý bude mať nejakú zodpovednosť. Ja mám zodpovednosť za ministerstvo financií a počítať, na rozdiel od mnohých, ktorí sú tu, ešte viem. Ešte viem. Máte len tri zdroje, ktorými pracujete. Máte hospodársky rast, máte príjmy, výdavky, s ktorými sa musíte popasovať. To sú zdroje, ktoré fungujú v úvernej financií. Keď ten hospodársky rast, keby sme tu mali obrovský hospodársky rast, tak na všetko sú peniaze. Ja som sa boril s výpadkami a to vždy už za to môže vláda. No tak nie za všetko môže vláda. Ak nemáte konkurencieschopnú Európu, padajú vám aj tie príjmy. A ja chápem podnikateľov, chápem ich. Najvyššie ceny energií v Európskej únii, čo je obrovský problém v Európskej únii. Chýbajú im zákazky a zakaždým samozrejme prídu, že vláda, pomôž. Každý príde, že vláda pomôže. A my sa snažíme, čo môžeme. A keď tu niekto povie, že nebol žiadny dialóg s nikým, odmietam to. Ja som bol na niekoľkých sedeniach, keď sme s podnikateľmi sedeli a počúvali sme sa navzájom. A oni hovorili svoje názory, ale ja som musel na to dať pohľad ministra financií, na čo máme a na čo nemáme. Však prvá stoja opatrne, Estónsko, estónska daň. Výpadok 5 miliárd. No, kde ich mám zobrať, pán Viskupič? Povedzte mi. Mám vyškrtať 13. dôchodky? Mám vyškrtnúť sociálne benefity pre ľudí? Čo mám zobrať? Všetko, ešte aj palice invalidom alebo čo, aby sme vašu estónsku daň mohli uživiť? Estónska daň znamená pomoc podnikateľom a zobrať to od ľudí. To je výsledok. A vy poviete, treba naštartovať hospodársky rast. BASF, najväčšia chemička v Nemecku, obrovské problémy, prepúšťajú ľudí. Volkswagen, aké prepúšťanie v Nemecku? Obrovské. Už, keď sa to začalo realizovať, potom ste stíchli, že nie je protivietor, že sa nič nedeje v zahraničí. Nie je to absolútne pravda. Som presvedčený, že keď ešte pozriem na niektoré položky v rámci rozpočtu, možno by som sa ešte mohol vrátiť aj k zadlženiu. Dlho som vysvetľoval, ako sa tvorí. A teraz, čo sa týka toho, kde sa nachádzame. Nachádzame sa asi v strede tabuľky zadlženia v rámci Európskej únie. Krajiny majú obrovské problémy. Pozrite sa na Francúzsko, 120 % dlh. Ten motor z ekonomiky. Nemci v roku 27, 68 % dlh, Rakúšania 84. A tí Poliaci, ktorých tu budete toľko adorovať. A ja nemám nič proti Poliakom. Ja mám priateľské vzťahy s ministrom financií Andrejom Ondomaňským. Ale musím povedať jednu vec. Hospodársky rast, ktorý sa hýbe niekde, hovoríte, že je tam veľký hospodársky rast okolo 3 %, je zaplatený obrovským deficitom a obrovským nárastom dlhu. Keď si pozriete Poľsko, Poľsko malo nižší dlh ako Slovenská republika, dnes má vyšší. Dnes má vyšší, 68,3 %. Mali nižší dlh ako my. 7 % deficit, znížený rating Poľska. To tu všetci rozprávali, ako Poliaci sú na tom super. A 3 % rast pri 5 % alebo 7 % deficite? To urobím aj ja. No počkajte, počkajte, keď zo štátneho rozpočtu vydáte 5 % HDP, tak vám ten 3 % rast, ktorý mali, možno by normálne urobili 1,5, tak 1,5 % za cenu 5 % deficitu. A nebudem hovoriť o tom, že to je zbrojárska výroba. To je ten super program, ktorý tu treba urobiť. Zbrane budeme vyrábať, budeme robiť vojnu, hej, a na tomto budeme hospodársky rásť, hej? Nie. To nie je cesta. Slovenská republika stále vydáva 2 % na obranu. A my nejdeme cestou ďalšieho navyšovania výdavkov. Samozrejme, sú to duálne projekty niektoré, ktoré vďaka pánu ministrovi sa dejú a ja som rád, že napríklad z niektorých prostriedkov sa robia aj nemocnice, ktoré majú využitie aj vo vojenskej oblasti, ale aj v civilnej oblasti. Ministerstvo zdravotníctva vydáva o 540 miliónov viac, to som už hovoril. Zdroje na platbu poistencov štátu budú stúpať o 22,8 %. Ministerstvo práce, sociálnych vecí stúpa vďaka reforme, o ktorej pán minister už tu toľkokrát hovoril, o 369 miliónov ročne, ale celkovo na tú reformu, lebo už sme na ňu nejaké peniaze dali, v podstate sa vynaložila v rámci, a to nebolo nastavené nami, ale to ešte bolo v rámci plánu obnovy, sa vynaložila skoro miliarda eur. Politika zamestnanosti, alokovaných asi 418 miliónov v roku 2027. Ministerstvo dopravy, to som už hovoril, ale samotné výdavky zo zdrojov štátneho rozpočtu idú o 228 miliónov nahor. Energopomoc už spomenul. A ďalej sa v ministerstve hospodárstva sú prostriedky na ďalšiu investičnú pomoc vo výške 169 + 195 miliónov. Čiže, ak teda hovoríme o investíciách, tak máme peniaze alokované aj na investičnú pomoc. Na vedu a výskum skoro 90 miliónov, prevádzkové náklady v regionálnom školstve dávame navyše 60 miliónov. Medziročné zvýšenie výdavkov v sume 31,6 milióna na pokrytie zvýšenia nákladov súvisiacich s valorizáciou platov pedagogických, odborných, nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve. Ministerstvo kultúry rastie o 10 miliónov, kde teda STVR má nárast o 7 miliónov skoro, TASR o 3,8 milióna, cirkevné ústredia o 9,3 milióna €. Ja zase vám môžem za ministerstvo financií povedať, že my sme sa snažili efektívne vynakladať peniaze. Všetky úspory, ktoré ministerstvo financií urobilo, išli na chod štátu, čiže aj ministerstvo financií prispelo k tomu, aby sa konsolidovalo. Pôdohospodárstvo, sucho, 100 miliónov. Na medziročné zvýšenie výdavkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania o 393 miliónov, z toho na priame platby 234 miliónov, rozvoj vidieka v sume 137 miliónov. Medziročný nárast výdavkov modernizačného fondu o 173 miliónov € v celkovej sume 800 miliónov. Na čo to ide? Na dekarbonizáciu, o ktorej vy hovoríte oveľa viac možno ako my. Energetická efektívnosť, obnova budov, obnoviteľné zdroje energie, modernizácia energetických systémov. Realizáciu zonácie národných parkov 26 miliónov. Samospráva, tam musím povedať, že celkové výdavky rastú asi o 238 miliónov a príjmy rastú asi o 165 miliónov obciam. VÚC-kám rastú asi o 123 miliónov príjmy oproti minulému roku a v súvislosti s valorizáciou, samozrejme, budeme počuť, ako obce a mestá a VÚC-ky s tým nesúhlasia, ale musím povedať, že pri príjmoch zvýšených o 165 miliónov na valorizáciu budú potrebovať obce asi 85 miliónov a VÚC-ky príjmy majú navýšené o 123 miliónov a na valorizáciu platov budú potrebovať asi len 25 miliónov. Bude sa tu hovoriť o zamestnanosti, že máme o 2500 ľudí viac zamestnancov. Na objasnenie, v územnej samospráve rastie počet zamestnancov asi o 989 osôb, čiže skoro tisícka z tých 2500. A keď sa zoberie iba také ministerstvo obrany, tak všetci hovoríte toľko o zvyšovaní obranyschopnosti, tak máme nových 1300 vojakov profesionálnych a je tam aj 500 civilných zamestnancov ministerstva obrany. Na cudzineckej polícii rastie počet osôb. Všetci voláme po tom, aby sa zefektívnil tento systém, samozrejme. Je tam nárast o 595 osôb. Zvyšuje sa v záujme lepšieho čerpania zdrojov EÚ a ja tvrdím, že títo ľudia, ktorí sú v podstate počas toho, ako sa čerpajú peniaze na projektoch, sú potrební. Ak v budúcnosti nebudú potrební, tak ich vie využiť hospodárstvo niekde inde. Tak sa bavíme o 685 osobách. 260 osôb je na udržateľnosť míľnikov plánu obnovy a odolnosti. To sú peniaze, ktoré nejdú z rozpočtu. 106 osôb na zabezpečenie národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky. Ešte by som chcel jednu vec spomenúť. A to sa týka aj toho hospodárskeho rastu, kde nám bude rásť súkromná spotreba. Bude ťahanie aj súkromnou spotrebou, bude rast o 1,4 % a export tovarov a služieb o 4,2 %. To vidíte v číslach, ktoré sú v samotnom rozpočte. Ak sa pozriem na stav, ktorý prebrali verejné financie. Ja chcem pripomenúť, že každý, kto tu bude hovoriť o vyrovnanom rozpočte, lebo ústavný zákon, tak ja si pamätám, že už raz tu bol predložený vyrovnaný rozpočet a viem, že tu niektorí kolegovia hovoria, že je povinnosť, musíme mať vyrovnaný rozpočet. Dokonca som počul, že to by bolo veľmi dobré pre Slovenskú republiku mať teraz vyrovnaný rozpočet. Ja si pamätám, pán Ódor predložil vyrovnaný rozpočet. Všetci ekonómovia, vrátane ministerstva financií, vrátane pána Horvátha ako ministra financií, povedali, že to je blud a že to nedokáže vôbec financovať potreby Slovenskej republiky v tom čase. Takže ten blud tu máme opäť. Ale treba ho dodržať, lebo to chce ústavný zákon. A my sme našli výnimku v tom zákone a dnes sme sa o tom bavili a viem, že tu bude veľa kolegov, ktorí budú rozprávať, že na Ústavnom súde sa správali, ako keby ja som bol nejaký obžalovaný, ktorý má odpovedať na všetky otázky. Ja som povedal, koľko právnikov, toľko názorov a my hovoríme, my sa opierame o to, že tá výnimka platí. Vy hovoríte, že neplatí. Počkáme si na rozhodnutie Ústavného súdu. Ja ho budem rešpektovať. Tak ako sme rešpektovali rozhodnutie Ústavného súdu pri hlasovaní o dôvere pre vlády, tak budem rešpektovať a počkám si na to rozhodnutie a budem na neho reagovať. Sme pripravení na ministerstve financií urobiť absolútne opatrenia, ktoré budú viesť k tomu, že Slovenská republika sa bude vedieť financovať, že bude mať rozpočet, respektíve bude vedieť fungovať. A o tom bol aj včerajšok možno. Vy si tu hovoríte, že to bolo zbytočné. Nie je to tak a nie je to na to, aby si nejaký Kamenický a neviem kto uzurpoval moc alebo niečo také. Ja sa nechcem dostať do situácie, že by sme sa dostali napríklad do situácie, že tu bude patová situácia po predčasných voľbách, môže byť. A potom štyri mesiace, päť mesiacov Že to bolo zbytočné. Nie je to tak a nie je to na to, aby si, aby si nejaký Kamenický a neviem kto uzurpoval moc alebo niečo také. Ja sa nechcem dostať do situácie, že by sme sa dostali napríklad do situácie, že tu bude patová situácia po voľbách, predčasných môže byť a potom štyri mesiace, päť mesiacov sa nebude vedieť fungovať Slovenská republika. Čo potom urobíte? Potom budete všetci, zahlasujete za zmenu zákona? Keď tu bude patová situácia, nezahlasujete. Lebo prečo dneska nezahlasujete? Tak urobte všetko preto, aby Slovenská republika dostala normálny rozpočet. Vy hovoríte, my len vyriešime toto, ale tuto na tomto nech padne vláda. To nie je fér. Lebo nefér bolo to, a to pripomeniem, zákon o rozpočtovej zodpovednosti vznikol v roku 2011 na základe toho, že Slovenská republika mala problémy sfinancovať sa, ak si to dobre pamätáte. Po kríze, ktorá bola. Zle sa predávali dlhopisy. Slovenská republika musela vydať určité signály na to, aby predala dlhopisy. A ja musím povedať, že napriek tomu, čo tu povedal pán predseda NKÚ, Morningstar podcasteraiting, náš deficit, o tom, o ktorom ste spomínali, pán predseda NKÚ, 4,94 % je plne v súlade s fiškálnymi pravidlami Európskej komisie. Dokonca máme tam ešte nejakú rezervu. To my rátame, že analytici Európskej komisie nám môžu nejakú tú desatinku zobrať. A máme dôveru finančných trhov. Len všetko to, čo robíte, práve toto toto môže narušiť. Ja neviem, tie inštitúcie, ktoré si vôbec neuvedomujú, čo tu robia. Chápem, že ideme expresne s rozpočtom, tak bolo by dobré, keby pán predseda, vaši zamestnanci namiesto toho napísania 1,5 stránky aktivizmu sa radšej pozreli na ten rozpočet a napísali k tomu nejaké stanovisko. Nemuselo by byť také dlhé, môže byť kratšie. My s tým nemáme problém. Ale ja už viem, čo tam napíšete, keď prídete nabudúce, keď to budete mať hotové, keď vaši pracovníci konečne prídu do práce. Viem, čo tam bude napísané. Takže nekričte tu, nekričte tu, mali ste tu priestor, nakydali ste tu, tak teraz nevykrikujte, nevykrikujte tu. Nevykrikujte tu, pán predseda. Pán predseda, vy narušujete serióznosť tejto inštitúcie, ja si to budem tvrdiť. Mám na to nárok. Nekričte tu, nekričte tu. Keď tu budete, môžete mi povedať, čo chcete. Je tu nejaké, vy ani tieto pravidlá nedodržujete. Ja hovorím, potom budete hovoriť vy. Ja viem, čo tu ja budem počúvať päť dní, dámy a páni. Viem, čo tu budem počúvať. Čo sme tu všetko urobili. A ja hovorím o tých pozitívach, ktoré ten rozpočet ukazuje. Máme rozpočet sociálneho zmieru. Sociálneho zmieru. Môžete sa smiať, koľko chcete. Vy ten sociálny mier narušíte, keď tu budete. Ja vám to potom pripomeniem. Ja sa budem smiať. Ale ja sa nechcem smiať v Slovenskej republike, keď nebudem mať vládu, ktorá bude vedieť normálne fungovať. Takže dobre, nemá zmysel asi ďalej pre vás hovoriť, lebo budete tu vykrikovať. A ja vás pustím, môžete rozprávať. A na záver chcem povedať, že tento rozpočet, a trvám si na tom, je rozpočtom sociálneho zmieru. Neznižujeme dane pre podnikateľov, nezvyšujeme odvody. Je to rozpočet kompromisu. A je plne v súlade so všetkými fiškálnymi pravidlami Európskej komisie a uchádzame sa aj o to, aby sme si udržali dôveru finančných trhov, ktoré sú veľmi dôležité na to, aby Slovenská republika dokázala normálne fungovať, aby sa vedela aj financovať. A dúfam, že k tomu prispejete aj vy. Ďakujem pekne. [15:19] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie. Dvadsaťtri faktických poznámok, ale predtým si dáme procedurálne návrhy. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja by som chcel poprosiť alebo požiadať predsedajúceho, aby na rozdiel od predchádzajúceho predsedajúceho rešpektoval rokovací poriadok a dal hlasovať o procedurálnych návrhoch, s ktorými prišli pán podpredseda Dubéci a pán poslanec Kiš, pretože v zákone o rokovacom poriadku a § 38 ods. 2 sa píše o procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovanie o návrhu a postupuje sa podľa § 39, ktorý upravuje hlasovanie, ods. 3. O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu, čiže v hlasovaní sa to má zistiť, nie že si pozriem, vidím. [15:20] Martin Dubéci Prejdem na ďalší procedurálny návrh a zistíme vlastne, či sme uznášaniaschopní, ak to bude taký návrh. Pán poslanec Jakab. [15:20] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Keďže čas svojho vystúpenia pán minister venoval predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, chcel by som poprosiť, aby sme odsúhlasili, že by pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu mohol vystúpiť v reakcii na ministra financií. My sme tu všetci jednohlasne odsúhlasili neobmedzený čas pre ministra financií, ktorý sa len zo začiatku nevenoval rozpočtu a venoval sa útokom na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže ja si myslím, že ak sme tu džentlmeni, ak ctíme nejakú možnosť sa aj obhájiť alebo povedať svoj názor v reakcii na tieto útoky, tak si myslím, že by sme mali nechať predsedu Najvyššieho kontrolného úradu vystúpiť a reagovať na ministra financií. Tento procedurálny návrh samozrejme predložím aj písomne. Ďakujem pekne. [15:21] Martin Dubéci Ďakujem. Prosím, dajte mi sekundu. Zistíme, či je možný tento procedurálny návrh. Kolegovia, nie nutne preto, že s tým ja osobne nesúhlasím, ale rokovací poriadok v prípade hostí pléna, ako sú napríklad teda aj generálny prokurátor, predseda Ústavného súdu a tak ďalej, neumožňuje vystúpenie inak ako za 40-minútovom limite, nevieme o tom hlasovať, na rozdiel od členov vlády. Takú mám informáciu z organizačného odboru. Nech sa páči, procedurálny návrh, ak máte inú argumentáciu, poďte na to. Ale obávam sa, že, viete, rokovací poriadok bol schválený v tejto podobe. [15:22] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Krátka reakcia na tú procedúru. Áno, ešte raz. Chcem to nechať odhlasovať v procedurálnom návrhu. Viete, viete prečo? Pretože my tu prijímame zákony, ktoré sú v rozpore aj s ústavou, sú to kadejaké prílepky a vtedy, keď tu hovoríme o tom, že nemôžeme o tom hlasovať, tak sa tu zdvihne ruka a povie, že námietka. Hlasuje sa o námietke a sa to normálne zlomí cez koleno. Takže ja by som teraz poprosil, aby sme hlasovali o tom, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu môže normálne vystúpiť v reakcii na ministra, pre pána kráľa. Takže, ak mám povedať námietka, hovorím námietka. Ďakujem pekne. [15:23] Martin Dubéci Pán kolega, ja sám s tým nesúhlasím. Poviem to pre záznam, ale jednoducho riadim sa rokovacím poriadkom. Rokovací poriadok v prípade pozície predsedu Najvyššieho kontrolného úradu neumožňuje rozhodnutie pléna o tom, že mu bude predĺžený čas. Pán predseda má 40 minút, ktorými disponuje, ktorými môže vystúpiť v rozprave. Je len to už na ňom, aby toto právo využil. Je to na ňom, aby to právo využil. My ho k tomu nedonútime, ale jednoducho ten limit 40 minút je maximum. Národná rada v tomto prípade na rozdiel od ministrov nevie rozhodnúť o tom, že bude ten čas zvýšený. Ale viete, my ho nevieme prihlásiť. Musí sa pán predseda prihlásiť sám. Pán minister, rokuje plénum Národnej rady a poprosil by som vás, aby ste plénum... Pán minister, poprosím vás, aby ste plénum Národnej rady nechali rokovať. Je to stále najvyšší ústavný orgán. Ďakujeme, že ste tu s nami, pán minister. Pán poslanec Hlina s faktickou poznámkou. [15:24] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ono tá debata bude asi v niečom zaujímavá, možno bude v niečom ostrá. Ja si pamätám tie minulé, kde sa vlastne skĺzlo do polohy toho, že sa tu posudzovala vaša schopnosť maľovať alebo nemaľovať. To mi prišlo až také nemiestne, lebo ja mám veľký rešpekt pred ľuďmi, ktorí majú nejaký talent, takže toto ja do tejto polohy naozaj nejdem. A mne je to naopak celkom sympatické. Ale čo mi nie je sympatické, pán minister, že proste to držíte. Viete, že aj vy viete, čo my vieme. A ľudia to ešte nevedia a už vôbec to nevedia vaši voliči. Táto ekonomika nevládze, táto ekonomika na to nemá. A vy svojím konaním kryjete aj tú sivú ekonomiku, ktorú ste stvorili. Chráníte tých ľudí, ktorí sú okolo vás. Chráníte ľudí typu Kočner, Bašternák, Ďurica, Bödör. To je všetko, to je vaša ekonomika. A povedzte mi niekoho, niekoho, kto to vlastne v tej vašej, v tom vašom svete niečo vytvára. Prosím vás, teraz sa dozvedáme, ja som ho na to upozorňoval dávnejšie, teraz o tom píše už aj investigatívne centrum. Odišla vám firma, poprepisovali, to je organizovaná skupina, to je mafia. Ďurica, fafokanci sú nám dlžní, štátu sú dlžní, nám všetkým sú dlžní. Tretinu milióna, 300 000. Poprepisovali to tesne pred exekútormi. Za súčinnosti PPAčky, celý systém. Pán minister, celý systém. Ten systém chráni vašich ľudí. Táto ekonomika nevyrobí tie peniaze. Ja tu chcem zostať, ja apelujem, moje deti tu chcú zostať. Ja nemám úložku vo Vietname, ja nemám úložku v Dubaji, ja tu chcem zostať. Preto budem kričať, či sa budete hnevať alebo nie, nebudem vás urážať alebo hodnotiť vaše schopnosti maľovať. Ale budem hovoriť, že je to veľmi, veľmi zlé so slovenskou ekonomikou, a vy to viete. [15:26] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [15:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Možnosť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu vystúpiť bola odsúhlasená pri schvaľovaní programu a v rokovacom poriadku § 28 ods. 2 sa píše, že dĺžka rečníckeho času vystupujúceho podľa prvej vety, kde aj predseda NKÚ v prerokovanej veci, je najviac 40 minút súhrnne, tak to znamená, že je evidentné, že môže aj opakovane vystúpiť a pán predseda NKÚ má toľko času, teda 40 minút mínus to jeho úvodné vystúpenie, ale ten zvyšok môže využiť. K tomu, čo hovoril pán minister Kamenický, no on z veľkej časti opakoval to, čo hovoril aj na ústavnoprávnom výbore. Keď my hovoríme konkrétne výhrady a argumentujeme, akým spôsobom vláda porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý jej prikazuje predložiť parlamentu vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, no tak pán minister povie, koľko právnikov, toľko názorov. Žiadny konkrétny argument nepovie, iba povie, že sú rôzne právne názory. Ďalej hovorí, že bude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, keď príde. Ako budete rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, keď príde až potom, ako bude schválený zákon o štátnom rozpočte? Mohli by ste nám to vysvetliť, pán minister? Hovoríte, že pán Raši ohrozuje dobré meno NKÚ, že mal aktivistický príspevok, že nestihol pripraviť stanovisko k rozpočtu, ako keby bol nejako lenivý, ale vy ste si nevšimli, že aj zamestnávatelia, aj odbory, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Všetci vám hovoria, že to robíte v takom chvate, že sa na to nedá normálnym spôsobom pripraviť. To predsa nie je normálne, že v nedeľu zašlete návrh rozpočtu a v pondelok o tom rokujete so sociálnymi partnermi. V pondelok to schválite vo vláde a v stredu doobeda je to vo výboroch a poobede je to už v pléne. Pre vás sú všetci nepriatelia. NKÚ je nepriateľ, generálny prokurátor je nepriateľ, Ústavný súd je nepriateľ, každá inštitúcia, ktorá si plní svoje povinnosti, je pre vás nepriateľ. [15:28] Martin Dubéci pán poslanec Viskupič [15:28] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja budem pokračovať v tóne, ktorý kolega Ondro dostal. Pán minister, viete, ono to je možno tak, že možno sa zbláznili všetci. A vy ste normálni, ale tak akože z hľadiska nejakej tej pravdepodobnosti to môže byť aj opačne, že ste sa zbláznili vy a všetci ostatní sa vás snažia dostať na dobrú cestu. Čiže, keď sa pozrieme, skutočne začnime tripartitou. Poslali ste im v nedeľu materiály. V pondelok o 9:00 sa išlo rokovať. Tak zamestnávatelia vám hovoria, že jednoducho proste nesúhlasia s procesom, nemajú čas sa vyjadriť. Jednoducho nesúhlasia s rozpočtom. Hej, tak neviem, či sú teda opozíciou nanominovaní, to asi nie, hej? Hovoria vám sociálni partneri. Pani Števulová hovorí, že proste nevie súhlasiť s rozpočtom. Možno jej dôvody sú iné, ale teda tá tu tiež denominovala opozícia a kritizuje spôsob, proces, ako ten rozpočet predkladáte. Máme tu, máme tu šéfa NKÚ. Akože fakt máte pocit, že vám chce zle? Proste jednoducho robí si svoju prácu, kontroluje proces prijímania rozpočtu. A proste to, čo tu predvádzate, pán minister, to je skutočne nemiestne, nemiestne voči šéfovi NKÚ. Poďme, posuňme sa ďalej. RRZ, Rozpočtová rada, to isté. Dostal dve minúty, dve minúty dostal šéf RRZ na to, aby mohol vôbec niečo povedať. Tuto ho vôbec nechcete pustiť rozprávať. Ústavný súd, hej? Nerešpektujete, pán minister, ústavný zákon rozpočtovej zodpovednosti. Som zvedavý, ako teda budete rešpektovať prípadné rozhodnutie Ústavného súdu. Pán minister Ústavná rada to isté. Dostal dve minúty, dve minúty dostal šéf RRS na to, aby mohol vôbec niečo povedať. Tuto ho vôbec nechcete pustiť rozprávať. Ústavný súd, hej? Nerešpektujete, pán minister, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Som zvedavý, ako teda budete rešpektovať prípadné rozhodnutie Ústavného súdu. Pán minister, fakt máte pocit, že všetci majú nejaký problém, len vy ste lietadlo? Alebo skôr máte problém vy a váš predložený rozpočet a v procese, aký ho predkladáte. A to už sa nebavme. [15:30] Martin Dubéci Pani [15:30] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Plaváková, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, neviem, prečo stále opakujete, že nie ste na lavici obžalovaných. Ja som vám na výbore povedala, že nie, nie ste na lavici obžalovaných, tam sedí váš kolega Gašpar. A medzi ústavnoprávnym výborom a týmto plénom sa nezmenilo nič v tejto veci. Ďalej ste hovorili, že vraj budete rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. O tom sme už tiež diskutovali aj na ústavnoprávnom výbore, kde táto téma, kde si nevedeli odpovedať, ale Ústavný súd sa už vyjadril a interpretoval tú ochrannú klauzulu, ktorú vy používate na to, aby ste predložili deficitný rozpočet. A konkrétne konštatoval, že normotvorca včlenil do tejto ochrannej klauzuly aj výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv, keď by neplnenie predstavovalo porušovanie konkrétneho medzinárodnoprávneho záväzku. A keďže ste na výbore povedali, že odpovedať na otázky budete v pléne, tak ja sa opakovane pýtam. Ktoré konkrétne medzinárodnoprávne záväzky by boli porušené v súvislosti s výdavkami, ktoré ste si subsumovali pod tie 3 %, ktorými odôvodňujete to, že v rozpore s ústavnou povinnosťou predkladáte deficitný rozpočet. To je vaša povinnosť nám tu zodpovedať tieto základné ústavnoprávne otázky, lebo zatiaľ to vyzerá tak, že vy predkladáte rozpočet, ktorý je v rozpore s ústavou. No. Ja neviem, proste to už nemám. Vy nemáte žiadne hranice? Nič, všetko vám je jedno? Tieto základné otázky tu máme a na ne vy ste povinní zodpovedať, lebo vy tu ten rozpočet, ktorý je v rozpore s ústavnou povinnosťou, predkladáte. A hovoríte tu o nejakej patovej situácii a že preto teda potrebujete upraviť to rozpočtové provizórium. Tak ja neviem, o čom hovoríte, ale tie odpovede sú jedine dve, že buď teda počítate s tým, že vám tento rozpočet neprejde v tomto pléne, alebo počítate s tým, že Ústavný súd ten rozpočet zastaví, lebo inak tie vaše reči o tom v súvislosti s predčasnými voľbami nemajú žiaden zmysel. [15:32] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Toto bolo tak strašne nedôstojné, pán minister, čo ste tu predviedli, lebo nehnevajte sa, ale utiekať sa k urážkam predsedu NKÚ a zamestnancov, tak to je skutočne veľmi nehodné ministra a ešte ministra financií. Vy tu idete hovoriť, že kto má byť komu za čo vďačný. To možno vo vašom svete tak funguje, že vy ste vďační Robertovi Ficovi za to, že vôbec ste minister, a vaši poslanci, tu stláčači, sú vďační za to, že tu môžu sedieť a preto spravíte a hovoríte všetko, čo vám je nakázané, ale v inom svete to tak jednoducho nefunguje. Vy tu vyčítate šéfovi NKÚ, že NKÚ nestihol spraviť tú analýzu a vy ste kde boli doteraz, že ste neboli schopní rešpektovať to, čo tu roky fungovalo, a síce, aby sa k tomu rozpočtu skutočne mohli vyjadriť všetky kompetentné orgány a inštitúcie. Veď to je vaša povinnosť. X rokov sa to darilo a zrazu je tu problém. Tak kto za to nesie zodpovednosť? Asi nie všetky tie orgány, ktoré sa nestihli vyjadriť, ale tí, ktorí sa nevedeli na vláde dohodnúť na tom, čo tam vlastne do toho rozpočtu dáte. A spochybňujete tú autoritu nezávislého úradu, útočíte na predsedu, na zamestnancov, vraj nejaký aktivizmus. Veď vy si už uvedomte, že keď vás niekto kritizuje, tak to nie je preto, že to je protivládny živel, ale asi preto, že niečo robíte zle, že na to sú dôvody a mali by ste sa uvedomiť. Veď vy sa tu správate, že všetci sú blázni, iba vy ste Mig-29, pán minister. To je skutočne veľmi nedôstojné. Ale ja som veľmi rada, že ste pripomenuli jednu vec, a síce, že žijeme v demokracii. Tak sa už konečne podľa toho začnite správať. Prestaňte tu porušovať ústavu, začnite konečne rešpektovať, že žijeme v parlamentnom režime, lebo to sa vám akosi nedarí. [15:34] Martin Dubéci Pani [15:34] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kosová. Ďakujem vám pekne za slovo. Vážený pán minister, na začiatku vašej správy ste povedali, že tento rozpočet je výsledkom kompromisu a samozrejme, že aj predvolebného roka, s čím teda asi všetci súhlasíme, a zabudli ste povedať jednu dôležitú vec, že je aj výsledkom vydierania vašich koaličných partnerov a to by ste tam teda mal povedať. To je veľmi dôležité. Po druhé ste hovorili, že vraj my sme sa tu tešili, že Boh vie, s čím vy tam prídete a čo budete robiť v rámci toho rozpočtu. To bolo také úsmevné a musím vám povedať, že áno, my sme sa tešili, že prídete možno s nejakým vyrovnaným rozpočtom, alebo že dokonca v tom rozpočte budú nejaké prorastové opatrenia, alebo nebodaj, že tam bude nejaké šetrenie na príjmovej strane. A čo? Výsledok je aký? Šetrenie kde? Samozrejme, že nikde. A ja som si už zvykla na to, že naši koaliční kolegovia a kolegyne majú problém vnímať realitu, tak mi dovoľte zahrať si takú hru. Predstavte si, že si zavoláte finančného poradcu a poviete mu, že „vážený klient, tri roky mi budete dávať polovicu výplaty a po troch rokoch budete rovnako zadlžení ako na začiatku.“ Vy by ste mu zverili váš rodinný rozpočet? No, pretože ja nie. Lenže presne toto robí Ficova vláda. Namiesto toho, aby ste prijali zodpovednosť za to, že nedokážete konsolidovať verejné financie, tak za to môže každý. Môže za to Ódor, Matovič, Jakab už najnovšie a možno Mária Terézia, Radičová, ja neviem kto, každý, ešte všetko, možno clá, energie, kríza, vojna a tak ďalej. A ešte mi dovoľte pristaviť sa pri tom nezdôstojnom výstupe na margo pána Andrášiho. Ja osobne si myslím, že to bola veľmi vecná a konštruktívna rozprava, ktorú nám tu pán Raši predstavil a je to nedôstojné na ministra, aby sa takýmto spôsobom tu vyjadroval a kričal na neho. A keď už na to nemáte nervy, pán minister, tak jednoducho odíďte, nerobte to. [15:36] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tam bol sen z dej. Ďakujem pekne za slovo. Tak aký rozpočet, také vystúpenie? Samozrejme, tieto útoky na šéfa NKÚ ste si mohli odpustiť, lebo on hovoril k veci, hovoril fakty a hovoril dáta, argumentoval, čo som očakával, že robíte aj vy, ale ste to nedokázali, ale hovorím, aký rozpočet, také vystúpenie. Ale zabudli ste spomenúť, čo hovorili zamestnávatelia a odborári. Tí takisto kritizovali nielen samotný rozpočet, ale ten proces toho rozpočtu a ten veľmi dobre poznáme. No ale teda poďme k tým faktom. Vy ste od začiatku volebného obdobia zvýšili dane, zvýšili ste odvody, zaviedli ste transakčnú daň a napriek tomu sme po tretej vlne konsolidácie zadlžení ďaleko viacej ako na začiatku volebného obdobia a to sú fakty a k tomu ste nepovedali ani jedno slovo. Hovorili ste tu o nejakom protivetre z Nemecka. No jediný protivetor máte v tejto koalícii. Je to Trestný zákon. Vaši partneri v koalícii, ktoré majú požiadavky, ktoré sú drahé. Zaplatíme to my všetci. Hovorili ste o cene paliva v Nemecku. No ale spomeňte aj paritu kúpnej sily. Aké príjmy sú v Nemecku, aké sú na Slovensku. O tom ste vôbec nehovorili. Hovorili ste o Poľsku, ale zabudli ste povedať, aký rast HDP majú Poliaci a aké má Slovensko. Poliaci sa za 15 rokov, to je takmer tak dlho, ako vy ste pri moci, sa posunuli úplne niekde inde ako sme my. Ja sa pokúsim aj v rozprave, keď budem mať tú možnosť o tom hovoriť, ale prosím, hovorte, že Slovensko má rast HDP ani nie 1 % a Poliaci majú rast HDP 3,5 %. Takže jediný protivetor ste vy sami a ja si myslím, že najlepšie, čo bude pre tento štát bude, keď naozaj budú tie predčasné voľby a ľudia teda rozhodnú, akým spôsobom sa táto krajina uberá, ale toto je maximálne nehorázne. Vy tu útočíte na kadekoho, lebo nemáte argumenty, namiesto toho, aby ste obhájili tento rozpočet, tak útočíte na šéfa NKÚ a zamestnancov NKÚ. Ja si myslím, že to vystúpenie, ktoré tu šéf NKÚ predviedol, bolo maximálne dôstojné, bolo vecné, bolo pokojné a malo to argumenty, malo to hlavu a pätu, ale žiaľ, to sa nedá povedať o vašom vystúpení, ktoré jednoducho, keď nemáte argumenty, tak samozrejme, že útočíte na kadekoho naokolo. [15:38] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou A potom si ja, kap. Ďakujem. Keď už minister má schválený neobmedzený čas vo vystupovaní a nemá ho predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tak by som chcel poprosiť aspoň, keby sa prihlásil predseda NKÚ do rozpravy, aby sme mu uprednostnili poradie, aby vystúpil pred nami. Ak by som mal ja prepustiť poradie, v pohode ho prepúšťam. Čo sa týka vystúpenia pána ministra, samozrejme, to je, viete, ako ten rozpočet je totálna katastrofa. Horší rozpočet Slovenská republika nikdy v živote v dejinách nemala. Hovoria to všetky inštitúcie, ktoré sa môžu k tomu rozpočtu vyjadriť. Nielen NKÚ, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dokonca všetci sociálni partneri, najväčší zamestnávatelia, dokonca aj odborári, ktorí majú chrániť všetkých zamestnancov na Slovensku, hovoria, že toto je peklo, s ktorým Robert Fico chce cválať do toho na tom bielom koni do toho pekla, tak ako sľuboval. Tuto minister Kamenický. Ja vám chcem povedať, že nielen, že je nemohúci, ale celá táto vláda je nemohúca. Chcete naozaj voliť skutočne silných politikov? No tak to by ste mali fakt voliť toho Matoviča, pretože on hovorí, že ide dávať dokopy niečo po Matovičovi, ale hospodári dvakrát horšie. On hovorí, že ide dávať niečo dokopy po Jakabovi, ktorý nebol ani minister financií, ani člen vlády, ale on to nevie, lebo hospodári najhoršie v histórii Slovenskej republiky. To sú tu mocní ľudia, prosím vás pekne, Radičová a všetci, ktorých oni nedokázali opraviť to po nich, tak ako tvrdili za osem rokov, čo tu vládli. Teraz za ďalšie štyri a dokonca sú niekoľkonásobne horší. Inými slovami, toto je minister, ktorý ide po diaľnici proti smeru a čuduje sa, že všetky autá idú proti nemu. A hovorí, že to všetci sú v zlom pruhu, len on je správne. Nie. On vedie Slovensko normálne do záhuby a ešte sa nehanbí to tu normálne obhajovať pred celým národom. Minister Kamenický je najhorší minister financií a tento rozpočet je najhorší v histórii Slovenska. [15:40] Martin Dubéci Pán poslanec Čaučík. [15:40] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister Kamenický, na adresu predsedu NKÚ ste povedali, že ohrozuje dobré meno NKÚ, že ste nezachytili, že reagoval na omyly a nepamätáte si jeho kritiku predchádzajúcej vlády. Ale toto tu dnes absolútne nepatrilo. Dnes nerokujeme o omyloch, ani o predchádzajúcich vládach, ale rokujeme o štátnom rozpočte na rok 2027. O vašom rozpočte, pán minister. Povedali ste, že to bol aktivizmus. Tak nie je to aktivizmus, ale počuli ste, čo predseda NKÚ povedal o procese, ktorým sa štátny rozpočet dostal na rokovanie? Povedal, ja to zopakujem, že to nie je v ľudských ani profesionálnych možnostiach posúdiť, či je rozpočet v súlade s národnými pravidlami a medzinárodnými štandardami v tom čase, ktorý mali k dispozícii. Povedal tiež, že v zastupiteľskej demokracii je takýto proces neakceptovateľný. Takže hovoriť o aktivizme a o tom, že bol zvolený Matovičom alebo podobne, je nemiestne a trápne, pán minister. Ďalej, nie predseda NKÚ narúša dôveryhodnosť tejto inštitúcie, ale vy, pán minister, a vaša vláda, ktorá takýmto spôsobom rozpočet prináša. Hovoríte, že je to rozpočet dobrých správ. Je to rozpočet sociálneho zmieru. Rozoberieme si to vo viacdňovej rozprave, ale predovšetkým chcem povedať, že je to hanebne a nedôstojne pripravený a predložený rozpočet. To ste naozaj nevedeli dať ani 48 hodín sociálnym partnerom a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky na preštudovanie? Toto je absolútne pohŕdanie parlamentnou demokraciou. Parlament nie je slúžka vlády. Áno, niekedy to tak bolo, ale chcete nás vrátiť v čase o 40 rokov dozadu? [15:42] Martin Dubéci pán poslanec [15:42] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dvořák, pán minister, ja sa chcem trošku povenovať tomu argumentu, čo ste hovorili o pánovi šéfovi NKÚ, že on teda nekritizuje opozíciu a že teda ako si dovolil kritizovať vás. Tak ja pôsobím v sektore zdravotníctva, kde NKÚ je teda veľmi aktívne. A viacero správ doručilo, však aj viacero rizík. A chcem vás teda odkázať, že očividne tie správy asi nepoznáte podrobne. Pozrite si napríklad správu o manažmente pandémie. Pozrite si napríklad správu o liekovej politike. To sú napríklad správy, pri ktorých koaliční poslanci na výboroch tlieskajú. A pán predseda NKÚ je tam veľmi kritický aj na predošlú vládu. A veľmi jasne tam pomenoval, čo robila napríklad aj minulá vláda zle. V liekovej politike je kritický napríklad k obidvom garnitúram, teda k predošlej vláde aj k súčasnej vláde. Čiže ten váš argument, keby sme sa tu už mali hrať na to, že kto, kedy, ako kritizuje opozíciu, koalíciu, ten proste padá. Pretože ja sa venujem zdravotníctvu a v tom zdravotníctve teda pánovi predsedovi NKÚ proste som svedkom toho, že tam kritizuje naprieč politickým spektrom a raz sa to nepočúva dobre koaličným kolegom, inokedy opozičným, ale to je úloha šéfa NKÚ. Nemusí sa nám to páčiť, má prinášať fakty a nie je našou úlohou podľa mňa tie fakty degradovať takto proste takými argumentmi, že však kritizujte druhých. Lebo on na konci dňa proste kritizuje aj tých druhých. Ďakujem. [15:43] Martin Dubéci Pán [15:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Krátky. Pán minister, vy ste povedali, že toto je rozpočet sociálneho zmieru. Keby to bolo tak, tak by to mali hovoriť vaši sociálni partneri z Hospodárskej a sociálnej rady, ale keď som počúval ich vyjadrenia po zasadnutí, ktoré ste mali v pondelok, tak hovorili o tom, že im klesajú objednávky. Že vnímajú citlivo, ako ich členovia častokrát buď sa prepadajú v tržbách, alebo rovno rozmýšľajú, že odídu do zahraničia. Hovorili o probléme minimálnej mzdy. A upozorňovali vás, že práve v štáte nie sú peniaze na minimálne mzdy. A ako prehlbujete problémy, ktoré oni vnímajú veľmi citlivo a s nimi zápasia. A tiež artikulovali problém tohto rozpočtu, že jednoducho síce ste im poslali pozvánku v piatok, ale bez obsahu, o ktorom by bolo rokovať, a ten ste im poslali až v nedeľu ráno. Takže ak je niečo rozpočtom sociálneho zmieru, tak by to mali hovoriť vaši sociálni partneri a nie vy sám. Vaši partneri sú k vám veľmi kritickí. Takisto hovoríte o tom, že vy nemáte krízu, teda respektíve, že opozícia vám hovorí, že vy nemáte krízu a vy teda veľmi čelíte protivetu zo zahraničia, máte krízu s pohonnými hmotami. No už tak to riešte. Ale vy, keď sa pozerá človek na tie vaše riešenia Partneri sú k vám veľmi kritickí. Takisto hovoríte o tom, že vy nemáte krízu, teda respektíve, že opozícia vám hovorí, že vy nemáte krízu a vy teda veľmi čelíte protivetru zo zahraničia, máte krízu s pohonnými hmotami. Nuž, tak to riešte. Ale vy, keď sa pozerá človek na tie vaše riešenia, napríklad pri palivách, tak vy začínate stavať dom od strechy. Vy prídete, prvé, čo uvidíme na vláde, sú zľavy na vlak. Akože už by ste sa mohli normálne spamätať a začať využívať príjmy, ktoré máte zo zvýšeného výberu DPH na palivách. Mohli ste pripraviť adresné schémy. Minister Takáč príde z historicky, v horizonte piatich rokov, teraz hovorím, najnižšou dotáciou pre farmárov, čo sa zelené listy týka. Veď vy klamete ľudí. Hovoríte, že vyrovnaný rozpočet, že na to nemáte peniaze. Vaša výročná správa o pokroku na rok 2027 hovorí, že ste vybrali 6,5 miliardy navyše. [15:46] Martin Dubéci Pán poslanec František Majerský [15:46] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, podľa mňa by ste sa normálne mali pánu predsedovi NKÚ ospravedlniť. Na to, čo ste predviedli v pléne Národnej rady, preberá sa zákon roka. Vy tu osobne útočíte na predsedu NKÚ, kde vám jasne povedal, kde vidí najväčšie problémy tohto rozpočtu. Už podľa mňa aj vaši voliči vidia, že klamete. Čo je ale najhoršie, že prídete do pléna Národnej rady, kde idete hovoriť o štátnom rozpočte. Neviem, ako ostatní kolegovia, ale všetci, čo sme mali dneska výbory, tak ani jeden minister sa neunúval prísť na výbory. Na zdravotníctve všade chodili štátni tajomníci, dokonca aj na vašom bol štátny tajomník. Čiže akú máte úctu, ako vážne beriete ten rozpočet, ako vážne, ako vážne beriete tento rozpočet? Ako vážne beriete tento rozpočet? Poďme si povedať fakty a potom v rozprave, lebo máme veľmi málo času. Fakty: preložiť 18 miliárd za tri konsolidácie, pán minister, ste vybrali od ľudí. 18 miliárd ste vybrali za tri konsolidácie. A, čo je treba hlavne povedať ľuďom, je, že na úrokoch štát za minulý rok zaplatil 1,4 miliardy € na úrokoch, ktoré sme si požičali na to, čo vy tu teraz idete rozdávať. Si uvedomme jednu základnú vec, že to je jedno, či ten rozpočet teraz, v akom balíku ho schválite, ale dlh, ktorý ste tu zanechali a tú potopu, ktorú budeme mať, budú platiť nie naše deti, ale deti našich detí. Lebo je pekné rozprávať na mítingu, že vám všetko zachováme, ale krajina na to nemá. A nikto to tu nechce povedať na tvrdo. Nemáme tu peniaze. A požičiavame si za obrovské dlhy. Na budúci rok bude dlh na úrokoch 2,4 miliardy, čo budeme len splácať na úrokovej istine. To sú obrovské peniaze, pán minister, a to ste tu mali rozprávať. [15:48] Martin Dubéci pani poslankyňa Števulová [15:48] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, každé vaše vystúpenie v rozprave len viac a viac devalvuje funkciu, ktorú zastávate. A ja sa vám divím, akože vy po tom, akým spôsobom ste tento rozpočet predložili, akým ste nechali včera schváliť aj pozmeňujúci návrh tu vedľa vás sediaceho poslanca Karasa a zmeniť si tak úplne podmienky rozpočtového provizória, tak čo ste vlastne čakali? Že sem prídete a že my vás tu budeme chváliť? To ste si naozaj mysleli? Ak ste to čakali, tak to je bláznovstvo. A ak ste to nečakali, tak sa pokúste držať nervy na uzde. A odpovedať normálne, vecne na vašu kritiku, pretože ten rozpočet, ktorý ste predložili, to je rozpočet klamstva a zbabelosti. Vy klamete ľuďom o verejných financiách a ste zbabelí povedať im, že tento štát vďaka trom kolám konsolidácie, ktoré ste vy zaviedli, naďalej nemá prostriedky na to, aby udržal tie veci, ktoré im sľubujete. Ale vy toto neviete čestne ľuďom priznať. Neviete. A tak tu strácate nervy a tak tu útočíte na šéfa NKÚ, ktorému ste ani len nedali možnosť jemu a jeho zamestnancom, aby nám mohol pripraviť stanovisko k zákonu roka. Tak snáď nečaká, že? Snáď nečakáte, že za toto vás nebudeme kritizovať. To asi kde by sme boli. A ja by som naozaj chcela vedieť jednu jedinú inštitúciu, ktorá tento rozpočet pochválila. Však viacerí vám tu povedali, že máte pocit, že asi len vy ste lietadlo, ale tak, keď teda zastávate názor, že toto je dobrý rozpočet, tak povedzte, kto ho pochválil. Kto povedal, že takýto rozpočet, to je to najlepšie, čo sa Slovensku mohlo v tento a budúci rok stať? Ja som nič také nepočula. Tak ja neviem, na koho strane je teda pravda a na koho strane sa klame. [15:50] Martin Dubéci Pán poslanec Duszinka. Pán poslanec Danka nie je v miestnosti, stráca možnosť vystúpiť. Pani poslankyňa Petrík. [15:50] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Érsko Medvecký, vy ste jeden veľký pokrytec. Lebo to, čo ste tu predviedli, to ani zďaleka nebola nejaká odborná obhajoba rozpočtu, ale to bol čistý populizmus, nehanebné strašenie ľudí aj zavádzanie ľudí. A to, ako ste reagovali na predsedu NKÚ, tak to bolo úplné politické dno. Keď dal na stôl tvrdé dáta, pomenoval realitu, že tu rozdávate stovky miliónov eur neefektívne a plošne, tak vy ste opäť vytiahli tú svoju obohranú pesničku, že opozícia a kontrolóri chcú ľuďom vziať sociálne istoty. A vy ste tí jediní, ktorí im ich nechávate. Zaujímavé, keď sa vám to hodí a keď kritizujete napríklad samosprávy alebo minulé vlády, tak vtedy sa vám citácie NKÚ hodia. Ale keď ide o váš vlastný rozpočet, tak zrazu sú odtrhnutí od reality. Pravdou je, že vy si robíte zo seniorov a zo sociálne odkázaných ľudí živý štít pre vlastnú neschopnosť, lebo jednoducho neviete hospodáriť, neviete zodpovedne hospodáriť. Chválite sa tu, ako ste vraj v rozpočte zachovali sociálny štandard ľudí. Prosím vás, ako toto môžete vôbec vypustiť z úst, lebo veď tých vyše 7 miliárd deficitu, to je 1 380 €, ktoré bude musieť zaplatiť každý jeden občan Slovenska zo svojej peňaženky. To nezníži ich sociálny štandard? No samozrejme, že áno. A NKÚ nekritizuje to, že štát má pomáhať alebo pomáha ľuďom. NKÚ a takisto aj my v opozícii kritizujeme, že vy vyhadzujete stovky miliónov z okna na plošné šeky aj pre ľudí s vysokými príjmami, zatiaľ čo osamelá matka s dvomi deťmi nevidí z vášho rozpočtu ani cent navyše. A nedajbože, že by to bola ešte matka, z ktorej jedno dieťa je zdravotne znevýhodnené, ako pani Monika, ktorá zo zúfalstva, že jej štát nepomáha, teraz musí točiť videá po instagramoch, pretože jej nikto nepomôže. Toto je čistý sociálny populizmus a žiadna reálna pomoc, pán minister. [15:52] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, vy a teda aj s pánom premiérom ste nazval tento rozpočet rozpočtom dobrých správ a teda nemýlite sa, sú to dobré správy, len teda sú to dobré správy pre vás, pre premiéra a možno pre stranu Smer. Totiž sú dve možnosti. Buď prejde rozpočet s obrovským dlhom, ktorý teda budú splácať mladí ľudia, teda nasledujúce generácie, na čo už by sme si aj zvykli, že je vlastne tuto koaličným pánom absolútne jedno, ale zároveň druhá možnosť je, že nás dostanete do provizória, v ktorom miniete do volieb všetko, čo sa vlastne bude dať a teda super správy, len škoda, že nie pre krajinu. A je paradoxné, že len minulý týždeň sme tu mali práve tú víziu 2040, ktorú ste teda aj vy spomínal a vízia zrovna hovorí, že stav verejných financií zotrváva v pásme vysokého rizika, alebo že verejné financie sú zaťažované neadresnými sociálnymi transfermi a vysokými prevádzkovými výdavkami štátu, čo obmedzuje priestor pre prorastové investície. Dnes tu v návrhu rozpočtu práve riešime a kritizujeme to, čo samotná vízia, alebo teda pred čím samotná vízia varuje. Tá istá vízia, ktorú vy ste tu chválili, premiér Fico sa hrdo postavil vedľa odborníkov z SAV, keď ju prezentoval. Ako ja sa naozaj obávam, že vy ste tú víziu buď nečítali, alebo ste teda nečítali za ten krátky čas mnohí z vás ani ten rozpočet. A rovnako o akom sociálnom zmieri hovoríte, pán minister, keď v pondelok sme videli, že vlastne ani sociálni partneri, vlastne nikto z nich ten rozpočet nepotvrdil a ako neviem, no. Ešte aj sami povedali, že to považujú za neúctu k sociálnemu dialógu, to, akým spôsobom sa to rieši. Takže programové vyhlásenie, myslím, že už tu máme zhodu. Programové vyhlásenie vlády by ste mohli premenovať na Všetci sú blázni, len my sme lietadlo. Ďakujem. [15:54] Martin Dubéci Pán poslanec Lackovič [15:54] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ja som si poznačil dve veci, ktoré ste spomínali. Tá prvá sú výjazdové rokovania vlády. Pán minister, keď si pozrieme len rok 2025, pretože rok 26 ešte nebol skončený, tak tie obce, ktoré boli a ktoré sú vedené koaličným vedením, dostali 5 miliónov ako celok a obce vedené opozičným vedením dostali len 1 milión 86 000. To znamená päťkrát menej, hoci ten počet obyvateľov v týchto obciach je približne rovnaký, 260 000 versus 204 000 za ten rok 2025. Ešte smutnejšie to znie, keď to premietneme na jednu hlavu. Ten obyvateľ v obci, ktorú vedie opozičný starosta alebo starostka, dostal 5,33 centa a ten obyvateľ, ktorý je koaličným starostom alebo starostkou, dostal 19,85 centa. Toto je vrchol nespravodlivosti a pokrytectva, pán minister, a desí ma, že to tu vôbec spomínate ako príklad dobrej praxe. Takéto rozdávačky bez brehu. A čo sa týka toho sucha, ako druhá vec, ktorú som si poznačil, tak, pán minister, keď už spomínate sucho, tak by bolo na čom po 20 rokoch pozrieť sa na ten vzorec, ktorý distribuuje peniaze do obcí a miest, tie podielové dane, pretože my aj tento rok sme fungovali na tom princípe, že sa v lete počas 40-stupňových horúčav posielali obciam peniaze podľa nadmorskej výšky na odhrňovače snehu, na posypovú soľ a na pluhy. Normálne na zimnú údržbu, pretože my máme 20 rokov starý vzorec, ktorý aj v lete posiela obciam a mestám peniaze na odhrabávanie snehu. Toto by sme mali riešiť, keď už hovoríte tu o suchu. Konečne nejaké koncepčné riešenie, ale od vás toto samozrejme čakať nemožno. Viac poviem asi v rozprave, lebo toho času teraz vo faktickej viac nie je. Pán poslanec. [15:56] Martin Dubéci Horecký. [15:56] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, tiež pridám trochu hrachu na stenu. Nechcem vás rušiť touto faktickou, ale dovoľte, počul som, a vy, teda bol som toho svedkom, kedy ste posielali materiál, kedy sociálni partneri o tom mohli rokovať. Týkalo sa to aj mňa. Ja som len poslanec Národnej rady, len podpredseda jednej opozičnej strany. A tak mi prišli materiály popoludní a, keď som si splnil povinnosti v Národnej rade, tak do neskorých nočných hodín som sa venoval tomuto rozpočtu, aspoň v časti rezortu, ku ktorému mám najbližšie. A tam podľa vašich vlastných údajov tak išiel rezort školstva 92 miliónov € nad limity. Vy ste tu viackrát spomínali č. 60 miliónov €, o ktoré ste navýšili rozpočet rezortu školstva. Tak, ak to takto bude platné vo všetkých ostatných oblastiach, tak sa obávam, čo tento rozpočet urobí so Slovenskou republikou. Lebo poviem vám, ako je to s tými 60 miliónmi. Oni ani len nestačia na to, čo si minister Drucker zaujal, predsa vzal, že roztiahol povinnú školskú dochádzku v škôlke pre deti najskôr štvorročné a potom trojročné. A pre tie štvorročné, čo je povinnosť teraz štátu vymáhať od rodičov, chýba ešte 10 miliónov € oproti tým 60, ktoré ste im na tento účel dali. Tak, že tam v skutočnosti nie je ani cent, ale mínus 10 miliónov € pre škôlkárov. A takto by som mohol pokračovať. Čiže je asi málo pravdepodobné, že ste sa takto pomýlili iba pri hodnotení školskej časti. Obávam sa, že v ostatných rezortoch to bude podobne a po vás pohroma. [15:58] Martin Dubéci Pani poslankyňa Šrobárová. [15:58] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, pamätáte si vety: „Bude to drahé.“ No a čo? Oni budú musieť na to hľadať peniaze. Tak ja keby som si požičala takto tú vešteckú guľu niekedy, tak viem predpovedať, že takáto veta zaznie v septembri 27 po voľbách, kedy bude štátna kasa úplne vybrakovaná a prázdna, ale vy nebudete už chcieť vládnuť, lebo to nechce nikto, iba iba možno my. A tie predikcie ekonómov sú neúprosné a nezvratné. Ten rozpočet je veľmi zlý a čaká nás tu na budúci rok vyprázdnená štátna kasa a zadlžená krajina. Ja nie som ekonómka a tak vám teda ďakujem, že ste nám vysvetlili, ako sa tvorí štátny dlh, pretože v tom máte naozaj dobré skúsenosti. Za to naozaj ďakujem. A v úvodnej reči sme si vypočuli, že teda opozícia sa tu tešila na začiatku vášho vládnutia, že budete niečo robiť. No tak ja vám poviem, že áno, opozícia sa tešila, ale hlavne občania sa tešili na to, že prídu tí odborníci sľubovaní a že zvrátia zlý stav verejných financií. Ak tvrdíte, že to tak bolo, tak potom dobre. Ale to sa nestalo a občania sa márne tešili na to, že jednoducho vy s tým niečo urobíte. Situácia je oveľa, oveľa horšia, ako keď ste začali vládnuť a na vaše vystúpenie sa prekvapivo aj ťažko reaguje, lebo vo veľa veciach si aj protirečíte. Ja vám len poviem k tomu Poľsku, čo ste spomínali. Tam vláda zastropovala od 3. októbra ceny pohonných hmôt 1,54 benzín a 1,80 € nafta. To je u nás s DPH. A ja som si dneska akože s veľkým prekvapením vypočula pána premiéra, ktorý povedal, že zľava na lístky 50 % na vlak bude kvôli vysokým cenám pohonných hmôt, lebo u nás sa to nedá znížiť. Áno, my nemáme na to priestor v štátnej kase, že bude trvať aj v novembri. A toto toto je vaše Wi-Fi a ja som si dneska akože s veľkým prekvapením vypočula pána premiéra, ktorý povedal, že zľava na lístky 50 % na vlak bude kvôli vysokým cenám pohonných hmôt, lebo u nás sa to nedá znížiť. Áno, my nemáme na to priestor v štátnej kase, že bude trvať aj v novembri. A toto toto je vaše riešenie. Toto je vaše riešenie. A zadotuje to kto? No zase len občania zadotujú tie tie zľavy. [16:00] Martin Dubéci Ďakujem [16:00] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som sa vás chcela opýtať, že kde ste bol počas predchádzajúcich troch vlád, teda Smeru, ak sa tu teda idete vyhovárať na tri roky za posledných 18, ktorých ste nevládli, lebo ja mám pocit, že vám niekto asi vymazal pamäť, lebo boli ste teda súčasťou troch vlád Roberta Fica a dokonca ste vládli 12 rokov kontinuálne a z toho ste naozaj mali aj jednofarebnú vládu. A mali ste roky hospodárskeho rastu, kedy ste mohli šetriť, ale vy nielen že ste nešetrili, vy ste ani neobnovovali, pretože dnes máme naozaj v desiatkach miliárd eur dlh v každej jednej oblasti, kam sa pozrieme. A keby ste sa len držali tých desiatok správ, ktoré vydalo NKÚ, tak by možno teda dnes Slovensko vyzeralo trošku inak, lebo ja to vidím aj na výbore, akým spôsobom vaši kolegovia pristupujú k týmto správam, že si ich teda podľa všetkého ani len neprečítajú. A ja by som sa ešte chcela dotknúť aj toho, čo ste hovorili, tých výjazdových rokovaní vlády, kde teda rozdávate tie peniaze a, ako aj kolega povedal, že väčšinou je to teda podľa straníckeho trička. Ja naozaj pochybujem, že tí starostovia dnes čakajú na toto, aby museli naťahovať ruku a aby si zaplatili nejaký riad do škôlky alebo osvetlenie na cintoríne, že v roku 2026 si myslím, že je to už hodne málo, aby na toto boli odkázaní a dnes sme už mali dávno-dávno mať po komunálnej reforme, kde by samosprávy mali stabilné a predvídateľné financovanie a kde by sme dnes absolútne iným spôsobom fungovali na tej miestnej úrovni, lenže do toho sa vám nechcelo, pretože to je veľa roboty a ako to vidíme aj počas týchto troch rokov, tak [16:02] Martin Dubéci Pán predseda Andrej [16:02] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Snažím sa porozumieť vášmu vystúpeniu a rozumiem tomu, že máte kritický tón voči mojej osobe. Ale chcem vás veľmi slušne, ale zároveň rázne požiadať, aby ste rešpektovali zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu. A verím, že taký istý apel vám bude adresovať Igor Válek, ktorý je zamestnancom Najvyššieho kontrolného úradu a určite by mnohí zamestnanci, ktorí pracujú za 2500 € v priemerke, boli prekvapení z toho, aký máte názor na týchto odborných zamestnancov, ktorí tam pracujú 15 až 20 rokov. A naša priemerka sa za posledné štyri roky nezvýšila ani o skoro 1 €. V iných štátnych inštitúciách sa zvýšil priemerný plat hrubý na viac ako 3080 €. My sme ako kontrolný úrad otvorili kontrolu na stanovisko k štátnemu rozpočtu 25. 8. Na tomto stanovisku pracuje 14 odborníkov s dlhoročnou praxou. Naše stanovisko nevieme uzavrieť preto, lebo nemáme doklady od ústredných orgánov štátu, ktoré nám nezareagovali na to, ako oni hodnotia tie čísla a tie finančné možnosti, ktoré sú v štátnom rozpočte. Takže to nie je neschopnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ale to je problém, ktorý my nemôžeme uzatvoriť bez toho, aby sme poznali názor kontrolovaného subjektu. A ak nemáme tento názor, tak my v zmysle medzinárodných štandardov to nemôžeme uzavrieť. A nechápem tomu, prečo na toto prerokovanie bol daný čas 48 hodín, pretože nič nebráni tomu, aby sa naplnilo to, čo nám bolo povedané pri otvorení kontroly, že návrh rozpočtu bude do parlamentu predkladaný 15. októbra. Čo je [16:04] Martin Dubéci pán poslanec Kisz [16:04] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja musím načo povedať, že mám takú aj akože istú potrebujem empatizovať s tebou, keď teda musí všetko toto počúvať od nás. On zároveň teda aj sa neviem ubrániť tomu sa k tomu pridať, pretože to, čo sme tu počuli zase jedna v tejto rozprávke, a jednak to, čo ste tu predviedli za posledné tri dni, ty aj tvoj štátny tajomník Radomajer a ďalší, tak to je také nové nové dno tuto aspoň v ekonomickej politike. Určite, čo tu nastalo. A teda okrem mnohých iných vecí, na ktoré teda ešte asi teda bude bude čas, ale k tým inštitúciám. Viete, to je tak, že nemá argumenty, len teda pán minister tuná kričí, že keby hlasno brechal pes, tak oveľa väčšiu, menšiu informačnú hodnotu by to nemalo, ako sme sa tuná dozvedeli, ale čo si to dovoľujete takto sa navážať do inštitúcií? Sú to ústavne zriadené inštitúcie, kvôli tomu, že sú ústavne zriadené, ste si na ne netrúfli, ako na mnohé iné obyčajné, obyčajným zákonom zriadené. Takže si na ne nedočiahnete, tak sa len tuná takto sprosto akože do nich navážate. A skús si prečítať, Laco, prvú vetu hodnotenia NKÚ. A takisto prvý odsek hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Viete, čo majú spoločné? Obe hovoria, že pravdepodobne došlo nielen k porušeniu ústavného zákona, čo už vieme nájsť z titulu rozhodnutia Ústavného súdu. Ale, že došlo aj pravdepodobne aj k porušeniu Ústavy čl. 55 o fiškálnej udržateľnosti. Takže, keď sa, keď sa voliči pýtajú, že čo mám z toho, že z Ústavy sa nenajem, tak z toho, ako zadlžujete krajinu, sa teda ľudia teda tiež nenajedia. Pani [16:06] Martin Dubéci Poslankyňa Turčanová. [16:06] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja už som vám dnes na výbore sociálnom povedala, že v samospráve musia mať poslanci materiál na rokovanie sedem dní vopred. V samospráve, ak máte rokovať o rozpočte hocijakej obce alebo mesta, potrebujete k nemu stanovisko hlavného kontrolóra. Bez toho sa nedá schváliť rozpočet v samospráve. Aj tuná podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39 z roku 93 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade je úrad povinný toto stanovisko pripraviť a predložiť ho Národnej rade, pričom v ňom hodnotí celkový návrh rozpočtu verejnej správy. Cieľom posudku je poskytnúť poslancom parlamentu nezávislý a odborný pohľad na plánované príjmy, výdavky, deficit, verejný dlh a riziká spojené so zákonom roka. A tak si dovolím zacitovať zo správy NKÚ, ktorý napísal, že vzhľadom na časový deficit nevedel posúdiť, či návrh zákona o štátnom rozpočte je zostavený v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi platnými v Slovenskej republike, ako aj medzinárodnými zvykmi a tak ďalej. Nebudem to čítať celé pre krátkosť času. Pán minister, ja nechcem žiť v banánovej republike a teda prosím vás aj kolegov poslancov z koalície, aby sme odložili rokovanie o týždeň, aby sme sa všetci pripravili a aby sme dostali hodnoverné stanovisko NKÚ a mohli naozaj seriózne, ako sa patrí na Národnú radu Slovenskej republiky, rokovať o tomto zákone, ktorý nie je návrhom rozpočtu, ale je to doslova rozpočet na sekeru. Ďakujem. Pán minister Kamenický s reakciou. [16:08] Ladislav Kamenický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vy ste sa tu všetci vyjadrovali k pánu predsedovi NKÚ, ale ja asi stojím za všetkým, čo som povedal. Lebo vy ste nepočúvali obsah toho, čo rozprával. Ja by som vôbec… pán predseda NKÚ má na mňa telefón. Nezavolal mi, že: „Pán minister, nestíhame, lebo je nejaký problém.“ Dnes demonštratívne mal 1,5 strany napísaných a keby to písal pán Matovič a tuto porozprával hodnotenia, ktoré vôbec teda, keď nie je žiadna správa, tak prečo tieto hodnotenia, ktoré tu hovorí, dokonca spochybňoval akokeby závery makrovýboru, Výboru pre daňové prognózy a ostatné. Prečo tieto hodnotiace veci, ktoré si tu dovolil jeden a jeden a pol stránky odprezentovať, keď teda nemá správu? Tak, keď NKÚ malo problém časový, v poriadku, mohol mi zavolať, mohol povedať: „Nebudem to mať, lebo to nestíhame,“ ale nie tu mať 1,5-stranové hodnotenie, ktoré, ako vy hovoríte, že by malo byť odborné a na základe nejakých analýz. Tak prečo, keď ju nemá, tak prečo to tu prezentuje? Sú tu nejaké politické ciele? Myslíte, že my to nevidíme, že my sme hlúpi, padnutí na hlavu? Na Výbore pre financie a rozpočet nachystaný šéf RRS a pán predseda, ktorý demonštratívne povie: „Prvýkrát po 30 rokoch alebo čo sme to nestihli.“ A kto mi zavolal? Má na mňa telefónne číslo. Iné veci, keď potreboval, tak vtedy mi trikrát napísal, aby som mu odpísal. Viete, čiže to musí byť korektný. Ja si stojím za tým, čo som povedal. [16:10] Martin Dubéci V rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Vážený pán predsedajúci, ďakujem. [16:10] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, kolegyne, kolegovia. 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 No, máme pred sebou rokovanie o zákone roka, o rozpočte. Prvé, čo mi tu chýba, je skutočne akýkoľvek iný minister. Ja by som sa nádejal, že by tu mohol sedieť skutočne aj predseda vlády. Má aspoň chvíľu. Trochu by som sa nádejal, že by sme tu tiež videli nejakých poslancov koalície viac, než ich tu sedí, ale dobre. Začnem procesom. Začnem tým, čo sa tu vlastne akoby aj v doterajšej, doterajšej rozprave debatovalo. Pán minister, po 30-33 rokoch existencie Slovenska ste skutočne asi išli do toho najhoršieho procesu, ako schvaľovať rozpočet. Skutočne takýto chvat, takéto pošliapavanie pravidiel, či zákonných alebo nepísaných, takáto ignorancia partnerov, v podstate všetkých, tu skutočne ešte nebola. To, že skrývate rozpočet pred vlastnými poslancami, ktorí skutočne, mám tie informácie, že nevedeli, netušili nič v podstate o procese, o vypracovávaní rozpočtu. Ešte budiž, hej? Poďme, poďme ďalej na tripartitu. Proste to nie je nejaká diskusná skupinka. To je proste jedna vážna, vážna organizácia, nazvime to, kde skutočne sa rieši sociálny dialóg. Úplne ste ich obišli. Sociálny dialóg nie je v nedeľu doobeda poslať rozpočet a v pondelok o 9 :00 ráno o tom rokovať. Skutočne, pán minister, tá debata je, že teda či ste vy lietadlo a ostatní majú problém, alebo je to teda opačne. Jasne vám povedali zamestnávatelia. Taká ERUZ-ka ani neprišla. Tí jasne povedali, že toto nie je sociálny dialóg, takto, ako ste to urobili, a že oni sa nebudú podieľať na nejakom hraní sa na sociálny, sociálny dialóg. Ale aj všetci tí, ktorí sa tam zúčastnili, jasne povedali, že jednoducho takto to nejde. Povedali to ostatní zamestnávatelia. Povedali to, povedala to ale aj a aj povedali to aj odborári. Proste z tej tripartity ste úplne jasne odišli s nesúhlasom. Jednoznačne povedali, že nie, takto nie. Ďalšia vec je tá, že tuto si pamätám aj vás, ale aj kolegov ostatných ministrov. Veď ste rozprávali celého pol roka alebo v podstate skoro celý rok, že prorastové opatrenia najprv mali byť v januári. Potom ste s pár prišli pred letom, úplne asi 11 opatrení, skutočne, že bezvýznamných. Myslím, že zamestnávatelia povedali, že to je 0 0 0 aj z hľadiska pomoci ekonomike. A potom ste jasne hovorili, že na jeseň prídete so súborom opatrení prorastových, ktoré majú vplyv na rozpočet. Preto, samozrejme, budú prijaté pred rozpočtom a zapracované do rozpočtu. Aj tento proces sa nejak stratil v preklade. Proste ministerka Saková s ničím neprišla. My sme tu nemali žiadny, žiadny súbor prorastových opatrení a samozrejme ich nie je vidieť ani v rozpočte. To si šliapete úplne po svojich. Potom ďalšia vec je, že už je absurdné to, že teda idem, nejdem, zrušíme transakčnú daň, nezrušíme transakčnú daň a teraz ste to akože dotiahli do dokonalosti, zrušíme ju, ale až teda k 1. januáru 2028. Pán minister, ale aj to sú len slová. Veď však tá transakčná daň je v nejakom zákone a tam, ako vznikla a má nejaké pravidlá, tak ste mali prísť teda s niečím, čo vlastne teda už, keď sa vám to zdá správne, že to je rušené k 1. 1. 28. Keď pán minister rozpráva ekonomike, že teda aspoň v tom 28. ju zruší, ale zasa sú to len reči. Ja sa teraz pýtam, čo ste sa Pravidlá, tak ste mali prísť teda s niečím, čo vlastne teda už, keď sa vám to zdá správne, že to je rušené k 1. 1. 28. Keď pán minister rozpráva o ekonomike, že teda aspoň v tom 28. ju zruší, ale zasa sú to len reči. Ja sa teraz pýtam, čo ste sa, kolegovia, báli, že niekto príde s pozmeňovákom a prepíše vám tam osmičku na sedmičku? A nedajbože to získa podporu a transakčná daň by sa zrušila už 1. 1. 2027, čo je inak správne riešenie? To už ani nehovorím, že máme tuná náš saskársky návrh na zrušenie transakčnej dane, ktorý by ste mohli okamžite podporiť a dalo by sa to aj tak. Ale zasa proste to je šliapanie si aj po vlastných vlastných slovách. Posuňme sa ďalej v tom procese. Rozpočtová rada. Koľko mali? Tiež mali možno maximálne tých 48 hodín na posúdenie predloženého rozpočtu. Fakt sa vám zdá, pán minister, že to je dostatočný čas? Fakt je správne, že teda mali prísť v nedeľu ráno do roboty a teda za pondelok to mali pripraviť? Alebo kedy ste im to vlastne poslali? Lebo ani to nie je jasné, či ste to aj im poslali v nedeľu ráno. Ďalej, to, čo tu predvádza pán predseda Finďa výboru. Viete, koľko rozprával alebo koľko dostal možnosť rozprávať šéf Rozpočtovej rady na výbore? Dve minúty. Dve minúty ku rozpočtu s výdavkami 33 miliárd € a to sa ešte nebavím teda o rozpočte verejnej správy, kde sú tie čísla ešte väčšie. Akože, toto sa vám zdá, kolegovia, správny proces? To takto ja rozumiem. Áno, tou rýchlosťou vypínate kritikov. Ale ja neviem, či vám takéto šliapanie vôbec akoby nejak pomáha. Čiže to je Rozpočtová rada, hej? Ďalší, kto asi, čo sa stalo, máte pocit, že niečo predsedovi RÚZV, a že teraz kritizuje ten veľmi dobre vyrobený rozpočet a že ho teda kritizuje, lebo on má nejaký problém? No nie. Kritizuje ten rozpočet, pretože je jednoducho, za prvé, teda nie je vyrovnaný a za druhé nie je ani konsolidujúci v zmysle čl. 55a. Že zodpovedné rozpočtové hospodárenie hovorí o tom, že by toto hospodárenie sa malo zlepšovať. Robí si svoju prácu, kolegovia. Šéf RRS sa snaží robiť svoju prácu a robíte všetko preto, aby to robiť nemohol. Enkauer však sme to tu, myslím, všetci videli. A akože toto, čo sa tu zosypalo z úst pána ministra na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, veď ale to je obžaloba jeho samého, ako myslím teraz ministra. Fakt sa mu zdá normálne, že za 24 hodín alebo teda 48 hodín má NKÚ proste prísť sem so zásadným stanoviskom? Kolegovia, ja rozumiem, že povedzme, že nie je žiadnou vašou ambíciou nejak ten legislatívny proces alebo dodržiavanie pravidiel spoločnosti a dodržiavanie zákonov nejak a vôbec demokracie zlepšovať, ale aspoň aspoň takéto zhoršovanie skutočne by nebolo dobré, tak ešte aj ten Vladimír Mečiar rešpektoval, že keď posiela rozpočet NKÚ, že má na to mať nejaký priestor a teda má čas pripraviť sa a má potom priestor normálne vystúpiť a teda ohodnotiť ten rozpočet. Veď, čo vás tak naháňa okrem toho, že rozumiem, máte najmenšiu väčšinu a teda potrebujete, kým ju nejak máte, čím skôr spraviť? Veď ten zákon hovorí, že do 15. 10. má byť rozpočet predložený a schválený na vláde, to sa stalo, predložený do parlamentu, to sa stalo a vždy sme mali takú dobrú tradíciu, že bol cca mesiac na všetky stanoviská, všetko, všetko a potom sa to rokovalo v 11. mesiaci. Toto všetko malo svoje procesy, niektoré zákonné, niektoré nepísané, ale proste dodržiavalo sa to. Prečo? Prečo sa to takto zrazu celé kriví? Provizórium. Včera zasa sme tu zažili, o 2:00 sa začalo rokovať o zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ešte, ja neviem, 13:30 tvrdil predseda Finďa výboru, že o žiadnom pozmeňováku nevie, že vlastne nič, nič nebude. Proste, zasa, to vám inak akože aj ostatní koaliční partneri, to vám nevadí, že minister vlastne všetko robil ešte aj poza vás a prijali si tu také pravidlá rozpočtového provizória, pardon? Že jednoducho, že jednoducho tuto minister sa v prípade provizória skutočne stane neobmedzeným hegemónom a proste nemá takmer žiadne limity. Zasa, môžeme sa baviť o tom, či tie pravidlá provizória boli dobré, alebo či ich treba po 20 rokoch upraviť. Inak Slovensko nikdy nebolo v rozpočtovom provizóriu. Že to všetko je OK, veď však to je demokracia, meníme tu zákony. Ale fakt sa vám zdá, že najprv teda zákon, ktorý mal byť prerokovaný na budúcej schôdzi, si stiahnete, zaradíte pekne na druhú sem. Ešte výbor aj prebehne vlastne o relatívne neškodnej technickej úprave zákona o rozpočtových pravidlách a potom bum, sem príde pozmeňovák, ktorý ale že absolútne mení pravidlá hry. Taký pán Migaľ ani nestihol všimnúť si, že sa niečo prerokovávalo, nie, že by ešte stihol reagovať, ak by ho to teda zaujímalo. Proste zasa ten proces úplne, úplne celé zlé. Ja zareagujem ešte jednou vecou, než pôjdem ďalej. Zareagujem na to, čo povedal šéf NKÚ a zasa dostal teda vynadané od ministra, že neverí vládnym analytikom, že neverí daňovému výboru, makroekonomickému výboru. Veľmi správne hovoril šéf NKÚ. Jeho úlohou nie je veriť. Jeho úlohou je pochybovať. A proste nadávať šéfovi NKÚ, že nastavuje zrkadlo, že jednoducho sa pýta, či tie vládne ukazovatele rastu ekonomiky pre budúci rok 1,8 sú správne, alebo či to náhodou neznamená, že do nejakej miery má pán minister moc nad týmito výbormi, hej? To nie je, že by sa také niečo nestalo. Celé tieto štyri roky sú o tom, že sa tu maľuje krásna budúcnosť. Budem o tom aj ďalej hovoriť. Ale vždy, keď sa do tej budúcnosti dostaneme, tak zrazu nie je. Aj šéf NKÚ veľmi dobre vie, aké boli východiská rozpočtu 2025, že sa tam písalo, tak ako dnes sa píše, že rast ekonomiky 1,8. Vtedy sa písalo, že 2,2 % a že tá realita na konci roka bola 0,8 %. Pán predseda úplne správne pochybuje. Takisto samozrejme ten deficit. Dlho by sme hľadali vládu, dlho by sme hľadali vládu, a to teraz všetky vlády, hej, aj tie, čo teda boli viac alebo menej pravicové, ktoré dodržali výšku vlastného schváleného deficitu vo volebnom roku. Dlho by sme hľadali. Úplne správne a na mieste je pýtať sa, či tých 4,94 desatiny percenta hrubého domáceho produktu ako deficit je dosiahnuteľných, alebo to bude ešte viacej. Takže alebo možno v rámci možného provizória bude za tých deväť mesiacov minúť tých celých 33 miliárd výdavkov, ktoré môže minister minúť. To všetko sú legitímne otázky. Za prvé, ste na ich zodpovedanie dali NKÚ 48 hodín a za druhé aj to, čo sa dalo dopredu, tak ako bolo povedané, proste tak štátne orgány neodpovedajú na otázky NKÚ. Ako toto, kolegovia, toto, toto si inak nedovolil ani Mečiar. No. Dobre, poďme k ďalšej časti. Začnem, prečítam slová pána ministra. Máme ho tu. V poriadku, ja si myslím, že veď sú to jeho slová, mal by si ich pamätať. Vám hovorím momentálne. Tak. Čítam, citujem tak, ako je to, aj so všetkými predložkami. Je to vyjadrenie pána ministra. Každý, kto je ekonóm, to vie, že kým deficit neklesne pod úroveň 3 %, tak dlh Slovenskej republiky bude stúpať. Máme plán taký a my sme deklarovali, že v roku 2024 ideme konsolidovať o 0,5 % HDP. A na ďalšie roky sme si povedali, že ideme zdvojnásobiť tú rýchlosť. To znamená, že budeme konsolidovať o 1 % HDP. Keby sme zotrvali v tej 1 % konsolidácii ďalšie roky, tak deficit by nám klesol na 3 % niekde na konci volebného obdobia v roku 2027 a hrubý dlh by sa nám začal otáčať dole. A to je plán, ktorý my máme. Kolegovia, toto sú slová vášho pána ministra. Takto definoval to pôsobenie, že takto chce pôsobiť ako minister financií a takýto výsledok chce dosiahnuť. Nič z toho sa ministrovi nepodarilo dosiahnuť. Nemáme žiadny trojpercentný deficit tohto roku, ale 5 %. Nemáme žiadny dlh, ktorý sa začína otáčať, aspoň spomaľovať, čokoľvek, práve naopak, rastie tak rýchlo, ako nikdy nerástol. A posledný ten krok je, že minister nielenže prišiel so absolútne zlým rozpočtom, ktorý sa nijak nekryje s jeho slovami, ale ešte aj ten proces bol úplne, že strašný. Je úplne strašný. Jediné, s čím musím s pánom ministrom súhlasiť, aby som bol férový, je to, že po troch rokoch, čo nás tu všetkých klamal, že smeruje k trojpercentnému deficitu v roku 23 a že teda zabráni aspoň ďalšiemu rastu dlhu, je to, že priznal, že pripravil predvolebný rozpočet. Áno, priznal to. Teraz konečne to minister priznal. To mu slúži ku cti, ak sa to dá tak povedať. A bohužiaľ je to skutočne v súlade s tým, čo som mu ja tri roky rozprával, lebo to je presne na Slovensku bežné. To na to máme my Slováci vlastne aj pojem. Volá sa to, že politická ekonómia, že vo volebnom roku sa nikdy nekonsoliduje. To sa stalo. A vo volebnom roku len málokedy vláda aj ten deficit, ktorý si schváli, vôbec dodrží. To je, bohužiaľ, realita. No. A ja teda začnem k samotnému rozpočtu od konca. Začnem od toho, čo pán minister, ktorý sa už vrátil, nechce, aby znelo éterom. Skutočne sa celé tri roky tváril, že chce stabilizovať rast verejného dlhu. Každé svoje vystúpenie končil tým, že pre rok 2027 cieli deficit maximálne 3 % a vždy teda dodával, že takto zastaví rast dlhu. No, zopakujme si. Aký je teda výsledok? Predložený rozpočet na rok 2027 má deficit 4,94 %. Teda ministrovi chýba takmer 7,5 miliardy. A tieto peniaze si budem musieť, samozrejme, požičať. Celkovo, budem hovoriť možno pán minister, ale kolegovia, vy všetci. Celkovo tak za celé svoje funkčné obdobie zadlžíte Slovensko o 31 miliárd €. 31 miliárd € pána ministra jednoducho dobehli vlastné klamstvá. Toto je výsledok práce ministra, ktorý tu si svoju politickú kariéru tak zásadne postavil na kritike svojho predchodcu, až ho dokázal prekonať. Toto je výsledok práce ministra, ktorý za pôvod problémov považuje obdobie parlamentnej smršte v roku 2023, čo je inak, pán minister, správna úvaha. Až na to, že pán minister ako poslanec tu za všetky tie zákony parlamentnej smršte hlasoval. A po voľbách ich nezrušil, hoci mohol. Tak ja nerozumiem, prečo sa teraz vyhovára, že mu tu predchádzajúca vláda niečo nechala a že on s tým vlastne nevedel nič spraviť. Akože nevedel? Kopa z tých zákonov ešte nebola ani účinná, keď prišiel do vlády. Ja si to tak pamätám, lebo jeden zo zákonov, to teda nebola parlamentná smršť, ale bolo to zníženie daní z krypta a investícií, čo by zo Slovenska spravilo veľmi zaujímavú krajinu v tejto oblasti. Tak to dokázali zrušiť v prvom konsolidačnom balíčku, ešte skôr, než to bolo účinné. Presne takto isto sa dalo zrušiť ďalšie množstvo tých zákonov parlamentnej smršte, ktoré mohli byť aj dobré, ale Slovensko na ne nemá. Nuž ale pán minister za ne hlasoval a zrušiť ich nechcel. Ale teraz nerozumiem, prečo sa vyhovára na obdobie parlamentnej smršte. Ešte raz to zopakujem, hlasoval za to. No, namiesto znižovania výdavkov, na ktoré Slovensko nemá, sa minister pustil do konsolidácie na strane príjmov. Zvýšil všetky dane, vytvoril nové, či už transakčnú alebo na sladené nápoje, zvýšil odvody, zvýšil poplatky, zvýšil pokuty. Výsledok je, samozrejme, že ľudia platia vyššie dane, platia za všetko viacej. Máme zdevastovanú, zastavenú ekonomiku, firmy nám odchádzajú už v podstate pomaly na dennej báze, máme minimum investícií a, bohužiaľ, k tomu máme stále vyššie náklady na obsluhu a správu dlhu. Áno, bavíme sa o veľkých číslach, ktoré sú pre občanov ťažko pochopiteľné, ale zopár čísel, bavíme sa o rozpočte, teraz povedať musím a zasa vyvrátiť ďalšie z klamstiev pána ministra, lebo to, čo sa celé vinie tým mojím proste hodnotením rozpočtu, sú klamstvá pána ministra. Pán minister hovorí, že, a povedal to aj dnes, že keď preberal krajinu, tak bol deficit 6. A zasa vyvrátiť ďalšie z klamstiev pána ministra. Lebo to, čo sa celé vinie tým mojím proste hodnotením rozpočtu, sú klamstvá pána ministra. Pán minister hovorí, a povedal to aj dnes, že keď preberal krajinu, tak bol deficit 6,5 % HDP a teda v absolútnom vyjadrení to bolo 8,5 miliardy €. Kolegovia, neverte vlastnému ministrovi. Dajte si stránku Štatistického úradu Slovenskej republiky alebo si dajte intrastat, či ako sa to volá. Eurostat, tak, Eurostat. A viete, čo tam nájdete? Že Slovensko malo v roku 2023 deficit 5,3 % a v teda absolútnom vyjadrení to bolo 6,6 miliardy eur. Pán minister, ešte raz, toto je historicky zachytená štatistická realita. Takto to je, od tohto musíte začať odvíjať svoje pôsobenie. No a teraz sa posuňme teda do roku 27. Váš vlastný rozpočet počíta s deficitom 7,4 miliardy € a je to 4,94 % HDP. A to teda po troch konsolidačných balíkoch, po nových vyšších daniach, odvodoch a poplatkoch. Čiže aká konsolidácia sa vám podarila? Preberali ste 5,3. A odovzdávate päť. Žiadna konsolidácia, žiadna. Verejné financie sa vám nepodarilo skonsolidovať a to ja ešte tvrdím, že to by v tom bol čert, aby to bolo 4,94. Ono to bude, ten deficit, ešte vyšší v tomto roku. Proste neskonsolidovali ste. Áno, môžete povedať, že po troch rokoch sme vlastne s deficitom prakticky tam, kde sme boli na začiatku. Áno, ale to nie je celá pravda, pretože v skutočnosti je tá situácia oveľa horšia. Zasa použijem slová pána ministra, často ich používa. Každý ďalší deficit sa pretavuje do nového dlhu. No ten samozrejme treba financovať a, bohužiaľ, čoraz drahšie. No a čiže nie že máme rovnaký deficit. Máme o to vyšší, zásadne vyšší dlh. No a v roku 2027 podľa rozpočtu majú úrokové náklady dosiahnuť 2,72 miliardy € a v roku 2029, čo je posledný rok rozpočtovej prognózy, nazvime to, je 3,5 miliardy €. Kolegovia, to nie sú peniaze, čo idú do sociálneho štátu alebo do zdravotníctva alebo mamičkám alebo rodinám. To sú peniaze, ktoré idú veriteľom. Toto platíme za správu nášho dlhu. Keď Robert Fico s ministrom Kamenickým nastupovali, hrubý verejný dlh bol cca 69 miliárd €, teda 55,8 % HDP. Pozrite štatistiky. V roku 2027 podľa vlastného rozpočtu majú dosiahnuť takmer 100 miliárd €, 66,3 % HDP. Za štyri roky tak hrubý verejný dlh narástol alebo narastie, teda už pozerám aj ten budúci rok, o približne 31 miliárd €. Obrovské nepredstaviteľné číslo. Možno skúsim inak, je to 5700 € na každého jedného obyvateľa Slovenska, vrátane kojencov a 95-ročných babičiek. Každý jeden obyvateľ Slovenska. No a ešte strašidelnejší pohľad je na to, koľko peňazí štát od ľudí a firiem vyberá a teda koľko zároveň dokáže minúť, pretože v roku 2023, pán minister veľmi často porovnáva, preto som aj ja zobral rok 2023, priniesli dane a odvody do rozpočtu približne 43,5 miliardy €, 43,5. V roku 2027 to má byť 54,6 miliardy €, teda o viac ako 11 miliárd € ročne viac aj teda oproti roku 2023. Tento rok zoberiete občanom o 11 miliárd viacej, ako zobrala vláda v roku 2023. Celkové príjmy verejnej správy stúpnu približne z 53 miliárd na 63,3 miliardy. No zároveň výdavky stúpnu, samozrejme, z necelých 60 miliárd na 70,8 miliardy eur. Toto je realita. Čiže po rokoch Kamenického „konsolidácie“, dávam to do úvodzoviek, je teda obraz pomerne jasný. Štát vyberá od ľudí a teda štát má k dispozícii výrazne viac peňazí. No verejné financie sa nijak neozdravili. Pritom verejný dlh narástol takmer o polovicu. Takmer o polovicu. Alebo to poviem možno inak, to je možno lepšie. Verejný dlh, za tie štyri roky vyrobíte tretinu celkového dlhu Slovenska za celú vyše 33-ročnú existenciu. Tretinu celého dlhu za štyri roky. Fakt, to je zlé. No samozrejme, deficit teda zostal, keďže ste nič neskonsolidovali, stále v tej nebezpečnej výške a, bohužiaľ, úroky nám rastú. Čiže čo je ten výsledok toho vládnutia? Minister Kamenický tak nechá Slovensko výrazne zadlženejšie. Výrazne zraniteľnejšie a s oveľa menším priestorom reagovať na ďalšiu krízu. A kolegyne, kolegovia, to nie je debata, že či niekedy príde nejaká ďalšia kríza. Príde. Tá otázka je, že kedy príde. To je jediné, čo musíme riešiť. Kedy príde? Príde. No a nechať krajinu v takomto stave, kolegovia, v takomto stave, je jednoducho hazard s tým, ako tvrdo potom môže dopadnúť alebo dopadne tá najbližšia kríza na ľudí a ich rodiny. Jednoducho vyčerpali ste všetok fiškálny priestor. Slovensko nemá priestor na reakciu na ďalšiu krízu. No, smutné však je to, že časť ľudí má stále pocit, že im vláda dáva. Ale tá realita, to sa ja budem vždy uchádzať o to, aby sa mi to podarilo ľuďom vysvetliť. Proste realita je tá, že vláda ľuďom potichu veľmi veľa berie. Ešte raz to poviem, oproti roku 23 im zoberiete o 11 miliárd viac za jeden rok, v tom roku 27 o 11 miliárd viacej zoberiete dôchodcom, mladým, starým, všetkým, DPH, daňami, spotrebnými daňami, daňou zo sladeného, poplatkami, mýtom, všetkým. Toľko to im zoberiete. No, o tom nerozprávate. O tom vlastne pán minister nepovedal v podstate ani slovo. Ale proste nahlas a s pátosom proste drobné dávate naspäť. A ešte, keby to len bolo, že rozdávate to, čo ste vybrali, ale k tomu ešte neuveriteľne zadlžujete budúce generácie a tam treba platiť samozrejme potom ešte aj tie úroky. Jeden príklad si dovolím. Kolegovia, povedzte mi, prečo? Ja, rečnícka otázka, ja si odpoviem. Prečo teda bude valorizácia platov vo verejnej správe? Však nehovorím, že nie je potrebná, máme infláciu, OK. Prečo bude od 1. 7. 8,4 %? Prečo ste nedali 4,2 % od 1. januára? To sú rovnaké peniaze z hľadiska nákladov. Ľuďom by ste tie platy zdvihli skôr. Prečo ste to dali takto? KOZ povedala. Ja si myslím, že to bolo inak. Viete, ako to bolo? Nová platová tarifa od 1. 7. znamená, že teda prvú výplatu, siedmy mesiac robíte, prvá výplata vám príde 15. 8. cca, 15. 8. prvá výplata a 15. 9. druhá výplata. Viete, s čím sa to najlepšie kryje? S klasickým psychologickým faktom, že ľudia si zvýšený plat pamätajú dva až tri mesiace. Kedy budú voľby? Po 15:00, chvíľu, možno 24. alebo ako to tam vychádza, sobota. Toto, toto je presne to, čo robíte. Áno, je to, však minister to povedal, predvolebný rozpočet. Čo to znamená? No to je rozpočet, ktorým si potrebujete kúpiť voličov. Takto to robíte. Ja sa pýtam, prečo, keď ste tie peniaze dokázali nájsť, prečo ste to nespravili od 1. januára? Joj, nepamätali by si ľudia už vo voľbách, že ste im zvyšovali platy. No možno by vás nevolili. Toto, viete čo, keď sa s takýmto zámerom robí rozpočet, nemôže to dobre dopadnúť. No OK, minister predložil teda volebný rozpočet. Nie sú v ňom žiadne prorastové opatrenia ani šetrenie. Nie sú. Skipli ste ich. Asi si myslíte, že zamestnávatelia zabudli, že čakali niečo, chceli nejakú tú pomoc. Viete, oni nakoniec budú radi, že teda ste im nezvýšili dane a odvody, hej? Chvalabohu, aj ja sa teším, ale to je málo. Proste to je málo. Trebalo skutočne urobiť nejaké prorastové opatrenia. Aspoň keby ste im boli zrušili tú transakčnú daň. Šetrenie, že žiadne, hej? Na strane výdavkov nijak, nijak nešetríte. Výdavky sú v samotnom štátnom rozpočte asi o 2,5 miliardy vyššie, proste. No, kupujete si voličov. To sa samozrejme šetrením robí veľmi ťažko. A nielen teda takéto zvýšenie taríf, ale samozrejme o 2,5 tisíc sa zvyšuje počet ľudí v štátnej správe. Proste to sú zásady. No aj takto si niekoho kúpite, že vlastne dostane prácu. Len si to všetci, všetci, všetci si to zaplatíme. No a viete, čo je ešte možno dobré? Že teraz sme tu teda mali Víziu 2040. Ešte sme o nej nehlasovali, ale tak bola presunutá. A keby sme porovnali ten rozpočet s tou víziou, k tomu, k čomu sa chystáte sa zaviazať, čo je tam koľkokrát veľmi správne v tej vízii napísané. Ale tá realita je, že ten rozpočet je v zásadnom rozpore s Víziou 2040. Zásadne. Rozpočet nijak nemyslí na budúcnosť. Práve, že ju predáva, tú budúcnosť, v prospech najbližšieho roka. Skutočne jediné, čo ten rozpočet chce a čo cieľi, je, aby ste si pred voľbami kúpili voličov. Ale, bohužiaľ, cena, ktorú za to všetci zaplatíme ako krajina, ako jej občania, ako jej firmy, bude vysoká. Ja si dovolím ukázať napríklad na dva fakty, ktoré teda jasne zase dokazujú, čo tu práve hovorím. Po Všeobecnej pokladničnej správe je doložka „správa ostatných výdavkov“. A nárast tejto položky je o 2 miliardy €. V lani, v tomto roku, hej? 2026. Tam ste mali 551 miliónov. Pre budúci rok má tá položka 2,48 miliardy €, 2,5 miliardy €. Máte tam na legislatívne zmeny 500 miliónov, keď si teda zmyslíte, že niečo sa zasa niekomu niekde rozdá. Výdavky na mzdy, poistné, to sme už hovorili, to tam máte 500 miliónov, transfer do štátnych finančných aktív 700 miliónov, proste plus ešte ďalšie veci. Sú tam v podstate 2 miliardy na rôzne formy kupovania si voličov. Skúsim inú položku. Taká skôr pikoška. Podpoložka Štatistického úradu, možno viete, možno nie, máme tzv. Inštitút informatiky a štatistiky. Infostat, to možno pod týmto poznáte. Okrem iného, alebo hlavne, robia prieskumy verejnej mienky. A plus ešte kopu ďalších otázok. To sa tiež inak pred voľbami vie hodiť, lebo však nielen teda voličské preferencie, aj s tým sa dá hrať, ale kopu ďalších otázok vie pomôcť kampani, čomukoľvek, kto má k tomu prístup, však hlavne strana Smer. No, čuduj sa, svete, tak ich rozpočet bol v tomto roku asi 1,4 milióna. Zvyšuje sa na 2,8 milióna. O 100 %. Kolegovia, o 100 %. Toto, keď máte aspoň trošku, že chcete konsolidovať, Infostat sa mal zrušiť. Nepotrebujeme, aby vyrábali nové prieskumy. Je tu päť alebo šesť agentúr súkromného sektora, ktoré dokonale poskytujú službu prieskumov politických. Ale nie, vy proste na toto pálime peniaze daňových poplatníkov, ešte to pred voľbami zdvojnásobíme. Dôvod, chcete, aby vám to pomohlo v najbližších voľbách. Náhrady štátnych zamestnancov, to som už hovoril, 2500. V tomto momente to tiež nie je nič iné než kupovanie si voličov. Áno, každý štvrtý občan pracuje vo verejnej sfére. Každý štvrtý občan má peniaze od štátu alebo od obcí, proste vo verejnej sfére. Každý štvrtý, rozumiem, je to kopa voličov. Ale ja teraz sa budem akoby uchádzať o pohľad tých troch štvrtín zvyšných. Tí, ktorí svojimi daňami, ktorí pracujú v súkromnom sektore a svojimi daňami platia okrem iného aj toto. A tí vnímajú jednu vec, že keď je firma, ich firma, v problémoch, kde sú buď majitelia alebo aj zamestnanci, no tak, keď proste nevie zaplatiť, má dlhy alebo proste nevychádza to, tak sa samozrejme šetrí. To je ten prvý krok. Šetrí sa, znižujú sa počty zamestnancov. Toto je realita, ktorá funguje v súkromnom sektore. Častokrát prepustíte aj človeka, o ktorom viete, že stále má pre vás istú hodnotu a dokonca, že ho možno budete v budúcnosti potrebovať. Ale keď ho neprepustíte a neušetríte náklady, tak sa tej budúcnosti tá firma nedožije. ===== Šetrí sa, znižujú sa, znižujú sa počty zamestnancov. Toto je realita, ktorá funguje, ktorá funguje v súkromnom sektore. Častokrát prepustíte aj človeka, ktorého viete, že stále má pre vás istú hodnotu a dokonca, že ho možno budete v budúcnosti potrebovať. Ale keď ho neprepustíte a neušetríte náklady, tak sa v tej budúcnosti tá firma nedožije. Len už my sme pomaličky v stave, že aj ten štát má nejaké, nejaké hranice. Aj štát vie skrachovať. A potom to bolí. A o tomto ja hovorím. Proste, ja, keď hovorím, že treba skákať do výšky, do akej doskočíme, zakrývať sa perinou, na akú máme, to je to, že sa snažím chrániť tých najchudobnejších. Nie, že ja nechcem niekomu dopriať. Pozrime sa, čo sa stalo v Grécku. Nie, že niekomu zobrali 30 % z 13. dôchodku. Zobrali im 30 % z 1., 2., 3., 4. To isté s platmi verejných zamestnancov. Nie, pridávali, škrtali v dvojciferných číslach. A tam sa potom dokonca dialo aj také: aj ten zvyšok, čo vám štát poslal a videli ste výplatnú pásku, ale zobrali ste kartu, išli do bankomatu a nič z toho nevyliezlo, kolegovia. Aj štát vie skrachovať, vie. No, čiže ten výsledok je, ku 450 000 verejných zamestnancov štát pridáva aj v budúcom roku ďalších. A celkové mzdové náklady sa zvyšujú asi o 1 miliardu eur. No. Myslím si, že to, ako vláda, ako vláda, to celé, to naháňanie, to všetko, čo robíte, skutočne, ten základný fakt je ten, že teraz máte nejakých tých 76 hlasov a chcete to za každú cenu zlomiť cez koleno, aby to, aby to jednoducho bolo. Nie je to skutočne cesta. Áno, idete ako valec, idete ako buldozér. Ale vo finále proste to raz bulldozeruje aj vás. No. Ja by som, ja by som teraz sa posunul k tomu, že ten rozpočet ako mal vyzerať. No v prvom rade sme, máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, sme s prehľadom nad všetkými pásmami, pre tento rok je 51, pre budúci je skutočne už 50 limit, hej, verejných výdavkov štátneho dlhu. Sme, hovorím, na 65, rádovo. Nie je žiadna debata, že sme nad pásmami a nie je žiadna debata, že zákon má platiť. Toto nakoniec už povedal Ústavný súd. Ale tou jednou zo sankcií, jednu ste splnili a to bolo teda žiadosť o vyslovenie dôvery vláde, povedzme, že do nejakej miery ste ju splnili. Ale tá ďalšia zároveň platiaca sankcia je, že vláda má predložiť do vlády a do parlamentu vyrovnaný rozpočet. To nehovorí, že má byť schválený, ako to tu posúva v tom, v tom význame minister. Má ho predložiť. Predložiť ho má. A teraz, čo to znamená? Čo je, čo je ten duch toho zákona o rozpočtovej zodpovednosti? Je to, že vláda má predložiť vyrovnaný, znamená, koľko máme príjmov, také výdavky máme spraviť. Čiže vláda má dať na papier, na čo všetko máme. A tam dať to všetko najdôležitejšie, áno, samozrejme myslieť hlavne na najslabších, najzraniteľnejších, to všetko najdôležitejšie, na čo máme. Týmto máte, kolegovia, ukázať, že na to máme. Pri našom výkone ekonomiky. A potom, potom samozrejme ste to mali pozmeňujúcim návrhom tuto v pléne zmeniť. Vy ste mali byť tí, na ktorých záleží. Vy ste tí, ktorí budete hlasovať a tu sa malo povedať, že a tieto služby, tieto platby, tieto dotácie, tieto, čo ja viem, čo všetko, na toto síce nemáme, ale považujete to za natoľko sociálne, zdravotne, zodpovednostne, akokoľvek dôležité, že na toto si teda, teda požičiame. Toto tu bolo treba spraviť a takýto rozpočet ste mali prijímať. A dodržať aspoň čl. 55a ústavy. Že aj keď teda sa nedá vyrovnaný, tak ten rozpočet má zlepšovať stav verejných financií, že ten deficit by mal byť nižší a že by teda mal smerovať k dlhodobej udržateľnosti. Takýto, inak ani toto nespĺňa rozpočet, ktorý ste predložili, samozrejme. Ale takýto mal byť ten proces. Toto ste mali urobiť a toto ste mohli kľudne občanom vysvetliť, že áno, tieto peniaze proste si musíme požičať, lebo to pre vás chceme doručiť, ale, milí občania, proste požičiavame si to. Toľkoto je tá suma požičania a toľko nás to stojí na úrokoch ročne. Len tak, aby sme sa zasa nejak dostali do nejakej roviny, tých 7,5 miliardy toho, čo si musíme požičať, je pri 4 % úroku asi 300 miliónov ročne, hej? No. Dobre. Ja skúsim teraz reagovať na pána ministra, ktoré tu pomaličky všetko padalo. Legislatívnu, ktorú som spomínal. Tak, pán minister, hovoríte, že reálne mzdy rastú. Aha. Prepáč, Marián. Aha. Pán minister? Prerušujem rokovanie. Do návratu pána ministra. A spravodajca je kto? Spravodajca si aj tu. Dobre. Nemáte tam pána ministra niekde? Počkáme na pána ministra. Dobre, ďakujem. Nevšimol som si. Ďakujem za upozornenie. Tiež mi chýbal pán minister. Pán minister sa našiel, nech sa páči. Mária, môžeš ísť. Dobre. Ďakujem, ďakujem pekne. Takže idem teda, idem teda reagovať vlastne na slová pána ministra, ktoré teda spomínal, či už v pléne alebo teda aj na výbore. No, čiže. Áno, ono sa dá odôvodniť kadečo. Reálne mzdy rastú pre budúci rok o 1,4 %. Teším sa. Otázka, ako veľmi ten rast je zdravý, pretože mzdy by mali rásť tak, že vám rastú teda hlavne v tej produktívnej časti ekonomiky v súkromnom sektore. A teda ideálne čo najmenej v tom verejnom sektore. Sme v situácii, kedy priemer miezd vo verejnom sektore je o 15 % vyšší ako v súkromnom sektore. Toto je niečo, čo je nezdravé. A skutočne dlhodobo neudržateľné. Verejný sektor nesmie vysávať ľudí zo súkromného sektora. Potom rozprávame, že nám chýbajú ľudia v súkromnom sektore. No bodaj by nechýbali, keď sedia všetci v úradoch. Ale teda treba povedať, že aj ten reálny rast 1,4 % bude dosiahnutý tým, že vláda jednoducho zvyšuje platy vo verejnom sektore. Len informujem. No ale to „bé“ je ešte to, že je to strašný úspech. No, je to strašný úspech do momentu, pokiaľ sa nepozriete na Česko, Poľsko, Maďarsko, kde tie, kde tie reálne mzdy priemerné rastú vyššie, hej? Alebo aj priemerná mzda. Áno, rastie. Pán minister povie, že rastie. No, rastie. Len všade inde rastie viacej. Ďalej pán minister hovorí o protivetre. Že teda máme protivietor a keby sme ho nemali, tak už by sme dávno, kde by sme boli. OK, je samozrejme protivietor, má aj Európska únia problémy. Samozrejme, že je v Hormuze problém, že teda ten svet je zložitý. Áno, je, ale proste každá hrozba je nielen hrozba, ale aj príležitosť. A teda sa pozrime, ako sa s tým vysporadúvajú okolité krajiny. Veď aj to Česko rastie rýchlejšie, Poľsko rastie úplne rýchlejšie. Aj Maďarsko rastie rýchlejšie. Tak ja sa pýtam, že teda a tam nefúka? No asi fúka, ale vedia sa s tým lepšie vysporiadať. Aj plachetnica vie plávať proti vetru, pán minister. Aj do súper. No. Čiže, čiže skutočne tu treba vnímať, že treba sa pozerať s tým k tomu okoliu. Áno, čo sa týka nášho dlhu cca 65 %, sme v polovici rebríčka. Má pán minister Oravu. Ale prečo pozerá na toho, kto má 120 %? Ja viem, že vo Francúzsku majú obrovské problémy. Zhodneme sa s pánom ministrom a teda chcem vidieť, ako to dopadne. Len ten problém je, že sa to potom preleje aj ku nám zasa, hej? Čiže, ale nepozerajme len na tých, ktorí majú problémy, či je to Taliansko, Francúzsko. Kľudne sa inak napríklad pozerajte na to, že dnešné Grécko má nielen primárny rozpočtový prebytok, ale aj celkový rozpočtový prebytok a že za posledné roky znížili svoj dlh z brutálnych 220 % na aktuálnych asi 145 % HDP. Pozerajme sa na Írsko. Írsko má brutálne problémy, ale opačné. Írsko má taký rozpočtový prebytok, že nevedia, čo s tými peniazmi, lebo nemôžu ich hodiť medzi ľudí, lebo zas by to pokazilo, pokazilo prostredie. Pozerajme sa na krajiny, ktoré ten dlh majú nižší. Však stačí sa inak aj na Česko pozerať. Aj tí ho majú podstatne nižšie ako my. Čiže veď, keď sme v strede tabuľky, tak hovorím, nepozerajme na tých horších, pozerajme na jednotkárov, že Ivo? Ťa zobudím. Pozerajme na jednotkárov, nie na päťkárov. Čiže pozerajme na tú polovicu tabuľky, tých krajín, ktoré ten dlh majú nižší. Pán hovorí, to bolo, to bolo, to padlo na výbore. Hovoril o inflácii potravín. Že teda skutočne teraz tie potraviny nerastú. Dokonca, keď sa pozrieme, tak asi podľa všetkého je tam jemný pokles. Čiže, a teda, že to je úspech vlády. Takže, keď klesajú ceny potravín, tak je to svetové ceny potravín, tak je to úspech vlády. Ale zároveň pán minister hovoril o palivách, ktoré teda stúpajú, hej? Ale tam to teda už nie je problém vlády, lebo to sú vlastne svetové ceny a s tým už vlastne nemáme nič. Tak ako, pán minister? Tak akože svetové ceny potravín, na tom nejakú, nejakú zásluhu máme, keď klesajú, teda keby rástli, tak samozrejme nemáme a teda na palivách niečo? Treba si akože skutočne nastaviť nejaký, nejaký parameter. Nezamestnanosť. Áno, máme to šťastie, že nám nerastie. Chvalabohu, buďme radi za to. Ale teraz akože pozerajme sa v prvom rade, že rastie nám zamestnanosť? No, bohužiaľ, bohužiaľ nerastie. A keď nevieme zvyšovať produktivitu, tak často aspoň tou zamestnanosťou vieme mať robustnejší koláč, rastúcu ekonomiku. Nuž ale keď nevieme zvyšovať produktivitu a nerastie nám zamestnanosť, no tak proste to asi nepôjde. Potom ďalšia vec je, veď nám 20 % populačného ročníka ide študovať do zahraničia. Do Česka, do Dánska, kade-tade, do Nemecka. Ale nevráti sa ani polovica. Myslím, že tie dáta ukazujú, že 47 % sa vráti. No jasné, desatina populačného ročníka nenastúpi na pracovný trh. No tak asi nebudú medzi nezamestnanými. Kopu ľudí je v predčasnom dôchodku, kopu ľudí pracuje v zahraničí, hej? Keď sa pozrime, koľko, koľko špeciálne z južnej a východnej časti Slovenska, koľko žien pracuje v zahraničí ako au-pairky alebo teda opatrovateľky. No jasné, že nie sú na našom pracovnom trhu. No tak pán minister sa teší, že nemáme nezamestnanosť. Ja hovorím, pán minister mal plakať, lebo nám nerastie zamestnanosť. Dobre. Ceny benzínu, energie, ceny energií pre domácnosti. Áno, sme v nejakej tej spodnej tretine. Takže je to dobré. No, je to dobré, ale zasa treba to zasa porovnať s platmi, hej? A priemerné platy máme asi druhé najhoršie. Takže, keď platí Slovák 2 € za l nafty a keď platí Dán s trojnásobným platom 2,70 za l nafty, ten Dán nie je na tom sakra dobre, lebo má 300 % vyšší plat a 30 % vyššie ceny palív, hej? Len to už pán minister nepovie. Nie je žiadny výsledok byť v tej poslednej tretine cien palív, keď sme ale, bohužiaľ, poslední od konca priemernej mzde. Toto všetko sú veci, ktoré, keď hovorí pán minister A, mal by povedať aj B. No. A v podstate skutočne rozpočet, rozpočet nemá žiadnu, že víziu alebo nejakú stratégiu. Proste jediná, áno, pardon, pardon, teraz sa musím ospravedlniť pánovi ministrovi. Jedinú stratégiu ten rozpočet má a to je vyhrať voľby, ale teda okrem toho nemá, že žiadnu, žiadnu stratégiu. Použijem ďalšiu položku, aj pán minister ju spomínal, myslím, že aj tuná v úvodnom slove, 100 miliónov na dôsledky sucha. OK, veď áno. Bolo sucho, mení sa nám klíma, treba s tým niečo robiť. Inak by som úprimne začal najprv tým, že prestal by som rúbať lesy a možno by som časť tých peňazí použil na to, aby sa tie lesy nemuseli vyrúbať, hej? Inak sa zdvojnásobilo rúbanie lesov za posledné obdobie. No ale budiž. Proste, viete, ako uviedol premiér toto, že teda našli 100 miliónov na riešenie dôsledkov sucha a pán minister Takáč má nájsť spôsob, ako tie peniaze najlepšie minúť. To je tá, to je tá stratégia, hej? Proste 100 miliónov už máme a teraz treba nájsť spôsob, ako ich najlepšie minúť, samozrejme do konca roka, ešte ideálne ani nie do konca roka, ale do deviateho mesiaca pre istotu. A takto sa ale proste skutočne nedá bojovať ani proti zmene klímy, ani proti ničomu inému. Jednoducho chýba akákoľvek iná stratégia v tom rozpočte, okrem stratégie chcieť vyhrať voľby. No, pán minister hovorí, teda, keď spomínal, že nám rastie počet verejných zamestnancov. Jednoducho chýba akákoľvek iná stratégia v tom rozpočte okrem stratégie chcieť vyhrať voľby. No. Pán minister hovorí teda, keď spomínal, že nám rastie počet verejných zamestnancov, že ja neviem, potrebujeme viac vojakov, do nejakej miery to môže byť pravda, že potrebujeme viacej členov cudzineckej polície. Takisto si myslím, že to môže byť pravda. Len tam treba vnímať to, že musí tam byť aj niekde, že niečo hádam aj treba menej, pretože keď budeme mať všade viac a viac a viacej, to sa nedá udržať. To je proste, jednoducho, my skončí táto krajina, skutočne skončí na tom, že nebude vedieť zaplatiť svojich zamestnancov. Čiže keď hovoríme A, že svet sa mení, rozumiem, že treba niekde posilniť, tak treba jednoznačne povedať B a tu sa zasa situácia zlepšila a tu zas už toľko ľudí nepotrebujeme. To takto nejak by to trebalo celé robiť, ale proste nič také tam nie je. Asi v tomto momente skončím. Ďakujem pekne za pozornosť a diskutujeme ďalej. [17:01] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Valášek. [17:01] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Vďaka, pán poslanec Marián, pekne si to zhrnul. Tento rozpočet je jednakže nádherná gravírovaná vizitka ekonomickej neschopnosti tejto vlády a pána ministra osobne. Lebo vláda, treba pripomenúť, že za tie uplynulé tri roky vytiahla z vrecák obyčajných ľudí 7 miliárd, 7 miliárd cez tie rôzne zvýšené dane a odvody, vraj na konsolidáciu financií a na ozdravenie ekonomiky a výsledok, výsledok je, že majú presne ten istý deficit, ako ten, čo zdedili po predošlej vláde. Dlh im preto logicky neklesol, je o vyše 30 miliárd vyšší a ročné splátky dlhu, ktoré boli 1 miliarda ročne, keď to prebrali, sú dnes na 2,4 a idú stúpnuť na tri, kým skončia. Hospodársky rast je čo? 0,8, prakticky nulový. Dámy a páni, keby toto bola základná škola, tak minister financií dostane päťku, normálne, že guľu a s riaditeľským pokarhaním. A to horšie, to najhoršie je, že my sme ešte neskončili. To, čo nemáme v tomto rozpočte, ale premiér už avizoval, že nás čaká, sú nezvratné miliardové rozhadzovačky. On nám už oznámil, že táto koalícia, ktorá má väčšinu presne jedného človeka, ktorá má menej ako rok do volieb, skoro nulový mandát, ide zadlžiť túto krajinu, nie, že na ďalšie volebné obdobie, na ďalšiu generáciu. Jadrová elektráreň, závlahy, tunel pod Karpatmi, Zimný prístav a premiér ešte zdôraznil, že toto budú nezvratné veci, ktoré si ani netrúfate v tom proste bez nejakého zásahu štátu alebo súdu sa pokúšať zvrátiť. S tými proste budete musieť žiť. Ďakujeme. Akože stratili absolútne súdnosť. Keď im to vytknete, túto neschopnosť, viete, čo vám povedia? No, nemôžeme za to, taký deficit sme zdedili po Matovičovi. Tak to ste už rovno mohli kampaňovať, dámy a páni, s tým, že my, keď si to vyhráme, tak nečakáte od nás, že s tou ekonomikou niečo urobíme. My sme neschopní, na to nemáme, ale ja si pamätám, že sľubovali presný opak, že oni sú tí, čo vedia, ako vládnuť, dajú to po Matovičovi dokopy. Nakoniec odovzdávajú krajinu v horšom stave ako Matovič. No to gratulujem, to fakt chce talent. [17:03] Richard Raši Pán poslanec Dostál [17:03] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Pán poslanec Viskupič, je potrebné hodnotiť tento návrh štátneho rozpočtu v kontexte s tým, čo sa tu dialo doteraz. Pán minister sa chváli tým, že však nezvyšujeme žiadne dane a odvody. No ďakujem pekne. Veď po tom zvyšovaní daní, odvodov a poplatkov, ktoré predviedli v tých predchádzajúcich troch konsolidáciách, už naozaj bolo na čase neprichádzať s ďalšími zvyšovaniami daní, odvodov a poplatkov. A ja len teda pripomeniem, že vláda Roberta Fica presadila zvýšenie dane z pridanej hodnoty, pričom v minulosti sa Robert Fico zaprisahával, že nebude zvyšovať daň z pridanej hodnoty a kto chcel zvyšovať daň z pridanej hodnoty, tak bol predmet, teda terčom jeho ostrej kritiky, lebo to bol najväčší hriech zvyšovať DPH. Prišlo na to, popierali to, ale zvýšili DPH. Zvýšili ďalšie dane, zvýšili ďalšie poplatky, zaviedli nezmyselnú transakčnú daň a teraz sa nám všetkým vysmievajú tým, že ju idú zrušiť. Idú ju zrušiť na návrh SNS, ale idú ju zrušiť až od roku 2028, keď už oni dávno nebudú pri moci. Veď to je úplný nezmysel, to je výsmech. Oni teraz tvrdia, že ju idú zrušiť, alebo, že ju možno aj zrušia, ale, ak by náhodou uspeli vo voľbách a pokračovali by, tak by im nič nebránilo, aby v rámci ďalšej konsolidácie, keby konsolidovali po tom neporiadku, čo oni sami narobili, zrušili to zrušenie a ja som si skoro istý, že, ak by tu po ďalších parlamentných voľbách bola vláda vedená SMER-om, tak by to zrušenie, teda zrušenie transakčnej dane, zrušili a transakčná daň by tu pokračovala. [17:05] Richard Raši Pán poslanec Štefunko nech zaplatí. [17:05] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Mária, som rád, že si pripomenul to, ten čas, kedy tu bol mečiarizmus a v zásade pripomenul si ho tak, že ako keby sa to podobalo. Ono to sa veľa podobá, hej, že rodina ovláda SIS-ku a rôzne iné veci, ale vlastne podobné sa podobá aj to, že, že už aj odbory, aj záujem zháňatelia, aj maloobchod a všetci sa už proti nim búria, ale vlastne čím sa táto vládna koalícia ešte vymyká toho obdobia mečiarizmu, a to si správne povedal, že vlastne oni už ani nedodržiavajú ústavné tradície, hej? Riešiť to pri dvoch veciach. Pri čase, kedy oni predložili rozpočet, že naozaj, že, že keby tu spomínala kolegyňa, že keby to obec spravila, tak má prúser. Keby to spravila firma, tak ja som viedol niekoľko firiem a keby som neposlal rozpočet sedem dní pred valným zhromaždením akcionárov, by ma roztrhali. By sa neudialo to valné zhromaždenie. A im to úplne, že prejde a ešte sa proste minister ráža do človeka, ktorý to vlastne má kontrolovať, že proste je proti nemu a tak ďalej. A podobne si to povedal pri tom nedodržiavaní ako ani pri toho, pri tom rozpočtovom provizóriu, čo spravili včera, tak štátny tajomník Majerský sa čudoval na výbore. Tam si nebol, tak ti len pripomínam, že prečo my vlastne vôbec do toho nadávame, na to nadávame, že to včera zmenili, lebo, že to, že tých tú brzdu ústavnú pri rozpočtovom provizóriu, však to sa nikdy neuplatnilo a preto to netreba meniť. No ale však to je ako jadrový kufrík. Ty máš jadrovú bombu na to, aby si ju nikdy nepoužil, hej? A proste oni spravia to, že oni zmenia deň pred schvaľovaním rozpočtu alebo teda predstavením rozpočtu takúto vec. Takže vďaka, že si to pripomenul a teším sa na ďalšiu debatu. [17:07] Richard Raši Pán Špánik poslankyňa Kolejáková [17:07] Monika Kolejáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Marián, šokovali ma dve informácie tam, čo si povedal. To je, ako potichučky nám 11 miliárd odíde z vreciek. To som netušila, ale čo ma úplne, ako úplne dorazilo, to je to psychologické rozdávanie valorizácie vo verejnej správe tesne pred voľbami. Ja som vedela, že aj ospravedlňovala pána Kamenického, že on vlastne len vyskladáva tie čísla, aby to nejako sedelo. Aj som vedela, že vo volebnom roku predsa nebudú zvyšovať dane a nebudú si robiť zle. A že sa budú vyhovárať, že ako, čo všetko, kto je za to zodpovedný. To je u nás taká móda. Aj som vedela, že to v podstate bude tak, lebo to nevedia ináč, lebo to robili aj v bohatých rokoch, kedy sme sa vôbec nepripravovali. Žiadne politiky sme nerobili, aby sme sa pripravili na tieto zlé roky. Viem, že štát minimálne v zdravotníctve je jediný, ktorý nedodržiava zákony, vlastné zákony a vidím, ani ma to ani veľmi neprekvapilo, že aj teraz sa nedodržiava zákon. Čo ma ale šokuje, že naozaj fungujú tak, ako som tušila. A potrebujú vybrať, nazhŕňať peniaze. Na nevyhnutné politiky štátu dajú tak, aby tak-tak-tak išlo a potom treba, aby sa boxovalo. Nepripravia sa na politiky, aby sa to nejako zlepšovalo a v podstate ide o to, nazhŕňať peniaze, aby sa potom mohlo dávať a dnes som prekvapená po tom vstupe, aby sa mohlo dávať tým, z ktorých majú prospech najmä pred voľbami, aby pracovali v ich prospech. A že sa zacieľujú naozaj na najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľov, seniorov, ktorí sa nechajú skutočne presvedčiť veľmi ľahkými trikmi a ja, páni, sa ospravedlňujem, ako som pohoršená a je mi ľúto, čo teraz poviem, ale ja som si túto techniku [17:09] Richard Raši Pán poslanec Jakab, tento nie, pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [17:09] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Bože, ja som sa nešťaľ, môže, už ideme. Ďakujem. Som v obmedzenom. Asi sa, pán Viskupič, vyjadril k tomu sociálnemu štátu ešte, lebo sa musím priznať, že mňa totálne vytáčajú tie reči z úst koalície o silnom sociálnom štáte, o sociálnom zmieri a o sociálnom dialógu, lebo v praxi to vyzerá teda úplne inak. Rozpočet, ktorý je naozaj, že najdôležitejší zákon roka, tak oni sociálnym partnerom ho doručili v nedeľu 4. októbra večer. Ja neviem, možno si mysleli, že večer už v nedeľu nemajú čo robiť, tak sa môžu prelúskať 100-stranovým dokumentom, tými excelovskými tabuľkami a hľadať tam zamaskovanú sekeru 7,5 miliardy alebo čo. Potom ich v pondelok ráno nahnali na tripartitu a už na obed s plnou parádou a úsmevom odklepli rozpočet na vláde. Tak, ak si to zhrnieme, tak vlastne ani odborári, ani zamestnávatelia nedostali ani jeden jediný pracovný deň na to, aby si mohli vôbec tento rozpočet preštudovať. A pritom zákon termíny až 15. októbra na predloženie v Národnej rade, tak mali dosť času na to, aby to urobili, ale oni jednoducho sa nechcú s nimi baviť. A na to im samozrejme odbory a zamestnávatelia poslali jasný odkaz, že je to pľuvanec a výsmech do tváre sociálnemu dialógu. Tak ja sa pýtam, či toto je tá slávna sociálna demokracia, že my tu vlastne ignorujeme tých, ktorí živia tento štát, mimochodom aj nás všetkých tu. Vy sa, prosím vás, správate ako nejakí arogantní zemepáni, ktorí takto na stôl hodíte nejakú hotovú vec a ľuďom v tejto krajine poviete: „Držte huby, prosím vás, a šúchajte nohami.“ Toto je nielen, že rozpočet, ktorý devastuje túto krajinu, ale on devastuje aj akúkoľvek základnú úctu k sociálnym partnerom v tejto krajine. Vy nie ste sociálni demokrati, vy ste sociálni diletanti. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [17:11] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja si dovolím zacitovať stanovisko z ZMOS-u. Považujem za dôležité, aby to tu zaznelo, keďže tu sedí viacero starostov aj županov v radoch koalície. A citujem: spôsob, akým štát pristupuje k prerokovaniu návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 27 – 29, považujeme za neakceptovateľný. V piatok neskoro poobede je zvolaná Hospodárska a sociálna rada. V nedeľu ráno dostávajú partneri rozsiahly balík materiálov a v pondelok ráno sa od nich očakáva kvalifikované stanovisko. V pondelok sa tiež uskutoční povinné rokovanie návrhu rozpočtu Ministerstva financií s územnými partnermi. Rokovanie, ktoré bolo avizované iba dva dni vopred a dva dni neskôr, v stredu, má návrh rozpočtu verejnej správy na roky 27 – 29 smerovať na rokovanie vlády. Takto sa seriózny dialóg nevedie a takto sa nemá riadiť štát. ZMOS je pripravený rokovať vecne, odborne a na základe dát. Nie je však možné za niekoľko hodín zodpovedne vyhodnotiť dopady rozpočtu na mestá, obce a služby, ktoré zabezpečujú svojim obyvateľom. Ak má byť prerokovanie so samosprávami povinnou súčasťou procesu, nesmie byť iba formálnou zastávkou pred rokovaním vlády. Formálny dialóg totiž znamená aj formálne partnerstvo štátu so samosprávami. A toto je krásna vizitka toho, akým spôsobom teda vy pristupujete k samosprávam, ktoré teda aj často používate, že vy ste teda strany regiónov, ako veľmi našim samosprávam pomáhate. Takže toto máte presné zhodnotenie toho, akým spôsobom táto vláda pristupuje k našim samosprávam. Ďakujem. Pán poslanec Ján Skoulik, nech [17:13] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Skoulik, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Marián, vďaka za tvoje vystúpenie. My sme aj spolu vo finančnom výbore a tam často komunikujeme o týchto témach a je pravda, že to podnikateľské prostredie sa brutálne zhoršilo oproti predchádzajúcim rokom. Tam môžem len spomenúť, 50 % DPH si môžu iba uplatniť na DPH podnikatelia, ktorí si zakúpia motorové vozidlo alebo na PHM, tiež len 50 % z DPH si môžu uplatniť. A keď sa spýtate predajcov áut, či sa im predávajú teraz autá, tak sa len prežehnajú, keď to tak poviem, že strašne málo sa predávajú autá. A toto je jedno z tých opatrení, ktoré urobila vláda, že spomalila predaj áut. Podnikatelia neobnovujú ten svoj automobilový park, takže toto je veľmi zlé. A nehovorím už o transakčnej dani. Ale spomenúť energopomoc. Ja viem, že už o tej energopomoci opakujem ako papagáj, dá sa povedať, lebo stále tu hovoríme, že sociálny štát, ale ak sme sociálny štát, prečo diskriminujeme ľudí? Z akého dôvodu? Tí ľudia, ktorí kúria drevom, uhlím a peletkami, tuhým palivom. Oni nie sú ľudia Slovenskej republiky alebo ja neviem kvôli čomu. Oni nemajú nárok na energopomoc. Tento rok sme dali 383 miliónov eur na energopomoc. Budúci rok sa počíta so sumou 250 miliónov, ale títo ľudia nie sú tam absolútne zahrnutí. Ja pochádzam z oblasti, kde takmer nie je žiaden plyn, nie je to splynofikované a títo ľudia nemajú nárok. Pani ministerka Saková mi povedala, že ako vypočíta cenu dreva alebo uhlia. No úplne jednoducho, veď to sa dá pekne zistiť, koľko drevo, uhlie stojí, ale sú to najzraniteľnejší Ja pochádzam z oblasti, kde takmer nie je žiaden plyn, nie je to splynofikované a títo ľudia nemajú nárok. Pani ministerka Saková mi povedala, že ako vypočíta cenu dreva alebo uhlia. No úplne jednoducho, veď to sa dá pekne zistiť, koľko drevo, uhlie stojí. Ale sú to najzraniteľnejší obyvatelia Slovenska. Bývajú väčšinou v prostredí, kde potrebujú kúriť osem mesiacov a nemajú nárok na energopomoc. Toto je smutné a mali by ste sa s tým zaoberať, hlavne vládni poslanci. [17:15] Richard Raši Poslanec Viskupič s reakciou na faktické poznámky, ďakujem. [17:15] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne, pán predseda, za slovo. Tak ďakujem všetkým kolegom, kolegyniam za faktické, skúsim reagovať. Začne pán Ján Skulík a pán kolega Dostál. Jednoznačne podnikateľské prostredie, podnikatelia si v rozpočte nenájdu nič. Teda okrem toho, že sa našťastie nezvyšujú dane, ani nevyrábajú nejaké nové. Pán minister to dal, že chce ich nechať oddýchnuť. Ja hovorím, nie, urobil z núdze cnosť, pretože prvé, čo pán minister pochopil, je, že dane sa už nedajú zvyšovať. Nedajú, že proste dosiahol tú hranicu, kedy už vyššie sadzby nijak nebudú znamenať vyšší výber. Takže urobil z núdze cnosť, že nič iné si tam podnikatelia nenašli, mali si tam nájsť aspoň to zrušenie transakčnej dane a pár ďalších prorazových opatrení. Nedoručila vláda nič. Kolegyňa Kosová, kolegyňa, kolegyňa Janka Hanuliaková. No, jasné, samozrejme, ten rozpočet nemá 100 strán. On má 300 strán, 300 strán ťažkého čítania a je absolútne nemožné si to v horizonte 48 hodín naštudovať a napísať k tomu nejaké relevantné stanovisko. Jednoducho takto sa to nerobí, nedá sa. Fakt to nie je nejaký zákon, ktorý má päť strán, že si pozriete a do večera máte na to názor. Ešte stihnem, kolega Valášek. No, ono tých 7 miliárd je vlastne zobratých opatreniami. To je to akoby navyše. Ale to porovnanie skutočne je ešte ešte zásadnejšie v tom, že, keď si pozrieme, koľko štát od ľudí vyzbieral v 23, hej? A koľko vyzbiera budúci rok, tak je to skutočne, že 11 miliárd ročne, lebo ľudia neplatia len to, čo im vláda vymyslela navyše, len daň zo sladeného alebo transakčnú daň v prípade firiem, ale, bohužiaľ, aj všetko ďalšie sa jednoducho navyšuje, takže skutočne štát má najvyššie príjmy v histórii a napriek tomu, bohužiaľ, má najvyšší dlh v histórii a jeden z najvyšších deficitov v histórii. Takáto je realita, viac už nestihnem. Ešte raz ďakujem pekne všetkým. Pán poslanec Kížnik, nech sa páči v rozprave. Tak pekný [17:17] Richard Raši Všetkým. [17:17] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Minister financií tento rozpočet nazval rozpočtom sociálneho zmieru. Ja by som sa chcel spýtať, že s kým má ten zmier? Trochu sa tam tak prebreptol, že aj mieru, tak tiež by som chcel vedieť, akým spôsobom teda celá tá produkcia zbraní, ktorú vyvážala Slovenská republika, prispieva k mieru. Pozdravujem do paláca. A potom nazval tento rozpočet kompromisom. No tak tam sa nepomýlil. Áno, samozrejme, je to obrovský kompromis, ale teda, keď sa pýtate, s kým, tak so svojimi koaličnými partnermi, ktorí teda vieme, že sú drahí partneri. No a takisto sa nepomýlil v tom, že je to rozpočet predvolebný. To súvisí s tým kompromisom v bode vyššie. No ja by som tento rozpočet nazval rozpočtom kapitulácie aj poslednej rabovačky tejto vlády Roberta Fica. Kapitulácie pred akýmkoľvek rozumným vládnutím. Pred znižovaním dlhu, pretože odovzdávajú zatiaľ rovnaký rozpočet, ako prevzali, a teda bude ešte horší. Kapitulujú pred akoukoľvek snahou o šetrenie. Minister to volá, že vraj si majú ľudia oddýchnuť. A samozrejme pred akoukoľvek ambíciou na normálne vládnutie. No a aby sa nezabudlo, na jar nám sľubovali nejaké prorastové opatrenia, tak na to si už teraz nespomenuli. V rozpočte sa nenachádzajú žiadne prorastové opatrenia. Celé toto už bude iba kampaň a kampaň za štátne, na konci ktorej odovzdajú Slovensko teda ešte bližšie k bankrotu ako kedykoľvek predtým. No povedzme si, kto sú víťazi, tak to je ľahké a krátke. Víťazmi tejto kapitulácie sú iba teda ich vlastný, teda menovite strana Smer a jej blízki ľudia. Týmto sa začalo aj také populistické rozdávanie, čo by som povedal, že je ešte ten lepší prípad, ten horší je, že to budú v skutočnosti čisté rozkrádačky a k tomu sa ešte dostaneme, ale teda od Tarabových turbín na Vodohospodárskej výstavbe cez Ficovu „jadrovku“, v ktorej teda figuruje tá istá firma VUJE, rôzne Migálové vydieračky, Slovensko IT a ďalší IT systém – najlepší výber daní na MIRRI za 90 miliónov. No tento zoznam je dlhý. To teraz v úvode nebudem ďalej rozvádzať. A výsledkom tohto je, že na druhej strane sú porazení a porazení sú samozrejme občania. A ako sme sa včera dozvedeli, porazení budú aj vaši koaliční partneri, ako aj teda všetci ostatní okrem straníctva Smer, len teda ešte včera im to úplne nedošlo a zahlasovali za tú zmenu zákona v súvislosti s rozpočtovým provizóriom, ktorú teda premiér Fico s Vladom Kamenickým a jeho štátnym radom Majerským tu naservírovali expresne a teda dúfali, že im to prejde. No, prešlo, ale tak veď ešte uvidíme. Vidíte, koľko ja... No a jedným z výsledkov je aj to, že na splátky dlhu teraz zaplatíme do konca volebného obdobia, respektíve toho rozpočtovaného obdobia až 3 miliardy €, kým keď ste preberali vládu, to bola 1 miliarda, teraz 3. To sú napríklad štyri moderné nemocnice ročne, ktoré teda nepostavíme, pretože budú na splátky dlhu. To je napríklad viac ako 60 km diaľnic každý rok, ktoré tiež teda každý rok nepostavíme, pretože to pôjde na splátky dlhu. No ale, milí občania, toto všetko, čo vám pripravili za tie tri, čo oni nazývali konsolidácie, ste platili zbytočne, pretože, ako som vravel, ten deficit je rovnaký, respektíve na papieri je rovnaký, ako keď ho preberali – 5 % HDP. To je to, čo preberali. To je to, čo si píšu v rozpočte dnes. Bude ešte horší. Dokopy tie tri konsolidácie 7 miliárd, keď teda berieme každý rok, keby sme ich načítali, tak teda, že každý rok teda tie prvé 2,5 miliardy ľudia platia, tak toho bude ešte viacej. Tak si zosumarizujme, čo to teda bolo. Vyššia DPH o 3 % u nás hrušky, jogurty, neviem čo za 5 % DPH-čku. Dokopy celý nákupný košík zaplatia viacej. Vyššie zdravotné odvody o 2 % u nás body. Samozrejme, hlúpa, stále nezrušená transakčná daň. Ukradnuté sviatky, vyššie odvody pre živnostníkov, vyššie dane pre firmy. Ak som zabudol na niečo, doplňte ma. Určite sa toho ešte nájde všeličo od rôznych poplatkov a ďalších daní. No a ten rozpočet je oficiálne priznanie občanom, že tri roky konsolidácie, opakované zvyšovanie daní bolo na nič. Ale tak mimochodom, toto je zároveň svetový unikát, lebo nepoznám teda žiadnu vládu, ktorá by tri roky konsolidovala a vlastne nedosiahla žiadny výsledok. No a ako sme mali teda možnosť, bohužiaľ, ma tu rozprávali, včera, tak sme upozorňovali, hovorili o tom, že tento rozpočet je celkom určite protiústavný. Robert Fico ustúpil teda zatiaľ svojim teda niektorým partnerom, ale neustúpil teda ústave. Veľmi explicitne vám Ústavný súd niečo povedal. Vy ste napriek tomu predložili protiústavný rozpočet a aj keby vám to teda náhodou, náhodou neprešlo v rámci tej koaličnej dohody, nedohody, o ktorú sa tu usilujete, tak je v princípe isté, že Ústavný súd povie, že takýto rozpočet je protiústavný a dostanete krajinu do rozpočtového provizória. Pretože aj tá výnimka je teda obzvlášť bizarná. Tri percentá. Minister financií tvrdí, že odvod do EÚ alebo výdavky na vyzbrojovanie, že sú náhla a neočakávaná udalosť. Tak to je ako keby ste povedali, že Vianoce sú neočakávaná udalosť. No a to, čo sa potom udialo ďalej, je vlastne celkom zaujímavé v tom, že oni si to zrátali, že teda krehká väčšina a tak ďalej, no tak sa rozhodli, že to vyriešia rýchlo. A sme sa v expresnej rýchlosti dostali k tomu rozpočtu, čo až viedlo k tomu úplne zásadnému stanovisku zo strany NKÚ a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré povedali v princípe, že nemali šancu si splniť svoju ustanovujúcu povinnosť. No a tá dohoda sa teda udiala rýchlo a súčasťou tej dohody je aj to, že vlastne v rozpočte, ak teda prejde, teda buď budeme mať rozpočet, v ktorom budú rôzne rezervy za obrovské peniaze – momentálne to, čo sa tam dá sčítať, 1,5 miliardy € – alebo teda neprejde a bude tam provizórium, čo je teda čisté Eldorádo, čistá hegemónia teda tuná ministra financií, respektíve jeho šéfa Roberta Fica. No ale teda tie rôzne tzv. rezervy alebo teda ostatné výdavky sa dokopy nasčítajú na 1,5 miliardy a za celé dnešné dopoludnie sme nedostali odpoveď, na čo budú určené. Samozrejme, že sme nedostali, toto je už v princípe také tradičné, že toto neprezradia, pretože to je predmetom tých koaličných sporov, tých koaličných vydieračiek a naťahovania sa, na čo to určiť. V čom toto je výnimočné oproti minulým rokom, je, že tá rezerva je oveľa väčšia, ako bola v pominulé roky. No ale tak si povedzme teda, čo ste sľubovali a čo máme dnes. Tak na príklade rodiny. Taká štvorčlenná rodina prišla za tejto vlády asi o 4500 €. Keď to zhrniem, v roku 24 zvýšenie zdravotných odvodov za tri roky -800 €, zvýšenie spotrebných daní – nekvantifikované presne, zvýšenie DPH o rok neskôr, v roku 25 z 20 na 23 %. Dokopy každá rodina -156 € ročne. Makro, vyššia daň a vyššia daň pre firmy: -65 € v roku 2025, -200 € v roku 2026. Daňový bonus: -200 € v roku 2025, v roku 2026 zvýšenie zdravotných odvodov -300 €. A k tomu teda tá vybraná DPH-čka, ktorú som spomínal. Nové sadzby DPH-čiek ešte len špecificky pre nízkopríjmových, ďalšie teda stovky eur navyše, len pre tých, ktorých vás nezaujímajú. To nie sú vaši voliči. Dokopy 4500 € pre každú rodinu. V priemere teda je ten účet za tri zbabrané konsolidácie, bez ktorých teda nevidíme žiadny výsledok. Živnostníci strácajú tisíce, tisíce € ročne. A teda závisí veľmi od ich príjmu, ale teda najviac zahučali tí najmenej nízkopríjmoví, to si potom uvedomili, tak čiastočne to napravovali, nič nemeniac na tom, že o stovky eur kvôli teda tomu minimálnemu odvodu, kvôli vyššej DPH a samozrejme absurdnej transakčnej dani o tie peniaze prišli. Viac ako 100 000 živnostníkov ukončilo svoje živnosti. V septembri sme videli najviac bankrotov firiem za posledné tri roky od decembra 2023. Niektorí odišli do zahraničia, niektorí iba vypli svoje živnosti a teda odišli do neaktivity. Áno, sú takí, ktorí sa stali zamestnancami a tuto by som povedal jednu vec. Áno, prosím ťa, poznáš, keď hovoríš, že nikdy vás nepochválime, tak tuto vás pochválim. Máme menej tých tzv. nútených živností, niektorí živnostníci sa presunuli do zamestnanosti, keďže aj ten naratív, aj opatrenia, ktoré teda vedú k tomu, že niektorí tí takí fiktívni alebo nútení živnostníci sa presunuli do zamestnanosti a tým pádom platia dane, aj majú väčšiu ochranu sociálneho a dôchodkového systému. Za toto vám môžem dať pochvalu. V tomto nejaký malý posun nastal. Ale odchádzajú samozrejme aj veľké firmy. Každý deň počúvame, alebo minimálne každý týždeň – sú aj horšie týždne, kedy to je každý deň – o nejakej novej firme, ktorá je na odchode. A väčšinou teda niektoré to povedia priamejšie, niektoré nie. Buď transakčná daň, DPH-čka, ostatné dane alebo vôbec neprehľadný a nepredvídateľný systém a veľmi teda neočakávané podnikateľské prostredie, tak to všetko spôsobuje, že tie firmy to nakoniec zabalia. A iste, oni sa to snažia tým prekryť, že „ale však veď aj nejaké iné firmy“. Áno, však nejaké aj vzniknú, len problém je, že tých, ktoré zaniknú, je viacej a všetky unisono volajú po tom, že by chceli stabilnejšie prostredie, že potrebujú si vedieť plánovať, že potrebujú vedieť, čo bude po novom roku, že potrebujú vedieť, ako to bude s tou transakčnou daňou a že by chceli aj nejaké prorastové opatrenia. No, tak okrem iného teda tá doba Kamenická mimochodom dnes trvá 268 dní, kedy teda minister financií nepredstavil stále nič a my čakáme ďalej. No a verejné financie ako také, keď sa na to pozrieme… Teda tá doba kamenická, mimochodom dnes trvá 268 dní, kedy teda minister financií nepredstavil stále nič a my čakáme ďalej. No a verejné financie ako také, keď sa na to pozriem viacej zhora, na taký, na taký makropohľad. Vy ste sľubovali, že verejné financie dostanete pod kontrolu. Pred troma rokmi ste tu stáli. V programovom vyhlásení vlády ste chceli stabilizovať dlh. Ako som povedal, dnes je deficit rovnaký, ako ho prebrali a je to iba na papieri, bude ešte horší. Čistý dlh za jedno volebné obdobie vzrastie o 30 miliárd €, čo predstavuje, len tá zmena, to navýšenie 30 miliárd je 5500 € na každého občana, vrátane teda batoliat, seniorov, všetkých. Plánovali ste dlh vo výške 60,5 %, čo je stále ešte veľa. Dnes sme na 66. Do roku 2029 to bude dokonca 71,8, teda skoro 72 %. No a teda ten čistý dlh na jedného občana teda s nárastom viac ako teda skoro 5 a pol tisíc € na každého občana. No to sa premieta samozrejme aj do tých splátok dlhu, ktoré som už spomínal. Každý rok teda nepostavíme napríklad šesť moderných nemocníc alebo 100 km diaľnic ročne. Každý rok o toľko máme menej kvôli tomu, že na splátky dlhu platíme dnes už takéto astronomické sumy. No a také to je, ako keby ste mali nejakého gambler? v rodine, ktorý teda už rodinu dostal na mizinu, ale požičiava si ešte aj vtedy, keď už teda exekútor hrozí, že by už im aj zobral dom, ale teda jemu to nevadí. On si požičia ďalej a ďalej teda si užíva na dlh. No a ten dlh bude rásť ešte aj dlho potom, ako vy prehráte voľby, pretože tie výdavky, ktoré ste si tam naplánovali, sú astronomické. No a toto celé je vlastne tak, to bude vyzerať, bude najdrahšia volebná kampaň, akú sme videli v histórii našej krajiny. Jednak ešte sú dôležité veci, teda okrem toho, že máme 1,5 miliardy, skoro 2 miliardy, keď zarátam aj ten mzdový pozmeňovák dnes v tých rôznych rezervách, v tom obrovskom zadnom vrecku ministra straky financií, kde si teda nechal tie 2 miliardy, ale čo ešte v rozpočte nevidíme, sú všetky tie PPP projekty a government to government projekty, ktoré, dajboh, aby nestihli teda vypodpisovať, pretože to sú akože obrovské pálky, ale minister financií nám dnes na výbore povedal, a tam som teda spozornel, že vraj sa už chystajú, že už budú. A to teda bude akože poriadna sekera. Nedá sa zatiaľ vyčísliť, tých projektov je veľa, skúšajú to na rôznych frontoch. Určite ste zaevidovali mosty, zaevidovali ste tunel Karpaty, závlahové zariadenia, zariadenia, ktoré majú na Slovensku teda budovať Spojené arabské emiráty, prístav pre Saúdov, tuším ďalšie dopravné projekty. No a samozrejme špeciálne miesto na balance sheet bude mať samotná jadrovka, ktorá bude suverénne najdrahší projekt v histórii Slovenskej republiky. Tieto výdavky ešte v rozpočte nie sú, pretože sú to tzv. PPP, takúto povinnosť zatiaľ nemá, ale veľmi vehementne ich chystajú, pretože toto sú obrovské peniaze, ktoré idú svojím režimom, a keďže ich nemajú vlastne v kase teraz, tak si ich chcú vypodpisovať tak, aby sme potom my aj naše deti a vnúčatá ich splácali ďalších 30, v niektorých prípadoch aj 50 rokov. No a toto všetko sa mi teda nasumuje do tejto najdrahšej volebnej kampane, ktorá sa už začala. Jednak jedno, dva alebo dva až 2,5 miliardové zadné vrecko, kde teda zosumarizujem. 480 miliónov je rezerva na mzdy, o ktorej sme sa dnes dozvedeli, že to bude taký predvolebný úplatok od 1. 7. Viete, to je na tom také vtipné, že však samozrejme, tí ľudia, ktorí teda tri roky mali nulu vďaka tej neslávnej konsolidácii ministra, však iste, veď doprajeme, zaslúžia si. Mnohí si to teda odskákali tie posledné tri roky, ale oni to dajú od 1. 7., nie od 1. 1., aby si ešte pamätali, že to im Fico dal ešte pred voľbami. Lebo keby to bolo 1. 1., tak už by za trištvrte roka zabudli. Chápete ten bizár? No, je tu ešte jedna alternatíva, tie voľby budú skôr a toto nestihnete, ale čo si mi hovoríš, že predtým, ako by odhlasovali predčasné voľby, tak by predradili tú valorizáciu alebo niečo skôr. Môžeme si dať pre záznam takúto stávku, že či to urobia, ak teda sa dovtedy rozpadnú a voľby budú v januári alebo teda niekedy skôr. Ako mimochodom dnes aj minister financií tuto pripúšťa, ale to bola vlastne len výhovorka pri debate o rozpočtovom provizóriu. No a vlastne celá táto realita s tými rezervami a deficitom, vlastne rovnakým až horším, ako majú dnes, ako prevzali na začiatku, rekordným dlhom, ktorý narástol o 30 miliárd a tak ďalej. Ono to vyzerá dosť teda pochmúrne. Ale je to ešte stále o niečo pozitívnejší v úvodzovkách scenár, ako scenár, na ktorý sa v skutočnosti už pripravujú, pretože včera sme tu mali teda takú bleskovku od ministra, kedy na to, čo nazvali technický zákon, pripravili atómovku, a teda dnes je v princípe jasné, že krajina smeruje do rozpočtového provizória tým, aký predložili zákon, ako ste rozhádaní a ako rozhodne Ústavný súd teda asi čoskoro potom, ako si to tu schválite, bude rozpočtové provizórium, a v tom rozpočtovom provizóriu je minister financií, alebo teda presnejšie jeho šéf Róbert Fico, úplný hegemon. Budú si robiť, čo chcú a, čo je teda najväčší alarm toho včerajška, je, že vlastne môžu za tých deväť alebo osem, sedem mesiacov akokoľvek vlastne minúť všetky peniaze, ktoré v rozpočte budú. Čo znamená, že prirovnanie, že prázdna špajza, je slabé prirovnanie. To, čo môžu urobiť, je aj povyťahovať všetky pánty z dverí, aj proste jednoducho zobrať všetko, čo je aj nie je prišróbované, pretože provizórium, ktoré má byť krízový režim, si prerobili tak, že to bude vlastne eldorádo a voľná rozdávačka. No a tuto ešte poznámka zo včerajška, na ktorú sme boli potom samozrejme, ako býva dobrým zvykom predsedu parlamentu pána Obradoviča, nie tohto predsedajúceho, ten je v pohode, ako býva jeho dobrým zvykom, tak nám to uťal a už sme sa k tomu nemohli vyjadriť. Ale celý deň sme sa vám snažili povedať, že vlastne vás všetkých obabral. Teraz vás má pekne na šnúrke. Budete musieť robiť to, čo bude chcieť on, pretože ináč nedostanete peniaze. Ani strana vidieka, ani Hlas, ani SNS, ani všetky tie ostatné kométy, Tarabovci, Huliakovci, jednoducho všetci, čo sa uchádzajú o nejaké peniaze. Všetko bude na svojvôli premiéra a ministra financií v rámci rozpočtového provizória, na ktoré sa oni chystajú. Viete, to bolo dnes doobeda na výboroch aj zaujímavé, že oficiálne samozrejme akože rozpočtové provizórium nie, nie, nie, ale keď sme sa pýtali tých jednotlivých správcov kapitol, tí, čo chodili z ministerstiev, tak vlastne väčšina z nich sa v úvodzovkách preriekla, už nám teda rozprávali, ako sa chystajú na to rozpočtové provizórium. Všetci dnes vieme, že do tohto smerujeme. No a aby som ešte zhrnul vlastne, čo sa tuná deje, tak politicky tieto dni, už som sa toho trochu dotkol, nie, že by to bola prvá hádka samozrejme, ale mali sme tu minulý týždeň odvolanie ministra Tarabu, čo teda je obrovská vec v parlamentnom svete, kedy opozícia samozrejme za pomoci vybraných koaličných hlasov odvolala ministra. To je nespochybniteľne vážna vec aj úspech opozície a veľká rana pre koaličnú stabilitu. No a tak si to ten premiér Fico zrátal, že toto sa ináč nedá urobiť len takou bleskovou vojnou. Takže ani sme sa nenazdali, o týždeň skôr sme zrazu aj na moje prekvapenie videli rozpočet v extrémne expresnom režime, si ho teda tuto dávajú schváliť. No ale ešte predtým, aby toho nebolo málo, si pripravili tú legislatívnu pôdu na provizórium, na scenár, ktorý teda očakávajú. No a samozrejme sme počuli na výboroch klamstvá, začal včera štátny tajomník pán Majerský aj s predsedom a podpredsedom finančného výboru, že vlastne sa nič nedeje. Minister financií dnes vlastne rozprával iba proste nejaké tieto svoje štandardné veci a do toho prišiel ešte tento útok na ústavou zriadené inštitúcie, ktorý si teda naša novodobá história nepamätá. No a ešte do toho, ak ste si mohli všimnúť, ako minister financií robí bratislavskú kampaň Jozefovi Rážovi, pretože v jeho prejavoch aj na výbore, aj tu sme toľkokrát počuli, aký je Jožo Ráž super, že až sa mu muselo tlieskať. No. To len taká komunálna poznámka. Toto vám nevyjde, túto kampaň ste už teraz prehrali tým, jak ste to celé zamotali, ale teda môžete skúšať. No ale v kontexte komunálnej kampane, teda, čo znamená tento rozpočet. Lebo tuná je dvojaký meter pre vládu a pre obce a mestá. Všetci aj obce, mestá, aj vláda sú teda nútení sa držať ústavným zákonom. Akurát, že oni si vybavili, aby teda nemuseli, budú mať provizórium, jednoducho uvoľnené pravidlá, respektíve ešte predtým explicitne porušujú ústavný zákon, po ruke ústavu, a na druhej strane obce a mestá prídu skrátka. Tie teda musia dodržiavať zákon, ale vláda im hovorí, že nie, nie, nemusíte nič dodržiavať. Správajte sa ako my. No viete, to je ako keby zlodej prišiel a povedal, že však aj vy kradnite, ja kradnem, takže vlastne je to v poriadku. No ale teda samosprávy naďalej musia schváliť vyrovnané rozpočty a musia sa správať takto zodpovedne. No áno. Potom nám ešte minister financií rozprával, teda to je jeho taký tradičný naratív o tom protivetre. Akurát, že dnes sa v tom už trošku zamotal, pretože to, čo on hovorí klasicky, je, že my za to nemôžeme, že to môže kade kto iný, od Nemecka cez NKÚ, RRR, opozíciu samozrejme a kade koho, len teda oni za to nemôžu. No akurát, že v Nemecku medzitým vyšli nejaké čísla, že sa im teda darí o niečo lepšie ako to bolo posledné, povedzme, dva roky. Jednak a jednak, a opäť to je niečo, čo nám tuná zaniklo a čím by sa zvyčajne akože celkom chválili, že práve v najnovšej prognóze majú peniaze navyše vo výbere daní. A opäť, Laco, pre zapamätanie, dá sa pochváliť, že výber DPH sa oproti predchádzajúcej prognóze zlepšil. Síce ste stratili od začiatku volebného obdobia 1,2 miliardy na horšom výbere daní, pretože tie teda pália vaši ľudia v rôznych pozíciách. Ale za posledné mesiace sa ten výber čiastočne zlepšil. No lenže oni toto nepovedali, viete prečo? Pretože potom by sme sa museli pýtať, prečo vlastne ten deficit je stále rovnako zlý, respektíve, dobrý deň, pán Mierna, prečo sa vlastne nezlepšil, keď tuto majú lepší výber daní, teda na DPH, lepší výber dane z príjmu právnických osôb v podobe tých živnostníkov aj vlastne dokopy pár stoviek miliónov sa im zlepšil výber daní, ale na celkovom výsledku sa to neprejavilo. No tak by ma zaujímalo teda, Laco, ako to teda je. No ale ako som spomínal. Počkám ti. Ten rozpočet, ktorý tuto predkladáte, je efektívny. 4,94 je na papieri. To sa nenaplní aj napriek takémuto lepšiemu výberu daní. Pretože v tomto rozpočte je stále veľa dier a aj keby neboli, tak to, čo sa udeje na konci tohto rozpočtového horizontu, znamená, že dlh, ktorý dosiahne táto vláda, prekročí 70 % a dlhová služba už spomínaná, ktorá začala na 1 miliarde v roku 2023, teda tie splátky dlhu, ktoré máme, ktoré platili na začiatku, sú dnes trojnásobne väčšie, nie sú, sú 2 a pol násobne väčšie a do konca rozpočtového obdobia to bude… Už spomínaná, ktorá začala na 1 miliarde v roku 2023. Teda tie splátky dlhu, ktoré máme, ktoré platili na začiatku, sú dnes trojnásobne väčšie ako o, teda nie sú 2,5-násobne väčšie a do konca rozpočtového obdobia to bude trojnásobok. No a na záver musím konštatovať, že táto vláda, minister financií aj tuto premiér sa zapíšu do dejín. Keď sa teda budú študenti niekedy v budúcnosti pozerať, že ako je možné, že po troch konsolidáciách, po troch uťahovaniach opaskov, potom, čo vybrali ľuďom z vreca 7 miliárd € vlastne nič nezlepšili. Stále rovnaký deficit, rekordný nárast dlhu, tá zmena v podobe tých 30 miliárd je za tri roky vlád bezprecedentná, to sa nestalo ani v covide. Jediný minister financií, ktorý odovzdal rekordný dlh a ešte väčší unikát, a ešte, ešte väčší, tak to je svetový unikát. A okrem toho ešte minister financií vlastne smeruje aj do protiústavného rozpočtového provizória. Ďakujem pekne. [17:46] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Osem faktických poznámok, pán poslanec Day. [17:46] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tvoje vystúpenie. Hovoril si o tom, ako odchádzajú teda nielen ľudia, ale teda odchádzajú aj tie firmy s ľuďmi a podobne. Ja sa priznám, ja som bol tento víkend v okolí teda severného Slovenska. A bol som práve v oblasti, kde teda strana SMER má pomerne vysokú podporu svojich voličov a zrovna som sa bavil s voličmi teda najsilnejšej koaličnej strany. A môžem povedať, že boli teda riadne frustrovaní a konkrétne jeden človek teda, ktorý tu podnikal, mal tú firmu, hovoril, že sa teda aj zadlžil, samozrejme si požičal od banky peniaze, ale vlastne robil iba na to, aby ich mohol, tie dlhy, splatiť a reálne na konci dňa okrem toho, že mal stres a že v podstate mal dosť veľa starostí s tým, aby vedel vyplatiť svojich zamestnancov a splácať ten dlh, tak na konci dňa, keď ten dlh v tej banke splatil, tak mu v podstate neostalo vôbec nič a sám seba sa pýtal, že načo mu to vlastne bolo vôbec dobré, že takto podnikal. Keď vlastne nič z toho nemal a na konci dňa aj ľutoval, že vôbec túto stranu volil, lebo volil ju aj preto, lebo si myslel okrem minel, že samozrejme nie so všetkým súhlasil, ale myslel si, že táto strana SMER teda má nejaké skúsenosti, že to dá do poriadku a že tie sľuby predvolebné, ktoré táto strana mala, že ich aj splní, ale nestalo sa tak a ono ide aj o to, že vlastne, že čo z toho tí ľudia majú, že teda nepomohli ste a tento rozpočet teda nepomôže ani podnikateľom, ale nepomôže ani tým sociálne najzraniteľnejším, lebo nemám pocit z toho, že by naozaj tie peniaze, ktoré z toho rozpočtu rozdáte, že by tým ľuďom na konci dňa nejako pomohli, lebo tie nemocnice stále budú v takom istom stave, v akom sú. Tie železnice stále na tom nebudú lepšie, tie vlaky stále budú meškať a ľudia, ktorí tu celý život slušne žili a pracovali, ja si naozaj myslím, že by mali mať z tých dôchodkov viacej peňazí, ale jednoducho nemajú, veď tí dôchodcovia prerátavajú každé 1 euro, takže naozaj ďakujem za tvoje vystúpenie a tento rozpočet je naozaj dobrý, maximálne tak len pre koalíciu a ich koaličných partnerov. [17:48] Martin Dubéci pán poslanec Štefunko [17:48] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ale pekný Štefano. Dve veci som si zobral z tvojho prejavu. Prvá vec, že kritizoval si stále výhovorky na extrémny protiviare vietor, ktorý táto vláda má. A treba povedať, že ten extrémny protivetrom po prvé majú všetky krajiny okolo nás. To znamená, že my ho očividne znášame najhoršie, ale druhá vec je, že my sa stále vyhovárame na tom, ako je Nemecko na tom zlé a tak ďalej a tak ďalej. Ale vyšla štatistika včera, kde objednávky nemeckého priemyslu sú na predkrízovej úrovni a vzrástli medziročne o 10 %. Ako to je možné, že sa to neprejavuje na Slovensku? No, preto, lebo slovenské firmy čelia najdrahším cenám energií alebo štvrtým najdrahším cenám energií v celej Európskej únii a zároveň zároveň máme najmenej predvídateľné podnikateľské prostredie. A druhá vec, čo si správne spomenul, je, že vlastne tento rozpočet nezahŕňa veci, ktoré, žiaľ, odišiel pán predseda vlády, ktoré som mu chcel pripomenúť, že nezahŕňa veci, ktoré si Robert Fico a jeho partia ide nezvratne pripraviť. A to je presne jadrová elektráreň, rôzne tunely, mosty a tak ďalej a robia to tak, aby ďalšia vláda už vlastne len kúrila, svietila a platila faktúry po tej ficovej, ktorá v poslednom roku bez legitimity proste objednáva cez internet bez toho, aby mala krytú kartu. Ďakujem. Pán poslanec Pročko. [17:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja som mal pripravené také porovnanie biblické a v tom sa zjavil Mesiáš. Prišiel. Podal ruku každému, dubečnému, pánovi dubečnému. Spýtal sa: „Lečo?“, všetko v poriadku. Áno, všetko v poriadku. Mesiáš odišiel. Žiara z osla. Ale tá žiara ožiarila len naozaj pár verných, ktorí z toho rozpočtu budú mať veľké výhody. Lebo tento rozpočet je naozaj taký biblický príbeh, len obrátený. Namiesto toho, aby Mesiáš z mála rozmnožil veľa, tak z veľa Mesiáš dá ľuďom málo. Peniaze sa rozdelia tak, že tak spravodlivo, že tí, ktorí majú najmenej, tak tí odovzdajú najviac. A zatiaľ, čo Mesiáš rozdá tým svojim hore plné koše. A voliči Mesiášovi sa tešia, že sa stal zázrak. Len zabudli, viete, títo voliči na jednu maličkosť, že ten zázrak je na ich účet. Naozaj to bolo také biblické a krásne. Ono je to také krásne, že keď sem príde Mesiáš, tak všetci dobre, že mu ruky nebozkávajú, že ho neobjímajú a ďakujú mu za všetko, čo pre nich urobil. Ale národ, ktorý trpí, národ, ktorý naozaj nemá z čoho, tak národ tomuto Mesiášovi odkazuje: Raz dopadneš tak, že peklo sa na teba bude tešiť. Ďakujem veľmi pekne. Tam po nás dostal. [17:52] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Kiš, chcem oceniť teda to prirovnanie Vianoc k náhlej a neočakávanej udalosti. Teda tak to chápe súčasná vláda. Takýmto spôsobom niekedy ľudia žartujú o cestároch, ktorí bývajú zaskočení tým, že v decembri alebo vo februári nasneží a nestíhajú odhŕňať sneh. Niekedy je to voči tým cestárom nespravodlivé, lebo naozaj to nestíhajú z kapacitných dôvodov, poodhrňajú ten sneh, ale keď to berieme ako taký žart, že no kto by tušil, že vo februári môže nasnežiť, tak áno, dá sa na tom zasmiať. Ale podobným spôsobom pristúpila vláda k tvorbe návrhu štátneho rozpočtu, keď sa tvári, že výdavky na obranu, odvody do fondov Európskej únie, platenie členstva v medzinárodných organizáciách alebo spolufinancovanie fondov Európskej únie sú niečo náhle, neočakávané, výnimočné, niečo, s čím nemohla vláda počítať a niečo, čo by odôvodňovalo výnimku z povinnosti predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytočného rozpočtu. Lebo ak ústavný zákon predpokladá, že vláda v tomto sankčnom pásme má povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a hovorí, že za istých okolností, keď nastanú nejaké výnimočné okolnosti, ktoré tá vláda nespôsobila, ako sú živelné pohromy, ako je banková kríza alebo ako sú tieto medzinárodné záväzky, tak áno, vtedy môže byť výnimka, ale prišli Vianoce neočakávane. [17:54] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kosová [17:54] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Štefan, pri počúvaní tvojej rozpravy som si sama sebe kládla otázku, že ako by som presvedčila mladých ľudí, aby zostali v tejto krajine. A či tu vôbec majú prognózu nejakého úspešného života. Lebo oni snívajú o dobre platenej práci, ale to ťažko, keď počas tých troch konsolidácií ich táto vláda zaťažila vysokými odvodmi a daňami. Alebo snívajú o peknom bývaní, ale pýtam sa, že kde presne, lebo tých sľúbených štátnych nájomných bytov nikde niet a ceny nehnuteľností a hypoték sú tak vysoké, že mladá začínajúca rodina si proste nemôže dovoliť nové bývanie. No niektorí aspoň dúfajú v stabilnú prácu, ale tí investori postupne potichu odchádzajú alebo odmietajú modernizovať, pretože nemajú z čoho. Dusia ich vysoké náklady na mzdy, náklady na energie, samozrejme vysoké dane, vrátane tej transakčnej, a nestabilné podnikateľské prostredie. Čiže naša krajina sa už dlhé roky nevie dostať z montážnej jamy A, pretože namiesto inovácií a reforiem my, predsedu, radšej osekáme ďalšie desiatky miliónov €. No a prečo je to tak? Pretože tu fakt vládnu nielen arogantní, ale aj ekonomickí diletanti. Za tri roky vytiahli z peňaženie ľudí a firiem vyše 7 miliárd € a výsledok tejto geniálnej štátnickej operácie je, že po troch rokoch, čo derú ľudí z kože, tie verejné financie majú úplne rovnaký schodok ako predtým, keď ich preberali na začiatku pred 3 rokmi. Takže, kde sú tie miliardy? No, rozdali na rôzne populistické opatrenia, ktorými si vlastne kupujú politické prežitie, a samozrejme aj limuzíny a tisícky nových zbytočných štátnych úradníkov. Takže mladým ľuďom vlastne len [17:56] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, keď zareagujem na vaše vystúpenie, vy ste tu s kľudom Angličana povedali, ale aj niektorí predrečníci a kopírujú vás aj vaši kolegovia vo faktických poznámkach, že kritizujete tieto ako keby výdavky vlády. Čo sa stavajú mosty, tunely, Karpaty, to je zlé. Chcú sa postaviť elektrárne, nový jadrový zdroj, poprípade Malinec a prístav a tak ďalej. Že to je nejaká tragédia, čo sa deje na Slovensku. A druhým dychom tu odznieva, že vláda nedoručila prorastové opatrenia. Ale pán kolega, veď toto sú prorastové opatrenia, alebo aj toto sú prorastové opatrenia, pretože jednoducho výrazne roztáčajú ekonomiku. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt a ostanú tu nejaké diela, ktoré, ktoré uľahčia podnikateľom výrazne život občanom, zvýšia turistický ruch a tak ďalej a myslia na budúcnosť. No a samozrejme, keď sa to financuje aj cez PPP projekty, takto nejak účtovne nám to nevstupuje do deficitu v rámci štátneho rozpočtu. Dokonca prorastové opatrenie historicky x-krát odskúšané je aj neúmerné zbrojenie. A toto sa tu teraz deje nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii. Je to také dočasné prorastové opatrenie, pretože, aby sa to pretavilo v nejaký materiálny zisk, tak musí prebehnúť víťazná vojna. A pokiaľ prebehne vojna a nebude víťazná, tak je to bankrot. Pokiaľ neprebehne žiadna vojna, tak skôr či neskôr sa tie vyrobené zbrane musia zneškodniť a budú to iba ďalšie výdavky pre štátny rozpočet, tak zamyslime sa nad tým, čo hovoríme. Ďakujem pekne. Nemám s kým. [17:58] Martin Dubéci Hľadať kľúč. [17:58] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega, v tvojom vystúpení si pomenoval problémy, ktoré sú teda spojené s rozpočtom na rok 2027. Táto vláda vybrala z vreciek bežných ľudí, rodín, podnikateľov na nových daniach a odvodoch naozaj, že stovky miliónov eur, zvýšili DPH, zaviedli transakčnú daň, zvýšili odvody a zatiaľ čo občan platí za všetko viac, tak ja sa pýtam, že čo dostal na oplátku. Pretože služby štátu sa nezlepšili ani o mm. Zdravotníctvo je v kolapse, školstvo nám stagnuje, infraštruktúra sa rozpadá. A treba sa pýtať, kde skončili tie miliardy eur. A určite teda ani nie na znížení deficitu, lebo ten neklesá tak, ako to teda táto vláda sľubovala. Pravda je totiž taká, že táto vláda odmieta šetriť na sebe, namiesto toho teda, aby začala šetriť na chode štátu, vytvára nové ministerstvá, zvyšujú si platy, platia predražené zákazky a teda bezstarostne rozhadzujú peniaze daňových poplatníkov. A vážení predstavitelia koalície, vy hazardujete s budúcnosťou Slovenska. Vy len ďalej zadlžujete budúce generácie a bežných ľudí využívate ako bankomat pre svoje vlastné predvolebné sľuby. Ďakujem. Pani poslankyňa Kleinert. [17:59] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Smer tu máme 20 rokov, z toho 16 rokov je Robert Fico pri moci. Smer už je impotentný v riešeniach, ale toto budú orgie. Toto budú kampaňové orgie Smeru. Skutočne ten rozpočet tak, ako bol pripravovaný, to je čosi neuveriteľné. To naozaj bude jedna veľká kampaňová rozdávačka a mne sa to zdá byť naozaj nevkusné. To, ako bol pripravený ten rozpočet Ale toto budú orgie. Toto budú kampaňové orgie SMER-u. Skutočne ten rozpočet, tak ako bol pripravovaný, to je čosi neuveriteľné. Je to naozaj bude jedna veľká kampaňová rozdávačka a mne sa to zdá byť naozaj nevkusné. To, ako bol pripravený ten rozpočet, sme videli napríklad aj pri kultúre, pri tejto položke, kde nám tam lietali čísla hore-dole, kde očakávaný, očakávaná skutočnosť bola zo 480 miliónov rozpočtovaného napísaná ako 580 miliónov očakávaná skutočnosť, čo je 100 miliónov viac, tak sme sa to nejako snažili s pánom Kamenickým akože rozkľúčovať. Po tých 46 miliónoch, ktoré sú európske zdroje, sme ale nedostali naozaj kvalifikovanú odpoveď, čo je ten zvyšok, tých zhruba 55 miliónov. Stále to nie je jasné. To, čo je jasné, je, že je to v bežných výdavkoch, čiže nejaké IT je tam napísané a tak ďalej. Vo výsledku my vidíme, že samá kultúra ako taká horšie, ale sa navýši na aparát na koncepciu riadenia. No to už vidíme, ako sa tu riadi Ministerstvo kultúry už tri roky. Dostali sme materiál, ktorý mal gramatické chyby, ypsilonky, čiže týmto pozdravujem pani Straku, ktorá asi tak dá záležať na slovenčine. Podľa mňa toto ona ani ani zďaleka nevidela. Každopádne, tento rozpočet je, vlastne on nás všetkých uráža tým, že vy ste sa už ako koalícia na to absolútne vykašľali na celé vládnutie, na budúcnosť Slovenska. Vy už len potrebujete peniaze na to, aby ste kampaňovali za naše tento posledný rok. [18:01] Martin Dubéci pán poslanec [18:01] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mataszek, ďakujem za slovo. Pán poslanec troška zabrdol do komunálnej politiky a troška tak ako v úvodzovkách alebo sarkasticky sa vyjadril na pána ministra dopravy Jozefa Ráža, že je super. Ja poznám dvoch, ja už vražujem. Jeden je spevák, ktorý je super, je výborný. A potom ministra dopravy, ktorý je dvakrát super. Počas jeho pôsobnosti sa dokončilo križovanie D3 a D4. Teraz sa dokončí obchvat Ružomberka na D1. Začala sa výstavba D3. Robia sa obchvaty rôznych miest. Riešia sa železničné stanice na železniciach a prípadne aj železnice ako také. Keď sa pýtate, kde sú tie miliardy, tak to sú tieto miliardy alebo časť tých miliárd, ktoré sa investovali do týchto prevádzok alebo do týchto stavieb, po ktorých chodíte aj vy. Vy to nevidíte? Vy nechodíte po tých cestách, ani po železnici? Dokonca niektorí ani nelietajú, mne lietate do Košíc a späť. Takže iba chcem pripomenúť, že naozaj minister dopravy Jozef Ráža je veľmi dobrý minister a keď hovoríme o komunálnej politike, tak si myslím, že Bratislava by si ho naozaj zaslúžila. [18:03] Martin Dubéci pán poslanec [18:03] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kis pán Macháček, niekedy je lepšie po neho povedať nič ako niečo. Išiel som minule vlakom a, ako sa to povie, small talk so známymi, keď som došiel teda na východ, vystúpil som v Poprade, že hej, išiel som vlakom. A hej, a koľko ste mali meškanie? Nie, že či sme mali meškanie, ale koľko. Ale dobre. Mám odkaz pre pána Luptáka. Povedzte mu, prosím vás, niekto, lebo dal si faktickú a na frajera teda odišiel, ale palubný tak ja nekritizujem. To, že je zámer robiť nejaké infraštruktúrne projekty, kritizujem za prvé, že sú extrémne predražené, len na príklade mostov. Vieme, že predraženie je 800 miliónov. A tých ďalších teda, to sa bavíme o miliardách. A za druhé, že tie projekty nie sú. Oni, oni, oni sa akože chystajú. Oni neexistujú. To znamená, nespôsobujú rast, pretože sa nedejú. Viete, koľko mostov opravila táto, táto vláda, alebo teda konkrétne tento minister, skvelý Ráš, teda dvakrát super? Nula mostov, pretože chystajú PPP projekt predražený 800 miliónov, tak zatiaľ neopravujú žiadne mosty. Nula mostov opravil minister Ráš. Dobre, pán Macháček. A teda na žiadny rast to nevplýva, len chystáte projekty, ktoré budú extrémne drahé, ak ich stihnete vypodpisovať, na čo si tiež pripravujú legislatívnu pôdu, pretože po novom už nebude treba projekt, už stačí kamarát, s ktorým to podpíšu a projekt pripraví potom, to hovorí teda návrh novej metodiky pre PPP projekty, ktoré teda chystá vláda, Ministerstvo financií. Konkrétne. No a nevstupujú do deficitu, povedal člen finančného výboru. Vstupujú samozrejme, ale neskôr, keď vy už budete dávno-dávno za tým, alebo [18:05] Martin Dubéci Alebo v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dvořák. Tak. [18:05] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Tak mal som taký dlhší príhovor v piatok a taký feedback som teda od koaličných poslancov dostal, že bol som taký teda negativistický a viac osobný, čo som ja teda tak nevnímal. A povedal som si, že skúsim teda začať trošku, že pozitívne. Nejakou aspoň malou pochvalou pre koalíciu. No a ja si pamätám časy. Sú to časy Martina Filka. Kedy za smeráckych vlád vznikali na ministerstvách inštitúty? A prvý bol teda ten Inštitút finančnej politiky. Jeden z tých ďalších prvých, ktorý bol veľmi dôležitý, bol Inštitút zdravotnej politiky. A vtedy, a ja tu toto vás pochválim, tie inštitúty drivovali rozpočtové procesy a ja to poviem tak, že zaviedli ste nejakú takú rozpočtovú etiku vtedy. Vtedy, keď ja sa tým rozpočtom venujem už teda vyše 10 rokov a sledujem ich a to naozaj vtedy, keď existovali tie inštitúty, keď vznikali, tak pozreli ste si ten rozpočet a v tom rozpočte ste naozaj, a to bolo za vašich vlád. A v tom rozpočte ste veľmi detailne videli, čo sa bude diať. Vedeli ste to opísať. Zaviedli sa revízie výdavkov. Vy ste boli tí ľudia, tá koalícia, ktorá prišla prvýkrát s nejakými revíziami výdavkov. A každýkrát ste to v tom rozpočte videli. Vedeli ste to odpočítavať, aké úspory nastali. Aj konkrétne v zdravotníctve. Ten Inštitút zdravotnej politiky dokázal naozaj veľké úspory nájsť. A to bolo za vašich vlád. A žiaľ, je mi ľúto, že ste ustúpili od toho štandardu, pretože tá rozpočtová etika je dneska hrozná. Ja by som to len teda poukázal. Ja si pamätám aj časy, že ministri pravidelne chodili napríklad na tie výbory a prezentovali tie svoje diela. No, nám sa napríklad, keď už prídem k môjmu ministrovi, na vašu obhajobu, to nie je smerácky minister, to je hlasácky minister. Tak s týmto hlasáckym ministrom už druhý rok zažívame to, že nepríde na výbor túto rozpočtovú ústavu, ako to tu bolo nazvané predsedom NKÚ, alebo tento svoj zákon roka ani odprezentovať. A čo je na tom najhoršie, že ja sedím na tom výbore. Minulý rok som tam takto sedel a pozerám teda na tú štruktúru toho rozpočtu. A otvorím si Instagram a zistím, že pán minister teda rozdáva nejaké ocenenie tuto v Malinove, Hviezdoslavove alebo niekde. Ja som si hovoril, že však v poriadku, školy, nič nehaním, ocenenia, ale keď tu má 9-miliardový rozpočet, tak asi by ho mal vysvetliť poslancom, mal by ho vysvetliť verejnosti. A dneska, čo sa nám zase stalo? Zase sa nám stalo to isté. Prídeme celkovo, koľko minieme aj s kapitálkami, 11 miliárd € druhá najväčšia položka po dôchodkoch. A ja si zase otvorím Instagram na tom výbore a vidím teda, že pán minister si robí stranícke tlačovky. A pošle tam štátneho tajomníka. To podľa mňa a v kombinácii s tým, že keď ja potom pozriem na ten váš rozpočet, aký ste nám predložili. To je druhá najväčšia rozpočtová položka po dôchodkoch. A dôchodky sú relatívne jednoduché, však koľko máme ľudí, toľko dáme na dôchodky, ale tá štruktúra tam možno nie je taká dôležitá ako pri tom zdravotníctve. Do zdravotníctva dávate 11 miliárd € a tých položiek je tam desiatok. Je ich tam naozaj množstvo a potrebujeme vedieť, na čo tie peniaze dávame. Po minulé roky si sa tam aspoň dočítali aspoň tak, že kumulatívne zhrnuté, že ako vy chcete šetriť. Kde to ušetríte, čo sa podarilo za minulé roky. Minulý rok už to bolo veľmi zlé a už ste tam videli iba jeden odsek toho, že tak kumulatívne ideme úsporné opatrenia urobiť, bla bla bla, za 180 miliónov, dajme tomu. Teraz, keď už si otvoríte ten rozpočet, tak už tam tie úspory úplne vypadli. My už vlastne vôbec nevieme, či sa vám podarilo niečo nasporiť minulé roky, či sa vám podarilo urobiť nejaké úsporné opatrenia, alebo sa vám nič nepodarilo? Aké máte plány do budúcnosti? Však preboha, ide tam 10 miliárd € na zdravotnom poistení, 11 miliárd € aj s nejakými rôznymi kapitálkami a podobne a my vôbec nevieme, ako chcete zefektívniť v tom systéme. A pritom máme jeden z najhorších alebo najmenej efektívnych systémov v zdravotníctve, čo sa týka v Európe, čo sa týka zdravotných výsledkov. My máme, že zlé dožitie v zdraví. Naši dôchodci, ak sa dožijú už dôchodku, tak sa dožívajú štyri, päť rokov menej ako, keď sa pozriete na všetky okolité krajiny. Keď sa pozriete na Škandináviu, Škandinávec príde do dôchodku a dožije si 12 rokov zdravý. U nás na Slovensku sa dožijete dôchodku a už máte minimum zdravých rokov. Už to je prakticky staroba veľmi ťažká s chronickými chorobami väčšinou. A napriek tomu proste dávame toľko peňazí do toho zdravotníctva, ale napriek tomu sa proste pristupuje k tomu takýmto spôsobom, že nejdeme sa, ani tá diskusia tam proste nejaká nebola, že výraznejšia. Ten minister to proste ignoruje a politicky nám nepovie, čo sú tie jeho priority. On tam proste dva roky za sebou už na ten neprišiel. A keď si toto porovnáte s tou, ja to nazývam, že rozpočtovou etikou, čo tu teda SMER a svoje revízie a svoje inštitúty a podobne pred 10 rokmi zakladal, tak naozaj ste v tomto veľmi degradovali, že naozaj ste prešli veľmi smutnú cestu podľa mňa. A dnes je to smutné pozerať sa na to, ako sú tie rozpočty napísané. Veľa sa z toho teda nedozviete. A keď idem už teda do hĺbky toho samotného rozpočtu. Viete, keď tu kolegovia rozprávali o veľkom rozpočte celkovom, že nechávate si strašne veľa rezerv, strašne veľa, vy to nazývate aj predvolebným rozpočtom, tak tam máte naozaj ako keby množstvo míňačiek, sociálnych programov, máte tam rezervíčky, aby ste mohli hocičo urobiť pred voľbami, ale zdravotníctvo, čo máme, že jedno z veľmi zlých zdravotníctiev za to, koľko peňazí tam dávame, tam ste úplne rezignovali. Tam dávate, ono to môže vyzerať, a viete, môže prísť minister, že: Milí občania, dostanete 540 miliónov € navyše na zdravotnú starostlivosť v zdravotníctve oproti minulému roku. No ale, keď sa človek pozrie na tých 540 miliónov €, tak to vy vlastne miniete na všetko, na čo. To sú tak tzv. no policy changes. To znamená, že keď neurobíte nič, tak proste toto je, čo kvôli inflácii a platovému automatu musíte zaplatiť alebo k novým liekom, ktoré prichádzajú. Tých 540 miliónov € nepokryje nič nové, žiadne zlepšenie zdravotnej starostlivosti, pokryje to iba… To je udržiavací rozpočet, ktorý pokryje nárast platov lekárov. To znamená teda platový automat a nové lieky, ktoré sem budú prichádzať. A ešte tam máte nejaké nemzdové výdavky, ale v zásade to môžeme zhrnúť na toto. Nalejete tam 500 miliónov €, žiadne reformy teda tam nevidíme, na ne peniaze. A vidíme teda len, že idete tak akože to zdravotníctvo udržiavať. Znenie z kartotéky utajenia. Pýtal, lebo ten iba prišiel na náš výbor, tak som sa ho pýtal, či sú naplánované nejaké reformy. Tak povedal niečo, aby som teda bol férový, povedal, spomenul katalóg výkonu a stabilizáciu personálu, ale v tom rozpočte to nemáte. Vy idete robiť reformy bez rozpočtu. A v tom rozpočte je explicitne napísané, že ak chcete urobiť nejakú väčšiu vec alebo ministerstvo chce urobiť nejakú väčšiu vec, tak musí ušetriť. Ale úsporné opatrenia tam nemáte. Takže nevieme, že vlastne… Takže mne z tohto celého, keď si to celé takto pospájate vlastne, tak podľa mňa je to akože v zdravotníctve taký rozpočet rezignácie. Ideme to udržiavať. Pán Mierna hovorí, že najprv hovoril teda, že zdravotníctvo nie je prioritou. Teraz už hovorí, že teraz sa tomu zdravotníctvu začať venovať výstavbe nemocníc a neviem čomu inému, ale pozrite na rozpočet a rozpočet je len udržiavací. A nevidím tam teda nič reformnejšie, čo by si teda zaslúžil. No a čo bolo teda pre mňa najzvláštnejšie, a to sa dneska stalo vlastne, to sme mali takú interakciu so štátnym tajomníkom vaším, pánom ministrom, pánom Majerským. A ja som si pozrel tie kapitálové výdavky na tú stavbu tých nemocníc, lebo pán minister, aj vy ste sa tým vlastne chválili, že budete dávať viacero peňazí na výstavbu nemocníc. A je nutné si povedať, že ako to teda s tými kapitálovými výdavkami do tých nemocníc je. Doteraz ste nemali veľký problém s peniazmi kvôli plánu obnovy. Ten plán obnovy vyrokovali minulé vlády. Z toho ste primárne financovali hlavne teda tie Martin a Banská Bystrica. Čo sa týka tej nemocnice v Prešove, to boli tzv. výdavky v rámci tých 2 %. Čiže prakticky prišli ste a začali ste trošku urobiť takú fintičku, že teda my začneme používať vojenské peniaze na prešovskú nemocnicu, teda na zdravotníctvo. No a tu prichádza to, že to vaše chválenie s tým, že to má byť priorita. Keby to mala byť priorita, tak podľa mňa ten kapitálový rozpočet by vyzeral inak. Pretože z toho, čo tam je napísané, vidíte tam dať na kapitálky 694 miliónov. Ale z tých 694 miliónov vlastne máte už 85 miliónov, to už majú nemocnice na účtoch. To sú už ich vlastné peniaze, ktoré sú tam z minulých rokov. Čiže dostávame sa niečo nad 600 miliónov. Potom zistíme, že z tých 600 miliónov vlastne idete dať 62 miliónov transfery pre podriadené organizácie a nemocnice na bežnú prevádzku. To sú také tie bežné malé opravy. Miliónov vlastne máte už 85 miliónov. To už majú nemocnice na účtoch. To sú už ich vlastné peniaze, ktoré sú tam z minulých rokov. Čiže dostávame sa niečo nad 600 miliónov. Potom zistíme, že z tých 600 miliónov vlastne idete dať 62 miliónov transfery pre podriadené organizácie a nemocniciach na bežnú prevádzku. To sú také tie bežné malé opravy. Do strednej školy. Nejakých 562 miliónov. A tých 562 miliónov hovoríte, že dávate teda transfer na Ministerstvo obrany na výstavbu nemocníc. A viete, Ministerstvo obrany robí veľa investičných aktivít. Len, aby sme vedeli, tak v Ružomberku robí veľkú výstavbu. Robí veľkú výstavbu v Prešove, samotnú nemocnicu, a potom ešte ste vyhlásili verejné obstarávanie za vyše 900 miliónov na bratislavskú nemocnicu vo Vajnoroch. Len, keď vám to nerátam. To sú, že investície minimálne, a to, keď akože prižmúrim oči, za 2,5 miliardy €. Za 2,5 miliardy € a vy sa teda chválite tým, že idete 562 miliónov v rámci obranného rozpočtu tam dať. Sa opýtal štátneho tajomníka teda, že, a mal tam aj svojho generálneho riaditeľa, že či nám to vie teda trošku rozbiť na drobné. Pretože mňa by to zaujímalo, viete. Z tých 562 miliónov je dosť dôležité, čo pôjde na Vajnory, čo pôjde do Prešova a čo pôjde do Ružomberka. Tak oni mi to tam nevedeli zodpovedať. Ja sa teda pýtam, až, keď som sa pýtal, že to naozaj nemáte tie dáta, že koľko vy vlastne do ktorej nemocnice idete dať? Tak odpoveď bola v zásade taká, čo som tam počul teda od pána generálneho riaditeľa, že to je vlastne utajované, to je Ministerstvo obrany, že my to vlastne tuto hodíme pánovi Kaliňákovi, lebo my mu to dávame len na Ružomberok, lebo Ružomberok všetko organizuje a my vlastne teda nevieme, koľko ideme za akú nemocnicu. My akože ako Ministerstvo financií to nevie, koľko ide vlastne za každú nemocnicu zaplatiť. Ja sa teda pýtam, kam sme dospeli, normálne akože s tou rozpočtovou disciplínou, že Ministerstvo financií ide dať 562 miliónov Ministerstvu obrany a my vlastne nevieme, na aké projekty konkrétne v tej obrane to ide dať, na ktoré tie nemocnice. Ale len, aby sme vedeli, že to je nutné vedieť aj preto, lebo aby sme vedeli, koľko vlastne peňazí vám tam zostáva alebo respektíve koľko treba dofinancovať pri tých konkrétnych nemocniciach. Viete, a keď sa pozrieme na konkrétny Prešov, keď sme sa tu bavili o tých rôznych predraženiach. Ja si pamätám, že keď sme sa bavili o sume bez DPH, keď prvýkrát dal predpokladanú cenu zákazky minister Kaliňák, tak to bolo okolo 350 miliónov €. Potom následne vysúťažil prvé konzorcium. A tá cena už bola o 100 miliónov € vyššia. Potom minister Kaliňák vykopol to prvé konzorcium, ak si pamätáte, kvôli tým zmrveným z telom, potom už to bolo zase o 100 miliónov. To druhé konzorcium bolo o ďalších 100 miliónov € zaobstarané viac ako to prvé konzorcium. Teraz sa vlastne dozvedáme, že to prvé konzorcium sa ide s ministrom Kaliňákom súdiť a hrozia nám tam arbitráže v hodnote ďalších 100 miliónov €. Potom sa vlastne minister Kaliňák priznal, že tá základňa pomerne k tomu, lebo ona tvorí základy tej nemocnice, stojí vyše 100 miliónov €. Potom sme zistili, že budeme musieť prístroj teda ešte vlastne zaplatiť za 150 až 200 miliónov €. A my sa normálne dostávame, že ceny vo verejnom obstarávaní, čo sme sa tu rozprávali, vo verejnom priestore, ja si to pamätám, o 350 miliónoch bez DPH, tak s DPH sa dostávame na nemocnicu v Prešove, ktorú chcete mať hotovú v roku 2028, ak si správne pamätám, tak sa dostávame aj s arbitrážou na vyše miliardu eur. Optimisticky 1,3 – 1,5 miliardy eur. A keď poviete, teda, že zdravotníctvo je priorita a vy na tri nemocnice, teda Vajnory, ktoré potrebujú 900 miliónov, vyše 900 miliónov len na tejto úvodnej fáze bez DPH. Keď sa pozrieme na nemocnicu vo Vajnoroch, čiže nemocnicu v Prešove, ktorá bude potrebovať vyše 1 miliardy, keď sa pozrieme na 100-miliónové ružomberské zákazky, tak vy dáte vlastne, aj napriek tomu, že tvrdíte, že to je priorita, tak dáte na tieto nemocnice len 562 miliónov € a vy to prakticky nechávate na ďalšiu vládu. Alebo to zaujímavejšie je napríklad, keď sa pozrieme na čisto zdravotnícke nemocnice. Martin a Banská Bystrica dokopy dostali približne 600 miliónov € z plánu obnovy. To ste mali jednoduchšie, zdedili ste tie peniaze, stačilo ich iba použiť na dostavanie týchto dvoch nemocníc. A tie by mali byť teda hotové do roku 2030, ak ma pamäť neklame, potrebujeme ďalších 600 miliónov €. A páni a dámy, keď hovoríte, že to je priorita, tak ja by som očakával, že tých 600 miliónov € v tých viacročných rozpočtoch už budete mať zohľadnené. A vy tento rok dávate, a to idete z rezerv minuloročných, ktoré vám ešte zostávajú z rôznych plánov obnovy a neviem z čoho, necelých 200 miliónov €. Čiže zdravotnícke nemocnice na dostavanie potrebujú 600 miliónov €, pre vás je to priorita, ale dáte im len 200 miliónov €? Hovoríte, že chcete stavať tri veľké projekty, Vajnory, Prešov, Ružomberok. Chcete prestavať. To zhltne vyše 2 miliárd, 2,5 miliardy eur optimisticky, aj Vajnory, keď sa nafúknu s DPH a s čím všetkým. Dávate im 562 miliónov eur. Doteraz potrebovali tak 1,5 miliardy eur. No tak ja ako tak počítam, tak vám tu nejaká taká trošku diera vzniká, 1,5-miliardová. A človek by povedal, že sa asi poučíte zo všetkých tých ság, čo sme tu zažili, a rôznych príbehov o Rázsochách. Nepoučíte, lebo keď hovoríte, že to je priorita, tak ja by som očakával, že v tých rozpočtoch to už bude teraz. Tie nemocnice nedostávajú ani tretinu toho, čo potrebujú na kompletné dokončenie. Vy naozaj proste, že rozostavili Slovensko, ale to je celé, čo urobíte. Nedokončíte ho. Tak keď je to pre vás priorita, ukážte v tomto rozpočte, že tie peniaze tam budú. To je jasné. Ja si ešte k jednej veci poslednej sa chcem tak vyjadriť výraznejšie, lebo mali sme tu nedávno taký záverečný účet a tiež sme tu mali stanovisko pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. A on vtedy vlastne identifikoval niektoré riziká, tie rozpočtové. Prečo sa vám vlastne ten rozpočet, zdravotnícky konkrétne, môže rozpadnúť? A čo to vlastne ako keby môže spôsobiť do budúcnosti, že to si ani nechcem predstavovať, tie katastrofálne scenáre. No a on ešte spomínal, okrem tejto výstavby, ktorú som ja teraz spomenul, o ktorej som tu hovoril v tých nemocniciach, hovoril o dvoch dôležitých veciach. Prvý bol už, že dlhy nemocníc. Tak prosím pekne, aby ste si to vedeli predstaviť, dlhy nemocníc sú 1,6 miliardy € k tejto chvíli. Naše zdravotnícke zariadenia, iba štátne, primárne štátne, to sú najväčšie univerzitné fakultné nemocnice, 1,6 miliardy € držia, dĺžia. Z toho ide 600 miliónov čisto iba súkromným dodávateľom. Počuli sme, zdá sa mi, že to hovoril tiež predseda NKÚ. Počuli sme o rôznych dvojciferných úrokoch, proste úžernícke praktiky prakticky. Tie nemocnice majú nad sebou Damoklov meč. Dnes ten rozpočet, dneska sme sa aj o tom bavili na výbore, nepočíta s nejakým jasným… Ja tu nevidím jasný plán na ozdravenie tých nemocníc. Ony každoročne tvoria približne 250 miliónov € stratu. A to sa bude len kumulovať a bude vám to len na úrokoch stúpať. Rovnako ako keď dnes platíme 1,4 miliardy € na obhospodarovanie celého štátneho dlhu, tak si predstavte, ako to bude rásť pri 1,6 miliardy € a budúci rok už sa to možno bude šplhať k 2 miliardám €. Toto je tiež vec, ktorú treba oddlžiť a vysporiadať a tie nemocnice nastaviť na to, aby netvorili takúto stratu. Je to kombinácia viacerých vecí, teraz o nich nebudem rozprávať, ale tiež tu nevidíme žiadne opatrenia na to, aby sa toto upravilo. A druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, je lieková politika. Tú identifikoval aj samotný predseda NKÚ a hovoril tu o tom, že to je jedno z tých najväčších rozpočtových rizík. Tak my sme dnes krajinou. Ja som tu mal príhovor takmer dve hodiny v piatok. Som o tom presne hovoril, aké sú tu tie riziká. No a my sme dnes krajinou, ktorá aj napriek tomu, koľko dáva do zdravotníctva, tak sme jednou z krajín, ktorá dáva najväčší podiel svojich rozpočtov na lieky. My vyše 20 % svojho zdravotníckeho rozpočtu minieme na lieky. Len, aby ste si to vedeli predstaviť, tie najlepšie krajiny míňajú tak približne polovicu. O polovicu menej ako my. No a minister zdravotníctva prišiel s takou veľkou reformou, ktorú sme tu teda včera zrovna schválili. A to bola tá reforma? V rozpočtovej doložke vplyvov je, že vyjde ročne navyše, aj napriek tomu, že sme krajinou, ktorá dáva 20 % svojho rozpočtu na lieky. A zároveň máme dvojnásobne menšiu dostupnosť liekov ako všetky okolité krajiny. Čiže dáme dvojnásobok zdrojov, máme dvakrát menej dostupných liekov. A napriek tomuto sa nepoučil, lebo sme tu už videli dve predošlé reformy liekov, napríklad aj od pána Druckera, ktoré tú situáciu nezlepšili. Tak si pán minister povedal, že v roku 2028 – 29 začne nabiehať 180 miliónov ročne len na lieky a v roku 2030 – 31 sa možno budeme pozerať na to, že až pol miliardy € každoročne budeme dávať na lieky vyššie. Čiže, milé dámy a páni, dajme si to dokopy, tie najväčšie zdravotnícke riziká. 1,6 miliardy € máme veľký dlh v nemocniciach, momentálny dlh v nemocniciach, ktorý rastie každoročne 250 miliónov € ročne. Pozrime sa na tie záväzky vašich rozostavaných nemocníc, ale aj dobre, predošlé vlády, však ony to začali, predošlá vláda to začala, vy v tom pokračujete, vy ste začali Prešov. Tam máme záväzky na dokončenie tých nemocníc, sa dostávame, ja si dovolím tvrdiť, až k ďalším 2 miliardám €. Potom tu máme platový automat, ktorý nám zoberie každoročne navyše 250 miliónov €, a potom tu máme liekovú reformu, ktorá, keď nám nabehne naplno, tak nám bude brať ďalšiu pol miliardu € ročne. To keď si spočítame všetko, tak je tu niekoľkomiliardové manko, ktoré tu je vytvorené v tom zdravotníctve. A to len tak nezmizne. Toto, keď ste počúvali napríklad ten úvodný príhovor predsedu NKÚ a hovoril tie sektorové politiky, ktoré sú naj… A zdravotníctvo, na to, aké je veľké riziko. Tak ste neurobili… Urobili ste jednu jedinú reformu za tie tri roky. Tá jediná reforma bola táto lieková politika. To bola jediná väčšia reforma, s ktorou ste prišli. A tá lieková politika je takou reformou, že nám ten dlh v tom zdravotníctve bude ešte viac zvyšovať, pretože tu príde s polmiliardovým účtom v roku 2030. Čiže prakticky nezreformovali ste to nejak systémovo, len ste sa rozhodli, že teda budete na ten problém liať ďalšie peniaze. Okrem toho ste neprišli so žiadnou inou reformou. V tom rozpočte nie je vidno žiadnu inú reformu, ktorá by zlepšila systémovo tú finančnú situáciu v tom sektore, nevidíme tam žiadne úsporné efektivizačné opatrenia, tie tam proste nemáte napísané. A vy normálne tu hráte morálny hazard s tým, že sa to tu niekomu po ďalších voľbách zrúti na hlavu. A videli sme to teda aj, aký máte prístup k tomu provizóriu. Ja sa tohto obávam. Že toto je naozaj veľmi veľké riziko. Aj máme rok do volieb a ja by som bol veľmi rád, keby ste prišli s nejakými výraznejšími reformami v zdravotníctve, ale buďme úprimní, ja si myslím, že táto vláda už iba dokúri a dosvieti. A pán minister, ja by som zakončil tou otázkou, teda neviem, či ma počúvate, pán minister, ale snáď teda aspoň na zázname. Ja by som bol veľmi rád, lebo to je vec, na ktorú doteraz nemám odpoveď. Idete dať 562 miliónov € ministrovi Kaliňákovi cez ružomberskú nemocnicu. A ja by som, prosím pekne, chcel vedieť, tých 562 miliónov, ako sa delí na konkrétne projekty. Koľko pôjde na Prešov, koľko pôjde na Vajnory a koľko pôjde na projekty modernizácie a prestavby v Ružomberku? A zároveň, aby ste mi trošku aj teda cross-checkli tie moje očakávania, že keď to porovnáme s tým, koľko finálne ešte budú potrebovať tie nemocnice, tak by som aj tento údaj chcel vedieť. Čiže ako tých 562 miliónov vidíte rozdeľovať a koľko celkovo tie nemocnice zhltnú, teda koľko budú potrebovať do dokončenia? Ďakujem veľmi pekne a dúfam teda, že odpoveď na to dostanem. [18:28] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky, pani poslankyňa Kleinert. [18:28] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Najrizikovejšie. Zdravotníctvo spomenul ako prvé. Prvou. Ďakujem pekne. Ja by som nadviazala na to, čo si hovoril o rozpočtovej etike a tá je skutočne hrozná. Už som to hovorila aj v predchádzajúcej mojej faktickej, ale ja zase nerozumiem tomu, prečo to takto má byť. Prečo je tu z vládnej koalície tá taká arogancia voči ostatným partnerom. My ako poslanci a poslankyne sme mali na naštudovanie návrhu rozpočtu pár hodín. Tri strany tam mala na návrhu na naštudovanie rozpočtu pár hodín. Ja neviem, veď to sa proste nerobí. To je normálne, že v slušnej spoločnosti sa takéto veci nerobia. Tu sa pošlú materiály aspoň tak, aby dokázal človek mať na to trošku viacej času, aby sa vedel na to zodpovedne pozrieť. A keď vás to nezaujíma, lebo aj tak budete len stláčať, čo Robert Fico povie. No tak akože nás to napríklad zaujíma. A počula som tu pána Kamenického, ako tu nevyberaným, nevkusným spôsobom nadával pánovi Andrášimu. To bolo akože šialené, že kam sme sa to dopracovali v roku 2026. Takže áno, tá rozpočtová etika je skutočne šialená. Neveriac o tom, že fakt, že prečítal si to niekto, že aj tá kapitola rozpočtová kapitola v kultúre, tak tam akože „y“ ako blázon. Čísla tam nesedeli, pretože boli popresúvané, tam boli chyby, čo nakoniec uznal aj pán Kamenický. Tak my ako poslanci sme si dopisovali chybné čísla, pretože bolo posunutých asi šesť riadkov, čiže miesto rozpočtovaných 18 miliónov na mzdy bolo, že očakávaná skutočnosť 460 miliónov a takýchto riadkov tam bolo viacej. Však to, čo je? Veď to sa naozaj takto akože nemôže robiť. A pritom je to akože zákon roka. A to už naozaj ste tu, že úplne tá koalícia tu úplne rezignovala na to, že tento štát je treba nejako spravovať a ešte ideálne spravovať ho aj kľud, motivovane, ideálne nájsť aj riešenia. Nerobí sa to takto. Naozaj je to veľmi, veľmi nevkusné, nedôstojné a áno, rezignovali ste na vládnutie. Choďte od Úplne to koalícia tu úplne rezignovala na to, že tento štát je treba nejako spravovať a ešte ideálne spravovať ho aj kultivovane, ideálne nájsť aj riešenia. Nerobí sa to takto. Naozaj je to veľmi, veľmi nevkusné, nedôstojné a áno, rezignovali ste na vládnutie. Choďte od toho. [18:30] Martin Dubéci Choďte od toho. [18:30] Martin Dubéci Pán poslanec Blcháč, ďakujem. [18:30] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Ja sa pozerám, kto je predsedajúci, pretože ja sa pokúsim reagovať na pána kolegu Dvořáka. Tá predchádzajúca faktická bola úplne o niečom inom. Ja neviem, teda vypočul som si tie tých milión dát, ktoré ste nám povedali, pán Dvořák. Ja sa budem pýtať ministerských, že ako to vlastne je, ale nechce sa mi veriť, že by ste mali vo všetkých tých dátach pravdu. Keď ste napríklad povedali, že na prešovskú nemocnicu treba ešte miliardu. Vajnohor, samozrejme, tie začínajú. Prešovská prešovská nemocnica, samozrejme, už nejaké milióny stovky miliónov možno investovala, takže chcem tým povedať jedno. Tiež sme sa dneska dopočuli takú takú takú takú takú hrôzoinformáciu od pána Lackoviča, že pri výjazdových rokovaniach vlády koaliční dostávajú 19 € na obyvateľa a opoziční päť. My by sme museli pri výjazdovom rokovaní do Liptovského Mikuláša dostať dostať 600 000 €. Chcem tým povedať, že opatrne s tými dátami. Ja som si vypočul dnes informáciu, pán minister má 560 miliónov na zvýšenie bežného rozpočtu na prevádzku, 700 miliónov plus 200 miliónov, ktoré ešte sú neminuté z minulých období na investície hlavne do Martina, do Banskej Bystrice a 70 miliónov ešte na tú včerajšiu legislatívu, ktorú sme schválili bez Progresívneho Slovenska, vy ste to nepodporili, na tie novokategorizované lieky, ktoré sú potrebné, kde každú chvíľku nejaký individuálny prípad vybehne, že a my na to nemáme. Takže naozaj ma prekvapili tie vaše suverénne predkladané čísla a budem sa na to pýtať. Môžem, že máte pravdu. Ja neviem. Mne sa to nezdá. Tam bol asi s Pročkom. [18:32] Martin Dubéci Ďakujem [18:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne. Ja budem reagovať na vás, pán Dvořák, ale človek, keď k tej faktickej reaguje na vás a chce povedať nejaký príklad, tak myslím, že takéto odbočenie by bolo správne a ja tiež sa pozerám, kto je predsedajúci, lebo jednoducho tie faktické mojich kolegov z koalície vždy reagujú na: Som v tom, Pročko, som si istý, že to viete naviazať na pána Dvořáka. Áno, však ja to viažem, na koho to viažem? Na šnúrky? O topánok na Dvořáka to viažem. Takže, pán Dvořák, NKÚ naozaj viackrát ste spomínali a to sú také absurdity, lebo oni toho pána Andrášiho priam nenávidia, alebo pán Raši si dovolí povedať tak, ako to je. Povie situáciu presne, aká tá situácia je. Ono je to tak absurdné, ako keď pán Kamenický povie, že Slovenská republika má jedny z najnižších cien pohonných hmôt na Slovensku. Tak presne takéto absurdné je aj tento náš rozpočet. Čiže tento rozpočet je jeden z najabsurdnejších rozpočtov na Slovensku a je nie, že škodlivý pre Slovensko, ale Slovákom berie život naozaj doslova a do písmena. Ďakujem. Tamto sa neskôr vracia reakciou. Ďakujem. [18:33] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo teda. Hlavne asi k reakcii pána Blcháča, lebo tam boli nejaké faktografické otázky. Ja som nehovoril, že bude potrebovať miliardu eur Prešov, ale že bude stáť miliardu eur celkovo. A my doteraz nevieme. Ja sa k tomu napríklad neviem dopracovať rozpočtovo, že koľko už ten Prešov zhltol. A keď sa na to pozriete, že potom tu máte Vajnory, len to obstarávanie bez DPH na ďalších 922 miliónov €, potom keď sa pozriete na ten ružomberský projekt, tak keď sa vlastne pozriete na to, asi to všetko napočítate. Tak dokopy to môže stáť až celé 2,5 miliardy € pod tou gesciou Ministerstva obrany. A ja teda neviem, koľko spotrebovali a predpokladám, že spotrebovali maximálne 500 miliónov doteraz. To je môj odhad, neviem. Pretože nám to zatiaľ nepovedali. A keď vidím, že tu dávajú ďalších 562 miliónov, tak ja neviem, koľko ide na Vajnory. To nám vlastne nepovedali, ani z Ministerstva financií nám to nevedeli povedať, koľko ide vlastne v skutočnosti na tie Vajnory a koľko zhltne Prešov. Aby sa napríklad nestalo, že všetky tie peniaze sa použijú na Prešov. Dobre, postavíme Prešov, ale Vajnory sú zastavené a Ružomberok ešte možno z toho vysaturujú. To sú otázky, že keď sa na to spýtate, dáte mi tú odpoveď. Ja budem veľmi rád, pretože ja si posielam už dokonca aj infožiadosť na Ministerstvo obrany a musím za chvíľu sa asi s nimi dokonca súdiť. Čo sa týka tej liekovej legislatívy. Viete, ja si myslím, že tie lieky budeme sem púšťať, veľmi drahé lieky, a v zdravotníctve platí, že ak sem pustíte jeden liek, ktorý je veľmi drahý a pomôže jednému pacientovi a možno mu nepomôže ani tak veľmi efektívne, tak to niekomu bude chýbať. My máme prístup ako Nemecko. Nemecko pustí všetky lieky, ale potom ich prehodnocuje veľmi prísne. My ideme púšťať všetky lieky a ešte sme aj takí akože benevolentní voči nim a nakoniec môžeme naozaj skončiť s veľkým mankom až polmiliardovým v roku 2030. A to je veľmi veľké rozpočtové riziko. Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi [18:35] Martin Dubéci Pán poslanec Vasočka. [18:35] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa pozastavil pri dvoch výrokoch. Jeden z nich padol tu dnes v sále a jeden z nich v jednej relácii v televízii. Ten prvý znie, možno ste ho niektorí počuli aj naživo: „A napíšte si do tej správy, čo chcete.“ Hádajte, kto to komu povedal. Povedal to pán minister financií pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Ja som sa rozhorčil, už som sa medzitým upokojil, takže to poviem tak vecne, vynechám niektoré citoslovcia a tak. No, ja si myslím, že pán minister je pod veľkým tlakom, ktorému isto čelí, ale myslím si, že aj svojou zásluhou, keďže prišiel s takýmto rozpočtom, zabúda, kto sa komu zodpovedá. My tu máme nejaké ústavné pravidlá, nejaké ústavné usporiadanie, minister sa zodpovedá parlamentu. Najvyšší kontrolný úrad kontroluje všetkých, samozrejme aj vládu, aj ministra. To znamená, mávnuť rukou nad tým, čo bude v správe Najvyššieho kontrolného úradu a že to nestíhajú a ho to nezaujíma, je minimálne v duchu proti ústave. A nemôžeme takto pristupovať k tým veciam. Ja si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad na základe správ, ktoré ako poslanci dostávame pravidelne, si odvádza svoju prácu veľmi dobre. Bez ohľadu na to, že sa nám to niekedy môže alebo nemusí páčiť, Najvyšší kontrolný úrad kontroluje rôzne obdobia a rôzne volebné obdobia aj vlády. To znamená, že padni, komu padni. Ale v každom prípade by som chcel vysoko namietať voči tomu, aby tu na pôde parlamentu, kde sa má minister nám zodpovedať a má si pokojne a konštruktívne vypočuť správu Najvyššieho kontrolného úradu, respektíve sťažnosť, že Najvyšší kontrolný úrad naozaj nemal dostatočný priestor pri tak vážnom dokumente, pri zákone roka. Tak. Jednoducho, vypočujem si: OK, dobre, stalo sa tak. Sme politici, chápeme politické okolnosti, ale nejakú úroveň a nejakú úctu aj k ústavným inštitúciám by sme mali zachovať. Druhý výrok, ku ktorému sa pristavím, sa týka už viac obsahu štátneho rozpočtu a je to výrok, ktorý povedal minister tejto vlády Huliak, ktorý povedal zjednodušene, že zoberme dôchodcom a dajme rodinám s deťmi. No, ja v žiadnom prípade nesúhlasím. Ja si myslím, že na to, aby sme mohli dať rodinám s deťmi, čo teda, v tom sa zhodnem aj s ministrom Huliakom, aj s mnohými ďalšími, nepotrebujeme zobrať dôchodcom. V Národnej rade leží už spred leta náš návrh, teda náš znamená strany Konzervatívci – Kresťanská únia, predložený mnou. Návrh zákona o rodinašekoch, kde hovoríme a máme vyrátané, ako môžeme rodinám vrátiť všetko to, čo im Ficova vláda za tieto tri roky do posledného centa zobrala, môžeme im to vrátiť. A píšeme tam aj, kde možno zobrať tie zdroje, pretože ak rozprávame o rozpočte, tak rozdávať by, samozrejme, vedel každý, ale my hovoríme, že nemusíme zobrať dôchodcom, ale môžeme zobrať oligarchom, respektíve veľmi dobre prosperujúcim odvetviam, ktorým sa za tejto vlády darí. A to nemyslím v zlom, však to, že sa niekomu darí, je fajn, ale v tom prípade by sa mal nejakým spôsobom podieľať na tej konsolidácii a na pomoci dôchodcom aj rodinám s deťmi. No jednak sú to energetické monopoly, bol tu spomínaný napríklad Slovnaft, nebudem to opakovať – lacná ruská ropa a tak ďalej. Isto je tam priestor na mimoriadne zdanenie nadmerných ziskov, tak ako to vidíme v niektorých iných krajinách okolo seba, špeciálne aj v celej V4. Ďalšia vec, ktorá prudko expandovala, a to vedia všetci, je to, je to ľahko dohľadateľné, sú zbrojárske podniky. Aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa prudko zvýšil obrat, ale ešte viac sa zvýšil zisk týchto zbrojárskych firiem a tam tiež je priestor na zdanenie nadmerných ziskov. No a potom je tu napríklad hazard. Mimochodom, ten spomínal aj pán minister Huliak, v čom s ním súhlasím. Čiže ešte raz, nepotrebujeme brať dôchodcom na to, aby sme mohli dať rodinám s deťmi. Nemyslím si, že toto je dobrý prístup, stavať proti sebe tieto dve skupiny. Každá z nich má svoje potreby a má aj nejaké svoje miesto v spoločnosti. V čom by som korigoval ten prístup k podpore dôchodcov, ktorí sú teda jednou zo skupín ohrozených chudobou, je to, za čo vlastne Andrej Danko už chodí bez hlavy? Alebo jeho mama mu povedala, že mu, teda on povedal, že mu jeho mama odtrhla hlavu na začiatku volebného obdobia, ak si pamätáte, keby zrušili rodičovský dôchodok. Nakoniec ho zrušili, tak buď sa mama nad ním zľutovala, alebo je to s jeho hlavou potom tak ako s diaľnicou do Košíc v roku 2010. To znamená, že naozaj dôchodcom netreba brať, ale aj samotné dôchodky sú založené na nejakom princípe zásluhovosti, teda podľa toho, ako si platili odvody a akú mali výšku mzdy dôchodcovia počas svojho produktívneho života. My preto hovoríme, že táto zásluhovosť sa mala nechať a pridať tá zásluhovosť, ktorá je o tom, že mali deti, vychovali ich, tie deti pracujú tu na Slovensku a platia dane. Myslím, že to veľmi silno posilňuje medzigeneračnú solidaritu a nie je to tak, ako hovoril pán minister Huliak, že ako keby, že kto z koho, komu dáme, komu nedáme, komu zoberieme. Ale že tým, ktorí sa zaslúžili a prispievajú k súčasnému dôchodkovému systému tým, že ich deti, ktoré mali, ktoré vychovali, pre ktoré sa obetovali, pre ktoré aj prišli o istú časť príjmu, napríklad hlavne matky, ženy, ktoré tradične bývajú najčastejšie na rodičovskej dovolenke – tak na „dovolenke“, máme to tak nazvané –, tak táto skutočnosť by sa im mala revanšovať. Prispieva to k medzigeneračnej solidarite a je to aj znak, symbol spoločnosti, že my si to vážime a že slovenské pracujúce rodiny s deťmi sú pre nás priorita. Toľko som si dovolil k štátnemu rozpočtu, návrhu štátneho rozpočtu na tento rok. Ešte raz, pán minister, je dôležité, aby ste brali vážne vyjadrenia a správy Najvyššieho kontrolného úradu a takisto aby táto vláda nerobila nejakú sofínsku voľbu, že či zobrať dôchodcom alebo rodinám. My by sme určite rodinám s deťmi pridali tú podporu, ktorú ste im zobrali, a hovoríme, že je aj odkiaľ. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [18:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, počas tvojho vystúpenia pán minister Čellár stál chrbtom k tebe, bavil sa tam s Jánom Richterom, nebol na mieste, celý čas sa tam bavia s pánmi. Takže toto je ten prístup pána ministra k riešeniu našich pripomienok. Ja si myslím, že minister financií, ktorý je zodpovedný, ktorý sem príde, dokonca dnes dostal naozaj skvelé od pána Dostála návrh, aby mohol vystupovať, ako chce, ale on sa otočí chrbtom a má nás na saláme. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. [18:43] Martin Dubéci Bože, Pane [18:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Minister financií, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. A na úvod by som mal dva návrhy. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku navrhujem vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie a poprosím pána spravodajcu, aby tento návrh zaznamenal. A druhý návrh, navrhujem procedurálnym návrhom odložiť hlasovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 1555, až dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne o návrhu 45 poslancov a poslankýň Národnej rady na výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vo vzťahu k výnimke, o ktorú sa oprela vláda pri predkladaní deficitného návrhu rozpočtu. Pri rokovaní o štátnom rozpočte sa prirodzene zvykne hovoriť o číslach, o deficite, o dlhu, o príjmoch a výdavkoch, o tom, kde vláda berie ľuďom a firmám peniaze a kde ich míňa, o tom, či konsoliduje a ako konsoliduje. Ale bo V rokovaní o štátnom rozpočte sa prirodzene zvykne hovoriť o číslach, o deficite, o dlhu, o príjmoch a výdavkoch, o tom, kde vláda berie ľuďom a firmám peniaze a kde ich míňa, o tom, či konsoliduje a ako konsoliduje. Alebo v tomto prípade skôr teda nekonsoliduje, lebo však to aj priznáva, že nekonsoliduje. A pokračuje v zadlžovaní krajiny, rozhadzovaní, nezodpovednom hospodárení a vo svojej neschopnosti konsolidovať verejné financie. Po troch zbabraných konsolidáciách alebo v úvodzovkách tzv. konsolidáciách, ktoré znamenali brutálne zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov, dusenie ekonomiky, zhoršenie podnikateľského prostredia, viac peňazí vytiahnutých z peňaženiek občanov a len minimálne šetrenie na strane štátu, znamenali novú, zlú, hlúpu a škodlivú transakčnú daň a nepriniesli žiadny efekt. Žiadnu reálnu konsolidáciu. Žiadne zastavenie zadlžovania, nižší deficit, nič. No a je vláda a verejné financie sú v podobnej kríze a v podobne zlom stave, ako keď vláda nastupovala. Pretože to, čo vláda získala navyše, tak to prejedla a porozhadzovala. Ja by som však svoj príspevok chcel venovať inému aspektu. Chcel by som začať ešte o krok skôr. Skôr než sa budeme pýtať, či je tento rozpočet dobrý alebo zlý, mali by sme si položiť ešte základnejšiu otázku. Tá znie: mohla vláda Slovenskej republiky podľa platného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vôbec takýto rozpočet na Národnej rade predložiť? Pretože ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti platí. Nech už si o ňom v koalícii myslia čokoľvek, platí a treba ho rešpektovať. Dlh Slovenskej republiky sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a ústavný zákon s tým spája celkom konkrétne povinnosti a sankcie. Jednou z tých povinností je povinnosť vlády predložiť Národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s vyrovnaným alebo prebytkovým hospodárením. Ak už vláda predložila návrh rozpočtu, ktorý túto podmienku nespĺňa, ústavný zákon jej prikazuje stiahnuť ho z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh, ktorý podmienky spĺňa. Vláda namiesto toho predložila rozpočet s deficitom 4,94, čiže takmer 5 % hrubého domáceho produktu. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto konštatovala, že návrh nebol predložený v súlade s požiadavkami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A chcem zdôrazniť jednu vec. Toto, čo teraz hovorím a čo budem hovoriť, nie je spor o to, či by bolo ekonomicky rozumné a správne zo dňa na deň zostaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Ústavný zákon nakoniec neprikazuje parlamentu schváliť vyrovnaný rozpočet. Prikazuje vláde, aby parlamentu navrhla prijať vyrovnaný rozpočet. Aby sa ukázalo, čo si krajina môže reálne dovoliť v tom stave, v ktorom sa nachádza. Aby sa ukázalo, kde by sa dalo šetriť, aby sa o tom dalo diskutovať, nie nutne, aby k tomu šetreniu aj naozaj v plnom rozsahu štát pristúpil. Môžeme sa sporiť o to, či je ústavný zákon nastavený správne. Môžeme sa sporiť o to, či sú jeho sankcie primerané, či by nemali byť voľnejšie alebo naopak v niektorých ohľadoch prísnejšie, lebo sa ukazuje, že niektoré z tých sankcií sú bezzubé a keď vláda nemá vôľu rešpektovať ústavný zákon, tak ho obchádza. Ak si vláda myslí, že pravidlo, ktoré jej prikazuje predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, nie je správne, mala možnosť navrhnúť zmenu ústavného zákona. Je to ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebných najmenej 90 hlasov poslancov, ale jednu zmenu už vláda predsa v tomto volebnom období presadila. Keď vláde na niečom záleží, tak vie nájsť aj 90 hlasov. Ale o zmenu tohto ústavného zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, sa vláda ani nepokúsila. A v zákone je čo meniť. Určite, čo sa týka napríklad dopadov na samosprávy, pretože voči nim je ústavný zákon prísnejší ako voči štátu. Hoci samosprávy sa na celkovom dlhu podieľajú necelými 2 %, majú povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet, nie navrhnúť, schváliť vyrovnaný rozpočet a fungovať podľa neho. A je tam aj ďalšia podmienka, schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavkov na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. To je niečo, ako dnes bude vyzerať rozpočtové provizórium. Podľa tej včerajšej zmeny, ak to pán prezident podpíše a ak Ústavný súd to nezruší, tak bude to platiť v tej forme, že štát, keď bude fungovať v rozpočtovom provizóriu, je tak, ako dnes podľa ústavného zákona majú v tomto sankčnom pásme fungovať samosprávy. Nie v rozpočtovom provizóriu, ale v normálnom rozpočtovom systéme majú mať svoje rozpočty také, aby výdavky na nasledujúci rok boli maximálne vo výške výdavkov rozpočtu z predchádzajúceho roka. Ale toto, zdá sa, nechcete upravovať. Včera sa hlasovalo o návrhu, ktorý to riešil a ktorý na základe zhody všetkých troch samosprávnych združení, teda ZMOS, Únie miest a SK8, predložili kolegovia a kolegyňa z Progresívneho Slovenska. Ten návrh ste odmietli. My máme podobný návrh, o ktorom sa hlasovanie odložilo. Ale vláda neprišla so žiadnou iniciatívou, že chce meniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Zopakujem: môže sa ten zákon vláde nepáčiť a aj pán minister, aj iní predstavitelia vlády, aj iní predstavitelia vládnej koalície z radov poslancov opakovane hovoria, že ten ústavný zákon sa im nepáči, že je zlý. Môže sa im nepáčiť, môžu ho považovať za zlý, ale musia ho rešpektovať. Vláda nemôže postupovať tak, ako keby ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neexistoval a ako keby v ňom neboli pravidlá, ktoré ona s radosťou často a závažným spôsobom porušuje. Chcel by som pripomenúť, ako tento zákon vznikol. V decembri 2011 ho Národná rada schválila ústavnou väčšinou, aká je v slovenskej politike mimoriadne neobvyklá. Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za 146, nikto nehlasoval proti, jedna pani poslankyňa sa zdržala, bola to pani poslankyňa Hoffmannová Belousovová zo SNS. Na návrhu dlhodobo pracovala pracovná skupina zložená zo zástupcov Ministerstva financií a skoro všetkých parlamentných strán, vrátane Smeru. Nezúčastňovala sa na činnosti tej pracovnej skupiny akurát Slovenská národná strana, ale aj jej poslanci, teda s výnimkou pani poslankyne Belousovovej, za ten ústavný zákon hlasovali. Bolo to už po rozhodnutí o tom, že sa budú konať predčasné voľby. Bolo to v čase, keď prieskumy ukazovali, že Smer sa dostane k moci a vystrieda dovtedajšiu vládnu koalíciu pravostredových strán. Napriek tomu, naprieč spektrom vznikla taká široká dohoda, aká, ani si nepamätám, že by nejaká iná novela ústavy bola schválená takouto väčšinou. A aj ja som bol medzi poslancami, ktorí za tento ústavný zákon hlasovali. Netvrdím, že je dokonalý a myslím si, že má svoj význam, ale hlasoval za napríklad aj Robert Fico. Hlasovali za viacerí poslanci Smeru, alebo všetci poslanci Smeru vtedajší, hlasovali za poslanci vtedajšej vládnej koalície pravostredových strán. A nebolo to teda pravidlo, ktoré by jedna politická polovica Slovenska nanútila tej druhej, už vôbec nie z nejakých zlomyselných dôvodov. Bol to veľmi široký ústavný konsenzus o tom, že vlády majú mať pri hospodárení s verejnými financiami určité hranice. A zmysel ústavných pravidiel je práve v tom, že platia aj vtedy, keď sa momentálnej vláde alebo parlamentnej väčšine nehodia. Dnes predstavitelia vládnej koalície sa pohoršujú nad obsahom tohto ústavného zákona, konkrétne toho spomínaného ustanovenia o povinnosti predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu. Ale poďme po menách. Dnes v parlamente sedia iba traja opoziční poslanci, ktorí za ten ústavný zákon hlasovali. Okrem mňa je to ešte Igor Matovič a Ľubomír Galko. Zato koalícia tu má dobrý tucet zákonodarcov, ktorí za ten ústavný zákon v roku 2011 zdvihli ruku. Hlasovali za všetci traja súčasní najvyšší ústavní činitelia, prezident Peter Pellegrini, predseda Národnej rady Richard Raši, premiér Robert Fico. Hlasoval za súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ministri zahraničných vecí a obrany Juraj Blanár a Robert Kaliňák. Aj súčasní koaliční poslanci z radov Smeru hlasovali: Jaroslav Baška, Dušan Muňko, Marián Saloň, Ľubomír Vážny, Peter Žiga, Pavol Goga, Dušan Jarjabek, Ján Richter, Vladimír Faič, Dušan Galis, Ján Podmanický, Stanislav Kubánek a Peter Šuca. Ak som na niekoho zabudol, tak sa ospravedlňujem. Čiže nie je to iba niečo, čo by súčasná opozícia alebo strany, ktoré už dnes nemajú zastúpenie v parlamente, nanútili súčasnej vláde. Je to niečo, za čo zdvihli ruku aj predstavitelia súčasnej vládnej koalície v roku 2011. Vláda však tvrdí, že ústavný zákon neporušuje. Tvrdí, že sa na ňu uvedená povinnosť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu nevzťahuje. A nie je to prvýkrát, čo sa vláda Roberta Fica snaží nerešpektovať povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona. Napríklad povinnosť zmraziť si platy členovia vlády obišli tým, že si dramaticky navýšili paušálne výdavky, takže nielen nemali platy zmrazené, ale ich de facto zhruba zdvojnásobili. Alebo povinnosť požiadať o dôveru parlament sa vláda niekoľko mesiacov zdráhala splniť túto povinnosť, vyhýbala sa tomu s poukazom na to, že v ústavnom zákone nie je konkrétny termín, kedy má po uplynutí dvojročného ochranného obdobia o dôveru požiadať. Až vtedy, keď Ústavný súd na návrh kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska podal výklad, že tak má vláda urobiť bez zbytočného odkladu, teda ihneď, to vláda urobila a bez problémov tú dôveru dostala, lebo vtedy ešte mala nespochybniteľnú väčšinu, dnes ju má iba tesnú. Ale nerešpektovala vláda dlhé mesiace povinnosť, ktorá jej vyplývala z ústavného zákona. Rovnako si vláda neplní povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu. Je to napísané v ústavnom zákone, vláda to nerešpektuje. A teraz nesplnila povinnosť predložiť parlamentu návrh rozpočtu, ktorý by nebol deficitný. A tu sa dostávame k podstate problému, o ktorom dnes rokujeme. Ústavný zákon totiž pozná výnimky z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy. A jedna z nich je upravená v čl. 12 ods. 10 písmeno b). Ak príslušný orgán, v tomto prípade Ministerstvo financií, zistí, že určité mimoriadne výdavky presiahli v úhrne 3 % hrubého domáceho produktu, sankcie podľa ods. 5 až 7, kam patrí aj tá povinnosť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, sa počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov neuplatnia. Medzi tieto výdavky patria aj výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv, ktoré tvoria väčšinu tých výdavkov, ktoré vláda zahrnula do zdôvodnenia aktivácie uvedenej výnimky. Čl. 12 ods. 10 písmeno b) hovorí o tom, že sa tie sankcie… Aj výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv, ktoré tvoria väčšinu tých výdavkov, ktoré vláda zahrnula do zdôvodnenia aktivácie uvedenej výnimky. Čl. 12 ods. 10 písm. b) hovorí o tom, že sa tie sankcie neuplatnia, ak ministerstvo zistí, že výdavky z verejných prostriedkov spojené s obnovením fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s odstraňovaním následkov živelných pohrôm a prírodných katastrof, ktoré zastihli územie Slovenskej republiky, a výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne 3 % hrubého domáceho produktu. Čiže máme tam finančnou krízou zničený bankový sektor, ktorý treba obnovovať, odstraňovanie následkov živelných pohrôm a prírodných katastrof, čiže všetko nečakané náhle udalosti, a máme tam potom aj výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv. A práve o toto oprela vláda svoj postup. A ak máme posúdiť, či bol ten postup v poriadku, je dôležité pozrieť sa aj na to, čo o zmysle tejto výnimky povedal Ústavný súd len pred niekoľkými mesiacmi, keď vykladal, či vláda má alebo nemá povinnosť požiadať o dôveru parlament. V náleze PL. ÚS 6/2026 Ústavný súd vysvetľoval systém dlhovej brzdy a jej ochranných klauzúl. A o tejto výnimke povedal, že jej podstatou je vytvoriť priestor na výdavky pre okolnosti, ktoré nastali náhle, nečakane a nebolo možné sa na ne pripraviť. To sú tie prírodné katastrofy, živelné pohromy. A v zásade aj finančná kríza. A osobitne pri medzinárodných zmluvách, ktoré tvoria súčasť tohto ustanovenia, a teda nie je zjavné, či aj túto myslel Ústavný súd, že majú byť náhle a neočakávané. Pri medzinárodných zmluvách Ústavný súd uviedol, že normotvorca do ochrannej klauzuly zahrnul výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv v situácii, keď by ich neplnenie predstavovalo porušenie konkrétneho, zdôrazňujem aj slovo konkrétneho, medzinárodnoprávneho záväzku, zdôrazňujem medzinárodnoprávneho záväzku. A čo urobila vláda? Ministerstvo financií spočítalo niekoľko druhov výdavkov: výdavky na obranu, odvody do rozpočtu Európskej únie, spolufinancovanie európskych fondov, príspevky medzinárodným organizáciám, príspevky do Európskeho rozvojového fondu a výdavky súvisiace so živelnými pohromami. Tie živelné pohromy, to je jasné, to nie je sporné. Všetko ostatné sporné je. Ministerstvo dospelo k výsledku nad 3 % hrubého domáceho produktu. Tesne, ale nad 3 %. Vláda toto zistenie schválila a vyvodila z neho záver, že počas nasledujúcich 36 mesiacov sa na ňu nevzťahujú sankcie podľa čl. 12 ods. 5 až 7 ústavného zákona, teda ani povinnosť predložiť parlamentu vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. A na tomto základe predložila deficitný rozpočet parlamentu. Takto vláda sama opisuje právny základ svojho postupu a nesplnenia tej povinnosti, ktorá vyplýva z ústavného zákona. Ale tento výklad nesedí. Preto sme spolu s ďalšími opozičnými poslancami a poslankyňami požiadali Ústavný súd o záväzný výklad ústavného zákona. V prvom rade preto, že ústavný zákon nehovorí o všetkých výdavkoch, ktoré nejako súvisia s naším členstvom v medzinárodných organizáciách. Nehovorí ani všeobecne o výdavkoch súvisiacich s medzinárodnými záväzkami. Hovorí o výdavkoch vyplývajúcich z plnenia medzinárodných zmlúv. A to je podstatný rozdiel. V samotnom čl. 12 ods. 10 písm. b) ústavného zákona ústavodarca pri rôznych kategóriách používa rôzne formulácie, hovorí o výdavkoch spojených s určitou situáciou, o výdavkoch súvisiacich s určitou situáciou, ale pri medzinárodných zmluvách používa užšiu formuláciu: výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv. Preto nestačí povedať: „Sme členmi NATO, sme členmi Európskej únie, platíme do medzinárodných organizácií,“ takže všetky tieto výdavky spočítame a je to. Pri každom výdavku musí existovať konkrétna právna väzba na konkrétny záväzok vyplývajúci z konkrétnej medzinárodnej zmluvy. A nevynaloženie tohto výdavku by muselo znamenať nesplnenie záväzku, ktorý z tej medzinárodnej zmluvy vyplýva. A presne tak sme formulovali náš návrh na Ústavný súd a pýtame sa Ústavného súdu, aký je teda výklad a výklad tohto ustanovenia. A pozrime sa, ako toto ustanovenie vyložila vláda. Zoberieme si napríklad výdavky na obranu. Nikto nespochybňuje naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, teda okrem niektorých extrémistov a niektorých predstaviteľov koalície, žiaľ. Nespochybňujem naše záväzky voči spojencom, voči NATO a už vôbec nespochybňujem potrebu investovať do obrany. Ale to vôbec nie je otázka, ktorú by sme mali v tejto súvislosti riešiť. Otázka znie, ktoré konkrétne ustanovenie ktorej konkrétnej medzinárodnej zmluvy zakladá povinnosť Slovenskej republiky vynaložiť práve tie výdavky na obranu, ktoré ministerstvo financií do rozpočtu zahrnulo. Severoatlantická zmluva v čl. 3 hovorí o udržiavaní a rozvíjaní individuálnej a kolektívnej schopnosti odolať ozbrojenému útoku. Ale politické dohody spojencov o percentách hrubého domáceho produktu nie sú tým istým ako ustanovenie medzinárodnej zmluvy. Politické dohody a politické deklarácie nie sú to isté ako medzinárodnoprávny záväzok vyplývajúci z medzinárodnej zmluvy. Nestačí povedať NATO, lebo NATO, lebo Severoatlantická aliancia. Treba ukázať konkrétny medzinárodnoprávny záväzok a vysvetliť, aký výdavok je nevyhnutný na jeho splnenie. Nič z toho sa ale v tom materiáli, ktorý vláda na návrh ministerstva financií schválila, nenachádza. Je tam jedno číslo, výdavky na obranu. Bodka. Koniec. Stačí. Už ani nehovoriac o tom, že výdavky na obranu nemáme predsa len z dôvodu, že sme členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Veď armády a výdavky na obranu majú aj neutrálne štáty, krajiny, ktoré nie sú členmi NATO ani inej medzinárodnej organizácie. Tak ako všetky výdavky na zdravotníctvo nemajú štáty iba z dôvodu, že sú členmi Svetovej zdravotníckej organizácie, ani výdavky na obranu nemajú iba preto, že sú členmi Severoatlantickej aliancie. Podobná otázka vzniká pri odvodoch do rozpočtu Európskej únie. Nespochybňujem, že Slovenská republika má právnu povinnosť prispievať do rozpočtu Európskej únie. Otázka však znie, či konkrétny každoročný odvod predstavuje v zmysle tejto ústavnej výnimky výdavok vyplývajúci z plnenia medzinárodnej zmluvy a či pravidelný, predvídateľný a každoročne rozpočtovaný výdavok zodpovedá zmyslu ochrannej klauzuly, o ktorej Ústavný súd hovoril v súvislosti s náhlymi neočakávanými udalosťami. Otázne je, či tieto výdavky vyplývajú z plnenia nejakej konkrétnej medzinárodnej zmluvy. Zákony Európskej únie sú síce medzinárodné zmluvy, ale konkrétne povinnosti členských štátov pri financovaní rozpočtu Európskej únie sa realizujú v rámci autonómneho systému európskeho práva, práva Európskej únie. Preto nie je samozrejmé, že každý odvod do rozpočtu Európskej únie možno bez ďalšieho označiť za výdavok vyplývajúci z plnenia medzinárodnej zmluvy v zmysle tejto ústavnej výnimky, ak vôbec nejaký. A ešte zreteľnejšie je to pri spolufinancovaní európskych fondov. Ak Slovenská republika využije určitý európsky program, rozhodne sa čerpať prostriedky a v dôsledku toho jej vznikne povinnosť projekt spolufinancovať, je to naozaj výdavok, ktorý nám ukladá medzinárodná zmluva, alebo je to dôsledok nášho vlastného rozhodnutia využiť možnosť, ktorú nám poskytuje právo Európskej únie? A nie je zanedbateľná aj v tejto súvislosti aj skutočnosť, že Slovensko je čistým príjemcom Európskej únie. Z Európskej únie viac dostávame, ako do nej odvádzame, a to dlhodobo. Pritom mechanizmus ústavného zákona je taký, že existuje nejaké sankčné pásmo a jemu zodpovedá nejaká sankcia. Napríklad povinnosť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu. Ale sú nejaké výnimky, ak nastanú nejaké výnimočné okolnosti. Ak výdavky presiahnu nejakú mieru, tie výdavky, ktoré nie sú bežné, tak sa aktivuje tá výnimka, lebo sa štát dostane do sankčného pásma bez toho, aby za to sám zodpovedal. A bolo by teda nelogické, ak by spúšťačom tejto výnimky mali byť mechanizmy, ktoré majú pozitívnu finančnú bilanciu pre Slovenskú republiku, keď by mali byť výdavky, ktoré sú bežné, ktoré prinášajú Slovensku viac, ako Slovensko na ne vynakladá. Ak z vládneho materiálu vypustíme ktorúkoľvek z týchto troch položiek, ktoré som rozoberal, teda výdavky na obranu, odvody do Európskej únie alebo kofinancovanie európskych fondov, tak sa celá konštrukcia zrúti a tá trojročná výnimka neplatí. Neplatí teda výnimka, o ktorú sa vláda pokúša oprieť a na základe ktorej predložila parlamentu návrh deficitného rozpočtu. To sú úplne legitímne právne otázky a považujem ich za osobitne závažné, pretože tu vláda nerobí nejaké bežné rozpočtové rozhodnutie. Vláda tvrdí, že nastali podmienky, v dôsledku ktorých sa na 36 mesiacov neuplatnia ustanovenia ústavného zákona, vrátane jeho najtvrdších sankcií, vrátane tej spomínanej povinnosti predložiť parlamentu návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Takéto rozhodnutie by malo byť sprevádzané mimoriadne dôkladným právnym a skutkovým zdôvodnením. Ktorá medzinárodná zmluva? Ktoré ustanovenie? Aký konkrétny záväzok, ktorý konkrétny výdavok je potrebný na jeho splnenie, čo by Slovenská republika porušila, keby tento výdavok nevynaložila a v akom rozsahu je jeho vynaloženie na splnenie záväzku nevyhnutné? A vláda na tieto otázky vo svojom materiáli prakticky neodpovedala. Je to strohá tabuľka, pár čísel bez bližšieho zdôvodnenia, bez konkretizácie konkrétnych záväzkov z konkrétnych medzinárodných zmlúv, ako to predpokladá Ústavný súd vo svojom rozhodnutí, ktoré som spomínal, bez vysvetlenia, ktoré konkrétne výdavky sa na ten konkrétny záväzok viažu. Namiesto toho sme dostali veľmi jednoduchú a strohú tabuľku, jednotlivé položky, ich súčet a konštatovanie, že tie položky prekročili 3 %. Lenže zistenie ministerstva financií nie je kúzelné slovo, ktoré vytvorí ústavnú výnimku. Ministerstvo financií nemôže vlastným zistením zmeniť obsah ústavného zákona. Môže iba zistiť, že nastali skutočnosti, s ktorými ústavný zákon tú výnimku spája. A tie skutočnosti musia objektívne existovať a musia byť overiteľné. Aj preto sme sa obrátili na Ústavný súd a požiadali sme ho o výklad a ten výklad bude záväzný. Pán minister Kamenický opakovane hovorí, že existujú rôzne právne názory a že on bude rozhodnutie Ústavného súdu rešpektovať. To je správne. Len rozdiel medzi nami je v tom, že ja a moji kolegovia a kolegyne z opozície argumentujeme konkrétne, prečo vládou schválený výklad ústavného zákona nie je v poriadku, prečo nie je v súlade s textom ústavného zákona a už vôbec nie je v súlade s jeho účelom a zmyslom. A vy, pán minister, otočený chrbtom, hovoríte, že nie ste právnik a že koľko právnikov, toľko názorov. Nič konkrétne, žiadny konkrétny argument, aby ste podporili ten váš výklad. My vaše tvrdenia spochybňujeme konkrétnymi argumentmi. Vy len tvrdíte, že to celé vidíte inak. A samozrejme, že aj ja budem rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý podá výklad tejto veci. Aj keby Ústavný súd rozhodol, že správny je výklad vlády a nie náš, no tak mi neostane nič iné, ako to rešpektovať, hoci pochybujem, že tak Ústavný súd rozhodne, lebo by to bolo podľa môjho názoru v rozpore s tým, čo Ústavný súd už povedal vo svojom predchádzajúcom nedávnom rozhodnutí o priamo súvisiacej veci. Ale mám s týmto vyjadrením pána ministra jeden problém, o ktorom hovorím opakovane, lebo aj pán minister to opakovane hovorí. Ako chcete ústavné rozhodnutie ===== Preštudujme, čo Ústavný súd už povedal vo svojom predchádzajúcom nedávnom rozhodnutí o priamo súvisiacej veci. Ale mám s týmto vyjadrením pána ministra jeden problém, o ktorom hovorím opakovane, lebo aj pán minister to opakovane hovorí. Ako chcete rozhodnutie Ústavného súdu rešpektovať, ak dovtedy tento rozpočet parlament schváli? Pýtal som sa vás to na ústavnoprávnom výbore. Nedostal som žiadnu odpoveď. Pýtal som sa to teraz vo faktickej poznámke na vaše vystúpenie v pléne, nedostal som žiadnu odpoveď, tak sa to pýtam znovu. Ako chcete rozhodnutie Ústavného súdu rešpektovať, ak dovtedy parlament návrh zákona o štátnom rozpočte schváli? Ústavný zákon totiž sám hovorí, čo sa má stať, ak vláda deficitný návrh rozpočtu už predložila a povinnosť predložiť vyrovnaný a prebytkový návrh na ňu platí. Má ho stiahnuť z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh súladný s ústavným zákonom, teda taký, ktorý nie je deficitný. A kým o tom návrhu rokujeme, vláda to môže urobiť. Môže návrh stiahnuť. Lenže, keď ho Národná rada schváli, už nebude možné z rokovania Národnej rady ten návrh stiahnuť, lebo už to nebude návrh, už to bude zákon. A môže sa stať, že ústavný zákon vyloží Ústavný súd v súlade s naším návrhom a štátny rozpočet medzitým už bude schválený. Bude to znamenať, že proces, ktorý predchádzal schváleniu zákona o štátnom rozpočte, nebol v súlade s ústavným zákonom, lebo vláda mala povinnosť predložiť návrh nedeficitného rozpočtu, ktorú si nesplnila. A hoci Ústavný súd je zatiaľ zdržanlivý pri vyvodzovaní neústavnosti schválených zákonov na základe porušenia pravidiel a procesu, ktorý schváleniu predchádzal, a samotné porušovanie rokovacieho poriadku a iných pravidiel, ako je vynechanie medzirezortného pripomienkového konania tam, kde by malo byť, alebo skrátené legislatívne konanie bez dôvodov, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, alebo schvaľovanie zmien zákonov vo forme prílepkov, či neprimerané obmedzovanie možnosti rozpravy alebo možnosti verejnosti vyjadriť sa, obvykle pre Ústavný súd nie je dôvodom na konštatovanie nesúladu schváleného zákona s ústavou. Tu nehovoríme o porušení zákona o rokovacom poriadku, teda bežného zákona, ale ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a existuje tu precedens v prípade takzvaného Matovičovho rodinného balíčka, že porušenie ústavy alebo ústavného zákona v rámci procesu môže byť vážnejšie a s následkami aj na konštatovanie možnej protiústavnosti zákona. A preto by som chcel od pána ministra počuť veľmi konkrétnu odpoveď. Má neobmedzený čas na základe schválenia môjho procedurálneho návrhu, takže sa môže aj prihlásiť do rozpravy, či už teraz alebo zajtra alebo inokedy a povedať nám, ak Národná rada schváli tento rozpočet a Ústavný súd následne rozhodne, že podmienky výnimky, o ktorú sa opiera vláda, splnené neboli a vláda mala povinnosť predložiť návrh rozpočtu bez rozpočtového schodku, čo konkrétne urobí pán minister, čo konkrétne urobí vláda, ako konkrétne bude v tejto situácii rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Akú z toho vyvodíte zodpovednosť? Podáte demisiu, pán minister? Podá demisiu celá vláda za to, že postupovala v rozpore s ústavou, hoci na to bola upozorňovaná? Odhlasujete v parlamente predčasné voľby, alebo budete zákon o štátnom rozpočte schvaľovať nanovo v súlade s výkladom Ústavného súdu? Alebo budete len tíško sedieť, šúchať nohami a tváriť sa, že sa nič nestalo a čakať, čo príde. Ja by som od vás očakával to posledné. A napokon je tu ešte jeden ústavný rozmer tohto rozpočtu, na ktorý upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej ste dali veľkorysé 2 minúty na rokovaní gestorského finančného výboru, a síce ide o čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, založenú na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Nie je to nejaký politický slogan. Je to ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k tomuto rozpočtu nehovorí iba o porušení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, o ktorom som sa snažil vo svojom vystúpení hovoriť aj ja. Hovorí, že tento návrh zákona o štátnom rozpočte veľmi pravdepodobne nie je v súlade ani s princípom ochrany dlhodobej udržateľnosti verejných financií podľa čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že návrh nezabezpečuje stabilizáciu dlhu, neobsahuje ďalšiu konsolidáciu v roku 2027, nepredstavuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov v ďalších rokoch a neukazuje cestu k zníženiu verejného dlhu. A to už nie je iba spor opozície s vládou. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je orgán vytvorený práve ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ale už sme si teraz zvykli, že keď neposlúcha generálny prokurátor, tak je nepriateľ generálny prokurátor. Keď si robí svoju robotu Úrad na ochranu oznamovateľov, tak sa pokúsite zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov. Keď si predseda Najvyššieho kontrolného úradu dovolí skritizovať, akým spôsobom ste predložili návrh zákona o štátnom rozpočte a že ste mu dali dva dni na to, aby sa k nemu Najvyšší kontrolný úrad vyjadril a zaujal stanovisko, tak je to aktivista a má aktivistické vystúpenia a púšťate sa s ním do polemiky, akoby to bol opozičný politik. A preto mám pri tomto rozpočte dve odlišné, ale súvisiace otázky. Prvá je, či vláda vôbec bola oprávnená predložiť Národnej rade návrh rozpočtu s rozpočtovým schodkom. Na základe všetkého, čo o tom viem a čo som sa snažil vo svojom vystúpení reprodukovať, som presvedčený, že nie, nebola, porušila tým ústavný zákon. A druhá otázka je, či je rozpočet, ktorý nezastavuje rast verejného dlhu a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť neukazuje cestu k jeho stabilizácii, zlučiteľný s ústavnou povinnosťou Slovenskej republiky chrániť dlhodobú udržateľnosť jej hospodárenia. O prvej otázke sme požiadali Ústavný súd, aby podal záväzný výklad a ja verím, že ho podá, keďže sa už súvisiacou témou zaoberal, tak snáď mu to nebude trvať príliš dlho, aj keď teda je veľmi pravdepodobné, že parlament bude vo svojom rozhodovaní rýchlejší. Na tú druhú otázku veľmi vážne upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a my dnes my ako parlament by sme nemali rozhodovať, ako keby ani jedna z týchto dvoch otázok neexistovala. Pretože tu nejde iba o deficit, ktorý si vláda naplánovala na budúci rok, ide aj o niečo z právneho hľadiska zásadnejšie, či ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti vládu skutočne obmedzujú, alebo platia iba dovtedy, kým vláde vyhovujú. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sme v roku 2011 neprijímali preto, aby platil len za dobrých časov, len vtedy, keď sa krajina a štát nachádzajú mimo sankčných pásiem, len mimo kríz alebo len pre vlády, ktoré s ním súhlasia a ktorým sa páči. Prijali sme ho 146 hlasmi poslancov Národnej rady preto, aby bol pravidlom pre každú vládu, aj pre vládu, ktorá je aktuálne pri moci. Vzhľadom na všetko, čo som povedal, ešte raz zopakujem moje dva návrhy. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku navrhujem vrátiť návrh zákona o štátnom rozpočte jeho navrhovateľovi na dopracovanie. A zároveň druhý návrh, navrhujem procedurálnym návrhom odložiť hlasovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, tlač 1555, až dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne o návrhu 45 poslancov a poslankýň Národnej rady na výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vo vzťahu k výnimke, o ktorú sa oprela vláda pri predkladaní deficitného návrhu rozpočtu. [19:24] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Valášek. [19:25] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Vďaka za slovo, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nemnohí, ktorí a ktoré ste tu. Neprekvapím, vo svojej rozprave sa budem venovať tomu, čomu rozumiem najlepšie, a to je obrana, konkrétne kapitola v tomto nešťastnom dokumente, ktorá je určená na potreby obrany Slovenskej republiky. A ten príbeh, ktorý rozpoviem, sa dá najlepšie opísať formou troch podfukov. Podfuk na občanoch a spojencoch, podfuk na vojakoch a vojačkách a podfuk na daňových poplatníkoch. A dovoľte mi teraz vysvetliť ich a popísať ich pekne po poradí. Začnem podfukom na spojencoch a občanoch. Táto vláda, nie Matovič, nie Heger, nie Radičová, ale konkrétne prezident Pellegrini s ministrami Planárom a Kaliňákom po svojom boku sa zaviazali vynakladať minimálne 2 % HDP na obranu a do roku 2035 postupne navýšiť toto percento na 3,5 % HDP. Ten prvý záväzok tých minimálne 2 % je ešte z roku 2014, alebo dosiahnuť 2 % je ešte z roku 2014, potvrdený touto vládou v roku 2025, a následne opäť minulý rok, pardon, tento rok potvrdili ten záväzok a upresnili ten záväzok, keď načrtli aj to tempo stúpania rozpočtu na 3,5 pred samitom v Ankare, poslali a predložili spojencom dokument, podľa ktorého malo to tempo stúpania byť také, že by v roku 2029 dosiahli 2,1 % HDP, v roku 2030 2,3 a v roku 2032 2,5 % HDP. Toto sme predložili spojencom na Ankare formou dokumentu, ktorý sa volal Dlhodobý plán rozvoja Ministerstva obrany. Ubehlo len pár krátkych mesiacov od toho nešťastného, alebo toho citovaného samitu v Ankare a zjavne sľuby, ktoré sme dali v zmysle tempa navyšovania, už neplatia. Vláda dokonca pošliapala oba svoje záväzky v rámci NATO. Z toho postupného nárastu na 2,5 % HDP v roku 2029 ostáva len prázdny sľub. Lebo tento rozpočet zrazu predpokladá nulový nárast. Čierne na bielom, strana 126 toho dokumentu, ktorý sme obdržali, hovorí spojencom a všetkým ostatným, nedostanete nič naviac oproti tomu, čo vieme garantovať na budúci rok. Bude to 2,2 % minimálne do roku 2028 a hotovo. Trhnite si nohou. To bol podraz s políčkom č. 1, ten menší, ten podraz č. 2 voči spojencom je oveľa horší. My totiž v reále nevynakladáme na obranu ani to úplné minimum. Tie 2 %, ktoré opäť potvrdila aj táto vláda na spomínanom samite v Ankare. Minister Kaliňák si totiž urobil z rozpočtu na obranu taký prietokový ohrievač. Urobil normálny účtovný podfuk. On zaradil do rozpočtu na obranu veci, ktoré s obranou súvisia len okrajovo v tom lepšom prípade, v tom horšom kopa z nich absolútne vôbec nie. Tou najväčšou položkou tohto typu, o ktorej hovorím, je tých často citovaných 560 miliónov na nové nemocnice, vraj vojenské. Páni a dámy, povedal som to z tohto pódia desiatkykrát, poviem to znovu. My potrebujeme nemocnice. Ale nevojenské. Ja som ešte nenašiel vojaka, ktorý by ich chcel alebo potreboval, ani slovenského, ani aliančného. Slovensko nemocnice potrebuje okrem iného preto, lebo za tých x rokov, čo boli pri moci, tak málo nemocníc postavili. Ale predsa každá normálna krajina ich stavia z rozpočtu Ministerstva zdravotníctva. Čo sme im, banánová republika, že si musíme vybrať medzi obranou a zdravotníctvom? A že jediný spôsob, ako vieme zaplatiť zdravotníctvo, je vybrakovanie rozpočtu na obranu? To kde žijeme? Ale dámy a páni, toto je realita, ktorú nám privodil tento rozpočet a ja zacitujem pár čísel, ktoré to celkom vypuklo ilustrujú. Minister zdravotníctva, pardon. Taký freudovský omyl, pretože minister obrany reálne by pokojne mohol byť aj minister zdravotníctva. On totiž, keď to vyrátate, vynakladá zhruba 80 % všetkých výdavkov na nové nemocnice na Slovensku, súkromné či verejné. Áno, všetky výdavky, 80 % všetkých výdavkov na súkromné či verejné nemocnice na Slovensku sú len a len z kapitoly rozpočtu a z kapitoly obrany v rozpočte v roku 2026 na rok 2027. To už potom môžeme fakt pokojne odvolať. Ako na nové nemocnice na Slovensku, súkromné či verejné. Áno, všetky výdavky, 80 % všetkých výdavkov na súkromné či verejné nemocnice na Slovensku sú len a len z kapitoly rozpočtu a z kapitoly obrany v rozpočte v roku 2020 na rok 2027. To už potom môžeme fakt pokojne odvolať ministra Šaška. Zavrieť Ministerstvo zdravotníctva, pretože reálne, ak vám minister obrany vynakladá 80 % všetkých investícií na nové nemocnice, opäť verejné či súkromné, niečo v tomto štáte dánskom je seriózne v neporiadku. 12. Ďalšia ilustrácia, aby som vykreslil, že koľko my máme údajných vojenských nemocníc v porovnaní so spojencami. Tak na porovnanie: Slovensko má zhruba 14,5 lôžka vo vojenských nemocniciach na 100 000 obyvateľov, Maďarsko 17,9, Slovensko 31 %. Počúvate dobre? My máme dvojnásobne toľko vojenských lôžok na 100 000 obyvateľov, ako majú susedné krajiny v porovnateľnej situácii, či Poľsko, či Maďarsko, úplne mimo všetkých štandardov NATO, úplne mimo všetky alebo nad všetky očakávania NATO. O čom to svedčí? Čo chcem povedať týmito číslami? Tie nemocnice sú v rozpočte obrany nie preto, ešte raz, že si ich vojaci pýtali alebo preto, že ich potreby obrany vyžadujú, ale len a len preto, lebo minister Šaško je nekompetentný a nedôveruje mu ani jeho vlastný premiér, že keď mu tie peniaze zverí, nemocnice postaví a hlavne preto, že premiér Krajčí nerozumie obrane. Nejaví o ňu najmenší záujem a je mu ukradnuté, že na východ od nás zúri vojna. On, keď sa pozrie na obranu a konkrétne rozpočet na obranu, tak vidí hlinené prasiatko, ktoré sa dá vyrabovať vždy, keď mu zlyháva nejaký iný minister v nejakom inom rezorte a vie bez najmenšieho zaváhania ukrátiť vojakom a vojačkám, k nim sa dostane vo minútu, aby vykryl zlyhania iných. A, žiaľ, treba konštatovať, že ministrovi Kaliňákovi našiel viac ako ochotného spolupracovníka. Ten zasalutoval a zaplatil, ako bolo povedané. Povedal som z tohto pôdy a zopakujem to znovu. Rezort obrany nemal za svojej existencie o samostatnosti horšieho správcu rozpočtu, ako je minister, mister Kaliňák. Vyčíslili sme mu, že len pred týmto rozpočtom, do momentu predloženia tohto rozpočtu, odlial 567 miliónov. Ešte raz, 567 miliónov, vyše pol miliardy na veci nesúvisiace s obranou vôbec alebo súvisiace v lepšom prípade len okrajovo. A to bolo pred týmto rozpočtom, ktorý odlieva ďalších 560 miliónov len na nemocnice a tým pádom sa nedostanú na reálne potreby obrany. Popísal som to ako podfuk na spojencoch, lebo podfukom to je. Keď si totiž vyjmete z rozpočtu na obranu výdavky, ktoré s obranou reálne nesúvisia, a tie nemocnice sú len jedným z nich, mohol by som pokračovať. 82 miliónov vynaložených minulý rok na Slovensko.sk. To, čo obrana teraz robí, digitálnu správu služieb štátu. Takýchto príkladov je v rezorte viac a v rozpočte viac. Keď odrátate všetko, čo reálne nesúvisí s obranou, tak vám ten rozpočet, ten reálny rozpočet, ktorý na obranu vynakladáme, klesne len zhruba na nejakých 1,6 – 1,7 % HDP. Pripomínam, my sme sa zaviazali míňať minimálne 2 % a postupne navyšovať až na 3,5. V reále, v reále sme niekde na 1,6 – 1,7. Toto, dámy a páni, je prvoplánový podfuk na spojencoch, ale to je aj podfuk na našich občanoch a na našich záväzkoch, ktoré táto vláda prijala, keď skladala sľub. Ministra Blanára, ministra Kaliňáka a prezidenta Pellegriniho nikto nenútil na tom samite v Ankare, aby sa pod ten záväzok podpísali. Vychádzam z toho, že obzvlášť táto suverénna vláda, ktorá si ju predsa nenechala nanútiť nikoho vôľou ani Európskej únie, ani aliancie, by predsa nepodpísala niečo, čo nechcela z vlastnej hlavy. Takže vychádzam z toho, dámy a páni, že vaši rezortní a vaši politickí kolegovia, rezortní ministri to schválili a prezident Pellegrini podpísal preto, lebo to považovali za potrebné pre obranu Slovenskej republiky. A počkajte. V roku 2025 to bolo potrebné a v roku 2027 už nie? Niečo, čo ste potrebovali na obranu, tých 2,2 % alebo 2 % HDP minimálne, platilo pred dvoma rokmi a neplatí teraz. Páni a dámy, na bezpečnostnej situácii sa nič nezmenilo. Ona je ešte horšia, ako bola predtým rokom či dvoma, keď ste tie záväzky robili. Takže jediné, jediné logické vysvetlenie je, že táto vláda zanevrela na svoje povinnosti v otázke obrany. Že aj vie, že tie 2 % potrebuje vynakladať, lebo opäť vychádzam z toho, že suverénna vláda asi prišla k tomu záveru sama a nenechala si ho nanútiť ani alianciou, ani Európskou úniou. Ale ak situácia je naďalej zlá a tie peniaze zrazu nevynakladá a neplánuje vynaložiť, tak jediný záver je, že sa vzdala ambície vykonávať si svoju základnú ústavnú povinnosť, a to je starať sa o obranu a zvrchovanosť tohto štátu. Podfuk 12. Ten podfuk sa udelal na vojakoch, lebo logika káže, že keď odlejete z rozpočtu na obranu tak obrovský objem peňazí, ako som spomenul, tie prvé tri roky vlády 567 miliónov, len v tomto rozpočte asi 560, tak tie peniaze musia logicky niekde chýbať. Opäť, rozpočet je obmedzený. Ak odlejete veľa, niekde sa to musí ukázať. A to niekde, to niečo, dámy a páni, je starostlivosť o našich vojakov a vojačky. Rozpočet na modernizáciu v tomto predvolebnom populistickom dokumente, ktorý sme obdržali, išiel normálne bokom a do stratena. Celé roky sme míňali vyše 20 % rozpočtu na obranu na účely modernizácie. A to percento nie je náhodné, je to odporúčanie v rámci aliancie. Dvakrát silne platí pre nás. Lebo my sme vďaka rokom zanedbávania obrany, dámy a páni, za jednofarebnej vlády Smeru klesli s rozpočtom na obranu pod 1 % HDP. My sme mali aj 0,89 v roku 2013, ak sa nemýlim, 0,92 v roku 2014. My sme tak dlho, tak málo, pramálo investovali do obrany, že posledná poctivá vízia rozvoja rezortu, tá ešte z predošlej vlády, vyčíslila deficit v tomto rezorte na 38 miliárd. Niečo z toho bolo asi naplnené, veď aj ten minister Kaliňák niečo kúpil. Ale ten deficit stále bude rádovo v desiatkach miliárd a ak prirátate infláciu a nárast cien vojenského materiálu kvôli vojne na Ukrajine, pokojne ešte viac. Preto bolo tých 20 %, to vynaloženie tej veľkej, nemalej časti, pätiny rozpočtu na obranu len na účely modernizácie dôležité, OK? Lebo ak máte aj veľký rozpočet na obranu, ale 100 % z neho ide na platy, kúrenie a úradníkov, tak vám to nijak nenapomôže zaplátať ten deficit, ktorý vyrobili roky, dekády mizerných investícií. 20 % bolo dôležitých. V tomto rozpočte, v tomto dokumente, ktorý sme dostali pred pár dňami, klesá rozpočet na modernizáciu na 18 a predpoklad je, že pôjde ešte nižšie. Tu vláda porušila svoje vlastné pravidlá a dávam im kredit. Prvé tri roky sa držali tých 20 %, lebo vedeli dobre, aký obrovský deficit musíme zaplátať a čo si to v nominálnych absolútnych sumách vyžiada. V tomto roku zanevreli aj na tú ambíciu vynakladať poctivo na modernizáciu. Vyčítali sme im roky, že aj keď míňali 20 %, tak to robili chaoticky, nezmyselné rozhadzovačky, výmena vojenských dopravných lietadiel, keď tie, čo máme, sú relatívne nové, veď ich ponúkala smerácka vláda len dve či tri volebné obdobia dozadu. To je na pomery lietadiel a tejto techniky, typov techniky, relatívne nedávno. Prečo vymieňať tieto a nevymieňať staré sovietske tanky, ktoré sú staršie pomaly ako generáli, ktorí velia našim ozbrojeným silám? Takže už predtým sme im vytýkali, že spôsob, akým míňali 20 % na modernizáciu, nedával žiaden zmysel. Teraz zanevreli aj na povinnosť vo vôbec vynakladať tých 20 %. K tomu chaosu sa pridajú ešte aj škrty v rozpočte. To vnímam ako absolútny podfuk na našich vojakov, ktorí môžu zabudnúť na prezbrojenie tých starých sovietskych tankov. Ja som ich v rozpočte nenašiel vôbec. Môžu zabudnúť na tú rekonštrukciu vojenských útvarov a zlepšenie životných podmienok, ktoré potrebujú a ktoré si pre prácu vyžadujú. A tretí podfuk. Tretí podfuk sme šachovali na našich daňových poplatníkoch. Pred niekoľkými týždňami sme zdokumentovali čiastočne z tohto pódia, čiastočne formou tlačových besied a článkov, pračudesné maniere v pološtátnej zbrojovke ZVS Holding, ktorá má v porovnaní so všetkými konkurentmi, či slovenskými, či českými, francúzskymi, či talianskymi, podozrivo nízke zisky. A zdokumentovali sme aj spôsob, akým asi niekto prichádza k úniku týchto ziskov. Lepšie povedané sú, čo je to presné slovo? Presunuté? To moderné smerácke slovo? Transformované? Sú transformované z rúk tej štátnej časti zbrojovky do rúk jej súkromného spoluvlastníka. Bolo, že to nariekanie. Bolo, že to sťažovanie od ministra Kaliňáka a odhodencov. Čo to tí progresívci melú? Čo tu, prosím vás, tvrdia a zavádzajú, veď táto zbrojovka má miliónové zisky a vyplatila miliónové dividendy. Ani ten argument, protiargument nesedel. Opäť, naše tvrdenie nebolo, že nezarába. Naše tvrdenie bolo, že zarába šokujúco málo v porovnaní so všetkou ostatnou konkurenciou a nie, že o trošku menej, rádovo menej, násobky menej ako slovenskí, českí, francúzski či talianski konkurenti. A vyčíslili sme presne a zdokumentovali, ako k tým únikom zisku asi prichádza. Takže ten argument, že však predsa zarába a vypláca dividendy, nesedel ani vtedy. A teraz týmto rozpočtom vláda, dámy a páni, vlastne poprela aj tú druhú časť toho vlastného argumentu, konkrétne tie dividendy. Keď si totiž prečítate pozorne rozpočet na rok, alebo návrh rozpočtu na rok 2027, tak ten plánuje zisk do toho štátneho holdingu DMD, ktorý spravuje okrem iného aj zisky a prípadne dividendy z pološtátnej zbrojovky ZVS, tak plánuje zisk v tomto a budúcom roku okolo 130 000 €. Podčiarkujem, 130 000 € uprostred najväčšieho rozmachu a rekordných ziskov všade v obrannom priemysle a v zbrojovkách. Predpokladá štát zisky v tom našom obrannom holdingu na úrovni 130 000 € a pozor, v roku 2028 a 2029 očakáva ich ďalšie zníženie. Opakujem a pripomínam, že len za ostatné dva roky boli zisky tejto firmy okolo 5 až 6 miliónov €. Tam sa podeli. Nám fakt netreba ani ruskú rozviedku na to, aby sme si odsabotovali vlastný domáci obranný priemysel. Ak platí, že tie zisky ostávajú všetky vo firmách, lebo budú reinvestované, tak potom sa pýtam, že prečo v čase, keď je tu minister Kamenický, vyťahuje z vrecka nás všetkých poplatkami a vyššími daňami 7 miliárd len za toto volebné obdobie v mene spackanej konsolidácie, tak prečo si necháva ujsť zisky, ktoré v tých zbrojovkách sú? A ak platí, že toto nie je ten prípad, že tie zisky sú preinvestované vo firmách, že tie zisky neexistujú, tak sa pýtam, kam sa podeli. Lebo na burzách niet výnosnejších firiem pomaly dnes, keď si odmyslíte umelú inteligenciu, ako sú zbrojovky, a len tá naša, len tie naše unikátne, uprostred tejto bonanzy vygenerujú 130 000 € v zisku, pokles z 5 až 6 miliónov v predošlých rokoch. Pýtam sa, kam sa tie peniaze podeli, a podozrievam parádny podfuk na daňových poplatníkoch. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. [19:42] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Štefunko. Pánovi poslancovi len pripomínam, že rokujeme dnes do 8.00, tak o 8.00 to preruším. [19:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za zaujímavosť, kolegovia. Vyzerá to tak, že si moje vystúpenie rozložím na dve časti. Teraz poviem niečo ku procesu a potom poviem niečo k materi. Prihlásim sa ešte raz. Nový rokovací poriadok mi to aj dovoľuje. Tak najprv k tomu procesu, takže pán minister, pri rozpočte podľa mňa rýchlosť nie je cnosťou. Toto, čo urobila táto vládna koalícia, ma neprestane prekvapovať, že historicky sme to zrátali, že trvalo schvaľovanie štátneho rozpočtu v priemere 53 dní. Medián bol 55 dní, ak viete, čo to znamená. A vy to tu chcete spraviť za sedem dní. A dôvod toho je taký, že nemáte istotu v tej vládnej koalícii, tak to chcete spraviť rýchlo na úkor kvality, na úkor diskusie, na úkor proste verejnej debaty. Ako som počul teraz na finančnom výbore, ste ledva dali dve minúty času Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. U nás na výbore sme dostali včera materiály a dnes ráno sme za dve hodiny na hospodárskom výbore mali prejsť 10 bodov. Ja neviem, či vy už ste si tak adoptovali umelú inteligenciu, že ste zvyknutí, že aj ostatní proste to nečítajú a si to nechávajú rátať alebo čítať len umelou inteligenciou, ale u nás to takto nefunguje. Prosím? Neviem. Jaj, dobre. Takže pán minister, úlohou vlády je presvedčiť tento parlament o kvalite vášho rozpočtu a nie skrátiť tú debatu, pretrpieť si to tu s pánom Karasom a, keď tu nie je pán Karas, tak potom sa baviť s ostatnými, ale podľa mňa vy by ste sa mali hlásiť, argumentovať to pánovi Valaškovi, vysvetliť, či je to podvod alebo Je presvedčiť tento parlament o kvalite vášho rozpočtu a nie skrátiť tú debatu, pretrpieť si to tu s pánom Karasom a keď tu nie je pán Karas, tak potom sa baviť s ostatnými, ale podľa mňa vy by ste sa mali hlásiť, argumentovať to pánovi Valaškovi, vysvetliť, že teda, či je to podvod alebo nie je to podvod na občanoch a tak ďalej. A podľa mňa treba oveľa menej politickej paniky a oveľa viac sa sústrediť na argumentáciu. No ale poďme ku takému, ako sa to hovorí v Spišskej Teplici, ku Big Picture na naše hospodárstvo. Tretí rok vrátane prešľapuje naše hospodárstvo na jednom mieste, hej? Na tom istom mieste. V roku 2020 sme mali 0,8 % rast a tento rok to bude pravdepodobne toľko isto. Normálne sa to považuje v ekonomickej literatúre, respektíve v médiách, mienkotvorných médiách ako stagnujúci rozpočet alebo stagnujúci rast. A samozrejme, že poviete. A ešte teda pridám, že v rámci krajín V4 je to samozrejme najnižší rast. Ale aj oni majú ten protivietor, o ktorom vy rozprávate a vy teraz poviete: hej, ale oni majú veľký dlh. Ale aj vy máte veľký dlh. To znamená, že krajinám V4 sa navyšujú dlhy. Aj nám sa navyšuje dlh, ale my máme nulový rast a oni majú veľký rast. Tak niečo v tejto trojčlenke, v tejto trojčlenke je tu nejaký problém. A ten problém je to, že proste vy tu tri roky vládnete, akože konsolidujete, pritom v skutočnosti, čo sa deje, je, že zle alokujete finančné prostriedky, neinvestujete do budúcnosti tejto krajiny a v skutočnosti ju dusíte. Ďalší, ďalšia, ďalší váš výsledok je to, že v zásade, a to aj hovoríte vo vašom rozpočte, že súkromné firmy prestali investovať. A vy sa im čudujete, že prestali investovať? V tomto daňovom prostredí? Pri týchto drahých cenách energií? Máme štvrté najdrahšie ceny energie pre podniky v Európskej únii. Samozrejme, že neinvestujú. Samozrejme, že pri transakčnej dani si prepisujú svoje sídla niekde inde. No proste prečo by to robili? A okrem toho ešte aj odchádza talent. To znamená, že firmy na Slovensku majú nestabilné prostredie, vysoké energie a málo talentu, lebo celý, celý odchádza. Tak to je vlastne výsledok vášho, vášho hospodárstva. Toto je dopad na hospodárstvo našej krajiny. Pred týždňom a pol sme sa tu bavili o vízii 2024. Samozrejme v krátenej, skrátenej rozprave. A tá vízia vám hovorila, ktorú ste predložili, táto vláda ju predkladala, že by sme mali obmedzovať rast deficitu a vy ho navyšujete. Sám ste povedali, že tento rozpočet je predvolebný a je to vlastne taký rozpočet kvázi z mieru v koalícii. Lenže to ľudia nepotrebujú. Ľudia potrebujú, aby sa ich deti a deti ich detí nezadlžovali viacej. Rozpor č. 2, a o tom budem ešte viac rozprávať. My máme neadresnú energetickú pomoc, rozdávame dávky tým, ktorí to nepotrebujú, a tým, ktorí to potrebujú – už to spomínali, ja som to spomínal už pred rokom a spomínal to aj kolega z KDH – tým, ktorí to potrebujú, tým, ktorí kúria tuhým palivom, tým to nedávate. To znamená, že miera adresnosti je žalostná, žalostná. Pán poslanec bude na mňa hovoriť, že to by bolo zložité to vymedziť. Nie je to vôbec zložité, keby ste to pustil, alebo teda keby ste sa toho vzdali, tak my by sme to spravili oveľa, oveľa jednoduchšie. No a rozpor č. 3 s víziou. My máme absolútnu alebo, nie, totálnu daňovú nepredvídateľnosť. Pred mesiacom povedal Robert Fico, že sa zruší transakčná daň. Pred pol mesiacom povedal, že sa nezruší. Teraz očividne, že sa zruší, ale až keď tu bude iná vláda. Ako si majú tie firmy plánovať? Firmy bežne robia plán na tri roky. Ony nežijú z ruky do huby ako vy, že proste prídete raz tak, onak a predkladáte rozpočty len tak narýchlo. Proste oni sú normálne firmy, ktoré plánujú pre svojich investorov na tri, na päť rokov, na 10 rokov. A ony proste si nevedeli takto povedať, že či budeme investovať do tejto, do tejto našej prevádzky na Slovensku alebo nie, keď nevedia, akým spôsobom sa budú daňovo vedieť správať. Aby som skrátil. Ale najväčší problém tejto, tejto vlády je energopomoc, čo sa týka rozpočtu. Reálne by ste mohli ušetriť na tých, ktorým tú energiu pomôcť netreba, a mohli ste urobiť to, že konečne mohla byť tá energia zacílená. Ministerstvo hospodárstva dva a pol roka sa trápilo, na desaťkrát doručilo plus-mínus systém, na ktorý sa môžeme spoľahnúť, ktorý má dáta, investovalo sa skoro 20 miliónov € do veľmi kvázi dobrého IT systému a nakoniec Robert Fico povie, že žiadnu energetickú pomoc nebudeme robiť adresnú, lebo tá energopomoc, ktorá je adresná, je vlastne tak, keď bude každému. To znamená, že každému okrem tých najchudobnejších. Samozrejme, sociálna demokracia karpatského typu. No a keďže mám 9 minút, tak budem sa venovať tomu z môjho pohľadu a z pohľadu Ministerstva hospodárstva, ktoré to vlastne už nemá v gescii, ale malo by mať, a novému jadrovému zdroju – 15-miliardová investícia do budúcnosti, ktorá zadĺži niekoľko generácií dopredu, našu republiku a tieto generácie. Pri prepočte cyklu od prípravy až po uzatvorenie a zabalenie tej jadrovej elektrárne je to približne 100 rokov. Ak dobre rátam, je to 25 vlád, keď vydržia ovšem štyri roky. A táto vláda bez toho, aby o tom rokoval hospodársky výbor, plénum na Národnej rade a tak ďalej, ide a ide si objednať jadrovú elektráreň v 100 % vlastníctve štátu bez toho, aby sa o tom debatovalo. My musíme tu vždycky pripomenúť, že my vôbec nie sme proti jadrovej energetike. Naopak, je dobré mať stabilný zdroj, ale mali by sme ten stabilný zdroj nakúpiť s princípom hodnoty za peniaze. A toto sa absolútne nerobí. My už vidíme, akým spôsobom ste do rozpočtu dali 100 miliónov na vybudovanie nového jadrového zdroja, ale to len na prípravu. My nevieme presne, na čo to bude. Dokonca splnomocnenec vlády, ktorý bol nedávno menovaný, povedal, že to bude 300 miliónov na budúci rok. Takže my vôbec nevieme, či je to 100 miliónov alebo 300 miliónov. Zaratávajú sa do toho už peniaze, ktoré ste dnes podpísali, že ste odkúpili od ČEZu za 190 miliónov ich podiel. Ďalšia taká ako keby netradičná operácia, kde povie predávajúci, za koľko to chce kúpiť, a nepýta sa kupujúceho, za koľko by to predal. To je vlastne v normálnom biznise nepredstaviteľné, že si niekto vyhučí do verejnosti cenu, za koľko by chcel niečo odkúpiť. No a v zásade tento rozpočet, v zásade si chce Robert Fico zabezpečiť takým spôsobom, že samozrejme urobil z toho strategickú investíciu a všade kade-tade rozpráva, ako to bude nezvratná investícia. No a my vás ubezpečujeme, pán minister aj pán Mierna, ak to počúvate, že urobíme všetko preto, aby táto investícia nebola nezvratná. Sme relatívne úspešní na ústavných súdoch ako poslanecký klub, respektíve s opozíciou, a veľmi sa postaráme o to, či náhodou neporušujete rôzne zákony, čo sa týka nakladania s verejnými peňazmi, čo sa týka transparentnosti, respektíve, čo sa týka vášho mandátu niečo takéto nakupovať. A z tejto miestnosti, od tohto pultu upozorňujem aj vašich transakčných partnerov, to znamená tých, od ktorých si to budete objednávať, že v prípade, že s vami budú dealovať, tak my si myslíme, že na to nemáte legitimitu objednať takúto veľkú zákazku. A podľa mňa, keď si toto budú písať do nejakých ich reportov, že majú takúto objednávku, tak takáto objednávka nie je samozrejme garantovaná. Na toto máme v rámci opozície až na malú výnimku dostatočný konsenzus. A prípravu tohto nového jadrového zdroja, na ktorú ste si už aj vyčlenili v rozpočte nejaké z vášho pohľadu drobné, by ste nemali míňať. No a na záver, keďže už mám málo času, by som chcel povedať, že toto nie je rozpočet pre Slovensko, pán minister. Toto je rozpočet pre vašu kampaň. Chcete si zabezpečiť plus-mínus prežitie vašich voličov, ktorí samozrejme si neuvedomujú, že keď im dáte všetky trináste dôchodky, tak samozrejme vy im to zoberiete naspäť na všetkých poplatkoch, v lekárňach a tak ďalej a tak ďalej, ale o tom ja už teraz nebudem hovoriť. Povedali ste, pán minister, že tento rozpočet ste spravili tak, aby si ekonomika vydýchla. Nepovedali nadýchla, ale aby si vydýchla. No ja vás upozorňujem, aby náhodou tá naša ekonomika si nevydýchla naposledy, lebo je už tak zadusená, že v skutočnosti aj posledné firmy, ktoré tu ešte ako-tak chcú zostávať, rozmýšľajú, že odídu. A to nehovorím o firmách maličkých startupoch len, ktoré samozrejme utiekli prvé, lebo sú mobilné. Ale hovorím o veľkých automobilkách, ktoré tu máme, ktoré nie sú konkurencieschopné práve kvôli tomu nestabilnému prostrediu, práve kvôli drahým cenám energie, práve kvôli tomu, že tu nevedia už zohnať talent. Takže tak. Takže my za tento rozpočet určite nezahlasujeme a verím, že sa nájde pár ľudí, ktorí za ten rozpočet tiež nezahlasujú. A samozrejme, samozrejme, že vy máte vašu nejakú poistku a chcete to robiť cez rozpočtové provizórium. Tak podľa mňa aj na to sú nejaké ako keby právne precedensy. A veľmi sa teším teda na to, ako sa z tohoto vymocete. A možno ešte jedna osobná, osobná poznámka na záver. Mám obavu, že vy to už ani nerobíte racionálne. Lebo keby tomu Robertovi Ficovi napríklad záležalo na tom jadrovom zdroji, tak by to robil úplne ináč. Keby vám záležalo na nejakom konsenze, tak by ste to robili úplne ináč. Ale stále mi je záhadou, prečo to robíte. Mám aj nejakú konšpiračnú teóriu a mám aj teóriu, ktorú poviem kľudne otvorene, že vám už sa nechce. Vy to chcete dobúchať za posledných 11 mesiacov. Niekto odíde do Chorvátska, niekto do Abú Zabí. Niektorí z vás znova možno budú zvolení, ale vy už ste stratili energiu a preto by ste mali od toho odísť. Ďakujem za pozornosť. [19:58] Martin Dubéci Pekne, pán poslanec Mazurek [19:58] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou S faktickou. Ďakujem pekne. Spomínali ste, pán kolega, tú energopomoc. Však s energopomocou ste začali vy a tiež ste ju riešili plošne zastropovaním cien energií. Tiež ste nedotovali, no predchádzajúca vláda, tiež ste nedotovali náklady na drevo. Energopomoc, myslím si, že mala kompenzovať zvýšené náklady na tie energie, ktoré veľmi vyleteli na cenách, čiže plyn a elektrinu, elektrinu. Drevo nevyletelo násobkovo na cenách. Ceny energie, ktoré vyleteli, vyleteli práve za predchádzajúcej vlády do nebotyčných výšok, však sa pohybovali 700 až 1000 € za MWh. A vysoké ceny energie v našom regióne sú dielom politiky Európskej únie, napriek tomu, že máme asi najzelenšiu energiu v Európe. Naše vysoké ceny elektriny v podstate dotujú nižšie ceny elektriny v západnej Európe. Respektíve napchávajú vrecká maklérom na burzách. Veď náklady na výrobu jednej jednej MWh na Slovensku sú približne 50 € alebo dokonca aj pod 50 €, tak kde sa stráca tých 140 €? Zostávajú v štátnom rozpočte? Veď elektrárne ste tiež vy, vám podobní, sprivatizovali. Takže teda, kde je tých 140 €? Prečo je tá elektrina pre podnikateľov jedna z najdrahších v Európe? Práve pre nás a v našom regióne aj pre Čechov. Prečo? Pre Podobné sprivatizovali, takže teda, kde je tých 140 €? Prečo je tá elektrina pre podnikateľov jedna z najdrahších v Európe? Práve pre nás a v našom regióne aj pre Čechov. Prečo [20:00] Martin Dubéci Pre návrh pán Štefunko [20:00] Martin Dubéci Skratkou faktickou a potom to uzavrieme. [20:00] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Krátka, faktická poznámka. Ďakujem za vaše rozumie a jedna len poznámka, že, keď rastie cena plynu a energie, tak rastie aj cena dreva a uhlia a aj týchto veľmi úmerne. Dopyt a ponuka sa to volá. [20:00] Martin Dubéci Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00. Prajem vám všetkým dobrú noc.