NanoPolitic
Rokovania· 61. schôdza· 11. deň

Rokovanie NR SR 1. 10. 2026

Správa sa pripravuje242 vystúpení27 hlasovaníZáznam na tv.nrsr.sk ↗

Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR – u 242 z 242 vystúpení ide o strojový prepis bez jazykovej kontroly. Zdroj: tv.nrsr.sk

[08:59] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala poslankyňa Plaváková. Pokračujeme v prerušenej rozprave o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou, tlač 1448. Prosím ministra školstva Tomáša Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež, šport, cestovný ruch pána Habánika zastupuje pán Janas. Ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy je poslankyňa Kosová. Pripraví sa poslanec Horecký. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1448.) [09:01] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Tak želám všetkým v prvom rade pekné ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán, vážené kolegyne, kolegovia, vraciame sa teda k vládnemu návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a musím povedať, že tento zákon prichádza s úsilím riešiť problém, pred ktorým v žiadnom prípade nemôžeme zatvárať oči, a to je narastajúca radikalizácia a extrémizmus medzi mládežou. Je to veľmi vážny problém súčasnej spoločnosti a ten jeho deklarovaný cieľ, ktorým je včasná identifikácia rizík a prevencia, je nesporne nielen zmysluplný, ale aj adekvátny v súčasnej situácii. Zavedenie uceleného systémového rámca, to je naozaj veľmi potrebné v kontexte nielen súčasných tých vecí, ktoré sa dejú na Slovensku, ale aj v podstate my to vieme už dlhodobo a volajú po tom odborníci dávno. Aj na základe zistení Štátnej školskej inšpekcie, ktorá vo svojich správach naozaj opakovane identifikuje na školách nielen výskyty šikany a rizikových postojov, ktoré sa schovávajú za mladícku rebéliu, ale aj alarmujúci nárast predsudkov, toxického správania, prejavov mizogýnie na školách medzi žiakmi. A je pravdou, že ak štát rezignuje na včasnú prevenciu, tak tým prenecháva úrodnú pôdu šíriteľom rôznej nenávisti a radikálnym komunitám na sociálnych sieťach. Povedzme si pravdu, že na papierovej úrovni tento zákon naozaj prináša niekoľko nesporných pozitív. Ten integrovaný postup je veľmi, veľmi dôležitý a sťažujú sa dlhodobo odborníci na to, že u nás na Slovensku absentuje, a je to teda prepojenie rôznych rezortov, či už na školstve, vnútre, zdravotníctve, na sociálnych veciach, polícii a tak ďalej, ktoré by mali tvoriť naozaj nejaký koordinovaný reťazec, aby sme sa včas dozvedeli o radikálnom správaní, a to považujem za krok správnym smerom. Zároveň zákon hovorí aj o nastavení rôznych akreditovaných preventívnych programov, o metodických usmerneniach, pretože je veľmi potrebné, aby sme si v teréne vyškolili rôznych odborníkov, ktorí budú schopní zachytiť rizikové správanie skôr, než prerastie do trestnej činnosti. Avšak je potrebné povedať, že už aj včera tu v rozprave pani Bihariová aj pani Jaurová povedali niekoľko vážnych výhrad a rizík, ktoré nemôžeme pri tvorbe zákonov v žiadnom prípade nejakým spôsobom ignorovať, a ja to tu nebudem opakovať pre krátkosť času, ale mali by sme na to v prvom rade myslieť. To, čo je z mojej strany ako človeka, ktorý pracoval v teréne ako učiteľka dlhé roky, tak tu si musíme priznať jednu dôležitú vec, a to je, že bohužiaľ tým zásadným problémom, ktorý v súčasnosti máme, je nedostatok odborníkov v teréne, ktorí jednoducho nie sú schopní identifikovať, či ide o nejakú rebéliu alebo či ide o naozaj vážny problém. A ja mám obavy, že týchto naozaj odborníkov môžeme spočítať na rukách, aj to som možno povedala viac, možno že je to na jednej ruke. Čiže vytvorenie tohto včasného systému varovania kladie naozaj obrovské, obrovské nároky na učiteľov a tých školských psychológov, ktorí sú v prvej línii, ktorí nemajú odborné zručnosti na to, aby rozlíšili, či ide o nejaký vážny problém. A povedzme si pravdu, títo ľudia nemajú ani základné odborné spôsobilosti na to, aby chápali, čo vlastne znamená prejav radikalizácie. Nehovoriac, ak už tu máme mizogýniu, tak aby chápali nejaký rodový rozmer extrémneho správania rodového. =======Oni vôbec nechápu, mnohí ani nevedia, čo je to mizogýnia, čo ma absolútne prekvapuje, keď sa s nimi rozprávam v praxi. Rodovo citlivá výchova, že by vedeli, akým spôsobom inak pristupovať ku chlapcom a inak pristupovať vo výchove k dievčatám. Toto je absolútny nonsens. Vôbec, vôbec tomu nerozumejú. A ani nevedia identifikovať potom, že vôbec dochádza k nejakému rodovému rozmeru násilia v našich školách. Nevedia to ani len pomenovať, nieto ešte nejakým spôsobom eliminovať. Problém je, samozrejme, ale potom aj to, že máme na niektorých školách možno podporné tímy, asistentov a podobne, ale je ich akútny, akútny nedostatok. Čiže my aj keď urobíme niečo na papieri a môže to byť akokoľvek dobré, aj tento zákon, ktorý prichádza, a keď mu môžeme vyčítať, že tento legislatívny návrh je z časti povrchný, na druhej strane, ak aj urobíme metodiky, ak aj ich dáme k nejakým sociálnym pracovníkom, tak ak tomu oni nebudú rozumieť, čo je dlhodobý proces, tak sa to rýchlo zmení iba na nebezpečný formalizmus. Ja často sama v praxi sledujem, že ten strach, ktorý momentálne je aj na školách, ktorý prichádza z tých medializovaných správ o tom, ako narastá radikalizácia a extrémizmus, vyvoláva aj opačný odlišný efekt, že mnoho učiteľov len pri najmenšej zmienke alebo v najmenšom prejave mladíka, dajme tomu, ktorý je negatívny, tak to neriešia naozaj odborne, ale obyčajným vylúčením zo školy. Mala som prípad napríklad jedného žiaka, ktorý povedal učiteľke vulgárne nevhodným spôsobom, že je neadekvátne, ak mu dá písať písomku, keď nebol týždeň v škole, a vynadal jej naozaj vulgárne a za to bol vylúčený zo školy v maturitnom ročníku. Čiže tu sa stretávame nielen s podcenením tej situácie, ale aj s prílišnými negatívnymi reakciami na niečo, čo vôbec nemusí byť radikálne a extrémne. A preto hovorím, že to, čo naozaj my potrebujeme, je mať odborníkov v teréne. A ak nebudeme mať takýchto odborníkov, ktorí buď nebudú nálepkovať alebo dokážu zaujať naozaj dobré stanoviská a proste neprehliadnuť reálne nebezpečenstvo, tak sa bohužiaľ ďalej nepohneme. Sám pán minister povedal, že žiadny zákon nedokáže eliminovať všetky riziká. A samozrejme to ani neznamená, že sa v budúcnosti vyhneme ďalšej tragédii, ale zase na druhej strane nechcem, aby to vyznelo tak, že tento zákon je pre prax nepotrebný, je naozaj dôležitý, ale len si musíme byť vedomí toho, že my musíme v prvom rade pracovať na tom, aby sme tu mali takýchto odborníkov, lebo máme akútny, akútny nedostatok. Druhá vec je, že ak tu prezentujeme takúto legislatívu, tak potom na to musíme vyčleniť aj dostatok finančných prostriedkov, aby sme tie odborné kapacity doplnili. A tu je tiež ďalšia vec a nedostatok, pretože povedzme si pravdu, v štátnom rozpočte dlhodobo chýbajú finančné prostriedky na reálne reformy napríklad v školstve smerom k posilneniu podporných tímov, adekvátnemu zaplateniu odborníkov. A povedzme si na druhej strane aj to, že vrcholom absurdity je potom, keď tu minister vnútra Slovenskej republiky namiesto toho, aby systematicky a odborne pracoval po školách, tak tu robí prevenciu proti šikane prostredníctvom nejakého pompezného kamiónu s pochybným influencerom, ktorý je spájaný s drogovou minulosťou. A toto je to, čo mi prekáža v súčasnosti na tom, že my neinvestujeme tie finančné prostriedky tam, kde je reálna potreba, ale len na obyčajný politický marketing. Čiže integrácia postupov je naozaj veľmi dôležitá, pekná myšlienka, ale pokiaľ bude prevencia naďalej znamenať len drahý marketing a budeme to robiť povrchne bez toho, aby sme naozaj investovali dostatok finančných prostriedkov do odborníkov v teréne a nebudú tam tí reálni ľudia, ktorí to budú vedieť rozoznávať, tak to zostane všetko len na papieri a nebude to mať reálny dopad na bezpečnosť a ochranu detí. Potrebujeme teda viac odborníkov v teréne a menej politického marketingu. A keď sme už pri tom marketingu, tak dovoľte mi, aby som sa vyjadrila ešte k jednej dôležitej veci. Začnem tou tragickou udalosťou, ktorá sa stala predvčerom, kedy vyhasol ľudský život obetavej učiteľky. Ďalšia učiteľka bola zranená a mladé dievča bojuje o prežitie v nemocnici. Je to naozaj obrovská, obrovská tragédia a nie prvá, ktorá zasiahla celé Slovensko a ja by som v prvom rade chcela vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým rodinám, ale aj všetkým tým, ktorí budú dlhodobo touto tragédiou zasiahnutí. Oceňujem, že na toto miesto hneď vycestovali aj minister školstva, aj minister vnútra, aj minister zdravotníctva. A naozaj oceňujem, že vyzvali verejnosť, aby bola zdržanlivá v predkladaní rôznych záverov o príčinách tejto tragédie. Musím povedať, že pán minister školstva o tom hovoril naozaj veľmi citlivo a presne tak, ako sa má. A čo ale nemôžem povedať pánovi ministrovi vnútra, ktorý hneď zneužil túto tragickú tému na politikárčenie a na politický nátlak a dovolím si povedať, že aj manipuláciu na zakrývanie vlastných problémov. Že je to len účelový politický manéver na to, aby sa nemuselo hlasovať o odvolávaní ministra Tarabu. Bolo hneď od začiatku jasné, keď žiadal, napriek tomu, že hneď na druhý deň bol tento zákon termínovaný do parlamentu a žiadal ho predradiť o 17:00, v čase, keď vedel, že bude odvolávanie Tarabu, bolo každému od začiatku jasné. A povedzme si pravdu, tu v kuloároch niekoľko poslancov začalo rozprávať o tom, že ukážte sa, milá opozícia, či vám viac teda záleží na ochrane detí alebo na odvolávaní Tarabu. A hneď aj sociálne siete zaplavili rôzne reels s takýmito odkazmi. Ja to považujem za totálnu citovú manipuláciu a za nevhodné správanie v čase, kedy by sme mali naozaj venovať pietu a zdržanlivosť akýmkoľvek politickým vyhláseniam v takejto chvíli, tak to bolo zneužitie takejto ľudskej tragédie na to, aby sme mohli poukazovať cynicky na opozíciu, že nezáleží na ochrane detí, keď nepredradí tento zákon a bude radšej odvolávať Tarabu. Toto ja nepovažujem za vhodné pri takejto tragickej udalosti, takéto riešenie. Čiže pre mňa je otázka, že kto je tu vlastne cynik a kto tu politicky manipuluje a kto si berie rukojemníkov. Nikto nepopiera, že sociálne siete majú významný podiel na radikalizácii mládeže a že musíme zefektívniť aj koordináciu intervencií. Ale je pravdou, že ak by sme aj predradili ten zákon, tak by to nejakým spôsobom nepomohlo okamžite vyriešiť túto situáciu, tú tragédiu už vôbec, k tomu sa ani nebudem vracať, ale ak je tam účinnosť od januára 27 a pri sociálnych sieťach 28, tak si myslím, že to v žiadnom prípade nejakým spôsobom nedokážeme urýchliť. Nehovoriac o tom, že je ešte nutné naozaj nielen pripraviť metodiky a všetky ostatné materiály, ale najmä vyškoliť tých pracovníkov v teréne, ktorí budú vedieť rozoznávať, či sa, pardon, jedná o radikalizovaného mladíka alebo len rebela. No ale nechám to už tak. Poďme od prázdnych a marketingových deklarácií ku skutočnej ochrane detí a mládeže. Pretože tým skutočným riešením, ktoré podľa mňa potrebujeme, je naozaj masívna investícia do vzdelávania. Do mediálnej a digitálnej gramotnosti, o tom sme sa tu rozprávali aj včera. A samozrejme do psychohygieny na školách, do budovania lepšieho duševného zdravia. ===== Pretože tým skutočným riešením, ktoré podľa mňa potrebujeme, je naozaj masívna investícia do vzdelávania. Do mediálnej a digitálnej gramotnosti, o tom sme sa tu rozprávali aj včera. A samozrejme do psychohygieny na školách, do budovania lepšieho duševného zdravia. Už od ranného detstva by sme mali pomáhať rodičom, aby dokázali vychovávať svoje deti rešpektujúcim spôsobom, alebo tak vybudujeme harmonické prostredie v školách, lebo si musíme uvedomiť, že dieťa, ktoré sa takýmto spôsobom radikalizuje, sa necíti dobre v domácom prostredí, nezapadá do sociálnych sietí medzi rovesníkov a podobne má problémy vo vzťahoch. Nedokáže tieto vzťahy ani vytvoriť, nieto ešte udržať. Toto sú najzávažnejšie problémy, ktoré v škole, bohužiaľ, neriešime. V mnohých školách nedokážeme dnes ešte stále vyriešiť takú klímu, aby dieťa dôverovalo učiteľom, aby sa zdôverilo so svojimi problémami. A máme, bohužiaľ, málo, málo učiteľov, odborníkov, ktorí nehľadnia na dieťa len ako na žiaka, ktorý sa musí naučiť učivo, ktoré im predkladá učiteľ, ale ktorého vnímajú ako žiaka – osobnosť, ktorej je potrebné pomôcť aj v tej stránke prežívania. Toto sú najväčšie problémy dnešného školstva a sem musíme investovať najväčšiu, najväčšiu námahu a tým pádom aj posilniť odbornú spôsobilosť pedagógov a posilniť jednotlivé odborné zložky, ktoré sa v školách nachádzajú. A keď sa pozrieme na to v tomto kontexte, tak sa pýtam, či ten odporúčaný vekový limit alebo regulácia sociálnych sietí má svoj zmysel, alebo či to nie je len nejaký ďalší marketingový ťah a alibi toho ministerstva, aby vôbec niečo predložili. Pretože povedzme si pravdu, ak nemáme všetky tieto zložky, nemáme ani mediálnu, ani digitálnu, ani emočnú výchovu, ani nič v školách. A zakážeme im do 16 rokov jednoducho prichádzať na sociálne siete a nebudeme s nimi v tejto oblasti efektívne pracovať, aby dokázali rozoznávať, ktoré informácie sú správne, ktoré ich ohrozujú, aký názor si z nich zobrať a tak ďalej. Nebudeme k nim pristupovať hodnotne. Tak potom do 16 rokov ich hodíme totálne nepripravených do sveta dospelých plného manipulácií, kyberšikany a tlaku na výkon, akých ľudí z nich vychováme. Čiže ten kľúč, kľúč k úspechu leží ešte pred vstupom na sociálne siete. Čiže striktný zákaz sociálnych sietí bez prevencie, bez vzdelávania, bez budovania tej pozitívnej klímy na školách, o ktorej som hovorila, je len ilúziou ochrany. Tým nechcem v žiadnom prípade povedať, že by sme nemali regulovať vek detí, ktoré prídu na sociálne siete. Včera som o tom aj hovorila, je to podobné ako s tým alkoholom. Nie je to o tom. Chcem len povedať, že to nestačí, že je to len jedna malá časť. A že my musíme myslieť aj na tie riziká, ktoré sa spájajú s tým zákazom. A s tým, čo na Slovensku nemáme, čo nám chýba, a to musíme dobudovať súbežne s tým, lebo inak len nejaká regulácia veku bude absolútne neefektívnym nástrojom. Najlepším, to bolo aj včera spomínané, najlepším varovaním pre nás môže byť práve Austrália, ktorá presne ukazuje, že iba zákaz nestačí, pretože po zavedení týchto obmedzení uviedlo len 26 % mladých, že sa ich prístup k sociálnym sieťam zmenil. To znamená, že tri zo štyroch detí vôbec nezaznamenali žiadnu zmenu správania. A to je veľké memento. To nie je úspech, ale je to iba dôkaz, že decká proste obchádzajú pravidlá, že si nájdu kľučky. A mnohé z týchto detí sa presunuli na sociálne siete alebo na komunity, ktoré neboli zakázané. Chcem dať len do pozoru, a bolo to už aj viackrát medializované, že napríklad WhatsApp sa na ne vzťahuje. A na tejto sieti sa vytvárajú rôzne komunity, kde operujú rôzni pedofili alebo proste iní dospelí ľudia, ktorí zneužívajú týchto maloletých, vytvárajú si tam komunity, kde sa tieto deti presunuli a je to rovnako, ak nie ešte nebezpečnejšie ako tie sociálne siete, kde si môžu skrolovať rôzny obsah s radikalizovaným, extrémistickým obsahom. Druhá vec je, že časť mladých, ktorá síce zo sociálnych sietí odišla, tak, bohužiaľ, nezačala sledovať žiadne iné správy, ktoré by boli kvalitnejšie, alebo nejaké iné zdroje spravodajské alebo akékoľvek. Zistilo sa, že výsledkom tohto zákazu môže byť ešte nižšia informovanosť o spoločenskom a politickom dianí. A ďalšia vec je aj tá, že už to máme predsa do 13 rokov, napríklad aj na Facebooku, a stále sa obchádza. Čiže bez toho, aby tie korporácie naozaj nezačali efektívne pristupovať k tomu, že na sociálnu sieť nepustia dieťa do určitého veku, tak sa ďalej nepohneme. Tento zákaz nefunguje a ak by sme aj posunuli tento limit na 16 rokov, tak aj tak sa nestane zázrak. Nestane sa, pokiaľ nebudeme vyžadovať zmeny od korporácií a prevádzkovateľov digitálnych platforiem. Rada by som sa vyjadrila ešte k jednej veci, na ktorú často zabúdame a s ktorou som sa aj ja stretla, keď som komunikovala s mladými. Pri všelijakých takýchto reštrikciách, zákazoch a veciach k nim je, že, bohužiaľ, prístup nás dospelých je taký, že robíme veci o nich bez nich. Nemali by sme na to zabúdať. Ani pri chystaní zákonov, že je dôležité, aby sme komunikovali aj s mladými ľuďmi alebo ich zatiahli do akýchkoľvek vecí, ktoré sa týkajú ich, pretože dochádza k tomu, že u mladej populácie narastá obrovská frustrácia a odpor voči štátu. Čo môže spôsobiť v budúcnosti ešte väčší generačný konflikt, ako je dnes. Pretože mladí ľudia všetky tieto reštrikcie nevnímajú ako ochranu. Oni to vnímajú ako obmedzovanie ich slobody. A čo sa stáva? Zvyšuje to nedôveru týchto mladých ľudí voči inštitúciám. Posilňuje to, samozrejme, generačný konflikt, o ktorom som hovorila, ale znižuje to aj ich ochotu rešpektovať pravidlá. Čiže všetko, čo robíme preto, aby sme im pomohli, tak vlastne výsledkom bude opak. O to viac budú nerešpektovať pravidlá. O to viac sa budú radikalizovať, o to viac budú rebelovať, pretože vzrastie v nich ten odpor. A veľmi dobre viete, asi si spomínate, keď ste boli mladí a aká tendencia je mladých rebelovať proti akýmkoľvek dospelákom a pravidlám, a toto môže byť ešte horšie v dnešnej spoločnosti. Čiže, ak sa spoliehame na zákazy, iba na zákazy, namiesto toho, aby sme jednoznačne deťom aj vysvetľovali, informovali ich, aby sme ich vzdelávali v osobnej zodpovednosti, tak to môže podporovať preferenciu silových riešení aj pri iných spoločenských problémoch, nielen pri tom, čo sa snažíme zákonmi zakázať. Zákaz je naozaj tá najlacnejšia politika a vzdelávanie je omnoho náročnejšie, ale je to jediná funkčná cesta. A tu sa vraciame zase späť k tomu jadru problému. Povedzme si, koľko nových školských psychológov alebo koľko hodín alebo ako kvalitnejšia tá mediálna výchova bude. Prináša to tento zákon, hej? To je presne o tom, že zákaz nemôže byť len nejaké politické alibi. Nemôže to zostať len pri PR, že ideme teda na Slovensku zakázať sieť do 16 rokov, keď nedokážeme doručiť tú ozajstnú reálnu reformu, ktorou je posilnenie odbornosti a kvality aj kvantity tých ľudí, ktorí majú s deťmi pracovať. Pre mňa je absolútne alarmujúce, že 75 % detí v škole v živote nepočuli o rizikách radikalizácie na internete. 75 % detí napriek tomu, že tu 10 rokov máme mediálnu výchovu alebo máme dlhodobo sociálne siete. Vôbec sa k týmto informáciám nedostávajú. Čiže problémom tu nie je len absencia zákazu, ale totálne zlyhanie štátu vo vzdelávaní v oblasti radikalizácie a extrémizmu. Jednoducho škola nerobí momentálne to, čo je dôležité v tejto oblasti robiť. My by sme ich mali v prvom rade naučiť plávať a nie im zakazovať vodu. A ak im už, viete, zakážeme niečo, tak to musí byť ruka v ruke naozaj s odborným vzdelávaním v tejto oblasti. Pretože po šestnástke tie deti nebudú pred rôznymi hoaxami, propagandou alebo predátormi chránené o nič lepšie, budú len staršie a rovnako bezbranné. No a potom je tu tá ďalšia vec, že keď im teda aj zoberieme ten online svet, kde si často kompenzujú chýbajúce bezpečné prostredie v offline svete, akú alternatívu im na miesto toho dáme. Majú tu dostatok klubov, majú tu dostatok športovísk, majú psychologickú pomoc? Pretože výskumy poukazujú na to, že ak mladým ľuďom zoberieme niečo, na čom sú teraz závislí, tak rýchlejšie upadnú do úzkostí, depresie, situácia sa ešte zhorší. Myslíme na to, že títo ľudia vo veku 16 rokov už dnes vykazujú naozaj veľké problémy v duševnom zdraví aj v závislostiach. Neviem, ako vy, ja som minulý týždeň si zabudla mobil a ja sama na sebe cítim, že som nervózna z toho, keď ho nemám pri sebe, a vnímam to aj na svojom 18-ročnom synovi, ktorého musím neustále hamovať. No vidíte. Takže nečudujme sa, že ak sme doteraz tým deťom dovolili tie mobilné telefóny aj surfovať po tom internete, že už tá závislosť tu je. Ale my máme taký neskutočný problém s tými psychológmi a s tou pomocou v oblasti duševného zdravia, ak im teraz to okamžite zoberieme a nemáme vytvorené tieto záchytné siete, tak musíme očakávať, že tu príde k pandémii, možno úzkostí a depresií. Nie sme na to pripravení. Myslíme na toto riziko. Ako s tým ideme bojovať? Pre mňa sú to veľmi dôležité otázky, pretože kto na to doplatí? No v prvom rade zase tí učitelia a ľudia, ktorí sú v tej prvej línii a ktorí s tým nevedia ešte pracovať. A nemajú tie odborné skúsenosti. Možno sa nám to, bohužiaľ, zosype na hlavu. Ja to teraz nehovorím preto, aby sme neurobili ten zákaz. Ja to len hovorím kvôli tomu, lebo viem, čo to bude obnášať a kam sa dostaneme. A je to o tom, že my nemôžeme proste tento svet vidieť len čierno-bielo. Nemôžeme si povedať, že len sociálne siete predstavujú riziko, že sú pre dnešnú generáciu hrozbou, ale musíme vidieť aj to, že na druhej strane im dávajú tú možnosť, kde sa tí ľudia môžu stretávať a my im musíme túto alternatívu priniesť, aby neupadli do tej depresie a do tej úzkosti. OK. Čiže aj škola by sa mala v prvom rade stať miestom, kde budeme deti učiť, akým spôsobom si efektívne vytvárať a udržiavať vzťahy. Mení sa tá funkcia tej školy, nielen učiť deti, aby mentálne a kognitívne rástli, ale my musíme zmeniť myslenie a prispôsobiť ho tej dobe, súčasnosti, ktorá to potrebuje. A aj v tomto potrebujeme vyškoliť učiteľov, aby na tieto veci viacej mysleli. Čiže uvedomme si, prosím, že ak zavedieme opatrenia, ktoré môžu napáchať takéto škody, tak si môžeme privariť sami. Aj mládeži, samozrejme, aj psychickému zdraviu, ale samozrejme učiteľom, ktorí budú v prvej línii a nebudú vedieť túto situáciu zvládať. No a úplne na záver posledná vec – treba si uvedomiť, že tá regulácia, ktorú teraz sa budeme snažiť zaviesť v zákone, v podstate bez tej peňaženky, ktorá ešte nie je funkčná, ani nič neprinesie. Ale že tí technologickí giganti, technologickí giganti, ktorí tu momentálne sú, oni nikdy nezmiznú a tá regulácia musí ísť smerom k týmto korporáciám. Čiže tu otázka ani nie je, či na tieto veci deti pripravíme, ale skôr je to o tom, že iba na chvíľočku pred týmito korporáciami tie deti schováme. O to tu ide. Čiže to, že zakážeme mladým ľuďom napríklad používať TikTok, neodstráni ten fakt, že ten TikTok ďalej bude existovať a ten dizajn, ktorý je založený na závislostných prvkoch. A akonáhle sa k tomu dostanú, tak si vybudujú tú závislosť takisto, ako sme si my dospelí tú závislosť, samozrejme, vybudovali. Takže to, čo my presne potrebujeme teraz urobiť, je bojovať proti týmto technologickým spoločnostiam, aby dizajnovali tie platformy tak, aby nevznikala závislosť. Aby tam nebol nenávistný obsah. Ja sa pýtam, či to dokážeme my z pozície toho, že sme taká malinká krajina. Asi to nedokážeme bez toho európskeho kontextu, ktorý má 450-miliónový trh. My môžeme pracovať na tom z Európskej únie a klepnúť po prstoch týmto technologickým gigantom, bez toho sa jednoducho nepohneme vpred. Takže za mňa všetko. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. A klepnúť, poprosiť o týmto technologickým gigantom, bez toho sa jednoducho nepohneme vpred. Takže za mňa všetko. Dobre, pohoda, pekne. Za pozornosť. [09:29] Andrej Danko Ďakujem. S faktickou poslaneckou [09:29] Andrej Danko Ďakujem. S faktickou poslaneckou hlásim. [09:29] Erik Vlček – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tu nejde vôbec o to, či o tomto, o tomto bode sa malo rokovať v utorok alebo na druhý deň. Podstata je vlastne úplne niekde inde. Deň, keď tragicky zahynula učiteľka, sme mali pred sebou tému bezpečnosti detí a škôl a práve v takýto deň bolo podľa mňa elementárne prejaviť úctu obeti a dať tejto téme prednosť. Politické odvolávanie a politické spory sme pokojne mohli. Rýchly nadjazd. A bezpečnosť detí bola podľa mňa vtedy úplne prvoradá. Takže preto nerozumiem, prečo sa k tomu stále vraciame a snažíme sa tento postup obhajovať, lebo nejde tu vlastne o nejakú urazenosť, ani o nejaký politický súboj, ale ide tu o elementárnu ľudskú slušnosť, dôstojnosť a schopnosť pochopiť, že, že nie každý deň je dňom na politický boj a v ten deň podľa mňa mala byť prioritou pieta a bezpečnosť našich detí. Ďakujem. Poslankyňa Martináková [09:31] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela využiť tento priestor aj v reakcii na kolegyňu a vyzdvihnúť reakciu ministra školstva po tej tragickej udalosti, ktorá sa odohrala v utorok, pretože mi naozaj veľmi záleží na tom, aby sme takéto udalosti komunikovali správne vo verejnom priestore. Naozaj nejakým spôsobom neupriamovali tú pozornosť na páchateľa, ale naopak upriamovali pozornosť na obete a upokojovali situáciu nejakým spôsobom, nepovzbudzovali k takémuto konaniu iných jednotlivcov. Čiže naozaj si myslím, že všetky tie návody a odporúčania, ktoré od psychológov a komunikačných odborníkov boli vetrané, tak boli vypočuté pánom ministrom. Trošku ma mrzelo, že človek, ktorý stál vedľa neho a zastáva funkciu ministra vnútra, si už tieto návody neprečítal a komunikoval úplne v rozpore so všetkým, čo sa odporúča. Nuž, niekto si vie spraviť domácu úlohu, niekto nevie. Nevadí, aj tieto kontrasty sú pre nás opozičných politikov zaujímavé sledovať v rámci koalície, ale inú vec som chcela a dostanem sa k tomu, verím, aj v rozprave. A to sú tie zákazy sociálnych sietí. Ja som rada, že tu prichádza iniciatíva z európskej úrovne, pretože som bola veľmi skeptická k tomu, keď sme sa my ako malá krajina vlastne zadušovali, že zakážeme sociálne siete od nejakého veku. Môžeme sa baviť o tom, aký to má byť vek. Ja to podporujem. Myslím si, že majú byť regulované. Myslím si, že aj zákaz kľudne je jedna z možností, ale je naivné si myslieť, že to vyrieši celý problém, ktorý je oveľa väčší. Vidíme, čo sa udialo napríklad v Austrálii, keď ten zákaz prišiel, že jednoducho vznikli alternatívne platformy, deti sa presunuli do rôznych WhatsAppových skupín, kde to bolo ešte ako keby menej verejné, čo sa v nich dialo. Čiže naozaj potrebujeme riešenie, ktoré nebude len nejakým zakrytím očí rodičom, učiteľom a nám dospelým, ale bude skutočným riešením v prospech bezpečnosti detí. Ďakujem pekne. [09:33] Peter Žiga pán poslanec Habánik [09:33] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pani poslankyňa, vy sa téme radikalizácie, ale aj téme násilia na školách, školských zariadeniach, ale celkovo aj v spoločnosti venujete dlho, dlhodobo, preto aj to vystúpenie z vašej strany je v tomto smere korektné a konzistentné. A naozaj to, čo tu odznelo aj z vašich úst, ale aj včera v rozprave v rámci pokračujúceho prvého čítania návrhu vládneho zákona, je potrebné, aby sme prišli s nejakou reguláciou. Sociálnych sietí osobitne v tom prípade, ak sa jedná o mladistvých žiakov základných škôl s tým, že samozrejme si plne uvedomujeme, že tie technologické riešenia, tie platformy, tie sú častokrát nad rámec alebo za hranicami aj našej krajiny a preto ich treba riešiť spoločne nejakým európskym rámcom a myslím si, že aj dnes ráno na výbore sme čiastočne o tom diskutovali, že kedy je možné pustiť toto čítanie ďalej a čo všetko treba ešte vynegociovať aj na tej európskej úrovni vo väzbe na tento legislatívny, na tento legislatívny rámec a naozaj s veľkou časťou vášho vystúpenia sa dá len súhlasiť. Pán poslanec Rožku. Ďakujem, pani [09:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani kolegyňa. Dúfam, že mi odpoviete, aj keď ste si nedali odpovede na faktickú. A už ste si dali, prepáčte. Ja sa vás chcem spýtať, hovorili ste o rebelii, o rebelii, takže viete, mladí ľudia rebeliujú, lebo chcú samostatnosť a slobodu, chcú vlastnú identitu, spochybňujú autority, vplývajú na nich rovesníci, emócie, ale najmä vplýva na nich naozaj ten internet a vy ste tam hovorili, že nie je cieľom zakázať veci, ale vychovávať. Absolútne s vami súhlasím, ale bez toho zákazu to nemôže byť. Jednoducho, my musíme naozaj zakázať veci, aby nerobili tí mladí ľudia, lebo bez toho to nejde. Inak ako naozaj k tomu, čo ste hovorili, súhlasím absolútne s vami. Včera alebo predvčerom, keď sme hlasovali, tak sme hlasovali o predradení bodu Tarabu o 5:00. To znamená, že keby sme boli predradili tento bod, tak rokujeme o ňom dve hodiny. Dve hodiny. A za dve hodiny tu robia poslanci z HLAS-u divadlo, že sme vlastne nechceli rokovať a my sme vlastne tento zákon. My sme namiesto toho, aby sme predradili tento zákon, a je to veľmi dôležitý tento zákon. Ale dohoda bola, dohoda bola, že budeme v ten deň rokovať o odvolávaní Tarabu a zrazu prišli poslanci HLAS-u s týmto zrazu, zrazu rýchle, rýchle, rýchle. My sme si v ten deň uctili. Áno, minútou ticha sme si uctili pamiatku, naozaj minútou ticha, my sme sa postavili a uctili sme si. Mne stále príde táto ich politická, tento politický marketing úplne taký až hyenistický, že rozprávajú o iných, že sme, vy ste si nechceli uctiť a sami zneužívajú túto vec, ktorá je veľmi citlivá. Takže ja vás poprosím, páni poslanci z HLAS-u, mali sme rokovať o tom dve hodiny. Teraz o tom rokujeme naozaj veľmi dôsledne, tak ja vás prosím, už prestaňte s tou vašou politickou mantrou, že: „No, vy ste to teda neurobili, vy ste nehlasovali.“ Rokujeme o tom a každému na tom záleží. Pani poslankyňa. [09:36] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne za všetky faktické poznámky, až sa divím, že boli také pozitívne. A o to viac si ich vážim. Pán Vlček, tam k vám len, myslím, že to bol pán Vlček, ktorý to hovoril. Ja s vami súhlasím v tej veci, že naozaj v ten deň bola potrebná pietna. Mali sme sa proste zdržať akýchkoľvek politických vyhlásení a čohokoľvek. A viete, možnože by opozíciu ani nenapadlo, že je to citová manipulácia a v prípade, keby to na druhý deň tieto návrhy zákona neboli naterminované na 9:00 ráno. A to skrátené legislatívne konanie aj tak bolo potrebné schváliť na vláde, ktorá bola na druhý deň. Čiže, ak toto sa robí takýmto spôsobom, tak potom sa nemôžeme diviť, že príde aj nejaká reakcia. To je úplne prirodzené, čiže v ten deň sme sa mali zdržať radšej čohokoľvek. Ale ja sa nečudujem, že pán minister vnútra takýmto spôsobom reaguje, lebo on ešte aj ten svoj vstup využil na to, aby tam dal nejaký nenávistný komentár. Takže to je len môj názor, to, čo sledujem. Na rozdiel od pána ministra školstva, ktorý reagoval naozaj veľmi citlivo a presne tak, ako sa má, s ohľadom na obete. No a čo sa týka tej rebélie alebo toho zákazu, lebo vaša otázka, pán Pročko, smerovala k tomu zákazu. Ja som to povedala aj vo svojej rozprave. Ja súhlasím s tým, že je nutné zregulovať vek a zakázať v podstate od nejakého veku, aby sa tie deti nedostali na sociálne siete. Ja len hovorím o tom, že s tým prichádzajú riziká, na ktoré v tomto zákone, ale ani všeobecne nemyslíme a my musíme na to myslieť. Pretože, ak to nebudeme robiť súbežne s tým zákazom, tak prídu ďalšie problémy, ktoré budeme musieť riešiť a musíme byť na ne pripravení. To je celé. Ďakujem. Pokračuje v rozprave pán [09:38] Andrej Danko Poslanec Horecký. Pripravuje sa sánka, je v rieke. Ďakujem za slovo. [09:38] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni. Nebudem porovnávať v tomto vystúpení osoby dvoch ministrov, pána ministra školstva, pána ministra vnútra, ktorí po tej udalosti v Staškove, ktorá zasiahla aj mňa ako blesk z modrého neba, museli prísť na miesto a konfrontovať sa zo svojej ústavnej pozície s touto situáciou. Budem porovnávať niečo iné. Budem porovnávať ľudí, ktorí pracujú v týchto dvoch rezortoch. Dovolím si to porovnanie, aj keď je to ťažká téma. Pre zjednodušenie sa zameriam na políciu. Na mužov zákona, ktorí majú na autách, na odznakoch „pomáhať a chrániť“. Muži zákona sa stretávajú s ťažkými situáciami. Viete, s kým sa stretnú a v akých situáciách. A teraz to porovnajme so školou. Tam máme pani učiteľky, najmä pani vychovávateľky, učiteľov. A tí sa stretávajú s našimi deťmi. Za posledných šesť rokov, od roku 2020 do roku 2026 do 30. septembra 2026, pri výkone služby zahynul jeden policajt. Ale tri pani učiteľky. A dvaja žiaci, dve žiačky. Toto je desivá vec. Čo má byť škola? Úplne najbezpečnejšie miesto. Ak nie na zemi, určite na Slovensku. Najbezpečnejšie miesto, kde máme naše deti, kde máme to najcennejšie, čo chodí po tomto svete. Spýtajte sa rodiča, za čo by vymenil svoje dieťa. A na čom mu záleží najviac? Ale spýtajme sa to aj seba. Spýtajme sa to tejto spoločnosti. Tá téma, o ktorej sa dnes rozprávame skrze vládny návrh zákona o integrovanom systéme, je väčšia. Tá téma je o tom, aké Slovensko chceme mať. Akú civilizáciu chceme mať. Ako máme postavené priority. Ja mám 17 minút 30 s. Keby som si myslel, že vás, nás, všetkých v tejto spoločnosti, viacej zaujímajú vlastné deti ako ceny nafty a benzínu na benzínových pumpách, tak by som využil do poslednej sekundy tento čas, pretože by to dávalo silný zmysel. A všetci by sme mali dať hlavy dokopy a jediný motor pokroku, jediný motor rastu kvality života, bezpečného, prosperujúceho Slovenska, kde ľudia chcú žiť, kde chcú prichádzať a pracovať, lebo je to skvelé miesto pre prácu a život. Jediný motor, jediná „matéria“ v úvodzovkách, lebo to nie je materiál, to sú živé deti, ktorú máme, sú práve deti a kľúč je vzdelanie. A keď je škola to miesto, kde príde o život viacej učiteliek a žiakov pri výkone povolania, než policajtov pri výkone služby, hoci sa stretávajú s naozaj živlami často, v kritických situáciách, kedy musia zasahovať a nasadzovať svoje vlastné životy a zdravie, tak to už o niečom vypovedá. Žiadne lacné obvinenia ani ukazovania prstom sa odo mňa samozrejme nedočkáte. Každý, kto trošku rozumie veci, vie, že tých príčin je veľmi veľa. Ja preto vítam každú iniciatívu, ktorá ide týmto smerom. Postarať sa o bezpečnosť detí, učiteliek v našich školách. Podporujem a budem podporovať každú iniciatívu, ktorá na správne miesto ukladá priority v tejto spoločnosti. A preto sa teraz aj budem vyjadrovať k predloženému návrhu zákona v prvom čítaní. Určite podporujeme včasnú odbornú pomoc, hovorím aj za KDH, a spoluprácu inštitúcií. Rezortizmus je ochromujúci a medzirezortné spájanie síl a koncentrácia na to, čo som pred chvíľkou vyhlásil za najpodstatnejšie a dôležité. Som rád, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní boli v návrhu zákona urobené aj zmeny, opravy smerom k zárukám na ochranu názoru, viery, politickej participácie a slobodného prejavu v rámci samozrejme zákonných hraníc a medzí, to uznávam. Chcem konštruktívne poukázať na veci, na ktorých podľa mňa treba ešte pracovať, pretože na tomto zákone, ako na jednom z prvkov, záleží. Na každom kroku záleží, ktorý môže posilniť bezpečnosť škôl a našich detí. Ako to desivé porovnanie 5 : 1 hádam stačí. A mám tu aj konkrétne tie prípady, ale nebudem ja tri deraný. Stačí ten pomer, ale to nie sú čísla. To sú životy prevrátené hore nohami. To je zmenený svet pre dotknutých, pre Ako to desivé porovnanie 5 : 1 hádam stačí. A mám tu aj konkrétne tie prípady, ale nebudem ja tri rany. Stačí ten pomer, ale to nie sú čísla. To sú životy prevrátené hore nohami. To je zmenený svet pre dotknutých, pre rodiny, ktoré ráno vypravili dieťa do školy. A potom sa všetko zmenilo. Takže, čo ešte môžeme povedať k tomuto zákonu? Bol by som veľmi rád, keby zákon zároveň so svojím paragrafom a znením predložil aj metodiku, ktorá rieši informovanie, vypočutie, opravu nesprávneho zaradenia a uzavretie nepotvrdeného prípadu. Tento presný postup pre dieťa a rodiča potrebujú všetci. Presne pre mieru právnej istoty, pre pocit bezpečia, preto, aby zákon nebol zle použitý. Ukážte mi jeden zákon, ktorý bol vždy a správne použitý. To je samozrejme rečnícka otázka, to sa nedá nikomu vyčítať, také zákony ľudia nevedia písať. Také zákony, dovolím si povedať zo svojho zázemia filozofického, ktoré napísal Pán Boh, ľudia nevedia dodržať. Takže nie to ešte ľudské zákony, ktoré by neboli zneužité. Takže ale čo je našou úlohou? Legislatívcov, poslancov Národnej rady, predkladateľov, minimalizovať riziko? Robíte zákony, poviem ľudovo, blbuvzdorné. A čo naj, samozrejme, čo najjasnejšie a najúčinnejšie. Takže požadujeme túto metodiku, aby sa naozaj nestalo, že nejaký prihorlivý človek, veď napokon aj v pôvodnom návrhu zákona bolo, že každý má povinnosť upozorniť, udať takého akože podozrivého žiaka, dieťa, ale toto ako učiteľ s 35-ročnou praxou vám poviem, že vyškolení odborníci s tým majú problém. Som rád, pretože po MPK to bolo upravené, že iba na príslušné orgány, ktoré majú túto povinnosť a vyššiu kvalifikáciu vyhodnocovať konanie, riziká. No. Potom by som chcel, aby sme do zákona doplnili záruky pri citlivých údajoch. Môže to byť napríklad podľa holandského vzoru. Ja som si dal prácu, porovnával som vládny návrh zákona s legislatívou v krajinách Európskej únie a vidím najvyššiu blízkosť k dánskemu infohasu a holandskej parte. V obidvoch prípadoch je podľa mňa ešte čo zlepšiť, napríklad v zárukách pri citlivých údajoch. To znamená, aby to bolo jasné každému. Kontrolu prístupov a nezávislé preverovanie zákonnosti. Aby ešte niekto iný okrem tých koordinátorov, okrem tých aktérov, ktorí budú konať podľa tohto zákona, mohol dozerať metodicky, právne, expertne na činnosť, na procesy. To je dôležité, lebo naozaj sa rozprávame o veľmi vážnej veci. Poviem vám konkrétny príklad, aby to bolo jasné, ako to môže vyzerať v praxi. Bol jeden chlapec na strednej odbornej škole, ktorý bol zaľúbený do dievčaťa. Stretol sa pri vzdelávaní s vysvetlením, ktoré ho povzbudzovalo k prvým sexuálnym aktivitám, ak bude súhlas na obidvoch stranách. Usiloval sa o tento súhlas spôsobom vlastným 16-ročnému chalanovi. To dievča ho nechcelo a po nejakom čase spolu s kamarátkami vyhecovali tú situáciu tak, že ho označili za devianta, za človeka, ktorý ju sexuálne obťažuje a prenasleduje. Ja teraz nejdem robiť sudcu v tom konkrétnom príklade. Len vám chcem povedať, že tento chlapec, ktorý bol napokon vylúčený zo školy, s ktorým prerušili všetci, všetci kontakt sociálny. Všetci sa ho štítili a dostal na čelo biľak, úchylák. Tak tento chlapec sa zrútil a bol v psychiatrickej starostlivosti. Tento chlapec bol krok od toho, aby ublížil sebe alebo niekomu inému. Nie je to ľahké ani jednoduché označiť niekoho za rizikovú závadovú osobu a správne postupovať. Preto je veľmi dôležité pri takomto ambicióznom zákone mať záruky. A tie naozaj prosím o ne. Potom by som chcel upozorniť ešte na jednu vec, aby sme naozaj nerobili paralelne triplicitne veci. Nepodsúvam nikomu nejaký zlý úmysel alebo niečo podobné. Iba chcem, aby to bolo čo najlepšie. Čo to znamená? Pred čím vystríham alebo respektíve o čo znovu prosím? My máme existujúce kapacity a teraz budujeme nejakú novú štruktúru. Čo presne ten zákon hovorí, pán minister predstavil, čo sa týka tej štruktúry, počíta s jedným národným koordinátorom, štyrmi odbornými zamestnancami pod týmto koordinátorom, jeho odboru a osem regionálnych koordinátorov, potom ustanovené tie miestne rady, regionálne rady a na národnej úrovni rovnako. No a teraz my máme v integrovanom systéme... Teda pýtam sa ja, kde je v tomto integrovanom systéme Úrad prevencie kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nádejam sa, že dostanem odpoveď, že tam bude zahrnutý. Lebo tento zákon nesie názov, ktorý je priam totožný s popisom práce toho úradu prevencie kriminality na Ministerstve vnútra. Ďalej sa pýtam, ako to bude prepojené s odborom mládeže, zdravia a pohybových aktivít. Zacitujem vám, to je na ministerstve školstva útvar. Poviem vám z organizačného poriadku od 1. septembra 2026. Podľa tohto poriadku tento odbor mládeže zabezpečuje napríklad zastupovanie ministerstva vo výbore pre predchádzanie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a intolerancie. Nádejam sa a verím, že dostanem odpoveď, že sú tieto útvary, tieto odbory... Musí to tak byť. Nemôžeme trieštiť sily na malom Slovensku. A už som o tom hovoril. Aká je priorita? Cena nafty na pumpe alebo deti v školách a vzdelávanie? Čiže pri takto nastavených prioritách chcem šetriť každý cent, každú energiu, každý čas, každý ľudský kapitál a spájať tieto sily aspoň tam, kde sa odhodláme ich venovať správnej veci. Takže prosím o to, aby boli tie už existujúce štruktúry zahrnuté, aby sme nebudovali paralelné systémy. Samozrejme, pomohlo by, keby sme videli alebo poznali, určite to potrebujú ľudia, ktorí budú tieto procesy manažovať, nejakú mapu kompetencie a spolupráce, nejakú sieť, kde nám bude jasné, kde nám budú jasné procesy, zodpovednosti a kompetencie, aby sme vedeli, ako to bude fungovať. Nielen metodicky, v citlivých detailoch, ktoré som opisoval predtým, ale hlavne v štruktúre, aj v štruktúre teda. No. Tiež je dôležité sa dohodnúť, kto bude pripravovať tie metodiky, lebo povedal som, že ten zákon v citlivých veciach ich neobsahuje, odkazuje na metodiky, ktoré budú pripravené. Potrebujeme vedieť, ako to bude, alebo jednoducho povzbudzujem k tomu, aby to bolo koncentráciou týchto útvarov, ľudí, ktorí majú skúsenosť, a zároveň, aby k tomu boli prizývaní, nádejam sa, že sa to tak môže stať, ľudia, ľudia z praxe. Videl som na školskom výbore napríklad ľudí z IP-čka alebo z iných organizácií, ktorí sa tomuto venujú, s ktorými dlhodobo spolupracujem aj ja. Aby sa naozaj predišlo prekrývaniu koordinácie, akreditácie a financovania prevencie. Nedávno sme rokovali o občianskom zákonníku a riešili sme paralely medzi obchodným a súkromným právom, tak nesmieme budovať ďalšie. No a samozrejme, spomínam to na poslednom mieste, nie na prvom. Musí byť reč aj o finančnom krytí. O finančnom krytí celého zámeru. Nuž, musíme žiadať rozpočtové krytie tejto odbornej pomoci. Vládna analýza vykazuje nekrytých 718 453 € v roku 2027. Nekrytý trištvrte milióna. V roku 2028 je to až 2 764 748 €, ktoré nie sú nijako dopredu zaručené. No a v roku 2029 2 750 000 €. Treba vysvetliť, koľko peňazí zabezpečí samotnú dostupnú pomoc deťom a rodinám. Kto, z čieho rozpočtu, či to bude mimoriadna kapitola, či to bude pod školstvom, snáď nie z podstaty, aby sme presúvali peniaze na sanáciu problémov, miesto toho, aby sme ich investovali do predchádzania týchto vecí. A tu sa ešte na chvíľku zastavím. Tento problém škálovanie je slabé slovo. Tento problém má vertikálnu, horizontálnu štruktúru, je to proste mega problém, čo sa týka mentálneho stavu a duševného zdravia detí, ale aj dospelých, ale deti osobitne sú najzraniteľnejšie. Tak, pozrite sa, na všetkých úrovniach treba pracovať od vzťahovej väzby, od spolupráce s rodinami, od toho, ako deti prichádzajú na svet, ako sú prijímané, ako sú vychovávané v rannom detstve, aká je poskytnutá pomoc rodičom, ktorí to potrebujú a nevedia si sami v tom poradiť. A to nemôže rozhodnúť štát svojou silou. Štát nebude kojiť, nebude milovať tie deti, nemôže to prikázať povinnou škôlkou. Musí to byť v spolupráci s rodičmi. Inak to fungovať nebude. Druhá vec, ako máme nastavené školy, podmienky v školách. Či majú ľudia, ktorí majú prispievať k výchove, osobnostnému rozvoju a vzdelávaniu, v týchto podmienkach, ktoré opisujeme, päť ku jednej. Päť úmrtí v školách, jedno úmrtie policajta vo výkone služby. Ako majú dnes, keď mnohé učiteľky sa cítia ohrozené, nie kvôli tomu, čo sa stalo trom kolegyniam, čo by ste nikdy neverili, keby vám to niekto pred siedmimi rokmi hovoril. Ale kvôli tomu, v akých životných situáciách, v akom prepodnetovanom prostredí, presýtenom negatívnymi emóciami a konfliktom deti vyrastajú. A tieto učiteľky potrebujú mať rozviazané ruky. Nemôžu riešiť večné zmeny v administratíve, v procesoch, v podmienkach, v pravidlách. Sú veci, ktoré musia ustúpiť tomu, čo je podstatné. O tom hovorí vlastne aj tá kurikulárna reforma, na ktorej som pracoval neoficiálne dvojciferný počet rokov praxe a ktorú som potom doručoval ako minister. Čiže rozviazať ruky, prestavať vnútornú štruktúru škôl, posilniť tam pozície nielen odborných zamestnancov, aj stredného manažmentu, aby tí ľudia mali čas, mali čas na deti, mali čas jeden na druhého, venovať sa učiteľkám, aby nevyhoreli, aby ich riaditeľka nelapala do sa, koho chytí, koho nájde, že nám chýbajú stovky a bude to trend je horší. Takže idem ďalej na tej škále. Potom je to odborná pomoc tam, kde už sa javia nejaké zvýšené potreby venovať sa dieťaťu. Od toho, aby centrá poradenstva a prevencie boli vnímané nie s podozrievaním, ale aby boli vnímané ako súčasť riešenia tohto problému. Aby im boli vytvorené maximálne dobré podmienky pre ich súčinnosť so školami. Zapojenie tretieho sektora, organizácií, ktoré sa venujú komunitnému budovaniu spôsobu života, ktoré sa venujú miestnym komunitám. A potom môžeme ísť ďalej. Už odborná pomoc pre deti, ktoré vykazujú nejaké problémy napriek všetkým tým veciam, ktoré ani tak jeden minister, keby to bol zmŕtvychvstalý Ján Amos Komenský, nezabezpečí. Ako ľudia vychovávajú svoje deti, čo dýchajú, aký vzduch zo spoločnosti. To je veľmi komplexný problém. A potom môžu prísť aj, povedzme, ochranné, záchranné a represívne opatrenia. Na všetkých týchto škálach treba pracovať. Neurobí to len jedna... Na jednom poschodí sa tento problém nedá vyriešiť. No. Teraz ešte, kým prejdem ku... alebo teda ešte uzavriem túto časť. Nerokujeme o SLK, ale spomeniem to, lebo mali sme školský výbor, ktorý som chytil až na konci. A viem, že sa bude rokovať skrátenom, zrejme, keď to snemovňa odhlasuje, v skrátenom legislatívnom konaní. Takže druhé a tretie čítanie pôjdu rýchlo. Nebudeme mať asi tak čas pripravovať, ponúkať spoluprácu, pozmeňujúce návrhy, ďalšie debaty na túto tému. Každopádne dúfam, že tie slová nehovoríme, tí, čo sa vyjadrujeme s poctivým úmyslom prispieť, len tak do vetra, lebo ich nikto nepočúva. Dúfam, že ten zákon nielen, že bude správne vo finále Každopádne dúfam, že tie slová nehovoríme, tí, čo sa vyjadrujeme s poctivým úmyslom prispieť, len tak do vetra, lebo ich nikto nepočúva. Dúfam, že ten zákon nielen, že bude správne vo finále v čo najlepšej forme predložený, ale potom aj chladnou hlavou realizovaný. Viete, oplašenie, hystéria alebo nejaké poryvy na základe emócií sú v kritických situáciách veľmi rizikové. Ja tiež som nemal slová na to, keď sa stala táto ďalšia udalosť v šnúre neuveriteľných tragédií. A rozumiem tým akoby emotívnym a politickým motívom, ale prosím vás, predstavte si chirurga, ktorý operuje pacienta, ktorý je v ohrození života, teraz sa mu tam praskne nejaká tepna, začne striekať krv. Čo čakáte od toho chirurga, že bude hystačiť, že zdrapí hasiaci prístroj a začne striekať na tú krv? Chladnú hlavu, plakať, nervóznieť, hádzať sa o zem môže neskôr. Vtedy, keď sa jedná o krízovú situáciu, o život, keď sa jedná o bezpečnosť, keď sú profesionáli a ústavní činitelia, poslanci musia byť profesionáli, takisto ako policajti, takisto ako lekári. Každý. Tak. Potrebujeme predovšetkým rozvahu, nie politické grimasy a predbiehať sa, kto hlasnejšie alebo, ja neviem, rýchlejšie niečo zabezpečí. Poriadne konať. Niekto tu už podal v tejto snemovni, nie za 11:55. Niekto povedal, že je 12:30. Ja hovorím, že podvečer. Takže nemáme čo odkladať. Meškáme. Ale nemôžeme nahradiť minulé meškanie tým, že teraz tu budeme prekvapne prijímať dokumenty a urobíme medvediu službu, ak to nebude dobre pripravené. Ak nebude pripravený terén na implementáciu takéhoto zákona. Kedy budú robené výberové konania na tých koordinátorov, odborných zamestnancov? Ako im budú doručené peniaze, procesy? Ako budú nastavené pravidlá, metodiky? Ako sa budú tvoriť? Niekoľko faktov teraz, lebo prejdem od tohto apelu, aby bol zákon pripravený kvalitne a všetci môžeme na ňom spolupracovať, lebo sú to naše deti. My sme zodpovední za všetky deti, nielen za tie biologicky naše alebo osvojené. Tak teraz, kým prejdem ku tej časti o sociálnych sieťach. Chcem vám povedať niekoľko faktov z prieskumu Rady mládeže Slovenska a Českej rady detí a mládeže. Spolu robili jeden reprezentatívny prieskum o radikalizácii mladých ľudí v online priestore. Táto práca, tento výskum je z júla 2026, čiže veľmi čerstvý. Bude to iba pár čísel, lebo výsledky prieskumu sú verejne dostupné a môžete podľa záujmu ich do detailu vidieť. Skúmali sa komunikácie mladých ľudí vo veku 15 až 26 rokov na sociálnych sieťach. Preskúmalo sa 564 000 komentárov a príspevkov. 564 000. Z toho 60 % bolo výrazne negatívnych. Všeobecne 60 % tých príspevkov, komentárov bolo negatívnou emóciou, deštruktívnych. A čo sa týka politických, na politickú tému, až 72 % komentárov a príspevkov bolo priam toxických. Vyhodnotených ako aktívne nebezpečné, ubližujúce, degradujúce, dehumanizujúce. 72 %. 13 až 15 % mladých ľudí tieto toxické a negatívne komentáre, príspevky posúvalo ďalej svojim blízkym, svojim kamarátom. 15 %. Hovorili nám tí mladí, ja s nimi vediem tento dialóg už roky. S ich reprezentáciami od stredných po vysoké školy, že nie je prirodzené mladému človeku povedať: „Zakážte mi prístup na sociálne siete.“ Ale porozumenie, že regulácia je potrebná vrátane vekovej hranice, je aj u nich. Hovorili o tom aj so samotnou Ursulou von der Leyen, presne v tomto duchu. Nuž, ja budem dlhšie rozprávať alebo teda poriadnejšie, vecne ku návrhu zákona, ktorý som za KDH predložil už na predchádzajúcu parlamentnú schôdzu a ktorý sme pripravovali s odborníkmi z oblasti práva, európskeho, medzinárodného práva, z oblasti technológií, sietí, s psychológmi, s ľuďmi, ktorí sa venujú aj patopsychológii, aj teda zdravému psychickému vývoju detí, s pedagógmi, s nezávislými organizáciami, mimovládkami, ako je IP-čko a tak ďalej. Tak, tento návrh sme predložili a ľutujem, že tá rozprava nie je spojená. Tak na začiatku urobím len teraz také krátke porovnanie týchto návrhov zákona, lebo viete, že do tohto vládneho návrhu o integrovanom systéme sú § 15, 16, 17, tri paragrafy vložené, ktoré sa práve týkajú zákazu sociálnych sietí. Nebudem vám hovoriť nejakú vlastnú interpretáciu. Mám v rukách materiál parlamentného inštitútu, ktorý porovnáva tieto dva návrhy zákonov, nášho parlamentného inštitútu. Znovu, keďže je to verejne dostupný materiál, ktorý ste dostali, nebudem vám ho tu interpretovať, poukážem len na niektoré veci. Takže v oboch prípadoch hovoríme o vekovom limite 16 rokov. Overovanie veku v prípade KDH návrhu bolo viazané na riešenia európske, na odporúčanú európsku digitálnu peňaženku podľa DSA aktu. Som rád, že vo vládnom návrhu sa ten pôvodný návrh použiť vlastné registre zmenil smerom ku vekovému atribútu. Náš návrh na rozdiel od vládneho je komplexný a hovorí aj o tom, čo bude medzi 16. a 18. rokom. Definuje bezpečný dizajn. Aké prvky nesmú, aké prvky môžu byť pre bezpečnú komunikáciu mladých ľudí, aby im tam nevyskakovali príspevky od anonymných prispievateľov, ktorí ich môžu sexuálne obťažovať, navádzať na všeličo, manipulovať a zneužívať. Taktiež náš zákon obsahuje KDH-ský zákaz cielenej reklamy, rizikových komerčných praktík a algoritmov s budovaním závislosti na dopamínovej odmene pri používaní sociálnych sietí, ktoré sú komerčné a ich cieľom je čo najdlhšie a čo najčastejšie udržať mladého človeka, dieťa na tej sieti. Náš zákon obsahuje aj právo na vymazanie digitálnej stopy, pretože digitálna stopa, to ešte si dnes mnohí ľudia neuvedomujú, je pre budúcnosť detí veľmi zraňujúca a zneužiteľná. Aj na vydieranie, na kadečo. A samozrejme obsahuje aj vzdelávanie, teda nemohli sme z opozície, sedí tu po mojej ľavej strane pán minister, akoby nastavovať programy študijne. Viem, že takéto veci sa nerobia na poli politiky. To majú robiť odborníci, len je tam tento paragraf, ktorý hovorí jasne to, čo odznelo aj v tejto snemovni, že to nemôže byť čistý zákaz, že to musí byť celá šnúra opatrení vrátane vzdelávania. No a ešte jedna poznámka. Náš zákon na rozdiel od toho vládneho, ale aj na rozdiel od toho austrálskeho, ktorý tu bol ponúkaný ako príklad, ja za mňa nesprávneho postupu, tak sa tvrdo nevymenúva sociálne siete, ktoré sa majú regulovať alebo ktoré nemajú mať do určitého veku prístup deti k nim. Náš zákon hovorí o funkcionalite. To znamená, ktoré funkcie sú presne tie, s ktorými sa dieťa nemôže stretnúť. A to je presne to, že adresná reklama, digitálna stopa, neznámi cudzí anonymní prispievatelia, komentáre, filtre proti groomingu, proti manipulácii, proti komodifikácii, teda skrytej reklame voči deťom. Toto zarámovanie robí jednu dobrú službu. My tým negatívne vymedzujeme, aké črty môže mať komunikačný nástroj, ktorý deti by mohli používať v bezpečnom dizajne so svojou rodinou alebo priateľmi. My týmto nehovoríme, že stop digitálnej komunikácii. My chránime deti pred kanálom, doslova kanálom v tom aj v negatívnom zmysle, kadiaľ prichádza kyberšikana, kadiaľ prichádzajú provokácie smerom k násiliu, k excesom, hlúposti ako paracetamolová výzva, kto viac paracetamolu zje alebo skočí z mosta do Dunaja. Manipulatívne sexuálne obťažujúce obsahy a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré snáď sa zhodneme. Nemôžete vystaviť deti bez brehu. Kto z vás by svoje vlastné dieťa, povedzme 13-ročnú dcéru alebo 14-ročného chlapca, poslal niekde do prístavu, kde neplatia žiadne pravidlá, kde sa stretnú s anonymnými námorníkmi niekde v krčme. Nikto by to neurobil. Ale tak to vyzerá neregulovaný svet sociálnych sietí. Ale ďalšie dôvody, ktoré máme, ktoré sú konštruktívne, lebo to nie je len o tom, čo nie a čo škodí. To je aj o tom, že deň má 24 hodín. Že dieťa by malo 8 hodín spať. Malo by sa niekedy hýbať. Malo by jesť niekedy, malo by chodiť do školy. A predstavte si, že malo by robiť to, čo civilizácia a ľudstvo robilo stáročia, tisícročia. Komunikovať, živý človek so živým človekom. So svojimi súrodencami, spolužiakmi, s kamarátmi. Mali by vedieť vychádzať so sebou, s druhými, ktorí majú iné názory. Mali by sa vedieť pohádať, zmieriť. Mali by sa vedieť spolu zabaviť alebo aj nudiť a vymýšľať, nie izolovať. Ale kedy to budú robiť? A povedzte mi, kedy sa budú venovať správnym spôsobom novým technológiám, umelej inteligencii a podobne. Veď tie nároky budú narastať na digitálne rozumné a mocné aplikácie digitálneho sveta. To už nebudú vôbec spať. Alebo budú spávať na lavici v škole, ako to dnes vidíme v praxi, že 60 % detí vykazuje známky nespavosti, nedostatku spánku, úzkosti, depresie a podobne. Tu ide aj o pragmatickú vec. Ak má deň len 24 hodín a žiadnym zákonom Národná rada Slovenskej republiky nepredĺži deň. Môžeme také blbosti prijímať, ale nestane sa to. To, čo sa môže stať, je, že pomôžeme deťom, rodičom, školám štruktúrovať ten deň, zvýšiť pravdepodobnosť, že bude naplnený dobrými vecami oproti škodlivým. Takže toľko porovnanie. Ešte posledná vec z toho porovnania. Nepáči sa mi, že vo vládnom návrhu zákona je ten zákaz explicitne adresovaný občanom Slovenskej republiky, maloletým občanom Slovenskej republiky. Tým sa zakazuje deťom zakladať si účty do veku 16 rokov. Lenže keď zakážete zákonom niečo občanom Slovenskej republiky, deťom, chcete zákon presadiť? Tak ho musíte presadzovať, musíte ho kontrolovať. Toto by sme predsa mali robiť s každým zákonom. Keď zakážem niekomu jazdiť cez dedinu 120 na aute, tak tam musím niekde postaviť radar a potom musí prísť pokuta, sankcia, zobratie vodičáku. Čo budeme robiť s deťmi, ktoré si založia ten účet? Preto KDH nezakazuje deťom, nezakazuje nič občanom, ukladá povinnosti komerčným platformám sociálnych sietí, ako majú fungovať, potažmo pre staršie deti, pre mládež v bezpečnom dizajne. Toto je to. A zároveň funkcionalitou sme vypísali, ak chcú, aby deti komunikovali bezpečne aj prostredníctvom nejakej siete, musí byť privátna. Spomeňte si, asi väčšina z vás pozná WhatsApp. Spomeňte si, ako vyzeral WhatsApp pár rokov dozadu. Bolo možné komunikovať len s tými, ktorých ste mali v kontaktoch, ktoré ste si pridali, nemohol na vás vyskočiť nejaký obsah z verejného kanála. Čiže existuje možnosť, takto to môžu spraviť tie platformy. Slovenská republika to sama nevymôže. Preto, keď si prečítate KDH návrh zákona, je tam jasne napísané, že ideme podľa DSA, Digital Services Act Európskej únie, že ideme tak, že uprednostňujeme v každom bode európske právo v tejto oblasti, lebo to riešenie musí byť európske a nemajte ilúziu, že Európska únia je dosť silná, aby sa postavila napríklad Mete alebo TikToku. Samotná Európska únia na to nemá ruky, že dosiahne, čo chce. Amerika, Čína, USA a Čína sú veľmoci, ktoré majú k tomu bližšie a napriek tomu vidíte, že to ide na úrovni súboja, súdov, súdov, ktoré nedávno Meta prehrala. Takže neexistuje, aby tu bolo 27 individuálnych riešení. Preto, keď prišiel Kids Act s návrhom na zákon A napriek tomu vidíte, že to ide na úrovni súboja súdov, ktoré nedávno Meta prehrala. Takže neexistuje, aby tu bolo 27 individuálnych riešení. Preto, keď prišiel Kids Act s návrhom na zákon, ktorý má harmonizovať tieto pravidlá a ochranu detí v digitálnom priestore z Európskej komisie a bude sa v Európskom parlamente o ňom rokovať a budú jednotlivé štáty ho pripomienkovať a budú ho v podstate vykladať aj praxou, ako si nastavujú tie národné podmienky, tak KDH k tomuto podáva pomocnú ruku. A ešte jedno vám prečítam, aby ste si nemysleli, že to je tak, že počkáme, kým Európska únia urobí zákon na kľúč, ktorý len takto transponujem ako nejakú smernicu. Takto v takomto prípade fungovať nebude, pretože samotná Európska únia nepočíta s tým, že to urobí takto, že to plošne potom aplikujeme všetci. To bude harmonizované, ale národné alebo teda riešenia na úrovni štátov, ktoré musia byť kompatibilné, vymáhanie na úrovni odškodňovania, povedzme, nejakých súdnych sporov, musia byť sankcie presadzované cez Európsku úniu, ale tie úpravy musia zodpovedať tomu, ako to v jednotlivých krajinách s jurisdikciou a s implementáciou práva je. A ja vám poviem, že s tým aj DSA počíta, lebo DSA na to vyslovene explicitne upozorňuje, že tie štáty si majú tú skladačku tej mozaiky poskladať tak, aby vznikol jeden súvislý obraz, jedno harmonizované riešenie, ktoré sa dá presadzovať na úrovni EÚ, ale ktoré je vyskladané z tých jednotlivých národných zákonov. No a dnes je to tak. Slovensko nie je v tomto úplne prvé, aj keď sme naozaj s tým naším návrhom z dielne KDH a odborníkov prišli už dávno, tak dnes vám prečítam štáty EÚ, ktoré majú takýto návrh zákona v parlamente, respektíve už platnú reguláciu. Sú to Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Taliansko. A potom štáty EÚ, ktoré pripravujú takéto návrhy zákonov: Česká republika, Fínsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko. Takže Slovensko robí to, čo robiť má. Má to zmysel? Treba rozumieť tomu, že treba to vedieť urobiť správne. Treba to urobiť komplexne. A v rámci práva Európskej únie. So spoločnou platformou na vymáhanie a presadzovanie tejto regulácie. Tak. Preto by som sa ešte vrátil k tomu vládnemu návrhu zákona a spýtal sa napríklad, keby bol ten zákon prijatý, ako bude – možno vám to príde ako technický detail – tento zákon presadzovaný, keď jeho účinnosť je od januára 2027, ale preukazovanie veku je až od 1. januára 2028. Čo sa bude diať počas toho roku? No. Takýchto detailných technických otázok by mohlo byť veľa. V zásade, keď porovnáte tie dva návrhy zákonov, jeden je komplexnejší a zďaleka si nenamýšľam, že dokonalý a hotový. Sme opozičná strana. Aj keď sme urobili širokospektrálne, s odborníkmi z medzinárodného práva, konzultovali s právnikmi v blízkosti Európskej komisie, tak sme stále len opozičná strana a ponúkame tému, spoluprácu, chceme, aby prešiel do prvého čítania, aby potom bol, nech si ho adoptuje vláda. A nech ho vylepší. Má na to aparáty. Každú vec, ktorú robíme, by sme mali urobiť správne, blbuvzdorne a tak, aby sa dala presadiť a slúžiť ľuďom. Osobitne tým najcennejším, najmenším, našim deťom. Ďakujem vám za pozornosť. [10:19] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. [10:19] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Alebo ďakujem za vaše vystúpenie aj za slovo. Pán kolega, vy ste povedali v úvode svojho vystúpenia, že nebudete porovnávať reakcie ministrov školstva a vnútra po tragédii v Staškove. Ale ja som akosi presvedčený o tom, že to treba porovnávať a treba to aj verejne adresovať. A upozorniť na ten intergalaktický rozdiel medzi tým pokojným aj pokorným a zdržanlivým a veľmi citlivým vystúpením ministra Druckera v absolútnom kontraste s ministrom vnútra, ktorý si nevie pomôcť ešte aj v tak tragickom momente, nedokáže mlčať, pričom mlčať Matúša Šutu Eštoka by bolo najlepšie pre celú krajinu a hlavne pre pozostalých a pre živších. Mlčanie by bolo to najlepšie, čo by mohol spraviť. A ja som rád, že ja by som rád povedal takto, že minister vnútra rozpráva rýchlejšie, než myslí, ale pochybujem, že v Staškove vôbec nad niečím rozmýšľal, nehovoriac o tej amputovanej empatii, ktorú predviedol. Darmo raz internetový troll, navždy internetový troll. A pán minister Drucker, ja vám ďakujem. Ďakujem, aspoň niekto. [10:20] Andrej Danko Pardon [10:20] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Marcinková, ďakujem pekne. Ja súzniem s tým, čo tu zaznelo od kolegu Horeckého, že jednoducho tú reguláciu treba, je treba, aby bola kvalitná na tej Európskej únii. Samozrejme, keď budeme harmonizovať, aj to je dôležitý krok, ale ja sa priznám, že taká kontrolka, ktorá mi svieti pri tomto návrhu, o ktorom sa teraz bavíme, pri tom zákaze sociálnych sietí, je to, že ak prijmeme nejaký takýto zákaz, ktorý bude izolovaný od všetkých tých ďalších opatrení, ktoré potrebujeme na to, aby sme docielili cieľ, ktorý máme podľa mňa spoločný, že chceme tie deti ochrániť od tých negatívnych vplyvov sociálnych sietí, od tých negatívnych algoritmov, od toho radikalizovania sa, tak si nemôžeme zalepiť oči takýmto čiastočkovým riešením, takýmto čiastočkovým možno úspechom, keď vám to prejde a potom hlásať všetci, že super, už tu máme zákaz, problém vymizol. No, nevymizol, on je obrovský a tým zákazom v podstate urobíme veľmi málo. A toto je tá moja obava, že áno, samozrejme, chápem, že potrebujeme nejaký základný kameň, prvý krok, ale či ho priniesť takto izolovane, je vlastne riešením. Ja sa obávam, že to nestačí. Takže k tomu vyzývam, aby sme sa naozaj bavili aj o tom b c d, čo tu od Jána Horeckého zaznelo, že či sú to už osvetové aktivity alebo či je to nastavenie vzdelávania. A povýšenie toho duševného zdravia mladých na naozajstnú prioritu. Dnes vieme zo štatistík, že 30 a viac percent mladých ľudí maloletých bojuje s úzkosťami, má strachy, ktoré nevie samo zvládnuť. To je obrovské číslo. Máme kapacity, podporujeme tie psychologické kapacity, ktoré už nie sú na školách, aby tam boli naozaj kvalitní ľudia, to creme de la creme, ktoré zo psychológie máme a potrebujeme aplikovať na mladých ľudí. Neviem, pýtam sa, či robíme dosť. [10:22] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem pánovi poslancovi Horeckému za vlastne tie dôrazy, ktoré vniesol do tejto témy. Ja vo väčšine z toho, čo ste hovorili s vami, súhlasím. Myslím si, že ten návrh KDH, ktorý máme v legislatívnom procese, je oveľa komplexnejší a prepracovanejší ako ten, ktorý predkladá pán minister školstva. Len v jednej veci s vami nesúhlasím, a to v tom, že ja viem, že vy v KDH máte taký trocha iný názor na nadradenosť práva EÚ nad slovenským, ale, bohužiaľ, keď Európska únia prijme nejaké nariadenie, tak my ho musíme implementovať tak, ako je, bez ohľadu na národnú legislatívu. Takže aj keď Európska únia prijme ten EU Kids X, tak my ho budeme musieť implementovať. To je jedna vec a druhá, povedz je, že podľa mňa ten váš návrh má ten istý problém, ktorý má vládny návrh, a toto je ten, že to časovo nevychádza, lebo vy sa tiež odvolávate na európsku digitálnu peňaženku, na technológiu, ktorá dnes neexistuje. A kým sa tá technológia uvedie do praxe, tak už bude schválený aj ten EU Kids Act, čiže vlastne reálne tie legislatívy sa nebudú vykonávať. Darmo to my prijmeme na národnej úrovni. Reálne sa to môže začať, môže to vstúpiť do platnosti až vtedy, keď tá technológia bude k dispozícii, a kým bude k dispozícii, už bude existovať európske nariadenie. Takže tu podľa mňa robíme niečo, čo je zbytočné, a mali by sme namiesto toho vyjednávať v Európskej únii a snažiť sa ovplyvniť ten EU Kids Act, aby bol taký, aký ho chceme my. [10:24] Richard Eliáš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Eliáš, ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Áno, jedno riešenie sociálnych sietí určite nestačí. Problém je však v tom, že technologický rozvoj napreduje rýchlejšie, než sa mu spoločnosť dokáže prispôsobiť. Slovensko patrí medzi lídrov vo vzdelávaní o inteligencii, nie iba v tom, ako ju používať, ale aj v tom, ako pripraviť deti na riziká digitálneho sveta. To však nestačí. Veľká časť radikalizácie dnes prebieha online. A presne týmto smerom ide aj Európska únia. Ochrana detí, bezpečnosť a zodpovednosť platforiem sú súčasťou aktu o digitálnych službách. A preto aj reakcia na Jána Horeckého. Bolo by dobré si ešte raz pozorne prečítať návrh o sociálnych sieťach. Ten návrh nevzniká vo vzduchu prázdne, ale vychádza a nadväzuje na európsku legislatívu. A otázka je jednoduchá. Chceme deti reálne chrániť alebo iba o ochrane budeme neustále rozprávať? Ďakujem. [10:25] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Vole, dámy a páni, ďakujem za vaše reakcie. Skúsim všetky okomentovať. Pán Sabo, ja tým to neznamená, že nemám na to názor, že som nevidel a nepočul ten rozdiel medzi vystúpením pána Eštoka, pána Druckera, ale chcel som sa venovať niečomu významne dôležitejšiemu než osobnostiam tejto vlády. Pani Marcinková tu už nie je, ale chcem jej zodpovedať, uviedol som dôvody, prečo nemôžeme tak, ako to bolo predložené, podporiť vládny návrh zákona. Aj teda s tými tromi paragrafmi o sociálnych sieťach. Pani kolegyňa Javová. Na európske právo a jeho platnosť na území a v jurisdikcii členských štátov máme presne ten istý názor, čo zakladatelia Európskej únie a čo základná zmluva o Európskej únii. Je úplne, je to úplne jasne viditeľné aj z nášho návrhu zákona, kde je explicitne uvedené, že európske právo má absolútnu prednosť v tomto riešení a musí byť to európske riešenie, čo sa týka ochrany detí v digitálnom priestore. A práve robíme to, čo k čomu vyzývate. Pretože tak, keď som vám prečítal šnúru štátov, ktoré vlastne pripravujú tie jednotlivé riešenia na úrovni členských štátov, z nich sa vyskladáva. Oni tak v tomto duchu pripomienkujú na pôde Európskeho parlamentu návrh komisie toho EÚ Kids Act, kde Slovensko teda aj v našom zastúpení rovnako prispieva k tomu, aby, aby to bolo harmonizované, aby to bolo, ako som povedal, mozaika poskladaná, ktorá do seba pasuje ako puzzle. No a samozrejme, že, že náš zákon je v prvom čítaní a dá sa meniť. [10:27] Andrej Danko Pani poslankyňa [10:27] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatku vzdať úprimnú poklonu pani riaditeľke zo školy v Staškove, ktorá svojím duchaprítomným, vysoko profesionálnym a hrdinským pokojným prístupom zamedzila ďalším obetiam. Zároveň by som ďalšej hrdinke Nele chcela opäť úprimne zaželať zázrak. No a samozrejme úprimnú sústrasť pozostalým pani Puci, ktorá prišla o život v tejto tragédii. Zároveň mi dovoľte z tohto miesta na začiatku vyzvať a poprosiť médiá, aby, keď o tejto, ale aj o ďalších ľudských tragédiách komunikovali, aby to robili zodpovedne a s rešpektom k rodinám. Pretože často sa stáva, že hlavne kvôli lajkom na sociálnych sieťach publikujú informácie, ktoré skutočne verejnosť nie že nepotrebuje, ale myslím si, že špeciálne v prípade maloletej obete ani nemá prečo vedieť. To skutočne za to nestojí a majte prosím na mysli, že pri každom vašom slove, každej vete, každom riadku, ktoré napíšete, to môže čítať tá rodina. A je to skutočne veľmi bolestivé dozvedieť sa rôzne, niekedy aj nepravdivé informácie o tom, že ako sa, čo stalo, aký bol priebeh, čo pri tom kto kričal a podobne. To skutočne nie je dôstojné. Chcem vás poprosiť o zodpovednú a dôstojnú komunikáciu. No. Ja sa priznám, že nebudem asi taká konštruktívna, ako boli moje kolegyne predrečníčky, pretože som pojala toto prvé čítanie tak viac politicky ako odborne, pretože áno, aj keď by sme nemali v prípade takýchto ľudských tragédií politikárčiť a verím, že o to tu nikomu nejde, tak sme v parlamente a tu sa robí politika a mne sa brídí to, čo predviedla strana HLAS aj v tejto ľudskej tragédii a ako Pretože áno, aj keď by sme nemali v prípade takýchto ľudských tragédií politikárčiť a verím, že o to tu nikomu nejde, tak sme v parlamente a tu sa robí politika a mne sa brídí to, čo predviedla strana HLAS aj v tejto ľudskej tragédii a ako nerobili politiku, ale politikárčili. To, čo sa stalo v utorok, bola skutočne obrovská ľudská tragédia. Ďalšia tragédia, ktorej ako spoločnosť čelíme. A dovoľte mi prepožičať si slová ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ešte ani krv neuschla na schodoch. A na sociálnych sieťach už ste mali vašu komunikáciu o tom, že ako idete rýchlo predradiť tento zákon, lebo teraz ideme zamedziť ďalším obetiam. Toto ide byť to, čo tu zamedzí ďalším tragédiám a urobili ste z toho hnusnú politiku. Ja taktiež, ako môj kolega Sábo, musím oceniť prístup ministra školstva Druckera, ktorý sa poponáhľal namiesto tragédie a ktorý komunikoval tak, ako by sme si chceli v civilizovanom svete predstaviť, že sa komunikuje v takomto prípade, pokojne upokojujúc a hlavne s rešpektom. Presný opak jeho straníckeho šéfa. Ale čo mňa najviac zarazilo, je skutočne tá reakcia a toto je celá strana HLAS, ktorá sa teda rozhodla, že z toho urobí politiku a že sa bude snažiť zachrániť alebo teda oddialiť vládnu krízu a odvolanie ministra životného prostredia Tarabu tak, že predradí tento zákon, ktorý bol naterminovaný na 9:00 ráno na druhý deň, že ho predradí tomu odvolávaniu. A čo sa stalo potom? No samozrejme, že sa to tu neschválilo. A nič by to absolútne nevyriešilo, pretože vy ste nechceli upravovať účinnosť. Navyše všetky tie mechanizmy, ktoré zavádzate, si vyžadujú určitý čas, aby sme ich pripravili, aby sa dostali do praxe. Čiže to bolo čisté politikárčenie. A čo ste potom urobili? Sociálne siete zaplavili vaše statusy. Prosím vás, keď vám pošlú z vášho komunikačného nejaké noty, tak aspoň nejaké synonymá použite, aby ste nemali všetci rovnakú komunikáciu. Zaplavili ste sociálne siete s tým, že aký je Šimečka a PS cynický, pretože sme nehlasovali za predradenie, za nezmyselné predradenie tohto bodu. No nehnevajte sa, ale že toto píšu ľudia, že toto hovoria ľudia, ktorí dva týždne predtým mi vzadu na grémiu povedali, že minúta ticha pre ženské obete vrážd žien, ktoré zomreli rukou svojho partnera, že za ne nemôžeme dať minútu ticha, lebo by to bol nebezpečný precedens, pretože čo, keď niekomu nabudúce zomrie psík alebo mačka, či budeme mať rovnakú minútu ticha, tak vy si dovoľujete hovoriť o cynizme. No nehnevajte sa, ale mne bolo zle, keď som videla tie vaše posty na sociálnych sieťach. Skutočne zle. Len aby ste oddialili pád vlády, aby ste možno mali nejakú šancu takýmto spôsobom presvedčiť pána Danka, ktorý si myslím, že v tom momente už bol skalopevne rozhodnutý. Tak ste zneužili túto ľudskú tragédiu. A zrovna vy. Vy, ktorí ste dva týždne predtým preukázali taký dešpekt obetiam vrážd. Nehnevajte sa, jeden odporný politický cynizmus ste predviedli. Buď ste tak prázdni, neviem, alebo ste si to neuvedomili, alebo možno obidvoje dokopy. Možno nechápete, že tak, ako sme sa tu všetci postavili minútou ticha za tú tragédiu v Staškove, tak rovnakú minútu ticha s rovnakým signálom spoločnosti sme tu mali mať dva týždne dozadu, ale nie. To ste nepriniesli vy, tak to bol problém. Vtedy to nie sú ľudia, vtedy to nie sú tragédie. Ja skutočne sa musím priznať, že nerozumiem a normálne sa pýtam, či vám potom nie je hanby toto robiť. Povedzte. A moja ďalšia otázka je a bude začínať rovnako. Či vám nie je hanby, keď sa pozriete na tú toxicitu spoločnosti, ktorá sa šíri z múrov tejto budovy, pretože tu sa to deje a potom samozrejme na Úrade vlády a tak ďalej, ale tu sa to deje aj medzi nami v parlamente. A potom to prechádza do spoločnosti, k ľuďom, do rodín aj k deťom. A potom sa tu idete hrať na nejakých záchrancov, lebo idete zachrániť svet tým, že predradíte bod. No nehnevajte sa. Pozrite si všetky videá vášho straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka, kde šíri lásku a rešpekt k ľuďom, všakže? A veľmi pokojným a zmierlivým tónom, lebo to presne naša spoločnosť potrebuje. Na všetky tie vyjadrenia premiéra a ja sa k nim potom ešte vrátim. Pozrite sa na spoluprácu s extrémistami, ktorú predvádzate. S extrémistami, ktorí napríklad si teraz zvolili novú stratégiu, že idú hanebne a sprosto nadávať političkám z PS, lebo to prináša lajky. Jeden hučí z lesa, druhý v priamom prenose povie mojej kolegyni, že je hlúpa opica. S takýmito ľuďmi chcete vy vládnuť. S takýmito ľuďmi robíte koalície na regionálnej úrovni. S takými extrémistami, ktorých vidíme aj v iných členských krajinách a mimochodom práve v tejto tragédii boli medializované informácie, že útočník na nejakej fotografii napodobňoval gesto nemeckého neonacistu. A vy s takýmito ľuďmi, ktorí takéto veci robia, proste s extrémistami, chcete vládnuť. Aký signál to vysiela aj tým mladým ľuďom? Že vlastne v tej republike, no dobre, máme tam odsúdeného extrémistu. Máme tam ľudí, ktorí chodia na rôzne extrémistické koncerty, ktorí dokonca hrajú v skupinách, ktoré hovoria o smrti pre Židov a podobne, tak s takými to vy idete vládnuť. To je OK. Čudujeme sa potom? Čudujeme sa, v akom stave je spoločnosť? Čudujeme sa, aké príklady si berú naši mladí? Lebo odtiaľto, odtiaľto to všetko vychádza. Včera tu pani poslankyňa Matejičková citovala pani učiteľku, ktorá sa vyjadrovala k tej tragédii. Ja vám tiež dám jeden citát. Je od istého ctihodného občana, ktorého vy veľmi radi obhajujete, a síce Danyho Kollára. Publikoval také video. Jeho titulok, ja som to nedokázala pozerať. To sa vám priznám vopred, pretože každý máme nejaké mentálne zdravie, všakže? Publikoval video, ktoré sa volá „Čo ma je po nejakej učiteľke“. Toto je váš parťák. Toto je človek, ktorému advokátska kancelária čelného predstaviteľa strany SMER, podpredsedu vlády a ministra obrany, zabezpečovala obhajobu. Tak potom nehnevajte sa, ale ja tým vašim slovám tu, že ako vy si vážite, ako vy vzdávate úctu obetiam, ako vám je to ľúto, tak neverím. Keď potom toto predvádzajú vaši známi. Zároveň, však to opäť do radov strany SMER. Vaši čelní predstavitelia sa stretávajú s ľuďmi ako sú tejtovci. Aký signál tým vysielate? Ja si presne pamätám, ako som tu stála pred letom, pretože sme sem prišli s uznesením o mizogýnii a o dešpekte k ženám. Prerušili ste rozpravu, lebo ste sa ponáhľali domov na prázdniny. A presne o tomto som hovorila. Aký signál to vysiela spoločnosti? Aký signál to vysiela mladým ľuďom, že sa tu čelní predstavitelia strany SMER prezentujú na fotkách s človekom, ktorý si postavil svoj nechutný biznis na násilí na ženách. Povedzte mi, čo si potom tí chalani myslia, že toto je normálne? A všetky tie monštrá, ja ich tak nazvem, na sociálnych sieťach, ktorí si robia lajky, ktorí si robia svoju slávu, svoju fame na tom, že nadávajú ženám, že ich ponižujú, že sa im vysmievajú. A čuduj sa, svete. Koho sú to známi? Koho sú to priatelia? Koho sú to podporovatelia? Opäť raz, vládnej koalície a extrému. Tak sa zamyslite nad tým, čo legitimizácia a normalizácia takýchto ľudí vysiela mladým a vôbec celej spoločnosti ako signál. Opäť začnem tou otázkou, či vám nie je hanby. Nie je vám hanby takto zneužívať tú tragédiu, keď vy ste na čele ministerstiev, v ktorých oblasti sa toto stalo? Ministerstvo vnútra. Vrátim sa k Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Sú medializované, zatiaľ nepotvrdené, takže nebudem špekulovať, ale informácie o tom, že už koná inšpekcia, pretože mohla zlyhať polícia. Viete, neprejde týždeň, aby ma nekontaktovala nejaká obeť domáceho násilia s tým, že v jej prípade nekonala polícia, nekonala prokuratúra, nekonajú súdy. A špeciálne, čo sa týka polície, vám viem zreprodukovať a budem ich reprodukovať aj kompetentným prípady, keď polícia povie, že niektorý druh, manžel, partner stojí pred dverami s vŕtačkou a vyhráža sa jej a jej dieťaťu a polícia jej povie, že „viete, pani, je to spolumajiteľ bytu. Vy ho musíte pustiť dnu.“ Asi máme nejaký problém, nemyslíte? V koľkých prípadoch polícia nekoná, aj keď sa jedná o závažné skutky domáceho a partnerského násilia? V koľkých prípadoch to podcenia? Koľko obetí my ešte potrebujeme na to, aby sa možno aj v tom Policajnom zbore niečo zmenilo? Pod ministrom vnútra. A viete, nehnevajte sa, ale že aká politická kultúra to tu už je. Že sa stane takáto tragédia. A namiesto toho, aby minister vnútra vyvodil za to zodpovednosť, tak proste on politikárči. V civilizovanej demokratickej krajine, a nechcem povedať, že západného typu, lebo ja nedávam Slovensko na nejakú perifériu, ale jednoducho tam, kde by fungovala politická kultúra, tak tam by minister vnútra okamžite odstúpil. Okamžite. Ale tu sa už aj prestávam čudovať, lebo však on neodstúpil nielen za košele z kávových zŕn, za predražené hasičské autá, ktoré potom nefungovali, ale napríklad ani za smrť človeka bez domova, myslím, že sa to stalo vtedy v Košiciach, keď očividne zlyhala polícia. Nie, taká politická kultúra u nás nie je. Čo sa týka ministerstva školstva, ja by som sa úprimne chcela opýtať, čo zmenil minister školstva dva roky po tragédii Spišskej Starej Vsi, pretože takúto tragédiu sme tu už mali. A možno ste si niektorí spomenuli práve včera, pretože včera bol útočník zo Spišskej Starej Vsi odsúdený na 25 rokov. Čo sa odvtedy zmenilo na tých školách? Ďakujem pekne. Pretože my sme sem napríklad prišli s uznesením, kde sme vyzývali ministerstvo školstva ku konkrétnym krokom. A musím povedať, že napríklad čo sa týka tejto súčasnej tragédie, aspoň pokiaľ mám informácie, tak škola konala tak, ako mala v tom prípade. Ale čo tie ostatné školy? Pretože často nevedia, aké postupy majú mať, často nevedia, že takýchto problémových žiakov majú, nevedia, čo s nimi, nefunguje jednoducho tá spolupráca medzi rôznymi orgánmi, rezortmi. A ja z toho neobviňujem vás, pán minister, ja sa pýtam, či tie dva roky boli efektívne využité na to, aby sme niečomu takémuto vedeli zamedziť. Ja hlavne chcem upozorniť na to, že my sme tu za to zodpovední a teraz nehovorím o ministrovi školstva, ale my v tomto pléne za to, čomu sa tu venujeme. Vy skutočne máte pocit, že v tomto pléne riešime tak závažné celospoločenské problémy, ako je napríklad násilie na ženách, ako je radikalizácia mladých? Až teraz po dvoch rokoch to riešime. Namiesto toho, že sa tu zaoberáme kadejakými ťalafatkami, čo si tu kto dá na billboard a potom sa to snaží po troch rokoch svojej vlády presadiť. Alebo nezmyselné: poďme predĺžiť to alebo zmeniť volebný systém tak a podobne. Nemali by sme mať trošku väčšiu zodpovednosť k tomu, aké signály odtiaľto vysielame k našej spoločnosti? Špeciálne, čo sa týka toho násilia na ženách. Veď neprejde mesiac, aby nám tu rukou partnera nezomrela nejaká žena. A viete, koľko z nich každodenne zažíva domáce a partnerské násilie? A povedzte mi, kedy sme to tu riešili? Začal to riešiť minister Susko až po tragédii v Gelnici. To bolo všetko. My sme sem prichádzali s návrhmi zákonov a vy ste ich zhadzovali zo stola. A potom hovoríte o nejakom ľudskom cynizme a podobne. To ma skutočne dvíha zo stoličky. Generálny prokurátor, a včera to tu moja kolegyňa Plaváková zdôrazňovala, upozorňuje dlhodobo na narastajúce násilie u mladých. A? Kde? Kde to riešime? Kto sa tým zaoberá? Absolútne nikto. Štátna školská inšpekcia upozorňovala na nárast mizogýnie. Viete, ja mám 11-ročného syna. Nemám vedomosť o tom, že by na jeho základnej škole, a chodí teda štátnu školu u nás vo Zvolene, že by mali nejaké vyučovanie o tom, ako mať rešpekt, ako byť solidárny, ako jednoducho sa správať v spoločnosti, ako zamedzovať presne takýmto prejavom mizogýnie. Štátna školská inšpekcia, bolo to v roku 2025, vydala správu, v ktorej upozorňuje na to, že 21 % chlapcov súhlasí s názorom, že ženy nemajú schopnosť viesť firmu ani krajinu. 21 %, každý piaty chlapec spochybňuje vysokoškolské vzdelanie pre ženy. Na školách mladí chlapci, 35 % chlapcov na stredných školách. Súhlasí s názorom, že ženy nemajú schopnosť viesť firmu ani krajinu. 21 % každý piaty chlapec spochybňuje vysokoškolské vzdelanie pre ženy. Na školách mladí chlapci, 35 % chlapcov na stredných školách je ochotných riešiť problémy násilím. Ak to štát nezvláda. Rozumiete tomu? 35 %. To je 35 % potenciálnych útočníkov, ktorí si povedia, že je tu nejaký problém a štát na to nemá kapacity, nerieši to, polícia nezasahuje alebo mi systém nedáva to, čo ja potrebujem, tak môžem konať. Môžem niekoho zbiť alebo môžem niekoho zabiť. Uvedomujete si to? Ale prečo hovorím o tom, že tu jednoducho máme veľký celospoločenský problém? Pretože áno, my politici máme za to aj zodpovednosť. A pozrite sa napríklad na to, čo sa teraz udialo v Spojených štátoch amerických. Abo tí nám nemajú veľmi čo kázať a ísť príkladom. Napríklad v tomto. Na univerzite Cornell znásilnili mladé dievča, 20-ročné. A viete, aký bol trest pre páchateľov? Bolo ich sedem. Sedem mladých chalanov, jej spolužiakov zo školy znásilňovalo túto babu sedem hodín. Ona musela odísť zo školy, pochopiteľne, pretože nedá sa asi ďalej fungovať po tom, čo sa vám niečo takéto stane a už vôbec nie pozerať na tých páchateľov. A oni nečelili žiadnemu trestnému konaniu. Škola im dala napísať esej o tom, čo urobili. Chápete to? A prečo o tom hovorím? Áno, Amerika je ďaleko, ale zároveň to poukazuje na to, alebo teda hovorí o tom, že toto je celospoločenský problém. Tam nejde o to, že akú máme, nemáme legislatívu, aj keď aj tá legislatíva by sa u nás mala zlepšiť. Ale to, aké signály sú vysielané v spoločnosti. Prečo si myslíte, že sa niečo takéto môže stať v Amerike? Veď si pozrite na celú tú MAGA schému, na to, čo vysiela ako signály do spoločnosti Trumpova administratíva, že napríklad neboli žiadne trestné stíhania po Epstein case. Pretože jednoducho násilie na ženách sa toleruje. Je OK tak sa správať. A keď som vám dala napríklad to číslo, že každý piaty chlapec spochybňuje vysokoškolské vzdelanie pre ženy. Spomenie si niekto z vás na vyjadrenia jedného influencera, slovenského mladého? Ďakujem, Janka. Áno. Ktorý povedal, že najskôr by mali ženy porodiť dieťa, ak teda chcú ísť na vysokú školu, ale vlastne vysokú školu ani nepotrebujú. Je toto normálne? Povedzte mi. 2018 Robert Fico: Ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá. 2026 Robert Fico: A vy sa zasmejete. Dobre. 2026: Je úplne mimo. Normálna hlúpaňa. 100 l studenej vody by som vystriekal na ňu ako v blázinci. Richard Gluck: Veď sa pozrite, čo sa deje vo svete, v tej Amerike. Po 17 rokoch si nejaká žena spomenie, že bola znásilnená. A toto sú len niektoré výroky, ktoré som si narýchlo dohľadala. Aký signál toto, prosím vás, vysiela tým mladým mužom, ktorí sa často hľadajú, objavujú, ktorí si budujú svoju osobnosť? Preto na vás apelujem, že tu máme veľký celospoločenský problém a že je veľmi dôležité, akým spôsobom sa my tu vyjadrujeme. Že tu váš poslanec zo strany HLAS nazve bývalú ministerku spravodlivosti hyenou. Že iný človek, iný bývalý poslanec tu nazve moju kolegyňu Pláková sukov, a namiesto toho, aby prišla nejaká sankcia, nejaké potrestanie, tak sa stane ministrom. Veď my sme normálne svetový unikát, ľudia. Vy ste s týmto OK, že sa takéto veci dejú? Mali sme tu pred dvoma dňami takú medzinárodnú organizáciu, ktorá sa venuje okrem iného demokratickým procesom v parlamentoch a hovorili sme pod záštitou pána predsedu výboru ústavnoprávneho Čelára z HLAS-u o tom, ako máme implementovať v parlamente rôzne opatrenia na posilnenie rovnosti žien a mužov v parlamente. A ja som to tak počúvala aj s úsmevom, lebo to všetko, čo nám hovorili, tak to je vlastne hudba budúcnosti pre nás. Pretože to, ako vy sa tu správate, ako sa tu k sebe správame, tak si myslím, že že 100 rokov za tým všetkým, čo nám oni hovorili. A ja som im to tam povedala, že viete, je pekné, vy ma tak napĺňate nádejou pri tom, čo hovoríte, že raz aj ten náš parlament môže byť miestom, kde všetci majú rovnaké príležitosti, možnosti a kde vysielame pozitívne signály spoločnosti. Padla tam jedna veta, ktorú vám zopakujem. Prepáčte, bolo to teda v angličtine, ale že: don’t steal and don’t harass. Niekraď. Neobťažuj. A vravím, ja to dám normálne napísať tu do tých lavíc. To by malo byť také základné motto. A keď som im povedala, že viete, u nás nielen, že máme z 150 poslancov 35 žien, z toho 17 sedí tam na tej strane v mojej strane, potom človek, ktorý urazí ženu, že to už nie je, že obťažovanie, to je proste taká urážka, ktorú slušný človek ani nezopakuje, tak ten nedostane sankcie, ako ste hovorili, ako nám teda tá medzinárodná skupina hovorila, ale ten sa stane ministrom, že je tu bežné, že proste takýmto spôsobom tu pristupujeme k ženám, že mali sme spoločne taký prieskum, ktorý bol organizovaný Možnosťou voľby a organizáciou Bez sexizmu o tom, čo si všetko zažívajú političky v tomto parlamente a týka sa to rovnako vašich kolegýň z koalície, ako aj nás z opozície. A napriek tomu, no čo? Pokračuje sa v tom. A viete, ja keď som vám citovala toho Roberta Fica, tak ste sa tu niektorí usmiali, keď hovoril teda o tom, že keď bordel nefunguje, treba vymeniť dievčatá. Teraz 2 dni dozadu alebo tri dal zase jeden z tých svojich skvelých vtípkov na nejakom guláši, myslím na východe. A viete, toto je veľký problém, lebo na tom by ste sa nemali smiať. Pretože presne to začína takýmito vtípkami, nevinnými žartíkmi. Toto všetko vytvára v spoločnosti tú náladu alebo tú domnienku, že ženy sú niečo menej, že k ženám sa môžeme takto správať, že žena jednoducho nie je rovná si s mužom. A toto hovorí váš premiér. A potom sa tu čudujem, že tu máme prejavy mizogýnie, ktoré idú až do tých najhorších, ktoré vyúsťujú do tých najhorších tragédií? Ďalší prieskum: 80 % mladých sa stretlo s online hejtom, polovica zažila hejt na vlastnej koži. 80 % sa stretlo s mizogýnnymi prejavmi. A mnohí ich nevnímajú extrémne a to je práve ten problém. Vnímajú ich smiešne, vtipne, normalizujú ich. 90 % sa stretlo s názorom, že muži majú dominantné postavenie. Jeden z 10 s tým aj súhlasí. Jeden z 10 zatiaľ. Ak takto bude ďalej pokračovať naša spoločnosť, tak to nebude jeden z 10, ale práve naopak. Možno jeden z 10 si povie, že takto to skutočne nemá byť. Viac ako 50 % sa v online priestore stretlo s prejavmi pravicového extrémizmu. Opäť, považovali ich skôr za pózu, za vtip. Až na to, že potom to prerastá do problémov, do celospoločenských problémov, ktoré máme. Pretože áno, tak to funguje aj tá známa manosféra, o ktorej hovoríme. Snaží sa najmä mladým chlapcom, ale samozrejme aj mladým dievčatám, mladým ľuďom nahovoriť, že celý svet je proti nim. Dokonca mám citát Milana Mazureka: „Liberáli sú proti tebe.“ Celý svet je proti tebe, ale ak budeš silný, ty zvíťazíš. Toto vštepujeme mladým ľuďom. Samozrejme, že väčšina z nich, aj to z toho prieskumu vyplynulo, sa cítia nepochopení. A toto ich zasahuje. Zasahuje ich to v období, keď sú pod tlakom. Tak mi povedzte, akú ďalšiu generáciu si tu spoločne budujeme. A áno, je to problém aj v iných krajinách, ako som už spomínala. Ako to riešia? Posilňovaním kritického myslenia na školách, posilňovaním občianskeho vzdelávania, včasným zachytením takýchto prípadov, individuálnou podporou. U nás sú školy, a v tomto napríklad musím pochváliť tú školu môjho syna. Lebo majú odborných pracovníkov aj psychológov, ale to je skôr dnes rarita ako pravidlo na tých školách. Nestíhajú, nemáme ich dosť. Efektívny zásah. Rovnako, ako sú naše školy pripravené. A opäť sa vrátim k Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Pred dvomi rokmi kamery na školách, veľký projekt. Tým ochránime našich mladých. Čo sa s tým stalo? Možno si uvedomil, že to až také efektívne nebolo, že? Ale opäť to bolo o tom politickom marketingu. Ja, minister vnútra. Idem zaviesť kamery na školy. Viete, a budem tým už aj končiť. Ja som sa tu v tomto pléne naučila jednu vec. Že tu sa robí, kým je tu táto väčšina, iba taká akože politika alebo politika prázdna. Vidíme, že máme nejaký problém a namiesto toho, aby sme tu strávili hodiny tým, že budeme spoločne vylepšovať nejaký návrh zákona, ktorý mu má pomôcť, tak nie. Niekto sa na ten problém hodí, skočí naň, príde s prvým prvoplánovým riešením, ktoré neexistuje nikde inde. Ako je napríklad aj tento zákaz sociálnych sietí, pretože včera vám to vysvetlila kolegyňa Zora Jaurová, že toto, čo idete vy zavádzať, tak nie je, že prvým krokom, to nie je ani krok nula, to sa ani nepohneme. Taký je to veľký nezmysel. Ale bude to na billboardoch. Už to máte na tých tabuľkách, s ktorými chodíte do diskusných relácií. Kočíkovné a ja neviem, čo ste ešte všetko mali na billboardoch a na tých tabuľkách a je tam aj tento zákaz. Ale to, že absolútne nebude fungovať, že tým ničomu nezabránite, tak to tam nenapíšete, to nepoviete. Lebo toto bude vašou témou. A ja by som si skutočne želala sedieť v takom parlamente, ktorý sa naopak k ľuďom tam von stavia zodpovedne. A keď vieme, že tu nejaký problém máme, tak ho budeme riešiť. Ale nie preto, aby to bol politický marketing, aby sa mi zvýšili čísla o 0,2 %, ale preto, aby som to aj vyriešil. A to žiaľ ani tento zákon nerobí. Mne to je skutočne ľúto, lebo ako aj kolegyne, ktoré sa venujú školstvu, povedali, sú tam dobré veci. Sú tam dobré veci, pán minister. A my by sme to veľmi radi aj podporili, pretože bude to síce potrebovať čas, ale áno, robíte ten prvý krok. Ale to, čo tam pridávate ako zákaz sociálnych sietí, ktorý, všetci si uvedomujeme, že musíme na to priniesť nejaké riešenie, tak to žiaľ váš návrh zákona nerieši. A to mi je ľúto. Robíte z toho iba prázdnu politiku prázdneho marketingu. Ďakujem. [10:57] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Ja som bol informovaný, že hlasovať sa bude až o 11:10. Máme 14 faktických poznámok, tak navrhujem, zoberme ešte nejaké tri, štyri a potom dáme prestávku. Pán poslanec Pročko s faktickou. [10:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, vo svojej faktickej som presne hovoril o tom, o čom ste rozprávali vy, že je to absolútne, ale absolútne úbohé skrývať sa za to, že vy ste nepredradili náš zákon a vy ste urobili to, že nebudeme hlasovať o tom, že treba pomôcť mladým ľuďom. O 17:00 sme hlasovali o tom, že predradíme bod rokovanie o odvolávaní Tarabu. To znamená, že by sme o tom bode, ktorý navrhla pani Puškárová, a súhlasím s vami, že to bolo naozaj populistické, že to vôbec nebolo o tom, že poďme, poďme rýchle, rýchle rokovať, tak dve hodiny by sme rokovali. Dve hodiny. A absolútne s vami súhlasím, že naozaj statusy niektorých koaličných poslancov, nenávistné statusy a pod tými statusmi, keď čítam, ako nás treba obesiť, ako nás treba postaviť k múru, ako treba vystrieľať naše rodiny, ako ja, keď čítam o mojej mame, o mojej mame, keď čítam nenávistné komentáre pod statusmi tých, ktorí tu rozprávajú, že naši rodičia, neotierajte si pusu o našich rodičov a tí ľudia pridávajú odpor, nechutné statusy a ich voliči, nenávisť, ktorú tam šíria, je tak, naozaj, ja si myslím, že v prvom rade, pani kolegyne a kolegovia z koalície, dajte si pozor alebo píšte tie statusy ako ľudia a nie ako politici, ktorí musia nenávidieť. Ďakujem pekne. Posledný je. Ďakujem pekne. [10:59] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie v rozprave. A dovoľte, aby som sa pozeral na to presunutie toho včerajšieho bodu. Trošku ináč. Čo robila vládna koalícia od tragédie v Spišskej Novej Vsi? Prečo sa tento bod neprerokoval už dávno, dávno? Čakalo sa na ďalšiu tragédiu, ktorá sa teraz stala? A potom, pardon, ale naozaj pokrytecky takýmto spôsobom niečo precúvať v situácii, keď už Čo robila vládna koalícia od tragédie v Spišskej Novej Vsi? Prečo sa tento bod neprerokoval už dávno, dávno? Čakalo sa na ďalšiu tragédiu, ktorá sa teraz stala? A potom, pardon, ale naozaj pokrytecky takýmto spôsobom niečo presúvať v situácii, keď už je zjavný program, a potom si na tom spraviť facebookovú kampaň teda na sociálnych sieťach mi príde naozaj plytké a smiešne. A ja dúfam, že ľudia to vidia. Ľudia vidia to, že keď táto vládna koalícia si potrebovala nadeliť beztrestnosť a ochrániť seba a svojich kumpánov, tak je schopná v skrátenom legislatívnom konaní za jednu noc prijať návrh zákona. Teraz sa čaká rok. Je tu ďalšia tragédia a zrazu, jak sa rýchlo ideme ponáhľať, podstatci jeden deň, urobíme z toho seansu na sociálnych sieťach, že čo si to tá opozícia dovolila. Tak ja sa pýtam, čo si to dovoľujete vy, čo ste doteraz robili, prečo tento návrh zákona ide až teraz. Ďakujem. Pani poslankyňa Kosová. [11:00] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne za slovo, Beáta, ja ti srdečne ďakujem za to, že si poukázala naozaj na to farizejstvo a pokrytectvo politikov HLAS-u a dovoľ mi, aby som ešte do tej mozaiky pokrytectva týchto, že vraj sociálnych demokratov pridala aj ďalšie veci, na ktoré si trošku pozabudla. Minulý týždeň sme tu rokovali tiež o zákonoch, ktoré sa chvália, že sú tiež ochranou detí, a pritom nejde o nič iné iba o reštriktívne zákony, kde sa pán minister práce, sociálnych vecí odtrhol a so svojou protirómskou rétorikou naozaj si môže podať ruky s extrémnou pravicou, ktorým berie aj to málo, základné potreby, rodinné prídavky kvôli zaškoláctvu. Miesto toho, aby efektívne riešil príčiny zaškoláctva, tak naozaj vykráda slovník extrémnej pravice, s ktorým si podávajú ruky. A prečo? No lebo HLAS-u padajú preferencie. Myslia si, že keď si budú asi podávať ruky s Republikou, tak od Republiky prídu znova tí voliči k HLAS-u, ale to tak celkom nefunguje. Mali by s tým prestať, lebo aj tak sa im to neoplatí. Spomínala si aj kamery od Šutaja Eštoka. A že kde sú. No, len taká malá pikoška. Napríklad v obci Staškov tieto kamery nefungovali kvôli výpadku energie. A dovoľte mi ešte poukázať na tú políciu a na jej nefunkčnosť, za ktorú by mal Šutaj Eštok odstúpiť. Neviem, či ste zachytili, ale aj včera bol medializovaný prípad, kedy mladý chlapec sa vyhrážal ďalšiemu na ulici so sekerou v ruke a bolo podané trestné oznámenie a polícia viac ako 10 dní vôbec nekonala, že vraj vyhodnocovali nejaké procesné veci a vôbec, ale vôbec nekonali a chlapec ďalej mohol kedykoľvek zaútočiť, tak takto funguje. [11:02] Martin Dubéci Polícia. pán poslanec Vlček [11:02] Erik Vlček – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tu evidentne platí, že sa veľmi snažíte ospravedlniť svoj postoj z utorka a možno je to aj preto, že sami cítite, že ste v ten deň proste nepochopili jednu úplne základnú vec, a to je elementárna ľudskosť. Viete, v deň po tom tragickom útoku nešlo v ten deň o politický súboj, išlo o úctu k obeti a o bezpečnosť detí a viete, vy sami sa pritom často staviate do pozície morálnych autorít a váš predseda dokonca hovoril o hyenizme a ja by som o to viac očakával ten deň v takejto tragédii, že budete vedieť odložiť politický boj a pýtate sa tu v parlamente, že či riešime, či riešime dôležité témy, aké signály vysielame do spoločnosti a ja vám túto otázku tiež takisto môžem pokojne vrátiť, že aký signál ste vlastne v utorok vyslali vy do spoločnosti. Ďakujem. Prerušujem rokovanie. [11:03] Martin Dubéci Prerušujem rokovanie pléna do 11:10. Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním. Ešte predtým poprosím pána poslanca Ferencza. [11:14] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním. Ešte predtým poprosím pána poslanca Ferenčáka, kolu si môžete nechať. Pukance vás poprosím odniesť zo sály, lebo taký máme rokovací poriadok. Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec, poprosím vás, na to netreba slovo. Treba rešpektovať rokovací poriadok, takže, keď máte rekvizitu jedlo, kolu môžete mať, tak vás poprosím, aby ste to odniesli a rešpektovali to, čo je dohodnuté. Pán poslanec Krúpa, nech sa páči, procedúra. Ďakujem. [11:15] Juraj Krúpa – Vystúpenie s procedurálnym návrhom V mene troch poslaneckých klubov PS, Č, SKDH podávam návrh na zaradenie nového bodu programu do aktuálnej schôdze s názvom návrh na prijatie vyhlásenia k pokračujúcej vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine. Odôvodnenie: váš prezident Pellegrini vo Valnom zhromaždení OSN mal zásadný prejav, v ktorom jasne odsúdil ruskú agresiu, hovoril o nemennosti hraníc Ukrajiny, o porušovaní medzinárodného práva, ukrajinskej integrite. Zároveň vy hovoríte o tom, že potrebujete pokračovať v tejto vládnej koalícii, lebo chcete mať politiku na všetky štyri svetové strany. Ja sme pripravili teda návrh uznesenia, ktorý kooperuje vyjadrenie prezidenta. Ja som presvedčený, že v rámci politiky na štyri svetové strany viete podporiť aj tú svetovú stranu, kde by sme mali byť podľa vízie 2040 hodnotovo ukotvení aj medzi našimi partnermi a spojencami, a teda potvrdiť a podporiť tieto slová vášho pána prezidenta aj v tomto uznesení. Ďakujem vám pekne. [11:16] Richard Raši Dobre, ďalší procedurálny návrh dám ja v súvislosti so zmenami v zložení poslaneckého zboru. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh na zaradenie nového bodu do programu 61. schôdze, ktorým je informácia mandátového a imunitného výboru o uplatňovaní mandátu poslanca a zániku mandátu náhradníka poslanca Národnej rady a navrhujem, aby sme túto informáciu prerokovali ihneď po procedurálnych návrhoch a následne by sme o nej aj hlasovali. Je to štandardná procedúra, je s ním všeobecný súhlas? Áno, ďakujem. A druhý procedurálny návrh, ak body ministra zdravotníctva neprídu na rad dnes, sú termínované po bodoch ministra školstva. Alebo sa dnes teda o nich rokovať nebude. Navrhujem, aby sme tieto body začali prerokovávať zajtra pred termínovanými bodmi. Je všeobecný súhlas? Nie. Dobre, takže o jednom procedurálnom budeme hlasovať teraz, pán poslanec Horecký. [11:17] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, mám procedurálny návrh k hlasovaniu k tlači 1343. Znenie návrhu je takéto: „Žiadam hlasovať jednotlivo o každom z dvoch bodov pozmeňujúceho návrhu k návrhu uznesenia k tlači 1543, ktorý som predložil. Vízia Slovensko 2040 cesta ku kvalitnejšiemu životu. Pán poslanec Michal.“ [11:18] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov SNS, SMER a HLAS žiadam o zaradenie hlasovania o všetkých parlamentných tlačiach okrem 1312 Občiansky zákonník, 1533 o štátnych symboloch a 1480 o športe na utorok o 11:00. Tieto tri dnes, ostatné na utorok o 11:00. Ďakujem. [11:18] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Navrhujem, aby sa o tlači č. 1448, vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, hlasovalo bezprostredne po skončení rozpravy o tomto bode. Odôvodnenie. Apelovali ste na to, aby sme tento zákon odhlasovali čo najskôr. Teraz aj po slovách Jána Michelka je jasné, že sa s ním až tak neponáhľate. My žiadame, aby sa o ňom hlasovalo okamžite po skončení. Ak je to skutočne priorita tohto pléna, tak pristúpme k hlasovaniu len čo bude bod skončený. Ďakujem. [11:19] Richard Raši Pani poslankyňa [11:19] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Mesterová. Ďakujem pekne. Na návrh troch poslaneckých klubov SaS, KDH žiadam o presunutie tlačív 1462 a 1321 na ďalšiu schôdzu. Sú to tlače PS. [11:19] Richard Raši Pán poslanec Ferenc [11:19] Ján Ferenčák – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Po prvé, dávam námietku voči vašej pripomienke, pán predseda, a po druhé, na základe § 32 rokovacieho poriadku zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, ods. 4, kde do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a jedlo. Chcem sa spýtať, v čom som porušil tento rokovací poriadok konkrétne, keďže všetky tieto veci nie sú prítomné na mojom stole. Ďakujem. [11:20] Richard Raši To je jedno, ale ma chcete, čiže máte popcorn, nie máte popcorn, pán poslanec. Dobre. Pokiaľ nájdeme, nie. Dobre. Pán poslanec je ešte aj chytrý. Pán poslanec Kiš, nech sa páči. [11:20] Štefan Kišš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Ja navrhujem, aby sa na takéto flagrantné a zámerné porušenia rokovacieho poriadku, ako teraz predviedol pán poslanec Ferenčák, upozorňovalo mimo záznam. Napríklad nejakým upozornením zo strany personálu. Nie nie takto on the record, ako ste urobili vy, pretože jediné, čo sa tuná udialo práve pán poslanec, unikol mi váš procedurálny návrh, ktorý, ktorý sa má týkať rokovania, nech sa páči. Ten, ten prostredný návrh je, aby, aby ste na toto neupozorňovali online, pretože napríklad tuto topiaci sa pán primátor Kežmarku jediné, čo dosiahol, je pozornosť médií, nič nedosiahol a flagrantne porušuje rokovací poriadok, ktorý si my teda všetci ctíme. No. Hovorím to veľmi nerád, ale naozaj s vami súhlasím. [11:21] Richard Raši Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Krúpu. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 50 proti, 28 sa zdržalo hlasovania. Uznesenie, návrh sme neschválili, budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme. Prítomných bolo 77 poslancov, 77, tento návrh bol schválený, takže môžeme v ďalšom hlasovaní hlasovať všetci o návrhu pána poslanca Horeckého. To my sa vlastne my, 143 poslancov, bolo za. Ja som bol proti. Omylom návrh bol schválený. Pán poslanec, pán poslanec Michalko, nech sa páči. Budeme hlasovať o jeho návrhu. Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 52 proti, 13 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh bol schválený. Pán Špánik, poslankyňa Jurík, nech, budeme hlasovať o jej návrhu. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 65 za, 72 proti, 4 sa zdržali. Hlasovanie, návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Mesterovej. Prezentujeme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 142 poslancov, 141 za, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili, budeme hlasovať o... A tak. Pán Antecký, dali ste mi to aj písomne, dali. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kyša. Prítomných bolo 136 poslancov, 58 za, 3 proti, 70 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. No a teraz, keďže sme schválili procedurálne návrhy, tak budeme pokračovať bodom, ktorý sme si teda zaradili. Je to informácia mandátového imunitného výboru. Ja by som poprosil všetky kolegyne, kolegov, aby tu ostali, lebo ihneď po informácii budeme hlasovať a budeme pokračovať v hlasovaní o ďalších bodoch, ktoré boli prerokované v parlamente. [11:26] Marián Saloň Ďakujem pekne, vážení. Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 1. októbra 2026 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú informáciu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi prečítať uznesenie. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2026 k informácii mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní mandátu poslanca a zániku mandátu náhradníka poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie po prvé, že Národná rada Slovenskej republiky 29. septembra 2026 vyslovila nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi po výberovom riaditeľovi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Po druhé, že prezident Slovenskej republiky 30. septembra 2026 odvolal Tomáša Tarabu z funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky a člena vlády Slovenskej republiky po výberovom riaditeľovi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Odvolaním z funkcie si Tomáš Taraba počínajúc dňom 1. októbra 2026 začína uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Po tretie, že podľa § 71 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov Milanovi Garajovi, ktorý 25. októbra 2023 nastúpil ako náhradník za Slovenskú národnú stranu na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dňom 30. septembra 2026. Zanikol mandát náhradníka poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Milan Garaj zostáva náhradníkom za Slovenskú národnú stranu a na kandidátnej listine v pôvodnom poradí. Po štvrté informáciu mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní mandátu poslanca a zániku mandátu náhradníka poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. [11:28] Richard Raši Ďakujem pekne. Takže informáciu sme vypočuli. A otváram rozpravu o tomto bode programu, keď sa nikto do rozpravy nehlási, vyhlasujem ju za skončenú. Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady. Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prezentujeme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 140 poslancov, 139 za, jeden sa zdržal hlasovania. Návrh bol schválený. Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Danka, Michelka, Farkašovského a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 241. Poprosím Jána Podmanického medzitým, aby prišiel, ktorým sa dopĺňa zákon č. 241 z roku 1993 Z. z. o štátnych sviatkoch. Nech sa páči, pán poslanec. [11:29] Richard Raši 293 Z. z. o štátnych sviatkoch. Nech sa páči, pán poslanec. [11:29] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, v rozprave Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto. Dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie. [11:30] Richard Raši Prezentovalo sa, prítomných bolo 77 poslancov, všetci boli za tento návrh. Bol schválený. Nech [11:30] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nech sa páči ďalej. Pán predseda, keďže sme odhlasovali body z informácie, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujeme. [11:30] Richard Raši Sa, hlasujme. Prítomných bolo 140 poslancov, 77 za, 12 proti, 51 sa zdržalo hlasovania návrh. [11:31] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu Bol schválený. Pán predseda, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. [11:31] Richard Raši Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujeme ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku. [11:31] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujeme sa. [11:31] Richard Raši A hlasujme. Prítomných bolo 137 poslancov, 77 za, 59 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili, poprosím pána poslanca Karla Farkašovského, aby prišiel uviesť hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440 z roku 2015 Z. z. o športe, tlač 1480. Nech sa páči, máte slovo. [11:33] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Presne mi je [11:33] Richard Raši Zle s ním. [11:34] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prítomných je 142 poslancov, 92 za, 52 sa zdržalo hlasovania. [11:34] Richard Raši Konštatujem, že sme návrh schválili a postúpili do druhého čítania. Predtým, ako uvedie zákon pani poslankyňa Plevíková. Tak by som rád využil túto príležitosť a pozdravil na balkóne predsedu Černej komisie, pána profesora rektora Mareka Števčeka a ďalších jej členov. Vitajte. A poprosím pani poslankyňu uviesť druhé čítanie o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312, nech sa páči. [11:34] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona podali pozmeňujúce návrhy poslanec Horecký, ktorý podal tri, ďalej poslanec Dušenka a poslanec Farkašovský. Poslanec Danko vzal späť svoj podpis pod pozmeňujúcim návrhom poslanca Farkašovského, a teda nie je možné o ňom hlasovať. Ja som vyňala na samostatné hlasovanie body 71 a 308 správy výboru. Poslanec Farkašovský vyňal na samostatné hlasovanie body 146 a 147 správy výboru. Poslankyňa Plaváková podala návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Najprv dajte, prosím, hlasovať o návrhu, ktorý predniesla poslankyňa Plaváková, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prezentujeme. [11:35] Richard Raši Sa a hlasujme. Prítomných bolo 142 poslancov, 58 175 proti, 14 sa zdržalo hlasovania, návrh nebol schválený. [11:35] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Najprv pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo správy výboru. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 70, 72 až 145, 148 až 307 a 309 až 311 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa [11:36] Richard Raši Hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 77 za, 67 sa zdržalo. Návrh sme schválili. [11:36] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďalej dajte prosím hlasovať o bodoch 71 a 308 zo správy výboru, ktoré som vyňala na samostatné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujeme. [11:37] Richard Raši Zhodujeme. Prítomných bolo 144 poslancov. Nikto nebol za, 78 proti, 66 sa zdržalo hlasovania. Návrh [11:37] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nebol schválený. Teraz dajte, prosím, hlasovať o bodoch 146 a 147 zo správy výboru, ktoré vyňal na samostatné hlasovanie poslanec Farkašovský s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa. [11:37] Richard Raši A hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 77 za, 67 sa zdržalo, návrh [11:38] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Bol schválený. Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, prednesenom poslancom Horeckým. Týka sa podložného práva. Podzáložného práva, pardon. Presuniem sa [11:38] Richard Raši O vašom mene. Prítomných bolo 144 poslancov, 13039 sa zdržalo hlasovania, návrh bol schválený. [11:38] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďalej dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu prednesenom poslancom Horeckým. Týka sa súkromného fondu. Prednesiem [11:38] Richard Raši Sa hlavne. Prítomných bolo 143 poslancov, 101 za, 27 proti, 15 sa zdržali. Hlasovanie a návrh boli schválené. [11:39] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ako o ďalšom dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu prednesenom poslancom Horeckým, týka sa autonómnej elektronickej osoby. Prezentujme [11:39] Richard Raši Sa, hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 26 za, 103 proti, 15 zdržalo hlasovanie návrh. [11:40] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nebol schválený. Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu prednesenom poslancom Dušenkom. Prezentujme. [11:40] Richard Raši Sá hlasujme. Prítomných bolo 100, 43 poslancov, 25 za, 88 proti, 30 zdržalo hlasovanie, návrh nebol. [11:40] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Schválený. Týmto sme odhlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Prezentujeme. [11:40] Richard Raši Sá a hlasujeme. Prítomných bolo 141 poslancov, 89 za, 51 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh bol schválený, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlasuje niekto [11:41] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Očakávame [11:41] Richard Raši Očakávame sa, hlasujeme. Prítomných bolo 142 poslancov, 90 za, 52 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh Občianskeho zákonníka. Ďakujem pekne. Ešte chcem privítať na balkóne Pozitívna správa seniorov speváckeho zboru Zvonky z Trenčianskeho kraja, ktorí nám prišli zaspievať pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. A tento hlasovací blok ukončujem § 32 ods. 4 rokovacieho poriadku a oficiálne upozorňujem pána poslanca Ferenčáka, že rokovací poriadok porušil a vyhlasujem prestávku do 11:50, kedy pokračujeme v programe, ako ho máme. [11:59] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem veľmi pekne za slovo a teda aj vzhľadom na to, čo sa tu udialo, tebe ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Naozaj obsiahla si tam toho strašne veľa a pod všetko by som sa podpísala, ak by, ak by to teda šlo. A kolegovia z HLAS-u, tak naozaj predvčerom ste tvrdili, že zákon proti radikalizácii musí ísť okamžite na rad. Už by to aj tak nemalo žiaden reálny význam. Účinnosť tým nezmeníte a dnes sme dva dni ďalej a vaša vlastná koalícia už ani nevie garantovať normálne hlasovanie v parlamente. SNS avizuje, že teda nebude hlasovať, kým nebude vyriešené ministerstvo životného prostredia. Takže predvčerom ste nám vysvetľovali, že zákon musíte predradiť, lebo ide o naliehavú bezpečnosť detí. Dnes môže jeho schvaľovanie stáť, lebo sa koalícia opäť nevie dohodnúť na jednom ministrovi. Úprimne, pôsobí to asi rovnako presvedčivo, ako keď nám váš pán minister Eštok po jeho výlete na F1 vysvetľoval, že vlastne Ministerstvo životného prostredia. Takže predvčerom ste nám vysvetľovali, že zákon musíte predradiť, lebo ide o naliehavú bezpečnosť detí. Dnes môže jeho schvaľovanie stáť, lebo sa koalícia opäť nevie dohodnúť na jednom ministrovi. Úprimne, pôsobí to asi rovnako presvedčivo, ako keď nám váš pán minister Eštok po jeho výlete na F1 vysvetľoval, že vlastne on tam riešil online nenávisť voči pilotom F1. Takže, ak vám skutočne išlo o naliehavosť a bezpečnosť detí, mali by ste urýchliť to, aby táto vláda skutočne fungovala, respektíve aby Slovensko malo funkčnú vládu, a teda odhlasovať si predčasné voľby, aby reálne opatrenia pre ľudí na Slovensku sa tu dali schvaľovať, a bezpečnosť naozaj slovenských škôl, bezpečnosť detí a pedagógov by nemala čakať na to, kedy si SNS, HLAS a SMER tuto vydiskutujú svoje personálne. [12:00] Richard Raši Spory. Ďakujem. Je 12:00. Ukončujeme rokovanie, pokračuje malo o 14:00. Ďakujem pekne, dobrú chuť prajem. [13:59] Tibor Gašpar Vážené kolegyne, v súlade so zákonom o rokovaní sú týmto otvárané. Poslanci písomne položili do čela do 12:00 otázok na predsedu vlády, 140 otázok na predsedu vlády, 16 otázok na predsedu kontrolného úradu. Overovatelia schválili poradie. Upozorňujem, že na odpis nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa na tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča, ktorého prosím, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval, že pán predseda vlády sa nezúčastní hodiny otázok, a to zo zdravotných dôvodov, a prajem mu aj skoré uzdravenie. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov. [14:02] Richard Takáč – Vystúpenie Poverených ich zastupovaním. Neprítomného ministra dopravy Slovenskej republiky Jozefa Ráža zastupuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár zastupuje ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok zastupuje ministra školstva a výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky povereného riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáša Druckera. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým nebola vyžrebovaná otázka. Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Slovenskej republiky Denisa Saková, minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Samuel Migaľ, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erik Tomáš a minister novodobého ruchu a športu Slovenskej republiky Rudolf Huliak. Ďakujem vám pekne. Ďakujem, pán minister. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť aj s doplňujúcou otázkou. V rozsahu 2 minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, kedy zhltíte možnosť podať doplňujúcu otázku. A teraz prosím, pán minister, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Ľubomíra Galka a znie: Vážený pán predseda vlády, považujete zotrvanie Filipa Kufu vo funkcii štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky za vhodné, potom, čo ho Tomáš Taraba označil za závadovú osobu, pričom predtým odkazoval aj na dianie v spojitosti s národným [14:03] Tibor Gašpar Parkom Muránska planina. Čas na odpoveď, pán minister, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Galko, pýtate sa, či považujem zotrvanie Filipa Kufu vo funkcii štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia za vhodné, keď ho minister Taraba označil za „závadovú osobu“ v úvodzovkách a hovoril o vyšetrovaniach v súvislosti s Národným parkom Muránska planina. Pán poslanec, v právnom štáte platí prezumpcia neviny. To nie je fráza, ktorú použijem iba vtedy [14:04] Richard Takáč – Vystúpenie Keď sa nám to politicky hodí. Ak sa vedie vyšetrovanie, jeho výsledky majú posúdiť príslušné orgány. Politické vyjadrenia ani nálepky nemôžu nahradiť dôkazy rozhodnutia súdu. Aj Filip Kufa má právo na to, aby sa o jeho zodpovednosti rozhodovalo zákonným spôsobom. Na základe informácií, ktoré mám dnes k dispozícii, považujem jeho zotrvanie vo funkcii štátneho tajomníka za vhodné. Zároveň však beriem vážne, že zazneli závažné tvrdenia o dianí na ministerstve a v národnom parku. Očakávam, že ak má ktokoľvek konkrétne dôkazy, odovzdá ich príslušným orgánom a tie ich riadne preveria. Ministerstvo životného prostredia je rezort nominovaný Slovenskou národnou stranou. O jeho ďalšom politickom a personálnom smerovaní preto budem rokovať s predsedom SNS Andrejom Dankom. Takéto rozhodnutia sa majú robiť po rozhovore a na základe zodpovednosti za fungovanie vlády, nie na základe verejných odkazov cez médiá. Toto je moja odpoveď, pán poslanec. Ďakujem pekne. Pán poslanec má aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán minister, no keďže zastupujete predsedu vlády, tak položím doplňujúcu otázku. Pokiaľ teda budete vedieť na ňu odpovedať, pokiaľ nie, tak ju položím verejne. Nielen podľa odhadov strany Demokrati, ale aj podľa bývalého riaditeľa národného parku, len na Muránskej planine mohlo dôjsť ku škode odhadovaných milión € milión € a za túto škodu má zodpovedať pán Kufa. Jedná sa o pol milióna na zákazky na ťažbu dreva a pol milióna na následky pri predaji dreva. My sme v tejto veci podali aj v decembri 2024 trestné oznámenie a beží tam päť [14:06] Tibor Gašpar Trestných stíhaní [14:06] Ľubomír Galko – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho A tie informácie hovoria o tom, že to jedno trestné stíhanie sa týka priamo pána Kufu. Ja sa chcem spýtať, vy ste hovorili o tých informáciách, že na základe tých informácií, ktorými predseda vlády disponuje, teda sa rozhodol, že, že to dá pánu Kufovi šancu. A chcem sa spýtať, či sú to tie informácie, o ktorých hovoril pán, teraz už poslanec Staraba. Lebo on sa niekoľkokrát pre rôzne médiá vyjadril, že disponuje mimoriadne závažnými informáciami v tejto tematike, ktoré sa týkajú pána Kufu. A že tieto informácie odovzdá predsedovi vlády a že je presvedčený, že pán Kuffa nebude kandidátom na ministra a že tieto informácie odovzdá aj prezidentovi a dokonca chcel vsadiť a navádzal ľudí, aby si vsadili svoj majetok na to, že pán Kuffa sa tým ministrom určite nestane ani kandidátom na ministra. Čiže moja doplňujúca otázka znie, či tie informácie, o ktorých ste vy hovorili, že na základe tých informácií, ktoré má, či sú totožné s tými informáciami, alebo či sú to tie informácie od vtedy ešte ministra životného prostredia, teraz už vlastne poslanca, pána Tarabu. Ďakujem pekne. Máte priestor, pán minister, na odpoveď, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, neviem vám povedať, či sú to presne tie isté informácie. Tie jedny a tie druhé, či sú totožné? Vy hovoríte, že podľa odhadov demokratov. Pán poslanec, ja vám viem iba povedať, že podľa vašich kolegov demokratov, vy sa tak voláte? V rokoch 2020 až 2023 bol rozklad právneho štátu. Ja viem, že vy ste zvyknutí a vaši kolegovia vo vašej politickej strane Demokrati ste zvyknutí ľudí zatvárať bez udania dôvodu. [14:08] Richard Takáč – Vystúpenie A hlavne tí ľudia sedeli viac ako rok vo vyšetrovacej väzbe bez toho, aby potom sa im aspoň čo i len niekto ospravedlnil, lebo všetci dobre vieme, že či rozhodnutia Najvyššieho alebo Ústavného súdu povedali, že boli porušené všetky ľudské práva a hlavne tí ľudia tam sedeli, nevinní ľudia zomierali vo väzbe, pán kolega. Takže myslím si, že ja viem, že pre vás stačí, že niekto povie v mediálnom priestore, že ten niečo spravil alebo ten je vinný za niečo a vy už tých ľudí by ste hneď odsúdili na doživotie, lebo tak ste u vás zdvihnutí. Ďakujem veľmi pekne. Druhou otázkou v poradí je otázka od pána poslanca Andreja Sitkára a znie: vážený pán predseda vlády, opozícia tvrdí, že Slovensko nie je pripravené zásobami plynu na zimu. Aká je pravda? Nech sa páči, pán minister. Ďakujem vám pekne. Vážený pán poslanec. Dám ja pani. Už sme si zvykli na to, že opozícia a médiá dávno stratili kontakt s realitou. Keď vidia úspechy vlády, nemôžu sa na nič iné vyhovoriť len na blúznenie, opakovanie nezmyslov a bezhlavé [14:09] Tibor Gašpar Strašenie, lebo Fico. Odpoveď na vašu otázku je úplne jasná. Áno, Slovensko je pripravené na zimu. A to lepšie ako kedykoľvek predtým. [14:09] Richard Takáč – Vystúpenie Slovenská vláda a SPP pre občanov dokázali zabezpečiť v absolútnych číslach väčšie množstvo zemného plynu ako po minulé roky a ide o historické rekordy. Dovoľte mi to dokázať presnými číslami. V súčasnosti má SPP naplnené zásobníky v objeme vyše 16,8 terawatthodiny zemného plynu. Na pokrytie zimnej sezóny by pritom stačilo osem. 13:00. So súčasnými zásobami by sme teda vedeli prečkať aj dve zimy. A to ešte ani poriadne zima nezačala. Pre porovnanie, v roku 2021 malo SPP pripravených 8 terawatthodín a v roku 2023 14 terawatthodín. SPP však svoje zásoby, zásobníky naďalej napĺňa. V roku 2025 a 2026 SPP zabezpečila v absolútnych číslach najväčšie množstvá zemného plynu v histórii Slovenska. Ide o zásoby na úrovni viac ako 100 % celoročnej spotreby domácností. Slovensko patrí v Európskej únii medzi špičku, čo sa týka kapacít uskladňovania zemného plynu vzhľadom k spotrebe obyvateľstva. Prekonávame aj krajiny ako je Nemecko, Dánsko či Francúzsko. Preto porovnávať len percentá naplnené v rôznych krajinách Európskej únie je zavádzajúce. Dôležité je vziať do úvahy aj celkovú spotrebu a v tomto pomere Slovensko vyniká. V percentách je naplnenie slovenských zásobníkov na úrovni vyše 54 %. Čo je na prvý pohľad asi o 20 % menej ako v minulých rokoch. Prečo je k tomu tak? Odpoveď je jednoduchá. Predtým skladovacie kapacity vo veľkom využívali aj súkromní obchodníci, ktorí v lete nakúpili lacný plyn a v zime ho výhodne predávali. Tento rok vzhľadom na geopolitickú situáciu však bol v lete plyn tak drahý, že táto stratégia sa neoplácala. Dnes teda, na rozdiel od minulých rokov, drvivá väčšina plynu v našich zásobníkoch patrí slovenským občanom. Vďaka zodpovednej politike vlády je pripravený a sme pripravení, aby sme v bezpečí, pohode a teple prežili predchádzajúcu a prichádzajúcu zimu. Aj vaša otázka. Pán poslanec Galek preto svojimi vyjadreniami na adresu vlády a ministerky nielenže degraduje svoju hodnovernosť, ale aj jeho počínanie hraničí až s trestným činom šírenia poplašnej správy. Ďakujem veľmi pekne. Keď, pán poslanec, nemáte doplňujúcu otázku. Dobre, takže ideme k tretej vyžrebovanej otázke na predsedu vlády. Položil ju pán poslanec Lešo. Znie: Vážený pán predseda vlády, ako sa pozeráte na rozhodnutie Generálnej prokuratúry zastaviť trestné stíhanie pri darovaní migov na Ukrajinu? Nech sa páči, čas na odpoveď. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec. Povedzme si otvorene, čo sa stalo. Maroš Žilinka spláca dlh tým, ktorí ho zvolili. Generálna prokuratúra dnes podáva pomocnú ruku Jaroslavovi Naďovi a snaží sa nás presvedčiť, že pri darovaní migov bolo všetko v poriadku. [14:13] Tibor Gašpar Pán predsedajúci, môžem poprosiť, že by ste upozornili tamtoho pána poslanca, ktorý, pán poslanec Pročko, upozorňujem vás, rušíte vystúpenie rečníka za rečníckym stolom, takže s vašimi [14:13] Richard Takáč – Vystúpenie Výkrikmi a pokrikovaním máte prvé oficiálne upozornenie. Nech sa páči, pán minister, ďakujem vám pokrčene, pán predsedajúci. Najnovšie sa chytá práva Európskej únie ako slamky. Kde Gerova vláda migy darovala? S týmto právom svoj postup nespájala. Zrazu po troch rokoch je z neho hlavný argument Generálnej prokuratúry. Otázka prečo až teraz? Generálna prokuratúra však pri snahe obhájiť tento postup trocha Ola. S týmto právom svoj postup nespájala. Zrazu po troch rokoch je z neho hlavný argument Generálnej prokuratúry. Otázku prečo až teraz? Generálna prokuratúra však pri snahe obhájiť tento postup trocha pozabudla, že právo Európskej únie nedáva možnosť ignorovať slovenskú ústavu. Európske pravidlá môžu vytvárať rámec na pomoc Ukrajine, ale o tom, kto a akým spôsobom môže Slovenskú republiku za Slovenskú republiku odovzdať vojenskú techniku, rozhoduje v prvom rade naša ústava. A tá pri medzinárodných zmluvách vojenskej povahy vyžaduje súhlas Národnej rady. Ak dohoda o odovzdaní stíhačiek a vojenskej techniky nie je zmluvou vojenskej povahy, potom už naozaj neviem, čo ňou má byť. Naď a Hegerova vláda však parlament obišli a bez jeho súhlasu odovzdali štátny majetok v hodnote stoviek miliónov €, preto je úplne legitímne pýtať sa aj na škodu. Odpoveď Generálnej prokuratúry nás nepresvedčila. Nezabúdajme ani na to, že toto všetko urobila vláda, ktorá už nemala dôveru parlamentu a mala obmedzené právomoci. A tu zostávajú vážne pochybnosti, ktoré neboli rozptýlené. Jaroslav Naď dnes oslavuje, lebo Maroš Žilinka mu vystavil politické vysvedčenie. Ak však Naď a Hegerova vláda pri darovaní migov nerešpektovala ústavu, potom stojí argumentácia Generálnej prokuratúry na veľmi vratkých nohách. A či bola ústava dodržaná, nech povie Ústavný súd, na ktorý sa obrátime. Koniec odpovede, hej? Takže pán poslanec má ešte doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:16] Boleslav Lešo – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za slovo. Pán minister, ja by som sa chcel spýtať, pretože v tom čase neboli darované len MIG-y, ale bola darovaná S-300. A viete veľmi dobre, ja v tom regióne žijem dlhé roky a viem, aká panika bola, keď je tá, lebo to nie je, že niečo, ale to je kolóna AU, ktorá prechádzala ukrajinskú hranicu a vznikla obrovská, obrovská panika v tom čase, pretože to bolo, ľudia to vnímali ako priame zapojenie Slovenska do konfliktu. Ja sa chcem spýtať, lebo v tom čase bola sľúbená nejaká, nejaká finančná, nejaká finančná oblasť v súvislosti s darovaním MIG-ov a s darovaním S-300 z Mierového fondu Európskej únie. V akom stave je tá refundácia? A či Slovensko nejaké peniaze získalo doteraz do týchto čias. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, máte tak necelé 2 minúty na odpoveď. Nech sa páči. [14:17] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, veľmi správna poznámka, že nešlo len o migy, ale S-300, určite tam bolo množstvo ďalších vecí. Môžeme si len spomenúť na nákup nábojov ministrom Naďom, ktorý nakúpil náboje, ktoré nepoužívame my v armáde a hneď na druhý deň ich daroval na Ukrajinu. A takisto aj v rámci S-300. V rámci S-300-ky do poslednej chvíle Naď klamal nie, že opozíciu, klamal koalíciu a celú vládu. Tu sa smeje pán poslanec, ale však jeho kolega, vtedajší, neviem, akú funkciu zastával, ktorý Matovič, otvorene povedal, že na nich všetkých oklamal na vláde. Takisto to povedal aj Sulík. A presne títo členovia vlády presne povedali, že na nich ako člen vlády všetkých oklamal a na základe tohto klamstva v zásade protiprávne bez akýchkoľvek dôvodov vyviezol túto S-300 na Ukrajinu. To je ich pracovný nástroj. To je ich pracovný nástroj mňa. Len tak aj mrzí z toho pohľadu, že aj v tej predchádzajúcej otázke, čo sa týka Generálnej prokuratúry, postoj Generálnej prokuratúry. Myslím si, že len slepý to nevidí, že zo strany pána generálneho prokurátora je to určité splácanie toho dlhu. My si pamätáme, aká tu bola voľba generálneho prokurátora. Ako sa behalo, koho to bol nominant, akým spôsobom sa to riešilo. A to je len určité spôsobené splácanie dlhu a aj rozhodnutie krajského prokurátora tu v Bratislave hovorí o tom, že sa zapojil do nejakej, možnože už, aktivity toho, že chce byť novým generálnym prokurátorom a to sme mali možnosť vidieť pri tých všetkých, všetkých krokoch. Musím, pán minister, vás už prerušiť, lebo uplynul čas na otázky na predsedu vlády, aby sme neukrátili teraz pánov. [14:19] Tibor Gašpar Poslancov s otázkami na členov vlády, takže pokračujeme odpoveďami členov vlády na tieto otázky podľa vyžrebovaného poradia. Prvú otázku položil pán poslanec Ján Skulík na ministra dopravy, pána Ráža, ktorého zastupuje opäť pán minister pôdohospodárstva, pán Takáč. Vážený pán minister, z údajov, ktoré som si na základe zákona č. 211 z roku 2000 Z. z. vyžiadal od Slovenskej pošty, vyplýva, že finančné prostriedky vyplatené niektorým osobám z vedenia Slovenskej pošty za rok 2025 presahujú aj sumu 200 000 €, preto sa vás v mene zamestnancov Slovenskej pošty za okres Pezinok pýtam, je podľa vás primerané, aby vedenie dostávalo takéto finančné prostriedky, keď zamestnanci s výrazne nižšími platmi čelia úsporným opatreniam a pošta finančným problémom? Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:20] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec. Ešte, že mám okuliare, lebo takým malým písmom mi to napísali, že by som to nevedel ani prečítať. Slovenská pošta, akciová spoločnosť, vám sprístupnila informácie členené presne podľa toho, čo ste vo svojej žiadosti požadovali. Teda priemerný mesačný zárobok za všetkých zo všetkých finančných plnení z titulu trvalého pracovného pomeru aj z titulu výkonu funkcie v orgánoch spoločnosti. Celkovú variabilnú zložku mzdy z trvalého pracovného pomeru, odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva. V rámci verejnej prezentácie sprístupnených informácií, bolo to, myslím, na pôde parlamentu, avšak došlo k hrubej dezinterpretácii spoločnosťou Slovenská pošta poskytnutých údajov, keď ste tvrdili, že okrem priemerného zárobku bola niektorým zamestnancom navyše vyplatená aj odmena. To však nie je pravda, pretože všetky druhy odmien vyplatené vedúcim zamestnancom, ktorých sa vaša žiadosť týkala, boli už zahrnuté do výpočtu priemerného mesačného zárobku. Z uvedeného dôvodu boli z vašej strany poskytnuté nepravdivé informácie o výške vyplatených miezd a odmien a odmien, spôsobili zásah do práv dotknutých osôb, a to bez ohľadu na motív vášho konania alebo bez ohľadu na to, či sa jednalo len o neznalosť právnej úpravy a spôsobu odmeňovania členov orgánov akciových spoločností, ktorých akcionárom je Slovenská republika. V každom prípade verejnosť od vás dostala nekorektné informácie, pričom aj vami formulovaná otázka, ktorú mi adresujete, smeruje k účelovému navodeniu dojmu o odmeňovaní vedúcich zamestnancov spoločnosti Slovenská pošta na základe vami overenej pravdy, avšak ktorá je v zjavnom rozpore so skutočným a právnym stavom. Z uvedených dôvodov považujem za potrebné vysvetliť spôsob odmeňovania vedúcich zamestnancov spoločnosti Slovenská pošta, ktorí sú členmi štatutárneho orgánu, teda predstavenstva. Vedúci zamestnanci, ktorí sú členmi štatutárneho orgánu, sú členmi štatutárneho orgánu, kedy sa ich vzťah medzi spoločnosťou a nimi riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a vedúcimi zamestnancami spoločnosti, ktorí sú členmi štatutárneho orgánu v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Uvedené právne vzťahy sú preto právnym základom zakladajúcim nároky vedúcich zamestnancov na mzdu v zmysle pracovnoprávnych vzťahov a odmenu z titulu výkonu funkcie členov orgánov spoločnosti. Odmeňovanie členov orgánov spoločnosti sa riadi Pravidlami riadenia a odmeňovania členov orgánov spoločnosti Slovenská pošta schválených rozhodnutím jediného akcionára č. 21/RA 2025 zo dňa 28. 5. 2025. Toto rozhodnutie vychádza z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 159 zo dňa 2. marca 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o žiadnu svojvôľu členov predstavenstva pri stanovení výšky odmien z titulu výkonu funkcie členov predstavenstva, ale o striktne regulovaný právny rámec, ktorý bol prijatý pre všetky akciové spoločnosti, ktorých akcionárom je Slovenská republika, bez ohľadu na to, ktorý rezort vykonáva práva jediného akcionára. Platné Pravidlá riadenia a odmeňovania členov orgánov spoločnosti Slovenská pošta, a opätovne uvádzam, že tak ako pri všetkých ostatných akciových spoločnostiach, upravujú aj spôsob a rozsah poskytovania. Po prvé, mesačných odmien, po druhé, ročných odmien a po tretie, podielu na zisku členom predstavenstva a dozornej rady spoločnosti. Podľa Pravidiel riadenia a odmeňovania členov orgánov spoločnosti Slovenská pošta patrí členom predstavenstva a dozornej rady spoločnosti pravidelná mesačná odmena, ktorá pozostáva z pevnej zložky, ktorá sa vypočíta ako násobok priemernej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok, a po druhé zo zložky ekonomického významu, ktorá sa vypočíta na základe auditovanej účtovnej závierky spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok a závisí od výšky obratu, rentability, tržieb a počtu zamestnancov spoločnosti k 31. decembru predchádzajúceho roka. Členovi predstavenstva spoločnosti môže byť priznaná aj ročná odmena ako variabilná zložka odmeňovania členov predstavenstva spoločnosti, ktorá je priznaná členom predstavenstva v nadväznosti na naplnenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti spoločnosti, pričom táto za rok 2025 priznaná a vyplatená žiadnemu členovi. [14:25] Tibor Gašpar Pričom čas na odpoveď sa naplnil. Otázka na pána poslanca. Chcete aj doplňujúcu otázku? Vidím [14:25] Igor Janckulík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Áno. Nech sa páči. Ďakujem pekne. Áno, škoda, že tu nie je pán minister Rush, lebo vy ťažko mi budete, pán minister, vedieť zodpovedať. A na moje, na moju doplňujúcu otázku. A ja to mám čierne na bielom napísané, ako mi to prišlo. Ja som to už minule hovoril, že koľko je priemerný mesačný zárobok, koľko je odmena, ale keby aj tie odmeny, že neboli, keby aj tie odmeny neboli, tak viete, ako vychádzajú tie ročné platy, napríklad 167 680, 157 236, 149 222. To nemáte ani vy, pán minister, taký plat. Ani premiér nemá. Ako ja nechápem, keď Slovenská pošta ide dolu vodou, ako musím povedať, že je hlboko v strate a majú takéto platy, takéto odmeny. Veď toto nie je normálne. Ako sa oni môžu potom pozrieť tým obyčajným zamestnancom na tých pobočkách, ktorí nemajú ani minimálnu mzdu. Oni si nemôžu ani v kuse vybrať päť dní dovolenky, lebo nemajú zastupiteľnosť. PN-ky nie sú preplácané, nadčasy nie sú preplácané, nútia ich do predaja losov. Keď predá za 550 € losy, tak má za to 5,50, 1 %. A oni majú takéto platy neskutočné. Hovorím, opakujem, že keby ani tie odmeny neboli, čo ich majú, tak tie platy, aby mali 167 000, 157 000, 149 a mohol by som takto ďalej pokračovať. Tak preto by bolo dobré a stále to tvrdím, spraviť tam audit. Nemôže takáto organizácia poberať takéto platy a stavím sa, že na Slovensku máme viacero takýchto organizácií, kde sa takto štedro vyplácaní ľudia. Ďakujem. [14:27] Tibor Gašpar Nech sa páči, pán Mitrík, ak chcete reagovať na druhú otázku, nech sa páči. [14:27] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán poslanec, je tam asi rozpor medzi tým, čo hovoríte vy a čo vám aj odpisuje minister dopravy, lebo podľa jeho slov vám on dal presne všetky tie odmeny vrátane tých platov, čiže asi má niekto zlé informácie. On tvrdí, že vám dal presné informácie, tú maximálnu hranicu toho platu aj vrátane tých odmien tých ľudí, na ktorých sa pýtate. Možnože tak len úplne, že mimo toho celého. Keby ste boli súčasťou vlády, tak ste tieto veci mohli reálne ovplyvňovať ako KDH a nechceli ste byť súčasťou vlády, takže viete, to je možno, že nadovetok, ale, ak chcete, dočítam vám ešte ten list, ktorý vám píše odpoveď. Využijem teda ten priestor, ktorý tu je. Čiže budem pokračovať. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že vami uvedené a verejne prezentované informácie sú nepravdivé, či už v dôsledku nesprávnej interpretácie poskytnutých informácií alebo v dôsledku nedostatku informácií o spôsobe odmeňovania vedúcich zamestnancov akciových spoločností, ktorým akcionárom je Slovenská republika. Slovenská pošta postupuje pri odmeňovaní členov predstavenstva a dozornej rady v súlade s platnými pravidlami riadenia a odmeňovania členov orgánov spoločnosti. Záverom vám uvádzam, že v zmysle pravidiel riadenia a odmeňovania členov orgánov spoločnosti nesmie výška mesačnej odmeny členov predstavenstva spoločnosti presiahnuť 10-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, pričom pri kumulovaných funkciách členov predstavenstva s funkciami výkonného manažmentu uvedenú hodnotu nesmie presiahnuť odmena za všetky funkcie v spoločnosti. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že pri vyhodnotení informácií poskytnutých spoločnosťou Slovenská pošta ste z mne neznámych dôvodov tieto nesprávne interpretovali a sčítali sumy poskytnutých odmien z výkonu funkcie člena predstavenstva s variabilnou zložkou mzdy z trvalého pracovného pomeru s priemernou mesačnou mzdou, avšak odmeny z výkonu funkcie člena predstavenstva a variabilnej zložky mzdy z trvalého pracovného pomeru už boli započítané v priemernom mesačnom zárobku. Takže asi tam je tá odpoveď aj toho, že prečo sa odlišujú tie vaše, poviem, celkové mzdy za ten rok pre tých ľudí, na ktorých sa pýtate, lebo ste to zle prepočítali. Ďakujem veľmi. A variabilné zložky mzdy z trvalého pracovného pomeru už boli započítané v priemernom mesačnom zárobku. Takže asi tam je tá odpoveď aj toho, že prečo sa odlišujú tie vaše, poviem, celkové mzdy za ten rok pre tých ľudí, na ktorých sa pýtate, lebo ste to zle prepočítali. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem veľmi pekne. [14:29] Tibor Gašpar Pán minister. Druhou v poradí bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Ingrid Kosovej na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky pána Druckera. Čítam znenie otázky. Plánuje ministerstvo vykonať mimoriadne kontroly alebo legislatívne sprísniť fungovanie elokovaných pracovísk zo základnej umeleckej školy v Červenom Kláštore a ďalších obciach regionálneho školstva, kde sa objavili podozrenia z biznisu a normatívami. Nech sa páči. Čas na odpoveď. [14:30] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená pani poslankyňa, vám ďakujem za otázku. Dovoľte mi, aby som hneď vzhľadom na formulovanú tú otázku dal vám do pozornosti, že v zmysle § 66 ods. 1 zákona 321 o školskej správe výkon kontroly nevykonáva Ministerstvo školstva, ale štátna školská inšpekcia. Zároveň vám dodávam, že takáto kontrola bola vykonaná štátnou školskou inšpekciou nielen v rámci tejto základnej umeleckej školy, ale v rámci aj ďalších škôl. Ministerstvo dostalo od štátnej školskej inšpekcie návrh, aby sme vyradili toto elokované aj pracovisko. Prebieha teraz posúdenie, bude štandardné správne konanie. Samozrejme, že musíme umožniť dotknutým zriaďovateľom, teda nielen v tomto prípade, ale aj ostatným, ktorých sa to dotýka, aby sa daným zisteniam nielen vyjadrili, ale uplatnili si svoje práva, ktoré majú v správnom konaní. Dovoľte mi ale, aby som ešte povedal, že základné umelecké školy sú dlhodobou témou na Slovensku. Vieme, že je to originálna kompetencia, teda sú financované z priamych podielových daní alebo z príjmov miest a obcí. Vzniklo tu množstvo základných umeleckých škôl. Je tu síce aj požiadavka na to, aby sme ich previedli pod štátne financovanie, teda ten prenesený výkon a normatívne financovanie. Sú za to niektorí za, niektorí proti v rámci samosprávy. Ministerstvo školstva opakovane povedalo, že sa to musí urobiť, ale najprv poriadok. A ten poriadok je, aby sme vedeli v skutočnosti, koľko žiakov reálne navštevuje ktoré základné umelecké školy, preto teraz prvýkrát bude prebiehať, keďže to nebolo v kompetencii ministerstva, individuálny zber. Už som zaznamenal aj z úst asociácie súkromných poskytovateľov a nielen z ich strany, ale z viacerých niektorých súkromných poskytovateľov taký nejaký odpor, obavu, strach, že teda tam budú asi duplicity a čo s tým. No, ak sa ukážu, že budú duplicity, a ja nechcem hovoriť, či budú alebo nebudú, tak budeme si nastavovať len zrkadlo. Ale nie je možné tu debatovať o tom, že štát prevezme financovanie a nám tu po tisícoch pomaly rastú z roka na rok počty študentov navštevujúcich základné umelecké školy, nehovoriac o samotnej kvalite. Niekde máte dištančné online školy, niekde máte naozaj skutočne fyzické priestory, učiteľov, ktorí sa tam podieľajú. Takže budeme postupovať postupne a tak ako v prípade základných umeleckých škôl, tak je to v prípade stredných a základných, prebiehajú kontroly. A vidíte, že máte aj ďalšiu otázku k Bielej Vode, ale nie je to len Bielá Voda, ďalšie, že máme odvahu proste konať v tých prípadoch, ale v zákone, tak ako v prípade Bielej Vody, ktorej sa potom asi možno dostaneme. Ďakujem. Pani poslankyňa má doplňujúcu [14:33] Tibor Gašpar Otázku nech sa páči a prepáčte, kým ešte vám odovzdám slovo, dovoľte mi privítať na balkóne žiakov zo základnej školy Moravská Liesková asi aj s pedagógmi. Vitajte. Matúš [14:33] Ingrid Kosová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne a ďakujeme vám, pán minister, za odpoveď. Áno, máte pravdu. Ja si myslím, že som aj mediálne už ocenila, že máte odvahu vysporiadať sa aj s takými zriaďovateľmi, ktorí robia naozaj biznis na chudobe, ako v prípade Bielej Vody a Červeného Kláštora. A bohužiaľ tá koncovka tam ešte nie je taká, aby sme mohli byť spokojní. To, dúfam, uznáte a dúfam, že sa teda podarí, aby títo ľudia dodržiavali zákon a v tomto kontexte sa vás chcem opýtať, čo sa týka tejto ZUŠ-ky najprv. A tam nie je problém, ale nie je problém ani teraz s počtami tých žiakov, či sú duplicitní alebo nie, ale dlhodobo je tam problém aj s výškou normatívu. Tie školy nedokážu ufinancovať kvalitných pedagógov pri tak nastavených koeficientoch, pri samospráve a tak ďalej. Takže chcem sa spýtať, či sa pripravuje aj nejaká reforma ešte počas vlády vašej vo vzťahu k ZUŠ-kám a centrám voľného času, lebo tu je to veľký problém, alebo či rokujete teda so samosprávami aj o tom, že by sa to financovanie presunulo na štát a ak áno, ako to funguje, ako to pokračuje. A ďalšia vec, spomínali ste, že sú tam aj nejaké ďalšie prípady, ktoré školská inšpekcia teda identifikovala. Je voči týmto školám už aj nejaké podané trestné oznámenie alebo zatiaľ je to len vo fáze toho, že sa idú vyjadriť, alebo o aké školy sa teda jedná? Takže a teda hlavne, či sa pripravujú aj nejaké legislatívne zmeny v tejto oblasti z dielne Ministerstva školstva, aby sa predchádzalo takémuto biznisu. O najmä teda rómskych detí z vylúčených komunít. Ďakujem. Nech sa páči, pán minister. [14:36] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne, už mi funguje mikrofón. A čo sa týka nejakých plánovaných zmien, ja už som sa toho dotkol. No v prvom rade musíme mať v tom poriadok. V prvom rade musíme povedať, čo základnou umeleckou školou je. A aké parametre má mať? Máme opakovanú požiadavku aj združenia miest, teda my smerujúcu k Združeniu miest a obcí Slovenska na to, aby sme pokračovali v tomto, v tej zmene financovania. ZMOS to odmietol naposledy. Nedá sa všetko robiť tak, že budete proste proti vôli tých, koho sa to týka, to presadzovať. No ale napriek tomu som vám povedal, že sme urobili teraz detailný zber, pretože sa na to nechceme prizerať, čo sa tu deje. Na konci ide aj o kvalitu, tie verejné zdroje sú aj zdroje miest a obcí, a to, čo ste povedali, že je nízky koeficient. No, koeficient možno je nízky, ale celkový objem peňazí nie je až tak nízky. Problém je, že sa to delí na strašne veľký počet poskytovateľov a je tu naozaj otázka kvality a otázka toho, či sa nefinancujú tí istí žiaci opakovane a opakovane. A čo sa týka zneužívania systému, neviem, či sa dajú, však nastavujeme stále pravidlá. Aj v minulom roku sme pristúpili k ďalším sankciám, aj v prípade, môžem povedať, Bielej Vody, keďže tam nebola zabezpečená odbornosť, štátna inšpekcia, na základe ktorého išlo potom aj vyradenie zo sietí. Bude to dôvod, prečo my nebudeme priznávať plný normatív. Ale ak niekto podvádza, tak proste tomu sa neviete vyhnúť. Proste podvádza. Ak vám niekto umelo nahlasuje alebo teda sa tvári, tak ako sme mali iného súkromného poskytovateľa, kde boli kontroly naraz v štyroch krajoch a ukázalo sa, že jedna pani učiteľka, nie v jednom prípade, len dávam, že konkrétna učiteľka, naraz sa nachádzala v štyroch krajoch na tej hodine. No tak pokiaľ tam fyzicky neprídete, na to neprídete. A ak toto tolerujú rodičia, že žiaci nechodia do škôl a im to vyhovuje, nikto to nenahlási, tak len kontrolou na to prídete. Pretože vám nahlasujú, že tam tie deti chodia, nahadzujú im umelo dochádzky, že tam chodia. Keď proste na to nepríde kontrola, tak na to niekedy nedôjdete. Ale o to vážnejšie, preto musia byť tie konsekvencie, že ich vyraďujeme, že v prípade napríklad aj iných vecí, nielen ekonomickej činnosti. Za šikanovanie, viete, že sú sankcie, že pokiaľ to nerieši riaditeľ, na päť rokov zákaz možnosti vykonávať funkciu riaditeľa. Ja nehovorím, že máme furt mať len bič. Veď nastavujeme kopu podporných opatrení, ale musia byť jasné pravidlá, keď sa to nedodržiava, čo sa urobí. To ako sa? Ďakujem, pán minister. Čo sa týka otázok, ktoré sú vyžadované do poradia ako 3, 4, 5, 6, 7 a 8, sú opakované. [14:39] Tibor Gašpar Otázky od pána poslanca Jána Skulíka a pani poslankyne Kosovej, ktoré vám boli zodpovedané a na ktoré ste mohli položiť aj doplňujúcu otázku, takže už nebudeme na ne odpovedať. Do poradia prichádza otázka číslo deväť od pána poslanca Saba, ten tu je. Na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Andrášiho, čo sa týka tejto otázky, ale aj otázok 5997071124142, ktoré sú adresované práve pánovi Andrášimu ako predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Uvádzam, že ten sa ospravedlnil z Hodiny otázok z dôvodu neodkladných pracovných povinností mimo Bratislavy a budú vám zaslané písomné odpovede v zmysle § 131 ods. 4, dobre? Takže týmto sa dostávame k otázke 10, ktorá je od pani poslankyne Kosovej, opäť na pána ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána Druckera a znie: Aké konkrétne opatrenia pripravuje ministerstvo školstva v súvislosti s rozhodnutím Správneho súdu v Bratislave, ktorý dočasne pozastavil vyradenie NO SSŠ Biela voda zo siete a ako bude zabezpečený dohľad nad tamojšími žiakmi a štátnymi financiami. Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:40] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa, už sme tuto v zásade tému trošku začali diskutovať. Ďakujem za túto otázku, pretože ako keby sa vytváral tu dojem, že niečo zlyhalo. Ide o zákonný postup, stovky strán rôznych odvolaní. Celý proces prebiehal v správnom konaní, alebo začnem tým. Štátna školská inšpekcia identifikovala vážne porušenia. Tí, ktorí ste v téme, viete, že pri tejto škole bol už návrh na jej vyradenie v minulosti. Zákon ale umožňoval, že rýchlo zmenili svojho zriaďovateľa a vypadli z tohto procesu. To sme zmenili. To sme zmenili v minulosti, aby sme znemožnili sa vyhýbať dôsledkom a následkom porušovania zákona. To znamená, v tomto prípade už nemohlo dôjsť k zmene zriaďovateľa, ale bez ohľadu na to, čo si myslí štát, každý má právo sa obhájiť a má mať spravodlivý proces, ak to nazvem, v tomto prípade v správnom konaní. V tomto správnom konaní prišli stovky a stovky strán podkladov a odvolaní, prebiehal ten proces, bol rozklad a došlo teda k finálnemu rozhodnutiu. My sme sa snažili so školou komunikovať, aby sme identifikovali žiakov, ktorí mali povinnú školskú dochádzku. Aby sme ich identifikovali a aby sme im zabezpečili miesta. Tá škola s nami nekomunikovala. Napriek tomu sme si zisťovali všetky dáta, ktoré mohli k dispozícii byť, so všetkými školami, ktoré dali k dispozícii možnosť, aj sme informovali verejne aj všetkých teda tých, ktorých sa to dotýka, aj rodičov, aby si mohli uplatniť dieťa, ale my nemôžeme nahradiť prejav vôle rodiča, ktorý sa rozhodne, či využije alebo nevyužije tú možnosť. No a správny súd vo svojom predbežnom stanovisku alebo teda o predbežnom opatrení povedal, že nie je isté a nie je jasné, kam tie deti by chodili, pretože sme im nepredložili presný zoznam miest a z tohto dôvodu predbežným opatrením oni teda ponechávajú, aby chodili do tejto školy. Tým ale viackrát aj v samotnom texte nepopreli dôvodnosť nášho návrhu ani naše argumenty. No a teraz. Ja musím rešpektovať, prepáčte, súd. Rešpektujeme ho. Môžeme s ním nesúhlasiť, môžem sa pýtať, akú majú lepšiu garanciu, že chodia na školu, na ktorú doteraz nechodili, kde škola vykazovala, že tam chodili a v skutočnosti tam nechodili a my sa tvárime, že nejako hypoteticky teda tam budú chodiť, keď tam doteraz nechodili. Ale rešpektujeme to. My sme súdu dodali ďalšie a ďalšie podklady. Zistili sme dokonca, že tie kontakty, ktoré následne nám škola poskytla, sú fiktívne častokrát. No tak budeme pokračovať zákonným spôsobom, ktorý tu je, ale nepopustíme, lebo sme presvedčení, že tá škola zásadným spôsobom nepostupovala v najlepšom záujme ani tých detí. Že tam bola. A podali sme k tomu, viete, že trestné oznámenie za subvenčný podvod, pretože vykazovali normatívne financovanie na žiakov, ktorí tam nechodili. A prebieha vyšetrovanie. Tak viac vám neviem k tomu povedať, ale odmietam to, aby sme sa tvárili, že teraz akože štát pochybil alebo škola vyhrala. Nie. Momentálne prehrávajú tie deti, ale my musíme rešpektovať zákonnosť a samozrejme aj rozhodnutia súdu. Ale nedošlo ešte k samotnému meritórnemu rozhodnutiu súdu. Pani poslankyňa má asi doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:44] Ingrid Kosová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som už v tej prvej časti ocenila vašu odvahu a som veľmi rada, že konečne po toľkých rokoch, čo to naozaj pripomienkujeme a žiadame Ministerstvo školstva, aby zakročilo, tak ste mal tú odvahu, začal ste to riešiť. Na druhej strane musím povedať, že mi je veľmi ľúto, že aj po tých všetkých peripetiách a odvahe nakoniec to rozhodnutie aj zo strany ministerstva prišlo veľmi neskoro, teda o ===== Pripomienkujeme a žiadame Ministerstvo školstva, ako zakročilo, tak ste mal tú odvahu, začal ste to riešiť. Na druhej strane musím povedať, že mi je veľmi ľúto, že a po tých všetkých peripetiách a odvahe nakoniec to rozhodnutie aj zo strany ministerstva prišlo veľmi neskoro, teda o zastavení tej školy, teda rozhodnutie o zrušení školy, lebo to bolo, myslím, že 25 dní pred začiatkom školského roka. A to si myslím, že bola aj voda na mlyn pre to rozhodnutie súdu, lebo on vlastne nemal ani možnosť inak rozhodnúť, keď to bolo tak neskoro, dá sa povedať, pred začiatkom školského roka, že tá škola mala nejaký objektívny argument, že nemôže proste nechať tie deti len tak na ulici. Ale, ak tomu dobre teda správne rozumiem, tak z tých deklarovaných 400 detí, ktorých možno tam reálne chodilo 50 a tak ďalej, týchto 50 detí navštevuje túto školu, kde bola zriaďovateľkou pani Gorgovianová. A je teda možné, že nikde nechodia? Lebo ja s vami súhlasím, že ak tu niekto prehráva, tak tu prehrávajú tie deti, na ktorých je robený biznis. Čiže ma zaujíma vlastne ten dopad toho celého. Znamená to, že my vlastne nevieme, či tie deti chodia do školy alebo nechodia, alebo čo s nimi je. Hej? Takto sme zatiaľ vo vzduchoprázdne. Dobre to? Nech sa páči, pán minister. [14:45] Tomáš Drucker – Vystúpenie Nejde mikrofón? Niečomu rozumiete správne a v niečom nechcete alebo hovoríte inak. Hovoríte, že sme, a vrátim sa k úvodu, že vás mrzí, že sme konali neskoro. Prosím, ja by som chcel od vás počuť tú vecnú argumentáciu, v čom neskoro. V čom? Ale my sme nekonali neskoro. Ten proces trval zákonné správne konanie. My sme museli dodržiavať všetky lehoty. Tam sú procesné postavenia strán, ktoré sa bránili, ktoré dávali odvolanie, ktoré dáva, potom išiel rozklad. My sme nezdržiavali ani o jeden deň žiadnu okolnosť. Opakujem, stovky strán prišli. Nikde sme nezdržiavali. Hneď ako prišlo rozhodnutie Štátnej školskej inšpekcie, my sme so Štátnou školskou inšpekciou hovorili, veď sme podali trestné oznámenie na podozrenie zo subvenčného podvodu a konali sme v zákonných lehotách. Viete, to nie je korektné sa takto vyjadrovať, ako ste sa vyjadril, lebo to vytvára dojem, že tu ministerstvo nič nerobilo. Nie, robilo, ale dodržiava zákon. A je fér aj pre toho, o kom si myslíme, že podvádza, že má právo, aby ten zákon hral aj na jeho obhajobu. A oni ho využívali a tak sme konali. A opakujem, v máji sme sa my dožadovali školy. Od júna opakovane v lete. Dajte nám zoznam žiakov. Je ich, teraz vám nepoviem, ale do 40 tých, ktorí majú PŠD, teda povinnú školskú dochádzku. Ak sa pýtate, kde sú, opakovane zisťujeme a dotazujeme sa, pretože oni sa teda tvária, že sú v tej škole, ale keď bola kontrola v minulosti, sa ukázalo, že do tej školy nechodili. My sme im zabezpečili, pre všetkých rodičov sme s nimi komunikovali a dali sme im alternatívu, kam chodiť. Ale opakujem, nemôžeme zatiaľ nahradiť, a je to správne, teda vôľu rodiča. Budeme pripravovať teraz ešte úpravy aj teraz v školských zákonoch, ktoré budeme prerokovávať, aj pre tento prípad, aj pre Malý Slivník a ďalšie prípady, pretože, ak máme v ústave povinnosť, že je tu povinná školská dochádzka, no tak to je najvyšší zákon a teraz ide o to, ako ju svojím spôsobom zabezpečiť. Aj zabezpečiť a aj vymáhať tú školskú dochádzku. A pre prípad, že sa nedodržiava, ako konať. Ale v tomto prípade sa nebavíme o 400 deťoch, bavíme sa o 40. Všetky deti dostali ponuku aj okolitých škôl. Súd rozhodol, že majú právo tam chodiť, rodičia sa rozhodli a my samozrejme tam pošleme alebo teda požiadame školskú inšpekciu, aby nanovo tam išla. Ďakujem, pán minister. Pristúpime k 11. otázke, ktorá je od pána poslanca. [14:48] Tibor Gašpar Saba na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Takáča a znie: „Pán minister, kedy plánujete vyplatiť poistné za rok 2025 poľnohospodárom? Počas leta ste spolu s PPA avizovali september 2026.“ Nech sa páči, pán minister. [14:49] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec. Vzhľadom na to, že dobre, však viackrát ste položili tú otázku, tak však odpoviem jedenkrát. Verím, že mi položíte aj doplňujúcu otázku. Budem rád, lebo by som vám chcel viacej odpovedať. Aktuálne prebieha vyhodnocovanie žiadostí o príspevok. Žiadateľom sú zasielané rozhodnutia o schválení a neschválení tejto pomoci na poistné a následne budú doručené po doručení žiadosti o platbu zo strany prijímateľov, predmetné plány by vyplácané. Takže prebieha, vlastne dochádza k zasielaniu rozhodnutí jednotlivým žiadateľom o to, že či spĺňajú podmienky, nespĺňajú a potom po žiadosti budú im vyplácané finančné prostriedky. [14:49] Tibor Gašpar Pán poslanec, mám doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:50] Michal Sabo – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za odpoveď. Asi viete, prečo sa pýtam. Pýtam sa preto, lebo komunikujem najmä s malými farmármi, ktorí sú v situácii, že ich zasiahlo sucho a bez toho, aby sme teraz analyzovali koho viacej, koho menej. Toto nie je súťaž. Ja by som sa chcel spýtať, že či by nebolo vhodné v tejto situácii sa zamyslieť nad tým, že by sa zrýchlilo to posudzovanie a vyplácanie odškodného, respektíve odškodnenia, pretože keď sa nerozprávame o veľkých farmároch, ale rozprávame sa o malých farmároch, tak pre nich sú tie zdroje jednoducho otázkou prežitia. Že možno sa zamyslieť nad tým, že to nie, že sfunkčniť, ale zrýchliť to vyplácanie kompenzácií, ktoré by mnohé malé farmy uchránili od toho, aby prepadli jednak cez tieto pomôcky a po druhé, aby sa dostali do platobnej neschopnosti. Ďakujem. Expectivan [14:51] Tibor Gašpar Minister. [14:51] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán poslanec, viem, máte na mysli to poistné alebo to, čo vláda schválila, tých 30 miliónov €? To tých 30 miliónov, hej? Odškodnenie v rámci sucha. Dve pomoci budem ešte do konca roka vyplácať. Vláda Slovenskej republiky na agrokomplexe na zasadnutí schválila dve pomoci. Jedna pomoc je 30 miliónov na sucho. My sme k tomu pričlenili tých 5 miliónov, ktoré sme chceli dať cez zelenú naftu, ale cez zelenú naftu je to komplikovanejšie. A keď vláda schválila 30 miliónov, tak sme sa rozhodli, že to pričleníme k tomu. Čiže 35 miliónov € pôjde na sucho. V tomto aktuálne finišujeme s tým, ako prerozdeliť tie finančné prostriedky. Nie je to jednoduché. A takisto máme nástroj cez podporu na vysoké ceny hnojív. Tam nám komisia cez rezervný fond dala 6 miliónov €, my sme dofinancovali do plnej možnej výšky, ktorú nám umožňuje Európska komisia, to je 200 %, to je necelých 20 miliónov, čiže kvázi máme 20 a 35 miliónov €. Minulý, tento týždeň sme vypísali výzvu za 26 miliónov na zelenú naftu, to sú ďalšie peniaze, ktoré do konca roka pôjdu. A my potrebujeme pritom pri tých kompenzáciách za to sucho aj za tie pohonné hmoty nastaviť správny spôsob prerozdelenia tých finančných prostriedkov. A hovorím to tu aj tu a hovorím to všade. Nebudeme dávať unblok rovnako pre všetkých. Robíme v tom rozdiel. A robíme v tom rozdiel, že chceme podporiť prioritne poľnohospodárov, ktorí chovajú hospodárske zvieratá a ktorí sa venujú pestovaniu špeciálnej rastlinnej výroby, to býva na ovce a zeleninu. To znamená, že minimálna nejaká pomoc z tých finančných prostriedkov pôjde pre poľnohospodárov, ktorí, ja to tak hovorím, majú tri, štyri plodiny. Tí mali päťročný priemer, tí nie sú nejako veľa dotknutí, viete, pre nich nie je problém. Najväčší problém má kto? Na Slovensku teraz momentálne chovatelia hospodárskych zvierat, tí, čo majú živočíšnu výrobu, lebo majú proste veľký problém s krmovinami pre nich. To znamená, tam nie je jednoduché ten proces nastaviť tak, aby to bolo v súlade s európskou legislatívou, s národnou, cez ten mechanizmus, ktorý máme z hľadiska štátnej schémy pomoci, bude to vyplatené do konca roka. To je samozrejme aj náš záväzok. Robíme všetko preto, aby to bolo čo najskôr. V rámci hnojív som už rozhodol o mechanizme. Čakáme na to, že nám to komisia odsúhlasí, lebo mali sme do konca septembra, sme museli hlásiť vlastne, akým spôsobom budeme tie peniaze prerozdeľovať. Tuto tento mechanizmus máme. To je tak zložité a komplikované cez Poľnohospodársku platobnú agentúru, lebo my to chceme vytvoriť tak jednoducho, že nebudú oni žiadať, dostanú automaticky tie peniaze. Samozrejme, sú to poberatelia priamych platieb, takže do konca roka, a to sme v rámci V4 prvá krajina, ktorá našla peniaze v tomto roku v rozpočte a ide rozdeliť poľnohospodárom na sucho. Čakáme, že aj komisia s niečím príde, lebo v rezervnom fonde na sucho nemáme nič. My sme mali v pondelok Radu ministrov a ja som vystupoval aj v tom, aj som zaradil bod AOB v rámci sucha. Viete, keď začne komisár v rámci tohto bodu, ale nielen ja, ale aj iné krajiny mali tento bod. A komisár začne tým, že je mu to veľmi ľúto, že je sucho, tak viete, to pre našich poľnohospodárov je tak na dve veci. My potrebujeme kompenzácie, potrebujeme pomoc a keď štát našiel v ťažkej situácii verejných zdrojov v čase konsolidácie 35 miliónov € na sucho a iné krajiny v rámci V4 ešte nenašli, tak musí nájsť aj Európska komisia. Nemôžeme, a to hovorím stále, si navyšovať rozpočet nový Európskej únie od roku 2028 z 900 miliárd na úroveň 2 biliónov a poľnohospodári budú mať menej peňazí v novom programovacom období ako v tomto. A víťazom bude zbrojársky priemysel. Ja nechcem mať o 10 000 tankov viacej. Ja chcem mať dostatok kvalitných potravín v našich obchodoch. A to si vyžaduje dostatok finančných prostriedkov, samozrejme menej byrokracie a tohto. No ale len, bohužiaľ, to tak úplne nefunguje, takže robíme všetko preto, aby sme vyplatili čo najskôr tie peniaze, ale pán poslanec, veľmi podstatná vec tak zaniká v tom priestore aj z pohľadu vašej úplnej ignorácie. V minulosti vždy sa vyplácali priame platby. To je pre tých poľnohospodárov toto, no vždy na čo čakali, mali preklenovacie úvery a tak ďalej. Dostávali od 1. decembra. My sme tretím rokom zaviedli preddavky, ktoré sa začali vyplácať 15. 10. Tento rok na základe výnimky aj súhlasu Európskej komisie sme začali vyplácať 16. septembra. Za 15 dní, do konca septembra, mali na účte poľnohospodári 260 miliónov eur. Viete, koľkí mi písali, ako ďakovali, že to je taká neskutočná pomoc pre nich. Čiže aj toto je, že nech to nezaniká, lebo pri týchto veciach sa bavíme o desiatkach miliónov, ale keď dostanú poľnohospodári už skôr o tri mesiace 260 miliónov na účte a teraz ideme ďalej ísť doplácať, to je pre nich neskutočná veľká pomoc. [14:56] Tibor Gašpar Ďakujem vám pekne. Ďakujem, pán minister. Ďalej boli otázky č. 12, 13 a 14 vyžrebované opäť od pána poslanca Jána Skulíka a pani poslankyne Kosovej, ktoré už boli zodpovedané aj s doplňujúcimi otázkami, tak prichádzame k otázke č. 15. To je od pána poslanca Valáška. Ten tu nie je, takže sa na ňu nebude odpovedať. Šestnásta v poradí je otázka od pani poslankyne Gažovičovej na ministra školstva. Toho tu nevidím. Dúfam, že dobehne. Ja ju prečítam zatiaľ. Pán minister, budú sa v roku 2027 zvyšovať platy v školstve? Je? Je tu dole, áno. Dole. Aby neplynul čas, vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Zožeňte pána poslanca Druckera. Haló, pán poslanec Drucker, pán minister Drucker, pardon. Takže budeme pokračovať, pre úplnosť ju prečítam ešte raz, tú otázku. Pán minister, budú sa v roku 2027 zvyšovať platy v školstve? Nech sa páči, pán minister. [14:58] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne a ospravedlňujem sa, že som opustil vzadu sálu. V roku 2027 plánujeme v štátnom rozpočte valorizáciu platov všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy, nie osobitne pre rezort školstva, ale spoločne so všetkými. Rokujeme o rozpočte, konkrétne číslo bude jasné vtedy, keď sa bude schvaľovať rozpočet. Zároveň máme dohodu s odborovým zväzom, že pripravíme návrh zákona k tzv. platovému automatu, ktorý by mal vychádzať z nejakých porovnaní platov v základnom školstve, regionálnom školstve, nepedagogických zamestnancov, vysokoškolských zamestnancov. Zároveň by tento návrh zákona mal v sebe obsahovať aj tzv. brzdy. Čo v prípade zdravotníctva neexistuje. Jedna z brzd je samotné normatívne financovanie. Viete, že normatívne financovanie zohľadňuje počty učiteľov na žiaka. To znamená, nie je to bezbrehá studnička. To znamená, že Čo v prípade zdravotníctva neexistuje. Jedna z brzd je samotné normatívne financovanie. Viete, že normatívne financovanie zohľadňuje počty učiteľov na žiaka, to znamená, nie je to bezbrehá studnička, to znamená, že nie je to úplne celkom otvorené, ale zároveň hovorím, že, ak sa ekonomike nedarí, tak musí to mať nejakú brzdu toho rastu. O tom všetkom budeme rokovať a rokujeme aj s odborovým zväzom. My sme sa zaviazali, že takýto návrh ešte v tomto volebnom období predložíme. Uvedomujú si aj partneri z odborového zväzu, že najskôr od roku 2028, uvedomujú si, že to nebude skokové, ale že to bude mať nejaký postupný nábeh a o tom všetkom budeme rokovať aj v rámci koalície, ale rok 2027, zvyšovanie máme dohodu. Pán minister financií tu je, ale nehovoríme o číslach, hovoríme o všetkých zamestnancoch štátnej a verejnej správy. Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. [15:00] Tina Gažovičová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za slovo a teda aj za tú odpoveď, aj keď zatiaľ je v takej naozaj veľmi všeobecnej rovine, čiže bola by som rada, keby ste mohli byť aspoň trošku konkrétnejší, napríklad teda v tom, že kedy uvidíme rozpočet a čo na to koaliční partneri, a teda aj vzhľadom na to, v akej ekonomickej situácii sa teda Slovensko nachádza, že čo asi sú tie očakávania. A druhá, teda s tým súvisiaca doplňujúca otázka, že áno, priniesli ste teraz tú ideu platového automatu. My o tom hovoríme už dlhodobo, že platy by mali byť nejako predvídateľne zvyšované, ale prečo teda až na konci volebného obdobia? Trošku mi to tak príde, že „po nás potopa“, že veď dali ste si to priamo do programového vyhlásenia vlády, že budete každý rok zvyšovať platy. Teraz ste na konci obdobia a vlastne prijímate ten platový automat až s účinnosťou pre to ďalšie volebné obdobie. Prečo teda to neprišlo na začiatku? Ďakujem. A tiež, ak teda už by ste vedeli nejaké konkrétnejšie parametre povedať, ak už nejaké viete. Vďaka. [15:01] Tibor Gašpar Takže nech sa páči, pán minister, máte 3:20, dobre? 3 minúty 20. [15:01] Tomáš Drucker – Vystúpenie Sekúnd nech sa prečo teraz? Pretože sme sa na tom dohodli pred vyše rokom a pol alebo pred dvoma rokmi s našimi partnermi z odborového zväzu. Máme podpísané k tomu memorandum. Dohodli sme sa na zvyšovaní platov v roku 2026 o 7 %, v roku 2025 rok predtým o 7 % s tým, že pripravíme návrh riešenia pre rok od roku 28. Preto, pretože sme sa na tom dohodli a nie teraz, ale pred dvoma rokmi. Zaviedli sme kompenzačné príspevky alebo predtým sa to volalo regionálne, tie naďalej platia nielen pre učiteľov v ekonomicky nákladných regiónoch, ale napríklad v redukačných centrách pre mimoriadne sťažené pôsobenie v redukačných aj diagnostických centrách. A čo sa týka tých parametrov konkrétne, môžeme tu hovoriť o niečom viac ešte, o viac, čo už neviem, či by som do detailov vyšiel, lebo musíme o tom rokovať. Rokovať na jednu stranu s partnermi, ktorých sa to týka na strane zamestnancov. Na strane zamestnávateľov teda aj samospráv, aj štátu, čo je aj ministerstvo financií. Ministerstvo financií bude mať po skúsenostiach s platovým automatom zdravotníctva veľmi tvrdý až rezistentný nejaký postoj k tomu. Rešpektujeme, samozrejme, nejaké dohody aj z hľadiska s odborovým zväzom, ale ja tvrdím, že sa treba poučiť a treba nastaviť ten systém, aby bol predvídateľný, aby sme sledovali hodnotu za peniaze, aby bol motivujúci. Všetci dobre vieme, že školstvo má najväčší vplyv na ekonomický rast. Tak má byť ten model aj tak nastavený, aby sme sa všetci snažili kvalitou v školstve o to, že nám bude ekonomika rásť. Ja viem, že to má svoje oneskorenia, ale proste musí to tam byť. Určite budeme podporovať, a to je jedna zo základných mojich požiadaviek, na tarifnú zložku zvyšovať oveľa väčšiu zásluhovosť a tak ďalej. Budeme o tom rokovať určite. Ak budete mať záujem, kľudne príďte aj na osobitné individuálne rokovania. Ste vítaní. [15:03] Tibor Gašpar Ďalej máme v poradí otázky, ktoré sú už opakované, aby som nemusel čítať, hlavne od pána Janskúlika, a pán Tomáš Valášek má v poradí 20. otázku. Nevidím ho tu, nebudeme ju klásť. Takže 25. otázka je od pani poslankyne Jurík. Na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára má zodpovedať za neho minister spravodlivosti pán Susko. Budem čítať otázku. Môžete verejne vyzvať Ruskú federáciu, aby prestala blokovať humanitárnu a potravinovú pomoc okupovanému mestu Olešky a povolila evakuáciu civilného obyvateľstva. Pán minister, máte dokopy nejakých 30 sekúnd, takže nech sa páči. No, vás budem musieť vypnúť. [15:04] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Dovolil by som si prečítať aspoň úvod odpovede pána ministra Blanára. Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky od začiatku vojny vychádza z presvedčenia, že konflikt na Ukrajine nie je možné vyriešiť výlučne vojenskými prostriedkami. Preto podporujeme všetky diplomatické snahy o dosiahnutie [15:04] Tibor Gašpar Správy pán minister, čas určený na hodinu otázok aj pre členov vlády uplynul. Končím tento bod programu. Budeme pokračovať. A poprosím pánov ministrov a členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, lebo nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 17. augusta 2026, tlač č. 1410. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 1410 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviedli, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Dostál. Odovzdávam mu slovo, nech sa páči. [15:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Kukám, čo, čo je? Ja ich, že či je tu dostatok ministrov. Nie, nie, nie, že či je tu tretina členov vlády, teraz je nižší počet členov vlády, tak možno to sedí, ale počkajte, pán poslanec. Je potrebných šesť, najmenej šesť členov vlády, takže si to spočítajme. 1 2 3 4 5. Zatiaľ vyhlasujem 5-minútovú prestávku. [15:07] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi ministrovi obrany, že sa dostavil do sály. Je splnená podmienka šesť členov vlády, takže už, pán poslanec, máte slovo, nech sa páči. [15:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť k odpovedi pána premiéra Roberta Fica na moju interpeláciu, ktorá je vedená, ak dobre pozerám, pod číslom 23. A týkala sa uznesenia vlády z výjazdového rokovania vlády. Vo veci chýbajúcich analýz a možného konfliktu záujmov pri návrhu na vyňatie kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Túto otázku som položil 4. júna. Týkala sa výjazdového zasadnutia vlády 29. apríla v Liskovej. A pýtal som sa šesť konkrétnych otázok. Na ani jednu som nedostal úplne konkrétnu odpoveď, respektíve, aby som bol presný, tak z tých šiestich otázok, šiestich konkrétnych, som na tri nedostal vôbec žiadnu odpoveď. Na dve som dostal taký nepriamy všeobecný opis situácie. A pri jednej otázke som dostal aj konkrétne odpovede, ale, bohužiaľ, tie odpovede boli nepravdivé. Respektíve boli vážne spochybnené subjektami, o ktorých alebo subjektom, o ktorom pán Mierna hovoril. A pýtal som sa, že kto inicioval zaradenie úlohy do materiálu z výjazdového rokovania, keďže ten materiál predkladal Úrad vlády a ide o vec, ktorá patrí do kompetencie Ministerstva životného prostredia. Pán Mierna mi odpovedal, že teda dlhodobo Zväz celulózovo-papierenského priemyslu sa o to usiluje, ale to nie je odpoveď na otázku, kto inicioval zaradenie tohto bodu alebo tohto uznesenia do programu Úradu vlády. Druhá otázka bola o tom, že aké odborné podklady alebo ekonomické analýzy mala vláda a prečo ich Úrad vlády neposkytol verejnosti? K tomuto som sa nedočkal žiadnej odpovede. V odpovedi pána premiéra žiadna taká odpoveď nie je. Pýtal som sa, prečo legislatívu patriacu pod Ministerstvo životného prostredia inicioval Úrad vlády, nie Ministerstvo životného prostredia a nebola predložená v štandardnom materiáli rezortu. Pán Mierna mi odpovedal, že ako to chodí na tých výjazdových zasadnutiach a že tam sa komunikuje priamo so samosprávami, zamestnávateľmi a ďalšími aktérmi. Ale to je všeobecný opis situácie na výjazdových zasadnutiach. Nie je to konkrétna odpoveď na to, prečo vec, ktorá patrí pod Ministerstvo životného prostredia, predkladal premiér, respektíve Úrad vlády a nie Ministerstvo životného prostredia. Potom som sa pýtal, že prečo vláda pred schválením uznesenia nekonzultovala zmenu so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest a miest Slovenska či organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tam som dostal odpoveď, kde teda pán Mierna to odmietol a odpovedal, že so všetkými zainteresovanými stranami vrátane ZMOS prebehla komunikácia, konkrétne v roku 2024 sa uskutočnilo stretnutie Zväzu celulózo-papierenského priemyslu Slovenska s organizáciou zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK a následne bola komunikácia prenesená na ZMOS, kde neboli podľa neho voči zámeru vznesené zásadné výhrady. No, len stalo sa to, že práve k tomuto sa ozval ten spomínaný NATUR-PACK, teda organizácia zodpovednosti výrobcov, a poprel to, čo tvrdí pán Mierna, poprel, že by o tejto téme rokoval s príslušným zväzom, ako to tvrdil vo svojom vyjadrení pán premiér, a teraz zacitujem z listu, ktorý NATURPACK poslal aj pánovi premiérovi, a teda na vedomie som ho dostal aj ja. Osobitne sa potrebujeme ohradiť voči informácii o údajných rokovaniach organizácie zodpovednosti výrobcov so Zväzom celulózo-papierenského priemyslu Slovenskej republiky. Spoločnosť NATURPACK, ako autorizovaná organizácia zodpovednosti výrobcov, nikdy oficiálne ani neoficiálne nerokovala so Zväzom celulózo-papierenského priemyslu o vyňatí kancelárskeho papiera alebo iného neobalového papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. So jednotlivými členmi zväzu sa prirodzene stretávame v rámci obchodnej alebo odbornej spolupráce. Takéto kontakty však nemožno interpretovať ako rokovanie so zväzom o zmene systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zo strany zväzu sme nikdy neboli oficiálne oslovení so žiadosťou o Prirodzene sa stretávame v rámci obchodnej alebo odbornej spolupráce. Takéto kontakty však nemožno interpretovať ako rokovanie so zväzom o zmene systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zo strany zväzu sme nikdy neboli oficiálne oslovení so žiadosťou o odborné rokovanie k tejto téme. Tvrdenie, že takáto diskusia prebiehala s Natur-Pack, preto nepovažujeme za pravdivé. Čiže jediná konkrétna odpoveď pána premiéra je podľa vyjadrenia dotknutej organizácie nepravdivá. Rovnako za nepresnú považuje Natur-Pack aj informáciu o prenesení diskusie na Združenie miest a obcí Slovenska a upozorňuje, že Rada ZMOS prijala uznesenie, ktorým vyjadrila nesúhlas s vyňatím kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a požiadala vládu o jeho zachovanie v systéme. ZMOS zároveň upozornilo, že pripravované zmeny sa priamo dotýkajú kompetencií, rozpočtov a obyvateľov miest a obcí. S vyňatím kancelárskeho papiera podľa dostupných informácií nesúhlasí ani Únia miest Slovenska. Nie je preto správne vytvárať dojem, že samosprávne organizácie prevzali túto diskusiu alebo že so zmenou súhlasia. Práve samosprávy upozorňujú, že dôsledkom môže byť presun časti nákladov na mestá a obce a ich obyvateľov. Aby som teda dokončil tú odpoveď pána premiéra, piata otázka sa týkala toho, ako chce vláda vyriešiť legislatívny rozpor vo financovaní triedeného zberu po vyňatí kancelárskeho papiera. Na to mi pán premiér neodpovedal vôbec. A šiesta otázka bola, ako premiér hodnotí možný konflikt záujmov a riziko klientelizmu vzhľadom na Mondi SCP a svoj príbuzenský vzťah k šéfovi tejto firmy. K tomu sa pán premiér vôbec nevyjadril. Vzhľadom na uvedené nepovažujem túto interpeláciu za uspokojivú a žiadam, aby sa o odpovedi pána premiéra samostatne hlasovalo. A vecná stránka toho problému je v skutočnosti, že vyňatie kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov bude znamenať, že zber toho papiera zaplatí niekto iný. Pán premiér sa vyjadruje, že kancelársky papier sa v triedenom komunálnom zbere vyskytuje iba v marginálnom objeme. Na to pak uvádza výsledky analýz organizácie zodpovednosti výrobcov, že viac ako 5 % hmotnosti triedeného zberu papiera, približne 2 527 000 t kancelárskeho papiera uvedeného na trh a približne 3 milióny € ročne vo financovaní systému tvorí obalový papier, čo teda nie je asi úplne marginálne množstvo a marginálny náklad. Čiže keď niekto toto nebude platiť, nebude prispievať na financovanie toho zberu, tak to bude musieť zaplatiť niekto iný. Pravdepodobne mestá, obce a v konečnom dôsledku ich obyvatelia. Takže vláda na návrh premiéra schválila opatrenia alebo uložila Ministerstvu životného prostredia opatrenie, ktoré priamo zvýhodňuje podnik vedený príbuzným pána premiéra. Ja som sa na to spýtal, položil som šesť konkrétnych otázok. Dostal som na tri otázky žiadnu odpoveď, na dve otázky vyhýbavú všeobecnú odpoveď, ktorá nebola konkrétnou odpoveďou na mnou položenú otázku a v jednom prípade som dostal konkrétnu odpoveď, ktorá ale evidentne bola nepravdivá. Z toho dôvodu mi nezostáva, než považovať túto odpoveď za neuspokojivú a pravdepodobne budem musieť tú interpeláciu zopakovať, lebo takýmto spôsobom som sa odpovede nedopátral. [15:18] Tibor Gašpar Pán poslanec, nepočúval som vás úplne pozorne. Žiadate, aby sme hlasovali o vašej nespokojnosti s odpoveďou. Áno, dobre? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o uznesení sa uskutoční v najbližšom bloku hlasovania. Otváram bod interpelácie poslancov. Chcem vám dať do pozornosti § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram rozpravu. Prihlásila sa pani poslankyňa Gažovičová, po nej pán poslanec Grendel, takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [15:19] Tina Gažovičová – Prednesenie interpelácie Ďakujem za slovo a podávam interpeláciu na ministra školstva Tomáša Druckera vo veci rámcových zmlúv pre spoločnosti Edulab a doktor Jozef Rábe Slovenské vydavateľstvo. Dávam aj do kontextu, že práve tento týždeň som si na Ministerstve školstva prebrala odpoveď na infožiadosť, pretože najprv som sa teda pokúšala na niektoré otázky dostať odpovede práve cez infožiadosť. Vzhľadom na to, že niektoré odpovede nepovažujem za teda dostačujúce, tak v nadväznosti na to podávam teda aj interpeláciu. Využívam túto moju možnosť ako poslankyňa Národnej rady, aby som sa na niektoré veci ministra priamo dopýtala. Aby som teda trošku zarámcovala, o čo ide a aj zdôvodnila moju interpeláciu, treba jasne povedať, že peniaze v školstve sú vzácne. Myslím si, že to vieme všetci, ktorí v školstve pracovali alebo so školstvom robia. Či už ide o asistentov, či ide o školských psychológov, či ide o debarierizáciu, či ide o školenia, či ide o mentoring pre učiteľov, v každom jednom kontexte počúvame, že nie je dostatok financií, že veď chceli by sme urobiť aj viac, ale tých peňazí nie je dosť. A ja úplne súhlasím s tým, že treba pristupovať k peniazom v zmysle efektivity alebo nejakej hodnoty za peniaze. Zároveň, alebo teda práve uvedomujúc si túto skutočnosť, ma o to viacej zaskočilo, keď som sa teda dozvedela, že v úplne posledný deň trvania Plánu obnovy a odolnosti 31. augusta tohto roku minister Drucker podpísal dve rámcové zmluvy. A obe rámcové zmluvy teda sú dokopy na takmer 18 miliónov eur. Uzavrel ich teda s dvoma subjektami. Prvá je nezisková organizácia Edulab a druhá je vydavateľstvo Rábe. O čo teda ide? Obe tieto spoločnosti vytvorili nejaké vzdelávacie videá pre učiteľov, nejaké online balíčky pre školy, online školenia to tiež môžeme nazvať, lebo minister sa ohradzoval voči tomu výrazu, keď som používala, že sú to iba videá, tak teda budem to volať online školenia. V každom prípade treba zdôrazniť, že tu hovoríme už o hotových materiáloch, ktoré súkromné spoločnosti na svoje náklady natočili, pripravili a v rámci svojej činnosti ako súkromné subjekty ich začali školám predávať a predávajú ich za niekoľko tisíc eur. Podnikanie v školstve, samozrejme, v rámci zákonných zmlúv a v rámci zákonných medzí je v poriadku, ale malo by byť primerané. A predpokladám, že teda tieto firmy alebo spoločnosti pripravili tie videá, odhadli nejako, že koľko škôl si to možno zakúpi, podľa toho nejako rozrátali tie náklady. Ale verím tomu, že nebola žiadna dohoda vopred a ak nebola žiadna dohoda vopred, tak naozaj nemohli počítať s tým, že by štát odkúpil od nich licencie za potenciálne všetky školy na Slovensku. Lenže to je presne to, čo sa stalo. A teda otázka je, že či naozaj takýto zisk považujeme za primeraný, financovaný z európskych zdrojov, ktoré boli určené na vzdelávanie, na vzdelávanie učiteľov, predovšetkým teda v súvislosti s kurikulárnou reformou. Pre porovnanie, eduhuby, čo sú nová verzia regionálnych centier podpory učiteľov, čo v školstve všetci poznajú, pretože je to mentoringová podpora pre učiteľov priamo šitá na mieru kurikulárnej reforme, tak teda, keď minister vytvoril tiež z eurofondov nový model eduhuby, tak vyčlenil 10 miliónov na 18 mesiacov. A to sa bavíme o konkrétnych školiteľoch, ktorí chodia na tie školy a individuálne pracujú s učiteľmi, dávajú spätnú väzbu, jednoducho vo všetkých aj odporúčaniach alebo prieskumoch. Mimochodom aj v odporúčaniach OECD v súvislosti s PISA, čo sa pán minister teda pochválil, že mali sme tu OECD na pôde Bratislavy, tu sa prezentovali prieskumy PISA alebo teda závery výskumu PISA. Aj OECD odporúča práve takúto individuálnu podporu učiteľov, priame školenia, priamu interakciu, tak na to išlo 10 miliónov, ale potom tu máme rámcové zmluvy na 18 miliónov za už hotové videá. A pre mňa je naozaj otázne, či toto pán minister teda považuje za hodnotu za peniaze. Moje otázky sa teda týkajú po prvé tej údajnej úspory, pretože na tlačovej besede, veď my už sme s pánom ministrom mali jednu teda mediálnu výmenu k tejto téme na tlačovej besede dňa 7. septembra, ste, pán minister, tvrdili, že týmto centralizovaným nákupom ministerstvo dosiahlo 40 % úsporu. Ja by som teda zažiadala, teda žiadam, som veľmi zvedavá na vysvetlenie tohto vášho tvrdenia, pretože v mojej infožiadosťi sa vaše ministerstvo tejto otázke vyhlo. A podľa tých údajov, ktoré majú tieto organizácie na webe, ja tam naozaj nevidím priestor na nejakú 40 % úsporu. Skôr sa tam ukazuje, že vlastne tá suma v tej rámcovej zmluve vychádza presne na to, čo pýtajú za tú licenciu krát počet škôl. Prípadne, či náhodou ste tú úsporu nepočítali iba z nejakých úplne najvyšších modelov tých videí, o ktoré možno školy by inak ani nemali záujem, len teraz si ich objednajú, lebo teda, keď už to majú od ministerstva zadarmo, tak prečo by nie? Za druhé, mi teda nie je jasný váš prístup vôbec k financovaniu týchto rámcových zmlúv, keďže rámcové zmluvy sú uzavreté na teda takmer 18 miliónov eur, to je strop. Ale zároveň aj vo vašich verejných vyjadreniach, aj v odpovedi na moju infožiadosť sa uvádza, že ste na to vyčlenili z Plánu obnovy iba 7 miliónov. Čiže chýba nám tam niekde tých 10 miliónov zvyšných. Čiže veľmi ma zaujíma, že ako teda plánujete financovať tieto zmluvy, prečo ste uzavreli rámcové zmluvy na vyššiu sumu, ako to, čo ste vlastne vyčlenili z Plánu obnovy a čo urobíte v prípade, že by naozaj ten záujem prevýšil tie vyčlenené peniaze. A znovu pripomínam, že keď už školy vlastne budú mať tieto videá a online kurzy zadarmo, tak sa môže stať, že to naozaj budú objednávať bez nejakého veľkého rozmyslu, lebo veď cudzie peniaze nechýbajú. A potom ma teda zaujíma, že ako vy vnímate tému zisku súkromných firiem v celej tejto otázke, pretože jedna tá rámcová zmluva je uzavretá s neziskovou organizáciou Edulab. Avšak priamo v zmluve je uvedené, že až 70 % tej sumy môže ísť subdodávateľovi, ktorým je súkromná spoločnosť Agemsoft. A v odpovedi na moju infožiadosť som sa teda dozvedela, že ani ministerstvo pri vyhodnocovaní tej ponuky nevedelo alebo dovtedy teda nevedelo, že tu je ešte subdodávateľ – komerčný aktér. A mne to teda vychádza, že keďže videá sú hotové a online kurzy, keďže sa objednáva už hotový subjekt a iba licencie naň, čiže oni už nebudú mať nejaké výrazné nové výdavky na strane dodávania, tak naozaj veľká časť tej sumy a bavíme sa teda o niekoľkých miliónoch eur môže skončiť ako čistý zisk pre tieto firmy. A mňa teda zaujíma, pán minister, či toto považujete za primerané využívanie európskych zdrojov, ktoré boli určené na vzdelávanie a na podporu kurikulárnej reformy, ak tieto peniaze naozaj v konečnom dôsledku budú čistý zisk konkrétnej spoločnosti Agemsoft. A pripomeniem, že spoločnosť Agemsoft sa napríklad dostala do médií už pred asi 10 rokmi, keď čestný predseda vašej strany Peter Pellegrini propagoval nejaké ich video a práve potom bolo kontroverzné, či to vôbec mal právo robiť, keďže bol zároveň predseda Národnej rady v tom čase, ale išlo o súkromnú firmu. Čiže naozaj je za mňa otázne aj to, že či vám príde takéto riešenie primerané a takéto využívanie európskych zdrojov. Ďakujem. Za mňa otázne aj to, že či vám príde takéto riešenie primerané a takéto využívanie európskych zdrojov. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar Ďalší v poradí sa prihlásil a chce predniesť svoju interpeláciu, prosím. [15:29] Tibor Gašpar Do poradia sa prihlásil a chce predniesť svoju interpeláciu, prosím. Pán, no asi áno. Pán poslanec Grendel, nech sa páči. Len krátka informácia: podľa rokovacieho poriadku máte doručiť predsedovi Národnej rady, tak asi cez podateľňu. [15:30] Gábor Grendel – Prednesenie interpelácie Tak bude učinené aj v mojom prípade, čiže zatiaľ si dovoľujem ústne interpelovať pána ministra spravodlivosti v súvislosti s § 417f Trestného zákona. Teda skutkovej podstaty, kde ide o popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. Tento paragraf sa dostal do Trestného zákona v decembri 2025, čiže pomaly to bude rok a chcem sa pána ministra opýtať, koľko žalôb bolo podaných za skutok, ktorý je obsiahnutý v § 417f, koľko žalôb bolo podaných na slovenské súdy, koľko prvostupňových rozsudkov bolo vyhlásených. V súvislosti so spáchaním trestného činu na základe tohto paragrafu, aké tresty boli udelené a v čom spočívali skutky, za ktoré boli žaloby podané? Ďakujem pekne. Tretí v poradí s [15:31] Tibor Gašpar Interpeláciou pán poslanec Dostál. Nech sa páči, máte slovo. Vážené [15:31] Ondrej Dostál – Prednesenie interpelácie Kolegyne, vážení kolegovia, ako som už avizoval v bode odpoveď vedená interpelácie. Budem opäť interpelovať pána premiéra Fica vo veci kancelárskeho papiera a jeho vyňatia zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ku ktorému došlo na výjazdovom rokovaní vlády. Keďže som nedostal odpovede na moje otázky, respektíve jediná konkrétna odpoveď, ktorú som dostal, bola nepravdivá. Tak tie otázky by som rád položil ešte raz. A od včera, od včerajšieho tu máme takú novú situáciu, že Robert Fico je nielen predsedom vlády, ale zároveň je dočasne poverený riadením Ministerstva životného prostredia. Pán prezident Pellegrini totiž odvolal pána Tarabu z funkcie ministra životného prostredia a poveril dočasne pána premiéra, aby viedol Ministerstvo životného prostredia, a práve Ministerstvo životného prostredia je rezortom, ktorý by mal byť a je gestorom tejto legislatívnej zmeny. Takže dnes už môžeme tie isté otázky položiť trochu inak a respektíve položiť tú otázku iným spôsobom nielen premiérovi, ale aj ministrovi životného prostredia Robertovi Ficovi. A preto by som sa chcel spýtať, a teda položím to samozrejme aj písomne: Aké je odborné stanovisko Ministerstva životného prostredia, dočasne vedeného pánom Ficom, k argumentom predsedu vlády Roberta Fica v tejto veci? Či ministerstvo súhlasí alebo minister životného prostredia súhlasí s tým, že kancelársky papier predstavuje v triedenom zbere iba marginálne množstvo, alebo je to tak, ako hovorí Natur-Pak vo svojom vyjadrení. Či súhlasí s argumentom o dvojitej platbe, ktorý Natur-Pak tiež spochybňuje. Spýtam sa, či má ministerstvo analýzu, ktorá ukazuje, že vyňatie kancelárskeho papiera nespôsobí výpadok približne 3 miliónov € ročne vo financovaní triedeného zberu. A predovšetkým, či vie minister životného prostredia, pán Fico, povedať, kto bude tie náklady po vyňatí kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov financovať. A potom ešte jedna konkrétna otázka na ministra životného prostredia pána Fica. Predseda vlády pán Fico tvrdí vo svojej odpovedi, že prebiehalo rokovanie so Zväzom celulózovo-papierenského priemyslu a organizáciami zodpovednosti výrobcov vrátane Natur-Paku. Natur-Pak tvrdí, že takéto rokovanie o tejto téme nikdy neprebiehalo, a preto by som sa spýtal ministra životného prostredia pána Fica, či má ministerstvo k dispozícii záznam o takomto rokovaní, kto na ňom bol, kedy sa uskutočnilo a čo bolo jeho výsledkom, pretože ak sa majú meniť pravidlá financovania triedeného zberu, mali by sme mať k dispozícii nielen nejaké politické tvrdenia a zavádzajúce odpovede, ale aj odborné podklady, čísla, analýzy a záznamy o rokovaniach, ktoré sa toho týkali, teda rokovania s dotknutými subjektami. A práve preto som sa rozhodol túto vec opätovne interpelovať. Tentoraz interpelujem pána Roberta Fica už nielen ako predsedu vlády, ale aj ako predsedu vlády a člena vlády povereného riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Ja som veľmi zvedavý, či na otázky, na ktoré neodpovedal ako premiér, tentoraz odpovie ako premiér Berényi s Ministerstvom životného prostredia. Som veľmi zvedavý, či stanovisko Ministerstva životného prostredia bude zhodné s tým, čo už za tento rezort povedal dočasne poverený minister Robert Fico ako predseda vlády. Ďakujem. [15:36] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie ihneď, čo ich samozrejme nezbavuje povinnosti odpovedať písomne v súlade s rokovacím poriadkom. Nikto. Vyhlasujem rozpravu, ako aj tento bod programu za skončený. A tiež vyhlasujem 5-minútovú prestávku, kým budeme pokračovať v priebehu 61. schôdze. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 11. dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave. V prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou, tlač 1448. Pán minister školstva ako navrhovateľ už zaujal svoje miesto. Pán spravodajca Habánik je v sále. Tu s faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie pani poslankyne Jurík prihlásení poslanci. Dokopy sedem, začína pani poslankyňa Čavojová. Nie je v sále, takže stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Číž Janíková tiež nie je prítomná v sále. Tiež stráca možnosť vystúpiť. Pán minister Šaško, dobre vidím, vzdávate sa? Možnosti, dobre, takže nevystúpi s poznámkou. Pani poslankyňa Remišová nie je prítomná v sále. Pani poslankyňa Matejičková nie je prítomná v sále. Pani poslankyňa Kleinert, tá je prítomná. Nech sa páči, môžete vystúpiť s faktickou. [15:42] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámkou. Ďakujem pekne. Ja by som len opäť chcela zdôrazniť tú absurdnosť tých čudných obvinení zo strany HLAS, ako sme tu nepodporili predradenie tohto tohto návrhu zákona, ktorý aj tak má účinnosť odloženú až na ten skorší dátum, až na rok 2027. A nevraviac o tom, že sa teraz odložil už po dnešnom hlasovaní o 11:00 ešte ďalej práve hlasovaním koalície. To je prvá vec, ale druhá vec je, že každý, kto ma pozná, vie, že ja som najväčšou fanúšičkou toho, aby sme, čo najviac odkladali našim deťom mobily, aby sme regulovali sociálne siete. Skutočne before it was school sme to ako rodina takéto veci robili a nebolo to ľahké, lebo na tie dôsledky ešte neboli dáta. A v podstate sme len intuitívne to doma riešili, že toto nebude dobré. Teraz to už vidíme, že to nie je dobré, čiže ja vítam, že konkrétne pri obmedzení limitácií sociálnych sietí, že sa niečo robí. Ale problém je v tom skutočne, a to chcem zdôrazniť, že tento návrh nič nerieši. Nijako sa nebude dať vymôcť zákaz prístupu na sociálne siete od 16 rokov. Nijako. To znamená, že naozaj poďme to riešiť poriadne. Jeden zákaz samozrejme nestačí, k tomu treba robiť iné opatrenia, nielen zákaz, nebude to fungovať. A ako hovorím, ja som veľkou fanúšičkou limitovania prístupu sociálnych sietí, pretože skutočne podporujú radikalizáciu u mladých ľudí, ale skutočne aj u seniorov. Opatrenia, nielen zákaz, nebudú fungovať. A ako hovorím, ja som veľkou fanúšičkou limitovania prístupu sociálnych sietí, pretože skutočne podporujú radikalizáciu u mladých ľudí, ale skutočne aj u seniorov. Ale prosím vás, tento návrh, konkrétne tie tri paragrafy, nič, nič, nič nevyriešia. Je to absolútne nevymáhateľné. Ďakujem. [15:44] Tibor Gašpar Poslankyňa [15:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Juri, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj za všetky faktické poznámky. Ja sa budem venovať hlavne pánovi kolegovi Vlčkovi, lebo vystúpil teda ako jeden jediný z koalície. A ja som vlastne veľmi rada, pán poslanec, že ste mi dali faktickú poznámku, lebo aspoň konečne vieme, ako znie váš hlas s malým h. A zároveň som veľmi rada, pretože potom vaše následné hlasovanie proti môjmu procedurálnemu návrhu, aby sme o tomto bode programu hlasovali hneď po jeho prerokovaní, len potvrdilo, akí pokrytci v skutočnosti ste. Nuž, ale však aká strana, takí poslanci, všakže? Vy ste ma vyzvali k tomu, aby som sa ospravedlnila. Tak ja vám to vrátim, pretože mne to nerobí žiadny problém ospravedlniť sa, ale urobím to len v prípade, ak sa vy ospravedlníte za to, čo povedal predstaviteľ vašej strany na grémiu a prečo odmietli minútu ticha za všetky obete vrážd žien. Lebo to si myslím, že si skutočne zaslúži jedno ospravedlnenie. A len asi zopakujem, že vám za to hanby nie je. Zároveň by som chcela zopakovať aj tie dve najzákladnejšie myšlienky, ktoré som sa snažila vo svojom prejave vyjadriť, a síce prosím, zobuďme sa už na politickej scéne, pretože tým vysielame signály mladým ľuďom, ktoré si dozaista nechceme, aby pamätali z tohto parlamentu. A druhá vec, prosím, prijmime tu návrhy, ktoré nie sú o marketingu, ktoré nie sú o billboardoch, ale ktoré budú efektívne. A žiaľ, tento návrh zákona aspoň v tej časti, čo sa týka sociálnych sietí, takým nie je. Ďakujem. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Skôr, než dám slovo pánovi poslancovi Paľovi z KDH, do rozpravy chcem privítať v priestoroch pre verejnosť žiakov aj pedagógov zo základnej školy z Krušoviec, okres Topoľčany. Vitajte. A teraz už pán poslanec Paľa a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Gregorová. [15:46] Gabriel Paľa – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod by som chcel povedať takú jednu tézu, ktorá si myslím, že patrí na túto pôdu a zaiste s ňou budete všetci súhlasiť. Ak ide o deti, mali by sme odložiť politiku, lebo nás to raz môže veľmi mrzieť. Aj v tomto duchu vlastne budem teraz ja ten svoj príspevok prednášať. A chcem poďakovať naozaj za úprimnú snahu pánovi ministrovi. Druhá rovina aj v prípade predloženia tohto zákona, ale aj v tom, ako sa zachoval v tej inkriminovanej chvíli a situácii, naozaj má môj obdiv v tom, že to zvládol takýmto spôsobom aj napriek tomu všetkému, že možno tlak je trochu iný. Chcem sa zároveň poďakovať, aby som na to nezabudol, aj svojmu kolegovi, pánovi poslancovi Horeckému za jeho príspevok, ktorý bol síce obsiahly, ale myslím si, že ako minister školstva, bývalý minister školstva, má čo povedať do tejto situácie, do tejto témy. A zároveň je spolu so svojimi kolegami, pánom poslancom Stachurom a pani Slanou Kolejákovou, predkladateľmi zákona, ktorý rieši tú jednu inkriminovanú časť, ku ktorej sa aj potom dostanem, ohľadom ochrany a sociálnych sietí. Začal by som asi tak, že tu včera padla pekná otázka. Kde je pôvod radikalizácie? A ja som vystúpil s faktickou poznámkou a povedal som, že je tam zaiste vplyv médií, spoločenská klíma, externé prostredie, interné prostredie, konflikt a tento konflikt, ak by sme išli ho rozobrať do podrobna, tak by sme zistili, že ten konflikt môže byť vonkajší, ale on je najprv vnútorný, ktorý v tom človeku vzniká, v tom mladom človeku, ktorý nemá odpovede na otázky, a tento konflikt vnútorný postupne prejde do konfliktu vonkajšieho, až končí následne radikalizáciou. Teda, ak by sme mali povedať čosi ako tu pre naše ďalšie uvažovanie, tak konflikt, to už je jedno, či vnútorný, či vonkajší, je pôvodca alebo zdroj pre následnú radikalizáciu. Preto je veľmi dôležité začať riešiť konflikty spôsobom, ktorý naozaj dáva priestor v stupňoch voľnosti pre uvažovanie jednej aj druhej stránky. No a teraz poďme ďalej. Keď hovoríme o bezpečnosti detí, nemali by sme hovoriť predovšetkým o paragrafoch, o kompetenciách, či nových inštitúciách, koordinátoroch, ale mali by sme hovoriť o konkrétnych deťoch, učiteľoch, ale aj rodičoch. Tragické udalosti nám totiž vždy veľmi bolestivo pripomenú, že varovný signál, ktorý sa včas nezachytí, môže mať následky, ktoré sa už nedajú napraviť, často fatálne následky a sme toho v posledných dňoch svedkami. Ako otec a pedagóg považujem bezpečnosť detí v školách za jednu zo základných, až priam kľúčových povinností štátu. A preto rozumiem cieľu, s ktorým tento návrh prichádza. Potrebujeme systém, v ktorom škola nezostane sama. Snažíme sa o to. Systém, ktorý dokáže spojiť školu, poradenské zariadenia, sociálne služby, zdravotníkov, políciu, keď sa objavia konkrétne problémy alebo vážne signály ohrozenia. Napokon samotný návrh zákona hovorí o potrebe identifikácie miery rizika a prijímania opatrení prostredníctvom koordinovaného systému. S touto myšlienkou, samozrejme, sa dá súhlasiť, priatelia. Avšak dajme pozor, aby sme pri tom budovaní nebudovali ďalšiu administratívnu štruktúru, ale budovali systém, ktorý bude v praxi pomáhať dieťaťu, škole, učiteľom a rodičom. Preto mám tu niekoľko pripomienok, respektíve otázok, a naozaj, pán minister a kolegyne, kolegovia, neberte to ako vyrývanie, ale ako možno príspevok k tomu, že som človek, ktorý pracujem v akademickej pôde už viac ako 30 rokov a jednou z tém, ktorou som sa zaoberal a na ktorú som pracoval aj v spolupráci s Trnavskou univerzitou alebo s Univerzitou Cyrila a Metoda, bola mediálna výchova. Tak teda prvá vec je vzťah nového systému k tomu, čo na Slovensku už existuje. Od roku 2017 u nás pôsobia koordinátori ochrany detí pred násilím. Ministerstvo práce dnes uvádza 46 takýchto koordinátorov pôsobiacich na celom Slovensku. Ich úlohou je prepájať jednotlivé subjekty ochrany detí a organizovať multidisciplinárnu spoluprácu. Nový zákon pritom vytvára ďalšiu koordinačnú štruktúru – národného koordinátora, regionálnych koordinátorov, radu integrovaného systému, regionálne rady a podobne. Preto považujem za legitímnu otázku, a pritom chcem povedať, že naozaj ešte raz opakujem, nevyrývam, pýtam sa: prečo najskôr neposilníme a zákonne neukotvíme sieť ľudí, ktorí už v regiónoch pracujú, majú skúsenosti a poznajú miestne školy, úrady aj rodiny? Škola totiž v krízovej chvíli nepotrebuje ďalší formulár, a to asi sa dá súhlasiť. Potrebuje vedieť, komu je potrebné zavolať. Potrebuje človeka, ktorý dvihne telefón, situáciu pozná, vypočuje, poradí, pomôže nastaviť ďalší postup. Bolo vidieť, že sa to zlepšuje a že aj teraz v tom poslednom prípade to konanie bolo, veď pán minister sám spomínal, že už v piatok sa diali kroky, v pondelok sa diali kroky. Čiže je to nastavené, pracujme na tom ďalej. Musíme pritom ale pamätať aj na jednu dôležitú vec a realitu zo slovenských škôl. Nie každá škola má, to čiže psychológa. Poznám školy, kde psychológ má iba čiastočný úväzok ako doplnok k nejakým iným predmetom. Nie je to celkom dobrý systém, aby takto sme psychológa riešili na pôde školy. Nie každá škola má kompletný podporný tím. Najmä menšie či regionálne školy potrebujú dostupnú odbornú pomoc zvonka. Hovoril som o konflikte. Hovoril som o vonkajšom konflikte, vnútornom a radikalizácii. My poznáme inštitút, ktorým sa na školách aj v tých podporných tímoch dá pracovať s konfliktom. Od roku 2004 máme zákon o mediácii a postupne sme pracovali na mediácii civilnej v zmysle spotrebiteľskej, rodičovskej, manželskej. Existuje termínus technicus vážený aj školská mediácia. Tá profesionálna mediácia je mediácia, ktorá sa zaoberá naozaj záležitosťami z obchodu, zo služieb, spotrebiteľských vzťahov a podobne. Školská mediácia môže byť aj ako metóda. Ale ešte, čo je dôležité, existuje aj tzv. rovesnícka mediácia. A to je veľmi dobrá vec a veľmi dobrá prax, kedy starší spolužiaci pomáhajú preklenúť konflikty tým mladším, teda rovesníci. Na tento inštitút sme trochu zabudli a preto viem, že aj ministerstvo spravodlivosti má rôzne konštruktívne skupiny, ktoré pracujú na hľadaní tých riešení aj po tom konflikte v Spišskej Starej Vsi. Sa udiali stretnutia. Nezabúdajme na tento inštitút mediácie. Sám som garantom študijného programu mediácia a probácia. A od roku 2006 učíme tento študijný program, už som to tu spomínal kedysi v pléne, na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a teraz už aj na Univerzite Komenského, Právnickej fakulte, ako spoločný študijný program. A naozaj tento inštitút je prevenciou tejto radikalizácie. Nemáme na to zabúdať. Tak ako nám isté opatrenia, konkrétne zákazy, príkazy nevyriešia tento problém, ale čiastočne ho môžu vyriešiť, tak aj mediácia, školská mediácia nám môže tento problém pomôcť vyriešiť. Neznamená teda, že zavedením mediácie alebo školskej mediácie sa všetko vyrieši alebo sa udeje, že mávnutím čarovného prútika sa všetko zrazu dá do poriadku. No nie, ale môže tomu napomôcť a ja nás vyzývam k tomu, aby sme aj na tieto veci v tomto zákone alebo aspoň v aplikačnej praxi a v metodikách mysleli. Druhá otázka, ktorej sa chcem venovať, je otázka postavenia rodiny. Návrh zákona pracuje s pojmom dieťaťa alebo mladého človeka, ktorý môže byť ohrozený okrem iného v dôsledku, citujem, negatívneho vplyvu sociálneho prostredia. Zákon zároveň správne dodáva, že takéto riziko musí vyplývať z konkrétnych a objektívne zistených skutočností. Práve preto však potrebujeme mimoriadne presné pravidlá. A na to apelujem. Kto bude rozhodovať, čo už predstavuje negatívny vplyv sociálneho prostredia a čo nie? Podľa akých kritérií? Ako bude do procesu zapojený rodič? Rodinu totižto nemožno vnímať iba ako jeden z možných zdrojov rizika. Vo veľkej väčšine prípadov je práve rodič človekom, ktorý svoje dieťa pozná najdlhšie, najhlbšie, najintímnejšie a nesie zaň prvotnú zodpovednosť. A práve rodič by mal byť tým, ktorý je pomocníkom. Často dnes v školách vzniká bariéra medzi školou a rodičom. Či to už je z pohľadu toho, že rodič nemá čas a všetko necháva na školu, alebo je to v tom, že škola nemá nejakým spôsobom záujem pracovať alebo ututlávať tento problém. To už je jedno, ale rodič naozaj je jedným z tých, ktorý je prvý vychovávateľ, prvý hýbateľ v budúcnosti svojho dieťaťa. Preto by postavenie rodiča a jeho zapojenie do plánu ochrany malo byť v zákone formulované čo najjasnejšie, samozrejme s výnimkou prípadov, keď je samotné rodinné prostredie preukázateľným zdrojom ohrozenia. Tak to sú samozrejme iné prípady. Treťou otázkou je hranica medzi prevenciou radikalizácie a ochranou základných slobôd. To je veľmi citlivá oblasť, pretože návrh teda definuje radikalizáciu prostredníctvom správania smerujúceho k násilnému alebo protiprávnemu konaniu, k vážnemu obmedzovaniu práv iných ľudí alebo k narušeniu základných princípov demokratického a právneho štátu. To je podstatné spresnenie, ktoré treba pri diskusii o zákone aj uvádzať. Napriek tomu bude mimoriadne dôležité, ako sa zákon začne uplatňovať v praxi. Preto potrebujeme veľmi jasnú metodiku, o ktorej som hovoril aj na výbore, a kontrolné mechanizmy, aby sa predmetom zásahu nestal legitímny náboženský, konzervatívny, liberálny či akýkoľvek iný demokraticky vyjadrený názor len preto, že je výrazný alebo niekomu nepohodlný. Demokratický štát má zasahovať proti Aby sa predmetom zásahu nestal legitímny náboženský, konzervatívny, liberálny či akýkoľvek iný demokraticky vyjadrený názor len preto, že je výrazný alebo niekomu nepohodlný. Demokratický štát má zasahovať proti násiliu a protiprávnemu konaniu. Nemá však rozhodovať o tom, ktorý slušne a zákonne formulovaný názor je správny. To je veľmi dôležité. No a napokon posledná vec, ktorej sa chcem venovať, je tu, už tu dneska mnohokrát spomínaný online priestor a sociálne siete. Aj sociálne siete fungujú, priatelia, tak ako médiá, že zarobiť si na seba vedia ako len tak, že budú ponúkať reklamný priestor, ktorý im priniesie financie. Ten reklamný priestor, samozrejme, je bonifikovaný od počtu zhliadnutí, lajkov a podobne. A teda je jasné, že tieto sociálne siete bojujú o priestor, bojujú o senzácie. Boja sa o svoje zisky. A preto jednoducho je potrebné sa tejto oblasti venovať. Každopádne ešte raz, pán poslanec Horecký a kolegovia podali takýto zákon o ochrane maloletých osôb v digitálnom priestore a o povinnostiach poskytovateľov platforiem sociálnych sietí. Preto myslím si, že táto časť by z tohto zákona mala byť vypustená a mala by byť samostatne prejednaná v samostatnom zákone a od apríla alebo z jari je tento zákon predložený do parlamentu. Len neviem, či preto, že je opozičný, sa mu nevenuje pozornosť, ale naozaj je pripravený veľmi dôsledne. Nerieši všetko a jasne, ale určuje ten základný point, od ktorého sa je možno odraziť. Jasné, že bojujeme tu často, a tu to bolo dnes aj včera cítiť, či zákaz verzus výchova, formácia alebo vzdelávanie. Asi nedokážeme nájsť tú presnú hranicu, ale formácia, výchova, vzdelávanie úzko súvisí aj s nejakými príkazmi a zákazmi. Asi viete, že ak vychovávate doma svoje deti, tak tiež to je formou nejakého dohovorenia, ale aj nejaké hranice. A ja možno som naivný. V dobrom. Ale verím, že prevenciou sa dá urobiť viac ako represiou. A preto som za to, aby sme viac s ľuďmi pracovali. Kolegyňa Jaurová povedala, že musíme počkať na legislatívu, ktorá príde z Európy. Áno, asi to tak bude potrebné, aby sme poslali nám všetky tie pravidlá, princípy, zaviedli do našich zákonov, ale pri tom čakaní, prosím vás pekne, by sme mohli začať formovať, vzdelávať, vychovávať, používať pozitívne príklady. Možno teraz utrúsim trochu zo svojho povolania. A možno poznáte ten príbeh o Abigail a Dávidovi zo Biblie, kde Abigail svojou prácou, dnes by som povedal mediáciou, komunikáciou, zastavila konflikt a Dávid nešiel sa pomstiť. A teda zabránila možno tragédii. Takýchto príkladov je veľmi veľa aj v Biblii a my to robíme prostredníctvom náboženskej výchovy, často etickej výchovy, ale myslím si, že ak tieto príbehy vieme transformovať do reči týchto ľudí mladých, tak práve mediálna výchova má svoje miesto, svoj priestor a to už nechávam na zváženie na ministerstvo, či to bude tak, ako som spomínal včera, v rámci medzipredmetových vzťahov alebo v rámci nejakých tém, ktoré budú prierezové, alebo to bude riadny predmet. Poviem vám príklad. Ak dovolíte, z mojej praxe, keď som prišiel na jednu základnú školu, pretože ma zavolala pani riaditeľka, aby som porozprával deťom čosi o vplyve Facebooku a sociálnych sietí. Boli to piataci na základnej škole. Viete si spočítať ich vek? Tak som prišiel do tej triedy a pýtam sa ich: „No, čo, mladí, viete, čo je Facebook? Poznáte?“ „Áno, jasné.“ „A kto z vás má Facebook?“ Predstavte si, že viac ako polovica triedy dvihla ruku. Vieme, od akej vekovej hranice môžu deti mať konto na Facebooku? A tak som naivne opäť sa ich pýtal: „A kto vám vytvoril konto? Sami ste si urobili konto? Brat, kamarát, priateľ a tak ďalej?“ Ale padlo niekoľkokrát aj mamka, ocko. Tak som sa ich opýtal. Iba tak: „A aký dátum narodenia vám uviedli pri registrácii vášho konta? Klamali?“ A bolo ticho. A bolo ticho. A predstavte si, že toto bolo stretnutie. Samozrejme, tam bola aj pani učiteľka dozorujúca a ju to tak nadchlo, že teda povedala: „A nemohol by si prísť a rozprávať aj s rodičmi?“ Tak som prišiel pred jedným rodičovským združením a vstúpil som do tej jedálne, kde tí rodičia boli. A aj ich som sa opýtal, že či vytvárali svojim deťom kontá. Samozrejme, priznali šťastie. A tak som začal možno nenútene im vyprávať o tom, aký vplyv má Facebook v takomto veku, ako kradne deťom detstvo. A viete, čo som potom pri niektorých rozhovoroch vycítil a zistil? Pri všetkej úcte, taká mamička, ktorej manžel pracuje v Holandsku. Je introvertná, nemá nijaké kamarátky. Tak ona si vytvorila zo svojej dcéry kamarátku na Facebooku. Aj také prípady sú. Aj také prípady sú, preto je veľmi dôležité hovoriť o mediálnej výchove a o tých hraniciach, ktoré určujeme. Mňa pán Prokeš Zasempa, s ktorým som istú časť života prežil, bol mi aj oponentom. Rozprával jeden taký príbeh o tom, ako je dôležité učiť, formovať a nie stavať múry alebo zábrany. A vysvetľoval to na takom príklade, že predstavte si dom na brehu mora, kde rodič má strach o to svoje dieťa, tak postaví veľký 6 m múr, aby mu to dieťa neušlo do toho mora a keďže sú tam aj hlbočiny, sa nejakým spôsobom neutopilo. Čo sa bude diať? To dieťa bude hľadať cestu, ako ten múr preliezť, podliezť, prevŕtať, preskočiť a podobne, nakoniec k tomu moru príde. Neznajúc problematiku sa utopí. O čo lepšie a múdrejšie je zobrať to dieťa bez tých múrov k tomu moru a vysvetliť mu: „Pozri sa, tu je príliš tmavá voda, tmavá farba vody. To znamená, tu bude hlbočina. Tu nevstupuj, tu nechoď. Tu je svetlejšia voda a teda tu je plytčina, tu môžeš ísť. Po takúto hranicu choď, ďalej nie, lebo si ublížiš.“ Samozrejme, to dieťa má tendencie ísť a skúšať, ale dobrým dohováraním, dobrým vzťahom, dobrou komunikáciou v rodine a dôvere rodič–dieťa sa tomu vie zabrániť. Na toto apelujem, priatelia. Aby sme podporili prevenciu, formáciu a tých ľudí, ktorí sú v teréne a robia cez svoje občianske združenia. Kedysi dávno Tvoja žabka v Košiciach. Ovce.sk, pamätajte. Robili a pracujú na tom, že táto téma je dôležitá. Treba ich povzbudiť, treba im podať uznanie a treba im dať priestor, pretože tam je ten prvý zárodok tej prevencie a učiť deti kritickému mysleniu, aby neprijímali všetko, čo na Facebooku, na sociálnych sieťach vidia, pretože oni si to nevedia zrátať. Oni vo svojom veku nevedia posúdiť, čo má akú hodnotu, akú vážnosť. A teda opakujem ešte raz, navrhujem a prosím, aby sme túto časť zo zákona vyňali, aj keď si uvedomujem, že naozaj sú tam kritériá, pravidlá do 16 rokov. Rozumiem všetkým tým dôvodom, ale mali by sme o tom rozprávať obšírnejšie a zodpovednejšie a trošku viac koncentrovanejšie, a nie pod napätím, v akom sme teraz všetci. V psychicky vybičovanom čase, keď každý chce urobiť to najviac, a ja neupieram, že aj to, prepáčte, skrátené legislatívne konanie, o ktorom sme hovorili ráno na výbore, chcelo byť dobrým úmyslom, lebo ja vždy vidím v človeku, človek bol stvorený ako dobrý. V základe dobrý. Vidím, hľadám v tom ten dobrý úmysel, že chceli čosi urobiť, ale musím povedať, že bol to taký pokus, ktorý nebol celkom patrične trefný, pretože si myslím, že to, či mesiac skôr alebo neskôr ten, dámy, zákon prijmeme, už nevráti život tej mamičke, tej pani učiteľke. Mali by sme naozaj práve sa centrovať a aj tak je dostatok času na to, aby sme to v riadnom legislatívnom konaní, veď diskutujeme teraz o tom, dotiahli do konca a spustili procesy, nastavili pravidlá a možno nie takým spôsobom, že na balkóne a kdesi v útrobách Národnej rady sú ľudia z ministerstva školstva a sú k dispozícii a nám budú radi odpovedať na otázku metodiky a podobne. Predstavoval by som si možno tak, aby sme ako kluby alebo ako politické strany dostali možnosť, pozvánku: poďte do takej jednej skupiny a poďme o tom rozprávať, hľadajme riešenia, nominujme odborníkov. Ale nie takýmto spôsobom, že tu sú tí ľudia a môžeme si s nimi podiskutovať. To nie je koncepčný systematický proces. Budem končiť, vážené kolegyne, kolegovia. Jeden múdry človek povedal takú peknú myšlienku, ktorá mi tak utkvela v pamäti: Nie všetko, čo sa dá spočítať, sa počíta. A nie všetko, čo sa počíta, sa dá spočítať. Ak sa jedná o ochranu našich detí, tak toto platí niekoľkonásobne. Môžeme vytvoriť rady, koordinátorov, metodiky, formuláre, informačné systémy, ale skutočným meradlom tohto zákona nebude počet vytvorených pozícií. Bude ním jediná otázka: Keď sa jedno konkrétne dieťa dostane do vážneho problému, príde pomoc skôr, než bude neskoro, alebo opäť budem lamentovať, že čosi nefunguje. A pritom upozorňujem, že nie som fatalista, keď si myslím, že nejaký systém vie všetko vyriešiť a že zabránime zrazu násiliu. To sa nedá. Ale môžeme to pripraviť tak a eliminovať to riziko tak, aby bolo čo najmenšie. Preto považujem za potrebné, aby sme v ďalšom legislatívnom procese veľmi dôkladne riešili posilnenie existujúcej siete koordinátorov ochrany detí, jasné postavenie rodiča, rodiny, presnú hranicu medzi nebezpečenstvom radikalizácie a legitímnym uplatňovaním základných práv a slobôd, viaczdrojovú prevenciu, formáciu, výchovu, školskú mediáciu, psychológov, alternatívne formy, spôsoby riešenia konfliktov. No a napokon aj tie sociálne siete, ktoré by sme mali ale vyňať. Našim cieľom by nemalo byť vytvoriť nefunkčný systém, ale systém, ktorý hľadá riešenia. Chcem poprosiť a zároveň aj zaželať všetkým odborníkom, pán minister, aj vám, aj všetkým tým, ktorí budú na tomto systéme úpenlivo pracovať, pretože verím, že takáto snaha bude na ministerstve, aj ten váš tím pracovníkov, a vyprosujem im naozaj tvorivé invencie, zdravý rozum a možno čo najväčší počet rozumných ľudí v okolí, odborníkov, ktorí dajú celému tomu zákonu zmysel. No a zachránia ľudí pred nejakým ohrozením, nedajbože, pred stratou života. Prosím nás všetkých, aby sme nechali bokom akýkoľvek cynizmus a vyhli sa možno takým tým podivným a zvláštnym debatám, ktoré aj medzi nami to napätie zväčšujú. Lebo ak my máme byť tí, ktorí sme zákonodarci a máme vytvárať systém, ktorý prináša pokoj do škôl, tak ak my ten pokoj nebudeme mať, tak ako ho chceme potom diseminovať, preniesť a posunúť do školského prostredia napríklad alebo do rodín. Čiže aj na nás veľmi záleží, ako my budeme tuná v týchto priestoroch Národnej rady spolunažívať a sami eliminovať konflikty medzi sebou. Ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré. [16:14] Peter Žiga Vystúpenie? Štyri faktické, pani poslankyňa. [16:14] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kleinert. Ďakujem pekne, pán Halás, som si tak predstavila, ako ste sa rozprávali s tými deckami o Facebooku. V podstate problém je ten, že a teda ďakujem za váš príspevok. Bol veľmi fajn z môjho pohľadu, ale v podstate problém je v tom, že už dnešné pre dnešné deti už je aj ten Facebook obstarožný, tak ako asi aj my sme všetci tu. A oni už sú ďalej aj vo vnímaní sociálnych sietí, ale ale aj Bol veľmi fajn z môjho pohľadu, ale v podstate problém je v tom, že už dnešné pre dnešné deti už je aj ten Facebook obstarožný, tak ako asi aj my sme všetci tu. A oni už sú ďalej aj vo vnímaní sociálnych sietí, ale aj vrátane napríklad videohier, aj video hry sú hrozbou, pretože aj tie už fungujú aj ako sociálne siete a tak ďalej. Čiže to je ten problém. Ja veľmi rozumiem a veľmi vítam to, že apelujete na to, aby tá výchova prichádzala z rodiny. Určite to má byť, ale deti sú prirodzene zvedavé a tá architektúra je dizajnovaná návykovo a to je ten problém, ktorému my čelíme a preto sú dôležité určité aj určité, určite aj limity aj vekové, ale tie musia byť vymáhateľné a problém tohto návrhu tých bodov je, že sú absolútne nevymáhateľné. A zároveň tu máme EU Kids Act, ktorý už je dobre pripravený s tým, že je tam nielen vymáhateľná položka na strane Európskej únie, pretože jedine tak sa to dá v Európskej únii alebo v Európe robiť, ale zároveň je tam aj prinútenie tých firiem, aby zmenili tú architektúru tých návykových dizajnov, aby limitovali tie firmy. Už na príklade Ameriky vieme, že sa to dá a že tie firmy sa dajú prinútiť. To, čo sme kedysi hovorili, že sa nedá, tak zrazu sa dá, takže mali by sme ísť aj týmto smerom. Samozrejme, dôležité je aj to vzdelávanie, aj vytvoriť pre deti bezpečný priestor, v ktorom sa aj naučia akoby spracovávať a prijímať informácie, ale všetci, kto sme sa akokoľvek dotkli a že sme sa všetci dotkli sociálnych sietí, vieme, že je to vlastne veľmi nebezpečný nástroj v rukách detí. Ďakujem. [16:16] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [16:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. My sme sa včera o tomto probléme bavili spolu, pán poslanec. Naozaj kvitujem veľmi ten prístup taký osobný a váš prístup, ako k tomu pristupujete, aj, čo ste mi včera hovorili. A bavili sme sa aj o tom, že naozaj, že ste boli u nás v zbrojniciach, videli ste tam, čo tam máme, postolok, že dieťa robí to, čo rodičia. My tu máme takú matku odfotenú, ktorá je na mobilnom telefóne oproti jej dieťaťu. Takže naozaj ten aktívny prístup je veľmi dôležitý a to je to, čo ja trošku postrádam tuná, pretože naozaj ja chcem poprosiť pána ministra, aby aj na to na to trošku dali viac dôraz, aby tie deti v tých školách mali presne takýto prístup, ako ste povedali vy. Aby sa rozprávalo o tom, čo ten Facebook je, čo sú tie sociálne siete, aby sa s rodičom rozprávalo a aktívne sa im hovorilo, čo tým tí rodičia, čo môžu urobiť tým, že zanedbávajú takú tú povinnosť milovať svoje deti, objať svoje deti a namiesto toho objatia im dávajú mobilný telefón, dávajú im drahé zariadenia, na ktorých tie deti namiesto toho, aby sa rozprávali so svojimi rodičmi, sa rozprávajú s virtuálnou realitou, ktorá im nepomáha. A ešte jednu takú jednu poznámku mám k tomu vášmu vystúpeniu, že počas vášho vystúpenia potom sa to už ukľudnilo, ale strana HLAS tu rečnila o tom, že sme nemali záujem o to a tak ďalej. Tak keby ste boli videli, čo sa dialo, teda vy ste videli, čo sa to dialo vzadu, poslanci strany HLAS a pán minister zdravotníctva, ako tam veselo diskutovali, nepočúvali vás, takže aj to je ten záujem a napríklad, viete, mňa upozorňujú, keď som sa tu zasmial a pán Gašpar celý čas vyrušoval počas vášho vystupovania vzadu, ale jeho nikto neupozorní. Gašpar, nevyrušujte, máte prvé napomínanie. Pani poslankyňa Kosovo. [16:18] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán Pavel, pretože ste mali vo vašom príspevku niekoľko naozaj veľmi dobrých a vzácnych postrehov. A hovorili ste napríklad o rovesníckej mediácii na školách. Musím povedať, že je to výborný nástroj na to, ako sa predchádza šikane, ale vo vzťahu aj všeobecne k deťom, o vytváraní klímy a tak ďalej. No ale povedzme si pravdu, ako je táto mediácia na Slovensku financovaná. Nie je financovaná normatívne, ale na školách a tých pokrokovejších školách, kde chápu význam tohto nástroja, tak si len hľadajú v rozpočte finančné prostriedky a lepia si to, ako sa dá. Čiže nie je to jednoducho štátom podporované. Potom ste hovorili o práci s rodinou, ktorá je, samozrejme, základom toho, ako sa deti vyvíjajú, ako sa cítia. A ja musím povedať, že keďže som učiteľka a poznám ten proces, tak na mnohých školách to vyzerá tak, že sa školy stretávajú s rodičmi len na rodičovských stretnutiach, kde si povieme, čo treba teda v škole opraviť, vymaľovať, čo treba kúpiť, koľko peňazí doniesť, ale to je asi tak všetko. Ten vzťah rodičov s tými deťmi je často prehliadaný a nehovoriac o tom, že dnes máme naozaj veľmi vážne problémy s tým, že rodičia nemajú proste návyky, ako vychovávať správne svoje deti. Buď ich vychovávajú príliš autoritatívne, kedy tie deti buď majú nedostatok sebavedomia, alebo naopak príliš rebelujú, alebo ich vychovávajú tak voľne, že tie deti nemajú hranice. My sme sa dostali momentálne do fázy, kedy cielime krízy výchovy a toto tiež v školách nerobíme. Čiže my zaostávame v tom najzákladnejšom a potom sa čudujeme, že sa deti cítia izolované doma, že sa cítia izolované v škole, lebo nezapadajú medzi rovesníkov, necítia sa byť vôbec nejakým plnohodnotným partnerom, a že nám potom začínajú sa [16:20] Peter Žiga pani poslankyňa Jurík [16:20] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán kolega, za vaše vystúpenie, ktoré som si vypočula so záujmom, pretože ste sa nám prihovárali nielen ako kolegom a kolegyniam, ale aj ako rodičom. A ja s vami úplne súhlasím v tom, že samozrejme prvoradá je tá zodpovednosť nás, rodičov, ale nemôžeme sa spoliehať na to, že každý rodič vie, akým spôsobom sa prihovárať tomu dieťaťu, čo mu vlastne povedať. Ja sa teda považujem za pomerne mladú matku 11-ročného syna, ale my sme nevyrastali so sociálnymi sieťami a nie každý sa na nich pohybuje, nie každý rodič dokáže jednoducho to dieťa aj upozorniť na tie nebezpečenstvá, pretože ani sami si ich možno niekedy neuvedomujú, lebo to táto generácia, ešte generácia Z, s nimi vyrastala. A preto si myslím, že tam, kde jednoducho nie je možné od všetkých rodičov vyžadovať rovnakú zodpovednosť, tak tam by mala nastúpiť škola. A možno ma vy ako odborníci, odborníčky na vzdelávanie opravíte, ale mne to tak trochu pripomína diskusie, ktoré máme o vzťahovej a sexuálnej výchove, pretože tá rovnako vychováva deti k tomu, aby boli rešpektujúcimi občanmi a občiankami. A tu si myslím, že táto mediálna gramotnosť alebo zvýšenie občianskej náuky alebo, neviem, ako to môžeme ešte nazvať, kritické myslenie, že to je jednoducho to, čo má dať škola tým deťom práve kvôli tomu, aby boli plnohodnotnými občanmi a občiankami, lebo áno, nemôžeme sa spoliehať na to, že všetci rodičia to tým deťom jednoducho dajú. A ja by som chcela aj podporiť pána ministra školstva, pretože rozprávali sme sa tu pred chvíľou aj o tom, že čo sa zaviedlo najmä od tej tragédie Spišskej Starej Vsi a samozrejme, že sa to všetko nezmení jedným šmahom ruky. Jednoducho toto má byť priorita. Do tohto prosím investujme, či tu bude tá vláda alebo tá, lebo si proste uvedomujeme, aký veľký problém máme. Ja by som si to skutočne želala, aby to tak bolo. Nie do všelijakých zlodejín, ale do našich detí. [16:22] Peter Žiga Z reakciou pumpu sa spálila. [16:22] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za každú jednu faktickú pripomienku. Nemám veľké nároky ani ambície. Stačí, keď ma jeden v tejto sále počúval a už je to pre mňa veľa. Že som jedného zaujal, takže nerobím si z toho nič. Som učiteľ a mám aj takých študentov, ktorí si čítajú noviny niekedy a musím ich vyrušiť, ale aj takíto sú. Ale k tým pripomienkam zvedavosť. Áno, všetky médiá pracujú so zvedavosťou a chvalabohu, že tá zvedavosť je, lebo zvedavosť budí poznanie a poznanie vytvára systém vedomostí, návykov a tak ďalej. Ale tú zvedavosť by sme mali presmerovať kdesi inde. Školská mediácia áno. Mediátor nie je slobodné povolanie, je to podnikateľ a je tam problém, ale ako školskú mediáciu, ako metódu vieme použiť. Možno by sme mohli sa v tejto oblasti trochu viac angažovať. A mám často takisto pocit, že rodičia vychovávajú tak zvláštne svoje deti. Áno, pre niektorých rodičov je škola odkladiskom detí na istý čas. Dajú im ešte štyri krúžky, aby mohli do 17:00, 18:00 pracovať. Myslia si, že škola spasí výchovu. No je to zlý prístup. Áno, je to tak. Rodičia nevedia, ako na to, pani kolegyňa Jurík. Práve preto, že si to uvedomujem a s mediálnou výchovou sme začali už dávno v roku 2008 – 2009, v 2010 sme zrušili uznesenia, vláda zrušila uznesenia, koncepcia mediálnej výchovy. Zachyťme túto generáciu a oni svoje deti budú vedieť vychovávať. Ak to neurobíme v jednom momente, tak vždycky budeme trpieť a investícia do vzdelávania je tou najdôležitejšou investíciou v štáte. [16:24] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Gregorová. Už? [16:24] Gréta Gregorová – Vystúpenie v rozprave Už? A, dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi nadviazať na moju kolegyňu z Progresívneho Slovenska a povedať, že koordinovaný systém ochrany mladých ľudí pred radikalizáciou je určite krok, ktorý nám na Slovensku dlho chýba a je naozaj potrebný. A o to naliehavejšie potom, čo sa včera stala ďalšia hrozná tragédia na základnej škole v Staškove a ja by som aj z tohto miesta chcela tiež vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým a veľa síl raneným. Návrh zákona o systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu je, povedzme, že dobrý základ, len pre mňa je naozaj paradoxné, že ho prináša koalícia, ktorej predstavitelia sami neraz používajú mimoriadne agresívny jazyk alebo legitimizujú ľudí z radikálnej scény. Pravidelne obhajujú Daniela Bombica, ktorého Špecializovaný trestný súd tento rok uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby týkajúcich sa extrémistickej trestnej činnosti, napríklad. Bratričkujú sa s Andrewom a Tristanom Tateovcami, ktorí, pripomeniem, čelia desiatkam obvinení, vrátane znásilnení, ublíženia na zdraví a obchodovania s ľuďmi. Aj za sexuálne vykorisťovanie. A nemusíme vôbec chodiť tak ďaleko. Predseda vlády Robert Fico o vtedajšom predsedovi ÚRSO Andrejovi Jurisovi verejne povedal, že keby ho chytil, zaškrtí ho vlastnými rukami. Vtedajšiemu premiérovi Hegerovi zase odkazoval, že keď ho stretne, vopchá mu rožok do huby. Takto jednoducho nemá vyzerať jazyk demokratickej politiky. No a aj tento týždeň, kým sa všetci príčetní ľudia aj odborná verejnosť snažili vyzvať ľudí, aby teda nejakým spôsobom nepanikárili, aby nešírili dezinformácie predtým, ako sa uzavrie vyšetrovanie, tak premiér Fico už po niekoľkých hodinách poznal príčiny tragédie a na tlačovej konferencii teda uviedol konkrétne, že za to môže zlá výchova rodičov, strata autority pedagógov, počítačové hry a násilie vo filmoch. Čo konkrétne urobil on a jeho vláda pre bezpečnosť detí a učiteľov na školách, čo urobili preto, čo je ich podľa mňa hlavnou zodpovednosťou, tak o tom od premiéra nepadlo ani jedno slovo. SMER už dnes otvorene spolupracuje so stranou Republika, v ktorej teda ten ich prvoplánový extrémizmus síce nahradili obleky a nejaký akože sofistikovanejší slovník, no podstata zostala úplne rovnaká. A spomínam to špeciálne preto, že keď pánovi premiérovi tak veľmi vadia počítačové hry a livestreamy, tak Milan Mazurek a Milan Uhrík dnes cielene využívajú práve počítačové hry a tieto livestreamy, aby sa dostali k mladému publiku. Mazurek sám vysvetľoval, že tak chcú zvýšiť dosah svojich videí medzi mladými ľuďmi. A citujem, aby progresívcom zakrútili politickým krkom. V jednom zo streamov pri pohľade na zbraň povedal, že keby sme takýto samopal mali na hraniciach, nemali by sme problém s nelegálnou migráciou. Progresívne strany označoval pravidelne za úchylákov, degenerátov a mládež chce podľa vlastných slov zachraňovať pred progresívnym duševným morom. Na jednom z týchto streamov dokonca aj jedna z jeho spoluhráčok chcela upáliť progresívcov. Teda popri hraní na diskutujú členovia Republiky s divákmi v čete, medzi ktorými sú mimochodom veľmi často aj maloletí a tieto prenosy sú prešpikované radikálnymi vyhláseniami, podnecujú násilie voči menšinám a spochybňujú pravidelne historické udalosti. Samotný bývalý asistent Milana Mazureka v jednej z upútaviek divákov otvorene lákal na tento prenos slovami, aby sa pripravili na poriadnu dávku nenávisti, rasizmu, homofóbie a sexizmu. Týmto spôsobom na pravidelnej báze mladému publiku podsúvajú extrémistické videnie sveta, nenávistné vyjadrenia ako niečo úplne bežné, ako niečo vlastne moderné a cool vo formáte, ktorý zámerne robia práve pre mladých ľudí. A preto ma po tomto všetkom zaráža aj to Pravidelnej báze mladému publiku podsúvajú extrémistické videnie sveta, nenávistné vyjadrenia ako niečo úplne bežné, ako niečo vlastne moderné a cool vo formáte, ktorý zámerne robia práve pre mladých ľudí. A preto ma po tomto všetkom zaráža aj to, kolegovia z HLAS-u, že sa napríklad taká pani poslankyňa Puškárová, ktorá tu momentálne nie je, ale teda nevedela jasne vyjadriť, že Republika pre ňu nie je možným koaličným partnerom. Kolegovia z HLAS-u, naozaj práve pri zákone, ktorý teda vy prinášate, ktorého cieľom má byť boj proti radikalizácii, by podľa mňa mala byť táto hranica úplne jednoznačná. Extrémizmus a radikalizácia v demokratickej spoločnosti nemajú miesto a už vôbec by ich demokratické strany alebo teda strany, ktoré sa tak tvária, nemali normalizovať tým, že im nechávajú otvorené dvere pri politickej spolupráci. Takže, ak chceme chrániť mladých ľudí pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, mali by sme sa pýtať na to, aký jazyk politici sami používajú? Aké vzory legitimizujú? S kým sa fotografujú? Koho normalizujú vo verejnom priestore a koho sú ochotní považovať za politického partnera? A ja sa chcem dnes ešte pristaviť pri dvoch veciach, ktoré v tomto návrhu zákona buď nie sú, alebo sú v ňom zlé a na ktoré dlhodobo aj s kolegami a kolegyňami upozorňujeme. Po prvé, do tohto zákona je teda prilepená, už ako tu zaznelo, úplne iná téma, a to je zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, ktorý sa má overovať spôsobom, ktorý v Európskej únii zatiaľ neexistuje. Čiže takto pripravený zákon bude v praxi takmer… bude mať takmer nulový účinok, keďže táto technológia ešte nie je k dispozícii. No a kým sa tak stane, tak už budeme poznať tú európsku, tú celoeurópsku reguláciu. A pritom naozaj ide o dôležitú, o veľmi dôležitú a komplexnú tému, ktorá si za mňa zaslúži naozaj poctivé riešenie. Zároveň Slovensko, ako dobre vieme, samo o sebe nemá voči firmám ako Meta, Google a iné tieto veľké spoločnosti dostatočnú váhu, takže riešenie naozaj musí prísť na celoeurópskej úrovni spolu so zmenou toho návykového dizajnu, ktorý teda platformy majú, a to sa práve teraz aj deje. Európska komisia zrovna tento týždeň predstavuje tzv. EU Kids Act, teda spoločné európske pravidlá pre vekovú hranicu na sociálnych sieťach a aj pre povinnosť, aby platformy boli bezpečné už tým ich dizajnom. Takže prijímať vlastnú, podľa mňa narýchlo zlepenú slovenskú úpravu práve v čase, keď Európska únia rieši tú celoeurópsku komplexne, nedáva žiaden zmysel. O chvíľu ju budeme musieť prerábať, teda budete ju musieť prerábať, uvidíme, aby s európskymi pravidlami nebola v rozpore. Takže tento návrh naozaj na mňa nepôsobí ako premyslené riešenie, ale ako nejaký narýchlo nalepený leukoplast na naozaj veľký a vážny problém. No a po druhé. A na toto by som naozaj chcela špeciálne upriamiť pozornosť, a je to, že práca s mladými ľuďmi, s deťmi, ale teda najmä s mladými ľuďmi, nemôže byť obmedzená len na zákazy a príkazy. Štát zlyháva v ponuke alternatívnych riešení pre mladých ľudí, napríklad alternatív trávenia voľného času, a pritom dobrých príkladov z praxe je nespočetne veľa. Nie sú to ale jednoduché titulkové riešenia. Pretože efektívna ochrana pred radikalizáciou sa nezačína až vtedy, keď už treba zasiahnuť, ale začína sa omnoho skôr. Lenže to by ste museli chcieť vidieť celý tento problém naozaj komplexnejšie. Práca s mládežou, vážený pán minister, je dnes na Slovensku chronicky podfinancovaná. A ročne je na ňu z Ministerstva školstva vyčlenených len podľa mňa smiešnych 5 miliónov €, pokiaľ ide o tie sociálne siete, tak odborná verejnosť sa zhoduje, že čím viac života mladých ľudí sa odohráva online, tak o to viac potrebujú bezpečný priestor a bezpečné priestory na trávenie času offline. Bezpečnejšie miesta, kam môžu prísť, lebo nie pre každého je to zrovna doma. Kde nájdu ľudí, ktorým môžu dôverovať, ktorých poznajú, kde môžu so svojimi kamarátmi stráviť voľný čas, napríklad kým čakajú na spoj po skončení školy. Potrebujú bezpečnú komunitu. No a takýto systém je v okolitých európskych krajinách už úplne bežným štandardom, do ktorého tie krajiny investujú desiatky miliónov eur ročne. A u nás tých zopár desiatok nízkoprahových klubovní napríklad, a nehovoriac o ostatných organizáciách, ktoré dennodenne pracujú s mladými ľuďmi, funguje nie vďaka štátu, ale vďaka odhodlaniu tých daných ľudí, vďaka krátkodobým projektom, vďaka sponzorom, ktorých si zoženú, či ochote niektorých samospráv. Stabilný systém podpory od štátu neexistuje a budem ho aj ja preto tu navrhovať a teda budem veľmi rada, ak ho podporíte. To, že s týmto zákonom naozaj veľmi súvisí. Online svet, duševné zdravie, prvá práca či bývanie nie sú oddelené problémy a sú to veci, ktoré sa zrovna mladých ľudí veľmi, veľmi citlivo dotýkajú. A žijú ich mladí ľudia naraz. Všetky tieto problémy a situácie. Lenže štát ich stále rozdeľuje podľa toho, že u koho na ministerstve na stole ako keby pristanú a chýba tu niekto, kto sa na to pozrie tak, že čo mladý človek potrebuje počas celého obdobia dospievania. Keď sa osamostatňuje, a nie až vtedy, keď má diagnózu dlh alebo príde o prácu, ale pred tým všetkým. A presne toto, bohužiaľ, robí aj tento návrh, pretože financuje odborníkov, ktorí zasiahnu už až vtedy, keď je niekto označený za rizikového. Nefinancuje vôbec stabilne to, čo dokáže riziko zachytiť skôr, než sa niekto v nejakom spise ocitne. Tak by podľa mňa nemala vyzerať politika pre mladých ľudí. Nemá sa začať konať až vo chvíli, keď už poznáme nejaký konkrétny problém. Politika pre mladých ľudí by mala vytvárať podmienky, v ktorých sa mladí ľudia budú môcť rozvíjať. Bude sa im dariť skôr, než sa problémy nahromadia. Takže opakujem, potrebujeme podporiť naozaj dostupné priestory na trávenie voľného času, nielen pre malé deti, ale práve pre tých mladých ľudí, o ktorých sa tu bavíme. Stabilné financovanie pre organizácie, ktoré dennodenne s tými mladými ľuďmi pracujú dlhodobo a majú dobré know-how. Nemusíme vymýšľať vôbec nič nové. Podporu duševného zdravia, atraktívne nové pracovné príležitosti pre tých mladých ľudí, aby teda nám nekončili na úradoch práce, a dostupnejšie bývanie. A základom je aj to, že mladí ľudia musia mať naozaj slovo pri rozhodovaní, možnosť spolurozhodovať a nie ako kulisa, ale ako skutoční partneri. Takže kolegyne, kolegovia, tento návrh, ja verím a myslím si, že má naozaj dobré jadro, ale totálne zle prilepenú a úplne technicky nefunkčnú prílohu. Chýba mu stabilné financovanie práve tej časti, ktorá by mohla reálne pomôcť a ktorá by fungovala hneď od prvého dňa. Na ochranu detí pred radikalizáciou nám v tejto krajine chýba systém, ale nielen ten, čo zasiahne už, keď je zle, ale ten, čo bude s deťmi a mladými ľuďmi každý jeden deň. Ktorí budú vedieť, kde ho nájdu. Bude v škole, bude v ich komunite, napríklad aj teda v tých spomínaných klubovniach, ktoré by mali byť na každom rohu. [16:37] Peter Žiga Päť faktických na vaše vystúpenie [16:37] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík. Ďakujem za slovo a ďakujem aj tebe, Gréta, za tvoje vystúpenie. Ja si myslím, že ty si vynikajúcim príkladom toho, že mladých ľudí máme nielen počúvať, ale že ich musí byť počuť aj tu v parlamente, pretože musia rozhodovať o tom, ako bude táto krajina vyzerať teraz aj potom. Načrtla si tú spoluprácu strany SMER, strany SMER-Hlas s Republikou. A ja to možno budem ľutovať, čo teraz poviem, ale stále to opakujem, keď sa ma niekto pýta na takú zákernú otázku, že urobil niekedy niečo Robert Fico aj dobre? A podľa mňa, ak môžem niečo povedať, tak je to, že v roku 2023 sa podarilo strane SMER dostať Republiku z tohto pléna, pretože im zobrali voličov. Toto si myslím, že treba skutočne Robertovi Ficovi možno aj oceniť. Ale teraz ma o to viac mrzí, že ste pripravení, schopní s nimi vládnuť. Pretože to už vyzerá tak, že ste ochotní spraviť doslova čokoľvek, obetovať prítomnosť aj budúcnosť tejto krajiny len aby ste sa udržali pri moci. A ja skutočne neverím tomu, keď sa dívam napríklad na naše kolegyne, že súhlasíte s tým, čo aj kolegyňa Gregorová citovala, že ako sa vyjadrujú predstavitelia Republiky a že takýto jazyk by sme mali mať, keď komunikujeme s mladými alebo vôbec v spoločnosti. Ja viem, že medzi vami boli aj ľudia, ktorí nesúhlasili s tým, keď sa vaše vlčky fotili s tiktoker­mi. A preto si nemyslím, že aj toto je niečo, s čím by ste súhlasili a že by ste chceli s takýmito ľuďmi vládnuť, aby sa nám takíto ľudia dostali, ja neviem, na ministerstvo školstva alebo na ministerstvo vnútra. To vážne? Ja nepoznám na svete inú sociálnu demokraciu, ktorá by bola schopná spojiť sa s takýmto zlom. Fakt neviem. Ste už schopní hocičoho? [16:39] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, Kosovo, ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Greti, a ja sa ti musím priznať, že ja som spravila tiež takú životnú chybu, že som si pustila jedno také video, kde Mazurek predstavuje nejakú hru. A bolo to hrozné, pretože tam neskutočne kričal. Hrozne vulgárny a naozaj podnecoval k nenávisti. A nielen voči mužom, ale aj voči ženám, bolo to nechutné. A tu sa presne ukazuje, že keď takíto známi ľudia ako niektorí influenceri alebo napríklad aj politici majú takýto vulgárny, neprimeraný slovník, tak sa to fakt stáva normou pre tých mladých a oni ho potom beztrestne používajú ďalej. A o to viac ma mrzí, že sám Hlas – sociálnodemokratická strana, že vraj, v úvodzovkách, legitimizuje týchto ľudí ako Mazurek a ostatných v Republike a ich vstup do politiky. A nemusíme zaniknúť, pani Puškárovej, však pán minister sa tu sám tiež vyjadril v nejakej diskusnej relácii, že pokiaľ sa Republika vzdá svojich predošlých vyjadrení o SNP alebo o Tisovi a prehodnotí svoju minulosť, tak je to legitímny partner na spoluprácu, aj keď predtým tvrdil, že v žiadnom prípade. A toto je akože hrozné, lebo vy si uvedomíte, že to je vlastne o tom, že stačí, že zmeníte bomberu za oblek a už akože nie je fašista? Že keď teraz zrazu bude tvrdiť, že to, čo vtedy myslel, už nemyslí vážne, tak už je vhodný partner na spoluprácu? To je totálne pokrytectvo a farizejstvo, ale v podstate aj veľmi povrchné to je a je to presne také povrchné ako aj tento zákon, lebo my sa tu darmo teraz tu môžeme diskutovať, hovoriť o tých príčinách, rizikách, o tom, čo by všetko, ako by sme to mali brať. Pre túto vládu je podstatné len to, aby si spravila svoj marketingový zárez, že zakážu siete do 16 rokov. A tým to hasne. Ja mám niekedy pocit, že my tu absolútne zbytočne diskutujeme. Na výbore nám pán minister povedal, že prečo ste neprišli počas prípravy. No, preto… [16:41] Peter Žiga Lebo aj keď sme prišli [16:41] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolegyňa, za tvoj príspevok v rozprave. Ja si myslím, že pán minister by mal dať v prvom rade nejaké školenie, metodiku aj asi povinnú terapiu, si myslím, pánovi premiérovi, všetkým členom vlády a poslancom tejto koalície, pretože, žiaľ, táto koalícia je súčasťou problému, ktorý tu ideme týmto návrhom riešiť. Ak teda naozaj, naozaj skutočne chceme riešiť problém radikalizácie aj extrémizmu, pretože dneska, tak ako to tu už bolo viackrát povedané, SMER, ktorý chcel stavať hrádzu proti extrémizmu, dnes už úplne naozaj otvorene spolupracuje s Republikou. Pán Mierna si teda podáva ruky s pánom Uhríkom. Vidíme to na letákoch predvolebnej kampane do komunálu, kde teda už svieti logo Republiky. A otvorene teda idete spolupracovať s takýmito ľuďmi, ktorí používajú naozaj, že to je otrasné, keď si človek pozrie ich sociálne siete. To, že vyzývajú k násiliu, používajú hrubý jazyk, urážajú ženy. A vidíme to, žiaľ, teda aj tu v pléne Národnej rady u niektorých čelných predstaviteľov našej krajiny, že aký jazyk a tón používajú pri komunikácii a keď sa potom pozrieme, ako rýchlo aj vznikajú rôzne dezinfobeby s agresívnou rétorikou, tak je to priam šialené a oni naozaj reflektujú po väčšine, že tu dá pani Plevíková, Matejíčková alebo ktokoľvek z koalície nejaký záznam tu z prenosu, ako si dal faktickú voči Progresívnemu Slovensku a automaticky je to všade proste na tých dezinfobeboch prekrútené proste vo vizuáloch, akože, že katastrofa. [16:43] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou A pusť na to sub. Ďakujem za slovo a tebe, Gréta, za tvoje vystúpenie. Ty si živý dôkaz toho, prečo hlas mladých ľudí je dôležité, aby bol počutý v tomto parlamente. Ty si dobre natiahla tú otázku, že čo mohla robiť vláda bez ohľadu na tento zákon, na tento návrh tejto legislatívy, lebo to je dôležité, aby sme sa rozprávali o tom, že jeden návrh zákona nevyrieši komplexný problém, ktorý je desaťročia zanedbávaný. Čo mohla vláda robiť bez ohľadu na tento zákon, je, že mohla napríklad intenzívne celý čas pracovať na tom, aby si odborníci vedeli napríklad efektívne vymieňať informácie, aby inštitúcie navzájom medzi sebou spolupracovali, pretože dnes je to bariérový prístup, nie bezbariérový medzi inštitúciami, aby inštitúcie reálne si plnili svoje zákonné povinnosti, aby sme mali odborne pripravených ľudí, ktorí vedia konať okamžite, aby sme mali aj ľudí, ktorí sú pripravení riešiť a reflektovať na konkrétne potreby situácie, ktorej aktuálne čelíme. Že potrebujeme viac školských psychológov, viac zásahových Odborne pripravených ľudí, ktorí vedia konať okamžite, aby sme mali aj ľudí, ktorí sú pripravení riešiť a reflektovať na konkrétne potreby situácie, ktorej aktuálne čelíme. Že potrebujeme viac školských psychológov, viac zásahových tímov, viac pedopsychológov, viac odborníkov, odborníčok. Presne tam, kde tí mladí radikalizovaní ľudia buď už sú, alebo sa radikalizujú a hlavne viac pokory. A menej plamenných tlačoviek o tom, že duševné zdravie je prioritou tejto vlády, lebo potom vidíme test časom a skúšku pravdou. Napríklad v tom, že dva roky sa národný projekt ešte nedofinancoval, nedofinancoval personálne kapacity, na ktoré čakáme, zúfalo čakáme. Financií do toho národného projektu bolo presne nula. CPP-čky sú nevyškolené, nemáme dostatok dovzdelaných expertov a štát suplujú živoriace mimovládky, ktoré sa musia vo verejných zbierkach skladať a pýtať si peniaze od verejnosti na to, aby mohli fungovať, aby mohli poskytovať službu, ktorú by v prvom rade mal poskytovať štát. Tu sme [16:45] Peter Žiga pani poslankyňa Matyášová [16:45] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pani kolegyňa. Samozrejme, venovali ste sa aj tomuto zákonu, ktorý ste už pomaly s vašimi kolegyňami a kolegami nazvali zákon o Ficovi a o republike, ale na to sme si zvykli, že vy bez pána premiéra neviete tvoriť žiadnu politiku a vy ste kádrovali jednotlivých kolegov a chcem sa vás spýtať, že, keď vám prekáža pani poslankyňa Puškárová, tak, že sa nedokázala vymedziť voči politickej strane, tak kedy sa, prosím vás, vy vymedzíte ako ženy voči násilným vyjadreniam mužov, napríklad o vyšetrovateľke Santosovej, to je taká jedna otázka. Potom mám ďalšiu, keď sa šírili o pozde vulgárne kriedové nápisy a tvorili ste takzvanú kriedovú revolúciu, zabudli ste opomenúť vašu kolegyňu, ktorá teda nič pekné študenta Mura nenaučila, vy ste ho spoločne, len urobili ste z neho maskota protestov. To je krásne, že ste takto cez sociálne siete šírili lásku a viete? Máte medzi sebou aj kolegu, ktorý hajloval, pritom sa hlási k LGBTI komunite, tak jediný, kto je duchovne prázdny, ste vy. Je to urážka všetkých obetí aj preživších z koncentračných táborov, ale vy vždy vtedy poviete, že to bola sranda a satira a nemá to nikto brať vážne. Proste vám stačí, že sa ospravedlníte a život ide ďalej. Veselo beháte za vašimi partnermi okolo pána Matoviča aj pána Pročka, ktorí medzi sebou mali v poslaneckých laviciach poslancov, o ktorých sa dokazuje, že sexuálne zneužívali a písali si nechutnosti práve cez sociálne siete s mladými dievčatami, ale s nimi otvorene spolupracujete. To sú vaši opoziční kolegovia, s ktorými vy si tu spolu hlasujete. Takže, pani kolegyňa, pozrite sa do vašich radov. Daník Kollár nie je poslanec Národnej rady, nesedí tu pri nás a jeho vyjadrenia, vôbec nemám na ne žiadny vplyv, vôbec ani nezodpovedám. Takže ja vás rovnako neodsudzujem za to, že tam s pánom Pročkom a s tými ich kolegami si hrkútate ako hrdličky. Takže vás poprosím, keď máte takých podporovateľov ako pána Šoltésa, Bárdyho, pani Vášáryovú alebo pána Šimečku staršieho. [16:47] Peter Žiga S reakciou pani poslankyne [16:47] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gregorová. Ďakujem pekne za slovo. A teda ja som veľmi spokojná s tým, akými ľuďmi sa obklopujem, a teda ďakujem v prvom rade všetkým kolegom a kolegyniam za faktické poznámky a ďakujem im za to, že sa, na rozdiel od tejto koalície, tejto téme a mladým ľuďom naozaj dlhodobo, roky, poctivo, systémovo venujú a že sem tieto témy prinášajú opakovane napriek tomu, že vy nemáte vôbec o diskusiu záujem. A pani Matejičková, vy ste sa práve presne predviedli, pretože ani pri tejto téme, ani pri potom, čo sa stalo, si neviete odpustiť útoky na práve študenta Mura, ktorý bol predstaviteľom toho odporu, ktorý mladí ľudia voči vášmu vládnutiu majú. Bol schopný zmobilizovať veľké množstvo ľudí, odkázali vám, čo si myslia, a vy ho opakovane urážate, používate ho vo svojich prejavoch, takže by som vás poprosila, aby ste to prestali robiť, pretože on rovnako ako Deni Kollár tu teda medzi nami nesedí, keď už teda to chcete takto brať. A naozaj, akože mrzí ma, že potrebujete naďalej urážať, tak mohli ste radšej zostať ticho. Ďakujem. [16:49] Peter Žiga Pani poslankyňa Gažovičová, vy by ste mali ísť ako ďalšia v rozprave. O 17:00 preruším schôdzu kvôli hlasovaciemu bloku, tak sa vás pýtam, či pôjdete na 11 minút a potom prerušíme vaše vystúpenie alebo ako to? Pán poslanec Sabo, vy ste nasledujúci. Pán poslanec Day, nech sa páči. [16:50] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ak sa pokúsim byť stručný, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne. Samozrejme, by som neúplne opakoval to, čo už tu bolo povedané, lebo ja samozrejme súhlasím s mojimi predrečníkmi a predrečníčkami. Ja sa to pokúsim zase z takého kontextu možno toho, že nie je to až tak dávno, keď som sám maturoval. Nie je to ani 10 rokov dozadu, ale teda prečo to hovorím, je, že tiež som bol súčasťou toho školského systému, ako dajme tomu žiak a študent, a preto si myslím, že teraz z pohľadu možno nie odborníka, ale práve naopak toho človeka, ktorý je žiakom a študentom, mám k tomu, čo povedať. A poviem aj taký možno vlastný príbeh. Ja som to spomínal. Jednoducho, prečo sa mladí ľudia radikalizujú? Samozrejme, by to mohlo byť na debaty dlhé niekoľko hodín. Ale to, prečo sa to deje, je častokrát jednoducho preto, že človek sa ocitne v zlej sociálno-ekonomickej situácii a tak ďalej. Jednoducho, častokrát narazí na ten systém, či už právom alebo neprávom. A ja si pamätám, že keď som bol vo veku niekde medzi 16, 17, 18 rokov, teda plus mínus niekde na tej strednej škole, keď som mal maturovať. Ja som to minule spomínal, boli sme v takej zlej životnej situácii, že sme sa takmer ocitli na ulici, nie doslova, ale takmer. Nemali sme veľmi kde ísť a tam človek čaká, že pomôže ten štát a podobne a tá pomoc neprišla. Ja vlastne úplne chápem, prečo sa mladí ľudia častokrát radikalizujú. Je to pocit hnevu, frustrácie, beznádeje. Je tam už tá taká revolta v tom človeku a podobne. A na tom akokeby možno ani nie je nič zlé, lebo potom človek má aj tú chuť možno niečo zmeniť a podobne a je to jeden z tých dôvodov, prečo vôbec som aj ja išiel do politiky. Či už sú to aj sociálno-ekonomické témy, vzdelávanie a tak ďalej. No a tu ja práve vidím ten problém, keď ten štát nepodá tú pomocnú ruku, či už v tých sociálno-ekonomických otázkach alebo naopak možno zlyháva ten vzdelávací systém. Nechcem hovoriť o školstve ako takom, lebo to by tiež boli debaty na dlhé hodiny a mohli by sme sa baviť o tom, aké zásadné reformy by školstvo potrebovalo. Veľmi rád by som tú debatu niekedy dal, ale teda chcem povedať to, že ja vnímam školu ako ten bezpečný priestor, že práve škola by mala byť tým bezpečným miestom, lebo nie všetci majú možno doma ten bezpečný priestor alebo niekde inde. A žiaľ, vidíme to, že nie je tomu úplne tak. No a môžem sa opýtať, prečo, ale ja by som chcel povedať, čo by tomu mohlo pomôcť. A situácia je taká, že dnes bola tu spomínaná mediálna výchova a tak ďalej, ale ja mám pocit, že tým, že aj tie školy sú v zásade úplne apolitické, tak tam ani nie je priestor na nejakú spoločenskú debatu. Ja nehovorím, že školy teraz majú robiť propagandu jednej onakej takej strane, samozrejme, že nie, ale práve škola by mala byť tým priestorom, čiže je to nejaká občianska náuka alebo podobne, kde sa dá moderovaným spôsobom, kde učiteľ tú diskusiu o spoločnosti, o politike a tak ďalej moderuje. A mohli by sa ľudia o tom baviť, len viete, že keď nemôžete sa ani v škole o tom baviť, ani doma a prídete na sociálne siete, samozrejme, vidíte tam politikov a političky, ktorí proste vedia vykresliť tú emóciu, zlosť a podobne, tak tí mladí ľudia častokrát sa v tom nájdu, vidia sa, lebo sú nahnevaní na celý svet. Majú proste pocit nejakej revolty a podobne, chcú dobyť celý svet. Však ja som nebol v zásade iný, nikdy som sa našťastie neradikalizoval ku krajnej pravici, že s týmto som ja našťastie problém nemal, ale viem to pochopiť, prečo sa to deje u mnohých mladých ľuďoch, že vidia jednoducho tie vzory tých politikov, ktorí šíria nenávisť a podobne. No a teda, čo s tým? Samozrejme, bolo by najlepšie, keby politici a političky sa nad tým zamysleli, ale tak vieme, ako fungujú tie algoritmy na Facebooku a podobne. Toto úplne nehrozí. No ale tu je práve od toho tá škola, aby mohla poskytnúť ten bezpečný priestor, aby sa mladí ľudia mohli baviť hoc aj kriticky o tom, akým spôsobom, z čoho sú frustrovaní a podobne. A samozrejme, ideálne keby štát vedel responzívne, teda adresne riešiť sociálno-ekonomické problémy v tej rodine. A ja som teda chcel navrhnúť jedno to riešenie. Nemám veľa času, ale teda chcem hovoriť o islandskom modeli. Netvrdím, že toto, čo tu priniesol pán minister, je ako celok zlé. Ono to nie je zlé, veď sú tam dobré veci, bolo to tu spomínané, ale samozrejme ten problém je tak komplexný, že to nevyrieši jeden návrh zákona, hoc by bol geniálny. A ja teda spomeniem, čo pomohlo mne v tej dobe a ako som ja dajme tomu tie časy dajme tomu nejako zvládol. Spomeniem zrovna teda islandský model. Je to niečo, čo možno je samozrejme všeobecne známe. Ten islandský model hovorí o tom, že sa snaží vytvoriť vhodné podmienky mladým ľuďom na to, aby vedeli adekvátnym spôsobom rozumne tráviť voľný čas. Sú to rôzne športové, mládežnícke aktivity a podobne. Ale prečo to spomínam, je, že tam dochádza k spolupráci, sa vytvárajú komunity, lebo to je ten problém, že mladý človek chce byť niečím súčasťou, chce niekde patriť, jednoducho sa chce niekde zaradiť. Vždy je lepšie, keď sa zaradíte do nejakej komunity, ktorá má za cieľ, dajme tomu, či už je to nejaký športový klub, je to, ja neviem, iná voľnočasová aktivita, ako to, keď sa začnete radikalizovať na sociálnych sieťach a tam začnete, dajme tomu, si vybíjať tú svoju zlosť a frustráciu. No a ten islandský model hovorí o tom, že sa spojili školy, rodičia, samosprávy, dokonca polícia, športové kluby a voľnočasové kluby, ktoré sa teda venujú mládeži. No a čo sa stalo? Samozrejme, na Islande to riešili, preto mali pomerne vysoký problém so závislosťou mladých ľudí na drogách, alkohole a podobne a tento islandský model adresným spôsobom pomohol k tomu, že sa znížila závislosť u mladých ľudí na alkohole, drogách a podobne. Ale to isté sa dá preniesť aj dajme tomu na tú radikalizáciu, takže aj vzhľadom na to, že nemám veľa času, chcel som ponúknuť nejaké riešenie. A netvrdím, že sa to má volať islandský model, ale ak chceme niečo zlepšiť, tak treba zásadným spôsobom, ja viem, že je to otázka peňazí, ale treba doniesť ľudí do systému. Bolo to tu spomínané, školskí psychológovia. Ja si pamätám, toto teraz absolútne nemyslím ako výčitku k tým daným ľuďom, ale ja, keď som mal stretnutie so školským psychológom, bolo to len vtedy, keď sme si vybrali strednú školu. A čo mi ten psychológ povedal, je, že na akú vysokú školu sa nehodím a na akú by som sa hodil, čo som vedel aj bez toho, aby mi to povedal. No tak viem, ktoré predmety mi išli, ktoré mi nešli. Ale ja si myslím, že toto je to, že škola by mala byť bezpečný priestor, kde máme kvalitných ľudí, ktorí jednoducho vedia moderovať hoc aj politickú diskusiu, bez toho, aby robili propagandu akejkoľvek politickej strane. Zároveň potrebujete ľudí, ktorí sú dajme tomu odborníci na duševné zdravie, lebo jednoducho tí ľudia dnes na tých školách nie sú. Je to pomerne ťažké tých ľudí zaplatiť, dostať do systému a tak ďalej, čiže je potrebná zmena financovania, legislatívy a tak ďalej. 80 % mladých ľudí podľa prieskumov zažilo šikanu alebo hejt na sociálnych sieťach a samozrejme, že sociálne siete sú na to predurčené, aby sa to tam dialo. Ako som hovoril, tie algoritmy to posilňujú a tak ďalej. A preto si myslím, že by bolo dobré, keď už nemám teda veľa času, by som vás chcel teda vyzvať, aby sme sa aj my ako politici a političky správali príkladom a zodpovedne. Viem, že to nie je jediné riešenie na to, aby sme túto situáciu vyriešili, ale myslím si, že každý by mohol začať od seba, tak ako tu boli výzvy na rodičov, školy, neviem koho každého, tak ja by som chcel aspoň vyzvať nás bez ohľadu na to, či sme v opozícii alebo v koalícii, aby sme sa aspoň trošku nad tým zamysleli. A dávali aj trošku, alebo brali ohľad na to, že tí mladí ľudia alebo celkovo tá spoločnosť nás sleduje na tých sociálnych sieťach a som presvedčený o tom, že tá radikalizácia do nejakej miery súvisí aj s tým, v akom stave je naša spoločnosť. A ak sa asi tu nad niečím zhodneme, tak sa zhodneme na tom, že tá situácia v spoločnosti nie je dobrá. Mám asi posledné dve minúty. Poviem teda na záver, okrem toho teda islandského modelu chcel som spomenúť nielen mediálnu výchovu. Ale dôležitá je aj výchova kritického myslenia. To je veľmi dôležité a samozrejme aj finančná gramotnosť a podobne. Toto sú predmety, ktoré ja som nikdy na škole nemal. Nemal som na škole mediálnu výchovu, nemal som kritické myslenie a nemal som finančnú gramotnosť. Som presvedčený o tom, keby systémovo tieto veci dnes v školstve sú, že sa učí finančná gramotnosť, mediálna výchova alebo teda kritické myslenie, som presvedčený o tom, že by sa mladí ľudia radikalizovali menej. A tá situácia by nemusela byť taká drastická. Takže chcem iba povedať na záver, mám poslednú minútu. Radikalizácia mladých ľudí sa nedá vyriešiť jedným dvoma videami, jedným návrhom zákona. Je to komplexný problém, ktorý sa dá riešiť len hĺbkovými reformami. Dajme tomu aj v sociálno-ekonomických témach, v školstve ako takom, len viete, tam treba dve veci. Jedna sú peniaze, tie, žiaľ, nemáte v rozpočte, minimálne nie na to, na čo by ich bolo vhodné, a politickú vôľu tu tiež nemáte, takže neočakávam, že sa niečo zásadné zmení, ale je to určite dôležitá spoločenská výzva, ktorej sa treba venovať a pokladám tú... V sociálno-ekonomických témach, v školstve ako takom, len viete, tam treba dve veci. Jedna sú peniaze, tie, žiaľ, nemáte v rozpočte, minimálne nie na to, na čo by ich bolo vhodné, a politickú vôľu tu tiež nemáte, takže neočakávam, že sa niečo zásadné zmení, ale je to určite dôležitá spoločenská výzva, ktorej sa treba venovať a pokladám túto tému za dôležitú a preto si myslím, že školstvo a vzdelávanie ako také by mala byť jedna z priorít vlád bez ohľadu na to, kto v tej vláde bude. Ak chcete mať vzdelaný a úspešný národ alebo teda kvalitné verejné služby, potrebujete mať ľudí, ktorí majú dostupné vzdelávanie bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, kde sa narodili, akej farby pleti sú. Takže [16:59] Peter Žiga Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie. Bolo zvolané poslanecké grémium, budeme pokračovať 17.10. [16:59] Richard Raši Dobrý deň. Dobrý podvečer prajem, kolegyne. Kolegovia, prosím o pozornosť. Na základe rokovania grémia, bohužiaľ, napriek obrovskej snahe lekárov sa nepodarilo zachrániť život mladého dievčaťa po tragédii, ktorá sa udiala 29. septembra. Myslím, že nikto z nás ako rodičia si nevieme ani len predstaviť žiaľ, ktorý musia aj rodičia prežívať, a preto vyjadrujem za nás všetkých alebo vyjadrujeme všetci úprimnú sústrasť celej rodine, blízkym a poprosím o minútu ticha. [17:14] Richard Raši Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol aj niektoré zmeny v programe, o ktoré ich dám potom hlasovať. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS, za SNS podávam procedurálny návrh, aby sme o bode ministra školstva, tlač 1448, čiže to je ten bod, ktorý bol prerokovávaný dnes, rokovali až do prerokovania, teda aj po 19:00, ale bez hlasovania. Druhý bod je, v prípade, že zajtra neskončia body ministra zdravotníctva, ďalšie termínované body pokračovali v budúci týždeň v utorok od 9:00 týmito bodmi. A ďalej navrhujem, aby body ministra spravodlivosti a ministra školstva, a to je tlač 1449, aby sa presunuli na záver programu s tým, že konkrétny termín ich prerokovania si dohodneme dodatočne. Takže dávam hlasovať. Je všeobecný súhlas? Nie. Takže dávam hlasovať o prvom návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čiže konštatujem, že od týchto spolu prítomných 125, 110 bolo za, deväť bolo proti, šesť sa zdržalo hlasovania. Keďže som neuviedol hlasovanie o všetkých návrhoch, tak musím dať odhlasovať aj zvyšné. Čiže schválili sme ten prvý, teda, že budeme pokračovať dnes do prerokovania bez hlasovania. Teraz budeme hlasovať o tom, že ak sa neskončia zajtra body ministra zdravotníctva a ďalšie termínované body, pokračovali by sme budúci týždeň v utorok o 9:00 týmito bodmi. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 126 poslancov, 76 za, 10 proti, 40 sa zdržalo. Aj tento návrh bol schválený a budeme hlasovať o treťom návrhu, teda bodu ministra spravodlivosti a školstva 1449 na záver schôdze s tým, že konkrétny termín si dohodneme dodatočne. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 126 poslancov, 76 za, 10 proti, 40 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Teraz pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, tlač 1410. Najskôr budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslanca Ondreja Dostála, že písomnú odpoveď predsedu vlády Roberta Fica na jeho interpeláciu č. 23 vo veci chýbajúcich analýz a možného konfliktu záujmov pri návrhu na vyňatie kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov nepovažuje za uspokojenú. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 126 poslancov, 52 za, 73 proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. A teraz dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 17. augusta 2026. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 126 poslancov, 76 za, 35 proti, 15 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili. Vyhlasujem prestávku do 17:23 a pani poslankyňa [17:20] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Remišová s procedurálnym návrhom. Pán predseda, mňa to mrzí, že diskusia o jednom podľa mňa z takých najdôležitejších zákonov, ktoré ste v poslednom čase tu predložili, a síce to je zákon o deradikalizácii, vrátane teda toho zákazu sociálnych sietí, že teraz posúvame tú debatu, aby sa o tom diskutovalo do polnoci. Viem, že tam je ešte prihlásených veľa poslancov, čiže áno, môže to trvať do polnoci, mimo toho záberu verejnosti. Bude to aj v skrátenom legislatívnom konaní a ja som práve chcela oceniť, že vôbec tá debata v parlamente je, ale strašne ma mrzí, že takýmto spôsobom ju v podstate v noci zabíjate. Ďakujem veľmi pekne. [17:20] Tibor Gašpar Nebol to procedurálny návrh, čiže vyhlasujem prestávku 17:24. Teda pokračujeme. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou, tlač 1448. Máme tu navrhovateľa pána ministra aj spravodajcu pána Habaníka s faktickými poznámkami. Sú na, pardon, už tam máme do rozpravy prihlásenú pani poslankyňu Gažovičovú. Nech sa páči, máte slovo. [17:25] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ťažko sa teraz hľadajú slová. Potom, čo sme sa dozvedeli, no, že je nám všetkým strašne, strašne ľúto. Že, že tá tragédia utorok. Na ďalšiu obeť a myšlienkami sme určite predovšetkým pri jej rodičoch a blízkych. Zároveň ale popritom, že sme ľudia, že sme rodičia, tak sme aj zákonodarcovia. Či, že? A sme v prvom čítaní k dôležitému zákonu. Takže skúsim byť naozaj konštruktívna. V zmysle toho, aby táto Národná rada prijímala čo najlepšie zákony. Je to smutná symbolika, že o tomto zákone rokujeme práve tento týždeň, ale zároveň je to aj ukážka toho, že aké je dôležité, aby sme sa bavili o ochrane pred radikalizáciou a ochrane pred mobilizáciou k násiliu, čiže oceňujem úprimne zámer a dlhodobú prípravu na tomto zákone a spoluprácu medzi ministerstvom a všetkými odborníkmi, ktorí na tomto zákone pracovali, lebo vidíme, že naozaj máme na Slovensku problém s radikalizáciou a viete, možno ste mnohí videli ten seriál Adolescence. O práve mladom chlapcovi, ktorý zabil spolužiačku, a ja, keď som ho videla, tak som si hovorila, že ten chlapec má iba 13 rokov v tom seriáli, že veď to je príliš mladý vek a že je to v tomto aspekte nerealistické, a žiaľ sa ukazuje, že naozaj to realistické bolo. Vieme, že aj na Slovensku máme veľký problém celkovo medzi mládežou a obzvlášť medzi chlapcami. Zase prepáčte, pani poslankyňa, chcem poprosiť všetkých, ktorí chcete diskutovať medzi sebou, choďte do salónika, dobre? Diskutujeme vážnu tému a narúša to priebeh vystúpenia. Nech sa páči, môžete pokračovať. Vieme teda, že naozaj sa mladí ľudia, najmä chlapci, často stretávajú aj s online nevyžiadaným násilným obsahom. Posledný prieskum medzi deťmi a dospievajúcimi vo veku 11 až 17 rokov ukázal, že až 30 % detí a dospievajúcich sa na internete stretáva s krutým a násilným obsahom, či už sú to videá alebo obrázky, a až 9 %, čiže takmer každý desiaty, sa na takýto násilný obsah pozerá pravidelne minimálne raz za týždeň. Štyri percentá dokonca denne. Čiže naozaj vieme, že je potrebné sa tejto téme venovať naprieč, by som povedala, že aj v offline prostredí, čiže v tom fyzickom, aj v online prostredí. A tento zákon prináša dôležité definície tým, že napríklad definuje teda, čo je integrovaný systém ochrany, čo je dieťa v riziku, čo je vôbec radikalizácia a tak ďalej. K viacerým tým aspektom toho systému už mala veľmi konštruktívne a vecné pripomienky včera moja kolegyňa Irena Bihariová a pripravujeme teda aj pozmeňujúci zákon. Pôvodne sme mysleli, že až na ďalšiu schôdzu, ale teda vidíme, že pravdepodobne tento zákon pôjde skráteným konaním. ===== Systému už mala veľmi konštruktívne a vecné pripomienky včera moja kolegyňa Irena Bihariová. A pripravujeme teda aj pozmeňujúci zákon. Pôvodne sme mysleli, že až na ďalšiu schôdzu, ale teda vidíme, že pravdepodobne tento zákon pôjde skráteným konaním, čiže stihneme ho predložiť aj na ten budúci týždeň. Kde by sme chceli upraviť niektoré veci, ktoré sa týkajú napríklad toho vyvažovania medzi tým, že koľko vstupujeme do života toho mladého človeka a zároveň ochranou súkromia. Môj taký najsilnejší apel z pohľadu nejakých akoby, z toho, že sa pozerám na školstvo ako na nejaký ucelený systém, nie som vyslovene právnička. Ale pozerám sa aj na legislatívu ako súčasť nejakej tvorby verejných politík. Môj taký najsilnejší apel je, aby sme aj v tom finančnom krytí a vôbec v aplikácii toho zákona nesklzli alebo neskončili pri tom, že sme iba vybudovali nejaké nové pozície a nové štruktúry. Lebo jedna časť teda tohto alebo teda to gro toho zákona v zmysle tých ďalších krokov je práve aj o tom, že teda vytvára pracovnú pozíciu národného koordinátora, štyri pracovné pozície odborných zamestnancov, potom osem regionálnych koordinátorov. Áno, v ideálnom scenári títo ľudia budú naozaj vedieť vykonávať tú prácu efektívne a dopomôžu k tomu, že sa budú prípady radikalizácie zachytávať v zárodku, lebo to je asi to najdôležitejšie, čo potrebujeme. Ale v tom najhoršom scenári, keď to tak povieme, alebo v tom takom menej dobrom scenári by bolo, že to skončí pri množstve pracovných skupín, ktoré sa budú stretávať a ktoré budú hovoriť o tom, čo všetko je zlé, ale nič z toho sa vlastne nedostane do terénu k tým mladým ľuďom. A aj teda, keď som si pozerala doložku vplyvov tohto zákona, tak sú tam pozície, je tam vlastne navrhnuté krytie týchto jednotlivých nových pracovných pozícií. Každú tú pozíciu bude treba zaplatiť. Zo začiatku je to ešte z eurofondov. Od roku 28 je to plánované zo štátneho rozpočtu. Len zároveň som tam nikde nenašla financovanie tých priamych dotácií, ktoré potom majú ísť na tie organizácie, ktoré sa podľa tohto zákona budú môcť akreditovať a budú môcť naozaj pracovať s tými mladými. A toto mi príde strašne dôležité, že hovorí o tom napríklad kolegyňa Gregorová, že jedna vec je odchytiť dieťa, ktoré už vykazuje alebo dozvedieť sa o dieťati, ktoré už vykazuje nejaké rizikové správanie, ale druhá vec je ten systém, ktorý okolo neho vytvoríme a celkovo ten preventívny systém, ktorý vytvárame ako alternatívu pre týchto mladých ľudí. Čiže, aby organizácie, ktoré potom pracujú s tými mladými ľuďmi, predovšetkým oni, aby mali pravidelné krytie svojich aktivít, aby oni boli k dispozícii tým deťom. Dalo by sa veľa hovoriť o školských psychológoch. Ja viem a oceňujem, že teraz prešli do štátneho rozpočtu po skončení národného projektu POP3. To je tiež dôležité, ale vieme, že tieto pozície tiež samozrejme bude treba navyšovať. V každom prípade pri implementácii tohto zákona myslime na to, že naozaj v konečnom dôsledku má pomáhať tým mladým ľuďom. A tie pracovné skupiny, ktoré vzniknú, keď to tak zjednoduším, sú iba nejaký medzistupeň, ale nesmú byť ten konečný stav, kvôli ktorému zákon prijímame alebo teda predkladáte. Čiže toto je tá časť, ktorá sa týka deradikalizácie. My sme to už opakovane povedali, že tento zákon v tejto časti, s ním aj súznieme v jeho zámeroch. Máme tam niektoré ešte, myslím si, že naozaj konštruktívne pripomienky, ako niektoré časti vylepšiť a áno, možno by si to vyžadovalo aj viacej času, ale v princípe rozumieme, že je potrebné toto prijať a prijať to rýchlo. To, kde ale sme teda oveľa kritickejší, je tá druhá časť, ktorá sa týka tej snahy ochraňovať mladých na sociálnych sieťach. A ja by som tu chcela zdôrazniť, že my absolútne podporujeme reguláciu sociálnych sietí. Sociálne siete sú veľmi problematické, stali sa obrovskou súčasťou života aj mladých ľudí, aj nás dospelých až príliš. Je potrebné ich regulovať, pretože v konečnom dôsledku sú to súkromné firmy, ktorým predovšetkým ide o zisk a zisk vytvárajú tým, že ľudí držia na tých sieťach čo najdlhšie. To znamená nekonečné scrollovanie, to znamená personalizovaná reklama, personalizovaný news feed. Ale je to, žiaľ, aj o tom, že tie algoritmy jednoducho uprednostňujú obsah, ktorý vyvoláva silné emócie a veľmi často sú to, žiaľ, negatívne emócie, čiže zdieľanie aj násilného alebo nenávistného obsahu. My určite sme za to, že sociálne siete treba regulovať. To, v čom sa nezhodneme s pánom ministrom, je, že sme presvedčení, že najlepšie nástroje na to má Európska únia a rolu nás ako politikov Slovenskej republiky vidíme hlavne v tom, aby sme boli aktívni v Európskom parlamente a aby sme tam mali slovo pri stole pri tvorbe tej novej legislatívy. A ja do istej miery chápem možno aj istú frustráciu pána ministra, že strana HLAS nemá v tomto silné zastúpenie v Európskom parlamente. Strana SMER tam má dokonca europoslancov, ktorí nepodporili ani to uznesenie, ktoré už Európsky parlament prijal, v ktorom vôbec vyzýva k tomu, aby sa táto téma riešila. Čiže snaží sa nájsť nejaké riešenie čisto slovenské, keď to tak zjednoduším, len problém je v tom, že to riešenie vo svojich dopadoch bude strašne slabé, lebo my sme aj tak plne závislí od toho, aby nakoniec tie sankcie od tých veľkých platforiem vynucovala Európska komisia. A skôr to považujem, že to spôsobí jeden veľký chaos v tom, že my na jednej strane budeme rodičom a teda verejnosti hovoriť, že siete sú zakázané do 16 rokov. Dokonca ten zákon hovorí, že teda deťom sa zakazuje tie siete využívať do 16 rokov. Zároveň ale tam nie sú zodpovední, vlastne nie sú ani deti, ani rodičia. Ale zodpovedné sú platformy, voči ktorým ale my vieme vynucovať tie nejaké sankcie iba cez Európsku úniu. Aj tak to budú zdĺhavé procesy a myslím si, že v tomto kroku to najlepšie, čo vieme urobiť, je: áno, majme osvetovú kampaň o tom pre rodičov, že nedávajte deťom mobily príliš skoro. Nepripúšťajte ich k sociálnym sieťam, neodporúčame to. Majme k tomu vzdelávacie kampane na školách. Ale prísť so zákazom, ktorý nakoniec aj tak je vlastne nevynútiteľný, si myslím, že je kontraproduktívne. Obzvlášť, keď vieme, že Európska komisia v tejto veci už koná. Európska komisia prijala EU Kids Act práve tento mesiac, čiže vlastne už potom, ako bol predložený tento zákon, opakovane pripomienkovali aj tú verziu a vlastne ju oklieštili na úplné minimum, pretože ako národný štát nič viac veľmi voči tým platformám nemôžeme urobiť. A ešte aj to riešenie, ktoré sa teraz pripravuje na pôde Európskeho parlamentu, je oveľa komplexnejšie. Napríklad v tom, že teda nehovorí iba, že do 16 zákaz a potom zrazu má dieťa prístup k celému tomu chvíľami hroznému prostrediu, ktoré na tých sociálnych sieťach je. Ale aj to je nejako odstupňované, že do 13 vôbec, potom je tam nejaký mini účet pod dohľadom rodičov, potom je tam ešte stále nejako kontrolované to prostredie, čiže iné pravidlá budú platiť pre maloletých až do 18 rokov. Čiže naozaj to riešenie, ktoré sa pripravuje na pôde Európskej únie, je komplexnejšie, bude vynútiteľné. A aj tak, ak by sme my toto teraz narýchlo prijali, účinnosť to má až od roku 28. Medzitým pravdepodobne príde legislatíva z Európskej únie a toto sa aj tak bude prerábať. Pretože toto je aj tak iba dočasné riešenie, ale keď príde nariadenie z Európskej únie, tak toto aj tak bude treba meniť. Čiže a ideme to teraz prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže náš druhý pozmeňujúci návrh, ktorý teda prinesieme v tom skrátenom druhom čítaní, bude túto časť vypustiť z toho zákona. Aj tak je to niečo, čo, keď už na Slovensku, by sa malo riešiť cez zákon o Rade pre mediálne služby, ale teda tuto sme presvedčení, že lepšie v tomto prípade je spolupracovať na tom európskom riešení a potom už rovno aplikovať to európske riešenie, než sa tu snažiť, a ja chápem tú snahu a či už ju nazveme úprimnú alebo politickú, vnímam tú jeho snahu, aby pán minister vedel povedať, že áno, on to ešte stihol prijať za svojho ministrovania. Ale hovorím, aj tak tá účinnosť spadne na obdobie budúcej vlády, na rok 28. Aj tak medzitým pravdepodobne príde nariadenie z Európskej únie, ktoré nás donúti toto aj tak zmeniť. Čiže bude to vlastne len teda nejaký prázdny prísľub a myslím si, že vieme ako spoločnosť, aj vy ako minister školstva, viete dať jasné signály toho, že ako narábať so sociálnymi sieťami bezpečne, aj odporúčania rodičom bez toho, aby sme do zákona dávali zákaz, ktorý vlastne zákazom úplne nie je a nikto nebude úplne vedieť, čo z neho vyplýva. Čiže z tohto dôvodu túto časť zákona teda nepodporujeme. A náš návrh je túto časť zákona vypustiť a prijať tú naozaj dôležitú časť, ktorá sa týka deradikalizácie a vidíme, že naozaj v tejto oblasti potrebujeme ako spoločnosť pracovať aj. [17:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky začína pani poslankyňa Biháriová. [17:40] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som to aj doobeda počúvala, viacero teda rozprával práve k tomu, čo poslankyňa Gažovičová spomenula v tej druhej časti svojho vystúpenia a veľakrát zazneli námietky voči tomu, že načo to tam dávame, nebude to vymáhateľné, regulujme to vo vzťahu k platformám. Ja mám trošku takú obavu, že my asi úplne nerozumieme vzťahu národného a európskeho práva. V tomto zákone nesmie byť, nesmie byť nijaká sankčná norma, ktorá by vynucovala toto pravidlo. Akonáhle by to tam bolo, tak to proste Európska komisia nepustí, pretože sankčný mechanizmus vo vzťahu k platformám môže uplatňovať iba Európska komisia, keďže táto časť je regulovaná európskym právom. To, čo my urobiť môžeme, a to mňa teda zaujíma, že či pán minister s týmto procesom ráta. Ak sa toto schváli. Tak a zistíme teda, že sa nedodržuje toto ustanovenie, tak zozberáme podnety, pošleme ich írskemu regulátorovi, keďže tam sídli Facebook. Írsky regulátor sa obráti na komisiu a požiada, aby preskúmala dodržiavanie čl. 28 DCA. To jediné, čo s tým urobiť môžeme. A mňa teda zaujíma, že či sme pripravení na tento proces, lebo to naozaj nebude fungovať tak, že my si tu nejakú vekovú požiadavku nastavíme a teraz sa budú učiť akože Facebook z toho, hej? Ani nemáme nijaké právomoci, aby sme my niečo zakazovali a ukladali platformám, pretože ako som povedala, takáto úprava by nebola kompatibilná s právom EÚ. Regulovať platformy môže len Európska komisia. Ďalej pani poslankyňa [17:42] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Marcinková. Ďakujem za slovo. Zaznelo to veľmi diplomaticky od kolegyne Gažovičovej a možno to poviem viac napriamo, ale tá moja obava spočíva presne v tom istom, čo povedala ona, že my sa tu teraz prikryjeme nejakým zákazom, ktorý, ako tu zaznelo, nie je úplne vynútiteľný. Je bezzubý. Zakryjeme tým oči spoločnosti. Možno niektorí rodičia budú mať pocit, že super, vyriešili sme problém, lebo máme tu zákaz sociálnych sietí, naše deti sú v bezpečí. A v podstate sme ničomu nepomohli, lebo je to len baby step. Je to naozaj veľmi málo a tiež si myslím, že v tomto sme schopní riešiť túto tému len na úrovni Európskej únie. A ja si myslím, že to európske riešenie ešte stále nie je dostatočne ambiciózne, aby zašlo ešte ďalej pri tej regulácii, ale myslím si, že je to dobrá kostra toho, k čomu vieme prispieť. Veď nakoniec, keď to budeme harmonizovať, je aj na nás, ako ďalej pristúpime k tejto zmene. Ale bola by som veľmi nerada, keby sa táto snaha a táto dôležitá téma o regulácii sociálnych sietí a v podstate o ten koreň tej radikalizácie mladých, keďže vieme, že sociálne siete tomu veľmi prispievajú, spravila nejakou politickou témou alebo možno vulgarizovala na nejakú vašu kampaň, že budete radi, že sa niečo také prijalo a budete si to lepiť na billboardy, ako to v strane HLAS viete. A vlastne nedotiahli by sme to do konca a neurobili by sme si tú domácu úlohu, pretože toto je naozaj téma, ktorá nás presahuje, presahuje aj voľby, presahuje nás ako rodičov, politikov a ja si myslím, že by sme k nej mali pristúpiť poctivo a naozaj nájsť zhodu, ktorá bude presahovať aj politické tričká, na ktorú si všetci budeme vedieť povedať. Urobili by sme si tú domácu úlohu, pretože toto je naozaj téma, ktorá nás presahuje, presahuje aj voľby, presahuje nás ako rodičov, politikov a ja si myslím, že by sme k nej mali pristúpiť poctivo a naozaj nájsť zhodu, ktorá bude presahovať aj politické tričká, na ktorú si všetci budeme vedieť povedať, že sme niečo zvládli v tomto parlamente kvalitne a dobre a nebudeme to musieť novelizovať sedemkrát. Za najbližší polrok. [17:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho ===== [17:44] Tibor Gašpar Baška [17:44] Jaroslav Baška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nechcem v tých 2 minútach sa venovať regulácii internetu, ale skôr tej prevencii proti násiliu a rizikovým situáciám na školách tu na Slovensku. My sme nečakali a teda zároveň vítam tú aktivitu zo strany Ministerstva školstva, ale nečakali sme na novelu tohto zákona. My sme už sedeli dvakrát na trenčianskej župe za účasti, teda prvýkrát bola aj pani Senka Poliačika, zboru, zástupcovia krajského riaditeľstva Policajného zboru, prezídia aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, centrály z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny kvôli sociálnej kuratele. Bola tam aj vecniarka z Ministerstva školstva, ktorá písala tento zákon, ako to má fungovať, tie kompetencie v rámci tejto multidisciplinárnej SOZ skupiny. Boli tam zástupcovia centra poradenského a prevencie, tiež predsedníčka Asociácie školskej psychológie, ktorá učí teda aj na našom gymnáziu v Dubnici, a zástupcovia teda IP-čka. My sme si spolu prešli už aj niektoré reálne príklady na našich stredných školách, nečakali sme teda, ktoré nejakým spôsobom sledujeme, chceme ich podchytiť a myslím, že to bude dobré, ak to začne fungovať ešte skôr ako 1. januára budúceho roku. Dvakrát sme teda sedeli takýmto spôsobom. Povedali sme si o jednotlivých veciach, jednotlivých prípadoch. Samozrejme, polícia do toho nejakým spôsobom nemôže vstúpiť. Polícia vie, kedy sa to týka polície, kedy sa to netýka polície, kde je tá hranica. No a myslím si, že sme si veľmi dobre prešli aj niektoré tie veci, niektoré tie prípady, ktoré sa týkajú teda rizikových situácií možného násilia na našich stredných školách v Trenčianskom kraji. [17:46] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Gažovičová. [17:46] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, teda len chcem zdôrazniť, že áno, určite aj samosprávy môžu v tomto smere konať a je dobré, keď konajú. Ja sa ešte vrátim na chvíľku k tým sociálnym sieťam a ďakujem kolegyni Bihariovej, že ma doplnila. Tak ako Jana povedala, ten sankčný mechanizmus aj tak môže uplatňovať iba Európska komisia, preto ho tento zákon v podstate v plnej miere neobsahuje. Zároveň ale obsahuje tú vetu, ktorá teda hovorí, že vytvorenie a používanie používateľského účtu sa zakazuje dieťaťu mladšiemu ako 16 rokov. Čo bežne, keď človek číta, tak si vyloží tak, že teda deťom sa niečo zakazuje. Ja viem, že to právnické vysvetlenie je trošku iné, že zodpovednosť majú tie platformy. Ale myslím si, že treba povedať, že tento zákaz samozrejme má aj nejakú symbolickú rovinu. A môžete ju interpretovať pozitívne, že teda zakazujeme, tým pádom vychovávame rodičov a vychovávame mladých a dávame im najavo, že teda, keď majú menej ako 16 rokov, tie deti tak na tých sieťach nemajú čo hľadať. A ja súhlasím, že deti do istého veku na sieťach nemajú čo hľadať. Mohli by sme sa baviť o tej vekovej hranici, ale aj teraz je tá hranica nastavená na 13 rokov, žiaľ, sa nedodržiava, ale som hlboko presvedčená, že do 13 rokov tam nemajú deti čo hľadať a aj neskôr nie, pokiaľ je to nastavené tak závislostne, ako je to teraz. Ale zároveň, ak toto dáme do zákona a nijako sa to nebude vynucovať ešte roky, alebo to bude tak zložité a vlastne nebudú žiadne konzekvencie ani pre mladých, ani pre rodičov, ani pre nikoho, tak si myslím, že ten symbolický odkaz je aj kontraproduktívny. Pretože vlastne zavádzame zákaz, ktorý skutočným zákazom nebude a to tiež nie je dobrý precedens. Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi [17:48] Tibor Gašpar Pán poslanec Sabo, pripraví sa pani poslankyňa Marcinková. [17:48] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. A všetci, ktorí sledujete túto rozpravu. Ospravedlňujem sa, ak to trošku mnou bude dnes lomcovať v tejto rozprave, ale naozaj sa mi bude rozprávať veľmi ťažko, pretože posledné dva dni som v intenzívnom kontakte so svojimi priateľmi a priateľkami, ktorí intervenujú po situácii, ktorá sa nám stala v Staškove. A sú to presne tí ľudia, ktorí opakovane dlhé obdobie hovoria, že niečo nám tu nefunguje. 621 dní, vážení kolegovia, vážené kolegyne, 621 dní ubehlo od tragédie v Spišskej Starej Vsi, kým sa stala tá otrasná tohtotýždňová udalosť v Staškove. 621 dní. A poďme sa sami seba spýtať, bez ohľadu na to, aké stranícke tričko máme, či sme v koalícii, či sme v opozícii, či zastupujeme mimovládny sektor, či sme rodičia, priatelia, kamaráti. Akékoľvek tričko na sebe máme. Urobili sme naozaj všetko, čo sme mohli? Za tých 621 dní vyvinuli sme naozaj maximálne úsilie. Samozrejme, treba férovo povedať, že nie všetkým situáciám vieme zabrániť. Pochopiteľne. Ale naozaj sa sami seba úprimne spýtajme. Urobili sme tu všetko, špeciálne v tomto parlamente, v tejto Národnej rade, čo sme mohli, aby sme minimalizovali riziko akéhokoľvek incidentu. Využili sme všetky dostupné možnosti a všetok čas, ktorý sme tu mali v tomto parlamente, a všetky možnosti prevencie v čase, kedy sme čakali na túto konkrétnu legislatívu, ktorú práve teraz prerokovávame. Tak sa spoločne zamyslime a môžeme si na záver aj odpovedať. A pripomeňme si napríklad, že krátko po situácii, ktorá sa stala v Spišskej Starej Vsi, mojej drahej kolegyne aj z Progresívneho Slovenska, Dina Gažovičová, Inga Kosová a Viera Kalmárová, ktorej expertízu hádam ako bývalej hlavnej školskej inšpektorky nikto nebude spochybňovať, predložili návrh zákona, ktorý reflektoval presne na potreby, ktoré presne tieto situácie požadujú. Následne sme mali možnosť rokovať a prijať ako-tak funkčný zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ktorý napokon sme v tomto pléne prijali v októbri 2025, ale ono to nebolo až také jednoduché, bolo to, povedzme, kostrbaté. A cieľom, len pripomeniem, tohto návrhu zákona bolo z dostupnenie starostlivosti o duševné zdravie, pretože z dostupnenie starostlivosti o duševné zdravie je to, čo potrebujeme. Máme na to dáta, máme na to čísla, rozprávame sa o tom, všetci vieme, že je to potrebné, aby sme do systému dostali čo najviac profesionálne pripravených ľudí, ktorí môžu od 0 sekundy okamžite, keď im to bude umožnené, pomáhať. Dnes, bohužiaľ, títo ľudia, ktorí by mohli nastúpiť do systému, čelia legislatívnym bariéram. Je to tak. Tento zákon bol predletom v roku 2025, minulý rok stiahnutý z rokovania pre zásadné výhrady odbornej obce. Bolo to aj po mojej intervencii, kedy som spolu s odbornou verejnosťou, čo už len, predstavte si ten krok, že ste odborník a ste tak zúfalí a že už naozaj neviete, čo máte robiť, neviete, ako máte upozorniť na to, že vládny návrh zákona bude po prijatí nefunkčný, že ste ochotní sa postaviť s opozičnými poslancami a poslankyňami na tlačovú konferenciu v Národnej rade Slovenskej republiky. Aký krok mimo komfortnej zóny títo ľudia, títo odborníci a odborníčky museli spraviť? Napokon sa podarilo, návrh zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti bol stiahnutý z rokovania so sľubom na prepracovanie. Minister Šaško v tom momente, keď sťahoval návrh zákona, sľuboval maximálnu súčinnosť pri náprave. A napokon 10. júla 2025 sa konal štvrtý okrúhly stôl, pri ktorom som bol aj prítomný. Práve k tomuto návrhu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, kde sme sa po vzájomnej dohode a rokovaní dohodli, že zákon sa rozdelí na dve časti. Na zákon o psychologickej činnosti a zákon o psychoterapii. A v prípade zákona o psychoterapii minister Šaško a Ministerstvo zdravotníctva si osvojí odborníkmi a odborníčkami navrhnuté kroky a dohodli sme sa na konkrétnych termínoch. V rámci toho, v rámci tej dohody a v rámci tých konkrétnych termínov dohoda znela, že návrh nového nadrezortného zákona o psychoterapii by mal teda podľa dohody byť prerokovaný na jar roku 2026 a mal vstúpiť 1. septembra 2026 do platnosti. Asi, keď trávite čas v tomto pléne, viete, že zákon sme ani neprerokovali a tým pádom ani nevstúpil do platnosti. Teraz, vraj som sa dopočul, že Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nariadenie vlády o ďalšom vzdelávaní psychológov, ktoré má upraviť pozíciu psychológov mimo zdravotníctva, a ja sa pýtam, že čo sa stalo s tým sľubovaným nadrezortným zákonom? A považujem za maximálne neférové, že celá odborná obec, ktorá bola súčasťou vzniku zákona, pripomienkovala ho, kritizovala ho a potom sa napokon s Ministerstvom zdravotníctva dohodla na odklade a príprave nového zákona, ani nebola len táto odborná verejnosť upovedomená o tom, že zo zákona ona nič nebude. Tento týždeň sme sa stretli v tomto parlamente s Víziou 2024, v ktorej sa píše, budem z nej citovať: „Pre Slovensko je nevyhnutné prijať starostlivosť o duševné zdravie ako rovnocennú súčasť verejného zdravia a primárnej starostlivosti so systematickou podporou v školách, dostupnou ambulantnou a komunitnou starostlivosťou a krízovou intervenciou pre všetky vekové skupiny.“ Sedí. Vidíme to v praxi. A práve spomínaný zákon o psychoterapii mal byť odpoveďou na túto víziu a na toto tvrdenie. Premiér Fico, keď tu stál a prezentoval víziu, tak povedal, opäť budem citovať: „Budúce generácie nás budú hodnotiť podľa toho, či sme Slovensko na zmeny pripravili. Či nás zmeny zaskočia alebo prekvapia, a vláda vychádza z potreby zlepšiť efektivitu riadenia.“ Opäť raz, zákon o psychoterapii, nadrezortný zákon o psychoterapii mal reagovať presne na tieto konkrétne potreby a, žiaľ, vidíme to v realite tohto týždňa. Opäť sme prekvapení a zaskočení situáciou, na ktorú nie sme pripravení. Čo mohla vláda robiť v čase čakania bez ohľadu na tento zákon? Bez ohľadu na túto legislatívu. Nehovorím to ja, hovoria to ľudia z odbornej verejnosti. Presne tí ľudia, ktorí pracovali na príprave zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Sú to odborníci, ako napríklad pred chvíľou spomínaný pánom Baškom hlavná školská psychologička Lucia Košťálová, Eva Klimová z komory psychológov, Viktor Križo, Marek Madro z IP a mnohí a mnohé ďalší hovoria kontinuálne dlhé roky to isté. Potrebujeme bez ohľadu na túto konkrétnu legislatívu intenzívne pracovať na tom, aby odborníci si vedeli vymieňať informácie bez legislatívnych bariér. Potrebujeme, aby inštitúcie efektívne spolupracovali, pretože dnes tomu tak nie je. Aby inštitúcie reálne si plnili svoje už teraz zákonné povinnosti, pretože tomu tak teraz nie je. Aby sme mali odborne pripravených ľudí, ktorí vedia konať, a aby sme do systému pustili odborne pripravených ľudí, ktorí dnes v tom systéme nemôžu byť. Ale hlavne, aby sme mali odborne pripravených ľudí, ktorí vedia čeliť situáciám, v ktorých sa práve teraz nachádzame. A to je napríklad aj radikalizácia ľudí, mladých ľudí na internete. Čo hovoria odborníci a odborníčky dlhé roky? Potrebujeme viac psychológov a psychologičiek, školských. Potrebujeme viac zásahových tímov, potrebujeme viac pedopsychológov, potrebujeme viac odborníkov a odborníčok presne tam, kde sa títo mladí radikalizovaní ľudia už teraz nachádzajú alebo kde môžu prepadnúť cez tú sieť pomoci, ktorej sa nedočkajú. A hlavne od zákonodarcov potrebujeme viac rešpektu k odbornej verejnosti a aby boli vypočutí a vypočuté. Čiže za mňa trochu menej plamenných tlačoviek o tom, že duševné zdravie mladých ľudí je prioritou, lebo tá realita tieto tlačové konferencie skúša pravdou. Len pripomeniem to, čo som už dnes povedal. Dva roky čakáme na to, že bude dofinancovaný národný projekt, ktorý dofinancuje práve personálne kapacity, ktoré potrebujeme. A financií do tohto národného projektu bolo poslaných presne nula. 0 €. CPP máme nevyškolené na aktuálnu situáciu. Nemáme dostatok dovzdelaných expertov a štát suplujú mimovládne organizácie, ktoré musia žobroniť vo verejných zbierkach, či už v Donio alebo kdekoľvek inde, o peniaze na svoju vlastnú činnosť, pričom, opakujem, suplujú štát. Alebo tu máme iniciatívne samosprávy, ako napríklad Trenčiansky samosprávny kraj, Bratislavský samosprávny kraj, ktoré nerobia kvôli legislatíve, ale naproti legislatíve iniciatívne, opäť musím povedať, suplujú štát. A ja som za každú jednu iniciatívnu samosprávu vďačný. 621 dní ubehlo. V čase medzi tragédiou od Spišskej Starej Vsi po Staškov a poďme sa pýtať. Vyvinula vláda Slovenskej republiky, vyvinuli sme my všetci, ktorí sme tu, maximálne úsilie na to, aby sme minimalizovali riziko akéhokoľvek ďalšieho incidentu. Naozaj úprimne sa spýtajme, či sme urobili všetko, čo sme mohli, aby sme minimalizovali, minimalizovali akékoľvek riziko. Či sme využili všetky dostupné možnosti prevencie v čase, kedy sme čakali na túto legislatívu. Nie. Kolegovia, kolegyne, nie, nevyvinuli sme maximálne úsilie a nevyužili sme všetky možnosti. Predvčerom ===== Či sme využili všetky dostupné možnosti prevencie v čase, kedy sme čakali na túto legislatívu. Nie. Kolegovia, kolegyne, nie, nevyvinuli sme maximálne úsilie a nevyužili sme všetky možnosti. Predvčerom, žiaľ, zomrela učiteľka rukou žiaka, ktorý nám opäť v nejakom momente prepadol cez systém pomoci a dnes sme, žiaľ, držali minútu ticha za ďalšiu obeť. V školách sa nám v čase, v reálnom čase sa nám rozpadá pocit bezpečia, a to aj, respektíve nie vďaka, ale kvôli spoločenskej atmosfére. A nikto, teda opravte ma, ak sa mýlim. Nikto z najvyšších poschodí politiky sa vôbec neprihovoril priamo, priamou rečou mladým ľuďom, ktorých teraz zaplavujú negatívne emócie v ich detských izbách, kde sú osamotenejší a osamotené, kde stačí takto málo, aby ich ten systém ponechal nechránených na fórach, kde na nich striehnú mnohé, naozaj nespočetné nástrahy, o ktorých my možno dnes ani netušíme. Nikto sa tým mladým ľuďom z najvyšších poschodí politiky neprihovoril. A mne dnes bolo na jednej strane strašne, som bol vďačný za pána ministra za jeho reakciu, prvotnú reakciu v Staškove, ale zároveň si uvedomujem, že veď krízová komunikácia musí byť úplná esencia politiky, že my nemáme ďakovať ministrovi za to, že zvládne krízovú komunikáciu, že naozaj až takto hlboko sme sa dostali. Viac odborníkov a viac odborníčok. Presne tam, kde mladí radikalizovaní ľudia alebo radikalizujúci ľudia sú. To je to, čo potrebujeme. A to je to, čo sme za 621 dní spoločne nedoručili. [18:01] Peter Žiga To je faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa. [18:01] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gregorová. Ďakujem, Michal, že si túto tému nasvietil práve cez duševné zdravie a teda jeho skôr nedostupnosť než dostupnosť v tejto krajine. A naozaj je to vec, o ktorej sa tu už bavíme roky. Ja rovnako musím, bohužiaľ, skonštatovať, že moja skúsenosť, či už zo základnej, či už zo strednej školy, je naozaj strašná. Nedalo sa nikdy nikam dostať, pretože tá naša psychologička jednoducho buď tam nebola, alebo keď tam bola, tak bola a proste jej termíny boli vybukované a vlastne moja prvá skúsenosť s tým, ako by to mohlo fungovať a malo, bola, keď som začala chodiť na vysokú školu v susednom Brne, kde sme teda mali na škole dostupnú teda školskú psychologičku a vlastne až tam som pochopila, že sa to dá, že to môže zabezpečiť aj štát. Ona naozaj, naopak, práveže bola k dispozícii vždy a aj som teda u nej niekoľkokrát bola a teda túto možnosť som využila a myslím si, že je to jeden obrovský aspekt toho, prečo si mladí ľudia vyberajú štúdium aj v zahraničí, pretože tá duševná pohoda a to, ako sa v tej škole cítia, a to, aký pocit im tá škola dáva z toho, že im záleží, jej záleží na tom, aby sa tam cítili naozaj bezpečne, tak to je tiež veľká súčasť kvality. Zdieľania jednoducho mrzí ma, že po rokoch vašej vlády sme sa vlastne stále nikam nepohli. Ďakujem. [18:03] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Petrík, Michal, ďakujem ti za tvoj vstup. Naozaj pridávam sa k tomu, že dnešná správa zo Staškova priniesla nám všetkým ešte väčšiu bolesť a ja takisto s hlbokým zármutkom myslím na rodiny zosnulej pani Puci aj dievčaťa, ktorého život vyhasol naozaj neférovo a priskoro. A ako mama, žena, ale aj politička cítim nesmierny súcit, ale rovnako tak aj hnev. A nemôžeme sa tváriť, že ide tu len o nejaký izolovaný skrat. Sme svedkami toho, ako sa naši mladí ľudia, najmä chlapci, stávajú zraniteľnými voči agresii, voči radikalizácii. A teraz prečo sa to deje? V prvom rade je to osamelosť a zanedbané duševné zdravie, o ktorom si hovoril aj ty vo svojom vstupe. Chlapci často zostávajú so svojou úzkosťou, hnevom a pocitom vylúčenia úplne sami. Potom je to online radikalizácia, lebo sociálne siete im servírujú obsah plný nenávisti, násilia, toxickej maskulinity bez akejkoľvek korekcie. Nehovoriac o tom, že túto toxickú maskulinitu v online aj v offline priestore, reprezentovanú najmä napríklad Filipom Sulíkom, podporujú aj niektoré politické strany, ktoré koketujú s tým, že s týmto človekom začnú politicky spolupracovať. Ja hovorím to zdravej komunikácie. Chlapcov stále učíme, že chlapci neplačú a tým v nich potláčame emócie, ktoré neskôr vybuchujú do agresie a potom aj takýchto činov. A nehovoriac o toxickom verejnom priestore, kde dospelí a najmä mnohí politici, aj tu sediaci v tomto pléne, bežne používajú jazyk nenávisti, agresie a mladí ľudia to potom pretavujú do vlastných činov. Takže ja ti ďakujem, že si sa postavil za obete a že si hovoril najmä najmä o prevencii. [18:05] Peter Žiga Pani [18:05] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Jurík, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Michal, keď si povedal, že nikto z predstaviteľov nekomunikoval dôstojne, napríklad na sociálnych sieťach, tak ja som si teda prebehla sociálne siete a musím oceniť komunikáciu pána ministra školstva, ktorá sa volá Ako komunikovať s deťmi o tragickej udalosti a ktorá teda dáva rodičom návod, ako by sa o tom mali rozprávať s deťmi. 159 lajkov. A potom si pozrime, koľko lajkov, aké tisíce, desiatky tisíc lajkov zbierajú všelijaké internetové monštrá. A ja si myslím, že aj toto potvrdzuje, že my skutočne potrebujeme riešenie. Potrebujeme zákon, ktorý bude obmedzovať, regulovať sociálne siete pre deti, pretože vidíme, aká je to... A neviem, či ma pán podpredseda potom nepokarhá, ale je to jednoducho žumpa na tých sociálnych sieťach. A myslím, že všetci, ako tu sedíme, si to uvedomujeme, ale zároveň vieme, že tento návrh, ktorý tu máme, je len taký akože návrh a nemôžeme sa jednoducho uspokojiť s tým, že toto je nejaký prvý krok, keď veľmi dobre vieme, že to nebude efektívna ochrana pre naše deti. Tak vás prosím, pán minister, skutočne spravme ten jeden nultý krok vzad, schváľme ten zákon v tom jeho zvyšku a myslím si, že nikto nebude mať problém podporiť ho a skutočne sa zamyslime nad tým, ako urobiť zákon o sociálnych sieťach čo najefektívnejší. Lebo myslím si, že aj ten váš príspevok, opakujem, chválim, dobrý príspevok, ale ukazuje nám to, že takýto sa tam, kde sa má, nedostane. Žiaľ, sociálnymi sieťami lomcujú iba tie negatívne emócie. Ďakujem. [18:06] Peter Žiga S reakciou [18:07] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ďakujem vám za vaše faktické. Na záver len chcem povedať, že túto rozpravu sledujú, ako som ich aj na úvod spomenul, moji priatelia a priateľky, ktorí sú z odbornej verejnosti, psychológovia, psychologičky, psychoterapeuti, ktorí pozorne sledujú každé jedno slovo tejto rozpravy a sú to presne tí ľudia, ktorí roky, ako som hovoril, volajú po tom, aby bola prevencia na prvom mieste, aby sme tu naozaj mali funkčnú legislatívu a funkčný systém pomoci. A ja na nich počas celej tejto rozpravy myslím a som s nimi v kontakte. A sú zúfalí, pretože oni už viacej svoje zúfalstvo artikulovať nemôžu. A zároveň prosím, myslime na rodiny obetí a na preživších, preživších v tomto čase, kedy deťom stále viac a viac odchádza pocit toho vnútorného bezpečia a hlavne im odchádza pocit dôvery v systém, presne v ten systém, o ktorý odborná verejnosť tak húževnato bojuje. A, žiaľ, táto rozprava je odpoveďou. Tento týždeň sme sa opäť ocitli v situácii, kedy predseda parlamentu po ďalšej tragédii navrhol minútu ticha a dnes sme držali ďalšiu minútu ticha a v utorok nás predseda parlamentu vyzval, aby sme urobili všetko preto, aby sa už nič podobné nestalo, ale to isté sme počuli aj po tragédii v Spišskej Starej Vsi. To isté. [18:08] Peter Žiga Pani poslankyňa Marcinková je ďalšou vystupujúcou v rozprave. [18:08] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave V prvom rade chcem vyjadriť úprimnú sústrasť rodičom obete, všetkým blízkym obete tejto tragickej udalosti. A keď sme tu mali tú minútu ticha, tak to bol jeden z takých mála momentov, kedy sa to ticho v miestnosti naozaj dalo krájať a proste bolo ho cítiť ako takú hmlu medzi nami. Všetkých nás ten smútok dostal. Je to naozaj nepredstaviteľné. Mnohí sme tu rodičia, strýkovia, tety, starí rodičia, je to obrovská tragédia. A tá tragédia má aj jeden ďalší rozmer. Niekoho bolesť sa pretavila v obrovskú krutosť. A tá krutosť vzala niekomu... A ja si myslím, že toto je koreň vlastne celého tohto problému. Je mi... Dospelí sme sa akosi vytratili z toho sveta mladých, ktorý je dnes svetom algoritmov, svetom osamelosti, úzkosti, internetu a jeho zákutí, o ktorom vieme veľmi málo. A v ktorom sa tá krutosť a nenávisť strašne ľahko a strašne rýchlo šíri práve k tým najzraniteľnejším, možno najviac osamelým, možno tým mladým ľuďom, ktorí sú v najťažšej sociálnej situácii a čelili nezáujmu svojho okolia alebo iným okolnostiam. A tak ako my politici, političky, zákonodarcovia, máme naozaj tú úlohu nájsť riešenie, ako sa voči tomuto postaviť, tak by sme ju mali hľadať v spoločnosti podľa mňa všetci a zapojiť by sme do nej mali naozaj od rodičov, tých starých rodičov, ktorých som spomenula, rodiny, priateľov, cirkvi, až po školy, učiteľov, trénerov na krúžkoch. Naozaj by to mal byť cieľ, ktorý by sme si mali stanoviť spoločne všetci a vlastne nielen zakázať sociálne siete, ale zvládnuť, aby mladí ľudia chápali, že nie všetko, čo je na týchto sociálnych sieťach, je pravda, že často informácie, ktoré dostávajú, sú útržkovité, stručné, nedovysvetlené. Že ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaké anonymné profily a anonymné mená na tých sociálnych sieťach, môžu byť pre nich nebezpeční a vôbec to nemusia byť ľudia, ku ktorým by si vedeli priradiť nejaké tváre ich rovesníkov. Môžu to byť oveľa starší ľudia, manipulátori, naozaj nebezpečné osoby, voči ktorým sú vo svojom mladšom veku a voči ich manipulácii možno prikrátki. Ja chcem len poprosiť kolegov za mnou, keby mohli trošku sa stíšiť, lebo ťažko sa mi formulujú myšlienky, keď počujem ich slová. A veľmi pekne ďakujem. Naozaj toto pokladám za veľmi dôležitú tému a možno o to nástojčivejšie, že som sama mamou. Mám aj syna, mám aj dcéru. A veľmi ma desí, že vlastne ako ich pripraviť na túto digitálnu dobu. Aj ja sa na to cítim prikrátka. A ja sa musím priznať, že ako 15-ročná som bola v Spojených štátoch na strednej škole na nejakých osem, deväť mesiacov a už vtedy, teraz mám 35, čiže pred 20 rokmi, som počas tohto krátkeho času na tej škole zažila dva útoky nožom od mojich spolužiakov. Jeden bol aj v mojom ročníku, ktorí zaútočili pri skrinkách, a v tej škole sme mali detektor kovu. V tej škole sme mali kamery. A dvakrát sa to stalo za takéto krátke obdobie. Bola to škola naozaj v ťažkej sociálne vylúčenej komunite a bolo to pre mňa veľmi traumatizujúce. Ale videla som, čo fungovalo a čo nefungovalo. A vlastne všetky tie v úvodzovkách protektívne opatrenia ako kamery a detektív kovu, frajerina sa v tej škole merala tým, čo ste dokázali prepašovať vlastne cez ten detektor kovov, ako ste to vedeli ošialiť, čo ste vedeli prehodiť cez školský dvor a potom si nájsť na dvore. Vlastne absolútne sa to míňalo tomu účinku. A čo v skutočnosti najviac zaberalo na tých v najťažšej situácii, bola blízkosť s učiteľmi a so školským psychológom. Tam bolo povinné pre tých učiteľov, aby počas obedov nesedeli v nejakom vákuu pri nejakom učiteľskom stole, ale počas obedov, kde sme mali naozaj dlhú obednú prestávku, nejakú hodinu necelú, si mali sadať medzi nás a vlastne rozprávať sa s nami a zisťovať, čo nás trápi, a neverili by ste, že to bolo účinné opatrenie, úplne maličkosť. Ja som sa potom vrátila na slovenskú školu a vždy ma to šokovalo, že vlastne tí učitelia sedeli pri učiteľskom stole mimo nás žiakov, lebo som vedela, že tam, v tom problémovom prostredí v tej Amerike, práve pri tom stole počas obeda, pri tej neformálnej komunikácii sa odhalilo najviac desivých vecí od používania drog po sebapoškodzovanie. Naozaj tam sa darilo spojiť s tými žiakmi, priblížiť sa im a nadviazať to priateľstvo, tú dôveru, kde sa potom tí žiaci zdôverovali jednotlivým učiteľom o tom, čo ich ťaží. Čiže je to taká osobná skúsenosť, ale naozaj to psychické prežívanie nevyriešime zákazmi, nevyriešime ho ===== Nadviazať to priateľstvo, tú dôveru, kde sa potom tí žiaci zdôverovali jednotlivým učiteľom o tom, čo ich ťaží. Čiže akože je to taká osobná skúsenosť, ale naozaj to psychické prežívanie nevyriešime zákazmi, nevyriešime ho možno ani takými opatreniami, o ktorých tu počúvame, ako sú tie detektory kovov alebo kamery. Veď vidíme, že na tejto škole, na ktorej sa to stalo v Staškove, aj boli kamery a zlyhalo toto technické zariadenie, pretože bola tam nejaká technická prekážka, aby to mohli zaznamenať. Čiže považujem to za veľmi dôležité, aby sme na prvé miesto dali to psychické prežívanie mladých ľudí dnes. Aby sme naozaj možno to, čo sa im niekedy nedostane doma, pretože žijú v rodine, kde je jeden rodič, má dve práce. Úplne z objektívnych dôvodov je s nimi málo. Nemá sa ich kto spýtať, ako sa majú, čo ich trápi, či sa im spolužiaci posmievajú. Aby v tom systéme boli záchytné body, kde túto otázku dostanú títo mladí ľudia. Či už to má byť školský psychológ alebo nejaký koordinátor. Ja si myslím, že ten zákon je dobrý. Ja si myslím, že je to dobrý štart, ale skrátka nemyslím si, že je dosť. A samozrejme aj učitelia potrebujú v tomto tie guidelines, tú oporu, pretože v konečnom dôsledku sú to oni, ktorí s našimi deťmi trávia v podstate najviac času v tých inštitúciách. Takže naozaj si myslím, že táto diskusia môže presahovať rôzne politické šarvátky, rôzne politické súboje a mala by nás spojiť, lebo toto je veľmi alarmujúce a tá tragédia, ktorá nás všetkých poznačila a umlčala aj v tejto sále, je vlastne toho dôkazom. A ja, keď sa pozriem na konkrétne legislatívne znenie návrhu, o ktorom sa tu dnes bavíme, tak chcem vysvetliť, v čom vnímam tú bezmocnosť. Lebo ja si naozaj myslím, že je dobré, že tu prišiel nejaký návrh, že sa o tom bavíme, že tu pán minister sedí trpezlivo, počúva nás. Naozaj akože mám z tej debaty dobrý pocit napriek tomu, aká ťaživá téma to je, ale idem k detailom. V § 1215 ods. 2 písmeno a) e) je to priamo paragraf, ktorý sa týka tej online služby, ktorá nemá byť poskytnutá vlastne mladšiemu ako 16 rokov. Tak po a) tam máme, že nebude sprístupnená, ak pôjde teda tou online službou, nie je služba, ktorá je službou nejakej priamej elektronickej komunikácie, ak neumožňuje sprístupňovanie obsahu verejnosti. No a ja som si robila taký rešerš, že akože ako, čo teraz fičí medzi mladými 12-13 ročnými ľuďmi. No a sú to platformy, ktoré sú zamerané na tú priamu elektronickú komunikáciu. Napríklad WhatsApp, hej? WhatsAppové skupiny a potom tam majú Signal, vedia, čo je Signal, mladé decká a vlastne sú to platformy, ktoré ma prekvapili. Ja som čakala, že číslo jeden bude TikTok, že číslo jeden bude Instagram a vlastne číslo jeden bol WhatsApp. A teraz sa pýtam. Pokryje túto službu tento zákaz alebo nepokryje? Neviem na to odpoveď. Potom pri písmene e) prevádzkovanie diskusného fóra nebude nijako obmedzené. Čo sa môže diať na tom diskusnom fóre? Aké bude mať algoritmy? Kto ho bude spravovať? Nie je to nebezpečenstvom? Naozaj môžeme pustiť 12-ročné dieťa na internet, na akékoľvek diskusné fórum, lebo je to diskusné fórum? Neviem, pýtam sa naozaj, akože pre mňa to je veľmi vážne. Potom mi tam ten vek, 16 rokov. My tu máme v Trestnom zákone trestnoprávnu zodpovednosť od 15 rokov. Takže my ideme povedať, že proste mladý človek prekročí ten prah 15. roku a je zodpovedný za zlo, ktoré spácha, za všetko v rozpore so zákonom, ale stále nemôže mať žiadny internetový profil. Nevidím tam vlastne ten súlad zákonodarcu a nedáva mi to úplne zmysel, tá veková hranica 16 rokov, pritom ako máme upravené iné vekové hranice v rámci nášho právneho poriadku. Tam naozaj vnímam nesúlad. Rovnako spôsoby, akými sa dá oblafnúť vlastne takýto zákaz. Stačí sa pozrieť na Austráliu, ktorá sa o to pokúsila a videli sme, že tam masovo stúplo využívanie, čo je úplne legálne, využívanie iných VPN adries, cez ktoré si mladí ľudia spravili profily a fungovali tak. Keď z vás niekto bol pred 20 rokmi na dovolenke vo Vietname, tak tiež fungoval na Facebooku a Instagrame cez cudziu VPN adresu, aby si mohol popísať so svojimi známymi. Sama som tak fungovala, keď som bola vo Vietname, takže je to úplne jednoduché technické riešenie, ktoré jedným krokom tento zákaz bagatelizuje. Obíde ho mladý človek, pre ktorého to nie je žiaden problém. Rovnako vytvoriť si zahraničný profil pri takýchto reguláciách. Raz, keď si ho vytvárate ako občan inej krajiny, tá platforma vás pustí. Aj toto využívali tie austrálske deti. Že jednoducho spravili si profil, kde povedali, že nie sú z Austrálie, ale že sú z inej krajiny a pustilo ich to. Tých návodov, ako to obísť, je na internete strašne veľa už teraz. A toto ma trápi, že my si tu naozaj zakryjeme oči nejakým zákazom, ktorý si myslím, že je správny. Ja si naozaj myslím, že nemôžeme tie 12-, 13-, 14-ročné deti vystavovať tomu, že samé majú zvládnuť algoritmy obrovských technologických spoločností. Nezvládnu ich samé. Ale tá regulácia sa nedá vyriešiť tak jednoducho, že niečo zakážeme. A už vôbec nie pri mladých ľuďoch, ktorí sú technologicky zdatní. A aj keby neboli, tak to sú také jednoduché technologické prekážky, ktoré naozaj aj tak technologicky nezdatný človek ako ja zvládol x rokov dozadu a oni by ich zvládli tisíckrát lepšie. Čiže nestačí to. Nie je to dosť a ja si želám, aby sme prišli s poctivejším riešením. Ja si myslím, že to, čo vzniklo, už som to tu viackrát povedala v tejto debate na európskej úrovni, to je tá štartovacia čiara. Sú schopní ako keby pôsobiť na tie spoločnosti naozaj z tej európskej úrovne. Ja verím, že toto je niečo, na čom by celá EÚ mohla mať zhodu a mohli by sme to ďalej rozvíjať, pretože aj tam vidím väčší priestor na tú reguláciu než aká sa prijala teraz, ale toto je ten priestor, kam by sme mali ísť. Nezalepovať si oči, že takýmto zákazom niečo vyriešime a už vôbec bude smiešne, keď ho prijmeme a tí mladí ľudia sa vysmejú systému a veľmi ľahko ho obídu. A znova mnohí rodičia budú kľudne spávať, že ich decká nie sú na sociálnych sieťach a oni tam budú, pretože najmenší problém sa tam dostať. Čiže nie je to dosť. A keď som hovorila vlastne o tom psychickom prežívaní a mentálnom zdraví, ja som rada, že viacerí vo svojich príspevkoch vlastne skĺzli k tejto téme. Lebo sa mimoriadne týka všetkého, čo tu teraz riešime. A vlastne to je deradikalizácia spoločnosti, pretože my dnes aj pri tých prípadoch, ktoré si myslíme, že vyriešime nejakou reedukáciou v reedukačných domovoch, naozaj deti s ťažkým príbehom, ktoré sú v zariadeniach, aby im tam pomohli. Práve od ľudí, ktorých tam majú vychovávať, dostávame správu, že viete, my sme vychovávatelia. My nie sme psychiatri. Tu sú deti, ktoré majú ťažké psychiatrické diagnózy, ktoré sú dôvodom ich umiestnenia v tomto zariadení a je to chybné umiestnenie. Majú byť na psychiatrii alebo majú mať psychológa, lebo my im tu nedokážeme dať tú oporu, ktorú potrebujú medicínsky dostať. A potom to volajú vlastne všetci, s ktorými som sa rozprávala z tejto oblasti a tiež to spadá pod Ministerstvo školstva. Preto to tu chcem povedať, lebo je tu pán minister. Ja si naozaj myslím, že míňame náboje. Že potrebujeme urobiť pre tieto decká viac. A je na debatu, ako. Je na debatu, či už nie je na mieste takéto zariadenia zreformovať v iné typy. Vidíme, čo sa v nich deje. Videli sme aj tú špeciálnu správu z prokuratúry. Teraz nedávno som rada, že ste zasiahli, pán minister, keď sa tuším zrušilo nejaké takéto zariadenie kvôli vlastne sexuálnemu násiliu, ktoré sa tam odhalilo. Čiže máme tu nejaký problém, ktorý je dlhodobo v tom systéme, nerieši príčinu. Vidíme, ako dopadnú tie deti, keď sa dostanú z tých zariadení, že vlastne nevedia sa zariadiť do života, lebo im nebola poskytnutá taká pomoc, akú potrebovali. A aj mnohé deti, ktoré skĺznu k tomu radikálnemu správaniu, k tej krutosti, k šikane, tak sú deti, ktoré potrebujú pomoc. Psychologickú pomoc, psychiatrickú pomoc. A toto sa nedá vyriešiť len z vašej stoličky. Máte dva rezorty, aj zdravotníctvo, máte aj školstvo. Toto je naozaj nadrezortná téma. A ja si veľmi želám, aby aj po vás, vlastne o ten rok. Myslím si, že budú voľby o rok, tak hovorím o rok. Sa vlastne podarilo, nech už tam bude ktokoľvek, spraviť z témy mentálneho zdravia prioritu. Lebo aj keď sa to tu často skloňuje, ja si stále myslím, že je to na chvoste. Že je to na chvoste politických záujmov. A to je tá epidémia. To je tá pandémia toho, čomu dnes čelíme. Takže. Veľmi rada sa budem podieľať na tých riešeniach. Veľmi rada prispejem k takejto debate. Naozaj si myslím, že politické spory v tejto téme majú ísť bokom. A ak viem byť užitočná aj v súčasnej vláde pri komunikovaní riešení tohto problému. Naozaj sa hlásim. Hlásim sa do radu. Aby sme našli spoločnú reč a pripravili také riešenie, ktoré nebude mať diery. A bohužiaľ, aj keď je toto dobrý krok, o čom tu dnes debatujeme, nie je to dosť. [18:25] Peter Žiga Dve faktorky. [18:25] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Zaujalo ma, keď ste povedali, že ste veľmi vďačná za túto debatu. Naozaj si myslím, že každý je vďačný za túto debatu, ale presne tento štýl aj toto, čo sa teraz udialo, že dali nám to rokovať do noci a ja som videla pána poslanca z HLAS-u, pán Čellár uverejnil status, pod ktorým boli naozaj nenávistné komentáre na našu adresu, ako „ide preč“ a hovorím: „nerokujeme?“ Ani sa neotočil, išiel preč. Takže záujem a rozprávanie o tom, že ako sme my predradili bod odvolávanie Tarabu a teraz nakoniec my nechceme o tom rokovať, ako jednoznačne chceme o tom rokovať. Ľudia, ktorí o to majú záujem, sú tu a je to veľmi dôležité. Každý jeden človek podľa mňa, ktorý zostal tu v sále, má na tom záujem a každý jeden človek, ktorý reálne uvažuje, má záujem na tom, aby sa to celé vyriešilo, aby sme pomohli mladým ľuďom. Ale presne o tom to je, že kde boli? Veď rok, rok, rok sa o tom nerokuje a zrazu sa o tom rokuje. Nie je dobré zneužívať takéto témy na politické veci. Vy ste aj povedali, že by to nemalo byť o politike, ale teraz to bolo o politike. A to je to, čo každého zmysluplne uvažujúceho človeka dáva do kolien, že zase urobili z toho politickú tému, a opak by mal byť pravdou. Mali by sa všetci ľudia, ktorí majú záujem o to, spojiť. Mali by sme sa spojiť, pretože naozaj mladý človek je veľmi zraniteľný. Ja som učil dva roky. Učil som na základnej škole. Učil som veľmi problémové deti. Učil som na strednej škole. A môžem povedať, že naozaj tí mladí ľudia potrebujú pomoc. Ďakujem, pani poslankyňa. [18:27] Peter Žiga Puškárová. [18:27] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, tiež. Dovoľte mi, dnes to už viackrát zaznelo, ale aj mne z tejto pozície teda vyjadriť úprimnú sústrasť celej rodine. Presne, zaznelo to už od viacerých kolegýň, že ako rodičov sa to veľmi citlivo dotýka. Keď takéto niečo sa stane v škole, v mieste, kde chceme posielať naše deti bezpečne. A zaznelo tu teda aj od pani kolegyne, že poďme ďalej diskutovať, hľadajme riešenia a tak ďalej. No máme jedno na stole. Máme jedno na stole. A obávam sa, že počas toho, ako my tu diskutujeme, tak ten digitálny svet sa ešte rýchlejšie vyvíja. A už niektoré decká si rozprávajú s e-asistentmi o tom, že čo ďalej budú robiť, vytvárajú si citové väzby niekde úplne mimo nášho reálneho sveta. A diskusia je určite dobrá, ale v jednom momente sa treba už zastaviť a už niečo aj robiť. A ja som veľmi rada, že teda vlastne sociálna demokracia prinášame tento návrh. Niečo, ak zachráni čo len jednému dieťaťu život a či už teda integrovaným systémom prenosu informácií a všetkých tých, ktoré ste aj povedali, že sú tam výborné veci. Alebo aj tým, že niektorý rodič si povie: Vieš čo, moje drahé dieťa, ja ti ten mobil ani do ruky nedám. Vieš čo, ani sa na sociálnu sieť nechaj. Už len kvôli tomu, že sa o tom vedie taká dlhšia rozprava, tak myslím, že už to bude veľmi dôležité. Aj jedno dieťa zachránené za to stojí a vlastne sociálna demokracia, hlavne teda aj pán minister Tomáš Drucker. Ďakujem, že po dlhých rokovaniach sa rozhodol už aj urobiť krok a priniesť Za to stoja. A v vlastnej demokracii a hlavne teda aj pán minister Tomáš Drucker, ďakujem, že, že po dlhých rokovaniach sa rozhodol už aj urobiť krok a priniesť to parlamentu. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga S reakciou pani poslankyne Marcinkovej. [18:29] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou ===== Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem na pána Pročka. Tiež som bola vyrušená z toho utorka, kedy vlastne som mala pocit, že len preto, aby sme posúvali odvolávanie pána Tarabu, sa vytiahla táto téma v tomto pléne o radikalizácii, pretože bola termínovaná na druhý deň na 9:00 ráno a nakoniec sa posunula až na dnes. Čiže vnímala som to ako účelové a príde mi to veľmi vulgárne, že takúto tému zneužívame na nejaké politické, politické veci. Čiže áno, k tomu som kritická. Rovnako si myslím, že nie je správne, že tu diskutujeme večer. Ja som tiež mamou, mám malé deti a v nejakom momente budem musieť odísť. Potrebujem uspať syna. Čiže nebudem tu môcť byť a vypočuť si celú túto debatu a úprimne je mi to ľúto, lebo možno si pán minister vezme slovo, možno na to zareaguje a nebudem tu prítomná a štve ma to. Čiže naozaj si myslím, že by sme mali mať všetci dopredu dané, dokedy sa bude rokovať, lebo keby som to vedela včera, zoženiem si starostlivosť a vyriešim to inak. Dozvedela som sa dnes, že tu budeme do nočných hodín a neviem si to takto pokryť. Čiže považujem to za nefér aj zo strany koalície, že nám toto robia, lebo je najmenej nám to dať vedieť deň vopred. No a ja si nemyslím, že stačí, keď zachránime život jedného dieťaťa. Ja si naozaj myslím, že tu musíme pomôcť všetkým. Naozaj, že toto sa týka proste mám si deti. A že ten zákon nesmie byť deravý. Mnohí sme ocenili viaceré veci v predloženom návrhu. Je to len prvé čítanie, čiže tu je veľká snaha precizovať veci, je tu veľká snaha vlastne prinášať aj pozmeňujúce návrhy. Uvidíme, ako na ne zareaguje rezort. Čiže mnohí sme ocenili najmä tú časť, ktorá sa týka deradikalizácie, ale žiaľ, pri tých sociálnych sieťach voláme po tom, že to nie je dosť. A podľa mňa je na mieste, aby, ak prijmeme predpis, aby bol precízny, aby riešil problém. Na to tu sme. [18:31] Peter Žiga Pani poslankyňa Remišová je ďalšou vystupujúcou v rozprave. [18:32] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister školstva, dovoľte mi sa teda vyjadriť k zákonu o radikalizácii, ochrane detí a na sociálnych sieťach. Na úvod by som chcela teda vyjadriť úprimnú sústrasť rodine blízkym dievčatka, ktoré zomrelo, je to obrovská tragédia. Jednoducho myslíme myslíme na ľudí v staršom veku v Mont Lindbach. Ja by som, ak dovolíte, začala tou časťou, lebo však a s tým mám ja problém, že tento zákon v podstate spája dve také dôležité témy. Spája zákaz sociálnych sietí na jednej strane a na druhej strane spája nástroje na deradikalizáciu detí. Ja si myslím, že každá z týchto tém by si zaslúžila osobitný zákon, osobitný prepracovaný a komplexný zákon, samostatný prístup, samostatnú diskusiu v parlamente, samostatné medzirezortné pripomienkové konanie a samostatné, povedala by som, okrúhle stoly až panely s odborníkmi, ktoré by tomuto mali predchádzať. Pánovi ministrovi kvitujem to, že túto debatu táto vládna koalícia vôbec začala, určite je to lepšia debata ako jalové debaty o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie alebo iné pseudotémy, ktoré táto vládna koalícia tu v podstate tri roky prinášala. Čiže áno, táto debata je kvalitná. Je dobré, že tu je v parlamente, ale hovorím, sú to dve témy, ktoré si zaslúžia, ktoré si zaslúžia osobitný zákon, osobitný prístup a hĺbkovú diskusiu. Keď som sa pozerala na to, ako riešia tento problém iné krajiny, aké zákonné normy majú, tak zväčša nemajú to v jednom zákone, tak ako my to spájame do jedného, ale majú to v osobitných zákonoch alebo to majú v komplexných zákonoch, ktoré pokrývajú sociálnu oblasť, trestnú oblasť, školstvo a tak ďalej. Takže mrzí ma, že vlastne do takého jedného balíka dávame dve dôležité témy. Takže začnem, ak dovolíte, začnem teda sociálnymi sieťami, keďže toto je téma, ktorá aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyvolala najviac pripomienok, bola predmetom najväčšej diskusie. A súhlasím v tej diagnóze problému, že áno, sociálne siete treba regulovať. Ale zároveň hovorím, že ten problém je širší ako samotný vekový limit. Že ten problém asi nevyriešime tým, že teraz zavedieme vekový limit na sociálne siete, hoci musím sa priznať aj vám, pán minister, že áno, na začiatku, povedzme pred rokom, som si hovorila, že toto riešenie je také veľmi jednoduché. Zakážeme sociálne siete, všetko bude OK. No a keďže mám doma deti, mám doma aj tínedžera dokonca, tak tejto téme som sa chtiac-nechtiac musela venovať a aj v spolupráci s odborníkmi som dospela. Ginem u nás. Ale dovoľte mi teda začať diagnózou tohto problému, kde by som použila výbornú knihu, neviem, či to už kolegovia spomínali, Jonathana Haidta Úzkostná generácia, preklad vyšiel teraz v septembri a jeho definícia problému sa netýka teda len sociálnych sietí, ale týka sa prístupnosti smartfónov vo všeobecnosti. V tejto knihe, ktorá je pre rodičov, ktorí hlavne majú teda dospievajúce deti, riešia problém, ako ochrániť tie deti v online prostredí, pretože v prvom rade ochrana detí v bezpečnom prostredí je úloha rodiča. A samozrejme potom nastupuje štát. Tak on hovorí o tom, že internet, hoci bol v domácnostiach bežný už predtým, zlomom bolo vlastne spojenie smartfónu a permanentného pripojenia sociálnych sietí, algoritmických feedov, mobilných aplikácií a zároveň takú tú hranicu stanovuje do roku 2010. On hovorí, že v roku 2010 začala vyrastať prvá generácia, ktorá vyrastala len s mobilným telefónom. Teda bola permanentne pripojená online. Decká v podstate mali celý internet, celý ten online svet mali priamo vo vrecku, mohli k nemu mať hocikedy prístup a veľmi pekne hovorí o tom, že sme vlastne prešli od play-based childhood do phone-based childhood. Teda od detstva založeného na hraní sa, na hravosti, sme zrazu prešli do detstva, ktoré je založené len na telefóne. Deti sedia doma, ich čas organizuje smartfón a všetko sa točí okolo smartfónu. No a čo bolo zaujímavé, a to som si uvedomila aj ja ako rodič, prepáčte mi, že možno si poviete, že je to taká zdĺhavá debata, ale ja naozaj ju pokladám za veľmi dôležitú. Uvedomila som si ako rodič, že snažím sa tie deti chrániť v tom fyzickom reálnom svete. Často, keď končíme neskoro večer, tak ide manžel po ne domov, aby nešli po tme. Jednoducho snažíme sa ich chrániť pred zlými ľuďmi, aby sa im nič nestalo. A uvedomila som si aj teda na základe tejto knihy, že toto robíme ako zodpovední rodičia. A zároveň tým deťom rodičia dajú do rúk smartfón, kde ich v podstate vystavia jednému obrovskému, povedala by som, že divokému západu, kde sa pohybujú, prepáčte mi za výraz, úchyláci, pedofili, divné typy, ľudia, ktorí chcú zneužívať tie deti, ktorí si vyžadujú sexuálny obsah, nenávistný obsah, manosféra, radikalizácia. A toto im my dovolíme. Dáme mu mobil bez akejkoľvek ochrany a hovoríme: Nie, nech sa páči. A pritom ho chránime, nepustíme ho do obchodu alebo nepustíme ho po zotmení vonku. No u nás to rozhodnutie viedlo k tomu, že deti vyrastajú bez smartfónov, ale tie veľmi devastačné účinky pozorujem vlastne na celej spoločnosti. Mimochodom oceňujem vlastne zákaz smartfónov v školách. To je veľmi dobré opatrenie. No a zároveň mnohí teda tí rodičia nemajú ani poistky pre tie deti, nemajú rodičovskú kontrolu, nemajú nejaký obmedzený čas. Tí osvietení rodičia to robia alebo robia to len čiastočne. Čo si myslím, že je mimoriadne, mimoriadne nezodpovedné aj kvôli nedostatku osvety, ktorú ako rodičia a ako spoločnosť máme. Dovoľte mi, môžem zacitovať len zopár štatistík, ktoré mimochodom prekvapili aj mňa. Kedy autor citoval americké dáta, podľa ktorých sa od začiatku 2010 prudko zvýšil podiel adolescentov s veľkou depresívnou epizódou. Čiže išlo o približne 150 % relatívny nárast. A u dievčat bol tento nárast ešte výraznejší. V roku 2020 zažila približne jedna zo štyroch amerických dievčat vo veku 12 – 17 rokov nejakú depresívnu epizódu alebo problém s duševným zdravím. Zvýšilo sa radikálne medzi rokmi 2010 – 2020 u dievčat sebapoškodzovanie, úmyselné sa takmer ztrojnásobilo, čo je šialené číslo. U dievčat vo veku 15 – 19 sa zdvojnásobilo. Samovraždy. Pri samovraždách detí vo veku 10 až 14 rokov sa uvádza, že medzi rokmi 2010 a 2021 vzrástla miera samovrážd u dievčat o 167 %. Samozrejme to neznamená, priznáva to aj tento vedec, že neznamená to, že samozrejme smartfón je zodpovedný za všetky sebapoškodzovania, za všetky problémy s duševným zdravím, ale hovorí o tom, že tá korelácia medzi tým, kedy smartfón sa stal bežnou súčasťou života detí, je obrovská. No a on to teda vníma ako dva súvisiace á, ja vy. A zároveň s tým nástupom sociálnych sietí hovorí o takých štyroch najväčších rizikách pre deti a pre mladých. Hovorí o tom, že nastalo veľmi intenzívne vizuálne sociálne porovnávanie, hlavne u dievčat. Je to vidieť, že sa porovnávajú so vzormi, ktoré vidia na sociálnych sieťach, vyretušovanými, ideálnymi, krásnymi, krásnymi obrázkami, fotkami, ktoré tam vidia. Zároveň vidí oveľa vyššie riziko sexuálneho obťažovania a kontaktovania so staršími mužmi. Práve zapríčinené sociálnymi sieťami a ľahkosťou, s akou sa sociálne siete používajú. Zrazu títo sexuálni predátori majú voľný prístup v podstate k deťom, keďže sociálne siete to absolútne neobmedzujú. Vieme všetci veľmi dobre prečo, keď ste si prečítali tú uniknutú správu zamestnankyne Metty, kde píše o tom, že napriek tomu, že všetci vedci, všetci neurológovia, psychológovia, psychiatri sa zhodovali na tom, že toto je funkcionalita, ktorú by sociálne siete mali jednoducho zaviesť, aby nemohli kontaktovať deti, maloletých, aby nedostávali nevyžiadané správy a v podstate ich nemohli kontaktovať dospelí, tak odpoveď bola: Nie, znížilo by nám to trafik a interakcie. Nie je to dobré pre náš biznis model. Čiže tie sociálne siete samy sebe nikdy, nikdy neurobia zle. A veľmi zaujímavý paradox, to je taká štatistika, ktorá ma celkom zarazila, že klesol, na prvý pohľad sa to môže zdať ako veľmi dobrá správa hlavne pre ministra zdravotníctva, že klesol podiel úrazov u chlapcov. To znamená, že menej, keď skúmali, že koľko zlomenín majú chalani, koľko majú dievčatá, zvyčajne samozrejme chalani vždy mali historicky viac úrazov, lebo však lozia na stromy, robia blbosti. Tak zrazu od toho roku 2010 to začalo rapídne klesať. No a on teda tvrdí, čo si myslím, že je pravda, že deti oveľa menej času trávia vonku, oveľa menej času trávia na ihriskách, oveľa menej času trávia tým, že sa hrajú a oveľa viac času trávia, áno, v bezpečnom fyzickom prostredí, sedia doma na zadku a pri telefóne. Čiže tá správa, že síce sme zabránili tomu, že je menej úrazov, zlomenín, ale zároveň ich vystavujeme oveľa, oveľa väčšiemu nebezpečenstvu práve v tom online svete. A ešte zaujímavá vec bola možno pre rodičov. Neviem, či máte podobnú skúsenosť, ale keď sa pýtal skupiny rodičov, že kedy vás rodičia prvýkrát pustili samých. To znamená, že mohli ste ísť sami do obchodu alebo ste mohli ísť sami na ihrisko sami. Tak hovoril teraz roky: 6 rokov, 7 rokov, 8 rokov, tak väčšina zdvihla ruku, ľudia v mojom veku zdvihli ruku pri čísle sedem. Že v siedmich rokoch ich rodičia už púšťali samých. Áno, ja, keď si to vybavujem, tak ja možno v šiestich, siedmich už som mala pomerne voľnosť a mohla som chodiť sama. No a potom sa zároveň pýtal otázku: „A teraz vy, kedy púšťate svoje deti? V ktorom roku ste vy ako rodičia pustili vaše deti samé niekde?“ No a tu sa dostali zrazu k číslu 10, 11 alebo dokonca 12. Čiže naozaj tí rodičia v úvodzovkách chránia tie svoje deti v tom fyzickom svete, nepúšťajú ich samých, ale zároveň ich púšťajú úplne samé, nechránené, bez ===== Sa dostali zrazu k číslu 10, 11 alebo dokonca 12. Čiže naozaj tí rodičia v úvodzovkách chránia tie svoje deti v tom fyzickom svete, nepúšťajú ich samých, ale zároveň ich púšťajú úplne samé, nechránené, bez osvety, bez prevencie, ich púšťajú do mimoriadne nebezpečného online sveta. Takže zároveň digitálne technológie umožnili deťom komunikovať s väčším počtom ľudí, zároveň sa znižoval objem osobného času s priateľmi, čo bola obrovská, čo je obrovská podľa mňa škoda pre tie deti. Zároveň teda, čo tie sociálne siete prinášajú? Aké aké nebezpečenstvá, riziká alebo neduhy? Tak v prvom rade sociálna deprivácia, to je ten nedostatok kamarátov, nedostatok spánku. Hovorí príklady, že deti, čo mi príde šialené číslo, že 40 hodín týždenne dievčatá strávia na sociálnych sieťach. Že to je šialené číslo. To je to je rovnaký, skoro rovnaký čas ako v škole. Často to robia v noci. Ovplyvňuje to dĺžku, kvalitu spánku. Nedostatok spánku následne súvisí s horšou náladou, úzkosťou, podráždenosťou, slabším učením, horším školským výkonom. Zároveň fragmentácia pozornosti, tretí aj on. Pritom hovorí, že áno, upozorňuje na tie stovky prerušení a notifikácií denne. Však vieme to aj my, pán minister teraz tiež má mobilný telefón. Áno, tie notifikácie chodia neustále, neustále nás niekto vyrušuje, obťažuje, posiela nám nejakú notifikáciu, niečo, na čo musíme alebo chceme reagovať. Takže aj pre tie deti tá… Však to ste si asi všimli možno aj pri vašich deťoch, že tá schopnosť koncentrovať sa sa stále znižuje. No a posledná vec je závislosť, že tak vedci hovoria, sa zhodujú v tom, že tá závislosť od sociálnych sietí je v podstate to isté, čo závislosť od alkoholu, závislosť od hazardu, je to založené na rovnakých behaviorálnych princípoch, aké sa využívajú pri hazardných hrách. To znamená odmena nastavená nepravidelne, lajky, nekonečné feedy, doomscrolling a tak ďalej. No a teraz sa vráťte k tomu zákonu po tomto úvode. Prečo si teda myslím, že zákaz sociálnych sietí v zásade nič nevyrieši alebo nevyrieši tieto problémy, o ktorých hovoríme, ktoré sú skutočné problémy. Ja si myslím, že, ak dieťa nebude mať účet na… alebo zakažme prístup k sociálnym sieťam, ako je Facebook, TikTok, Instagram a tak ďalej, tie deti sú mimoriadne inovatívne, mimoriadne kreatívne a ony si ten prístup k niečomu nájdu, keďže tá potreba tu je, a nájdu si tú svoju inú sociálnu sieť. Keď som sa rozprávala s informatikmi, tak oni hovoria, že naprogramovať teraz nejakú četovaciu, četovú platformu, ktorá v podstate ale bude mať také podobné funkcionality, je pri umelej inteligencii záležitosť možno troch, štyroch dní, zvyšok je už len marketing. Čiže toto je niečo, čomu sa v súčasnej dobe pri umelej inteligencii nedá predísť. Druhá vec, na ktorú upozorňujú ľudia, ktorí sa tejto problematike venujú, že, ak sa presunú tie decká, čo sa asi presunú, viete veľmi dobre, že ony sú aj dnes na platformách, ktoré my ani nepoznáme. Ja viem menovať možno Snapchat, ale ony sú na Discorde a neviem na akých ďalších platformách, ktoré vôbec nie sú regulované, kde neplatia absolútne žiadne pravidlá a kde ani nemáme to my ako Slováci, Slovensko, šancu regulovať. Čiže my tam nebudeme môcť ovplyvniť akékoľvek mechanizmy a tie deti si tam tú cestu nájdu. A zároveň, ak dieťa bude 7 hodín denne pri obrazovke, bude spať s telefónom alebo bude na iných platformách ako sociálne siete, ktoré my definíciou chceme zakázať v tomto zákone, tak nám ostáva veľká časť problému, ktorému chceme predísť. Ale čo by sme teda mali robiť, hej? No tak áno, legislatíva by mala riešiť ten vek vstupu. Tu vidím aj ďalší problém, že v zásade my ešte nemáme urobené riadne riešenie na overovanie veku. Spoliehame sa, myslím, na to európske riešenie, ktoré ale ešte nie je, nefunguje alebo nie je dostupné. Ale zároveň si myslím, a to už povedali nejakí kolegovia, že mali by sme skôr pritlačiť na reguláciu platforiem. Bezpečný dizajn platforiem, odstránenie návykových prvkov, automatické prehrávanie, nekonečný scrolling, kontaktovanie detí neznámymi dospelými, predvolené nastavenie súkromia, každý detský účet by mal byť nastavený primárne ako súkromný. Ochrana spánku, nočné notifikácie. To znamená, vypínajú sa sociálne siete alebo nemá to dieťa prístup medzi, ja neviem, 22:00 – 07:00. Telefóny v školách to máme, interoperabilné overovanie veku. Čiže za mňa cesta je v intenzívnej regulácii platforiem. A tu sa dostávame k tomu problému slovenskému, že veľmi ťažko budeme platformy regulovať ako 5-miliónový slovenský trh, 5-miliónové Slovensko. Snáď sa nám ich podarí zregulovať ako Európska únia, však už sme začali. Teraz vlastne Európska únia má ten nový EU Kids Act, čo si myslím, že je veľmi dobrá iniciatíva a preto tie naše riešenia, ktoré my chceme zaviesť, by sme mali pri európskom stole a tie riešenia do tejto európskej legislatívy presadiť. Oveľa ľahšie sa prinútia platformy urobiť nejaké riešenia, keď to robíme ako 500-miliónový trh, keď to robíme ako Európska únia, keď to robíme spoločne, ako keď to robíme ako 5-miliónové Slovensko. Na to sa oni môžu zvysoka vykašľať. A myslím si, že pri tých iniciatívach v Európskej únii aj naša vláda by tam mala byť prítomnejšia a mali by sme presadiť áno, prísnu reguláciu. Tuto spravím len takú odbočku, keďže mám ten priestor a dosť tých minút. Často z úst populistických politikov počuť také aj od našich amerických, ja stále poviem, že priateľov, ale neviem, či sú to stále priatelia, ktorí v podstate vyvíjajú aktivity na rozbitie Európskej únie. Prečo vyvíjajú tieto aktivity? Vyvíjajú tieto aktivity, pretože im nesmierne vadí, že Európska únia stále má schopnosť regulácie, čo je veľmi dôležité. A samozrejme, že Američania, ktorí majú veľké miliardové technologické firmy, Metu, Google a ďalšie, tak tí by chceli svet bez regulácií. Tí by chceli, aby v podstate Európska únia na nich nemala absolútne žiadny vplyv. A vidíte teraz tie obrovské tlaky aj zo Spojených štátov amerických, žiaľ, ale aj z nepriateľských krajín, ako napríklad Rusko. Rozbiť jednotu v Európskej únii tak, aby sme stratili jednak tú silu a jednak možnosť regulácie a ovplyvňovania v tomto prípade bezpečnosti detí. Viete, ako veľmi hnevalo Elona Muska, keď sa mu Európska únia snažila zregulovať jeho sieť X. Takže ja si myslím, že tieto snahy, ktoré sa tu snažíme urobiť ako malý štát v rámci Európskej únie, by sme mali robiť v rámci Európskej únie. Toto všetko, čo hovoríme, by sa mala naša vláda snažiť dostať do bodky do európskych regulácií. Tak, aby tie multimiliardové americké alebo zahraničné firmy, ktoré tu platia minimálne dane, nenavrávajme si to. Minimálne dane, aby museli rešpektovať naše bezpečnostné poistky, ktoré chceme dať, aby sme ochránili naše deti. Áno, tie spoločnosti, ony na našom trhu v Európskej únii si vytvárajú obrovské zisky a naozaj platia minimálne dane, ktoré si ony vyvážajú potom do zahraničia. Takže nie je dôvod absolútne žiadny šetriť, šetriť tieto obrovské gigantické platformy. Ale ako povedala kolegyňa, teraz neviem ktorá, Biháriová alebo kolegyňa z Progresívneho Slovenska. My si tu môžeme napísať to číslo, že horibilné pokuty im budeme dávať. Ale to nám neprejde tu v slovenskej legislatíve. Preto ešte raz hovorím, že toto všetko, aj tie dobré úmysly, ktoré táto vládna koalícia s týmto zákonom má, je mimoriadne dôležité, aby sa presadili na úrovni Európskej únie, lebo tento zákon, zbytočný aj dobrý úmysel, keď nakoniec bude bez zubov. Akože populizmus je to dobrý, respektíve taký slogan, že zakázali sme sociálne siete pre deti. Deti sú odteraz v bezpečí. Ale myslím si, že je to čistá utópia. A asi každý odborník, ktorý s tým robí, ktorý o tom rozmýšľa, ktorý sa tomu venuje, povie toto isté. No, dovoľte mi, teraz sa dostanem k tej druhej časti, deradikalizácia mladých. Ktorá si myslím, že by mala byť osobitný zákon, tá deradikalizácia mladých. Nemalo by to byť vsunuté do zákazu sociálnych sietí. Tá deradikalizácia mladých je širšia len ako boj proti násiliu na sociálnych sieťach, viete, že tá deradikalizácia prebieha aj mimo sociálnych sietí, v online, ale mimo sociálnych sietí, čiže toto si zasluhuje, aby to bol osobitný zákon. Návrh vychádza z predpokladu, že radikalizácia dieťaťa nie je izolovaný bezpečnostný problém a myslím si, že taký správny základ je, že má zmysel nejaký multidisciplinárny prístup, na ktorom sa podieľajú školy, polícia, odborníci, ďalšie inštitúcie. Zároveň si myslím, že áno, systém má vychádzať z konkrétnych rizikových skutočností. Čiže toto ja považujem v tomto návrhu za racionálne. Hlavný problém vidím inde, že aj táto tragédia v Stáškove nám ukázala, že nestačí vytvoriť len mechanizmus na papieri. Nestačí vytvoriť len nejakú, povedala by som, štruktúru, byrokratickú štruktúru alebo ďalších úradníkov, národný koordinátor, rada, regionálny koordinátor, regionálna rada a tak ďalej, ale že potrebujeme, aby to fungovalo aj v teréne. Potrebujeme, aby jednoducho pri násilnom správaní detí… musíme vedieť zachytiť riziko skôr, než dôjde k útoku. Áno, sú to komplexné riešenia. Je to ťažká situácia. Ja som počula pána ministra vnútra, ktorý hovoril o tom, už pri tej prvej tragédii pri Spišskej Starej Vsi hovoril o kamerách, že 60 miliónov € dá na kamery, ale prosím vás, ruku na srdce, kamery. Však tie nezabránia tragédii. Tie nám pomôžu možno identifikovať útočníka, ale však to všetci vieme, kto bol útočník. Útočník bol identifikovaný okamžite. Tie kamery nezabránia tomu, že keď si útočník schová nôž do tašky a teraz vojde a niekomu ublíži. Tomu tie kamery vôbec nezabránia, absolútne nie. Že to je úplne 60 miliónov € či koľko to pán minister chcel vypraskať, už možno vypraskal, ale sa mi zdá, že ešte nedokončil verejné obstarávanie, že je to absolútne, ale absolútne vyhodené peniaze. My potrebujeme zabrániť tomu útoku. No a tie peniaze by sa mali presunúť niekde úplne inde. Dopad na rozpočet v tomto návrhu zákona, ktorý teda vytvára tie rôzne úrovne byrokratických štruktúr, ja to nazvem, tak myslím, že je v prvom roku 3 milióny €, potom postupne stúpa. Ale tých prostriedkov na deradikalizáciu mladých, na pomoc deťom, na duševné zdravie je potrebných oveľa viac a tieto peniaze sú potrebné ani nie na kamery alebo na úradníkov, ale v prvom rade sú potrebné na ľudí, ktorí pracujú v teréne, na psychológov, na psychiatrov, na školenia, jednoducho na veci, kde sa im teraz tie peniaze nedostávajú. Ja tu poviem príklad z analýzy NKÚ. Analýza NKÚ vlastne zisťovala, koľko je ľudí na jedného školského psychológa – žiakov, tak v priemere je to 710 žiakov, kým odporúčanie, z ktorého vychádza aj ministerstvo školstva, by malo byť 500 žiakov na psychológa. Myslím si, že dokonca v 13 okresoch na jedného psychológa pripadalo vyše 3000 žiakov, čo je úplne akože strašný nedostatok psychológov. Sú preťažení, sú… myslím, že 667 škôl NKÚ zistilo, že sú bez školského psychológa. 90 % z nich uviedlo, že ho potrebuje. Pri veľkých ZŠ nad 500 žiakov nemala takmer tretina psychológa vôbec alebo iba na malý čiastočný úväzok. Detskí psychiatri, to pán minister… škoda, že tu nie je aj pán minister zdravotníctva. Tam samotný strategický dokument ministerstva zdravotníctva hovorí, že je 49 atestovaných detských psychiatrov. V decembri 24 pribudli ďalší dvaja a je akútny nedostatok pedopsychiatrov. Očakáva sa, že v priemere budú pribúdať dvaja-traja noví detskí psychiatri ročne. Slovensko má 22 pedopsychiatrických ambulancií na celé Slovensko, ktoré uvádza komisár pre deti. My sme v pláne obnovy zaviedli aj podporu pre duševné zdravie. Tá reforma sa v takom rozsahu, ako sa mala zrealizovať, nezrealizovala. Keď som si pozerala školenia, prepáčte mi, pán minister, môžete ma, možno ma opravíte, možno je to len moja nevedomosť. Ja som sa snažila zistiť, koľko ľudí na Slovensku… ===== Tá reforma, tak ako v takom rozsahu, ako sa mala zrealizovať, sa nezrealizovala. Keď som si pozerala školenia, prepáčte mi, pán minister, môžete ma možno opraviť, možno je to len moja nevedomosť. Ja som sa snažila zistiť, že koľko ľudí na Slovensku učiteľov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov alebo terénnych pracovníkov máme vyškolených. To znamená, že koľko ľudí máme vyškolených na takéto, na takéto situácie, či už je to deradikalizácia alebo na takéto krízové situácie. Ja som sa nevedela dopátrať k tomu číslu. Ja som sa nevedela v štatistikách dopátrať k tomuto číslu. Našla som len jediné číslo, ktoré som našla pri neziskovej organizácii IP-čko, ktoré hovorí, že za tri roky vyškolilo spolu s protiteroristickou centrálou 489 odborníkov z celého Slovenska a ani to nie sú zamestnanci škôl. Takže. Možno ja sa mýlim. Možno sú všetci vyškolení, ale ja to neviem, ale neviem nájsť túto štatistiku, ale, ak to tak nie je, tak vidíme, aké je to strašne potrebné. Identifikovať rizikové správanie, bojovať proti tomu, vedieť rozpoznať nebezpečenstvo a následne zvládnuť aj tú danú kritickú situáciu. Zákon teda veľmi podrobne opisuje administratívu. Vlastne tam je celá tá pasáž venovaná tomu, že ako vznikne národný koordinátor, aké má, aké má právomoci, koordinačné skupiny, rady, plány, metodiky, evidencie a tak ďalej. Ale v konečnom dôsledku tá základná otázka, čo presne dostane ten konkrétny 15-ročný, 14-ročný chlapec, ktorého systém vyhodnotí ako rizikového. Čo? Čo dostane? Akú pomoc? Psychológa, mentora, rodinnú terapiu, youth workera, psychiatra, program sociálnych zručností, pomoc pri návrate do školy, prácu s jeho online komunitou, identifikáciu online komunít. Ja neviem, lebo takýto mechanizmus stanovený a nastavený nemáme. Ja som si pozrela, ako s tým, čo robia v iných krajinách, ktoré sú pomerne úspešné, čo robia napríklad v Holandsku alebo v Dánsku, prípadne v Nemecku. Čo sa mi na holandskom prístupe veľmi páčilo, že tam majú ten prístup zameraný, že neexistuje jeden profil extrémistu alebo radikála alebo teroristu, keď chceme. A preto pri každom vlastne to žiakovisko majú individuálne príčiny, ale majú tam aj na to dostatok vyčleneného personálu. Ochota použiť násilie, extrémistické názory, sociálne vzťahy a tak ďalej. Rodinné poradenstvo, má k dispozícii youth workera, ktorý mu pomáha, psychologickú starostlivosť, pomoc so školou, s prácou, s dlhmi, ak je to súčasť problému. Zároveň Holandsko má aj tú preventívnu fázu veľmi silnú, ktorá opäť na Slovensku mi chýba, že zameriava sa na ochranné faktory, kritické myslenie, psychické zdravie, rodina, škola, priateľstvo, sociálne začlenenie. V Dánsku takým najznámejším modelom je individuálny mentoring a prepojenie deradikalizácie so sociálnou politikou. Ktorý si myslím, že je niečo, čo by sme mohli prevziať do nášho systému, ale pristavím sa pri Nemecku a tam sa pristavím dlhšie. Lebo nemecký program podporuje poradenské centrá, exit programy a organizácie pracujúce s extrémizmom a radikalizáciou. A tu sa chcem pristaviť. Organizácie pracujúce s extrémizmom, radikalizáciou a mladými ľuďmi na Slovensku ich nie je málo. Máme na Slovensku také organizácie. Ale tieto organizácie, a to už hovoril kolega Sabo, hovoril, že tieto organizácie musia doslova žobrať o granty. Že oni v podstate nemajú nejaké stále financovanie. Ale musia vždy žobrať o granty. Teraz som si pozerala napríklad výzvu Ministerstva spravodlivosti, ktorá bola v roku 2026, ktorá sa venovala tejto problematike. Tak v tejto výzve, kde bolo vyčlenených, myslím, že približne 0,5 milióna €, tak uspelo, myslím, 21 organizácií, ak sa nemýlim, a 120 bolo odmietnutých. A teraz som si pozerala, že aké organizácie boli teda odmietnuté. Pre koho sa nenašli peniaze, keď tu máme takúto situáciu. Tak nedostala peniaze napríklad Liga za duševné zdravie, ktorá tam mala projekt za 49 000. Nedostal peniaze projekt Prevencia radikalizácie namiesto bojovania. Opäť, nenašli sa pre nich peniaze. Nedostala peniaze mládež ulice – budovanie rešpektu, bezpečnej klímy na školách. Nedostali peniaze združenia, ktoré sa venujú práci s mládežou, napríklad Domka alebo skauti a nedostalo peniaze ani IP-čko, ktoré malo projekt Identifikácia miery rizika pri predchádzaní násilnej radikalizácie mladých ľudí. Neušlo sa im skrátka. Nedostali peniaze, hoci robia strašne záslužnú robotu. V roku 2026 od Ministerstva spravodlivosti tieto organizácie nedostali ani 1 cent. Nie sú peniaze, koniec. Smola, máte smolu. A toto ja pokladám za vrchol. To ja pokladám za vrchol v tom, že oni robia prácu, na ktorú nemá kapacity štát, že tomu štátu pomáhajú, ale ten štát ich nepodporí. Však oni, aj keby dostali tie projekty, tie projekty, ktoré mali, som sa pozerala na tie sumy, boli v hodnote 49 000 €, 50 000 €. No povedzte mi, prosím vás, čo je to 50 000 € na jeden projekt? Však to im nezaplatí tú námahu všetku, ktorú do toho projektu dávajú, ale ani to sme im nedali. Teraz ste im nedali. Ani tieto peniaze oni nedostali. Dostal peniaze nejaký Staromestský okrášľovací spolok, ale nechcem im krivdiť, možno mali nejaký dobrý projekt. Dobre. Čiže nepodporujeme organizácie, ktoré sa venujú prevencii, deradikalizácii mladých, práci s mládežou. A pritom hovoríme, že chceme riešiť tento problém. A teraz sa vrátim k tomu Nemecku. V Nemecku financujú tieto organizácie v teréne takým spôsobom, že majú osemročné financovanie. To znamená, že majú plán, dostávajú peniaze na osem rokov a v rámci tých ôsmich rokov si oni môžu plánovať, koľko intervencií urobia, akých psychológov zamestnajú, na čo majú peniaze, aké projekty môžu robiť, lebo majú predvídateľné osemročné financovanie. A to je jedno, aká vláda tam je, či tam sú ľavičiari, pravičiari, konzervatívci. Proste majú predvídateľné financovanie. A tu tie organizácie, ktoré denne poskytujú poradenstvo mladým ľuďom pri samovražde, keď chcú spáchať samovraždu, ktoré komunikujú pri prevencii takýchto presne násilných činov, tak tie dostanú minimum peňazí a musia o to žobroniť. Netvárme sa potom, že ideme robiť nejaký zákon na prevenciu deradikalizácie, keď nevieme ani organizácie zafinancovať. Takže, keď to porovnám s tou zahraničnou praxou, vidím minimálne päť vecí, ktoré by bolo potrebné podstatne presnejšie vysvetliť. Stabilná sieť odborných služieb, katalóg intervencií, transparentné kritériá. Ak systém vyhodnocuje dieťa ako rizikové, tak musia existovať jasné pravidlá. A zároveň prevencia ešte pred tým, ako sa človek dostane do systému, a predvídateľné, transparentné, dlhodobé financovanie organizácií a odborníkov, ktorí sa venujú tejto problematike. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problém tohto zákona nie je v tom, že by koordinácia, ktorú tento zákon nejakým spôsobom stanovuje cez vytvorenie tých štruktúr, bola zbytočná. Samozrejme, že je to potrebné, lebo táto téma je naozaj téma, ktorá ide naprieč ministerstvami. Ale mrzí ma, že zatiaľ máme len štruktúru a nič okolo tej štruktúry nemáme. Tento zákon, ako som hovorila, v tom prvom roku, myslím, že okolo 3 miliónov € a následne v tých prvých troch rokoch je to spolu 14 miliónov € a samotná vláda pritom v doložke priznáva, že negatívne rozpočtové vplyvy nemá zabezpečené. Tak ja by som očakávala, že, keď už riešime po takýchto tragédiách takúto dôležitú tému, tak tie rozpočtové vplyvy zabezpečené budú v tom rozpočte. Čo už má byť iné, aká iná priorita má byť, ak nie zabezpečiť rozpočet pre tento zákon. Súčasne hovorím, to je úloha na pána ministra zdravotníctva, pokiaľ ide o zabezpečenie desiatok detských psychiatrov, psychológov, sietí pre duševné zdravie, ktoré takisto zostáva bez financovania. Mimochodom, Liga za duševné zdravie bola jedna z tých organizácií, ktorá nedostala ani cent zo schémy u pána ministra Suska a, ak si pamätáte, tak pán Mierna zaútočil, myslím, že na Ligu za duševné zdravie v nejakom, neviem, čo to mal za záchvat, že sa zrovna do nich obul, ktorí robia kopec dôležitej roboty. A to jak chceme v tejto spoločnosti existovať. Keď samotný premiér útočí na organizáciu, ktorá zabezpečuje jedny z dôležitých a základných služieb a premiér zaútočí na túto organizáciu. A z neziskových organizácií, ktoré robia tú drobnú prácu v teréne, tak teraz robíme priam nepriateľov štátu. A tvárime sa, že to sú nejakí, všetci sú tu príživníci, nedostanú peniaze a no. A zároveň, keby ten štát robil to, čo robia tie neziskové organizácie, nepoviem ani slovo. Nech sa páči. Keď to robí štát, možno nepotrebujeme neziskové organizácie, ale štát to nerobí. V tom je ten najväčší problém. No. Takže vrátim sa na začiatok. Myslím si, že táto tragédia je mimoriadne vážne upozornenie. A nie prvé, to ma mrzí. Že nie je prvé. Dvadsať mesiacov, to bola da vie. A áno, takéto nadšenie vlády niečo robiť po tragédii Spišskej Starej Vsi trvalo veľmi krátko. Trvalo v podstate dva týždne som počula v mediálnom priestore nejaké, že čo sa ide robiť, aké opatrenia sa prijímajú. Potom to všetko zatíchlo. Potom dokonca tie neziskové organizácie, ktoré sa tomu venujú, dostali presnú nulu z tej výzvy u pána ministra spravodlivosti. A už musela prísť ďalšia tragédia ako ten s taškou, aby sme začali o tom hovoriť, aby prišiel tento zákon, hoci si myslím, že tento zákon, keby prišiel po tragédii Spišskej Starej Vsi, tak mohol byť oveľa lepší, oveľa dlhšia diskusia o ňom mohla byť, oveľa hlbšia diskusia. Mohli sme zapojiť viac odborníkov a dnes by ten zákon možno vyzeral ináč. A takže ja si myslím, že takým základným očakávaním každého rodiča alebo občana v tejto krajine je to, že keď ráno odovzdá to svoje dieťa do školy, tak je očakávanie, že to dieťa sa mu poobede vráti zdravé domov. A ako spoločnosť by sme mali urobiť všetko, aby to tak bolo. Pretože tie naše deti si to zaslúžia. A ešte teda budem apelovať poslednú vec, a tým už naozaj skončím, ale zároveň, keď hovoríme o nejakej deradikalizácii alebo nejakom znižovaní násilia v spoločnosti, tak prosím, mali by sme hovoriť aj o deradikalizácii politiky. Preto, že pán minister, to je na vás, lebo však vy môžete apelovať na svojich koaličných kolegov, lebo viete, že keď vidím fotky, ako sa pán podpredseda SMER-u Erik Kaliňák sedí, fajčí cigaru a preháňa sa na kolobežke s nejakými bratmi Tejtovcami, ktorí sú trestne stíhaní za násilie, ponižovanie žien, znásilňovanie žien. Dokonca sú teraz zadržaní a hovorí potom o nich, akí sú oni fajn ľudia, sú vplyvní, majú kontakty a zaujímavé názory, zaujímavé názory, ktoré hovoria o tom, že žena je len tovar a kedykoľvek ju môžete mlátiť alebo znásilniť. Vlastne znásilniť ju ani nemôžete, lebo však ona je len tovar. To je to, čo on teda hovorí. Tak keď vidím tieto fotky, s kým sa títo podpredsedovia, tento podpredseda SMER-u aj s pánom predsedom Bezpečnostného výboru pánom Glukom stretávajú, sedia, propagujú to a legitimizujú. Tak tieto reči, čo tu vediete, tieto krásne reči a krásne zákony, viete, potom sú len zdrap papiera. Pretože aký príklad majú tí mladí chlapci, aký príklad majú tie 13-, 14-, 15-ročné decká, aký príklad si majú brať tí chalani, keď najvyšší predstavitelia v štáte, najdôležitejší, im hovoria, že tieto vzory správania sú v podstate úplne v poriadku, ako tí bratia Tejtovci alebo váš kolega pán minister Šuta Eštok. Prosím vás, koho môže napadnúť, že na kampaň pre mladých si pozvem René Rendyho, ktorý spieva o alkohole, ktorý pravidelne propaguje hazard. Keď si pozriete jeho sociálne siete, tak snáď nie je video, kde by on nepropagoval hazard alebo nejakú závislosť. A na týchto podujatiach spieva o tom, ako si dá vodičku, vodku asi, nie? No, alkohol. A aký príklad vy chcete dávať týmto mladým ľuďom a chlapcom, keď propagujete takéto vzory správania. ===== V útulkoch spieva o tom, ako si dá vodičku, vodku asi, nie? No, alkohol. A aký príklad vy chcete dávať? Týmto mladým ľuďom a chlapcom, keď propagujete takéto vzory správania. Ako keby v našej krajine sme nemali iných mladých mužov, statočných mladých mužov, ako keby sme tu nemali hrdinov, cnostných ľudí proste, ktorí niečo pre túto spoločnosť urobili, možno športovcov, možno ľudí, ktorí sa venujú nejakým dobročinným aktivitám, ktorí by možno mohli vystupovať na tej, na tej, neviem, koľko to stálo, 170 000 alebo koľko tá kampaň pána ministra Košúta a Eštoka, ako keby sme nemali takýchto ľudí na Slovensku, ale práve to musí robiť Rene Rendy, takže takéto vzory považujem za absolútne škodlivé. Že dávate ako vládna koalícia mladým ľuďom. Nie je to vaša strana, pán minister, ale ste súčasťou tejto vládnej koalície. A aj takou morálnou povinnosťou je vlastne, prepáčte, je to vaša strana, pretože René Rendy, to bola kampaň Matúša Šutaja Eštoka, vášho predsedu, tak sa ospravedlňujem. Takže je vašou morálnou povinnosťou, keď sa to stane, na takéto veci, na takéto veci upozorniť, pretože naozaj v klíme, kedy bojujeme s tým, že strácame základný pocit bezpečnosti, strácame základný pocit bezpečnosti na školách, tak určite toto nie je vhodné. Vážené dámy, vážení páni, verím, že opri, že ako spoločnosť sa spojíme pri presadzovaní dobrých vecí, ale schválne hovorím dobrých vecí a želala by som si, aby tento zákon ostre prepracovali, aby sme za, ale chcela by som, aby to boli dobré zákony, aby sme za ne mohli celý parlament 150 hlasov zahlasovať. V takomto stave to ešte nie je možné. Ďakujem veľmi pekne. [19:16] Peter Žiga Na vaše vystúpenie, pán poslanec Pročko. [19:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Veľmi, veľmi užitočné je vypočuť si tvoje vystúpenie, preto, lebo v ňom zaznela jedna vec. Dopraj a bude ti dopriate. A dopriať dobro znamená, že to dobro sa vráti. Z toho vesmíru, ale dala si naozaj taký argument, že Spojené štáty americké, ktoré vlastnia naozaj veľké obrovské firmy a ktoré majú záujem na tom, aby sociálne siete boli prístupné všetkým možným vekovým kategóriám. Tak Spojené štáty nebudú radosťou tlieskať, keď Európska únia obmedzí a obmedzuje možnosť byť na týchto sociálnych sieťach, to je za prvé, ale tu je aj tá druhá, tá hybridná ruská vojna, ktorá je dosť veľmi limitujúca v tomto faktore, pretože Rusi tiež majú veľmi eminentný záujem na to, aby sa rozpadla Európska únia. Rusi vedia, že najzraniteľnejšie sú deti. A aj v tej hybridnej vojne útočia na tieto deti. Veľakrát podliehajú tieto deti takýmto dezinformačným záležitostiam, ako sú weby, ktoré poskytujú aj Slováci, ktorí, žiaľbohu, podľahli tej ruskej propagande a aj tu je ten, tu je ten veľmi negatívny vplyv, ktorý sa dotýka tých detí. Toto bolo naozaj veľmi, veľmi pravdivé, veľmi užitočné, čo si povedala, pretože naozaj ani Rusi a ani Američania v Európe a to už Slovákom nedoprajú, takže naše deti si musíme chrániť my. [19:18] Peter Žiga Pani poslankyňa Juríková [19:18] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mohli s absolútne čistým svedomím a s dobrým pocitom zahlasovať. Pretože áno, tieto dve veci sú potrebné. Aj regulácia sociálnych sietí, aj boj proti radikalizácii mladých. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No ja som bola, Veronika, úprimne šokovaná, keď si začala menovať všetky tie projekty v oblasti radikalizácie, ktoré vraj teda nedostali príspevky z Ministerstva spravodlivosti a potom sa tu celý deň akože tvárime, že ideme prijímať nejaký zákon, lebo toto je naša priorita a všetci sme sa tu na tom zhodli a myslíme si, že radikalizácia je zlá. A pritom, čo ako robí táto koalícia? A v tom momente, ako si tu hovorila, tak na mňa vyskočil zase tuto ďalší internetový troll na stránke SMER-u, istý Ľuboš Blaha, ktorý opäť útočí na moju kolegyňu Mesterovú a hovorí o tom, že ako ja nenávidím ženy, to vôbec nie je pravda. Voda, akože skutočne, skutočne ešte v takýto deň, je toto normálne podľa vás? Veď si ich tam už krotíte v tom smere alebo čo? To je skutočne šialené. A pozrime sa fakt na to prepojenie medzi mizogýniou alebo násilím na ženách a radikalizáciou. Pretože nielen, že ja si myslím, že mizogýnia je faktorom aj radikalizácie, ale na obe vplývajú vyjadrenia a výroky politikov, ktorí kvôli lajkom a hlasom vo voľbách sú schopní skutočne prekročiť akékoľvek hranice. Máme čo zlepšovať na legislatívnej úrovni, ale doteraz sa to tu neriešilo. Vždy potrebujeme nejakú tragédiu. Zuzana z Gelnice a teraz škola v Staškove. Systém zlyháva na koordinácii jednotlivých zložiek štátu. To vidíme opäť v oboch prípadoch. Dlhé roky sme podcenili vzdelanie. Na jednej strane kritické myslenie, mediálnu gramotnosť a rovnako vzťahovú a sexuálnu výchovu a ak tu niečo aspoň ako-tak funguje v tom systéme, tak je to vďaka organizáciám, ktoré sú touto vládou ostrakizované, proti ktorým sme tu prijímali gedrov a mladého Kaliňáka zákon a finančne sú poddimenzované a ešte sa im takýmto spôsobom škrtajú financie. Ja neviem, koľko tragédií ešte potrebujete na to, aby ste sa prebudili. Už po Spišskej Starej Vsi sa tu mali veci zmeniť. A kde sme dnes? [19:20] Peter Žiga Pani poslankyňa Biháriová. [19:20] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No ja som nechcela do tejto debaty vnášať nejakú politiku, ale už, keď teda pani poslankyňa Remišová veľmi správne naznačila niektoré pochybnosti o tom, ako by to celé mohlo fungovať, keď áno, neboli podporené organizácie, ktoré sa tomu venujú a ja teda ešte pridávam, že si to vlastne vôbec neviem predstaviť, ako by to fungovalo, ak vznikne vláda hypoteticky, nedajbože, s Republikou. Ja neviem, čo Mazurek bude národný koordinátor alebo... No, že vlastne potom, aké prejavy sú tie závadové, tie, ktoré by naplnili tú definíciu radikalizácie, tak ako je predostretá v návrhu, keď presne takéto prejavy, takýto spôsob vystupovania a podnecovania je súčasť ich DNA, súčasť ich základnej výbavy. To je to, kým sa a prečo sa stali vlastne, hej, hybnou politickou scénou na scéne a, čo je absolútne, že tragické, zdrojom inšpirácie pre vládne strany, pardon, vrátane predsedu HLAS-u. Hej? Že ako toto bude celé fungovať v praxi takýto zákon po boku fašistov, ktorí radikalizujú verejnosť od rána do večera. Toto by mňa napríklad celkom zaujímalo. Ja idem. Pán poslanec Sabo. [19:22] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Pani poslankyňa, vy ste spomenuli vo svojom vystúpení organizácie, ktoré nedostali financovanie z grantov od ministra Suska. Vy ste povedali alebo teda zarámovali ste to tak, že na ne neostalo. No ja si nie som istý, že na ne neostalo. Ja som presvedčený o tom, že niekto sa veľmi cielene dal, naozaj stokrát si dal záležať, aby sa postaral o to, aby nedostali ani cent. Lebo keď si to dáme historicky do kontextu, tak nebol to len premiér, ktorého ste spomínali. Oni to boli dokonca aj poslanecké kluby SMER – sociálna demokracia, aj SNS, ktoré na tlačových konferenciách priamo v tejto budove opakovane povedali, oni kvôli tomu aj zvolali tlačové konferencie, aby povedali, že mimovládne organizácie, vrátane Ligy za duševné zdravie, nevedia dostatočne preukázať a transparentne, lebo oni sú tí, ktorí majú rozprávať o transparentnosti, nedokážu preukázať, na aké konkrétne účely použili finančné prostriedky. Tak pardon, ospravedlňujeme sa, že mimovládne organizácie robia robotu za štát, lebo ten sa na to úplne vykašľal, lebo málo roboty majú, tak ešte trošku ich aj verejne v Národnej rade na tlačovke pred všetkými médiami Slovenska koalícia aj pošikanuje, lebo veď málo toho máte, tak pridáme. Tak ja neviem. Na jednej strane koalícia hovorí o potrebe riešiť duševné zdravie mladých ľudí, dajú si to našťastie vďaka odborníkom a odborníčkam, lebo sami by na to neprišli, aj do vízie 2040 vďaka odborníkom a odborníčkam, ktorých inak ignorujú, ale hovorím si, aspoň niečo, pretože napríklad v programovom vyhlásení vlády prevenciu spomenuli raz. Jeden jediný raz, aj to iba prevenciu duševných porúch, nie prevenciu duševných rizikových situácií, respektíve incidentov, hej? Čiže to jasne ukazuje, že nemajú dumnosť. S reakciou pani poslankyňa Remišová. [19:24] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Áno, ja som, priznám sa, že v čase, kedy riešime takéto tragédie, kedy v zásade, lebo však toto nie je jedna z dvoch tragédií, hej? Pred pár týždňami spáchala samovraždu žiačka, hej? Pravdepodobne kvôli šikane. Predtým to bol nejaký žiak kvôli šikane. Čiže toto nie sú moje jediné tragédie. Ja teraz riešim napríklad prípad šikany, kde som pánovi ministrovi vám posielala interpeláciu, kde sa rodičia dva roky nevedia domôcť spravodlivosti. Neviem, či, pán minister, ste si naozaj čítali, čo ste mi poslali, ale vy ste mi na šiestich stranách vysvetľovali, prečo ma posielate do kelu a prečo to nemôžete riešiť, nemáte na to kompetencie, nie ste na to príslušný. Proste jednoducho na šiestich stranách ste si dali námahu, že ste ma poslali do kelu. Hovorím, to sú dievčatá, pri ktorých je podozrenie na zneužívanie na škole. Ja neviem, či čakáme na to, že sa stane nejaké ďalšie nešťastie. No, a vrátim sa k tým neziskovým. To znamená, že, keď som si pozerala zoznam, ja som z neho vytiahla tie neziskové, ktoré sa venujú boju proti radikalizácii, ale tam sú aj iné. Tam sú aj neziskovky, ktoré sa venujú Rómom. Tam sú neziskovky, ktoré nedostali dotácie, ktoré sa venujú nepočujúcim, ktoré sa venujú znevýhodneným, zdravotne znevýhodneným ľuďom. Tam je Fórum starších, ktoré sa venuje porušovaniu práv starších ľudí, ľudským právam, starším ľuďom a násiliu na senioroch. Neušli sa im peniaze. Prosím vás, však to je kvapka v mori, tie peniaze. Ja, keď si zoberiem jeden kšeft 170 miliónov, za ktorý ste kúpili starý šrot v bratislavskom prístave, aby to mohlo ísť arabským šejkom, tak tých 500 000 je fakt nič. [19:26] Peter Žiga ===== [19:29] Peter Žiga Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pán poslanec Vašečka je už pripravený, nech sa páči. [19:32] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som aj ako rodič a ako učiteľ znova upriamil pozornosť na tie dve obete tej udalosti v Staškove, na pani učiteľku a, bohužiaľ, aj na tú žiačku, dievča, ktoré teda sú obeťami toho útoku a preto si myslím, že k tejto téme je treba pristupovať s takou určitou vážnosťou a súcitom. Ja teda vítam tento návrh zákona. Som v kontakte ako mnohí ďalší ľudia, ktorí pracujú a pomáhajú, ponúkajú poradenstvo, pomoc mladým ľuďom, ktorí nejakým spôsobom sa nachádzajú v tom víre, ktorý popisujeme aj pri tej radikalizácii. Mnohí z nich sú obyčajní z jednej aj z druhej strany. A keď som sa dnes rozprával s riaditeľom jednej z tých organizácií, tak mi hovoril, že „Rišo, my potrebujeme ten zákon, spolupracovali sme na ňom.“ A myslím si, že tento zákon je potrebný. Zároveň si myslím, že je dobré, že prebieha legislatívny proces, že môžeme k nemu povedať pripomienky, aby sa v tom dobrom úmysle, ale aj v určitej takej naliehavosti, ktorú teraz pociťujeme, na niečo nezabudlo. Takže podporujem tento návrh zákona ako taký, špeciálne tú radikalizačnú časť a ďakujem aj pánu ministrovi, že do toho ide, že komunikoval s tými aktérmi, ktorí sa venujú tejto oblasti. A čo by som chcel vyzdvihnúť, tak v dôvodovej správe sa píše, že návrh zákona vychádza z presvedčenia, že rodičia a rodinné prostredie zohrávajú pri ochrane detí pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu nezastupiteľnú úlohu. Cieľom právnej úpravy preto nie je nahrádzať úlohu rodiny, ale vytvárať podmienky pre spoluprácu s rodičmi, podporu ich rodičovských kompetencií a poskytovanie odbornej pomoci rodinám pri riešení rizikových nových situácií. Koniec citátu z dôvodovej správy. To je v poriadku, ale neviem, pán minister, či ja som sa pomýlil, alebo či uniklo teda vám, nemyslím možno vám osobne, ale na ministerstve, že v normatívnej časti zákona tejto deklarácii nezodpovedá rovnako silné zakotvenie procesných práv rodiča. Slovo rodič alebo rodičia sa v celom zákone nespomína ani raz. Ja som tam teda nenašiel. Hľadal som aj „zákonný zástupca“. To slovné spojenie sa tam vyskytuje raz v zmysle, že sa zbierajú o ňom informácie. Možno je to riešené nejak inak, ale myslím si, že teda, keď máte úmysel, ktorý je v dôvodovej správe deklarovaný – spolupráca s rodičmi, nezastupiteľná úloha rodičov, rodinného prostredia – tak treba sa na to pozrieť a preto tu máme ten legislatívny proces, či naozaj tam nie je treba niečo doplniť. A teraz tak konkrétne, že kde je napríklad zakotvené právo rodiča rozhodovať o samostatnom zaradení dieťaťa do nového deradikalizačného systému. Ďalšia otázka: je v zákone ukotvené informovanie rodiča, jeho účasť, právo poznať dôvody zaradenia dieťaťa do systému, možnosť namietať nesprávne informácie, prístup k údajom, preskúmanie zásahu nezávislým orgánom a jasné pravidlá pri intervenciách vyžadujúcich súhlas? Návrh umožňuje systému spracovať nielen údaje dieťaťa, ale aj údaje jeho zákonného zástupcu, osoby starajúcej sa o dieťa, blízkych osôb a ďalších osôb podstatných pre intervenciu. Pri dieťati možno spracovávať aj údaje o zdraví a sociálnom zabezpečení a subjekty systému si ich môžu vzájomne poskytovať. Tu hovoríme o nejakej prevencii a o nejakom postupe v nejakých rizikových situáciách, ale treba si položiť otázku, ak človek nespáchal trestný čin, aký stupeň podozrenia musí existovať, aby štát mohol vytvoriť multidisciplinárny spis obsahujúci informácie zo školy, sociálnej oblasti, zdravotníctva a ďalších orgánov, najmä pri dieťati. Tiež dôležitá pasáž, na ktorú chcem upozorniť. Návrh novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti tak, aby poskytovateľ všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast mohol poskytnúť informácie regionálnemu koordinátorovi na účely ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Opakujem znova, že to nie je námietka proti zákonu ako takému, čo tam je, ale skôr, čo tam nie je, respektíve ako to chcete riešiť. My, strana Konzervatívci, Kresťanská únia, sa snažíme o to, aby, tak ako je to uvedené v tej dôvodovej správe, bolo upevnené to silné postavenie rodičov, rodičov, rodiny a aby tá spolupráca tam bola. Moja skúsenosť je, že ak je dobrá spolupráca – ja mám tú skúsenosť zo školstva – medzi rodičmi a školou, je to veľmi fajn. A verím, že aj v tomto prípade treba na to myslieť a prípadne tieto veci doplniť v druhom čítaní. Nevidím tam napríklad explicitne všeobecné ustanovenia typu, že rodič musí byť bezodkladne informovaný, že jeho dieťa bolo zaradené do odborného posudzovania. Rodič má právo poznať konkrétne dôvody a skutkové okolnosti, pre ktoré bolo dieťa označené za rizikové. Rodič má právo byť vypočutý pred vypracovaním plánu a tak ďalej. Je tu toho viacero, ale teda tie práva rodičov a spôsoby, ako spolupracovať s rodičom pri realizácii tohto mechanizmu. Takisto napríklad – a to sú už právne veci, poviem úprimne, že to som si prešiel s právnikmi a že ja teda nie som nejaký odborník k tejto otázke – ale hovorí sa tam o tom, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie a rozhodovanie podľa § 12 až 14, teda predovšetkým na otázky akreditácie a súvisiace. Nie je tam všeobecne uvedené, že by sa správny poriadok vzťahoval na posudzovanie konkrétneho dieťaťa a tvorbu jeho plánu ochrany podľa § 7 až 11. Prečo je to dôležité? Pretože potom rodič nemusí mať klasické procesné postavenie účastníka správneho konania so štandardnými právami na spis, vyjadrenie sa k podkladom, odvolania a tak ďalej. Rovnako, na čo sa chcem opýtať, respektíve podotknúť, verím, že teda, neviem, počúvajte nielen vy, ale aj z ministerstva, že bude možno dobre sa na to pozrieť. Je vytvorený systém oznamovacej povinnosti, ale necháva kritériá na nejakú metodiku, ktorú vytvorí ministerstvo. Pri zásahu, ktorý sa dotýka slobody prejavu, svedomia, súkromia a citlivých údajov, by základné kritériá nemali zostať iba na budúcu metodiku ministerstva. Takže ešte raz ďakujem, pán minister, za to, že ste priniesli takýto zákon, že pod vašou gesciou bol vypracovaný a z prostredia, ktoré pomáha týmto mladým ľuďom, viem, že boli prizvaní, že spolupracovali a že tento zákon je potrebný a vyjadrujem mu všeobecne podporu. Ale bol by som rád, aby sa pamätalo na tie práva rodiča, rodičov a na spoluprácu s nimi a teda nielen tým, či tam budú spomenutí alebo nebudú spomenutí, ale aby tie mechanizmy fungovali. Pretože od toho očakávam ešte zlepšenie celého toho procesu a znova opakujem, verím, že je to váš úmysel, pretože v dôvodovej správe je to tak uvedené, takže ďakujem pekne a prajem všetko dobré. [19:39] Peter Žiga Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [19:40] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Viaceré veci už v tejto rozprave zazneli, ale pokúsim sa v druhej časti môjho príspevku priniesť aj taký novší rozmer. Hovoríme o téme, ktorá nie je len odbornou diskusiou o paragrafoch, ale neúprosným zrkadlom stavu našej spoločnosti. Hovoríme tu o radikalizácii na našich školách vo verejnom priestore, o probléme, ktorý nevznikol zo dňa na deň a pred ktorým už nemôžeme ďalej zatvárať oči. To si určite uvedomujeme všetci tu v tomto pléne. Mrzí ma, že zásadné opatrenia u nás prichádzajú často neskoro, a to v mnohých prípadoch, a rovnako teda je to aj v takto závažných prípadoch, ako teda sme mohli sledovať v posledných dňoch. Deti a mladí ľudia nevyrastajú vo vákuu, sú naozaj dennodenne vystavovaní vplyvom svojho okolia, digitálnemu priestoru plnému nenávisti a dezinformácií, no predovšetkým prostrediu, ktoré im často nedáva pocit bezpečia, ani odpovede na ich náročné otázky. A rovnako už to tu bolo viackrát povedané, že aký príklad im ako štát dávame my. Keď vidia, že samotní predstavitelia štátu často namiesto spájania polarizujú, namiesto odbornej diskusie volia agresívny jazyk a namiesto riešení hľadajú nepriateľov, tak sa naozaj nemôžeme čudovať, že sa hranice posúvajú aj v školských laviciach. Ryba smrdí od hlavy. A ak chceme chrániť naše deti pred radikalizáciou, musíme začať od seba a od politickej kultúry v tejto krajine. Nie je skutočne normálne, dnes som to už povedala aj vo svojej faktickej, aby sa napríklad poslankyne Národnej rady za vládnu stranu Smer fotili s človekom, ako je Dani Kollár. Nie je normálne, ak premiér používa slovník, ktorý používa voči novinárom, voči svojim oponentom. Nie je normálne. S akými ľuďmi sa stretávajú a obhajujú ich priamo členovia strany Smer? A nie je ani normálne legitimizovať stranu Republika, pri ktorej ste chceli ešte pár rokov dozadu stavať hrad. Teraz si Robert Fico podáva ruky s predsedom tejto strany Milanom Uhríkom a ja sa vás pýtam, kolegyne, kolegovia zo Smeru, že či vy súhlasíte s týmito ľuďmi, to, akým spôsobom vystupujú. Že či vám to príde v poriadku. Určite ich máte možnosť tiež sledovať na sociálnych sieťach, rovnako váš europoslanec pán Blaha. Teraz sme sa s kolegyňami rozprávali, že dal ďalšie video o našej kolegyni Zuzane Mesterovej, že či je toto normálne. Či práve to potom nevytvára presne to prostredie, kedy môže prichádzať k tak vážnym udalostiam, ako sa to stalo aj na základnej škole. A mňa to veľmi mrzí, že skutočne dneska, ja si to dovolím povedať, že vy ste súčasťou tohto problému, o ktorom sa tu dnes rozprávame. Dlhodobo tu zanedbávame teda aj prevenciu. Nepracujeme dostatočne s tými, ktorí sú v prvej línii, s našimi učiteľkami, učiteľmi, školskými psychológmi a pedagógmi. Zriaďujeme mnohé školenia pro forma, ale nedávame im do rúk reálne nástroje, metodickú podporu, ani dostatočné osobné a finančné kapacity na to, aby dokázali včas zachytiť varovné signály, viesť s deťmi otvorený dialóg a budovať ich ===== Zriaďujeme mnohé školenia pro forma, ale nedávame im do rúk reálne nástroje, metodickú podporu ani dostatočné osobné a finančné kapacity na to, aby dokázali včas zachytiť varovné signály, viesť s deťmi otvorený dialóg a budovať ich kritické myslenie. Ja som aj predsedníčkou rady školy a často vidím u učiteliek naozaj, že obrovskú frustráciu a vidím tie problémy, o ktorých diskutujeme na každom jednom zasadnutí a niekedy naozaj, že mám pocit, že nevieme nájsť to riešenie, pretože jednoducho to prostredie alebo to aj, akým spôsobom sú tie problémy, ako keby aj nasvietená tá diskusia alebo to, aké sú tie možnosti naše, tak často naozaj máme zviazané ruky a nevieme sa ako keby pohnúť s tými problémami ďalej. Ako poslankyňa, ktorá sa dlhodobo venuje téme komunálnej reformy a posilňovaniu samospráv, však vidím naozaj, že obrovský nevyužitý potenciál práve v našich mestách a obciach. Pozrime sa napríklad do škandinávskych krajín. Tam prevencia radikalizácie a práca s mládežou stojí na silných, odborne pripravených a akcieschopných samosprávach. Silná samospráva pozná svoje školy, pozná komunitu, rodiny a terén. A spomínal to tu aj dneska pán Stašura, že alebo pri Vízii, teraz si nie som presne istá, ale aj to, čo aj ja hovorím, že tá správa pozná tú komunitu a dneska naozaj, že treba podporovať to, aby v samospráve sa budovali silné komunity, ktoré si pomáhajú, aby sme nestavali tie dvojmetrové ploty, ale aby sme sa snažili tých ľudí prepájať, lebo práve častokrát sú to susedia, ktorí si všimnú kamarátov a snažiť sa tých ľudí motivovať. Ako naozaj nemôžeme zase všetko si myslieť, že vyrieši štát a nejaké nastavenia. Je to dôležitá súčasť, ale samozrejme tá komunita v tej samospráve je niečo, čo nám môže obrovsky pomôcť, aby sme jednoducho dokázali tie problémy v tej spoločnosti odhaliť. A presne aj v tých škandinávskych krajinách sa ukazuje, že deti presne vedia, na koho sa môžu obrátiť. Obec monitoruje ich okolie a zriaďuje napríklad aj linky dôvery. Príbuzní, či dokonca teda susedia dieťaťa vedia využívať podporné mechanizmy, či dokonca preventívne programy. Samosprávy vedia robiť viac, alebo samosprávy by vedeli naozaj dneska robiť viac, ak by mali na to priestor, ak by mali odborné a finančné zázemie a boli dostatočne veľké. A ja tu často o to, často tu o tom hovorím, že jednoducho chýba nám to, že sme nemali odvahu alebo vlády predchádzajúce nemali odvahu urobiť komunálnu reformu, ktorá by vytvorila silnejšie samosprávy, spojené a odborné, kapacitne vybavené samosprávy, ktoré by dokázali naozaj riešiť tie problémy oveľa lepšie a od toho hasenia problémov by sme dokázali skutočne prejsť k systematickej prevencii. Samosprávy by dokázali vytvárať funkčné medziodborové tímy, v ktorých by spolupracovali školy, sociálni pracovníci, terénne tímy, psychológovia, aj lokálna polícia. Presne tak, ako to funguje teda aj na severe Európy, kde komunitná práca dokáže podchytiť naozaj, že ohrozeného mladého človeka skôr, než prepadne do spárov extrémizmu. Namiesto toho, aby sme financie teda investovali do takýchto dôležitých tém, ako je deradikalizácia, tak tu dávame milióny na rozmary niektorých ministrov. Ja vyzývam naozaj, aby sa našli peniaze aj do nového rozpočtu na tieto dôležité oblasti a aby sa riadne zvažovalo, do čoho ako krajina investujeme. Čo je skutočne našou prioritou. Často sa tu o tom hovorí, hovoríme to aj pri Vízii. Sme sa o tom rozprávali pri Vízii 2040. Mnohé z tých vecí tu zazneli a naozaj treba si uvedomiť, kam sa dávajú zdroje, na aké témy. Aké priority, aby sa podporili aj organizácie, ako spomínala aj pani Remišová, že sa zobrali peniaze organizáciám, ktoré suplovali štát, ktoré pomáhali v tých školách, v tých komunitách a toto považujem za obrovské zlyhanie tejto vlády, že tieto organizácie prišli o peniaze a jednoducho tým sa znížila tá pomoc a podpora pre mladých ľudí. Aby som to teda zhrnula, tento zákon takpovediac už rieši dôsledky, no my musíme začať riešiť aj príčiny. Potrebujeme ísť v prvom rade teda príkladom zvrchu, zaviesť naozaj to, aby sme potláčali tú radikalizáciu politického jazyka. Musíme masívne investovať do učiteľov a odborných tímov na školách, podporovať samosprávy v tom, aby sa zapájali a aby pomáhali v tom priestore, lebo vieme, že tu máme obrovský počet malých obcí. A práve treba aj v týchto našich obciach pracovať s tými ľuďmi, ale dneska jednoducho obce nemajú na to ani financie, ani kapacity, aby dokázali ako keby plnohodnotne pomáhať aj v tejto oblasti. Prestaňme sa naozaj tváriť, že bezpečnosť našich detí vyriešime jedným zákonom. Dajme právomoci a kapacity ľuďom v regiónoch, ktorí svoje komunity poznajú najlepšie. A ja si myslím, že len tak dokážeme aj vybudovať bezpečné školy a odolnú spoločnosť. Ďakujem za pozornosť. [19:50] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči, máte slovo. [19:50] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No. Poviem to takto a bez nejakej patetickosti alebo niečoho, čo sa dnes podľa mňa vôbec nehodí. Je to málo, pán minister. Ja som si dnešnú rozpravu vypočula aj v televízii, keď som bola mimo pléna Národnej rady, aj tu. A v zásade počúvame, že tá úprava nie je úplne dostatočná. Dalo by sa tam mnoho vecí vylepšiť. Nerieši to ten problém, ktorý potrebujeme reálne vyriešiť, ale ako pani poslankyňa povedala, máme nejaké riešenie na stole. No, je dnes ťažký deň a ja chápem, že sa ťažko hľadajú slová každému a je to pochopiteľné, ale je to málo. Je to málo, lebo keď sa pozerám do pléna na poslancov a poslankyne, ktorí po celom Slovensku visia na billboardoch s hnutím Republika. A prečítala som si dnes príspevok Milana Uhríka o tom, ako on chce vychovávať našu mládež, lebo toto sa v minulosti nedialo. Milan Uhrík, ktorý nedokáže zniesť ani kritiku, ani konfrontáciu s jeho vlastnými výrokmi, je agresívny a pozrite sa, čo robí, keď ho niekto konfrontuje s tým, ako konal v minulosti a aké mal výroky. Agresívne útočí a je to mrazivo podobné s tým, čo sa stalo dnes, respektíve pred niekoľkými dňami, a dnes, aké to malo následky. Tak my tu môžeme o akomkoľvek návrhu zákona diskutovať, keď zároveň tí, ktorí o ňom hlasujú, potom legitimizujú násilníkov v oblekoch. Dnes sa vzdala poslankyňa Maňky Laššáková kandidatúry v Prešovskom kraji, ktorá aj tak nedávala žiadnu logiku, a kandiduje tam Milan Mazurek. Človek, ktorý tu zle sa vykrikuje na ženy agresívne vulgarizmy a výroky len preto, že si dovolia kritizovať to, čo kto robí a ako to robí. Ja sa chcem opýtať, pán minister, ako s týmto budúcim vaším koaličným partnerom vy chcete tento návrh zákona napĺňať? Ako chcete? Ste na... Vidíte to? Sa prihláste s faktickou. Prihláste sa s faktickou, lebo na billboardoch je Hlas s Republikou, nie PS s Republikou. Pani poslankyňa, venujte sa téme. Pýtam, ako? To je v poriadku. Nie je tu pán poslanec bývalý Kmeť ani Gašpar, tak sa ukľudnite a aj poslankyne túto kultivovanú debatu nepokazte na záver. Nech sa páči. Celý deň tu hovoríme o tom, že chceme chrániť mládež pred násilím. A chceme ich chrániť pred agresivitou, tak ja sa len pýtam, ako to chcete robiť, keď zároveň legitimizujete násilníkov a odsúdených extrémistov. Lebo podľa mňa sa nedá chrániť mládež na sociálnych sieťach pred násilnými prejavmi a zároveň si podávať ruku s Milanom Mazurekom, ktorý je odsúdený extrémista, ktorý, keď sa pozriete na jeho komunikáciu, tak to nie je nič iné ako násilie. Verbálne násilie, násilie na sociálnych sieťach, extrémistické prejavy, klamstvá, zastrašovanie. Tak ja sa len pýtam, že ako to chceme s takýmito ľuďmi potom dosiahnuť, a potom akýkoľvek návrh zákona, hoc tu o ňom budeme rokovať tri dni, na konci dňa nebude mať žiadne výsledky. Žiadne. Tak, ak nám naozaj ide o to, aby sme chránili deti pred takýmto konaním, prestaňte s nimi spolupracovať. Prestaňte s nimi spolupracovať, keď vidíte, čo robia, a oni to, že robia, veď tým sa ani netaja. Pozrite sa, ako Milan Uhrík reaguje na to, keď ho konfrontujete s jeho vlastnými výrokmi. Ako? Ako s takými ľuďmi my ideme presadzovať legislatívu, ktorá má chrániť deti pred agresivitou na sociálnych sieťach? Tu kolegyňa z hnutia SLOVENSKO Veronika Remišová hovorila o tom, že to nie sú len sociálne siete, že to sú rôzne iné platformy, ktoré tento zákon neupravuje. Rovnako tak moje kolegyne tu už druhý deň o tom hovoria. Kolegyňa Marcinková zo Sasky detto. Neochráni žiadny zákon naše deti pred takýmto konaním, pokiaľ ruka v ruke sa ľudia, ktorí ho šíria, budú legitimizovaní, budú si s nimi podávať ruky vrcholoví predstavitelia štátu. Budete sa tváriť, že sú to potencionálni koaliční partneri. Ako si má mladý človek v hlave urovnať, čo je správne a čo nie, keď zákonom ho ideme chrániť pred násilím a na billboardoch si s násilníkom podávate ruky. Ja sa len pýtam, ako toto ide dokopy? Lebo z toho, čo som si dnes prečítala, tak dnes zomrelo dieťa rukou dieťaťa preto, že poukázalo na nevhodné správanie, ktoré učiteľky riešili a takto to dopadlo. Keď poukážete na nevhodné správanie odsúdeného extrémistu, pozrite sa, ako reaguje. Aký príklad potom dáva mladým ľuďom? A ako si oni majú myslieť, že prečo by si mysleli, že to nemá byť v poriadku, keď zároveň ho vidia po celej republike visieť na billboardoch aj s vami? A zvládli. Tak, ak nám naozaj ide o to, aby tá legislatíva bola v praxi dobrá, tak potom aj to predchádzajúce konanie musí smerovať k rovnakému výsledku, lebo potom tie deti, mladí ľudia aj dospelí ľudia majú z toho len chaos. Nič iné, len chaos, lebo to logicky dokopy nejde. Iba, že by to bol len cynizmus. Lebo áno, máme tu riešenie na stole. Ale zároveň sa blížime k voľbám, kde možno v Prešovskom samosprávnom kraji po niekoľkých rokoch od Banskobystrického samosprávneho kraja bude na čele odsúdený extrémista, ktorý sa absolútne netají tým, že svoje názory ani nezreflektoval, ani ich neľutuje, koná ďalej tak, ako konal predtým, ako bol odsúdený. Vykrikuje tu z lesa po ľuďoch rôzne agresívne nadávky, výroky a nebudem už zachádzať ani k tomu, čo tu bolo zaznievané, že ako legitimizujete násilníkov zo zahraničia. Načo? Máme tu našich, svojich. Tak, ak nám o toto ide a tento návrh zákona chcete schváliť. Už bolo povedané, že podpora je aj zo strany opozície v istých častiach, lebo je to tak. Tak prestaňte. Prestaňte spolupracovať s hnutím Republika. Povedzte, pomenujte to, že takéto správanie nie je v poriadku. A apelujte aj vy na svojich partnerov, že toto nie je v poriadku. Niekde tie hranice sa musia nakresliť. Lebo potom darmo tu budeme do noci rokovať o akomkoľvek návrhu zákona, o akomkoľvek. Keď ja idem z Bratislavy na východ do Košíc a nič nevidím, len rad-radom billboardy komunálnej kampane, kde, bohužiaľ, ale je to tak, je logo Hlasu, Smeru a Republiky. Očakávam, že v najbližších dňoch sa dozvieme, že pani Laššáková sa vzdala v prospech Milana Mazureka. Ale to hovoria vaši predstavitelia, pán Kéry. Logo HLAS-u, SMER-u a Republiky. Očakávam, že v najbližších dňoch sa dozvieme, že pani Laššáková sa vzdala v prospech Milana Mazureka. Ale to hovoria vaši predstavitelia, pán Kéry. Pozrite sa, čo hovorí pán Gašpar. Pozrite sa, pustite, prehrajte si výroky pána Gašpara na adresu hnutia Republika. Prehrajte si ich, pán Harry. Ani to nevylúčite. Ani ste to nevylúčili. Tak to vylúčte. Máte, tak to vylúčte. Normálne to vylúčte. Lebo bez toho tento návrh zákona je možno šťastie dobrý, ale neprinesie to, čo je napísané v dôvodovej správe. Neprinesie. [20:00] Richard Raši Tak, keď ja [20:00] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No očividne sa to tu zle počúva pánom z koalície. Aj z HLAS-u, aj zo SMER-u. Ale darmo sa tu čertíte, lebo kto spolupracuje s Republikou? Kto teraz kandiduje v koalíciách do komunálnych a župných volieb s týmito ľuďmi? Je to PS alebo to je SMER a HLAS? No však povedzme si. No vy to ste. Ja som bola nedávno v jednej relácii s pánom Šimkom z HLAS-u a viete, čo tam povedal? Že on je na to hrdý, že má Republiku za svojím menom. Že lepší ako PS. Uvedomujete si to? Veď môžeme mať iné názory, samozrejme. Ale s odsúdenými extrémistami radšej. No darmo krútite hlavami. Na toto ste hrdé, fakt? To je dosť veľká hanba teda. Vaša pani poslankyňa Puškárová má asistenta, ktorý pravidelne natáča videá s Líviou z Republiky. Tak čo sa čertíte, keď hovoríme o spolupráci? Veď tak to proste je. A kto hovorí, že to môže byť koaličný partner, ak nejaké svoje výroky z minulosti trošku poopravia? Veď to zase len vy z HLAS-u. Chápete? A potom môžeme sa pozrieť aj na SMER, samozrejme. Kto sa fotí s „týmito samými“, ste to vy alebo je to niekto z PS? Pán poslanec Glück, šéf brannobezpečnostného výboru, mal fotky s Miroslavom Sujom z Republiky, lebo s ním spolupracoval, čo sa týka darovanej techniky na Ukrajinu alebo v nejakej takejto súvislosti, ale spolupracoval. Normálne vysmiate fotky. Čo sa potom čertíte? Minister obrany bol obhajcom extrémistu Daniela Bombica a vaše kolegyne ho tu porovnávajú s pani Vášáryovou a hovoria o ňom ako o ctihodnom občanovi. Minister obrany chodí do ďalšieho podcastu s veľmi podobným týpkom, s Fikim Sulíkom. Tak čo sa čertíte, keď vám o tom hovoríme? To sú fakty. Toto robíte. A darmo sa tam smejete, pán, neviem, ako sa voláte hore. Toto vy robíte v tejto spoločnosti. [20:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, je dosť neskoro a ja sa priznám, že neviem úplne dobre prečítať tú situáciu, ktorá sa tu práve udiala, lebo teda kolegyňa Mesterová poukázala na to, že strana Republika je extrémistická strana, ktorá sama hlása také názory, ktoré podľa tohto zákona jednoznačne by mali byť označené za radikálny „smis“. A zároveň poukázala na to, že existuje spolupráca aj medzi stranou Hlas a stranou Republika. A teraz tuto zľava od strany Hlasu sa ozval veľký šum a ja si nie som úplne istá, že voči ktorému tomu tvrdeniu sa teda vymedzujete. Pretože, ak chcete tvrdiť, že Republika nie je extrémistická strana, tak potom tu máme vážny problém a teda áno, potom je naozaj otázne, aký zákon ideme prijímať, keď chceme definovať radikalizáciu u mladých, ale nevieme to pomenovať u dospelých politikov. Alebo teda popierate to, že napríklad aj priamo váš, veď tu náš kolega poslanec za Hlas pán Demečko, ktorý kandiduje na primátora Spišskej Novej Vsi, tiež kandiduje aj s podporou strany Republika. Tak nemôžete predsa tvrdiť, že spoluprácu s Republikou odmietate. Tak naozaj by som bola rada, keby ste nám možno dovysvetlili takto na záver ťažkého dňa, že teda, ktoré z týchto tvrdení vás tak pobúrilo, že ste sa museli ozvať. [20:03] Richard Raši Pani poslankyňa Hanuliaková [20:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Viem, že kolegom teda z HLAS-u sa to nepáči, to, čo tu musia počúvať. A ja som už normálne až prekvapená, že oni sa tvária, akoby my akože klameme, že to nie je pravda. Pritom je tuto krásne vidieť, ako vy pristupujete k faktom. Že vy nie ste schopní si priznať ani to, že vy proste spolupracujete s extrémistami. Proste však naozaj, kam sa človek pozrie, sú billboardy, vaši predstavitelia to v diskusiách ešte, sa ešte z toho tešia, že teda lepšie ako Progresívne Slovensko je Republika. Ale viete, čoho sa ja desím, kolegovia? Keď po najbližších voľbách tu bude sedieť 20 takých, ako sú Mazurek, Uhrík, Suja a im podobní. Ja som sledovala aj predtým prenosy a viem, čo tu títo páni vystrájali. A týchto ľudí vy legitimizujete, lebo nedokážete len kvôli vlastným preferenciám, vlastnému strachu o vlastné zadky odsúdiť skutočné zlo v tejto krajine. A to je na tom to najsmutnejšie. Ja z tohto normálne žasnem, že vám je to úplne jedno. Vám absolútne na Slovensku nezáleží. Absolútne. Lebo tu by sa mohlo stať aj 10 takýchto tragédií a vy nie ste schopní pomenovať skutočné zlo v tejto krajine. Lebo je medzi vami. A to je ten problém. Lebo v každej jednej strane máte niekoho, kto naozaj buď sa s extrémistami fotil, alebo vystupuje ako človek, ktorý naozaj prispieva k tomu, že sa táto spoločnosť radikalizuje. A vy nie ste schopní sa pozrieť do zrkadla. A pre vlastné stoličky a preferencie urobíte hocičo. [20:05] Richard Raši Tam bol sen strašidelný. [20:05] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Pani poslankyňa, ja musím povedať, že včerajšia diskusia bola oveľa kvalitnejšia a k veci a nie taká politická ako dnes. A dokázali diskutovať oveľa vecnejšie aj vaše kolegyne, dokonca aj pani poslankyňa Gažovičová, ktorá vystúpila dnes. To je prvá poznámka. Druhá poznámka, keby minister Tomáš Drucker nepriniesol žiadny návrh zákona, tak by ste ho kritizovali. Teraz prináša konkrétny návrh s konkrétnymi opatreniami a kritizujete ho rovnako tvrdo. A vy si uvedomujete v Progresívnom Slovensku, špeciálne vy, dámy poslankyne, že váš častokrát agresívny prejav, častokrát dehumanizujúci a častokrát s použitím selektívneho prístupu, že na niekom vám niečo vadí a také isté na niekom vám neprekáža, že je vlastne spúšťačom reakcie vášho politického protipólu, čím je v tomto prípade hnutie Republika? Tak sa minimálne nad tým zamyslite. A váš selektívny prístup je napríklad ľahko uchopiteľný aj v tom, že vám vadí, že určitá časť Republiky, politici, spochybňujú SNP. Mne to vadí, že majú tendenciu velebiť ľudákov, ale pri Ukrajincoch si už zatvoríte oči a nevadí vám to, že ukrajinský veľvyslanec protestnou nótou protestoval proti tomu, že som sa ohradil, že nie je miesto pre ľudákov na Slovensku, ale nie je miesto ani pre Banderu, Šucheviča a Melnyka. To vám nevadí. A posledná vec, naša kandidátka v Prešovskom samosprávnom kraji, pani Laššáková, stiahla kandidatúru, ale nevšimol som si, že by nejakí politici Smeru, vrátane pani Laššákovej, oznámili voličom, že majú voliť Milana Mazureka. [20:07] Richard Raši pani poslankyňa [20:07] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Biháriová, ďakujem pekne za slovo. Úprimne, nečakala som, že na rozpravy sa vrátime na úplný začiatok môjho vystúpenia, bola si, myslím, druhá v poradí v tejto rozprave, kde som upozornila na tú definíciu radikalizácie, že ja s ňou absolútne osobne nemám problém, som v tej problematike before it was cool, ale že pri takejto interpretácii sa môžeme dožiť presne toho, čo teraz symptomatizuje táto, táto debata. Že my sa nezhodneme na tom, čo je fašizmus, čo je extrémizmus, kto má agresívny prejav. Tu sa zamieňa proste liberalizmus s nejakým tým liberálnym fašizmom, vymýšľajú sa tu pojmy gender ideológie a ja sa naozaj desím toho, že aj pri prezumpcii dobrého úmyslu pána ministra sa raz môže zostaviť vláda, prepáčte, spolu s bláznami, ktorí namiesto toho, aby naozaj zabraňovali radikalizácii a šíreniu takých myšlienok, ktoré sú v príkrom rozpore so zásadnými garanciami ľudských práv, tak budeme naháňať vymyslených fantómov, hej, progresívny fašizmus. Pretože presne toto hovoria už tu kolegyňami menovaní zástupcovia mnohých koaličných strán. A ak si niekto teda nepamätá napríklad, ako vie Mazurek podnecovať nenávisť v školách, tak ja len pripomeniem, že v rozhlasovej relácii sa priamo o deťoch na rómskych školách vyjadroval, že viete, oni, keď vyjdú zo školy, tak to, ako keby vyleteli zo zoologickej záhrady. Takisto hovoril o tom, ako teda prirovnávajú rómske deti k zvieratám, keď sú na ihriskách, tak potom sa nečudujme, že keď príde nejaký blázon a začne strieľať, povedzme, do rómskych detí. A áno, potom tá výčitka mojich kolegýň o tom, že či toto je ten budúci partner, je celkom legitímna, lebo my sa naozaj chceme dožiť, že prejde tento zákon a budeme za radikálov považovaní my, ktorí presadzujeme pluralitu a ľudské práva. [20:09] Richard Raši Pán poslal sa [20:09] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poď, nech sa páči. Ďakujem. Zuzana, ty si hovorila o tom mále, čo vidíme. Hovorila si o billboardoch, o Facebooku, o Instagrame, TikToku. Vieme teda o počítačových hrách, ktoré Mazurek a Horák hrávajú s mladými ľuďmi a tam ich radikalizujú, ale je strašne veľa toho, čo nevidíme. A to je to desivé, o čom by sme sa tu mali rozprávať. O WhatsAppových uzavretých skupinách, o Discorde, Twitchi, o uzavretých fórach, o neverejných skupinách, kde sa práve mladí ľudia najviac radikalizujú alebo sú cielene radikalizovaní. A práve tieto priestory tento konkrétny návrh zákona nerieši. Presne tam potrebujeme húfy, nie jednotky, húfy odborne pripravených odborníkov, odborníčok, ktorí budú pracovať presne tam, lebo to je ten nový terén, kde majú byť tí odborne pripravení ľudia, ktorých máme na čakačke, ale nemáme ich z čoho zafinancovať, pretože, pripomínam, ja som to už dnes hovoril, z národného projektu, aby títo odborníci, odborníčky boli pripravení. Vláda tam poslala presne 0, 0 € a mne je zle, ľudsky zle mi je z toho, že koaličnú stranu PLAIN čertí, že, Zuzana, hovoríš o tom, že kolaborujú s Republikou, to ich strašne vyrušuje, ale nevyrušuje ich to, že deti a mládež nechávajú bez pomoci a bez intervencie a že tu rozprávame, neviem už koľko, o impotentnom, respektíve poloimpotentnom zákone. To je to, čo by vás malo rozčuľovať, páni a dámy. [20:11] Richard Raši Pani poslankyňa s protikorupčným zákonom. [20:11] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade chcem ospravedlniť pánovi Paciu, že som vravel, že je Kmec. Mne sa to tak trošku pletie, lebo oni to majú také podobné v tých veciach. Takže sa ospravedlňujem. Toto, čo sa teraz udialo podľa vás počas vášho vystúpenia, tak za toto som ja dostal od Gašpara. Ja som sa zasmial. A pán Puci tu vykrikoval na vás, keby tu bol Gašpar, tak by už povedal, že je napomínaný a toto je tá nespravodlivosť, ktorá sa tu deje. A toto sa tu deje. Napríklad, keď som to povedal, tak pán predseda zahraničného výboru Kerry povedal, že Kmec je už a spomenul zadnú časť tela, takže toto sú také veci, ktoré sa tu dejú a ja si myslím, že by to, že toto by sme mali, toto by sme mali naozaj ustrážiť si, ale mne sa vaše vystúpenia páčia. Mne sa páči vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Vy ste naozaj úprimná, ste priama, ste rovný človek a vaše vystúpenia im tnú do živého. Vy tu nehráte divadlo, nevystúpite, nečítate. Ja som napríklad minule pochválil pani poslankyňu Plevíkovú, ale pochválil som ju, že to pekne prečítala. Ja som nepoužíval vulgarizmus a ona na mňa hneď začala útočiť. Ale vy to nečítate. Vy idete, čo na srdci, to na jazyku, ste vzdelaný človek a potom budete zažívať to, čo ste teraz zažili na reakcie na vás, ale viete, ja vám naozaj hovorím, dobre to robíte a robte to ďalej. Ďakujem veľmi pekne. Prosím, prejdem [20:12] Richard Raši Poslanecké mestské role. [20:12] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ja už naozaj budem stručná, len nedá mi nezareagovať na to, čo sa tu stalo. Lebo takto, že to je presne aj odraz toho, o čom tu rokujeme. Keď vám tu človek povie fakty, tak príde útok. To je presne. Keď niekto pomenuje nejaké správanie, tak potom príde útok. Tak vy ako chcete potom bojovať proti radikalizácii? Keď nie ste schopní ani prijať to, že vám niekto hovorí to, čo je vyvesené po celej republike, to je proste tak. Pán keby... A ja vám poviem úprimne, že v čase, keď sme hlasovali za predĺženie tejto rozpravy do vyčerpania bodu, Progresívne Slovensko bolo za, lebo ja normálne som na istú chvíľu mala pocit, že chcete tu o tom diskutovať práve preto, aká je vážna situácia. A že možno je to v tejto chvíli dobré. O tom hovoriť možno aj do večera. Ale ja vlastne vidím, že nie, že vy len chcete, aby to čím skôr zbehlo, nech môžeme ísť ďalej, lebo v zásade tu aj tak nikto nezostal. A jediné, čo vás zdvihne, čo, čo vyvolá po zdvižení, je to, že poviem, že spolupracujete s Republikou, aj keď je to zjavné? Toto je ten najlepší záujem, o ktorom tu hodiny rozprávame, ako treba chrániť deti, tak keď ich treba chrániť, tak to treba robiť, nie o tom hovoriť a potom robiť niečo úplne iné. To je podstata problému, že na papieri všetko vyzerá krásne, len potom, keď sa robia úplne protichodné kroky, tak tí mladí ľudia sú z toho zmätení. Tí mladí ľudia sú z toho zmätení napríklad aj tak, že keď sa vaša pani poslankyňa ===== Je podstata problému, že na papieri všetko vyzerá krásne, len potom, keď sa robia úplne protichodné kroky, tak tí mladí ľudia sú z toho zmätení. Tí mladí ľudia sú z toho zmätení. Napríklad aj tak, že keď sa vaša pani poslankyňa Laššáková vzdá a možno nepovie v prospech koho, ale váš podpredseda hovorí o hnutí Republika ako o legitímnom partnerovi a relativizuje ich predchádzajúce výroky a kroky. Relativizujete to, že sú to niektorí z nich odsúdení extrémisti. Relativizujete to, že velebia Slovenský štát ako naše najtemnejšie obdobie histórie, tak potom sú tí mladí ľudia pankeri zmätení. Lebo to sa ťažko potom verí, že chcete bojovať proti radikalizácii, keď toto tu relativizujete. Vnášate tým ľuďom mladým do hlavy chaos. Lebo vaše kroky nie sú konzistentné s tým, čo hovoríte. Presne o tomto tu bolo a vaša reakcia to len potvrdzuje. [20:15] Richard Raši Pán [20:15] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Kéry. Pani poslankyňa, v roku 2006, keď strana SMER – sociálna demokracia vyhrala parlamentné voľby, tak sme mali na výber medzi koalíciou s Hnutím za demokratické Slovensko a Slovenskou národnou stranou alebo odchodom do opozície. Zvolili sme si koalíciu a stalo sa dobre. Napriek tomu, že sme boli kritizovaní doma aj v Európe, že sme sa spojili so Slovenskou národnou stranou, ktorú brali ako nacionalistickú politickú stranu. A v roku 2020 a sedenie?, ak sa budú konať parlamentné voľby. A bude situácia, že budeme môcť zostaviť vládu a budeme potrebovať hnutie Republiku, tak vám garantujem, že ja, ktorý mám veľké výhrady voči politikom, ktorí hovorili to, čo ste teraz spomínali, pani poslankyňa Mesterová, relativizujú to, čo sa stalo v období slovenského štátu, velebia Tuku, Macha, tak to som, tak poviem, že s takýmito ľuďmi do vlády nepôjdem. Ale, ak povedia, že s týmto majú problém, tak, čo sa mám ako víťaz volieb povedať predsedovi, že poďme do opozície a nechajme to takýmto progresívnym babrákom, ako ste vy, ktorí vedia všetko len kritizovať, ale, keď budú vedieť riadiť štát, tak to bude jedna veľká katastrofa. Ja mám naozaj veľký problém s tým, čo niektorí reprezentanti republiky hovoria, ale to nie je dôvod na to, aby som hádzal všetkých voličov republiky do jedného vreca. A vy sa nás snažíte týmto zatlačiť do kúta, ale ja vám veľmi kľudne hovorím, že my sa zatlačiť do kúta vami nedáme. Ďakujem. [20:17] Richard Raši Pán poslanec Bročko v rozprave, nech sa páči. V prvom rade, milé kolegyne, milí kolegovia, by som chcel veľmi pekne poprosiť pána ministra, aby vystúpil v rozprave, aby sa [20:17] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Mohli naňho reagovať. Aby nebol to, čo je tu Takáč, čo je ďalší ministri, ktorí vystúpia na záver. Takže, ak by sa dalo, ak by ste bol taký naozaj zodpovedný človek, ktorý tu priniesol zákon, tak bol by som veľmi rád, keby ste vystúpili v rozprave. Prihlásite sa? Bez toho, že by sme na vás... Nie, nie, mimo záverečného slova. Nemáte s tým problém? Tak ja sa teraz odhlásim a prihlásite sa? Tak sa prosím prihláste. Dobre, tak ja sa odhlasujem a pán minister aj pani Jurík určite počká. Ale idete do rozpravy, áno? Lebo určite, áno? Ďakujem veľmi pekne. Ste máte u mňa veľké... Poprosím, aby sa pani Jurík odhlásila, aby mohol vystúpiť pán minister. Nie, lebo je v poradí normálnom, pán minister. Pán minister, nech sa páči, pani. [20:18] Richard Raši Jurík sa aj pán Pročko sa ohlásili. Nech sa páči, máte slovo. [20:18] Tomáš Drucker – Vystúpenie V prvom rade chcem aj ja, ak dovolíte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyjadriť úprimnú sústrasť rodičom aj starým rodičom na le. A samozrejme vyjadriť ľútosť nad tým, že napriek ťažkému boju a tej snahe lekárov ju zachrániť, je druhou obeťou tej smutnej tragédie. V zásade to, o čom rozprávame dnes, je oveľa z tohto dôvodu citlivejšie a senzitívnejšie. Ja budem reagovať, prosím, vecne teraz, pretože si myslím, že si táto téma zaslúži čo najviac vecnej debaty a chcem aj oceniť, že za tieto dva dni bola väčšina tej debaty vecná k tomu, o čom je ten zákon v obidvoch rovinách, takže nechcem v detailoch prechádzať všetky ustanovenia. Predbehnem trošku predtým v úvode a poviem, že ponúkam, tak ako som to urobil pri školských zákonoch, a požiadam teda kolegov aj v rámci výboru o dlhú debatu v druhom čítaní. Tých, ktorých to zaujíma, tých, ktorí chcú prísť s nejakými úpravami, tak si myslím, že tam bude dlhý priestor a bez limitu. Navrhujem, dobre? No a teraz, čo sa týka tých podstatných vecí, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento návrh zákona ešte raz nie je jediným ultimátnym riešením. A to tu aj síce padlo párkrát, ale aj opačne, ako keby sme tu, niektorí, samozrejme, že v tej rozprave sa vyjadrovali trošku menej odborne a zdatne, ale ja to rešpektujem. Je to zákonodarný zbor. Každý má právo sa k tomu vyjadriť. Tento zákon určite nie je všeliek, ale kľúčovou podstatou a esenciou toho, aby sme mohli využiť všetky zdroje, ktoré v súčasnosti v štáte máme a samozrejme aj vytvárať nové podmienky na prácu s podporou, pomocou v boji dnes so zvyšovaním sa násilia u detí, mládeže, s deradikalizáciou. Ale tak, ako poviem, že nie je jediné riešenie, je to dôležité riešenie a nevytváralo sa, takže teraz, žiaľ, áno, tie okolnosti, ktoré nás dnes vedú v tejto veľmi citlivej debate, vyzerajú, ako keby sme niečo urýchľovali, aj to tu padlo. Ako keby sme to robili veľmi šito, horúco vyhľado, ale to nie je pravda. Áno, je pravda to, že po tragédii v Spišskej Starej Vsi sme vyhodnocovali mnohé veci. Prečo sa to udialo a čo zlepšiť. A ja sa k tomu dostanem za chvíľku, čo všetko sa urobilo za tie dva roky, lebo aj to je dôležité povedať. Na tomto zákone sa pracovalo, poviem, vyše roka. A pracovali na ňom predovšetkým odborníci, ktorí sa v tej problematike pohybujú. Aj z tretieho sektora, aj zo súst zástupcov cirkvi, z protiteroristickej centrály, ktorá dennodenne pracuje v tejto oblasti, a verte mi, že keby ste videli mnohé tie informácie, tie čo i len obrázky z tých rôznych sociálnych sietí, tak by sa mnohí inak na to pozerali. Dnes v rýchlosti. Je nejakým konsenzom odborníkov a toho najlepšieho, čo máme, vedomosti aj zo zahraničia. Áno, vychádza to z nejakého dánskeho systému. Niečo je možno z holandského systému. Sú tu štandardy, ktoré používa FBI. Môžem hneď reagovať, čo sa týka metodiky. Metodiku nevytvára ministerstvo, vytvára ju rada. A jedna z požiadaviek aj protiteroristickej centrály je, aby sa celá nezverejňovala. Pretože by to bolo absolútne kontraproduktívne, aby sa zverejňoval spôsob, akým sa monitorujú niektoré činnosti, že by to išlo proti účelu tomu, čo je dôležité. Ale o tom by som naozaj v tomto detaile nechal priestor debaty, ak máte záujem buď na výbore, ale nemám ani s tým problém, aby sa zorganizoval ešte nejaký ďalší okrúhly stôl aj na ministerstve s tými ľuďmi, ktorí na tom robili. Opakujem, tých okrúhlych stolov bolo päť v priebehu roka. Naozaj za veľmi, veľmi širokej účasti tretieho sektora, štátnych inštitúcií, Policajného zboru, prokuratúry, ľudí, ktorí to denne, denne robia. Jeden z dobrých príkladov, ktorý som spomenul, je Banskobystrický samosprávny kraj. Aj mnohé skúsenosti, tak ako sa to tam robí, sa prenášali do toho, ako ten zákon má vyzerať. Ten zákon nevytvára, tak ako ste to mnohí správne popísali, zásadným spôsobom nové inštitúcie, ale využíva súčasné. Takže aj procesné postavenie, právomoci a pôsobnosť jednotlivých orgánov je už daná inými zákonmi. Tak je to v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v Policajnom zbore, sociálnoprávnej kuratele. Takže my sme sa nesnažili duplicovať alebo teda vytvárať duplicity v niektorých veciach, ale nech sa páči, ak sú tu nejaké podnety, debatujme o nich. A ešte v rýchlosti, a ešte sa k tomu za chvíľku vrátim, ale čo sa urobilo za tie dva roky? Lebo je to dôležité povedať, keďže veľmi ľahko, ako to, myslím, povedal Viktor Hugo, hej, že slovo má ľahkosť vetra, ale silu hromu. Hej, tak ľahko sa tu rozpráva: nič sa neurobilo, nejdú do toho žiadne peniaze. To nie je pravda, vážení. Za dva roky išlo do podporných opatrení naviac 210 miliónov €. Z tých 210 miliónov eur, ak dovolíte, ja si to tu len prelistujem. Školské podporné tímy. To sú psychológovia, to sú špeciálni pedagógovia. V roku 2024 sme mali 1999 úväzkov, máme ich 3000. Ale uvedomme si, že narážame nielen na finančné limity. My narážame na fyzické limity. Na to, že ich nemáme k dispozícii. Čo sme urobili v oblasti vzdelávania, je, že sme dali štipendiá pre nedostatkové odbory. Za roky, myslím, že za posledné porovnanie štyroch rokov, ale ak si nájdem číslo, o takmer 30 % zvýšený počet bakalárov už dnes v tomto školskom roku máme. Áno. Snažíme sa na všetkých frontoch. Tak ako som povedal v úvode, tu nie je zázračné riešenie. Ale rozprávať o tom, že máme málo psychológov, máme. Ale my ich nemáme fyzicky už dosť dnes. Ale čo sme urobili, je, že sme poprepájali centrá prevencie a poradenstva. Každá jedna škola má priradené CPP-čko a komunikuje aj na preventívnej činnosti. Dvadsaťdva legislatívnych úprav. Ešte, ak dovolíte, k tomu školskému podpornému tímu. V roku 2024 išlo 405,5 milióna zo štátneho rozpočtu. Ide viac ako 80 miliónov zo štátneho rozpočtu. Popritom sú tam pedagogickí asistenti a popritom kopa iných vecí. 210 miliónov na podporné opatrenia. Legislatívne úpravy. Od februára 2025 máme úplne novú smernicu k prevencii riešenia šikanovania detí. Jasné, niekto povie papier, ale za tým je množstvo školení a podpory pre tie školy. A neočakávajme, že keď my zverejníme nejakú smernicu alebo schválime zákon, že zajtra každý jeden riaditeľ a každý jeden špeciálny pedagóg a psychológ bude o tom informovaný. To je veľa roboty za tým. Hovoríte financovanie. Máme tu národný projekt, ktorý máme pripravený práve na podporu vzdelávania a školení každého jedného školského podporného tímu na nový systém integrovaný. My zaplatíme zo štátneho rozpočtu hlavného koordinátora a regionálnych koordinátorov, ale tam je kopa roboty a opakujem, bude to trvať asi aj, poviem, niekoľko rokov, kým sa nám to podarí dostať do každej školy. Tak ako kurikulárna reforma sa tiež nedá nasadiť za jeden rok všade. A prebieha naozaj dlhodobo. Niekde máte ľahšie prostredie, niekde je to náročnejšie. A netvárme sa, prosím, že niečo je len čierno-biele a už absolútne odmietam, že sa nič neurobilo. August 2025. Úplne nový manažment krízových situácií v školskom prostredí. Vytvorili sme systém troch úrovní. Školský podporný tím, CPP-čka, špecializované CPP-čka, boli preškolené stovky riaditeľov. Október 2025, balík školských zákonov, ktorý priniesol konkrétne zmeny v oblasti rizikového správania, prenosu informácií, zodpovednosti rodičov a školy, pedagogických zamestnancov. Viete, verím, že viete, že od januára tohto roku je povinnosť zákonného zástupcu, teda predovšetkým rodičov, poskytovať súčinnosť pri riešení prejavov rizikového správania dieťaťa. Ak nie, okrem toho, že tam vzniká aj možnosť priestupkového konania, automaticky je to nahlasované orgánu sociálnoprávnej kurately alebo ochrane detí a sociálnej kurately a príslušnému regionálnemu úradu školskej správy, aby sa začalo pracovať s tou rodinou. Silnejšia ochrana učiteľov a školy za hrubé znevažovanie, urážanie, tak ako tu boli prípady, že niekto na sociálnych sieťach nahlasoval, znevažoval, širšia ochrana až s možnosťou zákazu vstupu do školy. Áno, veľakrát sú to práve rodičia. Bavili sme sa o mediácii, ktorá tu je. Mediácia sa podporuje. Prenos informácií, ktorý tu bol problém v prípade Starej Spišskej Vsi. Že rodičia zobrali dieťa, presúvali ho a tie informácie neprišli z tých jednotlivých vyšetrení, ktoré boli v CPP-čkách. Dnes je to od januára povinnosťou presúvať si tieto informácie medzi školami, medzi CPP-čkami. August 2026 sme predstavili integrovaný systém, nebudem o ňom ďalej hovoriť. Od 1. septembra, ako som povedal, máme posilnené školské podporné tímy. Teraz máme aj školský zákon pripravený, o ktorom budeme rokovať. Máme možnosť nazerať na osobné veci žiaka, ktoré sa nachádzajú v jeho školskom prostredí. Keby sme možno nemali, žiaľ, prepáčte mi, že to mám, túto tragédiu, tak by sa asi aj zdvíhala veľká vlna odporu proti tomu. Máme možnosť nazerať na osobné veci žiaka, ktoré sa nachádzajú v jeho školskom prostredí. Keby sme možno nemali, žiaľ, prepáčte mi, že to mám túto tragédiu, tak by sa a tak sa aj zdvíhala veľká vlna odporu proti tomu. Prečo sa môže vstúpiť a pozrieť do osobných vecí alebo tašky dieťaťa? Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a prokuratúry a súdov bezodkladne informovať ministerstvo a školy príslušné o vznesení obvinenia. Častokrát sme to nemali. Takisto možnosť pozastaviť výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi, odbornému zamestnancovi po vznesení obvinenia. Mali sme tu prípady aj sexuálneho obťažovania a iných. Prevencia, ranné kruhy, viete o nich. Máme, myslím, že takmer 70 % škôl vďaka podpore ministerstvu, ktoré robia. Je to vysoký stupeň prevencie, ktorý pomáha. Hodiny duševnej pohody, kde sme vytvorili asi 32 rôznych aktivít, ktoré školy vedia využívať v rámci svojich disponibilných hodín. Metodika, ako je začleňovanie nových žiakov, metodická podpora k téme AI. Celé nové kurikulum od septembra, ak hovoríme o umelej inteligencii, to nie je o tom, že deti si budú používať nástroj umelej inteligencie, ale je to o práve zdravých sociálnych vzťahov v digitálnom svete, ako s tým pracovať, chápať nástrahy týchto technológií, rozumieť im, etické otázky a tak ďalej. A v tom patríme absolútne medzi lídrov v rámci nie Európy, ale sveta. Návod na tvorbu stratégie školskej prevencie. Celú databázu e-poradenstva. Ak máte záujem, niektorí môžete ísť na minedu.sk. Ja chápem, že nie všetci si na to klikajú a pozerajú a o to je to náročnejšie množstvo toho metodického materiálu dostať do života, ale on je vytvorený a vzdelávajú sa, tak tam sa veľmi ľahko sa tam dostaňte. Tak si tam nájdete, čo všetko sa urobilo. Dnes, keď som chodil alebo teraz posledné, keď som chodil po kraji v dôsledku kurikulárnej reformy, debata nebola, že máme, nemáme informácie, máme až príliš veľa toho. Však samozrejme, že ľudia sú ľudia a nie stroje. A je to mimoriadne náročné, pretože každý má na to aj nejakú skúsenosť. Odbornú ako riaditeľ, pedagóg. Niekto je zvyknutý na zmeny, niekto sa obáva, samozrejme, aj tých problémov, ktoré prináša svojím spôsobom aj inklúzia. Inklúzia je o tom, že máme väčší počet a vyšší počet detí s problémami, s poruchami pozornosti. A boli tu dobré debaty o tom, čo je prapríčina toho celého? No príliš včasné vystavovanie detí digitálnym technológiám. Deti v šiestich mesiacoch dostávajú pred seba obrazovky a s nimi žijú. Následne aj v ohradke a vtedy, kedy sa im majú vyvíjať základné kognitívne funkcie, aj sociálne interakcie, kedy majú zápasiť o pozornosť rodičom, kedy má byť ten vzdor, tak tam nie je, pretože sú celý čas sústredené na obrazovky a potom si pýtame pedagogických asistentov a mnohé iné veci, pretože riešime následky. Teraz mi dovoľte, lebo nebudem už potom mať asi čas venovať sa krátko. Krátko sociálnym sieťam. Ak dovolíte, ja odmietam, že táto téma je nejako prilepená alebo s tým nesúvisí. Nie, s tým priamo súvisí. Absolútne s tým súvisí. A mali sme možnosti hľadať to do takého onakého zákona. Či už sa budem baviť o Spišskej Starej Vsi alebo obci Stašková, mnohých iných a verte mi, aj za posledné tieto dva dni bolo zaistených alebo teda predvedených množstvo detí. V dôsledku napodobňovania, kde sa v týchto obciach, prosím vás pekne, môžu tie deti zradikalizovať alebo proste prijímať? Kde? V kostole alebo niekde na dvore za humnami? Pardon, že to takto hovorím. Internet, sociálne siete prinášajú neskutočné a neobmedzené možnosti. Vy to viete, my to vieme, ja to viem a teraz môžeme debatovať o primeranom riešení. Ja to, keď mi dáte, niekde podpíšem. Najlepšie by bolo, že by sme všetci boli vzdelaní. Ale to trvá. A bohužiaľ asi nemáme jedno z lepších riešení, ako získavať ten čas aj nejakým typom regulácie. Má to svoje náklady aj v tom, či ako to bude fungovať a čo všetko musíme počas toho obdobia robiť, aby to funkčné bolo. Ja som predniesol na úrovni Rady návrh, ktorý podporilo, myslím, že ďalších 15 alebo 16 krajín, vrátane veľkých, kde sme vyzvali Komisiu, aby konala. Aby proste nepodceňovala túto vec. A jednal som aj s predstaviteľmi kabinetu prezidentky Ursula von der Leyen, kde som pred rokom, kedy som hovoril, že proste to trieštenie, tie lokálne riešenia nebudú dobré. Áno, my sa harmonizujeme, teda to poviem z hľadiska členských štátov. Ten návrh riešenia, ktorý je v zákone, nie je žiadne slovenské riešenie, prosím vás pekne. Kde na to chodíte? Kde na to chodíte, že to je slovenské riešenie? To je riešenie postavené na európskych pravidlách, DSA. A máte tam presne ustanovenia. Dokonca Komisia v apríli dala jasné, jasné stanovisko, že národné štáty majú právo si definovať vekové hranice. A sú presne ustanovenia, na základe ktorých tvrdíme, že veková hranica je porušením DSA. Áno, ak sa budeme baviť o sankciách, tak to bude na dlho. Bude, tak ako je to mnohokrát na dlho, žiaľ, v prípade veľkých platforiem. Ale my nemáme dnes lepšie riešenie. Vaše riešenie je taký, že zlatý grál, že čakajme, čo zasa bude Komisia. Vôbec to nie je iba v Európskom parlamente, ako to už niekto zmienil ako tak trošku sarkasticky, že by sme mali niekde v Európskom parlamente. Vy veľmi dobre viete, že nariadenie tvorí Komisia, treba tam diskutovať s príslušnými DG, ale je to aj o Rade. A Rada je zastúpenie členských štátov. To sú jednotliví ministri, ktorí o tom budú negociovať a buď s tým budú alebo nebudú súhlasiť. Dnes máme absolútnu drvivú väčšinu v Rade zástancov regulácie sociálnych sietí. A nie je pravda, že je iba Slovensko, ktoré to predložilo. Rakúšania to majú schválené vo vláde, Dáni to majú schválené vo vláde. A mnohé ďalšie krajiny už notifikovali Európsku komisiu. Áno, je pravda, že ide o komunitárne právo, aj my máme notifikáciu. My sme teraz v týchto dňoch v komunikácii s Európskou komisiou. Ja vítam, že konečne tu je možno nejaká väčšia ambícia a chápem, že je tu aj obava, možno z americkej administratívy, že nám pohrozí zasa nejakými tarifami, keď proste my zasa pohrozíme im reguláciou reklám a podobne, ale takisto debatujeme aj priamo s týmito platformami. Preto je tam tá účinnosť daná tak, aby sme mohli to technické riešenie mať odladené. Zatiaľ máme, povedzme, na 98 % nejakú zhodu, ako to chceme robiť. Tie veľké platformy sú ochotné. Samozrejme, že tu máme mnohé iné alternatívy, s ktorými to bude náročnejšie vymáhať a už určite aj na úrovni Slovenska. Ten zákon, neviem, kto to hovoril, k tomu § 15, odsek, myslím, že dva alebo tri spomínali, prosím, prečítajte si odsek, tak štyri, ktorý je úplne jasný v tom, že popisuje, nie je dôležité, čo sa ako nazýva, ale akú funkcionalitu a spôsob fungovania má. Takže do toho spadajú aj systémy ako sú VODCA. V prípade, že budú sa správať a substituovať komunikáciu, ktorá predstavuje akokeby komunikáciu nie individuálnu, ale alternuje to, čo chceme zakázať. Ja netvrdím, že toto je, opakujem, všeliek. Tvrdím, že to je dôležité, tento zákon pochádza zospodu, vytváranie zo strán odborníkov. Čas o sociálnych sieťach bola odladená s Európskou komisiou, momentálne prechádza notifikáciou. Ak máte nejaké návrhy a nápady, čo zlepšiť, tak poďme do toho. Poďte. Mohli ste, a prosím, neberte to v zlo. Mohli ste. Tie debaty prebiehali a naozaj boli dôverne pokryté mediálne. Aj okrúhle stoly. Boli to medzirezortné pripomienkovacie konanie, ale nebudem vám to vyčítať. Ak máte záujem prísť s vecnou vecou, konkrétnou, tak príďte. Ak sa tu bavíme, čo bude ako múdry Maťko a blázni zaseknutá sekera, čo sa stane, keď príde Republika alebo neviem kto, tak keď príde niekto a si zmení zákony, tak si vytvorí, aké bude chcieť zákony. Neriešme to, prosím. Riešme to, čo môžeme urobiť dnes a ako zabrániť tým tragédiám. Táto tragédia, ktorá sa stala, ako som povedal aj v úvodnom slove mojom, ja vám 100 % garanciu nedám, že keby tento zákon a celý ten systém fungoval, lebo to nie je len o zákone, je to o tom, aby to fungovalo, ale ten zákon umožňuje tým organizáciám a štátnym inštitúciám, aby fungovali, aby spolupracovali. Ale viem garantovať, že by sme mali väčšiu šancu, väčšiu šancu, že zachytíme tie veci. Vyšetrovanie asi prinesie možno mnohé informácie, ktoré dneska nemáme. Ale verím, že práve, ak sa dneska aj, preto sme dali SLK, uvidíme, budeme o tom debatovať. Ja chcem mať k tomu férovú, poctivú diskusiu, tak sa dohodneme aj s vedením, kedy a akým spôsobom ho pripraví druhé čítanie, aby bola čas teda. Tak ja ponúkam. Ak ešte chcete a ste teda odborníci mnohí, tak príďte s návrhmi. Ja som za. Len prepáčte a neberte to zle. Len nemôžem len kecať. Musíme niečo robiť. A som presvedčený, že za dva roky odmietam, že sa nerobilo. Aj konkrétne táto obec Stašková, základná škola, bola preškolená aj na mäkké techniky, aj na krízovú situáciu. A možno by to dopadlo oveľa horšie a možno by sme takýchto rizík mohli mať aj možno oveľa viacej. Nebudem tu špekulovať asi príliš nad tým, keby sme nereagovali. Robme všetko preto, aby sme samozrejme, že znižovali to násilie. Ja som požiadal, ak máte vo svojom okolí niekoho, kto vie komunikovať s mladými. Obrátil som sa aj na niektorých, ktorí majú komunikáciu s mladými influencermi. Odkomunikujte tým mladým. Dali sme im postupy, o čom hovoriť. Proste to, čo ja dostávam správy, čo sa deje aj medzi tými mladými napodobňovaním. Nie je to iba Slovensko. V Taliansku za posledné tri týždne 13-ročný útočili podľa protokolu, podľa templateu, šablóny. Je to fenomén, žiaľ, bohužiaľ, tejto doby a nie je to iba vecou Slovenska, ale niečo s tým robiť musíme a chceme, verím. A pardon, nechcem si príliš akože znevažovať, ale má nám byť aj mementom to, čo sa nám stalo za posledné dva roky. Nikto nechce, aby sa to opakovalo. Je mi to nesmierne ľúto, že vyhasol nielen mladý život, ale aj ľudí, ktorí bezprostredne pracujú v tom školstve. My musíme dať najavo, že sa, že ich nejakým spôsobom ochránime a mnohé z tých opatrení, ktoré sme urobili, aj vedú k ich ochrane. Takže, ak máte záujem, ja ešte potom vystúpim, ak mi zostal nejaký čas, 14 minút. Ďakujem za pozornosť. [20:40] Richard Raši Faktickou poznámkou. Ďakujem, pán minister. [20:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja s vami absolútne súhlasím, že sociálne siete s týmto zákonom súvisia. Absolútne s tým súhlasím. A vy rozprávate, že naše riešenie je, že, aby sme čakali. No to nie je naše riešenie, preto ja si myslím, že aj moji kolegovia tu sedíme a ja mám na tom eminentný záujem. Naozaj aj v rozprave poviem o tom viacej, ale chcem vás pochváliť. Naozaj, že chcem vás pochváliť, že ste vystúpili. A že môžeme na vás reagovať. Teda ja som si raz vypočul veľmi pozorne a takto by to malo byť. Tu prídu ministri, ktorí vystúpia v záverečnom slove, sú naozaj osobní, útoční a ja si myslím, že práve toto by malo byť, že by aj v rokovacom poriadku pána Rašiho, chcem poprosiť, budú robiť nový rokovací poriadok, aby sa v záverečnom slove mohlo, mohlo reagovať na vystupujúceho, či už spravodajcu alebo navrhovateľa, pretože naozaj potom tie vystúpenia nebudú také, ako sú a budú takéto, ako mal pán Drucker. Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. Ďakujem. [20:42] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja kvitujem všetku tú snahu aj v podstate do istej miery môžem potvrdiť, pretože spomenuli ste, pán minister, Cséfalvayovej protiteroristickej centrály, tak to je podľa mňa aspoň teda u mňa jeden z takých tých dôvodov, prečo mám ísť tú náklonnosť voči tomuto návrhu aj dôveru, pretože šéf protiteroristickej centrály si myslím, že je takým ideovým otcom tohto návrhu. Jakub Gajdoš je naozaj môj, si dovolím povedať, veľmi blízky kamarát. Je to bývalý policajt NAKA, ktorého som spoznala, keď som ešte vyučovala túto oblasť v Justičnej akadémii a on teda sa týchto školení zúčastňoval. Som hrdá, že sa pre túto tému tak nadchol, že, že sa jej teda dnes venuje z tejto pozície. A vy ste ho teda spomenuli v tom kontexte, že by on sám, respektíve on sám navrhol, aby nebola tá metodika zverejnená a naozaj nechcem ísť teraz do detailov a ja verím, že bude priestor na takýto typ technických vylaďovačiek. Len tá metodika a jej zverejnenie nemá byť o tom, že sú tam nejaké postupy, ako sa čo monitoruje, ale to, že aké sú typy rizík, na ktoré sú naškálované opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. To je prípad, ktorý má Dánsko. Ona má deväť rizikových oblastí, má to zverejnené a tak ďalej a tak ďalej a majú dokonca tie farebné semafory podľa rizikovosti a tak ďalej a tak ďalej, že ja rozumiem, že možno ste niekde museli robiť kompromisy, ale to, čo som ja navrhovala zverejniť, nie je nič, čo by prezrádzalo nejaké taktické postupy a to, ako tie zainteresované objekty monitorujú riziká, ale to, aby sme vôbec vedeli, čo je rizikové, ako sa to škáluje a aký je plán opatrení pre ten ktorý typ závadového správania. Ďakujem. Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [20:43] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja naozaj veľmi dôkladne sledujem, čo sa deje v školstve, aj v legislatívnej, aj v inej oblasti, čiže samozrejme mám prehľad o tom, že áno, niektoré veci sa dejú a niektoré dobré veci, že pokračujú. Ja napríklad teda som veľmi rada, aj to otvorene hovorím, že ten národný projekt POP 3, ktorý skončil teraz z plánu obnovy v auguste, že tak, ako sme to začali plánovať ešte pred voľbami 23, že naozaj sa tie pozície preklopili do štátneho rozpočtu. Teda som veľmi rada, aj to otvorene hovorím, že ten národný projekt POP 3, ktorý skončil teraz z Plánu obnovy v auguste, že tak, ako sme to začali plánovať ešte pred voľbami 23, že naozaj sa tie pozície preklopili do štátneho rozpočtu. Druhá vec je, a to je asi to, čo veľmi vnímajú ľudia aj vo verejnosti, aj v školstve, aj tuto kolegyne a kolegovia v pléne, ktorí možno nesledujú tak detailne tie zmeny, ale vidia, že samozrejme tá situácia zďaleka nie je dostačujúca. A ja som robila aj na Ministerstve školstva. Ja viem, že ani vy ako minister nemáte čarovný prútik, ktorým by ste vedeli všetko zrazu zlepšiť, ale naozaj ten akoby dlhodobý aj investičný, aj iný dlh, ktorý v tom školstve je, tak sa nám aj ďalej prejavuje. A čo sa tej legislatívy týka, veď je krátky čas, ja teda určite aj som za dlhý výbor. Pokojne tam aj ja budem sedieť od rána do večera, tak ako sme to už párkrát zažili. Verím v to, že naozaj potom aj z vašej strany a zo strany koalície bude ten prisľúbený konštruktívny prístup, že naozaj, keď aj prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, že bude o nich konštruktívna diskusia. Napríklad pripomeniem, že práve po Spišskej my sme tu s kolegyňami Kosovou a vtedy ešte Kalmárovou, poslankyňou, predkladali návrh zákona, ktorý reagoval aj naprík na tieto diania v Spišskej. Napríklad tá výmena informácií medzi školami sa nakoniec aj do zákona dostala, ale teda cez inú novelu, ale napríklad nápad o dočasnom vylúčení sa tam doteraz nedostal. [20:43] Richard Raši ===== [20:45] Richard Raši To je skôr pani poslankyňa [20:46] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jurovič nech zaplatí. Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, ďakujem aj vám za veľmi konštruktívny a slušný príspevok. Keďže ste povedali, že môžeme prichádzať aj s nejakými návrhmi a dokonca ste tu navrhli, že teda bude výbor pre školstvo, ktorý bude mať neobmedzený čas. Ja by som vás ako podpredsedníčka Výboru pre európske záležitosti chcela poprosiť, či by sme mohli mať spoločný výbor, možno aj so školským a kultúrnym, aby sme sa venovali práve tej európskej dimenzii a tomu, že teda v akom štádiu sú tie rokovania s Európskou komisiou, pretože vy, keď idete do Bruselu, tak my o tom dostaneme len správu, ktorá prejde nejakou tichou procedúrou, ale nikdy ku nám nechodíte na výbor. Nehovorím, že to je vaša chyba, iba že sa to tak jednoducho deje. A zároveň by sme teda mohli mať aj dialóg s Európskou komisiou medzi parlamentom a Európskou komisiou na základe toho, čo by tam odznelo. Takže vás chcem poprosiť o to, aby, keď bude školský výbor, tak aby sme si teda aj na tú európsku dimenziu takýmto spôsobom, nechcem povedať, že posvietili, aby sme sa na to zamerali. Bola by som vám za to veľmi vďačná. A ešte raz ďakujem za to, ako s vami prebehla tá diskusia, aj keď asi by to mal byť taký normál, že ministri prídu takýmto spôsobom diskutovať. Ale, žiaľ, to sa nedeje a ja sa už aj tak pýtam, čo vy vlastne robíte v tom HLAS-e. Vy konkrétne. Škoda vás je tam. Ďakujem. [20:47] Richard Raši Pamätáš na ten brodský nechtára? Ešte vaše. [20:47] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave O, tak milé kolegyne, milí kolegovia. Táto téma je naozaj témou, ktorá nemá byť politicky akokoľvek zneužívaná. Od roku 1995 pracujem v treťom sektore. Tu sedí jeden, tam sedí druhý, s ktorými som dlhé roky spolupracoval. Naozaj sme chodili spolu na akcie. A kde boli naozaj akcie aj pre deti? Určite je táto téma témou, ktorá mala byť tu nastolená skôr. Ale, milé kolegyne a milí kolegovia, tak ako povedal pán minister, že bude vystupovať vecne, vecne tu vystupovala aj kolegyňa Mesterová. A povedať vám, a povedať vám úprimne, že jedno rozprávate a druhé činíte, je správne. Lebo naozaj, keď tento zákon chceme aplikovať a chceme naozaj, aby tam boli čo najlepšie veci použité. Tak prosím vás, naozaj. Vy sa chcete fakt spájať s Republikou? Čo ste rozprávali? Pán Kéry, vy ste povedali, že v 2006 ste sa spojili s HZDS. Viete, čo mne povedal Fico v roku 1997 na Slávikoch na ulici? Prišli s Vtáčnikom a my sme mali úzus, že politikov nebudeme dávať spievať. Ale prišiel Fico, chcel spievať a povedal, že on bude rád spievať. Viete, že on chce pre Slovensko to najlepšie. Je mladý sociálny politik a nemá priestor v televíziách a toto je možnosť, ako sa prezentovať zábavnou formou. Zaspievali. Spieval tak fašisticky, že som povedal jasne. Fico tam vtedy rozprával o tom, pán Kéry, že nikdy v živote nepôjde s Mečiarom. On vie, aké zlo je Mečiar. On vie, čo Mečiar urobil a nikdy v živote nepôjde. Je to na zázname, ktorý má produkčná spoločnosť, ktorá ten program vyrábala. A o pár rokov, pán Kéry, presne ako ste povedali, sa Fico spojil s tým zlým. Ja si pamätám, ako Fico rozprával v relácii o tom, že pán Mečiar, budem rád, keď vám preveríme majetky. Aké majetky Robert Fico preveril Mečiarovi? Takže to len na margo toho, s kým ste sa spájali a naozaj na margo toho, s kým sa chcete spájať. Ja som tu zažil Mazureka, ja som tu zažil Uhríka, moji kolegovia to zažili. Peťo Polák zažili, ako sa správali k Rómom, čo rozprávali o Rómoch. A vy s týmito ľuďmi ste teraz na billboardoch. Pán Šimko, ktorý rozprával, že mu to nevadí. Jasné, že mu to nevadí. To sú voliči Republiky, ktorí sú dosť radikálni. Veľká časť prešla od vás, hlasy od vás prešli do Republiky a teraz ich Šimko potrebuje. Tak jednoducho povedal, že mu nevadia. Ale nehovorte mi niektorí, ktorých vás poznám osobne, primáty deti, že vám nevadí, že Mazurek je s vami? Mazurek, ktorý on tvrdí, že nehádzal kamene. To, čo robil na tej hlavnej stanici, bolo strašné. Strašné. A táto téma je pre mňa veľmi, veľmi silná, pretože naozaj od roku 95 pôsobím v treťom sektore. Pôsobil som v nadácii Markíza, mám od roku 2002 vlastnú nadáciu. Pôsobil som s nadáciami, ktoré naozaj Úsmev ako dar. A predmet činnosti našej neziskovej organizácie je pomoc sociálne odkázaným aj týraným. A môžem vám povedať, že to, čo sa deje v spoločnosti, nie je len teraz. Ismeli prípad. Totižto, ja nemáme, ja mám takú istú právnu subjektivitu, ako má Čistý deň, len ja nemám od štátu nič. Takže ja nemusím ako subjekt vykazovať rôzne papiere, nemusím naozaj poskytovať. Keď nezavolajú z krízového centra, napríklad z nejakého mesta, tak ja okamžite tam idem a zoberiem tie deti preč. Mali sme tam jednu rodinu, kde nám zavolali, že majú takýto problém a nemajú kde umiestniť. A naozaj v Haliči máme tam ubytovanie, ktoré poskytujeme. A prišla rodina a náš prevádzkár vtedy išiel, som mu zavolal a doniesol rodinu – otec a tri deti. A keď som zbadal tie deti na druhý deň, tak hovorím, máte ovčie kiahne? Nie. Za každú jednu vec, čo tie deti spravili podľa otca zle, ich potrestal tým, že si zapálil cigaretu. A tú cigaretu zhasil decku na tele. Máte tu deti, hej? A takýchto sme mali 20. Takýchto ľudí, ktorým sme… Ale ja som samozrejme hneď povedal, že dobre, pomôžeme vám, ale musíte dať trestné oznámenie na toho rodiča. Viete, čo bolo smutné? Že boli matky, ktoré povedali, že nedajú trestné oznámenie na toho otca. Taký štokholmský syndróm chytili tie matky, že to bolo strašné. Toto, čo sa tu deje v tejto spoločnosti, pre mňa po mojich skúsenostiach, a nemám ich ročné, dvojročné, ale 30-ročné, vychádza z rodiny. Vychádza z rodiny. A naozaj tie deti, teraz to, čo majú v tej rodine, sú ovplyvnené ešte aj internetom, sociálnymi sieťami a ja s vami súhlasím absolútne, že treba redukovať prístup týchto detí na sociálne siete. Treba to robiť nie zajtra, okamžite, ale treba to robiť dôrazne, dôrazne s tým, že aj my máme jurisdikciu a môžeme mať zákon, ktorý to určí, ktorý určí prístup deťom. Veľmi krásne vystupoval kolega Paľa a naozaj jeho prístup je taký, taký fakt z praxe. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, že naozaj urobiť urobiť také niečo, ako robil pán Panáčka, a ja som to robil. Ja som chodil po školách kedysi ešte ako zabávač. Chodili sme po školách a robili sme také vystúpenia pre deti, ktoré šikanovali. A robil som to takou zábavnou formou. Tie deti sa zabavili, ale vždycky, keď sme dali ten konkrétny príklad, tak tie deti počúvali. A šikana je o tom, že tie deti musia začať rozprávať, lebo tie deti sa boja, ale keď deti začnú rozprávať, tak vtedy odhalíte toho, kto šikanuje. A takéto prípady, ako sa stali v Starej Škôlke, tie sa tiež indikujú dopredu. A ja som zvedavý, ako to vyšetrí polícia, lebo už tu hovoril, myslím, že aj pani Gažovičová to hovorila, alebo niekto to hovoril, že polícia má indície, že tam bolo pochybenie. Nie polícia, že je tam pochybenie, indícia, že polícia pochybila a to som veľmi zvedavý, lebo veľakrát tá polícia, žiaľbohu, na Slovensku matka nahlási, že ju otec mláti, že mláti deti. Oni tam prídu a povedia, čo môžeme. Čo môžeme? No môžu. Môžu a môžu, veď len práve polícia by mala byť „pomáhať a chrániť“, ale policajti vo veľa prípadoch, viete, keď vidím spiaceho policajta pri ceste. A ja, pozor, nechcem hádzať všetkých do jedného vreca. Ako poznáte určite aj vy veľa policajtov, ktorí sú čestní, ktorí si plnia svoje povinnosti, ale keď idem a vidím policajta spiaceho pri ceste a tam vračci sa tak zašívajú dozadu a tam si pospia, chlapci, tak viete, ako. A pán Spišiak určite sa stretol s prípadom, kedy policajti nerobili tak, ako mali. A to je smutné, lebo tí policajti by mali robiť v každom prípade tak, ako by mali. No tak. A ja si tiež myslím, že v tomto prípade v Stážkove nerobili, ako mali, a už duplom nerobili v Spišskej Novej Vsi. Pardon? Starej, pardon, áno? Starej, pardon, ospravedlňujem sa. Kedy sa tento prípad tiež stal? Kedy boli dopredu tie indície? A máme o tom naozaj pri súčasnej technike, pri súčasných vymoženostiach, kedy môžeme tých ľudí identifikovať a kedy ich môžeme naozaj preskúmať. Prečo to nerobíme? Ja neverím, že tu v sále teraz sedí niekto z vás, kto by chcel, aby sa diali takéto veci. Veď tento zákon aj vy, čo tu sedíte, čo ste zostali, určite tu sedíte preto, lebo chcete, aby sa to nedialo. Ja som sa stretol s jednou, že ona tam im povedala, že preboha, už sa to deje to, čo v Amerike. Už je to aj u nás. No ale to u nás aj bolo. Toto u nás bolo. Ja som učil na základnej škole, kde prišiel žiak a kopol učiteľku, kopol ju do veľmi intímneho miesta, ju kopol, tá začala krvácať. Tak som toho žiaka chytil, do kabinetu som ho zobral, tam som ho zatvoril. Zavolali sme vtedy žandárov, sme zavolali. Prišli a povedali, že čo mu môžu. A došiel jeho otec, čo som si ja dovolil toho žiaka zatvoriť do kabinetu. A ja som si ho zobral nabok a hovorím, predstav si, že prídem k tebe domov, zase som udýchal, a kopnem tvoju ženu tam, kde ju kopol on. To, predstav si to. On by to v živote nespravil. Potom, keď to zistil, sa rozplakal. Rozplakal sa. To je taký dobrý chlapec. Potom, keď to riešilo, tak nič sa vlastne nestalo, lebo to bolo za socializmu a za socializmu nebola homosexualita, za socializmu neboli ľudia, ktorí si dobrovoľne zobrali život, za socializmu neboli vraždy, to za socializmu a všetko, tutlalo sa to. Ale bolo to. A vy, čo ste starší, viete veľmi dobre, šikana na školách. Na základnej škole, kde som chodil ja, sme mali dvoch deviatakov. Chytili nás na dvore a pchali nám trávu do úst a museli sme jesť trávu, my mladší. Keď som to povedal učiteľke, tak povedala: „No a čo, zaškodila ti tá tráva, Bože?“ Obidvaja, obidvaja, tí, čo to robili, skončili v base. Obidvaja boli v base. A jeden bol za to, že za ťažké ublíženie manželke. Čiže netvárme sa, že toto je len teraz, že to prišlo z Ameriky, že my sme boli za socializmu skvelí, jedineční. Však ako ja tu mám jedného známeho, ktorý športoval a ktorý vie, ako to bolo aj v tých športových kluboch, ako niektorí starší pristupovali k tým mladším futbalistom. Išlo z Ameriky, že my sme boli za socializmu skvelí, jedineční. Však ako ja tu mám jedného známeho, ktorý športoval a ktorý vie, ako to bolo aj v tých športových kluboch, ako niektorí starší pristupovali k tým mladším. Futbalistom. Boli normálni tí starší, ale boli takí, ktorí to robili. A ja som bol na vojne v Tachove, priatelia. Vy, čo ste boli na vojne a zažili ste mazácku vojnu, tak si budeme tváriť, že to nikdy nebolo? Že nikdy nebol teror, že nikdy nebola šikana? Veď čo tam robili aj u... My sme mali... Ja som mal šťastie, lebo ja som bol RHPZ karota hĺbkového prieskumu, boli sme prieskumáci a tam naozaj boli všetci stredoškolsky vzdelaní, ale keď som mal veliteľa stráže, tak ma volali z pluku, že tam sa zatvorili štyria chlapci s „apsíkmi“ a že im robia zle. Veď to bolo strašné. To bolo strašné. A v súčasnej dobe si predstavte rodinu, o ktorej som vám povedal, a v tej rodine toto dieťa. Kam sa, na koho sa má obrátiť? Dieťa, ktoré otec týra. Hasí mu cigarety na rukách. No tak to dieťa má mobilný telefón. Vytvorí si možno nejakého priateľa, ale to dieťa hľadá pomoc na nete a na tom nete je tak nebezpečne, že naozaj, a v súčasnej dobe to je katastrofa. Pozrite sa na ulici, keď idete, ja som minule išiel, chodím rád električkou, priznám sa, a išiel som minule električkou, tak v električke, čo sme sedeli v tom oddelení, tak dvaja sme takto sedeli a ostatní všetci boli na mobilných telefónoch. Môj krásny príklad je toho, už som to hovoril minule. Prišli k nám do zbrojnice, nám prišla rodina. Dvaja rodičia, dve deti. A oni všetci boli počas celého jedenia, odkedy si objednali... Objednali si, decko si objednávalo tak, že „a mne to je jedno“. Sedeli... Ja som sedel pri vedľajšom stole, celý čas boli na mobilnom telefóne. Došla tam babka so siedmimi vnúčatmi a decká boli na mobilnom telefóne. Ja som prišiel: „Deti, dobrý deň,“ nikto, ani slovo. „Dobrý deň,“ nikto, ani slovo. Babka zdvihla hlavu, dvakrát sa pozrela a že: „Viete, oni sú ešte malí, malí,“ najstaršia bola 16-ročná a najmladší nejakých šesť rokov. Ale všetci boli na mobilnom telefóne. Ja hovorím: „A čo máte?“ A babka: „Ja mám narodeniny a oni prišli na moje narodeniny.“ To je neskutočné. A babka povedala, že oni sú ešte malí. My sme tá príčina toho, že tie deti majú tie mobilné telefóny. Veď každý jeden rodič si vie zariadiť vo svojej rodine, keď teda je dobrý rodič, že tie deti ten telefón využívajú naozaj spôsobom, aký je vhodný pre tie deti. Veď si kontrolujete svoje deti, nie? Či dáte decku telefón. A ja som to už hovoril o jednom prípade, ktorý sme mali, naša neziskovka. Prišiel za mnou otec pred 15 rokmi, robil v „Raku“, v Nemecku robil a prišiel: „Pán Pročko, potrebujem pomoc, prosím vás pekne.“ Vtedy sme pomáhali jeho bratrancovi, že má dieťa, ktoré sa nevie vykakať, vycikať, najesť bez ničoho. Manželka mu od malička, od detstva dávala do postieľky tablet a mobil. To dieťa nevie nič iné spraviť. Z dieťaťa urobila matka závisláka. Oni sa rozviedli, žena odišla preč, nechala mu dieťa, ale naozaj dieťa podstúpilo liečbu, aj ambulantnú, bolo aj na oddelení a pomohlo, ale takýchto príkladov sú nie stovky, nie tisíce. Sú státisíce na Slovensku detí, ktoré vyjdú zo školy a ja, keď to vidím... Deti vyjdú zo školy a takto idú. Dve dievčatá idú vedľa seba a takto idú s mobilnými telefónmi. Ja som včera stretol tuná, išiel som dole na kávu a z autobusu vystupovali deti a chlapec jeden hovorí: „Jéj, pán Pročko!“ Koľko mal? 17, 18? Hovorím: „Dobrý deň.“ „Hej, pán Pročko, pozeral som vás, v sobotu som vás videl v tej relácii,“ hovorím: „Že pozerám tie vaše relácie.“ Tak sa tak zhrkli a začali si tak šuškať, že kto to je. Niektorí nevedeli, kto som. A dvaja, že: „Áno, áno, aj my to pozeráme. Stále opakujú moje relácie.“ A tak ja si hovorím, spýtam sa. Hovorím: „Chalani, môžem sa vás niečo spýtať? Čo hovoríte na ten prípad?“ Stihli dievčatá si tam niečo medzi sebou rozprávať a ten chalan hovorí: „No, preplo mu.“ Hovorím: „A čo si ty myslíš? Vo vašej triede by bol niekto, komu by preplo?“ Ten chalan sa začal rehotať, pozrel sa na druhého a hovorí: „Haló, tomuto by preplo.“ A ten, o kom to povedal? Ten zbledol. Prosím, mne už vyčnieva... Tie dievčatá vzadu boli úplne... Tie, tie boli v šoku. A ja hovorím: „Dobre, dúfam, že naozaj, že sa poznáte veľmi dobre a keby ste vedeli, že takéto niečo sa u vás bude diať...“ Ale na tých žiakoch alebo tých deckách ste videli, keď ste sa ich spýtali, či by bolo niečo také možné aj u nich, tak jeden žartoval, ale ostatní riadne reálne rozmýšľali, že či by to bolo možné. A to je tá otázka na každého jedného rodiča, ktorý teraz pozerá, prípadne si to pozrie. Zamyslite sa, či by vaše dieťa bolo schopné toho, čo urobil ten 13-ročný chlapec. V tom starškom... Pozrite mu mobilný telefón, spýtajte sa, s kým sa kamaráti, kto za ním chodí. Spýtajte sa svojich detí, lebo vy môžete a vy viete o svojich deťoch, len niekedy tá opičia láska je najhoršie, čo môže byť, najhoršie. Nebudem dlho zdržiavať, len som vám chcel povedať, že toto, čo tu bolo, teda čo sa stalo, nie je jednorazová záležitosť, nie je to dovoz zo Spojených štátov amerických, ale máme to aj my. Zlo má každý jeden človek zakorenené v sebe. Ale to zlo môže to dobro, ktoré tiež má človek zakorenené v sebe, poraziť. Len to, čo zvíťazí v nás. Či zvíťazí ten vlk, ktorý vás bude hrýzť, alebo ten vlk, ktorý sa k vám pritúli a pekne vás požiada o to, aby ste ho pohladkali. Pán minister Karahuta, Slovensko víta tento zákon. Uvidíme, ako sa to ďalej bude vyvíjať. Každý jeden od nás v hnutí a najmä Peťo Polák, ktorý sa stretol s tým, že naozaj aj v jeho komunite je to veľmi ťažké. Je to komunita, kde chudoba a naozaj tie sociálne veci, ktoré tam sú, a ekonomické veci, tam to je veľmi ťažké. Ja som robil tábory pre sociálne odkázaných. Robili sme pre rómske deti tábory a tie deti za týždeň tábora zrazu sa umývali, zrazu sa vedeli socializovať. Tie deti sa vedeli porozprávať, hrou sme ich naozaj super, super... Vrátili sa do rodín a zase bolo to, zase to bolo tam, kde to bolo. Žiaľbohu. Takže tá pomoc pre tieto deti je veľmi dôležitá, veľmi dôležitá. A neodsúvať rómske deti nabok, lebo ono, čo s nimi? Nie, práve naopak. No a to je zase o tom, že aby takí ako Daško nezarábali 750 000, ale tých 750 000 sa dalo do jednej osady a opravili sa tam strechy, opravili sa tam veci. A to je zase o tom, čo ste povedali, že peniaze sa investujú, len viete, táto vláda, keď vieme, kde Migáň investoval peniaze, že dal 30 miliónov do štátnej firmy, o ktorej nikto nevie, čo tá firma robí, tak potom je ťažké, viete, ťažké je veriť tomu, že tie peniaze idú adekvátne a adresne tam, kde majú ísť, na to, na čo majú ísť. Budem sa domnievať, že naozaj to, čo ste povedali, je pravdou a že tie peniaze, o ktorých ste hovorili, idú tam, kde majú ísť. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. [21:08] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Polák. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj tebe, Jozef, za tvoju rozpravu a bolo cítiť aj z tvojej rozpravy dôležitosť tejto témy. Sám si to ocenil aj cez takú svoju autobiografiu, si opisoval vlastne, ako si ty za svoje obdobie navnímal celkovo túto tému a s akými skúsenosťami si sa vlastne ty stretol. Áno, je pravda. Ty si hovoril o strane Republika, že v minulom volebnom období tu sedeli chalani z Republiky, keď môžeme povedať extrémisti, ktorí majú, dámy a páni, ale obrovský vplyv na mládež. Tie deti ich sledujú, majú obrovské dosahy, vytvárajú content, ktorý vyhľadávajú mladí ľudia. Ja by som chcel aj z tohto miesta poprosiť rodičov, aby kontrolovali svoje deti. Aké posolstvo možno im podsúvajú títo ľudia? A je absolútne jedno, akou tranzíciou prešiel Mazurek z minulosti. Stále je to ten istý extrémista. Môže vyzerať akokoľvek. Dnes odfarbený, blonďáčik, predtým taký pribratejší bolo. Však sa ľutujem, že som. A Jozef, ja ti ďakujem pekne, že si spomenul vo svojej rozprave aj rómske deti. Áno, v mnohom sa nestretnem, ale teda naše názory sa nestretnú s pánom ministrom, ale pritomto verím tomu, že pán minister bude myslieť aj na tieto rómske deti, ktoré áno, častokrát práve v školskom prostredí pociťujú tú šikanu. Ja mám malého chlapca päťročného. A už v troch rokoch sme sa stretli s tým, že ho nazvali na ihrisku, že je cigán. V pohode. My to zvládame, ale ostatné detičky, ja neviem, asi nie sú zvyknuté. Ja som taký obrnený. Zvykli si na to aj moji rodinní príslušníci, ale verím tomu, že minister Drucker bude myslieť aj na tieto deti. Ďakujem pekne. Pamätaj, že ja kap. [21:10] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, Jozef. Úprimne poviem, že najviac sa mi páčila tá časť, keď si povedal o tom, že to tu je dlho, že to bolo v minulosti, že to tu bolo vždy a že sa o tom menej rozprávalo. A to je podľa mňa ten rozdiel, ktorý nastal v modernej dobe. A preto možno mnohí majú pocit, že je toho zrazu viac, lebo sa viac o tom rozpráva. Tie správy k nám chodia vlastne z celého sveta pomerne rýchlo, v pár sekundách sa dozviete, čo sa udialo v Amerike, čo sa udialo na ktoromkoľvek inom kontinente. Mne sa aj páčilo, že tuto kolegovia z koalície, keď si hovoril o tej šikane, tak vlastne aj oni povedali, že na vojne sa šikanovalo. Však všetci si to pamätajú aj z tých predchádzajúcich období, len sa o tom nehovorilo, len sa to tolerovalo. Tá doba je rýchla, tá doba tlačí aj na tie deti. Neskutočný pretlak trendov, toho, že by sa mali na niečo podobať, mali by niekoho napodobňovať, mali by vyzerať tak, mali by vyzerať onak. Je to obrovský tlak na psychiku. Možno väčší, ako sme zažívali my, a možno nie. Možno len tým, že sa to vtedy až tak o tom nerozprávalo. Tak teraz je to trochu iné, ale podľa mňa každý, komu na tej téme záleží, je vzácny preto, aby to dokázal posunúť ďalej. Teraz je tu minister školstva, ktorý to dokáže posunúť ďalej. Ja vás prosím, posuňte to trochu ďalej. Ak tam máte tie organizácie, ktoré boli možno za predchádzajúcej vlády podporované, IP-čko a tak ďalej, kde išlo z rezervy premiéra, si to pamätám, lebo som s nimi robil všetky tie výzvy. Keď tam išli 100 000 €: „Pošlite ich tam.“ Nie je to taký vysoký náklad. Sú to organizácie, ktoré vedia pomôcť. Zasaďte sa za to. Máte ešte rok na to, aby ste urobili veci, ktoré naozaj dokážu pomôcť deťom. Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko. [21:12] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Na záver, pán minister, vy ste povedali, že budete chcieť, aby tá rozprava bola naozaj bez redukcie. No a ja vás chcem poprosiť, keby ste boli taký dobrý, viete, pozrite, je 21:12 a naozaj niektorí ľudia, ktorí by si to mali vypočuť, túto rozpravu, lebo ako jednoducho aj voliči mojich kolegov z koalície majú právo si to vypočuť a to je také dehonestujúce, keď takýto dôležitý zákon, rokovanie o ňom dajú takto do noci. Pripadá to, viete, že no rýchlo, rýchlo sa porozprávajte o tom a budeme hlasovať potom pozdejšie. Skúste svojou váhou poprosiť pánov predsedajúcich Národnej rady, aby tá váha tohto zákona v tom druhom čítaní, aby to naozaj bolo dôležité, aby, aby, aby to malo aj svoju úroveň. Ďakujem veľmi pekne. [21:12] Martin Dubéci Veľmi pekne ďakujem. Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00. Dobrú noc všetkým, kolegovia a kolegyne. =====