Rokovanie NR SR 30. 9. 2026

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 10. rokovanie 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni ospravedlnenie požiadali poslanci Vajó, Holečková, Lopták, Maďarský, Mego. Pokračujeme v prerušenej rozprave o vízii Slovenska 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu, tlač 1543. Prosím ministra Juraja Blanára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z Výboru pre financie a rozpočet, poslanca Karasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je poslanec Fajč. Pripraví sa poslanec Habánik a poslankyňa Luščíková. Nech sa páči, pán poslanec Fajč. Poprosím, kolegovia zo Smeru, neviete, pán poslanec Karas? Odišiel. Takže máme zastúpenie pána poslanca Karasa z príslušného klubu. Pán poslanec Fajč, poprosím vás o vystúpenie. Pán minister, videl som pána Fajča, nechce vystúpiť. Aby som rozumel, nechce vystúpiť? Je tam za dverami stál. Dobre, pán poslanec Fajč nie je v sále. Pokračujeme ďalším vystúpením. Pán poslanec Szabánik, takisto nie je v sále. Pani poslankyňa Luščíková, pripraví sa pán poslanec Dubovický. Pán poslanec, ospravedlňujem sa, aj som za vami poslal poslancov. [09:03] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Tak prajem všetkým pekné dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ja som si nikdy nemyslela, že raz tuná v pléne poviem takúto vetu. Chcem úprimne poďakovať vláde Roberta Fica. Po rokoch strašenia progresivizmom vláda Roberta Fica do Národnej rady priniesla mimoriadne progresívny dokument. Dokument, ktorý hovorí o zelenej transformácii, inováciách, modernom štáte, dostupnom bývaní, duševnom zdraví, regionálnych inovačných ekosystémoch, integrovanej verejnej doprave a väčšej samostatnosti regiónov, dokument, ktorý tvorili vedci a odborníci, skúsení ľudia z praxe a z regiónov a ja si naozaj veľmi vážim ich úsilie. Keby sme niektoré jeho časti predložili my a pridali k tomu logo Progresívneho Slovenska, pravdepodobne by ste nás, celá vládna koalícia, obviňovali, že chceme zničiť tradičné Slovensko. Dnes túto víziu však predkladáte vy, milá koalícia. A ja to skutočne vítam. Pretože Slovensko naozaj potrebuje progresívnu víziu. Víziu, ktorá sa nápadne podobá na náš TREND. A viete, čo? Vôbec nie je hanbou sa inšpirovať Progresívnym Slovenskom. Hanbou je pokračovať v politike, ktorá podkopáva všetky ciele vízie 2040, ktorú prijala vaša vláda. Som presvedčená, že mnohí ste nečítali tento dokument, o ktorom tu dnes diskutujeme. Ja vám preto zacitujem, čo je napísané na strane 24. Menej rozvinuté regióny čelia kombinácii vyľudňovania, nedostatku verejných služieb, ekonomického úpadku a rastúcej koncentrácie marginalizovaných komunít. Chýbajúca reforma územnej samosprávy a nízka miera investícií akcelerujú negatívne trendy. Zhoršovanie stavu lesov, poľnohospodárskej pôdy a ekosystémových služieb sa zvyšuje vplyvom zmeny klímy a nedostatku investícií a vplýva na zraniteľnosť krajiny. Slovensko prestáva byť dôveryhodným a čitateľným partnerom a postupne dochádza k jeho izolácii na medzinárodnej pôde. Spoločnosť sa radikalizuje. Digitálne technológie a sociálne siete sú široko zneužívané zahraničnými aj domácimi aktérmi na šírenie dezinformácií a polarizáciu spoločnosti. Kritická infraštruktúra štátu a firiem je slabo pripravená a chránená pred kybernetickými útokmi. Hlavnou úlohou štátu sa stáva zachovanie základnej ekonomickej, sociálnej a inštitucionálnej funkčnosti. Slovensko sa uzatvára do samoposilňujúcej sa špirály úpadku, z ktorej je čoraz ťažšie nájsť cestu von. To je opis najhoršieho možného scenára z predloženej vízie. Najhorší možný scenár. Ale tento scenár už ľudia v okresoch ako Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Gelnica či Sobrance už dnes žijú. A všetci na Slovensku čelíme extrémnym dezinformáciám a polarizácii spoločnosti. A toto všetko netvrdíme len my z opozície. A takto aj vízia 2040, ale v roku 2024 aj NKÚ na základe kontrolných zistení konštatoval, že krajina je v úpadku. Pričom rok 2025 to potvrdil a NKÚ konštatovalo, že tento úpadok sa prehlbuje. Ja som si pozrela na vaše programové vyhlásenia a sľuby za 15 rokov vášho vládnutia. Už pred 20 rokmi ste sľubovali znižovanie regionálnych rozdielov. A po 20 rokoch prijímate ďalšiu víziu, ktorá opäť hovorí, že regionálne rozdiely patria medzi najväčšie problémy Slovenska. V roku 2006 vláda sľúbila kraje s väčšími kompetenciami a patričnými finančnými zdrojmi. V roku 2023 ste to premenovali na heslo žiadne kompetencie bez peňazí. Tento sľub ste nedokázali splniť za 15 rokov vašich vlád. Ešte aj dnes samosprávy od vás dostávajú len ďalšie kompetencie a povinnosti. Len tie peniaze stále nejako chýbajú. A zároveň na ne prenášate účet za zlé hospodárenie, za vaše zlé hospodárenie štátu. Sľúbili ste dialóg. V praxi sa starostovia a primátori často dozvedajú o zásadných zmenách až vtedy, keď je už dávno rozhodnuté. Sľúbili ste predvídateľné investície. Namiesto dobre nastaveného systému, na ktorý so závisťou naše obce pozerajú do Poľska či už dokonca aj do Rumunska, sledujeme výjazdové rozdávanie dotácií na veci, ktoré často starostovia ani nepotrebujú a na osobné podpisovanie zmlúv ministrov. Takto sa, vážení, nerobí regionálna politika. To, čo robíte, je len totálny fake pre sociálne siete a predvolebná korupcia. V roku 2012 vláda sľúbila maximálne transparentné a rovnomerné čerpanie eurofondov, jednoduchšiu administráciu a silnejšie rozhodovanie regiónov. Aký máme výsledok odvtedy? Výzvy sa stále oneskorujú, sú neefektívne, často šité pre vybranú skupinu vyvolených, aby na nich zarobili. A na prípravu projektov nie sú ani peniaze a ani kapacity. Samosprávy aj podnikatelia sa sťažujú na byrokratické peklo. Preto vláda ešte v roku 2023 prišla s novými sľubmi ako mapa verejných financií a fond na predprojektovú prípravu. A ako to dopadlo? No presne ako vždy. Ďalšie prázdne sľuby. Nemáme žiadnu mapu verejných investícií a ani fond na predprojektovú prípravu. Po miliardách, ktoré sme dostali z Európskej únie, aby sme dobudovali infraštruktúru, mnoho ľudí ešte stále nemá ani vodovod, ani kanalizáciu, mosty nám padajú na hlavu, vlaky meškajú a horia. No ale zase máme len ďalší dokument, ako to všetko dobudujeme. Všetky Ficove vlády sľubovali lepšiu dopravnú dostupnosť regiónov, miestne cesty a modernizáciu železníc. Všetci si asi dobre pamätáme tú dobudovanú D1 do roku 2010, však? V roku 2026 vláda opäť píše, že treba modernizovať železnice, zaviesť integrovanú verejnú dopravu a odstrániť úzke miesta, ktoré brzdia rozvoj regiónov. Ak po 20 rokoch od svojho prvého sľubu stále píšete do vízie, že treba vybudovať základnú dopravnú infraštruktúru, tak to nie je nič iné ako totálne priznanie vášho úplného zlyhania. Chcem hovoriť aj o tom, čo dobré prináša vízia pre Prešovský kraj. Pretože sa blížia komunálne voľby a vízia 2040 sa v mnohých veciach prelína s naším progresívnym programom pre modernejší Prešovský kraj. V Poprade chceme prepojiť stredné školy, univerzity, pracoviská Slovenskej akadémie vied, firmy, zamestnávateľov a samosprávy. Máme v regióne vedecké pracoviská svetovej úrovne, šikovných mladých ľudí aj zamestnávateľov. Mali sme už k tomu pracovné stretnutia, kde zamestnávatelia, stredné školy aj univerzity a Slovenská akadémia vied privítali takýto projekt s nadšením. Chýba nám však miesto a systém, ktorý ich spojí, pretože ani kraj, ani mesto, ktorým by na tom malo záležať, neprejavili reálny záujem. Idú komunálne voľby a presne toto potrebujeme v Poprade a v Prešovskom kraji zmeniť. Chýba nám priestor pre nezávislú kultúru a kreatívne nápady, celoživotné vzdelávanie, ale aj miesto, ktoré by vytváralo a prepájalo komunity. A nepredstavujem si takýto moderný priestor len v Poprade, ale v každom okresnom meste, kde mladí používajú rovnaké slová, ako pred časom povedal Robert Fico: Nechcem tu žiť, lebo tu nič nie je. Vo vízii 2040 čítame o integrovanej doprave. V Prešovskom kraji však ľudia stále riešia, či sa vôbec dostanú autobusom k vlaku, či na seba spoje počkajú a či sa z obce bez železnice dokážu dostať k lekárovi, do školy alebo do práce. Ale hlavne, že budú mať na mesiac tie železnice lacnejšie. Hlavne ľudia v Stropkove, vo Svidníku či v Sobranciach, však? Viacerí z vás, ktorí tu sedíte, musíte vedieť, akú tortúru musia podstúpiť napríklad študenti zo Stropkova, Medzilaboriec či Sniny, ak sa majú dostať do škôl v Košiciach alebo Bratislave. Lebo viacerí, vážení páni poslanci, ste práve z týchto regiónov. Napríklad Poprad, prirodzené centrum regiónu a mesto, ktoré by malo byť centrom cestovného ruchu, stále nemá dopravný systém zodpovedajúci svojmu významu. Žiadny moderný terminál, kde suchou nohou prestúpite z autobusu na vlak alebo nasadnete na bicykel. A aj o to sa musíme v kraji zasadiť. Všetci čakáme, aby štát, kraj a mestá konečne začali a mohli podľa vašej vízie aj konať. Vážená vláda, obraciam sa na vás. Prijali ste progresívny dokument a za to vám ešte raz ďakujem. Teraz však musíte vysvetliť, ako chcete mať v roku 2040 moderný štát, keď dnes oslabujete jeho inštitúcie. Ako chcete mať v roku 2040 inovatívnu ekonomiku, keď dnes podnikateľom zvyšujete dane a odvody. Ako chcete mať v roku 2040 silné regióny, keď samosprávam beriete schopnosť investovať. A ako chcete mať v roku 2040 železnicu ako základ dopravy, keď dnes železnice zápasia s nedostatkom peňazí na bežné Zvyšujete dane a odvody. Ako chcete mať v roku 2040 silné regióny, keď samosprávam beriete schopnosť investovať. A ako chcete mať v roku 2040 železnicu ako základ dopravy, keď dnes železnice zápasia s nedostatkom peňazí na bežné fungovanie a sledujeme predražené zákazky prihrávané spriazneným firmám. Vízia totiž nemá byť len prázdny dokument, z ktorého si znova raz a znova urobíte trhací kalendár. Vízia má zmysel iba vtedy, ak podľa nej začnete konať dnes. I keď ste mali konať, samozrejme už dávno a podľa vašich sľubov to tak aj vyzeralo. Preto sa pýtam, je skutočne toto plán vlády alebo len dokument, ktorý ste si objednali na konci svojho vládnutia, aby ste ho už nemuseli napĺňať? Ďakujem pekne. [09:15] Andrej Danko Šrobová. [09:15] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, kolegyňa, za tvoju rozpravu. Samotný dokument, samozrejme, chválime a ďakujeme SAV za jeho vypracovanie. Nápadne teda pripomína víziu jednej krajiny dokumentu Progresívneho Slovenska, ale presne aj po celom včerajšom dni, kedy sa rokovalo o tomto dokumente, tak vidíme, že aká vláda, taká rozprava k vízii 2040. Chabé, ak vôbec nejaké, reakcie na vystúpenia, žiadne argumenty, skrátená rozprava. A vysvetlenie toho, že prečo ste to tri roky robili úplne opačne, ako sa popisuje v tejto vízii, žiadne. Ráno sa tu neviete ani nájsť, kto by to išiel obhájiť a vysvetliť. Ešte raz. Aká vláda, taká rozprava k vízii 2040. Pošlali k nemu koľko sa, ďakujem. [09:16] Andrej Danko Veľmi pekne za slovo. [09:16] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pokúsim sa byť veľmi stručná, aby ešte aj kolegovia mali čas vystúpiť. Darinka, ty si spomínala, že hanbou je pokračovať v politike, ktorú tu tri roky súčasná koalícia predvádza, a spomínala si aj boj proti dezinformáciám. Ja si tiež dovolím zacitovať z tohto dokumentu, kde v kapitole Bezpečnosť a veda sa píše: „Boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám je kľúčovou prioritou štátnej bezpečnosti. Štát musí budovať profesionálnu strategickú komunikáciu, rozvíjať kritické myslenie a opierať sa o vedecké poznatky a o verejné dáta.“ A pozrime sa teraz na to, aká je reálna prax súčasnej vládnej koalície. Zrušili a oslabili expertné analytické tímy pre boj s hybridnými hrozbami na Ministerstve vnútra, Ministerstve obrany aj na Úrade vlády Slovenskej republiky. Premiér nie je premiérom, ale splnomocnencom pre preverenie pandémie je pán Kotlár, ktorý hovorí, že pandémia COVID-19 bola aktom biologického terorizmu. A mRNA vakcíny sú genetickou zbraňou pre zmenu DNA. No a mali sme tu ešte aj generálneho riaditeľa Drobnýho úradu, ktorý neverí, že Zem je guľatá, pretože nebol vo vesmíre. Premiér tejto krajiny Robert Fico, Martina Šimkovičová a ďalší členovia vlády, vrátane pána Danka, ktorý tu sedí, opakovane poskytujú rozhovory rôznym konšpiračným médiám, ako je Infovojna, Slobodný vysielač a zatiaľ čo štandardné médiá bojkotujú, tak takýmto spôsobom chce táto vláda bojovať proti dezinformáciám? To ťažko. Pán poslanec Faič. [09:18] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Pani poslankyňa, nazdávam sa, že nikomu nevadí, ak hľadáte v texte vízie styčné miesta, ktoré vyplývajú možno z vašich zámerov niektorých. Nikomu to naozaj nevadí. Ak sa bavíme o vízii, nemôžete povedať, aké cesty vedú k nápravám niektorých slabých miest? Alebo iných zámerov, ak ich nenapíšete do vízie. Ale samozrejme vo vašich vystúpeniach slabé stránky sú zvýrazňované. Silné stránky Slovenska sú samozrejme potláčané. Ak je tam niečo dobré, tak chválite akadémiu. Ak je tam uvedené niečo kritické alebo negatívne, ktoré takisto vedci z akadémie vied napísali, to pripisujete vláde a SMER-u. Robíte to teda podľa môjho názoru neobjektívne. Ale dobre, váš záujem o víziu podľa mňa alebo pre mňa svedčí o tom, že chcete sa na nej podieľať, pretože vízia je dokument, ktorý je len podkladom a priestorom pre spracovanie stratégií a jednotlivých oblastí a priorít. Ak to myslíte vážne, tak samozrejme očakávame, že sa expertne zapojíte do tvorby stratégie. Ďakujem. Pán poslanec Dubovický, pripraví sa poslanec. [09:19] Andrej Danko Daj? Ešte s reakciou, pani poslankyňa Luštíková. [09:19] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie na moje vystúpenie. Ďakujem ti, Inga, že si zhrnula presne a veľmi trefne. A vyzerá to strašne absurdne, aký je boj proti dezinformáciám. Ale budem sa venovať kolegovi Fajčovi. A ja veľmi oceňujem, že nás vyzývate k tomu, aby sme sa podieľali na stratégii k tejto vízii. Je naozaj veľmi vtipné, ako zrazu hovoríte o tom, že táto vízia je len víziou. To isté, čo my sme hovorili o tresku, že len víziou, keď ste sa vysmievali z toho, že tam nie sú skutočné opatrenia, ale konečne sa zhodneme. Že toto je vízia. A zhodneme sa aj na tom, že my sa chceme podieľať predsa na stratégii. Náš predseda vyzýva vášho predsedu a vašu vládu, že už neprijímajte žiadne strategické rozhodnutia bez konzultácie s opozíciou. Výborne, zase sme sa zhodli. My tu nakoniec nájdeme toľko spoločnej reči, že dokážeme to nejako aj dotiahnuť pre blaho ľudí do nejakého konca vašej vlády. Lebo naozaj my sa veľmi radi budeme podieľať na tej stratégii. Ďakujem. [09:20] Andrej Danko Pán poslanec Dubovický. Ako? Chcete so Smerom vládnuť? On, nejak to tak vyzerá. Nech sa páči, pán poslanec Dubovický. [09:21] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Nemám už veľa minút, takže ja to skúsim zhrnúť pár bodov v rámci cestovného ruchu. Samozrejme, že kto je to ten cestovný ruch, máme v súčasnosti pod ministerstvom, ktoré vzniklo len nedávno a povedzme si otvorene, že v súčasnosti zastupuje toto ministerstvo osoba, ktorá je nekompetentná riadiť či cestovný ruch, alebo šport v Slovenskej republike. Určite so mnou bude súhlasiť aj pán podpredseda Danko, že Huliak si toto ministerstvo nezaslúži a práve naopak si myslím, že on je hrobárom cestovného ruchu na Slovensku. Ale poďme postupne. A táto vízia je predstavená ako dokument, ktorý nejakým spôsobom má nám povedať, že akým smerom by sa mal aj ten cestovný ruch uberať v budúcnosti. Spomínajú sa tam silné negatívne vplyvy klímy, ktoré budú mať zásadný negatívny dopad na cestovný ruch. Dokonca sa tam píše, že do roku 2100 v určitých regiónoch stúpne teplota až o 6 stupňov. A ja z tohto miesta by som sa aj tak opýtal. Ja predpokladám, že súčasný minister cestovného ruchu a športu pán Huliak nečítal túto víziu, lebo má momentálne iné starosti, rozdávať peniaze, ktoré mu ani nepatria. Ale o tom by vám vedela rozprávať bližšie kolegyňa Natália Nešť, že súčasný minister cestovného ruchu, čo ja si pamätám, čo tu sedím za tie mesiace, nepriniesol ani jeden jediný zákon, ani jednu jedinú reformu, ktorá by reálne pomohla tomu cestovnému ruchu na Slovensku a nehovoriac o športe. Čo by som chcel prečítať pánovi Huliakovi, aby vedel. Je to tam napísané v tejto vízii, ale verím tomu, že ak to neprečíta, tak ja mu to aspoň tuná z časti prečítam, že súčasťou rozvoja cestovného ruchu je aj kultúra. Transparentná kultúra a jej súčasťou je aj starostlivosť o kultúrne pamiatky. Tak možnože pán podpredseda parlamentu pán Danko, ja vás poprosím, že máte aj na ministerstve v súčasnosti ministerku nekultúry, ktorá, povedzme si úprimne, tej kultúre nejakým spôsobom nepomáha. Neviem, či má nejaký plán, ako pomôcť všetkým kultúrnym pamiatkam, ktoré sú momentálne vo veľmi zlom stave. Ale, čo tak navnímam to od ľudí, od verejnosti aj od odborníkov, tak tá starostlivosť o tie kultúrne pamiatky je veľmi slabá. Nehovoriac o tom, a budem opäť citovať z dôvodu krátkeho času z vízie, že kultúra by zároveň mala podporovať celospoločenský dialóg, kritické myslenie a odolnosť voči dezinformáciám. Tak už len toto je jeden z dôkazov toho, že v súčasnosti nielen cestovný ruch, ale aj ministerstvo kultúry zastupujú nekompetentní ľudia, osoby. A čo sme za to všetko dostali? Momentálne, čo Slovensko má práve z týchto dvoch ministerstiev, no vlhkosť tam dávajú. Mňa veľmi mrzí, že ani na tejto schôdzi ministerstvo cestovného ruchu a športu neprinieslo balík legislatívnych zmien, ktoré by ozaj pomohli tým regiónom. Máme chudobné regióny a určite, pán Danko, budete so mnou súhlasiť, lebo vy ste tým iniciátorom toho všetkého. Ja som veľmi rád, že tu dnes ráno sedíte. Vy ste iniciátor toho, že by to ministerstvo cestovného ruchu a športu vzniklo. Ale choďte sa spýtať, choďte sa spýtať napríklad do Novohradu, Gemera alebo Spiša, že ako minister Huliak pomohol práve týmto regiónom. Lebo keď sme mali tie výjazdové rokovania, keď sme sa stretávali s tými obyvateľmi, tí obyvatelia hovorili, že jediné, čo môže zachrániť niektoré regióny a konkrétne napríklad Novohrad, je cestovný ruch. Že oni už tam ani neočakávajú nejaké fabriky alebo niečo iné, ale práve ten cestovný ruch. A čo urobil minister Huliak? Nič. Čo iné sa dalo od neho očakávať? Chcem dať ešte priestor kolegom, aby sa v krátkosti vyjadrili cez faktické poznámky alebo ešte do rozpravy. Mňa len na záver fakt, že mrzí, že taký dôležitý dokument, ako je táto vízia, že absolútne nemáme čas mať hlbšiu diskusiu, obmedzili ste to časovo a ja si myslím, že tento dokument mal mať normálny dialóg. Mali tu sedieť aj ministri a mali sme vecne diskutovať o tom, kde a akým spôsobom sa krajina má posúvať ďalej. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa Kosová. [09:26] Andrej Danko Ďakujem vám pekne za slovo. [09:26] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Máme málo minút, takže ja by som rada už len celkovo to zarámcovala. A to, že máme takýto dokument, takúto víziu, je vlastne len preto, lebo mám múdrych a schopných ľudí na Slovenskej akadémii vied. Ale treba povedať, že nech je táto vízia akokoľvek dobrá a na akomkoľvek najlepšom papieri, tak je nám absolútne na nič, ak sa nepretaví do reálnych krokov, ktoré bude robiť táto vláda. V realite však tu máme vládu a politika, premiéra tejto krajiny, ktorý síce sa postaví za túto víziu, ale vzápätí urobí presný opak, tak ako to robí celé tri roky. Likviduje právny štát, prenasleduje médiá, dosadzuje na odborné funkcie svojich známych. Pomáha korupcii, netransparentne vynakladá verejné finančné prostriedky a všetkým týmto vlastne vyháňa mladých ľudí z krajiny. Vážení, takýto politik a takáto vláda je celému Slovensku úplne na nič. [09:27] Andrej Danko Pop slávy ďalej pán poslanec Budaj. Nie je v sále. Pamätáš, že dostal? Pripraví sa poslanec Zahorčák. [09:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zdá sa, že, kým včera ešte aj koalícia mala takú aspoň drobnú chuť diskutovať o vízii 2040, tak teraz sa už evidentne sústreďuje na víziu 2027 alebo teda po včerajšku asi rieši skôr to, či budú predčasné voľby ako to, že kam by Slovensko malo smerovať v horizonte roku 2040. Je to napokon aj logické, lebo aj keby neboli predčasné voľby, tak sme rok pred parlamentnými voľbami. Máme za sebou 15 rokov vlády SMER-u. Máme aj niekoľko vízií odsúhlasených Ficovou vládou, ministerstvami. Teda dokonca máme veľké množstvo vízií pre rôzne oblasti a nejakým spôsobom nesmerujú k tomu, aby sa Slovensko posunulo tak, aby sa malo posunúť. Naopak, v priebehu vlád SMER-u sa Slovensko zosúva vo všetkých dostupných rebríčkoch kvality života, úrovne hospodárstva a podobne a teda dlhodobo naša krajina Smerujú k tomu, aby sa Slovensko posunulo tak, ako sa malo posunúť, naopak v priebehu vlád Smeru sa Slovensko zosúva vo všetkých dostupných rebríčkoch kvality života, úrovne hospodárstva a podobne, a teda dlhodobo naša krajina zaostáva. A teda táto vízia, čo ako kvalitne a nadstranícky spracovaná odborníkmi, A to nevytrhne. A nevytrhne to práve preto, lebo vlády Smeru sa správajú úplne opačne, ako je v tej vízii napísané. A nie je veľmi dôvod sa domnievať, že doteraz sa správali nejako a teraz, keby náhodou ešte raz dostali šancu riadiť túto krajinu, tak zrazu sa budú správať úplne opačne, budú sa správať tak, ako je písané vo vízii. A vízia má zmysel vtedy, keď je na nej nejaký konsenzus, keď spája, keď v spoločnosti aj v politike existuje nejaká elementárna dôvera medzi ľuďmi. Dôvera ľudí v inštitúcie, dôvera medzi politickými aktérmi, a táto dôvera, bohužiaľ, na Slovensku neexistuje a je to predovšetkým vaša zodpovednosť. Ja sa opriem o tie princípy, ktoré sú zadefinované v úvodnej časti vízie a ktoré hovoria o tom, čo by sme mali chrániť, aké sú tie hodnotové princípy. Nebudem už hovoriť o tom, že jeden z nich je, že teraz Slovensko malo byť pokrokové, čiže progresívne. Bizarne to znie od vlády, ktorá sa prezentuje ako hrádza proti progresivizmu a progresivizmus vykresľuje ako svojho hlavného nepriateľa. To myslím, že kolegovia z Progresívneho Slovenska rozobrali dostatočne a nemusím už k tomu dodávať vlastne nič. Ale aj tie ďalšie hodnoty, ktoré sú tam zadefinované, respektíve hodnotové princípy, sú v rozpore s reálnou praxou vlád Roberta Fica, vlád vedených Smerom. A ako prvý princíp je tam, že Slovensko malo byť demokratické. Píše sa tam: Slovensko je demokraciou a právnym štátom založeným na Ústave Slovenskej republiky. Podporuje demokratické procesy, ktorými sa vôľa občanov mení na rozhodnutia štátu. Chráni slobodné voľby, základné práva a slobody, vzájomnú kontrolu ústavných orgánov, nezávislosť súdnictva, aktívnu občiansku spoločnosť, nezávislosť médií, inštitucionálnu stabilitu a kultúru rešpektu otvorenej diskusie a odmietania všetkých foriem násilia a diskriminácie. Ku každej vete, u každej časti vety, skoro dokonca ku každému slovu by sa dalo nájsť príklad, keď vládna koalícia postupuje presne opačne a tieto hodnoty doslova deštruuje, aby som použil obľúbené slovo predsedajúceho podpredsedu Národnej rady, pána Adamčíka. A nie je to len dlhodobé pôsobenie. Je to intenzívne, ešte intenzívnejšie ako inokedy v tomto volebnom období. A zároveň mnohé z tých vecí by sa dali demonštrovať na úplne aktuálnych príkladoch. Slovensko je demokraciou a právnym štátom. No, máloktorá vládna garnitúra urobila toľko pre rozklad demokracie a právneho štátu ako práve súčasná vládna koalícia. A podporuje demokratické procesy, ktorými sa vôľa občanov mení na rozhodnutia štátu. Na programe tejto schôdze máme novelu volebného zákona. Novelu volebného zákona, ktorá má oslabiť možnosť občanov podieľať sa na demokratických procesoch. Má zrušiť voľbu poštou, čím teraz ťaží prístup časti občanov k uplatneniu svojho volebného práva. A okrem toho má znížiť váhu preferenčných hlasov. Pôvodne SNS navrhovala, aby sa zvýšilo kvórum potrebné na prekrúžkovanie. Teraz v koalícii dospeli k záveru, že sa zníži počet krúžkov. Aj jedno, aj druhé opatrenie vo vzťahu k preferenčným hlasom bude znamenať to, že vôľa voličov bude menej vyslyšaná, že posilní sa vplyv straníckych centrál na to, aké bude zloženie parlamentu, a oslabí sa vplyv voličov. Tak ako máme vám dôverovať, že vy chcete napĺňať túto víziu, keď na tejto istej schôdzi, na ktorej sa bude hlasovať o vízii, sa bude hlasovať o novele volebného zákona, ktorá ide priamo proti tomu, čo je napísané vo vízii. Chráni slobodné voľby. Toto nie je ochrana slobodných volieb, čo idete urobiť s volebným zákonom. To je naopak spochybnenie slobodných volieb. Ja nevravím, že tie voľby budú potom neslobodné. Existujú vo svete rôzne modely, ale tie zmeny, ktoré chcete presadiť, nepochybne smerujú k tomu, že sa oslabí politická súťaž, oslabí sa vplyv voličov na zloženie parlamentu. A idete to urobiť čisto účelovo. Neidete to urobiť preto, že by to spôsobovalo nejaké reálne problémy, riešilo tie reálne problémy, ale preto, že v jednom prípade chcete zvýhodniť koalíciu ako celok voči opozícii, lebo opozícia dosahuje lepšie výsledky pri hlasovaní zo zahraničia, a v druhom prípade riešite problém, ktorý si pán Danko sám spôsobil tým, koho si dal na kandidátku a čo sme naposledy riešili včera večer pri odvolávaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Chráni základné práva a slobody. Spomeňme si na to, čo ste sa pokúsili urobiť so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Právo na prístup k informáciám je jedným zo základných práv a slobôd. Pokúsili ste sa ho oslabiť. Našťastie tu máme ombudsmana a máme tu Ústavný súd. Ten váš pokus nevyšiel. Chráni aktívnu občiansku spoločnosť. Opäť tu bol pokus vyrobiť z mimovládnych neziskových organizácií zahraničných agentov, potom, keď sa ukázalo, že to nejde, tak lobistov a potom, keď aj to sa ukázalo, že nejde, tak aspoň iným spôsobom ich nadmerne zošnurovať a aj ten pokus zlyhal, aj ten pokus bol Ústavným súdom zastavený. Vaša koalícia vníma aktívnu občiansku spoločnosť ako nepriateľa, ako niekoho, proti komu treba bojovať. A vaša vláda nám tu predkladá víziu, ktorá hovorí o tom, že aktívnu občiansku spoločnosť treba chrániť. Tak trochu konzistencie by to chcelo. Buď je aktívna občianska spoločnosť dôležitá pre krajinu, dôležitá pre ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a ja som o tom presvedčený, že to tak je, a potom sa k aktívnej občianskej spoločnosti máme takýmto spôsobom správať, alebo je aktívna občianska spoločnosť nepriateľ, a potom to vyzerá tak, ako to predvádzate vy. Chráni nezávislosť médií, inštitucionálnu stabilitu a kultúru rešpektu otvorenej diskusie. Ako si vy predstavujete ochranu nezávislých médií a ochranu kultúry rešpektu a otvorenej diskusie? Tak, ako pristupujete k opozícii, ako pristupujete k občianskej spoločnosti, ako pristupujete k médiám a novinárom, ako ste rozložili verejnoprávne médium a spravili z neho svoju politickú slúžku, tak, ako sa Robert Fico správa k novinárom na tlačových besedách, že po nich šteká, útočí na nich a podobne. Ako je to v súlade s víziou? A dalo by sa pokračovať bod po bode, ale dotknem sa už iba jedného, že Slovensko má byť bezpečné a odolné. Slovensko je bezpečné a v pevných spojenectvách s inými štátmi so silnými demokratickými hodnotami, ekonomicky a strategicky najmä so štátmi Európskej únie a v obrane so štátmi Severoatlantickej aliancie. Však teraz pred dvoma dňami alebo troma Robert Fico prišiel s tým, že Slovensku by svedčila neutralita. To, na čom bol dlhodobo konsenzus, že Slovensko patrí do Európskej únie a NATO, sa za vašej vlády začalo z pozície vlády politikov spochybňovať, takže je to čisté pokrytectvo. Vy buď neviete, čo je v tej vízii napísané. V tom prípade je to smutné, že predkladá vláda do parlamentu dokument, o ktorom netuší, čo obsahuje, alebo to viete a vedome nás tu zavádzate a správate sa pokrytecky. Ani jedno, ani druhé nie je v poriadku. Ďakujem. [09:40] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Fajn s faktickou. [09:40] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No toto je nový prístup, ktorý zvolil pán poslanec k vízii. Keďže sme tu počúvali včera o tom, ako je vízia dobre spracovaná obsahovo, ako reaguje na všetky skutočnosti a všetky oblasti života spoločnosti, tak pán poslanec sa pustil do kritiky vízie samotnej cez jednotlivé ustanovenia v konfrontácii so skutočnosťou, ktorá ale vo vízii samozrejme je a znovu to zopakujem uvedená ako východisková pozícia Slovenska so silnými a slabými stránkami, pretože takto je možné alebo takto je to nutné, ak sa robí nejaký strategický dokument. Hovoriť teraz o jednotlivých veciach, ktoré nie sú v poriadku a ktoré je možné podrobiť kritike vo vzťahu k vízii je samozrejme možné, ale so samotnou víziou má asi toľko spoločného, že vám prekáža, že takýto dokument je. Neviete, akým spôsobom sa voči nemu vymedziť? Tak idete to robiť a robíte to a toto, hovorím, je nový prístup dnes. Cez skutočnosti, ktoré áno, v praktickej politike sa v mnohoráz sa vyskytujú a jednotlivé vyjadrenia možno nie sú celkom v zhode aj s programovými cieľmi vlády. Ďakujem. Pán poslanec Dostál. [09:42] Andrej Danko pán poslanec [09:42] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Fakt, možno došlo k nedorozumeniu. Ja som nekritizoval víziu, ja som kritizoval súčasnú vládu a vládnu koalíciu, pretože sa správajú úplne opačne, ako je napísané vo vízii, že by Slovensko malo vyzerať. A príde mi absurdné, aby vláda, ktorá spochybňuje hodnoty a princípy, na ktorých je založená vízia, svojou praktickou politikou prinášala do parlamentu návrh vízie, ktorá smeruje k úplne inému až opačnému Slovensku ako to, ktoré svojou politikou sama utvára. [09:42] Andrej Danko Pán poslanec Zahorčák. Nie, v sále, pán poslanec Kéry, pripraví sa poslanec Hazucha. [09:43] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, dámy a páni, na úvod mi trošku prepáčte moju hlasovú indispozíciu, moje mierne prechladnutie. Čo sa týka vízie Slovensko 2040, mandát vízie vychádza z uznesenia vlády z 19. novembra 2025. Odborné spracovanie zabezpečila Slovenská akadémia vied a do prípravy sa zapojilo vyše 350 odborníkov a aktérov a vyhodnotilo sa viac než 2300 pripomienok. Široká účasť posilňuje legitimitu nadstraníckeho nadrozhodného rámca, ktorá je veľmi potrebná. Avšak pripomínam, že nemôže byť nahradený, to už je. Bude chýbať nejaká politická súťaž a nejaké politické stanoviská z jednotlivých poslaneckých klubov. Vízia bola predstavená 1. septembra tohto roku, v deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky na Bratislavskom hrade. Mňa však mrzí, že okrem politikov kresťansko Stanoviská z jednotlivých poslaneckých klubov, vízia bola predstavená 1. septembra tohto roku, v Deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky na Bratislavskom hrade. Mňa však mrzí, že okrem politikov Kresťansko-demokratického hnutia ostatné opozičné politické strany túto konferenciu a predstavenie vízie absolútne odignorovali. A nadviažem hneď na úvod na slová kolegu pána poslanca Faiča. Je dobré, že dnes sa opoziční poslanci vyjadrujú v rozprave aj kritizujú, len je mi zvláštne, že ak nájdete niečo pozitívne, tak pochválite Slovenskú akadémiu vied. Ak tam nájdete niečo, čo vám tam chýba alebo vyslovene vám prekáža a vadí a idete to kritizovať, tak už Slovenskú akadémiu vied obchádzate a vaše útoky smerujú priamo na vládu Slovenskej republiky alebo na vládnu koalíciu. Vôbec nie. Vo vízii sa nachádzajú a sú definované štyri navzájom prepojené piliere: dôstojný život, úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát. Treba povedať, že tieto štyri piliere nemožno plniť samostatne a oddelene. Kvalita života je spoločným cieľom, moderný štát je realizačnou kapacitou a dôvera je prierezovou podmienkou každej reformy. Ja sa teraz budem venovať najmä otázkam zahraničnej politiky. Naozaj musím povedať, že vízia jasne upozorňuje na presun ekonomického a politického ťažiska sveta do Ázie a rozpad súčasného poriadku tak, ako ho poznáme, a vznik multipolárneho sveta. Je veľmi dôležité, že aj o tom má záujem táto vládna koalícia pod vedením ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára robiť realistickú zahraničnú politiku. Vyjadruje sa, aby Slovenská republika opustila čierno-biele vnímanie medzinárodných vzťahov. Suverénny štát musí mať otvorený a pragmatický dialóg nielen so západnými partnermi, partnermi v rámci Európskej únie či Severoatlantickej aliancie, ale aj s novými globálnymi hráčmi, ktorí sú zoskupení buď v BRICSe, alebo sa nachádzajú na teritóriu Ázie či globálneho juhu. Kľúčová je ochrana našich národnoštátnych záujmov. Častokrát bývame zo strany opozičných kolegov obviňovaní z toho, že narúšame jednotu Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. A my si vážime členstvo aj v únii, aj v aliancii, ktoré sme získali od roku 2004, ale jednoducho, ak máme pocit a sme si vedomí toho, že rozhodnutia na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie idú proti našim národnoštátnym záujmom, tak je povinnosťou každého politika, slovenského politika, aby sa ozval a nebol ticho. Naša diplomacia nemôže byť iba pasívnym preberačom nejakých cudzích agend. Vízia 2040 musí znamenať predovšetkým schopnosť presadzovať slovenské hospodárske a bezpečnostné záujmy bez škodlivých ideologických okuliarov. O našom členstve v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii som sa už vyjadril, ale v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som sa vyjadril k veľmi podstatnej téme, a to je to, čo opäť rozdeľuje pohľady politikov vládnej koalície s politikmi súčasnej opozície. A dotknem sa práva veta. Ja odmietam akékoľvek snahy porušenia práva veta, lebo to je taká salámová metóda. Najskôr v oblasti zahraničnej politiky, potom v oblasti bezpečnosti a potom zistíme, že nám už nezostalo takmer nič. Keď sme vstupovali do Európskej únie, ale nielen Slovenská republika, ale aj ostatné štáty, tak to bolo výsadné právo, ukotvené, o ktorom sa hovorilo, že každý štát, členský štát Európskej únie, má toto výsostné právo, právo veta. Samozrejme, je dôležité, aby sa právo veta nezneužívalo, ale naozaj, aby sme ho použili v takom prípade, kedy je to nutné. A som veľmi rád, že pri stretnutiach či už s predsedami zahraničných výborov Európskej únie, či je to Chorvátsko, Slovinsko a ďalšie, Rakúsko, že nachádzame spoločný konsenzus a porozumenie. A dokonca aj pri stretnutiach s politikmi, či už zo Španielska, Talianska alebo s veľvyslancami členských štátov Európskej únie, tak minimálne nachádzame porozumenie, pretože chceme, aby právo veta bolo zachované. A v tomto je veľký rozdiel medzi mnou, medzi ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom a trebárs politikmi Progresívneho Slovenska, ktorí sú zodpovední za oblasť zahraničnej politiky, ako je pán Korček, pán Valášek a pán Bátor, ktorí si vedia predstaviť obmedzenie práva veta. Veľmi dôležitá je mierová diplomacia, z ktorej sa častokrát opäť vysmievate. Ale Slovensko musí byť v medzinárodnom priestore nielen teraz, ale aj v tom roku až do roku 2040 a s presahom roku 2040 vnímané ako sprostredkovateľ mieru a stability, nie ako presadzovateľ eskalácie konfliktov. Presadzovanie mierového riešenia sporov je základným pilierom našej zahraničnej politiky a to som veľmi rád, že to tak je. Samozrejme, že my nie, že nemôžeme my ovplyvniť sami od seba, že skončí konflikt na Ukrajine alebo nebodaj skončí konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom. Ale napriek tomu, že sme počtom a rozlohou malým štátom, tak musíme nabrať odvahu hovoriť o tom a nebáť sa poukázať na to, kto porušuje medzinárodné právo, bez ohľadu na to, či je to Ruská federácia, či sú to Spojené štáty americké alebo Izrael. Vo vízii sa hovorí veľa o energetickej a surovinovej bezpečnosti, upozorňuje sa na riziká surovinových šokov a podľa tohto dokumentu je jednou z hlavných hrozieb súťaž o kritické zdroje, vodu a energiu. Dokonca sa naznačujú možné scenáre, také tie negatívne, o tom, že v budúcnosti môžu hroziť viaceré globálne konflikty aj kvôli vode, kvôli rope a iným energetickým zdrojom. Problém Slovenska, teraz sa možno na mňa niektorí budú hnevať, a to aj mimo nás poslancov Národnej rady, ale budem sa obracať najmä k občanom Slovenskej republiky, je, že mnohé veci na Slovensku berieme príliš automaticky. Už si nepamätáme, že pred rokom 89 sme nemohli cestovať. Študovať v zahraničí bola výnimka, pracovať v zahraničí ešte väčšia. Potom, čo sme sa stali súčasťou Európskej únie, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a prijali sme spoločnú menu euro, tak najmä tej mladej generácii sa to javí ako absolútna samozrejmosť. A teraz nadviažem na oblasť sociálnu. Tá je takým lakmusovým papierikom životnej úrovne na Slovensku. Viete, dnes poberatelia materskej dávky poberajú materskú dávku vo výške 100 % príjmu, aký mal poberateľ pred nástupom na materskú dovolenku. Ale ja si pamätám, že to tak vždy nebolo, že sme začínali niekedy na úrovni možno 65 % vymeriavacieho základu a postupne sa to navyšovalo až na 100 %. Niekto berie automaticky aj 13. dôchodok. No treba upozorniť, že tu máme politické strany, ktoré jasne hovoria o tom, že konsolidáciu a šetrenie by robili aj tak, že by rušili 13. dôchodky. A ja chcem len pripomenúť, že 13. dôchodky mohli byť vyplatené aj kvôli tomu, že Sociálna poisťovňa dovtedy hospodárila s veľkým mankom, s deficitom. Našemu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi sa podarilo v Sociálnej poisťovni dostať Sociálnu poisťovňu z červených čísel. A to si málokto dokáže uvedomiť. Využijem príležitosť, že tu sedí pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, a oceňujem rozhodnutie ministerstva venovať sa aktívne ekonomickej diplomacii. Ak si dobre pamätám, pán minister, v časoch, keď si sa stal ministrom, tak mali sme 17 ekonomických diplomatov. Dnes ich máme 41 a to číslo zďaleka nie je definitívne. A teší ma, že títo ekonomickí diplomati prichádzajú najmä do štátov, s ktorými sme tak trochu prestali obchodovať, a pritom v minulosti sme mali veľmi dobré vzťahy. Sú to africké štáty, sú to štáty v Ázii, ale aj v Južnej Amerike. Jednoducho, či sa to niekomu páči, alebo nie, ale slovenský podnikateľ nemá problém sa nejakým spôsobom uplatniť a nejakým spôsobom získať zákazky alebo, aby bolo dodržané právo v štátoch Európskej únie. A navyše tu máme veľmi dobre pokrytú sieťou našich zastupiteľských úradov a nie je s tým problém, ale v štátoch ako je Ázia, Afrika, Južná Amerika, tu je problém oveľa väčší. A ja som veľmi rád, pán minister, že ekonomická diplomacia sa počas vlády Roberta Fica rozvíja a že ju neberieme len tak okrajovo, ale práve naopak, že jej dávame vážnosť, ktorú si zaslúži. V tejto vízii sa hovorí aj o odmietnutí scenára úpadku. A je tu výzva na rešpektovanie národných špecifík. Čo sa týka tých štyroch scenárov, dokument predkladá scenáre od špirály úpadku až po inteligentnú transformáciu. Aby sme sa vyhli úpadku a stagnácii, zahraničná politika nesmie paralyzovať vlastnú ekonomiku unáhlenými alebo neuváženými sankčnými mechanizmami, ktoré poškodzujú viac Európu než ich cieľ. Šéf, predtým, než začnú faktické poznámky, tak, aby niektorí opoziční politici opäť ma nekritizovali, že som zabudol povedať niečo zásadné. Áno, Ruská federácia tým, že napadla Ukrajinu vo februári 2022, hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Rovnako porušila medzinárodné právo aj tým, keď prehlásila legitímne a zvrchované územia Ukrajiny za územia Ruskej federácie. V tomto sa zhodneme. Ale na čom sa naše názory rozchádzajú, je, že vy nechcete vidieť príčiny tohto konfliktu, ktorý siaha nie do roku 2014, pani poslankyňa Klaićner, ešte skôr. Vy si pamätáte v roku 2013, keď začali prvé protesty? A vtedy tam prišli veľvyslanci členských štátov, nie veľvyslanci, ministri zahraničných vecí členských štátov Francúzska, Nemecka a Poľska. A rokovali tak s vtedajším prezidentom Janukovyčom, tak s vtedajšou opozíciou. Vtedy už prichádzali do popredia politici ako súčasný primátor Kyjeva Kličko, Jacenjuk a ďalší. A viete, na čom sa dohodli? Na konaní predčasných volieb, všetci súhlasili. Ale na Ukrajinu prišiel minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických a bolo povedané, predčasné voľby to už je málo. A potom sa stalo to, že bola použitá brachiálna moc proti demonštrantom, dokonca niektorí boli zastrelení, ale zastrelení neboli len protestujúci, zastrelení boli aj desiatky policajtov. A dodnes nevieme, kto vydal skutočne pokyn na túto streľbu. Ale ten reťazec sa už vtedy zrýchlil a vtedajší prezident Janukovyč, aby si zachránil život, musel opustiť Ukrajinu. A ja vôbec nezastávam prezidenta Janukovyča. On je rovnako zodpovedný za to, že východná časť Ukrajiny so západnou sa nezbližovali, ale práve naopak, vzďaľovali sa. A nielen jazykovo. A potom, čo prišlo? Chaos. Kto povedal, že 5 miliárd amerických dolárov bolo naliatých do ukrajinskej revolúcie, nebola to náhodou pani Nuland? Napriek tomu, čo sa udialo a mnohým zlým rozhodnutiam vtedajších ukrajinských politikov o tom, že obmedzia a zakážu používanie ruského jazyka ako štátneho jazyka, obmedzovanie ruštiny, maďarčiny a iných jazykov na školách, stále Napriek tomu, čo sa udialo a mnohým zlým rozhodnutiam vtedajších ukrajinských politikov o tom, že obmedzia a zakážu používanie ruského jazyka ako štátneho jazyka, obmedzovanie ruštiny, maďarčiny a iných jazykov na školách, stále si myslím, že Ruská federácia nemala napadnúť Ukrajinu. Bohužiaľ, sa to stalo. A prezidenta Trumpa budem kritizovať za mnohé. Ako sa správa, chce sa správať ako svetový policajt, že zatúži mať územie Grónska. Že chce zlikvidovať Irán, keď sa nedohodne a ďalšie veci. Ale musím ho pochváliť za to, že je to jeden z mála politikov, ktorý si dal za cieľ ukončenie konfliktu na Ukrajine a má na to najsilnejšie podmienky, aby sa mu to podarilo. Len, čo sa stalo? Európski politici namiesto toho, aby tlačili aj na ukrajinského prezidenta s cieľom nájsť nejakú dohodu a trvalý mier, tak ukrajinskému prezidentovi Zelenskému odkázali: Ak si stratil podporu Bieleho domu, našu máš naďalej. Budeme ťa naďalej podporovať. Potrebuješ nové zbrane, dostaneš ich. Potrebuješ muníciu, dostaneš ju. Potrebuješ ďalšie finančné prostriedky, dostaneš ich. Politici v Európskej únii, asi im je jedno, že životná úroveň ľudí v ich členských štátoch klesá, ale silou-mocou sa snažia naďalej podporovať Ukrajinu a vedie to len k ďalšiemu a ďalšiemu zabíjaniu, nielen vojakov, ale aj civilistov, čo mňa naozaj veľmi mrzí. A samozrejme, že rešpektujem to, že Ukrajina má právo sa brániť. Ale zopakujem to veľmi jasne. Radšej zlý mier ako dobrá vojna. A bohužiaľ, viacerí politici a premiéri členských štátov Európskej únie, najmä tí, ktorí vo vlastných národných štátoch strácajú podporu, ich podpora je na bode mrazu, tak sa snažia robiť silné ramená smerom navonok a snažia sa robiť zahraničnú politiku, čo sa týka kultúrno-etickej zvrchovanosti, národnoštátne záujmy znamenajú aj ochranu vlastných hodnotových otázok a tradícií pred bezvýhradným preberaním ideologických trendov zo zahraničia. Panie poslankyne a páni poslanci, najmä z Progresívneho Slovenska, absolútne rešpektujem váš svetonázor, čo sa týka trebárs toho, že ho máte odlišný ako ja. Som hrdý na to, že v roku 2014 som hlasoval tuná v Národnej rade Slovenskej republiky za definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Ale opakujem, absolútne rešpektujem váš názor. Je absolútne legitímny. Ale nájdite 90 poslancov tuná v Národnej rade Slovenskej republiky a presaďte si novelizáciu ústavy, tak ako sme to dokázali my v roku 2014, ako sme to dokázali pred pár rokmi. Ale čo robíte miesto toho vy? Idete sa žalovať na Ústavný súd a žiadať, aby Ústavný súd rozhodol o tom, že či to rozhodnutie, ktoré sa zrodilo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, jediného zákonodarného orgánu, že či je to v súlade s ústavou alebo nie je. Čo má čo Ústavný súd sa vyjadrovať k tomu, že sa našlo 90 poslancov, ktorí tu zahlasovali. Dneska vidíte, že vládna koalícia je krehká. Máme problémy niekedy mať 76 a vy nám idete závidieť 90 hlasov, že sme získali? A idete žalovať na Ústavný súd a žiadať ho o politický a súdny aktivizmus? Toto nemá miesto v normálnej spoločnosti a som veľmi rád, pani poslankyňa Kosová, že Ústavný súd nenaletel na vašu hru a rozhodol o tom, že to, čo sa udialo v Národnej rade, čo sa týka novelizácie ústavy, bolo všetko v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Na záver som si nechal taký malý záverečný apel. Vízia Slovensko 2040 bude fungovať len vtedy, ak bude naša zahraničná politika suverénna, pragmatická a vyvážená na všetky štyri svetové strany. Náš národnoštátny záujem, bezpečnosť našich občanov a prosperita slovenskej ekonomiky musia byť vždy na prvom mieste pred akou… [10:04] Andrej Danko Kleiner. pán Kert [10:04] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dve veci rýchlo. Spýtajme sa bez vzhľadu na príčiny, kto u koho je v krajine, kto u koho v tej danej krajine vraždí nevinných ľudí, ženy, deti, starcov, všetkých, kto tam je? Je tam Rusko v Ukrajine. Jediný mier sa dá dosiahnuť tak, že Vladimir Putin stiahne svoje vojská z Ukrajiny. To je celé. A ešte jedna vec k vízii. My nekritizujeme víziu veľmi stručne. My kritizujeme vládu Slovenskej republiky a túto koalíciu, že koná v úplnom rozpore s tou víziou. Prosím vás, zapamätajte si to. Nekritizujeme víziu, kritizujeme, že vy ako koalícia, vláda, Robert Fico koná v úplnom rozpore s tou víziou. Ďakujem. Pán poslanec, Dostál. No, ale ide ďalej. 30 sekúnd tam nechala ešte a ide to ďalej. Ešte pani Kleinert. No ja som naschvál nechala mojich 35 sekúnd ešte ďalšiemu kolegovi, tak tie mi, pán Danko, odišli. Budete takí zlatí, dajte mi ich naspäť. Bolo tam 35 sekúnd, keď som skončila. Ďakujem vám veľmi, vieme to technicky [10:05] Andrej Danko Urobiť ešte? Pán technik, vieme žiaľbohu, technicky to nie je možné. Pán poslanec Dostál. [10:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Je neuveriteľné, keď koaličný poslanec v diskusii o vízii Slovenska 2040 obhajuje Putina. Povie síce, že Rusko porušilo medzinárodné právo tým, že napadlo Ukrajinu, ale na Ukrajine to, na Ukrajine hento. A je neuveriteľné chváliť Donalda Trumpa, že on prinesie mier Ukrajine. Však mal byť mier do 24 hodín a vidíme, že sa nič nezmenilo. Akurát Spojené štáty pod jeho vedením stiahli pomoc Ukrajine a tú pomoc nahradila Európska únia a pán poslanec Kéry za to kritizuje krajiny Európskej únie, že pomáhajú Ukrajine, lebo údajne lepší zlý mier ako dobrá vojna. No bez tej pomoci zo strany krajín Európskej únie a ďalších európskych krajín a ďalších krajín by tu nebol mier, ale by tu bola porážka Ukrajiny a ovládnutie Ukrajiny Ruskom. Toto je to, čo vy obhajujete. A povedali ste, že síce áno, NATO a Európska únia, ale musí sa Slovensko ozvať, keď v týchto organizáciách sa postupuje v rozpore s ich národnoštátnymi záujmami. Ale preboha, neutralita je v národnoštátnom záujme Slovenskej republiky? Vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie je v je v záujme Slovenskej republiky? To myslíte vážne? [10:07] Andrej Danko Pumpusová žrebec [10:07] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou No vidíš, Miňo, ako všetko to, čo si povedal, sa dá otočiť úplne inak, úplne opačne a, hoci si to myslel v dobrom, tak ako dôsledok je tento tu, čo tu práve počúvame. Ale nie na to chcem reagovať. Ja ti chcem veľmi pekne poďakovať za to všetko, čo si povedal, preto, lebo skutočne je to ťahanie do živého a zle sa to niektorým možno počúva, ale to je zase len ich problém. Tá druhá strana proste nemá kapacitu na to, aby v súčasnosti ťa pochopila. Proste nemá kapacitu, to je celé. Ten problém je generálny skúsenostný, vedomostný, ale hlavne problém politickej nenávisti a to je nový fenomén, ktorý sa objavil v tejto spoločnosti, ktorý tu doteraz nebol. Tá politická nenávisť prechádza do ľudskej nenávisti. Dôsledkom sú atentáty. Dôsledkom sú pokusy o atentáty. Dôsledkom je celá tá situácia na školách, v celej spoločnosti. To je dôsledkom tejto politickej nenávisti, ktorá sa mení na ľudskú nenávisť. Čiže nerobme si ilúzie v tejto chvíli, že oslovíš druhú stranu tým, čo si povedal, o to viacej si vážim tvoj apel na pomenovanie tých skutočností, ktoré v tejto spoločnosti existujú. Súvisí to s týmto materiálom, ktorý sa predkladá v parlamente a ja som veľmi rád, že o tom môžeme takto hovoriť. Pani poslankyňa, pán kolega. [10:08] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ďakujem za príspevok do rozpravy. Ja sa vrátim na začiatok a to, že ako si hovoril, že keď sa opozícii niečo páči, tak pochvália Slovenskú akadémiu vied a keď sa im niečo nepáči alebo im niečo chýba, tak skritizujú vládu Slovenskej republiky. Ja tomu hovorím, že kritika pre kritiku. A to je taká násilná kritika, že jednoducho musia hľadať akékoľvek chyby, len aby skritizovali tú podľa nich hrôzovládu, len aby vlastne ju ošpinili, špinili a tak ďalej a tak ďalej. A ja som sama zvedavá, že či teda podporia Víziu Slovenska 2040, keďže stále sa chvália tým, aké je to nebodaj podobné s ich Treskom a dookola o tom hovoria a teda, že či nakoniec naozaj za to zahlasujú, keď to má byť teda podľa nich také podobné. Inak by to nedávalo logiku. A čo sa týka toho rozporu alebo nerozporu s víziou, ja sa domnievam, že práve Progresívne Slovensko je v rozpore s touto víziou ohľadne už len tej suverenity Slovenska, keďže oni by vykorenili zo Slovenska vôbec to právo veta a majú to aj pomaly v programe. Takže, ďakujem ti ešte raz. Poslanec D. Ja som najmladšie zvolaným. [10:10] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zvoleným poslancom a chcem diskutovať o [10:10] Andrej Danko Pán poslanec Macášek. [10:10] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Marián, ja to tiež vnímam tak, ako si to zadefinoval hneď na začiatku, že kritika alebo teda vyjadrovanie opozície k vízii 2040 je pliecka plytká a taká falošná, pretože v čase, keď mohli pripomienkovať a tvoriť sa podieľať na tvorbe vízie, tak sa nezúčastnili a teraz pripomienkujú. Teraz rozprávajú o tom, čo by tam doplnili a čo je nevhodné alebo čo by bolo treba zmeniť. Rovnako som rád, že si pripomenul výhody vstupu Slovenska do Európskej únie. V čase, keď sme vstupovali, aké výhody to prinieslo pre občanov Slovenskej republiky. Na druhej strane som rád, že si pomenoval aj riziká, ktoré súvisia so súčasným riadením Európskej únie, pretože vzdanie sa veta skutočne môže spôsobiť veľké problémy na suverenitu nielen Slovenskej republiky, ale aj ostatných štátov Európskej únie. Pán poslanec Kéry [10:11] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou. Ja budem reagovať len na pani poslankyňu Kleinert, na pána poslanca Dostála. Pani poslankyňa, ja na vás oceňujem, že ste sa snažili byť vecná, lebo častokrát niekedy dávate prednosť škodlivým emóciám a žlčovitosti. A, ak ste ma počúvali, tak na Slovensku je miesto pre akýkoľvek politický názor či svetonázor a snažil som sa to zdôrazniť aj pri mojom vystúpení. Ja nemám nenávisť voči tým, ktorí obhajujú témy trebárs LGBTI. Ale vy musíte rešpektovať môj názor, že som bol ovplyvnený výchovou mojich rodičov, že som žil v takej rodine a v takej rodine sa snažím žiť a vychovávať aj moje dcéry. Ale prečo vy sa snažíte voči nám používať naozaj veľmi tvrdé zbrane? Veľmi tvrdé zbrane. To, čo je dnes normálne, sa snažíte považovať a dávať do verejnosti za nenormálne, ale to tak nie je. A prosím vás, ešte raz opakujem. Vyhrajte voľby, zostavte vládu, nájdite tu 90 hlasov a zmeňte si ústavu. A ja, napriek tomu, že budem smutný, budem to rešpektovať. Pán poslanec Dostál. Viete, ťažko debatovať o zahraničnej politike s človekom, ktorý má čierno-biele videnie. Vy nemáte absolútne žiadny elementárny nadhľad a bez toho sa jednoducho o zahraničnej politike nedá debatovať. Keby ste ma počúvali ušami, tak by ste zistili, že som kritizoval aj Ruskú federáciu za porušenie medzinárodného práva. Ale pýtam sa vás, našli ste vy niekedy odvahu kritizovať Spojené štáty, trebárs za inváziu do Iraku alebo bombardovanie bývalej Juhoslávie bez mandátu OSN alebo to, čo stvára Izrael v Palestíne? Nenašli ste, keď vždy jednoducho nie je chlap. [10:13] Andrej Danko Poslanec Hazucha [10:13] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Vážení páni predsedajúci, dámy kolegyne, páni poslanci. S veľkým záujmom som si aj zvedavosťou prečítal predkladaný dokument Vízia Slovensko 2040. Priznám sa, že som mal k nemu mnoho očakávaní, ktoré sa niektoré naplnili, niektoré len šťastie a niektoré vôbec. Rád by som začal tým, čo je spomenuté v úvode, ale tiež je táto téma pretkaná celým dokumentom. Môže sa zdať trošku všeobecná, abstraktná, ale pre mňa dôležitá. Spomínaná je s pojmami spolu s pojmami ako Naplnili niektoré len šťastie a niektoré vôbec. Rád by som začal tým, čo je spomenuté v úvode, ale tiež je táto téma predkaná celým dokumentom. Môže sa zdať trošku všeobecná, abstraktná, ale pre mňa dôležitá. Spomínaná je spolu s pojmami ako odolnosť, súdržnosť, posilňovanie súdržnosti a bezpečnosti, vlastenectvo, národné tradície, spoločný príbeh, súdržná spoločnosť, ale aj ochrana a rozvíjanie rozmanitosti, tolerancia, solidarita, uznávanie rôznorodosti ako hodnoty, inklúzia. Niekedy sa mi tieto pojmy zdajú antagonistické alebo negujúce sa pri dosahovaní navrhovaných cieľov. Predložený dokument sa vo svojich východiskách nezameriava predovšetkým na predbežné a časťou spoločnosti žiadané formovanie hodnotového a vzdelanostného porozumenia v spoločnosti. Autori reagujú na aktuálnu spoločenskú realitu, ktorá sa vyznačuje výraznou národnou názorovou rozdelenosťou a prebiehajúcou premenou sociálnych a kultúrnych štruktúr. Kultúrnym, morálnym a mediálnym úpadkom, rozkladom rodiny, scitlivovaním obyvateľstva voči, nazvem to, klinickým odchýlkam od normálu ako k normálu. Umelo vytváranou rozmanitosťou, migráciou ako jediným možným alebo preferovaným riešením. Aj keď chválim, že v dokumente je vždy uvádzaná migrácia ako riadená migrácia, čo má silné pozitíva, ale i riziká. A príkladov je v Európe aj v Amerike dosť. Charakteristickým znakom navrhovaných riešení a opatrení je riešenie dôsledkov, čiže prejavov týchto spoločenských zmien, namiesto hlbšej analýzy ich príčin a návrhov riešení ich predchádzaniu. Jeden príklad na ilustráciu: v dokumente sú viackrát spomenuté jednorodičovské rodiny. Je na ne vždy poukazované v kontexte, že spoločnosť im nedáva dostatok šancí a príležitostí a potrebnú pomoc, s čím možno súhlasiť, a často sa navrhujú rôzne riešenia aj v tomto dokumente. Nikto však nechce riešiť príčinu tohto stavu. Nikto nemá záujem o prevenciu. Veď prirodzená rodina nie je jednorodičovská, ale dvojrodičovská. Kde sú príčiny, že nám tento fenomén v spoločnosti rastie? Nedá sa aspoň šťastie zväčšiť? Veď asi najlepšia pomoc jednorodičovskej rodine je, aby vôbec nevznikla ako jednorodičovská. Veď žiadna rodina predsa nevznikne ako jednorodičovská, vzniká delením alebo rozkladom tej dvojrodičovskej. Dámy, keď vystupujete vy, žiadate si vždy pokoj. Prosím, kľud, ale pán poslanec vystupuje, pani poslankyne. Pán poslanec, nech sa páči. Dokument kladie dôraz najmä na hospodárske a vecné podstaty rozvoja. Pre komplexné porozumenie hlbších väzieb spoločnosti a človeka však v dokumente chýba širší duchovný, myšlienkový a kultúrny základ. Ten by umožnil objasniť vzťahy medzi chýbajúcou spolupatričnosťou s vlastným štátom, oslabeným vnímaním národných a spoločenských hodnôt a neustálymi premenami školstva. Tieto javy totiž môžu úzko súvisieť s následným odchodom vzdelaných ľudí do cudziny, znížením motivácie vrátiť sa späť do vlasti, oslabovaním tradičného rodinného zázemia či s postupným starnutím našej spoločnosti. Slovenská republika v súčasnosti čelí výzve jasnejšieho vymedzenia svojho vlastného kultúrneho smerovania, pričom sa vo verejnom priestore často prejavuje priame preberanie vonkajších cudzích vzorov. Z tohto dôvodu je opodstatnené otvoriť hlbšiu odbornú a spoločenskú rozpravu s cieľom presnejšie pomenovať jedinečné hodnoty slovenskej kultúry a určiť, ktoré sme ochotní vplyvom vonkajších globálnych podmienok meniť a ktoré nie. Ktoré si chceme bezpodmienečne zachovať, lebo stáročia sú súčasťou nášho národa a našej identity. Tieto spoločne dohodnuté zásady by mohli nájsť svoje trvalé vyjadrenie v materiálnom hodnotovom dokumente našej národnej kultúry. Predložený materiál venuje väčšiu pozornosť podpore tých zložiek našej spoločnosti, ktoré čelia zložitej životnej situácii, vrátane neúplných rodín či ľudí na okraji spoločenského diania. Pre dosiahnutie celospoločenského súladu by bolo vhodné nájsť rovnováhu medzi pomocou odkázaným skupinám a podporou pre tých, ktorí tvoria samotný ekonomický základ našej spoločnosti. V moderných dokumentoch mám dojem, že na túto časť spoločnosti sú vždy kladené iba požiadavky na solidaritu, na toleranciu, ale nejdú ruka v ruke aj s rastom a napredovaním tejto časti spoločnosti, ktorá na svojich bedrách nesie celú tú ťarchu fungovania spoločnosti a tiež má svoje limity. Dôsledkom je stenšovanie tejto vrstvy, čo si určite z nás nikto nepraje. Dokument kladie dôraz na podporu osobných identít a odlišností na úkor spoločných hodnôt. Ten môže podľa odborných názorov sťažovať budovanie pevnej spolupatričnosti a súdržnosti celej našej spoločnosti. Preto by sme mali stavať na jasných a rešpektovaných kultúrnych vzorcoch, morálnych zásadách, spravodlivosti, úcte a na hlbšom porozumení našich spoločných dejín. Súdržnosť sa spravidla opiera o silný spoločný základ, ktorý zatiaľ nemáme stanovený, prípadne o spoločnú obranu pred naliehavými celosvetovými hrozbami. Skutočným zdrojom sily Slovákov by nemala byť vzájomná, by mala byť vzájomná jednota. Táto jednota presahuje rozmanité životné osudy jednotlivcov a spája aj Slovákov žijúcich v cudzine. Opäť oceňujem, že autori navrhli užšiu spoluprácu so slovenskou diaspórou, aj keď som ešte neprišiel na chuť tomuto slovnému spojeniu, ale tento návrh považujem za vysoko prospešný a pozitívny. V kapitole o spoločnosti sa často uvádza rozmanitosť ako realita alebo povinnosť. Podľa medzinárodného hodnotenia a uznávania autorov, ak v štáte žije do 15 % obyvateľov hlásiacich sa k národnostným menšinám, znamená to nízku rozmanitosť a vysokú homogenitu. Do tejto skupiny ešte nedávnej minulosti patrila aj Slovenská republika, teraz je tak za hranou. Prínosy a úspechy slovenského národa v obdobiach s vysokou mierou národnostnej homogénnosti sú v našich dejinách jasne zreteľné. Aj v náročnom povojnovom období dokázalo 3,5 milióna Slovákov vlastným úsilím zabezpečiť obnovu a rozvoj vlasti bez dôrazu na rozmanitosť. Otázka je, do akej miery môže vysoká miera tolerantnosti ovplyvniť zachovanie tradičných hodnôt a noriem, ktoré dlhodobo tvoria základ konzervatívnej časti slovenskej spoločnosti. V súčasnosti sa na Slovensku prejavuje rozmanitosť skutočne vypuklo. Stavajú sa napríklad pamätníky pochybným iredentistickým historickým osobám, pamätníky slovenským osobnostiam sú poškodzované a bráni sa v ich výstavbe, otvárajú sa historické dokumenty tvoriace slovenskú štátnosť, existuje tu požiadavka právnych základov menšinových autonómnych samospráv. Jej realizácia by výrazne oslabila našu štátnosť. Súbežne vznikajú alternatívne právne združenia zlučujúce samosprávy na princípe národnosti. A v zálohe sú ďalšie a ďalšie menšinové požiadavky so zahraničnou vládnou podporou. Zvládneme aj takúto rozmanitosť? Aj tu je vhodná tolerancia? Kde sú hranice tej tolerancie? Existujú vôbec? Toleranciu si často vyžadujú práve tolerancie neschopní a netolerantní. Dokážeme ich rozoznať v spoločnosti? Druhá oblasť, ktorá mi je veľmi blízka a je v predloženej vízii veľmi často spomínaná, najmä v súvislosti so životným prostredím, globálnou zmenou klímy, suchom i povodňami, energiami, prírodnými zdrojmi, poľnohospodárstvom a zabezpečovaním výroby potravín, kvalitou života, základnými ľudskými potrebami a podmienkou pre akýkoľvek život. Vo všetkých týchto oblastiach je kľúčová voda. Slovensko nemá veľa surovín, nových zdrojov, bohatstvo jeho územia bolo ťažené a vyťažené už pred stáročiami. Vodu však ešte máme a podliehame ilúzii, že jej máme dostatok, že sme vodným Kuvajtom Európy. Nedoceňujeme jej hodnotu aj preto, lebo je na Slovensku lacná. A čo je lacné, nie je vzácne. V tomto prípade opak je však pravdou. Napriek tomu, že si myslíme, že máme vody dosť, tento extrémne suchý rok nám ukázal, že aj na Slovensku môže byť nedostatok vody, aj pitnej, a môže to byť vážny problém. Aj keď zatiaľ, chvalabohu, len lokálne, ale nie v malej miere. Situácia sa však môže opakovať a pravdepodobne sa aj opakovať bude so suchom a problém môže narastať. Preto som očakával väčšiu pozornosť autorov tejto problematike, ale zároveň významnému zdroju energie, suroviny, ale aj prostrediu na výrobu potravín, aj rekreácie a pobytu v prírode. Vytváranie podmienok pre dostatok vody, najmä jej záchytom, udržaním v krajine a v pôde, zabránením jej zbytočnému odtoku, ale i erózii pôdy či hospodárskym škodám pri povodniach je nesmierne širokospektrálne. Ich riešenia však majú skoro vždy pozitívny dopad aj na mnohé iné ďalšie oblasti života. Niektoré si dovolím spomenúť. Myslím, že sa nemýlim, že všetky vodné nádrže, vodné diela a údolné vodné nádrže pre vodárenské účely boli postavené v minulosti, prevažne v minulom režime. Ten ale začínal zároveň aj povojnovou obnovou krajiny a netrval oveľa dlhšie ako teraz kapitalizmus. Je to 41 rokov verzus 37 rokov. Niektoré diela sa síce ukončili už v tejto dobe, ale rozpracované a započaté boli pred rokom 89. Možno som nejaké opomenul, no nič to nemení na veci. Očakával som vo vízii podporu a nabádanie k takýmto riešeniam. Mali by sme mať ambíciu stavať aj ďalšie vodné diela. Zachytávajú a udržujú obrovské množstvá vody. Dajú sa energeticky využiť tieto vody. Môžu byť zdrojom pre prepotrebné závlahy. Ovplyvňujú mikroklímu regiónu. Pomáhajú regulovať toky a zabraňovať škodám pri extrémnych lokálnych zrážkach a následných povodniach. Pomáhajú ekosystému a zvyšujú biodiverzitu. Podľa mňa by mali byť navrhované v takýchto dokumentoch. Budovanie údolných vodných nádrží pre vodárenské účely je podmienkou pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry, o ktorej sa tu často hovorí, a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Podzemné vodné zdroje možno poskytujú kvalitnejšiu vodu s menšou potrebou úpravy, ich budovanie je možno aj lacnejšie. No mnohým obciam, ktoré majú takéto zdroje dneska v súčasnosti, tak toto roku tie zdroje vyschli. Nie všade sú podmienky, ako má Žitný ostrov. Údolné vodné nádrže majú lepšiu možnosť záchytu zimnej vlahy, ktorá nie vždy je schopná dostať sa až do podzemných vôd, lebo aj tej zimnej vlahy je už málo. Ďalšou veľmi žiaducou formou záchytu vody je posilniť jej vsakovanie do pôd. Všetkých pôd. Rýchlejšiemu a silnejšiemu vsakovaniu veľmi napomáha množstvo organických látok v pôde. Ich množstvo sa znižovaním stavov dobytka, a teda aj maštaľného hnoja ako zásobného hnojiva a zdroja živín, znižuje a je nahrádzané umelými pohotovostnými živinami. Tie však nezlepšujú štruktúru pôdy. Skôr naopak, teda nezlepšujú podmienky pre vsakovanie vody do pôdy. Význam je však aj reverzný. Organické látky vodu viažu. Dávajú ju dlhšie k dispozícii koreňovým systémom rastlín a výrazne znižujú odpar vody z pôdy. Pri opisovaní globálnych rizík sa nespomenula napríklad snaha Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie, ako obilnica Európy výrazne ovplyvní naše poľnohospodárstvo a jeho ekonomiku. Jednou z ciest, ako reagovať na toto, je zvýšený podiel špeciálnej rastlinnej výroby, spomínal to tu minulý týždeň aj pán minister pôdohospodárstva, ktorá má tiež vyššie nároky na vodu. Teda sú potrebné zdroje vody na závlahy. Ale aj nárast živočíšnej výroby, aspoň na úroveň spred roka 89. A to by vytvorilo predpoklady aj na zvýšenie tvorby organiky, ktorú by bolo možné zapracovať do pôdy s vyššie spomenutými efektmi, vyšším vsakom a nižším výparom vody, teda záchytom a využitím vody v krajine. Okrajovo sa autori dotkli aj tohto problému aj návrhom na zníženie intenzity využívania, po mojom až drancovania, ornej pôdy, čo je v súlade s tým, čo som vyššie uviedol. V dokumente je spomenutá aj podpora výsadby zelene v mestských aglomeráciách ako možnosť zmiernenia horúčav súvisiacich so zmenou klímy. Je spomenuté, že stromy dokážu schladiť prostredie o 4 až 5 stupňov. Očakával som však apel vyššej úrovne. Apel na zníženie ťažby dreva z našich lesov. Je spomenutá aj podpora výsadby zelene v mestských aglomeráciách ako možnosť zmiernenia horúčav súvisiacich so zmenou klímy. Je spomenuté, že stromy dokážu schladiť prostredie o 4 až 5 stupňov. Očakával som však apel vyššej úrovne. Apel na zníženie ťažby dreva z našich lesov. Chápem, čo je hospodársky les. Na čo je určený a netvrdím, že máme urobiť bezzásahové pralesy. Avšak les je unikátne prírodné spoločenstvo. Mali by sme mať rýchlo ambíciu ťažiť len toľko dreva, koľko naše hospodárstvo dokáže spracovať a finalizovať vo výrobkoch. Očakával by som návrh v tomto dokumente na zákaz vývozu drevnej hmoty alebo neodporúčanie, ako aj surového reziva do zahraničia. Ak zahraničie má dopyt po surovine a vie ju spracovávať a finalizovať, možno by bolo dobré vytvoriť mu podmienky na spracovanie našej suroviny na našom území našimi ľuďmi. Je podľa mňa veľmi primitívne vyvážať z krajiny posledné zvyšky kvalitnej suroviny a voziť späť hotové výrobky prevažne z odpadu tejto suroviny. 35 rokov sme tento známy stav nedokázali vyriešiť. Nechceli autori aspoň upozorniť naň? Určite by tým sa znížila intenzita ťažby a napomohlo by to záchytu vody v prírode, pôde, nasýcovaniu spodných vôd a zníženiu vplyvu horúčav. Les má veľmi vysokú akumulačnú schopnosť vody. Zabraňuje zvýšenému odtoku pri vyšších zrážkach a v súvislosti so zdravým životným prostredím spomína sa v dokumente aj uhlík a nízkouhlíkové zdroje. Lesný ekosystém, zdravý a vitálny les dokáže zachytávať obrovské množstvo uhlíka a transformovať ho buď na drevo, žiadané v hospodárstve, alebo ho zabudovávať do pôdy. Lesné spoločenstvo to dokáže päťkrát účinnejšie ako umelé, neprirodzené stromové výsadby. Chrániť lesné spoločenstvá pred nadmernou a málo efektívne využitou ťažbou má význam aj z hľadiska záchytu a akumulácie vody aj z iných významných, pomenutých hľadísk. Je ešte mnoho riešení a ciest k zlepšeniu vodnej bilancie Slovenska. Ale chcem dať priestor aj ďalším kolegom. Môj príspevok, prosím, aj autori, aj navrhovatelia, neberte ako kritiku, ale skôr vyjadrenie mojich očakávaní. Rozumiem významu slova vízia a preto nič nepovažujem za stratené, lebo je šanca a priestor v ďalšom dokumente Stratégia SLOVENSKO 2040 aj mnou uvedené veci detailnejšie rozpracovať. Ak budú chýbať aj v ňom, potom sa môžem odvážiť vystúpiť s mojou subjektívnou kritikou. Na záver: národ je podmienkou pre štátnosť. A voda je podmienkou pre život. Venujte, prosím, autori stratégie, vyššiu pozornosť v pripravovanej stratégii, lebo si ju zaslúžia. Ďakujem pekne. Poprosil 123 [10:32] Andrej Danko Ďakujem veľmi [10:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Zatlieskali vám vaši kolegovia. Ale ja som, keď som ja som vás pozorne počúval. Vy ste kritizovali stratégiu. Teda víziu stratégie. Vy ste to kritizovali. Mne sa veľmi páčila tá veta, keď ste povedali, že je primitívne vyvážať naše drevo a privážať výrobky z dreva. To bolo úžasné. Ja sa vás chcem spýtať, pán Hazucha, čo teda ste urobili preto a robíte preto, aby sa nevyvážalo naše drevo, aby lykožrút, nebudem ho menovať, ktorý bol obžalovaný, tu nemohol kšeftovať na dreve, aby sa nekšeftovalo na našom dreve. Čo ste urobili? A v septembri sa prijala novela zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a táto novela súvisela s prípravou na spoluprácu so Spojenými arabskými emirátmi vrátane závlahových systémov a manažmentu vôd. Vy ste za to hlasovali. A ja, keď som vás krásne tu počúval, ako vy chcete zachrániť slovenskú vodu, ako vy milujete slovenskú vodu. Ako vy chcete, aby slovenská voda zostala slovenská, tak, pán Hazucha, spytujem sa vás, ako človeka, ktorý chodil na halickú motorkáreň a vtedy ste hovorili, že som skvelý človek, ale odkedy sme v parlamente a vy ste na Ficovej strane, ja som na strane úplne opačnej, tak sa vás pýtam, ako ste vy mohli po tomto vystúpení, po tomto vystúpení, čo ste tu rozprávali, ako ste mohli hlasovať za to, aby sa naša, naše, naša voda dostala do rúk Arabom. Ja tomuto nerozumiem. Toto mi, prosím vás, vysvetlite. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hazucha, ďakujem. [10:34] Andrej Danko Pekne [10:34] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Bol len jeden, jedna faktická. Pán Bročko, nikdy som vás nejako neurážal, takže s tým Haličom neviem, prečo to spomínate. Boli to dobré akcie. Doteraz to môžem potvrdiť. Tá prvá časť teda, že som kritizoval tento problém, ako som povedal, je v slovenskej spoločnosti s lesmi. Tridsaťpäť rokov každý, kto robí s drevom, a tým nemyslím manuálne robotníkov v lese, sú veľmi bohatí ľudia. Kritika toho, čo som povedal, a respektíve myšlienky, ktoré som uviedol, sú tiež staré tridsaťpäť rokov. Aj vy ste vládli. No, že povedzte, čo ste voči tomu urobili, aby sa to nedialo. Pri každej možnej príležitosti hovorím o zvýšenej ťažbe a zbytočnom vývoze do zahraničia. Keď máme potrebu ťažiť a máme dostatok drevnej hmoty, ako som povedal, z hospodárskych lesov, tak ju finalizujme doma. Nevyvážajme surovinu. Žiaľ, doteraz sa to nepodarilo nejakým spôsobom zvrátiť. A v druhej časti otázky som naozaj nerozumel. O tej vode som nerozumel teda. Takže, čo sme predali? Ďakujem pekne. Pán poslanec Krúpa. [10:36] Andrej Danko Nie v sále. Pán poslanec Sabo nemá minúty k dispozícii na vystúpenie, už klub Progresívneho Slovenska, pán poslanec Vančo takisto nie. Pán poslanec Galek [10:36] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno. Ďakujem za možnosť vystúpiť k vízii 2040 a začnem hneď slovami pána poslanca Kéry, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že radšej zlý mier ako dobrá vojna. No, toto heslo mi naozaj pripomína to známe príslovie, že je to síce ďalej, ale zato horšia cesta. A toto je presne ten prístup tejto vlády k vízii 2040, ktorú si chcel Robert Fico nejakým spôsobom prilepiť a priniesol ju aj sem do parlamentu. Lenže naozaj na napísanie takejto vízie autorom úplne stačilo urobiť zoznam toho, čo táto vláda robila 3 roky a jednoducho napísať presný opak ako riešenia. Pán predseda Wenhardt sa venoval vo svojom vystúpení, a to priamo tu v parlamente, aj jadrovej energetike, ktorú teda považuje za akýsi pilier energetickej bezpečnosti Slovenska aj do budúcnosti a vypichol tam aj slabiny, ktoré tento pilier má. Spomínal najmä vzdelanosť, pretože naozaj chýbajú nám vzdelaní ľudia. Chýba nám toho samozrejme omnoho, omnoho viac vrátane toho dodávateľského reťazca. A takisto aj toho pokračovania alebo tej vízie samotnej s týmto projektom, pretože podľa mňa tou najväčšou slabinou tohto projektu je práve táto vláda. Ten projekt sme v roku 2020 po nástupe na Ministerstvo hospodárstva našli v stave klinickej smrti. Jednoducho bol to pán minister Žiga, ktorý absolútne, absolútne odignoroval akékoľvek ďalšie potrebné kroky. Museli sme kvôli tomu narýchlo meniť atómový zákon. Musela sa tam vypracovať žiadosť o umiestnenie stavby. To bola niekoľkotisícstranová dokumentácia. No a potom prišiel Robert Fico. Čo urobili teraz s týmto projektom za tie ďalšie tri roky? Tak podpísali nezáväzné memorandum so Spojenými štátmi. Ministerka hovorí, že také isté môžu podpísať s kýmkoľvek ďalším. Robert Fico sa odfotil s Donaldom Trumpom. No a dnes, prosím pekne, dnes na vláde leží jeden dokument, ktorým idú z tohto projektu vyhnať doslova do písmena firmu, ktorá tento projekt ťahala od začiatku. A idú im vyplatiť 190 miliónov € zo štátneho rozpočtu. Jednoducho len preto, aby sa Ficovi nemal kto pozerať na prsty. A to hlavne preto, že v tom budúcoročnom rozpočte, ktorý sme zatiaľ nevideli, ale som na 99 % presvedčený, že to tak bude, tam bude svietiť jedna položka, a to 300 miliónov práve na tento nový jadrový zdroj. V čase konsolidácie. Áno, počujete dobre. 300 miliónov na to, aby mohol tento projekt bez ČEZ-u pokračovať. A prečo? Alebo na čo? No presne na to isté, na čo pán Taraba potrebuje 60 miliónov v prípade Malinca. Jednoducho rozdať kamarátom. A čo bude z tohto projektu, tak po voľbách, to im je naozaj úplne jedno. To, čo malo byť základom našej energetickej bezpečnosti, energetickej stratégie, jednoducho bude po týchto troch, respektíve štyroch rokoch Roberta Fica mŕtvym projektom. Skrátka, prázdna schránka, presne tak, ako sme tento projekt našli v roku 2020. Ja sa preto ani nečudujem pánovi predsedovi SaS-ky, pánovi Wenhardtovi, že z tej záverečnej ďakovačky vynechal Roberta Fica. Pretože veľmi dobre si uvedomuje, že pokiaľ tu bude Fico pri moci, tak práve z tejto vízie bude iba obyčajný zťap papiera. Ďakujem. Pán poslanec Fajč. [10:40] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galek, myslel som si, že budete tú víziu nejakým spôsobom posudzovať. Po jednotlivých častiach, možno tak, ako to robil pán Gazucha. Ale vy ste sa sústredili len na to, akým spôsobom tu označiť, že je problém akadémie so zadávateľom spracovania vízie. Plus ďalšie veci, ktoré nesúvisia dohromady s víziou. A viete, ja som na nikoho tu alebo voči nikomu nebol osobný, ale ja, keď vás počúvam, tak mi vždy príde na rozum tie vaše postoje z rokov 2008 – 2009, keď sa rozhodovalo o tom, že sa musia dostavovať Mochovce, a označovali ste teda vtedy tú vládu Roberta Fica, že pácha vlastizradu. Áno, v tomto pléne ste už povedali: „Áno, mýlili sme sa.“ Takže ja tie vaše vyjadrenia, ktoré máte, beriem pod dojmom tých vašich objektívnych hodnotení jednotlivých skutočností. Ďakujem. Pán poslanec Galek. [10:42] Andrej Danko pán Fajnor [10:42] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, v rokoch 2008 – 2009 som v politike naozaj ešte nebol. Vtedy dokonca neexistovala ani SaS-ka, takže neviem, o akých vyjadreniach to hovoríte. Ale čo sa týka toho, že som sa vyjadroval iba k jednému jedinému bodu, no, bohužiaľ, vy ste skrátili rozpravu. Jednoducho máme nový rokovací poriadok a naozaj toho času nie je nazvyš, že chcem nechať priestor aj kolegom. Ďakujem. [10:42] Andrej Danko Pán poslal Dušenka. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé [10:42] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia. Na začiatok pár slov aj k tomu celému procesu vzniku vízie 2040. Naozaj je to súčasná vláda, ktorá si pripisuje zásluhy, že práve oni sú tí, ktorí prišli s nápadom nechať si vypracovať túto víziu. Avšak minulý týždeň sme na ústavnoprávnom výbore mali štátnu tajomníčku pani Alenu Sabelovú, ktorá jasne povedala, že tá myšlienka a ideá neprišla z hlavy Roberta Fica, ani žiadneho z koaličných poslancov, ale bola to výslovne požiadavka členov Hospodárskej a sociálnej rady. Práve oni boli po troch rokoch štvrtej Ficovej vlády tak zúfalí z nepredvídateľného podnikateľského prostredia. Z toho, ako sa tu zákony menia zo dňa na deň. Veľakrát v neprospech podnikateľov. Že si doslova vyžiadali, vyprosili nejakú víziu, nejaký rámec, akým spôsobom chce Slovenská republika napredovať. Sami jasne povedali, že jednoducho ekonomika stagnuje. Ukazujú to všetky štatistiky. V rebríčkoch od prvého po posledný sa prepadáme na chvost, tak si vyžiadali nejakú víziu a Robertovi Ficovi to prišlo veľmi vhod. Šťastím v nešťastí je naozaj to, že to nevyrábala táto vláda, ale že to zverili do rúk Od prvého po posledný sa prepadáme na chvost, tak si vyžiadali nejakú víziu a Róbertovi Ficovi to prišlo veľmi vhod. Šťastným nešťastím je naozaj to, že to nevypracovala táto vláda, ale že to zverili do rúk akademikom zo Slovenskej akadémie vied. Toľko teda na úvod. Zároveň veľmi zaujímavou informáciou bolo, že tá vízia alebo požiadavka na vypracovanie vízie súvisí aj s tým, akým spôsobom sa v budúcnosti budú prerozdeľovať eurofondy. Pani Stanka, tajomníčka, vyslovene povedala, že najbližšie rozpočtové obdobie bude úplne iné ako všetky predošlé. Že už to nebudú peniaze zadarmo, ako boli štyri Ficove vlády zvyknuté doposiaľ, ale že to bude robené obdobnou formou, ako je robený plán obnovy. Že to už nebudú na jednoduché projekty, ale tie financie budú viazané na konkrétne reformy a merateľné výsledky. Preto si Róbert Fico nechal vypracovať túto víziu, takže žiaden jeho nápad, ale požiadavka zástupcov Hospodárskej a sociálnej rady, ktorí už boli po troch rokoch naozaj zúfalí s tým, ako Slovenská republika nielenže stagnuje, ale kráča späť. Spomenula, že za 20 rokov bolo v platnosti 1000 akčných plánov na Slovensku. Za posledných 20 rokov 1000 akčných plánov. Skúste sa zamyslieť, kto ostatných 16 rokov z tých 20 vládol. Áno, bol to Róbert Fico a jeho družina. 1000 akčných plánov zredukoval ich na 217. Takže to len na dokreslenie toho, v akom stave vznikala táto vízia. No a viacerí kolegovia aj predo mnou veľmi správne poznamenali, že tým základným predpokladom, a spomínal to aj pán predseda SAV, je, že tá samotná vízia je len kusom papiera. A tú realitu nezmení. Na to, aby sa niečo na Slovensku zmenilo, sú potrebné konkrétne kroky. No, hovoril, že o 13 rokov budeme hodnotiť úspešnosť týchto reforiem podľa toho, či si mladá rodina bude môcť dovoliť vlastné bývanie alebo nie. No tak napríklad, poďme sa na to pozrieť. Bude Róbert Fico, dajme tomu, sťahovať z Národnej rady novelu zákona o trestnom poriadku, ktorým chce na neviem koľký pokus umlčať kajúcnikov a príde s nejakou reálnou pomocou pre mladé rodiny, ako si zabezpečiť vlastné bývanie? Vo vízii sa hovorí, že chceme demokratické Slovensko. Dobre, tak ide vláda stiahnuť novelu volebného zákona, ktorým ide zrušiť voľbu poštou? Že chceme právny štát. Tak ide stiahnuť tú novelu trestného poriadku? Napríklad, ide opraviť trestné kódexy tak, ako boli v minulosti nastavené, aby naozaj postihovali zločincov, daňových podvodníkov a podobne? Alebo nechá aj naďalej v platnosti predpisy, ktoré do 20 000 € nebudú trestať daňové podvody. Ide vraj, alebo vízia hovorí, že sa chce zlepšiť kvalita života všetkým, nielen niektorým. To je zrejme apel alebo taká narážka na slová Matúša Šutu Eštoka, ktorý povedal, že veď po troch rokoch súčasnej vlády sa niektorým, niektorým ľuďom žije lepšie. Nie, nemá sa žiť niektorým ľuďom lepšie. Má sa žiť všetkým ľuďom lepšie. No a aj pán predseda SAV apeloval, že vlastenectvo, ktorým sa tu mnohí koaliční partneri zastrájajú, nemá byť povrchné, nemá to byť o schvaľovaní zákonov v súvislosti so štátnou vlajkou, vešaním štátnych vlajok alebo zavedením pamätného dňa vlajky. Ale tým vlastenectvom treba žiť. To nie sú reči, ako Róbert Fico posiela mladých bojovať na Ukrajinu. Alebo pán Bartek v televíznych diskusiách opozičných kolegov posiela do zahraničia, ak sa im tu nepáči. Viacerí koaliční kolegovia tu dnes hovorili, že je to vedecká práca, vedecká vízia. Treba to podporiť. No my tu takých vedeckých prác, ktorých výsledky by sme chceli poznať a prerokovať, máme viac. Nie tak dávno Slovenská akadémia vied pripravila štúdiu, ktorou mala potvrdiť alebo vyvrátiť zostatkové množstvá DNA, nejakých nebezpečných látok vo vakcínach. Vzala toto vláda na vedomie? Vo vízii sa apeluje na právny štát. Máme aktuálne neprekonané už dve správy generálneho prokurátora o tom, v akom stave je právny štát na Slovensku, o tom, akým spôsobom sa vyvíja kriminalita na Slovensku, ako sa trestá. Koalícia nebola schopná prerokovať správu Generálnej prokuratúry ani za rok 24, nieto ešte za rok 25. Vízia hovorí o podpore podnikateľského prostredia. Tak sa pýtam, idete rušiť transakčnú daň? Idete znížiť firemné dane? Majú sa férovo podporovať veda a inovačné projekty. No ja registrujem, že výskumné ústavy dostávajú drobné na vedeckú a inovačnú činnosť. Avšak, ak prídu žiadatelia, rôzne jednoosobové s. r. o.-čky, ktoré vzniknú pár mesiacov pred vyhlásením výzvy, tak pre nich sa desiatky miliónov nájdu. Sám aj predseda SAV v závere svojho vystúpenia apeloval, aby sme hľadali cestu. Ja hovorím, ak to myslíte vážne, tak hľadajme cestu. Môj návrh je, nenechávajte tú víziu odhlasovať zajtra na pozajtra. Nechajte to zatiaľ na neurčito. Neodhlasujte novelu trestného poriadku, ktorú tu máte. Nie stiahnuť, že si ju zaradíte do rokovania znova o pár týždňov, ale odmietnite ju. V rámci Občianskeho zákonníka predĺžte lehotu, kedy má vstúpiť do platnosti. Odmietnite novelu zákona o volebnom práve, ktorým idete rušiť voľbu poštou. A prineste sem naozaj tie zákony, o ktorých táto vízia hovorí. Aby ste nás aj deklarovali, jasne ukázali, že máte záujem tú víziu začať napĺňať. Nie o 3/4 roka, nie o rok. Nie nechať to na ďalšie vlády. Máme čas už aj teraz. Stačí viacero návrhov, ktoré sú aktuálne ešte, ktoré čakajú na preloženie, odmietnuť. Priniesť návrhy, o ktorých táto vízia hovorí. Nič jednoduchšie. Následne poďme potom hlasovať o tejto vízii. To bude úplne iné hlasovanie, aké vás čaká teraz. Sám predseda SAV vo svojom vystúpení hovoril, že pre napĺňanie tej vízie je dôležitá dôvera. No a aká dôvera tu panuje? Ani váš koaličný partner sa zatiaľ nechystá podporiť túto víziu. Ako môžeme hovoriť o dôvere, keď na celú diskusiu pri vlastne prvej príležitosti, kedy má opozícia možnosť k tejto vízii sa vyjadriť, nám určíte 6 hodín tuto v parlamente? Aká je toto dôvera? Akú dôveru a legitimitu má vláda, keď včera jej bol po 33 rokoch v parlamente odvolaný minister? V takomto období, po 16 rokoch vlád Róberta Fica, rok pred riadnym termínom volieb prísť s takouto víziou, nechať opozícii 6 hodín na diskusie, nemať zabezpečenú ani podporu koaličných partnerov? No toto nie je absolútne žiadna vízia, ale ja chcem všetkých obyvateľov na Slovensku ubezpečiť, že aj keď táto vízia nebude schválená, ako aj vravel predseda SAV, je to len papier. My v opozícii sa s drvivou väčšinou, ak nie aj so všetkými týmito myšlienkami, stotožňujeme. A môžem všetkých na Slovensku ubezpečiť, že po riadnych voľbách túto víziu začneme napĺňať. A nebudeme k tomu potrebovať tento papier ako figový list, ako zásterku od neschopnej a nedôveryhodnej Ficovej vlády. Ďakujem pekne. [10:55] Andrej Danko pán poslanec Pročko [10:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hovoril si o tom, že naši koaliční kolegovia v televízii vystupujú a krásne rozprávajú, nádherne rozprávajú o vízii. A spomenul si aj to, že máme dve neprerokované správy od generálneho prokurátora. No dôvod, prečo sú tieto správy neprerokované, je veľmi jednoduchý, pretože keby sa prerokovali tieto správy, tak v nich sa hovorí presný opak toho, čo hovoria páni v televízii. A to je to farizejstvo. To je to, že oni v televízii naozaj krásne rozprávajú. Gašpar je v televízii úžasný, milý. Veď on je ako Mojžiš. Ten jeho výraz, tá jeho tvár. Veď to je spása národa. No v tej televízii táto spása národa hovorí o tom, že on nemal by byť odsúdený, nie je odsúdený. Toto je ich vízia, vyviňovať sa z vecí, ktoré sa im dejú. A pán Gašpar je totálna krásna ukážka toho, ako zneužíva tuná Národnú radu na to, aby vždy a všade rozprával o tom, že on je nevinný, on nič neurobil a toto je ich vízia. Oni nemajú víziu ukázať Slovensku, že poďme do toho dobre, ale ich vízia je to, aby sme sa my, naši ľudia, a ja teraz hovorím v mene koalície, aby sme sa my, naši ľudia, mali dobre. Takže tie správy od generálneho prokurátora by jasne ukázali, že to, čo rozprávajú, nie je pravda. Pravý opak je pravdou. Mám poslať SMS? Ďakujem. [10:57] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dušenka, len niekoľko informácií. Nie je pravda, že na Hospodárskej a sociálnej rade došlo k návrhu na spracovanie vízie. Ale bolo to na Stálej konferencii cielov spoločenského dialógu, je taká na základe deklarácie, kde sa zamestnávatelia aj odbory, aj priemyselné zväzy zhodli s premiérom na tom, že Slovensko nemá platnú víziu a bolo by dobré, keby sa na takomto strategickom dokumente začalo pracovať. To len pre informáciu. Ďalej, čo sa týka realizácie vízie, realizácia vízie nastáva spracovaním stratégie. Neberte, prosím, víziu ako dokument, ktorý z hľadiska svojej webovej stránky je na nejaké plnenie. Vízia, ešte raz opakujem, sa začne realizovať prácami na stratégii, ktoré sa samozrejme už začínajú tým, že sa vízia prerokovala. Asi toľko, ďakujem. Pán poslanec Dušenka. [10:58] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za obe faktické poznámky. No, či to bolo na Sociálnej rade alebo na nejakom inom fóre, sám ste, pán Fajč, potvrdili, že tá iniciatíva vyšla z Rady zamestnávateľov a to len potvrdzuje to, že tri roky jednoducho tápal, tri roky cítia na vlastnej koži, ako sa tu významne zhoršuje podnikateľské prostredie, že každý mesiac tu jeden veľký zamestnávateľ ohlási hromadné prepúšťanie, nové investície sem absolútne neprichádzajú. Takže tá myšlienka bola od zamestnávateľov, zamestnávateľských zväzov a bolo to reakcia na katastrofálne podnikateľské prostredie na Slovensku. Zarovno nie. Čiže vízia je len dokument, nie je to nejaká stratégia konkrétna. Ako som vravel, pani Sabolová potvrdila, za ostatných 20 sme tu mali viac ako 1000 akčných plánov a tie akčné plány sú už konkrétne. To nie sú vízie, to sú konkrétne veci, ktoré sa skrátka absolútne nenapĺňali. No a tú víziu, ja si myslím, že vládna koalícia Ako som vravel, pani Sabolová potvrdila, za ostatných 20 sme tu mali viac ako 1000 akčných plánov a tie akčné plány sú už konkrétne. To nie sú vízie, to sú konkrétne veci, ktoré sa skrátka absolútne nenapĺňali. No a tú víziu, ja si myslím, že vládna koalícia predstavila včera v tom najlepšom možnom svetle, keď sa nijakým spôsobom nezastala ministra Tarabu. A spolu s koaličnou SNS bol odvolaný minister tejto vlády prvýkrát v parlamente po viac ako 33 rokoch. To je najlepšia vízia pre Slovensko a zároveň aj smer, akým by ste mali v nasledujúcich týždňoch pokračovať ďalej. Aby táto vláda naozaj podala demisiu, hodila uterák a nechala Slovensko konečne sa nadýchnuť. [11:00] Richard Raši Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [11:00] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, debatujeme o dokumente Vízia Slovensko 2040 s takým podtitulom, aby sa teda v tom roku 2040 ľuďom na Slovensku lepšie žilo. Ja by som sa pozastavil pri tých slovách žilo a ľuďom. Teda na to, aby sa táto vízia mohla napĺňať, tak je potrebné, aby tu žili nejakí ľudia. Podľa všetkého už aj z hľadiska zotrvačnosti tu nejakí ľudia v roku 2040 budú žiť, ale, ak hovoríme o ľudskom živote, tak mňa nedávno vlastne tak trochu prekvapilo, že som si uvedomil, že naša najmladšia dcéra, ktorá sa narodila v roku 2009, má 17 rokov. Tak v roku 2100 môže úplne v pohode žiť. Bude mať 91 rokov, keď jej pán Boh dá dožiť sa. To znamená, že, ak hovoríme o ľudskom živote, tak to nie je len na rok 2040, ale teda na celé 21. storočie. Naše deti, tie, ktoré teraz sa rodia, sú malé, tu budú žiť, väčšina z nich celé storočie. A, ak hovoríme o tomto dokumente, tak mňa tak zaujalo, že demografia sa v ňom prijíma, alebo teda demografický vývoj, jeho negatívne nastavenie sa berie proste ako nemenný fakt. Dokonca sa tam konštatuje, že vlastne to do roku 2040 nevieme zvrátiť. A ja s tým súhlasím, že muselo by to byť niečo veľmi výnimočné, aby sa podaril tento zvrat v tomto demografickom vývoji. Ale práve preto pri demografii by sme nemali rezignovať a mali by sme uvažovať aj z dlhodobejšieho hľadiska. Na to, aby tu ľudia žili, a teda mohli žiť aj lepšie, ale aby tu najprv žili, tak potrebujeme v podstate dve veci. Aby sa tí ľudia narodili a aby neodchádzali zo Slovenska. A z toho dôvodu my, konzervatívci, Kresťanská únia, zvlášť podporujeme a podčiarkujeme to, že je potreba, aby sme všetci uvažovali nad tým, ako podporovať slovenské pracujúce rodiny s deťmi. A vieme, že to nevyriešime len ekonomicky podpornými prostriedkami. My radi podporíme rodiny s deťmi a aj to robíme a máme to tak aj v ústave, ale treba vytvoriť spoločnosť, ktorá je priateľská k rodinám s deťmi. A to nie je úloha len na nejakých najbližších 14 rokov do roku 2040, ale na celkové nastavenie našej spoločnosti. To znamená, nestačí dať bonus, nestačí dať nejaký príspevok pri narodení, to treba urobiť, ale je potrebné, aby sme podporovali napríklad manželstvo muža a ženy, lebo je zrejmé, že z manželstva muža a ženy sa rodia deti a ľudia, ktorí žijú v manželstve v porovnaní s ľuďmi, ktorí žijú v iných zväzkoch, majú priemerne o jedno dieťa viac. A práve to jedno dieťa viac nám pomáha preskočiť tú krivku, kde sa ten demografický negatívny jav teda prelomí a dochádza k tomu, že Slovensko nebude vymierať a že tu budú žiť ľudia a potom tu môžu žiť aj lepšie. Budeme mať na rokovaní, keď sa dostaneme na rad, tak pán minister nám predstaví snáď poobede zmluvu s Uzbekistanom. My chápeme to, že je potrebná aj legálna riadená migrácia, ale ešte pred ňou by sme nemali rezignovať na podporu slovenských pracujúcich rodín s deťmi a to je náš hlavný cieľ, lebo inak nebudeme mať, nebude sa to tu mať komu žiť lepšie. V každom prípade to sú vlastne úlohy už do tej stratégie, na ktorej sa bude pracovať. My hovoríme, nezabudnime a dajme na prvé miesto slovenské pracujúce rodiny s deťmi. Viac času nemám, pretože táto vládna koalícia skrátila rozpravu o tak dôležitom kľúčovom dokumente a mne zostali na rozpravu štyri minúty, možno mi zostane pár sekúnd na faktickú poznámku. Ďakujem. [11:04] Richard Raši Pán poslanec Jakab vystúpi v rozprave. Nie je tu. Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo. 3712351938 [11:05] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ináč svojím spôsobom to je fascinujúce, že tu bojujeme o to, aby sme mohli vystúpiť a pritom sme platení za to, aby sme nejakú víziu mali. Viete, že my sme tu platení za to, že máme nejakú víziu, máme nejakú predstavu o smerovaní krajiny a tu prostredníctvom hlasovania realizujeme. Ja si myslím, že vystúpenie k tomuto bodu by malo byť povinné. Povinné. Každý poslanec by tu mal 15 minút vystúpiť, aby predstavil svoju víziu, svoju predstavu, čo chce, ako chce robiť. Pre mňa tak by to malo byť. A nie, že ja tu budem bojovať o 7 minút, preboha. Či vôbec mi vyjde 7 minút, aby som tu mohol o rozprave. Bojím sa, že vízia týmto smerovaním, v takom apokalyptickom scenári skončí tak ako zbytočné slovo a ľudia budú sa trápiť nad tým, či sa píše s tvrdým alebo s mäkkým i. Takže možno význam dnešného prerokovania je, že sem-tam sa objaví v slovníku politikov slovo vízia. Píše sa to s mäkkým i. Keď mám tých sedem minút, tak musím byť rýchly a efektívny. Pripomína mi to trošku takú pesničku, veľmi ju mám strašne rád, že Seven Seconds. Neviem, ktorí ju poznáte. Tam sa spieva o tom, že narodí sa dieťa a nevie, či v tej farbe kože, ktorú máš, ako sa jej v nej bude žiť. Hej? Keby som ja mal do siedmich sekúnd vtesnať víziu alebo moju predstavu, tak by som povedal: nevoľte ich. Nevoľte SMER, HLAS, SNS. Sedem sekúnd. Ale keďže mám sedem minút, tak skúsim spraviť takú skrátenú verziu mojej predstavy a v konfrontácii s týmto. Je to pekne urobené, farebné, obrázky. Veľká vďaka aj ľuďom, ktorí to robili. Úctu si to zaslúži. Čo tam je a v akej forme alebo čo by som možno ja tam dal trošku ináč. Skúsim tak s takým žalmom, ja si s ním veľmi pomáham. Žalm hovorí, že: „Som starec, ale bol som mladík a nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb.“ Keby som to parafrázoval na potreby vízie, tak by som povedal: „Sme už staršia krajina, boli sme mladí a nebudeme opustení ako krajina a občania našej krajiny nebudú žobrať o chlieb vtedy, keď budeme spravodliví. Spravodliví.“ Aj naozaj si dovolím apelovať. To by som dal, keby som to ja robil, na prvých päť strán, by som na to tak dal, že viete, že by som dal niekde to ako silne dominantné. Spravodlivosť je enormne dôležitá. Starý žalm, ja neviem, či to má 2000 rokov či koľko, je takým vodítkom pre nás, že keď si spravodlivý, nemáš sa čo báť. Nebudeš opustený a ľudia tvojej krajiny nebudú žobrať o chlieb. A ja sa pýtam, čo je spravodlivé na tom, že tu ukradnú 24 ha lesa pred našimi očami? Čo je spravodlivé na tom, že obchodník so špinou, ktorý včera konečne už skončil vo svojej funkcii, nakúpil turbíny najdrahšie na svete. Tie musia byť normálne, to pozlátené budú tie turbíny. Za pol miliardy. Čo je na tom spravodlivé? Čo je spravodlivé na tom, že staviame najdrahšie diaľnice na svete? Inde prevŕtajú tunel do blata a my za tú cenu urobíme po rovine nejakú cestičku. Čo je na tom spravodlivosť? Čo je spravodlivé na tom, že kradneme v zdravotníctve? Neskutočným spôsobom. Tí ľudia naozaj v ničom hanby. Čo je na tom spravodlivé, že krátime takto deťom budúcnosť? Čiže spravodlivosť mi tam chýba, na prvých 10 stranách by som ju ja dal veľkým, normálne tým boldom, či ako sa to volá to písmo. Poďme ešte jedno, čo by som tam ja dal v tej skrátenej verzii v tej vízii. Som mal ešte predseda KDH, nešlo to ľahko, ale podarilo sa mi do základných programových dokumentov dostať slovo, alebo takú stratégiu, že nech vyhrávajú najlepší. Ono je veľmi smart. To je veľmi múdra tragédia. Vy by ste neverili. Ja viem, že na slovenské pomery tu v tejto karpatskej kotline to znie tak americky, ale je to veľmi, veľmi múdra stratégia. Lebo keď vyhrá najlepší, tak to, čo povedal, že urobí, urobí. On na tom síce niečo zarobí, ale múdry štát si z toho zoberie dane a z tých daní potom žijú tí, ktorí, teda nie všetci sme rovnakí, nie všetci sú sami. To je mimoriadne funkčný systém. Tak fungujú, tak sa stvorili civilizácie, že sa umožnilo vyhrávať ľuďom, ktorí sú najlepší. Čo sme urobili my? Prosím vás, mňa tu niekto konfrontoval s tým, že ja pozerám nejaké správy a tam bolo, že podnikateľ Kočner, podnikateľ Baštrnák. Ja vravím: „Jaký podnikateľ? Podvodníci, gauneri, hochštapleri.“ Rozumiete? To je to, že my, táto krajina, neumožnila vyhrávať najlepším. Táto krajina stvorila oligarchov. Prosím vás, oligarchovia niekde vo svete vznikali na báze niečoho? Na báze plynu, ropy, hliníka. U nás vznikol oligarcha na báze – robil SBS-ku. Toto nás krásne identifikuje, čo sme. Rozumiete? Že my sme na tomto vytvorili oligarchu. Najedz bez karoly. Čo títo ľudia vytvorili? Ja chcem vidieť produkt, službu. Rozumiete, že tí vaši, tí proste tí, čo majú držať tú ekonomiku, produkt, službu. ESET ste vyhnali, nechali ste si tú excelentnú plejádu. Naozaj to vidím, keď sa to štramartiruje po uliciach, tak vravím, že čo, čo vytvorilo? Čo to vytvorilo? Produkt, službu chcem vidieť a dane zaplatené z toho. To je smart. Skončím s tým, že Matka Tereza to povedala, že nie je problém nakŕmiť chudobných. Problém je nakŕmiť bohatých. A tých oligarchov, ktorých ste stvorili, a štát ich živí. Rozumiete? Vy ste spravili zo štátu sociálny úrad pre týchto vašich oligarchov. Čiže keby som ja do vízie niečo dával: okamžite, okamžite zrušiť sociálny úrad pre vašich oligarchov. Pre bohatých, pre tých vašich podnikateľských. Okamžite, okamžite zrušiť. Končím s tým, že ešte jednu by som do vízie dal. Viete, možno to čudne bude znieť. Viete, čo by som chcel? Že by moje dcéry stratili robotu. To by som chcel. To by som kľudne do tej vízie dal. Jedna moja dcéra je a testuje na detskú psychiatričku. Ja by som chcel, že by nemala robotu. Že by to oddelenie bolo prázdne. Že by jej bolo málo príjemné, že proste tam nič, nič robiť. Druhá dcéra robí environmentálistku, bojuje o prírodu. Ja by som chcel, že by to bolo štábnou kultúrou, že by to bolo naše vedomie, že netreba vôbec organizácie, ktoré chránia a furt niekde niečo vypisujú, furt sa sťažujú, protestujú, držia transparenty. Ja by som chcel, že by celé vedomie spoločnosti bolo v tom: netreba to robiť, lebo to je automaticky, to tak chcem. Ja viem, že akokoľvek čudne to znie. Ja by som chcel, aby moje deti stratili zamestnanie. Ja ich nejak, niečo budú rekvalifikovať, nestratia sa, ale z tohto pohľadu áno. Takže, prosím vás, je to hanebné, že ste... a teraz sa musím naháňať, lebo už kolegovia na mňa pozerajú. Vyčerpávam si svojich sedem minút. Hovorím: povinne. Ja by som chcel vedieť, nebudem menovať teraz nikoho, ale chcel by som vidieť príspevky kolegov, 15-minútové príspevky kolegov, ktorí budú hovoriť, akú majú oni víziu, akú majú oni stratégiu, ako oni vidia Slovensko, kde ho chcú dostať. Fakt by som to chcel vidieť. Povinne by to mal mať každý 15-minútový príspevok. Aby aj ľudia vedeli, koho volia, lebo my sme za to platení. My sme platení za to, že máme nejakú víziu. Za to sme platení. Nie za to, že stláčam. Peknú noc. [11:13] Richard Raši Pán poslanec Pročko s reakciou faktickou, nech sa páči. [11:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Dva aspekty ma zaujali u vás. To, že vyhrá najlepší, to by ste chceli, aby vyhral najlepší, ale v súčasnej demokratickej republike Slovensko ten najsilnejší pes rozhoduje, kto je najlepší a podľa nich sú najlepší presne tí, ako ste povedali, SBS-kári. Podľa nich sú najlepší traktoristi, podľa nich sú najlepšie kozmetičky a podľa nich sú najlepší odsúdení, teda alebo obžalovaní ľudia, ktorí vedú parlament. Povedali ste, že by ste chceli, aby vaše dcéry stratili prácu. No, viete, nie sú dcéry ako dcéry. Sú dcéry, ktoré majú otcov poslancov a vďaka tomu získavajú fleky. Lepšie odsúdení, teda alebo obžalovaní ľudia, ktorí vedú parlament. Povedali ste, že by ste chceli, aby vaše dcéry stratili pracujú. No, viete, nie sú dcéry ako dcéry. Sú dcéry, ktoré majú otcov poslancov a vďaka tomu získavajú fleky alebo investíciu za 28 miliónov, vďaka tomu získajú 10 najlukratívnejších flekov pred aviónom. Takže toto je ich vízia. Vízia, dajme fleky našim dcéram. To je dobrá vízia. To je taká vízia, za ktorú by sa nehanbil ani vizionár. No a ešte stručne, viete, že naozaj by to mal byť každý vizionárom, lebo vízia je predstava budúcnosti a vizionár je človek, ktorý túto predstavu vytvára. Ale oni si vytvárajú svoje vlastné vízie. Oni sú vizionári, ako zabezpečiť vlastné dcéry, ako zabezpečiť synovi dva byty za 500 000. To sú ich vízie. Pán poslanec. [11:15] Richard Raši Na faktické poznámky. [11:15] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže tu bojujeme o každú sekundu a nechcem, aby to vyznelo neúctivo, tak ja len chcem poďakovať kolegovi, že reagoval na mňa fakticky. Ďakujem. [11:15] Richard Raši Pán poslanec, vyskúšaj vystúpiť v rozprave, nech sa páči. [11:15] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Takisto času je veľmi málo, tak len fakt veľmi rýchlo. Kolegyne, kolegovia, Vízia 2040 je pekná projekcia budúcej prosperity. Vízia správne pomenúva aktuálne problémy Slovenska, nízka produktivita, nízke mzdy, odchod našich talentov do zahraničia. Drahé, slabé domáce firmy, nízke inovácie, byrokracia, rozdrobená samospráva či neefektívny štát. Lenže potom je vo vízii zásadná chyba. Poplatná v dnešnej dobe, bohužiaľ nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii, ako recept na takmer každý problém ponúka vízia viac štátu alebo lepšie riadený štát alebo profesionálnejší štát alebo digitálny štát, dátový štát, strategický štát, regulačný štát. Štát, ktorý bude investovať, štát, ktorý bude koordinovať, štát, ktorý bude vyhodnocovať, štát, ktorý bude riadiť. Štát, štát, štát. To však nie je reštrukturalizácia Slovenska. To je reštrukturalizácia štátneho aparátu. Digitalizovaná byrokracia je stále byrokracia. Aj profesionálny úradník je stále úradník. Aj štát riadený umelou inteligenciou je stále štát, ktorý riadi a rozhoduje o človeku. Skutočná otázka, podľa mňa, pritom neznie, že ako urobíme štát výkonnejším, ale, čo všetko štát vôbec nemusí robiť. Ak chceme vyššiu produktivitu, nepotrebujeme, aby vláda vyberala strategické sektory a rozhodovala, kam má tiecť kapitál. Potrebujeme menej regulácií, menej papierovania, nižšie dane a odvody, ochranu vlastníctva, konkurenciu a stabilné pravidlá. Ak chceme vyššie mzdy, nepotrebujeme ďalšiu štátnu stratégiu, potrebujeme ekonomiku, v ktorej sa oplatí podnikať, investovať, inovovať a zamestnávať. Ak chceme viac domácich firiem a kapitálu, prestaňme trestať úspech daňami, reguláciami a politickou nepredvídateľnosťou. Ak chceme dostupné bývanie, potrebujeme viac bytov, nie viac dotácií. Treba odstrániť stavebnú byrokraciu, uvoľniť regulácie a nechajme ponuku reagovať na dopyt. Ceny bývania sú totiž aj cenou za regulácie. To isté platí pre potraviny. Potravinová bezpečnosť nevzniká tým, že vláda rozhodne, ktoré komodity sú strategické a ktorých domácich výrobcov treba podporovať. Potravinová bezpečnosť vzniká diverzifikovaným trhom, tisíckami farmárov, spracovateľov, obchodníkov, investorov a dodávateľských reťazcov schopných reagovať na krízu. Štát má chrániť vlastníctvo, zmluvy, bezpečnosť a férové pravidlá. Nemá plánovať poľnohospodárstvo. Potrebujeme konkurenciu, nie protekcionizmus. Vízia správne hovorí o subsidiarite, o menšom počte silnejších inštitúcií a rozhodovaní bližšie k ľuďom. Ale subsidiarita nemá znamenať len presun ďalších povinností z Bratislavy na obce. Má znamenať skutočný presun moci, peňazí a zodpovednosti. A ešte ďalej, ak službu nemusí robiť štát, nech ju nerobí. Ak ju vie lepšie zabezpečiť súkromná firma, obec, neziskovka alebo komunita, nech súťažia. Peniaze majú nasledovať človeka, nie inštitúciu. Najväčšou ilúziou dokumentu je predstava, že Slovensko potrebuje hlavne schopnejší štát. Slovensko však potrebuje práveže štát, ktorý vie, kde a kedy má prestať. Silný štát neznamená veľa úradníkov, veľa stratégií, dotácií a regulácií. Silný štát znamená funkčné súdy, ochranu majetku, bezpečnosť, obranu, vymáhanie zmlúv, férovú konkurenciu a predvídateľné pravidlá. Všetko ostatné treba neustále obhajovať, nie automaticky predpokladať. A dôvera? Tú nevytvorí strategická komunikácia na Úrade vlády ani program boja proti dezinformáciám. Dôvera vzniká vtedy, keď štát nemení pravidlá zo dňa na deň, keď nevytvára privilégiá pre vyvolených, tak ako tu rozprával kolega Alojz Hlina, keď neberie ľuďom polovicu výsledku ich práce a nechá ľudí slobodne rozhodovať o vlastnom živote. Skutočná vízia Slovenska do roku 2040 preto nemá byť, ako vytvoríme múdrejší štát, ktorý bude lepšie riadiť spoločnosť. Má byť, ako vytvoríme spoločnosť, ktorá bude štát potrebovať čo najmenej. Menej štátu, menej regulácií, nižšie dane, viac vlastníctva, viac konkurencie, viac kapitálu a viac osobnej zodpovednosti. A štát má byť silný tam, kde musí byť, a má byť slabý v oblastiach, kde ho netreba. Pretože úspešná krajina nie je tá, kde dostane občan viac od štátu, ale tá, v ktorej občan potrebuje štát čo najmenej. Ja teraz skončím a nechám ešte aspoň kúsok času aj kolegovi. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:21] Richard Raši Ďalej vystúpi pán poslanec Muňko. [11:21] Dušan Muňko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. V prvom rade treba oceniť vládu, že dala podnet k vzniku takéhoto materiálu. Je to materiál vysoko odborný, spracovaný na základe reálnej situácie a prognóz svetovej ekonomiky a globálneho vývoja. Materiál vznikol bez politických vplyvov a je dobrým odborným východiskom pre ďalší rozvoj. Môžeme povedať, že je to návod pre budúce vlády, kam by mali Slovensko smerovať. Je to inšpirácia pre programové vyhlásenie budúcich vlád a volebné programy politických strán. Očakával som diskusiu a som zvedavý, ako ste k tomu všetci pristúpili. Či budeme diskutovať vecne podstatné veci, alebo to, čo to politicky znamená, že všetko, čo vytvorí alebo iniciuje táto vláda, je zlé. V takom prípade však znegujeme samotnú podstatu tohto odborného materiálu, ktorý by mal pre opozíciu a koalíciu zjednotiť hlavné smery cesty nevyhnutnej pre Slovensko. Kľúčové bude, či tento dokument dokážeme posunúť do konkrétnych realizačných krokov. No a v poslednom rade je najdôležitejšie to, či odborníkmi navrhnuté cesty dokážeme realizovať. Ak nenaplníme tieto myšlienky, Slovensko nebude napredovať. Nedokážeme sa prispôsobiť rýchlo meniacim globálnym podmienkam vo všetkých sférach, najmä v ekonomike, v spoločenskom živote. Svet sa zmení vo viacerých ohľadoch. Geopolitické zmeny spomínajú NATO, EÚ, vojnové konflikty, rýchly rast vplyvu Číny či Indie. Ekonomicky, kde najmä nové technológie, materiály, nové odvetvia, ako aj umelá inteligencia zohrávajú stále významnejšiu úlohu. V dôsledku týchto zmien rastie potreba energie, pričom toto odvetvie sa ocitlo v hlbokej kríze kvôli vojenským konfliktom. Spoločensky treba riešiť nové vnímanie sveta, potreby mladej spolu nastupujúcej generácie. Sám si kladiem otázky. Dokážeme zachytiť tieto trendy a meniaci sa svet, prispôsobiť sa im? Neušiel nám už vlak? Nie je neskoro? Máme na to? Odpovede na tieto otázky prinesú najbližšie roky. Jedno je však isté, každá vláda, ktorá nastúpi a nebude akceptovať uvedené trendy, bude Slovensko brzdiť. Nevyhnutnosť, samozrejmá vec, je reforma verejnej správy. Najväčší problém je roztrieštenosť veľkostnej štruktúry verejných sídiel: z 2 840 obcí na Slovensku vyše 2 100 má do 3 000 obyvateľov. Tie takéto obce budú veľmi ťažko zvládať nové povinnosti v súvislosti s nárastom smerníc a opatrení z Európskej únie, podľa nemeckých prepočtov je prežitie týchto sídiel veľmi malé. Optimálny rast je, keď majú obce aspoň 3 000 ľudí. Ak vezmeme do úvahy náklady verejnej správy a pracovníkov, ktorých je dnes zhruba asi 370 000, kľúčovým faktorom sa stáva napájanie menších sídiel. Ak sa obce dohodnú na spoločných školských, kultúrnych, zdravotníckych a športových zariadeniach, výrazne ušetria na svojej prevádzke. Navyše, kumulácia lokálnych zdrojov umožní znížiť tlak aj na štátny rozpočet. Súčasná rozdrobenosť vedie k zdražovaniu prevádzky samospráv. Ako sa píše vo vízii, dnes menšie sídla potrebujú na svoju prevádzku 55 %, pričom veľké mestá 10 %. Od tohto sa potom aj odvíja rozdielna kvalita poskytovaných služieb obyvateľstvu. To musíme zmeniť reformou verejnej správy. Nenaplnili sa ani snahy o zníženie počtu úradníkov. Dôsledkom toho je vysoký počet štátnych úradníkov na ministerstvách a iných inštitúciách. Potom sa kvôli rozpätiu k štátnom rozpočte nevalorizujú platy, lebo na to nemáme. Kvalitní ľudia sa do verejnej a štátnej správy nehrnú, nedostanú a dnešný stav je slabo platený veľký počet úradníkov. Treba sa zamyslieť nad počtom takisto aj ministerstiev. No. Transformácia ekonomiky. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvní miesto a postavenie Slovenska v najbližších rokoch, bude ekonomika. Ako ju dokážeme zmeniť a prispôsobiť moderným trendom a zapojiť sa lepšie do medzinárodnej ekonomickej výmeny. V tejto oblasti je veľa výziev. Najväčšou výzvou je nové odvetvie, čiže umelá inteligencia. Od nej sa budú odvíjať trendy, ktoré musíme zachytiť. Inak sa neposunieme vopred. Umelá inteligencia vyžaduje tri veci: elektrickú energiu, výpočtový čas a dostatočné cloudové úložiská dát. Pokiaľ budeme budovať úložiská dát, môžeme sa stať významným stredoeurópskym hráčom, aj možno stredoeurópskym lídrom v oblasti vytvárania aplikácií umelej inteligencie a digitálnych technológií. Tieto úložiská sa môžu stať významným faktorom pri výstavbe jadrových elektrární. To všetko vyžaduje určité štátne investície, poviem možno niekoľko kacírskych myšlienok. Bez ohľadu na reči o vysokom štátnom dlhu, s ktorým sa mimochodom v Európskej únii zaraďujeme do priemeru a nijako nevyčnievame, by sme si mali ešte požičať a investovať niekoľko desiatok miliónov do moderných a rýchlo návratných technológií. Náš deficitný štátny rozpočet potrebuje netradičný inovatívny finančný prístup. Čo sa týka informačných technológií, v praxi, ako na to poukazuje najmä vízia, máme dostatočné vybavenie prevádzok strojmi, zariadeniami, ale zaostávame v dátovej vybavenosti, softvéri, databázach, prenose, výskume, vede do praxe. V rámci úradov a rezortov vznikli izolované databázy medzi sebou, namiesto digitalizácie informácií si inštitúcie vymieňajú písomné dokumenty. Tak je to stále vo verejnej správe aj vo vzťahu k občanom. To je pre nás veľká výzva. Čo sa týka moderných technológií, budovanie malých modulárnych reaktorov, to je významná oblasť ďalšieho rozvoja a možno práve jeden z typov na spomínané pôžičky. Spolupráca s Vaislingom musí byť kľúčová, nielen budovať veľké reaktory, ale najmä v oblasti výroby malých modulárnych reaktorov. Tie budú hrať veľkú úlohu pri regionálnych energetických sieťach. Budú znamenať výrazné zníženie citlivosti energetických sietí na prírodné a vojnové výkyvy. Samotná výstavba malých modulárnych reaktorov môže byť významným faktorom pre zníženie ceny elektriny. Rozšírenie jadrovej energetiky, ktorú nastúpila táto vláda, je dobrou cestou pri trende rastúceho dopytu po elektrickej energii. Nesmieme však zabúdať na dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá sa nám z jadrovej energetiky prirodzene starnutím vytráca. Tu je potrebné zapojiť univerzitnú a technickú sféru. To je oblasť, ak ju správne podchytíme, kde sa môžeme stať významným zdrojom rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky. Rozširovanie energetického potenciálu je aj jedným z dôležitých bezpečnostných aspektov vývoja ekonomiky. Treba zdôrazniť, a potrebuje to aj vízia, že budúcnosť patrí mixu jadra a vodnej energie. Tu sa vláda vydala správnou cestou. V rámci Európskej únie patríme k špičke. Dôležitých bezpečnostných aspektov vývoja ekonomiky. Treba zdôrazniť a potrebuje to aj vízia, že budúcnosť patrí mixu jadra, vodná energia. Táto tu sa už, sa vláda viedla správnou cestou. V rámci Európskej únie patríme k špičke. Keď hovorím, treba dostavať vodné dielo, ktoré je prakticky vyprojektované zo 60. rokov. A to isté treba ešte posilniť, pokiaľ sa týka výstavby vodných diel, na Váhu, ktorých je dneska 12. Samozrejme, vec je dobudovanie, respektíve rekonštrukcia Gabčíkova. Významným ekonomickým impulzom je rozvoj dopravnej infraštruktúry. Tu máme veľké možnosti, najmä rezervy, máme Dunaj, ktorý je významný z hľadiska európskej lodnej dopravy a musíme rozvíjať a budovať jeho potenciál. Poviem napríklad niektoré terminály, ako napríklad komárňanský prístav či v budúcnosti novobudovaný nákladný bratislavský prístav, môžu v spolupráci s Maďarskom zohrávať veľkú úlohu pri prevádzke, nie riečno-morských lodí prepravujúcich skvapalnený plyn. Dunaj ako náhradná riečna trasa bude zohrávať stále väčšiu úlohu. Z tohto dôvodu, z tohto dôvodu pohľadu rozvoja terminálov, môže byť významnou súčasťou diverzifikácie siete strednej Európy. Navyše, ochota Maďarov na budovanie ich takýchto terminálov by mohla vniesť združovanie financií, čo by viedlo aj k znižovaniu záťaže pre štátny rozpočet. V oblasti dopravy máme aj ďalší významný zdroj alebo impulz na rast ekonomiky, ktorý vyplýva z križovatky cestných a železničných a energetických trás v Európe. Na jednej strane strácame tým, že sme na konci trás dodávok plynu, ale na druhej strane sme významný na severo- a južne-dopravnej magistrále od Baltického mora po Čierne more. Rozvoj dopravných, diaľničných, lodných alebo železničných, môže zvýšiť priestor pre slovenské firmy. Samozrejme, treba ho dohovoriť aj k dobudovaniu diaľničného spojenia Bratislava – Košice, kde sa posledných rokov podarilo dokončiť viaceré úseky, ale stále máme čo doháňať. Verím, že zjednodušenie prípravných krokov, ako je verejné obstarávanie či príprava strategických investícií, pomôže tento proces urýchliť. Takisto treba sa venovať aj obchvatu Bratislavy zo západu od Stupavy radšej a ďalej na východ Slovenska. Zbrojárstvo, pokiaľ sa týka zbrojárskeho priemyslu, zohráva, bohužiaľ, stále väčší význam pri tvorbe HDP. Pri udržaní ekonomiky v kondícii. Významná je najmä výroba munícií, najmä ručných granátov, drobných vozidiel, obrnených vozidiel. Môže to stabilizovať, povážiť, že či pohromie. Treba však počítať aj s výrobou nových zbraňových systémov, ako sú drony, nová generácia ručných strelných zbraní, elektrické rušiace systémy. Významné v zbrojárskom priemysle je zavádzanie umelej inteligencie. Fakt je, že na Slovensku nevyrábame drony, je hendikep. Sústredenie sa len na výrobu delostreleckej techniky, zoznaný a do streľby, môže byť krátkodobo zaujímavé, ale perspektívne musíme uvažovať aj o výrobe novej generácie zbraňových systémov na základe skúseností z ukrajinského konfliktu. Výroba dronov je vzhľadom na meniaci sa charakter vojenských konfliktov jedným z kľúčov úspechu v zbrojárskom priemysle. Je výhodou, že nevyžaduje veľké náklady a kapacity v oblasti hutníctva, strojárstva, ale je založená na využití umelej inteligencie či digitálnych technológií. Podpora týchto technológií by nebola náročná zo strany štátneho rozpočtu a mohla by výrazne zasiahnuť do vyzbrojenia budúcej armády Európskej únie. Ak sa dnes predpokladá v rámci Európy, Európskej únie investovať do rozvoja zbrojného priemyslu 800 až 850 miliárd eur, nemali by sme v tejto oblasti váhať, ak to chceme ponechať iným. Raz sme už prenechali našu vyspelú zbrojársku výrobu iným vďaka jednému porevolučnému prezidentovi a škaredo sme na to doplatili. Túto chybu nesmieme opakovať. Bohužiaľ, platí aj v dnešnom svete dvojnásobne, že ak sa uvoľní miesto na trhu so zbraňami, okamžite sa to zaplní inými. Drony v spojitosti s umelou inteligenciou sa dnes chápu ako kľúčové z hľadiska charakteru budúcich vojenských konfliktov. Povedzme si otvorene, Slovensko je turistická destinácia. Máme na to všetky predpoklady, najmä v aktuálnej bezpečnostnej a ekonomickej situácii v Európe a vo svete. Naším problémom ale je to, že napriek tomu, že máme nové ministerstvo pre túto oblasť, nezaznamenali sme si hlavné priority, do ktorých by sme prednostne investovali. Mám teraz na mysli termálne kúpele, poľovníctvo, historické a technické pamiatky. Zoberme do úvahy fakt, ako v súčasnosti dochádza k preštruktúrovaniu tradičných turistických centier. Ukazuje sa, že problém s dopravou, rušenie tisícov letov, problém s bezpečnosťou, obrovský nárast rizík v súvislosti so zmenou prírodných podmienok a vojnovým nebezpečím povedie k lokalizácii turistického záujmu. To povedie k rastu aj oblasti Európy a osobitne strednej a východnej Európy. V tomto kontexte by sa mala naša pripravenosť, ktorá si vyžiada minimálne tri až päť rokov, mohla byť ďalším pilierom budúcej prosperity Slovenska. Stále si nevieme doceniť minerálne pramene, ktoré na Slovensku máme. Čalovo, Podhájska, Dunajská Streda, Liptov, Galanta. Ide všetko, to všetko sú naše doteraz nevyužité šance z tejto oblasti. Zamerať by sme sa mali aj na dobudovanie infraštruktúry, podporiť pri tom samosprávy a investovať do reklamy. Ďalšou možnosťou je lepšie využitie poľovníctva a uvedenie cestovného ruchu. Takisto našou nevyužitou šancou sú historické technické kuriozity, ktoré sú na Slovensku. Podľa výskumu Slovenskej technickej univerzity je na Slovensku vyše 1300 technických pamiatok historického významu či obrovské kultúrne zvláštnosti regiónov, ktoré by mohli byť základom pre turistov. Je to otázka logistiky, prijateľnej ceny služieb. Nemôžeme však čakať ceny na úrovni Álp, keďže celková úroveň služieb je niekde na polovici. To však vytvára tlak na podnikateľskú sféru. Investície do cestovného ruchu by bolo možné využiť pre oblasť našich ambasád v jednotlivých krajinách, ale aj na vytváranie digitálneho reklamného priestoru, ktorý ukazuje zvláštnosti slovenskej kultúry, histórie či technickej vyspelosti. Príroda by sa mala predstaviť pomocou dronov, niečo také podobné, ako to robia Taliani. Je to lacné, maximálne efektívne. Umiestňovanie takýchto záberov, takáto forma prezentácie je jedným z predpokladov, aby sme turistické destinácie udržali stále atraktívne. Našou veľkou šancou v oblasti cestovného ruchu je napríklad, že aj keď máme známe turistické destinácie, aj známe turistické destinácie, ako sú napríklad Benátky, obmedzujú počet prílivu turistov z dôvodu vzniku neznesiteľných podmienok pre obyvateľov. Nahráva nám aj fakt, že Európa je z hľadiska vzdialenosti relatívne malým kontinentom v tom zmysle, že je kľúčovým predpokladom dopravná a informačná logistika. Okrem toho veľkou výhodou Slovenska je aj fakt, že je to bezpečná krajina. Výhodou investícií v cestovnom ruchu je, že sú pomerne malé, efekt je veľmi rýchly a celkom koordinovaný, sústredený prístup v tejto oblasti, najmä čo sa týka propagácie v zahraničí. Mnohé archeologické výskumy ukazujú významnú úlohu Slovenskej republiky pre rozvoj európskej kultúry, by mohli byť zásadným spôsobom zvýraznené na využitie v rámci cestovného ruchu. V cestovnom ruchu sa treba vždy zameriavať na vybrané kategórie turistov, aktuálnu situáciu, podporovať víkendový turistický ruch, ktorý preferuje nestabilnú situáciu vo svete. Väčšina ľudí, musíme sa na to sústrediť a vytvárať kategórie klientov, rodiny s malými deťmi, hľadané adrenalínové zážitky. Počúvajte, tí ich tam. Poľnohospodárstvo patrí medzi najťažšie skúšané odvetvia na Slovensku. Tento suchý rok ukázal zastaralosť infraštruktúry, meliorácie, závlahy, dôsledky sucha budeme vedieť zbilancovať až na konci roka. Ale už dnes nám jasne ukazuje, aký veľký problém máme z hľadiska zavlažovania. Treba rozšíriť živočíšnu výrobu, kde sa rušia mnohé chovy. Ako strategická potreba sa ukazuje rýchle dobudovanie závlah a možno dotácie na pôžičky alebo využívania PPP projektov. Preto v tomto prípade platí, čím rýchlejšie, tým úspornejšie. Tu sme, pokiaľ sa týka závlah, strašne zanedbali a tým trpí aj naša, pokiaľ sa týka, rastlinná, ale aj živočíšna výroba. Slovensko dováža takmer za 600 až 800 miliónov ročne. Domáca sebestačnosť produkcie je nízka. Napríklad pri bravčovom mäse klesla na 30 %, pričom najväčší dovoz tvorí lacnejšia produkcia zo Španielska, Česka a tak ďalej. Pokiaľ sa týka [11:39] Richard Raši Pán poslanec, vypršal čas. Páš aj celého. Celého klubu, pán poslanec Dušenka vystúpi s faktickou. Dušan, vypršal čas, hej. Poviem aj tu s ním, ako fakt som poznámku. Ďakujem veľmi pekne. [11:39] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Naozaj veľmi svojské vystúpenie. Asi bolo vhodnejšie najprv si to prečítať, čo ste teraz prednášali, lebo hovoriť o tom, že Slovensko má obrovský počet štátnych úradníkov, pričom najviac ich pribudlo počas vašich vlád aj teraz, keď ste deklarovali, že budete znižovať počet štátnych úradníkov, tak narástol. Hovoriť, že máme veľa ministerstiev, pričom práve vy ste založili nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Aby ste mali kde upratať svojich nominantov. Vy hovoríte, že si ešte môžeme požičiavať, že máme dlh na úrovni priemeru EÚ. Možno máme dlh na úrovni priemeru EÚ, ale nemáme tak silné hospodárstvo, ako má priemer EÚ. To je obrovský rozdiel. Že zaostávame v informačných systémoch? Tak si spomeňte na kauzu Mýtnik, kedy sa namiesto riadnej súťaže prihadzovali zákazky v IT oblastiach spriazneným firmám. Že poľnohospodárstvo je jedným z najťažších odvetví na Slovensku. No je, ale do veľkej miery práve kvôli vám, lebo namiesto toho, aby dotácie šli naozaj poľnohospodárom, ktorí to potrebujú, tak ich futrujete do vreciek oligarchov, ktorí si za to stavajú haciendy. No a vrchol toho vášho prednesu bolo, že vy tam ešte spomínate lodné terminály na Dunaji pred Euroveou, pričom veľmi dobre viete, že vaše dcéry získali 10 stanovíšť bez súťaže. Naozaj katastrofálne vystúpenie. Pán poslanec, prečo s faktickou pozvánkou? [11:41] Richard Raši Ďakujem veľmi pekne. [11:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa chcem to isté spýtať. Presne, že pán Muňko, prepáčte, spomínali ste naozaj náš krásny Dunaj. Ospravedlňujem sa, ja som povedal, že je to pred Avionom, samozrejme je to pred Euroveou. Takže vás chcem poprosiť ako človeka, ako sa vaše dcéry dostali k týmto lukratívnym pozemkom. Keby ste boli takí dobrí a vy ste spomínali, že zbrojársky priemysel, že musíme naozaj napredovať, pretože umelá inteligencia ide, potrebujeme dávať aj my zbrojársky priemysel do popredia. No, ja sa vás chcem spýtať ako človeka. Má to aj taký ten morálny aspekt. Vy ste pred voľbami všetci rozprávali, že ani náboj Ukrajine, ani náboj. A teraz produkujeme náboje, lebo ste rozprávali, že tie náboje, ktoré dávame Ukrajine, zabíjajú ľudí. Tie náboje teraz, ktoré dávate vy Ukrajine, tie, čo chodia okolo toho človeka, prejdú ponad neho z boku. Toto keby ste mi vysvetlili, ako z morálneho hľadiska chcete vysvetliť to, že pred voľbami rozprávate ani náboj Ukrajine a po voľbách Kaliňák a Strnad zarábajú na zbrojárskom priemysle a občania z toho nemajú nič. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. [11:42] Richard Raši Buľko s reakciou na faktické poznámky. Nemá čas, pán poslanec Krúpa, do rozpravy. Byť relevantným. [11:43] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Spojencom. Strana 40. Slovensko bude systematicky uplatňovať svoje postavenie dôveryhodného a strategicky relevantného partnera a spojenca, čitateľnej, hodnotovo ukotvenej krajiny so zrozumiteľným smerovaním. A ja tu čítam ďalej a stále hľadám na štyri svetové strany cez Uzbekistan, do Afganistanu, do Číny a podobné veci. A ja som len tak včera pozeral, ako tá naša politika na štyri svetové strany dostala tak akože za ucha zo všetkých svetových strán. A napríklad včera minister zahraničných vecí Nemecka tu vyškolil našu šťuku na dne diplomatického rybníka Európskej únie, ktorému jasne vysvetlil, že odkiaľ tie hrozby idú. Že čo to reálne tá hrozba je. Že ide z Ruska, a nie zo Západu. Že tam, kde máme byť hodnotovo ukotvení, ktoré nám má garantovať našu bezpečnosť, našu obranyschopnosť, je tam, kde vy sa chodíte, s prepáčením, vyšpiniť. Chodíte kydať na Európsku úniu, chodíte kydať na Nemcov, chodíte kydať na NATO. Dokonca spochybňujete čl. 5 Severoatlantickej zmluvy. Tá jediná garancia, tá jediná garancia našej obranyschopnosti. Vy si myslíte, že keď to budete hrať, že nejako bolo, nejako bude, však sa dohodneme aj s tým Rusom, však už tu máme nejaké skúsenosti. No nie. To je slabosť aj pre toho Rusa. Proste vysvetľujete tu a krivíte tú históriu. Už je Mníchov 38. Tá jediná garancia našej obranyschopnosti. Vy si myslíte, že keď to budete hrať, že nejako bolo, nejako bude, však sa dohodneme aj s tým Rusom, však už tu máme nejaké skúsenosti. No nie. To je slabosť aj pre toho Rusa. Vysvetľujete tu a krivíte tú históriu, že Mníchov 38 a neviem čo, proste podobné sprostosti, hej? Ale nepoviete, čo bolo po 45. Čo prišlo 47. Čo nám ten Rus priniesol? Okupáciu, že áno? Priniesol nám proste komunizmus, priniesol nám politické monsterprocesy, priniesol nám basy a priniesol nám 40 rokov neslobody. Keď sme sa tu chceli z toho zviechať, keď sme sa chceli z toho dostať v 68., tak prišiel a nás okupoval. 23 rokov tu sedel ten Rus. 23 rokov. Dámy a páni, počúvam tu reči, že radšej nespravodlivý mier ako spravodlivá vojna. To choďte vysvetľovať tým Ukrajincom. Vy si myslíte, že tí Ukrajinci chcú byť povraždení, chcú ísť do gulagov? A vy si myslíte, že okupácia je mier? To sa mýlite. To je zásadná chyba, dámy a páni. Okupácia nie je mier. Okupácia je to, čo vám okupant diktuje. Tak ako napríklad okupant diktuje na Ukrajine, kde musí verbovať tých Ukrajincov, ktorí zostali na okupovaných územiach a musia ísť bojovať do prvých línií, kde ich zabíjajú vlastní. A toto hrozí aj nám. A vy tu kolaborujete, vy tu jednoducho naozaj riskujete našu bezpečnosť, našu budúcnosť, naše hodnotové ukotvenie a všetci vám to už chodia hovoriť. Včera vám to povedal nemecký minister zahraničných vecí a varoval, že to, čo robíte, môže byť zrada. A to nielen zrada Slovenska, ale zrada aj našich spojencov a partnerov a to je to najhoršie, čo môžete urobiť. Zostať na druhej [11:46] Richard Raši Poznámkou vystúpi pán poslanec Pročko, nech sa páči. Ja len stručne, naozaj. [11:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Máme málo času všetci. Krásne slovo je kolaborovať, lebo, pretože Fico je kolaborant neskutočný. On ide naozaj do tej Moskvy, sa tam klania tomu Putinovi, dobre, že mu nebozkáva päty. A potom z Bruselu pýta otvorenou dlaňou peniaze. To je niečo neskutočné. To je obrovská hanba. Áno a najväčšia hanba je ten, čo sa meno nespomína, ktorý kedysi rozprával, že Rusi sú, oni sú strašní, a teraz učí v Moskve. My máme kolaborantov a vlastizradcov, ktorí národu len ubližujú. Fico, Blaha a im podobní. [11:46] Richard Raši Ďalej pokračuje v rozprave pán poslanec Pročko, nech sa páči. Milé kolegyne. [11:47] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milí kolegovia, naozaj budem musieť byť stručný, pretože máme málo času, ale Fico rozprával, že o vízii treba rozprávať. Preto nám vrátili rozpravu. Ja som nepochopil, prečo pán Fajč, ktorý sa nezapája do týchto debát, ktorý nediskutuje, ktorý tu celý čas sedí a zrazu pán Fajč je človek, ktorý diskutuje, reaguje. No, tak som sa to dozvedel dnes, keď pán Fajč povedal, že nie to, čo Igor Dušenka povedal, tú organizáciu, ktorá priniesla túto víziu, ale že túto víziu priniesla stále celospoločenského dialógu. No a to je platforma, ktorú vláda vytvorila v roku 2024. No a viete, kto v tejto platforme je, tak je tam Robert Fico, je tam pán Fajč. Tak už chápem, prečo sa pán Fajč zapája, prečo pán, prepáčte, prihláste sa faktickou, ale ju nemáte. Nevykrikujte, prosím vás, pán Fajč, nevykrikujte. Mňa by už vyniesli, mňa by už vyniesli z rozpravy, keby s pištoľami, keby som robil to, čo robíte vy. Nevykrikujte. V podstate pán Fajč a tá partička okolo. Viete, kto tam je ešte? Je tam aj pán Kotian. To je ten putovný deduško, tak táto partička vytvorila víziu. Ale priatelia, viete, ako to naozaj je? A ja vám chcem povedať svoj hodnotiaci úsudok. Celé to je o tom, že nejaký politický marketér písal a povedal: „Počúvajte, Fico, toto lámeme. Ako naozaj je to na figu. Kšeftujeme. Veď sme v 2011 predali majetok za 11 miliónov a teraz to Ráž kúpil naspäť za 170 miliónov. Však veď ani naši voliči smeráci nie sú blbí. Predstavte si, milí voliči smerácki, že predáte niečo za 100 korún pred 30 rokmi a teraz to za 10 000 € kúpite. No nie ste blbí, neurobíte to, ale Ráž to robí. Ráž to urobil. Takto, takto vaše peniaze vyhadzuje namiesto toho, aby ste mali na dôchodky, namiesto toho, aby ste mali zdravotné poistenie, tak 170, 10 miliónov takto šľahli nejakému kšeftárovi a oni sa podelia. Fico sa podelí. Fico nie je blbý. Však prečo je teraz taká rozprava okolo Tarabu a Danka. No tak nechceli sa deliť. To je môj hodnotiaci úsudok. Nechceli sa deliť, tak Danko hop, dáme Tarabu z hrušky dole. Dáme ho trošku dole, ale prišiel nejaký politický marketér a ten povedal: „Počúvajte, pán Fajč a vy ostatní, urobíme dobrú vec. My tým ľuďom ukážeme, my im ukážeme dobrú víziu. A v tej dobrej vízii povieme, že nesmie sa kradnúť. Budeme lepší ľudia. V tej vízii v roku 2040 sa každý jeden Slovák bude mať dobre. Budeme spolupracovať. Nebudeme si rozprávať, že vydám ti facku mokrou rukou, lopatami pôjdem na teba, prezidentka Hamerlíka k. Nie. Správajme sa slušne. Správajme sa milo jeden k druhému. To je naša vízia. To, že teraz rozpráva Fico, že novinári sú prostitútky, rozpráva, že vy ste, vy ste, vy ste tupá, vy ste hlúpa, vy ste primitívna. Nie, nie. Vo vízii to napíšeme inak. Naša vízia je, aby všetko bolo pekné, milé a dobré. To, že sa teraz rabuje, že sme kúpili za 170 miliónov šrot. Šrot, priatelia, šrot. No to je, to je v pohodičke. Čiže táto naša vízia je naozaj krásna vec, krásna. Je to ukážka toho, ako Fico vie úžasne súčasné, súčasný srab, čo tu máme. Naozaj to je strašné. Ľudia naozaj živoria, potraviny sú drahé, benzín je drahý. Veď Fico pchal rožok predchádzajúcimi voľbami, teda predchádzajúcej vláde do pusy za benzín. A kde je teraz? Veď benzín je absolútne drahý a my ho môžeme mať vlastne, ale aké opatrenia prijal Fico? To je to, že konať teraz. Viete, milí smerácki voliči, teraz by ste sa mali mať dobre. Teraz by ste mali mať naozaj vyššie dôchodky. Teraz by ste mali, teraz by mali vaše deti zostať doma a neutekať za prácou. Teraz by vaše manželky nemali ísť do zahraničia, nemali by ísť do Rakúska robiť, ale tu by mali robiť. Toto je, toto je vízia Slovenska súčasná. A nie to, že vám krásne rozprávajú, ako to tu má vyzerať, ako to tu má krásne vyzerať potom. Toto je blud. A to, že to urobili, že to urobili vedci, no tak ako naozaj urobili to super. Ja ich chválim. Tá vízia je krásne napísaná. Veď to robili odborníci, naozaj odborníci, ale tí odborníci vidia, čo robíte. Tí odborníci povedali aj vášmu onému ortopédovi: „Ortopéd, ty rieš ploché nohy a nerieš to, že či je olovo vakcína, lebo tam to olovo nie je. Kukurica nie je vakcína, nebudú z nás kukurice.“ Ale my máme takýchto odborníkov. A už som to hovoril. My máme odborníkov, ktorí sú traktoristi, ktorí nám spravujú jadrovú energetiku. Toto sú tí odborníci. Vy ste naozaj, vy držíte pusu a krok, keď toto vidíte? Vy ste prišli do parlamentu, tu ste prisahali na tú knihu, že budete rozvíjať Slovensko. S kým? S traktoristom v jadrovom subjekte? Pán Macha, však veď mi nerozprávajte. Vy tak krásne vo faktických rozprávate o tom, ako to tu musí byť krásne a vám nevadí kozmetička, kozmetička, ktorá bude spravovať dozornú radu jadrovej energetiky? Pán Macha, však veď ale, veď pre pána Boha, veď majte Boha pri sebe. Súčasná, súčasná, naozaj súčasná politika Roberta Fica je katastrofálna. A Fico to musí niečím prekryť. Tak, tak pán Fajč, vymysleli si nejakú, už to ani neviem ten názov, nejakú organizáciu a povedali: „Tak pozrite sa, naša organizácia pripraví spolupráci s vedcami, spolupráci s psychológmi.“ 855 psychiatrov, psychológov povedalo: „Viete, o kom povedalo, že by sa mal liečiť, že by tu nemal byť?“ Tak s takýmito ľuďmi spravili víziu. „Ale, že tá vízia tých 855 psychológov a psychiatrov je, že by tu Fico nemal byť. Že by nám nemal vládnuť človek, o ktorom napísali, že je psychicky labilný, že by to nemal byť.“ Ja budem končiť, ale na záver chcem povedať, prosím vás, Slováci, nenechajte sa oklamať. Fico vám naozaj takto maže medové motúzy popod fúzy, že v roku 2040 my máme víziu, ako to tu má vyzerať. Majú víziu, ale realitu. Realitu nám robia strašnú, katastrofálnu. Ďakujem veľmi pekne. Ešte predtým, ako [11:54] Richard Raši Dám faktickú poznámku, chcem privítať seniorov z Považskej Bystrice. Vitajte. Pán poslanec, fajn, nech sa páči, ďakujem za slovo. [11:54] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Len zmierlivo, pán Pročko, asi preto, že chcel ešte nechať kolegom čas, tak neuviedol, kto vlastne tvorí tú stálu konferenciu celospoločenského dialógu? Povedal len premiéra mňa a povedal jednotu dvoch chodcov, takže. Je tam Konfederácia odborových zväzov, Asociácia zamestnávateľských združení, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500, Združenie miest a obcí Slovenska, samosprávne kraje, akadémia vied, Slovenská rektorská konferencia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lekárska komora, áno, jednota z dvoch ľudí, Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike. Táto deklarácia bola podpísaná 20. 2. augusta 2024, áno, na jej pôde prišlo k zámeru spracovať víziu a stratégiu rozvoja rozvoja Slovenska. To znamená, sú to tak vážne inštitúcie, ktoré pokrývajú väčšinu Slovenska, že pejoratívne sa vyjadrovať o nich, to by som si veľmi rozmyslel, pán Pročko. Ďakujem. Reakciou na faktickú poznámku. [11:56] Richard Raši Pán poslanec Pročko, nech sa páči. No, pán Krajčí, ja si od [11:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vás vyprosím. Ja som sa na nikoho nevyjadroval pejoratívne, pán Krajčí. Ja som len povedal, že prečo ste vy tu, lebo vy ste tam jedna z tých hlavných šedých eminencií. A čo mi rozprávate o tom? Fico to robí geniálne, on sa vždy zastreší nejakými odborníkmi. Veď aj toto vám spravila Slovenská akadémia vied. Veď vy, pán Krajčí, tu rozprávate o tom, že pozrite, kto tam je všetko, je tam Soták, sú tam títo, títo a títo a títo a títo, títo a títo. Kedy ste túto víziu predložili? Predložili ste ju teraz, pretože vidíte, čo sa tu deje, pán Krajčí. Jasné, že sa Fico bude zastrešovať aj psychiatrami, o ktorých som povedal, ale tí psychiatri vedia, kto je Fico. Takže pán Faič, toto je naozaj krásna vízia, ktorú urobila Slovenská akadémia vied a urobila ju skvele. Nie som pejoratívny, ale pejoratívne je to, čo vy robíte, pán Faič, že namiesto toho, aby ste teraz spravovali štát slušne, spravodlivo, aby ste nepredávali majetok pred 2011 za 11 miliónov € a teraz ho kupujete za 170 miliónov €, vy sa nehanbíte, pán Faič? S týmto tu sedieť? S týmto ste tu vy? S týmto ste tu vy uzrejmený? Vy ste hlasovali za to, aby Arabi mali vodu, mali, ale v tej vízii hovoríte o Slovákoch. Vy hlasujete, pán Faič, za všetky tie odpornosti. Vy tam rozprávate o korupcii, aby korupcia tu nebola a vy ste zrušili Špecializovaný súd. Vy ste zrušili všetky úrady, ktoré tu chránia občana. Ale za čo ste hlasovali, pán Faič? Hlasovali ste za to, aby Gašpar dostal beztrestnosť, hlasovali ste za všetky tie odporné zákony, ktoré priniesli, aby chránili ľudí. Toto je to odporné, že teraz robíte, pán Faič, zradu na slovenskom národe. Robíte odporné, nechutné vydieranie slovenského národa, lebo ste im dali konsolidáciu. Kde sú tie peniaze z konsolidácie? Ale pán Faič, vy sa zastrešíte a poviete: „Pozrite, akí skvelí ľudia nám pomohli urobiť víziu a tá vízia je skvelá, lebo sa budeme v 2040 mať dobre.“ Ďakujem. Pán poslanec Krajčí, asi vaše [11:58] Richard Raši Krátki, asi vaše vystúpenie bude dlhšie ako minúta. Tak potom vyhlasujem prestávku obvyčajnú do 14:00, kedy pokračujeme. Dobrú chuť pre [13:59] Martin Dubéci Kolegovia, kolegyne, prajem vám príjemné popoludnie. Pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 10. dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o vízii Slovenska 2030 – cesta ku kvalitnejšiemu životu, tlač 1543. Máme tu pána spravodajcu niekde. Vidím ho. Dobrý deň, pán spravodajca. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Krajčí, nech sa páči, máte slovo. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. [14:01] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Celý cít. Vážené pani ministerky, vážení páni ministri. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil tento priestor. Možno trošku ináč ako niektorí kolegovia predo mnou. Môžeme tu dnes diskutovať o vízii 2040, ktorú predostreli odborníci, ktorých si aj ja veľmi vážim a tento priestor beriem ako príležitosť nielen, že sa vyjadriť, ale možno aj navrhnúť užité riešenia, ktoré sa môžu zohľadniť pri koncipovaní stratégie napĺňania tejto vízie 2040. Samozrejme, ja sa venujem zdravotníctvu, takže dovolím si mať taký krátky preslov k zdravotným politikám. Autori tejto vízie správne načrtli, že dôležité do budúcna, najmä čo sa týka udržateľnosti nášho zdravotného systému, je dať dôraz na prevenciu. A nie je divu, my máme jeden z najhoršie udržateľných zdravotných systémov v Európe. Sú rôzne rebríčky na to. Globsec 2020–24 konštatoval, že je to piaty najhorší zdravotný systém v rámci Európskej únie. A nie je divu, nie je divu, máme veľmi nízky vek dožívania sa v plnom zdraví. V priemere okolo 57 rokov, tretí najhorší v Európskej únii, čo znamená, ľudia od 57 vyššie väčšinou už potom zápasia ďalších 20 rokov s chronickými ochoreniami, čo je extrémne náročné samozrejme aj pre tú udržateľnosť zdravotného systému, ale samozrejme ani ich život a vôbec nie je tým pádom optimálny. Keď si to porovnáme s takými obyvateľmi Malty, tí majú priemerné dožitie v plnom zdraví 71 rokov. Predstavte si, že by sme žili na Malte a do 71 rokov by sme v princípe nepotrebovali nejakého lekára, ktorý by riešil nejaké naše ochorenie. A samozrejme, máme obrovský, veľmi vysoký podiel odvrátiteľných úmrtí. Hrôza, dvakrát vyššia ako priemer Európskej únie. Odvrátiteľné úmrtia, to sú úmrtia, ktorým vieme predísť v správnom čase diagnostikou a potom terapeutickými zákrokmi, teda liečbou, a u nás, žiaľ, množstvo ľudí zomiera a inde by zomierať a choroby nemuseli. A potom ďalšia vec, s ktorou sa zhodujú už teraz odborníci, a tu treba jasne poukázať na lobistické skupiny, častokrát sú to všelijakí stakeholderi v zdravotníctve, ktorí neustále v poslednom období hovoria, aké dôležité je uvoľniť poplatky v zdravotníctve, že je to ďalší spôsob financovania zdravotníctva a že je tu skrátka kapacita tieto poplatky zavádzať, čomu sa do veľkej miery pridŕža aj súčasný minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý viac-menej ide ich legalizovať. Pozerá sa na ne, ako stúpajú, sú teraz živelné. Avšak odborníci, ktorí práve hodnotia udržateľnosť zdravotných systémov, dvíhajú varovný prst. Slovensko už teraz má 20 % celkových nákladov na zdravotníctvo hradené z doplatkami pacientov, priemer Európskej únie je 16 %. A vyzerá to tak, že tie doplatky sa idú zvyšovať, čo samozrejme prudko znižuje sociálnu udržateľnosť systému. A to je hrôza pre celý systém ako taký. Nielen to, že bohatí v tej zdravotnej starostlivosti ju budú mať lepšie dostupnú a chudobní, žiaľ, horšie alebo nedostupnú, ale v konečnom dôsledku na to doplatia aj tí bohatí, ktorých dane sa budú nakoniec používať na niečo, načo by použité nemuseli byť a mohli byť investované do rozvoja našej krajiny úplne v iných parametroch, nehovoriac o tom, že zdravotný systém zlyhá. On nebude schopný byť financovaný a máme tu obrovský problém s demografiou. Veľmi málo detí sa nám rodí, však to všetci vidíme a tá pracovná sila čím ďalej tým viac nebude schopná utiahnuť nielen systém verejného zdravotného poistenia, ale samozrejme aj všetky sociálne náklady, ktoré budeme mať. Treba sa pozrieť na to, koľko dávame do tohto systému, a tu je to krásne vidieť. Na jednej strane sú to verejné výdavky, ktoré sú zodpovedné a boli najmä zodpovedné zdravotné poisťovne. Tých verejných výdavkov z verejného zdravotného poistenia išlo žalostne málo, nazval by som to do 1 % všetkých výdavkov, ktoré na zdravotníctvo idú. A úprimne, ani sa nedivím, pretože pokiaľ máte zdravotníctvo probiznisovo založené a silným motorom v zdravotníctve je dosahovanie zisku, tak potom platí to staré známe, že vaše choroby – naše bohatstvo. A tým pádom tá motivácia šetriť samozrejme nie je vysoká, nie je vysoká najmä v tých komerčných sférach, ktoré samozrejme chcú mať čo najviac chorých ľudí, pretože na chorých ľuďoch sa dá čo najviac zarobiť. Ale keď sa pozrieme na štát, tak štát tiež si nepočína zodpovedne. Zoberme si len také zdanenie negatívnych externalít, čo v tomto prípade je daň z liehu, piva, vína, tabaku a tabakových výrobkov. Zoberte si, že tieto negatívne externality sú zodpovedné alebo generujú 23 % zo všetkých známych rizikových faktorov, alebo ten podiel rizikových faktorov na ochoreniach je až 23 % pri užívaní týchto negatívnych externalít, takže v princípe, keby sme ich dokázali vyhodiť z nášho života, o 23 % by sa zlepšili prežívania a vyhliadky na vôbec ochorenie. A zoberte si, že štát z týchto negatívnych externalít na nich kvalitne parazituje, vyberie 1,2 miliardy, čiže zhruba 1 % hrubého domáceho produktu. A pritom, viete, koľko dávame na prevenciu? Menej ako 0,5 % z HDP. Takže už len keby sme dokázali časť z tohto zdanenia týchto, by som povedal, zabijakov aj v našej krajine, zabijakov ľudstva, aspoň posunúť do rôznych preventívnych programov, tak by sme si počínali múdro. Žiaľ, my to nerobíme a my tie dane využívame na všeličo iné. Dovoľte, aby som povedal zopár riešení, ktoré navrhujeme, ktoré navrhujem ja a teda aj naše hnutie. Ja nemám veľa času, lebo chcem ešte nechať priestor aj poslednému vystupujúcemu za náš klub, a preto trošku tak telegraficky cez ne prebehnem, ale ja verím, že túto debatu pozerajú aj ľudia zo Slovenskej akadémie vied. Ľudia, ktorí sa budú podieľať na tej stratégii a hovorím to práve preto, že budem veľmi rád, keď sa inšpirujú a keď niektoré z týchto návrhov aj uzrú svetlo sveta. Ja som vždy chcel robiť politiku preto, aby sme reálne prinášali dobré riešenia pre ľudí. Takže, čo sa týka starostlivosti o zdravie, inak zoberme si, ministerstvo zdravotníctva sa volá názvom, ktorý už sám v sebe evokuje, že lieči nejaké choroby. Oveľa možno zaujímavejšie by bolo, keby sme mali ministerstvo zdravia, teda ministerstvo, ktoré sa stará o naše zdravie, čo vlastne hovorí o tom, že ten dôraz by mal byť oveľa väčší na prevenciu. V každom prípade za verejné zdravie je zodpovedný najmä Úrad verejného zdravotníctva a ten by mal v spolupráci s pacientskými organizáciami rozbehnúť národný program podpory zdravia a vzdelávať obyvateľstvo v zdravom spôsobe života. V tej kampani by bolo dobré dať odporúčania, opatrenia už od narodenia dieťaťa. A takýmto spôsobom rozbehnúť naozaj masívnu kampaň na celom území Slovenska. Hovorím, už od narodenia dieťaťa, akým spôsobom sa má zdravo stravovať, zdravo žiť tak, aby to dožitie v plnom zdraví bolo čo najväčšie. V rámci tohto národného programu podpory zdravia treba navrhnúť a zaviesť plošné opatrenia na redukciu ovplyvniteľných rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení, vybraných onkologických ochorení a porúch držania tela. Zároveň treba posilniť prevenciu v oblasti obezity a to s dôrazom už na deti v školskom veku. Okrem iného aj zamedzením predaja sladených nápojov a cukroviniek na školách. My sme zaviedli daň, čo samo o sebe, žiaľ, nemá tento efekt. Keby bola súčasťou zavedenia dane veľká osvetová kampaň o negatívnom vplyve cukru na zdravie detí a teraz samozrejme celej populácie, bolo by to oveľa, oveľa zaujímavejšie a lepšie pre nás. Pre deti, študentov a ľudí so sedavým zamestnaním – a toto je fakt dôležité – treba pripraviť programy na správne držanie tela a posilnenie chrbtového svalstva. Obrovské peniaze idú do liečenia následkov, keď sa to nedeje, a práve preto tieto programy by bolo veľmi dobré, keby boli financované z verejného zdravotného poistenia a mohli sa na tomto spôsobom podieľať zdravotné poisťovne, ktoré to, žiaľ, nerobili. Takisto treba znižovať rizikové faktory civilizačných ochorení a tie finančné prostriedky smerovať práve do prevencie, tak ako som hovoril. Keď sa obmedzí predaj energetických nápojov a nikotínových výrobkov deťom a mládeži, môže to mať tiež veľmi dôležitý dopad na verejné zdravie. Obrovská kapitola je duševné zdravie. Je to oveľa väčšia kapitola, ako si ktokoľvek z nás myslí, pretože duševné zdravie, v podstate, alebo jeho zrkadlom je dokonca ekonomika. Ani si neuvedomujeme, aké obrovské milióny, miliardy strácame tým, že zanedbávame duševné zdravie. A práve preto sme aj v rámci plánu obnovy dali nemalé prostriedky do toho, aby sa zreformovalo. Žiaľ, nie všetko sa podarilo, ale minimálne to, čo vidíme teraz, je naozaj dobudovávanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v oblasti psychiatrie. Tiež treba presadiť právnu úpravu dištančného poradenstva a systémového riešenia liniek pomoci pre duševné zdravie. Taktiež sa treba zasadiť o znižovanie stigmatizácie pacientov s duševnými ochoreniami. Je to naozaj veľký problém. Zatvárame si pred ním oči a tým pádom to robí obrovské následky. Navrhnúť opatrenia pre zvýšenie počtu psychológov a psychiatrov a detských psychológov. Tie opatrenia sú známe. Treba pokračovať v tom, aby sme ich mali viac a hlavne zrušiť takú tú psychiatrickú lobby, ktorá bráni tomu, aby do systému poskytovania psychológie mohli vstúpiť aj ďalší pracovníci. Budeme presadzovať štúdium, alebo treba presadzovať štúdium psychológie, väčšie zameranie sa vo vzdelávaní na aktuálnu problematiku vyplývajúcu z praxe a zasadiť sa za možnosť pregraduálneho vzdelávania v oblasti psychoterapie. Toto je veľmi potrebné. Takisto prijať zákon o psychológii a psychoterapii, ktorý sa, žiaľ, stále nedarí prijať, ktorý upraví postavenie psychológov vo všetkých rezortoch, nastaviť motivačné prostredie a prepojenie univerzít s praxou, aby mali absolventi možnosti kontinuálne sa zapojiť do poskytovania psychologických služieb. Samozrejme, zasadiť sa o motivujúce ohodnotenie psychológov, aby zostali pracovať na klinikách v nemocniciach. Naozaj to ich ohodnotenie je častokrát veľmi odrádzajúce a preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Takisto je tu obrovský enormný nárast Možnosti kontinuálne sa zapojiť do poskytovania psychologických služieb. Samozrejme, zasadiť sa o motivujúce ohodnotenie psychológov, aby zostali pracovať na klinikách v nemocniciach. Naozaj to je ich ohodnotenie, je častokrát veľmi odrádzajúce a preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Takisto je tu obrovský, enormný nárast porúch u detí. Treba navrhnúť reformu detskej psychiatrie vrátane zvýšenia počtu lôžok, personálu a počtu miest detských psychiatrických stacionárov a vytvorenia detských psychosociálnych centier. Dôležitý aspekt je motivovať ľudí, aby sa starali o svoje zdravie aj finančne a preto je dôležité zaviesť bonus pre pacienta. Cez systém e-Zdravie sa dá navrhnúť kalendár preventívnych prehliadok, ktoré, keď absolvujete tie skríningové vyšetrenia, ak ho jednotlivec dodrží, bude v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu vyplatený bonus. Výborne to funguje u Všeobecnej zdravotnej, ktorá má v Peňaženke zdravia takýto bonus. To sa podarilo počas mojej ministerskej služby zaviesť. Naozaj ľudia dodržujú tie preventívne prehliadky, aby získali určitý bonus. Toto sa dá, samozrejme, robiť. To sa dá, samozrejme, spraviť systémovo. Takisto je dôležité navrhnúť sieť poskytovateľov, ktorí budú poskytovať niektoré typy skríningových vyšetrení okrem lekárov. Je dôležité, aby ich mohli vykonávať farmaceuti a zdravotné sestričky. A samozrejme, dôležité je zaviesť objednávkový systém na preventívne prehliadky a skríningové vyšetrenia na presne určený čas. Mnoho ľudí ich nedodržuje, pretože ešte aj za to musí platiť, čo je úplne choré. Navrhnúť, vytvoriť portál s dôležitými informáciami o podpore zdravia, zdravého životného štýlu a poskytovania zdravotnej starostlivosti, mal by obsahovať aj prístup k čakacím zoznamom, mape dostupnosti starostlivosti a k hodnoteniu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, umožniť tiež pacientom, klientovi podať podanie na Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sťažnosť alebo podnet. A toto je posledné, čo chcem povedať. Zaviesť protokoly s časovými limitmi pre diagnostiku liečby. A nemám čas viac o tom hovoriť. Je to téma, ktorej sa venujeme veľa. Tieto treba urýchlene zaviesť u najčastejších príčin odvrátiteľných úmrtí na Slovensku, pretože ľudia majú právo sa dostať k zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne, pán poslanec. [14:16] Martin Dubéci S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanec Lackovič a Dubovický, ale keďže ich čas vypršal, možnosť položiť faktickú nemajú. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len chcem povedať, že Marek, povedal si, že musíme sa starať o chrbticu, ale o akú chrbticu sa majú starať tí, čo chrbticu nemajú. Ďakujem veľmi pekne. Tam som poslal mačací. [14:17] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som si pozorne vypočul váš príhovor alebo vašu rozpravu, váš príspevok. Naozaj musím konštatovať, že veľa takých múdrych a podnetných myšlienok tam bolo. Pevne verím, že budú zakomponované do stratégie tohto dokumentu a ja len pevne verím, že niektoré z nich sa naozaj pretavia do reálneho života tak, aby to slúžilo občanom. Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Jakab. Dámy a páni, pozdravujem vás. Pekný deň prajem. [14:18] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, pozdravujem vás. Pekný deň prajem. OK. Zostáva mi posledných 5 minút z nášho času prideleného pre poslanecký klub Slovensko za ľudí a to je tiež vizitka tejto vlády, ktorá chce rozprávať o tom, ako predstavuje víziu Slovensko 2040, ako to má preklenúť niekoľko volebných období, ale nakoniec nenechá ani poriadnu diskusiu o tom, ani rozpravu, a tak aj moji kolegovia, ktorí chceli k tomu vystúpiť, nebudú mať dostatok času. Takže to je hneď vaša vízia. Čo si predstavujete? Obmedzenú rozpravu iba na to, čo by ste vy chceli počuť, iba na to, aby to hneď prešlo, ale hlavne, aby sa spojila na tom celá opozícia s koalíciou, aby všetci pritakávali k tomu, čo si táto vláda predsavzala. Keď hodnotím víziu Slovenska 2040, pozerám sa na víziu Slovenska 2030. Neviete, čo to je? Možno si mnohí nepamätáte. Vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica v roku 2006 schválila vypracovanie vízie Slovensko 2030. V roku 2008 Róbert Fico slávnostne prezentoval výsledky toho, čo stovky odborníkov zo Slovenskej akadémie vied napísali. Bolo to konkrétne v Prezidentskom paláci s prezidentom Gašparovičom. Ten záznam si môžete pokojne nájsť na stránke prezidenta. Doteraz tam visí. A ja som si vypočul ten záznam z roku 2008. Prvá vláda Roberta Fica. Na akej vízii od roku 2006 odborníci pracovali? Tak vám niečo zacitujem. Na tejto vízii, ktorú sme si objednali v Slovenskej akadémii vied, pracovalo takmer 100 významných akademikov, hovorí Robert Fico v Prezidentskom paláci. Povedzme si, čo sa udialo 20 rokov neskôr v roku 2026. Stovky ľudí pracujú na tomto dôležitom dokumente, tisícky pripomienok. Zdá sa vám to úplne rovnaké? Je to úplne rovnaké. Pred 20 rokmi Robert Fico strúhal formu, keď sa dostal do vlády a chcel predstavovať víziu Slovensko 2030. Dajú vypracovať stovky odborníkov zo Slovenskej akadémie vied a predstavoval to úplne rovnakými slovami, ako o 20 rokov neskôr sa tvári, že on má nejakú víziu Slovensko 2040. Ďalší citát. Že musíme k tomuto dokumentu pristupovať ako k dokumentu, ktorý potrebujeme. Musíme mať dohodu a prichádza v rámci štvorročného volebného obdobia, ale musí preklenúť ďalšie volebné obdobia. Hovoril v roku 2008, keď to predstavoval u Gašparoviča. A teraz, čo hovoril na hrade: Prosím vás pekne, musíme myslieť aj nad rámec jedného volebného obdobia a musíme si realisticky povedať, aké chceme mať Slovensko v roku 2040. Vtedy básnil o Slovensku 2030, teraz básni o Slovensku 2040. Vtedy to robili stovky akademikov, teraz to robili stovky akademikov. Ale ja sa pýtam na reálny odpočet, vážené dámy a páni, pretože Róbert Fico odvtedy vládol štyrikrát. Štyrikrát. Tak sa poďme pozrieť na to, čo je v tej vízii, ale že úplne rovnaké, a čo si môžeme povedať, ako to dopadlo za tie štyri vlády Róberta Fica. Prechod od lacnej práce ku znalostnej ekonomike a riziko odchodu investorov popísané. Tak ja vidím fabriky, ktoré odchádzajú, a namiesto toho, aby ste podporovali nejakú kvalifikovanejšiu prácu, tak dovážate Uzbekistancov na Slovensko. To ste dokázali za štyri volebné obdobia. Zvýšenie financovania výskumu. Dali ste si cieľ do roku 2015 1,8 % HDP. 1 % ste mali v tom roku 2015 a odvtedy sa to nezlepšilo. Sme úplne, že poslední medzi všetkými. Žiadnu vedu a výskum vy tu nefinancujete. Obmedzenie odchodu kvalifikovaných ľudí a podpora návratu. Nikto sa na Slovensko nevracia za vašich vlád, vážený Róbert Fico, akurát všetci odchádzajú a Slovensko chudobnie. Obmedzenie korupcie a lepšie fungovanie práva. No tak, prosím vás pekne, to bola vízia z roku 2006, vízia na rok 2030, obmedzenie korupcie a lepšie fungovanie práva. Takže za vás, za vaše štyri vlády. Tu vidíme kauzu Očistec, vidíme tu rozkrádanie, videli sme tu vraždu Kuciaka a Kušnírovej. Vidíme tu ohýbanie práva, vidíme tu útoky na generálneho prokurátora, na všetky inštitúcie, ktoré ukazujú, ako katastrofálne vládnete tieto štyri volebné obdobia. Vy si ohýbate zákony, aby ste si udelili amnestiu sebe a svojim kamarátom, aby ste ich prepustili z basy. Generálny prokurátor hovorí, že korupcia sa vyšetruje o 70 % menej. Nie kvôli tomu, že by sa nekonala, ale kvôli tomu, že ste si pomenili zákony a zrazu to nie je trestným činom. Daňoví podvodníci majú raj na zemi. A to je to, čo ste vy, vážení poslanci zo Smeru, urobili za štyri volebné obdobia. Mali ste víziu 2030, teraz sa snažíte hrať na víziu 2040. Vy nemáte žiadnu víziu ani na najbližších 30 dní. Vaša jediná vízia je rozkrádať Slovensko a potom si udeľovať amnestiu, aby ste za to nešli do basy. To je jediná vízia strany Smer za všetky štyri volebné obdobia, za všetkých 20 rokov, odkedy tu je Róbert Fico. Ďakujem pekne. Čo? [14:23] Martin Dubéci Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Faktická poznámka od poslanca Šipoša, ktorý má 5 sekúnd. Nech sa páči. [14:23] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka Smerákom nemám ani čas povedať, čo si myslíme. [14:23] Martin Dubéci Ďakujem. Kolegovia Pročko a Krajčí už nemajú čas na faktickú poznámku, ale čas ostal pani poslankyni Čavojovej, ktorá má slovo. [14:23] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Jakab, my sa máme v láske, takže ja sa vrátim iba k tej vašej vízii, keď ste tu s takou vervou moralizovali a zabudli ste občanom pripomenúť, ako to vyzeralo to napredovanie a čestné budovanie štátu počas vašej vlády a boli ste to práve vy, pravá ruka Igora Matoviča, ktorý ste mu, pán Pročko, vy ste boli ľavá, pravdepodobne aj teraz ste, ktorí ste asistovali pri tých najväčších zlyhaniach Matovičovej vlády. A ja sa pýtam iba, že kde bola vaša vízia, keď ste občanom servírovali miliónové a neefektívne plošné testovanie spojené s nákupom. Nerád to počujete. Ja viem, pán Pročko, ale vydržte to. A potom sa pýtam ešte, kde bola vaša vízia, keď ste organizovali to fiasko s názvom očkovacia lotéria, kde sa neefektívne míňali peniaze daňových poplatníkov a rozdávali ste 300 miliónov, 500 miliónov. A vymyslené atómovky, len taká otázka. Ďakujem, pán Jakab. Ďakujem pekne. [14:24] Martin Dubéci Pán, prosím vás, prosím vás, nepokrikujme tu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Cez AIV stanovisko pán navrhovateľ nechce. Pán spravodajca nechce, ale jediné informácia od pána spravodajcu je, že hlasovanie o tejto tlači prebehne v utorok o 17:00. A teraz pristúpime k prvému čítaniu vládneho návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1457. Pán minister zahraničných vecí má slovo. [14:25] Juraj Blanár – Vystúpenie Aby nemuseli predčasne zomierať. Ja musím nechať priestor už ďalším. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Dovidenia. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie do pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aktuálny zákon, ktorý je v platnosti, č. 151 z roku, už pred 16 rokmi je prekonaný a myslíme si, že je potrebné, aby sme na základe aplikačnej praxe prišli s touto novelou, presnejšie úplne novým zákonom, aj vzhľadom na mnohé okolnosti, ktoré v súčasnosti musíme do toho zapracovať. Okrem aplikačnej praxe je to aj nové medzinárodné prostredie, zmena bezpečnostnej situácie. A rovnako potreba prijatia novej komplexnej právnej úpravy v oblasti zahraničnej služby. Hlavným cieľom tohto zákona je spresnenie diplomatických a konzulárnych funkcií zastupiteľských úradov, vrátane poskytovania konzulárnej ochrany, úpravy postavenia zamestnancov, ktorí vykonávajú zahraničnú službu pri výkone práce vo verejnom záujme, či jasnejšie pravidlá evakuácie vyslaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Cieľom je tiež stabilizácia a zvýšenie atraktivity zahraničnej služby, keďže v posledných rokoch klesá záujem o jej vykonávanie, predovšetkým v oblastiach s nestabilnou bezpečnostnou situáciou. A na tento účel navrhujeme, aby sa zaviedli viaceré stabilizačné benefity. Tieto sme pretavili do tohto návrhu a rovnako sme zobrali do úvahy aj konsolidačné opatrenia, ktoré vláda musí prijímať. Čiže navrhované stabilizačné benefity pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktoré majú zvýšiť motiváciu na vykonávanie zahraničnej služby, sú nasledovné. Zhrniem ich rámcovo. Je to voľno pred a po vyslaní, ktoré sa predlžuje z troch na štyri dni, doplnková dovolenka v trvaní jedného týždňa pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí ju vykonávajú v krízovej oblasti alebo v štáte so sťaženými životnými podmienkami. Je to príplatok k materskému, je to príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti a príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovaniu a voľno po skončení vyslania v krízovej oblasti v trvaní dvoch týždňov. V nadväznosti však bolo potrebné aj upraviť viaceré súvisiace zákony a je to predovšetkým zákon o štátnej službe, v ktorom sa navrhuje, aby sme presunuli tieto časti do zákona o zahraničnej službe, ktorá sa týka výlučne zamestnancov rezortu zahraničných vecí v zahraničnej službe a preto je z hľadiska systematiky právnej úpravy vhodnejšie, aby bola upravená v zákone o zahraničnej službe. Toľko v krátkosti predstavenie tohto nového. Ktorá sa týka výlučne zamestnancov rezortu zahraničných vecí v zahraničnej službe a preto je z hľadiska systematiky právnej úpravy vhodnejšia, by bola upravená v zákone o zahraničnej službe. Toľko v krátkosti predstavenie tohto nového zákona o zahraničnej službe, vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi. [14:29] Martin Dubéci Určil navrhnutý gestorský Výbor pre zahraničné veci, Zahraničný výbor, pán poslanec Lukša. Nech sa páči, máte slovo. [14:29] Michal Lukša – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1457. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1528 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem zahraničný výbor Národnej rady, odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Uzatváram [14:31] Martin Dubéci Všeobecnú rozpravu. A pardon, nech sa páči, pán poslanec Dušenka, máte slovo. [14:31] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, priznám sa, neplánoval som vystupovať v rozprave, ale keďže sa nikto neprihlásil, nebolo na čo reagovať faktickou poznámkou, tak aspoň pár vecí. Pán minister, povedali ste, že cieľom návrhu zákona je okrem iného aj zvýšiť atraktivitu zahraničnej služby. Predovšetkým teda v krízových oblastiach. Chcel by som sa opýtať, z čoho to vychádza, lebo myslím, že zahraničná služba je jedným z najlákavejších postov, čo sa týka štátnej správy, ak tak vezmeme, rozumiem tomu, že krízové oblasti niektoré môžu byť ťažšie obsaditeľné, avšak v globále to zhrňovať, že štátna, teda zahraničná služba je málo atraktívna, je skrátka klamstvo. Zároveň hovoríte, že tou motiváciou bude týždeň dovolenky navyše, prípadne príplatky. Ak však sa pozrieme na doložku vplyvov, tak deklarujete, že tie vplyvy nebudú vyššie ako 200 000 € ročne. Čo mi príde dosť málo, lebo aj keď vezmeme rizikové oblasti, tak vzhľadom na to, ako sú finančne ohodnotení zamestnanci na zastupiteľských úradoch, tak tých 200 sa mi buď javí málo, alebo skrátka to bude rozdelené len pre pár veľvyslancov, respektíve členov tej zahraničnej misie. Vzhľadom na to, že je to úplne nový zákon, tak v súvislosti s tými základnými princípmi by som očakával, že sa trošku zbavíme tej socialistickej minulosti. Koniec koncov už aj pán Susko pri predstavovaní nového Občianskeho zákonníka hovorí, že potrebujeme nový Občiansky zákonník, lebo ten súčasný vznikal v dobe poplatnej svojho vzniku, že je presiaknutý nejakou socialistickou dobou, ak to tak mám zhrnúť. No a myslím si, že takmer 40 rokov po nežnej revolúcii by sme mohli od nových veľvyslancov a ľudí, ktorí plánujú vstúpiť do zahraničnej služby, žiadať aspoň toľko, aby tou socialistickou minulosťou neboli zaťažení. Aby skrátka sme učili nejaké hranice. Že napríklad nechceme nových veľvyslancov, ak majú, dajme tomu, vyštudovanú školu špiónov MGIMO z Moskvy. Naozaj po 40 rokoch aspoň takýto základný princíp by tam naozaj mohol byť. To zároveň aj posilňuje tú otázku, čo sa týka výberových konaní. Viem, že teraz veľvyslanci musia byť ľudia, ktorí majú už nejakú prax z oblasti diplomacie alebo dlhšie pôsobia na Ministerstve zahraničných vecí. Avšak po vzore či už sudcov je na mieste aj ideá, myšlienka, aby sa diplomatmi mohli stať aj ľudia, dajme tomu, z ekonomického, spoločenského života, ktorí tú diplomatickú minulosť, dajme tomu, nemajú, ale tie osobnostné a predpoklady tam skrátka sú. Skrátka viac otvoriť diplomaciu aj pre ľudí zvonku. Čo mi ešte trochu vadí, je spôsob, kedy noví veľvyslanci prichádzajú na výbor, teda na zahraničný výbor, v niektorých prípadoch na európsky výbor. A návrh svojej činnosti má byť len prerokovaný. Kedy sa od tých veľvyslancov, ktorí idú zastupovať Slovenskú republiku do zahraničia, kedy sú predĺženou rukou prezidenta, o svojej činnosti skrátka len informujú a všetko, čo je potrebné spraviť, aby sa tam vyrozprávali. Nie je tam ani, ako by som to povedal, taká štipka zodpovednosti alebo také nároky, aby skrátka ten návrh bol aj schválený na výbore. Aby aj poslanci zahraničného, prípadne európskeho výboru naozaj odobrili tú činnosť, ktorú tam ten veľvyslanec ide robiť. Naozaj v minulosti boli prípady, kedy skrátka navrhovaní veľvyslanci, keď sa ich niekto z členov výboru opýtal, čo sú tri hlavné ciele ich činnosti v zahraničí, tak skrátka neboli schopní nejakým spôsobom konkrétne tieto otázky zodpovedať. A potom naozaj sa na diplomatické posty, na posty veľvyslancov dostanú ľudia, nech mi je teda odpustené, ako pán Radačovský. Kedy naozaj mnohí majú oprávnený dojem, že mnohé miesta veľvyslancov sú skrátka odkladiská pre vyslúžilých politikov za ostatnú dobu, či pán Radačovský. Pán Kmec je obdobný prípad, hoci ten mal skúsenosti so zahraničnou službou, ale naozaj veľakrát to pôsobí tak, že je to odkladisko. A to minimálne, čo by tí veľvyslanci mali byť schopní spraviť, je obhájiť svoju činnosť, čo idú v zahraničí robiť. Aký je ich cieľ? Aby sme od nich chceli aj nejaké merateľné výsledky. To prejdem teraz možno aj do takej technickejšej roviny, že naozaj v tom zákone absentuje nejaká požiadavka na hodnotenie práce zastupiteľských úradov v zahraničí. Veľmi ma zaujímalo, čo vás viedlo k tomu, že vedúci diplomatickej misie bude môcť fungovať aj na diaľku. De facto zo slovenského Ministerstva zahraničných vecí a do krajiny svojho vyslania bude cestovať len príležitostne, ak si to situácia bude vyžadovať. Ja si viem predstaviť vzhľadom na nejakú vzdialenosť dochádzanie z Bratislavy do Viedne, možno do Budapešti alebo Prahy. Ale čo stojí za myšlienkou a možnosťou, že vedúci diplomatickej misie bude fungovať na diaľku? Tak chceme tam tých ľudí poslať alebo nie? Chcú tam ísť alebo nie? Na to nemajú, že potrebujú sedieť doma a dostávať tu nejaké noty? No, je to veľmi, veľmi, veľmi zvláštne v tomto smere. Hovorili ste, že v súvislosti s novelou tohto zákona budete meniť aj zákon o štátnej službe. Ja sa chcem spýtať, či ste náhodou nepozabudli trošku novelizovať aj zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, respektíve zákon, ktorý sa venuje tejto oblasti. Lebo v § 26 sa, snáď aplikát, píše, že výkon zahraničnej služby aj realizáciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, pričom v terajšom zákone nie je definované, čo je to výkon zahraničnej služby. Zároveň, bez odkazu na zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a osobitne pre Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý podľa osobitného zákona tvorí, koordinuje a realizuje štátnu politiku vo vzťahu k krajanom, sa váš zákon javí ako nepriama novela aj tohto krajanského zákona. Technická vec, ale už keď ste to tak načali. Ďalšia vec taká praktická, ak by si bol taký dobrý a vysvetlil, prečo osoba, ktorá je v zahraničí na nejakej vedúcej pozícii, keď v rámci rotácie sa vráti na Slovensko, prečo nemusí robiť žiadne výberové konanie a automaticky bude na vedúcu pozíciu? Ak má byť odpoveďou to, že keď už zastával vedúcu pozíciu v zahraničí, tak automaticky je dostatočne kvalifikovaný aj na túto pozíciu na Slovensku. Ale tu sa minimálne natíska otázka, či by tam nebolo potrebné zaviesť aj nejakú dobu, ako dlho bol na vedúcej pozícii v zahraničí, aby to nebolo, že, opäť si teraz pomôžem pánom Radačovským, ktorý bude na Cypre doslova pár mesiacov, alebo pán Kmec. A jednoducho už aj tých pár mesiacov im bude stačiť na to, aby mohli byť automaticky vedúcimi aj na Ministerstve zahraničných vecí. Takže nejaká lehota by tam podľa mňa mala byť, nejaké časové ohraničenie. Pán poslanec Berényi, len udržme diskusiu. Áno, ide o to, že § 54 umožňuje, aby diplomat, ktorý v cudzine bol na vedúcej pozícii, nemusel po návrate na ministerstvo absolvovať výberové konanie, ale hneď bude zaradený na miesto vedúceho zamestnanca na ministerstve. A tým pádom úplne absentuje nejaké časové ohraničenie, ako dlho by mal byť na vedúcej pozícii v zahraničí. Odpracuje sa tam tri roky na vedúcej pozícii alebo stačia dva mesiace? No a posledná vec, a opäť taká technická, ale predsa. Umožňuje sa, aby Ministerstvo zahraničných vecí mohlo 60 dní uchovávať záznam telefonických hovorov na verejné linky ministerstva, s tým, že volajúci bude na to upozornený, ale ani v dôvodovej správe sa nedočítam, prečo je to na tak dlhú dobu. Prečo je to až na 60 dní? Takže asi toľko z môjho pohľadu k tomuto návrhu zákona. Hovorím, ten základ je, aby sa možno tie výberové konania viac otvorili aj pre ľudí, ktorí možno nemajú skúsenosti s diplomaciou, avšak sú naozaj rešpektovaní, dobrí vo svojej oblasti. A prečo by sme po 40 rokoch nežnej revolúcie nemohli požadovať, aby tí noví veľvyslanci neboli zaťažení socialistickou minulosťou, keď už sa obdobným argumentom oháňa aj pán Susko pri Občianskom zákonníku. A prečo od veľvyslancov, ktorí idú reprezentovať Slovensko do zahraničia, nechceme požadovať aspoň to, aby ciele svojej činnosti boli schopní obhájiť si na výboroch? Aby o tom výbory Národnej rady nielen to prerokovali, ale aj to museli schváliť. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne, pán. [14:43] Martin Dubéci Poslanec, na vašej výstupnej dve faktické poznámky, pán poslanec Pročko. [14:43] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Princípy vykonávania zahraničnej služby v tomto zákone § 2. Zahraničná služba je založená na princípoch štátnej služby na princípe za A vernosti, za B jednotnosti, za C profesijnej cti, za D kariérneho rastu, za E striedania výkonu štátnej služby a tak ďalej, za F dodržiavania záväzkov, ktoré Slovensku vyplývajú a tak ďalej. A ja by som dal ešte G. politickej lojálnosti. Pretože naozaj treba odmeniť takých, ako je Kmec, treba odmeniť takých, ako je Radačovský, aby sme sa zbavili, dali im funkciu. To znamená, že musíme, naša vláda, ktorá je naozaj vládou spravodlivou, čestnou, lojálnou voči Slovensku, aby posielala na tieto zahraničné Odmeniť takých, ako je Kmec, treba odmeniť takých, ako je Radačovský, aby sme sa ich zbavili, dali im funkciu. To znamená, že musíme, naša vláda, ktorá je naozaj vládou spravodlivou, čestnou, lojálnou voči Slovensku, aby posielala na tieto zahraničné misie takých ľudí, ktorí si to zaslúžia a aj Kmec a aj Radačovský si to zaslúžili. Presne si ich popísal obidvoch, aj jedného, aj druhého. Ale čo je ešte smiešnejšie na tomto zákone, je to, že vlastne toto je presne to isté, čo tu predvádzate. A čo ste predvádzali a predvádzate aj pri tej vízii. Vy urobíte zákon, ktorý je nádherne napísaný, ktorý je tak napísaný, že by aj anjel, archanjel Gabriel zaplakal nad jeho krásou a jednotou. Ale v skutočnosti pani Čavojová mi prikývne v skutočnosti a zase bude prikyvovať. Je to len taká forma. Veď vy si vymenúvate do funkcií, koho chcete. Žiadnych odborníkov. Nikoho, kto, kto, kto má niečo normálne spoločné so zahraničnou politikou. Vy tam šľahnete človeka, ktorého sa chcete zbaviť, alebo mu chcete dať odmenu za to, že ako Kmec napríklad porozdeľoval milióny eur vašim straníckym kolegom. Pán Blanár je krásny príklad farizeja a toho, že nemá čo vôbec robiť na tejto stoličke. Pampoš s čiernym. [14:45] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, chcem sa vám aj ospravedlniť, že som vás vyrušil v rozprave, ale naozaj chcel som vedieť, ja som vás pozorne počúval. Vaše vystúpenie bolo relatívne konštruktívne a bez nejakej žlčovitosti, ale niektoré veci vám unikajú. Najskôr také krátke vysvetlenie. Moskovský štátny inštitút pre medzinárodné vzťahy je jedna z najprestížnejších škôl na svete, na ktorej študujú budúci diplomati takmer zo všetkých kútov Slovenska. To je prvá vec. Druhá vec, spomenuli ste, že na zasadnutie zahraničného výboru prichádzajú dezignovaní veľvyslanci, ktorí prichádzajú predstaviť zameranie svojej činnosti a výbor neschvaľuje toto zameranie, len berie na vedomie. No ale je to preto, že Národná rada Slovenskej republiky nemá vo svojej priamej gescii ani vyslanie veľvyslancov, ani ich následné potenciálne stiahnutie, pretože toto je kompetencia vlády Slovenskej republiky, konkrétne Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a prezidenta Slovenskej republiky. To znamená, Národná rada nemá kompetenciu, tak preto je absolútne zbytočné, aby sme schvaľovali alebo neschvaľovali návrh zamerania činnosti jednotlivých veľvyslancov, ktorí odchádzajú zastupovať Slovenskú republiku do zahraničia. Tam to zas dlhšie [14:47] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za obe faktické poznámky. Veď kvôli tomu sa robí tento návrh zákona. Ak dnes Národná rada nemá túto kompetenciu, práve tu je priestor, keď sa to robí úplne nanovo, nie je to žiadna novela, ale úplne nový zákon, aby sa takýmto spôsobom posilnila právomoc výborov Národnej rady, či už zahraničného výboru alebo výboru pre európske záležitosti. No a čo sa týka toho moskovského inštitútu, ja nevravím, že tam ľudia nechodia z celého Slovenska. Sveta hovoril si slovenská, ale ale naozaj 40 rokov po revolúcii a obzvlášť v dnešnej dobe, kedy vieme, akým spôsobom sa Rusko správa na medzinárodnej scéne, myslím si, že bolo by vhodné sa od toho trošku odosobniť. Ďakujem. [14:48] Peter Žiga Pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister. Chce, nech sa páči, máte slovo. [14:48] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, pán poslanec, že ste vystúpili. Lebo mi dáte možnosť, ja by som vám odpovedal na niektoré veci, ktoré vám zrejme ušli pozornosti. Ale vôbec nevidím v tom nič zlé, pretože máte snahu, aj keď som vás nevidel zaoberať sa v zahraničnej politike, pretože ani vo výbore nie ste, ani v jednom, ani v druhom, ale je to úplne v poriadku. Každý poslanec má právo sa k tomu vyjadriť. Avšak musím trošku upriamiť vašu pozornosť na trošku také viaceré rozhovory, ktoré ste počas svojho príhovoru mali. A ja vám pripomeniem jeden z tých rozporov, keď ste hovorili o tom, že by bolo dobré, aby do diplomatických pozícií, tiež veľvyslancov, mohli ísť aj ľudia, ktorí majú nejaký príbeh z iných odvetí, z kultúry, zo súdnictva, práva a tak ďalej, a vzápätí ste to popreli tým, že ste povedali, že pán Radačovský tam nepatrí. Pozrite si jeho životopis, prosím. Pozrite si jeho životopis. To je úspešný sudca, ktorý niečo dokázal. To je človek, ktorý dokáže práve dnes posunúť aj jednu z dôležitých vecí, ktorú robíme na Cypre. Keby ste sa trošku tomu venovali, tak by ste vedeli, že dlhé roky práve na Cypre máme tzv. bikomunitný dialóg medzi tými dvoma stranami, tureckou a gréckou. A v pravde? Pán Radačovský má skúsenosti ako sudca na takéto veci ich viesť. Dokázal svojím príbehom veľmi veľa. Aké mali skúsenosti pán Valášek, keď bol vyslaný? Nijaké. Takto boli vyzdvihnutí a boli takto daní kdesi a bolo to za našej vlády. Dali sme mu šancu. Ukázalo sa, aký je. Akú mala skúsenosť pani Vášáryová, keď išla na veľvyslankyňu? Povedzte mi jednu skúsenosť. Čiže pán Radačovský minimálne vrchovato prečnieva nad týmito dvoma, o ktorých som hovoril. No a pán Kmec? Veď pán Kmec sa osvedčil ako veľvyslanec. Bol veľvyslancom Spojených štátov amerických. Ak vám to nič nehovorí, tak veľvyslanec v Spojených štátoch amerických je väčšinou veľmi silný, pretože je to krajina, kde potrebujeme mať dobrého silného veľvyslanca. A pán Kmec bol taký. To, že vošiel do politiky a potom sa rozhodol, že z nej chce odísť, je jeho rozhodnutie, ale rozhodne neplatí to, čo ste hovorili. To znamená, toto je veľmi významný rozpor, ktorý ste si neuvedomili, ale chápem to, lebo sa tomu veľmi nevenujete. A teraz k tomu MGIMO, viete, to by sme potom nemohli spolupracovať takmer s nikým, kto tých špiónov tam vychováva, pretože tam, ako bolo povedané, na tejto veľmi prestížnej univerzite v Moskve študuje takmer každý schopný diplomat celého sveta. To znamená, každý, kto tam vyštuduje, je špión a my by sme s tou krajinou potom nemohli ani spolupracovať. A študujú tam aj zo Spojených štátov amerických, aby ste vedeli. To znamená, že nemali by sme s nimi spolupracovať. Prosím vás, nedeľte ľudí na takéto skupiny. Nerobte z ľudí automaticky, že ich budete zaraďovať do jedného šíku na základe kolektívnej viny. To tu už bolo. Každý má právo na to, aby si vyštudoval nejakú školu a potom dokázal vo svojom živote, že naozaj na to má. Čiže hovoriť o nejakom socialistickom prístupe o tých, ktorí po socialistickom, vlastne po revolúcii a po novej histórii, či už samostatného Slovenska a potom Československa ešte predtým, tak, že automaticky je socialistický špión, je niečo, čo absolútne už dnes neplatí. Ale chápem to, pretože vy ste zaťažení len proti Rusku na základe kolektívnej viny, pretože všetci Rusi sú vinní a všetkých treba dneska automaticky odsúdiť. To nemôžete takto robiť. Takúto kolektívnu vinu sme tu už mali. Zodpovední sú tí, ktorí áno, urobili veci, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom. A my o tom hovoríme úplne jasne. Len vy to snažíte sa dávať do všetkých súvislostí, čo nie je pravda. No a teraz k tým výborom, veľvyslancom. Opäť to pripisujem tomu, že sa tomu nevenujete, ale mohli ste sa aspoň poradiť s kolegami, ktorí tam sedia vo výbore, či už v zahraničnom alebo pre európske záležitosti. Každý veľvyslanec musí prejsť určitým vývojom. A v rámci toho vývoja musí osvedčiť svoje schopnosti. Najskôr to musí byť prezident, ktorý vyjadrí súhlas. Potom to musí byť vláda, ktorá schváli tohto veľvyslanca. Potom tento veľvyslanec, teda dezignovaný veľvyslanec, musí spracovať svoje zameranie. To zameranie je vážna vec, ktorú si môžete prečítať každý z vás. A nehovorte mi, prosím, o tom, že nevie vymenovať tri oblasti, ktorým by sa chcel venovať. V tom zameraní má všetko napísané. Snažíte sa dehonestovať týchto veľvyslancov a to sa mi nepáči. A ja sa chcem postaviť za všetkých týchto veľvyslancov, pretože ja ich vnímam ako profesionálov. Ja som minister zahraničných vecí, ktorý je politický nominant a tak to je správne, pretože máme tu demokratické voľby a z tých demokratických volieb vznikne nejaká väčšina a tá má právo nominovať na to, aby sme robili jednotlivé veci, ktoré máme zadefinované v našom programovom vyhlásení vlády a tak ich aj dohliadať. Ale naši diplomati sú tí profesionáli, ktorí to potom vykonávajú a ja absolútne protestujem, aby ste dehonestovali ich prácu a ich pripravenosť, ktorí prejdú týmto výberom a majú jasno v tom, čo budú obhajovať. Novela viacerých zákonov, pán poslanec, pozrite si to, prosím vás, viacej. Je ich tu vymenovaných niekoľko. To, čo ste hovorili o zákone o zahraničných Slovákoch, myslíme si, že je dostatočne riešené v tomto návrhu a nie je dôvod, aby sme do toho viacej zasahovali, pretože my sme to, čo je v zákone o štátnej službe, prevzali automaticky do zahraničnej služby, pretože si myslíme, že nemá byť tam nejaká dvojcestnosť. No a teraz k tomu menovaniu za nejakého vedúceho, ako ste to vy nazvali. Dnes, pán poslanec, môže byť veľvyslanec aj niekto, kto nepôsobí na ministerstve zahraničných vecí a tento zákon to aj umožňuje. Vstúpi do dočasnej takzvanej štátnej služby a po skončení toho mandátu, keď už nebude veľvyslancom, tak sa mu skončí táto dočasná služba a tým pádom nemôže získavať pozíciu, o ktorej vy hovoríte. Čiže potreboval som uviesť na pravú mieru tie tvrdenia, ktoré boli nekorektné, neúplné a zároveň aj to protirečenie, ktoré ste mali. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon si myslím, že odzrkadľuje 16 rokov aplikačnej praxe, ale zároveň aj vystihuje novú geopolitickú situáciu. V destináciách, kde je dnes vojnový konflikt, naši veľvyslanci, naši pracovníci na veľvyslaneckých úradoch alebo zastupiteľských úradoch to nemajú jednoduché. Môžem vám povedať o Bejrúte. Môžeme hovoriť o Izraeli. Môžeme hovoriť o ďalších v Kyjeve. A týchto ľudí je potrebné prirodzene nejakým spôsobom motivovať. Môžete ísť do Kyjeva a byť tam možno týždeň, aby ste si skúsili, čo to znamená. Preto ich snažíme motivovať, aby aj do takýchto destinácií išli, pretože náš záujem je, a to nepochopila opozícia dodnes, aby diplomacia slúžila na to, na čo má slúžiť. Aby diplomacia, aj keď je vojnový konflikt, stále udržiavala dialóg a nejaký komunikačný kanál, lebo ak sa ten preruší, tak potom tu vidíme to, čo sa deje na Ukrajine. Keby sme udržiavali kontakt s Ruskou federáciou, neustále ich tlačili do vecí a diskutovali o tom, o čo vlastne ide, tak možno by sme boli dnes v lepšej pozícii a nemuselo byť množstvo mŕtvych na jednej alebo na druhej strane a rozbitá Ukrajina. A rovnako to môžeme povedať aj o iných konfliktoch. Diplomacia je práve o tom. Preto aj Spojené štáty americké, napriek tomu, že boli na začiatku pri tejto vojne a podporovali v rámci Ukrajiny za Bidenovej administratívy, neustále udržiavajú diplomatický dialóg s Ruskou federáciou a kontakt, lebo diplomacia je o tom. A preto tých, ktorí sú ochotní ísť do týchto krízových oblastí, je potrebné aj motivovať. Úplne prirodzene, pretože svojím spôsobom sa vystavujú určitému riziku. Len z Teheránu sme museli evakuovať niekoľkokrát náš zastupiteľský úrad a nemusím vám vysvetľovať, že tá evakuácia nie je jednoduchá. V tomto zákone takisto riešime aj evakuáciu našich pracovníkov na zastupiteľských úradoch. Lebo diplomacia je naozaj dnes veľmi ťažká, ale zároveň veľmi potrebná a my sa chceme práve v tomto zákone vysporiadať s tými vecami, ktoré nám bránili ich motivovať alebo bránili mnohé iné veci urobiť, aby boli pre nich prijateľnejšie, aby to mohli urobiť aj s našou súčinnosťou bez akýchkoľvek problémov. Takže toľko na vysvetlenie, pán poslanec, ale berte to ako vysvetlenie toho, čo ste povedali, a zároveň aj pre ostatných, ktorí by mohli byť vaším vystúpením uvedení do omylu. Dúfam, že som to dostatočne vysvetlil a tí, ktorým to nestačí, nech sa páči, pozrite sa do toho zákona, v rámci druhého čítania sa vieme o tom rozprávať. O všetkých týchto ustanoveniach. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem. A chcem vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne, pán minister. [14:58] Peter Žiga Pán spravodajca. Chce zaviazať stanovisko. Nechce hlasovanie v najbližšom bloku hlasovania. Predpokladám, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasleduje druhé čítanie. Návrhu na vyslovenie súhlasu s dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, návrh vlády, tlač 1427. Pán minister, má slovo. [14:59] Martin Dubéci Návrh vlády Matláča 1427, pán minister má slovo. Ďakujem. [14:59] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ===== Pán predsedajúci. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou na jednej strane a jej členskými štátmi a na druhej strane s Uzbeckou republikou. V rámci tejto dohody cieľom predkladanej dohody je vytvoriť nový právny rámec pre posilnenie politického dialógu a prehĺbenie spolupráce v oblastiach, ako sú obchod, investície, ľudské práva, bezpečnosť, životné prostredie, zmena klímy, udržateľný rozvoj, výskum, inovácie, vzdelávanie a podobne. Dohoda je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v regióne Strednej Ázie. Uzbekistán je vzhľadom na svoju geografickú polohu a demografický vývoj, ale aj hospodársku politiku kľúčovou krajinou Strednej Ázie a Slovenská republika potrebuje posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a Uzbekistánom. Historický prvý summit Európskej únie a Strednej Ázie sa uskutočnil 4. apríla v minulom roku v Samarkande za účasti predsedu Rady Európskej únie Antónia Costu a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a hlavným výsledkom samitu bola dohoda o povýšení vzťahov Európskej únie a Strednej Ázie na strategické partnerstvo. Európska únia predstavila finančný balík Global Gateway v hodnote 12 miliárd €, bol potvrdený zámer spolupráce pri budovaní transkaspického dopravného koridoru, pri ťažbe a spracovaní vzácnych a kritických minerálov potrebných pre zelenú transformáciu Európy, ako aj v oblastiach životného prostredia, bezpečnosti a medziľudských vzťahov. Za Slovenskú republiku bola dohoda s Uzbekistánom s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii na okraj zasadnutia Výboru stálych predstaviteľov dňa 17. septembra v minulom roku v Bruseli a za Európsku úniu bola dohoda podpísaná 24. októbra 2025 v Bruseli. Ešte pre vašu informáciu, ku dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra ukončená v piatich členských krajinách Európskej únie. Menovite je to v Estónsku, Maďarsku, na Malte, vo Švédsku a Portugalsku. Čiže ja si myslím, a ešte posledné, že dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu tejto dohody, ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Ďakujem. Ďakujem. [15:02] Tibor Gašpar Deň, všetkým sa ale prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z Výboru pre európske záležitosti pána poslanca Kéryho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. [15:03] Marián Kéry Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 161 z 3. septembra 2026 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodou o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, tlač 1420,27, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby Výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 513 z 23. septembra 2026 a Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 125 z 15. septembra 2026 odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 24. septembra 2026 a uznesením č. 127 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s uvedenou dohodou. Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou spoločnej správy v tlači 1427 A a je totožný s odporúčaniami v uzneseniach prijatých európskym a ústavnoprávnym výborom. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram [15:05] Tibor Gašpar Rozpravu o tomto bode programu. Kto sa hlási do rozpravy, ako prvý pán poslanec Valášek. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Pročko. [15:05] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Budem stručný. Tento zákon dostane našu podporu. Prebrali sme ho s pánom predsedom na zahraničnom výbore pred asi týždňom. A v princípe akákoľvek zmluva, ktorá otvára nové príležitosti pre Slovenskú republiku, je dobrá. To, čo chcem povedať, sa týka tohto zákona, tých ďalších pár, ktoré predkladá minister Blanár, ale už aj spomenutého zákona o zahraničnej službe, ktorú sme prerokovali pred chvíľami. Tu budem prosiť o trpezlivosť pána predsedajúceho, ale skrátim to, že sa vyjadrím hneď štyrom bodom naraz a ušetrím nám všetkým čas. Pán minister, to, čo ste priniesli do parlamentu, je taká znôška niektorých dobrých vecí, niektorých také pol na pol. Zmena zahraničnej služby, o zákone o zahraničnej službe, prináša niektoré dobré nové veci pre pracujúcich diplomatov a diplomatky, niektoré potenciálne veľmi nebezpečné, obzvlášť vo vašich rukách. Ako napríklad tie opatrenia, ktoré vám rozväzujú ruky na vyhadzovanie, v čom ste vy majster a napáchali ste toho teda v rezorte dosť. Ale ono je to vlastne, pán minister, jedno. Ten kontext je to jediné právo dôležité. A to je to, o čom chcem hovoriť. Vy po ministerstve tým huslistom na Titaniku. Predkladáte tu zákony, ktoré teraz budú možno niečo dobré. Niektoré majú našu podporu. A na tom z ničoho nič nezáleží. Pretože ten zákon, o ktorom práve hovorím, ako aj iné zákony, ktoré predkladáte, sú nič v porovnaní s tou škodou, ktorú ste napáchali pre slovenskú diplomaciu. Sám ste povedali... Pán poslanec, zatiaľ som vás prerušil. Venujte sa tomu, čo prerokovávame v tomto bode programu. To myslím vážne. Kým budem predsedať, budem využívať svoje právomoci v súlade s rokovacím poriadkom. Takže nech sa páči, máte opäť možnosť sa vrátiť k tomu, čo tu prerokovávame. Nech sa páči. Pán predsedajúci, rokujeme o zmluve, ktorá má otvoriť príležitosti pre Slovenskú republiku. Ja sa pýtam, ako na nás budú pozerať spojenci? Ako na nás budú pozerať krajiny, s ktorými táto zmluva a iné otvára príležitosti? Potom, čo napáchal – a používam to slovo vedome – predseda vlády a minister zahraničných vecí pre reputáciu Slovenskej republiky len za ostatných pár dní. Pán predsedajúci, táto zmluva, o ktorej v tomto momente rokujeme, je v našich očiach, naše spoločné partnerstvo, úplne nezaujímavé, pretože viete, čo vidia? Ja vám zacitujem, čo vidia. A zacitoval to doslova minister zahraničných vecí, pán Wadhwa, tu v prítomnosti stojac vedľa ministra zahraničných vecí Blanára včera poobede. Prečítavam vám, ako tie krajiny, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, o ktorej práve rokujeme, ako tie krajiny a iné vnímajú Slovensko, citujem: „Najväčšie ohrozenie pre slobodu nášho kontinentu prichádza z Moskvy a najväčšou hrozbou pre Európu je Putinov imperializmus.“ Citát nemeckého ministra zahraničných vecí vedľa ministra slovenského ministra zahraničných vecí, ktorý sa pozeral do topánok, lebo od hanby nevedel, kam s očami. Ako nás ešte vidia spojenci a iní, ktorí sú predmetom tejto zmluvy? Citujem nemecké ministerstvo zahraničných vecí: „Spochybňovať tieto fakty o ruskom imperializme a agresii je nielen nesolidárne, ale bolo by to jednoducho nezodpovedné.“ Voľný odkaz priamo svojmu kolegovi zo Slovenska, citát číslo tri: „Ten, kto rozširuje pochybnosti o odstrašujúcej funkcii NATO, ohrozuje seba, ale i nás všetkých.“ Pán minister Blanár si v tomto momente študoval nechty. Odkaz číslo štyri: „Nemôžeme si dovoliť blokády jednotlivých členských štátov v Bruseli. Oslabujú Európsku úniu, ale na konci dňa oslabujú toho, kto blokuje.“ A ja plne súhlasím. Pán predsedajúci, pán minister, je jedno, čo predložíte v parlamente. Je jedno, ako reformujete zahraničnú službu. To, čo ste napáchali, tie škody na našej reputácii, na našej povesti, na našich vzťahoch, ktoré sme mali vybudované dekádami od samostatnosti, sú to jediné hlavné, čo rozhoduje. Všetko ostatné, čo pridáte do tohto parlamentu, je vedľajšie. Ak ste potrebovali vizitku, ak ste potrebovali priamy dôkaz, že všetko to, čo tu my z Progresívneho Slovenska varujeme – že ničíte vzťahy, likvidujete našu reputáciu – vy sa vyhovoríte: nie, nie, nie, čo tu my strašíme, kde to my berieme. Včera vám to povedal váš nemecký kolega rovno do očí a nemali ste ani tú odvahu sa na neho pozrieť. Takto ste si študovali nechty. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Na vaše vystúpenie... [15:10] Tibor Gašpar Dve faktické poznámky začína pani poslankyňa Jurík. Ďakujem. [15:10] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za slovo, pán podpredseda. Tomáš, ty si sa opýtal takú otázku, že ako na nás budú pozerať spojenci. No ja by som chcela vidieť ten pohľad našich spojencov, keď tu počuli ministra zahraničných vecí hovoriť o tom, aká je MGIMO prestížna univerzita. No to, že aká je prestížna univerzita, tak o tom samozrejme svedčí aj to, že tam učí istý Ľuboš Blaha. A zároveň to dokazuje aj to, že je to liaheň ruských trolov. A teda, ak o tom neviete, pán minister zahraničných vecí, tak MGIMO slúži primárne ako liaheň skutočne pre ruské tajné služby SVR alebo GRU a svedčí o tom aj to, že ako prebieha celý ten päťročný kurz, ako sú tam jednoducho implementovaní tí študenti, že tam zároveň pôsobia operatívci z tajných služieb, alebo napríklad, že potom tí študenti využívajú diplomatické krytie práve na to, aby robili spravodajské hry v členských štátoch. A práve kvôli tomu ich naši spojenci, naši partneri buď niektorých vyhostili, alebo ich neprijímajú na územie svojich krajín. Takže ja by som sa tiež tak opýtala, že čo si o tomto tí naši spojenci myslia, keď toto počúvajú? Čo je asi fakt, že sme sa tu na Slovensku zbláznili. Ďalej, pán poslanec Dej. [15:11] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Tomáš, za tvoje vystúpenie. Myslím, že to bolo úplne zrozumiteľné a jasné. Ľudia, ktorí to majú chápať, to pochopili. Kto nechce, to chápať nebude. Ale teda k tej Uzbeckej republike. Ja som si ešte pozrel, čo pán minister teda dokázal za toto volebné obdobie, ale teda stihol zatvoriť veľvyslanecké úrady v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Tam sa teda otvorili, ale zatvorili sa úrady v Kodani a v Osle. Tak ja neviem, akým spôsobom sa teda tá ekonomická diplomacia, ktorá tu doobeda bola spomínaná, rozvíja v Tanzánii, v Malajzii, ale viem si predstaviť, ako sa asi rozvíjala v Kodani a v Osle. A vieme veľmi dobre, tam množstvo mladých ľudí so slovenským občianstvom chce voliť zo zahraničia, takže samozrejme, prečo tie veľvyslanecké úrady v Kodani a v Osle ste zrušili, ale ja teda úplne neviem, prečo ste ich otvorili v Malajzii a v Tanzánii. A, keď si to ešte, Tomáš, nebol, ty sa samozrejme si hovoril o tom, čo sa deje za našimi hranicami na východe, teda na Ukrajine a pán minister povedal, že no, keby sa teda rokovalo, keby sme vedeli rokovať, už by dávno bol mier. No tak, keď ste boli v tej Moskve aj s pánom predsedom vlády, prečo ste nerokovali? Prečo ste teda nepovedali tomu Putinovi, aby prestal útočiť na Ukrajinu, keď všetko sa dá vyriešiť tým dialógom? Samozrejme, že je posledné upozornenie dám všetkým. Ak nebudeme diskutovať [15:13] Tibor Gašpar Nebudeme diskutovať k tomu, čo je v predmete, ja ho ešte raz prečítam, pán poslanec, ak ste náhodou nezbadali. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodou o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej. Nemáme tu bod programu, kde budeme hodnotiť činnosť ministra zahraničných vecí. Vyjadrujte sa k tejto zmluve. Vy ste nepovedali k zmluve ani slovo a ani k predrečníkovi ani slovo. Budete mať možnosť pokračovať vo faktickej poznámke, ale som vás upozornil ešte raz. Praktickú vám už neviem spustiť, takže vieme. [15:14] Tibor Gašpar Máte pokračovať v možnosti, pán Dej? 12. No, asi. [15:14] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ste si ma s niekým pomýlil, ale so mnou tu nebude cvičiť obžalovaný telocvikár. Ja budem hovoriť v parlamente, čo chcem a reagoval som na predrečníka, ktorý hovoril o zmluve s Uzbekistanom a podobne a ja som teda pripomenul, o čom to hovoril pán minister. A pán minister tu tiež hovoril, čo chcel. Takže ja som za to, aby sme si nerobili hanbu v medzinárodných vodách. Ja si myslím, že Slovensko je suverénny štát. Samozrejme, máme právo sa rozhodnúť, že budeme patriť, ale nemyslím si, že si zatvára dvere pred spojencami a partnermi a lieta do Moskvy suverénna politika na všetky štyri za svetové strany, takže ďakujem, Tomáš, za tvoje vystúpenie. Bolo vecné, bolo jasné a bolo zrozumiteľné. Ďalej. [15:15] Tibor Gašpar S faktickou poznámkou pán Dubovský, nech sa páči. [15:15] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľ, Tomáš, budem reagovať na teba. Asi asi asi to, čo si povedal, jasne vystihuje momentálne tú politiku na všetky štyri svetové strany. Však on nedávno prišiel nemecký minister zahraničných vecí. Upozorniť súčasného ministra, že, kde Slovensko patrí, a to je to smutné na tom, že musel prísť upozorniť vôbec. A smutné je na tom, že, že vláda na čele s ministrom zahraničných vecí, a budem reagovať na teba, že vôbec nejakým spôsobom dovoľuje, aby tu fungovali ruskí operatívci. A už vyšlo niekoľko informácií od nemeckých tajných služieb, že, že je dosť veľká pravdepodobnosť, že práve, že práve tí nemeckí, pardon, tí ruskí špióni z Gérus sú na Slovensku a majú tu niekde sídlo a operujú po celej Európe. Mňa by zaujímalo aj to, čo si povedal, že, že ako toto vieme vysvetliť našim spojencom, našim partnerom. Ďalej do rozpravy prihlásený [15:16] Tibor Gašpar Pán poslanec Pročko, máte slovo, nech sa páči. Milé kolegyne, milí kolegovia. [15:16] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Nie všetci telocvikári tu v pléne sú obžalovaní. Ani 1/2. Nie, nie, on má teraz... On chodí do kostola a teraz sa rozprávajú o božej milosti. Takže nie všetci telocvikári sú obžalovaní, a nie všetci, nie všetci ľudia tu v pléne majú problémy. Priatelia, budem sa vyjadrovať zásadne k tejto téme. Aj keď nás v predchádzajúcej rozprave... a vystúpil. Budem sa obracať aj na pána. Takto sa budem na neho obracať, na pána ministra, pretože aj k tejto téme sa budeme na neho obracať. Vystúpi určite na záver, nevystúpi teraz a zase nám naloží a povie, ako sme v omyle, ako sme my vlastne na omyle, ako sme my omylní. No ale do omylu ma priviedol on v predchádzajúcej rozprave a nemohol som reagovať na neho, žiaľbohu, pretože vystúpil v záverečnom slove, ale to je tu bežné. Chcem povedať k tejto spolupráci toľko, že pamätáte si, Fico vystúpil a povedal, že Vietnam, Čína a Uzbekistan sú nám vzorom, takto by sme my mali na Slovensku pracovať, takto by sme sa mali riadiť ich politickým systémom, lebo vo Vietname, Číne a Uzbekistane je to fantastické, famózne, jedinečné. Tak ja vám poviem niečo o Uzbekistane. Vyrušujete ma vy dvaja vzadu trošku, keby ste sa ukľudnili. Silná koncentrácia moci u prezidenta Šaška Mirzojojeva, krásne meno, Mirzijojev. Tak to je naozaj úžasná, pre nás úžasný príklad toho, ako by sme my mali pracovať na Slovensku, keďže si pán prezident silne koncentruje moc u seba. Ústavná zmena v roku 2023 umožnila, aby sa jeho predchádzajúce funkčné obdobia vynulovali. Šikulka, to je ten, ten Mrzuško, a umožňuje mu to zotrvanie pri moci až do roku 2040. A tu sa chcem spýtať, nemyslíte, že ten Fico vlastne pri tomto Mirzojevovi robil tú víziu do roku 2040? Lebo aj Fico by určite chcel byť do roku 2040. Jaj. V Uzbekistane neexistuje skutočná parlamentná opozícia. Formálne existuje viac politických strán, ale vlastne tam to neexistuje. Je to veľmi podobné Putinovmu režimu, kde potierajú všetky politické strany, kde novinári nemajú absolútne žiadnu šancu. Podľa Freedom House žiadna skutočná opozičná strana nepôsobí legálne. No a už som to spomínal, ale obmedzená je sloboda médií a prejavu. Kritickí novinári, aktivisti a blogeri čelia tlaku a trestnému stíhaniu. Podľa Fica je Uzbekistan krajina, z ktorej by sme si mali zobrať príklad, pretože tam novinári kritickí, aktivisti, blogeri čelia tlaku a trestnému stíhaniu. A poďme tu zatvárať tých novinárov, čo píšu zle. Je tam slabšia nezávislosť parlamentu a súdnictva. Neviem, čo to je. Nevadí, aj pani Jourová je úžasná, ale to nevadí. Super. Môžete sa ísť porozprávať aj vonku vy dvaja. Vy sa porozprávate? Pani Jourová, super, ďakujem veľmi pekne. Želám vám veľa zdravíčka. Slabšia nezávislosť parlamentu a súdnictva, podľa Freedom House sú tieto inštitucionálne praxe výrazne podriadené výkonnej moci. Čiže žiadne súdnictvo, ale Fico tvrdí, že poďme, ideme podľa vzoru Číny, Vietnamu a Uzbekistanu. Fico tam bol a rokoval s pánom prezidentom. Naozaj sa krásne objali. Ja som čakal, že si dajú takú tú jazýčkovú, ako si dal Brežnev s týmto, s Husákom, ale nedali si. Ale čo bolo krásne, Fico hovorí o zamestnávaní ďalších Uzbekov v slovenských fabrikách či nemocniciach. Uzbekistan má záujem o spoluprácu v oblasti zamestnávania najmä v priemysle a zdravotníctve, tvrdí Fico. My tu na Slovensku máme naozaj veľmi veľa ľudí, ktorí chcú pracovať. Máme veľmi veľa Rómov, ktorých by sme mohli zaviesť a ktorých by sme mohli dať do pracovného procesu, ale my sem privedieme Uzbekov. Veď prečo by sme dali prácu Slovákom, keď sem môžeme priniesť niekoľko 100 000 Uzbekov, ktorí majú prezidenta, ktorý má neskutočnú moc, ktorý obmedzuje novinárov a ktorý sa správa ako diktátor a Róbert Fico tvrdí, že poďme po vzore Uzbekistanu, poďme po vzore Vietnamu, poďme po vzore Číny a my ideme s nimi spraviť spoluprácu, dohodu o spolupráci. A v čom budeme spolupracovať? Budeme sa od nich učiť, ako máme tých novinárov kriticky ničiť, ako máme ich zatvárať? Toto je tá spolupráca? No ja som proti takej spolupráci. Ďakujem vám veľmi pekne. Ja vám pre istotu zopakujem. [15:22] Tibor Gašpar Lebo stále sa moc smejeme. Toto nebola dohoda medzi Slovenskou republikou a Uzbekistanom, ale o spolupráci Európskej únie, pán Pročko. Takže teraz ďalej faktickú poznámku má pani poslankyňa Števulová. [15:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Pročko, ďakujem za vašu rozpravu. Napriek tomu, že toto je zmluva medzi Európskou úniou a Uzbekistanom, tak treba povedať, že Slovenská republika je jedným z členských štátov, preto to máme v Národnej rade, ktorá túto zmluvu musí schváliť. Čiže, preto treba hovoriť aj o aspektoch, ktoré sa týkajú konkrétne Slovenskej republiky. Napríklad tej témy pracovnej migrácie, k tomu sa ja chcem vyjadriť vo svojej rozprave, vopred avizujem. A takisto treba aj neopomenúť ďalší významný fakt o spolupráci Slovenska s Uzbekistanom, ale aj s Ruskom, lebo však si len spomeňme, že Slovensko lobovalo za vyradenie uzbecko-ruského oligarchu Ališera Usmanova, o ktorom teda minister Kaliňák tvrdí, že je len Uzbek zo sankčného zoznamu. Minister Kaliňák nám na hodine otázok povedal, že to bolo preto, aby sa Slovensko mohlo stať nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN pri ďalšom hlasovaní, tak preto sme vlastne hlasovali za to, aby, aby bol tento oligarcha, ktorý je poskokom Putina, pomáha mu, vyradený zo sankčného zoznamu. Čiže ja neviem, či teda toto je cieľom alebo teda nepodozrievam Európsku úniu z toho, že by toto mala za cieľ, ale treba si povedať o tejto dvojtvárnosti a pokryteckosti súčasného vedenia rezortu zahraničných vecí a celkovo Slovenska vo vzťahu k týmto diktátorským krajinám. Alebo krajinám s autoritárskymi režimami a to ste veľmi dobre povedali, pretože súčasťou tej zmluvy je samozrejme aj práca na boji proti korupcii, posilňovaní právneho štátu alebo boja proti praniu špinavých peňazí, čiže sú to dôležité otázky. [15:24] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Pročko. Ďakujem. [15:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, áno, ja viem, že to je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, ale presne ste povedali, my sme členský štát, ktorý má s Uzbekistanom uzavrieť túto dohodu a ja som len chcel povedať a povedal som, kto je Uzbekistan, kto tam vládne, ako tam vládne, prečo ich Fico chválil, prečo chválil Fico Vietnam a Čínu, prečo sa mu páčia tieto autoritatívne mocenské krajiny, z ktorých si berie on vzor. A ja hovorím, že prečo, ako Európska únia tiež nie je neomylná a absolútne súhlasím s vami, že ste povedali, že tam to je, tam je. Tam sú diktátori, ktorí krajinu vedú spôsobom, ktorý nemá s demokraciou nič spoločné. Nič spoločné. Ich pán prezident obmedzuje novinárov, obmedzuje súdy, obmedzuje občianske združenia, občianske organizácie a to je presne u nás. To je presne ten istý princíp. Ja som nič iné nepovedal, ale nechcel som vystúpiť preto, že Európska únia nám ide predložiť zmluvu o spolupráci, ale ja s tým nesúhlasím. Ja nesúhlasím, aby som spolupracoval s krajinou, kde obmedzujú slobodu slova, slobodu médií. Len toľko. Ďakujem veľmi pekne. Ďalší v rozprave. [15:26] Tibor Gašpar Vystúpi pán poslanec Vašečka, pripraví sa pani poslankyňa Števulová. [15:26] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Medzinárodné zmluvy sú dôležitá súčasť právneho poriadku a je zvykom, že sa o nich väčšinou rokuje buď veľmi rýchlo a ani nebýva rozprava a väčšinou bývajú schválené takmer všetkými prítomnými poslancami pri hlasovaní. A ja tiež vítam, ako povedali niektorí moji predrečníci, že Slovensko v rámci Európskej únie uzatvára zmluvy o partnerstve a spolupráci. Ale na to, aby som to mohol urobiť s čistým svedomím, zahlasovať, tak mám niekoľko oprávnených otázok, respektíve občania majú niekoľko oprávnených otázok, ktoré vyplývajú možno aj z nejakých rečí, ktoré sa vedú. Možno keby tu stál niekto iný, prípadne v tomto parlamente, keby boli zastúpené aj iné sily, tak by možno začali tak nejak, že premiér Fico povedal, že na Slovensko dovedie 150 000 Uzbekov a teraz pozrime sa. Už tu máme zmluvu o partnerstve a spolupráci s Uzbeckou republikou. Ja to takto nepoviem. Vy ma poznáte, že ja sa nechystám ani strašiť, ani konšpirovať. Rovnako nemám nič proti Uzbekistanu vo všeobecnosti. Priznám sa, nebol som tam, naštudoval som si niečo o tom, pozrel som sa. Áno, dá sa rozprávať o partnerstve v podstate v zásade s každou krajinou na svete. Snáď asi by sme dali výnimku Severnej Kórei alebo podobným, ale v podstate nemusia byť všetci podľa nášho vzoru. A tiež chcem zdôrazniť ešte dopredu, že určite som za náboženskú slobodu. Náboženská sloboda je dôležitá. Ale je tu niekoľko oprávnených otázok, ktoré bol by som rád, keby pán minister mohol zodpovedať. Ešte raz, sú to otázky. Ja netvrdím, že je to takto, ale pýtam sa úplne vážne a isto to nie som len ja. Začneme teda s niekoľkými faktami. Pokojne, ak sa mýlim, tak, ako ste už povedali, pán minister, niektorým kolegom, tak ma vyveďte z omylu. Slovenská republika je jedinou krajinou Európskej únie, v ktorej nie je mešita. Moslimovia na Slovensku žijú a je to úplne v poriadku a majú aj svoje modlitebne. Myslím, že ich majú nejakých sedem alebo tak. To je úplne v poriadku. Treba zase ďalší fakt povedať, že islam nie je na Slovensku registrovaná náboženská spoločnosť. A za súčasného stavu legislatívy a aj počtu moslimov na Slovensku sa ním ani tak ľahko nestane. Tie čísla poznáme. A treba povedať úplne korektne napriek tomu, že som opozičný poslanec, že premiér Fico nepovedal, že sem príde 150 000 Uzbekov. Trochu nešťastne narábal s tými číslami 150 000, 200 a koľko majú oni pripravené a tak ďalej, ale netvrdil, že sem chce priviesť 150 000 Uzbekov. No ale ďalší fakt je, že touto zmluvou, teda jej ratifikáciou, im to umožňujeme. Čl. 14 tejto zmluvy alebo dohody teda presnejšie. Číslami 150 000, 200 000 a koľko majú oni pripravené a tak ďalej, ale netvrdil, že sem chce priviesť 150 000 Uzbekov. No ale ďalší fakt je, že touto zmluvou, teda jej ratifikáciou, im to umožňujeme. Čl. 14 tejto zmluvy, alebo dohody, teda presnejšie, hovorí o legálnej migrácii. Je fajn, že sa bavíme o legálnej migrácii, pretože tá nelegálna spôsobuje v Európe veľké problémy, ale pri určitých počtoch už aj legálna migrácia spôsobuje problémy. Samozrejme, ten fakt, ktorý tu aj bol už spomenutý, že Slovenská republika si rieši problém s kapacitou pracovného trhu. Bohužiaľ, v mnohých odvetviach nám chýbajú významné, možno 10 000, celkovo na území celého Slovenska, pracovníkov. Ale k tomu teda chcem povedať, že my, konzervatívci, Kresťanská únia, sme presvedčení, že prvoradým a dlhodobým záujmom Slovenska je podpora slovenských pracujúcich rodín s deťmi, žijúcich na Slovensku. A dôraz je na každom slove tohto, že slovenské pracujúce rodiny s deťmi, žijúce na Slovensku. To by mala byť naša dlhodobá vízia. Ja som to hovoril už aj pri tej vízii 2040, že toto musí byť v záujme Slovenska, nie v záujme Smeru alebo Progresívneho Slovenska alebo kohokoľvek, v záujme Slovenska. Takisto môžeme pracovať a mali by sme pracovať všetci a hľadať spôsob, ako pracovať na takej, by som povedal, že reverznej alebo vnútornej migrácii. Teda máme tie počty ľudí, ktoré tu v podstate potrebujeme, ktorí nám tu chýbajú, sú v zahraničí. A isto nevieme lusknutím prsta dostať všetkých späť, ale mali by sme hľadať spôsoby, ako znova ich priviesť naspäť nielen kvôli pracovnému trhu, ale vôbec, preto, lebo sú to naši ľudia, naši občania. Ak teda hovoríme o problémoch s pracovným trhom, tak ešte raz zdôrazňujem, konzervatívci, Kresťanská únia, podporujeme slovenské pracujúce rodiny s deťmi, žijúce na Slovensku. Ak ide o legálnu a riadenú migráciu, aj tá je samozrejme možná. Ale malo by to byť prednostne z krajín, ktoré nám nie sú cudzie, dokonca prípadne až nepriateľské kultúrou. A teraz nepoviem fakt, lebo doteraz to boli fakty, ale poviem hypotézu, že, ak sem príde 150 000 moslimov, nie naraz, postupne, a nemusia byť z Uzbekistanu, tak budú úplne oprávnené požadovať registráciu islamu so všetkým, čo s tým súvisí, aj s mešitami a určite nie s jednou. Teraz, aby ste si nemysleli, že ja som nejaký posadnutý tými mešitami. Náhodou mne sa mešity celkom páčia, zvlášť teda v krajinách, kde je to úplne pochopiteľné. V poslednom čase som navštívil, som si to pozeral, bol som v mešite v Sofii, v Istanbule a teraz sme boli v lete na dovolenke v Ochride, pri Ochridskom jazere, odporúčam. Veľmi pekne tam spolu nažívajú pravoslávni a moslimovia, aj tam som bol v mešite. Nezúčastnil som sa tam tých ich modlitieb, to som sa vyhýbal takým časom. Ale, keď teda tam bolo prázdno, ticho, tak to bolo príjemné miesto, kde obyčajní jednoduchí ľudia podľa svojho presvedčenia vzdávali úctu Bohu. To je úplne v poriadku a dokonca aj mne sa tam aj ako kresťanovi dobre rozmýšľalo, rozjímalo, modlilo, keď som tam bol na návšteve. To znamená, nie je žiaden problém s mešitami ako takými. Problém však je, a vidíme to v západnej Európe, že, bohužiaľ, nejde o náboženstvo islam a o modlenie sa, ale o radikalizmus. A mnohé mešity v západnej Európe sú centrami radikalizmu. A také čísla, znova môžete ma vyviesť z omylu, ale ja som si preštudoval čísla, že, kde zo zhruba 30 miliónov prisťahovaných moslimov v Európe asi 15 % z nich vyznáva takú, nazvime to z nášho pohľadu a z nášho hlavne bezpečnostného pohľadu, radikálnu formu islamu, ktorá je presvedčená, že ten cieľ, aby právo šaría platilo pre všetkých, to znamená moslimov aj nemuslimov, aj v Európe, keby bola tá možnosť, tak títo to zastávajú, tých 15 %, a tretina z nich, čiže 5 percentuálnych bodov, zastáva aj radikálne prostriedky na dosiahnutie toho. 5 % z 30 miliónov vieme ľahko vyrátať, ak sa nemýlim, tak je to 1,5 milióna. Ako napísal jeden autor, no a to je presne o 1,5 milióna viac, ako treba. A teraz my to nemôžeme vyriešiť vo Francúzsku alebo v Nemecku. Ale môžeme a musíme to riešiť na Slovensku. A preto sa teda pýtam, že či pri prijatí tejto dohody s Uzbekistanom myslíme aj na to, že tu musí byť tá migrácia naozaj riadená a kontrolovaná a naozaj, aby sme sem z nejakých rôznych, ja neviem, záujmov, nedorozumení, čohokoľvek, nespôsobili si bezpečnostnú hrozbu, ktorá v západnej Európe nie je už len hrozbou, ale dovolím si povedať, že každodennou realitou a veľmi nepríjemnou. A tá otázka, ktorá teda je veľmi dôležitá, je, že či chce toto na Slovensku, pretože dnes tí radikáli zo západnej Európy nemajú veľmi dôvod tu na Slovensku prísť a zostať tu, lebo tu nemajú vlastne tie miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Chcem ešte zdôrazniť, aby to nevyznelo negatívne, hoci myslím, že nehovorím negatívne, že 95 % moslimov, ktorí by tu mohli prísť, tak budú podľa mňa obyčajní jednoduchí ľudia, ktorí sem prídu pracovať, podporiť náš pracovný trh. Ale, bohužiaľ, tých 5 % môže byť veľkým problémom. A ja som si to teda dopredu nevyrátal, ale z tých 150 000 by 5 % bolo tiež celkom pekné číslo. Blížim sa k záveru. V mnohých moslimských krajinách nie je dovolené postaviť kostol, kresťanský kostol. Maximálne tak tolerujú tie historické, ktoré tam boli ešte, ešte až povedzme v staroveku alebo iných časoch pred príchodom moslimov. Ja si osobne myslím, že by sme mali zvážiť reciprocitu. Nech sa páči. Chcete, aby tu bola mešita? Dobre, ale potom v tej krajine Saudská Arábia, Irán alebo niekde inde. Potom buďte otvorení voči našim ľuďom, ktorí sú kresťanmi. 29. augusta sme si pripomenuli 500. výročie bitky pri Moháči. Tam sme zlyhali, prehrali a Európa stáročia čelila osmanskej hrozbe. Mnohé tie veci, ktoré som videl na Balkáne, by neboli, keby možno niektorí európski vládcovia vtedajší uvažovali zodpovedne, kladli by si otázky. A myslím si, že túto bitku nemusíme prehrať a nesmieme prehrať ako tú pri Moháči. A ja to zhrniem pozitívne. Podporujme slovenské pracujúce rodiny s deťmi. A nie masový prílev imigrantov z cudzích, až nepriateľských kultúr. Ak dostanem vhodné odpovede na tieto otázky, pokojne zvážim podporu tejto dohody. Inak nie. Ďakujem vám pekne. Na vaše vystúpenie. [15:36] Tibor Gašpar Tri faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Števoľová, nech sa páči. Pán kolega vás [15:36] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čaká, ja len na objasnenie by som chcela povedať, že pokiaľ ide o registráciu akejkoľvek cirkvi na Slovensku, tak tá sa odvíja od počtu občanov, ktorí sa k nej prihlásia. Občianstvo získať ako cudzinec na Slovensku v zásade môžete buď za 10 rokov oprávneného pobytu, osem rokov alebo teda osem rokov trvalého pobytu, alebo, ak ste manžel slovenského občana, slovenskej občianky, tak sú tam štyri roky vlastne toho, toho trvalého pobytu za účelom manželstva. Čiže, čiže ja chápem, čo ste sa snažili povedať, len teda ten scenár, ktorý ste sa snažili vykríknuť, kresliť, by nastal ako XY v prípade, ak by predtým bola splnená predovšetkým tá podmienka, že všetci tí pracovníci migranti, ktorí k nám teraz chodia, budem o tom ja hovoriť vo svojej rozprave, tu reálne tie roky zostanú. Budú mať udelený najskôr prechodný pobyt a potom trvalý pobyt a buď ten trvalý pobyt budú mať tých osem rokov, alebo celkovo tu budú mať prechodný pobyt, teda oprávnený pobyt bez prerušenia 10 rokov, čo nie je jednoduché a zároveň ešte 2 roky trvá minimálne konanie o štátnom občianstve, kde musia preukázať znalosť slovenského štátneho jazyka a reálií, čiže len, aby sme si ozrejmili, že to, že sem príde pracovný migrant, automaticky neznamená, že bude požadovať registráciu svojho náboženstva. Ďalší [15:38] Tibor Gašpar V poradí pán poslanec Ledecký, ďakujem pekne. [15:38] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja by som reagoval na to, že táto vláda udelila 10 000 víz ľuďom z Nepálu, Indie, Filipín, ktorí nemajú plne náboženstvo ako naše a má problém s Ukrajincami a teraz nasleduje Uzbekistan a ja viem, že naše hospodárstvo potrebuje pracovné miesta a asi potrebujeme nejakú riadenú migráciu, aby tie pracovné miesta sem prišli, ale prečo berieme ľudí so základným vzdelaním na takéto pracovné povolenia, keď my tu máme plné rómske osady ľudí, ktorí podľa mňa majú rovnaké zručnosti, len treba s nimi začať pracovať a pán minister tu mal veľké hlášky o tom, že práca namiesto dávok a keď som cez leto navštívil mestá a obce a som sa pýtal starostov, že ako to s tou komunitou funguje práca namiesto dávok, tak mi povedali, že problém je, že oni potrebujú aktivačné práce ľudí a nemajú peniaze, lebo projekty končia a úrady práce jednoducho tých ľudí im nepreplatia. Napriek tomu, že aj tí ľudia chcú v tých osadách, napriek tomu, že aj tí starostovia a primátori chcú a ešte tých pár ľudí, čo majú, tak ešte si musia tých koordinátorov platiť sami. Čiže tie veľkohubé vyhlásenia, práca namiesto dávok, boli naozaj len veľkohubé vyhlásenia, lebo máme viacej dlhodobo nezamestnaných, znížil sa nám počet zamestnaných v našom štáte a dlhodobo sa nám znižuje a tie veci, ktoré sa mali financovať, aby sme tých ľudí z čiernej práce alebo tých, čo vôbec nič nerobia, dostali na pracovný trh, všetky tie vyhlásenia sú len nejaké formalizované a vlastne my sme na to nepripravili žiadne zdroje, čiže nič z toho nefunguje. Práve naopak, situácia v osadách sa ešte zhoršila, lebo čoraz menej ľudí robí na aktivačných prácach. Ďalší v poradí s faktickou poznámkou pán Kalivoda. [15:40] Tibor Gašpar Nech sa páči, ďakujem pekne, pán predsedajúci. [15:40] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyne, kolegovia, mňa trošku mrzí, že celá táto diskusia o naozaj prospešnej zmluve medzi Uzbeckou republikou a Európskou úniou, ergo Slovenskou republikou, skĺza do takej nejakej osobnej roviny útokov osobných na pána ministra. Tých ostatných rečí, ktoré, ktoré sme si tu vypočuli, ale zopár faktov, pre, čo je dôležité nielen pre Slovensko, ale pre Európsku úniu, táto dohoda. Napríklad je to aj kvôli alternatívnemu spojeniu medzi Európou a Áziou. Dôležitý transcaspický dopravný koridor, možno ste o ňom počuli, možno nie, ale skúste si to dohľadať. Je to veľmi dôležité, pretože touto cestou prúdi množstvo tovaru, jednoducho energetické nosiče a Uzbekistan by mal byť jedným z hlavných takých dopravných uzlov na tejto, na tejto, na tejto obchodnej ceste. Ďalším nemenej dôležitým významom tejto tejto spolupráce s Uzbekistanom je napríklad aj otázka kritických surovín a práve preto Európska únia podpísala s Uzbekistanom aj memorandum o strategickom partnerstve v oblasti kritických surovín, pretože vieme, že dnes má na ne monopol najmä Čína a my, keď chceme prechádzať na elektromobilitu a na všetky tie zelené, zelené alternatívy, ktoré práve vy z Progresívneho Slovenska veľmi, veľmi tvrdo presadzujete, tak aj preto to je dôležité partnerstvo s Uzbeckou republikou a takto by sme mohli pokračovať. Len ja mám takú trošku obavu, že naozaj sa táto diskusia už skĺzla z tej vecnej roviny skôr do nejakej takej osobnej útočnej a že opäť máte potrebu vyvolávať nejaké vášne v spoločnosti. Skúsme sa sústrediť naozaj na užitočné aspekty tejto dohody a spolupráce vôbec medzi Európskou úniou a Uzbeckou republikou a skúsme byť vecní. Ďakujem. Skôr než dám pani poslankyni Števlovej. [15:42] Tibor Gašpar Slovo, si dovolím privítať na balkóne pre verejnosť členov klubu dôchodcov Lipa zo Spišskej Novej Vsi. Vitajte. A teraz už dávam slovo pani poslankyni Števlovej, nech sa páči. Ja som sa rozhodla vystúpiť k téme dohody medzi Európskou úniou a Uzbekistanom. [15:42] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Najmä z dôvodu, že mi bolo jasné, že sa v tejto rozprave objaví téma migrácie. A je to pochopiteľné, pretože tá migrácia najmä z Uzbekistanu, ale aj z Indie na Slovensko v posledných dvoch rokoch pod vládou Roberta Fica rapídne rastie. Budem to demonštrovať aj na tých číslach a odhaľuje to také pokrytectvo tejto vlády, ktorá o tom takmer vôbec neinformuje a tvári sa, aj okrem pár vyhlásení, ako keby sa to nedialo, ako keby sme nevideli v uliciach, že ten počet ľudí narastá. A treba podľa mňa začať o tom hovoriť. Nevravím, že budiť zbytočnú paniku, ale je to dôvod, je to časť verejnej politiky, o ktorej by mali zaznievať fakty. Zároveň to, že tento parlament prerokúva uzavretie dohody medzi Európskou úniou a Uzbekistanom, k tomu dáva ideálnu príležitosť, pretože je všetko pravda, čo povedal pán Kalivoda. Európska únia má dobré a oprávnené dôvody, rovnako ako Slovensko má dobré a oprávnené dôvody na to, aby začalo, aby prehĺbilo spoluprácu, lebo však tá sa už deje, aby prehĺbila spoluprácu s Uzbeckou republikou. Zároveň ale si treba povedať všetky fakty. Jednak tá dohoda obsahuje dôležité oblasti, v ktorých teda chceme spolupracovať. Je to oblasť posilňovania právneho štátu, boja proti korupcii, prania špinavých peňazí, takisto obchodovania, boja proti obchodovaniu s ľuďmi, boja proti nelegálnej migrácii, ale zároveň Fakty. Jednak tá dohoda obsahuje dôležité oblasti, v ktorých teda chceme spolupracovať. Je to oblasť posilňovania právneho štátu, boja proti korupcii, prania špinavých peňazí, takisto obchodovania, boja proti obchodovaniu s ľuďmi, boja proti nelegálnej migrácii, ale zároveň aj celkovo Európska únia vyjadruje záujem podporovať riadenú pracovnú migráciu z Uzbekistanu. Čiže všetky tie témy, ktoré tu moji predrečníci otvorili, boli relevantné témy, ktoré sa vzťahujú jednak na celú Európsku úniu, ale aj na Slovenskú republiku. A ja by som si želala, aby aj predkladateľ tejto zmluvy, minister zahraničných vecí, takto k tomu pristupoval a prezentoval v rámci tejto rozpravy, čo táto širšia európska zmluva prinesie Slovensku a čo konkrétne slovenská vláda robí alebo nerobí vo vzťahu k Uzbekistanu. Pretože keď si napríklad len zoberieme tému právneho štátu alebo boja proti korupcii. Tam naozaj nemôžeme čakať, že budeme implementovať nejaké riešenia z Uzbekistanu, ktorý, keď si pozriete rebríčky, či už úrovne demokracie, úrovne právneho štátu alebo boja proti korupcii, je naozaj na tých najnižších priečkach a považuje sa za krajinu s autoritatívnym vedením a autoritatívnymi prvkami. Čiže ja by som očakávala, že pokiaľ má tento parlament a poslanci a poslankyne rozhodnúť o tom, že podporíme túto dohodu, čo zrejme aj spravíme, takže zároveň o tom budeme aj viesť reálnu rozpravu s reálnymi faktami a že predovšetkým kto do tejto rozpravy vstúpi a bude trebárs hovoriť, akým spôsobom bude aj Slovenská republika, ktorá na jednej strane chce využiť či už dopravné postavenie Uzbekistanu, jeho prírodné zdroje alebo ľudský kapitál, tú pracovnú silu, že zároveň aj povie, akým spôsobom trebárs budeme my recipročne pôsobiť na Uzbekistan, aby sa zlepšil trebárs v ukazovateľoch, ktoré sa týkajú boja proti korupcii, prania špinavých peňazí alebo posilňovania právneho štátu. To by som naozaj očakávala, keďže Európska únia je postavená na týchto hodnotách a tá dohoda hovorí o recipročnom pôsobení. To k téme spravodlivosti, korupcie a právneho štátu. Teraz k téme migrácie. Myslím si, že naozaj treba pri tejto zmluve otvoriť tému aj legálnej, aj nelegálnej migrácie, pretože tá zmluva obsahuje jednak záväzok zmluvných strán využívať najmä na strane Európskej únie tú riadenú kontrolovanú migráciu a samozrejme aj záväzok bojovať proti nelegálnej migrácii a zabezpečiť, že jednotlivé zmluvné strany, to znamená, že predovšetkým Uzbekistan, samozrejme v prípade, ak teda jeho štátni príslušníci budú na území Európskej únie nelegálne, tak urobí všetky kroky preto, aby boli čo najrýchlejšie vrátení, čiže to je jeden z nástrojov na boj proti nelegálnej migrácii, ktorú tak veľmi rád zneužíva, či už premiér tejto krajiny, alebo iné strany na druhej strane spektra v tom politickom boji. Napríklad to by sa patrilo povedať, že tieto ustanovenia tej zmluvy zaväzujú Uzbekistan, aby pomáhal Európskej únii v boji proti nelegálnej migrácii. To je dôležité. Poďme ale k tej legálnej migrácii, pretože zároveň teda aj na základe tejto zmluvy, ale aj na základe krokov, ktoré Slovenská republika pod vedením Roberta Fica robí v posledných dvoch rokoch. Tá situácia je taká, že naozaj rapídne stúpa počet ľudí z Uzbekistanu, ktorí sem chodia pracovať, a to dvomi formami, či už na národné víza na 1 rok, alebo na udelené pobyty. Treba povedať, že v súčasnosti je Uzbekistan deviata krajina v poradí v počte platných pobytov na Slovensku, keďže počet tých platných pobytov je k 30. 6. tohto roku, kedy sú posledné známe údaje, 3316. Pred ňou je Gruzínsko, Filipíny, Čína, India, Rusko s 9000 obyvateľmi na Slovensku, Vietnam, Srbsko a samozrejme vedie Ukrajina, ktorá tu má 221000, skoro 222000 obyvateľov, alebo teda majú vlastne udelený pobyt. Ono sa to možno nezdá, že 3316 ľudí je až tak veľa, ale treba poukázať aj na iné ukazovatele. Len za prvý polrok roku 2026 udelila táto krajina 1394 nových pobytových oprávnení ľuďom z Uzbekistanu, čím sa v porovnaní s polrokom predtým, čiže k 30. 6. 2026, pričom teda Uzbekistan je v tomto rebríčku piata krajina v poradí najúspešnejšia. Posunula sa za rok o sedem miest, keďže predtým bola 13. K 30. 6. 2025 to bolo 453 pobytov udelených, čiže zo 453 sme za rok skočili na počet 1394 pobytov. Ešte zaujímavejšie je to v prípade národných víz, kým v roku 2025 k prvému polroku 2025 to bola piata najúspešnejšia krajina a bolo udelených 1122 národných víz, tak v prvom polroku tohto roku 2026 je to už druhá najúspešnejšia krajina s 2144 národnými vízami. Predbehla nás len India. India a Uzbekistan sú najväčší skokani, pokiaľ ide o počty udelených pobytov a počty udelených národných víz za túto vládu a za posledné dva roky pod vládou Roberta Fica a za súčasného ministra Blanára. To nás privádza samozrejme k téme legálnej riadenej migrácie, pretože táto vláda teda tvrdí, že využíva Uzbekistan, ale aj Indiu ako krajinu, z ktorej k nám teda čerpá pracovnú silu. Ako bolo tu už správne povedané, Slovenská republika trpí nedostatkom pracovnej sily. A naozaj je potrebné preto, aby tu boli tie zahraničné investície, ale aj iné investície, aby aj naši zamestnávatelia mohli investovať do svojej výroby, do svojho podnikania, aby tá pracovná sila tu bola a je problém ju zohnať na slovenskom pracovnom trhu. Lenže veľmi správne podotkol poslanec Ledecký, že zároveň tu máme nevyužívané kapacity na pracovnom trhu, či už ide o marginalizované rómske komunity, ženy, ktoré sú matkami, alebo rôzne ďalšie vylúčené sociálne skupiny alebo sociálne skupiny so sťaženými pracovnými podmienkami, pracovným uplatnením, kde robíme veľmi málo preto, aby sme tieto pracovné kapacity využili. O tom, že v tejto oblasti sa musíme zlepšiť, hovorí mimochodom aj Vízia 2040, ktorú sme tu len pred pár hodinami preberali, o tom, že teda krajina má riešiť riadenú a kontrolovanú pracovnú migráciu a vyberať si ľudí, ktorí k nám prídu, nielen s najnižším vzdelaním, ale aj tých, ktorí sú talentovaní, ktorí môžu priniesť nejaké inovácie a zlepšenia na Slovensko, pretože v opačnom prípade teda nebudeme pomáhať ekonomike a tá ekonomika nebude mať potenciál a konkurencieschopnosť. A to je všetko pravda, len ja tvrdím, že to, akým spôsobom k tejto údajne riadenej a kontrolovanej migrácii pristupuje táto vláda, je všetko, len nie dobré. Ľudia totižto vidia, že na Slovensko v posledných dvoch rokoch prišli najmä ľudia z Indie a najmä ľudia z Uzbekistanu. Vidia to, či už v taxíkoch, kde sú prevažne ľudia z Uzbekistanu. Mali sme tu teraz tú aféru týkajúcu sa bratislavského letiska. Vidia to v prípade ľudí z Indie, či už na školách, kde teraz bolo uzavreté aj memorandum s indickou vládou o zvýšení počtu študentov na školách, aj o zvýšení počtu pracujúcich. Títo študenti častokrát rozvážajú jedlo na bicykloch po Bratislave, ale v iných regiónoch pracujú napríklad v továrňach. A ľudia vidia, že sa toto deje a pýtajú sa, že prečo o tom vláda reálne neinformuje a aké vlastne opatrenia robí vláda vo vzťahu k ich integrácii, pretože riadená a kontrolovaná migrácia znamená, že máte pripravené aj integračné opatrenia a že sa nespoliehate na to, že sa to nejako spraví samo a že veď tí ľudia odtiaľto možno po roku odídu, lebo my im dáme iba národné vízum na jeden rok. Tak migrácia nefunguje a tie západné štáty, ktoré tu kolega Vašečka spomínal, by mohli hovoriť, lebo si tiež niekedy v minulosti toto mysleli a spravili tú chybu. A ja si myslím, že to už vidia aj voliči tejto vládnej koalície, preto vám dýcha na krk Republika, pretože jej predstavitelia sa nehanbia o tejto téme hovoriť a hovoria o nej radikálnym a fašistickým spôsobom, ktorý mne a všetkým asi v tejto sále je odporný. Lenže získavajú percentá na tom, že táto vláda vyrástla práve na strašení imigrantami, a teraz nevie, ako svojím vlastným voličom vysvetliť, že najväčšia skupina, ktorá za posledné dva roky získala počet pobytov a národných víz na území Slovenska, sú práve ľudia z Uzbekistanu, čo je moslimská krajina, a ľudia z Indie, čo je krajina so zmiešanými náboženstvami. A to je veľké pokrytectvo z vašej strany, pán kolega minister zahraničných vecí, aj tu predsedajúci podpredseda Národnej rady, pretože vy vlastne týmto spôsobujete, že táto otázka sa stane pred nasledujúcimi voľbami ešte oveľa výbušnejšou, že tie radikálne sily, ktoré čakajú na vstup do parlamentu, ju budú ešte oveľa viac zneužívať. A budú na tom získavať body a vašich voličov, ktorí k nim práve kvôli tomu momentálne prechádzajú. Pre vašu neschopnosť riešiť migračnú politiku naozaj rozumne a riadene sa podľa mňa dožijeme toho, že v ďalšom funkčnom období tu bude znova fašistická strana v tomto parlamente. A to padne len na vašu hlavu, pretože vy ste najskôr strašili imigrantami, potom ste dovolili a zariadili ste, aby sem títo ľudia chodili masovo. No a nevysvetľujete to svojim voličom, pretože to vysvetliť neviete a tí vám potom odchádzajú k Republike. Takže gratulujem vám k tomuto. Toto je ovocie vašej zbabranej migračnej politiky na Slovensku. Ďakujem. [15:55] Tibor Gašpar Zatiaľ šesť faktických poznámok, začína pán poslanec Vašečka. Ďakujem, pani [15:55] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa, ja som povedal vo svojom vystúpení fakty, o ktoré sa dá oprieť. Vy ste hovorili tiež fakty, čísla. Ten medziročný nárast je veľmi vysoký a na niečo poukazuje a práve preto sme tu. Prijímame medzinárodnú dohodu, ktorá bude mať aj prednosť pred našimi zákonmi. Je to vážna vec, takže je úplne legitímne, že sa o tom bavíme a ja som rád, že nie som teda jediný, kto sa k tomu vyjadruje, ale že aj možno, hoci máme na niektoré veci rozdielne názory, tak držíme sa faktov a kladieme oprávnené otázky. Ďakujem. Pán poslanec Pročko, ďakujem. [15:56] Tibor Gašpar Veľmi pekne. [15:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No naozaj absolútne s vami súhlasím, že, že Uhrík, Mazurek, Suja a ďalší nerobia nič iné, len využívajú túto citlivú kartu a pred voľbami to naozaj bude veľmi strašné. Zase budú strašiť s migráciou. Zase budú strašiť s tým, že prídu sem znásilňovať naše ženy zahraniční Uzbekistanci a Indovia a iní. Ale ja sa na, ja sa vás chcem spýtať. Ja teda, ja som aj vo svojom vystúpení hovoril o Uzbekistane a o tom, aký kto tam vládne, ako tam vládne, čo tam robia títo súdruhovia, pohrobkovia socializmu a komunizmu a Putinových a Jelcinových detí. Takže ja sa vás chcem spýtať, že teda Európska únia nám dáva prostredníctvom Slovenska podpísať zmluvu o spolupráci s Uzbekistanom. A ja si vás vážim naozaj ako človeka, ktorý má tú morálku, má tú česť. Vám to nevadí, že máme podpisovať zmluvu o priateľstve s krajinou, kde vládne takýto režim? Nemali by sme podpísať zmluvu s krajinou, kde vládne s Uzbekistanom potom, ako sa tam naozaj bude, ako tam bude vládnuť režim, ktorý nebude novinárovi ničiť, ktorý nebude hovoriť, že poďme ich dať do basy, poďme ich zavrieť, lebo majú slobodu slova? Toto ma veľmi zaujíma. Toto, toto by som chcel povedať, takú vašu, váš ľudský rozmer na to, že či vám toto nevadí. Ďakujem. Ďalej pán poslanec Ledecký. [15:57] Tibor Gašpar Ďakujem [15:58] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Pani poslankyňa, spomínala, že to masívne udeľovanie alebo masívny nárast víz z Indie a z Uzbekistanu. Ja chcem povedať, že ja som navštívil v poslednom období pár sociálnych podnikov, ktorí sú tu na západnom Slovensku, venujú sa upratovacej činnosti. A taký jeden spoločný problém, ktorý mi povedali, je ten, že napriek tomu, že majú dobrú podporu od štátu, aby naozaj zamestnávali tých ťažšie zamestnateľných ľudí, majú problém konkurovať Indom konkrétne, ktorí načierno upratujú a vlastne robia za takú sumu, že keď aj ten sociálny podnik má podporu od štátu, napriek tomu nedokáže dať tú konkurenčnú cenu. A to boli firmy, ktoré boli z Trnavy, Bratislavy a Nitry. A naozaj by sme sa mali nad tým zamyslieť. Ja neviem, či to oni part-time tí Indovia tu robia alebo alebo alebo prečo, lebo robia viditeľne načierno. Že čo nám to aké ďalšie negatíva prináša, že nielen udeliť pracovné víza a potom sa nestarať, ale podľa toho, čo hovoria, tak krivia trh a ešte smutnejšie je, že krivia pracovný trh v oblasti sociálneho podnikania. Alebo prečo, lebo robia viditeľné na čierno, že, čo nám to, aké ďalšie negatíva prináša, že nielen udeliť pracovné víza a potom sa nestarať, ale podľa toho, čo hovoria, tak krivia trh a ešte smutnejšie je, že krivia pracovný trh v oblasti sociálneho podnikania. [15:59] Tibor Gašpar Pán poslanec Macásek. [15:59] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Z vášho vystúpenia, pani poslankyňa, som pochopil, že na jednej strane kritizujete súčasnú vládu za to, že sa bráni migrácii a na druhej strane teraz ste vypočítali a aj teda nejako sa vyjadrili k tomu, že Slovenská republika prijíma pracovníkov alebo migrantov z iných krajín na výkon konkrétnej práce. A podľa môjho názoru ste zmiešali, ako ste povedali, na konci ovocie, ale tam bolo zmiešané jednak ovocie, ale aj zelenina, pretože na jednej strane kritizujete legálnu riadenú pracovnú silu, ktorá prichádza k nám na Slovensko a je legálne riadená a všetci tí, ktorí prichádzajú k nám, či už z Uzbekistanu alebo iných krajín, majú prácu, vykonávajú prácu v prospech Slovenskej republiky. Na druhej strane ste spomínali a porovnávali to s migráciou nelegálnou a porovnali ste to teda s krajinami, kde teda tá migrácia je veľmi nekoordinovaná a teda má negatívne dôsledky na spoločnosť. Len s tým rozdielom, že napríklad v Nemeckej republike 80 % nelegálnych migrantov nevykonáva žiadnu činnosť. Nepracuje, neštuduje. A v tom je veľký rozdiel, že tí pracovníci alebo tí migranti, tí ľudia z týchto krajín, ktorí vykonávajú riadenú pracovnú silu alebo pracovný výkon, sú všetci zamestnaní, všetci pracujú na rozdiel od tých migrantov zo zahraničia, ktorí prichádzajú do západných krajín a sú nelegálni migranti. Asi tak, ďalší v poradí pani [16:01] Tibor Gašpar Poslankyňa [16:01] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, mne sa to zdalo akože trošku schizofrenické, lebo tu kritizujete vôbec nejakú legálnu pracovnú migráciu, ale voči nelegálnej migrácii ste absolútne benevolentná, by ste tu nazývali tých migrantov hocijako. Že ste nekričali, keď tu vôbec prechádzalo cez Slovensko 40 000 nelegálnych migrantov, že ste tu nekričali a nenadávali na vládu, že vôbec nič nerobí na hraniciach, že je to niečo zlé a že vážne týchto nelegálnych migrantov, že tu nemajú čo hľadať na Slovenskej republike ani v Európskej únii. Veď ste nevedeli ani hlasovať, ako máte vaši europoslanci, čo sa týka azylového a do toho migračného paktu. A preto ste sa pred eurovoľbami alibisticky zdržali, pretože ste nevedeli vôbec, čo máte robiť. Ja si pamätám, ako váš europoslanec pán Hojsík ešte hovoril o tomto migračnom azylovom pakte, že je to podľa neho fér a že je na krajine, ako si vyberie. Ako, čo je fér? Že platiť za jedného migranta, nelegálneho migranta, ktorého neprijmeme, 20 000 €? To sa vám zdá fér? Ja akože neviem aj, čo sa týka tej Ceuty, keď som sa ja vyjadrila, že tam nie sú proste žiadne ženy, tak vy ste sa vyjadrili a okritizovali ma, že nie som dosť ľudská k tým mužom, ktorí prichádzajú do tej Ceuty. Akože ako mám byť ľudská, keď tam robia bordel? Vidíte to dennodenne, čo tam robili a že sa teraz Španieli vôbec povstali a sú jednoducho proti tomuto, aby tá ich vláda nejako zakročila. Ako mám toto nazvať? Ako mám toto nazvať? Čo ste? Dvojtvárny alebo pokrytecký? No, doplňte si to sami. [16:02] Tibor Gašpar Povedzte mi, pani poslankyňa, čo to je za schizofréniu? Vy tu rozprávate o čom chcete, ja vás nepreruším a teraz ma idete upozorňovať, že mám prerušiť pani poslankyňu Plevíkovú? Čo to je za schizofréniu? Ďalší v poradí je pani poslankyňa Matejíčková, nech sa páči. [16:03] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani kolegyňa Štefuľová, ja vás považujem za právničku, ktorá – a to teda nie je veľmi podstatné, ako ja vás považujem – ale považujem vás za skúsenú ženu, ktorá sa venuje ľudským právam. Tuším, že ste boli aj predsedníčkou občianskeho združenia za boj pre ľudské práva. Venovali ste sa migrantským témam. Dokonca vás ocenila aj americká spoločnosť alebo Ministerstvo zahraničných vecí USA, že vás zaradili do veľmi odvážnych žien, tak trošku mi nie je úplne potom jasné, prečo ste sa tak tvárili, že my tu spolupracujeme s fašistami alebo aké strany sú tu ďalšie, keď dobre vieme, že máme zákony, ktoré by takéto strany okamžite rozpustili. Taký súd by rozhodol, ale viete, aj vy máte medzi sebou vo vašich radoch poslanca, ktorý hajluje, tak potom vás tak považujem, že vy by ste to mohli tým rovnakým aj pomenovať, že síce áno, aj my máme medzi sebou pána poslanca Saba, ktorý hajloval v minulosti. A pán Broška, dám ďalší čas v faktickej poznámke. My počúvame vaše hlúposti, pravidelne ich počúvame, tieto hlúposti, a nevyrušujeme vás. Poprosím, poprosím technika, vráťte ešte nejaký čas pani poslankyni Matejičkovej. No mali by ste pridať, pani Kleinert, predýchajte to trošku, lebo takto vyzerá potom táto vaša solidarita jednotlivým kolegom. Vy máte neustále problém s tým, ak niekto má dokončiť faktickú poznámku a máte potrebu do toho skákať, tak si môžete ísť podať ruku s pánom Pročkom. Však vy tu neustále vykrikujete, áno, aj teraz máte takéto prejavy. Veď tu sa nedá dokončiť ani jedna myšlienka. Ja pekne som rozprávala k pani Kvasničke Štefuľovej, že si jej prácu voči migrantom vážim, pretože si ju oceňujú aj iní ľudia, že na mojom názore nezáleží a vy to nenecháte ani dopovedať, tak sa potom svojej kolegyni, vedľa ktorej sedíte, pozrite do očí a povedzte, že tu z radu koalície sa jej nemôže dať ani pochvala. No tak to potom je perfektné. Teraz môžete pokojne. [16:05] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Števolová, reagovať bez toho, že by vás niekto vyrušil a povedať si, čo si chcete. Nech sa páči. [16:05] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Pročko, ďakujem všetkým predrečníkom a predrečníkom predrečníčka. Pán Pročko, či mi nevadí táto dohoda? Mne nevadí, že Európska únia uzatvára dohodu so štátmi rôznymi. To, čo som ja chcela tým povedať, je, že je správne a prirodzené baviť sa v národných parlamentoch o jednotlivých aspektoch tejto dohody a o tom, ako napríklad túto dohodu bude realizovať Slovensko. Ja by som chcela vedieť od ministra Blanára, akým spôsobom budeme pôsobiť na Uzbekistan vo vzťahu k právnemu štátu, demokracii a boju proti korupcii a praniu špinavých peňazí, čo je obsahom tej dohody a kde Uzbekistan potrebuje pomôcť. A akým spôsobom budeme lepšie využívať a riadiť a kontrolovať tú legálnu migráciu, pretože ja si myslím, že to, ako to súčasná vláda robí, je nesprávne a že nám zavarí na problémy v budúcnosti, pretože to nerobí dobre. To je môj názor a zároveň si myslím, že je normálne, že uzatvára Európska únia dohody aj s menej demokratickými krajinami, pokiaľ súčasťou tej dohody sú aj aktivity na pomoc tej demokracii, však nakoniec aj Slovákom a Čechoslovákom v minulosti sa takto takto pomáhalo. To na tom ja nevidím nič zlé, ani nie som proti tejto dohode. Pokiaľ ide o to, čo povedal pán Ledecký, áno. Tam, keby som chcela, tak by som mohla hovoriť o týchto praktikách, ako títo ľudia k nám prídu. Rozprávala som sa s viacerými ľuďmi, čo pracujú v migračnej téme. Hovorili mi, že títo ľudia sú nahováraní, naverbovaní na to, aby prišli na Slovensko. Mnohokrát z Indie na študentské víza, potom reálne do tých škôl nechodia, robia tieto brigády. Takisto sa to deje cez agentúry dočasného zaobchádzania, kde sa nesprísňuje tá legislatíva, kde by to malo byť prísnejšie a ešte veľa [16:07] Tibor Gašpar Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka. Nech sa páči, máte slovo. [16:07] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja len pár reakcií, ktoré som nestihol vo faktickej, mám len štyri minúty, takže to bude rýchlo. Pán Kalivoda, asi ho tu nevidím, hovoril o tom, v reakcii na moje vystúpenie, že osobné útoky na ministra alebo rozbúravanie vášní. Ja myslím, že ja som neútočil na pána ministra, ani som to nemal v úmysle. Takisto nejde o vášne. Ide o fakty, ktoré sme tu hovorili, aj pani kolegyňa Števlová, a zároveň tým chcem prejsť k tomu jej vystúpeniu, respektíve aj faktickej na moje vystúpenie. Áno, je to tak, ako hovoríte, a je to dobré, že to nie je vec, ktorá by nám mala padnúť na hlavu zajtra alebo o rok, ale vidíme tie posuny a viete, keď sa na to pozeráme z historického hľadiska, naozaj v poslednom čase sa tomu trochu venujem. Bol som aj napríklad v tom Istanbule a veľmi ma to tak zasiahlo, že to sú veci, ktoré sú na stáročia. To nie sú veci, ktoré sa stanú dnes, zajtra alebo o rok. Teraz sme hovorili o vízii 2040, to je už 14 rokov. To už všetky tie lehoty, o ktorých ste hovorili, štyri roky, osem rokov, desať rokov, prekonáva. A ja naozaj nestraším a nemyslím si, že to tak musí byť. Ja sa pýtam, ako to máme ošetrené a či nad tým uvažujeme. Ešte jednu poznámku, ktorou vlastne oslabujem to svoje stanovisko, ale pokladám ju za férovú. Keď som si študoval, aj asistentov som poprosil, aby mi to spracovali, tak v Uzbekistane sa nevyskytuje nejaká radikálna forma islamu. Ja nestraším Uzbekistanom, ani ho neohováram a pozdravujem, ak to pozrú nejakí Uzbeci, že srdečne ich pozdravujem a pokladám ich za rovnako cenných, hodnotných, ako sme my. Teraz zrovna je to dohoda s Uzbekistanom, tak sorry, ale nevidím problém v Uzbekistane ani v Uzbecoch. Vidím otázku, že rozpráva sa o tom, naozaj ľudia majú oprávnené otázky, ak sa na ne neodpovedá, potom vznikajú tie vášne a tí extrémni, boli tu tiež spomenutí v rozprave, na tom naberajú body. Preto si myslím, že v podstate svojimi otázkami dávam priestor ministrovi zahraničných vecí, aby to vyjadril a vypovedal: OK, všetko je v pohode, môžeme za to zahlasovať. Takže myslím si, že treba naozaj oceniť, že Slovensko má takéto možnosti a nemôžeme sa tu uzatvárať len v našom priestore, či už aj kultúrnom, treba byť otvorený, to je samozrejmé, ale zároveň, či máme dobre zvážené tie riziká, ktoré tu boli v tejto debate pomenované, a myslím si, že je dobré, aby sme úplne vecne teraz bez toho... A ja zas verím, že pán minister nebude v záverečnom slove útočiť osobne do nikoho z nás, ale nám povie: Áno, ja hovorím, že verím. Verím, že to tak bude, respektíve nebude a že nám povie na tieto veci a my budeme môcť pokojne zahlasovať za túto dohodu medzi európskymi štátmi, do ktorých patríme aj my, a Uzbeckou republikou. Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. [16:10] Tibor Gašpar Pán poslanec Pročko. [16:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No budem reagovať vyslovene na teba. Naozaj nepočul som v jednej faktickej poznámke od mojich kolegov z opozície útoky na pána ministra a nikoho, ale keď niekto povie názor na to, čo sa deje, prípadne spomenie pána ministra, prípadne mu povie argument, tak už hneď sa tu rozpráva, že útočíte na nás útoky. A moje vystúpenia mojich kolegov aj kolegu D A boli fantastické ako u, ale hneď bolo, že prestaňte rozprávať a on reagoval na predrečníka. Na predrečníka kolegovia z koalície rozprávajú, čo chcú, úplne od veci. Pán predsedajúci ich vôbec neprerušuje, ale vôbec, ale vôbec. Usmieva sa, teraz sa rehoc? a vôbec ich neprerušuje, nechá ich rozprávať. A potom tu začne rozprávať, že my rozprávame hlúposti. No tak ja vám hovorím, pán predsedajúci, pôjdete aj vy na ten mandátový výbor. Hlúposti? Keď si Matovič dovolí povedať, že niekoho teliatkovi rozpráva, že sme hlupáci? Čo si to dovoľujete, pán predsedajúci? Koniec faktickej poznámky. Tak počkáme, kým uplynie čas. [16:11] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Reagovať bude pán poslanec Vašečka, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za reakciu. Naozaj nechcem byť osobný, nechcem sa naťahovať. Myslím si, že je to v záujme Slovenska. My konzervatívci, Kresťanská únia, sme presvedčení, že v prvom rade máme podporovať slovenské pracujúce rodiny s deťmi. A spokojne uzatvárame aj dohody s každou relevantnou krajinou, s Uzbeckou republikou, prečo nie? Len tie veci, ktoré boli spomenuté a ktoré som aj ja, o ktorých som hovoril v rozprave, hovorili o nich moji kolegovia, si vyžadujú nejaké ubezpečenia, nejaké odpovede, aby sme vedeli, že Slovensko je na prvom mieste a že jeho bezpečnosť je garantovaná a že aj smerom s tou víziou do 2040, aj do 2100 ten trend bude v poriadku, pretože tu zaznelo, že tie počty niektorých týchto migrantov a prax, ktorá sa používa, vyvoláva otázky. To je všetko. Ďakujem. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásená pani poslankyňa Števulová. Ja [16:13] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Len veľmi krátko, nechcem predlžovať túto rozpravu, ale nestihla som pani kolegyni Plevíkovej odpovedať v rámci reakcie na faktickú. Pani Plevíková, nás kritizujete za Európsky pakt o migrácii a azyle. Ja sa chcem spýtať, že kto ho v skutočnosti kritizuje? Však vy si zrovnajte noty s pani Laššákovou, ktorá hovorí, že tento pakt, ktorý začal platiť len od júna, nefunguje. Takže pokiaľ nám vyčítate, že sme sa v minulosti zdržali pri hlasovaní o ňom, tak ja neviem, akože, a vaša europoslankyňa v súčasnosti ho kritizuje. A len sa chcem spýtať, keď sa bavíme o CEUTE, kto hlasoval za poslednú rezolúciu v Europarlamente pred dvomi týždňami, či kedy to bolo o CEUTE? Kto hlasoval za návratové nariadenie? My v Progresívnom Slovensku nemáme problém povedať, že sme za zmysluplné opatrenia v boji proti nelegálnej migrácii, že my si tiež myslíme, že hranice nemajú byť korzo. To len vy prekrúcate veci, ktoré my povieme, a robíte z nás nejakých ľudí, ktorí tu v parlamente obhajujú nelegálnu migráciu, to vôbec nie je pravda. Jediné, čo som ja tu hovorila, bola kritika opatrení, ktoré robí vaša vláda v oblasti riadenej migrácie, ktorú len predstiera, že riadi a kontroluje, a ľudia to vidia, vidia toto. A robíte z nás nejakých ľudí, ktorí tu v parlamente obhajujú nelegálnu migráciu, to vôbec nie je pravda. Jediné, čo som ja tu hovorila, bola kritika opatrení, ktoré robí vaša vláda v oblasti riadenej migrácie, ktorú len predstiera, že riadi a kontroluje a ľudia to vidia, vidia toto pokrytectvo a preto vám voliči odchádzajú od vás k republike, čo vidíte aj vy, to je celé. [16:14] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pani poslankyňa Špánik, poslankyňa. [16:14] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som vás vôbec nepochopila ohľadne toho, že kritizujem tu migračný a azylový pakt. A teda, že aký je, a že pani Judita Laššáková teda hovorila, že je nefunkčný alebo čo, a potom to obhajujete tým, že vlastne ste sa, že prečo vás kritizujeme, že ste sa alibisticky zdržali. Toto nemalo vôbec ani hlavu, ani pätu. A ja si myslím, že nielen ja, ale ani tuto kolegovia tú vašu schizofréniu, ktorú tu predvádzate, či ešte tomu nerozumiete? Ale budiš. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. [16:15] Tibor Gašpar Reagovať ešte bude pani poslankyňa Števulová, takže nech sa páči. [16:15] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Krátko, už neviem, ako vám to vysvetliť, tak snáď nabudúce. Takže [16:15] Tibor Gašpar Teraz už reálne vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem všetkým zúčastneným, že sa venovali dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Uzbeckou republikou. A o slovo požiadal zrejme v reakcii na rozpravu pán Naď. Nech sa páči, pán minister zahraničných vecí, máte slovo. Respektíve, tuná nemáme záverečné slovo. Ideme rovno do prerušenia rokovania o tomto bode programu a pôjdeme k ďalšiemu bodu programu. Nie je potrebné pri tejto, pri tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu. Či má, či pardon, fakt to máme, hej, záverečné slovo? Ospravedlňujem sa, poďte ešte, no. Nech sa páči. Ďakujem. [16:16] Juraj Blanár Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili za naozaj vecne konštruktívny diskurz, ktorý aj pán kolega Vašečka aj pani kolegyňa Štefulová viedla a moja odpoveď je veľmi jednoduchá, aby ste teraz vecne pochopili, že táto dohoda sama o sebe vôbec nezakladá právo na legálnu migráciu na Slovensku a nemení pravidlá pre vstup pobytu na zamestnanie pre iných štátnych príslušníkov, ako je v tomto prípade Uzbekista. A všetko sa riadi pravidlami, ktoré sú dodnes jasne stanovené. Čiže, ak ste hovorili o tom, že táto dohoda niečo o riadenej migrácii hovorí, tak to nie. Takže je to len odpoveď, aby ste vedeli, že o tom nediskutujem. Ale teraz politicky. Progresívne Slovensko odjakživa podporovalo predsa migráciu. I tak aj nelegálnu. Dobre si to pamätám, kolegovia? Vždy to tak bolo. Vždy sme, vždy sme počuli od vás, že jednoducho musíme byť solidárni, musíme sa otvárať a tak ďalej. To nepopriete jednoducho, máte toho tých záznamov neúrekom. A teraz k tomu, čo ste hovorili, veď migračný pakt práve Slovenská republika vrátane ďalších krajín V4 nepodporila. Ale vaši poslanci v europarlamente v europarlamente hovorili o tom, je potrebné byť solidárny. Treba ich prijať tých nelegálnych migrantov, tuto hovoríme o legálnej migrácii, ktorá nám vyplní medzery na pracovnom trhu. Čiže ja som nepochopil, pani Števulová, vy sa snažíte teraz hrať na tých pekných, že vlastne my sme tí zodpovední, že tu podporujeme nebodaj nejakú nelegálnu alebo legálnu migráciu, ktorá nám to tu všetko zničí. Pán Ištván, hádam to nemyslíte vážne. Naša strana SMER – Slovenská sociálna demokracia, ktorá má jasný postoj k nelegálnej migrácii, ktorá jasne riadi migráciu, ktorá musí byť založená na pravidlách, aby sme vyplnili medzery na pracovnom trhu, tak nám tu idete niečo vysvetľovať. Tak to je naozaj smiešne. A ja som nepochopil vlastne, vy ste za tú dohodu alebo nie ste za tú dohodu? Lebo najskôr pohladkáte, potom skritizujete. A pani Števulová, ja potom chápem, lebo vy kričíte, že my chceme vystúpiť z Európskej únie. Spochybňujeme partnerov ako pán Valášek vykrikuje. Tak vy spochybňujete Európsku úniu. Vy spochybňujete Európsku úniu. Však si prečítajte dobre všetko, čo tam je uvedené. Samotná Európska únia má svoje mechanizmy na to, aby práve tieto veci v súvislosti s deficitom napríklad ľudských práv a tak ďalej kontrolovala. Azda by Európska únia nenavrhovala nejakú dohodu, ktorá by bola v rozpore s týmito pravidlami. Veď si len pozrite, že prijali novú ústavu roku 2023, zrušili trest smrti, potom prijali národnú stratégiu v oblasti ľudských práv, ale Európska únia má mechanizmy na to, aby to sledovala. Aby som vám pripomenul, rovnako je to aj dohoda urobená v súvislosti s Čínou. Nebudem hovoriť o pánovi Pročkovi, lebo ten je absolútne mimo. On ani nevedel, že hovoríme o dohode medzi Európskou úniou a Uzbekistanom, až ho opravila pani Števulová, ale na neho sme zvyknutí. To je škoda reči pri tomto pánovi poslancovi, ale chcel som vám povedať, že prosto všetky tieto veci Európska únia ošetrila. Európsky parlament dokonca už za to zahlasoval, ale tá diskusia je, ak legitímna. Ak si myslíte, že to nie je dobré, tak môžete hlasovať. Ja súhlasím. Ja si myslím, že je potrebné s týmito krajinami spolupracovať. Spoločne s Európskou úniou, pretože je to náš životný priestor, cez Európsku úniu využívať všetky mechanizmy, ktoré sú s tým spojené a to aj robíme. Ale nemusíte sa obávať, že my budeme tu otvárať náruč pre nejakú legálnu alebo nelegálnu migráciu. My spolupracujeme s týmito krajinami a pre vašu informáciu, pretože tu Nemecko je dávané ako za vzor, tak ja vám ten vzor dám. Nemci priamo v Uzbekistane vytvorili školiace stredisko, kde si pripravujú svojich budúcich zamestnancov presne na povolanie, ktoré potrebujú. Tak, čo doteraz spochybňuje našich spojencov? Progresívne Slovensko, pán Valášek, keď Nemci to tam robia, my to nemôžeme? Trošku si to dajte do poriadku, prosím vás, v tom Progresívnom Slovensku. Nemôžete pristupovať len z titulu, že lebo SMER, lebo Fico, lebo Blanár, všetko budeme kritizovať. Keď povieme, že je pondelok, vy budete stále tvrdiť, že je utorok. A pritom je pondelok. To sa nedá. Ľudia nie sú hlupáci. Pán Day, vy ste boli tak asi nevinne do toho zapojení. Pozrite si, kde sme zatvorili a kde sme otvorili zastupiteľské úrady. Pozrite si naše programové vyhlásenie vlády a budete vedieť viacej. Vy ste povedali, že sme zatvorili zastupiteľský úrad v Alžírsku. Dámy a páni, my sme ho tam otvorili. Pozrite si to, prosím vás, dobre. Čiže my sme zatvorili, preto, lebo recipročne to urobili aj tie krajiny a myslíme si, že to vieme iným spôsobom obhospodáriť a to aj robíme. Takisto Dánsko aj Oslo nemá rezidenčný zastupiteľský úrad na Slovensku. A Korčok zatváral ešte kedysi Dánsko. Korčok, ale to je vedľajšie. Skrátka, my sme k tomu pristúpili, lebo vieme to obhospodáriť, sme krajinou Európskej únie a máme tam spôsob, ako budeme fungovať, ale otvárame pobočky tam, kde máme aj zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že chceme byť viacej aktívni. To je v indo-pacifickom priestore, v krajinách globálneho juhu, v Afrike a v indo-pacifickom priestore. Preto Malajzia, preto znovu otvorenie veľvyslanectva v Austrálii, ktoré pán Korčok zatvoril absolútne nezmyselne. Preto aj v Malajzii, lebo v Malajzii napríklad rovnako chceme odtiaľ získať pracovnú silu. Sú to aj kresťania, pán Valášek, z Malajzie, ktorých môžeme prijať. A myslím si, že je to správne, pretože tú dieru musíme nejakým spôsobom zaplatať. Takže pozrite sa na to lepšie, pán Day, a zapájajte sa do tej diskusie, keď budete naozaj dobre pripravení, lebo toto ste strelili absolútne mimo. No a teraz pán Valášek. Nie je tu opäť, lebo sa cítil dotknutý, keď som ho menoval, že v podstate on sa dostal na zastupiteľský úrad za veľvyslanca, vďaka našej vláde, kde predtým vôbec nepôsobil a nemal žiadne skúsenosti, ale všetci ostatní sú zlí. Oni sú dnes najlepší diplomati, ktorí budú poučovať. A toho sa on dotkol, lebo on je taký dotknutý, ale viete, dámy a páni, predsa. Je úplne evidentné, že Slovenská republika a Nemecko má rozdielny pohľad na Ukrajinu. To ste objavili teplú vodu? Veď to hovoríme od začiatku. A ja si vážim pána ministra, že to otvorene hovorí. Ja som povedal otvorene náš názor. Ale pán Valášek zamlčal jednu dôležitú vec. Prečo nekritizoval pána ministra zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky Van der Faltsa za stretnutie so Sergejom Lavrovom, lebo mňa kritizovali, keď som sa trikrát stretol. Jak je to možné, že sa minister zahraničných vecí Nemecka stretol s ministrom Ruskej federácie. To už je v poriadku. Všimli ste si to? No, pretože oni robia tú kolenáčkovú politiku a snažia sa vytvárať nejakú propagandu, že my sme izolovaní a oni sú tí krásni a chrumkaví. Kto zaradil jediného občana Slovenskej republiky na sankčný zoznam Európskej únie, čo sa týka proti Rusku? No bolo to Progresívne Slovensko. Teraz tí ľudia, ktorí tam prešli a tvária sa, že už sú iní ako Korčok a Valášek. A ešte dokonca Korčok sa prihlásil, že to bolo preto, lebo Nemci ho navrhli na ten sankčný zoznam. Čiže inými slovami, oni zrazili opätky, pán Korčok, a keďže to Nemci povedali, tak súhlasili. No tak takto oni robia zahraničnú politiku. My sme prišli do vlády a hneď prvé, čo som urobil na zasadnutí v Bruseli, som povedal tento občan musí byť vyradený, pretože neexistujú žiadne dôvody, aby tam bol. Aj to Nemecko to pochopilo a súhlasilo s tým, že bol vyradený, pretože je to jednomyseľné hlasovanie. A oni nás idú teraz poučovať? No lebo sa snažia teraz vytvárať novú techniku marketingu politického, propagandu, tvrdiť niečo úplne iné ako je realita. My nie sme izolovaní. My len hovoríme otvorene veci a naši partneri si nás za to vážia. Chodia ku nám, rovnako chodíme aj my ku nim a máme množstvo veľmi dôležitých rokovaní, ktoré nás opravňujú, že môžeme aj my ako malá krajina urobiť veľa v zahraničnej politike. Tak to aj robíme s inými krajinami. Kto by povedal, že bude na návšteve nielen prezidentka, ale aj premiér veľkej Indie na Slovensku? Kto by to povedal? My sme to dosiahli. Za našej vlády to bola jedna z mojich priorít. Dokonca sme mali V4 plus India, ktoré sa prednedávnom uskutočnilo. Mohol by som pokračovať ďalej. Táto propaganda môžete robiť koľko chcete, ale jednoducho nefunguje. Pán Valášek, to, čo ste vyrobili za bývalých vlád, ako ste tu podporovali Matovičovu vládu so všetkými tými rôznymi vecami, čo tu robili. Ako ste Korčoka podporovali v tom, čo robil v zahraničnej politike, tú kolenáčkovú politiku, jednoducho už skončila. A my ju budeme robiť otvorene. A áno, aby ste potom nekričali: „idem aj do Ruskej federácie, do Moskvy, lebo budeme mať zmiešanú komisiu, aby sme obhajovali naše národné záujmy.“ Tak ako to robí Johann Van der Ful, nemecký minister zahraničných vecí, ktorý sa stretol s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, pretože aj oni už zistili, že to, že sa nediskutuje s Ruskom, bola obrovská chyba. Obrovská chyba. A to, že dnes tá vojna tak dlho trvá, je preto, že všetci odstrihli komunikačné kanály. Pritom Američania si ich zachovali. A kto najviac na to dopláca? Európska únia, naši členovia a Američania z toho zarábajú. To je výsledok vašej politiky. [16:26] Tibor Gašpar Chce záverečné slovo zaujať spravodajca? Nie, ďakujem. Dovoľte mi privítať na balkóne v časti pre verejnosť dôchodcov z obce Beckov. Vitajte. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym rozhodcovským súdom. Návrh vlády je pod tlačou 1477. Odovzdávam slovo ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pánovi Blanárovi, aby návrh vlády odôvodnil. Ďakujem. [16:27] Juraj Blanár Veľmi pekne vážim, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Čiže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom. Účelom tejto hostiteľskej dohody je vzájomná spolupráca Slovenskej republiky a Stáleho arbitrážneho dvora. Je to veľmi prestížna záležitosť, ktorá umožňuje hostiť na území Slovenskej republiky riešenie rôznych sporov, ktoré si môžu vybrať tie krajiny, ktoré sú v spore. Zaraďujeme sa medzi krajiny, ktoré takúto hostiteľskú dohodu majú a je ich len zopár z hľadiska Európskej únie a my sa medzi nich zaraďujeme a to je tiež úspech našej slovenskej diplomacie. Pretože mnohé krajiny, ktoré sa dostanú do sporu, si môžu vybrať krajinu, kde takúto dohodu majú a ten arbitrážny spor zároveň uskutočniť na jej pôde. Čo je ale zároveň dôležité, že do toho zapájame aj našich právnikov, naše kapacity, ktoré môžu pri tom rásť, môžu byť súčasťou toho. Robíme to spoločne aj s Komorou advokátov. Toto sú všetko benefity, ktoré nám vytvárajú obrovský priestor na to, aby sme boli, môžem povedať, aj v tomto medzinárodnom kontexte veľmi významní ako Slovenská republika. A ja to vnímam ako naozaj za veľmi významný krok, ktorý práve pod mojím vedením slovenská diplomacia dosiahla. Chcem vás len ešte informovať, že je to medzinárodná zmluva prezidentskej povahy, ktorá v zmysle príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky musí prejsť celým tým procesom. To znamená tu v parlamente a potom ratifikáciou pánom prezidentom Slovenskej republiky. Dohoda bola s výhradou ratifikácie podpísaná v Bratislave 8. septembra Ústavy Slovenskej republiky musia prejsť celým tým procesom. To znamená tu v parlamente a potom ratifikáciou pánom prezidentom Slovenskej republiky. Dohoda bola s výhradou ratifikácie podpísaná v Bratislave 8. septembra 2026 priamo s generálnym tajomníkom Marcelom Čepelákom za mojej účasti. Čiže teraz vám predkladám tento návrh, aby sme tento ratifikačný proces dotiahli do konca. Chcem vás poprosiť o podporu, pretože si myslím, že je to prestížna záležitosť pre Slovenskú republiku. Ďakujem, pán predseda. Teraz prosím [16:29] Tibor Gašpar A spoločného zo zahraničného výboru poslanca pána Farkašovského, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady [16:30] Karol Farkašovský Predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom. Tlač 1477. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1621 zo 14. septembra 2026 na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a zahraničnému výboru. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady zároveň určil, aby Zahraničný výbor Národnej rady ako gestorský výbor podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 514 z 23. septembra 2026, Zahraničný výbor č. 93 z 23. septembra 2026 odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písmeno d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom a zároveň rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady rokoval ako gestorský výbor 23. septembra 2026, na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písmeno d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s hostiteľskou dohodou medzi Slovenskou republikou a Stálym arbitrážnym dvorom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 95 z 23. septembra 2026 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu. Týmto uznesením ma poveril aj plniť úlohy spoločného spravodajcu. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? [16:32] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže sa nikto neprihlásil. Chce k tej nevykonanej rozprave zaujať ešte nejaké stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvom, druhom a treťom protokole. Návrh vlády má parlamentnú tlač 1478. Nech sa páči, pán minister Blanár, odôvodnite tento návrh vlády. Ďakujem. [16:33] Juraj Blanár Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvým, druhým, tretím protokolom. Cieľom pristúpenia Slovenskej republiky k zmluve o priateľstve a spolupráci s juhovýchodnou Áziou je posilniť politický dialóg, spoluprácu s ASEAN-om a jeho členmi, podporiť angažovanosť Slovenskej republiky v Indo-Pacifiku. Táto zmluva o priateľstve a spolupráci nám práve vytvára tento priestor. V súčasnosti ASEAN združuje 11 členských štátov a je to región, ktorý má dovedna 680 miliónov obyvateľov, čo zohráva významnú úlohu v medzinárodnom obchode, v investíciách, inováciách, ale aj v globálnych dodávateľských reťazcoch. Chcem v prítomnom kontexte vás informovať, že v indo-pacifickom regióne je veľa priestoru na spoluprácu a je to v súlade aj s naším programovým vyhlásením vlády v rámci ekonomickej diplomacie, že chceme byť viac zameraní práve na tento priestor. A táto zmluva nám vytvára naozaj dobrý rámec, aby sme sa etablovali v tomto priestore. Mám naplánovanú pracovnú cestu, kde budem okrem otvárania nášho zastupiteľského úradu v Manile podpisovať aj túto zmluvu o priateľstve a spolupráci s ASEAN-om a myslím si, že je to opäť jeden z ďalších úspechov slovenskej diplomacie a našej vlády, že sme dospeli k takejto dohode s významnou organizáciou a krajinami indo-pacifického priestoru, ktorý nám dáva priestor na obrovské príležitosti, pretože pre vašu informáciu okrem ASEAN-u celý indo-pacifický priestor je priestor, kde sa vytvára 64 % globálneho HDP a je tam 60 % populácie celosvetovej. A Slovenská republika tam chce byť etablovaná. Ešte pre informovanosť, aby bolo všetko, čo je potrebné, uvedené. Táto zmluva má charakter medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, musí prejsť ratifikačným procesom cez Národnú radu a rovnako podpisom, ratifikáciou pána prezidenta. A myslím si, že to je azda všetko. Chcem vás poprosiť o jej podporu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Ďakujem navrhovateľovi, pánovi ministrovi. Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru, pána poslanca Farkašovského, aby informoval Národnú [16:36] Tibor Gašpar Radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. [16:36] Karol Farkašovský Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru, zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1631 zo 17. septembra 2026 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady zároveň určil, aby zahraničný výbor Národnej rady ako gestorský výbor podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 515 z 23. septembra 2026 a zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 94 z 23. septembra 2026 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu a rozhodnúť, že zmluva o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady rokoval ako gestorský výbor 23. septembra 2026 a na základe stanovísk výborov Národnej rady odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor uznesením č. 96 z 23. septembra 2026 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu. Týmto uznesením ma zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa niekto do rozpravy? [16:39] Tibor Gašpar Keďže sa nikto neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce záverečné slová pán minister ako navrhovateľ, pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1448, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1520. Prosím pána ministra školstva pána Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. [16:39] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci. Ešte predtým, ako predstavím tento predložený návrh zákona, mi dovoľte ešte raz vyjadriť hlbokú ľútosť nad včerajšou tragédiou. Na základnej škole v Stážkove rodine a blízkym učiteľke, ktorá, žiaľ, pri tomto útoku prišla o život, vyjadrujem aj v mojom mene, aj v mene všetkých kolegov v školstve úprimnú sústrasť. Myslíme na zranených a naozaj zo srdca si želám, aby aj mladé dievča, ktoré bojuje o svoj život, verím, že dosiahlo skoré uzdravenie. Deťom a rodičom, zamestnancom školy v tejto chvíli patrí naša podpora. Chcem vás aj informovať, že aj dnes, aj v nasledujúcich dňoch, aj v týždňoch bude poskytovaná v spolupráci s Centrom prevencie a poradenstva, s našimi partnermi odborná pomoc a podpora. Dnes boli stretnutia aj s rodičmi, aj so žiakmi, aj s učiteľmi a bude to tak prebiehať aj nasledujúce dni. Podporu dostala aj obec aj okolité obce na to, aby komunikovali medzi sebou. Ministerstvo školstva sa spojilo alebo spája so všetkými školami, kde im dávame dostatočnú podporu informácií, čo v tejto chvíli robiť, ako komunikovať a samozrejme vnímame aj to, že takáto, žiaľ, tragická udalosť môže byť dnes snahou napodobňovaná, takže sme v pomerne senzitívnejšom prostredí. Na úvod by som chcel požiadať všetkých, aj vás, aby sme rešpektovali súkromie zasiahnutých rodín a zachovali zdržanlivosť pri neoverených informáciách. Ja takisto rešpektujem požiadavku aj prokuratúry, aby sme, aj keď máme niektoré informácie, ich neposúvali. Budú o tom informovať predovšetkým vyšetrovatelia a orgány činné v trestnom konaní. Ja som aj včera uviedol, že pred touto tragédiou škola riešila isté problémy v dotknutej triede. V pondelok tam bol podporný tím z Centra prevencie a poradenstva, ktorý mal dvojhodinovú diskusiu s touto triedou. Okolnosti, ako som povedal, sú v prípade vecou momentálne vyšetrovania. A preto som aj presvedčený, že práve tento návrh zákona, o ktorom bude Národná rada rokovať a ktorý vláda schválila, nás, som presvedčený, oveľa viac ešte zaväzuje k tomu, aby sme viedli vecnú diskusiu. Predovšetkým vecnú diskusiu o tom, ako lepšie chrániť deti, ako lepšie chrániť ľudí, ktorí sa o ne starajú. Sme presvedčení a myslím, že sa na tom zhodneme bez ohľadu na politickú príslušnosť, že si školy a rodiny takúto odbornú pomoc zaslúžia a potrebujú ju tak, aby sme zachytávali riziko násilia oveľa skôr a intenzívnejšie, aby sme dokázali na príslušné varovné signály reagovať, nadväzovať a využiť všetko, čo v štáte máme, aby medzi sebou spolupracovali, pretože o tom je predovšetkým tento návrh zákona. Chcem hneď v úvode povedať, že asi nemôžeme úplne na 100 % povedať, že aj predložený zákon zabráni každej jednej tragédii aj v budúcnosti. Ale môžeme povedať, že výrazne zvýšime šancu, že sa takýmto podobným tragédiám podarí predísť. Preto chceme posilniť ochranu detí tak, aby táto ochrana lepšie reagovala na dnešné formy radikalizácie a vplyv sociálnych sietí. Nadväzujeme na existujúcu prevenciu a odbornú pomoc, prepájanie jednotlivých zložiek, ktoré v štáte máme, do jedného systému, ktorý umožní takéto riziká včas identifikovať, teda zachytiť. Na dnešné formy radikalizácie má vplyv sociálnych sietí. Nadväzujeme na existujúcu prevenciu a odbornú pomoc, prepájanie jednotlivých zložiek, ktoré v štáte máme, do jedného systému, ktorý umožní takéto riziká včas identifikovať, teda zachytiť a spoločne riešiť. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám tento návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho cieľom je vytvoriť teda komplexný a koordinovaný systém ochrany. Pred ochranu detí a mládežníkov pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Čo to znamená? Návrh zákona reaguje na jednej strane teda na narastajúci problém, ktorým je šírenie extrémistických a násilných ideológií, žiaľ, medzi deťmi a mládežou, rastúci vplyv online prostredia. A formovanie ich postojov, mladých ľudí, formovanie postojov mladých ľudí, chýbajúci jednotný mechanizmus, ktorý by u nás doteraz takúto identifikáciu dokázal aj vzájomne koordinovať. Radikalizácia mladých ľudí, žiaľ, prebieha čoraz rýchlejšie. Ako som povedal, vo významnej miere sa presúva do online prostredia. Toto nie je problém Slovenskej republiky. Tieto trendy vnímame naprieč aj Európou, aj teda časťou západného sveta, ak to takto poviem. A my potrebujeme naozaj to prelínanie sa toho online sveta a reálneho sveta a ochranné mechanizmy rodiny, školy a komunity mať oveľa viac účinnejšie. Chcem zvýrazniť, že, a to je veľmi dôležité, aby som to povedal hneď v úvode, že nezastupiteľnú úlohu vo formovaní a ochrane detí majú rodičia a zákonní zástupcovia, samotné rodinné prostredie. Tento návrh zákona v žiadnom prípade nemá ambíciu toto prostredie nahrádzať. Určite prídeme aj v tejto oblasti s inými legislatívnymi návrhmi, ale nemôžeme očakávať, že žiadna legislatíva v oblasti ochrany detí inštitucionálnym spôsobom nahradí domáce prostredie. A určite chceme spolupracovať intenzívnejšie s rodičmi. Zvýšiť podporu rodičovských kompetencií a poskytovanie odbornej pomoci rodinám. A dovoľte mi teda krátko len k tomuto už obsahu návrhu zákona, tí, ktorí ste sa s ním oboznámili, verím, že budeme viesť teda vecnú debatu. Vznikal zhruba rok, vznikal na platforme spolupráce viacerých štátnych inštitúcií. Zástupcov tretieho sektora, či už ide o zástupcov cirkví, neziskových organizácií. Spolupracovalo na tom okrem Ministerstva školstva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo zdravotníctva, vnútra, spravodlivosti, Policajný zbor a rôzne odborné organizácie. Zavádza tento zákon predovšetkým inštitucionálnu štruktúru národného koordinátora, ktorý má k dispozícii nejaké regionálne štruktúry, predovšetkým existujúce. Prepája samosprávu, prepája Policajný zbor, prepája právomoci, ktoré už dnes existujú v tomto systéme. To znamená, že nevytvárame nejaké zásadne nové inštitúcie, ale chceme, aby sa koordinoval výkon existujúcich úloh, a to na základe rešpektovania práv dieťaťa a jeho najlepšieho záujmu, nerepresívneho a preventívneho charakteru opatrení a multidisciplinárnej spolupráce všetkých zúčastnených subjektov. Dnes častokrát čelíme problémom, že zo zákona nemôžu niektoré inštitúcie si postupovať informácie, ktoré svojou činnosťou získavajú. V praxi to znamená, že môže dieťa spolu s rodičmi navštevovať poradenskú alebo poradňu. Môže mať debatu s psychológom, zároveň operatívnou činnosťou Policajný zbor identifikuje nejaké prostredie, v ktorom sa dieťa môže pohybovať. Zároveň môže dôjsť k informáciám, ktorými disponuje samospráva, škola alebo iné zložky, ktoré tu sú, ale častokrát nedochádza k integrovanému spôsobu riešenia a identifikácii toho rizika, aby takéto dieťa alebo mladistvý dokázal získať podporu. Naozaj napriek tomu, že na konci vidíme páchateľa, obeť, tak aj tento páchateľ je svojím spôsobom obeťou nejakého prostredia, ktorého ho nejakým spôsobom obkolesilo a bol na to sám. Nemal dostatok ani informácií, ani podpory, ani možno rozumovej vyspelosti, aby sa bránil a dokázal odolať tomuto prostrediu a preto treba nazerať aj predovšetkým na tieto deti a mladistvých nie ako na páchateľov, budúcich páchateľov, ale aj svojím spôsobom ako obete tohto celého prostredia. Treba vytvoriť systém, ktorý včas dokáže identifikovať, odhaliť toto riziko, do ktorého sa častokrát rútia alebo sa v ňom nachádzajú, a treba im pomôcť a zachytiť to. [16:49] Richard Raši Pán menší teraz. Váš čas uplynul podľa rokovacieho poriadku, ktorý je platný, ale budete môcť vystúpiť ešte mnohokrát. Zákon, zákon, zákon neviete zhodou urobiť, pán poslanec Habánik. Či budeš mu áno, vystúpi ako prvý pán minister potom. Nech sa páči. Ale kto tam bol dnes? Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne. [16:50] Jozef Habánik Páni poslanci, vážený pán minister, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za jedného zo spravodajcov k vládnemu návrhu uvedeného zákona, tlač 1448. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:52] Richard Raši Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Prosím, pán minister Drucker vystúpi ako prvý. Rozprava. Pán minister, 40 minút máš. To znamená, že môžeš si to rozdeliť naraz, ako chceš, ale určite si nechaj priestor, aby si mohol odpovedať aj na otázky, ktoré vzniknú v rozprave. Nech sa páči, pán minister. [16:52] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne, ak budem teda pokračovať v časti, ktorú som ešte v úvode nestihol. Zároveň tento návrh zákona predstavuje aj návrh regulácie online prostredia vrátane sociálnych sietí pre osoby mladšie ako 16 rokov. My sledujeme aj prípravu spoločného európskeho riešenia ochrany detí na sociálnych sieťach. Kým však budú prijaté účinné takéto opatrenia, začne sa uplatňovať, vláda presadzuje tento predložený návrh. Pri jeho príprave vychádzame z platného európskeho právneho rámca, najmä z nariadenia o digitálnych službách a pravidlách ochrany osobných údajov. Naším cieľom je posilniť ochranu detí už teraz a zároveň postupovať v súlade s európskymi pravidlami. Táto navrhovaná úprava nepredstavuje plošný zákaz prístupu detí k internetu a jeho službám. Ide o cielené opatrenia, pri ktorých vyvažujeme právo dieťaťa alebo právo detí na informácie a slobodu prejavu s ochranou ich zdravia, bezpečnosti a priaznivého vývoja. Obmedzenie sa týka vytvárania a používania účtov na sociálnych sieťach deťmi mladšími ako 16 rokov. Návrh pritom zachováva prístup k vzdelávaciemu a spravodajskému obsahu aj k priamej komunikácii. A čo sa týka overovania veku, stavia na ochrane súkromia, minimalizácii osobných údajov. Som presvedčený, že takto navrhovaná úprava je primeraná sledovanému cieľu ochrany detí. Som si vedomý, že akékoľvek obmedzenie prístupu maloletých do online prostredia môže byť vnímané ako zásah do ich práv, ako som povedal, ale našou úlohou je reagovať. Zostať v diskusii o tom, že treba vzdelávať deti, si myslím, že je povrchné a nezodpovedné, pretože dnes technologický pokrok je tak rýchly, že nestíhame ani s prevzdelávaním mnohých, častokrát učiteľov, aby reagovali aj na vplyv nástupu umelej inteligencie, hoci tak robíme, snažíme sa, dostali sme do kurikula. Niekedy si to vyžaduje oveľa intenzívnejší zásah a momentálne si myslím, že tak, ako o tom prebieha debata aj na úrovni Európskej únie, aj s kolegami, s ktorými som diskutoval aj minulý týždeň, aj pred troma týždňami, keď boli u nás na PISA výsledkoch, vnímame nevyhnutnú potrebu proste zasiahnuť tvrdou reguláciou. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás teda požiadať o prerokovanie tohto predloženého návrhu zákona a som presvedčený, že ochrana detí pred radikalizáciou a násilím si zaslúži našu plnú podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem za pozornosť. Vystúpi v rozprave teraz pani poslankyňa Jaurová. [16:56] Richard Raši Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, [16:56] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ja by som chcela vystúpiť vlastne len k tej jednej časti predkladaného zákona, k tým trom paragrafom, ktoré sa teda týkajú práve regulácie online prostredia alebo, presnejšie povedané, regulácie prístupu k používaniu sociálnych sietí pre deti a mládež. To sú § 15 až 17 predkladaného návrhu zákona, ktoré vyzerajú tak, že boli do tohto zákona dopísané dodatočne a nedá sa povedať, že by úplne priamo súviseli s podstatou predkladaného zákona. Ten zákon o ochrane detí pred radikalizáciou a násilím je zákon, aký majú mnohé krajiny Európskej únie a myslím si, že ani jedna nemá v nich práve časť, ktorá sa týka obmedzenia prístupu k sociálnym sieťam, a to z rôznych dôvodov, ku ktorým sa teda v mojom prejave dostanem. Téma ochrany mládeže a vôbec regulácie sociálnych sietí a regulácie digitálneho priestoru ako takého je téma, ktorej sa dlhodobo venujem a v zásade by som mala byť rada, že sa o nej rozpráva v Národnej rade, lebo si myslím, že je to extrémne dôležitá téma a že je to naozaj téma, ktorá bude dominovať globálnej verejnej debate v najbližších rokoch a desaťročiach. Bohužiaľ, hneď na začiatku musím povedať, že v tejto legislatívnej podobe, v akej je navrhnutá v tomto návrhu zákona, je skôr podľa mňa snaha pána ministra si v tejto téme urobiť nejaký zárez, ale nevidím tam reálnu snahu prijať zmysluplnú legislatívu, a to najmä preto, že táto podoba legislatívnej regulácie nezmení oproti súčasnému stavu vôbec nič. Mrzí ma to o to viac, že, a v tom sa teda určite zhodneme, používanie sociálnych sietí mladistvými a jeho dôsledky sú naozaj dnes vážnym a narastajúcim problémom. Podľa nedávno publikovanej štúdie Európskej komisie vieme napríklad povedať, že tínedžeri v Európskej únii trávia online 4,5 hodiny času. Sociálnych sietí mladistvými a jeho dôsledky sú naozaj dnes vážnym a narastajúcim problémom. Podľa nedávno publikovanej štúdie Európskej komisie vieme napríklad povedať, že tínedžeri v Európskej únii trávia online 4,5 hodiny času počas školského dňa a viac ako 6 hodín cez víkendy denne. Takisto táto štúdia ukázala, že štvrtina detí v Európskej únii sa stretla vo veľmi skorom veku so škodlivým obsahom alebo so sexuálnym obťažovaním a groomingom. Taktiež sú v nej zdokumentované a odborníkmi potvrdené vplyvy, ktoré má nadmerné používanie sociálnych sietí na správanie detí, na ich duševné zdravie, na ich názory, zvýšenú hladinu stresu, pocit sociálneho vylúčenia, horšia koncentrácia, horšie výsledky v testoch PISA a taktiež rizikové správanie a možno formovanie extrémnych názorov a hodnotových postojov. A sociálne siete a vôbec digitálny priestor prináša aj úplne novú vrstvu rizík pre mladých ľudí. Celá problematika napríklad deep fakes, zverejňovania falošných intímnych fotografií, čo vieme, že sú zdokumentované prípady, kedy to viedlo vlastne k samovraždám detí a mladých ľudí. Taktiež nebezpečné rady od AI chatbotov a AI spoločníkov a vôbec akoby rozvoj vzťahov mladých ľudí s tými AI chatbotmi je ďalší veľký problém, ktorý v súčasnosti len začíname odhaľovať a začíname sa vlastne mu snažiť porozumieť. No a samozrejme, preto, lebo všetky tieto problémy čoraz viac rezonujú vo verejnej debate, čoraz viac majú vplyv aj na každodenný život. Vídia ich rodičia, vidia ich učitelia, vidia ich vlastne ľudia v globálnom prostredí, tak vidíme v rôznych krajinách nejaké typy pokusov o reguláciu práve týchto sociálnych sietí. No a ten najjednoduchší spôsob, pri ktorom netreba až tak veľa rozmýšľať, je akási snaha určiť vekovú hranicu, od ktorej je možné tie sociálne siete používať. Táto snaha je podľa mňa legitímna, pretože takisto ako napríklad sme určili hranicu, od ktorej je možné podávať ľuďom alkohol alebo iné veci. Takisto ako sme určili nejaké hranice pri iných rizikových situáciách, tak je legitímne hovoriť o tom, že určíme nejakú hranicu aj pri sociálnych sieťach. Problém ale je, že samotné určenie hranice ten problém nerieši. Pretože všetky uvedené štúdie ukazujú, že problémom nie je len ten vek, v ktorom deti a mladí ľudia dochádzajú do kontaktu so sociálnymi sieťami, že dokonca tým hlavným problémom nie je až tak veľmi ten obsah, aj keď aj ten je problém, ale najmä, čo je problémom, je samotný dizajn a architektúra sociálnych sietí a to, bohužiaľ, nie je problém iba pre deti, ale aj pre dospelých. Určite ste si všimli aj vo svojom okolí, že napríklad takí seniori sú niekedy ešte oveľa viac ohrození tým, čo vidia a čo sa naučia na sociálnych sieťach a vôbec svojím správaním tam. Totižto sociálne siete čoraz viac aplikujú do svojho dizajnu veci ako nekonečný scrolling, autoplay, odmeny za to, že tú sociálnu sieť užívateľ užíva čo najdlhšie, notifikácie, ktoré neustále vyskakujú. Odporúčacie systémy postavené na angažovanosti, čo je napríklad to, že jednoducho obsah, ktorý vzbudzuje viac emócií, je preferovaný algoritmami sociálnych sietí. To znamená, že nenávistný obsah, ktorý vzbudzuje najviac emócií, je najviac preferovaný a všetky tieto vlastne prvky dizajnu sociálnych sietí vytvárajú závislosť u detí a deformujú ich osobnosť. A toto je jeden z dôvodov a to je vlastne jeden aj zo záverov tej veľkej štúdie, ktorú si Európska komisia dala vypracovať. Že jednoducho striktná veková hranica sama o sebe nie je riešením a vekové obmedzenie, aby fungovalo, musí ísť ruka v ruke s tlakom na zmenu dizajnu tých platforiem. Určite treba spomenúť aj argumenty proti obmedzeniu prístupu k sociálnym sieťam, lebo aj tie majú istú mieru relevancie a dôležité je ich brať do úvahy. Odporcovia tejto regulácie, aj keď teda ja k nim nepatrím, ale odporcovia hovoria, že mnohí tínedžeri, pre nich dnes sú sociálne siete jediný spôsob, akým sa kontaktujú so svojimi rovesníkmi. Že obmedzením prístupu im môžeme zabrániť k rozvoju digitálnych zručností a najmä možnosti naučiť sa narábať vlastne s tými digitálnymi službami a keď ich jedného dňa vrhneme bez toho, aby predtým boli vystavení vlastne tým sociálnym sieťam, tak im to môže ešte viac uškodiť. Samozrejme, argumentom môže byť aj to, že prohibícia vlastne v dejinách nikdy nefungovala a že aj sociálne siete poskytujú napríklad vzdelávanie, zručnosti alebo pomoc v ťažkých situáciách. To tu uvádzam, aby sme mali na stole všetky argumenty pre a proti. V každom prípade to, že nejaká forma regulácie je potrebná, je čoraz očividnejšie a dokonca aj odporcovia nejakej výraznej regulácie uznávajú, že nejaká globálna regulácia digitálneho prostredia je potrebná a že už nemôžeme fungovať v tomto pionierskom móde. Čo sa týka krajín Európskej únie, keď sa vrátime k tomu, akú legislatívu jednotlivé krajiny prijímajú, alebo či nájdeme podobnú legislatívu, akú dnes pán minister navrhuje v iných krajinách Európskej únie, tak je iba jedna krajina v Európskej únii, kde takýto zákon bol prijatý a schválený parlamentom, to je Francúzsko, ale tento zákon bol nedávno zrušený francúzskym ústavným súdom. K tomu sa ešte dostanem, lebo to sú dôležité argumenty. A takže v súčasnosti neexistuje krajina Európskej únie, ktorá by mala zákonom obmedzenie vekové obmedzenie prístupu k sociálnym sieťam. Ale je pravda, že vo väčšine krajín Európskej únie existuje nejaká forma legislatívneho návrhu, či už v parlamente alebo ešte sa pripravuje. Dokonca sú krajiny, ktoré takýto zákon už v parlamente mali, ale parlamenty tie zákony odmietli, ako napríklad Maďarsko, Chorvátsko alebo Malta. A je iba jediná krajina v Európskej únii, ktorá zatiaľ konzistentne je proti akejkoľvek regulácii a to je Estónsko. A toto všetko ukazuje vlastne veľmi vysoký dopyt po takomto type legislatívy a potrebu regulácie, ale zároveň na príkladoch rôznych krajín si môžeme ukázať, aké sú problémy pri legislatívnej implementácii akýchkoľvek regulačných nariadení a prečo je to tak. Sú na to tri dôvody. Ten prvý je, že akákoľvek regulácia veku legislatívna stojí a padá na funkčnom a efektívnom overovaní veku. To znamená, že na technológii, ktorou tie platformy dokážu ten vek overiť. A takáto technológia v princípe neexistuje. Existujú rôzne technológie na overovanie dát a údajov online, však koniec koncov, keď sa hlásite do akejkoľvek bankovej aplikácie alebo iných služieb online, tak veľakrát to musíte overovať občianskym preukazom. Len problém je, že doterajšia legislatíva Európskej únie v tejto oblasti išla presne opačným smerom. A vlastne Európska únia vždy hovorila, že základ je dať tým platformám, ktoré sú súkromné firmy, čo najmenej dát, pretože my nevieme, čo s tými dátami tie platformy robia. To znamená, že poskytovať týmto platformám napríklad občianske preukazy s veľmi citlivými dátami je vlastne natoľko neproporcionálne k tomu, čo tým zákonom chceme dosiahnuť, že potrebujeme nájsť nejaké iné riešenie a samozrejme to riešenie nemôže byť národné, musí byť globálnejšie. Takéto riešenie sa v Európskej únii pripravuje. Volá sa európska digitálna peňaženka alebo EUDY, a už sa v niektorých krajinách testuje. Je niekoľko pilotných krajín, kde sa to riešenie testuje, ale ešte nie je hotové a nie je vlastne spustené v celej Európskej únii. Toto je riešenie, ktoré je založené presne na tej minimalizácii dát a na bezpečnosti. A poviem vám príklad, ktorý ukazuje, aké je to dôležité, pretože jediná krajina na svete mimo Európskej únie, ktorá zaviedla takýto plošný zákaz, je Austrália, ktorá to schválila v decembri 25. Už za tých pár mesiacov, dobre, nie sú to úplne relevantné dáta za pár mesiacov, ale aj za tých pár mesiacov vieme povedať, že nedošlo k poklesu registrovaných účtov, napriek tomu, že ten zákon funguje. Ukazuje presne to, že ako izolované opatrenie je nedostatočný proste zákaz veku alebo určenie vekovej hranice. Práve preto Austrália už tiež ide zaviesť tú reguláciu vlastne dizajnu, nevieme presne akú, ale v Austrálii je presne problém to overovanie, pretože oni to overovanie nechali na platformách. Tie platformy používajú nejaké technológie alebo technologické riešenia tretích strán a dávajú tie citlivé dáta teda nielen platformám, ale aj tretím stranám, nefunguje to a v konečnom dôsledku vieme z toho povedať, že tá technológia overovania veku je veľmi dôležitá a pokiaľ ju nemáme, nemá zmysel zavádzať takýto zákon. Druhý problém, na ktorý narážajú všetky legislatívne pokusy v tejto oblasti, je, o tom som už hovorila, že obmedzenie veku by malo byť len doplnkové opatrenie potrebe zásadnej zmeny dizajnu platforiem. A na toto opäť máme už príklad, veľmi čerstvý, lebo ste určite zaregistrovali, že pred niekoľkými mesiacmi v USA, alebo teda ako máme hovoriť vraj SŠA, prehrala firma Meta súd, v ktorom firmu Meta zažalovalo viac ako 40 štátov Spojených štátov amerických presne kvôli tomu, že tvrdili, že jednoducho ten dizajn služieb, ktoré poskytuje Meta, je škodlivý, škodí deťom a priniesli aj konkrétne príklady konkrétnych detí a tento súd skončil tým, že jednak Meta musí zaplatiť asi 18 miliárd dolárov tým jednotlivým žalobcom, ale najmä prisľúbila zásadnú zmenu dizajnu, ktorý obnáša presne obmedzenie služieb, obmedzenie niektorých typov obsahov, zmenu tých návykových dizajnov pre deti a mládež a je to vynikajúci precedens a príklad pre celý svet, pretože v súčasnosti na základe tohto rozhodnutia súdu Spojených štátov amerických budú mať deti a tínedžeri v Spojených štátoch amerických radikálne vyššiu ochranu na sociálnych sieťach ako deti v Európskej únii. A tým pádom Európska únia má aj dobrý príklad toho, ako môže formulovať svoje politiky, ale tiež to ukazuje, že zoči-voči týmto platformám malé národné štáty nezmôžu nič a to riešenie sa musí robiť na oveľa vyššej úrovni. A tretí dôvod, pre ktorý tie legislatívy národné narážajú vlastne na problém, je, že to je špecifický problém pre Európsku úniu, že akékoľvek opatrenia na národnej úrovni, keď chcete zaviesť, tak to narazí na európsku legislatívu. A to je to, že dnes už tieto platformy sú z časti regulované legislatívou, ktorá sa volá nariadenie o digitálnych službách. A my nemôžeme do národnej legislatívy Na národnej úrovni, keď chcete zaviesť, tak to narazí na európsku legislatívu. A to je to, že dnes už tieto platformy sú už časti regulované legislatívou, ktorá sa volá nariadenie o digitálnych službách. A my nemôžeme do národnej legislatívy dávať veci, ktoré sú v rozpore s touto legislatívou. To bol napríklad príklad Francúzska, ktorý presne ukázal, že národná legislatíva nefunguje. Prečo je? V notifikačnom procese, lebo vy musíte takýto zákon, však aj pán minister určite vie, musí tento zákon notifikovať s Európskou komisiou a v tomto notifikačnom procese vám vyškrtne Európska komisia všetky sankcie, pretože sankcie nemôže udeľovať národný štát, podľa DSAčky, sankcie môže jednoducho uvaľovať iba Európska komisia. Vyškrtnú vám aj ďalšie veci a v princípe vám tam zostane iba tá veková hranica, ale ako vy dokážete ako národný štát vymáhať od tých platforiem, aby plnili to, čo vy na tej národnej úrovni schválite. No nijak, jedine cez mechanizmus DSA, ktorý existuje už dnes. A už dnes to vieme od nich vymáhať, hej? K tomu sa tiež ešte dostanem. A vo Francúzsku dokonca, keď schválili ten zákaz takto oklieštený, tak ich vlastný ústavný súd im ten zákon zrušil, pretože povedal, že ten zákaz je tak vágne a všeobecne formulovaný. Pán minister hovoril, že ten náš zákaz, že nie je všeobecný, ale on je všeobecný, že to naráža vlastne na ústavné princípy prístupu k informáciám a tak ďalej a tak ďalej. A aj prípad z Francúzska ukazuje, že jediné efektívne riešenie je momentálne európske riešenie. Pretože, keď na národnej úrovni napíšete zákon, ktorý je v súlade s európskou legislatívou DSA, tak taký zákon musí byť tak všeobecný, že je potenciálne protiústavný. A toto riziko je aj v tomto zákone. Môžete povedať a pán minister to asi aj bude hovoriť a je to argument tiež relevantný, že no ale dokedy budeme čakať na európske riešenie? My to musíme riešiť teraz, máme s tým problém a ja rozumiem tej urgencii, lebo tá urgencia tu je a je všade. Len my už dnes, a to vlastne v čase, keď tento zákon pán minister predkladal, tak asi nemohol vedieť, ale teraz úplne čerstvo my na stole to riešenie už máme, pretože asi pred 10 dňami predsedníčka Roškovej komisie predstavila rámec nového vlastne návrhu nariadenia alebo nový európsky legislatívny rámec, ktorý sa volá EU Kids Act. Asi pred 10 dňami to predstavila. Teraz to vstupuje do legislatívneho procesu v Európskej únii. A tento rámec bude niečo, čo, keď sa prijme, a teda očakáva sa, že ten proces bude veľmi rýchly, tak Slovensko bude musieť implementovať do svojej legislatívy a, keď sme videli ten rámec, ja vám k tomu aj poviem podrobnosti, tak ten rámec je iný ako ten, ktorý navrhuje pán minister. Je to extrémne dôležitá vec, lebo tento rámec budúceho nariadenia EÚ je prvýkrát, čo my nejakým spôsobom zásadne regulujeme digitálne prostredie a podľa mňa to bude vlastne základ vôbec regulácie digitálneho prostredia ako takého osobitne voči maloletým a mládežstvu. Ja vám poviem iba veľmi stručne o tom, že aký ten európsky rámec momentálne je a ten samozrejme vstupuje do toho trialógu, takže ešte sa môže meniť, ale v zásade ide o reguláciu všetkých sociálnych sietí, všetkých tých app stores, čiže obchodov s aplikáciami, všetkých online hier, všetkých AI spoločníkov, chatbotov a myslíme si, že sa vzťahuje dokonca aj na verejné kanály Telegramu a WhatsAppu, s čím bol problém, lebo to akože formálne nie sú sociálne siete. A je to preto tak, lebo ten zákon nereguluje platformy, ale reguluje funkcionality. To znamená, že, ak akákoľvek služba má nejaké funkcionality, je nimi regulovaná. Čo sa týka vekových pásiem, to je asi to, čo je najdôležitejšie, tak ten európsky rámec zvolil ako keby postupnú reguláciu. To znamená, že do 13 rokov deti si nemôžu založiť žiadny účet na žiadnej sieti. Medzi 13 a 15 rokov ten akt povoľuje také miniúčty, ktoré sú prepojené s účtami rodičov, na ktoré je limit napríklad použitie hodinu denne, rodič musí schvaľovať tie kontakty a od 15 rokov povoľuje vlastný účet, ale stále, ktorý má špecifické obmedzenia, čo sa týka toho návykového dizajnu. A až od 18 rokov by mohli ľudia používať sociálne siete tak, ako sú teraz. Dôležitá je tá časť, ktorá sa týka toho bezpečného dizajnu, čiže až do 18 rokov by vlastne všetci užívatelia mali iný režim na sociálnych sieťach, zákaz nekonečného scrollovania, autoplay a tak ďalej, vypnutá geolokácia, bez kontaktu od cudzích ľudí a bez tých odporúčaní tých algoritmov, ktoré preferujú napríklad ten nenávistný obsah a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité je povedať, lebo som hovorila, že stojí a padá to na overovaní veku, že overovať vek sa bude tým certifikovaným európskym riešením, čo môže byť tá európska digitálna peňaženka, môžu to byť aj iné certifikované riešenia, ale podstatou tých riešení je to, že tým platformám poskytuje iba údaj o veku. To znamená, že vy ste niekde zaregistrovaný v tej peňaženke a tá poskytne platformám iba údaj o veku, neposkytne žiadne iné dáta. No, a posledná vec, ktorá je dôležitá, je to, že ako to budeme vymáhať, hej? Lebo to je moja najväčšia výhrada voči tomu, čo pán minister navrhuje, že ono to nie je vôbec vymáhateľné, vôbec. Ako na národnej úrovni sa to vymáhať nedá v súčasnosti. Čo sa týka vymáhania, tam Európska únia chce prehodiť dôkazné bremeno na platformy, čo v praxi znamená, že najprv budú musieť preukázať tie sociálne siete, že integrovali nejaké overovanie veku do svojho dizajnu, že splnili všetky tie podmienky, budú musieť predložiť Komisii plán v súlade s predpismi. Komisia to posúdi a, keď uzná, že to je dobré, tak OK. Keď neuzná, že to je dobré, okamžite prichádzajú sankcie, ktoré sú veľmi vysoké. Podľa DSAčky sú vlastne až do 6 % obratu celosvetového tej platformy. No. Toto je, znovu opakujem, európsky rámec, ktorý sa môže ešte meniť, ale ktorý do roka, možno maximálne 14 mesiacov, bude prijatý a Slovensko ho bude musieť implementovať. No a skúsme sa akokeby v tomto kontexte pozrieť na návrh, ktorý máme dnes na stole. V prvom rade je regulácia sociálnych sietí prilepená k inému zákonu, ktorý sám o sebe je dôležitý aj bez toho, aby tam táto regulácia bola. Nijako tá regulácia akokeby nezvyšuje jeho relevanciu. On je relevantný aj tak. A hlavne, pokiaľ my naväzujeme reguláciu na DSAčku, čo musíme, lebo taká je európska legislatíva, tak by podľa mňa tá regulácia mala byť napríklad súčasťou zákona o mediálnych službách, lebo Rada pre mediálne služby je národný regulátor pre DSAčku. A ten zákon vyzeral inak pred MPK. Samozrejme, boli v ňom tie sankcie a tak ďalej. Však to je logické. Po MPK v ňom zostala iba veková hranica, pretože všetko ostatné sa muselo vyškrtnúť pre kolíziu s európskou legislatívou a tým pádom ja znovu kladiem otázku, keďže sme to videli vo Francúzsku, že či riskujeme tú možnú protiústavnosť tohto zákona v tejto podobe. Náš zákon sa odvoláva na tú európsku technológiu overovania veku. Áno, je tam napísané, že môže to byť tá európska technológia, môže byť aj nejaká iná, ale tá technológia ešte dnes neexistuje. Čiže sa odvoláva na nejaké technológie, ktoré dnes nemáme. Preto asi má aj odloženú účinnosť, ale otázka je, že či dostatočne. A čo sa týka sankcií, tak jediný možný sankčný mechanizmus je cez nariadenie DSA, lenže to nariadenie DSA platí už dnes. Čiže ten sankčný mechanizmus, ktorý tento zákon akokeby predpokladá, tak ten je možný aj dnes. My aj dnes môžeme urobiť to isté. Môžeme tie platformy, podať na nich sťažnosť podľa nariadenia Európskej únie o digitálnych službách. A zároveň, ako som povedala, do roka bude prijaté európske riešenie, čo znamená, že komplet celý tento zákon budeme musieť zase zrušiť a prijať nový a budeme ho musieť komplet za rok zmeniť. A vlastne ja som si podrobne pozrela to pripomienkovacie konanie k tomuto zákonu a musím povedať, že veľmi prekvapivo a veľmi presne vám toto všetko v MPK hovorilo ministerstvo kultúry. Ktoré vám v MPK navrhlo presne tieto tri paragrafy vyškrtnúť zo zákona a aj veľmi presne zaanalyzovali prečo. Ja prečítam iba časť z tých ich pripomienok. Reguláciu online prostredia v návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu považujeme za nesystémovú, nakoľko sa obmedzuje iba na tri paragrafy, ktoré s názvom zákona a ani s jeho ostatnými časťami obsahovo nesúvisia. Domnievame sa, že v záujme väčšej prehľadnosti právneho poriadku by bolo vhodnejšie, aby aj prípadné povinnosti súvisiace s obmedzením prístupu maloletých k sociálnym sieťam, ktoré sú ukladané poskytovateľom obsahovej služby, ktorí sú poskytovateľmi online služby sociálnej siete, boli predmetom úpravy zákona o mediálnych službách. A to aj z dôvodu, že návrh zákona v § 17 ustanovuje, že dohľad nad plnením povinností podľa tohto zákona sa vykonáva podľa zákona o mediálnych službách a rovnako sa podľa zákona o mediálnych službách majú poskytovateľom online služby, sociálne siete, ukladať aj sankcie. Ministerstvo kultúry podporuje zavedenie vekových obmedzení pre prístup maloletých k sociálnym sieťam, no zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť taký legislatívny návrh, ktorý bude v súlade s právom EÚ a zároveň bude vykonateľný. To stanovisko, ako som povedala, je dlhšie, je veľmi poučné. Pre mňa je dobré vedieť, že ešte na ministerstve ostali nejakí príčetní ľudia, ktorí to vedia takto sformulovať. Pre mňa je zaujímavé, že potom pani ministerka kultúry za tento návrh na vláde hlasovala, hoci si teda určite podrobne naštudovala pozíciu vlastného ministerstva, ale v zásade tie pripomienky sedia a vlastne neviem si predstaviť, že ako ste sa s nimi vysporiadali. No, čiže ešte si povedzme na záver, čo sa stane, ak napríklad zajtra príde teda to SĽK, ktoré ste si dneska schválili na vláde a zajtra schválime tento zákon. Čo bude od zajtra iné v prístupe na sociálnych sieťach pre deti do 16 rokov. Stručná odpoveď je, že nič. Budeme jediná krajina v Európskej únii, ktorá bude mať takýto nefunkčný zákon schválený, ktorý navyše ide proti už známemu navrhovanému európskemu riešeniu. Tam si môžeme klásť otázku, že či náhodou tým tak troška neporušujeme zásady lojálnej spolupráce zo základnej zmluvy o EÚ. Zároveň, a tu vlastne je moja otázka na pána ministra, že ako sme došli v tomto zákone na hranicu 16 rokov? Lebo Európska komisia, keď predstavila ten svoj rámec, tak oni na základe tých štúdií veľmi presne hovorili, prečo to takto odstupňovali. Môžeme s tým polemizovať, ale je to podložené nejakým výskumom. A v tomto zákone ja som nenašla žiadne dáta, žiadne konkrétne prípady, kedy vlastne sa nejakým deťom ublížilo, ani žiadne iné podklady, hej? Čiže napríklad, keď vy budete potom vyjednávať s Európskou komisiou a budete im hovoriť, že nie 13, ale 16, aké argumenty použijete? No, ale teda, čo bude iné, keď sa schváli tento zákon? No, mladí ľudia do 16 budú používať tie siete takisto ako predtým. S Európskou komisiou a budete im hovoriť, že nie 13, ale 16. Aké argumenty použijete? No, ale teda, že čo bude iné, keď sa schváli tento zákon? No, mladí ľudia do 16 budú používať tie siete takisto ako predtým. Vláda vlastne, ten, kto by chcel vymáhať ten zákon, bude mať k dispozícii úplne ten istý a nie veľmi funkčný sankčný mechanizmus, aký má dnes. Ja podotýkam, že podľa tohto sankčného mechanizmu už sú dva podnety v Európskej komisii na Metu a na TikTok a sú tam dva roky a nič sa s nimi nedeje. Čiže asi takto rýchlo ten sankčný mechanizmus funguje. Jediný rozdiel bude, že doteraz sme to mohli podľa DSAčky uplatňovať do 13 rokov, pretože to sú napríklad podmienky, ktoré si stanovil Facebook. Teraz to budeme môcť do 16, ale čo vlastne? Uplatnili sme my doteraz tento mechanizmus, keď vláda hovorí, že toto je taký závažný problém, že to treba riešiť. Však ten mechanizmus sme tu mali aj doteraz. Vy ste podali nejakú sťažnosť na Európsku komisiu, lebo to ste mohli urobiť aj doteraz, hej? Čiže nič sa nezmení a my všetci budeme čakať na implementáciu EU Kids Act, kde budeme zase musieť všetko zmeniť, čo tu zajtra schválime. A mňa to mrzí, viete prečo? Mňa to mrzí preto, že ja túto tému považujem za extrémne dôležitú. V podstate robíme úplne pioniersku prácu prvýkrát a práve preto to treba urobiť ako keby dobre, pretože ide naozaj o prvú výraznú lastovičku pri globálnej regulácii digitálneho prostredia. A tá u nás, keď schválime tento zákon, ostane poznačená tým, že schválime niečo, čo nebude fungovať. A teraz si predstavme takú situáciu, že schválime ten zákon. A o pol roka? A nechcem nič také privolávať, ale o pol roka sa stane, že budeme riešiť opäť nejaký strašný prípad nejakého mladého človeka, ktorý sa zradikalizoval na sociálnych sieťach a urobil niečo strašné. A rodičia a ľudia a obete sa začnú pýtať, že ako je to možné, že ten chlapec mal tie sociálne siete. Však my máme zákon, ktorý hovorí, že do 16 rokov ich mať nemôže. No ale on ich bude mať, lebo my to nevieme vymôcť. A my tým pádom vytvoríme dojem vo verejnosti, že regulácia sociálnych sietí nie je možná. Podľa mňa je možná, podľa mňa je extrémne dôležitá, ale musí sa robiť tak, aby aspoň trocha fungovala. Nehovoriac teda o tom, že riskujete to, že ten zákon, ktorý... Ja sa nevyjadrujem k celému tomu zákonu, k tomu budú hovoriť moje kolegyne, ale všetko ostatné, čo je v tom zákone, je dôležitá vec, o ktorej si myslím, že ju treba prijať, a vy to ohrozujete tým, že napríklad tieto paragrafy môžu byť potenciálne jednak protiústavné a jednak aj nie úplne v súlade s európskym právom. Čiže ja by som vlastne chcela navrhnúť, že či nechcete tieto paragrafy, ktoré sa týkajú regulácie sociálnych sietí, z toho zákona vyškrtnúť, pretože naozaj ten samotný zákon je dosť dôležitý aj dobrý a funkčný aj bez týchto s ním priamo nesúvisiacich opatrení. Osobitne vo svetle toho, čo sa včera stalo vlastne na strednom Slovensku. A naozaj teraz akože budem možno trocha príkra, ale netreba hazardovať s takto dôležitou témou len preto, aby ste si potom mohli vylepiť billboardy, že zakázali sme sociálne siete pre deti do 16 rokov, lebo to bude jediný efekt tohto zákona, že si budete môcť vylepiť tie billboardy, ale regulácia žiadna nebude. Čiže, ako hovorím, podľa mňa regulácia digitálneho priestoru je jednou z najväčších globálnych vízií do budúcich rokov a treba k nej naozaj pristupovať s rešpektom k tomuto novému verejnému priestoru. A namiesto nevyspytateľných, pardon, nevykonateľných politicky populistických návrhov na národnej úrovni je dnes podľa mňa dôležité sedieť pri európskom stole a aktívne formovať to európske riešenie, lebo napríklad bude tu kolega Horecký hovoriť, tak napríklad on si môže myslieť, že to európske riešenie je nedostatočné a že treba ho urobiť zásadnejšie. Ale tam treba sedieť a tam to treba vyjednávať, lebo to bude to riešenie, ktoré budeme tak či tak musieť implementovať a proste sa treba namiesto takejto legislatívy aktívne podieľať na prijatí dobrého európskeho riešenia čo najskôr. A myslím si, že to riešenie dnes máme na dosah. A naozaj my v Progresívnom Slovensku a ja osobne považujeme túto tému za príliš dôležitú na to, aby si na nej ktokoľvek robil prázdne politické body. Takže verím, že chápete túto zodpovednosť, pán minister, a na takýchto riešeniach my s vami budeme veľmi radi do budúcnosti akokoľvek spolupracovať. A ja ešte teda mám jeden návrh pre pána predsedajúceho, že či by nepridelil túto legislatívu aj Výboru pre kultúru a médiá, keďže to súvisí práve s DSAčkou a s legislatívou, ktorá sa týka nariadenia o digitálnych službách. Ďakujem. [17:35] Richard Raši S faktickou pani [17:35] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, niekoľkokrát si spomenula, že aj výskumy hovoria, aj naše poznatky hovoria o tom, že sociálne siete a vôbec digitálny svet sú naozaj veľkým akcelerátorom a veľkým zdrojom radikalizácie detí. No a preto bola ochrana detí na sociálnych sieťach napríklad, len dodám, že bola aj súčasťou nášho komplexného návrhu, ktorý sme verejnosti predstavili ešte v júni. Mňa ale mrzí iná vec. Mrzí ma, že o tomto návrhu zákona hovoríme až dnes, pretože my sme navrhli po včerajšej tragédii v Staškove uprednostniť hlasovanie o tomto návrhu zákona pred všetkými ostatnými včerajšími a tie sa podvečer a večer týkali najmä našich politických šarvátok. My sme prednostne chceli hovoriť o zákone, ktorý sa týka prevencie radikalizácie. No práve opoziční poslanci, práve vy ste nám to neumožnili. Ja len chcem pripomenúť, že politické spory môžeme viesť každý deň. Včera ste ale mali ukázať, že aspoň na takomto významnom návrhu zákona sa dokážeme zjednotiť. A ja si myslím, že deti, učitelia, rodičia si naozaj zaslúžia, aby sme rozpravu k takémuto návrhu zákona brali vážne. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [17:37] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Neviem, čo by sa zmenilo, ak by sme včera hodinu diskutovali a teraz v tom pokračovali. Ale to, súhlasím s tým, že ja mám pocit, že tie časti týkajúce sa regulácie online prostredia a prístupu k sociálnym sieťam sú také billboardové ustanovenia, že to zostane len niečo na papieri, pretože je to neimplementovateľné. A že proste v Hlase, ktorému padajú preferencie, si namerali, že to je niečo, čo ich voliči chcú. Len smutné na tom je, že tým svojim voličom nepovedia, že toto v praxi nič neprinesie. Lebo mňa by teda tiež zaujímalo, ako sa toto bude v praxi vymáhať. Že čo sa vlastne zmení s tými týmito ustanoveniami oproti tomu, čo máme teraz. Si predstavme, že máme 14-ročné dieťa, ktoré si založí teda účet na sociálnych sieťach, napríklad na Facebooku, a že čo prinesie tento zákon v tomto prípade. Kto a ako ho vôbec identifikuje a čo budú tie nástroje, ako budú na to reagovať, lebo mňa by to naozaj zaujímalo oproti tomu, čo dnes máme k dispozícii v rámci nariadenia, lebo zatiaľ som teda na to nepočula žiadne odpovede. A to je mimoriadne dôležité, pretože zákony sa nemajú prijímať len preto, aby sme si niečo dali na billboard, ale aby efektívne priniesli nejakú zmenu. [17:38] Richard Raši Pán poslanec Svoboda, nech sa páči. [17:38] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, áno, európske pravidlá už riešia, ako majú sociálne siete fungovať, aj manipulatívne praktiky, ktoré držia používateľov pri obrazovke. A v týchto oblastiach musíme rešpektovať spoločnú európsku úpravu. Lenže samotná existencia pravidiel ešte neznamená, že deti sú aj v bezpečí. Návykové prvky a škodlivý obsah z ich mobilov nezmizli, ani nezmiznú. Preto konáme tam, kde máme ako štát priestor, to znamená, že stanovuje sa nejaká veková hranica prístupu na sociálne siete, a tu európske pravidlá v tejto chvíli jednoznačne neurčujú. Rodičov tam nemôžeme v tejto chvíli nechať samých a našou úlohou je preto chrániť deti aj pred rizikami, na ktoré vo svojom veku ešte nie sú pripravené. Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [17:39] Richard Raši Ďakujem [17:39] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne za slovo. Zorka, ja som veľmi rada, že si spomenula tú paralelu s tým alkoholom, pretože ten alkohol naozaj môžeme veľmi dobre porovnať s tými nebezpečenstvami sociálnych sietí. Rovnako ako alkohol totiž zasahujú duševné zdravie ľudí, samozrejme aj mentálne zdravie. A keď sa dostanete do nejakej dezinfobubliny, tak sa z vás stávajú aj agresívne opice, rovnako ako po požití alkoholu. A samozrejme je to aj tá závislosť, o ktorej hovoril teraz aj pán kolega. A takisto ako pri alkohole, keďže je to obmedzené vekom 18 rokov, nemyslíme si, že keď niečo obmedzíme vekom, tak tie mladšie deti to jednoducho nebudú konzumovať. Dnes vidíme hlúčiky 14-15 ročných detí, ako jednoducho alkohol konzumujú a rovnako tak sa k sociálnym sieťam napriek zákazom budú dostávať aj mladšie deti. A my na toto riziko musíme reflektovať. Preto si myslím, že nie, nestačí len reštrikcia alebo zákaz. My musíme naozaj veľmi veľa investovať ešte predtým, ako deti vôbec môžu vstúpiť na sociálne siete. My musíme investovať do vzdelávania, do prevencie, do vytvárania klímy na školách a dokonca aj do spolupráce s rodičmi, aby oni dokázali doma tvoriť rešpektujúce harmonické vzťahy, lebo len tak pomôžeme týmto deťom a zlepšíme ich duševné zdravie a uchránime ich pred tými rizikami, ktoré na nich číhajú na sociálnych sieťach. Takže ja sa pýtam, či robíme aj tieto kroky. Som na to veľmi zvedavá, pretože keď vidím, aká je úroveň mediálnej a digitálnej výchovy na školách, tak bohužiaľ je to na zaplakanie. Aj keď sa pozriem na počet podporných tímov, asistentov, psychológov a tak ďalej, je to tiež úbohé. Takže som veľmi zvedavá, ako sa to prejaví v rozpočte na budúci rok. Či myslíme aj na posilnenie týchto vecí, prevencie, vzdelávania a tak ďalej, pretože bez tohto reštrikcia nemá žiadny, ale žiadny význam a uvidíme, či to táto vláda s tou ochranou detí, ktorou sa oháňa takmer pri každom zákone, myslí vážne. Ďakujem. Pán poslanec Horecký. [17:41] Richard Raši Nech sa páči. Ďakujem. [17:41] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Chcem reagovať na priamu výzvu, takú hypotetickú otázku, čo, keď pán poslanec Horecký, tak to zaznelo, má na mysli pri predložení návrhu za KDH k ochrane detí v digitálnom priestore podmienky, ktoré by išli nad rámec európskeho práva. Tak ja ľutujem v prvom rade, že nemáme zlúčenú rozpravu aj k návrhu, ktorý sme predložil, ktorý som predložil za KDH už na minulú schôdzu. Veľmi rád by som zodpovedal a reagoval na každé slovo zo zaujímavého a dobrého príspevku pani kolegyne, tak v tejto faktickej zodpoviem len to, že náš návrh zákona je eurokomfortný. Vychádza z DSA, vychádza z rozumného posúdenia právnikmi z okolia Európskej komisie, z odborníkov, z práce odborníkov, ktorí sú na poli technológií, ale ale aj, a to predovšetkým na poli práce duševného zdravia a zdravého vývinu detí. Náš návrh zákona je komplexný, nie sú to tri vložené paragrafy do iného zákona, rieši celú tú úpravu vo všetkých tých bodoch, ktoré ste spomínali, od vzdelávania, prevencie, spolupráce s rodičmi, s funkcionalitou, tak, aby sme vytvorili aj náhradu za to, čo považujeme za viac škodlivé než užitočné, za to, čo deťom prináša, ako budem o tom hovoriť v svojom riadnom príspevku, obrovské problémy, ktoré vedia vyústiť až do strašných tragédií a udalostí a to však neznamená, že môžeme jednoducho siete len vypnúť a nič. Toto si ale podľa mňa uvedomuje každý, ale KDH na to prináša aj odpoveď a riešenia. Viac aj, keď príde na mňa rad. Ďakujem. Pani poslankyňa Puškárová [17:43] Richard Raši Nech sa páči, s faktickou. [17:43] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som teda veľmi rada, že sa vieme zhodnúť na tom, že potrebujeme regulovať aj sociálne siete a celkovo aj mieru škodlivého obsahu, toxického obsahu, ktorý sa šíri sociálnymi sieťami. A som veľmi rada, že dnes akurát zasadal k tejto problematike a k štatistikám, ktoré boli zozbierané aj Rada mládeže. Na tom, že potrebujeme regulovať aj sociálne siete a celkovo, a mieru škodlivého obsahu, toxického obsahu, ktorý sa šíri sociálnymi sieťami. A som veľmi rada, že dnes akurát zasadala k tejto problematike a k štatistikám, ktoré boli zozbierané aj Rada mládeže Slovenska, komisia pre mládež, kde sme o tom diskutovali. A tento návrh zákona, ako aj pán minister viackrát zdôraznil, si ani nekladie za cieľ pochopiť alebo teda respektíve netvári sa, že jedno riešenie vyrieši všetko. Nikdy jedno riešenie nevyrieši všetko, ale musíme niekde začať. Pán minister komunikuje veľmi úzko s Európskou komisiou aj pri tomto zákone. A je pravda, že tá európska legislatíva sa vyvíja pomerne pomalšie. Je tam predsa len množstvo názorov. Niekto chce 15 rokov, niekto chce 16, niekto chce pomalší nástup alebo pomalšie sprístupnenie tých sociálnych sietí. Ale v konečnom dôsledku je toto riešenie a to jedno základné, ktorým môžeme pomôcť. A keď môžeme pomôcť, musíme konať. Musíme konať. Ten digitálny priestor a jeho bezpečnosť sa nevyrieši jedným riešením. Bude si to vyžadovať množstvo iných ďalších, ktoré sa týkajú napríklad aj vypínania škodlivého obsahu, automatického prevzatia zodpovednosti Meta za vypínanie, automatické mazanie a blokovanie nebezpečných nebezpečných profilov alebo profilov, ktoré sa správajú agresívne na sociálnych sieťach, ale musíme niekde začať. A ja som veľmi rada, že Hlas sociálnej demokracie a pán minister prinášajú konečne zákon, ktorý potrebujeme riešiť teraz, nie o rok, nie o 14 mesiacov, ale teraz. Ďakujem. Pán [17:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Naozaj včerajšia tragédia je dôkazom toho, že sociálne siete treba regulovať. Je to naozaj veľká čierna diera, pretože si tí mladí ľudia vytvárajú svoje profily bez toho, že by, že by niekto kontroloval, či to dieťa má 13, 12, 14 alebo či to je 18-ročný človek. Je to naozaj veľmi široká, veľmi široká diskusia, ale, čo je, čo je dôležité povedať, že, že naozaj tá rodina by mala tiež veľmi úzko spolupracovať a tento zákon by mal tiež dosť apelovať na to, aby aj rodičia pomáhali v tejto, v tejto sfére, pretože my 15 rokov, naša neziskovka spolupracovala s takýmito ľuďmi a príklad jeden za všetky poviem, že otec, ktorý päť rokov robil v Nemecku, sa vrátil domov a dieťa sa mu nevedelo bez mobilného telefónu najesť, vyspať, žiadne nič. Matka namiesto toho, aby sa starala o dieťa, tak mu dávala, dávala mu od malička do postele, do posteľky mu dávala mobilný telefón. To bola čistá katastrofa. Ten otec nevedel, čo mal robiť. Nevedel, čo mal robiť. A to je, to je katastrofa, že my vlastne si vytvárame tým, že našim deťom kupujeme drahé mobilné telefóny, si vytvárame z našich detí závislákov a toto by som tiež poprosil pána ministra, keby naozaj aj na toto tento zákon dosť silne poukazoval a aj v tomto by sa malo niečo urobiť. No a včerajšie, včerajšie predradenie tohoto zákona, no ja si tiež myslím, že to bol čistý politický ťah strany HLAS, pretože rekujeme o tom, o koľko, o deň neskoršie, čo je veľmi dôležité, ale včera ste to predradili, preto, lebo sa tu mala odohrať tragédia vo vašom, vo vašej koalícii a tie vaše statusy niektorých na sociálnych sieťach sú tiež katastrofálne. To, čo tam vy píšete na tých sociálnych sieťach, páni poslanci z HLAS-u, je tiež čistá katastrofa, tak sa trošku aj vy spamätajte v tom. Pán Špánik, poslankyňa Jaborová. [17:47] Richard Raši S reakciou na ďakujem. [17:47] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. No, viete, my sa zhodneme na tom, že toto je téma, o ktorej treba dlho a dôkladne diskutovať, pretože tie riešenia sa globálne len rodia. A mňa by teda zaujímalo, že keby sme začali diskutovať včera o 5:00, čo by sa asi tak zásadne zmenilo. No samozrejme, že nič, hej. To je to, ako neurážajme sa takýmito argumentmi naozaj. Problém ale je, že pani poslankyňa Puškárová hovorí, že nemôžeme vyriešiť všetko, s tým ja súhlasím, ale problém je, že táto vaša legislatíva nerieši nič. Ona nerieši vôbec nič. Ukážte mi, čo rieši. Keď prijmeme tento zákon, čo bude inak, ako je teraz? Nič, neexistuje nič, akým spôsobom by ste vedeli vymôcť, že na Slovensku si dieťa do 16 rokov nebude môcť založiť účet. Proste tak to je, hej? Vy hovoríte, že keď môžeme pomôcť teraz, tak musíme pomôcť teraz, ale ako idete pomôcť? Ako toto pomôže tomu, aby sa ľudia neradikalizovali na sociálnych sieťach. Čiže ja navrhujem naozaj, že vráťme sa k tomu slovu diskusia. A naozaj, poďme sa o tom rozprávať, ako čo najlepšie nastaviť legislatívne rámce. Môžeme s pánom poslancom Horeckým diskutovať o tom, že či je lepšie počkať na európsku legislatívu alebo či je zmysluplné nejakú národnú legislatívu urobiť, ale musí to byť legislatíva, ktorá niečo mení, ktorá, keď sa prijme, tak na druhý deň bude niečo inak. Toto je legislatíva, ktorá je iba na to, aby ste si to mohli dať na billboardy. Pani poslankyňa [17:49] Richard Raši Biháriová vstúpi do rozpravy. [17:50] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, milé poslanecké kolegyne, milí poslaneckí kolegovia, ja na úvod dám iba taký technický disclaimer. Ja sa budem vyjadrovať iba k tej časti predkladaného zákona, ktorá končí pri tom paragrafe, o ktorom hovorila moja kolegyňa Zora Jaurová. Čiže budem sa baviť výsostne o tom integrovanom systéme ochrany mládeže pred radikalizáciou, pracovné nech tak ten dlhý názov nepoužívam. Budem hovoriť teda, že diskutujem o deradikalizačnej časti návrhu zákona. Teda budem úplne úprimná a férová. Ja si myslím, že tento zákon je naozaj potrebný. A ani nie preto, alebo len preto, že sme teda v uplynulých dňoch svedkami veľmi nešťastnej tragédie. Naopak, tie prirodzené emócie a empatia, ktorá v nás, dúfam, takáto situácia vyvoláva, nemôže byť hnacím motorom pre normotvorbu. My ako zákonodarcovia si musíme trošku zachovať odstup a chladnú hlavu a nehovorím to len tak zbytočne. Hovorím to teda aj v kontexte toho, že je aj predpokladané skrátené legislatívne konanie pre tento návrh. Tento zákon je teda potrebný a dôležitý kvôli problému radikalizácie samotnej. A zároveň kvôli tomu, že vždy doteraz sa na radikalizáciu nahliadalo ako na nejakú roztrieštenú skladačku. Pri najlepšej vôli, ak sme mali šťastie, tak si mohol učiteľ všimnúť, že žiak, študent vykazuje nejaké, povedzme, patologické vzorce správania. Sociálny pracovník si možno všimol, že v rodine takéhoto dieťaťa sú nejaké patológie. Ja neviem, psychológ si možno všimol, že vykazuje určité zraniteľnosti. Policajt zaznamenal nejaký incident, priestupok, ale to, čo bol problém, bolo, že títo aktéri sa nestretli. Títo aktéri o sebe nevedeli, že posudzujú prípad toho istého človeka, respektíve aj opatrenia, ak prijali – hovorím, stále sme v tom lepšom prípade, že si to vôbec niekto všimol a vôbec nejaké opatrenia urobil –, tak ostali roztrhnuté. To znamená, že čokoľvek v tejto veci vo vzťahu k danému rizikovému mládežníkovi urobili, nemalo šancu byť komplementárnym a synergizujúcim riešením. Čiže už len z tejto logiky a v takomto kontexte je návrh, ktorý, teda som povedala, ten deradikalizačný, tá jeho deradikalizačná časť, potrebný. Ja plne podporujem to, aby inštitúcie navzájom spolupracovali. Samozrejme, všetci sa určite zhodneme na tom, že štát má ponúknuť pomoc skôr, než sa teda z nenávistných postojov stane naozaj násilie a nedajbože taká tragédia ako v uplynulých dňoch. Tie ponúkané nástroje teda sú presne to, čo nám tu roky chýbalo. Dá sa, kebyže to tak úplne veľmi zhrniem, tak ten zákon ponúka akúsi inštitucionálnu strechu na manažovanie prípadov, individuálnych prípadov, kde je vyhodnotená potreba nejakých, či už preventívnych zásahov alebo teda konkrétnych deradikalizačných opatrení. Nie je to žiadna anomália slovenskej legislatívy. Podobné mechanizmy, podobné programy existujú v Belgicku. Myslím, že tento by sme kľudne mohli prirovnať, má celkom blízko k dánskym takzvaným info houses, k fínskemu modelu Ancor, čiastočne k holandskému systému Parta. No, lenže ako to už občas chodí, tak chceli sme to robiť dobre a trochu to dopadlo ako vždy. Napriek tomu, akúkoľvek, chcem teda, aby to tu zaznelo, kritickú výhradu vznesiem, vznášam preto, aby som teda pánovi ministrovi dala na zváženie to tam nejak skorigovať, pretože ja sama aj kvôli tomu, že som sa tejto problematike venovala roky rokúce, mám naozaj úprimný záujem na tom, aby sme takúto úpravu mali a aby sme ju naozaj nemali za akýchkoľvek teda buď emočne stimulovaných podnetov, lebo sme teda pod tlakom nejakého rozrušenia z tragédie, ale teda už, nedajbože, ako to tu zaznelo od kolegyne, kvôli tomu, že chceme mať niečo na billboardoch. Ja sa pokúsim v skratke predstaviť, o čo v tom návrhu zákona ide, pretože je naozaj úplne iný než to, o čom hovorila Zora Jaurová. Systém sa má vzťahovať na deti vo veku 12 až 18 rokov a zároveň na mládežníkov od 18 do 30 rokov. V tej inštitucionálnej rovine si to predstavme ako také tri vrstvy. Hore je národný koordinátor a tá celoštátna rada. Potom je regionálna úroveň, kde je tých osem regionálnych koordinátorov, teda kopírujúc kraje, a k nim prislúchajúca regionálna rada a tie si teda potom môžu zriaďovať prípadové koordinačné skupiny. Tiež sú zložené teda zo subjektov vymenovaných v zákone. Ja len teda príklad uvediem: polícia, sociálnoprávna ochrana, obec, škola, poradenské zariadenia a podľa okolností aj ďalšie osoby. No a teraz, čo sa ide diať? Ako má fungovať ten mechanizmus? Príde oznámenie o podozrení, teda že máme tu mládežníka s – nechcem používať úplne to slovo patologickými prejavmi, ale buď, že tomu všetci rozumieme. Regionálny koordinátor však môže konať aj bez toho, aby takýto prípad prišiel. Zvolá túto spomenutú koordinačnú skupinu z tých aktérov, ktorých som vám vymenovala. Skupina podľa metodiky zhodnotí, aké je riziko a pripraví plán ochrany. Ak má za to, že ide o takú vážnu vec, ktorá presahuje jej možnosti, tak to postúpi vyššie, teda tej regionálnej rade. Tá koordinačná skupina to postúpi regionálnej rade. No teda, kde všade sa v tomto mechanizme, možno pýtajú, korekcie. Začnem tou úplne podľa mňa najzrozumiteľnejšou výhradou, že sa do jednej sa zmiešali dve skupiny cieľoviek, ktoré sú predsa diametrálne iné. Jedna je teda, ako som povedala, deti do 18 rokov, od 12 do 18, a potom sú to mládežníci do 30 rokov. Kým pri dieťati môžeme tieto zásahy štátu celkom legitímne odôvodniť najlepším záujmom dieťaťa, tak sa snáď zhodneme, že pri 20-ročnom, 29-ročnom človeku nemôžeme vykonávať bez jeho vedomia a súhlasu akékoľvek typy deradikalizačných opatrení s argumentom, že to je v jeho najlepšom záujme. Štát, hej, vie, čo je v jeho najlepšom záujme, lebo to už je dospelá osoba, ktorá teda asi fakt naozaj nepotrebuje od štátu plán ochrany. A narážam teda hlavne na to, aby sme tou ochranou všetkých tých záujmov, ktoré sa snaží celý tento systém zabezpečiť, neskĺzli k infantilizácii dospelých, hej? Čiže 20-, ja neviem, 9-ročný človek, ktorému štát chce zostaviť plán ochrany, by mal aspoň toľko vedieť, že vôbec je v merku, že sa vôbec teda niečo o ňom eviduje. Mal by mať právo sa k tomu vyjadriť a jeho účasť v takýchto programoch by mala byť dobrovoľná. Už len to – ja rozumiem, že tie opatrenia, a tam to aj zákon vyslovene teda aj hovorí, že nemajú mať charakter sankcie. Nie sú to donucovacie nástroje. Nejde o opatrenia, aké si vieme predstaviť pri postihu za, ja neviem, priestupky. Ale už aj ten samotný fakt, že ide o zásahy v podobe nejakého odborného posudzovania, zas budú mať teda tí aktéri v koordinačnej skupine prístup k jeho zdravotnej dokumentácii, môžu ju navzájom zdieľať. To všetko je zásah do súkromia a teda tu treba naozaj zvážiť, či máme ísť rovnakým spôsobom, rovnakým postupom voči dvom diametrálne odlišným skupinám. Preto v tejto veci by sme my navrhovali, aby teda v prípade tých nazvaných mládežníkov bola intervencia urobená na základe dobrovoľnosti, aby zdieľanie údajov o jeho osobe bolo vykonané so súhlasom, pokiaľ teda nejaký osobitný zákon neustanoví inak alebo sa na to nenaviažu nejaké špecifické podmienky. Navrhovali, aby teda v prípade tých nazvaných mládežníkov bola intervencia urobená na základe dobrovoľnosti, aby zdieľanie údajov o jeho osobe bolo vykonané so súhlasom, pokiaľ teda nejaký osobitný zákon neukončí inak alebo sa naň nenaviažu nejaké špecifické podmienky. A teda áno, ak by malo ísť o nejaké závažnejšie iné, možno už viac intervenujúce opatrenie, tak potom to samozrejme treba naviazať na príslušnú legislatívu, ktorá už má aj teda ten sankčný sankčný rozmer. Druhá druhá výhrada sa týka, teraz veľmi dúfam, že budem v tejto časti zrozumiteľná, lebo to už je trošku ťažšie na vysvetlenie. A tá výhrada sa týka príliš širokého vstupu do systému. Čo tým, čo, čo to znamená? Že ako je nastavené to riziko, všetky tie skutočnosti, všetky tie dôvody, ktoré vôbec spustia celý ten proces, že sa osoba dostane do tohto systému, o ktorom teda hovorím. Čo sa musí stať? Ako je to riziko škálované? Ako sa má prejaviť? Ako sa to posúdi? Prípadne ako sa skoriguje prvotné posúdenie a teda zistí sa, že ide o nedorozumenie? A vôbec, čo všetko sa musí stať, aby sme osobu zaradili do tohoto systému? No a ja mám teda za to, že je to celé nastavené príliš príliš široko. Ten návrh uvádza definície, ktoré teda majú vysvetliť, čo sú tie dôvody alebo čo sú tie situácie, kedy štát začne využívať tieto opatrenia a konkrétne teda rozlišuje riziko ohrozenia radikalizáciou, samotný proces radikalizácie a potom mobilizáciu k násiliu. A teraz mi na chvíľku dovoľte sa pristaviť pri tom, ako s týmito pojmami narába a čo všetko podnecuje, nezahŕňa. Napríklad ja osobne považujem za koncepčne nešťastné, že sa do definície mobilizácia k násiliu dostala aj pripravenosť použiť násilie voči sebe samému, čiže sebapoškodzovanie. Hej? A to sa, hej, nepotrebujeme byť ani mať doktorát zo psychológie, psychiatrie, aby sme vedeli, že mladý človek so suicidálnymi nejakými prejavmi alebo teda niekto, kto má sklon k sebapoškodzovaniu, je celkom iná, prepáčte za teraz, kategória než osoba, u ktorej hrozí správanie prejavujúce sa možno násilím, motivované nejakou nejakou, hej, tak ako to je zadefinované pri tej radikalizácii, popieraním rovnosti a tak ďalej a tak ďalej. Čiže táto osoba potrebuje rýchlu, skôr zdravotnú pomoc, než to, aby si o nej štát vytvoril nejaký deradikalizačný spis. Samozrejme, viem si tu predstaviť výnimku, lebo máme tu ideológie, však všetci si ešte určite spomenieme na prípad strelca zo Zámockej. Ak je takýto sebapoškodzujúci alebo dokonca ten samovražedný akt dôvodné spájať s tým, že bol zvonka k tomu motivovaný, aby povedzme, ja neviem, sa niekde zabil demonštratívne, aby niekde na sebe odpálil bombu alebo aby, hej, urobil nejaký akt a potom teda sa martýrsky pri ňom zabil. To je trochu iná kategória, ale z toho, ako to je v súčasnosti zaslovené, tá mobilizácia k násiliu, kedy je teda jednotlivec pripravený použiť násilie voči sebe samému. Hej. Tam teda, tak ako to zaslovené predpokladá, že by sme dostali do tohoto systému aj osobu, ktorá patrí skôr do rúk lekára než koordinačnej skupiny. S tým je spojená aj taká tá druhá výhrada, ktorá sa týka definície radikalizácie. A teraz tu budem robiť skôr diablovho advokáta. Lebo ja sama veľmi dobre viem, že tieto definície, to je peklo. Budete ich robiť dva roky a aj tak to nebude mať konca-kraja. Je to neuveriteľne náročné. Vždy tam bude niečo, nejaká skulinka a tak ďalej a tak ďalej. Ale zaujala ma tam jedna veta, ktorá je teda súčasť tej definície, že ide o proces smerujúci k nenásilnému protiprávnemu konaniu, ktoré má viesť k podstatnému narušeniu demokratického a právneho štátu alebo k závažnému obmedzovaniu práv iných. A ja som si strašne želala, aby tu teraz viedol túto schôdzu pán Gašpar. A chcela som mu to aj dvakrát prečítať. Pretože ma veľmi zaujímalo, čo by na túto vetu povedal, hej?, že dostane sa do pozornosti nejakej koordinačnej skupiny, ktorá je zložená aj zo silových zložiek, mládežník len preto, len v úvodzovkách, z môjho pohľadu tam tie úvodzovky naozaj patria, prejavuje teda nejaké znaky správania, ktoré majú viesť k podstatnému narušeniu demokratického a právneho štátu alebo k závažnému obmedzovaniu práv iných. Keby som bola veľmi zlomyselná, tak ako je pán Gašpar, tak by som si zajtra urobila tlačovku a obvinila pána ministra, že počúvajte, čo nám tu ide zavádzať. Aký náhubkový zákon? Presne tak, ako to on urobil voči nášmu návrhu, ktorý teda predkladáme s kolegyňou Plavákovou, kedy navrhujeme, aby bolo postihované to, čo už dnes postihované je, ak ide o šírenie poplašnej správy. Navrhujeme, aby bolo postihované šírenie takej správy, ktorá poškodzuje život a zdravie, a údajne to je teda náhubkový zákon, a tu dnes teda máme, že by sme dopustili, hej, tú štátnu deradikalizačnú intervenciu len pre toto vágne zaslovnenie, ako je narušenie demokratického právneho štátu. Ja si pamätám, že náš predseda Michal Šimečka bol odvolaný z postu podpredsedu Národnej rady s argumentom, že porušuje základné základné pravidlá demokratického právneho štátu, hej?, že asi takto všetko sa toto všetko sa do toho zmestí. Ale hovorím, ja som tu v tomto bode diablov advokát. Ja s tým problém nemám, hej? Aj keď musím teda pripomenúť, že žijeme naozaj v pomýlenej dobe, kedy si viem predstaviť situáciu na škole, veľmi premotivovaného pedagóga, ktorý si myslí, že obhajoba rodovej rovnosti je gender ideológia, ktorý si mýli, hej, liberalizmus ako najvyššiu možnú formu podpory pluralizmu, si to bude mýliť s liberálnym fašizmom. Ak, hej, bude veľmi chúlostivý, tak aj kritiku vlády dokáže vyhodnotiť ako podnecovanie k atentátu na premiéra, že tá doba je tak pokrivená, hej, a žijeme dobu, kde akýkoľvek excesný výklad, o ktorom sme si mysleli, že sa ani nedožijeme, je považovaný za súčasť normálnej verejnej diskusie, odobrovaný tu v pléne, že na takéto definície by sme možno mali byť citliví. Ak už ju aj teda v takomto znení dopustíme, tak potom musia byť nastavené poistky, aby sme vedeli, ako sa stane, že osoba, ktorá možno vykazuje takéto správanie, že by sa mohla zaradiť do tejto poučky, ako teda bude nasledovať celé to jej posúdenie. Aký typ informácií ju z toho má usvedčiť? Aký typ konania, akú má dosiahnuť intenzitu? Ktoré všetky aspekty jej správania sa budú posudzovať. A tu narážame na ďalší problém, a teda ďalšiu výhradu, a to je problém metodiky. Toto všetko je odkázané do metodiky. Metodika má vlastne určiť celý ten proces a postup od zaznamenania podnetu až po to, ako bude vyhodnotený, ako bude zostavený konkrétny plán ochrany. Samotný ten účel zákona je definovaný tak, že účelom zákona je zabezpečiť identifikáciu miery rizika ohrozenia radikalizáciou a prijímanie opatrení prostredníctvom koordinačného mechanizmu. Akurát, že ten kardinálny problém je v tom, že v tomto zákone nenájdete identifikáciu mieru rizika, hej? To samotné škálovanie a nenájdete ani to škálovanie deradikalizačných opatrení. Je to celé odkázané na metodiku a pozor, a to je veľmi vážny problém, že zákon ju neprikazuje zverejniť. Čiže my odhlasujeme niečo, o čom nikto nebude mať šajnu, ako to bude reálne vyzerať. A toto je naozaj v žiadnom z tých programov, o ktorých som hovorila, že sú štandardné v európskych krajinách, toto neexistuje. Musí byť jasné, na základe čoho je niekto posudzovaný, čo sa bude diať, ak my zistíme, napríklad modelovo študent opakovane, lebo tam je taká tá podmienka, že áno, prihliada sa na kontext, či to robí opakovane, či to robí sústavne, študent opakovane odobruje alebo respektíve schvaľuje útok na menšinu, hej? A teraz sa otvorí celý spis a my zistíme, že jaj, ale on to hovoril iba ilustračne v rámci prednášky o extrémizme. A teraz my z tohoto nevieme, keďže nepoznáme tú metodiku, vyčítať, čo sa spraví s takýmto prípadom. Čo všetko sa musí nazbierať, aby sa ten prípad uzavrel. A ako sa uzavrie? Lebo, a to sa dostávam k ďalšej problematickej časti, zákon nepriznáva žiadne procesné práva dotknutej osoby. Ten študent nevie, že sa o ňom vedie spis. On nemá právo sa k tomu tým pádom vyjadriť. On nemá právo povedať, že to bolo v rámci mojej prednášky o extrémizme. Nie je absolútne napríklad jasné, ako bude tá koordinačná skupina rozhodovať v prípade rozdielnych názorov, čo je veľmi dôležité. Čo by tam malo byť explicitne zakázané, je zákaz takzvaného bodovacieho, skórovacieho režimu, lebo tam sa potom môže stať, že o pol boda, keď si, hej, sčítate bodíky členov, tak zrazu už niekto je v tej rovine, kedy by mal spadať pod nejaký plán ochrany, a o pol boda, ak sa, hej, netrafia, nezhodnú, tak už nebude. Toto sa všeobecne, tá praktika zahraničných krajín, nie že sa odmieta. No a veľmi dôležité je ďalej to, že ako dlho budú tieto informácie držať, po akej dobe sa vymažú a či teda vôbec bude tá osoba nejakým spôsobom o tom uzrozumená, aké sú jej opravné opravné prostriedky. Keď teda som povedala o tom, že nemá žiadne procesné práva, čo by mala mať, mala by byť vypočutá, mala by poznať dôvody. Mala by mať možnosť opraviť nejaké nepravdivé informácie. Mala by mať možnosť podieľať sa na tvorbe toho plánu ochrany. Mala by možno aj namietať zloženie skupiny, žiadať nezávislé preskúmanie a, čo je ešte zaujímavé, že pri dieťati by do toho mal byť zapojený rodič. Pretože, a to je tiež veľmi dôležité, že celá tá koordinačná skupina, keď dáva dokopy údaje o tom podozrivom alebo teda na patologickom, už keď som ten pojem použila v úvode, študentovi, ich môže zdieľať. Ja rozumiem tomu argumentu, pretože to je dôležité. Veď áno, veď preto sa tie systémy majú prepájať. To je to, čo som pochválila v úvode, ale zároveň je to nastavené tak široko, že sa zbierajú údaje nielen o tom samotnom študentovi, ale ešte aj o jeho rodine a ešte aj o nejakých, zase mám zasľúbené, že osobách, ktoré by mohli s vecou nejako súvisieť, hej? Čiže ak by chcel niekto niečo zisťovať o mne ako o politicky exponovanej osobe, tak povie, že môj syn sa kamaráti s nejakým radikálom a cez neho sa dostanú, kam chcú. Že takto extenzívne to naozaj nemôže byť, pretože sa pracuje s veľmi citlivými údajmi. Sú to identifikačné údaje, údaje o zdraví, údaje o sociálnom zabezpečení. Ako som povedala, sú zbierané nielen o posudzovanom človeku, jeho zákonnom zástupcovi, blízkej osobe. Tu je tá dikcia ďalšej osoby, ktorá je podstatná. Hej. A, čo je tiež veľmi dôležité, subjekty si ich môžu vzájomne poskytovať a členovia, mysliac tú koordinačnú skupinu, ich môžu za určitých podmienok využiť aj pri výkone pôsobnosti organizácie, ktorú zastupujú. Tá pôsobnosť môže byť všelijaká a už sa vôbec netýka toho problémového študenta a toho konkrétneho prípadu. Preto ešte raz zdôrazňujem, že musia byť silne nastavené, už keď máme možno širšie nastavenú tú definíciu, o to prísnejšie musia byť nastavené poistky na brzdy, hej, a nejaké protiváhy. Je to takisto dôležité aj preto, že mladý človek možno na tej škole má jediného dôverníka, ja neviem, školského psychológa, ale on sa začne báť toho, že zverenie sa so svojou nejakou krízou alebo možno tým, že inklinuje k nejakým názorom, môže viesť k tomu, že o ňom vznikne takýto typ spisu, tak my stratíme to jediné pojítko, ktoré dovtedy mal s dôveryhodnou osobou a nebude hovoriť už vôbec nič. Čiže treba to domyslieť naozaj aj o štyri štyri kroky dopredu. Tá profesionálna mlčanlivosť, ktorú títo aktéri majú, tam nie je prekážkou, ktorú máme obísť, a naozaj je súčasťou dôvery, bez ktorej by celý ten systém nefungoval. Čiže, ak teda by som si ja smela dovoliť navrhnúť, tak by sme to mali roštruktúrovať tak, aby bolo jasné už v tom samotnom zákone: prístup k údajom o pozorovanej alebo teda hodnotenej osobe podľa roly, evidenciu každého nahliadnutia do toho spisu. Myslím, že Dáni to tak majú, že oni ešte aj sledujú logy, kto všetko sa prihlásil, kto všetko to sledoval, kto mal aký prístup. Ďalej je to zákaz sekundárneho použitia mimo jasne teda určeného účelu, na aký boli tie dáta o dotknutej osobe získané, rýchle vymazanie neopodstatnených podnetov, pravidelné a nezávislé audity. Človek musí vedieť, kto jeho údaje spracúva a kam sa môže obrátiť. A ešte možno stihnem, mám ich tu viacero, potom výhrad aj k akreditácii a tak ďalej, ale chcem nechať priestor kolegyni Plavákovej, pretože odchádza na služobku a chcem teda, aby stihla vystúpiť k zákonu. Tak spomeniem možno ešte podmienky, ktoré sa kladú na koordinátora. Už som vám povedala, že je národný koordinátor. Dobre, tam zákon kladie celkom zreteľne aj, povedzme, rozumné podmienky na to, aby niekto mohol túto funkciu vykonávať, ale potom už na tých regionálnych nie sú. A pritom oni sú tou prvou, hej, tou prvou kontaktnou možno osobou alebo tým, ktorý dokáže dať veci do procesu, ten, kto prijíma podnet. A je tam ešte samozrejme aj taká vec, že návrh umožňuje preukázať odbornú spôsobilosť trojročným pôsobením buď v oblasti radikalizácie, alebo všeobecne v práci s deťmi a mládežníkom v riziku, lenže to nie je to. Ja nemám nároky. Je tam ešte samozrejme aj taká vec, že návrh umožňuje preukázať odbornú spôsobilosť s trojročným pôsobením, buď v oblasti radikalizácie alebo všeobecne v práci s deťmi a mládežníkmi v riziku, lenže to nie je to isté, hej? Keďže som teda v tejto vode strávila asi 10 rokov, tak viem, že tí, ktorí robia s násilným extrémizmom, či už teda sledujúc profil páchateľov alebo pomáhajú obetiam alebo oboje, toto je mimoriadne citlivé na to, aby ste neurobili zlý pohyb. Taký pohyb, ktorý toho mladíka možno ešte viacej zradikalizuje, lebo ho moralizačne, pateticky onálepkujete a tak ďalej a tak ďalej, čiže. Tiež by som si možno trochu viacej dala záležať na tom, aké sú tie podmienky na akreditáciu, ale, čo som chcela povedať, že akreditované subjekty môžu byť súčasne zastúpené v radách, ktoré vyhodnocujú účinnosť opatrení a zároveň sa uchádzať o dotácie. A v tomto kontexte potrebujeme jasné pravidlá konfliktu záujmov. To znamená, že vylúčenie rozhodovania o vlastnom programe a nezávislé hodnotenie výsledkov. Proste štát nemôže jednou rukou program financovať, druhou ho sám vyhodnotiť a potom sa ešte uspokojiť s tým, že to celé dopadlo dobre. A ešte v rýchlosti posledným bodom, a tým končím, a to je teda výhrada týkajúca sa kapacít financovania. Ak sa teda nemýlim, pokojne ma, pán minister, opravte. Samotná doložka priznáva, že financovanie nie je v príslušných kapitolách plne zabezpečené. V roku 27 má byť veľká časť krytá z programu Slovensko a od roku 28 sa má hľadať krytie v štátnom rozpočte. Lenže na toto, ak teraz takto pristúpime, no tak to robíme ako pilot. Nemôžeme spustiť takýto projekt, ktorý je mimoriadne náročný aj na zaškolenie ľudí. My ich dneska nemáme, akože let’s get real, hej? A my dôjdeme do roku 2027 a povieme, že však to bola projektová záležitosť a ak to teda rozpočet ďalšej vlády nebude ochotný financovať, tak celý ten systém, ktorý sme vybudovali, čo? Padne? Rozpustíme ho alebo? Lebo je mimoriadne dôležitý. Naozaj by sme nemali vytvárať takto zásadné veci s argumentom, že zatiaľ si to nejako projektovo, hej, potiahneme a potom sa uvidí. Ak nemáme iné možnosti, ja by som potom možno navrhovala, nech sa to spraví ako pilot. Nech sa normálne zhodnotí, čo to prináša, kde sú potenciálne fugy, čo by možno sa oplatilo vylepšiť, zhodnoťme si riziká, zhodnoťme si prínosy, aj možno dôjdeme k realistickému vyčísleniu. Sečteno a podtrženo. To, čo by sme teda my navrhovali, aby sa do zákona doplnilo, upravilo alebo nejakým spôsobom skorigovalo, lebo ja stále tvrdím, že tá idea je dobrá, len teda má tam fugy, ktoré, no, je po prvé zúžiť ten vstupný prah na odôvodnené riziko. Oddeliť bežnú súťaž, suicidálne sebapoškodzovanie od radikalizácie, vytvoriť a oddeliť osobitný režim pre dospelých, zapísať kľúčové kritériá posudzovania priamo do zákona alebo aspoň dovoliť, aby sa metodika, kde tá kalibračná procedúra bude môcť byť, niekde dostupná. Po piate, aby bola dotknutá osoba nejakým spôsobom, aspoň teda v rozumnej miere, ktorá potom neohrozí tú ďalšiu prácu s ňou, informovaná o tom, že vôbec teda nejaká koordinačná skupina chce bližšie zistiť niečo o tom, čo si myslí, prečo niečo robí a čo ju trápi. A som za to, aby minimálne mala vedieť, že je súčasťou nejakého spisu, ktorý sa o nej tvorí, a hlavne by mala právo sa k nemu vyjadriť a dovysvetliť informácie. Malo by sa, ako som povedala, docibriť podmienky pre národných koordinátorov, tých regionálnych koordinátorov, zaviesť pravidlá pre konflikt záujmov a teda stabilné financovanie, pilotnú prevádzku, eventuálne teda revíznu klauzulu. Už to nechcem ďalej naťahovať. My sme ochotní v tomto smere pomôcť, hoci pozmeňovákmi alebo čímkoľvek. Naozaj by som bola veľmi nerada, aby sa to celé šilo horúcou ihlou. Či už teda pod naozaj úprimným súcitom motivovaným tragédiou alebo tým, že, hej, sú za tým možno nejaké iné politické motivácie. Toto je príliš vážna vec, príliš dôležitá vec na to, aby sa to urobilo povrchne a nedotiahnuto. Ďakujem pekne. [18:18] Peter Žiga Jedna faktorka našeho vystúpenia, pani poslankyňa Gažovičová. [18:19] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som síce len pred chvíľou fyzicky prišla do sály, ale celú tú rozpravu už od začiatku počúvam, aj keď som tu nebola a naozaj by som teda chcela aj veľmi oceniť tento vstup kolegyne Bihariovej. Myslím si, že veľmi málokto v tejto krajine a asi nikto v tomto pléne nerozumie téme radikalizácie tak do hĺbky a nevenuje sa jej tak dlho ako práve Irena Bihariová. A práve preto si myslím, že musíme brať veľmi vážne všetky tie pripomienky, ktoré vzniesla aj ohľadom tých nedostatkov, ktoré ten zákon má, aj keď bol písaný s dobrým úmyslom, aj keď nám a možno všetkým, ktorí tu teraz sedíme, ide o ten istý zámer, ale či už je to citlivé vyvažovanie medzi nejakými včasnými zásahmi, ale zároveň zachovaním slobody alebo ochranou aj toho jednotlivca. Či už nám ide o to vyvarovať sa pred tým, aby prišlo k nejakému aj zneužitiu toho systému voči či už vyslovene deťom alebo teda mladým ľuďom, ako tu odznelo, až do 29 rokov, čo je naozaj dosť vysoká veková hranica. Čiže myslím si, že toto sú témy, ktoré si vyžadujú ešte dostatok času na prediskutovanie a prípadnú prípravu teda vylepšenia a aj by som sa pri tejto príležitosti, teda v tomto kontexte, rada opýtala pána ministra, že v akom štádiu teda je príprava tej metodiky, lebo ako tu odznelo, veľa z tých vecí neupravuje zákon v plnej miere, ale budú predmetom tej metodiky a teda, keď to teraz máte záujem schváliť zrýchlene, či vôbec tá metodika bude včas pripravená. Ďakujem. [18:20] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková, aj ďalšiu vystupujúcou rozpravou. [18:21] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Myslím si, že všetci sa zhodneme, že toto je mimoriadne dôležitá a závažná téma, radikalizácia mladých ľudí. Videli sme niekoľkokrát kruté následky, ktoré prináša v realite. O pár dní to budú štyri roky, čo pár metrov odtiaľto radikalizovaný mladý muž zavraždil dvoch LGBT ľudí a vážne zranil ďalšiu osobu, Radku. Včera 12-ročný chlapec zavraždil učiteľku a ťažko zranil spolužiačku a zranil ďalšiu pani učiteľku. Pred rokom mladý muž zavraždil učiteľku a spolužiačku a ďalšiu spolužiačku zranil. A to sú len tie najvypuklejšie, najzávažnejšie prípady, ktoré sme zažili za posledných pár rokov. Násilie v spoločnosti rastie a smutne sa to dotýka práve mladých ľudí. Veľká časť nás v tomto pléne sme aj rodičia, tak o to viac sa nás to dotýka, lebo máme deti, ktoré sa môžu s týmito situáciami stretávať aj vo svojom školskom prostredí, či vo svojich rovesníckych skupinách. No a pozrime sa teraz teda na hodnotenie kriminality mladistvých, ktoré nájdeme vo výročných správach generálneho prokurátora. A mrzí, že vlastne tu máme dve správy generálneho prokurátora, ktoré ste vy v koalícii neboli schopní prerokovať, máme tu správu za rok 2025, ale aj správu za rok 2024. Tá tu visí od 9. júla 2025, takže rok a takmer tri mesiace. A práve aj tieto správy generálneho prokurátora sa špecificky venujú oblasti kriminality mládežníctva. Čiže aj téme, o ktorej tu dnes hovoríme. Takže ja neviem, nezaujíma vás to alebo prečo to nevieme prerokovať. No, ale čo sa teda v tých správach dočítate, keďže neviem, či sa v tomto pléne vôbec k niekedy dostaneme. V tej správe za rok 2024 sa uvádza, že trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti v prípade mladistvých predstavovali v roku 2024 druhú najčastejšie páchanú trestnú činnosť mladistvými a pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti sa mladiství dopustili najčastejšie trestného činu sexuálneho zneužívania. Tretím štatisticky najčastejším druhom trestnej činnosti spáchanej mladistvými v roku 2024 boli trestné činy proti iným právam a slobodám. No a významný podiel na celkovom počte trestných činov páchaných mladistvými majú aj trestné činy proti životu a zdraviu. Pričom až v 120 prípadoch za rok, teda to bolo 2024, mladiství spáchali úmyselne trestný čin ublíženia na zdraví, čo teda podľa tejto správy, ako to pomenoval generálny prokurátor, predstavuje alarmujúci 93 % podiel na počte trestných činov proti životu a zdraviu spáchaných mladistvými. A potom samotný generálny prokurátor hodnotí, že z uvedených štatistík v porovnaní s tými evidovanými v roku 2023 vyplýva, že narástol počet úmyselných násilných trestných činov spáchaných mladistvými osobami. A uvedené sa najvýraznejšie prejavilo na trestných činoch proti životu a zdraviu, kde v porovnaní s rokom 2023 narástol počet trestných činov úmyselného ublíženia na zdraví o 24 %. To naozaj nie je malé číslo. Aké sú príčiny, ktoré pomenováva aj táto správa? Generálny prokurátor hovorí, že viac-menej spoľahlivo sa dajú vyvodiť exogénne príčiny trestnej činnosti páchanej mládežními osobami, ku ktorým možno zaradiť rodinné prostredie, školské prostredie, vplyv médií a sociálnych sietí, ale aj vplyv rovesníkov a spoločnosti. O tom všetkom tu dnes už diskutujeme a viacerí ste sa k tomu vyjadrili. A osobitne teda sa venuje aj osobitnému faktoru dnešnej doby, to vplyvu online priestoru, osobitne sociálnych sietí a rôznych elektronických nástrojov komunikácie. No a čo hovorí správa v roku 2025, kde opätovne narástol počet úmyselných násilných trestných činov páchaných mládežníkmi. Vydieranie až o 65 % a vyhrážanie dokonca o 100 %. Tento trend je teda viditeľný aj v porovnaní s rokom 2023, čo som vám uvádzala práve v tých predchádzajúcich dátach. Čiže je absolútne evidentné, že narastá podiel násilnej trestnej činnosti páchanej mladistvými. To hovoríme o ľuďoch do 18 rokov, a to aj v najzávažnejších formách. A osobitne teda sa práve aj generálny prokurátor v tej správe, ktorú ste zatiaľ nechceli prerokovať, venuje práve aj zvýšenej agresivite mládežníkov v školskom prostredí. A to teda buď študentov medzi sebou a žiakov, ale tiež voči pedagogickým zamestnancom. A ako sa tam uvádza, tento negatívny jav sa prejavuje najmä v konfliktných situáciách, priamo v školách alebo v ich bezprostrednom okolí, kde teda na ilustráciu uvádza sa v správe niekoľko príkladov priamo z praxe. Napríklad trestná vec vedená na okresnej prokuratúre Zvolen, v ktorej je stíhaný mladistvý obvinený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť voči pedagogičke, ktorej mal opakovane vulgárne nadávať, gestami naznačovať, že ju zabije, hovoriť o tom, že ju zabije pred inými žiakmi, a následne ju fyzicky napadnúť, a to tak v priestoroch školy, ako aj pri náhodných stretnutiach v obchode. To je jeden z mnohých prípadov. Ďalej popisuje prípady, napríklad, ktoré rieši krajská prokuratúra v Košiciach, kde teda si žiak priniesol do školy sekeru a pred prvou vyučovacou hodinou v priestoroch školskej chodby vyslovil pred tam prítomnými slová: všetkých vás pozabíjam. Tak toto je realita, ktorá je už aj v našich školách a je samozrejme dôležité, aby sme s tým niečo robili čo najrýchlejšie. Žiaľ, včera, ako som už uvádzala, pribudol aj ďalší prípad s fatálnymi následkami. A je mi jasné, že všetkých nás to mimoriadne zasiahlo a všetci si želáme, aby takýchto prípadov bolo čo najmenej. A teda jasne si musíme povedať, že áno, máme problém. A okrem toho fyzického násilia, o ktorom som teraz hovorila, máme aj násilné konanie v podobe šikany či kyberšikany. Aj v prípade šikany a kyberšikany je dôležité sa pozrieť aj na tie príčiny a to robí práve aj tá správa generálneho prokurátora, o ktorej som hovorila, kde sa uvádza, že faktorom prispievajúcim k nárastu tohto spôsobu páchania trestnej činnosti mladistvými je normalizácia a akceptácia agresívneho správania v online priestore. Mnohí mladí používatelia elektronických komunikačných služieb sú pravidelne vystavení nepriateľskému jazyku, násilnému obsahu a konfrontačným prejavom. Postupom času ich to môže znecitliviť, takže takéto správanie sa predpokladá ako prijateľné alebo dokonca očakávané. A to je práve ten problém, ktorému tu čelíme a na ktorý sa snaží pán minister reagovať aj tou reguláciou online prostredia. Žiaľ, teda podľa mňa naozaj bez akéhokoľvek efektu, keďže zatiaľ som teda nepočula vysvetlenie, ako to môže pomôcť. Aby som to zhrnula, tú diagnózu, ktorá vychádza aj zo správ generálneho prokurátora, ktorý má všetky tie dáta. To tu hovoríme čisto o dátach, to nie sú nejaké domnienky, to sú tvrdé dáta. A vo vzťahu k mladým ľuďom, teda, ako som aj demonštrovala na tých jednotlivých príkladoch, máme problém s nárastom násilnej kriminality, šikany a kyberšikany. Čo sa týka tých príčin, patrí medzi ne teda aj normalizácia, akceptácia agresívneho správania v online priestore, ale, žiaľ, teda aj mimo online priestoru. A teda jedna vec je regulácia sociálnych Šikane a kyberšikane. Čo sa týka tých príčin, patrí medzi ne teda aj normalizácia, akceptácia agresívneho správania. V online priestore, ale žiaľ teda aj mimo online priestoru. A teda jedna vec je regulácia sociálnych sietí v už akejkoľvek podobe, ale druhá vec je samotný pôvod tohto problému. Ktorým je to samotné agresívne správanie šíriace sa sociálnymi sieťami a spoločnosťou. Lebo to je ten problém. Tie sociálne siete sú len nástroj, cez ktorý sa to šíri ďalej. A teda včera som tu aj citovala nejaké vyjadrenia, výroky Roberta Fica, ktoré boli dokonalou ukážkou agresívneho správania a dokonca aj podnecovania k nenávisti. A takto by som tu mohla citovať aj mnohých ďalších koaličných predstaviteľov. Napríklad aj Matúša Šutaja Eštoka, vášho predsedu, pán minister, alebo Mazúra či Uhríka, vašich kamošov z fašistickej strany, s ktorými chcete vládnuť. No a tá realita je taká, že kým sa títo politici neprestanú agresívne správať a komunikovať spôsobom, akým komunikujú, a kým ich budete aj legitimizovať vy, ľudia ako vy, pán minister, tak žiadna regulácia sociálnych sietí nám nepomôže. To si musíme povedať podľa mňa absolútne na rovinu. A záverom by som chcela ešte pripomenúť, že súčasťou problému radikalizácie je aj masívny problém s rodovo podmieneným násilím. A aj samotná radikalizácia a kriminalita mladistvých má svoju rodovo podmienenú tvár, žiaľ. Lebo keď sa pozrieme na tie dáta, tak spomedzi mladistvých chlapci v roku 2023 spáchali 88,5 % všetkých trestných činov, v roku 2024 89,6 % a v roku 2025 93 %. 93 % – to je šialené číslo. A keby ma chcel niekto tu obviňovať, že stále poukazujem len na mužov, v tomto prípade na chlapcov, tak ja poukazujem na tie fakty. Lebo tie nesmieme prehliadať. Lebo keď vieme, že 93 % kriminality mladistvých je páchaných chlapcami, tak tento rodový aspekt jednoducho musíme brať do úvahy pri tých preventívnych opatreniach. Inak nedosiahneme ten cieľ, ktorý dosiahnuť chceme. Nemôžeme jednoducho ignorovať fakty. Musíme to brať do úvahy. Akým spôsobom je napríklad toto zohľadňované? A teraz k samotnému rodovo podmienenému násiliu. V dvojnásobnej vražde v Spišskej Starej Vsi sme videli dôsledky nenávisti voči ženám. Rodovo podmienené násilie v prípade mladistvých sa prejavuje, či už v podobe šikany, kyberšikany, nebezpečného vyhrážania, znásilnení dokonca, ale aj femicíd. V správe generálneho prokurátora za rok 2025 je dokonca takýto prípad, kde sa uvádza, že v jednom prípade išlo o dokonaný obzvlášť závažný zločin vraždy, keď mal mladistvý obvinený z dôvodu žiarlivosti mladú ženu bodnúť nožom do krku, v dôsledku čoho došlo u poškodenej k vykrvácaniu s následkom smrti. Že femicída, vražda ženy ešte aj v prípade mladistvých. To je podľa mňa absolútne alarmujúce. A my teda dlhodobo upozorňujeme na to, že máme obrovský problém s násilím na ženách a prejavuje sa to teda už aj, žiaľ, u mladých ľudí. A vôbec tomu nepomáha celá manosféra, samozvaní alfa samci, neviem akí smerácki vlci a všetky rodovo stereotypné vykresľovania žien ako chodiacich materníc, ktorých úlohou je starať sa o deti, domácnosť a muža. Včera sa pani Plevíková durdila, že prečo som kritizovala, že Vízia 2040 sa nevenuje problému rodovej nerovnosti a násiliu na ženách a spomína ženy len raz, a to len v súvislosti s pôrodnosťou. No presne preto. Rodová nerovnosť, ktorej dôsledkom je násilie na ženách, páchané, ako vidíme, už aj mladými mužmi, chlapcami, je obrovským problémom, ktorý sa týka celej polovice našej spoločnosti. A práve preto by to tá Vízia 2040 mala pomenovať a prioritizovať, lebo sa to dotýka celej polovice spoločnosti. A keď my tento problém nepomenujeme, tak ťažko budeme potom na neho hľadať akékoľvek riešenia, implementovať ich v praxi. Čiže ten problém s násilím u mládežníkov, s radikalizáciou, je naozaj obrovský a nesmieme zabúdať aj na tieto faktory, ktoré tomu prispievajú. Aj tie, ktoré sa týkajú rodovo podmienených vplyvov. Záverom by som už len zopakovala k tej samotnej regulácii online prostredia a prístupu mladých ľudí do 16 rokov, že ja samozrejme rozumiem akejkoľvek snahe zasiahnuť nejakými prostriedkami, pretože vidíme, že tá situácia je alarmujúca a zlá. Len, ako sme už tu uvádzali, bohužiaľ, tieto ustanovenia sa javia naozaj len ako reklamný slogan na billboardy, pretože v realite nič nepriniesli. Ich implementácia neznamená žiadnu zmenu oproti tomu súčasnému. Čiže mňa by naozaj, ja to skúsim zopakovať aj teraz, lebo neviem, či ste zachytili, pán minister, vo faktickej poznámke, zaujímalo, že ako presne sa zmení situácia, keď dnes máme 14-ročné dieťa, ktoré si založí účet napríklad na Facebooku. A potom, ako prijmete tento zákon, čo sa zmení. Čo bude reálne tá zmena, ktorú to prinesie. Lebo z tých ustanovení, ktoré ste do tohto zákona vložili, akosi žiadna zmena nevyplýva. Lebo nestačí len definovať niečo, že teda zakážeme do 16 rokov, ale to musí byť aj v praxi implementovateľné. Lebo keď neprinesieme žiadnu zmenu, tak na čo je to dobré? Načo je to vôbec vložené do tohto zákona, ktorý v prvom rade mal riešiť niečo úplne iné. Tak keby ste nám mohli v rozprave na to priniesť nejaké odpovede, pretože aj kolegyňa Javurová sa na to pýtala a myslím, že je to jedna veľká časť toho zákona, ktorý sem prinášate, a bolo by dobré si tu jasne povedať, akú zmenu to teda prinesie vo vzťahu k tej regulácii a vo vzťahu k mladým ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. [18:35] Peter Žiga Sedem faktických. Ďalšie vystúpenie. Pán poslanec Kalivoda. Ďakujem pekne. [18:36] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. Pani kolegyňa Plaváková, aj by som vám chcel veriť tú vašu snahu participovať na tomto zákone a na jeho vylepšovaní, ale nemôžem. Viete prečo? Preto, čo ste urobili včera. Ak by ste považovali naozaj tento zákon za tak dôležitý, ako ho my považujeme vo vládnej koalícii, v Hlas-e a ako ho považuje pán minister, tak práve po tej tragédii, ktorá sa včera stala, by ste prestali politikárčiť a prestali hrať také tie cynické politické hry a predradili by ste spolu s nami tento zákon pred odvolávaním pána ministra. Pretože vy ste jednoducho ľudí hodili za hlavu, úplne cynicky, musím to tak povedať. A odôvodňovali ste to tým, že chceme predĺžiť politický život pána Tarabu o jeden deň, hej? To ste mysleli ako vážne? Pani kolegyňa, a je to smutné a musím to naozaj opäť zopakovať, že nie je tou najdôležitejšou vecou v slovenskej politike to, aby ste sa vy stali nejakou vládnou stranou, aby ste vy naplnili svoje mocenské ambície. Ľudia sú prvoradí, ale zdá sa, že vy to takto nevidíte, neberiete. Ak by ste to tak videli a brali, tak by ste včera nepolitikárčili a urobili by ste to, čo ľudia naozaj potrebujú. To znamená, predradili by ste tento zákon pred odvolaním ministra. Takto, žiaľ, nie ste uveriteľní v tom, čo robíte. Ďakujem. [18:37] Peter Žiga Pán posol z Majerskej. Ďakujem, pán podpredseda. [18:37] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nechcel som na vás reagovať, pán poslanec Kalivoda, ale nedalo mi. My sme po tej tragédii v Spišskej Starej Vsi ako KDH predložili návrh zákona, za ktorý ste vy nezahlasovali a mal riešiť bezpečnosť na školách a kyberšikanovanie, tieto veci. A nezahlasovali ste, takže neviem, na koho strane to nebolo. Takže to len, aby sme si tu povedali fakty. Aj to, čo z vašej strany, čo tu sa, čo ste tu včera predviedli, tak to nemá obdobu. Ja som s pánom ministrom Druckerom bol v Spišskej Starej. Boli sme tam spolu a nikomu to neprajem, takúto tragédiu zažiť a vidieť tie obete, tých rodín, keď vám študent študent, lebo ja stále hovorím, že to sú deti, zabije spolužiačku, zabije učiteľku a táto tragédia na Slovensku sa nemôže opakovať. Budem súhlasiť s kolegyňou Plavákovou, že to násilie na ženách, tá agresivita spoločnosti je obrovská. A nepomáhajú tomu absolútne politici tými vyjadreniami. Niektorí politici si na tom dokonca robia svoju politickú kampaň, že urážajú ženy, hovoria o nej nenávistné komentáre a robia z nej ich v podstate, by som povedal, ľudí druhej kategórie. Takúto dobu sme už tu mali. A skončila tragédiami obrovskými. A toto musíme ako spoločnosť, ako politici jednoznačne odsúdiť. My nemôžeme súhlasiť s tým, že niekto bude dehonestovať ženy a bude z nich robiť občanov druhej kategórie. Sme ľudia, bytosti. Máme sa navzájom rešpektovať a máme mať k sebe navzájom úctu. Ženy nie sú niečo menej cenné a ženy nie sú niečo horšie v tejto spoločnosti, ako tu niektorí politici sa to snažia niekomu nanútiť a hovoria to o tej mladšej generácii. Je to strašné, čo sa deje medzi mladými ľuďmi, aká nenávisť sa šíri. Toto tuná musíme všetci, ale všetci, ktorí sme tu, zastaviť. Jeden váš budúci koaličný partner možno s tým nemá žiadny problém a volá sa Republika. A to si budete musieť nastaviť vy v hlave. Ďakujem. [18:39] Peter Žiga Pani poslankyňa, ďakujem pekne. [18:39] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Záhumenský v podstate, Lucia, povedal to, čo som ja už chcela, ale zopakujem to, lebo si myslím, že si to musíme opakovať dnes a denne. Jednak, jedna vec je, že je naozaj jedno, či sme o tomto zákone rokovali pár hodín predtým, či včera poobede alebo dnes, pretože jeho účinnosť je tá najstaršia, tá prvá, od januára 2027, ak sa nemýlim, a tá sa nezrýchľovala, tá účinnosť, takže skutočne by to nezmenilo nič na veci, ale hlavne, čo som chcela zdôrazniť, a v tom úplne súhlasím s pánom Majerským, že je neuveriteľné, akým spôsobom politici a političky, áno, vládnej koalície na čele s premiérom, rozprávajú vo verejnom priestore. Ich vulgárny slovník, nenávistný slovník nie je normálny. Nie je to bežné. Je bežné. Nemalo by to byť nikdy v živote v nijakej, v nijakom svete, aby politici a političky vypustili z úst to, čo vypúšťa z úst náš premiér Robert Fico. Je to smutné, je to tragédia a vedie to aj k takýmto tragédiám, pretože ľudia, nielen mladí, ale aj seniori, ktorí sú náchylní na radikalizáciu, žiaľ, sa takýmto slovníkom politikov a političiek radikalizujú. Ja si predstavujem svet, v ktorom politici a političky hovoria o láskavosti, hovoria o vzájomnom porozumení, rešpekte jeden k druhému. Ten svet, ale žiaľ, nevytvára táto koalícia, nevytvára ho Robert Fico a potom to otvára bráne stranám, ako je napríklad Republika, a otvára to brány, žiaľ, aj ku tragickým udalostiam, ktorými sme svedkami, a to je vlastne naozaj veľká tragédia, veľmi smutné. Takže, prosím vás, politici a političky, myslite na to, každé slovo, ktoré vypustíte, niekto bude počuť a niekto si z neho zoberie nejaký príklad. Ďakujem. [18:41] Peter Žiga Povoľ senzor spánku. Ďakujem pekne za slovo. [18:41] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel podporiť kolegyňu Plavákovú asi v tom, že ona položila takú zaujímavú otázku. Kde je pôvod radikalizácie? Tak len chcem prispieť k tomu, že naozaj môžeme povedať, že ten vplyv médií je obrovský. Je to spoločenská klíma, o ktorej tu už bolo hovorené. A to v externom prostredí politikmi, ale takisto aj v internom prostredí riešenia problémov v rodine a tam si myslím, že je asi najväčší problém. Chcem len pripomenúť, a teraz naozaj nechcem vyrývať ani nikoho obviňovať, ale v roku 2009 prijala vláda ambicióznu koncepciu mediálnej výchovy. V roku 2010 zároveň zrušila viaceré staršie úlohy uložené ministrovi kultúry. Takže koncepcia mediálnej výchovy tu bola. Tá mediálna výchova na Slovensku neexistuje. Existuje iba ako výberový predmet na školách. Sám som autorom a spoluautorom mediálnej výchovy pre piaty až deviaty ročník, publikácie s pánom profesorom Zasepom a kolektívom autorov z Ružomberka. A táto mediálna výchova vlastne nikdy neuzrela svetlo sveta a tam si myslím, že je problém. Mali by sme sa k tomu vrátiť a pouvažovať, ako to celé usporiadať naspäť, pretože momentálne mediálna výchova je len v rámci medzipredmetových vzťahov a ako prierezová téma. Takže ak má to byť nejaký príspevok a máme túto mediálnu výchovu a koncepciu aplikovať aj v školách, bolo by dobré, aby sme ju aplikovali aj v rodinách. Viem, že je to problém, naraz sa to vyriešiť nedá. Pani poslankyňa Kosovo. Ďakujem veľmi pekne za slovo. [18:43] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lucia, ty si otvorila jeden veľmi vážny problém a to je ten rodový rozmer násilia a tá mizogínia, ktorá, ktorá tu na Slovensku je, ale predsa nie je neznámy pojem. Začalo sa o nej viacej hovoriť už po tom incidente minulý rok po Spišskej Starej Vsi, kde rukou 18-ročného Samuela A zomreli dve ženy. Učiteľka a samozrejme aj spolužiačka. A na margo toho Štátna školská inšpekcia urobila aj dotazníkový prieskum výskytu mizogýnie na slovenských školách. O nej viacej hovoriť už po tom incidente minulý rok po Spišskej Starej Vsi, kde rukou 18-ročného Samuela A. zomreli dve ženy. Učiteľka a samozrejme aj spolužiačka. A na margo toho štátna školská inšpekcia urobila aj dotazníkový prieskum výskytu mizogýnie na slovenských školách a naozaj tie výsledky sú alarmujúce. 21 % chlapcov otvorene súhlasí s názorom, že ženy nemajú schopnosť viesť firmu alebo krajinu. Každý piaty chlapec spochybňuje zmysel vysokoškolského vzdelania pre ženy a, čo je najdesivejšie, 35 % chlapcov na stredných odborných školách je ochotných riešiť problémy spoločnosti násilím. A viete, čo sa stalo, keď školská inšpekcia tieto mrazivé dáta zverejnila? Tak v mediálnom priestore, bohužiaľ, miesto toho, aby sme to riešili ako vážny problém, tak začali spochybňovať tieto dáta, ktoré boli na vzorke 16 000 mladých ľudí, lebo, že vraj sa tam nepoužilo slovo mizogýnia v tých otázkach a, že tí ľudia nevedia, čo to znamená mizogýnia a, že ide o nadinterpretáciu dát. A podobne výsledok toho, aby sme riešili napríklad aj to, že sa na mizogýnii zúčastňujú samotní politickí predstavitelia tejto krajiny. Veď si spomeňte na to, že taký Erik Kaliňák, Richard Gluk alebo aj s pánom Mazurekom, a myslím, neviem, či tam aj Uhrík nebol, sa stretli so samotným Andrewom Tateom, ktorý je hlavným predstaviteľom manosféry, ktorý zničil vlastne aj a úplne zašpinil aj z týchto slovenských vlastne tiktokových pozorovateľov, lebo vidím a vnímam, ja sama mám syna, ako to ničí tie názory chlapcov. [18:45] Peter Žiga Pani poslankyňa Matejíčková. [18:45] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď už sa tu toľko spomínajú títo naši koaliční poslanci, tak by ste nemali zabudnúť, že aj v radoch OĽANO boli rôzni páni, ktorí teda majú tiež problémy, ale najmä teda s tým sexuálnym zneužívaním a bol to tuším, že pán Drdul a Herák, ktorí pôsobili ako poslanci OĽANO, ale pani kolegyňa, aby sme sa venovali tejto téme, aby sme neodbáčali. Hovorili ste o mladých ľuďoch z LGBT komunity, na ktorej bola tiež vykonaná násilná vražda, ktorú prirodzene každý z nás odsudzuje. A treba povedať, že nielen títo ľudia zostávajú v traume, ale sú tu aj učitelia, väčšinou učiteľky, pretože poväčšinou už nie sú učiteľky ženy, ktoré trávia s našimi deťmi veľmi veľa času a sú mnohokrát deťom tými najbližšími, takže pomyslíme aj na ne, čo všetko musia zažiť a akými sú veľkými oporami, tak viete, ja vám aj pripomeniem tú šikanu na škole v Parchovanoch, kde nahovárali mladí ľudia mladého chlapca Romana, aby skočil. Takže je veľmi podstatné hovoriť o tom, čo sa deje na tých sociálnych sieťach, regulovať ich. Aby bolo jasné, čo dnes mladí ľudia sledujú, čo sami dávajú, tak to nie je úplne normálne. Preto nemôžeme okamžite alebo teda vyodsudzovať návrh zákona, že sa niečo začalo robiť, niečo sa robí, pretože, keď sa robí, je zlé, keď sa nerobí, je ešte horšie. Tak dokedy chcete čakať na ďalšiu tragédiu? Predsa len aj v rodine pani Puci treba vyjadriť úprimnú sústrasť, ale sústrasť, ale aj všetkým obetiam, na ktorých sa páchali akékoľvek násilné zločiny a teraz ešte v krátkosti prečítam slová od pani Sitek Gažia v Prievidzi Elenóry Porubcovej, ktorá sama povedala a sú to ťažké slová, ktoré použila vo videu, že je ťažká doba, učiteľské povolanie sa stáva naozaj veľmi rizikovým. Sme pri mladých ľuďoch. Vidíme to, ako sa im darí, ale vidíme aj to, ako sa im nedarí a je mi neskonale ľúto, že sú to často práve učitelia, moji kolegovia. [18:47] Peter Žiga Po polnoci spoločku. [18:48] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, zlo bolo zlom aj pred 25 rokmi, aj pred 30, keď som učil na základnej škole, kde agresívny žiak kopol učiteľku neskutočne, kde sa správali žiaci hrubo a arogantne k učiteľom. Zlo bolo vždy zlom a zostane zlom. Napríklad taký, viete, ale to je o tom presne, že niektorá strana toleruje pedofilov a niektorá strana nie. Taký Lajčák, ktorý bol odfotený s absolútnym predátorom sexuálnym. A oni mu tlieskajú, Lajčákovi. Taký minister Richter, ktorému vypadli z auta viagra a bol tam pri tom Čistom dni. Viete, oni majú na jednu stranu sú veľmi prísni a na druhú nie. Taký napríklad u nás odišiel hneď Herák, ktorého súdia, ale neviem, či by minister Richter odišiel, ale to je ich farizejstvo. Oni, to je… No ale najhoršie na tom je, že tieto naše poslankyne, niektoré, viete, tu sa správajú, akým spôsobom sa správajú, a naozaj tá mizogýnia je odporná, ale keď si prečítate statusy našich jedných pani poslankýň, ktoré vytvárajú negatívnu a absolútne odpornú kampaň proti ľuďom a pod tým, čo sa tam vytvára. Ja som dal trestné oznámenie napríklad na pani poslankyňu Puškárovú. A policajti to zamietli, že sa vlastne nič nestalo. Ja som videl ten kamerový záznam a oni klamú, sú odporní, nechutní, tak ja by som bol rád, aby sa zverejnil ten záznam a policajti povedali, že nič sa nestalo. Viete, mali by sme si naozaj pozametať pred vlastnými dverami, pretože to, čo sa vytvára tu, nie je dobré, nie je pekné. Neobviňujme ľudí, ktorí sa vzdali svojich funkcií, ale pozrime sa do vlastných radov a taký Richter podľa mňa už dávno mal odstúpiť. A to sa ani len neriešilo. Oni riešia, ako napríklad na tých výboroch riešia opozíciu a koalícia je skvelá. [18:50] Peter Žiga S reakciou pani poslankyne Plavákovej. Ďakujem. [18:50] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne za slovo, pani poslankyňa Matejičková. Som rada, že ste spomenuli aj šikanu, pretože to je naozaj veľký problém, na ktorý som ja upozorňovala v mojom príspevku a poďme sa pozrieť na to, odkiaľ si berú vzory aj mladí ľudia, lebo keď váš obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zdieľa video, v ktorom šikanuje mladého človeka pre to, čo má oblečené, tak čo asi budú robiť tí mladí ľudia, keď toto vidia. Kopírujú to. Takže skúste sa pozrieť naozaj do vlastných radov, čo robia vaši predstavitelia a čo vy robíte na sociálnych sieťach. A som rada, že ste spomenuli aj pani Moru Porubcovú. Neviem, či si pamätáte, ale my sme kedysi boli spolu. Ja, vy a pani Dubačová v televíznej diskusii. Diskutovali sme v predvolebnej kampani. Ona zastupovala vtedy KDH. Ja som odvtedy s ňou aj v kontakte a vymieňame si niekedy nejaké správy. Neviem, či veľmi súznie s tým, čo vy tu svárate v tomto pléne parlamentu a celkovo, obávam sa, že skôr nie. Pán Kalivoda povedal, čo mu nakázali povedať a zmizol. No, ale teda pán Kalivoda, ak by vám tak veľmi záležalo na tomto zákone, tak by ste sa možno k nemu vyjadrili vecne a nebudete tu drahocenný čas míňať na tieto prázdne reči. A zaujímavé, že teraz vás trápi tak ochrana detí pred násilím, lebo ja som tu spolu s mojimi kolegami a kolegyňami predkladala niekoľko návrhov k zákonom, ktoré sa týkali ochrany detí pred násilím. A pán Kalivoda ani nikto iný ďalší z koalície tieto zákony nepodporili. Čiže tiež sa môžeme na to pozrieť, že kto je tu cynický a kto ako zneužíva túto situáciu, ako ste aj včera sa snažili len cynicky zneužiť včerajšiu tragédiu, aby ste si naháňali politické body. To mi prišlo naozaj akože až zvrhlé. [18:51] Peter Žiga Pani poslankyňa Gažovičová, má procedurálny návrh, tak? Pán predsedajúci. [18:52] Tina Gažovičová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja vás len chcem žiadať, aby ste nám ujasnili, že ako budeme pokračovať zajtra ráno. Že či sa pokračuje s týmto zákonom, ktorý bol termínovaný na dnes, alebo idú zákony, ktoré sú termínované na zajtra od ministra Šaška. [18:52] Peter Žiga Zistím to. Teraz sa opýtam pani poslankyne Kosovej, máme z 8 minút. Dobre, ešte tu máme pána poslanca Prostredníka, keby ste si vymenili, vy to stihnete za 8 minút? Jak sa povie? [18:53] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za tú možnosť, že to môžeme takto vyriešiť. Žiaľ, teda radikalizácia detí a mladých ľudí už nie je len realitou, ktorú sledujeme cez obrazovky z amerických škôl, ale je to niečo, čo sa dotýka našich detí, našich učiteľov, našich učiteliek. Ak chceme bojovať proti radikalizácii detí a mládežníctva a predchádzať jej, nemôžeme nehovoriť o prítomnosti násilia v partnerských vzťahoch, v rodinách a o štýle výchovy. To už tu zaznelo, kolegyne predo mnou to naznačili. Celosvetovo je odhadom 1,2 miliardy detí každý rok vystavených telesným trestom v rodine. V príliš mnohých krajinách sveta sú telesné tresty detí stále považované za legitímnu formu vynucovania disciplíny. Pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza, že fyzickému násiliu bolo vo výskumnej vzorke v roku 2013 vystavených až 23 % detí, teda každé piate dieťa na Slovensku má nejakú skúsenosť s násilím v rodinnom prostredí. Štúdia uverejnená v časopise Child Abuse & Neglect v roku 2020 poukazuje na súvislosť medzi telesnými trestami a spektrom násilného správania. S eskaláciou fyzických trestov stúpa aj riziko závažnej kriminality a násilného správania v dospelosti. Keď teda dieťa fyzicky trestáme, neučíme ho rozlišovať medzi dobrom a zlom. Učíme ho, že fyzická sila je prípustným spôsobom riešenia konfliktov a ovplyvňovania správania druhých. Učíme ho, že moc patrí tomu, kto má väčšiu fyzickú silu alebo kto drží v ruke zbraň. A uvedená štúdia tiež poukazuje na to, ako tento vzorec správania súvisí s mechanizmom náboru do extrémistických skupín. A tu sa dostávam k podstate zákona, ktorý pán minister predkladá. Radikálne siete nehľadajú stabilné osobnosti s bezpečnou citovou väzbou. Aktívne si vyberajú, lovia tých, ktorí sa cítia byť odsúdení a vylúčení z funkčných sociálnych väzieb. Zameriavajú sa na mladistvých, ktorí v sebe nosia nevyriešený pocit poníženia a hnevu. Použitie fyzického násilia voči dieťaťu v ňom zásadným spôsobom narúša dôveru k jeho najbližším. Spôsobuje v ňom psychickú prázdnotu, pocit zášti a nízkeho sebavedomia. Podľa komplexnej globálnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z mája tohto roku fyzické tresty vyvolávajú závažný fyziologický stres, ktorý preťažuje biologické systémy dieťaťa a mení štruktúru a funkciu mozgu. Chronická trauma spôsobuje, že mladí ľudia sú hyperreaktívni, nepriateľskí a zúfalo hľadajú alternatívne prijatie, príslušnosť k nejakej skupine. A práve extrémistické skupiny im tento pocit, že niekam a niekomu patria, ponúkajú. Problém je, že identita, ktorú tieto skupiny mladým ponúkajú, je tá identita toxická a hovorí zraneným mladým akoby slovami: „Systém ťa sklamal, ale my si ťa budeme vážiť. Svet proti tebe použil násilie. Teraz ty sa pridaj ku nám a použi násilie proti svetu ty.“ Teda tým, že tolerujeme telesné tresty, aj keď si to mnohí neuvedomujú, neúmyselne pripravujeme pôdu na rast radikalizácie. Návrh zákona v § 11 síce počíta s tým, že v koordinačnej skupine bude mať zastúpenie aj sociálno-právna ochrana detí. Problém však je, že tento zástupca nebude mať právny dôvod upozorňovať na používanie telesných trestov voči dieťaťu v rodine, pretože musí rešpektovať súčasný právny stav, ktorý rodičom dáva právo používať pri výchove primerané výchovné prostriedky vrátane fyzických trestov. Je, žiaľ, smutnou realitou, že práve táto koalícia tvrdošíjne odmieta všetky naše návrhy smerujúce k zabezpečeniu práva detí na rešpektujúcu výchovu bez násilia. Opakovane sa stretávame s obhajovaním telesných trestov v rodičovskej výchove ako tradičného spôsobu výchovy. Ak má táto koalícia naozaj vážny záujem urobiť niečo proti radikalizácii mladých, mala by prehodnotiť aj svoje postoje, ktorými obhajuje právo rodičov na používanie fyzických trestov pri výchove. Ak toto neurobíme, tak potom je celý náš boj proti radikalizácii už v začiatku nesprávny. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne. [18:58] Peter Žiga A dnešné rokovanie zavŕši pán poslanec Pročko svojou faktickou poznámkou, nech sa páči. Ja by [18:58] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Som chcel poďakovať a presne povedať, že radikalizácia spoločnosti je vždy to najhoršie, čo môže byť. A ja mám také skúsenosti naozaj z našej neziskovej organizácie, že, že vždy, ale vždy to bolo tak, že, keď toho mladého človeka niekto naozaj len vypočul alebo sa s nimi len rozprával, tak vždy to malo naozaj veľmi dobrý dosah a tí mladí ľudia sa úplne inak správali. Potrebujú sa rozprávať a dnešná doba a som rád, že tento zákon tu ide. Dnešná doba tých mladých Mladého človeka niekto naozaj len vypočul alebo sa s ním len rozprával, tak vždy to malo naozaj veľmi dobrý dosah a tí mladí ľudia sa úplne inak správali. Potrebujú sa rozprávať a dnešná doba a som rád, že tento zákon tu ide. Dnešná doba tých mladých ľudí učí byť na mobilnom telefóne. Viete, koľkokrát sa nám stalo, že u nás v reštaurácii prišla rodina, štyria, otec, mama a dve deti, a namiesto toho, aby sa rozprávali, tak celý čas boli na mobilnom telefóne, ale celý čas, takže naozaj začneme úplne od začiatku a začneme od rodiny. A to apelujem ešte raz na pána ministra, aby sme týmto začali. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gažovičová. Zajtra [18:59] Peter Žiga Pýtal som sa na organizačnom, zajtra ráno budeme pokračovať týmto bodom a potom pôjde alebo bod by pána ministra Druckera, neviem, koľko ich tam má, potom pôjde pán minister Šaško. Pekný večer. Končím dnešné rokovanie. Budeme pokračovať zajtra o 9:00.