Rokovanie NR SR 29. 9. 2026

[08:59] Richard Raši Dobré ráno prajem. Vážené kolegyne, poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán predseda vlády, pán podpredseda vlády a členovia vlády Slovenskej republiky. Otváram deviaty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni požiadala o ospravedlnenie pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková. A podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o vízii Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu. Materiál je uvedený ako tlač 1543 a spoločná správa výborov ako tlač 1543a. Teraz dávam slovo aj váženému pánovi predsedovi Slovenskej akadémie vied, vitajte aj vy. Dávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky Róbertovi Ficovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Ďakujem. [09:04] Robert Fico Pekne. Na úvod prepáčte moju hlasovú dispozíciu. Dúfam, že to v 10 minútach zvládnem. Vážené dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Slovenskej akadémie vied, vláda predkladá dokument Vízia Slovensko 2040 na rokovanie Národnej rady s vedomím jeho strategickej dôležitosti a zodpovednosti za dlhodobé smerovanie Slovenska. Víziu Slovensko 2040 spracovala na požiadanie vlády Slovenská akadémia vied. Vláda vychádzala pri požiadaní o vypracovanie tohto dokumentu z nevyhnutnej potreby zvýšiť úroveň strategického riadenia v Slovenskej republike pri komplexnom rozvoji slovenskej spoločnosti v horizonte do roku 2040. Pritom vychádzala z potrieb harmonického rozvoja, kde integrujúcim cieľom musí byť kvalita života občanov Slovenskej republiky. Budúcnosť príde tak či tak. Nemám politické tričko. A neriadi sa dĺžkou jediného volebného obdobia. Ľudský život sa však neriadi iba volebnými cyklami. Jeho podobu neovplyvní len dnešná realita, ale najmä naša schopnosť identifikovať a efektívne reagovať na zmeny v geopolitickom a technologickom vývoji a našou schopnosťou konať včas. Slovensko nemôže určovať vývoj konfliktov, vážené dámy a páni, pravidlá globálneho obchodu ani tempo technologických zmien. Môže však rozhodnúť, či ho zmeny zaskočia, prekvapia. V čase vojenských konfliktov, mocenskej súťaže, rýchleho nástupu umelej inteligencie, starnutia obyvateľstva a klimatických rizík musíme byť tvoriví, adaptabilní a odolní. Vo vybraných strategických oblastiach, najmä v energetike, potravinovej bezpečnosti a ochrane kritickej infraštruktúry, musíme znižovať rizikové závislosti a budovať primeranú mieru sebestačnosti. Neznamená to izoláciu, ale schopnosť udržať základné funkcie krajiny aj v kríze. Vláda dala mandát. Odbornú zodpovednosť za obsah prevzala Slovenská akadémia vied. Aktívne sa do procesu vypracovania zapojili členovia stálej konferencie celospoločenského dialógu. Veľká spoločenská zhoda sa dosiahla aj tým, že do procesu tvorby boli systémovo zapojení odborníci a špecialisti z rezortov, samospráv, sociálnych partnerov, podnikateľského prostredia pri využití informačných zdrojov a zahraničných skúseností s cieľom analyzovať a syntetizovať celospoločenské a svetové poznatky pre zladenie priorít a postupov na dosiahnutie navrhnutých strategických cieľov. No vláda rozvíja svoj hlavný cieľ v štyroch pilieroch, dámy a páni: dôstojný život, úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát. Nie je programovým vyhlásením jednej vlády, rozpočtom ani zoznamom hotových zákonov. Je to koncepčný rámec. Konkrétne priority, poradie krokov, projekty, náklady, zdroje, termíny a zodpovednosť musí určiť nadväzujúci strategický dokument, ktorý bude podstatne náročnejší na spracovanie, a to je Stratégia Slovensko 2040. Predložená Vízia Slovensko 2040 poskytuje rad systémových a vecných podnetov pre kvalitné vypracovanie investičného plánu Slovenska a národného a regionálneho partnerského plánu ako hlavného programového dokumentu pre využívanie zdrojov Európskej únie na roky 28 až 34. Pri tvorbe vízie sa odborníci podieľajúci na vypracovaní týchto vládnych dokumentov odborne zúčastňovali. Pozorne vnímam odborné a politické výhrady k vízii, čo je prirodzené. Odborní kritici sa oprávnene pýtajú na hierarchiu cieľov, finančnú únosnosť, zodpovednosť, politickú legitimitu, identitu Slovenska aj na súlad medzi deklarovaným smerom a každodennými rozhodnutiami štátu Slovenskej republiky. Tieto otázky nemožno prekryť slávnostnými slovami. Dôveryhodnosť vízie preveria konkrétne rozhodnutia a výsledky. Stratégia, ktorá na základe vízie vznikne, preto nesmie sľúbiť všetko naraz. Musí vybrať obmedzený počet priorít, a ku každej priradiť výsledok, zodpovednosť, termín, náklady, financovanie a merateľný ukazovateľ. Musí rešpektovať verejné financie a otvorene vysvetľovať výsledky aj odchýlky. Parlament musí mať reálnu možnosť priebežnej kontroly. Vláda má jasný hodnotový rámec. Jeho ústavným základom je Slovenská republika ako demokratický, právny, suverénny a sociálny štát. Najvyšším cieľom zostáva kvalita života. Pri jeho napĺňaní chránime demokraciu a ľudskú dôstojnosť, bezpečnosť a odolnosť, spravodlivosť a súdržnosť, zodpovednosť voči budúcim generáciám a zohľadňujeme pokrok slúžiaci človeku. Tieto hodnoty určujú smer i hranice každej možnej reformy a injekcie. K tomuto hodnotovému rámcu patrí aj vlastenectvo. Chápeme ho v jeho čistej podobe ako zodpovedný vzťah k Slovensku, ako spoločnému domovu všetkých jeho obyvateľov, úctu k jeho histórii, slovenskému jazyku, kultúre, tradíciám a regiónom, starostlivosť o spoločné dobro a ochotu krajiny zveľaďovať a chrániť. Takéto vlastenectvo spája, nevylučuje. Pevné musia zostať hodnoty a dlhodobý cieľ. Pružné musia byť nástroje, ich poradie a tempo. Scenáre vo vízii nie sú žiadnym veštením. Pripravujú nás na rôzne možnosti vývoja a vyžadujú, aby sme stratégiu pravidelne preverovali a podľa nových dôkazov aj upravovali. Dnes od Národnej rady Slovenskej republiky v mene vlády Slovenskej republiky nežiadam žiadny bianko šek. Žiadam, aby sa vízia stala spoločným východiskom pre prácu na stratégii. Koalícia ani opozícia sa nemusia vzdať svojej identity či práva kritizovať vládu. Slovensko však potrebuje oblasti, v ktorých politická súťaž nezničí rozvojový potenciál štátu. Úspech vízie sa nebude merať dnešným prejavom ani počtom strán. Rozhodne sa podľa toho, či sa jej obsah premietne do zákonov, projektov, plánov, rozpočtov, fungovania inštitúcií a života v každom regióne. Už teraz verejne vyhlasujem, že pri príprave rozpočtu na rok 2027 zohľadňujeme priority, ktoré sú v tejto vízii. Ak hovoríme o boji proti suchu, na budúci rok chceme vynaložiť 100 miliónov € na konkrétne projekty v tejto oblasti. Ak si uvedomujeme, aká je dôležitá umelá inteligencia, v rozpočte rátame s výdavkami aj v tejto oblasti. Myslím si, že môžem dnes skonštatovať, že žiadna oblasť, ktorá je upravovaná rozpočtom Slovenskej republiky na rok 27, nie je v rozpore s tým, čo hovorí vízia. V tom je náš rešpekt k tomuto dokumentu a o tento rešpekt žiadame aj ostatných. Pozývam politické strany, samosprávy, sociálnych partnerov, odbornú a občiansku verejnosť, ale aj mladých ľudí k práci na stratégii. Opakujem, bude to mimoriadne náročný dokument. Budúce generácie nás budú hodnotiť podľa toho, či sme Slovensko na tieto zmeny pripravili. Dovoľte mi teraz, aby som odovzdal slovo predsedovi Slovenskej akadémie vied, pánovi Wenhartovi, pretože chcem, aby sa jasne preukázalo, že tento dokument má nadstranícky charakter, že na ňom pracovali stovky, možno 300, 400 odborníkov, boli tisícky rôznych pripomienok. Preto vás prosím, vážený pán predseda Slovenskej akadémie vied, pán Martin Wenhart, aby ste víziu Slovensko 2040 odborne ako odborný garant to predstavil. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne, pán predseda. [09:13] Richard Raši Vlády a za uvedenie materiálu dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda [09:14] Daniel Karas Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania vízie Slovensko 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu vo výboroch Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ako spoločný spravodajca podávam v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania vízie Slovensko 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu, vo výboroch Národnej rady. Víziu Slovensko 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu, rozhodnutím č. 1625 zo dňa 15. septembra 2026 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určil lehotu na prerokovanie do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady. Predseda Národnej rady ako gestorský výbor určil Výbor pre financie a rozpočet, ktorý podal Národnej rade spoločnú správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval víziu Slovensko 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu, Výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti. Predložený materiál uvedené výbory prerokovali, schválili a svojím uznesením ho zároveň odporučili Národnej rade schváliť. Zo strany ďalších výborov Národnej rady ani poslancov neboli k materiálu predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu uznesením č. 336 zo dňa 24. septembra 2026 a zároveň odporučil Národnej rade víziu Slovensko 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu, schváliť. Gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výboru a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím vás, rozpravu. Ďakujem pekne. [09:16] Richard Raši Zaoberte svoje miesto, prosím, a otváram rozpravu, do ktorej požiadal ako prvý pán predseda Slovenskej akadémie vied Martin Benhart. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo. [09:16] Martin Venhart Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážené členky a členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni, dovoľte mi začať jednou otázkou. Kde bude Slovensko o 15 rokov? Položme si túto otázku úprimne. Teraz nie ako politici, nie ako koaliční či opoziční poslanci, nie ako členovia vlády, nie ako predseda Slovenskej akadémie vied, ale ako rodičia, ako starí rodičia, ako ľudia, ktorým záleží na Slovensku, v ktorom vyrastajú ich deti. Budú tu chcieť žiť, budú tu môcť žiť dobre? Alebo si budú hľadať lepší život niekde inde, tak ako to dnes robí až príliš veľa mladých Sloveniek a Slovákov. Na túto otázku neodpovedám ja. Ani ako predseda Slovenskej akadémie vied a ako vedec by som si na túto odpoveď sám netrúfol. Dnes nežijeme už v dobe Mateja Bela, kedy existovali polyhistorici, ktorí boli schopní uchopiť rozsah poznania, ktorý vtedy existoval. Preto sa spojilo viac ako 350 odborníčok a odborníkov, vedcov, podnikateľov, zástupcov občianskej spoločnosti, ľudí z regiónov, ľudí, ktorí sa vo svojich názoroch na mnohé veci nezhodujú. Ľudí s rozdielnymi politickými postojmi a predsa, a to zdôrazňujem, predsa sa dokázali spoločne posadiť na jeden stôl a dospieť ku konkrétnym záverom. Dospeli k dokumentu, ktorý je dnes na stole. To samé o sebe je v dnešnej dobe niečo výnimočné a to samo o sebe by malo byť signálom pre nás všetkých. Výsledkom ich práce je dokument Vízia 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu. Postupne existovalo až šesť verzií, k týmto verziám sme dostali viac ako 2000 pripomienok od viac ako 150 subjektov, z ktorých mnohé boli označené ako zásadné. Tento dokument teda nie je dielom jednej inštitúcie. Áno, Slovenská akadémia vied bola gestorom a nesie tú autorskú zodpovednosť, ale to dielo je naozaj spoločné. Dovolím si povedať, že je to dielom Slovenska. A je pre mňa veľkou cťou, že mám tú možnosť vystúpiť práve tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a vystúpiť nielen vo svojom mene, ale v mene všetkých tých, ktorých mená sú uvedené v tom rozsiahlom autorliste. Pani poslankyne, páni poslanci, pred 37 rokmi sa Slovensko, vtedy ešte ako súčasť Československa, rozhodlo. Rozhodlo sa pre demokraciu, rozhodlo sa pre slobodu. Rozhodlo sa transformovať nefunkčnú plánovanú ekonomiku na trhové hospodárstvo. A podarilo sa nám niečo, na čo máme právo byť hrdí. Za necelé štyri desaťročia sa Slovensko vypracovalo na etablovaný, bezpečný a relatívne prosperujúci demokratický štát. Reformy 90. rokov a začiatku nového storočia vytvorili predpoklady na ekonomické dobiehanie vyspelejšej Európy. Prišli investície, prišlo členstvo v Európskej únii, prišlo členstvo v Severoatlantickej aliancii a napokon prišlo euro. A s tým všetkým prišlo niečo, čo dnes možno už berieme ako samozrejmosť a mnohí to berú ako samozrejmosť. Ale čo samozrejmosťou rozhodne nie je. Všetko toto prinieslo výrazné zlepšenie kvality života. Lenže, a tu sa musím pozastaviť. Minulosť nás síce naučila, že dokážeme veľké veci, ale budúcnosť nám nič negarantuje. Čo je teda jadrom tejto vízie? Je to jeden jednoducho znejúci, ale pritom veľmi náročný cieľ. Trvalo zvyšovať kvalitu života všetkým obyvateľom a všetkým obyvateľkám Slovenska. Nie, niektorým. Všetkým. A čo je kvalita života? To nie je abstraktný pojem. To je niečo veľmi konkrétne. Je to napríklad otázka, či človek na východnom Slovensku má rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti ako človek v Bratislave. Je to otázka, či si mladá krajina dokáže dovoliť dôstojné bývanie. Je to otázka, či učiteľ, zdravotná sestra, hasič, či títo ľudia zarábajú dosť na to, aby nemuseli premýšľať o odchode do zahraničia. Je to otázka, či dýchame čistý vzduch, či pijeme čistú vodu a či sa cítime bezpečne. Vízia k tomuto cieľu pristupuje cez štyri piliere. To dôstojnosť života, ekonomicky úspešné Slovensko, udržateľnosť krajiny a dobrá správa vecí verejných. V úvode dokumentu je pomenovaných päť princípov, päť základných kameňov, z ktorých Slovensko nesmie ustúpiť. Dovoľte mi ich pomenovať, pretože na nich stojí všetko ostatné. Čiže po prvé chceme Slovensko demokratické, ako právny štát založený na ústave. Slobodné voľby, nezávislé súdy, nezávislé médiá, aktívna občianska spoločnosť, vzájomný rešpekt, otvorená diskusia, odmietnutie násilia a diskriminácie vo všetkých formách. A niečo, na čo občas zabúdame. Slovensko bolo, je a má zostať rozmanité. Žijú tu Slováci, Maďari, Rómovia, Rusíni a ďalšie národnosti a to nie je problém. To je súčasť toho, kým sme. To je to, na čo môžeme stavať. Po druhé, chceme Slovensko bezpečné a odolné. Bezpečnosť v dnešnom svete nie je niečo, čo si vybudujete sami. Bezpečnosť vyplýva zo spojenectiev s krajinami, ktoré zdieľajú naše hodnoty. Ekonomicky a strategicky sú to predovšetkým štáty Európskej únie. Obranne sú to štáty Severoatlantickej aliancie. Ale bezpečnosť, to je aj niečo iné. Je to schopnosť rozoznať dezinformácie. Je to schopnosť zvládať krízy. Je to aj vlastenectvo, avšak nie v podobe prázdnych gest, ale v podobe skutočnej hrdosti a ochote štát zveľaďovať a chrániť, ak to bude potrebné. Po tretie, chceme Slovensko zodpovedné. Zodpovedné znamená, že sa dokážeme pozrieť aj ďalej ako za horizont jedného volebného obdobia. Viem, že to znie v týchto priestoroch takmer až provokatívne, ale povedzte mi, kto iný, ak nie vy, má myslieť na budúce generácie? Kto iný má zabezpečiť, aby naše deti nezdedili štát v zlom stave? Po štvrté, chceme Slovensko spravodlivé a súdržné. Férový prístup k príležitostiam bez ohľadu na pôvod, národnosť, vek, zdravotný stav, náboženstvo, politické presvedčenie alebo miesto, kde človek žije, či žije v Bratislave alebo napríklad v Rimavskej Sobote. To nesmie rozhodovať o tom, aký život bude mať. Spoločnosť, ktorá je založená na dôvere, je odolnejšia, je produktívnejšia, ďaleko lepšie zvláda zmeny. A my sme uprostred veľkých zmien. A po piate, chceme Slovensko, ktoré je pokrokové, krajinu, ktorá sa učí z vlastných chýb, ktorá využíva nové technológie, ktorá podporuje inovácie, podporuje vedu, podporuje výskum, ktorá má ambíciu, a to hovorím vážne, stať sa v niektorých oblastiach príkladom pre všetkých. Nie vždy dobiehať, ale občas aj predbiehať, aby sme sa len neviezli v pelotóne, ale pokúsili sa dostať na jeho čelo, eventuálne v niektorých oblastiach mu aj uniknúť. Dovoľte mi to teraz ilustrovať na jednom konkrétnom prípade, čo mám na mysli. A prosím, prepáčte mi, že teraz budem malú chvíľu hovoriť viac ako jadrový fyzik, čo je moje pôvodné vedecké povolanie, než ako predseda SAV. V oblasti nízkouhlíkovej elektriny patrí Slovenská republika medzi európsku špičku. To nie je fráza, to je fakt. A je to najmä vďaka jadrovej energetike, v ktorej máme tradície, máme skúsenosti a, čo je najdôležitejšie, máme vzdelaných ľudí. Ale budeme ich mať aj v roku 2040? Naše stredné a vysoké školy dlhodobo neprodukujú dostatok odborníkov v tejto oblasti a navyše významná časť tých, ktorí tu vyštudujú, nám odchádza do zahraničia. Áno, pretože tento problém nemáme len my. A tu musím byť veľmi priamy. V tejto otázke nie je o 11:55. Je skôr 12:45. Ale, a to je dobrá správa, ak dokážeme nájsť riešenie, otvárajú sa pred nami obrovské možnosti. Technológia malých modulárnych reaktorov má potenciál priniesť revolúciu nielen vo výrobe elektriny, ale aj vo vykurovaní a v produkcii industriálneho tepla. A práve industriálne teplo je celosvetovo najväčším zdrojom emisií oxidu uhličitého. Nie autá, nie lode, nie lietadlá, ale industriálne teplo. Každoročne je táto otázka jednou z nosných tém fóra Science and Technology for Society, konferencie, ktorá sa každoročne koná v Kjóte a predstavuje svetový vrchol v komunikácii vedeckej a biznisovej komunity spolu s vrcholovými politickými reprezentáciami a riešenie neexistuje ani v náznaku. Práve modulárne reaktory môžu byť tým riešením. Jadrové technológie vo všeobecnosti sú našou silnou stránkou a veľkou príležitosťou, ale, ak nedokážeme zvládnuť reformu vzdelávania, tak táto príležitosť sa zmení na ohrozenie. Mení sa na ohrozenie v podobe nedostatočnej výroby zastarávajúcich kompetencií a stratenej konkurenčnej výhody. A tu sa dostávam k téme, ktorá ma ako predsedu Slovenskej akadémie vied trápi azda najviac a to je talent. Talent je niečo, čo nedokážeme kúpiť. Nedokážeme ho vyrobiť na páse, nemôžeme ho doviezť ako súčiastky do automobilky. Talent sa rodí, rastie, ale, ak mu nedáte podmienky, tak odchádza. Potrebujeme talent vyhľadávať už na tej najnižšej úrovni na základných školách, eventuálne už v [09:29] Martin Venhart Nemôžeme ho doviesť ako súčiastky do automobilky. Talent sa rodí, rastie, ale, ak mu nedáte podmienky, tak odchádza. Potrebujeme talent. Vyhľadávať už na tej najnižšej úrovni na základných školách, eventuálne už v materských škôlkach. V malých obciach medzi deťmi, ktoré nemajú dnes rovnaké šance, len preto, že sa narodili na nesprávnom mieste. Potrebujeme podporovať jeho rast a potrebujeme prijať také opatrenia, aby talentovaní ľudia mali motiváciu tu žiť a pracovať tu na Slovensku. Nie v Prahe, nie vo Viedni, ani v Mníchove. A áno, potrebujeme talentovaných ľudí aj prilákať, či už slovenských občanov žijúcich v zahraničí, ale aj cudzincov, pretože v globálnej súťaži o talent nemôžeme hrať len v obrane. Toto považujem za oblasť, v ktorej Slovensko musí veľmi pridať. Panie poslankyne a páni poslanci, vízia nie je len o tom, čo chceme. Je aj o tom, čo prichádza, či to už chceme alebo to nechceme. Svet sa mení a mení sa oveľa rýchlejšie, ako sme boli zvyknutí. V auguste tohto roku zverejnil Geografický ústav Slovenskej akadémie vied mapu. Jednoduchú mapu Slovenska. Zachytáva pohľad na Slovensko z družice v rovnaký deň v auguste roku 2025 a roku 2026. To, čo tá mapa ukazuje, je šokujúce. To dramatické sucho, ktoré postihuje Slovensko, je na nej absolútne markantné. Použil som ju aj 11. septembra vo svojom vystúpení na Bratislavskom hrade pri predstavení vízie a reakcie v sále boli jednoznačné. Pozývam vás, navštívte web a sociálne siete Geografického ústavu SAV a pozrite si ju. To nie je abstraktný graf. To je vizualizácia klimatickej zmeny. Ale musím byť úprimný. To, čo vidíte na tej mape, to nie je klimatická zmena. To je len jej malá ochutnávka. To, čo nás čaká, môže byť ďaleko, ďaleko horšie. Zmena klímy má už teraz a ešte len bude mať dôsledky pre poľnohospodárstvo, pre potravinovú bezpečnosť, pre cestovný ruch, pre dostupnosť pitnej vody, pre stav našich lesov, pre biodiverzitu, pardon, pre pôdu a pre infraštruktúru. Ale, a to je veľmi dôležité, zároveň vytvára príležitosti pre vedu, pre výskum a pre technologické inovácie. Tam patrí šľachtenie odolnejších plodín. Pre rozvoj moderných vodohospodárskych systémov vodného hospodárstva, zadržiavania vody v krajine a všetkého, čo s tým súvisí a pre transformáciu energetiky a priemyslu. Kríza a príležitosť, to sú dve strany tej istej mince. Svet sa presúva od poriadku s jedným centrom k svetu s viacerými centrami moci. Ekonomické ťažisko sa presúva do Ázie. Úloha medzinárodných inštitúcií sa oslabuje. Rastú riziká geopolitických konfliktov, obchodných sporov a, bohužiaľ, aj vojenských konfrontácií, ako to vidíme na viacerých miestach na svete a ďalšie ohniská môžu pribudnúť. A povedzme si to otvorene, objavujú sa svetoví lídri, ktorí sa správajú veľmi nepredvídateľne a dokážu meniť svoje rozhodnutia zásadným spôsobom doslova zo dňa na deň. V takomto svete je predvídateľnosť luxus a odolnosť je absolútnou nevyhnutnosťou. Európa starne, Slovensko starne. V nasledujúcich desaťročiach budeme čeliť poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku a rastúcemu podielu starších ľudí. Čo to znamená konkrétne? Na Gemeri a na južnom a východnom Slovensku môže poklesnúť počet obyvateľov až o 10 až 13 %. 10 až 13 %. To nie sú len čísla. To sú aj prázdne školy, to sú zatvorené obchody a mnohé obce, v ktorých mladí ľudia nebudú vidieť perspektívu. Ak nenájdeme stratégiu pre tieto regióny, neopustia ich len ľudia. To tieto regióny opustí budúcnosť. Technologická revolúcia, ktorá prebieha, nám na jednej strane pomôže v riešení mnohých z týchto otázok, ale zároveň predstavuje veľké riziko a veľké ohrozenie. Už dnes vidíme vo vojne na Ukrajine pôsobenie dronov, ktoré sú ovládané umelou inteligenciou a samy si vyberajú svoje ciele. Nerobí to operátor, ale stroj sa rozhodne, že zabije človeka. Je to niečo, čo donedávna patrilo do arzenálu sci-fi filmov. Dnes je to realita, preto musíme veľmi zodpovedne a veľmi obozretne narábať s týmito technológiami. Vízia na pozadí týchto megatrendov pracuje so štyrmi scenármi možného vývoja. Ten prvý scenár, to je špirála úpadku. Na ten nechcete ani pomyslieť. Druhý scenár je stagnácia a zaostávanie, ani na ten. Práve preto sú v tom dokumente na čiernej strane bielym písmom. Tretí scenár je pragmatická odolnosť, ktorý je už výrazne lepší, ale stále nie dosť dobrý. A ten štvrtý scenár sme nazvali inteligentná transformácia. A to je ten, o ktorý musíme zabojovať. V komplikovanom, nepredvídateľnom, turbulentnom svete, výrazne ovplyvnenom klimatickou zmenou, rozvojom technológií musíme zabojovať o inteligentnú transformáciu Slovenska. Nie preto, že je to ľahké, ale preto, že všetky ostatné scenáre sú absolútne neprijateľné. Plne si uvedomujeme, že nie je možné urobiť všetko naraz. Musíme si vybrať a vybrať si správne. Preto vízia pracuje s tým, ako reformovať štát, ako ozdraviť verejné financie, od základov premyslieť daňový mix, zvýšiť dostupnosť služieb, modernizovať územné usporiadanie. Ďalej musíme transformovať ekonomiku, predvídateľne a férovo podporovať vedu, výskum a inovácie, zatraktívniť podnikateľské prostredie, zabezpečiť dostupnú a diverzifikovanú elektrinu alebo povedal by som energiu vo všeobecnosti, pretože tam nepatrí len elektrická energia. Musíme investovať do ľudí. To je ten talent, o ktorom som hovoril. To je naše najväčšie bohatstvo. Musíme investovať do zdravia a to aj v oblasti prevencie, či už fyzickej alebo duševnej. Do zdravej stravy, do športu, znižovania závislostí, zlepšiť situáciu ohľadne preventívnych prehliadok a zlepšenie prostredia, v ktorom žijeme, ovzdušie, voda a verejný priestor vo všeobecnosti. Musíme posilniť vzájomnú dôveru a spolupatričnosť. Ja viem, že to znie efemérne, slová ako dôvera, spolupatričnosť, spoločný príbeh, ale keď sa tieto veci spoja a vytvoria neviditeľné spojivo, ktoré znásobuje efektivitu všetkého ostatného. Bez dôvery jednoducho inštitúcie nebudú fungovať, nebudú fungovať reformy a, koniec koncov, bez dôvery nebude fungovať ani demokracia. V dnešnej neistej dobe musíme byť predvídateľným a relevantným spojencom štátov, s ktorými zdieľame hodnoty. Bezpečnosť ale dnes nie je len v zmysle tej fyzickej bezpečnosti, tak ako ju chápu vojaci. Je to kybernetická, potravinová bezpečnosť, energetická, klimatická a ďalšie formy bezpečnosti. My musíme prepojiť roztrieštené riadenie týchto rizík a chrániť kritickú infraštruktúru. Panie poslankyne, páni poslanci, vízia sama o sebe realitu nezmení. Dokument, nech je, aby bol akokoľvek kvalitný, nech by za ním stál akokoľvek široký konsenzus, stále je to len papier alebo súbor niekde na disku. Ak sa má stať skutočnosťou, musí sa premietnuť do konkrétnych rozhodnutí, do konkrétnych reforiem a investícií. Musí byť prepojený v ďalšom kroku so stratégiou, reformným a investičným plánom, inými slovami, novými eurofondami. Je to príležitosť, je to jediná konečná príležitosť, ako Slovensko posunúť dopredu. Realizácia tejto vízie však už nie je úlohou Slovenskej akadémie vied, pretože tu budú potrebné politické rozhodnutia a tie sú úlohou politikov. Slovenská akadémia vied v čele toho autorského kolektívu pripravila dokument, ktorý by mohol slúžiť ako podklad pre takéto rozhodnutia. Podklad pre kvalifikované politické rozhodnutie, pre to, že o 15 rokov bude na stole otázka, čo sme urobili, keď sme ešte mohli. Prosím, skúsme hľadať cestu, aby sme mohli dať odpoveď, na ktorú budeme hrdí. V úplnom závere mi, prosím, dovoľte poďakovať. Poďakovať všetkým, ktorí pracovali na tom dokumente. Dovoľte mi menovite poďakovať podpredsedovi Slovenskej akadémie vied, doktorovi Marekovi Radvanskému, ktorý reálne viedol ten kolektív. Dovoľte mi poďakovať štyrom pilierovým lídrom, na ktorých bola tá najväčšia úloha. Richard Filčák, Miroslav Štefánik, Martin Smatana a Tomáš Černýnko. Vízia je tu. A skúsme hľadať cestu, aby bola čo najviac využitá. Ďakujem vám za pozornosť. [09:29] Richard Raši Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Baláž. Keďže neboli žiadne faktické poznámky, nech sa páči pán poslanec. [09:40] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán predseda Slovenskej akadémie vied, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte mi oceniť vládu Slovenskej republiky, ktorá zadala úlohu vypracovať víziu Slovensko 2040 pre Slovenskú akadémiu vied a zároveň oceniť a poďakovať za prácu, ktorú tím Slovenskej akadémie vied a privolaných odborníkov odviedol. Ako predseda výboru pre zdravotníctvo budem hovoriť hlavne o častiach vízie, ktoré sa týkajú zdravotníctva. A tu chcem oceniť prácu celého tímu pod vedením Martina Smatanu, ktorému ďakujem aj za pomoc pri príprave tohto textu. Začnem tým, kde sme. Často sme na tom lepšie, ako si myslíme alebo ako počúvame z médií alebo sociálnych sietí. Stredná dĺžka života bola v roku 2024 najvyššia, akú sme kedy mali, 78,4 roka. Za posledných 10 rokov sa predĺžila o 1,5 roka, kým priemer únie len o 0,9 roka. Zlepšujeme sa teda rýchlejšie ako únia. Za jej priemerom však zaostávame, a to viac ako o tri roky. Na najlepších ešte máme, samozrejme, veľmi, veľmi ďaleko. Ešte horšie je to s kvalitou toho života. V rokoch prežitých v zdraví po 65. roku zaostávame o vyše štyri roky. A úmrtnosť na príčiny, ktorým sa dalo predísť prevenciou alebo včasnou liečbou, bola v roku 2023 o 53 % vyššia ako priemer únie. Za týmto priemerom sa skrývajú veľké rozdiely a väčšina z nich nevzniká v nemocnici či v ambulanciách. Odhady hovoria, že zdravotná starostlivosť ovplyvňuje len okolo 20 % nášho zdravia. Približne 40 % určujú sociálno-ekonomické podmienky, ako je vzdelanie, práca, príjem, rodinné zázemie, zvyšok naše správanie a prostredie. Sociálne zázemie sa do zdravia prepisuje priamo. V roku 2025 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených strašne veľa ľudí. Najtvrdšie to vidno v marginalizovaných rómskych komunitách, kde je dojčenská úmrtnosť viac ako trojnásobná oproti priemeru v krajine. To, kde sa dieťa narodí a komu sa narodí, dnes výrazne predurčuje, koľko a v akom zdraví prežije. Preto vízia chce nielen priblížiť Slovensko k únii v rokoch prežitých v zdraví, ale aj výrazne zmenšiť rozdiely v zdraví medzi regiónmi, vzdelanostnými a príjmovými skupinami. Dobrá sociálna, rodinná či hospodárska politika je často najlepšou zdravotnou politikou. Niečo k demografii. Po prvý raz v modernej histórii nám ubúdajú ľudia v produktívnom veku. Úhrnná plodnosť v roku 2025 bola len 1,36 dieťaťa na jednu ženu. Do roku 55 budeme mať viac ako 65 rokov 1/3 našich obyvateľov. Úbytok obyvateľov do roku 2040 postihne takmer celé Slovensko. Ako sme počuli z úst predsedu Slovenskej akadémie vied, na Gemeri, na juhu a na východe to môže dosiahnuť 10 až 13 %. To bolo. Pre zdravotníctvo je podstatné nasledovné. Vízia otvorene píše, že zdravotný systém napriek výraznému navýšeniu zdrojov od roku 2020 je podfinancovaný a zaostáva v personálnych kapacitách aj v infraštruktúre. Dopyt po zdravotnej starostlivosti pritom rastie najviac tam, kde už od začiatku storočia pribúdajú ľudia a sieť zariadení je čoraz redšia. Nedostatok zdravotníkov, ktorý je celospoločenský, dopadá najtvrdšie na regióny s najhorším zdravotným stavom obyvateľov. Vízia pracuje s 10 megatrendami od Tam, kde už od začiatku storočia pribúdajú ľudia a sieť zariadení je čoraz redšia. Nedostatok zdravotníkov, ktorý je celospoločný, dopadá najtvrdšie na regióny s najhorším zdravotným stavom obyvateľov. Vízia pracuje s 10 megatrendmi od multipolárneho sveta cez umelú inteligenciu až po zmenu klímy. Pre zdravotníctvo z toho vyplývajú štyri tlaky naraz. Starnutie zvyšuje dopyt. Medicína je čoraz technologicky náročnejšia. Verejné financie sú pod enormným tlakom. Teplota na Slovensku môže v roku 2040 stúpnuť o ďalších 1 až 1,5 stupňa, čo prinesie novú vlnu horúčav. A teraz to najdôležitejšie. Do roku 2040 sa ponuku zdravotníctva dobudovať nepodarí. Populácia starne dynamicky, je medicínsko-technologicky náročná a kapacity podľa vízie nebudú stíhať ani v tom najpriaznivejšom scenári. Je to rovnica medzi dopytom a ponukou. Keď ponuku nevieme dostatočne zvýšiť, musíme znížiť dopyt. A dopyt po starostlivosti najefektívnejšie znižuje prevencia. Preto je predchádzanie chorobám jednou zo šiestich oblastí, v ktorej, predpokladám, je predpokladom celej vízie. A funguje to oboma smermi. Zdravšia populácia žije kvalitnejšie, dlhšie zostáva v ekonomike a znižuje tlak na verejné financie. Čo to znamená prakticky? Zdravé jedlo musí byť najľahšou a najlacnejšou voľbou počnúc školskými jedálňami. Fajčenie, nadmerné pitie alkoholu a iné návykové látky je treba ambiciózne obmedziť, aby nastupujúca generácia už závislostné správanie si neosvojila. Pomôcť môže aj daň na produkty s negatívnym dopadom na zdravie. Pohyb má byť každodennou súčasťou života v každom veku. Ľudia majú lepšie rozumieť svojmu zdraviu od zdravovedy v škole po poradenstvo v primárnej starostlivosti a v poisťovniach. Potrebujeme čisté ovzdušie a čistú vodu. Duševné zdravie musí byť rovnocennou súčasťou verejného zdravia. Prevencia je začiatok, nie však celok. Vízia stavia zdravie na troch ambíciách. Prvá je menej úmrtí, ktorým sa dá predísť vďaka silnejšiemu verejnému zdraviu, lepšie organizovaným screeningom a dostupnej liečbe bez finančných a územných bariér. Druhá, viac rokov zdravia. Pribúda ľudí s chronickými ochoreniami a odkázanosťou, preto zdravotná a sociálna starostlivosť sa budú v budúcnosti musieť prepojiť. Pacient nemá blúdiť medzi ambulanciami, nemocnicami a sociálnymi službami. Všetko sa musí točiť okolo pacienta. Je potrebné stabilizovať samozrejme demografický vývoj, čo je najväčšia výzva. Tu treba si byť veľmi úprimný. Dynamiku starnutia do roku 2040 nezvrátime a ten trend sa dá len zmierniť, nie úplne otočiť. Treba si klásť úplne jasné a realistické ciele. Pomôže však zdravšie starnutie, aby ľudia zostali dlhšie aktívni a do odkázanosti sa dostali podstatne neskôr, ako je doteraz. Pomôže generačná obnova a podmienky pre rodinný život, stabilné partnerské vzťahy, dostupné služby, starostlivosť o deti a zosúladenie práce a rodiny a bývania. V roku 2024 bývalo 70 % mladých ľudí vo veku od 18 do 34 rokov s rodičmi. Pomôže riadená pracovná migrácia. Opakujem, riadená pracovná migrácia, lebo domáce zdroje pracovnej sily už nebudú stačiť. Nič z toho nepôjde bez dostupnej a kvalitnej starostlivosti, silného verejného zdravotníctva a ambulantnej sféry, dostatku personálu, kvalitných dát a úhrad. Pri personáli je vízia konkrétna. Najciteľnejší bude nedostatok sestier. Avšak sestry, farmaceuti a ostatné nelekárske profesie môžu širšími kompetenciami prevziať časť práce lekárov a skrátiť doby čakania na vyšetrenie. Jednu myšlienku z vízie treba mať stále pred očami pri každej tvorbe rozpočtu, ktorý nás aj teraz bude čakať. Výdavky na zdravotníctvo ako podiel HDP tak či tak porastú. A to najdôležitejšie je, aby každé euro navyše bolo naviazané na merateľný výsledok pre zdravie a nebolo len rastúcim objemom starostlivosti. Kolegyne a kolegovia, čo s tým môžeme my urobiť? Medzi megatrendy vízia zaradila aj krízu správy a riadenia. Politické systémy fungujú v krátkodobých volebných cykloch a majú obmedzené nástroje na riešenie systémových nedostatkov. To je zrkadlo, ktoré je nastavené pre nás. Najväčšie veci, ktoré rozhodnú v našom živote, starnutie, zdravie či bývanie, sa nedejú v štvorročných cykloch a nepočkajú, kým sa dohodneme. Vízia upozorňuje aj na príležitosť. Začiatok nového volebného obdobia, ktoré dúfam, že bude na konci roku 2027, sa stretne so začiatkom rozpočtového únia Európskej únie od roku 2028 a národným, regionálnym a partnerským plánom na rok 2028 až 2034. Vízia, reformy a investície sa nedajú zriadiť na začiatku volebného obdobia ani na jeho konci. Zdravie nie je len výdavková položka. Je to investícia. Bez dlhého a najmä zdravšieho života neudržíme pracovnú silu, nezvládneme starnutie ani verejné financie. Na záver ešte, čo je vízia. Vízia hovorí, čo chceme. Teda kam má Slovensko prísť. Je to cieľ a kompas. Stratégia, ktorá vznikne na začiatku budúceho roku, povie, ako konkrétne tam máme prísť. Konkrétne politiky, opatrenia a zodpovednosti. To bude mapa tej cesty. Víziu na žiadosť vlády pripravila Slovenská akadémia vied a nevznikla od stola, ale stojí na vyše 350 odborníkoch a regionálnych diskusiách s viac ako 2300 pripomienkami. Bez nás politikov sa však napĺňať nedá a nemá patriť táto vízia žiadnej strane. Má patriť ľuďom. Je to dohoda na cieli skôr, než sa začneme hádať o ceste. Zhoda na tom, čo, a súťaž o to, ako. To je vlastne zdravá demokracia. Čím dlhšie budeme potrebné zmeny odkladať, tým vyššiu cenu zaplatíme. Optimismus je budúcnosť. A je to povinnosť. Tento výrok sa pripisuje Karlovi Popperovi. Zdôrazňuje, že máme zodpovedne pracovať na lepšej budúcnosti. Nejde tu o naivné ružové okuliare, ale skôr vedomý postoj známy ako optimistický alebo racionálny realizmus. Optimizmus je povinnosť znamená sústredenie sa na to, čo môžeme ovplyvniť a aktívne pracovať na pozitívnych riešeniach. Nie je to výzva ignorovať problémy, ale ich riešiť a čeliť im. Je to aktívne rozhodnutie pracovať na pozitívnom vývoji aj naprieč neistotami. Je to povinnosť byť sebavedomý, aktívne formovať budúcnosť a o tom je vízia Slovensko 2040. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok, pani poslankyňa Plaváková. [09:51] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Baláž, som rada, že ste [09:51] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pomenovali katastrofálnu situáciu ľudí žijúcich v generačnej chudobe, ktorých zdravie je teda naozaj v hroznom stave. Len je smutné, že namiesto toho, aby ste to riešili, aby ste túto generačnú chudobu riešili, tak deťom trpiacim v nej chcete ešte zobrať aj prídavky na deti. Takže dobre ste pomenovali problém, ale vyrobíte pravý opak toho, čo je potrebné robiť. A to je veľmi smutné a to je aj veľmi vypovedné k celej tejto vízii 2042. Celý deň tu budeme o tom rozprávať, ako sú tam uvedené úplne iné veci, ako vy v realite robíte a vy vlastne nie ste v súlade s touto víziou. Pán poslanec Jarjabek, ďakujem veľmi pekne. Ja [09:52] Martin Dubéci Sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým [09:52] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na tejto vízii pracovali. To znamená v prvom rade vláda, Slovenská akadémia vied, ale aj všetci tí 350 vedci, ktorí skutočne do toho vložili svoj um, aby sme sa mohli o týchto veciach rozprávať, čo bude napríklad v roku 2040, čo je úžasné a, čo je veľmi dôležité, že tu môžeme takto sedieť a predkladať svoje názory na to, čo bude, nie na to, čo bolo, respektíve v tej konfrontácii. Je mi ale trošku ľúto, že takáto vízia neexistovala napríklad pred 15, 20 rokmi. O, čo by sme boli viac pripravení na to všetko, čo sa deje tu naokolo nás, na tie všetky nástrahy aj opozície, ale aj sveta, aj všetkých tých, ktorí majú, povedzme, iné názory ako súčasná vláda. Čo všetko možno by pred tými 20 rokmi zaznelo? Určite by to bolo čosi, o ktorom by, o tom, o čom by sme mohli v istej spoločenskej konfrontácii rozprávať dnes. Možno by to bolo jednoduchšie, možno by sme na to boli viac pripravení. O to viac vítam to, že táto možnosť sa tu naskytne dnes, teraz a, že môžeme spoločnosť konfrontovať s tým, akú máme predstavu v prvom rade o budúcnosti a, čo od nej očakávame. Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa Kosová, ďakujem vám pekne za slovo. Pán Baláž, ja si vás [09:53] Martin Dubéci Veľmi si vás ako lekára vážim a [09:53] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že ste spomenul hlavne to, že dĺžka života závisí od socioekonomického zázemia, lebo je to veľmi podstatné a dôležité. A hovoril ste aj o vysokej miere chudoby na Slovensku, ktorá rastie a najmä ste zdôraznil, že je to v marginalizovaných rómskych komunitách, kde ľudia v priemere žijú o sedem rokov kratšie ako v majorite a kde úmrtnosť novorodencov je u nich až trojnásobná. A mňa hneď napadlo, že čo ste urobili za posledných 20 rokov, lebo ste tu štyrikrát vládli SMER, čo ste urobili, aby sa táto priepasť vlastne zmenšila? Už kolegyňa hovorila, že namiesto toho, aby ste podporovali deti v školách, tak im idete odoberať rodinné prídavky, ale okrem toho namiesto toho, aby ste pracovali v oblasti zamestnateľnosti s týmito komunitami, tak radšej budete dovážať zamestnancov z tretích krajín. A to, akí ste farizeji, ste dokázali aj minulý týždeň, keď ste nezahlasovali za zákon o odškodnení nezákonne sterilizovaných žien. A súvisí to s tým, že váš vlastný predseda, premiér tejto krajiny, hovoril už v roku 2001 o tom, že Rómky majú deti len kvôli tomu, aby zneužívali sociálny systém. A jedinou vašou snahou je nepriznať a byť slepý za to, čo sa tu dialo od 60. rokov, že sa tu nezákonne sterilizovali rómske ženy a pokračovalo to až do roku 2004, aby ste znížili plodnosť tejto komunity. Takto ste sa postavili k tejto situácii. Takto vám záleží na vyššej úmrtnosti žien v rómskych komunitách. Hanba je to. Pani poslankyňa Macievičková, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený [09:55] Martin Dubéci Pán kolega Baláž [09:55] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tretie vystúpenie si ešte udržalo veľmi kvalitné kvízy 2040, ale už počujeme z tých faktických poznámok, že tá kvalita bude ďalej upadať. Sám si príkladom, ako nielen odborník a lekár, ale aj ako politik posúvaš Slovensko ďalej. Sám vieš porovnať minulosť so súčasnosťou a sám nastoľuješ trendy v budúcnosti zdravotníctva ako veľký odborník napríklad na urológiu a onkológiu. Pristavím sa však pri prevencii, ktorú si spomenul, pretože si tiež myslím a stotožňujem sa s týmto názorom, že je veľmi podstatné, aby sme občanov edukovali a motivovali, aby sa mali sami starať záujem starať sa o svoje zdravie. Pretože, ak sa rozhoduje podľa finančného dopadu, kde musia byť dáta totožné z jednotlivých zdrojov, z ktorých vychádzame, je potom pre nás podstatné vedieť, v ktorom štádiu lekári odhalili ochorenia a poznať cenu, ktorá sa dáva napríklad za liečbu a lieky, respektíve poznať ten rozdiel, o koľko by bola lacnejšia liečba, ak by sa ochorenie zachytilo skôr. Preto pre nás všetkých musí byť veľmi podstatná osveta medzi ľuďmi, ktorí nejdú z rôznych dôvodov k lekárovi, pretože potom môžeme liečenie výrazne skrátiť a ľudí vrátiť späť do normálneho života, kde ich vlastné rodiny netrpia tým, že niekto z vlastného najbližšieho okolia trpí ochorením. Stále reálne neexistuje cesta pacienta od svojho všeobecného lekára k ďalším špecialistom. To sú jednoznačne témy, pred ktorými si nemožno viac zakrývať oči a preto to má obrovský dopad, ako som už spomínala. Takže, ak si na záver povedal, treba ďalej pracovať v optimistickom naladení, pretože pesimistov tu medzi nami máme dosť. Pýtať sa aj. Ďakujem veľmi pekne pánovi kolegovi Balážovi a [09:57] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi ma potešilo, že citoval moju najobľúbenejšiu vetu z tej zdravotníckej časti, že každé euro má byť viazané na merateľný výsledok pre zdravie a nielen na rastúci objem starostlivosti. To považujem v tej vízii v tej zdravotníckej časti vízie za najpodstatnejšiu vetu a som rád, že aj pán kolega Paláš si toto myslí. Veľmi sa mi páči, že roztlieskava tie ciele, ale to ale je, že my sa tu nestretávame po prvýkrát k nejakej vízii budúcej spoločnosti a, hoci nemôžem reagovať na predrečníka, rád by som informoval poslancov, že pred 18 rokmi Slovenská akadémia vied pripravila takúto víziu spoločnosti na ďalších 20 rokov. A otázka znie, čo sa z tej vízie podarilo naplniť. A keď ju porovnám s tým, čo sme počuli dnes, o čom hovoril pán kolega Baláž, tak je to smutné, pretože pred 18 rokmi sa hovorilo, že platiť budeme za kvalitu, že budeme upravovať sieť nemocníc, že sa bude podporovať prevencia. Že sa musíme pripraviť na starnutie a zaviesť pripoistenie a že treba niečo robiť s nárokom pacienta, ako sa hovorí, s tou cestou pacienta. Čo sa z toho splnilo po 18 rokoch? Očividne nič, pretože to je znovu v tej vízii, že to treba urobiť. Prevencia je v tristnom stave. Máme dvojnásobný počet odvrátiteľných úmrtí oproti vyspelej Európe. S osvetou sa neurobilo nič a onkologický register, onkologický register pre tie civilizačné ochorenia máme v tristnom, v tristnom stave. Čiže ja si nemyslím, že nevieme robiť stratégie. Táto krajina má bambilión stratégií, národných plánov, vízií a neviem čoho všetkého. My ich nevieme realizovať. My ich nevieme realizovať a to je to, o čo sa ja obávam. Súhlasím s pánom doktorom Balážom v tom cieli. Problém je, že my sa do toho cieľa nevieme dostať. Ak bude tá stratégia na jar napísaná, budem veľmi zvedavý, aké opatrenia tam budú, pretože tie spred 18 rokov sa nepodarilo naplniť. Ďakujem. No, s reakciou pán poslanec Baláž. Ďakujem veľmi pekne. Bude tá stratégia na jar napísaná. Budem veľmi zvedavý, aké opatrenia tam budú, pretože tie spred 18 rokov sa nepodarilo naplniť. Ďakujem. Z akcie vám poslal Aš. Ďakujem. [09:59] Martin Dubéci Všetkým za fakt [09:59] Martin Dubéci Za praktické poznámky [09:59] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Len si vás všetkých dovolím do budúcej rozpravy, ktorá dnes ešte bude, sa sústrediť na tú víziu, na tú politiku a politické hašterenie. Tu máme vlastne do Vianoc strašne veľa času. Skúsme sa na to sústrediť a možno, že aj vaše fokusovanie by malo byť na to, čo by ste urobili, keby ste tam boli. Povedzte nám to, ukážte sa teraz. Ja rozumiem, že kritizovať sa je veľmi ľahké. To je úplne jasné. V tej vízii, ktorú spomínal tu Tomáš Salaj v 2008, ona skončila v roku 2010 a proste už sa nepopraví. Začalo hneď ďalej. Toto môže hroziť aj tejto vízii. To je samozrejmé. Dajme si ten cieľ spoločne. Však to je pre nás všetkých. Robili to, nerobila to žiadna stranícka skupina. Robila to Slovenská akadémia vied. To sú ľudia, ktorí sú tí najlepší z nás z hľadiska intelektuálnej kapacity. Pomôžme k tomu, nájdime tú cestu k tomu cieľu v tých budúcich dňoch a to vám všetkým prajem. Takže ešte raz ďakujem za všetky poznámky. Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jaurová. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia Slovenskej akadémie vied, vážený pán Mierna. Ja, keď som si prvýkrát začala čítať tento dokument, ktorý sa volá Vízia Slovensko 2040, tak od začiatku ma prenasledoval taký zvláštny pocit deja-vu. A čím hlbšie som sa do toho dokumentu ponárala, tým intenzívnejšie som mala pocit, že toto [10:01] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Členovia Slovenskej akadémie vied, vážený pán Mierna. Ja, keď som si prvýkrát začala čítať tento dokument, ktorý sa volá Vízia Slovensko 2040, tak od začiatku ma prenasledoval taký zvláštny pocit deja-vu. A čím hlbšie som sa do toho dokumentu ponárala, tým intenzívnejšie som mala pocit, že toto som už predsa raz čítala. A možno, že aj nie raz. Potom som sa dostala ku kapitole o kultúre a médiách a tam som už začala mať pocit, že tú som hádam ja musela napísať, len si to nepamätám. No a potom mi to vlastne celé došlo. Pretože aj toto ani zďaleka nie je prvá veľká vízia pre Slovensko, ktorá za posledné desaťročia vznikla. Tú prvú sme totiž napísali my v Progresívnom Slovensku. Moji kolegovia a kolegyne budú hovoriť o tom, ako veľmi sa táto vízia ponáša na náš ekonomický program Tresk, ktorý samozrejme zožal množstvo hanlivých označení zo strany vládnej koalície, presne tej, ktorá nám tu dnes predkladá to isté v trocha inej podobe. Ja by som však chcela povedať, že táto vízia ešte oveľa viac pripomína starší dokument, ktorý sa volá Vízia jednej krajiny, ktorý sme napísali v roku 2017, keď sme sa rozhodli založiť Progresívne Slovensko. Chceli sme totiž najprv Slovensku ponúknuť víziu a až potom vstupovať do politického boja. Vízia 2040 z roku 2026 nápadne pripomína našu Víziu jednej krajiny z roku 2017. Viem to veľmi presne, lebo som jej spoluautorka a editorka. Čo to však hovorí o Slovensku? Čo to hovorí o vládnutí Roberta Fica, ktorý až vo svojom štvrtom volebnom období na jeho konci pocíti potrebu sformulovať akúsi víziu svojho politického snaženia. A kam sme sa vlastne posunuli za tých takmer 10 rokov od jednej vízie k druhej, z ktorých šesť rokov bol pri moci opäť Robert Fico. Hneď na začiatku by som chcela oceniť, že nech je už motivácia pána premiéra pri predkladaní tohto dokumentu Národnej rade akákoľvek, predložil nám dokument, ktorý hovorí o tom, ako vybudovať demokratické, bezpečné a odolné, zodpovedné, spravodlivé a slušné a pokrokové, čiže progresívne Slovensko. Takže, aby sme rozumeli, pán premiér Fico predkladá Národnej rade dokument, ktorý hovorí o tom, ako vybudovať zo súčasného Slovenska Progresívne Slovensko. Toto by ale naozaj občania mali vedieť, pán Mierna, a najmä vaši priaznivci. Robert, čo tu chce Progresívne Slovensko? Rovnako by som chcela oceniť, že tento dokument veľmi jasne hovorí, že pokrok, teda progres, je jediným prostriedkom k zvyšovaniu kvality života. Takže opäť, milí občania. Ak sa chcete mať lepšie, potrebujete Progresívne Slovensko. Tu je to čierne na bielom, je to podpísané Slovenskou akadémiou vied a najmä je to predložené pánom premiérom Ficom. Predpokladám, že kolegovia všetci vo vládnej koalícii budú za ten dokument hlasovať. Kľúčom k lepšej kvalite života, ekonomickému rastu a prosperite je pokrokové, progresívne Slovensko. Vráťme sa však k podrobnostiam tohto dokumentu a k jej, k jej jeho podobnostiam s víziou, ktorú sme si stanovili v Progresívnom Slovensku pred takmer 10 rokmi. Urobím taký test. Verím, že všetci tu, čo sedia v sále, čítali podrobne ten dokument, o ktorom diskutujeme, tak ja vám budem čítať také krátke citáty a vy sa pokúsite uhádnuť, či pochádzajú z Vízie 2040 alebo z Vízie jednej krajiny Progresívneho Slovenska. Citát: To, čo nám však chýba, je vízia vlastnej budúcnosti. Posledným výrazným modernizačným projektom bol náš vstup do EÚ a NATO spojený s reformami zo začiatku tisícročia. Odkiaľ je to podľa vás? Správne. Je to z Vízie jednej krajiny. Ale prečítam vám veľmi podobný citát z Vízie 2040. Transformácia ekonomiky v 90. rokoch a reformy na začiatku storočia vytvorili predpoklady na ekonomické dobiehanie vyspelejšej Európy. Slovensko potrebuje nový impulz pre ďalšiu etapu svojho rozvoja. Tá diagnostika je takmer rovnaká, len, bohužiaľ, medzitým ubehlo 10 rokov. Zaznamenali sme počas tých 10 rokov, z ktorých väčšinu času vládol Smer, aspoň pokus o nejaký nový impulz rozvoja? A asi všetci tušíme, že niečo ako politika na všetky svetové strany sa tým nemyslí ani v jednom z týchto dokumentov. Ale poďme teda ďalej. Mám tu ďalší citát. Slovenský ekonomický model bol súčasťou typického stredoeurópskeho modelu posttransformačných ekonomík, založeného na lacnej, ale kvalifikovanej pracovnej sile, zahraničných investíciách. Tento prístup priniesol výrazný pokrok, ale postupne dosahuje svoje limity. Súčasný ekonomický model založený na zahraničných investíciách a silnom automobilovom priemysle bol a ostáva jadrom slovenskej prosperity. Predstavuje však aj našu najväčšiu ekonomickú zraniteľnosť. Odkiaľ je tento citát? Tento je z Vízie 2040, ale prečítam vám veľmi podobný citát z Vízie jednej krajiny. Prejde aj potenciál intenzívneho hospodárskeho rastu, založeného na lacnej pracovnej sile, nízkych sociálnych a environmentálnych štandardoch či stabilnom prísune eurofondov. Postkomunistický model modernizácie sa vyčerpal. Súčasný model konkurencieschopnosti a rastu, ťažiaceho z lacnej pracovnej sily a daňových úľav, nielenže čoskoro narazí na svoje limity, ale do budúcnosti nás robí zraniteľnými. My pred 10 rokmi sme hovorili prakticky úplne to isté o slovenskom modeli ekonomického rastu. Kde sú medzitým opatrenia na diverzifikáciu priemyslu? Kde sú nové hospodárske politiky? Kde je revízia investičných stratégií? No zrejme nikde, keď obe vízie súhlasia takmer doslova pri konštatovaní súčasného stavu. Ale poďme ešte ďalej. Pán predseda Slovenskej akadémie vied tu hovoril veľa o kvalite života, pretože kvalita života je naozaj centrálnym konceptom Vízie 2040. To je presne tá kvalita života, ktorá sa nedá budovať bez Progresívneho Slovenska, tak skúsme hádať, odkiaľ je tento citát. Kvalitu života nemožno merať len rastom hrubého domáceho produktu. Všetky ostatné oblasti, ako vzdelávanie, inovácie či podpora priemyslu, sú prostriedkami na jej zlepšenie, nie cieľmi samými o sebe. Toto, nebudem vás už naťahovať, je pohľad autorov z roku 2026. A čo k tomu hovorí vízia z roku 2017? Mierou slovenského úspechu nebude počet vyvezených áut, ale počet kvalitných škôl. Zmyslom jej ekonomickej aktivity nebude rast HDP, ale tvorba príležitostí na plnohodnotný a dôstojný život pre každého. Ekonomiku chápeme ako nástroj na zlepšovanie spoločnosti, nie ako cieľ jej existencie. No opäť takmer doslovná zhoda. Ja tuto urobím takú odbočku, lebo mne sa zdá, že túto časť pochopila súčasná vládna garnitúra už dávnejšie. Akurát si ju nezapamätala úplne celú, pretože ekonomiku jej predstavitelia síce častokrát chápu ako nástroj na zlepšovanie kvality života, ale len niektorých, seba a svojich ľudí. A na túto svoju kvalitu života sa naozaj sústreďujú oveľa viac ako na rast HDP a ten teda podľa toho aj 0. Ale teda spýtajte sa kolegov, zástupcov Slovenskej akadémie vied, či to mysleli takto. Myslím, že skôr nie. Jednou z vecí, ktoré na Vízii 2040 takisto veľmi oceňujem, je jej dôraz na dôstojný život pre všetkých obyvateľov Slovenska ako jeden z hlavných cieľov. Koniec koncov, hovoril tu o tom aj pán premiér Fico pred chvíľou. Vo Vízii 2040 sa píše: Slovensko má ambíciu stať sa v roku 2040 štátom, kde dôstojný život bude štandardom dostupným pre každého bez ohľadu na to, kde sa narodil, kde žije alebo čomu sa venuje. Presne toto, tento princíp a táto hodnota stála aj v jadre našej vízie a bola koniec koncov jedným z dôvodov, pre ktoré Progresívne Slovensko vzniklo, čím nadväzuje aj na humanistické tradície v slovenských dejinách. Môže to tu byť pre niektorých prekvapenie, ale progresívne myšlienky sa napriek rôznym náhlym zvratom vinú slovenskými dejinami a ich základom je rozvoj ľudskej slobody. Aj preto sme už v roku 2017 hovorili, že, citát: Slobodu chápeme nielen ako nezávislosť od vonkajších zásahov, ale ako reálnu príležitosť na dôstojný a plnohodnotný život pre každého človeka bez ohľadu na to, z akých pomerov pochádza. Tie stovky a tisícky ľudí, ktoré dnes odchádzajú zo Slovenska, neodchádzajú ani zďaleka iba za ekonomickými príležitosťami. To bola realita 90. rokov. Odchádzajú za dôstojným životom, ktorého súčasťou je kvalita a dostupnosť verejných služieb, hustota sociálnych vzťahov, prístup k poznávaniu, umeniu a prírode, či pocit príslušnosti k širšiemu spoločenstvu. Toto je v skutočnosti rola demokratického štátu a verejných inštitúcií, v ktorej Slovenská republika v ostatných 10 rokoch čoraz viac zlyháva. Naše dokumenty sa tu opäť vzácne zhodujú. Dalo by sa uviesť ešte veľmi veľa paralel medzi oboma dokumentami. A skúsim ešte jednu poslednú z oblasti, ktorá mi je najbližšia. Citát: Slovensko potrebuje pozitívny príbeh, ktorý by patril všetkým bez rozdielu. Hrdosť na vlastnú krajinu a jej úspechy sa musia stať zdrojom pozitívnej identity, ktorá bude patriť všetkým obyvateľom bez rozdielu, ktorá prehĺbi rešpekt a porozumenie väčšiny k rôznym typom menšín. Odkiaľ je tento citát? Pán Mikloško vždy dobre háda. Je z Progresívneho Slovenska, z vízie Progresívneho Slovenska, ale Slovenská akadémia vied vo Vízii 2040 hovorí prakticky presne to isté. Budovanie spoločného príbehu Slovenska patrí k základným predpokladom posilnenia spoločenskej súdržnosti. Spoločný príbeh znamená schopnosť rôznych skupín obyvateľstva vnímať sa ako súčasť jedného demokratického spoločenstva a podieľať sa na jeho budúcnosti. Súčasťou odolnosti Slovenska je aj vlastenectvo založené na hrdosti a ochote krajinu zveľaďovať a chrániť. Naozaj, tieto dva dokumenty sa zhodujú vo veľmi veľa oblastiach. Nájdeme tam veľkú zhodu napríklad v oblasti a v pohľade na ľudí a vzdelanie, v pohľade na moderný štát. Brániť naozaj tieto dva dokumenty sa zhodujú vo veľmi veľa oblastiach. Nájdeme tam veľkú zhodu napríklad v oblasti a v pohľade na ľudí a vzdelanie, v pohľade na moderný štát, v pohľade na verejné financie, či na kultúru a médiá, v pohľade na zdravie. Pán Baláž tu o tom veľa hovoril. Niektoré pohľady na energetiku sú tiež podobné. Takisto, čo sa týka bezpečnosti a pevného ukotvenia v NATO a EÚ, aj toto nájdeme v obidvoch dokumentoch. Takáto výrazná zhoda dvoch víziu formulujúcich dokumentov, ktoré od seba delí takmer 10 rokov, môže byť jednak validáciou a potvrdením správnosti formulovaných problémov a ich riešení v oboch z nich. Na druhej strane je však smutným svedectvom o tom, že väčšina týchto problémov naďalej pretrváva a na ich riešení, či na tom spomínanom pokroku, sa neurobilo takmer nič. Slovensko upadá a problémy sa prehlbujú. Na druhej strane nie vo všetkom sa tie dokumenty zhodujú a je veľmi zaujímavé aj to, v čom sa tieto dva dokumenty líšia, respektíve kde medzi nimi nenájdeme zhodu. Ja to ani nebudem komentovať, len poviem niektoré oblasti. V prvom rade je to pohľad na obnoviteľné zdroje a jadrovú energetiku. Vízia 2040 stavia energetickú politiku na jadre a obnoviteľné zdroje odsúva na vedľajšiu koľaj, kým v našej Vízii jednej krajiny boli obnoviteľné zdroje kľúčové. Jadro nazýva stabilizačným prvkom a chce nové jadrové zdroje. Pri obnoviteľných zdrojoch hovorí najprv o analýzach nákladov a výnosov. Ambícia v oblasti obnoviteľných zdrojov je veľmi slabá. Podľa uvedených ukazovateľov má podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2040 dosiahnuť najviac okolo 25 %, ale to je hodnota, k dosiahnutiu ktorej sme sa zaviazali už do roku 2030. To znamená, že vízia na rok 2040 ponúka cieľ, ktorý máme splniť o 10 rokov skôr. Čo sa týka vetra a slnka, tak to sa tam spomína len jednou vetou, aj to iba ako problém. Uhlíková daň sa tam nespomína vôbec. Pre porovnanie naša Vízia jednej krajiny zdôrazňovala úlohu štátu pri podpore energetickej efektívnosti, nových obnoviteľných zdrojov a, pardon, uskladňovania energie. Ďalšia oblasť, v ktorej nájdeme odlišnosti, je oblasť zahraničnej politiky, a to najmä preto, že Vízia 2040 zahraničnú politiku nemá. V tejto súvislosti spomína iba pevné ukotvenie v EÚ a NATO, predvídateľnosť a plnenie záväzkov. Spojenectvá opisuje len cez to, čo nám prinesú. Bezpečnostné záruky, spravodajské informácie a dôveru investorov. Nehovorí o tom, akú Európsku úniu chceme, ani akú rolu v nej má hrať Slovensko. Slovo Rusko sa v nej nenachádza. Slovo Ukrajina sa v nej nenachádza. V4 takisto nespomína. Je až nepochopiteľné, že dokument o budúcnosti krajiny do roku 2040 nepovie ani slovo o pretrvávajúcej vojne na našich hraniciach. Čo sa týka oblasti právneho štátu, tam je táto vízia tiež veľmi sporá. Chce do roku 2040 zásadne zvýšiť dôveru v justíciu a zlepšiť vnímanie korupcie, nepovie však ako. Reforma prokuratúry sa tu vôbec nespomína. Prokuratúru spomína celá vízia iba raz pri digitalizácii spisov. O zrušenej špeciálnej prokuratúre ani o vyšetrovaní veľkej korupcie nepovie ani slovo. Nenájdeme v nej ani slovo oligarchia, slovo korupcia sa v celom dokumente objaví trikrát, z toho raz v tabuľke ukazovateľov. Ďalšia oblasť, v ktorej vidíme relatívne veľký rozdiel, je prístup Vízie 2040 k vylúčeným komunitám. Pretože pre marginalizované komunity nemá stanovený žiaden cieľ. Nenájdeme ho ani vo vzdelávaní, ani v zamestnanosti, ani v bývaní. Osobitne sleduje marginalizované komunity iba jediným ukazovateľom, ktorým je dojčenská úmrtnosť. Segregáciu v školách nespomína vôbec. Slovo segregácia použije jediný raz pri téme bývanie. Pre porovnanie vo Vízii jednej krajiny sme napríklad veľmi jasne pomenovali segregáciu v školách ako problém a stanovili aj konkrétny cieľ, aby aspoň 2/3 rómskych detí z osád, z toho polovica dievčat, sa hlásili na rovnaké stredné školy ako ich nerómski spolužiaci. To je taký príklad, akoby taký ukazovateľ mohol vyzerať. No a posledná oblasť, v ktorej sa tieto dva dokumenty celkom zásadne líšia, je oblasť rodovej rovnosti. Slovo žena sa vo Vízii 2040 objaví jediný raz, a to v indikátore pôrodnosti. Vízia 2040 rodovú rovnosť ako samostatnú tému nemá. Nenájdeme v nej žiadny cieľ, žiadny indikátor a žiadnu zmienku o ženách na trhu práce, v rozhodovaní, ani o mzdových rozdieloch. Rod sa objavuje len vo všeobecných výpočtoch nerovnosti. Pre porovnanie, vo Vízii jednej krajiny sme mali rovnosť žien a mužov ako explicitnú prioritu s konkrétnymi opatreniami, pretože sme túto tému považovali za kľúčovú v kontexte dôstojného života pre všetkých. No, však teda. To deja vu, ktoré mi čítanie tejto Vízie 2040 prinieslo, bolo pre mňa celkom zaujímavou skúškou toho všetkého, čo stálo pri zrode Progresívneho Slovenska. Nečakala by som, pravdu povediac, že nejaká parlamentná tlač vo mne vyvolá takú intenzívnu reflexiu konceptov, myšlienok a hodnôt, z ktorých sa naša strana zrodila. A ako táto skúška dopadla? Povedala by som, že pre Progresívne Slovensko dopadla dobre, ale pre Slovensko dopadla zle. Potvrdilo sa mi, že spôsob, akým sme o budúcnosti Slovenska uvažovali v roku 2017, je správny, je stále relevantný a ešte oveľa potrebnejší aj v roku 2026. Skúška stavu Slovenska však ukázala, že úpadok je väčší, ako si možno uvedomujeme. Pred takmer 10 rokmi sme sa v našej vízii pýtali, či je Slovensko najlepší z možných svetov. Dnes pri pohľade na desiatky rôznych rebríčkov sa pýtame skôr, či už je ten najhorší. V roku 2017 sme vraveli, že krajina zdanlivo funguje, ale stagnuje. Málokto by niečo také skonštatoval dnes. Krajina upadá a je otázka, kedy sa rozpadne úplne. Chcela by som sa naozaj aj týmto poďakovať Slovenskej akadémii vied a všetkým tým v podstate stovkám ľudí, ktorí na tejto vízii pracovali, za ich prácu a tiež za tento zaujímavý zážitok, ktorý som pri jej čítaní zažila. Je naozaj dôležité a správne, aby Národná rada diskutovala o vízii Slovenska, o jeho budúcnosti a o tom, ako sa k nej dostať. Aj keď teda nevidím v tejto sále až toľko veľa ľudí, ktorí by o tom chceli diskutovať, ale nechám sa prekvapiť. Ja sa však pýtam. Škoda, že tu už nie je pán Mierna. Čo očakáva pán Mierna od tejto debaty a najmä k čomu sa tým navrhovaným uznesením chce zaviazať? Premiér predkladá Národnej rade dokument, ktorý veľmi presne konštatuje, kam krajinu za posledných 20 rokov počas svojich štyroch vlád priviedol a ktorý najmä veľmi podrobne hovorí o tom, že ak chceme lepšiu budúcnosť pre Slovensko, treba to robiť úplne inak, ako to pán Mierna a jeho strana robili doteraz. K čomu sa týmto chcete zaviazať, pán Mierna? Že to budete odteraz robiť úplne inak? Že ste pochopili, že kľúčom k našej budúcnosti je to pokrokové, progresívne Slovensko? Práve pre upresnenie toho, k čomu sa vlastne parlament zaväzuje uznesením, by som rada podala pozmeňujúci návrh k uzneseniu k tomuto bodu. Budem čítať, pán predseda. Juj, OK. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Javurovej k návrhu uznesenia Vízie Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu. V súlade s ustanoveniami Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia k Vízii Slovensko 2040. V návrhu uznesenia navrhujem túto zmenu. Návrh uznesenia, ak tlač 1543, znie: Národná rada Slovenskej republiky po prvé schvaľuje Víziu Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu. Po druhé, hlási sa k hodnotám obsiahnutým v tomto dokumente, menovite k hodnotám demokracie, právneho štátu, základných práv a slobôd, vzájomnej kontroly ústavných orgánov, aktívnej občianskej spoločnosti, nezávislosti súdnictva a médií, demokratickej plurality, inštitucionálnej stability a kultúry rešpektu, otvorenej diskusie a odmietania všetkých foriem násilností a diskriminácie, ochrany a rozvoja rozmanitosti, priaznivého spolužitia Slovákov, Maďarov, Rómov, Rusínov a ďalších národností, rešpektu k dôstojnosti a identite každého človeka bez ohľadu na pôvod, národnosť, vek, rod, sexuálnu orientáciu, zdravotný stav či znevýhodnenie, náboženské alebo politické presvedčenie, sociálno-ekonomické postavenie alebo miesto, kde žije, živou, zodpovedného využívania obmedzených zdrojov, férového prístupu k príležitostiam a službám, posilňovania solidarity a dôstojného a kvalitného života pre všetkých obyvateľov Slovenska. Po tretie, žiada predsedu vlády Slovenskej republiky zabezpečiť, aby sa vláda Slovenskej republiky pri výkone svojej činnosti do najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky riadila týmto dokumentom a pri všetkých svojich krokoch zohľadnila jeho závery. To je koniec pozmeňujúceho návrhu. A na záver by som chcela povedať ešte jednu vec. Súčasťou našej Vízie jednej krajiny bolo aj tzv. desatoro Progresívneho Slovenska. Bolo to 10 princípov, na ktorých ideovo staviame naše politické pôsobenie, 10 hodnôt, ktorým veríme. A píše sa v ňom aj toto. Chceme modernú krajinu, ktorá je otvorená, solidárna, na ktorú môžeme byť všetci hrdí. Chceme krajinu, ktorá má nádej. Veríme v otvorenú a pestrú spoločnosť, lebo len tá vie vytvárať nové nápady a nové riešenia pre svet, v ktorom sa všetko neustále mení. Len tá vidí, že budúcnosť nemusí byť hrozba, ale v prvom rade nádej na lepší svet. Veríme na budúcnosť, ktorá neprichádza, ale ktorú tvoríme všetci spolu. Aj preto je budúcnosťou Slovenska Progresívne Slovensko. Ďakujem. [10:27] Andrej Danko Pani poslankyňa Gažovičová. Ten materiál si rád zoberiem od vás, pani poslankyňa. Tu v izbe poslankyňa Gažovičová, ďakujem za slovo. Tak rokujeme tu o vízii [10:27] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou 2040, ale myslím si, že tá kľúčová otázka v celej tejto rozprave znie, či to teda premiér bude odtiaľ robiť inak. A to je presne to, čo povedala moja kolegyňa Jaurová, pretože tento dokument je dobre napísaný. My sme to už opakovane vyjadrili, aj teda vyjadrujeme vďaku všetkým odborníkom, ktorí sa zapojili do tvorby tohto dokumentu. Aj za školstvo môžem povedať, že 2040 naozaj prináša takú ľúbivú a krásnu víziu školstva, ale tiež treba povedať, že to nie je prvý dokument, ktorý toto robí. Rovnako sme tu mali Učiace sa Slovensko, máme tu národný program pre rozvoj výchovy a vzdelávania, tzv. Vzdelané Slovensko 2035. A naozaj nemôžem súhlasiť s tým, čo tu už dnes odznelo z vládnucej strany SMER, že teda škoda, že sme takúto víziu nemali skôr. Nie, nikdy v tejto krajine nebol problém, že by chýbali vízie. Problém je v tom, že vždy, keď vládol premiér Robert Fico, tak vízie zostali na papieri a nič sa z nich nezrealizovalo. A presne to isté vidíme aj dnes. Na jednej strane teda teraz veľmi oceňujú Slovenskú akadémiu vied a hovoria, že odborníci sú tí, ktorí vedia, čo potrebujeme. No ale ešte stále máme za splnomocnenca vlády Petra Kotlára, ktorý šíri svoje zdravotnícke bludy a reálne ohrozuje verejné zdravie na Slovensku. Tak aká je to potom úcta k vede? Na jednej strane hovoria, že potrebujeme a vízia tiež spomína, že potrebujeme adekvátne ohodnocovať učiteľov. No ale spomeňme si, že aj pri tejto štvrtej vláde Roberta Fica Ohrozuje verejné zdravie na Slovensku. Tak aká je to potom úcta k vede? Na jednej strane hovoria, že potrebujeme, a vízia tiež spomína, že potrebujeme adekvátne ohodnocovať učiteľov. No ale spomeňme si, že aj pri tejto štvrtej vláde Roberta Fica učitelia museli pohroziť štrajkom, aby si vybojovali zvýšenie platov. A takto by som mohla pokračovať tému za témou. Papier je napísaný dobre, lenže vlády Roberta Fica ho nikdy nenaplňujú a ani ďalej to nerobia, ani to nemôžeme inak očakávať. [10:29] Andrej Danko Ďakujem za slovo. No ja sa vrátim ešte pár rokov dozadu. [10:29] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Robert Fico vstupoval do politiky, ja som mala, myslím, 12 rokov a tak som ho celé dospievanie vnímala ako opozičného politika a mnoho z tých vecí, ktoré vtedy kritizoval alebo ktoré vtedy ponúkal, so mnou veľmi rezonovali. Bola som dieťa z tej, ktorej rodina niesla následky v mnohých ohľadoch spackanej transformácie. Počúvala som ho hovoriť o pokroku, o ľudských právach, o sociálnej spravodlivosti, o dôstojnosti, tie... A ja som si naozaj myslela, že to dá. A ak mám byť úplne úprimná, ja som chcela, aby ste to dali. Ak raz budete vládnuť, aby toto všetko, čo som vtedy počúvala, aby sa vám to podarilo. Pretože som mala pocit, že vtedy ste hovorili akoby za mňa. Nemala som vstupenku do sveta, nenarodila som sa v rodine, v ktorej by sme mali komunistov, po revolúcii sme nemali disidentov. Nenarodila som sa so zlatou lyžičkou v ústach a tak som mala pocit, že možno raz teda konečne po tých spackaných rokoch transformácie príde skutočná sociálna demokracia, ktorá bude hovoriť za nás. Ale presne ako moja kolegyňa Zora Jaurová povedala, v roku 2018 sme napísali víziu. Nie z roztopaše, nie preto, lebo by ste mali nejakú svoju a my sme prišli s niečím iným, lepším a chceli sme tomu konkurovať. Ale preto, lebo vy ste to nedali. Vy ste nás klamali a tá krajina vtedy naozaj nemala nič, iba marazmus a vaše spálené sľuby. A dnes, o 30 rokov neskôr, tu stojíme znovu pred víziou a kladieme si celkom legitímnu otázku, že prečo by vám toto malo Slovensko dneska veriť. A ja sa zvlášť pýtam, ako ste pripravení toto zrealizovať po boku fašistov, ku ktorým sa dnes hlásite, ktorých rétoriku, ktorých obsah, ktorých slogany, ktorých štýl politiky ste prebrali, ku ktorým ste klesli až tak ďaleko, že dnes vediete opozičnú politiku útokom na matku politického lídra. Pán poslanec Dostál [10:32] Andrej Danko Pani poslankyňa Jaurová, ja vás upodozrievam, že [10:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vy chcete zabrániť tomu, aby vízia bola schválená širokým konsenzom celého parlamentu, lebo, ak by bol schválený váš pozmeňujúci návrh vyzývajúci vládu, aby sa správala podľa princípov, ktoré sú obsiahnuté vo vízii, tak by musela poprieť samu seba, pretože jej doterajšia politika je priamo v rozpore s tým, čo je napísané vo vízii, to predsa od nich nemôžete žiadať. Pán poslanec Štefunko. [10:32] Andrej Danko Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci. [10:32] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ja som si myslel, že keď ste skrátili rozpravu, tak ste to spravili preto, aby ste šetrili čas premiéra, aby tu mohol byť na celú diskusiu o dokumente, ktorý predkladá. A ja som si vlastne pripravil prejav, ktorým som sa mu chcel prihovárať veľmi slušne, nekriticky. Respektíve tak, že som ho chcel, ako sa to povie v Spišskej Teplici, challengeovať, aby odpovedal na nejaké veci. No a vlastne dopadlo to tak, že Robert Fico po prvom debatérovi za koalíciu, započúval, odišiel. Takto sa diskutuje, vážené dámy, vážení páni, o strategických dokumentoch v parlamente. A ešte špeciálne Robert Fico povedal, že je veľmi dôležité, aby bol konsenzus na tomto dokumente, aby sa diskutovalo aj s opozíciou, aby proste bolo na tom celospoločenské zmierenie, dobre, že nie postavené. A Robert Fico potom, ako po ňom odprednášal za klub pán poslanec Baláž, odišiel a Robert Kaliňák odišiel hneď po Ficovom prejave, takže všetci poodchádzali, ktorí v zásade majú kľúče od miešačky. Pozrite sa, vážené dámy, vážení páni, kolegovia, v skutočnosti nechcem byť zlý, ale celý Hlas a celá SNS tu nie sú. Ja pred sebou nevidím ani jedného poslanca Hlasu a SNS. Tak sú tu dvaja poslanci za Hlas a jeden poslanec za SNS. Takže takýmto spôsobom koalícia predkladá víziu o Slovensku bez toho, aby tu niekto bol. Škoda, že si to nemôžem odfotiť, lebo to je úplná krása. Na hospodársky výbor mal prísť Robert Fico predkladať víziu. V roku 2040 poslali štátnu tajomníčku, pani Sabolovú, ktorá v zásade odprezentovala víziu plus-mínus profesionálne, ale teda nie je to osoba, ktorá bude reálne tú víziu aplikovať v akejkoľvek forme. A ešte, keď tam prišiel divák alebo teda externý účastník na ten hospodársky výbor, tak takou nečakanou otázkou sa spýtal členov hospodárskeho výboru, že ktorí ste tú víziu čítali. A vlastne ja som ako jednotkár povedal, že ja, a nikto ostatní ani nevedeli na to reagovať. Ani členovia hospodárskeho výboru víziu nečítali. Takýmto spôsobom chcete urobiť konsenzus, respektíve zmierenie krajiny nad víziou, ktorú máme spoločne aplikovať? Napadlo ma, keď som tu videl človeka, ktorý nadáva opozícii do opozičných deciek. Tak videl som tú vetu, keď on nám nadáva, že my sme opozičné decká, akože prvé, čo vás napadne, by ste mu povedali, tak koaličný starček, ale nechcel som to povedať. Ale bol tu človek, ktorý v zásade má taký istý vek, ako budem mať ja v roku 2040. Presne som si to vyrátal. To znamená, že on by asi mal počuť, ako by som ja chcel aplikovať tú víziu našej krajiny, ale nie, odišiel. Dovoľte ešte dve poznámky. Možno mnohí nebudú súhlasiť. Ale správne povedala Zora Jaurová, ktorá mi v zásade vykradla polovičku môjho textu, ale nehnevám sa na ňu, lebo to urobila výborne. Ona povedala, že my sme zakladali naše politické hnutie najprv dokumentom, čo chceme dosiahnuť. Veľmi podrobne sme povedali, aká má byť vízia našej krajiny. A potom sme založili politické hnutie a dôsledne sa v zásade našimi vecami alebo teda našou politikou tým dokumentom a ďalšími dokumentmi, ktoré prijímame, riadime. Na rozdiel od strany Smer, respektíve hlavne teda lídra, ktorý si to tam vládne tvrdou rukou, on bol raz sociálny demokrat, raz slovenský sociálny demokrat, raz bol tretia cesta, raz chcel byť v jadre Európskej únie, teraz chce byť, dobre, že nie neutrálny, a tak ďalej. Proste to je pobehovanie v jednom dvore skoro bez hlavy. My sme veľmi jasne povedali, akým smerom chceme ísť. A hocikto nás môže na základe našich dokumentov a na základe nášho zakladajúceho dokumentu súdiť. Ja si myslím, že politici by mali prezentovať víziu. A pozor, nemyslím si, že dokument Slovenskej akadémie vied je zlý. Naopak, je veľmi dobrý a možno, keďže sme v takej neštandardnej situácii, v akej sme, kde politici nediskutujú o vízii, možno je dobré, že Slovenská akadémia vied si zobrala to bremeno na seba a predložila víziu. Ale v normálnych krajinách politik dá víziu, kde chcem tú krajinu dostať, a potom akademici a technokrati robia stratégie. Nie. Vážené dámy, vážení páni, táto partička si outsourcovala víziu, lebo by nič také nedali dokopy. Postrážili si pár vecí. O tom budem rozprávať ďalej. A v skutočnosti, čo robia, je, že budú chcieť tú stratégiu aplikovať. Lebo čuduj sa svete, aj premiér povedal v tomto prejave: „Nebude sa všetko robiť, čo je vo vízii napísané. Budú sa robiť len tie veci, ktoré sa budú prioritizovať.“ A mám taký malý pocit, že viem, čo bude tá prioritizácia. Ale o tom o chvíľu. Nebudem vás zdržovať tým, čo som tu mal napísané, že už jednu víziu si dali spraviť. Toto kolegovia zo SaS-ky to veľmi podrobne povedali. Dvestostranová vízia, ktorú vtedy manažoval pán doktor Peter Stanek, ktorý napísal 200 strán, ktoré som si vtedy teda prečítal. Á ani sama akadémia vied sa nechcela s tou víziou chváliť. To znamená, už tu máme nejakú skúsenosť s víziou predkladanou Robertom Ficom. Ale v tej vízii boli napísané nejaké veci. A tam bolo napísané, že by sme mali dobiehať Európsku úniu. No čuduj sa svete, HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily k priemernej EÚ kleslo odvtedy, odkedy bola tá vízia spracovaná, zo 78 na 75 %. A pozor, žiadna kríza, vojna, neviem čo. Všetky ostatné krajiny boli na tom podobne. Slovensko kleslo na spodok miest vo V4. Máme 75 % priemeru EÚ, Česko 91, Poľsko 79, Maďarsko 76. Teda sme na poslednom mieste, sme sa prepadli. Vnímanie korupcie ani nehovorím, to občania sami vedia, ani nejdem hovoriť, v akom bode, ale sme teda na poslednom mieste. A demografia klesá. Už piaty rok nám ubúda obyvateľov. Vo vízii sa veľmi správne pomenováva, že ak nebudeme mať obyvateľov, tak nebude na čom stavať ekonomiku. Nebude z čoho platiť sociálne dávky, ktoré vy teda plánujete na dlhé obdobie. Teda, aby som to zhrnul. Máme druhú víziu pred sebou, ktorú znova zopakujem, je veľmi dobrý dokument. Ale mám pocit, že nám hrozí nedotiahnutie tejto vízie. Dokonca, dokonca robíme všetko preto, aby sme robili opak, čo je písané vo vízii. Napríklad dane. Vízia hovorí: formovanie verejných príjmov sa bude vyhýbať zavedeniu selektívnych sektorovo cielených daní a zmeny daňového rámca budú mať predvídateľný viacročný charakter. Čo je transakčná daň? Je to presný opak, čo si píšete vo vízii alebo čo chcete schváliť. Zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, respektíve nový trestný zákon. Čo sa píše vo vízii? Orgány ochrany a vymáhania práva budú mať stabilné vedenie, predvídateľné kariérne pravidlá, primeranú personálnu a rozpočtovú autonómiu. Toto ste im dali za posledné tri roky? Absolútne nie. A môžem pokračovať ďalej. Chcem nechať kolegom čas, ale to isté sa týka zákona o neziskových organizáciách, novely infozákona, ochrany životného prostredia, kde by som sa teda na chvíľu zdržal. Východiskom pre zmenu k lepšiemu životnému prostrediu bude dôsledná aplikácia zákona o ochrane prírody a krajiny na celom území. Čo ste schválili pred pár týždňami? Diverzifikácia energií, to spomeniem na záver. Idete úplne opačne. Veda, výskum, zníženie. To vám hovoril aj predseda Slovenskej akadémie vied. Že jedna vec je napísať víziu a druhá vec, musíte mať ten talent, aby tú víziu spĺňal. Talent odchádza zo Slovenska. My sme krajina, ktorá má najväčší únik mozgov v celej Európskej únii. Rok čo rok odchádzajú najlepší žiaci z najlepších škôl do zahraničia a nemajú plán sa vrátiť. A je to strašná škoda. Ja, byť premiérom krajiny, ktorej sa toto deje, sa hanbím a nie predkladám víziu po 15 rokoch, čo som toto dokazoval. Nebudem hovoriť a porovnávať to, čo hovorí náš TRESK verzus vízia, myslím, že to bude do veľkej miery hovoriť môj kolega Štefan Kiš. Ale nedá mi nespomenúť veľmi skeptické a také zosmiešňujúce narážky kolegov z koalície, keď sme opublikovali náš TRESK a sme sami povedali, že pôjdeme ďalej do konkrétnych opatrení. Tak povedali, že je to, ani nechcem v tejto sále povedať, čo povedal podpredseda Národnej rady o tomto dokumente. No ale vlastne v skutočnosti tento dokument je v mnohých, ak nie vo väčšine analýz, respektíve odporúčaní, podobný s analýzami Slovenskej akadémie vied. No. Národnej rady o tomto dokumente. No ale vlastne v skutočnosti tento dokument je v mnohých, ak nie vo väčšine analýz, respektíve odporúčaní, podobný s analýzami Slovenskej akadémie vied. No a teraz idem k niečomu, čo, čo by som na tej vízii skrytý zával. A to neznamená, že nesúhlasím s celým dokumentom a to neznamená, že sa nezúčastníme na tej debate. Aj keď som zvedavý, ako táto vládna koalícia bude chcieť debatovať o tejto vízii, lebo si spomeňte, keď sú tu veľké projekty, tak sa s opozíciou nedebatuje. Keď sa ide robiť najväčšia verejná zákazka v histórii Slovenska, 15 miliárd € do jadrovej elektrárne, nebola žiadna debata ani na parlamentnej, ani na inej pôde s opozíciou. Jadrová elektráreň je projekt na 100 rokov. Keď to vydelíme 100 rokov delené štyri, teda štvorročné obdobie, tak je to v skutočnosti na 25 vlád. Ale vlastne sa vôbec s nami nedebatuje. A stále, keď sme to navrhovali, tak neexistuje žiadny dialóg. To isté aj vo vízii. My, keď sa vyjadrujeme, premiér odíde. Neviem, či ste čítali takú knihu Josepha Hellera Hlava 22. Keď ste sa chceli baviť s nejakým chlapíkom, s nejakým kapitánom, tak ste mohli vstúpiť do tej jeho kancelárie až vtedy, keď tam nebol. A keď ste odišli, tak on tam naspäť vošiel. A toto je presne to, čo sa tu deje. Že my chceme konfrontovať vládu a vláda nás nepočúva, respektíve odíde. Teda neexistuje žiadny spôsob debaty a to, čo povedal Robert Fico na začiatku prezentácie tohto dokumentu, že ráta s opozíciou, že budeme o tom debatovať, tak vlastne hneď v tej istej hodine to porušil. No a teraz pôjdem tam, kde mám pocit, že sa, že sa udialo, kde si to v Smeráčik a rôzne skupiny okolo postrážili. Je to energetika. Zora to už načrtla, nebudem vo veľkej miere to opakovať, ale myslím si, že nie je to tým, že šéf akadémie vied má svoj profesionálny pôvod v jadrovej energetike. Myslím si, že to je preto, že si špeciálny výbor, ktorý dozeral na Slovenskú akadémiu vied, postrážil wording, alebo teda slová, ktoré sa tam používajú. Tam sa veľmi málo používajú slová ako obnoviteľné zdroje energie. Naschvál sa to vymieňa na bezuhlíkové zdroje energie. Aby ste vedeli, vážení občania, to je preto, aby sme nemuseli ísť s celou Európou a s dobou, ale aby sme si povedali, že my máme ekologický spôsob energie a to je jadrová energetika. A vôbec nepotrebujeme mať solárnu, geotermálnu a inú oveľa lacnejšiu energetiku, ako je jadrová elektrika. A znova, my nie sme proti jadrovej energetike, ale sme proti tomu, aby sa niečo nakupovalo za oveľa drahšie, ako v skutočnosti to stojí. My sme za to, aby bola súťaž o najväčšiu jadrovú elektráreň. A nie, že si Robert Fico vycestuje sa odfotiť s, čo je, prezidentom Trumpom v jeho zlatej obývačke v Miami, aby proste mal fotku do kampane. My strážime hodnotu za peniaze, lebo rozumiete, či je to 11 alebo 15 miliárd, rozdiel je 4 miliardy a to sú niekoľkonásobné rozpočty, ktoré by zachránili životy, ako hovoril pán Baláž, detí, matiek, starých ľudí, aby sa predĺžili životy, aby sme mali efektívnejšie zdravotníctvo, aby bola šanca mať lepšie vzdelávanie pre deti, aby nemuseli odchádzať do zahraničia, aby sa vracali a tak ďalej. To znamená, že 11 a 15 je veľký rozdiel. Dokonca je to rozdiel aj pri eurách, hej? Chudobní ľudia rátajú, že či mínus 11 alebo 15 €, takže tu sa už ráta v miliardách. To treba prirátať ešte deväť núl. Takže to, akým spôsobom sa kapitál v energetike proste zmenil už len názvoslovím, svedčí o tom, ako si, nazvime to, jadrový priemysel, skupiny okolo Smeru postrážili ten wording a ja som teda zvedavý, teším sa na vystúpenie Vladimíra Faicza, ktorý o tom asi nám porozpráva, akým spôsobom sa to dialo. My máme mať konsenzus aj o energetickom mixe na Slovensku a ten konsenzus má byť nielen v tom, že či sme sebestační, alebo nie sme sebestační, ale aké sú drahé tie energie, ktoré budeme vyrábať. Lebo som to hovoril minulý týždeň. Najlacnejšie energie sú paradoxne energie z obnoviteľných zdrojov. Tuto vidíme z okna v Rakúsku, ako sa z vetra vyrába 25 % energie v Rakúsku. A to isté sa týka solárneho alebo geotermálneho potenciálu Slovenskej republiky. A toto by sme veľmi radi teda si v diskusiách so SAV-kou postrážili, ak bude na to nejaký priestor. Robert Fico hovoril vo svojom úvodnom slove o sebestačnosti. Ale podľa mňa tým myslel potravinovú sebestačnosť, to isté, čo stále opakujú a tak ďalej. Ale my by sme mali mať sebestačnosť aj v energetike. Čo myslíte, že to jadrové palivo sa vyrába na Slovensku? Alebo ako presadzoval, aby sme stále dovážali plyn z Ruska, z krvavého Ruska. Alebo ropu z krvavého Ruska. My by sme mali mať sebestačnosť. My máme slovenské slnko, my máme slovenské teplo, ktoré máme v zemi. My máme slovenský vietor. Máme plno energie, ktorú máme na Slovensku. Máme priemysel, ktorý vyrába tepelné čerpadlá. Máme priemysel, ktorý vyrába zatepľovanie. Najlepšia energia alebo najlacnejšia energia je tá, ktorú neminieme. My vôbec do tohoto neinvestujeme a v tomto dokumente je to len veľmi, veľmi málo spomínané. Hej. Mám obavu, že tie priority, ktoré si teda Robert Fico postráži, bude práve toto. Dať nohu medzi dvere rôznym energetickým skupinám, ktoré sa budú snažiť si postrážiť, OK, som myslel, že už mám končiť, alebo ktoré si budú chcieť postrážiť svoje renty. A podľa mňa v nejakom čase o tom bude treba oveľa hlasnejšie rozprávať. Takže budem sa snažiť končiť kvôli tomu, aby aj moji kolegovia, kolegyne sa mohli vyjadriť k mnohým iným témam, ktoré sú v tej vízii. A ešte raz ďakujem Slovenskej akadémii vied, že na veľkú väčšinu vecí mala svoj nezávislý názor. Možno aj kvôli tomu, že sa im do toho nekafrali. Niečo si nevedeli postrážiť, možno kvôli tomu, že ten tlak bol veľmi veľký. A ja to vítam ako dobrý dokument a veľmi som rád, že sa možno inšpirovali, možno nie, predošlými víziami, ktoré v tejto krajine boli publikované. A Slovensku prajem, aby v tých štyroch scenároch sa minimálne dvom Slovensko vyhlo, aj keď zatiaľ to veľmi vážne vyzerá na ten najkatastrofickejší scenár kvôli tomu, že nič sa nerobí preto, aby sme sa mu vyhli. Ďakujem veľmi pekne. [10:52] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa Jurík. Len prosím vás, tie volebné kartičky v sále naozaj nemajú čo robiť. Aj keď aj tak to neurobíte, ale Progresívne Slovensko vízia tiež nemá byť tak umiestnená. Nech sa páči. Ďakujem. [10:53] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou To ešte vyriešite kartičky, teda? Už všetko OK, celá sála skontrolovaná? Ja vás poprosím vrátiť čas, ak by sa dalo. Ďakujem pekne. No, ja budem mať v roku 2040 50 rokov a pevne verím, že sa dnes z opozičného decka zo mňa nestane taká staršia pani odtrhnutá od reality a opojená mocou, ktorej jediným cieľom bude trafiť správny hlasovací gombík a udržať sa tu v parlamentných laviciach čo najdlhšie v tom ošúchanom kostýme, pretože takto to tu dnes vyzerá na druhej strane. A Robert Fico bol v roku 2006, keď sa prvýkrát dostal k moci, o čosi starší ako ja dnes. A my dnes tú víziu, ktorú vtedy mal, žijeme. Tie čakacie doby v rozpadnutých sa nemocniciach, rodičia platiaci za všetky učebnice a ľudia pracujúci od rána do večera, na rozdiel tu od vás, za nedôstojný plat a v nedôstojných podmienkach. Chudoba na východe, ľudia žijúci ďaleko za hranicami, no a potom tí, ktorí tu ostali a ktorí sa cítia sami. Toto je naplnenie vízie Roberta Fica. Vy už, pani, tejto krajine nemáte čo ponúkať, žiadnu víziu. Vy jej máte ponúknuť demisiu. Vy sa máte pratať na politický dôchodok. To je jediná možná cesta. Pretože vízia 2040, o ktorej tu dnes hovoríme, je víziou krajiny, ktorú vy ste schopní doručiť. Moderná, proeurópska, spravodlivá, sociálna, zelená, to vám nič nehovorí. Práve naopak, vy idete presne opačným smerom. Vy všetko toto ničíte a spochybňujete. Tak už konečne urobte niečo dobré pre túto krajinu a dajte jej, prosím vás, pokoj. Pán poslanec [10:55] Andrej Danko Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [10:55] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, rokujeme o dokumente, ktorý sa dosť ťažko kritizuje a dosť ťažko je ho možné odmietnuť. To aj predchádzajúci rečník si určite uvedomuje. A preto je tu prístup, ktorý mne je dosť sympatický, že je kľudný. Ale že sa venuje napríklad sporu o autorstvo, čo sedí v poriadku. Beriem aj to, že sa kritizujú procedúry, že čo, kto, kde je, kedy sa rokuje, či tu niekto je prítomný alebo neprítomný. Ale dve vážne veci chcem v tejto súvislosti povedať na rečníka. Ak by mali víziu a následnú stratégiu robiť politici, tak žiaden konsenzus v Slovenskej republike nenastane. To si povedzme celkom otvorene. Preto striktne, striktne je prístup a tak bolo aj uznesenie vlády, aby to bol nadrezortný, nadstranícky dokument, ktorý bude reflektovať na celú spoločnosť. Nie je možné hľadať konsenzus v politike, ak nie je možné dosahovať ani v praktickej politike. A ešte k vízii z roku 2008. Bol to materiál, ktorý vtedy bol hodnotený ako dobrý. Bez toho, že by sme hovorili o konkrétnom autorovi, šéfom toho bol vtedajší predseda, respektíve riaditeľ ekonomického ústavu. Dokument skončil v koši, pretože po nástupe vlády v roku 2010 váš čas vypršal, pán poslanec. Je mi [10:57] Martin Dubéci To ľúto. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. Ja som len počkal, kým dohovorí pán poslanec. [10:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Ale je to dôležité pre človeka, aby musel dohovoriť pre pokoj v duši, aby mal ten ten čas. Už je dobré. Vy ste povedali, pán poslanec, jednu takú veľmi krásnu paralelu a to je vojna. Ja som slúžil v Tachove. A súdruhovia komunisti dôstojníci sa podriaďovali vízii, ktorú im nastolila socialistická strana Komunistická strana Československa. A aj táto vízia, ktorú nastoľuje bývalý komunista Fico, je vlastne víziou boľševikov a ľudí, ktorí rozprávajú jedno a konajú iné. Oni vo svojej krásnej vízii rozprávajú o tom, ako to tu má byť nádherné, čestné, spravodlivé, ako sa nesmie kradnúť. Ale na druhej strane tá realita je úplne iná. Oni v 2010 predajú majetok za 11 miliónov a teraz ten majetok kupujú naspäť za 170 miliónov. Oni rozprávajú o tom, že naozaj musia Slováci byť národom, ktorý bude prosperujúci, ale ten národ oni zdierajú. Oni namiesto toho, aby tú konsolidáciu a tie ušetrené peniaze, ktoré národ ušetril, dali naspäť pre národ, tak oni ich dávajú napríklad Arabom. Oni tie peniaze a majetky naše rozdávajú iným ľuďom, iným národnostiam. Čiže mne to naozaj prišlo ako na tej vojne, kedy súdruhovia vojenskí dôstojníci plnili víziu komunistickej strany. S reakciou pampusového čučieho fungu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem [10:59] Martin Dubéci Pán poslanec Fajč [10:59] Martin Dubéci Pán poslanec Fajč [10:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za taký, akože zmierlivý a chápajúci pohľad na výhrady, ktoré máme. Tak rátam s tým, že máte na to vplyv, takže niektoré teda z tých výhrad, ktoré som povedal, sa budete snažiť pri tej debate alebo pri tej stratégii aplikovať. Nerozumiem úplne Ďakujem veľmi pekne za taký akože zmierlivý a chápajúci pohľad na výhrady, ktoré máme. Tak rátam s tým, že máte na to vplyv, takže niektoré teda z tých výhrad, ktoré som povedal, sa budete snažiť pri tej debate alebo pri tej stratégii aplikovať. Nerozumiem úplne tomu tej poslednej výhrade, že, keď je vlastne sa tvorí stratégia, tak je úplne nejaký problém nájsť konsenzus a teda tým pádom nebudete zahŕňať ostatných politikov, ktorí budú mať záujem do tej stratégie, lebo to je stratégia, ktorú veľmi pravdepodobne by mali tí iní politici napĺňať, lebo ako Smer, to teda vo vláde nebudete večne a to tomu úplne nerozumiem. Dokonca štátna tajomníčka, keď prišla na výbor, a to isté urobila aj na finančnom výbore, ona hovorí, že v zásade vo Fínsku, kde sa aplikovala podobná stratégia, tak existuje výbor v Národnej rade, alebo teda v ich parlamente, ktorý vlastne dozerá na aplikáciu stratégie a proste je to, nazvime to, ako keby, že dlhodobý výbor. To znamená, ja nechápem, ako chcete realizovať stratégiu, ktorá je na minimálne tri volebné obdobia. Rátam to tým, že odteraz v roku 2026 do roku 2040 je 14 rokov. To znamená, že sú to tri volebné obdobia, že ako chcete potom vlastne napĺňať tú stratégiu, keď nebudete mať tie ako keby, že body. To znamená, že oveľa logickejšie je zahrnúť hneď teraz opozíciu alebo nejaké akoby, že širšie politické spektrum, dohodnúť sa na prioritách, ktoré sú dlhodobejšie, vzdelávanie, život, ja neviem a tak ďalej. Dôstojný život a potom v zásade tie priority ďalší [11:01] Martin Dubéci Mal vystúpiť pán poslanec Michalko, ale nie je tu v miestnosti. Výborne. Nech sa páči. Tak pán poslanec Michalko, máte slovo. Obával som sa, že ste na tlačovej konferencii, ale nie ste. Plníte si svoje povinnosti v pléne a tak je to správne. Máte slovo. Vážené kolegyne [11:01] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, toto je naozaj moja priorita. Ja sa takýmito vecami dlhodobo a systematicky zaoberám, takže určite by som nešiel na tlačovku, dokonca som prerušil jednu alebo prehodil jednu vec. Dobre, prvá základná vec, ktorú by som chcel povedať k tejto vízii. To, čo nám predložila akadémia vied, je skôr prognóza. To, čo by som možno očakával od Prognostického ústavu. Sú tam rôzne varianty vývoja, optimistický, pesimistický, realistický. Sú tam nejaké makroekonomické opatrenia, ale vraciam sa k tomu, čo tu bolo raz povedané. Víziu nemajú dávať akademici, ale politici. Silní politici, politici s víziou, s jasnou predstavou, kde posunúť krajinu, tí urobili z priemerných alebo zaostávajúcich krajín prosperujúce. Ale samozrejme, bolo to preto, lebo dokázali urobiť nejaký dlhodobý konsenzus, dokázali urobiť to, čo si dneska veľmi ťažko viem predstaviť. Že by sa celá politická societa alebo absolútna väčšina, aspoň na úrovni ústavnej väčšiny, dohodla, že budú sa striedať politické garnitúry, ale budú niektoré priority, ktoré sú nemenné. Či už vy alebo my budeme vládnuť, ale toto a toto, tých päť, šesť bodov, podpora vzdelávania, toľko a toľko percent HDP do vysokého školstva, toľko a toľko do vedy, toľko a do inovatívnych vecí, taký a taký model financovania, to sa meniť nebude. To bude tabu. Všetci sa zhodneme na nejaké veci. Vtedy má vízia zmysel, ale poďme k nejakým ďalším veciam. Takže v tejto vízii je plno makroekonomických opatrení, ale chýba to, čomu sa hovorí leadership. Vízia, ktorú presadzuje nejaký politik, ktorý má predstavu, kde má tá spoločnosť do roku 2040 byť. Čo je najzásadnejšou výzvou našej politickej generácie? Najzásadnejšou výzvou našej politickej generácie je to, že ako spoločnosť sme sa ocitli v pasci strednopríjmových krajín. Nie sme už úplne chudobní, ale k tým najbohatším krajinám máme ešte ďaleko. Kolega Štefunko tu povedal, že sme tu niekde na 75 % priemeru HDP. Ono to stagnuje. My sme sa z podstatne nižšej úrovne v roku 89 dostali na nejakých 75 – 78 % a v zásade od krízy 2008 stagnujeme na 73 až 75 – 76 %. To znamená, že model dobiehania, ktoré nám naoktrojovali neoliberálne koncepty, zlyhal, vyčerpal sa. Ako tu bolo spomenuté, koncept dobiehania najvyspelejších krajín založený na troch pilieroch vysoko kvalifikovanej, vysoko disciplinovanej a veľmi nízko platenej pracovnej sily zlyhal. Dostali sme sa do pásu strednopríjmových krajín. A vďaka absolútnej absencii vízií, absencii vizionárov medzi politickými elitami sa z tejto pasce nevieme dostať. Nie je pravda, že jeden kolega mi tu povedal, ktorý mimochodom je strašne dlho v politike, že keby pred 20 rokmi boli vízie. Boli obrovské množstvo vízií. Ja som možno jeden z piatich poslancov, ktorý chodí pravidelne do parlamentnej knižnice, tak som si také tie bachanty zobral ešte z roku 2008, kde boli podobné vízie. Len tak enumeratívne. V roku 2000 bola stupavská konferencia. Boris Zala vtedy prišiel s nejakým konceptom alebo snahou o dosiahnutie štátnej doktríny. Potom bolo Minerva, neoliberálny koncept, ľudia okolo Mikloša a podobne. A potom Slovakia Plus robila celú sériu takých tých výročných stretnutí v Častej Papierničke. A v tom roku 2008 – 2009 tiež Slovenská akadémia vied urobila a vtedy si pamätám, že v rámci večerov na tému Hybel a Milan Blaha mali debaty s autormi tejto koncepcie a boli špeciálne po jednotlivých kapitolách. Bolo to fajn a dobrá inšpirácia aj pre súčasnú STV, verejnoprávnu televíziu. Zavolajte si politikov, zavolajte si akademikov, zavolajte si ľudí z praxe a debatujte, či a do akej miery vieme implementovať niektoré idey tejto akože vízie, ale ono to podľa mňa nie je vízia. Ono je to skôr a oveľa viac prognóza. Ešte jedna vec, ktorá bohužiaľ neprežila jedno volebné obdobie. V roku 1997 vznikol Úrad pre stratégiu rozvoja vedy, techniky a spoločnosti. Bohužiaľ, bolo to rozhodnutie vlády a bohužiaľ tento úrad, ktorý má napríklad Francúzsko a množstvo ďalších štátov, neprežil volebné obdobie. Nebol vôbec ani len zákonom, nebol vôbec už ústavným zákonom a je veľká škoda. Na čele tohto úradu bol profesor Rastislav Tóth, známy politológ. Naozaj to bol taký mozgový trust, ktorý dával impulzy a je veľká škoda, možno žlčanie v nose, že bol zrušený. Poďme k ďalším veciam. Stredoeurópske krajiny sa stali krajinami beznádeje. Poďme si tak krátko enumeratívne, akým vývojom sme prešli od tých 90. rokov. Tak v ranných 90. rokoch generácia politikov mala viaceré ciele a míľniky, ktoré sa postupne, keď so značným oneskorením, podarilo naplniť. Cieľ bol jasný. Najprv bolo také všeobsiahle heslo späť do Európy, čo bolo metafora zaradenia našich spoločností medzi najvyspelejšie spoločnosti, kam medzivojnové Československo patrilo. Áno, postupne sme sa stali členmi Rady Európy, OECD, neskôr v dvoch vlnách aj členmi NATO. Pre mnohých bol veľký míľnik aj vstup do Európskej únie v roku 2004. No a potom sa čakalo, kedy skončí prechodné obdobie na voľný pohyb pracovnej sily. Stali sme súčasťou Schengenu a nakoniec aj eurozóny. A náš sen o začlenení medzi najvyspelejších štátov narazil na realitu. Už 15 rokov stagnujeme v percente HDP na hlavu na úrovni 73 až 75 % alebo 76 % priemeru HDP Európskej únie. Jasné, že politiky, ktoré mierili k cieľu, sa vyčerpali. Politický diskurz sa sploštil. Stáva sa plytkým. Zredukoval sa, doslova zdegeneroval na politické debaty o tom, či výška DPH na niektoré tovary bude v základnej či zvýšenej výške. Chýba vízia, predstava, ako robiť politiku, aby sme sa dostali z pasce, v ktorej vezieme. Toto je problém celej V4. Zároveň chýba vízia spoločnosti premýšľať nad viac ako štvorročným legislatívnym horizontom, ktorý majú jednotlivé politické garnitúry. Dnes po 36 rokoch transformácie musíme so smútkom konštatovať, že nádeje intelektuálov v Rand Corporation a mnohých think-tankov na Západe a západných univerzít, ktorí verili, že do roku 2050 nastane konvergencia medzi socializmom a kapitalizmom, úplne skrachovali. Vtedy sa myslelo, že kapitalizmus a socializmus aj vďaka súpereniu budú postupne preberať pozitívne prvky jednotlivých politických systémov a eliminovať tie zlé. Ako dnes vieme, nenastala konvergencia, ale anexia. Východný blok sa rozpadol a stal sa semiperifériou Západu, ktorý naopak po strate konkurencie či alternatívy odhodil všetky zábrany a vo oveľa väčšej miere začal prehlbovať svoje najhoršie vlastnosti. Už spomenutí intelektuáli predpokladali alebo aspoň dúfali, že absorbcia východného systému do sveta pluralitnej demokracie a trhového hospodárstva prinesie nové prístupy a pohľady na kvalitu spoločenského riadenia či civilizácie. Okrem iného to bol akcent na garanciu sociálnych istôt či odmietanie fetišu neustáleho rastu HDP ako ukazovateľa vyspelosti spoločnosti a jeho nahradením napríklad indexom kvality života. Dnes vieme, že cesta do elitného klubu nie je automatická a na to, aby sme sa tam dostali, je mnoho objektívnych aj subjektívnych prekážok. Medzi tie subjektívne patrí absencia sofistikovaných elít, ktoré neveria v zázračnú ruku trhu, ktorá všetko vyrieši, ani ekonomické neoliberálne koncepty. Medzi objektívne prekážky patrí aj neexistencia silnej a filantropickej, sofistikovanej a vizionárskej kapitálovotvornej vrstvy. Pokus pri privatizácii skarikoval nás na zopár oligarchických skupín. No a tie sa ukázali ako veľmi efektívne pri presadzovaní svojich záujmov. Doslova excelovali v schopnosti ovplyvňovať politické rozhodnutia vo svoj prospech a dnes už bezpečne ovládajú celé sektory, napríklad zdravotníctvo. No, na to, aby bola spoločnosť naozaj vyspelá, musí disponovať najnovšími technológiami a tie sú prioritne tam, kde je domicíl kapitálu. Ukazuje sa, že táto skutočnosť je výraznou prekážkou, ktorá spôsobuje naše zaostávanie. Ak naša ekonomika nebude mať vyššiu produktivitu práce, sotva sa to prejaví, pretaví do vyššej životnej úrovne, vyššieho indexu kvality života. Keďže len štruktúra výroby, ktorá dáva vysokú pridanú hodnotu, dokáže spoločnosť potiahnuť vyššie, je veľmi dôležité, aby sme mali nadkritickú sumu vlastníkov, ktorí takéto výroby budú umiestňovať v našich krajinách. Druhou veľmi dôležitou okolnosťou je štruktúra a kvalita vzdelávacieho systému. A tu je ďalší problém. Za ostatných 30 rokov sme išli formou extenzívneho a inkluzívneho rozvoja vysokého školstva. Neexistuje zhoda na pevnom či rastúcom percente HDP, ktoré budeme investovať do školstva. Neexistuje dohoda na systémovej podpore vedy a výskumu so špecifickými politikami na zabezpečenie čo najrýchlejších aplikácií výsledkov aplikovaného výskumu do praxe. Nemáme jasnú koncepciu podpory inovatívnych startupov, predovšetkým však stratégiu ich presadenia na globálnej úrovni. Nie 1,5-miliónové Estónsko má 10 unikórnov, 10 startupov, ktoré sú valuované na viac ako 1 miliardu. Každý pozná startupy typu Skype, Bolt, Wolt a mnoho ďalších. Majú digitalizovanú štátnu správu, je to malý štát a je to niečo, čo je hodné našej pozornosti. Samozrejme, ak sa hovorí o Estónsku, tak jediné, čo – a samozrejme, je to vec na debatu – je ich daňový systém, ktorý medzitým sa už redukoval, ktorý vlastne stojí a padá na tom, že všetko investované, nerozdelené a neskonzumované, pokiaľ sa reinvestuje, tak sa môže dať priamo do nákladov. V nejakej modifikovanej podobe je to možné aj u nás, ale samozrejme vieme, aké sú dopady, čiže fajn. Ale takto to nestačí. Toto nie je jediná vec a toto nie je to, čo spôsobilo, že dneska malé Estónsko alebo aj Fínsko má toľko jednorožcov. Nevytvárame dostatočné podmienky na bolestivú, ale nevyhnutnú transformáciu vysokého školstva, ktoré by štruktúrou vzdelávania prispôsobilo potrebám trhu práce. No a nemáme stratégiu či dostatočné získavanie talentov, predovšetkým z východnej Európy. K tomu sa ešte vrátim. Ja, keď som tak pozeral, že či máme vôbec nejakých vizionárov, nejakých ľudí, ktorí povedia a deklarujú nejakú predstavu, víziu, tak čítam si úspešných politikov, čítam si teda podnikateľov. Nedávno ma zaujal – nedávno, päť rokov je tomu naspäť – rozhovor Štencla, človeka, ktorý založil Sygic, jednu z najvýznamnejších apiek, ktoré robia v podstate navigáciu. A on hovoril, že čo veľmi potrebuje, že ak chceme, aby sme natiahli zaujímavých ľudí, tak musíme byť niečím zaujímaví a dať nejakú pridanú hodnotu. Napríklad vyhrať nejaké priestory, nejaký univerzitný kampus alebo nejakú nejakú časť. Potrebuje, že ak chceme, aby sme natiahli zaujímavých ľudí, tak musíme byť niečím zaujímaví a dať nejakú pridanú hodnotu. Napríklad vyhradiť nejaké priestory, nejaký, nejaký univerzitný kampus alebo nejakú, nejakú časť mesta na testovanie samoriadiacich mozgovriedel. On sám povedal, že má obrovský problém hľadať kvalifikovaných ľudí, ktorí by boli schopní a ochotní pracovať v jeho firmách a že dokonca uvažuje o tom, že urobí vlastnú súkromnú univerzitu, ktorá mu kádre bude vychovávať. Tam je predsa úplne jasná dohoda medzi školstvom a aby dokázalo dodať ten typ kvalifikácie, ktorú potrebujú najinovatívnejší a najzaujímavejší, by som povedal, inovatívnejší podnikatelia, ktorí dávajú obrovskú pridanú hodnotu. Buďme konkrétni. Skúsme sa inšpirovať štátmi, ktoré sa vyhli pasci strednomorí príjmových krajín. Pre nás najbližším takým príkladom je Fínsko, ktoré má podobnú kultúru. Je to aj Južná Kórea, Taiwan, ázijské tigre. Len tak. Mimochodom, v roku 1960 bolo HDP K-hany a HDP v Južnej Kórei rovnaké. Dneska sú tam obrovské priepasti. Prečo? Preto, lebo Južná Kórea mala jasnú stratégiu, ako sa dostať z veľmi chudobnej a zaostalej krajiny medzi špičku. Mimochodom, Fínsko. Fínsko bolo v veľmi podobnej situácii ako Slovensko. V roku 1989 padol východný blok. A Fínsko bolo asociovanou krajinou RVHP. Prišlo o východné trhy, obrovské zákazky, ktoré Sovietsky zväz dával Fínsku, spadli a oni pochopili jednu vec. Budúcnosť nie je v takej výrobe, budúcnosť je vo vzdelaní. A vzdelanie sa stalo absolútnou prioritou. Dodnes je fínsky vzdelávací systém jedným z najväčších vzorov. A predstavte si, dokázali to, čo my asi nedokážeme, aj veľmi ma to mrzí. Dokázali sa presne dohodnúť na tom, čo som vravel na začiatku. Budeme sa striedať. Máme pluralistickú demokraciu, ale dohodneme sa v troch alebo štyroch prioritách, ktoré sa nebudú meniť. A tie priority sú podpora vzdelávania, podpora vedy, podpora aplikácií. Toto všetko spôsobilo, že vo Fínsku v 90. rokoch vznikol fenomén Nokia. Neskôr Angry Birds a podobne, množstvo, takisto ako Estónsko, startupov, to je štát, ktorý naozaj dneska má 120, 130 % priemeru GDP. A mal obrovský pokles po roku 90, keď stratil sovietske trhy. Čo musíme zmeniť? Ak máme šancu, akože samozrejme, keby som povedal, že urobme tu na nejaký EVILX, teda bradstanovú ligu špičkových univerzít, tak je to naivné, ale a to chcem povedať, my musíme, a tam poviem presne ako, sa snažiť získať čo najviac mozgov z krajín, pre ktorých môže byť Slovensko atraktívne. Takisto chcem povedať jednu vec. Koľko je podiel HDP na vede na Slovensku, 1 %? Jeden z najvýznamnejších štátov, ktorý je veľmi inovatívny a s ktorým zahraničnou a vnútornou politikou extrémne nesúhlasím, ale musím súhlasiť s tým, ako podporujú vedu, výskum a aplikácie, je Izrael. Viete, koľko má Izrael, koľko dáva na vedu? 6,3 %. Prečítajte si knihy ako je Start-up Nation alebo Budeš inovovať. A tam to vidíte. Ďalšie veľké hospodárske zázraky sa stali napríklad v Singapure. V roku 1965 bol Singapur veľmi chudobným, bažinatým apendixom Malajzie, ktorá ho vyvrhla. A veľký vizionár, ktorý 30 rokov bol na čele tohto štátu, Lee Kuan Yew, napísal aj knihu Z tretieho sveta medzi elitu, úspešný príbeh Singapuru. Z tejto veľmi zaostalej krajiny, ostrovného štátu s takmer nulovým nerastným bohatstvom, z neho urobil absolútnu špičku, kde je obrovská, vysoká miera HDP na hlavu. Samozrejme, mal jednu takú výhodu, ktorú asi my nebudeme mať. Politický systém Singapuru politológovia nazývajú defektná demokracia alebo superdominantná demokracia. Rôznymi technikami, ktoré teraz nebudem hovoriť, písal som o nich v jednej zo svojich ôsmich kníh. A tam sa píše, že nikdy tam opozícia nemá viac ako šesť mandátov v 80-člennom parlamente. To sa potom vládne. A to samozrejme dáva víziu. Od roku 65 sa tam nevystriedala vláda. Napriek tomu to funguje. To, čo tam funguje, je nejaká možno osvietená diktatúra. Poďme teraz k jednej predsa len takej prípadovej štúdii. Lebo na tom sa najlepšie vidí, ako napríklad sa Taiwan stal špičkovou krajinou, ktorá je dneska absolútna jednotka v tvorbe čipov. Vieme, že to má rôzne geopolitické kontexty. Ak by sa tá najväčšia továreň na výrobu čipov TSMC dostala do vojny, teda Čína a Taiwan, tak celý svetový priemysel počítačov a mobilov a neviem čo by bol ohrozený. A viete, Taiwan mal v 70. rokoch obrovský problém konkurovať, vyrábal teda výrobky s nízkou pridanou hodnotou, ale mali takého jedného vizionára, bol to minister hospodárstva a mali veľmi silnú diasporu v Stanforde, v Silicon Valley a tak ďalej a títo ľudia prišli a spoločne urobili jednu víziu a poviem vám krátky príbeh v troch vetách, ako vznikla jedna dneska spoločnosť, ktorá robí absolútne kvantá čipov, ktorá robí obrovskú, vysokú pridanú hodnotu Taiwanu. Takže minister Katie Lee pozval Morgana Chana, ktorý bol top manažérom Texas Instruments a ktorý dokonca kandidoval na prezidenta tejto spoločnosti a nevyšlo mu to, tak ho prijal, urobil výskumný ústav výroby čipov. Špeciálne urobil oddelenia, stiahol mozgy z celého sveta, z Berkeley, z Caltechu, z MIT. A títo ľudia začali budovať, kúpili teda holandské prístroje, ktoré robia dneska tú litografiu. Začali budovať najväčšiu spoločnosť. Takým spôsobom, že, a to je tá vízia, 48 % kapitálu na vytvorenie TSMC dala taiwanská vláda. Philips tam dal 58 miliónov v roku 85, za čo získal 27,5 % akcií. Ostatné dali miestni podnikatelia, ktorí pôsobili v úplne iných oblastiach, chemickom priemysle, v plastoch, v textile. Taiwan dal štedré daňové úľavy a výsledok – TSMC od začiatku nebola súkromná spoločnosť, ale bol to projekt taiwanskej vlády. My potrebujeme takýchto vizionárov, ktorí majú predstavu, akým spôsobom Slovensko napríklad urobí také niečo. Môžeme urobiť zo Slovenska Silicon Valley stredoeurópske. No ťažko, ale predsa len aspoň pokúsiť sa treba. Jasné, že nemáme dosť rizikového kapitálu. Nemáme to, čo napríklad má Izrael, izraelský štátny investičný fond, ktorý podporuje a propaguje startupy. Ale určite potrebujeme vizionára, ktorý by niečo také chcel, ktorý by mal veľkú silu. Áno a toto by mala byť premiérska téma. Čo je teda komparatívna výhoda Slovenska? Čo môžeme poskytnúť? Ak chceme byť úspešní, musíme prilákať najlepšie mozgy z celej východnej Európy. Paradoxne geopolitická situácia nám celkom nahráva. Ponúknuť šancu na sebarealizáciu študentom, vedcom, inovátorom, starturistom z východného bloku, z Bieloruska, Ukrajiny, Ruska, Moldavska, ale aj Kazachstanu, teda pre ruskojazyčnú menšinu, pre ľudí s podobným kultúrnym vzorcom. Ak urobíme pri univerzitách vedecké huby a startupové údolia, ak vytrvalo budeme podporovať najinovatívnejších ľudí a dáme im možnosť na rozvoj nášho regiónu, postupne sa naozaj môžeme stať veľmi vyspelou spoločnosťou s vysokou mierou pridanej hodnoty, s vysokým HDP na hlavu a s vysokou kvalitou indexu života. Slovensko a Česko sú najpriemyselnejšie krajiny v Európe, ale dnes je to skôr handicap. Navyše, ak slovenský priemysel je v podstate monokultúrny, výroba automobilov. Ak nezískame a racionálne nezískame intelektuálny potenciál nielen Slovenska, celého nášho regiónu, naše zaostávanie bude pokračovať. Frustrácia občanov bude narastať a postupne budeme ďalej a ďalej prepadať a skončíme na chvoste rebríčkov krajín, kde žiť nie je žiadnou výhodou. Politická koncovka – všetky tieto vízie majú jeden zásadný problém. Ja som ich povedal asi päť. Nie všetci kolegovia tak vedia. Nemali politickú koncovku. Sú to slohové cvičenia. Je to niečo, čo akademici povedia, príde nová vláda a úplne ich zaprie. Preto sa snažím, aby toto nejakú koncovku malo. V čom vidím koncovku? V tom, že tento dokument by mal byť základným podkladom na diskusiu o štátnej doktríne, ktorá by mala byť prijatá ústavnou väčšinou a vtelená do ústavy. To by znamenalo, že každé garnitúry, ktoré sa budú striedať, budú rôzne striedať akcenty v daňových veciach, v sociálnych štandardoch. Ale ak sa nájdeme a zhodneme na troch, štyroch prioritách, ktoré sa nebudú meniť s meniacimi sa garnitúrami, Slovensko má šancu. Preto musíme urobiť všetko preto, aby takéto vízie boli rezistentné na politické cykly, striedanie garnitúr a aby toto všetko nebolo vystavené disrupcii koncepcií po striedaní politickej moci. Preto teraz avizujem, že budem navrhovať nejaké uznesenie v tom zmysle, aby sme nezobrali len toto na vedomie, lebo to je potom naozaj ďalšia z mnohých koncepcií, ale aby sa dopracovala táto koncepcia v zmysle širokého spoločenského konsenzu, aby to vyústilo do nejakého záväzného dokumentu, ktorý bude záväzný pre viacero garnitúr. Dá sa to urobiť jedine tak, že sa to prijme ústavnou väčšinou. Inak nemá význam podľa mňa prijímať, dať niečo na vedomie. Buď sa snažme urobiť niečo, čo prežije túto garnitúru, čo bude naozaj vízia do roku 2040, čo v roku 27 prípadná možná nová garnitúra nezmení, nevykašle sa na to a bude naopak rozmýšľať. Otázka je posledná. Sme toho vôbec schopní? Dá sa normálne, keď teraz počúvam, každý príde: „No však tá vízia je dobrá, ale vy, vy, ktorí ste si toto urobili, ako sa vôbec opovažujete hovoriť, všetko ste popreli,“ – takýmto prístupom, takýmto prístupom nikdy k ničomu nedôjdeme. Buď nájdeme v sebe dostatok ľudskej veľkosti a povieme si, že napriek tomu, že sme ľudia, ktorí majú v mnohých akcentoch rozdielne názory, v zásade väčšine z nás ide o budúcnosť a prosperitu Slovenska a dokážeme sa na niečom zhodnúť, alebo potom nie. Potom urobme naozaj z politického kolbišťa politický džihád a odstreľme sa zo zákopu, ale jediný, kto na tom bude tratiť, bude Slovensko. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie šesť faktických. [11:27] Martin Dubéci Od pani poslankyne Luščíkovej. Ďakujem pekne za slovo. Pán Micheľko, ja som si vás [11:27] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vypočula som s veľkým záujmom a musím vám položiť ale jednu otázku. Vy ste už v opozícii? Pretože vy ste hovorili o rovnakých veciach, ako my rozprávame už tri roky. Tri roky rozprávame o tom, že je tu 15-ročná stagnácia. Tri roky rozprávame o tom, že tu chýba vízia, že tu chýba nejaký plán, ako zmeniť našu krajinu. Vy ste takisto hovorili o stagnácii, o chýbajúcom vizionárovi, politikovi, ktorý by vedel, kam našu krajinu dostať. Vy ste hovorili o zle nastavených daniach napríklad. Vy ste hovorili o tom, že potrebujeme reformu školstva. Hovorili ste o tom, že potrebujeme lákanie talentu. A hovorili ste aj o tom, že potrebujeme inovácie a kontinuitu. A to je všetko to, čo my rozprávame už štyri roky. A preto ja budem, pán Michalko, strašne rada, ak vy sa pozriete na tie naše zákony, ktoré sme tu už tri roky predkladali a ešte budeme predkladať, ktoré riešia práve tie veci, ktoré ste vy vraveli. Poďme sa na tom zhodnúť. Na konci ste nás vyzvali, aby sme nepolitikárčili, aby sme sa zhodli na rovnakých veciach, keď nám ide o dobro krajiny. Tak nech sa páči. Máme tu naše zákony, ktoré riešia presne veci, ktoré ste pomenovali. Poďte za mňa zahlasovať. My budeme veľmi radi. Ďakujem. Pán poslanec Štefunko, ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že [11:28] Martin Dubéci Sme sa [11:28] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa ocitli v dni, kde bude veľká zhoda medzi SMS a PS-kom tento deň. A ja som si vypočul teda váš prejav a som bol teda veľmi, veľmi pozitívne prekvapený v oblasti inovácií. Akože, spomenuli ste príklady Estónska, Fínska, Taiwanu, respektíve TSMC. Výborne, naozaj. Problém je v tom, že oni presne, ako ste povedali, mali veľmi jasnú stratégiu a sa nič nemenilo v tej stratégii dlhodobo. To vlastne je problém v tom, že aj v rámci ako keby, že vlád Roberta Fica sa mení stratégia počas fungovania a to je teda problém, hej? Že to je, ako som povedal v mojom prejave, že raz ste za jadro v Európskej únii, raz skoro neutrálny a tak ďalej a tak ďalej. Proste v kuse kam vietor, tam plášť. Ale je úplne výborné, že ste navrhli, že v tejto oblasti by sme mali mať konsenzus a ja si myslím, že kľudne sa môžeme baviť o tom, že v oblasti inovácií, čo ste povedali, ja som ochotný Európskej únie raz skoro neutrálny a tak ďalej a tak ďalej. Proste v kuse kam vietor, tam plášť, ale je úplne výborné, že ste navrhli, že v tejto oblasti by sme mali mať konsenzus a ja si myslím, že kľudne sa môžeme baviť o tom, že v oblasti inovácií, čo ste povedali, ja som ochotný podpísať 85 až 95 % tohto. A teda k tej kontinuite ešte, že jedna z malá inštitúcií, ktorá dlhodobo dobre fungovala, sa volá, že Slovak Investment Holding. Vy ste to spomínali, je to ako venture capital, rizikový capital. Relatívne dobre tomu rozumiem, že čo, čo, o čom to je. A vlastne včera sa pred koncom vládnutia vymenil celý manažment tej tej firmy. Pozeral som si teda mená ľudí, ktorí tam nastúpili. Nepoznám ani jedno, neviem, skadiaľ prišli, na stránke nie sú vôbec ich profily a tak ďalej. Takže to je ad continuita tejto vlády, ktorej, žiaľ, ste súčasťou ako vizionár. Pán poslanec Dubovický, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Neviem, po mne sú prihlásení ďalší poslanci. [11:30] Martin Dubéci Naložiť. [11:30] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dnes ale ale budem konkrétne rozprávať. Rozprávali ste dobre. Ja len by som len tak na porovnanie. Spomínali ste ten Singapur, že aká bola to krajina. Bažinat, ak sa dobre pamätám, ste spomínali. Ale vy viete o tom, že dneska Singapur je v top trojke, čo sa týka krajín na svete v boji proti korupcii. To asi neviete, ale to vám hovorím. Slovensko je 63. A viete, rozdiel medzi medzi Singapurom a v tomto je, že Singapur má extrémne prísne tresty a samozrejme je tam aj konfiškácia majetku. Čo ste vy urobili? Ste znížili tresty. A hlavne pri majetkovej kriminalite. A mne sa aj celkom páčilo, že, že ste rozprávali, že nejaká kontinuita a tak ďalej. Však ono to má aj zmysel. Poľsko je výborným príkladom našej najbližšej krajiny, kde tá kontinuita v rámci tej stratégie reforiem a tak ďalej prebieha aj to, keď sa striedali vlády. No ale viete, ja, keď si pozriem na to a si tak spomeniem na to, že, čo ste tri roky robili, tak by ste postupne rozkladali ten to štát, tak ako na jednej strane rozumiem, že sa vám tá vízia páči, na druhej strane vy ste urobili všetko preto, aby, aby ste rozložili tento štát a nehovoriac o tom, že už len taká základná vec, že reforma, ktorá by posunula povedzme to, tie inovácie, školstvo a tak ďalej. No ani tá neprišla poriadne z vašej strany. No neviem, čo si mám o tom myslieť, ale rozprávali ste o tom, že Slovensko musí lákať ľudí, ktorí tých ľudí, ktorí by mali k nám blízko. No ale vy robíte všetko preto, aby ľudia stadiaľ odchádzali a nie to len, že domáci, ale ešte aj zahraniční. Nehovoriac o tom, že firmy tu odchádzajú jedna radosť, no. Neviem, akože. Ak toto je vízia, tak ďakujem pekne. A potom sa tvári. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán [11:32] Martin Dubéci poslanec Michelko [11:32] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Môžeme sa sporiť o to, že či má s víziou prísť nejaký vizionár, jednotlivec, politik alebo významný podnikateľ alebo vedec, alebo to má byť vedecká autorita, ktorá teda je uznávaná v Slovenskej republike. Môžeme sa o to sporiť. Ale asi sa nebudeme sporiť o potrebe vízie, pretože ty si vlastne zdôvodnil dokonca aj z medzinárodného pohľadu, že víziu treba. Nehovoríš to len ty, ale od augusta 2024 existuje aj tzv. Stála konferencia celospoločenského dialógu, kde priemyselné zväzy, obchodné komory, zamestnávatelia postavili jednoznačnú požiadavku, že treba víziu pre Slovenskú republiku a že ju treba spracovať. Ak máme ten dokument, ktorý prerokovávame, a ak ho vieme prijať, a ak vieme nastaviť potom ďalšie procesy, ktoré súvisia so spracovaním stratégie, tak to posunieme niekde ďalej, pretože vízia sa začne realizovať prácami na stratégii, do ktorej určite akadémia bude do jednotlivých tímov pozývať, tak ako to bolo doteraz pri vízii, tých najlepších ľudí a najlepších vedcov a najlepších možno aj z podnikateľského prostredia, ktorí vedia, ako naplniť strategické ciele aj s projektami, aj s procesmi, ktoré s tým súvisia, aj finančné zabezpečenie, aj všetky ostatné veci. Ďakujem. Tam poslať za baník. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. [11:34] Martin Dubéci pán poslanec [11:34] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Michelko, určite sa na to vieme zhodnúť a dokonca si myslím, že v oblasti technológií, vedy a inovácií by sme dokázali aj v tomto pléne získať všeobecný konsenzus. A je dobré naozaj sa poučiť z príkladov krajín, ktoré sú úspešné. Boli tu spomínané niektoré Fínsko, Estónsko, Taiwan a ďalšie. A myslím si, že v ostatnom období aj mnohé veci, ktoré oni realizovali a ktoré v ich krajinách boli úspešné, sa snažíme v našom legislatívnom procese pretaviť. Ale, ak sa pozrieme do samotného textu vízie a pozrieme sa do druhého piliera, tak práve ten druhý pilier celý je venovaný tejto oblasti, o ktorej ste vo svojom príspevku diskutovali. Preto si myslím a som o tom presvedčený a dôverujem tým ľuďom, ktorí pracovali na tejto vízii a konkrétne aj na tom druhom pilieri, že oni aj zohľadňovali pri tomto stanovení tých priorít v rámci tohto piliera všetky tie scenáre od toho pesimistického až po ten optimistický alebo realistický, ktorý oni načrtli, a som presvedčený, že, ak sa dokážeme zhodnúť aspoň na nejakej časti tejto vízie, tak ju vieme potom rozpracovať ďalej v tých strategických plánoch a prepojiť so sektorovými politikami alebo prepojiť s novým programovacím obdobím 2028 – 2034. Ak sa nám to podarí, môžeme krajinu posunúť o krok ďalej. Ďakujem. Poď sem s Pročkom. Ďakujem veľmi pekne. Na vysokej škole [11:35] Martin Dubéci Sme mali predmety [11:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako bol marxizmus, leninizmus, politická ekonómia, vedecký komunizmus, vedecký ateizmus. A to bolo strašné. To ja, keď som sa ja, keď som to čítal a mal som mať z toho skúšku, tak som sa za 3 minúty stratil. Ja som sa pri vás stratil za minútu. Pri vašom, pri vašej rozprávke. A keby som tam dosadzoval namiesto komunistický progres iné slovíčka, tak by to bolo to isté. To isté. Táto vízia, čo tu predkladá táto naša vládna koalícia a váš prejav boli v jednej línii strategického moko-buko morálneho budovateľa komunizmu. A naozaj, ako ja som si pozrel svojich kolegov všetkých, to všetci boli v mobilných telefónoch a dokonca aj pán Štefunko, ktorý rozprával, že vás pozorne počúval, tak myslím si, že naozaj to bolo, to bolo, to bola krásna ukážka toho, ako táto vládna koalícia to myslí vážne. Je to taký politický propagandizmus, ktorý tu všetci preferujete z koalície. Rozprávate nám o tom, ako v Tajvane to robili dobre, ako to robili dobre v Číne, ako to robili dobre v Uzbekistane a v nejakých iných krajinách. Ale robte to dobré vy tu na Slovensku. Nehovorte nám o tom, ako inde sa to robí dobre a nerozprávajte nám populistické, nechcem povedať vulgarizmus, ale populistické rečičky, ktoré sme počúvali na zjazde Komunistickej strany Československa. Poslanec Michelko. Ďakujem za slovo. Najprv hneď prvá poznámka. Rado Baťo, vám blízky. [11:37] Martin Dubéci Človek [11:37] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hovorca premiérky Radičovej vo svojej knihe „Ako skapal tatranský tiger“ má takú krásnu vetu. Najväčšia lož, najväčšia lož politického diskurzu na Slovensku je to, že stačí nekradnúť a všetko bude dobré. To pre kolegu z tohto, že korupcia všetko vyrieši alebo potlačenie. Samozrejme, že Singapur z mnohých vecí nie je pre nás inšpiratívny. Je to naozaj tvrdá autokracia. A ako ľudia s európskym spôsobom života by asi tam nie celkom radi žili. Niektorí áno, niektorí nie. Sú niektoré prvky, ktoré sú potrebné, aby sme dali. Čo sa týka, my ich ani nežijeme radi. Ďakujem. Diskusia, ktorá bola aj v rôznych médiách, verím, že ešte bude, že budú okrúhle stoly. Ja teda vyzývam STV, aby urobila sériu debát o kapitolách, kde budú akademici, ale aj politici a prípadne ľudia z praxe, aby sa to rozmenilo na drobné. Tak v čom sa ja obávam tejto vízie? Za prvé, že to nie je vízia, ale skôr prognóza. Za druhé, že áno, toto má byť premiérska téma, má prísť silný leadership a tretia vec, kontinuita. Pokiaľ neurobíme to, čo vo Fínsku, že si povieme, že budú sa striedať garnitúry, ale toto sú priority, na ktorých nikto z nás nesiahne, teda nemusí to byť úplne 100 %, ale aspoň ústavnou väčšinou, tak nebude to mať, bude to ďalší stoh papiera, ktorý bude disruptívny po ďalších voľbách. To ma najviac mrzí. Preto, ak má zmysel táto debata, debata má vždy zmysel, ale ak chceme od toho očakávať reálne veci, bez toho, aby sa transformovala v uznesení na tvorbu skupiny pre vytvorenie štátnej doktríny, ktorá bude vtelená do ústavy, ak sa na tom zhodneme, ak sa nezhodneme, nič sa nedá robiť. Tak to nemá význam. To som chcel povedať a takto asi to budeme aj presadzovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán poslanec. A teraz v rozprave vystúpi pán Majerský Milan. Pán poslanec. [11:39] Martin Dubéci Len vás upozorním, že o 12.00 budeme musieť prerušiť rokovanie pléna, tak keď tak prerušíme alebo skončíte dovtedy. Nech sa páči, máte slovo. Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie je [11:40] Milan Majerský – Vystúpenie v rozprave Politická strana, ktorá je konštruktívna. A nehľadiac na žabomyšie vojny v tejto sále medzi koalíciou a opozíciou sme politická strana, ktorá sa zúčastnila vízie 2040. Zúčastnili sme sa preto, že nám záleží na tejto krajine. Záleží nám na Slovensku a práve preto sme boli zúčastnení. Dokonca sme v pracovných skupinách boli podnetní a dávali sme svoje výstupy. Z úcty k odborníkom, z úcty k vede. A vedcom sme boli na tejto vízii zúčastnení. Ak nebudeme, ak si nebudeme vážiť odborníkov, vedcov a všetkých tých, ktorí kreovali dobré rozhodnutia pre túto krajinu, ale vôbec pre Európu a svet, ktorí prišli s vynálezmi, s technologickým pokrokom, k inštitúciám, v ktorých boli vychovaní, či už to boli univerzity, vysoké školy a rôzne ďalšie vzdelanostné inštitúcie, tak Slovensko sa nepohne dopredu. Práve preto sme sa zúčastnili tejto vízie 2040. Áno, bolo nám to aj vyčítané, že či my kolaborujeme s touto vládou? Nie. My kolaborujeme s pokrokom pre Slovensko. Záleží nám na Slovensku, preto sme sa tejto vízie zúčastnili. Viacerí z vás použili výrazy, že je treba vidieť za horizont. Áno, táto vízia nie je definitívna. Táto vízia nie je konečná. Na túto víziu musí nasledovať ďalší krok a to je stratégia. Odborné okrúhle stoly, kde budú prizývaní odborníci, ktorí sa budú vyjadrovať k jednotlivým témam. Mal som v záujme rozprávať zo širšieho uhla pohľadu. A možno aj z takého nadhľadu. Rozhodol som sa však, že budem rozprávať o konkrétnych veciach. O konkrétnych veciach v rámci decentralizácie. A o tom, ako by mohol byť silnejší občan. Vízia 2040 je len začiatok procesu a na konci by malo byť NRPP. Táto skratka je často používaná na ministerstve regionálneho rozvoja, je často používaná v spojitosti s eurofondami. Je to národný a regionálny partnerský plán. Na konci je národný a regionálny partnerský plán a nové obdobie čerpania eurofondov. Od roku 2028. O tom vlastne vláda aj mlčí a ostatní kolegovia z opozície o tom nehovoria. Ale, ak chceme naplniť víziu 2040, musíme do nej zahrnúť aj práve toto NRPP. A toto nové programové obdobie čerpania eurofondov. V národnom pláne bude zoznam reforiem a zoznam investícií. KDH nasleduje túto víziu. A nechceme, aby to bolo niečo samoúčelné. Chceme vedieť a pýtame sa, aké reformy, aké investície budú v tomto národnom pláne. Máme v záujme a tým som aj začal, aby bol silný občan, nie silný štát. Akonáhle budeme chcieť budovať silný štát, na konci tohto príbehu bude vždy slabý občan. Slabý občan, slabá samospráva, či už regionálna alebo miestna, s natrčenou rukou, kedy jej silný štát v úvodzovkách niečo dá. Naopak, ak to postavíme na nohy, zo silného občana môže byť silná dedina, silné mesto, silný región a koniec koncov aj silný štát. Vždy to tak bolo vo všetkých vyspelých krajinách. A zásadné determinanty pre úspech Slovenska. Decentralizácia nie je len preto, že rozhodovanie má byť bližšie k občanovi. Decentralizácia tiež umožní zvýšiť hospodársky rast, prinesie prosperitu a chcem poukázať už na niekoľkokrát poukazovanú štúdiu OECD, ktorá jasne a zreteľne povedala, že, ak Slovensko bude dobré Tiež umožní zvýšiť hospodársky rast, prinesie prosperitu a chcem poukázať už na niekoľkokrát poukazovanú štúdiu OECD, ktorá jasne a zreteľne povedala, že, ak Slovensko bude dobre decentralizovanou krajinou, vstúpne HDP na obyvateľa o 10 % a v tých najchudobnejších regiónoch, mám na mysli košický, prešovský a banskobystrický kraj, dokonca až o 30 %. Nie je to iba nejaký blaf, nie je to rozprávka, je to reálny výpočet renomovanej inštitúcie, inštitúcie OECD, ktorá jasne a zreteľne hovorí, že hospodársky rast je v dobrej decentralizácii jasne a zreteľne preukázateľný. Toto sú aj pracovné miesta. Je to obživa a lepší život pre všetkých okrem, môžeme povedať, úradníkov na niektorých ministerstvách, lebo pri decentralizácii niektoré inštitúcie budú musieť byť zrušené alebo pracovné miesta presunuté na nižší stupeň, na nižšiu úroveň. Keď hovoríme o princípe subsidiarity, ktorý je spojený s decentralizáciou, treba jasne a zreteľne povedať aj to, že je to posunutie kompetencií, ale aj financií na čo najnižšiu úroveň. O tom je decentralizácia. Eurofondy nielen čo najviac čerpať, ale aj rýchlo rozhodovať blízko k občanom. Regióny musia dostať významný podiel na rozhodovaní a manažovaní eurofondov a Poliaci sú nám dobrým príkladom. Veľakrát opakovane hovoríme my za KDH, poučme sa konečne od Poliakov. 44 % eurofondov dávajú práve na vojvodstvá, čiže na regióny, na samosprávne kraje. My sme mali na začiatku tohto, ktoré beží, programového obdobia 16 %, dnes sme na 19, ale stále sme sa nepriblížili poľskému modelu, lebo sprostredkovateľský orgán alebo riadiaci orgán a vlastne aj riadiaci aj sprostredkovateľský je na Ministerstve regionálneho rozvoja. To znamená, že stále musí každý starosta, primátor alebo aj župan hľadať, kedy vypíše Ministerstvo regionálneho rozvoja výzvu, kedy nám podpíše už schválený radou partnerstva projekt a toto je iba sypanie piesku do ložiska. Je to brzda celého procesu. Nemôžeme vyčerpať rýchlo dobre a kvalitne. Predlžujú sa, naťahujú sa termíny, stúpajú ceny a toto nás všetkých brzdí. Chceme rokovať aj o tejto vízii v záujme krajiny, v záujme občana. Nielen preto, že by sme vystúpili pred mikrofónom. Aké reformy budú v národnom pláne? Videli sme, ako aj táto vláda napĺňa milníky z plánu obnovy, lebo boli na to naviazané peniaze. Aké investície budú v národnom pláne? To sú tiež dôležité otázky. Táto vízia má presah cez jedno volebné obdobie. Je vysoko pravdepodobné, že táto vízia sa bude týkať troch vlád a možno aj viacerých. Uvidíme, aké dlhé budú jednotlivé volebné obdobia. Nestačí pozvať opozíciu na verejné prezentovanie na bratislavskom hrade, treba ju aktívne zapracovať do jednotlivých odborných pracovných skupín. Na tom to bude postavené. Naši voliči a vlastne aj vaši a všetci občania si zaslúžia poriadne zastúpenie pri rokovacom stole. Tam budú hlavné determinanty o tom, ako táto vízia bude naplnená a či naozaj má zmysel sedieť pri týchto stoloch v odborných skupinách, či tam je úprimný záujem. V čase, keď sa bude realizovať národný plán, táto vláda už nebude pri moci. A je čas povedať si priority pre celú krajinu. Čo ideme stavať, aké reformy ideme realizovať? Aký máme plán s touto krajinou? Čo chceme urobiť pre občana? Na čom sa dohodneme? A požadujeme zastúpenie každej parlamentnej strany v týchto odborných pracovných skupinách. A samozrejme aj na Ministerstve regionálneho rozvoja. Decentralizáciu treba konečne dotiahnuť do konca. Nestačí o nej iba hovoriť. Na to je ale potrebná odvaha. Málokto sa dokáže postaviť pred občana a povedať nie, že iba ste chorí, ale ste vážne chorí a treba rezať a treba urobiť jasné a zreteľné kroky. Áno, to je ako s tým pomyselným slepým črevom. Niekedy stačí dať obklad, ale niekedy treba rezať. A naša krajina je teraz v stave, keď už treba jasne a zreteľne urobiť odvážne rozhodnutie. Eurofondy treba konečne poriadne nastaviť. Keď rozhoduje aj región, regióny, krajina napreduje. My máme s tým skúsenosti. Veď si pozrite na predchádzajúce funkčné obdobie čerpania eurofondov. Alebo programové obdobie, lepšie povedané. Na vyšších územných celkoch boli aj SOR, tzv. sprostredkovateľské orgány pre IROP. Vedeli sme, ako na to. Vedeli sme, mali sme tam odborníkov a zrazu sa to zmenilo. Ja to teraz nechcem na nikoho ukázať, či koalícia, opozícia. Zmenilo sa to k horšiemu. Aj keď niekto povie, že viac investícií ide do regiónu, ale stále ostalo to, že tie SOR, tie riadiace orgány boli presunuté do Bratislavy a zrazu všetci tí spomenutí partneri, ktorí sú pri eurofondoch, musia čakať, kedy, čo Bratislava urobí. Vyššie územné celky si to vyskúšali a mali s tým dobrú skúsenosť. Ak som hovoril o Poľsku, že majú 44 % eurofondov, treba sa z toho poučiť a treba presunúť na vyššie územné celky tieto riadiace orgány v novom programovom období. Treba im dôverovať a garantujem vám, že Slovensko a jednotlivé regióny sa pozdvihnú. Budú napredovať ekonomicky a budú rásť. Fond konkurencieschopnosti bude treba poriadne vyrokovať aj na úrovni Európskej únie. Vláda nič nehovorí o tom, či a ako sa bije za záujmy našich firiem. Prečo počúvame stále iba o tom, že sa bijú zástupcovia Nemecka a Francúzska? My sme v tomto na úrovni Európskeho parlamentu aktívni. Naša europoslankyňa sa bije za záujmy práve aj Slovenska, aby ten fond konkurencieschopnosti bol dobre nastavený aj pre našu krajinu. Prečo hovorím o eurofondoch? Lebo na konci tejto vízie budú tvrdé rozhodnutia, ktoré potrebujeme dotiahnuť do konca. A musíme všetci, aj tá pravá strana, aj tá ľavá strana, ťahať za jeden povraz. Bez toho to nepôjde, iba vtedy môže krajina napredovať. Voľby a fondy. Vidíme situáciu v parlamente a nikto nevie, či má vláda naozaj väčšinu. Voľby možno prídu predčasne. Avšak už koncom roku 2026, koncom tohto roku zdôrazňujem, budeme mať prvý návrh z Ministerstva regionálneho rozvoja, aký bude návrh národného plánu. A do roka a do dňa, čiže do konca roka 2027 a na začiatku 2028 bude končiť prvé rokovanie o pláne s Európskou komisiou. Čiže my nemôžeme čakať, že príde nová vláda a oni si to nejakým spôsobom vyrokujú. Teraz sa musí konať, postupne pripravovať jednotlivé oblasti, jednotlivé plány, až kým príde rok 2027 a jeho koniec a začiatok 28, keď sa už budú schvaľovať tieto jednotlivé oblasti. Táto vláda už teda nemá mandát nastaviť celú krajinu na sedem rokov dopredu. Sadnime si preto spolu za stôl, a mám na mysli tie odborné skupiny, a poďme rokovať na úrovni expertov politických strán. Bez nich to nepôjde. Reforma je de facto pozičný dokument, o ktorom hovorím, že je to dokument, ktorý musí byť prepletený odvahou každého jedného človeka. Rozhodovanie bližšie k občanovi je alfou a omegou dobrých rozhodnutí. Rozhodnutia sa prijímajú na úrovni, ktorá lepšie pozná miestne potreby, subsidiarita je to, čo posúva kompetencie aj financie bližšie k občanovi. Rýchlejšia reakcia na problémy, rýchlejšie reagovanie na to, čo človek naozaj potrebuje. Preto potrebujeme tieto rozhodovacie kompetencie posunúť nižšie. Vyššia kvalita verejných služieb je tiež výsledkom dobrej a kvalitnej reformy. Samospráva môže služby organizovať podľa reálnych potrieb obyvateľov. Taktiež dobrá reforma spôsobí to, že efektívnejšie využijeme verejné peniaze. Obmedzenie duplicit je úzko späté s tým. Máme inštitúcie, ktoré máme duplicitné alebo triplicitné. Hovorím častokrát o tom, že načo je nám napríklad Slovenská správa ciest. Oni nemajú ani fúrik na to, aby opravili cesty. Všetko pre nich vykonávajú vyššie územné celky. Drahé nájmy, veľký stav, veľké počty, veľké počty zamestnancov, nech sa celá táto kompetencia presunie na vyššie územné celky. To je princíp subsidiarity. Mohol by som menovať ďalšie inštitúcie, je ich veľmi veľa, kde sú duplicity a triplicity. Úspory v rozsahu špecializácie prostredníctvom väčších celkov, vyšších väčších celkov, je vyššia kvalita a odborné kapacity pre väčšie územia. Ďalšou známkou dobrej reformy je jasnejšia zodpovednosť, kompetencie a rozhodovanie, rozhodovacia právomoc a zodpovednosť pri financovaní u toho istého aktéra. Ďalším bodom pri dobrej decentralizácii alebo reforme sú silnejšie regióny, rozvoj a plánovanie, posilnené samosprávne kraje a lepšie môžu takto aj strategicky plánovať každú jednu akciu, ktorú si naplánujú. A môžu tak aj podporovať rozvoj vo väčšom rozsahu. Môžu odľahčiť centrálnu vládu. Štát sa môže sústrediť práve na to, čo je určené, ako je obrana, bezpečnosť a podobné oblasti a tak samosprávy môžu rásť a dať lepšiu a rýchlejšiu službu občanovi. Samozrejme, pôjde tam ruka v ruke aj o posilnenie demokratickej legitimity. Viac rozhodnutí zostáva v rukách priamo volených miestnych a regionálnych predstaviteľov. De facto, keď si to tak zoberieme, tak po prezidentovi majú župani, a môžeme povedať aj primátori krajských miest, najvyšší priamo volený mandát od občana, keďže najvyšší počet občanov im dáva ten hlas v počte získaných hlasov. Výsledkom je ale na druhej strane aj štíhlejší štát, silnejší občan a decentralizácia, a už to zopakujem po tretíkrát, ruší duplicity, triplicity a umožňuje racionalizáciu miestnej štátnej správy. Mám na mysli teraz okresné úrady a všetky tie štátne úrady, ktoré sú v jednotlivých regiónoch. Inšpirujme sa Poliakmi. Inšpirujme sa Čechmi. Oni na to išli takto. A výsledok je naozaj preukázateľný. Čiže prosperita a vyšší ekonomický rast, rozhodovanie bližšie k občanom, efektívnejšie využívanie verejných zdrojov, kvalitnejšie služby, jasnejšia zodpovednosť, silnejšie obce a regióny. Ja to mám zhrnuté na 10 dobrých bodov. Mám už iba 4 minúty v tomto vstupe. Ja si asi zrejme aj poobede nechám čas na nejaké ešte ďalšie 4 minúty, ale začnem ich a aspoň ich vymenujem. Aj reforma v kontexte tejto vízie má na seba naviazané priamo a hovorí o nich na strane 31. Táto vízia na jednej strane sa venuje decentralizácii, ktorá je bytostne dôležitá pre silnejšiu a lepšie spravovanú krajinu. Väčšia investičná kapacita správnych jednotiek, o tom hovorí táto vízia. Väčšia finančná samostatnosť regiónov, schopnosť realizovať nadregionálne projekty, výkonnejší a dôveryhodnejší verejný sektor, rozhodovanie bližšie k územiu, lepšie využívanie úspor z rozsahu, lepšie riešenie regionálnych rozdielov, prepojenie kompetencií, financií a zodpovednosti, väčšia zodpovednosť za výsledky, dlhodobé strategické a regionálne plánovanie. Áno, keď som hovoril o odvahe. Zopakujem to ešte raz. Niekedy je dôležité pozrieť sa na reálie, ktoré máme na Slovensku. Máme obce, kde starosta je aj viac ako pol roka na maródke kvôli tomu, že nemá na svoj plat v rámci obecného rozpočtu. Videl som to veľakrát. Máme obce, kde napríklad v Prešovskom samosprávnom kraji je osem obcí, kde žije menej ako 10 obyvateľov. Takých obcí na Slovensku je veľa. Máme obce, kde už nikto nechce kandidovať za starostu, častokrát ani za poslanca drobného zastupiteľstva, jednoducho vidia túto mizériu. A znovu použijem príklad napríklad Poľska, kde si túto domácu úlohu splnili. Môžeme sa inšpirovať príkladom z Dánska či Fínska, kde dali motiváciu pre tých, ktorí sa dokážu spájať a bez tejto domácej úlohy sa Slovensko nepohne. Veľké množstvo finančných prostriedkov z rozpočtov obcí sa míňa na administratívu, namiesto toho, aby sa míňali na rozvoj obce. Ľudia nevidia na konci dňa lepší výsledok, lepšiu obec. Je o chvíľu obed. Ja preto týchto 10 bodov, ktoré sú veľmi dôležité, poviem poobede ako záver. Takže, pán predsedajúci, nejdem to teraz už dokončiť. Je to fantastický návrh, pán poslanec. Vyhlasujem prestávku do 14:00. Prajem všetkým dobrú. Sú veľmi dôležité, poviem poobede ako záver. Takže, pán predsedajúci, nejdem to teraz už dokončiť. Je to fantastický návrh, pán poslanec. A vyhlasujem prestávku do 14:00. Prajem všetkým dobrú [11:59] Martin Dubéci Chuť. [11:59] Martin Dubéci Chuť. [13:59] Peter Žiga Dobrý deň, kolegovia. Dobrý deň, kolegovia. Kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vízii Slovensko 2040. Pretože som sa teraz dozvedel, že napriek tomu, že pán minister Blanár mal termínované body, tak sme sa vraj dohodli, že vízia bude pokračovať až, kým neskončí. Takže v rámci rozpravy vystupuje pán poslanec Milan Majerský, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. [14:01] Milan Majerský – Vystúpenie v rozprave Ja by som možno v úvode tohto vystúpenia povedal jeden závažný bod, ktorý nastal. Všimli sme si možno všetci, že dnes dopoludnia došlo k krvavému útoku na základnej škole. Ja iba chcem zdôrazniť a pripomenúť, že v septembri pred rokom takto Kresťanskodemokratické hnutie navrhlo riešenie, ako predísť takýmto krvavým útokom, bolo to navrhnuté po útoku v Spišskej Starej Vsi, ako predísť takýmto krvavým útokom na základných školách a zapracovať vyslúžilých policajtov do celého tohto procesu v rámci projektu, ktorý sme navrhli. Chcem poprosiť vládnych predstaviteľov, aby nehádzali do koša všetky návrhy opozície. Niekedy môžu naozaj zachrániť ľudské životy tieto naše návrhy. A chcem vyjadriť poľutovanie nad tým, čo sa stalo a aj sústrasť pozostalým v tomto krvavom incidente. Takže, spomenul som desatoro jednotlivých krokov. Na strane 31 Vízie 2040 je jediný moment, kde sa hlbšie zapodieva táto vízia v rámci decentralizácie konkrétnymi krokmi. Mám ich rozpracované, pripravené tak, aby odborné strategické skupiny mohli naozaj pripravovať jednotlivé kroky a postupne aj legislatívu na to a konať to. Silnejšie správne jednotky majú väčšiu investičnú kapacitu. Preto hovorím o tom, aby vyššie územné celky mali možnosť cez tieto silnejšie správne jednotky poskytnúť službu jednotlivým menším správnym jednotkám, čiže mestám a obciam. Ak sa rozhodnutia a finančná kapacita sústreďujú na úroveň, ktorá má dostatočne veľký rozpočet, môže realizovať projekty, ktoré malé jednotky – a spomenul som tu obce, kde starostovia polovičku svojho roka sedia doma na maródke, lebo obecný rozpočet im neumožňuje brať obecný plat – tak tu je presne ten moment, na ktorý poukazujem. Čo je prínosom? Väčšia schopnosť regiónov plánovať a financovať strategické investície, ako je doprava, technická infraštruktúra, verejné služby či rozvojové projekty. Ďalším bodom je väčšia finančná samostatnosť, ktorá umožňuje aktívnu regionálnu politiku. Tu by som chcel zaradiť jeden dôležitý moment, o ktorom hovoria politici naprieč opozíciou, koalíciou, ale aj tí, ktorí sú v samospráve, aby bol zavedený daňový mix. Daňový mix je prvý predpoklad na to, aby aj regionálna samospráva, nielen miestna, si vedela zavádzať svoje daňové systémy. Logika vízie je dôležitá aj preto, že rozvoj územia nemá byť založený iba na rozhodnutiach centrálnej vlády a následnom prideľovaní peňazí jednotlivým územiam. Ak má jednotka väčší a stabilnejší rozpočet, môže sama určovať väčšiu časť svojich investičných priorít. To znamená posunúť od „centrum rozhodne, región čaká na pridelenie zdrojov“, samozrejme, to je vždy takto, k jednotlivým krokom, kde región má zdroje a región určuje a realizuje svoje rozvojové priority. To je ekonomický obsah decentralizácie, aj keď dokument nemusí používať samotné slovíčko decentralizácia. Vo vízii také slovo nie je použité, ale je tam určené, ako presúvať kompetencie zo štátu na nižšie územné jednotky. Väčšia územná jednotka dokáže realizovať projekty, ktoré presahujú hranice obce alebo obcí. Toto je veľmi dôležité najmä pre Slovensko. Mnohé projekty majú prirodzene regionálny, nie obecný rozsah, ako je napríklad dopravná infraštruktúra, ako sú napríklad vodovody či kanalizácie, ako sú nemocnice, verejná doprava, priemyselné a podnikateľské zóny, energetická infraštruktúra, vysoké školy, cestovný ruch, adaptácia na klimatické zmeny. Preto má význam, aby existovala správna úroveň, ktorá má dostatočnú územnú pôsobnosť aj finančnú kapacitu. Reforma štátu má viesť k výkonnejšiemu verejnému sektoru. Slovenská akadémia vied sama pri predstavení vízie uvádza ako jednu zo šiestich kľúčových priorít potrebu reformovať štát tak, aby bol výkonnejší, dôveryhodnejší a schopný presadzovať verejný záujem. To je širší rámec reformy verejnej správy. Decentralizácia pritom môže byť ako jeden z nástrojov, ako dostať rozhodovanie a zodpovednosť bližšie k územiu, ktorého sa rozhodnutie týka. A príslušná úroveň má mať na svoju úlohu dostatočné kompetencie a samozrejme aj financie. Bez financií to nejde. Piaty bod je dosť dôležitý, lebo rozhodovanie má byť viac previazané s konkrétnym územím. Pri centralizovanom systéme sa môže stať, že rozhodovanie o regionálnych problémoch je odtrhnuté od reality. Ľudia z Bratislavy častokrát nevedia, čo sa deje vo Snine alebo v nejakom inom regióne na okraji Slovenska a potom je aj ten problém odsúvaný fakt na okraj. Spomeňme si iba rýchlostnú cestu R4. Dodnes sa v Bratislave iba o nej rozpráva. Nerobia sa konkrétne kroky, aby od poľskej hranice sa začalo budovať tiež, nielen iba v území okolo krajského mesta Prešov, kde sa buduje momentálne aktuálne tunel Okruhliak s napojením na Kapušany. Silnejšia regionálna samospráva už nie je problém regionálnej znalosti a regionálna priorita, ktorá regionálne rozhodnutie posúva k regionálnej zodpovednosti. Regionálni lídri majú byť potom aj zodpovední za riešenie problému, ktorý odsúvajú v prípade, ak sú im zverené tieto kompetencie. Výhodou je lepšie prispôsobenie verejných investícií a služieb konkrétnym podmienkam v jednotlivých regiónoch. Väčšie správne jednotky môžu lepšie využívať úspory z rozsahu. Toto súvisí priamo s formuláciou o vyšších rozpočtoch. Malé jednotky často nedokážu samostatne zabezpečiť kvalitné odborné kapacity. Mestá alebo aj keď väčšie obce nemajú tieto kapacity na to, aby zabezpečili profesionálne projekty, strategické plánovanie, projektový manažment, verejné obstarávanie veľkých projektov, analytické kapacity, prípravu komplexných investícií. Väčšia územná jednotka môže tieto kapacity sústrediť a profesionalizovať. Silnejšie regióny môžu lepšie riešiť regionálne rozdiely. Toto je pre Slovensko mimoriadne významné. Máme obrovské rozdiely medzi východom Slovenska – Košický, Prešovský kraj, Banskobystrický – a západom Slovenska, konkrétne Bratislavou, Trnavou či Nitrou. Obrovské regionálne rozdiely nám nevyrovnali ani eurofondy po 25 rokoch, keď mali byť vymazané regionálne rozdiely. Práve naopak, boli ešte tieto rozdiely prehĺbené. Na začiatku čerpania eurofondov boli regionálne rozdiely okolo 9 000 €. Dnes to je okolo 30 000 € HDP na obyvateľa, čo je naozaj katastrofický scenár, ktorý bol spôsobený za tieto roky čerpania eurofondov. Regionálna úroveň môže napríklad kontrolovať investície tam, kde je potrebné zlepšiť dopravnú dostupnosť, zamestnanosť, podnikanie, služby, rozvíjať ľudský kapitál. Väčšia zodpovednosť ide spolu s väčšími kompetenciami a zdrojmi. Nestačia iba formálne kompetencie. Musí mať kompetenciu, peniaze, odbornú kapacitu a samozrejme aj tú zodpovednosť s väzbou na rozhodnutia ku konkrétnym výsledkom. Decentralizácia môže zvýšiť zodpovednosť za výsledky. Pri veľmi centralizovanom systéme sa totiž táto zodpovednosť môže rozptýliť medzi ministerstvá. Čo sa častokrát deje, že ministerstvá si pohadzujú zodpovednosť – že to on, to nie, a to druhé ministerstvo, to tamten minister – a v tomto prípade je to adresné a je tam zodpovedný konkrétny človek, konkrétny aktér v území. Či už sú to štátne úrady, fondy a rôzne sprostredkovateľské orgány, nedokážu túto zodpovednosť zobrať na seba. Ak má región vlastné kompetencie, vlastný rozpočet a vlastné investičné priority, vie prebrať aj túto zodpovednosť. Je možné oveľa presnejšie v takomto prípade sledovať, kto za tento konkrétny výsledok zodpovedá. Posledným bodom je reforma, ktorá má byť založená na dlhodobom strategickom plánovaní a vízia nemá byť konečným reformným dokumentom. Tak, ako som to povedal v úvode, reforma alebo tento dokument SAV má iba nadviazať na to, alebo stratégia má nadviazať na túto víziu a má sa potom postupne pribúdať jednotlivá legislatíva na to, aby sa urobila táto reforma aj verejnej správy. Budem končiť tým, čím som začal. Odvaha, zodpovednosť by mala viesť všetkých politických lídrov k tomu, aby sme sa pustili do decentralizácie, ale aj do toho, aby Slovensko malo nielen víziu, ale aj konkrétne strategické kroky, za ktorými by bol merateľný výsledok. Čiže vízia, konkrétne kompetencie, konkrétne opatrenia, konkrétny nositeľ, konkrétne financovanie a konkrétny merateľný výsledok. Takže odporúčam za kresťanských demokratov jednu závažnú vec, a to je okrúhle stoly na odborných politicky zodpovedných ľuďoch, ktorí si dokážu naprieč politickým spektrom sadnúť za jeden stôl a rozprávať o tejto vízii a prinášať konkrétne návrhy a závery. Je to odborný dokument s argumentmi v prospech posilnenia správnych jednotiek, ich rozpočtovej kapacity a investičných schopností a na konci dňa by mal byť silný občan. Nie silný štát, lebo toto zlyhalo v histórii mnohých krajín, ale silný občan, ktorý bude mať bližšie ku kompetentným inštitúciám, kompetentným orgánom, ako sú vyššie územné celky, mestá či obce, ale so silnými kompetenciami a rozhodujúcimi právomocami. Občan nesmie mať natrčenú ruku k štátu a čakať, kto im kedy čo prinesie, a to je jedno, či hovoríme o výjazdových rokovaniach vlády, lebo toto nie je systematické prideľovanie štátnych benefitov pre občana. Je to častokrát politické prideľovanie ad hoc v rámci výjazdov jednotlivých ministrov spolu s premiérom. Záver je ten, aby sme mali otvorenú myseľ na odborníkov, profesionálov, ktorí dokážu sadnúť aj k tejto problematike k jednému stolu a riešiť tento vážny problém. Ďakujem pekne. Skončil som. Ďakujem, pán predseda. Päť faktických na vaše vystúpenie ako prvý. [14:14] Peter Žiga Pre pána poslanca Jariabu? Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať. [14:14] Peter Žiga Pán poslanec Jari Bek. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať. [14:14] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pánovi predsedovi KDH a zároveň verím, že mu týmto poďakovaním nespravím zle. Len preto, že ho chváli niekto. Pánovi predsedovi KDH a zároveň verím, že mu týmto poďakovaním nespravím zle. Len preto, že ho chváli niekto z tej druhej strany v tomto neprirodzene deformovanom svete. A že skutočne u niektorých hlúpakov mu nespravím zle, lebo to myslím úplne úprimne, že to, čo povedal, jednak malo hlavu a pätu, bez ohľadu na to opozícia, koalícia a tak ďalej a tak ďalej, ale to, čo on povedal a to, čo hovoril o sebe a o KDH, to je jeden absolútne zodpovedný prístup k budúcnosti, ktorý by mal byť vlastný každému poslancovi tejto Národnej rady. A tie drísty o tom, že teda nezúčastňujeme sa, nebude a odvolávanie sa na minulosť, proste to sú hovadiny. To sú úplné hovadiny, preto, lebo nemôžeme budúcnosť tvoriť tým, kto komu kedy uškodil alebo sa cíti poškodený alebo čo si myslíš, že malo byť inak. O tom to nie je. To je v istej perspektíve, o ktorej sa tuná môžeme skutočne veľmi normálne baviť, o ktorej si môžeme dokonca aj protirečiť. A ja hovorím ešte raz, keby sa boli vyhodnotili pred tie tie tie rôzne pokusy o víziu pred tými 20 rokmi, keby sme o tom hovorili dnes, tak by sme tuná nemuseli vstupovať možno a často do týchto blbých sporov, ktoré máme, ktoré sú úplne zbytočné. Preto oceňujem nesmierne postoj KDH, že sa k tomuto problému postavilo čelom a že sú to proste ľudia, s ktorými sa dá normálne rozprávať a už vôbec nie je dôležité, či sa dohodneme alebo nedohodneme. Dôležité je, že sa rozprávame. Lebo keď sa prestaneme rozprávať, tak potom tento štát skončil. To nech si každý uvedomuje z tých hlupákov, ktorí tuná hovoria niečo iné. Pomostane čauči. Ďakujem pekne. [14:16] Peter Žiga Milan Majerský [14:16] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Povedal si: „Nestačí pozvať opozíciu a politické strany na predstavenie vízie a ja na toto nadviažem. Bol som pri predstavení vízie 2040 a povedal som vtedy, že bude treba túto víziu dať na politický dialóg aj do koalície, aj do opozície a aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. To sa dnešným dňom stalo a ja to vítam. Žiaľ, stalo sa to dosť nedôstojným spôsobom, že máme skrátenú rozpravu na 12 hodín. Toto bol dosť hanebný návrh pána poslanca Richtera. Víziu krajiny na 15 rokov máme prerokovať za 12 hodín? Návrh uznesenia k tomuto bodu znie: Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje víziu Slovensko 2040. Cesta ku kvalitnejšiemu životu. A ja sa chcem spýtať navrhovateľa, teda vlády v zastúpení pána ministra Blanára. Pán minister, ako chcete prijať príspevky politických strán z dnešnej parlamentnej rozpravy ku vízii 2040? Ako konkrétne to urobíte? A druhá vec, ktorú som tiež povedal pri predstavení vízie, je, že bude potrebný široký konsenzus na jej prijatie, aby bola politická zhoda na jej presadzovaní aj po skončení mandátu tejto vlády. Andrej Danko dnes povedal, že SNS za víziu 2040 nebude hlasovať. Na to, aby sme prijali víziu pre Slovensko na 15 rokov, treba, aby bola vláda jednotná. Vy teraz prežívate hlbokú vládnu krízu a toto nie je dobrý čas na prijímanie kľúčovej vízie. Bude to nedôstojné. Preto chcem navrhnúť, aby sme rozpravu k tomuto bodu prerušili dovtedy, kým vláda preukáže, že za ňou stojí komplet koalícia a že má dosť hlasov na to, aby bola v parlamente schválená. Ďakujem. Pán poslanec Faič. Ďakujem.“ [14:18] Peter Žiga Za slovo, pán podpredseda. [14:18] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou K tomu predstaveniu vízie asi toľko, že to Národné fórum, ktoré bolo na Deň Ústavy 1. septembra, nebolo len o predstavení vízie. Ale keďže sa tam zúčastňovalo jadro tej konferencie, Stála konferencia celospoločenského dialógu, bola aj istou verifikáciou tejto vízie, ktorá následne, myslím, že o dva dni potom, bola schvaľovaná vo vláde. Takže nebolo to len predstavenie vízie, ale to bolo skutočné národné fórum za účasti celej vlády, Stálej konferencie, veľvyslancov členských štátov Európskej únie, rektorov vysokých škôl a univerzít, členov akadémie, šéfov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, cirka cez 200 ľudí. Či iniciatívy kedy a áno, môžem potvrdiť, že ten návrh, ktorý pán Čaučík dal na Národnú fóru, bol jedným z námetov, prečo by mala byť vízia prerokovaná v Národnej rade. Čo sa týka účasti v odborných tímoch, samozrejme, po prijatí a prerokovaní tejto vízie tu v parlamente je na programe dňa dohodnúť postup a celú, celú tú prípravu všetkých, by som povedal, metodických prostriedkov k tomu, aby sa mohla opozícia cez svojich expertov zúčastniť na tvorbe stratégie, pretože vízia sa začne realizovať prerokovávaním a prijatím stratégie. Ďakujem. Pán poslanec Ján Skulík. Ďakujem pekne za slovo. [14:20] Peter Žiga Milan, vďaka za tvoje vystúpenie. [14:20] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, vízia je veľmi dôležitá a je potrebné, aby sa riešila cez viacero, no s viacerými politickými stranami. Nemôže to byť len nejaký politický materiál a ja som rád, že tu na tejto vízii robilo okolo 350 odborníkov. Takže je to veľmi dobrý materiál. Samozrejme, v tom materiáli sa dá stále niečo zlepšovať. A tak ďalej. A ty si tam zabudol spomenúť tvoje motto, ktoré veľmi často spomínaš, že tam, kde je cesta, tam je aj život. A si spomenul tam, čo sa týka aj ciest, napríklad výstavby rýchlostnej cesty R4, ktorá je veľmi potrebná na východe. Samozrejme, potrebujeme riešiť aj ďalšie úseky, či diaľnicu D1, D3, R4, R2 a tak ďalej by som mohol spomínať, lebo tie cesty sú veľmi dôležité. Cesty a železnice, aby ľudia sa mohli dostať za prácou, do škôl, za vzdelávaním, k lekárovi a tak ďalej. A v tejto vízii 2040, samozrejme, je to len tak okrajovo spomenuté, ale vieme, ako nám dlho trvajú výstavby týchto diaľnic. Alebo aj železníc, lebo vieme, že tie železnice nemáme až tak bezpečné, takže tu nás čaká veľmi veľa práce a samozrejme je to aj o veľkých peniazoch. Takže vízia na jednej strane je dobrá, ale na druhej strane musíme mať aj na to finančné zdroje, aby sme dokázali tú našu víziu pokryť. Spomenul si tam aj regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely sú takisto veľmi dôležité a zoberme si aj ako niektoré regióny, dá sa povedať, že sa potláčajú napríklad vlaky zadarmo. No všetci nemáme vlaky a sme znevýhodnení. Energodotácia. No tí, čo kúria drevom a uhlím alebo pevným palivom, tak nemajú nárok na energodotáciu. Takže toto by v tej vízii tiež malo byť, aby ľudia neboli diskriminovaní. Ďakujem. Pán poslanec Vašička. Ďakujem. [14:22] Peter Žiga Prvá vec, nadväzujem na pána Majerského, ktorý hovoril [14:22] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou O tej tragédii v Staškove tiež chcem vyjadriť úprimnú sústrasť a odkázať, že myslím naprieč parlamentom, že sme s vami, myslíme na vás. Druhá vec, aj na tabuli svieti, som prihlásený. Mám 5 minút. Chceme sa rozprávať o vízii, ale tak ste nám to nejak zatiahli, že nemáme veľa príležitostí. Tých 5 minút máme aj s reakciou, pán poslanec Majerský. Ďakujem pekne. Zhrniem to takto. Pán poslanec Dej [14:22] Peter Žiga Ďakujem [14:22] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Ja som naozaj to, čo som povedal, myslel úprimne a hlavne s tým, že, ak sa predstavuje vízia, ona presiahne toto volebné obdobie, presiahne aj to ďalšie, ale aj to ďalšie, ktoré príde. Čiže je to koncept, ktorý je určený pre naše deti alebo možno pre niektorých z vás vnúčatá. A podstatné je ale aj to, aby sme sa navzájom počúvali a, keď sme tu niečo navrhli aj v pléne Národnej rady, nielen na stretnutí pri vízii, ako to povedal pán poslanec Čaučík, aby ste prijali naše návrhy. Tak ako to bolo v prípade tohto nešťastia dnes ráno, krvavého nešťastia, je to presne o tom. Bol to dobrý návrh presne v septembri pred rokom. Tu v pléne odznel. Ak by sme ho prijali, možno sme mohli predísť tomuto nešťastiu. Teraz sa bavíme o vízii, ktorá presiahne niekoľko volebných období. Skúsme sa počúvať, skúsme sa akceptovať, tak ako som ja tie návrhy, ktoré som povedal úprimne, skúste vy ich úprimne prijať, aj to uznesenie nech je kreované spoločným úsilím o to, že možno väčšina z nás už nebude v pléne Národnej rady, keď bude rok 2040, ale potrebné to je. Strategické kroky rozhodnú o tom, kam sa Slovensko posunie, a strategické kroky rozhodnú aj o tom, či naozaj tam, kde je život, boli aj cesty, lebo áno, Igor, ja mám to moto, že kde je cesta, tam je život. A zistil som za tých deväť rokov, čo som vo funkcii aj predsedu samosprávneho kraja, že ľudia oceňujú najprv a najviac to, že, ak majú dobrú a kvalitnú cestu, vedia sa presunúť či už za prácou, za lekárom, za školou po dobrej a kvalitnej a bezpečnej ceste, takže skúsme ísť po tej ceste spoločne a mať dobrú víziu. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šimečka. [14:24] Peter Žiga Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. [14:25] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Tejto faktickej poznámky. Takže končím, aby som mohol ešte niečo povedať v rozprave. Keď sa chceme rozprávať, tak dajme si na to čas pri takom dôležitom dokumente. Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte aj mne povedať pár slov k tejto téme vízií Slovenska na rok 2040. A musím začať tak ako mnohí moji kolegovia. Či už kolegovia z Progresívneho Slovenska alebo aj z iných strán, musím začať poďakovaním Slovenskej akadémii vied za naozaj veľmi kvalitne odvedenú odbornú prácu. To sa týka autorov, ale aj mnohých spoluautorov, z ktorých niektorí majú veľmi blízko k mojej politickej strane. A týka sa to aj vedenia SAV, že naozaj umožnilo, aby ten proces dospel ku produktu, ktorý, keď si ho prečítate, sám o sebe nie je stranícky ani politický a za to im patrí vďaka. Hovorím to aj preto, aby bolo zrejmé, že čokoľvek poviem v nasledujúcich minútach, nie je myslené ako znevažovanie práce všetkých tých vedcov a vedkýň, ktoré a ktorí sa podieľali na vízii Slovenska 2040. Viem, že táto rozprava by mala byť plná slov o budúcnosti. Asi aj je a bola plná vzletných fráz o tom, čo všetko môžeme dosiahnuť, ak bude celospoločenský konsenzus. Ja by som to chcel trochu vrátiť na zem. Povedať si úplne reálne prakticky, čo je teda potrebné na to, aby sme akúkoľvek víziu, to je jedno, či táto, akúkoľvek veľkú, pretavili na úspešný výsledok. Čo potrebujeme? A ja tam vidím tri veci. Potrebujete politickú moc, a to dal nejaký mandát. Potrebujete vôľu tie veci reálne robiť. A potrebujete, to tu tiež bolo často spomínané, ochotu spolupracovať a viesť dialóg. Tak si to, prosím vás, rozoberme. Tieto tri podmienky, ktoré nutne musia byť splnené. Zamerajme sa najprv na politickú moc a legitimitu. Dnes, v deň prerokovania tohto bodu, sa vládna koalícia, zlepenec tejto vládnej koalície, rozpadá nám všetkým pred očami. Dnes neskôr popoludní zrejme bude hlasovanie, ktoré možno povedie k odvolaniu ministra životného prostredia. Ale to je iba jeden deň týchto dní, týždňov, mesiacov, kde vládna koalícia, ktorá sľubovala stabilitu, sa v podstate už iba háda, je z nich taká rozpadnutá družina lúpežníkov. To je prakticky skoro celé volebné obdobie. A teraz sa to iba vyhrocuje. A teraz tu vidíme každý deň nové ultimátum, každý deň niekto niekoho iného z koalície urazí, každý deň sa dohadujeme, či bude väčšina, nebude väčšina, či niekto niekoho kúpi. Takto nevyzerá vláda, ktorá má moc, legitimitu, niečo zásadné predstaviť a reálne presadiť. Takto vyzerá, ako som povedal, už iba banda lúpežníkov, ktorí sa navzájom vydierajú. Namiesto vládnutia sa zaoberajú sami sebou. A v podstate už ide iba o to, komu zostane z tej vládnej koalície ten čierny Peter, že to celé zboril. A bohužiaľ, a ja to nehovorím, že sa z toho teším, ja hovorím, že bohužiaľ, toto sa deje v čase, keď slovenskí občania potrebujú akcieschopnú normálnu vládu, ktorá bude riešiť ich problémy, ktoré sú akútne. Nie sú to problémy roku 2040, to sú problémy roku 2026. Historicky najvyššie ceny pohonných hmôt, odchod zahraničných investorov a fabrík, vysoký dlh, ktorý rastie, celkovo slabý hospodársky rast, rozpočet, ktorý je v nedohľadne. Máme tu vládu, ktorá ani toto nevie zabezpečiť, ale tvári sa, že vie Ceny pohonných hmôt, odchod zahraničných investorov a fabrík, vysoký dlh, ktorý rastie, celkovo slabý hospodársky rast, rozpočet, ktorý je v nedohľadne. Máme tu vládu, ktorá ani toto nevie zabezpečiť, ale tvári sa, že vie predstaviť víziu do roku 2040. Lebo síce ju napísalo SAV, ale predkladá ju oficiálne vláda. Keď k tomu chcem vymyslieť nejakú analógiu, nejaký obraz, ako to vyzerá celé, tak si predstavte takú potápajúcu sa loď niekde na šírom mori, barku. Kde teda kapitán ukazuje tým svojim námorníkom, že pozrite sa, tam v diaľke je tá zasľúbená zem. Tam je ten prístav. Medzitým sa mu tí jeho námorníci už zbúrili, niektorí už padajú z lode do vody. Tá loď sa potápa, oni sa tam navzájom rúvu, ale ten kapitán, už chudák unavený, trvá na tom, že tam sa musíme doplaviť. Ale to tak nie je, pretože na to nemá politickú moc. Tá loď už sa potápa. Opäť musím ale tuto zdôrazniť, že to nie je nič proti tomu dokumentu, ktorý považujem za hodnotný. Lebo naozaj na ňom pracovali asi najlepší ľudia, ktorých na Slovensku mám. A práve preto. A práve preto, že pre Progresívne Slovensko je to dôležitý dokument. Práve preto si ho nesmie privlastniť jedna strana. Alebo jedna vláda. Už vôbec nesmie takýto dokument poslúžiť ako kulisa, ktorou potom Robert Fico zakryje svoje vlastné zlyhania. Tie súčasné, ale aj minulé. A tým sa dostávam k druhému bodu, k druhému atribútu, ktorý potrebujete, aby ste niečo takéto veľké uskutočnili. A tým je vôľa to uskutočniť. Strana SMER a Robert Fico, ktorý ako predseda vlády tu predložil túto víziu, mal 15 rokov, aby ukázal vôľu niekam Slovensko posunúť. A mnohé veci z tej vízie sú známe dlhodobo. To nám nespadlo z neba. Ale všetci dobre vieme, ako to tých 15 rokov bolo. Že tá vôľa tam proste nebola. Mal obrovskú moc premiér aj strana SMER, jednofarebnú vládu, veľkú podporu verejnosti a napriek tomu túto moc premrhal, lebo vôľu k potrebným zmenám nikdy nemal. A teraz nehovoriac o všetkých zdrojoch, ktoré mal k dispozícii. V európskych peniazoch v podobe eurofondov, ešte aj dobrých ekonomických časoch a podobne. A teraz, keď hovorím, že tú vôľu nikdy nemal, že tie časy sme premrhali, to nehovorím ja. To hovorí samotná vízia. To hovorí samotný ten dokument. Je vlastne diagnóza. V kapitole o dôstojnom živote hovorí, že takmer pätina ľudí na Slovensku dnes žije v riziku chudoby. Chudoby alebo sociálneho vylúčenia. To je milión ľudí. Polovica dospelých ľudí dnes na Slovensku žije od výplaty k výplate. A pri nejakej neočakávanej udalosti už si nevedia pomôcť. Rozhodujú sa dnes a denne, že či teda natankujú benzín, aby mohli ísť do práce, alebo či si radšej kúpia lieky alebo deťom školské potreby. Na Slovensku priemerná mzda dosahuje polovicu priemernej mzdy v Európskej únii. Po 15 rokoch tej moci, ktorú vládna strana SMER mala, aby tieto veci zmenila. A viete? Keď sa hovorí o živote, dôstojnom živote, v hojnosti, aby každý človek na Slovensku, bolo to tu povedané, aby nikto nebol diskriminovaný, no tak treba povedať, že predstavitelia strany SMER a ľudia s nimi spojení za tých 15 rokov tú hojnosť dosiahli. A to je pravda. Teraz necitujem z vízie, aby som nezavádzal. Ale veď predsa vieme, ako sa namiesto Slovenska rozostavovalo chorvátske pobrežie. Vieme o všetkých tých bytoch v Dubaji. Vieme, ako si žije predseda vlády. A on zo svojej chorvátskej vily dnes ide hovoriť ľuďom, že v roku 2040 sa budú mať lepšie? To sa veľmi ťažko počúva dnes. Napríklad v rodine, ktorá po zaplatení, ja neviem, bývania a energií už nemá ani rezervu na to, keď sa im pokazí práčka. Im teraz budete hovoriť, že v roku 2040 sa všetci budeme mať dobre? Oni naozaj nepotrebujú nejaký plagát s týmto logom a s touto víziou. Dnes by potrebovali funkčnú vládu, ktorá bude riešiť napríklad vysoké ceny energií alebo neúmerne vysoké dane a odvody. Ďalej pokračujem. Tá vízia sľubuje zdravý a aktívny život. To sa týka zdravotníctva. Ale realita opäť rokov vlád SMER-u, chýbajúca vôľa s tým niečo robiť a tá realita je taká, že žijeme dnes o tri roky kratšie než priemer Európskej únie. A úmrtnosť na diagnózy, na príčiny, ktorým sa dá predísť, je na Slovensku o 53 % vyššia, než je európsky priemer. Rovnako vízia 2040 sľubuje krajinu, kde si mladí ľudia vybudujú svoj domov a nájdu vlastné bývanie. Opäť, pozrime sa na to, ako je to dnes. Po všetkých tých rokoch, keď Robert Fico mal možnosť s tým niečo urobiť, na to nepotreboval SAV, aby začal niečo robiť s problémom nedostatku bývania. Dnes sedem z 10 ľudí vo veku od 18 do 34 rokov býva s rodičmi. Ceny nehnuteľností sa za 10 rokov zdvojnásobili. Rastú dnes rýchlejšie ako naše príjmy. A takmer tretina populácie na Slovensku žije v preplnených bytoch. Roky, roky SMER rozprával o nájomnom bývaní. No a výsledkom je dnes, dámy a páni, nájomný sektor, ktorý tvorí iba 7 % nášho bytového fondu. A mladí ľudia, ktorí sa dnes musia, ak vôbec dostanú hypotéku, zadlžiť na 40 rokov. A to je pre nich často ľahšie a jednoduchšie kúpiť si nehnuteľnosť v niektorej západnej európskej metropole. Ďalej sa pozrime. Vízia sľubuje úspešnú konkurencieschopnú ekonomiku. Tak prečo sa to nerobilo doteraz? Dnes má Slovensko produktivitu práce o tretinu nižšiu než priemer Európskej únie. Do výskumu a vývoja investujeme menej ako percento HDP. V priemere to má v Európskej únii, to majú štáty vyše 2 %. Pätina slovenských vysokoškolákov študuje v zahraničí. Veď to všetko poznáme. To nám až vízia 2040, až slávni vedci z SAV povedali, že musíme mať konkurencieschopnú ekonomiku. To nevedeli vlády SMER-u predtým, že toto treba robiť. No, potom si povedzme tiež dôležitá kapitola – ozdravenie verejných financií. Ešte možno po mne pôjde Štefan Kiš, náš tieňový minister financií, ktorý o tom asi bude hovoriť viac, ale opäť všetci viete, aký je súčasný stav. Deficit 4,6, verejný dlh 61,4 % HDP. Opäť, nezdá sa mi, že by niečo s dlhom a s deficitom táto vládna koalícia robila. Hoci už si mohla prečítať dokument 2040. Naopak, po opakovaných zlyhávajúcich konsolidačných balíčkoch, ktoré urobili našu ekonomiku menej konkurencieschopnou, vytiahli z ľudí miliardy eur. Budeme ešte všetci radi, ak skončí táto vláda s deficitom, ktorý nebude vyšší, než keď do vlády nastupovala. A teraz už nehovoriac o všetkých tých odvodoch a poplatkoch a daniach, ktoré uvalila na živnostníkov a na firmy. No, poslednú vec spomeniem z vízie. Moderný dôveryhodný funkčný štát, milí kolegovia. A tu opäť ten dokument opisuje aj realitu, realitu po 15 rokoch, čo to Robert Fico mohol zlepšiť. No, čo robili tento volebný cyklus? Ako dvíhali dôveru vo verejné inštitúcie? Vyháňali odborníkov z každej jednej inštitúcie, na ktorú si spomeniete. V rezortoch kultúry, životného prostredia, politicky chceli ovládnuť nezávislých regulátorov, nezávislé inštitúcie. Takto? Takto sa buduje Slovensko 2040? Je toľko príkladov, dámy a páni, kde táto vláda už po uverejnení tejto vízie robí presný opak. Presný opak. A napríklad pán Majerský to spomenul, decentralizácia. To je veľká časť tej vízie. A je to dôležitá vec. Progresívne Slovensko to chce spraviť. Máme to v programe. Čo povedal Robert Fico? To nech si urobia mestá a obce. V tomto volebnom období. Vtedy už možno bola tá vízia aj napísaná. A preto to chcem zhrnúť a povedať, že Robert Fico dnes už nemá moc a legitimitu, aby takéto niečo navrhoval a presadzoval. Kedysi tú moc mal, ale nikdy nemal vôľu nič z toho presadzovať, lebo to by sa za 15 rokov ukazovalo. A tým sa dostávam, dámy a páni, k tomu poslednému atribútu, k tej poslednej podmienke, ktorá musí byť splnená. A tou je ochota spolupracovať. A počúvať. A viesť dialóg. Znovu na začiatku zopakujem, že my túto víziu vôbec neodmietame ako PS. Dôvod, pre ktorý sme sa nezúčastnili toho národného fóra, pán Faič to spomínal, je ten, že to považujeme za politické divadlo, za kulisu, ktorou Robert Fico zakrýva svoje zlyhania. To neznamená, že nie sme pripravení zobrať tieto pasáže z vízie a snažiť sa ich naplniť. Ale to, čo ja odmietam, je táto falošná hra na celonárodný konsenzus, ktorý tu teraz chce premiér organizovať. A je pravda, pán Majerský to spomenul. Iné krajiny, keď chcú veľké veci presadiť, Poľsko je dobrý príklad, investície do železníc, do diaľnic, decentralizácia, manažment eurofondov, národná obrana. Tam sa to robilo kontinuálne naprieč volebnými obdobiami. Hoci tam boli politické strany, ktoré si nevedeli prísť na meno, ale tieto veci fungovali, lebo sa vedeli zhodnúť na základných strategických záujmoch. IPS, aj platforma. A jeden z tých základných strategických záujmov je obrana krajiny pred ruskou hrozbou. Iba pripomínam. U nás ani toto nevieme, pretože Robert Fico a táto vláda ruskú hrozbu zľahčuje. Kdežto my sme presvedčení, že Slovensko má byť v EÚ a v NATO, vláda hovorí, že máme byť neutrálni, čo ide presne na ruku Vladimírovi Putinovi. Takže tuto je veľmi ťažké sa stretnúť. Ale aj keby sme chceli. Aj keby sme chceli, tak si to zoberme. Ktorý z veľkých projektov tejto vlády, ktorý presahuje volebné obdobia, bol konzultovaný s opozíciou, pán Faič? Ktorý? Jadrová elektráreň na 20 rokov, 15 miliárd? Naši poslanci sa o tom dozvedeli z médií. Nikto netuší, aké sú na to podklady, aké sú alternatívy. Neboli zapojení opoziční poslanci. Takto sa nespolupracuje na vízii do budúcna. Rôzne ďalšie projekty, ktoré môžem spomenúť, ktoré presahujú toto volebné obdobie. Málinec, prečerpávajúca elektráreň. Môžem spomenúť plány na Zimný prístav. Môžem spomenúť veci, ktoré teraz podpisuje pán Taraba. Spýtali ste sa niekoho z opozície? Pán Kaliňák nakupuje, ako keby nebolo zajtra. Teraz sa rozhodol, že nakúpi štyri stíhačky, nové štyri F-16 za 1 miliardu. Spýtal sa niekoho z opozície? No nie. Preto odmietam túto falošnú hru, že teraz sa poďme všetci rozprávať a dohodneme sa. Lebo ja vidím, že vy sa nechcete rozprávať. Ja, a to teraz nechcem konšpirovať, ale moja obava je, že chcete túto víziu zneužiť na to, aby ste teraz už urobili nezvratné rozhodnutia, ktoré nás budú stáť miliardy, ktorými zaviažete všetky budúce vlády. To aj budú v skutočnosti vaše kšefty a potom ešte poviete: veď sme, to je vízia, sme sa dohodli. No nie. Na tomto my nebudeme participovať. Poviem poslednú vec. Tým skončím. Jediná možnosť, ako sa čokoľvek z tohto dokumentu stane realitou, jediná možnosť je politická zmena cez demokratické voľby. Ja neverím tomu, že ak bude strana SMER, ktorá mala 15 rokov tú možnosť, súčasťou akýchkoľvek riešení, opatrení z tejto vízie, že sa niečo zmení, lebo ona je súčasťou problému. Keď na tom bude spolupracovať, podieľať sa strana SMER, bohužiaľ, tak to je garancia toho, že sa nikam neposunieme. Jediná nádej, že sa môžeme posunúť smerom k tomu Slovensku, aké opisuje ten dokument, je politická zmena. Ďakujem vám všetkým veľmi pekne. Skončil som. Jedna fakt. [14:42] Peter Žiga Vystúpenie. Pán poslanec Faič. Ďakujem za slovo. Pán poslanec [14:42] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mali ste korektné vystúpenie. Avšak, ak berieme do úvahy doterajšie vystúpenia, ktoré tu boli, ktoré hovoria, že sa bavíme o strategickom materiáli, ktorý má hovoriť o tom, ako bude smerovať Slovensko do roku 2040. Pri akomkoľvek zhovievavom prístupe, lebo Fico nestačí. To je strašne málo. A teraz jednorožec je tam. Pán poslanec, ide o politický dokument, nie apolitický dokument, ale o nadstranícky dokument, aby sme sa teda rozumeli. Preto sa nezúčastňovali na ňom politické strany. Čo sa týka tých vašich troch bodov alebo predpokladov, politická moc tu doteraz bola v Slovenskej republike vždy po voľbách a bude určite aj po terajších voľbách. Hovoriť popredu, že ako to bude vyzerať, myslím si, že nie je príliš zodpovedné. Ak sa má Slovenská republika kdesi posunúť a teraz chcem zareagovať na ten stav, ktorý ste popisovali, nie je možné hovoriť o tom, v akom je Slovenská republika stave. Z hľadiska propagandy hovoriť sa musí, aká je východisková pozícia skutočná, objektívna. A tú možno hodnotiť na základe celého vývoja za 30 rokov. Čo sa týka spracovania vízie, ona nevznikla tým, že akadémii prišlo na rozum, že idú robiť víziu. Je na základe uznesenia vlády a na základe východísk, ktoré hovoria o štruktúre obsahu tohto materiálu. Takže, aby sme teda boli načistom, ďakujem. Pani poslankyňa Matejičková Ktorí idú robiť víziu, je na základe uznesenia vlády a na základe východísk, ktoré hovoria o štruktúre obsahu tohto materiálu. Takže, aby sme teda boli načistom, ďakujem. [14:44] Peter Žiga Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [14:44] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán Šimečka, v prvom rade mi dovoľte zablahoželať vám k dnešným meninám, pretože ľudský rozmer by mal byť vždy nad vlastnou politickou ambíciou a tak by mala teda vyzerať aj celá naša vízia Slovenska pre najbližšie roky, pretože aj takýmto milým gestom by sme mali ukazovať a hlavne v tejto spoločnosti, v ktorej sa aj dnes, v dnešný deň, nachádzame, že sa vieme rozprávať aj kultivovane a v podstate ja z časti úplne súhlasím s tým, čo povedal aj pán Fajt, že ste v mnohých veciach boli veľmi vecní, aj že ste pochválili Slovenskú akadémiu vied. Síce ste sa kratučko vyvinili z niektorých vecí, že ich nebudete pomenovávať, ale myslím si, že ste mohli viac vecí pomenovať tak viacej nadstranícky, pretože mnohokrát ste v takej roli, aj médiá vás vykresľujú ako veľkého budúceho štátnika. Takže ste možno mohli aj vy participovať ako najväčšia opozičná strana s týmto dokumentom a tvoriť ho. Pretože celá vízia, v podstate sa tu hovorí od minulosti cez súčasnosť až k budúcnosti, pretože je pravdepodobné, že aj vaša politická strana v budúcnosti bude ďalej participovať na politickej situácii a treba ukazovať najmä ten nadstranícky rozmer, pretože každý z nás tu hovorí o tom, že ten investičný dlh máme aj v modernizácii, aj v školstve, aj v zdravotníctve a nikto z nás si predtým oči nezakrýva, lebo prázdne rozprávať bez akejkoľvek zodpovednosti, to vie každý a potom to len vyzerá ako prázdne gesto. Z reakciou pán poslanec Šimečka. [14:46] Peter Žiga Ďakujem veľmi pekne [14:46] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. A chcem poďakovať pani poslankyni za prijatie. A súhlasím s vami v tom, že prázdne rozprávať bez zodpovednosti vie každý. Zároveň, ale pokiaľ ide o ten dokument. Ja to hovorím a súhlasím s ním a s mnohými tými východiskami aj preto, že sa nápadne podobá víziám a programovým dokumentom Progresívneho Slovenska. A aj ľudia, ktorí sú, či už naši členovia alebo spolupracujú s nami, spolupracovali na tvorbe toho dokumentu. To jediné, čo mne vadí a na čo, voči čomu sa vymedzujem, je spôsob, akým sa, bohužiaľ, ten dokument zneužíva vaším predsedom a myslím si, že aj v tejto, aj v tejto rozprave to zaznelo. Čo neznamená, že ak budeme mať zodpovednosť, teraz nemáme vládnu zodpovednosť, ak ju budeme mať, tak sa budeme tým dokumentom v mnohých častiach inšpirovať, lebo ak si pozriete naše „Tresk“ alebo vízie, ktorú sme napísali 2016, tam je mnoho podobných bodov. Čiže nemajte obavu, akurát neverím. Neverím, že dnes sa vieme dohodnúť so stranou SMER alebo vládnou koalíciou na nejakom spoločnom postupe presne kvôli tomu, čo som hovoril. Že tam nevidím ani vôľu, ani politickú legitimitu sa na niečo také podujať na vašej strane. Ale keď príde k politickej zmene, čo ja vravím, že je jediná možnosť, ako sa čokoľvek z tej vízie dostane do reality, keď príde k tej politickej zmene, tak samozrejme my nebudeme ako vy a budeme sa snažiť tie veci konzultovať. To vám viem sľúbiť. Posledná vec ešte, pán Faič, keď ste ma obvinili, že tu fakty prekrúcam a hovorím propagandu o tom, ako sa má Slovensko dnes, tak ja pripomeniem, že som citoval z toho dokumentu. Tak iba, aby, ako ste povedali, sme si... Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa. [14:48] Peter Žiga Plaváková. Ďakujem vám pekne za slovo, pán predsedajúci. No, viete, kolegovia, kolegyne, mne toto celé príde ako [14:48] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Také mimikry, lebo keď sa pozrieme aj na túto sálu, že koho vlastne zaujíma táto 2040. Tak z SNS tu vidím nula poslancov, teda za mnou pán Danko, ktorý teda ani sa nechystá podporiť túto víziu. Za HLAS tu sú dve poslankyne. Zo SMER-u tu máme šesť – sedem ľudí. Keď sa pozriem do hlávic Progresívneho Slovenska, tak vlastne nás je tu viac ako celej koalície dokopy. Čo je veľmi zaujímavé. A pevne verím, že to je preto, že tieto strany, ktoré tu teda majú takéto biedne zastúpenie, už tu v roku 2040 nebudú. A hoci počas 15 rokov svojich vlád nemal Robert Fico žiadnu víziu pre Slovensko ani pre kvalitnejší a dôstojnejší život ľudí na Slovensku, ako sa v tej samotnej vízii píše, mal akurát tak víziu pre svojich ľudí, korupčníkov a hlavne víziu pre to, ako túto dobre fungujúcu schému na transformovanie štátnych peňazí čo najdlhšie udržať vo svojich rukách. Ale viete čo, ja z duše neznášam najviac pokrytectvo. A pokrytectvo Roberta Fica a ďalších koaličných predstaviteľov naozaj podľa mňa nemá hranice. Však to už dokonca pomenoval aj tu prítomný Andrej Danko, keď povedal, že Robert Fico jedno hovorí a druhé koná. No, čo je presne definícia pokrytectva. A tak je to aj s touto víziou, lebo pozrime sa na to, čo vlastne Robert Fico predkladá. Skúste si nalistovať kapitolu s názvom Hodnotové princípy – čo chránime. Nalistujte si, pani kolegyňa. Táto kapitola pomenúva päť princípov, ku ktorým sa Slovensko hlási a z ktorých by pri svojom ďalšom smerovaní nemalo ustúpiť. Smutné je teda, že sa k týmto hodnotovým princípom nehlási samotný Robert Fico a už vôbec nie jeho kamoši z fašistickej Republiky, s ktorými chce vládnuť. Čo sa tam teda dočítame, citujem: „Obyvatelia Slovenska majú právo na férový prístup k príležitostiam a službám bez ohľadu na svoj pôvod, národnosť, vek, rod, sexuálnu orientáciu, zdravotný stav či znevýhodnenie, náboženské alebo politické presvedčenie, sociálno-ekonomické postavenie alebo miesto, kde žijú.“ Štát podporuje sociálnu mobilitu a inklúziu, rôznorodosť uznáva ako hodnotu a vytvára podmienky na posilňovanie solidarity a dobrých medziľudských vzťahov. Spoločnosť založená na dôvere je odolnejšia, produktívnejšia a lepšie zvláda rýchlu transformáciu, ktorej sme súčasťou. Ja to naozaj môžem podčiarknuť a podpísať. Myslím si, že aj kolegovia, kolegyne z PS, ale naozaj aj vy, páni a dámy z koalície. Toto vy ste podpísali? S týmto sa takto stotožňujete? Lebo konáte inak. A na tej istej strane sa dočítate aj toto: Slovensko chráni a rozvíja rozmanitosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej plurality štátu a vychádza zo spolužitia Slovákov, Maďarov, Rómov, Rusínov a ďalších národností, ako aj z rešpektu k dôstojnosti a identite každého človeka. Opäť môžem podčiarknuť, podpísať. Myslím si, že opäť aj kolegovia, kolegyne z PS, ale naozaj aj vy, páni a dámy z koalície, toto sa dokážete podpísať. No a pozrime sa na to, ako tieto hodnotové princípy teda realizuje v praxi Robert Fico. Teda hovoríme o nediskriminácii, inklúzii, rôznorodosti, rozmanitosti. Mohla by som to zhrnúť do viacerých kategórií, napríklad rasistické vyjadrenia a útoky na menšiny. Robert Fico povedal na margo odsúdenia Mazureka za hanobenie rasy a národa, že Milan Mazurek z Ľudovej strany Naše Slovensko vtedy ešte povedal len to, čo si myslí takmer celý národ. Čiže takýmto spôsobom schvaľoval rasistické prejavy a politické legitimizovanie nenávistného jazyka voči rómskej menšine. Ako to ladí s tým, čo som vám tu prečítala o tých hodnotových princípoch, na ktorých stojí Slovensko a z ktorých vychádza? K Rómom ešte povedal, že cigáni zaťažujú slovenský sociálny systém. Nezamestnanosť je u nás farbená veľkým počtom rómskych spoluobčanov. Pamätáte si na tie slová, čo som spomínala, že Slovensko chráni a rozvíja rozmanitosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej plurality štátu a vychádza zo spolužitia Slovákov, Maďarov, Rómov, Rusínov a ďalších národností, ako aj z rešpektu k dôstojnosti a identite každého človeka? Ako tieto rasistické vyjadrenia Roberta Fica sú s tým v súzvuku. Samozrejme, ponižujúce vyjadrenia a útoky na ženy, od pani prezidentky, ktorú označoval za americkú agentku, americkú paničku, bábku v rukách Sorosa a podobne, až po to, že keď sa jej vyhrážali smrťou, tak povedal: „A čo čakala, že bude nosená na rukách, že hosťom budeme všetci ju čakať na uliciach a hádzať jej nejaké kvety pod nohy?“ Reakcia na výhražky smrťou. Čiže neviem, akým spôsobom Robert Fico je v súzvuku s týmito hodnotovými princípmi. Podľa mňa absolútne ich popiera, a to dennodenne. Napríklad tiež povedal, že Slovensko bolo zakladané pre Slovákov, nie pre menšiny. Menšiny si na Slovensku žijú nadštandardne. Ako to tiež ladí s tým, s tými hodnotovými princípmi, ktoré som vám tu opakovane citovala. Homofóbne, transfóbne vyjadrenia, to tu nejdem ani čítať, lebo to už fakt akože nemusím. Myslím, že všetci ich poznáme, ktoré samozrejme sú tiež v totálnom rozpore s tým, ako sú zadefinované hodnotové princípy vo vízii. No a zaujímavý je teda aj ten férový prístup k službám bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Pamätáte si, ako sa Robert Fico vybral na osobitnú matriku, aby tam ovplyvňoval úradníkov, aby nerealizovali zápis manželstiev pre páry rovnakého pohlavia? To je férový prístup bez ohľadu na sexuálnu orientáciu? Veď on naozaj dennodenne svojimi činmi a slovami popiera to, čo v tejto vízii je napísané. A útoky na mimovládky a podobne, to už tu tiež nebudem spomínať, aby som nenaťahovala čas. Ale teraz ešte k jednej hodnote, na ktorej Slovensko stojí, podľa samotnej vízie: štát vytvára podmienky na posilňovanie solidarity a dobrých medziľudských vzťahov. No a ako teda Robert Fico posilňuje dobré medziľudské vzťahy a solidaritu, tak stačí tiež zopár výrokov, ktoré asi väčšina aj poznáte: rež a rúbaj do krvi po Šimečkovej kotrbe. Alebo: my si asi tou lopatou musíme tú vládu búchať po hlave. Zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente. Ľudia by radi prišli. Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím. Ak stretnem Hegera, tento rožok mu vopchám do huby. Facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba. Pán Stredák, nemám teraz čas, aby som vás poučoval, ale teraz by ste si zaslúžili takú učiteľskú facku. A takto by som tu mohla pokračovať dlho. Toto sú tie hodnoty, na ktorých stojí vízia o dobrých medziľudských vzťahoch, posilňovaní solidarity. Takže zhrnuté, podčiarknuté, Robert Fico nám tu predkladá dokument, ktorý svojím konaním dennodenne popiera. Preto som aj na začiatku povedala, že je to celé len také mimikry. A ja sa ale chcem aj spýtať, že keď sa takto správa premiér krajiny, ako som pomenovala, keď sa takto správajú aj viacerí ministri a ďalší predstavitelia koalície, a to už nehovorím o ich kamošoch z fašistickej Republiky, tak sa niet čomu čudovať, že nám narastá násilie v spoločnosti aj medzi mladými ľuďmi, lebo to spolu súvisí. A ako uvádza generálny prokurátor vo svojej výročnej správe, jednou z príčin násilnej kriminality mladistvých je normalizácia a akceptácia agresívneho správania. Presne takýchto výrokov, ako som vám ja tu menovala, ktoré zazneli z úst Roberta Fica. No a nazdar. Už len nadviažem na slová mojej kolegyne Zory Jaurovej, ktorá presne pomenovala, že vízia nijako špecificky nerieši rodovú nerovnosť či násilie na ženách. A to sú obrovské problémy pre celú polovicu našej spoločnosti. Vidíme aj dnes: ďalšia zavraždená žena, ktorá zomrela rukami žiaka, ďalšia zranená učiteľka, ďalšia zranená žiačka. Ja by som si naozaj želala, aby vízia 2040 mala ambíciu spraviť zo Slovenska krajinu, v ktorej sme prispeli k odstráneniu rodových nerovností, krajinu, v ktorej sme znížili mieru násilia na ženách, lebo sme sa tomu prioritne a aktívne venovali a prinášali opatrenia na jej elimináciu. Vízia ženy spomína raz. A to v prílohe č. 1, ukazovatele výkonnosti, konkrétne úhrnná plodnosť, počet detí na ženu. Čiže celá vízia 2040 vidí ženy len raz a to vlastne len ich maternice. Čiže dve pohlavia v ústave, ale krajina len pre jedno pohlavie. Ďakujem za pozornosť. [14:58] Peter Žiga Päť faktických na vaše vystúpenie, pán poslanec Vančo, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [14:58] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, myslím, že naozaj je dôležité pozerať sa na to, kto predkladá. Kto predkladá víziu a kto hovorí o tom, že chce spolupracovať, zjednocovať, a pritom vlastne celú svoju politickú kariéru robí niečo úplne iné, úplne v rozpore so zjednocovaním, pretože Robert Fico má založenú politiku na rozoštvávaní, na konflikte, na tom, že jedno hovorí, druhé koná. Najprv to vidíme. Prišiel ráno, 10 minút rečnil o vízii, vypočul si jedného poslanca vládnej koalície a potom zdúchol a už sme ho tu nevideli. Takto chce premiér Fico diskutovať, že sa tej diskusie nezúčastní. Ani ju nepočúva, ani ju nekomentuje. Minút reči na vízii. Vypočul si jedného poslanca vládnej koalície a potom zdúchol a už sme ho tu nevideli. Takto chce premiér Fico diskutovať, že sa tej diskusie nezúčastní. Ani ju nepočúva, ani ju nekomentuje. Jednoducho niečo sem doniesol, tvári sa, že mu na tom záleží, možno niekde na tlačovke alebo na nejakom videjku na sociálnych sieťach a potom realita je takáto. Jednoducho celý deň tu nie je a vždy je tu len jeden minister a z celej vlády, takže ani vláda nemá záujem o tom diskutovať. A takisto poslanecký klub Smeru, pár poslancov, poslankýň. Zo SNS nikto, z Hlasu pár ľudí. Takto sa zaujíma koalícia o víziu 2040 a ako to tu bude fungovať. Jednoducho je to čisto podvod, tak ako celý život robí Fico politiku podvodom, klamaním a predstieraním nejakej činnosti a nedosahovaním žiadnych výsledkov. Takže my si toto neprosíme. Pán Fico, choďte preč. Vy žiadnu víziu ste nikdy nemali, iba sa udržať pri moci. To bolo jediné, čo vás zaujímalo. Na krajinu ste celý čas kašľali. Dovidenia. [15:00] Peter Žiga Pán poslanec Štefunko. [15:00] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne Lucia, za tvoje vystúpenie. Priznám sa, že ma naozaj bez, bez akéhokoľvek preháňania naplnilo smútkom, lebo som si vlastne uvedomil, že aj táto situácia, že s kým chce SMER vládnuť do budúcnosti, vlastne ohrozuje veľmi vážne akékoľvek napĺňanie tej vízie. A treba ale povedať, že ono to nielen s tou stranou, s ktorou chcú vládnuť, a nejde len o nejaké rasistické vyjadrovania navonok, ale ide aj o to, že akým spôsobom schvaľujú v tejto Národnej rade zákony. Ja som proste pred troma mesiacmi alebo štyrmi mesiacmi našiel v zákone o cestnej premávke v zásade takú jednu vec, že chcú vlastne udeliť vodičáky len ľuďom, ktorí majú dokončené základné vzdelanie druhého stupňa. A tuto poslanci HLAS-u kľudne povedali, že áno, že je to proti Rómom. Hej? A že proste nevadí im, že proste niekto, kto urobí vodičák, tak naplní všetky tie podmienky, ale proste nie. To bol vyslovene rasistický návrh. Ja som to veľmi jemne pripomenul a nikto to nechcel zmeniť. Takže tak, ale mám aj dobrú správu, tak som sa zamyslel nad tým číslom, číslo tlače 1543. A vážené dámy, vážení páni, je to rok, kedy vlastne vznikol heliocentrický návrh videnia sveta od Mikuláša Koperníka. V zásade je to považované za začiatok vedeckej revolúcie a verím, že teda to číslo tlače tohto dokumentu bude znamenať aj to, že ľudia si prečítajú v tejto snemovni tú víziu a budú naozaj rozmýšľať, či ju chcú napĺňať alebo len zahlasovať, aby mal Robert Fico radosť. Ďakujem. [15:02] Peter Žiga Pani poslankyňa Kosová. [15:02] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Lucia, ja ti ďakujem, že si veľmi dobre a trefne poukázala na ten rozmer farizejstva, pokrytectva a cynizmu tejto vládnej koalície. Ja neviem, ako inak to nazvať, pretože oni prišli síce s dobrou víziou 2040, ale ich konanie za posledné tri roky je absolútne v rozpore so všetkým, čo v tejto vízii je napísané. Ja by som chcela upriamiť pozornosť napríklad na kapitolu právny štát a spravodlivosť, kde sa píše: Dlhodobá prosperita je nemysliteľná bez právnej istoty, stabilného vymáhania práva a nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní. Boj proti korupcii a znižovanie priestoru na zneužívanie moci sú kľúčovými faktormi dôvery v štát. A čo urobila vládna koalícia? Prišla s novelou trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní, zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, zásadne znížila tresty za korupciu a ekonomickú kriminalitu, skrátila premlčacie lehoty, reorganizovala NAKA. Tým samozrejme zastavili alebo prerušili rôzne stíhania vo viacerých závažných korupčných kauzách týkajúcich sa rôznych predstaviteľov a nominantov vládnych strán a v dôsledku skrátenia premlčacích dôb. Toto je farizejstvo a pokrytectvo. Alebo sa pozrime na efektívnu a otvorenú verejnú správu, kde sa dočítate, že transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi, sprístupňovaním dát a otvorená hospodárska súťaž sú hlavnými nástrojmi proti rozkrádaniu štátu. Zvyšovanie limitov pre zákazky bez súťaže zvyšuje riziko korupcie a nehospodárnosti. A čo ste urobili? No prišlo sem do novely zákona o verejnom obstarávaní, kde boli výrazne zvýšené limity pre priame zadávanie zákaziek bez otvorenia hospodárskej súťaže. A to už nehovorím o rôznych fafkánoch, kukuriciach, predražených tričkách z kávových zŕn alebo nákupoch zbraní. Samozrejme. [15:04] Peter Žiga Pán poslanec Sabo. [15:04] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a tebe, Lucia, za tvoje skvelé vystúpenie. Včera som sem, do parlamentu, cestoval z Petržalky 93 autobusom a kým sme prešli Dunaj, tak MHD-čku obehol nie jeden, ale hneď, prosím pekne, štyria vládni papaláši na húkačkách, čo teraz aktuálne pri tejto vláde nie je ojedinelé. Vidíme to každý deň, ako keby majáky na cestách explodovali. A prečo je to problém? No, preto je to problém, lebo vládni papaláši sa na Slovensko pozerajú iba cez dymové okná svojich limuzín a tým pádom nemajú potuchy o tom, čím ľudia a ako na Slovensku žijú. A ono sa to ukázalo v podstate aj dnes, keď premiér Fico uvádzal víziu 2040 a povedal, a teraz, precite, citujem: „Chráníme ľudskú dôstojnosť.“ Vau. No tak to vidíme, ako dôstojne bol Fico neschopný dobudovať vodovody a kanalizácie, ktoré mali byť dobudované v roku 2015, a dodnes necháva ľudí na Slovensku žiť ako v 18. storočí. Pýtam sa, čo je pre premiéra dôstojné na tom, keď svoju neschopnosť riešiť vysoké ceny pohonných hmôt vyriešil tým, že ľudí vyhnal z áut do vlakov, ktoré dnes na Slovensku už ani nie sú vlakmi, ale chodia ako dostavníky, preplnené a na dobré slovo, len tak-tak, cestujúcich musia tlačiť očami, aby došli do konečnej stanice. No a keď teda Robert Fico chráni dôstojnosť, tak nech mi, prosím pekne, vysvetlí, prečo sa kvôli jeho politickému zásahu, že zneužil svoju právomoc, musia páry rovnakého pohlavia súdiť so štátom. Čo konkrétne je dôstojné na tomto? [15:06] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [15:06] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tá časť, v ktorej ste hovorili O tom, ako Róbert Fico chce prefackať ľudí mokrou rukou, ako chce strkať rožky ľuďom do pusy, ako chce škrtiť ľudí. Toto je Robert Fico. Jeho agresia vyplýva z jeho naozaj presvedčenia seba samého, že už je boh. Že už mu nikto nič nemôže. Už si dal trestný zákon, ktorý zaručuje, že nebude odsúdený. Žilinku ešte musia upratať, lebo ten teraz sa im spriečil. Ale aké farizejské je. Keď tu niekto želá niekomu krásne meniny a správajme sa k sebe fantasticky. A keď si pozriete profily niektorých tých ľudí, ktorí toto želajú, tak sú plné úplnej nenávisti lobby. O Šimečkovi, čo píšu títo ľudia. Takže je farizejské, keď vám niekto povie: „Viete, mali by sme sa k sebe správať slušne.“ A na Facebooku o vás píše, aký ste idiot, aký ste hlupák, aký ste kretén. Toto je to farizejské. Oni naozaj sú krásny príklad toho, že vodu kážu a víno pijú. Ďakujem veľmi pekne. [15:07] Peter Žiga Pán poslanec Horecký bude ďalším vystupujúcim v rozprave. Nech sa páči. [15:07] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadviažem na vystúpenie Predsedu KDH Milana Majerského, a to priamo prednesením pozmeňujúceho návrhu k uzneseniu Národnej rady k tejto tlači. Najskôr to stručne zdôvodním a potom pre nerozumný a nesprávny návrh. Na takéto skrátenie rozpravy sa môžem k takémuto vážnemu dokumentu vyjadriť len heslovite v in medias res dialógu s víziou. Takže najskôr pozmeňujúci návrh. Máme za to, že je výborná práca, ktorú odviedli akademici, ľudia z biznisu, ľudia z praxe na príprave podkladov pre nás, pre politikov. Ale karty sú rozdané v ústavnom riadení parlamentnej demokracie tak, že politici rozhodujú, je úlohou politikov, aby nastavovali rámce, úlohou vlády, aby ich exekuovala a nie opačne. Preto náš pozmeňujúci návrh znie takto. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Horeckej, Igora Janckulíka k návrhu uznesenia k vízii Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu, tlač 1543. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia k vízii Slovensko 2040. Cesta ku kvalitnejšiemu životu, tlač 1543. V návrhu uznesenia navrhujeme túto zmenu. Návrh uznesenia, tlač 1543, znie: Národná rada Slovenskej republiky po prvé berie na vedomie dokument Vízia Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu. Po druhé bude rešpektovať v ďalšom procese práce na stratégii nadstranícky charakter vízie Slovensko 2040 a politický dialóg všetkých parlamentných strán. Koniec textu pozmeňujúceho návrhu a teraz krátka debata improvizovaná v tomto čase s víziou 2040 v oblasti vzdelávania, inovácií. Vízia predkladá niekoľko scenárov. Zjednoduším to: scenár úpadku, stagnácie alebo prosperity. Kto alebo čo rozhodne, ktorou cestou sa Slovensko vydá. Kľúčovým faktorom je vzdelávanie. Na Slovensku nemáme iný zdroj pokroku. Nemáme inú možnosť ako kvalifikovaný ľudský kapitál, kvalifikovaných ľudí na všetkých pozíciách. Jedno je isté. Nikto nevie, aký osud čaká súčasné školy. Nevedia to ani v krajinách na západe od nás, ale všetci odborníci predpovedajú fantastickú budúcnosť vzdelávania, aj to vzhľadom na technológie, osobitne umelú inteligenciu. Čo pozorujeme teraz? Na Slovensku máme čoraz menej detí a čoraz viacej na nich chceme šetriť. V tom dialógu, ktorý povediem teraz s víziou 10 minút, tak budem zároveň prepletať to návrhmi, krokmi a postupmi KDH. Takže školy nemožno, alebo racionalizáciu siete škôl nemôžeme poňať ako cargo: deti nesú uhlie a školy nesú vlaky. Nemôže byť cieľom ministerstva školstva vypraviť čo najmenej vlakov, rozumej čo najmenej škôl, s čo najviac naplnenými vagónmi, rozumej čo najviac naplnenými triedami. Nemožno šetriť na deťoch. Nebudem hovoriť ďalej, čo všetko to prináša. Súčasnú reformu financovania bude teda treba aj opraviť, alebo teda sieť škôl vzhľadom na to, že treba prísne rozlišovať medzi typmi škôl. Je predsa rozdiel, či sa bavíme o materskej škole, základnej škole prvého stupňa, plne organizovanej strednej škole, strednej odbornej škole alebo univerzite. Negatívne trendy v demografii a úbytok obyvateľstva v skutočnosti znamenajú oveľa väčšiu návratnosť investície do vzdelania každého jedného jednotlivca a tiež oveľa väčší tlak na zvýšenie efektivity nášho hospodárstva. Vzdelávanie alebo školy a zmysel vzdelávania nie je len príprava robotníkov do pracovných liniek. Nie je to len príprava pracovnej sily. Technológia a vývoj sveta vyžaduje od nás, aby sme pripravili občanov, teda deti, na svet, v ktorom už nevystačia s jednorazovo nadobudnutou kvalifikáciou po škole, ale budú musieť byť schopní sa vzdelávať kontinuálne, tak ako bol nami pripravený ešte za čias môjho pôsobenia zákon o celoživotnom vzdelávaní. Pretože to je prax, ktorá už nastala a právo reaguje na ňu ako posledné. Škola má zároveň mať holistický prístup. Deti potrebujú budovať osobnostný rozvoj, kritické myslenie, tvorivosť, podnikavosť, veci, ktoré sa, žiaden predmet sa tak nevolá, v škole priamo neučia, ale ktoré potrebujú pre úspešný život v spoločnosti a pre dobro celej spoločnosti. Čo sa týka predprimárneho vzdelávania, rovnosti príležitostí, áno, dostupnosť predprimárneho vzdelávania však neznamená, že štát bude rozhodovať o dvoj-trojročných deťoch namiesto rodičov. KDH predkladalo a bude predkladať návrhy, ako zvýšiť spoluprácu s rodičmi cez organizácie, ktoré sú na toto zamerané, ako promovať podporné profesie, ktoré v teréne dokážu spolu s rodičmi, lebo iba tak sa to dá správne urobiť, zabezpečiť dobrú rannú starostlivosť pre deti. Pán poslanec, len na chvíľočku vás preruším, lebo by som privítal návštevu klubu dôchodcov z Liptovského Mikuláša, ktorých máme na balkóne. Vitajte. ===== Kurikulárna reforma, to je názov nástroja, ktorým meníme vzdelávanie. Ja v praxi 15 rokov a viac a tiež som to predkladal ako minister školstva, ako nový štátny vzdelávací program, čo je zásadná úloha dnes všetkých škôl meniť obsahy a formy vzdelávania tak, aby fungovali. Nemôžete, keď to prirovnám k medicíne, akoby liečiť bakteriálne nákazy prvými kmeňmi penicilínu, ktoré boli vynájdené na konci svetovej vojny. Tie už by dnes boli neúčinné. Podobne ako metódy, ktorých som sa ja vzdelával, ale ako mladý učiteľ používal. A preto KDH žiada tri roky, aby potom, čo sme naštartovali reformu, kurikulárnu reformu v základných školách, sa rozbehol aspoň dialóg o reforme na stredných školách. Inak je to slepá ulička. A aby boli pripravovaní na ňu intenzívne budúci učitelia na pôde vysokých škôl. Jednoducho základné, stredné a vysoké školy musia v tomto ťahať za jeden povraz, za jedným smerom. Chýba nám riadny aplikovaný pedagogický výskum. My na Slovensku máme zopár skvelých jedincov, ktorí dokážu byť architekti vzdelávania, ktorí vám dokážu vyhodnocovať, čo sa to deje v našich školách, ale to sú jednotlivci. My nemáme aplikovaný výskum pedagogický, ktorý by povedal, prečo tie výsledky PISA dopadli tak, ako dopadli a čo s tým. Takže podmienky práce pre učiteľov. Dal som do zákona stredný manažment. Súčasný minister školstva mu podťal nohy, nedal na to peniaze. Ale školy nemôžu mať personálne logistické zabezpečenie ako pred 50 rokmi. Keď školu, ktorá je dnes vybavená tak, ako prirovnám to k škodovke 100, chcete do nej dať asistentov, navigáciu, solárne panely a neviem čo, nemáte šancu, aby toto autíčko utiahlo. Škola potrebuje rekonštrukciu, podporu aj zvnútra. Riešenia na kľúč, aby ten riaditeľ a učitelia mali rozviazané ruky. Neriešili ešte lavínu ďalších zbytočných legislatívnych zmien, ale aby sa mohli zamerať na to, o čo naozaj ide. Vo vízii nám chýba oblasť ochrany pred vlastným vyhorením učiteľov, starostlivosť aj o ich duševné zdravie a tiež teda, už spomínal som reformu prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách. Ach. No celoživotné vzdelávanie, odborné školstvo, je to téma, ktorej sa roky venujem, fragmentácia vysokoškolských programov, možnosť vyskladať si kvalifikáciu, ktorá sa bude počas života človeka niekoľkokrát meniť nielen pre naše deti, ale už aj nás. A tá kvalifikácia musí byť vyskladateľná z kurzov, z krátkych kurzov, mikroosvedčení, ktoré sa poskytujú na stredných školách alebo vysokých školách. Toto potrebujeme dostať do praxe. Vysoké školy a ich kvalita je obrovské zadanie. Vysoké školy, no nie univerzita, každá škola, ktorá sa v plnom formáte a ktorá má v názve slovo univerzita. Potrebujeme pokračovať v diverzifikácii vysokých škôl. Sú také, kde je výskum dominantný, ale sú také, kde dominuje príprava ľudí na zamestnanie, povolanie, ktoré vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, alebo také, kde dominuje tvorivá umelecká činnosť napríklad. Nemožno k nim pristupovať rovnako. Inovácia a technológie, zabudnime na tieto heslá. Pokiaľ nepripravíme kvalitne vzdelaných ľudí na všetkých úrovniach a nedáme im možnosť cez individuálne vzdelávacie účty, o čom KDH hovorí a pripomienkuje v zákonoch, tak zabudnime na to, že sa tu zobudíme jedného dňa a budeme tu mať hospodárstvo s pridanou hodnotou. To dokážu urobiť len ľudia. To dokážu priniesť len ľudia. Preto sme aj navrhovali konzorciá po vzore napríklad Aalto univerzity v Helsinkách, aby konzorcium nebolo len medzi, povedzme, malými vysokými školami, ale aj s možnosťou investorov, biznisu, prepojiť biznis, výskum, vedu tak, aby podobne ako pri reinveste mohol ten podnikateľ, ktorý investuje do výskumu, dostať za to protihodnotu a nemusel to podporiť už zdanenými peniazmi. O všetkom by sa dalo konštruktívne rozprávať veľa, keby nebolo tragikomicky skrátené toto rokovanie na pár minút pre každého z nás. Takže posledná poznámka na minútu – umelá inteligencia. To nie je pravítko, kalkulačka alebo tabuľky alebo niečo podobné, čo prišlo do škôl. Robotizácia do podstiel priniesla to, že sa mechanické činnosti a nebezpečné činnosti od človeka vzdialili a vykonáva ich robot. Monotónne, opakujúce sa. Umelá inteligencia, to nie sme ešte v režime všeobecnej umelej inteligencie, dokáže riešiť komplexné problémy a keď to porovnáte s parou, elektrinou, počítačmi alebo internetom, tak pri týchto technológiách, čo som povedal, potrebovalo ľudstvo 30 až 100 rokov na to, aby sa priniesla tá technológia aj výsledky v ekonomike. Pri umelej inteligencii je to inak, pretože umelá inteligencia nevyžaduje novú infraštruktúru. Každé decko má dnes mobil vo vrecku, kde môže mať najvýkonnejšiu umelú inteligenciu k dispozícii. Tá doba je už tu. Preto sme napríklad aj v oblasti bezpečnosti štátu a digitalizácie priniesli pozmeňujúci návrh s elektronickou osobou, ale je otázka, či sa o tom vôbec chceme rozprávať. Ja viac času nemám, keďže chcem ešte prenechať kolegom, tak na záver spomeniem dve čísla. Na vedu, výskum a vývoj dávame na Slovensku 0,98 % HDP. Porovnateľné čísla sú z roku 2024. Krajiny V4 bez Slovenska dávajú 1,51 % HDP, o 50 % viac. S kým chcete súťažiť? S Bermudami alebo, neviem, s Burkina Faso? Nech mi prepáčia tamojší obyvatelia. A čo sa týka priemeru EÚ, je to 1,78 % HDP. My dávame 0,98. Čo sa týka výdavkov súkromného sektora, ktorý tu nemá podmienky, tak my dávame 0,59. Krajiny okolo nás dávajú 1,02 % a priemer EÚ je 1,15. Nemôžem ďalej pokračovať, hoci rád by som. Chcem prenechať ešte slovo kolegom. Veľmi ma mrzí, že k tejto téme ste nám vyhradili len pár promo minút. Takto to nemá byť. Ďakujem. [15:21] Peter Žiga Štyri faktické. Pán poslanec Paľa. [15:21] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, naozaj ja len jedným slovom poviem, že ten skrátený čas je barbárstvo. Ale k veci, ktorú som chcel povedať, keď som sa včera večer ešte vo vlaku pripravoval, tak som si jednu z priorít pre školstvo v tejto vízii pripravil ako odliv mozgov a duševné zdravie. Odliv mozgov, chcem povedať, že približne pätina našich maturantov odchádza študovať do zahraničia, späť sa z nich vráti už iba asi 40 %. A títo mladí sa vrátia len vtedy, ak im my na Slovensku poskytneme naozaj priestor, preto, aby tu chceli ostať. Dostupné internáty, pomoc, zmysluplnú prácu, potom ubytovanie a tak ďalej. Navrhované zmeny, ktoré sa dejú, ale v našom volebnom systéme zo zahraničia a zatváraniu sa pred svetom, idú presne opačným smerom. Takto my talenty domov nepritiahneme, skôr ich odháňame. Čo sa týka duševného zdravia, naozaj potrebujeme pripraviť študentov na život kritickým myslením, digitálnou gramotnosťou, kultúrou dialógu. A takisto aj duševné zdravie a psychická odolnosť mladých ľudí musí byť prioritou pre človeka 20 – 40. Chcem v tejto súvislosti vyjadriť úprimnú ľútosť nad tým, čo sa stalo dnes v Táškovciach a vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým. Odpočinutie večné daj jej, ó Pane, a svetlo večné nech jej svieti, nech odpočíva v pokoji. Večná jej pamiatka, blažený pokoj pre pani učiteľku. Naozaj, toto je ťažký deň, pretože aj dnes tie súvislosti životné sa nastavili tak, že, že jednoducho dnes dostal alebo bol navrhnutý Samuelovi zo Spišskej Starej Sihoty doživotný trest, takže tak sa v súvislosti zišli, že ja mu hovorím, je to zle. Chcel som povedať viac, nedostal sa, ale, ak chceme riešiť budúcnosť a nevieme. [15:23] Peter Žiga Pán poslanec Habánik. [15:23] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte aj mne, aby som pár poznámkami reagoval na vystúpenie pána poslanca Horeckého, ktorý sa dotkol z veľkej časti oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií a myslím si, že 70 – 80 % môžem len súhlasiť s tým, čo bolo povedané. Áno, naozaj žiadna dnes unikátna kvalifikácia na celý produktívny život neexistuje. To nemôže poskytnúť žiadna stredná odborná škola, ani žiadna univerzita, ani vysoká škola, hoc by sa v akomkoľvek rebríčku nachádzala. Jednoducho vplyvom informačno-komunikačných technológií toto nie je možné a ja si myslím, že vízia na toto reflektuje v tejto časti a že naozaj si autori vízie v tej druhej priorite toto uvedomujú. Rovnako súhlasím s tým, čo pán poslanec uviedol, že disproporciu demografického vývoja a siete škôl jednoducho nemôžeme riešiť nejakým stanovením minimálnych počtov. Toto naozaj nejde. Ja rozumiem nejakému ekonomickému tlaku a finančným tokom, ale na druhej strane musíme uplatniť aj politiku zdravého rozumu v tejto oblasti. Myslím, že zajtra bude asi aj priestor pri školských zákonoch na diskusiu k tomuto bodu. Čo sa týka tých mikroosvedčení, krátkych vzdelávacích programov, zákona o vzdelávaní dospelých. Tieto už dnes aplikované sú v súčasnej legislatíve. Verím, že budeme naďalej venovať tomu pozornosť aj z hľadiska finančných nástrojov, aby sa uviedli do života. Veľmi krásne príklady si môžeme zobrať zo Slovinska, ale aj iných ekonomík. Naozaj celoživotné vzdelávanie a celý ten prenos a transfer kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním aj z hľadiska tohto zákona je nastavený dobre, len treba to priniesť do praxe. Ďakujem. [15:25] Peter Žiga Pán poslanec Faič. [15:25] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Horecký vaše vystúpenie bolo korektné v oblasti, ktorej sa venujete, čo sa týka vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií. Nemám tam absolútne žiadne výhrady. Mnohé veci, ktoré ste vytiahli z vízie ako fakty, sú, samozrejme, nespochybniteľné. Ja sa chcem ale venovať tomu návrhu uznesenia, ktoré ste podali, pretože váš predseda vo svojom vystúpení tu postavil požiadavku, že či budú parlamentné politické strany prizvané do spracovania stratégie aj formou expertov jednotlivých strán. A vy vo svojom návrhu uznesenia hovoríte, že by sa mal začať politický dialóg politických strán o tom, že či teda sa má pokračovať alebo čosi robiť z hľadiska vízie a stratégie. My sme v etape, keď ten dokument vízia prešiel vládou a pokračuje proces, ktorý vyplýva z uznesenia vlády vo vzťahu k akadémii a stanovenie odborných tímov. To, čo vy navrhujete, by bolo krokom späť, ako keby sme teraz išli sa baviť o tom, že či ten dokument, ktorý všetci beriete a nespochybňujete, je vlastne tým dokumentom, ktorý je nespochybniteľný. Ďakujem. [15:27] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [15:27] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega. Povedali ste, že naozaj Je hanba skrátenie Tejto rozpravy. Ja k tomu len toľko, že Robert Fico povedal: „O vízii musíme hovoriť.“ A skrátiť nám rozpravu. [15:27] Peter Žiga Pán poslanec Stachura je ďalším vystupujúcim v rozprave. [15:27] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy a páni, no veľa času už neostalo, tak ja sa budem snažiť zrýchliť a povedať možno tie najdôležitejšie veci, ktoré sú hlavne za zdravotníctvo a sociálnu oblasť. Možno najprv verím teda, že neostane, ak sa bude robiť stratégia, len pri takých vizionárskych heslách, že Slovensko je v roku 2040 krajinou, kde sa ľuďom darí. Aj dnes sa na Slovensku ľuďom darí, ale len takej malej skupinke ľudí. A neviem, či toto je také správne heslo pre celú víziu do roku 2040. Ja len pripomínam, že nejaká strategická vízia alebo cieľ Českej republiky je napríklad, že do roku 2040 chcú patriť medzi 10 ekonomicky najvyspelejších krajín Európskej únie a tam je samozrejme jednak dobre merateľný ten ich zámer a rovnako aj od ekonomiky a od toho, keď je silná ekonomika, tak sa darí všetkému. Aj školstvu, aj zdravotníctvu, aj sociálnym veciam a tak ďalej. To si asi nemusíme hovoriť. Prečítam najprv víziu, ktorú som si napísal ako nejakú takú víziu, moju predstavu o tom, ako by Slovensko o 15 rokov malo vyzerať, hlavne v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí, pretože asi sa nedostanem potom detailnejšie ku všetkým veciam. Slovensko v roku 2040 je krajina, ktorej sa darí zmierňovať dopady demografickej krízy. Udržuje si vysoký štandard sociálnych a zdravotných služieb založených na medzigeneračnej solidarite. Slovensko je lídrom vo využívaní umelej inteligencie, digitalizácie a robotiky v starostlivosti o svojich Dopady demografickej krízy, udržuje si vysoký štandard sociálnych a zdravotných služieb založených na medzigeneračnej solidarite. Slovensko je lídrom vo využívaní umelej inteligencie, digitalizácie a robotiky v starostlivosti o svojich občanov a zároveň vie odrážať ich negatíva. Na Slovensku sa podaril zásadný prerod od štandardizovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti k individualizovanej. Zdravotnej starostlivosti a od inštitucionalizovanej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti, od monodimenzionálnej k holistickej starostlivosti. Zároveň sa Slovensku prostredníctvom zmysluplnej prevencie podarilo zredukovať počet odvrátiteľných úmrtí a zvýšiť počet rokov obyvateľov žijúcich v plnom zdraví. Zdravotno-sociálna starostlivosť je plne prepojená od ministerstiev až po poskytovateľov v celom segmente. Tak vráťme sa teraz späť do reality. Toto by bola taká pekná rozprávka. Či sa nám to podarí za 15 rokov aj s takouto peknou víziou, dosť pochybujem. Tá zásadná vec, ktorá, bohužiaľ, vo vízii chýba, je demografická kríza. Vážené dámy a páni, veľa sa tu o tom hovorí, v tej vízii sa o tom až tak veľa nerozprávalo, ale vymierame. Chcem upozorniť, že okrem bratislavského regiónu bude v roku 2050 každý jeden slovenský región mať mínus od -2 % až po -18 % v nitrianskom kraji. Rodí sa málo detí, keď sa nerodia deti a starne nám populácia, tak nám klesá logicky počet ľudí v produktívnom veku. A čo to bude znamenať, kým v súčasnosti sa 100 ekonomicky aktívnych osôb stará o 30 seniorov, tak v roku 2050 ich má byť 60. A keď k tomu prirátame aj ešte tieto málo sa rodiace deti, tak 100 ekonomicky aktívnych osôb v roku 2050 bude musieť pracovať na 85 ekonomicky neaktívnych osôb. Čiže sa blížime k číslu 1 k 1. A čo to znamená pre ľudí? Čo to znamená pre naše systémy? Absolútnu katastrofu. Absolútnu katastrofu. Všetky systémy, ktoré tu boli vybudované roky, ako medzigeneračná dohoda, že súčasná generácia sa stará o generáciu, ktorá prichádza a stará o generáciu, ktorá odchádza, nebudú platiť. Pokiaľ my zásadným spôsobom nezmeníme z náš zmysel fungovania, situáciu, ako, ako, ako pristupujeme k zdravotníctvu, sociálnym veciam a tak ďalej, ako nakupujeme stíhačky, tak tu jednoducho celý tento štandard, ktorý máme už teraz a nie je optimálny, padne. A to si treba jasne uvedomiť. Treba si uvedomiť, že už teraz dávame z rozpočtu na verejnú správu 45 % len na zdravotníctvo a na sociálne veci. 45 % a o 15 rokov, keď tuná bude pomaly, pomaly jednak jednej tí, ktorí pracujú, a tí, ktorí nepracujú, tak to bude úplná katastrofa. Čo to bude znamenať? Buď budeme mať vysoké dlhy, alebo budeme musieť zatvoriť nejaké diaľnice, alebo sa nebudú robiť diaľnice, alebo pôjde to na úkor niečoho iného. A toto si treba uvedomiť, ak s tým nič neurobíme. V tej vízii je pomerne málo vecí napísané, okrem prevencie, čo sa týka zdravotníctva, okrem prevencie sa tam dokopy nič inovatívne veľmi nenachádza. Ja chcem povedať, že zásadným spôsobom musíme aktívniť celú činnosť v zdravotníctve. Opäť by som mohol dlhé roky, dlhé, dlhé hodiny rozprávať. Keď dnes dáva niekto vám v ambulancii CD s nejakým röntgenovým snímkom a v druhej ambulancii ho nevedia prečítať a potom urobia druhý röntgen, lebo načo, lebo nevedia, čo, čo s tým pacientom majú ďalej urobiť. My sme v takejto, v takejto situácii. Ak chceme túto hlbokú demografickú krízu prežiť, tak musíme veľmi rýchlo zdigitalizovať celý tento systém. Musíme veľmi intenzívne zapojiť umelú inteligenciu. Musíme veľmi intenzívne zapojiť aj robotiku na to, aby nám pomohla túto demografickú krízu prekonať. Nechcem hovoriť už len o týchto nových veciach. Komunitná starostlivosť. Toto mi leží naozaj na srdci. Vôbec sa nespomína. Vo vízii nespomíname vôbec komunitnú starostlivosť. Keď sa pozriete na našich intenzívkach, ležia starí ľudia 80 plus. Mnohí z nich sa tam ocitli a možno ani nevedia prečo. Núkame im robotické operácie, núkame im skvelú liečbu, super drahé lieky, ale vôbec nikoho nezaujíma, kam sa vrátia. Akú majú sociálnu starostlivosť potom? Či sa má kto vôbec o nich postarať? Či poznajú vedľa suseda, ktorý by im možno mohol podať pohár vody. My nemáme fungujúce komunity. Pokiaľ nebudeme mať fungujúce komunity, nebude sa tu mať kto o nás postarať v budúcnosti. Ani jednou vetou sa toto nespomína v celej vízii. Pripomínam, že víziu nerobila len SAV-ka. Napríklad Martin Cmarana je vynikajúci analytik, ale on naozaj nemôže byť osoba, ktorá dokáže širokospektrálne pokryť celé spektrum sociálnej a zdravotnej oblasti. Ešte raz pripomínam, je tu veľmi veľa výziev a táto vízia je slabunká, je slabá. Jednoducho tam chýbajú viaceré veci. Keby som mal viac času, povedal by som vám o nich detailnejšie. Som rád, že niečo vzniklo, aby sme sa tuná neblúdili vetrom, ale musí to byť dokument, ktorý má naozaj kvalitu a, žiaľ, ja si myslím, že tento dokument celkom taký nie je. [15:34] Peter Žiga Pán poslanec Krátky s faktickou. Ale keďže je vyčerpaný čas už nemáte na rok. Mohol kolega nechať priestor aj pre vás, aby ste mohli reagovať, ale tak nič sa nedá robiť. Prosím. Poslanec Lackovič bude ďalší vystupujúci v rozprave. [15:35] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Času je málo. Ja som uvažoval teda, že ako vhodne zarámcovať, ako uchopiť svoje vystúpenie, a rozhodol som sa, že si požičiam viaceré slová aj od analytikov či komentátorov, ktoré zhrňam do takého jedného prehľadu pomerne výživného. Verím, že možno trošku aj oživím tú dnešnú diskusiu. Začnem citátom. „Keď do pekla, tak na peknom bielom koni,“ povedal Robert Fico 12. 10. 23. Vláda nevie doma vypraviť na čas osobný vlak do Viedne z hnijúcej stanice v hlavnom meste, ktorá patrí štátu a kde minister Puči na primátora dokázal opraviť akurát tak záchody, ale premiér tu bude nadávať na neschopnú Európsku úniu. Vláda, ktorá napriek vysokým daniam a vysokým odvodom z našich nízkych platov nič neušetrí, ale všetko minie, rozhádže a prežerie. Máme drahý štát. Máme aj veľa poslancov, aj ministerstiev, aj štátnych tajomníkov, aj limuzín, aj tryskáčov, aj sekretárok, aj ochrankárov, aj vrátnikov, aj obcí, aj zastupiteľstiev, aj starostov a úradov. Na Slovensku máme takmer 22 000 poslancov. Máme trvalo vysoké deficity a vláda nemá ani chuť, ani vôľu, ani schopnosť a ani nápad alebo plán, ako to zmeniť. Nevedia a nechcú, babráci. Na papier dávajú opakovane vzdušné zámky, šetrenie, lepšie hospodárenie, rozpočty, ktoré opakovane neplnia, a kreslia si ružové vízie, ale postupne nám zhoršujú rating. Naša vláda vie, čo bude v roku 2040, ale nevie, aký rozpočet pripraviť na január. Vedia, čo bude o tri roky, ale netušia, aký deficit bude zajtra na konci septembra. Majú absolútne nereálne očakávania, nechápu súvislosti, sú mimo reality a beyond repair, ako sa hovorí v Lakšárskej Novej Vsi. Nevedia opraviť potrubie v nemocnici, šetria cementom na podpornom stĺpe, maľujú fejkové tehly na múre na červeno, kríky pred Maticou slovenskou sa tu farbia na zeleno, ale budú kydať na Brusel a viniť EÚ za naše bolesti a problémy. K tomu vraj ekonomické protivetry. Máme tisíce dych vyrážajúcich problémov na rozpadnutých cestách. Máme nedobudované kanalizácie a vodovody. 1,5 milióna ľudí pije vodu cez čerpadlo zo studne. Jazdíme po mostoch v havarijnom stave, do ošklivých internátov, do na hanbu vyzerajúcich polikliník obsadených švábmi, kde na inkubátoroch sedia holuby a svoje guano v druhom najväčšom meste republiky vedľa detských kolísok na neonatologickom oddelení púšťajú netopier. Hodiny a hodiny sedíme v tmavých čakárňach, čakajúc na lekára, na operáciu a po nej trpíme v rozpálených nemocničných izbách, v ktorých cez leto namerali vedľa pacientov s hnisavými ranami 42,7 stupňa. V hlavnom meste Slovenska v krajine Európskej únie na perónoch z prvej republiky čakáme na vlaky, ktoré neprídu. A ak prídu, tak prídu s rušňovodičom, ktorý je kvôli podstavu 20 rokov nevyspatý a ktorý má v kabíne cez leto 54 stupňov a je rád, že sa nevykolajil, nenarazil a nezhorel. Za meškanie krajiny obviňujú von der Leyen, Merkelovú a 72 pohlaví namiesto pohľadu do zrkadla. Vláda sa nevie poďakovať učiteľke, sestričke na nočnej, šoférovi autobusu, policajtovi pri nehode, vojakovi na ukrajinskej hranici, Ukrajinke či Srbke v hospici a záhradníkovi v parku v meste. Starostovia a primátori štrajkujú na schodoch pred parlamentom, lebo kvôli dlhovej brzde nemôžu zostaviť svoje rozpočty na rok 2027, ale Fico má víziu 2040. Kým vláda rozhadzuje státisíce na oslavy na Devíne, tretina Slovenska sníva o pitnej vode z vodovodu. Kým vláda utopí milión na fejkový múr s fejkovými tehlami, z budovy klientského centra okresného úradu v Komárne padne strecha a zabije človeka. Kým Kaliňák kupuje pisoáre do kukurice za 600 € kus, 70 starostov na Slovensku kosí v traktore jarky a umýva na vlastnom úrade záchody, pretože obec už nemá na upratovačku. Kým Kaliňák inštaluje na kukurici mačové steny, stovky segregovaných komunít na Slovensku, pri ktorých sa táto vláda tvári, že neexistujú, perie aj v treskúcej zime v potoku. Desiatky starostov nám píšu listy, že na kancelársky papier už nemajú peniaze, že jediný, ktorý im na úrade, na ktorom kúria plynovými gamatkami, jediný, ktorý im zostal, je už len papier toaletný. Kým štát ťažkými státisícmi futruje leteckú linku Bratislava – Košice, tak ak sa z Prievidze chcete dostať do Bratislavy, musíte si zobrať tri dni dovolenky. Mafiánsky štát za krivdu a bolesť vinia NATO, na Západ kričia, že chce vojnu, ale máme ju na Východe. Jediná vojna v Európe je kvôli agresívnemu Rusku na napadnutej Ukrajine 2 km za našou hranicou. 2 km za našou hranicou, ale vreštia, že im nedáme ani náboj. V tom istom čase naháňa táto vláda otcov rodín na nočné zmeny v hladových dolinách do výroby za pás. Plniac náboje pušným prachom v továrňach, potom predajú ten náboj do vojny a cash sa transformuje v súkromných firmách mimo Slovenska. Rekordne veľa cashu a rekordne veľa nábojov. Teraz dostanete lístok na vlak so zľavou za polovicu a do Košíc, kam nejde z Bratislavy diaľnica. Máte lístok na meškajúci rýchlik za 10 €, ale Brusel je vinný za l nafty po 2 €. Máme 13. dôchodok a vek dožitia v zdraví je nižší ako vek odchodu do predčasného dôchodku. Táto vláda vraví, nech ľudia udia klobásy, nech pália slivky, nech zavárajú džemy a nech sa kŕmia veľakrát odpadom. Ale dokedy? To je vízia 2040? Vláda očierňuje Čekana a velebí Kotlára. V Tatrách velí parku pytliak, vyhadzujú Drličku a nasadzujú Šimkovičovú. Zavrú starú budovu národného divadla, ale rekonštruovať idú budovu ministerstva vnútra. Na investičné plány a účtovnú závierku strategických energetických entít dozerá kozmetička, gitarista a chovateľ kôz. Vďaka tejto vláde chodíme tým najschopnejším deťom na promóciu do Brna, Prahy, Viedne, do Holandska, Írska alebo Kodane. Na mobile si rodič zapne translátor, keď ich deťom rektor v cudzom jazyku praje úspešný život a zaujímavú prácu v modernej Európe, nie na Slovensku. Doletíme domov a babke ukazujeme momentky z prosperujúcich miest, o ktorých tu prezident tára, že je tam zle a že tam majú aj no go zóny. Už by bolo fajn sa možno kúsok zobudiť. Ja viem, že cudzie nechceme a svoje si teda vraj nedáme. Potravinová sebestačnosť, lacný ruský plyn a ropa za bagateľ. To určite. Aj keď sa minulosť teda javí byť stratená a budúcnosť v nedohľadne, nemusí to tak byť. Ja viem. S krížom na saku, horkou slinou na gejov a zovretou päsťou pri pohľade na dúhovú vlajku sa to nemusí tu javiť úplne príjemne, ale musíme to zvládnuť všetci spolu. Ja som presvedčený, že my to zvládneme, ale nie s touto vládou, pretože táto vláda nemá rada Slovensko. Musíme sa počúvať, musíme sa rozprávať a musíme si priznať, že máme veľmi vážny problém. Vízia 2040, áno, ale nie s vami, pán Fico. Mali ste dosť času, dostali ste nádherný štát, ale ľuďom vraciate vybývanú republiku s vytlčenými oknami, nezaplateným nájmom a s exekútorom na krku. Ďakujem pekne. [15:43] Peter Žiga Dve faktické na vaše vystúpenie, tri. Pán poslanec Sabo. [15:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo aj tebe, Marek, lebo naozaj si splnil to, čo si sľúbil, že si to poňal inak. Ale viackrát som zaregistroval, čo je dôležité v tom tvojom príhovore, zmienku o vlakoch a dovolím si pridať svoju čerstvú skúsenosť, pretože v piatok mal istý nezávislý kandidát Smeru na primátora Bratislavy svoju hrdinskú tlačovku. Bolo, že si to poňal inak. Ale viackrát som zaregistroval, čo je dôležité v tom tvojom príhovore, zmienku o vlakoch. Dovolím si pridať svoju čerstvú skúsenosť, pretože v piatok mal istý nezávislý kandidát Smeru na primátora Bratislavy svoju hrdinskú tlačovku o nových toaletách na hlavnej stanici. A diala sa presne v tom istom čase, ako kúsok od neho, od tej tlačovej konferencie, som so stovkami ďalších ľudí čakal na expres do Košíc, ktorý ešte ani len nebol pristavený a už v tom momente meškal 40 minút. Čiže všetci to poznáme, keď tam chodíme. Bratislavská hlavná stanica drží silou vôle. Na vlaky sa u nás nedá spoľahnúť. Cestovanie železnicou, to je ako cesta do minulého storočia. V Poľsku, ktoré na rozdiel od Slovenskej republiky dokáže a vie čerpať eurofondy, čoskoro vlaky budú jazdiť 250. U nás silou vôle dosiahnuť 120 a v tomto marazme Jozef Ráž mladší organizuje na hlavnej stanici párty na oslavu nových toaliet. Úžasné čosi. A toto je jeden z mnohých príkladov, prečo Fico nie je schopný realizovať žiadnu, žiadnu víziu a nie to ešte cestu ku kvalitnejšiemu životu, pretože Robert Fico a jeho nominanti nemajú ani, že nano cit pre to, čo je naozaj priorita v tejto krajine, ktorú oni sami zdevastovali. A namiesto riešenia tých systémových veľkých výziev a problémov tu maľujú Potemkinove dediny. A mimochodom, do Prešova som v piatok docestoval s takmer dvojhodinovým meškaním. Radosť, radosť cestovať. [15:45] Peter Žiga Pán poslanec Galko. [15:45] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No na základe toho, čo som si vypočul v tomto vystúpení, tak by som si dovolil dve poznámky. Povedať po prvé je o vás 30. a drzé zároveň, že sem príde s víziou čohokoľvek Robert Fico, ktorý je priamo zodpovedný, že naša vlasť je zdevastovaná, zničená, rozvrátená a splundrovaná, človek, ktorý je priamo zodpovedný za to, že Slovensko je na kolenách. Že Slovensko je krajina bez vízie. Je to isté? Akokeby odsúdený vrah Černák chcel predkladať stratégiu na zníženie násilnej trestnej činnosti v najbližších rokoch. Morbidné, že? Je to rovnako morbídne, ako keď Robert Fico prekladá a chce sa s niekým rozprávať o kvalitnejšom živote v budúcnosti. Druhá poznámka, ja som rád, že toto vystúpenie ste, pán kolega Lackovič, popretkávali množstvom faktov a absurdít typu farizejstvo pri masívnom komerčnom vyzbrojovaní Ukrajiny. O klamstvách vlastnému obyvateľstvu typu ani náboj na Ukrajinu a preto ja osobne podčiarkujem to, čo ste povedali nakoniec a to, čo ste odkázali premiérovi, a ešte by som to rozvinul a doplnil. Vysiela na ale nie s vami, pán Fico. Vy odíďte a spytujte si svedomie za to, čo ste našej vlasti spôsobili. Ďakujem pekne. [15:47] Peter Žiga Pán poslanec Vančo. [15:47] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marek, ja sa nečudujem, že premiér Fico tu nesedí, lebo aj tvoj prejav by sa mu počúval veľmi ťažko. Pretože bol presný. Veľmi jasne si vykreslil, kam on a jeho vlády doviedli Slovensko. Jeho vlády za 15 rokov zničili túto krajinu. Nie, že neposunuli. Nie, že udržali aspoň v nejakom stave. Nie, oni mysleli iba na to, ako zabezpečiť seba. Oligarchov, ktorí sa nabalili, napriek tomu, že sem prišli toľké milióny aj z európskych zdrojov. Koľko daní sa vybralo? Za tých 15 rokov, čo vládnu, a načo ich použili? Každý nech sa pozrie okolo seba. Svojho života, vo svojom meste, vo svojej obci alebo kdekoľvek na Slovensku. Ak je niečo vybudované, tak to urobili samosprávy. Ale Ficove vlády neurobili jeden veľký projekt. Nemáme tu ani cesty. Ani železnice, ani… jednoducho nič, čo Ficove vlády mohli urobiť, a mali na to peniaze, mali na to moc a všetky kompetencie, nič neurobili. Je to tragédia, je to bizarné, že si dovolí po 15 rokoch premiér prísť s víziou, pretože nikto, nikto, a som si istý, že ani jeho voliči neveria tomu, že by on nejakú víziu vedel naplniť. Okrem toho, aby zachránil seba, svojich. [15:49] Peter Žiga Pani poslankyňa Gregorová je ďalšou vystupujúcou v rozprave. [15:50] Gréta Gregorová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Vízia Slovenska do roku 2040 nie je dielom vlády Roberta Fica. To už tu dnes viackrát zaznelo. Je výsledkom práce mnohých odborníčok a odborníkov a za túto prácu im chcem v prvom rade aj ja naozaj poďakovať. Zároveň dovoľte, nedá mi nespomenúť včerajší útok na akademickú obec v Kyjeve. Ruský dron zasiahol historickú budovu Národnej akadémie vied Ukrajiny, budovu, v ktorej ľudia napriek všetkým okolnostiam a podmienkam tvorili, študovali, robili výskum a posúvali poznanie dopredu. Pri útoku zomrel najmenej jeden človek a ďalší boli zranení. No a je absurdné, že sa to deje v meste a deje sa to v krajine, o ktorej nám náš premiér opakovane rozpráva spôsobom, ako keby tam vlastne žiadna vojna neprebiehala. O to viac si vážim jasné stanovisko Slovenskej akadémie vied, ktorá tento útok odsúdila a pripomenula jednu jednoduchú, ale vlastne veľmi dôležitú vec. Útok na akadémiu vied je útokom na poznanie, vzdelanosť a kultúrne dedičstvo a myslím si, že práve dnes, keď rokujeme o dokumente, ktorý vznikol vďaka práci našej akademickej obce a má hovoriť o budúcnosti Slovenska, tak je dôležité povedať, že vedci, vedkyne, odborníci a teda Slovenská akadémia vied si nezaslúžia uznanie len vtedy a rešpekt, keď vláda potrebuje peknú víziu, ale zaslúži si ho každý jeden deň. Nechcem preto ani ja tento dokument odbiť ako nejaký vládny marketing a chcem sa k nemu postaviť poctivo. Zároveň ja veľmi vítam diskusiu o budúcnosti a zároveň ju vnímam aj ako otázku, či generácia mladých ľudí, ku ktorej sa teda stále radím, bude na Slovensku chcieť žiť aj o 14 rokov. No a treba zároveň aj povedať, že vládna koalícia si týmto dokumentom nastavila nepríjemné zrkadlo. Na jednej strane premiér pri predstavení vízie hovoril, že nie je možné žiť iba zo dňa na deň. S tým sa nedá nesúhlasiť, lenže takmer o mesiac neskôr jeho vláda presne takto žije, funguje a žije od jedného hlasovania k druhému. Koalícia nevie garantovať vlastnú väčšinu a koncom septembra verejnosť, ani teda nikto z nás zatiaľ nepozná ani základné parametre rozpočtu. Kolegovia, kolegyne, predkladáte nám víziu na 14 rokov v čase, keď naozaj neviete naplánovať ani nasledujúce tri mesiace a to nie je iba nejaký situačný paradox, ale to je vlastne podstata celého problému. Premiér Fico dnes nehovorí ako nejaký nový politik, ktorý práve objavil problémy Slovenska. Je predsedom vlády po štvrtý raz. Hovorí, že musíme myslieť nad rámec jedného volebného obdobia. No on mal tých volebných období niekoľko. To je dosť času robiť všetko to, čo dnes táto vízia označuje za nevyhnutné. A najlepšie je to vidieť na mladých ľuďoch a hovorím to preto, že mladí ľudia naozaj nie sú jeden rezort alebo jedna téma, ani jedna kapitola tohto dokumentu. Mladí ľudia potrebujú kvalitné školstvo, dostupné bývanie, dostupnú starostlivosť o duševné zdravie, dobrú prácu, podporu v praxi, teda pri praxovaní, bezpečie aj dôveru v štát naraz. Vízia otvorene priznáva, že z našich maturantov približne pätina študuje v zahraničí a vracia sa ich len 40 %. To nie nie je nejaká úspešná medzinárodná mobilita, ako by to tu možno pán minister školstva rád pomenoval, ale to je krajina, ktorá vychováva talent, investuje doň a potom veľkú časť tohto talentu proste odovzdá iným štátom. A vízia ponúka aj riešenia. Kvalitnejšie vysoké školy, dostupné bývanie pre študentstvo, lepšie príležitosti doma, aktívnu spoluprácu so slovenskou diasporou a jednoduchší návrat na Slovensko. Pre ľudí teda, ktorí odišli, a aj celé ich rodiny. Lenže mladého človeka na Slovensko fakt nevráti ani jedno štipendium, ani jedna pekná kampaň. Rozhodnutie vrátiť sa je rozhodnutím o celom živote. A je presne o tom, či tu nájde zaujímavú prácu, či dostane škôlku pre dieťa, či si môže dovoliť bývanie, aj to, či pravidlá platia pre všetkých, či štát nezmení zákony zo dňa na deň, či verejné inštitúcie fungujú a či sa vláda správa k jeho budúcnosti zodpovedne. Odliv talentu, ktorý tu sledujeme, to nie je len problémom školstva. To je hodnotenie mladých ľudí o stave krajiny. Ďalším príkladom je práve bývanie. Vízia konštatuje, že v roku 2024 žilo sedem z desiatich mladých ľudí vo veku od 18 do 34 rokov s rodičmi. Ceny nehnuteľností sa medzi rokmi 2015 a 2025 zdvojnásobili a rástli rýchlejšie než príjmy. A to nie je iba otázka komfortu. Totiž, ak sa mladí ľudia nevedia osamostatniť, odkladajú rodinný život a aj návrat zo zahraničia napríklad. Vláda potom na jednej tlačovej konferencii plače nad demografickým vývojom Slovenska, plače nad demografiou a na druhej strane ponúka sľuby o nájomných bytoch, ktoré pre väčšinu mladých ľudí dodnes nie sú žiadnou reálne dostupnou možnosťou. Vízia pritom pomenúva konkrétny smer, nie ten. Viac nájomného bývania, využívanie zanedbaných a nevyužívaných budov, rýchlejšie povoľovacie procesy, lepšie plánovanie miest a bývanie prepojené s dopravou, službami a pracovnými príležitosťami. No namiesto toho v tomto parlamente, okrem namiesto takýchto návrhov, sledujeme návrhy, že koalícia sa pokúša ešte aj oslabiť ochranu nájomníkov. Veľmi podobné je to napríklad aj pri kapitole duševného zdravia. Vízia hovorí o systematickej podpore na školách, dostupnej komunitnej starostlivosti a krízovej intervencii. Pripomína, citujem, že školy musia byť prostredím, ktoré pomáha zvládať tlak na výkon. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že v roku 2024 pripadalo na jedného školského psychológa v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch to bolo viac než 3000 a tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Takmer tri štvrtiny oslovených škôl v tomto prieskume uviedli, že potrebujú ďalších odborných pracovníkov, ale bránia im finančné limity a nedostatok ľudí. A to je rozdiel medzi víziou a realitou, ktorú žijeme špeciálne v dnešný deň. Nestačí mladým ľuďom zakázať sociálne siete a tváriť sa, že sme vyriešili ich problémy. Bez psychológov, bez dostupnej pomoci, kvalitnej digitálnej gramotnosti a bezpečných miest, kde sa môžu stretávať, riešime iba následky a podľa mňa neriešime ani tie. Aj organizácie pracujúce s mladými ľuďmi, nízkoprahové priestory dnes do veľkej miery fungujú iba vďaka nadšeniu dobrovoľníkov, vďaka nadšeniu ľudí v teréne, krátkodobým projektom a ochote niektorých samospráv. Stabilný systém podpory na Slovensku v porovnaní s inými rozvinutými európskymi krajinami stále nemáme. Pritom samotná vízia hovorí, že neformálne vzdelávanie a práca s mládežou majú rozvíjať tvorivosť, spoluprácu, kritické myslenie a vzťah k hodnotám spoločnosti. No tak, ak to vláda myslí vážne, tak zrovna toto, tento parlament je to miesto, kde môže práve vládna koalícia konať okamžite a podporiť aspoň niektoré z našich návrhov zákonov. Vízia zároveň hovorí o demokracii a právnom štáte, o nezávislých médiách, aktívnej občianskej spoločnosti a kultúre otvorenej diskusie. A to priamo súvisí s mladými ľuďmi, pretože my nemôžeme od škôl očakávať, že budú učiť kritické myslenie a odolnosť voči dezinformáciám, ak členovia vlády spochybňujú odborníkov, útočia na médiá a dennodenne rozdeľujú ľudí na svojich a nepriateľov. Škola môže učiť kultúru dialógu. Ak však mladý človek vidí v správach každý deň presný opak od najvyšších predstaviteľov štátu, štát sám podkopáva túto prácu učiteľov a pedagógov. Odolnosť voči dezinformáciám sa nezačína zákazom, začína dôveryhodnosťou dospelých a v prvom rade dôveryhodnosťou štátu, v ktorom tí mladí ľudia žijú a vyrastajú. Tak sa prosím netvárme dnes, že ak sa tu schváli toto uznesenie k vízii, tak tým je práca hotová. Uznesenie parlamentu samo nepostaví jediný byt, nezamestná školského psychológa, nevráti domov jedinú vedkyňu, vedca, ani jedného mladého človeka, študenta, ktorý odišiel. Takže, ak má mať tento dokument význam, musí byť nielen skutočne záväzný, ale hlavne by ho vláda mala začať brať vážne a riadiť sa ním. Už najbližší štátny rozpočet musí Vedca, ani jedného mladého človeka, študenta, ktorý odišiel. Takže, ak má mať tento dokument význam, musí byť nielen skutočne záväzný, ale hlavne by ho vláda mala začať brať vážne a riadiť sa ním. Už najbližší štátny rozpočet musí ukázať, že tomu tak je, keď ho teda uvidíme. Vážené kolegyne a kolegovia, v roku 2040 budú mať dnešní 18-roční ľudia 32 rokov. Nebudú hodnotiť, aká pekná bola publikácia, o ktorej dnes hlasoval parlament. Budú hodnotiť, či si na Slovensku boli schopní vybudovať normálny život. Slovensko tu bude aj po vás, aj po Róbertovi Ficovi. Bude tu aj po nás. Otázkou je, v akom stave. A otázkou je aj to, koľko mladých ľudí tu ešte bude. Vízia môže byť dobrá mapa, ale mapa nemá význam, ak vláda každý deň kráča opačným smerom. Takže, ak chceme, aby mladí ľudia verili v budúcnosť Slovenska, nestačí im túto budúcnosť opísať a sľubovať. Musíme im ju začať dokazovať rozhodnutiami, ktoré robíme dnes a, ak budeme riešenia stále odkladať na tých ďalších, tak sa nám môže veľmi ľahko stať, že tí ďalší budú už svoje firmy, svoj výskum, svoje kariéry a svoje rodiny budovať niekde inde. Ďakujem veľmi pekne. [16:00] Peter Žiga Pán poslanec Pročko s faktickou, pardon. [16:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Viete, inšpirovali ste ma, pani poslankyňa. Ja vidím veľký rozpor. Viete, vláda zároveň v roku 2026 rieši ekonomiku cez stabilizáciu podnikateľského prostredia a keďže ja som podnikateľ, tak ma to veľmi zaujíma a zachovanie existujúcej priemyselnej základne napríklad, že pri oceli na východe vláda zdôrazňuje pokračovanie výroby a pri podnikateľskom balíku hovorí predovšetkým o opatreniach, ktoré nemajú dopad na rozpočet, ale konkrétne, viete, oni hovoria o vízii, ale nemôžete mať víziu bez toho, aby ste konkrétne v súčasnosti nerobili opatrenia, ktoré tú víziu budú podporovať, a oni v súčasnosti robia nie, že protiopatrenia, oni robia úplný opak toho, čo hovoria. Ďakujem veľmi pekne. [16:01] Peter Žiga Pán poslanec Ledecký je ďalším vystupujúcim rečníkom v rozprave, nech sa páči. [16:01] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení pani ministri, pani poslankyne, poslanci. V roku 2021 som ako štátny tajomník mal na starosti dopracovanie vízie Slovenska 2030. Áno, presne tú, o ktorej ani pred rokom koalícia začala hovoriť, že ju nemáme. A pracovalo na nej stovky odborníkov, organizácií a inštitúcií naprieč celým Slovenskom. Pripomínam, že to bola ešte éra covidu. A týchto odborníkov zazmluvnila ešte Ficova vláda a ich zaplatila, lebo prevažnú časť práce urobili ešte počas vlády Roberta Fica a my už sme na tej práci len pokračovali, dokončili ju a vtedajšia vláda ju schválila. Ona vízia roku 2030 zapadla politickým a byrokratickým prachom. Okrem mňa o nej po roku už nikto nehovorí. Až premiér, ktorý minulý rok prišiel s objavnou myšlienkou, že Slovensku chýba vízia do roku 2040. Máme ju na stole. Ja som si ju pozorne viackrát preštudoval a rád konštatujem, že je to dokument ozaj veľmi dobrý. K tejto vízii sa budem hlásiť a budem ju podporovať. Dovolím si však niekoľko kritických pripomienok. A niekoľko otázok alebo poznámok. Je vízia dostatočne ambiciózna? Napríklad v téme dopravy podľa mňa tá ambicióznosť chýba. V čom chceme byť v roku 2040 svetoví, jedineční a najlepší? Ak je našou víziou pre rok 2040 len dobudovanie diaľnic, elektrifikácia a revitalizácia železníc, uvedomujem si, že pre dnešné Slovensko to nie je krátkodobá úloha, ale kde bude dopravná infraštruktúra v roku 2040? Vo vyspelých krajinách už dnes sa testuje autonómna doprava, dronová logistika či dopravné kapsuly. Nechcem sa uspokojiť s víziou, že moje deti alebo vnučatá v roku 2040 sa uspokoja len s tým, že plynule prejdú z Bratislavy do Košíc na vlaku, ktorému bude fungovať klimatizácia. Rovnako mi v texte miestami chýba väčšia špecifickosť. Rozumiem, že vízia sa bude postupne rozmieňať na drobné v stratégiách. No predsa len som čakal viac odvahy. Ak dokážeme explicitne pomenovať Hasičský a záchranný zbor ako základ operačnej podpory, prečo nepomenujeme kľúčové fenomény budúcnosti ako biotechnológie, strieborná ekonomika, celoživotné vzdelávanie či funkčné komunity? My hovoríme, že máme problém s demografiou, ale riešením alebo zlepšením života alebo jediným riešením fungovania je strieborná ekonomika. To nie sú len sociálne služby a domovy sociálnych služieb, ale to je všetko, čo s tým súvisí, bývanie, rôzne poznatky z elektronizácie, potraviny pre dôchodcov, ako zapojiť tých aktívnych dôchodcov do procesu, tá spotreba sa bude orientovať len na dôchodcov. V krajinách ako Francúzsko alebo Nemecko jednoducho aktívne s tým pracujú a striebornej ekonomike venujú veľmi veľa priestoru, kdežto na Slovensku ešte ani v tak zásadnom dokumente ako vízia, tento termín vôbec sa nespomína. V dokumente tiež chýba jasný náznak rozvoja spolupráce s najbližšími susedmi alebo reflexia toho, ako sa po skončení vojny a integrácii Ukrajiny do EÚ môže východné Slovensko zmeniť na nepoznanie. Že by naša politika na štyri svetové strany limitovala autorov dokumentu držať sa pri zemi a nevytrčať v tejto oblasti? Sklamaním je pre mňa aj plíživá všeobecnosť pri pilieri reformný a moderný štát. Pod týmto pojmom si dnes dokáže predstaviť hocičo aj súčasný premiér, ktorý tvrdí, že znižuje počty úradníkov, zatiaľ čo aparát exponenciálne rastie. Reforma verejnej správy mala dostať oveľa jasnejší, ostrejší smer. Opatrnosť nebola na mieste. Ostáva len veriť, že pri reálnom rozpracovaní do stratégií už Róbert Fico so svojím zarytým postojom asistovať nebude. Je dobré, že ak sa tvorby dokumentu táto vláda odhodlala, je však riadny paradox. Ak pozorne prečítate pasáže o nutnom smerovaní ekonomiky a daňových politikách, no najmä o právnom štáte a efektivite inštitúcií, zistíte, že ide o presný opak toho, čo táto koalícia reálne robí. Oceňujem však, že celým dokumentom ako červená niť sa ťahá nenahraditeľné zastúpenie občianskej spoločnosti, odbornosti a vedy. Ani to však v kontexte súčasnej koalície neviem predstaviť, keďže robia úplný opak. Nebudem tu menovať aj poslancov, ktorí popierajú vedu, ktorí tu medzi nami sedia. Oceňujem najmä silnú pasáž o posilňovaní demokratickej odolnosti spoločnosti. To je téma, ktorá v roku 2030 nebola tak palčivá, no dnes je pre prežitie našej demokracie kľúčová. Napriek všetkým mojim výhradám k odvahe a detailom hodnotím víziu Slovenska 2040 pozitívne. Víziu Slovensko 2040 pokladám za dobrý dokument a ako politik a občan sa budem k nej hlásiť. A ešte nakoniec by som doplnil tri veci. Prvá vec je, že máme ešte len víziu. Potrebujeme stratégiu, ale pre mňa je rozhodujúci akčný plán alebo obdobný dokument, ktorý rozmení tú víziu na drobné v takom zmysle, že povie, kedy sa budú tie veci robiť, kto bude za to zodpovedný, koľko to bude stáť a kde na to zoberieme peniaze. Tu by som použil praktický príklad. My sme mali krásnu víziu aj stratégie, čo sa týka rómskej problematiky. Išlo na to 1 miliarda a keď sme sa pozreli do akčného plánu, aké zmyselné projekty tam sú a ako to bolo napasované na rôznych zlodejov. Dokonca veľká časť toho sa aj zrušila pre kritiku verejnosti alebo pre kritiku opozície. Tak vidíme, že my môžeme napísať akú chceme krásnu víziu. Môžeme urobiť k tomu dokonca stratégiu, ale potom, keď sa toho chytia ľudia, ktorí majú úplne iné záujmy, tak celá vízia a stratégia je úplne zbytočná. A to, že mám pravdu, hovorí to, že tá miliarda je skoro minutá. A pozrite sa na vylúčené rómske komunity, aká zmena tam nastala za tú miliardu. Minimálna alebo v niektorých lokalitách žiadna. Ďalšia vec, ktorú je treba povedať, je, že pokiaľ sa k tej vízii tak hlásite, tak musíte skončiť s rozdávačkami na výjazdových zasadnutiach vlády, kde vaša vláda rozdala alebo ešte rozdá asi cca 100 miliónov, lebo sama vláda hovorí, že nemá žiadne pravidlá, že rozdáva to len na základe nejakých osobných posúdení jednotlivých prípadov. Tak keď mi hovoríte o vízii a že ideme robiť veci logicky, premyslene, tak nemôžete rozdávať 100 miliónov len tak bez pravidiel, bez vízie a bez stratégie, lebo potom tie vaše reči o tejto vízii úplne strácajú na význame. A poslednú vec, ktorú by som chcel pripomenúť, je, rovnako nemôžete vyťahovať veci z klobúka. Nemôžete tu 100-miliónové projekty vytiahnuť z klobúka, hoci niekoľko vlád a takisto odborníci sa vyjadrili, že je to nerealizovateľné, že sa to nedá urobiť. Takýto posledný prípad je priehrada v Tichom Potoku. Tak my ideme stavať priehradu v Tichom Potoku, kde už vláda aj odborníci povedali, že sa tam postaviť nedá. Ale keby sme to naozaj robili zmysluplne, strategicky a s víziou, tak by sme zobrali do úvahy, že 40 % vody v kanáloch, vo vodovode, v centrálnych vodovodoch nám uniká a že tej vody sa tam viacej stráca, ako keby sme postavili priehradu v Tichom Potoku. Alebo že máme niekoľko km ďalej priehradu Ružín alebo máme priehradu Domaša a my ju nevieme naplniť, lebo proste tie podmienky sú také, že ju nevieme naplniť. Ale nie, premiér vytiahne z klobúka vec, ktorú vie dobre, že sa zrealizovať nedá a urobí to len preto, aby nejako zaujal a to je v úplnom rozpore, v úplnom rozpore s nejakou víziou, stratégiou a následne pripravenými projektami. Takže presvedčte ma, že to myslíte vážne a vtedy budem tie vaše vízie aj podporovať. Pokiaľ to tak nebude, tak neverím, že to beriete vážne a pri najbližšom rozhodnutí urobíte svoje rozhodnutie úplne v rozpore s tým, čo dnes ideme schvaľovať. Ďakujem. [16:11] Peter Žiga Jedna faktická na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Macášková. [16:11] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som troška zostal zmätený na konci vášho vystúpenia, pretože teraz som nepochopil, či tú víziu idete podporiť alebo nejdete podporiť. Na jednej strane tvrdíte, že je veľmi dobre urobená. Chválite pracovníkov SAV-ky aj všetkých ostatných, ktorí sa toho zúčastnili. Zabudli ste pochváliť strany politické, ktoré sa zúčastnili na tvorbe vízie. Ale na druhej strane máte kopu pripomienok, kopu, kopu kritiky k tomuto dokumentu. Preto by som sa rád, rád vás opýtal, pán poslanec, či ste sa ako strana zúčastnili tvorby tohto dokumentu? Ak áno, aké pripomienky ste dávali k tomuto dokumentu, keď toľko kritiky ste teraz predniesli na tento samotný projekt a na túto víziu, k tejto vízii. Ďakujem. [16:12] Peter Žiga Pán poslanec Ledecký, bude reagovať. [16:12] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže mám málo času, tak zhrniem to do jednej vety. Vízia sa mi páči, víziu podporujem, napriek tomu, že tam chýbajú zásadné veci, len mám problém s tým, že vaše konanie je v rozpore s víziou, ktorú tuná prekladáte. A zatiaľ nie som presvedčený, že to myslíte vážne s tou víziou, lebo všetky kroky, ktoré ste robili aj odvtedy, čo ste tú víziu ohlásili, sú úplne v rozpore s tým, čo v tej vízii je napísané. [16:12] Peter Žiga Ďalšou diskutujúcou v rozprave je pani poslankyňa Hanuliaková. [16:13] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážny pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Vízia Slovenska 2040 ani žiadna iná vízia našej krajiny nemá nič spoločné s Robertom Ficom. Robert Fico nemá víziu, nikdy ju nemal, nedokázal by ju pripraviť a už vôbec nerealizovať. Víziu Slovenska 2040 pripravovali vedci zo Slovenskej akadémie vied a realizovať sa bude vtedy, ak po voľbách príde k zmene vlády a tá bude bez Roberta Fica. O samotnom dokumente je možné diskutovať. Môžeme sa pýtať, prečo v ukazovateľoch výkonnosti sa pri oblasti moderný štát uvádza len jedno kritérium, ktorým je európsky index kvality vládnutia. Či by možno nebolo zaujímavé stanoviť viacero kritérií, ktoré by sledovali zlepšenie vo viacerých verejných službách, alebo či by sme pri písaní takýchto východísk nemali obsiahlejšie využívať kvantitatívne aj kvalitatívne dáta pre podporu jednotlivých tvrdení a politík. Ale toto nie je fórum teda, kde sa asi tieto otázky dajú nasvietiť a už vôbec nie ich zodpovedať. Nemali obsiahlejšie využívať kvantitatívne aj kvalitatívne dáta pre podporu jednotlivých tvrdení a politík. Ale toto nie je fórum teda, kde sa asi tieto otázky dajú nasvietiť a už vôbec nie ich zodpovedať. Pre mňa najdôležitejšou témou vízie bola otázka uchopenia oblasti moderný štát. Táto oblasť skrýva otázku postavenia orgánov verejnej moci, dotýka sa aj fungovania samospráv, ktoré za posledných 20 rokov, prevažujúcich teda vládami SMER-u, ostali hlboko poddimenzované. Ak si predstavíme, že hospodária s 10 miliardami ročne, čo je hodnota asi tretiny rozpočtov všetkých ministerstiev, ide o obrovskú štruktúru služieb a majetkov v našom území. Veľmi preto oceňujem, že sa táto oblasť nachádza vo vízii, obzvlášť, ak vezmeme do úvahy, že Európska komisia explicitne hovorí o Slovensku toto. Roztrieštený systém správy vecí verejných na Slovensku a slabá koordinácia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy brzdia podnikateľské prostredie a najmä schopnosť krajiny efektívne realizovať politiky a investičné projekty. Okrem toho poskytovanie kvalitných verejných služieb a finančná nezávislosť miestnych a regionálnych samospráv sú vo všeobecnosti slabé. To spolu s pokračujúcim používaním skrátených legislatívnych konaní vedie k nedostatku predvídateľnosti. Toto je inak ukážkový dôkaz, že Vízia 2040 nemá absolútne nič s vládou Roberta Fica. Veď Európska komisia hovorí de facto o vás, drahí kolegovia z koalície. Veď to vy ste samosprávam zobrali takmer pol miliardy € a tým ohrozili ich finančnú nezávislosť. To vy ste urobili alebo respektíve neurobili nič preto, aby mohli aktívne rozvíjať podnikateľské prostredie a celkové hospodárenie obyvateľstva na ich území. To vaša politika apatie a nezáujmu o reformy sa prejavila v tom, že samosprávy nie sú efektívne schopné realizovať politiky, služby a investičné projekty. Ale poďme ďalej. Európska komisia ďalej píše. Hoci existovali vládne návrhy zamerané na riešenie územnej roztrieštenosti na úrovni regionálnych a miestnych samospráv, neviedli k žiadnym konkrétnym plánom. Riešenie tejto roztrieštenosti by pomohlo zlepšiť poskytovanie miestnych verejných služieb a posilniť finančnú autonómiu miestnych a regionálnych samospráv. Spoznali ste sa, dámy a páni, zo SMER-u, HLAS-u a SNS. Veď to vy ste z ministerstiev vyštvali odborníkov, ktorí sa zaoberali územnou reformou. To vy ste zabezpečili, aby odborné návrhy ostali v šuflíku a v dôsledku vášho populistického vládnutia sa neurobilo absolútne nič v otázke roztrieštenosti miestnych samospráv a v posilnení ich finančnej autonómie. A teraz to najdôležitejšie. Čo je pre mňa najväčším dôkazom, že Vízia 2040 nemá nič spoločné s vládou Roberta Fica. Vo vízii sa doslova uvádza: Reforma územnej samosprávy je nevyhnutným predpokladom pre naštartovanie zmien v území, zníženie počtu správnych jednotiek posilní samosprávy, inštitucionálne zmeny zlepšia schopnosť navrhovať a realizovať miestne verejné politiky. V politike sa rozšíri okruh schopných kandidátov a posilní sa medzi nimi súťaž, čo by sa malo prejaviť aj vo vyššej kvalite volebných programov. Výrazné prínosy prinesie reforma aj vo finančnej oblasti. Právne jednotky s vyššími rozpočtami budú schopné realizovať ambicióznejšie infraštruktúrne projekty. Zmena daňového mixu zvýši fiškálnu autonómnosť samosprávy, posilní jej regulačné nástroje a zvýši zúčtovateľnosť voči obyvateľom. Zníženie počtu správnych jednotiek uvoľní značné finančné prostriedky, ktoré na seba viaže súčasná fragmentovaná štruktúra. Vhodne zvolená mierka bude rešpektovať prirodzený denný pohyb obyvateľov a ich potrieb. To posilní vzťah a motiváciu územných celkov k aktívnej účasti na správe územia a dôveru obyvateľstva k regionálnej samospráve. Toto je tak ambiciózne, kolegovia, a tak prínosné pre budúcnosť krajiny, že by to jednoducho nikdy nemohlo vyjsť zo smeráckeho červeného pera. Čuduj sa, svete, akademici nehovor nič o tom, že vláda mala posilniť výjazdové rokovania vlády v regiónoch, lebo tie sú kľúčovým prínosom pre ich rozvoj. Akademici nehovoria nič o tom, že by vláda mala zobrať samosprávam viac peňazí z daňových príjmov v prospech vlády. Akademici dokonca nehovoria nič o tom, že by ste mali prijať zákon o ešte prioritnejších okresoch a nájsť ďalší milión € na 1000 € dotáciu pre 1000 obcí. Akademici nehovoria nič o tom, čo ste urobili a čo tu naďalej robíte. Od roku 2006 chodí vláda po výjazdových rokovaniach. Už 20 rokov tu máme tento koncept, ktorý akože počúva a rieši problémy ľudí v regiónoch. A výsledok? Žiadny, absolútne žiadny, kolegovia. Akademici aj Európska komisia bijú na poplach a hovoria, že situácia je absurdná a riziková pre celú krajinu. Tak ste tu vládli, kolegovia, bez vízie. A to, čo je napísané vo vízii, to nie sú veci, ktorých ste si neboli vedomí. Len ste boli a ste jednoducho lajdáci. Tak ste tu vládli, že v tretine obcí v posledných komunálnych voľbách kandidoval jeden človek na starostu. Neexistuje tam súťaž ideí, neexistuje tam reálny tlak na kvalitnejší výkon moci. Existuje tam len ochota to ešte polátať a nejak to pre tých svojich susedov a známych zvládnuť ďalšie štyri roky. Posledné údaje ukazujú, že v týchto voľbách v 37 % kandiduje len jeden kandidát. Čiže absolútne bez súťaže. Pretože už vaši starostovia verejne deklarujú, že takto sa fungovať nedá. Že sa jednoducho nedá ráno kosiť trávu a poobede hľadať zdroje na projekty. Veď už aj ZMOS otvorene priznáva, že máme príliš roztrieštenú obecnú štruktúru, že máme finančne príliš slabé obce na to, aby dokázali poskytovať základné služby svojim obyvateľom. A všetky tri organizácie zastupujúce samosprávy sa zhodujú na tom, že bez komplexnej reformy budú trpieť nielen obce, ale celá krajina. Dámy a páni z vládnej koalície. Premrhali ste obrovský potenciál našej krajiny. Potenciál v tom, aby sa naše obce a mestá posúvali na európsku úroveň. Už dávno sme mohli mať obce, ktoré by stáli v ťažkých chvíľach pri našich deťoch. Obce, ktoré by po vzore škandinávskych krajín zriaďovali detské linky dôvery, robili prevenciu o rasizme, extrémizme, včas pomáhali tým, ktorí žijú v nehodnom sociálnom prostredí, či integrovali menšiny. Mohli sme mať obce, ktoré by seniorom pomáhali u nich doma, poskytovali zdravotné pomôcky, nosili obedy, pomohli s varením či upratovaním. Mohli sme mať obce, ktoré by aktívne riešili lokálnu bezpečnosť a verejný poriadok. Namiesto súčasného stavu, kde väčšina obcí nemá obecnú políciu ani kamerový systém. Mohli by sme hovoriť o obecných kurzoch pre dospelých, podnikateľských inkubátoroch, turistikách ako lákadlom, elektro nabíjačkách, podzemných batériách na znižovanie cien elektriny, o umelej inteligencii pri obecnej administratíve, skrátka najnovších trendoch, ktoré sa v modernej Európe rozvíjajú už roky po celom území. Namiesto toho vidíme vládu, ktorá 20. rok príde na výjazdové rokovanie do rovnakého okresu a zaplatí nahrávanie lokálneho CD-čka alebo kúpi detský riad do materskej školy, pretože miestny starosta nemá peniaze. To je tak obrovská hanba. A kolegovia, vaša. Je to vaša hanba a vaše obrovské zlyhanie. Keďže hovoríme o Vízii Slovenska 2040, je dôležité skončiť pozitívne. A ja mám svoju víziu. V roku 2040 budeme na Slovensku, kde nebude vládnuť skorumpovaná chobotnica, nebudú sa nám rozpadať nemocnice. Nebudeme mať predražené nákupy ako kukurica a Sputnik, ministrov, ktorí si v čase úspor zvyšujú platy. Nebudeme mať úradníkov, ktorí nosia správne politické tričko, ale expertov s nadnárodným uznaním. Naše obce budú poskytovať prvotriedne služby od najmenších detí po najslabších seniorov. Naše deti sa nebudú báť chodiť do školy kvôli šikane, ak sa niekto z ich rodičov potkne a prestane sa mu dariť, nebude kvôli tomu hladné a smädné ani jedno z nich. Obecné chodníky nebudú rozbité, naši Rómovia nebudú v getách a naše domovy sociálnych služieb nebudú s dvojmesačným poradovníkom. Naše mestá budú zelenšie, nielen vďaka parkom, ale aj verejnej doprave a elektrickým autám. Slovensko bude modernejšie, inovatívnejšie, inšpiratívnejšie, bude to krajina, kde sa ľuďom bude dariť a bude to krajina, kde budeme môcť povedať, že je úspešnejšia ako naši susedia. A ja dúfam, že v roku 2040 už nebude 13 rokov vládnuť Róbert Fico. Ďakujem. [16:25] Peter Žiga Pani poslankyňa Nash je ďalšou vystupujúcou v rozprave. [16:25] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Vážny pán predsedajúci, pani ministry, vážené kolegyne a kolegovia. Táto vízia Slovensko 2040 s podtitulom cesta ku kvalitnejšiemu životu nám má ukázať, akým smerom sa má naša krajina uberať v nasledujúcich desaťročiach a definovať želaný stav Slovenska v roku 2040. Na úvod môjho vystúpenia chcem veľmi jasne, úprimne a s plným rešpektom poďakovať všetkým 350 odborníkom, vedcom a analytikom zo Slovenskej akadémie vied, ako aj ďalším expertom a zástupcom občianskej spoločnosti, ktorí sa na tvorbe tohto dokumentu podieľali. Problémom tohto dokumentu totiž nie je obsah ani jeho autori. Problémom je politická garnitúra, ktorá sa za túto odbornú víziu dnes zbabelo schováva a ktorá ju prezentuje ako svoj vlastný kompas. Pritom tu už takmer dve dekády vidíme, že práve politika smeráckych vlád je nepriateľom pokroku. Dnes sa vo svojom príspevku zameriam na nasledovné základy kvalitného života: na zdravie, šport, pohyb a zdravú výživu. V kapitole zameranej na prevenciu chorôb a zdravý aktívny život nám autori vízie predkladajú jasný cieľ. Rozvíjať kultúru pravidelného pohybu a športu. Dokument správne a odborne konštatuje, že šport a pravidelný pohyb sa musia stať prirodzenou súčasťou zdravého a aktívneho života, prevencie ochorení, podpory duševného zdravia a zdravého starnutia. Vízia sľubuje, že Slovensko bude vytvárať podmienky na každodenný pohyb vo všetkých regiónoch a pre všetky vekové kategórie vrátane bezpečných verejných priestorov, cyklotrás, dostupných športovísk, školských telocviční a inkluzívnych možností pohybu pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ďalej sa tu zdôrazňuje, že organizované pravidelné skupinové a inkluzívne športové aktivity môžu mať dodatočný prínos pre lokálne sociálne väzby a preto paralympijský a inkluzívny šport musia mať rovnocenné postavenie a musia byť systematicky podporované na školskej, regionálnej aj národnej úrovni. Tu si pripomeňme, ako vyzerá realita pod taktovkou súčasnej vládnej koalície. Agendu športu ste podhodili vydieračovi z Očovej, ktorý mal nulové predpoklady na riadenie tohto rezortu. Minister si na ministerstvo naťahal kamošov, spolustranníkov a rodinu. A zatiaľ čo sa pozeráme na tento cirkus, máme na Slovensku stovky základných škôl, ktoré nemajú ani len vlastnú štandardne vybavenú a funkčnú telocvičňu. Žiaci cvičia na úzkych chodbách, ak vôbec cvičia. Samosprávy, ktoré sú kľúčovým aktérom pri budovaní bezpečných verejných priestorov, cyklotrás a lokálnych športovísk, boli touto vládou obraté o kľúčové zdroje. Z čoho majú starostovia a primátori budovať tieto športoviská pre deti a rodiny? Z čoho majú financovať šport pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva? Namiesto podpory mládežníckeho športu a lokálnej infraštruktúry vidíme, ako sa verejné prostriedky často strácajú v pochybných dotačných výzvach a daroch pre kamošov. V časti o výžive a o osvete o zdraví sa píše o ambícii presadzovať zdravú stravu a znižovať závislosti. Dokument uvádza, že štát by mal vytvoriť podmienky na to, aby boli zdravé potraviny dostupnejšie a finančne výhodnejšie ako ich nezdravé alternatívy. Autori V časti o výžive a o svete o zdraví sa píše o ambícii presadzovať zdravú stravu a znižovať závislosti. Dokument uvádza, že štát by mal vytvoriť podmienky na to, aby boli zdravé potraviny dostupnejšie a finančne výhodnejšie ako ich nezdravé alternatívy. Autori vízie prízvukujú, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať deťom a mladým ľuďom, a to počnúc od kvalitného stravovania v školských jedálňach až po vzdelávanie o zdravom životnom štýle. Opäť ide o absolútne správne pomenovanie akútneho problému. No realita, ktorej ľudia na Slovensku čelia, je diametrálne odlišná. Potravinová inflácia v našej krajine láme rekordy a táto vláda nedokázala prísť s takým účinným a systémovým riešením, ktoré by skutočne znížilo ceny zdravých, kvalitných a čerstvých potravín pre bežné rodiny. Ako chce táto vláda dosiahnuť, aby boli zdravé potraviny pre ľudí finančne výhodnejšie, keď jej súčasná daňová a sociálna politika tlačí obrovské množstvo rodín doslova na hranicu prežitia. Rodičia, ktorí dnes denne otáčajú každé euro, si nemôžu dovoliť kupovať drahú čerstvú zeleninu, kvalitné lokálne mäso a ovocie. Kupujú tie najlacnejšie, vysokopriemyselne spracované potraviny, len aby nasýtili svoje deti. Ak štát nezabezpečí dôstojnú životnú úroveň a boj proti chudobe nezoberie vážne, tak zdravá strava zostane exkluzívnou výsadou bohatých a pre bežného občana bude len nedosiahnuteľným heslom vo zviazanom vládnom dokumente Vízia Slovensko 2040. V súvislosti s bojom proti závislostiam nám vízia rázne hovorí, že Slovensko by malo ambiciózne znížiť mieru fajčenia, nadmerného užívania alkoholu a iných návykových látok. To je nevyhnutný cieľ. Avšak primárna prevencia v našom štáte systematicky finančne i personálne zlyháva. Osvetové kampane sú podfinancované, na školách chýba systémová podpora primárnej prevencie a celá ťarcha často padá len na plecia mimovládnych organizácií. A súčasná vláda týchto obetavých ľudí z tretieho sektora často ostrakizuje, označuje za nepriateľov a zahraničných agentov. Ako chceme my na Slovensku reálne bojovať so závislosťami našej mládeže, ak štát a priori hádže polená pod nohy práve tej občianskej spoločnosti, ktorá v náročnom teréne supluje štát. V súvislosti so zdravím chcem pred záverom upozorniť ešte na jeden kľúčový aspekt, ktorý vízia zdôrazňuje, a tým je zdravotná gramotnosť. Dokument požaduje, aby Slovensko systematicky posilnilo zdravotnú gramotnosť cez zdravovedu na školách a dôveryhodnú verejnú komunikáciu. Ľudia podľa odborníkov musia vedieť s istotou rozoznať dôveryhodné informácie o výžive a zdravom životnom štýle, musia rozumieť významu pohybu a musia poznať možnosti prevencie a screeningu. Pýtam sa vás, vážená koalícia, ako chcete učiť naše deti rozoznávať dôveryhodné informácie od bludov, keď mnohí z vás sami verejne odmietate vedecké poznatky a vaše personálne nominácie popierajú samotné základy vedeckých faktov. Legitimizujete tu konšpirátorov a tmárov s radou takzvanej alternatívy. Zo šarlatána ste spravili splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie a premiér mu neváha vyjadrovať podporu pred celým národom, spochybňuje vakcináciu, čo je mimochodom jeden z najvýznamnejších prínosov medicíny v dejinách. Vážené kolegyne a kolegovia, my v Progresívnom Slovensku bezvýhradne stojíme za víziou modernej, zdravej, športujúcej a vzdelanej spoločnosti. Stojíme pevne za odborníkmi a stotožňujeme sa s cieľmi, ktoré tak poctivo a odborne v tomto materiáli naformulovali. Podporujeme, aby náš štát investoval do duševného a fyzického zdravia, aby podporoval pohyb našich detí, aby aktívne chránil tých najzraniteľnejších a aby vytvoril spravodlivé ekonomické prostredie, v ktorom si úplne každý občan môže dovoliť zdravý životný štýl. Ďakujem za pozornosť. [16:33] Peter Žiga Jedna faktická, pán poslanec Pročko. [16:33] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Oni urobili jednu veľmi, teda Fico vie veľmi krásne urobiť takzvanú kamufláž. On sa skrýva za vedcov. On porozpráva, že toto všetko celé urobili vedci. Veď preboha, vy, my nebudeme proti vedcom bojovať. No a popritom keby to naozaj tak presne, ako ste to popísali, pani poslankyňa, keby akceptovali vedecké výsledky, keby akceptovali to, že Slovenská akadémia vied a vedci na Slovensku naozaj sú vedci, tak by nemohli dať Kotlebu za splnomocnenca vlády, frašku robia. [16:34] Peter Žiga Pani poslankyňa Marcinková stihla prísť, takže môže, vystúpiť v rámci rozpravy. [16:34] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia som rada, že takáto vízia vznikla, že sa vôbec bavíme o tomto dokumente. Ale je pre mňa absurdné, že bez akejkoľvek hanby Robert Fico v poslednom roku svojho vládnutia prichádza s iniciatívou tohto dokumentu po 16 rokoch, čo je pri moci a vlastne štvrtým rokom, čo začína toto funkčné obdobie, pretože tiež by sa aspoň niečím z toho riadil sám, keď začínal vládnuť. Ja len zosumarizujem tých 16 rokov vlád Smeru a ich výsledok, pretože sú v priamom kontraste s víziou, ktorú ponúka. Ekonomický rast u nás je pod 1 %, v Česku sú to 2 %, v Poľsku 3 %. Prepúšťa sa. Za tri roky prišlo kvôli odchodu firiem alebo organizačným zmenám vo firmách o prácu viac ako 5500 ľudí naprieč Slovenskom. Chcem poprosiť, kolegovia, keby ste mohli. Ťažko sa mi rozpráva, keď musím prekrikovať. Ďakujem. Vrátite mi čas, prosím. Ďakujem. Je s tým nejaký problém poprosiť kolegov, aby boli tichšie, lebo aj vás žiadam, aby ste sa správali slušne. Prepúšťa sa, ako som začala. Za tri roky prišlo kvôli odchodu firiem zo Slovenska počas vašej vlády o prácu vyše 55 00 ľudí. Môžeme hovoriť o Huberte, tam bolo 100 ľudí, nedávny odchod Foxconn Nitra, 300 ľudí, Kysucké Nové Mesto, Schaeffler, 300 ľudí, Bánovce nad Bebravou, Eterna, 300 ľudí. V rebríčku konkurencieschopnosti krajín sme na 63. mieste zo 70 hodnotených krajín. Zaostávame vo výške minimálnej priemernej mzdy. Horšie ako na Slovensku je na tom už len Bulharsko a tesne nad nami skončilo Rumunsko, s ktorým sa tak radi porovnávate. Slovensko je na čele rebríčka európskych krajín s najmenej dostupným bývaním. Slováci potrebujú 14 hrubých ročných miezd na kúpu nového bytu, čo je najviac pomedzi všetkých európskych krajín. Slovensko patrilo v roku 2025 medzi najmenej úspešné krajiny Európy pri získavaní súkromného a rizikového kapitálu. Do slovenských firiem pritieklo len približne 7 miliónov €. Pre porovnanie, Česko získalo až 275 miliónov €. A čo mňa mrzí najviac, je, že žijeme v krajine, kde je každé štvrté dieťa ohrozené chudobou. A čo hovorí tento dokument, ktorého autorov si vážim? Hovorí o tom, že vízia Slovenska je, aby sa tu darilo ľuďom. Ja si to želám tiež, ale tá vízia by mala byť merateľná. A žiaľ, v celom tomto dokumente, keď som sa snažila nájsť napríklad tie oblasti, ktoré sa dotýkajú tých najviac ohrozených detí, tak to boli krátke vety a výseky, ktoré opisovali ich situáciu, ktoré opisovali nejakú víziu lepšieho života. Pre mňa nič rukolapné. A ja som presvedčená, že spoločnosť je len taká silná, aký silný je ten najslabší článok v nej. A tu zlyhávame. Myslím, že to bol kolega Staňura, ktorý spomenul, že Česi si stanovili víziu, ktorá je naozaj merateľná. Chceli byť jednou, chcú byť stále jednou z 10 najsilnejších ekonomík v rámci EÚ. Tam si viete ten rebríček jasne pozrieť, viete si na... A už len v krátkosti, aby som mojim kolegom neuberala čas. To, čo sa píše vo vízii a čo hodnotím pozitívne, chcem dať do kontrastu s tým, čo urobila táto vláda za posledné tri roky, pretože pán Mierna dnes pri tomto svojom krátkom vstupe povedal, že zohľadňujeme všetko, čo hovorí vízia a v súlade s tým konáme. Nuž, toto je príkre klamstvo, pretože vo vízii sa odporúča znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a naopak zvýšiť dane z majetku, nepriame dane a environmentálne dane. Čo urobila táto vláda? Zaviedla úplne novú daň, zvýšila DPH, zvýšila dane zo sladených nápojov, zvýšili odvody, zdravotné poistenie pre zamestnancov, živnostníkov, ktorí ročne zaplatia o vyše 1000 € viac, než bolo pred zmenami. Zahraničná a bezpečnostná politika. Čo hovorí vízia? Vízia hovorí, že Slovensko bude systematicky upevňovať svoje postavenie dôveryhodného, podotýkam dôveryhodného a strategicky relevantného partnera a spojenca, čitateľnej, hodnotovo ukotvenej krajiny so zrozumiteľným smerovaním. Základom bude pevné ukotvenie v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Aká je realita? Nuž, určite nie sme dôveryhodným partnerom. Videli sme to aj dnes na tlačovej besede, ako nás komentoval náš nemecký partner. Legislatívny proces. Čo hovorí vízia? Legislatívne návrhy a investície a verejné politiky budú sprevádzané analytickým zdôvodnením, posúdením alternatív, očakávaných dopadov, uskutočniteľnosti implementačných kapacít. Rozhodovanie bude založené na dôkazoch, nebude vytvárať falošnú dichotómiu medzi odborným odporúčaním a politickým rozhodnutím. A my tu vidíme nerešpektovanie základných legislatívnych pravidiel posledné tri roky. Trestný zákon ste menili sedemkrát. Aká predvídateľnosť? Trestné kódexy bez diskusie. A mohla by som pokračovať napríklad v časti pripravenosť na krízy. Alebo čo je v dokumente napísané o chudobe a sociálnom vylúčení a čo robíte vy, čo nedávno priniesol minister Erik Tomáš. Čiže znova raz sa nám tu Robert Fico snaží len zakryť oči. A klame v priamom prenose, keď vraví, že koná a bude konať v súlade s týmto dokumentom, pretože my tu máme víziu z roku 2020, ktorá je platná, ktorá nie je nijakým spôsobom rozdeľujúca medzi nami a vami a neurobil, nenaplnil z nej nič. Je tu nová vízia, ktorej programy strán Slobody a solidarity alebo Progresívneho Slovenska sú viac podobné než tá politika, ktorú teraz pri moci robí Smer a Hlas. Takže zase raz len obyčajné klamstvo z vašej strany a mne je to ľúto. Aj kvôli vedcom, ktorých ste doteraz dehonestovali a ktorí na tejto vízii pracovali, pretože vy ich ponižujete. A ja im ďakujem, že boli vôbec ochotní pre vás túto víziu spraviť. [16:41] Peter Žiga Neviem, vy ste sa pohádali s poslancami Progresívneho Slovenska, že tak ostentatívne odišli. Pani poslankyňa Plevíková, stihnete do 17:00. Dobre. [16:42] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave Čakala som aspoň nejakú faktickú poznámku z radov SaS na kolegyňu Marcinkovú. A tak nejaký čas tam je. Ale čas tam nejaký bol. Vízia Slovensko 2040 nie je volebný program politickej strany, ako sa to mnohí snažia tu nahúckať, ani program jednej vlády na jedno volebné obdobie. Vláda Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2025 požiadala Slovenskú akadémiu vied ako vedeckú autoritu Slovenskej republiky o vypracovanie tohto dokumentu v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou. Samotná vízia sa pritom definuje ako nezávislý, nadstranícky a nadrezortný dokument, čo mnohým z opozičných lavíc jednoducho uniká. Jej účelom je nasmerovať dlhodobý smer rozvoja krajiny na želaný stav Slovenska v roku 2040. Ale pozor, vízia nikdy nemala byť katalógom jednotlivých dopodrobna rozpísaných opatrení. Je prvou koncepčnou časťou celého strategického rámca, ktorý bude nadväzovať. Na ňu má teda nadviazať stratégia Slovensko 2040, ktorá už má byť implementačným rámcom a má obsahovať konkrétne reformy a opatrenia potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. Vidím, že je tu nejaký ruch. Si pamätám, že poslankyňa z opozičných hovorila, že aké má vždy nešťastie, že v piatok poobede vždy je v rozprave. Ja mám naopak vždy to šťastie, že som v rozprave vždy pred hlasovaním, keď je tu najviac ľudí. Ale mohli by ste sa, prosím vás, utišiť? Už len z rešpektu, ďakujem. Autori dokonca hovoria o konkrétnych prioritách, reformách, investíciách, zodpovednosti a merateľných výsledkoch. Kritizovať teda víziu za to, že ešte nie je stratégiou. To ďakujem. Autori dokonca hovoria o konkrétnych prioritách, reformách, investíciách, zodpovednosti a merateľných výsledkoch. Kritizovať teda víziu za to, že ešte nie je stratégiou, znamená zamieňať si dve rozdielne fázy toho istého procesu. V rozprave by som sa chcela viacej pozrieť predovšetkým na skutočne veľmi chabé a násilné kritické vyjadrenia zo strany opozičných strán, ktoré môžeme aj dnes počúvať, pretože v posledných týždňoch koluje množstvo vyjadrení o tom, čo táto vízia údajne nerieši, čo ignoruje, čo v nej chýba alebo prečo je to podľa nejakých hlasov aj niečo dokonca zbytočné. Plus počuť z ľavíc opozície, ako táto vláda neplní práve spísané body z predmetnej výzvy, respektíve, že ide nebodaj proti tejto vízii. Niektoré výhrady opozície vychádzajú už zo samotného nepochopenia rozdielov medzi víziou a stratégiou, o čom som hovorila aj predtým, že stratégia Slovensko 2040 ešte len bude. Progresívne Slovensko napríklad argumentuje, že ide iba o pekné slová na papieri. Čo mi inak príde aj celkom vtipné, keďže sa v poslednej dobe začali chvástať práve tým, že je to obdobné ako ich TRESK. Ale k tomu sa tiež dostanem o čosi neskôr. Saška to považuje celé napríklad za divadlo. No nikomu sa evidentne nezavďačíte a reálne ja, žiaľ, musím konštatovať, že celé tri roky na všetkom opozícia hľadá akékoľvek, čo i len tie najmenšie chyby a to predostiera spoločnosti. Aj na takom dokumente ako vízia Slovenska, na ktorej pracovalo bezmála 350 odborníkov, odbory, zväzy a tak ďalej. Nuž, už sme si mohli zvyknúť, ako neprekročia naozaj ani v tomto prípade vlastný tieň. Dokonca sme sa dostali až tak ďaleko, že keď Kresťanskodemokratické hnutie prišlo na predstavenie tohto dokumentu, tak dostalo ústnu nakladačku od svojich spolusúputníkov v opozícii. Branislav Gröhling skritizoval KDH tak, že podľa neho pomáha Róbertovi Ficovi vytvárať politickú legitimitu pre celé podujatie. Konkrétne povedal: „Koľkokrát ešte si KDH vedome vytiahne čierneho Petra v rámci spolupráce so Smerom?“ Účasť KDH označil za podporu tragického divadla Roberta Fica. SaS mala teda pocit, že podujatie nie je legitímne, a spochybnila teda aj samotnú SAV a vedcov a odborníkov, ktorí na tomto pracovali. Musím povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie naopak zaujalo k dokumentu Vízia Slovensko 2040 v tomto prípade skutočne podstatne konštruktívnejší a pragmatickejší prístup než zvyšok parlamentnej opozície. Ďalej som tu počula, že vízia opomína tému odchodu mladých ľudí. Myslím, že predstaviteľky Progresívneho Slovenska, ak sa nemýlim, verejne tvrdili, že vláda predstavuje víziu do roku 2040, ale odliv mladých ľudí tento dokument ignoruje. Keď však otvoríme samotný dokument, ten konštatuje, že približne pätina slovenských maturantov síce odchádza študovať do zahraničia, ale vracia sa približne 40 % z nich. A mladí, ktorí aj vycestujú, tak majú v pláne sa jednoducho vrátiť. A je to vlastne celoeurópsky problém, čo sa týka odchodu a odlivu mladých ľudí. Zároveň tento dokument hovorí, že tento odliv treba vyvažovať kvalitnejším štúdiom doma, integráciou zahraničných študentov a podporou návratu prostredníctvom aktívnej práce so slovenskou diaspórou. A dokument ide dokonca ešte ďalej. Osobitne sa venuje sieťovaniu odborníkov pôsobiacich v zahraničí, vytváraniu väzieb medzi nimi a Slovenskom, spolupráci vo vede, výskume, v podnikaní, krátkodobým aj dlhodobým návratom či zapájaniu zahraničných Slovákov do domácich projektov. Hovorí dokonca o potrebe odstraňovať legislatívne bariéry a uľahčiť návrat aj rodinným príslušníkom. Preto je úplne legitímne diskutovať o tom, aké konkrétne nástroje na návrat mladých ľudí budú čo najúčinnejšie. Ale ešte raz hovorím, tým, že je to celoeurópsky problém. Počúvala som tú rozpravu a zo strany Progresívneho Slovenska dokonca prišla kritika, že sa tam nespomína slovo žena. Akože trošku som zostala zaskočená z toho, že neviem, čo by sa tam malo venovať hlavne a prioritne iba ženám, pretože potom som si dala teda slovo muž, koľkokrát sa tam spomína, a ten sa nespomína v podstate ani raz. Fakt nerozumiem tomu, prečo takáto kritika vôbec vzišla a je to iba niečo, aby sa vykritizovalo, aby sa tu hrala opozícia, ako bojuje za pravdu, a neviem, čo všetko. Veľkou témou opozície je samozrejme aj demokracia, právny štát a tvrdenie, že to je všetko v rozpore s vládou. Aj tu však považujem za potrebné hovoriť jasne. Vízia Slovensko 2040 stavia zachovanie charakteru Slovenskej republiky ako demokratického, právneho, suverénneho a sociálneho štátu priamo medzi svoje základné východiská. A následne tento princíp konkretizuje. Hovorí o slobodných voľbách, základných právach a slobodách, vzájomnej kontrole ústavných orgánov, nezávislosti súdnictva, aktívnej občianskej spoločnosti, nezávislosti médií, inštitucionálnej stabilite a otvorenej diskusii. Podľa vás je toto všetko v rozpore s politikou Róberta Fica, áno? Podľa mňa to môžeme označiť skôr za rozpor s politikou Progresívneho Slovenska kľudne. Veď vy máte totalitné maniere, či už sa pokladajú návrhy zákonov, náhubkový zákon, a má umlčiavať iný ako ich názor, kde v podstate chcú tých, čo majú iný názor, poslať do väzby aj na tri roky. Alebo svojich politických oponentov posielajú preč z vlastnej vlasti. Máme sa porúčať. Však, pani poslankyňa Jurik. Či hovoria o čistci, kde sa nebude brať ohľad na priateľov, známych, rodinných príslušníkov, alebo chcú dať ban do ústavy na zákaz niektorých politikov. Radi by vypínali weby alebo médiá. V dokumente sa píše aj o suverenite štátu. Neviem, či to nejde tiež mimo opozície, pretože pri nástupe Progresívneho Slovenska by sme o suverenite mohli podľa mňa len snívať. Progresívne Slovensko vo svojom programe presadzuje prechod od jednomyseľnosti k väčšinovému hlasovaniu vo vybraných oblastiach zahraničnej a obrannej politiky. Prakticky by to znamenalo, že Slovensko by v týchto otázkach mohlo byť prehlasované a samo by rozhodnutie nedokázalo zablokovať. My by sme tam boli len ako takí štatisti, kde väčšie štáty by rozhodovali o nás bez nás. A sociálny štát, tak ten by vôbec neexistoval. Ešte tu počúvame argument, že Vízia Slovenska 2040 a TRESK od Progresívneho Slovenska je úplne to isté. Najmä keď som počúvala pani poslankyňu Jaurovú. To, že dokumenty pomenuvajú niektoré rovnaké problémy Slovenska, nie je dôkaz, že vízia je to isté ako TRESK. Keď dáte slová zahrňujúce ekonomiku, inovácie, kvalitu života a spoločenskú súdržnosť, životné prostredie a energetiku, ale aj inštitúcie, spravodlivosť, obranu, bezpečnosť, demografickú krivku či digitálny štát, tak vám asi nejakú možnú zhodu aj nájde. Je to presne ako v diplomových alebo bakalárskych prácach. Vízia vychádza z megatrendov a scenárov, pracuje s demografickým vývojom, geopolitikou, technologickou transformáciou, klimatickou zmenou a ďalšími dlhodobými trendmi. SaV vysvetľuje, že pri jej tvorbe vychádzala aj z metód OECD a z medzinárodných porovnaní. Vízia odpovedá na otázku, kam sa Slovensko chce dostať. No a stratégia Slovensko 2040 má následne odpovedať na otázku, akými konkrétnymi reformami, opatreniami a investíciami sa tam dostaneme. Ale ako budíš? Myslíte si, že to je vlastne veľký tresk? Ak si chcete niečo privlastňovať alebo tvrdiť, že je niečo také isté, ako ste vy vytvorili, tak podľa môjho názoru musíte za to aj zahlasovať. Inak vy ste vlastne všetko, čo ste povedali, úplne znegovali. Inak to fakt nedáva logiku. Ale ak budete chcieť z toho vykorčuľovať, kde bude následne slovíčko „ale nepodporíme to“, pretože takto hovorím, myslím si, že úplne za všetko. A na záver poviem len toľko, že vždy hovoríte, že koalícia nejde do rozpravy. Prečo sa nevyjadruje? My by sme chceli reagovať. Ale vy tu prídete a je to tu vlastne ako na Miletičke. Nikto nepočúva. Každý si tam hundre čokoľvek. Myslím si, no aspoň nejaké reakcie sú tam, a vôbec nepočúvate ani tú druhú stranu, pretože vás to nezaujíma. Vás to skutočne nezaujíma. A neustále by ste radi vôbec koaličného poslanca, keď vystúpi, prerušili a možno aj zakázali aj to. [16:54] Peter Žiga Na vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, ktoré nestihneme prejsť, takže ja o 17:00 ukončím aj možnosť faktických a presunieme ich po bloku hlasovania, lebo ešte máme grémium. Takže pán Pročko, máte prvú faktickú. [16:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán Žiga, že ma neprerušíte. Bolo to veľmi naozaj pôsobivé, hlavne v tej časti, keď pani poslankyňa sa k nám prihovárala a povedala, že nepočúvame ani poslancov koalície. No pani poslankyňa zabudla, že vždy, keď je pred hlasovaním a je tam nejaký poslanec z opozície, tak koalícia tam príde a majú ho na háku. To je ten z Petra Pana. Ten to nie je ten, čo má tie vidly. No a pani poslankyňa, a teraz úprimne vám to hovorím, veľmi úprimne, veľmi pekne ste to prečítali. Krásne, ďakujem. [16:55] Peter Žiga Pán poslanec Špišiak. Nie je. Pán poslanec Dubovický. [16:55] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len v skratke, aby sme mali viac priestoru na tú diskusiu o ktorej ja len stále vám chcem pripomenúť, že SMER má 160 minút. Progresívne Slovensko má posledných 23 minút, lebo ste nám skrátili rozpravu práve na túto dôležitú tému, čo sa týka diskusie, že či diskutujeme, nediskutujeme. No už len podľa tohto času nediskutujete. Len som vás chcel opraviť. V tom texte, ktorý ste čítali, ste rozprávali o tresku, ale tresk je niečo iné ako vízia jednej krajiny, ktoré, ktoré malo Progresívne Slovensko pred niekoľkými rokmi, ktoré predstavilo verejnosti, takže to je niečo iné. Toto vás poprosím, skúste si to iba doštudovať, aby ste sa nedostávali do omylu. Toto je fakt, že dosť veľký rozdiel. Ďakujem. Pani poslankyňa Matejovičová. Ďakujem za slovo. Tiež v krátkosti, pán predsedajúci, aby sme to stihli. [16:56] Peter Žiga Pani kolegyňa Plevíková. [16:56] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mali by si si z tvojho vystúpenia brať príklad mnohí opoziční kolegovia, ktorí iné nevedia, len prosiť, aby sa im zastavil čas, vrátil sa čas a pritom nič hodnotové nepovedia, na rozdiel od tvojho vystúpenia, kde si veľmi pekne zhodnotila nielen víziu 2040 pre Slovensko, ale v podstate aj ich bezduché reči, ktoré tu veľakrát vedú, takže dúfam, že ešte príde príležitosť na to, aby sme si vypočuli ďalšie dobré vystúpenia napríklad v podobe pána poslanca Faiča. Ďakujem pekne. [16:57] Peter Žiga Pán poslanec Macášek. [16:57] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja chcem poďakovať veľmi pekne za takúto rozpravu, pretože nastavila zrkadlo opozícii, pretože celá doterajšia diskusia nie je o vízii diskutovania, ale o kritike alebo o pripomienkach obdobia, kedy vládol Robert Fico. Pokiaľ sa týka pripomienky alebo faktickej pripomienky k vystúpeniu vašej predrečníčky, nebolo k čomu, pretože aj tá rozprava bola bezduchá, bola polopravdivá, pretože, ak predrečníčka tvrdí o tom, že za tento rok bolo prepustených 5300 ľudí. Pritom je o viac ako 100000 voľných pracovných miest a ešte navyše zdôrazní, že vo fabrike Šefler, kde pracuje 3500 ľudí, bolo prepustených 300, tak to je fakt taký dôvod na to, že je to tu hotová katastrofa. Takže plne súhlasím s tým, čo ste prečítali a povedali, pretože naozaj súčasná opozícia sa nevenuje vízii, ale len kritike a osočovaniu. [16:58] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Plevíková. [16:58] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Pročko, vy sa ma snažíte buď nejako uraziť alebo hocičo znehodnotiť môj výstup v rozprave, ale viete čo, nikdy som nemala v sebe, že, keď hocikto z poslancov, poslankýň prišli a mali niečo napísané, z akéhokoľvek dôvodu chceli niečo presne povedať, pripravovali sa na to, chceli to naozaj mať aj časové rozmedzie. Viem, že aj pani Jaroš hovorí, že ona si to píše a číta, pretože, aby sa trafila do toho času, tak to v podstate aj prečíta. Ale nikdy som nekritizovala, či už poslanca alebo poslankyňu, ktorí sa, ktorí vôbec predstúpili, že vôbec niečím si pomáhali, či už papiermi. A pán Pročko, mohli by ste to naozaj vyskúšať aj vy? Potom by vaša rozprava možno, keby ste sa pripravili, aj vyzerala trochu inak a malo by to aj nejakú hlavu a pätu a nie to, čo tu potom vyvádzate ako cirkus. Pán Dubovický, vy sa, tu vy sa tu oháňate vlastne tým veľkým treskom. Ja by som s tým ani nezačala. Vy to porovnávate, že veľký tresk je to isté ako vízia, je to úplne To aj nejakú hlavu a pätu a nie to, čo tu potom vyvádzate ako cirkus. Pán Dubovický, vy sa tu oháňate vlastne tým veľkým treskom. Ja by som s tým ani nezačala. Vy to porovnávate, že veľký tresk je to isté ako vízia, je to úplne, nebodaj sa to prebralo a tak ďalej a tak ďalej. Takže ja vychádzam len z toho. Preto som aj toto povedala. Tak si to nejako ujasnite tam v klube, že teda, či budete tvrdiť, že tresk je niečo totožné a budete sa tým akože chváliť, alebo to totožné nie je a týka sa to úplne niečoho iného. A ostatným kolegyniam a kolegom veľmi pekne ďakujem za faktickú. [16:59] Peter Žiga Nakoľko bolo zvolané poslanecké grémium, vyhlasujem prestávku do 17:15. [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, usaďte sa. Ešte predtým, ako prejdeme k hlasovaniu, dovoľte mi, aby som dal slovo pánovi Dušanovi Jariabkovi na základe záverov grémia, aby uviedol spomienku na bývalého kolegu. Nech sa páči, pán poslanec. [17:20] Dušan Jarjabek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Majte tam prsia na úrovni D. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás informoval opäť o jednej smutnej správe, ktorá nás zasiahla. Dovoľte mi informovať vás, že 26. septembra vo veku 95 rokov zomrela významná osobnosť slovenského parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky, zakladateľ slovenskej pedológie, bývalý minister životného prostredia, profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a výrazný ochranár prírody, akademik Juraj Hraško. Profesor Juraj Hraško bol zakladateľom a 29 rokov riaditeľom Výskumného ústavu pôdoznalectva a výživy rastlín, ktorý bol predchodca dnešného Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Bol aktívny v mnohých funkciách. Ako splnomocnenec vlády Československej socialistickej republiky v RVHP, bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedom Výboru pre životné prostredie, predsedom Výboru pre riešenie sporu o Vodné dielo Gabčíkovo, ministrom životného prostredia, veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švajčiarskej konfederácii, bol jedným z tvorcov potravinovej sebestačnosti a treba z tohto miesta pripomenúť, že bol aj kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky. To bolo ešte v tom čase, keď sa táto voľba konala z hľadiska legislatívy v parlamente. Za jeho celoživotné dielo mu boli udelené rôzne vyznamenania a ocenenia. V roku 2001 mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra prvého stupňa za celoživotné vedecké dielo v oblasti pedológie a prínos pre slovenskú akademickú vedeckú obec. V osobe akademika Júliusa Hraška Slovensko stráca významnú osobnosť v mnohých oblastiach odborného a spoločenského života. Česť jeho pamiatke. Poprosil by som, pán predseda, aby ste vzdali hold pánovi profesorovi Hraškovi minútou ticha. Ďakujem za pozornosť. [17:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Chcel by som ešte, ešte poprosiť kolegov, kolegyne a chcel by som tuto smutnú chvíľu spojiť aj s tým, čo sa udialo dnes, aby sme minútou ticha vyjadrili poctu nielen bývalému kolegovi, ale aj udalosti, tragickej udalosti, ktorá sa udiala dnes, pretože sú chvíle, na ktoré sa veľmi ťažko hľadajú slová a dnešný útok na základnej škole v Staškove sa, žiaľ, skončil tragicky, aby sme minútou ticha vyjadrili teda okrem nášho kolegu aj to, že stojíme pri rodine a pri blízkych pani Puci, ktorá prišla o život, že myslíme na zranených aj ich rodiny, na všetkých pedagógov, žiakov, zamestnancov školy, ktorých táto tragédia zasiahla a že želáme skoré uzdravenie a zotavenie všetkým, ktorí boli svedkami tejto tragédie, a vieru, že sa takéto niečo už nikdy na Slovensku nestane. Poprosím vás o minútu ticha. Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia. Ďakujem pekne a predtým, ako prejdeme ku hlasovaciemu bloku k procedurálnym návrhom, ešte chcem privítať vzácnych hostí, ktorých máme na balkóne, pána rektora Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie z Košíc, pána ústredného riaditeľa Šťastného, veterinárnej a potravinovej správy, pána prezidenta Komory veterinárnych lekárov a riaditeľov veterinárnej a potravinovej správy na Slovensku. Vítajte. A teraz prejdeme ku hlasovaniu o procedurálnych návrhoch tak, ako sú uvedené na tabuli, ako prvá vystúpi pani predsedníčka Puškárová, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. [17:25] Paula Puškárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom V mene troch poslaneckých klubov Hlas, SMER a SNS a v zmysle § 34 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam procedurálny návrh, aby sme o bode 279 schváleného programu, ktorým je vládny návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, tlač 1448, rokovali ihneď po skončení tohto bloku hlasovania. Ako odôvodnenie uvádzam dnešnú tragickú udalosť v obci Staškov a z nej vyplývajúcu potrebu vykonania potrebných krokov na možnú elimináciu podobných incidentov v budúcnosti, čo si kladie za cieľ aj predmetný návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne. [17:26] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec Šimečka. [17:26] Michal Šimečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Na návrh štyroch opozičných klubov PS, SaS, KDH, Slovensko, žiadam o okamžité prerušenie tohto bloku hlasovania a predradenie tlače 1400, čo je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi, poverenému riaditeľu Ministerstva životného prostredia. V prípade, ak bude terminovaná tlač 1448, čo je vládny návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu a zmene a doplnení niektorých zákonov, na rokovanie ihneď žiadam o predradenie tlače 1400 pred tlač 1488. Národná rada bude o tlači 1400 rokovať do prerokovania bodu, a teda aj po 19:00 vrátane hlasovania. Zároveň žiadam, aby všetky ostatné body hlasovania boli presunuté do nasledujúceho hlasovacieho bloku. Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Všetci vieme, prečo má parlament hlasovať o dôvere a nedôvere ministrovi Tarabovi. [17:27] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [17:27] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja sa len chcem opýtať, či vám nie je hanby v tom smerovhlase pretože 2 týždne dozadu som od vás nežiadala nič, len minútu ticha. [17:27] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako boli uvedené. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Puškárovej. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 148 poslancov, 70 za, 0 proti, 66 sa zdržalo, 12 nehlasovalo, návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimečku. Prezentujme sa a hlasujme. Chvíľu kľudu, aby som vám povedal, ako budeme pokračovať. Čiže bude prestávka do 17:35 a potom budeme pokračovať podľa schváleného programu zaradením teda bodu návrh na vyslovení dôvery pána povereného ministra riadenia Ministerstva životného prostredia o 17:35. [17:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Kolegovia, kolegyne, prosím, utíšime sa. Kolegovia, kolegyne, prosím, utíšime sa. V zmysle zmeny schváleného programu pristúpime k rokovaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi, poverenému riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Návrh, tlač 1400. Poprosím poslankyňu Stohlovú, aby ako poverená členka skupiny poslancov návrhu viedla. [17:35] Tamara Stohlová Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi naozaj v krátkosti uviesť návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky. Tomáš Taraba sa tri roky na ministerstve správal ako monarcha. Kráľ Slnko, ktorý má na rezort dedičné právo. Mocensky pretláčal vlastné záujmy, záujmy oligarchov, svojich známych alebo susedov. Slovensko za Tarabu je krajinou, v ktorej na zdraví ľudí od Vrakune cez Jelšavu až po Starinu na východe jednoducho nezáleží. Krajinou len pre vyvolených, kde odbornosť je priťažujúcou okolnosťou a slepá lojalita hodnotou. Kde prírodu chráni pytliak, voda sa zadržiava v golfových jazierkach oligarchov a za dominantu hlavného mesta sa vyberie ďalšia spaľovňa. Krajina, kde sa neschopnosť zakrýva aroganciou, vládne v nej minister, ktorý pred ľuďmi, ktorým berie zdroj vody, len kokce a zuteká do bezpečia ministerskej kancelárie. Tam natáča svoje videá plné lží a nenávisti a tie obyčajných ľudí, ktorí milujú svoju zem, robia terče. Tomáš Taraba je suverénne najhorší minister životného prostredia, akého sme na Slovensku mali. Na prírode a prostredí, v ktorom žijeme a od ktorého záleží aj naše zdravie, mu nikdy nezáležalo. Zničil a zobchodoval, čo mohol. Aj posledné týždne v úrade využil presne na to, aby dotiahol vlastné kšefty. Ukázať sa aj ľudský. Charizmatický líder, ktorého nechce ani strana, ktorá ho nominovala. Diplomát, ktorý dovydieral každého, a vizionár, ktorého jedinou víziou je jeho vlastná budúcnosť. Minister, ktorému viac záleží na privilégiách a prestíži ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Chce byť kráľ Slnko, ale je to len obyčajný papaláš a presne takto si ho budeme pamätať. Ministrom sa nikdy nemal stať a ja som presvedčená, že dnes musí skončiť. Stratil legitimitu, dôveru aj mandát. A presne preto vás dnes žiadam o podporu nášho návrhu. Ale skončiť musia aj tieto koaličné prekáračky, ktoré nahradili vládnutie a ktoré našej krajine jednoducho nič neprinášajú. My sme pripravení prevziať túto zodpovednosť a začať konečne robiť pre Slovensko. Ďakujem pekne. [17:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajcovi z Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Hlinovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu. Vo výbore, respektíve o tomto bode. [17:39] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne. Kolegovia, dovoľte mi s veľkou radosťou predniesť tento návrh spravodajcu. Musím ho čítať. Informácia o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi, poverenému riadením Ministerstva životného prostredia. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1458 zo dňa 28. 5. 26 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedôvery vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi, poverenému riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, tlač 1400, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania na schôdzi Národnej rady o tomto návrhu. Predseda Národnej rady zároveň určil, aby Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor pripravil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu. Na prerokovanie uvedeného návrhu bolo zvolané zasadnutie výboru na 1. júna 26. Výbor na predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor dňa 1. júna 26 o návrhu tiež nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku rovnako nebol uznášaniaschopný. Bol som určený podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku, aby som plnil funkciu spravodajcu výboru a predniesol na schôdzi Národnej rady informáciu o výsledku predmetného návrhu vo výbore. Poslanci nášho výboru sú určení ako moji náhradní spravodajcovia, ako pán Kalivoda, Kórka, Lešo, Šimko a predpokladám, že aj pán Čaučík a ostatní kolegovia z výboru. Prosím vás, ešte malý dobeh, skôr ako ukončíte rozpravu. Dnes tu preberáme víziu. Viete, čo je víziou našej krajiny? Že konečne sa v tomto parlamente budú odvolávať ľudia, ako je pán Taraba. To, že sa stal pán Taraba vaším kameňom úrazu, je vaša vizitka. To je vaša absolútna vizitka. Víziou pre Slovensko je, že v parlamente sa konečne takíto ľudia začnú odvolávať. To, že prečo, kolegyňa dobre uviedla, ešte by sa dalo o tom rozprávať. Nebudeme rozprávať. Bolo už všetko povedané. Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, prosím vás. [17:42] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán minister životného prostredia. [17:42] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ctené plénum. Vážené dámy, vážení páni. Som rád, že som stihol svoje odvolávanie, pretože idem práve z Oravy. 75 starostov. Viem, že sa smejete, pán Hlina. Chodievali ste po Orave niekedy rozdávať letáky. Dnes sme v Hladovke odovzdávali kanalizáciu. Tak presne počúvali ste to teraz Oraváci. Sa smejú, že ste dostali po 30 rokoch kanalizáciu. Bol som rovnako dnes na Oravskej priehrade, kde sme odovzdávali výstavbu cyklotrasy po 30 rokoch. Opäť myslím, že sa k tomu budete usmievať, lebo však, čo ho asi je po častiach Slovenska iných ako je Bratislava, že? A ty? A ty ľudia? Presne aj dnes, ako povedali starostovia, bolo tam kopu starostov z KDH. Bolo tam kopu starostov zo všetkých politických strán. Čo je vlastne vizitka mojej práce, že som nerobil nikdy rozdiel pred žiadnou politickou stranou. A rozdali sme, odkedy som ministrom životného prostredia, nejaké projekty do celkovo 2700 obcí. To nie sú samozrejme moje peniaze, ani by som sa nikdy tak netváril. Ale to, že tých 2700 obcí dostalo, či už vodovod, či už kanalizáciu, či už nejaké zelené opatrenia, či nejakú techniku? A ja sa pýtam, že vlastne... A to hovorím priamo teraz o tej Orave, pretože tuná predrečník je človek, ktorý teraz povedal pri mojom odvolávaní, že vlastne nič netreba povedať, lebo všetko bolo povedané. Tak podľa mňa treba povedať, pretože takéto bizarné, teda... A to hovorím priamo teraz o tej Orave, pretože tuná predrečník je človek, ktorý teraz povedal pri mojom odvolávaní, že vlastne nič netreba povedať, lebo všetko bolo povedané. Tak podľa mňa treba povedať, pretože takéto bizarné teda odvolávanie ešte sa neudialo, aby niekomu povedali, že ani netreba povedať, za čo je odvolávaný. Ale samozrejme, že je to historický moment, že Slovenská národná strana, ktorej predsedom je Andrej Danko, ktorá pred pár týždňami napríklad vehementne podporila LGBT Pride a inakosť, mimovládky Progresívneho Slovenska cez nominantov, cez nominantov pána Danka v tých radách, tak našla a nadviazala vlastne spojenectvo s Progresívnym Slovenskom. A myslím si, že je to veľký historický moment, ktorý si myslím, že treba trošku okomentovať, pretože ešte sa nestalo, aby Národná strana, ktorá sa teda hovorí kresťanská, išla si do opozície hľadať podporovateľa a presne si vyberie stranu, ktorá za normálnych okolností by mala byť presným opakom tejto politiky. Mohli tu ísť za KDH, mohli ísť kľudne aj tuná hore za OĽANO, mohli ísť už aj keby tuná za SaS, ale pán Danko si vybral, že urobí politické spojenectvo s Progresívnym Slovenskom, ktoré tu vieme, že napríklad pán Sabo sa chváli tým, že tu ide legalizovať svoje manželstvo. Slovenská národná strana, tak, presne si zatlieskajte k tomuto spojenectvu s pánom Dankom. A preto podľa mňa je to naozaj už tuná, vidíte, keď to je v kamere, presne tieto ruky, čo chodia. Toto naposledy robil pán Hlina v debate s Igorom Matovičom, keď „poď, poď, poď“, pamätáte si, to bola taká vsuvka známa, ktorá ho potom stála parlament. A naozaj je dosť podstatná vec, že, aby sme teda zhodnotili, čo na tom Ministerstve životného prostredia sa udialo a ja budem teraz teda hovoriť, za čo idem byť odvolaný. Keď som došiel na Ministerstvo životného prostredia, tak prepadlo 430 miliónov € v októbri 2023, taký bol stav, to znamená, 200 obcí napríklad mohlo byť odkanalizovaných. A týchto 430 miliónov na tento účel použitých nemohlo byť. Tak som bol rád, že sme absolútne nastavili novú politiku čerpania eurofondov a dnešný výsledok je ten, že do miest a obcí sme dokázali poslať k dnešnému dňu viac ako 700 miliónov €, ktoré konkrétne zvýšia životný štandard ľudí. Napriek cene Slovensku sú tam tak úžasné projekty, na ktorých možno vám teda nezáleží, ale mi dovoľte aspoň pár ich spomenúť. Je absolútne moderná úpravňa vôd na východnom Slovensku v oblasti Starina, čo je jedna z najväčších teda nádrží vody na Slovensku. Teraz sme mali sucho, veľmi dobre viete, aký je problém so suchom, aký je problém s vodou a práve Starina dostane absolútne novú úpravovňu vôd. Myslím si, že to je pozitívna vec. Druhá vec, teda asi kvôli ktorej som odvolávaný, je to, že sme takéto rovnaké investície dokázali dotiahnuť napríklad do lokality, ako je Hriňová na strednom Slovensku. To asi tiež nestojí za zmienku pre vás. Ale znamená to opäť absolútnu stabilizáciu dodávok pitnej vody pre celé Slovensko. Som veľmi rád, že aj tým, že sme nerozlišovali, kto je z akej politickej strany. Dokonca tuná predseda SNS mi niekedy vyčítal, že som nechal vo Vodohospodárskej výstavbe finančného riaditeľa, bývalého GTSÚ, pána Krajčího. Nevidel som dôvod, prečo by som takého človeka mal odvolávať. Vie perfektnú angličtinu, je to finančák. Myslím si, že keď Slovensko chce niečo a niekam sa posunúť a niekam niečo dosiahnuť, tak v každom prípade by sme mali vedieť normálne vedieť komunikovať, spolupracovať a to aj naprieč rôznymi sektormi. Som veľmi rád, že napríklad, keď som sa stal ministrom životného prostredia, tak bolo za 2 roky predošlej vlády zateplených asi 300 domov. To znamená, iba 300 domácností dostalo možnosť znížiť si svoju energetickú náročnosť. To znamená, iba 300 domácností dostalo možnosť, ako si znížia náklady na kúrenie alebo na elektrickú energiu a výsledok tohoto celého je, že dnes po dvoch rokoch sme dokázali zatepliť 28000 domácností a ďalších asi 15000 sa ide zatepľovať. Možné to bolo len preto, lebo sme dokázali aj s Európskou investičnou bankou vyrokovať podmienky, ktoré dovtedy neboli možné. Bolo to možné urobiť len preto, že Ministerstvo životného prostredia dokázalo upraviť tie predošlé nekompetentné rozhodnutia, kedy od ľudí ste pýtali rôzne energetické certifikáty, ktoré samozrejme nevedeli dodať, lebo tých znalcov je na Slovensku málo a preto výsledok bol, že síce sa zatepľovalo, ale zatepľovalo sa tempom takým, že ľudia k tým peniazom nevedeli dôjsť. Veľmi som rád, že napríklad Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý generoval ročnú stratu 30 miliónov €, je v súčasnosti v čiernych číslach, to znamená v zisku. Takže kým za 10 rokov vyprodukoval tento štátny podnik stratu 300 miliónov €, tak v súčasnosti štátny rozpočet nestojí nič. A ja som nepočul nikdy tuto pána Danka, že by riešil, že áno, on je rád, že sme uchránili 300 miliónov € zo štátneho rozpočtu, ktoré dnes pri konsolidácii by bolo treba opäť niekde hľadať. Viete, koľko dnes Slovenský vodohospodársky podnik dostáva zo štátneho rozpočtu? 2,5 milióna € ročne. Pri zamestnancoch viac ako 3000 ľudí. Keď ja som sa stal ministrom a môžete si to vyhľadať vo vyhľadávači. V októbri 2023 môj predchodca musel ísť na Ministerstvo financií žiadať o dotáciu 25 miliónov €, aby bolo na výplaty do konca roka. 25 miliónov €. To vám nevadilo nikomu. To nevadilo dokonca vtedy ani pánovi Dankovi, že 25 miliónov €, že ten podnik je v takomto stave. Dnes vďaka tomu, že negeneruje 25 miliónov € stratu, tak môžete v iných rezortoch mať 25 miliónov napríklad, ja neviem, na opravu ciest alebo škôlok alebo podobne. Ja som rád, že iba za uplynulé tri dni, dámy a páni, sme napríklad dokázali rozhodnúť o tom, že mestá a obce si opravia na Slovensku 70 škôl. Vy síce poviete za 5 minút, že ma treba odvolať, že nie je o čom. Ja si myslím, že 70 škôl opravovať z iných zdrojov, ako je z rozpočtu Slovenskej republiky, je teda dosť veľký prínos. Som veľmi rád, že sme rozhodli, že 120120 miest si opraví kultúrne domy alebo svoje kultúrne inštitúcie. 120 miest znamená projekty za 120 miliónov €, ktoré tiež sa mohli platiť, ak by na ne bolo zo štátneho rozpočtu. Ja som rád, že opäť sme boli schopní vyrokovať podmienky, že tieto financie išli z Európskej únie. A to sú teda, vy poviete, že nie je o čom sa baviť, podľa mňa toto sú konkrétne úspechy, ktoré Slovenská republika doručila svojim mestám, svojim občanom a tak ďalej. Viete, že sme museli urobiť viaceré zmeny, napríklad pri zákone o environmentálnom posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tak ten zákon sa nám podarilo pretaviť v takej rovine, že dnes Slovenská republika je jediným štátom v Európskej únii, kde mestá a obce majú právo rozhodovať o tom, či bude alebo nebude stáť veterný park v katastrálnom území. Nikto iný v Európskej únii toto nemá. Keď som prišiel s touto iniciatívou, vtedy aj tuná pani Štóhlová, ktorá teda behom piatich minút, ako nazvala sama, veľmi rýchlo prečíta návrhy na moje odvolanie, tak hovorila, že nám nebude vyplatených 500 miliónov €, ak to necháme v zákone o posúdení vplyvu na životné prostredie. Som rád, že ako minister sa navždy zapíšem do toho, že už nebude môcť žiadna veterná lobby presadzovať v rozpore s tým, čo ľudia chcú alebo čo potrebuje slovenská spoločnosť alebo prenosová sústava, projekty, o ktorých nemôžu rozhodovať. Som veľmi rád, že rovnako sa dotiahli zonácie. Ak si pamätáte, ešte v apríli 2026 som bol veľmi dobrý minister podľa slov pána Andreja Danka. A potom zrazu v máji povedal, že ma treba odvolať, lebo zonácie. Tak áno, zonácie robil jeho dominantný darovaný minister a vďaka tomu, že tie zonácie sme si zobrali pod seba, pod Kanceláriu ministra, tak, nie je, čo myslíš, že sa môžeme veľmi radi pochváliť aj tým, že Slovenská republika má urobené príkladným spôsobom štyri zonácie. Tri zonácie robila garnitúra predošlá. Môžem povedať, že tie tri zonácie sú stále problém. Veľmi vážny problém. Európska únia sa stále dopytuje, pretože tam neboli použité žiadne kritériá, na základe čoho sa to urobilo. Nikde sa nehovorí o tom, že prečo ste napríklad v rámci troch zonácií rozhodli o znižovaní stupňa ochrany prírody iba na súkromných pozemkoch. Na verejných pozemkoch ste zvyšovali stupeň ochrany. To znamená, že štátne ste znehodnocovali, súkromné ste zvýhodňovali. A nevie sa to vysvetliť Európskej únii, že na základe čoho to teda tí vaši odborníci z opozície zvolili tento kľúč? To znamená, že ak Slovenská republika nedostane nejaké peniaze, ak by sa tak stalo, tak to nebude kvôli zonáciám našim, tie sú robené príkladne, ale bude to kvôli zonáciám vašim. A napriek tomu tieto veci obhajujeme. Napriek tomu si myslíme, že treba v istých veciach ťahať za jeden povraz a takto sme to na Ministerstve životného prostredia urobili. Dnes som rátal, že celkovo po Slovensku za tri roky som absolvoval asi 200000 km, kým som v podstate navštívil takmer všetky obce. Pravidelne som bral na stretnutia takmer celé vedenie Ministerstva životného prostredia, aby starostovia, o ktorých vy sa tu teda smejete, ako ste sa aj tuto pán kolega tak zo srdca zasmiali, že na Orave sme vám doniesli kanalizáciu, však, čo vás potom. Presne ako to hovoria Oraváci, chodíte tam len vtedy, keď ide o hlas, potom vás nevidí nikto. No a my sme chodili na tie stretnutia s tým, aby sme ľudí počúvali, čo ste tam teda tie desiatky rokov chodili všade naprieč Slovenskom sľubovať a čo ste nedodržali. Nechápem, že prečo sa nedalo na Slovensku čistiť, kde bol vlastne problém. Odtokové kanály, zaujímavé, že 650 km ich zrazu čistíme. Vy môžete sa, opäť sa pán Hlina usmial. On vždy, keď sa niečo povie, že sa podarí, on sa usmeje a ja žasnem, že vždy, prečo to robíte pri Orave? Však to aspoň robte pri nejakej inej časti. Však vy za tými Oravákmi ste vždy chodili. Však niekedy sa tvárila aj Slovenská národná strana a týmto chcem pozdraviť všetkých aj starostov, s ktorými som v kontakte, okresné organizácie, ktoré naozaj žasnú, že Andrej Danko urobil tuto spojenectvo s Progresívnym Slovenskom. A naozaj tí ľudia za to nemôžu. Zo Slovenskej národnej strany za uplynulé obdobie pán Danko vyhnal zo 7000 ľudí, je ich tam 2000. A napriek tomu si myslím, že táto Národná strana si naozaj zaslúži, aby v politike sa vedela prezentovať výsledkami a to, čo sme robili my na Ministerstve životného prostredia, sú absolútne konkrétne výsledky. Áno, som veľmi rád, že sme robili medzinárodné verejné obstarávania. To je presne to, kde bol ten kameň úrazu. Pretože sami ste to počuli, ako pán Danko hovoril, že on nemal prehľad o verejných obstarávaniach, tak o verejných obstarávaniach má prehľad úplne každý občan Slovenskej republiky. Stačí ísť na vestník verejného obstarávania. Ja neviem, ako fungoval Plavčan. Ako fungoval Holko, keď chodil do Albrechtu? Ale verejné obstarávanie sa takto robí, že si pozriete verejné obstarávanie, vestník a tam máte podmienky. Keď sa vám tie podmienky nepáčia, tak ich môžete napadnúť na ÚVO. Môžete povedať, že niečo je tam diskriminačné. Potom prebehne normálna súťaž. Z celej Európy tam môžu sa prihlasovať firmy, pretože o tom je európske verejné obstarávanie. Keď náhodou má niekto pocit, že jeho ponuka nebola zobraná alebo vyhodnotená správne, podá námietku opäť na ÚVO. Takto to funguje. A viete si predstaviť, že my na Ministerstve životného prostredia sme všetky obstarávania, ktoré sme robili, boli vždy bez námietok. Vy to na Ponuka nebola zobraná alebo vyhodnotená správne, pod námietku opäť na ÚVO. Takto to funguje. A viete si predstaviť, že my na Ministerstve životného prostredia sme všetky obstarávania, ktoré sme robili, robili vždy bez námietok. Vy to nazývate kšefty, my to nazývame normálnymi verejnými obstarávaniami. Ja nepoznám žiaden titul, že nejaká renomovaná firma z akéhokoľvek štátu Európskej únie by sa nemohla zúčastňovať verejných obstarávaní v niektorom štáte z Európskej únie, konkrétne Slovenska. Veď podľa mňa o tomto každý sníval a keď niekto sníva o tom, že mu niekto bude nosiť nejaké iné informácie o verejnom obstarávaní, tak to, keď ja som sa stával ministrom životného prostredia, som veľmi jasne povedal, že toto ja robiť nebudem. Nikdy som nepočul tuto pána Danka, že by mu vadilo, že na Ministerstve životného prostredia fungovala právna firma, ktorá za dva mesiace si vyúčtovala milión €. Vy ste počuli niekedy jeho tlačovky o tej firme? Že za 2 mesiace milión € to nikdy nebol problém. Ale problém je zrazu to, keď sme začali vypovedávať súkromnú kompu. Je tu dosť veľa aj politikov, ktorí si na tom postavili kampaň, že nemôže predsa fungovať súkromná kompa a štátna verejná bude zaparkovaná vo verejnom prístave. Ja som rád, že sme našli právny model, ako sme zachránili pre štát 90 % nákladov pri prevádzke štátnej kompy, ktorá bola zaparkovaná v prístave. Moja politická agenda to nebola, keď som išiel do politiky, ale keď som to videl, tak som si povedal, že prečo by sme to nemali riešiť. Rovnako som veľmi rád, že keď sme pozreli inventúru majetku, ktorý je v štátnych podnikoch, zrazu sme zistili, že tam je poistený majetok, ktorý z nášho pohľadu nemal absolútne žiadnu hodnotu. Absolútne žiadnu. Áno, sú predmety, ktoré musia podliehať poisteniu, ale keď poisťujete nejaký majetok, ktorý napríklad pri turbínach od roku 2010 viete a máte informáciu od výrobcu, že vám napísal, že po roku 2010 tie turbíny nemajú vlastne hodnotu a nie sú predmetom ani záruky, ani servisu, pretože na ne nie sú už ani náhradné diely. Tak samozrejme sa nemôžete tváriť pri poisťovaní, že tie turbíny majú rovnakú hodnotu, ako keby boli nové. No lenže tie poistné zmluvy, ktoré tam boli, tak čuduj sa svete, sa tvárili presne takto. Pamätáte si počas celých tých troch rokov, čo som bol ministrom, ako sa každý jeden deň na titulkách opozičných novín ukazovala jedna kritickejšia alebo hysterickejšia správa ako druhá. Naozaj, keď sa spätne pozerám, sú to neuveriteľné príbehy, ktoré som mal česť akože zažiť tuná. Po mojej ľavici je špecialistka na katastrofické scenáre pre oblasť všetkého. Ani euro nám nebude ničomu preplatené. Nad Slovenskom nebudú lietať lietadlá. Nájdete takýto titulok, že nás budú obchádzať letecké spoločnosti. Ďalší titulok bol, že otrávime vodu. Hej, pretože nikde vo svete nie je niečo také ako prečerpávacia vodná elektráreň, to len na Slovensku otraví vodu. Potom nám hovorili, že rozhodnutie o Malinci je protidemokratické, protiústavné, protiprávne. Potom sa obrátili na súdy, prehrali na jednom, na druhom, na treťom. Myslím si, že slovenskej politike by naozaj pomohlo viac rácia a rozhodnutia sa v tom, čo na Slovensku chceme robiť. Vy sa tu usmievate, keď hovorím, čo sa všetko podarilo za tieto roky. Ja považujem za plač to, čo sa všetko nepodarilo za tie dlhé roky. A o tom aj bolo dnešné stretnutie, ktoré je mimochodom... Viacerí z vás si musíte navážať rôznych starostov a primátorov na stretnutia, ktoré sme vždy organizovali my. Každý dôjde absolútne spontánne, pretože na tých stretnutiach sa riešili a riešia vždy konkrétne problémy ľudí. Rovnako sa chcem trošku vyjadriť politicky. Pretože myslím si, že každý, kto toto sleduje, musí dôjsť k základnému záveru, že toto nedáva pre Slovenskú národnú stranu absolútne žiaden zmysel. Ja neviem, či, pán Danko, vy čítate komentáre, ale vy ste skončili ako politik. Že falošné naše komentáre? Pán Danko, či si to dáte do umelej inteligencie, ktorej môžete teda veriť, či si to pozriete sám, či si to pozriete, či vám to vaši ľudia hovoria, čo si o tomto myslia. Alebo viete čo, keď natáčate videá, nechoďte ich natáčať do lesa, choďte ich medzi ľudí natáčať. Tí ľudia vám povedia, čo si myslia o vašej politike, ktorú tu robíte od prvého dňa. Od prvého dňa máte oblečené koaličné tričko a od prvého dňa picháte do chrbta všetkým v koalícii. Vy ste zdrojom každého jedného konfliktu. Robert Fico vám nič nespravil. Jedine to, že si dovolil päťkrát vyhrať voľby, aj štvrtýkrát byť premiér. A vy mu tu odkazujete každý týždeň, jak sa má zbaliť, jak vám tu má nechať priestor? No už len vám by tu niekto nechával, pán Danko, priestor. Celý jeden prvý rok ste otravovali vládnu koalíciu, lebo ste došli k záveru, že vy chcete byť predseda parlamentu. Potom, keď vám to povedal Rudo Huliak, že už s tým leziete na nervy, tak ste výsledkom spôsobili to, že Ruda Huliaka máte dnes na ministerstve športu a cestovného ruchu. Potom ste si dali ďalší cieľ a tým ďalším cieľom bol Peter Pellegrini, lebo Peter Pellegrini si dovolil kandidovať na prezidenta, lebo vy ste mali niekde utkvelú predstavu, že nominantom koalície na prezidenta by ste mali byť vy. Na mňa ste začali útočiť preto, lebo som bol prvý v koalícii, ktorý si dovolil bez toho, že by išiel Petra Pellegriniho vypaľovať za čokoľvek, sa postavil a podporil Petra Pellegriniho v druhom kole volieb. Tuná sme mali v Národnej rade, v priestoroch Národnej rady, absolútne normálnu spontánnu kampaň. Vy ste mi to vyčítali, pán Danko, že to sa takto nerobí, že ja som amatér, že to treba za niečo, za niečo. Zaujímavé, že za posledné štyri mesiace ste nepočuli Andreja Danka hovoriť, že on je pobúrený, že jeho nominanti dali na Pride a LGBTI. To ste ho nepočuli ani raz povedať, že je zhrozený, že oklamal ľudí na Orave a na Kysuciach, že toto nesľuboval, že toto bude podporovať. Nepovedal im, že toto bude jeho najbližší koaličný partner, tuto Progresívne Slovensko. Ale čo omieľa stále dookola? To sú len peniaze. Vy si všimnite, čo jeho len trápi, sú peniaze tohoto človeka. A keby si aspoň naštudoval tie veci, tak by aspoň netáral toľko hlúpostí, vyslovene. Pretože my nie sme džamáhíria. My sme normálny právny štát. A keď Andrej Danko mal akékoľvek poznatky, napríklad, môže sa obrátiť na ÚVO, kdekoľvek. On sa nikde neobrátil, tento človek, lebo on nič nemá. On každú sobotu si napíše nejakú tlačovú správu, aby zahrial tým priestor. Je tam 8:55 a my sa tomu máme venovať. Preto ja chcem povedať aj z tohto miesta, že sa chcem veľmi ohradiť voči tvrdeniam typu, že niekto z nás napríklad vypaľuje Roberta Fica. Ja naozaj chcem potvrdiť, že tie hlúposti, ktoré včera povedal, že ja som mal byť za Robertom Ficom s nejakým pánom Miguelom a Šalitrošom, sú lož. Ja som s Robertom Ficom nebol ani po vláde v stredu vôbec. Dnes som s ním volal. Dnes som s ním volal. Ten človek si nezaslúži, pán Danko, aby ste si vy o neho takto obtierali každý deň ústa. Či sa vám to páči alebo nie, vy sa rozhodnite, v ktorej koalícii, pán Danko, ste, čo vlastne chcete dosiahnuť, ale plne súhlasím s tým, že s vami vládnuť nemá zmysel. O tom som úplne presvedčený. A viem, že toto, čo rozprávam, je už názor drvivej väčšiny v tej koalícii. Chcem povedať celej opozícii, že sa divím vašej politickej infantilite a najmä Progresívnemu Slovensku, pretože ja si pamätám, že keď došlo k odvolávaniu Igora Matoviča a Richard Sulík povedal jednu požiadavku, že keď nebude Igor Matovič odvolaný do konca augusta 20..., čo to bol, 23, či aký rok, že on odíde z vládnej koalície. A podľa mňa vláda, ktorá mala ústavnú väčšinu, keď vám dá niekto ponuku, že ak neodvoláte nejakého ministra v tej vláde, on opustí tú vládu a zníži počet podporovateľov v parlamente tej vlády, podľa mňa bolo absolútne prirodzené a logické, že vtedy ja som napríklad podporil Igora Matoviča, aby nebol odvolaný. A výsledok tohto bol, že vláda stratila ústavnú väčšinu. Ja dnes, prosím vás pekne, infantilní politici z Progresívneho Slovenska, čo vám dnes dáva Andrej Danko, mi povedzte. Vy idete Andrejovi Dankovi vlastne pomôcť, aby si vyriešil nejakú boliestku, pretože vlastne vyplakáva, že ho neberie... Ja myslím, že ja mám neobmedzené... Či? Toto je tak nevzdelaný človek. On tu sedí tri roky ako poslanec. Koľkatý ste tu? Ktoré funkčné obdobie? Vy ani neviete, že ja mám neobmedzený čas. Tak čo mi ukazuje tie hodinky? Že čo? No tak choďte do... Pán minister, pán minister, venujte sa návrhu na vyslovenie nedôvery, nie pánovi poslancovi. Pokračujte, dobre, pán minister? Ste mysleli spravodajcu, ktorý nepozná ani rokovací poriadok, tak mi ukazuje, že mám skončiť. No neskončím. Keď chcete chodiť... Áno, ešte budem dlho rozprávať. Podľa mňa je načo. Tomu sa hovorí demokracia. Však vy nás tu poučujete, čo je demokracia. Tak vám vadí? Však ja sem nechodievam. Tak teraz som sem došiel, ma odvolávate. Chcete to vybaviť čo, za 10 minút? No, tak to je váš problém. Ja mám toto právo. Ja tu budem stáť a ja si budem rozprávať. Nie, pán Danko, toto nie je poslednýkrát. To si môžete byť istý, že ja za týmto pultíkom nie som poslednýkrát. Ja za týmto pultíkom budem stáť ešte tak často, že si myslím, že to prečuje ešte éru, keď sem dosť často k vašej osobe chodieval Igor Matovič. No, aby sme teda ukončili len túto debatu, myslím si, že toto panoptikum, ktoré sa udialo, bolo najlepšie vidieť včera. Včera Andrej Danko pustil do éteru, že Roberta Fica sme mali ísť na Úrad vlády vypaľovať, ako on to nazval. Dnes prišiel Andrej Danko s novou informáciou, že on telefonoval s Miguelom a že vraj Miguel vôbec so mnou nie je v kontakte, či ako to povedal. Rozumiete, behom jedného dňa sa posunúť od toho, že sme mali byť u Roberta Fica, až k tomu, že nie je so mnou v kontakte. Však tento človek každé ráno vyprodukuje proste niečo nové. Niečo nové, čo nedáva logiku, čo nedáva zmysel. Ale to, čo nedáva zmysel, je, že úplne nechápem, čo od tohto očakáva opozícia, lebo ja tu úplne otvorene hovorím, že ani keď budem odvolaný, sa nestane, že nebudem podporovať vládu Roberta Fica. To znamená, vy, ktorí tu rozprávate, že padne vláda, ja vás len chcem uistiť, že vláda nepadne. Možno sa udeje to, že ten rezort si zoberie, ja neviem, Robert Fico. To znamená, keď hovoríte „dosť bolo Fica“, tak výsledok bude, že viac bude Fica. Aj to je možné. A vlastne bude to taký nejaký príbeh, ale to, čo platí a čo sedí a čo chcem naozaj potvrdiť, je, že podľa mňa vládnutie s Andrejom Dankom, a to je každému v koalícii nadmieru jasné, narazilo na akúkoľvek logiku a strop a myslím si, že áno, keď Robert Fico sa rozhodne, že nechce byť každý deň už tretí rok za niečo vypaľovaný, tak má plnú podporu aj moju, pretože Slovensko, ak niečo potrebuje, to je riadiť štát. Potrebujeme mať výsledky a to je presne to, čo časť politikov nezaujíma – že sa dosahujú nejaké výsledky. Lenže to je jediná politika, ktorá ľudí zaujíma. Som veľmi rád, osobne chcem poďakovať veľa ľuďom, ktorí aj vo verejnom priestore mi vyjadrili podporu. Je to nespočetné množstvo aj starostov. Aj keď je starý, zostane kadedéľ, starostom aj za opozičné strany. Áno, poviem. Ďakujem napríklad aj Vladimírovi Mečiarovi, ktorý sa veľmi jasne vyjadruje. Vážim si, že ľudia, ktorí sledujú politiku bez toho, aby som ich o čokoľvek prosil... Ďakujem aj kňazovi Kuffovi, ktorý vyzval aj dnes Andreja Danka, nech sa nespája s liberálmi. Ďakujem samozrejme aj mojej rodine, ktorá vždy pri mne stála, aj keď som strašne veľa toho doma nebol. A som pripravený na pôde Národnej rady samozrejme podporovať všetky dobré zákony. Myslím si, že je úplne logické, že precedens, že bude Andrej Danko hlasovať s Progresívnym Slovenskom, definitívne znamená, že pod jeho vedením Slovenská národná strana nebude ani národná ani kresťanská, pretože ak potom si... Myslím si, že je úplne logické, že precedens, že bude Andrej Danko hlasovať za Progresívne Slovensko, definitívne znamená, že pod jeho vedením Slovenská národná strana nebude ani národná, ani kresťanská, pretože, ak pod tým si predstavujeme nejaký úzus politik, tak to je presný opak, ktorý hovoria oni, ale v poriadku, veď to spojenectvo si pán Danko sám vybral. To, čo je veľmi dôležité napríklad, že sme rovnako postavili veľmi vysokú latku na Ministerstvo životného prostredia, pokiaľ ide o znižovanie počtu zamestnancov. Znížili sme o 1/3 počet zamestnancov bez toho, aby to malo akýkoľvek dopad na výkon. Myslím si, že pred nami je ešte veľmi veľa, čo na Slovensku musíme spraviť a videli sme to napríklad pri povoľovaní veľkých investičných projektov, ktorými napríklad boli diaľnice. Som rád, že minister dopravy mohol rozostavať diaľnicu na Poľsko, ktorá bola roky blokovaná na Ministerstve životného prostredia. Pretože táto diaľnica dnes tým, že chýba, tak tam ľudia stoja v zápchach 1 a pol hodiny denne. A nerozumiem, že prečo napríklad politici ste vtedy nehovorili, že napríklad treba odvolať politikov, ktorí roky sedeli na posudzovaní vplyvov na životné prostredie a dnes nestaviame diaľnice. Dnes ich staviame dvoj-, trojnásobne drahšie len preto, že vtedy neboli vydané povolenia. Taká je realita. Keď si zoberiete, že dnes idete čokoľvek obstarať, my sme to videli napríklad pri tých turbínach, si predstavte, ak máte ročnú mieru inflácie dnes 3,5 %. A máte kontrakt na 5 až 10 rokov, tak máte 30 – 35 % len indexnú prirážku. Dnes, pred štyrmi – piatimi rokmi, bola inflácia 0,2 %. Indexná prirážka na 10 rokoch bola 2 %. Slovensko nebude stíhať financovať tieto projekty za predpokladu, že naozaj nenájdeme základnú zhodu v tom, že ktoré projekty treba urobiť. Som veľmi rád napríklad, že sme rozrobili projekt prečerpacej vodnej elektrárne Malinec – Látky. Mimochodom, v Látkach bol tiež poslanec za KDH. Veľmi šikovný človek, ktorý naozaj nepodľahol žiadnej tej hystérii, ktorá okolo tohoto projektu bola, ktorý mimochodom vždy sa rátal na tomto profile a Slovensko bude potrebovať prečerpávaciu vodnú elektráreň už len z toho titulu, že ide stavať ďalšiu jadrovú elektráreň. A chcem, aby Slovenská republika, aby to tu aj zaznelo, že táto vodná elektráreň, prečerpacia vodná elektráreň, je obrovská príležitosť pre náš štát. Ak sa budeme tváriť, že nič nechceme, žiaden veľký projekt nechceme, tak potom si treba povedať, že Slovensko nebude mať dostatok príjmov ani na to, aby sme financovali či už zdravotníctvo alebo sociálny systém. To znamená, my potrebujeme mať aj investičné aktivity a Malinec – Látky je investičný projekt, ktorý si myslím, že Slovensko by malo dokončiť. A keď napríklad rakúska spoločnosť sa na tento profil pozerala, ak máte 2400 MW vodnú elektráreň a mali by ste ju postaviť od nuly, tak investičné náklady sú okolo 10 miliárd. Pri tejto vodnej elektrárni nebudú viac ako 1,5 miliardy, pretože 2/3 toho profilu je hotová. Áno, robíme tam teraz skúšobné vrty, myslím si, že tento projekt je nevyhnutný, preto ak chceme aj pri druhej jadrovej elektrárni mať stabilizovanú sieť, takže verím tomu, že tento parlament bude vedieť sa zhodnúť aj na projektoch, ktoré prechádzajú cez jedno volebné obdobie. V opačnom prípade ja si neviem predstaviť a naozaj si položme otázku, jak to položil prezident Peter Pellegrini, že či dnes si vieme predstaviť, že by naša politická formácia bola schopná postaviť nejaké Gabčíkovo alebo akúkoľvek investíciu, ktorá prechádza cez štyri roky. A som veľmi rád za aj veľmi veľa nominantov, ktorých mi dal aj pán Andrej Danko. Z ryby väčšinou sa rozhádal, pretože za nimi začal posielať kadekoho, rôznych Bubanovcov a podobné typy, ktoré títo ľudia sa odmietli s nimi stretávať. Potom som začal dostávať: „Toho vyhoď, tam toho vyhoď.“ Ja nemám problém nikoho vyhodiť za predpokladu, že pochybí. Ale ja nebudem vyhadzovať ľudí, ktorí napríklad prišli k tomu, že dostali vodnú spoločnosť do zisku alebo prečo by som mal vyhadzovať ľudí, ktorí naozaj v ničom nepochybili? Takže toto moje nastavenie vždy bolo aj preto, že sme vytvorili naozaj silný tím, ktorý vedel spolupracovať. Jasné, že myslím si, že takto rýchlo do 5 minút, že odvolajme ministra, tak to už tu boli teda ministri s riadnymi kauzami. A pri každom bola nejaká diskusia. Pri mne ste povedali, že rýchlo to spláchneme za 5 minút. Áno, je to potvrdením toho, že nie je za čo. Nie, nič za čo. Nie, nič za čo. To je, kto robí, tak na právo samozrejme urobí akékoľvek chyby, akékoľvek rozhodnutia. Ak pán Danko napríklad mu nebolo niečo jasné napríklad pri zónaciach a podobne, nemal problém, nikdy mohol mi zatelefonovať. Nie, oni milujú v sobotu dať tlačovú správu. V sobotu cez Zuzku Škopcovú. Napíšu správu a teraz vy sa k tomu vyjadrujte, lebo to dáva nejakú pointu. Takže teším sa na rozpravu. Nebude. Nebude rozprávať, lebo nie je k čomu. Takže nebude rozprávať. Pán Hlina si tu kreslí a ukazuje mi, aby som skončil. Tak. Takže ďakujem ešte raz za možnosť byť podpredsedom vlády, pretože nie je to samozrejme automatické. Ja som, ja ďakujem za túto podporu, ktorú som mal. Ďakujem Robertovi Ficovi za to, že mi dával politickú podporu. Som rád, že aj stiahol Robert Fico návrh na moje odvolanie, pretože nevidel prakticky žiaden dôvod, prečo mňa, aby mal odvolávať. To, že tu vzniklo politické spojenie medzi Andrejom Dankom a Progresívnym Slovenskom, to je samozrejme ich rozhodnutie politické, ktoré samozrejme, že má a bude mať a bude dlho rezonovať. A som pripravený teda viesť diskusiu o krokoch, aké sme viedli Ministerstvo životného prostredia. Ďakujem pekne. [18:21] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec, pán podpredseda Andrej Danko. [18:22] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Takže tak, ako sa patrí a tak, ako ma poznáte. Teraz to poviem ako Andrej Danko, dobre? Pán minister, je mi to ľúto. Je mi to ľudsky ľúto. A veľmi, tak s očakávaním som čakal tú labutiu pieseň. V každom prípade by som chcel povedať, že žiadne spojenie medzi opozíciou a SNS nie je. Ale podľa mňa je úplne jedno, pán Taraba. Kto má akú farbu pleti, vierovyznanie, akú má orientáciu? A je úbohé na základe toho. A verte, že ľudí s inou orientáciou sú aj v tom našom politickom spektre veľa. Je úplne cestu rozprávať o kresťanstve. Ale kresťanských hodnôt sa treba držať. Pán Slyško, rád vás poznám. A teraz poviem, a možno nebudete hlasovať, opozícia, drahí priatelia v SMER-e. Toto nie je niečo, čo má narušiť koaličnú spoluprácu. Je to Janko Kórka, vieš, že včera náš kandidát Adam Lučanský sa vzdal kandidatúry v prospech Igora Chomu. A ja si želám, aby náš kandidát Igor Choma vyhral v žilinskom kraji. Po druhé, chcel by som povedať, že táto schôdza tu nemusela byť, pretože v máji som pána predsedu vlády upozornil na veci, s ktorými sa ja stotožniť neviem, pán Taraba. Ja tu nebudem rozoberať, či niekto kopať vie alebo nie, či zákon o vodách mal upraviť sedimentáciu a podmienky sedimentácie. A ja nie som ani človek, aby som tu teraz s vami sa naťahoval a rozprával, čo ako malo byť, a naozaj mňa žiadne tendre nezaujímajú. Som rád, že hovoríte, že 3 roky sme do niečoho nezasahovali. Ja vždy hovorím, nič nechcem vedieť, aspoň nič nepovieme na výsluchu. A v každom prípade, ale to, čo ste rozhodovali, je, švec, vaša zodpovednosť, ale tender nemôže bežať, že kamarát nominant súťaž vyhlási. Sused právnik urobí analýzu. Súťaž má byť objektívna. Ja tu nebudem skúmať, koľkokrát ste boli v Taliansku a ja nie som ani policajt. To, čo som, som predseda najstaršej Slovenskej národnej strany, najstaršej politickej strany a často cepovaný zľava sprava. Raz nám pán Hlina aj vlajku ukradol, ale proste politika je taká. Ukoristil, tvrdí. Hoci jeho mamka bola zo zakladajúcich členov na Orave. Snáď som. V každom prípade pán mi povedal, že pána si pamätám v KDH. Pamätaj u seba vlasnosť. Pamätajú si o kufovci? A naši drahí ľudia si ho zapamätajú tiež, ale nie preto, že by sme prijali niečo zlé, pán Taraba, vôbec. Ja vám úprimne želám a teším sa na tú vašu politickú stranu. Kde bude stáť Migál, Šalitrš, Pčolinský jeden, Pčolinský druhý, jeden šéf kontrarozviedky druhý, tretí štvrtý policajt Griga a podobní ľudia a nech sa vám darí. Jak sa vám darí? Ale politická strana je zodpovednosť a my sme vás medzi nás prijali. Nikto v SNS vám nepovedal krivé slovo. Ale strana nie je len o tom, ja Taraba, teraz Taraba, tak Taraba. Strana je aj o zodpovednosti tisícky ľudí v regiónoch, aj o dobrých a zlých chvíľach, keď si treba podať ruku. A tak ako sa hovorí, že ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choď s priateľmi. Ja tu nebudem ďalej rozprávať. Chcem povedať jednu zásadnú vec. Páni zo SMER-u, určite váš pán predseda SMER-u SD vás bude informovať, že sme mali dohodu, že 30. septembra, pán Taraba, to sa poprieť nedá. Ste podali ruku bez nejakých podmienok Petra Kotlára ani pani Šimkovičovej, že odídete so cťou a že dáte demisiu. Trval som na podaní návrhu a pán predseda vlády nič iné nemusel teraz urobiť a ja chápem jeho rozpoloženie a poznám ho trošku dlhšie ako vy. Ja Roberta Fica poznám skoro 30 rokov. A niečo sme spolu prežili. Ja nie som človek, ktorý sa v nejakom momente nevie aj dohodnúť, ale nie som človek, ktorý kriví chrbát, bol som pri SMER-e v ťažkých chvíľach 2018, 2023, chodil som, na rozdiel od vás, keď ste vy tu podporovali súčasnú vládu vtedajšiu, po všetkých demonštráciách, a áno, mám výhradu k tomu, že sa mi minule pán Pčolinský výhražne smial z balkóna. A že jednoducho je taká doba, že tí, čo zodpovednosť dnes mali, ju nenesú. Ale nechajte to na politickú debatu mňa a Roberta Fica. Tak ako som vedel včera od pána prezidenta informácie, tak ich viem aj od pána Roberta Fica. My komunikujeme. A vieme, čo sa deje. Poviem len jednu vec a nebudem už ďalej to hnať do ďalšieho, pretože by som ešte vám veľa vecí mohol rozprávať. Ja si myslím, že táto situácia vznikla kvôli vašej tvrdohlavosti a kvôli tomu, že áno, že ste oznámili, že tu nebudete, odkázal nám všetkým palčekom stlačiť gombík. Vy považujete tých ľudí za menejcenných, že ten, kto tu stláča palčekom, že je niekto menej ako vy? Kto ste vy? Ste podpredseda vlády vďaka tým palčekom. A ja? Parlament mám rád. Cítim sa tu dobre. Snažím sa vždy robiť si svoju prácu. Ale súhlasil som s tým, že dôjde k zmene programu. Pretože som vyčerpal všetky body. A tu ešte vysvetlím zásadný postup, páni kolegovia SMER-u a HLAS-u. Ako predseda černej strany som bol za vaším predsedom. Že dôjde k zmene programu. Pretože som vyčerpal všetky body. A tu ešte vysvetlím zásadný postup, páni kolegovia Smeru a Hlasu. Ako predseda Černej strany som bol za vaším predsedom. Dal som tri mesiace pánovi Tarabovi, aby dokončil a uznávam niektoré ťažké projekty. Keďže ste avizoval, že neodstúpite, požiadal som predsedu vlády, nech dá návrh do prezidentskej kancelárie. A keďže ste predsedovi vlády povedali, že máte päť a viac poslancov, tak je prirodzené, že to stiahol. A špinavú robotu nechal urobiť mňa. A ja ju urobím. Pretože ja mám právo rozhodnúť, kto bude minister. Musím ale povedať, vážení kolegovia, že koaličná zmluva hovorí, že je to hrubé porušenie koaličnej zmluvy. Takže nehovorte nám, že SNS dneska porušuje koaličnú zmluvu. Prvýkrát verejne poviem, tento bod hovorí, že máme na to právo. Povedzte, aké iné právo má predseda Černej strany, ak nie povedať, kto môže alebo nemôže byť minister. A vaša politická zrelosť by sa ukázala, keby ste prišiel medzi nás. Keby ste nepovedal, a ja som najlepší minister, a ja som zachránil US Steel, a ja pantera bar. Nech vás chvália ľudia. Nech vás chvália iní, ale toto prekračuje všetky medze a hranice a obzvlášť ma mrzí, že klamete, pretože tá dohoda o vašom odchode bola. Takže vyčerpal som možnosť. Prosby predsedu vlády. Vyčerpal som čakanie, kým to bude prezidentom akceptované. Netlačil som ani na predsedu vlády, ani na prezidenta. A keď pán predseda vlády to stiahol, tak som povedal, že áno. Je možnosť odvolať stále. Je mi to veľmi nepríjemné, pán Petra. Už vôbec to, že tu musíme tak v tom vystupovať, pretože tá myšlienka spojenia bola úplne niekde inde. Na záver poviem. Ďakujem vám za všetko, čo ste dobré urobil. Zlé spomínať nebudem. Ja nie som ani inkvizítor, ani vyšetrovateľ. Verím, že nájdete svoje politické miesto. Ale potom, čo robíte, je otázka. Či budete mať stranu alebo vás prijmú v Smere vlasov. A ja vám vôbec nič nezávidím. Mne Boh v živote nadelil toho dosť. V každom prípade na záver, vážení poslanci, poslankyne, deklarujem, že nechce za ministra životného prostredia pána Tarabu. Každý má rôzne dôvody. Moje dôvody sú len také, že nesiem politickú zodpovednosť za stranu. Nechcem byť zodpovedný za to, čo sa v tom rezorte uplynulé obdobie dialo. A ešte raz, pán Taraba, ja verím len, že v miere svojej ješitnosti podáte ruku predsedovi vlády, poviete teda reálne, kto za koho kope, koľko tých poslancov máte. A že sa nájde cesta k tomu, aby sa dalo vládnuť ďalej. Ak Róbert Fico sa rozhodne, môže to urobiť reálne Róbert Fico, nie SNS, na predčasné voľby, je to jeho voľba. Chcem poďakovať každému poslancovi, ktorý je v sále. Chcem povedať, že myslím si, že by tak konal každý líder politickej strany, ak by vyčerpal všetky možné prostriedky v zmysle koaličnej zmluvy, pretože už mi ostal asi jeden nástroj a to je ešte rozložiť si stan pred Róbertom Ficom a držať hladovku, čo by som asi aj potreboval, ale v každom prípade to asi nie je dôstojné. Demonštrácie Ficovi robiť vo vláde už by bolo oveľa horšie. Takže v každom prípade, pán predseda vlády, donútil si ma k tomu. A každý poslanec, ktorý zaslúžiť odhlasuje ukončenie pána Tarabu, má na to akýkoľvek dôvod. Ja mám dôvod, že SNS stratila absolútnu dôveru k ministrovi, ktorý pracoval pre seba, nie pre národ. A nie na to, aby politickej strane, ktorá ho tam dala, pomohol v šírení dobrého mena. A keď ešte vidím aj Huliakovcov, jedna z tých daní bolo aj to, že práve vy, pán ministerstvo, bol toho dôvod, kedy sa aj tie vzťahy začali kaziť. Máte ťažkú povahu? Ale hádam to nejako v živote zvládnete lepšie, ako ste to zvládal do tých svojich 42 rokov. Nech sa vám darí. [18:34] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. O slovo požiadal minister Taraba. [18:34] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem vám veľmi pekne, takže oceňujem to, že Slovenská národná strana, pán Danko, že ste vystúpili v rozprave. Pretože skutočným predkladateľom ste vy, len ste sa schovali za Progresívne Slovensko. A teda mi dovoľte, lebo sa patrí teda reagovať na jednotlivé body, ktoré ste dali. Nikdy som nebol členom KDH. Poznal som Jána Figeľa, poznal som Milana Majerského. Tuto pána Hlinu som nepoznal nikdy. On má takú snahu sa mne nejak venovať stále, ale my sa nepoznáme. Takže kto s kým?, že iba ja, ja a podobne. Ja neviem, kde ste počuli, že ja, ja. Ja som povedal, že som na Ministerstve životného prostredia pracoval s úžasným tímom ľudí. A veľa z nich ste mi dali aj vy. Len problém začal, keď ste ma začali nútiť ich odvolávať. Hlavne preto, že prestali vás zrejme počúvať. To je celý problém. Ja som ich neodvolával, s väčšinou z tých ľudí si vykáme do dnešného dňa a tak, ako som odmietol odvolať na Vodohospodárskej výstavbe finančného riaditeľa, lebo vraj ma napojíte na opozíciu, ja som na tom nevidel nič zlé, pretože ten človek je profesionál. Tak v momente, keď som povymenovával aj vašich nominantov, pán Danko, tak som nevidel dôvod bezdôvodne ich odvolávať, keď mali výsledky. To je celé. To je celé a áno, priznávam, že v máji sme mali stretnutie s pánom premiérom, kde vy ste povedali, že donesiete podpisy všetkých, ktorí sú relevantní poslanci, to znamená aj pána Kotlára, relevantná možná poslankyňa aj pani Šimkovičová. A ja som sa nikdy žiadnemu 30. 9. nevyjadroval. Vy ste zrazu došli s nejakým dátumom 15. 9. Začali ste tlačiť na otvorenie schôdze a ja som hovoril, že ja neviem, o čom, o akom dátume hovoríte, veď toto vám povedal aj pán Mierna. Ak tvrdíte, že s pánom premiérom komunikujete, tak potom asi zle komunikujete, pretože pán Mierna vám nemohol povedať, že ja som za ním došiel, že mám päť poslancov s nejakým Migalom, Šalitrošom, lebo ja som s ním fyzicky so žiadnym Migalom a Šalitrošom nebol. Veď to ste dnes vy potvrdili v tom svojom druhom vyjadrení, že ste s nimi volali? Veď prečo klamete? Včera ste povedali, že sme boli v trojici za premiérom, dneska ste povedali, že vám to vlastne Migal nepotvrdil. Však vy za 24 hodín prijmete úplne opačné stanoviská. To, že sme zachránili spoločnosť U. S. Steel, ďakujem, že ste to pripomenuli. V novembri 2025 došiel japonský investor na Ministerstvo životného prostredia s približne rovnakou informáciou, ako došiel, keď vládla predošlá vláda, nórsky investor do Slovalca. A povedal, že fabriku na východe Slovenska zatvorí, pretože kúpil japonský investor U. S. Steel Košice celú fabriku kvôli americkému trhu. A tá slovenská fabrika tam zostala iba ako nejaká nechcená príťaž. Urobil si analýzu, technickú analýzu tej firmy, modernizačný dlh, ktorý tam bol, a povedal, že nám oznamuje, že tá fabrika neprežije. Začali sme s nimi, pán Danko, áno, na dennej báze, komunikovať a našli sme riešenie. Prečo som ja nemohol dnes povedať, keď celé riešenie išlo z Ministerstva životného prostredia, keď sme našli riešenie cez Európsku investičnú banku, keď sme našli riešenie cez modernizačný fond. Prečo ja by som nemohol povedať, že ďakujem ľuďom na Ministerstve životného prostredia, že sme to dokázali, že sme dokázali 8 500 pracovných miest. Vy poviete, že ja som nerobil pre Slovenskú republiku a pre koho som toto robil? Tak to povieme, že Slovenská republika je moc amorfný pojem, tak robil som to áno pre 8 a pol tisíc ľudí prinajmenšom, ktorí tam robia. Áno, som rovnako rád, že sme dokázali znovu spustiť Slovalco. Slovalco nebolo a nie je dotované z financií a zo štátneho rozpočtu. Podpísali sme 10-ročnú schému, ktorá tu je platná, ktorá Európska únia nás vyzýva, aby sme podpisovali 10-ročné komerčné kontrakty. My sme podpísali 10-ročný komerčný kontrakt, ktorý je na burze. Slovalco, som rád, že sa spustí. Myslím si, že skôr ako snívať o tom, že vždy dostaneme nových investorov, si musíme udržať tých, ktorí tu sú. A aby robili, aby robili nové investície. Viete, a keď vy mne poviete, že ja som nešíril dobré meno Slovenskej národnej strany, prosím vás, vy, čo ste trafili semafor hneď prvý mesiac. Vy ste šírili dobré meno Slovenskej národnej strany, hej. To som naozaj s týmto prejavom šokovaný. Skladáte tu pesničky. Neviem, v čom je toto politika Slovenskej národnej strany, ale ja sa cítim za to, že som robil všetky tieto projekty preto, aby ste mne Slovenskú národnú stranu reprezentovali, mal som jej meno aj v názve. To, že ste sa rozhodli v novembri 25 ma neprijať a ste mi odkázali, že ak chcem zostať ministrom, mám verejne prehlásiť, že nebudem sa usilovať o členstvo v SNS, tak presne som urobil opak, lebo ja si myslím, že tá skvelá značka si zaslúži čo najviac politikov vo svojom rade, veď koniec koncov pred voľbami ste sľúbili aj tuná kolegovi, teraz už ministrovi cestovného ruchu, že ho zoberiete za člena. To sa neudialo. Takže tá politika, samozrejme, je to vaše meno, tak to beriete tá strana, ale prosím vás, nehovorte, že my sme nešírili dobré meno. Potom už to, že, čo to 42 rokov, že teda mi prajete, aby som, tak ďakujem veľmi pekne od vás. Ja som veľmi spokojný so 42 rokmi, ktoré som strávil. Ďakujem každému, kto ma na tom sprevádzal a svojím spôsobom aj vy. Ďakujem pekne. [18:41] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nechce. Pán spravodajca? Nechce, vyhlasujem prestávku do 18:50, kedy budeme pokračovať s hlasovaním. [18:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky. Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, čiže najmenej 76 poslancov. Poprosím spravodajcu, pána poslanca Alojza Hlinu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia. [18:50] Alojz Hlina – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Disciplína je cnosť zodpovedného politika. Mal som sto chutí sa prihlásiť, ale rešpektujem dohody. Prosím vás, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, ani nepodali ani jeden návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu podľa § 88 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi poverenému riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. [18:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Budeme hlasovať o prednesenom návrhu. Prezentujte sa, hlasujte. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi životného prostredia, podpredsedovi vlády Tomášovi Tarabovi. Ukončujem rokovanie, pokračujeme zajtra o 9.00 ráno. Ďakujem pekne, pekný večer.