Rokovanie NR SR 25. 9. 2026

[08:59] Peter Žiga Dobré ráno, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Otváram ôsmy rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Bajo, Holečková, Becík, Bytoci, Aniková, Blcháč, Cech, Čelár, Demečko, Gryling, Hrubý, Janas, Kapuš, Kolejaková, Ledecký, Mačicová, Majerský, Marcinková, Mesterová, Puci, Saloň, Stachura a pán poslanec Truban. Včera sme prerušili rokovanie. Dnes budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu prvého záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025. Máme to uvedené ako tlač 1336. Pán minister financií je prítomný v sále. Pán spravodajca, bude ho zastupovať pán poslanec Svoboda. Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy bol a je pán poslanec Kyselica. Môže vystúpiť v rámci rozpravy, nech sa páči. Dobre, ahoj. No, dobré ráno všetkým. A predsedajúci [09:01] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pán minister, kolegovia, kolegyne, tak čaká nás piatok s pánom ministrom. Tak som rád, že ho môžeme takto odštartovať. A pán minister, rád vás vidím alebo rád ťa vidím. Dlho sme sa nevideli, dlho, dlho nikto nevidel ani ministra. Ale to teda registrujem, že má nových hovorcov, pána Gašpara, Jána Michelka, ktorí teda namiesto neho komunikovali, či bude transakčná daň alebo nebude, ale nedozvedeli sme sa nič iné. Sme na konci septembra. A je až neuveriteľné, že doteraz vlastne ste nič neukázali. Nevidíme žiadne opatrenia na zníženie dlhu, ktoré ste mali priniesť s tou rozpravou o dlhovej brzde. Nevideli sme ani len základné parametre rozpočtu, kým v Česku diskutujú o tom, aký bude deficit, aké budú opatrenia. My o žiadnych nemôžeme diskutovať, pretože žiadny návrh neexistuje. A doteraz ani len vlastne nevieme, či tá nešťastná transakčná daň vlastne bude alebo nebude. Každý týždeň počúvame, no raz tak, raz tak. Jeden sa v tom nevyzná. A ľudia vlastne netušia, čo ich čaká 1. januára, aké dane, či teda bude táto transakčná daň. Každý týždeň počúvame, aká ďalšia fabrika balí kufre. No jednoducho hop, jeden sa otočí, vyzna. A keď ste minulý týždeň, pardon, tento týždeň konečne prišli s niečím konkrétnym, tak to bola akurát absurdnosť alebo teda pokus o trik, kde klamstvom sa chcete vyhnúť z tej ústavnej povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet. Lebo teda, aby ste chápali, minister financií predložil návrh, podľa ktorého sa výdavky do Európskej únie, z ktorých mimochodom dostávame viacej, ale ten odvod, ktorý tam platíme, považujú za mimoriadne výdavky. Takisto za mimoriadne výdavky považuje vyzbrojovanie armády. A ešte to zvaľuje na NATO, ale teda mám za to, že vyzbrojovať sa musíme tak či tak, ale pán minister to považuje za mimoriadne výdavky. A niektoré ďalšie, ktoré teda platí každý rok. Dokonca aj na tie živelné pohromy, na ktoré ste tam vykázali tuším 30 miliónov, aj na tie sa každý rok niečo platí. Nie je to niečo, s čím nemohol očakávať, že bude v rozpočte. Ale pod touto zámienkou sa teda rozhodol vyhnúť vyrovnanému rozpočtu, vyhnúť sankciám dlhovej brzdy. Viete, to je ako keby ste povedali, že každý deň si kupujete chlieb a zrazu by ste povedali, že to je výnimočný výdavok. Tak to je asi tak s tými odvodmi do Európskej únie. No všetkým je nám jasné, že sa bojíte ukázať ten vyrovnaný rozpočet. Pretože jednak samozrejme v dnešnej situácii ho nikto nechce. To je situácia, v ktorej sa také niečo nedá spraviť. To by som chcel zdôrazniť, keď potom prídu samozrejme na toto nejaké reakcie. Dnes nie je možné ekonomicky ani politicky pripraviť vyrovnaný rozpočet. Na tom je absolútny konsenzus dnes. Druhá vec je, ako sme sa do tejto situácie dostali, a teda, že vy sa bojíte ukázať vyrovnaný rozpočet, pretože by to bolo zrkadlo vášho hospodárenia a 15 rokov vlád Roberta Fica a troch rokov tejto vlády. Ako sa zvyšuje dlh za vášho pôsobenia a deficit neklesol. K tomu sa ešte dostanem. No aj tento materiál, o ktorom rokujeme, záverečný účet, ten je tiež zrkadlom vášho hospodárenia. A to zrkadlo ukazuje, že ste ľuďom zvýšili dane. Ekonomika aj tak zamrzla a dlh rastie rekordným tempom a na úroky platíme z roka na rok o tretinu viac a v porovnaní s tým, ako ste začali, výrazne viac. Predtým, ako ste prišli, za tejto vlády to bola necelá miliarda. Postupne sa dostáva na 3 miliardy. To je trojnásobok toho, čo budeme platiť len za splátky dlhu. Predstavte si hypotéku, z ktorej, keď máte na začiatku 500 €, zrazu o štyri roky z nej platíte 1500 €. No, tak asi to trošku zabolí, že? A asi si budete musieť odpustiť nejaké iné výdavky, ak teda rovno nezbankrotujete kvôli tomu. No áno. V tomto záverečnom účte vidíme napríklad, ako ste sa vysporiadali s úsporami na úradníkoch v štátnej správe. Robert Fico sľúbil najprv 30 % na tlačovke, keď navštívil Laca Kamenického na ministerstve. Potom do rozpočtu ste dali 10 %. A viete, aký je výsledok? Vo vašom materiáli v hospodárení za rok 2025 nárast o 5 %. O stovky úradníkov viac dnes pracuje v slovenskej štátnej správe v porovnaní s tým, ako ste nastúpili, a pritom ste sľubovali výrazný pokles. Sviatky. Najprv chceli vybrať 230 miliónov, teda presnejšie ešte predtým najprv uvažovali, že vlastne len zrušia sviatky a nebudú musieť robiť nič, ale tak až takú absurditu s tým neprišli ani von. Potom teda tých 230 miliónov, nakoniec 45. Smiešne číslo v porovnaní s tým, čo chceli, a akurát tak vytvorili chaos. Veď teda nemali sme tak dávno 15. september. A všetci sme si to mohli precítiť, ako vláda rozhoduje, aké robí rozhodnutia. Samozrejme, daň z finančných transakcií o 40 % nižší výnos, ako očakávala vláda. Solidárny príspevok na Slovnaft, očakávali 230 miliónov, vybrali 55. Iba štvrtinu toho, čo chceli. A to nehovorím o tom, že teda nám tam visí vo vzduchu 400 miliónov, ktoré teda nedošli do štátnej pokladnice kvôli tomu, že teda vláda sa tvári, že ju to nezaujímalo, ale ako dopadli výsledky, alebo teda aký je názor vlády na to, či teda to je v poriadku, alebo budú z toho nejaké konsekvencie, to sme sa tiež nedozvedeli. A viete, čo? Ani na tú diaľničnú známku nevyzbierali toľko, koľko si povedali na začiatku, tak to už je až mierne bizarné. No a teraz na tomto istom základe idete stavať rozpočet na rok 2027. A opakujem, ešte stále ani len nevieme, ako dopadne transakčná daň. Takže, ak mám jednu otázku na ministra financií v mene našich voličov aj vašich voličov. Prosím vás, povedzte nám normálne, kredibilne na konci septembra, čo nás čaká 1. januára a či teda platí transakčná daň alebo nie. A keď sa dotknem ešte zopár čísel o tom, ako nakoniec sme dosiahli rast 0,8 % namiesto 2,2 %, ktorý pôvodne očakávali. Oni sa vyhovárajú na protivetor. No akurát, že polovička toho protivetra sú rozhodnutia vlády, ktoré aktívne urobila na to, aby zabrzdila tento ekonomický rast. A všetci naši susedia rastú niekoľkonásobne. No tak, keď sa inokedy vyhovárate na susedov a na Nemecko a neviem koho, tak prečo potom rastú rýchlejšie? Čo? Spotreba domácností stúpla o 0,2 %, čiže o nula. Inými slovami, ľudia si nevedeli, nemohli dovoliť nič navyše. Na daniach chýba 1,64 miliardy oproti rozpočtu. A jasné, tu je kombinácia toho, že teda niečo je protivetor, lebo Trump, lebo ekonomická recesia, ale časť toho je babráctvo. A už sme inde hovorili, že len na výnose z DPH vám chýba 1,2 miliardy oproti tomu, čo sa vyberalo predtým, ako ste nastúpili. Nie zmenou legislatívy, len zlými manažérskymi rozhodnutiami a forsírovaním tzv. našich ľudí, teda smeráckych našich ľudí, ktorí teda nie sú postihnuteľní, nemusia platiť dane. Môžu podvádzať, ale bežný zmrzlinár alebo stánok s langošom si to odpyká. Obsluhu štátneho dlhu som spomínal, z 1 miliardy na 3 miliardy za niečo ako 5 rokov, to je dosť teda brutálny nárast. No a teda v materiáli sa spomína, že deficit dosiahol necelých 4,5 %. Čo je menej ako 4,7. Aj by sa dalo pogratulovať. Najviac som sa pobavil, keď minister povedal pri otváracej reči, že teda deficit klesá druhý rok po sebe oproti tomu, ako ste nastúpili. No tak jedna vec, keď ste nastúpili, bol deficit 4,7. Minulý rok bol o 0,2 nižší, ako ste plánovali, ale prečo? Kvôli tomu, že opäť nedošla vojenská dodávka. Najväčší príspevok toho šetrenia, až 0,5 %, teda 600 miliónov, ušetrila obrana, pretože jednoducho nebola dodaná vojenská technika, ktorá bola nakúpená. Opäť, to je ako keby nezodpovedný otec rodiny, ktorý teda veľa míňa na všeličo vrátane vysokej hypotéky, si objednal auto a to mu nedošlo a povedal by, že ušetril peniaze. No a konsolidačný balíček v roku 2025 ste zaviedli alebo teda vyčíslili pôvodne na 2,7 miliardy. No deficit klesol o 870 miliónov. Tak niekde vám tie peniaze chýbajú. A napríklad aj v takej energopomoci, kde ste rozpočtovali 235 miliónov, no skutočne stála takmer 500. No a ešte sa vrátim k tej transakčnej dani, ktorá sa dá povedať, že je taký symbol vášho celého vládnutia. Lebo vo vašom dokumente píšete, že z nej chcete vybrať 574 miliónov. Nakoniec sa vybralo necelých 400. Teda chýba viac ako tretina. Inými slovami, zaviedli ste daň, o ktorej ste vlastne nevedeli, čo prinesie, čo môžete od nej čakať. No a dopadlo to katastrofálne. A spomedzi tých konsolidačných opatrení práve táto transakčná daň má najväčší výpadok alebo najväčší vplyv na to, že sa nenaplnilo to, čo ste avizovali. No a kto na to doplatil? V roku 2025 najvýraznejšie klesol počet živnostníkov, najviac od roku 2014. OK, s výnimkou pandémie, čo bola špecifická situácia. No, mám. Ešte si pripomeňme, ako to bolo s tou transakčnou daňou. Najprv bola nezrušiteľná, ako povedal premiér Fico, keď sme to kritizovali. Potom 24. augusta premiér ohlásil zrušenie transakčnej dane od 1. 1. 2027. Začiatok septembra, teda prebehli necelé dva týždne. Už treba prehodnotiť na koaličnej rade. A 22. 9., teda tento týždeň, mesiac potom, ako premiér ohlásil, že je zrušená, Tibor Gašpar, nový hovorca pána ministra financií, vyhlásil, že tá najväčšia daň sa rušiť ako celok nebude. No prosím vás, pán minister, povedzte nám, ako to bude. Radi by sme sa zariadili. Čo ale v rozpočte alebo teda v tomto záverečnom účte nenájdeme, je šetrenie na sebe. Ako som spomínal, počet zamestnancov štátneho aparátu narástol. Špeciálne sú služby, externí konzultanti, poradcovia, právnici. Štát za ne zaplatil 360 miliónov €. Na prevádzke vláda neušetrila nič, naopak, tá sa ďalej nafúkla. Ani nehovorím o rekordnom počte dohodárov, na ktorých, keď sa opýtate 211, tak vám vlastne nemôžu nič povedať, lebo oni zákonu o slobodnom prístupe k informáciám nepodliehajú. Takže, keď si chcete uliať nejakú malú domov pre kamaráta, pre rodinného príslušníka, tak nech sa páči, dohodár a vlastne nikto sa na to nemôže nič pýtať, pretože vlastne zákon sa na nich nevzťahuje. Toto je dnešná prax vašej vlády, vašej koalície. Deje sa to skoro na každom úrade, aspoň čo vieme, možno aj na každom, len na každom to ešte nevieme overiť, ale všade, kde sme sa pýtali. Tak nech sa páči, dohodár, a vlastne nikto sa na to nemôže nič pýtať, pretože vlastne zákon sa na nich nevzťahuje. Toto je dnešná prax vašej vašej vlády, vašej vašej koalície. Deje sa to skoro na každom úrade, aspoň, čo vieme, možno aj na každom, len na každom to ešte nevieme overiť, ale všade, kde sme sa pýtali, tak toto je tajné, ale vidíme, ako si tam živíte svojich svojich vlastných ľudí, ktorí sú buď kamaráti, spriaznenci alebo teda potrebujú nejakú lásku. No a takto to potom chudákovi ministerstvu financií nemôže vyjsť, samozrejme. No ale kŕmenie našich ľudí, teda smeráckych, hlasáckych a snsáckych našich ľudí takýmito malými domovmi je samozrejme len jedno. Jedna je jedno z mála takýchto takých takýchto výdavkov alebo prejavov toho vášho papalášizmu. Rekordný počet štátnych tajomníkov, 36. Nová vládna letka na ministerstve vnútra, luxusné autá, predražené počítače, nové ministerstvo, kde teda ste dali Huliakovi na vlastnú administratívu, na tie na svoje na tých teda jeho vlastných ľudí 32 miliónov. Očisťujem o transfery na šport, aby bolo jasné. To nie sú peniaze, ktoré teda ďalšie peniaze idú z navýšenia na športovcov, o tom sa môžeme baviť, ale ale len na aparát Huliakovi 32 miliónov. No tak jasné, že to potom ministrovi nevychádza. No a na tomto základe alebo teda v tejto situácii dnes, po dlhom a letargickom lete, minister financií pripravuje rozpočet na rok 2027. Poučili ste sa, nepoučili. No, nevyzerá to tak. Chýbajú vám peniaze, deficit bude katastrofálny. Výber daní sa naďalej zhoršuje. Klamete, čo sa týka dlhovej brzdy, ako som spomínal. No a svet sa pozerá. A my od neho závisíme, pretože na takýto vysoký deficit, na takéto hospodárenie si samozrejme musí musí vláda požičať. A videli sme to už tento týždeň, kde dopyt po dlhopisoch, ktoré ktoré emitoval Ardal, teda agentúra ministerstva financií, už nebol už nebol taký skvelý, ako ako to bolo v predchádzajúcich v predchádzajúcich kolách. Teda nehovorím o cene. To je výnos, ktorý teda ponúka ministerstvo financií, teda zaplatíme viac, je vysoký. Teraz hovorím o tom dopyte, že koľko vlastne investori zo zahraničia sú teda mali vôľu si vôbec požičať bez ohľadu na cenu. Tak ten bol ten bol výrazne nízky. Inými slovami, svet sa pozerá a vidí, čo sa u nás deje. A nie je to pekná vizitka, je to je to je to obrovský hazard s našou budúcnosťou, s našimi peňaženkami. No a teda na záver mne ostáva nejedinej len vyjadriť vyjadriť nádej, že nejaké ponaučenia ste si ste si zobrali a zostavíte aspoň ako-tak príčetný rozpočet, aby aby ste to zvládli bez bez pohromy do konca volebného obdobia, pretože pretože keď sa keď sa nasčítajú všetky tieto veci, o ktorých som tu hovoril, tak to je to je pomerne nebezpečný kokteil. No a to, čo potrebujete urobiť a čo teda hovoríme vždy a pri každej príležitosti, tak to len vo veľmi skratke zhrniem. Je konečné naštartovanie rastu namiesto dusenia ekonomiky. Zrušenie tranzakčnej dane je nutný krok. Nie je to návrat do stavu nula, pretože len medzitým, kedy tranzakčná dane existuje, už boli napáchané veľké škody tým, že sa udusila tá ekonomika. Jednoducho platíte daň z dýchania, no tak sa vám ťažko dýcha, tak potom nemáte kyslík, tak tak nemôžete nemôžete normálne fungovať. Výber daní, konečne sa sústrediť na naozaj veľké podvody. Však aj tí vaši oligarchovia, aj teda v dôsledku trestného zákona je dnes teda ľahšie podvádzať a kradnúť, tak aj tí musia niečo zaplatiť. 1,2 miliardy len na DPH, len v porovnaní s tým, keď ste začali vládnuť. Zdôrazňujem, to je viac ako dvojnásobok transakčnej dane, výnosu transakčnej dane toho toho plánovaného mimochodom, ktorý na ktorý teda sa tvári, že neviete nájsť peniaze. Šetrenie na štáte, externé služby, IT-čko, Slovensko.sk, rôzne konzultačné služby, predražené počítače, nákupy, o kukurice a letky ani nehovorím. To všetko jednoducho na to nemáme peniaze. Tieto veci musia ísť preč. A samozrejme adresnosť a hodnota za peniaze, to, čo vám to, čo vám hovoríme celý čas. No tak oto zhrniem. Dúfam, že minister financií sa ukáže ako lepší manažér ako doterajšie tri roky, tie výsledky jeho prognózy a finančných rozhodnutí sú nejaké, tak tak budem pevne veriť, že budú aspoň o nie o niečo lepšie, aby ste aby ste aspoň ako-tak udržali pod kontrolou verejné financie. Ďakujem. [09:20] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Dokupuje, pán minister Kamenický? [09:20] Ladislav Kamenický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, Kýš. Ja som teda videl, že vy máte ambíciu sa stať budúcim ministrom financií za Progresívne Slovensko, ale je až zarážajúce, ako zúfalo málo viete o tom, ako sa zostavuje rozpočet. Ja na rozdiel od vás som dostával päť, zostavujem teraz piaty rozpočet a ten proces, ktorý prebieha, vy ani netušíte, o čom hovoríte. Prvá vec, snáď neočakávate, my máme zákonom stanovený termín, a vy tu rozprávate, že ešte nikto nič nevidel. A čo ste mali vidieť? Čo ste vy v minulosti alebo čo robila bývalá vláda, keď predkladala rozpočet? Posledné dni pred 15. októbrom prišiel rozpočet a predstavoval sa. Koľkatý, aký máme dnes dátum? Nemáme ešte 15. októbra. Čiže o čom rozprávate, že ja tu mám niečo predkladať? Ja mám zákonné termíny, zákonné termíny dodržím a snáď neočakávate, že ja budem tárať do vetra po každom jednom rokovaní, čo sa dohodlo a nedohodlo. My prídeme s tým, keď bude dohoda. Ja musím povedať, väčšina vecí už bola dohodnutá. Samozrejme, musia sa doriešiť niektoré ešte politické veci. To je celé. Takže ja rozpočet predložím. Vy hovoríte o tom, že ja sa niečoho bojím. Viete, kto sa bál rozpočtu? Pán Ódor. A keď ja som teda mal jeden mesiac na prvý rozpočet, aby som ho zostavil, keď som nastúpil druhýkrát na miesto ministra financií, to ste vtedy nekritizovali pána Ódora, že prečo mi nepredložil normálny rozpočet a nechal mi tu jeho lego kocky s tými asociálnymi rôznymi návrhmi. Prečo? No lebo sa bál. Lebo keby to ukázalo, čo chcete vy robiť a čo budete robiť v budúcnosti, tak by vás nikto nevolil. To je váš najväčší, najväčší problém. Čo sa týka toho vyrovnaného rozpočtu, už ste priznali aspoň to, že vyrovnaný rozpočet sa urobiť nedá, ale pani Mesterová si to nemyslí. Vy chcete čím horšie, tým, tým lepšie pre Slovensko, že? To je, to je vaše. [09:22] Peter Žiga Pani poslankyňa, náš. [09:22] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ty si sa, Štefan, dotkol aj toho nehospodárneho nakladania s financiami, čo sa týka dohodárov na rôznych úradoch, ministerstvách, priamo riadených organizáciách a naozaj k týmto údajom sa my ani nevieme dostať. Čiže v nejakom záverečnom účte ani nevidíme, koľko peňazí sa odlialo zo štátneho rozpočtu na rôznych dohodárov, ktorí pôsobia na rôznych úradoch. Sú to klienteli, je tam klientelizmus, rodinkárstvo, zamestnali ste tam rôznych spolustraníkov, sú tam, je tam kopa hlásakov, ktorí nechodia do roboty, čo už aj priniesli noviny, že majú trafiky na nejakých úradoch, nechodia tam do práce, majú ešte inú prácu dokonca. To znamená, že majú dva hlavné pracovné pomery a nechodia ani do práce. Ja chcem len v mojom rezorte upozorniť na to, že minulý rok sa navýšila odmena členov správnej a dozornej rady Fondu na podporu športu z 0,7-násobku priemernej mzdy na 1,5-násobok priemernej mzdy. A viete, čo tu máme tento rok teraz práve? Zákon o tom, že sa to ide vrátiť naspäť. To znamená, že minulý rok ste schválili, aby títo ľudia poberali 1,5-násobok priemernej mzdy, to je, prosím vás, 4 500 € za to, že sedia v nejakej dozornej alebo správnej rade, kam chodia raz za mesiac, raz za mesiac a schvaľujú dve výzvy za rok. Tak takto to sem prinášate a takto nehospodárne ste riadili minulý rok naše verejné financie. Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič. [09:24] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Štefan Kýš, ja si myslím, ako v tomto skutočne. Ja rešpektujem ten termín toho 15. 10., akože má minister proste taký termín a vtedy ho má predložiť. Mne sa skôr zdá divné, že proste to blúznenie pána premiéra, ktorý rozprával o tom, že v septembri bude prijímať rozpočet, že to mi skôr bolo divné. Skôr sa mi zdajú slová ministra, že má 15. 10. predložiť. To je asi to normálne. Súhlasím. Čo ma ale iné mrzí v tej súvislosti, čo si hovoril, je, že oni asi teda ten rozpočet predložia, ale zasa sú raz zamestnávatelia, sociálni partneri, proste všetci, celá tripartita vyradení, zasa žiadni žiadni zamestnávatelia nemajú žiadne debaty, žiadnu komunikáciu, zasa im bude predložený rozpočet možno 13., hej, ako to zvykne byť, že v pondelok a potom v stredu alebo ako už tam tie termíny budú vychádzať. Takže toto ja skôr, toto ja skôr vnímam ako ten zásadný problém, že zasa sa to raz rieši len na MF a zasa sa raz nepočúva podnikateľský sektor, ale teda samozrejme aj odborári, odborárov. Daňové podvody. No presne, presne ako hovoríš. Ono to je, ono tá DPH-čka, tam to je studnica, kde by sa dalo skutočne získať veľké, veľké peniaze. Len to by nemohlo fungovať tak, že je zasa raz zoznam na finančnej správe tých veľkých, silných, priateľských, kam sa na kontrolu nechodí a nesmie ísť. A ten výsledok je potom, že zmrzlinár v Humennom, možno ten posledný zmrzlinár, ktorý ešte robí, všetci ostatní to už vzdali, tak ten má za pol roka šesť kontrol len z finančnej správy, kde je ešte hygiena, kde je ešte inšpekcia práce. Proste v tých regiónoch to funguje tak, že už je tam tak málo podnikateľov a tak veľa proste úradníkov, ktorí ešte rastú, ako si správne hovoril, že jednoducho chodia opakovane a opakovane na kontroly a na kontroly. Ale tam, kde by mali, kde sú tie desiatky miliónov únikov v jednotlivých prípadoch, tam, bohužiaľ, ísť nemôžu, pretože je tam stop stav, stop zoznam. Toto je smutné. [09:26] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Kyselica. [09:26] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Máme tu novú prax. Minister financií reaguje, čo chcem naozaj oceniť teraz bez akejkoľvek irónie. Ale teda, tým pádom máme možnosť sa vyjadriť. Keď si porovnávame, pán minister, kto si viac pamätá alebo vie, tak kedysi bol zákonný termín 15. august na prvú verziu rozpočtu. Pamätám si to, pretože ho riešim už dlho, asi tak teda na Ministerstve financií som pracoval asi tak štyrikrát dlhšie ako ty, takže tieto procesy ovládam. A ja nehovorím, samozrejme, že máš povedať všetky parametre rozpočtu, to som nepovedal, len hovorím, že nevieme nič o tom. A už vôbec by si nemal tárať do vetra. Naopak, my by sme chceli počuť niečo k veci. Teda, kto v tejto súvislosti táral do vetra, bol premiér Fico, ktorý namiesto teba avizoval, že v septembri bude rozpočet, to je jedna vec, a druhá, opakujem, ja teda nečakám, že bude v septembri rozpočet, ale čakám, že sa dozvieme niečo. A to niečo je napríklad tá transakčná daň. A to nie je modla, jediná vec, o ktorej treba hovoriť, ale je to dobrý symbol o tom, ako zase chystáte elektrický šok pre všetkých podnikateľov a pre všetkých ľudí, ktorí do poslednej chvíle nebudú vedieť, na čom sú. Jednoducho, keď dusíte ľudí, obrazne povedané, takouto daňou z dýchania, no tak potom nemôžu dýchať logicky. Tým pádom nemôžu fungovať, nemôžu tvoriť, nemôžu robiť. No tak potom sa nečudujte, že rastieme štvrtinovým nárastom v porovnaní s našimi susedmi. No a ja som rád, že ste sa inšpirovali LEGO kockami, ktoré vám zanechala Ódorova vláda a ja si beriem výzvu, Laco. Nabudúce ti prinesiem odpočet, koľko LEGO kociek ste zapracovali za tri roky vášho vládnutia. [09:28] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dubovický. Nie je v sále. Stráca možnosť pán poslanec Jakab. To je to. Pani poslankyňa, nie, ja urobím, nech sa páči. [09:29] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, kolegovia, kolegyne. Toto je rozprava o záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2025, o ktorej sa tu rozprávame už od včera, ale teda pôvodne sme sa o nej mali rozprávať ešte pred letom. Je tak trocha správou o stave slovenskej ekonomiky a spoločnosti, pretože tie tabuľky, ktoré máme pred sebou, síce veľmi takou technickou rečou, ale hovoria o tom, v akom stave je verejný sektor na Slovensku aj Slovensko ako také. A všetci dobre vieme, že, bohužiaľ, ani po troch vlnách takzvanej konsolidácie, ktorá tu prebehla v uplynulých rokoch a bola Rečou, ale hovoria o tom, v akom stave je verejný sektor na Slovensku aj Slovensko ako také. A všetci dobre vieme, že bohužiaľ ani po troch vlnách takzvanej konsolidácie, ktorá tu prebehla v uplynulých rokoch a bola teda plná veľmi originálnych ekonomických opatrení. Bohužiaľ, nevidíme prakticky žiadne výsledky a dopady na ekonomiku a ten záverečný účet za rok 2025, ktorý máme pred sebou, je toho vcelku faktografickým dôkazom. Ten záverečný účet štátu za rok 2025, na ktorý sa pozeráme, je vlastne celkom dobrá ukážka toho aj pre vás, pán minister, že pokiaľ by ste chceli hľadať zopár pádnych dôvodov na to, prečo konsolidácia nefunguje, tak ich nájdete v tomto svojom vlastnom materiáli. Moji kolegovia aj včera, aj dnes vysvetlili viaceré dôvody, prečo je to tak. Hovoril o tom pán predseda NKÚ a vidíme to, či už v tom účte ako celku, ale aj v jednotlivých jeho kapitolách a z môjho pohľadu je to celkom smutná správa, pretože vláda dnes úporne hľadá prorastové opatrenia a zatiaľ ich, zdá sa, stále nenašla. Ale možno by bolo dobré najprv si upratať pred vlastným prahom a pozrieť sa na to, ako hospodária jednotlivé ministerstvá, pretože v niektorých kapitolách je to naozaj nevídané. A ja sa to tu pokúsim vysvetliť na jednej konkrétnej kapitole tohto záverečného účtu, pretože tá je v tomto smere hádam najvypuklejšia, ale teda podobné problémy by sme našli aj v mnohých ďalších. Ja osobne sledujem a analyzujem rozpočet Ministerstva kultúry a jeho záverečné účty už celé roky, takže si myslím, že celkom viem čítať medzi riadkami a stĺpcami tabuliek a vidím, čo sa autori snažili zamaskovať, skryť alebo premaľovať. Ale musím sa priznať, že niečo také ako záverečný účet Ministerstva kultúry za rok 2025 som naozaj ešte nevidela za tie roky. A je to vlastne dokonalá mapa toho zmaru, rozkladu a regresu, ktorý v oblasti kultúry nastal od nástupu tejto vlády a nájdeme tam celý zoznam až neuveriteľných porušení akýchkoľvek pravidiel a zásad dobrého a efektívneho hospodárenia. Tak skúsme sa na túto kapitolu pozrieť. Ten rok 2025 bol teda konsolidačný. To znamená, že rozpočty sa znižovali, výdavky sa škrtali, všetci sa museli uskromniť vraj. Práve preto je na prvý pohľad naozaj zvláštne, že Ministerstvo kultúry malo v roku 2025 o takmer 50 miliónov viac ako v roku 2024. A ono je to zvláštne o to viac, že kultúra a všetci v nej dostali radikálne menej, čo z tohto záverečného účtu aj vidíme. Pretože porovnanie tabuliek za rok 24 – 25, inštitúcie pod Ministerstvom kultúry museli v roku 2025 predložiť konsolidačné rozpočty, v ktorých museli šetriť výdavky a museli znižovať stavy zamestnancov oproti roku 2024. Tieto rozpočty im boli ešte počas roka viac alebo menej znížené. Mnohé transfery, ktoré mali prisľúbené, im ani neboli počas roka vyplatené. A aby toho nebolo dosť, tak generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry, pán Halák, nech mu je teda úradnícka zem ľahká, ich priamym príkazom a bez udania dôvodu donútil minúť našetrené rezervy z vlastných príjmov, ktoré si tieto inštitúcie môžu odkladať na nepredvídateľné výdavky. Čiže v praxi to znamená, že tie inštitúcie, ktoré hospodárili dobre a mali odložené prostriedky, boli potrestané, pretože o tú sumu rezerv, ktorú majú, im boli znížené transfery, ale naopak, tí, ktorí hospodárili zle, tí neboli nijak postihnutí. Ako príklad môže slúžiť napríklad Slovenská národná galéria, ktorá v roku 2025 v podstate skrachovala, pretože skončila v strate 750 000 €, má dlhy voči dodávateľom a záväzky, ktoré si nevie plniť. Táto inštitúcia nesplnila ani jeden záväzný ukazovateľ z kontraktu, jej návštevnosť klesla o polovicu a klesá ďalej. Pán generálny riaditeľ Králik dokonca prekročil limit verejných výdavkov, čo tá správa k záverečnému účtu aj konštatuje, ale vyvodilo Ministerstvo kultúry nejaké dôsledky? No nevyvodilo, iba napísalo do správy, že to bolo zlyhanie ľudského faktora. Dokonca, a to je podľa mňa nevídané, lebo ja si nepamätám, že doteraz by sa niekedy niečo také stalo v rezorte kultúry, ale ani inde. Pán Králik ešte aj povinné verejné vypočutie, kde mal prezentovať svoju správu za rok 2024, utajil a presunul tak, aby na žiadne otázky verejnosti nemusel odpovedať. Ja viem, že to nesúvisí so záverečným účtom, ale to je len tak na dokreslenie. A čo na toto všetko hovorí ministerka kultúry? No ako vždy nič. O jej pohľade na vlastný záverečný účet nemáme poňatie a žiadne otázky k nemu sme nemohli položiť, keďže opäť, ako je jej dobrým zvykom, sa na výbor, kde mala tento záverečný účet prezentovať, nedostavila. Ale poďme ďalej v rámci tohto účtu. Lebo čo nám, okrem teda radikálnych škrtov pre všetky kultúrne organizácie a správy o zlom hospodárení, tento záverečný účet hovorí? No napríklad nám hovorí to, že všetky investície v oblasti kultúry stoja. Pretože kapitálové výdavky, ktoré malo Ministerstvo kultúry naplánované, ostali nedočerpané. Zo schválených 43 miliónov € bolo v skutočnosti vyčerpaných len niečo okolo 35 miliónov, čo je 80 %, a investície do kultúrnej infraštruktúry ministerstvo proste nerealizuje. Toto konštatuje aj rozsiahla správa NKÚ a konštatuje to oveľa radikálnejším slovníkom, aký teraz tu ja dnes používam. Ale poďme ďalej. Z tých čísel vidíme, že napríklad čerpanie eurofondov na obnovu národných kultúrnych pamiatok zlyháva. Zlyháva na celej čiare. Tá výška nenávratného finančného príspevku, ktorý je alokovaný na obnovu NKP, je okolo 147 miliónov €. Ale v rámci projektu v roku 2025 boli podporené len dve národné kultúrne pamiatky vo výške asi 2,5 milióna €. To znamená, že v tomto prvom roku čerpania, tam dávam poznámku pod čiarou, že je veľmi zaujímavé, že prvý rok čerpania eurofondov na Ministerstve kultúry je vlastne piaty rok príslušného finančného obdobia, ale to asi nie je prípad iba Ministerstva kultúry. No ale za ten prvý rok bolo vyčerpané 1,66 % celkovej alokácie a keďže ten projekt má termín do konca roka 2029, čo je obdobie M + 2, tak na štyri roky zostáva vyčerpať 144,5 milióna €. To znamená, že ďalšie priemerné ročné čerpanie by muselo byť 36 miliónov € ročne, teda 15-krát viac než v roku 2025. Aká je teda ďalšia správa z tohto záverečného účtu? Európske fondy na obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku sa nečerpajú. No. Takto by som mohla ísť položku po položke, len viete, tá zásadná otázka znie, že keď malo ministerstvo viac peňazí ako rok predtým a všetci dostali menej, tak kde sú tie peniaze, ktoré malo navyše? Kde tie peniaze v tom záverečnom účte vidíme? Ja som túto otázku napríklad položila teda štátnemu tajomníkovi Ministerstva kultúry na výbore, ktorý tam zase bol miesto pani Sitek, ale bohužiaľ ani on nevedel na tú otázku odpovedať. A teda, ja by som chcela vedieť, pán minister financií, že vy viete, kde sú tie peniaze, čo robí Ministerstvo kultúry s tými peniazmi, ktoré im dávate navyše? Lebo aj ľudia pracujúci v kultúre, aj občania, podľa mňa by to celkom radi vedeli. Tak ja som skúšala pátrať v tých tabuľkách, že kde nájdem tie peniaze. A v zásade len letmý pohľad do nich naznačí, že jediné položky, ktoré sa v rozpočte Ministerstva kultúry oproti roku 2024 zvýšili, sú zahraničné pracovné cesty. Tam sa vyčerpalo až 125 % schváleného rozpočtu. Myslím, že netreba tu asi podrobne rozvádzať o tom, čo pani Érseková na tých cestách robila, lebo o tom sme počúvali počas celého roka a teda práca pre Slovensko to určite nebola. Ďalšia položka, ktorá sa zvýšila, bola položka na štátne oslavy. No a samozrejme, odmeny na Ministerstve kultúry, tie stúpli o 40 %, hoci stav zamestnancov klesol. A nebudem tu podrobne hovoriť o tom, že pani Šimkovičová v skutočnosti vymenila viac ako 80 % zamestnancov Ministerstva kultúry, pričom veľká časť tých nových nemá ani dostatočnú kvalifikáciu, ani skúsenosti a je to naozaj inštitucionálny masaker, aký nemá na Slovensku po roku 89 obdobu. O týchto odmenách a o tom, že sú neprimerané, tu hovoril aj pán predseda NKÚ včera. A no a keď ďalej pátrame v tých tabuľkách, tak vlastne dôjdeme na to, že všetky peniaze na Ministerstve kultúry idú okrem tých odmien kamarátom a hotelov pre pani Strakovú do jednej veľkej čiernej diery, ktorá sa volá Správa rezortných zariadení. A toto je vlastne nová príspevková organizácia Ministerstva kultúry, ktorú Ministerstvo kultúry zriadilo v časoch konsolidácie a ktorú im to zriadenie samozrejme muselo povoliť Ministerstvo financií. A prečo, pán Kamenický? Prečo, keď všetci konsolidujú, vy, Ministerstvo financií, ste povolili zriadiť novú organizáciu? Podľa vás takto sa konsoliduje, že toto sú tie prorastové opatrenia? Lebo oni možno sú prorastové, ale iba pre niektorých, pretože táto Správa rezortných zariadení má veľmi veľký rozpočet v porovnaní so všetkými ostatnými organizáciami Ministerstva kultúry. Ten rozpočet sa medziročne neustále zvyšuje, ale misia tejto organizácie ostáva zahalená tajomstvom. Do povedomia sa táto organizácia dostala hneď po svojom založení tým, že kúpila pozemok pre depozitáre na východnom Slovensku za trojnásobok jeho trhovej ceny. Navyše ten pozemok ani nebol potrebný. A ešte sa teda dostala do povedomia napríklad nákupom autobusov, traktorov a kosačiek, ktoré pani Érseková teda podľa jej takých rozcítených tlačoviek očividne miluje viac ako umenie, umelcov a kultúrne dedičstvo. Peniaze, ktoré malo v uplynulom roku Ministerstvo kultúry navyše, tak v skutočnosti tečú do organizácie, o ktorej činnosti vieme len málo a ktorú si založil pán Machala očividne najmä na odlievanie peňazí zo štátneho rozpočtu. Vy ste im, pán minister, schválili založenie tejto organizácie. Pozreli ste sa potom, ako ju založili, niekedy na jej hospodárenie? Pozreli ste sa na to, čo táto organizácia vlastne robí okrem toho nákupu predražených pozemkov, autobusov a kosačiek? Pretože podľa toho výsledného účtu vrátane počas roka priebežných navyšujúcich rozpočtových opatrení pre túto organizáciu, Ministerstvo kultúry oproti roku 2024 minulo o 10,88 % viac ako v roku 2024. A OK, môžete povedať, že časť toho sú automaty, automaticky sa zvyšujúce výdavky z roka na rok, ale tie boli z toho iba 19 miliónov a tam sa pýtam, že prečo napríklad tieto neboli zmrazené ako jedno z konsolidačných opatrení. A povedzte mi, keď sa pozriete na všetky ministerstvá v tom záverečnom rozpočte, ešte jedno iné ministerstvo, ktorému ste takto navýšili medziročne rozpočet a ktoré malo také katastrofálne výsledky. Lebo tu naozaj, ako hovoria Lasica a Satinský, urobili sme maximum a výsledok je minimum. Tuto malá odbočka. Ja tu spomínam pána Machalu a myslím si, že hľadiac na tento záverečný účet, by sme si možno mohli položiť otázku, že aký bol skutočný dôvod nečakaného nedávneho odvolania pána Machalu z funkcie generálneho tajomníka drobného úradu, pretože tieto dôvody sme sa nedozvedeli ani po priamych a vskutku veľmi jednoducho formulovaných otázkach na pani Strakovú v pléne Národnej rady. Ale keď sa pozeráme na tento záverečný účet, myslím, že ten dáva veľmi veľa dôvodov na takéto odvolanie. Keďže však žiadne dôvody nepadli Sa nedozvedeli ani po priamych a vskutku veľmi jednoducho formulovaných otázkach na pani Straku v pléne Národnej rady. Ale keď sa pozeráme na tento záverečný účet, myslím, že ten dáva veľmi veľa dôvodov na takéto odvolanie. Keďže však žiadne dôvody nepadli a osobná zodpovednosť nebola dostatočne vyvodená, za túto katastrofu, ktorú máme pred sebou, naďalej zodpovedá Martina Šimkovičová ako ministerka. Ibaže by to odvolanie bolo vlastne vytváranie nejakého alibi a hľadanie niekoho, na koho by na Ministerstve kultúry toto bohapusté šafárenie s verejnými zdrojmi mohli jedného dňa hodiť. No, vráťme sa ešte raz k tomu záverečnému účtu. Keď pani Érska škrtá rozpočty pre kultúru, pre inštitúcie, pre kultúrne projekty, pre obnovu kultúrneho dedičstva, tak vždy hovorí, že to je kvôli konsolidácii a potrebe šetriť. Len konsolidácia a potreba šetriť sa jej hodí iba vtedy, keď potrebuje vyhadzovať nejakých nepohodlných ľudí a škrtať rozpočty tým, ktorí jej nejdú po ruke. Pritom, keď sa pozrieme na rozpočet Ministerstva kultúry, tak tam vieme nájsť vcelku rozsiahle položky na škrty bez toho, aby tým utrpela kultúra, ktorú má toto ministerstvo rozvíjať, pretože napríklad veľkú časť alebo významnú položku v rozpočte Ministerstva kultúry tvorí financovanie verejnoprávnych médií, pretože minulá vláda zrušila koncesionárske poplatky. V tom čase všetci poslanci strán, ktoré sú dnes vo vláde, boli proti zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Tak ja sa pýtam, prečo ste hneď po nástupe do vlády nezrušili túto vec a nezaviedli opäť financovanie, ktoré je považované aj v európskom kontexte za oveľa lepšie, zmysluplnejšie a transparentnejšie. Namiesto toho, aby ste vyriešili financovanie verejnoprávnych médií, tak ste ich začali likvidovať, premenovávať a pre pán minister, to je 150 miliónov do rozpočtu. Len informácia pre vás. Urobili ste v tomto niečo? Neurobili. Máme tam rôzne automaty. Napríklad navyšovanie výdavkov na prevádzku cirkví. Prečo neboli tieto automaty zmrazené v rámci konsolidačných opatrení? Nie, úplne naopak. Táto vláda schválila práve cirkvám automat v roku 2024 a ten automat je taký, ktorý radikálne navyšuje rozpočet Ministerstva kultúry, čiže a tým nehovorím nič proti financovaniu cirkví, tým len hovorím, že cirkvám sa navyšujú rozpočty a kultúre sa rozpočty znižujú na Ministerstve kultúry. No na Ministerstve kultúry teda. Namiesto šetrenia tam, kde by sa šetriť dalo, tak čo robili? Znižovali transfery organizáciám oproti plánovaným rozpočtom. To nútené rozpustenie rezerv som spomínala. Pán Machala vždy prichádzal s nejakými absolútne neodôvodnenými rozpočtovými opatreniami pre jednotlivé inštitúcie, ktorým z ničoho nič bral peniaze a tým pádom opäť pribúdali peniaze do rozpočtu Ministerstva kultúry. No a kde sú tie peniaze? Stále sa pýtame, kde sú v týchto tabuľkách? Pán minister, vy vidíte, kde tie peniaze sú? Lebo dali ste im viac, urobili menej. Pani Šimkovičová s Machalom mali viac, ale kultúra dostala menej. Čiže dokážete, pán minister Kamenický, namiesto toho, aby ste sa tam bavili, zodpovedne povedať tu v pléne Národnej rady, že Ministerstvo kultúry hospodárilo v roku 2025 dobre a efektívne? Ja by som chcela počuť túto vetu, že vy súhlasíte s tým, čo ukazuje táto záverečná správa, že pani ministerka Šimkovičová je dobrá správkyňa verejných zdrojov, že tie peniaze boli dobre využité, že bola dodržaná hodnota za peniaze. Lebo hodnota za peniaze by mohla zaujímať aspoň vás, keď už nezaujíma ani premiéra, ani ministerku. Samozrejme, pani Érska Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve kultúry rozpustila a pán Machala povedal, že analýzy a hodnotenia sa budú robiť inak, tak vidíme, ako je to inak. Lebo hodnota za peniaze na Ministerstve kultúry očividne znamená, že viac peňazí do rozpočtu sa rovná menej peňazí pre kultúru, že oni vlastne z tej priamej úmery, ktorá je podstatou hodnoty za peniaze, urobili nepriamu. Prosto a jednoducho povedané, konsolidácia na Ministerstve kultúry sa nekoná, je len zámienkou pre vyhadzovanie nepohodlných ľudí. Vymenilo sa viac ako 80 %. A bohapusté rozhadzovanie a presúvanie peňazí z kultúrnych inštitúcií a fondov do peňazovodov pre ľudí pracujúcich na Ministerstve kultúry. Nie, že by to bol dnes na Slovensku ojedinelý jav. Ale v tomto prípade ide o tak vypuklú disproporciu v kontexte stavu kultúry na Slovensku, že neverím, že na Ministerstve financií to nevidia, lebo je to úplne očividné. Pán minister, vy viete napríklad, že ekonomiku Ministerstva kultúry robí externá účtovnícka firma z Považskej Bystrice, pretože celá sekcia ekonomiky na Ministerstve kultúry dala výpoveď? To je niečo, čo ja som si do tohto volebného obdobia ani len nevedela predstaviť, že sa také niečo môže stať. Ale vy ako minister financií to tam musíte vidieť. Človek na to ani nemusí byť nejaký kvalifikovaný úradník alebo analytik. A čo s tým robíte na Ministerstve financií? Vy to kryjete a dofinancovávate Ministerstvu kultúry to, čo tam prehajdákali. A ja chápem, že táto biela kobyla, ktorú do vlády doviedol pán Danko a SNS, vám zaručuje ešte aké-také zachovanie moci, ale naozaj sú veci, ktoré by ste jej už ako minister financií nemali tolerovať. Pretože jedného dňa budete musieť robiť skutočný odpočet toho, čo sa za tejto vlády dialo s verejnými financiami a to, čo nájdeme na účtoch Ministerstva kultúry, bude aj vaša zodpovednosť, lebo vy zodpovedáte za účet tejto krajiny. Viackrát ste tu hovorili, že potrebujete nájsť do rozpočtu viac peňazí a ja vám vlastne verím, že máte aj reálny úmysel to robiť, lebo neverím, že máte ako svoju vedomú misiu rozvrat verejných financií, aj keď ten sa teda, bohužiaľ, deje, ale začať treba tu u vlastných ministrov, nielen kryť ich prešľapy a dofinancovávať zlé hospodárenie ministerstiev, ktoré jednoducho nefungujú. A to je dôležité osobitne vtedy, ak naším cieľom je pokrok vpred. Nedávno, teda ešte pred letom, sme mali tú opäť pravidelnú správu o pokroku Slovenska, ale o pokroku hovorí aj tá vízia 2040, ktorú budeme prerokovať budúci týždeň. Tak povedzme si, že aký pokrok nastal za tejto vlády v rezorte kultúry. Skúsme si to zrekapitulovať. Kultúrne inštitúcie sú paralyzované znižujúcimi sa rozpočtami a mobbingom zo strany Ministerstva kultúry. Mnohé z nich vedú nekompetentní riaditelia, ktorých ste vymenili. Návštevnosť mnohých z nich radikálne klesá a pán minister, inštitúcie Ministerstva kultúry dodnes – koľkého je? 25. septembra – dodnes nemajú kontrakty na rok 2026. Tí riaditelia dodnes nevedia, ako môžu alebo nemôžu hospodáriť. Ja si nepamätám, že by sa takéto niečo stalo. Nehovoriac o tom, že všetkým inštitúciám nedávno Ministerstvo kultúry komplet zmenilo zriaďovacie listiny. Tá zmena je v rozpore s viacerými zákonmi. Predpokladám, že mnohí z tých riaditeľov sa obrátia na Generálnu prokuratúru. A opäť iba ich to zneisťuje a nedokážu hospodáriť, pretože nevedia, ako majú so svojimi rozpočtami pracovať. Čo sa deje v kultúrnych fondoch? To sú tie, ktoré financujú kultúru? No kedysi to bola výkladná skriňa kultúrnych politík na Slovensku. Dnes nefungujú, nefinancujú kultúru po tom, ako ste zmenili zákony. Rušia sa platné zmluvy. Celá kultúrna obec sa búri. Rušia sa festivaly, rušia sa kultúrne podujatia, zanikajú dlhoročné kultúrne ustanovizne. Ľudia v kultúre nemajú ani prácu, ani príjem a občania strácajú prístup ku kultúre. To je dôsledok vašich zásahov do kultúrnych fondov, ktoré financujú kultúru. Čo sa deje s kultúrnym dedičstvom? No chátra. Pamiatky sa neopravujú. Prečítajte si tú správu NKÚ o katastrofálnom stave ochrany pamiatkového fondu, pretože táto konštatuje absolútnu neschopnosť Ministerstva kultúry štrukturálne a strategicky riadiť obnovu pamiatok. To vám nevadí na Ministerstve financií? Že tu je ministerstvo, o ktorom NKÚ, nezávislá kontrolná inštitúcia, skonštatoval, že nevie vykonávať svoje základné činnosti, a vy im namiesto toho dávate ďalej peniaze, hoci to ministerstvo zlyháva. No, mohla by som ešte dlho pokračovať, ale teda nechám ešte priestor kolegom, lebo toto nie je jediná kapitola, ktorá je v takomto stave. Každopádne, záverečný účet Ministerstva kultúry je prehliadkou toho, prečo na Slovensku konsolidácia verejných financií nefunguje. Prečo riadenie verejných financií zlyháva? Prečo sú za tejto vlády tie tzv. správy o pokroku v skutočnosti správami o úpadku? Ja som presvedčená, že jedného dňa sa o hospodárení a bačovaní na Ministerstve kultúry za tejto vlády budú písať čierne knihy a, bohužiaľ, pán minister, bude to aj vaša zodpovednosť. Ďakujem. [09:56] Peter Žiga Dve faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, náš. [09:56] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zora, ja som pozorne počúvala tvoju rozpravu o Ministerstve kultúry a tak som si zreflektovala to, čo som tu ja včera večer hovorila o Ministerstve cestovného ruchu a športu a hľadala som tam teda nejaké paralely, keďže vieme, že títo ľudia majú k sebe blízko, boli na jednej kandidátke, tak tie paralely som tam nejaké našla. A prvá, kde nájdeme veľkú zhodu medzi oboma ministerstvami, to je prečerpanie mzdového rozpočtu na týchto ministerstvách. Ty si hovorila, že na Ministerstve kultúry to prečerpali o 40 %. A my sme na Ministerstve cestovného ruchu a športu videli, ako prečerpali na státisícové odstupné a samozrejme aj na odmeny. Takže prečerpali mzdové balíky. Potom ďalšiu paralelu vidím v tom, že pán Machala si zriadil nejakú organizáciu, Správu rezortných zariadení, cez ktorú nakupoval traktory, pozemky a rôzne. Podľa mňa tam robil si svoje kšefty. Tak takúto paralelu ja vidím v mojom rezorte, ktorý kvázi dieňujem, Ministerstvo cestovného ruchu a športu s Národným športovým centrom, cez ktoré si Huliak robí eventy, nakupuje paličky na nordic walking. Tých paličiek nakúpil minulý rok za 250 000, pán minister. Za 250 000 sa nakúpili paličky na nordic walking a potom pán minister chodil poctivo so seniormi na svoje promo akcie, chodil nordic walkingovať. Cez Národné športové centrum, ktoré sa má starať primárne o športovcov do 23 rokov. Ďakujem. Pán poslanec Pročko. [09:58] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na zdravie. Pán minister Kamenický by mal byť strážca našej pokladnice. Ale pán minister Kamenický je maliar tejto pokladnice. On ju zvonku krásne vymaľoval a dal tam také národné symboly. Ale zvnútra pán Kamenický tú našu pokladnicu riadne vybrakoval aj so všetkými ministrami. Na každom jednom ministerstve sa bačuje spôsobom, čím viac musíme vykšeftovať. Či je to už šport, či je to už Migáľ, či je to už kultúra. Všade zakladajú rôzne organizácie, všade zakladajú rôzne štátne úrady, do ktorých nalievajú milióny € a potom z týchto úradov naozaj financujú, ako sme už počuli, aj paličky pre Huliaka, financujú kampaň pre Migáľa, robia si, čo chcú. A pán minister Kamenický namiesto toho, aby to strážil, opakujem, on si maľuje obrazy. 52 obrazov za rok. Veď ako môže minister financií naozaj strážiť tú pokladnicu, keď maľuje obraz a taký obraz, ako maľuje pán Kamenický, veď to je umelecké dielo. Nádherné. On toho Fica tak namaľoval, že ten Fico skoro vyskočil z toho obrazu od radosti. A tak sa ten Fico na tom Kamenického obraze zaradoval, že vydieračový Huliakovi Naozaj stráži tú pokladnicu, keď maľuje obraz. A taký obraz, ako maľuje pán Kamenický, veď to je umelecké dielo. Nádherné. On toho Fica tak namaľoval, že ten Fico skoro vyskočil z toho obrazu od radosti. A tak sa ten Fico na tom Kamenického obraze zaradoval, že vydieračovi Huliakovi dal ministerstvo, vydieračovi Migaľovi dal ministerstvo a takto sa to tu deje. Oni sa vydierajú, jeden druhému rozprávajú, buď mi dáš toto, lebo ja ťa nebudem v parlamente podporovať a Fico im dáva. Fico im dá 12 310 miliónov. No oni potom paličkujú po celom Slovensku za naše peniaze. [10:00] Peter Žiga S reakciou pani poslankyne Jaurovej. [10:00] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len taká poznámka na okraj, že nezaujímľa. Nepáči, keď v diskusiách o štátnom rozpočte poslanci kritizujú pána ministra za to, že maľuje. Ja osobne ako niekto, kto sa venuje kultúre a umeniu, si myslím, že maľovať je dobré a je to jedna z najsympatickejších vecí na pánovi ministrovi. A myslím si, že viacerým v tejto sále by prospeli nejaké tvorivé aktivity. Možno by to tu vyzeralo oveľa lepšie. Samozrejme, fakt, že pán minister maľuje, nehovorí nič ani o jeho schopnostiach ako ministra financií, ani o kvalite jeho umeleckej tvorby, ale naozaj by sme v Národnej rade mali kritizovať to, čo sa tu patrí kritizovať. A nebyť takto osobný a z toho, čo aj v tejto debate vidíme, je očividné, že aj pán minister je asi oveľa šťastnejší, keď maľuje, ako keď robí štátny rozpočet. Ďakujem. [10:01] Peter Žiga Pani poslankyňa Gažovičová bude ďalšou vystupujúcou v rozprave. [10:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja sa vyjadrím v rámci rozpravy o záverečnom účte ku kapitole školstvo, keďže sa samozrejme školstvu venujem dlhodobo. A chcela by som na úvod zarámovať alebo zdôrazniť to, že v školstve naozaj záleží na každom eure a že tie výdavky do školstva sú, keď sú dobre efektívne využité, naozaj aj investíciou do budúcnosti našej krajiny. Lebo tam sa rozhoduje o tom, akých vzdelaných budeme mať ľudí o 15 rokov, o 20 rokov, akí poslanci a poslankyne budú aj tuto v pléne sedieť v ďalšej generácii. A o tom, či na jednej strane vieme aj deti, ktoré možno zo začiatku sa trápia v škole, či im vieme pomôcť a naozaj im dať také vzdelanie, aby jedného dňa vedeli prispievať do štátneho rozpočtu. Alebo napríklad naopak, či nám tí najšikovnejší odídu a budú celý zvyšok života platiť dane niekde v zahraničí namiesto toho, aby žili tu na Slovensku. Rozpočet školstva v tom roku 25 mal niečo cez 5 miliardy € 5,4 miliardy €, z toho takmer 3 miliardy vlastne štát rovno presúva cez zriaďovateľov, teda cez samosprávy do regionálneho školstva a teda gro tých výdavkov na školstvo vieme, že tvoria platy učiteľov a preto sa aj ako prvej téme budem venovať práve práve platom učiteľov. Voľajme to táto vláda, môžeme ju nazvať aj vláda pekných sľubov, lebo teda sľúbili sme si lacné potraviny a sľúbili sme si lacný benzín a rovnako ste učiteľom sľúbili priamo v programovom vyhlásení vlády, že sa každoročne budú zvyšovať ich mzdy. To nebol nejaký tlak z opozície. Toto ste tu všetci poslanci a poslankyne koalície schválili v rámci programového vyhlásenia vlády a predtým to schválil každý minister a ministerka na vláde. To bolo na jeseň 23. Tesne predtým sa prvýkrát, teda tesne predtým sa naposledy zvyšovali platy k 1. septembru 2023, čo ešte teda zaviedla tá predošlá vláda. Potom ste im sľúbili ku koncu roku 23, že každý rok sa im budú zvyšovať mzdy vzhľadom na to, že stúpa inflácia, vzhľadom na to, že máme dlhodobý investičný dlh do školstva a do ľudí, ktorí v tom školstve pracujú. Všetci pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, lenže zarábajú menej, výrazne menej ako iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia v krajine a práve preto je potrebné aj zatraktívniť tú prácu v školstve, pritiahnuť tam tých najlepších a s tým samozrejme súvisia platy učiteľov. Čiže toto sa udialo na konci roku 23. Sľúbili sme si a prišiel rok 24, kedy žiaden nárast tých tarifných platov nenastal. Prišli vtedy jednorazové príspevky a my sme to aj tu, aj ja si presne pamätám, ako som to tu vtedy kritizovala, že tie jednorazové príspevky za prvé nedávajú žiadnu istotu, za druhé sa neodzrkadľujú v tých tabuľkách, čiže keď potom príde ďalšie zvýšenie, ktoré sa počíta na percentá, tak vlastne tieto jednorazové príspevky v tejto bode, hlavne regionálne príspevky, tým učiteľom nijako nepomôžu. Lebo už sa v tom ďalšom zvýšení neodzrkadlia. Prišiel rok 24. Ku koncu roku 24 už bola situácia taká vážna, že hrozil učiteľský štrajk a hrozilo, že potom ako sme tu mali mesiace zavreté školy kvôli covidu, že sa školy znovu zavrú, lebo učitelia pôjdu štrajkovať. Vtedy, až vtedy začali intenzívne rokovania medzi ministrom Druckerom a odborármi. Pozdravujem vtedajšieho predsedu školských odborov pána Ondeka, ktorý nedávno odišiel zo svojej funkcie a podarilo sa teda vyrokovať, že aspoň v tom 25. vláda konečne dodrží svoj sľub, aj to až od septembra 25. Vtedy vlastne nastalo 7 % zvýšenie po dvoch rokoch a potom ďalšie zvyšovanie, dokopy 7 %, bolo v januári 26. No, odvtedy je zase ticho. A zase čakáme na rozpočet 27 a nevieme, aj včera som mala tú otázku na pána ministra v hodine otázok, ale nedostala som sa na rad, ani tu nebol pán minister, že aká bude tá situácia s platmi v 27. Ale čo sa dozvedáme je, čo vláda plánuje na rok 28. A teda minister Drucker na konci svojho mandátu, na konci volebného obdobia, prišiel s tým, že teda sľúbi učiteľom tzv. automat alebo teda nejaké predvídateľné pravidelné zvyšovanie platov a rovno to hádže na ďalšiu vládu. Tak v prvom rade, toto je obrovský populizmus. Toto je nezodpovedný vstup k rozpočtu, lebo práve takéto zásadné zmeny ako platový automat ste mali ideálne prijímať na začiatku volebného obdobia. Mali ste štyri roky na to, aby ste to vyrokovali, aby ste to nastavili a aby sa to zaviedlo. To, že to zavádzate v tom medzivládnom období, dá sa povedať na konci vášho vládneho obdobia, kedy už idete ten finančný záväzok hodiť na tú ďalšiu vládu, to je obrovský populizmus. A teraz, my v princípe podporujeme pravidelné a predvídateľné zvyšovanie platov učiteľov. Aj my sme to sami mali v našom volebnom programe. To, čo je problém, je, že na jednej strane idete tento záväzok hodiť už na ďalšiu vládu. Populisticky ste sa tomu vyhli počas vašej vlády a idete to hodiť na ďalšie volebné obdobie, ale zároveň tu zanecháte totálne rozvrátené verejné financie. Viete, keby ste zanechali nejak v zmysluplnom stave tú štátnu kasu a do toho by prišiel tento záväzok, tak samozrejme je to oveľa lepšia kombinácia a vieme povedať, že áno, platy učiteľov sú najdôležitejšie alebo teda školstvo je jedna z najdôležitejších investícií do budúcnosti krajiny a platy učiteľov sú investícia do kvality školstva. Do toho, aby sme tam pritiahli dobrých ľudí. Do toho, aby nám mladí učitelia po pár rokoch, keď si uvedomia, že si chcú založiť rodinu a nemajú si za čo zobrať hypotéku, aby si to mohli dovoliť. Čiže áno, treba slušne zaplatiť učiteľov, lenže vy idete tento záväzok hádzať na ďalšiu vládu, pričom nám zanecháte totálne rozvrátené verejné financie. A to je ten problém, o ktorom tu samozrejme detailnejšie hovoril kolega Štefan Kišš, ktorý ako ekonóm tomu ešte hlbšie rozumie, ale všetci to vidíme. Všetci to vidíme, ako táto vláda nedokázala šetriť na sebe, rozhadzuje ďalej, či už na svoje vlastné platy, či už na populistické sľuby. Ale ten dlh, ktorým zadlžujeme práve tie ďalšie generácie, ten sa stále zvyšuje. A ja môžem povedať, že áno, Ministerstvo školstva je na tom v tomto smere o niečo lepšie ako napríklad Ministerstvo kultúry, o ktorom hovorila kolegyňa Jarolínová. Ale rovnako platí aj tu, že predovšetkým mala vláda šetriť na sebe a minister Drucker rovnako ako všetci ostatní ministri si veľmi rád zvýšil svoj vlastný plat na dvojnásobok. Rovnako tu platí, už tu bolo spomenuté, že táto vláda má rekordný počet štátnych tajomníkov. Tak na školstve kedysi bývali traja štátni tajomníci. Na regionálne školstvo, na vysoké a na šport. Šport odišiel, postavili ste za neviem koľko 100 miliónov úplne samostatné nové ministerstvo, pretože bolo treba uspokojiť politické ambície Rudolfa Huliaka. Čiže vyhodili ste peniaze na nové ministerstvo. Šport ste oddelili, ale aj tak máme stále na školstve troch štátnych tajomníkov. A nielen to, ešte máme aj splnomocnenca pre regionálne školstvo, pretože jediný, kto tam tomu rozumel skutočne a makal na regionálnom školstve, niekdajší štátny tajomník Slavomír Partila, keď bolo potrebné dať politickú trafiku pánovi Krišandovi zo SNS a on sa musel stať štátnym tajomníkom, tak sme tu prijímali nový zákon, aby teda minister mohol mať svojho splnomocnenca, aby pán Partila ďalej robil svoju robotu už teda s nejakým iným titulom na menovke. V konečnom dôsledku je to plytvanie verejnými zdrojmi. Je to rozhadzovanie tých peňazí, kde by sme naozaj mali strážiť každé euro hlavne na tých peniazoch na štátnu správu, hlavne na výdavkoch na politikov, na politické trafiky. Nie. Tam sa rozhadzuje a potom nám tie peniaze chýbajú inde. Zoberieme si, aký bizarný dopad niekedy tie rozhodnutia, ktoré tu boli pod rúškom konsolidácie, mali aj na školstvo. A ja spomeniem toto zbabrané rušenie štátnych sviatkov. Veď to je úplne Kocúrkovo. To je naozaj úplne, že Pán Boh by to neurobil lepšie, že na jednej strane ste teda zrušili tieto, že 8. mája a 15. septembra už nie je deň pracovného pokoja, čiže to, čo aj deti boli zvyknuté, že majú prázdniny, aj rodičia, aj všetci, nie, zrazu sa malo chodiť do škôl, malo sa chodiť do práce, ale keď zamestnanci prišli do práce, tak musel zamestnávateľ im platiť nadčasy, ako keby zrazu bola škola otvorená v nedeľu. Veď to je úplne absurdné. A teraz zúfalí riaditelia pred 8. májom nevedeli, čo majú robiť, pretože mali na výber dve zo zlých možností. Aj minister Drucker im odkázal: „Máte dve možnosti, no len obe sú zlé.“ Buď teda zavreli školy a nahnevali rodičov za to, že rodičia museli ísť do práce, ale zrazu im deti zostali doma, čiže niektorí napríklad si brali OČR-ky, zase výdavok zo Sociálnej poisťovne, alebo teda nechali školy otvorené a museli učiteľom platiť príplatky. To boli na niektorých školách tisíce eur, pričom tie školy naozaj obracajú každé euro. A tuto ste ich vrhli do úplne nezmyselnej, úplne zbytočnej komplikovanej situácie. Tak takto vyzeralo to vládnutie a tá konsolidácia v podobe tejto vlády. A ako spomenul poslanec Kišš, v konečnom dôsledku sa na tom rušení sviatkov aj z týchto dôvodov samozrejme vybralo oveľa menej peňazí, ako sa malo. Ďalšie, teda dusenie ekonomiky, transakčná daň, odchod investorov, zvyšovanie zadĺženia. Ja nejdem do detailov. Naozaj to tu už bolo dosť dobre popísané kolegami, ktorí sú ekonómovia. Ale aj tak by som chcela poukázať na to, že áno, tešíme sa, že sa pán minister zapojil faktickou poznámkou a čo sme si vypočuli. Výhovorky na pána Ódora. Akože naozaj po vyše troch rokoch vášho vládnutia sa idete stále ešte vyhovárať na úradníckeho ministra, ktorý tu bol niekoľko, teda premiéra, ktorý tu bol niekoľko mesiacov a ani nemal väčšinu v parlamente, naozaj je to smiešne. Akože deti v školách učíme, aby sa nevyhovárali, aby preberali zodpovednosť za svoje činy, tak aspoň keď už tu chcete, pán minister, obhajovať tie kroky, ktoré ste robili, keď si za tým stojíte, tak hovorte o tom, čo ste urobili, prípadne neurobili. Ale po vyše troch rokoch sa vyhovárať na Ódora, to už je naozaj smiešne. Čiže otázka znie, keď nám v takomto stave zanechávate verejné financie, o to ťažšie bude potom nájsť peniaze na ten Urobili, prípadne neurobili, ale po vyše troch rokoch sa vyhovárať na Odora, to už je naozaj smiešne. Čiže otázka znie, keď nám v takomto stave zanechávate verejné financie, o to ťažšie bude potom nájsť peniaze na ten automat pre učiteľov. A preto to považujeme za tak populistické, že idete na konci volebného obdobia prijímať niečo, čo sa patrilo prijať na začiatku volebného obdobia. Popri platoch učiteľov sa ešte na chvíľu povenujem európskym zdrojom, ktoré teda tvoria veľkú časť výdavkov rezortu školstva. Nie je to, je to asi 440 miliónov €? Či, že? Je to, je to asi menej ako 10 % v tom rozpočte, ale dôležité je, že práve toto sú tie peniaze, z ktorých dlhodobo v školstve dokážeme zafinancovať niečo, čo ide nad rámec tých bežných výdavkov. Ako som spomenula, to gro v rozpočte ide na platy učiteľov, na platy iných zamestnancov v rezorte a potom aj štátnych, teda zamestnancov v štátnej správe. Ale keď potrebujeme v školstve niečo navyše, tak už roky fungujeme tak, že to v podstate kompenzujeme z európskych zdrojov. Ktokoľvek z vás, kedy cestuje po Slovensku, takmer na každej škole máme také tie tabule „zrekonštruované zo zdrojov Európskej únie“. A vďaka Bohu, že v tomto môžeme čerpať tie zdroje z Európskej únie a taktiež by som bola rada, keby táto vláda nejako nehazardovala práve s dôverou našich zahraničných partnerov, pretože si musíme pripomenúť, že sme čistí beneficieri, čistí prijímatelia tých výhod z Európskej únie aj v tejto oblasti. Čiže som veľmi vďačná aj za rezort školstva, že je možné aspoň niektoré investičné projekty robiť práve z európskych zdrojov. No. Práve preto je však také dôležité pozerať na efektivitu toho, ako tie európske zdroje využívame. A tu by som sa teda rada pristavila pri niektorých výdavkoch z plánu obnovy, ktorý teda intenzívne sa realizoval práve v tom 25. a teraz ešte na začiatku roka 26 nám končil, teda do augusta. Prvé, a to sme tu opakovane kritizovali ministra Druckera za jeho prístup k e-prihláškam. Áno, všetci sme radi za digitalizáciu. Áno, také základné veci ako prihlasovanie detí sa má udiať na niekoľko klikov. Problém je v tom, že systém prihlášok sa spustil neskoro. Eventuálne bol pripravovaný neskoro. Nebol tým pádom poriadne testovaný. Bol testovaný na niekoľkých materských školách. Následne sa rovno spustil pre všetky stredné školy. A dodnes sme nevideli nejakú detailnú analýzu, či bolo nutné budovať úplne nový systém a tým vytvárať ďalšiu zákazku pre „ditech“. Keď tu už máme jeden systém, ktorý využívajú prakticky všetky školy, službu EduPage, čo všetci rodičia, ak máte školopovinné deti, tak ju asi poznáte. Pre mňa je to jedna z najčastejších notifikácií na mobile. A je to, áno, je to súkromný produkt, ktorý si školy platia. Ale malo si ministerstvo sadnúť s majiteľmi. A mali by sme ako verejnosť vidieť detailnú analýzu, či vôbec bolo nutné za 10 miliónov vytvárať nový systém, keď to isté, tú istú službu už dovtedy realizoval EduPage len bez tej centralizovanosti zo strany štátu. Čiže vytvorili sme systém, ktorý bol drahý. Vytvorili sme systém, ktorý v prvom roku nefungoval a ja dookola budem vyčítať ministrovi Druckerovi, ako podceňoval tie skúsenosti ľudí v teréne. Tu naozaj na každej základnej škole, kde odchádzali tie prihlášky, a na strednej škole, kde prichádzali tie prihlášky, množstvo učiteľov a riaditeľov desiatky hodín nadčasov trávili tým, že bolo treba tam opravovať chyby, že to tam zle pridalo kódy, že to zle uvádzalo krajinu, že bolo treba aj tak manuálne kontrolovať tie známky, ktoré nakoniec sa aj tak ťahali zo systému EduPage a minister im z tlačoviek odkazoval, že všetko funguje výborne. No nie, nefungovalo to výborne. V konečnom dôsledku to boli zase tí zamestnanci, tí podfinancovaní zamestnanci v školstve, ktorí ten systém zachraňovali. A stále visí veľký otáznik nad tým, či boli vôbec tieto peniaze z európskych zdrojov efektívne využité. A teda minimálne veľmi dúfam, že v tomto druhom roku, kedy veď zase už teraz stále pôjdeme cez systém e-prihlášok, že tie chyby, ktoré tam boli, naozaj budú opravené, že to bude fungovať. Dokonca niektoré veci sa v zákone menia, lebo sa ukázalo, že nebolo to dobre nastavené. S tými prioritizáciami pre študentov pri výbere stredných škôl, čiže niektoré veci budeme práve budúci týždeň tuto v školskom zákone opravovať. Čiže naozaj verím tomu, že už sa tie detské chyby toho systému opravia, ale to, aký chaos to spôsobilo v tom prvom roku, to ide plne na plecia ministra Druckera. A druhý projekt, kde teda ešte mám viacej nielen otáznikov, ale aj výkričníkov, o efektívnom využívaní európskych zdrojov, sú vzdelávacie videá pre učiteľov. Je to projekt, ktorý minister podpísal v úplne posledný deň plánu obnovy 31. augusta, kedy rámcovo zazmluvnil takmer 18 miliónov € na hotové videá a videokurzy pre učiteľov. A teda, s prepáčením, všetku podporu učiteľom doprajem, ale toto nie je efektívne vynakladanie zdrojov. Nehovoriac o tom, že tam máme otázniky o osobnom prepojení, že vieme, že s firmou Agensoft, ktorá v konečnom dôsledku bude čiastočne prijímateľom tých peňazí, aj keď sú iba subdodávateľ, že tam sú aj teda minimálne dobré vzťahy s ľuďmi v strane HLAS, a taktiež upozorňujem na to, že firma Agensoft už má jednu rámcovú zmluvu stále platnú s ministerstvom zase na informačný systém WIKI a tuto sa nakúpili ďalšie licencie. To sú v krátkom dôsledku tie najdrahšie predané videá pre učiteľov v histórii Slovenska, keď ministerstvo plošne nakúpilo obrovskú, akože masovú licenciu pre tieto videá. Čiže áno, veď učitelia si povedia, prečo nie. Veď oni potrebujú školenie absolvovať, tak niektorým sa to hodí, že si to iba doma vyklikajú. Ale v konečnom dôsledku toto nie je efektívne vynakladanie zdrojov na vzdelávanie učiteľov. A ja aktuálne čakám na odpoveď na infožiadosť, ktorú som posielala na ministerstvo, kde sa dopytujem ďalšie detaily a určite sa tomu ešte budem venovať. Spomenula by som ešte, a tiež to súvisí aj s tými eurofondami, ale aj s platmi v školstve, počet pozícií podporných profesií v školstve. Bavíme sa o asistentoch, školských psychológoch, pozíciách v poradniach. To sú zase špeciálni pedagógovia, logopédi, liečební pedagógovia a ďalší. Práve predvčerom sme tu mali veľkú, a ďakujem za to, že bohatú diskusiu o podporných opatreniach v školstve a ja to znovu zopakujem, že my potrebujeme také školstvo, kde vieme zabezpečiť podporu každému jednému dieťaťu. Tieto pozície dlhoročne, dlhoročne boli na Slovensku platené z eurofondov. Vlastne za posledné tri roky, za, čo to je ešte za poslednej vlády, ešte keď som aj ja robila na ministerstve, sme postupne pripravili plán toho, ako sa budú preklápať tie pozície z eurofondov do štátneho rozpočtu. Práve v tom roku 25, ku ktorému sa vzťahuje tento záverečný účet, ešte veľká časť tých pozícií išla z národného projektu POP 3. V záverečnom účte 26 už uvidíme, ako boli preklopení do štátneho rozpočtu. No. Ale musíme si na rovinu povedať, že tých pozícií je stále málo a potrebovali by sme viacej, či už asistentov, či už psychológov, či už špeciálnych pedagógov. A ja viem, že verejné financie nie sú bezodná studňa a musíme aj pri uvažovaní nad týmito pozíciami uvažovať racionálne a mať pripravené tie rozpočty, že samozrejme by sme si priali asistenta do každej triedy, ale vieme, že to finančne nie je únosné, ale musíme počítať s tým, že tieto pozície potrebujeme v školstve udržať a potrebujeme, aby rozumne ich počet narastal tak, aby sme naozaj vedeli zabezpečiť čo najviac podpory. A tu sa nebavíme len o deťoch so zdravotným znevýhodnením. Tu sa bavíme napríklad aj o duševnom zdraví. Aj včera sa udiala, alebo teda tento týždeň sa udiala jedna tragédia, súvisiaca so školstvom, súvisiaca s maloletým dievčaťom. A to znamená, že keď už dôjde k nejakej tragédii, tak to znamená, že bolo niečo podcenené predtým a zároveň treba na to nadviazať krízovou intervenciou, treba mať psychológov v školách, treba spolupracovať s poradňami, duševné zdravie mladých ľudí nám klesá. Máme tu množstvo detí s úzkostnými poruchami, množstvo detí, ktoré sa boja chodiť do škôl a my potrebujeme na tých školách aj na to pripravovať učiteľov, aj mať tých odborníkov, ktorí vedia s deťmi pracovať. A spomeniem ešte poslednú tému, ktorú považujem za dôležitú a často je tak na okraji záujmu a je aj na okraji záverečnej kapitoly školstva, teda v záverečnom účte, ale úzko súvisí so všetkým, čo tu hovoríme, a to sú originálne kompetencie v školstve. Nám zostali v originálnych kompetenciách školské kluby detí, čiže družiny, základné umelecké školy, centrá voľného času a školské jedálne. To sú štyri typy školských zariadení alebo škôl, ktoré zostali v originálnych kompetenciách. A vieme, že obce sú na tom finančne zle. Vieme, že táto vláda škrtí to financovanie samospráv, čo sa ďalej prenáša aj do tých služieb do školstva. A znovu, školstvo a vôbec nejaká výchova a vzdelávanie, ako hovorí školský zákon, tá starostlivosť o mládež, to nie je iba to povinné vyučovanie, ktoré máme doobeda. To je aj rozvoj talentov. To sú aj krúžky. To je aj zmysluplne trávený čas, keď vyučovanie skončí. Niekedy to sú tie kľúčové veci, ktoré rozhodnú o osude dieťaťa. Či mohlo chodiť na základnú umeleckú školu a napríklad, ak malo výtvarný talent, tak možno, keď ho niekto včas podchytil, tak jedného dňa z neho bude naozaj profesionálny maliar a bude sa môcť realizovať v tom, čo je dobrý a možno ho nebudú tlačiť na to, aby robil ekonómiu len za to, že mu išla matematika. Čiže to rozvíjanie talentov, ten priestor na kvalitné budovanie kamarátstva aj po škole, na to, aby sa deti a mládež mali kde stretávať, to nám do veľkej miery dodnes zabezpečujú obce. A súvisí to celkovo so štátnym rozpočtom, pretože my musíme aj tie politiky štátne robiť tak, aby tie obce a mestá to mali z čoho financovať. Ďakujem. [10:27] Peter Žiga Dve faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa. [10:27] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gregorová. Ďakujem za slovo a ďakujem, Tina, teda aj za tvoj rozsiahly príspevok. Ako si povedala, kým my tu dnes v parlamente riešime štátny záverečný účet, tak ľudia riešia, ako zaplatiť ten svoj. A aj ako si ty spomínala, začal sa nový akademický rok, tak príďte ako mladý človek študovať do Bratislavy. Internát sa vám pravdepodobne neujde, pretože sa mnohé súbežne už niekoľký rok prerábajú. Miest je dlhodobo málo. Náhradu ministerstvo žiadnu nezabezpečilo ani alternatívu, tak si nájdite komerčný nájom. Ďakujem pekne. Priemerný nájom v Bratislave momentálne je 937 eur a bývanie s energiami je medziročne drahšie o 7,4 %. A vôbec sa tu nemusíme baviť nevyhnutne len o študentoch a študentkách. Stačí si predstaviť mladú rodinu, ktorá žije možno niekde na dedine, ďalej od veľkého mesta. Jeden potrebuje ísť ráno do práce, druhý potrebuje odniesť deti do škôlky, dostať seba do práce. Autobus ide párkrát za deň, vlak pravdepodobne nejde alebo spoje nesedia, nechodia na čas a pre takúto rodinu auto vôbec nie je luxus, ale základ normálneho života. Ceny palivových hmôt, benzín nad 1,80, nafta momentálne takmer 2 €. Čiže internát možno nebude. Byt, zaplatiť drahý nájom, vlaky, študenti ich síce majú zadarmo, lenže to ešte vôbec neznamená, že budú aj na čas a že budú skutočne využiteľné, preto, kam sa potrebujú dostať. A popri tomto všetkom ľudia riešia svoje životy a vláda týždenne rieši Tarabu, koaličné spory, sama seba, premiér má ešte aj čas si rozhnevať našich ostatných spojencov a potom sa pýtame, prečo majú mladí ľudia úzkosti a prečo odchádzajú a prečo tu vlastne nechcú. [10:29] Peter Žiga Tvoriť pani [10:29] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa náš. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tina, ty si sa venovala aj tej situácii, kedy v roku 2025 vydierač hulik do vydieral vášho premiéra, teda aj nášho premiéra Fica a dostal Ministerstvo cestovného ruchu a športu a mňa na tejto situácii veľmi bavilo to, ako sa pán Danko potreboval postarať o svojich dvoch nominantov, ktorí prišli vlastne týmto touto rošádou o prácu. A to bol pán Kekety, ktorého upratal do Národnej banky Slovenska. A druhým nominantom na tomto rezorte bol pán Naďa, ktorého upratal do rezortu pána Drucka. A ono to bolo hrozne smiešne, né? Ako ako ho tam nainštaloval? A ja by som chcela len pána ministra financií upozorniť Na tomto rezorte bol pán Naď, ktorého upratal do rezortu pána Druckera. A ono to bolo hrozne smiešne, ako ho tam nainštaloval. A ja by som chcela len pána ministra financií upozorniť, aké strašne vyhodené, zbytočne vyhodené peniaze to sú, pretože tam sa prerábala navyše jedna kancelária pre štátneho tajomníka, pretože pán Partila, samozrejme, aj ako splnomocnenec ostal vo svojej kancelárii štátneho tajomníka. Tam zbytočne platíme riaditeľa kancelárie za limuzínu, za šoféra. Pre tohto úplne zbytočného človeka na tomto rezorte, pretože ja chápem, že školský šport je strašne dôležitý, ale na tomto ministerstve ten školský šport rieši sedem ľudí. A na to, aby tomuto pánovi Krišandovi tam vedeli zriadiť sekciu, tak mu tam prihodili ešte zahraničných učiteľov slovenčiny. Prosím vás, zahraniční učitelia slovenčiny, ktorí učia na univerzitách slovenský jazyk v zahraničí, spadajú pod pána Krišandu na ministerstve. A preto, aby dosiahli nejaký span-off control, tak, aby tá sekcia nevyzerala blbo, že školský šport je sedem ľudí, tak mu tam prihodili ešte 60 ľudí zahraničných učiteľov slovenčiny. Takže takto je to tam ekonomicky. [10:31] Peter Žiga S reakciou pani poslankyne Gažovičovej. [10:31] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie. Ja nadviažem hovor na to, čo hovorila kolegyňa Gregorová, že naozaj mnohé rodiny sú na tom ekonomicky čím ďalej, tým horšie a čím ďalej, tým viac obracajú každé euro. A o to viac my potrebujeme tým deťom zabezpečiť podporu v škole. Ja som tento týždeň bola na seminári, ktorý organizoval šéf priamo radiny, organizácia, ktorá sa venuje odbornému vzdelávaniu o prístupnosti stredoškolského vzdelávania na Slovensku. A znovu tam odznelo. Ja som to už aj tu opakovane hovorila a ešte raz to zopakujem a dúfam, že čo najviac vás si to zapamätá. Na Slovensku každé šieste dieťa odíde zo školstva bez toho, aby ukončilo strednú školu. Čiže nemajú maturitu ani výučný list. A veľa to súvisí práve s tým, že napríklad si tie rodiny nemôžu dovoliť ich podporovať, aby išli na strednú školu, pretože keď sú niekde z menších obcí, tak do tej strednej školy treba cestovať. Treba často platiť internát. Treba samozrejme ďalej platiť učebnice, niekedy všetky možné pomôcky na tých stredných odborných školách. Hovorila tam žena, ktorá sa je zvrátená toplo a stará sa stará sa o štyri deti svojej svojej sestry a hovorila, že ako naozaj asi 200 € mesačne ju stálo, keď jeden z tých chlapcov išiel, išiel na strednú školu, myslím do Košíc. A my na prekádanie nemáme plnohodnotné sociálne štipendiá na Slovensku, pretože tie štipendiá, ktoré máme, sú veľmi prísne viazané na prospech. Nielen, že sú nízke, ale sú veľmi prísne viazané na prospech. Čiže ak sa dieťaťu zrovna v tom polroku nedarilo, zoznamka tak ani to nedostanú. Podporme tie deti, kým sú v tých školách, aby si tie školy dokončili, lebo potom darmo budeme lamentovať nad tým, že sa nevedia zapojiť na trh práce. Ďakujem. [10:33] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič je ďalším v rozprave. [10:33] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja v podstate budem asi tak najviac reagovať na faktickú poznámku pána ministra. Tiež som rád, že sa teda zapojil do rozpravy aspoň takto a teda niečo aspoň povedal ešte. No, čo sa týka rozpočtu. Týka sa to v podstate záverečného účtu, pretože sa posúvame ďalej, takže tá téma vlastne sa prelína. Áno, pán minister, ako povedal, on má termín 15. 10. na predloženie rozpočtu. Ja tvrdím, že vyrovnaného. On už teraz má uznesenie vlády, že je deficitný, na vládu a do parlamentu. A môže to spraviť, hej? OK, to je zákonný stav a ja som presvedčený, že to asi stihne. Ale povedzme si, že nie je to ideálny stav, pretože treba si pozrieť jednu vec, že ekonomika, okrem teda čo najlepších podmienok, potrebuje za prvé aj stabilitu a predvídateľnosť. Toto je veľmi kľúčové a čím zložitejšia, sofistikovanejšia výroba, vývoj, akákoľvek proste firma, tak týmto potrebuje viac. No a to, čo sa na Slovensku deje, že áno, a pán minister, a obhajuje si to, že áno, že do toho 15. 10. to jednoducho má u seba a neukáže nikomu. Jednoducho, ono to nie je dobré. Ono to nie je dobré, jedenkrát som to už reagoval trošku vo faktickej. Jedenkrát, to nie je dobré, pretože zasa sú raz vylúčení sociálni partneri. Tripartita je jedným zo základov fungovania, veď to je proste, to je dôležitý. Ten sociálny dialóg či so zamestnávateľmi alebo so zamestnancami, alebo zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov je veľmi, veľmi dôležitý. Tie informácie, ktoré mám, sú z viacerých zdrojov jednoznačné. Vláda vôbec nekomunikuje. Však asi to spadá do toho, čo pán minister hovoril, že jednoducho do toho 15. 10. je to jeho tajomstvo. Áno, zákon mu to umožňuje, ale nie je to dobré. Nie je to dobré, pretože to zvyšuje mieru neistoty. Pozrime sa, a tam skutočne Štefan mal pravdu, že kedysi bol, tuším, 31. august ako tá prvá, 15. august ako prvá informácia verejná o rozpočte, prvá verzia, že toto je správne. Ja sa veľmi často pozerám na Českú republiku. Tiež nemajú samozrejme prijatý rozpočet teda v ich Národnej rade a majú ten proces ešte podstatne zložitejší ako my. Ale tie informácie sú dlhodobo verejné a firmy sa môžu zariadiť. Proste všetky tie rámce rozpočtu, všetky deficity, všetky nejaké základné priority, veľmi veľa je k tomu verejné. Proste ministerka financií mala dlhú, dlhú, dlhú tlačovú konferenciu a plus teda aj, však samozrejme, materiály, kde jasne povedala. A firmy sa vedia zariadiť. Jasné, že potom budú ešte debaty rôzne, ale tie rámce sú jasné. A kto robil v korporáte, kto robil pre nejakú nadnárodnú, akúkoľvek, čím väčšiu firmu, tým je to jasnejšie. Všetci sme museli proste dávať parametre ekonomického prostredia pre budúci rok. Veď aj tie korporáty si robia svoje rozpočty. Veď aj tie korporáty potrebujú vedieť, čo majú plánovať, čo ich čaká a jednoducho toto je ten rozdiel, že proste napríklad z toho Česka, možno Poľska prídu informácie v strede leta, ktoré sú relevantné a budú aj dodržané. Na Slovensku je teda do 15. 10. všetko tajné, komunikácia so zamestnávateľmi žiadna a proste tu nie je žiadna istota. A my tu dnes, keď preberieme tento záverečný účet, tak jednoducho máme tam aj daň z pridanej hodnoty, návrh zákona aj zákon o dani z príjmu, proste kopu ďalších z poisťovníctva, ale všetko to v týchto našich slovenských podmienkach aj tak je len taký, že základ, a to zlé, to ťažké, to zložité, to pre podnikateľov desivé sa aj tak ešte potom môže stať v druhom čítaní, čo zasa bude niekedy, ja neviem čo, na konci novembra, na začiatku decembra, proste tu nie je žiadna istota. Toto je proste, toto je ten problém, nie je žiadna predvídateľnosť. A toto sú potom tie debaty, prečo nám aj firmy odchádzajú, prečo nám ekonomika nerastie, prečo vlani, keď sa rozpočet na 2025 plánoval, tak tam bol plánovaný hospodársky rast 2,2 % a skončili sme ledva, ledva s 0,8. Toto sú proste veci, ktoré k tomu jednoducho smerujú. No a potom zasa tá stabilita. V tom ďalšom vyjadrení pán minister spomína, ako sa mu darí konsolidovať, ako to celé ide. Ja si tu pamätám, akékoľvek vystúpenie ministra vždy končilo tým, že cieli na rok 2027 deficit 3 %, respektíve niečo pod neho, ale teda písal 3 %, čo teda nám zabezpečí stabilizáciu dlhu. Takto končil každé vystúpenie minister financií. No ale kam sme sa dostali? Skutočne v lete správa o pokroku, čo je teda informácia, ktorá sa zasa posiela o nejakých parametroch pre ďalšie obdobie do Európskej únie, tam potichu, bez nejakých veľkých rečí dal 4,2 % deficitu. To je asi o 1,8 miliardy väčšia možnosť deficitu, väčšia možnosť výdavkov. No ale teraz už, a myslím, že to ani nehovoril pán minister, lebo ten teda drží toho bobríka mlčania, na ktorého má svoje zákonné právo, ale proste pán Michelko hovorí, že jednoducho cielia teraz, alebo vyrábajú rozpočet so 4,9-desatinovým deficitom. To je behom pár mesiacov z 3 % na 5, keď to zaokrúhlim. To je, proste to je čo? To je aká stabilita? To je, bohužiaľ, jediné. A to je ten výsledok tej situácie vládnutia. Proste to, čo tu je, že jednoducho začalo to tým, že kto začal prvý? Pán Figeľ začal prvý vydierať vládu alebo pán Huliak ešte pred ním, nepamätám si presne, ako to bolo, ale jednoducho áno, boli v tom svojom vydieraní úspešní a jednoducho dostali za tú svoju podporu niečo. No čo? Naučili sa to ďalší. Ja sa pýtam pána Šalitroša, čo ho motivuje, aby sa vrátil do parlamentu, lebo také reči tu chodia. No ja vám presne poviem, čo, že jednoducho rozdiel medzi 3 % a 4,9 % deficitu sú 3 miliardy. A tie 3 miliardy všetci, čo sa vás snažia vydierať, kolegovia, a to fakt nefrflem vám, lebo vy tu sedíte, vy ste Smer, proste ktorý si robí tú svoju robotu, už aká je, druhá vec, ale tí, čo vás vydierajú, proste tie 3 miliardy vidia. Vidia v tom, že si tam jednoducho dokážu presadiť niečo, čo im proste umožní elegantný odchod z politiky. Lebo zároveň spýtajme sa, a to sa podľa mňa, kolegovia, zhodneme. Ktorí z tých, ktorí vás tu vydierajú, majú nejakú, povedzme, že s nejakou mierou istoty politickú budúcnosť? Pána Huliaka strana má percentá, ktoré ju oprávňujú dostať sa do parlamentu? Alebo pán Migaľ sa dostane do parlamentu? Alebo pán Šalitroš? Alebo proste ďalší, hej? Akože toto je to smutné, že proste jednoducho vy nepozeráte na tých zamestnávateľov, aby vedeli, čo ich čaká. Nepozeráte proste na nič okolo. Jednoducho, bohužiaľ, musíte robiť všetko preto, aby ste tých vlastných, však to sú z koalície všetko teda členovia bývalí, aktuálni, proste, aby ste ich nejak učičíkali, aby ste im proste dali niečo, aby vám za ten rozpočet zahlasovali. Toto je to, čo tu žijeme. Proste to, aké dôsledky spôsobí ten deficit, to vás proste nezaujíma alebo nemáte kapacitu, aby vás to zaujímalo. Proste toto je, toto je to smutné na tom. Dnes vládne Slovensku nie strana Smer. Dnes Slovensku vládne zopár vydieračov z radov pôvodnej vládnej koalície. Toto je to. Ja sa ešte raz spýtam, načo inak by sa pán Šalitroš chcel vracať do parlamentu? Načo? No načo? Pretože jednoducho, keď je štátny tajomník, nikoho nezaujíma, nemá žiadny vplyv, nič, pekne potichučky by odišiel. Ale tu odíde teda s veľmi, s veľmi milým asi odstupným, hej? Toto, toto je proste, kolegovia, ten zásadný problém, ktorý tu je. No. Otázka znie, otázka znie, čo s tým, hej? Proste minister financií skutočne kapituloval. Kapituloval a ani sa proste netají. Len si zoberte aj minulý týždeň. To všetko má konzekvencie, že keby to končilo tým, že teda tu pán Šalitroš si proste niečo dosiahne. Len my máme 6,5-miliardový deficit. Pre budúci rok to vyzerá tých 6,57 miliárd. Teraz bola ďalšia septembrová aukcia štátnych dlhopisov a predávali sa teda samozrejme rôzne splatnosti, ale predávali sa aj 15-ročné. Ale 15-ročné, už tam bol 4,26 % úroku. To už ani kolegynky zo Smeru, neverím tomu, že by ste si takú hypotéku zobrali. To je už tak drahé financovanie, že jednoducho to je neudržateľné. Tento rok, a však to je číslo, alebo to je číslo nakoniec vychádzajúce aj zo záverečného účtu, a už aj teda na budúci rok 2,5 miliardy € na splátky úrokov. Ako sa dá toto proste ustať? Nedá. Nedá. Včera tú chvíľku rozprával pán Ferenčák, a tým už skončím, o tom, že jednoducho samosprávy nejak prežijú do 24. 10., lebo však teda je aj tu kopa starostov a potom to celé padne na hubu, hej? Takto to povedal bývalý člen vládnej koalície. Len ono, bohužiaľ, celé Slovensko je nastavené, že nejak padneme na hubu. Len teraz, kolegovia, robíte všetko preto, aby to nevydržalo do 24. 10. 2026, ale robíte všetko preto, aby to vydržalo červenou 25. septembra 2027, keď budú veľké voľby. Lenže aj potom tu budú občania Slovenska, aj potom tu budú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, aj potom tu budú ľudia, ktorí chcú chodiť do práce, aj potom tu budú ľudia, ktorí budú chcieť si dokázať zaplatiť benzín alebo naftu. Toto, toto je prosím ten problém. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:44] Peter Žiga Pán poslanec Kyš, ďalší v rozprave. [10:44] Peter Žiga Ďalší v rozprave [10:45] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekné dopoludnie, ešte raz. Musím povedať, mám rád nový rokovací poriadok. Dovolí nám vystúpiť opakovane. Chápem, že to nebol zámer zákonodarcu. V tom rokovacom poriadku sú samozrejme iné. Iné veci a používate iné paragrafy, ako nám obmedziť priestor, ale týmto ste nám priestor dali, takže rád využijem. No a budem sa špecifickejšie venovať jednej téme, ktorá súvisí s týmto záverečným účtom. Musím povedať, že časovanie je veľmi dobré, skôr až nemôže byť lepšie. A preto sa ukazuje ten kontrast. Medzi nami a vami. A vy aj samosprávam hovoríte v súvislosti s dlhovou brzdou, že majú podvádzať. Že vy podvádzate, tak nech podvádzajú aj oni. A teda, že nemusia dodržiavať to ustanovenie ústavného zákona, na základe ktorého musia dosiahnuť vyrovnané rozpočty a jednoducho sa obmedzovať vo svojom hospodárení bez ohľadu na to, ako tá konkrétna samospráva funguje. A na tej veľkej vládnej úrovni teda tiež hovoríte, že vlastne kašľujete na ústavný zákon, že si budete robiť, čo, čo chcete, a v tejto súvislosti teda minister financií splnil premiérové zadanie tento týždeň a doniesol na vládu takú obludnú výhovorku, ktorou obchádza ústavný zákon. A k tomu sa samozrejme dostanem. No ale k týmto dvom bodom postupne. Za prvé, čo sa týka samospráv, my navrhujeme riešenie a máme aj v na tejto schôdzi náš návrh. V skratke, samosprávy budú zodpovedať za svoje zlé alebo dobré hospodárenie. Jednoducho nebudú visieť na vašej šnúrke, na vašom zlom hospodárení, ale to, čo budú robiť, bude bude závisieť teda od nich. Teda, ak budú hospodáriť zle, tak budú mať z toho sankcie. Ak budú hospodáriť lepšie, tak sa ich tie sankcie nebudú dotýkať. Pretože dnes, a už to tu odznelo, mimochodom aj z tejto strany sály, že teda sa dokonca, že vraj samosprávy sú blízko ku katastrofe, povedal jeden poslanec, ktorý teda chvíľu vám bol akože verný, ale teda už zradil, už sa správa miestami ako opozičný poslanec. Ale teda chcel by som jasne a zreteľne povedať, že kvôli vám je ohrozené aj svietenie a kúrenie v niektorých samosprávach. Lebo niektoré dediny trpia, lebo vy ste babráci. Taký Hlas – strana regiónov, ale vôbec. Vy všetci vďaka vašim rozhodnutiam, ktoré ste v tomto pléne urobili, kvôli tomu dnes samosprávy stoja pred dilemou. Buď budú teda explicitne podvádzať s dovolením premiéra, čokoľvek to znamená, neviem, či to má trestnoprávnu implikáciu, ale teda s takýmto povolením ich nabáda: nech podvádzajú. Alebo sa budú správať zodpovedne, budú dodržiavať ústavný zákon v tomto prípade a tým pádom v niektorých samosprávach nebude z čoho svietiť ani kúriť. No a teda by ma zaujímalo, či aj vy primátori a poslanci, ktorí ste tu, ste toto vo svojich samosprávach povedali. Taký Ján Ferenčák, primátor Kežmarku, Ján Blcháč, primátor Liptovského Mikuláša, Branislav Becík, nitriansky župan, Štefan Gašparovič, starosta obce Slovenský Grob, Jaroslav Mego, Ján Horvat, Jaroslav Baška, trenčiansky župan, Ján Podmanický, starosta Starej Bystrice, Jozef Cech, starosta obce Skalité, Zdenka Mačicová, členka finančného výboru, starostka obce Košúty, František Petro, Karol Janas alebo taký Milan Garaj za SNS, starosta obce Obice. Vy všetci ste toto povedali svojim voličom? O mesiac budú komunálne voľby a teda mali by ste doručiť svojim voličom odkaz, že kvôli nezodpovednému správaniu vlády ich čakajú implikácie. Buď podvádzať, alebo teda si riadne priškrtiť opasky. No, to je k samosprávam. A teraz k tomu, čo nám tu predviedol minister financií, ktorý teda nemá potrebu nás počúvať. Čo, vybavujete niečo alebo? Ale je slušné napríklad nevyrušovať tak, že vlastne nemôžem ani rozprávať, lebo počujem to, ako sa vy tuná smejete a rozprávate napríklad. Ale áno, nemáte povinnosť, takže pokračujte kľudne. A k tomu, čo teda priniesol minister financií, ten pamflet v stredu. Pán kolega, neviem, či ste zachytili. Pán minister doniesol materiál, s ktorým si z nás všetkých robí srandu. Ináč to neviem nazvať, čo priniesol. Pretože zrátal, že náklady na odstraňovanie škôd, na odvod do Európskej únie, na vyzbrojovanie a na ďalšie sú teda mimoriadne príspevky a kvôli tým nemusí dodržiavať ústavný zákon. A zrazu mu teda vyšlo, že teda dlhová brzda sa ho netýka. A nezastavil ho ani Ústavný súd, ktorý na jar po našom podaní jasne povedal, že musí ísť o tzv. mimoriadne výdavky pri okolnostiach, ktoré nastali, citujem známe z Ústavného súdu, verím, že ste ho čítali, Laco, na Ministerstve financií, po okolnostiach, ktoré nastali náhle, neočakávane a nebolo možné sa na ne pripraviť. Tak by ma zaujímalo, ako ste sa nevedeli pripraviť na to, že pošlete odvod do Európskej únie. A teraz zosumarizujem, že vďaka nášmu podaniu na tento Ústavný súd vieme z toho rozhodnutia 17. júna, že ak sú splnené podmienky dlhovej brzdy, tak vláda musí požiadať o dôveru bez zbytočného odkladu a samotné formálne podanie bez prerokovania nestačí. Jednak vy ste to neurobili bez odkladu, urobili ste to už po pol roku, až keď vás teda týmto rozhodnutím Ústavný súd vyzval. A za druhé, nesplnili ste si tú povinnosť a na tej schôdzi, ktorá tu bola, všetci si ju samozrejme pamätáte, ste nepredložili žiadne opatrenia na znižovanie dlhu. Druhú vec, ktorú vieme, je, že musíte priniesť vyrovnaný rozpočet aj so zámerom ho presadiť. To znamená, že keď si vy okolo toho tak láškujete, že však to je nejaká formalita, tak aj tým ste porušili ústavný zákon mimochodom. A už som to dnes hovoril, dnes nie sú žiadne dobré ekonomické ani politické dôvody mať vyrovnaný rozpočet. Vzhľadom na to, v akej situácii sa nachádzame, ten dôvod je vaše hospodárenie, vaše šafárenie, ale sme tam, kde sme. Dnes nemá zmysel ani ekonomický, ani politický urobiť vyrovnaný rozpočet, ale dnes vám to zákon prikazuje. Takže jediné, ako to môžete riešiť, sú legálne cesty. Vy ste si vybrali nelegálnu a presadili to na tú tretiu vec, ktorú vieme z rozhodnutia Ústavného súdu, a to je tá Ficova výhovorka o 3 % na medzinárodné záväzky. Je to totálna hlúposť. Samozrejme, vieme, že to, čo ste tam napísali, je úplný nezmysel. Môžem vám to v krátkosti zosumarizovať, z čoho je vlastne táto výhovorka poskladaná. Minister financií teda v tom materiáli hovorí, servilne na zadanie premiéra vymysleli takú vec, že takmer dve tretiny tých 3,2 %, čo sú teda niečo vyše 3 miliardy. Viac ako dve tretiny, 2,7 miliardy, tvoria výdavky na obranu. Teda tie sú neočakávané. Ústavný súd pritom povedal, že ani politické záväzky výnimku samozrejme nezakladajú. On nám to tam veľmi explicitne vysvetľuje. To je 1,2 % HDP – obrana. Ďalšiu položku tvoria rozpočty do EÚ, kde platíme 20 rokov. Fakt ste nečakali, že budú aj budúci rok? A potom na živeln é pohromy dáva vláda, myslím, že za tento rok, ak sa nemýlim, 30 miliónov. No, tak dobre. Tak máte tam 30 miliónov. S takou malou poznámkou, že v takej miere sa nejaké pohromy typu sucho, záplavy, dážď alebo nejaké ďalšie takéto, nazvime to menšie prírodné problémy, financujú každý rok, takže opäť s niečím takým rozpočet vždycky ráta, ale teda aj to ste si zarátali ako neočakávanú udalosť. No a viete, to ako keby ste išli do obchodu, kupujete si chlieb každý deň, mlieko alebo neviem, čo, teda každý deň niečo musíme jesť a zrazu poviete, že dnes už to, že sa musím najesť, je neočakávaná udalosť. Tak veľmi mi to logiku nedáva. No a doteraz sme si mohli myslieť, že len vlastne neviete čítať ústavný zákon. Lenže po tomto verdikte Ústavného súdu, kedy to tam explicitne oni vykladajú, tak áno, stále ste si ho mohli neprečítať, ale čosi mi hovorí, že ste ho len jednoducho cynicky a zákern e takto chceli obísť. No a Laco Kamenický, Nitra plní zadanie od premiéra, no a neviem, či toto má byť vstupenka alebo možnosť konečne skončiť ako minister a vstupenka za viceguvernéra Národnej banky, ale teda ja som presvedčený o tom, že minister s takýmito výsledkami by mal odísť do histórie a nie odísť na lepšie platenú a s lepším kľudom pracovnú pozíciu, akú si sľubuje od viceguvernéra NBS. No, ale čo je teda vecne ešte podstatné? A to chcem opäť povedať veľmi jasne. Že takýmto počínaním, ak pôjdete takto ďalej, schválite takýto rozpočet na základe výhovorky, ktorá je protiústavná, tak protiústavný bude aj rozpočet, ktorý schválite a dostanete Slovensko do rozpočtového provizória, ktoré, ak teda Ústavný súd takto rozhodne na základe schváleného rozpočtu, kde chcete aplikovať túto výhovorku, znamená rozpočtové provizórium. To sme tu mali. A týmto samozrejme aj hazardujete so všetkým, so všetkými implikáciami, čo to prináša. Pretože provizórium znamená, že už nemôžete pomáhať občanom. Že nemôžete robiť žiadne investície, ani pomáhať ekonomike. Nie, že by ste to nejak robili, ale keď bude provizórium, tak už nemáte ani len tú možnosť. A nič z toho nebudete môcť robiť, lebo ste spôsobili ten rekordný dlh a neurobili nič preto, aby ste ho dostali pod kontrolu. A teraz na vláde hľadáte výhovorky, ako to celé obísť. Pán Sokol, skúste sa vrátiť k rozpočtu, dobre? Ten budeme preberať až, keď sa doručí do Národnej rady. Zatiaľ ste nič nepovedali. Poslanec maškrtí. Nevyrušujte, na to som tu ja, aby som ho upozornil, dobre? Čo tu vykrikujete z tej sály? Čo to má znamenať? Pán poslanec, hovorím vám, že nevykrikujte z miesta, dobre? Prerušujem rokovanie na 3 minúty. [10:59] Tibor Gašpar Budeme pokračovať v rokovaní. Teda rozprava, ktorá prebieha v poradí ďalší, alebo mal by vystupovať pán Kiš, bola prerušená jeho vystúpením, áno? Takže ho považujem za ukončené. On sa dodatočne prihlási opäť do rozpravy. Ďalej je pán poslanec Dubovický. Nech sa páči, máte slovo. Počkajte chvíľku, a kde je pán minister ako navrhovateľ. Tak ešte chvíľku vydržte, lebo potom sa budeme sťažovať. A tak môžete začať, pán poslanec, nech sa páči. Hej. [11:03] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán podpredseda. Dobrý deň, pán minister. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, ja trošku nadviažem na predrečníka, ktorý bol, spev sa štelo kľúč, ktorý rozprával o rozpočte, ale ja nebudem rozprávať o rozpočte. Ja budem rozprávať primárne o tom, že čo vlastne tento záverečný účet, ale záverečný účet Slovenska, že čo to vlastne znamená, aké čísla tam sú. Dám aj konkrétny príklad, ako zle sme riadili, respektíve ako zle riadila výdavky vláda na jednom ministerstve. Samozrejme, samozrejme, prejdem aj trošku ku samosprávam. Národná banka Slovenska pred niekoľkými týždňami a pred niekoľkými mesiacmi stále upozorňuje Slovensko, upozorňuje vládu Slovenskej republiky, že ste sa vydali na grécku cestu. Ale treba poznamenať, že tá grécka cesta neznamená to, že ozdravujeme sa, ale znamená to, že momentálne robíme všetky negatívne rozhodnutia, ktoré spôsobujú vysoký deficit verejných financií. Grécko medzi rokmi za posledných sedem rokov, kedy prepukla tá grécka kríza, kedy, keď si pamätáte, padla aj vláda pani Radičovej, vytváralo systematický dlh. A ten systematický dlh vytváralo práve na sociálne výdavky štátu. A s týmto ja mám momentálne problém, lebo tie sociálne výdavky štátu… a ja vám dám aj teraz konkrétny príklad. Momentálne to Grécko tak zahltili, až zbankrotovalo. A to len vďaka tomu, že malo niekoľko rokov z prebytkových rozpočtov, prešlo na vysoké deficity. To je tá grécka cesta Slovenska, že momentálne posledné roky ideme gréckou cestou. Čo je horšie, že ministerstvo financií v spolupráci aj s ostatnými ministerstvami neprišlo s reálnym oživením ekonomiky, riešeniami, reformami za posledné tri roky ani jedno jediné. A budem teraz konkrétny. A hovoria to aj čísla. A to je teraz dôležité si uvedomiť. Máme horší vývoj príjmu z dane fyzických osôb zo závislej činnosti. Sumu, pardon, horší vývoj. DPH je o pomaly o 1 miliardu nižšia. To znamená, že naplnenie je na úrovni 92,9 %. Že my sme si ani tú DPH nejakým spôsobom nevedeli naplniť podľa plánovania, podľa plánovania, s ktorým prišlo ministerstvo financií. Spotrebná daň, to je dosť dôležité, je nižšia o skoro 145 miliónov €, takže tie opatrenia, s ktorými prišlo v súčasnosti ministerstvo financií, ani jedno jediné nepomohlo. A keby som to opäť porovnal, povedzme teraz s Gréckom, tak Grécko vtedy, keď zistilo, že v akom je, v akom je, v akom je štádiu, ako vyzerá ekonomika, malo zvýšenie daňových príjmov o takmer 8 % HDP. U nás vieme dobre, však máme prognózu ministerstva. Ako to dopadlo? A ako rastie Slovenská republika? A samozrejme dnes, povedzme to, Grécko a nielen Grécko, Poľsko, Česká republika a ďalšie štáty sú na tom ekonomicky lepšie ako Slovensko. A dokonca Grécko v súčasnosti vytvára alebo vytváralo prebytky v rozpočte, z ktorých platilo dlh, ktorý si požičiavali. A trošku by som prešiel k samosprávam. Ono to aj včera spomenul pán poslanec Ferenčák alebo pán poslanec Lackovič, že samosprávy dnes majú obrovský problém. Ale nemôžeme sa baviť iba o tom, že či máme na mzdy, či máme na fungovanie, ale vo všeobecnosti samosprávy, infraštruktúra a tak ďalej majú obrovský problém. Nám reálne padajú mosty. My nedokážeme vytvoriť takýto príjem alebo takýto mix daní a v takejto reforme, ktorá by pomohla samosprávam. Práve naopak. Samosprávy, ktoré sa nepodieľali alebo sa iba minimálne podieľali na dlhu štátu, lebo ako dobre viete, samosprávy musia pracovať s vyrovnanými rozpočtami. V rámci konsolidácie ste zobrali stovky miliónov €. A mne sa teraz páči, že organizácia Zastavme korupciu zverejňuje videá, kde rôzne neziskové organizácie napojené na súčasných straníckych funkcionárov, či Smeru, či Hlasu a tak ďalej, získavajú na rôznych dotáciách milióny eur. Však ono si pekne pozrite, však stačí, že si otvoríte web organizácie Zastavme korupciu a uvidíte, že žije to tak. A teraz budem konkrétny, že v čom si myslím, že ministerstvo nekontroluje iné ministerstvo. Budem poukazovať na ministerstvo cestovného ruchu a športu a možno, že pán minister či dostal alebo nedostal správu, neviem. Ale dnes NKÚ, či dnes alebo už podalo, podalo podnet na prokuratúru, takisto podalo podnet na ministerstvo financií ohľadom financovania Expo Osaka. A teraz počúvajte, kolegovia, Expo Osaka. Otvorte si web NKÚ a máte tam pekne napísané, že aké boli zistenia a je tam porovnanie s Dubajom. A teraz je to dôležité. Aby ste vedeli, 1 m štvorcový o takom stál 112 000 € a je to o 19-krát vyššie ako Expo v Dubaji. Takže tam sme sa dostali. A teraz počúvajte, to sme neskončili, lebo je tam už podaný podnet na prokuratúru. Projektová dokumentácia, ktorá stála vo výške 1,4 milióna € na náš pôvodný pavilón, ani nebola realizovaná. Takže sme vyhodili 1,4 milióna € len tak do koša. Na letenky a na ubytovanie vo výške skoro pol milióna euro boli postúpené na prokuratúru. Lebo podľa Najvyššieho kontrolného úradu práve tieto výdavky neboli oprávnené. Čo sa týka, lebo budete tvrdiť, že nejakým spôsobom, že tam my sme ušetrili. No neušetrili sme, neušetrili sme nič, lebo oproti Dubaju, ktoré bolo, pardon, ktoré bolo 1300 m2, sme v Osake mali 68 m2 a to sa nepremietlo do zásadnej úpravy rozpočtu. Náklady na budovanie boli dvakrát vyššie. V Osake neboli žiadne exponáty. Žiadne exponáty. A čo je horšie, že boli iba príležitostné prezentácie produktov, nejaké digitálne videá alebo kultúrne vystúpenia. Čo je inak zaujímavé, ale teraz, teraz, teraz je to taká, taká pikoška, že keď sa malo organizovať Expo Osaka v pôvodnej verzii tých 1300 m štvorcových, kde sme mali mať vlastný pavilón, mali sme podľa rozpočtu zabezpečené na organizačné zabezpečenie 2 milióny €. Osaka, kde sme mali 68 m2, nás to stálo 2,6 milióna €. Takže kolegovia, pán minister, ja neviem, akým spôsobom tuná, keď si dobre pamätáte, pán Huliak sa tu tak strašne bil do hrude, ale však ja som zachránil peniaze daňovým poplatníkom. Ako to dopadlo? Že máme podanie na prokuratúru za to, že či minister alebo ministerstvo cestovného ruchu a športu ešte predtým pod bývalým ministrom pánom Keketim proste urobilo to, čo urobilo. Čo viem, prebieha ďalšie, čo viem, prebieha ďalšie podanie na prokuratúre kvôli ďalším veciam z toho Expa, ale v konečnom dôsledku sme prišli na to, že všetko, čo sme podali na kontrolu, či je to NKÚ, ÚVO a tak ďalej, sa len potvrdilo, že táto vláda namiesto toho, aby šetrila peniaze na sebe, aby transparentne fungovala, aby transparentne preukazovala tak, ako má preukazovať, no nerobí nič. A ešte by som sa vrátil napríklad k tým neziskovým organizáciám, lebo pani poslankyňa Plevíková mala tuná pár týždňov dozadu taký prejav, že všetkým neziskovým organizáciám sa to spočíta. No ja by som sa stále chcel opýtať potom, lebo pani poslankyňa Plevíková, vy ste podpredsedníčkou jednej organizácie a už ste zverejnili záverečný účet? Ale no. Ja sa len pýtam, či ste zverejnili, lebo za to sú aj pokuty. Ja len sa pýtam, lebo momentálne nemáme pod kontrolou financie, čo sa týka neziskových organizácií, ktoré sú dotované štátom. A sú to neziskové organizácie koalície. Kde sú tie výdavky, pán minister? Akože nejakým spôsobom by som sa chcel dostať práve k týmto, k vašej kontrole, či kontrolujete práve takéto neziskové organizácie. Ale hovorím ešte raz, pozrite si video organizácie Zastavme korupciu. Ono je to tam pekne napísané, kde miznú naše peniaze alebo kde sa transformujú. Takže v konečnom dôsledku, pán minister, ja vám len prajem, aby ste boli trochu viac odvážni pri ďalšom rozpočte. Lebo tie správy, ktoré momentálne prichádzajú, alebo respektíve tie správy o tom, že ako zle je na tom Slovensko, sa len potvrdzujú z rôznych a z rôznych inštitúcií a ozaj, že ideme tou gréckou cestou krachu. Ďalšom rozpočte, lebo tie správy, ktoré momentálne prichádzajú sa len, alebo respektíve tie správy o tom, ako zle je na tom Slovensko, sa len potvrdzujú z rôznych inštitúcií a ozaj, že ideme tou gréckou cestou krachu. [11:15] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, dve, pani poslankyňa Kleinert [11:15] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako prvá. Ďakujem pekne. Rišo, ja by som chcela trošku nadviazať na tú tvoju časť o EXPO a o tom bohapustom vyhadzovaní peňazí. Ono vidíme aj teraz, že 2,6 milióna € za Osaku so 68 m2 verzus Dubaj a tak ďalej. Je problém, ale ono je to problém dlhodobý. SMER tu vládne 16 rokov z 20. A my ako Slovensko sme sa nikdy skutočne dobre nevysporiadali s takými kvalitnými príležitosťami, ako sú EXPO, olympiáda alebo iné zahraničné udalosti, kde by sa nestali iba dovolenkami pre vyvolených, iba dovolenkami ľudí v rôznych štátnych organizáciách, kde by sme presne takto vyhadzovali milióny na letenkách alebo na nejaké kultúrne aktivity. My sme nikdy vlastne nepočúvali a nečítali tie stratégie, ktoré skutočne aj existujú a ich máme o tom, ako využiť takéto príležitosti aj na to, aby kultúrna diplomacia skutočne nakoniec domov priniesla aj ekonomický efekt. A ono sa to dá, len musia to vládni predstavitelia vedieť, čo chcú a vedieť si definovať nejaké merateľné ukazovatele, vedieť sa pozrieť na to, že keď ide napríklad do Osaky ten a ten súbor alebo tí a tí odborníci a tak ďalej, tak z toho budeme mať my ako krajina x, y profitov vrátane tých finančných a to sa všetko dá. Akurát, že to proste vlády Roberta Fica nevedia, nikdy to nevedeli a nikdy to ani nerobili. A ja si myslím, že to je veľká škoda, lebo tieto medzinárodné aktivity by pre nás, pre Slovensko priniesli toho veľa. A také tie prázdne reči o tom, ako sme si tam niekde zatancovali, ako sa to všetkým páčilo, sú o ničom v súvislosti napríklad s ekonomickou situáciou na Slovensku a ich možnosťami. [11:17] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalej, pani poslankyňa. [11:17] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Plevíková. Pán poslanec Dubovický, tak toto bolo akože enormne trápne si kopnúť normálne do mládežníckej organizácie SMER-u. A neviem, či ste tu chceli akože rozprúdiť nejakú diskusiu, aby na vás vôbec niekto v rozprave reagoval, ale však nech sa páči. Mládežnícka organizácia je tak čistá a tak v poriadku, že vám sa v PS-ku o tom môže len snívať a Marte Šimečkovej obzvlášť, ktorá ona hlavne vyciciavala verejné financie a živila seba, tak aj vášho predsedu Michala Šimečku. Takže vy o mládežníckych organizáciách radšej vôbec nič nehovorte, keď vôbec MSD ani nepoberá 2 % dane, ani nič z verejných financií. Všetko je v príspevkoch členských príspevkov. Takže hlavne vy tam mlčte, sa pozrite naspäť do vlastných radov, na vlastné zrkadlo, na pána Šimečku, na Martu Šimečkovú, projekt, kde je vlastne už aj obvinená z toho, že okrádala štát a má exekúcie z Bruselu. [11:18] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec. [11:18] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dubovický. Ďakujem. Nežiadal som od vás ani reakciu. Ja som sa len pýtal ministra, že či to má všetko pod kontrolou. Ale to nie je len vaša organizácia alebo mladých smerákov, je mi to úplne jedno. Ja som za to, že každá jedna organizácia, ktorá poberá hocijaké príspevky od štátu, by mala mať preukázateľné účtovníctvo. A je mi to úplne jedno, ako, ako, ako, ako to funguje. To, čo vy hovoríte o pani Šimečky, tak v prvom rade si treba povedať, že nemá to nič spoločné s PS-kom a vyšetruje sa to, ako sa to vyšetruje, takže do toho my nijakým spôsobom nevstupujeme. Na rozdiel od vás, že vy si meníte trestné zákony podľa toho, ako by vám vyhovovali. Však nie v tak ďalekej histórii sme tu mali, neviem, sedem alebo osem novelizácií trestného zákona a povedzme si úprimne, že koľko ľudí okolo SMER-u, HLAS-u a tak ďalej dostali buď nižšie tresty alebo boli premlčané a podobne. A to, čo rozprávala kolegyňa Dana Kleinerová, áno, však súčasťou tej správy NKÚ bolo to, že keď prechádzali kompetencie z jedného ministerstva na druhé, napríklad na Ministerstvo cestovného ruchu a športu, že sa ani neposunuli tie základné informácie o predchádzajúcej kontrole pri Dubaji proste. Že, že, že ten amatérizmus vedenia práve tohto je zjavný a práve to spôsobuje to, že ľuďom na Slovensku sa žije horšie, že sa tu zvyšujú dane, ale ako som povedal, ono to je vidieť aj z tých papierov, lebo DPH-čku máme pomaly o jednu miliardu nižšiu, čo sa týka výberu, spotrebné dane do 145 miliónov € sú nižšie. To je presne spôsobené konsolidáciou a babráctvom tejto vlády. [11:20] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Jakab. Nech sa páči, máte slovo. [11:21] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Pekný deň prajem, dámy a páni. V krátkosti sa budem venovať tomu, čo hovorí štátny záverečný účet za rok 2025 a čo tam môžete nájsť a tie čísla sú jednoznačným dôkazom toho, že vláda zlyhala. Transakčná daň, transakčná daň je totálne babráctvo, minister Kamenický. Absolútne babráctvo, ktoré ste priniesli na Slovensko. Vaše dieťa, ktorým ste sa chválili, ktorým ste sa inšpirovali po vzore Venezuely, Maďarska, ktoré ste uvalili na Slovensko a sľubovali ste si 100 milióny €, ako vytiahnete z firiem, nevytiahli ste, vytiahli ste ďaleko menej. Všetci sa tomu snažia vyhnúť a dokonca aj tak, že odchádzajú zo Slovenska. Môžete si pozerať, ako firmy odchádzajú jedna za druhou a áno, píšu pritom aj to, že nie sme konkurencieschopní. Viete prečo, pán minister Kamenický? Pretože konkurencieschopnosť Slovenska sa prepadla na totálne dno. Zo 70 krajín, ktoré sú každoročne vyhodnocované, sme 63. Takí zlí sme nikdy neboli ako Slovenská republika. Nikdy sme nemali také hrozné miesto, ako máme teraz, a súčasnej vlády. V roku 2006, keď ste nastupovali do vlády, bolo Slovensko na 33. mieste. Vždy za vašej vlády, môžete si to pozrieť tie rebríčky, sme sa prepadli v konkurencieschopnosti nižšie. Práve kvôli tomu, že neviete efektívne vládnuť a privádzate na ľudí také opatrenia, ktoré ničia túto ekonomiku, minister Kamenický. A to nie je len transakčná daň. To je aj to, že ste zvýšili dane zo zisku na 24 %. To je to, že ste zvýšili dane a odvody. To, že ničíte živnostníkov, to, že keď odídu mimo Slovenska, sa im podniká jednoduchšie. A tam potom vidíte aj tie fabriky, ktoré zo Slovenska odišli a kam odišli. Napríklad Samsung odišiel zo Slovenska kam? Do Maďarska. ECO odišlo zo Slovenska kam? Do Portugalska. Tu si pozeráme firmu Hubert, ktorá tu bola 200 rokov alebo posledných 75 rokov v Seredi. Kam odchádza? Do Českej republiky. Áno. Doba je ťažká, celosvetová doba je ťažká, minister Kamenický. A tie firmy, keď konsolidujú samy seba, tak sa pozerajú, že ktorú fabriku zatvoria a pozerajú sa na to cez čísla. Čo je efektívne zatvoriť? Áno, sú v zisku tie spoločnosti, stále sú v zisku na Slovensku tie spoločnosti, ale keď vidia, že inde zarobia viac, že inde menej platia odvodov na zamestnancov a pritom tí zamestnanci zarobia viac, majú viac v peňaženkách, tak proste sa rozhodnú zrušiť ten závod, ktorý je na Slovensku. A tomu sa nevyhnete, pretože to sa deje, pomerne už aj každý týždeň. Minulý týždeň sa udiali tri firmy počas jedného dňa, že odišli. Čiže transakčná daň je vaše dieťa, minister Kamenický, ktoré, bohužiaľ, ale už všetci odsúvajú nabok. Tento váš pomník, ktorý už všetci opľuli. Najprv to bolo nezrušiteľné, potom Fico oznámil, že vám dal pokyn na to, aby ste transakčnú daň zrušili. Potom oznámil, že ju nezruší. Tu pán Gašpar povedal, že transakčná daň nebude zrušená. Andrej Danko hovorí, že musí byť zrušená. Prosím vás pekne, toto je absolútny chaos a bordel, ktorý ste spôsobili jednou hlúposťou, ktorú ste na Slovensku zaviedli. A čo z toho máme? No nič. Povedzte mi tých pár 100 miliónov, ktoré ste vytiahli z transakčnej dane a porovnajme to so všetkými kšeftami, ktoré ste urobili za posledný rok, kde sa strácali miliardy. Povedzme si o tom, ako ste znížili daňový výber tým, že ste znížili daňové sadzby, ako sa tu daňovým podvodníkom darí, minister Kamenický, a aký máte výpadok na výbere daní za minulý rok. Tak stratili ste miliardu. Stratili ste miliardu, lebo ste rozviazali daňovým podvodníkom ruky a tu šikanujete firmy, aby vám cez transakčnú daň posielali nie daň zo svojich ziskov, ale iba z toho, že prevádzajú peniaze. To je presne takisto, ako šikanujete tam langošárov za to, že nemajú mäkčeň na bločku alebo zmrzlinárov za to, že za 1,50 € bloček vám nevydali. Tých viete šikanovať, ich zoderiete z kože normálne, ich utrápíte na smrť, ale po tých veľkých nejdete. A ľudia prichádzajú o robotu kvôli vám. A ja sa pýtam, kde sú všetky tie vaše sľuby, že nezoberiete ľuďom istoty, pretože tu to jasne vidno, že vy ste všetky svoje sľuby porušili. Vy ste sľubovali lacné potraviny, lacné energie, sľubovali ste hory-doly, ale nič ste nedoručili, nedoručili. Potraviny boli lacnejšie za Matoviča, energie boli lacnejšie za Matoviča. Na ľudí ste akurát uvrhli konsolidáciu, minister Kamenický. 7,4 miliardy € cez tie vaše tri konsolidácie vyťahujete z peňaženiek ľudí ročne. To je jediné, čo dokážete. A potom im odporúčate, že si majú doma piecť keksy a variť džemy. Na to nikto nezabudne, presne takisto ako na tú vašu babrácku transakčnú daň. A takisto nikto nezabudne ani na to, ako ste chodili po čerpacích staniciach a vykrikovali ste, že treba znížiť spotrebné dane, že treba znížiť DPH-čku, že treba robiť kompenzácie ľuďom a neviem, čo všetko. Zo Slovnaftu ste nevytiahli nič, minister Kamenický. V roku 2023, keď ste nastúpili do vlády, ste povedali, že zo Slovnaftu tie peniaze vytiahnete. Slovnaft nič nezaplatil. Jediné, na čo ste sa zmohli počas tohto roka, je, že im to nejak započítate a vlastne to ani nebudú musieť zaplatiť. To je to jediné, čo ste povedali. Ale na oligarchov ste nikdy nesiahli, iba do peňaženiek obyčajných ľudí a to je pravda, minister Kamenický, ktorej čelíte. 520 miliónov vytiahol zo Slovnaftu Igor Matovič. Dorovnajte ho, ukážte to, ako to viete vytiahnuť zo Slovnaftu a rozdeliť rodinám cez 200 € na dieťa alebo na rodičovské dôchodky, presne tak, ako to urobil Matovič. Nie, vy ste Slovnaft nezdanili. A ani ste ceny paliva neznížili. Vy ste našli riešenie, že na jeden mesiac zlacníte lístky na vlak o 50 %. Tak to je bohovské riešenie. To pomôže každému šoférovi. Normálne pekári teraz začnú voziť chleba vlakom alebo inštalatéri už normálne nakladajú rebríky a náradie do tých vlakov. To je super riešenie. Jasné, že to nikomu nepomôže. Jasné, že je to totálna kravina. No podľa mňa z vašej dielne, minister Kamenický, lebo to už neviem si predstaviť, kto by takúto inú hlúposť mohol vymyslieť. Za 5 miliónov. Za 5 miliónov. Som si pozeral váš materiál. Robert Fico hovorí šesť. Dobre, nech je šesť. To je čo voči 520 miliónom, ktoré vytiahol Matovič zo Slovnaftu? A vy ich chránite a vy ich kryjete. A vy hovoríte, že 37 % zdanenie Slovnaftu je dosť, ale Poliaci zdaňujú 60 %. To vidieť nechcete. To vidieť nechcete. Nechcete vidieť tie zisky. Kde je tá lacná ruská ropa, za ktorú ste bojovali? Kde je, keď nie sú tie palivá také úžasne lacné? Áno, chcete povedať, že koľko je v Rakúsku, koľko je v Nemecku cena palív? Tak mi poďte ukázať 4500 € platy priemerné v Rakúsku, 5000, čo je v Nemecku, koľko si za to nakúpia oni l benzínu a nafty a koľko si ľudia na Slovensku kúpia l nafty a benzínu za ich 1600 € platy v hrubom, čo je priemerná mzda cca na Slovensku. Poďte sa porovnávať, keď už chcete porovnávať ceny palív. Vy ste sľubovali, že znížite spotrebné dane, že znížite DPH. Hovoríte, že nemáte peniaze, ale ja tam vidím Mihála na vláde, ktorý od vás žiada 100 100 miliónov na nejaký IT softvér, ktorý všetci vieme, že je obyčajný kšeft. 100 miliónov € to sa zrazu vie nájsť. Ale to je 50 miliónov l nafty napríklad, ktorú môžete rozdať ľuďom. To je milión plných nádrží, minister Kamenický, namiesto toho, aby ste podporovali Mihálov kšeft. Ale to zrazu nevidíte. Vy ľuďom iba hodíte odrobinku 5 miliónov, ktoré majú zlacniť lístky na vlak na polovicu. Ale to je nič. To tým ľuďom na pumpách nepomôže. Choďte sa ich opýtať. Ja som bol a aj som sa ich pýtal a povedal som im, že je to kravina, že je to sprostosť, čo ste urobili a že samozrejme oni do vlakov nenasadnú, lebo nemôžu, lebo auto je ich pracovný nástroj a potrebujú sa pohybovať, keby tie vlaky aspoň nemeškali a nehoreli. Ale kto nasadne do vlaku, keď potrebuje fungovať v podnikaní? Nerozmýšľate racionálne, absolútne. Nepriniesli ste nič pre ľudí. Nič počas tejto vlády. Akurát drahotu a chudobu. A povedzme si aj tie čísla, ktoré záverečný účet ponúka. Tak ja vám poviem, vážení, keď tu molestovali Igora Matoviča o rozvrátených financiách, keď tu molestovali o tom, aké oni zdedili rozvrátené financie, ako oni to idú bohovsky riešiť, tak si povedzme fakty o čistom dlhu. Keď Matovič prišiel do vlády, zdedil po vás čistý dlh niečo okolo 40 miliárd €, keď z vlády odchádzal, odovzdával čistý dlh na úrovni 52 miliárd €. Koľko bude čistý dlh v roku 2026 teraz? 80 miliárd €. Čiže ešte raz 40 Keď Matovič prišiel do vlády, zdedil po vás čistý dlh niečo okolo 40 miliárd €. Keď z vlády odchádzal, odovzdával čistý dlh na úrovni 52 miliárd €. Koľko bude čistý dlh v roku 2026 teraz? 80 miliárd €, čiže ešte raz, 40 zdedil po vás Matovič. Zvýšil to na 52 miliárd a vy ste povedali, že tie dlhy idete znižovať a že idete tie rozvrátené financie opravovať. Ako to skončilo? No nie, neklesol dlh. 80 miliárd eur bude čistiť v tomto roku. Absolútne ste sa opustili. Míňate to len na hlúposti, na kšefty, o ktorých počúvame každý deň. Vy už nie ste koalícia. Vy ste normálne, že kšeftársky zlepenec, pretože tu máme huliakovcov, migaľovcov, tarabovcov, Ferenčáka, zbytky HLAS-u, zbytky SNS, SMER, pri ktorom nič iné nepočúvame, len kto, kde, s kým, ako, kto koho nahradí, kedy Taraba odstúpi, kedy tam bude nový vymenovaný, koľko Taraba tu bude mať hráčov, aby vás pritlačil na 75, kedy už budú predčasné voľby, ako tak, ako včera hovoril. Proste nič iné neriešite, len sami seba, to, ako ožobračiť ľudí, ale nič ste pre nich neurobili. Nič. A preto minister Kamenický hovorí, že ste najväčší babrák, čo sa týka financií v histórii Slovenskej republiky. V histórii Slovenskej republiky. Už chodíte tým vlakom, keď ho tak odporúčate všetkým? Či sa vyvážate limuzínou, do ktorej tankujete naftu z daní ľudí? Myslím, že stanicu máte pomerne blízko ministerstva. Už sa vozíte tým vlakom? To vaše geniálne riešenie? No nevozíte. Si myslíte, že keď urobíte dymové clony, že to niečo pomôže tým ľuďom? Nepomôže. Oni vidia v peňaženkách, o koľko ste ich obrali. Rodiny vidia, že ste ich obrali o 200 € na dieťa. Dôchodcovia vidia, že ste im zobrali rodičovský dôchodok, že ste im zmrazili 13. dôchodok. Oni vidia, že za Matoviča sa mali lepšie, ako sa majú za vás a že všetky tie vaše sľuby boli úplne jalové reči. Nič, z čoho by sa človek najedol a čo by niekomu niečo pomohlo okrem vás. Pardon, okrem vás, pretože síce ste to nesľúbili, ale ste to bohovsky rýchlo splnili. Dvojnásobné platy si schváliť. To sa vám žije, pán minister. To sa vám tankuje, keď máte dvojnásobný plat. A Ficovi doživotnú rentu. To áno, to ste voličom nesľubovali, ale to bolo treba hneď spraviť. Dvojnásobné platy. Neviem síce, kto si zvyšuje plat, keď mrnčí, ako má rozvrátené financie, ale vy ste to dokázali v histórii podľa mňa normálne aj celého sveta ako jediní, že im to vôbec prešlo, že vám toto prešlo. Mrnčať o rozvrhnutých financiách a pritom si zdvojnásobovať platy. A keď sme ešte pri tých deficitoch a pri tom, ako zadlžil Matovič. Matovič zadlžil zo 40 miliárd na 52. To je 12 miliárd za tri roky a tie peniaze doručil ľuďom. V pomoci ľuďom bolo odovzdaných 18 miliárd €. Kurzarbeit, historické zvyšovanie platov, energopomoc, aká nemala na Slovensku obdobu, ľuďom sa nezvyšovali faktúry trojnásobne tak ako v Českej republike. Mali zvyšovanie platov, bolo aj učiteľov historicky, aj lekárov. 13. a 14. dôchodok bol vyplatený prvýkrát za Matoviča. V 2010 ste mali vylepené billboardy s Róbertom Ficom, že 13. dôchodok, 13. dôchodok, ešte Tomanová tam bola na tom billboarde s Ficom. 13. dôchodok v 2010. V 2010–2016 ste vládli sami a neprijali ste to. Až v 2020 bol 13. dôchodok prvýkrát vyplatený. Potom bol aj 14. dôchodok. Bol pandemický príspevok, rodičovský dôchodok. Aj dôchodci vedia, že najviac sa im polepšilo práve za vlády Matoviča. A vy ste sľubovali, že nič nezoberiete. Zmrazili ste 13. dôchodok, zobrali ste rodičovský dôchodok. To je tá vaša konsolidácia. A kde sú tie peniaze? No nikde, lebo ten dlh ste neznížili. Z tých 52 miliárd ste nešli dole. 80 miliárd čistého dlhu plus ste zodrali ľudí v konsolidáciách ďalšími miliardami. Tak kde sú tie peniaze? A všetci vidia, kde sú. Tam na tom falošnom tehlovom múre, ktorý bol za milión, vraj aby ho neposprejovali sprejeri. Tak sa choďte naň pozrieť, ako ho posprejovali sprejeri. Ten váš úžasný múr za milión, ktorý mal zabrániť sprejovaniu. Bomba. To sú proste tie vaše nápady. Tie vaše nápady a to vaše bezbrehé plytvanie, milión k miliónu, miliarda k miliarde. Ale na veľkých si nespomeniete. Hazard nezdaníte. Zbrojárov nezdaníte, ani náboj na Ukrajinu. 100 miliónov bol vývoz zbraní a munície zo Slovenska za Matoviča. Za vás je 2,5 miliardy, 25-násobne viac, ale vy to nechcete vidieť. Vy nechcete im zvýšiť vývozné licencie napríklad. Nie, to nechcete sa na to pozerať. Nie, veľkých si nevšímate, ani Slovnaft. Tých nechávate na pokoji. Oni prídu na vládu. Tuto pán Gašpar ešte deň predtým – to bolo to čarovné – deň predtým hovoril, ako pristúpia k zdaňovaniu Slovnaftu. Na druhý deň na vládu príde Slovnaft a už nič. No žiadne zdaňovanie Slovnaftu sa už nespomína, pretože so Slovnaftom ste sa dohodli. Ten Lajčák v tej dozornej rade, alebo ako? Tie stovky miliónov, ktoré Slovnaft zarába, neskončia v našom rozpočte. Pôjdu pekne do maďarského rozpočtu, pretože Slovnaft je vlastnený MOL-om, pán minister financií. A to by ste mohli dávno vedieť. Tri roky ste a neviete, ako Slovnaft vyrába palivá, z akej ropy, koľko percent, aké má na tom zisky a koľko by ste ho mohli zdaniť a zobrať im z tých ziskov. Kašlete na to. A kašlete na to účelovo. Najväčší klenot je, keď som včera počul, že ešte by ste chceli ísť do Národnej banky Slovenska znova. Prosím vás pekne. Pri všetkej úcte. Vy môžete ísť obrazy maľovať, dobre, v pohode, to vám ide. Ale nie, už nerobte nič. Nerobte nič iné, nechoďte do Národnej banky Slovenska. Prosím všetkých, to sa nemôže stať. Pretože minister Kamenický úplne zbabral túto krajinu, úplne ju zbabral ekonomicky. Počujete to každý deň pri každej jednej zatvorenej fabrike, keď si čítate ich stanovisko a píšu tam, ako odchádzajú práve kvôli tomu, že tie ekonomické opatrenia sú neúnosné. A znova hovorím, kam odchádzajú? Kam odchádzajú tie spoločnosti? Do krajín, ktoré sú viac konkurencieschopné. Keď som tu hovoril o Maďarsku, o Českej republike, o Portugalsku, pozrite si, kde sú v rebríčku konkurencieschopnosti. Lepšie sa tam podniká, lepšie podnikateľské prostredie, ale to znamená, že potom aj tí ľudia majú viac práce a viac zarábajú. Ale to vy vidieť nechcete. Tak vám ešte niečo iné poviem z toho rebríčka, minister Kamenický. Efektivita vlády. Efektivita vlády 70 krajín. Ste na koľkom mieste? 66. zo 70. 66. zo 70. Viete, kto je pred nami? Viete, ktorá vláda je efektívnejšia, ako je tá slovenská? Namíbia. Namíbia je pred nami. Mongolsko je pred nami, prosím vás pekne. My sme v takej spoločnosti, že Mexiko je efektívnejšie ako Slovensko. Venezuela je pod nami. Odtiaľ prišla tá transakčná daň, hej?, aby ste vedeli. To sú krajiny, ktorými sa inšpiruje tuto minister Kamenický pri svojich bombastických riešeniach. Ešte raz to poviem, pozrite si tie krajiny. Mongolsko a Namíbia majú viac efektívnu vládu, ako je slovenská. A pozrite si, ako sme sa tam prepadli na totálne dno. Aj v hospodárení Európskej únie, aj v deficitoch, aj v zadlžení, v efektivite vlády, v korupcii Slovenskej republiky. Ako sme sa prepadli na samé dno v tom, že ľudia na Slovensku zarábajú najmenej spomedzi okolitých krajín. Pozrite sa na to, ako v roku 2006 sme boli s Poliakmi bok po boku a zarábali sme rovnako. A teraz sa pozrite po 20 rokoch, z ktorých 16 vládne Róbert Fico, tak Poliaci majú o 40 % vyššie mzdy ako Slováci. O 40 %. Viete prečo? 5000 km diaľnic a rýchlostných ciest postavených z eurofondov. Tu sa rozkradli a stavali sa za to vily a haciendy. Tuto kamarátov, kumpánov, ktorí sú spolu sediaci na lavici obžalovaných, niektorých tuto našich členov parlamentu. Tam sa postrácali všetky tie miliardy, milióny. Z čoho iné krajiny sa budovali a samozrejme to prinášalo aj prácu a vyššie platy pre ľudí v tých krajinách, tak táto krajina brutálnym spôsobom zaostala. Ja znova hovorím, minister Kamenický už nemôže byť nikdy minister. Dvakrát bol a dvakrát to zbabral. V roku 2019 prvýkrát dostal financie Slovenskej republiky do rizikového pásma a je to hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Z tohto musel vyliezať Matovič a jeho vláda, ktorým bol do vienka nadelený covid. A kedy Peter Pellegrini na začiatku vlády hovoril, že to bude drahé, ale na to peniaze musia nájsť oni. Zo SaS-kou sa smiali, keď si mysleli, že sú mikrofóny vypnuté. A áno, Matovič na to peniaze našiel a aj vám ich nechal v kase za 0 % úrok. Len vy si teraz požičiavate tak draho, že to budú splácať ešte aj naše vnúčatá. Taká je pravda, že dlh ste neznížili ani o jedno jediné euro. Ženiete ho dvojnásobne rýchlejšie ako Matovič. Keď tu budete zase rozprávať o tom, aký vy ste mali deficit v roku 2019. V roku 2022 bol deficit 1,7 miliardy €. Vy teraz robíte deficit 6 až 7 miliárd ročne. 20 miliárd z čistého dlhu ste použili na svoje rozkrádačky a k tomu ste ďalších 7,4 miliardy vytiahli ľuďom v konsolidáciách, speňažení. To je výsledok. To je záverečný účet roku 2025. To je záverečný účet tejto vlády, ktorá nás dostala na totálne dno. A ja verím, že už nikto, že už nikto súdny na Slovensku, keď sa pozrie do peňaženky, keď sa pozrie na výsledky všetkých rebríčkov, že sme totálne poslední a dostali nás tam títo babráci, už nebude túto vládu voliť. Nie kvôli tomu, že by sa nevedeli pekne obliecť a pekne porozprávať. Nie, ale kvôli tomu, že rozprávať a vyzerať nestačí. Že sa musíte pozrieť na výsledky. A pozrite sa kone na tie Matovičove. Koľko peňazí rozdal ľuďom, že tie rodiny mali viac, že dôchodcovia mali viac, že ceny potravín boli lacnejšie, ako sú teraz, že ceny energií boli lacnejšie, ako sú teraz. Že napriek všetkým tým krízam, ktoré boli, sa urobilo všetko preto, aby sa vláda postarala o ľudí. Nie, ale táto vláda sa o ľudí nestará. Tá ich posiela na vlaky namiesto toho, aby zlacnila ceny benzínu a nafty tak, ako sľúbili. A jediné, čo urobia, je, že sa starajú o oligarchov a o tých, ktorým visia na šnúrke od gatí. To je všetko. To je jediné, čo táto vláda dokázala. Bohužiaľ, tak to je. A vidia to aj tí voliči. Znovu poviem, každý jeden deň, keď sa hádate o tom, kto kde akú stoličku dostane a kto koľko bude mať ovečiek v košiari, aby vedel tu manipulovať vládou a dostávať ju na hranu predčasných volieb a pádu vlády. O nič iné. Vy ste hovorili, že budete iní, vy sa nebudete hádať. Vy budete tí odborníci, ktorí to tu všetko dajú do poriadku. Ste totálne rozobrali Slovenskú republiku. Absolútne ste rozobrali Slovenskú republiku. Postarali ste sa iba o seba a o svojich kamošov. A verím, že ľudia na to nezabudnú a že pri najbližšej možnej príležitosti – dúfam, že budú tie predčasné voľby, dúfam, že Taraba položí túto vládu, aj keď o tom dosť pochybujem, ale ak sa to stane čím skôr – tak verím, že vám to ľudia spočítajú. [11:41] Tibor Gašpar Naše vystúpenie, evidujem sedem faktických poznámok, začína pani poslankyňa Šrobová. [11:41] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Jakabovi za jeho zhrnutie tejto témy a mňa fascinuje stále to geniálne riešenie, s ktorým prišla táto vláda na riešenie drahých pohonných hmôt, zvýšených cien pohonných hmôt. Každý deň ľudia na Slovensku tankujú drahšie a je to, vidíme to všetci, vidíme to všetci. A to geniálne riešenie, ja sa chcem spýtať aj koaličných poslancov a poslankýň, či si stoja za tým a sú na to hrdí, že vláda prišla so znížením cien za vlaky, ktoré sú na Slovensku v tak zlom stave, za lístky na 50 % na jeden mesiac. Povedzte mi, ako to pomôže občanom v šiestich okresoch na Slovensku, kde nejazdí vôbec vlak, ani koľajnice tam nie sú. Ako im to pomôže? Ja som z Oravy, v námestovskom okrese nie sú vlaky. V okrese Tvrdošín a v okrese Dolný Kubín je len lokálny vlak. Takže, keď sa chcete s ním nejako lacnejšie presunúť, tak si staňte o hodinu skôr a presuniete sa možno do práce. Povedzte mi, ako to pomôže ľuďom na Slovensku. Toto geniálne v úvodzovkách, vo veľkých úvodzovkách riešenie. Proste to je tak amatérske. A tak aj smiešne by to bolo, keby to nebolo smutné, proste. Ja naozaj neviem. V dobe, keď ste zvýšili všetky ceny, poplatky a dane občanom, zvýšili sa ceny pohonných hmôt kvôli rôznym faktorom, to je pravda, ale vy ste tu od toho, aby ste im zabezpečili nejaké systematické riešenie na túto situáciu. [11:43] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Hanuliaková. [11:43] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolega, za tvoj príspevok. Naozaj, že dnes už všetci vidia, že Slovensko sa rúti do jednej katastrofy, za ktorú ste teda priamo zodpovední vy v koalícii a teda najmä vy, pán minister financií. A určite sa to dostane do čiernych kníh o tom, ako katastrofálne ste viedli túto krajinu počas vášho štvrtého obdobia, že ste vyhnali mnoho firiem zo Slovenska, že ste znížili životnú úroveň ľudí na Slovensku a skutočne nič lepšie sa nám nemôže stať ako to, keď vás dokážeme budúci rok vymeniť. A počas tejto diskusie tu naozaj zaznievali mnohé tie výhrady. Naozaj v každom jednom rezorte, aké obrovské zlyhania máte. Čo? Na krku a naozaj, že dnes sa už nemôžete vyhovárať, že za to môže Matovič, Heger alebo, nedajbože, teda Ódor. A to nehovoríme len my v opozícii. Však hovoria to naozaj naše popredné inštitúcie, ktoré pracujú s dátami, nie teda s pocitmi. A ľuďom ste nasľubovali hory-doly, keď ste boli v opozícii. A keď ste nesľubovali, tak ste strašili, ako to môžeme už vidieť aj teraz, že už sa pomaličky pripravujete na predvolebnú kampaň, že strašíte migrantmi, vojnou a kadečím. A naozaj, že vy ste ľudia bez vízie a preto ste si ju aj museli nechať napísať. A ja, keď som čítala aj tú víziu 2040, tak som sa zamýšľala, že kto z vás si ju vôbec prečítal alebo prečíta. Vidieť aj teraz, že už sa pomaličky pripravujete na predvolebnú kampaň, že strašíte migrantmi, vojnou a kadečím a naozaj, že vy ste ľudia bez vízie a preto ste si ju aj museli nechať napísať. A ja, keď som čítala aj tú víziu 2040, tak som sa zamýšľala, že kto z vás si ju vôbec prečítal alebo prečíta. Som veľmi zvedavá, ako budete reflektovať na ňu aj tento rok, ktorý teda ešte vám zostáva, lebo všetko, čo tam je napísané, ide v rozpore s tým, ako ste tri roky hlasovali, čo, aké zákony ste sem prinášali, ako ste túto krajinu riadili, takže mňa to naozaj skutočne mrzí a ja dúfam, že tí ľudia vás prekuknú a [11:45] Tibor Gašpar Vám to, pán poslanec. [11:45] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dušenka, ďakujem veľmi pekne, poslanec Július Jakab, za tvoje vystúpenie. Ja chcem aj ľuďom pripomenúť, že počas minulej vlády bolo hospodárenie Slovenskej republiky s deficitom 4 až 5 miliárd € ročne počas najväčších kríz. Tento rok vláda začínala so siedmimi novými miliardami, ktoré získala od vás skrz vyššiu DPH, skrz tranzakčnú daň, skrz viac ako 900 zvýšených správnych poplatkov, daň z cukru a mnohých ďalších. Napriek tomu zadlžila Slovenskú republiku len za tento rok, za minulý rok, o ďalších 6 miliárd € viac. Celkovo ten dlh už presahuje 80 miliárd a jednako nemá to konca-kraja. Namiesto toho, aby vláda konečne po troch rokoch prišla s nejakými opatreniami, s reálnymi konsolidačnými opatreniami, aby si znížila platy, aby zoštíhlila štátnu správu a zefektívnila ju. Nerobí absolútne nič. Namiesto toho naďalej pokračuje v rozkrádaní verejných financií, v zbytočných projektoch, v zbytočných štúdiách a najmä v predražených nákupoch. Vrchol jej neschopnosti je naozaj to, akým spôsobom sa postavila k riešeniu problematiky zvýšených cien potravín, palív, kedy znížila na mesiac cestovné vo vlakoch. Viaceré krajiny aj tuto naokolo už pred týždňami avizovali aj prijali opatrenia, ako je možné znížiť cenu paliva. Nič z toho si táto vláda nevzala. Namiesto toho ide zlacňovať cestovné vo vlakoch. [11:47] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa [11:47] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čavojová. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Jakab, asi máte stále pocit, že ste pri tom pultíku v televíznej relácii a publikum vám tlieska, ale pri všetkej úcte, ako vy zvyknete hovoriť, nemôžete to myslieť vážne o zodpovednom hospodárení a rozpočte, pretože to treba najskôr hovoriť o prístupe k verejným financiám a najmä o vašom pánovi predsedovi Matovičovi a len taká jedna zaujímavosť. Asi ste zabudli, že vaše hnutie malo ako hlavný predvolebný sľub práve tú hmotnú zodpovednosť politikov, ale prečo ste ho neprijali, keď ste mali ústavnú väčšinu? To je moja otázka a váš predseda však teda previedol majetok na svoju manželku. Následne ako premiér a minister financií potom rozhodoval o miliardách verejných financií bez toho, aby mal čo i len plat, osobnú kartu, a preto sa pýtam, akým vlastným majetkom by za svoje rozhodnutie ručil alebo ručil by on? Viete mi na to odpovedať? Ďakujem. Daj aj, pán. [11:48] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tej ďakujem pekne za slovo. Si spomenul svoj príspevok, sa nedarí ekonomike. No, sa nedarí ekonomike, ale zato sa darí darovať podvodníkom. A odchádzajú teda firmy, odchádzajú ľudia. A ja sa tomu ani nečudujem, pretože táto koalícia ošúpala ľudí a firmy na daniach viacej ako mandarínku. A transakčná daň sa tu jeden deň ruší, potom sa neruší, potom sa zase ruší, potom sa neruší a na tomto sa neviete dohodnúť. Ale na čom sa dohodnúť viete, je trestný zákon. A ja som presvedčený o tom, keby táto vládna koalícia venovala toľko sily, energie a času do naštartovania ekonomiky, do konsolidácie, tak by sme nemohli byť po tretej vlne konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. To nie je možné. Ja by ma naozaj zaujímalo, keby minister financií sa sem postavil a povedal nám, ako je možné, že sme po tretej vlne konsolidácie zadlžení viacej ako na začiatku. Prečo do dnešného dňa pán minister financií nepredstavil jedno jediné prorastové opatrenie, ako naštartovať ekonomiku, pretože vás to absolútne nezaujíma. Je vám to úplne jedno. A chcem povedať ešte jednu vec tomu Hubertovi. To je firma, ktorá tu bola 200 rokov a odchádza, je to firma, ktorá má históriu, má tradíciu a odchádza zo Slovenska kvôli tomu, že sa jednoducho nemá tu vhodné ekonomické prostredie na to, aby tu mohli ďalej podnikať. Ja, ako mne to príde úplne absurdné, a vy si potom naozaj v porade vlády pripíjate šampanským a podobne. Veď to nemôžete urobiť, to nie je normálne. Ja chcem, aby minister financií konečne povedal, ako chce naštartovať ekonomiku, ako chce znížiť verejný dlh, ako chce normálne konsolidovať na strane štátu, a nie, že tu zhodí konsolidáciu na ľudí, však samozrejme, že tie firmy a tí ľudia odchádzajú. Máme najnedostupnejšie bývanie z pohľadu iných európskych štátov a jedno jediné opatrenie, ktoré ste doniesli, čo sa týkalo vôbec bývania, ktoré malo byť premiérskou témou, bol pozmeňovák od strany SNS, ktorá ešte chcela oslabiť práva ľudí, ktorí sú v podnájme, ľudí, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie alebo sú to seniori nad 70 rokov. Je to úplne cynické a tento pozmeňovák ste stiahli len a len preto, lebo my s našimi kolegami a kolegyňami sme k tomu vystupovali a pod naším tlakom ste to stiahli. [11:50] Tibor Gašpar Ďalší v poradí, pán poslanec [11:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pročko, ďakujem veľmi pekne. Julo, buď rád, že po tvojom vystúpení ťa obžalovaný podpredseda Gašpar nedá na mandátový imunitný výbor hodnotiaci úsudok, pretože chodia tam poslanci opozície preto, lebo si dovolia povedať, že teliatka, lebo dovolia si povedať svoj hodnotiaci úsudok a pomsta musí prísť. Pomsta musí prísť. Ale koaliční poslanci, ktorí nadávajú ľuďom do idiotov, debilov, tak tí sú oslobodení. Je až paradoxné, keď oni rozprávajú o tom, akí sú geniálni, keď nám nechali, keď sme prišli do vlády, 1,5 miliardy. Počujete, Slováci? Nechali nám 1,5 miliardy. Keď mali hojnosť, keď vládli v čase, keď všetky štáty Európy zarábali, len my sme boli, my sme tu nechali, teda oni nechali 1,5 miliardy. A keď sme my odchádzali, tak nechali sme 12 miliárd. Tak o čom rozprávate? Kamenický, Läcko, o čom vy rozprávate? Maliar inzitný, o čom on rozpráva, že ako sme my šafárili, keď sme im nechali 12 miliárd a oni nám nechali 1,5 miliardy. Že vás hanba nefacká. Inak je naozaj také úplne, že až absurdné, lebo určite ti budú niektorí poslanci rozprávať o tom, že sme tu nenechali, my sme neschválili hmotnú zodpovednosť, ale minulá opozícia ani koalícia, oni za to nehlasujú. Smeráci, ktorí vyblakujú o tom, že my sme neschválili hmotnú zodpovednosť, my ju predkladáme, ale oni za ňu nehlasujú. Hanbia sa. A čo myslíš, prečo nehlasujú koaliční poslanci zo Smeru za hmotnú zodpovednosť? No lebo by každý jeden z nich prišiel o tie majetky, čo majú nahrabané. Veď odkiaľ má syn pána Gašpara majetky, ktoré nevie priznať? Šéf SIS, odkiaľ to má? Odkiaľ to majú? Veď to je to. To sú tie peniaze, ktoré nám v rozpočte chýbajú, ktoré Lacko Kamenický hovorí, že my sme ich minuli a míňajú ich oni. Kde je 7 miliárd, ktoré tu našetrili? Kde to je? Pán Pročko, budete [11:52] Tibor Gašpar Mať šancu pri civilnej žalobe sa s tým vysporiadať všetkým, čo tu rozprávate. Pán Dubovický. [11:52] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. No, tak už tu máme civilné žaloby. Dobre. Pán poslanec, pán poslanec Jakab, musím povedať, že to, čo si povedal, je vcelku pravda, ale tak v kútiku duše ja si stále myslím, že vládni poslanci vedia o tom, kam smeruje Slovenská republika. Vedia o tom, že ľuďom sa nežije dobre na Slovensku. Verím tomu, že vedia o tom, že tie firmy, ktoré sú na Slovensku, či zahraničné, alebo domáce, že odchádzajú, že sú o tom informovaní. Lebo ak nie, tak máme dosť veľký problém a potom oni absolútne nevedia a netušia, ako riadiť túto krajinu. My ako opozícia, my tu nie sme na to, aby sme pomáhali koalícii, ale ja mám pocit, že posledné tri roky, keby neupozorňovala opozícia na to všetko, s čím tu vládna koalícia prichádza, tak ten ekonomický dopad na Slovensko by bol ešte horší. Však môžeme si povedať aj Ministerstvo životného prostredia a iné, že aktívne upozorňujeme na to, že robia to zle, a ja viem, a ja viem, že vládni poslanci počúvajú. Viem o tom, že poslanci HLAS-u sú veľmi nespokojní s tým, ako sa riadi táto krajina. Sú veľmi nespokojní s tým, že ekonomika kolabuje, ale v konečnom dôsledku kto za to môže? Sú iba vládni poslanci, ministri, vláda na čele s Kartom Ficom, nikto iný. To celé maslo máte vy na hlave. [11:54] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec. [11:54] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jakub. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Budem sa venovať pani Čavojovej, ak dovolíte. Hovoríte o zodpovedných financiách a rozpočte, že predchádzajúca vláda vraj taká nebola. Chcem vám dať iba do pozornosti, že predchádzajúca vláda počas najťažších kríz hospodárila lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny. A to sa nepodarilo žiadnej, žiadnej vláde v histórii Slovenskej republiky. Žiadnej. Tuto minister Kamenický je kdesi okolo 20., 21., 24. z 27 krajín Európskej únie v hospodárení. My sme boli ôsmi, priemer 11. Boli sme lepší ako priemer. Čiže sme vedeli zodpovedne hospodáriť, viesť financie a ľudia mali v tých peňaženkách najviac peňazí. Druhá vec je odnášajú s politikou. Prosím vás, hlasujte za hmotnú zodpovednosť politikov. Niekoľkokrát sme to tu predkladali aj v tomto volebnom období. My sme hlasovali vždy. Mali sme 53 poslancov v minulom volebnom období. Opýtajte sa našich koaličných partnerov, prečo za to nehlasovali a pozrite si tie hlasovania. My sme vždy hlasovali za hmotnú zodpovednosť. Ale pamätám si Roberta Fica. V debate s Vladimírom Mečiarom, keď mu rozprával o hmotnej zodpovednosti a preukazovaní pôvodu majetku a ako mu raz zoberie tú Elekráreň a urobí z nej dom seniorov. Potom s ním sadol do vlády, 20 rokov je odvtedy, odkedy Fico vládne a neurobili ste nič a Elekráreň si Vladimír Mečiar naďalej užíva. To je to vaše farizejstvo aj s tými 13. dôchodkami. Presne tie vaše sľuby. Čo sa týka majetku, hmotná zodpovednosť platí aj na budúce príjmy. Čiže pokiaľ ten človek zarába, budú sa mu strhávať budúce príjmy. Nie je to len o tom, čo momentálne vlastní. Ale keď mi hovoríte o majetku, tak samozrejme dáva majetkové priznanie aj manžel, ak máte, tak viete, aj manželka Igora Matoviča. Ale čo nespomeniete je, ako zatajil majetok Kaliňák, ktorý má napísanú vilu v Chorvátsku za 2 milióny € na svoju manželku. To nechcete vidieť. Tam sa najprv pozrite do vlastného zrkadla. Ďakujem pekne. [11:56] Tibor Gašpar Pán poslanec Kýš, nech sa páči, máte slovo v rozprave. Ďakujem pekne. Opätovne, už som [11:57] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Na začiatku svojho vystúpenia predchádzajúceho teda hovoril, že mám rád rokovací poriadok tento nový, ktorý teda ste priniesli, lebo v niektorých pasážach teda sa vydarilo napríklad to, že môžeme môžeme povedať, čo teda potrebujeme k veci. Ten príbeh predtým, že tu neboli moje vystúpenie, je nedokončené, pretože, čo sa tu stalo, že pán Mažgút ma začal prerušovať, na čo predsedajúci urobil prestávku, ale padla mi výborne. Mohol som si odskočiť na tlačovku a teraz teda mi dovoľte dokončiť to moje vystúpenie, ale teda minister financií mňa teda poučal, že nerozumiem, ako sa robí rozpočet, tak ja by som teda Laco odporučil, že môžem si poučiť svojich, napríklad pána Mažgúta alebo ďalších a ja vám rád vysvetlím, ako s tým o tom, čo tu rozprávam, teda súvisí štátny záverečný účet, pretože záverečný účet je odpočet, je zrkadlo vášho vášho hospodárenia a s tým teda veľmi súvisí to, čo, čo tu prinášate alebo teda neprinášate. A ja som ja som teda hovoril, že v záverečnom účte sa nenašli úspory, ktoré ste sľubovali. Napríklad 10 % mzdové úspory, teda ktoré boli v rozpočte. Predtým Fico sľuboval 30 %. Tam máme nárast. Že ako ste nevybrali na štátnych sviatkoch, ako ste nevybrali na dani z finančných transakcií, solidárny príspevok Slovnaft. Ani len ani len diaľničné známky ste nenaplnili to, čo ste si, čo ste si napísali do rozpočtu. No a teda to súvisí tak, že keď ste nevyzbierali peniaze, o ktorých teda hovoríte alebo teda aj o ktorých aj nehovoríte, pretože mnohé opatrenia tam tam chýbajú, tak tak tie tie peniaze potom chýbajú. Chýbajú na rozvoj. A preto ste nemohli priniesť žiadne protizákonné opatrenia, pretože vraj teda nemáte peniaze, okrem toho, že ich ani neviete ani ani pripraviť. Nevieme žiadne detaily, teda nie, že detaily hrubé kontúry ani ani rozpočtu. Nepriniesli ste žiadne opatrenia na znižovanie dlhu. Takže takže takto súvisia tieto veci spolu, takisto v záverečnom účte vidíme odpočet toho, ako slovenská ekonomika prešľapuje na mieste. Zatiaľ čo svet nám uniká. Toto je odpočet za jeden rok. Ten dlhší súvis je, že vtedy teda kedysi, ako si pamätáte, sme boli ten tatranský tiger. Úrovňou sme predbiehali Poľsko aj Maďarsko. Dnes je to naopak. Pozeráme sa pozeráme sa na nich z diaľky, ako ako nám utekajú. No a ten dôvod nie je Ekonomika prešľapuje na mieste, zatiaľ čo svet nám uniká. Toto je odpočet za jeden rok. Ten dlhší súvis je, že vtedy, teda kedysi, ako si pamätáte, sme boli ten tatranský tiger. Úrovňou sme predbiehali Poľsko aj Maďarsko. Dnes, dnes je to naopak. Pozeráme sa na nich z diaľky, ako nám utekajú. No a ten dôvod nie je záhadou. Tým, ako hospodárite, tak nie sú peniaze na školstvo, nie sú peniaze na vedu, výskum. Najbolestivejšie je to vidieť pri kapitáli pre začínajúce inovatívne firmy, ktoré tu v podstate nemáme, pretože nie je na to prostredie, nie sú na to peniaze. A ak nezmeníme smer, a teda myslím teraz v oboch významoch slova, tak verejný dlh bude ďalej narastať. Už za tejto vlády narástol rekordne za tie tri roky a tá prognóza, ktorá teda nič nenasvedčuje, že by sa nemala naplniť, tak dosiahne 75 % HDP do roku 2030. No a to je dôsledok vášho vládnutia. To je dôsledok vecí, čo sú uvedené v štátnom záverečnom účte. No a teda ja som bol už v podstate, som sa blížil ku koncu svojho vystúpenia, tak už by som to len zhrnul, že teda máme dve možnosti. Buď teda zmeniť smer aj politicky, túto vládu Smeru, aj smerovanie našej ekonomiky, pretože máme dve možnosti. Buď nás čaká cesta bankrotu, do ktorej nás vy vediete a za tri roky ste teda neukázali nič iné, len teda smerujete ďalej k tomu útesu, pretože deficit po troch vlnách konsolidácie, ktorý je uvedený v štátnom záverečnom účte, už pán Mažgút, ktorý to dá, to už zabalil. Tak po troch vlnách konsolidácie máme deficit o niečo vyšší ako v čase, keď ste nastupovali. A to sa ešte nezačalo to predvolebné eldorado, ktoré teda bude znamenať ďalšie navyšovanie deficitu a ten skončí okolo 6 alebo nad 6 % do konca budúceho roku, kým vy došafárite. Dlh štátu. Za tri roky tejto vlády narástol čistý dlh o 20 miliárd. To znamená, že ľudia majú menej než kedykoľvek predtým, ale vláda míňa čoraz viac a každým dňom zvyšuje tento verejný dlh. A tretie číslo, bežná slovenská rodina po 3,5 vládach Roberta Fica má dnes v peňaženke o 1000 € menej každý mesiac v čistom, ako majú podobné krajiny v našom regióne. A len dve vlny konsolidácie zobrali z peňaženiek ľudí teda tisícku, ale teda inú tisícku, každoročne musia minúť viac na tie isté veci, ktoré si chcú kúpiť kvôli DPH a kvôli vyšším daniam z práce. No a tá druhá cesta, ktorá oproti tej vašej smeráckej je cesta prosperity. A dosiahnuť sa dá reálnym šetrením a naštartovaním ekonomiky. A cestu, ktorú ponúkame my, zmotnili sme ju v našom dokumente TRESK a na tých riešeniach samozrejme ďalej pracujeme. Nechceme hovoriť len o víziách, budeme hovoriť aj o reálnych záväzkoch. Ale my teda opatreniami, ktoré pripravujeme, zastavíme dlh, stabilizujeme deficit, priemerný rast našej ekonomiky bude vyšší, bude dvojnásobný ako priemer EÚ, tak, aby sme mohli znovu začať Európsku úniu dobiehať, nie aby nám naši susedia utekali, ako je to teraz, a po opatreniach, ktoré predstavíme, kde gro je znižovanie daní z príjmov a odvodov. Vy ich zvyšujete, zaviedli ste transakčnú daň, dusíte takto podnikanie, ekonomiku, kvôli tomu rastieme menej. My urobíme opak. [12:03] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave prihlásený pán poslanec Štefunko, nech sa páči. Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. [12:04] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, milé kolegyne. Ja by som pre divákov, ktorí toto pozerajú, ináč je neuveriteľné, veľmi veľa ľudí pozerá tieto prenosy z parlamentu. Podľa mňa viac ľudí, ako je členov mnohých strán, ktorí tu sedia v tomto parlamente. A mnohí nevedia vlastne, že v akom kontexte a o čom sa bavíme. Tak, dovolíte, zapnem vysielanie pre verejnosť, nielen pre ministra a členov parlamentu. A vážení diváci, my sa momentálne bavíme o takej disciplíne, že v zásade každý rok sa schvaľuje štátny rozpočet, kde minister financií prinesie taký veľký rozpočet a tam vlastne vysvetľuje, ako plánuje on a ostatné ministerstvá a orgány verejnej a štátnej správy minúť tie peniaze, ktoré my mu ako keby schválime alebo ktoré si naplánovali. Ale čuduj sa, svete. Napriek tomu, že tomu rozpočtu sa venuje veľmi veľká pozornosť, tak odpočtu rozpočtu, pri ktorej disciplíne momentálne sme, sa nevenuje skoro žiadna pozornosť. Momentálne sme v piatok, veľká väčšina poslancov odišla. Progresívne Slovensko tu má zastúpených viac poslancov ako všetkých ostatných, ktorí sú tu. A nikto sa nechce venovať vlastne odpočtu, ako naša krajina hospodárila s peniazmi, ktoré sme jej schválili na tento rok. A veľmi zaujímavo o tom rozprával Štefan Kiš. Veľmi odporúčam si pozrieť jeho tri vystúpenia, ktoré mal dnes. Poukazoval na rôzne problémy a nezrovnalosti medzi rozpočtom a teda tým záverečným účtom. A naozaj, keby vy ste vo vašich rodinách alebo vo vašich firmách mali také rozdiely medzi rozpočtom, ktorý si môžete dovoliť, a hospodárením, ktoré ste spravili, tak podľa mňa veľmi veľa rodín by skrachovalo alebo sa rozišli, rozpadli, možno by išli do väzenia. A možno veľa firiem by teda a špeciálni konatelia by boli naháňaní, respektíve klienti by boli nervózni a tak ďalej. No naša karavána ide ďalej. A v zásade nepozerá sa do budúcnosti a keď sa toto stane s tradíciou, akým spôsobom my ideme teda rozpočtovať a skladať účty, tak, žiaľ, táto krajina má veľmi obmedzenú budúcnosť. A o tej by som chcel rozprávať v mojom príspevku. 9. septembra naša vláda schválila veľmi dobrý dokument, ktorý sa volá Vízia Slovensko 2040, kde si objednala táto vláda bez vízie víziu od Slovenskej akadémie vied a cirka 300 odborníkov, že akým spôsobom by naša krajina mala napredovať ďalej, aby sme sa posunuli dopredu, aby sme boli konkurencieschopní, aby sa tu lepšie žilo, aby sme dobre míňali energie, aby sme proste boli v bezpečnom prostredí, či už v domácom alebo medzinárodnom. No a v tejto vízii, prosím pekne take through, táto vláda schválila. Sa hovorí, že by nemali byť nejaké nedôsledné sociálne transfery. Vysvetlím neskôr, čo tým myslím. Hovorí sa, že by nemali byť časté legislatívne zmeny alebo vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Hovorí sa, že by sme mali mať oveľa väčší počet obnoviteľných zdrojov energie, pritom posledný graf z Európskej únie hovorí, že máme najnižší podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. No a v zásade záverečný účet, ktorý teda sme si prečítali, hovorí, že ste robili presný opak toho, čo táto vízia, ktorú ste si schválili, varuje alebo pred čím varuje. Plošná energopomoc bola za 490 miliónov € v roku 2025. Rozumejte, rozdali ste pol miliardy € väčšinou ľuďom, ktorí to nepotrebujú, a tým ľuďom, ktorí to potrebujú, tá energopomoc mnohokrát nestačila, lebo mali plno iných výdavkov, ktoré nevedeli pokryť. Zaviedli ste transakčnú daň, ktorú ste potom vlastne zistili, že by ste mali zrušiť, potom ju nezrušíte a vlastne doteraz podnikatelia nevedia, že s čím majú rátať na budúci rok. A to je ďalší bod, že stabilné podnikateľské prostredie. Keď vy neviete, s čím plánovať, predstavte si rodinu, ktorá nevie, či bude mať tri alebo štyri alebo päť detí budúci rok. Tak podľa toho nevie úplne naplánovať, že aké budú mať výdavky. Tuto na Slovensku my proste robíme zásahy do daňovo-odvodového zaťaženia, respektíve napríklad v tomto prípade s transakčnou daňou denne, každý mesiac hovoríme, že bude nejak ináč a takto sa nedá fungovať. Táto vízia, o ktorej rozprávam, hovorí o štyroch scenároch. Veľmi odporúčam občanom si ju prečítať. Nie je to až také zložité, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Je to dobre spracované, pekne napísané, je to čítavé a dokonca je to taká akože pekná poučná rozprávka, z ktorej by sme sa mohli poučiť a je to taká vízia, že pre tých, ktorí vlastne zvažujú ešte, že z tejto krajiny odídu, že keby sa táto vízia naplnila, možno by to bolo lepšie. No a vlastne táto vízia ráta s nejakými štyrmi scenármi, akým spôsobom by sme sa mohli uberať a vlastne tie scenáre sú podľa nejakej vedeckej metodiky spomenuté od najhoršej po najlepší scenár. A jeden vlastne z horších scenárov hovorí o tom, že keď sa nebudú diať nejaké reformy, tak Slovensko sa bude uzatvárať do samoposilňujúcej sa špirály úpadku, z ktorej je oveľa väčší problém nájsť cestu von. No a čo hovorí náš záverečný účet za rok 2025? Plánovali ste, že bude mať rast 2,2 % HDP. Pripomínam, že naši severní susedia majú skoro šesť. Pripomínam, že krajiny, ktoré sú takisto napojené na to Nemecko, o ktorom hovoríte, že je v recesii a že preto my padáme, tak majú 2 – 3 %, ale nás naša ekonomicky zdatná vláda doviedla túto krajinu do rastu 0,8 %. Pre tých, ktorí nevedia, rast pod 1 % je vlastne v skutočnosti extrémne malý rast a v zásade, keď zarátate všetky okolnosti, nijako táto krajina nerastie. Dane, ktoré táto krajina vybrala, sú o 1,64 miliardy menej, ako plánovali. Predstavte si gazdinu alebo gazdu, ktorý plánuje, že bude mať takú úrodu, že mu zabezpečí fungovanie svojho hospodárstva, ale úroda bude, ja neviem, o 20 – 30 % menšia. No ako to hospodárstvo bude fungovať? A vážení diváci, ktorí pozeráte túto reláciu z parlamentu v piatok. Tak v zásade, ako to spraví táto vláda? Ten gazda nemôže prísť do banky a povedať: „No, zle som to prerátal, dajte mi ešte.“ Nie. V banke prídu, povedia: „Bol si trúlo, nič ti nedám, zoškrtaj výdavky, povedz, že nie, že nepôjdeš na dovolenku, ty si nekupuj borovičku každý deň, nekupuj iPad deťom. Proste normálne, že šetri.“ Nie. Naša vláda ide na finančné trhy a požičia si. A doteraz to vyzerá tak veľmi akože pekne. Však, keď si môžeme požičať hocikedy, tak je to fajn. Lenže my si požičiame na finančných trhoch oveľa, oveľa drahšie, ako by sme si požičiavali, keby sme mali lepšie verejné financie. A to ešte hovorím, že momentálne, keď si prečítate The Economist alebo Financial Times, určite to robíte, pán minister, tak sa hovorí o tom, že zlatá éra dlhu a lacného dlhu končí. Krajiny ako Spojené štáty americké alebo Británia, ktoré boli vždy veľmi schopné si požičať za lacno, lebo investori verili, že keď požičajú Spojeným štátom americkým alebo Británii, tak to bude bezpečný prístav, tak momentálne sú tie úrokové sadzby, za čo si požičiavajú Spojené štáty americké alebo Británia, veľmi veľké. A my ako malá krajina s takýmto manažmentom si budeme požičiavať ešte horšie. To znamená, že každá pôžička, ktorú my budeme si brať od zahraničných inštitúcií alebo partnerov, tak bude drahšia a drahšia. To znamená, že tá špirála dlhu proste bude narastať. A takto, vážení diváci, vznikla tá grécka cesta. Lebo v tom Grécku boli tiež takíto ako takí ekonómovia, ktorí vždycky sa chceli udržať pri moci, tak si požičiavali, aby vedeli naplniť nie že ani sľuby, ale aby vedeli naplniť záujmy svojich klientov. A či už to boli oligarchovia, zlodeji, alebo to boli také tie typické ich voličské skupiny. Napríklad v prípade tejto vlády sú to dôchodcovia. A dôchodcovia si zaslúžia opateru a zaslúžia si mať naozaj starostlivosť štátu. Ale spôsob, ako to robí táto vláda: dám im 15. dôchodok, ale zároveň zvýšim všetky možné poplatky, ktoré s tým súvisia. Či je to u lekára, či je to transakčná daň, daň proste obchodníkov, ktorí si to dajú do svojich nákladov a tak ďalej. To znamená, že v skutočnosti tí dôchodcovia nič nedostanú, len niektorí z nich majú pocit, že niečo od tejto vlády dostali. A tým pádom sme pri téme, ako vznikla grécka cesta. No vznikla tak, že niekto sa chcel To transakčná daň, daň proste obchodníkov, ktorí si to dajú do svojich nákladov a tak ďalej. To znamená, že v skutočnosti tí dôchodcovia nič nedostanú, len niektorí z nich majú pocit, že niečo od tejto vlády dostali. A tým pádom sme pri téme, ako vznikla grécka cesta. No vznikla tak, že niekto sa chcel udržať pri moci, tak si požičiaval, požičiaval, požičiaval a tie dlhy začali byť také veľké, že v nejakom momente už im nikto nechcel požičať a tým pádom sa proste tá krajina dostala do krachu. No a to Grécko momentálne, spomíname grécka cesta, ale to Grécko momentálne prešlo nejakým 10, možno už aj 15-ročným ozdravným, veľmi bolestivým procesom. A to Grécko si požičiava relatívne už dobre, má fungujúci podnikateľský sektor, inštitúcie sú tiež na tom celkom OK, ale tých 15 rokov konsolidácie, ozajstnej konsolidácie, nie tak, ako to tu robia, vlastne boli, že veľmi, veľmi, veľmi vážne a vznikli z toho mnohé, mnoho problémy, veľa, veľa firiem zavrelo, strašne veľa ľuďom klesol sociálny štandard. Ale našim sociálnym demokratom vlastne, ktorí vedia, však nie sú všetci blbí, niektorí z nich vedia ako kebyže čítať a vedia, že proste to nejakým spôsobom v nejakom období sa ich proste dobehne, ale oni vedia, že už vtedy buď budú sa vyváľať v Chorvátsku vo vile, alebo proste budú niekde inde, alebo mnohí z nich už budú na dôchodku a už proste nikto nebude chcieť sa ich proste hľadať, kto stláčal tie gombíky za blbosti, ktoré tu navrhujú. A ja teda nie som žiadny pomstichtivý človek a radšej sa pozerám dopredu a nejdem hľadať, že ktorý truľo, čo kedy schválil, ale myslím si, že taká pacifistická cesta by bola ako kebyže si spomenúť a naznačiť, ako tí poslanci v minulosti hlasovali za to, akým spôsobom sme zadlžovali našu krajinu. No a vlastne, ja, vy ste spravili takú dobrú, dobrú reformu rokovacieho poriadku, že si nemusím pozerať čas. Takže pokračujem bez obeda. Energopomoc, povedali si smeráci, že musíme každému pomôcť, aby sa proste nestalo, že niekto bude na nás nadávať a tým pádom ľudia nemusia dávať pozor na to, aké majú výdavky za svoje energie. Lebo my sme tu štát, ktorý vám vždy pomôže. Ako to vždy býva, spravili takú energopomoc, dokonca teraz ju volajú cielenú energopomoc, ktorá vlastne dáva peniaze 95 % obyvateľstva. To znamená, že v zásade len si povedali tým, ktorí v zásade by si ani nevšimli, že im niečo také príde, že ty to nedostaneš, ale 95 % ľudí túto energopomoc dostáva. V zásade energopomoc bola rozpočtovaná na 235 miliónov €. A stála vlastne dvojnásobok. 491 miliónov € sme minuli na to, aby sme dotovali ceny energií alebo potenciálne zvýšenie cien energií, ktoré vlastne aj tak niekto musí zaplatiť. V tomto prípade to bol štát. Boli to vlastne aj tí zamestnanci, aj tí dôchodcovia, lebo to sa dotovalo z toho štátneho rozpočtu. To nie pán Kamenický vám dal tie peniaze, išiel domov, dal 491 miliónov. On ich niekde zobral a potom ich dal niekomu. A potom ľudia majú pocit, že tak táto vláda je veľmi fajn. Vlastne dotuje mi ceny energie. A dostane tú dotáciu aj riaditeľ banky. Poznám riaditeľa banky v jednom okresnom meste, ktorý dostal energopomoc, lebo v zásade sa do toho kvalifikoval. Lebo sociálna demokracia karpatského typu si myslí, že riaditeľ banky je ohrozená skupina. Tak buď majú veľmi široký diapazón toho, čo si myslia, že je ohrozená skupina, alebo naozaj nevedia a necestujú po krajine, aby vedeli, kto je ohrozená skupina. Hovorí sa, že ohrozená skupina záleží od metodík. Konečne zavádzate aj metodiku, aby sme vedeli, kto je ohrozený energetickou chudobou, ale hovorí sa, že je to niečo medzi 20 až 30 % obyvateľstva. Vážení občania, nezdá sa vám logickejšie dať energopomoc 20 až 30 % obyvateľstva, aby tí boli, povedzme, v suchu, respektíve v teple, respektíve aby boli nad vodou a nedávať len tým, proste, alebo nedávať všetkým? Veď každý normálny, bystrý, a nemusí byť bystrý, môže byť priemerný človek, vie, že keď ceny energie rastú v celom svete a nie kvôli Putinovi alebo kvôli Trumpovi, však samozrejme aj tí majú svoje maslo na hlave, ale proste ceny energie rastú, lebo to je proste komodita, ktorá už nie je ako bývala, všade dostupná, lebo proste dávame pozor na to, aby nám výroba tej energie napríklad nespôsobovala rakovinu. Pripomínam, že dvaja moji rodičia zomreli na rakovinu práve kvôli zlému životnému prostrediu, práve kvôli tomu, že sa dymilo vedľa nášho domu. Práve kvôli tomu, že sa nedávalo pozor, ako sa vyrába tá elektrika. A tuto samozrejme smeráci povedia: „Fuj, zlý Green Deal. My by sme mali dávať pozor na to, aby sa vyrábala energia znova neekologicky alebo čo.“ No proste tá energia, tie ceny výroby energie rastú preto, lebo si dávame pozor na to, aby sa vyrábala čistejšie, aby sa vyrábala udržateľne. Prečo my potrebujeme vyrábať energiu udržateľne? No aby sme tu nemali povodne, aby sme tu nemali suchá, aby sme tu nemali víchrice. Však už aj premiér, aj váš capo di tutti capi povedal, že je tu klimatická zmena a že proste musíme investovať do závlah. Nepovedal samozrejme, že je to akože biznis plán s arabskými šejkami, ale proste tri roky sme hovorili na hospodárskom, poľnohospodárskom výbore, že proste treba investovať do závlah. Neboli žiadne výzvy. Máme ináč na to eurofondy, vážené dámy, vážení páni. Ale tri roky to nerobíme. Európania nám posielajú peniaze: urobte si výzvy na závlahu. My nič nerobíme. Výbor nezasadá. Minister Takáč pobehuje po Agrokomplexe a varí a pečie chleba. A potom zrazu príde biznis plán z Arabského polostrova a ideme proste robiť akože tie veľké projekty závlah. No a aby som sa vrátil teda k tej vízii. Vy ste spravili takú energopomoc, že v skutočnosti tým, že ste toľko zaplatili všetkým, tak vlastne nemôžete investovať do toho, aby sme v budúcnosti vedeli ušetriť tú energiu. To znamená, že máme oveľa menej peňazí na zatepľovanie. Tým, že ľudia platia oveľa drahšie ceny za všetko možné, tým pádom si ani z vlastnej iniciatívy nezatepľujú. Tým pádom majú väčšiu spotrebu na energie, tým pádom my im oveľa viacej platíme každému občanovi na tie energodotácie. Takže vlastne je to celé taký ako keby ten bludný kruh, ktorý nazvali autori vízie, že je to špirála úpadku. Krásne slovo ináč. Krásne slovo, lebo špirála úpadku znamená, že vlastne ideme niekde dole a v zásade sa to zrýchľuje, zrýchľuje, zrýchľuje a v nejakom momente už nebude veľa možností, ako to všetko zvrátiť. Teraz vás trošku pošteklím, lebo sú tu ľudia, ktorí reagujú zle na to, že ja poviem, že obnoviteľné zdroje energie, lebo vtedy ma už vidíte na zeleno a vtedy som nejaký ekoaktivista. No povedzme si tak, že ktoré krajiny by ste tak z fleku povedali, že sú tie krajiny, kde by ste chceli žiť alebo kde je zdravé životné prostredie, kde rastú najlepšie firmy, kde sa dobre podniká, kde uteká najviac utečencov a tak ďalej. No sú to proste krajiny, ktoré majú relatívne veľa obnoviteľných zdrojov energie, lebo keď máte obnoviteľné zdroje energie, tak tam ide veľa peňazí do výskumu, majú lacnejšiu energiu. Vyrastajú tam firmy. Nebudem teda tu menovať, asi sme v televízii, takže nemôžem menovať mená firiem, ale proste vyrástli obrovské firmy v Dánsku, vo Švédsku, vo Fínsku, v Holandsku, ktoré veľmi veľa podporovali firmy, ktoré robia obnoviteľné zdroje energií. Teraz sa stali globálnymi firmami a teraz v zásade bez dotácií tie obnoviteľné zdroje produkujú za nižšiu cenu, ako my, Slovensko, čuduj sa svete, máme. Že máme super energetický mix. Nepočul som premiéra ešte povedať nejaký prejav, kde by nepovedal, ako my máme super energetický mix, a čuduj sa svete, máme s Maďarskom, teda s Maďarskom a s Írskom, Maďarsko a Írsko aj kvôli nejakým iným dôvodom, ale my dve krajiny, teda kamaráti, máme najdrahšiu cenu energií pre firmy. Teda nie tú, ktorú platíte vy, občania, ale pre firmy. Tie, ktoré proste reálne tej energie potrebujú viacej. Je to preto, lebo proste my nemáme iné zdroje energie a v zásade celý ten zdroj energie, ktorý vyrábame v tých našich jadrových elektrárňach, v zásade exportujeme na juh od nás a tým pádom, a keďže sme veľmi prepojení s juhom a nie sme prepojení so severom, tak nemôžeme dovážať tú lacnejšiu energiu, ktorá sa vyrába pri Severnom mori alebo v iných krajinách. Takže je to relatívne komplikovaná téma, ale poviem vám to na číslach, to pochopíte. Za roky 2024 a 2025 sme dali na energopomoc 1,6 miliardy €. To je akože, to je vlastne 1/3 rozpočtu na školstvo, ktorý dávame, aby ste vedeli, hej? Jedna 1/3 rozpočtu na školstvo my dávame za dva roky do energopomoci. A zároveň nám Európska únia ponúkla, že zoberte si 1,3 miliardy na 6 rokov a vybudujte si obnoviteľné zdroje energie, lacnejšie energie, nezávislejšie energie. Ináč, pre národne cítiacich ľudí, nevidím tu SNS, vidím tu, ani Hlas tu nevidím. Vidím tu vlastne len Smer. Tak pre Smer, jediným zástupcom koalície, vy ste takí národní a takí, že slovenská sociálna demokracia, však vy by ste mali milovať tú energiu, ktorá sa vyrába zo slovenského slnka, zo slovenského vetra, zo slovenského tepla, čo máme v zemi. Rozumiete? Solárne panely, geotermálne vrty, tepelné čerpadlá. A nie, vy chcete dovážať plyn od Rusov alebo ich kamarátov. Chcete dovážať urán od Rusov alebo od Američanov a tak ďalej a tak ďalej. Však vy vlastne budujete závislosť. Však vy ste antislovenská sociálna demokracia. Ako to je možné? My tu máme plno energie a vy proste chcete dovážať drahú energiu a ešte vlastne nás dostávate do závislosti, keď si nejaký lump na východ alebo na západ od nás pomyslí alebo sa zblázni, tak my sme závislí od jeho proste vrtochov a antislovenská sociálna demokracia sa z toho teší a teší sa z toho, že proste máme stále drahšiu energiu. No a takisto slovenskí podnikatelia, veľmi veľa z nich odchádza z tejto krajiny. Spomínam to s veľkým smútkom, lebo mnohí z ľudí, ktorí tu vytvorili firmy. Pred chvíľou spomínali prípad firmy, ktorá vyrábala sekt na Slovensku 200 rokov, tak odišli a odišli nie do Rumunska alebo do Srbska alebo do Turkmenistanu, kde je pracovná sila lacnejšia. Odišli do Čiech, kde sú ceny energií pre obyvateľov drahšie, odišli do krajiny, kde sú v zásade väčšie platy pre obyvateľov. To znamená, že oni neodišli do daňového raja alebo do nejakej ultrakapitalistickej krajiny. Odišli v zásade do lepšie fungujúceho sociálneho štátu s vyššími daňami. Ale majú tam oveľa lepšie podnikateľské prostredie, stabilnejšie podnikateľské prostredie a prostredie, kde v zásade podnikatelia vidia budúcnosť. Vo vízii, na strane 14, keby ste si to chceli overiť, sa hovorí, že k nedostatkom prostredia patria časté legislatívne zmeny, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Tak sociálni demokrati na Slovensku zdaňujú prácu oveľa viacej, štvornásobne viacej ako ultrakapitalisti, ktorí žijú z dividend. A to ešte máme na Slovensku 7 % daň z dividend, ktorá je najmenšia v celej Európe. No ako potom z toho môžu firmy žiť, keď sa na tú prácu na trvalý pracovný pomer skladajú a takisto sa na to skladajú aj obyvatelia. A v zásade vy ste za posledné tri, štyri roky ešte aj zvýšili tieto náklady pre zamestnávanie ľudí. Sľúbili ste ju zrušiť. A teraz sa hádate mediálne, či teda ju zrušíte, nezrušíte, ale Danko povedal, že prispeje k zrušeniu, teraz tu nie je. Ja už akože neviem, ako to bude, ale podnikateľom treba povedať, že keď som bol podnikateľ… Ľudí, sľúbili ste ju zrušiť a teraz sa hádate, že či teda ju zrušíte, nezrušíte, ale Danko povedal, že prispeje k zrušeniu, teraz tu nie je. Ja už akože neviem, že ako to bude, ale podnikateľ, je treba povedať, že keď som robil, keď som bol podnikateľ, tak takto koncom septembra už som mal rozpočet na budúci rok. Plus mínus jasný. Vedel som, do čoho ideme investovať, aby som vedel, aký bude investičný plán našej firmy a tak ďalej. Teraz proste podnikatelia nevedia zhoľa nič, aké budú mať náklady. Nevedia, že aký bude chaos v tejto krajine. To znamená, že v skutočnosti my si robíme problémy sami sebe. Teraz zarovno nemusíme hovoriť ani o veľkých firmách alebo stredných firmách, ako bol ten výrobca sektu. Na Slovensku zanikli živnosti. A poviem vám také tajomstvo. Tá živnosť zanikla nie preto, že teraz sa z niekoho stala eseročka, alebo že by toto. Tá živnosť zanikla preto, lebo ten živnostník mal také náklady, že už to nevedel platiť. Dostával také kontroly, že sa išiel z toho zdivieť. Dokonca niekto aj teda mal vážne následky pre jeho život. A zároveň ešte vám poviem také tajomstvo, že tí živnostníci proste prechádzajú na prácu na čierno. Prosím, nie je dôvod mať živnosť, keď proste je to ako keby pobehovať po minovom poli a rozhadzovať rukami 200 až 300 m od seba. Proste byť živnostníkom v tejto krajine, pripomínam, keď je niekto živnostník, tak ručí celým svojím majetkom. V eseročke ručíte do toho, aké máte základné imanie. Keď ste živnostník, ručíte celým svojím majetkom. A keď živnostník podniká v tejto krajine, má veľké náklady, transakčnú daň, vytiera ho každý jeden možný akože úrad od hygieny cez úrad práce a tak ďalej. A ešte proste nevie s akými nákladmi plánovať, tak ten živnostník proste si povie, ja mám toho dosť. Rovnaké ohrozenie mám, keď budem fungovať na čierno, ako keby som fungoval na živnosť. Dokonca vlastne možno má ešte menšie ohrozenie, lebo keď funguje na čierno, tak ho nevie nájsť ani tá hygiena, ani ten kontrolór, ktorý kontroluje langoše, ani ten lístok, ani nič. To znamená, že vy ste normálne ako takí manažéri, že vlastne ja to vlastne neviem, ako to slušne nazvať. Kolegyne, pomôžte mi. Ako slušne nazvať týchto manažérov štátu, tohoto štátneho rozpočtu? To je dobré, no. Povedali ste, vy ste ináč presne smeráčik taký, že oni povedia: „Budú prorastové opatrenia.“ Fico povie: „Poveril som týchto a týchto, budú prorastové opatrenia.“ Tak vlastne my čakáme 255 dní. A už asi aj viacej, hej? Proste my čakáme, čakáme, normálne, že mnohí z nás, to Števo Kyš zapustil korene, hej? Čaká a proste žiadne prorastové opatrenia nedošli. Ja zapúšťam podobné korene, lebo vlastne povedali pred 208 dňami, že nejakým spôsobom sa vysporiadame s krízou, ktorá vznikla v Hornúskom prieplave. 207 dní, táto vláda po 207 dní povie niečo, čo sme navrhovali v marci, že urobte aspoň stropovanie marží cien benzínu a nafty. Nič. Proste táto vláda povie, že niečo spraví a potom si myslí, ako to dieťa, ktoré proste, keď si dá ruky pred oči, tak si myslí, že ich nikto nevidí. Ale podľa mňa je extrémne, extrémne veľa ľudí, ktorí čakajú teda už tých 255 alebo viacej dní na to, že kedy sa to urobí. No a teraz mám pocit, že vidím vo vašich očiach, milí kolegovia, kolegyne, aj počujem zozadu nejaké, že no a čo by ste robili vy. Tak my vám povieme, čo by sme robili my. Minimálne v oblastiach, o ktorých som teraz rozprával, poviem, čo by sme robili. Pomáhali by sme adresne. Nepomáhali by sme tým, ktorí pomoc nepotrebujú a áno, vieme to povedať, že ľuďom, ktorých v živote neohrozujú ani trošku vyššie ceny energií, by sme ich nedali a motivovali by sme ich, aby ušetrili buď na potrebe, alebo aby investovali do vecí, ktoré by im zateplili dom a tým pádom by mali oveľa nižšie ceny energií do budúcnosti. Dobudovali by sme napríklad nabíjacie stanice pre elektromobily, respektíve rôzne úložné systémy, ako sú baterky pre domácnosti. Lebo na Slovensku my vieme, ako som povedal, mať aj vlastnú energiu. A prečo na Slovensku máme najmenšiu adopciu elektromobility v Európe? Lebo preto, lebo tu všetky proruské a smerácke a neviem portály hovoria, ako je elektromobilita blbosť. A keď niekto stále hovorí, aká je elektromobilita blbosť, tak tým pádom si tí ľudia nekupujú tie elektromobily, respektíve firmy nie sú motivované proste robiť svoje nákupy áut do elektromobilov, lebo vedia, že táto vláda nevie ani jednu výzvu na elektro nabíjačky spracovať alebo dobudovať. To znamená, že toto by sme robili. Zároveň by sme znížili cenu energie pre podniky. A teraz je to v takom kontraste. Poviem, že pre tých, ktorí nepotrebujú, by sme nedotovali, ale zároveň by sme znížili cenu energií pre podniky. No ja chodím po krajine od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, od Oravy až po Komárno a keď sa stretávam s firmami, tak oni hovoria, že zatvárajú, odchádzajú z dvoch dôvodov. A to samozrejme nehovorím ešte o tej byrokratickej záťaži a transakčnej dani, ktorú som spomínal predtým, ale odchádzajú z dôvodov dvoch. Po prvé, preto, lebo majú obrovské ceny energie voči ostatným krajinám, máme oveľa väčšie ceny energií pre firmy ako, ja neviem, v Čechách alebo v Nemecku a tak ďalej. Máme vlastne štvrté najväčšie ceny energií v celej Európskej únii. Ako môžete byť konkurencieschopní, keď máte také veľké ceny energie? A to máme preto, lebo absolútne nepomáhame tým firmám získať alternatívne zdroje energie. A teraz, aby ste vedeli znova pre tých, ktorí to počúvate. Bol som s osobou, ktorá manažuje jednu z najväčších automobiliek na Slovensku. Oni tri roky si chcú znížiť svoje účty za energiu spôsobom, že by si dali tepelné čerpadlá, že by si dali solárne panely a tak ďalej. Dokonca, že by, povedzme, dali rôzne iné technológie, ktoré míňajú menej energie. No len nemajú kooperáciu vlády v tejto strane, lebo každé jedno schvaľovanie, každá jedna EIA trvá strašne dlho. To znamená, že automobilka na Slovensku, ona nesúťaží s inými automobilkami na Slovensku. Automobilka na Slovensku súťaží s ďalšími 60 automobilkami, ktoré ten koncern má po svete. A keď na Slovensku máme drahšie ceny energií a oveľa viacej im dávame polená pod nohy, tak tým pádom v zásade rozmýšľajú, že svoje modely, ktoré vyrábajú, ten koncern presunie do Portugalska, do Čiech a tak ďalej a tak ďalej. A my sa tým samozrejme nezaoberáme nejak veľmi intenzívne ako vy ako vláda, lebo to je niečo, čo ide pomaly, hej? Ide, ide, ide pomaly, nie je to nejaký výbuch hneď, ale ide to pomaly a vy už podľa mňa podvedome cítite, že tam dlho nebudete, tak to vlastne ani neriešite. My by sme podporovali zatepľovanie oveľa viacej. Najúspešnejší projekt z peňazí Európskej únie je projekt, ktorý vlastne podporuje zatepľovanie, čerpanie, tepelné čerpadlá a tak ďalej. Keď sa vyhlási výzva, tak tá výzva sa minie hneď. Z európskych peňazí. A to je vlastne najlepšie investovanie, dokonca nie, že čerpanie. Nemám rád ten význam čerpania, lebo to znamená ako keby otvorím kohútik a to leje aj na zem sa tá voda. Ale proste investovanie európskych peňazí do budúcnosti. Aj tá Európska únia to chce, aj by to bolo rozumné pre tú našu krajinu, aby sme to dostali. Ale nie, my to nerobíme. Pri podnikaní by sme zrušili transakčnú daň. Naozaj, že zrušili bez nejakých podmienok, bez nejakých alternatív a tak ďalej. Lebo to sa vráti naspäť. Transakčná daň, to je proste najlepší príklad asi, čo som počul, že keď niekoho dusíte dlho, tak proste on nevie dýchať, nevie sa nadýchnuť, nie je aktívnejší. Naopak, proste vy ho dusíte a to je vlastne skoro ako daň z dýchania. A ja neviem, akého inteligenta toto napadlo, ale proste teraz ja chápem daň zo zisku. Ja chápem daň z dividend. Ja chápem špeciálnu daň. Ja chápem daň z monopolov a tak ďalej a tak ďalej. Ale transakčnú daň naozaj, vážené dámy, vážení páni, ja nerozumiem, že ako toto mohol niekto vymyslieť. Presadiť a ešte 3 roky to obhajovať. To normálne to je, jak každý vie, že tu niečo smrdí. Si predstavte, že niečo v strede miestnosti smrdí. Každý tipuje, že čo to je a tak ďalej, ale proste niekto tu tri roky hovorí, že tu niečo nesmrdí. Že to je proste strašná hanba. No, zároveň by sme odstránili byrokraciu. Máme projekt Byrokrát. Byrokrát. To znamená, že by sme odstránili naozaj papiere, ktoré vy nosíte na úrad stále, ktoré vlastne my nemusíme robiť ako občania, lebo proste štát všetky tie informácie o vás má. Ministerstvo hospodárstva kvôli energopomoci vybudovalo taký systém, taký systém o informáciách, že v skutočnosti málokto taký má. Podľa mňa ani SIS-ka taký nemá. Však ten systém sa dá použiť na to, aby si proste úrady medzi sebou vymieňali tie papiere, ktoré vy musíte dokladať. Nemyslíte? Urobili sme národný investičný plán s jasnými prioritami. A s jasnými, po spišskej Teplici sa to povie, že KPIs, teda merateľnými indikátormi. A aby sme odpočtovali, čo sa z toho zafinancovalo a koľko ako keby nadhodnoty by to vytvorilo. Mohol by som ešte pokračovať, ale vidím, že je veľa reakcií aj pokročilý čas. Ja si to ešte nechám, keď sa budeme baviť o tej vízii. A veľmi sa na to teším, aj keď ste teda obmedzili čas. Ináč je to takto, že je to taká strašná hanba obmedziť čas na debatu o vízii, ktorá je do roku 2040. Teda 13 rokov odteraz. To znamená, že my sa ideme baviť za päť minút o niečom, čo sa týka minimálne troch volebných období. Neobmedzte čas na debatu o, ja neviem, čo sme tu riešili, proste vašich blbostiach, ktoré navrhujete, ale obmedzte čas na to, aby sme sa bavili o vízii. Na všetky dôležité, generačne dôležité veci, ako je jadrová elektráreň za 15 miliárd € alebo vízia do roku 2040, tak na to tu nie je priestor. Ale je tu priestor počúvať tu blbosti, ktoré sa tu navrhujú, ktoré nič nezmenia. Ale vy obmedzíte čas na rozpravu o vízii. To je taká hanba ináč. To je proste niečo, čo, ja si myslím, že je tu pár ľudí, ktorí proste majú nejaký ako keby, že nejakú česť a tak ďalej a buď si to neuvedomujú, alebo sú tak zviazaní, že proste nepovedia: chlapi, nebláznite, však tak vy akože diskusiou o vízii... Ja nerozumiem tu. Predseda Antického klubu prišiel s tým návrhom, ak si to dobre pamätám. Aká je logika za tým obmedziť debatu o vízii? Povedzte mi. Oni, pre divákov, ktorí toto pozerajú, funguje to v parlamente tak, že my schvaľujeme nejaké veci, robí sa to o 11:00 alebo o 17:00 a väčšinou predseda parlamentu povie: „Na návrh troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS navrhujem takúto vec.“ A nepovie, že „navrhujem, my musíme navrhnúť skrátenie času o vízii, lebo proste nám to akokeby vadí.“ Oni väčšinou prečítajú to číslo tlače, my vtedy sa zorientovávame, čoho sa to týka a hneď sa hlasuje. Ale nemusia zdôvodniť, prečo to robia. A mňa by to teda fakt zaujímalo, pán Richter. Tu si môžete dať tak, že ako vás napadlo skrátiť rozpravu o vízii. Veď ste si, však vy ste ju navrhli a my sme povedali, že s tou víziou súhlasíme. To je, veľmi sa... Aj toto? Však aj toto, ja mám času a času. A vízia sa veľmi týka... Pán poslanec, normálne pokračujte, ale však dávate otázky, vyvolávate. Však vy ste ju navrhli a my sme povedali, že s tou víziou súhlasíme. To je, to je, veľmi čakaj, toto ja nemám, ja mám času a času. A vízia sa veľmi týka... Pán poslanec, pán poslanec, normálne pokračujte, ale však dávate otázky, vyvolávate diskusiu, tak normálne pokračujte, ja vás nechcem prerušiť. Máte 259 minút rozpravy. Ďakujem, pán predsedajúci. Vyvolávam diskusiu, dávam otázky. Slovo parlament je od slova parlare z latinčiny, rozprávať. Nerobím nič, neukazujem vizuálne pomôcky. Som oblečený podľa nového poriadku. Nemám tričko, nemám nič. Ja neviem, že ešte aj toto akože idete povedať, že vlastne v parlamente slovo parlament je od rozprávania. Ja mám rozprávať len vtedy, keď vy mi poviete. Ja sa, vážení občania, diskutujem o tomto záverečnom účte, ktorý je v príkrom rozpore s víziou 2040, ktorú si smeráci a ich kamaráti schválili. Schválili to, že sa bude rokovať pár hodín. Namiesto toho, aby sme tomu venovali niekoľko rokov alebo minimálne niekoľko mesiacov. O tomto rozprávam, pán predsedajúci, a naozaj ja tu nie som žiadny šoumen, ja tu som sa len rozčúlil, rozčúlil na vašu, na vašu ako keby, že neschopnosť vedieť diskutovať o niečom, čo ovplyvní naše generácie. Ale ušetrím si čas. Do budúcnosti ešte moji kolegovia sa budú chcieť vyjadrovať, takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [12:46] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, šesť faktických poznámok, začína pán poslanec Kyselica. [12:46] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, Ivo. V parlamente sa rozpráva, ale bez diskusie. Mňa zaujala tá časť, že vláda bez vízie si objednala víziu. To je ako keď prognostik Laco Kamenický zostavuje rozpočet alebo teda dnes záverečný účet, chýbajú mu v ňom miliardy, zadusená ekonomika, no a najnovšie do toho, no najnovšie ďalší vydierači v koalícii po tých už známych od Hulik, Migaľ pribúdajú ďalší, Taraba, najnovšie Šalitroš. Je ich teda dosť. Držia ministra v šachu, pýtajú si veľa peňazí. No tak samozrejme, že mu chýbajú peniaze, tak potom nemôže naplniť ani ten rozpočet, ani ani víziu, ktorú si táto vláda teda chce tuná takto expresne prerokovať. No, čo môže dopadnúť zle, že? Pán poslanec Viskupič. [12:47] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Štefúkovi za vystúpenie. Zaujímavé s veľa témami. Samozrejme, dá sa reagovať len na niečo. Veľmi ma zaujalo a to je dobré tu počuť. Skutočne Grécko si prešlo peklom. My ideme po gréckej ceste a to peklo nás čaká. Ono sa fakt treba z toho Grécka poučiť a stálo ich to veľmi veľa. Odišla im celá jedna generácia do zahraničia. Fakt krajina stagnovala. Ale skutočne dá sa to. Dnes má, dnes má Grécko nielenže primárny, budem sa baviť o číslach 25, keďže riešime záverečný účet. V 25. roku malo Grécko 4,9 % primárneho rozpočtového prebytku. To znamená, vlastne to je prebytok verejných financií bez zaplatenia dlhu alebo úrokov za dlh, takže mali prebytok a dokonca v 25. už mali aj teda celkový prebytok štátneho rozpočtu. To znamená, zaplatili veľkú časť dlhu a mali stále prebytok. Čiže tie reči, že nedá sa to, furt musia byť deficity. Pozerajme na tých lepších, pozerajme na tých, ktorí to teraz vedia. Tomu Grécku to skutočne, skutočne ide a dá sa to. Ale fakt, proste si prešli peklom a skúsme sa my poučiť aj ísť dobrou cestou rozumnou, bez toho pekla. A ešte jedna vec, len mám len chvíľočku, tak do tej elektromobility. Niekedy je najlepšie nerobiť nič. Ja som presvedčený, že jedna z mála vecí, čo Slovensko urobilo dobré, bolo, že nešli nejaké veľké a drahé dotácie do elektromobility. Áno, sme poslední v nejakej tej akceptácii elektromobility, ale stúpa to. Ide to už aj na Slovensku. Ľudia chápu, že teda tá elektromobilita má význam, že je to dobré. Čiže v prvom rade nestálo to daňových poplatníkov veľa. Akceptujeme to už v stave, keď aj tie ceny áut sú trošku lepšie a jednoducho pomáha to v tom, že, a teraz už len verím, že netreba zasa robiť to „bé“, že nesťažovať to tej elektromobilite, nerozprávať o tom, že za chvíľku tu spravia možnože spotrebnú daň z elektriny. Čiže treba to nechať. [12:49] Tibor Gašpar pani poslankyňa Hanuliaková [12:49] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ivan, ty si hovoril, že nikoho skoro nikdy nezaujíma odpočet a súhlasím, lebo keby občania urobili odpočet prvej, druhej, tretej a aj tejto štvrtej vlády Roberta Fica, tak si myslím, že tie výsledky sú žalostné, doslova katastrofálne. A veď dnes naozaj, že všetci doplácame a ty si veľmi podrobne o tom hovoril, že tu absentovali reformy posledných 16 rokov a najmä tá vízia, čo teda je smutné, že si ju museli nechať napísať, ale však aj ja si myslím, že aj keby ju napísali pred 15 rokmi, tak sme tak nie sme nikde ďalej, pretože vidíme, aký majú oni reálne záujem, keďže idú ešte aj skrátiť rozpravu a o veľa veciach sa tu podľa mňa, že za posledných 20 rokov naozaj intenzívne diskutuje. Napríklad diskutujeme tu dlho už o komunálnej reforme a ja by som sa fakt chcela kolegov úprimne opýtať, že prečo neboli schopní za 16 rokov prísť s nejakým vlastným návrhom riešenia? Mňa by veľmi zaujímalo, že čo si skutočne kolegovia z koalície teda myslia o fungovaní krajiny na teda na úrovni územnej samosprávy. A ja som to teda, žiaľ, nenavnímala ani za tri roky na našom výbore pre verejnú správu, pretože namiesto riešení som tam zatiaľ vždy počula len výhovorky a ja teda naozaj úprimne dúfam, že si to kolegovia zo SMER-u, z HLAS-u aj zo SNS veľmi dobre naštudovali, čo tam napísali tí odborníci v tej vízii 2040, pretože je tam toho naozaj neúrekom. Môžete sa inšpirovať a ja sa budem veľmi tešiť, že keď my s tou reformou prídeme po voľbách, že nebudete potom stáť na barikádach a vykrikovať presný opak, tak som veľmi rada, že si tú víziu 2040 schválite, pretože tam je veľmi presne napísané, čo treba urobiť aj čo sa týka reformy verejnej správy alebo teda komunálnej reformy. [12:51] Tibor Gašpar pani poslankyňa Šrobová [12:51] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi teda Štefankovi za jeho naozaj obsiahle zhrnutie toho, o čom sa tu rozprávame. Teda je to návrh štátneho záverečného účtu, čo je tá druhá vec po rozpočte. A presne ako si to povedal na začiatku, možno je pre ľudí, pre občanov veľmi ťažké si predstaviť, že koľko táto vláda a každá vláda každý rok spravuje miliárd eur, ktoré vybrala prevažne teda od občanov a ako a podľa toho, ako sa jej darilo. Je to veľmi ťažké si to predstaviť, ale je to veľmi ľahké, keď si to premeníme na to, že je to jedna rodina, ktorá musí každý mesiac hospodáriť s nejakým rozpočtom. Keď je tá rodina zodpovedná, tak samozrejme vie, aký má príjem každý mesiac a koľko si toho môže dovoliť, čo si, aké zbytočnosti si nemôže kupovať alebo koľkokrát si nemôže ani základné veci za to dovoliť. A takto naozaj funguje zodpovedná rodina a zodpovedný správca rozpočtu. Táto vláda taká nie je už tri roky po sebe a teda každý rok minie oveľa viac peňazí, ako dostane výplatu. A toto môže viesť jedine len k tej špirále dlhovej, kedy jednoducho už je veľmi ťažké sa z toho vymaniť, lebo do istej miery vám aj vám vašim rodinám možno banka požičia peniaze, ale v istom momente to už nebude možné a vy ten dlh budete musieť nejakým spôsobom splatiť. A presne toto robí táto vláda. Ja som si robila aj poznámky, veľmi dlho si rozprával aj k energopomoci, to bolo tiež veľmi fajn. A teda táto vláda nám zatiaľ nepredstavila, ako chce budúci rok hospodáriť. Nepredstavili rozpočet. Už vieme, že nebude vyrovnaný, čiže opäť neplánujú to robiť zodpovedne. A nepredstavili ani žiadne prorastové opatrenia. To znamená, že nejaké tie opatrenia, ako tá rodina by napríklad lepšie hospodárila alebo ako by mohla získať viac zo svojho rozpočtu. Pán poslanec Ján Skulík [12:53] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Celá táto rozprava je o financiách. Diskutujeme tu, ako zlepšiť ekonomiku a hlavne, kde na to zobrať peniaze. Ja teraz vám prečítam mesačné zárobky za rok 2025 vo vedení Slovenskej pošty. A takýto plat nemáte ani vy, pán podpredseda, ani pán minister a dokonca ani pán Mierna. Nebudem samozrejme mená spomínať členov predstavenstva, ale pôjdem tak nejako po poradí. Člen predstavenstva, mesačný zárobok v roku 2025: 12 434 €, odmena 63 752; ďalší člen predstavenstva, mzda 13 973, ročná odmena 55 783; ďalší člen predstavenstva 13 103 € a odmena ročná 47 814 €; špecialista, člen predstavenstva, 6 419 € mesačná mzda, odmena 47 814; ďalší člen predstavenstva 3 984 mesačná mzda plus odmena ročná 47 814 €; riaditeľ úseku 11 745 €; ďalší riaditeľ úseku 10 724; ďalší riaditeľ 9 607; ďalší 9 332; riaditeľ sekcie 7 646; ďalší riaditeľ sekcie 6 772 a takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. A zoberte si, toto je len jedna inštitúcia. Koľko máme na Slovensku takých inštitúcií? A keby aspoň tá Slovenská pošta, keď to tak poviem, do čerta, fungovala. Nefunguje a takéto neskutočné platy. Ďakujem. [12:55] Tibor Gašpar pán poslanec Pročko. [12:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja pôjdem za chvíľočku do rozpravy, ale zaujali ste ma, lebo ste povedali, že pár ľudí v Smere, ktorí majú česť. Prosím, keby ste ten pár vymenovali. Ďakujem. A ja sa nebudem vo svojej rozprave venovať energiám, ale chcem povedať, že viete, oni chcú preto dodávať ruský plyn a ropu, lebo na to majú kšeft s Rusmi. Však Fico tam nechodí nadarmo do toho Ruska a neklania sa tavariščovi Putinovi, ktorý ho má za handru, ale tak kšeft je kšeft. Takže vás poprosím pekne tých pár ľudí. Ďakujem veľmi pekne. Reaguje. [12:56] Tibor Gašpar Bude pán Štefunko, nech sa páči. [12:56] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som rozprával 42 minút, tak priznám sa, že mohla sa aj nejaká chybička vlúdiť, pán Pročko. A možno som povedal, že, že možno je tam pár ľudí alebo ja neviem. Proste pustím si to a potom vám vysvetlím, ako som to myslel. Teda možno. Druhá vec k pánovi Jánovi Skulíkovi, tak ďakujem za HR okienko zo Slovenskej pošty. Je to naozaj niečo, čím by sme sa asi mali zaoberať. Lebo táto platová nerozumnosť medzi pánom Pellegrinim a manažérom pošty ma naozaj vyrušuje. Čo sa týka kolegýň, tak ďakujem veľmi pekne. Obohatili ste môj obzor a veľmi si vážim, že ste to celé vypočuli. No a čo sa týka Mariána Vyskupiča, už tu nie je, tak vlastne budem do neho bušiť, keďže tu nie je. Len chcem povedať, že podľa mňa, keď máme slovenskú elektrinu a máme tu fakt, že dosť dobrú ako keby, že distribučnú sieť elektriky, tak by sme mali z toho ťažiť a mali by sme vlastne podporiť to, aby sme mali aj dostatok tých verejných nabíjačiek, či už na sídliskách alebo alebo alebo v mestách, kde to nie je úplne na prvú, a to by pomohlo reálne vybudovať oveľa väčšiu zásobu vozového parku na elektriku a nepotrebujeme byť tým pádom závislí na režimoch, ktoré vlastne nás vydierajú tým, že, že dovážajú alebo od nich dovážame ropu. Ďakujem. [12:58] Tibor Gašpar Ďalej do rozpravy prihlásený pán poslanec Pročko, máte slovo. Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, začnem trošku tak obšírnejšie. [12:58] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Náš pán predsedajúci, súčasný obžalovaný Tibor Gašpar vždy hovorí, že on si tu bude rozprávať, čo chce. Neviem, vy si to pamätáte určite všetci. On vždy povie, že bude rozprávať, čo chce. A vy sa mu do toho nemáte starať a predsedajúci sa mu nikdy do toho nestarajú. Oni totižto tvrdia, tvrdia na zdravie, že, prepáčte, hneď vám to poviem. Strana verejne používa tému strana SMER Slobody slova v roku 2024 napríklad deklarovala odpor proti škandalizácii alternatívnych názorov. Strana SMER napríklad rozpráva, že rešpektuje iné názory, ale keď tu poviete nejaký iný názor, tak vás dávajú na mandátový a imunitný výbor. Ale čo je najkrajšie na tom celom, je, že my tu máme výrokovú imunitu. To znamená, že výrok, ktorý poviete, má imunitu. Môžu vás dať, keď niekto povie niečo o vás, že ste niečo urobili a dotkne sa ho, na občianskoprávny výbor, ale mandátový a imunitný výbor, ktorý má uznávať tú imunitu. To znamená, že výrok, ktorý poviete, má imunitu. Môžu vás dať, keď niekto povie niečo o vás, že ste niečo urobili a dotkne sa ho občianskoprávny výbor, ale mandátový a imunitný výbor, ktorý má uznávať tú imunitu, vás rieši za to. Mňa riešili napríklad za to, že som vyzval dvoch poslancov, teda poslanca Kapuša, aby išiel so mnou fúkať. Lebo ja som povedal, že môj hodnotiaci úsudok bol, že pán Kapuš mal niečo iné v sebe. Pán Pročko, skúste ísť k záverečnému štátnemu účtu. Ja vás nechám rozprávať, máte dosť času, len sa skúste venovať záverečnému štátnemu účtu. Ak sa vám to nedarí, tak si prečítajte, o čom rokujeme a potom môžete pokračovať. Mne sa to darí a chcem vám povedať, pripomenúť, tu ste povedali, pán Gašpar, že si budete rozprávať, čo chcete a nikto sa vám do toho nebude starať. Ja sa k tomu chcem dostať a postupne sa k tomu dostávam, pán Gašpar, tak, ak tomu nerozumiete, tak nepredsedajte. Ďakujem. Ja som ho vyzval a povedal som, že som ochotný odísť z parlamentu, keď nenafúka. A za to, za to ma dali na mandátový imunitný výbor. Už vyzval som aj pána Danka, ktorý mi povedal, že som debil. A toto sa tu deje. Vy poviete nejaký výrok a obžalovaný podpredseda parlamentu, ako teraz, vám povie, vstúpi vám do toho alebo povie, že pán Pročko, dám vás na súd. No dajte ma na súd, ale vy nemáte právo to rozprávať. Veď sa prihláste, vy porušujete rokovací poriadok. Dnes rokovací poriadok porušil Mašgút. Upozornil ho niekto a dal mu dutku? Veď keby som robil to ja, to, čo robil Mašgút, tak mňa vyvedú s pištoľami vonku. Pán Pročko, druhýkrát, neoficiálne vás upozorňujem, ešte nemáte oficiálne upozornenie. Venujte sa téme, štátnemu záverečnému účtu. Všetko, čo ste doteraz povedali, je nahraté. Môžeme sa opäť stretnúť na výbore a konzultovať, či mám právo, nemám právo vám odobrať slovo, keď nehovoríte k téme a k prerokovanej veci. Takže posledné neoficiálne upozornenie, nech sa páči, môžete pokračovať. Obžalovaný podpredseda parlamentu povedal tu, že on si bude hovoriť, čo chce. Ministerstvo, to je strašné, ale vy ho poznáte. Aj ja, ja som s ním bol na škole. Ministerstvo financií vedie človek, ktorý by mal strážiť naše financie. Ktorý by mal financie strážiť, ale minister financií je maliar. Podľa oficiálnych vyjadrení jeho namaľoval 52 obrazov. Jeden obraz treba namaľovať 30 hodín. To znamená, že týždenne sa tomu venoval plus mínus 6 hodín. Ako pán minister stráži naše financie, keď sa týždenne venuje denne päť hodín maľovaniu? Mal by strážiť naše financie. Mal by rozprávať o tom, ako budeme tie skonsolidované financie používať pre ľudí. Používame ich pre ľudí? Kde je 7 miliárd? Kde je 7 miliárd, ktoré ľudia ušetrili? Vystúpil tu pán Raši so svojím prejavom, ktorý bol veľmi kritický a to sa nepáči strane SMER a už idú, už rozprávajú o tom, že NKÚ treba reorganizovať, že pán Andráši je náš človek. To isté Žilinka. Pán Kozlík vystúpil veľmi spravodlivo pre mňa a už Fico rozpráva, že je to, že ho treba to všetko reorganizovať. Mne sa strašne páčil jeden výrok jedného pána, ktorý povedal, že keď pán Kozlík, keď by bol pán Kozlík Štefánik a postaví sa proti Ficovi, tak Fico aj toho Štefánika odstaví. Fico nás teraz namiesto toho, aby naozaj spolupracoval so svojimi ministerstvami, straší vojnou. Straší nás tým, že bude vojna, aby prekryl to, že tento rozpočet je naozaj veľmi, veľmi zlý, veľmi zlý. Chvália sa, že mali 1 % deficitu v roku 2019. Chvália sa, akí boli fantastickí, že mali deficit 1 %. Ale nepovedia vám, že ostatné krajiny boli v zisku. Slovensko bolo jediné v roku 2019 v strate. A už som tu dnes povedal a budem to hovoriť, že my, keď sme prichádzali do vlády, tak sme nechali 1,5 miliardy, teda pardon, ospravedlňujem sa, našli sme 1,5 miliardy v pokladnici. 1,5 miliardy, čo nestačilo na tri mesiace žitia štátnym orgánom, 1,5 miliardy a chvália sa, ako úspešne hospodárili. My, keď sme odchádzali, sme im nechali 12 miliárd. Pán Horváth, 12 miliárd. Oni nám nechali dlžoby, iste, dlžoby v pokladnici nechali. Pán Horváth, 12 miliárd, 12 miliárd. My sme im nechali 12 miliárd, oni nám nechali 1,5 miliardy, ale rozprávajú o nás, že sme katastrofálne hospodárili. Na daciu takto. Naše peniaze by nielen pán minister mal chrániť zodpovedne, ale mali by aj ľudia, ktorí pracujú okolo neho, prípadne, ktorí sú dosadzovaní do štátnych funkcií, by mali tieto financie spravovať zodpovedne a mali by to byť ľudia, ktorí sú odborníci, ale sú aj čestní. A ja vám musím povedať, že naozaj nadácia Zastavme korupciu. A myslíte, že ich upozorní predsedajúci Gašpar, aby nevyrušovali? Že im povie: „Upozorňujem vás prvýkrát, nevyrušujte tu.“ Kamenického, že upozorní, ktorý tam vyrušuje. Neupozorní. Nadácia Zastavme korupciu priniesla, určite ste počuli o pánovi traktoristovi, ktorý spravuje naše veci. Určite ste počuli o pani Kužme, ale o veciach finančných, ktoré spravuje, priniesla nadácia Zastavme korupciu o pánovi Igorovi Lichnovskom, ktorý sedí, a počúvajte teraz veľmi dobre, v troch dozorných radách štátnych podnikov a v rade štátnej Eximbanky. A tento pán, v troch dozorných radách, tento pán vlastnil firmu, ktorá bola podľa obžaloby zapletená do daňových podvodov. A celková škoda mala byť 7 miliónov €. Firmu tento pán, ktorý je v troch štátnych podnikoch a v rade štátnej Eximbanky, tak vlastnil s človekom, ktorý je spájaný s mafiánskou skupinou takáčovcov. Okrem Eximbanky sedí pán Lichnovský aj v dozorných radách Tiposu. Uliak ho tam dal. Burzy cenných papierov a Centrálneho depozitára cenných papierov naše financie, moje, vaše, naše financie by mali strážiť a v dozorných radách byť ľudia, ktorí sú čestní a zodpovední. A nie človek, ktorý je obžalovaný z toho, že znefraudoval peniaze. Nemal by tam byť traktorista, nemala by tam byť kozmetička. Naše financie by mali strážiť odborníci. To si myslím a je to tak. Naše ministerstvá. Už sme tu dnes počuli o ministerstvách, ako hospodária, a ja vám len tak chcem pripomenúť, že Ministerstvo zdravotníctva podľa NKÚ v marci 2026 uviedlo, že pri kategorizácii liekov bolo približne 50 % liekov schválených za vyššie ceny, než odporúčala odborná inštitúcia NIHO a NKÚ odhadol negatívny finančný dopad na verejné financie na 244 až 356 miliónov počas piatich rokov. Zároveň upozornil na nedostatky v transparentnosti a ochrane verejného záujmu. Ministerstvo hospodárstva pri organizáciách SIEA, SARIO a Múzeum obchodu NKÚ zistil nedostatočné riadenie a finančnú kontrolu. Rezort v rokoch 2020 – 2022 poskytol tieto organizácie na to 41 miliónov €, ale teraz hospodári rezort veľmi nezodpovedne. Ministerstvo kultúry, moja srdcovka, pani Hriadeľská teraz v zahraničí bičovala okolo seba naozaj krásnym spôsobom, tak NKÚ vo februári 2026 upozornil na problémy pri riadení veľkých investičných projektov vrátane obnovy Krásnej Hôrky, Spišského hradu a tak ďalej a tak ďalej. Ministerstvo kultúry tiež je riadené nezodpovedne. Ministerstvo obrany, tak to ani nebudem hovoriť. Ministerstvo obrany, všetci dobre poznáte našu krásnu Kukuricu, ktorá bola kedysi sídlom pre politrukov. To boli ľudia, ktorí boli školení pre politické funkcie v armáde, tak pán minister ju teraz prerába. Trojnásobne ju predražil, trojnásobne a keď vám niekto povie, že je tam machová stena v kancelárii za 140 000 €, tak to je aké hospodárenie? MIRRI, pán minister Migaľ založil štátnu firmu, nalial tam 30 miliónov €, nikto nevie, čo tá firma bude robiť. Ale za štátne peniaze si pán Migaľ robí čo, kampaň? Robí si kampaň? Môj teda obľúbenec, športovec Kotrmelec, pán Huliak, tak pán Huliak, ako počuli ste, vyše 200 000 si vzal len na paličky, ktoré bude rozdávať dôchodcom. Pán Huliak porozdával svojim spolustraníkom Malatincovi a ďalším, ktorí si v regióne robia kampaň a rozdávajú svojim ľuďom. Naozaj politika Róberta Fica je dať vydieračom ministerstvá, veď ho to, počkajte, vydierači, keď ma chce niekto zažalovať, prepáčte, tak zažalujte Róberta Fica, ktorý povedal, že Migaľ a Huliak sú vydierači. Fico povedal, že týchto vydieračov nechce vo vláde. No a pozrite sa, sú vo vláde. A takto rabujú, takto rabujú náš štátny rozpočet. Nie spôsobom, že jednoducho naozaj dajme aj folkloristom na východe, dajme aj folkloristom na západe. Nie, tak ako Malatinec a partička si rozdeľuje svoje peniaze. Migaľ rozdeľuje svojim ľuďom peniaze. Šaliga, Šaliga ide napríklad naspäť teraz do parlamentu, lebo Danko zistil pri financiách, zistil, že Taraba neriadi to ministerstvo zodpovedne a to sa jedná o financie. Taraba dal nejakej talianskej firme čistiť Dunaj. Talianskej firme čistiť Dunaj a Danko povedal, to nie, však to musia čistiť národom ošľahaní Slováci. To už, že nám budú naše majetky v Bratislave spravovať Arabi, naše financie, tak to nevadí ani pánovi Kamenickému a celá, všetci tuná národne cítiaci smerácki, teda koaliční poslanci hlasovali za to, aby naša voda a naše majetky spravovali Arabi. Jedinú dobrú vec musím povedať pánom s financiami, že naozaj sa starajú. Starajú sa o seba a o svoje rodiny. Aj pred chvíľou ste počuli, že budem zase na, že pôjdem na občiansky súd a pritom som len citoval denníky, ktoré aj napísali o tom, že napríklad pán Gašpar nevie dokladovať, mladší, odkiaľ má ten majetok a ja som to len, len povedal. Pán Gašpar mladší, šéf SIS. A to sú tiež naše peniaze. A našich peňazí, financií sa týka aj to, odkiaľ má mladý Fico dvakrát 500 000 na byt. Odkiaľ sú tie peniaze? Prečo sa do dozorných rád dávajú synovia pána Richtera? Prečo napríklad bez výberového konania naše peniaze a naše pozemky, 10 najlukratívnejších miest na Dunaji, dostali dcéry pána Muňka? A vy doma pri televíznych obrazovkách, prípadne pri laptopoch alebo pri mobilných telefónoch, vy konsolidujete. Pán minister povie, že predchádzajúca vláda to robila veľmi zle a vy musíte konsolidovať. Predchádzajúca vláda, budem to stále opakovať, nechala tejto vláde 12 miliárd. Táto vláda, keď predtým vládla, nechala našej vláde 1,5 miliardy. A to je naozaj katastrofa. Čistá katastrofa. Tento rozpočet, čo predkladá pán minister Kamenický, je rozpočet pre vládu Róberta Fica. Preto, ako tu hospodária. Nehospodária čestne, nehospodária zodpovedne. Naozaj, len taký malý príklad, autobus, ktorý objednávajú na Ministerstve kultúry, stojí 4000 € a šofér z tej firmy povie, že tak ale dalo sa to objednať aj za 2000 €? No dalo. Prečo to objednali za 4000 €? A to je malá kvapka, malá kvapka v tom mori, v ktorom si kvapkáte do vlastných radov. Veď aj my, bolo verejné obstarávanie napríklad na to, aby sme dali nejakého iného stolára, ako je pán Mego a jeho firma. Tak to je čistý, čistý biznis, pán Mego. Ale to je to, že oni dostanú nejakú kvapku, dostanú niečo, pán Muňko dostane pre dcéry, pán Mego dostane stolársku zákazku v base a oni dostávajú a potom tu poslušne hlasujú tak, ako chce Róbert Fico, aj za ten rozpočet. A to je smutné. Lebo pred chvíľou som tu počúval o tom, že tu je možno pár čestných ľudí, tak ja som chcel vedieť, ktorí sú tí čestní ľudia, keď aj mne povedia, že viete, to nie je pán Lešo na výbore, že to nie je, to je výborný návrh mala pani poslankyňa, že pani poslankyňa, mali ste výborný návrh na vody a pán Lešo vám povedal, že to je výborné a keď sme povedali, výborne, zachránime peniaze, čo sa týka financií, pomôžeme, tak pán Lešo povedal, ale ja budem hlasovať len za smerácke návrhy. Tak keby sme takto my jednali, tak v živote by som nemohol podporiť návrh Malatinca alebo niektoré návrhy, ktoré máte naozaj akože v prospech alebo Vrchná voda a pán Lešo vám povedal, že to je výborné a keď sme povedali, výborne, zachránime peniaze, čo sa týka financií, pomôžeme, tak pán Lešo povedal: „Ale ja budem hlasovať len za smerácke návrhy.“ Tak keby sme takto my jednali, tak v živote by som nemohol podporiť návrh Malatinca alebo niektoré návrhy, ktoré máte naozaj akože v prospech, lebo musím povedať, že nájde sa tam pár vecí, ktoré sú aj v prospech ľudí, ale ale to, že sa zmení trestný zákon? Ako pomôžeme financiám? No, nepomôžeme. Veď my tým financiám nepomôžeme tým, že zmeníme trestný zákon a zrazu podvodníci môžu krásne rabovať milióny eur, pretože dostanú čo? No, dostanú podmienku. Dve z dvanásť dostanú podmienku. Tak veď ukradnem 10 miliónov, vyrabujem našu pokladnicu a dostanem 10 miliónov. Viete, ono je to tak, že my máme naozaj v záhrade našej capa, ktorý nám tú záhradu vyžiera. Namiesto toho, my si ju spravujeme, Slováci. My si do tej záhradky nasadíme, my tam dáme, my si aj dopestujeme tú zeleninu, ale ten cap, ktorý tam v tej záhradke bačuje, nám všetko so svojím stádom zje. Ďakujem veľmi pekne na vaše vystúpenie. [13:16] Tibor Gašpar Poznámka: Pán Dušenka, nech sa páči. [13:16] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou V sále, takže stráca možnosť vystúpiť a ty [13:16] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, máte slovo. [13:16] Ladislav Kamenický Nebudem dlho zdržiavať. Mám ešte ďalších šesť zákonov a rád by som, nesú určite čakal som rozpravu pri tomto štátnom záverečnom účte. Musím povedať, že nikto ma neprekvapil. Boli tu takí, čo sa snažili možno aj k veci. Boli tu takí, ktorí došli, zasmradili prostredie svojou nenávisťou, svojimi klamstvami. A musím povedať, že najhoršie na tom je, že sa tvária, že ešte dokonca tým klamstvám veria. To máme tu pána Jakaba, ktorý ich používa úplne, úplne cestné čísla. Ako keby tu vládli do roku 22. Používajú čísla z roku 2022. My sme nastúpili až po októbri 2023, ak si dobre pamätám. A kto tu predtým vládol? Lebo oni sa tvária, že oni len do roku 22 vládli. Nie je to pravda. Za dva roky zdevastovali verejné financie. Dlh vystúpa zo 48 % na 60 %. A keď si pozrieme to, čo hovorí, hovoril pán Jakab, že bol tu čistý dlh na konci ich vládnutia nejakých 53 miliárd, tak to bolo 59 miliárd. Úplné klamstvo, absolútne. Ja viem, že ľudia tomu nerozumejú. Títo sa len potrebujú preklamať. Tam prídu medzi ľudí, atakujú ľudí na uliciach. Absolútna hanba, absolútna. A ja im pripomeniem ľuďom na Slovensku, po ich vládnutí mali preferencie na niekedy 2,5 %. Tak a s týmito klamstvami, bohužiaľ, im to rastie, ale to rastú na obyčajných lžiach. Budú niečo rozprávať tu o tom, kto čo urobil a neurobil. My po nich napravame ten bordel, ktorý ste tu nechali, páni. Teraz všetci zmizli. Došli, zasmradili, zmizli, vrátane Pročka. Takže asi o tomto dobre, nebudem sa vyjadrovať k ostatným veciam, dalo by sa. Budeme pri rozpočte. Ale musím povedať, že táto debata nebola vecná, bola politická. Každý sa chce ukazovať, každý chce natárať a chce presvedčiť svojich voličov. Čiže, ak budeme sa baviť relevantne, ja budem odpovedať na všetky otázky, ale dnes ste trošku predbehli dobu. Ešte nemáme ani október. Už tu niekto rozprával o tom, jak už tu máme aj rozpočet. Máme zákonom stanovené termíny. Kedysi to bolo niekedy v auguste. Kde ste vy kedy v auguste predkladali? Čo ste predkladali? Nikdy ste nič nepredkladali. Nechajte nás pracovať a takisto bolo tu rozprávané lži, že tu nebudeme komunikovať, s nikým nekomunikujeme. Však to, preboha, však tu sú nejaké normálne postupy a to hovorí pán Viskupič. Ja mám 15. október, keď to mám doručiť do parlamentu. Predtým musí prebehnúť vláda. Samozrejme, že ak bude všetko dohodnuté, tak bude aj Hospodárska a sociálna rada, tak ako sme to vždy sa snažili urobiť. Aj keď nie vždy sa to podarilo. Samozrejme, tie rozhovory sú ťažké a vždy je to o tom, aby sme našli nejaký konsenzus. Keby som tu mal reagovať na všetky nezmysly a na osobné invektívy, nebudem. Pri rozpočte si to opäť vypočujem, všetky tieto vaše super argumenty a potom sa budem veľmi detailne venovať každému z tých klamstiev, ktoré tu dnes sme počuli a ktoré sme zažili na vlastné uši. Ďakujem pekne. Chce [13:20] Tibor Gašpar Zaujať záverečné slovo k rozprave spravodajca. Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507 z roku 2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563 z roku 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1435 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie v rozhodnutí č. 1511 a prosím pána ministra financií pána Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. [13:20] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Takže, vážený pán predseda, predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, predkladám vládny návrh zákona o takzvanej dorovnávacej dani. Cieľom predmetnej úpravy je zabezpečiť súlad s aktuálnymi administratívnymi usmerneniami inkluzívneho rámca OECD G20 z januára tohto roku ku globálnym modelovým pravidlám piliera 2 a nadväzujúcim oznámeniu Európskej komisie, čím sa predchádza riziku uplatňovania odlišných noriem v kontexte európskej smernice. Predkladaná novela prináša viaceré úpravy. Cieľom je zjednodušiť uplatňovanie pravidiel v praxi, čiže opäť vychádzame v ústrety všetkým, ktorých sa to týka. Jednou z nich je predĺženie prechodného bezpečného prístavu založeného na správe podľa jednotlivých štátov o jeden rok. Zároveň sa zavádza osobitná úprava pre daňové stimuly viazané na reálne investície a ekonomickú činnosť, aby sa ich vplyv na výpočet efektívnej daňovej sadzby a prípadnú dorovnávaciu daň zohľadňoval primeranejším spôsobom. Návrh zároveň upravuje postup pri plnení daňových povinností v prípade zániku daňovníka bez právneho nástupcu. Ďakujem pekne. Toľko na úvod. Dávam slovo spravodajcovi. [13:22] Tibor Gašpar Ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie pánovi poslancovi Karasovi. [13:22] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu. Ďakujem. Čo? Ďakujem, pán spravodajca. [13:23] Tibor Gašpar Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Keďže nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave žiadnej teda zaujať ešte nejaké stanovisko, pán Naď, nie. Spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222 z roku 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1454. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1525. A opäť prosím pána ministra financií, aby vládny návrh zákona uviedol. [13:24] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Takže predložený návrh prináša nové pravidlá, ktoré vychádzajú zo smerníc Rady Európskej únie s cieľom zjednodušiť platenie DPH a prispôsobiť systém DPH moderným technológiám. Jedno z pravidiel je, že platformy sprostredkovateľ ponuku a dopyt v oblasti krátkodobého ubytovania a osobnej prepravy budú v prípadoch, ak prenajímateľ bytu alebo vodič nie sú platiteľmi DPH, zodpovedné za platenie DPH. Tu sa bavíme napríklad o Uberi, bavíme sa o Airbnb, kde sa všetci tvária, že to je peer-to-peer dodávka, ale nikto neplatí žiadnu, žiadnu DPH, takže ideme zasiahnuť voči týmto subjektom. Návrh zákona tiež zjednoduší podnikanie v krajinách EÚ, že podnikateľom sa eliminuje povinnosť registrácie na účely DPH vo viacerých štátoch EÚ. Bavíme sa o tzv. systéme One Stop Shop, kde na rozdiel od súčasnosti, ak si budú do iných členských štátov premiestňovať vlastný tovar na účely výkonu akejkoľvek hospodárskej činnosti, postačí im komunikácia o týchto premiestneniach s domácim daňovým úradom. Čiže je to v podstate jednoduchší systém, ako bol predtým. Súčasne sa uplatňuje tento mechanizmus, rozširuje sa na ďalšie B2C transakcie uskutočňované v krajinách Európskej únie, kde podnikateľ nie je usadený, čo pomáha zjednodušiť plnenie daňových povinností. Menia sa pravidlá pri dovoze tovaru zo štátov mimo Európskej únie pri predaji tovaru cez internet do 150 €, kde bude za zaplatenie DPH vo väčšej miere zodpovedný predávajúci alebo platforma, cez ktorú sa tovar predáva, ak nevyužije dnešný osobitný režim pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín, tzv. importný One Stop Shop. Možno ste si to všimli, že v niektorých platformách, keď niečo kúpite, tak už vám uplatňujú aj DPH, ktorú potom musia odviesť danému, danému štátu. Menia sa pravidlá, teda v oblasti elektronických faktúr sa navrhuje pre podnikateľov, opäť vychádzame v ústrety, od 1. januára do júna 2027 uplatniť tzv. šesťmesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa navrhuje nesankcionovať porušenie povinnosti vyhotoviť elektronickú faktúru v zákonnej lehote a nesplnenie niektorých povinností v oblasti oznamovania údajov, čo umožní podnikateľom prispôsobiť sa novým pravidlám. Čiže robíme to v záujme toho, je to nová, samozrejme, nová povinnosť a nejdeme perzekvovať, my chceme, aby sa e-faktúra čo najviac využívala. Takže toľko na úvod. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister. Teraz [13:26] Martin Dubéci Poprosím pána spravodajcu poslanca Karasa, aby podal spravodajskú informáciu. [13:27] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 63 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. Ďakujem pekne. [13:28] Martin Dubéci Pán poslanec, otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Ďakujem pekne. [13:28] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Za slovo. Tak zdravím nového pána podpredsedu, ktorý nastupuje na svoju službu. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No, máme tu teda pravidelnú každoročnú novelizáciu zákona číslo 222 z roku 2004 o dani z pridanej hodnoty. Jeden z takých tých mast, ktoré sa vlastne robí každý rok a je to takým jesenným folklórom, v tom dobrom. Ja začnem tým, že čo tam nie je. Čo by som tam čakal a čo tam nie je. No v prvom rade v tom návrhu, v tom návrhu nevidím žiadne tie opravy toho chaosu DPH, ktorý, ktorý máme. Ja by som si predstavoval, že aj tie výsledky, keď ste v roku 2025 skutočne vybrali 850 miliónov menej na DPH, ako ste si predsavzali a že sa to vyvíja akože veľmi podobne aj tento rok, že by to mohlo znamenať, že teda bude politické zadanie pre kolegov z MF, aby teda urobili nejaký trošku poriadok tam, kde to teda akože fakt nefunguje. Čiže nevidím tam žiadne nejaké, možnože z troch sadzieb naspäť na dve. Nevidím tam to, že by sa rušili výnimky z výnimiek a niečo by sa zjednodušilo tak, aby ten chaos, ako nebudem to opakovať, či ten rožok alebo jednoducho tie stravovacie služby, čokoľvek. Čiže nič z toho tam nie je. Nehovorím, že to tam nevie minister pridať v druhom čítaní, ale to sa bojím, že tam budú pridané asi skôr veci opačného. Opačného, ale každopádne, škoda, nie je to tam. Bol na to rok, dalo sa to vyhodnotiť, máme na to fakty, že teda jednoducho sa vám hodne Tie stravovacie služby, čokoľvek, čiže nič z toho tam nie je. Nehovorím, že to tam nevie minister pridať v druhom čítaní, ale to sa bojím, že tam budú pridané asi skôr veci opačného, opačného razenia, ale každopádne, škoda, nie je to tam. Bol na to rok, dalo sa to vyhodnotiť. Máme na to fakty, že teda jednoducho sa vám hodne nepodarilo teda vyberať tú DPH-čku tak, ako sa vyberala. Alebo ako bola plánovaná vyberať, takže toto tam nie je. To ma veľmi mrzí. Druhá vec, čo tam nie je, to, že nevidím tam nijaký taký ten boj proti tým skutočným tým podvodníkom. Aj to som už dnes spomínal takým tým zoznamom na finančnej správe, proste firmám, v úvodzovkách našim firmám, našim podnikateľom, ktorí jednoducho robia tie veľké, veľké úniky. Takže ani tu nevidím v tom návrhu zákona nejaké veci, nejaké kroky, ktoré by umožnili vláde vyberať efektívnejšie tú DPH. No a ďalšia vec, tu nevidím to, čo tu takto pred rokom aj pán minister sľúbil. Ja som tu takto pred rokom stál a rozprával som o tom, že veľké diery a veľké zneužívania pri DPH-čke sú skutočne tie parkoviská a špeciálne ešte tie umývačky, kde si tak nejak dokázali aj do tých nových pravidiel dať, že jednoducho netreba tam, netreba tam DPH blok, jednoducho ide to tak všelijako na čierno. Čiže vtedy pán minister povedal, že áno, dobrý návrh, dá to preveriť. Ja som sa dokonca rozprával aj s jeho kolegami priamo na ministerstve. Opravte ma, pán minister, ak sa mýlim. Ja to tam nevidím. Takže myslím si, že toto, toto tam tiež nie je a som presvedčený, že v súlade aj so slovami pána ministra, že chce tú DPH-čku vyberať lepšie, by to tam byť mohlo. Dobre, tak to teda tomu, čo tam, čo tam nie je. Podľa mňa skutočne premárnená príležitosť. Samozrejme, čo sa týka zabezpečiť transpozíciu smerníc, tak tam asi ťažko niečo vyčítať. Tam akurát len môžem povedať, že skutočne, že áno, všetko sa to teda rozpráva, že o zjednodušovaní. Ja, keď sa pozriem a nielen tento zákon, ale aj ďalšie, tak to zjednodušovanie nevyzerá nič inak, nijak inak, než, keď sa pozrie človek do doložky vplyvov, koľko 100 000 alebo sem-tam je to aj v miliónoch, bude stáť úprava takého tlačiva, úprava takého informačného systému, úprava onakého informačného systému. Mám pocit, že, keď tu prejdeme dneska všetky tie zákony, tak asi všetky tlačivá, ktoré existujú, bude treba prerobiť a bude to stáť normálne, že, keď sa to asi zráta, tak to bude číslo v desiatkach miliónov v nákladoch verejnej správy na úpravu toho, čo tu teda aj tento zákon, ale aj tie ďalšie prinášajú. Či frfľať priamo pánovi ministrovi, ťažko povedať. Je to akože, bohužiaľ, ten folklór európsky, že v mene zjednodušovania vznikajú nové, nové byrokratické povinnosti. Budem tu súhlasiť, samozrejme, a rozumiem pánovi ministrovi, že sa teda riešia tie platformy. Tam s tým asi niečo treba robiť. To rozumiem. To tam v podstate nie je čo nejak veľmi vyčítať. Ale poďme teda k ďalším veciam. Ale tu je na tom krásne vidieť, že takto v roku 2025 bola vyrobená daň zo sladených nápojov. A samozrejme vznikla nová daň, vznikli noví zamestnanci, ktorí ju musia kontrolovať, ktorí musia sledovať, či je teda vyberaná správne, samozrejme, je na to nejaký informačný systém a samozrejme je na to nejaká, nejaká prax. No a ako to proste v takomto niečom býva, vytvoríte na pohľad malé zviera. Ja si tu pamätám, ako to bolo rozprávané, ako je to jednoduché, ako sa vlastne využijú existujúce systémy a ako to vlastne jediný benefit bude, že teda bude mať štát kopu peňazí na daniach. No nie je tomu tak, ako hovorí moja kolegyňa. Tá realita je samozrejme tá, že každá daň samozrejme nájde niekoho a, keď je ešte takto nezmyselná ako daň zo sladených nápojov, ako to obchádzať, ako hľadať cesty. IFP malo takú peknú štúdiu, že budem úplne konkrétny, sú to sirupy. A keď sa zaviedla daň zo sladených nápojov, tak taký sirup, ktorý stál 2,50 €, zrazu stál aj s tou daňou skoro päť. Hej? Proste vyslovene sa zdražel, samozrejme klesol predaj a bolo to, bolo to zasa zákazník platí viacej. Dobre. A potom ale je taká zasa výnimka v tom zákone, lebo však to všetko je zložité, zložité. Ak je to, ak je to výživový doplnok, tak na výživové doplnky sa nevzťahuje daň zo sladených nápojov. OK? Tak sa, ako to v živote v ekonomike býva, inak tak to má byť. Proste, samozrejme, že sa, že sa sektor prispôsobil a tie sirupy dodali tam pár nejakých vitamínov, nejaké minerály a začali sa teda označovať tým takým tým klasickým C ako výživový doplnok. Tým pádom normálne pekne pozriem zasa graf IFP. Cena klesla na polovicu, naspäť k tým 2,50 € takého nejakého modelového sirupu. Prečo? Lebo teda štát už z takéhoto nevyberal daň zo sladených nápojov. OK, tak časťou tohto zákona je, myslím, čl. 3, ak si dobre pamätám, a to je teda. Kde sme? Tu sme. Áno. Zmena zákona č. 251 z roku 2024 Z. z. o dani zo sladených nápojov. Takže jednoducho zákonodarca, ako to už býva, reaguje na prax a teda prináša záplatu a ide to zasa meniť, hej? A tu vidíme, ako ten zver rastie. Zasa je tu jediná správna cesta, proste tá daň nemala vôbec vzniknúť a jednoducho mala byť zrušená, keď tak, voči nejakým úsporám, jednoducho voči, voči podpore rastu ekonomiky a voči čomukoľvek by sme už povedali, ale jednoducho zasa máme ďalšieho zvera. Takže dobre, zákonodarca prichádza so záplatou a tá záplata znie, teraz to skúsim dobre vysvetliť. Takže, do 250 ml, ak to bude výživový doplnok, tak sa nebude naň (vzťahovať daň). Ale, ak to balenie bude väčšie ako 250 ml a bude to hoc aj výživový doplnok, tak už sa na neho bude vzťahovať daň zo sladených nápojov. A už sa pomaličky začíname presne dostávať do tých, ako je to v tej DPH, ten rožok s 5 %, 19, 23. Proste zasa tu ideme už do tých absurdít, hej? Už sa to bude deliť podľa veľkosti balenia. Tak teraz, čo? Tak teraz si budeme namiesto 1 l balenia kupovať vlastne štyri 250 ml, pretože tie budú lacnejšie. Budú drahšie, pretože asi štyri malé fľašky je ťažšie a drahšie vyrobiť než jednu väčšiu, ale proste bude to pokračovať. Jaj. Takže takto to vlastne funguje. A takto môže tu pán minister rozprávať o zvýšenej efektivite daňových kontrol, o nastaveniach, že aby sa to jednoduchšie riešilo, aby to proste sa efektívnejšie vyberalo. Nie, tá realita je, že tých 9000 zamestnancov finančnej správy sa im takto ježia vlasy, lebo majú zásadne viacej roboty, než mali. Predstavte si tú situáciu a to by bolo krásne prorastové opatrenie. Zrušená transakčná daň. Som presvedčený, že sú to v stovkách ľudia alebo možno v desiatkach, ale však, keď to berieme aj banky, kopu ľudí to samozrejme kontroluje, rieši, robí furt novelizácie, čokoľvek. Ale niekto, je to daň, ktorá, ak je zrušená, nie je čo kontrolovať, nie je čo sankcionovať a nie je koho platiť, kto sa tomu venoval. Daň zo sladených nápojov. Zasa, to sú ľudia na finančnej správe, ktorí sa okolo toho venujú, nech sa neopakujem. Takisto tá DPH-čka. Veď s tou DPH-čkou, keď sa spýtate, keď sa spýtate na finančnej správe, metodici majú vôbec problém, ako to celé, aby to celé fungovalo. Kde je tá správna sadzba? To až to bolo až zaujímavé čítanie, keď Cech pekárov a cukrárov proste radil svojim členom, že keďže nie je naprosto jasné, že koľko tých sladených a obsahu cukru ešte vlastne sa vojde do 19 % výnimky a koľko sa už vracia do tej výnimky základnej sadzby, že 23, tak proste radili, že radšej použite sadzbu 23 %, aby ste boli na tej bezpečnej strane. To je všetko takto. Každé samotné by to bolo akože taká prúpovídka, že sa tu kolega Igor zasmeje a povie si, že dobre, hej, čo ten Viskupič rozpráva. Ale som rád, že počúvaš. Ale jednoducho to je, to je proste jedno na druhé, jedno na druhé. Proste toxický kokteil byrokracie, povinností, daní, aktualizácií, zmien, všetkého. Toto je to, čo vo finále proste spôsobuje to, čo tu bolo aj pred chvíľkou rozprávané, že tí živnostníci odchádzajú, že malé firmy odchádzajú, že slovenskí podnikatelia zatvárajú firmy na Slovensku a vytvárajú firmy v Čechách so slovenským vlastníkom a pokračujú, pokračujú v podnikaní v Čechách. A že sme potom skutočne vo firmách v okresoch, teraz ich voláte najmenej rozvinuté, nie, prioritné. Teraz ich voláte prioritné okresy, že už tam vlastne to pomaly fakt povzdávali všetci aj tí mladí malí podnikatelia, nielen mladí, ale malí veľkosťou. Ale, že jednoducho tie štátne organizácie, nakoniec či už finančná správa, či už hygiena, inšpekcia práce a čo ja viem, čo všetko, proste ktorých je tam viac a viac naskladaných v tých úradoch, a chodia k tým pár zvyšným podnikateľom a chodia a chodia a šesťkrát prídu na kontrolu zmrzlinárne. Jednoducho úplne, úplne to ide úplne nesprávnym smerom, skutočne nesprávnym smerom. Nechcem, nechcem byť dlhý, ale ten samotný návrh zákona, jasné, to, čo treba prijať, treba prijať, ale nič tam nie je také, čo by skutočne išlo akoby tým správnym smerom. To, čo by sa dalo nazvať, že reálne skutočne pomáha podnikateľom, že im zjednodušuje život. Nedajbože, už to by som asi, asi sníval, že keby im zjednodušilo v zmysle, že znížilo nejakú daňovú povinnosť. Nič v tom návrhu nie je. Akurát proste upravujete, ladíte takých rôznych zverov, ako je daň zo sladených nápojov a dávame veľa, veľa peňazí za štát, žiadnych úradníkov a celé, celé to proste jednoducho takto fungovať skutočne ďalej nemôže. Ďakujem pekne za pozornosť. [13:41] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec, týmto sme vyčerpali rozpavu, ktorú vyhlasujem za skončenú. Chce zvážiť stanovisko pán minister. Nechce, pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431 z roku 2002 o účtovníctve v znení skorších predpisov a ďalších zákonov. Je to tlač 1455. Pán minister Kamenický, prosím, návrh uveďte. [13:41] Ladislav Kamenický Vzťahovať daň zo sladených nápojov. Ďakujem pekne. Opäť ide o transpozíciu smernice Európskej únie. Cieľom transpozície je najmä znižovanie administratívnej záťaže, ktorá dochádza k zmene kritérií pre testovanie povinného vykazovania informácií o udržateľnosti. O tom som už hovoril. Čím sa výrazne zníži počet účtovných jednotiek s povinnosťou vykazovania, zníženie z pôvodných viac ako 800 účtovných jednotiek sa znižuje na 40. Zavádzajú sa ochranné opatrenia pre menšie podniky s počtom do 1000 obyvateľov s cieľom zabrániť neprimeraným požiadavkám od vykazujúcich podnikov z ich hodnotového reťazca. Tie pôvodné kritériá boli niekde boli štyri, čistý obrat do 50 miliónov, ten sa mení na čistý obrat do 450 miliónov a zamestnanci boli do 250 a sa zmenili na do 1000, čiže až o 90 % sa znižuje práve tá administratívna záťaž vyplývajúca z tejto smernice. V zákone o štátnom audite sa zavádza prechodné obdobie pre audítorov a audítorské spoločnosti z tretích krajín, štátov. Na základe podnetov aplikačnej práce dochádza napríklad k úpravam v rámci sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov, zreálnením poplatkov a z dôvodu nárastu ich kompetencií od roku 2024 v súvislosti so zavedením uistenia v oblasti vykazovania o udržateľnosti. Dovolím si požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister. [13:43] Martin Dubéci Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Karasovi, ktorý podá spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. [13:43] Daniel Karas Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeniu nového návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu. [13:44] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec teraz otváram rozpravu. Pán poslanec, a nikto sa nehlási do rozpravy. Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán minister nechce zaviazať stanovisko v rozprave rovnako ako ani pán spravodajca, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530 z roku 2011 o spotrebnej dani z alkoholických nápojov z neho neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú ďalšie zákony. Je to tlač 1456 a poprosím pána ministra, aby návrh uviedol. [13:44] Martin Dubéci Ďalšie zákony. Je to tlač 1456 a poprosím pána ministra, aby návrh uviedol. [13:44] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne, pôjdem in media res. Navrhuje sa, aby návrh zákona obsahoval opatrenia smerujúce k zefektívneniu výkonu správy daní a pro podnikateľské opatrenia, ako sú upustenie od stáleho daňového dozoru. Ďakujem pekne, pôjdem in medias res. Navrhuje sa, aby návrh zákona obsahoval opatrenia smerujúce k zefektívneniu výkonu správy daní a propodnikateľské opatrenia, ako sú upustenie od stálého daňového dozoru v daňovom sklade podľa rozhodnutia správcu dane, zrušenie povinnosti označovať kontrolnou známkou plechovkou plechovky s objemom do 0,5 l s obsahom alkoholu najviac 10 % objemu. Jedná sa o niektoré miešané nápoje, ktoré by museli byť museli byť označované. Nahradenie dopredaja výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami, tzv. e-cigarety, nikotínové vrecúška. Tie sú, to sú elektronický odpad, ktorý sme nechali radšej dopredať, lebo tým by boli spojené náklady potom na likvidáciu takéhoto elektronického odpadu, ktoré sú dosť vysoké. Zmierňuje sa podmienka pre upustenie od zábezpeky na daň o prevádzkovaní daňového skladu a prepracovanie konceptu daňovej spoľahlivosti, čím sa okrem iného výrazne rozširuje tolerančné pásmo, ktorým sa neuhradené platby nižšej hodnoty nepovažujú za nedoplatok a predlžuje sa platnosť rozhodnutia colného úradu o upustení od zábezpeky z dvoch na štyri roky. Takisto na úpravu sa týchto zákonov adresuje novela zákona o dani z príjmu. Obstarávacia cena predmetu spotrebnej dane sa bude považovať za nedaňový výdavok. Zároveň sa nastavuje mechanizmus asignácie daní rodičov pri spätnom priznávaní dôchodkov, v súvislosti s ktorým sa navrhujú úpravy aj v zákone o sociálnom poistení. Tu sa jedná o to, že niektorí, niektorí rodičia, ktorí si požiadali o dôchodok, na ktorý už mali nárok, dostali rozhodnutia neskôr a boli spory o to, či majú nárok na asignáciu alebo nemajú, tak to napravujeme a dávame to do tohto zákona. [13:46] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán minister, a teraz pre zmenu si spravodajské povinnosti splní pán poslanec Válek, ktorý podá spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. [13:46] Igor Válek Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vychádzajúci z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [13:48] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej sa hlási pán poslanec Viskupič. [13:48] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ešte raz zdravím všetkých. Som, keď kritizujem, tak, keď je čo kritizovať, kritizujem. Teraz to bude možno skôr o niečo pozitívnejšie a mám nejaké otázky na pána ministra. Možno najprv dám tie otázky, nech môže pán minister skúsiť získať odpovede. Neviem teraz z hlavy, čiže, čo sa týka samotných tých daňových kalendárov, respektíve teda spotrebnej dane, tuto z cigariet alebo tabakových výrobkov všeobecne, že či sa teda od budúceho roka zvyšujú sadzby a teda ako, keby mohol pán minister reagovať kľudne aj po rozprave, čiže aká je tá realita toho celého. Ale druhá vec je tá, že fakt tu chcem pochváliť, lebo takéto, že to pálenie a ničenie tých výrobkov, ktoré sa dialo vždy pri zmenách sadzieb, respektíve pri tých nových kolkových známkach a toto všetko. Keď už nič iné, tak to samozrejme bolo neekologické. A podľa mňa to fakt nebolo dobré. Čiže ja chcem veľmi oceniť to, že teda pri zmene daňovej sadzby alebo teda už teda akýchkoľvek týchto zmenách, tak ako ich koniec koncov aj pán minister spomínal, že je možné teda tie výrobky dopredať. Samozrejme, oni sa precenia, doplatí sa daň. Vo finále z toho bude teda asi aj nejaký príjem, ale je to dobré v tom, že proste nelikviduje sa tu niečo, čo vo finále vie byť použité a je to určite efektívnejšie. Áno, ešte, keď sa to týkalo akoby tých cigariet, tak poviete si, no tak z palovní to zhorí, však tak či tak to zhorí, ale presne aj tieto elektronické rôzne produkty, sú tam batérie, všetko. Zbytočne, zbytočne, keď nemusíme zaťažovať prírodu, tak ju nezaťažujme. Takže takto, no. Ďalej. Zasa, no, hovorí sa o zjednodušení. Aj tuto, keď si pozrieme doložky vplyvov, tak skutočne aj tu, keď zrátam všetky tie jednotlivé systémy, ktoré sa musia upraviť, tak to skutočne je sedemmiestna suma. Nejdem teraz, nedokážem teda povedať, čo z toho je zmysluplné a čo mohlo byť urobené inak, len teda, len teda treba jasne povedať, že zasa sa tu kopa toho mení, čiže ono môžeme rozprávať, že je to možno smerom k lepšiemu, však bodaj by to bolo, ale vidíte, spôsobuje to náklady aj na strane štátu. Už to nejak až tak veľmi nevyčísľujeme, aj keď by sa mali, tak ale asi, keď ten štát si musel zmeniť systém svoj elektronický a vyzerá nejak inak, tlačivo vyzerá nejak inak, niečo, tak samozrejme nejaké náklady to prináša aj na tej druhej strane. Veď aj ten podnikateľ je tou druhou stranou rozhrania, tiež bude musieť urobiť nejaký teda ten iný interfejs alebo vypĺňať iné tlačivo, nastaviť si to tam, čiže aj tu je tých nákladov relatívne relatívne veľa. Tak len toto som ešte chcel poznamenať, ale skutočne tu chcem skôr pochváliť za to, že sa teda nebude likvidovať, nebude sa páliť, ale bude to po takom tom precenení, respektíve bude to možné dopredať a využiť. Ďakujem pekne. [13:51] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Týmto sme vyčerpali rozpravu. Rozpravu vyhlasujem za uzavretú. Pán minister nechce zaujať stanovisko, pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom bude prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 39 z roku 2015 o poisťovníctve a ďalších zákonoch. Je to vládny návrh, ktorý vedieme ako tlač 1458, rozhodnutie 1529. [13:52] Ladislav Kamenický Pán minister Kamenický, prosím uveďte návrh. Opäť sa jedná o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady, tzv. Solventnosť 2. Navrhované zmeny prispievajú najmä k efektívnejšiemu uplatňovaniu zásady proporcionality, zvýšeniu podpory dlhodobých investícií poisťovní a podpore udržateľného financovania transpozícia, pokiaľ ide o podmienky poskytovania. Tá mení sa delegovaná smernica, pokiaľ ide o podmienky poskytovania služieb, vykonávania prieskumu tretími stranami investičným spoločnostiam. Navrhované zmeny prispievajú najmä k zvýšeniu kvality investičných prieskumov zo strany obchodníka s cennými papiermi. Takisto sú tu legislatívne úpravy vychádzajúce z aplikačnej praxe, ktorým cieľom je zlepšiť a zefektívniť fungovanie poistného a kapitálového trhu, najmä v oblasti nútenej správy a likvidácie poisťovní. Ďakujem pekne. Ďakujem. [13:53] Martin Dubéci Pekne, pán minister. Dávam slovo poslancovi Válkovi, aby návrh uviedol. [13:53] Igor Válek Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Čo? Ďakujem pekne. [13:54] Martin Dubéci Pán poslanec, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási, preto rozpravu považujem za skončenú a prerušujem, teda pýtam sa, či chce zaviazať stanovisko. Navrhovateľ nechce, spravodajca nechce a teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme prvým čítaním vládnom vládneho o vládnom návrhu zákona o oficiálnej štatistickej o zmene doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1473, je to rozhodnutie 1542 a pán minister Kamenický tento návrh teraz uvedie. [13:55] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci. Cieľom vládneho návrhu zákona o oficiálnej štatistike je prispôsobenie právnej úpravy vývoju európskeho štatistického systému k potrebám používateľov oficiálnej štatistiky, ako aj požiadavkám informačnej spoločnosti, osobitne vo vzťahu k digitalizácii. Vládny návrh reflektuje odporúčania Európskej komisie, eurostatus druhého a tretieho kola partnerského posúdenia, ktorému sa pravidelne v trojročnej periodicite podrobujú štatistické orgány všetkých členských štátov. Nová úprava je zameraná na intenzívne využitie nových zdrojov údajov s cieľom znížiť záťaž respondentov a zvýšenie dostupnosti štatistických produktov pre používateľov, má zaistiť účelnosť spracovania údajov a zefektívniť plnenie úloh členmi národného štatistického systému. Legislatívne východisko je dôvodom predloženia návrhu zákona obsahujúceho nevyváženosť účinného zákona o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov prijatých ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, ktorý preferuje zber údajov pred šírením štatistických informácií, nedostatočná alebo chýbajúca úprava v súčasnosti potrebných inštitútov a procesov a nevhodná systematika členenia zákona. Tieto nedostatky nemožno odstrániť novelou. Ďakujem za pozornosť a chcem poprosiť o schválenie predloženého návrhu zákona. [13:56] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Ja sa opýtam kolegov, či tu máme nejakú spravodajkyňu z Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Áno. Máme tu niekoho? Alebo povedzte, máme počkať chvíľku? Lebo inak to nechám prepadnúť. Ale ja predpokladám, že koaličná pani, že koaliční poslanci boli určení ako náhradníci na koaličný zákon. Vyhlasujem prestávku do 14.00. ===== [13:59] Martin Dubéci Dobre, kolegovia, pokračujeme. Poprosím teda po dohode, aby s vďakou celého pléna pán poslanec Ján Skolík predniesol spravodajskú informáciu a teda len pripomínam, že aj piatok je rokovací deň. A týka sa všetkých poslancov, aj koaličných, aj opozičných. Igor Jancovik, nech sa páči, máte slovo. [14:01] Igor Janckulík Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačovou 1473. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1542 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmet návrhu zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O tomto návrhu zákona prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:03] Martin Dubéci Otváram všeobecenú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [14:03] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi rýchlo, to by sa dalo asi povedať aj vo faktickej, ale nie žiadna rozprava nevie byť faktická, tak za to si dovolím na 2 – 3 minúty vystúpiť. OK, máme tu teda, nazvime to, nový zákon o štátnej štatistike, áno, prezentovaný tým, že teda malo by to veci zjednodušiť, že by to malo byť jednoduchšie, elektronizovanejšie, lacnejšie, hádam aj, až budúcnosť ukáže, či to tak skutočne je, a bodaj by to tak bolo. Ja budem prvý, kto bude rád, ak by sa nejaké povinnosti zjednodušili a zrušili a teda ideálne boli fakt, že bezpapierové, len nejde to len takto zákonom. Ja som presvedčený, že štát by mal skutočne robiť len to, čo je nevyhnutné, kde jeho úloha, toho štátu, je tá, že, povedzme, by to nemal robiť nikto iný, hej? Takže áno, samozrejme, je úloha štátu do nejakej miery robiť štátnu štatistiku. Samozrejme, s tým sa súhlasiť dá. Treba to robiť čo najefektívnejšie a čo s najmenším, poviem to úplne na rovinu, otravovaním podnikateľských subjektov a čo s najväčším využitím dostupných štátnych databáz. Pretože dnes tá štatistika skutočne otravuje, zaťažuje podnikateľov, ale zbiera veci, ktoré ten štát má nieže v jednej databáze, častokrát aj v troch rôznych, hej? Tak neviem, čo s tým spraví tento zákon, možno pán minister povie, možno nepovie, ale toto sú tie veci, ktoré by bolo treba robiť. Skutočne ten štát má byť najmenší, ako je to možné. No a tu si dovolím uchádzať sa o návrh ďalšieho, no prorastové opatrenie by som to asi nevolal, ale šetriace opatrenie by som to volal. Dnes Štatistický úrad formou svojho Infostatu alebo ako sa volá tá ich podjednotka zisťuje okrem iného aj štatistické, alebo teda zisťuje preferencie politických strán, plus kopu iných otázok, hej? A zároveň sme krajina, ktorej chýba aj tento rok 6,5 miliardy € a presne toto je, že tu štát zisťuje politické preferencie alebo preferencie politických strán a robí to na trhu, ktorý je podľa mňa dostatočne konkurenčný a dostatočne zaplnený súperiacimi podnikateľskými subjektami teda. Čiže toto je presne to miesto, kde by mal štátny úradník buchnúť po stole a povedať, že tu nebudeme míňať peniaze daňových poplatníkov na to, aby sme boli šiesta alebo siedma agentúra, ktorá zisťuje politické preferencie. Jednoducho, toto treba zrušiť, škrtnúť, ľudí proste normálne prepustiť, stane sa to, čo aj sami hovoríte, že potrebujete šetriť, len sa to tak nedeje, a nechajme to na súkromný sektor. Ja som presvedčený, že preferencie politických strán, ale aj ďalšie takéto zisťovania tých ďalších otázok pod tým, hej? Však to sú častokrát desiatky ďalších otázok. Dokonale vie urobiť súkromný sektor. Tak len toto som chcel povedať ako myšlienku, ako by sa dali ušetriť peniaze daňových poplatníkov, ako by sa napríklad o niečo dal znížiť náš deficit. Ďakujem pekne. [14:06] Martin Dubéci Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky. Pán poslanec Pročko. [14:07] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, povedal si, že nám chýba 6,5 miliardy € a dal si takú myšlienku, ako by sa dali ušetriť, ako by mal štát šetriť, ale naozaj, a ja musím pochváliť nadáciu Zastavme korupciu, ktorá prináša naozaj vždy veci, ktoré sú až… zastaví sa ti myseľ nad tým. Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že Expo Osaka bolo 19-krát drahšie ako Dubaj, priatelia. No, preskočme. Ako my máme šetriť? A 19-krát drahšia bola Expo v Osake ako Dubaj. Tak o čom vy rozprávate, o akom šetrení? SNS Danko prišiel o zlaté teľa. Dúfam, že ma nikto nedá. To nehovorím na vás, že ste zlaté teľce. Ja hovorím, že prišiel o zlaté teľa Tipos a prišiel o ministerstvo športu, lebo ho má Hulík a za jeho vlády Dankovej, keď vládol Lontám aj s Keketim, tak 19-krát drahšie bolo toto expo. Vy naozaj, ako toto, toto je to vaše šetrenie? Toto vy robíte? Vy predražujete všetko a všade. Takže, vieš, ja sa ťa len spýtam, milý kolega Biskupič, že vieš, ty si im dal ako podnet, kde sa dá šetriť, ale kde šetria? Veď oni na všetkom. A nie, že nie, že dvojnásobne, ale 19-krát drahšie. Pán Mego, ako stolár, čo? To je kšeft, čo, pán Horváth? Vy sa na to smejete, pán Horváth. Vám by malo byť do plaču, pán Horváth, z toho. Veď ste starosta dediny. Aj vy predražujete všetky kšefty v dedine 19-krát. Ďakujem veľmi pekne. [14:08] Martin Dubéci Pán poslanec Kišš. [14:08] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka. Ja by som chcel, Majo, podporiť to, čo si hovoril. Presne tu máme taký príklad pálenia peňazí úplne naprázdno. Lebo myslím, že story bola, že Dankovi sa nepáčil nejaký prieskum, kde mu vyšli 2 %. Tak si vydupal, že Štatistický úrad bude robiť štátny prieskum národný aj s vlajkou, aj so všetkým. No a Laco Kamenický ani nepohne brvou. Takýchto vecí máme v štáte nespočetné množstvo. Postupne sa naskladajú na 100 milióny, ale teda minister Kamenický sa tvári, že sa ho to netýka, len potom tu na sa sťažuje, že nemá peniaze. No a v tomto konkrétnom zákone kľudne teda mi to môže minister vysvetliť, ale nachádzajú sa tam aj mierne problematické body. Vrátane napríklad odvolania predsedu Štatistického úradu bez povinnosti zverejniť dôvody. Ďalej vyzvanie konkrétnej osoby štatistickým orgánom, aby vyhlásila nesprávnu interpretáciu štatistík a niektoré ďalšie teda takéto ustanovenia. A potom ešte ma tam aj zaujala tá časť o tom, že sčítací formulár musí byť výlučne v elektronickej podobe s pokutou 50 €, čo teda elektronické fajn, len teda, že keď niečo nenahlásite, tak každý nesčítaný obyvateľ pokuta 50 €. Ak to mne chce minister ozrejmiť, tak budem rád, ale tu na máme nejaké zdvihnuté obočie nad niektorými týmito bodmi. [14:10] Martin Dubéci Pán poslanec Viskupič. [14:10] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne obom kolegom za reakciu a ono to ale Jozef pokračuje ešte viacej, lebo teda tá naša účasť v Ostake bola x-násobne, koľko si povedal? Devätnásťkrát drahšia, ale pokračujme ďalej. Ja teraz ťukám rýchlo do kalkulačky. Naša veľkosť pavilónu v Dubaji bola 2000 m2, v Osake 60 m2, taký menší petržalský byt a to, keď vydelím, tak to vychádza ešte teda, že 33-krát väčšiu plochu sme mali v tom Dubaji, ako sme mali v tej Osake. Takže to je ešte iný level toho, že ako to mohlo byť 33-krát menšie, ale zároveň 19-krát drahšie, hej? To je akože, že, že úplne, úplne iný level. No a toto, čo Štefan hovoril, pýtajme sa pána ministra. Áno, akože ja som presvedčený, že určite by tam mal byť dôvod, keď sa niekto rozhodne teda odvolávať šéfa Štatistického úradu. No ale to by mohol pán minister povedať v rozprave, po rozprave, akokoľvek, ale aj ja sa prihováram k tomu, aby pán minister reagoval. Ďakujem pekne. [14:11] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem zaviazať stanovisko ter. Nie, pán Naď nechce zavrieť stanovisko, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o výklade a uplatňovaní zmluvy o energetickej charte. Je to tlač 1378. Pán minister, odôvodní svoj posledný. [14:11] Ladislav Kamenický Návrh dnes. Nech sa páči. Takže opäť Európska únia spolu s členskými štátmi pripravuje integračnú a interpretačnú dohodu, ktorá má ujasniť, ako sa má správne vykladať Zmluva o energetickej charte. Vznikali tam rôzne právne spory. Originál je taký Energy Charter Treaty charta. Právnym základom pre jej prijatie sú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. A to rozhodnutie z roku 2018 v prípade Slovenská republika verzus Achmea a rozhodnutie v prípade Moldavská republika verzus Komstroj, ktoré jednoznačne potvrdilo, že v zmysle čl. 267 a čl. 344 Zmluvy o fungovaní EÚ sú z dôvodu ich rozporu s právom EÚ zakázané ustanovenia medzinárodných zmlúv medzi členskými štátmi, ktoré by umožňovali investorovi z jedného členského štátu riešiť spor s iným členským štátom pred arbitrážnym tribunálom. V dôsledku tohto zákazu je nedostatok právomoci arbitrážnych tribunálov viesť arbitrážne konania. Čiže ide o nejaké upravenie toho, akým spôsobom sa táto charta má uplatňovať, aby nevznikali zbytočné právne spory. Ďakujem pekne. [14:13] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Pána poslanca Šimka zastúpi pán poslanec Mego z Výboru pre hospodárske záležitosti a podá nám spravodajskú informáciu. [14:13] Jaroslav Mego Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte, tlač 1378 A. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1482 z 15. júna 2026 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 14. septembra 2026 a uznesením č. 504 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Takisto Výbor pre hospodárske záležitosti. ===== Súhlas s dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Takisto výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. septembra 2026 a uznesením č. 282 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonom. Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte tlač 1378A vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 297 zo 14. septembra 2000 26. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:16] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili dvaja poslanci. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo. [14:16] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Super. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja si dovolím osloviť ešte raz pána ministra, lebo je to jeho posledný bod, ktorý predkladá, čiže po skončení tejto diskusie nás už podľa všetkého opustí, ale ja by som si ho dovolil požiadať, keďže ďalším bodom, ktorý budeme prerokovávať, je spojená rozprava o dvoch návrhoch zákona úpravy zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo sa týka dlhovej brzdy obcí. A myslím si, že by bolo veľmi, veľmi dobré, keby tu pán minister vedel zostať a ja by som sa teda normálne uchádzal o to, keby aj on vysvetlil vlastne to jeho poverenie, ktoré dostal na vláde, že teda môže predložiť deficitný rozpočet, že by bolo veľmi super, keby teda vysvetlil jeho pohľad a jeho dôvody, prečo si myslí, že je to tak. Ale teda to B je to, že keby tu zostal s nami a tiež povedal svoj názor a možno by sme aj našli nejakú zhodu na tom, aby sa upravili pravidlá pre uplatňovanie sankcií dlhovej brzdy pre obce, mestá, VÚC-ky. Ja som presvedčený, že táto žiadosť by kľudne mohla ísť od koľko, 10, 15 jeho kolegov, ktorí sú starostovia, primátori, župani. Čiže, pán minister, úplne v dobrom, keby sa dalo, skúste tu s nami zostať a skúste vystúpiť a povedať vlastne na to váš pohľad a váš názor. Ďakujem pekne. Ďakujem. [14:18] Martin Dubéci V rozprave vystúpi pán poslanec Kišš. [14:18] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný deň znovu. Určite sa pýtate. Čo vám chcem povedať k takému vzrušujúcemu návrhu, ako je návrh energetickej charty. A moja odpoveď je nič, ale je to dnes posledný bod ministra financií, ktorý mal termínované body. Mali sme tú relatívne dlhú rozpravu k návrhu záverečného účtu, podľa mňa relatívne kultivovanú. A minister financií nám na záver tej rozpravy povedal, že už teda nebude odpovedať na žiadne otázky, lebo teda reagovať nebude na invektívy. Ja sa chcem teda opýtať ministra financií, že aké invektívy som ti povedal. Dobre. Tak na záver bodov ministra financií sa chcem teda opätovne opýtať, že či má pre nás nejaké odpovede? A tých otázok bolo bolo viacero. Odpoveď sme nedostali žiadnu, ale napríklad by ma zaujímalo, čo teda bude s tranzakčnou daňou? Lebo to idem, nejdem. Sme za posledné týždne, mesiace teda toho zažili dosť. A mňa by to fakt zaujímalo. Normálne, slušne sa pýtam, čo idete robiť s tranzakčnou daňou? Ako to vyzerá? Mali by ste ju samozrejme zrušiť, ale ak aj nie, tak tak, aby sme videli, aby občania vedeli, aby sa vedeli zariadiť. A iste môžeš povedať, že moja otázka ku sčítaniu Štatistickým úradom je akože málo relevantná pre ministra financií, lebo žerie iba koľko? Pár 100 000 eur na každý prieskum, ale taká otázka k tranzakčnej dani a teda všetkým tým ostatným, ktoré tu boli, ktoré tu odzneli za dnešné dlhšie dopoludnie, teda si myslím, že sú celkom relevantné a taká nejaká základná parlamentná úcta by tu možno mohla fungovať. Ja si teda nie som vedomý žiadnych invektívov, alebo ako si to nazval teda už, ak som to povedal nepresne, to, čo si povedal na záver rozpravy, ale teda zaujímalo by ma, že čo bolo, čo bolo nekorektné v tom, že nám nemôžeš vysvetliť, ako sa veci majú. [14:20] Martin Dubéci Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Tri faktické, pán poslanec Pročko. [14:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Kyselica, pán minister vám aj teraz povedal, že to neboli injektívy. On len povedal, že si vymýšľame. Ale vy ste ma inšpirovali, vy ste povedali, že idem, nejdem, idem, nejdem s tou transakčnou daňou. Viete, že pán minister namaľoval obraz modlivky? A kto on to ozval označ, on namaľoval obraz o modlivky a napísal, že kto koho zožerie. Modlivky sú extrémne mäsožravý hmyz a často sa požerú aj medzi sebou. V mnohom mi to pripomína aj politiku, povedal pán minister Kamenický. Aj to bolo inšpiráciou pre namaľovanie tohto obrazu. Krásne, oni sa tam tak požierajú. Danko požiera Huliaka, Hulik požiera Tarabu, Fico teraz požiera Žilinku. Vy ste tak inšpiratívny. Koľko ste to maľovali, pán Kamenický? Podľa mňa to maľujete, odkedy je Fico vo vláde, tie modlivky, ako sa tam požierate. Takže ďakujem veľmi pekne, pán Kišš. Veľmi ste naozaj mňa inšpirovali s tým, že ako sa táto vládna koalícia požiera. No a pán minister v záverečnom slove vystúpil, pretože pán minister vystupuje len vždy v záverečných slovách, aby mu nikto nemohol naložiť, a presne povedal, že si vymýšľame. No to si, čo vymýšľa? Vymýšľame si, že Migál dal 30 miliónov do kšeftu, že Hulik rozdáva 200 000, dáva na paličky? Čo si vymýšľame? Pán minister, namiesto toho, aby ste spravovali ministerstvo ako minister financií, tak vy namaľujete modlivky, ktoré ako podľa vás sa požierajú ako politici. Máte pravdu. Požierate sa ako politici a na to vaše požieranie doplácajú ľudia. [14:22] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kleinert. [14:22] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som ešte rozreagovala na tú tvoju otázku na pána ministra, že aké invektívy, aké invektívy tu padli napríklad z našej strany, zo strany Progresívneho Slovenska, lebo aj ja som pozorne počúvala tieto debaty týchto bodov a skutočne som z našej strany žiadne invektívy nezachytila. Naopak, zachytila som neslušne správajúceho sa pána ministra financií, ktorý pri tom, ako tu poslanci skutočne faktograficky hovorili a hovorili o číslach a o napríklad záverečnom účte, tak ukazoval jednoznačné fakty a ukazovať jednoznačný fakt v kritickom svetle, tak to nie je invektíva, ale skutočný fakt. A pán minister sa aj teraz rozpráva. Za mňa je to napríklad akože neslušné. My, čo máme kinderstube, respektíve dobrú výchovu, by sme to asi teda takéto veci naozaj nechceli akceptovať zo strany ministra, ktorý tu predkladá zákony. A áno, ako tu aj dnes padlo. Mňa by napríklad zaujímali odpovede od pána ministra, či fakt vie, kde sa mu stopili všetky peniaze na Ministerstve kultúry, ktoré dostalo ešte oveľa viacej financií ako doteraz. Mňa by zaujímalo, že či on vie, kam to všetko išlo, že keď my vidíme v tabuľkách, že sú to zvýšené cesty, napríklad na služobné cesty pani Sitek a niekoho iného, či si to on uvedomuje, alebo či si uvedomuje, že sa tam naliali milióny do novej organizácie v čase konsolidácie, ktorá kupuje predražené pozemky, alebo sa tam odlievajú financie z ministerstva. Kultúra sa má horšie, pamiatky nie sú chránené, celá kultúrna obec je z toho naozaj na nervy. Nevytvára sa tu naše kultúrne dedičstvo, ktoré do budúcnosti by sme aj chceli mať. Ničí sa to skutočné a zároveň sa odlievajú financie z ministerstva. A pán minister sa pri týchto otázkach rozpráva s niekým iným. Tak podľa mňa to je oveľa neslušnejšie a naozaj my za Progresívne Slovensko sme tu nedávali žiadne invektívy, naopak, pýtame sa veľmi vecne, veľmi jasne, veľmi logicky. Ďakujem. [14:24] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [14:24] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. To je veľmi prekvapujúce, pána ministra financií Kamenického trápia invektívy a teda tuto nejaký vôbec ho nezaujíma akákoľvek slušnosť, lebo ja si to pamätám aj v tomto pléne. Rovnako, keď tu bola debata úplne faktografická, ako si aj ty hovorila, tak pán minister ukazoval proste rukou gestom, že bla-bla-bla. Ako neviem. Ja som vtedy mala pocit, že som sa zrazu premiestnila späť na základnú školu, lebo tam som také zažila od spolužiakov. Čiže, keď práve od neho zaznievajú také slová, tak je to pomerne paradoxné. Nie pomerne, ale dosť paradoxné. Takže možno najprv sa treba pozrieť do zrkadla a potom hovoriť. A som veľmi rada, že si spomenul aj tú transakčnú daň, lebo to je absolútne fascinujúci príbeh. To je to vládnej koalície. Že oni si tu niečo takéto prijali. Samotný ich koaličný partner bol proti tomu, ale teda zahlasovali, potom robili rozbroje, že teda to treba zrušiť. My sme od začiatku hovorili, že to je absolútna hlúposť. Asi preto to nemajú žiadne krajiny na svete, okrem teda Venezuely a Maďarska. A napriek tomu to tu koalícia pretlačila, ale potom pochopili teda, že naozaj to je trošku prúser, keď to ľudia vidia, ako im to pravidelne sťahuje peniaze z účtu a že teda trošičku sú nahnevaní a že by asi bolo dobré to naozaj zrušiť. Takže oznámili, že to zrušia. A potom zase oznámili, že rušia zrušenie. Ja neviem, to sú také absolútne babrácke a nepochopiteľné kroky, ktoré táto koalícia robí, že to je absolútne zjavné z toho, že vy jednoducho neviete vládnuť a už vôbec nie spravovať verejné financie. A teda by ma veľmi zaujímalo, ako pán Kamenický predloží vyrovnaný rozpočet tak, ako mu ústavný zákon prikazuje. [14:26] Martin Dubéci Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Cez aj stanovisko pán minister nechce, pán spravodajca tiež nechce. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. S pánom ministrom sa lúčime a my pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o bodoch 57 a 58 programu, ktorými sú dva poslanecké návrhy na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti. Pána poslanca Lackoviča zastupuje pani poslankyňa Hanuliaková. Je tu aj pán poslanec Dostál a za spravodajcov je tu pán poslanec Kiš. Tým pádom budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Kišša. Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Kiš sa vzdáva slova. Teda vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [14:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme po prerušení v zlúčenej rozprave u dvoch návrhov novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V oboch prípadoch ide o poslanecké návrhy, v oboch prípadoch ide o opozičné poslanecké návrhy, jeden predkladajú kolegovia alebo teda kolegyňa a kolega z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska a jeden predkladám s kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. A v oboch návrhoch ide o to isté. Ide o to, aby samosprávy nepykali za nezodpovedné hospodárenie vlády, štátu, štátnej správy. Zaznelo to už pri uvádzaní návrhu zákona, že samosprávy zodpovedajú za zhruba 2 % verejného dlhu, za ten zvyšok zodpovedá štát, štátna správa. Napriek tomu asymetricky sankcie podľa dlhovej brzdy, teda podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, dopadajú na samosprávy. Vo vzťahu k samosprávam sú tie sankcie prísnejšie bez ohľadu na to, ako tie konkrétne samosprávy hospodária a teda ===== Podľa dlhovej brzdy, teda podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, dopadajú sankcie na samosprávy. Vo vzťahu k samosprávam sú tie sankcie prísnejšie. Bez ohľadu na to, ako tie konkrétne samosprávy hospodária. A teda majú napríklad povinnosť schváliť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Kým centrálna vláda má iba povinnosť navrhnúť. Navrhnúť parlamentu vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový a už ako to parlament schváli, to už ústavný zákon nehovorí. Čiže tá sankcia napríklad v tomto bode je oveľa prísnejšia voči samosprávam. Navyše, vláda sa z plnenia svojich povinností vylieka a tvári sa, že ich plniť nemusí. Tak ja ešte teda, kým sa dostanem k tomu obsahu, časť sme povedali v rámci úvodného slova, časť teraz po prerušení rozpravy, mám možnosť povedať v rozprave. By som sa chcel pristaviť pri jednej absurdnosti vyplývajúcej z nových pravidiel, z nového zákona o rokovacom poriadku. Ktorý šachoval s rečníckymi časmi a okrem iného spôsobil to alebo zaviedol to, že predkladateľ má v rozprave 10 minút na úvodné slovo, 40 minút v rozprave a 10 minút ako záverečné slovo na vyjadrenie sa k rozprave. To tá prvá a posledná vec sú v zásade v poriadku, že v priebehu 10 minút sa dá niečo uviesť a keď chce predkladateľ niečo povedať viac, na tých 10 minútach sa prihlásiť do rozpravy. V poriadku. A to záverečné slovo, že je obmedzené na 10 minút, je asi tiež v poriadku, lebo to záverečné slovo nemá nahrádzať vystúpenie predkladateľa v rozprave, ale má byť naozaj len také zhrnutie rozpravy. Keď sa chce predkladateľ vyjadrovať k tomu, čo zaznie v rozprave, tak má vystúpiť v rozprave, aby bola možnosť na neho reagovať faktickými poznámkami, respektíve teraz podľa nového rokovacieho poriadku aj prihlásením sa do rozpravy iných poslancov. Ale táto nová právna úprava prináša aj nejaké absurdnosti typu, že predkladateľ má vlastne obmedzenejší čas teoreticky ako poslanec z väčšieho poslaneckého klubu. Lebo tam sa mu nasčítavajú tomu poslancovi minúty za celý poslanecký klub, v rámci ktorého môže vystúpiť a ten predkladateľ má iba 40 minút. Čo ešte teda v prípade poslanca nie je problém, lebo poslanec, keď vyčerpá svoje minúty ako predkladateľ alebo spravodajca, tak sa môže prihlásiť ako zástupca poslaneckého klubu. Ale čo taký chudák minister? Taký chudák minister má iba tých 40 minút a potom to končí. Čo niekedy je problém a niekedy je mi tých ministrov až ľúto, až som mal také nutkanie napríklad pri rokovaní o novom Občianskom zákonníku navrhnúť, lebo to môže parlament spraviť, aby sme pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi predĺžili ten čas, počas ktorého sa môže vyjadrovať v rozprave, lebo je škoda, keď je nejaký dôležitý zákon, je o ňom rozsiahla rozprava a minister si musí počítať minúty, počítať si, či už nevyčerpal tých 40 minút. A ďalšia absurdnosť, ktorá je v tom návrhu, teda v nových pravidlách, ktorá síce nie je v zákone, ale je v podrobnejších pravidlách, ktoré uznesením schválil parlament, je, a tu sa dostávame k rokovaniu o tomto návrhu, že ak je zlúčená rozprava, tak tých 40 minút nemá každý navrhovateľ a každý spravodajca, v tomto prípade dvaja navrhovatelia a dvaja spravodajcovia, ale majú ich navrhovatelia spolu. Čiže ja s pánom poslancom Lackovičom ako dvaja navrhovatelia sme spolu disponovali 40 minútami v rozprave a keďže obaja sme postupovali spôsobom, že sme nevyčerpali veľa z toho úvodného 10-minútového slova a nechali sme si to na rozpravu, tak keď pán poslanec Lackovič vystúpil asi s 37-minútovým úvodným slovom v rámci rozpravy, tak mne ostali tri minúty ako navrhovateľovi. To je teda, povedal by som, že blbosť. Ale samozrejme, že mohol som sa prihlásiť aj ako nie ako navrhovateľ. Bol som prihlásený ako druhý ako navrhovateľ, ale ako zástupca poslaneckého klubu, ale zástupca poslaneckého klubu sa nemôže prihlásiť hocikedy a teda napríklad pán poslanec Kíž bol prihlásený ako spravodajca, tak ja som spadol v tom poradí až za neho. Odtiaľ je to logické, keď sú dva návrhy, aby na úvod rozpravy išli dvaja navrhovatelia. Rovnako teraz, ak by som chcel vystupovať a reagovať na vystúpenia poslancov, tak síce mám v rokovacom poriadku napísané, že navrhovateľ a spravodajca sa môžu prihlásiť kedykoľvek, ale v zásade mám tri minúty na to, aby som reagoval, alebo môžem ísť v režime normálneho poslanca a zaradím sa nakoniec. Opäť je to nejaká nedomyslenosť, ktorá všetko asi ostatnej zmeny rokovacieho poriadku... Naozaj nevidím dôvod, aby takto boli upravení predkladatelia a ich možnosť vystupovať, lebo je to na škodu veci. No. A teraz by som sa vrátil k obsahu nami navrhovaných návrhov. A chcem povedať aj to, čo máme spoločné, v čom sa zhodujeme aj o tých drobných rozdieloch, lebo tie návrhy nie sú úplne identické a možno bude zaujímavé si niečo povedať aj o tých rozdieloch. Aj keď nie z dôvodu, že by som si robil veľké nádeje, že tie návrhy budú posunuté do druhého čítania a tam sa bude medzi nimi parlamentná väčšina rozhodovať. Hoci by to bolo potrebné, lebo schválenie tej zmeny, ktorá je obsiahnutá v jednom alebo druhom návrhu, je potrebné pre samosprávy. Inakšie samosprávy budú musieť porušovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti alebo sa dostanú do problémov alebo ho budú obchádzať, ako im poradila vláda. Ale je to dôležité preto, lebo ak sa to aj neudeje teraz, tak ústavný zákon bude potrebné v budúcnosti zmeniť a bude dobré, keď si tú formu zmeny začneme vyjasňovať možno už teraz, keď sme v opozícii. Je to taká dobrá príprava na spoločné vládnutie v budúcnosti. Cieľom oboch návrhov je vyňať obce, mestá a vyššie územné celky, teda samosprávu, zo sankčných mechanizmov, ktoré sa automaticky spúšťajú pri prekročení hraníc celkového dlhu verejnej správy. Súčasné nastavenie je podľa názoru nás ako predkladateľov a určite aj podľa názoru kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska problematické a nevhodné z viacerých dôvodov. Sankcie sa viažu na celkový dlh verejnej správy, ktorý samosprávy zásadne neovplyvňujú. Už som spomenul, že samosprávy majú zodpovednosť za približne 2 % z celkového dlhu verejnej správy. Nie za 98 % a ešte aj tie samosprávy sa nerovnakou mierou podieľajú na tom dlhu verejnej správy, lebo sú rôznou mierou zaťažené. Napriek tomu, zopakujem to, na samosprávy dopadajú veľmi prísne obmedzenia za dlh, celkový dlh verejnej správy, za ktorý nemôžu. A to povinnosť vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Rovnako povinnosť nerastúcich výdavkov oproti predchádzajúcemu roku. Čo teda, ak by samosprávy mali takýmto spôsobom fungovať, tak mnohé samosprávy by sa dostali do problémov vzhľadom k inflácii, rastúcim cenám a zvyšujúcim sa nárokom na financovanie valorizácie platov a podobne. A tieto pravidlá sú v praxi prísnejšie než tie, ktoré sa uplatňujú voči vláde. Už som tu spomenul ten rozdiel, že samospráva má povinnosť schváliť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Vláda má povinnosť navrhnúť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet v tomto sankčnom pásme. Ale parlament to môže zmeniť a môže schváliť nakoniec aj deficitný rozpočet. Čo je ďalšia vec, viete, že vláda sa plneniu tých sankcií a obmedzení, ktoré vyplývajú z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pomerne intenzívne vyhýba. Ďakujem. A spomeňme si na jednu z tých sankcií, ktorá nie je vypnutá ani v tom dvojročnom období, teda po nástupe novej vlády, respektíve po schválení programového vyhlásenia, ktorá hovorí o zmrazení platov vlády na úrovni predchádzajúceho kalendárneho roka, ak teda v predchádzajúcom kalendárnom roku boli platy členov vlády nižšie, ako by boli podľa všeobecných pravidiel v novom roku. Čo spravila Ficova vláda, keď nastúpila? Zvýšila si paušálne náhrady. Čiže formálne dostála tomu, čo sa píše v ústavnom zákone. Nezvýšila si platy, zmrazila si platy. Napriek tomu reálne príjmy členov vlády sa zdvojnásobili. Čiže neporušili ústavný zákon formálne, ale obišli jeho zmysel. Druhý príklad, vláda, keď sa dostane do určitej výšky verejného dlhu, tak má povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery. A je tam dvojročná ochranná lehota, keď táto sankcia neplatí. Čo je teda z toho dôvodu, že nová vláda, ktorá nastúpi, nemá niesť zodpovednosť za tú predchádzajúcu, čiže keď prebehnú voľby, dostane dôveru nová parlamentná väčšina, tá vytvorí vládu. Tak tá vláda dva roky je mimo niektorých zo sankcií, ktoré stanovuje ústavný zákon. Voľby boli v roku 2023, 30. septembra, potom vznikla zhruba o mesiac vláda, zhruba o ďalší mesiac rokoval parlament o programovom vyhlásení vlády a vyslovil vláde Roberta Fica dôveru. Dva roky nemala vláda povinnosť požiadať o dôveru parlament, ale myslím, že to bol november 2025, keď uplynula tá ochranná lehota. A vláda mala v zmysle ústavného zákona povinnosť požiadať o vyslovenie dôvery parlament. Vláda sa začala vyhovárať, že ale veď tam nie je napísaná žiadna lehota. Nie je tam napísané, kedy máme požiadať. Tak nepožiadame. Však urobme to niekedy v budúcnosti. Opozícia vyzývala vládu, aby rešpektovala ústavný zákon a požiadala o vyslovenie dôvery. Vláda nepožiadala. A tak sa kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska obrátili na Ústavný súd a Ústavný súd povedal, že samozrejme, vláda má povinnosť okamžite požiadať o vyslovenie dôvery. Až Ústavný súd musel vláde povedať, že túto povinnosť má a že keď tam nie je lehota, to neznamená, že to môže urobiť hocikedy, o pol roka, o rok, o dva, vôbec, ale že to má urobiť bez zbytočného odkladu, čiže hneď. A tak naveľa-naveľa vláda požiadala parlament o vyslovenie dôvery až vtedy, keď jej to v podstate nariadil Ústavný súd. No a teraz tu máme spor, a teda aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť takto interpretovala ústavný zákon a hovorila, že vláda má požiadať o dôveru. Vláda hovorila, že nie. Teraz tu budeme mať tretí spor. Výklad Ústavného súdu a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a o uplatňovanie tých sankcií, ktoré v tomto pásme zadlženia vyplývajú pre vládu. Tam ide o povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. A vláda sa tomu opäť bude vyhýbať, pretože tento týždeň, ale to bolo už minulý týždeň, pred pár dňami schválila uznesenie, že tie výdavky, ktoré aktivujú ďalšiu výnimku, prekračujú 3 % hrubého domáceho produktu a teda vlastne nie je povinná predložiť vyrovnaný rozpočet, hoci jej Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že nie, tie výdavky, ktoré tam započítavate, nie sú v poriadku, nie je to dôvod na to, aby sa aktivovala ďalšia výnimka, aby ste si nesplnili povinnosť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu. Ale vláda opäť hľadá cesty, ako obísť tento ústavný zákon. Čo navyše tvrdí, že takýmto spôsobom môžu ústavný zákon obchádzať aj samosprávy. Teraz je... Rozpočtu, ale vláda opäť hľadá cesty, ako obísť tento ústavný zákon. Čo? Na viac? Tvrdí, že takýmto spôsobom môžu ústavný zákon obchádzať aj samosprávy. Teraz, že samosprávy nie sú povinné schvaľovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet alebo že samosprávy nie sú povinné schvaľovať rozpočet tak, aby výdavky nerástli oproti predchádzajúcemu kalendárnemu roku. A je naozaj dôvod, aby samosprávy neboli takto sankcionované, lebo samosprávy dlhodobo ako celok hospodária oveľa zodpovednejšie. Jednak to, že sa podieľajú na verejnom dlhu celkovo oveľa v menšej miere ako štát, vláda, centrálna vláda, štátna správa a aj ich individuálne zadlženie je slabšie. Napriek tomu majú byť trestané a majú byť trestané prísnejšie, alebo potom majú možnosť správať sa rovnako účelovo ako vláda a nerešpektovať ústavný zákon, keď sa vyhovoria na to, že včera aj vláda povedala, že je aktivovaná a vy nemám. Naše návrhy preto smerujú k tomu, že rušia aplikáciu týchto sankcií voči samosprávam, ktoré sú viazané na celkový dlh verejnej správy. Náš návrh ponecháva v platnosti všetky individuálne pravidlá rozpočtovej disciplíny samospráv aj podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, aj podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý špeciálne upravuje hospodárenie samospráv. A samozrejme zachováva plnú zodpovednosť vlády za stav verejných financií vrátane tých sankcií, ktoré dnes existujú voči nej podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom tej navrhovanej právnej úpravy je teda vyňať územnú samosprávu, čiže obce, mestá a vyššie územné celky z tých ustanovení sankčného mechanizmu dlhovej brzdy podľa čl. 5 a 12 ústavného zákona, ktoré jej ukladajú povinnosť schváliť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a povinnosť rozpočtovať výdavky maximálne vo výške výdavkov predchádzajúceho rozpočtového roku. A ako už spomenul aj kolega Lackovič, ide o návrh, ktorý vychádza z požiadaviek územnej samosprávy a teda reprezentatívnych združení samosprávy, čiže ide o Združenie miest a obcí Slovenska, Úniu miest Slovenska a Združenie samosprávnych krajov SK8. A tieto tri organizácie reprezentujúce samosprávu sa zhodli na spoločnom stanovisku, oslovili s ním poslancov a dokonca vypracovali aj návrh zmeny ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a takisto ho rozposlali poslancom. Kolegovia z Progresívneho Slovenska ten návrh prebrali, podali, my sme ten návrh trochu upravili. Tam o tých rozdieloch o chvíľku čosi poviem. A Progresívne Slovensko vychádzalo z toho, že je dobré ísť takou, povedal by som, že minimalistickou cestou, čo má svoju logiku, že sa teda povie, že dáme tam iba to, čo navrhla územná samospráva. Keď sa na niečom zhodne ZMOS, Únia miest aj SK8, tak asi by to mohla akceptovať aj parlamentná väčšina, dokonca aj ústavná väčšina, lebo sú to organizácie, ktoré majú rešpekt, predpokladám, že aj u vládnej koalície, tak radšej do toho návrhu nezasahovali. My sme do toho návrhu drobne zasiahli a teda povedal by som, že v čom. Iba drobnosť je, že vy ste dali napevno účinnosť od 1. októbra alebo tak, my sme tam dali „dňom vyhlásenia“, čiže my nemusíme schvaľovať ani zmenu účinnosti, keďže sa rokovanie oneskorilo. V tomto sme boli predvídateľnejší ako vy, ale tak to je drobnosť. A potom tie prechodné ustanovenia, zvoliť iné legislatívno-technické riešenie, lebo v zásade zrušenie tých dvoch sankcií voči samosprávam je potrebné ošetriť v čl. 5, kde je to dané ako trvalé riešenie, ale ešte stále sme v prechodnom období, lebo napriek tomu, že ide o zákon z roku 2011, ktorý je účinný od roku 2022, ešte stále sa tam niekde hýbu tie sankčné pásma. Myslím, že až budúci rok končí obdobie prechodných období. A musím sa priznať, hoci som jeden z poslancov, ktorý sa aj podieľal na príprave toho zákona, aj som za neho hlasoval v tom roku 2011, že tie prechodné ustanovenia sú tam urobené tak veľmi neštandardne, preto aj ich úprava je taká trochu neštandardná a tam sme teraz zvolili trochu iné legislatívno-technické riešenie ako tie, s ktorými prišli samosprávy a ktoré je obsiahnuté v návrhoch kolegyne a kolegu z Progresívneho Slovenska, ale to je naozaj tak, akože môžeme potom, ak by sa náhodou dostali tie návrhy do druhého čítania, tak potom môžeme s odborom legislatívy a aproximácie práva prediskutovať, ktoré z tých legislatívno-technických riešení je lepšie, ale toto naozaj nie je podstatné, lebo obsahovo je to isté. A obsahovo je tam rozdiel iba v tom, ako sme sa postavili k návrhu sťažností, ktorý sa týka čl. 6 ods. 3, ktorý hovorí dnes o tom, že ak celková dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá Ministerstvo financií, a to vo výške 5 % rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Samosprávy požiadali, aby sa tam upravilo alebo bola nejaká odvolávka aj na to, že ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 50 % a nedosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Lebo to už dnes je upravené v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ale nie je to v ústavnom zákone. To bola jedna požiadavka zo strany samosprávy. A druhá požiadavka je, že tá pokuta nad 60 % sa neuloží, ak sa medziročne nezvýši celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Aby som vysvetlil, o čo tam ide. Tuto nejde o celkový dlh verejnej správy. Ide o dlh tej konkrétnej jednotlivej obce, ktorý, ak dosiahne 50 %, tak je to upravené v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ak presiahne alebo dosiahne 60 %, tak nastupuje pokuta podľa ústavného zákona. A kolegovia z PS navrhli, že ak dosiahne 50 % a nedosiahne 60 %, postup obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon. Myslí sa tým zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, čo podľa môjho názoru by malo logiku, keby ten postup bol upravený v ústavnom zákone, lebo tým sa niečo zmení. Ale povedať, že ak dosiahne 50 % a nedosiahne 60 %, tak to upraví zákon, tak nie je to oproti súčasnému stavu žiadna zmena, lebo už dnes je to upravené v tom zákone. A teda akurát s tým vzniká povinnosť, že teda musí to byť upravené v tom zákone, že keby to chcel niekto úplne zrušiť, tak to nemôže úplne zrušiť, ale môže to zmeniť akokoľvek. Môže to absolútne zmäkčiť. Môže to naopak pritvrdiť, čiže nič sa tým nepokazí, ale podľa nášho názoru nie je potrebné takéto návestie v ústavnom zákone. Respektíve, ak chceme to riešiť nejako v ústavnom zákone, tak by sme mali ten mechanizmus popísať aj priamo v ústavnom zákone, nie iba hovoriť, že to upraví zákon, lebo ten zákon to môže a aj to upravuje nejako už teraz. Ale to nie je ten podstatný rozdiel. Ten podstatný rozdiel je v doplnení tej úpravy, ktorá sa týka udeľovania pokuty, ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roku a viac. A teda samosprávy prišli s návrhom a kolegovia z PS si to osvojili, že pokuta sa neuloží, ak sa medziročne nezvýši celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Čiže dnes je situácia taká, že ak je dlh nad 60 % konkrétnej obce, tak obec dostáva pokutu. A ak ten dlh je aj ďalší rok, tak mala dostať obec ďalšiu pokutu. PS navrhuje, že ďalšiu pokutu má dostať iba v prípade, že sa ten dlh zvýši. Čo má istú logiku, že teda už proste raz sa dostali do toho sankčného pásma, dostali za to pokutu a už majú pokoj. Jedine v prípade, že sa ten dlh ďalej zvyšuje, tak vtedy budú dostávať pokutu. My sme na obce trochu prísnejší a teda toto ustanovenie sme tam nezapracovali. Lebo aj keď to žiadali samosprávy, toto nepožadovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a je to také zmäkčenie pravidiel pre obce. Lebo sa domnievame, že keď majú obce dlh a teda obec, jednotlivá obec, nie obce ako celok, ani nie celkový dlh verejnej správy, keď majú dlh nad 60 %, tak sa majú snažiť ho znižovať. A keď ho neznížia, tak je v poriadku, keď sú sankcionované. Aj v prípade, že ten dlh nerastie, iba ostáva nad tými 60 %, ale keď sme sa dohodli, že 60 % je veľa a má byť menej, tak by obec mala hospodáriť tak, aby ten dlh pod 60 % znížila a keď to nerobí, tak je v poriadku, že je ďalej sankcionovaná. Čiže v tomto, keby som to mal veľmi zjednodušene povedať, sa líšime s kolegami z Progresívneho Slovenska v tom, že oni vychádzali z návrhu samospráv, ktorý v tom podstatnom, v tom hlavnom, v tej veľkej časti návrhu sa úplne zhodujeme. Obce nemajú niesť zodpovednosť za hospodárenie vlády. Obce nemajú byť trestané za to, že vláda sa správa nezodpovedne, zle hospodári, zadlžuje krajinu a dlh narastá v dôsledku zlého hospodárenia vlády. Ale to, v čom sa teda drobne odlišujeme, je individuálna zodpovednosť obcí, miest a vyšších územných celkov za ich vlastné dlhy. A my teda navrhujeme, aby v prípade, že dlh jednotlivej príslušnej obce alebo jednotlivého mesta alebo konkrétneho vyššieho územného celku bol nad 60 %, aby sa povinnosť pokutovať obce v tejto miere zadlženia nevypínala z dôvodu, že dlh už ďalej nenarastá, ale ostáva rovnako vysoký, čiže v tomto ohľade my sme išli skôr cestou, ktorú odporúčala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že sme sa sústredili iba na to, aby obce neboli sankcionované za hriechy niekoho iného, za hriechy vlády, ale aby boli sankcionované, alebo aby sa – toto už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nehovorila, ale teda neriešila to, že by sa malo zmäkčiť aj toto kritérium. Ale samozrejme, že oveľa dôležitejšie je to, na čom sa zhodneme. A to, čo je dôležité pre obce, lebo toto je oveľa dôležitejšie pre obce. Tam tá otázka, že ak má obec nad 60 % a nezvýši sa jej dlh, to bude zopár obcí. To nie je masová záležitosť, ale to, že vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet musia mať a že nemôžu si rozpočtovať výdavky vyššie ako predchádzajúci kalendárny rok, tak to dopadne na všetky obce. A keď sa takáto zmena neschváli, tak buď obce nebudú mať dostatok financií na plnenie si svojich úloh, platenie zamestnancov, na financovanie služieb, ktoré poskytujú občanom, na investície, alebo budú porušovať zákon. S požehnaním vlády, lebo vláda hovorí, že platí výnimka, neplatí toto sankčné pásmo, čiže bude to s požehnaním vlády, ale bude to Na financovanie služieb, ktoré poskytujú občanom, na investovanie alebo budú porušovať zákon. Požehnaním vlády, lebo vláda hovorí, že platí, nikomu neplatí toto sankčné pásmo. Čiže bude to s požehnaním vlády, ale bude to porušovanie alebo obchádzanie ústavného zákona. Ani jedno nie je dobré. A preto by sa mal ten zákon zmeniť. A ja tomu, úprimne povedané, nerozumiem. Prečo má s týmto vládna koalícia problém? Lebo to nie je nejaká opozičná agenda. Toto je vec, na ktorej je zhoda. Vec, ktorú odporúča Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vec, ktorú žiadajú samosprávy. Všetky tri samosprávne združenia ZMOS, Únia miest aj SK8, teda samosprávne kraje, sa na tom dokázali zhodnúť. A však to nie sú nejaké opozičné spolky. Veď kopu zo starostov, primátorov reprezentuje aj súčasnú vládnu koalíciu a aj oni s tým budú mať alebo budú môcť mať problém. Nie je to nejako kontroverzná vec, že by sa to takto upravilo. A my by sme s tým neprišli ako skupiny opozičných poslancov, keby s tým prišla vládna koalícia, keby s tým prišla vláda. Dokonca keby vláda prišla s tým, že v skrátenom legislatívnom konaní chce v júni toto zmeniť, tak by sme pravdepodobne zahlasovali nielen za samotnú zmenu ústavného zákona, ale aj za to skrátené legislatívne konanie, lebo je to naozaj vec, ktorá môže spôsobiť problém samosprávam. Ale nie, vláda to ignoruje. Vláda si myslí, že vybabre s ústavným zákonom. Ja si myslím, že nevybabre a spôsobí tým problémy aj samosprávam. Aké? Tie budúci týždeň sa bude hlasovať o našich návrhoch na zmenu ústavného zákona. Tie zákony nebudú schválené, tak to znamená, že najbližších šesť mesiacov nebude môcť byť taký návrh predložený do parlamentu. Ak sa neporuší ústav, teda zákon o rokovacom poriadku, čo by ma neprekvapilo pri súčasnej vládnej koalícii, ale toto bude, ak by sa to malo udiať, úplne do očí bijúce, lebo tam nemáte 50 iných možností, ako ošetriť tieto už tento problém, a veď z toho dôvodu aj tie naše návrhy sa na seba podobajú ako vajce vajcu s tým drobným rozdielom, o ktorom, alebo drobnými rozdielmi, o ktorých som hovoril, ale nepochybne ide o mňa, veľmi zaujíma o tej tej veci. No a to znamená, že tento rok, keď si samosprávy budú schvaľovať rozpočty, nebude môcť byť zmenený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby na samosprávy neuvrhoval sankcie, ktoré som spomínal za celkové zadlženie verejnej správy, za ktoré tie samosprávy nenesú zodpovednosť, respektíve nesú zodpovednosť vo výške 2 %. A keby tam aj tie 2 % neboli, tak aj tak je štát ako celok v tých sankčných pásmach, v ktorých je. Ja neapelujem na kolegov z koalície, aby teraz si to zvážili a odhlasovali to, lebo je to dôležité, lebo teda chápem, akým spôsobom koalícia pristupuje k návrhom opozície, ale upozorňujem, že ak sa s tým niečo nespraví, tak to bude problém pre samosprávy, na ktoré doplatia samosprávy a na ktoré v konečnom dôsledku doplatia najmä ľudia, pokiaľ samosprávy napríklad v dôsledku zle nastaveného ústavného zákona a v dôsledku obmedzení, ktoré vzniknú pri schvaľovaní rozpočtu, nebudú môcť tie samosprávy v dostatočnej miere financovať služby pre občanov. Ďakujem. [15:04] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky, pani poslankyňa Plaváková. [15:04] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som rada, Ondro, že si spomenul aj ten rokovací poriadok a teda, čo nám priniesol ten nový rokovací poriadok. No a ja som veľmi zvedavá, že dokedy ho tu budeme mať vlastne v tejto podobe, lebo neviem, či si spomínate, ale pán poslanec Michalko tu priniesol taký návrh novely zákona o rokovacom poriadku. Je to tlač 1369, kde teda rieši stanoviská Výboru pre európske záležitosti k aktom Európskej únie a oni teda chcú, navrhujú SNS, aby to schvaľovalo plénum Národnej rady, čo je teda totálny nezmysel, ale teda pointa je v tom, že pán Michelko už povedal, že toto z toho zákona vypadne a tento zákon bude slúžiť pánovi obžalovanému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, aby sem priniesol nejaké zmeny teda toho rokovacieho poriadku všetkých tých vecí, čo sa im tu nepáčia, lebo si nedomysleli, akým spôsobom vlastne oni to prinášajú zmeny a asi teda to, že stále máme príliš veľa priestoru na diskusiu, nie je veľmi po vôli tejto vládnej koalícii. Tak som veľmi zvedavá, či a kedy sa k tomu dopracujeme. A inak ten návrh pána Michalka získal nula hlasov na výbore. Som rada, že si spomenul to rozhodnutie Ústavného súdu ohľadom toho, že vláda Roberta Fica porušovala deväť mesiacov ústavný zákon a teda očividne sa chystá znovu porušiť ústavný zákon, keďže zatiaľ to vyzerá, že dnes sa nechystajú predložiť vyrovnaný rozpočet, ale deficitný. A mňa zaujalo, som počula Jána Michelka, opäť pán Michelko, on vždy tak toho narozpráva, bol u pána Závodského. A on povedal, že podľa nich, keď je ústavný zákon hlúpy, tak je tak otázne, či ho treba dodržiavať. No tak to by som si pozrela, ako by sa takýmto spôsobom pristupovalo k plneniu povinností vyplývajúcich zo zákona, keby to všetci. [15:06] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuliaková. [15:06] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No mňa veľmi teda mrzí, že kolegov z koalície absolútne netrápi tento problém, ktorý tu máme ohľadom dlhovej brzdy a my sme sa teda rozprávali o tom aj na výbore a pýtala som sa kolegov teda aj zo SMER-u, aj z HLAS-u, že čo s tým chcú robiť, a teda tvárili sa, že absolútne nič. A treba naozaj občanom povedať, že ako nezodpovedne táto vláda teda pristupuje k tomuto problému, k tej otázke dlhovej brzdy, pretože bude to mať vážne dopady na to, akým spôsobom teda budú samosprávy pristupovať k zostavovaniu rozpočtov na rok 2027 a hrozí naozaj, že budú ohrozené mnohé eurofondové projekty alebo mnohé projekty, teda ktoré súvisia s rozvojom našich samospráv. A pán Mierna, mňa mrzí to, že pán Mierna jedno im tvrdí a zákon zároveň hovorí iné a samosprávy aj premiéra, aj ministra financií vyzývali na sneme ZMOS-u, aby teda doručil samosprávam ten výklad, že ako majú postupovať a ako majú zostavovať tie rozpočty na tie ďalšie roky, a pokiaľ viem, tak takéto usmernenie teda od pána ministra stále neprišlo. A je to naozaj veľmi nezodpovedné, ak dneska stavajú teda samosprávy do tejto pozície a treba povedať, a ty si to aj spomínal, že samosprávy nie sú zodpovedné za ten dlh štátu a podieľajú sa na ňom dneska na úrovni nejakých 2 %, čo je naozaj oproti tomu, čo vytvorili teda vlády na tej národnej úrovni, úplne zanedbateľná časť. [15:08] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [15:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegyniam za faktické poznámky. Pani poslankyňa Plaváková, je to samozrejme tak, že v tejto chvíli, a je to zrejmé od minulej schôdze, koalícii nezostáva nič iné, iba úplne vykuchať ten návrh novely rokovacieho poriadku, s ktorým prišiel pán poslanec Michalko a spol., a dať tam niečo úplne iné. Lebo to, čo tam je dnes v tom návrhu, nič z toho nie je použiteľné, keďže to, čo je v tom návrhu novely rokovacieho poriadku, bolo naviazané na návrh novely ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie. Ten návrh poslanci SNS stiahli. Čiže nie je možné schváliť návrh novely rokovacieho poriadku tak, ako je navrhnutý. Napriek tomu, že je stiahnutý ten návrh novely ústavného zákona, tak naňho nadväzujúca novela rokovacieho poriadku prešla na minulej schôdzi do druhého čítania. Takže odvtedy je jasné, že nič z toho, čo tam je, nebude použité. Všetko odtiaľ vyhodia a dajú tam niečo iné, o čom doteraz netušíme nič. Ide o zmenu rokovacieho poriadku, nedostali sme žiadnu informáciu, hoci tá veľká novela rokovacieho poriadku bola pripravovaná v súčinnosti koalície a opozície. Bola pracovná skupina, na ktorú sme chodili a dávali tam svoje návrhy. Nezaznel žiadny návrh na rokovaní výboru, z ktorého by sme mohli usúdiť, akým spôsobom sa bude meniť rokovací poriadok. Doteraz nie je nič známe, nebolo nič ohlásené. Jediné, čo sa môžeme domnievať, je, že sa budú snažiť ďalej obmedziť možnosť vystupovať v rozprave. [15:10] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz vystúpil v rozprave pán poslanec Viskupič. [15:10] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, už sa nám rokovanie a celý týždeň pomaličky blíži k záveru, no ale máme tu skutočne dôležitú dôležitú vec. Vystupujem po Ondrovi Dostálovi, čo nikdy nie je jednoduché, pretože Ondro prebral skutočne tie veci do posledného detailu a ja to ale vystávam tak opačne, že ja poviem vlastne to nad tým. To tak akoby pre ľudí, ktorí to nemajú tak naštudované a tak tomu rozumejú ako Ondro. Úplný ten základ je, že skutočne zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, teda zákon 583 z roku 2004, skutočne funguje veľmi dobre. On tam má tie striktne pravidlá a my tu akoby operujeme, že 60 %, hej, pre štát ako pre dlh štátu celej verejnej správy a nejakú tú hranicu dlhu obce. A to sa tak zlieva, že to je vlastne to isté percento. Ale ono to je diametrálne odlišné percento, pretože aj teda ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o 60 % hrubého domáceho produktu ako toho zadlženia a súhlasím aj s Ondrom, to bola tá prechodná doba. Ono to začínalo v 60 a finálny stav pre zadlženie Slovenska, a to je správne, je 50 %. Dneska tento rok sme, myslím, 51 alebo 52. Čiže v zmysle zákonného limitu. Reálne sme samozrejme na 63 cca. No ale teda štát a zadlženie štátu a následné sankcie z toho sa dejú, budem používať to číslo 60 %, voči hrubému domácemu produktu. To je to najväčšie číslo, aké v ekonomike nájdete. To je tých, pre tento rok to bude aj niečo menej ako 150 miliárd € hej? A voči tomu sa meria zadlženie. Čiže to je také čarovné, že trebalo nájsť najväčšie číslo, voči ktorému sa tie dlhy štátov berú. A voči tomu sme dnes na tých 63 %, čo je asi 83 miliárd. No, takto to má štát. A preto všetko proste sa zadlžujeme stále viacej a 30 miliárd sa zadlžíme za tieto tri roky, štyri roky vlády aktuálnej. No ale tie samosprávy, tam to číslo, čo vyzerá úplne, že aha, však vlastne rovnakých 60 %, je ale diametrálne iné, lebo teda ten zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy reflektuje na bežné príjmy predchádzajúceho roka, čo je vlastne podstatne, podstatne zásadne menšie číslo, než to, voči čomu sa to porovnáva pri dlhu štátu. A takto, takto to je dlhodobo a preto to je vlastne ten výsledok, že iba 2 % celkového dlhu vygenerovali samosprávy a 98 % ten štát, pričom tak by sa čakalo, že štát bude zodpovednejší, riadený kvalitnými ľuďmi, najšikovnejšími, malo by to byť opačne. No nie. Tie samosprávy fakt generujú len 2 % dlhu. A preto je skutočne mrzuté, že teda ide na nich za ten dlh štátu dopadnúť dlhová brzda a preto tu vlastne sme a preto tu máme tieto dva návrhy a preto sa to snažíme riešiť zasa raz namiesto vlády. Lebo skutočne, že tu je veľa, veľa, veľa zodpovedných samospráv. Ja budem teda hovoriť o Trnavskej VÚC-ke, o Trnavskej župe, kde som vlastne deviaty rok predseda finančnej komisie. A skutočne my celých deväť rokov postupne každým rokom znižujeme naše zadlženie v tej percentuálnej forme. Dokonca máme skutočne nižší dlh, než keď sme začínali, aj v tej absolútnej forme proste. Skutočne alebo v absolútnych číslach. Takisto dlhová služba, reštrukturalizovali sme dlh. Proste máme lacnejšie teda úročenie dlhu a aj dlhovú službu postupne znižujeme, znižujeme. A to samozrejme teraz nehovorím, že Trnavská VÚC je niečo výnimočné, ale že jednoducho je kopa zodpovedných samospráv, ktoré nemajú v tomto momente vôbec žiadny problém so svojím finančným Proste máme lacnejšie úročenie dlhu a aj dlhovú službu postupne znižujeme, znižujeme. A to samozrejme teraz nehovorím, že teraz trnavská VÚC je niečo výnimočné, ale že jednoducho je kopa zodpovedných samospráv, ktoré nemajú v tomto momente vôbec žiadny problém so svojím finančným. No, nemajú. Tie peniaze samozrejme chýbajú každému, ale v zmysle toho hospodárenia s tým, čo máme, nemáme problém a proste celé to funguje a má to jednoducho padnúť aj na nás a nechcem opakovať všetko, čo Ondro hovoril a má to spôsobiť, že fungujúca samospráva nebude, nebude teda vedieť zvýšiť napríklad svoje výdavky. No, čiže, no, preto dáva zmysel tento návrh zákona, jednoducho, aby teda bol, aby uľahčil tým samosprávam. A zasa, veď tu bola ešte jedna. Ondro spomínal, mohla prísť vláda, mohla prísť vláda so skrátením legislatívnych konaní, mohlo prísť čokoľvek. Proste aj my sme sa tu uchádzali. Ešte jedna možnosť je, ktorú v podstate Ondro nespomenul. A nespomenul to, že aj finančný alebo výbor Národnej rady má legislatívnu iniciatívu a jednoducho toto sme my navrhovali. Je to technická norma, je dokonca ešte podstatne viacej poslancov z vládnej časti, ktorí sú starostovia, primátori, župani, že by im to pomohlo, že poďme takto. Bude to finančný výbor dobre reprezentovaný svojím predsedom, ale v pohode finančný výbor, spoločná iniciatíva, iniciatíva a takto by to vedelo získať potom samozrejme aj tú ústavnú väčšinu, aby to bolo prijaté. Aj som presvedčený, že sa nad tým nejaké dva dni zamýšľal predseda finančného výboru, ale potom prišlo zasa niečo, čo ho zastavilo a proste aj toto, aj toto odišlo. No, čiže škoda je, že zákonný postup, na ktorý bol priestor, je priestor, dal by sa to vyriešiť po dobrom, proste nie. Zase sa ide hľadať skratka a ja už poviem len posledných pár viet. A proste rovnaká skratka, ako jednoducho zasa raz vláda vypiekla s tou svojou časťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kedy použila úplne nezmyselnú konštrukciu výluky, že ak výdavky do medzinárodných inštitúcií presiahnu 3 %, tak vie byť výluka zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A postavil to úplne absurdne na dvoch parametroch. V prvom rade v tom, že sám samotný nález Ústavného súdu hovorí, že takéto niečo sa ale musí udiať náhle, mimoriadne a musí to byť delta, musí to byť nárast. Čiže vôbec tam nie je takýto, že by bol nárast o 3 % hrubého domáceho produktu. To je jedna vec. A druhá vec už to samotné, že čo všetko tam vláda napočítala, aby im tá suma vyšla vo výške 3,21 % hrubého domáceho produktu a teda sa z toho svojho pohľadu dostali do tej výluky. Započítali tam všetky komplet všetky obranné výdavky. 2,7 miliardy obranných výdavkov dali ako platbu do medzinárodných inštitúcií. Už toto je akoby zvláštne. Ďalšia zaujímavá suma je tam, že spolufinancovanie európskych fondov, teda to, čo je teda časť buď štátu alebo obcí, čo sa kofinancujú európske projekty, tak aj to do toho dali. No, jednoducho ad absurdum znásilnené, aby im to vyšlo vlastne takto. Čiže tuto je vidieť tú úctu štátu a aspoň tam, kde to mohlo ísť, aby to fungovalo na tej samosprávnej časti, kde tá úcta skutočne k tomu zodpovednému rozpočtovaniu a teda životu obcí bola, tak ešte aj tuto to vláda ide vlastne takto im poradiť, že nemusia a teda nedodržiavajme a vlastne, že je to všetko v poriadku. Ak sa takýmto, proste takýmto spôsobom priamo z vlády erodujú zákonné pravidlá, proste to je presne tá cesta do pekla. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. [15:19] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie. Faktická poznámka od poslanca Dostála. [15:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako si povedal, pán poslanec Viskupič, je to až nezrozumiteľné, že prečo to vláda robí, lebo rozumiem, že prečo napríklad vláda menila Trestný zákon a Trestný poriadok, chcela ochrániť svojich ľudí, chcela im zlepšiť procesné podmienky, chcela im znížiť tresty, chcela im skrátiť premlčacie doby, chcela, aby sa vyvliekli z trestného konania, no tak to urobili. Samozrejme, že je to zlé. Je to, je to nehorázne, čo, čo spravili s trestnými kódexami na začiatku volebného obdobia. Ale z ich pohľadu je to logické, lebo keď chceli dosiahnuť to, čo chceli dosiahnuť, tak zničili celé trestné právo kvôli tomu. Je to neodpustiteľné, ale aspoň sa tomu dá rozumieť. Ale prečo napríklad neupravia ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti? Tak tomu sa celkom rozumieť nedá. Lebo vo vzťahu, vo vzťahu k tým samosprávam to predsa nie je problém stranícky. Nie je to problém vzťahu koalícia – opozície. Nie je to niečo, na čom by opozícia mohla vytĺkať politické body. Ten ústavný zákon bol schválený v roku 2011. Bol to ústavný zákon. Vládna koalícia vtedy nemala ústavnú väčšinu, takže bol schválený aj hlasmi opozície, aj hlasmi SMER-u, aj hlasmi vtedajších pravicových strán, ktoré boli vo vláde. A ten problém vo vzťahu k samosprávam, to asymetrické pôsobenie vo vzťahu k samosprávam si vtedy nikto neuvedomil, preto sa to do toho zákona dostalo. Nikto z odbornej verejnosti, nikto z dotknutej verejnosti, teda zo samospráv, si nemyslí, že by to tam malo byť. Napriek tomu vláda namiesto toho, aby opravila ústavný zákon aj s podporou opozície, tak to ignoruje. [15:21] Martin Dubéci S reakciou pán poslanec Viskupič. [15:21] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a Ondro, za to, že si sa dostal. Ďakujem pekne za pripomienku. Presne tak, ten zákon je skutočne z roku 2011. Dlho sme teda boli pod všetkými jeho sankciami a špeciálne teda obce, to skutočne to nikoho nezaujímalo, nebolo to problémom. A OK, veď to je v poriadku. Skutočne, že teraz to mohlo byť presne, ako si povedal, technická vec, kľudne teda z finančného výboru, so všeobecnou podporou a zasa ukážka aj pre občanov Slovenska, že na technických veciach sa samozrejme vieme zhodnúť. Zároveň, veď proste je to problém, ktorý vie mať 2000, vyše 2900 obcí. Nerozumiem. Presne ako hovoríš, je to veľmi, veľmi ťažko pochopiteľné. A prečo, prečo toto vláda neurobí, a ono to možno má ešte jeden level. Asi mi to neprísluší hodnotiť, ale ja mám taký pocit, že skutočne aj v tej vládnej koalícii a špeciálne v Smere, že nepočúvajú vlastných, nepočúvajú ani vlastných. To, že proste kašlú na občanov, to vidíme na každom kroku. Ale veď neviem ani, kto to tu, ale niekto z poslancov vymenoval, aká veľká časť poslancov vládnej koalície sú starostovia, primátori. Veď tu majú dvoch županov a že vlastne oni nie sú vypočutí voči svojmu vlastnému vedeniu. Toto je proste, ale že fakt nepochopiteľné. Ďakujem. [15:22] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Dubovický, ale nie je v miestnosti, preto stráca možnosť vystúpiť a preto vystúpi ako ďalšia pani poslankyňa Špánik Kyňa Hanuliaková, nech sa páči, máte slovo. [15:23] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa trošku ospravedlňujem, lebo som po chorobe, takže budem možno hovoriť trošku pomalšie a ešte by som poprosila aj vodu, keď ťa môžem poprosiť. Ďakujem veľmi pekne. Takže, milí kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, ja možno naviažem na kolegu Viskupiča teda, keď hovoril vo svojej faktickej, že je prekvapený, že teda koaličných poslancov, ktorí sú mnohí starostovia, župani, že tento problém absolútne netrápi. Ja som teda tiež prekvapená, lebo, ako som už spomínala, tak my sme sa o tomto probléme rozprávali alebo teda vyzývali sme aj koaličných poslancov, ktorí sú v našom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, k tomu teda, aby zaujali nejaké stanovisko alebo aby sme sa o tom porozprávali, že teda ako ďalej a naozaj musím povedať, že z ich strany bola absolútna ignorácia tohto problému. A ja si myslím, že ak existuje niekto, komu na samosprávach, komu na našich samosprávach nezáleží, tak je to práve táto vláda na čele teda s premiérom Róbertom Ficom. A skutočne aj z histórie vlád Roberta Fica vieme, že fungovanie samospráv ich nikdy extra nezaujímalo. Keby to bolo inak, tak už dnes nielen o tomto probléme by sme sa tu nerozprávali, ale aj o mnohých ďalších problémoch, ktoré dnes na úrovni územnej samosprávy máme. Vlády Roberta Fica naozaj nenabrali nikdy odvahu, aby sa pozreli teda na to, či je fungovanie našich samospráv nastavené efektívne, udržateľne a s dôrazom na zvyšovanie kvality služieb, ktoré sú poskytované občanom na Slovensku, pretože často to tu počúvame od koaličných kolegov. Ale skutočne, ak budeme zanedbávať túto oblasť, čo sa týka financovania alebo prístupu k našim samosprávam, tak doplácať na to budú občania v mestách a obciach pri kvalite služieb, ktoré im tá samospráva poskytuje, a treba povedať, že dnes samosprávy prinášajú až 80 % tých služieb, ktoré naozaj, dá sa povedať, že dennodenne občania na Slovensku využívajú. Treba zároveň dodať, že sme stratili skutočne roky, kedy sme sa už mohli rozprávať o tom, čo treba urobiť, čo treba reformovať, aby sme samosprávy posunuli a pomohli tým aj Slovensku v regionálnom rozvoji, lebo dnes, keď sa rozprávame o samosprávach, tak treba zároveň dodať, že to priamo súvisí s tým, akým spôsobom dokážeme napredovať aj v regionálnom rozvoji. Čím silnejšie budú naše samosprávy, čím budú mať lepšie financovanie, čím budú mať jasné kompetencie a najmä to usporiadanie, tak o to lepšie dokážeme jednoducho zabezpečovať aj ten rozvoj Slovenska. Povedzme si pravdu, že v mnohých regiónoch máme dnes obrovské problémy s tým, že nám odchádzajú ľudia z regiónov. Nemáme dobudované základné služby, ako sú vodovody, kanalizácie, kvalitné cesty a mohla by som menovať naozaj mnohé veci, kde zlyhávame a aj z tohto dôvodu nám dnes odchádzajú ľudia z našich regiónov, vyľudňujú sa nám a spôsobuje to ďalšie problémy, ktoré sú presne na toto naviazané. Dnes teda stojíme, ako už aj kolegovia hovorili, pred rozhodnutím, ktoré môže ovplyvniť tú kvalitu života v našich mestách a obciach. Hovoríme tu o samosprávach, ktoré aktuálne čelia tomu, že nevedia, akým spôsobom majú pristúpiť k zostavovaniu svojich rozpočtov na najbližšie roky. A táto vláda a táto koalícia naozaj vytvára na úrovni našich samospráv jeden obrovský chaos a prekvapuje ma, že kolegovia teda takýmto spôsobom ignorantsky pristupujú k tomuto problému a napriek tomu teda, že tu majú dva návrhy, jeden aj, možno dá sa povedať, že trošku ešte vylepšený stranou SaS. Potom je tu ten náš návrh, ktorý sme priniesli, ktorý teda kopíruje presne tie požiadavky troch samosprávnych združení Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska, samosprávnych krajov. A teda, však sú to, opakujeme to opäť, sú to členovia a členky aj strán za SMER, HLAS, za SNS v týchto združeniach, tak počítam, že s takouto vecou alebo takýmto návrhom by mali koaliční poslanci a poslankyne súhlasiť a mali by dokázať za takúto vec, naozaj, ako povedal aj kolega, že to je, dá sa povedať, technická vec, mali by byť schopní za ňu zahlasovať. No ale tak po skúsenostiach teda, ktoré tu máme, žiaľ, pravdepodobne budeme vidieť budúci týždeň, že teda nenájde sa dostatok hlasov, aby tieto návrhy prešli. Jednou teda z tých prekážok, ktoré sú tam, je to, že, ako som spomínala, že samosprávy nebudú môcť zostavovať alebo nevedia, akým spôsobom majú zostavovať tie rozpočty, čo bude mať teda priamy vplyv na to, ako dokážu zabezpečiť tie investície, ktoré majú plánované, ako dokážu pristúpiť k čerpaniu eurofondov a jednoducho celkovo k tomu rozvoju našich miest a obcí. A je naozaj potrebné povedať to otvorene. Ak nedôjde teda k tej zmene, tak mnohé obce, ako som povedala, budú nútené pozastaviť investície, odkladať aj mnohé opravy a postupne obmedzovať služby pre svojich obyvateľov. ===== To je potrebné povedať, a to otvorene. Ak nedôjde teda k tej zmene, tak mnohé obce, ako som povedala, budú nútené pozastaviť investície, odkladať aj mnohé opravy a postupne obmedzovať služby pre svojich obyvateľov. Samosprávy nie sú príčinou problémového stavu verejných financií. Už to tu zaznelo viackrát. Keď sa na Slovensku hovorí o verejnom dlhu, často sa vytvára dojem, že všetky úrovne verejnej správy sú rovnako zodpovedné za jeho rast, ale to teda jednoducho nie je pravda. Rozhodujúca časť verejného dlhu teda vzniká na úrovni štátu a väčšinu dlhov vytvorili práve vlády Roberta Fica. Štát rozhoduje naozaj častokrát o miliardových výdavkoch, o sociálnych balíčkoch, o daňových zmenách či o nových povinnostiach. A samosprávy tieto rozhodnutia neprijímajú, ani na ne nemajú žiadny vplyv. Teda je to čisto rozhodnutie koalície a napriek tomu teda sú častokrát obeťou týchto rozhodnutí. Štát prijme opatrenie a prenesie napríklad aj nové kompetencie na naše mestá a obce. No finančné krytie častokrát býva nedostatočné. Alebo chýba úplne a zároveň treba povedať, že za posledné tri roky vlády Roberta Fica, aj keď sa oni vyhovárajú na Matovičove vlády, ale dnes tie dopady po troch rokoch vlád Roberta Fica sú tie dopady na naše samosprávy už oveľa horšie ako tie, ktoré teda sme mohli vidieť z predchádzajúcej vlády. Tak ako som hovorila, že teda samosprávy sú častokrát obeťou tých rozhodnutí, ktoré sú tu teda prijímané a majú priame dopady na naše samosprávy. Výsledkom teda je častokrát, že musia zabezpečiť viacej služieb, ale častokrát to teda býva s menším balíkom peňazí. A potom sa naozaj čudujeme, že tie rozpočty sú pod tlakom. Dnes mnohé samosprávy, pokiaľ nemajú nejaké, že tam majú logistický park alebo nejaké naozaj lepšie príjmy, čo sa týka miestnych daní, tak majú skutočne obrovské problémy, aby dokázali vôbec zabezpečovať nejaký rozvoj. Dnes tu máme na Slovensku vyše 2900 samospráv, z toho 1855 samospráv menších ako 1000 obyvateľov. A práve tieto samosprávy majú častokrát obrovské problémy, že jedna je to nedostatok financií a dva je to nedostatok odborných kapacít. A tri sú to naozaj ešte potom rôzne zásahy alebo tá neistota, ako napríklad, ktorá je spôsobená aj týmto problémom, ktorý tu máme ohľadom dlhovej brzdy, že skutočne je to obrovský tlak a je to naozaj veľké množstvo samospráv, ktoré sú v neistote a bude to mať priamy odraz potom aj na ľudí, ktorí v nich žijú. Mhm. Ako som spomínala, finančná situácia našich samospráv je dnes alarmujúca. A posledné roky teda boli mimoriadne náročné. Treba povedať, že najskôr prišla teda pandémia, potom energetická kríza, následne vysoká inflácia, rástli nám ceny stavebných prác, energií, materiálov aj služieb a k tomu sa teda pridali viaceré zásahy štátu do systému financovania samospráv. A v mnohých prípadoch teda naozaj dochádzalo k obrovským výpadkom na strane príjmov. Mestá a obce boli nútené siahať na svoje rezervy a povedzme si aj to, že práve táto vláda umožnila našim samosprávam, aby si, aby mohli vlastne siahať na rezervné fondy, čo je podľa mňa obrovský problém, pretože rezervný fond má slúžiť naozaj na mimoriadne nejaké investičné akcie alebo na situáciu, ktoré sú spojené s nejakými živelnými pohromami a mnohé samosprávy, rozprávala som sa s viacerými starostami, starostkami, naozaj čerpajú tieto prostriedky, ktoré majú v rezervných fondoch, na bežné výdavky, teda na pokrytie bežnej réžie tej obce, čo samozrejme je do budúcna naozaj alarmujúce. A samosprávy sú naozaj dnes teda nútené rušiť projekty, obmedzovať rozvoj, odkladať investície. Ako som hovorila, hospodária na hranici svojich možností a naozaj nie preto, že by zle hospodárili, ale preto, že systém ich do tejto situácie doslova dotlačil. Myšlienka dlhovej brzdy je samozrejme správna. Verejné financie musia byť udržateľné. Ale teda štát nemôže do nekonečna žiť na dlh a problém samozrejme nastáva najmä vtedy, keď sa rovnaké pravidlá aplikujú na subjekty, ktoré teda fungujú úplne odlišne. Teda to, akým spôsobom hospodári štát a to, akým spôsobom hospodári samospráva. Samosprávy, ak si aj požičiavajú finančné zdroje, tak je to väčšinou na investície, ktoré teda majú skvalitniť to prostredie pre ľudí v obciach a mestách. A štát si požičiava naozaj častokrát, ako to vidíme, na veci, ktoré jednoducho nemajú dopady také, aké by sme potrebovali. Aj kolega tu spomínal energopomoc, ktorá len bola vyplatená. Tá neadresná energopomoc 1,8 miliardy, opravte ma, myslím, že takto to bola tá suma. Tak skutočne, keby sme si dnes povedali, že takúto sumu investujeme do nejakej reformy, napríklad do komunálnej reformy, tak nám to prinesie reálne výsledky v budúcnosti, reálny posun, reálny rozvoj, reálne aj úspory, skvalitnenie služieb, ale takto to bola neadresná pomoc, kde, povedzme si pravdu, dostali túto pomoc aj ľudia, ktorí ju naozaj nepotrebovali. Asi všetci si uvedomujeme, že 90 % ľudí na Slovensku nie je odkázaných na energopomoc. Čiže mestá a obce, keď si aj tie zdroje požičiavajú alebo vytvárajú nejaký dlh, tak naozaj väčšinou je to teda spojené s výstavbou škôl, rekonštrukciou ciest, kanalizácií, športovísk, modernizáciou verejného osvetlenia, teda sú to väčšinou projekty, kde potrebujú spolufinancovanie z európskych alebo na spolufinancovanie potrebné pre eurofondy. A tieto projekty naozaj slúžia potom občanom desiatky rokov. A ak si aj zoberie teda obec úver na nejakú školu, tak asi si všetci uvedomujeme, že sa s tým nevytvára problém, ale vytvára sa nejaká hodnota a investuje sa do budúcnosti. A tu je teda ten zásadný rozdiel medzi investičným a spotrebným dlhom. Žiaľ, teda súčasný systém tento rozdiel dostatočne nerozlišuje. A tak ako som spomenula, tie európske fondy sú naozaj ohrozené, môžu zostať nevyužité, ak samosprávy dnes nebudú vedieť, akým spôsobom teda tie rozpočty zostaviť, aké budú tie pravidlá, aké zdroje budú mať na to, aby mohli dofinancovať európske projekty. Tak bude to obrovský problém a bude to jeden z najvážnejších rizík, ktoré budeme vidieť a je to riziko straty investičných príležitostí. Dnes majú naše samosprávy možnosť čerpať miliardy eur z európskych fondov, ale teda väčšina projektov si vyžaduje to spolufinancovanie. Ak obec alebo mesto nebude môcť získať úver na spolufinancovanie projektu, nebude môcť takýto projekt teda realizovať a to znamená, že európske peniaze zostanú nevyužité. Paradoxne, tak môžeme teda prísť o financie, ktoré by nám výrazným spôsobom pomohli modernizovať krajinu. Predstavme si naozaj situáciu, že obec získa niekoľkomiliónový grant na kanalizáciu alebo modernizáciu školy. Chýba jej však nejaké to percento na spolufinancovanie a kvôli obmedzeniam, ktoré môže spôsobiť dlhá brzda, nebude môcť získať potrebné zdroje a projekt teda naozaj môže hodiť do koša, peniaze, aj tie, ktoré boli investované už do tej prípravy, budú v podstate stratené a občania zostanú bez výsledku. A to naozaj nie je zodpovedné hospodárenie a mrzí ma, že aj takéto dopady kolegovia z koalície podceňujú, že čo to v realite znamená, lebo to nie sú len tie peniaze na spolufinancovanie, ale tam sú mnohé zdroje, ktoré už tá samospráva dala do prípravy projektu. A to sú naozaj častokrát v desiatkach tisícoch eur zdroje a treba povedať, že pre menšie obce, ktoré vynaložia 30, 40, 50 000 € na projekt alebo na tú prípravu, potom v tom rozpočte chýbajú a chýbajú naozaj potom na bežné veci, ako je oprava ciest, chodníkov, oprava ihrísk a tak ďalej a tak ďalej. Keď sa hovorí o dlhoch a rozpočtoch, často zabúdame teda na jednu vec, že za každým číslom naozaj sú ľudia. A už sa opakujem, ale že teda, ak naozaj nebudú môcť tie naše mestá a obce investovať, obyvatelia to pocítia veľmi konkrétne. A teda, ako som povedala, budú jazdiť po horších cestách, deti budú chodiť do zastaraných škôl, seniori budú mať menej dostupné sociálne služby, budovy budú energeticky menej efektívne, mestá budú menej bezpečné, rozvoj sa zastaví. A mňa prekvapuje, že aj tieto všetky veci, ktoré som vymenovala, tak často tu od koalície počúvame mnohé z týchto vecí, ako im na tom záleží a teraz v realite práve oni svojím prístupom tieto veci ohrozujú. A naozaj najviac budú trpieť menšie obce, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom zdrojov. A tým sa nám opäť len prehĺbia rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. A to v čase, keď by sme mali robiť presný opak. Už aj tak meškáme naozaj desiatky rokov za našimi susedmi. Keď sa pozrieme do Čiech, do Poľska. Tak ten rozvoj je tam naozaj neporovnateľný oproti tomu, akým spôsobom teda napredujeme my na Slovensku. A treba si uvedomiť, že ak budeme samosprávy vystavovať neistote, tak to bude mať naozaj priamy dopad na to, ako môžu investovať a aký bude aj ten rast tých našich regiónov, pretože každé euro investované samosprávou vytvára ekonomickú aktivitu. Dáva prácu stavebným firmám, podporuje miestnych podnikateľov, vytvára pracovné miesta, zvyšuje kvalitu života. A ak investície zastavíme, negatívny efekt sa prenesie do celej ekonomiky. Bude to znamenať menej zákaziek, menej pracovných miest, menej príležitostí, ako som povedala, menej rozvoja pre naše samosprávy a je to v čase, keď Slovensko potrebuje výrazným spôsobom modernizovať infraštruktúru a zvyšovať konkurencieschopnosť, pretože vidíme aj často spomínané vodovody, kanalizácie. Dnes po 16 rokoch, dá sa povedať, vlád Roberta Fica, keď sme už dávno mali mať odkanalizovanú väčšiu časť našich samospráv, zaviazali sme sa k tomu do roku 2015, tak dnes stále na Slovensku máme 1,5 milióna ľudí, ktorí nemajú prístup ku kanalizácii a to je naozaj niečo absurdné, pretože rada by som možno vedela, kto z kolegov z vládnej koalície teda zápasí s tým, že musí si volať fekálne vozidlo, aby mu vyviezlo žumpu, alebo teda nedajbože, ako vieme, prax našich obcí je tá, že sú tie splašky púšťané do záhrad alebo do potokov. Čiže aj toto je výsledok toho a ešte bude to mať oveľa väčšie dopady, ak jednoducho sa zabrzdí ten rozvoj v našich samosprávach. A štát nemôže prenášať svoje problémy na samosprávy. A treba povedať, že naozaj nie je to fér, aby štát riešil vlastné problémy verejných financií na úkor našich miest a obcí. Ak je problémom vysoký štátny dlh, treba riešiť A štát nemôže prenášať svoje problémy na samosprávy. A treba povedať, že naozaj nie je to fér, aby štát riešil vlastné problémy verejných financií na úkor našich miest a obcí. Ak je problémom vysoký štátny dlh, treba riešiť tento štátny dlh a treba, aby táto vláda zodpovednejšie pristupovala k tomu, akým spôsobom narába so zdrojmi, ktoré má k dispozícii, a teda nie brzdiť investície v našich mestách a obciach a trestať tým starostov a primátorov, ktorí chcú opravovať školy, cesty, budovať nové zariadenia pre svojich obyvateľov, a teda neblokovať ten rozvoj, na ktorý sme tu naozaj v dnešnej dobe odkázaní a potrebujeme ho ako soľ, aby sme dokázali naštartovať regionálny rozvoj, preto potrebujeme rozumné pravidlá a nie zákaz rozvoja. Vyňatie samospráv spod dlhovej brzdy naozaj neznamená bezbrehé zadlžovanie. Nikto nehovorí o tom, že mestá a obce majú hospodáriť nezodpovedne. Naďalej musia, samozrejme, existovať jasné pravidlá a aj dnes vlastné samosprávy aj dodržujú, pretože nemôžu stavať rozpočet deficitný, čiže musia zostavovať prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet, čiže naozaj je to veľmi až nefér, keď voči nim sú teda uplatňované teraz nejaké pravidlá dlhovej brzdy, kde oni nenesú žiadnu zodpovednosť za ten dlh, ktorý sa tu vytvoril za tie roky Ficových vlád. Treba, samozrejme, aby tie pravidlá, ktoré nastavíme, zohľadňovali tú realitu. A ja dúfam, že sa dá, že kolegovia pristúpia naozaj zodpovedne k tejto téme. Možno trošku zodpovednejšie, ako tomu bolo na výbore. A ešte do utorka, keď budeme o tom hlasovať, neviem, alebo možno až v stredu. Nie som si teraz istá, či hlasujeme v utorok, alebo keď tam je vízia, ale ak budeme teda v utorok hlasovať, tak aby sa dovtedy ešte zamysleli nad tým, že môžu takýmto spôsobom naozaj tou technickou úpravou toho ústavného zákona pomôcť k tomu, aby sa nestalo to, že jednoducho samosprávy doplatia na nehospodárne nakladanie s financiami na úrovni štátu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a to je všetko z mojej strany. [15:48] Martin Dubéci Ďakujem pekne pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Viskupič. [15:48] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegyňka Janka, za tvoje vystúpenie. A jednoznačne, ako si hovorila, 80 % životných situácií človeka je viazaných na jeho samosprávu. To znamená na obec, kde žije. A jednoducho fungujúce obce sú základom fungujúceho štátu. To myslím si, že verím, že nikto, nikto nepochybuje, ale zároveň sa málo hovorí o tom, že najväčší potenciál hospodárskeho rastu pre Slovensko práve vidí aj OECD vo svojich štúdiách v podpore v decentralizácii samospráv a v podpore samospráv a samozrejme hospodársky rast je presne to, čo zo všetkého najviac Slovensko potrebuje. No a s týmto súvisí ďalšia vec, ktorá si myslím, že skôr či neskôr bude dôležitá a to je teda zmena financovania samospráv, lebo vidíme, že toto zavesenie na jednu daň, za jedno sa s tým veľmi ľahko vždycky vládna koalícia hýbe a za druhé nikdy nie je dobré byť zavesený len na jednu daň a aj napríklad, keď hovoríme o znižovaní dane z príjmu fyzických osôb. Ja som presvedčený, že nižšia daň znamená vo finále vyšší príjem, ale rozumiem, že obce sa môžu báť, že by mali nižšie príjmy. Preto som presvedčený, že to správne riešenie by bolo naviazať príjmy obcí ako percento z hrubého domáceho produktu. A takto vlastne napojiť aj obce, aj štát na jednu loď. Proste na to, aby obe tieto entity vlastne mali rovnaký cieľ, aby rástlo HDP, aby rástla ekonomika, aby jednoducho sa zvyšovala ekonomická aktivita a z toho samozrejme väčšieho koláča je potom aj viacej príjmov pre obce a následne, a o to ide, lepšie služby obcí, všeobecne samospráv pre svojich občanov. Ďakujem. [15:50] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [15:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Hanuliaková, no ja by som nebol až taký optimista, že teda v koalícii sa zamyslia a pristúpia k tomu nejako zodpovednejšie. Teraz skôr sa obávam, že to bude tak ako doteraz, tak ako pri drvivej väčšine alebo skoro všetkých opozičných návrhoch, že nezíska to podporu, ale potom a to treba zdôrazniť a to treba zopakovať. Naozaj môže obciam vzniknúť problém. Lebo nemusí sa presadiť tá interpretácia, s ktorou prichádza vládna koalícia a ktorou chce obísť ústavný zákon. Hovorila si o tom, že, že teda obce čakali na nejaké usmernenie. To usmernenie v podstate prišlo tento týždeň, keď si vláda schválila tú informáciu, ktorou tvrdí, že 3 % sú na prírodné katastrofy a medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky, čo nie je a nemám už teraz priestor na to, aby som o tom podrobnejšie hovoril. Ale chcel by som ešte upozorniť, lebo pri tvojom vystúpení som si uvedomil, že v doložke vplyvov máte jednu chybu. Máte tam napísané, že vplyvy na služby pre občana nebudú žiadne, keď bude ten návrh schválený. Ale podľa môjho názoru evidentne, keď bude schválený ten váš návrh alebo ten náš návrh, tak tie vplyvy na služby pre občana predsa budú pozitívne, lebo keby ten návrh nebol schválený, tak to bude znamenať, že samosprávy pravdepodobne budú musieť obmedzovať nejaké služby, keď budú limitované tými tými sankciami a teda, ak ten návrh bude schválený, tak vplyvy na služby pre občana aj u vašich vášho návrhu budú, podľa môjho názoru, nesporne pozitívne. Ďakujem. [15:52] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuliaková. [15:52] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické. Marián, súhlasím. To financovanie treba, o tom hovoriť, pretože samosprávy už dlhodobo volajú po tom, aby to financovanie bolo predvídateľné a stabilné, čo dnes naozaj nevnímajú. Táto vláda mala 3 roky dobre, teraz im odpustím to, že teda už tu boli predchádzajúce tri vlády Roberta Fica. Mala tri roky na to, aby prišli s nejakým návrhom reformy. Počúvame len výhovorky. Pán Mierna hovoril teda, že majú prísť samosprávne združenia s nejakým návrhom, tie prišli, ale teda ja som odvtedy nepočula absolútne nič, hej? Teraz vidíme víziu 2040, kde naozaj aj akademici presne pomenovali tie problémy, ktoré máme na úrovni verejnej správy alebo tej územnej samosprávy, čo treba zmeniť, aby jednoducho to pomohlo aj tomu rozvoju, ale teda tá diskusia absentuje a ja verím, že my budeme pripravení a tie riešenia jednoducho, keď sa nám podarí budúci rok vyhrať voľby, tak proste prídeme s tými riešeniami a dokážeme naozaj pripraviť tie naše plány, ktoré máme, do reality, aby sme celkovo pomohli tomu rozvoju, pomohli našim obciam a mestám a pomohli skvalitniť služby pre občana, lebo to je ten základný cieľ toho celého, aby sme jednoducho priniesli kvalitnú službu bez ohľadu na to, či niekto žije niekde v malej dedinke na východe, juhu, severe alebo či žije v hlavnom meste, ale aby mal tie služby v každej jednej oblasti zabezpečené v tej požadovanej kvalite a to by mal byť naozaj náš spoločný cieľ. Ďakujem. [15:54] Martin Dubéci Ďakujem pani poslankyňa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko niekto z navrhovateľov? Nechce. Chce niekto zo spravodajcov? Nechce. A tým prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Je už mojou obvyklou povinnosťou vám zaželať príjemný víkend. Národná rada sa stretne v utorok o 9.00. Dovtedy všetko dobré. =====