Rokovanie NR SR 24. 9. 2026

[08:59] Richard Raši Dobré ráno prajem, vážené kolegyne, kolegovia. Otváram siedmy rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovaní požiadal o ospravedlnenie pán poslanec Michal Truban. Pokračujeme v prerušovanom rokovaní. V prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Kosovej Juriga Plavákovej na vydanie zákona o finančnom odškodnení obetí sterilizácií v rozpore s právom, tlač 1298, poprosím pani poslankyňu Ingrid Kosovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Vanča. Ste tu? Dobre, ďakujem pekne. A začíname faktickými poznámkami na včerajšie vystúpenie pani poslankyne Kosovej. Nech sa páči, pani poslankyňa Juríková. [09:01] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre ráno, pán predseda. Dobre ráno, kolegyňa, kolegovia. Ja by som chcela reagovať na tú časť, kde kolegyňa Kosová hovorila o rodových stereotypoch voči ženám. Vraj sme viac emotívne a emočné, menej skúsené, menej kompetentné, tak ja si myslím, že tento parlament je dôkazom toho, že to tak nie je. Ďakujem. Ďakujem. [09:01] Richard Raši Pani poslankyňa Kosová s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči. [09:01] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No priznám sa, že už si veľmi ani nepamätám tie faktívne poznámky, ktoré tu včera boli odprezentované, ale spomínam si na to, čo hovorila hlavne Lucia Plaváková, rada by som to zopakovala, pretože to vystihla úplne presne a hovorila o tom, že sa zdá, že na Slovensku nie všetky deti majú rovnakú hodnotu. A že pôrodnosť teda pre niektorých ľudí je v tejto sále naozaj veľmi dôležitá. Opakujú v každej faktickej alebo v rozprave, ale aj vo svojich politikách, ale iba v tom prípade, ak ide o deti z majority. Ak ide o rómske deti, tak to už nie je také podstatné a vtedy je už lepšie znižovať pôrodnosť rómskych žien a dokazuje to aj naša história. A dokazuje to v podstate aj to, ako sa staviame k rómskym deťom dneska v školách. Určite poznáte aj príbeh detí z Malého Slivníka. Momentálne, kde okolité obce napriek tomu, že Najvyšší súd rozhodol, že ich majú umiestniť do škôl, tak jednoducho ich neprijali. Nerešpektuje sa zákon a nejde tu len teda o morálku alebo o etiku, ale dokonca ešte aj o porušovanie zákona. A keďže mám ešte chvíľku času, tak by som chcela povedať, že o tých rodových stereotypoch som nehovorila vo svojej rozprave len tak preto, aby som vyjadrila, že tá rodová socializácia vplýva na správanie žien v inom dôsledku, ale aj kvôli tomu, že na tie rómske ženy to má omnoho väčší dopad, pretože, ak dievčatá vychovávame v tom, že majú byť poslušné, tiché a submisívne a menej sebavedomé, lebo to je hlavne ten dôsledok tej výchovy, ktorý momentálne na Slovensku máme v procese socializácie, tak sa potom nemôžeme čudovať, že sú odkázané na mužov, že sú v ich područí, že nemajú hlas v porovnaní s mužmi a keď ste ešte k tomu chudobní a vyčlenení, tak máte veľmi málo príležitostí na to, aby ste vôbec [09:03] Richard Raši V rozprave vystúpi pani poslankyňa Benčatá Juricová, nech sa páči. [09:03] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k nášmu návrhu zákona o finančnom odškodnení obetí sterilizácií v rozpore s právom. Hovoríme o ženách, ktorým bolo v minulosti zasiahnuté do jednej z najzákladnejších oblastí osobnej autonómie a ich ľudských práv. Do práva rozhodovať o vlastnom tele, zdraví a materstve. K sterilizáciám bez riadneho informovaného súhlasu dochádzalo u nás na území Slovenska, bývalého Československa v rokoch od 1966 zhruba do 1993, ale predpokladá sa, že možno až do roku 2004. Vtedy sme prijali ako Slovenská republika zákon o informovanom súhlase. Ja by som najskôr chcela vysvetliť, o čom sa vlastne bavíme. Nezákonné alebo nútené alebo sterilizácie v rozpore s právom, a potom vysvetlím aj ten rozdiel, sú sterilizácie vykonávané bez riadneho informovaného súhlasu zainteresovaných, dotknutých osôb a teda do veľkej miery rómskych žien. My používame v našom zákone termín „v rozpore s právom“, ktorý je najvhodnejší a vysvetlím aj prečo. Z veľkej časti išlo teda, v drvivej väčšine by som povedala, o ženy rómskeho pôvodu, ale aj o zdravotne znevýhodnené alebo transrodové ženy. Nikto presne nevie, koľko takých žien bolo, pretože mnohé už, žiaľ, umreli a teda rozprávame sa o tom období zhruba cez 30 rokov, pretože práve tieto prípady a toto obdobie sú zdokumentované aj v správe Telo i duša, ktorý bol vydaný Poradňou pre občianske práva v roku 2003. A ja vám odporúčam, ak vás to zaujíma, a teda malo by vás to zaujímať, pretože sa skutočne jedná o veľmi hrubé porušenie ľudských práv, možno o jedno z najvážnejších, aké sme v histórii našej krajiny mali, tak určite si tento dokument pozrite, je stále k dispozícii na internete. Pre porovnanie, my teda navrhujeme zákon, ktorý sa aj inšpiroval českou úpravou, pretože tam takýto zákon prijali v roku 2021, ale tam sa týka rokov 1966 až do konca 2012. Dám vám potom aj čísla, ale len pre porovnanie, tak my sme sa inšpirovali touto českou úpravou, ale zároveň sme, dovolím si to tak ľudsky povedať, vychytali muchy tejto českej úpravy a myslím si, že v tom máme výhodu, že vieme, čo vlastne v Čechách sa urobilo, ako to fungovalo, nefungovalo, s čím mali problémy a my sme to na základe tej praxe v Českej republike upravili. Takže len, aby ste si vedeli predstaviť, tak odkedy prijali tento zákon v Českej republike, ktorá je teda dvojnásobne väčšia krajina ako Slovensko, tak mali 2640 žiadostí, z toho 1155 bolo schválených, 600 zamietnutých a 350 zatiaľ pozastavených. Výška odškodnenia je veľmi podobná ako u nás, teda v našom zákone 12 000, pardon, 600 € na osobu. Čiže nejedná sa o nejaké peniaze, ktoré teraz zbabru ešte viac konsolidáciu, ale jednoducho jedná sa o odškodnenie, ktoré musíme týmto ženám, ktoré toto zažili, jednoducho ako štát zabezpečiť. A hovorím, nie je to toľko prípadov ani v takej veľkej krajine v porovnaní s nami, ako je Česká republika, že by sme si to jednoducho nemohli dovoliť. Takže tento argument za mňa neobstojí. Zároveň je potrebné povedať aj to, že veľa žien sa nepriznalo vtedy, neprizná sa ani teraz, že sa teda stali obeťami. Niektoré dokonca ani nevedeli, ani doteraz nevedia, že im bola vykonaná sterilizácia, keďže zákroky sa vykonávali bez ich vedomia a bez ich súhlasu. Následnú neplodnosť si mohli vysvetľovať rôznymi spôsobmi, napríklad ako zdravotný problém. V prvom rade, čo sa týka sterilizácií, tak samotná legálna sterilizácia je klasická chirurgická metóda antikoncepcie, ktorá sa aj dnes stále praktizuje, ale teda musí byť vykonaná, samozrejme, s informovaným súhlasom. Považuje sa za trvalú formu antikoncepcie. To znamená, že je len veľmi, veľmi maličké až zanedbateľné, takmer neexistujúce percento šance, že, ak vám je vykonaná sterilizácia, tak, že by sa to dalo ešte zvrátiť. Nebudem opisovať, o čo sa v praxi jedná, ale vykonávajú sa teda aj teraz a, čo je možno zaujímavosťou, je, že dnes, keď chce žena takúto sterilizáciu absolvovať, tak musí si požiadať o ňu 30 dní pred samotným zákrokom. Čiže, ak si predstavíte, že žena, ktorá dnes napríklad rodí, už má za sebou niekoľko cisárskych rezov a chcela by počas toho xtého pôrodu, aby jej bola vykonaná sterilizácia, tak jej ju lekár neurobí, pretože, ak nemá podanú tú žiadosť 30 dní vopred, tak jednoducho ju nemôže absolvovať. Ak o ňu požiada, tak musí teda počkať 30 dní, absolvovať nový chirurgický zákrok a zaplatiť aj okolo 300 až 400 €. Poisťovňa ju žene nehradí ani v prípade, keď tehotnosť môže ohroziť zdravie a život ženy. Čiže vidíte, aký rozdiel je tam v porovnaní s tým, čo sa vykonávalo v minulosti. Prečo teda hovoríme o nútených, nelegálnych alebo sterilizáciách v rozpore s právom? No, pretože, keď sa vlastne objavili tieto prípady sterilizácií v rozpore s právom, tak často sme počúvali, že súhlas bol daný. Že jednoducho tá žena v tom momente pôrodu povedala v nejakom momente áno, alebo že jednoducho si žiadala o to, aby už viac nebola tehotná. Len tam je potrebné položiť si otázku, akým spôsobom bol ten súhlas daný. Či bol slobodný, či bol informovaný, či bol jasný. A takou spoločnou charakteristikou týchto nútených, nelegálnych alebo teda sterilizácií v rozpore s právom bolo, že sa vykonávali, teda prevažne na rómskych ženách a počas pôrodov cisárskym rezom. Následne však môžeme identifikovať rôzne formy, alebo teda spôsoby, akými boli vykonané. Prvým je manipulácia spojená s klamstvami, ktoré boli ženám podsúvané. Napríklad, že ide o zvratnú formu antikoncepcie. A pred chvíľou som vám hovorila o tom, aké je tam skutočne mizivé percento možností, že by sa dal ešte tento zákrok aj zvrátiť a že žena by opäť mohla byť tehotná. Napriek tomu lekári, keď tieto sterilizácie vykonávali, tak tým ženám hovorili, že áno, keby ste si to rozmysleli, tak... Tiež hovorili, že cisársky rez je tak riskantný spôsob pôrodu, že už ďalší, keby mali ďalšie dieťa, by už nemuseli prežiť. Čiže tie ženy často možno aj povedali áno, ale v strachu. Druhým typom je sterilizácia pod nátlakom, spojená s vyhrážkami. Sú zdokumentované prípady, keď ženám hovorili, že zomrú, ak im okamžite nevykonajú sterilizáciu. A viete si predstaviť, teda asi nie všetci, ale tak minimálne my, ktoré už máme pôrod za sebou, že ako asi sa tá žena cítila v tých pôrodných bolestiach a keď jej niekto ešte povie, že ak ti nespravím toto alebo toto, možno aj slovami, ktorým nerozumie, pretože nie každý vie, čo je to sterilizácia, tak jednoducho áno, v tom momente, len aby zachránila svoj život, doma ju čakajú ďalšie deti, tak dá ten svoj súhlas, ktorý ale, hovorím, týmto pádom nespĺňa tú kvalifikáciu informovaného a slobodného súhlasu. Často teda, už som to aj načrtla, boli tieto nútené sterilizácie vlastne spôsobené aj slabou znalosťou slovenského jazyka. Napríklad daná žena absolútne netušila, čo jej ten doktor hovorí. Nerozumela tomu slovu sterilizácia, nechápala, aké riziko podstupuje, čo sa práve deje a len cítila jednoducho veľkú bolesť a podpísala, čo chceli, prípadne súhlasila nejakým iným spôsobom. Niekedy sa zdravotníci a zdravotníčky, a to sú tiež zdokumentované prípady, vyhrážali odobratím detí, pričom tie ženy, samozrejme, ešte raz v tej veľmi citlivej, zraniteľnej situácii, akou je pôrod, súhlasili, keďže o ne nechceli prísť. Zdravotnícky personál si tiež zvykol pýtať súhlas na vykonanie sterilizácie aj priamo počas pôrodu, keď teda ženy boli v takýchto bolestiach a absolútne nevedeli, čo sa deje navôkol. Navyše, povedzme si pravdu, nielen v takejto situácii, ale vôbec, keď prídete k lekárovi, tak čakáte, že ten lekár vám v prvom rade chce pomôcť, že je to jednoducho osoba, na ktorú sa obraciate s dôverou a nie, že vám vykoná niečo, čo je v rozpore s vašimi základnými ľudskými právami, niečo, s čím možno ani nesúhlasíte a čo nechcete. Niekedy sa nemocnice bránili, že šlo o vzájomnú dohodu, pretože zákon v nejakom období umožňoval podstúpiť sterilizáciu za finančnú odmenu. Ale predstavte si, že v tomto období išlo o sumu vo výške zhruba ročného platu. Tak si predstavte tú ženu, ktorá tam teraz sedí v tých pôrodných bolestiach a ktorej povedia, že ale, ak si dáš spraviť toto alebo toto, tak dostaneš sumu, o ktorej sa jej ani nesnívalo. Tak čo asi v tom momente urobí? No, samozrejme, že súhlasili, ale tam opäť nemôžeme hovoriť o jasnom, informovanom a slobodnom súhlase, ak je teda kompenzáciou za to nejaký finančný nátlak. Posledným typom je sterilizácia bez absolútneho vedomia ženy. Buď žene vo veľkých bolestiach zobrala zdravotníčka alebo zdravotník ruku a podpísali papier, alebo jej teda dali podpísať papier v slovenskom jazyku, ktorému absolútne nerozumeli. A vy viete, najmä teda tu kolegovia, ktorí sú z východu, že často aj Buď žene vo veľkých bolestiach zobrala zdravotníčka alebo zdravotník ruku a podpísali papier, alebo jej teda dali podpísať papier v slovenskom jazyku, ktorému absolútne nerozumeli. A vy viete na to dať, tu kolegovia, ktorí sú z východu, že často aj rómske komunity na východe Slovenska ani neovládajú slovenský jazyk, že skôr, samozrejme, rómsky jazyk alebo maďarský, ale jednoducho absolútne nevedeli, čo podpisujú. Najhoršie prípady, alebo teda najhoršie, neviem, či sa tam dá úplne urobiť nejaká klasifikácia, ale minimálne z pohľadu toho porušenia ľudských práv sú podľa mňa tie prípady, keď to tej žene vykonali a ani jej o tom nepovedali. Ani žiadny podpis, ani nič. Jednoducho iba bola vykonaná sterilizácia. A následne sa o tom vôbec nerozprávalo. Nebolo to nikde zdokumentované, prípadne dokumentácia o tom zmizla, alebo, ak sa tie ženy aj niečoho dožadovali, tak jednoducho nevedeli sa k tomu dostať. Ako som už spomínala, obeťami boli v drvivej väčšine prípadov rómske ženy. A konkrétne prípady, však ony si potom niektoré aj teda žiadali odškodnenie na národnej úrovni, niektoré dostali, ale skutočne tie sumy a vôbec to odôvodnenie boli tak minimálne, že väčšina z nich sa, samozrejme, k tomu nedostala. Ale až keď sa tomu začali venovať medzinárodné inštitúcie, a kolegyňa Plaváková bude hovoriť o všetkých tých mechanizmoch, ale ja spomeniem len rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa opakovane venoval takýmto prípadom. Najznámejšie rozhodnutia sú napríklad V. C. proti Slovensku v roku 2011, kde súd rozhodol, že nútená sterilizácia predstavuje neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv, alebo potom dve rozhodnutia, to je N. B. proti Slovensku z roku 2012 a I. G. proti Slovensku z roku 2012, kde Európsky súd priznal odškodnenie dievčatám, ktoré v tom veku, a hovorím dievčatám, pretože tie mladé ženy mali v tom veku 17 rokov. Tak si predstavte, že aký veľký zásah do ľudských práv je to pre dievča, ženu v 17 rokoch, ktorá už viac nemôže mať žiadne dieťa. Odškodnenie v týchto prípadoch, keď sa teda to dostalo na európsky, teda Európsky súd pre ľudské práva, bolo takmer 30 000 € každej z týchto žien. Tu chcem ale zdôrazniť, a spomínala to aj kolegyňa Kosová, že žiadna suma, skutočne žiadna, nenahradí tým ženám ujmu, ktorú v skutočnosti utrpeli. A je to len v podstate taká náplasť na to, čo si zažili a aké hrubé porušenie ich ľudských práv sa stalo. No mňa mrzí, že tieto ženy sa domohli spravodlivosti až v Štrasburgu. A musím povedať, že, žiaľ, často je to u nás na Slovensku tak, že práve naši občania, občianky z rómskej menšiny sa domôžu spravodlivosti až pred Európskym súdom pre ľudské práva. A bolo to tak v prípade segregácie detí v školách, ale napríklad aj policajnej brutality. A ja si myslím, že skutočne my ako zákonodarcovia v parlamente by sme mali prijať zákon, ktorý by konečne takúto ujmu, takéto porušenie ľudských práv riešil aj na národnej úrovni. Aby aj ľudia z rómskej menšiny mali skutočne pocit, že aj ten štát sa na to pozerá zodpovedne a že si uvedomuje krivdu, ktorá im bola spôsobená a ktorú spôsobil ten samotný štát a že jednoducho aspoň takýmto spôsobom sa snaží do určitej miery napraviť to, čo im bolo spôsobené. OK. V tomto zákone nejde o žiadnu historickú debatu, čo a ako sa dialo a podobne. Ide skutočne o to, či sa štát dokáže postaviť zodpovedne k vlastným zlyhaniam a vytvoriť účinný, efektívny mechanizmus nápravy aj v prípadoch, keď takéto individuálne súdne konania nedokázali zabezpečiť nápravu všetkým dotknutým osobám na národnej úrovni. Slovenská republika sa doposiaľ obetiam nezákonných sterilizácií ospravedlnila v novembri 2021, ale to samotné ospravedlnenie je síce veľmi silné gesto, ja s tým súhlasím, ale prirodzene nerieši všetky dôsledky tej spôsobenej ujmy. Aj preto náš návrh zákona prichádza s konkrétnym mechanizmom finančného odškodnenia. Ako už spomínala kolegyňa Kosová, navrhujeme jednorazové odškodnenie vo výške 12 000 €, zároveň teda stanovujeme spôsob, akým sa má nárok uplatňovať, vytvárame celý ten mechanizmus posudzovania žiadostí a ešte raz, inšpirovali sme sa v Českej republike, ale s tým, že sme vychytali tie problémy, ktoré v Českej republike v praxi zaznamenali. A, samozrejme, počíta náš návrh aj s možnosťou súdneho preskúmania rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti. A tu zdôrazňujem Ministerstva spravodlivosti a nie Ministerstva zdravotníctva, pretože ide o porušenie ľudských práv, ide o spravodlivosť a nemyslíme si, že Ministerstvo zdravotníctva, tak ako to bolo v niektorých návrhoch, je kompetentným orgánom na to, aby sa vyjadrovalo k takémuto porušeniu ľudských práv, pokiaľ vlastne samotné Ministerstvo zdravotníctva, respektíve sektor, ktorý pod to spadá, je tým sektorom, ktorý toto spôsobil. Čiže preto Ministerstvo spravodlivosti. Za dôležitú však považujem aj takú praktickú stránku celého tohto návrhu, a síce, že my v ňom uvádzame aj, ako má štát postupovať pri tom mechanizme odškodnenia, a síce, že on musí byť skutočne dostupný pre ľudí, ktorým je určený. Nestačí len tak prijať zákon a následne čakať, že si každá potenciálne oprávnená osoba sama nájde potrebné informácie, vyplní žiadosť a zvládne ten administratívny proces. My preto v tomto návrhu počítame aj s informačnou kampanou – vidíte, to je to, čo chýbalo napríklad občianskemu zákonníku – asistenciou žiadateľkám pri vypĺňaní žiadosti a dostupnosťou komunikácie aj v jazyku národnostných menšín. Rovnako považujeme za dôležité, aby celé rozhodovanie bolo transparentné, odborne podložené, aby existovala možnosť preskúmania rozhodnutia súdom, to už som hovorila. Návrh preto počíta s multidisciplinárnou komisiou a tiež s niekoľkomesačnou lehotou na rozhodnutie o žiadosti a v prípade priznania odškodnenia má byť suma vyplatená do 90 dní. Ja chcem z tohto miesta poďakovať aj Poradni pre občianske a ľudské práva z Košíc za ich dlhodobú prácu, za rovnosť a spravodlivosť a tiež bývalej verejnej ochrankyni práv pani Patakyovej a tiež aj súčasnému verejnému ochrancovi práv pánovi Dobrovodskému, že volajú po spravodlivosti pre tieto ženy, a mňa veľmi mrzí, že štát je alebo bol doteraz na tento apel doslova hluchý, pretože, a tu poviem aj to B, mňa veľmi mrzí postoj Ministerstva spravodlivosti, ktoré avizovalo aj po našom, poviem, opozičnom tlaku vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá teda pripraví návrh. Bol vytvorený zámer legislatívneho návrhu, ktorý ale stále nedostal konkrétnu podobu návrhu a podľa informácií, ktoré máme, sa tak neudeje ani v najbližších mesiacoch. Rozpočet s touto položkou absolútne nepočíta, pretože, žiaľ, chýba na tejto strane politická vôľa niečo také presadiť. Táto koalícia, hoci sa teda nazýva sociálno-demokratická, žiaľ, ide presne opačným smerom, čo sa týka ľudských práv, a špeciálne si dovolím povedať aj, čo sa týka práv rómskej menšiny. Vidíme to napríklad na návrhoch z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, ale aj pri tomto návrhu, pretože tu jednoducho nie je politická vôľa, odvaha spraviť niečo pre rómsku menšinu. Potom ale guláš na východe, ten bude. Opakujem, táto debata nie je historická. Je o tom, akým spôsobom sa má demokratický a právny štát vysporiadať s prípadmi, keď v minulosti zlyhali jeho inštitúcie, inštitúcie štátu. A hlavne teda pri ochrane základných práv človeka. Dnes máme pred sebou konkrétny návrh, ktorý takýto mechanizmus zavádza a ja už nie som naivná, nemyslím si, že dostane podporu, ale verím v to, že raz sa ho podarí presadiť. Práve aj kvôli tomu, že je to lepší návrh ako ten v Českej republike, nakoľko sme vychytali všetky jeho nedostatky. Budem vám vďačná za akúkoľvek podporu. Myslím, že v rámci opozície na tomto máme zhodu. Škoda, že v koalícii nie je ani odvaha, ani politická vôľa. Ďakujem. [09:24] Peter Žiga Pani poslankyňa Kosová, s reakciou na vaše vystúpenie, nech sa páči. [09:24] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj tebe, BA, za fundovaný príspevok, kde si toho povedala veľa, na čo by sa dalo reagovať. Spomínala si aj Poradňu pre občianske a ľudské práva a ich publikáciu Telo a duša. Ja by som dala do pozornosti ešte jednu publikáciu, ktorá má názov Hovoríme nahlas z roku 2017, ktorá popisuje autentické výpovede 38 rómskych žien z rómskych komunít a kde presne tieto ženy potvrdzujú tie negatívne skúsenosti zo zdravotníckych zariadení, z gynekologickej aj pôrodnej starostlivosti priamo na východnom Slovensku, lebo si myslím, že takéto autentické výpovede sú omnoho výpovednejšie ako čokoľvek, čo my tu dnes povieme. Viacero z týchto žien hovorilo presne o tom, čo som hovorila aj v rozprave, že ešte dnes stále existujú oddelené izby pre rómske ženy na pôrodníckych oddeleniach, ale navyše popísali aj existenciu samostatných kúpeľní len pre rómske ženy a hovorili aj napríklad aj o zanedbanej hygiene. Si predstavte, že ženy, ktoré sú po cisárskom reze alebo po pôrode, majú zakrvavené periny a celý týždeň, čo boli na izbe, nebol schopný zdravotnícky personál im tieto periny prezliecť. Hovoria o preplnených izbách, keďže sú samostatné a oddeľované. Hovoria o tom, že týmto matkám boli novorodenci oddeľovaní v omnoho vyššej miere, ako napríklad u žien z majority. Hovorili o ponižovaní, o nevhodnom kričaní, o nadávaní. V niektorých prípadoch uviedli, že boli svedkami toho, ako sú ohovárané a že sú smradľavé, špinavé a tak ďalej. Nám to aj výpoveď Agáty, ktorá hovorí: „Mala som hrozné bolesti, ale nedostala som žiadne tabletky, žiadnu injekciu. Neskôr prišli lekári a odviezli ma na operačnú sálu a tam mi dali amnéziu. Keď som zaspávala, prišla sestra a vzala mi ruku do svojej a niečo ňou podpísala. Bola som ospalá a unavená. Keď ma prepustili z nemocnice...“ [09:26] Richard Raši Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči, máte slovo. [09:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tie konkrétne prípady nútených sterilizácií žien, ktoré si pomenovala, sú podľa mňa absolútne strašidelné, len ja sa obávam, či páni z koalície sú schopní akej akej empatie voči týmto rómskym ženám. Tak si, pani, predstavte, že toto by sa dialo mužom ako ste vy. Že by mužom, ako ste vy, niekto spravil vasektómiu, to je prerušenie alebo odstránenie časti semenovodov bez ich informovaného súhlasu s následkom neplodnosti. A som presvedčená o tom, že keby sa niečo takéto naozaj dialo a mali by sme tu takéto prípady, tak už dávno by títo muži boli odškodnení a nielen to a mali by sme tu ešte aj trestné stíhania. O tom som naozaj presvedčená. Tak sa skúste naozaj nad tým zamyslieť, či toto je v poriadku a či nie je už najvyšší čas, aby sme s tým niečo spravili, pretože tie ženy čakajú príliš dlho a mnohé sa toho už ani nedožijú, žiaľ. [09:27] Richard Raši Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pollák, nech sa páči. [09:27] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Úprimne som trošku prekvapený, lebo v minulosti, keď som predkladal tento návrh zákona, kolegovia z PS kritizovali tento zákon v niektorých smeroch, ale ja som rád, že vlastne sa potom nejakým spôsobom s tým uzniesli s týmto návrhom a podávajú ho s tým spôsobom, že bol dobrý. A som rád, že sa inšpirovali aj tým návrhom, ktorý, a to treba povedať, vypracoval Willam Karas ako bývalý minister spravodlivosti. A takisto treba povedať, že v tom čase, keď bola ministerkou spravodlivosti pani Kolíková za SaS-ku, tak ten návrh dlhodobo stál na Ministerstve spravodlivosti. Hoci tí istí ľudia, ktorí pracovali na Ministerstve spravodlivosti počas Kolíkovej, pracovali aj počas pána Karasa a teraz pracujú, áno? Aj za pána Sušku na tom ministerstve? Čiže veľký kredit pri tomto návrhu zákona treba dať Williamovi Karasovi a to naozaj treba stále pripomínať pri tom, keď sa bude podávať takýto návrh, ktorý sa týka sterilizácií v rozpore s právom. Už len tá definícia „sterilizácia v rozpore s právom“, lebo áno, v minulosti sa tu používali či nútené sterilizácie alebo iné, iné pojmy, tak nás to stálo približne rok a pol, aby som dal ja za jeden stôl, či už zástupcov z Ministerstva zdravotníctva, spravodlivosti alebo potom z Ministerstva financií, ale takisto Poradňu pre občianske a ľudské práva alebo verejného ochrancu práv. Ja som veľmi rád naozaj, že títo ľudia práve počas našej vlády v roku 2023 našli spoločnú reč, lebo áno, v minulosti tu boli dohady o tom, či odškodníme tieto ženy. Či to nebolo náhodou už dopredu zaplatené, či už nedostali za to zaplatené tieto ženy a teraz následne za to potom tam ostali sterilizované. A mňa veľmi mrzí, dámy a páni, že táto debata sa vracia naspäť pri tejto vláde. Áno, táto debata sa vrátila opäť tam, kde vlastne bola pred rokom 2020. My sme sa to totiž trošku posunuli v tom roku 2023, že sme si povedali, áno, že tieto ženy boli sterilizované. Vláda sa za to ospravedlnila a toto beriem ako obrovské gesto a prvý krok k tomu, aby sme našli finančný Vrátila opäť tam, kde vlastne bola pred rokom 2020. My sme sa to totiž trošku posunuli v tom roku 2023, že sme si povedali, áno, že tieto ženy boli sterilizované. Vláda sa za to ospravedlnila a toto beriem ako obrovské gesto a prvý krok k tomu, aby sme našli finančný mechanizmus na to, aby sme áno, presne tak, ako sme aj v minulosti hovorili, aby sme ako takú náplasť dali týmto ženám, cez ktorú stále budú krvácať, lebo to im nevráti späť tú etapu života. To im nevráti naspäť tú etapu života. Čiže ospravedlnenie premiéra slovenskej vlády v rokoch 2023 v tejto veci je veľmi obrovské gesto. A to ocenil dokonca aj výbor OSN, kde rokoval o tomto návrhu, o našom návrhu. A čo, keď povedal vlastne o tom, že áno, víta rozhodnutie Slovenskej republiky raz a navždy sa vysporiadať s týmto kostlivcom v skrini. Áno, v minulosti sa o tom bavilo na nejakých pôdach, či už na tých ľudskoprávnych pôdach. Stále ale nebol nositeľ tej témy, ktorý by to doniesol na tie najvyššie špičky politiky, poviem, alebo do Národnej rady. A ja si nechcem naozaj prihrievať polievočku. Ten kredit patrí Viliamovi Karasovi, ktorý nechal vypracovať tento návrh zákona, lebo je obšírny naozaj a neviem, či to je správne pomenovať, že inšpirovať sa tým českým návrhom, lebo český návrh podľa nás nie je efektívny a odškodňujú iba ženy, ktoré majú doloženú zdravotnú dokumentáciu. Náš návrh zákona je, povedzme, liberálny a tie nožnice sú otvorené širšie vďaka tomu, lebo áno, zohľadňujeme totižto aj okolnosti alebo opis ženy, ktorá postúpila tú nezákonnú sterilizáciu alebo sterilizáciu v rozpore s právom, keďže tá zdravotná dokumentácia chýba. Áno, chodili po tých archívoch, pýtali sa žien, či existujú tie, či majú nejakú zdravotnú dokumentáciu. Častokrát ju ani nedostali a v archívoch dnes už ani nie je archivovaná a treba povedať, že tie ženy, bohužiaľ, niektoré dnes ani nežijú. Tieto veci sa tu diali od roku 66 po rok 2004. Až v roku 2004 sa, myslím, zmenila legislatíva v tomto smere, kedy áno, informovaný súhlas bol potrebný, sa zmenil až na 30 dní, tak ako to povedala kolegyňa Jurík, myslím, vo svojej rozprave. Presne tak. A toto sú veci, kedy naozaj tie ženy podstupovali tú sterilizáciu počas zákroku, počas tehotenstva alebo teda počas pôrodu, bez toho, aby teda ich lekár alebo pôrodná sestra informovala predtým, že čo podpisujú, tak počas pôrodu. Predstavte si, že počas toho zákroku dá niečo podpísať tej žene, podpíšte sa. No a následne po tom pôrode a po opustení tej hospitalizácie alebo nemocnice jej bolo oznámené alebo ani nie, že je sterilizovaná, viac detí nemôže mať. Viete, aké osudy žien čakali potom v osadách tieto ženy? Naozaj sú to neopísateľné pocity. Ja som doniesol tieto ženy, ktoré boli sterilizované, na Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Aj za účasti verejného ochrancu práv, aj za účasti Poradne pre občianske a ľudské práva. Boli to neskutočné opisy osudov. Postavili sa na tlačovku a nejeden z nás sa tam rozplakal. A niekto z nás si to nosí doteraz so sebou a ten pohľad vlastne aj na tie ženy a celkovo na ženy, či už boli sterilizované alebo nie, je iný. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny dnes v takomto zložení, ako je, hlavne, čo sa týka opozície, myslím, že má silné zastúpenie práve posilnenia tých ľudských práv a my vidíme na tom našom výbore, ako sa správajú na tom výbore koaliční poslanci. Bohužiaľ, dámy a páni z koalície, vy tam nemáte čo robiť. Vy neviete zahlasovať za úplne banálne veci. A pritom, keď sa my ideme s vami rozprávať o posilnení ľudských práv pri ženách, ktoré tu utrpeli nejakú krivdu historickú, tak vy nie ste schopní ani naslúchať. A vy tu môžete sľubovať od roku 2023, kedy tu prišiel minister Susko a potom štátna tajomníčka Válková Roškovanová, sľubovala tu od roku 23, že áno, vznikne nejaká pracovná skupina pri tom, že sa bude zakladať nejaký návrh zákona, ale ja som počul, kam by smerujete s tým návrhom zákona, vraciate tú debatu naspäť do roku, ja neviem, 90 alebo 2002. Že či tie ženy naozaj boli sterilizované a či za to nedostali zaplatené. Nie, dámy a páni, tu sa už urobil jeden krok a dnes sa už musíme baviť iba o tom, akým spôsobom ich odškodníme, nie, že či dostali za to zaplatené v minulosti. Tieto finty si nechajte na doma, dámy a páni, a verte tomu. Verte tomu, že v ďalšej vláde, ak budeme súčasťou my aj s Progresívnym Slovenskom, toto prejde. Neviem, mrzí ma, dámy a páni, že v minulom volebnom období tento návrh zákona tesne po rozprave v druhom čítaní a pred hlasovaním zarezali a to musím povedať, ospravedlňujem sa a nech sa to naozaj nikoho nedotýka, lebo toto je fakt a pravda. A pravdu si treba rozprávať, zarezala SaS-ka. Zarezala SaS-ka pred hlasovaním v druhom čítaní. Ja sa pýtam, prečo. Aj bývalej ministerky spravodlivosti. Na to som fakt úplne, prepáčte, nahnevaný. Poviem to takto. A vôbec sme sa dnes už nemuseli baviť o tom, že či treba tie ženy odškodniť alebo nie. Bola tu politická vôľa, bola tu politická sila presadiť niečo, vytiahnuť toho kostlivca zo skrine a raz a navždy sa ho zbaviť a jednoducho to učiniť. Bohužiaľ, áno, táto debata je tu stále a mňa mrzí, lebo dnešní predstavitelia vládnej koalície túto debatu vracajú naspäť. Toto je zlé. Toto je zlé a my sa vraciame naozaj naspäť aj s tým, aj s ideológiou celkovo alebo teda s myšlienkou odškodniť niekedy raz tieto ženy. Títo ľudia hovoria, že už raz dostali zaplatené a nemôžu za to teda už dostať odškodnenie, ale treba povedať a mňa mrzí, že pri tomto návrhu sa v minulosti zachovala takto aj strana SaS. Zákon alebo teda návrh zákona, ktorý predkladá PS-ko, je približne identický tomu, ktorý sme predkladali my a je tam jeden rozdiel, hlavne pri, a to musím si prečítať, dámy a páni. Ospravedlňujem sa. A kde, kde tam sú, tam sú dva, dva také rozdiely, čo som videl. Oceňujem tú inováciu v podobe jazykovej dostupnosti, ale myslím si, že to nemusí byť v návrhu zákona, stačí to pri vyhláške potom pri tej komisii, ktorá tak či tak, tu bude nejaká informovaná kampaň pri tom, aby sa tie ženy hlásili. To nemusí byť súčasťou zákona, ale budiž. Vítam. Čo však, čo však, aha, tuto je. O odškodnenie v oboch prípadoch môžu požiadať nielen tie ženy, ktoré majú príslušnú dokumentáciu o vykonaní sterilizácie, ale aj tie, ktoré dajú čestné vyhlásenie o tomto fakte. Toto ustanovenie je dôležité najmä vzhľadom na neúplnú dokumentáciu týchto prípadov. A tuto je kľúčový rozdiel v definícii sterilizácie v rozpore s právom. Návrh hnutia Slovensko ju definuje širšie a zahŕňa aj prípady, kde bol súhlas vyjadrený za takých okolností, ktoré vylučujú alebo vážne narúšajú slobodu rozhodnutia. Napríklad pod nátlakom, v stave nedostatočného poučenia počas pôrodných bolestí alebo v prípadoch, kde bolo vyplatenie sociálnej dávky viazané na podstúpenie sterilizácie. Návrh PS tieto kategórie neobsahuje, definuje sterilizáciu v rozpore s právom len skrz buď chýbajúci súhlas alebo súhlas udelený v rozpore s právnymi predpismi v období vykonania sterilizácie. Takisto ste vynechali z komisie aj verejného ochrancu práv. Kto? Aktuálny? Ja som rozprával, a tento návrh zákona vznikal, a toto nepočítalo s tým, kto bude na tejto stoličke, kto bude teda verejným ochrancom práv. Je pravda, že verejný ochranca práv ako ochranca ľudských práv by mal byť v takejto komisii a to, že teraz je zástupcom alebo teda predsedom alebo riaditeľom, alebo ako ho nazvať, verejným ochrancom práv človek, ktorý tam nechce byť, neznamená, že do budúcna by tam v komisii nemal byť zastúpený verejný ochranca práv alebo Úrad verejného ochrancu práv. Ak tam nechce byť verejný ochranca práv, kľudne nech tam pošle za seba niekoho iného. Pre mňa to argument teraz v tomto prípade nie je, ak teda aktuálny verejný ochranca práv nechce byť v komisii. Predchádzajúca verejná ochrankyňa práv v tej komisii chcela byť. Pani Pataky. A to je potom čo? Ja vôbec nechcem sa s vami teraz priečiť v tomto. Ja som práveže rád, že tento návrh zákona má širšiu takú podporu v tomto, alebo teda táto téma má viac partnerov pri tom, keď, čo budeme predkladať v čase, keď naozaj bude mať podporu politickej moci. Lebo teraz áno, my sa môžeme liečiť na takých tých malých alebo teda na detailoch. A toto je rozdiel medzi nami a nimi, ktorí nemajú k tomu žiaden jasný pohľad, ale súcit. Pre nich ľudské práva končia v momente, keď sa to nedotýka ich. Hej? Lebo keď tu v minulosti sa vraj potláčali ľudské práva Gašpara, Bödöra, Mazúra a tak ďalej a tak ďalej, tak sa tu búchali do pŕs, akí sú to ochrancovia ľudských práv, ale keď tu prišla napríklad pani Pataky, bývalá verejná ochrankyňa práv, tak tu neboli. Alebo sa aj vysmievali, tak som sa ich pýtal, kde sú teraz, prečo netlieskajú nositeľovi ľudských práv na Slovensku, verejnému ochrancovi práv, ktorý ochraňuje ľudské práva aj ich. Prečo teraz nehltajú každé jej slovo, prečo jej netlieskajú? Toto sú tí farizeji, dámy a páni, lebo keď sa to týka ich, keď sú porušené ľudské práva ich, tak sú na barikádach. Ale keď sa to týka každého jedného občana Slovenskej republiky, nebodaj Róma, tak tam to je zabudnuté. Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni. Som rád, že PS je na jednej strane s nami. Verím tomu, že SaS-ka už v budúcnosti nezlyhá tak, ako zlyhala v minulosti. Ďakujem veľmi pekne. [09:39] Richard Raši Pán poslanec, pani poslankyňa Kosová, chcete zareagovať faktickou? Hej, čiže faktická pani poslankyňa alebo procedurál? Faktickou, tak poprosím vás prehodiť pani Kosovú, pani poslankyňa Kosová by išla s faktickou poznámkou a potom by sme pokračovali ďalej. Nech sa páči. Dobre. V pohode. Dobre, čiže najprv pani poslankyňa Jurík s faktickou poznámkou a potom pani poslankyňa Kosová. [09:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. No, Péter, čo sa týka toho tvojho predošlého návrhu, tak my sme tam kritizovali konkrétne veci, ktoré sa nám nepáčili. To neznamená, že sme boli proti tomu návrhu a koniec koncov náš vtedy jediný poslanec Tomáš Valášek ho aj podporil. Posunuli sme ho takto spoločne do druhého čítania a to, že potom už ste neboli schopní dorokovať v tom parlamente to druhé čítanie a že padla vláda, tak to už, žiaľ, sme my s tým jedným poslancom neovplyvnili. My sme vtedy kritizovali napríklad to, že vy ste tam dávali kompetenciu Ministerstva zdravotníctva. Vysvetlila som, prečo je podľa nás lepšie, keď to bude Ministerstvo spravodlivosti. Rovnako tam bola nízka suma odškodného a žiadne ďalšie mechanizmy týkajúce sa napríklad informačnej kampane, jazyka, žiadosti a podobne. Ale ja som veľmi rada, že v tom návrhu, čo máte aktuálne ako hnutie SLOVENSKO podaný v Národnej rade, takže napríklad tieto veci niektoré ste tam pomenili. Čiže ja nemám absolútne žiadny problém s tým, aby sme podporili váš aktuálny návrh zákona. Opakujem, tak ako sme to urobili aj predtým. My sme teda prišli s vlastným návrhom práve kvôli tomu, aby sme vychytali nielen to, čo sa nám predtým a čo sme kritizovali, čo sa týka tvojho návrhu, ale aj čo sa týka tej českej úpravy. A som veľmi rada, že si spomínal napríklad to, že aký je tam problém s dôkaznosťou v Českej republike. A práve toto my sme nastavili tak, že veľmi nerozumiem tej argumentácii, keď hovoríš, že my by sme nezahrnuli všetky prípady a podobne, lebo už len ten termín, ktorý my používame „v rozpore s právom“, tak konzultovali sme to samozrejme s odbornou verejnosťou a toto je ten termín, ktorý zahŕňa absolútne všetky situácie. No a na záver, vieš, ja by som tiež dala kredit bývalému ministrovi spravodlivosti Williamovi Karasovi, keby ten návrh nielen pripravil, ale hlavne keby ho presadil. Lebo niečo pripraviť je fajn, ale potom, keď to neuzrie svetlo sveta, tak načo nám to je? To by sme mohli rovnako poďakovať aj súčasnému ministrovi spravodlivosti, lebo ten má ten návrh tiež stále v šuplíku a nehodlá s ním nič robiť. [09:42] Richard Raši Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [09:42] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj tebe, Péter, za tvoju rozpravu. Povedal si mne jednu podstatnú vec, na ktorú treba pamätať. Že napriek tomu, že sa táto vláda ospravedlnila a že teraz jediným krokom by malo byť odškodnenie, tak celá debata sa vracia späť. Zrazu táto koalícia začína pochybovať o tom, či vôbec tieto ženy boli sterilizované, keď za to dostali peniaze, či to bolo bez ich súhlasu alebo nebolo to s ich súhlasom a tak ďalej. Začínajú debaty o tom, ako im dokázať, že vôbec boli sterilizované a podobne, čo nasvedčuje len tomu, že to jednoducho nechcú urobiť. Nielen že nemajú politickú vôľu, ale že nemajú ani dostatočnú citlivosť k problémom týchto žien, ich situácií, k tomu, že bolo do ich integrity zasiahnuté, do ich dôstojnosti. A všetko to vyviera z toho, o čom som hovorila aj vo svojej rozprave, že jednoducho na Slovensku je strašne silný protirómsky rasizmus a povedzme si pravdu, sme plní predsudkov dokonca aj my tu v tejto sále. A všetko to vyviera z toho, že jednoducho nechceme a máme obavy, lebo vieme, že rovnaká situácia je aj v majoritnej populácii a v prípade, že by takéto odškodnenie aj prišlo, tak by vládna koalícia mohla hlavne na tej extrémnej pravici stratiť pár voličov. Ale ja by som bola veľmi nerada, keby sa táto debata tu strhla na to, že koho zákon pripravený bol lepší, koho horší a ako to urobiť. Aj tak táto koalícia tento návrh zákona neprijme, ani váš, ani náš. Potom, keď budeme vo vládnej koalícii, tak si spolu sadneme, vychytáme si všetky veci, dohodnime sa na tom, ako to bude, pretože je tu záruka, že my to naozaj dotiahneme do úspešného konca. Nemá to zmysel teraz, aby sme sa o tomto rozprávali, pretože sa to zvrhne len na to, že sa tu dohadujeme v opozícii, že je tu nejaký konkurenčný boj a tie ženy, o ktorých tu rozprávame, tak budú druhoradé. Tu si treba uvedomiť, že jedinou hodnotou rómskej ženy je, že je matka a [09:44] Richard Raši Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [09:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Peter, mňa trochu mrzí tá, dovolím si povedať, demagógia voči SaS, ktorí tu teda neboli, tak sa nemohli vyjadriť, preto sa aj k tomu vyjadrím, lebo to vyznievalo tak, ako keby oni výslovne zarezali tento návrh zákona, odškodnenie sterilizovaných žien, pritom situácia Ďakujem veľmi pekne za slovo. Peter, mňa trochu mrzí tá, dovoľujem si povedať, demagógia voči SaS, ktorí tu teda neboli, tak sa nemohli vyjadriť, preto sa aj k tomu vyjadrím, lebo to vyznievalo tak, ako keby oni výslovne zarezali tento návrh zákona, odškodnenie sterilizovaných žien. Pritom situácia bola taká, že ten zákon bol posunutý do druhého čítania, ale potom padla vláda. Čiže to nesúvisí, to nie je o tom, že SaS by tu chcela zarezať tento návrh zákona, tak možno by sme tu nemuseli vytvárať takúto demagógiu. Čo sa týka verejného ochrancu práv, pointa je v tom, nie je to o tom, že kto je tou osobou, ale ide o to, akým spôsobom táto inštitúcia funguje, aké sú jej úlohy a akú úlohu teda plní v tom nastavení jednotlivých orgánov štátnej správy, pretože ona dohliada na to, ako jednotlivé orgány štátu konajú vo vzťahu k ochrane základných práv a slobôd. A keď tu vytvoríme komisiu, ktorá má konať vo vzťahu ku konkrétnym ľuďom a v tej komisii by bol samotný verejný ochranca práv, tak z povahy veci potom ako bude dohliadať na ten proces, pretože keď napríklad sa nejak niekto, niektoré z tých žien bude chcieť obrátiť na verejného ochrancu práv, že teda napríklad tam došlo k porušeniu jej práv, lebo jej nevyhoveli alebo čokoľvek, tak potom akým spôsobom by verejný ochranca práv mohol konať v tej veci, keby bol súčasťou tej komisie? Čiže to je čisto vec právneho rozdelenia právomocí a toho, ako to máme nastavené na Slovensku, čiže úplne z povahy veci tam verejný ochranca práv nepatrí a ja sa s tým stotožňujem. [09:46] Richard Raši Pán poslanec Polák s reakciou, na faktické. [09:46] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegyniam z Progresívneho Slovenska. Ja vôbec nechcem, aby sme sa teraz my priečili. Kto ho v zákone lepší, ale pravdu si treba povedať. Rovnako to tak je aj s definíciou sterilizácie a rozporom s právom. S tou definíciou prišla pani Pataky, verejná ochrankyňa práv, pri stole, ktorý sme zorganizovali na Ministerstve spravodlivosti. A rovnako treba iba opraviť to, čo hovorila pani poslankyňa Jurík. Pán bývalý minister William Karas tento návrh zákona pripravil a ja som ho podal. Ja som nehovoril, že som ho presadil. Ja som povedal, že najväčší podiel na tom, že tento návrh vlastne vznikol a že bol vypracovaný, má minister Karas, ktorý ho nechal vypracovať a ja som ho podal. Nepodalo ho Ministerstvo spravodlivosti. A čo sa týka potom toho, čo hovorila pani poslankyňa Plaváková, je pre vás náročnejšie hovoriť o tom, aká situácia tu bola vtedy, pred druhým čítaním, respektíve pred hlasovaním v druhom čítaní. To áno, SaS-ka zarezala spoločne s opozičnými poslancami vtedy zo SMER-u, HLAS-u a tak ďalej, lebo ja som do poslednej minúty vyjednával s pani Kolíkovou, lebo ona gestrovala vtedy tú tému, že či má podporu tento návrh zákona. Bolo mi povedané, že áno. Bohužiaľ, SaS-ka sa vtedy pridala na stranu vtedajšej opozície a zahlasovala tak, že vlastne schôdza skončila a my sme sa k tomu nemali kedy vrátiť, keďže ten príbeh už poznáte. Veľmi ma to mrzí. Na druhej strane, ja vám ďakujem pekne, kolegyne z Progresívneho Slovenska, aj za tú snahu, áno, hovoriť ku koalícii, ale aj verejne do priestoru o tejto téme, lebo táto téma si zaslúži byť, ako to povedať, raz a navždy vyriešená. Asi tak. Ďakujem pekne. [09:48] Richard Raši Ďakujem a teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková. [09:48] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne. Už sa nebudem vyjadrovať teda k tej demagógii ohľadom SaS, lebo myslím, že už si to idú vyriešiť sami, ale teda k samotnému návrhu zákona. Aj k tomu vývoju počas súčasnej Ficovej vlády a v gestorovaní ministra spravodlivosti Borisa Suska, ja by som k tomu chcela uviesť pár vecí. Bolo to v lete 2024, to je spred vyše dvomi rokmi, keď sme tu mali na monitorovacej návšteve komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O'Flahertyho. A hlavným cieľom tejto monitorovacej misie bolo dodržiavanie ľudských práv práve vo vzťahu k rómskej menšine. A v nadväznosti na túto svoju misiu, návštevu na Slovensku, vydal komisár vyhlásenie, v ktorom sa venoval porušovaniu ľudských práv rómskej menšiny prakticky vo všetkých základných oblastiach života. A konštatoval, že riešenie mnohých vízií bude trvať prípadne desaťročia. Iné, ako napríklad násilné sterilizácie rómskych žien, je možné vyriešiť rýchlo. A teraz sme tu po dvoch rokoch a stále napriek tomu, že vieme, že to vieme vyriešiť rýchlo, sa nič neudialo. V tejto súvislosti vyzval aj vládu Slovenskej republiky na zabezpečenie spravodlivosti, a to aj vytvorením dostupného a účinného mechanizmu odškodnenia. O tom tu dnes rozprávame. Následne Boris Susko, minister spravodlivosti, informoval, že na jeseň vznikne pracovná skupina, ktorá má pripraviť návrh zákona na odškodnenie sterilizovaných žien. Nie túto jeseň, ani jeseň 2025, to bola jeseň 2024. A mňa by teda zaujímalo, čo robí táto pracovná skupina 2 roky. Lebo chápem, že teda koalícia má iné priority, však treba všetkým tým korupčníkom pomôcť a tak ďalej, ale tak tá pracovná skupina, táto, ktorá bola na tento účel zriadená, asi môže pracovať. A okrem toho, ako tu už odznelo, tých návrhov na riešenie, ony sú vlastne napísané, čiže ja nerozumiem tomu, prečo to stále stojí. Lebo to vyzerá tak, že tieto zneuctené rómske ženy očividne ministra a túto koalíciu netrápia. Ako som už uviedla aj v mojej faktickej poznámke, keby sa jednalo o mužov z väčšinovej spoločnosti, ktorým by sa niečo takéto dialo, tak už to tu dávno máme za sebou a už to je dávno vyriešené. A to je veľmi smutné. No a ja sa teda obávam, že výsledok tejto pracovnej skupiny nikdy neuvidíme, hoci teda ešte v apríli 2025 zverejnil minister v legislatívnom procese predbežnú informáciu o tom, že teda sa pripravuje tento legislatívny návrh. A tam uvádzal veľmi jasne, že teda pripravovaný právny predpis – návrh zákona o jednorazovom finančnom odškodnení. Základné ciele právnej úpravy: cieľom návrhu zákona je zabezpečiť odškodnenie osôb, ktoré boli v období od 1. januára 1966 do 31. decembra 2004 podrobené sterilizácii v rozpore s právom, a to v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Návrh zákona má za cieľ zaviesť rýchlu, efektívnu a spravodlivú nápravu, ktorá bude zahŕňať aj finančnú kompenzáciu. Čiže ten cieľ je zadefinovaný podľa mňa úplne dobre, len teda neviem, čo sa deje. Prečo ten návrh tu nemáme. My sme sa opakovane ministra na to pýtali, ale tak nič sa nedeje. A je tam veľmi dobre aj uvedené v tej predbežnej informácii zhodnotenie súčasného stavu, kde sa uvádza: predmetná ľudskoprávna a spoločenská téma je už desaťročia neuralgickým bodom, za ktorý je Slovenská republika kritizovaná doma, napríklad správa verejnej ochrankyne práv z novembra roku 2018, správy Poradne pre občianske a ľudské práva a Centra pre reprodukčné práva, aj v zahraničí, a to napríklad rozsudky, ktoré už aj kolegyňa Jurik spomínala, Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci V.C. proti Slovenskej republike zo dňa 8. novembra 2011. Dnes tu máme rok 2026. A potom ďalšie rozhodnutia z roku 2012. A samozrejme správy výboru CEDAW, CERD. A to je jednoducho už tak jasná vec, že ja nerozumiem, na čo tu ešte čakáme. A potom sa v predbežnej informácii uvádza: v súčasnosti neexistuje v právnom poriadku SR účinný právny nástroj na nápravu a zmiernenie krívd, ktoré utrpeli osoby poškodené praktikami minulého režimu v oblasti reprodukčného zdravia. Čiže ten stav je absolútne jasný. Cieľ je absolútne jasný. Minister sa tváril, že to teda bude realizovať. Pred dvomi rokmi zriadil pracovnú skupinu a napriek tomu nič. No a keď to dáme do porovnania s tým, akým odškodneniam sa napríklad vláda Roberta Fica venovala expresne, tak vláda Roberta Fica napríklad expresne odškodnila rodinu advokáta Krivočenka, obvineného v jednej z najväčších korupčných káuz éry vládnutia Smeru a SNS. Schválená suma odškodnenia 90 000 €. Čiže to vedeli spraviť expresne. Ale sterilizované rómske ženy, na to nie je čas. Alebo odškodnenie ľudí, ktorí porušovali predpisy počas pandémie. Tak na to sa čas našiel, to ste dokázali pripraviť. Ale rómske ženy, ktoré boli sterilizované, čo je teda, ja si to neviem predstaviť, to je absolútna hrôza, niečo také, keď niekto musí vo svojom živote zažiť. To sa nedá opísať slovami a ja sa neviem do toho ani úplne 100 % vcítiť, pretože to sa nedá predstaviť. To je niečo absolútne hrozné. Je to jedno z najzávažnejších porušení ľudských práv, aké sa vôbec na Slovensku diali. A ako som uviedla priamo z predbežnej informácie ministra spravodlivosti, máme to desaťročia na stole. Tak dokedy ešte budeme čakať? Lebo presne Inge vo svojom príspevku uviedla, že by sme to mali realizovať, kým ešte žijú tieto ženy. A to už mnohé medzičasom zomreli. Tak ja neviem, či Slovenská republika čaká na to, kým zomrú všetky. A potom už nebude koho odškodňovať, alebo v čom je problém. Ale mne to príde mimoriadne smutné, že takúto závažnú vec, takéto závažné porušenie ľudských práv nevieme napraviť. A to teda z koaličných úst som tu počúvala v tomto pléne. Toľko o ochrane ľudských práv, keď obzvlášť pán Vážny, podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, potreboval pretlačiť novelu Trestného zákona, alebo keď ste chceli zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, toľko tu rozprávate o ľudských právach, keď potrebujete pomôcť korupčníkom, ale keď sa to týka rómskych žien, ktoré boli sterilizované, tak to nie. To budeme čakať donekonečna, až príde koniec vášho mandátu a nič z toho nebude. A to je naozaj podľa mňa veľká hanba ministra spravodlivosti napriek tomu, že vie, že je to závažná vec, že to má dlhé roky na stole a nič nerobí. Nič nerobí preto, aby sa to dostalo do konečného štádia toho, že tie ženy budú skutočne odškodnené. Takže to ma veľmi mrzí a my budeme samozrejme ďalej tlačiť na to, aby minister spravodlivosti konal, keďže predpokladáme, že náš návrh tu v tomto pléne asi koaliční poslanci, poslankyne nepodporia, ale na tejto téme nám mimoriadne záleží a na odstránenie tejto obrovskej krivdy, ktorá tu je desaťročia, by nám všetkým na tom malo záležať naozaj, pretože ochrana najzraniteľnejších osôb ukazuje silu spoločnosti a tá naša v tomto teda veľmi zlyháva. Ďakujem. [09:56] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Števová. [09:56] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lucka, ja len chcem doplniť tvoje vystúpenie. Budem o tom viac hovoriť vo svojej rozprave, že minister spravodlivosti v júli tohto roku potvrdil, že v decembri sa vraj chystá predložiť na vládu návrh tohto zákona. Vtedy to vlastne uvítal aj verejný ochranca práv, ale doteraz, v podstate je koniec septembra, sme nič nevideli a nepočuli sme o tom, akým spôsobom bude táto otázka riešená. Napriek tomu mnoho iných vecí tu minister spravodlivosti rieši a tento návrh zákona chce predložiť až v decembri, takmer na konci vlastne svojho funkčného obdobia, takže ja sa obávam, ako to v skutočnosti s tým dopadne? [09:57] Martin Dubéci Pani poslankyňa Jurík. [09:57] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No nehnevajte sa, ale podľa mňa tu málo zaznieva jedno slovo v našej rozprave, a síce rasizmus. Lebo, ak je niečo pôvodcom tohto hrubého porušenia ľudských práv, o ktorom sa tu bavíme, a ak je aj tým faktorom, ktorý nám momentálne bráni, aby sme prijali takýto zákon, tak si povedzme na rovinu, je to jednoducho rasizmus. A viete, často sa hovorí tak, že nie som rasista, ale. Nie som rasista, ale idem odobrať dávky deťom, keď ich rodičia neposielajú do školy. Nie som rasista, ale idem odobrať dávky ľuďom, pretože nepracujú a neriešim, že prečo ich nikto nechce vziať do práce, alebo že prečo tam nemôžu z objektívnych dôvodov ísť. Nie som rasista, ale nezahlasujem za odškodnenie žien, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. No ja neviem, ale tak už si povedzme, ako to v skutočnosti je. Asi títo ľudia, ktorí toto používajú ako výhovorky, „nie som rasista, ale“, tak tými rasistami budú. Nehnevajte sa. [09:58] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kosová. [09:58] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Lucka, za tvoj príspevok. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. A ja mám taký pocit, že december je pre nášho ministra spravodlivosti nejaký magický mesiac, lebo ja si spomínam, že už, keď sme v roku 2023 vlastne nastupovali sem, tak už vtedy hovoril, že v decembri prvýkrát ten rok bude. Potom sme mali tlačovú konferenciu a hovorili sme mu, že teda, ak to ten zákon nepodá, tak podáme vlastný. Prešiel ďalší december a nič sa nedialo. Takže ja neviem, ktorý december myslel, ale preto pokladám, že ani tento budúci december nepríde, ale my sme už 3. februára potom 2025 písali aj interpeláciu a dovoľte mi prečítať, čo nám odpísal a aký farizej to vlastne je. Príprava návrhu zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozprave s právom pripravovaným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je vo svojej finálnej fáze. Návrh zákona bol prerokovaný s príslušnými ministerstvami, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo financií a taktiež so zástupcami verejného ochrancu práv a úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. V súčasnosti príprava návrhu zákona je v štádiu zapracovávania vznesených pripomienok. Návrh zákona bol už v minulosti predmetom rokovaní viacerých pracovných Zákon bol prerokovaný s príslušnými ministerstvami, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo financií a taktiež so zástupcami verejného ochrancu práv a Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. V súčasnosti príprava návrhov zákona je v štádiu zapracovávania vznesených pripomienok. Návrh zákona bol už v minulosti predmetom rokovaní viacerých pracovných skupín zriadených za týmto účelom. Pripravovaný návrh zákona vychádza z doterajšieho vypracovaného návrhu a zohľadňuje niektoré pripomienky z minulosti a pri jeho vypracovávaní sme sa taktiež inšpirovali podobnou právnou úpravou vypracovanou v Českej republike. Po prerokovaní návrhu zákona na politickej úrovni bude tento návrh posunutý do medzirezortného pripomienkového konania, kde bude daná príležitosť sa k nemu vyjadriť aj ostatným subjektom a verejnosti. Takže predpokladám, že k tomu prerokovaniu návrhu na politickej úrovni doteraz neprešlo alebo neprišlo, alebo prišlo a na politickej úrovni sa jednoducho koalícia nezhodla. A prečo sa nezhodla? Tak to je to, o čom tu dnes hovoríme a sú to dva dôvody. Ten prvý je strach a ten druhý sú predsudky a rasizmus. Ďakujem. [10:00] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [10:00] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne, kolegyne, za faktické poznámky. Dalo by sa to v podstate zhrnúť tak, že minister spravodlivosti tu zatiaľ nepredložil tento návrh zákona, pretože po prvé, nemá prioritu a venuje sa, neviem, 350. novele trestných kódexov, ktorá by mala pomôcť konečne teda obžalovanému Tiborovi Gašparovi. To je jeden dôvod a tým druhým, áno, myslím, že Beáta to povedala, pomenovala úplne presne, je rasizmus. Ktorý jednoducho spôsobuje to, že tento návrh nikdy neuzrie svetlo sveta, pretože tu je to ale, že jednoducho tu nie je vôľa. Vôľa pomôcť týmto ženám. Práve kvôli tomu rasizmu. A to fakt, mne z toho je ľudsky naozaj smutno, že toto v roku 2026 musíme riešiť. Ja som tu menovala aj tie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sú spred 15 rokov. Že ako dlho ešte budeme túto krivdu tu niesť a odsúvať. Ako dlho ešte dokážeme nepomôcť týmto ženám. Hoci iné odškodnenie, ako som uvádzala v mojom príspevku, to ste vedeli realizovať rýchlo. Keď sa to týkalo ľudí ako ste vy, takto to poviem asi. Ale odškodniť rómske ženy, tak to nie. Fakt sa skúste nad sebou zamyslieť. Ďakujem. [10:02] Martin Dubéci V správe vystúpi pani poslankyňa Števulová. [10:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja chcem vo svojom príspevku nadviazať na to, čo povedali kolegyne a čo som už aj uviedla vo faktickej poznámke. Najnovšie informácie, ktoré k tejto téme z prostredia vlády a Ministerstva spravodlivosti zaznievajú, sú teda, že minister spravodlivosti sa údajne chystá, čo aj sám potvrdil, predložiť návrh na odškodnenie sterilizovaných rómskych žien na rokovanie vlády v decembri tohto roku. Ako správne podotkla predkladateľka tohto návrhu Ingrid Kosová, december je taký magický dátum pre ministra spravodlivosti v tejto vláde, pretože v decembri sem priniesol tú škandalóznu trestnú novelu. A to úplne vidno, že aké priority má minister spravodlivosti, ale celá táto vláda, pokiaľ ide o ich legislatívnu činnosť a naprávanie nejakých krívd. Pretože, keď sa tu bavíme o sterilizácii rómskych žien, je to krivda, ktorá bola spáchaná na týchto ženách, na slovenských občiankach, ktoré mal štát chrániť a podporovať, namiesto toho im odobral nezákonne, znemožnil mať deti bez ich súhlasu. A za to by sa každý štát, ktorý je demokratický a právny, mal čo najskôr ospravedlniť a odškodniť. To ospravedlnenie tu prišlo za minulej vlády, ale toho odškodnenia sme sa vôbec nedočkali. A táto vláda cynicky. Každý, každý jeden rok svojho vládnutia doteraz rieši len samých seba. Oni, keď hovoria o nejakých krivdách a odškodneniach, tak ďalej ich zrak nesiaha ako do rokov 2023. To je jediné, o čom hovoria. Boli tu už spomínaní kajúcnici, bol tu spomínaný obžalovaný podpredseda Tibor Gašpar, vo vzťahu, ku ktorému sa tu robí prvé aj posledné, len aby sa vyvinil z očistca, ale nedá mi nespomenúť ešte jednu vec, ktorá tu stále v tomto parlamente leží. Táto vláda sa veľmi ponáhľala s nápravou podľa nej krivdy a odškodnenia obetí covidovej pandémie, ktorí, ktoré platili pokuty, chceli odškodňovať ľudí, ktorí platili pokuty za to, že sa nedodržiavali zdravotné opatrenia, epidemiologické opatrenia, ktoré mali chrániť nás všetkých. Toto im bolo prioritnejšie, ako predložiť návrh zákona, pripravený návrh zákona, lebo on už bol pripravený, odškodnenie obetí sterilizácií nie. My sme sa tu rozhodli, že budeme odškodňovať ľudí, ktorí museli zaplatiť právoplatne uložené pokuty. A to by sa aj bolo stalo, keby nebol zasiahol prezident Slovenskej republiky, nevetoval tento zákon a ten zákon tu doteraz visí, čo je tiež inak samo o sebe absurdné. A že sme doteraz nedokázali prerokovať veto prezidenta, vlastne žiadne, ktoré je kontroverzné. Takže takto skončilo odškodnenie teda tých ľudí, ktorí mali dostať peniaze za to, že museli zaplatiť pokutu za nerešpektovanie zdravotníckych a epidemiologických predpisov. A to prosto svedčí o prioritách tejto vlády, ktorá si nevidí ďalej od nosa a jediné, o čo im ide, je, aby riešili svoje vlastné krivdy a vlastné boliestky. Takéto zákony sme tu mali. Ale zákon, ktorý by mal priniesť spravodlivosť sterilizovaným rómskym ženám, z ktorých, bolo to tu správne povedané, mnohé sa možno nedožijú tejto spravodlivosti. Tak tento zákon má prísť najnovšie tento december na rokovanie vlády. To znamená, že do parlamentu sa nám najskôr zrejme dostane niekedy v januári, vo februári. Uvidíme vôbec, koľko v predvolebnom roku schôdzí nám nadelí táto vládna koalícia. Či vôbec bude dosť času, aby sa dostal do druhého a tretieho čítania. Ja som v tomto naozaj skeptická, viete, lebo keď niekto povie, keď minister spravodlivosti oznámi, že ide predložiť takýto vážny návrh zákona, ktorý určite vzbudí polemiku, či už vo verejnosti, lebo vieme, že časť verejnosti nie je naklonená odškodneniam rómskych žien. Časť verejnosti verí hoaxom o tom, že ony dostali za to zaplatené a neviem čo všetko. Nebudem to tu ani len ozvučovať, pretože je to odporné. Je to odporné. Ale, žiaľ, časť verejnosti aj v tomto parlamente tomu verí. Čiže, keď tento zákon sem doputuje, ak sem doputuje, tak, žiaľ, asi budeme svedkami dlhej diskusie o ňom. A keďže to bude posledný rok vládnutia tejto vlády, posledný rok vládnutia, zároveň potom, čo majú byť prijaté štvrté konsolidačné opatrenia, pretože netreba zabúdať, že tu čakáme na predloženie štátneho rozpočtu v čase konsolidácie. Tak ja si myslím, že ten zámer ministra spravodlivosti predložiť to na vládu v decembri je prosto čistý alibizmus. On to možno predloží, ale on vie, že buď ad 1, ak tam naozaj má byť nejaký kompenzačný mechanizmus, tak na to nedostane peniaze. Bude to výhovorka, že konsolidácia rozpočtu. Však mali by sme to vidieť nakoniec, ak naozaj, ak naozaj reálne plánujú odškodniť, začať s odškodňovaním tých žien. A podľa toho plánu by to teda malo byť niekedy v januári, vo februári v parlamente, tak by sme kľudne mohli predpokladať, že keby schôdze boli každý mesiac, ako by mali byť, tak aj v marci môžeme mať účinný tento zákon, čiže by sa mal začať implementovať ten odškodňujúci mechanizmus, tak tie finančné prostriedky naň prídu do 15. októbra sem do parlamentu. Čiže my vlastne uvidíme, ako vážne to minister spravodlivosti myslí. A ako predpokladá, že bude naložené s týmto jeho pokusom, keď tu budeme mať v skutočnosti tento rozpočet už na tejto schôdzi alebo na tej ďalšej. A ja som naozaj na to zvedavá, pretože z toho jeho postupu a z toho, ako on vystupuje a aké priority on rieši, ja sa naozaj obávam, že on len alibisticky to predloží na vládu s tým, že bude vedieť, že sa to v parlamente stopí. Alebo nebudú peniaze, alebo sa to ani nedostane do tretieho čítania, lebo si tu niekto z koaličných partnerov postaví hlavu. Takto to podľa mňa bude. Pretože oni nenájdu odvahu, aby naozaj implementovali takýto mechanizmus v prospech rómskych žien pred voľbami. To je krutá pravda o tejto polovici siene. A ja naozaj dúfam, že ma presvedčíte o opaku, ale, žiaľ, kolegovia a kolegyne z koalície, zatiaľ ste nepreukázali, že naozaj chcete túto situáciu vyriešiť a že naozaj tým rómskym ženám chcete priniesť nejakú aspoň základnú spravodlivosť. Takže ja sa obávam, že ak aj ten návrh zákona bude predložený na decembrovú schôdzu vlády a následne do parlamentu, bude to len alibistický krok, kde si potom nad tým umyjú ruky, pretože budú tvrdiť, že buď to teda tu niekto stopí alebo, ak to aj bude prijaté, že v čase konsolidácie na to nie sú peniaze. Obávam sa, že to takto dopadne, ale zároveň dúfam, že to tak nebude. Lebo spravodlivé by bolo konečne zaviesť mechanizmus, aby tie ženy sa toho odškodnenia dočkali. Ďakujem. [10:10] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky, pani poslankyňa Plaváková. [10:10] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne za slovo. Luzi, podľa mňa ty si príliš veľká optimistka. Ja si myslím, že žiadny návrh zákona tu nebude v decembri a nebude ani v januári, ani vo februári, proste nebude. Aj keď chcela by som veriť teda tvojmu optimizmu, že aspoň sa objaví, ale tak minimálne, keby mal byť predložený v decembri, už by bolo na čase aj nejaké MPK realizovať a to tu tiež nevidíme, čiže obávam sa, že to tak nebude. A super, trefne si spomínala aj tie veta. To mňa napríklad fascinuje, že my tu máme na tejto schôdzi ako posledné body 236, 237, 238 zaradené veta prezidenta. Jedno z nich tu je 1,5 roka, to je práve to odškodňovanie ľudí, ktorí porušovali predpisy, čo je samo o sebe úplne fascinujúce. No a tá časová línia je tiež zaujímavá, lebo ja som tu hovorila o tom, že v júli 2024 tu bol komisár pre ľudské práva Michael O'Flaherty. Následne minister Susko povedal, že teda bude pracovať na odškodňovaní rómskych žien, vytvorí pracovnú skupinu. Tá na jeseň 2024 vznikla a potom sem v novembri 2024 prišiel zákon na odškodňovanie, ale teda tých ľudí, ktorí porušovali predpisy v pandémii. To je, to je tiež úkaz naozaj. A ja neviem. No proste je to celkovo veľmi smutný obraz o tomto parlamente a ja neviem, či tu kedysi v minulosti bolo niečo také, že tu veto prezidenta stálo proste rok a pol. Že vy nemáte úctu ani inštitúcii prezidenta, ja tomu nerozumiem. Chápem, že sa nedokážete na tom dohodnúť, tak to tu akože nechávate len tak visieť, ale tak to pustite. Pred program tohto parlamentu už to uzavrite, tak to neodhlasujte alebo ja neviem, čokoľvek s tým spravte, ale preboha rok a pol tu nechať visieť veto prezidenta, veď to mi príde naozaj bezprecedentné. [10:12] Martin Dubéci Pán poslanec Dubovický. [10:12] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zuzi, pýtala si sa na to, že či ťa presvedčila tá strana, tá vládna strana. Na určitých riešeniach. No ja si myslím, že k dnešnému dňu nás nepresvedčili ani o tom, že vedia poriadne vládnuť. A nie je to ešte o tom, že by vôbec taký kompenzačný mechanizmus mali schváliť. Samozrejme, pýtala si sa o tom, že budú sa snažiť to nejakým spôsobom zadusiť pri konsolidačných opatreniach. Ale tak okrem toho, že už dusia podnikateľov, rodiny, samosprávy, ja si myslím, že nebudú dusiť len seba a svojich blízkych ľudí. Ak tu išlo v minulosti o zákony, ktoré mali pomôcť ozaj, že blízkym ľuďom, blízkym ľuďom vládnej koalície, mali sme tu promptné zákony, diskutovalo sa tu o nich, rýchlo sa schvaľovali, ale keď tu máme reálne zákony, ktoré by pomohli, nielen tento zákon, ale aj iné zákony, ktoré by pomohli ľuďom vonku, buď sa k tomu ani na rokovaní, tak ako to bolo v júni, sme sa ani k tomu nedostali, alebo opäť nejakým spôsobom obkľukou urobili obštrukciu a tak a reálne sa ku zákonom, povedzme, súčasnej opozície ani poriadne nedostávame. A táto vláda ani neprichádza so zákonmi, ktoré by pomohli ľuďom. Však videli sme to teraz aj, ako bojuje s cenami na pohonných hmotách. Vlakmi. To fakt. No skúste povedať nejakému podnikateľovi, že zober si teraz krabicu alebo ruksak a dones tovar z bodu A do bodu B vlakom. To fakt. Ani bicykel neprerobí. Takže či to robia už tak, ja už mám taký pocit, že všetko, čo dávajú, tak už tak ja cítim takéto babráctvo toho všetkého a že nemajú ani víziu, plán a prakticky neurobili nič poriadne. [10:14] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števulová. [10:14] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nedá mi, aby som nezareagovala na teba, Rišo. No a na tie ceny pohonných hmôt, ono to síce nesúvisí s tou témou kompenzácií pre obete sterilizácií, ale naozaj to dokladuje neschopnosť tejto vlády. Ja som teraz nedávno prvý raz absolvovala cestu kočíkom vlakom s našou dcérou, aby sme jej ukázali túto možnosť a teda Čo aj na tie ceny pohonných hmôt. Ono to síce nesúvisí s tou témou kompenzácií pre obete sterilizácií, ale naozaj to dokladuje neschopnosť tejto vlády. Ja som teraz nedávno prvý raz absolvovala cestu kočíkom vlakom s našou dcérou, aby sme jej ukázali túto možnosť, a teda úprimne, keby som tam nemala muža, tak ten kočík ani nevyložím do toho vlaku, takže áno, rozhodne matkám s deťmi preprava vlakom na dlhšie vzdialenosti veľmi pomôže. Keď sa teda ani nemajú ako s tým kočíkom do toho vlaku dostať. Ale ešte ku kolegyni Plavákovej a k téme vlastne tohto návrhu zákona. Vieš, Lucia, mňa prosto fascinuje ten paradox, že táto vláda tu v prvom rade riešila odškodnenie, áno, rodiny Kriivočenka a odškodnenie ľudí, ktorí zaplatili pokutu za to, že porušovali protiepidemické opatrenia, ktorými nás všetkých ohrozovali. A na rómske ženy, voči ktorým tu máme historický dlh a historickú krivdu, sa prosto čas nenašiel. Nájde sa teda v decembri, uvidíme, možno, niekedy. A bude to stopnuté kvôli konsolidácii. Prosto ten paradox toho, v akom svete oni žijú? A čo oni vnímajú ako krivdu? V porovnaní s realitou, kde tisícky žien na Slovensku museli čeliť tomu, že bez svojho vedomia, bez svojej vôle sprosta prišli o možnosť mať deti. Že to je strašné niečo. Len si to skúste predstaviť, tie krivdy. Si porovnať. A povedzte mi úprimne, ktorá z týchto krívd má väčšiu prioritu. [10:16] Martin Dubéci Slovo požiadal pán spravodajca. [10:16] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja by som povedal, že ani tu nejde o spravodlivosť, pretože tým ženám, ktorým sa to stalo, to im to urobili ľudia, ktorým dôverovali. Už nemôžeme zabezpečiť plnú spravodlivosť. Jednoducho tie prípady sú tak komplikované, že toto je len nejaké ani nie primerané zadosťučinenie. Je to minimálne zadosťučinenie. Ja by som povedal, že je to len minimálne gesto, ktoré môžeme ukázať, že s nimi súcitíme. Že tieto rómske ženy považujeme za ľudí. S ktorými musíme súcitiť. To je to, čo tu predkladáme a to je to, čo žiadame od vás, aby ste podporili, pretože bez väčšiny v tomto parlamente to nedokážeme presadiť, ale je to niečo, čo tie ženy potrebujú dostať aspoň preto, aby sa cítili ľuďmi, aby ich dôstojnosť bola aspoň nejakým spôsobom uzdravená. A je to veľké gesto, ktoré vieme urobiť spoločne. Ja si neviem predstaviť, že prídem k lekárovi do nemocnice s dôverou, že mi tam pomôžu, sa o mňa postarajú, že ma uzdravia a odídem z tej nemocnice s tým, že kvôli zákroku, ktorý mi tam urobili, už nikdy nebudem môcť mať deti. Neviem si to predstaviť. A podľa mňa nikto, komu sa to nestalo, si to nevie predstaviť. A tieto ženy rómske, to je jediná vec, ktorú my už im nevieme dať – spravodlivosť. Nie, to spravodlivosť by musela vyzerať inak ako toto. Ale to gesto je tiež veľmi významné, ktoré my vieme urobiť. A prečo sa ešte, prečo ešte žiadny parlament a žiadna vláda neurobila? No, pretože – a zaznelo to tu viackrát a ja som si istý, že je to pravdivé – ten dôvod je rasizmus. A možno ani nie rasizmus tých poslancov, poslankýň alebo členov vlády alebo ministrov. Ale ten strach z rasizmu, to podliehanie rasizmu. Pretože ako by to vyzeralo, že rómskym ženám dáme nejaké peniaze. To je to, čo zabránilo politikom a političkám, aby to gesto voči rómskym ženám, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom a ich vôľou, aby bolo urobené. Ja vás prosím, aby sme nepodliehali rasizmu a urobili správnu vec. Ďakujem. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. [10:20] Martin Dubéci Dve faktické poznámky, pani poslankyňa Števulová. [10:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Braňo, áno, veľmi správne si poznamenal, že to, o čom sa tu bavíme, vlastne už nie je spravodlivosť. Treba to nazývať pravým slovom. Je to nejaké odškodnenie, reparácia, satisfakcia, pretože treba si aj povedať, akoby v skutočnosti tá spravodlivosť mala vyzerať, pretože keby sme sa tu bavili o reálnej spravodlivosti, tak tá si vyžaduje, aby po prvé tie zákroky, ten zásah nebol premlčaný ako trestný čin, aby sme priviedli na svetlo sveta a potom potrestali každého, kto toto spravil bez súhlasu tej ženy, kto to nariadil, kto to umožnil, kto bol v tej nemocnici pri tom prítomný. To by bola spravodlivosť, že by tí ľudia, ktorí toto urobili, čelili trestu a že by Slovenská republika povedala, že tie trestné činy nie sú premlčané. Toto sa nedá, toto nechceme ako spoločnosť, preto je správne a spravodlivé v tomto kontexte dať tým ženám odškodnenie, pretože spravodlivosť v tom, že tí páchatelia, ktorí im poškodili zdravie, pretože to je poškodenie zdravia, už nikdy nebudú postavení pred súd. Nikdy nebudú musieť čeliť zodpovednosti za svoje činy, tak preto im musíme dať aspoň finančné odškodnenie. To treba podľa mňa povedať nahlas, aby si to ľudia uvedomili. [10:21] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. [10:21] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ste ma inšpirovali, pán poslanec. Dnes som videl takú fotografiu, kde naša vládna koalícia A má takú fotografiu, kde sa pozerajú do fotoaparátu s takým až zdeseným výrazom. Ja som to nazval, že dobehli dobehli ich ich predvolebné sľuby a v tých predvolebných sľuboch rozprávali o pomoci, o cti, o spravodlivosti, o morálke. Oni sa tvária, že chcú pomáhať aj Rómom, že chcú pomáhať menšinám, absolútne nie. Im chýba totižto taký, ja to ja to nazvem tak odborne, že morálny univerzalizmus. Viete, to je presvedčenie, že určité morálne princípy platia pre všetkých ľudí, naozaj bez rozdielu, bez ohľadu na ich príslušnosť, bez ohľadu na ich presvedčenie či straníckosť. Ale oni to je pre mňa naozaj taká bublina, také stádo. Určite ma pán Gašpar za to dá a mandátový a imunitný výbor, lebo stádo je zhromaždenie, určité stádo ľudí. Nemyslím to zvieratká, ani teliatka, ako Matovič dostal za teliatka 2000 € pokutu. Takže oni sú také stádo, ktoré hlasuje tak, ako ich vyvolený predseda milovaný Robert Fico chce. A to je strašné. Im chýba to, že morálne presvedčenie. Veď ako naozaj máme tam pána Jaroša, Horvátha, ja neviem, či on nechce pomôcť rómskym ženám. Ja si myslím, že chce. Tak ja by som bol rád, keby sa aj pán Jaroša teraz prihlásil Horváth do tejto rozpravy a porozprával nám o tom, že či on nechce pomôcť rómskym ženám. Či nechce pomôcť krivde, ktorá sa tu stala? Takže páni, ak máte morálku, česť. Tak tento zákon podporíte. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú [10:23] Martin Dubéci Rozpravu za skončenú. Chce pani navrhovateľka zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči. [10:23] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nemám to v úmysle nejako veľmi predlžovať, ale bolo toho povedané veľmi veľa a mám potrebu ešte to dať do nejakého možno systému a konečného vyjadrenia. Ja ďakujem za to, že ste tomu dali aj nejaký ten politický kontext a že ste poukázali na farizejstvo súčasnej koalície SMER-u, HLAS-u, ktorá vníma ako krivdu niečo úplne iné. A nevníma ako krivdu porušovanie ľudských práv, zásah do reprodukčných práv žien bez ohľadu na to, či sa tu jedná o rómske ženy alebo nerómske, lebo to treba tiež povedať. Nezákonne sterilizované boli aj nerómske ženy, aj keď vo vyššej miere sa to týkalo samozrejme rómskych žien. Viete, tieto praktiky sú od roku 1966. Hovorí sa, že teda len do pádu komunizmu, ale dôkazy poukazujú na to, že až do roku 2004 tieto praktiky prebiehali. Je pre mňa naozaj zaujímavé, že odvtedy, čo sa začalo hovoriť o tejto kauze alebo o tomto porušovaní ľudských práv, tak sa tomu nevenovala žiadna pozornosť. V Čechách sú trošku ďalej, pretože tam už došlo aj k prvému odškodneniu stovky žien a musím povedať, že sa veľmi teším z toho, že to zobral teda do rúk aj filmový priemysel. A práve túto tému zdokumentovali filmovo. Neviem, či ste mali niekto príležitosť vidieť film Prameň, kde je Aňa Geislerová v hlavnej úlohe. Myslím si, že to… alebo ako sa volal ten režisér, asi nejaký Ostrochovský. Ivan Ostrochovský to režíroval. Je to teraz v kinách. Ja som na tom bola pred pár mesiacmi, takže odporúčam tým, ktorí sa touto témou chcú viacej zaoberať, aby si to pozreli, ale zároveň musím povedať, že mám k tomu aj viacero kritických vízií. Je na jednej strane dobré, že tento film bol natočený, ale na druhej strane ide o pohľad na túto tému cez oči lekárov, ktorí tieto veci počas komunizmu teda vykonávali. A musím povedať, že často to vnímam ako takú obhajobu tých lekárov, prečo vlastne robili tieto zákroky. Hovorí sa, že to neboli teda zlí ľudia, že to boli ľudia len, ktorí dostali apel od vedenia komunistickej strany, pretože účelom bolo znižovať populáciu rómskeho etnika. A je tam dokonca veľmi pekný príklad, kedy táto lekárka sa spriatelí s integrovanou Rómkou, mladým dieťaťom, ktoré príde z ústavu, z detského domova a táto Rómka je samozrejme tiež sterilizovaná a ona vlastne cez ňu prejde nejakou katarziou a pochopí, že to, čo sa dialo a deje počas toho komunizmu, nebolo správne. Je zaujímavé, že prečo tie ženy, ktoré teda boli z vylúčených komunít, prečo tam tá empatia neprišla. A bolo to tam často vysvetľované: však ale oni musia ísť na tú sterilizáciu, pretože majú veľa detí, veď stále chodia sem na potrat a oni ich vlastne nechcú a podobné veci. Čiže skôr to vyznievalo ako obhajoba tých ľudí, ktorí tieto veci robili. Ale musím povedať, že ak by to tak naozaj bolo, že títo ľudia neboli zlí a nemali predsudky a robili len to, čo komunistická strana od nich vyžadovala, tak potom by sa to nedialo aj po 89. roku. A my máme naozaj dôkazy, že celé 90. roky sa sterilizácie robili ďalej bez súhlasu týchto rodičov a dokonca to boli také praktiky, že naschvál, keďže už to nebolo zadanie od komunistickej strany, im robili cisársky rez nie tak do véčka, ako sa to väčšinou robilo, ale priamo vertikálne cez celé brucho, pretože vtedy bola väčšia šanca, že dôjde k ruptúre maternice. Oni si jednoducho vytvárali podmienky títo lekári na to, aby mohli povedať, že po dvoch cisárskych rezoch vás musíme sterilizovať, pretože vám to ohrozuje zdravie. Toto sú tie veci, ktoré sú hrôzostrašné na tom, že nielen, že im nedávali podpisovať informované súhlasy, ale oni cielene vytvárali podmienky a ubližovali tým ženám, aby mali výhovorku na to, že ich potom môžu sterilizovať. A keď sa o to začala zaujímať jedna ľudskoprávna aktivistka z Poradne pre ľudské práva a išla do, myslím si, že Kežmarku, to bola nemocnica, kvôli niečomu inému, kvôli tomu, že tam tá nemocnica mala segregované izby pre rómske ženy, tak samotný lekár ju chytil za vlasy a násilím ju stade vytiahol von kvôli tomu, že vedel, že sa zaoberá sterilizáciami v Čechách a jednoducho ju zbil kvôli tomu, lebo on sám bol jeden z tých, ktorí tieto sterilizácie vykonávali a bral to ako útok na svoju osobu. Toto sú reálne prípady z praxe a ja vám poviem, že dodnes sú ľudia v medicínskych zariadeniach, ktorí podporujú sterilizácie rómskych žien, ktorí vám povedia, že je to potrebné, že je to nutné a že je to správne. A ja sa pýtam, ako sa cíti žena, ktorej hovoríme napriek tomu, že jej bolo zasiahnuté do dôstojnosti, tak neuznáme, že sa jej stala nejaká krivda a vina. Cíti sa ako občianka druhej kategórie. Tak sa cíti táto žena. Pretože ju nikto nevníma, nikto ju nevidí a to, čo sme jej spôsobili, ten systém a ľudia v ňom fungujúci spôsobili, pokladáme za niečo, čo sa vlastne nestalo. A tým jej hovoríme, že je menej cenná, že jej ujma Žena. Pretože ju nikto nevníma, nikto ju nevidí a to, čo sme jej spôsobili, ten systém a ľudia v ňom fungujúci spôsobili, pokladáme za niečo, čo sa vlastne nestalo. A tým jej hovoríme, že je menejcenná, že jej úvaha nie je dôležitá. Toto je odkaz, ktorý tu vysielame. A ja vám nebudem teraz vstupovať do svedomia. A len vás prosím, aby ste sa, keď prídete domov a zahlasujete proti tomuto zákonu, pozreli na seba do zrkadla. Ďakujem. [10:30] Martin Dubéci Pekne. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nechce. Predpokladám, že hlasovanie bude teda v najbližšom bloku hlasovaní o tomto návrhu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teda budeme pokračovať podľa schváleného programu v zlúčenej rozprave o bodoch 57 a 58 a začneme teda bodom 57, ktorý je prvé čítanie návrhu poslancov Hanuliakovej, Lackoviča a Kýša na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 493 z roku 2011 o rozpočtovej zodpovednosti. Vedieme ho ako tlač 1317 a rozhodnutie predsedu o tomto návrhu má č. 1000384. Pán poslanec Lackovič už je za rečníckym pultom a tento návrh uvedie. [10:30] Marek Lackovič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v rýchlosti uvediem tento náš návrh a potom, samozrejme, sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ide o to, v skratke, aby sme vyňali samosprávy zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Poprosím teraz. [10:31] Martin Dubéci Aby podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. Pekný deň. V prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady pani Hanuliakovej, Marka Lackoviča. [10:31] Štefan Kišš Štefana Kiša na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení zákon 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti. V súlade s § 73 zákona o rozpočtovom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu. K tomuto zákonu predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedov Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze o tomto návrhu zákona. Preto prosím o otvorenie rozpravy k tomuto zákonu a ešte poviem aj k tomu druhému. V podstate to isté. Je to pán poslanec, počkajte ešte, prosím vás, dobre? Potom podáte spravodajskú informáciu. Uvedie pán poslanec Dostál a potom uvediete druhú. Byť spravodajcom, pán poslanec, je česť a radosť a treba k tejto úlohe pristupovať [10:33] Martin Dubéci Ďakujem pekne za spravodajskú informáciu a teraz pokračujeme prvým čítaním návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 493 z roku 2000 – 2011 o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 1316, rozhodnutie o prerokovaní výborov má č. 1383, pán poslanec Dostál, prosím, uveďte ho. [10:33] Ondrej Dostál Tak, mohli sme si najprv vypočuť spravodajskú informáciu, bolo by to také novum, ktoré by na svete nič nezmenilo, samozrejme. A dovoľte, aby som uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý predkladám na rokovanie spolu s kolegami a kolegyňami Mariánom Biskupičom, Martinou Bajovou-Holečkovou, Máriou Kolíkovou, Jurajom Krupom, Vladimírom Mladeckým a Vladimírom Marcinkovou. Ten návrh je veľmi podobný ako návrh podaný kolegami z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ktorý predložil, odôvodnil alebo uviedol kolega pán poslanec Lackovič, a cieľom navrhovanej právnej úpravy je vyňať územnú samosprávu obce, mesta, vyššie územné celky z tých ustanovení sankčného mechanizmu dlhovej brzdy podľa čl. 5 a čl. 12 ústavného zákona, ktoré ukladajú samospráve povinnosť schváliť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a povinnosť rozpočtovať výdavky maximálne vo výške výdavkov predchádzajúceho rozpočtového roka. Sankcie voči vláde a ostatné ustanovenia dlhovej brzdy ostávajú nedotknuté. Rovnako sa zachováva systém pokút voči obciam a vyšším územným celkom podľa čl. 6 ústavného zákona pri prekročení ich vlastných dlhových limitov a ten návrh je podobný, reaguje na podobný problém a reaguje dokonca na oslovenie poslancov Národnej rady samosprávnymi združeniami, ale nie, nie je náš návrh úplne identický a viac o tom návrhu a aj o tých drobných rozdieloch, ktoré medzi našimi návrhmi existujú, by som tiež rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako druhý. [10:35] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz pán poslanec Kiš, prosím, predneste spravodajskú informáciu k tomuto druhému návrhu. [10:36] Štefan Kišš Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca. Predkladám informáciu teda k tomuto zákonu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a čerstva vychádzajúce z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu Duckého zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský navrhujem výbor pre financie a rozpočet a odporúčam, aby uvedený výbor návrh prerokoval do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predseda predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim ako spravodajca. Ďakujem. Ďakujem pekne. [10:37] Martin Dubéci Otváram rozpravu a zároveň konštatujem, že sa nám teda prihlásil pán Lackovič. Potom vystúpi pán poslanec Dostál ako navrhovateľ a vzápätí pán poslanec Kyselica ako spravodajca. Takže, pán poslanec Lackovič, nech sa páči, máte slovo. [10:37] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak konečne sme sa dočkali aj tohto návrhu, ktorý je tu predložený alebo podaný, ak sa nemýlim, od zhruba polovky mája. No máme takmer október. Čiže, samozrejme, ak by aj prešiel do druhého čítania, tak prvá vec, ktorá by musela byť učinená, by bolo posunutie, samozrejme, účinnosti. Nuž, ale nemám veľké nádeje, že vládna koalícia nám v tomto pomôže a bude sa snažiť o pomoc samospráve. Čo v realite prinesie novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti? Najskôr teda by som zhrnul tú technickú stránku veci, aby to bolo úplne jasné, lebo možno to znie tak komplikovane a tak abstraktne, tak sa to budem snažiť priblížiť, aby tomu naozaj porozumel úplne každý. Ide o to, že ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 45 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 47 % podielu na HDP, samosprávy doteraz museli schváliť rozpočet s maximálne takými výdavkami, aké mali minulý rok. Toto sa úplne vypúšťa. To je prvá vec. Po druhé, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 47 % podielov na HDP a zároveň nedosiahne 50 %, samosprávy musia zostaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Rovnako sa toto vypúšťa. To je druhá vec. Tretia vec, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 55 % podiel na HDP a nedosiahne 57 %, všimnite si, tam sú teda tie stupne, doteraz samosprávy museli schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, okrem ale výdavkov na likvidáciu škôd, ktoré boli spôsobené živelnými pohromami, a výdavkov na financovanie programov Slovenskej republiky, Európskej únie. Toto sa taktiež vypúšťa, tretia vec. A štvrtá vec, ak celková suma dlhu obce alebo VÚC, pričom, samozrejme, sumou dlhu chápeme tú zákonom vypočítanú hodnotu, tak ak dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo VÚC sú povinné zaplatiť pokutu, ktorú ukladá Ministerstvo financií, a tá je teda vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Toto zostáva zachované. Plus sa k tomu pridáva doplnok, že ak obec alebo VÚC zostane dlho na rovnakej úrovni, tak sa už ďalšia pokuta neukladá. Transponujeme tu presne to, čo žiadal ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska teda, a myslím, že aj v úzkej kooperácii a súčinnosti so združením samosprávnych krajov SK8. Čiže v plnej miere transponujeme to, čo chceli samotné obce, mestá a kraje, nevsúvali sme sem žiadne nejaké vlastné názory alebo postrehy, podnety, pripomienky práve kvôli tomu. A vy zo strany koalície nemali možnosť žiadnej pripomienky, že čo sme si to tam napchali, čo sme si to tam vymysleli a čo sme si to tam vyšpekulovali, čiže vôbec nie, ešte raz, v plnej miere transponujeme to alebo ten návrh, ktorý chceli mestá, obce a kraje. Po ďalšie, myslím po piate, ak sa nemýlim, pridáva sa nová časť, ktorou sa stanovuje ďalšie pásmo, a to je dlh obce alebo VÚC od 50 % do 60 %. V takomto prípade zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy určuje, aké sankcie daná obec alebo VÚC dostane. V tomto prípade, ak ide o výšku od 50 do 58 %, tak starosta obce alebo predseda VÚC je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo VÚC informáciu, kde zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo VÚC spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné alebo župné zastupiteľstvo musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu VÚC do 15 dní od dňa jej predloženia. No a v prípade, ak ide o výšku od 58 % do 60 %, tak obec a VÚC sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť. A schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC môže vzniknúť len a len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov. Dobre, čiže toľko technická stránka veci. Ja som sa to snažil zosručniť najviac, ako sa to dá, do šiestich bodov. A keď bude niekto sa stále cítiť, že tomu nie úplne rozumie, lebo je to veľmi technická finančná vec, tak pokojne sa môže za nami zastaviť a radi vysvetlíme. Toľko teda tá technická stránka veci. Podľa mňa je ale veľmi dôležitá a musí tu zaznieť aj tá, ha, trošku tá vecná stránka, respektíve to, že prečo sa tu vlastne dnes kvôli takémuto bodu stretávame. Prečo je taká situácia, prečo je tá situácia taká vážna? Prečo musia poslancom, ministrom, všetkým rezortom, poslankyňam posielať otvorené listy naše stavovské organizácie, ktoré zastupujú samosprávy, to znamená ZMOS, Únia miest, SK8, prakticky všetky, ktoré združujú všetkých 5,5 milióna ľudí v tejto krajine. Nuž a nedovolí mi nespomenúť aj aktérov, ktorí mali tú možnosť a mnohí tu dnes sedia a ja ich aj teda vyzvem alebo spýtam sa, prečo tak neučinili a prečo tu dnes koncom septembra musíme riešiť situáciu, že nám 99 % samospráv, ktoré sú združené v ZMOS-e, Únii miest a SK8 hovoria, že nevedia, nedokážu, nemôžu, nie sú schopní urobiť svoje rozpočty na rok 2027 a samozrejme výhľadové 28 a 29. To ešte nehovoríme o tých bombách, ktoré tu aj včera boli schválené v prvom čítaní. To sú tie... To sú tie ďalšie požiadavky zo strany niektorých hlasáckych poslancov a poslankýň. To je tých 200 miliónov nasledujúce štyri roky, ktoré budú zobraté skrz znížené DPFO, pretože tam chcete pomôcť tým matkám so štyrmi deťmi a tak ďalej. Čiže v poriadku. Len upozorňujem, že nemáme na to peniaze. Nie sú na to peniaze. Obce a mestá hovoria, že nevedia proste prežiť, pretože ste im zobrali a chcete im zobrať ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec. A to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Prvá otázka, ja tu mám v nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, my sme tu nič. Žiadnu A ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec a to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Tá prvá otázka, ja tu mám nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, by sme tu nič, žiadnu pomoc zo strany tejto vládnej koalície pre samosprávy za tento rok nevideli. Veď boli to len dve alebo tri veci. Tá jedna alebo tá prvá bolo to, že ste im umožnili veľkoryso roztopiť si svoje krvopotne nasporené rezervné fondy aj na bežné výdavky. Tá druhá bolo to, že im nechodia podielové dane 15. ako doteraz, ale 5. alebo 7. alebo 9. v troch vlnách postupne. A tretia vec bola tá, že ste im v máji priniesli ich vlastné preddavky, ktoré sa im predplatili alebo predsunuli pred jún, júl, august, september, október, november, december a teraz sú im strhávané v alikvotnej primeranej výške. To boli všetky tri veci, ktoré dnes alebo za tento rok, za rok 26 samosprávy, aby prišli. To je až bizarne nedostatočné na to, v akej situácii sa naozaj nachádzajú. O koncepcii a neudržateľnosti a nesystémovosti ani radšej nebudem teraz hovoriť. Čiže kde máte tých expertov, vážená vládna koalícia? By bola moja prvá otázka. Kde sú tie riešenia pre regióny, o ktorých tu hovorí aj Hlas, strana regiónov? Tu máme poslancov, ako je napríklad hneď prvý, ktorého tu mám poznačeného, pán Hrubý, ktorého meno som naozaj doteraz nepoznal. On bol za ministra Raši generálny tajomník služobného úradu na MIRRI. Poviete si, že to musí byť odborník na slovo vzatý, keď tam bol, že snáď sa muselo na neho niečo na tom MIRRI nalepiť. A nič. Dnes je poslancom Národnej rady. A od nástupu Migala na pozíciu ministra je tu. Je to už rok a pol vyše. On nepovedal v parlamente ani jedno slovo. Ani jedno slovo. Nepredložil jediný zákon, ani pozmeňujúci návrh. Nič. Takto vyzerá v praxi ten hlas regiónov? Je moja prvá otázka. Naozaj, že takto sa prejavuje expertíza v praxi, že mlčí človek rok a pol, že 522 dní nepovie slovo? Tak ja neviem potom, kde sú tie zákony pre Slovensko. Ja tu nechcem hovoriť to okrídlené, že platy poberáte, ale nič nerobíte. Smerácke ľavice radšej ani nejdem komentovať. Tu máme starostov, dokonca primátorov niektorých alebo starostky, ktorí nepreložili krížom slamy pre samosprávy za tri roky, čo tu sedia. Krížom slamy. A to sú tu niektorí, nie že tri roky, ale druhé, tretie, štvrté volebné obdobie. Zvykli ste si, páni, zleniveli ste, verejné funkcie sú pre vás len výťah, bohužiaľ, k osobnému prospechu. Čo sa týka ďalšej veci, máme tu ministra Migala, ktorý v pracovnom čase kampaňuje po prešovskom kraji. Tvári sa, že teda počúva regióny, ale v skutočnosti nepočúva ani seba samého, ako spieva. Lebo spieva teda veľmi falošne. Horšie je, že hudobný sluch nie je jediná vec, čo mu chýba. Mňa skôr mrzí, že absencia tých odborných morálnych predpokladov vykonávať túto funkciu. Čo ma však ale mimoriadne zarazilo, to bola tá pompa, ako ohlásil novú výzvu pre malé obce, neviem, či to už bude 10 alebo 11 dní dozadu, kde vyčlenil 1 milión € – niečo cez 1 milión €, aby som bol úplne férový – pre obce do 500 obyvateľov. Tých máme na Slovensku 1116, nechcem, možno sa mýlim, hore-dole plus-mínus 10. Tieto obce, týchto 1100 obcí si má rozdeliť 1 milión €. To je 1000 € zhruba na jednu obec. Je tam maximálna možná dotácia, ktorú môžu dostať, 3500 €, čiže keď budú ešte rýchli, tí prví, ktorí budú rýchli, a uchmatnú si tých 3500, tú maximálnu možnú hranicu, tak tým 700 nič nezostane. Tie len, ľudovo povedané, ako sa hovorí, utrú hubu, lebo pre tých už nezostane vôbec nič. No ale ďalšia vec, že čo si dnes za 1000 € môžete kúpiť. A Migal to vyčlenil na rekonštrukciu a obnovu a sanáciu verejných priestranstiev, na stavebný materiál. Za 1000 € dnes nemáte ani tojtojku prenajatú na 30 dní pomaly. Naozaj, čo si tie obce za tých 1000 € môžu rekultivovať a revitalizovať a obnovovať svoje verejné priestranstvá? Veď to je až nedôstojná hanba. Pri tých cenách, aké sú dnes a aké tu aj máme vďaka inflácii. No a minister Migal sa postaví pred starostu a povie: „Ja nie som politik z Bratislavy. Ja viem, čo potrebujete. Tu máte na to peniaze. Tu máte 1000 € a kúpte si za to niečo.“ A starosta rozmýšľa, či si kúpi fúrik alebo lopaty, alebo špachtľu, alebo kelňu, alebo čo. Zobrať samosprávam pol miliardy €, lebo to ste im už stihli od 25. 10. 23 až doteraz, a potom sa s týmto postaviť na tlačovku, tak to je naozaj obdivuhodné. Na to treba naozaj silný žalúdok a hrošiu kožu. Aký stavebný materiál si dnes kúpite za 1000 €? Aj s prácou, ak máte obnoviť verejné priestranstvo. To koho toto má spasiť? Už len ten klip pána Migala s tou falošnou pesničkou, čo tam spieva, musel stáť viac ako 1000 €. Ale poďme ďalej. Samosprávy tvoria viac ako približne 2 %, to sú len 2 % celkového dlhu štátu, ale dopadajú na ne najprísnejšie mechanizmy dlhovej brzdy. Práve preto tu dnes stojíme a toto predkladáme. Čiže na tom celkovom dlhu sa podieľajú len 2 %. Uznajte teda, aj obec, ktorá má hypoteticky 0 % dlh, lebo aj také máme, a sú ich stovky, ktoré majú už 0 % dlh, by podľa súčasného zákona mali problém zostaviť rozpočet na budúci rok, lebo aj pre ne platia tie nešťastné pravidlá, ktoré tam máme. Aj tie nevedia zostaviť a nebudú schopné zostaviť tie rozpočty na budúci rok. Čo má, preboha, starosta takej obce robiť? Má 0 % dlh, žiadne zadlženie, hospodári rozumne, zodpovedne, aj tak nevie zostaviť svoj rozpočet na budúci rok. A to tu máme ešte komunálne voľby na budúci mesiac, ktoré v podstate môžu ešte tie procesy viac pribrzdiť, ako dnes sú. Čiže ja som predtým varoval pred týždňom. My budeme mať v januári – a uvidíte, že príde na moje slová, bohužiaľ – rekordný počet samospráv v Slovenskej republike, ktoré budú v rozpočtovom provizóriu. Budú fungovať s tými rozpočtami, ktoré mali na tento rok. Po 16 rokoch vlád Roberta Fica rekord v počte obcí v rozpočtovom provizóriu. Nuž a Fico tu zadlžil krajinu do absurdnej miery, zdvihol si plat, obišiel systém, no ale samosprávy sú tie, ktoré sa musia obracať hore nohami, aby vedeli fungovať. No a to kde sme? Tak takto asi nie. Nebolo to pritom tak dávno. Asi pol roka pred tými voľbami v 23., ešte za úradníckej Ódorovej menšinovej vlády, ste tu prijali uznesenia, vládna koalícia, o dofinancovaní samospráv. Len čo ste prišli k moci, ste ich „oholili“ v úvodzovkách o takmer pol miliardu. A keď vás prosia o kozmetickú úpravu zákona, lebo to, kvôli čomu tu dnes stojíme, je do veľkej miery technikalita, kozmetická vec, tak ani to nie ste schopní urobiť, ani v tomto konkrétnom kroku nie ste schopní pomôcť. Dokonca ani keď my ten zákon predložíme do parlamentu ako hotovú vec v máji – chvalabohu, že sme sa vôbec dožili konca septembra, že sa to prerokúva – a stačí vám len stlačiť ten gombík, tak ešte aj ten gombík máte problém stlačiť, prípadne ho stlačíte zle alebo podobne. Čiže vy ste naozaj profesionáli v tom stláčaní gombíkov, ale tu by som naozaj potreboval, aby, a všetci by sme potrebovali, aby ste ho stlačili správne. Naozaj nejde o mňa, ide o tie samosprávy, ktorým to môže výrazne pomôcť, aby boli vôbec schopné zostaviť svoje rozpočty na budúci rok. V otvorenom liste vás vyzýva ZMOS a SK8, aby ste neplatili sociálne balíčky z ich peňazí. To je to, kvôli čomu sme tu boli minulý týždeň. Celý čas to hovoríme aj my. Ak sa má niečo platiť z rozpočtu samospráv, tak to musí byť buď vydiskutované, v ideálnom prípade aj vykompenzované. Nedeje sa ani jedno, nedeje sa ani druhé. Nie je tu ani diskusia, nie je tu ani kompenzácia, ani raz. Minister Erik Tomáš je, žiaľ, demagóg, ktorý tvrdí, že nechceme pomáhať mamičkám. Tak to samozrejme nie je. Pomáhajte im, pán minister. Rozdajte sa aj celý, ale nie z peňazí obcí a miest, to je celé. Ja sa tiež viem rozdať z vašich peňazí, pán minister, ale asi by som to nemal robiť, však? Veď ja by som tiež vedel povedať, že kam by mal ísť váš plat, ale asi na to nemám úplne právo, však? Čiže nerozumiem, prečo to vy tak robíte. Tie peniaze, ktoré tu sa rozdeľujú, nie sú vaše peniaze. Sú to peniaze samospráv, ktoré potrebujú napríklad na školy a škôlky práve pre tie deti, ktoré majú tie mamičky. Narážam tým na ten zákon, ktorý sa včera posunul do druhého čítania pre tie matky so štyrmi deťmi, čo bude stáť ešte raz to opatrenie 50 miliónov € ročne tie samosprávy. No a ako sme sa dostali aj k tým pol miliardám? Veľmi jednoducho. Samosprávam ste zobrali pol miliardy tak, že ste im zvýšili DPH, znížili sa výrazne príjmy na podielových daniach. Veď nezabúdajme, že na začiatku, keď sme začínali, išlo obciam a mestám 70 % DPH. Dnes im chodí 53. Dobre, beriem, že materské školy, materské školy, tie sa posunuli, ale aj tak ten výpadok je gigantický, je obrovský. Zaviedli ste hlúpu transakčnú daň. My nezabúdajme na to, že dnes ju platia aj všetky obecné, mestské, krajské podniky. To sú správy ciest, to sú dopravné podniky a tak ďalej. To sú, ja neviem, mestské plavárne. To sú dokonca regionálne letiská. Ja neviem, napríklad to piešťanské, kde je dokonca väčšinovým akcionárom Trnavská župa. A dokonca je tam akcionárom aj ministerstvo dopravy, čiže to letisko, v podstate do nejakej miery štátne, platí tú transakčnú daň, čiže platí v podstate štát sám sebe. To sú takéto neuveriteľné absurdnosti, ktoré ste priniesli. A mohol by som pokračovať. Takže to nie je tak, že dnes prichádza nejaká novinka a že samosprávy dajte trošku na sociálne veci, že pustíte žilou, dajte nejaké peniaze. Tu sa neustále skúšajú tieto podpásové nákupy voličov z peňazí, ktoré naozaj majú ísť na rozvoj regiónov. Toto, čo robíte, nie je rozvoj regiónov, to je len prejedanie budúcich výnosov. Ja som to hovoril už niekoľkokrát a zopakujem to aj teraz. Ladislav Kamenický je hrobárom obcí a miest, hrobárom regionálneho rozvoja. On pre samosprávy de facto neurobil naozaj nič. Nič. Ak nerátam naozaj kozmetické úpravy, že si majú prejesť vlastné rezervné fondy, čím podľa mojej mienky viac uškodil, než pomohol, pretože dnes si samosprávy prejedli už aj tie. A niektorí majú vyjedené do tla tie rezervné fondy, do tla. Ale v poriadku. Minister Kamenický bol ten, z ktorého pera vyšla najviac zbabraná konsolidácia, ktorá oholila samosprávy na kosť a je to ten istý minister Kamenický, ktorý, keď dostane od samospráv prosbu na zmenu ústavného zákona, tak ju nepredloží ani nepodporí a naozaj čuší niekde ako voš pod chrastou. Už je tomu mesiac, čo sme ho nevideli. Hlavne, že vláda hovorí o vízii na rok 2040 a nevie urobiť ani rozpočet na rok 27. Ešte alebo dáme už, hej? Takže kde ten človek vlastne je? Kde je ten pán minister? Keď mu regióny, ktoré spravujú 10 miliárd € ročne – toľko dnes spravujú obce, mestá a kraj, bavíme sa o 10 miliardách € ročne, takže tvoria asi tretinu výdavkov všetkých ministerstiev – povedia, že teda potrebujú pomoc, aby mohli normálne fungovať. Tým sa myslí, preboha, aspoň zostaviť rozpočty. Ani to dnes nedokážu. Opakujem to po 10. krát. Nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 27. Stáli aj tu vonku na schodoch. Nebolo to tak dávno, bolo to pár mesiacov dozadu. Jediná pomoc, na ktorú sa mentálne vie nastaviť, bohužiaľ, pán premiér Fico a minister Kamenický, sú smiešne vládne dotácie, ktoré rozdávajú po straníckych tričkách. My to máme presne spočítané a opäť to zopakujem pri tejto príležitosti. Pozreli sme sa na to, odkedy sa robia výjazdové rokovania vlády v gescii tejto vlády. Neuveríte, teda prebiehajú od roku 2006. Prešlo neuveriteľných 20 rokov, z ktorých 15 vládol Robert Fico, a riešenie pre regióny sa nezmenilo ani o mm, ani o mm. Ten istý princíp, tie isté rozdávačky svojim starostom a ten istý Robert Fico. Už ako inak chcete merať kvalitu daného opatrenia, ak za 20 rokov neprinieslo absolútne žiadne merateľné výsledky? A ako by aj mohlo, keď sú to dotácie na kuchynský riad, na CD, na heligónky a podobne. To sú naozaj takéto neuveriteľnosti. Tu 500 €, tam 1000, tam 3000 a tak ďalej. Žiadne merateľné výsledky. Toto by sa nemohlo robiť. Už malá pekáreň vie, čo sú to KPIs, proste, že tam treba merať tie veci a mať to spočítané, čo to prinieslo, či to prinieslo. Tu sa to vôbec nesleduje. Tu sa to vôbec nerobí. Tu sa to úplne ignoruje. Ako sa posunuli tie obce po tých dotáciách? Ako sa posunuli tie okresy po tých výjazdových rokovaniach? A tie papiere s názvami Analýza socioekonomickej situácie v okrese Rožňava, v okrese Trebišov, v okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ samozrejme nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy V okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ, samozrejme, nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy sa a potom sa dá postaviť naozaj aj detské ihrisko v dedine bez detí. Ja. Ja som už spomínal tie príklady, že vláda si dokonca dotovala peniaze, že na detský riad do materskej školy. Detský riad. To už je taká hanba, to už je nedôstojné. To už je naozaj absurdné a bizarné, aby sme, aby sme potom, čo tu vládne táto vláda odborníkov po 15 rokoch, 500 alebo 1000 alebo 2000 € takto rozdávali na kuchynský riad. A ja sa nečudujem vôbec tým žiadateľom, lebo oni sú v takej šlamastike a v takom probléme, že sú odkázaní proste aj na tých 500 alebo na tých 1000 €. Môžeme ísť na zákon o prioritných okresoch. Po novom sa teda už volajú prioritné. Lebo keď kašlete na menej rozvinuté, znie to zle, preto ste ich premenovali na prioritné, no a to už zahreje aj tých ľudí, ktorí tam žijú, pri srdci. To už tým ľuďom nevadí. Už majú z čoho žiť. Samozrejme, hovorím to hovorím to ironicky. Tento zákon, ktorého hlavným cieľom je rozdávať peniaze obciam a firmám v niektorých okresoch, má najväčší problém nedostatok peňazí. Peňazí pre tie prioritné okresy je stále menej. Ale okresov je stále viac. Okresov stále pribúda. Poslanec, hlasovať sa bude o 11:10. Ja navrhujem ešte, aby sme si dopočuli toto vystúpenie a túto dôležitú rozpravu, možno jednu dve faktické poznámky. Takže pán poslanec, ak chcete, dokončite, prosím, svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. Takže najväčší problém zákona o prioritných okresoch, ako som už hovoril, je nedostatok peňazí. Okresov prioritných stále pribúda pod vládou a pod kuratelou, pod gesciou SMER-u. Ich tu máme takmer dvojnásobok. A to o niečom tiež svedčí, že polovica Slovenska je dnes zafarbená na červeno farbou najmenej rozvinutých okresov, ktoré sa volajú po novom teda prioritné. Že to tiež o niečom svedčí. Veď ich počet by mal skôr ubúdať, preboha. Oni by nemali pribúdať, že ich máme stále viac a viac. Veď takto bude za chvíľu zafarbené celé to Slovensko tou červenou farbou. To nie je rekord, že čím skôr sa dostaneme k tomu, že bude celé Slovensko zafarbené. Ich počet by mal naozaj ubúdať. Už toto je samo o sebe úplne nedôstojné. No a samozrejme, tie peniaze aj pre tieto okresy sa hľadajú veľmi ťažko. Pokiaľ nie ste, samozrejme, Robert Kaliňák, ten nemá problém s nájdením tých peňazí na kukuricu a na 600 € pisoáre. No ale minister Migal, ten sa úplne v pohode pochváli úplne rovnakým nezmyslom, aký zdedil po ministrovi Rašim. Hovorím teraz o tej legislatíve v kontexte prioritných okresov, ale financie teda zostanú úplne rovnaké. Ešte raz, zvýšil sa počet okresov, financie zostávajú rovnaké, takže šialená vec. Toto chce naozaj veľmi tvrdú chrbtovú kosť, aby ste sa pochválili niekde v Rožňave alebo niekde vo Vranove, že teda dostanú menej peňazí, ale za to sa už volajú prioritný okres. Naozaj neuveriteľné. Máme tu starostov, dokonca z radu SNS, ktorí hovoria vetu, citujem: „Nie sú financie, nedá sa to utiahnuť. Potrebujem zaplatiť faktúry za elektrinu, za odvoz odpadu a podobne. Na plat už ani nezvýši. Robím všetko od účtovníctva po kosenie verejného priestranstva.“ Toto je výsledok trojročného vládnutia tejto vlády. Toto sú tie riešenia a my sme teda vraj tá bratislavská kaviareň, ktorá nič nevie, žije v bubline a nepozná problémy regiónov, lebo toto často opakujete. My teda. A vaši starostovia hovoria, že už nemajú peniaze ani na vlastnú výplatu, a bodaj by aj mali, keď mnohým v máji, tak ako každý rok, neprišlo nič z podielových daní. Minulý rok bol výnos záporný. Neprišlo nič. Prišla proste nula, normálne nula. Takže platí to, že ste zobrali samosprávam viac peňazí než ktokoľvek iný a môžete tu mrnčať do rána na Matoviča, na Hegera, na Ódora. Proste pravda je taká, že ste im zobrali za najkratší čas najviac peňazí v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Máme tu júl 2026, obec Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom. Starostka, veľmi šikovná pani Matej, hovorí, že je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou. Hovorí, že na okázalé štátne oslavy sa pozerá ťažko. Za tie peniaze by sme opravili kultúrny dom. Možno, že by mohli podujatia urobiť len spomienkovo. To hovorí o vás. Nie okázalo a pomôcť radšej takým obciam, ako sme my. Napríklad aj dotovaním opravy kultúrneho domu. Pomohli by tak občanom Slovenskej republiky, lebo aj my nimi sme, vybudovať miesto, kde by sme sa mohli stretávať, lebo také nemáme. Júl 26, starostovia a starostky, a ich budem vymenúvať ďaleko viac, ktorí hovoria, že sa už takto naozaj nedá. Čiže slová pani starostky tesať do kameňa, lebo platí to, že kým vláda rozhadzuje státisíce na oslavy na Devíne, tak ona sníva o pitnej vode z vodovodu. V roku 2026 platí, že kým vláda utopí milión na fejkový múr s fejkovými tehlami, tak ona nemá ani na opravu kulturáku. Platí, že kým minister Kaliňák nakupuje pisoáre za 600 €, tak ona je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou, aby vôbec obec prežila. Kým štát ťažkými státisícmi futruje leteckú linku Bratislava – Košice, tak do Haluzíc, ak sa chcete dostať autobusom, ten autobus vysádza ľudí v poli, v pšenici. Normálne do pšenice vás vysadí autobus v jednej z ešte relatívne turisticky najnavštevovanejších obcí okresu Nové Mesto nad Váhom, v Trenčianskom kraji. To sú neuveriteľné bizarnosti. Kým táto vláda si myslí, že na Slovensku sa máme naozaj ako veľmi dobre a že dediny a mestá si prehadzujú tie peniaze vidlami, tak konkrétne starostovia z Nového Mesta nad Váhom išli na jar tohto roku na školenie do Rumunska, do Rumunska, aby sa inšpirovali, že ako robiť regionálny rozvoj. [10:37] Martin Dubéci Pán poslanec, pán poslanec, teraz buď ukončíte svoj prejav teraz, alebo to prerušíme, tak povedzte mi len, ukončíte? Prerušíme, dobre. Tak prerušujem rokovanie pléna do 11:11. [11:06] Richard Raši Dobrý deň prajem, kolegyne, kolegovia. Prosím, usaďte sa, budeme pokračovať v prerušnom rokovaní hlasovacím blokom. Najprv vám chcem dať predniesť návrh v mene troch poslancov za SMER, HLAS a SNS, nakoľko máme ospravedlnených viacerých členov vlády, ktorí sú neprítomní z dôvodu zahraničných pracovných ciest, takže navrhnem, aby písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1410, a interpelácie poslancov, o ktorých sa malo rokovať dnes v bode hodina otázok, sa prerokovali na budúci týždeň vo štvrtok 1. októbra po hodine otázok, pretože máme nahlásených členov vlády na zahraničných cestách. Viete, že je Valné zhromaždenie OSN. To je prvý návrh, o ktorom dám potom hlasovať, a druhý návrh je môj, že v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS dávam návrh, aby sme nehlasovali budúci týždeň v utorok 29. septembra o 11:00. To je deň, keď bude predkladaná o 9:00 vízia a príde aj predseda Slovenskej akadémie vied, ktorého sme si odsúhlasili, čiže v utorok 29. by sme hlasovali o 17:00. Máme tam viacej naterminovaných hlasovaní. A aby sme nehlasovali vôbec v stredu. [11:14] Richard Raši Do 9. septembra o 11:00. To je deň, keď bude predkladaná o 9:00 vízia a príde aj predseda Slovenskej akadémie vied, ktorého sme si odsúhlasili, čiže v utorok 29. by sme hlasovali o 17:00. Máme tam viacej natermínovaných hlasovaní. A aby sme nehlasovali vôbec v stredu 30. septembra. To je druhý návrh, pán poslanec. Lečo, nech sa páči, procedurálny návrh. [11:14] Boleslav Lešo – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, žiadam vás v mene troch poslaneckých klubov SMER-SD, HLAS, SNS o presunutie hlasovania tlače 1331, zákona o veteránskej starostlivosti, na utorok 29. 9. o 17:00. Ďakujem. Ďakujem, čiže budeme hlasovať o mojom prvom procedurálnom [11:15] Richard Raši Návrhu. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 100, 45 poslancov, 79 za, 12 proti, 53 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. Budeme hlasovať o druhom mojom pozmeňovacom návrhu. Presne tu mi sa konštatujem, že pritom ich bolo 146 poslancov, 77 za, 10 proti, 57 sa zdržalo hlasovania, dvaja nehlasovali, aj tento návrh bol schválený a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Leša. Prezentujeme sa, hlasujeme. Konštatujem, že prítomných bolo 100, 44 poslancov, 76 a 9 proti, 58 sa zdržalo hlasovania, jeden nehlasoval, aj tento návrh sme schválili. Teraz poprosím pána poslanca Ivana Ševčíka. Pán poslanec, uveďte tlač 1247. Je to druhé čítanie o návrhu poslanca Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190 z roku 2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive. Nech sa páči, máte slovo. [11:17] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, kolegyne, kolegovia. V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Malatinec, ktorý podal pozmeňujúci návrh a zároveň vyňal body dva a tri spoločnej správy výboru na samostatné hlasovanie. Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaný včera, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. [11:17] Richard Raši Prítomných bolo 140. Šesť poslancov: 88 za, 12 proti, 45 sa zdržalo. [11:18] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovanie. Jeden nehlasoval. Návrh bol schválený, nech sa páči. Najprv pristúpim k hlasovaniu o bodoch do spoločnej správy výboru. Dajte, prosím, hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme. [11:18] Richard Raši Prítomných bolo 140. Šesť poslancov, 145 za, jeden proti. Návrh bol schválený, nech sa [11:18] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Páči. Teraz budeme hlasovať o vyňatých bodoch dva a tri spoločnej správy výboru. Gestorský výbor odporúča schváliť, avšak upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje problematiku komplexnejšie. Prezentujeme sa, hlasujeme. [11:18] Richard Raši Prítomných bolo 140. Šesť poslancov, jeden za, 78 proti, 67 sa zdržalo. Návrh nebol schválený, nech sa [11:19] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Páči. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Malatineca, ktorý podal v rozprave. Lesenz týždeň sa hýbe. [11:19] Richard Raši Konštatujem, že prítomných bolo 140. Päť poslancov z 144, za, jeden sa zdržal. Návrh bol schválený. Nech sa páči. [11:20] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujme sa, hlasujme. [11:20] Richard Raši Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 95 za, 12 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? No, ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, uvidíte hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. [11:21] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Prezentujeme sa, hlasujeme. [11:21] Richard Raši Prítomných bolo 140. Päť poslancov, všetci boli za návrh zákona, sme schválili. Ďakujem. Pani poslankyňa Ingrid Kosová. Pani poslankyňa, uveďte. Tlač 1232, hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Gažovičovej a Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Nech sa páči. [11:21] Ingrid Kosová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. [11:22] Richard Raši Prítomných bolo 100. Za bolo 44 poslancov, proti 0 a 78 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. Pán poslanec Baránik, Bančo. Poprosím vás uviesť prvé čítanie o návrhu poslankyne Kosovej Juriga Plavákovej na vydanie zákona o finančnom odškodnení obetí sterilizácií v rozpore s právom, tlač 1298. [11:22] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. [11:23] Richard Raši Čo, dávame zdržiavať? Čo? Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 64 z 80 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. Vyhlasujem prestávku do 11.30 a pokračujeme v prerušovanom rokovaní. Ešte procedurálny návrh, pán poslanec Blcháč, nech sa páči. [11:23] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Ja len pripomínam členom výboru pre financie rozpočet stretnutie na výbore o 13:00, ďakujem, pán predseda. [11:23] Richard Raši Kalivoda. [11:23] Peter Kalivoda – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Rovnako by som chcel pripomenúť kolegom dnešné zasadnutie Výboru pre európske záležitosti o 12.00 u nás v zasadačke. Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel [11:24] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja sa chcem len opýtať, toho 30. septembra v stredu, prečo sa nemá hlasovať? Nebolo k tomu žiadne odôvodnenie. Bude výjazdové [11:24] Richard Raši Bude výjazdové rokovanie vlády pre štyri okresy a viacero poslancov sa ho zúčastní. Ďakujem pekne, prestávka do 11:30. [11:29] Tibor Gašpar Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v zlúčenej rozprave k tlačiam 1317 a 1316. Svoje vystúpenie neukončil pán poslanec Lackovič, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči. [11:34] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem pekne. Budem už teda len stručný. Mali sme tu apríl 2026, nebolo to tak dávno, obec Uhlička, okres Levice, kde bol, kde sa, kde schválili miestni poslanci zvýšenie dane z nehnuteľností nie o 10, nie o 20, nie o 30, nie o 50, nie o 100, nie o 200, nie o 500, ale o 2600 %. Čiže z desiatok € sa razom stali stovky. Ja som tu už ten príklad hovoril pred letom. Aj takéto tu dnes príklady máme, ktoré sú naozaj neuveriteľné, že vám daň z nehnuteľností vzrastie o 2600 %. Obec Uhlička, okres Levice. V roku 24 tam bolo a platilo VZN-ko. Teda, kde bola tá sadzba na m2 0,115 €, čiže nejakých 12 centov na m2. Po novom je to 2,99 za m2, 3 €, čiže nárast za m2 z 12 centov na 3 €. To je vláda toť našich odborníkov Smeru, Hlasu a SNS, ktorá takýto biľag prináša na tie obce, pretože tieto to nerobia samozrejme radi a z plezíru, ale preto, že sú v takýchto koncoch, že sú na tom takto zle. Čiže tí ľudia, ktorí platili doteraz 30 € za svoj domček, rodiny, tak platia po novom 500, 600, 750. Ročne, samozrejme, podľa výmery záleží, že aký ten dom je veľký. Nuž a máme tu, samozrejme, aj chatárov, ktorí sa sťažujú, pretože pre nich je ten bič ešte väčší a ešte intenzívnejší, pretože jednoducho tie dane z nehnuteľností sú ešte, ešte vyššie. Oni si to nemôžu kompenzovať cez nejaké príspevky na obecnom úrade a tak ďalej. Čiže tí na to doplatili ešte horšie. Ľudia, ktorí platili 30 €, 40, 50, dnes platia 500, 600, 700. To je proste výsledok vládnutia Roberta Fica a jeho štvrtej vlády. Minulé leto, to bolo leto 25, minister obrany Robert Kaliňák chcel samosprávam vziať peniaze v prospech zbrojenia. Vtedy sme na to naozaj bili na poplach. Bolo to 200 miliónov €, nezabúdajme. Podarilo sa to zastaviť hlavne vďaka nám, vďaka Ľubke Karvašovej v Európskom parlamente. Všetci ministri za to ale zdvihli ruku na vláde, na to tiež nezabúdajme. Potom prídu na výjazdové rokovanie vlády. A minister Migaľ po novom aj zaspieva, že teda bojuje za Prešovský kraj a ide sa ďalej. No ale veď to vy ste boli, ktorí ste hovorili o tom, že do zbrojenia ide veľa peňazí. Váš poradca, najväčší obhajca Eduard Chmelár nazýval aj prezidenta Kisku, aj prezidentku Čaputovú rôznymi prívlastkami a dnes, čo? Dnes spôsobujete napríklad aj toto, čo sme opäť museli sanovať my prostredníctvom hlavne Ľubky Karvašovej cez Európsky parlament v lete 2025. Takže dnes vám to nevadí a kvôli zbrojeniu ste boli ochotní zastaviť aj výstavbu ciest, škôlok či domovov seniorov. Naozaj neslýchané, naozaj krásna vláda, krásny príklad sociálnej demokracie. Tri roky tu hovoríme o tom, že splnomocnenec vlády Michal Kaliňák je taký, povedzme, lenivejší. A čuduj sa svete, po troch rokoch, ani sme okom nežmurkli, prichádza prvý zákon. Naozaj, že po troch rokoch to je šialený výsledok, že sme tu dokopy nič nemali. Za to tento človek stihol vymeniť tri veľké funkcie. Bol štátnym tajomníkom na MIRRI, štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra, dokonca je teraz aj splnomocnencom pre územnú samosprávu, ale zákony, legislatíva, robota neprichádza žiadna. Žiadna. Ešte sa netešme, že prichádza teraz prvý zákon, lebo aj z toho zákona o obecnej polícii, tam sme sa trošku tešili a nakoniec zmizol niekde v matrixe a dodnes tu nebol predložený a prerokovaný. Tak tento nový zákon, ktorý predkladá, má priniesť viaceré zmeny. Napríklad sa po novom majú zlučovať obce, ktoré nemajú starostu alebo funkčné zastupiteľstvo. My sa ale skúsme na sekundu zamyslieť, že prečo je to asi tak. Prečo niektorá obec nemá starostu alebo prečo nemá zastupiteľstvo? No prečo asi. Nie je to náhodou, čo sa mohlo stať? Nie je to náhodou možno aj preto, že buď tam nie je už dosť ľudí, alebo to nikto nechce robiť? No a prečo nastal takýto stav? Prečo to nikto nechce robiť? Nie je to náhodou aj preto, že nie je asi veľmi populárne pracovať v podmienkach, že ráno ako starosta robíte účtovníctvo, potom hľadáte projekty, na obed čistíte niekde jarky, potom kosíte trávu a večer ešte aj odomykáte kultúrny dom, lebo príde svadba zo susednej dediny. Veď takto sa naozaj nedá dlhodobo udržateľne fungovať. Skrátka namiesto toho, aby ste prišli s reformou, aby ste zabezpečili normálne financovanie, predvídateľné financovanie, aby ste tie obce pokojne, systematicky pospájali do fungujúcich celkov, veď nemusí každá obec robiť všetko ako to veľké okresné alebo krajské mesto. Môže sa v tom konečne upratať a porobiť tá modernizácia, tá reforma. Tak ste sa namiesto toho na nich, čo? Vykašľali. A začína to byť takýto naozaj neúnosný, vypuklý a plastický problém, že to nikto nechce robiť. Akademici nás už dnes upozorňujú, že sme v roku 2026 v stave, že v tretine obcí na Slovensku, v takmer 1000 obciach na Slovensku kandiduje len jeden kandidát na starostu alebo na starostku. To je šialené číslo. To už samo o sebe je zarobené na veľký problém, skôr či neskôr. Ak v takmer tisícke samospráv nie je žiadna volebná súťaž. Kandiduje tam len jeden človek, ktorý našiel odvahu a išiel kandidovať. Nehovoriac o tom, že budeme mať rekordný v týchto komunálnych voľbách 24. októbra, je to presne o mesiac, rekordný počet obcí, v ktorých nekandiduje nikto. Nikto. Práve preto prichádzate s tým zákonom o zlučovaní obcí, však nie sme včerajší. My presne vieme, veľmi dobre vieme, prečo s tým prichádzate práve teraz. Toto bude obrovský problém, ktorý počká tú budúcu vládu, ktorá nastúpi po roku, po septembri 27. Ešte raz, máme rekordný počet obcí, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu alebo na starostku. Máme rekordný počet obcí, v ktorých nekandiduje nikto na starostu alebo na starostku. Tam sme to dobačovali, respektíve vy. Takže toľko. Na záver nechcem brať viac času kolegovi spoluspravodajcovi, lebo vlastne okliešťujem týmto aj jeho čas. Takže ďakujem veľmi pekne. Teším sa na faktické poznámky na vaše vystúpenie v tejto chvíli. [11:41] Tibor Gašpar Desiatimi faktickými poznámkami začína pán poslanec Dubovický. [11:41] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Marek, musím povedať, že opäť si veľmi dobre vystihol podstatu fungovania tejto vlády. Samozrejme, hneď na začiatku si povedal, že či má vôbec ilúzie takýto zákon predkladať, či vôbec prejde. No, ja si tiež myslím, že nie, lebo od tejto vlády sa nedá nič iné čakať. Ako o to, že chcú pomôcť svojim. S čím, samozrejme, máš pravdu, ak tak rozmýšľame za posledné roky, čo urobila táto vláda pre samosprávy. No, keď tak nad tým rozmýšľam, tak absolútne nič a včera som si aj vypočul rozhovor Jána Ferenčáka, že v strane HLAS, ktorá sa tvári a tvrdí o sebe, že je strana regiónov, ktorá prakticky neurobila nič pre tie regióny, samotní poslanci parlamentu sú veľmi nespokojní s fungovaním tejto strany. No, ja sa ani tomu nečudujem, lebo prakticky nič neurobili pre tú Slovenskú republiku, pre ľudí, pre obce. A čo sa týka nejakej reformy, s ktorou by prišla súčasná vládna koalícia, absolútne neexistuje žiadna reforma. A to je presne ten rozdiel medzi Progresívnym Slovenskom, čo už tu dlhodobo, či ty alebo Janka Hanuliaková a ďalší, navrhujete v rámci samospráv, obcí, miest, ako by mohli lepšie, efektívnejšie fungovať a pritom netvrdíme o sebe, že sme strana regiónov, ale my robíme tú politiku pre tie regióny. Čo tí druhí len tvrdia, že sú buď sociálna strana alebo strana, ktorá pracuje pre regióny. A samozrejme si spomenul našich ministrov ako ministra Migaľa. Áno, to ani nemá zmysel komentovať to jeho video, tie jeho tanečky. Za toľké peniaze, koľko dostáva on ako minister a stvára to, čo stvára. No, je to hanba. No a demagóga Erika Tomáša to ani asi nemá zmysel komentovať. Ďakujem. [11:43] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Ferenčák. [11:43] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja vám to poviem celkom presne. Situácia je vážna až neúnosne kritická. Peniaze došli. Samospráva dnes stojí pred rozhodnutím, ako má po 30 rokoch ďalej fungovať. A nechcem byť politický, tu poviem po 30 rokoch, pretože neustále každá vláda, ktorá tu bola, si ju nezobrala ako svoju prioritu z pohľadu dofinancovania, prípadne tvorenia zdrojov tak, aby mestá a obce mali prebytočné zdroje, ktoré môžu investovať do svojho rozvoja. Ja. A teraz sa vrátim k podstate. Tí, ktorí tvoria 2 % celého dlhu verejnej správy, povedzme 1,7 miliardy, a 98 % celého dlhu tvorí štát. Tak tí, čo tvoria 2 %, dnes sú bití za to. Nielen dnes, celkovo sú bití všeobecne. A na nich sú uplatňované také prísne pravidlá, ako keby oni boli tých 98 % tvorby dlhu. To je úplne zlý pohľad na fungovanie miest a obcí a akú úlohu mestá a obce majú zohrať v samospráve. A teraz, čo tu nebolo povedané, okrem vzrastajúcich výdavkov a tým, že musíte držať výdavky pre budúci rok, na budúci rok prídu aj ďalšie zákony, zákon o opätovnom zhodnotení biologického odpadu, -200 miliónov v samospráve. Vzrastajúce ceny pália, to znamená kosenie, kúrenie, svietenie, všetko je drahšie a máte menej peňazí zo štátneho. A teraz, čo tu nebolo povedané, okrem vzrastajúcich výdavkov a tým, že musíte držať výdavky pre budúci rok, na budúci rok prídu aj ďalšie zákony, zákon o opätovnom zhodnotení biologického odpadu, -200 miliónov v samospráve. Vzrastajúce ceny pália. To znamená kosenie, kúrenie, svietenie, všetko je drahšie a vy máte menej peňazí zo štátneho rozpočtu, pretože netvoria sa také príjmy, aby ste to vedeli vykryť. Čaká sa do volieb. Čaká sa, nehovorí sa o tom, aby zvíťazili tí, ktorí aj starostovia presviedčajú, že to dokážu zvládnuť, kolaps nastane po 24. októbri. Jednoducho nebude z čoho zostaviť rozpočet, nedá sa prežiť v samospráve v budúcom [11:45] Tibor Gašpar Pán poslanec Ledecký. [11:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec. Spomínal si, že to samosprávy na kolenách jednak kvôli tomu, že tie podielové dane sú nižšie, lebo opatrenia, ktoré prijala táto vláda, tak fyzicky im znížila tie podielové dane. Spomínal si to, že aj teraz v zákone, aj teraz v parlamente schvaľujeme zákony, ktoré znižujú tie podielové dane. Teraz 200 miliónov pre matky, odpustenie dane z fyzických osôb. Ale nespomenul si jednu podstatnú vec a ja si myslím, že veľmi podstatnú, že Slovensko sa dostáva na trajektóriu znižovania zamestnanosti. To znamená, že ten ekonomický vlak, tá naša ekonomika spomaľuje. To znamená, že menej ľudí je zamestnaných, menej daní bude a tým pádom aj menej podielových daní pre tú samosprávu, čo je ďalší podstatný, podstatný činiteľ. No a do toho smutné je, len keď si prečítame, ako mi 1/4 eurofondov plánovaných na za minulý rok nevyčerpalo. To znamená, že peniaze, peniaze, ktoré mali ísť na rozvoj regiónov, lebo eurofondy sú určené predovšetkým na rozvoj regiónov a na samotný rozvoj, tak tie peniaze jednoducho sa nevyčerpali, lebo tie projekty alebo výzvy, ktoré sa pripravujú, sú tak netransparentné a korupčné, že častokrát ani sa nedajú realizovať. A ešte najsmutnejšie na tom je, ako mi povedal jeden primátor, že vieš čo, ja už sa ani neteším, keď nám nejaký projekt schvália a že ideme niečo robiť, lebo ja mám obrovský problém nájsť na to tých pár korún na spolufinancovanie. Naozaj na to spolufinancovanie nemáme my, my samospráva sme tak biedne na tom, že ja už sa bojím, že nám schvália aj nejaký projekt z eurofondov. Tak k tomu sme sa dopracovali, takto strana regiónov bojuje o regióny. Všetci sa tým zaštiťujete, ale robíte presný opak. [11:47] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Viskupič. [11:47] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Presne, kolega Marek. 2 % dlhu tvoria samosprávy a idú byť za to trestané. 98 % dlhu tvorí ústredná štátna správa a vláda si už našla riešenie, ako sa vyhnúť sankciám. Normálne znásilnili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, včera na vláde si prijali, že teda majú výdavky do medzinárodných organizácií na 3 % a teda majú výluku a nemusia akceptovať. To je úplne, že flagrantné znásilnenie zákona, úplne, že úplne. No. A pritom tu bolo riešenie, keby sa samozrejme vláda nestarala len o seba. Aj sme to navrhovali, veď skutočne ZMOS sa zhodol, SK8 sa zhodla, K8 sa zhodla, všetky samosprávne organizácie sa zhodli na tom znení. V podstate to bolo odsúhlasené aj s Ministerstvom financií. My sme dokonca navrhovali, aby to išlo ako legislatívna iniciatíva finančného výboru, pretože tak by to nebolo ani koaličné, ani opozičné, bolo by to technické riešenie, ktoré jednoznačne obce a vyššie územné celky potrebujú. Proste formálne to mohol predkladať pán Blcháč ako predseda finančného výboru. Mohlo to tu získať 145 hlasov. Mohli sme vyriešiť problém, ktorý úplne zbytočne a zásadne trápi obce a VÚC-ky a mohlo to byť vyriešené. A aj vládna koalícia si mohla spraviť háčik, že vlastne urobila niečo, čo je zmysluplné. Nie, namiesto toho si ošetrili seba, ale fakt takým znásilnením, že to nemá obdobu a vykašľali sa na obce, na VÚC-ky, ale vykašľali sa aj na vlastných pánov starostov, na vlastných primátorov, na vlastných županov. To je úplne, že fakt nepochopiteľné pre mňa. Ďakujem pekne. [11:49] Tibor Gašpar Poslankyňa Luščíková nie je tu, takže stráca možnosť vystúpiť s faktickou. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [11:49] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Podľa mňa bol skvelým príkladom toho, ako zabúda alebo až cielene sabotuje prácu samospráv. Táto vláda, príklad s transakčnou daňou, ktorá vlastne si vôbec nespomenula pri tvorení vlastne tejto novej daňovej povinnosti na samosprávy, na obecné podniky, na naozaj všetky zložky, ktoré spadajú pod samosprávy alebo pod ministerstvá samotné, a kde duplicitne musia platiť túto transakčnú daň práve správcovia a organizačné zložky týchto, napríklad letísk alebo ihrísk a podobne. Čiže toto je pre mňa presne ten dôkaz toho, ako táto vláda nielenže tvorí nedokonalú legislatívu, ktorú potom musí viackrát upravovať. Videli sme to pri trestných zákonoch, zákonoch, ktoré tu prišli a všetci ich obhajovali a potom sme ich museli sedemkrát novelizovať. Ale vidíme to aj pri takýchto komplexných opatreniach, ako je napríklad tá transakčná daň, kde jednoducho tie tie nuansy postihujú aj subjekty, ktoré sú bežne oslobodené od dane alebo nie sú duplicitne zdaňované. Čiže toto je presne tá vizitka tej nedokonalosti právnej úpravy, ktorá je typická pre túto vládnu koalíciu. A mne to je len ľúto, pretože my sme stále v parlamente. Toto je zákonodarný orgán. Našou hlavnou prácou má byť tvorba a prinášanie poctivých zákonných zmien, ktoré majú nejak precizovať súčasný právny poriadok, majú ho zlepšovať, majú ho skvalitňovať pre život ľudí na Slovensku. No a žiaľ, babráctvom tejto vlády a aj poslancov, ktorí prinášajú takéto poslanecké návrhy, sa tvorí opak a ten náš právny poriadok sa hyzdí. Teraz už [11:51] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kosová. [11:51] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Marek, ja ti ďakujem za tvoj fundovaný faktický a aj rázny príspevok, je naozaj za to, že si veľmi dobre poukázal na to, ako, aký je finančný stav v súčasnosti obcí a samospráv. A najmä, že sú vlastne neschopné zostaviť rozpočty na rok 2027 a mňa veľmi mrzí, že napriek tomu z úst koalície vychádza priam demagogický blud. Že samosprávy peniaze majú, len ich nevedia efektívne s nimi gazdovať. A to už je aká drzosť, najmä ak táto vláda a nielen táto, ale aj minulá vláda im zobrala stovky miliónov € z podielových daní. To je fakt, že bezbrehá drzosť. Boli to práve samosprávy, ktoré museli naozaj, že zatvárať plavárne, zhasínať verejné osvetlenie, dvíhať dane z nehnuteľnosti a poplatky za škôlky len preto, aby vôbec prežili legislatívne balíčky schválené bez ich účasti. A teraz, keď chcú opraviť, ja neviem, rozbité cesty alebo zatepliť školy z európskych grantov, tak vy im normálne poviete, že nevedia gazdovať. Samosprávy nedlžia peniaze kvôli luxusu, ale dlhujú ich preto, lebo štát zlyháva v plnení svojich základných funkcií a prenáša to na mestá. Ak si naozaj niekto v tejto sále myslí, že mestá alebo samosprávy majú peniaze nazvyš, tak to choďte, prosím vás, povedať tým ľuďom do tých regiónov, ktorým kvôli vašej politike a naozaj samosprávy rušia autobusové spoje alebo zatvárajú mestské knižnice a zvyšujú dane. [11:53] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Kišš. [11:53] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pre túto nezodpovednú vládu sa dostávajú do problémov samosprávy, ktoré často nie sú také zadlžené, majú aj mnohé dobré hospodárenie, ale musia platiť a trpieť za vaše chyby. Pretože vy ste mali veľa možností, ako tú situáciu opraviť. Namiesto toho radikálne zadlžujete celé Slovensko, celú ekonomiku a za toto vaše babráctvo majú teda pikať samosprávy, ktoré sú tuto predmetom dnešnej rozpravy. No ja teda pripomínam, že v tomto pléne sedia mnohí primátori, starostovia, starostky, ktorí sú zároveň aj poslancami alebo poslankyňami. Už si tuná niektorí robia kampaň. Pán Ferenčák si určite strihne videjko, v ktorom teda hovorí, aká je situácia zlá. Pán Blcháč, predseda finančného výboru, kde sme mali tú iniciatívu, aby toto plénum s týmto niečo robilo. Pán Gašparovič, Podmanický, mnohí, mnohí ďalší. Pripomínam, že pre vaše správanie je ohrozené v niektorých obciach dokonca aj svietenie na uliciach a dedina trpí, lebo vy ste babráci. A komunálne voľby sú o mesiac. Áno, presne dnes, teda o mesiac. A nezabudnite na to. Páni primátori, primátorky, starostovia, starostky. Priznávate v kampani, ako ste dostali teda ich alebo teda svoje obce do tejto situácie a čo všetko ste hlasovaniami počas týchto troch rokov spôsobili, alebo zase iba sľubujete, a to je jediné, čo vlastne viete. A to už ani nehovorím o tom, čo koalícia, vláda pripravila včera. Kde teda nielen, že kašlú na samosprávy týmto spôsobom, ale vlastne na celé verejné financie tým, že idú ignorovať celý ústavný zákon ako taký. [11:55] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [11:55] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marek aj kolegovia, ktorí predkladáte tento návrh. Ja vám veľmi pekne ďakujem, že naozaj nesmierne poctivo pomáhate, snažíte sa prinášať také zákony, ktoré budú pomáhať samosprávam a upozorňujete aj na to, akej nespravodlivosti momentálne dochádza, že tie samosprávy budú sankcionované za dlh, ktorý ani nikdy nespôsobili, že ten dlh sa vyrátava z toho, čo tu prežiera štátna správa a jednoducho je veľmi neférové, aby oni nám toto doplatili. A ty si sa vo svojom príspevku aj dotkol toho, že máme tu aj ľudí, ktorí tie peniaze tým samosprávam vedia dohodiť, pretože sedia na teplých miestach, kde majú vplyv a moc. A ty si hovoril o pánovi Migaľovi, ktorý chodí a z MIRRI rozhadzuje peniaze vrtuľníkom po Prešovskom kraji, pretože si tam takto robí županskú kampaň. A ja chcem pripomenúť aj ďalšieho kandidáta na župana, a to v Bystrickom kraji, to je pán Malatinec, ktorý dokáže do Korytárok posunúť také peniaze z rezortu, ktorý ovláda jeho stranícky šéf Huliak, že si to ani neviete predstaviť. Korytárky je malá obec v Podpoľaní a on tam dokáže postaviť z Tiposu za 7000 detské ihrisko, z Tiposu za 8000 tam spraví prehliadku fujarášov. Zo Slovakia Travel tam za 5500 spraví prehliadku heligonkárov, to si aj ty spomenul. A ako čerešničku na torte, čo on dokáže vytiahnuť z tohto rezortu, je 15000 z Tiposu na CD svojej frajerky. Ďakujem pekne. [11:56] Tibor Gašpar Pán poslanec Dostál. [11:56] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už to tu zaznelo viackrát a ja to zopakujem. Za 98 % z verejného dlhu je zodpovedná vláda. A za 2 % sú zodpovedné samosprávy. Napriek tomu v ústavnom zákone sú sankcie voči samosprávam nastavené prísnejšie ako voči vláde. A to nestačí. Vláda tie sankcie dôsledne ignoruje. Vláda odmietla požiadať o dôveru parlament. Tváriac sa, že ona nevie, kedy má požiadať, lebo veď v tom ústavnom zákone nie je napísaný termín, kedy má požiadať o dôveru po uplynutí toho dvojročného ochranného obdobia. Až Ústavný súd musel vláde povedať, že tú povinnosť má, že keď nepožiada o dôveru, tak porušuje ústavný zákon. Ale to nebola jediná situácia, kde vláda nerešpektuje pravidlá vyplývajúce z ústavného zákona. A podľa ústavného zákona majú byť zmrazené platy členov vlády. Čo spravila vláda? Zdvojnásobila si. Členovia vlády si zdvojnásobili odmeny. Platy ostali zmrazené, ale paušálne výdavky sa navýšili tak, že sa platy členov vlády zdvojnásobili. Vláda má podľa ústavného zákona v tomto sankčnom pásme povinnosť predložiť opatrenia na zníženie dlhu. Žiadne také opatrenia nenavrhla. Vláda má povinnosť navrhnúť vyrovnaný rozpočet. Na základe dezinterpretácie výnimky, ktorá tam je, si včera odsúhlasila, že nebude ten rozpočet vyrovnaný. A samospráva namiesto toho, aby zmenila ústavný zákon spôsobom, na ktorom by mohla byť pokojne zhoda 150 poslancov, tak samosprávam tiež odporúča, aby porušovali ústavný zákon. [11:58] Tibor Gašpar Reagovať ešte bude pred obedňajšou prestávkou pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [11:58] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem za faktické poznámky, kolegyne a kolegovia. A hlavne sa ma dotklo to slovo alebo to slovné spojenie, ktoré povedal pán poslanec Ferenčák, donedávna vládny poslanec, ktorý povedal, že samosprávy čaká v roku 2027 kolaps. Toto slovo doslova povedal. Slovo kolaps nás tu čaká v našich obciach a mestách, v našich krajoch na budúci rok. Donedávna vládny poslanec, poslanec Ferenčák. Tá situácia je teda podľa mňa mimoriadne vážna a ja sa čudujem tým starostom a tým starostkám, ktorí tu sedia. Je to pán Mego, pán Horváth, pán Baška, župan, pán Ferenčák, pán Blcháč, pán Gašparovič, pán Becík, tiež župan, pán Cech, pani Mačicová, pán Janas, pán Podmanický. Situácia je teda podľa mňa mimoriadne vážna. A ja sa čudujem tým starostom a tým starostkám, ktorí tu sedia. Je to pán Mego, pán Horváth, pán Baška, župan, pán Ferenčák, pán Blcháč, pán Gašparovič, pán Becík, tiež župan, pán Cech, pani Mačicová, pán Janas, pán Podmanický. Snáď som nikoho nezabudol. Máme tu zákon, ktorý umožňuje tým obciam, aby sa mohli normálne finančne nadýchnuť a v súlade so zákonom sa pripraviť na ten budúci rok 2027 najmä v kontexte tvorby rozpočtu. Prosím vás, zahoďte nabok tú svoju pýchu, nebuďte pokrytci, nebuďte alibisti a zahlasujte aspoň za jednu dobrú vec z našej dielne počas tejto schôdze alebo počas tohto roka, ktorá môže významne, výrazne pomôcť k tomu, aby nám ten kolaps, aby sme ho aspoň kúsok, pokiaľ sa ešte dá, kúsok odvrátili. Ďakujem pekne. [12:00] Tibor Gašpar Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a súčasne rokovanie schôdze do 14.00. [13:59] Martin Dubéci Kolegovia, kolegyne, presne na čas. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok. Poslanci písomne položili do včera 12:00 155 otázok na predsedu vlády a 557 otázok na členov vlády a 20 otázok na generálneho prokurátora, overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nedá, ani odpovedá. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča, ktorého tu vítam, prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných ministrov. [14:00] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný minister dopravy Slovenskej republiky Jozef Raš, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže poverený riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky Robert Kaliňák, zastupuje minister financií Ladislav Kamenický, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, zastupuje ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister zdravotníctva Kamil Šaško, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým nebola vyžrebovaná otázka, a to je podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, ministerka kultúry Martina Šimkovičová, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ a minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky Rudolf Vuliak. Ďakujem vám pekne. [14:02] Martin Dubéci Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorý položil otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu 2 minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán minister, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády a prvá otázka bude od pána poslanca Válka, ktorý tu je v miestnosti. Dobrý deň. Vážený pán predseda vlády, aké konkrétne finančné, administratívne a systémové opatrenia vláda Slovenskej republiky prijala na pomoc poľnohospodárom postihnutým suchom v roku 2026. Nech sa páči. [14:03] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, pre pomoc poľnohospodárom postihnutým hlavne suchom v roku 2026 môžem povedať, že v rámci jednotlivých pomocí, bola to okamžitá pomoc, sú rôzne administratívne flexibility pre podniky postihnuté suchom, investície do závlahov, zadržovania vody. Ak môžem povedať, tak vláda vyčlenila na svojom rokovaní, kde sme zasadali na Agrokomplexe, 30 miliónov € ešte v tomto rozpočte, v tomto roku. Plus my z ministerstva sme k tomu pridali ďalších 5 miliónov €, ďalšie finančné prostriedky, to boli v objeme 19,7 milióna € plus ďalších 26 miliónov, čiže celkovo je to viac ako 80 miliónov €, ktoré budú vyplatené do konca roka 2026. Osobitne k tomu treba pripočítať ešte cca 400 miliónov €, ktoré vyplatíme poľnohospodárom z hľadiska urýchlenia priamych platieb omnoho skôr, ako boli zvyknutí doteraz. To znamená, že do 1. decembra bude viac ako 400 miliónov € vyplatených. Môžem povedať, že teraz v priebehu septembra sme už doručili na účty poľnohospodárom skoro 230 miliónov €, čo sa v živote nestalo. To sú tie preddavky, ktoré im vyplácame omnoho skôr. Čiže im pomáhame s cash flowom. To znamená, že majú finančné prostriedky omnoho skôr k dispozícii. Ďalej, pred dvoma týždňami sme vypísali výzvy zo strategického plánu zhruba v objeme 35 miliónov €, čo sú finančné prostriedky, ktoré smerujú hlavne na investičné výzvy do závlahov, hydromeliorácií, na vodozádržné opatrenia. Ak som povedal, tak v rámci kompenzácií škôd spôsobených suchom je priamo vyčlenených 30 + 5, čiže 35 miliónov €, pri ktorých teraz nastavujeme procesy, akým spôsobom a komu vyplatíme tieto finančné prostriedky. Samozrejme chceme najviac pomôcť tým, ktorí sú najviac postihnutí, a to sú hlavne teda chovatelia hospodárskych zvierat, čiže tí, čo majú živočíšnu výrobu, tým, že priemerná úroda v tomto roku je niekde na päťročný priemer úrody. Čiže problém nie je pri obilninách, ale najväčší problém máme s krmivom, čiže pre živočíšnu výrobu. No a samozrejme sa to dotýka aj špeciálnej rastlinnej výroby. To znamená, že tých, ktorí pestujú ovocie a zeleninu. Tak ako sa vláda k tomu zodpovedne postavila, môžem povedať, že napríklad v rámci V4 sme prví, ktorí sme takto vyčlenili finančné prostriedky pre poľnohospodárov postihnutých suchom. Snažíme sa samozrejme riešiť túto tému aj na európskej úrovni, kde v pondelok je zasadnutie Rady AGRIFISH v Bruseli, kde je aj bod, ktorý predkladám aj ja, a to je situácia v rámci sucha. Verím, že aj v tomto prípade Európska komisia, tak ako dokáže nájsť miliardy na pomoc Ukrajine na zbrojenie, nájde finančné prostriedky aj pre európskych poľnohospodárov, lebo problém so suchom nemajú len poľnohospodári na Slovensku, ale problém so suchom samozrejme majú viaceré krajiny Európskej únie a verím, že sa nájdu finančné prostriedky aj do takzvaného rezervného fondu, kde sa momentálne nachádza nula, lebo bolo tam viac ako 400 miliónov € a tieto finančné prostriedky boli prerozdelené na pomoc pri vysokých cenách hnojív. Slovenská republika z toho dostala 6,5 milióna € a vlastne ďalších 13 miliónov sme dali z rozpočtu. To je tá suma tých viac ako 19 miliónov €, ktorá bude tiež prerozdelená pre poľnohospodárov v rámci kompenzácií pri vysokých cenách hnojív. To znamená, že Slovenská republika sa k tomu postavila veľmi zodpovedne i napriek tomu, že si uvedomujeme stav verejných financií v čase konsolidácie. Chcem poďakovať aj tu sediacemu pánovi ministrovi financií, ktorý našiel tie finančné prostriedky už v tomto ročnom rozpočte. A ako dobre viete, ideme sa tým intenzívne zaoberať, lebo bola aj schválená národná komisia pre vodu a sucho, avšak sú viaceré otázky potom položené. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. [14:07] Martin Dubéci Otázka od pána poslanca Válka. [14:07] Igor Válek – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za odpoveď, pán minister. Je zjavné, že vláda vníma poľnohospodárstvo ako strategický pilier štátu. Môžete nám, prosím, priblížiť opatrenia, ktoré pomôžu zvýšiť našu potravinovú sebestačnosť do budúcna? [14:07] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za otázku. Uvedomujúc si, že pôdohospodárstvo ako také je strategické. To sa asi všetci v tomto zhodneme. Ja to bežne používam na rôznych stretnutiach, kde som prítomný, aj na medzinárodnej úrovni. Kde asi, či máme o 100 tankov viacej alebo menej, je jedna vec, ale či budeme mať dostatok potravín v našich obchodoch pre občanov nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii, asi toto je pre nás všetkých tu strategické. A preto. Jedna z tých najdôležitejších vecí je. Si uvedomujeme pri momentálnych rokovaniach, ktoré prebiehajú v tomto roku. Veľmi intenzívne rokovania o novom rozpočte Európskej únie. Nový rozpočet Európskej únie má byť vyšší zhruba na úrovni skoro 2 bilióny €, čiže o zhruba okolo až 900 miliárd má byť vyšší tento rozpočet. Ale nemôže byť výsledkom toho, že sektor pôdohospodárstva dostane menej peňazí. Momentálne, v návrhu, ktorý predstavila Európska komisia minulý rok v lete, sektor pôdohospodárstva dostáva menej finančných prostriedkov v novom rozpočte. Ten návrh je tam nižší. A preto, uvedomujúc si túto dôležitosť, som rád ako minister pôdohospodárstva, že na tejto nielen na mojej úrovni, ale na najvyššej úrovni, čiže z úrovne predsedu vlády, sa rieši táto téma na najvyšších pozíciách v Bruseli. Je to pre nás veľmi dôležité. Mať tam dostatok finančných prostriedkov a nehovoriac o tom, že ešte Komisia navrhuje povinné stropovanie priamych platieb, čo by znamenalo na Slovensku likvidáciu viac ako 80 % fariem v rámci Slovenska, čo je pre nás neprijateľné a nemôžeme s tým súhlasiť. A preto som rád, že pomyselne ten náš predseda vlády Robert Fico dáva tú nohu do dverí pri schvaľovaní rozpočtu Európskej únie a bude si dávať nejaké požiadavky. A tie požiadavky, ako dobre viete, je to kohézia, je to spoločná poľnohospodárska politika. Je to dôležité. A tým, že budeme mať dostatok finančných prostriedkov, menej byrokracie, dobre nastavené podmienky, môžeme podporiť sektor na Slovensku ešte viacej, ako si to my vieme predstavovať. No a pre nás a hlavne pre poľnohospodárov je veľmi dôležité, aby tí, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, že len čistému poľnohospodárstvu, čiže čistej rastlinnej výrobe, pestuje tri, štyri plodiny, bude musieť zmeniť svoj spôsob fungovania v sektore a bude sa musieť sústrediť viacej na chov hospodárskych zvierat a pestovať viacej ovocia a zeleniny. A toto je veľký potenciál u nás na Slovensku. V kontexte aj potenciálneho vstupu Ukrajiny do Európskej únie, tým, že Ukrajina ako taká je obilnica sveta, čiže my nedokážeme konkurovať v pestovaní pšenice, jačmeňa a obdobných obilnín vo vzťahu k nim. Preto náš poľnohospodár sa musí špecializovať. A my máme neskutočný potenciál v špecializácii. To znamená rastlinná, špeciálna výroba, čiže ovocie, zelenina a viacej chovať hospodárskych zvierat. Na toto sa sústrediť. No a samozrejme, to potom musí ísť celá vertikála. A musíme v dostatočnej miere podporovať aj sektor potravinárstva. Lebo toto je naša nevýhoda. My dopestujeme, my dochováme, ale my to vyvážame do zahraničia. Tá pridaná hodnota sa nerobí u nás na Slovensku a toto je ten veľký problém. My musíme robiť všetko preto, aby pridaná hodnota sa robila u nás na Slovensku. To znamená, aby sa finalizovali veci tu, nie vyviesť zvieratá v živom a doviezť spracované šunky alebo proste už spracované nejaké potraviny, ale my to musíme robiť tu na Slovensku a toto nastavujeme vo všetkých výzvach, ktoré vypisujeme a nastavujeme vo všetkých procesoch aj v finančných prostriedkoch, ktoré dávame zo štátneho rozpočtu. Musíme cez tie peniaze donútiť tých poľnohospodárov finalizovať tie výrobky tu u nás na Slovensku. [14:12] Martin Dubéci Ďalšie otázky od pána poslanca Hazuchu. Vážený pán predseda vlády, je vznik Národnej komisie pre vodu a sucho signálom, že štát chce byť v boji proti suchu aktívnejší? Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:12] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec. Táto komisia, národná komisia, ktorá bola zriadená, už v zásade zasadala dvakrát. Zasadali sme, zasadali sme pred vyše týždňom. Tá komisia je zložená z dvoch častí alebo z dvoch, by som povedal, formátov. Jeden formát je riadiaci a druhý je ten odborný. V tom riadiacom je tam predseda vlády. Ja som dostal poverenie od predsedu vlády viesť túto, túto, túto národnú komisiu. A mali sme spoločné stretnutie pred vyše týždňom na Úrade vlády. Sú tam zástupcovia jednotlivých ministerstiev, sú tam zástupcovia SK8, ZMOS a ďalší odborníci. Tá samotná odborná časť tam mala zasadnutie dnes ráno o 8:30 na Búriku. Bolo to viac ako 40 rôznych odborníkov naprieč celým sektorom, lebo táto komisia je nadrezortná. To znamená, že nie je, že len jeden minister niečo alebo jedno ministerstvo, lebo to sa dotýka viacerých ministerstiev, čiže je prierezová a boli tam viacerí aj z vysokého školstva, či to bola rektorka poľnohospodárskej univerzity alebo technickej, boli tam ďalší odborníci z jednotlivých podriadených organizácií jednotlivých ministerstiev, ktorí majú čo do toho povedať. A myslím si, že dnešné, to dobežné stretnutie už vo svojom úvode ukázalo, že asi akým smerom, kade sa chceme uberať. A je veľmi správne, že bola táto komisia zriadená. Aj ten sektor ako taký celý ju vníma pozitívne, lebo veľakrát dochádzalo k tomu, že zlej výmene informácií medzi jednotlivými napríklad ministerstvami a tak ďalej. Čiže tento štatút tejto komisie bude predpokladať prvotné návrhy. Už to nie je tajomstvo, už to pán predseda vlády informoval na tlačovej konferencii, keď sme boli na Tichom Potoku, tak podarilo sa s Ministerstvom financií dohodnúť, že budúci rok v rozpočte bude vyčlenených 100 miliónov € pre, poviem tak, túto komisiu, ktorá spraví všetko preto, aby z pohľadu nastavenia niektorých typov projektov sme vedeli To pán predseda vlády informoval na tlačovej konferencii, keď sme boli na Tichom potoku, tak podarilo sa s Ministerstvom financií dohodnúť, že budúci rok v rozpočte bude vyčlenených 100 miliónov € pre, poviem tak, túto komisiu. Ktorá spraví všetko preto, aby z pohľadu nastavenia niektorých typov projektov sme vedeli realizovať už niektoré kroky už v budúcom roku aj so finančnými prostriedkami v budúcom roku v rozpočte 100 miliónov €. Samozrejme, 100 miliónov je kvapka v mori. Hej, že keď sa bavíme len o rekonštrukcii napríklad zavlažovacích systémov, ktoré sú hydromeliorácie, tak tam sa bavíme niekde na úrovni okolo 500 miliónov €. Keď sa bavíme o rôznych typoch projektov, napríklad bude sa robiť analýza toho Tichého potoku, kde budú musieť odborníci z pohľadu vodnej bilancie to prepočítať, že či ten stav je ešte taký, aký bol vypočítaný pred niekoľkými rokmi a tí odborníci povedia, či do tohto projektu sa pôjde alebo nie. Len tento projekt je na úrovni okolo 250 miliónov €. Môžem povedať, že napríklad Česká republika, český minister pôdohospodárstva, pod ktorého spadá voda, u nás je to delené, Ministerstvo životného prostredia hlavne a časť je u mňa na Ministerstve pôdohospodárstva. V Českej republike je to zriadené kompletne na jednom ministerstve. Dostal úlohu od predsedu vlády český minister budovať 20 veľkých vodných nádrží v Českej republike. Hovorí mi minister, že napríklad majú prepočítané, že keď nezačnú niečo robiť, tak do 30 rokov Praha ako taká nebude mať vodu. Preto aj my sa musíme týmto reálne zaoberať a pokiaľ aj v prípade projektu Tichý potok povedia odborníci, že je to v poriadku a ideme do toho, tak vláda rozhodne o takomto strategickom rozhodnutí. Tých projektov, ktoré boli zastavené v minulosti, sú viaceré projekty, aj pri budovaní viacerých vodných nádrží. My si uvedomujeme tú situáciu v tom, že v niektorých častiach Slovenska je málo pitnej vody. Tá voda, relatívne jej tu máme dostatok, len nám odteká preč. My musíme všetko spraviť preto, aby sme tú vodu čo najviac, v najväčšej možnej miere zadržali. Na Slovensku máme viaceré vodné nádrže, ktoré už, poviem, že neplnia svoj účel na 100 %. Tie sedimenty, ktoré sú tam, to je, môže, obsahovo 50 % tá absorpčná kapacita. Čiže aj touto cestou sa budeme musieť vydať, to znamená čistiť už jestvujúce vodné nádrže, zadržať vodu v krajine, využívať ju, využívať ju samozrejme pre ľudí ako pitnú vodu, samozrejme na zavlažovanie pri poľnohospodárskej činnosti. Máme krátkodobé, strednodobé, dlhodobé projekty, hej? Taká na zdravie, taká výstavba vodnej nádrže. To je niekoľko rokov aj z pohľadu povolenia a tak ďalej. No ale samozrejme, napríklad vieme operatívne zadržiavať vodu v krajine napríklad v lesoch alebo v pôde. To sú rýchle projekty, vodozádržné rôzne projekty, ktoré sa vedia realizovať, ktoré [14:17] Martin Dubéci Čas na odpoveď vypršal, pán minister. S doplňujúcou otázkou môže pán poslanec Hazucha. Má 50 sekúnd. [14:17] Ivan Hazucha – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Pokiaľ sa nemýlim, všetky vodné diela a údolné vodné nádrže boli postavené, respektíve ich výstavba sa začala ešte za socializmu. Počíta vláda v boji proti suchu, a to je jedno, či pre poľnohospodárstvo, alebo na dodávku vody, s výstavbou nových, tak ako si uviedol, Česi uvažujú o 20 nových vodných diel, respektíve, keď je rozhodnuté, že áno, tak už máte vytypované, kde by mohli byť? [14:17] Martin Dubéci Pán minister máte 20 sekúnd. [14:17] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem pekne. Už som to spomínal. V prípade toho tichého projektu, Tichého potoku, tak je potrebné spraviť a zrealizovať a teraz sa bude realizovať nanovo prepočítavacia vodná bilancia. Ak tá povie, že je to v poriadku, tak určite do takéhoto rozhodnutia výstavby vodnej nádrže Tichý Potok pôjdeme, ale to musia povedať odborníci. Nemôžu rozhodovať politici bez toho, aby mali všetky relevantné podklady. [14:18] Martin Dubéci Tu vás rovno zastavím, lebo čas na otázky na predsedu vlády vypršal. Ale budete mať možnosť, vidím tam nejaké otázky na vás a tak ďalej, tak potom budete môcť odpovedať. No, ideme na otázky, ktoré boli položené členom vlády. Prvú otázku sme vyžrebovali od pani poslankyne Petrík na pána ministra Tomáša. Otázka znie: „Pán minister, akú stratégiu má vláda na zamedzenie odchodu firiem a investorov zo Slovenska, aby zamestnanci neprichádzali o prácu v dôsledku zhoršujúcich sa podmienok pre podnikanie?“ Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa. [14:19] Erik Tomáš – Vystúpenie Poslankyne, pani poslanci, pani poslankyňa Petrík, možno je to účelovo už, nohy to len za nevedomosť položiť takúto otázku ministrovi práce, pretože tá stratégia, ako nalákať alebo ako udržať investorov na Slovensku, skôr podlieha iným ministerstvám. Napríklad Ministerstvu hospodárstva, ministerstvu investícií, prípadne Ministerstvu financií. Ale môžem vám teda povedať, čo robí Ministerstvo práce, čo je v jeho kompetencii aj v súvislosti s touto agendou. V prvom rade, samozrejme, cítim za tým pokračujúcu kampaň Progresívneho Slovenska, ktorá neustále chce ľuďom vnútiť alebo nanútiť to, že tu sa niečo veľké a strašné deje na trhu práce poukazovaním na to, že niektoré firmy odchádzajú, respektíve zúžujú výrobu a nájdete si raz za dva, tri týždne nejakú firmu, ktorú pomenujete. To, čo nerobíte, je, že nespomeniete tie firmy, ktoré prichádzajú alebo ktoré rozširujú výrobu, pretože to sa vám už do vášho slovníka strašenia nehodí. Takže, ak ste vy poukázali na nejaké spoločnosti, ktoré buď odchádzajú alebo zúžili výrobu z rôznych dôvodov, tak vám chcem napríklad povedať a dúfam, že to vás ako opozičnú poslankyňu aj vašich kolegov, bola kolegyňa, poteší. Že napríklad v areáli spoločnosti Eko Martin, pamätáte si, ako ste kričali katastrofa, 600 ľudí príde o prácu, už začína pôsobiť firma VIA Hyundai v tom istom areáli, ktorá len do konca roka zamestná 140 ľudí a postupne za dva až tri roky 600 ľudí. Už v budúcom roku to bude 200 ľudí, v tom ďalšom 240 ľudí. V Partizánskom, kde tiež bol nejaký problém, firma Medline SK rozširuje výrobu, stavia druhú halu a prijme 500 ľudí. Ďalej máme tu napríklad ďalšiu spoločnosť Galanta, Samsung Galanta, tak máme tam spoločnosť Pierre Baguette, ktorá už prijala v tomto roku 130 ľudí a do konca roka ešte ďalších 100 ľudí. No a to už nehovorím o závode Volvo, ktorý má prijať 4000 ľudí na východe Slovenska, už 1000 ľudí je zamestnaných, z tých 4000 ľudí sa už zamestnalo a 12000 ľudí má robiť v subdodávateľských firmách. Takže taký je stav s investormi na Slovensku. No a mám ešte aj všeobecnejšie číslo, komplexnejšie. Sme svedkami pokračujúceho poklesu nezamestnanosti. To už dúfam nikto nespochybňuje, aj keď ste mali túto snahu na jednej strane, a prudkého rastu počtu voľných pracovných miest na strane druhej. Pani Petrík, počúvajte dobre. Od začiatku roka do konca mája na trhu práce pribudlo takmer 21000 voľných pracovných miest. Intenzívnejší rast sme od roku 2000 videli iba raz, a to v roku 2017. Samozrejme, Ministerstvo práce má nástroje, ako pomáhať zamestnanosti, respektíve predchádzať nezamestnanosti. Sú to tzv. aktívne opatrenia na trhu práce, čo vy dobre viete. A môžem vám aj k týmto číslam alebo aj tuto uviesť aktuálne čísla, len čo ich teda nájdem. Prepáčte, tých čísel je naozaj veľa a preto som si ich aj nechal poslať. Takže aktuálne je to tak, že počas obdobia súčasného vedenia rezortu práce sa cez tieto aktívne politiky alebo aktívne opatrenia trhu práce, pre tých, ktorí sa nevenujú tej problematike, sú to rôzne finančné stimuly, zručnosti pre trh práce, vzdelávacie, rekvalifikačné kurzy, všetko sú to veci finančné alebo programy financované z eurofondov, sa podarilo vytvoriť 17108 nových pracovných miest, udržať sa podarilo 67379 pracovných miest a prevzdelili sme za celé to obdobie pod súčasným vedením už takmer 170000 osôb, aby sme ich pripravili na prácu. Takže pravda je taká, že áno, niektorí investori aj odídu, ale iní zase prídu. Kľúčové je, že nezamestnanosť na Slovensku klesá. Klesla aj za mesiac august. Momentálne je tá nezamestnanosť, ak sa rozprávame o počte disponibilných ľudí na zamestnaní, okolo 4 %. A dúfam, že sa tomu začnete konečne tešiť, lebo keď prajete Slovensku a ľuďom, tak by ste nemali strašiť a možno vás trošku zarmútim. Asi to vyzerá, že aj v septembri klesne nezamestnanosť, napriek tomu, že bude prílev stredoškolských absolventov. Takže prosím vás pekne. [14:24] Martin Dubéci S doplňujúcou otázku, pani poslankyňa Petrík. [14:24] Simona Petrík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Pán minister, ďakujem vám za túto vyčerpávajúcu odpoveď, ale poďme, lebo to sú také tie frázy, ktoré používate stále, tak poďme teda k tej realite ľudí na Slovensku. Vy sa viete naozaj veľmi profesionálne tváriť pred kamerami, akí ste vy prorodinný a prosociálny, ale pravda je taká, že tie rodiny a tí v nich pracujúci rodičia v produktívnom trpia kvôli vašim, nie vašim, len vašim, ale vašim vládnym zdražovacím konsolidačným balíčkom, nesystémovým daniam, či už prestreleným firemným daniam, alebo vysokým daniam z práce, a to likviduje podnikateľské prostredie takým tempom, aké tu ešte nebolo. Taký je fakt. Vy hovoríte, že každé tri týždne si nájdeme nejakú fabriku. Tri fabriky ohlásili odchod za jeden týždeň zo Slovenska. Automobilová výroba sa začína už otriasať, pretože presne takto to predpovedal aj šéf Zväzu automobilového priemyslu pán Matúšek. Volkswagen predáva svoj martinský závod a kto vie, čo bude ešte nasledovať a k tomu Volvu. To nie je vaša zásluha, pán minister, že sem prišlo Volvo. To je už len dôsledok toho, že to tu bolo nejakým spôsobom naplánované. Čiže vy sa tvárite, že to je vlastne všetko bežné, že to nie je nič mimoriadne, že tu svätá žiť, že nezamestnanosť klesla. Áno, bolo teraz obdobie letné, kedy boli sezónne práce, tá nezamestnanosť ešte možno pár mesiacov bude klesať. Uvidíme, čo bude ďalej. Ja sa z toho absolútne neteším, len to sú skrátka krátkodobé veci, ktorými sa chválite, ale faktom je, že robíte všetko preto, aby z dlhodobého hľadiska odtiaľto ľudia odchádzali a preto sú tu aj tie voľné pracovné miesta. Toto ešte potrebujem povedať. Zase sa chválite, že sú voľné pracovné miesta, ale to je preto, že množstvo ľudí odtiaľto v produktívnom veku odišlo za lepšími platmi a takisto nám starne populácia, čiže tých ľudí je reálne menej, ktorí u nás pracujú. [14:26] Martin Dubéci Pán minister. [14:26] Erik Tomáš – Vystúpenie Niekedy, máte možnosť, koaliční kolegovia a kolegyne, vidieť, že to je, ako keby ste hádzali hrach na stenu. Tá opozícia, ich nástrojom je jednoducho ešte aj z bieleho robiť čierne. Toto je tá konštruktivita, že aj v čase historicky najnižšej nezamestnanosti sa tu bude vytvárať nejaký armagedon, strašiť. Ja som jasne povedal len tie výnimočné prípady tých investorov, ktorí prišli na Slovensko. Nehovoril som len o Volvo, hovoril som o Kia, teda pardon, o Hyundai v ECO Martin, 600 miest, hovoril som o ďalšej firme v Partizánskom a tak ďalej. Proste sú to fakty, ale im môžete hovoriť čokoľvek. Oni si potrebujú nahrať toto video, aby tomu svojmu publiku stále tlmočili, ako je zle. Keby naozaj bolo zle, no tak to priznáme a potom si sadneme a robíme samozrejme nejaké opatrenia. Toto isté pani Petrík robila aj na začiatku roka. Ona normálne tvrdila, že tu bude armagedon, že tu bude totálne prepúšťanie a tak ďalej. Ešte aj Národná banka Slovenska už upravila svoje prognózy. Napriek tomu to tu bude pani Petrík tvrdiť, bude vytvárať tento obraz, ale to sú oni. Konštruktívna diskusia žiadna, ale toto proste budú budú jednoducho robiť. Áno, máme voľné pracovné miesta, nevieme ich obsadiť, tlačíme, robíme, čo môžeme. Napríklad cez iniciatívu Práca namiesto dávok, ktorú opozičníci jednoducho nepodporili, lebo neviem, čo zlé sa malo udiať. Viac ako 5000 ľudí sme zamestnali. Tých, ktorí by ináč boli na dávkach a teraz už pracujú a tak ďalej a tak ďalej. A vy, pani Petrík, že hovoríte o sociálnej, o rodinách, po tom, čo ste tu predviedli na tejto schôdzi, to je niečo neuveriteľné. Progresívne Slovensko a SaS nepodporilo ani len zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1000 €. Progresívne Slovensko a SaS nepodporilo zrušenie daní z príjmov matiek, ktoré vychovali viac ako štyri deti, a osamelých a osamelých otcov. A celá opozícia nepodporila zvýšenie minimálneho výživného na dieťa zo 40 na 135 € a necháva tých jednorodičov živoriť na zo 40, chcela by ich nechať nechať živoriť so 40 €, hovoria o tom, že úzka skupina nejakých invalidných rodičov by potom boli chudáci, niečo by sa im strašne dialo. Pritom vôbec netušia, že máme tu inštitút náhradného výživného, že, keď ten rodič to nezvláda jednoducho platiť, tak prichádza štát a v prípade, to je jedno, aká je výška toho výživného. Aj tak je to už trestný čin. Aj tak už sa tie orgány týmto ľuďom venujú, ale hádam je tu jeden príčetný súd, ktorý, keď uzná, že sú objektívne príčiny, že ten rodič nemôže platiť, tak udelí nejaké minimálne sankcie. Ale my sme povýšili záujem dieťaťa nad záujem rodiča a ani toto títo vaj prorodinní politici nedokázali podporiť. Ešte raz, oni nedokázali zahlasovať za zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1000 €, ktorý sa nemenil 14. To v tom tam je aký problém? My sme chceli odpustiť dane pracujúcim matkám, ktoré vychovali štyri a viac detí, aj osamelým otcom, lebo chceme motivovať rodiny mať viac detí. Dokonca budem rád, keď v budúcnosti budeme pokračovať od troch detí. Nepodporili. Nepodporili. PS a SaS, PS a SaS, rodiny, pamätajte si to, Progresívne Slovensko a SaS nemajú radi rodiny. Ja neviem síce prečo, je to ich, proste. Aby vychovali štyri a viac detí aj osamelým otcom, lebo chceme motivovať rodiny mať viac detí. Dokonca budem rád, keď v budúcnosti budeme pokračovať od troch detí. Nepodporili. Nepodporili. PS a SaS, PS a SaS, rodiny, pamätajte si to, Progresívne Slovensko a SaS nemajú radi rodiny. Ja neviem síce prečo, je to ich proste asi životný štýl, ale takto to je. Tu chcem poďakovať aspoň KDH a poviem aj tomu hnutiu SLOVENSKO, aj keď ma jazyk bolí, keď vidím, čo robia, že dokázali proste podporiť aspoň dve z týchto opatrení. Minimálne výživné podľa Progresívneho Slovenska má byť naďalej 40 €. Invalidní dôchodcovia, invalidní rodičia, sedel som s pani Taurovskou, vysvetlili sme si to a navyše ešte aj váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste teda pripravili, bol tak nekompetentný a tak vágný, že bol nevykonateľný. Keby ste aspoň prišli za mnou, lebo viete, že dvere sú otvorené a ja som to robil v opozícii ako politik a nechali si ten pozmeňujúci návrh odobriť sekciou, odbornou sekciou, aby to malo aj hlavu, aj pätu. Ani len to nie ste schopní urobiť. Takže vy si, vy si vôbec ani, ani rodiny do úst neberte, progresívci. Vôbec si tie rodiny do úst ani neberte po tom, čo ste tu predviedli na tejto, na tejto schôdzi. Mne je to veľmi ľúto. Mne je to veľmi ľúto, že je to jednoducho tak. No tak hovorím fakty, nepodporili ste to. Nepodporili ste to. To získalo ústavnú väčšinu. Ústavnú väčšinu. Vy sa musíte hanbiť aj pred svojimi opozičnými kolegami, PS a SaS. Je možné, že časť opozície to dokáže podporiť, lebo je to normálna vec, a PS a SaS nie. Ale plné ústa jednorodičov. Treba riešiť samoživiteľky, treba riešiť samoživiteľov a keď majú niečo urobiť, tak neurobia. Nepodporia výživné. A viete, čo, dámy a páni, nepodporili? Nepodporili ani rozšírenie počtu dní na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi. Áno, jednorodič mal, bol znevýhodnený, pretože iba sedem dní v roku mohol sprevádzať dieťa k lekárovi, tak sme to zvýšili na 14. Oni ani toto nepodporili. Ale budete z ich úst počuť pomoc jednorodičom. [14:31] Martin Dubéci Pán minister na zodpovedanie tejto otázky ale nemusíte nikam chodiť, lebo ďalšia otázka bola zodpovedaná opäť, teda bola položená opäť vám od pani poslankyne Šrobovej. A znie: Pán minister, v súvislosti s projektom poradne komplexnej pomoci ste avizovali, že sa rezort snaží zabezpečiť zvýšenie objemu finančných prostriedkov určených na tento projekt. Moja otázka teda znie, aký objem finančných prostriedkov sa podarilo financovanie projektu navýšiť a plánuje rezort súbežne s tým navýšiť aj jeho personálne kapacity. Nech sa páči. [14:31] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, áno, ako dobre viete, funguje na Slovensku už od marca 2025 eurofondový projekt tzv. poradní komplexnej pomoci. Predtým to boli poradne dlhové a rodinné, ale od marca 2025 sme ich zlúčili do poradní komplexnej pomoci, ktoré fungujú pri úradoch práce, aj keď sú to samostatné kancelárie, teda v 46 mestách. V rámci týchto poradní komplexnej pomoci sme teda vymysleli jeden koncentrovaný, ale musím opäť zdôrazniť pilotný projekt pre jednorodičov, cieľom ktorého je testovať v spolupráci s konzorciom Jeden rodič a ďalších dvoch občianskych združení ich predchádzajúce skúsenosti s prácou s jednorodičmi a v rámci tohto testovania potom náš inštitút, pardon, Inštitút pre výskum práce a rodiny pod Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, som trošku povedal, že náš, tak teraz je to ako náš, ale je to štátny inštitút, má vyhodnotiť, ako tento projekt, ako tieto skúsenosti, ktoré sme prvýkrát v histórii prevzali od občianskych združení, zafungujú v štátnom systéme, prípadne aké systémové opatrenia máme na základe tohto testovania a výskumu prijať. Áno. Podstatou, a opäť to zopakujem, podstatou tohto projektu je poradenstvo. Celý čas to takto bolo komunikované a celý čas sa to takto aj realizuje v praxi. Aj jednorodičia môžu prísť na tie poradne komplexnej pomoci, kde ich čaká sociálny pracovník, psychológ, právnik, ekonóm a v ich prípade aj tzv. manažér prípadu a peer manažér, ktorí im majú pomôcť postaviť sa na vlastné nohy. Cieľom projektu nie je dotovať primárne finančne tieto rodiny, týchto jednorodičov, osamelých rodičov, osamelé matky, osamelých otcov, ale nastaviť im ten životný režim tak, aby sa dokázali v tom živote sami pohybovať. Toto je aj to odporúčanie od tých organizácií Jeden rodič a spol., s ktorým prišli za nami a takto to jednoducho realizujeme. Popritom sa vymyslel tzv. motivačný príspevok, ale len na 10 mesiacov v závislosti od počtu detí, aby sa nejaké to obdobie dočasné 10 mesiacov jednoducho tie rodiny, ktoré sa prihlásia, aj dostávali tú dotáciu. Záujem je taký, že sa prihlásilo asi 6000 jednorodičov. Je veľká fluktuácia v tom programe? Veľká. Je určitá fluktuácia v tom programe, pretože jeden manažér prípadu môže reálne, a to je na základe odporúčaní tých občianskych združení, sa zaoberať 35 prípadmi, ale tí rodičia, ak nastúpia do toho programu, oni vedia, že musia tam jednoducho byť rok a musia plniť nejaké podmienky a nie všetci to chcú, nie všetci chcú robiť, takže sa to nejakým spôsobom proste strieda, ale záujem prevyšuje kapacitu manažérov prípadov a preto áno, tak ako som sľúbil, chceme navýšiť objem peňazí do tohto projektu. On celkovo je v objeme 4 miliónov € na dva roky a my chceme, teraz sme začali procedúru, ktorá ale má svoj čas a svoju postupnosť, musí ísť do komisie pri monitorovacom výbore a tak ďalej, navýšiť o 2 milióny €, aby sme zvýšili počet tých manažérov prípadov, aby jednoducho čím viac tých konkrétnych prípadov sa vlastne dalo jednoducho riešiť. Takže na tomto teraz pracujeme. Uvidíme, či nám to samozrejme v konečnom dôsledku komisia schváli alebo nie. Pozitívna informácia je, že sa podarilo predĺžiť tento projekt do júla 2028. Myslím projekt poradní komplexnej pomoci. Ten jednorodičovský projekt pilotný, tak ako sme povedali, bude trvať dva roky, teda do septembra 27 a potom sa bude vyhodnocovať, ale projekt týchto poradní komplexnej pomoci sa jednoducho predĺžil až do leta 28 s tým, že, ak vás to teda zaujíma, odkedy sú už to komplexné poradne, tak takmer 20000 ľudí už navštívilo tieto poradne. A je to približne 2/3 žien a 1/3 mužov. Opakujem, gro tej pomoci, základný princíp pomoci je poradenstvo v akejkoľvek sfére. Aj som vyzval teraz pri tom minimálnom výživnom, aby sa naozaj tí jednorodičia hlásili o to náhradné výživné, lebo ešte výskum z roku 24 alebo 23 nám ukázal na ministerstve, náš prieskum nášho inštitútu, že až 60 % jednorodičov si neuplatňuje jednoducho náhradné výživné. Tých dôvodov je veľmi veľa a práve tie poradne komplexnej pomoci majú pomôcť ich znavigovať a pomôcť s vybavením týchto náležitostí. [14:36] Martin Dubéci Pani poslankyňa Šrobová. [14:36] Veronika Šrobová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Áno, tie kapacity tých poradní, bolo to v lete medializované, že nie sú dostatočné. Ja som sa teda rozprávala, pýtala teda aj na tie prostriedky, ktoré by zabezpečili viac zamestnancov v týchto poradniach, ale teda budeme sa pýtať ďalej. Ja mám za to, že teda áno, vy chcete pomôcť tejto najchudobnejšej skupine osôb a teda rodín na Slovensku, ale mrzí ma, že aj vy používate pojem jednorodič a my tento pojem nemáme zadefinovaný. Ja tu už od začiatku tohto volebného obdobia aj my v opozícii žiadame o to, aby sa tieto rodiny zadefinovali. A teda ja som sa na jar zúčastnila konferencie, boli ste tam aj vy, aj kolegyňa, kde SAV teda predostrela nejaký výskum v tejto oblasti čiastkový. A odborníci z organizácií, teda odborníčky, predstavili definíciu jednorodičovskej domácnosti, ktorá bola z veľkej časti totožná s tou našou a nám sa akože nám sa páčila. Vtedy ma potešilo, a to naozaj hovorím úprimne, že vtedy ma potešilo, že pani poslankyňa Puškárová na tej konferencii vyhlásila, že tú definíciu predložíte do parlamentu na jar v apríli a my sme sa tomu úprimne tešili, lebo konečne by sa pohlo niečo, hej? Je to opatrenie, ktoré štát nič nestojí. Táto definícia a konečne aj samosprávy, ktoré volajú po tom, aby vedeli zadefinovať túto skupinu osôb a adresne im pomôcť vo svojich samosprávach, by sa mali načo ako keby odvolať. Ja sa vás chcem teda spýtať. My stále hovoríme, že sme konštruktívna opozícia, hoci sa vám to nepáči a vy máte svoj pohľad na to. Ale predložte túto definíciu, ktorú vytvorili odborníci cez vašich poslancov, a vy ste nemali na tomto zhodu v koalícii, ja sa domnievam, keďže ste ju nakoniec nepredložili, a my vám ju pomôžeme schváliť. A to sú tie, ako hovoríte, otvorené dvere pre nás. My chceme naozaj tejto skupine ľudí pomôcť. Tá definícia je od odborníkov. [14:38] Martin Dubéci Pán minister. [14:38] Erik Tomáš – Vystúpenie Pani kolegyňa, to nie je, že ja vám chcem hovoriť o tom, že ste nekonštruktívny. To vyplýva proste niekedy z vašich krokov. A ja to proste mám právo hodnotiť. Vy si myslíte, že ste konštruktívny, a nie ste. Povedal som teraz pri pani Petrík, ako to robí pri tej nezamestnanosti, ale dobre. Vy dobre viete, že pokiaľ nahodíte, respektíve navodíte konštruktívny dialóg so mnou, tak sa to oplatí, pretože naozaj ste prispeli aj konštruktívne pri niektorých zmenách. Konštruktívne ste prišli do pracovných skupín. Pracovali ste tam, vypočuli ste si tieto veci a možno potom ste aj zmenili pohľad a nepolitikárčili toľko. A ja si myslím, že v sociálnych veciach netreba. Netreba politikárčiť, pokiaľ tie veci nie sú naozaj zásadne zlé. A ja vás budem stále prizývať. Stále vás budem zapájať aj do pracovných skupín, pokiaľ ešte teda budem môcť, aby sa tie veci zlepšili. Ale tu proste s vami nesúhlasím v jednom, že neviem, nebol som na tej konferencii, kde padla tá definícia. Ja si to teda overím, ale definícia jednorodičov preto ešte nie je v zákone, pretože sa nám ju nepodarilo jednoducho vykreovať tak presne, aby naozaj sedela aj v našich pracovných kruhoch, aj v tej spolupráci so združeniami Jeden rodič alebo podobne. Ale to ešte neznamená, že nepríde pomoc tým jednorodičom, samoživiteľom, samoživiteľkám, pretože naozaj my máme aj doteraz v legislatíve viaceré ukotvenia týchto termínov, ktoré síce neznejú jednorodič, ani dokonca samoživiteľ, samoživiteľka, ale sú to iné termíny. Napríklad, viete, osamelá zamestnankyňa, osamelý zamestnanec, máme osamelú poistenkyňu štátu, kde už boli vykonané nejaké špecifické opatrenia práve pre túto skupinu ľudí, ktorí sú jednorodičia. To už sme robili taký audit tej legislatívy, kým sme začali prijímať veci. Čiže tá definícia môže a nemusí byť, ale definícia nič nevyrieši. Z definície sa nikto nenaje. My potrebujeme robiť konkrétne opatrenia voči tejto skupine obyvateľstva, ktorá naozaj patrí k tým najohrozenejším. No a o tej definícii sa samozrejme môžeme rozprávať, ale to, čo je dôležité, je, že okrem tohto pilotného projektu, o ktorom sa rozprávame, už boli naozaj prijaté dve zásadné systémové opatrenia pre samoživiteľov a samoživiteľky. Jedno bolo to zvýšenie minimálneho výživného na dieťa zo 40 na 135 €, preto na 135 €, lebo je to životné minimum dieťaťa, a druhé bolo rozšírenie, čo ste presadzovali mimochodom aj vy vo svojom zákone. Aj vy ste presadzovali to zvýšenie počtu dní v roku na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi. Ale to, čo mňa mrzí, je, že ste nepodporili ani jedno z tých dvoch systémových opatrení. Mali ste na to nejaké dôvody, ale ja tvrdím, že napríklad pri tom minimálnom výživnom ten dôvod jednoducho, ktorý ste uviedli, som mal pocit, že nebol dostatočný, respektíve nebol dostatočne odkomunikovaný, lebo keby ste prišli za mnou a opýtali sa, že ako to je, tak ja by som vám povedal, že bolo stretnutie s pani komisárkou Stavrovskou, kde sme vysvetľovali tieto veci, že musí byť záujem dieťaťa nad záujmom rodiča a jednoducho aj v prípade, že teda ten rodič nie je schopný platiť to výživné, prichádza náhradné výživné. Áno, následne štát, ak je podaný návrh na exekúciu na exekučný súd, vymáha od tohto rodiča tú sumu, ale aj tam existuje presne nejaká minimálna hranica, ktorú štát prirodzene exekuovať nemôže, a bez ohľadu na výšku výživného je neplatenie výživného trestným činom, ale hádam každý príčetný súd zohľadní pri rozhodovaní tú sankciu, tú mieru sankcie voči rodičovi. Chápete? A preto si myslíme, že bol dôležitejší záujem toho dieťaťa nad záujmom, samozrejme, určitej skupiny ľudí, ktorá z objektívnych príčin neplatí výživné, a preto ste ho mohli podporiť, lebo hádam uznáte všetci, že zo 40 € jednoducho, že 40 € na mesiac nemôže to minimálne výživné pomôcť. Však to je niečo vyše eura na deň, tak to ani nechcete vy. Tak mrzí ma to. Nepodporili ste, napriek tomu, že je to vaša agenda, tí jednorodičia, ja to vnímam, ale osvojili sme si to aj my. Tu nie je minister, ktorý proste nevidí túto skupinu ľudí alebo niečo podobné a potreboval som to pomenovať. A ten pilotný projekt, keď vyhodnocujeme, Inštitút pre výskum práce a rodiny, tak ten nám ešte povie, aké ďalšie systémové opatrenia treba prijať. Ja som si pozrel aj vašu legislatívu, pani poslankyňa. Vy ste ju tu predložili, ale dúfam, že sa zhodneme na tom, že definícia nič nevyrieši, a potom ste navrhli tri opatrenia, z ktorých jedno už bolo schválené, druhé bolo nevykonateľné a tretie, nehnevajte sa, ako má pomôcť jednorodičom to, že zdvihnete jednorazovo pre nich prídavok na dieťa pre prváčikov na 140, to ja už neviem, koľko to bolo. Tak toto asi. Ďakujem, pán minister. [14:43] Martin Dubéci Váš čas vypršal a teraz príde otázka na ministra spravodlivosti Suska od pani poslankyne Jurík. Otázka znie, v akom štádiu procesu prípravy je aktuálna transpozícia smernice o prevencii boja proti násiliu na ženách. Nech sa páči, pán minister. [14:44] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za otázku, pani poslankyňa, ktorú v rámci dnešnej hodiny otázok ste mi položili 20-krát a koncom minulého roka som vám na túto otázku už odpovedal v rámci interpelácií, ale teda zopakujem niektoré veci a niektoré fakty. Čo sa týka smernice 1300 A ďakujem pekne aj za otázku, pani poslankyňa, ktorú v rámci dnešnej hodiny otázok ste mi položili 20-krát a koncom minulého roka som vám na túto otázku už odpovedal v rámci interpelácií, ale teda zopakujem niektoré veci a niektoré fakty. Čo sa týka smernice 1385 z roku 2004 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, jedná sa o prvú komplexnú právnu úpravu Európskej únie v tejto oblasti. Smernica bola prijatá 14. mája 200024. Ide o komplexný právny rámec Európskej únie, osobitne zameraný na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a členské štáty ju musia transponovať do svojho vnútroštátneho práva najneskôr do 14. júna 2027. Smernica je značne rozsiahla a transpozícia sa preto netýka iba jednej právnej úpravy alebo jedného rezortu. Za Slovenskú republiku je transpozičný proces koordinovaný Ministerstvom spravodlivosti a na tento účel bola vytvorená medzinárodná pracovná skupina, v ktorej sú zastúpené relevantné ministerstvá a ďalšie orgány verejnej moci. Vzhľadom na prierezový charakter smernice je pri jednotlivých ustanoveniach potrebná súčinnosť viacerých rezortov a inštitúcií. V súčasnosti je transpozícia v analytickej a prípravnej fáze, bola vypracovaná tabuľka zhody, prostredníctvom ktorej sa pri jednotlivých článkoch smernice posudzuje existujúca slovenská právna úprava, identifikuje úplná alebo čiastočná zhoda a zároveň oblasti, v ktorých bude potrebné prijať legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia. A na jej podklade sa stanovujú ďalšie kroky. Jednotlivé otázky sa následne konzultujú s vecne príslušnými rezortmi a ďalšími dotknutými subjektmi. Cieľom týchto konzultácií je, aby transpozícia smernice bola dôkladná a na ich podklade bola prijatá právna úprava, ktorá reálne a prakticky pomôže, že obetiam násilia. Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti koordinuje konzultácie so spolupracujúcimi rezortmi, ktorými sú Ministerstvo vnútra, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo zdravotníctva, Generálna prokuratúra a Prezídium Policajného zboru, ako aj s organizáciami, ktoré poskytujú pomoc ženám zažívajúcim násilie. Spomínaná pracovná skupina sa po prvýkrát zišla vo februári 2026 a od tejto doby sa stretáva na mesačnej báze. Na svojich rokovaniach koordinuje odborné podklady, legislatívne návrhy a potrebné kroky, ktoré sú nevyhnutné na implementáciu smernice do vnútroštátneho právneho poriadku. Pre vašu informáciu uvádzam, že vo februári bola publikovaná predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 31385 z roku 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Práce na transpozícii priebežne pokračujú s cieľom v dostatočnom predstihu identifikovať potrebné legislatívne zmeny, určiť zodpovednosť jednotlivých rezortov za ich prípravu a zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice do uplynutia záväznej lehoty v roku 2027. Na základe doposiaľ vykonaných opatrení je predpoklad, že tento termín transpozície bude splnený. Ďakujem pekne. [14:47] Martin Dubéci Pani poslankyňa Jurik. [14:47] Beáta Jurík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem aj vám, pán minister spravodlivosti, za zodpovedanie otázky. Áno, ja som sa vás pýtala interpeláciou koncom minulého roka, ale za ten čas sme tu mali niekoľko vrážd žien rukou ich partnera. Zároveň neprejde týždeň, aby ma nekontaktovala nejaká obeť domáceho násilia s tým, že sa nedokáže domôcť pomoci a ochrany, či už zo strany polície, prokuratúry alebo súdov. Takže myslím si, že tá urgencia tam je a prepáčte mi, že vás s tým budem otravovať, ale budem sa vás to pýtať až dovtedy, kým tú smernicu netransponujete, pretože vy nemusíte čakať na ten záväzný termín, aby ste to urobili a tie obete skutočne nepočkajú. Moja doplňujúca otázka je, či ste už zapojili pomáhajúce organizácie, s ktorými ste sa aj stretli, s ktorými ste mali okrúhly stôl po vražde Zuzany z Gelnice do transpozície tejto smernice, pretože to, že vy sa o tom debatujete alebo že diskutujete na úrovni ministerstiev, je síce pekné, ale tieto organizácie, ľudia z praxe, ktorí každodenne pomáhajú obetiam domáceho a partnerského násilia, si myslím, že by mali byť čo najskôr zahrnuté do prípravy tejto smernice, pretože na rozdiel od úradníkov z ministerstva o tom čo-to vedia. Ďakujem. [14:48] Martin Dubéci Pán minister. [14:48] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. My, áno, my komunikujeme s organizáciami, ktoré sa venujú a pomáhajú obetiam trestných činov, osobitne obetiam domáceho násilia. Sú to najmä intervenčné centrá, ktorých máme na Slovensku 10. My sme zorganizovali po teda tragickej vražde v Gelnici urgentne s nimi rokovanie, kde sme sa dohodli na legislatívnych opatreniach, ale najmä na nelegislatívnych opatreniach, pretože môžete prijať akúkoľvek legislatívu, ale tá problém nevyrieši. Tu skôr sú otázky metodického riadenia, či už pomoci obetiam v rámci vyšetrovania trestných činov, respektíve v rámci práce s obeťami domáceho násilia, či už metodikou s Policajným zborom alebo metodikou pre samotné intervenčné centrá. Máme naplánované ďalšie stretnutia. Myslím si, že neprezradím nič tajné, keď poviem, že máme v pláne zorganizovať aj stretnutie medzi intervenčnými centrami na pôde ministerstva a Asociáciou rodinných sudcov, pretože tá interakcia s rodinnými súdmi je naozaj veľmi nevyhnutná vzhľadom k tomu, že veľa tých vecí sa odkrýva práve pri, či už v rozvodoch alebo pri konaniach o zverení detí do výchovy, respektíve o úprave práva styku rodičov s deťmi. Čiže toto je v krátkej dobe naša myšlienka a náš záujem zorganizovať takéto stretnutie, aby si na našej pôde aj intervenčné centrá, ktoré pracujú s obeťami, možno povedali aj niektoré základné momenty vo vzťahu k Asociácii rodinných sudcov, pretože máme tu napríklad kochemský model, ktorý je veľmi dobrý a veľmi sa osvedčil pri rozhodovacích konaniach. Na druhej strane, pokiaľ ide o domáce násilie, tak ja chápem, že nie vždy aj tento model je pre takéto prípady vhodný, čiže komunikujeme s intervenčnými centrami. A samozrejme, snažíme sa intervenčným centrám, ktoré zastupujú štát, pretože my si uvedomujeme, že to je úloha štátu venovať sa obetiam trestných činov, ale historicky tu máme organizácie, ktoré s tým majú bohaté skúsenosti a ktoré sa o obete trestných činov starajú, a to sú intervenčné centrá, a snažíme sa im v čo maximálnej miere pomôcť a podporovať ich, a to podporovať ich aj finančne. Neviem, či ste zachytili. Vypísali sme novú výzvu pre intervenčné centrá na budúci rok, kde sme zvýšili finančnú pomoc pre tieto intervenčné centrá oproti minulému roku o vyše 350 000, oproti roku 2024 o vyše 500 530 000, myslím. Takže až na 2 milióny € teda budúci rok, čo si myslím, že je dosť značná suma. Keď si pozrieme ten priebeh, akým v rokoch bola poskytovaná finančná pomoc, tak v roku 2022 to bolo 1 445 000, v roku 2023 1 481 000. Keď sme nastúpili my do vlády v roku 2023, teda na konci roku 2023 výzva pre rok 2024, sme ju zvýšili až na 1 616 000, v roku 2025 na 1 644 000 a na rok 2026, to znamená terajší, na 1 736 000, čiže každý rok zvyšujeme finančnú pomoc intervenčným centrám. Pre budúci rok sme tú výzvu nastavili až na 2 milióny €, ako som spomenul, ale to nie je všetko, pretože nielen tá samotná alokácia celkovej výšky finančnej podpory pre intervenčné centrá je dôležitá, ale aj ďalšie opatrenia, ktoré boli historicky zavedené pre poskytovanie takejto finančnej pomoci, a to bolo regionálne obmedzenie pre konkrétnu výšku pre konkrétne intervenčné centrum, tak my sme tie krajské obmedzenia na konkrétnu výšku dotácie zrušili práve preto, aby sme mohli prispôsobovať výšku jednotlivých dotácií pre jednotlivé kraje tak, ako im viac vyhovujú, nie, že bude mať každý kraj rovnakú výšku alebo stanovenú výšku a ak potrebuje viac peňazí z toho celkového balíka, tak teraz to budeme vedieť aj efektívnejšie prerozdeľovať. Takže ja verím, že toto značným spôsobom aj pomôže týmto intervenčným centrom a samozrejme budeme v tom pokračovať minimálne v takomto rozsahu aj v budúcom období a budeme sa snažiť nájsť aj ďalšie a viac peňazí do budúceho obdobia práve pre tieto intervenčné centrá, ktoré takúto pomoc poskytujú. Berieme naozaj túto tému vážne. Ak sa pozriete do legislatívneho návrhu nového Trestného poriadku, ktorý je teraz v parlamente, tak sme tam tiež zaviedli určité opatrenia, ktoré smerujú k pomoci obetiam už v prípravnom konaní, kde sme dali nové právomoci pre prokurátorov z hľadiska... Ďakujem, pán minister. [14:53] Martin Dubéci Váš čas na zodpovedanie tejto otázky vypršal, ale prosím, ostaňte za rečníckym pultom, keďže zastupujete pána ministra Ráža, ktorému položil otázku pán poslanec Ján Skulík. Vážený pán minister, zamestnanci Slovenskej pošty z okresu Svidník sa pýtajú, či môžu po zmene vedenia Slovenskej pošty a nástupe pána Polievku do funkcie generálneho riaditeľa očakávať aj zmenu prístupu k riešeniu problémov, na ktoré dlhodobo upozorňujú. Bude sa nové vedenie intenzívnejšie zaoberať pracovnými a mzdovými podmienkami zamestnancov, personálnym zabezpečením a zároveň ďalšou optimalizáciou pobočkovej siete tak, aby bola prerokovaná so samosprávami a zohľadňovala reálne potreby obyvateľov aj zamestnancov. Nech sa páči, pán minister. [14:54] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď pána ministra Ráža. Že vážený pán poslanec, v prvom rade by som rád uviedol, že zamestnanci Slovenskej pošty, akciovej spoločnosti, majú prostredníctvom svojich zástupcov možnosť komunikovať s vedením spoločnosti. Takáto komunikácia aj pravidelne prebieha a bude prebiehať aj naďalej. Som teda presvedčený, že nepotrebujú, aby za nich hovoril niekto zvonku a už vôbec nie, aby sa z interných záležitostí spoločnosti robila politika. Zmena vedenia akciovej spoločnosti Slovenská pošta, akciová spoločnosť, nástup nového predsedu predstavenstva, generálneho riaditeľa Mgr. Norberta Polievku, MA, sú príležitosťou nadviazať na doterajšie kroky spoločnosti a pokračovať v nich novým impulzom. Ide o manažéra a odborníka, ktorý s ohľadom na svoje profesijné skúsenosti citlivo vníma prostredie tejto spoločnosti a v oblasti poštových služieb má rozsiahle skúsenosti. Práve jeho profil je predpokladom, aby Slovenská pošta dokázala aj naďalej reagovať na výzvy, ktorým je sektor poštových služieb v uplynulých rokoch v dôsledku celosvetovo sa meniaceho prostredia a zmeny správania klientov vystavený. Od nového vedenia preto očakávam predovšetkým otvorený a konštruktívny prístup k aktuálne riešeným otázkam spoločnosti. Osobitná pozornosť musí aj naďalej patriť pracovným a mzdovým podmienkam zamestnancov, ako aj personálnemu zabezpečeniu jednotlivých pracovísk, aby Slovenská pošta mohla kvalitne plniť svoje poslanie v súlade so stanoveným regulačným rámcom a poštovou licenciou. V tomto prípade by som rád vyzdvihol dohodu so zástupcami zamestnancov na tom, že od 1. januára 2027 sa zvýšia mzdy o 100 € mesačne. Rovnako dôležitou témou zostáva optimalizácia pobočkovej siete. Slovenská pošta má dnes 1300 pobočiek, z ktorých väčšina je stratová, čo nie je žiadne tajomstvo. Je teda prirodzené, že akciová spoločnosť musí reagovať na meniace sa potreby zákazníkov a ekonomické podmienky. V tejto súvislosti od generálneho riaditeľa Slovenskej pošty očakávam, že pri rozhodovaní o všetkých ďalších krokoch ich bude proaktívne, včas a v zmysle právnej úpravy komunikovať smerom k štátnym orgánom, ktoré majú pôsobnosť o nich rozhodovať. Základným princípom všetkých krokov zostáva rešpektovanie dostupnosti služieb pre obyvateľstvo, dodržiavanie právneho a regulačného rámca a transparentná komunikácia smerom k zamestnancom, odbornej aj laickej verejnosti. Preto považujem za dôležité, aby vedenie Slovenskej pošty pokračovalo vo vzájomnom a v čestnom dialógu so zamestnancami a samosprávami s cieľom dosiahnuť čo najširšiu zhodu. Zo strany vedenia spoločnosti očakávam, že v rámci ďalších krokov bude prijímať také opatrenia v oblasti fungovania poštových služieb, ktoré budú zodpovedať reálnym potrebám obyvateľov a zároveň budú dlhodobo udržateľné z pohľadu Slovenskej pošty. Ministerstvo dopravy v rámci krokov realizovaných Slovenskou poštou dlhodobo komunikuje potrebu aktívnej participácie všetkých zúčastnených strán, zástupcov zamestnancov, zamestnancov samotných a takisto aj odborníkov v tejto oblasti. Ministerstvo dopravy bude preto naďalej podporovať vedenie Slovenskej pošty pri opatreniach, ktoré prispejú k jej ďalšej stabilizácii a rozvoju, zlepšovaniu jej služby a zároveň vytvoria vhodné podmienky pre jej zamestnancov, pre jej zamestnancov. Zámery vedenia spoločnosti majú aj naďalej vychádzať z objektívnych a transparentne pripravených podkladov z predchádzajúceho dialógu všetkých zúčastnených strán a zohľadňovať potreby jednotlivých regiónov a ich obyvateľov, a teda byť prerokované aj so samosprávami. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:57] Martin Dubéci Pán poslanec Janckulík. [14:57] Igor Janckulík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Škoda, že nie je tu pán minister dopravy Hraško. Určite tieto problémy, súhlasím s ním, že by mali riešiť odbory. Len, žiaľ, odbory to neriešia. A keď sa na mňa ako na poslanca Národnej rady obrátia stovky a stovky zamestnancov, ktorí sa sťažujú, aké majú mzdové podmienky, aké majú platy, aké majú pracovné podmienky. Keď sa na mňa obracajú samosprávy, že nikto s nimi nekoná ohľadom zatvárania pobočiek, tak samozrejme musím to riešiť. Preto to aj riešim. A mrzí ma, že pri jednom jednaní aj s vysokopostaveným štátnym úradníkom z ministerstva dopravy, keď som sa ho pýtal, že prečo títo zamestnanci majú nižšie mzdy, ako je minimálna mzda, lebo im musí byť ešte doplácaná, tak viete, čo mi na túto moju otázku odpovedal? Mali sa lepšie učiť. Počujete dobre. Mali sa lepšie učiť. Pritom musím povedať, že títo zamestnanci pôšt, to nie sú hlúpi ľudia. Veď oni robia aj s financiami, robia rôzne úkony, musia ovládať aj svetové jazyky, hlavne tuná napríklad na týchto väčších poštách. Takže toto je veľmi smutné. A viete, to zvýšenie, no, zvýšia sa platy im o 100 € od budúceho roku. Ale viete, ako sa im to zvýši? No, že im do tej minimálnej mzdy, čo majú pod minimálnu mzdu, doplatia tých 100 €, to znamená, znova budú na minimálnej mzde. Lebo teraz mali odmenu 150 € za mesiac september a viacerí mi písali, že vôbec to ani nevideli na svojej výplatnej páske. Lebo doplatili im do minimálnej mzdy túto odmenu. Tak preto je veľmi dôležité sa zaoberať poštou, lebo pošta patrí pod kritickú infraštruktúru. Tých 100 €, to znamená, znova budú na minimálnej mzde. Lebo teraz mali odmenu 150 € za mesiac september a viacerí mi písali, že vôbec to ani nevideli na svojej výplatnej páske. Lebo doplatili im do minimálnej mzdy túto odmenu. Tak, preto je veľmi dôležité sa zaoberať poštou, lebo pošta patrí pod kritickú infraštruktúru štátu. Tak, preto by sme to nemali podceňovať a pán generálny riaditeľ Norbert Polievka 26 rokov robil na pošte, tak trošku mám obavy, ako bude vykonávať túto svoju funkciu a či vôbec poštu posunie ďalej. Ďakujem. [14:59] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja odkážem pánovi ministrovi Rážovi vašu doplňujúcu otázku alebo váš komentár k tomu. Samozrejme, určite 100 € nie je nejaká obrovská suma, ktorá by mohla pomôcť najmä v prípadoch, kedy sú mzdy, ak sú teda pod minimálnou mzdou. Na druhej strane, treba si uvedomiť, že pri 1300 pobočkách na Slovensku, neviem, koľko zamestnancov pošta má, tak v celkovom balíku to je obrovské množstvo peňazí, takže v rámci možností štátneho rozpočtu, tie sú tiež určite limitované, ale samozrejme odovzdám vašu otázku pánovi ministrovi. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. [15:00] Martin Dubéci Ďalšiu otázku zodpovie pán minister Takáč, ktorý zastupuje pána ministra Blanára. Otázku položila pani poslankyňa Juríková. Pán minister, prečo sa Slovensko nepridalo k embargu na tovar z nelegálnych izraelských osád na okupovanom Západnom brehu? Nech sa páči, pán minister. [15:00] Richard Takáč – Vystúpenie Žiadna pani poslankyňa. Prečítam odpoveď od pána ministra. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky rešpektuje iniciatívy individuálnych členských štátov Európskej únie, zamerané na postihnutie obchodu s tovarmi pochádzajúcimi z nelegálnych izraelských osád. Slovensko sa v tejto veci aktívne zapája do debát na európskej úrovni so starostlivým zreteľom na dlhodobé národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, kompetenčný zákon, praktickú vykonateľnosť opatrení a možné dopady na celé spektrum obchodných vzťahov vrátane možných negatívnych dôsledkov pre slovenských podnikateľov, ako aj obchod so samotnou či celkovú politickú dynamiku v regióne Blízkeho východu a v Izraeli. Dohodu na spoločnom postupe Európskej únie sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Výzvou sú aj líšiace sa pohľady na právny základ potenciálnych opatrení. Tu je na mieste spomenúť, že reštriktívne obchodné opatrenia zavedené individuálnymi členskými štátmi oslabujú jednotné uplatňovanie obchodných a hospodárskych pravidiel spoločného trhu Európskej únie, čo znižuje jeho integráciu, právnu istotu a hospodársku efektívnosť celej únie. Rovnako obchodná politika Európskej únie voči produktom z nelegálnych osád je už v praxi uplatňovaná. V zmysle platnej asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Izraelom podlieha izraelský export do EÚ preferenčnému zaobchádzaniu, avšak na tovary z osád sa tento režim nevzťahuje. Ministri zahraničných vecí členských krajín, ako aj lídri EÚ sa na svojich rokovaniach, ako aj v rámci júnových záverov Európskej rady zhodli na kritickom ohodnotení humanitárnej situácie v Gaze, ako i osadníckej politiky a rastúcom trende násilia osadníkov. Aj preto sa Slovensko pripojilo k augustovému spoločnému vyhláseniu 22 štátov iniciovanému Spojeným kráľovstvom, ktoré vyzýva vládu Izraela na zastavenie ďalšieho rozširovania budovania židovských osád v Predjordánsku a v tejto súvislosti kriticky hodnotí jeho rozhodnutie vyhlásiť verejnú súťaž na výstavbu nových bytových jednotiek v tzv. zóne E1. [15:03] Martin Dubéci Dobre, pán minister, a tu vás rovno preruším, keďže čas na hodinu otázok vypršal. Ďakujem všetkým za účasť a vyhlasujem prestávku do 15:15. [15:14] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 7. dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení skorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení skorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 1322, spoločná správa výborov má tlač 1322. Prosím ministra Slovenskej republiky pána Kaminského, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [15:15] Ladislav Kamenický Takže, kolegovia, opäť budeme mať maratón niekoľkých zákonov, takže poďme k tomu prvému. Vážny pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú implementácia nariadenia Európskej únie o transparentnosti a integrite činností týkajúcich sa environmentálnych ratingov, sociálnych ratingov, ratingov v oblasti správy a riadenia ratingov s cieľom určenia orgánu na úrovni členského štátu, ktorý bude vykonávať jednotlivé úlohy a aktivity vyplývajúce z tohto nariadenia. Jedná sa samozrejme o európsku legislatívu. Týmto orgánom v Slovenskej republike bude Národná banka Slovenska. Legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe zvyšujú sa flexibilita pri zvolávaní rokovania riadiacich orgánov, dohliadaní subjektov a na to nadväzujúce zníženie administratívnej záťaže. Umožnenie prerušenia konania Národnej banky Slovenska, ak bol účastník vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, aplikovanie princípu solidarity pri platení administratívnych poplatkov za úkony Národnej banky Slovenska, odstránenie nedostatkov implementácie nariadenia, slovenské nariadenia Európskeho parlamentu. S týmito ERO ratingami bude súvisieť ešte ďalšia legislatíva, ktorú následne potom odprezentujem. Budeme sa snažiť, aby toto čo najmenej vplývalo na firmy na Slovensku, to znamená, budeme mať návrh, v ktorom až 90 % ľudí, ktorí mali byť zaťažení týmito, alebo firiem, ktoré mali byť zaťažené týmito hodnoteniami a rôznymi správami, vypadne z tejto povinnosti, ale to bude až v ďalšom zákone. Ďakujem pekne. [15:17] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Válkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:17] Igor Válek Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú spoločnú správu výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747 z roku 2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371 z roku 2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1322, v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 1550 z 2. júna 2026 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom tieto výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 331 zo dňa 9. septembra 2026 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 503 zo dňa 9. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených vyššie vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 334 z 15. septembra 2026. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. A [15:20] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Poslanci, ako sú uvedení na tabuli, pán poslanec Karas, Viskupič, nech sa páči. Prvý poslanec Karas. Ďakujem pekne za slovo. [15:21] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi informatívne k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som podával, je zverejnený podľa zákona tak, ako má byť. Myslím si, že mali ste si ho možnosť aj prečítať. Dovoľte mi len krátku informáciu. Pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil a dovolím si ho krátko odôvodniť. Navrhovaná úprava sleduje zjednodušenie výpočtu odvodu. Ako regulovaná osoba vykonáva činnosť vo viacerých regulovaných oblastiach. Použitie jednej sadzby odvodu viazané na regulovanú činnosť, v ktorej regulovaná osoba dosahuje najvyššie výnosy alebo príjmy, zabezpečí proporcionalitu. V prípade rovnakých výnosov alebo príjmov z viacerých regulovaných činností sa uplatní najvyššia sadzba, čím zabezpečí jednoznačný a transparentný postup pri výpočte odvodu. Navrhovaná úprava má ďalej zabezpečiť, aby správca dane mohol vykonať nové zúčtovanie odvodu z dôvodu zmeny sadzby odvodu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje jednoznačné určenie spôsobu výpočtu odvodu pre odvodové obdobia patriace do účtovných období začínajúcich od 1. januára 2025 tak, aby sa na všetky dotknuté subjekty uplatňovali rovnaké pravidlá. Zároveň ustanovuje procesný mechanizmus na nápravu tých prípadov, v ktorých už bolo zúčtovanie odvodov vykonané, ale nový mechanizmus je pre regulované osoby výhodnejší. Cieľom je dosiahnuť stav, ktorý zabezpečí zákonu zodpovedajúce určenie odvodovej povinnosti. Povinnosť správcu odvodu vykonať toto nové zúčtovanie odvodov z úradnej moci eliminuje potrebu administratívnych úkonov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Ďakujem, pán poslanec Karas. [15:22] Andrej Danko Pán poslanec Viskupič, ďakujem pekne za slovo, vážený [15:22] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No, v podstate k tomuto zákonu relatívne rýchlo. Áno, ten samotný zákon teda je alebo prenáša do nášho právneho poriadku nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ. A je to skutočne, že v tomto momente akoby také cúvanie. Skutočne Európska únia pochopila, že jednoducho už tej byrokracie, tých v tomto prípade tých ESG reportov a toho všetkého proste je skutočne veľa. A teda teraz trošku dala spiatočku a ten rozsah tých tých povinností reportingových bude bude trochu nižší. Toto je samozrejme fakt a to je dobrá správa. Ale úplne jednoducho povedané a teda vzhľadom aj k situácii, v akej sa Európska únia momentálne nachádza, vôbec ako aj celý celý svet, si myslím, že je to málo. Je to málo a som presvedčený, že presne tieto tieto proste ratingy ESG v oblasti teda, no, proste ESG reporty by mali byť, keď nie zrušené, tak ideálne pozastavené. Skutočne, ak chceme ako Európska únia aspoň bojovať o zachovanie akej takej akej takej konkurencieschopnosti, tak by sme jednoducho mali cúvať. Nielen nejako to zjednodušiť proste, ale ale jednoducho fakt fakt cúvať. Čiže tu by som chcel, to samozrejme Ministerstvo financií neurobí, ale jednoducho tá cesta by mala byť pozastaviť. Toto by si mala fakt Európska komisia, Európsky parlament pozrieť a skutočne uľahčovať veci. Takže dobre, ale toto, povedzme, je správnym smerom, aj keď je to nedostatočné, tvrdím. No už druhá vec je tu, že sa tu dáva ani nie tak pozmeňujúci návrh, ako doplňujúci, respektíve rozširujúci pozmeňujúci návrh, ktorý teda práve predložil kolega kolega Karas, takto tak pekne akože uviedol, že teda, aby bolo jasné, aby bola transparentnosť. No v prvom rade si treba povedať, že tu sa bavíme o týchto odvodoch z regulovaných činností. Inými slovami o sektorových daniach. Tu zasa je len jedno jediné správne riešenie. Tento pozmeňujúci návrh upravuje niečo, čo samozrejme aktuálna vláda prijala a to niečo samozrejme znamená, že zasa zaviedla odvod z regulovaných činností do odvetví, kde neboli. Čiže tu treba jasne povedať, že keď aj teda aj minister hovorí o nejakom uľahčení v samotnom zákone, ale tuto zasa len vidíme to konanie vlády, ktoré ktorá len upravuje to, čo už teda pokazili minule a teda teda zasa rôznym odvetviam, napríklad telekomunikáciám, ale aj ďalším odvetviam, zasa naparili ďalšiu dodatočnú daň. Skutočne o týchto sektorových daniach sa hovorí málo, ale aj to je súčasťou našich slovenských problémov, hej? Tuto sa ani nemôžeme vyhovoriť na Európsku úniu, na nekonkurencieschopnosť Európskej únie. Tuto si tú konkurencieschopnosť našich firiem zhoršujeme sami. Bohužiaľ, takto takto to je, vláda fakt nerobí nič iné, než hľadá cestu, kde zdaňovať. Takže tuto to teda akože nevytvára novú novú daň, a to, aby som teda, aby to bolo jasné, ale teda upravuje napríklad to, že ak teda má daná firma, povedzme, že podniká aj v poštovej oblasti, podniká aj v telekomunikačnej oblasti a teda má ten odvod platiť dokonca z dvoch. No samozrejme, čo si vybrala vládna koalícia, no jasné, že bude platiť ten odvod, ktorý má vyššiu sadzbu. Hej? Takže to len, aby sme videli ten postoj aktuálnej vlády k podnikateľom, k našej ekonomike, k odvetviam. Proste keď by tam, nedajbože, bola možnosť, že teda dá sa zaplatiť nižšia sadzba, lebo v tom jednom odvetví je nižšia, v druhom je vyššia. Jasné, treba zákonne deklarovať v pozmeňováku, že samozrejme tú vyššiu. Áno, je to transparentné, je to jasné, ale bohužiaľ treba povedať, že toto ten kľúč je, že to samozrejme znamená dodatočné daňové zaťaženie a jednoducho firmy platia a zasa sa len zhoršuje zhoršuje situácia firiem. Takže v podstate toľko toľko k tomuto, čiže aj tento zákon nie je žiadna nejaká dobrá správa, ktorá by nejak zásadne pomáhala alebo že by, nedajbože, si koalícia uvedomila, že tým pozmeňovákom znížime ten ten odvod z regulovaných činností. Nie, naopak, proste presňujú ho, ale to presnenie samozrejme znamená vo finále zdraženie. Je tu, kolegovia, len jedna správna cesta, všetky takéto sektorové dane by bolo ideálne zrušiť. A tie peniaze, ktoré chýbajú, samozrejme hľadať na výdavkovej strane, na šetrení výdavkov. Som presvedčený a poviem to tuná, 400 miliónov ideme dať za ďalšie štyri stíhačky. To sú peniaze, za ktoré ste kľudne tento odvod mohli zrušiť celý. Česko je raz tak veľká krajina, raz toľko ľudí, o hodne väčšia ekonomika. Normálne im dlhé roky stačilo, ak si dobre pamätám, tak majú 14 Gripenov, hej? My máme dnes 14 F16 a ideme kupovať ďalšie štyri za ďalších 400 miliónov € v stave, kedy tu pán minister bude rozprávať pri každom zákone, že nedá sa, proste máme vysoký deficit, proste nedá sa podnikateľom pomôcť, nedá sa pomôcť firmám, nedá sa pomôcť ľuďom, proste, ale na stíhačky stále máme. Toľko by som asi k tomuto zákonu. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. Poprosím kľud v sále. [15:29] Andrej Danko Vážení poslanci, poslankyne, keďže nik iný nie je prihlásený, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce vyjadriť stanovisko pán minister ako navrhovateľ. Nech sa páči. [15:29] Andrej Danko Keďže nik iný nie je prihlásený, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce vyjadriť stanovisko pán minister ako navrhovateľ. Nech sa páči. Ale veľmi [15:29] Ladislav Kamenický Veľmi krátko nebudem, nechcem skutočne naťahovať čas, ale to Krátko, nebudem, nechcem skutočne naťahovať čas, ale to, čo ste povedal, pán Viskupič, po prvé. Tento zákon, ak sa zrušia tie environmentálne rôzne rôzne záležitosti. Ja nemám s tým najmenší problém. Je to európska legislatíva. Skúsme, ak, ak vyriešime to, že ESG certifikáty nebude treba, ja prvý za to budem, aby sa to zrušilo. Je to, je to, tým súhlasím, hej? Či je to, je to, je záťaž pre podnikateľov a robíme maximum v tých ďalších zákonoch, aby sme to, aby sme to upravili. A druhá vec, to, čo hovoríte, viete, ja chápem, že bez zodpovednosti sa môže povedať čokoľvek a bude tu o tom možno ešte ešte debata. Aj o tom, že či taký alebo onaký odvod má byť alebo nemá byť, ale tu vykopávate otvorené dvere. My sme v podstate vyhoveli biznisu v tom, že ja beriem. Za mnou prídu, že máme tu napríklad niektoré spoločnosti, ktoré odpočítavajú iba elektronický elektronický plyn alebo odpočet vody, lebo majú už tie merače a je minimum tej činnosti z toho, čo by mali platiť potom zbytočne odvod z celej sumy. Takže tu vychádzame biznisu v ústrety, lebo to považujem tiež za absurdné. Takže sme to upravili, takže tu, myslím si, že neviem, na čo, na čo narážate s tou kritikou. A keď budete v budúcnosti opäť niekedy vo vláde, tak si zrušte, čo chcete, ale ja si teda nepamätám, že keď ste boli vo vláde, že vy ste znižovali nejak dane. Vy len o tom rozprávate a budete to rozprávať, keď budete v opozícii. Keď budete vo vláde, ja vám tieto všetky vaše slová pripomeniem a potom vám to na rozdiel od vás aj vypočítam, lebo mám niekedy pocit, že sa tu niekto nevie počítať. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. Žiada sa záverečné slovo spoločný spravodajca. Ak nie, prosím. [15:31] Andrej Danko Hlasovanie o tomto návrhu zákona v najbližšom bloku hlasovania. Prerušenie rokovania v tomto bode. V programe pokračujeme. Návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025, návrh Matlaš 1336, spoločná správa výboru Matlaš 1336 a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačovou 1379. Návrh záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Ladislav Kamenský, ktorého prosím, aby sa ujal slova. [15:32] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Som pripravený na detailnú, detailnú rozpravu. Nechcem teraz hneď na úvod zobrať si na dlho slovo, ale dám krátky úvod, potom nechám pána predsedu a samozrejme potom, ak bude záujem o debatu, tak vystúpim aj v rozprave. Takže, vážení páni poslankyne, páni poslanci. Jedná sa o to, že poďme zhodnotiť záverečný účet za rok 2025. Štatistický úrad, Európsky štatistický úrad 22. apríla zverejnil výsledky hospodárenia všetkých krajín Európskej únie za rok 25. Ide o predbežné údaje, ktoré budú aktualizované na jeseň v rámci druhého kola notifikácie po zostavení definitívnych účtovných výkazov, spresnení daňového a odvodového príjmu na základe podaných priznaní, potvrdený výkon našej ekonomiky. Schodok verejných financií za uplynulý rok je nižší, ako bol pôvodne plánovaný v rozpočte. Rast čistých výdavkov bol po zarátaní nových príjmových opatrení a obrannej výnimky bezpečne pod maximálnym povoleným rastom. Musím povedať, že na rozdiel od bývalej vlády my sme mali, máme limity verejných výdavkov, čiže tie, ktoré ste si vy v minulosti zaviedli a nikdy ste ich nemuseli dodržiavať, my ich dodržiavame. Dlh verejných financií sa zvýšil, ale hlavným dôvodom je pokles HDP a samozrejme aj vysoký deficit, ktorý si nesieme. Sme si zobrali do vienka. V nominálnom vyjadrení rast ročného dlhu oproti rozpočtovej hodnote medziročne poklesol o vyše 430 miliónov a to pri zabezpečení primeranej úrovne hotovostnej rezervy štátneho rozpočtu. Verejná správa v roku 25 hospodárila so schodkom 4,45 % HDP. Deficit je nižší, ako vláda pôvodne rozpočtovala na rok 25, kedy odhadovala schodok na úrovni 4,72 %. Chcem len pripomenúť, že a stojím si za tým a môžem tu hovoriť, kto chce, čo chce, že sme dedili deficit s tou legislatívnou smršťou na úrovni 6,5 % a na tom si trvám. V absolútnej hodnote je schodok nižší o 517 miliónov € za rok 25. Rovnako tak revidovaný schodok za rok 2024 na úrovni 5,35 % zostal oproti rozpočtovanej hodnote na rok 24 5,97 % HDP lepší o 0,62 percentuálneho bodu. Ide teda o druhý rok znižovania rozpočtového deficitu, pričom pôvodný rozpočtový výhľad úradníckej vlády očakával vyše 6 %, hovoril som o 6,5 % deficite. Súčasná vláda tak dokázala za dva roky znížiť deficit o viac ako 2 percentuálne body. Hrubý dlh a opäť budeme tu počúvať rôzne názory o tom, ako sa tvorí dlh. Ľudí, ktorí nerozumejú, ako sa tvorí dlh, tak musím pripomenúť, každý nový deficit, ktorý sa vytvorí, je príspevkom do nového dlhu. A keď sa ten deficit znižuje z 8,5 miliardy na 7,5, 6,5, 5,5, tak všetko sa to narátava do dlhu. Takže tým, čo tu budú múdrovať o tom, prečo sa tu zvyšuje dlh, tak odkazujem, lebo keď my sme odovzdávali v roku 23 deficit s 1 miliardou, tak sme ho potom prevzali s 8,5 miliardami. Ak by ste nám nechali deficit aj s troma miliardami, tak verejný dlh Slovenskej republiky by nielen bol stabilizovaný, ešte by dokonca v priebehu času aj klesal. Chcem pripomenúť samozrejme externé prostredie, ktoré tu máme, lebo to zas sa bude spochybňovať, ale len musím povedať, že ak by sme nemali niektoré veci, o ktorých sa môžeme potom detailne porozprávať, tak už aj Medzinárodný menový fond hovorí, že v roku 25 sme mohli klesnúť s deficitom až na 3,5 %. To nie sú moje čísla, to sú čísla Medzinárodného menového fondu, ktorý nás priebežne hodnotí. Keď sa pozrieme na limity verejných výdavkov, európsky limit rastu čistých výdavkov bol v roku 2025 dodržaný, to je to, čo som už hovoril. Stanovený rast verejných výdavkov bol na úrovni 3,8 % HDP, pričom reálne dosiahli výdavky medziročný rast len 1,7 % HDP. Limit verejných výdavkov stanovený v rozpočte na rok 2025 bol dodržaný odhadom o 1,3 miliardy eur. Presnejšie číslo samozrejme prinesie súhrnná výročná správa v zmysle rozpočtových pravidiel. Hrubý dlh v roku 25 oproti predpokladom vzrástol o 1,8 percentuálneho bodu na 61,39 % HDP. Samozrejme, za tým stojí nielen nižší rast HDP, ale aj zdedený vysoký deficit, ako som to už tu spomenul. Kým nedosiahneme deficit na úrovni 3 %, tak ten percentuálny nárast dlhu bude ďalej pokračovať a ja si trvám na tom, že je to vďaka dedičstvu, ktoré sme zdedili po bývalej vláde. Samozrejme, som pripravený na detailnú debatu, takže budem sa na ňu tešiť a idem si vypočuť teda názor aj NKÚ. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. [15:37] Andrej Danko Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pána Andrássyho, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. [15:38] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám v krátkosti zosumarizoval stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rozpočtový rok 2025. Rozpočet v roku 2025 bol postavený na optimistickejších predpokladoch, ako bola nakoniec skutočná ekonomická realita. Slovenské hospodárstvo v minulom roku spomalilo a rast HDP dosiahol len 0,8 %. Pritom rozpočtová prognóza vychádzala z rastu na úrovni 2,2 % a priemer v rámci Európskej únie mal byť na úrovni 1,5 %. Slovensko dosiahlo tak najnižšie tempo rastu za posledné tri roky a zároveň ostalo za priemerom Európskej únie. V predchádzajúcich dvoch rokoch pritom patrila naša krajina v rámci únie k nadpriemerne rastúcim ekonomikám. Podpora domáceho ekonomického rastu a pokračovanie v konsolidácii verejných financií je preto z pohľadu kontrolného úradu stále veľkou výzvou, nielen pre súčasnú, ale aj pre budúce vlády. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že v minulom roku sme mali zadefinované limity verejných výdavkov a tak, ako už povedal aj pán minister, vláda a aj výsledok rozpočtu hovoria, že tieto limity boli dodržané. Deficit verejných financií dosiahol úroveň 6,1 miliardy, pričom príjmy boli rozpočtované na úrovni 59,5 miliardy a výdavky sa dostali k sume 65,6 miliardy eur. Vykazovaný pomer hrubého dlhu k HDP stúpol v minulom roku na 61,4 % HDP. A vo finančnom vyjadrení to znamená 84 miliárd. Ak si túto sumu prepočítame na každého obyvateľa našej krajiny, tak minulý rok sme skončili s dlhom, ktorý je na pleciach každého občana a tento dlh je na úrovni 15 500 €. Dámy a páni, z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu si dovolím upriamiť vašu pozornosť na tri významné riziká, ktoré uvádzame aj v našom stanovisku. To prvé súvisí s rezervami pri dodržiavaní zákona o rozpočtových pravidlách. V roku 2025 sme identifikovali 16 prípadov porušenia pravidiel v procese realizácie veľkých strategických investícií. Väčšina investícií, pri ktorých došlo k nesplneniu povinnosti podľa zákona, patrila do gescie Ministerstva dopravy, pod gesciu rezortu vnútra či obrany. Najčastejším porušením bolo vyhlásenie verejného obstarávania bez hodnotenia týchto strategických investícií útvarom hodnoty za peniaze. Som veľmi rád, že aj na základe našich upozornení bol zmenený tento negatívny jav a dnes opäť útvar Ministerstva financií UHP bude posudzovať veľké investičné projekty. V rámci prerokovania nášho stanoviska vo výbore ste kládli otázku, o aké investície išlo. Príkladom uvádzam, že išlo napríklad o to, že nebol posudzovaný projekt časti diaľnice D1 Turany – Hubová. Neboli posudzované nákupy lôžkových vozňov či projekt digitalizácie životných situácií. Druhé riziko je naviazané na príjmovú časť konsolidačného balíka, ktorú sa podarilo naplniť na 79,5 %, keď sa očakávala suma 1,9 miliardy. Podarilo sa túto sumu naplniť na úrovni 1,5 miliardy €. Reforma dane z pridanej hodnoty predstavovala najvýznamnejšiu časť a v tejto položke sa očakávaný výnos naplnil na 97 %. Na druhej strane rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol vo významnej miere pod limitom najmä pri dani z finančných transakcií a tam sme boli pod očakávaným výnosom až 168 miliónov €. Zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu tiež o bezmála 100 miliónov € menej, ako sa očakávalo pri prognóze rozpočtu pre rok 2025. Tretia oblasť, kde chcem upriamiť vašu pozornosť, je očakávaný efekt výdavkových konsolidačných opatrení. Pri osobných výdavkoch sa cieľ nepodarilo naplniť, a to aj preto, lebo mzdové balíky jednotlivých kapitol vzrástli v priemere o 5,3 % a medziročne tak išlo o nárast na úrovni takmer 172 miliónov €. V minulom roku sa nepodarilo znížiť ani počet zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy, kde pracovalo, to číslo je presné, 14 357 zamestnancov, čo je o 363 zamestnancov viac, ako tomu bolo v roku 2024. Nehovoriac o tom, že v rámci odmeňovania zamestnancov pracujúcich pre štát sme identifikovali významné riziká spojené s možnou diskrimináciou a nerovným odmeňovaním zamestnancov štátu. Ja som veľmi rád, že táto téma je vysoko aktuálna aj na pôde rezortu financií a s jednotlivými ministerskými útvarmi diskutujeme o tom, ako jasne preukázať rozdielnosť medzi finančným odmeňovaním v rámci jednotlivých štátnych inštitúcií. Ako príklad by som vám uviedol, že priemerný plat na úrade podpredsedu vlády je vo výške 4500 €. V rámci rezortu pôdohospodárstva stúpol priemerný plat až na 3300 € a pri úrade pre územné plánovanie sa pohybujeme na Ako príklad by som vám uviedol, že priemerný plat na Úrade podpredsedu vlády je vo výške 4500 €. V rámci rezortu pôdohospodárstva stúpol priemerný plat až na 3300 € a pri Úrade pre územné plánovanie sa pohybujeme na sume 3200 €. Priemerný plat zamestnancov v štátnej správe bol minulý rok na úrovni 2700 €. Úplne na najspodnejšej úrovni sú zamestnanci Štatistického úradu, kde je priemerný plat len na úrovni hrubej mzdy vo výške 1950 €. Na druhej strane máme aj také extrémy, ako napríklad v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde nie je ničím výnimočným, ak majú manažéri na stredných úrovniach riadenia mesačnú odmenu na úrovni štyroch až šiestich tisíc €. Výdavky štátu zaznamenali medziročný rast o približne 5,4 % a skončili na úrovni 28,5 miliardy. Bezmála polovica bežných výdavkov určených na tovary a služby smerovala v roku 2025 priamo na služby, pričom medziročne tento balík peňazí vzrástol o 8,9 %. Tento fakt z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu naznačuje rastúcu závislosť štátnej správy od externých služieb. V rámci služieb sa viac ako 364 miliónov € čerpalo na tzv. špeciálne služby, ktoré zahŕňajú najmä externé právne či advokátske služby. V kontexte pohľadu kontrolného úradu na vybrané verejné politiky za pozornosť stojí dôchodkový systém a jeho dlhodobá udržateľnosť či zdravotníctvo, ktoré pohltí ročne z verejných zdrojov už viac ako 11 miliárd €. Transfer zo štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu klesol v minulom roku a skončil na úrovni 2,45 miliardy. Dôvodom bol vyšší výber poistného od ekonomicky aktívnych občanov, ktorý medziročne vzrástol skoro o 1 miliardu a prekročil očakávaný výber až o 213 miliónov. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, ktoré súvisí hlavne so živnostníkmi. Do systému dôchodkového zabezpečenia prispievali samostatne zárobkovo činné osoby sumou približne 550 miliónov, čo je len 4,7 % z celkových príjmov Sociálnej poisťovne. Viac ako 8 z 10 živnostníkov, teda skoro 80 % živnostníkov, si platí odvody z minimálnych vymeriavacích základov, čo môže mať výrazný dopad na ich chudobu v seniorskom veku. Úrad vo svojom stanovisku k záverečnému účtu popisuje aj historický strop výšky pohľadávok Sociálnej poisťovne. Tento strop sa posunul na úroveň 1,2 miliardy a medziročne narástol skoro o 1/3. Bezmála 730 miliónov z tejto sumy sú pohľadávky, ktoré vygenerovali koncové štátne nemocnice. Toto je vážny problém z hľadiska nielen fungovania systému zdravotníctva, ktorému sa budem venovať o chvíľu, ale aj z hľadiska fungovania Sociálnej poisťovne. Zdravotníctvo bolo v minulom roku z pohľadu našej inštitúcie opäť v znamení neriešenia systémových problémov. Dlhodobou výzvou pre ministerstvo je taktiež na základe našich kontrolných zistení a záverov lieková politika. Náš audit len potvrdil neefektívne a neudržateľné nastavenie tohto systému. Jeho prejavom je každoročné prekračovanie rozpočtu na lieky, ktoré zvyšuje tlak na udržateľnosť financovania celého systému. Aj v roku 2025 bol rozpočet na lieky prekročený o sumu približne 70 miliónov € a to aj napriek tomu, že medziročne narástli objemy finančných prostriedkov pre liekovú politiku o 155 miliónov a dostali sa na úroveň 1,72 miliardy €. Riziká spojené so zadlžovaním zdravotníckych zariadení sa v minulom roku opäť prehĺbili a záväzky v rezorte zdravotníctva presiahli sumu 2,4 miliardy €. Finančný tlak na nemocnice je spôsobený aj zvyšujúcimi sa cenami energie, vyššími prevádzkovými nákladmi a taktiež rastúcim objemom nákladov na ohodnotenie a odmeňovanie zamestnancov, ktoré v systéme zdravotníctva fungujú. Z nášho pohľadu riešením nemôže byť to, že štát bez akéhokoľvek povšimnutia umožňuje zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti štátu odstupovať svoje záväzky na súkromné spoločnosti, ktoré fungujú na skupovaní a obchodovaní s pohľadávkami. V rámci našich predchádzajúcich kontrol sme identifikovali, že už dnes sa môžu takto získané verejné pohľadávky dostať na úroveň 0,5 miliardy € a takéto riešenie zadlžovania nemocníc pôjde vždy na úkor kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na ďalšie odlievanie verejných zdrojov zo systému, ktorý už dnes výrazne pociťuje nedostatok finančných prostriedkov. Viaceré memorandá a koordinačné mechanizmy naštartované v roku 2025 môžu z nášho pohľadu prispieť k lepšiemu a efektívnejšiemu riadeniu celého sektora. Je však dôležité, aby sa zaviedli štandardizované zmluvy, spustilo nové a transparentné posudzovanie a kategorizácia liekov, či zadefinovali reálne finančné potreby systému z pohľadu pacienta, a to aj v kontexte prehodnotenia príspevkov do systému za poistencov štátu. Dámy a páni, na záver len poznámka, ktorá nesúvisí výlučne s politikou zdravia, ale dovoľte, aby som konštatoval, že prínos zmien v politike zdravia, ale aj v iných politikách bude závisieť od dôslednej realizácie prijatých strategických rozhodnutí a od implementácie týchto rozhodnutí. Aj od ich pravidelného odpočtovania, ktoré sa dnes nestalo štandardnou výbavou zodpovedných predstaviteľov jednotlivých rezortov, pretože bez zúčtovania, tak ako dnes zúčtováva štátny rozpočet minister financií, je potrebné zúčtovávať jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu, pretože bez zúčtovania týchto kapitol nevieme, kde sú slabé miesta a kde sú rezervy vo finančnom a strategickom riadení našej krajiny. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [15:51] Andrej Danko Ďakujem. Prosím predsedu pre financie a rozpočet poslanca Blcháča, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. [15:52] Ján Blcháč Vážený pán predsedajúci, pardon. Vážený pán minister, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia. Ako spoločný spravodajca podávam vám Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025, tlač 1336. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1451 z 18. mája 2026 Výboru pre financie a rozpočet, ktorý zároveň určil aj ako gestorský výbor. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokoval Výbor pre financie a rozpočet a prijal k nemu uznesenie č. 320 zo dňa 19. mája 2026, pardon, v ktorom schválil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025 a zobral na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025, tlač 1379, predložené podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39 z roku 1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zároveň odporučil Národnej rade po a) schváliť predložený vládny návrh štátneho záverečného účtu za rok 2025 a po b) zobrať na vedomie vykázaný schodok štátneho rozpočtu krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov a prijatými zahraničnými bankovými úvermi, tak ako je uvedené v citovanom uznesení výboru. Prosím kľud, páni poslanci. Výbory Národnej rady v súlade s citovaným... Pán Galis, prosím, pán poslanec Galis, Kalivoda, prosím, kľud. S citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady predložili výsledky o záverečných účtoch jednotlivých kapitol bez pripomienok a Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výboru Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhov štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025 bola schválená uznesením Výboru pre financie a rozpočet č. 325 zo dňa 26. mája 2026. Gestorský výbor určil mňa ako predsedu výboru za spoločného spravodajcu a poslancov Daniela Karasa, Dušana Muňka, Igora Váleka, Zdenka Svobodu, Zdenku Mačicovú a Pavla Ľuptáka, aby plnili úlohy náhradníkov. Gestorský výbor navrhol v Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 z roku 1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andráši uviedol na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025, tlač 1379. Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu poveril po prvé, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350 z roku 1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [15:56] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Štyria poslanci, ako sú uvedení na tabuli. Prvý poslanec Dvořák, nech sa páči. Ja. [15:57] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Za slovo, pán predsedajúci. Ja sa teda budem vyjadrovať k druhej najväčšej rozpočtovej položke, čo je teda zdravotníctvo a mám tam niekoľko takých oblastí. Spomínal ich už teda aj pán predseda NKÚ a podľa mňa je to jedna z najkritickejších oblastí v tomto rozpočte. Videli sme to v tom záverečnom účte a bude tá, myslím si, že tá debata je ešte veľmi výživná, keď príde návrh samotného štátneho rozpočtu ešte teraz do Národnej rady. No, začneme liekmi. Tie lieky pomenoval to aj samotný pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Je z môjho pohľadu jedno z najväčších rizík. Keď sa pozrieme na to, koľko dávame na tie lieky, tak minulý rok už sme sa blížili dvom miliardám eur. Tie 2 miliardy eur, čo dávame ročne každý rok na lieky, už pravdepodobne aj prekročíme tento rok, budúci rok určite a pán predseda to už spomínal. Aj napriek tomu, že tam máme stanovené pevné stropy. Predstavte si, že tam máme 2 miliardy € na liekovú politiku, tak ministerstvo pravidelne dokáže o stovku, v tomto prípade v minulom roku o 150 miliónov €, stále ten rozpočet prekročiť. No a teda malo 150-miliónové navýšenie a prekročilo ho o 70 miliónov € minulý rok. Tento rok sa minister chváli teda, že už konečne ten liekový rozpočet nebude prekračovať, ale nehovorí teda to B. On ho nebude prekračovať preto, pretože si vypýtal od farmafiriem rôzne jednorazové platby. Znamená, že keď každoročne tam dáme tie 2 miliardy € a jemu sa jednorazovo v jednom roku podarí získať naspäť 100 miliónov € približne alebo možno aj viac. To neznamená, že to tam bude prúdiť každý rok. Čiže on nehovorí to B. Nepodarilo sa mu, respektíve tento rok neprekročí ten liekový rozpočet na rozdiel od toho minulého, z toho roku 2025, a to z toho dôvodu, že sa tam udiali nejaké jednorazové platby. No a ja by som chcel upriamiť na ďalšiu, veľmi dôležitú správu Najvyššieho kontrolného úradu, keď robil kontrolu o tom, ako sa teda rozhoduje v liekovej politike, ako míňame tie peniaze, ktoré tam už sú, a samotný Najvyšší kontrolný úrad teda pomenoval, ja to poviem tak slangovo, vatu v hodnote 200 až 300 Chcem upriamiť na ďalšiu veľmi dôležitú správu Najvyššieho kontrolného úradu, keď robil kontrolu o tom, ako sa teda rozhoduje v liekovej politike, ako míňame tie peniaze, ktoré tam už sú. A samotný Najvyšší kontrolný úrad teda pomenoval, ja to poviem tak slangovo, vatu v hodnote 200 až 300 miliónov € v tom rozpočte. Tak si to zoberte len pre porovnanie. My sme jedna z krajín Európskej únie, ktorá dáva na liekovú politiku najviac zo svojich rozpočtov. Je to vyše 20 %. Tie najvyspelejšie krajiny, samozrejme, majú aj vyššie v absolútnych číslach rozpočty, dávajú v priemere v Európskej únii 14 %. To znamená, že my dáme vyše pätiny nášho rozpočtu na lieky. Teraz už sa dostávame na tie 2 miliardy € z toho 200 – 300 miliónov € míňame dokonca na lieky, ktoré sú veľmi otázneho efektu. To sú lieky, ktoré napríklad ostatné krajiny, drahšie krajiny, by možno ani nepreplatili alebo nepreplatili by ho v takej výške, pretože nemajú taký preukázateľný efekt. A aj napriek tomu, že dávame vyše pätinu nášho rozpočtu na lieky, vyše 2 miliardy € najviac, takmer najviac z Európskej únie, tak napriek tomu máme dostupnosť inovatívnych liekov dvojnásobne horšiu ako najvyššie krajiny. Keď sa pozrieme len na tie inovatívne lieky, ktoré prišli napríklad minulý rok do Európskej únie, tak Česi majú dvojnásobok viac tých liekov už vo svojom systéme. My sme ich do toho systému nedokázali dostať. A ja sa teda pýtam, že ako je možné, že my sme jedna z krajín v Európskej únii, ktorá dokáže zaplatiť najviac zo svojich zdravotníckych rozpočtov za liekovú politiku, ale dokážeme mať zároveň dvakrát menej inovatívnych liekov ako všetky okolité krajiny. No a viete, pán minister, keby tu zdravotníctva teda stál a ja by som, ja teda pevne verím, že pán minister financií veľmi detailne sleduje ten nový liekový zákon. Budúci týždeň tu budeme mať veľkú liekovú legislatívu, s ktorou príde pán minister zdravotníctva sem do parlamentu a on vám samozrejme bude hovoriť tieto veci a že máme zlý prístup k inovatívnym liekom a preto to potrebujeme zlepšiť. Ale, keď sa pozrieme na to, na tú samotnú legislatúru detailnejšie, uvidíme, že je plná dier, plná dier. Naozaj, máme tu inštitúcie, ktoré majú hodnotiť, tzv. NIHO, ktorá má hodnotiť, aké efektívne lieky sa nám do toho rozpočtu dostanú. Keď už dáme 2 miliardy eur, tak, aby sme platili naozaj tie najefektívnejšie, najúčinnejšie lieky. Tak pán minister sem bude púšťať nové lieky za stovky miliónov eur. Ešte chce ďalej navyšovať ten rozpočet na tie lieky. Bude sem púšťať lieky za stovky miliónov eur, vykopne úplne tieto nezávislé inštitúcie, túto nezávislú inštitúciu NIHO z kontroly. To znamená, že on sem pustí rôzne lieky, ktoré budú mať otázny efekt. Tri roky ich tu bude chrániť, tri roky sa nikto nebude môcť na nich pozrieť. Nikto nevie, ako ich budeme merať, ich účinnosť. Nikto nevie, ako vôbec pomôžu tým samotným pacientom. Nikto nevie, ako ich budeme prioritizovať. Keď máme obmedzený rozpočet, tak čo budeme robiť? Začneme prioritizovať. Tá prioritizácia tam momentálne v tom zákone nie je. Teda hovoria, že ešte priletia nejaké pozmeňováky, ale uvidíme. A teraz to zoberte. My sme krajina, ktorá dá najviac v Európskej únii peňazí na liekovú politiku. Najvyšší kontrolný úrad hovorí teda, že máme tam už súčasne vatu okolo 200 – 300 miliónov € na rôzne lieky, ktoré by sme mohli prehodnotiť. Máme dvakrát menej liekov, tých inovatívnych, ako prichádzajú do Európy oproti ostatným krajinám. A aj napriek tomu príde minister, budúci týždeň tu bude so zákonom, ktorý chce navýšiť ten liekový rozpočet o ďalšie stovky miliónov €. Oni to v tej rozpočtovej položke vlastne k tomu zákonnému liekovému nehovoria tak jasne. Oni len hovoria, že na budúci rok navýšia o 30 miliónov € ročne. Potom ten volebný rok to nechajú teda až na budúcu vládu, ani oni si to nezaplatia. Už sa teda rozprávajú o nejakých 180 miliónoch €. No a potom teda rozpočtová doložka už končí, pretože tam už sa to neuvádza. A potom, keď sa bavíme o rokoch 2029 a rokoch 2030 – 31, tak to bude postupne stúpať. Tie prepočty sú také, že na okolo 350 miliónov € a potom na 0,5 miliardy €. To znamená, že keď sme dnes na 2 miliardách € a teda ten predseda NKÚ tu hodnotil tú liekovú politiku ako jednu z najkritickejších. Tak neurobí pán minister ani poriadne opatrenia, aby zapchal tie diery, z ktorých unikajú tie peniaze, ale on sem ešte ide pustiť pol miliardy eur liekov, čo nechá teda na budúce vlády a ešte ani nevieme, aký budú mať účinok. Ja si myslím, že toto je jedno z najväčších rizík v tom samotnom rozpočte, v tom samotnom rozpočte. A je to teda už to, podľa mňa, je vidno aj v tom štátnom záverečnom účte z minulého roka. Druhá oblasť, ktorú spomínal pán predseda NKÚ a ja ju mám tiež identifikovanú ako jednu z tých najväčších rizík a teda neviem momentálne, čo sa s ňou bude diať, sú dlhy. Sú dlhy v našom zdravotníctve a konkrétne teda dlhy v nemocniciach. Tie pán predseda to spomínal, tie celkové dlhy v tom zdravotníctve sú okolo vyše 2 miliárd, 2,4 miliardy eur. Keď sa pozrieme len na dlhy po lehote splatnosti, tak tento rok sa dostávajú približne na 1 miliardu eur, tá najkritickejšia časť, samozrejme, tie najväčšie dlhy sú v Sociálnej poisťovni, teda štát medzi štátom, ale čo je najrizikovejšie, sú práve tie dlhy, ktoré idú rôznym dodávateľom nemocníc a už tu máme jednu veľkú skupinu, ktorá odkupuje tie dlhy. A neviem, či ste to, možno ste to viacerí zaregistrovali. Už prebehli správy médiami o tom, že už štátne, veľké koncové nemocnice, už tu máme Košice, Bratislavu, mnohé ďalšie, už začínajú uzatvárať splátkové kalendáre. No ale, keď sa pozriete najbližšie, ja som mal teda tú česť aj nahliadnuť a byť oboznámený s niektorými tými splátkovými kalendármi. To je naozaj, to je naozaj, ja by som to označil až za úžeru. Tam máte niekde až dvojciferné úroky. To je, my platíme na úrokoch len takú sumu, akú tie nemocnice dĺžia. A ja tu stále nevidím ministra zdravotníctva, aby sa s týmto vysporiadal. To znamená, že máme tu 2,4 miliardy dlhu, miliarda po lehote splatnosti. Z toho dajme tomu pol miliarda sa blíži, že to skupuje tá veľká jednotná spoločnosť. Uzatvára už pomaly splátkové kalendáre s veľkými univerzitnými nemocnicami a potom ryžuje na nich polovicu tých splátok iba na úrokoch. Tie úroky sa dostávajú, ja to zopakujem, na dvojciferné čísla. A aj napriek tomu sme nevideli ministra zdravotníctva, ale ja si myslím, že toto je aj otázka na ministra financií. Však on má držať celú tú kasičku, on má dávať pozor na to, čo sa s tými dlhmi bude diať, tak ja som nevidel nejaký ucelený plán, ako sa toto ide vyriešiť. A to, keď, a to tých, ja teraz neviem, či to má, zdá sa mi, že Univerzitná nemocnica v Bratislave uzatvorila na 55 miliónov € splátkový kalendár a teraz si predstavte, že tá nemocnica, keď sa napríklad pozriete na jej mesačný budget, predtým, ako uzatvorila ten splátkový kalendár, tak dostala zo zdravotného poistenia približne 19 miliónov €, nie, 22 miliónov € a z toho 19 miliónov € mesačne zaplatí iba na mzdách. A teraz ešte k tomu pribudne aj ten splátkový kalendár. Tam sú minimálne peniaze na rozvoj. A teraz si zoberte, že tých 55 miliónov €, čo tá nemocnica bude musieť zaplatiť, z toho si zoberte, že bude pravdepodobne polovica úrokov. Toto sú všetko peniaze, ktoré pôjdu zo zdravotného poistenia, z ktorých mal byť zabezpečený ten rozvoj tej nemocnice alebo úhrada zdravotnej starostlivosti. Takže toto sú všetko veci, ktoré nám neskôr budú odoberať peniaze v tom samotnom sektore, ktoré by sme mohli použiť napríklad na výstavbu nemocníc, rozvoj tých nemocníc alebo aj na nejakú inovatívnu liečbu, o ktorej som tu doteraz hovoril. Ja som zatiaľ teda nepočul. Teda ja si myslím, že toto je zase ďalšia vec, ktorú táto vláda nechá vyhniť na budúcu vládu. No a poslednej veci takej veľkej, ktorej sa chcem povenovať, pretože tá samotná kapitola Ministerstva zdravotníctva nebýva veľká. A nebýva veľká preto, pretože oveľa viac tých peňazí je vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré teda sa rozdeľuje potom následne zdravotným poisťovniam. Tá kapitola sa posledné roky nafukuje. Nafukuje sa teda akože dočasne a dočasne sa nafukuje kvôli plánu obnovy. A keď sa pozrieme aj na ten rok 2025, tak približne 400 miliónov € sa tá kapitola nafúkla len kvôli tomu, aby tam boli platby na plán obnovy. A to je v poriadku. To je dobré, že dokážeme európske peniaze dostať sem, ale vybavili to samozrejme minulé vlády. Táto vláda s tým mala málo. Jediná úloha tejto vlády bola, aby zohnala peniaze na to, ako tie nemocnice dostavať, ktoré primárne financujeme z toho plánu obnovy a aby to teda jasne povedala, aby teda predložila nejaký plán. Dokonca plán obnovy teda v auguste už teraz skončil. A vy ste mali na vláde teda poslednú takzvanú správu o implementácii, o pokroku v implementácii plánu obnovy. A svietilo tam jedno veľké červené políčko a to červené políčko sa volalo, že máte predložiť harmonogram a plán dofinancovania koncových nemocníc, teda tých nemocníc, ktoré sú rozostavané z plánu obnovy. Teda plán obnovy skončil v auguste a vo vlastnom vládnom materiáli ste si napísali, že nemáte ešte sfinalizovaný plán, ako tie nemocnice dostavať. Len aby sme si to predstavili. Martin z plánu obnovy 250 miliónov €, Banská Bystrica 350 miliónov €. Na ich dostavanie, to je dokopy 600 miliónov €. Len na dostavanie týchto dvoch nemocníc budeme potrebovať približne 600 miliónov €. A keď počúvam ministra zdravotníctva, tak ten povedal, že viete čo? Je to strašná priorita, že dostavame tie nemocnice, ale my teda do tohto rozpočtu dáme len 200 miliónov € a dokonca to ani nedali, nemajú žiadny harmonogram. Ten sme teda, to sme videli v auguste, nepredložil žiadny harmonogram. Povedali, že dajú 200 miliónov €, aj keď na dofinancovanie iba týchto dvoch nemocníc, ešte sa budeme venovať tým zvyšným, potrebujeme 600 miliónov € a potom nás tu prezident a predsedovia vlády vyzývajú, že však dajte záväzok vy, budúce vlády, dajte, všetci, tuto parlamentné strany, neparlamentné strany, dajte záväzok, že dostaváte tie nemocnice. Tak ja by som vás chcel, milí páni a dámy z koalície, vyzvať, že ak je tá dostavba tých nemocníc pre vás taká veľká priorita a vieme, koľko to potrebuje tých peňazí, tak to už dajte do tohto rozpočtu. Prichádza vám teraz rozpočet, štátny rozpočet vám bude prichádzať teraz do Národnej rady. Ak je to pre vás taká priorita, tak ja by som tie peniaze chcel vidieť už teraz v tomto rozpočte, aby sa nepomíňali na rôzne prestavby Kukurice, nového sídla Ministerstva vnútra, tryskáče a ešte nebodaj pán Kaliňák urobí nejaké nové nákupy. Len tieto dve nemocnice budú vyžadovať 600 miliónov €. Poďme ďalej. Prešov. Pôvodne sme začínali na 350 miliónoch. Síce je to kapitola Ministerstva obrany teraz, ale tá nemocnica bola kedysi zdravotnícka, čisto zdravotnícka. Mala ísť dokonca aj z plánu obnovy. Keď sa pozrieme na Prešov, ten začínal na 350 miliónoch €. Potom ste to vyobstavovali za takmer pol miliardy €, potom ste vykopli stavebníka maďarského, teda nejaké maďarské konzorcium ste vykopli. Potom ste si to navýšili o ďalších 150 miliónov €. Potom sme zistili teda, že potom, čo sa teda mrvili tie stĺpy tam, potom sme zistili, že aj tá spodná časť, ktorá mala tvoriť základ pre tú nemocnicu, sa tam prepadol nejaký strop a že tá tiež stála stovku miliónov, vyše stovky miliónov €. Potom sme zistili, že vlastne nemáte tam započítané ani vybavenie. Tak to sa dostávame na ďalších, ja neviem, 150 miliónov €, možno viac. Potom sme zistili, že ste možno aj nezákonne vykopli toho stavebníka a že tu hrozí arbitráž vo výške 120 miliónov €. Potom pripočítame DPH a dostávame sa na prešovskú nemocnicu vyše miliardy eur, teda s DPH možno až na 1,5 miliardy eur. A do toho, aby nestačilo, ste sa teda rozhodli, že teraz naštartujete nový projekt vo Vajnoroch. Vyhlásili ste verejné obstarávanie. A vyhlásili ste ho na vyše 900 miliónov €. Celá nemocnica približne 2 miliardy €. Takže, milé dámy a páni, poďme počítať. Z plánu obnovy máte to v tom záverečnom účte. Ste dali. Máte naplánovaných 600 miliónov € na banskobystrickú a martinskú nemocnicu, na ich dostavanie. 600 miliónov €. Prešov, dostávame sa na 1,5 miliardy €. To vám ešte môže, môžeme sa baviť o miliarde € dofinancovania, čo tam možno ešte stále chýba. Aj s tými arbitrážami. Bavíme sa o Vajnoroch. Začínajúca cena miliarda eur. Tak keď vám trošku teda z tej prešovskej nemocnice zoberiem a budem teda na vás akože dobrý, tak sa bavíme o 2 miliardách €. A vy máte tú drzosť, namiesto toho, aby ste prišli a jasne povedali, takýto a takýto bude harmonogram a zdroj dofinancovania tých nemocníc, tak sa tu idete vyhovárať, že však to má byť priorita pre ďalšie vlády a ony nech hľadajú teda peniaze. No v takom stave, v akom a tých dlhoch a deficitoch, v akom nechávate ten rozpočet, tak mi, prosím pekne, povedzte, tie 2 miliardy eur odkiaľ sa zoberú. Však ani vy vlastnú úlohu vládnu ste si nesplnili. Takže, milé dámy a páni, zopakujem to ešte raz. Tri veľké riziká, ktoré vyplývajú aj z tohto záverečného účtu a uvidíme ich teda aj v tomto, podľa mňa, ja budem k tomu oveľa detailnejšie rozprávať ešte pri návrhu regulárneho rozpočtu. Prvé, lieky. Toto uvidíme, to nám tu bude lietať ešte pol miliardy hore-dole. Druhá vec, dlhy nemocníc. Bavíme sa tu naozaj o, ja si poviem, úžerných úrokoch až. Nevidel som zatiaľ nejaký reálny plán na to, aby sa zabránilo odkupu tých pohľadávok, aby sa ochránili naše koncové univerzitné fakultné nemocnice, aby neplatili to, čo má ísť na zdravotnú starostlivosť alebo rozvoj tých nemocníc, doslova na úžernícke úroky. A tretia vec, ja by som to veľmi rád počul, pretože plán obnovy končí. 2025 išlo 400 miliónov len cez Ministerstvo zdravotníctva, teraz dobehnú nejaké platby. Dúfam, že dobehnú, pretože je tam ešte vyšetrovanie OLAF-u. Takže dúfam, že neprídeme o viacero peňazí a veľmi dúfam, že vyčerpáme celý ten plán obnovy. Ale plán obnovy nám nepokryje finálne celú dostavbu tých nemocníc, takže ja by som veľmi rád počul aj tú možnosť od pána ministra, prečo ste na vládu nepredložili ten harmonogram dofinancovania, ten plán dofinancovania nemocníc a odkiaľ chcete zobrať tie peniaze na to dofinancovanie a celú dostavbu tých nemocníc? Na to by som veľmi rád počul odpovede. To je z mojej strany všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Harmonogram dofinancovania, ten plán dofinancovania nemocníc a odkiaľ chcete zobrať tie peniaze na to dofinancovanie a celú dostavbu tých nemocníc? Na to by som veľmi rád počul odpovede. To je z mojej strany všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [16:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky ako prvý pán poslanec Svoboda. Ďakujem za [16:14] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo, pán predsedajúci. Oskar, ty si tu položil viacero otázok, ktoré majú byť smerované ale na ministra zdravotníctva. Tento materiál predkladá však minister financií a verím tomu, že budúci týždeň, ako si avizoval, 1. 10. idú zdravotnícke zákony, či na tieto otázky bude zodpovedané, ale na pár z nich by som ti odpovedal, že áno, Ministerstvo financií má v tíme aj človeka za UHP, takže Ministerstvo financií to má pod dohľadom, čo sa týka vlastne nejakého rozpočtovania, čo sa týka zákona o liekoch, tak tento rozpočet sa robí už na tri roky a nemôže sa stať, že tak ako naša vláda prišla a našla si tu ešte faktúru za neuhradený liek vo výške 160 miliónov a museli sme ju uhradiť, takže k takejto situácii už v budúcnosti nedôjde, čo sa týka tej prioritizácie, tak v týchto dňoch prebieha vlastne aj tá diskusia a dolaďujú sa už len detaily so všetkými účastníkmi, ktorých sa to týka. Sám vieš, že je to potrebné a k takejto v legislatíve, takáto legislatíva tu bude aj predložená, čo sa týka plánu obnovy, tak máš pravdu, ja som vďačný, že tá predošlá vláda do plánu obnovy zahrnula aj obraz zdravotníctva a alokovala tam 1,2 plus ďalších 200 miliónov, takže 1,4 miliardy, ale treba povedať, že v akom stave sa tu tieto projekty aj tá predošlá vláda zanechala, kedy sme tu hovorili alebo predošlý premiér hovoril o Rázsochách a nakoniec sa tieto prostriedky museli presunúť na iné projekty, ale treba povedať, že tieto míľniky boli aj naplnené a čo sa týka toho OLAF-u, tak treba sa spýtať predsedu predošlej vlády pána Hegera, k čomu to prišlo za pána Lengvarského, k akým pochybeniam a uvidíme, aké to bude mať jej konzekvencie. Pani poslankyňa, Kolar Jaková. [16:16] Peter Žiga Ja len malú poznámku. [16:16] Monika Kolejáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou K môjmu predrečníkovi, tomu prvému. Je delené o samotný dlh, ktorý sa vytvoril, ale vidno, že dlh sa tvorí ďalej. Len za posledný rok opäť stúpol dlh štátnych nemocníc o takmer 380 miliónov a len univerzitné nemocnice vyrobili 304303 miliónov dlhu. To znamená, je jasné, že za tie 3 roky bolo veľmi ťažké niečo urobiť, ale dlh sa určite nezastavil. No, pristupovala by som aj sama s pokorou k tomuto, lebo odkedy som v zdravotníctve, dlhy sa len tvoria. Posledné rozumné plánovanie odĺžovania a zastavenia tvorby dlhu som zažila v roku 2010, 2011. Odvtedy je všetko len hasenie, nalievanie do systému bez systémových zmien, aby sa ten dlh netvoril. Okrem my máme, aby ste vedeli, kto s tým nepracuje, máme priemerne 180 dní po lehote z platnosti, našim dodávateľom nemocnice neplatia včas. A oni si to vyberajú potom na vysokých cenách servisu. A to je ďalšia boliestka nášho zdravotníctva. Lebo liečiť sa musí, ošetrovať pacient sa musí. Musíte to urobiť včas, nie zajtra, ani nie o mesiac. Lekár nemôže hľadieť na to, koľko to stojí. Ale manažéri tým, že sa striedajú takmer každý rok, zlyhávajú. A štát im nedáva kompetenciu, aby mohli rozhodnúť sami. A, čo ešte chcem, priniesť plán a chcem aj počuť plán. Ako to urobíme? My ďakujem. Pán poslanec Dubovický. [16:18] Peter Žiga Ďakujem [16:18] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo, pán predsedajúci. Oskar, veľmi pekne si všetko popísal, ale najviac ma zaujala tá myšlienka, to, čo bolo povedané, že tá prešovská nemocnica, že vlastne, že koľko, koľko miliárd tam ide alebo koľko stovky miliónov tam pôjdu, koľko sa chystá, ale ja si stále pamätám, že ešte pár týždňov dozadu súčasný minister obrany pán Kaliňák povedal v relácii Na exprese, že maximálna suma je 800 miliónov so všetkým. 800 miliónov, že to bude stáť celá nemocnica. Aj s tým, čo pokazili a že ani cent navyše. No ale dnes podľa všetkého to vychádza, že my sa ozaj, ako si tvrdil, môžeme pohybovať v sumách niekde o, nech ide na sumu okolo 2 miliárd eur. A keď začala tá výstavba tej nemocnice, ja si pamätám, ako tu na nás kričali poslanci Smeru, že my nie sme vďační, my málo ďakujeme. Za toto? Za toto máme ďakovať za vaše babráctvo. To je to, kde sme sa my mali dnes akože dostať. Ste tvrdili, že prešovská nemocnica sa bude stavať v sume okolo 600 miliónov €. My sa dnes tu bavíme o sume 2 miliárd. 1,52 miliardy kolega Oskar Džok to povedal. A vám dal presné dôkazové veci, že akým smerom sa to vyvíja. Takže mi povedzte, milá vládna koalícia, vážení poslanci Smeru. Kto to zaplatí? Asi nie. Opäť to zaplatia iba obyvatelia Slovenska. Takže vaše babráctvo, tu je, tu vidíte, že ako vaše babráctvo ruinuje a ničí životy ľudí na Slovensku. Tlieskam vám. [16:20] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič, ďakujem pekne. [16:20] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Ja len veľmi rýchlo. Veľké množstvo a zväčšujúcich sa problémov za miliardy, a to sa bavíme len o jednom jedinom rezorte. Ďakujem. [16:20] Peter Žiga Zareagoval pán poslanec Božík. Ja sa teda vyjadrím [16:20] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hlavne ku kolegovi Svobodovi, lebo tie lieky ma najmenej trápia, pretože tam vás proste ministerstvo financií priškrtí. Vy, keď sem budete chcieť pustiť pol miliardy eur a budete to sľubovať tým ľuďom, tieto plány sľuby, tak vás proste priškrtia. Priškrtia vás na 50, 100 miliónoch, ale čo nemáte zvládnuté, tak sú tie dlhé nemocnice. Som tu doteraz nevidel. A tá dostavba tých nemocníc. A nezvaľujte to, prosím pekne, na minulú vládu, pretože prečo nás OLAF vyšetruje, tú 200-miliónovú veľkú výzvu? Jeden z dôvodov je aj podpis ministerky Dolinkovej zo Spišskej Novej Vsi. Vysúťažila dotácie a potom jednému uchádzačovi, teda Pente, sa rozhodla predĺžiť termíny. A všetci ostatní súťažili o kratšie termíny, ale len dodatkom len tak predlžovať termín a využitie plánu obnovy. Aj za to nás vyšetruje OLAF. Aj preto máme ohrozených 200 miliónov € za rozhodnutia pani Dolinkovej, nominantky HLAS-u, vtedajšej podpredsedníčky strany HLAS. No a čo sa týka tej dostavby tých nemocníc, tak nám dajte nejaký záväzok. Lebo zatiaľ som len počul teda, že pýtate si ako takí malí škôlkari, ukazujete prstom na opozíciu, že však vy to dostávate nejak, vy tie peniažky nájdite. Tak vy ste tu rozostaveli, vy stavebníci z HLAS-u, proste haldy betónu tu necháte. Necháte tu za 1,5 miliardy € prešovskú nemocnicu. Vajnory začínajú na 1 miliarde €, 600 miliónov € potrebujeme na Martina, Banskú Bystricu. A vy, stavebníci za HLAS-u teda, však rovnako ako tie Rázsochy možno rozostaviate. Ja teda čakám na to, že nám aj v tomto rozpočte poviete, nie, že 200 miliónov, vy ste tu rozostavali veci, ktoré budú potrebovať dofinancovanie 2 miliardy eur. Tak nám povedzte, ako ich získate. Čo sa deje s eurofondami? Čo sa bude diať s plánom obnovy? Čo sa bude diať s tým rozpočtom? Tak nám ukážte ten harmonogram. Vo vlastných vládnych dokumentoch ste to nevedeli ukázať. Tam to svieti na červeno, minister Drucker, váš spoluhráč. Ani vám neukázal, ako nemáte plán dofinancovania nemocníc. Tak ja dúfam, že nám to snáď poviete, ale neverím v to, no. [16:22] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Viskupič. [16:23] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda NKÚ, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dnes máme pred sebou štátny záverečný účet za rok 2025 a bol by som rád, keby sme na neho nepozerali iba ako na súbor tabuliek, percent a miliárd. Je to výsledok jedného konkrétneho roka hospodárenia štátu a zároveň veľmi dobrá odpoveď na otázku, kam sa Slovensko ekonomicky posúva alebo zosúva, koľko štát vybral, koľko štát minul, ako rástla ekonomika. Alebo nerástla. A čo sa dialo so zamestnanosťou, investíciami a dlhom. Keď si tie čísla poskladáme vedľa seba, vidíme obraz, ktorý som presvedčený, že nemožno zľahčovať. V roku 2025 skončila verejná správa s deficitom viac ako 6 miliárd €, konkrétne 4,45 % hrubého domáceho produktu. Verejný dlh na konci roka dosiahol takmer 84 miliárd € a bolo to 61,39 % hrubého domáceho produktu. A keď sa pozrieme na samotný štátny rozpočet, tak ten mal príjmy približne 27,3 miliardy € a výdavky vyše 33,4 miliardy €, a teda hotovostný schodok viac ako 6,1 miliardy €. Pre človeka, ktorý sa nepozerá každý deň na verejné financie, sa to dá povedať veľmi jednoduchšie, alebo veľmi jednoducho. Štát za jediný rok minul o viac ako 6 miliárd € viac, než mal na príjmoch. Alebo to možno treba povedať ešte inak. Ono sa niekomu zdá, že 4,5 % hrubého domáceho produktu, však to je vlastne malé číslo. Ale keď sa pozriete, kolegovia, na samotný štátny rozpočet, tak každé piate euro chýbalo. Z 5 €, čo sa minulo, bolo treba jedno požičať. Toto už je podľa mňa akože alarmujúce. Samozrejme, musím teda korektne povedať, že ten deficit bol nižší ako rozpočtovaných 4,72 % hrubého domáceho produktu. Ale bolo by veľmi zavádzajúce skončiť pri tejto informácii a prezentovať to ako dôkaz úspešnej konsolidácie, tak ako to prezentuje minister financií. Použijem slová Najvyššieho kontrolného úradu. Veď len posun časti plánovaných dodávok vojenskej techniky zlepšil saldo oproti rozpočtu približne o 618 miliónov €. To je teda viac než samotné celé zlepšenie deficitu oproti pôvodnému rozpočtu. Čiže nie zlepšenie, nie konsolidácia, časť výdavkov sa jednoducho neuskutočnila v plánovanom roku. Toto je tá realita. No a práve preto sa pri tomto záverečnom účte musíme veľmi vážne pozrieť na to, čo teda vláda nazýva konsolidáciou. V roku 2025 boli prijaté opatrenia v celkovom objeme približne 2,7 miliardy €. Už ich skladba veľa napovedala. Príjmové opatrenia boli výrazne väčšie ako úspory na strane výdavkov. Inými slovami, oveľa väčšia časť konsolidácie, takmer celá konsolidácia, bola postavená na tom, že štát z ekonomiky vyberie viac peňazí, než na tom, že by štát začal šetriť, alebo inak povedané, menej míňal. V praxi to konkrétne znamenalo tieto zmeny. Toto si treba povedať znovu. Takže, základná sadzba DPH išla z 20 na 23 %. Podnikateľom a živnostníkom pribudla úplne nová daň z finančných transakcií. Zvýšili sa už nespomínané sektorové dane. Prišla nová daň zo sladených nápojov. Zdanili sa elektronické cigarety. Zvýšili sa ceny za diaľničné známky a cestné mýto. Zvýšilo sa odvodové zaťaženie časti zamestnancov a väčším firmám so zdaniteľnými príjmami nad 5 miliónov € sa zaviedla 24 % sadzba dane z príjmov. Inak najvyššia zo všetkých V4, zo celej V4, ale zároveň aj najvyššia spomedzi všetkých postkomunistických krajín Európskej únie. No a práve pri poslednom bode sa treba na chvíľu zastaviť. Samozrejme, nie každá firma s príjmami nad 5 miliónov € je nadnárodný gigant. Ale medzi podnikmi, ktorých sa toto vami nastavené vyššie zdanenie týka, sú firmy, ktoré na Slovensku desiatky rokov zamestnávajú stovky ľudí, investujú desiatky alebo stovky miliónov €, objednávajú služby od ďalších domácich dodávateľov a tvoria významnú časť nášho exportu. No ale presne od takýchto spoločností všetci chceme, aj vláda chce, aby tu zostávali, aby rozširovali výrobu, aby ďalšiu investíciu neurobili o pár desiatok km ďalej za hranicou. No ale bohužiaľ, keď vidíme, čo tu vláda nastavila a keď sa pozrieme, aká je realita, lebo už máme takmer ďalší rok za sebou, tak vidíme opačný trend. Len za minulý týždeň boli medializované tri ďalšie konce výroby na Slovensku. Bosch zatvára závod v Bernolákove, výrobu presúva do Srbska, čo sa dotkne asi 150 ľudí. Hubert po 200 rokoch zatvára výrobu v Seredi a kompletnú produkciu presúva do sesterských závodov v Českej republike. Nemecký Fritzmeier po viac ako 20 rokoch končí v Bánovciach nad Bebravou. Výrobu presúva do Česka a Nemecka. Odišiel Samsung. Teraz najnovšie vnímame správu Volkswagenu o Martine. Je to závod, kde 25 rokov Volkswagen fungoval. Za tie roky do neho investoval okolo 320 miliónov € a jednoducho dnes zamestnávajú približne 700 ľudí. No a Volkswagen ho má predať, pravdepodobne spoločnosti MAN v rámci vlastného koncernu. No ale zároveň sa hovorí o presune dnešnej výroby komponentov pre osobné autá do zahraničia a martinský závod sa bude musieť preorientovať na inú výrobu. A samozrejme, bohužiaľ, rozpráva sa aj o ďalšom prepúšťaní. Ja sa pýtam, keď sa nám v priebehu týždňov takto kopia správy o zatváraní závodov a presunoch výroby za hranice, je to skutočne chvíľa, kedy má vláda všetkým, aj veľkým, aj malým zamestnávateľom ďalej zvyšovať náklady? OK, každá z týchto A sa aj o ďalšom prepúšťaní. Ja sa pýtam, keď sa nám v priebehu týždňov takto kopia správy o zatváraní závodov a presunoch výroby za hranice, je to skutočne chvíľa, kedy má vláda všetkým, aj veľkým, aj malým zamestnávateľom ďalej zvyšovať náklady? OK, každá z týchto firiem má svoje vlastné dôvody na odchod. A nebolo by teda korektné tvrdiť, že za ich odchod môže jedna konkrétna daň. Ale to, čo môže za ten odchod, je ten toxický kokteil jednotlivých parametrov. A štát by ale mal robiť všetko preto, aby tú časť podmienok, ktoré ovplyvniť vie, firmám nezhoršoval. Ale, bohužiaľ, deje sa opak. Ale treba mať vždy na pamäti, že o tieto investície a pracovné miesta nesúťažíme tuná sami so sebou. Súťažíme vždy s Českom, Poľskom, Maďarskom, Srbskom, ďalšími krajinami, ktoré sa veľmi potešia, keď niečo odíde od nás a príde ku nim. Potom je tu transakčná daň, ktorá tiež vznikla roku 2025. Už pri jej prijímaní sme upozorňovali, že je škodlivá pre podnikateľské prostredie, že jej negatívny dosah môže byť väčší ako fiškálny prínos, ktorý od nej vláda očakáva. Tieto upozornenia samozrejme vláda nezohľadnila. Vystupovali sme proti nej už pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2025 a opakovane sme hovorili, že zdaňovať samotný pohyb peňazí bez ohľadu na to, či firma vytvára zisk, je zlý smer. No a dnes už nemusíme hovoriť iba o predpokladoch, máme výsledok. V štátnom záverečnom účte bol pri dani z finančných transakcií rozpočtovaný výnos približne 574 miliónov €, realita bola 389 miliónov. Rozdiel je takmer 185 miliónov €, čiže približne tretina očakávaného výnosu jednoducho chýbala. Štát zaviedol úplne novú daň, zasiahol ňou bežné podnikateľské platby naprieč ekonomikou, pridal firmám ďalší náklad, ďalšiu administráciu a nakoniec z nej ani zďaleka nevybral to, s čím pri zostavovaní rozpočtu počítal. Ak sa vám predpoklady líšia o 30 %, to sa nedá baviť o nejakom rozumnom plánovaní. Ďalšia vec, čo teda v záverečnom účte nie je, ale rozpočtová rada vypočítala, že práve transakčná daň znížila rast Slovenska o 3,1 %. Preto ešte stále, prosím, uvažuj o tom, koalícia. Zrušte. Zrušte túto daň. Každopádne firma ju neplatí podľa toho, či mala dobrý rok alebo zlý rok. Platí ju pri akejkoľvek finančnej transakcii. Môže byť v zisku, vtedy si to, povedzme, možno vie dovoliť, môže byť na hrane, ale môže práve masívne investovať alebo zápasiť s poklesom objednávok. Daň vzniká akokoľvek. Proste skutočne takýto typ dane penalizuje ekonomickú aktivitu samotnú a zásadne zhoršuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov voči firmám v krajinách, kde podobnú daň nemajú, a to sú vlastne všetky ostatné relevantné krajiny možno s výnimkou Maďarska. Skutočne máme dokonca veľmi konkrétny príklad toho, ako sa konsolidačné opatrenie prenesie z paragrafu v zákone k bežnému človeku. Samotný záverečný účet napríklad pri dopravných podnikoch uvádza, že im rástli prevádzkové náklady aj v dôsledku zvýšenia DPH a transakčnej dane. Následne konštatuje, že tento vývoj viedol vo vybraných aglomeráciách k úprave taríf a zároveň k potrebe ďalšieho dofinancovania prevádzkovej straty. Čiže vláda zvýšila náklady podniku, podnik ich musí niekde pokryť, nakoniec samozrejme viac zaplatí cestujúci občan, konečný spotrebiteľ. Podobne je to s DPH. Priemerná inflácia bola v roku 2025 4 % a samotný záverečný účet správne uvádza, že cenový vývoj ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty a niektorých spotrebných daní. Najrýchlejšie rástli ceny služieb, pričom samozrejme DPH bola jedným z faktorov. Keď teda povieme, že základná sadzba išla hore z 20 na 23 %, pre domácnosť to nie je nejaké abstraktné daňové číslo. Postupne sa to premieta do cien a do toho, koľko človeku po zaplatení nákupov a služieb zostane. A ani napriek zvýšeniu DPH štát nevybral to, čo si naplánoval. V rozpočte počítal s výnosom približne 11,5 miliardy €, podľa záverečného účtu za rok 2025 odhaduje výnos približne na 10,7 miliardy. Chýbalo teda viac ako 815 miliónov €, pomaly sa blížime k miliarde. No a akoby samotné zvýšenie DPH nestačilo, vláda celý systém ešte poriadne skomplikovala. Od roku 2025 máme tri sadzby 5, 19, 23 a pri úplne bežných veciach musí podnikateľ riešiť, ktorá z nich sa práve použije. Rovnaké jedlo zjedené v reštaurácii môže byť s 5 % DPH, zoberiete si ho so sebou, je na ňom daň 19 %. Necháte si ho priviesť samotnou reštauráciou, bude to 19 %. Ale ak to dovezie samostatná donášková spoločnosť, na samotný rozvoz už ide 23 %. Ale pri potravinách, a preto to spomínam, lebo toto všetko sa stalo v roku 2025 a hodne nám to poškodilo, pri potravinách sa dostávame do ešte absurdnejších detailov. Pri čerstvom pečive môže o 5 % sadzbe rozhodovať to, či má výrobok pod 50 g alebo nad 50 g. Ak je ťažší, skončí v 19 % sadzbe. Potom sa samozrejme ešte rieši, či bol upečený v pekárni. Vtedy môže mať 5 % sadzbu. Ak ten istý pod 50 g rožok bol dopečený v obchode, bohužiaľ musí mať 19 % sadzbu. Ak ten rožok je slaný alebo sladký, môže mať 23 % sadzbu. Jednoducho podnikateľ namiesto jednoduchého systému rieši hmotnosť pečiva, colné zatriedenie výrobku alebo teda to, či zákazník zje jedlo pri stole alebo si ho vezme do ruky a odnesie si ho so sebou. Takto zavedený daňový systém prináša chaos a zbytočnú legislatívu a takto sa jednoducho fungovať nemá a nedá a je to vidieť v číslach za rok 2025 a ešte viac je to vidieť v číslach tohtoročných. Teraz sa pozrime na druhú stranu, koľko z tejto konsolidácie bolo skutočne o šetrení štátu a práve tu vidím zásadný problém. Očakávaný efekt viacerých výdavkových opatrení sa jednoducho nenaplnil. Aj to málo, čo v tej konsolidácii bolo na výdavkovej strane, sa nenaplnilo a hovorí o tom samotný záverečný účet. Mzdové výdavky kapitol ďalej rástli, síce formálne sa v ústrednej štátnej správe nevalorizovalo, ale následne sa vyplácali vysoké odmeny, ako tu spomínal aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu. To bolo treba veľmi počúvať, ako to vyzeralo. Tie náklady boli približne 300 miliónov € navyše. Pri zdravotníckych platoch sa pôvodne očakával konsolidačný efekt 219 miliónov €, ktorý sa nakoniec tiež nedosiahol. Jednoducho toto je presne dôvod, prečo nestačí prísť každý rok s ďalšou sadzbou dane a nazvať to ozdravením verejných financií. Musí to fungovať aj na tých výdavkoch, musí. Ak od ľudí a firiem vyberiete viac, ale zároveň nedokážete doručiť úspory na strane štátu, bremeno konsolidácie sa tak presúva len do ekonomiky. Od domácností ste si vypýtali viac cez dane a teda cez vyššie ceny, od podnikateľov viac cez dane, poplatky, transakčnú daň. Od veľkých podnikov cez vyššiu firemnú daň, od dopravy ste si vypýtali vyššie mýto. A pri tom všetkom sa ale musíme pýtať a mal by aj pán minister odpovedať, čo sa stalo s hospodárskym rastom. Veď keď vláda pripravovala rozpočet na 2025, ten, ktorý tu teraz hodnotíme, počítala s rastom hrubého domáceho produktu o 2,2 %, ale skutočný rast bol iba 0,8 %. Alebo inak povedané, skutočne 0 nič. Formálne drobný rast, reálne stagnácia. Slovensko potrebuje dobiehať západnú Európu, ale rast začínajúci nulou si jednoducho nemôžeme dovoliť. A už vôbec to nemôžeme považovať za úspech, že teda sme mali rast 0,8 %. Poďme ďalej. Spotreba domácností mala podľa predpokladov rozpočtu reálne rásť o 1,4 %. Nakoniec rástla iba o 0,2 %. Stagnovala. No ľudia prakticky prestali zvyšovať svoju spotrebu a to je samozrejme problém, ktorý následne cíti celá ekonomika, či už obchod, služby, ale aj štát pri výbere daní. A toto sa samozrejme spolu všetko súvisí. Keď domácnosti musia zaplatiť viac na daniach alebo im zostane menej v čistom, lebo zaplatili na dane, zaplatia vyššie ceny, samozrejme, že im zostane menej na spotrebu. Ak človek odloží rekonštrukciu, odloží kúpu auta, odloží návštevu reštaurácie alebo inú službu, niekde na druhej strane tej transakcie potom chýba samozrejme tržba firme alebo živnostníkovi. No a k tomu istému podnikateľovi, ktorému tie tržby chýbajú, zároveň rastú dane, odvody, mýto, náklady na transakcie, pribúda ďalšia administratíva, pribúdajú ďalšie povinnosti. No jednoducho ďalšiu prevádzku ďalej neotvorí. Nový stroj si nekúpi, nového človeka neprijme. A ak mu štát takto rok čo rok pridáva nové náklady, a samozrejme tento rok im pridal ďalšie a ďalšie dane a povinnosti, v určitom momente si povie, že stačilo. Investíciu presunie, výrobu obmedzí, podnikanie zabalí a pôjde tam, kde sú podmienky normálnejšie. Alebo jednoducho časť svojej činnosti presunie do šedej ekonomiky. Ja sa tu na chvíľočku zastavím. Dnes som počul ministra sociálnych vecí rozprávať o tom, ako sa nám darí nahrádzať tie firmy, ktoré odchádzajú. A spomenul niečo, čo stojí za spomenutie. V Galante odišiel Samsung. Jedna z top technologických firiem, ktorá tu skutočne robila veľa a mala skutočne veľký vplyv na hrubý domáci produkt. Tak minister sa tešil, že veď to nahrádza firma, nebudem to meno menovať, ktorá vyrába bagety. Kolegovia, ani keby tá bagetárska firma zamestnala rovnaký počet ľudí, ako mal ten Samsung, tak ten príspevok do ekonomiky bude mizivý oproti tomu, čo tu bolo. Toto je úroveň toho ekonomického poznania, že tu minister sociálnych vecí dáva na rovinu, že v pohodičke, nahradili sme Samsung výrobcom bagiet. Akože celé zle. No dobre, ale keď je takáto situácia, proste skutočne tie firmy, okrem toho, že vedia odísť a odchádzajú, tak môžu časť svojej činnosti preniesť do šedej ekonomiky. A to na Slovensku nie je okrajový problém. Ukazujú to samozrejme čísla samotnej finančnej správy a všimol si to inak aj premiér, to musím teda povedať. Podľa dostupných analýz sa v šedej ekonomike pohybuje približne 17 miliárd €. A je to tak. Čím drahšie a komplikovanejšie robíte legálne podnikanie, tým vytvárate väčší priestor na to, aby sa ekonomická aktivita presúvala mimo oficiálneho systému. No, ak sa od podnikateľského prostredia pozrieme na trh práce, tak ani tam čísla nevyzerajú dobre. OK, minister sociálnych vecí hovorí, že teda nerastie nezamestnanosť. Ale klesá zamestnanosť. Toto je ten problém, hej? Treba sa samozrejme pozerať, koľko ľudí odišlo do dôchodku, koľko prišlo na trh práce a netešiť sa, že nám vzniklo 200 000 nových voľných miest. No voľné miesta vznikli, ale neboli nové, takže tuto skutočne treba dávať pozor. Dôležité je teda to, že v roku 2025 zamestnanosť klesla. Ak vám menej ľudí pracuje v ekonomike, samozrejme sú aj menšie výsledky. Pracovných miest ubúdalo v priemysle a vo vysoko kvalifikovaných službách. Naopak, zamestnanosť rástla vo verejnom sektore, ako už spomínal predseda NKÚ. To je veľmi zlá správa, a v stavebníctve, ktoré výrazne podporovalo čerpanie plánu obnovy. To je samozrejme dobré. Jeden údaj by však podľa mňa nemal vôbec zapadnúť. Počet živnostníkov sa, ak ohliadneme od doby pandémie, znížil najviac od roku 2014. A práve živnostníci podľa záverečného účtu vysvetľovali veľkú časť medziročného poklesu zamestnanosti. Toto je dôležité, pretože jednoducho verejný sektor nevie dlhodobo financovať sám seba. Verejný sektor nevytvára hodnotu. Potrebujeme, ani tu nebudem hovoriť, že potrebujete. Potrebujeme, všetci potrebujeme súkromný sektor, ktorý produkuje, exportuje, investuje a vytvára pracovné miesta. Potrebujeme malého živnostníka, ktorý sa rozhodne pokračovať. Potrebujeme slovenskú firmu, ktorá na Slovensku rozšíri prevádzku a potrebujeme aj veľkého investora, ktorý zamestná stovky či tisíce ľudí a urobí okolo seba ekosystém ďalších subdodávateľov. Práve z hodnoty vytvorenej v ekonomike potom platíme školy, nemocnice, políciu, dôchodky, sociálne dávky, podporu rodín aj samotnú verejnú správu, ale nemalo by sa to diať pri takých odmenách, takých platoch, ako sa to tam deje. To je úplne, úplne absurdné, ako úplne správne poznamenal predseda NKÚ. Podobne je to aj pri investíciách. V roku 2025 nám veľmi výrazne pomáhali európske zdroje a plán obnovy. Z rozpočtu EÚ prišlo na Slovensko približne 4,38 miliardy € a čistá finančná pozícia Slovenska voči rozpočtu únie bola približne 3,25 miliardy. To je samozrejme dobrá správa a tieto zdroje je potrebné rozumne využiť. Ale aj tu je zdvihnutý prst. Nemôžeme dlhodobo stavať investičný rast Slovenska najmä na verejných investíciách alebo európskych peniazoch. Potrebujeme súkromný kapitál. Potrebujeme firmy, ktoré si povedia, že ďalšiu výrobnú halu, ešte lepšie vývojové centrum alebo technologickú linku postavia práve na Slovensku. A pri tomto rozhodovaní nesúťaží Slovensko samo so sebou. Toto si treba uvedomovať. Investor si hľadá umiestnenie investície, položí si na stôl Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, ďalšie krajiny. Porovná si dane, porovná si odvody, porovná si cenu práce, porovná si cenu energií, infraštruktúru, dostupnosť ľudí, kvalitu vzdelania ľudí, administratívu a veľmi často a hlavne predvídateľnosť pravidiel. Práve predvídateľnosť alebo skôr nepredvídateľnosť v našom prípade považujem za čoraz väčší problém. Firma totiž nerobí investíciu na jeden rok. Firmy ju robia na sedem, na desať, na pätnásť rokov. Ak firma nevie… A ľudí administratívu a veľmi často a hlavne predvídateľnosť pravidiel. Práve predvídateľnosť alebo skôr nepredvídateľnosť v našom prípade považujem za čoraz väčší problém. Firma totiž nerobí investíciu na jeden rok. Firmy ju robia na sedem, na 10, na 15 rokov. Ak firma nevie, s akými daňami, s akými nákladmi môže počítať o dva roky, no tak si jednoducho do svojho investičného rozhodnutia započíta to riziko. No a čím je toto riziko v prípade Slovenska väčšie, tým samozrejme o to, o to ľahšie z toho výpočtu vyjde iná krajina, kam tú investíciu umiestni. A že toto nie je teoretická debata, vidíme prakticky každý mesiac. Už spomínaný Samsung v Galante, firma Askoll v Potvoriciach. Presne firma, ktoré potrebujeme. V obci, malá firma proste technologická, ktorá vie fungovať. Figaro pri Trnave, Figaro v Trnave, Mata Automotívu vo Veľkom Krtíši, ZF v Detve, Bosch v Bernolákove, Hubert v Seredi, Fritz Mayer v Bánovciach nad Bebravou, či Volkswagen v Martine. Už ani nebudem tie dávnejšie hovoriť v obuvníckom priemysle. Niekde sa výroba končí, inde sa obmedzuje, presúva sa na hranice a proste inde sa hromadne prepúšťa, keby som tu mal skutočne menovať všetky firmy, ktoré za posledné mesiace oznámili podobné kroky a bohužiaľ ešte ich budú aj ďalej oznamovať. Bol by som tu veľmi dlho. Chápem, rozumiem, vláda nevie ovplyvniť všetko. Samozrejme, veľa sa toho deje aj za našimi hranicami, veľa, veľa vecí je problém európsky. To samozrejme, to samozrejme musím povedať. Jednoducho vláda nevyrieši jedným zákonom všetky problémy európskeho priemyslu a ani nevie rozhodovať samozrejme za centrály zahraničných spoločností, kde a čo budú vyrábať, ale o to je dôležitejšie, aby vláda využívala to, čo môže ovplyvniť, čo dokáže ovplyvniť doma. Naša vláda vie rozhodnúť, aké, aké dane firmy zaplatia, koľko ich bude stáť pracovná sila, koľko doprava, koľko finančné transakcie, koľko administratíva. Vláda vie rozhodnúť o tom, že alebo či budú mať stabilné pravidlá, na ktoré sa môžu spoľahnúť aj o niekoľko rokov. No a keď je konkurencia o investície a výrobu čoraz tvrdšia, posledné, čo by sme mali robiť, je vlastnými rozhodnutiami vlastnej vlády zhoršovať firmám na Slovensku podmienky. Treba si uvedomiť, že každá kríza nie je len hrozba, ale aj príležitosť. My nemôžeme stáť so založenými rukami, prípadne ešte zhoršovať podmienky a povedať si, že Volkswagen už nikdy nebude taký veľký, ako bol. My potrebujeme, aby Volkswagen, ktorý skutočne sa musí skonsolidovať, musí zmenšiť, aby nepozeral na fabriku v Bratislave, že ju uzavrie. Nie. My potrebujeme, aby pozeral na tie štyri fabriky, ktoré zatvára v Nemecku a videl, že presunie časť výroby na Slovensko. Toto je tá časť úlohy vlády, že sa na tú krízu, na tú, na tú proste aj konsolidáciu európskeho priemyslu treba pozerať, že je to aj príležitosť. Nie je príležitosť na stratu ďalších firiem, ale príležitosť na to, aby sa nejaká presunula ku nám. No a ešte veľmi stručne k tomu, čo nasledovalo po roku 2025. Spomínam to preto, že vývoj verejných financií sa samozrejme nezastavil 31. 12. 2025. Rozpočet na tento rok, na rok 2026, bol schválený s cieľom dostať deficit na 4,1 % hrubého domáceho produktu a vyrobil sa ďalší konsolidačný balíček vo výške 2,7 miliardy €. Dnes však, bohužiaľ, očakávaný deficit sa pohybuje na úrovni 4,4 %, približne okolo 6,3 – 6,5 miliardy €, a teda to je aktuálny odhad. No a spomínam to preto, že to nadväzuje na výsledok, ktorým dnes hodnotíme rok 2025. Po ďalších miliardách konsolidačných opatrení sa stále pohybujeme pri deficite nad 4 % HDP. Pohybujeme sa pri nulovom raste. A jednoducho pri hodnotení záverečného účtu sa nemôžeme uspokojiť iba s otázkou, že koľko štát vybral navyše. Skutočne sa musíme pýtať, ale hlavne vládna koalícia, minister by sa mal pýtať, či zvolený spôsob konsolidácie naozaj vedie k nejakému ozdravovaniu verejných financií a či pritom zbytočne neoslabuje ekonomiku, ktorá tieto verejné financie financuje. Popritom ďalej rastie verejný dlh. Na konci roku 2025 sme boli takmer na 84 miliardách € a dlh ale nie je takisto abstraktné číslo, ktoré raz bude niekto riešiť po nás. Len za úroky zo štátnych dlhopisov tento rok zaplatíme vyše 2 miliardy € a budúci rok 2,5 miliardy € a to sú presne peniaze, ktoré minister nespomína, ktoré koalícia nespomína, ale sú to presne tie peniaze, ktoré nemôžeme využiť na školstvo, nemôžeme ich využiť na zdravotníctvo, cesty alebo zníženie daní, proste idú väčšinou do zahraničia ako splátky úrokov. A ja si myslím, že tento spor skutočne nie je o tom, či Slovensko má alebo nemá konsolidovať. Verejné financie ozdraviť musíme. To je fakt. Spor je o tom, ako to urobiť tak, aby sa popri rozpočte alebo popri znesiteľnom rozpočte nepoškodila ekonomika, z ktorej je ten rozpočet financovaný. Ak bude každou odpoveďou vlády na deficit nová daň, vyšší odvod alebo ďalší poplatok, veľmi rýchlo z toho bude začarovaný kruh, z ktorého jednoducho nie je výsledok. Vyberie sa viac na jednej sadzbe, ale sa spomalí spotreba alebo investície, ekonomika samozrejme rastie menej, než vláda čakala, alebo nerastie vôbec. Výnos daní zaostane, ako to vidíme v záverečnom účte, a o rok je potrebný ďalší balík na riešenie krízy, ktorú spôsobil ten predchádzajúci. Preto musí akákoľvek ďalšia a budúca konsolidácia oveľa viac alebo hlavne stáť na skutočnom šetrení a reformách štátu. Nie na plošnom sekaní dobrých investícií, ale na tom, aby si konečne vláda, už asi pravdepodobne skôr budúca, ale stále to môže urobiť aj táto, aby si položila otázku, čo všetko štát robí, čo nás to stojí a akú službu za tie peniaze občan dostáva. Kde sú duplicitné agendy, kde je zbytočná byrokracia, zbytočná administratíva, kde sú neefektívne procesy, predražené fungovanie, výdavky, ktoré rastú bez toho, aby si niekto uvedomil alebo preveril ich výsledok. Rovnako vážne musí vláda zmeniť prístup k podnikateľskému prostrediu. Potrebujeme stabilnejšie, nižšie dane, menej byrokracie, rýchlejšie povoľovacie procesy, pravidlá, pri ktorých sa nemusí podnikateľ každý mesiac, každé dva mesiace pýtať, s čím vláda príde nabudúce. A hlavne, kolegovia. Pre budúci rok žiadne nové dane. Proste skutočne žiadne nové dane. Po rokoch zvyšovania daní, odvodov, poplatkov nemôže byť znovu odpoveďou na problém štátneho rozpočtu ďalší účet, ktorý bude vystavený ľuďom a firmám. Treba hľadať ďalšie úspory, treba konečne ich hľadať predovšetkým vo fungovaní štátu. A napokon potrebujeme hospodársky rast, pretože s dlhom sa nikdy neprepracujeme iba daňami. Proste, keď rastú firmy, mzdy, produktivita, investície, tak štát dokáže vybrať viac aj pri nezmenených, respektíve nižších sadzbách. Keď vznikne nové pracovné miesto, pribudnú dane, pribudnú odvody. Keď firma investuje, vzniknú zákazky ďalším firmám, keď domácnosti bohatnú, môžu viac spotrebovať. Oveľa zdravšou cestou k vyšším príjmom štátu je väčšia a výkonnejšia ekonomika. Nie stále väčší podiel štátu z tej istej ekonomiky. Ale aká je tá realita? Tuto minister financií pri každom svojom vystúpení takmer tri roky rozprával o tom, ako smeruje k deficitu 3 % v roku 2027. Potichu v lete alebo pred letom do únie poslal správu o pokroku, správu, že veď to už nebudú 3 %, ale 4,2 %, o 1,8 miliardy € navyše. No ale teraz tu vidíme pána Tarabu, vidíme Kufovcov, vidíme pána Šaligu a zrazu vidíme k tomu to, že vláda už nehovorí o deficite 4,2 %, ale pravdovravný pán Michalko už hovorí o 4,9 %. To sú už 3 miliardy navyše oproti cieleniu, ktoré používalo Ministerstvo financií ešte pred pár mesiacmi. To sú tie 3 miliardy eur, za čo aj tá, vyzerá to za chvíľočku menšinová vláda, menšinovou nebude, pretože za tieto peniaze si kúpi aj týchto, ja neviem, ako to nazvať, odbojných alebo nespokojných poslancov. K tomuto sme sa tu, kolegovia, dostali a toto je obrovský problém. Ďakujem pekne za pozornosť. [16:53] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dubovický. [16:53] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poslanec, vyskúšajte to, povedali všetko veľmi dobre, veľmi dobre a môžem len, môžem len súhlasiť s vami, lebo však teraz vládna koalícia si dala svoje parlamentné prázdniny na tri mesiace. A my sme sa stretávali s tými ľuďmi, s tými v tých regiónoch. Stretávali sme sa s podnikateľmi. A normálne v Prešove mi podnikatelia rozprávajú o tom, že sú frustrovaní z toho všetkého, že majú pokles tržieb vo výške 25 až 40 %. Že, že sú nútení šetriť a prepúšťať. Namiesto toho, že by tie podniky rástli a na druhej strane, čo sa deje, to zase počúvam od ľudí z môjho okolia, že uvažujú o tom, že svoje podniky presunú napríklad do Poľska, kde je lepšie daňové, je lepšia tá daň a povedzme to ekonomické prostredie pre dané podniky, pre podnikateľov, že my máme momentálne problém nielen to, že, že, že ako sa tu napíšem. Aby som bol aj korektný, že máme DPH nižšiu pomaly o 815 miliónov € tak, ako sa píše v tejto správe. My do budúcna máme problém aj s tým, že nám hrozí, že budeme mať exitus našich domácich firiem blízko do Poľska. A aby som nezabudol, že spomenul si aj ministra sociálnych vecí a rodiny s tým Samsungom. Prepáč, ale ten minister je demagóg. On podľa mňa, on sa tvári, že všetko je v poriadku, že všetko má pod kontrolou a pritom jeho vlastné ministerstvo horí. Jeho vlastní zamestnanci sa búria. A myslím si, že, že nemá absolútne nič pod kontrolou. Táto vláda je vláda babrákov. Nič iné. [16:55] Peter Žiga pán poslanec Krúpa [16:55] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, Marián, za ozaj skvelé zhrnutie. Hospodárenie tejto vládnej koalície, ktorá sa celý čas odvoláva pomaly ešte na vládu Ivety Radičovej, že kde ona zlyhala v roku 2011. A to je dôvod, prečo sa im, bohužiaľ, nedarí. Ale oni robia všetko, čo sa dá, možné aj nemožné, prekrúcajú každé euro vo svojich vačkoch, ktoré si zoberú. A samozrejme, tie problémy, ktoré spomenula, tých je kvantum. Nedá sa v tej faktickej spomenúť všetko, ale jedna vec je tá, ktorú by som chcel vypichnúť, a ty si spomínal ten odchod zahraničných investorov, ktorí jednoducho ukončujú výrobu a fungovanie v Slovenskej republike. My všetci vieme, čo sú toho dôvody. Sú to, samozrejme, ekonomické dôvody, sú to proste daňové záťaže, všetky tieto veci s tým spojené. A ty si spomínal aj to, že ako je dôležitá predvídateľnosť, predvídateľnosť ekonomického vývoja, predvídateľnosť aj stability právneho režimu a systému alebo štátu ako takého, v ktorom títo podnikatelia budú pôsobiť a že sa jednoducho nebude permanentne meniť toto prostredie. Ale ďalšia veľmi dôležitá vec je aj politická predvídateľnosť. A toto je niečo, čo si tiež investori uvedomujú a jednoducho aj preto odchádzajú, pretože nevedia predvídať politický vývoj na Slovensku na najbližších päť až desať rokov aj vzhľadom na vyjadrenia tejto verchušky, ktorá tu spochybňuje naše členstvo v Európskej únii a v aliancii a jednoducho vedia, ako toto Slovensko môže dopadnúť za päť, za desať rokov, a preto jednoducho presmerovávajú svoje investície do zahraničia. Sú to viaceré veľké firmy a spoločnosti, nielen tieto menšie a stredné, ktoré si spomenul. Ale ja sa pýtam, kto ich nahradí? BDR? Áno? Alebo nejakí tuto vaši kamaráti zo Smeru a Hlasu? Tí nahradia týchto investorov, tí vytiahnu túto našu spoločnosť z tej mizérie, do ktorej ju ťaháte vy? Pán poslanec. [16:57] Peter Žiga Dĺžkach [16:57] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Marián Viskupič, najviac ma prekvapilo tvoje hodnotenie tých odchádzajúcich investorov, za ktoré môže táto vláda, ale potom si zároveň hneď jedným dychom povedal, že ale to celkom tak nemusí byť, lebo za to môže aj niečo iné. Ja naozaj, mne je ohromne ľúto, že ten Hubert odišiel, odchádza z tej Serede, že sa majiteľom tej značky Hubert stal nejaký nemecký koncern Henkel a presúva ho kdesi do Bohémií a sektu. Na základe svojho rozhodnutia, asi preto, že sa menej pije toho šumivého a je taký trend. Hlavná príčina je trhová podľa môjho názoru a ešte zložitejšia je situácia Samsungu, ktorým si tu vyvolal takú zasa atmosféru, že zasa tá nešťastná vláda. No tak zasa treba sa spýtať, že ako to je vlastne s tým predajom tých televízorov. Veď viete, že predaj televízorov klesol o 40 %. O 40 % bol prepad a v Samsungu, v našom partnerskom meste Galante, pracovalo, myslím, 80 alebo 90 % zahraničných pracovníkov. Tiež by som očakával, že trošku bližšie vysvetlíš pokles počtu živnostníkov, lebo áno, poklesli, ale bez analýzy to nejde. A znovu pripomínam, že hlavným dôvodom tých verejných financií, ktoré tak kritizujete stále dookola, je rok 2021, keď vaše vlády prišli so sekerou 8 miliárd € navyše oproti schválenému rozpočtu, len preto, lebo bolo treba trošku A znovu pripomínam, že hlavným dôvodom tých verejných financií, ktoré tak kritizujete stále dookola, je rok 2021, keď vaše vlády prišli so sekerou 8 miliárd € navyše oproti schválenému rozpočtu, len preto, lebo bolo treba trošku porozhadzovať. Ďakujem pekne. [16:59] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič. [16:59] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakcie. Začnem Jánom Blcháčom, koľko stihnem. No, pán Blcháč. Hubert. Áno, niekto ho vlastní, o tom je trhový mechanizmus, ale tak, ako ten majiteľ vlastní slovenskú pobočku, hej, v Seredi, tak vlastní, ja neviem, aj Bohemia Sekt v Čechách, Mikulove. A ja sa teraz spýtam, prečo nezavrel Mikulov? Veď však kľudne to isté mohol presunúť na Slovensko, ten istý majiteľ, rovnako, no veď on sa rozhodol proste na základe trhových princípov. Porovnal si situáciu na Slovensku, porovnal si situáciu v Čechách a jednoducho išiel tam, kde sa mu bude podnikať ľahšie, kde bude mať jednoduchšie pravidlá, vyššiu možnosť zisku a možno aj vyšší obrat. Toto je to isté aj so Samsungom. Samsung odišiel do Maďarska. Prečo sme sa nemali uchádzať? Prečo to nemohlo dopadnúť, že v Maďarsku by sa Samsung zbalil a zostal na Slovensku? Toto si treba uvedomiť. Veď to má dva smery. To má dva smery, pán kolega. A potom skutočne, že veľa podnikateľov končí, ale napríklad končí tak, že odchádzajú do Česka. Na to už máme dáta za posledné obdobie, proste stúpol v tisíckach počet českých firiem so slovenskými majiteľmi. No to sú presne majitelia firiem, ktorí to zabalili v slovenskom ekonomickom prostredí a odišli podnikať do Česka. Prečo? Preto isté, čo majiteľ, ktorý správe odniesol zo Slovenska Hubert, pretože v Čechách sa im jednoducho podniká jednoduchšie. Toto sú všetky veci, ktoré treba riešiť. Samozrejme, to isté hrozí s Poľskom. To isté nám na juhu Slovenska hrozí s Maďarskom. Akože prečo? Veď tam je znalosť reči bezproblémová. Takže my skutočne takto prichádzame o tvorcov hodnôt a bez tvorcov hodnôt nebude HDP a vo finále nebude ani na ten sociálny štát, o ktorom tu koalícia stále rozpráva. Ďakujem pekne za pozornosť. Vyhlasujem prestávku. [17:01] Peter Žiga Do 17:07. Potom budeme pokračovať hlasovacím blokom. Pekný podvečer prajem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní a poprosím pána poslanca Igora Váleka, aby uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747 z roku 2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, tlač 1322. [17:09] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k návrhu zákona v druhom čítaní vystúpili dvaja páni poslanci a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Keďže bol pozmeňujúci návrh podaný dnes, dajte, prosím vás, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prezentujme sa, hlasujme. [17:09] Richard Raši Prítomných bolo 100, 30 poslancov, 78 za, 28 proti, 24 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. [17:10] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu vyplývajúcom zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedený bod schváliť. Prezentujeme sa a hlasujeme. [17:10] Richard Raši Prítomných bolo 130 poslancov, 77 za, 0 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh bol schválený. Nech sa páči, ďalej. [17:11] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Karasa, o ktorom však nie je možné dať hlasovať, nakoľko obsahuje novelizáciu iného zákona obsahovo nesúvisiaceho s prerokovaným návrhom zákona. Ide o tzv. prílepok. Námietka? Budeme hlasovať o námietke. [17:11] Richard Raši Pritom ich bolo 131 poslancov, 77 za, 53 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Námietka bola schválená. [17:11] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Karasa. Prezentujme sa, hlasujme. [17:11] Richard Raši Pritom bolo 132 poslancov, 77 za, 54 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh bol schválený. [17:12] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, keďže sme odhlasovali bod zo spoločnej správy, ako aj pozmeňujúci návrh vyplývajúci z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujeme sa a hlasujeme. [17:12] Richard Raši Konštatujem, že prítomných bolo 132 poslancov, 77 za, 29 proti, 26 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím, prezentujte sa. Hlasovanie, nech sa páči. [17:13] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. [17:13] Richard Raši Sa, hlasujme. Prítomných bolo 130. Dvaja poslancov 77 za, 20 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh sme schválili. Tým pádom sme uzavreli hlasovací blok. Budeme pokračovať 17 :17 v rozprave. [17:14] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, takže vás poprosím, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Nasleduje pán poslanec Valášek, nech sa páči, máte slovo. Príjemný už [17:20] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Podvečer, dámy a páni, pán minister. Vyjadrím sa ku kapitole obrana v rámci tohto záverečného účtu a začnem tým, že je to v jednom dôležitom aspekte výnimočná kapitola. Je to jediná z tohto rozpočtu, ktorá je už historicky niekoľko dekád daná a obmedzená alebo definovaná aj medzinárodnými záväzkami. Medzi rokmi 2014 a 2024 platil záväzok, ktorý ešte predošlá vláda dala na samite vo Wellse, že výdavky na obranu by mali postupne stúpať až do... Prezident Pellegrini s ministrami Kaliňákom a Blanárom po boku sa zaviazali postupne navyšovať obranu na 3,5 % HDP a dosiahnuť tento level, túto úroveň do roku 2035. Ako vážne... než sa dostanem k tomuto záverečnému účtu, jedna anekdota k tomu, ako vážne berú tento záväzok v súčasnej koalícii. Tak pred pár mesiacmi sa odohral summit aliancie v Ankare, kde aliancia požiadala členské krajiny, aby predložili svoje investičné plány, aby ukázali inými slovami, na čo plánujú tie peniaze minúť, lebo 3,5 je samozrejme len číslo. Je to len nástroj k cieľu. Tým cieľom nie je minúť za každú cenu 3,5 % HDP na obranu. Tým cieľom je mať natoľko silné ozbrojené sily, že aliancia kolektívne a jej členské krajiny individuálne budú vedieť odradiť každého prípadného vyzývateľa, Rusko či kohokoľvek iného, od útoku. Čiže Ministerstvo obrany bolo požiadané niekedy v lete tohto roku, aby predložilo svoj investičný plán. A očakávanie bolo, že povie: Pozrite sa, do roku 2029 plánujem vybaviť armádu, povedzme, tankami. Do roku 2031 sa k tankom pridá aj kompletná modernizácia všetkých kasární a ubytovacích zariadení, aby sme vedeli prijať aj tie spojenecké posily, ak ich niekedy budeme potrebovať. Do roku 2033 sa k tomu pridajú – vymyslím si – povedzme, že podzvukové lietadlá a iné spôsobilosti a mali k tomu byť pridelené aj balíky peňazí a konkrétne sumy. Čo urobilo Ministerstvo obrany? Strávili presne jeden víkend. Jeden víkend podľa informácií, ktoré máme z viacerých zdrojov z Ministerstva obrany, na príprave tohto údajného plánu. Hodili dokopy zoznam spôsobilostí od tých, ktoré máme, cez tie, ktoré už boli objednané a sú na ceste doručené, tie, ktoré sme už oznámili, že ideme objednať a ešte nemáme vybraných ani dodávateľov, až po tie, ktoré niekedy možno v budúcnosti objednáme, bez akéhokoľvek rozlíšenia medzi nimi štyrmi. A keď sa aliancia opýtala: Dobre, nakreslite nám krivku, že ako vám teda vďaka týmto rôznym investičným balíkom bude rásť úroveň nárastu alebo tempo nárastu obrany a obranného rozpočtu ako percenta HDP, viete, čo urobili? Zobrali ceruzku, pravítko a takto nakreslili čiaru z 2026 na 2035. Na, tu máte zdrap papiera. Toto je to, čo odovzdali spojencom v Ankare. Dámy a páni, táto ignorancia a nezáujem o to, ako reálne rozpočet minúť a ako pretaviť tie záväzky v reálne spôsobilosti, je len jeden z problémov rezortu obrany a, povedal by som, jedným z tých menších. Vypichnem v tejto rozprave dva, ktoré sa zrkadlia aj v tomto záverečnom účte. Minister obrany nemá najmenší úmysel – a nakoniec predseda vlády ho v tom aktívne povzbudzuje – investovať výdavky na obranu reálne do obrany. Veď koľkokrát ste počuli predsedu vlády vyjadriť sa, že on má rozpočet na obranu asi tak rád ako koza nôž. A koľkokrát ste ho počuli vyzývať ministra obrany, aby minul prostriedky obrany, prostriedky určené pre našich vojakov a vojačky, našich letcov a letkyne, na čokoľvek iné, len nie ich výstroj, ich výbavu či ich životné podmienky. A minister obrany vzorne zasalutoval a vyplnil. Dámy a páni, vyrátali sme, že od svojho nástupu k moci minister obrany Róbert Kaliňák vytiahol z rozpočtu na obranu 567 miliónov na účely absolútne alebo len veľmi okrajovo súvisiace s obranou ako takou, vrátane roku, o ktorom sa bavíme. Roku 2025, rok, ktorý je subjektom nášho záverečného účtu. Príklady. Niektoré sú z toho roku, o ktorom sa bavíme, iné mu predchádzajú. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bolo prijímateľom štedrého daru od ministra Kaliňáka. Minister Migáň dostal 82,2 milióna € na portál Slovensko.sk. Keby ste nevedeli, vojaci na Slovensku sú zodpovední a spolufinancujú digitalizáciu štátu a digitálne služby štátu. Ministerstvo hospodárstva – Denisa Saková, ďalšia, ktorá dostala vianočný darček od ministra obrany – 35 miliónov € na priemyselný park Šurany. Veď prečo by sa vojaci zo svojho rozpočtu nepodieľali na baterkárni? Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – toto je môj obľúbený – 10 miliónov € na letecké snímkovanie. Vec, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva robí roky s vlastnými zdrojmi úplne v pohode. Ale dostali 10 miliónov, či chceli, či nechceli. Ministerstvo zahraničných vecí 4 milióny na ekonomickú diplomaciu. Ministerstvo spravodlivosti 2 milióny, pri ktorých slúžilo ministerstvo ako prietokový ohrievač, poslali ich na právnické fakulty. Neviem, jeden absolvent právnickej fakulty Róbert Kaliňák sa ďakuje svojej alma mater tým, že im poslal 2 milióny. Ministerstvo kultúry – na oslavy na Devíne 750 000. SUV pre žandárov, lebo Matúš to si nevie vylepšiť podmienky pre policajtov a má ich v hlbokom podstave, tak dostali de facto obchvatom 1,8 milióna od Kaliňáka len na SUV pre tých žandárov. To sú tie s tým oranžovo-zeleným pomaľovaním. Keby ste nevedeli, my máme popri tých troch rôznych vzoroch policajných áut ešte aj štvrté, ktoré sa objavilo na našich cestách. To sú tí noví žandári na SUVčkach za 1,8 milióna €. Úrad vlády – ďalší, ktorý dostal vianočný darček od Róberta Kaliňáka – 500 000 na bližšie nešpecifikované účely. Oslavy, spinky, netušíme. A plus je tu celá kapitola, ktorú rozhádzal minister obrany v rámci vlastného rezortu na veci, ktoré technicky alebo na papieri kontroluje obrana, ale nijak nesúvisia s obranou. Ten najvypuklejší výdavok je tých 60,5 milióna € na business jety. Boli údajne nakúpené pre evakuačné potreby. Reálne sú využívané na to, aby bol rozvážaný predseda vlády a ministri v luxuse na ministerské zasadnutia za hranicami. A mimochodom áno, tých 60,5 milióna zahŕňa aj pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie za ten šlendriánsky, priam kriminálny spôsob, akým tieto business jety objednali. A dámy a páni, to som sa ani nedostal k tomu, o čom hovoril môj kolega Oskar Dvořák pred zhruba 3/4 hodinkou – tie stamiliónové a do budúcna možno miliardové výdavky na nemocnice, ktoré, keď sa pozorne pýtate vojenských lekárov, vám jasne povedia: My sme nechceli a nepotrebovali. Rovnako ich od nás nepýtala ani aliancia. My nemocnice potrebujeme, Slovensko ich potrebuje ako soľ. O tom niet v tejto miestnosti, myslím, žiadnych pochýb, ale odkedy je úlohou Ministerstva obrany financovať niečo, čo je de facto civilná nemocnica, z rozpočtu určeného pre vojakov a vojačky, a to nie jednu nemocnicu, ale rovno dve? Takže, dámy a páni, dovolím si tvrdiť, že rezort obrany v živote, v živote nemal vo svojej existencii horšieho gazdu rozpočtu, ako je minister Kaliňák, lebo 567 miliónov € si nechal len ku koncu minulého roka vytiahnuť z vlastného rozpočtu na účely buď absolútne nesúvisiace s obranou, alebo s obranou súvisiace. Dovolím si tvrdiť, že rezort obrany v živote nemal vo svojej existencii horšieho gazdu rozpočtu, ako je minister Kaliňák, lebo 567 miliónov € si nechal len ku koncu minulého roka vytiahnuť z vlastného rozpočtu na účely buď absolútne nesúvisiace s obranou alebo s obranou súvisiace len veľmi okrajovo. Dámy a páni, toto je len jeden z dvoch problémov, ktoré chcem vypichnúť v dnešnej rozprave, na ktoré poukazuje aj tento záverečný účet. A tým druhým je mizerné rozpočtovanie. Jedna vec je, že umýsa. Či minister obrany nemal najmenšiu chuť? A dokonca, že priamo inštrukciu dostal od predsedu vlády, aby neminul tie peniaze na veci, ktoré súvisia s obranou, ale druhá vec je, že obyčajná manažérska schopnosť minúť peniaze vôbec na čokoľvek v priebehu toho času, toho roka, na ktorý ich má minúť. S týmto bežným manažérskym aktom má minister obrany tak zásadné problémy, že v roku 2024 takmer polovicu celoročného rozpočtu minul za jeden jediný mesiac. A áno, tipli ste si správne, december 2024. Len v decembri, v koncoročnom mesiaci, minuli 1,24 miliardy, opäť je to takmer polovica celého rozpočtu. Z toho 239 miliónov na bližšie nešpecifikované školenia a iné. Minister hovorí, že to bolo údajne na predplatenie výcviku našich letcov. Nuž, keď sme vyrátali, koľko by to stálo, ten výcvik na tie tri roky, to minister tiež upresnil, tak nám to vyšlo na 150 miliónov. Ešte stále nevysvetlil, kam odišlo 90 miliónov. Inými slovami, tento minister nevie minúť jemu pridelený balík v rámci toho roka, za ktorý ho má minúť a toto nie, že raz. Už prvý rok, čo bol pri moci. Ešte pripúšťam, dobre, tam zdedil nejaký rozpočet. Prišli ste k moci, koalícia, v októbri. Ale už prvý rok, keď bol pri moci, presúval 100 miliónov v decembri na poslednú chvíľku tým, že navýšil základné imanie slovenských zbrojoviek. V princípe dobrá vec. Človek by si myslel, tie zbrojovky asi mali nejaký deficit, asi mali nejaké investičné plány, potrebovali, aby sa štát na nich spolupodieľal, ale nič takého sa nestalo. Ja som s nimi hovoril. A bude to aj predmetom, podľa toho, čo ja mám informácie, aj v štúdiu nášho Najvyššieho kontrolného úradu. Tie zbrojky nemali žiadne konkrétne investičné plány. Tie zbrojky netušili podľa mňa ešte týždeň predtým, než tých 100 miliónov dostali, že ich dostanú. Pán minister Kaliňák nevedel, čo s tými 100 miliónmi. A preto, aby mu neprepadli, ich na poslednú chvíľku presunul mimo rozpočtu formou zvýšenia základného imania týchto zbrojoviek. 100 miliónov v 2023, pardon, 239 miliónov v 2024. Dámy a páni, toto nie je komplikovaná úloha. Ja som si vedomý, že rezort s takýmto rozpočtom, bavíme sa v prípade Ministerstva obrany o takmer troch miliardách, nie je ľahká vec na manažovanie. Ale že plánovanie investícií a rozpočtovanie nie je ani žiadna raketová veda. Krajiny okolo nás dokážu pridelené prostriedky vyčerpať zhruba v tom objeme, v akom boli pridelené, s oveľa menšími problémami, ako to robí Slovensko. Len robia jednu z troch vecí alebo štyroch, ktoré Slovensko sa ani nepokúša. Prvá vec: Francúzsko a Dánsko si normálne dopredu na niekoľko rokov určujú formou zákona, čo bude prioritami dlhodobého plánu rozvoja obrany a povedia si dopredu. Väčšinou to robia na začiatku volebného obdobia. Teraz sme prišli k moci. Toľkoto a toľkoto predpokladáme, že rozpočet bude v tých rokoch 1, 2, 3, 4, ktoré máme pri moci. A my z tohto balíka, ktorý máme týmto pádom k dispozícii, minieme opäť v roku 1 toľkoto na tanky, toľkoto na lietadlá, toľkoto na helikoptéry a potom tomu prispôsobia aj personál, aj akvizíciu, aj všetko ostatné. Toto sa hľadá formou zákona, preto, aby to prežilo aj volebné obdobie. Keď to neskončí na konci volebného obdobia, pokiaľ je tam nejaké prekrytie, tak chcú byť istí a chcú si byť relatívne istí, že tým, že je to schválené zákonom, tak to budúca vláda nezmení len tak mirnik. To dáva nejakú väčšiu predvídateľnosť aj tým firmám, aby vedeli, do čoho investovať svoj výskum a vývoj, lebo vedia dopredu, čo to ministerstvo bude asi nakupovať. My nič takého reálne nerobíme. Opakujem, dlhodobý plán rozvoja obrany bol spísaný za víkend, mieša hrušky s jablkami a robí absolútne nereálne predpoklady o výške nárastu alebo o tempe nárastu obranného rozpočtu. Predpoklady, ktoré sú už len svojou grafickou podobou, to pravítko a ceruzka, výsmechom akéhokoľvek plánovania. Normálne krajiny, okrem toho, že si pridelia aj to, čo sú tie… spíšu si konkrétny zoznam spôsobilostí, čo chcú nakupovať, si ich aj uložia do nejakého rebríčka priorít a povedia si: Toto sú veci, ktoré absolútne musím kúpiť, pretože bez nich proste moja obrana pokľakne a bez nich sa nezaobídem. Toto sú veci, ktoré sú fakt dôležité, ale nuž, keď príde na lámanie chleba, tie by sa vedeli oželieť. A toto sú veci, ktoré sú, ako sa hovorí u nás v Trnave, nice to have. Boli by pekné, kebyže ich mám, ale ak nevyjdú v rozpočte, nevadí. Viete, prečo to tak robia? To zrejme myslím aj z logiky. Proste ešte som nezažil vládu, ktorá by za tie štyri roky, čo je pri moci, neprešla nejakou fiškálnou krízou. Tie škrty nastúpia skoro vždy. A keď si takto rozložíte priority, viete, kde môžete škrtať. Viete, kde máte svaly, kde máte kosti a kde máte tuk. A viete ubrať z tuku a nerežete do svalov a už vôbec nie do kostí. Opäť nič, absolútne nič takého na Slovensku nemáme. Tretia vec, čo na Slovensku nerobíme, je, že si absolútne nestačíme monitorovať plnenie týchto obranných plánov. Opäť, my nemáme reálne obranné plány, nemáme tým pádom čo monitorovať. Ale ak ich raz budeme mať, nestačí ich len mať, lebo papier znesie všetko. Treba ich aj postupne monitorovať. Preto sme navrhli v Progresívnom Slovensku a pred asi dvoma týždňami prezentovali, aby sa k obranným výdavkom nevyslovovala len vláda, čo znamená Ministerstvo obrany a ozbrojené sily, ale aby boli predmetom komisie, ktorá bude zložená z predstaviteľov koalície, áno, aj opozície, lebo väčšina obranných nákupov prerastá cez jedno volebné obdobie a nakoniec zaplatí ten, kto je dnes v súčasnej opozícii, a áno, aj nezávislí odborníci, ktorí vedia posúdiť a povedať: OK, toto si možno vojaci premysleli a možno majú v tomto aj recht. Ale tuto prestrelili alebo podcenili najnovší vývoj vo vojenskej technike, taktike a metodológii. Tuto podľa mňa urobili chybu a chceme, aby o tom bola aj verejná debata. Opäť takto to robia krajiny okolo nás. Ja osobne som bol súčasťou týchto diskusií, keď prebiehala podobná reforma, revízia obranných plánov v Českej republike. Niet najmenší dôvod, aby sme tak nerobili na Slovensku. Takže, dámy a páni, keď čítate tento záverečný účet a kapitolu obrany, nie je to kapitulácia. Vedzte, že je výsledkom takej unikátnej kombinácie neschopnosti plánovať a neochoty vynaložiť prostriedky na obranu na to, na čo by reálne mali byť vynaložené. Je to kombinácia politicky a ideologicky motivovaného nezáujmu o obranu ako takú a kombinácia unikátnych manažérskych neschopností ministra Roberta Kaliňáka. Môžeme tu rozoberať donekonečna, prečo skončil s deficitom 600 miliónov či koľko, čo nestihol vyčerpať z tohto rozpočtu prideleného na tento rok. Vďaka čomu konštatuje aj správa ministra Kamenického, aj správa NKÚ, že Slovensko malo úplným omylom o niečo lepší deficit alebo o niečo nižší deficit, ako plánovalo mať. Jednoducho preto, že na obrane nestihli vyčerpať peniaze. Ale, dámy a páni, takto sa nesprávame voči vlastným vojakom a vojačkám, letcom a letkyniam. Takto si tie diery v obrane, ktoré tu máme po 20 rokoch šafárenia Smeru, nikdy nezaplatáme. Vďaka. [17:37] Richard Raši Ďalej vystúpi pán poslanec Ledecký v rozprave. Nech sa páči. [17:38] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážení páni, predseda parlamentu, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja môj príspevok zameriam na tri veci. Prvá vec je zamestnanosť a nezamestnanosť. Druhá vec je regionálny rozvoj a tretia vec je zamestnanci v štátnej a verejnej správe. Ale nedá mi nereagovať na príspevok pána Valaška. Nechcel som sa hlásiť do faktickej poznámky, keďže idem hneď po ňom do rozpravy. A nespomenúť pripravovaný vojenský obvod Javorina. Lebo keď idem pripravovať nový vojenský obvod a kde tvrdil minister, hoci to medzitým už niekoľkokrát zmenil, že idem obnovovať pôvodný vojenský obvod, ktorý má 31 000 ha, a štyrikrát už menil, aký rozsah to bude mať, štyrikrát menil, čo tam vlastne sa bude diať. Jeho riaditeľ štátnych lesov chodí po samosprávach a pokútne im núka peniaze na to, aby odpredali pozemky. Otázka je, či má vôbec takúto kompetenciu v štátnych lesoch. Ale druhá vec, že tie milióny sú nie v desiatkach, ale už v stovkách. Tak ja sa naozaj pýtam, aká je koncepcia? Podľa akého plánu robia? Oni teraz tuná v pondelok dali do plánu víziu Slovenska. Jasné, fasa bude vízia, potom bude stratégia a tak ďalej. A prečo niečo také nemá aj minister pri takejto dôležitej a zásadnej veci, ako je obnova nová vojenského obvodu Javorina. Ja sa pýtam a navyše pán Mierna príde s veľkou slávou, že sa ide stavať Tichý Potok, priehrada Tichý Potok. A však je to v tom vojenskom obvode. Ja sa pýtam, čo, oni sa ani nerozprávajú, alebo nevedia, že Kaliňák pred niekoľkými týždňami hovoril o tom, že tam bude vojenský obvod. A keď tam bude vojenský obvod a sa urobí tá priehrada Tichý Potok, tam musia byť nejaké ochranné pásma pitnej vody, lebo to bude pitná voda na pitie. A ako tie ochranné pásma zabezpečia. Ale my, ktorí sme sa priehradou Tichý Potok dlhšie zaoberali a pozerali sme, aké máme štúdie, aké máme posudky, tak my vieme, že tá priehrada sa tam postaviť nedá, lebo jednoducho to podložie tomu nevyhovuje a premiér ho nezmení, čiže to je len veľká sláva bububu. Čo všetko on ide robiť od nemocníc, cez jadrové elektrárne až po nejaké priehrady na pitnú vodu. Ja sa pýtam, a za čo? Teraz tu preberieme deficit. Za čo to budeme robiť? Hej? Tak ako ja by som povedal, že neblúznite na mozgy, ale hovorte reálne veci, lebo ja si myslím, že ľudia už vám nie sú schopní všetko uveriť ako doteraz. No a vrátim sa k téme, ktorú som chcel tuná prednášať, a to je regionálny rozvoj. Tak my sme tu mali niekoľko rokov, vlastne od roku 2015, myslím, že to je už viac ako 10 rokov, zákon o najmenej rozvinutých okresoch, kde pôvodne bolo 12 okresov a ten zákon vlastne inicioval SMER, lebo z regiónov, z najmenej rozvinutých regiónov bol tlak na to, že proste tie najmenej rozvinuté regióny majú nejaké problémy, ktoré chcú riešiť, o ktorých vedia a tá centrálna vláda ako keby tými svojimi programami to nevie zabezpečiť. Tak sa urobil zákon o najmenej rozvinutých okresoch, kde sa povedalo, že tie peniaze na ten rozvoj budú rozdeľovať ľudia v okresoch. Bude sa to robiť nejakým participatívnym spôsobom, urobí sa tam nejaká stratégia, nejaký plán a my na to vyčleníme peniaze. No a výsledok po 12. roku je taký, že ten rozpočet sa stále a stále znižoval. A keď sa politickí predstavitelia strany SMER sťažovali, že oni vlastne nemôžu úplne zasahovať do toho rozdeľovania peňazí, lebo sa to nerozdeľuje politicky, tak vláda ten projekt nechala. Samozrejme, ten rozpočet škrtala, škrtala, škrtala, na budúci rok je, myslím, 6,5 milióna na to plánovaných. Ten počet okresov z 12 ich zvýšila na 25, tak si viete to vydeliť 6,5 milióna : 25, koľko ostane na jeden okres na rok? A to sú ešte aj väčšie a menšie okresy. Čiže ja naozaj neviem, čo za 100, 200, 1000 € a aký rozvoj v tom danom okrese vieme urobiť. No a tá vláda chodí na výjazdové zasadnutia vlády a rozdeľuje tie peniaze podľa straníckeho trička. Keď som podal interpeláciu na Úrad vlády, že podľa akých pravidiel oni tie peniaze rozdeľujú, tak normálne mi prišla odpoveď, že na základe individuálneho princípu. To proste individuálne sa rozhodnú. To znamená, kto príde a motivuje tých predstaviteľov tej vlády, akým. Keď bol ten projekt najmenej rozvinutých okresov alebo ešte stále je, akurát sa nefinancuje, tak jednou z podmienok bolo, že ten projekt musel vytvoriť nejakú udržateľnú vec alebo nejakú rozvojovú vec. To znamená, že minimálne pracovné miesto pre dlhodobo nezamestnaného. Čiže naozaj ten, kto robil projekt, musel vytvoriť nejaké pracovné miesto, musel sa zaviazať, že ho niekoľko rokov udrží, keď ho neudržal, tak peniaze vracal. To znamená, že malo to nejaký zmysel. No ale potom prišli výjazdové zasadnutia vlády. Samozrejme, tie rozdeľovali projekty három fárom bez toho, aby tam nejaký udržateľný činiteľ bol. No a potom si povedali tie obce, prečo by ja som mal ísť do najmenej rozvinutých okresov, pýtať tie peniaze z toho projektu? Veď je to oveľa ťažšie. Musím tam urobiť nejaké udržateľné opatrenia, napríklad vytvoriť to pracovné miesto. No tak prestali mať eminentný Tam nejaký udržateľný činiteľ bol. No a potom si povedali tie obce, prečo by ja som mal ísť do najmenej rozvinutých okresov, pýtať tie peniaze z toho projektu. Veď je to oveľa ťažšie. Musím tam urobiť nejaké udržateľné opatrenia, napríklad vytvoriť to pracovné miesto. No tak prestali mať eminentný záujem o tieto peniaze. No a čo sa stalo? No, zmenilo sa to tak, že teraz, keď si pozriete, ktoré projekty z najmenej rozvinutých okresov, tak vlastne žiadny rozvoj sa tam nedeje, ale riešia sa tam havarijné situácie, hej?, že niekto si napríklad opraví cestu alebo si opraví parkovisko alebo niečo také, čo žiadny prvok rozvoja tam nie je, skôr riešenie nejakej havárie, nejakého problému. Tak my nemôžeme očakávať, že tie najmenej rozvinuté okresy sa nám budú nejakým spôsobom rozvíjať, keď my vlastne do rozvoja nedávame nič, len hasíme požiar. Druhá časť mojej rozpravy bude o zamestnanosti a nezamestnanosti. Tak miera nezamestnanosti od nástupu tejto vlády, to znamená od roku 2023 do konca roka 25, klesla len o 0,2 % napriek všetkým opatreniam a veľkým rečiam typu práca namiesto dávok. Zamestnanosť, to máme určitý počet ľudí v štáte, ktorí sú zamestnaní a ktorí vlastne ťahajú ekonomiku a z tých daní platíme hlavne podielové dane, to znamená mestá a obce, tak táto zamestnanosť nám klesla o 0,1 %, čo je 2 500 osôb, a to je do konca roku 2025. A my vieme, lebo Štatistický úrad nám to každý štvrtok vyhodnocuje, že počet zamestnaných ľudí nám na Slovensku ďalej klesá. To znamená, ako keby v ekonomike je menej ľudí, to znamená náš štát bude mať automaticky menej daní. Čo je ale zaujímavé, že pracovné miesta nám pribudli vo verejnej správe a v stavebníctve. Nikde inde, všade inde poklesli. A najviac poklesli, a to je najviac od roku 2014, keď nepočítame pandemický rok, počet živností sa v minulom roku s výnimkou pandémie znížil najviac od roku 2014, hej? Tak aj toto nám hovorí, ako pristupujeme k tým, ktorí vlastne, tým najmenším, ktorí sú takí štartéri tej ekonomiky, lebo len z úspešného malého podnikateľa sa môže stať veľký podnikateľ alebo nejaká veľká firma. A pristavím sa pri projekte práca namiesto dávok, lebo náš pán minister sociálnych vecí si najradšej politické body robí na generačnej chudobe. Postaví sa pred osadu a namiesto toho, aby povedal, ako im pomohol, tak vykrikuje, ako im ten život sťaží. A jedna z takýchto hlášok bola práca namiesto dávok. Tak ja vám poviem, že odkedy zaviedol prácu namiesto dávok, tak počet zamestnancov, zamestnaných ľudí v Slovenskej republike sa znížil, sa znížil, nie zvýšil. Počet nezamestnaných sa nám neznížil, ani počet dlhodobo nezamestnaných sa neznížil. A to, čo preferoval, že teraz všetci ľudia pôjdu na aktivačné práce a keď nepôjdu na tie aktivačné práce, tak budú musieť byť vyradení z radu práce, tak tí ľudia, ja som prešiel niekoľko obcí a miest v poslednom období a som sa pýtal starostov a primátorov a všetci majú problém, lebo nemajú dostatok ľudí na aktivačných prácach. Proste štát nedáva na to peniaze a dokonca, keď tie peniaze im dá, tak tých aktivačných pracovníkov si musia zabezpečiť z vlastných zdrojov. No a teraz je otázka, prečo to ten minister hovoril, keď nemá na to peniaze? Prečo to ten minister hovoril, keď máme menej ľudí na aktivačných prácach ako predtým? Ale nie preto, že by nechceli, ale preto, že na to nie sú peniaze vyčlenené. No tak jednoducho preto, že si povedal, že urobím si PR na tých najchudobnejších ľuďoch, postavím sa pred osadu, keď neviem ten problém riešiť, tak aspoň takto. A úplne cynické je to, pretože on zo svojich vlastných peňazí neriešil zamestnanosť alebo nezamestnanosť, dal 3/4 milióna € rómskemu splnomocnencovi, vlastne jeho manželke, do neziskovej organizácie, ktorí robili úplne nezmyselný projekt. Takže on dá 3/4 milióna manželke rómskeho splnomocnenca a potom sa postaví a ide si na tom robiť politické body. Ja neviem, či tí niektorí naši verejní funkcionári už naozaj nemajú žiadnej hanby. A poslednú vec, čo by som chcel povedať, to je zamestnanosť v štátnej a verejnej správe. Ja rád vystupujem len k veciam, ktorým rozumiem, ktorým sa venujem a človek by povedal, že čo ty máš spoločné so zamestnanosťou v štátnej a verejnej správe. No asi to, že keďže niekoľko rokov pôsobím vo sociálnom výbore, tak každý rok nám tam pristála Správa o štátnej službe v Slovenskej republike, lebo bola tu taká jedna organizácia alebo taká jedna rada, pár zamestnancov mala, volala sa to Rada pre štátnu službu, ktorá každý rok vypracovala správu a hovorila nám o tom, ako nám narastá počet pracovníkov v štátnej službe, ako nám narastá počet dohodovaných v štátnej službe. Naposledy to bolo 10 200 dohodovaných. Ako nám narastajú osobitné platy v štátnej službe. To znamená, to sú platy, ktoré nie sú tabuľkové, ale sú úplne mimo tabuliek a spravidla začínajú na sume 5 000 €. No a štát, aby si povedal, výborne, máme tu nejakú správu, na základe toho budeme konať, tak keďže tie čísla boli alarmujúce a tie čísla boli ešte predtým, než vzniklo nové ministerstvo, tak jednoducho urobil to, že Radu pre štátnu službu zrušil. Niekto, kto tomu štátu hovoril, ako zle sa to vyvíja, tak namiesto toho, aby riešil ten problém, tak on ho zrušil. Takže vlastne my, keď chceme mať informáciu, ako sa to vyvíja, tak naozaj len na základe údajov Ministerstva financií, ale tie údaje Ministerstva financií nie sú tak podrobné, aby sme si vedeli porovnať, ako sa to skutočne vyvíja a kde je problém. Ale no, snáď na záver prečítam len, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navýšilo pracovníkov o 227 osôb. Na pomoc pri poskytovaní hypoúverov. Pamätáte sa, ako sa tu rok alebo myslím, že dva roky išli dotovať hypotekárne úvery a potom ten projekt jednoducho zrušili, povedali, nech si to riešia banky. Išlo do toho, myslím si, že do 100 miliónov eur. Ja sa pýtam, to aký úspešný projekt bol, keď po roku alebo po dvoch rokoch musel skončiť? To aký vôbec celé malo zmysel? My naozaj v krajine nemáme dôležitejšie body alebo dôležitejšie oblasti, ktoré musíme riešiť, ako pomáhať tým, čo majú hypotekárne úvery? A keď naozaj si myslíme, že je to vážne, prečo sa to po roku alebo po dvoch skončilo? Ďalšiu vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je: skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtovej organizácie kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 123 680 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2024 o 227 osôb viac. Tak tu je zase otázka. V národnom hospodárstve sa nám počet zamestnancov znižuje a nielen v roku 25, aj toho roku to ide dole. Ale my stále potrebujeme navyšovať ľudí v štátnej a verejnej správe. Stále. To kto ich bude platiť, preboha? Však sa nám tá demografia na Mikuláša, jednoducho viacej ľudí odchádza do dôchodku, ako sa nám narodí. Počet zamestnancov nám klesá. To už kto má vysvetliť, že preboha, musíme s tou štátnou správou a verejnou správou niečo robiť, aby naozaj nám to začalo klesať a nie stúpať. A čo ma úplne prekvapilo, tak pán prezident tu pred týždňom alebo dvomi mal správu o stave republiky, kde hovoril, že aj politici by si mali uvedomiť, že je konsolidácia a podobne k tomu pristúpiť. Tak Kancelária prezidenta na reprezentačné úlohy minula o 18,9 % viac, než mala schválené. To znamená, viac ako 2 milióny eur minula na reprezentačné výdavky oproti pôvodnému plánu alebo pôvodnému rozpočtu, ktorý mala schválený. Ja sa pýtam, pán minister. Nepatria politici? Oni nepotrebujú sa zapojiť do konsolidácie? Asi nie. A posledná vec, ktorá ma zaujala, že MIRI, ktoré má na starosti rozpočet EÚ a ktoré malo minúť 400 miliónov eur, minulo 296 miliónov eur. To znamená o 100 miliónov menej, o 1/4, hej? My tu dlhodobo máme problém čerpať, nie že efektívne, vôbec čerpať európske fondy, vôbec čerpať európske fondy. A neviem, na koho sa ten Migal bude teraz vyhovárať, lebo naozaj už tri roky táto vláda vládne a keď tri roky vládne a sú takí super všetko, tak o tom, že 100 miliónov menej sme mali na peniaze, ktoré majú ísť na investície, je veľmi smutné. Ale zase, keď si pozriete na posledné prešľapy pána Migala, tak sa vôbec nečudujem tomu, že sa tie peniaze nevyčerpali, bo čo výzva, čo nejaké verejné obstarávanie, to problém. A takto to asi nepôjde. Ďakujem. [17:55] Richard Raši S takou poznámkou, pán poslanec Lackovič, nech [17:55] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolega Ledecký, za príspevok. Ty si hovoril o tej mojej obľúbenej téme, to sú tie výjazdové rokovania vlády a dotácie, ktoré sa udeľujú na výjazdových rokovaniach vlády. A ja len znovu pripomeniem, že máme napríklad zrátaný celý rok 2025. A cieľom vládnej dotácie v roku 25 bolo napríklad celkovo 19 okresov, v ktorých sa nachádza 725 obcí. A teraz bude to zaujímavé, tak počet obyvateľov s koaličným starostom, ak to tak môžeme nazvať, je v týchto okresoch pomerne podobný tomu opozičnému, kým v koaličných býva 260 000 ľudí, tak v tých opozičných, to nazvime v úvodzovkách, je ich 204 000. Čiže takmer rovnaký plus-mínus počet obyvateľov. Ale, čo je zaujímavé, tak aj ty si o tom hovoril, ja to znovu zopakujem. Koaličné dostali dotáciu vyše 5 miliónov, presne 5 miliónov 148 000 €, zatiaľ čo opozičné len 1 milión. To znamená 4,7-krát viac na hlavu, keď to pozeráme a keď to počítame. Čo je teda naozaj v podstate neuveriteľný nepomer a nespravodlivosť. A keď to premietneme na jednu hlavu, tak opozičný obyvateľ dostal 5 €, ten obyvateľ, ktorý žije v obci s opozičným vedením, a ten obyvateľ, žijúci v obci s koaličným vedením, dostal 19,85. Čiže štvornásobne viac. No a teraz teda neviem, že úplne je tam jedno, akú má obec demografiu, nadmorskú výšku, aké má obec problémy, či je malá, či je veľká. Proste dôležité bolo, že vedela, koľko má žiadať a koľko dostane. Jedine, že by sme teda pripustili ten posledný variant, že ak má obyvateľstvo starostov za SMER, SNS a HLAS, tak trpia, bohužiaľ, tak veľmi, že si zaslúžia osobitnú pomoc. Pán poslanec Horecký [17:57] Richard Raši Nech [17:57] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem za slovo. Ďakujem za príspevok. V tejto faktickej budem adresovať iba dve veci. Jedna z nich aj teraz znela. Ide o to, že vláda Slovenskej republiky predsa nemôže fungovať ako dotačná komisia pre obce. Každému je jasné, že ide o politickú kontinuálnu kampaň a politickú korupciu, kupovanie si priazne, držať starostov, primátorov v predklone a samosprávy. Toto nie je efektívne vládnutie ani hodné úrovne činnosti vlády. Ja nie som proti dotáciám, keď sú férové a spravodlivé, ale nie také, ako sme počuli, že štyrikrát viac na hlavu dostane obyvateľ, ktorý má to správne vedenie samosprávy koaličné, a štvrtinu z toho dostane obyvateľ, ktorého starostom alebo primátorom je z opozičného tábora človek. No a druhá vec, čo sa týka tej štátnej a verejnej správy, to, ako stále narastá. Často počúvam o tom, že sa bude sekať, 10 % prepúšťať. To je úplne, prepáčte mi to prosím, nerozumný, poviem to rovno, hlúpy prístup. Ľuďom, ktorí vykonávajú prácu, lebo na každom tom úrade budete počuť, že ešte im chýbajú sily, tá práca pribúda. Kto im ju pridáva? Pridávajú im ju politici, ktorí nemajú štátny rozmer, nepozerajú na dlhú trať. Stále prídu nové a nové zadania. Tí ľudia robia veľa zbytočnej kontraproduktívnej a škodlivej práce, ktorá len zauzľuje procesy, ktoré potrebujeme rozbehať, aby bola ekonomika pružná, aby bola tá správa efektívna. Zoberme im zbytočnú prácu a potom ich počet je možné redukovať a použiť ich sily na niečo rozumné. [17:59] Richard Raši Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [17:59] Richard Raši Pán poslanec Dubovický, nech [17:59] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa páči. Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem sa veľmi, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať. Samozrejme, vnímam problémy samospráv podobne ako ty, ale ja by som to len tak doplnil, tú odpoveď, ktorú si dostal z úradu vlády, že individuálny Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem sa ti veľmi pekne poďakovať. Samozrejme, vnímam problémy samosprávy podobne ako ty, ale ja by som tak len doplnil tú odpoveď, ktorú si dostal z Úradu vlády, že, že individuálny princíp alebo postup. To je tak scestné, keď si to človek uvedomí, je to tak, si predstav tú situáciu, že, že, že tu, povedzme, že súčasná opozícia riadi túto krajinu 16 rokov a robíme aj také výjazdové rokovania, tak ja rozdávam iba svojim, akože. Však to je, to je to na hlavu postavené inak v konečnom dôsledku. A v konečnom dôsledku si treba povedať aj to B, že, že tie reformy, o ktorých si rozprával, že všetko je iba tak na kolene urobené. Áno, je to pravda, lebo môžeme kľudne povedať, že Robert Fico a všetky jeho vlády neprišli so žiadnymi reformami, ktoré by zvýšili životnú úroveň ľudí na Slovensku. Dnes sme sa o tom bavili, je to aj v správe, že, že výber z DPH je nižší, výber z potrebných daní je nižší. Ľudia šetria. Vidia to firmy, ľudia reálne začali šetriť a tu je dôsledok toho všetkého a tu je dôsledok tej celej konsolidácie toho babráctva, s ktorým prišla táto vláda. A samotná NBS, to je veľmi dôležité, Národná banka Slovenska povedala, si to môžete prečítať, že ideme gréckou cestou. Viete, čo je grécka cesta? Samozrejme, však, keď si dobre pamätáte, padla na tom vláda pred 16 rokmi alebo pred 14 rokmi. Ale tak grécka cesta znamená to, že všetci obyvatelia na Slovensku prídu o peniaze, prídu o dôchodky. Toto vám hovorí Národná banka Slovenska. A vy tu prichádzate s ďalšími hlúposťami, ktoré fakt, že ten rozpočet na [18:01] Peter Žiga Pán poslanec Ledecký, ďakujem veľmi pekne. [18:01] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže väčšina faktických poznámok bola k tomu, že k výjazdovým zasadnutiam vlády a tým najmenej rozvinutým okresom, tak ešte poviem jednu takú zaujímavú perličku, že najmenej rozvinuté okresy, keď ste si zobrali a podľa tých parametrov, ktoré niekedy boli, tak vlastne boli tí najmenej rozvinutý okres Kežmarok bol najviac alebo medzi prvými na základe tých parametrov, lebo mal najviac vylúčených rómskych osád. A naozaj to kopíruje, čím viacej ľudí vylúčených rómskych osád, tým tie problémy v tom okrese väčšie a tým ten okres je zaostalejší. A verte mi alebo neverte mi, keď chodí vláda po výjazdových zasadnutiach a sledujem to, tak na riešenie nejakého problému vylúčenej rómskej osady peniaze nikdy nejdú, hoci toto je najväčší problém. Takže ako my chceme, aby tam nastala nejaká zmena, keď nejakým spôsobom to neriešime? Akým spôsobom? A na my sme dali pracovné povolenie posledné roky táto vláda niekoľko 10000 ľuďom prevažne z Indie, Indonézie, Nepálu, Filipín, ale však to je v poriadku. Ja proti migrantom nič nemám. Firmy majú nedostatok pracovníkov, ale viete, to sú všetko ľudia so základným vzdelaním, ktoré idú na tie jednoduché montážne pozície. To znamená, takých ľudí my máme aj v rómskych osadách. Len treba vytvoriť podmienky, aby mali tú možnosť, aby mali ochotu, aby boli prinútení, alebo neviem, ako inak to povedať, a aby tam mohli pracovať. To znamená, my tu nevzdelaných ľudí ťaháme z druhého konca sveta a nevieme si poradiť. No ale ako si môžeme poradiť, keď my tu máme výjazdové zasadnutia vlády, ktoré majú riešiť najpalčivejšie problémy a oni sa vôbec toho najpalčivejšieho problému nedotknú. Ja už hovoril vystúpil [18:03] Peter Žiga Z rozpravy aj pani poslankyňa náš. [18:03] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes tu rokujeme teda o záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2025. Z celého množstva tých rozpočtových kapitol by som dnes opäť chcela zacieliť svoju pozornosť na kapitolu Ministerstva cestovného ruchu a športu. Keď som sa začítala do riadkov a tabuliek tohto záverečného účtu, našla som v ňom do bodky potvrdené všetko to, na čo sme ako opozícia posledný rok a pol vytrvalo upozorňovali. Nevidím tam nič, čo by naznačovalo snahu systémovo pozdvihnúť slovenský šport. Ten účet nehovorí nič o reálnej záchrane a pomoci našich hotelierov alebo gastroprevádzok. Hovorí však úplne jasne o bezhodnotnom rozhadzovaní peňazí, o politickom vydieraní, vďaka ktorému si minister Huliak drží svoju pozíciu, a o praktikách, ktoré majú od fair play poriadne ďaleko. Je to svedectvo o systematickom vysávaní časti verejných zdrojov pre úzku skupinu vyvolených, rodinných príslušníkov, straníkov a oligarchov, napojených na vládnu koalíciu a v tomto rezorte najmä na stranu Vidieka ministra Huliaka. Začnime anomáliou, ktorá udrie do očí hneď na úvodných stranách. Pôvodne ste, vážení koaliční poslanci, schválili tomuto ministerstvu kapitálové výdavky vo výške zhruba 800 000 €. A zrazu? V záverečnom účte svieti cifra takmer 43 miliónov €. Bavíme sa tu o astronomickom náraste o vyše 5300 %. Takýto päťtisícový skok nebol podložený žiadnou odbornou diskusiou ani žiadnym strategickým dokumentom. Išlo o čisto politické a ad hoc rozhodnutia vlády. Pri týchto 43 miliónoch sa pristavím, pretože si spomeňme na 25 miliónov vyčlenených na atletické haly. Nápad, ktorý si minister doslova vycucal z prsta a až potom išiel zisťovať, kde by tie atletické haly asi tak mohli stáť. A ako inak, najväčší balík z týchto 25 miliónov, až 15 miliónov, poputuje do Zvolena. Do mesta, kde je len malá atletická komunita, zatiaľ čo skutočné centrá tohto športu na Slovensku živoria v nevyhovujúcich a provizórnych podmienkach. My na Slovensku nemáme ani jednu atletickú halu. Je to nezmysel, no minister potrebuje postaviť svoj pamätník neďaleko svojho bydliska, a tak sa politický vlak rozbehol. Ďalšie milióny na investície sa rozdávali ako darčeky počas výjazdových rokovaní vlády tým starostom, ktorí majú to správne stranícke tričko. Takéto riadenie rezortu mení zákon o štátnom rozpočte na bezvýznamný zdrap papiera. Ministerstvo neplánuje. Funguje ako samoobslužný bankomat. Obce, ktoré sa snažia poctivo a transparentne pripravovať projekty na telocvične či cyklotrasy, nemajú v tomto chaose šancu predvídať a niektoré ani uspieť. A zatiaľ čo občanom servírovala táto vláda drastickú konsolidáciu, zvyšovala DPH, poplatky a ceny, na ministerstve športu sa žilo a žije v luxusnej izolácii. Minister Huliak pri fejkovom uťahovaní opaskov nariekal o tom, ako musí prepúšťať a ako šetrí. Sľuboval ušetrený milión € na mzdách, ktorý ho mal veľmi bolieť. Vraj na úrade ledva svietil a kúril. Aká je však skutočná realita? Vidíme tam vyplatené státisíce na odstupnom. Vidíme tam zakladanie úplne zbytočných regionálnych kancelárií, ktoré slúžia len ako trafiky pre ministrových kamarátov, spriaznené osoby a dokonca aj príbuzných. Vidíme masívne zamestnávanie kamarátov bez adekvátnej kvalifikácie do štruktúr ministerstva. A výsledkom tohto predstieraného šetrenia je, že mzdový rozpočet úradu bol napokon prečerpaný. Dobre počujete. Čiže on si tak uťahoval opasky, že dokonca prečerpal mzdový rozpočet úradu. Kamoši a rodina pána ministra sa síce poistili na horšie časy, no občania to opäť zaplatili. Rozhadzovanie pokračuje aj pri samotnom sídle rezortu. Všetci vieme, že ministerstvo úradu je v sklade č. 7 na Pribinovej ulici v budove spojenej s mocnou finančnou a developerskou skupinou J&T. Náklad za tieto reprezentatívne priestory je okolo 1,2 milióna ročne. Plus astronomických 145 000 € len za parkovacie miesta. Dohromady takmer 1,7 milióna €. Sadzba 20 € za m2 je pre ústredný orgán štátnej správy čistá nehoráznosť, pretože napríklad rezort školstva si dokázal nájsť oveľa výhodnejší nájom v Bratislave. Sám minister verejne priznal, že zmluva je nevýhodná a hrozil presťahovaním úradu. A aký je výsledok? Nezmenilo sa nič, vôbec nič. Štát mesiac čo mesiac platí nemalé peniaze, za ktoré by sme inak mohli zachrániť nejedno chátrajúce športovisko, či zachrániť hokejový klub alebo zaplatiť tréningy deťom, ktorých rodičia na to nemajú peniaze. Účet odhaľuje aj ďalšie priam absurdné plytvanie na tzv. špeciálne služby. Vyše milión € odišlo na externé právne služby advokátskej kancelárii s podozrivými väzbami na šedú eminenciu rezortu pána Miškoviča. Minister sa teraz víťazoslávne chváli pozitívnym výsledkom v súdnom spore s Kmotríkovcami, ktorý mu to možno čiastočne vykompenzuje. Ten ale nemusí byť konečný a páchuť z možného klientelizmu nikam neodchádza. Nasledujú predražené IT riešenia, len za intranet zaplatilo ministerstvo 670 000 €, za počítače a telefóny ďalších 115 000 €, ďalších vyše 150 000 € na propagáciu, inzerciu a reklamné predmety, 40 000 € za kancelárske stoličky, stoly a skrine. Tento rezort sa jednoducho tvári, akoby vyhral v lotérii a žiadne šetrenie nie je preň. Keď sa však pozrieme na podriadené organizácie, vidíme priam kriminálnu nedbalosť. Štátna agentúra Slovakia Travel s rozpočtom 25 miliónov € minula na marketing a propagáciu 11 miliónov. A ako efektívne? 600 000 z peňazí daňových poplatníkov sa doslova utopilo vo vybudovaní stánku v Číne na ostrove Hainan. Na trhu, z ktorého k nám masoví turisti jednoducho necestujú. Vtedajšieho generálneho tajomníka služobného úradu Júliusa Erneka síce potichu upratali, aby sa vyhli megaškandálu, no fakty zostávajú nezmenené a peniaze miznú na celej šnúre podujatí Slovakia Travel. Ďalšie milióny sa nezmyselne lejú do reklamy na domácom trhu. Agentúra, ktorá má lákať predovšetkým zahraničných turistov, platí obrovské peniaze za banery na domácich folklórnych športových akciách. Naozaj musíme míňať štátny rozpočet na to, aby sme domácim vysvetľovali, že SLOVENSKO sa oplatí vidieť. Tu ale nezlyhal manažment našej reprezentácie ako destinácie. Len sa niekto rozhodol peniaze na tento dôležitý marketing premeniť na obyčajné nesystémové dotácie. Teraz prejdem k Národnému športovému centru, inštitúcii s takmer 4-miliónovým rozpočtom, ktorá by sa mala starať o mládežnícky šport, diagnostiku a reprezentantov do 23 rokov, ktorá patrí pod rezort cestovného ruchu a športu. Finančné pohyby v tejto organizácii ma v septembri minulého roku viedli až k tomu, že som podala trestné oznámenie. Dôkazy jasne ukazovali, že krátko po voľbách koncom roka 2023 začali vznikať účelové s. r. o. čky, za ktorými stáli rodinní príslušníci zástupcu riaditeľa Národného športového centra. Tieto schránky bez akejkoľvek transparentnej súťaže získali v roku 2024 rámcové dohody za viac ako 660 000 € na údajné organizovanie eventov. Kým sa nám túto schému podarilo naším tlakom rozbiť, stihli si za nadhodnotené a duplicitné služby fakturovať pol milióna €. Potom začali stopy zametať. Firma od zmluvy odstúpila, prepísala konateľa na bieleho koňa z Francúzska a fiktívne sa presunula do Estónska. Pod ťarchou dôkazov musel minister Huliak vo februári vedenie centra napokon odvolať. Vrcholom arogancie je, že bývalý riaditeľ sa ešte nedávno drzo uchádzal o post riaditeľa Strednej športovej školy v Bratislave, kde by mala byť osobná integrita základným predpokladom. Aby toho nebolo málo, vnútorný audit Národného športového centra potvrdil utajovanie zákaziek s nízkou hodnotou. Kým rodičia športujúcich detí drú a zadlžujú sa, úzka skupinka špekulantov priamo tunelovala peniaze určené na podporu mladých športovcov. Osobitnou kapitolou, ktorej sa budem teraz venovať, je Národné športové centrum potvrdilo utajovanie zákaziek s nízkou hodnotou. Kým rodičia športujúcich detí drú a zadlžujú sa, úzka skupinka špekulantov priamo tunelovala peniaze určené na podporu mladých športovcov. Osobitnou kapitolou, ktorej sa budem teraz venovať, je Národná lotériová spoločnosť TIPOS. Z tej sa stal súkromný bankomat ministra Huliaka a jeho spolustranníkov na financovanie spriaznených osôb a na nepriamy politický marketing. Oni naozaj využívajú tieto zdroje na to, aby sa na tých akciách propagovali ako kandidáti, ako politici, jednoducho rozhadzujú peniaze a robia si za to svoje vlastné promo. Minister tu objavil dokonalý nástroj, ktorý sa volá darovacia zmluva. Z mechanizmu na občasnú podporu charitatívnych projektov alebo malých športových projektov urobil multimiliónový systém svojvôle. Od jeho nástupu bolo cez dary z TIPOSu rozdelených vyše 4,3 milióna €. Len pre predstavu, to je presne toľko, koľko sa cez darovacie zmluvy rozdalo za viac ako 10 rokov pred jeho príchodom. Prosím vás, pred Huliakom za 10 rokov nerozdali také peniaze, ako rozdal Huliak za rok a pol. Spolu sa za Huliaka podpísalo neuveriteľných 358 darovacích zmlúv a z toho 166 len v roku 2025. Podpora projektov do 15 000 €, lebo to sú pravidlá pre tie darovacie zmluvy, že sú do 15 000 €. Tak vyhodnocovanie projektov prebieha v tichosti, bez pravidiel, bez kritérií a kam tieto rýchle peniaze tečú, môžete trikrát hádať. Masívne idú do Banskobystrického kraja, kam ide až deväťkrát viac než napríklad do Košického kraja. Prosím vás, takáto disproporcia tam funguje v tom TIPOS-e. Medzi týmito projektmi sa objavujú projekty z ministrovho rodného Podpoľania a z okolia poslanca Malatinca, ako aj organizácie prepojené na členov strany Vidieka. Absolútne nelogicky prebieha aj poskytovanie sponzorstiev, kde hrá prim hrubý lobbing, kým niektoré masové podujatia dostávajú len odrobinky. 1/4 milióna € zrazu zhltne vystúpenie jedného sólovoumělca. Tento systém priamo ovláda minister, ktorý si do predstavenstva dosadil dvoch bratrancov spomínaného neformálneho poradcu pána Miškoviča a dozornú radu obsadil ďalšími ľuďmi, ktorí majú úzke prepojenia na ľudí na ministerstve. Na záver nesmieme obísť ani Fond na podporu športu, cez ktorý pretieklo v roku 2025 60 miliónov €. Analytici útvaru Hodnota za peniaze a experti už dlho bijú na poplach, že dotácie na národnú infraštruktúru sa prerozdeľujú bez vopred daných a jasných kritérií. A vláda legislatívne odstránila aj poslednú poistku. Projekty do 10 miliónov € už UHP vôbec posudzovať nemusí. Dôsledky tohto vidíme v praxi. Fond bez hanby odklepol takmer 5 miliónov € projektu pre spoločnosť, za ktorou stojí obchodný partner prezidenta Slovenského olympijského výboru Antona Siekela. A hlasovali za to priamo jeho vlastní traja nominanti v správnej rade fondu. Toto nie je podpora športovej infraštruktúry, toto je monopolizácia zdrojov a brutálny konflikt záujmov pre úzku skupinu oligarchov. Audit fondu s číslom 2/25 len sucho konštatuje nedostatky vysokej závažnosti v podobe nevykonávania základnej administratívnej finančnej kontroly. Prosím vás, pri rozdeľovaní 60 miliónov je to priama vstupenka pre lobbing a korupciu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento záverečný účet je dokonalou definíciou toho, čo všetko je na spravovaní nášho štátu choré. Nové Ministerstvo športu neprinieslo žiadnu systémovú víziu ani pridanú hodnotu. Výsledkom sú len astronomické nájmy, 5000 % uálne skoky v ad hoc investíciách, státisícové nezmyselné výlety do Číny, politická kampaň platená z TIPOSu a bezbrehé rodinkárstvo pri štátnych zákazkách. Namiesto spravodlivého rozdeľovania peňazí ste tu vybudovali korupčnú chobotnicu, ktorá prilieva milióny v športe a cestovnom ruchu výlučne podľa toho, kto si čo vylobuje. Akej firme slúži alebo s kým je rodina? Na základe týchto faktov a tohto účtu sa dá výkon Ministerstva cestovného ruchu a športu zhodnotiť iba jedným slovom, a to je hanba. Ďakujem. [18:19] Peter Žiga Jedna faktická pompa [18:19] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Natália, za výbornú hĺbkovú analýzu. Ako býva zvykom v tvojich vystúpeniach pri analyzovaní či už rozpočtu vopred alebo teda tohto odpočtu rozpočtu, kde si teda správne poukázala na to, ako to ministrovi financií tečie a teda tečie ministrovi Huliakovi, ale odteká ministrovi financií z verejných financií. A konkrétne napríklad samotný Tipos, ktorý teda historicky bol vždy na Ministerstve financií. Prečo? No lebo je to veľa peňazí. Je to veľká pokladňa, zdroj príjmov verejných financií. O toto sa musel minister financií v rámci pre nich teda vyššieho dobra vzdať a odovzdať koaličnému partnerovi, ktorý teda podmieňoval existenciu koalície týmto a teda si môže šafáriť na svojom. A teda je to poriadna kešovka pre ministra Huliaka, ktorý teda sa netají tým, že zo každej transakcie musí ísť niečo domov. Ináč sa to nepočíta. A ešte by som chcel aj teda povedať ministrovi financií, že my sme tu mali minulý týždeň jeho návrh, ministra Huliaka, kde teda avizuje, že vďaka reverse charge mechanizmu donesie do príjmu verejných financií miliardu a potom teda bude všetko všetko krásne, alebo teda ilustroval, že sa na tomto dá získať miliarda, aby som bol teda presnejší. A na Ministerstve financií mu to tak-tak schválili, neschválili, povedzme, že ho tak pohladili, že to je, že to je teda fajn, nech s tým teda ide ďalej, tak mňa by zaujímal názor ministra financií na to, že či mu teda nechýbajú peniaze z toho Tiposu, ktoré rozdáva Huliak, a čo si teda myslí o tom, že reverse charge mechanizmus na consulting a IT-čko prinesie takéto veľké peniaze. [18:21] Peter Žiga Reakciou pani poslankyne náš. [18:21] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, kolega kolega Kiš, za tvoju faktickú poznámku. No ja som sa to ešte nedovolila si takto povedať, že teda alebo zakonšpirovať, že koľko asi tak vratiek ide z každej transakcie z týchto darov. Ale musím povedať, že ma naozaj prekvapuje, ako málo ministrovi financií záleží na tom. Že, že ako sa rozhadzuje v tom Tipose. Že to je, to je niečo úplne neuveriteľné, že, že Tipos ovládajú dvaja bratranci pána Miškoviča, ktorí v trojčlennom predstavenstve majú väčšinu. Oni si tam, oni si tam podpíšu, že čokoľvek. A mňa naozaj fascinuje tá, že ja som ešte nepočula z koalície ani žiadne, že no Huliakovi: že čo to tam robíte. To ste mu to fakt dali na hranie? Fakt ste mu dali na hranie, že 4 milióny ročne on rozdá svojim komukoľvek na čokoľvek? Ďakujem. Pán poslanec Krátky bude ďalší. [18:23] Peter Žiga Vystupujúci v rozprave. [18:23] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer. Pán predsedajúci, pán minister a milé kolegyne, kolegovia. Máme tu pred sebou záverečný účet za rok 2025, ale musím hneď takú prvú poznámku hodiť na úvod, že tým, ako nám v podstate sa pokazil parlament. Poviem to takto jednoducho. Tak o ňom rokujeme v zásade v septembri tohto roku, kedy už naplno beží uzatváranie rozpočtu na budúci rok. Čiže vlastne táto debata je takmer zbytočná, pretože pri poctivej parlamentnej debate by sme sa teraz mali poučiť, čo sa urobilo zle ten minulý rok. Mali by sme si to tu rozdebatovať, pomenovať to, čo je riešenie na tie rozpočtové chyby, plytvania alebo nezdary a mali by sme sa im vyvarovať v tom ďalšom rozpočte. Ale na toto tu priestor, žiaľ, nie je. Je to v podstate tento bod programu dnes len taká ďalšia povinná zastávka povinnej jazdy prerokovania tohto bodu v parlamente. A to je škoda. To je nevyužitá príležitosť pre Slovensko. A tých príležitostí nám ubúda. Tých nevyužitých príležitostí sme už mali tak veľa za v podstate tri, štyri volebné obdobia, že si to vyberie svoju daň. Tá daň bude vysoká. Budem o nej hovoriť v konkrétnych číslach, ktoré aj tento záverečný účet ukazuje. V prvom rade treba povedať, ako sme začali. Ako sa začínal rok 2025. No začínal sa zvyšovaním daní. Vyskočila nám sadzba DPH na 23 %. Boli zavedené vyššie dane pre firmy. Upravil sa daňový bonus pre rodiny, začalo sa šetriť na rodinách, začala genocída a pohon na živnostníkoch, pretože sa im zvýšili odvody, začali ste im brať obdobie, kedy mali obdobie bez odvodov na rozbeh, a to ste im skrátili na polovičný čas. A zaviedli ste aj transakčnú daň. Toto je pre mňa vlajková loď zlej daňovej politiky, ktorá začala v roku 2025 a ukazuje sa to tak, že to je skutočne nielen vlajková loď zlej daňovej politiky, ale že to je hotová katastrofa pre naše podnikateľské prostredie. Čo vám dáva zrkadlo tohto môjho tvrdenia? Tabuľka výberu daní. Pretože hoci, teda pán minister, treba povedať, že ste zažili v roku 2025 ukončenie roku s tým, že ste dosiahli lepší deficit, ako ste si naplánovali. Áno, to je pravda, ale to má svoje dôvody. Jeden z tých dôvodov je, že sa vám posunuli výdavky na ďalší rok, takže ste si v podstate zlepšili záverečnú bilanciu, ale dosiahli ste ten lepší deficit s tým, že vám vypadli daňové príjmy. Čiže, ak ste začínali rok s tým, že zavediete nové dane a počítali ste s vyšším príjmom do štátnej pokladnice, tak sa vám ukázalo, keďže ste prišli o 1,6 miliardy daní, ktoré ste si plánovali vybrať, ale presne tak sa vám prepadol výber na DPH, na dani z právnických osôb, tak ste dostali lekciu z toho, že táto premisa myšlienková už na Slovensku nefunguje. Už ste vyčerpali svoj konsolidačný potenciál. A do rozpočtu ste tieto peniaze nedostali. Poučenie, ktoré z toho plynie, je, že zvyšovanie daní vám už do rozpočtu plánované peniaze neprinesie. A na to treba pamätať, pretože to konsolidačné úsilie nekončí. Vy ste tým zvyšovaním daní minulý rok neozdravili rozpočet. Dokonca ste ho ani napriek tým presunom 500 miliónov nepriniesli do štádia, ktoré by znamenalo, že sme stabilizovali zadlžovanie Slovenska, pretože vám hrubý dlh stúpol. Napriek tomu, že ste mali nižší deficit, tak ste Slovensko zadlžili o ďalších 1,7 %, čiže o ďalších 6 miliárd, 6,2 miliardy eur. Čiže napriek tomu, že ste zvýšili dane, tak ste nedosiahli ten primárny cieľ konsolidácie, ktorý je vlastne zmyslom konsolidácie. A to je ozdravenie verejných financií a zastavenie zadlžovania sa. Okrem toho, že si to vybralo svoju daň v prepade daní, že firmy nedoručili do rozpočtu, čo ste plánovali dostať, tak si to vybralo aj reputačnú daň a to, že firmy začali vysielať signály. Napríklad nemecká obchodná komora o tom hovorí úplne jasne, že oni už nemajú chuť ďalej investovať na Slovensku. Motivácia investovať prichádza s novými investíciami alebo to, čo majú v ziskoch dnes opäť otočiť na Slovensku, zásadne klesá, zásadne klesá. A to je presne výsledkom aj tej vlajkovej lode zlej daňovej politiky, transakčnej dane, ktorá už nie je len vlajkovou loďou zlej daňovej politiky, ale vy ste z nej spravili doslova laboratórium chaosu pre podnikateľské prostredie a skúšate, koľko ešte vydržia. Tam ste to posunuli v zásade tento rok, keď ste najprv bez prepočtov začali hovoriť o tom, že však pristúpime k zrušeniu transakčnej dane. Hovoril to premiér. Nehovoril to nejaký koaličný poslanec, pri ktorom by sa ešte azda dalo uvažovať, že tak uvidíme, ako to dopadne, zvediete ešte boj v koalícii. To môžu byť len také falošné lastovičky. Vy ste dali reálny signál podnikateľskému prostrediu, že, keď si začne prepočítavať svoj podnikateľský plán na nasledujúci rok, tak môže byť zaujímavý. Konečne tu svitla nejaká iskierka nádeje, že teda urobíte krok späť. A čo sa stalo? Popreli ste to. Začali ste to točiť, redukovať a nakoniec to Že, keď si začne prepočítavať svoj podnikateľský plán na nasledujúci rok, tak môže byť zaujímavý. Konečne tu svitla nejaká iskierka nádeje, že teda urobíte krok späť. A čo sa stalo? Popreli ste to. Začali ste to točiť, redukovať a nakoniec z toho možno maximálne vypadne, že pre pár menších firiem sa táto transakčná daň zruší. Laboratórium chaosu, vlajková loď, vlajková loď zlej daňovej politiky. A napriek tomu, že podstupujete túto tortúru a vytvárate chaos pre podnikateľov, sa vám nedarí kľúčový cieľ konsolidácie ozdravovať verejné financie a zastaviť zadlžovanie. Ja preto hovorím, že sa vám zadlžovanie Slovenska a nárast dlhu vymkol spod kontroly. A deklarujú to a potvrdzujú to aj tohtoročné vaše úvahy a revízie cieľov, keď si uvoľňujete deficit na ten budúcoročný rozpočet. A v zásade vám tam naskakujú čísla, akú sekeru zatnete rádovo v miliardách. Vy už ani neuvoľňujete, neplánujete tú sekeru zvyšovať o nejaké desatiny percent HDP. Vy už rovno skáčete o 0,5 % hore. Takže vymklo sa vám manažovanie zadlžovania spod kontroly a stalo sa to presne v roku 2025 z môjho pohľadu. Čo potvrdila tento rok aj revízia dlhodobej udržateľnosti. Ešte kým tie minulé roky ste sa chválili a tešili ste sa, že tento ukazovateľ sa zlepšuje, čo úprimne, ja by som bol rád, keby ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý robí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sa zlepšoval. Úprimne by som sa tomu tešil a videl by som takú iskierku nádeje a svetlo na konci tunela, že konsolidácia začína mať, sme už aspoň za jej polovicou, ale ukazuje sa, že síce sme na túto cestu nastúpili. Je to tristná cesta, veľmi náročná pre naše podnikateľské prostredie, pre rodiny, ale jej koniec nie je v dohľadne, pretože k zlepšeniu napriek obrovskému výberu rádovo v miliardách eur, ktoré dostávate za tri roky, 18 miliárd eur podľa vašich čísel vyberiete z konsolidačných balíkov, ale ten cieľ nie je ani len v dohľadne. Naopak, to, čo robíte a robili ste to už rozpočtom v roku 2025, je, že odsúvate tie riešenia na ďalšie roky. A toto je pravda o záverečnom účte, o rozpočtovaní, o plánoch na ďalšie rozpočty, že vy len odsúvate problém dopredu a to, čo vyberáte od ľudí, tým si len financujete vlastné zotrvanie vo vládnych stoličkách a šafárenie. A že to šafárenie je, tak vidno na tých úplne kľúčových číslach, ktoré vám teraz poviem a chcem vás upozorniť na niektoré veci, ktoré ma mrzia, že sa u nás vyskytli, pretože by sa nemali stať v žiadnej krajine, ale my sme naozaj také laboratórium chaosu a nekompetentnosti, nedodržiavania zákona. A toto nie sú adresované slová teraz vám, pán minister, lebo myslím teraz konkrétne na pani Sakovú, na ministerku hospodárstva. Čo sa nám nestalo v roku 2025, je, že sa nespustila pilotná výroba vo fabrike na batérie v Šuranoch. A to má svoj dôvod, ktorý poviem, ale toto bolo plánované. Vy, keď ste podpisovali memorandum v roku 2023 s týmto investorom, tak ste predpokladali, že v roku 2025 vám nabehne výroba. Pre ekonomiku by to bolo pozitívne v tom, že by sme tu mali nové tisícky miest zamestnaneckých a že by sme mali dane z činnosti tejto baterkárne. Čo sa stalo pri behu tejto investície? Pokrútili sa všetky povoľovacie procesy, ktoré sa dali z môjho pohľadu. Ja vám o tom viem rozprávať tri hodiny. Nakoniec som to už aj ukázal v parlamente, keď som tu tri hodiny o tom rozprával pri svojom uznesení o baterkárni v Šuranoch. A poviem záverom len jednu vec k tejto téme a to je, myslím si, že úplná čerešnička na torte a krásna manifestácia toho, ako sú tu pokrútené zákony pri tejto investícii. Keď dostali už teda konečne, napriek tomu, že ešte nemali EIA, čiže posudzovanie vplyvu na životné prostredie, tak dostali stavebné povolenie. A došlo k odvolaniu, keďže neboli splnené zákony, boli porušené viaceré zákonné limity pri výstavbe tejto baterkárne. Koniec koncov dôkazom toho, že oni skutočne porušené sú v tých projektoch a nevedia sa z toho vymotať na Ministerstve životného prostredia, je aj to, že oni ešte nedostali okrúhlu pečiatku a teda veľkú E. No tak došlo k odvolaniu pri tejto investícii na to stavebné povolenie, ktoré dostali, a viete, čo napísal stavebný úrad na to odvolanie? Ešte takto, ešte dôležitá informácia. V odvolaní stálo, že keďže stavebné povolenie nemá veľkú EIA, to znamená to posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré pri takejto veľkej investícii je potrebné a podmienkou stavebného povolenia, tak máme za to, že toto stavebné povolenie je neplatné, pretože jednoducho bolo vydané v rozpore so zákonom. A viete, čo odpísal stavebný úrad? Stavebné povolenie nechávame ďalej platné a posudzovanie vplyvov na životné prostredie doriešime neskôr. To myslím fakt vážne, to tam stojí čierne na bielom. Takéto rozhodnutia sa tu začali vydávať v úradoch, ktoré máte vy pod taktovkou a konkrétne pani ministerka Saková a jej manažéri, ktorí doslova a do písmena dofušovali túto investíciu v Šuranoch a nedali si pozor a neustriehli čínsku technológiu, aby spĺňala európske normy. A sami to napísali do projektov, ktoré vyprodukovali a podali pri návrhu tohto projektu a výstavby tohto priemyselného parku a potom to niekoľkokrát opravovali až do bodu, kedy už sa to nedá opraviť a stále trčí z toho, že vlastne to nespĺňa slovenské európske štandardy. Čiže nepriniesli ste žiadnu veľkú investíciu na Slovensko a aj tá jedna, ktorá sa zdala, že by tu mohla skončiť za vás, je tak dokrútená a zabrzdená, že pravdepodobne sa vo vašom volebnom období nedočkáme toho, že táto investícia skončí úspešne. A za úspech považujem aj to, že táto výroba bude zdraviu ľudí aj prírode bezpečná. Nie, že spustíme továreň, ktorá bude mať katastrofálne emisie, ktoré, keď sa budú merať, tak nebudú spĺňať ani len tie krajné hranice podľa našich platných zákonov. Čiže? Vraciam sa cez tento danajský dar, ktorý ste doniesli ekonomike okresu Nové Zámky pod baterkáreň Šurany, k rozpočtu. A budem hovoriť o tom, že ho nepripravujete na budúcnosť. Ako som povedal, odsúvate problémy, odsúvate riešenie z konsolidácie, ktorá je, len vyberáte peniaze, aby ste si kupovali čas. Ale to nie je len o tom, že vy vlastne nemáte predstavu o tom, ako riešiť to neuveriteľné zadlžovanie, ktoré sa vám vymklo spod kontroly, a to zdôrazňujem, lebo vy ste kritizovali Matoviča, že zadlžil republiku 22 miliardami. To bola ekonomická katastrofa, to bol jeden obrovský rozpočtový hriech, to bolo zničenie verejných financií. A podľa vašich čísel, ktoré sa vám zbierajú, aj podľa toho deficitu, tej sekery, čo ste urobili v roku 2025, vy skončíte s novým dlhom pre Slovensko v objeme 30 – 31 miliárd. Ak 22 miliárd bola katastrofa pre verejné financie, čo je 31 miliárd, ktorú zatnete vy, čo je táto sekera zač? Môžete na to potom reagovať, keď budete mať slovo. Som sám zvedavý, aké prívlastky tomu dáte. Ja s obdivom, a to nie je pozitívny obdiv, sledujem, ako tu obchádzame jednu úplne kľúčovú tému, ktorá je kľúčová napríklad pre Portugalsko hospodársky, ako je napríklad pre Fínsko, Švédsko. Dokonca USA z tejto témy urobili tému národnej bezpečnosti. A my o nej netušíme a nevieme, že také niečo je. Premiér, keď chodí na V4, tak to nevie ani spomenúť. Keď sa rokuje o nových fondoch Európskej únie, tak o tom nie je ani zmienka a dokonca to v sebe nemá ani Vízia 2040, o ktorej budeme hovoriť v utorok. A to je surovinová politika. Surovinová politika dnes je obrovská investícia, ktorá sa chystá, na ktorú sa plánujú rozpočty Európskej únie, jednotlivých členských štátov. Máme tu fond konkurencieschopnosti 400 miliárd, z ktorého by sme mohli načrieť už len maličké percento, keby sme z neho doniesli na Slovensko. Bolo by to veľmi zaujímavé. Ale my nemáme 22 rokov stratégiu surovinovej politiky. 22 rokov. Naposledy bola aktualizovaná v roku 2004. Nie je ani vo Vízii 2040. Nevedia o nej vyjednávači nového európskeho rozpočtu. A pritom, keď si zoberiete, že sme automobilová veľmoc, že sa tu vyrobí milión automobilov, že sme v podstate odkázaní na suroviny, z ktorých robíme komponenty a staviame tieto automobily, a to sa netýka len automobilov. To sa napríklad týka aj zbrojárskeho priemyslu. To sa týka stavieb. Tak my dnes nemáme na toto stratégiu, a pritom mohli by ste povedať dve veci, dve výtky iba vidím, ktoré sú také relevantné, ktoré vás napadnú na prvú, keď ste sa o túto tému nezaujímali. Prvá je, že čo my chceme, veď my tu veľmi toho nemáme. Slovensko je v zásade malá krajina. Tak na to len poviem rýchlo, že nie je to pravda. My sme vulkanická krajina a máme veľmi zaujímavé ložiská. Máme tu antimón, wolfrám, mastenec. Môžeme sa dostať k veľmi zaujímavej téme uránu v Jahodnej a dobre. Však každá táto jedna komodita je veľmi zaujímavá téma sama o sebe. Ale spomínam to práve preto v súvislosti, že nás nepripravujete na budúcnosť s touto tézou, že toto by chcelo v rozpočte odzrkadliť. Nielen výdavky nové a baviť sa len o škrtoch, a to aj ja sám zdôrazňujem, že treba začať konečne šetriť na štáte, ale treba začať aj rozmýšľať nad tým, ako z tohto bludného kruhu a z tohto zápasu o zastavenie zadlžovania vyjdeme nejako pozitívne. Treba začať hovoriť o nádeji a jednu nádej, ktorú vidím, je práve nádej pre Slovensko, pre štátny rozpočet, v surovinovej politike. Nebude to ako instantná polievka, ktorú si zalejete a hneď ju máte na stole pripravenú. Je to niečo, čo treba pripraviť, treba zmeniť legislatívu, treba sa pozrieť na to, ako rozchodiť projektové financovanie, ktoré tu 30 rokov v tejto téme neexistuje na Slovensku. Treba zainovovať banky, treba riešiť riziko, aby ho niesol vždy ten, kto to riziko vie najlepšie manažovať. Budem o tom hovoriť, ešte bude o tom príležitostí veľa. Uzavriem túto surovinovú politiku len s tým druhým, čo vás môže napadnúť, že prečo nie s touto cestou, a to je vlastne environmentálny aspekt ťažiarstva. Nuž áno, voľakedy to bolo o tom, že sa odpaľovali veľké doly dynamitom, tým, že sa ťažilo, boli záchvevy, prášilo sa, skrátka, keď to poviem jednoducho, tak sa zaprášili mestá a obce, kde bola baňa. Ale to je vec minulosti. Dnes máme tak sofistikované technológie, máme tak prísne environmentálne štandardy, ktoré vieme technologicky spĺňať, že toto vôbec nemusí byť obava, s ktorou sa obyvateľstvo môže stretávať, len to by chcelo ich na to pripravovať, vysvetľovať a možnože sa zamyslieť nad tým, ako to je napríklad pri veterných elektrárňach v Rakúsku, že keď prichádza investor, tak niečo ponúkne aj tej samospráve. Že to nie je len o tom, že tí miestni obyvatelia trpia niečím, ale že to je o tom, že majú podiel na tej pridanej hodnote, na tom cash flow, ktorý tam vzniká, a povie sa im: tu vám, pozrite sa, dáme na nové cesty, tu môžeme zrekonštruovať nemocnicu, do škôlok, do škôl. Keď nad tým budeme takto uvažovať, lebo takto nad tým uvažujú investori v Rakúsku pri veterných elektrárňach, tu len ako príklad, maličký príklad som vybral, tak to môže byť pre ľudí veľmi zaujímavé. A ešte im navyše vysvetlíme, že všetko sa bude diať pod zemou, to ťaženie, nebudete počuť žiaden hluk a nebudete mať z toho žiaden smrad a nebudete mať z toho žiaden prach. Všetko sa to vyťaží, pomelie dole a vyberie von a predá a donesie sa do vášho regiónu aj do slovenského rozpočtu veľmi zaujímavá čiastka a budeme prosperovať. Tak to môže byť veľmi zaujímavá debata, ale to sa nestane, ako som povedal, za rok ani za dva. Na to treba pamätať a po 22 rokoch by náš rozpočet mohol dostať maličkú kolónku, ktorá by na toto pamätala. Lebo je to svetový trend, lebo je to otázka bezpečnosti, lebo máme priemysel, ktorý tie suroviny potrebuje, a popri tom, ako nám odchádzajú desiatky firiem, by to mohol byť zaujímavý game changer, zvratový moment, kedy im povieme: „Zostaň, my ti dáme to, čo potrebuješ na výrobu.“ To môže byť pre teba zaujímavé a dáme ti to v nejakom diskonte, v zľave, o tom sa budeme ešte baviť. Dúfam, že to bude téma a že to nebudeme ďalších 22 rokov obchádzať. Prejdem k záveru, lebo nechcem vyčerpať čas až do 7:00. Konštatujem, že vláda neozdravila kasu. Zdražila život ľuďom aj podnikateľom. No sama nezvládla vlastné výdavky a ani výber daní. Lepší výsledok než pôvodný plán neznamená úspech, keď sa plán rozpadol na daniach a dlh ďalej rastie. V piatich bodoch, čo už netreba robiť a z čoho sa treba poučiť z tohto rozpočtu, keby ste to ešte chceli stihnúť a implementovať do toho ďalšieho: Nestavať už konsolidáciu najmä na nových daniach a odvodoch. Myslím, že som jasne na tom, ako vám prepadol výber daní, ukázal, že tadiaľto už cesta nevedie. Treba začať upratovať v štáte, v štátnych podnikoch. Minule sme sa rozprávali, že vaše rozpočtové organizácie nedodržujú vlastné rozpočty, že ich prekračujú. 30 z 38 prekročilo rozpočet. To je presne to, kde hovorím, že treba šetriť. Neodkladať vlastné prevádzkové úspory. To je zarámcovanie tohto bodu. Neme­niť priebežný rozpočet tak, aby sa potom hodnotil iba pohodlnejší pôvodný cieľ, pán minister. Ak si teraz dokázal 38. Prekročil rozpočet. To je presne to, kde hovorím, že treba šetriť. Neodkladať vlastné prevádzkové úspory. To je zarámcovanie tohto bodu. Nmeniť priebežné, nemeniť priebežný rozpočet tak, aby sa potom hodnotil iba pohodlnejší pôvodný cieľ, pán minister. Ak ste teraz dokázali napriek tomu, že sa môžeme sporiť, prečo sa vám to podarilo, mať lepší deficit, ako ste si naplánovali. Urobte to aj na budúci rok. To je zodpovedné voči verejným financiám. Nezvoľňujte si vaše deficitné ciele len preto, že je volebný rok. Chápem politickej realite, rozumiem tomu, ako to tu chodí, ale chce to konečne odvahu a niekoho, kto tú cestu zmeny, naozaj na ňu vykročí prvý a bude zodpovedne hospodáriť. Vy máte teraz poslednú šancu ukázať, že to s tým ozdravením myslíte aspoň trošku vážne? Lebo zatiaľ to tak vôbec nevyzerá. A posledný bod je nešetriť slepo na investíciách. To bude zase debata v utorok v pláne 2040, teda vízií pre Slovensko. Zase tu budeme mať pri rozpočte polovica sály vehementné vyjadrenia a správne o tom, ako treba investovať do výskumu a inovácií. Ja vám chcem, pán minister, dať do pozoru IPCEI. Teraz na záver tejto debaty. IPCEI, to je schéma, investičná, pri ktorej financuje Slovensko notifikovanú pomoc pri výskume, na ktorý biznis nemá. Jednoducho obrovský balík rizika a finančných prostriedkov a nie akéhosi podniku, ktorý má veľmi zaujímavý nápad. Štyri roky sa uchádza o grant. Je to zriadené z našich slovenských rozpočtových prostriedkov, ale schvaľuje a vyberá tieto projekty Európska komisia. V zásade tá skratka znamená, že to je projekt európskeho významu, inovačný, na ktorý si biznis síce nevie trúfnuť, ale my na to vieme dať peniaze a vie to byť veľmi zaujímavé, keď sa dotiahne do konca nielen v našom slovenskom ERT-ku, ale priamo v európskom. A u nás sa nám stal v tom minulom rozpočte 2025 taký zádrhel, lebo toto sú projekty, ktoré, keď vás vyberie po štvorročnej, dajme tomu, tortúre – to naozaj tak dlho trvá, kým to komisia vyberie, vyberá to zo stoviek a stoviek uchádzačov, ktorí sa o to uchádzajú a presne vás vedú. Je to konzorcium rôznych partnerov z viacerých európskych krajín, ktorí prichádzajú s nejakou inovatívnou myšlienkou, na ktorú majú reálny potenciál ju vyskúšať a skokovo nás vývojom posunúť dopredu. Tak oni na to dostanú pečiatku z Európskej komisie. A dosť rozbehnú, zakontrahujú si ľudí, rozbehnú výskum, aj si kúpia na to priestory a stroje. A ministerka hospodárstva, pán minister, povedala, že na to zrazu nemá peniaze. Z viacerých projektov, ktoré sú v tejto špičkovej grantovej schéme vybraté na Slovensku, to bolo minulý rok tak, že oni dostali nejakú prvotnú čiastku, dajme tomu 10 % z celkového budgetu. To sú budgety, ktoré sa pohybujú 40, 50, 60 miliónov, je celý ten grant na ten výskum. Tak dostali pár miliónov, päť, šesť alebo ako ktorí, a potom im bolo odkázané z Ministerstva hospodárstva, že „no a už nie sú peniaze. Pripravujeme pre vás posledný balíček, bude to pár miliónov a tým to pre vás skončí. Starajte sa sami“. Tak chcem povedať, že toto považujem za obrovské zlyhanie rozpočtu 2025, keď sa tam nenašli prostriedky na špičkový výskum a inovácie, ktoré priamo notifikovala Európska komisia, boli vybrané spomedzi stoviek projektov, majú charakter európskeho významu. My tu vždy rozprávame pri každom rozpočte, pri každej druhej príležitosti, ako treba podporovať výskum a inovácie, a potom, keď máme tieto projekty, tak na ne nenájdeme peniaze. Chcel teda, aby sme sa poučili najmä pri tomto bode, pán minister, a keď budete robiť ten budúcoročný rozpočet, nájdite peniaze na tento špičkový vývoj a inovácie. Vtedy nás začnete pripravovať na budúcnosť, keď budeme sa ale nielen skladať na to, aby sa nevršila tá kopa dlhu, ktorú pred sebou tlačíme, ale keď budeme mať aj alternatívu, ako s ňou vyrastieme, ako naštartujeme hospodárstvo, pretože ten posledný rok vám dopadol tak, že sme zamrzli blízko pri nule, na 0,8 % hrubého domáceho produktu rastu. A to treba opraviť. Jedna z tých vecí je výskum a vývoj. Máte to na stole, máte to schválené, beží to, len im treba dať peniaze. Ďakujem za pozornosť. [18:49] Peter Žiga Päť faktických na vašom stupni je, pán poslanec Lackovič. [18:49] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán kolega Krátky, za príspevok. Vy ste sa v úvode svojho vystúpenia venovali aj tej nešťastnej a hlúpej transakčnej dani. Bohužiaľ, že ju tak musím nazvať, ale taká je pravda. Nuž a ja stále rozmýšľam aj v tom kontexte, o ktorom ste hovorili vy, aj v kontexte samospráv, stále rozmýšľam, že koho napadne, ako môže niekoho napadnúť, že by ju mohli platiť aj obecné, mestské a krajské podniky. Lebo to sa dnes deje. Že koho toto mohlo napadnúť, čo bol toto za nápad, že si niekto povedal, že bolo by výborné, keby tú transakčnú daň platili aj, ja neviem, dopravné podniky, alebo, ja neviem, mestské plavárne. Alebo, ja neviem, technické služby. Alebo správy ciest a tak ďalej a tak ďalej. To sú všetko v podstate mestské, obecné, regionálne, teda župné, vúckarske, preboha, akciovky alebo podniky, ktoré sú tu predovšetkým pre službu ľuďom. Službu všetkým nám, ktorí žijeme v tom priestore, ktorí žijeme v tom meste, ktorí žijeme v tej samospráve, ktorí žijeme v tom regióne. A mrzí ma, že keď sa bavíme o tej transakčnej dani, tak stále zabúdame na tento aspekt alebo na tento sektor, ktorý ju aj dnes stále platí a je významným prispievateľom do rozpočtu štátneho. A to sú naozaj obce, mestá a kraj, ktoré aj dnes prostredníctvom svojich podnikov platia túto hlúpu transakčnú daň. A keď mám ešte tých 20 sekúnd, tak mi nedá nespýtať sa, že ako to vlastne dnes je. Tak bude sa rušiť alebo nebude? Ide sa rušiť? Lebo najprv sa teda mala rušiť, potom sa zase o týždeň na to nemala rušiť. Zase včera zase sa mala rušiť, potom sa zas čas nemá rušiť. Ako to, preboha, pán minister, je? [18:51] Peter Žiga Pán Bohunický sa nezdržal. [18:51] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, ďakujem. [18:51] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Krátky, ďakujem za vystúpenie. Jednoznačne, čo sa týka transakčnej, tam netreba už ani ďalej rozprávať, zrušiť bez náhrady, tam nie je iné riešenie. Čo sa týka 30 alebo 31 miliárd dlhu za štyri roky, to je čistá katastrofa. To je tretina všetkého dlhu za vyše 30-ročnú históriu Slovenska v priebehu štyroch rokov, to asi tiež nepotrebuje ďalší komentár. To je ďalšia katastrofa. A hovoril si, že teda, aby sa pán minister inšpiroval a nezvyšoval deficit. No, myslím si a obávam sa, že tam je už rozhodnuté, hej? Dva a pol roka nám pán minister rozprával, že bude deficit 3 % a prestane nám rásť dlh, ako stále dodával. Teraz v lete poslal do únie 4,2 % v správe o pokroku. No ale už pravdovravný pán Michelko hovorí, že chystajú rozpočet so 4,9 desatinami deficitu, takže obávam sa, že tvoj apel, bohužiaľ, zostane nevypočutý a budeme mať zase teraz 5 % deficit, ktorý ešte, by som povedal, prekonajú v tom budúcom roku, lebo tie problémy sa budú len zväčšovať. No, surovinová politika. To ma inak zaujalo. To ma zaujalo, to je na dlhšiu debatu. No, ja sa bojím, že toto teda zďaleka nie je tak jednoduché. Len sa chcem teraz spýtať pár vecí, keď budeš stíhať reagovať, že teda mal by investovať štát alebo súkromný investor? A potom, akože no, začať s baníctvom, to sú iné krajiny, ktoré to nedokázali, že toto mi príde akože hodne ďaleko od nejakej tej možnej pomoci aj verejným financiám, lebo z tohto pohľadu si to hovorím, že to skôr by som staval na niečom, čo tu dnes máme, kde máme odborníkov, kde máme ľudí, ktorí pracujú, že skôr by som rozvíjal niektoré naše silné odvetvia, než sa púšťal do baníctva, v ktorom sme posledne boli silní v stredoveku, no. Takže viac asi nestihnem. Ďakujem. Každopádne dík za tvoje vystúpenie. Pani poslankyňa. [18:53] Peter Žiga Jurik, ďakujem. [18:53] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo, pán predsedajúci. Ja sa tiež budem venovať tej transakčnej dani, pretože už sme tu mali teda rušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov a teraz prichádza ešte väčšie babráctvo, pretože premiér ruší rušenie nezrušiteľnej transakčnej dane predtým, než ju stihol zrušiť. Tak, toto je už skutočne veľká zábava. A namiesto toho, aby premiér prijal zodpovednosť a zrušil tú nezmyselnú hlúpu Ficovu transakčnú daň, tak to zhodí na ministra financií. A ja teda nie, že by som ho chcela brániť, ale kde má chudák minister financií naškrabkať tie peniaze, keď tu počúvame, ako sa šafári na Ministerstve zdravotníctva, potom sme tu mali obranu, potom kolegyňa Naď hovorila o tom, ako bačuje v Tipose pán minister Huliak. Vlastne v každom rezorte sa rozhadzuje na kšefty, na funkcie a na rôzne veci a potom minister, no chudák, hľadá tých 500 miliónov. No a teraz k tej náhrade transakčnej dane. Viete, ako dnes žijú ľudia? Oni počítajú doslova každé euro. A takisto sa dá napočítať aj tých 500 miliónov alebo teda po hlásacky, ako sa hovorí, naškrabkať 500 miliónov na ten výpadok. Vy ho musíte jednoducho nájsť v tom rozpočte a my sme to vyčíslili. Na prevádzke štátneho IT sa dá bezpečne ušetriť 100 miliónov. Ušlý zisk v ZVS Holding, ktorý zrejme mizne u priateľov ministra Kaliňáka, 50 miliónov. Zrušenie Ministerstva cestovného ruchu, predraženie prešovskej nemocnice 200, chystaná predražená modernizácia Gabčíkova 95, chystaná predražená modernizácia Slovensko.sk 90 miliónov, rekonštrukcia Kúkurice 53 miliónov, chystaná rekonštrukcia Ministerstva vnútra 85 miliónov, dva luxusné tryskáče Ministerstva obrany 50 miliónov. Toto sa ale nedotkne ľudí, toto sa dotkne koalície a vás, takže si myslím, že toto neurobíte. Pani [18:55] Peter Žiga Kolegyňa Jurík, chcem vás len upozorniť, že škrabkáme my v hlase. Nechajte nám tieto autorské práva. Pán minister vyberá dane. Pán poslanec Kyselica. [18:55] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Podľa mňa kolegyňa Jurík v súlade s autorským zákonom to autorstvo ponechala vám tým, že na neho referovala. Keď to spomínala, takže podľa mňa tuto sme v poriadku. Pre mňa vtip vystúpenia ministra financií bol, že rok 2025 bol druhý rok znižovania deficitu, tak to bolo zaujímavé. No pravda je taká, že súdruhovia sa zase pomýlili a aj za celý ten rok, teda tie diery, ktoré sme v rozpočte avizovali od začiatku, sa samozrejme materializovali, nenastali žiadne úspory 10 %, naopak mzdové výdavky narástli o 5 %. V štáte pracuje o stovky úradníkov, bielych golierov teda. Owiec na sviatkoch. Pôvodne chceli 230 miliónov, vybrali nejakých smiešnych 45 alebo niečo také. Priniesli popritom samozrejme veľa zmätku a chaosu. Jeden sa v tom nevedel vyznať. Samozrejme, transakčná daň o 30–40 % menšia. Inými slovami, vlastne nevedeli, čo od toho môžu čakať. Samozrejme, dopadlo to takto. Slovnaft, namiesto 230 vybrali 55. Ešte aj na tej diaľničnej známke, ktorú si zvýšili, nevybrali to, čo tam avizovali v rozpočte, v tých dokumentoch. No toto je vizitka, o ktorej sa bavíme tuná dnes. No a keď sa na to pozeráme takto, tak klamete nás tretí rok každé ráno, každý deň, proste čokoľvek, čo rozprávate. No tak asi aká je prognóza? No, dámy a páni, zlá. Keď hovorí Michelko, že 4,9 na budúci rok, tak to si tam len tak napíšu tých 4,9, aby to začínalo štvorkou. To je horší deficit, ako keď začínali a ten bude ešte oveľa horší. Ten pôjde k 6 %, pretože vám chýba ju. [18:57] Peter Žiga Z reakciu vám poslúham krátky. [18:57] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Výborne, ďakujem za slovo. Ďakujem, kolegyňa, si mi nahrala, lebo som zabudol v rozprave povedať jednu myšlienku, ktorá sa podľa mňa dokonale hodí do toho rozpočtovania. A teraz je to tiež veľmi živá téma a to je vlastne mimoriadna daň z windfall, čo bolo zavedené pre Slovnaft. Tak aj tu sa vlastne treba obhliadnuť do roku 2025, že táto daň nebola ministrom financií doručená a vybraná od Slovnaftu v roku 2025, ale nielen to, Slovnaft mal v roku 2023 veľmi pekný zisk 539 miliónov. A z toho potom bol solidárny príspevok veľmi pekný do rozpočtu, čo nám pomohlo zvládať vtedy krízy. A viete, čo sa udialo v roku 2025 a na čo minister financií nezareagoval? Czechoslovak Group, čiže zbrojárska firma, mala veľmi podobný zisk ako pár rokov dozadu Slovnaft, mala zisk 526 miliónov. A tam nie je zavedený tiež windfall tax, čiže špeciálny solidárny príspevok z toho, že sa im darí mimoriadne a že mimoriadne zbroja a predávajú tieto zbrane, ktoré vyrábajú. Už to tu veľakrát v pléne odznelo, ale keď hodnotíme rok 2025, tak to tam treba povedať. Malo by to minister financií zaviesť, doručiť do rozpočtu tieto peniaze. Veľmi zaujímavá otázka. Som rád, že kolegu Viskupiča zaujala téma surovinovej politiky. Pýtal si sa ma na to, že akým spôsobom by sa k tomu dalo pristúpiť. V zásade sú také tri možnosti, ako štát môže na to pozerať. Jeden je Tak to tam treba povedať. Mal by to minister financií zaviesť a doručiť do rozpočtu tieto peniaze. Veľmi zaujímavá otázka. Som rád, že kolegu Viskupiča zaujala téma surovinovej politiky. Pýtal si sa ma na to, akým spôsobom by sa k tomu dalo pristúpiť. V zásade sú také tri možnosti, ako štát môže na to pozerať. Jeden je taký garančný model, potom podielový a koncesný. A my, ja by som navrhoval, aby z toho mal štát čo najväčší podiel vo svojej pokladnici a čo najväčší príspevok bol do rozpočtu ten podielový spôsob, ale nachystám si viacej, lebo vo faktickej poznámke neviem povedať už viac na utorok na víziu 2040 k tomuto. Prerušujem [18:59] Peter Žiga Dnešné rokovanie. Budeme pokračovať zajtra o 9:00. Pekný večer.