Rokovanie NR SR 23. 9. 2026

[08:59] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň, šiesty deň 10. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni sa ospravedlnil poslanec Ferenčák. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 10312. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Plevíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Je tu pani poslankyňa? Áno, je tu. Je v salóne, keď bude, poprosím. Prosím. Pozrite, sú nejaké zvyklosti, otváram schôdzu, obaja sú prítomní v sále. Ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy je poslankyňa Mária Kolíková, ktorej odovzdám slovo, a pripraví sa pán Ondrej Dostál. Nech sa páči. Ste si vymenili poradie? Pán, veď to nie je problém, nie? Radi si vypočujeme aj vás, aj pani Kolíkovú. Nech sa páči. [09:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister spravodlivosti, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, podľa pôvodného plánu, a teda všetci sme to asi očakávali, že teraz v stredu ráno budeme rokovať o opozičných návrhoch, ktoré predložili kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, že debata o novom Občianskom zákonníku potom, čo včera trvala celý deň, sa ešte pred večerom v utorok uzavrie. Už to tak vyzeralo. Už teda vystúpil pán minister v rozprave. Vyzeralo to skoro ako záverečné slovo. Bolo niekoľko reakcií a zrazu sa prihlásil prvý koaličný poslanec, pán poslanec Farkašovský, a predložil pozmeňujúci návrh. Predložil pozmeňujúci návrh, ktorý nebol vopred zverejnený, ktorý v čase, keď prišiel k rečníckemu pultu, nebol zverejnený na webovej stránke Národnej rady, nebol ani vytlačený pri prezenčných listinách, ako sa to robí s pozmeňujúcimi návrhmi. On ho odovzdal ešte pred svojím vystúpením, čím splnil teda náležitosti vyžadované zákonom v rokovacom poriadku. Ale teraz zjavne to bolo upečené na poslednú chvíľu, až sa teraz zdalo, že možno keby niektorí z nás si odpustili nejakú faktickú poznámku, že to vôbec ani nestihne. Je to naozaj zvláštne, že koaličný poslanec prišiel s návrhom zmeniť návrh Občianskeho zákonníka na úplne poslednú chvíľu a nejde o nejaké legislatívno-technické detaily. Ani nejde o to, že by v druhom čítaní sa nemohol meniť návrh zákona, aj keď pri Občianskom zákonníku asi treba byť zdržanlivejší ako pri bežných zákonoch alebo novelách zákonov, ale teda máme tu rozsiahly niekoľkostobodový pozmeňujúci návrh z ústavnoprávneho výboru, ktorý teda vzišiel z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Plevíkovej, ktorá je spravodajkyňou toho návrhu zákona, ktorý vychádza zo stanoviska odboru legislatívy a napriek tomu, že ide o veľmi rozsiahly, možno najrozsiahlejší pozmeňujúci návrh, aký sme tu mali, tak som nepočul zo strany žiadneho poslanca nejakú kritiku, že nemá sa to meniť, nemá sa reagovať na pripomienky parlamentnej legislatívy. Ale ten návrh pána poslanca Farkašovského je iný. A je to vecná zmena. A je to zmena, ktorá, keby SNS chcela takúto zmenu presadiť, sa mohla premietnuť už do samotného návrhu. Mali sme možnosť opakovane sa stretnúť aj teda opoziční, aj koaliční poslanci s predkladateľmi ešte vo fáze predtým, ako návrh schválila vláda, teda vo fáze pred pripomienkovým konaním. Dokonca potom vo fáze, keď bol návrh v parlamente, mohol byť taký návrh predložený ústavnoprávnemu výboru alebo mohol byť teda prinajmenšom včera ráno, keď sa začala rozprava o návrhu Občianskeho zákonníka, predložený, zverejnený a celý deň sme sa mu mohli venovať a vyjadrovať sa k nemu. Nie, udialo sa tak na poslednú chvíľu. Od pána poslanca Michelka, najpravdovravnejšieho poslanca vládnej koalície, sme sa dozvedeli, že teda existuje na ňom dohoda. A následne sme sa dozvedeli, že teda len bol problém so zberaním podpisov, čo je teda veľmi zvláštne, keď vládna koalícia, ktorá disponuje parlamentnou väčšinou a ktorá, od ktorej pochádza celý ten návrh zákona, prichádza s nejakým svojím pozmeňujúcim návrhom. No a to, čo mne najviac prekáža na tom návrhu, okrem toho spôsobu, akým bol predložený, je skutočnosť, že absolútne tam chýba odôvodnenie. Pod odôvodnením si nepredstavujem, že je tam napísané, že keď vypustíte túto vetu, tak to znamená, že toto sa zmení. To je informácia o tom, čo sa udeje v dôsledku toho legislatívneho textu, toho paragrafového znenia pozmeňujúceho návrhu, čo je dobré, samozrejme, čo je potrebné, aby to bolo v odôvodnení, keď to nie je zrejmé už zo samotného textu, ale odôvodnenie predsa znamená, že túto zmenu navrhujeme preto a preto. Toto sú tie dôvody. Chceme oslabiť práva nájomníkov bytov a posilniť práva prenajímateľov bytov, lebo si myslíme, že v tom návrhu, ktorý dalo do parlamentu Ministerstvo spravodlivosti, sú práva nájomníkov bytov príliš silné a my si myslíme, že treba chrániť práva prenajímateľov. Keby tam bolo takéto zdôvodnenie, no tak možno tu ani nevystupujem, poviem si, dobre, tak Slovenská národná strana je pravicovo-liberálna strana, ktorá chce nechať všetko na trh a nechce chrániť práva nájomníkov a chce ísť do toho natvrdo, sú to proste tvrdí priaznivci slobodného trhu. V iných veciach sa tak nesprávajú, ale tak dobre. Ale takéto vysvetlenie chýba a potom až vznikajú pochybnosti, že keď s takýmto návrhom prichádza poslanec SNS, že čo je za tým? Že či je za tým nejaký konkrétny záujem konkrétneho človeka blízkeho Slovenskej národnej strane alebo niekomu zo Slovenskej národnej strany na tom, aby sa práva prenajímateľov bytov posilnili. A pán Farkašovský vystúpil. V tom prvom vystúpení v podstate iba prečítal tie nič nehovoriace odôvodnenia. Vystúpil ešte raz. Všetci sme boli v napätí, že teraz nám to konečne vysvetlí, že nie je iba poštár, ktorý sem priniesol nejaký pozmeňujúci návrh, lebo zhodou okolností mal službu, tak to pripadlo na neho, netuší, o čom to je a iba to prečíta, lebo aj to sa deje, bohužiaľ, v parlamente. Pán Farkašovský vystúpil, ale nepovedal nič. Žiadne odôvodnenie. A teda okrem bodov, ktoré sa týkajú posilnenia práv prenajímateľov bytov, tu máme aj body alebo jeden bod, ktorý sa týka dedičskej zmluvy, ktorý hovorí, že dedičskú zmluvu možno vypovedať bez uvedenia dôvodu. A tam opäť nie je žiadne zdôvodnenie, že prečo to je, a navyše je to aj úplne nelogické, lebo návrh Občianskeho zákonníka pomenúva dôvody odstúpenia od dedičskej zmluvy. Hovorí, že si môžu prenajímateľ a nájomník, teda poručiteľ s dedičom, dohodnúť, že možno od dedičskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, že je to na ich vôli, ak sa tak dohodnú, ale ak sa tak nedohodnú, tak ten základný režim je, že je to zmluva a od zmluvy možno odstúpiť iba na základe dôvodov, ktoré sú pomenované či už v tej zmluve alebo priamo v zákone. Teraz zrazu sa navrhuje, aby bolo možné kedykoľvek odstúpiť od dedičskej zmluvy, čím sa spochybňuje zmysel tohto inštitútu. Načo potom bude dedičská zmluva, keď od nej bude možné kedykoľvek odstúpiť? Aký bude mať význam tento inštitút? A pán poslanec Farkašovský tu nie je dnes. Včera tu bol a dnes ráno sa nedostavil na pokračovanie rozpravy, takže od neho sa tie odpovede asi nedozvieme, ale tak je tu pán minister spravodlivosti, ktorý prišiel s návrhom Občianskeho zákonníka, úprava vzťahov prenajímateľov a nájomníkov bola jedna z vecí, ktorá bola aj súčasťou nejakého verejného diskurzu, ktorá je veľmi citlivá, tak možno on by nám vedel vysvetliť, ak je teda pravda, že súhlasí s týmto návrhom, prečo má prísť k posilneniu práv prenajímateľov a oslabeniu práv nájomníkov bytov, ale špeciálne by ma teraz zaujímalo to vysvetlenie ohľadom dedičskej zmluvy, lebo však to je skoro až jedna z vlajkových lodí, tie nové inštitúty, zmena spôsobu dedenia, modernizácia celej právnej úpravy týkajúcej sa dedenia. To je jedna z vecí, ktorá sa menila na rozdiel od tej racionálnej kontinuity, kde mnohé veci sa iba prebrali zo starého Občianskeho zákonníka, akurát sa inde umiestnili, inak naformulovali, ale toto je nová vec. Toto je niečo, čo zmení slovenský právny systém. Bude možnosť uzatvárania dedičských zmlúv a teraz sem príde nejaký pozmeňujúci návrh od koaličného partnera, podpísaný aj poslancami a poslankyňami Smeru, ktorý hovorí o tom, že teda dedičská zmluva bude zrazu niečo úplne iné a bude možné ju vypovedať aj bez uvedenia dôvodu. Pán minister teraz niečo rieši s predsedom strany, ktorej poslanec tento návrh predložil, ale teda ja dúfam, že sa dočkáme od neho odpovede, lebo ak aj odhliadnem od toho absurdného spôsobu predloženia návrhu pánom poslancom Farkašovským, tak z obsahového hľadiska je tento návrh, čo sa týka dedičskej zmluvy, úplne nezmyselný a nezrozumiteľný. Ďakujem. [09:13] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa Kolíková. [09:13] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Naozaj je to záhada, ako je možné, že na poslednú chvíľu do veľkého kódexu súkromného práva sa nám dostane návrh z dielne Slovenskej národnej strany, ktorý zásadne má zlepšiť postavenie prenajímateľov. A ja som v tej súvislosti veľmi rada, že nám teraz predseda, šéf tejto strany Andrej Danko ako predsedajúci, a myslím si, že by sa mal vyjadriť. Pretože je to, a nakoniec aj verejne známe, že sám má mnoho nehnuteľností, či on sám vlastne tu nie je v konflikte záujmov, že nám tu vlastne jeho strana predkladá takýto návrh. Vidím, že je aj podpísaný pod týmto pozmeňujúcim návrhom. Takže bola by som rada, keby sa Andrej Danko vyjadril, koľko má bytov v prenájme, v akej miere vlastne toto je jasný konflikt záujmov. A či vlastne vyjadrí jasne takýto konflikt záujmov pri hlasovaní a aj teraz, keďže sa vlastne už urobil prvý úkon a to je pozmeňujúci návrh. Skutočne je to vážna vec, že tu máme nový kódex, ktorý zakladá vzťahy v zmluvách. A či vlastne vyjadrí jasne takýto konflikt záujmov pri hlasovaní a aj teraz, keďže sa vlastne už vlastne urobil prvý úkon, a to je pozmeňujúci návrh. Skutočne je to vážna vec, že tu máme nový kódex, ktorý zakladá vzťahy v zmluvách. Osobitne je to veľmi citlivé pri bývaní. Pri naozaj v tom cieli pre štát, aby stanovil v zákone spravodlivú rovnováhu postavenia prenajímateľa nájomcu. Ako, veď sme v trhovej, samozrejme, demokracii, ale treba, by tu bol nejaký vyvážený predsa ten vzťah. To znamená, že ak nám príde na poslednú chvíľu takýto návrh z dielne Slovenskej národnej strany a predseda Slovenskej národnej strany sám podpísaný pod týmto návrhom sa javí už z verejne dostupných informácií, že sám je v konflikte záujmov, pretože sám má záujem na tom, aby sa zlepšilo postavenie prenajímateľa, pretože jemu to zlepší pozíciu, osobnú pozíciu pri jeho podnikaní, tak aj na mieste, aby to jasne povedal, aby v zmysle ústavného zákona [09:15] Andrej Danko Ku konfliktom, pán poslanec [09:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostal. Ďakujem za reakciu pani poslankyni Kolíkovej. A myslím si, že pán predseda SNS a predsedajúci schôdze pán Danko má možnosť sa vyjadriť, lebo teda vďaka novému rokovaciemu poriadku môže dať faktickú poznámku aj predsedajúci. Takže ktokoľvek z nasledujúcich rečníkov sa spýta na tie dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a verím, že teraz sa už rozprávok bude týkať tých pozmeňujúcich návrhov, najmä, tak v zásade bude úplne legitímne, ak v reakcii na vystúpenie kohokoľvek zo zvyšných rečníkov pán predsedajúci Danko dá faktickú poznámku a teda odpovie na tie pochybnosti, ktoré pani poslankyňa Kolíková práve vzniesla voči nemu. [09:16] Andrej Danko Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková. [09:16] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Kľudová kolegyňa, no pán poslanec Farkašovský nám tu teda v posledných minútach rozpravy priniesol pozmeňujúci návrh a teraz tu nie je, čiže neviem. Včera sme sa ho pýtali na vysvetlenia. Tie sme nedostali. Takže jediné, čo nám zostáva, je pýtať sa pána predsedajúceho, keďže je to iniciatíva strany, ktorej je predsedom. Takže mňa by naozaj zaujímali odpovede na otázky, ktoré sme tu aj kládli a ktoré teraz ja budem klásť ďalej, lebo poďme si trochu teda rozobrať, čo je v tom pozmeňujúcom návrhu. Čiže bod 1 – sa vylučujú ustanovenia 1 – 3 v § 919, ak je nájom dohodnutý na dobu kratšiu ako päť rokov. A teraz, o čo ide v tých ustanoveniach? Tie ustanovenia sa týkajú úpravy bytu z dôvodu zmeny zdravotného stavu nájomníka. Čiže v prípade, ak sa niekomu zmení zdravotný stav, nájomníkovi alebo členovi domácnosti, tak tieto ustanovenia upravujú situáciu, ako sa má nakladať s tým, že teda pre riadne užívanie bytu sú potrebné nejaké úpravy. Chápete, že niekomu sa zásadne zmení zdravotný stav, býva v nejakom byte a nevie v ňom ďalej bývať bez toho, aby tam boli realizované nejaké úpravy. Tieto úpravy sa majú vykonávať na náklady nájomníka, čiže to ani nezaťažuje toho prenajímateľa a navyše nájomník po skončení nájmu je povinný uviesť byt na vlastné náklady do pôvodného stavu. A teraz, čo tu pán Danko s kolegami predkladá, je to, že tieto ustanovenia sa nemajú použiť na nájom dohodnutý na dobu kratšiu ako päť rokov. Čiže všetky osoby, ktoré bývajú v nájmoch, ktoré sú kratšie a sa im toto prihodí, že majú napríklad, neviem, mŕtvicu alebo čokoľvek. Proste predstavte si nejaký náhly zdravotný stav, ktorý im zmení tú situáciu a nemôžu ďalej ten byt užívať, ak sa tam spravia nejaké zmeny. Čiže keď tieto ustanovenia sa nemajú použiť, tak čo vlastne tým ľuďom SNS ponúka? Nič. Majú odísť z toho bytu, lebo oni tam nevedia ďalej bývať, hej? Ja neviem, sociálna demokracia, toto toto je v poriadku? Čiže vy tých najzraniteľnejšie osoby, ľudia, ktorí sa ocitnú v náhlom nejakom zdravotnom stave, vlastne chcete poslať na ulicu. Prečo? Prečo sa toto takto dopĺňa? To vy ste s tým stotožnený? Bod 2 – v § 930 sa dopĺňajú tiež ustanovenia, že to neplatí, ak je dohodnutá doba nájmu kratšia ako päť rokov. To som tu už popisovala. To ide o situáciu úmrtia nájomníka. Čiže ak nájomník zomrie a nejde o spoločný nájom manželov, tak vlastne sa stávajú nájomníkmi členovia nájomníkovej domácnosti, ktorí s ním žili v byte aspoň jeden rok pred jeho smrťou a nemajú zabezpečené vlastné bývanie. Čiže v prípade kratších nájmov pán Danko a spol. chcú, aby títo ľudia jednoducho prišli o bývanie, hej? Teraz vdova s deťmi, ktorá je práve v byte, v práve v takomto krátkodobom nájme, tak nemá túto ochranu zákona. Prečo? Keď aj včera som uvádzala, podľa mňa kľúčová je tam tá podmienka, že aspoň jeden rok pred smrťou nájomníka tej spoločnej domácnosti tam bývali. Čiže tých úplne najzraniteľnejších, vdova s deťmi, proste nechcete ďalej chrániť. Ja tomu naozaj nerozumiem, že prečo toto. Zatiaľ všetky ustanovenia, ktoré som si podrobnejšie pozrela, sa týkajú toho, že vlastne idete menej chrániť tie najzraniteľnejšie osoby. Bod 3 – to sa týka obnovovania nájmov. Pri tomto ani celkom nerozumiem, že ustanovenie ohľadom obnovovania nájmov neplatí pre zánik nájmu bytu. To by som rada naozaj počula k tomu nejaké vysvetlenie. Napríklad od pána ministra, ktorý teda očividne toto chce mať vo svojom návrhu vo finálnom znení. No a teraz § 936. To je ustanovenie, ktoré sa týka, vlastne je to ustanovenie, ktoré chráni pred bezdomovectvom tie najzraniteľnejšie osoby, hej? To sú osoby, ktoré dovŕšili aspoň 70 rokov. To sú tí starčekovia, pán Danko, ktorým ste chceli dávať dôchodok navyše. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba, ktorá sa stará o maloletého alebo o bezvládnu osobu, čiže tie absolútne najzraniteľnejšie osoby našej spoločnosti. A my tu máme teda ustanovenie, že ak existuje dôvodná obava, že u týchto osôb, týchto najzraniteľnejších, dôjde z dôvodu výpovede k trvalej strate bývania, je prenajímateľ povinný informovať o výpovedi orgán obce. Čiže tu ide len o to, že má prenajímateľ v takýchto prípadoch informovať obec, aby tá vedela, že teda máme tu takúto najzraniteľnejšiu osobu, ktorá sa môže ocitnúť v situácii, že nemá kde bývať. Keď sa pozriete aj do dôvodovej správy, tak tam nájdete aj vysvetlenie, prečo toto ustanovenie je. A prečítate si tam, že v prípade spomenutých zraniteľných osôb sa stanovuje súčinnosť prenajímateľa s obcou v snahe chrániť ich pred trvalou stratou bývania a bezdomovectvom. Čiže nechcete chrániť najzraniteľnejšie osoby pred stratou bývania a bezdomovectvom? Lebo to je dôsledok tohto ustanovenia. Pán Danko, ja by som rada naozaj počula vysvetlenie. Vy tu ohrozujete stratou bývania proste v takýchto situáciách najzraniteľnejšie osoby. V tej dôvodovej správe je to jasné, čo je účelom tohto ustanovenia. Vy ho chcete vypustiť. To je naozaj informačná povinnosť a súčinnosť teda prenajímateľa s obcou, aby sa robili preventívne kroky a opatrenia na to, aby tieto osoby, zopakujem, osoba, ktorá dovŕšila aspoň 70 rokov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba, ktorá sa stará o maloletého alebo o bezvládnu osobu. Tak my tu máme ustanovenie, ktoré tieto osoby chráni, aby nestratili bývanie, aby sa nestali ľuďmi bez domova, čiže chráni pred bezdomovectvom, a vy toto ustanovenie vypúšťate. Ja normálne nerozumiem. Ja, keď som si to podrobne začala pozerať, tak ja nerozumiem. Celý tento návrh je o tom, že najzraniteľnejšie osoby našej spoločnosti idete v súvislosti s bývaním, ktoré vieme, že je problém, vystavovať riziku bezdomovectva a straty bývania. To je úplne, že nehorázne podľa mňa a ktokoľvek, kto si myslí aspoň, že je sociálny demokrat, tak ja nechápem, ako sa pod niečo takéto môže vôbec podpísať, nebodaj za to hlasovať. A teda chcela by som počuť aj vysvetlenie od pána ministra, keďže pán Danko neviem, či sa k tomu vyjadrí, lebo proste ja neviem naozaj, čo ho k tomuto viedlo a celú skupinu SNS ohrozovať najzraniteľnejšie osoby stratou bývania. A pán minister – bol tu nejako nastavený celý ten koncept ohľadom nájmov a toto to totálne nabúrava. To isté sa týka ďalšieho bodu 5, ktorý upravuje § 937 ods. 1, kde sa dopĺňa… Boli tam ustanovené kogentné spôsoby možnosti vypovedania zmluvy, lebo taký bol zámer. To bol ten koncept. Tak si to prečítate aj v dôvodovej správe, že zákon zdôrazňuje zásadu pacta sunt servanda a sociálnu funkciu Občianskeho zákonníka aj tým, že prenajímateľ je oprávnený vypovedať zmluvu iba z uvedených dôvodov. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť dohodnúť pri nájme na dobu určitú osobitné dôvody. Čiže vy tu dopĺňate, že môže byť dohodnutý aj iný dôvod. Čo je teda aj taká koncepčná zmena, hej? Lebo kým predtým ste mali ustanovenia, ktoré ste mali určené presne, že aké sú tie dôvody v zákone, aby to každý vedel, tak teraz tam dopĺňate ustanovenie, ktoré to úplne porušuje. Čiže neviem, načo tie roky teda diskusií o tom, ako upraviť nájmy v novom Občianskom zákonníku, keď teraz to totálne rozbúravate. To isté sa týka skrátenia tej výpovednej doby zo šiestich mesiacov na tri mesiace. To je jasné len na prospech prenajímateľa. Čiže to je úplne evidentné. A ďalšie ustanovenia sa týkajú tiež zraniteľných osôb. No a potom tu už odznelo ohľadom tej dedičskej zmluvy to ustanovenie, že môže ktokoľvek zo strán odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Vlastne ako to stráca význam celý ten inštitút. To by som tiež rada, ešte sme od ministra k tomu nič nepočuli, lebo však roky sa tu teda pripravoval tento nový občiansky kódex a takto sa nastavil tento nový inštitút dedičská zmluva. A zrazu vy tu dávate takú možnosť, ktorá jednoducho úplne ruší akúkoľvek jeho právnu istotu a nerozumiem, prečo by to tak malo byť. Ale obzvlášť ma teda trápi, to už poviem na záver, že naozaj, ako som vám tu bližšie popísala, tieto ustanovenia, ktoré prišli v tomto pozmeňujúcom návrhu zo strany pána Danka, jednoducho ohrozujú zraniteľné osoby. Vystavujú ich riziku bezdomovstva a straty bývania. Toto tu chce strana SNS – ohroziť najzraniteľnejších ľudí stratou bývania. No tak vám fakt gratulujem. [09:26] Andrej Danko pani poslankyňa Gažovičová [09:26] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a myslím si, že je veľmi dôležité, že keď už koalícia nijako nekomentuje tie pozmeňováky, ktoré na poslednú chvíľu predložilo SNS, tak aspoň opozícia tak trošku prekladá pre ľudí, čo sa tu vlastne deje. A naozaj si treba povedať, že toto je zákon, ktorý sa chystal, myslím, že vyše 10 rokov, desiatky, asi stovky odborníkov nad tým sedelo a snažili sa nejakým spôsobom vyvážiť v ňom rôzne záujmy a potom zrazu tesne pred ukončením druhého čítania v parlamente príde SNS a rozhodne sa výrazne posilniť pozíciu majiteľov bytov voči nájomcom aj voči tým najohrozenejším skupinám, ktoré teda nemajú na to, aby vlastnili vlastný byt, ktorí bývajú dlhodobo v podnájmoch alebo aj musia často striedať tie podnájmy, čiže môžu to byť aj krátkodobé podnájmy a tieto osoby idú teraz prísť o určité práva, ktoré mali navrhnuté, lebo pán Danko a strana SNS sa rozhodli, že nie, my ideme ochraňovať majiteľov bytov. A veď OK, je to nejaký legitímny spor, ľavice, pravice, ale tak to aspoň pomenujte. Tak nech sa postará strana SNS a povie: „My sme tu za majiteľov bytov.“ A potom nech strana HLAS a strana SMER, ktorí stále máte tú sociálnu demokraciu v názve, aj keď už to teda dávno neplatí, nech povedia, že: „No dobre, my sme s tým OK.“ alebo: „Tak dobre, tak nechali sme sa dovydierať našim koaličným partnerom.“ Ale tuto sa snažíte pod rúškom tmy nechať prejsť nejaký pozmeňovák na konci rozpravy a naozaj som vďačná aj kolegyni Plavákovej. Teda musíme si tu znovu povedať, že vďaka kolegom z opozície vôbec sa ide verejnosť dozvedieť, čo sa tu vlastne ide meniť. A teda nie je to pekná zmena z môjho pohľadu. [09:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poprosil, dostal. A pani poslankyňa Plaváková, ja som si počas svojho vystúpenia uvedomil, že my vlastne trochu nahrádzame tú informačnú kampaň, ktorá je tak všeobecne nedostatočná, ale toto by ľudí mohlo zaujímať a sa trochu čudujem, že s takýmto sociálne necitlivým návrhom prichádza Slovenská národná strana a nepotrebuje to nijako vysvetliť a pán Danko ako predseda tej strany tu sedí. Boli tu vyslovené výhrady vecné, aké to bude mať dopady na zraniteľné skupiny obyvateľstva. Boli tu vyslovené podozrenia, že či on na tom nemá osobný záujem, ktorý by mal deklarovať a on napriek tomu, že môže dať faktickú poznámku, tak tu sedí a mlčí. Pán poslanec Farkašovský. Výhrady vecné, aké to bude mať dopady na zraniteľné skupiny obyvateľstva. Boli tu vyslovené podozrenia, že či on na tom nemá osobný záujem, ktorý by mal deklarovať, a on napriek tomu, že môže dať faktickú poznámku, tak tu sedí a mlčí, a pán poslanec Farkašovský tu ešte stále. Ešte stále nie je, aby nám to vysvetlil. A ďalšia zaujímavá vec je presne to, čo spomenula vo svojej faktickej poznámke aj pani poslankyňa Gažovičová, že dobre, tak SNS fandí slobodnému trhu, tak ako, dobre, ale že strany, ktoré majú v názve sociálna demokracia, teda zvyšní dvaja koaliční partneri, tak týmto týmto schvália, alebo to je tiež také zvláštne z hľadiska prístupu aj z hľadiska celého nastavenia. A teda, ak je pravda, čo hovoril pán poslanec Michelko, a pán poslanec Michelko zvykne hovoriť pravdu, no tak je to dohodnuté s pánom ministrom a predpokladám, že teda najmä príjemné počúvanie, ktorá sa týka prenajímateľov bytov a nájomníkov, je dohodnutá. Neviem, či je dohodnutá aj tá časť, ktorá sa týka dedičskej zmluvy, a to je opäť asi otázka na pána ministra Suska, aby aj on vysvetlil, že čo to spraví s celým tým konceptom dedičskej zmluvy, keď proste lusknutím prsta bude môcť ktokoľvek bez uvedenia dôvodu tú dedičskú zmluvu vypovedať, že aký bude mať zmysel potom. [09:30] Andrej Danko pani poslankyňa Plaváková [09:30] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie. No áno, je evidentné, že celý tento zámer pozmeňujúceho návrhu je posunutie prenajímateľov, ale teda vlastníkov bytov, tak neviem, či osobný záujem pána Danka na tom alebo jeho kamarátov alebo koho. Ako, to sa dá ešte v podstate do nejakej miery pochopiť, ale dopĺňa tam ešte ustanovenia, ktoré sa týkajú vyslovene len tých najzraniteľnejších a ide napríklad o informačnú povinnosť prenajímateľa vo vzťahu k nájomcom, ktorí sú najohrozenejší v našej spoločnosti. To je naozaj za hranicou môjho pochopenia. To tomu nedokážem porozumieť. Prečo potrebujete zrušiť túto informačnú povinnosť pre prenajímateľov, že informuje obec, nič viac? Nech ja ti informuje obec, že týka sa tu, ide tu byť výpoveď a riziko straty bývania, bezdomovectva pre osobu staršiu ako 80 rokov alebo s ťažkým zdravotným znevýhodnením. Nerozumiem. Naozaj. Viete to tu niekto vysvetliť z koalície, pani Plevíková? Že prečo? Pán minister, prečo? Pán Danko, ktorý to navrhuje, prečo? Tomu nerozumiem. Ešte rozumiem akože logike, čo je za tým posilniť práva prenajímateľov, lebo keď je niekto vlastník bytu, tak samozrejme chce mať čo najsilnejšie postavenie. Narúša sa tým samozrejme rovnováha, ktorá tu bola vytvorená v tomto kódexe za tie dlhé roky diskusií odborných, pán minister, ale toto ustanovenie, že prečo chcete rušiť? Naozaj, to je za hranicou môjho porozumenia a rada by som teda počula nejakú, nejakú hocijakú reakciu a vysvetlenie. Ďakujem. [09:32] Andrej Danko Pani poslankyňa Kolíková, ďakujem. [09:33] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Dovolím si využiť tento čas, možno na určité zhrnutie toho, čo považujem za kľúčové povedať k principiálnemu zákonu, ktorý je dôležitý pre súkromné právo na Slovensku. Myslím si, že možno si treba trochu povedať aj viac, čo vlastne máme od občianskeho zákonníka očakávať. Že možno to tu úplne ešte nebolo povedané. A prečo toľkokrát tu spomínam ten zákon o obchodných spoločnostiach? Jednoducho občiansky zákonník by sme nemali vnímať len v tom, že si v ňom nájdeme otázky pre dedenie. Áno, mysleli sme, že tam budú aj otázky rodinného práva. Nebudú tu. Je to veľký kompromis. V istej miere sa dá chápať, že mohlo byť politicky zložité vsadiť tam túto časť. Aj keď samozrejme, vždy to bude taká bolesť, že malo by to byť súčasťou toho základného kódexu súkromného práva. Ale, čo je pre mňa naozaj nepochopiteľné, je, že v súčasnosti sa nevníma a nevníma to pán minister, že ten občiansky zákonník dáva základ aj pre podnikanie. Jednoducho tam sú tie základné pravidlá. A preto je vlastne nemysliteľné, že my nechávame obchodný zákonník z 90. rokov, ktorý bol robený narýchlo. Áno, pán minister povedal, do 10 dní bol účinný, aby sa tu mohlo, jednoducho, aby to mohlo byť trhové hospodárstvo. Aby sme tu mohli teda podnikať, keď už sme mali tú demokraciu, tak áno, bolo to narýchlo. Bola narýchlo účinnosť, lebo to všetci chceli. Lebo to všetci chceli, nebolo čo odkladať. Ľudia tu chceli podnikať. Bolo to dôležité, preto, aby sme sa rozbehli. Ale teraz prijímať občiansky zákonník a nereflektovať, že od 90. rokov to máme inak nastaviť. A jasne nastaviť vlastne aj pre to podnikanie a že to prehodnotiť. A že to má byť súčasťou občianskeho zákonníka. Je pre mňa nepochopiteľné. Je pre mňa nepochopiteľné. Že potom načo si tu robíme vízie? Že jeden vlastne z tých cieľov je atraktívne podnikateľské prostredie. Načo si to robí táto vláda? Načo si to robí, keď prijíma kódex súkromného práva a nemyslí na podnikateľské prostredie. Veď aj to podnikateľské prostredie naozaj v rámci toho legislatívneho procesu to jasne povedalo v doložke vplyvov. Veď si to pozrite. Môžete si to teraz hneď pozrieť, nalistovať, ako rokujeme, si pozriete doložku vplyvov. Pozrite si to. Pozrite si to. Je to problém pre podnikateľské prostredie. Vlastne duplicita týmto zákonom sa neodstraňuje. Naopak tým, že nie sú vyriešené otázky, ktoré súvisia s tým obchodným zákonom, s tým vlastne to, čo tam v ňom ostane. Ako bude celý vybrakovaný, ale ostanú tam obchodné spoločnosti, ktoré neboli prehodnotené a už mali byť tu. Vlastne už to mal reflektovať ten občiansky zákonník, tie nové formy. A mal ísť ruka v ruke so zákonom o obchodných spoločnostiach. Že ako je možné, že na to rezignovalo ministerstvo spravodlivosti, je pre mňa nepochopiteľné, nepochopiteľné. Lebo je zbytočné sa tu rozprávať o vízii. Absolútne zbytočné. Keď potom tu prijímame občiansky zákonník a na to podnikateľské prostredie sme sa vykašľali. Ale to nie je o tom, len že ja si to myslím. Práve preto to urobili v Českej republike. Občiansky zákonník plus zákon o obchodných spoločnostiach. Práve preto to tak urobili v roku 2011. A my v roku 2026 napriek tomu, že máme uznesenie vlády z roku 2021, ktoré jasne hovorí o legislatívnom zámere rekodifikácie práva obchodných spoločností a že má ísť ruka v ruke s občianskym zákonníkom, tak tu máme len občiansky zákonník. A máme tu neurobenú prácu pre podnikateľov. Pre celé podnikateľské prostredie. A to samozrejme vidno v tom zákone, tak ako som povedala. Že to vidíme, že sú tam časti, ktoré sú nedopracované. Časť k právnickým osobám. Naozaj je to tak. Ja som preto aj doniesla, aj si môžete pozrieť paragrafové znenie k právnickým osobám v českom občianskom zákonníku a v našom, to tam priamo vidíte, ako to reflektuje. Áno, mali tam byť aj súkromné nadácie, respektíve v našom ponímaní súkromné fondy. Áno, mali tam byť, ale naozaj nie takýmto spôsobom, ako teraz je tu snaha proste to tam vfašovať, keď tam nie je celá koncepcia tých právnických osôb na to pripravená. Že takto to je ako päsťou do oka. Ako päsťou do oka. To tam jednoducho nepatrí. Takto sa to tam nemôže dávať. To naozaj nie. To naozaj nie. Preto ja si dovolím opätovne vyzvať aj kolegov z opozície, ktorí by uvažovali podporiť tento zákon, že to považujem za nezodpovedné, naozaj za nezodpovedné. Pretože zobrať na seba bremeno a legitimizovať, že si minister spravodlivosti neurobil domácu úlohu smerom k obchodným spoločnostiam, k podnikateľskému prostrediu. To je prvá obrovská výtka, ktorá sa nedá ospravedlniť. A mal naozaj veľmi konkrétny materiál z uznesenia vlády, čo všetko vlastne malo byť v tom zákone o obchodných spoločnostiach a jednoznačne sa to dalo stihnúť, jednoznačne sa to dalo stihnúť. Len bolo potrebné na to myslieť. A súčasne hlasovať a dokončiť to, čo bolo urobené, lebo tie práce samozrejme na tom novom zákone o obchodných spoločnostiach sa začali. Takže stačilo, tak ako tie práce, v ktorých sa pokračovalo na občianskom zákonníku, stačilo ich iba dokončiť. Že stačilo len na to myslieť. Len na to myslieť. Aj tie práce robiť súčasne. Ale ja rozumiem, že deň má 24 hodín a pán minister mal iné priority. Ale potom sa nedá na konci funkčného obdobia si povedať: „Ja ten občiansky zákonník chcem.“ Tak buď som urobil tú prácu, ktorú som mal, alebo som neurobil. Ale tu ju pán minister neurobil. A je možné, že s ohľadom na to, že Slovensko nie je ani ako Česká republika, určite nie ako Francúzsko, Nemecko. Nemáme tu veľa akademikov, tak ako by sme ich porovnali s inými krajinami. Je to tak. Máme, samozrejme, že keď sa robia takéto veľké práce, môže to byť zložité. Je otázne, koľko ľudí bolo ochotných spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti po tom, čo pán minister sa rozbehol cestou hanebných noviel trestných kódexov. Je to otázka. Potom, čo ja si dovolím povedať, že rozložil ministerstvo spravodlivosti. A ten odkaz, ktorý vyslal odbornej obci, tak nemusel byť pozitívny, že nie každý mohol chcieť spolupracovať. To napätie je tu obrovské. Je to tak. Je to tak. Ale to neznamená potom, že urobím nedorobenú robotu. Tak, keď to neviem spraviť, tak bohužiaľ to neviem spraviť. Ale tá práca sa dala urobiť a dalo sa naraz pracovať na občianskom zákonníku, na zákone o obchodných spoločnostiach, stačilo to len dorobiť. To nie je tak, že by tá práca sa nezačala. Takisto ako na občianskom zákonníku množstvo bolo urobené, takisto aj na zákone o obchodných spoločnostiach už boli urobené práce. Takže áno, otázka je samozrejme, či tí ľudia boli oslovení, či chceli spolupracovať, ale takto ten zákon nemal vyzerať. Za to nesie zodpovednosť pán minister. A ja si naozaj nemyslím, že treba si robiť pomník z občianskeho zákonníka a ani si nemyslím, že niekto bude na to myslieť, kto bol ministrom, keď sa prijímal. Budeme myslieť na to, či je dobrý. Ale pre podnikateľské prostredie toto nie je dobrá cesta. Nie, pretože destabilizuje celé podnikateľské prostredie. Lebo v tom obchodnom svete nikto teraz nevie, ako to vlastne bude. Vedia tú časť k zmluvám. To je pravda, ale čo sa týka ich obchodných spoločností, tak množstvo ešte pravidiel bude dorábaných vo vykonávacom zákone. Takže to uvidíme, samozrejme, a bude musieť na to pán minister reagovať. A tým vás nechcem zaťažovať, ale mám celý zoznam problémov, ktorý vlastne spôsobí občiansky zákonník, pretože nie sú vyriešené ďalšie právne otázky, ktoré spôsobí vlastne pre to podnikateľské prostredie. Pretože tým, že nám tu ostane vlastne ten relikt toho starého obchodného zákonníka stále a popritom tu budeme mať nové pravidlá v občianskom zákonníku, tak ony budú proste v niektorých veciach na seba narážať. Keby bol zrušený a išiel by ruka v ruke s novým zákonom o obchodných spoločnostiach, tak by to všetko samozrejme vzájomne komunikovalo a celé by sme to tu schválili a tie nové pravidlá by platili a všetci by vedeli, čo bude platiť. Takto nám ostane nejaký relikt z obchodného zákonníka, niečo máme nové, všeobecné pravidlá v občianskom zákonníku a ono to všetko spolu nekomunikuje a bude to treba ešte doladiť. Že teraz vlastne v tom podnikateľskom prostredí nevedia, ako sa niektoré veci doladia. Osobitne tie, ktoré sa týkajú vnútorných vzťahov v tých obchodných spoločnostiach. Ale tým vás tu nechcem zaťažovať, ale keby niekto mal záujem, mám rovnako celý zoznam týchto problémov, ktoré nie sú vyriešené a ktoré budú musieť byť následne vyriešené pri tých vykonávacích zákonoch k občianskemu zákonníku. Takže je to nedorobok, nedokončená práca. Ale stále platí, že veľa roboty sa urobilo. A teraz popri tom celom treba sa zastaviť pri pozmeňujúcom návrhu pána Farkašovského a podpísaného predsedom Slovenskej národnej strany Andrejom Dankom, o ktorom je známe, že podniká v oblasti nehnuteľností. Takže naozaj občiansky zákonník ako kódex súkromného práva by sa nemal stať predmetom presadzovania si svojich vlastných záujmov. Naozaj nemal by sa stať. A kde to mu tak, že pán predseda Slovenskej národnej strany a teraz predsedajúci tomuto rokovaniu podniká v oblasti prenajímania bytov a súčasne je podpísaný pod pozmeňujúcim návrhom, ktorý zásadne mení postavenie prenajímateľa, takže zlepšuje jeho postavenie. A kde to mu tak, že pán predseda Slovenskej národnej strany a teraz predsedajúci tomuto rokovaniu podniká v oblasti prenajímania bytov a súčasne je podpísaný pod pozmeňujúcim návrhom, ktorý zásadne mení postavenie prenajímateľa, takže zlepšuje jeho postavenie, ale zásadným spôsobom poviete ich bodoh? Tak by bolo na mieste, aby sa k tomu vyjadril. A doznal, že je taký konflikt. Alebo sa vyjadril a vyvrátil, lebo z verejne dostupných zdrojov javí sa, že je tomu tak. A aj bez toho, áno, javí sa, že niekto tu má záujem preklopiť to nastavenie smerom k postaveniu prenajímateľa. A to teda naozaj nepovažujem za dobré a správne. A o to viac si dovolím mať zdvihnutý prst voči kolegom z opozície, že či chceme naozaj legitimizovať takéto postupy, ktoré sa tu dejú. Že toto nemá byť o tom, že ideme rýchlo presadiť nejaký kódex, lebo už sme ho mali. Áno, mali sme ho dávno mať. Samozrejme, že sme ho mali dávno mať. Je to tak. Ale takto to nemalo vyzerať. A už vôbec nie, aby sme tu na poslednú chvíľu menili nastavené pravidlá pre nájomné vzťahy, ktoré prešli pripomienkovým konaním, legislatívnou radou vlády, rozhodnutím vlády, prvým čítaním v parlamente, ktoré bolo ešte aj skrátené. Druhým čítaním na konci, kedy už takmer vyzeralo to, že sa nikto neprihlási do rozpravy, príde pán Farkašovský a predloží návrh, ktorý zásadne má zmeniť postavenie prenajímateľa tých bytov tým, že ho zlepší. Tak ja si dovolím opätovne tu vyzvať pána predsedu Slovenskej národnej strany, ktorý je podpísaný pod týmto návrhom, aby jasne povedal, je alebo nie je v konflikte záujmov. Je pravdou, že z tých verejne dostupných zdrojov vyplýva, že by mal mať na tom záujem. Je to pravda? Bolo by na mieste, aby sa k tomu vyjadril a vyvrátil to. Lebo potom o čom tu máme etické kódexy, ktoré tu prijíma tento parlament? O čom sú tieto výzvy slušného správania, keď principiálna vec konfliktu záujmov sa tu nevie dodržiavať? To, že sa nedodržiava pri hanebnej novele trestných kódexov a teraz pri spolupráci kajúcnikov, že tu máme kolegu obžalovaného, ktorý si zjavne polepší a nevie sa k tomu vyjadriť, tak to už tu máme takýto precedens, to je pravda, ale hádam nepôjdeme touto cestou ďalej. A zhodou okolností stále sme v dielni ministra spravodlivosti. Tak ja verím, pán minister, že možno k tomu zaujmete nejaký postoj, lebo hádam by to nemalo byť tak, že si tu poslanci budú presadzovať, čo sa im zapáči, a vy im necháte do takýchto základných kódexov, či trestných alebo v oblasti súkromného práva, aby si tu presadzovali poslanci svoje vlastné záujmy. To si myslím, že naozaj by ste nemali dať tomuto priestor. Takže ja opätovne vyzývam Andreja Danka, aby sa k tomu vyjadril, lebo si myslím, že to je významné. Že by to nemalo byť tak, aby sme vlastne do toho vyváženého vzťahu, ktorý sa javí doteraz, že bol vyvážený, na poslednú chvíľu vstupovali a zlepšovali postavenie prenajímateľa, znevýhodňovali nájomcov. Že mali by sme tomu dobre rozumieť. Osobitne, ako povedal v predchádzajúcom príspevku pán poslanec Dostál, že my sme sa vlastne z toho pozmeňujúceho návrhu nedozvedeli, prečo treba takto zásadne zmeniť postavenie prenajímateľa. My sme sa nedozvedeli, že to predtým bolo nastavené nevyvážene a teraz to dorovnávame. My sme sa nič také nedozvedeli. To znamená, je naozaj na mieste dobre rozumieť a ja verím, že pán minister využije svoj priestor a čas a dovysvetlí nám, ako to je vlastne s tým pozmeňujúcim návrhom, lebo ako sa vyjadril pán poslanec Michelko, tak je to s vaším súhlasom? A áno. Vyzerá to aj formálne, že asi ste to videli a asi to prebehlo spôsobom, kedy poslanecké návrhy sú odobrované ministerstvom spravodlivosti. Takže bolo by na mieste, keby sme tomuto dobre rozumeli. Lebo hádam to nebude tak, že základný kódex súkromného práva sa tu presadí preto, aby si tu každý poslanec presadil niečo svoje osobné. Tak by to hádam nemalo byť. Osobitne odkaz smerom k sociálnej demokracii, znevýhodniť nájomcu bytu asi úplne nie je to, čo je v súlade s poslaním strán, ktoré zastávajú sociálnu demokraciu. [09:48] Andrej Danko Pani poslankyňa Števulová s faktickou. [09:48] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Kolíková veľmi správne si pomenovala veci, ktoré sa tu šuškajú už od včera, odkedy pán Farkašovský priniesol tento pozmeňujúci návrh, ktorý výrazne vychyľuje navrhovanú právnu úpravu týkajúcu sa nájmu bytov v prospech prenajímateľa a v neprospech nájomcov. A každý, s kým som sa rozprávala, si myslí, že to SNS robí zo zištných dôvodov z toho, že ich predseda a možno aj mnohí z nich ďalší sú sami prenajímateľmi bytov a nevyhovuje im navrhovaná nová právna úprava, ktorou sa minister spravodlivosti hrdil. Bola to jedna z vecí, o ktorej sa hovorilo, že prinesie zlepšenie, že Občiansky zákonník prinesie zlepšenie v oblasti nájomných vzťahov, pokiaľ ide o užívanie bytov, že sa zjednotí právna úprava, ktorá je momentálne roztrieštená, avšak ustanovenia v Občianskom zákonníku sa nevyužívajú, využíva sa zákon o krátkodobom nájme bytov, čo tiež nie je ideálne. A vy ste mali za cieľ a hovorili ste to vo svojich prejavoch, že aj užívanie nájom bytov sa zlepší prijatím Občianskeho zákonníka. Tak v prvom rade by teda samozrejme strana SNS mala priznať svoje pohnútky a tu prítomný predsedajúci predovšetkým, ale v druhom rade by to mal vysvetliť minister spravodlivosti. Prečo sa dohodol so stranou SNS zrazu na takomto znení, keď predtým celý čas presadzoval niečo úplne iné. Prečo a ako sa viete pozrieť sám sebe do zrkadla po tom všetkom, čo ste tu nahovorili doteraz? Lebo toto je naozaj hanba. A v situácii, kedy máme problém s dostupnosťou bývania, vy idete spraviť toto. Neuveriteľné. [09:50] Andrej Danko Ďakujem. Pani poslankyňa, faktická poznámka slúži na reakciu na vystupujúceho. Prosím, nabudúce to dodržte. Pán poslanec Truba, nech sa páči. [09:51] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chvíľu to vyzerá, že budem posledný v rozprave k Občianskemu zákonníku. A to som ani nedoniesol radšej žiadne pozmeňováky, som si ich odložil, aby som teda nikoho nevyprovokoval, ale vidím, že včerajší pozmeňovák zo SNS ešte stále žije a ešte bude žiť aj po mne. Ja aj týmto mojím príspevkom nadviažem na kolegyňu pani Kolíkovú z SaS o tom, ako aj tento Občiansky zákonník naozaj vnáša ďalší chaos do podnikateľského prostredia, a ukážem to na jednej konkrétnej veci. Ja som tu v tomto parlamente pred rokom predložil zákon na to, aby ľudia mohli začať podnikať od 16 rokov. Ten zákon za koalícia nehlasovala a tým pádom tu neprešiel. Ale v novom Občianskom zákonníku už sa dá podnikať aj pred 18 rokmi a dokonca to nie je ani obmedzené od 16 rokov. Čiže som veľmi rád, že koalícia si tento môj návrh prisvojila, ale nie som rád tým, ako si ho prisvojila, pretože si ho znova prisvojila takým spôsobom, že to len vyvoláva ďalší chaos a odpísali celý ten zákon len z polovice. Po prvé, nemení sa tam živnostenský zákon ani zákon o obchodnom registri. Môj návrh menil päť zákonov, ten váš mení iba jeden jediný. V praxi to teda znamená, že 16-ročnému človeku teda súd umožní podnikať, ale na živnostenskom úrade mu povedia, že smola. V ich zákone je 18 rokov. Špeciálny zákon má prednosť pred Občianskym zákonníkom a tým pádom sa vytvára legislatívny paskvil a ďalší chaos. Po druhé, v tomto zákone chýbajú poistky proti zneužitiu. My sme napríklad navrhovali vyslovený zákaz nakladania s nehnuteľnosťami a rôznych iných rizikových odvetví ako hazard, zbrane, alkohol, erotika, finančné trhy. Vaše znenie tieto explicitné poistky nemá. Otvára sa tým ďalší priestor na to, aby sa prevádzali nejaké majetky na neplnoleté deti, aby špekulanti robili zo svojich obetí biele kone. A po tretie, to je taká nadpráca, ale my sme to v našom zákone mali a v návrhoch je, že nie je tam žiadna daňová podpora. Maloletý podnikateľ bude platiť plnú minimálnu daň ako dospelá firma. My sme navrhovali oslobodenie takýchto eseročiek s maloletými spoločníkmi od daňovej licencie, aby mali reálnu šancu prežiť prvý rok. A po štvrté, nestanovujete vekovú hranicu vôbec. Posudzujete len vyspelosť. Takže teoreticky pripúšťate podnikanie aj 12-ročného dieťaťa. A súdu nedávate žiadnu lehotu na rozhodnutie. Takže konanie môže trvať aj rok a pol. My sme to nadviazali na 16 rokov, ukončenú povinnú školskú dochádzku a súdu sme dali lehotu spravidla troch mesiacov, aby to vôbec aj fungovalo. Pretože keď si naozaj niekto mladý bude chcieť začať podnikať, tak vieme, ako fungujú súdy u nás. Aj si spraví nejaký podnikateľský nápad, biznis plán, požiada o to súd, ale bude môcť čakať ďalšie tri roky, kým dostane tých svojich 18 rokov, aby mohol fungovať. Toto je len ďalšia malá, v zásade technická vec v celom tomto Občianskom zákonníku, ktorá krásne ilustruje to, ako sa nesmie hlasovať, ako by sa mal posunúť a oveľa viac premyslieť, aby nevznikal takýto chaos. A je zároveň aj krásnou ukážkou toho, ako táto vláda nedokáže systematicky a premyslene prinášať riešenia pre ľudí. Ďakujem veľmi pekne. [09:55] Andrej Danko Pán poslanec Dostál s faktickou [09:55] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Truban, ja som presvedčený, že viaceré z tých vecí, na ktoré ste upozornili, budú ošetrené, lebo veď pán minister avizoval, že bude zberný zákon, teda bude novela mnohých zákonov, ktorá bude nadväzovať na nový Občiansky zákonník. Ako presne to bude vyzerať, to nevieme, lebo ten návrh nie je zverejnený, ešte nebol daný ani do pripomienkového konania, ale nepochybne je zámer upraviť aj ďalšie zákony. Problém je, že sa to bude robiť v dosť veľkom zhone. Alebo, keď to teraz pôjde do pripomienkového konania, tak to pán Oltentu dorazí najskôr začiatkom budúceho roka a účinné to bude musieť byť od 1. júla budúceho roka, čiže bude tam pár týždňov na to, odkedy ten zákon bude schválený a bude publikovaný v Zbierke zákonov, a bude to veľmi rozsiahly zákon, čiže aj to poukazuje na nesprávnosť toho prístupu a toho naháňania sa a najmä tej veľmi skorej účinnosti, ktorá sa môže zdať, že voči iným zákonom, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, je to dostatok času, je to niekoľko mesiacov, ale v porovnaní s tým, čo by bolo treba, aj s ohľadom napríklad na zmenu ďalšej legislatívy, je to absolútne nedostatočné. [09:56] Andrej Danko pán poslanec Truban [09:56] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Dostál, za doplnenie. Úplne s vami súhlasím a normálne by som sa aj stavil, že špeciálne tento konkrétny prípad tam zas nebude ošetrený tak, ako množstvo ďalších prípadov a keď bude, tak tam bude obrovské množstvo ďalších a ďalších chýb. Takže iba budeme pokračovať v tomto chaose. [09:57] Andrej Danko Pani poslankyňa Števová, pripraví sa poslanec Dušenka. [09:57] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Viete, ja som tu vystupovala včera, myslím, trikrát na konci aj kvôli pozmeňujúcemu návrhu pána Farkašovského zo Slovenskej národnej strany, ale prosto nedá mi dnes znova nevystúpiť, pretože zatiaľ čo včera som ho všeobecne kritizovala, tak som si medzitým pozrela podrobnejšie, čo vlastne Slovenská národná strana vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhuje. A ja len pripomínam, že Slovenská národná strana nám sem pravidelne prináša návrhy, o ktorých tvrdí, aké sú národné, ako oni idú ochraňovať seniorov a neviem aké zraniteľné osoby. A viete, čo robí tento návrh, ktorý obmedzuje práva nájomníkov, nie hocijakých nájomníkov. Tento návrh obmedzuje a znevýhodňuje seniorov nad 70 rokov, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a ľudí, ktorí sa hárajú o maloleté deti. Všetky tieto ustanovenia, všetky tieto ustanovenia, ktoré tam boli dané preto, aby sa tieto zraniteľné skupiny obyvateľstva, o ktorých Slovenská národná strana tak rada tvrdí, ako im ide pomáhať tým seniorom, tak všetky tieto ustanovenia, ktoré tu navrhli, sa týkajú práve ochrany, ktorú tieto osoby v prípade nájmu bytu mali mať. A mňa by zaujímalo. Akým verejným záujmom strana, ktorá si hovorí Slovenská národná strana, ide tieto zásahy vysvetliť. Čím? Mňa by to naozaj zaujímalo. Chcela by som počuť pána Andreja Danka a ostatných. Aby mi povedali. Aký záujem sledujú na tom, že právna úprava, ktorá Ide tieto zásahy vysvetliť. Čím? Mňa by to naozaj zaujímalo. Chcela by som počuť pána Andreja Danka a ostatných. Aby mi povedali. Aký záujem sledujú na tom, že právna úprava, ktorá navrhovala ochrániť matky, ktoré sú v nájme a starajú sa o maloleté dieťa, ťažko zdravotne postihnuté osoby alebo seniorov starších nad 70 rokov, nebudú mať tú ochranu. To chcem počuť. Naozaj to chcem počuť. A chcem počuť ministra spravodlivosti. Ktorý sem priniesol právnu úpravu, ktorá tieto zraniteľné osoby chráni. Aby mi povedal. Aby mi jasne odpovedal na otázku. Prečo dovolí zmeniť ochranu týchto zraniteľných osôb? Prečo to dovolí zmeniť strane SNS, Slovenskej národnej strane? Čo je na tom národné, pán Andrej Danko? Čo je národné na tom, že odstránite ochranu, ktorú nový Občiansky zákonník poskytuje seniorom, matkám s dieťom a zdravotne ťažko postihnutým? Čo je na tom národné? Jedine, že by ste si národný záujem vo vašej strane vysvetľovali ako záujem váš vlastný, že máte byty a sa vám prosto nepáčia tie ochranné opatrenia, ktoré boli dané do Občianskeho zákonníka. Že sa vám to proste nepáči. Pretože inak sa to nedá vysvetliť. Inak sa nedá vysvetliť opatrenie, ktoré vylúči možnosť urobenia zmien v byte z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré si aj tak mal ten nájomník sám hradiť. Ale vy to vylučujete pre nájmy, ktoré trvajú menej ako päť rokov. Takisto vylučujete možnosť, aby nájom prešiel v prípade smrti nájomcu na osoby, ktoré s ním bývajú v tej domácnosti. Ak tak netrvá ten nájom, myslím kratšie ako päť rokov. To vylučujete. Prečo? Ja tu nič nevidím. Takisto vylučujete napríklad povinnosť prenajímateľa, ktorý by mal byť povinný podľa novej legislatívy oznámiť orgánu obce, ak sa ide skončiť nájom pre seniora nad 70 rokov, matku, ktorá sa stará o maloleté dieťa alebo ťažko zdravotne postihnutú osobu, ak jej hrozí trvalá strata bývania. Mal oznamovaciu povinnosť a vy to vylučujete, lebo prosto to vylučujete. Ja neviem prečo. To tu nie je napísané. Ale vy to vylučujete. Vy týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý podal pán Farkašovský, pod ktorým je pán Danko podpísaný, ktorý podpísala spravodajkyňa pani Plevíková, idete proti ochrane zraniteľných osôb. Pani Plevíková, prečo? Prečo si matky s deťmi, ktoré sú na nájomnom trhu výrazne znevýhodnené? Každá štúdia o tom, že slobodné matky s deťmi alebo seniori, alebo ťažko zdravotne postihnuté osoby sú najviac zvýhodnené pri hľadaní nájmu bytu. Tak prečo ich idete ešte viac znevýhodniť? Prečo idete k tomu prispieť týmto návrhom pozmeňujúcim? Mňa by to naozaj zaujímalo. Sociálna demokracia a Slovenská národná strana. A najviac by ma teda zaujímal názor HLAS-u na toto. Všetci títo, čo majú billboardy o zvýšení kočíkovného a ja neviem o čom. Čo sa tvária ako ochrancovia rodín a seniorov. Tak tento návrh si ho preštudujete? Ide proti ochrane všetkých týchto osôb, ktoré vy tak pokrytecky tvrdíte, že vo svojich politikách ochraňujete. Tak láskavo nám to vysvetlite, lebo my nepodávame tento návrh. My budeme hlasovať proti nemu. Pretože nám ide o to, aby matky s deťmi, aby ľudia so zdravotným postihnutím a aby seniori boli chránení, keď majú nájom bytu, či už do päť rokov alebo nad päť rokov, lebo to mal byť cieľ nového Občianskeho zákonníka. A my vám nedovolíme a nepodporíme tento pozmeňujúci návrh, ale vy to chcete spraviť a ja chcem počuť, prečo. Tí ľudia si zaslúžia počuť, prečo pokrytecky na jednej strane tvrdíte, ako tu všetkých týchto ľudí, tieto skupiny ochraňujete a idete toto schváliť? A hlavne by to mal povedať minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti, ktorý sem do parlamentu priniesol právnu úpravu, ktorá vyvažovala práva prenajímateľov a nájomcov a ktorá mala v prípade nájomného vzťahu chrániť tieto zraniteľné osoby. To zrazu ide zahodiť do koša. Prečo? Prečo, pán minister? V čom je tento pozmeňovák Slovenskej národnej strany lepší ako váš vlastný návrh, ktorý ste sem do parlamentu priniesli a ktorý ste obhajovali? V čom? Komu konkrétne pomáha? Toto sú otázky, ktoré by sme si tu mali klásť a mali by sme ich prinútiť, aby na to odpovedali. Pretože tak sa vyjaví to ich nebetičné pokrytectvo. A všetci tí, ktorí budú dnes alebo zajtra hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, sú pokrytci a treba im to povedať a treba im povedať, že hlasovaním idú proti seniorom, proti osamelým matkám s dieťom a proti ľuďom so zdravotným postihnutím. To je pravda o SMERE, o HLAS-e a o Slovenskej národnej strane, ktorá tento pozmeňovací [10:05] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Veslárová, ďakujem za slovo a ďakujem aj pani poslankyni Števulovej za tvoj príspevok. Táto vláda naozaj nechráni zdravotne znevýhodnených a vôbec nie je demokratická a už vôbec nie je sociálna. To uvidíme aj pri hlasovaní o 11:00 pri návrhu zákona z dielne Erika Tomáša. K zdravotne znevýhodneným patria k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Sú to chránené osoby a naozaj nie je také jednoduché prenajať si byt, pokiaľ sedíte na vozíku alebo ste nevidiaci alebo nepočujúci. A tento návrh môže prispieť k tomu, že o tento byt, o tento nájom ľahko prídete a potom si ho len tak z jedného dňa na druhý neobnovíte niekde inde. A práve tá oznamovacia povinnosť obciam slúžila na to, že tie obce mohli poskytnúť nejaké preklenovacie obdobie v podobe sociálnych bytov a táto možnosť teraz padá, pretože obce nebudú ani vedieť, že takýto nájom niekde končí. Naozaj zdravotne znevýhodnení nie sú bežní nájomcovia a mňa by napríklad zaujímalo, čo si o tomto návrhu myslí komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím doktorka Stavrovská, lebo nemala možnosť sa ešte k tomu vyjadriť, tak by ma zaujímalo, pán minister, či ste sa jej na to pýtali, aký má na to názor. [10:06] Andrej Danko Pani [10:06] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Plaváková určite a hlavne pán Danko sa určite pýtal pani Sárközy so zdravotným znevýhodnením, že či náhodou ich návrh neohrozuje postavenie ľudí so zdravotným znevýhodnením vo vzťahu k strate bývania a bezdomovectvu. Tento návrh je cynický, antisociálny a nechutný. Ktokoľvek, kto ho podporí, tak si už nikdy nemôže hovoriť, že je sociálny demokrat. To je proste tak. Realita, ako som už uviedla aj v mojom príspevku, presne o tom hovorila aj kolegyňa Števolová. Jednoducho tu ohrozujete tých najzraniteľnejších práve vo vzťahu k strate bývania. A ja tomu naozaj nerozumiem, aké sú dôvody, prečo toto robíte. Rozumiem tomu, že chcete posilniť práva vlastníkov bytov, ktorí byty prenajímajú, ale niektoré tie ustanovenia, naozaj obzvlášť tá informačná povinnosť, že to už aj to je problém, že vlastník bytu, aby informoval obec o tom, že práve vo vzťahu k takejto najzraniteľnejšej osobe sa ukončuje bývanie, nájom, aby mohla obec robiť nejaké preventívne opatrenia. Ja neviem, blížia sa nám aj komunálne voľby, možno by sa mohli k tomu vyjadriť aj samotné obce, že či s týmto súhlasia alebo nie. Ale nie, lebo to tu máme ako pozmeňujúci návrh predložený v poslednej minúte a nikto sa nemôže k tomu vlastne vyjadriť. A pán minister len tíško sedí a nepovie k tomu nič. A to je podľa mňa obrovská hanba tohto celého procesu. Fakt, hanba. [10:08] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kolíková. Ďakujem vám pekne a čakám, že pán predsedajúci nám niečo povie k tomu konfliktu záujmov a teda ako to vidí. Ale teda ja sa musím priznať, že akokoľvek je zrejmé, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkašovského je, mohli by sme to nazvať, že rentiersky pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že Slovenská národná strana by sa vôbec mohla premenovať na základe toho, čo presadzuje, na ruskú rentiersku stranu, lebo to je presne to, ja si myslím, že, čo robí Slovenská národná strana pod vedením Andreja Danka. Nie Slovensko, ale ruské záujmy tu presadzuje, veď demokracia je mu vzdialená, takže tam sa cíti dobre. Všetko tam majú, dobre sa tam žije a asi hlavne rentierom a to je asi blízke. A ja si myslím, že Ministerstvo spravodlivosti by sa mohlo premenovať, keď už sme tu v takomto kolečku, na Ministerstvo presadzovania osobných záujmov poslancov, lebo naozaj tá nadpráca, ktorú robí pán minister pre obžalovaného podpredsedu parlamentu, je neuveriteľná. Je to priamo až obdivuhodné, čo je ochotný pre neho spraviť. A ak skutočne aj toto prejde vo vládnej koalícii, tento pozmeňujúci návrh, tak to bude len potvrdením, že nie je to o hľadaní spravodlivosti, ale nechá sa vydierať a takto sa nechá a podvolí sa takýmto naozaj nehanebným osobným záujmom poslancov. [10:09] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja som si úplne myslel, že mňa už to asi ani naozaj nič neprekvapí, ale vidím, že vy nemáte problém každým dňom tu preraziť dno. Ale teda si pamätám, keď tu vystupoval verejný ochranca práva, hovoril, že keď tvoríte legislatívu, zavrite si oči a myslite na tých najzraniteľnejších. Aký dopad to bude mať na tých najzraniteľnejších? Ja si neviem predstaviť, že autor tohto pozmeňovacieho súboru, ty si zavrel, lebo ak by si ich zavrel, by ich nikdy nemohol otvoriť a naozaj ma to mrzí, pretože opäť, opäť raz to zase budete škodiť tým najzraniteľnejším, matkám s deťmi, seniorom alebo jednoducho zdravotne znevýhodneným ľuďom, ktorí samozrejme majú oveľa väčší problém sa zamestnať, majú samozrejme nižšie príjmy a od toho je tu predsa štát, aby tým ľuďom podal pomocnú ruku. Veď predsa toto mal ten hlas na tých billboardoch, že iba silný štát pomôže ľuďom. Tak ja som veľmi zvedavý, keď budete hlasovať, ako tým ľuďom v tomto hlasovaní pomôžete a príde mi to maximálne cynické, pretože ste sľubovali, že tým ľuďom pomôžete a vy tu škodíte ľuďom, ktorí si to najviac zaslúžia a tú pomoc potrebujú. Mňa naozaj zaujímal názor ministra nespravodlivosti, čo si o tomto myslí, lebo ja si neviem predstaviť, keby ja som v pozícii ministra spravodlivosti, že by som niečo takéto podporil, že by som s niečím takýmto bol v poriadku, ešte by som tu ticho sedel. Takže naozaj by som bol rád, keby ste nám vysvetlili, čo si o tomto pozmeňováku myslíte, lebo toto sa dotkne ľudí, ktorí si zaslúžia pomoc štátu a nejem dávať polená pod nohy celé volebné obdobie. Tu pomáhate iba sebe a kašlete na ľudí, ktorí potrebujú pomoc od štátu. [10:11] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Lušticová. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. No, zase sme svedkovia toho, ako vládna koalícia kašle na bežných občanov a na bežných ľudí. My sa tu musíme znova a zas pýtať, koho záujmy hájite v tejto Národnej rade? Či sú to záujmy ľudí, ktorí predávajú, ktorí ponúkajú prenájmy, ľudí, ktorí zarábajú na prenájmoch pre obyčajných ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť za drahé hypotéky drahé byty, alebo hájite záujmy ľudí, tak ako to prezentujete. Ako prezentujete, že ste sociálna sociálno-demokratická vláda. Je to sociálno-demokratická vláda, ktorá absolútne nič nerobí pre ľudí. Vy tu prinesiete pozmeňovák zákona. Zákona, ktorý má riešiť bežné problémy, ktorý má chrániť ľudí. Vy tu donesiete pozmeňovák, ktorý im znova ide škodiť. Vy skrivíte každý jeden užitočný zákon, ktorý predložíte, skrivíte ďalšími pozmeňovákmi na poslednú chvíľu. V tomto pozmeňováku si zopakujme, čo sa deje. Ľudia, ktorí sú ohrození tým, že si nevedia zabezpečiť bývanie, tak títo ľudia si nebudú vedieť zabezpečiť ani pokojný, kľudný nájom, aby mali nejakú istotu. Istotu bývania. Týmto ohrozujete zraniteľných ľudí, matky s deťmi, ohrozujete zdravotne znevýhodnených. Veď si predstavte, koľko je takých prípadov, že býva dôchodkyňa alebo dôchodca so svojím synom alebo dcérou. Takisto dôchodcom alebo dôchodkyňou, ktorá sa o túto matku alebo otca stará, lebo takých prípadov je veľa. Bývajú v prenajatom byte a, keď tá stará matka alebo otec zomrú, tak dôchodca, ich dieťa, takisto príde o bývanie. Kde si takýto človek z jedného dôchodku bude môcť dovoliť nový nájom, zháňať nové bývanie? Viete, koľko je takýchto prípadov? Ja bežne chodím teraz po uliciach a sami sa sťažujú dôchodcovia, že si nevedia zabezpečiť ani v domove sociálnych služieb za svoje dôchodky žiadne bývanie. Porozmýšľajte nad tým. [10:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál. Pani poslankyňa Števuľová, a taká pekná vecná pokojná debata to včera väčšinu dňa bola. Až potom sa zapojila SNS a zrazu sme v starých koľajach, keď musíme hovoriť o osobných záujmoch, musíme hovoriť o krivení legislatívneho procesu. Musíme hovoriť o predkladaní nevysvetlených a nezdôvodnených pozmeňujúcich návrhov. A teda tiež sa pripájam k tomu, že pán Danko aj pán minister by to mali vysvetliť, ale teraz špeciálne pán predseda SNS Danko, stojí vám to za to, aby ste sa stali tvárou takejto sociálne necitlivej zmeny a ešte aj s podozrením na presadzovanie osobných záujmov? Aspoň za faktickú poznámku by vám to malo stáť. [10:14] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanci, a ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, Zuzka, ja sa tiež nestačím čudovať, aké antisociálne zákony sem a pozmeňovacie návrhy sem prináša práve táto národnosocialistická strana, ktorej predseda, pán Danko, teraz predsedá, a pán Farkašovský tu ani vôbec nie je, ktorý sem túto bombu hodil. Za slovo, pán predsedajúci. No, Zuzka, ja sa tiež nestačím čudovať, aké antisociálne zákony sem a pozmeňovacie návrhy sem prináša práve táto národnosocialistická strana, ktorej predseda, pán Danko, teraz predsedá a pán Farkašovský tu ani vôbec nie je, ktorý sem túto bombu hodil. A vidno tu len vaše pokrytectvo, farizejstvo a cynizmus. Kde je ústavné právo ľudí na dôstojný život? Viete, aké nedostupné je bývanie? Vy už nevyháňate len mladých ľudí z tejto krajiny. Vy vyháňate už aj seniorov z tejto krajiny. Vy vyháňate ľudí so zdravotným znevýhodnením z tejto krajiny. A kde je ochrana? Ochrana najzraniteľnejších ľudí? Vy sa, vy sa naozaj akože nehanbíte sem prinášať takéto antisociálne opatrenia? Ďakujem. [10:14] Andrej Danko Ďakujem [10:15] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, naozaj vám ďakujem za všetky vaše reakcie, a ja musím povedať, že mňa tento návrh neskutočne rozhorčil, pretože pozrime sa len, koľko sa tu ľudia zbierajú. Špeciálne sa choďme pozrieť na Donio alebo nejakého Dobrého anjela, kde sú rodičia, osamelí rodičia s maloletým dieťaťom alebo aj viacerými, z ktorých často tá choroba toho dieťaťa z neho robí bezvládneho, pripútaného na lôžko alebo ťažko zdravotne postihnutého. Takíto rodičia, ktorí nemajú na liečbu, častokrát sú práve v tých nájmoch, pretože z čoho by platili hypotéku, keď matku opustí otec, lebo sa nechce starať o ťažko choré dieťa. A vy idete týmto návrhom v prípade takéhoto človeka, takejto matky, ktorá nemá iné východisko, len sa jej ľudia zbierajú na nejakú liečbu jej dieťaťa, zrušiť dokonca aj len púhu povinnosť, ktorú jej prenajímateľ mal, aby upovedomil obec, keď jej skončí takýto nájom, aby jej obec mohla pomôcť a nájsť si nejaký nájom. Akože vy kde žijete? Choďte sa normálne pozrieť, čím žijú ľudia, ktorí sú v ťažkej sociálnej situácii, najmä tie opustené matky s deťmi, s ťažko chorými deťmi, ktoré žijú v nájmoch. A vy idete týmto návrhom proti nim. A vás vôbec hanba nekvári, tuto pán Andrej Danko pozerá do telefónu, aby nemusel čeliť našim výhradám a minister spravodlivosti sa tiež tvári, že tu nie je. Toto je zahanbujúce. Choďte to povedať tým ľuďom, ktorých neochránite, ktorým nepomôžete v prospech nejakých rentierov. Fuj! [10:16] Andrej Danko Pán poslanec Dušenka, pripraví sa pani poslankyňa Plaváková. [10:17] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Aj mňa po včerajšom vystúpení primälo vystúpiť opäť práve k pozmeňováku, ktorý bol včera podvečer podaný zo strany SMS, ale kým sa k tomu dostanem, tak sa ešte nakrátko vrátim k svojmu včerajšiemu vystúpeniu. Kedy sme s kolegami z hnutia SLOVENSKO predkladali pozmeňujúci návrh, ktorý mal zabezpečiť dedičské podiely na úrovni, ako je tomu v súčasnosti, dedičské podiely pri tzv. neopomenuteľných dedičoch. Pán minister následne vysvetľoval, že je tomu tak z dôvodu, že súčasná právna úprava tomu poručiteľovi neumožňuje nakladať svojím vlastným majetkom, že vlastne, ak sú tam neopomenuteľní dediči, tak skrátka nemá priestor na to, aby voľne disponoval so svojím majetkom, aby ho niekomu zveril. A nie je to tak. Už dnes pri dedičstve priemerne 100 000 €, ak po poručiteľovi zostane manželka a dve plnoleté deti, už dnes má k dispozícii približne 20 až 25 %, s ktorými môže voľne disponovať. Po tejto úprave sa to zvýši na nejakých 30 – 33 %. Čiže to len na doplnenie, že už dnes poručiteľ môže so svojím majetkom voľne disponovať. Navrhovaná zmena mu v tom samozrejme má dať väčší priestor, avšak sme toho názoru, že to má byť na rovnakej úrovni ako dnes. Aha. Tu teda nadviažem aj na ten nový, na ten pozmeňovák od pána Farkašovského z SNS, ktorý hovorí, že dedičskú zmluvu možno vypovedať aj bez určenia dôvodu. No a ak naozaj koalícia myslí vážne, že by schválila aj tento hanebný pozmeňovák, tak o to viac bude dávať zmysel, aby dedičské podiely pri neopomenuteľných dedičoch ostali na rovnakej úrovni, ako sú dnes, aby sa nezmenšovali o štvrtinu, ako to Ministerstvo spravodlivosti navrhuje. No ale čo je naozaj tým najväčším problémom pozmeňováku zo strany SNS, je výrazné posilnenie prenajímateľov, ale na úkor tých najviac zraniteľných nájomcov. A toto nemôžeme akceptovať. Ak pôjdem rad radom, tak skrátka nedovoliť nájomcovi, aby si v prípade zmeny zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje užívať byt tak, ako potrebuje, že je potrebné ho zmeniť, tak že bude nevyhnutný súhlas prenajímateľa, to je naozaj obrovské, obrovské znevýhodnenie nájomcov. Zároveň tak, ako aj pani Plaváková vo svojom vystúpení spomenula, je hanebné, že prenajímateľ, ak pošle na ulicu, ak vypovie nájomnú zmluvu osobám, pri ktorých je naozaj dôvodná obava, že zostanú na ulici, si nedá ani tú námahu, aby túto skutočnosť oznámil obci alebo mestu, v ktorom ten svoj byt má. To je naozaj to najmenej, čo môže spraviť, ale nie, skrátka SNS háji záujmy tých, ktorí zarábajú na nájmoch, a ešte aj takú drobnosť, takú administratívnu malú záťaž, že oznámia, že skrátka vypovedám nájomnú zmluvu osobe, ktorá, alebo rodine, ktorá si nebude môcť nájsť vlastné bývanie, tak ani, ani, ani to skrátka nebudú robiť. Včera sme hovorili o tom, aj v súvislosti s tým dedením, že tie dedičské, alebo som tu hovoril, že jedna zo zásad je, že právo patrí bdelým. Tak tento pozmeňovák je presne v rozpore s tým, že právo patrí bdelým. A to je ten novelizačný bod č. 3. Tu ide o to, že ak nájomcovi skončí nájomná zmluva a on ten byt neopustí a býva v ňom naďalej, tak prenajímateľ má 3 mesiace na to, aby nájomcovi oznámil, že: Vážený pán, skončila vám zmluva, žiadam vás, aby ste opustili byt. Ak to nespraví, evidentne mu to neprekáža. A Občiansky zákonník dnes ráta s tým, že takáto nájomná zmluva sa automaticky obnoví. SMS navrhuje toto vypustiť. Pritom prenajímateľ má jednu jedinú starosť – dohodnúť si nájomné a skrátka odsledovať si, kedy ten nájom končí, aby sa zmluva obnovila alebo aby dal výpoveď. Ak si to neustriehne, áno, má sa ten nájomný vzťah predĺžiť za rovnakých podmienok, avšak tuto SNS vypúšťa, a teda aj na tomto prípade vidno, že porušuje ten princíp „právo patrí bdelým“. Ak sa prenajímateľ nestará o svoju nehnuteľnosť, ak sa nestará o to, že zrazu tým nájomníkom končí zmluva, tak nie je dôvod, aby sa to skrátka nemohlo predĺžiť. Takisto výpovedné dôvody. Taká, SNS navrhuje nový naozaj veľmi neurčitý dôvod výpovede, a síce: iný dôvod výpovede je dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájmu. Ak si pozrieme, aké dôvody na vypovedanie zmluvy sú tu dnes, že je to či porušenie povinností z nájmu, či to, že nájomník ten byt prenechá niekomu ďalšiemu, alebo z dôvodu, že prenajímateľ potrebuje byt pre seba, tak to sú dôvody na vypovedanie zmluvy bez uvedenia dôvodu, avšak tu je ďalší dôvod, naozaj veľmi neurčitý, a tí nájomcovia skrátka sa dostali do ešte väčšej neistoty, lebo naozaj nemajú šancu odhadnúť, za akých okolností im tá zmluva bude môcť byť vypovedaná aj bez uvedenia dôvodu. Ďalší bod sa týka výpovednej lehoty pri nájmoch uzatvorených na dobu neurčitú. Ak má nájomca dohodnutú dobu nájmu na dobu teda neurčitú, tak je evidentné, že ten nájomný vzťah má byť dlhodobý. Nedáva preto logiku, prečo pri takých dlhodobých nájmoch sa zrazu skracuje výpovedná lehota zo šiestich na tri mesiace. Opäť len a len posilnenie práv prenajímateľa. A fakticky drvivá väčšina týchto ustanovení sa týka nájmov, ktoré sú kratšie ako päť rokov. Lenže takýchto nájmov, ktoré sú kratšie ako päť rokov, je veľká väčšina. A je tomu aj z dôvodu, že práve vláda Roberta Fica v roku 2014 schválila zákon o krátkodobom nájme bytov, lex specialis, špeciálny zákon voči Občianskemu zákonníku. To je osobitý zákon, v ktorom sa upravujú podmienky prenájmu bytov na dobu do piatich rokov. Prenajímatelia vo veľkej väčšine využívajú práve tento zákon a vlastne tie nájomné zmluvy majú uzatvorené podľa tohto osobitého zákona, ktorý výslovne ráta s kratšou dobou nájmu, ktorý je pre prenajímateľov omnoho flexibilnejší. Preto má aj tento pozmeňovák taký, taký veľký dopad, pretože sa bude týkať drvivej väčšiny nájomcov a prenajímateľov. A, ako bolo spomínané, ten návrh a tá filozofia tohto pozmeňováku je naozaj v obrovskom rozpore s tým, čo SNS hlása, ale ako koná. Koľkokrát sme tu rokovali o návrhoch, aby mali seniori nad 70 alebo 80 rokov vyššie dôchodky, aby sa zvýšil príspevok pri pohrebe a podobne. Všetko príspevky a opatrenia pre najstarších voličov. A tuto je to presne naopak. Takíto ľudia sú najviac znevýhodnení. A kvôli tomuto pozmeňováku budú teraz aj ešte menej chránení. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. [10:27] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa Šrobárová. [10:27] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Dušenkovi za jeho príspevok. No ako sa hovorí, že papier znesie všetko a očividne aj billboard znesie všetko, Slovenská národná strana, si cítime sociálne, takže očividne už všetko je možné. V dobe, kedy máme historicky najdrahšie bývanie na Slovensku a historicky najnedostupnejšie, nielen pre sociálne slabé rodiny, ale aj pre strednú vrstvu, tak vy prichádzate s niečím, kedy chcete ešte viac obmedziť ľudí, ktorí si bývanie, podľa mňa základné ľudské právo, nebudú môcť dovoliť. A neviem, či ma to prekvapuje, neprekvapuje. Už ani neviem, či ešte ešte niečo ma to prekvapí pri vás za tieto roky, ale aspoň, keď si robíte tie tie billboardy a tú kampaň, tak akože neklamte takto nehorázne. Sami sa usvedčujete z klamstva. [10:28] Andrej Danko pán poslanec Dušan [10:28] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Ja som aj včera hovoril, že oceňujem a je šťastím v nešťastí, že Občiansky zákonník nebol pripravovaný vládnou koalíciou, ale odbornou rekodifikačnou komisiou. A aj z toho dôvodu naozaj tá včerajšia diskusia bola v drvivej väčšine naozaj vecná a odborná. A tu vidíme ten kontrast. Akonáhle príde do pléna. Koalíciou, ale odbornou komisiou rekodifikačnou. A aj z toho dôvodu naozaj tá včerajšia diskusia bola v drvivej väčšine naozaj vecná a odborná. A tu vidíme ten kontrast. Akonáhle príde do pléna pozmeňovák z pera poslanca vládnej koalície. Aká to zmena? Jednoducho automaticky hneď oslabovanie práv tých najslabších a posilňovanie práv tých, ktorí už bez tak majú silnú pozíciu, posilňovanie práv tých, ktorí jednoducho nie sú vo finančnej núdzi, pretože ľudia, ktorí prenajímajú nehnuteľnosti, vo finančnej núdzi rozhodne nie sú. Naozaj veľmi dobre vieme, že sú to osoby alebo právnické osoby, podnikatelia, ktorí nakupujú investičné byty. Jednoducho na tom zarábajú obrovské peniaze. Každý štvrťrok sledujeme, ako rastú ceny nájmov, čiže jednoducho naozaj zasa len pomoc tým najsilnejším na úkor tých najslabších. A tak by som to asi ukončil. Ďakujem. [10:30] Andrej Danko Pani poslankyňa Plaváková. [10:30] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Neviem, ja sa zamýšľam nad tým, že či vy ste tam nezabudli uviesť nejakú hviezdičku a doplniť tam pod to, že neplatí pre ľudí nad 70 rokov, neplatí pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, neplatí pre rodičov s malými deťmi, neplatí pre ľudí, ktorí náhle ochorejú, neplatí pre menšiny, neplatí pre deti vo vylúčených komunitách a takto by som tu mohla pokračovať naozaj dlho. Lebo jediné, čo mám pocit, že teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť tu platí pre korupčníkov doposiaľ. A takto to vyzeralo v tomto pléne parlamentu za tri roky. Vy naozaj toto chcete podporiť? Pán poslanec Macášek, toto chcete podporiť? Ohrozenie ľudí najzraniteľnejších stratou bývania a bezdomovstvom. Pán poslanec Lešo, toto chcete podporiť? Vy ste sociálni demokrati. Kto z vás je tu sociálny demokrat? Veď sa prihláste. Kto z vás sa cíti ako sociálny demokrat? Nikto? Nemohli by ste tieto návrhy podporovať. Ja naozaj nerozumiem tomu, prečo tu vôbec o tomto diskutujeme. Ako toto môžete podporovať? Sme tu jasne niekoľkí v rozprave vysvetlili, koho, prečo a ako to ohrozuje. Bývanie, to je úplne kľúčová vec pre aký, nie že lepší, pre pokojný a normálny život človeka. Bez bývania, čo máte? A vy týmito ustanoveniami, týmto pozmeňujúcim návrhom, ohrozujete práve ľudí najzraniteľnejších vo vzťahu k ich bývaniu. A ohrozujete ich bezdomovstvom. Ja som vám tu presne citovala ustanovenie, ktoré bolo určené na to, aby ich chránilo pred stratou bývania a bezdomovstvom. Pán Danko ho chce vyhodiť. Vo vzťahu k ľuďom nad 70 rokov, vo vzťahu k ľuďom so závažným zdravotným znevýhodnením, vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa starajú o odkázané osoby. Toto je realita. Toto chce pán Danko. Ustanovenie, ktoré tieto osoby malo chrániť pred stratou bývania a bezdomovstvom, tak ako je uvedené v dôvodovej správe. Veď vy už všetci máte, môžete si to tam nalistovať. To bol účel toho ustanovenia. Je to tam vysvetlené. A pán Danko to teraz vyhadzuje. A to opäť z jediných dôvodov, že zjavne teda má nejaký konflikt záujmov a tu realizuje pomoc pre vlastníkov bytov, pre rentierov. Vám to príde v poriadku? Čo by ste tu všetko boli schopní neschvaľovať. To je fakt neuveriteľné. To, že pomáhate korupčníkom, to sme vedeli od začiatku. Ale prečo, preboha, ubližujete najzraniteľnejším ľuďom v našej spoločnosti? Tomu naozaj nerozumiem. Prečo? A pán minister spravodlivosti, ktorý nie je schopný k tomu povedať ani jedno slovo. K Občianskemu kódexu, ktorý teda, ako sám hovoril, tu na tom pracovali odborníci, odborníčky dlhé roky, rekodifikačná komisia. On dával, myslím, že povedal, že v roku 2023 nejaký pokyn rekodifikačnej komisii. Jemu nezáleží na tom, že aký bude výsledok, lebo tento nie je dobrý. Ja by som naozaj očakávala, pán minister, že sa nám vyjadríte k jednotlivým ustanoveniam. Veď my tu kladieme otázky a vy na ne neodpovedáte. Veď o tom tu je toto plénum. Preto tu vy ste ako predkladateľ. To je totálna ignorácia. A obzvlášť tých ľudí, ktorých sa to dotýka. Prečo im nevysvetlíte, že idete zhoršiť ich postavenie v nájomných vzťahoch? Že ich idete ohroziť stratou bývania, bezdomovectvom. Veď ja som citovala z vašej dôvodovej správy. Vám to teda nevadí? Vy s tým akože v pohode ste? Normálne bod po bode by som očakávala, že nám k tomu niečo poviete, že áno, no, toto sme sa tak dohodli, lebo pán Danko asi vlastní byt alebo ja neviem čo. Tuto ešte máme nejaké rozpory, lebo proste neviem, napríklad v tej dedičskej zmluve, to som pochopila, že asi nie ste úplne dohodnutí a že každý tento jeden bod išiel na samostatné hlasovanie. A by som chcela od vás ako predkladateľa, hej, počuť, keďže tu máme zmeny, ktoré očividne sú podpísané celou koalíciou, takže ich asi chcete schváliť, keď ste to podpísali. Jaj. Či ste s tým stotožnení a ako to chcete tým ľuďom vysvetliť, a nie ľuďom, ale aj nám, lebo vy tu prinášate nejaké legislatívne zmeny, ktoré menia charakter toho, ako ten nájom bol nastavený. Tak neviem, vyjadrite sa, pán minister. Vyjadrite. Výborne. Tak sa teším. Tak budeme čakať na to vyjadrenie, pretože toto mi príde naozaj absolútne cynické a antisociálne, čo tu týmto pozmeňujúcim návrhom chcete realizovať a veľmi ma mrzí, že sa na tom podieľa naozaj celá koalícia, ktorá sa tu tvári, že ako napríklad sa oni zaujímajú o seniorov. Tak tento návrh napríklad seniorom škodí. Alebo ako chcú pomáhať matkám s malými deťmi, tak aj tento návrh im škodí. Nestačí niečo napísať na billboard. Treba nejako konať. A keď konáte v rozpore s tým, čo máte na tých billboardoch, tak ste čo? Pokrytci. Ďakujem veľmi pekne. [10:36] Andrej Danko Pani poslankyňa Gašová. [10:36] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. A podľa mňa je dôležité poukázať aj na to, že naozaj pri týchto ohrozených skupinách nestačí rozdávať sociálne dávky. Že to nie je ako verejná politika, nielen o tom, že ukrajujete z verejného rozpočtu a rozdávate, či už na 13. dôchodkoch alebo neviem na akých dávkach, a tým ste si povedali, že je to vybavené a ľuďom sa bude lepšie žiť. Nie, ako z 13. dôchodku si nikto nájom nezaplatí, pokiaľ ho jeho majiteľ bytu mu dá výpoveď a nemá žiadnu náhradu. Čiže naozaj aj tu sa ukazuje, že tie verejné politiky musia byť zamerané, keď majú pomôcť zraniteľným skupinám, ako sú dôchodcovia, ako sú jednorodičovia, tak musia byť komplexnejšie zamerané. A presne tu im ubližujete. Presne tu ste sa rozhodli sa vzoprieť tým odborným návrhom, ktoré prišli z tej rekodifikačnej komisie, a povedali ste si, že nie, toto sa nám nepáči. My chceme viacej chrániť majiteľov bytov. A dobre, veď je to nejaký legitímny politický postoj, tak sa zaňho aj postavte a zdôvodnite ho a povedzte to vašim voličom. Ale na jednej strane rozdávať z verejnej kasy, zadlžovať Slovenskú republiku na generácie vopred, to vám je dobré, ale potom, keď príde na skutočné, skutočné podmienky života pre týchto ľudí, tak sa postavíte na stranu majiteľov bytov oproti tým zraniteľným skupinám. A toto nech si ľudia uvedomia, keď najbližšie pôjdu voliť. [10:38] Andrej Danko pán poslanec [10:38] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dusík, ďakujem pekne. Ešte nedávno aj sám premiér sa tu chválil tým, ako ide rozbehnúť nájomné bývanie. Kým v minulosti sa naozaj na prvý pohľad mohlo javiť, že je to snaha o pomoc tým sociálne zraniteľnejším a tým, ktorí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie, tak aktuálne je jasné, že to nájomné alebo rozbehnutie nájomného bývania a najväčší prospech z toho budú mať samotní prenajímatelia. Tak ako sa hovorí, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, tak to bude platiť aj v tomto prípade. Vidíme to. Či už v oblasti podnikateľov, ktorí podnikajú v zbrojárskom priemysle alebo v hazarde, kedy vláda nie je schopná ich nejakým spôsobom vyššie zdaniť. Namiesto toho zvyšuje dane pre všetkých ľudí bez rozdielu na ich sociálne postavenie, tak veľmi obdobným spôsobom ide aj filozofia tohto pozmeňováku. A kým ešte včera sme naozaj aj viacerí z opozície mali naozaj vážnu dilemu, či návrh Občianskeho zákonníka podporiť, hoci je schvaľovaný touto vládou, tak po prijatí tohto pozmeňováku túto dilemu už nikto z nás mať nebude, pretože takýto pozmeňovák a Občiansky zákonník s takýmito ustanoveniami určite nikto z opozície nepodporí. [10:40] Andrej Danko Pani poslankyňa Kosová. [10:40] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne za slovo. A Lucia, ty si mala naozaj veľkú pravdu v tom, že táto vláda, aj keď si síce hovoríš, že je sociálne demokratická, tak teda so sociálnou demokraciou nemá absolútne nič, ani s budovaním sociálneho štátu. Je ju vôbec nezaujímajú ohrozené skupiny, jednorodičov, matiek s deťmi, seniorov alebo vylúčených komunít či ostatných menšín a dokazuje to v podstate aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý sem doniesol pán Farkašovský, pretože ten úplne minul to, čo ľudí na Slovensku v oblasti bývania naozaj trápi. Ja neviem, či vy viete o tej dnešnej realite, ale ľudia dnes dostávajú nájomné bývanie na mesiac alebo na pár týždňov. Každý deň trpia strachom, že ich niekto z tohto nájomného bývania môže jednoducho vyhodiť bez toho, aby im dal nejaký dôvod alebo bez toho, aby mal nejaké súdne rozhodnutie. A často sa stretávam dokonca aj s tým, že za napríklad jednoizbový byt, ktorý absolútne nemá kvalitu a dokonca sú tam plesne, tak títo nájomcovia požadujú 500, 600 € nájomného za mesiac, čo teda osobne som presvedčená, že toto je úžera a biznis na chudobe. Toto sú naozajstné problémy, ktorým dnes ľudia, ktorí sú chudobní a zraniteľní, čelia. A ja sa pýtam, ako to rieši pán Farkašovský, ktorý sem doniesol ten pozmeňujúci si návrh. No nejako. On práveže naopak ešte posilňuje práva týchto ľudí, ktorí zdierajú tých najzraniteľnejších. V meste toho, aby sme sem doniesli nejaké právne istoty pre týchto ľudí, tak ich ešte viacej zdierame. A ja sa čudujem, že tento kódex, ktorý sa tu pripravoval naozaj niekoľko desiatok rokov, tak, ako to pán Susko hovorí, práve tieto dôležité problémy, ktorým čelia ľudia v oblasti bývania, nerieši. A nielen to, ešte to aj zhorší ten dopad na tých ľudí. Tak ja neviem viem, aký je toto sociálny štát, ale skôr si myslím, že toto je vláda babrákov, ktorá asi vôbec [10:42] Andrej Danko Pani poslankyňa Luščíková [10:42] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, Lucia, že si jasne poukázala na to, ako táto vláda vyslovene cynicky a hanebne škodí ohrozeným skupinám a sociálne slabším skupinám. Na budúci rok budú voľby. Ja som zvedavá, či si vy reálne prinesiete na billboardy to, čo ste za toto vládne obdobie dokázali. Ja by som si predstavovala billboardy po celom Slovensku s takým niečím ako: že mohli sme našim bohatým byť ešte bohatším. Eurofondy sme dali vyvoleným. Zničili sme podnikateľské prostredie. A teraz najnovšie vy idete zobrať istoty seniorom, osamelým rodičom, zdravotne znevýhodneným ľuďom. Dáte si aj toto na billboard? Berieme vám istoty, lebo s týmto ste vy vyhrali voľby, že ste ponúkali nejaké istoty. A vy tým najohrozenejším a najslabším skupinám znova a znova beriete istoty. Už aj istotu základného práva na slušné bývanie. Predstavte si, že ste viac ako 70-ročný. Predstavte si, že ste osamelá matka s dieťaťom, ktorá ledva zvláda bývanie, platiť si bývanie. A zrazu zo dňa na deň môže táto matka, ten osamelý rodič alebo ten senior prísť o bývanie a toto vy mu idete garantovať v novom navrhnutom Občianskom zákonníku, že im rušíte istoty. Toto vy budete hovoriť ľuďom po Slovensku pred voľbami? Hanbíte sa, pán poslanec. [10:43] Andrej Danko Priestor [10:43] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a prihovorím sa k vám ako k predsedovi Slovenskej národnej strany. Slovenská národná strana nikdy nepremešká možnosť povedať, že háji kresťanské hodnoty. Nuž, dovoľte, aby som vám pripomenul, že tento návrh, ktorý teraz vaši poslanci, a ktorým ste aj vy podpísaní, predložili ako zmenu, teda niečo, čo má byť vyhodené z toho prerokovaného Občianskeho zákonníka, ide priamo proti kresťanským zásadám. Ja vám teraz niečo prečítam. Žalm 68, 6: Boh je otec. Ktorý teraz, vaši poslanci, a pod ktorým ste aj vy podpísaní, predložili ako zmenu, teda niečo, čo má byť vyhodené z toho prerokovaného Občianskeho zákonníka, ide priamo proti kresťanským zásadám. Ja vám teraz niečo prečítam. Žalm 68 :6. Boh je otec sirôt a obhajca vdov. Deuteronómium 10 :18. Boh dopomáha k právu sirote a vdove a miluje cudzinca, lebo mu dáva chlieb i odev. Hospodin zborí dom pyšných a vytýči hranicu vdove. Nenadržujte tým, ktorí vykorisťujú. Priblížim sa k vám na súd proti tým, čo ukracujú nám z denníka, vdovu i sirotu, odmietajú cudzinca a neboja sa ma, vraví Hospodin mocností. Prepáčte, toto je naozaj v rozpore so všetkým, čo kresťanstvo hlása. Kresťanstvo je predsa náboženstvo, ktoré chráni tých najzraniteľnejších a najslabších a vy tu idete pomáhať tým, ktorí sú bohatí a mocní v tejto spoločnosti. To [10:45] Andrej Danko Asi ako, keď kresťania v PS. [10:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál. Klub SaS takmer vyčerpal vyhradený čas, takže budem musieť byť veľmi stručný. Pani poslankyňa Plaváková, naozaj sa veľmi čudujem Slovenskej národnej strane aj Jánovi Dankovi, že sú ochotní byť za takých sociálnych netvorov rok pred voľbami, krátko pred komunálnymi voľbami. Myslím si, že by bolo najrozumnejšie, keby ten pozmeňujúci návrh stiahli a mohla by táto debata úplne skončiť. [10:45] Andrej Danko Pani poslankyňa Plaváková s reakciou [10:45] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na faktické poznámky. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ondro Prostredník, perfektné, krásne si ich tu demaskoval a myslím si, že nabudúce si tu môžeme čítať aj nejaké časti o farizejstve. Myslím si, že v tom by sa tu tiež mohli viacerí nájsť a mňa na tomto celom aj mrzí, že pán Danko tu prišiel s nejakým návrhom, ktorý nechal predložiť svojho poslanca Farkašovského, ktorý nevedel k tomu povedať absolútne nič. Povedal nám iba to, že sa bude hlasovať samostatne o jednotlivých bodoch, čo nám už predtým povedala pani Plevíková, to bolo tak všetko. A že zo všetkých tých, ktorí sú tu podpísaní, aj niektorí tu aj sedia, napríklad pán Hazucha, tak nikto k tomu nevie povedať nič. K tomuto totálne antisociálnemu návrhu, ktorý ohrozuje najzraniteľnejších v otázke straty bývania a ohrozeniu bezdomovectvom. To je, ako prepáčte, ale nemáte ani toľko odvahy v sebe, aby ste sa za ten návrh, ktorý podpisujete, postavili? Či vy ste vôbec nevedeli, o čom to je? To je asi pravdepodobnejšia možnosť, ale tak to je tiež smutné, keď sa poslanec podpíše pod nejaký pozmeňujúci návrh a netuší, čo je jeho obsahom a aké bude mať dôsledky. To sa tu asi deje z vašej strany veľmi často a myslím si, že to svedčí o tom, ako vykonávate svoj mandát a je to teda smutný [10:47] Andrej Danko A je to teda smutný obraz. Ďakujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie parlamentu. Vzhľadom na to, že o 11:00 hlasovanie bude pokračovať, potom rozprava vystúpi pánom poslancom. [10:59] Richard Raši Áno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, prosím, usaďte sa ešte predtým, ako prejdeme k hlasovaniu. Chcem pozdraviť na balkóne gymnázia z Topoľčian, ktoré oslavuje 90. výročie založenia školy. Vitajte. A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 61. schôdze, ktorým je Vízia Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu, je to tlač 1543. Navrhujem, aby sme tento materiál prerokovali budúci týždeň v utorok 29. septembra o 9.00. Ak by rokovanie o tomto bode programu neskončilo do času termínovaných bodov ministra zahraničných vecí, respektíve ministra školstva či ministra zdravotníctva, navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní o tomto bode, teda o Vízii 2040, a po nej by sme prerokovali body pánov ministrov, je všeobecný súhlas? Ďakujem. A zároveň vás chcem poprosiť, aby ste odsúhlasili to, že podľa § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som pozval predsedu Slovenskej akadémie vied Martina Venharta, aby vystúpil na 61. schôdzi Národnej rady v rozprave k bodu, ktorý sme práve zaradili do programu, teda k Vízii Slovensko 2040, tlač 1543. Chcem sa spýtať, či teda môžeme odsúhlasiť všeobecným súhlasom vystúpenie predsedu Slovenskej akadémie vied Martina Venharta na 61. schôdzi. Ďakujem pekne. Konštatujem teda, že sme vyslovili súhlas s vystúpením predsedu aj so zaradením tohto bodu. Teraz by som dal slovo poslancom, ktorí sa prihlásili s procedurálnymi návrhmi. Prvý je pán poslanec Valášek. [11:06] Tomáš Valášek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Na návrh poslaneckých klubov PSS, AS a KDH žiadam o zaradenie nového uznesenia, aby predseda vlády prestal kolaborovať s Ruskou federáciou. Odôvodnenie. Výrok Roberta Fica, že on si neželá, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého konfliktu kvôli nejakému čl. 5, je novým dnom aj pre tohto geopolitického kaskadéra. Ich význam s vyšším spojencom je úplne jasný. Ak sa niekomu z vás niečo stane, nerátajte s nami, váš Robert Fico. Spojenci, ktorí si to vypočujú, si povedia OK. Hej, ale potom nerátajte ani vy s nami. A to je, odpustite silné slovo, prúser, lebo Slovensko potrebuje spojencov oveľa viac ako naopak. My sme relatívne malá krajina, ich je 31. A úplne predvídateľne odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Putinov oligarcha Medvedev do pár dní v podstate vyzval na útok na slovenské zbrojovky, lebo po výrokoch Roberta Fica sme v Putinových očiach, v očiach predátora, tým slabým jedincom v stáde, ktorý sa ocitol bez pomoci a je zraniteľný. Balšejoje spasibo, Robert Fico. [11:07] Richard Raši Pán poslanec, pán predseda [11:07] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Michelko, nech sa páči. Ďakujem. V mene pána predsedu, v mene troch poslaneckých klubov SMER, SNS a HLAS, žiadam o presunutie hlasovania o tlači 1366 o štátnych sviatkoch, 1262 o dani z príjmov a zákona 1480 zákon o športe a 1479 zákon o fonde na podporu športu na utorok 29. 9. o 17.00, ďakujem. [11:07] Richard Raši Ježiš, aby ten syn s vami. Nie, tak budeme hlasovať. Pán poslanec Richter ešte dá procedurálny. [11:07] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SMER-u, HLAS-u a Slovenskej národnej strany podávam podľa § 30 ods. 1 rokovacieho poriadku procedurálny návrh na skrátenie dĺžky času na rozpravu k tlači 1543, Vízia Slovensko 2040, cesta ku kvalitnejšiemu životu, na 12,5 hodiny, odôvodnenie. Jedná sa o prvotný materiál, o víziu. Dôležitá bude stratégia. Tam bude časový priestor na rozpravu neobmedzený. Ďakujem. [11:08] Richard Raši Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Valáška. Prezentujte sa. Hlasujte. Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 69 za, 75 proti. Tento návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána predsedu Michelka. Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 140, 137 poslancov, 72 za, 63 sa zdržalo, dvaja nehlasovali. Návrh sme schválili a budeme hlasovať za návrh pána predsedu Richtera a prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 74 poslancov, za 74. Vyhlasujem prestávku 15 minút a vidíme sa o 11.25. [11:14] Richard Raši 37130613 kolegyňa, kolegovia, takže postup bude nasledovný. Najprv teda zistíme, či sme uznášaniaschopní a keď budeme, tak budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Richtera, čiže prosím, prezentujte sa. Roman, len prezentujte sa. Konštatujem, že prítomných bolo 77 poslancov. Sme teda uznášaniaschopní a teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán predseda klubu Richter. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 77 poslancov a všetci boli za. Tento návrh bol schválený a teraz prednesie procedurálny návrh poslanec, ako sú prihlásení, hlásený na tabuli. [11:27] Ivan Štefunko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Ešte chvíľu som dúfal, že pán Lukša, vízie, pán Fajč to urobil naschvál, aby sme diskutovali o vízii a ja navrhujem, aby sa rozpráva o vízii diala bez obmedzenia, kvôli tomu, že sa jedná o dôležitý a strategický dokument pre budúcnosť Slovenskej republiky a myslím si, že toto nie je úplne len jeden malý bod programu. Ďakujem veľmi pekne. Mám pán. [11:28] Richard Raši Pán poslanec, ale viete, že keďže sme odhlasovali skrátenú rozpravu teraz, tak už o vašom návrhu nemôžem dať hlasovať. [11:28] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán poslanec Čaučík, nech sa páči. Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o termínovanie tlačí 1277, 1278 a 1280, body 118, 119 a 55. Sú to návrhy KDH týkajúce sa hazardu a reklamy na hazard na stredu 30. 9. 2026 o 14.00. Ďakujem pekne. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Michelko, nech [11:28] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Nech sa páči. Ďakujem. Ja len chcem požiadať členov výboru pre kultúru a médiá, aby po hlasovaní o 12.05 alebo hneď po hlasovaní prišli na výbor. [11:28] Richard Raši Výbor. A teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Čaučíka. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 143 poslancov, 66 za, 2 proti, 75 sa zdržalo. Návrh nebol schválený a teraz by sme teda pristúpili k hlasovaniu. Poprosím pani poslankyňu Mačicovú, aby viedla 3300. [11:29] Richard Raši Prítomných bolo 143 poslancov, 66 za, dvaja proti, 75 sa zdržalo. Návrh nebol schválený a teraz by sme teda pristúpili k hlasovaniu. Poprosím pani poslankyňu Mačicovú, aby uviedla tlač 1332, vládny návrh zákona o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy. A zároveň, pani poslankyňa, všetko najlepšie k dnešným meninám. Nech sa páči, máte slovo. [11:29] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem vám, kolegovia. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa obsahuje osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 18 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujeme. [11:30] Richard Raši Sa, ladujeme. Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 128 za, 14 sa zdržalo, jeden nehlasoval, návrh bol schválený. [11:30] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nech sa páči. Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Prezentujeme. [11:30] Richard Raši Sa ho s vami. Prítomných bolo 145 poslancov, 89 za, 11 proti, 44 sa zdržalo. Hlasovanie, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím uviesť hlasovanie o návrhu zákona ako celku. Nech [11:31] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nech sa páči. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujeme sa. [11:31] Richard Raši Hlasujme. Prítomných bolo 145 poslancov, 140 za, štyria za, 144 za, jeden sa zdržal. Konštatujem, že sme návrh zákona schválili. Teraz poprosím pani poslankyňu Alenu Novákovú, aby uviedla tlač 1333, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 z roku 2008 Z. z. o sociálnych službách. Nech sa páči. [11:32] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili siedmi poslanci a boli podané tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa obsahuje 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. V rozprave som navrhla vyňať bod 37 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17, 19, 20, 22 až 36 a 38 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujeme sa. [11:33] Richard Raši Ho prítomných bolo [11:33] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu 145 poslancov, 77 za, 67 sa zdržalo, jeden nehlasoval, návrh bol schválený. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 37 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý rieši problematiku komplexnejšie. Prezentujeme sa, hlasujeme. [11:34] Richard Raši Prítomných bolo 145 poslancov, 0 za, 75 proti, 69 sa zdržalo hlasovania, veď nehlasoval, návrh nebol schválený, nech [11:34] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nech sa páči. Pán predseda, o bodoch 18 a 21 spoločnej správy hlasovať nebudeme, keďže sme schválili body 19 a 20 spoločnej správy. Prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu. Prezentujeme sa, hlasujeme. [11:34] Richard Raši Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 65 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Pán predseda, dajte [11:35] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu. To mi [11:35] Richard Raši Sa raz konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 76 a 68 sa zdržalo. Návrh bol schválený, nech sa páči. [11:36] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rozprave podala pani poslankyňa Turčanová. Zároveň navrhla, aby sa o každom bode pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. Prezentujem. [11:36] Richard Raši Sa vaším. Prítomných bolo 145 poslancov, 68 za, 9 proti, 68 sa zdržalo. Hlasovaním návrh nebol schválený. [11:36] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte prosím hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. Prezentujme. [11:37] Richard Raši Sa a hlasujme. Nevieš, hej? Prítomných bolo 145 poslancov, za 76, zdržalo sa. Návrh nebol schválený. [11:37] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nech sa páči. To je pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. Prezentujeme sa, hlasujeme. [11:37] Richard Raši Prítomných bolo 100. 45 poslancov, 68 za, 78 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Návrh [11:38] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nebol schválený. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode štyri pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. Prezentujeme. [11:38] Richard Raši Saháme. Prítomných bolo [11:38] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu 145 poslancov, 67 za, 77 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Ani tento návrh nebol schválený. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. Prezentujeme sa. [11:38] Richard Raši Hlasné. Prítomných bolo 140. Tri poslanci, 67 za, 76 sa zdržalo, návrh nebol. [11:39] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Schválený. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 6 pozmeňujúceho a návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. Prezentujeme sa. [11:39] Richard Raši Prítomných bolo 144 poslancov, 67 za, 77 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. [11:40] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 7 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. [11:40] Richard Raši Prezentujeme sa, hlasujeme. [11:40] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Poprosím, skontrolujte hlasovacie. Komu nefunguje hlasovacie zariadenie? Ani mne. Ani tebe. Dobre, čiže skúsime ešte raz hlasovať, hej? Hlasovanie bolo zrušené, čiže budeme hlasovať o návrhu, ktorý uviedla pani poslankyňa. [11:40] Richard Raši Prezentujme sa. A hlasujem. Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 77 sa zdržalo, jeden nehlasoval, ani tento návrh nebol schválený. [11:41] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 8 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Turčanová. [11:41] Richard Raši Prítomných bolo 143 poslancov, 68 za, 75 sa zdržalo, návrh nebol schválený. [11:41] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu hneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. [11:42] Richard Raši Ďakujeme, hlasujeme. Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 75 za, 11 proti, 58 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Petrík sa hlási do rozpravy. [11:43] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Dobre. Dobrý deň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa rozhodla vystúpiť v treťom čítaní k tomuto návrhu zákona, pretože považujem za dôležité tu prítomným kolegom a kolegyniam vysvetliť, čo sa vlastne chystá urobiť minister práce konkrétne jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol podaný v piatok v rozprave, pretože nie všetci ste zrejme boli prítomní počas piatka a nie každý je tu expert na sociálnu oblasť. Ale považujem za absolútne nevyhnutné, aby sme si to tu vysvetlili a aby som, aby som najmä teda kolegom z koalície vysvetlila, že teda za čo, za čo idú hlasovať. A síce ide o pozmeňujúci návrh jeho straníckych kolegýň k zákonu o sociálnych službách, kde vlastne v piatok počas rozpravy prišli s opatrením, ktoré pre väčšinu pobytových zariadení sociálnych služieb zvýši maximálnu kapacitu lôžok z aktuálnych 40 Kolegyne, k zákonu o sociálnych službách, kde vlastne v piatok počas rozpravy prišli s opatrením, ktoré pre väčšinu pobytových zariadení sociálnych služieb zvýši maximálnu kapacitu lôžok z aktuálnych 40 na nových 100 miest. V prvom rade chcem povedať z legislatívneho hľadiska, že toto je naozaj závažný zásah a mal by byť predkladaný v samostatnom zákone a nie formou nejakého pozmeňujúceho návrhu. To znamená, malo by o ňom prebehnúť riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré absolútne neprebehlo. Ja si pamätám, že pán minister túto zmenu alebo túto potenciálnu zmenu avizoval už, ja neviem, aj trištvrte roka dozadu, takže mal kopec času na to, aby mohol takýto zákon predložiť, aby sa k nemu mohli vyjadriť relevantné organizácie, stakeholderi, ktorí v sociálnych službách pracujú, pretože aj teraz sú na tento návrh naozaj rôzne, rôzne názory a obavy. Takže naozaj tu bolo dôležité, aby tento zákon išiel samostatne, aby prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, aby sme sa o tom mohli aj my tu adekvátne porozprávať a nie v piatok len tak zrazu cez pozmeňujúci návrh, ktorý sme ani nemali šancu prerokovať napríklad na sociálnom výbore. Takže ešte raz, v súčasnosti máme domovy sociálnych služieb, zariadenia sociálnych služieb, ktoré majú podľa zákona mať maximálnu kapacitu 40 lôžok. Je to aj súčasťou deinštitucionalizácie, ktorá tu prebieha už roky. Stále sme neboli schopní ako Slovenská republika ju nejakým spôsobom dotiahnuť do konca. To znamená, ide o to, aby sme pristúpili ku komunitnému spôsobu starania sa o ľudí v týchto sociálnych zariadeniach. To vie každý, kto takéhoto člena rodiny vôbec mal v sociálnom zariadení. Ide o to, aby tí ľudia mali dôstojné podmienky pre svoje dožitie, aby sa im mal kto venovať, aby tam bola skrátka tá kvalita sociálnych služieb zachovaná. A týmto, čo sa tu teraz vlastne ide udiať, sú tu reálne obavy. S ktorými sa tu rozprávam, neviem, akože to fakt vás to nezaujíma, že reálne budú domovy sociálnych služieb, ktoré budú naplnené ľuďmi, o ktorých sa pravdepodobne nebude mať ani kto postarať, pretože už teraz je v týchto zariadeniach veľký problém s tým, že tam je nedostatok personálu. Väčšinou sú to ženy, ktoré sa starajú o tých ľudí. Tie ženy sú v preddôchodkovom veku, sú unavené, vyhorené, zarábajú mizerné peniaze, starajú sa tam o tých najzraniteľnejších ľudí, o vašich členov rodiny a teraz sa ide týmto pozmeňovačom udeľovať, že v týchto zariadeniach nebude maximálne 40 ľudí, ale 100 ľudí. 100 ľudí. Ja rozumiem tým ekonomickým dôvodom, o ktorých hovorí ZMOS, o ktorých hovoria samosprávy a samozrejme neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, že teda je tam nejaký ten pragmatizmus v tom, ale pokiaľ by sme mali nastavené dobré podmienky, že sme si istí tým, že tá kvalita služieb sa nezníži, tak ja som ochotná nejakým spôsobom sa pozrieť na to, že zvýšime tú kapacitu, ale pýtam sa, odkiaľ prišlo to číslo zo 40 na 100, prečo to nie je zo 40 na 60 alebo na 70 a podobne. Prečo to prišlo pozmeňujúcim návrhom? Vy ste s tým akože v poriadku, že keď vaša matka alebo otec alebo starý otec, stará mama alebo niekto zdravotne znevýhodnený pôjde do takýchto zariadení a vy vlastne ani nebudete vedieť, v akej kvalite budú dostávať tú sociálnu službu. To znamená, či sa im vôbec niekto bude venovať, alebo im dá len to najnutnejšie. To znamená jedlo, nejaké základné lieky a podobne, ale či tam bude priestor na nejaké terapie, napríklad na rôzne záujmové krúžky, činnosti, aby tí ľudia stále ešte boli aktívni. Toto vás absolútne nezaujíma, lebo týmto pozmeňujúcim návrhom sa presne toto ide stať. Keby ste si pozreli možno viac, ako sa o tom vyjadruje expertná obec, existujú tu reálne obavy organizácií, ktoré sa venujú ľuďom so sociálnym alebo aj teda zdravotným znevýhodnením, ktoré tvrdia, že tá kvalita služieb bude skrátka nedostačujúca. Ešte raz opakujem, predstavme si tú situáciu. Máme tam teraz 40 ľudí. Áno, môžu byť oddelení v konkrétnych nejakých bunkách, ale stále to bude jedna veľká inštitúcia, ktorej bude veliť stále jeden riaditeľ a my máme dôvodné obavy, že skrátka tá základná starostlivosť alebo aj tá starostlivosť naviac skrátka nebude dodržaná. A z tohto dôvodu som vystúpila v treťom čítaní. Predpokladám, že aj kolegyňa Veslárová bude hovoriť o tom istom. Sú tam aj ďalšie veci. Je tam veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli naozaj na poslednú chvíľu. Ešte poviem to, že dôsledok toho je to, že minister zanedbal reformu financovania sociálnych služieb, nedotiahol ju do konca, zameral sa len na neformálnu starostlivosť, na nový príspevok na odkázanosť, ktorý sa má síce zvýšiť, ale nikto nevie, akým spôsobom sa to od januára pretaví do reality. Aj zariadenia sociálnych služieb sú v neistote. V neistote sú terénne, ambulantné služby. Skrátka, nikto nevie, čo sa po 1. januári udeje a ešte sem príde s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude zvyšovať kapacity, lebo tak sa dohodol so ZMOS-om a s neverejnými poskytovateľmi. Ale tam je potrebné počúvať aj tú druhú stranu a toto sa neudialo. Preto som mala potrebu vám to vysvetliť a bola by som rada, keby ste to zvážili pri svojom hlasovaní. [11:49] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie [11:49] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, prepáčte, ale riadi to tu niekto? To bolo absolútne hrozné. Veď tu bol úplný bordel. Polovica sály sa tu rehotala. Vám to nevadí? A je to aj krásna odpoveď na otázky, ktoré kládla kolegyňa Petrík, že či vás to nezaujíma, či vám to nevadí. Tak odpoviem za nich, pretože oni neodpovedia. Nie, nevadí im to, nezaujíma ich to. Proste ani tieto antisociálne návrhy, ktoré tu sú v súvislosti s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ani to im nevadí. Tak ako im nevadí, že tu pozmeňovacím k Občianskemu zákonníku idú ohroziť najzraniteľnejších vo vzťahu k strate bývania. Nevadí im to, je im to jedno, nezaujíma ich, sú to fejková sociálna demokracia. Akurát tak na papieri. A ten hluk, ktorý tu bol, je krásnym dôkazom toho, ako im je to absolútne ukradnuté, ako sa to dotkne konkrétnych ľudí. Podľa mňa polovica z nich ani netušila, že čo ten pozmeňovač vlastne znamená a čo sa tu mení. A koľko sa? No, možno viac ako polovica. Sorry, som vám tak ešte lichotila. Ako sa zhoršia tie služby? Zo 40 na 100 ani nechápem, kde akože zrazu takéto haus número, že prečo zo 40 na 100. Ten trend a to, čo by nás malo zaujímať v sociálnych službách, je to, aby bol zabezpečený komunitný život pre ľudí, ktorí sú v týchto ubytovacích zariadeniach. To pri 100 ľuďoch asi ťažko zabezpečíte, nehovoriac o tých všetkých službách, ktoré sú tam poskytované. Rôzne formy terapií pri 100 ľuďoch. To naozaj nebude možné. Jednoducho tá kvalita sa zhorší a vám na tom nezáleží. Vám je to absolútne jedno. Je vám to ukradnuté, preto sa tu polovica z vás rehotala. Proste vás zabávali. To je výsledok. Fakt. Krásna ukážka toho, ako máme to jedno, ako tie veci, čo tu schvaľujete, dopadajú na konkrétnych ľudí na Slovensku. [11:51] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šimko. Pani kolegyňa, ja si dovolím poznamenať, že viac ako 1500 ľudí v každom jednom kraji čaká na opatrovanie v domovoch sociálnych služieb. Kapacity sú nedostatočné a je to jeden z dôvodov, prečo sú náklady na takéto zariadenia veľmi neefektívne. No a pri zdvihnutí kapacít je efektivita taká, že sa budú môcť zaplatiť aj tie opatrovateľky, ktoré dnes húfne, bohužiaľ, roky odchádzajú do Rakúska opatrovať, čiže tým svojím príspevkom ste dnes potvrdili, že nechcete, aby sa zvyšovala kapacita, aby ľudia mohli byť umiestnení. Samozrejme, za predpokladu, že bude všetko v poriadku, zákonne, legislatívne. Je od toho sociálna inšpekcia, aby to kontrolovala, aby to bolo všetko v každom jednom ohľade v poriadku. A v druhom rade, aby boli opatrovateľky nielen súčasné, ale aj tie, ktoré budú na tieto nové kapacity potrebné, kvalitne a dostatočne zaplatené, aby nemuseli tisíce žien z východu chodiť deväťmiestnymi mikrobusmi každé dva týždne do Rakúska, aby opatrovali cudzích občanov. Takže toto je dôležité, aby sme toto urobili v našich regiónoch a napríklad aj v takom Košickom samosprávnom kraji, kde sa čaká viac ako 180 dní na jedno miesto, pretože za deväť rokov sa nepodarilo pri tejto efektivite a nielen kvôli tomu postaviť ani jednu jednu jednu jednu jedinú kapacitu v domovoch sociálnych služieb. [11:53] Peter Žiga Ďakujem pekne, pani poslankyňa. [11:53] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Turčanová. Kolegovia, ja som v druhom čítaní vystúpila a okrem pozmeňujúcich návrhov som teda prečítala aj list, ktorý všetkým vám bol doručený do poslaneckých schránok, ktorý adresovala Konferencia biskupov Slovenska, Slovenská katolícka charita a Evanjelická diakónia. Ktorý upozorňoval ako na problém s financovaním, tak aj na problém s navýšením kapacity. A dovolím si pripomenúť aj kolegovi, ktorý tu rozprával, že doteraz sme z eurofondov podporovali len výstavbu zariadení s kapacitou 12 a 30. A teraz ideme na 100, pričom v krajoch sme nevedeli väčšie ako 40, ktoré mali kapacitu viac ako 40 ľudí, sme ich nedokázali ani opraviť a museli sme znižovať kapacitu. Čiže ako sa vyspíte, také návrhy predkladáte a je to veľmi, veľmi zlé. Nie je to systémové. Treba konečne do sociálnych služieb vniesť systém. [11:54] Peter Žiga So zrkadlovou reakciou [11:54] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Petrík, tancoval, prosím vás, vy ste niekedy v živote hovorili s nejakou opatrovateľkou, ktorá chodí opatrovať ľudí za hranice? Lebo ja teda áno. Ja si s nimi dávam veľmi často stretnutia v rôznych regiónoch, keď chodíme s Progresívnym Slovenskom na regionálne výjazdy a všetky do jednej, aj všetci, lebo sú to aj muži. Častokrát sú to napríklad mladé rodiny. Stretla som jednu rodinu, kde obaja sú opatrovatelia, majú malé dieťa a oni sa reálne nevidia, hej? Oni sa nevidia, lebo sa striedajú a naraz ide na turnus na dva týždne jeden a potom ide druhý. A viete, prečo tam chodia? Pretože tu to nemajú zaplatené. To nie je o nejakých kapacitách. To ste teraz akože úplne mimo, pretože spomeňte si na pána ministra z vašej strany. Minulý týždeň alebo kedy to bolo, mal tlačovku o tom, že otvoril 151 nových zariadení, 151 nových zariadení, podotýkam málo kapacitných, kde bolo tak, ja neviem, 10 – 12 ľudí, čiže áno, to je naplnenie tej deinštitucionalizácie a teraz ten istý minister ide úplne proti tomu, čo urobil minulý týždeň, a zvyšuje kapacitu zo 40 na 100 miest. A vy tvrdíte, že toto vyrieši problém odchodu opatrovateliek? No tak to ste úplne mimo. Ešte raz opakujem, to sú peniaze, to nevyrieši ani ten zvýšený príspevok, ktorý bude od 1. januára, pretože nie je dostatočne vysoký. Stále tie ženy v Rakúsku budú zarábať viac a stále nám tam budú odchádzať za tými lepšími podmienkami. Čiže toto treba riešiť a nie tu ešte zvyšovať kapacitu a ľudí pchať do jednej miestnosti alebo do jednej budovy a tváriť sa, že tá kvalita služieb bude zachovaná, no nebude. [11:56] Peter Žiga Procedurálny [11:56] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda výboru, čelár, ďakujem pekne. Chcem pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie o 12:00 na č. 150. [11:56] Peter Žiga Ďalší pán [11:56] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Poslanec Kéry, ďakujem pekne. Tiež chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je dnes o 12.30 v miestnosti č. 149. [11:56] Peter Žiga Pani poslankyňa Veslárová by mala byť ďalšou vystupujúcou v rozprave. Stíhate za 4 minúty? Prerušujem rokovanie kvôli obedňajšej prestávke. Budeme pokračovať o 14.00. O 14.00 pokračujeme Občianskym zákonníkom. Keby skončil, po ňom bude pokračovať táto rozprava. Keď neskončí do 17.00, o 17.00 v tejto otvorenej rozprave v treťom čítaní budeme pokračovať, dobre? [13:59] Martin Dubéci Kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemné popoludnie. Pokračujeme v rokovaní 6. dňa 61. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave o druhom čítaní o vládnom návrhu Občianskeho zákonníka tlač 1312. Máme tu pána ministra, pána zastupujúceho spravodajcu. V rozprave sa nám prihlásil s procedurálom pán poslanec Kyselica, ale teda nie je v miestnosti a asi ho môžeme stiahnuť a ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Dej. Ďakujem pekne za slovo, pán [14:01] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Predsedajúci, kolegovia, kolegyne, teda tí, čo sme tu prítomní, pán minister, úprimne, ešte ani toto ráno som úplne nečakal, že budem vystupovať k Občianskemu zákonníku. Konkrétne teda vystupujem k tomu pozmeňováku, ktorý prišiel od SNS. Teda tým pozmeňovákom chcete, kebyže nejakým spôsobom oslabiť práva podnájomníkov, ktorých, dajme tomu, sa to týka, matky s deťmi, seniorov a zdravotne znevýhodnených. Aj trošku ma tak mrzí táto situácia, že keď som chcel vystupovať ešte pred obedňajšou prestávkou, mali sme takmer 15 minút, tak vtedajší predsedajúci schôdze, pán Danko, teda usúdil, že nebudem vystupovať a nech si vystupujem po obedňajšej prestávke. Doteraz sme boli na výbore, tak som utekal, tak ja sa ešte trošku vydýcham, ale teda mrzí ma, že tu nie sú poslanci koalície, konkrétne teda sedí tu až jeden za stranu SMER. Či za ISUZU alebo ako, už neviem, za HLAS nikto. Ale chcel som sa práve prihovárať poslancom SMER-u, hoci tento pozmeňovák sem teda doniesli poslanci SNS, konkrétne pán Farkašovský. A ide to trošku v rozpore s tým, čo máte v tom programovom vyhlásení vlády. Kolegyňa Plaváková to spomenula, ale „lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Neviem úplne, či je tento pozmeňujúci návrh v súlade s programovým vyhlásením vlády, lebo nepríde mi, že ak chcete obmedziť práva strechy nad hlavou matky s deťmi, seniorom alebo teda zdravotne znevýhodneným, že čo je na tom lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. A príde mi to o to, o to absurdnejšie, že sa táto vláda, ako už teda vy si to viete, to tak nie, ale sa nazýva teda sociálnou. A ja budem trošku osobný, lebo zrovna táto téma bývania sa aj mňa trošku dotýka. A je to téma, ktorej sa venujem. Dneska v zásade tá situácia s bývaním je taká, človek zase, keď chce mať strechu nad hlavou, nemá veľa možností. Tá jedna je, že samozrejme si zoberie hypotéku, druhá je, že bude platiť komerčný nájom a tak ďalej. No a budem sa teda venovať tomuto konkrétnemu pozmeňováku, ktorý tu prišiel, hoc teda by som čakal, že sa k tomu vyjadrí aj pán minister, že k tomu niečo povie, lebo hovorím, ja som tu od rána, ale teda nepočul som zatiaľ názor ministra. Ja si myslím, že ak sa takýto pozmeňovák sem dostane, tak názor ministra je v tomto prípade celkom relevantný, hoc môže byť akýkoľvek, ja to rešpektujem, ale minimálne by mohol zaznieť. A chcem teda povedať, prečo to beriem možno tak trošku aj osobne. A ja verím tomu, že ak to aj teda nie sú koaliční poslanci, že to možno niekde počúvajú a možno si to zo záznamu pozrú. Ale tiež som bol v situácii, nemal som ani 18 rokov, keď sme s mojou mamou museli riešiť situáciu, že sme v podstate ani nemali kam ísť. Možno to príde príliš pritiahnuté za vlasy, ale naozaj sme takmer skončili na ulici. A očakával som právom, že by práve ten štát mohol v takejto situácii pomôcť ľuďom, ktorí by si to zaslúžili alebo ktorí tú pomoc naozaj potrebujú. A tá pomoc nikdy neprišla. Ale preto je to niečo, čo aj ja sa snažím komunikovať, čomu sa snažím venovať. Som rád, že aj my máme riešenia na to, ako ukončiť problém s nedostupnosťou bývania, neraz o bezdomovcoch a tak ďalej. A príde mi to naozaj, naozaj absurdné, že sem prinesiete pozmeňujúci návrh zákona, ktorý má obmedziť práva alebo teda znížiť práva ľuďom, alebo teda rodičom s deťmi, teda matkám samoživiteľkám, seniorom a zdravotne znevýhodneným. To mi príde úplne absurdné, obzvlášť, obzvlášť od koalície, ktorá sa tvári, že je sociálna, hoc teda rieši iba seba, Gašpara, Bédera a podobne. Tak naozaj mňa sa to trošku dotklo. Ja sa snažím veci nebrať až tak osobne. Ja nie som až tak ani vzťahovačný, ale toto sa ma naozaj dotklo. A chcem, aby ľudia vedeli, že o čom sa tu pravdepodobne budúci týždeň bude hlasovať. Ale nemusí sa, lebo stále máte možnosť, máte možnosť, preto som sa chcel prihovárať práve k najväčšiemu poslaneckému klubu za túto vládnu koalíciu, a to je poslanecký klub SMER, aby ste zatlačili na SNS a tento nezmyselný pozmeňujúci návrh od SNS ste stiahli, pretože za toto naozaj, pokiaľ máte len štipku nejakého ducha pri sebe, nemôžete, nemôžete za toto zahlasovať a nemôžete škodiť ľuďom, ktorí sú najviac zraniteľní v našej spoločnosti a ktorí najviac potrebujú pomoc od štátu, hoc vy máte v zátvorke nejaká slovenská sociálna demokracia alebo niečo také. A teraz, teraz mňa to najviac na tom mrzí, že ja som bol v tej situácii, kedy naozaj, naozaj sme nemali veľmi kam ísť. Nikto nám nevedel podať pomocnú ruku, hoc by chcel, ale nemal ako, lebo toto musí riešiť štát, dajme tomu, v takomto prípade. A vy sa tu tvárite, že ste ľavičiar a neviem čo. Ja sa bojím povedať, že som ľavičiar kvôli tomu, že vy ste tak splznili to slovo, že to absolútne nemá nič spoločné so sociálnou demokraciou. Pokiaľ viem, tak sociálna demokracia má mať zatiaľ aj iné verejné ciele ako len ekonomický rast. To je napríklad ľudské práva, ochrana pracujúcich, dajme tomu životné prostredie, kultúra a tak ďalej. Ja nerozumiem tomu, ako tento návrh zákona pomôže tým najzraniteľnejším. Ja som to robil aj vo svojej faktickej poznámke. Pamätám si, nie raz tu vystupoval verejný ochranca práv a hovoril o tom, ak píšete akýkoľvek legislatívny zámer, skúste si na tú chvíľku zavrieť tie oči a pozrite sa, aký dopad by to malo na tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti. V tomto prípade sa bavíme o jednorodičovských domácnostiach, bavíme sa o senioroch a bavíme sa o ľuďoch so zdravotným znevýhodnením. Viem, že takíto ľudia majú najťažšie sa zamestnať, pretože seniori majú ťažšie, samozrejme, sa zamestnať. Rovnako tak s deťmi majú problém, že jednoducho ten príjem majú iba jeden, častokrát musia mať dve zamestnania, ako to mala aj moja mama, to už som vám tu raz hovoril, a nehovoriac o zdravotne znevýhodnených. Takže neviem, akým spôsobom, keď vy obmedzíte ich práva, respektíve ich oslabíte, akým spôsobom je toto sociálne opatrenie, prečo taký vôbec pozmeňujúci návrh tu musí byť a keď už sem prišiel, naozaj vyzývam teda hlavne poslancov SMER-u, ktorí sa teda tvária alebo hovorili o sebe, že sú sociálni demokrati, aby naozaj zatlačili na stranu SNS, kým je čas a tento pozmeňujúci návrh išiel v lepšom prípade do koša alebo teda aspoň sa o ňom nehlasovalo. Keď už sa bude o ňom hlasovať, aby ste o ňom nehlasovali. Druhá vec, ktorá sa tam rieši, že prenajímateľ nemusí nahlásiť obci, ak vypovie nájomnú zmluvu. Tak dajme tomu, že povedzme si taký príklad, že jednoducho prenajímateľ vypovie nájomnú zmluvu niekomu, kto má zdravotné znevýhodnenie. A viem, že sú mestá, obce, majú samozrejme veľmi oklieštené, dajme tomu, kompetencie, respektíve nástroje, financie, ale viem, že je v záujme mesta a obce pomôcť takýmto ľuďom. Len ako im majú pomôcť, keď o tom vlastne ani nebudú vedieť, a ľudia častokrát sami nevedia vlastne, ako v takej situácii, čo robiť. Ja si to pamätám, keď my sme boli v tej situácii, tiež som nevedel, čo máme robiť. Tiež sme nemali veľmi, kde ísť a mrzí ma to, lebo zrovna som očakával, že od strán, ktoré sa stavajú sociálno-demokratické, budú pomáhať ľuďom, ktorí tú pomoc majú spotrebu, a nebudú pomáhať tým, ktorí sú bohatí, ktorí tu pravdepodobne teda riadili štát nie úplne spôsobom, aký mali, a obohacovali iba seba a svoje vlastné záujmy. Tak ja vás naozaj vyzývam, už sa tu pomaly zbierate. Prosím, stiahnite tento pozmeňujúci návrh zákona. Je to niečo, je to niečo úplne absurdné. Vrátim sa ešte k tomu verejnému ochrancovi práv. Keď hovoril, že teda máte zavreté oči, tak ja neviem, aj keď si ich zavriem, tak naozaj nechápem, komu tento návrh zákona pomôže, ale tým najzraniteľnejším to nepomôže a naozaj, keď už, keď už nechcete aj tým ľuďom pomáhať, že jednoducho aj tento Občiansky zákonník, ktorý tu je, veď tá rozprava bola tak dlhá, ja som vravel, ja som sa k nemu ani nevyjadroval. Jednoducho, vnímal som, že samozrejme mohlo byť veľa vecí lepších, ale nie je to najhoršie, o čom by sa tu za toto volebné obdobie malo ísť hlasovať. Lenže vy ešte aj to pokazíte. Vy ešte aj to, toho sa chytíte, ešte aj sem musí prísť pozmeňovák, ktorý jednoducho, keď už aj nikomu nepomôže, tak ešte nejakým ľuďom uškodí a mňa to najviac mrzí, že sú to tí ľudia, ktorí sú najviac zraniteľní a ktorí tú pomoc najviac potrebujú a častokrát jednoducho je situácia, ten človek nemá ani nejaké možnosti. Sú ľudia, ktorí už nemajú ani príbuzných, nemá im kto pomôcť a od toho je tu ten štát, mesto alebo obec, aby tým ľuďom pomohla. Vy teraz idete tu posilňovať práva. Počúvajte dobre, idete posilňovať práva prenajímateľov. Však ja netvrdím, že prenajímatelia sú všetko ľudia, ktorí sú milionári. Vôbec to tak nemusí byť. Je to úplne v poriadku, lebo poznám ľudí, ktorí nie sú milionári a prenajímajú byt, ale vy idete posilniť práva prenajímateľov na úkor ľudí so zdravotným znevýhodnením, seniorov alebo matiek z jednorodičovských domácností, teda matiek, ktoré vychovávajú tie deti sami a majú častokrát jeden príjem alebo teda ten príjem je nízky, tým pádom musia mať dva a tak ďalej. Takže naozaj by som očakával, či už tu ste, nie ste alebo tu niekde počúvate, prosím, naozaj sa nad tým zamyslite, že za toto nemôžete zahlasovať. Ja chápem, že tá latka je tak nízka, že vy už ste za toto volebné obdobie tu dokázali za hocičo zahlasovať, ale vás prosím, je rok do volieb. Nerobte to, stiahnite to, kým je čas. Naozaj toto uškodí ľuďom, nikomu to nepomôže, možno to tak pomôže, neviem, kto teda prišiel s týmto geniálnym návrhom zákona. Ja som tu pána Farkašovského dneska ani nevidel. Neviem, či tu vôbec dneska bol alebo teda kde je. Tiež by mohol k tomu povedať jednu, dve vety, lebo ma by to zaujímalo. Ja keby donesiem akýkoľvek pozmeňujúci návrh zákona, tak by som si ho obhájil viac ako len v tej dôvodovej správe. Ja som tu dokonca mal aj vytlačený ten pozmeňujúci návrh zákona, aj podpisy poslancov a poslankýň, ktoré sa pod to podpísali. Škoda, že tu teraz nesedia, ale naozaj by ma to zaujímalo, či vôbec vedeli, po čo sa podpisujú a za čo vôbec, či už tento alebo budúci týždeň, budú hlasovať. Lebo ja chcem naozaj to, že keby ste vedeli, po čo sa podpisujete, že toto v živote podpísať nemôžete. Veď to je úplne absurdné. Veď toto normálne uškodí ľuďom. Toto nielen, že, dajme tomu, že nemá nejaký zásadný vplyv, ale je to nejaká ideologická hra, lebo neviem, čo, idú komunálne voľby o rok, parlamentné a tak ďalej, ale toto reálne poškodí ľuďom a ja neviem teda, že komu toto pomôže, možno nejakým, ja neviem, prenajímateľom, ktorí poprosili Andreja Danka, že prosím, my potrebujeme nejako vysťahovať ľudí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení alebo sú to seniori. Ja už úplne chápem, prečo dávate, vlastne zvyšujete tie dôchodky pre 90 aj viacročných, však asi, keď ich chcete vysťahovať na ulicu, tak aby možno sa mali začať potom, ja neviem, pozerať na nejaký iný nájom alebo niečo, ale samozrejme je to úplne absurdné a prosím vás, ako naozaj za toto nemôžete zahlasovať, za toto sa naozaj nemôžete podpísať. Veď toto je naozaj niečo, čo nikomu nepomôže, možno zopár ľuďom. Takto sa tá legislatíva nemá tvoriť, vieme veľmi dobre, ako tie zákony sa tu tvoria, ako to chodí. Môj názor je, že čokoľvek, čokoľvek, čo príde z SNS a je legislatívne, by nemalo ísť do tohto pléna, ale do koša. Ja si myslím, že návrhy zákonov SNS patria do koša. Je to môj názor. Nemusíte s tým súhlasiť, ale akýkoľvek návrh zákona, ktorý od SNS kedykoľvek sem prišiel, tak len a len škodil, ale OK, ako myslíte. Preto vás vyzývam, či už je to HLAS, ako, neviem, ani tu nikto z HLAS-u nie je, takže neviem teda, aký hlas vy vlastne reálne zastupujete, či tých prenajímateľov alebo ja neviem koho teda, ale reálne, ak sa teda aspoň ten SMER tvrdí, že je sociálny demokrat, tak prosím, povedzte si to, že za toto nemôžete zahlasovať. Toto nikomu nepomôže. Za toto volebné obdobie ste teda toho veľa dobrého pre ľudí neurobili, ale môžete aspoň ešte, kým je čas, neurobiť ešte horšie. Podarilo sa vám toho veľa zlého, ale nemusí toho byť ešte viacej. Však aspoň trošku, veď sme ľudia. Veď preboha, veď to sú práve ľudia, ktorí možno často aj vás volia, ktorí sú možno ľudia, ktorí nemali až takú príležitosť, alebo možno nemôžu ani za to, kde sa narodili, nemôžu za veľa vecí, jednoducho boli tak dané a ich osud sa dal ťažko zvrátiť, ale vy ste mohli, nič ste s tým neurobili. Tak prosím, neškoďte, kým sa dá. Naozaj vám hovorím, nie je to dobré. Sám som bol v tejto situácii. Viem, aká to je nepríjemná, ťažká situácia. Aj preto sa venujem otázke dostupného bývania, lebo sami s mojou mamou sme boli v situácii, že sme nemali kam ísť. Nemala moja mama na to, aby si mohla zobrať hypotéku. Tie nájmy sú tak drahé, že nie každý bude platiť drahý komerčný nájom a strecha nad hlavou je niečo, čo ja považujem za základnú ľudskú potrebu. To nie je žiaden luxus, to nie je žiaden výmysel. Jednoducho, keď chcete žiť, keď chcete žiť šťastne a spokojne, tak musíte mať nejakú strechu nad hlavou. Veď to je úplná samozrejmosť. Tak ako človek potrebuje kyslík a vodu, tak potrebujete strechu nad hlavou. Vy ste hovorili, ale teda váš premiér hovoril, že bývanie, že to je premiérska téma, ale čo z toho ostalo? Toto, tento pozmeňovák je tá premiérska téma, že viete oslabiť práva ľudí, ktorí sú v podnájme? Toto je tá premiérska téma? Toto je to bývanie, ktoré má pomôcť ľuďom? Veď to je úplne absurdné. Vy ste neurobili absolútne nič dokopy, čo by ľuďom pomohlo zlepšiť situáciu s nedostupným bývaním na Slovensku a hoc sa teda tu, je to síce SNS, ale idete sa dotknúť nejakým spôsobom nepriamo teda cez Občiansky zákonník bývania. Ľudí, ktorí sú v podnájme. Toto je tá premiérska téma. Toto je to bývanie, ktoré má pomôcť ľuďom? Veď to je úplne absurdné. Vy ste neurobili absolútne nič dokopy, čo by ľuďom pomohlo zlepšiť situáciu s nedostupným bývaním na Slovensku a hoc je to teda tu síce SNS, ale idete dotknúť nejakým spôsobom nepriamo, teda cez Občiansky zákonník, bývania. A nakoniec, nakoniec vlastne ešte tu uškodíte ľuďom, ktorí by tú pomoc najviac potrebovali, takže mne to príde, on je absurdný. Naozaj ma to mrzí a ja očakávam, že sa k tomu niekto, aspoň, aspoň, aspoň jeden človek z koalície príde vyjadriť, čo si o tomto pozmeňujúcom návrhu myslí. Lebo videl som tých ľudí, ktorí sa potom podpísali. Mne sa nechce veriť, že taká pani Matejičková alebo Čavojová alebo podobne, že sú s týmto OK, že kvôli tomuto kandidovali do Národnej rady, aby tu hlasovali za takéto nezmysly, aby to oslabovali práva sociálne znevýhodnených, zdravotne znevýhodnených, a veď to je úplne absurd. A to vám hovorím ako niekto, kto v tej situácii bol. Ja si neviem predstaviť, že by som za toto zahlasoval. Ja som nemal ani v pláne tu vystupovať k Občianskemu zákonníku, ale keď som sem došiel a zistil som, aká, aká, aká hlúposť tu pristála, tak som si povedal, že asi by som k tomu mal niečo povedať. A ja verím tomu, ja verím tomu, že si to obhájite, keď chcete za to hlasovať, a keď nie, pravdepodobne, keď ste tak ticho, tak predpokladám, že za to hlasovať nebudete, takže naozaj vás prosím, keď môžete, skúste zatlačiť na SNS, aby to stiahla. Nehlasujte za to, bývanie je ľudská potreba. Prosím, neobmedzujte práva ľudí, ktorí potrebujú pomoc od štátu. Keď už vy ju neviete doručiť, tak ju aspoň neobmedzujte. Ďakujem veľmi pekne. [14:15] Martin Dubéci Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky, pani poslankyňa Plaváková. [14:15] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem Dávej aj za to, že si sprostredkoval aj svoju osobnú skúsenosť, aby ja neviem, že čo? Tak som sa nádejala, že to možno niekomu otvorí oči. A aj keď už niekedy strácam nádej v tomto pléne a viackrát si zopakoval, že je to hlúposť a teda hlúpy návrh. Len podľa mňa on je hlavne mimoriadne škodlivý a naozaj cynický a antisociálny, keďže oberá o práva a ochranu pred stratou bývania tých najzraniteľnejších. Ľudí nad 70 rokov. Ľudí so zdravotným znevýhodnením, vdovy, vdovcov, slobodné matky s malými deťmi. Jednoducho ľudí, ktorí sa ocitajú v tých najhorších životných situáciách. A si tak apeloval na to, aby za tento návrh nehlasovali, ale ono vlastne stačí, aby sa, keďže má len 15 podpisov ten pozmeňujúci, keby jeden z nich zobral svoj podpis späť. Takže môžeme sa opýtať všetkých tých poslancov, poslankýň, ktoré sa to podpísali, pán Farkašovský, pán Micheľko, pán Kováč, pán Lučanský, Danko, Garaj, Kramplová, Richter, Jarjabek, Sokol, Fajč, Hazucha, Plevíková, Matevičová, Čavojová, či náhodou si to nechcú rozmyslieť? Paradoxné je, že z celého tohto zoznamu tu teraz sedí len pán Sokol, ktorý sa k tomu tiež samozrejme nevyjadril, hoci tento návrh podporil, aby ma aj zaujímalo, že teda aký je jeho názor na to, že tu ohrozujú najzraniteľnejších ľudí práve vo vzťahu k ich bývaniu. A samozrejme sa nevyjadril ani pán Farkašovský, nevysvetlil nám to. Tu ani tu nie je, vôbec dnes sa tu neobjavil. Takže toto je klasická SNS, niečo tu hodia a potom to nevedia ani obhájiť a je smutné, že im v tom sekundujú ľudia, ktorí si hovoria sociálni demokrati. Vážne. Pani poslankyňa Halgašová, ďakujem pekne. [14:17] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne a naozaj tento pozmeňovač SNS tú debatu posunul niekde ďalej. Dovtedy, veď mali sme, teda právnici z nášho klubu mali niektoré vecné výhrady, ale celkovo si myslím, že naozaj sme s veľkým rešpektom pristupovali k tej bohatej odbornosti, ktorá teda bola pri vzniku tohto nového Občianskeho zákonníka a je škoda, že takto na poslednú chvíľu teda pár ľudí len takto pravdepodobne kvôli svojim osobným záujmom sa rozhodli to zmeniť. Ja by som chcela oceniť od poslanca Deá. Ono naozaj nie je jednoduché zdieľať aj svoje osobné príbehy, ale myslím si, že je to dôležité a je dôležité, aby sme všetci pamätali na to, že sme ľudia s nejakým osobným príbehom a aj je potrebné naozaj v tejto spoločnosti myslieť na všetkých a predovšetkým na ľudí, ktorí skrz nešťastie v živote alebo skrz nejaký svoj osobný príbeh sú v ťažkej situácii a obzvlášť obzvlášť voči nim by sme mali byť citliví, keď prijímame zákony. A zrovna tento pozmeňovací takýto citlivý naozaj nie je. Z reakcie Open [14:19] Martin Dubéci Post Night Day. [14:19] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky faktické, ale samozrejme by som bol o to radšej, keby prišli z ľavíc koalície, ale tak už sme si zvykli, že to tak úplne nie je. Ja poviem, že ja sa úplne nehanbím za to, v akej situácii sme boli, veď to sa môže stať de facto každému. Tam skôr ide o to, aby sa to už nedialo. A tu ja vidím práve tú úlohu toho štátu, že práve štát by mal vytvárať tie podmienky toho, aby, keď ľudia potrebujú pomôcť, tak im ten štát pomohol. Lenže tento štát alebo respektíve táto vláda aktuálne pomáha tým, ktorí jednoducho, si myslím, tú pomoc potrebujú najmenej. Viete veľmi dobre, o kom hovorím, pán minister, aj keď sa teda tvárite, že tomu nerozumiete. Naozaj vás prosím, vystúpte. Povedzte, čo si o tomto pozmeňujúcom návrhu myslíte. Veľmi ma to zaujímalo. Nechcem veriť, že chcete ako minister byť podpísaný pod niečím takýmto absurdným ako člen vlády, ktorá sa tvári, že je sociálna. Prosím, stiahnite to. Keď už teda ľuďom ani veľmi pomáhať nechcete, okrem tých svojich, tak prosím im aspoň neškoďte, pretože ľudia to vidia. Verím tomu, že vám to vo voľbách zrátajú. My chodíme po Slovensku, ja sa s tými ľuďmi bavím. Nemal som jeden jediný rozhovor nikde na Slovensku s kýmkoľvek, kto by mi povedal, že treba obmedziť práva ľudí, ktorí sú v podnájme, že prosím, doneste takýto pozmeňujúci návrh zákona, ktorý obmedzí alebo teda oslabí práva ľudí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Sú to ľudia nad 70 rokov alebo jednorodičovské domácnosti. Nepoznám jediného takého človeka, ktorého som stretol, s ktorým som sa bavil, a to naozaj som bol za toto leto naozaj, že takmer všade. Ale poviem vám, čo nám tí ľudia hovoria. A tých ľudí trápi, ako sa chováte, že na nich kašlete, že tu riešite iba seba, že vám je úplne ukradnuté, ako tí ľudia žijú, či sú drahé potraviny, pohonné hmoty a tak ďalej, či majú kde bývať. Je vám to úplne jedno napriek tomu, že bývanie mala byť premiérska téma. A čo ostalo z bývania? Aká premiérska téma? Veď z toho ostalo to, že ste tu dali polená pod nohy najzraniteľnejším ľuďom v našej krajine. [14:21] Martin Dubéci Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Veslárová. [14:21] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi vystúpiť v rozprave, pretože táto téma zásadne ovplyvňuje kvalitu života aj zdravotne znevýhodnených našich spoluobčanov. Neviem, či viete, pán minister, ale na Slovensku je 870 000 ľudí so zdravotným znevýhodnením. Kde majú v tomto prevratnom pozmeňovacom návrhu garantované, že o ten dlho očakávaný nájom, o ktorý sa pričinili, neprídu šmahom ruky. Zdravotne znevýhodnení sú chránené osoby. Doteraz mali akú-takú záruku, že im obec v prípade straty nájmu môže pomôcť. Teraz im táto záruka padá. Pán podpredseda Danko mi minule hovoril, že mi podá pohár vody, keď to budem potrebovať, ale ja nepotrebujem naozaj pohár vody od pána podpredsedu Danka, ale potrebujem, aby prijímal a navrhoval zákony, ktoré pomôžu aj zdravotne znevýhodneným ľuďom, lebo sú to ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti všetkých vlád Roberta Fica. Namiesto toho tu prijímate takéto škodlivé návrhy. SNS má podpredsedníčku výboru, pani poslankyňu Kramplovú, kde je teraz pani poslankyňa Kramplová, ktorá tento pozmeňujúci návrh navyše ešte podpísala. Prečo nevystúpi a nepovie, prečo chce škodiť zdravotne znevýhodneným jednorodičom alebo seniorom? Pán minister, neviem, či viete, ale Slovenská republika v roku 2010 ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Je to 16 rokov. A my by sme sa mali zaoberať tým, aby sme tie články Dohovoru napĺňali a nie ich rušili. Tak ja len toľko krátko k tomu. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. [14:23] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie faktická od pani poslankyne Kosovej. [14:23] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Viete, ja som si myslela, že táto rozprava k Občianskemu zákonníku skončí už včera. A som naozaj nemilo prekvapená, že je 14:23 a my tu ešte stále sedíme a rozprávame sa o Občianskom zákonníku. Nie, že by to akože nezasluhovalo pozornosť, ale naozaj. Sme tu už predčas a nie je to kvôli tomu, že aby tá rozprava nebola vecná a podobne, ale kvôli tomu, čo sa tu včera stalo, že za hodinu 12:00 tu prišiel pán Farkašovský z SNS a bez diskusie, bez ničoho proste len predniesol svoj pozmeňovací návrh, ktorý zásadne mení to, čo tu pracne niekoľko desiatok rokov rôzni špičkoví odborníci, akademici, právnici sa snažili dohodnúť, hľadali nejaký konsenzus a oni to proste len tak zmietli zo stola. A toto presne ukazuje, ako táto vláda funguje už celé tri roky. Ich vôbec nezaujíma odbornosť. Oni nad odbornosť stavajú osobné vlastné záujmy, lobbying nejakých vyvolených, ktorí si tu riešia svoje osobné záujmy v prospech svojich vlastných kamarátov, oligarchov alebo svoj osobný prospech. Takto presne vyzerá vládnutie tejto koalície a to je naozaj smutné, že ako odbornosť je pre nich dôležitejší len osobný prospech a je mi to veľmi ľúto. A kto na to dopláca? No samozrejme zase len tí najzraniteľnejší, ktorí tu riešia vážne problémy s bývaním, ale miesto toho, aby im tento zákon, ktorý sa dlhodobo budoval, pomáhal, tak ich ešte viacej obmedzí. Pretože tejto vláde, bohužiaľ, vôbec, ale vôbec nejde o ľudí. Ide im len, len o svoj vlastný prospech a toto presne sa ukázalo aj pri prerokúvaní takto dôležitého zákona, ako je Občiansky zákonník. Ďakujem. S reakciou pani poslankyňa Veslárová. [14:25] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú poznámku. Ja by som chcela vyzvať pána podpredsedu Danka, aby tento pozmeňovací návrh stiahol a aby spoločne s ministrom Suskom navštívili komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím doktorku Stavrovskú, ktorá okrem iného napísala list, kde sú odporúčania v rámci Občianskeho zákonníka týkajúce sa opatrovania nad plnoletými osobami a spôsob osobitosti na právne účely, ktoré neboli zapracované do tohto návrhu, ale tento pozmeňovací návrh ohľadom bývania prišiel len včera, takže k tomu ešte nemala možnosť sa vyjadriť, tak naozaj by bolo dobré, keby ste rešpektovali orgány ochrany práva, ktoré máme na Slovensku, lebo nie sú tu pre srandu králikov. V rozprave teraz vystúpi pani [14:26] Martin Dubéci Poslankyňa Plaváková. [14:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ja som v podstate tiež prekvapená, že ešte stále sme v rozprave o Občianskom zákonníku a neboli by sme tu, keby pán poslanec Farkašovský v posledných minútach rozpravy, keď už mala naozaj končiť, pán minister sa, predpokladám, tiež už pripravoval asi na záverečné slovo, nepredložil pozmeňujúci návrh, ktorý zásadným spôsobom znižuje ochranu práv tých najzraniteľnejších vo vzťahu k nájomom a teda ich ohrozuje stratou bývania a bezdomovstvom. A, čo je ešte zaujímavé, je, že tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Farkašovský, ale podpísal sa pod neho aj pán poslanec Michelko, pán poslanec Kováč, pán poslanec Lučanský, pán podpredseda Danko, pán poslanec Garaj, pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Richter, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Sokol, pán poslanec Fajč, pán poslanec Hazucha, pani poslankyňa Plevíková, Matejíčková, Čavojová. A teda ešte pred chvíľou som povedala, že sedí tu z nich len pán poslanec Sokol. Ale aj ten zmizol. Takže z tých, ktorí sa podpísali pod tento návrh, tu už nie je nikto. A ja neviem, teda pani poslankyňa, nech sa páči. Pani poslankyňa Čavojová by možno mohla povedať, prečo podporuje zníženie ochrany najzraniteľnejších osôb vo vzťahu k nájmu. A ja by som pri tejto príležitosti chcela aj povedať, že ja už nemám žiadne nádeje, že teda koaliční poslanci, ako napríklad pán poslanec Kalivoda, toto zníženie ochrany nepodporí, ale pevne verím, že keď tento pozmeňujúci návrh prejde, nikto z opozície nebude hlasovať za Občiansky zákonník ako celok, pretože tým zároveň budú hlasovať aj za zníženie tejto ochrany voči tým najzraniteľnejším v našej spoločnosti a to by bolo smutné. Ja len zopakujem, že sa to týka situácií napríklad v prípade úmrtia nájomcu, kedy môže žiť napríklad ako nezosobášený pár so svojou partnerkou a s dieťaťom a prechod nájmu v takomto prípade nebude garantovaný. Zároveň, čo sa týka úprav bytu pre ľudí, ktorí sa zrazu ocitnú v nejakom zdravotnom stave, ktorý vyžaduje zmeny nejaké dispozičné alebo akékoľvek v byte, tak ani týchto už pán Danko a SNS a teda všetci tí poslanci a pani Čavojová nechcú chrániť, lebo im nebudú umožňovať garanciu, že budú môcť v tom byte zostať. Čiže takíto ľudia, ktorí náhle napríklad po nejakej mŕtvici sa ocitnú v situácii, že budú potrebovať nejaké úpravy v byte, tak vy si myslíte, teda podľa toho, že ste to podpísali, pani Čavojová, že ich je lepšie poslať z tohto bytu preč a nech si hľadajú nejaké iné bývanie, kde budú môcť byť schopní aj vzhľadom na svoj zdravotný stav normálne fungovať. Ja neviem, ja to fakt nedokážem pochopiť a ako som tu už hovorila, už vôbec nechápem naozaj zrušenie tej informačnej povinnosti pre prenajímateľa vo vzťahu k tým najzraniteľnejším. Ich je lepšie poslať z tohto bytu preč a nech si hľadajú nejaké iné bývanie, kde budú môcť schopní aj vzhľadom na svoj zdravotný stav normálne fungovať. Ja neviem, to ja to fakt nedokážem pochopiť a ako som tu už hovorila, už vôbec nechápem naozaj zrušenie tej informačnej povinnosti pre nájomcu vo vzťahu k tým najzraniteľnejším osobám, osoby nad 70 rokov, ľudia so ťažkým zdravotným znevýhodnením, osoby, ktoré sa starajú o odkázané osoby. Že mal mať prenajímateľ len informačnú povinnosť, že mal informovať obec o tom, že ukončuje nájom s takouto osobou, aby obec mala šancu nejakým spôsobom zabezpečiť ochranu bývania pre týchto ľudí, aby sa neocitli na ulici, keď to mám takto povedať. Informačná povinnosť, to nerozumiem. Nikto to tu nevysvetlil, že prečo to treba zrušiť, že či to už je fakt problém, že ten prenajímateľ pošle, neviem, jeden mail na obec a bude takýmto spôsobom informovať. S tým sa ja neviem. Keby ste to vysvetlili, pani Čavojová, že či s týmto ste v poriadku. Ja viem, že ste tu už hlasovali za všeličo, ale tak proste ja neviem. Ja sa snažím, naozaj čakám, kedy príde nejaká červená čiara, ktorú aj vy si poviete, že a tak toto už je priveľa. Neviem, čo to môže byť. Ale verím, že aspoň naozaj ochrana tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti by to mohla byť. Lebo pod tento návrh sa nikto, kto naozaj má akékoľvek sociálne cítenie, podpísať nemôže a keď už ste sa podpísali, stále máte možnosť váš podpis stiahnuť a tým by ste vlastne to celé zachránili, čiže máte to napríklad vo svojich rukách, ale obávam sa, že k tomu sa nedopracujete. A teda naozaj ma mrzí, že nikto to tu vlastne nedokázal vysvetliť a teda pán minister síce sľuboval, že k tomu vystúpi, zatiaľ nie je prihlásený a teda by som chcela veľmi pekne poprosiť, že či by sa dalo vystúpiť normálne v rozprave, aby sme mohli k tomu aj nejako reagovať, lebo o tom to tu je, že tu diskutujeme o niečom, čo prišlo na poslednú chvíľu, takže by bolo, myslím si, slušné a také ako základná nejaká túto úroveň, aby sa udržala v tom, že môžeme o tom diskutovať, lebo na záverečné slovo reagovať nebudeme môcť. Tak vás pekne, úctivo žiadam, či by ste mohli vystúpiť v rozprave. Ďakujem. [14:31] Martin Dubéci Ďakujem na vaše vystúpenie päť faktických poznámok, pani poslankyňa Jurík. [14:31] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za tvoje vystúpenie, Lucia. Tak si to zhrňme. Včera tu behal pán Michelko z SNS ako za loptičkou. V skutočnosti hľadal 5 minút pred ukončením rozpravy podpisy pod pozmeňovák pod pozmeňovák, o ktorom sám povedal, že je dlhodobo dohodnutý s ministrom Suskom. Potom ho tu prečítal pán poslanec Farkašovský. Očividne to videl prvýkrát. No a dozvedeli sme sa, že prvýkrát o tom počuli aj páni a dámy z koalície, pretože ten text nebol ten, ktorý si vraj dohodli. A ja mám chuť povedať, vy skutočne nemáte hanby? Vy idete znížiť ochranu najzraniteľnejších osôb, žien, matiek, zdravotne znevýhodnených, starších ľudí vo vzťahu k nájmom a takýmto spôsobom nejakým zbabraným zavádzajúcim pozmeňujúcim návrhom k návrhu, na ktorom roky robili odborníci. A vy teraz, že vy nemáte hanby ani voči tým odborníkom, ani voči ľuďom. Veď už sa konečne tu spamätajte v tomto parlamente, že kto vy ste. Vy ste nejakí zemepáni alebo čo si vlastne o sebe myslíte? A viete, čo? Nemáte za čo, pretože keby tu opozícia opäť raz nevystupovala, tak vy vlastne ani neprídete na to, že čo ste podpísali v tom pozmeňováku a čo idete odhlasovať. Iba by ste opäť raz stlačili za, lebo vám niekto ukázal prstom, že áno, toto ideme podporiť. Fakt nemáte za čo. A ja nechápem, vy si tu neviete zmenéžovať veci v parlamente a vy riadite túto krajinu. Opakujem, to vám nie je hanby? Ja sa nečudujem, že je v takom stave, v akom je. [14:33] Martin Dubéci Pani poslankyňa Veslárová. [14:33] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som predsedníčka sociálnej komisie v samospráve a my sme niekoľkokrát riešili práve takúto situáciu, že sme mali kvôli tej oznamovacej povinnosti takú možnosť, že sme vedeli o tom, že napríklad k seniorom alebo zdravotne znevýhodneným končí nájom. Dokonca sme mali situáciu, že seniorka opatrovala svoje dospelé dieťa so zdravotným znevýhodnením a tým končil nájom, čiže tam boli dve chránené osoby v tomto byte a vedeli sme poskytnúť sociálne bývanie. Kvôli alebo vďaka tejto oznamovacej povinnosti, ktorú vy chcete zrušiť. Máme tu na stole teda dva články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré Slovenská republika, ako som už hovorila, ratifikovala pred 16 rokmi, a to je čl. 19 Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti a čl. 28 Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana. Pán minister Susko, ako chcete zabezpečiť tieto dva články, ktoré by mali byť prítomné v každej legislatíve pre zdravotne znevýhodnených, ale aj pre seniorov, lebo aj seniori majú v dôsledku veku zdravotné znevýhodnenie. Ďakujem. [14:34] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [14:34] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel dať siedmim poslancom a poslankyniam Smeru, ktorí sa podpísali pod ten pozmeňujúci návrh, do pozornosti, že je pod ním iba 15 podpisov, takže stačí, aby jeden jediný z nich ten podpis stiahol a ten pozmeňujúci návrh bude zo stola a môžeme túto debatu skončiť. [14:35] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kosová. [14:35] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A je veľmi dobré, Lucia, že si vymenovala presne tých 15 poslancov a poslankýň, ktoré sa podpísali ako tento pozmeňovák, pretože nech ľudia počujú a vidia presne tie mená tých ľudí, ktorí sú tu asi len na to, aby nielen bezhlavo stláčali tie tlačidlá za, proti a zdržiavali sa, ale aj preto, že sa podpisujú pod zákony alebo pod pozmeňováky, ktoré v podstate asi vôbec ani len nečítali a absolútne netušia, aké devastujúce dopady to bude mať na ľudí. Ale mimochodom, aj včera sa pani Plevíková sama priznala, že ten pozmeňovák ani len nečítala, napriek tomu, že tam dala svoj podpis. A pobavilo ma aj to, že teda sú dohodnutí s pánom Suskom, len potom nerozumiem, prečo preložili to hlasovanie o tomto návrhu zákona až na utorok, tak asi dohodnutí úplne nie sú, však, že? Nuž, ale vyzerá to tak, že poslanci a poslankyne vládnej koalície sú fakt, že úplne slepí a hluchí, až tak sú lojálni voči vedeniu, pretože, vážení diváci, diváčky, oni nepracujú ako reprezentanti občanov tejto krajiny, ale ako poslušný hlasovací stroj. A keď príde nejaký príkaz zhora alebo od koaličného partnera, tak vypnú nielen svoje svedomie, ale aj odborné myslenie, proste všetko a podporia aj ten najväčší legislatívny zmätok, ale takto to dokazujú už tri roky. Ignorujú, že podpisom na takéto rýchlo ušité pozmeňováky schvália neistotu pre tisíce rodín a podporujú tu len záujmy úzkej vyvolenej skupiny ľudí. Namiesto toho, aby sa pýtali, čo tento zákon spraví alebo pozmeňovák spraví so zraniteľnými ľuďmi a aké bude mať aplikačné problémy, čo vytvorí v praxi, tak ich zaujíma jedine to, aby si udržali svoje stoličky a bezvýhradne počúvali stranícku centrálu. Úplne tak rezignovali na svoju základnú poslaneckú povinnosť, a to je tvoriť kvalitné a spravodlivé zákony pre. [14:37] Martin Dubéci Pani poslankyňa Gregorová. [14:37] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, Lucia, za tvoj príspevok. Súhlasím a keď sa tu o tom tak bavíme vlastne od včera, tak si aj skúšam predstaviť stále častejšie tie skutočné scenáre, vlastne tie konkrétne situácie, ktoré z toho môžu vyplynúť. A len pre zaujímavosť som si vytiahla, že napríklad koľko je taký priemerný nájom v Bratislave teraz z augusta 2026, a je to 931 €. Čiže keď sa niekomu stane, že z toho bytu tu musí odchádzať, tak pre toho dôchodcu, lebo aj ľudia na dôchodku sú tí, ktorí často hľadajú a stále častejšie, pretože napríklad sa snažia bývať bližšie pri svojich rodinných príslušníkoch, tak sa snažia hľadať bývanie rovnako ako študenti aj vo veľkých mestách. Tak snažím si predstaviť, že teda pri takto vysokých nájmoch naozaj nie je jednoduché hýbať sa z bytu do bytu a prečo je teda ten jeden mail alebo teda tá jedna informácia pre obec taký strašný problém? Prečo je to taká neúnosná záťaž, že kvôli tomu treba zo zákona vyhodiť túto poistku, ktorá by tých ľudí aspoň ako-tak vedela chrániť? Naozaj je to strašne nezodpovedné aj od sociálnej vlády, ktorou sa teda snažíte a tvárite byť, teraz skôr tvárite, ako snažíte. Je to naozaj veľmi, veľmi zvláštne a je mi to ľúto. Jednak za mladých ľudí, ale teda tu konkrétne sa bavíme o tých najzraniteľnejších a za tých seniorov, lebo mám aj ja s tým osobnú skúsenosť. U nás v rodine naozaj je to veľmi náročné s tými prenajímateľmi častokrát, takže je mi to ľúto. [14:38] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [14:38] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo aj za všetky faktické poznámky. Ja by som teda len zopakovala, že áno, stačí už len, aby sa jeden z poslancov poslankýň podpísaných pod tento pozmeňujúci návrh stiahol. A v podstate pán Richter, pán Jarjabek, pán Sokol, pán Fajč, pán Hazucha, Plevíková, Matejíčková, Čavojová, to sú ľudia za SMER, ktorí sú pod tento návrh podpísaní. Asi neočakávame, že niekto z SNS stiahne svoj podpis, ale minimálne títo ľudia zo SMER-u. A vlastne je smutné, že je podpísaný pod tým aj pán poslanec Richter, ktorý je teda bývalý minister práce, sociálnych vecí a súčasný predseda výboru pre sociálne veci, lebo keď on sa podpisuje pod takýto totálne antisociálny návrh, ako údajne teda sociálny demokrat, tak potom ja neviem, ja už nerozumiem, že ako je toto vôbec možné? A či ani on si to neprečítal, alebo v čom je problém? Pretože sme tu dosť jasne vysvetlili, že tento návrh ohrozuje tie najzraniteľnejšie osoby. A Inge, ty si povedala, že očividne nie som dohodnutý. No to je jediná pozitívna vec, že toto ešte nie je uzavreté a preto pevne verím, že tu je stále priestor na to, aby tento pozmeňujúci návrh neprešiel. Lebo naozaj nie je v prospech tých ľudí, ktorí sú v najzraniteľnejších situáciách. Je jedine v prospech tých, ktorí sú vlastníkmi bytov a prenajímatelia a teda sú samozrejme v privilegovanejšej pozícii ako ktokoľvek, ktorého sa negatívne dotýka tento pozmeňujúci návrh. Tak ja neviem. Skúste naozaj sa nad tým zamyslieť, či si dokážete takéto niečo podporiť. Ja by som chcela veriť, že tu sa nájde niekto aspoň z ktorejkoľvek strany koalície, či už je to Hlas, ktorí teda sa tvária, že pomáhajú tiež ľuďom zraniteľným, alebo SMER, ktorý sa tvári, že je sociálna demokracia, že takéto niečo nedokážete tu odhlasovať. [14:40] Martin Dubéci V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Števulová. [14:41] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, ja už som možno posledná. Ak zase nikto nepríde s nejakým fantastickým pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorá vystupuje v tejto rozprave a naozaj nedá mi ešte raz na vás apelovať na tých posledných pár ľudí, čo sú tu prítomní, lebo zjavne teda z koalície sa podľa mňa aj hanbia za to, čo tu počúvajú a preto asi je tu tak ani nie 10 ľudí prítomných z vašej strany, ale naozaj toto sa nedá ustáť. Ja som rozmýšľala, že ako vôbec si viete odôvodniť a zdôvodniť ľuďom, že idete vlastne oslabiť ochranu tých najzraniteľnejších osôb. A jediné, na čo som prišla, je, že vy snáď idete povedať, že veď vy to obmedzujete len pre nájmy do päť rokov. Ale ak sa teda snažíte alebo budete snažiť použiť tento argument, tak to je prosto pokrytecký a lživý a chybný argument, pretože ja sa pýtam, kto dnes uzatvára nájomné zmluvy na 5, 6, 7, 8, 9, 10 rokov? Nikto. A ani tak nebudú robiť, keď túto zmenu presadíte, pretože budú vedieť, že nebudú môcť tak ľahko dostať ľudí, ktorí sú v ohrozenej situácii, zo svojho nájmu. Čiže fakticky, fakticky vy zničíte ochranu, tú najzákladnejšiu ochranu, ktorá v Občianskom zákonníku mala byť pre tieto zraniteľné osoby, matky, ktoré sa starajú o jedno alebo viac maloletých detí, častokrát mnohé z nich môžu mať aj ťažkú chorobu. A nemusia to byť matky, môžu to byť starí rodičia. Teraz som sledovala príbehy na sociálnych sieťach Dominika, ktorý, žiaľ, zomrel cez víkend, ktorý zomrel na rakovinu. Jeho sestrička predtým zomrela na rakovinu. A starajú sa o a žijú z ruky do úst. Takéto rodiny nemajú na to, aby si každý rok alebo každé 2 roky hľadali iný nájom. Takéto rodiny obetujú všetku svoju energiu a všetky peniaze, ktoré sa im vyzbierajú zo zbierok, pretože na to sa musíme v tejto krajine zbierať, lebo tu nič nie je zadarmo, ani pre choré deti. Do tej liečby, do toho, aby im uľahčili posledné dni života. A vy cynickí, cynickí. Idete zničiť ešte aj tú ochranu, čo im tuto minister spravodlivosti nadizajnoval v novom Občianskom zákonníku. A to nemá vysvetlenie. Chápete to? Že to nemá vysvetlenie. Vy len zabetónujete súčasný stav, tak potom načo? Načo vlastne prijímame tieto nové ustanovenia v Obchodnom zákonníku, to sme mohli ponechať. Kľudne túto rozdrobenú rozdrobenosť pre právnu úpravu nájmu bytov. Tak ako je doteraz, lebo Nechápete to, že to nemá vysvetlenie. Vy len zabetónujete súčasný stav, tak potom načo? Načo vlastne prijímame tieto nové ustanovenia v Obchodnom zákonníku, to sme mohli ponechať. Kľudne túto rozdrobenú rozdrobenosť pre právnu úpravu nájmu bytov. Tak ako je doteraz, lebo ak prejde tento Farkašovského pozmeňovák v časti týkajúcej sa nájmu bytov, tak tá časť je vlastne úplne zbytočná, pretože nijakým spôsobom nepomôže tým najslabším. Tí najslabší budú čeliť rovnakej situácii, že ad 1) im nikto nebude chcieť dať nájom a ad 2), ak im ho aj dá, tak určite to nebude nad päť rokov, lebo už by mali tieto povinnosti, ktoré sa pre nich snažíte odstrániť, najmä do päť rokov. Čiže vlastne toto, čo, s čím ste sa hrdili, že idete urobiť, zjednotiť. Reči tu boli okolo toho. Tak to nebude. To bolo proste jedno veľké klamstvo. A doteraz sme nepočuli jediné slovko vysvetlenia od predkladateľa tohto pozmeňujúceho návrhu, od ľudí, ktorí ho podpísali. Pätnásť podpisov tam je a pripomínam, čo povedal pán Dostál. Stačí jeden podpis. Jeden človek z vás, ktorému záleží na matkách s chorými deťmi, ktoré žijú osamelo, na seniormi nad 70 rokov alebo na zdravotne znevýhodnenými osobami. Stačí, keď jeden z vás ten podpis zoberie. Jeden z vás v sebe nájde aspoň trochu odvahy. A tento návrh, už by sme o ňom nemohli rokovať. Vraj budete mať čas do utorka. Mali sme síce hlasovať skôr o Občianskom zákonníku, ale z nejakého dôvodu to bude až budúci utorok. Tak si môžete spytovať svoje svedomie, lebo ja neverím, že tých 15 ľudí, ktorí toto navrhli, nemajú vo svojom okolí niekoho, kto je v takejto ťaživnej životnej situácii alebo komu hrozí taká situácia, že ľudia majú seniora. A tí zvyšní ľudia v koalícii, ak aj tých 15 nemá, tak tí určite majú. Lebo to nie je nejaká výnimka. To sa predsa môže stať každému z nás. A ja si neviem predstaviť, keď sa vás budú, idú komunálne voľby na konci októbra, a keď sa vás budú ľudia tam, kde kandidujete, vo vašich obciach pýtať, lebo aj tí sú vašimi voličmi, oni sú možno chudobní. Fakt žijú z ruky do úst, majú problémy, ale aj oni volia. A budú sa vás pýtať, prečo ste niečo takéto dovolili, tak čo im poviete? To by ma napríklad zaujímalo, pretože na tie obce nakoniec starostlivosť o takýchto ľudí dopadá najviac a čím menšia obec, tým viac. Viac sa tam ľudia poznajú a vedia o tých svojich problémoch. A fakt sa vám všetkým čudujem, že toto necháte len tak. Ja som tu počula od včera večera niekoľko príbehov od „máme to dohodnuté s ministrom spravodlivosti“ až teda na ten výplod ohľadne tej dedičskej zmluvy, veď to je úplná kravina. To som vám už včera vysvetlila, že sa vám tam prvá veta bije s poslednou, tak to verím tomu, že to určite neprejde. Čiže od toho, že sme sa dohodli s ministrom spravodlivosti, a dnes som počula od vášho kolegu verziu, že bola vymenená prvá strana. Toto sme my nevedeli a s týmto nesúhlasíme. V koalícii my nepotrebovali opozícii. Ja sa pýtam, že vy ste inak normálni? Vy tam ako fungujete? Že tu si akože niekto príde. Niekto príde s takýmto absurdným návrhom, čo si tu nikto nedovolil. Ja sa musím normálne ospravedlniť kolegom z KDH, ktorých sme včera kritizovali za ich pozmeňováky, ale oni nemenia nič. Oni len dopĺňajú nejaký inštitút. Tu si vlastne nikto nedovolil prísť a niečo z tých 2000 paragrafov, lebo to akože je náročné tam niečo zmeniť, aby to neovplyvnilo XY ďalších vecí. To si tu nikto nedovolil, ani tí, ktorí akože podávali tu pozmeňujúce návrhy, ale tu príde pán Farkašovský a SNS z neznámych dôvodov zaútočiť na matky s deťmi, seniorov a zdravotne znevýhodnených. A ja by som sa inak, viete čo, chcela spýtať tých ľudí, čo sú v pozadí tohto návrhu, ktorí sú rentiermi, ktorí prosto chcú byť tými landlordmi a mať výlučné právo si rozhodovať o tom, koho za hocijakých podmienok hocikedy môžu vyhodiť zo svojho bytu, ktorý prenajímajú. Chcem sa ich spýtať, koľkým matkám s deťmi, osamelým, oni tie byty prenajímajú alebo seniorom, alebo zdravotne znevýhodneným, že to potrebujú odstrániť, koľkým z nich vlastne prenajímate tie byty, o ktoré vám tak ide? To by tiež kolegovia z SNS mohli vysvetliť, či vôbec. Keď podnikajú v takejto oblasti a preto tento pozmeňujúci návrh dávajú, že či vôbec niekomu z týchto zraniteľných osôb takýto byt prenajímajú. Lebo by sme sa dozvedeli, že jasné, že nie, pretože oni sú schopní dať si pekné reči o ochrane ľudí v ťažkej situácii na billboardy. To sú schopní, ale reálne pre nich niečo urobiť vo svojich vlastných životoch, to nie. Vo svojich vlastných životoch radšej sa podpíšu pod tento škandalózny pozmeňovák. Tak to totiž je. A to už nikto nezoberie späť. Ja rovnako ako moji kolegovia a kolegyne predtým apelujem na vás. Apelujem na ministra spravodlivosti, aby povedal, prečo toto má byť lepšia právna úprava ako tá, ktorú predložil, a aby povedal, či bude odporúčať, aby ostatní kolegovia za to hlasovali. Pretože mne dnes pán Čellár povedal na kameru, je to v relácii, že bude tak, ako povie minister spravodlivosti. To povedal predseda Oravy výboru, pán Čellár, za stranu HLAS. Tak pán minister, povedzte teraz, ako to teda bude. Keďže pán Čellár tvrdí, že to bude tak, ako poviete vy, tak povedzte, že strana SMER vašimi ústami schvaľuje pozmeňovací návrh pána Farkašovského, aby sa znížila ochrana matiek s deťmi, zdravotne znevýhodnených a seniorov. To chcem od vás počuť. Však vyjadrili ste sa aj k ostatným pozmeňujúcim návrhom. Môžete to povedať aj teraz k tomuto. Verím, že tak urobíte. A od predkladateľov a tých, ktorí podpísali, chcem vedieť, prečo toto spravili. Nie tie veci, ktoré sa tu píšu. Tu nie sú žiadne dôvody. Tu nie sú žiadne reálne dôvody, prečo toto vlastne predkladajú. Takže očakávam, že to vysvetlia a tí, ktorí sú v konflikte záujmov, pretože toto niekto robí, kto bohatne na prenájme bytov. Ten buď loboval v SNS-ke, alebo tam priamo je medzi tými podpísanými, ten by sa mal vylúčiť z hlasovania o tomto návrhu, pretože je v konflikte záujmov. Na to tu máme predpisy a mohli by sa konečne začať dodržiavať. A na záver už teda poviem len jednu vec. Ten, kto podporí tento pozmeňovací návrh, si už v živote nebude môcť povedať, že je sociálny demokrat. V živote. Lebo toto je úplne v rozpore s akýmkoľvek štandardom alebo hodnotami sociálnej demokracie. Tak na to myslite, keď sa budete baviť o tom, čo budúci utorok podporíte. My rozhodne toto podporovať nebudeme. Ďakujem. [14:52] Martin Dubéci Ďakujem na vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, ale predtým, než k nim prejdeme, tak prosím, privítajte potleskom kolektív dôchodcov a dôchodkýň zo Spišskej Novej Vsi. Dobrý deň, vitajte a teraz pán poslanec Dej. [14:52] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som aj rád, že tí dôchodcovia sú teraz na tom balkóne, lebo aspoň vidia, aký pozmeňujúci návrh zákona tu doniesla vládna koalícia, o čom sa pravdepodobne bude hlasovať. A teraz dobre počúvajte, vládna koalícia vám chce oslabiť práva v prípade, že ste v nejakom podnájme. Takže toto sa tu teraz rieši. Vládna koalícia oslabuje práva aj seniorov alebo teda ľudí nad 70 rokov, okrem iného teda matky s deťmi, jednorodičovské domácnosti a ľudí so zdravotným znevýhodnením. A ty si sa teda, Zuzana, pýtala na začiatku tvojho výstupu, respektíve si konštatovala, že toto sa nedá ustať. No nedá sa to ani len obhájiť. Preto sa nečudujem, že nikto k tomu nevystupuje, nikto k tomu nič nepovie, nikto tu v zásade ani veľmi nie je z tej koalície. Aj tí z toho HLAS-u, ktorí tu boli, tak odišli. A chcem sa teda venovať presne tomu, keď si teda ty hovorila, že kto podpísal ten pozmeňujúci návrh zákona, tak ja poviem, kto ho nepodpísal. Opravte ma, kontroloval som to, ale ja tu nevidím ani jeden jediný podpis nikoho z HLAS-u, tak sa chcem opýtať, že či za vami neboli, prečo ste to nepodpísali, či máte nejaké výhrady, či s tým nesúhlasíte alebo teda, že prečo tam nie je váš žiaden podpis žiadneho poslanca alebo poslankyne za stranu HLAS. Keď je to taký dobrý, geniálny pozmeňujúci návrh zákona, ktorý teda aj, keď prejde ako celok, tak bude mať dopad na ten Občiansky zákonník, tak či za to budete hlasovať alebo pozmeňovak ste nepodpísali, tak s pozmeňovakom nie ste OK, ale za zákon ako celok hlasovať budete, veď to je úplne absurdné. A ešte tak chcem povedať, keď si hovorila o tom predsedovi ústavnoprávneho výboru, že povedal, že bude, ako povie minister. Ja neviem, či sa tu opäť zmenila ústava, ale tak pokiaľ ja viem a to som študoval politológiu, veď predsa vláda sa má zodpovedať parlamentu. To sa nemá parlament zodpovedať vláde, že ako povie minister, tak bude a podobne. To si odkedy tak je? To sa tu teraz po novom parlament sa tu má zodpovedať vláde? Veď to má byť úplne opačne. Vy máte sem prísť, vy to máte obhájiť a máte získať podporu parlamentu. Nie, že vy to ani neobhájite a predseda ústavnoprávneho výboru povie, že bude, jak povie minister. [14:54] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [14:54] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou A pán Michalko, sa objavil aspoň jeden človek, ktorý podpísal a už uteká, tak nič. A potom, čo sme tu už všetko videli od SNS. Ja sa fakt čudujem, že sa pod ich návrh ktokoľvek dokáže podpísať. Lebo naozaj pretlačili tu niekoľko návrhov zákonov, ktoré skončili na Ústavnom súde, ktorý vyhlásil za protiústavné. Potom tu máme zopár návrhov, ktoré teda neviem, či ste si všimli, ale stále nám tu visia, myslím, že tri veta prezidenta, ktoré máme zaradené až na konci ako body programu, čo je samo o sebe totálne bezprecedentné, že vy tu dlhé mesiace neprerokujete veto prezidenta. Ak sa nemýlim, tiež sa to týka návrhov SNS. Tak ja naozaj nerozumiem, prečo ste si ktokoľvek mysleli, že niečo, čo tu ide predložiť SNS, bude akokoľvek zmysluplné a nebodaj dobré. No a som rada, Zuzana, že si vlastne poukázala veľmi presne na to, že hoci sa tu niekto môže vyhovárať, že to sa týka len zmlúv do päť rokov a teda nájmov do päť rokov, tak realita je taká, že to je vlastne, to sa týka vlastne všetkých, hej? Lebo naozaj koľko my tu máme nájmov a obzvlášť tých novo uzatváraných, ktoré by boli na dlhšiu dobu. Čiže tento návrh ovplyvní strašne veľa ľudí a teda práve tých najzraniteľnejších ohrozí. Ty si vyzývala opäť tiež aj ako ja ministra, aby sa k tomu vyjadril a ja som ho prosila, aby vystúpil v rozprave. Stále nie je prihlásený a mne to príde naozaj až neúcta voči našim všetkým poslaneckým mandátom a voči ľuďom, ktorí nás volia, že pán minister tu nedokáže vysvetliť niečo, čo sa tu prerokováva a čo predložil koaličný partner, pod ktorý, pod ten návrh sú podpísaní aj členovia z jeho strany. Tak ja, a údajne bol teda prediskutovaný priamo s Ministerstvom spravodlivosti. Tak aspoň trošku úcty a vyjadrenie. [14:56] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kolíková. [14:56] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím sa ešte pristaviť pri tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkašovského, lebo podľa mňa je v niečom naozaj unikátny. Priniesť na koniec rokovania návrh, ktorým sa vlastne spochybní celá dedičská zmluva. Ale je tam viacero naozaj unikátnych návrhov. Ja dovolím si ešte pri jednom sa pozastaviť. Som rada, že počúva pán minister, lebo neviem, ako sa mu číta. Vlastne doplnenie nového dôvodu výpovede zo strany prenajímateľa § 937 a to je dôvod, ktorý je spravodlivý. Prepáčte, ale mne to príde fakt úsmevné, aby sme vlastne povedali, že najprv sme povedali, že prenajímateľ má stanovené dôvody, ktoré sú povedané v zákone a potom to doplníme o nový dôvod. Z dielne pána poslanca Farkašovského odobreného Ministerstvom spravodlivosti, ako nám povedal pán poslanec Michelko, a to je dôvod spravodlivý. Tak, to sme tak mohli nechať a povedať, že prenajímateľ môže vypovedať zmluvu iba zo spravodlivých dôvodov, ktoré sú v nájomnej zmluve. Pán minister, to ja budem rada, myslím, že tam máte ešte nejakých pár minút na to, aby ste mohli zareagovať, lebo dobrý večer. Je to podľa mňa unikátne mať takto a ja vám nechávam naozaj na zváženie, či takto chcete naozaj poháňať to dielo rekodifikácie komisie. Lebo, ak by toto naozaj prešlo, ja myslím, že nikto z rekodifikačnej komisie by sa z tohto naozaj netešil. A neviem, akú máte samozrejme dohodu vo vládnej koalícii, ale stále ste minister spravodlivosti. Môžete tým návrhom disponovať. Stále ho môžete stiahnuť. Takže je to vaša zodpovednosť, čo prejde. Máte to plne v rukách. Plne v rukách. [14:58] Martin Dubéci Pani poslankyňa Šrobová. [14:58] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tak tá studnica výhovoriek koaličných poslancov je takáto nevyčerpateľná a to vidím aj teraz pri tomto návrhu pozmeňujúcom. Ja som presvedčená, že ani jeden poslanec, jedna poslankyňa, ktorí to podpísali, nevedeli, o čo ide a až teraz sa to opäť dozvedajú, ako vždy na každej schôdzi. Jednoducho je tu opozícia na to, aby v skutočnosti vysvetlila koaličným poslancom, čo idú prijať a ako idú zasiahnuť opäť do životov aj ich voličov. Sú to všetci ľudia na Slovensku, ktorí budú takýmito zmenami trpieť a sú to aj vaši voliči. Ale to je vaše rozhodnutie, že ste sa rozhodli to podpísať a ešte im viac strpčiť život. Vy si asi neviete predstaviť, ja si to inak neviem vysvetliť, že ako žijú teraz a veľa spomínané tie matky s deťmi. My sme prešli s kolegami, s kolegyňami množstvo centier od Michaloviec až tu po Bratislavu. Ktoré sú to centrá, sú to Viac strpčiť život. Vy si asi neviete predstaviť, ja si to inak neviem vysvetliť, že ako žijú teraz a veľa spomínané tie matky s deťmi. My sme prešli s kolegami, s kolegyňami množstvo centier od Michaloviec až tu po Bratislavu, ktoré sú to centrá, sú to bezpečné ženské domy, kde bývajú prevažne, teda sú to ženy, áno, matky s deťmi. V akých podmienkach tam bývajú, pretože si nemôžu dovoliť vlastné bývanie, pretože vo všeobecnosti sú všade na Slovensku len komerčné prenájmy, veľmi málo sociálnych bytov, veľmi málo bytov za regulované nájomné, lebo sa to tu 20 rokov za vašich vlád proste neriešilo. Tie ceny sú nehorázne, tie hypotéky sú nehorázne a tie ženy, matky žijú v domoch s ostatnými ženami v takých podmienkach, že ani by ste, ani by si to neviete predstaviť a takto tam kočovne žijú z miesta na miesto, lebo si nevedia dovoliť bývanie. A vy im idete týmto návrhom zákona ešte zhoršiť túto situáciu. Ja už neviem, čo horšie sa tu môže stať. [15:00] Tibor Gašpar Ďalší v poradí je prihlásený s faktickou poznámkou, pán Dostál, ale vidím tam, že nemáte klubový diskusný čas, takže je mi ľúto. Po ňom pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči. [15:00] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Škoda, Andrej, že tieto nové pravidlá mi neumožňujú darovať ti minúty, lebo by som rada počula tvoju faktickú poznámku, ale nedá sa. Ja sa vrátim ku kolegyni Šrobovej. Som rada, že si spomenula tú situáciu týkajúcu sa, či už regulovaného nájmu alebo sociálneho nájomného bývania alebo nájomného bývania vo všeobecnosti. Lebo viete, mne by táto právna úprava dávala zmysel, keby naozaj, že tu, že je bum výstavby nájomných bytov a že obce fakt majú miesta pre všetky tieto osoby, ktoré už bez tak majú sťaženú situáciu na tom nájomnom trhu. Tak vtedy by mi to dávalo zmysel. Však istú dobu aj pán Mierna tu vystupoval na tlačovkách s tou kompromitovanou pani, čo je šéfkou tej nájomnej agentúry, ktorá má za sebou odsúdenie za trestný čin a tváril sa, ako bude stavať byty, nič z toho. Tak vtedy, keby to naozaj bola tá situácia, tak by som to aj chápala, že dobre. Je tu dosť nájomného bývania, sociálneho a regulovaného, ale nie je tu tá situácia. Nie je. Teraz som čítala, že v Bratislave je 10 % bytov prázdnych, lebo prosto prenajímateľom sa prosto nechce ich dávať do prenájmu. Neoplatí sa im to, tak ich radšej budú držať ako investičné byty. Mladí ľudia nemajú kde bývať, radšej odchádzajú inde, kde je dostupnejšie to bývanie, kde viac zarobia a hlavne takéto rodiny, o ktoré ide, pre ktoré ste tam túto ochranu navrhli, tie sú v prekérnej situácii. Prekérnej. A tým treba poskytovať tú ochranu. Vy nijakým spôsobom, keď toto urobíte, tak vôbec nezlepšíte ich situáciu na bytovom trhu, práve naopak, ešte viac ju zhoršíte. A moje posledné slovo je: Ja vás vyzývam, aby tento pozmeňujúci návrh neprešiel. Nie, prosím. Ďakujem. [15:02] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Plaváková. Máte slovo. [15:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, ja už som sa fakt nechcela prihlásiť. Ospravedlňujem sa, ale som si práve na minútu prečítala, že Andrej Danko obhajoval zmeny v Občianskom zákonníku, ktoré na poslednú chvíľu predložil Karol Farkašovský. Tvrdil, že návrh obsahuje len také zmeny, ktoré akceptoval minister spravodlivosti Boris Susko. Čiže Andrej Danko síce tu v pléne nič nepovedal, ale pre médiá povedal, že tento pozmeňujúci návrh, pán minister, obsahuje len také zmeny, ktoré ste akceptovali. Ale vy ste tu k tomu nepovedali nič. Takže nás by naozaj zaujímalo, či je to pravda a či pán Andrej Danko teda hovorí pravdu, že sú tam len také zmeny, ktoré ste akceptovali. Len zopakujem. Tvrdí Andrej Danko, že návrh obsahuje len také zmeny, ktoré akceptoval minister spravodlivosti Boris Susko. To ste vy. Čiže my by sme radi počuli, či je to naozaj tak. On, tu sa potom uvádza, že opozícia upozorňovala, že návrh by len zlepšil postavenie prenajímateľov, áno, na úkor nájomcov, ktorým by hrozilo vysťahovanie. A predseda SNS Andrej Danko tvrdil, že je to demagógia a nikto nemôže mať záujem vysťahovať bezvládne osoby. Tak ja neviem, tak buď on nevie, čo majú v tom pozmeňujúcom návrhu, alebo aj v tomto klame. Lebo my sme si tu naozaj dosť podrobne vysvetľovali, čo tieto ustanovenia znamenajú. Jak napríklad v prípade úmrtia nájomcu. Že nie je tam žiadna ochrana pre tie osoby, ktoré s ním bývali, napríklad jeho partnerka a deti. Alebo v prípade osôb, ktoré náhle majú nejaké zdravotné problémy a potrebujú úpravy v tom byte. Táto ochrana sa má vďaka Andrejovi Dankovi stratiť. Tým pádom sa musia vysťahovať, čo iné majú robiť, keď nedokážu v tom byte fungovať. Veď tak je to ustanovenie v zákone nastavené. Že ich má chrániť, aby mohli tam tie zmeny realizovať. Rovnako teda, ako aj ten nový dôvod úplne otvorený výpovede, ako kolegyňa Kolíková uvádzala, že pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájmu. To tiež by si žiadalo asi nejaké vysvetlenie a samozrejme tiež to bude viesť k tomu, že teda niekto sa musí vysťahovať. Veď, keď ukončíte nájom, tak sa musí niekto vysťahovať, nie? Či ako si to predstavuje. Čiže, čo je tu demagógia? A prečo teda Andrej Danko nebol schopný to v tomto pléne odôvodniť? Ale teda hlavne by ma zaujímalo, pán minister, keďže teda už verejne to Andrej Danko povedal, že ste podporili všetky tieto zmeny. On, že len také zmeny sú tam, ktoré ste akceptovali. Tak som veľmi zvedavá, akým spôsobom teda k tomu pristúpite a či je to pravda, alebo kto tu teda klame a kto je tu demagóg. Ďakujem. [15:05] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie síce faktická poznámka od pána Dostála, ale opakovane nemáte diskusný čas, takže pokračujem v rozprave prihlásená na pani poslankyňa Števulová. [15:06] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Lucka, ja len chcem doplniť, že vlastne v tej správe na Denníku N bolo, že sa k tomu vyjadril aj kolega Puci z HLAS-u, že ich vlastne nikto neoslovil. Oni o tom fakt nevedeli. No to je krásne. OK, vládny návrh Občianskeho zákonníka, ktorý tu podľa tu prítomného ministra spravodlivosti bol dokonale prediskutovaný so všetkými. Tak dokonale, že bolo OK skrátiť rozpravu v prvom čítaní. Neviem, a urobiť len jeden deň na ústavnoprávnom výbore vyhradený na Občiansky zákonník. Lebo inak sme to vlastne dokonale so všetkými prediskutovali. Všetci všetko vedia. A nejaká informačná kampaň bude. Tak ja si myslím, že ku kolegom z SNS a ku kolegom zo SMER-u, ktorí ten pozmeňovač podpísali, informačná kampaň asi mala prebiehať tu. V parlamente nestačilo to, čo ste doteraz robili. Lebo oni asi neboli uzrozumení s tými dôvodmi, prečo ste tam navrhli tú ochranu tej slabšej strany. Ja neviem. Tak asi to s nimi nebolo prediskutované. A s koľkými ešte ďalšími? Včera. Ten jeden pozmeňovač toho pána Farkašovského, však on zase nie je až taký dlhý. On tu odhalil pokrytectvo ministra spravodlivosti. To, že to, čo nám tu rozprával, sú úplné rozprávky. Lebo vlastne zjavne jeho koaličný partner buď nepochopil pôvodný úmysel vládneho návrhu, ktorý prišiel z vlády, za ktorý ich kolegovia, čo sú vo vláde, hlasovali. A obsahoval vtedy tieto ustanovenia, čo teraz teda ich poslaneckí kolegovia chcú dať preč. To, čo je to za vláda? A koalícia. Vy sa rozprávate? Že normálne, že artikulujete a rozprávate sa o dôležitých veciach, vysvetľujete si tie zákony, ktoré sem prídu. Ako vlajkové lode, však toto mala byť vaša vlajková loď. Ministra spravodlivosti. Chceli ste prekryť kajúcnikov a všetky veci, ktoré robíte v súdnictve Občianskym zákonníkom a teraz tuto asi jednému partnerovi nebola táto správa doručená. Ja si to neviem inak vysvetliť, alebo, že by tu bolo málo tej diskusie o tom Občianskom zákonníku priamo v parlamente. No tak asi, keď bola skrátená. Tak asi ste mali využiť, ak sa napríklad vám tieto zmeny nepáčia, tak viac času na to malo byť. Alebo to teda zoberte celé, stiahnite to a prepracujte to tak, aby teda boli všetci spokojní. Však je tam aj viacero ustanovení, ktoré by sa dali takto pripomienkovať. Toto teraz máme čakať, že do budúceho utorka, čo je ešte skoro týždeň, prídu aj nejakí ďalší odbojní partneri s nejakými ďalšími nápadmi. Však ja neverím, že keď si všetci uvedomia tie zmeny v dedení, že úplne každému sa to tu páči. Tak ako kolega Dušenka navrhuje navrátenie späť, tak ja si úplne viem predstaviť niekoho, kto si to za týždeň rozmyslí a ešte bude chcieť upraviť aj dedičskú zmluvu ešte viac, ako to oni robia, alebo tieto podiely pre neopomenuteľných dedičov, alebo nejaké ďalšie veci, ktoré sa tam týkajú naozaj tej autonómie vôle, spoločného imania manželov. Však ja si úplne viem predstaviť, že keď sa do toho niekto začíta z koaličných partnerov, tak zistí, že ani jemu sa mnohé ustanovenia nepáčia. Tak buď teda si povedzme, že je embargo na vašej strane samozrejme, lebo koaličné opozičné návrhy sa nepodporujú. Že je embargo, keď prinesiete do parlamentu vlajkovú loď. Minimálne vášho ministerstva na takéto zásahy. Alebo potom ste koalícia, ktorá funguje v podstate zázrakom, lebo vy tu vlastne o dôležitých veciach so svojimi partnermi nediskutujete, ak aj diskutujete, tak každý partner to berie ako bianko šek na vydieranie. Jedno alebo druhé, inak si to nevieme vysvetliť. A vaša sila, pán minister spravodlivosti, sa ukáže pri tom, či vôbec toto viete zastaviť. Ďakujem. [15:10] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická, pani poslankyňa Plaváková ,nech sa páči. [15:10] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pýtala si sa, či sa nerozprávajú o dôležitých veciach. Podľa mňa je problém v tom, že oni to nepovažujú za dôležité. Že oni za dôležité veci považujú úplne iné veci, lebo my sme tu naozaj vo veľkom zápale videli aj pána predsedajúceho pána Gašpara sa vyjadrovať k rôznym návrhom zákonov, ale k tomuto Občianskemu zákonníku nepovedal nič. Ani k tomu, či mu nevadí, že teraz sa tu ide ohroziť práve situácia tých najzraniteľnejších. Nič, k tomu nemá potrebu sa vyjadriť a teda vystupoval tu veľmi často, ale tak áno, toto sa netýka korupcie a ochrany korupčníkov, tak asi nemá, čo k tomu dodať. No a ešte si sa pýtala, či prídu ďalšie zmeny, návrhy zmien do hlasovania. Neviem, či do hlasovania, ale ja som si tak ako celkom istá, že dokým nastane účinnosť, tu ešte niečo uvidíme, čo sa týka novelizácie. Lebo budeme tu mať aj ten zberný zákon, ktorý teda neviem, v akom je štádiu, ale obávam sa, že ako sme tu videli aj v iných prípadoch, toto nie je ešte konečná, že ešte sa tu nejaké zmeny objavia a naozaj celý tento proces, ktorý zo začiatku sa snažili tak držať, že teda malo to nejakú fazónu, sa vlastne stal totálnou fraškou. To je smutný príbeh vlastne, že my sme tu mali naozaj aj stretnutia s poslancami, mali možnosť sa vyjadriť. Síce v čase, keď sme mali výbor, ale dobre, bola tu nejaká snaha, mali sme celý deň k tomu ústavnoprávny výbor, ale toto, čo sa tu z toho stalo, prepáčte, ale to je naozaj fraška. [15:12] Tibor Gašpar Reagovať ešte bude pani poslankyňa Števulová s faktickou. Nech sa páči. [15:12] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, Lucia, trafila si klinec po hlavičke. Sú to takí, ktorým ide len o vlastné meno, ktoré si prišli očistiť do politiky, a potom sú tu ešte takí, ktorí obhajujú ženy len vtedy, keď sa to týka migrácie, ale na skutočných problémoch slovenských žien a hlavne osamelých matiek s chorými deťmi im vôbec nezáleží a to sa presne tuto ukazuje. Takže dúfam, že všetci si spomeniete, keď nabudúce vám zase nejaký mačo men bude vykladať vo videu, ako ochráni slovenské ženy pred migrantmi, že v skutočnosti slovenské ženy tu treba ochrániť pred rentiermi a la SNS, ktorým chcú brať ochranu, keď sa ocitnú v ťaživnej životnej situácii. Ďakujem. [15:12] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči. [15:13] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Myslím si, že k rozprave zo včerajšieho dňa som sa vyjadril včera večer ku všetkým otázkam, ktoré boli prednesené. Čo bolo prednesené dnes vecne k samotnému návrhu zákona, v zásade vystúpila len pani poslankyňa Kolíková, ktorá ma obvinila, že sme si nesplnili úlohu z uznesenia vlády, tak chcel by som teda dať túto informáciu na pravú mieru. Pretože pani poslankyňa povedala výslovne na moju osobu, že ja som si nesplnil úlohu, citujem: Z uznesenia vlády ešte z roku 2021, kde sa pani vtedajšia Kolíková zaviazala, že predloží zákon o obchodných spoločnostiach. Dovolím si zacitovať z tohto uznesenia. Nesplnil úlohu, citujem z uznesenia vlády ešte z roku 2021, kde sa pani Érska, vtedajšia Kolíková, zaviazala, že predloží zákon o obchodných spoločnostiach. Dovolím si zacitovať z tohto uznesenia vlády z 12. 5. 2021, kde pani ministerka Kolíková v tom čase dostala úlohu v bode B1 predložiť na rokovanie vlády paragrafové znenie návrhu zákona k návrhu legislatívneho zámeru rekodifikácie práva obchodných spoločností, to znamená k paragrafu v znení zákona o obchodných spoločnostiach s termínom do 30. júna 2022. To znamená, že ak si tu niekto nesplnil svoju povinnosť vo vzťahu k zákonu o obchodných spoločnostiach, tak to bola práve pani exministerka Kolíková, dnešná poslankyňa, ktorá mňa kritizuje, že sme súčasne s Občianskym zákonníkom neprijali zákon o obchodných spoločnostiach. No tak v prvom rade treba povedať, že si túto povinnosť nesplnila pani Špánik, poslankyňa Kolíková, v čase, keď bola ministerka, kde jej to priamo ukladalo uznesenie vlády, jej vlády, ktorej bola členkou v roku 21. To znamená, to nebolo staršie uznesenie z predchádzajúcich volebných období, ale z roku 2021, čo znamená, sama si tú úlohu dala v roku 2021 s termínom do 30. júna 2022 a neurobila v tom nič. Takže keď tu niekto nesplnil úlohu, tak je to pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka, a toto uznesenie sme my, pani Érska, pani poslankyňa, zrušili. Takže ja tú úlohu už nemám, pretože toto uznesenie z 2021 roku bolo uznesením vlády č. 511, 28. augusta 2024, zrušené. Takže ja. Uznesenie 511 z 2024, takže mne takáto úloha z uznesenia vlády nevyplývala. Ale poďme sa baviť, to je len teda formálne, keďže ste si dovolili povedať, že ja som si nesplnil svoju úlohu, tak poďme sa aj baviť vecne, že o čom to je v tom práve obchodných spoločností. Napriek tomu, že Obchodný zákonník sa v časti obchodných spoločností nijakým spôsobom nemení. Nejakým spôsobom, čiže obchodné spoločnosti budú fungovať rovnako ako doteraz, keďže túto oblasť upravuje špeciálna úprava Obchodného zákonníka, ktorá sa nemení. Čiže vo vzťahu k fungovaniu obchodných spoločností sa nemení nič. Ale niektoré otázky, ktoré sú v práve obchodných spoločností sporné, tak tie rieši práve nový Občiansky zákonník. Napríklad, či dvaja konatelia môžu splnomocniť jedného na podpis konkrétnej zmluvy, keď druhý napríklad ide na dovolenku, alebo čo robiť s pracovnou zmluvou uzavretou s členom predstavenstva, čo je dlhodobo sporná v slovenskej aj českej judikatúre. Tieto veci nový Občiansky zákonník rieši aj pre obchodné spoločnosti a v ostatných prípadoch sa bude aplikovať platná špeciálna úprava obchodných spoločností v Obchodnom zákonníku, ako som povedal. Takže podnikatelia budú mať úpravu, na ktorú sú doteraz zvyknutí a ktorá sa nemení. Intenzívne sme túto oblasť riešili aj s jednotlivými zamestnávateľskými zväzmi, osobitne s Republikovou úniou zamestnávateľov, s ktorými sme sa na takejto konštrukcii dohodli. To, že v Občianskom zákonníku je „košieľka“ v úvodzovkách pre všetky právnické osoby, je dôležité pre množstvo iných foriem právnických osôb, ktorým chýbali základné ustanovenia, ako napríklad zodpovednosť štatutárov za tunelovanie jednotlivých spoločností. V Obchodnom zákonníku toto bolo upravené dostatočne už teraz a nezmení sa to, ale napríklad v občianskych združeniach to chýbalo a preto malo zmysel urobiť rámcovú úpravu právnických osôb aj bez toho, aby sa menili nejakým spôsobom, alebo aby sa prijímal zákon o obchodných spoločnostiach, ktorý to už dnes má vo svojej úprave, ktorá sa nemení. Čiže toľko zákonu o obchodných spoločnostiach. No a pokiaľ ide o celý deň diskutovaný poslanecký návrh alebo poslanecké návrhy ako také, sami viete dobre, že základným právom poslancov je podať pozmeňujúci návrh, osobitne pokiaľ ide o koaličného partnera. Budeme sa, samozrejme, pred hlasovaním zaoberať všetkými poslaneckými návrhmi a dohodneme sa v rámci jednotlivých klubov, ako sa k tomu postavíme, ako budeme hlasovať. A zase opätovne sa obrátim na pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá osobitne ona by mohla najlepšie vedieť, keď, ak to kritizuje, ako sa funguje v koalícii. Pamätáme si na naozaj úžasnú súdnu reformu, kde vtedajšia pani ministerka Kolíková pôvodne prišla s tým, že chcela zrušiť 24 súdov na Slovensku. Pretože boli neefektívne, malé a tak ďalej. Ako to dopadlo? Zrušil sa jeden v Bratislave a dva v Košiciach. Všetky ostatné zostali zachované. V inej právnej forme, ale zostali zachované. A prečo? A prečo sa tak stalo? A to je podstata. Stalo sa tak preto, lebo jej to nedovolili koaliční partneri. To, že musíte niekedy robiť kompromisy v rámci koalície, ak chcete, aby vám návrh v samotnej koalícii prešiel, to je fakt, tak funguje koalícia. A pani Števulová, trochu ma preceňujete. Keď hovoríte, že bude tak, ako poviem ja, to vôbec nie je pravda, bude tak, ako rozhodnú poslanci Národnej rady. Ja naozaj nemám takú moc, aby som rozhodoval za poslancov Národnej rady. Ďakujem pekne. [15:20] Tibor Gašpar Chce sa zaujať stanovisko spravodajca k rozprave? Nie. Takže, hlasovať sa bude v utorok o 17:00. Okrem toho, kým preruším rokovanie o tomto bode programu, chcem vám oznámiť, že Slovenská národná strana vzťahuje, teda pán Farkašovský, ten pozmeňujúci návrh. Takže všetko, čo ste, o čom tu diskutovali, bolo zbytočné. Prerušujeme rokovanie o tomto bode. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 z roku 2008 Z. z. o sociálnych službách, tlač 1333, bod 262 schváleného programu. Prosím spoločnú spravodajkyňu z Výboru pre sociálne veci, pani poslankyňu Novákovú, je tu, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov a ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy je pani poslankyňa Veslárová, ktorej odovzdávam slovo a pripraví sa pani poslankyňa Kolejáková. [15:21] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja budem stručne k tomuto návrhu zákona a hlavne k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré boli schválené, pretože som už v piatok vystúpila, ale nedá mi ešte nereagovať na poslanca Šimka, ktorý k tomuto návrhu zákona povedal, že pokiaľ sa rozšíri kapacita v zariadeniach sociálnych služieb, tak opatrovateľky, ktoré pracujú v zahraničí, prídu domov. Neviem, nerozumiem tomu, aká je tam paralela, ale asi je jeden z nás možno z Marsu, pretože opatrovateľky v zahraničí pracujú preto, pretože tam majú po prvé vyšší plat a po druhé je to terénna opatrovateľská služba v zahraničí, pretože tá opatrovateľka prichádza domov k jednému klientovi a neopatruje v zariadení 100 klientov. Tu hovoríme o rozširovaní kapacít zo 40 na 100 klientov, takže ja nerozumiem tomu, ako majú byť motivované opatrovateľky, ktoré v zahraničí opatrujú jedného klienta za niekoľko tisíc € mesačne. Väčšinou majú okolo 2000 € za jeden turnus v Rakúsku, napríklad v Belgicku alebo vo Švajčiarsku je to ešte viac. Ako toto spôsobí to, že keď sa navýšia kapacity v zariadení, tie opatrovateľky sa vrátia a budú pracovať tu? Nerozumiem tomu, pretože jedno je terénna služba a jedno je pobytová služba, ale pre informáciu, terénne opatrovateľky na Slovensku zarábajú okolo 700 €. Poprosím, utíšte sa chvíľku, dobre? Nech sa páči, pani Poláka. Okolo 700 € mesačne, to je projekt podpory opatrovateľskej služby z Európskej únie, tej zlej Európskej únie, ktorú koalícia tak nenávidí. Keby nebolo tohto projektu, tak by sme opatrovateľskú službu na Slovensku nemali, pretože v štátnom rozpočte nemáme vyčlenenú položku na opatrovateľskú službu. Taká dôležitá vec, vďaka ktorej sú naši seniori a zdravotne znevýhodnení doma vo svojom domácom prirodzenom prostredí, ktorú zabezpečujú opatrovateľky v teréne, tak tu supluje projekt Európskej únie, ktorý v januári končí a hrozí, že opatrovateľská služba tým pádom zanikne, pretože podpora bude vo forme formálneho príspevku, ktorý je v najvyššom stupni odkázanosti 270 € a nie vyšších 700 €, ako je to teraz v tomto projekte. Takže to len na margo toho, čo povedal pán poslanec Šimko, ktorý sa sociálnym veciam rozumie ako ja chodeniu po vlastných nohách asi. Vystupujem dnes v rozprave preto, pretože sa musím zastaviť hlavne pri tých pozmeňovacích návrhoch. Dlhodobo sme tu hlavne s kolegyňou Petrík upozorňovali na to, že sociálne služby sú v ohrození. Budú v ohrození aj po roku 2028, čo tento pozmeňovač nerieši, a takisto kvalita sociálnych služieb nebude zachovaná, pretože sa budú rozširovať zariadenia sociálnych služieb. My sme mali včera okrúhly stôl, kde sme sa dozvedeli, že v niektorých zariadeniach sa čaká 24 rokov na umiestnenie. Keby nebolo rodičov zdravotne znevýhodnených detí, tak neviem, z tých zdravotne znevýhodnených ľudí sú asi bezdomovci, lebo 24 rokov čakať do jedného zariadenia je nonsens. Čiže mali by sme podporovať viacej terénne služby a ambulantné služby a nenechávať to len na samosprávy. Ďakujem. [15:25] Tibor Gašpar S faktickou poznámkou pani poslankyňa Plaváková. [15:25] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veronika, super si to celé zhrnula a pomenovala. Ja som naozaj neverila vlastným ušiam, keď som, keď som, keď som počula pána Šimka tu rozprávať o tom, že zvýšenie kapacity zo 400 na 1 000 spôsobí to, že opatrovateľky sa vrátia zo zahraničia, kde jednak majú oveľa, oveľa vyššie finančné ohodnotenie a hlavne, presne ako si ty uviedla, sa starajú práve len o jedného klienta alebo klientku doma. To znamená, že je to úplne iný typ sociálnej služby a ako veď si to skúste predstaviť, že ako si myslíte, že týchto ľudí presvedčíte tým, že z pobytových, jedným z týchto ubytovacích, spravíte ešte väčšiu ako keby masovú, masovú službu, že týmto presvedčíte tie opatrovateľky a opatrovateľov, aby sa vrátili na Slovensko a pracovali v týchto zariadeniach. Veď to nedáva žiadny zmysel. A ešte sa pán Šimko tváril bohorovne, že ako tomu rozumie, a pritom tomu rozumie, sorry, ale naozaj bolo, bolo absolútne zjavné, že, že proste on je totálne dezorientovaný a netušil, o čom rozpráva. No a takíto ste vy odborníci tu. [15:26] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči. [15:26] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, tak ja opäť spomeniem komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá sa stihla vyjadriť aspoň k tomuto návrhu zákona, lebo bol síce na poslednú chvíľu, ale viac ako deň dopredu predložený. Ona tvrdí, že odpoveď na nedostatok služieb by nemala byť ďalšia koncentrácia ľudí vo veľkokapacitných pobytových zariadeniach. Rozhodnutia o kapacitách, ktoré prijmeme dnes, ovplyvnia podobu sociálnych služieb na ďalšie 10 päťročia. Rozdelenie zariadenia s kapacitou do 100 klientov na skupiny najviac po 20 osobách samo o sebe nerobí zo služby komunitnú formu podpory. Život v komunite podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala pred 16 rokmi Slovenská republika, neznamená iba zmenu stavebného alebo organizačného usporiadania pobytového zariadenia. Podľa výboru OSN je podstatné, aby človek so zdravotným znevýhodnením mohol rozhodovať o tom, kde a s kým bude žiť, mal kontrolu nad svojím každodenným životom a prístup k individualizácii podpory, bežným službám dostupným ostatným členom spoločnosti. Čiže je to veľký rozdiel, či ten človek žije v zariadení, kde je 40 ľudí alebo kde je 100 ľudí. Každý z tých ľudí by chcel žiť v jednolôžkovej izbe, čo samozrejme nie je možné, ale zo 40 na 100 ľudí je viac ako raz toľko, čiže je to naozaj, tam bude tých ľudí, neviem si to predstaviť, ako v nákupnom centre, a pritom pre tých ľudí je to domov. Oni sú tam od rána do večera. Oni nejdú ako zamestnanci domov si oddýchnuť. Proste musí to byť pre nich prirodzené prostredie, kde sa budú cítiť aspoň čiastočne ako doma, pretože doma už zo zdravotných alebo iných dôvodov nemôžu byť, preto sú v zariadeniach sociálnych služieb a tie zariadenia sociálnych služieb by nemali byť trestom. [15:28] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kolejáková, nech sa páči. [15:29] Monika Kolejáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Nie som odborník v tejto oblasti, ale mám pomerne niekoľko 10 až 28-ročné skúsenosti s deťmi z autistického centra u nás, kde sa snažím pomáhať. Samozrejme hlavne zo zdravého Ďakujem pekne za slovo. Nie som odborník v tejto oblasti, ale mám pomerne niekoľko 10 až 28-ročné skúsenosti s deťmi z autistického centra u nás, kde sa snažím pomáhať, samozrejme hlavne so zdravotnými ťažkosťami. U týchto detí, ale dovolím si poukázať pri navnímaní problému na riziká, ktoré predstavuje tento zákon. Mimochodom, ten zákon je tak málo obsiahly a taký plytký, všetko sa vlastne vykonáva vo vykonávacích predpisoch a v dodatkoch, že čím pádom, tým pádom je to veľmi ľahko meniť. Niekedy je to výhodné, ale samotný zákon nemá dostatočnú stabilitu pre sektor. A tak, ako som to navnímala, celý ten problém je, že nie sú peniaze. Peniaze nie sú, lebo nefunguje ekonomika. Ekonomika nefunguje, lebo ste ju udusili. A tieto peniaze nebudú ani v 28. roku. Problém, ktorý ste vyriešili týmto alebo vyriešite týmto zákonom, posúva problém vlastne len na koniec roku 2027, kedy po voľbách bude veľmi málo času na to, aby sme zmenili ten zákon alebo ho nejakým spôsobom dodatkovali a vyriešili ten problém, ktorý pomenujem. Tento zákon ide proti tomu, čo sme podpísali pred 16 rokmi v dohovore. A podľa mojich informácií ide aj proti podmienkam plánu obnovy a odolnosti, pretože nás zaväzuje viac vkladať a budovať v komunitných sociálnych službách. My fixujeme týmto zákonom pobytové služby, čo sú vlastne tie inštitucionálne služby, a ambulantné služby dostávame do veľkého rizika až s rizikom zániku. Pobytová ešte, tento zákon, podľa toho, čo som navnímala, je mimoriadne nevyvážený. Je v prospech starej populácie. Pritom dôchodcovia majú nejaký príjem, majú dôchodok a majú plus, teda stabilný, týmto zákonom priznaný stabilný príspevok. Na opačnej strane sú rodiny s deťmi so znevýhodnením, ktoré nemajú žiaden príjem a pravdepodobne ho nikdy mať nebudú, lebo nebudú môcť pracovať z podstaty svojho ochorenia. A integrovanými posudkami často tie deti preklasifikovaných z vyššej skupiny odkázanosti do nižšej, kedy nemajú nárok na príspevok. A v tej najčastejšej štvorke sme znížili príspevok z 599 € na stabilných 90 a nestabilných ďalších 324. Hovorím o situácii, ktorá nastane v roku 2028. 2027 ste vlastne príspevkom osobitným vyriešili tento problém, ale len na rok 27. V 28. roku, keď nestihneme urobiť zmeny, veľmi pravdepodobne tie ambulantné služby zaniknú. A teraz si možno nemáte tú skúsenosť, čo to vlastne znamená. Ale priblížim vám život rodičov, ktorí majú takéto deti. Tie deti budú vždy deťmi, aj keď budú dospelí, budú potrebovať vždy 24-hodinový dozor z podstaty svojho ochorenia. Niekto ten dozor musí robiť. Do troch rokov je prirodzené, že to robí rodič. A každý z vás mal deti. Vy ste chodili do práce a vaše deti chodili do škôlky, na základku, na strednú školu, potom na vysokú školu. Mali ste určite 8 hodín čas venovať sa svojej práci. Rodičia týchto detí nemajú. Pokiaľ tie deti nebudeme vedieť kam dať a oni nebudú mať možnosť, tak budú musieť zostať doma a nebudú môcť pracovať. To znamená, nebudú platiť odvody ani daň. A budú stále na príspevkoch. Ešte aj v dôchodku, pretože si nebudú vedieť vyrobiť na ten dôchodok. A teraz si vezmite, že máme školstvo, ktoré by malo nejako integrovať tieto deti, aspoň časť z nich. Školy veľmi radi využijú individuálne štúdium, pretože venovať sa takýmto deťom, keď máte ďalších 25, je veľmi ťažké a učitelia to nevedia. Škôl pre takéto deti, kde by sa skutočne dali integrovať, je málo. A my nevyhnutne potrebujeme tieto ambulantné zložky, tieto stacionáre. Oni nemajú kam ísť cez deň. A tí rodičia musia potom zostať s nimi doma. A pobytová zložka znamená nechať ich tam navždy aj bývať. A viete to ako rodič. A keď sa nám to zaráža, to dieťa má handicap, ale rodič to tak nechce. On chce to dieťa mať doma. Chce si ho uložiť. Ja viem, že to je pre nás nepredstaviteľné, ako to môže chcieť, ale jednoducho ich ľúbia. Oni ich nechcú nechať niekde v štátnom alebo vo verejnom pobyte v zariadení. A my, keď zaniknú tieto stacionáre, im možnosť dať tie deti ako aspoň imitovať normálny život zoberieme. Oni zaniknú. Keď znížite pri jednoznačne stabilný príjem zo 600 na 90 € tie stacionáre nevyžijú. Oni nevedia nič naplánovať. Nevedia zamestnať ľudí, lebo im nevedia dať plat. Tak to proste nepôjde. Tí rodičia, žiaľ, 80 % z tých rodičov sú opustené matky s tými deťmi. A keďže majú možnosti buď zostať doma s tým dieťaťom a byť plne v závislosti od štátu, Česko, Slovensko, a pravdepodobne, keď dostanú ten príspevok a nebudú mať 3,5-násobok minimálnej mzdy, tak si ten príspevok nechajú a zostanú tie deti doma. Stacionáre pre takéto deti nie sú len na to, aby tam prišli a boli tam cez deň. Sú učiteľkou, školou pre nich na úrovni ich chápania. A ja dávam doplne na otázku. Prišky deti majú u nás povinnú školskú dochádzku do 16 rokov. Akým spôsobom štát naplní túto povinnosť? A prečo dá, keď dieťa so znevýhodnením nevytvorí podmienky, aby sa mohli vzdelávať spôsobom, ktorý je vhodný pre ich intelekt na pania, keď zaniknú tieto stacionáre? Naplní štát svoju povinnosť? Už nehovorím o tom, že pokiaľ sa rodičia rozhodnú zostať s deťmi doma, nepracovať a vlastne vychovávať ich sami kompletne, byť 24 hodín denne, sedem dní v týždni nonstop s dieťaťom, ktoré má ťažké znevýhodnenie, je na psychiatriu. Máme za rok-dva niekoľko samovrážd takýchto mám. Chceme viac? Prosím, pani, ste to len vy. Myslite na to. 28. 1. bude zánikový dátum pre tieto ambulantné zložky, ktoré sú pre tieto rodiny nevyhnutné. A z môjho pohľadu sú povinnosťou štátu vytvárať ich a udržiavať, pretože sú určitou formou pre vzdelávanie týchto detí na ich mentálnej úrovni špecialistami, ktorí to vedia robiť. A preto si myslím, že štát má povinnosť ich zamestnávať. Ďakujem pekne. [15:37] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pani poslankyňa Gažovičová. [15:37] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Kolejárovej, že tak zdôraznila naozaj tú dôležitosť ambulantných služieb. Ja teda túto problematiku poznám veľmi dôverne práve z toho pohľadu školských politík, aj sa často stretávam s rodičmi detí s rôznym znevýhodnením. Práve včera sme s kolegyňou Veslárovou mali okrúhly stôl s rodinami detí s autizmom a naozaj by som chcela potvrdiť tie slová toho, že pre týchto rodičov je najdôležitejšie, aby na jednej strane to dieťa cez deň mali kde umiestniť, tak ako bežné deti chodia do školy, chodia do družiny, chodia na krúžky, aby to dieťa cez deň malo kde byť a zároveň, aby mohlo bývať doma. To je často aj v diskusiách o špeciálnych školách. Sa bavíme o tom, že pre niektoré deti sú špeciálne školy vhodné, pokiaľ sú dostupné dopravne, ale rodičia nechcú dávať svoje malé deti na internát kvôli tomu, aby ich vôbec niekde vedeli umiestniť. A podobne podľa mňa je to s tými zariadeniami. Že ideálne je, keď to dieťa tam môže byť od rána do popoludnia a zároveň potom a tým pádom tí rodičia, a naozaj často sú to osamelé matky, tak, aby tá matka mohla pracovať, aby mohla mať normálny život, ale zároveň, aby si potom vedela to dieťa vyzdvihnúť a zobrať domov. A používam síce slovo dieťa, ale často sa nebavíme len o malých deťoch, ale naozaj aj o teda už aj mladých dospelých, lebo to sú často ľudia, ktorí nie sú schopní samostatného života, nie sú schopní sa odsťahovať. Veľká téma presne, keď skončí povinná školská dochádzka, kam ich umiestniť. Čiže tie ambulantné sociálne služby sú obrovská pomoc pre tieto rodiny a práveže ich máme už teraz nedostatok a potrebujeme ich ďalej udržať a rozširovať. Ďakujem. [15:39] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Zory Jaurovej a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284 z roku 2014 Z. z. o fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434 z roku 2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79 z roku 2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1056. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1106 a 1225. A teraz dávam už slovo pani poslankyni. Nie je tu? Takže sme bez nárokovača? Konštatujem, že tento program prepadá. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1232. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1545. Dávam slovo pani poslankyni Gažovičovej, aby návrh zákona uviedla. [15:41] Tina Gažovičová Ďakujem za slovo. S kolegyňou Veronikou Veslárovou predkladáme novelu zákona č. 245/2008 Z. z., takzvaného školského zákona, v ktorom navrhujeme upraviť viaceré paragrafy v súvislosti so zlepšovaním podmienok podporných opatrení. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [15:41] Tibor Gašpar Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pani poslankyni Kosovej. [15:41] Ingrid Kosová Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 1232. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákona. Zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona rokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výbore a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:43] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajkyni, otváram všeobecnú rozpravu. Prvá sa prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Gažovičová. Máte slovo. [15:43] Tina Gažovičová – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Ide teda o novelu školského zákona, v ktorej sa venujeme téme podporných opatrení a vôbec podpory detí so znevýhodnením v tom najširšom slova zmysle. Je to téma, ktorej sa spolu s kolegyňou Veslárovou venujeme v podstate od začiatku tohto volebného obdobia. V rôznych variantoch sme to predkladali aj ako návrhy zákonov, aj ako pozmeňujúce návrhy, vždy, keď bol školský zákon otvorený a niekedy sa nám tak zdá v tej opozícii, že je to ako také hádzanie hrachu na stenu, že teda predkladáme veci, ktoré neprechádzajú, ale práve dneska sme mali takú povzbudzujúcu ukážku toho Predkladali aj ako návrhy zákonov, aj ako pozmeňujúce návrhy vždy, keď bol školský zákon otvorený a niekedy sa nám tak zdá v tej opozícii, že je to ako také hádzanie hrachu na stenu, že teda predkladáme veci, ktoré neprechádzajú, ale práve dneska sme mali takú povzbudzujúcu ukážku toho, že naša opozičná práca môže priniesť aj výsledky a napríklad vďaka tomu, že sme teda veľmi intenzívne viedli rozpravu o pozmeňujúcom návrhu SNS k Občianskemu zákonníku, ktorý by ubližoval ľuďom, ktorí sú v podnájmoch a sú zraniteľné skupiny, tak sa nám podarilo, že pred chvíľou bol tento pozmeňujúci návrh stiahnutý. Čiže nesúhlasím s pánom predsedajúcim, že naša rozprava bola zbytočná, práve naopak. To bola jedna z mála rozpráv, ktoré naozaj priniesli svoje ovocie aj v tejto sále. A ja teda verím, že aj tieto naše pokusy s kolegyňou Veslárovou vylepšovať podporné opatrenia v školskom zákone, že v konečnom výsledku nebudú také hádzanie hrachu na stenu, ale že sa nám podarí aj niečo tým dosiahnuť. Čo? Hovoríme o podporných opatreniach v školskom zákone, čo je relatívne nový pojem. Mnohým možno ešte ani nie je nejako detailne známy, pretože je to pojem, ktorý sa nám do zákona dostal v roku 2023 ešte za minulej vlády, vlastne tesne pred minulými parlamentnými voľbami a dostal sa tam vďaka reforme, ktorá bola prijatá v rámci plánu obnovy alebo teda bola naplánovaná v rámci plánu obnovy a následne sme v rezorte školstva niekoľko mesiacov, určite vyše roka, pripravovali túto reformu. Ja som v tom čase tiež bola zamestnankyňa rezortu školstva a podieľala som sa aj teda na príprave tohto nového legislatívneho znenia, ktoré sa potom podarilo tesne pred tými voľbami dostať do zákona. A najprv by som teda predstavila, prečo sú podporné opatrenia také dôležité a zároveň prečo ich potrebujeme stále vylepšovať. Celkovo ten cieľ toho, aby sa podporné opatrenia dostali do zákona, bol ten, aby každé dieťa v školstve, nezávisle od toho, akú podporu potrebuje, aby tá podpora bola na mieru šitá pre to dané dieťa. Lebo môže ísť o dieťa so zdravotným znevýhodnením. Hovorili sme tu už o deťoch s autizmom, deťoch nechodiacich, deťoch so zrakovým obmedzením. Môže ísť o deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, pre ktorých práve tá generačná chudoba, z ktorej pochádzajú, tvorí nejakú bariéru. Môže ísť o deti s odlišným materinským jazykom, ale môže ísť aj o dieťa, ktoré dovtedy možno žiadnu potrebu nepotrebovalo, ale napríklad prechádza nejakým ťažkým životným obdobím, možno sa mu rozvádzajú rodičia alebo z iného dôvodu má nejakú krízu v živote a zrazu sa mu v tej škole nedarí tak ako predtým a možno tiež bude potrebovať nejakú podporu navyše. Čiže, kým dovtedy sa zákon pozeral iba na to, ako dieťa zadefinujeme a vlastne tie deti tak rozdelil do takých škatuliek bez toho, aby sa zameral na to, čo to dieťa naozaj potrebuje, pretože nie každé dieťa napríklad zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia potrebuje to isté. Tak namiesto toho, aby sme sa pozerali iba na diagnózu dieťaťa alebo na to, do akej škatuľky ho dáme, tak zrazu sa začalo pozerať na to, čo tie deti naozaj potrebujú, čo to individuálne dieťa potrebuje, alebo to môže byť aj kombinácia vecí. A takto sa vlastne vytvoril katalóg podporných opatrení, čiže zoznam vecí, ktoré môže to dieťa potrebovať. To môžu byť kompenzačné pomôcky. Ak je to dieťa slabozraké alebo nevidiace, možno potrebuje nejakú lupu alebo potrebuje texty v braillovom písme. To môžu byť presne tie pomôcky alebo tá desiata navyše alebo raňajky, ktoré pomôžu deťom, ktoré sú z chudobného prostredia a to potrebujeme kompenzovať. To môže byť psychologická intervencia. To môže byť kurz vyučovacieho jazyka. Jednoducho to môže byť veľa vecí a každé dieťa to môže mať nakombinované, ako potrebuje. Čiže naozaj ten dôraz sa začal klásť na to, čo dieťa potrebuje. To znenie sa dostalo do zákona, dostalo sa to do praxe. Nie je to úplne ideálne, ani teraz v praxi, keď sa rozprávam so školami, viem, že viacero vecí tam treba vylepšiť. Napríklad, že je to často spojené s veľkou byrokraciou, že je to spojené s tým, že nemáme dostatok financií v systéme, napríklad na asistentov alebo na školské podporné tímy. A keď sa pozriem na to, ako sa ten zákon zmenil za ministra Druckera, tak musím povedať, že niektoré veci sa tam aj vylepšili. Napríklad rozdelenie podporných opatrení na tri úrovne. To je niečo, čo som aj verejne tu podporila, ale boli tam urobené aj zmeny, ktoré ten systém zhoršili. A boli tam a absentujú tam zmeny, ktoré možno zo začiatku sme úplne nevideli, ako to najlepšie nastaviť. Teraz po pár rokoch v praxi už to vidíme a bolo by treba ten paragraf a ďalšie teda súvisiace paragrafy upraviť tak, aby to naozaj pre tie školy a predovšetkým nakoniec pre tie deti bolo čo najužitočnejšie. A tu vlastne prichádzame s naším návrhom, v ktorom prinášame niekoľko zmien, ktoré by ten systém vedeli vylepšiť. Ilustrujem to na takom príklade a poviem vám, ako to funguje dnes a ako by to mohlo fungovať, keby prešiel náš pozmeňujúci, teda naša novela zákona. Predstavme si dneska, že sa niekde na Slovensku narodí dieťa s rázštepom chrbtice, pri ktorom teda vieme, že bude celý život na vozíku, je nechodiace. V prvom rade, to, že takéto dieťa by malo nastúpiť do školy a zo zákona má právo nastúpiť do svojej spádovej školy, sa tá škola dozvie až pri zápise. To znamená, že pár mesiacov pred nástupom. Dieťa príde v apríli, rodičia oznámia: máme tu dieťa, ktoré je na vozíku, vy ste naša spádová škola, chceme, aby k vám chodilo, a oni povedia, no to nás mrzí, ale my sme bariérová škola, ako si povedzme na rovinu prakticky všetky školy na Slovensku. Slovenské školy sú bariérové. My tu máme schody pri vchode a máme schody medzi poschodiami a všelikde máme schody a máme úzke zárubne a máme neprispôsobené záchody. No to bude veľmi ťažké, aby vaše dieťa k nám chodilo. My ho nevieme prijať. Toto povie škola. Je to bežný prípad, ktorý sa nám deje každý jeden školský rok. Možno by im aj napadlo, že zažiadajú si nejaké peniaze o debarierizáciu na škole, teda na ministerstve tá škola, ale aj tak nemajú čas na to, aby tú debarierizáciu reálne stihli, pretože od apríla do septembra je tak málo času, že ani projekt by si nestihli vypracovať. Rodičia tým pádom nevedia, čo majú robiť. Majú dieťa, ktoré bude od septembra školopovinné, nevedia, kde ho zaradiť. Začnú obvolávať vedľajšiu obec a ďalšie mesto a ďalšie a ďalšie. My sme sa stretli s Veronikou, tuším predminulý rok, s pani, ktorá má syna s autizmom, potrebovala ho zaradiť do základnej školy, dieťa v školopovinnom veku, obvolala asi 20 škôl, aby vôbec našla školu, kde jej syna vezmú. Je to absurdné. Takto tuto aj, ako tu stojím, hovorím vám, že je to absurdné, že my všetci vieme, že deti sú od šiestich rokov školopovinné, ale máme tu každý jeden školský rok rodičov, ktorí zúfalo obvolávajú školy a nevedia, ktorá bude schopná ich dieťa prijať. A keď aj nakoniec sa im aj nejako podarí, aby teda to nejaká škola niekde v okolí, niekedy sú to desiatky km, ktoré zrazu tá rodina musí cestovať, nejaká teda tá škola to dieťa aj prijme, tak štát aj začne prispievať tej škole na to dieťa v podobe takzvaného zvýšeného normatívu. Každý jeden rok ministerstvo školstva pošle desiatky, možno 100 miliónov € dokopy na zvýšených normatívoch školám na základe toho, že sú určené pre deti so zdravotným znevýhodnením. Lenže my vôbec nevieme, ako školy tieto peniaze využijú. Pretože tie peniaze prídu v jednom balíku s normatívom, niečo sa dá na platy, na odmeny, na nevieme čo. Ministerstvo to nekontroluje, nemajú to nijako predpísané v zákone, čiže ešte aj tie peniaze, ktoré štát reálne už teraz dáva na túto tému, sa nám vlastne niekde stratia v tom systéme. Čiže, aby som to zhrnula, tá spádová škola sa dozvie neskoro, že nastúpi dieťa so zdravotným znevýhodnením. Nemá čas riešiť napríklad debarierizáciu. Keď sa rozhodne toto dieťa neprijať, čo mimochodom zo zákona vlastne nemôže urobiť, ale v praxi sa nám to deje, tak celé bremeno je na pleciach rodičov a musia zúfalo obvolávať školy, ktorá ich vezme. A keď teda aj nájdu nejakú školu, tak v konečnom dôsledku my ani nevieme, čo sa deje s tými peniazmi, ktoré tá škola dostane. A toto sú štyri problémy, ktoré všetky adresujeme v tom našom návrhu a všetky štyri by sa skrz tento náš návrh mohli zlepšiť. A je to návrh, ktorý mimochodom sám o sebe nič nestojí. Toto je návrh, kde tie jednotlivé legislatívne kroky sa vedia aplikovať aj bez toho, aby sme tým navýšili štátny rozpočet. Prvé, čo navrhujeme, je plán nástupu. Keď vieme, že sa narodilo dieťa so zdravotným znevýhodnením a niektoré tie znevýhodnenia sú zrejmé už pri narodení. Čiže naozaj to vieme šesť rokov predtým, ako to dieťa nastúpi do základnej školy, tri roky predtým, ako má nastúpiť do škôlky. Keď vieme, že sa také dieťa narodilo, vieme, kde tí rodičia bývajú, ktorá je ich spádová škola, nech začnú s tou školou komunikovať vopred. Navrhujeme inštitút, aby mohli už tri roky vopred osloviť tú školu, dať čestné vyhlásenie, že plánujeme dieťa zapísať k vám, chceme, aby k vám chodilo, ste naša spádová škola, začnite sa na to pripravovať. Pretože napríklad taká debarierizácia, už aj keď tá škola dostane tie peniaze, je dlhý proces. Treba urobiť projekt, teda treba zohnať peniaze, treba urobiť projekt, treba naplánovať nejaké stavebné úpravy a v konečnom dôsledku to treba zrealizovať. A pokiaľ sú to stavebné úpravy, tak najlepšie sa realizujú v lete, vtedy, keď sa nevyučuje. Čiže to akurát tak tie tri roky vopred je najvyšší čas začať to riešiť. Alebo to môžu byť aj nejaké ďalšie veci, nielen debarierizácia, ale nájsť napríklad zamestnanca primerane kvalifikovaného. Keď škola vie, že príde nepočujúce dieťa, tak možno bude zháňať asistenta, ktorý ovláda posunkový jazyk alebo asistenta, ktorý ovláda nejaký iný materinský jazyk. Čiže navrhujeme, aby bolo možné túto situáciu riešiť už tie tri roky vopred, kedy už sa vie, že to dieťa by malo do tej danej školy nastúpiť. Druhá vec. Navrhujeme, aby zodpovednosť za výber školy, pokiaľ na tej škole to naozaj nevyjde, pokiaľ naozaj ten riaditeľ má odôvodnené dôvody, prečo nemôže to podporné opatrenie, ktoré to dieťa potrebuje, poskytovať, tak my nemôžeme nechať to bremeno na pleciach rodičov. My nemôžeme nechať zúfalých rodičov, aby museli obvolávať školy a zisťovať si, kde inde dieťa vezmú. A tuto vstupuje vlastne stredný manažment v školskom systéme, regionálne úrady školskej správy, ktoré by mali byť tie, na ktoré sa tí rodičia môžu obrátiť. A toto je idea, ktorá od začiatku bola v tom zákone. A ono to tam tak trošku v tej súčasnej formulácii aj je schované, ale je to tak veľmi schované, že sa to nijako neaplikuje v praxi. My navrhujeme to tam jednoznačnejšie stanoviť, aby naozaj ten rodič vedel: obrátim sa na regionálny úrad školskej správy. V každom krajskom meste je takýto úrad. Povedia, aký majú problém a potom nech ten úrad je zodpovedný za to, že bude obvolávať tie školy. Oni vedia, aké školy sú v kraji. Oni majú mať zoznam, ktoré školy sú bezbariérové, ktoré školy majú napríklad zdravotnú sestru, ktoré školy vedia vo svojej jedálni poskytovať diétne stravovanie. A nech oni si obvolajú tých riaditeľov z pozície štátnych úradníkov, vysvetlia im, že hľadajú miesta pre také a také dieťa a oni v konečnom dôsledku môžu tej škole povedať: „Toto dieťa zoberiete, ako keby bolo vaše spádové.“ Čiže ide nám o to, aby sme odbremenili tých rodičov, ktorí sú často naozaj v strašne ťažkej situácii. Aj včera, keď sme sedeli s tými matkami s deťmi s autizmom, ako to už aj dneska odznelo od kolegyne Kolejárovej. To sú často veľmi často osamelé matky, lebo veľmi často teda práve to zdravotné znevýhodnenie toho dieťaťa v tej rodine spôsobuje, že sa to manželstvo rozpadne. Finančne ledva-ledva to zvládajú. Veľká časť ich peňazí ide do odborných intervencií, ktoré tiež v ideálnom stave a v štáte fungujúcom by malo platiť zdravotné poistenie, ale nie, nedeje sa. Čiže doplácajú ešte na intervencie, aby tým svojim deťom pomohli, tak aspoň im nemôžeme hádzať na plecia to, že musia obvolávať školy. Nech to robí štátny úradník, ktorý je za to platený, ktorý to má v náplni práce a ktorý má tú autoritu tú školu nakoniec povedať, že má to dieťa zobrať. Čiže tú zodpovednosť dávame na regionálne úrady školskej správy, aby práve ony vyhľadali najlepšiu školu pre to dieťa, pokiaľ to nemohla byť tá spádová. A tu sa dostanem k zmene, ktorú zaviedol už minister Drucker a s ktorou zásadne nesúhlasíme a opakovane sme to kritizovali, že debarierizácia a diétna strava boli vypustené z katalógu podporných opatrení. A boli vypustené z odôvodnenia. Pokiaľ to nemohla byť tá spádová. A tu sa dostanem k zmene, ktorú zaviedol už minister Drucker a s ktorou zásadne nesúhlasíme a opakovane sme to kritizovali, že debarierizácia a diétna strava boli vypustené z katalógu podporných opatrení. A boli vypustené s odôvodnením, že ide o právo dieťaťa. Problém je v tom, že právo dieťaťa síce znie dôležite, ale nemáme v školskom zákone žiaden mechanizmus, ktorý by v konečnom dôsledku zabezpečil to právo dieťaťa. Máme aj dohovor o právach detí, o zdravotnom alebo o celku osôb so zdravotným postihnutím už vyše 10 rokov ratifikovaný a napriek tomu by vám kolegyňa mohla povedať x oblastí, v ktorých to, že je to právo, vôbec nestačí, lebo v praxi sa to nedodržuje. A tento istý problém budeme mať aj s tou debarierizáciou. Kým to bolo podporné opatrenie, tak fungoval ten systém, alebo akurát sa začal rozbiehať ten systém toho, že dieťa si o to zažiada, alebo teda rodičia v mene dieťaťa si o to zažiadajú, škola musí dať stanovisko, či vie poskytnúť, nevie poskytnúť, keď nevie poskytnúť, lebo na to nemá peniaze, môže si zažiadať o príspevok z ministerstva školstva. Jednoducho je tam nejaký mechanizmus krokov, nejaký proces cez legislatívu. V momente, keď to vypadlo z podporných opatrení, tak už nijaký proces nemáme. Napríklad, kým to bolo podporné opatrenie, tak pokiaľ dieťa nemohlo chodiť do svojej spádovej školy, lebo nie je bezbariérová a muselo chodiť do nejakej vzdialenejšej školy, aspoň im štát preplácal dopravné. Po novom už im neprepláca dopravné, pretože už sa to netýka systému podporných opatrení. Čiže to sú veľmi praktické kroky, prečo znovu apelujeme na ministra školstva, aby vrátil debarierizáciu a diétne stravovanie medzi podporné opatrenia, pretože, keď to bude v tom zozname, tak vieme na to nadviazať presne aj tieto ďalšie kroky, ktoré navrhujeme. Napríklad to, aby regionálny úrad školskej správy musel nájsť inú školu, lebo on má mať zoznam debarierizovaných škôl. On má mať zoznam školských jedální, ktoré vedia poskytnúť napríklad bezlepkovú stravu. Lebo, keď je dieťa celiatik a nebude mať bezlepkovú stravu v školskej jedálni, to znamená, že nemôže dostať obed, to znamená, že už nevydrží popoludní v družine, to znamená, že zase obmedzujeme tých rodičov v tom, že nemôžu plnohodnotne napríklad sa vrátiť do zamestnania, pretože cez obed musí niekto prísť a doniesť dieťaťu obed, alebo ho vytiahnuť z tej školy a družiny skôr. Toto sú naozaj praktické veci, ktoré potom majú extrémny dopad na život tých rodín. Čiže, preto navrhujeme, a to je teda tretia veľká zmena, ktorú prinášame v tomto zákone, aby sa vrátili to prekonávanie fyzických bariér a diétna strava medzi podporné opatrenia tak, ako tam boli pôvodne. A tá štvrtá oblasť, hovorila som o štyroch problémoch, ktoré adresujeme a teda štvrté riešenie, ktoré prinášame, sa týka tých peňazí. Ako som už spomenula, aj v súčasnosti štát dáva zvýšený normatív na deti so zdravotným znevýhodnením. Problém je v tom, že my vôbec nevieme, čo sa s tými peniazmi deje. A preto práve v tomto zákone navrhujeme, aby škola, keď má dieťa, ktoré potrebuje podporné opatrenie, či už je to asistent alebo lupa spomínaná alebo niečo ďalšie, doučovanie, a nemá na to peniaze, tak je povinná využiť práve tieto peniaze, ktoré už od štátu dostáva. To je akoby základný princíp nejakej hodnoty za peniaze. Tak, keď posielame okolo 100 miliónov ročne na školy, aby pomáhali deťom so zdravotným znevýhodnením, tak predsa chceme, aby im aj naozaj pomohli. A keď to dieťa potrebuje podporné opatrenie a tá škola nemá iné zdroje, z ktorých to financovať. Ak má veľa zdrojov, tak super. Pokojne nech to zaplatia z niečoho iného. Ale, keď tie iné zdroje nemá, tak musia využiť tieto peniaze. Ja som nedávno na jednej letnej škole stretla pani učiteľku zo základnej školy a tak sa sťažovala, že ja mám takú ťažkú triedu, taký ťažký kolektív. Má tam, ja neviem, dieťa s autizmom a dieťa s ADHD a dieťa s vývinovými poruchami učenia. Veď dneska už prakticky v každej triede máme deti s nejakou diagnózou aj vďaka tomu, ako sa nám zlepšila vôbec diagnostika. A pýtam sa jej: A pani učiteľka, vy viete, ako vedenie vašej školy využíva tie peniaze, ktoré dostáva na tieto deti? Možno by z toho napríklad vám vedeli zaplatiť asistenta. Keď už máte štyri, päť alebo aj viac takýchto detí v triede, tak možno tá škola aj má peniaze na to, aby doplatila aspoň pol úväzku asistenta. Ona ani nevedela, že tá škola vôbec tie peniaze navyše dostáva. Čiže naozaj sú to veľmi konkrétne a praktické riešenia, ktoré prinášame. O poslednom, ktoré sa týka maturity, ešte bude hovoriť moja kolegyňa Veslárová. Ale, aby som to teda zhrnula. Teraz čelíme minimálne štyrom problémom pri tom, keď chceme, aby dieťa so znevýhodnením dostalo podporu v školách. Tá škola sa to dozvie až pri zápise, čo je často neskoro. Pokiaľ ide o debarierizáciu, tak po novom už si ani nemôžu zažiadať príspevok na podporné opatrenia, alebo nemôže si napríklad tá škola zažiadať dopravné, teda tá rodina, ak to dieťa kvôli tomu bude dochádzať niekde inde. Ak tá škola spádová to dieťa vôbec neprijme, tak celé bremeno nájsť lepšiu školu je na pleciach rodičov a musia zúfalo obvolávať školy. A keď ešte aj tie peniaze, ktoré tá škola vôbec dostane, tak nevieme, kde končia. My navrhujeme, aby sa zaviedol plán nástupu, čiže legislatívna možnosť už tri roky pred nástupom vytvoriť niečo ako zmluvu medzi tými rodičmi a školou, aby sa začali pripravovať na to, čo to dieťa potrebuje. Aby sa debarierizácia a diétne stravovanie vrátili do systému podporných opatrení, pretože potom na to vieme nadviazať príspevky a ďalšiu podporu. Aby to bola zodpovednosť štátu nájsť vhodnú školu, pokiaľ to tí rodičia nevedia. Čiže, aby to boli regionálne úrady školskej správy, ktoré majú tú povinnosť zistiť, ktorá škola v okolí to dieťa vie prijať a vie mu zabezpečiť takú podporu, akú potrebuje. A aby peniaze, ktoré tam idú, boli priamo naviazané na to poskytovanie podporných opatrení. Budem veľmi rada, ak máte aj nejaké otázky, pokojne sa na nás obráťte aj tuto v rozprave alebo aj po rozprave. Som hlboko presvedčená, že toto sú veci, konkrétne kroky, ktoré ten systém podporných opatrení v školstve posúvajú ešte ďalej k lepšiemu. A asi všetci poznáme príbehy, či už rodín, detí so znevýhodnením, ktoré nevedia vlastne zabezpečiť tú podporu, alebo poznáme prípady škôl, ktoré tiež, nakoniec, aj tí učitelia sa s tým trápia, keď tam napríklad nemajú asistentov, keď nemajú odborných zamestnancov na škole. A práve preto navrhujeme tento zákon. A teraz som sa trošku zasekla, lebo som si uvedomila, že vystupujem ako navrhovateľka, čiže kolegovia zatiaľ nemali možnosť na mňa reagovať, ale myslím, že budem mať možnosť ešte sa prihlásiť aj ako vystupujúca a, ak budete mať faktické poznámky, tak budem veľmi rada, keď teda vstúpime aj do dialógu. [16:07] Tibor Gašpar Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani spravodajkyňa, poslankyňa Kosová. Máte slovo. [16:07] Ingrid Kosová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ďakujem aj kolegyniam Tine Gažovičovej a Veronike Veslárovej, že sem doniesli takýto návrh zákona. Považujem ho za naozaj veľmi dôležitý a toto sú presne tie typy zákonov, ktoré riešia reálne problémy ľudí a myslím si, že Tina na veľmi dobrých praktických príkladoch aj veľmi dobre zdôvodnila, prečo tento zákon je prospešný, najmä pre rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Ja si dovolím ešte tak trochu uchopiť túto tému, tak trošku viacej z výšky, ako by sa dalo povedať, pretože, viete, dnes tu nerokujeme len o zmene nejakých odsekov alebo paragrafu v školskom zákone. My tu dnes rozhodujeme o tom, či Slovensko bude niekedy modernou a empatickou krajinou, alebo či naďalej budeme nechávať rodičov detí so zdravotným znevýhodnením napospas osudu ako nejakých občanov druhej kategórie. A toto si myslím, že je veľmi kľúčové a podstatné, lebo keď sa dívate na to, čo sa dneska deje a nielen tu v tomto pléne, ale celkovo v spoločnosti, tak vidíte, že na jednej strane tu máme politikov a, bohužiaľ, aj z vládnej koalície, ktorí hovoria o súdržnosti, ktorí hovoria o rodinách, najlepšie tradičných rodinách, a ktorí hovoria o silnom sociálnom štáte. Ale realita je taká, že aj predstavitelia súčasnej koalície často nabiehajú na rétoriku, ktorá z inklúzie robí tak trochu strašidlo. A sme svedkami spochybňovania odborníkov. Vedú sa tu často nebezpečné reči o tom, že inklúzia vraj pomaly rozvracia kvalitu nášho školstva a podobne. A takýmto prístupom si, vážení, naozaj len sami staviame tú najhoršiu bariéru zo všetkých. A to je mentálna bariéra predsudkov a totálneho nepochopenia zmyslu inklúzie na Slovensku. A kým tu my vlastne aj v pléne Národnej rady, aj v spoločnosti replikujeme rôzne predsudky o inklúzii, tak, bohužiaľ, naše deti, naši školáci často ďalej narážajú na rôzne fyzické a systémové bariéry v školách. Poslednou novelou, to už kolegyňa spomínala, sa stalo presne to, podľa mňa tiež veľmi nepochopiteľné, že zo zoznamu podporných opatrení teda vypadlo odstraňovanie fyzických bariér a zabezpečenie diétneho stravovania. A ja sa pýtam, kladiem si otázku, že čo je toto za sociálny štát, keď povie imobilnému dieťaťu alebo, ja neviem, dieťaťu len s celiakiou, že jeho základné potreby nestoja štátu ani za to, aby sa dostali do zákona. Dôsledkom je, že môžeme mať na papieroch akékoľvek podporné opatrenia, ale v praxi sa rodič často stáva prostredníkom, či skôr ani nie prostredníkom, ale prosebníkom, ktorý prosí o to, aby jeho dieťa vôbec bolo prijaté do nejakej školy. No a riaditeľ, riaditeľ, ten sa stáva zase rukojemníkom, rukojemníkom štátu, lebo možno, že by aj chcel, ale, bohužiaľ, nemá na to podmienky, ktoré by mohol tomu dieťaťu poskytnúť. Veľmi dobre to deklaruje aj ten fakt, že Tina tu spomínala aj dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a to bolo, prosím pekne, na Slovensku prijaté už v roku 2010. To znamená, že nejako 10, 16 rokov ho tu máme a presne v čl. 24 tohto dohovoru sa jasne hovorí, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému vzdelávaniu bez diskriminácie. A ja si tu kladiem druhú otázku. Čo sa, prosím vás, od roku 2010 vlastne zmenilo? No podľa mňa absolútne alebo skôr takmer nič. Podľa dát a rôznych medializovaných prípadov, ktoré sme tu mali za ten čas, stovky rodín dnes na Slovensku obchádzajú desiatky škôl v regióne. Ja si neviem predstaviť, že by som bola matkou takéhoto dieťaťa a vošla by som do školy a tam by mi povedali: „Prepáčte, ale musíte ísť do vedľajšej školy, lebo my nemáme bezbariérový prístup. Prepáčte, ale my v jedálni nemáme jedlo pre vaše dieťa. Musíte ísť do ďalšej školy.“ Je to proste hrozná situácia, pretože by ma to strašne obmedzovalo vôbec aj v tom, aby som šla do práce. A toto si málokto uvedomuje, tak aká je to podpora rodičov a rodín, o ktorej tu tak radi hovoríte. A musím sa, samozrejme, zastať aj niektorých riaditeľov, ktorí neodmietajú tieto deti z nejakej zlej vôle, ale odmietajú ich preto, lebo sa napríklad dozvedia o tom nástupe dieťaťa až v septembri. Štát im nedá ani zdroje a ani nič, ani čas na to, aby sa vôbec pripravili na príchod takéhoto dieťaťa. Áno, poviete si, aj to už teda spomínala, že teda poberajú normatívne prostriedky na žiakov so znevýhodnením alebo aj s nadaním, samozrejme, všetky deti, ktoré majú ŠVP, majú zvýšený normatív, ale pravdou je, že my absolútne nevieme ani týchto riaditeľov zaviazať tým, aby tie prostriedky vynakladali na to, na čo sú určené, ale ani ich nevieme odkontrolovať, či tieto finančné prostriedky vôbec reálne skončili pri danom dieťati, napríklad na jeho asistenta alebo na kompenzačné pomôcky alebo na úprave prostredia. A toto, čo spomínala aj kolegyňa, to nie je zlyhanie manažmentu, to je zlyhanie základnej ľudskej solidarity a aj chybou toho nízkeho normatívu, ktorý dnes momentálne v štáte máme, pretože tieto deti sú často aj zdrojom na to, aby sa mohli finančne uspokojovať ich ďalšie potreby napríklad na prevádzke. Ja viem, koalícia by teraz asi mohla namietať, však akože to počúvame z rezortu často: veď my inklúziu podporujeme. Veď tu máte aj reformy. Teraz sme robili katalóg opatrení nový, ale nemôžeme predsa riaditeľovi povedať, aby proste niekoho prijal, keď nemá podmienky alebo kapacitu. Všetko to chce čas a systémové peniaze, ale toto počúvame už viac ako 10 rokov. A áno, v jednom je pravda, že inklúzia sa nedá spraviť zo dňa na deň a bez peňazí. Lenže obrovský problém tohto systému a aj tohto argumentu je, že dnes ten štát alibisticky prenáša celú zodpovednosť a neriešenie tejto situácie na rodiča. Hľadaj si školu sám, ak ťa nezoberú, tvoj problém. Ale toto nie je proste vynárajúce sa riešenie. To je len rezignácia štátu a dlhodobé neriešenie tohto. Že dnes ten štát alibisticky prenáša celú zodpovednosť a nerieši si túto situáciu na rodiča. Hľadaj si školu sám, ak ťa nezoberú, tvoj problém. Ale toto nie je, proste vynaročenia. To je len rezignácia štátu a dlhodobé neriešenie tohto problému. A preto som rada, že moje kolegyne Gaževičová, Veslárová prichádzajú naozaj s konkrétnymi opozičnými riešeniami a to nie je, že by vymýšľali nejaké koleso, ale opravujú to, čo koalícia dlhodobo zanedbáva. A nebudem to už menovať. Samozrejme, dáva rodičom a školám čas na to, aby sa pripravili na takéto deti. Vracia do zákona to, čo tam životne chýba, debarazácia a samozrejme diétne stravovanie. Garantuje, že tieto peniaze pôjdu za tým dieťaťom, čo je veľmi, veľmi dôležité, aby sme to vedeli odkontrolovať, pretože štát musí niesť zodpovednosť. Štát, nie rodič. A to je najdôležitejšia pointa a message tohto zákona. Vážení kolegyne, kolegovia, hlavne vy teda z vládnej väčšiny. Viete, postoj k najzraniteľnejším ľuďom nám ukazuje skutočnú tvár tejto spoločnosti a bola by som veľmi rada, keby sme si konečne na Slovensku už uvedomili, že inklúzia, to nie je žiadna hrozba. Ale hlavne, že inklúzia nie je nejaká politická agenda opozície. Lebo toto počúvam naozaj veľmi často. Inklúzia ako taká je schopnosť spoločnosti prijať každé jedno dieťa a dať mu šancu rozvinúť svoj potenciál. To je inklúzia. Nesúhlasíte s tým? Keď v triede sedí dieťa, ktoré je buď na vozíku, alebo má autizmus, alebo je dokonca rómske z vylúčenej komunity a má vytvorené podmienky, tak z toho predsa neprofituje len to dieťa. Profituje z toho absolútne celá spoločnosť a aj tá trieda. A ja si pamätám, že bol raz robený jeden výskum, kde sa detí asi vo veku deväť rokov pýtali, či vnímajú, že v ich triede je nejaké dieťa, ktoré má handicap. Alebo je fyzicky hendikepované. To dieťa s nimi chodilo od prvého ročníka. Jeden z tej triedy, z tých 30 detí povedal, že áno. A je to práve preto, lebo deti nevnímajú sa navzájom s nejakými handicaptmi. Ony ani netušili, že niekto má nejaké znevýhodnenie. Ak ten učiteľ vytvorí v triede takú klímu, že sú deti k sebe rešpektujúce, tak nevnímajú inakosť a rozdiely. Toto je zmyslom inklúzie, aby sme boli rešpektujúcejšia, tolerantnejšia a súdržnejšia spoločnosť. Keď sa to darí inde, malo by sa to podariť aj u nás, ale tá spoločnosť musí byť na inklúziu nastavená pozitívne a nie odsudzovať inklúziu ako niečo, čo ničí tradičné formy vzdelávania. A ja mám často pocit, že rozdiel medzi nami a tým vládno-koaličným prístupom, ak by som to takto mohla nazvať, je veľký, pretože vy často vidíte v dieťati so znevýhodnením buď problém, náklad alebo komplikáciu. Niekedy mám pocit, že sa tu už nič nedá v tejto krajine, ale my vidíme v tom človeka, ktorý má rovnaké právo na vzdelanie. A rovné príležitosti na vzdelanie majú mať všetky deti. Toto je základná pointa liberálnej politiky. Preto by som bola veľmi rada, keby sme už aspoň pri jednom opozičnom návrhu dokázali odhodiť tie stranícke tričká a ukázali rodičom na Slovensku, že štát tu nie je na to, aby im hádzal polená pod nohy, ale na to, aby im otváral dvere. Pretože otázka nestojí tak, či si môžeme inklúziu dovoliť. Otázka stojí tak, či si môžeme dovoliť nechať ďalšiu generáciu detí za dverami našich škôl. Ďakujem vám za pozornosť. [16:18] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky začína pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [16:18] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyni Kosovej, že tam priniesla taký ten širší pohľad. Ja som sa tak zamerala detailne na ten zákon, ale naozaj je dôležité si pripomínať to, že v konečnom dôsledku hovoríme o rovných príležitostiach na vzdelávanie pre všetkých. Alebo ešte inými slovami, hovoríme o tom, aby každé jedno dieťa naplnilo svoj plný potenciál a dosiahlo také vzdelanie, na aké má talent alebo záujem. Dúfam, že sa kolegyňa Veslárová neurazí, že použijem jej osobný príklad, ale napríklad ona si musela vyberať právnickú fakultu podľa toho, aby bola bezbariérová. A našťastie aspoň jedna z tých dvoch právnických, ktoré v Bratislave máme, tak bezbariérová bola. A vďaka tomu tu máme vyštudovanú právničku, osobu, ktorá spája aj tú osobnú skúsenosť s hlbokou odbornou znalosťou a so svojím nasadením a poslankyňu, političku, ktorá naozaj vie plnohodnotne hájiť práva ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ale toto by sa malo týkať nás všetkých a my možno tiež každý z nás možno jedného dňa skončí na vozíku, pretože nikto nevieme, čo nás čaká. A nikdy nevieme, čo nám ten osud namieša. A skúsme naozaj už od toho vzdelávania myslieť na to, že aj dieťa, ktoré prichádza s nejakým znevýhodnením, má potenciál, môže absolvovať základnú školu, strednú školu, vysokú školu, keď dostane tú podporu, ktorú potrebuje. Ja len pripomeniem nedávny údaj, že každé šieste dieťa na Slovensku odíde zo školstva bez toho, aby malo čo i len výučný list alebo maturitu. Tuto sa mrhá potenciálom v tejto krajine a my potrebujeme využiť každú príležitosť na to, aby sme deťom dali plnohodnotné vzdelanie. [16:20] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Veslárová. [16:20] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegyni Kosovej za jej príspevok. Ja by som chcela povedať, že v roku 1995 som nastupovala do prvého ročníka na základnej škole. V spádovej škole povedali mojim rodičom, že nebudú kvôli jednej žiačke debarierizovať školu. To isté povedali aj v druhej základnej škole, ktorú máme v mestskej časti a keby nebolo mojich rodičov, ktorí ma každé ráno trištvrtehodinovou cestou vozili do školy, tak budem na domácom vzdelávaní a možnože by som potom nevyštudovala ani vysokú školu a môj život by sa uberal iným smerom. V každom prípade naozaj to bolo na mojich rodičoch, tak ako je to aj teraz na rodičoch tých zdravotne znevýhodnených detí. Za tú dobu, za tých 31 rokov sme sa nikam neposunuli. Aj keď máme 16 rokov ratifikovaný Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, je tam článok vzdelávanie, ktorý stále je porušovaný. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím každý rok predkladá správu a práve vzdelávanie je jednou z kategórií, ktoré je najviac porušované. Od marca máme túto správu predloženú. Doteraz sme nedostali priestor, aby sme o nej rokovali a to, milá koalícia, hovorí za všetko. [16:21] Tibor Gašpar Pán poslanec Macášek nech sa páči. [16:21] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Iba jednu otázku na predkladateľov. Spomínali ste, že existujú základné školy, ktoré nie sú bezbariérové. Vedeli by ste mi ich vymenovať? Za koľko všetko je? Isto. Je to? Tak ich vymenujte. Tak vymenujte tie, ktoré sú, ktoré majú vybudovanú bezbariérovosť. Alebo tie, ktoré nemajú bezbariérovosť vybudovanú. No povedzte mi konkrétne. Zatiaľ ďakujem. [16:22] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Matejičková. [16:22] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani Kosová. Dá sa pochopiteľne s vami súhlasiť v tom, že inklúzia nemôže byť vykonaná za jeden deň a zákon bol prijatý 23., takže prijímali sme ho. Neprijímala ho bývalá vláda, neprijímali ho Matovičovci a ja vám poviem, tiež sme sa zúčastnili s mojou kolegyňou v takýchto školách, kde napríklad je to škola s vyučovacím jazykom maďarským, kde tiež prebieha inklúzia. Dokonca prijali rómsku pani učiteľku a aj rómske vychovávateľky, aby boli bližšie tým deťom. Dokonca prišla školská inšpekcia na pána riaditeľa, že nerobí správne tú inklúziu, lebo má štyri deti s maďarskou národnosťou a ďalších 20 s rómskou a vlastne, že prečo neintegruje viacej tých maďarských detí. No ale, keď má raz len štyri, tak ako ich môže inak integrovať? Čiže my sa stretávame s množstvom takýchto učiteľov, riaditeľov s jednotlivými deťmi a ich rodičmi. Poviem vám napríklad do školy v Dulovciach, ktorá je síce slovenská, ale tam už je poväčšine rómska národnosť, ale tí rodičia nerobia z toho taký problém, ako z toho robíte vy. Proste, keď sa stretnete s jednotlivými ľuďmi, tak pochopíte, že nie je to až také zlé, ako to celé vy hovoríte a aj teraz z plánu obnovy sa viac ako 131 stredných škôl debarierizovalo. A keď sa pozrieme na jednotlivé zastupiteľstvá, keď hovoríte o Starom Meste, tak kto sú tí poslanci a starostovia, ktorí neinvestujú do svojich škôl? Veď predsa zriaďovateľmi materských škôl a základných škôl sú starostovia, obecné zastupiteľstvá, stredné školy majú zase VÚC-ky, univerzity štát. A pochopiteľne nikto z nás nie je proti sociálne slabším a ani proti inklúzii. [16:24] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Jurík. [16:24] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ingrid, ty si vyslovila také prianie, že by si želala, aby sme sa tu konečne zhodli na tom, aspoň na tom, že všetky deti si zaslúžia rovnaké právo na vzdelanie alebo rovnakú štartovaciu čiaru. Ja ťa teda skutočne nechcem sklamať, ale pochybujem, že sa to podarí, pretože v tomto pléne sa nevieme zhodnúť ani na tom, že každá žena má právo na bezpečie, že zdravotne znevýhodnení ľudia sú plnohodnotnými občanmi a občiankami našej krajiny alebo že rómske deti nemôžu za svojich rodičov. Čiže, hej, aj mne to hlava neberie, ale, žiaľ, je to tak. Sú také základné veci, na ktorých toto plénum jednoducho nemá zhodu. A nerada to robím, lebo ja by som si skutočne želala žiť v krajine, v ktorej pomáhame iným ľuďom z nejakého princípu solidarity alebo kvôli tomu, že sme ľudia a že by sme mali sa nielen rodiť, ale aj žiť rovní v dôstojnosti a v právach. To sa ale nedeje, tak ja úplne podpisujem ten tvoj argument, že keď už sa na to nepozeráme takto, tak sa na to pozerajme tak, že čo to prinesie pre celú spoločnosť. Že ako aj inklúzia je prínosom pre nás všetkých. A možno práve toto presvedčí aj koaličných poslancov a poslankyne, že keď v tom budú vidieť nejaký svoj záujem, ten záujem, ktorý radi tu bránia v parlamente, tak možno, možno potom ich to presvedčí, ale teda pochybujem. A možno by som vám dala, kolegyňa, aj takú protiotázku, akú tu položil pán Macášek, lebo ma to teda dosť šokovalo, že povedzte nám radšej, ktoré školy naopak sú tým dobrým príkladom, lebo tých je určite oveľa, oveľa menej. Ďakujem. [16:26] Tibor Gašpar Reagovať bude, páni poslankyňa Kosová. [16:26] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí mi dali teda faktickú poznámku a musím povedať, že som úprimne, že som svojím príspevkom vyprovokovala aj koaličných kolegov a kolegyne. A musím sa priznať, že som očakávala, že to bude sprška nejakých hejtov alebo proste, že to nebudú veľmi pozitívne komentáre, ale som milo prekvapená, takže som rada, že dokážeme aj takýmto spôsobom diskutovať a neurážať sa. Ďakujem aj tebe, Veronika, a povedala si jednu zásadnú vec a to je problém, ktorý si podľa mňa musíme pripomínať. Že, čo sa týka napríklad stredných a vysokých škôl, tak tam máme najmenšie zastúpenie ľudí so zdravotným znevýhodnením alebo so špeciálnymi výchovnými vzdelávacími potrebami takmer v celej Európe. Čiže toto tiež ukazuje, akým spôsobom sa staviame k podpore stredoškolsky vzdelaných detí alebo vysokoškolsky vzdelaných. Je to výborný ukazovateľ. Čo sa týka vašej otázky, tak ja si myslím, že neexistuje nejaká úplne oficiálna štatistika, ktorá by presne vymenovala, ktoré školy majú bezbariérový a ktoré bariérový prístup. Myslím si, že ministerstvo školstva ho určite asi má, ale vonku som takúto štatistiku nevidela, ale bezbariérovosť bola jeden z míľnikov alebo opatrení v rámci plánu obnovy a odolnosti práve preto, že máme strašne malé číslo škôl, ktoré vôbec majú bezbariérový prístup a ja si dovoľujem tvrdiť, že nebude viac ako 25 % stredných, vysokých a základných škôl, ktoré majú bezbariérový prístup. 25 % max. Môžeme si to overiť, ale ja predpokladám, že som ešte bola veľmi pozitívna. No a ešte by som chcela teda povedať, že som veľmi rada, že máte pozitívny prístup k inklúzii, ale viete, to treba aj pretaviť do opatrení. My to musíme vidieť, že tie peniaze, ktoré sa dávajú do inklúzie, že to je. [16:28] Tibor Gašpar Ďalej, už vystúpi v rozprave prihlásená pani poslankyňa Veslárová. [16:28] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Máte slovo. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegyni Tine Gažovičovej aj kolegyni Ingrid Kosovej, že v tej rozprave predniesli tento návrh a chcela by som, chcela som sa pôvodne najskôr venovať maturite z domu ako podpornému opatreniu, ale pán Macášek, 60 000 detí so zdravotným znevýhodnením má problém s prístupnosťou k vzdelávaniu. Je to pre vás dostatočný počet, aby ste sa tým zaoberali? Lebo vy ste koaličný poslanec, vy máte na to väčšie páky a vy môžete osloviť ministra Druckera, aby s tým Opatreniu, ale pán Macášek, 60 000 detí so zdravotným znevýhodnením má problém s prístupnosťou k vzdelávaniu. Je to pre vás dostatočný počet, aby ste sa tým zaoberali? Lebo vy ste koaličný poslanec, vy máte na to väčšie páky a vy môžete osloviť ministra Druckera, aby s tým konečne začal niečo robiť v 21. storočí v roku 2026. A pani Matejičková, keby ste sa zaoberali touto problematikou, tak by ste vedeli, že, hoci tá výzva bola pre stredné školy, mnohé školy ju nevedeli dofinancovať, pretože tá škola nedostala plné krytie finančné, ale musela tam nejakým spôsobom spolufinancovať tú debarierizáciu, čiže nevedeli školy spolufinancovať tento projekt na debarierizáciu, a preto tri štvrtiny zdrojov z tohto projektu boli nevyčerpateľné. My sme sa tomuto venovali aj s kolegyňou Gažovičovou, aj s kolegyňou Hanuliakovou. Takže, ak chcete, ja vám môžem poskytnúť potom dáta a ten projekt bol asi, myslím, že pred dvoma rokmi sa plnil a teraz už budem hovoriť k tej maturite z domu. Kvôli absencii právnej úpravy musela študentka dlhé mesiace bojovať za to, aby mohla vôbec maturovať z domu. My v tomto štáte nemáme zakotvenú takú elementárnu vec, akou je maturita z domu. A to nehovorím o tom, že sa študent ráno zobudí a povie si: „Dnes je škaredé počasie, tak ja si idem zmaturovať z domu.“ Tu hovorím o ľuďoch, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu nemôžu dostať do školy, do budovy školy, a preto musí prísť komisia ku nim domov. Stretli sme sa spolu s kolegyňou Tinou Gažovičovou so študentkou gymnázia, ktorá celé štyri roky študovala v domácom prostredí, lebo nebola zo zdravotných dôvodov schopná dostaviť sa do budovy školy. Od 7. ročníka bola doma ležiaca, pretože mala úraz. V prvom termíne sa jej nepodarilo získať povolenie, aby prišla k nej komisia domov. Preto maturovala až v druhom termíne, na našu intervenciu ministerstvo vydalo usmernenie, kde pripustili túto možnosť, aby riaditeľ školy uzatvoril komisiu, ktorá príde ku nej domov. Kvôli tomu, že to bolo až v druhom termíne, nemohla ísť na skúšky na vysokú školu a tým pádom musela celý rok čakať na to, aby sa potom na tú vysokú školu prihlásila a teda išla na tie skúšky. Čiže absolútne to ovplyvnilo život. Už v takomto rannom dospelom veku mala problémy s tým, že máme legislatívnu medzeru. A ja teda prosím koalíciu, ak to išlo usmernením z ministerstva, aby schválila náš návrh zákona, lebo my nechceme nič iné ako to, čo bolo v tom usmernení. Okrem toho, že tu máme dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, máme tu aj zákon, ktorý toto negarantuje, ale máme tu aj usmernenie, čiže my chceme len to, aby sa to usmernenie pretavilo do zákona, aby tam bola právna istota pre rodičov a ich deti, že pokiaľ majú zdravotný stav, môžu zmaturovať z domu. Ďakujem. [16:32] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Kleinert. [16:32] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, dámy z Progresívneho Slovenska, za predloženie tohto návrhu zákona. Ja si myslím, že akonáhle v tejto krajine máme jedno jediné dieťa, ktoré by potrebovalo našu pomoc, aby sme to vedeli legislatívne opraviť tak, aby mohlo chodiť do školy, mali by sme sa my tým zaoberať. A ako povedala kolegyňa Veslárová, je ich týchto ľudí 60 000, čo je neuveriteľné číslo. Ja by som chcela povedať za tie fyzické bariéry, ktoré sú v obciach a mestách. A padlo tu aj konkrétne Staré Mesto v Bratislave. No tam je veľmi veľa problémov. Je to od možností financovania cez plánovanie a projekty. Veľmi sa mi práve páči aj to, že by vlastne mestská časť sa mohla alebo tá samotná škola by sa mohla aj vopred pripraviť na to, že by mala dostatok času a priestoru na to, aby mohla sa byť sa upraviť ako bezbariérová. Ale zároveň sú tam aj také veci, ako je pamiatkový zákon alebo pamiatkári, ktorí častokrát limitujú možnosti aj úpravy bezbariérových, čo je vlastne celkom paradox, ale ale deje sa aj to. Čiže tých dôvodov je veľmi veľa. Akonáhle odstránime akúkoľvek bariéru v tom, aby sme mohli urobiť bezbariérovosť, tak je určite veľmi dobré, aby sme takýto návrh zákona prijali. Ďakujem veľmi pekne. [16:34] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Matejičková. [16:34] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán nám predsedajúci. Pani kolegyňa Veslárová. Ja som práve odpovedala aj pani kolegyni Kosovej a zopakujem to ešte raz, pretože, ak sa bavíme o tom spolufinancovaní v rozpočte, tak to sa musí dopredu narozpočtovať. Veď mnohí medzi vami tiež sú poslancami mestských zastupiteľstiev obecných. Myslím, že hneď vedľa vás sedí dlhoročný starosta. Jednej z obcí na západnom Slovensku, tak veď vy viete, čo chcete robiť a čo potrebujete robiť na mestách a obciach. Na to bol aj ten plán obnovy. Vždy je nejaké spolufinancovanie, teda vždy nie, lebo napríklad boli aj iné výzvy, ktoré sa nemuseli spolufinancovať a do tých škôl sa dalo veľké množstvo peňazí. Ja tiež som chodila na gymnázium, kde sa dokonca my sme sa vyzbierali. Teraz som s mojou kolegyňou podporovala jednu obecnú školu na južnom Slovensku, v Maďarsku, kde chodia aj deti, ktoré už podliehajú inklúzii, aby sme im vybudovali takýto vstup do školy. Takže vždy je to podľa mňa aj o ľuďoch, aj o tých obecných mestských poslancoch a v podstate aj medzi vami sedia ľudia, ktorí poberali rôzne dotácie, ako napríklad teraz nám tu pani Kleinert rozprávala, tak možno keby z tých svojich dotácií zainvestovala do jedného bezbariérového vstupu v Starom Meste, tak by bola ďalej zvolenou poslankyňou. Držím vám palce vo voľbách, ak kandidujete. [16:35] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Gažovičová. [16:35] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tak kolegyňa Veslárová upresňovala niektoré veci, ktoré spomínala kolegyňa Matejičková a ja by som tam len doplnila. Popravde by som teda chcela zopakovať, že naozaj ten hlavný krok toho, že sa podporné opatrenia dostali do zákona, bol ešte za minulej vlády. Bola to reforma, ktorá sa dostala do plánu obnovy. V tom čase bol minister Gröhling. Do zákona sa to dostalo, keď bol minister Horecký. Začalo sa to implementovať, keď bol minister Pásztor a potom nastúpil minister Drucker. Čiže tá najkľúčovejšia vec, teda ten najkľúčovejší krok sa udial za minulej vlády. Teraz ide o to, aby sme vylepšovali to, čo v zákone máme. A ja zámerne aj vo svojom vystúpení som nechcela politizovať v zmysle ukazovať prstom, kto čo kedy urobil, neurobil. Myslím si, že tu sme teraz poslanci a poslankyne Národnej rady a máme možnosť ten systém zlepšiť. Tak ho poďme zlepšiť. Keď kebyže tú istú debatu vedieme na nejakom obecnom alebo mestskom zastupiteľstve, tak a veď aj tam nech urobia to, čo vedia urobiť. Veď každý môže priložiť ruku k dielu. Samozrejme, že tie budovy väčšinou patria mestám a obciam, čiže môžu aj oni prispieť. Ale často sú to malé mestá a obce, ktoré nemajú na to peniaze a môže prispieť aj ministerstvo. Ale v tomto prípade dokonca ani nejde nutne o peniaze. To som hovorila. Tuto my neriešime primárne peniaze na debarierizáciu, aj keď samozrejme aj tuná nám treba. Tuto riešime tie kroky toho, kto pomôže tým rodičom? Kto im pomôže, keď nevedia nájsť školu, kam by zapísali svoje dieťa? A to je niečo, čo vďaka tomuto zákonu vieme zmeniť. My, poslanci a poslankyne Národnej rady. Čiže navrhujem naozaj, neobracajme sa do minulosti, neobracajme sa na to, kto iný by čo mal urobiť alebo neurobiť, ale keď nám záleží na tom, aby všetky deti boli vzdelávané kvalitne, tak urobme to, čo môžeme urobiť my. Napríklad zlepšiť podporné opatrenia v školskom zákone. [16:37] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Veslárová. [16:37] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať na pani Matejičkovú. Každý mesiac ja prispievam na pomôcky a kúpeľnú liečbu zdravotne znevýhodneným, ale to je posledná veta k tomu, ktorú k tomuto poviem, lebo nechcem si politické body na tomto uháňať. Dvíha sa mi z toho žalúdok a naozaj toto nebudem ja robiť. Ale vy ste ako minister Erik Tomáš, pani Matejičková. On tvrdí, že opatrovateľskú službu majú zabezpečovať samosprávy, že on im nebude pomáhať, lebo doteraz to zvládli z projektov, projekty od januára končia, tak si majú pomôcť, ako vedia. Treba tu debarierizovať školy, na čo máme aj legislatívu. Ten Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala pred 16 rokmi, už to tu hovorím asi stýkrát dneska, ste videli asi možno z rýchlika, ani to nie. Takže naozaj, vy ste koaličná poslankyňa, máte možnosť, ako debarierizovať školy, aby 60 000 detí nemuselo študovať doma a všetci, ktorí môžu, študovali deň nie v školách. [16:38] Tibor Gašpar Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Macášek, nech sa páči. [16:39] Vladimír Macášek – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Vystupujem prvýkrát v rozprave. I keď veľmi pozorne počúvam od minulého týždňa, od utorka doposiaľ každé vystúpenie a každé rokovanie, až tento návrh zákona ma tak inšpiroval k tomu, aby som vystúpil, pretože mám s ním nejaké skúsenosti a chcem tomu dať taký svoj osobný pohľad. Ani ja som neprišiel robiť z tohoto politiku. Naozaj si myslím, že to je téma, ktorá je výsostne dôležitá. A niektoré veci sa dajú urobiť nie návrhom zákona, ale nejakým iným spôsobom. Bezbariérovosť, preto tá moja otázka smerovala k tomu, že či viete konkrétne, koľko škôl je takých, ktoré nemajú bezbariérovosť, lebo na začiatku svojho vystúpenia ste spomenuli konkrétny prípad jednej pani, ktorá teda mala mať dieťa s rázštepom chrbtice, ale nespomenuli ste školu. Dobre, že nespomenuli. Možno, že to tak bude lepšie. Ja som práve minulý týždeň pomohol doriešiť v jednej škole vybudovanie bezbariérového prístupu aj chodníka ku samotnej škole. Ten pokyn, ktorý dostala pani riaditeľka, bol na základe regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Preto ten môj názor alebo tá myšlienka smeruje k tomu, že jednou z inštitúcií, ktorá dokáže riešiť bezbariérovosť, je aj regionálny úrad verejného zdravotníctva a netreba to riešiť nejakým zákonom. Možno požiadať regionálne úrady verejného zdravotníctva, aby sa tomuto viac venovali, aby hľadali školy, ktoré teda túto bezbariérovosť nemali, nemajú a dali pokyn na ich vybudovanie v spolupráci samozrejme s obcou. Vo svojom návrhu ste predniesli štyri návrhy, ktoré by mal tento zákon riešiť, a dovoľte mi, aby som sa vyjadril k dvom z nich. Prvý bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, je zodpovednosť za výber školy. Spomínali ste, že za výber školy by mal zodpovednosť brať na seba regionálny úrad školskej správy. A priznám sa, poznám iba jedného riaditeľa regionálneho úradu školskej správy a za ním ďalších 50 ľudí, ktorí nikdy neodmietli akúkoľvek žiadosť o pomoc, či to bol pedagóg, či to bol rodič, či to bol študent alebo to bol žiak. Preto si myslím, že dávať návrh do zákona, že túto zodpovednosť by mali prebrať regionálne úrady školskej správy, je také troška nadnesené a myslím si, že zbytočné, pretože tak, ako ja poznám regionálny úrad školskej správy v Žiline, svojim prístupom rovnako pristupujú aj ostatné regionálne úrady školskej správy v rámci celej Slovenskej republiky. Treba zdôrazniť a povedať a dať do povedomia, že o tom, kde to dieťa bude umiestnené a či bude umiestnené do normálnej školy alebo do nejakého iného zariadenia, alebo špeciálnej školy, vždy rozhoduje pedagogicko-psychologická poradňa a teda nejaký posudok, ktorý stanovuje alebo odporúča, kde to dieťa by malo byť umiestnené. A je pravdou, že aj na základe tohto posudku sa rozhoduje jednak rodič, jednak škola, ale budú sa rozhodovať aj tie regionálne úrady školskej správy. Pokiaľ sa týka podporných opatrení, priznám sa, že tuná s vami súhlasím a nejak mi ušlo, alebo sa prikláňam k tomu, aby sa tie podporné opatrenia vrátili naspäť do dofinancovania škôl a nepoznám dôvod, prečo boli vyňaté, ale s týmto s vami súhlasím. Pokiaľ sa týka bodu štyri, že škola je povinná využívať peniaze na podporné opatrenia na tento účel, tak to chcem zdôrazniť a vyzdvihnúť a argumentovať tým, že existuje jednak finančná kontrola, ktorá kontroluje finančné prostriedky, ktoré škola dostáva, a aj ich účelnosť. To znamená, že nie je možné, aby škola si svojvoľne použila finančné prostriedky, ktoré sú určené na podporné opatrenia iného charakteru, na iné bežné výdavky alebo výdavky podľa svojho zváženia. Navyše ešte existuje školská inšpekcia, ktorá síce kontroluje hlavne priebeh pedagogickej dokumentácie a pedagogickej úrovne vzdelávania. Ktoré sú určené na podporné opatrenia iného charakteru, na iné bežné výdavky alebo výdavky podľa svojho zváženia. Navyše ešte existuje školská inšpekcia, ktorá síce kontroluje hlavne priebeh pedagogickej dokumentácie a pedagogickej úrovne vzdelávania, ale rovnako má možnosť vstúpiť do takéhoto nahliadnutia využitia finančných prostriedkov a rovnako aj na posúdenie bezbariérovosti príslušnej školy, preto z môjho názoru a z mojej skúsenosti si myslím, že momentálne tento návrh zákona kope do dverí, ktoré neexistujú. Skôr je to o tom dať nejakú inú mediálnu kampaň do povedomia občanov, aby využívali regionálne školské úrady. Rovnako, aby sa regionálny úrad verejného zdravotníctva zaoberal aj bezbariérovosťou základných škôl alebo teda škôl všeobecne. Teraz z môjho pohľadu si myslím, že existujú iné formy, ktoré by sa dali využiť na odstránenie tých vecí a tých pripomienok, ktoré ste tu predniesli a zdôvodnili. Zaujala ma veľmi, neviem, či ste to povedali vy alebo kolegyňa, že učitelia sa trápia. Musím povedať, že naozaj sa trápia, lebo ak mám určité výhrady k inklúzii. Ale doba je taká, aká je. Trápia sa učitelia na jednej strane aj na druhej strane. A viac k tomu nechcem povedať, pretože to by som otvoril pandorinu skrinku a k tomu by sa potom rozvinula debata, ktorá nesúvisí s tým návrhom, ktorý ste teraz dávali. Takže z môjho pohľadu asi takáto myšlienka, takéto a takáto skúsenosť. A ako opakujem, myslím si, že tento návrh podľa mňa je taký, nechcem povedať zbytočný, ale nespĺňa ten účel, ktorý by mohol splniť. Ďakujem za pozornosť. [16:46] Tibor Gašpar Na vystúpenie je dokopy päť faktických poznámok. Začína pani poslankyňa Kosová. [16:46] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a chcem sa poďakovať aj vám, pán kolega, že teda práve tento návrh zákona vás konečne po troch rokoch teda nie, že donútil, ale skôr motivoval k tomu, že ste vystúpila. To som naozaj veľmi rada a myslím to akože úprimne, nemyslím to teraz ironicky ani nijak inak. Ja som sa pozrela na nejaké správy zo štátnej školskej inšpekcie, keďže vás to zaujímalo, pretože práve aj štátna školská inšpekcia vlastne skúmala stav bezbariérovosti na našich základných a stredných školách. A predstavte si, že som bola veľmi blízko, pretože iba približne 15 až 25 % základných škôl na Slovensku má vsadený aspoň základný bezbariérový prístup. To znamená rampu alebo plošinu pri hlavnom vchode a prispôsobené toalety. Ten rozdiel je tam práve preto taký veľký, lebo tá miera debarierizácie sa posudzuje rôzne. Niekde stačí, že je škola debarierizovaná len kvôli tomu, že tam má rampu, ale zase nerieši sa, či má opravené aj výťahy alebo učebne alebo sociálne zariadenia napríklad. No a pre porovnanie len kompletne bezbariérových, vrátane tých výťahov a všetkého, je na Slovensku menej ako 10 % základných škôl. Pre porovnanie so strednými školami, tam je to trošku viac, tam je to 40 % práve preto, lebo sa to financovalo z plánu obnovy a odolnosti v minulosti. Takže takýto stav je a ja si myslím, že práve preto, že ministerstvo veľmi dobre vie, že nemáme finančné prostriedky na to, aby sme vlastne umožnili školám, aby tento bezbariérový prístup si dali dokopy, tak to aj vypadlo z tých podporných opatrení. No a nemôžem s vami súhlasiť najmä v tom, čo ste hovorili, že teda tie regionálne školské úrady by to mali robiť len na takej akože svojej dobrej vôli, lebo to tak proste na Slovensku nefunguje. My si musíme uvedomiť hlavne to, že my sme tu preniesli zodpovednosť na plecia rodičov. Rodičia si sami musia pracne vyhľadávať, kde ktorú školu a to je pre nich ako veľký tlak. Mal, keď štát má zabezpečiť. [16:48] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi s faktickou pani poslankyňa Gažovičová. [16:48] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Macáškom. Som rada a oceňujem, že ste sa zapojili aj, teda som rada, že na niektorých veciach sa zhodneme. Asi sa ale nezhodneme na tom, ako závažne vnímame tento problém. A viete, vy ste priniesli niekoľko akoby konkrétnych príkladov. Z vášho poslaneckého života, že sa vám podarilo nejakej škole pomôcť, že ste boli v kontakte s regionálnym úradom verejného zdravotníctva, že poznáte riaditeľa RÚŠS v Žiline. Len koľko je takých ľudí, ktorí majú také postavenie ako vy? Viete, koľko rodičov na Slovensku, ktorí majú dieťa so znevýhodnením, poznajú nejaký vysoký štát, štátnych úradníkov? Vedia im zatelefonovať, že „prosím ťa, urob mi láskavosť“. Jednoducho práveže to je systém, ktorý chceme odbúrať na Slovensku. My sa nemôžeme spoliehať na to, že štátni úradníci majú robiť láskavosti. My potrebujeme, aby fungoval systém, aby fungoval ten systém pre všetkých, aj pre tých, ktorí nemajú žiadne kontakty, ktorí nepoznajú nikoho, kto by mohol rozhodovať, ale aby bolo jasne v zákone stanovené, že ten úrad má povinnosť pomôcť. A toto presne sa týka tých RÚŠS, že, ono hovorím, aj teraz sa rodičia môžu obrátiť na RÚŠS, ale stále nefunguje ten systém toho, že RÚŠS by automaticky obvolali tie školy. Stále nefunguje ten systém toho, lebo v konečnom dôsledku, viete, ten ďalší riaditeľ možno tiež nebude nadšený, ale keď raz tá RÚŠS s tými rodičmi sa dohodne, že táto škola bude najlepšia, tak tá RÚŠS môže povedať, že toto bude ako keby vaša ďalšia spádová škola. Oni majú úplne inú pozíciu, dohodnú sa s tým riaditeľom aj ako ten rodič. Čiže prosím vás, nepodceňujme tú situáciu tých rodičov, ktorí sa trápia dennodenne, a úprimne si myslím, že tento zákon stále urobí iba úplné minimum. Ešte oveľa viac sme tým rodičom dlžní, ale aspoň toto vieme urobiť už teraz. Ďakujem. [16:50] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Veslárová. [16:50] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Macášek, mňa skutočne udivuje od člena výboru pre sociálne veci, že vy hovoríte, že je zbytočné, aby zdravotne znevýhodnení chodili do školy tak ako ich rovesníci bez zdravotného znevýhodnenia, lebo tento zákon, ktorý navrhujeme, upravuje to, aby sa to tak mohlo diať, a to systémovo. Nie po známosti, nie tak, že si niekto zavolá toho, koho pozná, tam debarierizujú rampu, tam upravia parkovacie miesto, tam urobia neviem čo, toaletu, ale my chceme, aby to bolo systémovo po celom Slovensku, aby tých 60 000 detí mohlo chodiť normálne do školy ako ich rovesníci, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie. [16:51] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Kleinertová. [16:51] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Macášek, Macášek, ja si myslím, že je veľmi dôležité si uvedomiť, že bezbariérovosť a inklúzia by mala byť úplnou samozrejmosťou. Sme v roku 2026 v Európskej únii. My by sme to nemali vôbec diskutovať, že čo si myslíme alebo nemyslíme o inklúzii. Má to byť úplne normálna záležitosť, o ktorej už tento parlament ani nebude musieť debatovať, pretože už je to dávno vyriešené. Rovnako je problém aj ten, že samosprávy, obce, mestá by veľmi radi zrekonštruovali školy, aby mohli byť bezbariérové, a tým sa nemyslí teraz iba rampa, lebo bezbariérovosť nie je iba to, že či sa človek na vozíčku niekam dostane, veď tých rôznych zdravotných znevýhodnení je množstvo a taký nevidiaci napríklad rampu nepotrebuje, ale potrebuje iné typy bezbariérovosti a akonáhle akákoľvek štátna inštitúcia môže pomôcť, mala by pomôcť a musí pomôcť a tomu práve pomáha tento zákon. A ešte by som chcela jednu vec k tomu súťaženiu poslancov, že kto, kde, ako prispel a podobne. Každý z nás, si myslím, že by sme tu mohli povedať naozaj aj pekné veci a pekné príbehy, ale tu, preboha, nejde o to. Tu my sa tu naozaj, ako povedala kolegyňa Veslárová, nemáme tuto si vyťahovať politické body, že kde som, kde prispel, na akú rampu. Teraz prispejte na to, aby mohli byť bezbariérové všetky školy. Teraz prispejte, systémovo prispejte. Preto sme tu všetci, aby sme podporovali tento typ zákonov, aby to nebolo o tom, že keď jeden poslanec alebo poslankyňa niekam príde a bude za hrdinu za to, že dá niekoľko financií alebo nejakú inú podporu. Vaša podpora má byť tu a teraz v tomto zákonodarnom zbore, takže prosím vás, vnímajte to takýmto spôsobom. Na to sme tu, na to sme tu prisahali na tú ústavu, na to tu máme slúžiť ľuďom. Ďakujem. [16:53] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Pročko. [16:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Macášek, ja som si vás pozorne vypočul. Vy ste jeden z mála, ktorý reguluje faktickými. A vy ste úplne jeden, možno jediný, kto sa postavil tuná pri zákonoch opozície. Ja som si naozaj pozorne vypočul to, čo ste rozprávali. Vo vašej rozprave som nepočul ani jedno jediné slovko, prečo by tento zákon bol zbytočný, ale na záver ste povedali, že tento zákon je zbytočný. Pán Macášek, viete, čo je smutné, že vaši kolegovia, napríklad pán Lešo na našom výbore povedal, že výborne, to je všetko skvelé, fantastické, ale nepodporí to, pretože, pretože smrť. Je smutné, že poslanci SMER-u, aj keď je dobrý zákon z opozície, aj keď ten zákon pomáha, aj keď ten zákon má význam, ten zákon je pre ľudí, tak hlasujete proti. A to je smutné, pretože sa hrdíte všetci tým, že ideme pomáhať Slovensku, ideme zachraňovať Slovensko. Pán Macášek. Ešte raz. Ten zákon vôbec nie je zbytočný. [16:54] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Macášek. [16:54] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické pripomienky. Za svojím názorom si stojím, len dovoľte mi k pani Veslárovej sa troška ohradiť, lebo vkladali ste mi do úst niečo, čo som vôbec nepovedal. Skutočne. A to je asi všetko. Ďakujem. [16:55] Tibor Gašpar Mám otázku na pani navrhovateľku. Budete chcieť vystupovať v rozprave ešte, alebo sa tak prihláste, prosím vás, nech tam svieti. Vzhľadom na čas a blížiaci sa termín hlasovacieho bloku vyhlasujem do 17:00 prestávku a potom budeme pokračovať v rokovaní o zákone. [16:59] Richard Raši Príjemný podvečer prajem, vážené kolegyne, poslankyne, kolegovia, poslanci. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 61. schôdze, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej prvému, druhému a tretiemu protokolu, tlač 1478. Je to návrh, ktorý doručil pán minister zahraničných vecí a navrhujem, aby sme tento návrh prerokovali na záver návrhov, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá minister zahraničných vecí, čiže na konci toho bloku, ktorý predkladá, ktorý má termínovaný, a na konci toho bloku by bol zaradený aj tento návrh. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. Nie? Dobre, budeme hlasovať v rámci bloku. A potom v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh. Prosím, sústreďte sa, aby sme dnes po hlasovaní o 17:00 prerokovali návrh poslanca Malatineca na vydanie novely zákona č. 190 z roku 2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, tlač 12407. Je všeobecný súhlas? Nie? Dobre, tak hlasujeme. Tak už sa vás pýtať nebudem na všeobecné súhlasy. A ešte, to je Roman Malatinský, máš ešte ďalší procedurálny? Nech sa páči. [17:08] Roman Malatinec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, prosím vás, aby sme o tlači 1260 hlasovali na budúci týždeň v utorok. Ďakujem veľmi pekne. To je DPH zákon za šesť diel. Ďakujem. [17:08] Richard Raši Čiže najprv hlasujeme o prvom procedurálnom návrhu, ktorý som dal ja. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 78 poslancov, všetci boli za. Môj návrh sme schválili. Budeme hlasovať o druhom návrhu. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 139 poslancov, 80 za, 50, 90 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený a budeme hlasovať o treťom návrhu. Prezentujme sa, súhlasíme. Prítomných bolo 138 poslancov, 79 za, 59 sa zdržalo. Aj tento návrh bol schválený. Poprosím pani poslankyňu Alenu Novákovú. Pobaví sa, aby uviedla hlasovanie v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 z roku 2008 Z. z. o sociálnych službách, tlač 1333. Nech sa páči. [17:10] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [17:10] Richard Raši Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 138 poslancov, 79 za, 59 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona. Nasleduje hlasovanie. Poprosím pani poslankyňu Ľubicu Laššákovú, aby uviedla tlač 1470, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305 z roku 2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, nech sa páči. [17:11] Ľubica Laššáková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:11] Richard Raši Prezentujeme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 100, 40 poslancov, 78 za, 61 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. Poprosím pani poslankyňu Alenu Novákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o tlači 1472, vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách zamestnanosti, nech sa páči. [17:12] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 773 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:12] Richard Raši Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 140 poslancov, 106 za, 1 proti, 32 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili. Pani poslankyňa, poprosím o uvedenie tlače 1471. Prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600 z roku 2003 Z. z. o prídavku na dieťa, nech sa páči. [17:13] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, pani poslankyňa Kosová navrhla v súlade s § 73 ods. 3 písmena a zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. [17:13] Richard Raši Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 140 poslancov, z toho 64 za, 76 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:14] Richard Raši Prítomných bolo 140 poslancov, z toho 64 za, 76 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:14] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmen c zákona Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:14] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 139 poslancov, 79 za, 49 proti, 10 sa zdržalo. Hlasovanie, jeden nehlasoval. Tento návrh zákona sme schválili. Pán poslanec Ivan Ševčík, poprosím uviesť tlač 1445. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171 z roku 1993 Z. z. o Policajnom zbore. Nech sa páči. [17:15] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:15] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 28 proti, 33 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. A ďakujem pekne za účasť. Pán poslanec Ivan Zgazucha, poprosím vás. Gazuca, poprosím tlač 1452. Prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov v trestnej oblasti. Nech sa páči. [17:16] Ivan Hazucha – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 odsekom tri písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:16] Richard Raši Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 100, 39 poslancov, 78 za, 61 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. Ďakujem. Poprosím Zdenku Mačicovú, pani poslankyňu, uviesť tlač 1490. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Lašákovej, Novákovej, Mačicovej a Cecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 z roku 2003 Z. z. o dani z príjmov. [17:17] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať najskôr o návrhu podanom v rozprave, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. [17:18] Richard Raši Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 133. Poslancov 39, za 77, proti 16. Návrh nebol schválený. [17:18] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste teraz dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:18] Richard Raši Prezentujeme sa, hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 101 za, 9 proti, 30 sa zdržali, jeden nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili. Pán poslanec Ivan Ševčík, poprosím uviesť tlač 1320. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583 z roku 2008 Z. z. o prevencii kriminality. Nech sa páči, máte slovo. [17:19] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil jeden poslanec. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje päť bodov. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. [17:20] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 10 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený, nech sa páči. [17:20] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. [17:20] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Hej? Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 21 proti, 41 sa zdržalo. Hlasovanie, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. [17:21] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu O návrhu zákona ako celku. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť znenie schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. [17:21] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 139 poslancov, 75 za, 10 proti, 52 sa zdržalo hlasovania, dvaja nehlasovali. Tento návrh zákona sme schválili. Tým pádom sme odhlasovali všetky body. Vyhlasujem prestávku do 17.25 a potom pokračujeme návrhom pána poslanca Malatinca o strelných zbraniach a strelive, ako sme si schválili teraz, hej? Čiže 17.25 pokračujeme. Kolegyne, kolegovia, poprosím, usaďte sa a budeme teda pokračovať tak, ako sme si to schválili v hlasovacom bloku. A je to návrh – druhé čítanie o návrhu pána poslanca Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190 z roku 2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1247. Pán poslanec, nech sa páči. Máte slovo? Poprosím, poprosím kolegov, aby sa utíšili. Nech sa páči, pán poslanec. [17:26] Roman Malatinec Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia. Ďakujem za vystúpenie pri tomto zákone, ktorému sme venovali pomerne veľa času a prípravu konzultácií. V prvom rade mi dovoľte poďakovať Ministerstvu zdravotníctva aj Ministerstvu vnútra, že sme našli spoločné riešenie, ako vyriešiť problematiku nepočujúcich športových strelcov. Keby sme mali tento zákon schválený, tak v Tokiu 2025 by sme mali možno, že reprezentantov tak, ako to bolo v iných krajinách sveta, či v Anglicku, v Chorvátsku, v Maďarsku a v iných krajinách, ktoré reprezentovali nepočujúci strelci. Čiže sme odstránili diskrimináciu týchto športových strelcov. Tento zákon sa dotýka skupiny E a F, čiže na športovú a zberateľskú činnosť, takže snáď nebude s tým v konečnom dôsledku problém. A takisto Ministerstvo zdravotníctva trvalo na tom, že v pozmeňujúcom zákone, ktorý som predložil a zverejnený bol, že mali ste možnosť ho vidieť, trvali na tom, aby, keďže na sluchovú ostrosť sa nebude prihliadať pri E a F, ale aby teda mal možnosť si požiadať takýto nepočujúci aj o skupiny A, B, C, D, tak budú musieť splniť všetky náležitosti žiadosti o rozšírenie zbrojného preukazu skupiny, predložiť nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, čo si myslím, že už nebude také priechodné, ale umožňujeme týmto zákonom len teda pre tú športovú a zberateľskú činnosť. Dovoľte, aby som sa, aby som sa po úvodnom slove prihlásil do rozpravy ako prvý, pán predseda, a oznámil vám teda oficiálne, že som predložil pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatineca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto pozmeňujúcom návrhu sa rieši aj účinnosť, keďže sme rátali, že tento zákon schválime skôr. Čiže ho posúvame na november 2026. Tom V o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto pozmeňujúcom návrhu sa rieši aj účinnosť, keďže sme rátali, že tento zákon schválime skôr. Čiže ho posúvame na november 2026. V tom bode 2 je podmienka Ministerstva zdravotníctva. A bod 1 sme si vyštrngali spoločne s Ministerstvom vnútra, čiže sme našli takú zhodu. Chcem vás požiadať, aby sme tento zákon spoločne podporili. Verím, že nájdem oporu aj v opozícii, aj v koalícii, pretože riešime dlhodobú diskrimináciu nepočujúcich športových strelcov a všade inde vo svete je to bežná prax. Ďakujem veľmi pekne. [17:29] Richard Raši Ďakujem. Toto bolo slovo navrhovateľa. Pán poslanec Ivan Ševčík, poprosím, aby ste ako spoločný spravodajca z Výboru pre obranu a bezpečnosť informovali Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona, aby ste odôvodnili ten návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči. [17:30] Ivan Ševčík Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatineca na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 190 z roku 2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1247. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podával v Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1502 zo 6. mája 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre zdravotníctvo odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 3 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov, ktorý vystúpi na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Prednesie spoločnú správu výborov a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Zároveň určil poslancov Kalivodu, Dajmečka, Barteka, Glika, Gašpara a Saloňa za náhradníkov spoločného spravodajcu. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru pre obranu a bezpečnosť č. 176 na svojej 82. schôdzi. Ďakujem, pán predseda. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne. [17:33] Richard Raši Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. A teda otváram rozpravu, do ktorej sa ako prvý hlási navrhovateľ, pán poslanec Malatinec. Nech sa páči, v rozprave máte slovo. [17:33] Roman Malatinec – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Len aby sme dali procedúre rokovacieho poriadku zadosť. Tak teda vám oznamujem, že som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu a takisto by som vám chcel vás požiadať, aby sme upravili účinnosť a plus teda v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom žiadať vyňať bod 2 a 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. [17:33] Richard Raši Ďakujem. Čiže návrh je zverejnený tak, ako to umožňuje rokovací poriadok. Pani poslankyňa Bajó Holečková s faktickou poznámkou. Nech sa páči. [17:34] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja aj chcem vám poďakovať, pán poslanec, že ste sa ujali, poviem to, že, že sa snažíme túto krytu nejakým spôsobom má dať preč a naozaj, že už kebyže ten táto vec je prijatá, tak, aby sme naozaj mali možno na tej olympiáde, ktorú máme už za sebou, ale ja som veľmi rada, že napriek tomu, že to bol naozaj dlhý proces a ešte aj teraz po druhom čítaní, tak som rada, že sme sa dostali k nejakému finálnemu a určite tento návrh podporíme. Ďakujem vám pekne. Ďakujem. [17:34] Richard Raši Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nie, pán spravodajca, nie. Ďakujem pekne. Prejdeme ďalej a je to, pokračujeme. Fó. Prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankýň Gažovičovej a Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a o vzdelávaní, tlač 1232, pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči, zaujmite miesto. Prepoj aj ňu. A pre navrhovateľov a spravodajkyňu pani poslankyňu Ingrid Kosovú. Poprosím vás, pani poslankyňa Gažovičová vystúpi, ale nevystúpi ako navrhovateľka, ale ako poslanec za klub, tak potom jej dajte aj príslušnú minutáž. [17:36] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Inak taká pekná ukážka, ako teda funguje nový rokovací poriadok v praxi, keďže ako navrhovateľka som mala dokopy 40 minút aj tuším aj s úvodným, aj so záverečným slovom a ako poslankyňa by som tu mohla hovoriť takmer 500 minút, čo samozrejme nebudem, nechcem nikoho vystrašiť. Dostaneme sa dneska aj k ukončeniu tohto bodu, ale teda je to také zvláštne, ako funguje ten nový rokovací poriadok. A zároveň teda verím, že teraz bude možné reagovať na mňa aj vo faktických poznámkach. Teším sa, že tento zákon rozprúdil istú diskusiu. Teším sa, že sa zapojili aj niektorí poslanci z koalície. Zároveň teraz sú tu zase aj niektorí iní poslanci. Je tu aj bývalý pán minister, pán Horecký, ktorého som dneska už spomínala, aj keď predtým nebol v sále, lebo bol práve pri tom, keď sa podporné opatrenia dostali do školského zákona, čo považujem za veľmi dôležitý krok a aj v mnohom taký milný vôbec v našom školstve. Teda nadväzujem na to, aj som to už hovorila predtým v rozprave, že považujem za veľmi dôležité, že sa podporné opatrenia dostali do školského zákona v tom roku 23, ale treba si priznať, že stále je na nich čo vylepšovať a zároveň, že niektoré zmeny, ktoré v nich... teda ďakujem, kolegovia. Že niektoré zmeny, ktoré v tom zákone urobil alebo sa urobili už za ministra Druckera, skôr oslabili tú podporu pre deti a práve to je to, čo v tom návrhu s kolegyňou Veslárovou adresujeme. Ja by som v tomto vystúpení, v mojom druhom vystúpení, ešte chcela teda upresniť niektoré veci, ktoré tu zarezonovali v tej rozprave, a som rada, že zarezonovali, ale zároveň teda, aby naozaj boli jasne pochopené, tak sa k nim ešte vrátim. Prvé, treba spomenúť to, že naozaj ten výber školy je stále na rodičoch. Odznelo tu aj o tom, že teda ten výber školy sa nejako, tá zodpovednosť za výber školy by sa nejako presúvala na regionálne úrady školskej správy, to nie je úplne presné. Stále sú to rodičia, ktorí majú zodpovednosť za deti, majú zodpovednosť za to, aby ich dieťa plnilo povinnú školskú dochádzku a majú právo vyberať si školu. Tak funguje náš školský systém, že štát musí každému dieťaťu zabezpečiť miesto v spádovej škole. Na to máme školské obvody, ale rodičia majú právo si vybrať aj nejakú inú školu. A platí to aj pre deti so zdravotným znevýhodnením. A aj tu by som chcela veľmi jasne zdôrazniť, že aj keď CPP-čka, to tu tiež boli spomenuté, tie posudky z poradenských zariadení CPP. Aj keď poradenské zariadenie stanoví diagnózu a povie sa, že dieťa má zdravotné znevýhodnenie a mohlo by na základe toho zdravotného znevýhodnenia navštevovať aj špeciálnu školu, stále je to v kompetencii rodičov sa rozhodnúť, či považujú za lepšie, aby dieťa chodilo do bežnej školy alebo do špeciálnej školy. A neexistuje na to univerzálny kľúč a treba prihliadať na individuálne prípady tých jednotlivých rodín a detí. Lebo každé dieťa, aj keď môže mať rovnakú diagnózu na papieri, každé dieťa je trošku iné. Každá situácia rodiny je trošku iná, každá dopravná dostupnosť, či už do špeciálnej alebo do bežnej školy, to všetko treba zohľadniť. Čiže ja som naozaj v tomto silne za to, aby sa dbalo a pripomínala tá aj zodpovednosť, aj práva rodičov. V extrémnych prípadoch, keď sa naozaj nevie nájsť dohoda na najlepšom záujme dieťaťa, tak poznáme aj prípady, kedy to končí na súde, ale v zásade náš školský zákon je nastavený tak, že je to právo rodičov vyberať školu a toto tým nijako nenarúšame. To, čo však hovoríme, je, a vychádzame pritom zo skúseností z praxe, že sa bežne stáva, že dieťa má znevýhodnenie, má nejaké špeciálne potreby, potrebuje teda nejaké podporné opatrenia, príde do svojej spádovej školy a tam im povedia: „No, my vám to nevieme zabezpečiť. Nájdite si školu niekde inde.“ A mnohí ste tu spomínali, že tiež sa stretávate s rodičmi. Aj my bežne komunikujeme s rodičmi, ktorých sa to týka naozaj každý jeden školský rok. Toto riešia, dovolím si povedať, desiatky, ak nie stovky rodičov na Slovensku, že majú ťažkosti nájsť školu pre svoje dieťa, lebo ich spádová škola hovorí, že im nevie zabezpečiť takú podporu, akú to dieťa potrebuje. A práve vtedy... A viete, ono z pohľadu toho rodiča je to aj dosť nepríjemné vlastne ísť do konfrontácie s tou školou. Poznáme aj prípady, ktoré skončili na súde aj vtedy, a poznáme aj prípady, kedy tí rodičia vysúdili, že naozaj ich dieťa musí byť prijaté v spádovej škole. Či to bolo dievčatko Ela s Downovým syndrómom, myslím, že v Karlovej Vsi, tu v Bratislave, alebo rodičia, s ktorými sme sa aj my stretli, s chlapcom s autizmom na Záhorí, ktorí tiež takto sa až súdili so svojou spádovou školou, že ich musí prijať. Ale je to samozrejme veľmi ťažké aj pre tých rodičov ísť súdnou cestou. Niekedy naozaj si povedia, že tak dobre, ideme hľadať lepšiu inú školu, kde naše dieťa bude vítané, lebo chceme, aby sa to dieťa tam cítilo dobre, aby bolo prijaté, a toto v týchto situáciách nemôžeme nechať na zodpovednosti alebo na bremene, na pleciach tých rodičov, aby obvolávali školy. Nie, v tomto prípade musí byť jasná tá pomoc štátu. A tu reagujem na to, čo hovoril pán Macášek, aj cez prestávku sme sa o tom bavili, že naozaj som presvedčená, že to musí byť zákonná povinnosť regionálneho úradu školskej správy. Že v tomto prípade sa nemôžeme spoliehať čisto na ich dobrú vôľu, lebo, viete, úradníci sa menia, niekto môže mať dobrú vôľu, niekto nie. Okrem toho úrady majú robiť iba to, čo majú zákonom predpísané. Čiže naozaj som presvedčená, že toto musí byť jasne stanovené v zákone a musí to byť jasná zodpovednosť štátu nájsť to najlepšie školu a to má sprostredkovať regionálny úrad školskej správy. A vrátim sa teda ešte k tej situácii rodičov, lebo tu to tak odznievalo, že veď možno to nie je také také zlé, ako to vykresľujeme, a možnože vlastne to tí rodičia nemajú až také ťažké. Viete, ja som hlboko presvedčená, že týmto zákonom naozaj robíme iba základné minimum. Ešte ani sme nezačali robiť to všetko, čo by teoreticky naozaj potrebovali, lebo jednoducho z opozície nebudeme predkladať zákony, ktoré by mali obrovský nárok na štátny rozpočet alebo nejaké veľké systémové zmeny. Ale či už ide o školstvo, či už ide o sociálnu oblasť, od škôlok, cez družiny, cez krúžky, cez sociálne zariadenia potom, keď ide o starostlivosť o tie deti potom, ako dokončili školu. Naozaj je to obrovské bremeno, ktoré často tí rodičia nesú a presne včera sme sa s takou skupinou mamičiek rozprávali a boli tam nakoniec samé samé mamy, matky, lebo naozaj veľmi často, aj štátne štatistiky o tom hovoria. Veľmi často to zdravotné znevýhodnenie dieťaťa znamená, že tie rodiny sa rozpadnú. Veľmi často to skončí, že tam tie matky sú tie, ktoré sa o to dieťa starajú samé. Často ešte s ďalšími súrodencami a v skutočnosti by tú pomoc od štátu potrebovali oveľa oveľa väčšiu. Potrebovali by O tom hovoria. Veľmi často to zdravotné znevýhodnenie dieťaťa znamená, že tie rodiny sa rozpadnú. Veľmi často to skončí, že tam tie matky sú tie, ktoré sa o to dieťa starajú samé, často ešte s ďalšími súrodencami a v skutočnosti by tú pomoc od štátu potrebovali oveľa, oveľa väčšiu. Potrebovali by, aby fungovali družiny pre nich. Potrebovali by, aby fungovali sociálne zariadenia poobede. Pardon, navštívila som pred pár mesiacmi špeciálnu školu v Starej Ľubovni. Je to cirkevná špeciálna škola, ktorá je pod jednou strechou so sociálnym zariadením, ktoré vlastne kompenzuje to, aby tie deti mali byť aj kde poobede, pretože družiny sa umožňujú iba pre prvý stupeň a keď je dieťa bežné, intaktné, tak na tom druhom stupni už potom zvykne samé chodiť domov, ale keď má dieťa znevýhodnenie, tak nepríde samé domov poobede. My potrebujeme, potrebujeme využívať potenciál ľudí v tejto krajine a tu hovoríme o rodičoch, ktorým potrebujeme umožniť sa zamestnať, aj keď sa starajú o zdravotne znevýhodnené dieťa. Tu hovoríme o samotných deťoch, ktorých potenciál potrebujeme rozvíjať. Aj keď je dieťa na vozíku, môže presne rovnako prejsť školským vzdelávaním až po vysokú školu. Aj keď je dieťa zo znevýhodneného prostredia, keď včas dostane podporu, tak môže dohnať akoby to zameškanie, ktoré má voči svojim rovesníkom. Aj keď je dieťa, ktoré má iný materinský jazyk, tak keď ho včas kvalitne naučíme tú slovenčinu, zrazu môže v školstve excelovať. Ale my tu strácame talenty v našej krajine. A ja to ešte raz pripomeniem, čo som hovorila v faktickej poznámke. Najnovšie štatistiky ukazujú, že každé šieste dieťa na Slovensku nedokončí strednú školu. Odídu zo strednej školy, nemajú ani maturitu, ale ani výučný list. 17 % detí. To je strašne veľa ľudí, ktorí kvôli tomu v neskoršom živote budú menej zarábať alebo vôbec sa nezačlenia na trh práce a to je stratený potenciál pre našu krajinu. Ďalších 20 % vysokoškolákov máme v zahraničí. Ďalších, teda dokopy 30 % mladých ľudí nám ukázala PISA štúdia, že nemajú čitateľskú gramotnosť, že nerozumejú dostatočne dobre písanému textu. To najcennejšie, čo na Slovensku máme, sú ľudia. A zabezpečme, aby v školách dostali takú podporu, aby rozvinuli svoj plný potenciál. A tento zákon, ja to zopakujem, robí iba minimálny ďalší krok k tomu, aby sme aspoň niektoré systémy, ktoré tu už máme, zlepšili, nestojí to žiadne extra ďalšie peniaze. Sú to praktické kroky, aby sa zlepšila komunikácia so školou, aby sa zlepšil prístup k vzdelávaniu, aby sa tie peniaze, ktoré tam už sú, naozaj prakticky využili. A urobme všetko preto, aby každé jedno dieťa získalo kvalitné vzdelanie na Slovensku. Ďakujem. [17:47] Richard Raši Pani poslankyňa, ďakujem. Ďalší v rozprave pán poslanec Horecký, nech sa páči. [17:47] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predseda, ďakujem za slovo. Dámy a páni, chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona zo strany kolegyne Kažovičovej a pani kolegyne Veslárovej. Nuž, pani kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne, že si spomenula alebo respektíve ocenila podporné opatrenia a vskutku reformné zákony, ktoré v roku 2023 v tej veľmi ťažkej situácii, na ktorú sa veľakrát vládna koalícia alebo poslanci či vláda odvolávajú, na tie vlády, ako všetko bolo zle, ako to dopadlo s hospodárením, s ekonomikou a podobne, ale možno pod týmto nánosom politických rečí sa stráca to podstatné, to hlavné, ľudia na Slovensku. A tí, nie povedzme ľudia v Slovensku, ktorí si vyžadujú najväčšiu našu pozornosť, ktorí sú našou budúcnosťou, to sú bezpochyby naše deti. O tom sa vieme zhodnúť. A to, ako budú, ako tie deti vyrastú, ako budú schopné sa postarať nielen o seba, o svojich blízkych, ale produkovať hodnoty, byť dobrými občanmi a chcieť byť, žiť a pracovať na Slovensku, od toho závisí budúcnosť Slovenska. A to, ako sa k nej dneska rozhodne o tom, aká tá budúcnosť bude. Je to pravda. V tom roku 2023, hoci bez politického krytia, som mal tú česť byť ministrom, ktorý práve presadil reformné zákony. A tieto podporné opatrenia, o ktorých hovorí pani kolegyňa Tina Gažovičová, chcem tým, ktorí v tom nie ste tak prirodzene doma, trochu priblížiť. Predstavte si, že až do toho mája 2023, tak od Márie Terézie, kedy začala povinná školská dochádzka, tak nikdy nikde nebolo pomenované, čo to znamená ten individuálny pedagogický prístup k deťom. Aby ste rozumeli, bolo to len na pani učiteľke alebo pánovi učiteľovi alebo vychovávateľovi, či vôbec zohľadní, v akej životnej situácii to dieťa je, čo to dieťa potrebuje, čo sa s ním práve deje. Do mája 2023 mali učitelia, vychovávatelia iba jasne nastavené noty, čo sa týka obsahu vzdelávania. Teda samotného, povedzme, vyučovania, klasifikácie, hodnotenia a týchto povinností. Ale nie to, ako pristupujú k deťom podľa potreby, ktorá sa týka nejakých vývinových porúch, špecifických potrieb alebo životných situácií. Nerobili sme z toho jadrovú fyziku. Urobili sme, pomenovali sme 14 podporných opatrení a nastavili sme im finančné krytie z Plánu obnovy a odolnosti, aby sa veci dobre naštartovali. Prvýkrát v histórii, môžem povedať Československa alebo Slovenska, nášho školstva, sme pomenovali, čo to znamená, že dieťa potrebuje individuálny prístup. V akých situáciách to môže byť? Nuž, a nestane sa to samo. Poviem vám ešte niečo z učiteľskej praxe. V praxi to vyzeralo tak, že ten, kto chce byť dobrým učiteľom, dobrou učiteľkou, si vždy všímal, čo to dieťa je, aké je, odkiaľ pochádza, čo potrebuje, v akej situácii, v akej kondícii, vždy. Však, že? Ale boli aj učitelia, a stretol som ich, ktorí to takto nemali. Boli učiteľky, ktoré by za tie deti dýchali. Mal som učiteľku, ktorej sa niečo stalo v triede. Deti zrazu boli na Vianoce bez rodičov a tak sme si ich striedali, aby proste mali Vianoce, aby nemuseli byť niekde v ústave na pár dní. Čiže takéto učiteľky máme, ale máme aj také alebo takých, ktorí povedia: „Mne je jedno, čo s tým deckom je. Ja si odučím svoj, povedzme, dejepis a nezaujíma ma, či tam sedí alebo nesedí, to nech si rieši sociálka.“ No a pravda, že férové a spravodlivé je zabezpečiť deťom čo možno férovo najlepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zohľadniť to, čo oni objektívne potrebujú. O tom sú tie podporné opatrenia. Na to bol nastavený celý systém poradenskej činnosti, podpory odbornými zamestnancami. Nemyslite si, že to je nejaký luxus. To je o tom, aby sa v tých triedach, teraz to poviem hrubo, niekedy dalo prežiť. Aby tá hodina mala nejaký zmysel, aby to, čo tam tie deti zažijú, im pomohlo, aby ich budovalo, formovalo, aby naozaj dobre rástli v tej škole. No, aby nemusela riešiť pani učiteľka ad hoc bez prípravy a bez podpory, aké deti sa tam pseudonáhodne zídu a či sa s nimi dá vôbec jednotne pracovať. Toto sú veci, ktoré vedia rozhodnúť o tom, či máme dobré školy, a to znamená, či budeme mať dobre pripravených ľudí do života. No, takže toto som vám chcel povedať, aby ste vedeli, že OK, o vážne veci sa rozprávame. Že sa rozprávame o niečom, na čom si vylámali zuby mnohé krajiny, môžem to nazvať priamo inklúzia. Je to trochu širší pojem. Na čom si vylámali zuby, keď to neurobili správne, keď to urobili povrchne alebo proste len na papieri a nie naozaj. Keď to nemalo podporu v odborných zamestnancoch, keď sa na to nesústredili všetci tí, ktorí tie podmienky zabezpečujú. Keď to nebolo rozpoznané politikmi ako dôležitá vec, len nejaké školstvo. Takže na tom si fakt vylámali zuby aj krajiny ako je Česká republika a mnohé iné. Takže to, o čom sa tu rozprávame, by mala byť rozpoznaná strategická potreba Slovenskej republiky. Postarať sa o vlastné deti. A tie deti vyžadujú rôznu spravodlivosť. V tom je spravodlivosť, že ten prístup nie je rovnaký. Kedysi, keď sme to predstavovali, o čo vôbec ide, tak sme na seminároch a prednáškach, keď som ešte bol len v tom priestore vzdelávania, premietali ľuďom taký obrázok, lebo jednoduchý obrázok vidieť je viac. Teraz vám ho tu nemôžem ukázať, lebo je to zakázané. Predstavte si deti rôznej výšky, ako pozerajú cez nejaké zábradlie, aby nepopadali v divadle alebo na športovisku na dianie pred nimi. No a teraz, keby ste chceli byť spravodliví v takom komunistickom slova zmysle, tak všetkým dáte rovnako veľké šamlíky. Niektorým budú malé, neuvidia cez to zábradlie, iné prepadnú, lebo sú príliš vysoké. Keď chcete, aby tie deti mali rovnaký férový výhľad na svet, tak musia mať rôzne vysoké šamlíky alebo niektoré ich nepotrebujú, aby boli nakoniec nad tou zábranou, nad tým zábradlím všetky v rovnakej výške. Dúfam, že je tento príklad zrozumiteľný každému. Toto je to, čo voláme individuálnym prístupom podľa potrieb detí. Žiaden luxus, iba nevyhnutná podmienka na to, aby nám to v triedach, v školách fungovalo, aby deti si nerobili navzájom zle, aby neskákali zo striech. Aby sa nerezali a nediali sa tie strašné veci, o ktorých sme sa doposiaľ dočítali len v ďalekom zahraničí, ale žiaľbohu už tieto javy sú u nás doma. Takže toto sú všetko dôvody, ktoré som vám chcel dať ako apel, že na to by sme sa mali sústrediť. Prepáčte, odtiaľ pramenila moja kritika pána ministra Druckera, že to, čo sme sa rozhodli, ten ľudský kapitál využiť so stavovskými organizáciami, s tým, že poďme sa sústrediť, nevyriešime školstvo z nuly na 100. Neurobíme z utorka do štvrtka zmenu, že budeme lídrami vo vzdelávaní na svete zo zaostalého systému. Tak sme sa sústredili na to podstatné. A to boli, keď to poviem, tri veci. Prvá vec bola tieto podporné opatrenia. Druhá to bola kurikulárna reforma. O tej hovoriť nebudem, lebo to by nebolo správnym predmetom tohto vystúpenia v rozprave, ale jednou vetou: Nemôžete učiť tie isté obsahy tou istou formou, ako som sa učil ja ako dieťa alebo ako som začínal učiť ako pedagóg. Sám som zažil, že to už nefunguje. To vám nebudem teraz vysvetľovať, to nie je predmetom tejto rozpravy. Čiže to, čo potrebujeme urobiť, a v 23. sme prijali nový štátny vzdelávací program. To je tá slávna kurikulárna reforma, ktorá je ale ohrozená tým, že namiesto toho, aby sme sa na tieto dve priority sústredili, tak školy po celom Slovensku riešili e-prihlášky, riešili zmeny v administratíve, tri vlny legislatívnych zmien, ktoré tak zamotali hlavu ľuďom, zobrali im všetok čas, ktorý museli venovať zbytočným zmenám v dokumentoch, administrácii a procesoch, že nemajú nervy, čas, energiu, silu a, štát potom povie, peniaze na to, čo je podstatné. Na podporné opatrenia, to znamená inklúziu vo všetkých svojich zmysloch, a na kurikulárnu reformu. Toto sú dve základné veci. Spomínal som tri. To tretie je potom, aby sme mali stredný manažment, aby sme nemali zabezpečenie školy ako pred 50 rokmi. To už som vám vysvetľoval pri iných príležitostiach. Takže toto sú tri veci, ktoré škola potrebuje, a potom nechať ich žiť a pracovať. Zabezpečiť im tie podmienky. Teraz k samotnému návrhu zákona. Ide to do prvého čítania a priradil by som to k zázrakom, ak by ste to podporili, lebo toto sa nestáva, že by sme sa zhodli naprieč politickým spektrom a naprieč opozíciou a koalíciou. Ale, ak by sa to náhodou stalo, a dúfam, že nie náhodou, tak potom dopredu avizujem, že budem chcieť hovoriť s predkladateľmi, s kolegyňami o podľa mňa potrebnej zmene a vysvetlím ju teraz. Považujem za správne adresovanú tú požiadavku na prípravu tých podmienok, možno aj stavebných úprav, ktoré avizuje rodič teda škole, ktorá je v tom verejnom školskom obvode. Avizuje, že najskôr tri roky pred nástupom dieťatka, ak si dobre pamätám ten návrh. Ale to najskôr znamená, že to môže dať aj tesne rok predtým a ja by som nechcel, aby riaditeľ, ktorý alebo pani riaditeľka z objektívnych dôvodov nevie splniť tú požiadavku v nejakom kratšom čase alebo z iných objektívnych dôvodov, aby sa stalo, že vlastne poruší zákon. To ten návrh. Ale to najskôr znamená, že to môže dať aj tesne pred rok predtým a ja by som nechcel, aby riaditeľ, ktorý, alebo pani riaditeľka, z objektívnych dôvodov nevie splniť tú požiadavku v nejakom kratšom čase alebo z iných objektívnych dôvodov, aby sa stalo, že tí vlastne porušia zákon. A my máme napísané v 3.2.1, teda v zákone o školskej správe, verejnej správe v školstve, že, ak riaditeľ poruší zákon, tak je to dôvod na odvolanie z funkcie zo strany zriaďovateľa. Nechcel by som, aby sa stal nejaký riaditeľ obetným baránkom toho, že niekto nevie zabezpečiť povinnosť, či spoločnosť, či regionálny okresnej správy alebo iný teda aktér v tej veci, ktorú riaditeľ nemusí vedieť zvládnuť vlastnými silami, ak ide o stavebné úpravy. Dámy a títo, to nenapádam ducha, úmysel, ani dobrý zámer toho zákona, len upozorňujem na riziká. To je moja práca a snaha pomôcť, že prispieť k tomu, aby sme zabezpečili, aby toto, toto nehrozilo takáto vec. No a to je vlastne to podstatné, čo chcem, lebo o zvyšku sa oplatí rozprávať až potom, keby tento návrh zákona nejakým zázrakom prešiel do druhého čítania. Takže ďakujem za vypočutie, pozornosť a považujem tento návrh za zaspravený. [18:00] Peter Žiga Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Gažovičová. [18:00] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, za veľmi vecný príspevok od kolegu Horeckého. Bola tu spomenutá tá, ako nám ďalej žijú niektoré tie veľké reformy z plánu obnovy a tak, ako som ocenila kolegu Horeckého, tak by som chcela využiť tú príležitosť a verejne oceniť ešte jednu osobu, a to je bývalá riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, ktorá bola tá, ktorá napísala do plánu obnovy obe tieto dve veľké reformy, aj kurikulárnu reformu, aj reformu podporných opatrení. Ona bola tá, ktorá to naozaj pretlačila, vymyslela a aj keď teda už bola na svojej pozícii na konci, keď sa to prijímalo, tak myslím si, že bola veľká vizionárka a že teraz naozaj môže vidieť ovocie svojej vtedajšej snahy. K tomu konkrétnemu návrhu, ďakujem za konkrétnu otázku. Ja by som len v tomto chcela upokojiť teda aj kolegu Horeckého, aj celkovo klub KDH, lebo tu pri tomto návrhu nemôže nastať, že zrazu by riaditeľovi prišli nejaké nové povinnosti, ktoré doteraz nemal a teraz by hrozilo, že teda poruší zákon. Keď to rodič urobí na poslednú chvíľu, tak sa tomu riaditeľovi akoby žiadne povinnosti nepridávajú. Tam ide len o to, že ak to rodič využije dlhšie vopred, tak sa tým aj riaditeľ môže zaoberať dlhšie vopred. A skôr teraz máme ten problém, že sa to tí riaditelia dozvedajú na poslednú chvíľu, že im nastúpi takéto dieťa. Čiže verím, že tento návrh iba otvorí nové možnosti, ale to nijako neznamená, že by sme tých riaditeľov niečím novým zaväzovali. Tak ako sa teraz môže stať, že nevedia zabezpečiť podporné opatrenia a treba potom nájsť iné riešenie, tak tento systém bude platiť aj naďalej, čiže nijako to neohrozuje pozíciu riaditeľov. Ďakujem. [18:02] Peter Žiga Pani Poslankyňa Kosová. [18:02] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán Horecký, za váš príspevok, pretože to, čo ste hovorili najmä v úvode, o tom, aké je dôležité pre tento štát podporovať talent detí, ktoré sú naša budúcnosť, je veľmi dôležité a my to, ja mám pocit, že my to často berieme už ako nejakú frázu. Ale je to veľmi, veľmi podstatné a musíme si uznať, že čo sa týka aj podpory talentov a inklúzie, tak na plnej čiare slovenský štát zlyháva, ale ono to nie je dôležité len kvôli tomu, že je to etické, morálne alebo že to je ľudské. Ale aj kvôli tomu, aké je to z hľadiska efektivity tohto štátu a ekonomicky veľmi prínosné. Pretože práve to, že nevieme využiť tento ľudský talent, tak to je práve tá najväčšia brzda, ekonomická brzda na Slovensku. Investícia do bezbariérových stien, podporných opatrení, do predškolského vzdelávania, však to sa všade píše, že to je neskutočná návratnosť a to neponúka žiadny infraštruktúrny projekt ani žiadne inovácie. Nemajú takú pridanú hodnotu ako práve investícia do mladých detí. A ja som si ich nedávno pozerala, štúdie OECD aj Inštitútu finančnej politiky, kde to bolo jasne napísané, že ak by Slovensko dokázalo vyrovnať tie výsledky, napríklad, čo sa týka znevýhodnených detí, ale aj zdravotne znevýhodnených, na priemer OECD, tak by sa naše HDP na generáciu zvýšilo o 10 až 14 %. A to znamená, že ide o 10 až 15 miliárd na každých 20 – 30 rokov. A keby sme čo len jedno dieťa na strednej škole zabezpečili mu, aby predčasne neodišlo zo školy, tak tomuto štátu na daniach, na odvodoch alebo na tých ušetrených sociálnych dávkach ušetríme 100 až 150 000 €. Tak si teraz predstavme, aká a koľko by to bolo finančných prostriedkov na 10 000 detí, ktoré nám takto predčasne odchádzajú z tohto vzdelávacieho systému. A my naopak radšej sem, aby sme sa týmto deťom venovali a investovali do inklúzie. [18:04] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Horecký. A to nie je reakcia, to je v rozprave. Nech sa páči. [18:05] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ja teraz naopak pochválim nový rokovací poriadok, pretože mal by som dve minúty na veľmi dôležité odpovede. A takto ich bude iba trošku viac tých minút. Nebudem dlhý, ale využívam túto príležitosť. Tak vyzerá potom dialóg, že môcť sa prihlásiť do rozpravy opakovane. Takže tá prvá vec, zareagujem najskôr tuto na pani kolegyňu Kosovú, kým si to všetko tak pekne pamätám. Áno, ja vám chcem dať konkrétny príklad. Nie nejaké prázdne reči o tom, ako to môže vyzerať, keď správne pristúpite k takémuto dieťaťu. Naposledy, keď som, predposledná štácia moja bola Spojená škola sv. Františka z Assisi, kde som bol riaditeľom aj učiteľom matematiky. Viac hodín, než bolo potrebné. Učil som seminár maturitný z matematiky na gymnáziu svojom. No a predstavte si, že oslovili ma rodičia, ktorí mali u nás aj mladšie deti. Nebolo to nič formálne, nič také, ako prichystali kolegyne do tohto návrhu zákona, že niečo, čo by sa riešilo inštitucionálne. Bola to prosba. Povedali mi: „Máme syna, ktorý je na vozíčku, ktorý nevie komunikovať, ľuďom nerozumie, rozumie mu len mama, lebo veľmi zle artikuluje a nevie používať ruky. Komunikuje so svetom tak, že nosom ťuká do tabletu, aby vám napísal alebo odovzdal správu. Tento chlapec chodil na špeciálnu školu, ktorá bola na tento účel prispôsobená, na Mokrohajskej ulici v Bratislave. Lenže tento chlapec húževnatý, ktorý má šťastie na dobrých rodičov, tak tento chlapec prejavil silu ducha a mysle a bol veľmi dobrý. Bolo jasné, že na tej Mokrohajskej nedokážu mu poskytnúť taký servis, napríklad v oblasti tej matematiky.“ Tak mi ho nosili na tú školu bez nejakej registrácie. Vynášali ho na druhé poschodie, pardon, na prvé poschodie, na druhé podlažie. Tam sme, nemohli sme to mať na prízemí. Takže chlapci z môjho seminára chlapca chytili, vyniesli ho hore, priniesli do môjho seminára. Absolvoval to dva roky, keď zmaturoval úspešne na Mokrohajskej, tak mi prišiel taký ďakovný list za tri roky. Chlapec končil na matfyze vedecký smer – matematika, scenár dekana ako najlepší absolvent bakalárskeho štúdia s vynikajúcou diplomovou prácou. Dieťa, ktoré by celý život mohlo byť odkázané len na 24/7 starostlivosť, ktoré bolo v stave ako už dospelý mladý muž, ktorý by bežným ľuďom, ktorí nemajú skúsenosť so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi, povedal, že však tento sa nedokáže postarať ani o seba, nie aby ešte niečo produktoval. No tak tento chlapec produkoval na mojom seminári viac ako iní chlapci, ktorým mama navarila knedlíky a o všetko sa postarala, lebo tí chlapci sa často vyhovárali: „No, nestihol som, mal som toho veľa, pán riaditeľ, nemám tú seminárnu prácu.“ Ako som tam mal Mateja, už sa nikdy nemohli vyhovárať, lebo Matej to vždy stihol. Na čas a najlepšie. Tak toto dokáže urobiť dobre urobená inklúzia. Len necháme to stále na improvizáciu? Bude mať ďalší Matej šťastie, že narazí na nejakého vášnivého učiteľa matematiky, ktorý sa mu bude chcieť venovať a ktorý z neho urobí mozog, ktorý Slovensko… teda pomôže mu stať sa pracovníkom, ktorého Slovensko potrebuje? Toto je ten príklad, ktorý som vám chcel dať, že áno, má to zmysel, pretože namiesto detí, ktoré sú odkázané na celý život možno na dávky alebo sociálne služby ústavov – a to platí nielen pre zdravotne znevýhodnených, aj inak znevýhodnených, poviem to priamo Rómov v osadách a ďalších ľudí – tak namiesto toho, aby boli, odpustite mi to, nech sa to nikoho nedotkne, nemyslím to dehumanizujúco, namiesto aby to bola guľa na nohe sociálneho systému, títo ľudia majú takú istú dôstojnosť ľudskú ako my, tak môžu namiesto toho, aby, akože, poviem to ekonomicky, čerpali zo spoločného, tak do neho dokonca prinášať. A toto sa volá investícia. Nie luxus, ale investícia do budúcnosti Slovenska. Na to sa aj treba zamerať. To som chcel povedať v prvom slede a v druhom ešte jedna konkrétna poznámka. Týka sa toho, čo povedala kolegyňa. Áno, máme čoraz menej detí a čoraz viacej na nich šetríme, to vyčítam pánu ministrovi Druckerovi a tej jeho koncentrácii do veľkých škôl bez ohľadu na to, či ide o niekde malotriedky na malých obciach alebo stredné odborné školy, ktoré logicky majú iné nároky na kvantitatívne rozmery školy, tak neriešime to, čo treba. Školské kluby detí sú pre naozaj prvý stupeň, a prečo nie školské kluby mládeže, aby tie decká mali zmysluplnú činnosť, aby mohli byť spolu, nie ako pod nejakým dozorom vo výkone nejakej, nechcem trestu, ale že sú tam nasilu, ale aj preto, že by chceli. No nemajú to zaplatené. Sťažovali sa mi ľudia, ktorí prevádzkovali školské zariadenia voľného času – CVČ-ká – kvôli tomu, že už pre veľkých to nebolo možné v režime školského klubu detí. Mali tam veľa detí z rómskych vylúčených komunít a deti, ktoré mali rôzne problémy. No a neuživili sa, ani keď boli traja dospelí na, ja neviem, 300 detí, im to nevyšlo z rozpočtu. Toto sme urobili so školstvom, centrami voľného času. Pozrite si jednotkový koeficient, aký je tam nastavený. Poriadok musí byť a súhlasím. A nemilosrdne zatočiť s každým darmožráčom a podvodníkom v systéme, ale nie plošne trestať všetkých, to sa proste nesmie. A ešte jedna vec, ktorá súvisí s tou inklúziou, máme tu špeciálne školy. Musím povedať, že keď som vtedy nastúpil do tej funkcie, tak bolo treba niečo aj upraviť, samozrejme, ako bola napríklad pozícia ku špeciálnym školám. Ja ich nepovažujem a nepodozrievam, ako to, žiaľbohu, dneska znovu je, že to sú miesta, kde sa dejú len zlé veci, kde sú zneužívané diagnostiky a tak ďalej. Viete, čo sa tam deje s tisícami detí? Tam sa deväť rokov na špeciálnej základnej škole dáva nádej tým deťom. Tam ich učitelia učia schopnostiam sa o seba starať. Dávajú im nádej. Predstavte si to, že máte také dieťa. Dávajú im nádej, že ty si súci. Ty nie si chudák, ty nie si mrzák, ty nie si odpad. Ty si súci. Oni ich presviedčajú, im uveria, že niečo dokážu. Skončí devinu a ocitne sa na ulici. Bez pokračovania, bez inklúzie, nielen že kde to decko bude strčené počas dňa v škole, v školskom čase a školskom veku, ale ako bude pokračovať jeho vzdelávanie na strednej škole a jeho zamestnávanie. O tom sme tu hovorili aj nedávno, sociálne podniky. Tie všetky veci sú prepojené. Toto som vám chcel povedať ako na záver tej rozpravy a to už je na dnes podľa mňa naozaj všetko. [18:13] Peter Žiga Tri faktické pani poslankyne Gažovičová. [18:13] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Môj otec dlhé roky učil na matfyze na Univerzite Komenského programovanie a spomínal mi minimálne jedného svojho študenta, ktorý bol na vozíku a tak teda mal taký problém ovládať svoje svalstvo, že nevedel programovať ani rukami, ale programoval jazykom a vždy ho veľmi chválil, že bol teda vynikajúci študent a naozaj tým jazykom na tom tablete dokázal naprogramovať toľko ako iní študenti rukami, tak možno je to ten, ktorý k vám chodil na matematiku, ale myslím, že ich bolo aj viacero za tú teda dlhoročnú pedagogickú kariéru môjho otca, ktorí teda aj napriek svojmu znevýhodneniu zvládali tú vysokú školu. A myslím si, že jedna z tých najdôležitejších vecí, ktoré tu odzneli, je práve to, že nemôžeme sa spoliehať iba na ústretovosť jednotlivcov. Samozrejme, v školstve je strašne veľa ľudí, pre ktorých je to, ako sa hovorí, poslanie, ktorí robia často aj nad rámec svojich síl, ktorí robia nielen vďaka, ale napriek systému naozaj až možné preťažiť. Ale práve to znamená, že v tom systéme Samozrejme, v školstve je strašne veľa ľudí, pre ktorých je to, ako sa hovorí, poslanie, ktorí robia často aj nad rámec svojich síl, ktorí robia nielen vďaka, ale napriek systému naozaj až nemožné pre tie deti. Ale práve to znamená, že v tom systéme je nejaký problém, ak sa spoliehame iba na takúto ochotu jednotlivcov robiť niečo nad rámec. My potrebujeme ten systém, tie zákony, tie procesy nastaviť čo najlepšie tak, aby ani tí učitelia neboli preťažení, aby nám nevyhoreli tí najlepší práve preto, lebo robia všetko možné nad rámec svojich povinností, ale aby boli aj finančne, aj legislatívne dostatočne podporení a v konečnom dôsledku, aby teda to dieťa dostalo tú podporu, ktorú má mať a o tom to celé. [18:15] Peter Žiga Pani poslankyňa Kosová. [18:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou A ďakujem veľmi pekne za slovo. A chcem sa vám opätovne poďakovať, pán Horecký, za to, že ste znova vystúpil, povedali ste veľmi veľa zmysluplných vecí, na ktoré by sa dalo reagovať, aspoň na minimálne päť tém. Ale keď ste tak hovoril o tom trávení voľného času tej mládeže, čo je dneska, sa javí, že je to veľmi, veľmi podstatné, nielen to, čo deti robia doobeda v škole, ako ich rozvíjame kognitívne, ale najmä to, čo robia po vyučovaní, tak ma napadla taká tá súvislosť, že viete, teraz sa veľa hovorí o tých negatívnych vplyvoch sociálnych sietí. Budeme tu mať za chvíľu návrh zákona, ktorý bude hovoriť o tom, že deťom zakážeme teda sociálne siete do 16 rokov. A v tom kontexte ma napadlo, že čo vlastne tým deťom ako náhradu za ten dopamín na sociálnych sieťach ponúkame, hej? Pretože pravdou je, že oni nemajú kde tráviť svoj voľný čas. Nemáme tu žiadne kluby mládežnícke, nemáme dokonca ani poriadne ihriská, kde by títo mladí ľudia mohli spoločne nejako zmysluplne tráviť svoj voľný čas a toto je veľký problém. A keďže ja poznám veľmi dobre tú problematiku centier voľného času, lebo som v roku 2008 sama jedno zakladala, bolo určené práve pre deti z marginalizovaných rómskych komunít, tak musím povedať, že je to veľká katastrofa, čo sa počas tých 15, 16, či koľko je to už rokov, s tými CVČ-čkami stalo a máte strašnú pravdu, že my nedokážeme absolútne ufinancovať tých výchovných trénerov a poradcov a ja neviem koho, učiteľov na to, aby sme vôbec dokázali ufinancovať CVČ-čka. A to s týmto budeme musieť niečo urobiť v tom nasledujúcom období. Ja verím tomu, že Progresívne Slovensko s KDH bude vo vláde. A že na tom rezorte školstva sa budeme naozaj intenzívnejšie zaoberať aj tým voľným trávením toho voľného času detí, lebo to sa mi zdá rovnako dôležité ako to, čo deti robia doobeda počas školy. Ďakujem. [18:17] Peter Žiga Pani poslankyňa Gregorová. [18:17] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem, pán poslanec Horecký, aj za váš príspevok a ja na to nadviažem, teda nadviažem najmä na tú problematiku centier voľného času. A už to tu aj kolegyňa Kosová vlastne naznačila, ale je to presne tak, že jedna vec je, že sú všetky ako keby tieto služby, ak to tak nazveme, masívne podfinancované, keď to porovnávame s inými vyspelými krajinami v Európskej únii, ale druhá vec je, že vlastne oficiálne a štandardne teda centrá voľného času majú tú vekovú hranicu nastavenú do 15 rokov. Čiže my vlastne máme celú jednu veľkú skupinu mladých ľudí od tých 15 do, keď to teda berieme, ako sa štandardne berie mládež do 30, tak nemáme pre nich vlastne ako keby žiaden oficiálny štátny systém čohokoľvek, kde či už by sme to nazvali niečím ako centrá voľného času, či už by to boli nízkoprahové priestory, tých riešení je viacero, ale jednoducho tento štát do dnešného dňa vlastne vôbec nič takéto nemá a ani v súčasnosti sa teda ministerstvo ničomu takémuto nevenuje, ak to existuje, tak to suplujú teda mimovládne organizácie alebo rôzni iní dobrovoľníci, ktorí, žiaľ, aj napríklad v najnovšej výzve ministerstva, ktorá teda bola vypísaná na podporu takzvanej skupiny ľudí NEET, neuvádza ako teda oficiálnych žiadateľov, nemôžu o to oficiálne žiadať žiadne z týchto organizácií, ktoré dnes naozaj odvádzajú práve tú prácu, ktorá nám tu systémovo chýba. Takže toto by som k tomu len rada doplnila. Samozrejme v regiónoch, kde máme teda veľké množstvo MRK detí a mladých ľudí, je to zvlášť dôležité, takže toľko odo mňa a veľmi ďakujem za teda tento návrh. [18:19] Peter Žiga S reakciou, pán poslanec Horecký. [18:19] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dámy, ďakujem veľmi pekne a vážim si vaše komentáre a pripomienky. Nuž, je to otázka priorít, keď to zhrniem, mal som dosť času vystúpiť. Podal som všetko, čo som chcel, považoval za potrebné, takže už len to pomenujem. Je to otázka priorít, kam sa rozhodneme ako krajina dávať peniaze, a to nielen v tom rozmere celospoločenskom, ale aj vnútri rezortnom. Či namiesto toho, čo sme tu adresovali, nebudem to opakovať, budeme míňať desiatky miliónov na e-prihlášky, e-úrad, na kupovanie už hotových videí od dvoch komerčných firiem. Toto sú proste zlé rozhodnutia namiesto tých, ktoré deti a celá krajina potrebujú. Ďakujem za vaše komentáre. [18:20] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, pani spravodajka, chcete ešte zaujať stanovisko? Nech sa páči. [18:20] Tina Gažovičová Ja ešte raz ďakujem teda kolegyni Veslárovej, že spolupredkladáme tento zákon a všetkým vám, ktorí ste sa zapojili do tejto diskusie. Aj tým, ktorí sa nezapojili, ale minimálne počúvali, niektorí ste cez prestávku za mnou prišli, že počúvali aj mimo rokovacej sály, čiže som rada za každého, ktorému sme možno v tomto trošku prehovorili nejak do uvažovania nad aj naším školstvom aj vôbec našou budúcnosťou. Ja pripomeniem tri dôležité údaje, ktoré som tu už hovorila aj počas rozpravy. Nedávno boli zverejnené nové výsledky PISA. Znovu sa ukazuje, že 30 % našich mladých má problém s čitateľskou gramotnosťou a pripomeniem aj to, že sa znovu ukázalo, že Slovensko je na tom úplne najhoršie zo všetkých krajín OECD, pokiaľ ide o vplyv sociálno-ekonomického zázemia, čiže toho rodinného zázemia na výsledky v škole. Inými slovami, keď sa u nás dieťa narodí do chudobnej rodiny, tak má, veľmi žiaľ, slabé šance, že tá škola dokáže ho potiahnuť vyššie a dať mu plnohodnotné vzdelanie. Máme 6 % detí, ktoré u nás neukončia strednú školu. Nie každé šieste dieťa, pardon, 17 % detí. Každé šieste dieťa na Slovensku neukončí strednú školu a odíde zo školstva bez maturity a dokonca bez výučného listu. Toto sú ľudia, u ktorých sme dramaticky znížili ich šance v budúcnosti byť úspešní na trhu práce. A teda z tých, ktorí nám potom prídu na tie vysoké školy, ktorým sa podarilo zmaturovať, ktorí pokračujú v štúdiu, tak 20 % z nich nám odchádza do zahraničia. Toto všetko sú naozaj alarmujúce údaje o budúcnosti našej krajiny a mali by nás zaujímať všetkých rovnako v koalícii, rovnako v opozícii. Ako Slovensko mrháme talentami. Naozaj, mrháme ľudským potenciálom práve tým, že nie sme schopní zabezpečiť dostatočnú podporu mladým ľuďom, aby naplnili svoj potenciál, aby získali vzdelanie a aby raz vedeli sa naplno začleniť na trh práce a tým nakoniec ohrozujeme budúcnosť Slovenska ako takého. Aj tak vieme, že sme starnúca populácia. Vieme, že čoskoro nebude mať kto pracovať na naše dôchodky a ešte aj z tých mladých ľudí, ktorých tu máme, tak tí, ktorí tu zostanú, tak často nedostali podporu a ani vzdelanie a tí najšikovnejší nám odchádzajú preč. A potom vozíme pracovníkov z Indie a z Pakistanu. A teda nič proti migrantom, ale predovšetkým je naša povinnosť zabezpečiť podporu pre tie deti, ktoré sa na Slovensku narodili. A tento zákon aspoň čiastočne vie k tej situácii prispieť práve tým, že zlepšujeme systém podporných opatrení v školskom zákone. Nežiadame na to žiadne milióny, ale navrhujeme úplne konkrétne kroky, ktoré by nakoniec pomohli k tomu, aby sa tá podpora k deťom dostala. Či už je to, že práve uľahčíme prácu riaditeľom, pretože sa môžu včas dozvedieť o tom, že k nim má nastúpiť dieťa so zdravotným znevýhodnením. Odbremeníme tých rodičov, že keď aj ich spádová škola sa ukáže byť nevhodná pre vzdelávanie ich dieťaťa, aby nemuseli popri všetkých povinnostiach, ktoré doma majú, ešte zúfalo obvolávať školy a doprosovať sa, kto ich vezme, ale túto zodpovednosť má mať štát a cez regionálne úrady školskej správy by im mali byť nápomocní, aby im našli vhodnú a dostupnú školu. A tiež dbáme na to, aby tie peniaze, ktoré už sa do tejto témy investujú, aby boli naozaj efektívne využité. Čiže sme za to, aby navýšené normatívy, ktoré školám idú na zdravotne znevýhodnené alebo nadané deti, aby naozaj boli viazané na tie podporné opatrenia, aby naozaj naplnili tú svoju hodnotu za peniaze. Čiže sú to všetko veľmi praktické veci, ktoré pomôžu nášmu školskému systému a teda sa uchádzame o vašu podporu s týmto zákonom. Ďakujeme. [18:24] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teda rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Kosovej, Jurik, Plavákovej na vydanie zákona o finančnom odškodení obetí sterilizácií v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71 z 92. Roku, tlač 1298, prerokovanie výborov pod tlačovou 1367. Pani poslankyňa Kosová bude uvádzať tento návrh zákona, nech sa páči. [18:25] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi teda, aby som vám predstavila, snáď už dneska posledný návrh zákona, ktorý sa ale dotýka samotného jadra toho, kým ako spoločnosť sme a kým hlavne chceme byť. Je to návrh, ktorý aj testuje našu schopnosť priznať si chyby, niesť za ne zodpovednosť a urobiť aspoň nejaký malý, ale základný krok k náprave. Predkladaný návrh zákona o finančnom odškodnení obetí sterilizácie v rozpore s právom reaguje naozaj na dlhodobé a opakovane zdokumentované porušovanie ľudských práv, ku ktorým dochádzalo na území Slovenskej republiky, respektíve bývalého Československa, v období od roku 1966 do roku 2004. Počas tohto obdobia boli mnohé ženy, a treba to povedať, pomenovať naozaj otvorene, prevažne rómske ženy, vystavené sterilizáciám bez riadneho a informovaného súhlasu. Niektoré ženy boli podvedené, iné boli donútené. Ďalšie podpisovali dokumenty v stave bolesti, vyčerpania alebo bez toho, aby rozumeli vôbec, čo sa na tých dokumentoch píše. A to nie je medicínska chyba. To nie je individuálne zlyhanie jednotlivca. Je to systémové zlyhanie štátu. Ja chcem veriť, že napriek tomu, že Amnesty International vo svojej výročnej správe konštatuje naozaj celosvetovú ľudskoprávnu krízu, tak Slovensko chce dostať svojim záväzkom a prisľúbením a odškodniť tieto ženy, ktorým bolo takto nehanebným spôsobom zasiahnuté do ich dôstojnosti, do ich integrity a ku ktorým sme sa ako spoločnosť naozaj veľmi neľudsky zachovali. V tomto kontexte ale musím povedať, že ma nesmierne mrzí, že minister spravodlivosti, toto je bláhové... V tomto kontexte ale musím povedať, že ma nesmierne mrzí, že minister spravodlivosti Susko doteraz nepredstavil návrh zákona o odškodnení napriek tomu, že už pred dvoma rokmi sľuboval zriadenie pracovnej skupiny a ukončenie legislatívnej prípravy zákona. Doposiaľ sme však žiadny návrh zákona z dielne ministra Suska nevideli a preto sme sa rozhodli tento návrh priniesť do pléna a začať diskusiu o tomto veľmi vážnom probléme. Možno pána Suska inšpirujeme a možno aj k niečomu vyprovokujeme. My si totiž ľudskú dôstojnosť nevnímame ako frázu, ktorou si pripomíname len pri slávnostných príležitostiach. Pre nás to znamená konkrétne každého jedného človeka, ktorý môže rozhodovať o svojom vlastnom živote, o svojom tele, o svojom rodičovstve. A práve toto právo bolo týmto ženám odňaté. Bez ich vedomia, bez ich súhlasu, bez ich hlasu. A čo je ešte bolestivejšie, bez následnej spravodlivosti. Pravdupovediac, po takmer troch rokoch v parlamente vôbec nemám žiadne ružové okuliare, aby som si myslela, že apelovaním na nejakú ľudskú dôstojnosť primäjeme ministra Suska konečne k činom. Ale možno bude vhodné pripomenúť mu, že Slovenská republika je viazaná medzinárodnými záväzkami. Pripomíname pánovi Suskovi rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a opakované výzvy Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie. Prijmime ministra Suska konečne k činom, ale možno bude vhodné pripomenúť mu, že Slovenská republika je viazaná medzinárodnými záväzkami. Pripomíname pánovi Suskovi rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a opakované výzvy Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, Výboru OSN proti mučeniu či Rady Európy a zdôrazňujeme, že sme dodnes neprijali systémové riešenie. Áno, existovali aj nejaké individuálne súdne spory. Niektoré ženy sa tejto spravodlivosti domohli, ale väčšina z nich nie. Väčšina žien zostala bez odškodnenia, bez uznania aj bez uzavretia. A to je zlyhanie nielen tejto vlády, ktoré si ale musíme priznať. Cieľom predkladaného zákona je preto vytvoriť spravodlivý, transparentný a dostupný mechanizmus jednorazového finančného odškodnenia. Zákon priznáva oprávneným osobám sumu 12 000 €, čo si myslím, že v kontexte zásahu do ich integrity je naozaj minimum. Povedzme si to úprimne, žiadna suma nedokáže vrátiť to, čo bolo týmto ženám vzaté. Nedokáže im vrátiť možnosť mať deti. Nedokáže im vrátiť tie roky bolesti, hanby a stigmy či mlčania, ale môže im priniesť aspoň čiastočné uznanie, že ich bolesti vidíme. A hlavne, kým ešte žijú. Môžeme povedať: „Vidíme vás, veríme vám a priznávame si, že sme zlyhali.“ Zákon zároveň nastavuje jasný proces. Žiadosti sa budú podávať na Ministerstve spravodlivosti do 31. decembra 2030 a posudzovať ich bude multidisciplinárna komisia zložená z odborníkov a odborníčok na zdravotníctvo, právo, ľudské práva a zástupcov relevantných inštitúcií a organizácií. Dôležitou súčasťou zákona je aj to, že odškodnenie nebude podliehať dani z príjmu a nebude mať vplyv na sociálne dávky. To znamená, že štát nebude ženám na jednej strane dávať a na druhej strane im to nebude nepriamo brať späť. Rada by som sa ešte pristavila pri dôvodoch, prečo ministerstvo doteraz, aj napriek tomu, že návrh zákona je hotový, nepredstavilo zákon v parlamente. Pán minister vo svojich vyjadreniach spochybňuje samotnú možnosť preukázať, že k sterilizáciám došlo. A zároveň naznačuje, že dôkazné bremeno by nemalo byť prenášané na štát. Tento argument však stojí na základnom nepochopení podstaty tohto zákona aj reality, ktorú tu momentálne riešime, pretože tu nejde o nejaký abstraktný právny spor, o formálne dôkazy v ideálnom prostredí. Hovoríme o prípadoch, ktoré sa odohrali v zdravotníckom systéme, kde ženy často z marginalizovaných rómskych komunít nemali reálnu možnosť porozumieť, čo sa s nimi deje, ani sa brániť proti zásahom do ich reprodukčných práv. Štát tu nemôže stáť v pozícii pasívneho pozorovateľa, ktorý povie: „Dokážte si to sami.“ Práve štát vytváral a kontroloval systém, ktorým k týmto zásahom dochádzalo v nemocniciach, v zariadeniach v rámci verejnej zdravotnej starostlivosti. A preto je prirodzené, že nesie aj zodpovednosť za nastavenie mechanizmu spravodlivosti. Dôkazné bremeno nemožno mechanicky preniesť na obete, ktoré často nemajú zdravotnú dokumentáciu, neboli informované alebo boli v čase zásahu v zraniteľnom postavení. Práve preto moderné právne štáty pri historických krivdách pracujú s princípom zmiernenia dôkazného štandardu a so zodpovednosťou štátu tam, kde jednotlivci reálne nemajú šancu uniesť. Dúfam, že nebude preňho. Ak by sme prijali túto logiku, že bez dokonalého dôkazu sa nemožno domôcť spravodlivosti, potom by sme fakticky povedali, že celý rad obetí systémových zásahov nemá žiadnu ochranu len preto, že systém sám o sebe neumožnil ich skúsenosť zdokumentovať. Odmietanie tejto zodpovednosti pod zámienkou nedokázateľnosti nie je právna opatrnosť. Je to politické rozhodnutie nevidieť nerovnováhu moci, ktorá v týchto prípadoch existovala. Prijatie tohto zákona je preto signálom, že štát dokáže prevziať zodpovednosť tam, kde mal moc, ale ju nezvládol ochrániť jednotlivca. Je to o uznaní utrpenia, ktoré bolo dlhé roky ignorované, a o vytvorení mechanizmu, ktorý aspoň čiastočne napraví krivdy, ktoré už nemožno vrátiť späť. A bez tohto kroku zostáva spravodlivosť len prázdnou deklaráciou, nie realitou. Skončila som predstavovanie návrhu a zároveň sa potom hlásim aj prvá do rozpravy. Ďakujem. [18:34] Peter Žiga Ďakujem. Pán poslanec Vančo je spravodajcom, ktorého určil gestorský Ústavnoprávny výbor, nech sa páči. [18:34] Branislav Vančo Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:35] Peter Žiga Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvá sa do rozpravy prihlásila pani navrhovateľka, pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [18:36] Ingrid Kosová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, ale keď som navrhovateľka, tak sa na mňa nedá reagovať. Nedá sa to nejako tak urobiť, aby na mňa mohli reagovať? Dá sa? Pani poslankyňa, pri úvodnom slove sa nedá reagovať. Už ste v rozprave, takže v rozprave na vás bude môcť reagovať každý jeden z poslancov. OK. Dobre, vážení kolegovia a kolegyne, ja tento návrh zákona pokladám za veľmi vážny aj napriek tomu, ako alebo vďaka tomu, a kolapsne sa asi k tomu ako spoločnosť staviame. A preto mi dovoľte, aby som bola trošku možno aj dlhšia a aby som išla hlbšie do podstaty toho, prečo tento zákon nie je len o minulosti, ale je aj o tom, ako rozumieme tomu, prečo tieto praktiky sa vôbec mohli diať. Pretože, ak chceme hovoriť o nútených sterilizáciách naozaj úprimne, tak si musíme povenovať aj tie spoločenské predstavy, ktoré ich umožnili, ktoré ich tolerovali, ktoré ich dokonca normalizovali alebo aj priamo ospravedlňovali. Mne sa veľmi páči a myslím, že tamto už povedala aj viackrát na tomto mieste výrok francúzskej filozofky Simone de Beauvoir, ktorá povedala, že ženami sa nerodíme, ale ženami sa stávame. A tento výrok naozaj nie je len nejakou filozofickou reflexiou, ale je zásadným upozornením na to, že spoločenská rola ženy nie je nejaká len prirodzená, daná pohlavím, ani neutrálna, ale je naozaj formovaná systémom očakávaní spoločenských noriem a mocenských vzťahov spoločnosti. Rodová socializácia nás totižto od detstva učí, čo znamená byť správnou ženou a čo znamená byť správnym mužom. Učí nás, kedy má žena hodnotu a kedy nie. Kedy je vhodné správať sa ako žena a kedy je správanie pre ženu nevhodné. Rovnako tak, samozrejme, aj pre mužov. A tieto predstavy nie sú neutrálne, pretože sú základom štrukturálnych nerovností, mocenských medzi mužmi a ženami. No mňa už prekvapí, ako sa rôzne závery výskumov o rodovej socializácii stretávajú s absolútnym nepochopením, ba až odmietaním a samozrejme aj s nedostatkom informácií. A možno je to práveže spôsobené tým, že keď aj v tejto miestnosti alebo aj niekde inde, hlavne na tých dezolevoboch, niekto počuje slovo rod, tak sa mu vyhodia všetky vyrážky a prestane počúvať a aj rozmýšľať. Takže povedzme si to jednoduchšie, bez toho slova, že rodová socializácia, a zamyslime sa nad tým, čo nás ľudí spoločnosť naozaj formuje, čo reguluje naše správanie podľa toho, s akým pohlavím sa narodíme. Prečo je normálne, keď chlapci sú divokí, ale problém je, keď sú také dievčatá, prečo sa od žien očakáva starostlivosť a od mužov výkon? A prečo sa odvaha u mužov oslavuje, ale u žien sa často spochybňuje? Tých otázok by som mohla mať ešte oveľa viac, ale ak si tieto odpovede dáme dokopy ako nejaký vzorec, ktorý sa neustále opakuje, naozaj si môžeme myslieť, že to nemá žiadny vplyv na to, ako odlišne sa správajú muži a odlišne sa správajú ženy, čo sa od žien a ich roly očakáva a takisto aj ako potom fungujú školy, ako fungujú nemocnice, inštitúcie a celý tento náš systém. Ak je žena dlhodobo vnímaná ako niekto, kto má byť poslušný, tichý, podriadený, menej racionálny, menej kompetentný rozhodovať o sebe, o svojom tele, tak sa vám ľahko stane, že jej autonómia nad vlastným telom bude neustále spoločnosťou spochybňovaná. A presne tu sa rodí priestor pre zlyhania, aké dnes nazývame nútenými alebo nezákonnými sterilizáciami. Keď sa k tejto rodovej nerovnosti pridá ešte aj etnicita a chudoba, vzniká tu výsledok viacnásobnej diskriminácie. Narodiť sa totiž ako žena znamená čeliť rôznym stereotypom, ale narodiť sa ako rómska žena a z vylúčenej komunity takto znamená byť úplne v tejto spoločnosti vyčlenená. Rómske ženy boli historicky vystavené naratívom, ktoré ich redukovali na stereotypy o nadmernej plodnosti, o neprimeranom počte detí, či o tom, či ich reprodukčné správanie je problémom pre spoločnosť alebo pre verejné financie. Spomeňme si napríklad také výroky samotného súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý v roku 2000 navrhol zníženie sociálnych dávok pre rómske ženy s viac ako tromi deťmi. Zdôvodnil to tvrdením, že rómska žena je časovanou bombou, ktorá môže spôsobiť problémy, ak sa vymkne spod kontroly. V roku 2001 svoj návrh zopakoval s výrokom, že „mnoho Rómov nechce nič robiť, len žiť zo sociálnych dávok a prídavkov na deti“, pričom dodal, že rodiny s 13 či 14 deťmi to považujú za zdroj príjmu a že štát by nad tým nemal privierať oči. Ako bonmot tu mám ešte marec roku 2000, keď určitý zástupca starostu Rudnian, čo je obec na východnom Slovensku, s jednou z najchudobnejších rómskych osád v krajine aj v celej Európe, tak verejne vyzval na zavedenie takzvaného čínskeho programu plodnosti s cieľom obmedziť rómsku populáciu. Tieto predstavy sa v rôznych obdobiach menili vo forme, ale nikdy nie v jadre. Vždy išlo o kontrolu a o predstavu, že reprodukcia určitých skupín je niečo, čo môže a má byť riadené. A práve tieto predstavy vytvárali spoločenské a inštitucionálne prostredie, v ktorom sa sterilizácie, či už dobrovoľné alebo nedobrovoľné, mohli stať nástrojom riešenia sociálneho problému. Tieto praktiky ja s kľudným svedomím prirovnávam k praktikám nemeckého nacizmu, ktorý vykonával rasovo motivované sterilizácie za účelom zabránenia rozmnožovania sa určitej skupiny obyvateľstva. Tieto praktiky majú aj dnes na Slovensku svojich podporovateľov. Strach zo vzrastajúceho počtu rómskeho obyvateľstva bol a stále zostáva hybnou silou odôvodňovania porušovania reprodukčných práv žien. Takéto obavy a správanie sa zakladajú na rasistických postojoch k sexualite rómskych žien, ich plodnosti a genetickej spôsobilosti. Tieto rasistické názory sa v súčasnosti objavujú aj v rétorike zdravotníckych pracovníkov, politikov, ale aj spoločnosti ako takej. Nacistický režim považoval Rómov za asociálnu a podradnú rasu. 14. júla 1933 Nemecko prijalo zákon umožňujúci násilnú sterilizáciu Rómov. V nasledujúcich rokoch boli Rómovia vystavení násilnej sterilizácii, internácii, núteným prácam a napokon vyhladeniu nacistickým režimom. Nacisti pokladali Rómov za postihnutých a násilne ich sterilizovali, aby predišli šíreniu ich postihnutia prostredníctvom reprodukcie. To je diskriminácia Róma. Sterilizácii, internácii, núteným prácam a napokon vyhladeniu nacistickým režimom. Nacisti pokladali Rómov za postihnutých a násilne ich sterilizovali, aby predišli šíreniu ich postihnutia prostredníctvom reprodukcie. Diskriminácia Rómov a sterilizačné praktiky pokračovali, samozrejme, aj po druhej svetovej vojne napriek tomu, že nacizmus bol porazený. V posledných rokoch komunistického režimu sa rómske ženy stali cieľovou skupinou československého vládneho programu, ktorý poskytoval dokonca finančné odmeny všetkým občanom, ktorí podstúpili sterilizáciu. Hoci tento program formálne poskytoval finančné príspevky bez rozdielu rasy a národnosti, vládne dokumenty a nezávislé štúdie poukazujú na to, že vláda prijala osobitné opatrenia na ovplyvňovanie rómskych žien s cieľom ich sterilizácie. Dokumenty uvádzajú neúspešnosť v snahách o reguláciu vysoko nezdravej rómskej populácie prostredníctvom antikoncepčných prostriedkov a plánovaného rodičovstva a presadzujú využívanie sterilizácie ako nástroja na zníženie počtu Rómov. Ach, ten krásny komunizmus. Už v roku 1977 Charta 77 ako občianska iniciatíva proti vtedajšiemu režimu upozornila na viaceré prejavy diskriminácie z tohto obdobia a poukázala pritom aj na podozrenia z možných násilných sterilizácií, ktorým mohli rómske ženy čeliť. A vtedajšia legislatíva rómske ženy k sterilizácii motivovala vyplácaním rôznych finančných príspevkov a vyslovili aj obavy z toho, že štátne úrady môžu rómske ženy k sterilizáciám cielene presviedčať a že štátna moc takéto konanie podporuje. V rokoch 86 a 87 tvorili Rómky až 60 % všetkých sterilizačných zákrokov v okrese Prešov, hoci predstavovali len 7 % obyvateľstva okresu. Na východnom Slovensku bolo v roku 1983 sterilizovaných 26 % Rómok a do roku 1990/1987 toto číslo vzrástlo na 36,6 %. Viaceré ženy z východného Slovenska boli sterilizované bez dodržania oficiálnych postupov, bez ich žiadosti a bez schválenia mimoriadnou lekárskou komisiou, ako to vyžadovali vtedajšie vládne predpisy. V roku 1988 bol prijatý zákon, ktorý zaručoval jednorazový finančný príspevok pre ženy, ktoré sa podrobili sterilizačnej operácii v záujme ozdravenia populácie vo výške 25 000 českých alebo československých korún, čo približne zodpovedalo jednému ročnému príjmu. Takže im asi na tom veľmi záležalo. Po roku 1990 boli zaznamenané prípady nedobrovoľných sterilizácií rómskych žien, čo je vážne porušenie ľudských práv. Tento historický kontext negatívne ovplyvňuje dôveru v zdravotnícky personál. Aktivisti podali viacero trestných oznámení pre násilné sterilizácie Rómok, no generálny prokurátor ich v roku 1991 zamietol ako nedôvodné. Správa Human Rights Watch z roku 1992 uviedla, že mnohé rómske ženy si neboli plne vedomé nezvratných dôsledkov sterilizačného zákroku a súhlasili s ním najmä pre svoju zúfalú ekonomickú situáciu. Mnohé z nich zároveň vypovedali, že boli k súhlasu so sterilizáciou dotlačené pod nátlakom zo strany štátnych orgánov. Postkomunistické vlády Českej a Slovenskej republiky nikdy verejne neodsúdili politiku vynútených a diskriminačných sterilizácií, ktoré sa uskutočnili počas komunizmu. Štátne orgány tieto prípady nevyšetrovali a lekári, ktorí sterilizácie vykonávali bez súhlasu alebo pod nátlakom, naďalej beztrestne pôsobia v zdravotníctve. V roku 2011 podalo Centrum pre podporu miestneho aktivizmu žalobu na okresnom súde v Spišskej Novej Vsi v mene rómskej ženy, ktorá žiadala odškodnenie 400 000, respektíve 9 500 Sk a bolo to v roku 2001, nie 2011, za nedobrovoľnú sterilizáciu počas pôrodu v roku 1986. Žena o zákroku vtedy nevedela a zistila to až v roku 1999. A keďže bola v čase sterilizácie dokonca maloletá, vyžadoval sa súhlas rodičov, ktorý však nebol vôbec udelený. Súd žalobu zamietol v júni 2002 s odvolaním, že nebolo jednoznačne preukázané, že jej neplodnosť spôsobila sterilizácia, napriek lekárskym dôkazom, ktoré to naznačovali. Hrozne sa to číta. Keď boli prvýkrát v roku 2002 tieto správy o nútených a nezákonných sterilizáciách publikované, vyvolali naozaj búrlivé reakcie, najmä zo strany politických garnitúr, pretože to bolo vnímané ako očierňovanie, ktoré môže sťažiť vnímanie Slovenskej republiky v očiach EÚ. A napriek enormnému úsiliu napríklad Poradne pre občianske a ľudské práva sa nepodarilo týmto ženám domôcť sa spravodlivosti a museli sa obrátiť na súdy v Štrasburgu. Najprv slovenské súdy, samozrejme, ich situáciu ignorovali a spravodlivosti sa teda domohli, samozrejme, ako ináč, až v Štrasburgu, kde Európsky súd rozhodol v prospech troch rómskych žien. No a napriek tomu, že už vtedy EÚ súd nariadil slovenskej vláde, aby tieto ženy odškodnila, tak doteraz sa tak nestalo. V roku 2022 sa síce vláda Slovenskej republiky formálne ospravedlnila za nezákonné sterilizácie, ale zákon za odškodnenie týchto žien, ktorý predkladalo Slovensko, vtedajšie OĽANO, prešiel v prvom čítaní, ale potom vláda padla, takže to neprešlo až do tretieho čítania. Ženy sa tej spravodlivosti, to znamená dodnes, nedočkali a, čo je najhoršie, tak sa stretávajú s diskrimináciou naozaj v rôznych podobách aj dodnes. Síce už nejde o sterilizácie v rozpore s právom, ale v zdravotníckych zariadeniach, aby ste sa čudovali, koľko nespravodlivosti sa tam nachádza. Pre mnohé ženy sú tieto zdravotnícke zariadenia, samozrejme, nedostupné a priemerne sú vzdialené od bydliska aj 40 km, ale už keď tam aj dôjdu, tak sa stretávajú naozaj s diskrimináciou, so segregáciou na samostatných izbách a to, čo ma najviac štve a čo som si teda zažila aj na vlastnej koži napriek tomu, že mám vzdelanie, je to tykanie a ponižujúce správanie a najmä, najmä na gynekologickom a pôrodníckom oddelení. Častou skúsenosťou týchto rómskych žien, ktoré teda stále hlásia, je aj medicínsky gaslighting, ktorý označuje situáciu, keď zdravotnícky personál proste odmieta alebo zľahčuje tie obavy, či už symptómy alebo proste skúsenosti nejakého pacienta či pacientky a často naznačuje, že je to prehnané, že je to vymyslené alebo že je to predovšetkým psychického pôvodu. Tento pojem sa čoraz viac používa na opis skúseností pacientov a najmä pacientiek, ktorí majú pocit, že ich lekári či lekárky absolútne neberú vážne, čo vedie, samozrejme, k oneskorenej diagnóze alebo k nesprávnej diagnóze či nesprávnemu manažmentu ich zdravotného stavu. Je takisto dôležité poznamenať, že predpokladom tohto medicínskeho gaslightingu je prístup k zdravotnej starostlivosti a schopnosť obhajovať svoje záujmy. A tu si musíme povedať, že marginalizované osoby tomuto čeliť nie sú schopné a môžu tak čeliť naozaj dvojitému vylúčeniu nielen v dôsledku sťaženého, limitovaného prístupu k zdravotnej starostlivosti. Pri absencii vzťahovej a sexuálnej výchovy, o ktorej tu už dlhodobo rozprávame a ktorá facilituje vzdelávanie o ľudskom tele a o reprodukčných orgánoch, nemôžeme od ľudí očakávať, že naozaj budú schopní alebo schopné komunikovať svoje zdravotné problémy a obhajovať sa tak, aby sa tomuto ponižovaniu v zdravotníckych zariadeniach mohli vyhnúť. Výsledkom je potom, samozrejme, v radoch rómskych komunít vysoká nedôvera v zdravotnícky systém, v dôsledku čoho viac než polovica rómskych žien absolútne neabsolvuje preventívne gynekologické prehliadky. Dokonca 28 % rómskych žien neabsolvovalo žiadnu preventívnu prehliadku počas svojho života. Je to alarmujúce, vysoké číslo a potom sa nemôžeme diviť, že táto nízka účasť na preventívnych prehliadkach vedie naozaj k zvýšenému riziku závažných ochorení a najmä k rakovine krčka maternice. Ďalším rizikom je, samozrejme, aj vyšší výskyt pohlavne prenosných infekcií, za čím stojí nielen skorší začiatok sexuálneho života, ale hlavne nedostupnosť antikoncepcie, zlá hygiena, menštruačná chudoba, keď miesto hygienických vložiek vysoké percento žien používa nehygienické handry, ktoré spôsobujú naozaj výskyt infekcií. Ja nemám rada stále neustále tie reči o tom, ako to majú za to, že skoro začínajú sexuálny život, tak preto som si dovolila túto pripomienku, že ide najmä o zlú hygienu a menštruačnú chudobu, ktorá spôsobuje, že títo ľudia alebo tieto ženy majú vážne problémy s ochoreniami reproduktívnych orgánov. No a asi vás ani neprekvapí, že vo vylúčených komunitách, a to som tu už tiež povedala niekoľkokrát, nenájdete ľudí nad 65 rokov a ženy, samozrejme, žijú o niečo dlhšie ako muži, aj v rómskych komunitách to tak je, ale prežívajú ich možno battle of Kiev. Toto je výsledok toho života, aký žijú. Suma sumárum, bez dostatočnej informovanosti, bez prístupu k právnej ochrane a bez možnosti efektívnej obrany sa tieto ženy ocitajú v extrémne zraniteľnej pozícii voči systému, ktorý má mať ochrannú funkciu. Aj preto nemožno tieto prípady chápať len ako individuálne zlyhanie zdravotníkov. Ide tu o širší systémový problém, ktorý má svoje historické, svoje sociálne, ale najmä aj inštitucionálne korene, ktoré sú založené a ich jadrom je protirómsky rasizmus. Vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon nie je len nejakým technickým riešením historickej krivdy. Toto je podľa mňa test. Test našej schopnosti, či dokážeme spravodlivo spomenúť, či vieme, ako vznikla, a či sa s ňou dokážeme vysporiadať. Nie je to len o sterilizáciách. Je to o tom, ako táto spoločnosť vníma ženy, ako vníma rómske ženy, najmä tie, ktoré sú chudobné, marginalizované alebo nejako inak zraniteľné. Je to o tom, či dokážeme vidieť, že rodové stereotypy, etnické predsudky a sociálne vylúčenie sa môžu spojiť do jedného systému, ktorý zasahuje do najintímnejšej sféry ľudského života, a to sú reprodukčné práva. A je to aj o tom, či sme schopní povedať, že telo ženy nie je len nástrojom sociálnej politiky, ani demografickej regulácie a ani žiadnych ideologických predstáv. Ak tento zákon opätovne neprijmete, čo predpokladám, že sa to, samozrejme, stane, ale nielen v mojich očiach, ale aj v očiach 200 000 Rómov, ktorí žijú na Slovensku a sú plne integrovaní, tým vyšlete signál, že nepriznávate svoju zodpovednosť, že vám nezáleží na základnom pilieri demokracie a to je ochrana ľudských práv. Napriek tomu, že sa tu tým oháňate neustále v prípadoch, ktoré sa týkajú vašich obžalovaných kumpánov. Ale je to jedno, keď ide o rovnosť žien a menšín, tak je pre vás ľudské právo len nejakou frázou v ústave, ktorá vás zaujíma len vtedy, ak tam vložíte dva pohlavia a uspokojíte svojich voličov. Takže ja som sama zvedavá, ako sa k tomu postavíte, ale na 99,9999 % som si istá, že laxne, s pohŕdaním k životu a k dôstojnosti rómskych žien. A neviem, či vám ďakujem za pozornosť, lebo veľa vás teda nebolo na tejto strane koalície, ale vám všetkým, ktorí ste ma počúvali, ďakujem za… [18:57] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie, pán poslanec Pročko. [18:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. My tento zákon absolútne podporíme. Peťo Polák predkladá identický zákon teraz. Je to naozaj téma, ktorá je absolútne pre nás prvoradá, rovnosť. Ja som hlboko presvedčený, že pán Mierna tým, čo naozaj v roku 2020 povedal, ukázal aj to, ako vyzerá politicky vysoko postavený rasizmus. Je to niečo, čo nemá obdobu v novodobých dejinách, pretože premiér Slovenskej republiky by mal ku každému občanovi pristupovať rovnako, či je biely, či je čierny. Je to Slovák, mal by pristupovať rovnako. S týmto problémom sa naozaj stretávam aj ja dlhé roky, pretože od roku 1995 pôsobím v treťom sektore a toto je naozaj veľmi citlivá téma. Ja len chcem povedať, že škoda, že sa v týchto témach nevieme spojiť, naše dve strany, pretože ako aj u vás, aj u nás máme rómskych poslancov a dosť by to pomohlo, keby sa vytvoril taký naozaj silný úderný tím Rómov, ktorí by bojovali. Škoda, máme tu dva identické zákony, ale hovorím, že my ho podporíme a ja verím, že podporíte vy ten Peťa Poláka. Držím palce všetkým Rómom, ktorí chcú na Slovensku pracovať a majú takéto problémy a takto boli celé a dlhé roky zavádzaní. Je to tak. [18:59] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková. [18:59] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková. [18:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ingrid tvoje historické zhrnutie snáh rôzneho obmedzovania plodnosti a pôrodnosti rómov a rómiek ukazuje na číry rasizmus, ktorý znamená, že pre týchto ľudí nie všetky deti majú rovnakú Ďakujem za slovo. Inge, tvoje historické zhrnutie snáh rôznych o obmedzovanie plodnosti a pôrodnosti Rómov a Rómirk ukazuje úplne na číry rasizmus, ktorý znamená, že pre týchto ľudí nie všetky deti majú rovnakú hodnotu. O tom to je. Je to zrejmé, keďže vo všeobecnosti tu vždy máme snahy o podporu pôrodnosti. Vždy, v hocijakom období, ale zrazu v prípade rómskej menšiny je pôrodnosť problém. Tak, ak toto nie je rasizmus, tak ja už neviem, čo. Lebo keď sa na to pozriete presne z pohľadu tých detí, tak je to o tom. Hej, že vlastne pôrodnosť áno, ale len v prípade privilegovanej bielej väčšiny, ale keď ide o pôrodnosť rómskej menšiny, tak je to zrazu problém. A to mi príde naozaj mimoriadne smutné, že toto ešte stále riešime aj v 21. storočí. A že sa nedokážeme tu dopracovať k tomu, aby došlo konečne k odškodneniu. Takto naozaj zneuctených rómskych žien a teda všetkých, ktoré boli nútené k sterilizácii, to ľudsky nedokážem pochopiť, že o tomto tu stále len diskutujeme. A ale, čo mi prišlo obzvlášť alarmujúce, je naozaj aj ten súčasný stav dostupnosti a realizácie zdravotnej starostlivosti pre rómske ženy, lebo to tiež neviem pochopiť, že takýmto spôsobom k tomu dokážeme v 21. storočí uprostred Európskej únie jednoducho pristupovať, že to mi príde naozaj niečo, čo sem nepatrí a nemali by sme to nijakým spôsobom akceptovať a mali by sme robiť všetko preto, aby sa to zmenilo. Ďakujem. [19:01] Peter Žiga Keďže je 19:00, prerušujem dnešné rokovanie parlamentu. Budeme sa vidieť zajtra o 9:00. Pekný večer.