Rokovanie NR SR 22. 9. 2026

[08:59] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Becík, Blcháč, Ferenčák, Jánas, Majerský, František, Majerský, Milan, Gabriel Paľa. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník vlády. Návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 312A. Spoločná správa výborov má tlač 1312A. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [09:00] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám do druhého čítania vládny návrh Občianskeho zákonníka pod tlačou 1312. Dovoľte mi na úvod povedať jednu vetu, ktorá je v tomto prípade podstatná, a to, že nepredkladám novelizáciu, ale predkladám v úvodzovkách novú stavbu, teda nový zákon ako taký. Občiansky zákonník, podľa ktorého dnes na Slovensku uzatvárame zmluvy, delíme majetok, nadobúdame nehnuteľnosti či domáhame sa náhrady škody, bol prijatý v roku 1964. Bol prijatý v inom štáte, v inom hospodárskom zriadení a s celkom inou predstavou o tom, čo je súkromné vlastníctvo a čo je zmluvná sloboda. V roku 1991 bol veľkou novelou upravený tak, aby vôbec mohol fungovať v trhovom prostredí a odvtedy prešiel približne 70 ďalšími novelami. Výsledkom je kódex, ktorý má zachovanú vonkajšiu schránku z roku 1964, ale vo vnútri je to mozaika vrstiev, z ktorých každá vznikla pod iným tlakom a v inej dobe. To nie je akademická výčitka. To je každodenný problém. Dnes máme dva paralelné režimy zmluvného práva, občianskoprávny a obchodnoprávny, s dvoma rôznymi premlčacími lehotami, dvoma rôznymi systémami následkov porušenia zmluvy a s večnou otázkou, do ktorého z nich konkrétny vzťah vlastne patrí. Dnes nemáme v kódexe všeobecnú úpravu právnických osôb. Dnes nemáme dedičskú zmluvu, odkaz ani príkaz, inštitúty, ktoré pozná každý porovnateľný európsky právny poriadok. Dnes nadobúdateľ nehnuteľnosti nie je chránený voči skrytej vade v reťazci prevodov, aj keď sa spoľahol na to, čo je zapísané v katastri. Návrh, ktorý predkladám, má 12 článkov predstavujúcich základné princípy a 1915 paragrafov členených do siedmich častí. Pre porovnanie, platný zákonník má približne 880 paragrafov. Návrh nadväzuje na legislatívny zámer Občianskeho zákonníka schválený ešte uznesením vlády č. 13 z roku 2009, ďalej na programové vyhlásenie vlády a na plán legislatívnych úloh. Vypracovala ho Komisia pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva, zriadená v roku 2023, teda odborné teleso zložené zo sudcov, notárov, advokátov a pedagógov právnických fakúlt. Osobitne chcem zdôrazniť základnú zásadu, ktorú si komisia stanovila a ktorú dôvodová správa nazýva racionálnou kontinuitou. Znamená to, že sa mení len to, čo sa meniť musí. Tam, kde platná úprava funguje a je vžitá, zostáva vrátane terminológie. Vydržacia doba sa nemení. Základná koncepcia manželského majetkového režimu sa nemení. Ochrana spotrebiteľa sa nemení a zostáva na dosiahnutej úrovni. A po rozsiahlej diskusii sme sa rozhodli nepodriadiť úpravu zásade superficies solo cedit, teda stavba naďalej nebude súčasťou pozemku. Je to vedomý odklon od zámeru z roku 2009 a vychádza z rokovaní pri príprave tejto novej právnej úpravy tak, aby vzťahy, ktoré existujú v Slovenskej republike, zostali zachované. Zhrnúť, o čom v tomto návrhu teda ide, do piatich základných bodov. Po prvé, autonómia vôle prestáva byť výnimkou. Článok 2 zavádza prezumpciu dispozitívnosti zákonných ustanovení. Doteraz sme pracovali s opačným reflexom, ak zákon nepovedal výslovne, že sa strany môžu dohodnúť inak, prax to skôr vykladala ako zákaz. Po novom platí opak. Kogentnosť musí vyplynúť z ustanovenia alebo z jeho účelu. Je to zmena filozofie celého kódexu. Zákon prestáva byť zoznamom dovolení a stáva sa tým, čím má byť – pravidlom pre prípad, že sa ľudia nedohodnú. Po druhé, končí dualizmus občianskeho a obchodného záväzkového práva. Štvrtá časť návrhu preberá obchodné záväzkové vzťahy a vytvára jeden režim. Jedno premlčanie, tri roky s možnosťou dohodnúť si jeden až desať rokov, jeden systém následkov nesplnenia zmluvy s jednotnou definíciou nesplnenia a jedným katalógom prostriedkov nápravy. Toto je najdlhšie odkladaná reforma slovenského súkromného práva a je za ňou stav, keď o výsledku sporu často rozhodovalo skôr to, akú povahu mal vzťah, než to, čo sa v ňom naozaj stalo. Po tretie, kódex sa napĺňa inštitútmi, ktoré tu chýbali z ideologických dôvodov. Dedičská zmluva, odkaz, príkaz, správca dedičstva, vykonávateľ závetu, reálne bremená, poukážka, prevod zmluvy či predzmluvná zodpovednosť, či doložka podstatnej zmeny okolností. Materiálna publicita katastra. Nič z toho nie je žiaden experiment, sú to klasické inštitúty európskeho kontinentálneho práva, ktoré náš doteraz jednoducho nemal. Po štvrté, a toto považujem za ľudsky najdôležitejšie, mení sa postavenie zraniteľných osôb. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa ruší úplne. Kódex bude poznať už len súdom vymedzené obmedzenie a popri ňom dva nové nástroje: podporované rozhodovanie a predbežné prehlásenie, ktorým si človek ešte pri plnom vedomí určí, kto a ako má za neho rozhodovať, ak to sám neskôr nebude môcť. Napĺňame tým záväzok z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Do tej istej kapitoly patrí aj § 691, nárok blízkych pozostalých na odčinenie nemajetkovej ujmy. Doteraz sa ho musel domáhať obkľukou cez ochranu osobnosti s výsledkom, ktorý bol na každom súde iný. Po piate, vlastníctvo nehnuteľnosti dostáva oporu v katastri. Zavádza sa domnienka správnosti zápisu a ochrana dobromyselného nadobúdateľa. Je to predpoklad fungujúceho trhu s nehnuteľnosťami a hypotekárneho financovania a zároveň, čo priznávam otvorene, jeden z citlivých bodov návrhu, pretože stojí na kvalite katastrálnej evidencie. A práve preto návrh obsahuje rôzne mechanizmy odstránenia nesúladu a poznámku spornosti. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh preberá podstatnú časť Obchodného zákonníka a zákona o vlastníctve bytov, ale sám o sebe ani jeden z nich neruší. Sprievodná, tzv. uvádzacia novela osobitných predpisov alebo ako ho pracovne nazývame zberný zákon, sa pripravuje samostatne z praktického dôvodu, aby vychádzala z ustáleného znenia kódexu a nie z jeho pracovnej verzie. Tento návrh zákona je pripravený, finalizujú sa záverečné detaily a v najbližších dňoch ho predkladáme do legislatívneho procesu. Považujem za svoju povinnosť povedať vám to z tohto miesta priamo, aby bolo jasné, že tento súvisiaci zákon bude potrebné v najbližšej dobe ešte v súvislosti s Občianskym zákonníkom, ak bude schválený, takisto schváliť. Druhá vec, podľa prechodných ustanovení sa záväzkové vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto nového návrhu budú naďalej spravovať doterajšími predpismi. Pri hypotékach, poistkách a dlhodobých nájmoch to znamená, že dva režimy budú vedľa seba existovať a fungovať ešte roky. Je to cena za právnu istotu, za zákaz pravej retroaktivity a ja ju považujem za správny prístup, ale samozrejme nezľahčujem ju. Návrh prerokoval určený výbor, ústavnoprávny výbor. K výsledku ich rokovania a k spoločnej správe sa vyjadrí pani spravodajkyňa a so závermi a pozmeňujúcim návrhom, ktorý reaguje najmä na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, súhlasí. Na záver mi dovoľte jednu poznámku. Rekodifikácia súkromného práva nie je čisto stranícky alebo vládny projekt, je výsledkom dlhoročných diskusií a pokusov o to, ako má na Slovensku súkromné právo vyzerať. Je výsledkom práce širokej skupiny odborníkov a obrovského množstva konzultácií v rámci odborných kruhov, ako aj v rámci konzultácií s podnikateľským sektorom a v neposlednom rade diskusie aj na politickej úrovni. Je to infraštruktúra, na ktorej budú stáť majetkové vzťahy ľudí, ktorí sa ešte nenarodili. Preto k druhému čítaniu pristupujem otvorene. Požiadal som pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal výbor samostatne len k tomuto bodu, aby bol dostatočný priestor na rozpravu vo výbore, aby sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem diskutovať, zúčastniť. A tak aj bolo. Chcem poďakovať koaličným, ale aj opozičným poslancom za vecnú diskusiu na výbore. Verím, že návrh získa podporu nielen koalície, ale aj opozície. Na záver si vás dovolím požiadať o podporu a posunutie návrhu do tretieho čítania, ako aj schválenie celého návrhu nového Občianskeho zákonníka. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:10] Andrej Danko Ďakujem. Dám slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania. Výboru o tomto návrhu zákona, aby zdôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:10] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Správa ústavnoprávneho výboru obsahuje 311 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona tlač 1312a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 15. septembra 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glika, Gašparoviča, Lučanského, Eliáša Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:11] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec, teda pán minister Susko, v rámci rozpravy ako navrhovateľ požiadal: „Poď, nech sa otočí.“ [09:12] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Úvodným slovom návrh predstavil v jeho obrysoch, rozprava je však miesto, kde sa má hovoriť konkrétne, a preto si dovolím vrátiť sa k piatim témam, pri ktorých sa rozhoduje o tom, či bude tento kódex dobrý alebo len nový. Dispozitívnosť nie je liberalizácia, je to návrat k funkcii zákona. Počul som v odbornej diskusii výhradu, že prezumpcia dispozitívnosti podľa čl. 2 nového návrhu je ustúpením od štátnej ochrany či prejavom liberalizmu. Dovolím si s tým nesúhlasiť, a to vecne. Občiansky zákonník nie je regulačný predpis. Je to pravidlo pre prípad mlčania. Hovorí, čo platí, ak sa strany nedohodli inak. Ak k tomu pristúpime ako za minulého režimu, že všetko, čo nie je vyslovene dovolené, je zakázané, potom z kódexu robíme nástroj dozoru nad súkromnými vzťahmi. Návrh túto paradigmu obracia. Ale, a to je podstatné, neobrácia ju absolútne. Kogentnosť naďalej vyplýva tam, kde to vyžaduje účel ustanovenia, napríklad pri ochrane spotrebiteľa, pri ochrane maloletých, ochrane osobitne zraniteľných osôb, pri osobnostných právach či pri úprave statusových otázok. Návrh navyše v článku tri osobitne zakotvuje ochranu slabšej strany ako výkladový princíp celého kódexu. To v platnom práve v súčasnosti nemáme. Máme ho len roztrieštený v jednotlivých ustanoveniach. S tým súvisí druhá zmena, ktorá pôsobí technicky, ale má veľké praktické dôsledky. Nahradenie relatívnej neplatnosti inštitútom zrušiteľnosti. Termín relatívna neplatnosť je vnútorne rozporný. Ide o úkon, ktorý je platný, kým sa niekto jeho neplatnosti nedovolá. Návrh preto rozlišuje čisto neplatnosť, ktorá pôsobí od začiatku a prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti, a zrušiteľnosť sa uplatňuje prejavom vôle adresovaným druhej strane, nie žalobou. A čo je najdôležitejšie, zrušenie nezasiahne do práv tretích osôb, ktoré konali v dobrej viere. Doterajšie dovolanie sa relatívnej neplatnosti pôsobilo spätne voči každému a ohrozovalo aj poctivého nadobúdateľa. Namiesto trvalej premlčacej lehoty tu bude šesťmesačná subjektívna. ===== Adresovaným druhej strane, nie žalobou. A, čo je najdôležitejšie, zrušenie nezasiahne do práv tretích osôb, ktoré konali v dobrej viere. Doterajšie dovolanie sa relatívnej neplatnosti pôsobilo spätne voči každému a ohrozovalo aj poctivého nadobúdateľa. Namiesto trhovej premlčacej lehoty tu bude šesťmesačná subjektívna a trhová objektívna prekluzívna lehota. Skracujeme tým obdobie neistoty o majetkových vzťahoch a to je v prospech všetkých, nielen samotných podnikateľov. Druhá časť je koniec dualizmu. Jeden režim namiesto dvoch svetov. Dovoľte mi ukázať, čo dualizmus znamená v praxi. Dnes, ak si dvaja ľudia neplnia zmluvu, hľadáme následky porušenia zvlášť v Občianskom zákonníku a zvlášť v Obchodnom, pričom v oboch sú neúplné a rozptýlené medzi jednotlivé zmluvné typy. Premlčacia lehota je tri roky alebo štyri, podľa toho, ktorý režim sa uplatní a spory o samotné zaradenie vzťahu sú bežnou súčasťou súdnej praxe. Návrh zavádza jednotný systém nesplnenia. Jedna definícia, ktorá zahŕňa neplnenie, omeškanie, vadné plnenie aj porušenie vedľajších povinností. Jeden katalóg prostriedkov nápravy, právo na splnenie, právo odoprieť plnenie, zľava z ceny, úrok z omeškania, zmluvná sankcia, náhrada škody, odstúpenie od zmluvy. Vzorom je Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe, zásady UNIDROIT a európske modelové pravidlá, teda systém, ktorý prevzali aj iné krajiny ako Nemecko, Maďarsko, Estónsko či Francúzsko. Nie je to pre nás neznáme. Obchodný zákonník z roku 1991 bol týmto systémom už silne ovplyvnený. My ho len prestávame držať oddelene pre podnikateľov a sprístupňujeme ho všetkým. Chcem osobitne upozorniť na tri ustanovenia, ktoré si zaslúžia pozornosť tejto snemovne. Prvým je zastretý úrok z omeškania. Ustanovenie, ktoré reaguje na prax obchádzania zákonných limitov cez poplatky, administratívne náhrady a pokuty viazané na omeškanie. Druhým je odčinenie nemajetkovej ujmy pri porušení zmluvy. Dôvodová správa uvádza modelový príklad zrušenia svadobnej hostiny v posledný deň, keď je vrátenie zálohy zjavne neadekvátnou satisfakciou. A tretím je doložka podstatnej zmeny okolností. Nástroj, ktorý by sa nám veľmi zišiel v rokoch, keď energetická kríza a inflácia urobili z dlhodobých zmlúv ruinu pre jednu zo strán. K tomu pripájam predzmluvnú zodpovednosť. Dnes ju prax odvodzuje zo všeobecnej prevenčnej povinnosti, čo je konštrukcia na hranici únosnosti. Po novom bude mať výslovný základ, kto vedie rokovania bez úmyslu uzavrieť zmluvu alebo ich bezdôvodne preruší v záverečnej fáze, zodpovedá za spôsobenú ujmu. V tretej časti, ako som už spomínal, ľudský rozmer, spôsobilosť, podpora a pozostalí. Toto je časť návrhu, o ktorej sa hovorí síce najmenej vo verejnosti, a pritom sa dotkne práve tých najzraniteľnejších osôb. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktorým štát človeka vyradí z právneho života. Návrh ho ruší a nahrádza ho režimom, v ktorom súd vymedzí, v čom konkrétne je človek obmedzený a v ostatnom zostáva plne spôsobilý. K tomu pristupuje podporované rozhodovanie, kde podporovateľ nerozhoduje namiesto človeka, ale spolu s ním, a predbežné prehlásenie, ktorým si človek vopred určí, kto sa má o neho starať a ako, ak raz nebude schopný rozhodovať sám. Kto zažil v rodine nástup demencie či inej takejto zdravotnej poruchy, vie, akú cenu má takýto nástroj. Návrh tiež umožňuje súdu priznať plnú spôsobilosť pred dosiahnutím plnoletosti a podrobne upravuje čiastočnú spôsobilosť maloletých, nielen podľa veku, ale podľa rozumovej a vôľovej vyspelosti. A zmierňuje dôsledky, úkon osoby s obmedzenou spôsobilosťou nebude automaticky neplatný, ak jej prináša prospech. Pri § 691, nároku pozostalých, si dovolím byť úprimný aj o jeho dôsledkoch. Návrh zakladá nárok osobám s obzvlášť blízkym vzťahom k obeti s vyvrátiteľnou domnienkou u manžela, rodiča a dieťaťa a rozširuje ho aj na prípady mimoriadne závažného ublíženia na zdraví, nielen na usmrtenie. Uplatní sa aj pri objektívnej zodpovednosti, teda typicky napríklad pri dopravných nehodách. Áno, bude to mať dopad na poistný trh a na povinné zmluvné poistenie, preto boli k návrhu konzultované aj Národná banka Slovenska, Banková asociácia aj Asociácia poisťovní. Ale alternatíva, teda stav, keď matka, ktorá prišla o dieťa, musí svoj nárok konštruovať cez ochranu osobnosti a dostane sumu závislú od toho, na ktorom súde podala žalobu, nie je hodná právneho štátu. Pardon. Po štvrté kataster. Najväčší prínos a zároveň najväčšie riziko súčasne. Materiálna publicita katastra znamená, že kto nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere, spoliehajúc sa na zápis, bude chránený, aj keď sa neskôr ukáže, že prevodca vlastníkom nebol. Bez tohto pravidla nie je kupujúci chránený nikdy. A náklady tejto neistoty dnes znášame všetci v cene právnych previerok, v zádržných mechanizmoch, v úrokových sadzbách. Materiálna publicita chráni nadobúdateľa, ktorý môže o majetok prísť bez vlastného zavinenia. Slovenský kataster, žiaľ, je dedičstvo neusporiadaného pozemkového vlastníctva, duplicitných zápisov a nedokončených reštitúcií. Preto sú kľúčové poistky, ktoré návrh obsahuje. Domnienka znalosti zápisu sa vzťahuje aj na pozemky signalizujúce spornosť a ustanovenia o odstránení nesúladu medzi zápisom a skutočným stavom musia byť funkčné, nie formálne. V tejto súvislosti musím povedať, že ma veľmi mrzí, že sa tu objavujú rôzne výzvy a materiály, ako napríklad materiál Ochrana domov pred zbúraním, ktorý, pokiaľ mám informácie, bol rozposlaný niektorým poslancom. Kde tento predložený materiál síce veľmi správne pomenúva problém, že na Slovensku je veľký počet stavieb, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve iných osôb, nie je však pravdou, že by návrh nového Občianskeho zákonníka zhoršoval situáciu. Práve naopak, oproti súčasnej úprave ju vo viacerých aspektoch zlepšuje. Súčasná právna úprava hovorí, že buď právo k pozemku neexistovalo v čase zriadenia stavby, ak ide teda o stavbu na cudzom pozemku, v takom prípade môže vlastník pozemku navrhnúť, aby súd vlastníkovi stavby na jeho náklady nariadil odstránenie stavby. To je dnešný skutkový stav, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ostatné možnosti ako prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo iné usporiadanie vzťahov sú subsidiárne možnosti v § 135c ods. 2 a 3. Alebo právo k pozemku v čase zriadenia stavby existovalo, avšak neskôr zaniklo. Napríklad v čase zriadenia stavby mal vlastník nájomnú zmluvu pozemku, ktorá však neskôr skončila. Tieto prípady nie sú vôbec dnes upravené. Doktrína však na základe najmä českej judikatúry konštatuje, že vlastník pozemku sa samozrejme môže domáhať odstránenia stavby. Táto úprava však nijako nereflektuje skutočnosť, že vlastník stavby mohol konať v dobrej viere. Aké sú výhody navrhovanej úpravy? Možnosť nariadiť odstránenie kopíruje súčasnú úpravu, pričom ani v súčasnosti súdy takéto odstránenie fakticky nenariaďujú. Obava z odstraňovania stavieb teda nezodpovedá súčasnej praxi pri podobnej úprave. Nová úprava však nad rámec toho ponúka lepšie riešenie. Ak bola stavba zriadená na cudzom pozemku dobromyselne, má vlastník stavby právo domáhať sa voči vlastníkovi pozemku, aby mu pozemok predal za obvyklú cenu. Je to v § 1464 návrhu Občianskeho zákonníka. Toto pokryje väčšinu problematických situácií a ochráni vlastníka stavby. Ak v čase zriadenia stavby existovalo právo k pozemku a zaniklo, zlepšuje nová úprava postavenie vlastníka stavby, pretože umožňuje prikázanie pozemku do jeho vlastníctva podľa § 1464. Podľa súčasnej právnej úpravy sa v takýchto prípadoch neaplikuje § 135c Občianskeho zákonníka a teda je sporné, či vôbec súd môže prikázať takýto pozemok vlastníkovi stavby. A ak je stavba bytovým domom, ostáva zachované zákonné vecné bremeno podľa § 1682 a 1903 návrhu Občianskeho zákonníka. V uvedenom materiáli je nejaké navrhované ustanovenie prechodné, ktoré vyzývajú, aby sa uplatnilo. Toto ustanovenie však má podľa nášho názoru veľký potenciál konfliktu s ústavou, pretože nerozlišuje, či stavba bola zriadená dobromyselne alebo nie a takáto úprava by v zásade vôbec nereflektovala posúdenie okolností konkrétneho prípadu a fakticky by vyvlastňovala súkromné vlastníctvo, teda pozemky súkromných vlastníkov en bloc, vo všeobecnosti, čo si myslíme, že je v rozpore s ústavou. No a po piate je dedičské právo, sloboda poručiteľa a hranice tejto slobody. Dedičské právo sa mení azda najvýraznejšie. Pribúdajú dedičská zmluva, odkaz, príkaz, správca dedičstva a vykonávateľ závetu. Rozširuje sa okruh zákonných dedičov. V tretej skupine sa zavádza zastúpenie potomkami súrodencov bez obmedzenia stupňa a vo štvrtej skupine zastúpenie do dvoch stupňov. Cieľ je jednoznačný a podľa môjho názoru nespochybniteľný, znížiť počet prípadov, keď majetok pripadne štátu ako odúmrť napriek tomu, že žijúci príbuzní existujú. Doterajšie obmedzenie tretej skupiny len na deti súrodencov bolo dôsledkom nepresnej formulácie novely z roku 1992 a spôsobilo nejednu krivdu v dedičských konaniach. Teraz k bodu, ktorý bol pomerne dlho a viacnásobne predmetom pripomienkovacieho konania. Návrh znižuje povinný podiel neopomenuteľného dediča u maloletého potomka zo 100 % na 3/4 zákonného podielu a u plnoletého z polovice na 1/4 a zároveň prechádza z kolektívnej na individuálnu koncepciu. Argument predkladateľa je rešpekt k vôli poručiteľa a odkaz na obdobný trend v porovnateľných právnych poriadkoch, výslovne napríklad na švajčiarsku reformu účinnú od roku 2023. Argument na druhej strane poznám a neuhýbam pred ním, ide o oslabenie ochrany potomkov, vrátane maloletých a je legitímne pýtať sa, ako sa to má k čl. 3 samotného návrhu, ktorý deklaruje najlepší záujem dieťaťa a k ústavnej ochrane detí a mladistvých. Hovorím to otvorene, zároveň chcem vysvetliť, prečo sme pristúpili k tomuto kroku. Ak by sa totiž neznížili takto dedičské podiely tzv. neopomenuteľných dedičov, nebolo by vo väčšine prípadov možné vôbec využiť nové právne inštitúty, ako je dedičská zmluva, či odkaz alebo príkaz. Zároveň je potrebné uviesť, že ak chce poručiteľ ukrátiť svojich potomkov, môže to už aj dnes urobiť napríklad využitím inštitútu darovania a nikomu v tom nevie zabrániť za života. Čiže záverom, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rekodifikácia Občianskeho zákonníka sa na Slovensku reálne pripravuje od roku 2009. Za ten čas sa vystriedali vlády, komisie aj koncepcie a zakaždým projekt stroskotal nie preto, že by bol zlý, ale preto, že sa nenašla vôľa dotiahnuť ho do konca. Nechcem, aby tento parlament bol ďalším v tomto rade. Preto si vás dovolím požiadať a poprosiť, posúďme tento návrh vecne. Nedovoľme, aby sa najväčšia reforma slovenského súkromného práva za 60 rokov stala rukojemníkom politiky. Ďakujem pekne. [09:26] Andrej Danko S faktickou na vystúpenie pána ministra. [09:26] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A pán minister, ďakujem za vystúpenie, vidno, že ste pokryli väčšinu vecí, ktoré na výbore sa riešili a ku ktorým som mal aj ja osobne výhrady a o ktorých sme diskutovali. Jednu vec ste však opomenuli, a to tú najvážnejšiu. A netýka sa obsahu, ale týka sa toho, kedy tento nový Občiansky zákonník bude účinný. A je pravda, že ten zákon, ale to chcem oceniť, sa pripravoval dlhodobo a robili to ľudia, ktorí by to robili za akejkoľvek vlády. Jednoducho tí, ktorí to mali robiť, sú to odborníci všetci. Na druhej strane v rozprave sa budem venovať tým veciam, ktoré teda si myslím, že neboli úplne dobre nastavené, možno od začiatku, možno čo sa týka zadania. Ale teda ten čas je veľmi dôležitý. A to, že to má byť účinné v lete budúceho roku a v podstate nikto o tom netuší, nikto o tom nehovorí. Bohužiaľ, ani médiá sa o to nezaujímajú absolútne. Na výbore nebolo z toho nič. Nemáme. Ja čítam päť denníkov. A ja som o tom nečítal skoro nič. A je to inak strašná hanba a je to hanba aj vaša, pán minister, že nerobíte nič preto, aby sa to ľudia dozvedeli. Neviem prečo, či to robíte naschvál, aby sa o tom nedozvedeli, lebo tak to vyzerá. Inak by to nevyzeralo. A je najvyšší čas s tým začať a to sa týka celej spoločnosti vrátane vás aj médií. [09:28] Andrej Danko pani poslankyňa Plaváková [09:28] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja o tej informačnej kampani budem viac hovoriť v rozprave, keďže som pánovi ministrovi k tomu posielala aj interpeláciu a naozaj to je úplne absurdné, že tu máme situáciu, kedy za chvíľu bude účinný komplexný nový Občiansky zákonník a nikto o tom nevie. Tu väčšina predstavenstva ani nevie, že niečo také sa prijíma, nie, že aký je toho obsah. Ale chcela som sa ešte spýtať v reakcii na to, čo ste uvádzali vo vašom príspevku ohľadom neopomenuteľného dediča, teda toho zúženia ochrany detí, lebo, ak som vás správne porozumela, tak v podstate ste argumentovali len tým, že sa zavádza nový inštitút dedičská zmluva a teda, ak by sme nezmenili tú ochranu, aby sme nezúžili tie podiely neopomenuteľných dedičov, tak by sa nedal v niektorých prípadoch využiť. A prepáčte, ale ako slabá argumentácia mi to príde k tomuto, že či viete k tomu aj niečo viac uviesť, že prečo je to vlastne dobré a že, čo je účelom tejto zmeny, lebo to som A teda, ak by sme nezmenili tú ochranu, aby sme nezúžili tie podiely neopomenuteľných dedičov, tak by sa nedalo v niektorých prípadoch využiť. A prepáčte, ale ako slabá argumentácia mi to príde k tomuto, že či viete k tomu aj niečo viac uviesť, že prečo je to vlastne dobré a že, čo je účelom tejto zmeny, lebo to som nejako [09:29] Andrej Danko Pani poslankyňa Števolová, pripraví sa pani poslankyňa Plaváková. 371 [09:30] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave 7 Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Pán minister, ďakujem vám aj, že ste sa rozhodli pre tento obsiahlejší úvod ako zvyčajne, pretože si myslím, že je to vzhľadom na to, čo tu dnes prejednávame, veľmi dôležité. Naozaj asi všetci sa zhodneme, že je potrebné zmeniť a vydať nový Občiansky zákonník a naozaj určite sa zhodneme na tom, že tá odborná komisia, ktorá pracovala vlastne naprieč rôznymi vládami, teda urobila veľmi veľa práce a že teda zrejme by nebolo vhodné pracovať na novom Občianskom zákonníku ďalších 30 rokov a že teda v nejakom bode už bolo potrebné tie práce rozseknúť a priviesť ich teda k nejakému koncu. To, čo my rozporujeme, v zásade je, že či je na to dosť času a že či takáto obsiahla novela je novela, ktorá sa má v podstate odsúhlasiť na dvoch zasadnutiach parlamentu, keďže prináša vážne zmeny v chápaní občianskeho súkromného práva a preberá vlastne jednotlivé ustanovenia alebo teda časť ustanovení, ktoré sa týka obchodného práva. Zároveň to, čo neustále pripomíname, je aj podľa nás nevyužitá príležitosť, ktorá spočíva v tom, že teda bolo vynechané rodinné právo ešte v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo jednoznačne veľmi s Občianskym zákonníkom súvisí a mala byť podľa nášho názoru táto príležitosť využitá a tie ustanovenia rodinného práva, vrátane právnej úpravy pre páry rovnakého pohlavia, mali byť súčasťou vlastne tohto novelizovaného Občianskeho zákonníka. Ak chceme hovoriť o tom, že ten Občiansky zákonník prináša zásadné zmeny, pretože to rodinné právo, podľa môjho názoru a práve ten dlh, čo máme aj z pohľadu európskej legislatívy voči párom rovnakého pohlavia, nám tam stále ostáva ako taký veľký výkričník a vy sám ste právnik, viete, že aj tá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdneho dvora Európskej únie je jednoznačná, že táto otázka by mala byť nejakým spôsobom vyriešená. Čiže ja z tohto pohľadu považujem naozaj za veľmi nešťastné, že tá právna úprava rodinného práva a špecificky tejto otázky z Občianskeho zákonníka vypadla a preto vlastne práve v tejto konkrétnej oblasti v podstate nenastane vôbec žiaden posun, pričom vzhľadom, keď si to porovnáme s tými dopadmi, tak vlastne všetky oblasti, ktoré upravujete, áno, bude to určitý pokrok dopredu, či už ide napríklad pri premene BSM-ka na spoločné imanie manželov alebo v prípade teda dedenia, v prípade tých tzv. odvážnych zmlúv, ktoré zavádzate, v prípade záväzkového práva a podobne. A to všetko sú nesporne veci, ktoré pohnú tie jednotlivé čiastočné oblasti súkromného života dopredu. Ale môžeme skonštatovať, že tieto oblasti už v nejakej podobe upravené sú, že tie právne vzťahy už nejakú tú úpravu majú, ale tam, kde my jednoznačne vnímame veľký výkričník, kde teda ľudia nemajú žiadnu právnu istotu, je práve právna úprava vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Tam vlastne sme neurobili nič a to podľa môjho názoru, aj keď bude tento Občiansky zákonník prijatý, bude naďalej jeho veľkým nedostatkom a jeho veľkým dlhom vo vzťahu ku všetkým týmto osobám, ktoré u nás žijú a myslím si, že je to naozaj na škodu celej veci a ja tomu rozumiem, že sú tu nejaké politické okolnosti a podobne. Bolo to zneužité v politickom boji, ale zároveň si myslím, že keď nejaká vláda prinesie na stôl Občiansky zákonník, tak by mala upraviť aj túto tému a nemala by sa jej vyhýbať, pretože to vlastne ide ruka v ruke. Čiže vaša práca a aj práca celej tej rekodifikačnej komisie, keďže tam práve absentujú tie rodinné vzťahy, bude podľa môjho názoru v konečnom výsledku len polovičné. Čiže to je taká hlavná výčitka z mojej strany. Kde teda absentuje akékoľvek upravenie nejakej právnej istoty pre týchto ľudí a to vlastne znamená, že tento záväzok a tento chýbajúci článok v našom súkromnom práve budú v podstate musieť vyriešiť ďalšie vlády, ale zároveň to znamená, že títo ľudia budú musieť naďalej žiť v právnej neistote dlhé roky, kým možno sa to podarí vyriešiť a mohla to byť práve vaša vláda, ktorá by bola tomu urobila aspoň čiastočný koniec. Čiže to je podľa môjho názoru premrhaná príležitosť. Zároveň si myslím, že pokiaľ ide o tie ostatné ustanovenia, naozaj, že prináša teda nový Občiansky zákonník mnohé veľmi dôležité a potrebné zmeny. Samozrejme, o každej z tých zmien by sa dalo veľmi dlho baviť. Či už ide napríklad o oblasť závetov, či už ide o oblasť podporovaného rozhodovania, či už ide o oblasť nového spoločného imania manželov, ktoré sa bude uplatňovať namiesto BSM-ka a to sú vlastne veci, ktoré podľa môjho názoru by mali nám stáť za trochu dlhšiu a odbornejšiu diskusiu. Ja si ale nemyslím, že tá diskusia mala primárne prebiehať tu v parlamente. Podľa môjho názoru mal byť viac využitý čas ešte naozaj predtým, ako návrh nového Občianskeho zákonníka doputoval do parlamentu, kde si myslím, že ste mohli urobiť predsa len trochu viac, pokiaľ ide o informovanie ľudí o tom, čo sa mení práve pri takých inštitútoch, ako je napríklad spoločné imanie manželov, čo majú ľudia dlhodobo zaryté ako niečo, teda to BSM-ko, a kde by si to teda napríklad zasluhovalo väčšiu informovanosť verejnosti. Takisto pokiaľ ide o závety, pokiaľ ide o tie odvážne zmluvy, ako je napríklad zaopatrovacia zmluva. Tam vidíme niektoré riziká, ktoré môžu vyplývať z tejto právnej úpravy vo vzťahu k starším ľuďom, vieme, že seniori aj v súčasnosti sú terčom mnohých podvodov, ktoré nevedia včas a správne odhaliť. Čiže tam si myslím, že by tá informovanosť vo vzťahu k verejnosti mala byť trochu hlbšia a zatiaľ podľa môjho názoru bola taká povrchnejšia. Vy ste nám povedali na ústavnoprávnom výbore, že budete pripravovať aj nejakú informačnú kampaň pre verejnosť, ktorá by teda mala nastať potom, čo bude Občiansky zákonník prijatý a potom, čo prijmete vlastne tie vykonávacie predpisy, aby sa to stihlo do júla 2027, kedy má nadobudnúť účinnosť aj teda jeho ustanovenia. Len teda otázka je, že akým spôsobom to idete robiť, keď už vlastne máte pred sebou posledný v podstate trištvrte rok vládnutia. Nevideli sme zatiaľ žiaden návrh. Určite o tom bude kolegyňa Lucia Plaváková hovoriť oveľa viac, keďže sa vás to pýtala a naozaj myslím si, že tá informovanosť ľudí v tom nasledujúcom polroku bude kľúčová. Čiže tam by nás naozaj zaujímalo, že akým spôsobom ide k tomu vaše ministerstvo pristúpiť. Tiež z hľadiska toho, čo sa mení, ako viete, tak ja som sa hlavne zaujímala o tému právnej spôsobilosti a určovania veku. Tam si myslím, že tam vás musím naozaj pochváliť, že pokiaľ ide teda o to určovanie veku súdom, konečne sme sa po viac ako 10 rokoch dopracovali k tomu, že v prípade, keď je vek maloletého dieťaťa sporný, bude možné na základe vyšetrenia, podať žalobu a rozhodnúť súd o tom, či táto osoba je vo veku maloletosti alebo plnoletosti. Zároveň sa ale zavádzajú dve dôležité zmeny, ktoré by si tiež podľa môjho názoru zaslúžili bližšie vysvetlenie, a to je možnosť podnikania pre maloletých, čo sme navrhovali dlhodobo v Progresívnom Slovensku. Nový zákon zavádza túto možnosť na základe súhlasu zákonného zástupcu a so súhlasom súdu, pričom vlastne toto podnikanie nebude obmedzené vekom, čo som si teda overovala na ústavnoprávnom výbore. Čo je teda posun aj oproti nášmu návrhu, kde my sme to navrhovali od 16 rokov. A ja nehovorím, že je to zlé alebo teda správne alebo nesprávne, len teda aj v tej dôvodovej správe ako keby absentuje bližšie zdôvodnenie, že prečo ste sa rozhodli vlastne dať to bez obmedzenia veku, tak možno by ste mohli povedať, že či ste vlastne zvažovali aj nejaké riziká. Dnes samozrejme máme množstvo mladých ľudí, ktorí trebárs na sociálnych sieťach alebo podobne, nepoviem, že podnikajú, keďže momentálne samozrejme sa to nedá nazvať podnikaním, ale teda pôsobia. A niekedy aj dosahujú zisk, ale máme aj mladých ľudí, ktorí mimo vlastne sociálnych sietí momentálne vlastne na svojich rodičov, ak teda sú neplnoletí a chcú začať podnikať, tak cez svojich rodičov to riešia. Čiže to je určite dobrá zmena, že teda budú môcť získať podnikanie, ale teda upozorňujem, že je to bez obmedzenia veku a bude teda zrejme na súdoch, aby zvážili pri jednotlivých prípadoch, či je to už vhodné alebo to teda vhodné nie je. Tak možno by bolo aj fajn, aby ste vlastne vysvetlili, ako komisia rozmýšľala práve pri tomto podnikaní. A v tejto súvislosti vlastne sa zavádza aj ďalšia vec a to je vlastne emancipácia maloletých. To znamená, že bude možné, aby maloletý, ktorého či už vek nebol spoľahlivo určený, lebo nebol zapísaný, alebo teda je starší ako 16 rokov a vie sa samostatne živiť a spravovať si svoje vlastné záležitosti, aby so súhlasom zákonného zástupcu mu súd vlastne priznal plnú právnu spôsobilosť, teda od 16 rokov. Doteraz sme to mali vlastne len v prípade, keď súd povolil 16-ročným uzavrieť manželstvo. Teraz to bude teda aj na žiadosť 16-ročnej osoby, ktorá sa môže sama o seba postarať so súhlasom zákonného zástupcu alebo bez súhlasu zákonného zástupcu za výnimočných okolností, keď je to v jej najlepšom záujme. Takže pán minister, čiže vlastne to je v podstate emancipácia maloletých od 16 rokov od svojich rodičov za určitých okolností a mňa by zaujímalo, ktoré sú tie právne situácie, ktoré ste mali na mysli. Znova nevravím, že to nie je správne. Je to vec, o ktorej sa dlhodobo diskutuje. Ale myslím si, že takáto zmena by napríklad si zaslúžila aj viac prediskutovania s verejnosťou. Ja si samozrejme viem predstaviť prípad človeka, ktorý možno získa najskôr súhlas súdu a zákonného zástupcu s podnikaním a potom teda mu to tak dobre ide, že si možno v 16, 17 rokoch povie, že už sa vie sám uživiť a získa aj súhlas zákonného zástupcu a teda požiada o túto emancipáciu, ale teda takých prípadov samozrejme je veľmi málo a tiež samozrejme treba zvažovať, či aj napriek tomu, že sa teda tá osoba vie takýmto spôsobom pri podnikaní uživiť, či vie vlastne sa rozhodovať v ostatných záležitostiach. A tiež to potom podľa mňa otvára, že keď už teda povoľujeme osobám starším ako 16 rokov za výnimočných okolností sa týmto spôsobom emancipovať, však majú to aj vo Francúzsku, aj v Českej republike, tak podľa môjho názoru potom sa ale treba baviť aj o právnej spôsobilosti. Oni teda získajú tú plnú právnu spôsobilosť, ale samozrejme to nie je úplne plná právna spôsobilosť, lebo v trestnoprávnej oblasti sa stále na nich bude hľadieť ako na mladistvých páchateľov, respektíve Tak podľa môjho názoru potom sa ale treba baviť aj o právnej spôsobilosti. Oni teda získajú tú plnú právnu spôsobilosť, ale samozrejme to nie je úplne plná právna spôsobilosť, lebo v trestnoprávnej oblasti sa stále na nich bude hľadieť ako na mladistvých páchateľov, respektíve, ak je na nich spáchaný trestný čin, ako na chránené osoby. Samozrejme, že si nebudú môcť kúpiť alkohol a cigarety, čo je správne, to je obmedzené vekom 18 rokov. Takisto nebudú môcť šoférovať, lebo to je tiež obmedzené vekom 18 rokov, respektíve od 17 rokov môžete mať vodičský preukaz, ale môžete jazdiť iba s doprovodom fyzickej osoby staršej ako 18 rokov, ktorá má aspoň 10 rokov vodičský preukaz, a nemôžu voliť. Čiže tam je to podľa mňa otázka, že ak teda naozaj ideme emancipovať alebo umožniť možnosť emancipovať ľuďom od 16 rokov, že či nie je správne začať sa aj baviť trebárs o aktívnom a pasívnom volebnom práve pre takéto osoby. Ja nevravím, že áno alebo nie, ale sú to otázky, ktoré podľa môjho názoru sú spojené s takýmto krokom alebo s ktorými, o ktorých, ktoré by sme mohli v tej verejnej diskusii otvárať, ale vlastne ani tá dôvodová správa nehovorí, že či ste aj vy takýmto smerom rozmýšľali alebo nie. Stále sa vlastne ponecháva možnosť uzavretia manželstva za výnimočných okolností na základe povolenia súdom od 16 rokov, ale napríklad v niektorých krajinách je trend túto možnosť vypúšťať, keďže aj Dohovor o právach dieťaťa, respektíve teda komisia k Dohovoru o právach dieťaťa napríklad odporúča, že teda tie sobáše by naozaj mali byť až od 18 rokov, pretože nemajú presvedčenie o tom, že 16-ročný bez ohľadu na okolnosti by bol schopný napríklad viesť dostatočne vyspelý život na to, aby viedol manželský život. Čiže to je napríklad tiež otázka, ktorú by sme mohli pri úprave tohto otvoriť. Určite by aj kolega Prostredník s kolegyňou Plavákovou k tomu mali čo povedať, keďže sa tejto téme venujú. A ja to načrtávam nie preto, aby som kritizovala, že to robíte. Naozaj ja sama nie som v tomto vyhranená ani jedným, ani druhým smerom. Len by som chcela pochopiť, aké bolo vlastne uvažovanie tej odbornej komisie a vás, keď ste teda tieto ustanovenia takýmto spôsobom navrhli, jednak teda to podnikanie bez obmedzenia veku a jednak teda tú možnosť emancipácie maloletých od 16 rokov za výnimočných okolností a že aké údaje, aké prípady zo života si vlastne pod tým predstavujete, špeciálne napríklad aj pri tej možnosti, keď to bude bez súhlasu zákonného zástupcu, keď by to malo byť vlastne bez súhlasu za výnimočných okolností v najlepšom záujme dieťaťa. Tak to by ma tak zaujímalo, že ja som si to ešte neuvedomila, keď sme to na ústavnoprávnom výbore ako keby rozoberali, že vlastne takéto to má implikácie, ale možno by ste nám to vedeli ešte objasniť bližšie aj teraz. Ďakujem. [09:47] Andrej Danko Pani poslankyňa [09:47] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Marcenková. Ďakujem pekne. Ja sa musím priznať, že ešte sama si tvorím názor na jednotlivé zmeny a očakávala som aj od tejto diskusie, že možno tie kontroverznejšie, tie, na ktoré upozorňovala aj Slovenská advokátska komora, zaznejú u vás, pán minister? Veď možno to bude ešte súčasťou diskusie, lebo hovorím, sama si na to tvorím názor, že ako vnímať niektoré tie viac diskutované paragrafy. Ale pre mňa je zásadné to, čo povedala kolegyňa, že tu neprebieha nejaká verejná kampaň, informovanosť o týchto vážnych zmenách, ktoré budú v podstate účinné a platné v krátkom časovom rozsahu. Čiže tam je pekný príklad ten český prístup k takejto veľkej rekodifikácii, kedy som si pozrela, že tá česká rekodifikačná komisia mala vyše 130 seminárov po celej Českej republike, ktoré priamo viedli vlastne členovia tej rekodifikačnej komisie. Niektoré boli čisto pre verejnosť, niektoré boli pre jednotlivé skupiny, ktorých sa to týkalo. Potom to bolo pre odbornú obec, ale naozaj, že veľa termínov, ktoré poskytli naprieč Českou republikou, kde vysvetľovali všetky zmeny. Mali špecializovaný web, kde podľa mňa veľmi jednoduché videá, naozaj nie právnickou rečou, ale úplne občiansky, laicky vysvetlené, že čo sa ktorej skupiny obyvateľov dotkne najviac. Mne sa tie, ako keby tá videoforma, zdá v dnešnej dobe ako veľmi dôležitá, možno vytvoriť nejaké špecializované profily na sociálnych sieťach, ktoré budú jednoduchou formou približovať, čo sa zmení, napríklad aj pre mladých ľudí, a potom už úplne taká maličkosť – tematické brožúry. Ja neviem, vyše 200 rôznych tematizovaných brožúr malo Česko. [09:49] Andrej Danko Takže pán [09:49] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Vančo. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No áno. Ten čas naozaj sa kráti, je ho málo a jednoducho tu nie je, nie je tu žiadna kampaň. Nehovorí sa o tom. Ja mám možno otázku, ktorá sa tohto týka, ktorá je dôležitá, lebo naozaj, že Občiansky zákonník, to nie je niečo, na čo si viete urobiť názor z večera do rána alebo podobne. A kto-kto študoval právo, tak si uvedomuje, že čo to je a aký to má, aký to má rozsah, aké to má dopady. A ten druhý si to neuvedomuje a o to viac, o to viac treba o tom hovoriť. Na miestach, kde tí ľudia môžu počúvať. No ale každopádne pre tých ostatných mňa by zaujímala informácia, že či sa chystá komentár, čo je strašne dôležité, lebo naozaj, keď aj firmy sa budú pripravovať do praxe meniť všetky dokumenty, zmluvy a tak ďalej, rôzne-rôzne vnútorné nariadenia a tak ďalej, tak bez toho komentára čokoľvek robiť je problém, takže ja som nepočul teda ani slovo o tomto, ani som nikde nezachytil, že by sa niečo chystalo alebo že by to niekto chystal, ale teda to by ma zaujímalo. No a takisto by som chcel reagovať na to a vyzdvihnúť to alebo zdôrazniť, že tento nový Občiansky zákonník bol prezentovaný na začiatku ako moderný, čo proste, čo proste nie je pravda. On je skôr taký tradičný a konzervatívny. A v niečom naozaj veľmi liberálny, ale pravicovo. Takže-takže aj to, že tam nie sú upravené registrované partnerstvá a ďalšie veci, tak je proste strašná škoda. [09:51] Andrej Danko pán poslanec [09:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostali pani poslankyňa Števulová, chcel by som reagovať na tú časť z tvojho vystúpenia, kde si hovorila, že v návrhu nového Občianskeho zákonníka nikto neabsentuje úprava vzťahov párov rovnakého pohlavia. A teda v kontexte toho, čo tu pred chvíľou zaznelo, si nemyslím, že to je téma len pre ľavicovo ľavicových liberálov, ale aj pre pravicových liberálov, dokonca sa aj pre pre konzervatívcov, ktorí majú rešpekt k ľudskej dôstojnosti. A myslím si, že je to chyba, je to premárnená šanca, je to niečo, čo bude predmetom diskusie. A tu by som rád pripomenul, že my s pani Slaným Koľko sme v rámci pripomienkového konania iniciovali hromadnú pripomienku za zakotvenie životných partnerstiev do nového Občianskeho zákonníka a aj sme zozbierali nejaké podporné podpisy. Dokonca sme absolvovali rozporové konanie na Ministerstve spravodlivosti a teraz s očakávateľným výsledkom, že to tam nebude zahrnuté a vlastne to bolo vyriešené tým spôsobom, že celá časť rodinného práva, teda zákon o rodine, ktorá pôvodne bola v návrhu, bola vypustená. To, že bolo rodinné právo zahrnuté do Občianskeho zákonníka, som vnímal pozitívne. Nie je to do tej miery dôležité ako, povedzme, ten dualizmus občianskeho a obchodného práva, kde naozaj niektoré zmluvné vzťahy mohli ísť v dvoch rôznych paralelných režimoch a mohlo to spôsobovať praktické problémy, ale vecne rodinné právo patrí do občianskeho práva a teda malo tam byť, malo tam byť zahrnuté. Z ideologických dôvodov tam nebudú nielen životné partnerstvá, ale ani to, čo je v zákone o rodine. [09:53] Andrej Danko Pán [09:53] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec, ďakujem za slovo, pani poslankyňa Zuzka Števová. Ďakujem pekne, že si spomenula skutočne aj to podnikanie mladých. Aj my v SaS-ke sme sa viackrát pokúšali nastaviť to tak, aby to bolo aj teda realizovateľné a dosiahnuteľné. No je zase zaujímavé, že možno tu pomaly budeme mať 16-ročné alebo 15-ročné deti, ktoré nebudú môcť ísť na sociálne siete, ale zároveň podnikať sa bude dať, neviem odkedy. Možno by bolo fajn fakt spraviť tam možno ten vek, že 16 rokov, ale spraviť to čo najjednoduchšie. Lebo aj tá realita doteraz, teraz to rozhodnutie súdu, no ten vek potom už plynie dlho alebo rýchlo a to rozhodovanie súdu zvykne trvať dosť dlho, že možno skutočne tam dať nejaký vek. Ozaj, že povedať možno tých 16 je to správne číslo, ale tak potom, aby to už vedelo byť veľmi rýchle. Alebo fakt možno je tá otázka na pána ministra, či je to teda brané tak, že dá sa teda aj podstatne skôr a nie ten súd rozhodne, dá tam tú pečiatku, aby to bolo možné, ale podľa mňa by bolo ideálne fakt kľudne konkrétny vek, od ktorého sa dá, ale následne, aby to bolo už čo najjednoduchšie a najrealizovateľnejšie aj v tej praxi, nie, že človek požiada a potom to trvá na súde dlho, než teda to odsúhlasia. Ale každopádne určite je to, je to veľmi dobrá vec, že teda vôbec tú možnosť prináša. Určite je to veľmi dobré pre mladých, ak si môžu takto vyskúšať to podnikanie a skôr a vie to pomôcť. Špeciálne v dnešnej dobe, kde, kde proste to je určite potrebné. Ďakujem pekne. [09:55] Andrej Danko Pán [09:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No my v hnutí Slovensko podnikáme. A niektorí. A ja vítam, že naozaj niektorí mladí ľudia budú môcť podnikať. Je to veľmi dobré, pretože v súčasnej dobe naozaj určite je potrebné dať mladým priestor, pretože dnešná doba prináša pre nich veľké vymoženosti, ale aj, keď teda toto schvaľujem. Ja si myslím, že tu musí ísť ruka v ruke aj to, že nielen podnikať, ale tí mladí ľudia by mali dostať možnosť aj brigádovať, pretože napríklad u nás ja nemôžem, teda ja som síce už iba majiteľ, ale nie konateľ, ale u nás nemôžu brigádovať mladí ľudia, ktorí majú skončenú základnú školu a chcú brigádovať a sú veľmi šikovní. Takže toto by malo ísť podľa mňa ruka v ruke. Nie, je to síce pracovné právo, ale aj toto podľa mňa spadá aj do pracovného práva, lebo, keď niekto chce podnikať a je mladý človek, tak by to malo tam byť, ale opakujem ešte raz, ja chcem apelovať, aby aj toto bolo zakotvené a pán minister, aby aj toto upravil, pretože veľmi veľa mladých ľudí chce pracovať a my tým, že im dáme možnosť pracovať, tak vytvárame naozaj tie základy pracovné už v tom rannom veku pracovnom, pretože ja si myslím, že tu viacerí z vás, čo tu vidím šedivé hlavy, tak od svojich nie 12, ale 10 rokov niektorí pracovali. Ja hovorím za seba, ja som musel doma vstávať ráno o 6:00 a, kým nebolo urobené, tak som nemohol odísť nikde, že pán Mikloško určite to máte aj vy tak. Takže ja som hlboko presvedčený, ja som hlboko presvedčený, že toto, toto je dobrá vec, len ešte raz, nech tí mladí ľudia môžu aj brigádovať. V tom ako maloletý, lebo to pre nich bude veľmi dobré, veľmi dobrý pracovný začiatok. Ďakujem veľmi pekne. Pani [09:57] Andrej Danko Poslankyňa [09:57] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ešte bolo. Ďakujem kolegom a kolegyniam za reakciu. Pokiaľ ide vlastne o to, čo hovorila Vlaďa Marcinková, pán minister, ja napríklad by som si predstavovala, že keďže teda práve pri tom BSM, ktoré sa mení na SIM-ku, že súčasťou tej kampane trebárs naozaj budú nejaké brožúry, ktoré budú pripravené pre matriky a teda, keď už ľudia prídu a zaujímajú sa o uzavretie manželstva, takže priamo tam dostanú tú informáciu, že čo sa teda mení od toho prvého júla. To si myslím, že by mal byť napríklad taký základ. Pokiaľ ide o kolegu Ajdostala aj Biskupiča, tak áno, no. Myslím, že tam pri tých registrovaných partnerstvách alebo životných partnerstvách máme úplne rovnaký názor. A pri tom podnikaní viete, ja napríklad, ja som bola napríklad pozitívne prekvapená, že je tam vlastne to umožnenie bez obmedzenia veku, len potom som sa začala zamýšľať, že či je to správne, ale zase na druhej strane je podľa mňa veľmi ťažké nájsť tú hranicu, lebo však pri podnikaní maloletých väčšinou ide častokrát o duševnú činnosť, alebo napríklad môj partner, pán, mi spomínal, že on vlastne začal podnikať so športovými potrebami ako cez e-shop, cez svoju mamu, ešte keď bol maloletý, čo tiež ako keby nie je náročná práca, ktorá je zakázaná deťom, preto tam nesúhlasím s kolegom Pročkom. Však už dnes môžu, myslím, od 15 brigádovať deti, ale určite by som ja neznižovala tú hranicu kvôli tým rizikám, ktoré tam sú, ale pri tom podnikaní je to samozrejme iné. Môže byť niekto, kto už trebárs v 14 rokoch investuje a rozumie takýmto veciam a vie to robiť vlastne pod dohľadom svojho zákonného zástupcu. Len práve to ma zaujíma, že ako nad tým rozmýšľala tá komisia aj vo vzťahu k tej emancipácii od 16 rokov, aj k podnikaniu bez limitácie, aby sme poznali tie prípady a tie riziká. A rozumie takýmto veciam a vie to robiť vlastne pod dohľadom svojho zákonného zástupcu. Len práve to ma zaujíma, že ako nad tým rozmýšľala tá komisia aj vo vzťahu k tej emancipácii od 16 rokov, aj k podnikaniu bez limitácie, aby sme poznali tie prípady a tie [09:59] Peter Žiga A tie riziká [09:59] Andrej Danko Riziká. Pani poslankyňa Plaváková, pripraví sa poslanec Horecký. [09:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, kolegovia, kolegyne. Dostali sme sa teda k rozprave v druhom čítaní k Občianskemu zákonníku a ja si naozaj myslím, že je chvályhodné, že sa dostávame do fázy, kedy je tu snaha dotiahnuť rekodifikáciu občianskeho práva dokonca až na to, teda, že tento proces sa snažíte z politických dôvodov urýchliť takým spôsobom, že som si istá, že nám to v praxi spôsobí problémy. Obzvlášť všetkým ľuďom, ktorí jednoducho o tom nebudú informovaní. Už tu viacerí kolegovia, kolegyne to spomínali a o tom budem hovoriť viac neskôr v mojej rozprave, ale teda to je kľúčový problém, ktorý ja tu vidím. Bola aj krátka doba na medzirezortné pripomienkové konanie, nejaké dva mesiace. To je naozaj nedostatočné pri 2000 paragrafoch, to naozaj nie je nikto schopný dostatočne adekvátne odborne vyhodnotiť popritom, ako robí svoju inú prácu. Všetky subjekty, ktoré sa do toho procesu môžu zapájať. Jednoducho to nie je možné a tým pádom aj taká krátka doba pri takejto rozsiahlej rekodifikácii jednoducho znižuje kvalitu samotného procesu. Čiže sú tam 100 % nejaké veci, ktoré niekomu unikli a možno sa budú ešte opravovať, keď tu budeme mať ten zberný zákon, uvidíme, alebo niekedy neskôr. Tiež teda k tomu procesu, že prvé stretnutie, ktoré bolo v parlamente organizované k tejto rekodifikácii, bolo v čase výborov, takže napríklad ja a kolegyňa Štefúlová sme sa ho vôbec nemohli zúčastniť. To, myslím si, že vôbec nie je šťastné, aspoň nejaké také základné nastavenie by sme tu mohli mať, že ľudia, ktorí majú záujem, budú môcť sa toho aj zúčastniť. No a ešte tu nikto nespomenul, že vlastne v prvom čítaní bola skrátená rozprava. Čiže najväčšej rekodifikácii občianskeho práva od vzniku Slovenskej republiky ste skrátili rozpravu. Ako už sme si to zvykli na to, že to tu sekáte jedna radosť, ale skrátiť tú rozpravu práve pri tomto návrhu zákona, tak to vlastne doteraz som nepočula vysvetlenie, že ako je to možné, že k tomuto ste dospeli. Ďalším problémom, ktorý súvisí trochu tak aj s tým procesom, je účinnosť, ktorá má nastať 1. júla 2027, čiže legislatívna doba bude nejakých deväť mesiacov. V Českej republike, prečo hovoríme vlastne o Českej republike? Lebo oni boli úplne v rovnakej situácii. Vychádzali z rovnakého Občianskeho zákonníka, prešli obrovskou rekodifikáciou a teda je pre nás absolútne relevantné a porovnateľné pozerať sa na to, ako oni k tomu pristúpili. Tak oni legislatívnu dobu mali 23 mesiacov. Čiže 23 mesiacov bol čas, kým nadobudla účinnosť na to, aby sa spoločnosť na to poriadne pripravila. Nehovoriac o tom, teda, že my nemáme stále ešte ani ten zberný zákon. Mne nebolo tu úplne vysvetlené, čo to znamená. Zberný zákon bude upravovať osobitné právne predpisy, bez ktorých v podstate tento nový kódex nie je úplne vykonateľný, lebo tam budú tie kľúčové zmeny v jednotlivých právnych predpisoch. A ten ešte nemáme ani hotový. Teraz pôjde do medzirezortného pripomienkového konania. V parlamente sa ocitne niekedy budúci rok na prvej schôdzi asi budúci rok, pán minister. Čiže sa schváli kedy? Na druhej schôdzi budúci rok definitívne? To bude koľko času do nadobudnutia účinnosti tohto kódexu? To bude v týždňoch. Tak ja neviem, kolegovia, kolegyne, ale mne to naozaj šťastné nepríde, lebo teraz ani nevieme, čo tam je a už na výbore ústavnoprávnom, keď sme o tom diskutovali, tak vlastne tam budú také detaily, ktoré vlastne vysvetľujú mnohé tie inštitúty, ktoré sa tu zavádzajú nanovo a bez ktorých vlastne ani nepoznáme presne ten rozsah a obsah dopadov. Čiže to je ďalší problém, ktorý tu máme, ktorý je takého procesného charakteru. No a teraz k obsahu. Už to aj odznelo, že čo všetko tam chýba a ja sa teda naozaj tiež pripájam k tomu, že je veľmi smutné, že z tohto celého vypadlo rodinné právo. Určite sa tu nezhodneme všetci v tejto miestnosti, že je to nešťastné, ale ja som o tom presvedčená. A ten pôvodný návrh ho obsahoval, takže ten zámer ministerstvo a rekodifikačná komisia očividne mala taký, aby to bolo obsiahnuté v jednom kódexe z nejakých konkrétnych určitých dôvodov, pretože tie právne vzťahy sú jednoducho prepojené. Ale teda ozvala sa Konferencia biskupov Slovenska a niektoré iné pridružené organizácie a blá-blá, vypadlo proste rodinné právo. A nielen to, teda napríklad aj úprava blízkych osôb, ktorá bola nejakým spôsobom nastavená inak v pôvodnom návrhu, tak sa vrátila do pôvodného znenia, ako máme dnes a to, na to som sa tiež pýtala na výbore, že prečo a aké je na to vysvetlenie, ale nedočkala som sa veľmi odpovede. Čo sa týka ešte toho rodinného práva, tak nám tam samozrejme, ako už odznelo, chýbala právna úprava pre páry rovnakého pohlavia. O tom hovorila aj kolegyňa Štefúlová a ja o tom ešte poviem ďalej viac. Ale chýbala tam napríklad aj vyššia ochrana detí pred násilím, či už sa to týka telesných trestov alebo ochrany detí, ktoré vyrastajú v násilných partnerských vzťahoch a všetky dopady, ktoré to má následne na starostlivosť rodičov o deti. To tam tiež nebolo, čiže tu bola veľká rezerva a my sme na to upozorňovali práve aj v našich pripomienkach, ktoré sme tiež posielali do medzirezortného pripomienkového konania. A chýbala tam napríklad aj ochrana zachovania domova detí, vôle, možnosť vyjadriť vôľu rodičov pri určení starostlivosti o dieťa pri úmrtí rodiča. To je niečo, čo naozaj nám v našej právnej úprave chýba a myslím si, že by bolo veľmi vhodné, keby sme sa čím skôr na to pozreli, pretože to je v najlepšom záujme dieťaťa. Z týchto dôvodov ja navrhujem vrátiť tento návrh späť na dopracovanie rodinného práva. Či to pani spravila, či nie? Vlastne spravodajca, tak neviem, či počul, ale navrhujem vrátiť na dopracovanie. Vrátim sa teda ešte k tej chýbajúcej právnej úprave pre páry rovnakého pohlavia. Pán minister uviedol, že vlastne aj celý tento kódex nadväzuje na programové vyhlásenie vlády. No a v programovom vyhlásení vlády sa dočítame aj toto. Vláda rešpektuje spolužitie osôb opačného pohlavia mimo inštitútu manželstva definovaného ústavou, ako aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia a je pripravená riešiť praktické otázky súvisiace s ich životom v spoločnej domácnosti. Čiže vláda Roberta Fica má ešte aj vo svojom vlastnom programovom vyhlásení, že bude riešiť tieto otázky párov rovnakého pohlavia. Ale nie, máme tu Občiansky zákonník, nový kódex, ani tam to nie je. Hoci teda pán štátny tajomník Šťastný, keď som sa na to pýtala na ľudskoprávnom výbore, mi normálne tam tvrdil, pán Hazucha tam bol, že to je v tomto návrhu. Môžete to potvrdiť, kľudne. No a to mi príde úplne fascinujúce, že pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti nám normálne do očí klame na ľudskoprávnom výbore, normálne na záznam, na kameru. To mne naozaj nepríde normálne. Ale teda, keďže tam toto odznelo, ja som poslala pánovi ministrovi spravodlivosti interpeláciu. Že kde to teda nájdem v tom Občianskom zákonníku, keď teda pán štátny tajomník tvrdí, že to tam je. No a teda neuveríte, akú som dostala odpoveď. Tam prečítam. Pokiaľ ide konkrétne o páry rovnakého pohlavia žijúce v spoločnej domácnosti, podstatné je, že prijatý legislatívny prístup nemení ich občianskoprávne postavenie spôsobom, ktorý by im odoberal alebo zužoval existujúce práva. To vážne, pán minister? Akože my máme byť radi, že nás neoberáte o ďalšie práva? Neviem, mám aj poďakovať alebo zatlieskať? Lebo mne toto prišlo naozaj absolútne nehorázne, že minister spravodlivosti mi pošle takúto odpoveď, že ja mám byť vlastne rada, že páry rovnakého pohlavia nie sú oberané o ďalšie práva. Prepáčte, ale mne toto príde naozaj už za všetkými čiarami. To kde tu žijeme? Vám to príde normálne, kolegovia? Fakt nechápem, ako ste mohli takú odpoveď vôbec napísať a podpísať. Ja neviem, kto vám ju písal, ale podpísali ste ju. No ale keďže ste právnik, minister spravodlivosti, tak určite poznáte rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Oliari proti Taliansku, Fedotova proti Rusku, Buhuceanu a Ciupercă proti Rumunsku, Przybyszewska proti Poľsku. Všetky tieto rozhodnutia jasne potvrdili, že zmluvné štáty dohovoru, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, sú povinné prijať právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia. Tak načo sa tu ešte hráme vlastne? Ja tomu nerozumiem. My to normálne všetci vieme, že je to záväzkom Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z dohovoru, ku ktorému sme sa zaviazali. Ešte si to dáte aj do programového vyhlásenia vlády. Potom mi tu štátny tajomník klame, že to je v Občianskom zákonníku a potom vy mi odpíšete, že mám byť rada, že nás neoberáte o ďalšie práva? Takže: „Haló.“ Takže výsledkom tohto celého je, že Slovensko aj po tejto veľkej rekodifikácii bude naďalej porušovať svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú z dohovoru a bude ponechávať mnohých ľudí na Slovensku bez adekvátnej právnej ochrany. To je výsledok tohto celého procesu. A takýmto spôsobom naďalej ignorujete realitu a situáciu veľkého množstva ľudí, ktorí jednoducho na Slovensku žijú. Teda tí, ktorí ešte tu zostali, lebo mnohí z nich sa samozrejme rozhodnú radšej odísť do zahraničia, ako by to tu mali ďalej trpieť. Takže ja fakt nerozumiem, že na čo ešte čakáme. A mrzí ma, že to tu musím dookola opakovať, ale jednoducho to sú ľudia, ktorí žijú na Slovensku a ktorých to trápi. Ktorí nemajú právnu ochranu. A nie, je ich málo. No a na záver sa už len vrátim teda k tej samotnej informačnej kampani. Lebo možno vás tým už aj otravujem. Možno vám to lezie na nervy, lebo som sa vás to už veľakrát pýtala. Posielala som vám aj interpeláciu, o tej poviem viac, ale mne na tom naozaj záleží. Naozaj mi záleží na tom, aby ľudia na Slovensku boli informovaní, aby sa nedostávali do právnych problémov. Lebo viete, ja som ako advokátka poskytovala veľké množstvo pro bono právnej pomoci ľuďom v rôznych životných situáciách. Aj keď sa prijímali všelijaké nové zmeny, napríklad aj počas pandémie. To bolo naozaj, že kopec nových predpisov, ľudia neboli vôbec zorientovaní, informovaní. To je aj stres, samozrejme, keď sa vy ocitáte v nejakej právnej neistote, ale vytvára to aj situácie, ktoré jednoducho vedú k mnohým problémom. A toto, ako flagrantne a ako úplne ignorantsky sa tu k tomu pristupuje, tak ja som fakt až prekvapená, lebo to ani nie je, že prečo? Vlastne ani nerozumiem, že prečo. Pre koho prospieva to, že takýmto spôsobom úplne to ignorujeme. Lebo ako som spomenula, v Českej republike bola teda obdobná situácia s tou veľkou rekodifikáciou, kde mali teda síce 23-mesačnú legislatívnu dobu, my budeme mať takých deväť mesiacov a to ešte nemáme ten zberný zákon, ktorý som už spomínala. A oni naozaj si uvedomovali dôsledky takejto veľkej rekodifikácie. Preto si na tom dali záležať, aby dostatočne informovali ľudí, aby neboli ohrození. A tá intenzívna fáza kampane trvala dva roky. Ale predtým ešte prebiehala aj predchádzajúce mesiace nejaká kampaň. Čiže vyše 2 rokov. Už tu niečo odznelo, ale nástroje pre širokú verejnosť naozaj zahŕňali široké spektrum informačných kanálov. Bol tu napríklad oficiálny portál obcanskyzakonnik.justice.cz. Ešte funguje, môžete si to pozrieť, ako vyzerá. Čiže tento špecializovaný prehľadný internetový portál poskytoval podľa jednotlivých životných situácií návod k tým jednotlivým zmenám. Dokonca využili aj také nástroje ako humor a komiksy, aby vlastne sa to dostalo do čo najširšieho spektra spoločnosti. Súčasťou webu boli aj tlačoviny, ilustrované vtipy. Samozrejme masmediálna prítomnosť, zástupcovia ministerstva denne vystupovali v Českej televízii, v Českom rozhlase, odpovedali na živé otázky divákov. Pán minister mi odpovedal, že oni majú podcast na internete. Ja som si to pozrela. To má, že asi tak 500 videní. Prepáčte, ale moje video o tom, že nemáte informačnú kampaň, malo viac videní. A teda o dosť viac. Takže o čom tu vlastne rozprávame? Informačné brožúry, o tom tu už tiež odznelo, že vlastne sa distribuovali do infocentier na úrady, súdy, 10 000 bezplatných letákov. Potom bola osobitná časť pre odbornú verejnosť, lebo samozrejme my tu máme laickú verejnosť, ktorá bude tie jednotlivé životné právne situácie žiť dennodenne. To si musíme uvedomiť, že vlastne toto je naozaj niečo, čo mení dennodennú situáciu ľudí. Ale musí byť samozrejme dostatočne informovaná odborná verejnosť, ktorá bude komentovať tie právne normy, či už na súdoch alebo v inej Samozrejme, my tu máme laickú verejnosť, ktorá bude tie jednotlivé životné právne situácie žiť dennodenne. To si musíme uvedomiť, že vlastne toto je naozaj niečo, čo mení dennodennú situáciu ľudí. Ale musí byť samozrejme dostatočne informovaná odborná verejnosť, ktorá bude implementovať tie právne normy, či už na súdoch alebo v inej právnej praxi. Alebo aj napríklad samosprávy. Proste celé spektrum, ako si predstavíte štát, tak samozrejme títo budú musieť rovnako uplatňovať v praxi, že metódy, také príručky, zborníky a tak ďalej. No ja som teda pánovi ministrovi posielala interpeláciu, ešte to bolo pred letom, kde som mu poslala asi 12 podrobných otázok, že ako má teda pripravenú tú informačnú kampaň. V podstate to, čo som uviedla, že má teda nejaký ten podcast, čo má 500 videní, a okrem toho zatiaľ nič, lebo Ministerstvo spravodlivosti po schválení návrhu Občianskeho zákonníka Národnou radou zabezpečí potrebné finančné prostriedky na informačnú a komunikačnú kampaň k rekodifikácii a do kampane zapojí členov rekodifikačnej komisie a ďalších odborníkov na túto oblasť práva. A ešte teda uviedol pán minister, že Ministerstvo spravodlivosti plánuje spustiť informačnú kampaň a výraznejšie komunikačné aktivity voči verejnosti bezprostredne po schválení nového Občianskeho zákonníka. Tieto aktivity budú pokračovať počas celého obdobia až do nadobudnutia jeho účinnosti. O začatí informačnej kampane bude verejnosť včas informovaná. A teraz neviem, či ja žijem v nejakej inej realite, ale tento Občiansky zákonník sa asi schváli tento týždeň, nie? Tak kedy bude včas? Tá informačná kampaň už má byť pripravená. Podľa mňa už mala bežať v nejakej forme. Samozrejme, ak sa tu predpokladali nejaké zásadné zmeny obsahu, ktoré sa ani nestali, tak to by sa muselo podľa toho upraviť, ale tie základné inštitúty alebo aspoň nejaká informačná kampaň, že haló, ľudia, chystáme tu rekodifikáciu Občianskeho zákonníka. To už dávno mohlo bežať. No ale teda nič nebolo zatiaľ, ale o začatí informačnej kampane bude verejnosť včas informovaná, tak mňa by zaujímalo, kedy nastane „včas“ a ako bude informovaná verejnosť. A teda, keďže aj vy ste uvádzali v odpovedi, že budú potrebné, je potrebné zabezpečiť aj finančné prostriedky a, ak sa nemýlim, teraz sa finalizuje aj rozpočet, tak asi to tam musí byť zahrnuté, čiže nám viete povedať, koľko finančných prostriedkov je vyčlenených na túto kampaň. To je jedna teda z mojich otázok, pán minister, na vás, že koľko finančných prostriedkov je vyčlenených na informačnú kampaň. Koľko ľudí tvorí tím, ktorý túto kampaň pripravuje, lebo ako som uviedla na českom príklade, to nie je jednoduché, že to proste jeden človek nejako zmanažuje. Ktoré subjekty mimo Ministerstvo spravodlivosti budú zapojené do tejto informačnej kampane? Odkedy dokedy, akými formami bude realizovaná? Jednak pre laickú verejnosť, ale aj pre odbornú verejnosť, lebo naozaj tu celý štát musí vlastne dostať do praxe tento Občiansky zákonník a teda ľudia, ktorí pracujú na jednotlivých štátnych inštitúciách, musia ten obsah jednoducho poznať. Lebo ťažko to inak budú implementovať v praxi. Či bude a kedy bude spustený online portál, ktorý teda bude informovať o tejto rekodifikácii, akou formou, ako je to plánované, lebo však keďže to prijmeme tento týždeň, to už asi idete spustiť. A ako ste si stanovili nejaké KPI, ciele a riziká informačnej kampane, tak, aby ste dosiahli to, že naozaj sa tu ľudia nedostanú do problémov, lebo to by mal byť náš prvotný cieľ všetkých, ktorí tu sedíme, áno? Aby sme tu nemali situácie, kedy proste ľudia budú totálne dezorientovaní, lebo ako ste aj vy vo svojom vystúpení uvádzali, to sú zásadné zmeny. To sú absolútne nové inštitúty, ktoré vy tu zavádzate. Úplne nové. Nie, že trošku niečo upravíme, že tu zmeníme z troch rokov na štyri. To sú nové inštitúty, úplne prekopaný koncept mnohých jednoducho inštitútov, ktoré v občianskom práve poznáme dlhé roky. Čiže to je naozaj absolútne kľúčové, aby toto bolo zrealizované správne. A zopakujem na záver už len to, že si myslím, že je mimoriadne nezodpovedné, len čisto z politických dôvodov, lebo taká bola aj vaša odpoveď, že vy to jednoducho musíte stihnúť do volieb, to takýmto spôsobom tlačiť. Tú účinnosť a tým pádom ponechať absolútne mizivý, krátky čas na informačnú kampaň, ktorá ani len neprebieha a na to, aby sa všetci relevantní stakeholdri oboznámili s tými zásadnými zmenami a s celým obsahom 2000 paragrafov, aby to vedeli riadne a včas implementovať v praxi. Jednoducho toto vidím ako problém. Naozaj to považujem za veľmi nezodpovedné. [10:19] Andrej Danko Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani poslankyňa. [10:19] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Števová s faktickou, ďakujem, kolegyňa Plaváková, za tvoju rozpravu. Ja len musím podporiť teda tú tému týkajúcu sa rodinného práva teraz osobitne, keďže už som rečnila k téme párov rovnakého pohlavia, ale téme násilia všeobecne a vzťahov medzi manželmi, ochrany detí pred násilím a úpravy vlastne právneho postupu v takýchto prípadoch. Myslím si, že to naozaj sme mali zahrnúť cez rodinné právo do Občianskeho zákonníka, lebo práve to je jeden podľa mňa z najdôležitejších aspektov súkromného práva. My tam teraz budeme mať vlastne akurát v celom Občianskom zákonníku § 295, užívanie spoločného majetku, kde teda pri tom budúcom spoločnom imaní manželov je riešená situácia, že manžel alebo bývalý manžel, ktorý čelí napríklad fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo hrozbe takéhoto násilia v tom spoločnom dome a byte, ak sa kvôli tomu to ďalšie spolužitie stane neznesiteľným, tak môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo toho druhého manžela, napríklad k takémuto bytu alebo nehnuteľnosti, ale to je vlastne jediná právna úprava, ktorá sa tejto téme bude venovať v novom Občianskom zákonníku a to je z môjho pohľadu nedostatočné, že naozaj zákon o rodine má dnes 100 paragrafov, 100 plus, mohli sme inkorporovať túto časť do Občianskeho zákonníka a vyriešiť aspoň tie právne vzťahy medzi manželmi a deťmi. A zároveň ochranu pred násilím v jednom, v jednom veľkom zákone. Bolo by to podľa mňa bývalo lepšie. [10:21] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec z Vranova. Ďakujem, pán predsedajúci. Lucia, mňa strašne mrzí, že tu máme ďalší zákon, pri ktorom vlastne ty musíš trpieť to, akým spôsobom je to navrhované, akým spôsobom ešte s tebou komunikujú štátne orgány, napríklad ministerstvo. A keď reprezentuješ LGBT ľudí v tomto parlamente asi najhlasnejšie zo všetkých, ktorí sa tu nachádzajú. Tak chcem povedať, že ma to strašne mrzí a že ma to mrzí teda nielen kvôli tebe, ale aj voči všetkým, pretože aj to, čo sledujeme, čo sa deje na ministerstve vnútra s uznávaním manželstiev, je naozaj, to je najväčší právny diletantizmus a ešte ešte pán minister gúľa očami, keď mu to vyčítaš, na čo máš plné právo. Nehovoriac o tom, že ako právnik jednoducho on si musí uvedomovať, že proste toto nie je v poriadku. A nie je v poriadku, že nám tu cirkev určuje, aké máme svetské zákony, ktoré sa týkajú rodiny, ktoré sa týkajú usporiadania rodinného života. Naozaj nie, čo, čo? Ježiš, ho ja rozprávam s gustóm. My nezme žiadna farsa republika, pán minister. My máme mať snahu aspoň začleniť do spoločnosti všetkých ľudí, ktorí sa tu nachádzajú, ktorí tu chcú žiť, ktorí sa chovajú poctivo, dobre, vytvárajú rodiny bez ohľadu na to, čo vy napíšete do zákona. Tie rodiny existujú. [10:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Plaváková, v súvislosti s tvojím vystúpením ma zaujala tá informácia o odpovedi pána ministra spravodlivosti Suska na tvoju interpeláciu týkajúcu sa deklarovaného zamýšľania zlepšenia praktického postavenia párov rovnakého pohlavia, a teda to, ako sa to premietlo alebo nepremietlo do nového Občianskeho zákonníka, teda citujem z tej odpovede, z ktorej si citoval aj ty. Pokiaľ ide konkrétne o páry rovnakého pohlavia žijúce v spoločnej domácnosti, podstatné je, že prijatý legislatívny prístup nemení ich občianskoprávne postavenie spôsobom, ktorý by im odoberal alebo zužoval existujúce práva. Ty si na to zareagoval, že však zaplať Pán Boh, že nám nejdete odoberať existujúce práva, ale ja by som sa teraz skôr pýtal, že aké práva má pán minister vo svojej odpovedi na mysli, lebo ja teda možno som nie úplne informovaný, ale neviem o žiadnych špecifických právach, ktoré by mali páry rovnakého pohlavia. Viem o množstve situácií, kde sú páry rovnakého pohlavia znevýhodnené. Vyhodiť mne na oči párom opačného pohlavia, ale o žiadnych špecifických právach párov rovnakého pohlavia neviem. Samozrejme, že páry rovnakého pohlavia si môžu zmluvne upraviť svoje vzťahy, ale to nie sú žiadne špecifické práva párov rovnakého pohlavia, a teda nie je ich možné obmedziť bez toho, aby boli obmedzené všeobecné práva, ktoré majú všetci ľudia, tak možno by stálo za doplnenie tej odpovede aj to, že aké práva boli myslené pánom ministrom, keď odpovedal na túto. [10:25] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Martinková. Ja mám často v tomto parlamente, aj keď počúvam predstaviteľov vlády, pocit, že si neuvedomujeme, aká je naša rola v tejto spoločnosti. My nemáme tvoriť realitu, my ju ani nevytvoríme. My nezrušíme páry rovnakého pohlavia, ktoré tvoria rodiny. My tu dnes takéto páry máme, máme tu také rodiny, máme tu deti, ktoré vyrastajú v týchto rodinách a ja som presvedčená, že musíme vytvoriť právny rámec, aby tieto rodiny žili v právnej istote, aby vedeli, aké sú ich práva, vedeli, aké sú ich povinnosti, aby tieto deti naozaj žili s nejakou právnou ochranou. Voči aj rodičom, ktorí ich vychovávajú. Ja neviem, prečo my si uzurpujeme právo určovať, ako, kto, kde môže na Slovensku žiť. Veď my tu už máme dnes mnohé jednorodičovské domácnosti, ktoré takisto zákony dlho ignorujú. Máme tu rodiny, kde deti vychovávajú starí rodičia. To sa konečne aj vďaka nám dostalo do zákona, že jednoducho takéto situácie sa pokrývajú. Tak potom prečo časť rodín z tejto úpravy vyraďujeme a máme na to milión názorov, milión odtieňov úvah, tie rodiny tu sú a jediné, čo sa od nás vyžaduje, je, aby sme im zabezpečili právnu ochranu. Akože ten nános všetkých tých zbytočných názorov dajme z toho preč, aj tú vašu zbabelosť sa touto témou zaoberať v novej úprave a splňme si svoju úlohu. Jednoducho ignorujete časť občanov, ignorujete časť občianok, ktoré žijú na Slovensku a vy ako minister spravodlivosti aj im máte zabezpečiť právnu istotu. A to už pri takej rozsiahlej rekodifikácii, ktorá tento priestor vytvára. Ďakujem. [10:26] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ledecký, ďakujem, pani poslankyňa. Dve veci ma zaujali. Dve skutočnosti, ktoré ste spomínali a prvá skutočnosť bola tá, že je krátky čas, naozaj výrazne krátky čas na to, aby sa verejnosť, aj odborná verejnosť, aj verejnosť zoznámila vlastným, čo všetko tento zákonník prináša s tým, že sa to týka viac-menej každého človeka z nás. A druhá vec, ktorá ma už viac-menej ani neprekvapila, že na interpeláciu, ktorú ste poslali pánu ministrovi, vám odpovedal tak, že ste mu to vyčítali, že či to vôbec, keď to podpisoval, že či sa pri tom nehanbil, tak ja možno mám tú istú skúsenosť a ja už sa tomu ani nedivím, lebo ja som na interpeláciu nedávno od ministra obrany dostal, interpeláciu som dostal dva mesiace po tom, ako som ju písal, to znamená, že nedodržal termín. A ja si myslím, že dodnes by mi neodpovedal, pokiaľ by som nedal uznesenie do parlamentu k téme obnovenia Javoriny a, čo z toho vyplýva? No spoločné je to, že neskutočne, páni ministri, neskutočne ignorujete ľudí, ignorujete poslancov, lebo ja sa pýtam na tú Javorinu, preto, lebo jednoducho ľudia sa pýtajú, vy kedy chcete zabrať územie, ktoré má 30 000 ha a tí ľudia tam žijú, oni sa pýtajú, čo tam vlastne chcete robiť. A tie odpovede prichádzajú rozporuplné. Čo odpoveď, to rozpor s predchádzajúcou odpoveďou. Takže ja sa pýtam, to naozaj len pred voľbami, dva týždne alebo dva mesiace pred voľbami, vy začnete tých ľudí nejako počúvať alebo rešpektovať alebo vás zaujíma, čo tí ľudia, čo, čo tí ľudia aké životy žijú a čo ich trápi? Lebo naozaj to vaše konanie hovorí o tom, že máte úplne, úplne, ale úplne. Nechcem použiť zlý výraz. Je vám to jedno, čo tí ľudia [10:28] Andrej Danko Chcú poslanca [10:28] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister Susko, ďakujem pekne za slovo. Zareagujem len na jednu vec z toho, čo povedala pani poslankyňa Plaváková, a to je nejaká mediálna kampaň alebo prezentácia nového Občianskeho zákonníka. A tu si dovolím povedať, že pani poslankyňa nehovorí pravdu, pretože my sme množstvo aktivít smerom k verejnej publikácii nového Občianskeho zákonníka a jeho prijatia urobili a neboli to len podcasty, ako ste hovorili, ale už od leta 2024, ešte predtým, ako išiel zákon do Zákonníka, tu si dovolím povedať, že pani poslankyňa nehovorí pravdu, pretože my sme množstvo aktivít smerom k verejnej publikácii nového Občianskeho zákonníka a jeho prijatia urobili a neboli to len podcasty, ako ste hovorili, ale už od leta 2024, ešte predtým, ako išiel zákon do MPK, bol celý zákon aj s vysvetľujúcimi časťami, aj s prezentáciami, ktoré vysvetľovali jednotlivé inštitúty, zverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti. Každý sa k tomu mohol dokonca vo verejnom pripomienkovom konaní vyjadriť, opýtať a s každým sme hovorili, kto sa do takejto diskusie prihlásil ešte pred MPK z verejnosti, to znamená hocikto, čiže obviniť nás, že sme nekomunikovali, je absolútna lož. Ďalej sme boli v rôznych televíznych diskusiách na tému práve nového Občianskeho zákonníka. Členovia rekodifikačnej komisie aj za účasti zástupcov ministerstva sa pravidelne zúčastňujú na rôznych konferenciách práve aj k téme nového Občianskeho zákonníka. Uskutočnilo sa množstvo stretnutí s podnikateľským sektorom a s ďalšími subjektmi, ktorých sa dotýka Občiansky zákonník, kde sa podrobne rozoberali jednotlivé časti nového Občianskeho zákonníka, takže tá publikácia zámeru aj s konkrétnymi ustanoveniami bola komunikovaná naozaj, naozaj masívne, čo nebolo komunikované, nebolo komunikované cez masovo, masovo masové audiovizuálne prostriedky. A samozrejme, to uznáte aj sama, pani poslankyňa, že asi, keď zákon ešte nebol, nebol v parlamente schválený, tak by to asi bolo nehospodárne nakladanie s finančnými zdrojmi, keby sme takéto niečo robili predtým, ako vôbec zákon bude schválený a čo v prípade, že by nebol schválený. Takže takže ja [10:31] Andrej Danko pán poslanec Sabo [10:31] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou S faktickou. Ďakujem za slovo, pán predseda aj ústredný. No a táto rozprava je absolútnou živou ukážkou toho, že v akom stave máme mediálnu gramotnosť na Slovensku, pretože medzirezortné pripomienkové konanie rozhodne nie je informačná kampaň. Televízne diskusie a účasť vlády a jej zástupcov v televíznych diskusiách nie je cielená informačná kampaň. Nie je to koordinovaná informačná kampaň. No a teraz k tej interpelácii. Lucia, ty buď vlastne rada, že si vôbec nejakú odpoveď dostala, pretože už my sme v takej strašnej úrovni, že na niektoré interpelácie poslancov sa ani neodpovedá, hej? Že takže teraz neviem, že či je horšie to, že akú interpeláciu a odpoveď si dostala, alebo či si ju vlastne nedostala, lebo už to je tak, akože 67 v tejto situácii. No ale k tej tvojej odpovedi na interpeláciu, tak, ak tomu dobre rozumiem, vlastne páry rovnakého pohlavia na Slovensku majú byť v podstate vďačné za to, že im táto vláda dovolí žiť vo svojej spoločnej domácnosti, hej? No tak to teda pri všetkom sarkazme, ktorý sa v mojom DNA nachádza, tak pokorná a úctivá vláda naozaj ďakujeme za vašu šľachetnosť, že vôbec môžeme žiť v tejto krajine. A pritom, ako si spomínala, tak táto vláda vlastne má úpravu postavenia párov rovnakého pohlavia vo svojom programovom vyhlásení. Pripomeňme, že to programové vyhlásenie sa volá Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ale nie pre tých, koho si táto vláda cynicky vybrala ako za svoj politický terč. Politický terč pre vytrieskavanie lacných politických bodov, šírení nenávisti a cielenej polarizácie. Tak je to kompletné. [10:32] Andrej Danko Pani poslankyňa [10:32] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Plaváková. Pán minister, prepáčte, ale ja mám pocit, že my sa nerozumieme. Ja tu hovorím o tom, že informačná kampaň má cieliť na bežných ľudí. Vy si myslíte, že napríklad nejaká pani dôchodkyňa, ktorá sa ráno zobudí a rozmýšľa teda, že či sa dnes vyberie do lekárne, lebo potrebuje vyzdvihnúť nejaké lieky alebo na trh pre nejaké ovocie a zeleninu, že jej napadne, že jej – ja pozriem na stránku ministerstva spravodlivosti, či tam nie je nejaká informácia, ktorá je dôležitá pre môj život, a ona tam nájde rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a informáciu o tom, že je MPK. Ako, prepáčte, ale vy si robíte srandu? Alebo konferencie odborné. To, čo z toho majú ľudia bežní? Naozaj som 100 % presvedčená o tom, že väčšina obyvateľstva Slovenska netuší, že my tu realizujeme rekodifikáciu Občianskeho zákonníka. A to je vaša úloha ako ministra spravodlivosti, ktorý to tu predkladá a ktorý chce, aby to bolo schválené, aby ľudia o tom vedeli. To je normálne neuveriteľné, akým spôsobom vy ste odpovedali. Naozaj, ja mám pocit, že vy nerozumiete, o čom sa tu rozprávame. Informačná kampaň má informovať každého človeka na Slovensku, aby vedel, že sa tu realizuje rekodifikácia Občianskeho zákonníka, aké sú kľúčové zmeny a aby vedel v konkrétnych životných situáciách tieto zmeny využiť. Aby vedel vlastne, akými právnymi normami sa ide ďalej jeho život spravovať. Veď to ja neviem, čo na tom ešte treba vysvetliť. Naozaj ľudia nevstanú ráno s tým, že idú kliknúť na web ministerstva spravodlivosti, prepáčte, ale to je výsmech naozaj. [10:34] Andrej Danko Pán poslanec Horecký, pripraví sa poslanec, čo? [10:34] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia. Ďakujem za slovo. V prvom čítaní, kedy som vystúpil za Kresťanskodemokratické hnutie v rozprave a maximálne využil obmedzený čas na rozpravu, ktorý sme vtedy mali, tak som sa dôkladne venoval v celom tom čase všetkým kapitolám Občianskeho zákonníka, ktorý je, samozrejme, rozsiahly. Pripomenul som, že Občiansky zákonník je po ústave najdôležitejšia norma, kódex civilného práva pre občanov, pre ich každodenný život. Dokonca aj tam, kde si to ako bežní ľudia neuvedomujú, neuvedomujeme. Rieši každodenné vzťahy, aj veľké životné udalosti. Napriek obrovskému významu a potrebám ľudí, napriek tomu, že 20 rokov a viac vlastne čakáme na moderný občiansky kódex, napriek potrebám všetkých subjektov civilného práva naozaj čakáme na Slovensku rekordne dlho na tento nový Občiansky zákonník. Napokon, veď ten, ktorý máme dnes, je z roku 1964. V roku 1991 bol novelizovaný krátko po revolúcii, účelom tej novelizácie bolo, samozrejme, odstránenie reliktov totalitného komunistického režimu, vedúcej úlohy Komunistickej strany a podobne, ale ďalej tento zákonník nebol významne zmenený a je dávno zastaraný. Potrebujeme riešiť potreby bežných ľudí, celej oblasti súkromného práva a všetkých vzťahov, ktoré sa realizujú každý jeden deň od narodenia až za hrob každého občana. Napokon, na katedrách občianskeho práva, na všetkých právnických fakultách sa viac ako 20 rokov diskutuje o tejto potrebe a podobe budúceho Občianskeho zákonníka. Teraz sme v druhom čítaní, máme ho na stole. Chcem znovu dať kredit expertom civilistiky, rekodifikačnej komisii za dlhé roky práce, ktorá vyústila do návrhu nového Občianskeho zákonníka. Zdôrazňujem, že tento návrh zákona nepripravovali politici. Nie je to ovocie nejakej straníckej politiky, ale odborníci. My politici máme inú úlohu. Máme úlohu rozhodovať, nastavovať rámce. Rokujeme presne o tom a budeme v nejakej chvíli hlasovať, zrejme aj o tomto Občianskom zákonníku. To je naša úloha, to je naša zodpovednosť. Preto sa za Kresťanskodemokratické hnutie hrdo hlásim aj k tomu, že sme prispeli svojím podielom k tomu, že zákon o rodine je zachovaný ako lex specialis a že Občiansky zákonník i tak prináša modernizáciu rodinného práva v niektorých oblastiach, ktoré ešte spomeniem. Uvedomujem si aj z priebehu tejto rozpravy, aj v prvom čítaní, že v tomto sa nezhodneme, teda ani medzi opozičnými stranami a zrejme ani medzi koaličnými poslancami, ktorí sa veľmi neprejavujete, kolegovia, kolegyne, v tom, aký je váš vecný meritórny postoj k návrhu Občianskeho zákonníka, ale každopádne vyslovím aspoň pointu z toho, čo som hovoril aj v prvom čítaní, kde som porovnal zákon o rodine so Zákonníkom práce. Vzťahy medzi najbližšími osobami, vzťahy, ktoré nás determinujú, určujú ako ľudí, ktoré rieši zákon o rodine, sú predsa len trochu viac pre dôstojnosť a život človeka ako pracovnoprávne vzťahy. A pracovnoprávne vzťahy napriek tomu a prirodzene z potrieb praxe majú svoj lex specialis, Zákonník práce. Preto by bolo absurdné, keby sme nemali lex specialis pre niečo, čo je pre človeka primárne dôležitejšie pre jeho život, pre jeho ľudskú identitu. To znamená zákon o rodine. Som rád, že KDH prispelo k úprave dedičských podielov neopomenuteľných dedičov oproti prvotnému návrhu zákona, kde boli tie podiely detí znížené z našej mery podľa nášho názoru príliš neproporcionálne na veľmi nízku percentuálnu úroveň, tak tento súčasný návrh, súčasné znenie návrhu Občianskeho zákonníka toto upravuje. Som veľmi rád, že sa podarilo v oblasti rodinného práva prísť s moderným nástrojom spoločného imania manželov namiesto bezpodielového spoluvlastníctva. Aj s vyvážením individuálnej autonómie vôle a spoločného dobra, či už rodiny alebo celej spoločnosti. Konkrétny príklad: predstavte si, že jeden z manželov, povedzme, nech je to muž, sa správa nezodpovedne. Prehajdáka rodinný majetok, prepije ho alebo pregambluje, narobí dlhy. A je absurdné, aby v rovnakej miere manželka a manžel znášali ťarchu jeho viny, aby ona celý život platila, aby na to doplácali deti a splácali dlhy takto nezodpovedného človeka. Takže to, čo kvitujeme a na čom máme podiel na základe odborných konzultácií, účasti v pracovných skupinách a rokovaniach, je táto harmonizácia autonómie vôle jednotlivca, ktorá musí byť a je v tomto Občianskom zákonníku posilnená, lebo to je prirodzené pre dnešný stav, pre dnešné vzťahy, pre to, ako ľudia žijú. To nie je niečo, čo by sme my politici mali určovať ľuďom. Právo reaguje ako posledné. Tento zákonník, pohotovo, reflektuje to, čo ľudia žijú a potrebujú. Preto sme radi, že tá autonómia vôle jednotlivca nešla do extrému, že sme to aj vďaka KDH vyvážili, teda predkladateľ to vyvážil so spoločným dobrom, či už v príklade rodiny alebo celej spoločnosti. Taktiež oceňujem a snažili sme sa k tomu prispieť, aby tu bol princíp racionálnej, rozumnej kontinuity, aby sme sa po prijatí Občianskeho zákonníka neocitli v cudzej krajine, aby sa menili definície a pojmy len tam, kde je to naozaj nevyhnutné. Pretože, ako som už povedal, tento zákonník sa týka najväčšieho objemu situácií, životných úkonov, ktoré v oblasti súkromného práva, či si to ľudia uvedomujú, či nie, tak žijeme. Oceňujeme tiež odstránenie duplicít, dualizmu medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom, nejednoznačnosť výkladov a právnych úprav, ktorá je teraz vďaka tomuto Občianskemu zákonníku môže byť odstránená. A, samozrejme, vytvorenie doposiaľ chýbajúcich inštitútov a umožnenie väčšej neformálnosti právnych úkonov. Kvitujem, že zákon z dielne odborníkov sa od prvého čítania nemenil a nezmenil v podstatných a vecných úpravách. Zmeny boli najmä na základe technicko-legislatívnych pripomienok. Bola to aj naša podmienka pre uvažovanú možnú, stále možnú podporu Občianskemu zákonníku. Dovolím si povedať aj, že pri Občianskom zákonníku, ktorý prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a predchádzalo mu, ako som už povedal, viac ako 20 rokov práce a štafety expertov na civilistiku a našich právnikov, ktorých na Slovensku máme, tých, povedzme, najplodnejších a najzručnejších, tak tento zákon vieme, kto presne pripravoval, ako dlho sa pripravoval. Na rozdiel napríklad od Trestného zákona, o ktorom dodnes nevieme, kto ho pripravoval a ktorý išiel takým spôsobom cez túto snemovňu, že to vyvolalo až protesty na uliciach, ktorých sme sa zúčastnili. Preto všetko, čo som povedal, sa nebudem opakovať a obšírne venovať rozsiahlemu obsahu a návrhu Občianskeho zákonníka, lebo to by nám ani tie tri určené hodiny nestačili. A namiesto toho v tomto príspevku v rozprave zdôvodním a predložím tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v súlade s modernizačným duchom predloženého Občianskeho zákonníka potrebnou aktuálnou Tri určené hodiny nestačili. A namiesto toho v tomto príspevku v rozprave zdôvodním a predložím tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v súlade s modernizačným duchom predloženého Občianskeho zákonníka, potrebnou aktualizáciou civilného práva a najmä potrebami občanov, podnikateľov a vôbec všetkých subjektov súkromného práva. Chcem zdôrazniť, ešte predtým, než ich budem predstavovať a zdôvodňovať, že ich nepredkladám v mene Kresťanskodemokratického hnutia ako nejaký ad hoc aktivizmus. Prvé dva z tých troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sú odsúhlasené, tvorené a prerokované s tými, ktorých sa to týka. Zopakujem, odsúhlasené aj rekodifikačnou komisiou, respektíve predstaviteľmi odbornými a profesijnými komorami vrátane neziskových mimovládnych organizácií a ich predstaviteľov. Toto je dôležité. A je to aj cena za to, že tie pozmeňujúce návrhy budem čítať, lebo tie rokovania bežali do poslednej chvíle. Aj piatok, sobotu, nedeľu sme si ešte vzájomne odobrovali s mimovládkami, s podnikateľmi, s teda zástupcami biznisu a tiež s rekodifikačnou komisiou obsah, znenie, účel, spôsob prijatia týchto pozmeňujúcich návrhov. Tak prvý návrh dopĺňa vládny návrh nového Občianskeho zákonníka o úpravu podzáložného práva. Vysvetlím, zdôvodním a potom upozorním predsedajúceho, kedy budem ten návrh prednášať. Podzáložné právo umožňuje záložnému veriteľovi založiť v prospech vlastného veriteľa pohľadávku, ktorá už je zabezpečená záložným právom, bez prevodu záložného práva a bez riadenia nového priameho založenia práva pod zálohu. Navrhujeme teda úpravu vzniku podzáložného práva. Stanovujeme v tomto doplňujúcom návrhu podmienky zápisu podzáložného práva, ak sa na jeho vznik vyžaduje registrácia, jeho účinky voči záložcovi podzálohu. Upravujeme tiež zodpovednosť za podzáloh pri jeho odovzdávaní podzáložnému veriteľovi, možnosť podzáložného veriteľa domáhať sa uspokojenia z podzálohu a za akých podmienok môže veriteľ použiť svoju už zabezpečenú pohľadávku ako zabezpečenie vlastného záväzku a aké postavenie pri tom bude mať osoba, ktorej majetok tvorí pôvodný záloh. Uvedomujem si, že toto predstavenie, také zhustené trochu v reči, ktorá dáva ťažisko skôr na presnosť a rigoróznosť toho významu, nemusí byť úplne zrozumiteľné ľuďom, ktorí nie sú v tej veci zainteresovaní alebo sa jej nevenovali. Preto mi aj prepáčte, aj dovoľte, keď poviem zjednodušený príklad v takej jednoduchšej reči, snáď zrozumiteľnej každému. Poviem to radšej na príklade. Predstavte si dve, napríklad, stavebné firmy, ktoré majú, povedzme, spoluprácu na nejakom veľkom projekte. A teraz jedna tá stavebná firma si objedná u druhej nejaké práce, nejaké dodanie. No a samozrejme, že za odplatu, že za to dostane cez fakturáciu primerané peniaze. No a teraz tá druhá firma, ktorá čaká na tieto peniaze, potrebuje napríklad vyplatiť mzdy, nakúpiť nejaké stroje, má nejakých subdodávateľov, potrebuje nejaký materiál a na to, aby fungovala pružne a stavba sa nepredlžovala, tak samozrejme si potrebuje požičať kapitál niekde v banke. No a doposiaľ, nejakým nedopatrením, toto podzáložné právo bolo vypustené. Alebo teda nemáme ho tam prítomné, tak doposiaľ tá banka nemusela započítať ten záväzok inej firmy, ktorý bude buď vyplatený v peniazoch alebo nejakou zálohou, povedzme, na pozemok, na zariadenia, na budovu, na nejaké stroje alebo čokoľvek. Teraz tá banka môže pre posúdenie bonity toho klienta započítať do jeho imania, respektíve do jeho záruk aj tento podzáloh, teda pohľadávku z nejakej inej firmy. Čo to znamená v praxi? Väčšiu dostupnosť kapitálu, väčšiu pružnosť, bezpečnosť a záruky pri hospodárskej činnosti firiem, ktoré málokedy fungujú izolovane bez spolupráce s ďalšími. A málokto platí zo svojho imania všetky faktúry bez toho, že by potreboval úver, pretože takto dnes v modernom biznise funguje. Preto toto naše doplňujúce, tento náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh môžeme pripočítať k potrebným, aspoň čiastočne prorastovým opatreniam, ktoré pomôžu biznisu, ktoré pomôžu podnikateľom, zamestnávateľom, tvorcom hodnôt, produktov a služieb k väčšej dostupnosti a k väčšej efektivite pri ich práci. A to je to, čo Slovensko potrebuje. Teraz prečítam prvý návrh, teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. V piatej časti, v štvrtej hlave, v treťom diele sa za § 1660 vkladá 11. oddiel, ktorý vrátane nadpisu oddielu a nadpisov paragrafov znie: „11. oddiel Podzáložné právo. § 1661 Vznik podzáložného práva Odsek 1. Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom (ďalej len založená pohľadávka). Záloh zabezpečujúci založenú pohľadávku je podzálohom, veriteľ, v prospech ktorého sa založená pohľadávka zakladá, je podzáložným veriteľom. Odsek 2. Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas záložcu podzálohu. Odsek 3. Ak sa na vznik záložného práva k podzálohu vyžaduje zápis do registra záložných práv alebo do osobitného registra, vzniká podzáložné právo zápisom do tohto registra. § 1662 Účinky podzáložného práva voči záložcovi podzálohu Podzáložné právo je voči záložcovi podzálohu účinné, len ak mu jeho vznik písomne oznámi záložný veriteľ alebo ak mu ho preukáže podzáložný veriteľ. Na preukázanie vzniku podzáložného práva postačuje výpis z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik podzáložného práva vyžaduje zápis do takého registra. § 1663 Zodpovednosť za podzáloh Odsek 1. Ak záložný veriteľ odovzdá podzáloh podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ za škodu na podzálohu tak, ako by ho mal sám u seba. Odsek 2. Odovzdaním podzálohu podzáložnému veriteľovi nie sú dotknuté povinnosti záložného veriteľa pri opatrovaní zálohy. § 1664 Spoločné ustanovenia Odsek 1. Ak nie je riadne a včas splnená pohľadávka zabezpečená podzáložným právom ani založená pohľadávka, môže sa podzáložný veriteľ namiesto záložného veriteľa domáhať uspokojenia z podzálohy. Odsek 2. Na podzáložné právo sa primerane použijú ustanovenia o záložnom práve. Odsek 3. Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú, ak sa na záložné právo k záložnej pohľadávke alebo na záložné právo zabezpečujúce založenú pohľadávku použijú § 1644 až 1652.“ Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Teraz budem pokračovať. Toto je koniec prednesenia prvého pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu. Teraz budem pokračovať v rozprave predstavením a zdôvodnením druhého návrhu. Áno. Podľa nového rokovacieho poriadku, áno. Takže druhý návrh dopĺňa vládny návrh nového Občianskeho zákonníka o základnú právnu úpravu súkromného fondu ako osobitnej formy právnickej osoby s vlastnou právnou subjektivitou, majetkovou a organizačnou samostatnosťou. Súkromné fondy slúžia na správu a ochranu rodinného či firemného majetku a jeho medzigeneračný prenos. Účelom alebo zmyslom či pointom či prínosom, ako chcete, tohto pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu, ktorý opäť má obrovskú podporu v celom odbornom a verejnoprospešnom sektore, kde sme dosiahli zhodu na znení do písmena tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu so zástupcami neziskových mimovládok a taktiež s obchodnými komorami, s bankovými domami, s biznisom a zástupcami zamestnávateľov, podnikateľov. O čo totiž ide? Čo je zmyslom? Čo je účelom? Prínosom? Nechcem, aby zo Slovenska odchádzal kapitál. Aby zo Slovenska odchádzali schopní a úspešní ľudia. Preto, že nemáme na Slovensku doposiaľ, ako jedna z mála krajín, posledných a jediná z okolitých krajín, niečo, ako je súkromný fond, ktorý by slúžil aj na medzigeneračný prenos a správu súkromného majetku. Totiž v Českej republike majú nadačný fond, v Poľsku fundacja rodzinna, v Rakúsku Privatstiftung, v Nemecku Familienstiftung. A naši úspešní podnikatelia alebo teda rodiny, rodinné firmy, ľudia, ktorí sa svojou prácou k nejakému majetku dostanú a chcú ho zachovať pre svoje deti a nechcú ho niekde použiť v nejakej šedej zóne, tak jednoducho tie peniaze buď prenesú niekde do zahraničia, alebo sami aj odídu aj so svojimi peniazmi, s ovocím svojej práce, často celoživotnej, niekde, povedzme, do Českej republiky, kde takéto fondy existujú. Chceme, aby na Slovensku takíto ľudia mali otvorené dvere, aby mali bezpečne možnosť sa postarať o svoj súkromný majetok a rozhodnúť o jeho účele. O tom je pointa tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Súkromný fond je teda právnická osoba, ktorej majetok je trvalo určený na plnenie súkromného účelu vymedzeného zakladateľom. Podrobné pravidlá založenia, vzniku, fungovania, správy majetku, vedenia verejného registra, dohľadu, zrušenia a zániku súkromného fondu, ako aj ochrany dotknutých osôb musí upraviť osobitný predpis, lebo Občiansky zákonník v tej kapitole právnickej osoby je samozrejme lex generalis a nerieši detailne vykonávacie predpisy, ani v tomto prípade to tak nebude. Keďže vznik a fungovanie súkromného fondu predpokladajú komplexnú osobitnú právnu úpravu vrátane zriadenia verejného registra, možnosť založiť súkromný fond sa viaže až na nadobudnutie účinnosti osobitného predpisu. Chceme teda umožniť občanom Slovenska, aby si mohli zabezpečiť medzigeneračný prenos a rozvoj majetku a nemuseli aj s kapitálom, ako som už hovoril, odísť do zahraničia, do Českej republiky, Rakúska alebo inde. Zdôrazňujem všeobecný záujem Slovenska, všetkých dotknutých oblastí, biznis sektoru, bánk, súhlas, zdôrazňujem súhlas neziskových organizácií. Rokovali s podnikateľmi, rokovali s nami a máme zhodu aj na znení, aj na účele. Účelom je totiž, práve s ohľadom aj na pripomienky neziskového sektora, správne si zapnúť aspoň dva prvé gombíky, ktorými nastavujeme spôsob, obsah, zmysel, účel a snáď aj budúcu formu lex specialis, zákona o súkromných fondoch so všetkými detailami, ktoré vyžadujeme. A znovu si dovolím uviesť a znovu prosím o pochopenie, že uvediem zjednodušené príklady, ktoré pomôžu aj ľuďom, ak by pozerali túto rozpravu, porozumieť, o čo tu ide. Prvý príklad. Predstavte si, že nejakí rodičia majú jedno či viac zdravotne postihnutých detí, ktoré vyžadujú opateru 24/7 a ktoré by sa nedokázali samostatne o seba postarať. Predstavte si, že takíto rodičia môžu mať nejakú nehnuteľnosť, ktorú môžu prenajímať a z výnosov tohto prenájmu môžu sa postarať o potreby svojich detí, svojej dcéry napríklad zdravotne postihnutej, keď oni už tu nebudú. Či je najväčšia obava Môžu mať nejakú nehnuteľnosť, ktorú môžu prenajímať a z výnosov tohto prenájmu sa môžu postarať o potreby svojich detí, svojho aj svojej dcéry, napríklad zdravotne postihnutej, keď oni už tu nebudú. Či je najväčšia obava týchto ľudí, ktorí prijali také dieťa, starajú sa o nich celý život. Takýto ich nehnutný majetok napríklad môže byť majetkom, môže byť majetok, ktorý je vložený do takéhoto súkromného fondu presne na tento účel. Iný príklad, rodinná firma. Predstavte si, že nejakí rodičia vybudujú za svoj život niečo, čo je veľkou úspešnou firmou. Môžu mať povedzme tri deti. Jeden z nich má záujem o to angažovať sa vo firme. Možno sa učí, stúpa v rebríčku, možno je vo vedení, už ďalší dvaja majú nejaké iné povolanie, iné záujmy. A teraz ako správne vysporiadať vyváženie s oddelením výnosov z priamej činnosti v tej firme toho dieťaťa, ktoré sa angažuje pracovne v tej firme, a tých ďalších dvoch, ktorých nie. Takíto rodičia môžu založiť súkromný fond, ktorý z výnosov firmy bude ďalej pokračovať, podnikať, ktorý bude mať podiel majetkový na tej firme a môže z výnosov sa postarať o potreby a poslúžiť všetkým rodinným príslušníkom primerane podľa ich podielu, primerane podľa detailných podmienok, ktoré jednak určí vykonávací predpis a jednak vzťahy medzi týmito dedičmi alebo teda deťmi. Posledný príklad, ten mi je veľmi blízky, lebo som bol v tej situácii, kedy som dlhé roky bol riaditeľom jednej školy, ktorá, keby ste tam prišli na začiatku, keď som tam bol pozvaný ako riaditeľ, tak tá bola na buldozér. Tam nefungovalo naprosto nič. Tam na začiatku bolo 51 detí, keď som odtiaľ odchádzal, bolo ich 750. Boli to dva špičkové areály, dokonca s gospelovou kaviarňou, s klimatizáciou, s naozaj výborným vybavením, ale tí ľudia, ktorých som prosil o pomoc, mi nechceli dať nikdy nejaké väčšie peniaze. Musel som zháňať cez projekty peniaze na rekonštrukciu, lebo mi povedali, my nebudeme dávať svoje peniaze do majetku magistrátu, lebo sme boli v prenájme, v podnájme. A potom raz, keď budeme chcieť možno odkúpiť tú budovu, budeme za vlastné peniaze kupovať to, čo sme tam vložili, čo sme zhodnotili ten majetok. Dvakrát vynaložíme tie peniaze. Keby to bola napríklad nadačná škola, ako sú Harvard, Oxford, Cambridge, dobre, to sú veľké príklady, ale spomínam ich preto, lebo ich poznáte, ale aj za bežnými súkromnými školami sú často v zahraničí takéto nadácie. Čiže niekto, kto je vďačný, kto vyštudoval na dobrej škole a chce tejto škole pomôcť a je solventný, môže založiť súkromný fond na podporu takejto školy. A tam môže, nie je to zaručené, ale je možný vývoj aj legislatívny, aj procesný taký, byť aj za tou školou aj v pozícii v budúcnosti možnosť zriaďovateľa. Čiže všetky tieto príklady, a je ich nespočetne, lebo je na tom súkromnom zakladateľovi, na aký účel chce, aby tento súkromný fond slúžil na Slovensku, aby tie peniaze neodchádzali mimo republiky aj s ľuďmi, ktorí vedia dosiahnuť úspechy a vedia priniesť hodnoty do našej krajiny. Teraz prečítam teda druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka súkromných fondov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Vládny návrh zákona Občiansky zákonník, tlač 1312, sa mení a dopĺňa takto. Bod 1. V druhej časti, v druhej hlave, sa za deviaty diel vkladá 10. diel, ktorý vrátane nadpisu dielu a nadpisu paragrafu znie v úvodzovkách dole: „10. diel Súkromný fond, § 292 Súkromný fond. Ods. 1. Súkromný fond je právnická osoba, ktorej majetok je určený na trvalé plnenie súkromného účelu vymedzeného zakladateľom. Ods. 2. Účel súkromného fondu nesmie byť v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi. Ods. 3. Súkromný fond nesmie vykonávať činnosť vyhradenú osobitnými predpismi iným osobám. Ods. 4. Súkromný fond vzniká dňom zápisu do verejného registra súkromných fondov zriadeného osobitným predpisom. Ods. 5. Názov súkromného fondu musí obsahovať označenie „súkromný fond“. Ods. 6. Právne postavenie zakladateľa a osôb, ktorým sa poskytujú plnenia, podmienky založenia a vzniku súkromného fondu, jeho orgány, správu a hospodárenie s jeho majetkom, verejný register súkromných fondov, dohľad nad ich činnosťou, ich zrušenie a zánik, ako aj ochranu práv veriteľov zakladateľa a súkromného fondu, potomkov s povinným podielom a manžela zakladateľa pri vyčlenení majetku zo spoločného imania manželov upravuje osobitný predpis. Ods. 7. Ak osobitný predpis podľa ods. 6 neupravuje niektorú otázku, použijú sa ustanovenia tohto zákona o právnických osobách, ak to povaha veci nevylučuje.“ Nasledujúce úvodzovky hore. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Bod 2. Za § 1901 sa vkladá § 1902, ktorý vrátane nadpisu znie: úvodzovky dole: „§ 1902 Prechodné ustanovenie k súkromným fondom. Súkromný fond možno založiť až odo dňa nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu podľa § 292 ods. 6.“ Bodka, úvodzovky hore. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. A teraz napokon predstavím, zdôvodním a potom prednesiem tretí a posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ten sa bude týkať niečoho, čo vám môže prísť trochu pro futuro, ale čo je mimoriadne dôležité a na dôležitosti to bude nadobúdať, lebo budúcnosť nie, že je blízka, ale sa rúti priamo na nás. Reč bude o elektronickej osobe. Keď pred mnohými rokmi prišla prvýkrát do práva právnická osoba, tak mnohí ľudia mali problém to prijať a porozumieť, pretože dovtedy boli nositeľmi práv alebo povinností iba ľudia, teda fyzické osoby. Právnická osoba je však dnes už absolútne každodenný inštitút, ktorý nikoho nevyrušuje, ktorý potrebujeme a bez tohto inštitútu by sme nevedeli proste v civilizovanom svete vôbec fungovať. Každý chápe, že má povinnosti, že má imanie, že má štatutárov, že má zakladateľov, že má nejaký majetok a nejaké orgány, že podľa povahy tej právnickej osoby, ktoré upravujú niektoré všeobecné, niektoré špeciálne právne normy, tak funguje táto právnická osoba. No a dnes bude reč o elektronickej osobe. Teda týmto návrhom chceme zaviesť úzko obmedzenú majetkovú právnu subjektivitu sui generis pre výnimočné prípady systémov umelej inteligencie. Tento inštitút elektronickej osoby nezakladá plnú právnu osobnosť umelej inteligencie, samozrejme. Ani jej nepriznáva ľudskú dôstojnosť, nejaké základné práva a slobody, osobnostné práva alebo postavenie porovnateľné s fyzickou osobou či právnickou osobou. Elektronická osoba je zákonom vytvoreným majetkovým centrom práv a povinností len v rozsahu určenom zákonom a zápisom v registri. Systém umelej inteligencie, ktorý takýto status nemá, tak ako to máme doposiaľ a ako to bude v budúcnosti, zostáva obyčajným právnym predmetom a jeho činnosť sa naďalej posudzuje podľa všeobecných pravidiel o automatizovanom systéme a podľa osobitných predpisov. Tento doplňujúci návrh otvára riešenie do blízkej budúcnosti, ktorá sa, opakujem, ohromnou rýchlosťou rúti na nás. Rýchlejšie než samotní autori, zakladatelia, vlastníci a manažéri umelej inteligencie predpokladali ešte rok-dva dozadu. Otvára riešenie pre potrebu pri presne vymedzených systémoch umelej inteligencie s určitou autonómiou umožniť obmedzenú majetkovú subjektivitu spojenú s registráciou, majetkom, poistením a zodpovednosťou konkrétnych ľudí alebo právnických osôb. Navrhovaný režim má odloženú účinnosť do roku 2035 a musí rešpektovať európske právo aj ochranu poškodených. Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/2853 zahŕňa softvér a systémy umelej inteligencie do režimu zodpovednosti za chybné výrobky a zachováva zodpovednosť príslušných hospodárskych subjektov. Navrhovaná elektronická osoba preto nesmie oslabovať ani nahrádzať povinnosti a zodpovednosť podľa práva Európskej únie. Návrh obsahuje viacvrstvové ochranné mechanizmy, najmä oddelený majetok, povinné poistenie, ľudský dohľad nasadzujúceho subjektu, verejný register, objektívnu a solidárnu zodpovednosť zakladateľa a nasadzujúceho subjektu, zachovanie nárokov poškodených a zákaz obchádzania zákona. Účinnosť hmotnoprávnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2035. Odklad umožní vyhodnotiť aplikačnú prax európskeho rámca a pripraviť osobitný zákon, register, nezávislé overovanie, poistné krytie a mechanizmy ochrany veriteľov a poškodených. Autonómne systémy umelej inteligencie s blízko autonómne pracujúcimi agentmi umelej inteligencie sú už dnes realitou. Či je to v oblasti logistiky, či je to v oblasti administrácie, či je to v oblasti kontaktu s klientami, prípravy zmlúv a podobných vecí podľa toho, na čo ten agent slúži. Avšak to, čo dnes poznáme pod vysoko efektívnymi a už nie tragikomickými modelmi z počiatku inteligencie, ale ako pilotné LLM – veľké jazykové moduly – a ich agenti umelej inteligencie, je nič, doslova, alebo respektíve rádovo nižšie, ak nastúpi éra všeobecnej umelej inteligencie (AGI), ktorá dokáže rádovo kvalitnejšie, vo väčšom objeme a rýchlejšie riešiť aj komplexné úlohy. Naším návrhom teda pripravujeme odpoveď na otázku, kto bude niesť zodpovednosť, keď autonómne konajúci systém zasiahne do majetku, podnikania alebo života človeka. Človek, ktorému vznikne škoda, potrebuje odpoveď na tri otázky. Potrebuje vedieť tri veci. Na koho sa môže obrátiť? Z čoho dostane náhradu a či sa niekto nebude pred zodpovednosťou skrývať za zložitosť technológie. Trošku to zase zjednoduším na príkladoch. Dnes je to váš problém, keď použijete umelú inteligenciu, za ktorú si dokonca platíte, a vy ju použijete vo svojej práci, svojom podnikaní, pre potreby svojho každodenného života, nesiete si zodpovednosť za toto. Ale keby ste použili napríklad, ja neviem, laserový nôž pri svojej práci a ten by nefungoval podľa deklarovaného návodu alebo účelu, tak samozrejme tam je jasne definovaná zodpovednosť výrobcu, predajcu, práva spotrebiteľa, kupujúceho a tak ďalej. A autonómne systémy umelej inteligencie budú pred nami otvárať takéto a väčšie otázky. Predstavte si modelovú situáciu z blízkej budúcnosti. Z budúcnosti, ktorá už je dnes technicky dosiahnuteľná, ale právno-etické nezodpovedané otázky aj zodpovednosti brzdia – či možno aj dobre, možno nie – jej nasadenie vo väčšom meradle. Predstavte si tento príklad. Prevádzkovateľ využíva autonómny systém, ktorý v určených hraniciach objednáva služby, objednáva, dojednáva ceny a hospodári s vyčleneným rozpočtom. Pri spornej transakcii potrebujeme spoľahlivo zistiť, ktorý systém konal, v akej verzii, v akom rozsahu oprávnenia a kto zabezpečoval jeho dohľad. Alebo mediálne známejší príklad. Predstavte si autonómne vozidlá alebo roboty na doručovanie zásielok. Pri svojej činnosti môže dôjsť k nehode, k zrážke vozidiel, k povedzme zraneniu nejakého chodca, a teraz si predstavte, že ten systém, ktorý riadil autonómne vozidlo alebo toho robota, by fungoval v režime elektronickej osoby. Poškodeného človeka by potom zaujímalo predovšetkým to, kto mu nahradí škodu. Podľa nášho návrhu by ju mohol požadovať aj od zakladateľa a prevádzkovateľa elektronickej osoby a k ochrane by prispievalo aj povinné poistenie elektronickej osoby. Nestačilo by teda odpovedať: rozhodol to algoritmus, obráťte sa na banány. Teraz prečítam tretí a posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého. Tento algoritmus, obráťte sa na… Teraz prečítam tretí a posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janskulíka k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Bod 1. § 1 vrátane nadpisu znie: § 1 Právna subjektivita Spôsobilosť mať práva a povinnosti má fyzická osoba, právnická osoba a elektronická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom. Úvodzovky hore, bodka. Bod 2. V § 2 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie úvodzovky dole, bod 4, pardon, ods. 4: Elektronickou osobou je osobitný subjekt súkromného práva, ktorému tento zákon priznáva obmedzenú právnu subjektivitu podľa § 3 až 9. Elektronická osoba nie je fyzickou osobou ani právnickou osobou. Bodka, úvodzovky hore. Bod 3. Za § 2 sa vkladá nadpis a § 3 až 9, ktoré vrátane nadpisov znejú úvodzovky dole: Autonómna elektronická osoba § 3 Systém umelej inteligencie a vznik elektronickej osoby Ods. 1. Systémom umelej inteligencie sa na účely tohto zákona rozumie systém umelej inteligencie podľa osobitného predpisu. Bod 2. Systém umelej inteligencie, prepáčte, pre presnosť, opravujem sa, ods. 2: Systém umelej inteligencie, ktorý nie je elektronickou osobou, je právnym predmetom. Na tento systém sa primerane použijú ustanovenia o hnuteľných veciach, ak z jeho povahy alebo zo zákona nevyplýva inak. Ods. 3. Elektronická osoba je systém umelej inteligencie, ktorý je zapísaný v registri elektronických osôb a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným zákonom. Právna subjektivita elektronickej osoby vzniká zápisom do registra elektronických osôb a zaniká aj výmazom z tohto registra. Odsek štyri. Elektronická osoba môže vo vlastnom mene nadobúdať len majetkové práva a preberať len majetkové povinnosti, a to v rozsahu svojho účelu a činnosti zapísaných v registri elektronických osôb. Odsek päť. Elektronická osoba nemá ľudskú dôstojnosť, základné práva a slobody, osobnostné práva, rodinné a iné právne postavenie, štátne občianstvo, politické práva ani iné práva, ktorých nositeľom môže byť vzhľadom na ich povahu iba fyzická osoba. Elektronická osoba nemôže vykonávať verejnú moc ani byť subjektom trestnej zodpovednosti. § 4 Právne konanie elektronickej osoby Ods. 1. Právnym konaním elektronickej osoby je zaznamenaný výstup systému umelej inteligencie, ak bol vytvorený v rozsahu účelu a činnosti zapísaných v registri elektronických osôb, je overiteľne pripisateľný elektronickej osobe a je vysledovateľný spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, zákonom. Ods. 2. Právne následky právneho konania podľa ods. 1 vznikajú priamo elektronickej osobe. Ods. 3. Ak výstup systému umelej inteligencie nespĺňa podmienky podľa ods. 1 alebo ak systém umelej inteligencie nie je elektronickou osobou, právne následky jej činnosti sa posudzujú podľa § 55 a osobitných predpisov. § 5 Register elektronických osôb a nasadzujúci subjekt Ods. 1. Register elektronických osôb je verejný register. Do registra elektronických osôb sa zapisujú najmenej technický identifikátor systému umelej inteligencie a jeho verzia, názov a sídlo elektronickej osoby, jej účel a rozsah činnosti, zakladateľ, nasadzujúci subjekt, rozsah oddeleného majetku a údaj o poistení zodpovednosti za škodu. Ods. 2. Nasadzujúcim subjektom je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná v registri elektronických osôb, ktorá zabezpečuje prevádzku systému umelej inteligencie, ľudský dohľad, plnenie zákonných povinností a bezpečné pozastavenie činnosti elektronickej osoby. Ods. 3. Nasadzujúci subjekt zastupuje elektronickú osobu v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Ak je medzi elektronickou osobou a nasadzujúcim subjektom rozpor záujmov, súd jej ustanoví osobitného zástupcu. Ods. 4. Osobitný zákon upraví vedenie registra elektronických osôb, podmienky zápisu, zmeny a výmazu, nezávislé overovanie technických a organizačných podmienok, rozsah zverejňovaných údajov, ako aj dohľad nad dodržiavaním podmienok podľa tohto zákona. § 6 Oddelený majetok a poistenie Ods. 1. Elektronická osoba zodpovedá za svoje dlhy celým svojím oddeleným majetkom. Odsek dva. Podmienkou zápisu elektronickej osoby do registra elektronických osôb je zabezpečenie oddeleného majetku a povinného poistenia zodpovednosti za škodu najmenej v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Odsek tri. Oddelený majetok elektronickej osoby nemožno použiť na uspokojenie dlhov zakladateľa, nasadzujúceho subjektu ani inej osoby. To neplatí, ak osobitný zákon ustanovuje inak alebo ak ide o nárok podľa § 7. § 7 Zodpovednosť za škodu Ods. 1. Za škodu spôsobenú prevádzkou alebo právnym konaním elektronickej osoby zodpovedajú elektronická osoba, jej zakladateľ a jej nasadzujúci subjekt spoločne a nerozdielne. Zodpovednosť zakladateľa a nasadzujúceho subjektu podľa prvej vety je objektívna. Ods. 2. Dohodou nemožno vopred vylúčiť ani obmedziť zodpovednosť podľa ods. 1 v neprospech poškodeného. Ods. 3. Práva poškodeného voči poskytovateľovi, dovozcovi, distribútorovi, nasadzujúcemu subjektu, zakladateľovi alebo inej osobe podľa osobitného predpisu alebo priamo uplatniteľného právneho aktu Európskej únie nie sú ustanoveniami ods. 1 a 2 dotknuté. Ods. 4. Osoby zodpovedajúce za škodu podľa ods. 1 majú medzi sebou právo na náhradu podľa miery, v akej sa podieľali na vzniku škody alebo na vytvorení alebo kontrole rizika, ktoré škodu spôsobilo. § 8 Vzťah k osobitným predpisom a zákaz obchádzania zákona Ods. 1. Zápis elektronickej osoby do registra elektronických osôb nemá vplyv na povinnosti a zodpovednosť poskytovateľa, nasadzujúceho subjektu, dovozcu, distribútora ani inej osoby podľa osobitného predpisu alebo priamo uplatniteľného právneho aktu Európskej únie v oblasti umelej inteligencie, ochrany spotrebiteľa, ochrany osobných údajov, bezpečnosti výrobkov alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom. Odsek dva. Právny úkon, ktorého obsahom alebo účelom je obísť ustanovenia § 3 až 7 alebo znížiť ochranu veriteľa alebo poškodeného použitím elektronickej osoby, je v tomto rozsahu neplatný. Odsek tri. Ustanovenia § 3 až 8 nebránia použitiu systému umelej inteligencie ako technického prostriedku pri právnom konaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby. § 9 Zánik elektronickej osoby Ods. 1. Elektronická osoba sa zrušuje rozhodnutím zakladateľa, rozhodnutím príslušného orgánu ustanoveného osobitným zákonom, ak prestala spĺňať podmienky zápisu alebo z iného dôvodu ustanoveného osobitným zákonom. Ods. 2. Zrušením elektronickej osoby sa začína jej likvidácia, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Likvidáciu zabezpečuje nasadzujúci subjekt. Ak súd alebo príslušný orgán ustanoví likvidátora, zabezpečuje tento likvidátor. Ods. 3. Elektronická osoba zaniká výmazom z registra elektronických osôb. Výmazom nie sú dotknuté nároky poškodených veriteľov ani regresné nároky podľa § 7. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: Úvodzovky dole: 1. čl. 3 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a menia nariadenia č. 300/2008, č. 167/2013, č. 168/2013, 2018/858, 2018/1139 a 2019/2144 a smernice 2019/770/EÚ, 2016/797 a 2020/1828, čo je teda samotný akt o umelej inteligencii. V platnom znení. Úvodzovky hore, bodka. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Bod štyri. V § 25 sa za slová úvodzovky dole „digitálny obsah“ úvodzovky hore vkladajú slová úvodzovky dole „systémy umelej inteligencie, ktoré nie sú elektronickými osobami“ úvodzovky hore, bodka. Bod päť. V § 55 ods. 1 sa na konci pripája táto veta úvodzovky dole: „Ak systém umelej inteligencie koná ako elektronická osoba, právne následky jeho činnosti sa posudzujú podľa § 4.“ Úvodzovky hore, bodka. Bod 6. V siedmej časti v druhej hlave sa za § 1909 vkladá § 1910, ktorý vrátane nadpisu znie: Úvodzovky dole: § 1910 Prechodné ustanovenia k úprave elektronickej osoby Ods. 1. Vláda Slovenskej republiky predloží Národnej rade Slovenskej republiky do 30. júna 2034 správu o pripravenosti na vykonávanie ustanovení § 3 až 9, najmä o funkčnosti registra elektronických osôb, podmienkach nezávislého overovania, zabezpečení ľudského dohľadu, poistnom trhu, ochrane veriteľov a poškodených, ako aj v súlade s právom Európskej únie. Ods. 2. Správa podľa ods. 1 obsahuje aj vyhodnotenie vývoja systémov umelej inteligencie, účinnosti existujúcich pravidiel zodpovednosti za škodu, ochrany spotrebiteľa a ochrany osobných údajov, ako aj návrh ďalšieho legislatívneho postupu. Bodka. Úvodzovky hore. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Bod sedem. Ustanovenie o účinnosti sa slová úvodzovky dole „1. júla 2027“ úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole „1. júla 2027, okrem § 3 až § 9 a § 1910, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2035“ úvodzovky hore, bodka. Na záver teda už len stručné zhrnutie. Prosím vás a oslovujem vás s touto prosbou o podporu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zdôrazňujem, že prvé dva boli odsúhlasené, prerokované a pripravované s odbornými a profesijnými komorami so súhlasom a po odsúhlasení rekodifikačnej komisie alebo jej zástupcov a taktiež s mimovládnym sektorom neziskových organizácií a ich predstaviteľov. Zdôrazňujem to preto, lebo sme dostali, poslanci, list, kedy práve tieto neziskové organizácie vyslovili obavu zo zámeru zriadiť… Oni sa obávali súkromných nadácií, ktoré by sa nedali rozlíšiť podľa ich názoru od verejnoprospešných nadácií, ktoré zastupujú. Preto sme vyhoveli ich požiadavkám a tak precízne sformulovali návrh pozmeňujúci a doplňujúci k návrhu Občianskeho zákonníka, aby boli, ako už som raz povedal, správne zapnuté prvé dva gombíky, aj budúci zákon o súkromných fondoch, aby išiel takým želaným smerom, že poslúži Slovensku, jeho občanom a neobmedzí a neohrozí záujmy nikoho. Čo sa týka tretieho návrhu pozmeňujúceho zákona, ktorý som musel predniesť z rôznych dôvodov v pléne, takže som ho musel prečítať. Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť. Nie je to niečo, čo je v oblasti sci-fi, je to niečo, čo je za dverami a nechcem, aby sme na Slovensku zase chytali zajaca za chvost alebo býka za chvost, či ako sa to povie, aby sme boli len reaktívni a učili sa na škodách a chybách. Môžeme byť v niečom aj načas a dokonca dopredu. Tak toto je otvorená cesta pre veľmi blízke pro futuro problémy. Zhrniem. Ten vládny návrh zákona pripravovali experti civilného práva a odborníci dlhé roky. Národná rada Slovenskej republiky, my poslanci, máme rozhodnúť o jeho prijatí či neprijatí. Tak sú rozdelené úlohy. A Ministerstvo spravodlivosti, najmä Ministerstvo spravodlivosti, je zodpovedné za implementáciu zákona, a preto z tohto miesta využívam príležitosť a vyzývam pána ministra, aby intenzívne a okamžite začali pracovať na informačnej kampani, metodickej podpore, napríklad na príprave komentárov k zákonu tak, aby ambiciózne vytýčený cieľ 1. júl alebo jún, prepáčte, teraz som si neistý, 2027, kedy zákon má vstúpiť do účinnosti, bola naň pripravená spoločnosť tak najlepšie, ako sa dá. Lebo v skutku ide o najväčšiu a najdôležitejšiu zákonnú normu – kódex civilného práva – pre každého občana tejto republiky. Ďakujem za pozornosť. [11:29] Richard Raši Na pána poslanca faktické poznámky ako prvý bude pán poslanec dostať. [11:29] Richard Raši Prvý bude pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [11:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči, máte slovo. A pán poslanec Horecký, chcel by som sa vyjadriť k tomu pozmeňujúcemu návrhu historická suknem le a fondó. A chcem povedať teraz, že vnímam to tak, že to reaguje na existujúci problém a vytvorenie takéhoto typu inštitútu. Máte slovo. Pán poslanec Horecký, chcel by som sa vyjadriť k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka súkromného fondu. A chcem povedať teraz, že vnímam to tak, že to reaguje na existujúci problém a vytvorenie takéhoto typu inštitútu má svoje opodstatnenie a oceňujem aj to, že ste komunikovali aj s neziskovým sektorom, ktorý mal výhrady k tomu pôvodnému konceptu súkromných nadácií, ktorý mohol vytvárať nejaké napätie alebo až kolíziu s existujúcimi nadáciami, ktoré sú určené na nesúkromný, ale všeobecne prospešný účel a ktorých právna úprava sa teda vytvára a funguje dlhodobo. A napriek tomu aj v tej zmenenej právnej úprave alebo navrhovanej právnej úprave vo vašom pozmeňujúcom návrhu vidím istý problém. A to je otázka, že načo dať tie súkromné fondy do Občianskeho zákonníka? Aj tak predpokladáte, že bude prijatý osobitný zákon. A aj tak je to de facto bez osobitného zákona nevykonateľné. Iné právnické osoby nie sú v Občianskom zákonníku navrhovanom upravené. Je tam podrobnejšia všeobecná úprava právnických osôb, čo je v poriadku. Ale nie sú tam ani konkrétne formy obchodných spoločností, ani konkrétne formy mimovládnych neziskových organizácií. To prvé je v Obchodnom zákonníku, respektíve bude v budúcnosti v zákone o obchodných spoločnostiach. Na mimovládne neziskové organizácie má každá právna forma osobitný zákon. V Občianskom zákonníku sú iba záujmové združenia právnických osôb a tam v podstate sa preberá doterajšia právna úprava, ale nie iné. Tak prečo súkromné fondy a v čom by bol problém, keby bol rovno schválený zákon o súkromných fondoch bez toho, aby existovalo to návestie v Občianskom zákonníku? Tomu celkom [11:31] Richard Raši Pani poslankyňa Števulová, tu nie je pani poslankyňa Plaváková. To nie je pán poslanec Ján Skulík. Nech sa [11:31] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Páči, máte slovo. Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem veľmi pekne poďakovať, Janko, za tvoje vystúpenie, ktoré bolo odborné a dobre si aj zdôvodnil tieto veci. A tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré si predniesol, sú veľmi dôležité aj pre životy ľudí. V regiónoch, a keďže KDH je strana, ktorej záleží na regiónoch, sme s ľuďmi, vlastne žijeme v regiónoch, takže vieme, čo potrebujú, takže aj kvôli tomu sú tieto tri pozmeňujúce návrhy, ktoré si veľmi, veľmi dobre a odborne zdôvodnil. Treba tu aj povedať, že Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964. To znamená, že už vyše 60 rokov je zastaraný a doba, vývoj ide dopredu, takže určite treba ho zmeniť a treba povedať, že tento zákonník nepripravovali politici, ale pripravovali ho odborníci a aj tvoje vystúpenie bolo odborné. Nedával si tam politiku alebo niečo si netlačil, ktoré by si tu nejakú politickú polievočku niekto prihrial, ale bolo to odborné a ja si myslím, že, ak by tieto pozmeňujúce návrhy prešli, tak určite to pomôže či podnikateľom, alebo aj bežným ľuďom, lebo Občiansky zákonník sa týka všetkých ľudí. Netýka sa to len nejakej skupiny od narodenia až po smrť a dokonca vlastne aj po smrti sa týka každého človeka. Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. [11:33] Richard Raši pán poslanec [11:33] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Škrípek, nech sa páči. Ďakujem. Takisto ďakujem, kolega Horecký, za pohodové vyjadrenie ku zmenám v Občianskom zákonníku, hoci je obrovský. Vieme, že zmien, že celkovo je to až 2000 paragrafov a nie všetko sme dokázali obsiahnuť a dobre načítať. Máme však kolegov a asistentov odborníkov a tým pádom my prichádzame s týmito zmenami, takže ďakujem za to, že máme tu ten návrh o súkromných fondoch. Je to komplikovaná, vážna vec a potrebná vec. Som rád, že to bolo aj preberané s navrhovateľmi a dúfajme, pravdepodobne, že sa dostane reálne do týchto zmien, takisto tej elektronickej osobe. Je to vec, ktorá je potrebná pre najbližšiu súčasnosť. Už s tým žijeme a napomôže to životu spoločnosti. Zároveň sme radi, že celá oblasť rodinného práva je zachovávaná naďalej, tak ako doteraz bola, pretože bola dobre prepracovaná a záleží nám, aby ustanovenia o rodine, tak ako je definovaná, pretože rodina, ktorú definujeme ako prirodzenú rodinu, nukleárnu rodinu, rodinu zloženú z otca a mamy a detí, kde otcom je muž a matkou je žena. Tak toto je podľa stáročných skúseností ten najlepší základ spoločnosti. Je to niečo, čo si zasluhuje výnimočnú ochranu a podporu pre svoje osobitné postavenie v spoločnosti. Rodina nie je čokoľvek, čo si povieme, že je nejaká skupina ľudí a ktokoľvek, nech vychováva deti. Takže na toto sa pozeráme tak, že nie je správne, aby v rodine vychovávali deti. Rovnako [11:35] Richard Raši Po hrade pán poslanec Horecký s reakciou na faktické [11:35] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámky, nech sa páči. Kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky a chcem odpovedať pánu kolegovi Dostálovi na jeho otázku. Pýtali ste sa, ak som to dobre aj porozumel, že čo je zmysel alebo úžitok toho, že do Občianskeho zákonníka dáme ustanovenie o súkromných fondoch, že ich takto zadefinujeme. Keď stejne, ako som povedal v rozprave, nie je možné žiaden z nich založiť, kým nepríde podrobný vykonávací predpis, osobitný zákon – lex specialis – o súkromných fondoch, ktorý všetky podrobnosti upraví. Nuž, je to preto, lebo my sa bavíme o kódexe civilného práva, súkromného práva. A právo občanov založiť si súkromný fond na účel, ktorý určí jeho zakladateľ, ktoré je prítomné v kódexoch civilného práva alebo teda v právnych poriadkoch všetkých okolitých krajín a chýba na Slovensku, tak týmto spôsobom akcelerujeme prijatie tejto prepotrebnej úpravy. Zdôvodnenia boli jasné, aby nám neutekali ľudia a peniaze. Ďalšia vec, tie obavy, prečo to možno dodnes sme nemali, aj neziskových organizácií, mimovládnych verejnoprospešných nadácií a zrejme nie vždy priaznivý vzťah – veď sme toho boli svedkami, aj sme ich bránili pred označením „zahraniční agenti“ a neviem, čo, keď si pamätáte nezávislé organizácie – tak tie obavy v nich pretrvávali a bolo potrebné s nimi rokovať do tej miery, že práve naše zaradenie systematicky tejto úpravy do druhej časti druhej hlavy návrhu zákona, ktorá upravuje právnické osoby, dáva nádej, nádej, nie istotu, že lex specialis zákona o súkromných fondoch bude urobený správne podľa tých princípov, ktoré sme stanovili v tomto doplňujúcom návrhu. [11:37] Peter Žiga Ďakujeme za faktické poznámky. Teraz vystúpi pán poslanec Vančo. Nech sa páči, máte slovo. [11:37] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister. Pamätám si prvú tlačovú konferenciu k tomuto návrhu, k tejto reforme občianskeho práva. A veľmi často tam zaznievalo slovo moderný, tento nový Občiansky zákonník, ktorý predkladáte, má byť moderný, nielen nový. Žiaľ, musím povedať, že to bola prvá vec, ktorá ma zarazila hneď, ako som mal možnosť sa zoznámiť s jeho obsahom. Lebo naozaj sú časti, ktoré sú veľmi dôležité a napríklad týkajú sa rodinného života. A teda rodinného práva, ktoré reguluje naše vzťahy. Uznávame nejaké práva, nejaké možnosti, nejaké povinnosti. Táto časť z vášho nového Občianskeho zákonníka vypadla, ako bolo povedané, po tlaku konzervatívnych síl. A priamo aj cirkvi, konkrétne biskupov alebo Konferencie biskupov Slovenska, čo, dávajme si otvorene, na Slovensku, bohužiaľ, tieto skupiny ľudí nemôžu byť spájané so slovom moderný ani omylom, pretože nás častokrát, nielen v tomto prípade, držia niekde v minulosti. Nie sú ochotní rešpektovať a prijať fakt, že spoločnosť sa vyvíja možno iným smerom, ako si oni predstavujú, ako hovoria ich dogmy, ich vierouka. A to naozaj. Zvlášť, ako, pripomínam, sociálnodemokratický minister spravodlivosti by ste jednoducho nemali akceptovať. My máme v ústave napísané, že sme kľudne štát, nezmeníme jazdu na nejakú ideológiu alebo náboženstvo. To hovorí ústava. Ale Ficove vlády sa týmto vôbec neriadia. V prvom rade počúvajú, čo povedia biskupi. A naozaj mne to príde aj smiešne, že sa jeho vlády, Ficove vlády, smerácke vlády označujú za sociálnodemokratické. Sociálna demokracia by mala mať v centre pozornosti človeka, spoločnosť, to, ako sa vyvíja, ako zabezpečiť lepšie podmienky pre ľudí na život. Rezignácia na reguláciu, novú modernú reguláciu rodinného práva, ktorá by zohľadňovala to, akým spôsobom sa spoločnosť za vyše 60 rokov posunula, pre mňa znamená blamáž ministra vnútra aj celej štvrtej Ficovej vlády. Takisto rezignácia na to nejakým moderným spôsobom upraviť dedičské právo. Úplná rezignácia na to upraviť obchodné spoločnosti, naozaj spraviť z toho to, čo to malo byť, pretože na začiatku bol cieľ, že sa zreformuje, že sa rekodifikuje nielen občianske, ale aj obchodné právo ako celok, že to bude jeden zákonník, bude to kompaktné, bude to jasné. To sa nepodarilo naplniť, pretože úprava obchodných spoločností tu chýba. A teda ja poznám nejaké dôvody, kolované, prečo sa tak stalo. Musím povedať, že nielen toto, nielen toto napovedá tomu, že to, že tu dnes stojíme a rokujeme v druhom čítaní o Občianskom zákonníku, nie je preto, že to je naozaj v takom stave, že by to bolo nevyhnutné schváliť alebo že všetko je vlastne hotové a sme s tým spokojní. Máme nový moderný Občiansky zákonník na stole, ktorý zodpovedá vývoju spoločnosti, vývoju sveta. Ten dôvod je iný. Ten dôvod je, že chcete po všetkých tých katastrofách, čo ste napáchali, pán minister, na Ministerstve spravodlivosti ako minister, či už legislatívne, alebo zasahovaním do rôznych súdnych konaní v prospech odsúdených, skorumpovaných ľudí, mať aspoň niečo pozitívne, nejakú agendu pozitívnu, ktorá sa bude spájať s vaším menom. Pretože doteraz sa s vaším menom spája absolútna katastrofa, pokiaľ ide o trestnú politiku štátu. O to, akým spôsobom je vymožiteľná spravodlivosť, o to, akým spôsobom, čo sa tu deje, čo sa tu deje na uliciach, v obchodoch, čo sa tu deje s korupciou, že sa nič nevyšetruje, že zločinci behajú po slobode. Je to vďaka vám, pán minister, vašej novele Trestného zákona a Trestného poriadku a samozrejme aj ministrovi vnútra, ktorý absolútne zničil políciu, ktorá nevyšetruje. Hovorí o tom správa generálneho prokurátora. A ja teda mám vyzbierané práve všetky podpisy na to, aby sme preberali tento katastrofálny stav, o ktorom hovorí aj generálny prokurátor vo svojej správe, na mimoriadnom ústavnoprávnom výbore. Verím, dostanete pozvánku a verím, že sa tohto zúčastníte a budeme o tom môcť diskutovať a budeme si môcť vypočuť, čo s tým chcete robiť. Pretože generálny prokurátor vám hovorí, že tá situácia je extrémne vážna, že je katastrofálna a že vy konkrétne aj s ministrom vnútra ste za to zodpovední v prvom rade vďaka vašim krokom vo funkcii. No a máme tu Občiansky zákonník, ktorý má toto celé vlastne zakryť a vytvoriť vám akýsi pomník, ktorý nebude taký zlý oproti tomu, ktorý ste budovali doteraz. Pretože váš odkaz na Ministerstve spravodlivosti je naozaj taký, že aj Harabin sa červená od závisti. A bohužiaľ, aj tento Občiansky zákonník nie je tým, čím mal byť. Nehovoriac o tom, že naozaj takto prebieha ten legislatívny proces. Ozaj, že aj Harabin sa červená od závisti. A bohužiaľ, bohužiaľ. Aj tento Občiansky zákonník nie je tým, čím mal byť. Nehovoriac o tom, že naozaj to prebieha, ten legislatívny proces, nie v poriadku z hľadiska toho, aká je najlepšia prax. Keby ste sa len pozreli do Českej republiky. A ja som to zažil v rámci súkromnej sféry, v rámci jednej nadnárodnej korporácie. Akým spôsobom a čo všetko sa robilo? A trvalo to vyše 2 roky, tá príprava. Dva roky, pán minister. Aj to bolo málo. Nehovoriac o tom, čo ministerstvo a vláda robili v prospech toho, aby ľudia sa vôbec dozvedeli o tom, že ich čaká nejaká zmena. Aké zmeny? Už vám to tu hovorili moje kolegyne. Vaše odpovede sú naozaj, naozaj až trápne. Pretože hovoriť o pripomienkovom medzirezortnom konaní ako informačnej kampani, to naozaj chce silný žalúdok. Ale vy si staviate pomník, ale je to pomník nezodpovednosti. Je to absolútne nezodpovedné, pán minister, že schválite Občiansky zákonník. Bude iba pol roka na to. Pol roka, aby sa na to všetci pripravili. Aby sa o tom vôbec dozvedeli. Je tu zase obrovský chaos, tak ako s Trestným zákonom, ktorý ste schválili narychlo, nasilu. Len aby ste vytiahli nejakých ľudí z basy. Zase konáte nezodpovedne bez ohľadu na ľudí len preto, aby ste si mohli do konca života pripomínať, že za vašej éry sa schválil Občiansky zákonník, čo sa možno z ďalších 50 rokov neudeje. Iba kvôli tomu. Ale čoho sa bojíte? Čoho sa bojíte? Lebo ja sa bojím toho, že tie firmy, tí podnikatelia, tí ľudia aj štátne organizácie a orgány sa jednoducho nestihnú na toto pripraviť. Lebo ide o masívnu zmenu. Nemáme ani vykonávacie predpisy, špeciálne predpisy. Vôbec nevieme, aké budú. Žiadny komentár. Robiť čokoľvek v občianskom práve, akýkoľvek spor alebo, alebo, alebo nejakú komplexnejšiu analýzu bez komentára k Občianskemu zákonníku je naozaj veľmi ťažké, naozaj veľmi riskantné. My nič z toho nemáme. Nič. A je to aj preto, že tá legislatívna doba je taká krátka, že má tento návrh, tento zákonník nadobudnúť účinnosť už v lete. Jednoducho nie je na to čas. A za toto všetko beriete zodpovednosť, pán minister. Za všetky tie fuckupy, ktoré sa udejú, ten chaos, ktorý tu nastane, budete zase vy niesť zodpovednosť za ten pomník, ktorý si staviate. Bude pomníkom nezodpovednosti, vašej nezodpovednosti v prvom rade, pretože chcete, chcete za každú cenu, aby bol schválený, aby bol účinný ešte za vašej éry, aby náhodou to nemohol potom niekto zastaviť. Ja sa vyjadrím ešte aj k tej Slobode, ktorú teda tento nový Občiansky zákonník má priniesť na úkor ochrany. Jednoducho je to tak, v podstate nikto sa tým netají. Ja by som nazval, že to je naozaj ultrapravicová reforma občianskeho práva. A teda ja aj oceňujem všetkých tých odborníkov a odborníčky, ktoré na tom pracovali. Aj z tej diskusie, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore, bolo zrejmé, že mali dobrý úmysel, že dali zo seba to najlepšie. Na druhej strane ja, keď som potom večer po tej niekoľkohodinovej diskusii v ústavnoprávnom výbore nad tým rozmýšľal, tak som sa nemohol ubrániť pocitu, že tí ľudia naozaj dali zo seba všetko. Sú to odborníci a odborníčky. A možno, keby sa to robilo za našej vlády, tak drvivá väčšina z nich by bola takisto v tej rekodifikačnej komisii. Ale jednu vec, jednu vec tam mám. A to, že všetko sú to nepochybne múdri, vzdelaní ľudia. Právnici a právničky a zároveň bohatí. Zároveň ľudia, ktorí aj pracujú pre bohatých ľudí, ktorí si ich platia ako advokátov alebo konzultantov. A že ten hlas ľudí bežných jednoducho tam nezaznel počas tej diskusie. A prečo tá ochrana klesá a vzniká oveľa väčšia, alebo riziko oveľa väčšej informačnej nerovnováhy. To znamená informačný deficit u ľudí, ktorí nemajú právne vzdelanie, ktorí nemajú skúsenosti s právom, a oveľa väčšia výhoda pre ľudí, ktorí majú skúsenosti, ktorí majú peniaze na to, aby si zaplatili drahých advokátov, ktorí sú dobrí, ktorí sú skúsení, ktorí vedia v tom chodiť. A toto je niečo, čo sa vinie týmto návrhom od začiatku. To bolo akoby zadanie, ktoré, myslím, že vy ste nerobili, len ste si to v tom chvate, ako ste sa snažili naozaj si ten pomník postaviť, tak ste na toto pozabudli. Pretože samozrejme tento konkrétny návrh vychádza aj z návrhov, ktoré sme tu mali aj predtým. To sme mali za rôznych vlád. A sú tam ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom ideologicky nastavení a bohužiaľ sa to tu pretavilo. A to, že vy to obhajujete, tak asi chápem, že keď za každú cenu chcete ten pomník postaviť pre seba, tak vlastne vám to je jedno. Ale mne to jedno nie je, pretože, ak ľudia kvôli tomu, že to má nadobudnúť účinnosť za sedem – osem mesiacov, sa nestihnú s tým oboznámiť, nestihnú urobiť všetky potrebné kroky na prípravu. Nehovoriac o tom, že jednoducho, povedzme si na rovinu. Dnes ten právny poriadok je tak komplexný, že pokiaľ nemáte právnika, advokáta, tak akoby ste skončili. Preto my potrebujeme tú ochranu. Aspoň v tom Občianskom zákonníku musí byť zjavné, musí byť zjavné a jasné, aké sú práva a povinnosti, keď dôjde k uzavretiu akejkoľvek zmluvy alebo k nejakému vzťahu, ktorý vznikne z okolností životných. Preto je dobré mať tam tú ochranu. Aby nevznikali spory, aby nevznikali nedorozumenia, aby nevznikali zlé situácie a zlé následky z týchto vzťahov. A to z dôvodu, že ten človek netuší, do čoho vlastne ide a aké sú podmienky. A keď ho ten zákon chráni, tak potom nie je také dôležité vedieť, čo v tom Občianskom zákonníku presne je. Lebo povedzme si pravdu, zhruba väčšina ľudí absolútne netuší, čo je aj v doterajšom Občianskom zákonníku, ale majú aspoň, keďže to platí viac ako 60 rokov, majú aspoň nejaký anung o tom, ako to funguje. Ale toto tu zmizne. Od 1. júla to tu zmizne a bude to inak. A bude to v mnohých veciach inak, aj veľmi dôležitých, napríklad pokiaľ ide o ten kataster, materiálnu publicitu. Takže keďže sa už po diskusii na ústavnoprávnom výbore zhodneme, že teda sa tu zavádza niečo nové a je to naozaj, ste to potvrdili vo svojom vystúpení, že to je niečo, čo hlboko ovplyvní vzťahy, ktoré sa týkajú nehnuteľností každého jedného človeka, ktorý vlastní nehnuteľnosť v Slovenskej republike. Tak minimálne, okrem teda tej informačnej kampane, lebo o tom nikto netuší, lebo nikoho to tu nezaujíma, aby dal vedieť tým ľuďom, ktorých sa to bude týkať, že tu takéto niečo je a že si budú musieť jednoducho strážiť tie nehnuteľnosti, ktoré majú. Tak viete, jedna možnosť je, že všetci budú vedieť, čo majú robiť, aké majú práva, povinnosti, na čo si majú dávať pozor, čo je trochu utópia, zvlášť v tomto prípade, keď vy nerobíte pokrytie o kampani nič. A potom je tu druhá možnosť, že v rámci zákona stanovíte aj nejaký ochranný mechanizmus, prípadne aj kompenzačný. Keď ľudia, ktorí budú poškodení tým, že ste zaviedli nejaký nový systém v rámci materiálnej publicity katastra, tak budú chránení tým, že keď sa niečo pokazí, tak jednoducho neprídu skrátka, lebo naozaj nehnuteľnosti na Slovensku sú v podstate najväčším majetkom každej jednej rodiny, ktorá tu je. Drvivá väčšina ľudí nemá iný majetok okrem tej nehnuteľnosti, v ktorej býva, a je to úplne alfa a omega ich existencie. Že naozaj na vašom mieste by som si dal záležať, aby boli títo ľudia a ich nehnuteľnosti, ich byty a domy chránení na maximum. A to riziko, ktoré plynie z toho, čo tu zavádzate teraz, tak to jednoducho je. A ja vás žiadam, aby ste to reflektovali. Ešte mám pár minút a rád by som zareagoval aj na to, čo tu zaznelo v predchádzajúcej rozprave pána poslanca Horeckého o súkromných nadáciách a teda nezaznelo tu takmer vôbec aj teda riziká, ktoré v súvislosti s týmto návrhom môžu vzniknúť. Na Slovensku sme nikdy nemali úpravu tzv. trustov, ktoré máme v Anglicku, kde tá tradícia začala. A súkromnoprávne nadácie sú naozaj inštitút, ktorý nemá veľmi dobrú povesť na svete. A samozrejme, ja chápem, že mať úpravu pre rodinné podniky tak, aby neodchádzali do Čiech kvôli tomu, že tu takúto úpravu nemáme a tým pádom odchádza kapitál a podobne, je legitímny problém, ktorý treba riešiť. Na druhej strane tieto súkromnoprávne nadácie alebo akákoľvek ich obdoba majú naozaj veľmi zlú povesť, pretože častokrát sú zneužívané aj na to, aby trebárs tie bohaté rodiny nemuseli platiť dane, aby sa mohli vyhýbať daňovej povinnosti. Je tam množstvo vecí, na ktoré nemám čas, aby som rozoberal, ale každopádne táto úprava v sebe skrýva zase riziká. A minimálne je dôležité mať pripravený systém aj ľudí, ktorí budú kontrolovať to, či je takýto inštitút zneužívaný alebo nie. A týmto vyzývame aj kolegov z KDH, aby sa tým zaoberali, pretože to navrhujú. Ale samozrejme, keďže sa vás to týka, pravdepodobne za to budete hlasovať, keď sledujem tú rozpravu, alebo teda vaši poslanci a poslankyne, aby ste k tomu pristúpili zodpovedne a naozaj pristupovali zodpovedne k celému tomuto procesu, pretože mne sa zdá, že to beriete naozaj, pán minister, na veľmi ľahkú váhu. Aj tú informačnú kampaň. Aj tie pripomienky, ktoré tu zaznievajú. Veď ja vám to nehovorím v zlej viere aj s tým katastrom. Je to niečo, čo, keď sa pozriete do Dánska, vidíte tam krásny príklad toho. Majú tam tú materiálnu publicitu a majú tam aj ten systém, ktorý je ochranný a kompenzačný. Nie je to nič proti ničomu. Nehovorím, že nemáte ísť týmto smerom, ale urobte maximum pre ľudí na Slovensku, aby boli ich nehnuteľnosti, ich byty a domy chránené. A týmto chcem ešte vyzvať aj médiá, aby sa konečne zobudili. Pretože naozaj tento týždeň budeme mať schválený nový Občiansky zákonník a ja som šokovaný, že to nikoho nezaujíma ani v médiách. Médiá – nech sa stane hocijaká hlúposť, je o tom 100 článkov. Teraz máme tu už pol roka debatu o tom, že ide sem, bude schválený Občiansky zákonník. Absolútne nikto sa tomu nevenuje. Aj zo zákona vyplýva médiám všetkým, zvlášť verejnoprávnym, aby pokrývali dôležité veci spoločnosti. Tak ja vás prosím, aby ste to začali robiť v tomto prípade. Ďakujem. [11:58] Richard Raši Ďakujem. Pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči. [11:58] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, Braňo, za tvoje vystúpenie. Tak Občiansky zákonník sa na Slovensku nemenil 60 rokov a táto rozsiahla zmena sa pripravuje už niekoľko rokov. A to je, mali ste to zabezpečiť vy, vaša vláda, pán minister, aby bol prijatý naozaj moderný Občiansky zákonník, hodný 21. storočia, ambiciózny, ktorý by reflektoval realitu ľudí na Slovensku a ich života. A to sa nestalo. A navyše ste ani nezabezpečili tú informovanosť, o ktorej hovoril aj môj kolega. Informačná kampaň je za nula bodov. Ja teraz kampaňujem v Žilinskom kraji a ľudia sú skvelí, hej? Ľudia sa zastavujú aj na dlhšie rozhovory a aj takí, ktorí sledujú dianie v politike, sledujú dianie dokonca aj v Národnej rade, tak nemajú potuchy, aká rozsiahla zmena nás všetkých čaká. Nás všetkých, každého jedného občana. A aj aktuálne si myslím, že tí zamestnanci štátni, ktorí budú v styku s občanmi vykonávať tie úkony v zmysle Občianskeho zákonníka, nemajú dostatočné informácie, ako sa to bude diať, pretože sa s ľuďmi aktuálne dosť rozprávam. A aj aktuálne si myslím, že tí zamestnanci štátni, ktorí budú v styku s občanmi vykonávať tie úkony v zmysle Občianskeho zákonníka, nemajú dostatočné informácie, ako sa to bude diať, pretože sa s ľuďmi aktuálne dosť rozprávam na tých kampaniach. Ľudia nám aj píšu, rozprávame sa o tom s nimi. Nemajú o tom tušenie. Takže začnite, prosím, niečo s tým robiť, tak ako aj apeloval kolega Vančo. Treba to riešiť. [11:59] Richard Raši Ďakujem. Ďakujem pekne, prerušujem dnešné rokovanie, pokračujeme o 14:00. Nech sa páči, dovidenia, dobrú chuť. [13:59] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave. V druhom čítaní o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Prosím pána ministra spravodlivosti, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajkyňu tu tiež máme, pani poslankyňu Plevíkovú. Takže s faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie pána poslanca Vanča prihlásení ďalší poslanci. Mal by začať [14:01] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Braňo Vančo vo svojom vystúpení hovoril aj o okolnostiach, ktoré prispeli k tomu, že z 36 prerokovanej formy Občianskeho zákonníka vypadla celá časť, ktorá sa venuje rodinnému právu. On to aj pomenoval, hovoril o tom, že to bolo vyjadrenie, respektíve námietka Konferencie biskupov Slovenska. Ja nechcem nijako spochybňovať to, že Konferencia biskupov Slovenska sa vyjadruje k legislatívnym návrhom. Je to ich právo, fungujú v spoločnosti, to je všetko v poriadku. Ale myslím si, že vy, pán minister, ako minister štátu, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo a žiadnu ideológiu, teda ktorý je nábožensky neutrálny, máte pri svojich rozhodnutiach brať ohľad na všetkých občanov a občianky Slovenskej republiky. A to sa zjavne v tomto prípade nestalo. Vy ste sa nezachovali ako minister nábožensky neutrálneho štátu a to ma veľmi mrzí. Myslím si, že tie ustanovenia, ktoré práve pre tento krok vypadli z návrhu nového Občianskeho zákonníka, sú ustanovenia, ktoré sú veľmi dôležité pre súčasnú spoločnosť, ktoré naozaj v tom pôvodnom návrhu, ako sme ho videli, rešpektovali to, kam sa táto spoločnosť uberá. Ja spomeniem len jeden príklad a to je bezsporové rozvodové konanie, ktoré vlastne vypadlo z toho návrhu a nebude teraz prístupné pre manželské páry. Ja si myslím, že je to jedna z vecí, ktoré by v mnohom prispeli k modernému charakteru našej spoločnosti. Týmto zásahom, ktorý viedol k vyňatiu rodinného práva z návrhu Občianskeho zákonníka [14:03] Tibor Gašpar Ďakujem. ďalej [14:03] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou V poradí pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja nadviažem na to, čo hovoril kolega Vančo, a síce, že aj táto vláda je jedna cestovná kapsula do minulosti, pretože vie doslova každú možnú príležitosť posunúť Slovensko vpred premrhať a jednoducho vrátiť nás v čase. A jednou z takých premrhaných príležitostí je aj tento Občiansky zákonník. Ale ja sa vrátim späť v čase, ale len o pár dní, nie o pár rokov a v piatok sme tu mali zákon o DSS. A v rozpore s ľudskými právami a s trendami sa ide opäť navyšovať počet miest v DSS namiesto toho, aby sme sa zaoberali tým, ako deinštitucionalizovať. Aby sme tak, ako v západných krajinách, vo vyspelých krajinách, jednoducho mohli ľudí nechať čo najviac doma, nech jednoducho majú dôstojný život tam, ako sú na to zvyknutí. A prečo sa vraciam k tomuto bodu? No lebo aj taká reforma by si vyžadovala skutočne víziu, odvahu a dobré nápady. A rovnako tak je to aj v prípade tohto Občianskeho zákonníka, že vy ste mohli prísť jednoducho s modernou komplexnou reformou, ktorá by adresovala všetky súčasné situácie súkromného práva, ale nie, lebo vám sa jednoducho nechcelo čeliť tej kritike, diskutovať, vysvetľovať a niečo aj reálne presadiť. Preto tam nie je napríklad to rodinné právo. Vy tu skutočne strácate čas ľudí a preto táto krajina nenapreduje a len sa tak poneviera. A skutočne, ak na to nemáte tú odvahu, tú potrebnú odvahu meniť veci a posúvať nás vpred, tak to nechajte ľuďom, ktorí jednoducho chcú, aby sme boli krajinou 21. storočia, pretože vyzerá to tak, že vy ste politikmi minulosti. Aj Občiansky zákonník je, a zopakujem to, ďalšou premrhanou šancou na to, aby sme sa posunuli vpred a aby sme boli krajinou 21. storočia. [14:05] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalej pani poslankyňa Plevíková. Ja som bola v očakávaní, čo pán poslanec Vančo nám tu povie a opäť nesklamal, pretože toľko balastu, čo on vlastne vyprodukoval a bol asi trištvrte v rozprave úplne mimo témy, že úplne od veci a ešte tu začne vyčítať pánovi ministrovi, že boli nedostatočné odpovede. No to asi nepočúval naozaj seba, pretože začal kritizovať Občiansky zákonník, že nie je dostatočne moderný, že on sa s ním oboznámil, ja vôbec o tom nepochybujem, že sa s ním vôbec neoboznámil, a kritizoval, že nie je moderný ani čo sa týka dedičského práva, ani čo sa týka spoločného imania manželov, ale nepovedal to B, že vlastne čo mu tam vadí alebo čo mu tam chýba alebo prečo sa mu nezdá úplne, že moderný a prečo nie je podľa neho taký, ako podľa neho má byť. Že Občiansky zákonník nie je taký, aký má byť. A aký podľa neho akože má byť. Ja vôbec toto, fakt, že bolo iba zhlukom nezmyslov, vôbec, a keď hovoríte o tom, že občania nemajú dostatočne veľa času, aby sa s ním oboznámili, tak mi povedzte jedného občana, ktorý si sadne a začne študovať Občiansky zákonník. Začne ho študovať vtedy, keď ho mimoriadne potrebuje, otvorí si samozrejme Slov-Lex a začne študovať, čo môže v každom prípade urobiť. On tam vlastne aj nájde tie paragrafy, ktoré tomu prislúchajú, a je tu jednoducho aj odborná verejnosť, ktorá mu s tým môže pomôcť a ktorá sa s tým určite každá oboznámi, čo mu patrí. [14:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, zostal. Pán poslanec Vančo otvoril, podobne ako na ústavnoprávnom výbore, veľmi zaujímavo podľa môjho názoru jednu z najzaujímavejších stránok celého toho nového návrhu, a teda to deklarované aj obsiahnuté posilnenie autonómie vôle v rámci toho Občianskeho zákonníka, čo zopakujem, čo som hovoril na ústavnoprávnom výbore, že sa mi zdá tak trochu paradoxné, že vláda tvorená umá. stranami, ktoré sa deklarujú, že sú sociálnodemokratické a ľavicové, prichádza s Občianskym zákonníkom, ktorý posilňuje autonómiu vôle a teda rozširuje mieru slobody a zo strany opozície je za to kritizovaný alebo časti opozície, lebo teda poslanecký klub SaS tento aspekt nového Občianskeho zákonníka víta, ale teda opätovne pán poslanec Vančo to kritizuje ako neprípustné oslabenie tej slabšej strany, hoci v niektorých situáciách, ako sú ochrana spotrebiteľa, rodinné právo, pracovné právo, tam tá slabšia strana naďalej bude, bude chránená. Špeciálne pokiaľ ide o ten kataster a tú otázku dobromyselného nadobúdania a materiálnej publicity katastra nehnuteľností, tak aj tam bola zaujímavá, veľmi zaujímavá debata medzi vami na ústavnoprávnom výbore, ale nie je mi celkom jasné, že akým spôsobom by sa to dalo ošetriť, lebo však aj ten nadobúdateľ dobromyselný nejakým spôsobom musí byť chránený a samotné, povedzme, predĺženie tej doby z dvoch mesiacov na tri alebo na štyri neznamená, že bude chránený absolútne. Aj bolo by to silnejšia ochrana, ale nie úplne. Takže ja teda budem len rád, lebo toto sú zaujímavé aspekty, ktoré patria práve do diskusie o novom Občianskom zákonníku. [14:08] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec má zhub. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ja, keď som tak počúval to vaše vystúpenie, pán poslanec Vančo, tak som nadobudol pocit takej istej pochybnosti. Že či návrhovateľ predkladaného návrhu Občianskeho zákonníka správne nastavil článok č. 5. Tak pre všetkých tých, ktorí tento návrh nečítali a špeciálne pre vás, pán Vančo, odcitujem čl. 5. princíp domnienky rozumových schopností. Pri posudzovaní obsahu súkromnoprávneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby, schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania, ako aj konania ostatných subjektov súkromného práva. To je článok, ktorý maximálne vystihuje váš prejav. K návrhu zákona o Občianskom zákonníku až teda na ten váš horací výrok, ktorý ste niekoľkokrát spomenuli. Exegetický monumentorium a teda ten váš pomník, ktorý ste si za tým keds pultom postavili, tak ten si budeme teda fakt pamätať všetci. [14:09] Tibor Gašpar Ďakujem pekne. [14:09] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ján Skolík, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy vo vašom vystúpení ste sa venovali aj našim pozmeňujúcim návrhom a hlavne ste tam spomínali ten pozmeňujúci návrh ohľadom súkromného fondu a povedali ste vo vašom vystúpení, že nemáte čas to rozoberať, že ten návrh nie je moc dobrý. A ja vás teraz podpichnem. Veď máte vyše 400 minút. Vy ste to mohli krásne rozobrať a povedať, aký problém je. Ale nepovedali ste nič. Vy ste len povedali, že je škodlivý, nie je dobrý. Takže ja by som očakával pomenovať, že čo tam je zlé. A ak je niečo zlé, tak dajte kľudne pozmeňujúci návrh aj k tým iným veciam, o ktorých sa bavíme. Lebo tá diskusia by mala byť o tom, že tá protistrana by mala dať aj nejaké pozmeňujúce návrhy a ukázať, že má iný názor, ale toto mi teraz také trošku pripadá, že len kritizujeme, kritizujeme, ale treba dať niečo a my ho radi podporíme, ak tie vaše pozmeňujúce návrhy budú mať aj hlavu a pätu, ale hlavne pomôžu ľuďom, lebo to, čo som povedal v predchádzajúcom vstupe, my sme strana regiónov. My vieme, ako sa tým ľuďom žije a vážime si tých ľudí, takže trošku by som očakával, že možno z vašej strany, teraz škoda, že tu nie je Ivan Štefunko, že viac sa stretáva s ľuďmi, aké majú problémy a potom sa snaží tie problémy tých ľudí predniesť tuná a vylepšiť tie zákony, ktoré máme. [14:11] Tibor Gašpar Ďakujem. [14:11] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Škripek. Ďakujem. Pán Mančo, ja zareagujem samozrejme na vašu prvú časť toho úžasného vstupu. Pardon, kedy ste začali hovoriť, že ustanovenie Občianskeho zákonníka nemožno volať moderný, lebo je zastaralý a drží nás pozadu podľa vašej vierouky. Veď my sme sekulárny štát. Ficove vlády počúvajú v prvom rade, čo povedia biskupi. Toto je asi nejaká vaša vnútorná projekcia. Nepriateľa, ktorého ste si vyrobili. Toto nie je blamáž ministerstva vnútra. Ponechali ten rodinný zákon v takom stave, alebo je v dobrom stave. A teraz vám chcem povedať, že viete, zdravá spoločnosť sa bráni proti čudným novinkám a spolieha sa na overené veci. A tou je jadrová, prirodzená, nukleárna rodina, pretože je stabilným prvkom. Ja vám poviem príklad, čomu sa bránime, tomu, čo poznáme zo zahraničia. A príklad z Holandska, ktorý som zažil v Európskom parlamente, je taký, že tam bolo navrhnuté v parlamente, prosím pekne, ultraprogresívnou stranou, že holandský manželský zákon sa môže zmeniť tak, že manželia, muž a žena, si môžu do manželského zväzku pribrať každý jedného ďalšieho partnera, alebo muža, alebo ženu. A aj ich deti a môžu ich vychovávať spoločne. Takže to bude vyzerať tak, že aj žena bude mať ďalšiu ženu pri svojom manželovi, aj jej deti, poprípade z iného rozpadnutého manželstva, a takto to bude vyzerať ako ich nový model manželského rodinného života. Obmedzili to, predstavte si, a to tak, že stanovili, že takýto útvar môže byť len tzv. dvojdomový, čiže len dve rodiny mohli spojiť a nie niečo ďalšie. Takže rodinou nie je hocijaká skupina, ktorá sa proste venuje výchove detí. To je pravdepodobne vaša predstava, lebo diskusie na to sme ešte neviedli, ale vy naznačujete, že tie zastaralé modely, ktoré my tu máme, tie bežné, ktoré my žijeme a všetci sme z nich vyrástli, a kedy muž a žena vychovávajú deti, že to je niečo spiatočnícke. [14:13] Tibor Gašpar Nie je. [14:13] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Reagovať bude pán poslanec Vančo. Ďakujem, pán predsedajúci. No, zdá sa, že sa mi podarilo rozprúdiť celkom túto diskusiu. A teda neviem, či to stihnem na všetkých reagovať, ale ešte sa môžem prihlásiť do rozpravy, keď tak? Aj teda sa prihlásim, ale každopádne na pána Mašguta a na pani Plevíkovú sa neoplatí reagovať, lebo, no, že nezaznelo tam nič, nič rozumné ani konštruktívne, takže sa môžeme posunúť ďalej k pánovi poslancovi Dostálovi. Autonomie a volonté je taký pekný názov. Ono to strašne dobre znie. Máte z toho taký pozitívny pocit. Ale niekedy proste ja nechcem proste mať autonómiu. Chcem, aby proste niektoré veci boli vyriešené a nemusel som ich riešiť a nemusel som sa báť, že keď niečo neurobím, tak budem ukrátený na svojich právach alebo mi vznikne nejaká škoda alebo niečo sa mi stane. Takže to je ten akokeby... To je tá realita potom života. Proste mať autonómiu. Chcem, aby proste niektoré veci boli vyriešené a nemusel som ich riešiť a nemusel som sa báť, že keď niečo neurobím, tak budem ukrátený na svojich právach alebo mi vznikne nejaká škoda alebo niečo sa mi stane. Takže to je ten ako keby, to je tá realita potom života z môjho [14:15] Tibor Gašpar Nukleárna, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dušenka a pripraví sa pani poslankyňa Plaváková. Máte slovo, pán poslanec. Vážený pán predsedajúci, vážený [14:15] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Pán minister, milé kolegyne, kolegovia aktuálne v Národnej rade. Rokujeme alebo schvaľujeme jeden z najrozsiahlejších zákonov za ostatnú dekádu, ak nie najrozsiahlejší, viac ako 2000 paragrafov, ktoré majú vplyv na každodenný život bežných ľudí. Napriek tomu, ak sa kohokoľvek na ulici spýtate, či už počul o rekodifikácii občianskeho práva, stavím sa, že drvivá väčšina to bude počuť prvýkrát. Nie je sa tomu čo čudovať, to z jednoduchého dôvodu, a síce absolútne bola zanedbaná informačná kampaň, takisto aj prípravy informačnej kampane. Jednoducho preto, že pán minister sa na túto svoju úlohu zatiaľ vykašľal. Šťastím v nešťastí však je to, že tento návrh na rozdiel od väčšiny návrhov nepripravovali poslanci vládnej koalície, ale odborníci. Odborníci s radou sudcov, vysokoškolských profesorov, akademikov, advokátov a ďalších právnických povolaní, či to notári, exekútori a ďalší. To je naozaj jediné šťastie v nešťastí a zároveň to, že rekodifikácia Občianskeho zákonníka sa pripravovala naozaj desiatky rokov, hádam 30 rokov, čo opakovane aj pán minister prízvukoval. Je to vďaka tomu, že naozaj môžeme aj ako opozícia pomerne s kľudom povedať, že väčšina ustanovení tohto Občianskeho zákonníka je pre spoločnosť prospešná. Ale vravím ešte raz, nie je to zásluha tejto vládnej koalície, ale zásluha odborníkov, ktorí na tom pracovali roky. Avšak, aby sa výdobytky a modernizácia a potenciál tohto Občianskeho zákonníka naozaj pretavili do praxe, aby z toho ľudia mali úžitok, je potrebná jedna podstatná vec. A to je vedomosť, znalosť a informovanosť verejnosti o tom, že niečo také sa tu deje. Že zákon, s ktorým sú tu zžité generácie ľudí, ktorý tu platí 60 rokov, sa ide meniť a ide sa meniť kompletne. Aj po filozofickej stránke, aj čo sa týka paragrafového spracovania. A ono je to vpísané už v úvodných článkoch celého Občianskeho zákonníka. Konkrétne v čl. 7 sa uvádza, že právo chráni tých, ktorí dbajú o svoje práva. Ktorí dbajú o svoje práva. To znamená, aby dbali o svoje práva, aby sa o nich zaujímali, aby vedeli, že právny stav, ktorý tu platil 60 rokov, sa ide od základov zmeniť. To nestačí, ako to spomínala pani Plevíková, že ak je človek už v nejakej situácii, že naozaj potrebuje niečo vo svojej životnej situácii robiť, že si teraz otvorí Občiansky zákonník. On o tom musí vedieť, keď už do tých právnych vzťahov vstupuje. Ak už raz človek uzatvorí nejakú zmluvu, následne nastane nejaký problém a protistrana sa bude chcieť súdiť, potom už bude neskoro, keď si bude študovať Občiansky zákonník. Tá zmluva už bola uzatvorená. Musí vedieť, že skrátka v poriadku, nemusí vedieť konkrétne paragrafy, ale aspoň tú základnú filozofiu, že ak sa o svojej veci nebude starať vopred a včas, ak príde problém, už bude s najväčšou pravdepodobnosťou neskoro. A potvrdzuje to aj ďalšie z tých úvodných ustanovení, čl. 2: každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti. Tak ako bolo spomínané, kladie sa tu väčší dôraz na autonómiu vôle. Nie že „čo nie je zakázané, je dovolené“. Naozaj, čo si strany dohodnú, tak to v zásade bude. V drvivej väčšine prípadov. Preto človek by mal vedieť, že OK, od budúceho leta, do akýchkoľvek právnych vzťahov pôjdem, akúkoľvek zmluvu budem uzatvárať, musím byť dvojnásobne obozretný, pretože ak si tam druhá zmluvná strana popíše veci, ktoré budú jej viac vyhovovať, tak skrátka vo veľkej väčšine prípadov to súd uzná, veď autonómia vôle. A ešte jeden článok, ktorý podčiarkuje a zvýrazňuje potrebu tej informačnej kampane, je článok 5, ktorý už tu bol spomínaný: že pri posudzovaní obsahu súkromného právneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania, ako aj konania ostatných subjektov súkromného práva. Čiže tak, ako sa doposiaľ hovorilo, že neznalosť práva neospravedlňuje, tak tu je to podčiarknuté ešte viac. Tu sa jednoducho berie, že aj bežný človek, dospelý, plnoletý, aj keď nie právnik, sa predpokladá, že je dostatočne rozumovo zdatný a vyspelý, aby chápal, do akých právnych vzťahov vstupuje. A keď môže uzatvárať či už teda občianskoprávne, alebo čo sa týka iných oblastí súkromného práva. No to je to veľké zlyhanie ministra. Zásadne mal ako úlohu v úlohe dodržať kontinuitu v rekodifikácii občianskeho práva. Chvalabohu, o to len, mal na to dohliadať, aby tá rekodifikačná komisia zasadala, aby pracovala a nemiešať sa do toho, ale do čoho sa miešať mal a mal to pripraviť, bola tá informačná kampaň. Ak si teraz kladiete otázku, že prečo, keď sa tu na súkromnom práve na odbornej úrovni, na ňom pracovalo na zmene viac ako 30 rokov a zrazu bez akýchkoľvek nejakých väčších vyhlásení a toto tu máme zrazu v parlamente, a čo je horšie, o pol roka to má byť účinné, teda od budúceho leta, tak sa treba pozrieť na tu prítomného ministra Suska a na výsledky jeho doterajšej trojročnej práce na poste ministra spravodlivosti. Čo za tri roky spravil pre ľudí? Doteraz pracoval len pre mafiánov, pre obžalovaných a obvinených, pre ľudí, ktorí majú naozaj vážne problémy so zákonom. No a tí sa stretli na udeľovaní amnestií, na zmene trestných kódexov alebo aj na harabinizácii súdnictva. A najlepšie to ilustruje aj aktuálny príklad, keď ich chce na Najvyšší správny súd dostať bez výberových konaní, bez preverovania ich nejakých majetkových napojení na ľudí z prostredia organizovaného zločinu, tak takýchto sudcov sa snaží bez výberových konaní dosadiť na Najvyšší správny súd. Čiže tri roky tejto vlády a výsledky ministra Suska sú žalostné. Spomeňte si rok dozadu, keď tu bolo eldorádo, čo sa týka drobných krádeží. Veď ľudia si tu takmer trhali vlasy, že tu jednoducho krádeže, drobné krádeže do 700 € absolútne nikto netrestal. Minister financií má dodnes hlavu v smútku z toho, aký má obrovský výpadok na daniach. A čo to spôsobilo? No spôsobili to novely trestných kódexov, kedy daňové trestné činy do 20 000 € nie sú trestným činom. Aj to je výsledok trojročnej práce ministra Suska, že v štátnom rozpočte chýbajú peniaze, tak je to dôsledok toho, že minister Susko a táto vláda dali daňovým podvodníkom amnestiu na daňové podvody do 20 000 €. No aby všetky tieto svoje zlyhania, škandály, udeľovanie amnestií prekryl, tak skrátka začal naháňať rekodifikačnú komisiu, aby ešte do konca tohto volebného obdobia bol nielen schválený nový Občiansky zákonník, ale ešte aby aj bol účinný. No a ono to ilustrujem na dvoch prípadoch. Ten prvý, že vypadlo rodinné právo. Bolo to aj na základe pripomienok, ale určite to rekodifikačnej komisii padlo vhod, že takáto veľká a pre mnohých kontroverzná časť je z tohto Občianskeho zákonníka vonku. Ale na čom sa naozaj malo pracovať a čo uznávali aj zástupcovia z rekodifikačnej komisie, je, že táto právna úprava nespojila občianske právo a obchodné právo tak, ako bolo pôvodne v pláne. Súčasťou tohto Občianskeho zákonníka sú totiž aj zmluvy z obchodného práva a mala nimi byť aj právna úprava obchodných spoločností. Nová úprava s. r. o.-čiek, akciových spoločností, družstiev, verejných obchodných spoločností a podobne. Aj sám predseda rekodifikačnej komisie na ústavnoprávnom výbore potvrdil, jasne to povedal, že vzhľadom na termíny, ktoré od Ministerstva spravodlivosti, od ministra Suska dostali, nebolo v ľudských silách sfinalizovať úpravy, ktoré boli navrhnuté aj o obchodných spoločnostiach ešte z minulého volebného obdobia. Opakujem, kvôli šibeničným termínom nebolo možné zapracovať a sfinalizovať do Občianskeho zákonníka aj úpravu obchodných spoločností. A tí presne to, aby prekryli všetky tie svoje zlyhania v oblasti spravodlivosti a demontáže právneho štátu, tak ako taký pomník si povedali, že si schvália, že za ich funkčného obdobia bude schválený nový Občiansky zákonník. Ale ako vidíme, naozaj je to, a to budeme ešte spomínať ďalej, aj v istých oblastiach na úkor kvality, na úkor nejakej jednotnosti. Už dnes je jasné teda, že Občiansky zákonník sa bude musieť pomerne výrazne novelizovať znova kvôli obchodným spoločnostiam. Už dnes vieme, že sa pripravuje tzv. zberný zákon, kde nás čakajú desiatky novelizácií rôznych právnych predpisov kvôli týmto zmenám, takže ešte minimálne dve veľké úpravy nás čakajú, o ktorých zatiaľ teda nič nevieme. No a aby som postupne aj prešiel k tomu, kde sú v tom návrhu našliapnuté míny. Tá hlavná, tou najväčšou, je vo všeobecnosti to, že sa nevedie informačná kampaň. Ľudia nevedia, čo majú očakávať. A najlepšie to ilustruje problematika dedenia. Aj sám minister vo svojom úvodnom slove povedal, že čo sa týka dedenia, špeciálne neopomenuteľných dedičov, tak tam je situácia taká, že „ja to nemám tak, že za to nie, darujem kľudne“. Naozaj, tam to mohlo ostať aj tak, ako to bolo doposiaľ. A podotýkam aj jeho úvodné slová, že, citujem: „Meníme len to, čo meniť musíme. To, čo funguje, ponechávame.“ No, v oblasti dedenia sa tohto výroku evidentne nedržali. K tomu aj bude smerovať môj pozmeňujúci návrh, ktorý v závere prečítam. Jaj. Citujem: „Meníme len to, čo meniť musíme.“ To, čo funguje, ponecháme. No, v oblasti dedenia sa tohto výroku evidentne nedržali. K tomu aj bude smerovať môj pozmeňujúci návrh, ktorý v závere prečítam. Cieľom nášho pozmeňujúceho návrhu je ponechať v oblasti dedenia, v oblasti dedenia pri neopomenuteľných dedičoch súčasný právny stav. Naozaj funguje to 60 rokov, nikto s tým nemal žiadny zásadný problém. Evidentne až doposiaľ. Dnes to totižto funguje tak, že maloletý potomok musí dostať celý svoj zákonný podiel. Podľa Ministerstva spravodlivosti a ministra Suska to majú byť však už len 3/4 zákonného podielu. Ak ide o plnoletého potomka, tak najmenej polovicu z jeho zákonného podielu. To sa zníži takisto na polovicu. No a čo to znamená na konkrétnom prípade? Ak poručiteľ po sebe zanechá manželku a dve plnoleté deti a čisté dedičstvo 300000 €, tak dnes by každý z nich dostal po 100000 €. Každé plnoleté dieťa, pardon, 50000 €. A po novom to bude namiesto 50000 € 25000. Ak by to bola suma 100000 €, tak 50000 € a podobne. Ten problém v dedičských podieloch alebo tie riziká spočívajú vo viacerých oblastiach. Po prvé, je to väčší priestor na manipuláciu seniorov. Neprejde fakticky mesiac, aby v správach nebola reportáž o tom, aké nové triky si podvodníci vymysleli, o koľko desiatok tisíc neznalých dôchodcov obrali. Čím väčšia časť majetku je totižto voľne disponibilná, tým vyššia je motivácia napríklad aj opatrovateľa, suseda, novej partnerky alebo inej osoby vplývať na staršieho človeka. Ak osamelý senior napríklad vlastní byt za 1/4 milióna € a posledné dva roky sa o ňom stará osoba, ktorá ho presvedčí, aby jej odkázal celý byt. Jeho jediný plnoletý syn by mal zo zákona dostať polovicu majetku. Dnes by mu patrilo teda 125000 €. Po novom to však bude už iba 62500 €. A tak osoba, ktorá daného starca alebo starenku zmanipuluje, môže získať až 3/4 majetku. Áno, ten senior je stále úplne právne spôsobilý, dospelý, znalý, napriek tomu nejakým dlhodobým pôsobením, či už podvodníka alebo aj osoby, ktorá sa o neho stará, ako som spomínal, alebo sused a podobne, naozaj ho môže zmanipulovať tak, že ten dôchodca si povie: „Je to skvelý človek, odkazujem mu všetok majetok“ a Občiansky zákonník bude zákonných dedičov chrániť o polovicu menej, ako to bolo doposiaľ. Ďalšia oblasť alebo ďalší dôvod, prečo ponechať tie dedičské podiely tak, ako sú, je to, že plnoletosť síce znamená plnú spôsobilosť na právne úkony, avšak neznamená ekonomickú sebestačnosť. Medzi plnoletými potomkami môžu byť ľudia so zdravotným postihnutím, so zníženou pracovnou schopnosťou, dlhodobo chorí alebo odkázaní na rodinnú pomoc. Ak má rodič napríklad dve dospelé deti a jedno je finančne zabezpečené, druhé má ťažké zdravotné postihnutie, tak či už po nejakom konflikte alebo pod vplyvom nejakej tretej osoby môže celý majetok odkázať prvému dieťaťu, tomu, ktoré je finančne zabezpečené. To zraniteľné dieťa biedne. Ak by dnes malo získať majetok vo výške 50000 €, po novom to bude už len polovica. Čiže zákon, ktorý by mal chrániť tých najslabších, tak tú ochranu im oslabuje. Ďalší prípad, kedy tá nová právna úprava môže byť problematická, a to môže byť naozaj pomerne častý príklad, keď sa pozrieme aj na štatistiky rozvodovosti, tak je to riziko v tzv. nových a zmiešaných rodinách. Ak sa jeden z rodičov rozvedie a založí si novú rodinu, ak má napríklad vdovec dve deti z prvého manželstva, neskôr uzavrie nové manželstvo, pod vplyvom, dajme tomu, novej manželky alebo v okruhu tej svojej novej rodiny môže jej a svojim novým deťom, ak to mám takto povedať, odkázať majetok, ktorý získal a vytvoril ešte so svojou pôvodnou rodinou. Tie pôvodné deti z prvého manželstva znova aj v takomto prípade o polovicu stratia ochranu, čo sa týka ich dedičských podielov. Ďalší dôvod, to je taká obojstranná, by som povedal, situácia. Bolo tu spomínané, že ak sa tie podiely dedičské znížia, tak deti by mali byť viac motivované k tomu, aby sa o rodičov postarali vo vysokom veku, aby ich takto naozaj dochovali a patrične sa o nich postarali. Ale ono sa to môže stať aj naopak. Že aj dieťa, ktoré sa o rodiča staralo naozaj veľmi, veľmi dlhú dobu, avšak v ostatných mesiacoch alebo rokoch pred smrťou poručiteľa už na to nemalo kapacity alebo dôvody, ten poručiteľ sa naozaj v poslednej chvíli môže rozhodnúť tak, že aj to svoje dieťa, ktoré, dajme tomu, 20 rokov vychovával, následných 20 rokov sa to dieťa staralo o rodiča, môže byť opomenuté z dedičskej zmluvy. Rovnako tak ten jeho zákonný nárok bude o polovicu znížený oproti pôvodnému stavu. No a tým, že ten zákon naozaj má vstúpiť do platnosti už na budúce leto, nie je k tomu informačná kampaň a mnohí nebudú vedieť, že tie dedičské podiely sa nejakým takýmto spôsobom znížili. Mnohí dodnes si neuzatvárajú dedičské zmluvy, záveti a podobne. Aj tu je potom riziko nárastu dedičských sporov, ak tí dediči zistia, že získali o polovicu menej, ako pôvodne rátali. Takže aj z toho dôvodu my vnútri Slovensko navrhujeme, aby tie dedičské podiely pri neopomenuteľných dedičoch ostali zachované v súčasnej výške. A ešte jeden rozpor v súvislosti s dedením je celá tá filozofia dedenia, alebo minimálne tejto časti, o ktorej som rozprával, je aj v rozpore s čl. 3, na čo aj sa minister upozornil, a síce je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Ozaj najlepší záujem dieťaťa je jeden z hlavných princípov tohto Občianskeho zákonníka, ale tak, ako som aj načrtol situácie, ktoré môžu nastať a ktoré budú nastávať, tak nie je to v najlepšom záujme dieťaťa a preto vyzývam nielen kolegov z opozície, ale aj z koalície, aby naozaj zvážili tento môj pozmeňujúci návrh, pretože, ak pozorne počúvali, tak aj pán minister si v tejto oblasti nie je 100 % istý a je otvorený diskusii. Ja si myslím, že tie dôvody, ktoré tu boli pomenované, sú vhodné na to, aby tento pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem, bol schválený. Takže, dámy a páni, prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Dušenka, Júliusa Jakaba, Michala Šipoša, Igora Matoviča, Gábora Grendela, Romana Mikulca, Veroniky Remišovej, Lukáša Buža, Mareka Krajčiho, Jozefa Pročka, Petra Poláka a Anežky Škopovej k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník číslo parlamentnej tlače 1312: V § 1836 ods. 1 sa slová „3/4“ nahrádzajú slovami „celý dedičský podiel“ a slová „1/4“ sa nahrádzajú slovami „1/2“. Ešte v krátkosti: predkladaný pozmeňujúci návrh reaguje na navrhované koncepčné zmeny v oblasti dedičského práva, konkrétne na radikálne oslabenie ochrany neopomenuteľných dedičov v novom Občianskom zákonníku. Vládny návrh kódexu počíta so znížením povinného podielu maloletých potomkov na 3/4 oproti súčasnému celému podielu a povinného podielu plnoletých potomkov na úroveň iba 1/4 ich zákonného podielu oproti súčasnej 1/2. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je navrátiť právnu úpravu povinných podielov na zaužívanú, stabilnú a spoločensky akceptovanú a spravodlivú úroveň platnú v súčasnosti, to jest ponechať plnoletým potomkom nárok na minimálne jednu polovicu ich zákonného podielu a maloletým potomkom na ich celý zákonný podiel. Návrh tým reflektuje aj na vážnu odbornú kritiku, chráni rodinnú solidaritu a predchádza negatívnym sociálno-ekonomickým dosahom. Ďakujem veľmi pekne. [14:40] Peter Žiga Na vaše vystúpenie v tejto chvíli sedem faktických poznámok začína, pán. [14:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Dostál. Pán poslanec Dušenka, spomenuli ste článok päť navrhovaného Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje princíp domnienky rozumových schopností a teda, že pri posudzovaní obsahu súkromnoprávneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby a schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania, ako aj konania ostatných subjektov súkromného práva. Podľa môjho názoru tento princíp hovorí o tom, že na dospelých sa máme pozerať ako na dospelých, čo je teda princíp, ktorý v zásade by sme mali akceptovať. Iste z neho existujú nejaké nejaké výnimky, ale ale v zásade máme sa na ľudí pozerať ako na dospelých ľudí, ktorí vedia sa sami rozhodnúť a vedia niesť zodpovednosť za svoje konanie. To je princíp, ktorý v zásade by sme mali akceptovať čo najširšie. A pokiaľ ide o vás, váš pozmeňujúci návrh, ja neviem, na základe čoho sa domnievate, že tá súčasná úprava je osvedčená, stabilná, spravodlivá, lebo v zásade poručiteľom, ktorí majú maloleté deti, takmer znemožňuje rozhodovať o svojom o svojom majetku. A tie modely vo svete sú rôzne. Ten model, ktorý sa tu navrhuje, je podobný tomu alebo rovnaký ako ako v Českej republike. Nemyslím si, že to nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Dieťaťom sa rozumie neplnoletá osoba, 50-ročný plnoletý dedič už teda nie je nie je dieťaťom v zmysle toho, ako sa najlepší záujem dieťaťa dieťaťa používa. A teda to, že mnohí nebudú vedieť, no vlastne to je iba možnosť, ak sa niekto rozhodne pre závet alebo inú formu, ale nie zákonný podiel. [14:42] Peter Žiga Predsa. Pán [14:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Pročko, ďakujem veľmi pekne. No, absolútne úplne do bodky si trafil, že táto vláda by mala dávať ľuďom vedomosť, znalosť a informovanosť. Mala by byť verejnosť naozaj o tomto informovaná. Lenže táto vláda má také opačné zmýšľanie a to je, že čím sú ľudia nevedomí, čím sú ľudia neznalí a všetky veci sú totálne utajené, tak tým to majú lepšie. Aj toto, ako jednoducho táto vláda pripravuje zákony, ktoré sa pripravia za tri dni. Potom sa to ešte urobí v skrátenom legislatívnom konaní a potom ešte budeme, až potom teda budeme informovať o všetkom, čo sa tu deje. To takto tu beží. A ľudia? Informovanosť? Veď skúste si dať, niekto, Slováci, skúste si dať na základe zákona o informáciách, skúste si dať nejakú informáciu na Ministerstvo spravodlivosti, požiadajte pána Suska, aby vám odpovedal. No, tak to sa nedočkáte. [14:43] Peter Žiga Ďalší v poradí pani poslankyňa Plaváková. [14:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem vám pekne za slovo. Som rada, že teda sa tu trochu rozvinula debata k tým neopomenuteľným dedičom, lebo ja som sa pýtala pána ministra, že aké aké sú dôvody, preto, že sa to takýmto spôsobom zužuje, lebo jediné, čo tu odznelo, bolo, že preto, že zavádzame nový inštitút dedičských zmluvných a tým pádom Som rada, že sa tu teda trochu rozvinula debata k tým neopomenuteľným dedičom, lebo ja som sa pýtala pána ministra, že aké sú dôvody na to, že sa to takýmto spôsobom zužuje, lebo jediné, čo tu odznelo, bolo, že preto, že zavádzame nový inštitút dedičských zmlúv a tým pádom, keby sme to ponechali rovnako, tak by tieto vlastne boli v mnohých prípadoch nepoužiteľné. A to mne teda nepríde ako dostatočný argument, obzvlášť, keď sa dá použiť aj vo vzťahu k závetu, lebo to je to isté. Čiže ja sa naozaj len zaujímam o to, aký je myšlienkový pochod za touto zmenou a prečo práve takto, aby sme tomu porozumeli aj tu v pléne. Vďaka. [14:44] Tibor Gašpar Pán poslanec Horecký. [14:44] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja mám komentár iba k tej výzve o informovanosti. Nakoniec som to zhrnul v závere svojho príspevku. Skutočne ten obrovský rozsah zmien a závažnosť, o ktorej, na tom sa všetci zhodneme, že veľmi potrebuje Slovensko nový Zákonník práce, je v 12:00, ak nie 5 minút po nej, apel na vás, pán minister, pretože vy zodpovedáte za implementáciu toho zákona, informačnú kampaň, metodické usmernenia a samozrejme, pokiaľ to je možné, tak sa budú snáď objavovať aj publikované komentáre k zákonu, pretože toto všetko tvorí napokon tú cestu legislatívy do života a bez toho nie je možné sa tu nádejať, že sa niečo v prospech občanov zmení, pretože o tej zmene musia vedieť a všetci, ktorých sa to týka, musia byť na to pripravení. Tak toto môže byť alfa a omega. Podobne ako keď niekto pripraví, prepáčte mi znovu kuchynské prirovnanie, nejaké dobré jedlo, ale keď ho nechá vychladnúť, nebodaj pokaziť, tak sa stratí jeho dobrá hodnota. Takže treba na tom pracovať. Ďakujem. [14:46] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Števolová. [14:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Dušanka, ďakujem vám za váš príspevok. Ja som vďaka nemu viac porozumela tomu, že prečo predkladáte ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, lebo mi to vlastne nebolo jasné a chcem sa spýtať, či v medzirezortnom pripomienkovom konaní vlastne boli k tomuto vznesené nejaké pripomienky a ako sa s nimi ministerstvo vysporiadalo, lebo tak je to zásadná zmena. Tak predpokladám, že asi sa k tomu snáď nejaká diskusia aj v MPK viedla, respektíve aj by som očakávala, že keď sa vlastne menia takto aj tie podiely neopomenuteľných dedičov. Tiež, ako aj kolega Horecký hovoril, že bude k tomu viac vysvetlenia a viac informácií dostupných pre verejnosť. Ďakujem. [14:46] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Plevíková. [14:47] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dušenka, tvrdíte, že so súčasným znením úpravy neopomenuteľných dedičov neboli žiadne problémy. Lenže to je klamstvo, akože neviem, z čoho vychádzate. Pretože zníženie povinných podielov vzišlo najmä z aplikačnej praxe, kedy podľa súčasnej právnej úpravy je vôľa poručiteľa nakladať so svojím majetkom výrazne obmedzená právom neopomenuteľných dedičov. Pri súčasnej právnej úprave by nebolo možné využiť nové dedičské právne inštitúty, ktoré nový Občiansky zákonník aj zavádza. A keď hovoríte, že ľudia o tom nevedia, lebo si nerobia teraz dedičské zmluvy, tak viete, ani nemôžu ešte, pretože sme to neschválili. [14:47] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Dušenka. [14:47] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Na pána Dostála Horeckého. Čo sa týka dospelého a článku päť, ja nerozprával, že na dospelých sa má hľadieť ako na dospelých, ale skôr to, že na to zodpovedné rozhodovanie je potrebné to, aby tí ľudia vedeli, že tu máme od základov prekopanú filozofiu zákona. Úpravy, ktoré tu boli zažité viac ako 60 rokov a jednoducho bez informovania, že sa aj takéto základné princípy menia, tak nemožno až tak úplne hovoriť o zodpovednom rozhodovaní. Čiže to bol apel na to, že tu chýba tá informačná kampaň a že pán minister, Ministerstvo spravodlivosti, si nespravilo svoju domácu úlohu. Zároveň vidíme, že ak vláda a predstavitelia súčasnej koalície chcú, tak o veciach vedia naozaj veľmi intenzívne informovať. Veď si len spomeňte na tie donekonečna opakujúce sa tlačovky v zásade pred radom všetkých koaličných poslancov, keď hovorili, aké nespravodlivosti sa diali v trestných konaniach, keď potrebujú obhajovať svoje amnestie, premlčania, skracovania trestov a podobne. Vtedy dokážu informovať na týždennej báze, teraz nie sú schopní informovať ani na mesačnej báze. A čo sa týka tých pripomienok, boli tam viaceré pripomienky z odbornej obce v MPK, avšak ja považujem za vybavené z dôvodu autonómie. [14:49] Tibor Gašpar Ďalej sa do rozpravy prihlásil navrhovateľ, pán minister spravodlivosti Susko, tak mu dávam slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Plaváková. [14:50] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, keďže sa konečne v rozprave diskutuje o konkrétnom inštitúte a konkrétnej veci, tak si dovolím zareagovať takto ad hoc, aby sme možno predišli nejakým ďalším diskusiám k tejto veci, alebo aby som teda vysvetlil, prečo sme pristúpili k tomuto kroku z hľadiska podielov dedičov alebo povinných podielov pre neopomenuteľných dedičov. V zásade právna úprava de lege ferenda tak, ako je dnes v Slovenskej republike, nie je nikde v Európe, len u nás. V iných krajinách, ako je Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, všade je to 1/2 bez ohľadu na vek dediča. Čiže to je jedna vec, ale toto nebol ten základný dôvod. Áno, táto otázka bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní veľmi intenzívne diskutovaná. Ja som to už hovoril aj vo svojom úvodnom vystúpení, že to bola jedna z kritických otázok, ktorú sme veľmi diskutovali. Pôvodný návrh rekodifikačnej komisie bol ďaleko, ďaleko prísnejší, respektíve nižší z hľadiska tých podielov. Nakoniec sme našli kompromis, ktorý prešiel všetkými pripomienkovacími subjektami a všetky pripomienkové subjekty sa na tom nakoniec zhodli, že to zníženie o 1/4 oproti súčasnému stavu, lebo to je len zníženie o 1/4 v obidvoch prípadoch oproti súčasnému stavu, lebo doteraz to bolo tak, že neplnoletý dedič mal 100 % a plnoletý dedič mal polovicu. A to je ten argument, že ak by sme takéto niečo neurobili, tak vlastne by sme nedali možnosť poručiteľovi akokoľvek nakladať so svojím majetkom v prípade, ak má nejakých potomkov. Preto sme potrebovali aspoň o 1/4 znížiť tie podiely, pretože o 25 % svojho majetku má poručiteľ dispozičné právo v rámci napríklad odkazu a to je vlastne ten priestor na to, aby ten poručiteľ mohol aspoň do výšky 25 % svojho majetku rozhodovať, čo sa s ním stane. A tie inštitúty nie sú, to nie je náš nejaký výmysel. To sú štandardné inštitúty, ktoré sú v celej Európe bežne zavedené a majú svoj logický zmysel a dôvod. Napríklad dedičská zmluva. Je to dvojstranný právny úkon, kde ide o zmluvu, teda ako dvojstranný právny úkon medzi poručiteľom, respektíve osobou a inou osobou pre prípad smrti. Konkrétny príklad, ako to môže fungovať. Je staršia osoba, ktorá potrebuje opatrovanie, má svoje vlastné deti, ktoré sa o ňu nestarajú. Nemá peniaze na to, aby si zabezpečila svoje opatrovanie, aby si platila opatrovateľku, tak práve tá dedičská zmluva je za tým účelom, aby sa mohla dohodnúť s treťou osobou, že ju doopatruje. Nebude jej za to platiť, pretože nemá peniaze, ale povolá ju do dedičstva s presne vymedzeným rozsahom, v akej výške sa môže zúčastniť potom na prípadnom dedičstve. A to je dôvod, prečo my vlastne musíme znížiť minimálne teda o tú 1/4 dedičské podiely tak, aby sme tomu poručiteľovi dali možnosť vôbec tento inštitút využiť, lebo inak by ho využiť vôbec nemohol, lebo by nemal žiadnu dispozíciu so svojím majetkom, keďže zákonné podiely sú v zásade pri neplnoletých deťoch 100 %. Čiže toto je základný dôvod, prečo sme takéto niečo urobili. A pokiaľ pán Dušenka hovorí, že ak nikto o tom nebude vedieť. No, ak ten poručiteľ o tom nevie, tak neuzavrie žiadnu dedičskú zmluvu ani žiaden odkaz, tak ide sa normálnym zákonným spôsobom a vtedy majú nárok podľa zákonných podielov štandardne tak, ako to je aj dnes. Takže dúfam, že som náležite a dostatočne vysvetlil tieto nové inštitúty a práve s tým súvisiace zníženie týchto dedičských podielov pre neopomenuteľných dedičov. Ak by sme to neurobili, potom celé tieto nové inštitúty v rámci dedičského konania sú nám v zásade vo väčšine prípadov na nič. Ďakujem. [14:54] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Števulová. [14:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja sa len ešte chcem spýtať, či, že, keď tá situácia, čo ste teraz opísali, tá stará osoba, ktorá má tie deti, ktoré sa nestarajú a povolá tú osobu, ktorá sa o ňu postará, tú tretiu, čiže ale ju povolá len k tej štvrtine, hej? Že, čo je tam akože voľná, či ako k tej časti voľnej, nezaťaženej tými podielmi neopomenuteľných dedičov. Tak, hej? [14:54] Peter Žiga Reagovať bude aj pán minister Susko, nech sa páči. [14:54] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja už, pardon, ja už som myslel, že som na rade, som reagoval, takže, ako som povedal, maximálne do tej výšky, pretože tá výška tých podielov, povinných podielov tzv. pre neopomenutých dedičov sa nemôže znížiť, čiže nemôže s väčším rozsahom svojho majetku disponovať. [14:55] Tibor Gašpar Ďalej už vystúpi pani poslankyňa Plaváková, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Števulová. [14:55] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa na úvod vrátim ešte k tej debate o chýbajúcom rodinnom práve v celej tejto rekodifikácii. Škoda, že tu už nie je pán Škripek, lebo on tu mal mnohé vyjadrenia v tejto téme, ktoré teda ma zdvihli zo stoličky. A jedno z toho bolo vlastne, že on to tak rámcoval, že my tu máme jasne zadefinovanú rodinu a tú máme chrániť, teda otec, matka a deti. No len realita je taká, že v našej spoločnosti žijú rôzne rodiny. Napríklad aj jednorodičovské, kde mama žije s dieťaťom, alebo aj páry rovnakého pohlavia, ktoré deti majú. A dokonca teda neviem, či si pán poslanec nevšimol, ale máme to aj priamo v zákone o rodine, ktorý v úvode uvádza, že spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Čiže aj náš samotný zákon o rodine berie do úvahy to, že máme rôzne formy rodín. Tak ja neviem, už naozaj v tomto pléne, kde sme tu ľudia, ktorí prijímame zákony, by sme mohli aspoň takéto základné veci vedieť. Nehovoriac o tom, že teda tu máme celú plejádu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý jasne povedal, že rodinný život párov rovnakého pohlavia spadá pod ochranu práva na rodinný život. Ja neviem, prečo tu rozporujeme úplne základné veci, ktoré sú úplne jasné. Už v tom mojom prvom príspevku som to hovorila. Že my tu máme proste veci, ktoré sú jasné. Jediná vec, ktorá nám chýba, je to, aby Slovensko dodržiavalo svoje záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ku ktorým sme sa zaviazali. To je to, čo tu jedine chceme. A pán poslanec Škrypek ešte teda hovoril, že páry rovnakého pohlavia by nemali vychovávať deti. A čiže neviem, čo tým chce povedať. Ja som ho nedávno s mojou dcérou stretla v obchode, takže on ju pozná, normálne fyzicky vie, že existuje, že má dve mamy. A teraz čo, akože nám ju zoberie, alebo ja neviem, čo vlastne tým chce povedať. Lebo my existujeme, my sme normálne tu, ja tu s vami rozprávam pravidelne, tak poznáte ma, tak viete, že proste mám partnerku a vychovávame dieťa. Tak ja neviem, akože čo tu chceme rozporovať, alebo čo vlastne mám očakávať od toho, čo tu odznelo. Keď by sme nemali tie deti vychovávať, tak čo spravíte s mojou dcérou? Ja fakt neviem. No, a potom ešte povedal, že zákon o rodine je dobrý. Ja som tu uvádzala pár okruhov, v ktorých my sme teda aj posielali pripomienky do MPK, ktoré si myslíme, že naozaj ten náš zákon o rodine je potrebné aktualizovať. A týka sa to najmä ochrany detí pred násilím. Osobitne napríklad, čo sa týka telesných trestov. To je presne vec, ktorej sa venovali aj v Českej republike, keď rekodifikovali občianske právo a obsiahli tam to rodinné právo, tak tam posilnili aj ochranu detí pred násilím. My to nerobíme, lebo jednoducho v medzirezortnom pripomienkovom konaní rodinné právo z toho úplne vypadlo, nehovoriac o tom, že to tam teda ani nebolo, že pán minister ani keď to tam vložil, nemal tú ambíciu posilniť ochranu detí pred násilím, ale dobre, nejak by sa to tam v procese možno mohlo dostať, ale nie, nerobíme to. To isté sa týka ochrany detí v násilných partnerských vzťahoch. To je naozaj obrovský problém. My tu máme deti, ktoré sú jednoducho nútené v tom, že musia vyrastať s násilníkom. A tieto deti nikto nechráni. A tu bol priestor na to, to upraviť v celej tejto rekodifikácii. A to je problém súčasného zákona o rodine. My sme tu s kolegyňami Jurík a Števlovou predložili novelu. ===== Jednoducho nútené v tom, že musia vyrastať s násilníkom. A tieto deti nikto nechráni. A tu bol priestor na to upraviť v celej tejto rekodifikácii. A to je problém súčasného zákona o rodine. My sme tu s kolegyňami Jurík a Šteulovou predložili novelu zákona o rodine. Môžete si to pozrieť, tlač 1528, aj pán Škripek napríklad, kde práve sa venujeme tejto oblasti, aby sme posilnili aj ochranu detí pred násilím. A to je potrebné upraviť práve v tom zákone o rodine, takže nemôžem ja teda súhlasiť s tým, že je dobrý, pretože napríklad nedostatočne chráni deti pred násilím. Alebo napríklad oblasť, ktorú som už spomínala, v prípade úmrtia rodičov my nemáme vôbec možnosť, aby rodičia vyjadrili nejakú vôľu, že, že s kým chcú, aby to dieťa po ich smrti bolo vychovávané. Tak, s kým? Do akej náhradnej starostlivosti má ísť? Ja si myslím, že to by sme sa tu naozaj mohli všetci zhodnúť, že to by mala byť vôľa rodiča, pretože ten by mal vyjadriť vôľu, že s kým chce, aby jeho deti vyrastali ďalej. Lebo samozrejme stáva sa všeličo. Môže byť napríklad dopravná nehoda, kde zomrú obidvaja rodičia, dieťa môže mať 2 roky aj menej. A myslím si, že to sú proste veci, ktoré sa v živote stávajú a že každý z vás, ktorí tu sedíte, by chcel mať tú možnosť vyjadriť sa, že s kým jeho dieťa má ďalej byť po jeho smrti. Ani takúto základnú vec nevieme upraviť. Takže áno. Proste zopakujem len to. Podľa mňa to nie je dobré, ako to máme v rodinnom práve nastavené, mnohé tieto oblasti, ktoré už dávno sa pohli a v iných krajinách to upravené majú. A k tomu teda k iným krajinám, lebo pán minister tu opakovane poukazuje na to, že ako, čo majú, kde upravené. Tak sme tu už veľa rozprávali aj o tom, že teda ste neupravili pre páry rovnakého pohlavia v tejto rekodifikácii nič, hoci to máte v programovom vyhlásení vlády. A teda môžeme si povedať teda, že v akých krajinách to upravené majú, či už registrované partnerstvá alebo manželstvá, Andorra, Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Luxembursko, Malta, Maďarsko, dokonca Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, to len Európu menujem, hej? Nebudem tu vás vyčerpávať celým svetom, lebo tých krajín je mnoho. Tak prečo v tomto prípade nepoviete, že áno, tak mali by sme teda podľa toho, ako to majú v iných krajinách, sa k tomu dopracovať. Keď už teda nestačí, že by sme mohli rešpektovať naše záväzky, ktoré nám vyplývajú z dohovoru. Ale to podľa mňa by mohlo stačiť, ale bohužiaľ teda zjavne nestačí. No takže to ma mrzí, že tuto sa nevieme stále pohnúť, ale tak asi nemáme veľké očakávania od pána ministra, že by s tým niečo spravil. A ešte som sa chcela povenovať tomu pozmeňujúcemu návrhu, jednému z nich, ktoré predložil pán poslanec Horecký, a teda konkrétne súkromným fondom. No ja o histórii tohto návrhu zhodou okolností niečo viem, lebo som to sledovala, odkedy pán minister pán Karas bol ministrom. On to vtedy sa snažil pretlačiť ako súkromné nadácie. A pod názvom súkromnej nadácie tú istú právnu úpravu v podstate. No a to bola taká situácia, bolo to po vražde dvoch LGBT ľudí pri Teplárni, kedy to pán minister predkladal ako súčasť návrhu, že toto teda má pomôcť párom rovnakého pohlavia. Tie súkromné nadácie. Reálne, toto bola argumentácia. Fakt. A teraz, akože s odstupom času mi to príde naozaj ešte viac, akože nevkusné, že sa tu pán Karas snažil pretlačiť niečo, nejakú právnu úpravu a chcel na to zneužiť túto absolútne hrôzostrašnú vraždu, ktorá sa tu udiala iba neďaleko od nášho parlamentu. Takže tak začala táto právna úprava. Vtedy mu to neprešlo, lebo ani vtedajší premiér Heger s tým nesúhlasil. Zdvíhala sa voči tomu veľká vlna odporu aj z mimovládneho sektora. A potom teda prešiel nejaký čas a objavila sa nám tu táto úprava znovu ako pozmeňujúci návrh na ústavnoprávnom výbore, ešte stále pod tým názvom súkromné nadácie. Ale poslanec Mikloško to na poslednú chvíľu teda stiahol, takže sme o tom tam nediskutovali. A ja som tak možno tajne dúfala, že to je koniec tejto témy, hej? Lebo zjavne teda je tu veľká túžba po tom presadiť tento inštitút. No a jeho problém je v tom, že on naozaj môže slúžiť na to, že sa tam budú skrývať nejaké majetky. Ale, čo je, mohli by sme diskutovať o tom, akým spôsobom upraviť nejaký inštitút, ktorý by pokryl tie situácie, o ktorých sa tu rozprávalo, áno, rodinné a tak ďalej. Ale tento spôsob mi príde teda mimoriadne nešťastný. Že v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom predložíte nový inštitút. A to nielen, že teda tuto to končí, ale my nevieme, čo vlastne vy predkladáte, pretože tento pozmeňovák je totálny biankošek, hej? Tam všetko vlastne má byť upravené osobitným predpisom. A mňa by teda zaujímalo, že čo, čo bude v tom osobitnom predpise? Veď vy to tu teraz prednášate, hej? Lebo, keď sa pozriete do toho vášho pozmeňujúceho návrhu, tak právne postavenie zakladateľa, osôb, ktorým sa poskytujú plnenia, podmienky založenia a vzniku súkromného fondu, jeho orgány, správu, hospodárenie s jeho majetkom, samotný verejný register súkromných fondov, dohľad nad ich činnosťou, ich zrušenie a zánik, ako aj ochranu práv veriteľov, zakladateľa a súkromného fondu, potomkov s povinným podielom a manžela zakladateľa pri vyčlenení majetku zo spoločného imania manželov upravuje osobitný predpis. A vy ste videli ten osobitný predpis, keď tu predkladáte tento pozmeňujúci návrh? Lebo ja tomu nerozumiem, že vy tu idete prijať úplne nový inštitút, ktorý sme nikdy v histórii nemali Slovenskej republiky, a teraz vlastne nevieme, čo bude jeho obsahom. Máte ten osobitný predpis? Mňa to naozaj zaujíma, či ho máte. A či ho môžeme vidieť, alebo kto ho bude pripravovať? Pán minister Susko? To v spolupráci robíte tento návrh, že on teraz predloží ten osobitný predpis ako minister? Lebo tak mi to nejako vyzerá. A mňa by zaujímalo teda, čo bude v tom osobitnom predpise, kedy bude. Lebo však to má nadobudnúť účinnosť 1. júla celý Občiansky zákonník, čiže kedy bude? A čo v ňom bude? Lebo to je kľúčové pri tejto úprave. Lebo toto je naozaj totálny biankošek, hej, že nemá to žiaden obsah. Ja som teraz vymenovala, čo všetko má byť upravené v osobitnom predpise, pán Horecký. Ja som právnička, tak viem, o čom hovorím. Vymenovala som, čo má byť všetko upravené v osobitnom predpise. Nič z toho nie je v tom pozmeňujúcom návrhu, hej? Tam je len úplne základná nejaká krabica, do ktorej sa vloží obsah, a ten obsah nemáme. Takže mi príde mimoriadne nezodpovedné to takýmto spôsobom tu predkladať a nebodaj schvaľovať, hej? To sa podobá potom už na návrh pána Michela, ktorý tu predniesol novelu rokovacieho poriadku. Potom ju vykuchali, nič z nej nezostalo a teraz tu pán Gašpar ide do nej niečo vkladať. No, nevieme, čo, ale proste nás tu chcú umlčať, to je jasné. No, čiže podobá sa to na tento postup, lebo tak predkladáte niečo, zavádzate nový inštitút do občianskeho práva a nemáte obsah toho vôbec pripravený. Alebo ho máte a nám ste to nepredložili. Takže neviem, čo z toho je teda tá správna možnosť, ale verím, že nám to vysvetlíte, lebo teda musím povedať za nás v Progresívnom Slovensku, že tento spôsob je naozaj mimoriadne nešťastný, nehovoriac o tom, že sa tým totálne obišla verejná diskusia, a to v prípade takejto práve situácie, kedy sa zavádza niečo úplne nové. Ďakujem. [15:07] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok začína pán poslanec Vančo. [15:07] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No ja potvrdzujem a dosvedčujem to, čo uviedla kolegyňa Plaváková. My sme boli so vtedajším ministrom Karasom, mali sme oficiálne stretnutie na pôde Ministerstva spravodlivosti, keď on bol ministrom spravodlivosti. Bolo to niekoľko týždňov po tej hroznej vražde. Vlastne teroristickému útoku. V Teplárni. A pán minister Karas vtedajší sa tváril, že vlastne má nejakú akoby empatiu voči LGBTI ľuďom, že im chce pomôcť a že pripravuje rôzne návrhy. Jediný návrh, ktorý vlastne sa pretavil nejak do reality, bol ten návrh o súkromných nadáciách, dnes hovoria v strane KDH o súkromných fondoch, ktorý mal byť nejakým riešením akoby majetkových vecí aj pre LGBT ľudí. Teraz sa ukazuje, že vlastne to bola naozaj cynická, nechutná hra. Ako presadiť tento inštitút, ktorý má naozaj vo svete veľmi zlé meno. A naozaj netreba veľa googliť alebo dohľadávať zdrojov, na čo sa využívajú trusty a súkromné nadácie, súkromné fondy. Že extrémne bohatí ľudia a oligarchovia využívajú tento inštitút na pranie špinavých peňazí, na to, aby sa vyhýbali daňovým povinnostiam, aby platili čo najmenšie alebo žiadne dane. Pričom proste peňazí majú dosť a samozrejme majú dosť peňazí na to, aby si zaplatili advokátov, ktorí vlastne im to celé aj vďaka tomuto inštitútu súkromných fondov vlastne ošetria. Takže preto aj my sme zvažovali tento inštitút ako pomôcť rodinným firmám. Na druhej strane. [15:09] Tibor Gašpar Pán poslanec Horecký. [15:09] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, nechcel som veriť svojim ušiam, čo ste tu predviedli. Používate adjektíva ako „nevkusné“. Adresujete ich exministrovi spravodlivosti Williamovi Karasovi, ktorý tu nesedí. Dovoľujete si spájať vraždu dvoch mužov z LGBT komunity s jeho návrhom? Toto je odporné, obludné a nechutné z vašej strany. Pán William Karas, exminister v tom čase, nepretláčal a nepretláča ani dnes niečo zo svojej nejakej ambície, zo svojej nejakej potreby, okrem toho, že bol ministrom spravodlivosti. Tvrdíte, že ste právnici? O toľko elementárneho poznania by ste mali vedieť, že ide o súkromné fondy alebo o legitímny nástroj, ako svoje zarobené peniaze rodiny, firmy môžu sa postarať o ne, aby zostali na Slovensku, aby bol tam cez generačný prenos, aby neutekali do Monaka, Lichtenštajnska, daňových rajov a neviem kde-kade sa ešte používali. Prosím vás, podľa vás, keď nastavíte nejaký právny inštitút, tak to je smerom ku „šedej ekonomike“ alebo nejakému nekalému použitiu tých peňazí a úniku? Naopak, teraz unikajú. Ak vám to vyhovuje, lebo mne sa to tak javí. Jedným dychom odo mňa alebo od nás žiadate alebo kritizujete, že sme to priniesli ako pozmeňujúci návrh poslanecký a zároveň žiadate, aby sme priniesli celý zákon, šliapete si po jazyku. [15:11] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kolíková. [15:11] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja budem na veľa vecí reagovať vo svojom vlastnom vystúpení, ale teraz iba krátko v jednej veci. Mňa naozaj veľmi mrzí aj tento konflikt, ktorý teraz tu takto odznieva. K tomu, čo trošku nás mohol ten Občiansky zákonník niekde posunúť, pán minister. Aj teraz na vás trošku hovorím. Blízke osoby, veď dobre, keď sme ich neprevzali celé z tej Českej republiky, ale aspoň doznať, že tam patria tí, čo spolu žijú. To by nám hádam nič neurobilo. A potom by sme ich vedeli naozaj im doznať aj nejakú ochranu dôstojnosti po smrti, kde vlastne tí partneri, ktorí spolu žijú, tak vlastne, ak sa zasiahne po smrti do niekoho dôstojnosti a nemá deti, nemá rodičov, tak tu nie je nikoho, kto by chránil jeho dôstojnosť. A takže vlastne my tých partnerov tam ako keby tak akože máme, musím povedať, že tak naozaj veľmi po starom prežitom, že sme ochotní len- -len uznať, že, ak to nie je teda manželstvo a nie sú to priami príbuzní, tak niekto môže cítiť ujmu toho druhého ako svoju vlastnú a to je blízka osoba, ale toto máme od 64. To naozaj, to naozaj nevidíme, že tie blízke osoby treba vnímať trošku inak. Tak ja vravím, že aj, keď teda nie sme schopní povedať životné partnerstvo, čo teda majú tiež v tej Českej republike, ale aspoň povedať, že tí, čo spolu žijú, to ani na tom sa tu nedohodneme, že by to tam malo byť. Že to je chybou, že to tam nie je a potom sa nám to nepresunie do ochrany dôstojnosti napríklad po smrti, že naozaj ten Občiansky zákonník nás mohol niekde spoločne posunúť. Naozaj mohol. Ale to by bolo potrebné diskutovať, hľadať cestu a nie to robiť takto narýchlo. A to je moja naozaj hlavná veľká pripomienka. Narýchlo to ide. [15:13] Tibor Gašpar Pán poslanec Dostál. [15:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ja musím povedať, že do istej miery sa mi aj páči, že konečne tu máme nejakú takú aj vecnú polemiku. Škoda len, že tá polemika, prevažne vecná, niekedy skĺzavajúca aj do nevecnej roviny, je iba vnútri opozície, že my si tu vymieňame názory PS, SaS, PS, KDH, SaS, hnutie SLOVENSKO a teraz koalície. Zatiaľ vecne zareagoval iba pán minister, ktorému v rozprave zostáva nejakých necelých Vyskladávanie aj do nevecnej roviny je iba vnútri opozície, že my si tu vymieňame názory PS, SaS, PS, KDH, SaS, hnutie SLOVENSKO a teraz koalície. Zatiaľ vecne zareagoval iba pán minister, ktorému v rozprave zostáva nejakých necelých 20 minút. Čo teda, tak ešte budeme pokračovať v rozprave. Obávam sa, že to môže byť aj nedostatočný čas. No ale teda k tomu, čo si hovorila o tom súkromnom fonde, ktorý navrhol pán poslanec Horecký. Mne to tiež teda nie je celkom jasné, že prečo takýmto spôsobom, prečo pozmeňujúcim návrhom má vzniknúť nová právna forma. A prečo, keď tá právna forma aj tak nevznikne bez toho osobitného zákona, teda konkrétne v realite, lebo to je napísané v tých prechodných ustanoveniach, že súkromný fond možno založiť až od dňa nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu. Čiže ten osobitný predpis bude potrebné schváliť, ten to bude vymedzovať. Tu v tom § 292 sú iba všeobecné veci, ktoré, predpokladám, aj tak budú alebo by boli v tom osobitnom právnom predpise, tak prečo sa to má dať do Občianskeho zákonníka? Keď aj tak to nevznikne, lebo záujmové združenia právnických osôb fungujú na základe toho, že sú vymedzené v Občianskom zákonníku, nemajú žiadny osobitný predpis. Iné právne formy právnických osôb majú osobitné predpisy, kde sú vymedzené, a toto bude nejaký hybrid, ktorý bude pomenovaný v Občianskom zákonníku, ale aj tak nebude môcť fungovať a vôbec existovať bez toho osobitného právneho predpisu a nič, čo je v tom § 292, nie je také, že by nemohlo byť v tom osobitnom právnom predpise, takže nerozumiem ani ja. [15:15] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Plaváková bude reagovať. [15:15] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, no, presne. To proste nedáva zmysel a je mi ľúto, že pán Horecký teda neodpovedal na moje otázky, že kto pripraví ten osobitný predpis a čo v ňom bude, lebo oni tu predkladajú ten pozmeňujúci návrh. Oni tu chcú zaviesť túto novú právnu formu, takže by som očakávala, že to majú pripravené. A pán Horecký, vy očividne nie ste informovaný, lebo naozaj ja som u pána Karasa sedela na ministerstve a diskutovala som s ním o tých návrhoch, ktoré boli reakciou na vraždu v Teplárni. Jednoducho tak to bolo. To bola realita, ako tu uviedol aj môj kolega Vančo, ktorý tam bol so mnou. Vy ste možno pána Karasa vtedy ani nepoznali. Jednoducho to je realita. Takže darmo sa tu proste rozčuľujete, ale ja som tu hovorila len o reálnych faktoch. Proste ja som tam fyzicky bola, takže viem, o čom som sa rozprávala a čo sa dialo po tejto ohavnej vražde, takže ja neviem proste, prečo toto vôbec potrebujete spochybňovať. Jednoducho tak to bolo, pán Karas. Priniesol tento návrh súkromných nadácií, spolu ešte s návrhom tých dôverníkov, ako reakciu na vraždu v Teplárni. Tak sa ho na to spýtajte, proste mne je to jedno, ale jednoducho nie ste informovaní, tak darmo tu budete po mne vykrikovať, že ja tu, že čo si dovoľujem povedať, že niečo je nevkusné. Áno, považujem to za mimoriadne nevkusné, obzvlášť teraz s odstupom času, keď je zjavné, že to nemalo s pármi rovnakého pohlavia nič spoločné, ani s vraždou v Teplárni a že bolo ohavné zneužiť tú situáciu na to, že tu pán Karas pretláčal niečo, čo chcel pretlačiť do právneho poriadku. Áno, to je nevkusné. [15:17] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Števulová a pripraví sa pani poslankyňa Kolíková. [15:17] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, ja tiež chcem vystúpiť krátko ešte v tejto rozprave k dvom pozmeňujúcim návrhom kolegov z KDH, teda pána Jána Horeckého. V prvom rade k tomu súkromnému fondu. Musím povedať, že sme v PS k tomu naozaj veľmi zdržanliví. Hlavne preto, lebo, ako už bolo povedané, vlastne nie je nám jasné, prečo po prvé vkladáte tento nový právny inštitút alebo chcete ho vložiť do Občianskeho zákonníka formou poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, keď je to v podstate rovnako ako aj ten návrh elektronickej právnickej osoby. Tak sú to tak zásadné návrhy, že oba by mali ísť medzirezortným pripomienkovým konaním, pretože my, keď vyčítame druhej strane, že toto robí poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi, trebárs skladajú novú skutkovú podstatu trestného činu alebo menia inštitúty kajúcnikov a podobne, tak si myslím, že by sme tiež nemali robiť niečo podobné. A zároveň sa tu aj stotožňujem s pánom poslancom Dostálom, ktorý hovorí, že vlastne ono to nie je potrebné mať v Občianskom zákonníku. Keď aj tak ku všetkým aspektom chcete vlastne, alebo teda odkazuje ten návrh na to, aby bol prijatý osobitný zákon. A viete, ono schváliť teraz Občiansky zákonník, ktorý bude predpokladať vznik nejakého právneho inštitútu, ktorého obsah nepoznáme, to je naozaj veľké riziko, lebo ja si viem predstaviť situáciu, že ten predpis, ten osobitný predpis, ktorý my nevidíme, my nevieme, ako bude vyzerať, trebárs nebude obsahovať ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Viete, že ja by som chcela mať istotu, že to tam bude dodržané, že budeme vedieť, kto je trebárs konečný užívateľ výhod, že sa zabráni, že sa budú dodržiavať tie ustanovenia, pretože nič nie je ľahšie ako zobrať nejaké peniaze spod vankúša a dať ich do súkromného fondu, keď to nebude upravené, rozumiete? Ja nevravím, že to robíte s tým cieľom, ale vieme, že takéto právne inštitúty aj z histórie sú bez ďalšieho ľahko zneužiteľné. Čiže ja by som si želala, aby ste predložili, keď už teda predkladáte niečo takéto, aj návrh toho osobitného predpisu, aby sme sa vlastne mohli rozhodnúť s plnou znalosťou vecí o tom, ako vlastne ten súkromný fond má fungovať, ako bude vyzerať, aké tam budú poistky pred zneužitím, lebo podľa môjho názoru v takejto podobe to nie je možné podporiť. A tiež by som vlastne chcela vedieť od ministra spravodlivosti, čo si o tom myslí, že či teda má tento návrh jeho podporu a že či teda ministerstvo, ak to prejde, je pripravené predložiť osobitný predpis, ktorý sa bude týkať tých súkromných fondov a kedy to presne bude, kedy to potom môžeme v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní očakávať, lebo to je podľa mňa veľmi, veľmi dôležité vedieť ešte pred hlasovaním. No ja mám ešte väčšiu výhradu, ale teda k tomu vášmu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka tej elektronickej právnickej osoby, tak dobre to hovorím, elektronická osoba, tak. Keďže my vlastne doteraz teda máme fyzické a právnické osoby a momentálne vy chcete vložiť vlastne do paragrafu týkajúceho sa právnej subjektivity ešte elektronickú osobu, pričom v podstate všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú aj vzniku elektronickej osoby, aj napríklad právneho konania elektronickej osoby, vrátane spôsobu, akým táto elektronická osoba má konať pred súdom, vrátane zodpovednosti za škodu, poistenia, zániku tejto elektronickej osoby, vrátane vzniku osobitného registra elektronickej osoby. To všetko vlastne, na to dávate účinnosť až rok 2035. A my sme v roku 2026. A vy chcete, aby vláda Slovenskej republiky do roku 2034, pardon, predložila správu o fungovaní celého tohto, ročne odcitujem to presne, aby som sa nepomýlila: správu o pripravenosti na vykonávanie týchto ustanovení o fungovaní tej elektronickej osoby, najmä o funkčnosti toho elektronického registra elektronických osôb, zabezpečení dohľadu, poistení a podobne a o súlade s právom Európskej únie. Dúfajme, že teda ešte v roku 2034 bude aj Európska únia existovať aj upravovať všetko toto. Viete, že toto mi príde v niečom ešte odvážnejší návrh ako ten súkromný fond a hlavne návrh, ktorý už naozaj, ak je niečo, čo by nemalo ísť poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, tak podľa mňa toto by nemalo ísť poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, že tu by som ja chcela vidieť riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Ja nie som špecialistka na AI, ja tomu vlastne vôbec nerozumiem, ale chcela by som, aby sa k tomu vyjadrili ľudia, ktorí tomu rozumejú, a hlavne mne príde trochu absurdné odkladať v podstate účinnosť tých zásadných ustanovení, ktoré tam sú, na rok 2035. Prečo ste vlastne zvolili takúto lehotu? A viete, že za deväť rokov odtiaľ sa môže strašne veľa vecí zmeniť, najmä podľa mňa AI vývoj, tak to môžeme povedať. A mne to príde, nechcem použiť slovo predčasné, iné mi nenapadne, ale v zásade predčasné a v zásade nie úplne rozumné regulovať niečo s víziou do roku 2035, na rok 2035, pretože je nám asi všetkým jasné, že to neostane za tých deväť rokov bez zmeny. Neviem si to predstaviť. Čiže načo to predkladať v takejto podobe teraz a poslaneckým pozmeňujúcim návrhom? Ja tomu nerozumiem, tak ak by ste k tomu mohli viac vysvetliť, ale aj tak na vás apelujem, aby ste toto predložili ideálne osobitným zákonom, ideálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A tiež by som k tomu chcela vedieť vyjadrenie ministra Suska, že čo si o tomto návrhu myslí a že či odporučí kolegom z koalície, aby ho podporili. Ďakujem. [15:24] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Horecký máte slovo. [15:24] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa Števulová, za vecný a kultivovaný príspevok aj za vaše otázky. Najskôr by som chcel zareagovať na také zdanlivé protirečenie. Hovoríte, alebo teda pýtate sa, že prečo poslaneckým pozmeňujúcim doplňujúcim návrhom, že príde návrh do Občianskeho zákonníka ku teda predpokladanému aj lex speciály zákona o súkromných fondoch. Prečo tam otvárame túto cestu a neprinášame rovno ten zákon so všetkými detailami vrátane daňových okolností, vrátane kontroly proti praniu špinavých peňazí a tak ďalej. No však protirečenie je presne v tom, že ak nie je možné poslaneckým a doplňujúcim návrhom, pozmeňujúcim doplňujúcim návrhom otvoriť to, čo je potrebné, to, čo sa musí stať správne, a to, čo sme si nevycúcali z prsta a neurobili ako aktivisti, tomuto predchádzala dlhá pracovná, dlhý pracovný maratón stretnutí s ľuďmi z podnikateľskej sféry, z biznisu, s neziskovými organizáciami a našli sme zhodu na každom písmene tohoto návrhu. Našou snahou je, aby tie prvé dva gombíky, ktoré smerujú potom k celkovému tomu riešeniu súkromných fondov, ktoré jednoducho potrebujeme, aby nám peniaze neunikali, aby presne to, čo ste, viete, použijem vašu metaforu. Peniaze pod vankúšom sú menej na svetle a menej legitímne z hľadiska aj preverovania pôvodu a použitia ako peniaze vo fonde, ktorý musí splniť nejaké podmienky. My tu ten nástroj pre rodinné firmy a ľudí, ktorí sa neboja priznať svoje peniaze a príjmy a nechať ich na Slovensku, nemáme. Tie peniaze s tými ľuďmi nám utekajú a sú to veľké peniaze a veľké talenty ľudí, ktorí. [15:26] Tibor Gašpar Pán poslanec Dostál. [15:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, pán poslanec Horecký je ešte prihlásený aj do rozpravy, tak verím, že sa aj k tomu vyjadrí ešte aj podrobnejšie, ale presne to, čo si ty pomenovala vo svojom vystúpení, aj mne sa zdá, že sú také nelogické veci, že prečo sa má pozmeňujúcim návrhom vytvoriť nová forma právnickej osoby súkromný fond, ktorá aj tak bude vyžadovať osobitný zákon, aj tak. A všetko, čo je v tom § 292, môže a aj by malo byť v tom osobitnom zákone, lebo teda nie je logické, aby šesť odsekov alebo sedem odsekov charakterizovalo súkromný fond v Občianskom zákonníku a potom niekoľko paragrafov vo samostatnom osobitnom zákone. A rovnako tá autonómna elektronická osoba, však nikto nespochybňuje, že systémy umelej inteligencie je potrebné nejakým spôsobom upraviť, zadefinovať, zaregulovať, ale opäť pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, nie na základe nejakej verejnej diskusie, nie na základe riadneho pripomienkového konania, kde by sa tie veci vychytali, a teda to sa ide dať do kódexu, do Občianskeho zákonníka, nie do nejakého zákona, ktorý sa bežne mení trikrát ročne, ale do zákonníka, ktorý by mal mať nejakú stabilitu. A teraz, že prečo niečo, čo má byť účinné v roku 2035, sa teraz má dostať do zákona aj ešte formou pozmeňujúceho návrhu, lebo však, keď to počká do roku 2035, no tak môžeme dva roky diskutovať, potom môže byť štandardné pripomienkové konanie a normálny legislatívny proces. Nerozumiem ani tomuto. [15:28] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Števulová. [15:28] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom a teda zatiaľ nebudem reagovať na Jána Horeckého, lebo mám za to, že ešte dovysvetľuje vlastne v rozprave, len teda ja sa stotožňujem s tým, čo si Ondrej dostal a povedal naozaj, že keď to má odklad do roku 2035, nevidím dôvod, prečo to takto robiť a zároveň mi príde príliš vážne akokeby doplniť tretiu osobu do paragrafu o právnej subjektivite. Že to je tak zásadná vec podľa mňa občianskeho práva, keď doteraz máme právnické a fyzické a Do roku 2035. Nevidím dôvod, prečo to takto robiť a zároveň mi príde príliš vážne, ako keby doplniť tretiu osobu do paragrafu o právnej subjektivite. Že to je tak zásadná vec podľa mňa občianskeho práva, keď doteraz máme právnické a fyzické a právnické osoby a budeme mať ešte elektronickú osobu, že toto upravovať a dopĺňať poslaneckým pozmeňujúcim návrhom je naozaj podľa mňa hazardné a že tam práve by sme to medzirezortné pripomienkové konanie mali robiť. No a potom, pokiaľ ešte ide o tie súkromné fondy, ja len takú poznámku, že ono ja chápem, že asi si chcú ľudia zriaďovať takéto inštitúty. To podľa mňa nikto nerozporuje. Aj nerozporujem vlastne, že ste vykonali nejakú, že ste sa stretávali či už s podnikateľmi alebo s mimovládkami, len len však vieme dobre, že to nie je medzirezortné pripomienkové konanie, že sa k tomu samozrejme nemohol vyjadriť teda nikto ďalší a nebolo to pod dohľadom verejnosti, tak ako to vidíme na tom portáli, čiže tá kvalita je trochu iná a zároveň ono niekedy, keď sa človek pozrie, kto to obhajuje vo verejnom priestore a vidí advokátske kancelárie, ktoré majú články o tom, že ich klienti odchádzajú kvôli tomu do zahraničia, tak mne bliká aj kontrolka, že však áno, odchádzajú im klienti, tým pádom im neplatia za to, aby tie fondy zriaďovali tu na Slovensku, čiže je to trochu také obavy vzbudzujúce bez toho podrobného návrhu. [15:30] Tibor Gašpar No a už vystúpi pani poslankyňa Kolíková v rozprave, pripraví sa pán poslanec Dostál. [15:32] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Máme pred sebou Občiansky zákonník. Už to tu máme v druhom čítaní a sa teším, že nemáme skrátenú rozpravu, lebo naozaj presadiť Občiansky zákonník so skrátenou rozpravou v parlamente, to už je prvá časť hanby za nami. Okrem toho, že sa nedal dostatočný priestor tým, ktorí sa k tomu mali vyjadriť v pripomienkovom konaní, to je ďalšia hanba a spomínam to preto, lebo to treba mať na mysli. Prečo? Prečo nemohli dostať exekútori, notári, advokáti, sudcovia dostatočný čas, aby si to prečítali a mali k tomu pripomienky. Prečo? Prečo sa muselo takto tlačiť na ten čas? A súčasne mrzí ma to, ale musím to spomenúť, že máme tu asi iné veci, ktoré tlačia túto koalíciu a náš pán predsedajúci je toho zosobnením. Vediete schôdzu, pán podpredseda, tak, bohužiaľ, musím to pripomenúť, že táto vládna koalícia mala iné priority a im sa venovala od svojho nástupu. Treba si to pripomenúť, 6. december potom, čo nastúpil. Na Mikuláša a pod pazuchou pán minister doniesol hanebnú novelu trestných kódexov. Takže tomu sa venoval pán minister. Tomu sa venoval. Takže na to tomu venoval svoj čas, to bola jeho priorita. A potom, keď si zmyslel, že by chcel urobiť niečo pekné, čo je naozaj pekná dôležitá vec, Občiansky zákonník, tak mu času neostalo. A potom čelíme tomuto časovému tlaku. A to sa nedá odpustiť. Nedá sa to odpustiť a ja samozrejme poviem aj k obsahu, aj poviem, kde vidím, že ten čas naozaj chýba a je to škoda. A nie je pravdou to, čo hovorí pán minister, že keby teraz on to neposunul ďalej, tak ďalších 30 rokov tu budeme čakať. To nie je pravda. To nie je pravda. Ja môžem povedať, že mojou ambíciou bolo ako ministerky. Nakoniec bolo to jasné aj v legislatívnom pláne, aj bolo prijaté uznesenie na vláde, že pôjde do medzirezortného pripomienkového konania jednak Občiansky zákonník, ale aj zákon o obchodných spoločnostiach. Na tom sa pracovalo. Urobil sa naozaj kus práce. Takže za čo veľká vďaka pánovi ministrovi a všetkým v rekodifikačnej komisii je, že skutočne, ja to vidím, tá práca, ktorá sa urobila, ktorá ostala, keď ja som odchádzala, ju tu nachádzam a vidím ju tu. Ale je vidno, že to nie je dokončené. Osobitne nie je dokončená časť, ktorá sa týka podnikateľov, ktorá sa týka celého vlastne podnikateľského sektora. A to je moja najväčšia výtka. Nakoniec vo vízii, o ktorej tu budeme diskutovať na tejto schôdzi, jedna z vízií je mať atraktívne podnikateľské prostredie. Toto je premrhaná príležitosť, tento Občiansky zákonník. Naozaj premrhaná príležitosť. A stačilo sa naozaj vlastne len ísť podľa aj rozhodnutia vlády, kde je to jasne konštatované v legislatívnom zámere k obchodným spoločnostiam, že má ísť ruka v ruke s Občianskym zákonníkom. Tak ja som aj vytvorila rekodifikačnú komisiu. Bola časť, ktorá zodpovedala za Občiansky zákonník, a bola časť, ktorá zodpovedala za zákon o obchodných spoločnostiach a pracovala som na tom. Urobila sa časť k právnickým osobám do Občianskeho zákonníka, ktorú vidím, že tu v podstate mám a vidím ju, ktorá sa urobila ako košieľka. Keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, tak sa vlastne upraví aj časť k právnickým osobám. A preto obzvlášť kritizujem návrh, ktorý je z dielne KDH, lebo je absolútne nekoncepčný. Lebo keď si porovnáme, vlastne, ja som aj doniesla a kľudne to ukážem aj kolegom, že ako to vyzerá vlastne, keď v tých právnických osobách v tom Občianskom zákonníku rátate s tým, že aj pomenujete vlastne ilustratívne tie právnické osoby, ktorých sa to týka. Takže áno, tá základná úprava v tom českom Občianskom zákonníku je aj k nadáciám, aj napríklad k občianskym združeniam, aj ku korporáciám. My tu nič také nemáme. My tu máme naozaj základné ustanovenia, ktoré patria tým právnickým osobám, kde v zásade odkazujeme, kde hovoríme všeobecne vlastne k týmto právnickým osobám aj k takýmto subjektom, či sú to občianske združenia alebo či sú to nadácie, ale my ich priamo konkrétne nevymenúvame v tom Občianskom zákonníku, ako je to napríklad v tom českom. Preto je absolútne nenáležité, aby teraz cez pozmeňujúci návrh sme zrazu tam vpašovali súkromný fond. To nedáva absolútne logiku. Je to naozaj ako päsťou do oka. Skutočne, že nemáme tam, môžete sa pozrieť, v tých právnických osobách to tam proste vôbec nepatrí. Vôbec nepatrí. A nie je to vôbec potrebné. Pretože, ak je vlastne na tom vôľa ten súkromný fond urobiť, tak presne k tomu sú tie ostatné všeobecné ustanovenia, ktoré o tom hovoria. Takže nemáme tam ani k občianskemu združeniu, ani k nadáciám, ale zrazu tam šupneme súkromný fond. Naozaj to nesedí. A iba k tomu súkromnému fondu poviem, ja sa nestotožňujem s tými námietkami, ktoré tu počúvam, ale treba byť samozrejme k tomu citlivý, čo presne v tom obsahu zákona bude, ale ja rozumiem potrebe, prečo taký súkromný fond mať. A ja sa k tomu aj dostanem, aj k tomu poviem. Ale preto som doniesla vlastne aj tie Občianske zákonníky aj z Českej republiky, aj u nás, aby ste si to mohli prípadne aj pozrieť, kto chce, aby ste videli tú systematiku a videli, že je to absolútne nekoncepčné a je zjavné, že rekodifikačná komisia tam nič takéto nechcela mať. Nechcela do toho ísť. Keby chcela, tak by tam bolo už aj to občianske združenie, aj tú nadáciu by sme si tam našli. A niečo mohla povedať aj k obchodným spoločnostiam. Nešla tam. Vlastne len odkopírovala veci, ktoré sú zo zákona, ktoré sú z Obchodného zákonníka. Ktorý nám ostane teraz ako taká relikvia a ostane to na ďalšiu vládu, aby sa s ním vysporiadala, prijala nový zákon o obchodných spoločnostiach a primerane novelizovala Občiansky zákonník, ku ktorému tu rokujeme. Takže áno, moja výtka je, nie je pravdou, že sa tu malo čakať desiatky rokov. Možno pár mesiacov viac, ale naozaj dôsledné vymedzenie si priority Občianskeho zákonníka od začiatku svojho funkčného obdobia pána ministra a potom ja si myslím, že dnes by sme tu mali zákon o obchodných spoločnostiach, Občiansky zákonník, lepšie prepracované viaceré časti. Ja k nim aj poviem, ktoré považujem za problematické a prečo je to podľa mňa nedorobok. Poviem to aj úplne konkrétne. A absolútne nesedí tam takto vpašovať súkromný fond, ale súčasne platí, že si myslím, že tam má svoje miesto. Že áno, aj my sme uvažovali o tom, že súčasťou Občianskeho zákonníka budú súkromné nadácie, ale s ohľadom na obavy zo strany mimovládneho sektora, aby sa nespájal vlastne ten názov tej nadácie verejnoprospešnej s tým, čo vám má slúžiť tá súkromná nadácia, aby v tom nebol chaos a nevnieslo sa tam do tej občianskej spoločnosti nejaké prvky, ktoré tam absolútne nepatria. Aby sme ju nepoškodili, tak áno, bolo potrebné hľadať nejaký iný pojem a v tomto ten súkromný fond je v poriadku. Ja si to tiež myslím. Takže myslím si, že nie je potrebné teraz pozmeňujúcim návrhom takto to do toho vkladať. A nakoniec ten súkromný fond na základe toho ani nevznikne. Pretože, ak tá vôľa je, treba prijať zákon, nakoniec o tom aj to vlastne hovorí tam ten pozmeňovací návrh, že potrebuje zákon, aby na základe neho tie súkromné fondy mohli vzniknúť, ale tie môžu aj teraz. Pretože konkrétne ustanovenia vlastne toho nového Občianskeho zákonníka jasne hovoria, že tie právnické osoby vznikajú na základe zákona. Takže tu nie je žiadna prekážka, aby sa prijal zákon o súkromnom fonde a tam sa povedalo vlastne všetko to, čo chceme, ak taká vôľa je to naozaj spraviť. Ale naozaj aj to vyzerá veľmi, veľmi škaredo, aby sme tam teraz natrepali jeden konkrétny takýto subjekt, ktorý nemá absolútne žiadne koncepčné opodstatnenie. Takže áno, ja za tým vidím nejaké odôvodnenie, prečo zahlasovať za Občiansky zákonník, ktorý nie je dorobený a na podnikateľský sektor sa úplne zabudlo. Pretože uspokojiť sa s tým, že sme odstránili duplicitu záväzkových vzťahov, ja si myslím, že je veľmi slabé. Máme tu množstvo pekných ďalších vecí a väčšia je tu sloboda vôle. Ja sa podpisujem pod to, aj čo hovorí môj kolega, pán poslanec Dostál. Ja to považujem za veľmi pozitívne, takže je tu veľmi veľa veľmi, veľmi dobrých prvkov. A ja, aj s ohľadom na to, že takto tlačíte na pílu, pán minister, tak sa urobilo ešte veľa, veľa ďalšej roboty. To zase ja tiež musím povedať, že tomu tiež sa skláňam, lebo zase, keď na to takto tlačíte, tak ja vidím, že sa urobilo veľa, veľa práce. Ale nemalo by sa to takto dotiahnuť do konca. Je to škoda, že vlastne tie diskusie nedobehli a ja si dovolím naozaj iba tak ako skratkovito povedať, kde všade ja vidím napríklad, že sa nám to objavuje a je to škoda. Je to naozaj škoda, že vlastne treba možno pár mesiacov na to, aby ten zákon bol dobrý, bol pekný a ešte sme mali aj atraktívne podnikateľské prostredie. Takže toto ja vyčítam. Ale skláňam sa pred všetkou prácou, ktorá bola urobená. Množstvo práce bolo spravené. Nepovažujem za dobré, aby teraz sme tu prijímali pozmeňujúce návrhy a do toho vstupovali, pretože má to nejaký koncept, ktorý má svoje chybičky, ale zase to si treba povedať, že nech by sme na tom pracovali koľkokoľvek, vždy by tam nejaké chybičky boli. To zase tiež priznávam, ale podľa mňa sú teraz tak očividné, že takto to posunúť ďalej je nezodpovedné. A áno, dávam vám za vinu, pán minister, že ste to nemali ako prioritu na začiatku a že ste proste tú časť toho podnikateľského sektora z toho vypustili. A ja si myslím, že keď si pozrieme samotnú doložku vybraných vplyvov, tak tá hovorí sama za seba. A hovorí sama za seba k časti podnikateľskému prostrediu. Tá časť, to vyhodnotenie, vlastne neobsahuje. Pretože vlastne v ňom samotnom je uvedené, že sa to nedá ani vyhodnotiť, že ten proces je krátky, chýbajú dáta. A proste ani nie je možné vyhodnotiť, aký to má vlastne dopad na to podnikateľské prostredie. Tak to je veľmi smutné. To je veľmi smutné, pretože Občiansky zákonník má byť základ pre konkurencieschopnosť, pre atraktívne podnikateľské prostredie a tu sa k tomu teda naozaj nedozvieme nič. Takže chlácholiť sa tým, že odstránime duplicitu záväzkových vzťahov a že z toho sa tešia podnikatelia, naozaj by nám nemalo stačiť. Pretože určite by ešte chvíľu vydržali tých pár mesiacov a mohli sme to mať oveľa, oveľa lepšie. Ja každému, koho to fakt zaujíma, že ako by to vyzeralo, keby sme niektoré veci dotiahli, tak som si doniesla, aj tu mám aj ten český Občiansky zákonník, a osobitne k tejto časti k právnickým osobám, no musím povedať, že ma to až výslovne bolí, že sa tu má dať proste takýto pozmeňovač, ktorý koncepčne tam vôbec nesedí. Vôbec nesedí. Vôbec nesedí. A navyše sa tým vôbec neodstránia nejaké obavy, aká by tá právna úprava bola, lebo tu nám prinesie až samotný zákon. Až ten obsah toho zákona nám povie, o čom to bude. A či sa uberieme cestou rakúskeho práva a posledných zmien, ktoré sa urobili v Rakúsku, keď už môžem k tomu povedať, keby o tom uvažovali na Ministerstve spravodlivosti ísť ďalej. Tak si dovolím povedať, že z toho, čo som si ja k tomu pozrela a čo mám vedomosť, tak ten smer v Rakúsku k tým súkromným nadáciám, tak sa volajú Privatstiftung, tým smerom by sme sa mali uberať. Ten názov je v poriadku, ale ten obsah si myslím, že toho rakúskeho práva by nám mohol byť blízky a aj tie posledné zmeny, ktoré urobili, by sme sa mali tým inšpirovať. Ale skutočne teraz ich sem dávať, nič tým nevyriešime, nič. A ja si myslím, že pre nikoho by to nemal byť dôvod, aby odsúhlasil legitimitu rýchleho procesu, nedotiahnutia ho procesu a zabudnutia absolútneho na podnikateľský sektor. Ja k tým obchodným spoločnostiam, keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. 1 € obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj. Obchodným spoločnostiam, že keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. Jednoeurové obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj zúfalo chýba. To sme tu mohli pekne mať spolu. A potom v Občianskom zákonníku, keby sa na to myslelo, že my myslíme aj na tých podnikateľov, tak by sme tu mali ďalšie pekné veci. Ustanovenia o rodinnom podniku. Naozaj, kto sa o to zaujíma? § 700 až 707 z Občianskeho zákonníka z Českej republiky. Tu si trebalo na to iba v kľude sadnúť s ľuďmi, ktorí proste sa tej oblasti venujú a jednoducho to spraviť a vložiť do Občianskeho zákonníka. Pretože tie pravidlá sú naozaj veľmi pekné. Ako keby sme tu nevideli, že tu máme rodinné podniky. Tie pravidlá hovoria vlastne o tom, že v rodine sa predpokladá, že keď sa niekto zúčastňuje na podnikaní, no tak nerieši, ako to má formálne upravené. Jednoducho vkladá do toho srdce, svoj čas, svoju energiu. A to právne prostredie, ako je nastavené v tých siedmich paragrafoch, je o tom, že jednoducho, keď sa rozhodnú starí rodičia, že trošku zabudnú na tie svoje deti a na tých svojich vnukov, ktorí tam vkladali svoj čas, svoju energiu. Všetok, čo mali, tak musia na nich myslieť, keď sa prevedie spoločnosť, majú k tomu prednostné právo. Keď sú z toho zisky, tak na nich musia myslieť a to sú podľa mňa veľmi dôležité pekné ustanovenia. A ja naozaj nerozumiem, prečo ich tam nemáme. Ja nerozumiem. Rovnako nerozumiem, prečo tam nemáme tie súkromné nadácie a zverenecké fondy. Nerozumiem, lebo podľa mňa bolo na mieste, ale s tým názvom by som pracovala samozrejme inak, ale podľa mňa tam mali mať priestor a mali tu byť. Ale nerobiť to takto, ako je teraz návrh z dielne KDH. Ja naozaj neviem ho ani podporiť, nepovažujem to za správne a nič to v tomto momente ani jasne nerieši. Mám skôr obavu, čo sa z toho vykľuje. Takže ja by som naozaj do toho teraz nešla a nelegitimizovala túto rýchlu cestu. Potom to, čomu nerozumiem, je, a ešte som stále v tom podnikateľskom vnímaní, prečo sme nedali viac poručiteľom voľnosti, osobitne, keď myslím na to, že napríklad majú takýto podnik a chcú ho zveriť jednému zo svojich detí. Synovi, dcére, ktorá sa hlavne tomu venuje. A jasne povedať v tom závete: „podnik patrí tebe, chcem, aby si vyplatil ostatných.“ Takéto tiež nemáme. Tak to prosím. Takto taká takáto priama možnosť, ja ju tam nevidím. Takže takže mne tam mne tam chýbajú mi tam veci. A hovorím, nie je to tak, že by to bola desiatka rokov, je to o práci na pár mesiacov. Rovnako nerozumiem, keď sa bavíme teraz k tomu procesu a súvisí to aj s podnikateľským prostredím, aj tej prípravy, že máme právnu úpravu, ktorá nám istým spôsobom zasahuje do tých obchodných spoločností a teraz nehovorím o zmluvách, ktoré teda budú jednotné, veď to je na nich aj to pekné a je tam na tom naozaj veľa práce, ale sú tu všeobecné ustanovenia ako k tým právnym vzťahom, ktoré sa priamo dotknú obchodných spoločností. Pretože vlastne tie tie tie všeobecné ustanovenia môžu vlastne ovplyvniť výklad niektorých vzťahov v rámci spoločnosti a tie nie sú dotiahnuté. Takže ono vlastne to, čo sme mohli očakávať od tohto zákona, je, že vytvorí nám stabilitu, vytvorí nám atraktivitu a v tomto momente je to nestabilita. A my nevieme zatiaľ zatiaľ, ako budú vlastne vyzerať tie ďalšie vykonávacie predpisy a kedy budú a s ohľadom na to, že je taký tlak, aby to všetko bolo účinné k 1. júlu. Tak toto nie je určite dobrá správa pre podnikateľské prostredie. Takže jednak nemajú čas vlastne ani zistiť, čo to presne je a už to bude účinné. Takže nie, že nebol dostatok času počas diskusie, počas pripomienok. Ešte bola skrátená rozprava aj v parlamente. A ešte nebude ani čas na samotnú implementáciu. A ja si myslím, že ten český príklad treba spomínať. A v niečom je to veľmi pekné a podobné. V máji, ale rok 2011 bol prijatý Občiansky zákonník v Českej republike. Ale kým to prešlo dvojkomorovým parlamentom v Českej republike, tak až v roku 2012 vo februári to bolo vlastne schválené, podpísané pánom prezidentom v Českej republike. A ale účinné si to dali až od 1. januára 2014, to znamená takmer 2 roky. Odkedy všetci vedeli, toto je text, je platný, bol zverejnený, 2 roky sa na to pripravovali. Tu toho času je naozaj málo. A nie je málo len na to, aby sme vlastne sa oboznámili s tým textom, ktorý sa týka Občianskeho zákonníka, ale je ho málo aj na tie ostatné predpisy, ktoré sa očakáva, že sa zmenia. A ja teraz poviem jeden z nich, aby sme si to skúsili a vedeli predstaviť. Spoločné imanie manželov je tiež v niečom taká vlajková loď tohto nového Občianskeho zákonníka. Nuž, ale spoločné imanie manželov nám nastavuje niektoré pravidlá inak. Myslím si, že to zasiahne naozaj veľkú časť ľudí, pretože, pretože to zasiahne všetkých manželov, ktorí majú svoj majetok so svojím manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zákon, tak ako je nastavený, vlastne účinnosť je aj týchto ustanovení. Všetci, ktorí dnes sú teda v tzv. BSM, spadnú do SIM, do toho spoločného imania manželov, momentom účinnosti. Nikto sa nikoho na nič nepýta, nie je tu priestor na to sa tomu vyhnúť. Nemáme tu žiadnu predmanželskú zmluvu. Áno, dodatočne je možné si niečo riešiť, ale ani predmanželská zmluva tu nie je, takže vlastne ani nemôžete vopred povedať, že by ste chceli niečo inak. To, čo mňa v tomto momente naozaj v mnohom trápi, je, čo to bude znamenať pre vzájomné vzťahy, ktoré sa, ktoré budú súvisieť s týmito s týmito novými pravidlami a nemám na ne stále odpoveď. Ja som na to upozorňovala, že to spoločné imanie manželov nie je dotiahnuté do konca. Nie je to vyriešené. Veľa sa presúva do takzvaného exekučného konania, keď sa budú vymáhať nejaké dlhy. A ja vysvetlím aj, kde vidím, že je stále problém. A dostala som odkaz, že dozviem sa, ale nie teraz v Občianskom zákonníku, ale až potom asi v novom alebo v novele Exekučného poriadku. Takže áno, sú exekútori a ja mám vedomosť, že ich je mnoho, ktorí sa obávajú, čo to pre nich bude znamenať a že to môže spôsobiť aj dlhé exekučné konania. Čo, keď v tom spoločnom imaní manželov a niekto sa domáha tých dlhov voči vám, tak vás to možno až tak netrápi, ale keď budete na opačnej strane. A budete sa vy chcieť domôcť dlhu, tak vtedy zistíte, že to môže začať byť problém. Tak ja poviem taký príklad, lebo aby sme vedeli. To, čo kľúčovo vlastne znamená spoločné imanie manželov, je, že čo sa týka dlhov jedného z manželov, tak je možné ich uspokojiť iba do polovice tohto imania. Takže už nie z celého, iba z polovice. Čo by sa javilo, že keď jeden z nich je alkoholik, hráč, je to pekné a správne a morálne. Ale ja poviem inú situáciu. Jeden z manželov spôsobí dopravnú nehodu, dôjde k úmrtiu. Smutná udalosť, vysoká nemajetková ujma, vysoká škoda. Tento spôsobí už nehodu je ten, ktorý sa zúčastňoval na väčšej časti toho majetku, že sa nadobudol do spoločného vlastníctva manželov. No a polovica nestačí na úhradu toho záväzku. Zákon toto nijako nerieši. Budete uspokojení iba z polovice toho spoločného imania manželov a neriešime, či sú tam deti, či sú tam nejaké iné okolnosti. Jednoducho polovica. Aj bez ohľadu na to, aký je titul toho samotného dlhu, ide sa iba do polovice toho spoločného imania manželov, keď vlastne ten dlh je zrejmý, že patrí jednému z tých manželov. A ja sa, ja neviem, či vlastne máme úplne jasno, čo to všetko spôsobí. Čo to spôsobí na strane bánk, čo to spôsobí na strane veriteľov, ako sa oni budú chrániť, asi budú všade potom spoludlžníkmi aj tí manželia. Čo nám to môže spôsobiť. Každopádne nemáme to doriešené do konca, lebo nie je doriešené ani to, keď napríklad sa to bude týkať polovice nehnuteľnosti a pôjde do exekučného konania, či ten druhý manžel bude mať prednostné právo. Ani to sa tu nedozvieme. To neviem. A podľa mňa by sme mohli mať tieto otázky naozaj zodpovedané. Oni asi budú možno v tej novele Exekučného poriadku, ale si myslím, že je to dosť vážne, že tento režim vlastne nastane od 1. júla budúceho roka a my nemáme na veľa vecí odpovede. A budú sa tie odpovede riešiť počas vlastne potom, čo bude schválená táto právna úprava a budú sa tie pravidlá dotvárať za behu. Takže za behu sa budú dotvárať pravidlá, aby sa stihlo, aby sa to stihlo k momentu, keď ten Občiansky zákonník bude účinný. A to je šialenstvo. To je šialenstvo. Ja si myslím, že keď už sa pán minister rozhodol, a je to absolútne legitímne si povedať, už je to v takom stave, že do toho idem. A takto si myslím, že je to správne a dobré. Tak si myslím, že naozaj bolo na mieste aspoň nechať dostatočný čas na to dokončiť potom všetky tie zákony. Urobiť okolo toho nejakú osvetu a posunúť tú účinnosť a nebáť sa, že to spadne aj do budúceho funkčného obdobia. Samozrejme, že to tak bolo aj v Českej republike. Pretože tým, že dali vlastne tú dvojročnú účinnosť, spadlo to do funkčného obdobia ďalšej vlády. A ja rozumiem, že z toho môžu byť obavy. Čo, keď nová vláda nastúpi, urobí to ako so stavebným zákonom, posunie účinnosť, prípadne to prepracuje, ale aj tak nevieme, ako dopadnú voľby, ale ak nebude spokojnosť s tým znením, tak k tomu bude pozmeňovák. Ako to bude vyzerať? Ako to bude vyzerať? Takže si myslím, že s týmto naozaj netreba mať obavu posúvať tú účinnosť ďalej. Myslím si, že každý zodpovedný minister, ktorý by nastúpil, tak by sa musel pozrieť, koľko k tomu bolo urobené. Ako je s tým spoločnosť oboznámená. Či je potrebné robiť nejaký pozmeňovák, ale si myslím, že nemal by sa vytvárať takýto tlak len preto, aby to do tej účinnosti rýchlo vstúpilo. Lebo ja naozaj neviem neviem porozumieť tomu účelu, prečo to musí byť 1. júla. To nie je naozaj náležité. Nie je to náležité na takúto zásadnú zmenu právnych pravidiel, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Môže si pán minister povedať, že to nevadí, že to poriešia súdy, ale aj tie súdy treba na to pripraviť. Treba poriešiť samozrejme aj otázku, čo to bude znamenať prípadne na reorganizáciu súdov. To neviem, či o tom vôbec také debaty na Ministerstve spravodlivosti boli, lebo to, že sa vlastne časť agendy, ktorú dnes riešia tzv. obchodné súdy, presúva na občianske súdy, že už tam nebudú tie spory ohľadom tých zmlúv. Už to všetko vlastne bude zastrešovať iba jedna právna úprava, už to nebude Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tak vlastne im odpadne obrovská agenda. Takže áno, je otázka, že ako vlastne sa vysporiadať s tým potom na súdoch a vôbec neviem, či na toto je čas, aby sa tomu pán minister venoval, keď vlastne teraz má plnú hlavu, samozrejme, toho, aby dotiahol Občiansky zákonník a k tomu celú právnu úpravu, aby to proste nejako fungovalo. Myslím si, že ten časový stres, ktorý sa tu vytvára, naozaj nie je na mieste, že si to ten Občiansky zákonník naozaj nezaslúži, že si to nezaslúžia ľudia. Že si to naozaj ľudia nezaslúžia. A ja naozaj chápem, že je to v nejakej miere legitímne, koľko si pán minister nechal na Občiansky zákonník a ako to urobil a že tam teda nedal obchodné spoločnosti. Vyčítam to, nie je to podľa mňa správne a je to obrovská škoda. Ale keď už sa teda takto rozhodol, tak si myslím, že aspoň by mohol byť ústretový všetkým aj tomu podnikateľskému prostrediu a dať im čas sa na to pripraviť. Dať im naozaj čas sa na to pripraviť. Aj dať sebe čas pripraviť tú právnu úpravu, ktorá s tým priamo súvisí a musí byť urobená k 1. júlu. Lebo to ešte uvidíte, že budeme tu mať určite veľkú novelu Exekučného poriadku, ktorá s tým bude súvisieť a bude sa týkať, predpokladám, spoločného imania manželov. Ktoré stále teda nevieme úplne, ako bude fungovať. A dovolím si ešte zopár takých ďalších vecí si len spomenúť, že ktoré mi tu tiež ešte chýbajú. A je mi to ľúto, ale chcem aj poďakovať na druhej strane a určite by to urobila aj pani Kočiš Štavrovská. A pre osoby so zdravotným postihnutím, že je to určitý cit pre ľudí, ktorí potrebujú nejakú podporu pri rozhodovaní o sebe a pri svojich právnych úkonoch. A máme tu inštitút takzvaného podporného rozhodovania. To znamená, áno, dáva nový Občiansky zákonník priestor, že ak nevie niekto sám prejavovať svoju vôľu a potrebuje k tomu nejakú podporu. Je tu nový nástroj a nemusí hneď to riešiť súd a stanoviť opatrovníka. Je to dobrý krok, ale ja si myslím, že sme už mohli ísť ďalej. A keď si pozrieme aj túto právnu úpravu v Českej republike, je tu oveľa väčšia citlivosť. Pri tomto novom inštitúte takzvaného podporného rozhodovania, aby som povedala, že sú to vlastne také tri stupne, až kým sa dopracujeme k tomu, že vôbec by sme v spoločnosti mali uvažovať, že niekomu ustanoviť opatrovníka. A to ja si myslím, že je niečo veľmi veľmi dôležité a myslím si, že pre stranu sociálnej demokracie by toto mohla byť vec, ktorá je pre vás veľmi dôležitá. Naozaj tu mať takýto cit pre osoby so zdravotným postihnutím. Nakoniec vekom prichádzajú rôzne duševné ochorenia, ktoré sa časom zhoršujú. Človek na začiatku vie, čo ho čaká a môže robiť množstvo množstvo rozhodnutí, ktoré potom znamenajú, že s rešpektom k nemu a s dôstojnosťou bude prejavovať svoju vôľu s osobami, ktorým dal svoju dôveru a nemusí to ísť vôbec cestou súdu. A preto ja sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná. Sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z toho, z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná, ako to teraz je upravené a našli ste si nakoniec všetci aj list od pani Slavkovskej, že ani ona nie je zatiaľ s tou právnou úpravou spokojná. Takže je tam krok, ale mohli sme ísť ďalej. Takže toto je tiež vec, kde sme ostali trošku na polceste. A ja na seba. Predsa len nedá mi a vrátim sa ešte k tomu, čo som hovorila, aj som to povedala v mojej faktickej poznámky, že sú tu určité témy, v ktorých ako keby sme nemali zhodu. A zneužívajú sa politicky. Niekto to nazýva kultúrno-etické témy. A myslím, že to nie je o kultúre ani o etike. Je to o tom, že či priznáme niekomu dôstojnosť a či doznáme, že sú to aj páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú. Ale ak by sme aj nechceli k tomu nič povedať v Občianskom zákonníku, aj to je cesta. Aj to je cesta. A ja som to spomenula. Preto som doniesla aj ten český Občiansky zákonník, koho to trochu zaujíma, že pri tých blízkych osobách rovnako ma veľmi bolí srdce, pretože tam bola cesta, ako to urobiť pekne a všetci by sme tu boli podľa mňa spokojní, nikoho by to nebolelo. A aspoň trošku by sme sa posunuli ďalej s tou dôstojnosťou. Lebo prečo musíme ostať pri blízkych osobách s definíciou z roku 64? To naozaj nerozumiem. Prečo nevieme povedať, že okrem tých osôb v priamom rade a okrem toho, že niekto pociťuje ohľadom druhého tú ujmu ako svoju vlastnú, nevieme povedať, že blízkymi osobami sú aj tí, ktorí spolu trvale žijú. Prečo to nevieme povedať? Nemusíme tam napísať životné partnerstvo takisto tak, ako to majú v Českej republike, ale aj oni majú aj tých, čo spolu trvale žijú, a aj tých, čo majú to registrované partnerstvo. A my sme proste neboli schopní ani povedať, že blízkymi osobami sú tí, ktorí spolu žijú. Tak to ja nerozumiem, musím sa priznať. A naozaj som spomenula príklad, ktorý sa to potom ukazuje, že my vlastne na jednej strane povieme, že tou blízkou osobou teda nemusia byť len priamo rodičia a len deti, len súrodenci. Ale že teda môže to byť naozaj niekto iný. Ale potom, keď sa stane, že niekto zomrie, ktorý nemá blízkych príbuzných v priamom rade, súrodencov, rodičov, deti. No tak tu nie je nikoho, kto by sa staral o jeho dôstojnosť po smrti. Pretože keby sme povedali, že tými blízkymi osobami sú tam aj tieto osoby, ktoré spolu žijú, mohli sme to uplatniť v tejto časti ustanovenia v Občianskom zákonníku, ale neurobili sme to. Dali sme tam, že o dôstojnosť vlastne človeka po smrti môžu chrániť len tí, čo sú v priamom rade príbuzní a len súrodenci. A tu ako keby sme úplne zabudli na tých partnerov. A ja si myslím, že to je veľmi smutné. Lebo mi to príde, že to je tiež taký obraz, že nevieme proste doznáť človeku dôstojnosť, že ako keby z nejakej obavy, aby si tam niekto niekoho nenašiel. Tak tam proste nedáme ani tých, čo spolu žijú. A ja to považujem za veľmi smutné, že vlastne nachádzam tu takéto relikty, takéto obavy. Rovnako si myslím, že bolo náležité v dnešnej dobe mať aj predmanželskú zmluvu. A ja si myslím, že zatiaľ by mi stačil asi tento priestor. Budem sledovať ďalej diskusiu a možno ešte vystúpim. Takže veľa sa urobilo, pekná práca. Ak sa rozhodnete, pán minister, ísť ďalej, mali by ste dať aspoň legislatívnu dobu oveľa dlhšiu. A ja naozaj nepodporujem nejaký pozmeňujúci návrh a aj tie, ktoré som tu videla, nepovažujem za dobrú cestu zo strany opozície, pretože keď už, nech sa páči, tak nech je to teda tak, ako to bolo prediskutované, ale naozaj osobitne teraz tam dávať ten súkromný fond nepovažujem za dobrý nápad a aj koncepčne, aj k tomu textu to vyzerá veľmi, veľmi škaredo. Nie je to vôbec zlepšenie tej právnej úpravy a no, už som k tomu povedala dosť. Ďakujem pekne. [16:03] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [16:03] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyňa Mária, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Fakt si otvorila veľa, veľa dôležitých oblastí. Áno, začnem aj ja tým, že skutočne, že aj tento nový Občiansky zákonník prináša kopu dobrého. Ja som presvedčený, že i napriek rôznym nevyužitým príležitostiam skutočne prináša aj podnikateľskému sektoru nejaké pozitívne veci. Ale fakt je ten, že je to nevyužitá príležitosť. Tak ako si povedala, či už proste rodinné podnikanie, rodinné firmy, skutočne to zabezpečiť aspoň do tej roviny, ako to má Česká republika, pretože vidíme, že veľa slovenských rodinných podnikov rieši svoje svoje veci vlastne v Čechách, hej? Že odišli a robia podľa českej úpravy. Vyriešili si svoje nástupnícke práva podľa českej úpravy, čiže toto by veľmi, veľmi pomohlo. Trošku ma fakt mrzí, že aktuálna vláda tú ekonomiku, ktorá, hovorím, že všetko je najprv o ekonomike, najprv o peniazoch, tak sa to akoby trošku odsúva, takže škoda, škoda, že tam viacero vecí nie je, ktoré by sa kľudne dali nazvať potom akože ako prorastové opatrenia, fakt. No, čo sa týka, ešte to stihnem, čo sa týka tej účinnosti, no ja mám tiež takú skúsenosť a preto sa možno vláda ponáhľa, je to škoda, tá účinnosť prvého siedmy asi budúceho roku je asi ozaj veľmi skorá. Ale neviem, či táto obava nie je zbytočná. Ja si pamätám, ako sme my teda prijali na konci volebného obdobia zákon, ktorý znižoval daň z krypta. Áno, nová vláda ešte než začal byť účinný, tak ho zrušila. Tak sa len chcem spýtať pána ministra, či práve takéto niečo, takáto nejaká obava nemodeluje to, že teda trvá na tom 1. 7. 2027. Ja si myslím, že to 1. 1. 2028 by pridalo ďalšieho polroka pre firmy, pre ľudí, pre všetkých, čo sa podľa neho budú musieť riadiť a možno by to bolo taký drobný posun zasa k lepšiemu. Ďakujem pekne. [16:05] Richard Raši Pani poslankyňa Koleková s reakciou na faktické poznámky. [16:05] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Áno, asi tá najväčšia víťazka je jednak legislatívna doba, to znamená, to teda bola: kedy bude zákon platný až po účinnosť? Toho času je naozaj zúfalo málo. A je nepochopiteľné. Mimo toho, že proste niekto chce mať pomník, sa to nedá, bohužiaľ, inak chápať. Ja som to ani nechcela povedať, ale vlastne nedá sa to inak chápať, že prečo sa to tak robí. A pretože ja si myslím, že v nejakej miere musíme mať asi zodpovednosť robiť tie právne normy tak, že osobitne takúto obrovskú normu, veď nie náhodou Napoleon si presadil Občiansky zákonník. Pre zjednotenie svojej ríše, že áno, ten Občiansky zákonník nesie so sebou takúto potrebu pomníka, ale určite si nikto nebude pamätať, že kto bol ministrom, keď prešiel Občiansky zákonník. Nie je tomu tak. Budú si ľudia pamätať, že či sa im podľa toho dobre žije alebo sa im nežije. A myslím si, že aj nový minister by mal k tomu tak pristupovať, že keď sa urobila takáto práca a čo s tým ďalej urobí, ale si myslím, že to, že tá diela by sa mala ponechať na to ďalšie funkčné obdobie, ktoré možno by áno znamenalo, že sa doplní, že sa urobí veľká novela, niečo ešte doplní. Že vôbec ja si myslím, že nedá sa povedať, že by sme tu všetci pristúpili k tomu, že tá práca, ktorá sa urobila, je nepoužiteľná. Naopak, ja si myslím, že každý tu vyjadrujeme k tomu rešpekt, len chýbajú tam veci. Chýbajú tam zúfalo veci, osobitne pre to podnikateľské prostredie, a to tam všupneme a nedali sme mu to, čo očakával, že dostane. [16:07] Richard Raši V rozprave vystúpi pán poslanec Dostál ako ďalší, nech sa páči. [16:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A sme v druhom čítaní k návrhu nového Občianskeho zákonníka. A keďže rozprava v prvom čítaní bola skrátená, tak časť vystúpení sa venuje aj veciam, ktorým by sa v normálnej situácii venovali poslanci a poslankyne v prelome čítania, niekedy sa to prelína aj tak, ale teda v tomto prípade sa tomu doslova nejde a nejde vyhnúť. Otázka je, či potrebujeme nový Občiansky zákonník a myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že áno, potrebujeme, je to predmetom nejakého celospoločenského aj odborného konsenzu. Otázka, či už teraz, je tiež kladne zodpovedaná, čo neznamená, že to musí byť presne tento týždeň schválené. Na to sa názory líšia, ale teda, že krajina potrebuje nový Občiansky zákonník, na tom je zhoda. A padol tu argument, že potrebujeme nahradiť Občiansky zákonník, lebo však už má vyše 60 rokov. Je od roku 64, no. Samotný fakt, že je nejaký zákon starý, nie je dôvodom na jeho zmenu, už tu pred chvíľou spomínali Napoleonov Code civil, francúzsky Občiansky zákonník už má 222 rokov, je z roku 1804. Rakúsky ABGB je z roku 1811, čiže tiež už vyše 200 rokov. Nemecký BGB 1896, švajčiarsky ZGB 1907, vyše 100 rokov. Čiže ten náš 62-ročný zase v porovnaní s tými klasickými a teda najznámejšími občianskymi zákonníkmi európskymi až taký starý nie je. Problém nie je v počte rokov. Problém je, že má teda pôvod v komunistickom režime v úplne inom spoločenskom zriadení, ktoré nedávalo taký priestor pre slobodné konanie jednotlivcov, čo neznamená, že je nezmenený od tej formy. Občiansky zákonník sa mnohokrát, mnohokrát menil a je samozrejme prispôsobený na fungovanie slobodnej spoločnosti, ale naďalej neobsahuje viaceré dôležité inštitúty. A aj jeho systematika zodpovedá dobe, keď vznikol, a preto je potrebné schváliť nový zákon. To je, myslím, mimo sporu koalície a opozície, mimo sporu aj v rámci odbornej verejnosti. Takisto si myslím, že rekodifikačná komisia odviedla veľké množstvo práce, nadviazala na tie práce, ktoré tu boli aj predtým, čiže nie je to produkt iba jednej garnitúry, je to vec diskusií a prác, aj prác, ktoré tu boli aj v predchádzajúcich volebných obdobiach a tak je to dobré. To vnímam ako pozitívum, nie ako negatívum. A nakoniec mnohé veci, ktoré sú v tom návrhu, ktorým sa aj pán minister a vláda zaštiťujú a deklarujú, sú úplne v poriadku. Ja som počúval vaše vystúpenia, aj keď som nesedel v sále, ktorými ste to uvádzali, a v podstate s tými vecami, ktoré ste hovorili, zdôraznili a vypichovali, do veľkej miery súhlasím. Či už ide o posilnenie autonómie vôle, teda väčší priestor pre slobodné konanie, kde teda paradoxne, ak máme nejaké vecné výmeny, tak skôr s kolegami z opozície, pán poslanec Vančo zvykne tento princíp kritizovať, ja ho zvyknem obhajovať a teda oceňovať na tom návrhu, že zákon vytvára väčší priestor pre slobodné konanie jednotlivcov a do istej miery prevracia to súčasné nastavenie, že mnohé veci sú upravené zákonom a iba ak zákon umožní, aby si to jednotlivci medzi sebou dohodli inak, tak je to možné, a v podstate opačný princíp v mnohých prípadoch, že jednotlivci majú možnosť si upraviť svoje vzájomné vzťahy podľa svojej vlastnej slobodnej vôle a iba v prípade, že zákon to vylučuje a obsahuje nejaké kogentné ustanovenia, ktoré je potrebné rešpektovať, je to inak. A napokon ten odlišný pohľad vnútri opozície existuje aj medzi tým návrhom, ktorý predložil pán poslanec Dušenka z hnutia SLOVENSKO, ktorý zase smeruje k obmedzeniu rozšírenia testamentárnej slobody, teda slobody jednotlivca nakladať so svojím majetkom, samozrejme v rámci nejakých limitov, ale opäť je tam nedôvera k tomu princípu autonómie vôle a slobodného konania jednotlivca. A podobne ako, myslím, pán poslanec Horecký, si myslím, že je úplne v poriadku aj ten princíp racionálnej kontinuity, ktorý spomínal pán minister, teda že sa nemenia veci samoúčelne, nemenia sa veci, ktoré fungujú, a tie sa preberajú do novej právnej úpravy a tak je to úplne v poriadku. Nemá zmysel robiť zmeny pre zmeny. Treba dopĺňať veci, ktoré chýbajú, treba meniť veci, kde sa ukázal nejaký problém. Nemenia sa veci samoúčelne, nemenia sa veci, ktoré fungujú, a tie sa preberajú do novej právnej úpravy a tak je to úplne v poriadku. Nemá zmysel robiť zmeny pre zmeny. Treba dopĺňať veci, ktoré chýbajú, treba meniť veci, kde sa ukázal nejaký problém, ale tie inštitúty, ktoré doteraz fungovali, budú fungovať aj naďalej aj pod rovnakými menami, aj s rovnakou konkrétnou úpravou a asi problém nie je. A pozitívom, nesporným pozitívom, je to odstránenie dualizmu občianskeho a obchodného práva v záväzkovej časti, aj keď nebolo to dotiahnuté do konca, teda výsledkom nie je, že Obchodný zákonník úplne zmizne z právnej úpravy a bude nahradený novým Občianskym zákonníkom a zákonom o obchodných spoločnostiach, ale samozrejme, že to, kde sa ten dualizmus odstraňuje a kde ide o záväzkové právo, je to nepochybne pozitívne a rovnako sú pozitívne aj viaceré nové inštitúty, ktoré sú bežné v civilnom práve iných vyspelých demokratických krajín a v slovenskom súkromnom práve doteraz absentujú. To, čo vnímam ako problém, alebo teda hlavný problém, je skôr v tom, čo v tom novom zákone chýba a bude chýbať a do istej miery aj v procese, akým bol pripravovaný a schvaľovaný. A už to tu bolo spomínané, teda nebudem sa o tom nejako siahodlho rozvádzať, ale oproti pôvodnému legislatívnemu zámeru chýba nový zákon o obchodných spoločnostiach, ktorý mal byť schvaľovaný paralelne s novým Občianskym zákonníkom a ktorého schválenie by bolo pozitívne pre podnikateľské prostredie a z tohto hľadiska je ten krok do istej miery nedotiahnuteľný a teda je to premárnená šanca pre podnikateľské prostredie, čo je naozaj zlé, obzvlášť v dnešných časoch, keď sa krajina borí s hospodárskymi problémami, keď sa nevie vysporiadať s potrebnou konsolidáciou, keď podnikateľské prostredie trpí pod dôsledkami aj predchádzajúcich konsolidačných balíčkov tejto vládnej koalície. A rovnako nedotiahnutý je ten návrh aj vo vzťahu k rodinnému právu, lebo tak ako to podľa pôvodných predstáv mal do seba absorbovať značnú časť Obchodného zákonníka a teda tá zvyšná časť mala byť nahradená novým zákonom o obchodných spoločnostiach, tak z hľadiska systematiky mal do seba obsiahnuť nový Občiansky zákonník aj kompletné rodinné právo, teda zákon o rodine, a taký bol aj zámer, pôvodný zámer ministerstva, ktorý vyplynul z prác rekodifikačnej komisie. Tam vlastne až v štádiu medzirezortného pripomienkového konania došlo k zmene. A tie argumenty neboli ani tak vecné, ako skôr ideologické. Ja nespochybňujem to, že každý máme nejaké hodnoty, každý máme právo vyjadrovať sa k veciam verejným aj k legislatíve, a teda neuberám toto právo ani cirkvám, náboženským spoločnostiam a ľuďom, ktorí vychádzajú z hľadiska nejakých svojich hodnôt zo svojho náboženského presvedčenia, ale nebolo to ani tak o obsahu, ako skôr o systéme. Teraz hovorím o tom, či začleniť alebo nezačleniť do systému, a tam mi tie argumenty častokrát prišli oveľa viac ideologické ako vecné alebo hodnotovo vecné. To, čo vnímam ako vážny problém a na čo sa nezhodneme ani s koalíciou, ale teda ani so značnou časťou opozície, je úplná absencia alebo rezignovanie na úpravu vzťahov párov rovnakého pohlavia, čo je dlhodobo dlh, ktorý Slovenská republika má voči časti našej spoločnosti, voči ľuďom, ktorí tu žijú a fungujú ako všetci ostatní a žijú svoje životy, vytvárajú páry, vychovávajú svoje deti. A napriek tomu im Slovenská republika dlhodobo upiera normálne postavenie ich vzťahom. To neznamená, že by boli zákonmi individuálne diskriminovaní, ale ich páry a ich vzťahy nepožívajú tú ochranu, ktorú majú páry opačného pohlavia. A tie dôvody sú opäť ideologické. Nie sú nijako vecné. Páry rovnakého pohlavia nijako neohrozujú spolužitie párov opačného pohlavia a absencia právnej úpravy im spôsobuje aj praktické problémy. Nie všetky je možné ošetriť čisto zmluvným spôsobom. A teda ďalší problém okrem tých praktických problémov a praktického znevýhodnenia takýchto párov je aj nejaké elementárne uznanie dôstojnosti ľudí, ktorí v takýchto pároch žijú a ktorým to Slovenská republika vinou väčšinového naladenia parlamentu dlhodobo upiera. A ja si nerobím nejaké ilúzie, že by to bolo jednoduchšie, keby parlament teraz fungoval v opačnom garde a tí, čo sú dnes v koalícii, by boli v opozícii a tí, čo sú dnes v opozícii, by boli v koalícii, na tom by bolo asi veľmi ťažké nájsť zhodu. Napriek tomu považujem za potrebné to povedať a prihlásiť sa k tomu. A teraz k tomu procesu. Ako som povedal, ten návrh je výsledkom dlhodobých odborných prác, čo neškrídim, a myslím si, že najmä v tej záverečnej fáze mohla byť do toho viac vtiahnutá verejnosť. Medzirezortné pripomienkové konanie nebolo skrátené, naopak bolo predĺžené, čo je v poriadku, ale zákon takéhoto významu by určite zniesol aj snahu o väčšiu verejnú diskusiu nielen so zainteresovanými a dotknutými skupinami a inštitúciami, ale aj so širšou verejnosťou. Neupieram, že boli tu pokusy vtiahnuť do tých diskusií aj poslancov. Aj pred samotným príchodom návrhu zákona do parlamentu, aj po ňom boli organizované diskusie. Nie vždy boli v čase, keď sa mohli zúčastniť všetci poslanci, ale pokusy boli. Ústavnoprávny výbor mal celý deň vyhradený diskusii o tomto návrhu. Na druhej strane v prvom čítaní bola rozprava skrátená na tretinu a myslím si, že úplne, ale úplne bezdôvodne. Lebo keď aj opozícia vyčerpá všetok čas, ktorý má, ako to neviem, či vôbec vyčerpá v druhom čítaní, tak čo to je? Jeden deň? To naozaj nestálo za to, aby sme jeden deň na niečo mohli diskutovať už v prvom čítaní. A pritom poslanci zväčša majú asi čo povedať najmä k nastaveniu toho zákona ako takého a k jeho filozofii, lebo nie je tu veľký priestor na robenie konkrétnych zmien a pri takomto systémovom zákone, pri kódexe, ani nie je žiaduce, aby sa robili nejaké zásadné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní a poslanci tam premietali nejaké svoje jednotlivé predstavy. Máme tu pozmeňujúci návrh, neviem, s 300 alebo koľkými bodmi z ústavnoprávneho výboru a to reflektuje skôr legislatívno-technické pripomienky z odboru legislatívy, akoby to boli nejaké veci, ktoré boli hodnotovo vnesené poslancami. O to viac nemal byť obmedzovaný priestor pre rozpravu v prvom čítaní. Rovnako považujem za chybu, že to nešlo do viacerých výborov, že to išlo iba do ústavnoprávneho výboru. Myslím, že už v tej spomínanej Českej republike to bolo v troch alebo štyroch výboroch, lebo téma Občianskeho zákonníka sa netýka iba ústavnoprávneho výboru. A nakoniec je problém tá legisvakančná doba. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Keď sa teda porovnávame s tou Českou republikou, tak tam to boli takmer 2 roky, u nás to bude 3 3/4 roka a problém je to aj z hľadiska toho, že ešte nás čaká zberný zákon, teda úprava desiatok, možno stoviek zákonov, ktorých sa tie zmeny nejakým spôsobom dotknú a ktorý ešte nie je ani v pripomienkovom konaní, čiže bude reálne schvaľovaný niekedy budúci rok a ak má nadobudnúť účinnosť zároveň s Občianskym zákonníkom, čo by mal, tak tam bude tá legisvakančná doba naozaj veľmi krátka, možno iba pár mesiacov alebo iba pár týždňov. Opäť tiež asi nie je v poriadku a nie je dobré. A viacerí kolegovia a kolegyne tu hovorili o tom, že chýba vysvetľovacia informačná kampaň. Ja do istej miery beriem ten argument, ktorý hovoril pán minister, že tá kampaň môže byť až keď je ten zákon schválený. Napriek tomu o mnohých veciach sa dalo diskutovať aj predtým, lebo je predpoklad, že tie zásadné veci sa meniť nebudú, ale aj keď zoberiem ten argument, tak o to dlhšia by mala byť legisvakančná doba, aby aj tá kampaň a informovanie občanov, informovanie firiem, aby na to bol priestor, ktorý pri takejto legislatíve nemusí byť dostatočný. No a keďže sme v druhom čítaní, tak rád by som sa vyjadril aj k pozmeňujúcim návrhom, aj keď tu, žiaľ, nevidím ich predkladateľov, ale možno sa ešte zapoja aj oni. Konkrétne by som sa rád vyjadril k dvom pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Horeckého a k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Dušenka. Čo sa týka návrhu vytvoriť nový typ právnickej osoby – súkromný fond –, tam sa ja prikláňam k tomu, že áno, niečo také slovenská legislatíva potrebuje. A ako som už aj povedal vo faktickej poznámke, oceňujem, že predkladatelia z KDH komunikovali s mimovládnymi neziskovými organizáciami, ktoré mali výhrady k tomu pôvodnému konceptu súkromných nadácií v obave, že by to narušilo súčasné fungovanie nadácií, ktoré sú takisto súkromné, lebo veď nadácie zo svojej povahy sú súkromné právnické osoby, ktoré ale majú obhajovať nejaký verejný záujem alebo verejnoprospešný cieľ, nie súkromný záujem. A teda, aby nedošlo k tomu miešaniu, tak to terminologické odlíšenie, že to nebude súkromná nadácia, ale súkromný fond, ak to bude schválené s požehnaním vládnej koalície, je asi posun k lepšiemu, ale opäť ten spôsob predloženia aj to nastavenie je podľa môjho názoru nevhodné a predmetom kritiky, keďže okrem záujmového združenia právnických osôb iné typy právnických osôb nie sú v Občianskom zákonníku vymedzené, majú svoje osobitné zákony. Osobitný zákon predpokladá aj ten navrhovaný súkromný fond. V Občianskom zákonníku dnes je záujmové združenie právnických osôb, ale je to právna forma, ktorá nemá osobitný zákon ani dnes a v rovnakej forme sa preberá zo starého Občianskeho zákonníka do nového Občianskeho zákonníka. Tu ide o snahu vytvoriť novú právnu formu právnickej osoby, ktorá ale vyžaduje osobitný zákon. Tak nie je to ani ten model, že máme to v Občianskom zákonníku a tam je všetko potrebné vymedzené, a nie je to ani ten model, že máme osobitný zákon. Všetko, čo je tam navrhnuté do Občianskeho zákonníka, pokojne by mohlo byť v tom osobitnom právnom predpise, v osobitnom zákone. Že je to právnická osoba, na aký účel je určený jej majetok, že to nesmie byť Všetko, čo je tam navrhnuté do Občianskeho zákonníka, pokojne by mohlo byť v tom osobitnom právnom predpise, v osobitnom zákone. Že je to právnická osoba, na aký účel je určený jej majetok, že to nesmie byť v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi, účel takého fondu nesmie vykonávať činnosť vyhradenú osobitnými predpismi iným osobám, kedy vzniká. To sú všetko veci, ktoré patria do toho osobitného právneho predpisu. A takto aj ten návrh predpokladá, že ten súkromný fond žiadny nebude možné vytvoriť, kým nebude schválený osobitný zákon. Tak ešte raz. Prečo? Ak by rekodifikačná komisia dospela k tomu, že to má byť v Občianskom zákonníku, tak by to mohla byť nejaká úprava, ktorá by bola aj konkrétna, to, čo sa tu odkazuje na osobitný zákon. Mohli by sme s tým súhlasiť, nesúhlasiť, ale malo by to nejakú systémovú logiku. Keby niekto prišiel so samostatným návrhom zákona o súkromných fondoch, kde by toto všetko bolo upravené, môže byť, diskutovať o obsahu, ale naozaj nevidím teda veľmi dôvod, aby sa teda dala nejako noha do dverí a v Občianskom zákonníku sa ocitla zmienka o súkromnom fonde, ktorý ale nemôže vzniknúť bez toho, aby bol prijatý osobitný zákon. Či teda, že je za tým očakávanie, že keď to bude napísané v Občianskom zákonníku, tak vznikne nejaký tlak na to, že má byť aj osobitný zákon, možno áno, ale teda iste by sme našli v našom právnom poriadku ustanovenia, ktoré predpokladajú existenciu nejakého predpisu a ten predpis schválený nie je. Napríklad v zákone o rokovacom poriadku bola od jeho schválenia, myslím, že od začiatku, zmienka o tom, že má byť etický kódex poslancov Národnej rady a ten etický kódex bol schválený až teraz. Čiže to, že bude v Občianskom zákonníku, že existuje súkromný fond, nie je žiadnou garanciou toho, že osobitný zákon o súkromných fondoch bude schválený. Čiže moja otázka k momentálne neprítomnému pánovi poslancovi Horeckému je, že prečo? Prečo takto? Lebo naozaj nerozumiem tej filozofii. Pán poslanec Horecký je ešte prihlásený do rozpravy, tak možno sa dočkáme aj odpovede na túto opätovne kladenú otázku. Rovnako jeho ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka vytvorenia zase nejakého nového typu právnickej osoby – autonómnej elektronickej osoby – a mne nie je celkom jasné, že prečo takýmto spôsobom má byť zanesený do právneho poriadku. A teda opäť nespochybňujem samotnú myšlienku, že nejakým spôsobom má byť systém umelej inteligencie upravený v právnom poriadku, ale teda, že naozaj rozsiahlym poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k novému Občianskemu zákonníku v druhom čítaní, nezdá sa mi to byť to pravé orechové, akým spôsobom by sa takéto zásadné zmeny, lebo je to zásadná zmena, mali schvaľovať. Toto opäť by malo byť niečo, čo by malo byť normálnym legislatívnym procesom prerokované a, ak je politická vôľa, tak aj schválené normálnym legislatívnym procesom. Myslím aj nejakú verejnú a odbornú diskusiu, aj normálny proces pripomienkového konania, aj proces troch čítaní v Národnej rade. Čomu už vôbec nerozumiem pri tomto pozmeňujúcom návrhu, ale tak možno sa dočkáme vysvetlenia, je tá účinnosť 1. januára 2035. Lebo teraz skúsme rátať, že budúce volebné obdobie, ak nebudú predčasné voľby, tak začne v roku 2027, plus 4 je 31, plus 4 je 35, čiže až na konci toho ďalšieho volebného obdobia by mal ten zákon nadobudnúť účinnosť. A to už teda, priznám sa, že tomu nerozumiem, lebo my sme viackrát v tomto volebnom období kritizovali celá opozícia vládnu koalíciu za neodôvodnené skrátené legislatívne konania alebo za obchádzanie normálneho legislatívneho procesu cez poslanecké návrhy, ktoré aj zjavne boli pripravené vo vláde. A boli situácie, napríklad pri vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, o ktorom sa v Národnej rade rokovalo v roku 2024, ktorý išiel cez skrátené legislatívne konanie, a pritom účinnosť toho návrhu zákona bola navrhnutá tak, že pokojne mohol ísť normálnym legislatívnym procesom. Dokonca ešte aj medzirezortné pripomienkové konanie by sa stihlo, keby sa trošku predkladatelia poponáhľali a potom všetky tie potrebné tri čítania bez skracovania, ale napriek tomu išiel ten návrh v skrátenom legislatívnom konaní. My sme to vtedy kritizovali, že takto sa to nemá robiť. Že keď je priestor pre normálny legislatívny proces, že nie sú objektívne dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, tak má prebehnúť normálne legislatívne konanie. A pri niečom, čo má nadobudnúť účinnosť, že nie o niekoľko mesiacov, ale o osem, vyše osem rokov, tak ja už vôbec nerozumiem, aký je dôvod, aby niečo, čo má byť účinné 1. januára 2035, bolo schvaľované v septembri 2026. Neviem, ako pán minister, ako Mikul..., priznám sa, je mi naozaj ľúto, že tu nie je pán Horecký, ktorý by nám to vysvetlil, lebo ani v dôvodovej správe sme sa nedočítali, čo je dôvodom toho. Tak buď niečo má byť súčasťou Občianskeho zákonníka teraz, rozumiem, ak to má fungovať teraz, tak sa to rieši pozmeňujúcimi návrhmi, ale vec, ktorá má byť účinná o osem a štyri roka, tak nerozumiem. Možno nie som dostatočne chápavý. No a ten posledný pozmeňujúci návrh, o ktorom chcem hovoriť a ktorý predložil pán poslanec Dusienka, sa týka zachovania podielov neopomenuteľných dedičov. Čo dnes? Keď niekto chce robiť závet, tak vo vzťahu k maloletým dedičom je povinný im priznať najmenej celý ich podiel a vo vzťahu k plnoletým dedičom – neopomenuteľným dedičom, ktorými sú deti alebo ich potomkovia – najmenej polovicu z tohto podielu. Návrh zákona, návrh nového Občianskeho zákonníka ide z môjho hľadiska správnym smerom, teda posilňuje testamentárnu slobodu, posilňuje priestor, v ktorom ľudia môžu rozhodnúť o tom, ako sa naloží s ich majetkom. A vo svete existujú rôzne modely. V anglosaských krajinách v podstate nie je žiadny minimálny povinný podiel. Pokiaľ viem, v niektorých situáciách sa môžu tí dediči, ktorí sú závislí, domáhať na súde svojho podielu, ak ich opomenutie považujú za nespravodlivé, ale zo zákona nie je žiadny minimálny nárok. A v, ako to aj pán minister spomenul, v nemecky hovoriacich krajinách, pokiaľ ide o Nemecko, Rakúsko, má neopomenuteľný dedič, teda dieťa alebo potomkovia dieťaťa, nárok na polovicu svojho zákonného podielu a tam sa nerozlišuje medzi tým, či je dieťa maloleté alebo je plnoleté. Francúzi to majú ešte iným spôsobom upravené, tam je to odstupňované podľa počtu detí. Ten model, ktorý sa navrhuje po pripomienkovom konaní, lebo do pripomienkového konania to išlo v podobe, nevravím, že úplne kozmetická zmena, ale nie je to dramatická a zásadná zmena: maloleté dieťa, ktoré je dedičom, bude mať nárok naďalej na tri štvrtiny svojho zákonného podielu a plnoletá osoba na jednu štvrtinu, oproti jednej polovici doteraz zákonom garantovaného podielu. Čiže tá ochrana bude napríklad vo vzťahu k deťom aj naďalej silnejšia, ako je napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku. Vo vzťahu k tým dospelým dedičom bude slabšia. Ale otázka je, aký je vôbec dôvod, aby dospelé deti boli takto chránené? Lebo chápem, ak ide o osobu, ktorá je závislá od poručiteľa a príde o poručiteľa, tak tam je na mieste uvažovať o tej ochrane, ale vo vzťahu k dospelým deťom, keď 40-ročný, 50-ročný človek dedí, či je ho potrebné takto chrániť, lebo tam nejde o žiadny najlepší záujem dieťaťa, tam ide o dospelé osoby. Čiže ja si myslím, že to uvoľnenie je tam úplne na mieste. Možno by sme mohli uvažovať o istom oddelení, ktoré chráni dedičov nielen podľa veku, ale podľa toho, či existuje vyživovacia povinnosť poručiteľa voči takejto osobe, teda voči dedičovi. Čiže sa okrem maloletých vzťahuje aj na plnoletých dedičov, ktorí napríklad sú závislí ekonomicky alebo inak od poručiteľa. Klub Hnutie Slovensko teda cez návrh pána poslanca Dušenku prichádza s tým, že nie, máme to nechať tak, ako je to teraz. A nemyslím si, že je to dobrý návrh, lebo smeruje k obmedzeniu autonómie vôle poručiteľa a slobody jednotlivca nakladať so svojím majetkom do tej miery, ktorá nie je nevyhnutná, lebo nikto neprišiel s návrhom, aby sme prešli na anglosaský model, keď nebude existovať žiadne minimum, žiadni neopomenuteľní dedičia, ktorí majú zákonný nárok. Tak ďaleko nejde ani ministerstvo, tak ďaleko, myslím, žiadny návrh takýto sa neobjavil ani vo verejnom diskurze. Ale predsa len to rozšírenie testamentárnej slobody vnímam ako pozitívne a nielen z hľadiska toho, či to umožní uplatnenie tých nových inštitútov v rámci dedičskej úpravy, ale aj z hľadiska samotnej filozofie zákona, posilňovania toho princípu autonómie vôle a slobodného rozhodovania jednotlivca o sebe aj o svojom majetku. Čiže žiadny z tých pozmeňujúcich návrhov podľa môjho názoru nesmeruje k zlepšeniu právnej úpravy, takže nemyslím si, že by bolo správne tie návrhy podporiť, ale teraz zasa vítam, že aspoň nejaká diskusia o tom návrhu je. A ako sa pozerám na tú tabuľu, to, čo ma na tom mrzí, je, že tam nevidím do rozpravy prihláseného, aby som bol úplne presný, žiadneho koaličného poslanca, lebo Občiansky zákonník si zaslúži dôkladnú diskusiu, že nie je to bežná novela zákona, je to jeden z najdôležitejších právnych predpisov a keď sa mení, tak aj na pôde parlamentu by sme mu mali venovať väčšiu pozornosť. Ďakujem. [16:43] Richard Raši Pán poslanec Vančo s faktickou poznámkou, nech sa páči. [16:43] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, máme tu takú diskusiu medzi nami už od teda ústavnoprávneho výboru k tejto téme k novému Občianskemu zákonníku. A ono to akoby aj trochu dokazuje, že naozaj je to pravicová reforma tento nový občiansky kódex, keďže aj vy sa prikláňate k tomuto riešeniu alebo k tomuto prístupu. A hovorili sme o autonómii vôle a o slobode a ochrane a podobne a teda ja súhlasím s tým, že ľudia majú mať slobodu si upraviť veci tak, ako im vyhovoval. K tomuto riešeniu alebo k tomuto prístupu a hovorili sme o autonómii vôle a o slobode a ochrane a podobne, a teda ja súhlasím s tým, že ľudia majú mať slobodu si upraviť veci tak, ako im vyhovuje, pokiaľ to dajú v súlade s dobrými mravmi a podobne. Ale zároveň do určitej miery by mali byť chránení. To znamená, že nemali by byť obmedzovaní a obťažovaní nejakou kogentnou právnou úpravou, pokiaľ si vedia tie veci upraviť sami. Problém prichádza vtedy, keď nevedia, keď vstupujú do vzťahu, kde majú informačný deficit, je tam nejaká informačná nerovnováha, keďže ten ich partner, je to nejaká firma alebo je to človek, ktorý má advokáta, právnika a tak ďalej. Tak tam už dochádza k niečomu inému. A teraz nehovorím o spotrebiteľských vzťahoch, lebo to akoby zďaleka nepokrýva to, čo je potrebné. To je nejaká časť tých vzťahov, ale v konečnom dôsledku veľmi malá, keď si zoberieme celý Občiansky zákonník. Čiže tá ochrana tam musí byť, je naozaj veľmi potrebná a dôležitá a proste moje obavy, ktoré sú spojené s týmto novým Občianskym zákonníkom, akoby tam stále sú. [16:45] Richard Raši Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [16:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa budem opakovať, ale možno niektoré veci treba zopakovať. Naozaj tá právna úprava právnických osôb v navrhovanom Občianskom zákone nie je dobrá. A ja to znovu pripomeniem. Ona, za to chcem poďakovať. Ona sa zobrala vlastne z tých prípravných prác. Ešte aj z čias, keď som bola ministerka, som zriadila vlastne, vlastne ako keby dve komisie. Jedna, ktorá pracovala na zákone o obchodných spoločnostiach, druhá na Občianskom zákonníku a vlastne pripravila sa táto košieľka pre právnické osoby a ona ako keby tak ostala ako rozpracovaný materiál. Do toho rozpracovaného materiálu potom, čo by sa dokončil zákon o obchodných spoločnostiach, tak by sa vlastne vyhodnotilo, že čo z toho, čo z toho vlastne, čo je v tom zákone o obchodných spoločnostiach, treba z hľadiska všeobecnej úpravy preklopiť do tej časti k právnickým osobám. Či tam o spomenutie združenia, či tam o spomenutie nadácie, ale to sa neurobilo. To sa neurobilo. To znamená, že naozaj máme tú košieľku a teraz tam ešte ideme nalepiť aj ten, ten majetkový fond, že iba to, iba, iba ten iba zvýrazní vlastne v tomto tú nekoncepčnosť a nedotiahnuté veci. A vlastne to, že sa nedokončil ten zákon o obchodných spoločnostiach, tak nám vlastne necháva stále duplicitu pre tie obchodné spoločnosti. Pretože to, že odstraňujeme dve, dva druhy zmlúv pre občiansky svet a obchodný svet, ale stále nám ostane Obchodný zákonník s tými obchodnými spoločnosťami. No tak samozrejme, že tam stále ostane právna úprava, ktorá sa tých obchodných spoločností týka a základná otázka je, čo vlastne z toho nového Občianskeho zákonníka sa na ne bude vzťahovať. A tam je naozaj množstvo, množstvo vecí nedoriešených. Takže upozorníme na to. Musíme na to. [16:47] Richard Raši Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [16:47] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál. Podľa mňa z vašej strany to nebolo moc fér, že ste kritizovali najmä priebeh vôbec rokovania o tomto bode, o tejto novelizácii, pretože ste to spomínali napríklad prvé čítanie, ktoré sa síce stiahlo na 12 hodín, ale na základe toho, že začal platiť rokovací poriadok a teda opozícia v rámci pomsty chcela všetko umelo predlžovať. No a ako aj dopadlo to prvé čítanie, tak to bolo tak, že všetka česť, naozaj časť opozície sa vyjadrovala vecne, naozaj tu prebiehala vecná diskusia, ale potom to už naozaj upadalo a bola iba snaha predlžovať umelo rozpravu, len aby sa vyčerpali body, aby to, čo kritizovali, že teda je skrátená rozprava, že chcú viac, akože opozícia, že chce viacej rozprávať. Taktiež bolo vlastne ústavnoprávny výbor, ktorý ste aj spomínali, bol vyhradený čas na celý deň. Mohol prísť ktokoľvek, aj prišli poslanci, ktorí neboli členmi výboru, aj pani poslankyňa Kolíková, aj pani poslankyňa Števulová a pýtali sa otázky rekodifikačnej komisie, ktorá odpovedala, bol vyhradený naozaj celý deň. A ako to skončilo? O 9:00 ráno sa začalo, o 1:30 cca. neviem, či sa nemýlim na tomto čase, možno plus mínus hodinka, sa to skončilo. A hodina bola obedná prestávka. Takže naozaj ktokoľvek z akéhokoľvek výboru mohol v ten deň prísť a mohlo sa komunikovať, takže nie je vôbec nejaké, nie je zmyselné, aby sa to dávalo cez všetky hovorí naraz. A čo sa týka tej legislatívy v dobe, tak nemám na to už moc času, tak to by som sa možno vyjadrila v inej faktickej poznámke. A reagovala. [16:49] Richard Raši Pán poslanec Viskupič. [16:49] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolega Ondro Dostál, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som ho zhrnul v podstate do takej jednej vety, že viac slobody je vždy lepšie ako menej slobody a s týmto proste plne súhlasím a ďakujem, že toto vlastne si akoby ukázal a prezentoval. V podstate slobodnejšia spoločnosť je vždy spoločnosť, ktorá má väčšie podmienky na rozvoj, ktorá jednoducho je aj podnikavejšia. Presne to aj potrebujeme, aby, aby proste Slovensko malo viac podnikov, aby fungovala naša ekonomika viacej. A mňa toto skutočne mrzí, to sa odpichnem od tej tvojej poslednej vety, že skutočne tu nechala vládna koalícia pána ministra samého, že tu okrem dvoch faktických poznámok kolegyne Plevíkovej proste nezaznelo nič. Akože pán minister povedal, super, paráda, ale je tu fakt, je tu sám a kopu tých pozitívnych vecí, ktoré tam sú, proste ja nerozumiem, prečo poslanci koalície tu s vami nie sú a nepodporia to. A je mi to fakt zvláštne. No možno to súvisí skutočne s tým, že dneska sa nehlasuje, že vlastne tu nie je skoro nikto, čo sa týka koalície, ale je to škoda. Skutočne dnes sa tu, ako sa píše, budúcnosť a už len to, že aspoň toto ste kľudne do nejakej miery mohli nazvať aj prorastové opatrenia, lebo toto bude mať aj napriek nevyužitým šanciam pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie. Takže, aby som sa vrátil k Ondrovi, ďakujem pekne ešte raz za tvoj pohľad, za tvoje presvedčenie a za tvoje vystúpenie. Ďakujem ti. [16:51] Richard Raši Poslanec Dostál s reakciou na faktické. [16:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyniam aj kolegom za faktické poznámky. Pani poslankyňa Plevíková, no tak ja si myslím, že to bolo fér. Ja som iba pomenoval, v ktorých štádiách, podľa môjho názoru, tá rozprava alebo tá diskusia k súhrnu občianskeho zákona mohla aj mala byť väčšia, rozsiahlejšia. A to prvé čítanie naozaj, že, že nič zásadné by sa nebolo stalo. Ja som presvedčený, že by opozícia ani nevyčerpala ten čas, ktorý, ktorý mala k dispozícii. To bolo len také také dupnutie si do nosa, no tak proste nebudete o tomto diskutovať. A pritom práve Občiansky zákonník bol pri novele rokovacieho poriadku spomínaný ako ten právny predpis, o ktorom, keď budeme rokovať, tak samozrejme, že sa nebude skracovať to konanie. Dokonca ja už si nepamätám, kto to hovoril, ale bol to niekto z koalície, že, že, že možnože aj predĺžime ten čas, lebo my môžeme aj predĺžiť ten čas, ktorý je na rozpravu, a toto je taká zásadná vec, že by sa mala predĺžiť doba, keď sa o tom bude diskutovať, alebo aspoň, aby bol priestor. A teda k tej legislatívnej dobe, môžete sa prihlásiť aj do rozpravy. Myslím, že ste spravodajkyňa, čiže aj mimo poradia máte priestor. Pán poslanec Viskupič, viac slobody je lepšie vždy ako menej slobody. V zásade to platí asi nie úplne vždy, niekedy aj tie limity je potrebné nastaviť a naozaj tu máme potom zaujímavú debatu s kolegami z Progresívneho Slovenska, ale do istej miery asi aj z hnutia SLOVENSKO a z Kresťanskodemokratického hnutia, že koľko tej slobody má byť. A ja súhlasím s tým, že ľudia by mali mať priestor na slobodné konanie, ale do určitej tej miery majú byť niektorí ľudia chránení. Otázka je tej miery, hej? O tom diskutujeme. [16:53] Richard Raši Pán poslanec Prostredník vystúpi v rozprave. Nech sa páči, máte slovo. [16:53] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Zaznelo tu už niekoľko tém, ktoré tento návrh Občianskeho zákonníka akoby vynechal, opomenul, mohol sa s nimi vysporiadať, ale neurobil to. Ja teraz vo svojom vystúpení spomeniem ešte jednu z tých tém, ktorá čiastočne už ráno zaznela. Kolegyňa Števolová na to upozornila. Ja by som to teraz trochu chcel rozviesť. Ide o sobáše detí. A v nadväznosti na to, že rodinné právo bolo vyňaté z tohto návrhu a zostáva vlastne v zákone o rodine. Tak tento zákon v tej vtedajšej podobe vlastne umožňuje aj osobám mladším ako 18 rokov vstúpiť do manželstva na základe rozhodnutia súdu. No a v nadväznosti na túto úpravu teraz tento návrh hovorí o tom, že vlastne plnú spôsobilosť na právne úkony získavajú aj osoby od 16 rokov uzavretím manželstva. To sa hovorí v § 170 v druhom odseku. A chcem upozorniť na to, že touto praxou, akoby tou ochranou tejto výnimky pre sobáše detí, Slovenská republika ide proti súčasným ľudskoprávnym trendom v Európe i v medzinárodnom kontexte. Medzinárodnoprávne dohovory jednoznačne hovoria o tom, že sobáše detí sú porušením, sú zásahom do práv dieťaťa. Napríklad Dohovor o právach dieťaťa stanovuje širokú ochranu pred škodlivými tradičnými praktikami a vykorisťovaním detí. Teda to naznačuje, že vlastne sobáše detí sú viazané na určité tradičné praktiky v spoločnosti. Ďalej Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien hovorí v čl. 16, že zasnúbenie a sobáš dieťaťa nemajú žiadny právny účinok a tento dohovor vyžaduje, aby členské štáty alebo strany tohto dohovoru stanovili zákonný minimálny vek a zaviedli povinnú registráciu takýchto sobášov. Ďalší dohovor, špecifický dohovor o súhlase s uzavretím manželstva, o minimálnom veku na uzavretie manželstva a registrácii manželstiev, ktorý bol prijatý ešte v roku 1962, hovorí alebo vyžaduje, aby štáty stanovili zákonný minimálny vek a v čl. 3 vyžaduje úradnú registráciu všetkých manželstiev pri dodržaní plného a slobodného súhlasu. A napokon najaktuálnejší medzinárodnoprávny výrok pochádza z uznesenia Rady Európy z 5. októbra 2005, kde Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo uznesenie, ktorým konštatuje, že manželstvá detí sú porušením práv dieťaťa a vyzýva štáty, aby urobili právne kroky, a to na zamedzenie manželstiev alebo detských sobášov bez výnimky. V súčasnej dobe už v Európskej únii je niekoľko štátov, ktoré pristúpili k tejto úprave a neumožňujú ani súdne povolenie sobáša detí vo veku 16 – 17 rokov. Takýmito štátmi sú napríklad Nemecko, Dánsko, Holandsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Luxembursko a Anglicko a Wales. Spomeniem trošku bližšie príbeh Fínska, pretože je veľmi zaujímavý. Mne tiež blízky. Pred reformou tejto úpravy bolo možné vo Fínsku pre 17-ročných požiadať Ministerstvo spravodlivosti o špeciálne povolenie na sobáš. A prevažne sa tak dialo z náboženských dôvodov alebo z dôvodu tehotenstva, čo je zrejme aj dôvod, prečo u nás túto výnimku máme. A ministerstvo vydávalo ročne 10 až 30 výnimiek pre takéto manželstvá, väčšinou išlo vlastne o výnimku pre dievčatá. V roku 2018 minister spravodlivosti oznámil zámer úplného zákazu manželstiev osôb mladších ako 18 rokov a toto je to zaujímavé, Fínska evanjelická cirkev v roku 2018 sama vyzvala na úplný zákaz detských manželstiev. A v roku 2019 bol zákon prijatý a všetky výnimky pre detské sobáše boli z právneho poriadku Fínska odstránené. Zaujímavé teda je to, že tu cirkev vlastne vedela urobiť tento krok a takýmto spôsobom sa zastať práv dieťaťa. Ešte pár poznámok k tomu, prečo vlastne sú sobáše našich detí problematické. Dá sa povedať, že existuje vedecký konsenzus na tom, že ten vek nižší ako 18 rokov je nevhodný pre deti. Jednak neurobiológovia hovoria o tom, že deti v tomto veku Dá sa povedať, že existuje vedecký konsenzus na tom, že ten vek nižší ako 18 rokov je nevhodný pre deti. Jednak neurobiológovia hovoria o tom, že deti v tomto veku ešte od 16 do 18 rokov prechádzajú veľmi zásadnými zmenami, najmä pokiaľ ide o budovanie ich emočného sveta, neurónové dráhy regulujúce emócie a sociálnu konformitu sa stále v tomto veku ešte vyvíjajú a maloletí sú z biologického hľadiska zraniteľní, zraniteľnejší voči vonkajším tlakom, čo sťažuje zaručenie plného slobodného a informovaného súhlasu, pretože o ten tu hlavne ide. Ďalším dôvodom je ochrana zdravia verejnosti a materská úmrtnosť. Najmä pokiaľ ide o tú materskú úmrtnosť, tak je zase štatisticky podložené, že najmä pokiaľ ide o pôrody pri ženách mladších ako 18 rokov, dochádza k vysokej úmrtnosti. No a ten posledný dôvod je ochrana maloletých dievčat pred vykorisťovaním a pred domácim násilím, pretože tie maloleté dievčatá, obyčajne ide o manželstvá starších mužov s dievčatami mladšími ako 18 rokov. No a to je veľmi nevyvážené postavenie a veľmi často potom sa stávajú obeťami domáceho násilia. Zároveň to súvisí aj s ohrozením vzdelávania týchto maloletých dievčat, pretože, keď sú matkami, tak často zanechávajú potom školské vzdelávanie. Aby som to teda zhrnul. Ten medzinárodný trend je smerom k tomu, aby sobáše detí boli bez výnimky zakázané. Má to svoje dôvody zdravotné, sociálne a, ak teda dôvodom má byť to, že nejakým spôsobom sa tu rieši tehotenstvo maloletých dievčat, no tak odpoveďou na to je zlepšenie sexuálnej výchovy, sprístupnenie modernej sexuálnej výchovy pre všetkých mladých ľudí, ale to je, žiaľ, čosi, čo aj väčšina v tejto snemovni odmieta a bráni tomu a, keď o tom hovoríme, naopak nás podozrievajú a očierňujú z nejakých zvrátených praktík, ktoré by sme chceli zavádzať. Toľko teda k tejto téme. Ďakujem. [17:01] Richard Raši S reakciou na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [17:01] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, som rada, že si to tu tak veľmi podrobne zhrnul. Myslím si, že je to dôležitá téma, na ktorú by sme sa mali zamerať, pretože verím, že sa zhodneme v tomto pléne, že detské sobáše a nútenie detí do manželstva naozaj je niečo neakceptovateľné a tento pozostatok teda, čo tu máme vlastne dlhodobo. Naozaj z toho, ako sa to vyvíja aj v iných krajinách a o tomto teda pán minister rozprával, že sa inšpiruje teda aj inými krajinami, je to úplne zjavné. Ty si už niektoré spomínal, teda je to Nemecko, tam to je od roku 2017 aj zrušené a teda minimálny vek je 18 bez výnimiek. Obdobne Dánsko 2017, Holandsko 2015, Švédsko 2015, Fínsko 2019, Írsko 2019, Luxembursko 2014 a Anglicko a Wales 2023. Takže do tohto zoznamu by bolo fajn, keby sme sa vedeli pridať aj my. A ono vlastne tu máme aj taký paradox so spôsobilosťou na právne úkony, pretože tá sa nadobúda teda plnoletosťou alebo teda uzavretím manželstva. A väčšinou tieto manželstvá maloletých akože z histórie a z praxe vieme, že sa týkajú prípadov, kedy dochádza k tehotenstvu, ale pritom matka, ktorá neuzavrie to manželstvo, tak spôsobilosť na právne úkony nenadobudne. Čiže tu máme paradoxnú situáciu, kedy v podstate osoba v tej istej situácii, ktorá sa nenechá nejakým spôsobom donútiť do manželstva alebo teda neuzavrie to manželstvo, ale už porodí tiež dieťa, tak tú spôsobilosť na právne úkony nenadobudne. Tak to je tiež na tom paradoxné. [17:03] Richard Raši Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [17:03] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ondrej, ďakujem, že si rozvinul tú vec, čo som ja ráno iba načala. Ja som vtedy nechcela úplne sa tomu venovať, lebo podľa mňa došlo k takej paradoxnej veci, že my vlastne novým Občianskym zákonníkom rozšírime získanie plnej právnej spôsobilosti od 16 rokov nad rámec uzavretia manželstva aj na osoby, ktoré budú mať súhlas zákonného zástupcu a budú si vedieť samy na seba zarobiť a obstarať svoje záležitosti, ale vlastne to nie je možnosť pre mladé tehotné dievčatá alebo teda matky, ktoré majú menej ako 18 rokov, lebo práve ony z dôvodu toho tehotenstva alebo teda materstva, z ktorého v podstate nebudú vedieť preukázať tú možnosť samostatne si na seba zarobiť, aj keby si možno vedeli obstarať svoje záležitosti, a nenadobudnú vlastne plnú právnu spôsobilosť tým, že sa im narodí dieťa. Čiže paradoxne pre nich stále ostane jedine tá možnosť, keby chceli uzavrieť teda takéto manželstvo, ktoré im povolí súd. Zároveň, že to je podľa mňa taká disharmónia v tom návrhu zákona. A ja si myslím, že tam toto máme vlastne tak historicky, že ono v istom zmysle je to u nás akoby ten aspekt toho tradičného manželstva, že nikomu to nenapadlo sa nad tým zamyslieť, či ešte v tejto situácii v 21. storočí je táto právna úprava správna a vhodná, aj keď teda sa už tá veda posunula, že kedysi bolo to akoby manželstvo cestou, ako tomu maloletému dieťaťu, ktoré samo je matkou alebo otcom iného maloletého dieťaťa, vlastne priniesť nejakú stabilitu, ale dnes už podľa mňa na to máme iné metódy a hlavne iným spôsobom vieme, ako sa vyvíja detský mozog a že v tom čase ešte na to nie je zrelý. Čiže ja si myslím, nemám už veľa času o tom povedať, tak sa asi prihlásim ešte do rozpravy k tomu. Že by sme sa, keď upravujeme právnu spôsobilosť, mali nad tým zamyslieť, či neodstrániť. [17:05] Richard Raši Pán poslanec Prostredník s reakciou na faktické poznámky. [17:05] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Obe tieto vystúpenia len podčiarkujú to, že tu ide o veľmi zásadnú zmenu a aj táto vec, táto téma, o ktorej hovoríme, sobáše maloletých potrebujú riešenie, potrebujú svoj čas, potrebujú odbornú diskusiu, potrebujú priestor, v ktorom tieto veci dobre zvážime a ten spôsob, akým k tejto zmene pristupujeme, nie je dobrý. A to dokazuje aj táto diskusia, ktorú tu vedieme. [17:06] Richard Raši A teraz vystúpi pán poslanec Horecký, ktorý sa tu nenachádza. Pán poslanec Vančo, nech sa páči, máte slovo. [17:07] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Škoda, že tu nie je nikto z KDH, pretože môj príspevok je určený hlavne im a teda širokej verejnosti, ale teda snáď si to vypočujú, pretože ja musím povedať, že sa to javí, že KDH je zneužité pánom Karasom na presadenie legislatívy z verejných fondov alebo v tomto prípade súkromných fondov, čo je jeho dlhodobá agenda a snaha. A teda ja potvrdzujem, že sme sa stretli aj s kolegyňou Plavákovou ešte, keď Progresívne Slovensko bolo mimo parlamentu a pán minister, že pán Karas bol ministrom spravodlivosti. A bolo to po vražde v Teplárni, kde on sa snažil vlastne prejaviť nejaký súcit a hovoril o tom, že prinesie nejaké riešenia pre LGBTI ľudí, aby si mohli usporiadať majetok, a potom prišiel teda s návrhom súkromných nadácií, respektíve súkromného fondu. Čo samozrejme bolo absolútne cynické a musím povedať, že mierne povedané naozaj nevkusné. Pretože čokoľvek menej ako registrované partnerstvá a manželstvá pre všetkých je jednoducho nepochopenie situácie týchto ľudí a rodín, dúhových rodín. A zvlášť po tej hroznej udalosti, ktorá sa stala v Teplárni. No a takisto som členom ústavnoprávneho výboru a videl som, ako pán Mikloško bol vlastne poverený predniesť pozmeňujúci návrh vo výbore, ktorý sa týkal tohto súkromného fondu, čo sú v podstate známe zverenecké fondy. A nakoniec to teda stiahol a teraz to tu máme v pléne. A tentokrát bol na to využitý pán poslanec Horecký, ktorý sa síce rozčuľoval nad tým, že sme na to poukázali a zašiel teda do osobných vecí, ale to nie je osobné, len naozaj, pán Horecký, toto je agenda, ktorá je reálna. My si uvedomujeme, že sú tu rodinné firmy, ktoré potrebujú riešenie, že nám utekajú do Čiech kvôli tomu, že tam tie zverenecké fondy majú. Ale je potrebné priniesť legislatívu, ktorá bude aj riešiť tento problém a zároveň nebude kopírovať legislatívu z verejných fondov v iných krajinách, kde má absolútne negatívnu povesť. A to preto, že zverenecké fondy sa historicky, dlhodobo, aj v súčasnosti využívajú na to, aby bohatí ľudia, oligarchovia, politici skrývali svoj majetok. Buď pred štátom, alebo pred svojimi veriteľmi, takisto sa tieto fondy využívajú na pranie špinavých peňazí, pretože majú neprehľadnú štruktúru. Dajú sa tam naozaj robiť veci, ktoré sa v inom inštitúte nedajú, nepodliehajú takej kontrole. No a my tu máme návrh a nevieme detaily. Niekto má pripraviť nejaký vykonávací špeciálny predpis o týchto fondoch a my absolútne nevieme, ako to dopadne. Ak to bude pripravovať minister Susko, tak s pánom Bohom. Vieme si predstaviť po jeho výkone za posledné tri roky, čo to bude a pre koho to bude urobené, či v koho prospech, hlavne v prospech oligarchov a politikov, ktorí majú čierne peniaze, ktorí majú zdroje, ktoré nemajú mať, ktoré nikdy nemali nadobudnúť, bohatých rodín, ktoré nechcú platiť dane. A tento zákon nie je naozaj v prospech väčšiny ľudí na Slovensku. Nie. Preto aj v mnohých krajinách prebieha diskusia, čo s tým. Lenže samozrejme, ťažké je zrušiť takýto inštitút, ktorý funguje niekde v Anglicku, sú to naozaj dlhé, dlhé roky. Sú na to zvyknutí a zmeniť takúto legislatívu, keď už je zavedená, je extrémne ťažké, pretože samozrejme títo ľudia sú schopní financovať aj politikov, aby nehlasovali za zrušenie takéhoto inštitútu. My máme možnosť to ešte zastaviť. Ešte stále je možnosť, že KDH tento návrh vezme späť. Videli sme to aj v Čechách po posledných voľbách. Premiér Babiš vlastne odovzdal svoj majetok zvereneckému fondu, aby naoko ukázal, že nie je v konflikte záujmov, pretože jeho firmy Agrofert a tak ďalej čerpajú obrovské množstvo aj zo štátneho rozpočtu, množstvo prostriedkov aj z európskych zdrojov. Takže vložil to do zvereneckého fondu a teraz sa tvári, že na to nemá vplyv. No naozaj neviem, či môže byť niekto taký naivný, že tomu verí. Druhá vec je, či to akceptuje, alebo či mu to nevadí. Ale malo by nám to vadiť. Pretože toto nie je, a zvlášť v slovenských podmienkach, toto nie je dobré riešenie pre transfer v rámci rodinných firiem, pretože vieme, že to budú využívať rôzni oligarchovia, mafiáni, ľudia, ktorí sa chcú vyhýbať plateniu daní, ktorí chcú prať špinavé peniaze, ktorí chcú skrývať svoj majetok pred veriteľmi. Namiesto toho, aby sme naozaj sa bavili o veciach, ktoré aj pomôžu ľuďom. Napríklad aspoň registrované partnerstvá pre všetkých, ktoré jednoducho v modernom Občianskom zákonníku, ktorý má byť prijatý v roku 2026, jednoducho majú byť, preto, že ak nie sú, tak štát a my ako politici hovoríme LGBTI ľuďom, že sú občania druhej kategórie, že nemôžu mať rovnaké práva ako my ostatní. A už je naozaj najvyšší čas, aby sa to zmenilo. Aj bez ohľadu na to, aké máme medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa dobrovoľne zaviazali. My ako ľudia máme prejaviť trochu empatie voči ostatným, našim spoluobčanom, čo sú. A už je naozaj najvyšší čas, aby sa to zmenilo. Aj bez ohľadu na to, aké máme medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa dobrovoľne zaviazali. My ako ľudia? Máme prejaviť trochu empatie. Voči ostatným, našim spoluobčanom. Či už sú blízki [17:14] Richard Raši Fakt s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Plaváková, nech [17:14] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Braňo, ty si trefne poznamenal, že teda chcel si reagovať smerom k poslancom KDH, ale tu nikto z nich nie je. A mňa to úprimne zaráža, lebo oni tu doslova hodili takú bombu netransparentnú do tohto legislatívneho procesu v podobe niekoľkých pozmeňujúcich návrhov so zásadným obsahom. A radi by sme teda o tom podiskutovali, keďže k tomu nebola žiadna verejná diskusia. Len teda nemáme s kým. Pán minister sa zatiaľ k tomu nevyjadril, čo dúfam teda spraví, lebo to je samozrejme podstatné, aby sa minister ako predkladateľ vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zavádzajú zásadné zmeny do tejto rekodifikácie. Ale teda, mrzí ma, že kolegovia z KDH túto sálu opustili. [17:15] Richard Raši Pán [17:15] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Spišiak, nech sa páči. Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, si veľmi správne poznačil, že legalizácia výnosov z trestnej činnosti je veľmi vážna vec. Je to vlastne skutočnosť, ktorá umožňuje páchať ekonomickú trestnú činnosť. Bez možnosti legalizovať výnosy z takejto trestnej činnosti by sa tá trestná činnosť ani nemohla páchať, lebo čo by s tými výnosmi ten páchateľ vlastne robil? Za ďalšie, optimalizácia daní. To je tá, to je zas taká vlastnosť, že jednoducho nie je vôľa platiť dane v takom rozsiahlom množstve, v akom by ich ten platiť mal. Čiže takéto rôzne fondy a obštrukcie, ako umožniť tým, ktorí majú zdroje, vyhnúť sa plateniu daní alebo legalizovať výnosy z trestnej činnosti, sú veľmi komplikované pri prijímaní efektívnych zákonov. Neviem, prečo to tak je. Všade na svete je to tak, že takéto opatrenia, ktoré by toto znemožňovali, sa veľmi ťažko prijímajú. Skôr jednoduchšie je prijímať zákony a možnosti a oprávnenia, ako takéto veci, takéto skutočnosti realizovať. A tento návrh, ktorý tu bol predložený, je jeden z takýchto podprahových návrhov, ktorý akože má slúžiť na jednu vec, ale v podstate môže byť veľmi jednoducho zneužitý na veľmi závažnejšiu inú vec. Preto apelujeme na to a hovoríme, že je to nebezpečné. Takto bez konkrétnosti dať do Občianskeho zákonníka takúto možnosť, ktorá je veľmi, veľmi ľahko zneužiteľná. [17:17] Richard Raši To s reakciou na faktické poznámky, pán. [17:17] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zvančo, nech sa páči. Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, kolegovia. Luci, áno. No, ja som vystúpil a prihlásil som sa znova do rozpravy aj kvôli tomu, že pán poslanec Ján Skulík ma k tomu vyzval. A teda mrzí ma, že tu nikto z KDH nie je, pretože možno by bolo dobré sa o tom porozprávať aj tuná s pánom Dostálom. Vďaka našej niekoľkotýždňovej diskusii sa blížime aj možno k nejakému konsenzu. A na rozdiel teda od KDH, ktorí sem hodili túto bombu a odišli, no, budeme musieť, budeme musieť sa o tom porozprávať asi v kuloároch, ale naozaj je dôležité počúvať napríklad aj takých ľudí, ako je Jaro Spišiak, ktorý je teda známy dlhodobo ako bojovník proti mafii a proti zločinu ako takému. A keď Jaro Spišiak hovorí, že je to vec, ktorá možno vyzerá byť dobrá pre niekoho pre niečo, ale zároveň je aj veľmi ľahko zneužiteľná a veľmi nebezpečná, tak si myslím, že bývalého policajného prezidenta a bojovníka proti mafii treba v tomto počúvať, pretože tie skúsenosti má. A bolo by dobré, keby KDH aj počúvalo a mohli sme sa o tom rozprávať, pretože naozaj neverím tomu, že pán Susko pripraví dobrý návrh, ktorý nebude mať diery pre oligarchov a zločincov, ako sa vyhýbať daniam, ako prať špinavé peniaze a skrývať majetky a peniaze politikov, naozaj tomu neverím. [17:19] Richard Raši Tým pádom sme skončili reakciu na rozpravu tohto pána poslanca Vanča a pani poslankyne Plavákovej do rozpravy. Nech sa páči. [17:20] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave No, tak k večeru to tu už tak býva, že tu tak atmosféra hustne, ale to ma prekvapilo. Ja som si myslela, že teda podiskutujeme o tých návrhoch KDH, keď sa tu pán poslanec, pán predseda Huba zjavil, ale asi nie. Ale teda možno aspoň s pánom ministrom by sme mohli o tom podiskutovať, lebo on je v skutočnosti predkladateľom tohto návrhu zákona nového Občianskeho zákonníka a tým pádom on by nám mal povedať, aký je postoj predkladateľa k týmto pozmeňujúcim návrhom, či ich podporuje a či teda bude napríklad po schválení pripravovať ten osobitný predpis, ktorý v prípade tých súkromných fondov má vlastne upraviť všetko, ako som tu predtým čítala – právne nastavenie zakladateľa a osôb, ktorým sa poskytujú plnenia, podmienky založenia, vzniku súkromného fondu, jeho orgány, správu, hospodárenie s jeho majetkom, verejný register súkromných fondov, aj zriadiť samotný verejný register, dohľad nad činnosťou, zrušenie, zánik, ochranu práv veriteľov a tak ďalej a tak ďalej. To všetko má upravovať osobitný predpis. Ja som sa teda kolegov z KDH pýtala, či ten predpis majú pripravený alebo kto ho má pripraviť a bolo mi teda povedané, či hádam od nich nechceme, aby pripravovali osobitný predpis, tak tomu som celkom neporozumela, lebo predložili pozmeňujúci návrh, ktorý funkčný bude len s tým osobitným predpisom, a teda neviem, kto ho má pripravovať, že či teda to je fakt nejaká túto spolupráca s ministerstvom. Ak áno, tak pán minister, ja vás opätovne vyzývam, aby ste nám vysvetlili postoj predkladateľa k týmto pozmeňujúcim návrhom, ktoré zásadným spôsobom menia obsah a prinášajú nové prvky, nielen teda súkromný fond, ale ako sa tu už rozprávalo aj o tej elektronickej osobe, ale tak môžeme sa baviť aj o tých záložných právach a súvisiacom pozmeňujúcom návrhu. Čiže zatiaľ vlastne nevieme, akým spôsobom chce k tomu pristúpiť predkladateľ tohto návrhu zákona, tak pán minister, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste k tomu vystúpili a zároveň teda snažila som sa to vyrozumieť tu z celej tejto rozpravy aj z vystúpení pána ministra, ale doposiaľ som teda nepočula odpovede na moje otázky týkajúce sa informačnej kampane, pán minister. Čiže ja neviem, teda pripravujete nejakú alebo nepripravujete? Čo bude jej obsahom? Ja som vám položila absolútne konkrétne otázky, na ktoré som nedostala odpoveď. Koľko finančných prostriedkov je vyčlenených na informačnú kampane? Veď vy pripravujete teraz rozpočet, finalizujete teda snáď už, lebo však už vám vyprší za chvíľu čas. A to tam musí byť zahrnuté. Koľko ľudí tvorí tím, ktorý pripravuje túto informačnú kampaň? Veď tu naozaj reálne ľudia potrebujú mať informácie, aby sa vedeli riadiť tým Občianskym zákonníkom. Vás to nezaujíma, že či a akým spôsobom budú ľudia informovaní, pani Plevíková napríklad? Lebo ja som sa to tu naozaj opakovane pýtala v dobrej viere, aby ľudia na Slovensku boli informovaní. A na to som dostala iba odpoveď od pána ministra, že na webstránke ministerstva spravodlivosti informovali o tom, že sa pripravuje nový Občiansky zákonník. No tak prepáčte, ale to je naozaj výsmech tým ľuďom. To nie je informačná kampaň. To musí byť normálne aktívna kampaň smerom k ľuďom tak, aby sa to dostalo ku všetkým, ktorí to potrebujú vedieť. Čo sú prakticky všetci, lebo každého jedného človeka na Slovensku tento zákon ovplyvní. To je vlastne v podstate najzásadnejší zákon asi, ktorý tu prijímame v tom rozsahu, že ovplyvňuje naozaj absolútne každého. Ak tí ľudia nebudú informovaní, tí z vás, čo ste tu právnici, právničky, tak viete, ako to potom v praxi vyzerá. Sú z toho obrovské problémy a tomu sa asi chceme všetci vyhnúť. Takže pán minister, ja by som vás naozaj chcela poprosiť, aby ste nám tu predostreli plán tej informačnej kampane, pretože ste mi aj v odpovedi na interpeláciu tvrdili, že tá informačná kampaň bude, bude verejnosť o nej včas informovaná a že začne po schválení Občianskeho zákonníka. Vyzerá to tak, že tento Občiansky zákonník bude schválený zajtra o 11:00, ak sa nemýlim, ak sa nenavrhne nejaký iný termín, takže to je už naozaj za rohom. Čiže tá kampaň by mala okamžite začať, hoci podľa môjho názoru už mala do nejakej miery bežať aj doposiaľ. Čiže pán minister, prosím vás, aby ste sa ešte v rozprave vyjadrili k tomu, aký je postoj predkladateľa, ministerstva spravodlivosti, k pozmeňujúcim návrhom, či bude vypracovaný aj ten osobitný predpis a aký je plán pre informačnú kampaň? Ďakujem veľmi pekne. [17:24] Richard Raši Pán minister. Zuzka sa hlási do rozpravy. Teraz nech sa páči. Rozprávaj, hej, ďalej. [17:25] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pokúsim sa nejak možno nie úplne súvisle, ale vzhľadom na to, ako som si robil poznámky z jednotlivých vystúpení, zareagovať na tie veci, ktoré považujem za podstatné. Ktoré tu dnes odzneli? V prvom rade to, čo hovoril napríklad pán poslanec Vančo vo vzťahu k lehote, aj viacerí poslanci vo vzťahu k lehote účinnosti, že nikto o tom netuší, nikto neinformuje v médiách, veď to nie je pravda. Veď sme informovali na viacerých tlačových konferenciách, viackrát v médiách, na rôznych podcastoch, na internetovej stránke ministerstva a tak, na konferenciách a tak ďalej o tom, že sa pripravuje nový Občiansky zákonník, aké sú základné posolstvá v rámci nového Občianskeho zákonníka. Čo sa ide meniť? Akým spôsobom sa ide meniť? Čiže to, že by sme žiadnu informačnú kampaň už teraz neviedli, nie je pravda. Viesť informačnú kampaň platenú v masovokomunikačných prostriedkoch si myslíme, že z hľadiska hospodárneho nakladania s verejnými financiami je možné až vtedy, pokiaľ bude Občiansky zákonník schválený. My máme pripravenú takúto kampaň, pripravujeme jednotlivé kroky, ktoré budú ešte tento rok, ďalšie, ktoré budú budúci rok tak, aby sa občania dozvedeli o všetkých zásadných zmenách, ktoré sa ich budú od účinnosti zákona týkať. Treba ale súčasne povedať, že od dňa účinnosti zákona sa nestanú žiadne dramatické veci. Právne vzťahy, ktoré boli uzatvorené, najmä zmluvné, do účinnosti zákona sa budú riadiť pôvodným zákonom. To znamená, že pre občanov a podnikateľov, ktorí uzavreli do účinnosti zákona svoje zmluvné vzťahy, sa nič, nič nemení. Pokiaľ budú uzatvárať nové zmluvné vzťahy, tak tie sa samozrejme budú riadiť už novým Občianskym zákonníkom a k tomu bude príslušná kampaň masmediálna, ktorá ich na to upozorní aj na nové inštitúty, ktoré v Občianskom zákonníku sú. Čiže netreba mať žiadnu paniku z toho, netreba nijakým spôsobom vyvolávať nejaký stres, že sa niečo, čo sa niečo nestihne. To isté, pokiaľ sa týka toho uvádzacieho zákona alebo zberného zákona, my ho máme pripravený, avšak nedávali sme ho do legislatívneho procesu práve preto, že nebolo úplne alebo doteraz nie je jasné ešte, v akom znení bude schválený Občiansky zákonník a či vôbec bude schválený Občiansky zákonník. Takže a kedy bude schválený. Takže všetko, všetko má svoj čas a na všetko, na všetko príde. Pokiaľ ide o kataster a publicitu katastra. To, čo hovoril pán poslanec Vančo, treba povedať, že je to o proporcionalite vyvážených jednotlivých vzťahov medzi vlastníkom nehnuteľnosti a medzi dobromyselným nadobúdateľom nehnuteľnosti. Nie je možné absolútne chrániť len vlastníka, absolútne sa vykašľať na právnu ochranu dobromyselného nadobúdateľa vlastníctva nehnuteľnosti alebo naopak. Čiže to, že sa v súčasnosti posilňuje postavenie dobromyselného nadobúdateľa vlastníctva nehnuteľností, je len prirodzený vývoj, pretože ten doteraz nebol chránený vôbec a spôsobovalo to Vlastníctva nehnuteľností alebo naopak, čiže to, že sa v súčasnosti posilňuje postavenie dobromyselného nadobúdateľa vlastníctva nehnuteľnosti, je len prirodzený vývoj, pretože ten doteraz nebol chránený vôbec a spôsobovalo to v aplikačnej praxi obrovské problémy. Na druhej strane sa zabezpečuje systém poistiek v občianskom návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktorý má chrániť doterajšieho vlastníka tak, aby mohol v primeranej lehote zareagovať na to, ak sú v katastri alebo ak sa do katastra zapíšu podvodným spôsobom alebo nejakým iným spôsobom údaje, ktoré nesedia. Pokiaľ ide o nejakú garanciu náhrady škody, tak dnes máme už predsa platný zákon o zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu. To znamená, pokiaľ kataster spôsobí to, že niekomu vznikne škoda, teda nie účastníci tohto vzťahu, ale kataster, tak samozrejme štát aj dnes, aj do budúcnosti bude zodpovedný za škodu, ktorú takýmto nesprávnym zápisom v katastri spôsobí. Čiže nejaké garancie náhrady škody tu stále existujú. Pokiaľ ide o pani poslankyňu Plavákovú, zníženie podielov, k tomu som sa už vyjadril. Pokiaľ ide o kampaň, tam som sa tiež už vyjadril. Myslím si, že k tomu už bolo povedané dosť. Pokiaľ pani poslankyňa Štefanová hovorila, či je dosť času, respektíve akým spôsobom sa prijímal a či sa prijímal, a to, čo hovorila aj pani poslankyňa Kolíková, ja to spojím, že sme sa nevenovali od začiatku tejto téme a nemali sme to ako prioritu. No tak s týmto zásadne nesúhlasím a nie je to pravda. Svedčí o tom len tá skutočnosť, že v novembri 2023 som požiadal pána profesora Števčeka, rektora Univerzity Komenského, aby zostavil tím ľudí, odborníkov, kodifikačnú komisiu, aby začali okamžite na prípravách nového Občianskeho zákonníka. Tie prípravy trvali 2,5 roka. V lete 2025 bol predstavený mediálne aj na tlačovej konferencii nový Občiansky zákonník. Boli ešte predtým, ako išiel do MPK, zverejnené všetky texty, paragrafové znenie, vrátane brožúry, vrátane vysvetľujúcich textov, prezentácie a tak ďalej a odvtedy pokračuje legislatívny proces až dodnes. Neviem si predstaviť, ako skôr sme mali mať prioritu na nový Občiansky zákonník, keď sme sa ujali funkcie vo vláde v októbri 2023 a poveril som prípravou nového Občianskeho zákonníka predsedu Černej komisie v novembri 2023. Čiže mesiac po tom, ako som nastúpil do funkcie. No skôr sa to už urobiť nedalo. A to, že súčasťou nového Občianskeho zákonníka nie je zákon o obchodných spoločnostiach, vyplynulo práve z diskusií s kodifikačnou komisiou, ktorí sami povedali, že nemajú kapacity personálne ani časové na to, aby to vedeli za 2 a pol roka urobiť. Pokiaľ by sme to neurobili za 2 a pol roka tak, aby sme stihli ešte aj legislatívny proces, tak sme nemali šancu s tým návrhom zákona prísť do parlamentu tak, ako sme do neho prišli, a to, keby sme to nestihli spraviť za toto volebné obdobie, tak by sme skončili takisto ako všetky predchádzajúce vlády od roku, neviem ktorého, 2009, kedy sa pokúšali prijať nový Občiansky zákonník a žiadnej z týchto vlád doterajších sa to nepodarilo práve preto, že mali veľké oči, že chceli mať v tom Občianskom zákonníku úplne všetko a nikomu sa to nepodarilo dokončiť. Prišla nová vláda a začali tie práce odznova a takisto sa to nikomu nepodarilo. Čiže radšej menej a prijať to a ďalšie veci sa môžu potom pripravovať, či už v tomto volebnom období ešte, alebo v ďalšom volebnom období. Podnikateľom sa nič dramatické zásadne nestane. Obchodný zákonník v časti korporátneho práva, v časti obchodných spoločností zostane v platnosti tak ako doteraz. Čiže všetky obchodné spoločnosti a podnikatelia, pre nich sa z hľadiska ich fungovania a korporatívneho práva nič nemení. Čo sa mení, je záväzkové právo, v rámci záväzkového práva sa presúvajú všetky záväzky do Občianskeho zákonníka a bude len jeden typ, jeden druh zmluvných vzťahov v Občianskom zákonníku, ktorými sa budú riadiť tak podnikatelia, ako aj občania. Z tohto pohľadu si myslím, že táto filozofia je správna. Vždy sa dá urobiť a dalo sa urobiť viac. O tom niet pochýb. Len otázka, či v rámci jedného volebného obdobia je možné urobiť personálne aj časovo viac ako to, čo sme urobili. Domnievam sa, že sa urobiť viac momentálne nedalo. Tá príprava, tie rokovania boli tak náročné a tak časovo náročné a zdĺhavé, tak, aby sa so všetkými vykomunikovalo, aby sa so všetkými dosiahla zhoda na znení Občianskeho zákonníka, že už pracovať paralelne na zákone o obchodných spoločnostiach proste nebolo v silách nikoho to urobiť. Áno, dalo by sa to urobiť, ale neprijalo by sa nič. Hej? A boli by sme v novom volebnom období, kde by prišla nová vláda a začalo by sa to od celého začiatku a pokiaľ by išli presne týmto istým systémom, tak by sa neprijalo nič. Takže to je z tohto pohľadu vysvetlenie, že prečo sa takto postupovalo. Pokiaľ ide o samotnú legislatívnu lehotu, tak treba povedať, argumentovalo sa tu Českou republikou. V Českej republike bola rekodifikácia komplexnejšia, zahŕňala aj reformu korporátneho práva. Samotný český Občiansky zákonník má viac než 3000 paragrafov, čiže má o 50 % viac ako náš Občiansky zákonník a teda nemožno posudzovať len samotnú legislatívnu lehotu, ale treba sa pozrieť aj na obsah a v Čechách išli trošku iným spôsobom, nešli racionálnou kontinuitou, to znamená, že nešli s tým, že sa zachovalo všetko, čo funguje a zmenili sa len nevyhnutné veci, ale menili pojmy, inštitúty úplne od základov všetky, takže tam bola úplne iná situácia, ako je na Slovensku. Môžeme si porovnať aj iné štáty. Napríklad v Estónsku bol zákon o všeobecnej časti Občianskeho zákonníka schválený 27. 3. 2002, účinnosť nadobudol 1. 7. 2002. A v ďalších krajinách obdobne. Zoberme si len Obchodný zákonník na Slovensku. Legislatívna doba pri prijatí nového Obchodného zákonníka, úplne nového kódexu pre obchodné spoločnosti, viete, koľko mala legislatívnu lehotu? 10 dní. 10 dní. My sa bavíme o deviatich mesiacoch. A povedzme si to úplne otvorene. Prosím vás, neklameme si tu. Tí, ktorí majú pracovať a ktorých to je biznisom. Civilné vzťahy, či sú to advokáti, sudcovia, notári a ďalší, všetci boli pri príprave nového Občianskeho zákonníka, všetci sú s tým oboznámení, majú deväť mesiacov na to, aby sa na to pripravili. Občania, neklameme si a nevymýšľajme si, že si občan aj dnešný Občiansky zákonník doma listuje a učí sa ho naspamäť. Nikto ho nepozná. Keď niečo potrebuje, tak si ho zoberie a nalistuje si to. Takisto to bude s novým Občianskym zákonníkom. Čiže domnievať sa, že niekto, či bude mať na to deväť mesiacov alebo dva roky, bude doma študovať Občiansky zákonník, bežný občan, no to asi si nikto z nás naozaj reálne nemyslí. Čiže naozaj to, že bude informačná kampaň, kde sa bude poukazovať na inštitúty, ktoré sa menia, to bude, ale zase nemajme nejaké predstavy utopistické, že si niekto bude doma čítať nový Občiansky zákonník. To asi z bežných občanov, ktorí potrebujú len konkrétne inštitúty v prípade uzatvárania konkrétnych vzťahov, tak to asi takto nefunguje. Ak si pamätám, ešte tu boli nejaké konkrétne vystúpenia vo vzťahu k uzatváraniu sobášov maloletých. Tam treba povedať, že nastavený systém je tak, že vždy to schvaľuje súd. Samotné tehotenstvo alebo nejaká iná podmienka nikdy nepostačuje na to, aby automaticky niekto mohol maloletý uzavrieť manželstvo. Posudzuje sa vždy to, že či sú spôsobilí spolu žiť, vychovávať deti a tak ďalej. Tých podmienok je v zákone nastavených viac, ktoré súd skúma a súd schvaľuje, že či je možné alebo nie je možné, a pokiaľ teda sú mi známe európske normy, tak tieto veci sú ponechané na právnu úpravu jednotlivých členských štátov, akým spôsobom a od akého veku takéto niečo umožnia, takže u nás je to v zásade na súdoch. Pokiaľ ide o povinné podiely tiež. O tom sme už hovorili. Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, pozmeňujúci návrh pána poslanca Dušeka, myslím si, že ten som jasne vysvetlil, že prečo sme znižovali povinné podiely a tým pádom to evokuje alebo jasne hovorí aj o tom, aký máme postoj k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Teda za mňa, ja s ním nesúhlasím. Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy KDH, tu sa vyjadrím najmä k tomu tretiemu návrhu a to sú elektronické osoby. Tento návrh považujem za veľmi dobrý alebo zaujímavý koncept, ktorý je zaujímavý na ďalšiu diskusiu, ako pôjde do diskusie, ale nemyslím si, že tento návrh je spôsobilý momentálne v aktuálnom čase byť schválený alebo teda aspoň za mňa v návrhu nového Občianskeho zákonníka, pretože má ambíciu alebo môže narušiť nejakým spôsobom kontinuitu a celistvosť tohto zákona. Nemáme to analyzované z hľadiska možných dopadov na iné ustanovenia Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov, takže beriem to ako podnet do ďalších diskusií a do ďalšej rozpravy o tom, akým spôsobom upraviť právnu zodpovednosť z hľadiska elektronických osôb, právnu zodpovednosť z hľadiska umelej inteligencie a ďalších otázok, ale osobne si nemyslím, že tento tretí návrh je spôsobilý dnes byť takýmto spôsobom schválený v rámci nového Občianskeho zákonníka. Aj keď, ako som povedal, je to veľmi zaujímavý návrh a je ako základ do ďalšej diskusie veľmi dobrým základom. Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy jeden a dva, v tom návrhu jeden ide o konkrétnu vec, s ktorou v zásade nemáme problémy. Pokiaľ ide o druhý pozmeňovací návrh, je to čisto blanketná norma, ktorá odkazuje na nový zákon. Tam je otázka, že či áno alebo nie, ale nič to v rámci Občianskeho zákonníka, žiaden problém to nespôsobí, pretože je to len blanketa s odkazom na ďalšie obdobie. Pričom ešte k tomu tretiemu zákonu, naozaj dnes nevieme, čo sa do roku 2035 stane, čiže dnes to dávať do Občianskeho zákonníka si naozaj myslím, že nie je úplne ideálne, ako som povedal, je to skôr otvorená téma na ďalšiu diskusiu. Takže toľko z mojej strany k jednotlivým vystúpeniam, myslím si, že som odpovedal na všetko. Ešte by som chcel poprosiť pani Špánikovú, spravodajkyňu, keby v rámci hlasovania vyňala na samostatné hlasovanie body 71 a 308 spoločnej správy vzhľadom na to, že tieto sú upravené inak. Ďakujem pekne. [17:41] Richard Raši Na vaše vystúpenie ako prvá zareaguje pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [17:41] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zapísala som si vaše slová. Máme pripravenú kampaň. To sa teším. Len prečo teda nedokážete odpovedať na moje základné otázky? Koľko finančných prostriedkov vyčlenených na tú kampaň? Aký veľký je ten tím, ktorý na tom robí? Aké komunikačné nástroje idete používať? Čo bude obsahom tej kampane? Veď to sú úplne jednoduché otázky. Ak ju máte pripravenú, tak hádam na ne viete odpovedať. Ja nemusím vám posielať ďalšiu interpeláciu. Či musím? No a práve preto potrebujeme tú kampaň, lebo naozaj si ľudia nebudú čítať nový Občiansky zákonník. Veď to je pointa, preto tu o tom hovoríme, tak ja neviem, prečo sa takýmto spôsobom na to odvolávate, že však si ľudia nebudú čítať nový Občiansky zákonník. No veď práve preto. To je ten dôvod, prečo ich potrebujete informovať vy. Pozície Ministerstvo spravodlivosti, to je vaša úloha. A teda, ak som správne pochopila vaše vysvetlenie k tým detským sobášom, že však to schvaľuje súd a tak ďalej, takže neviem, či to je postoj za vás ako ministra spravodlivosti, že s detskými sobášmi súhlasíte, alebo je to postoj celého Smeru, ale teda píšem si to ako váš postoj k tejto téme, veľmi zvláštne a zaujímavé. No a k tým súkromným fondom. Áno, je to úplne blanketná norma, ktorá je teda bianko šek preto, aby to bolo nejakým spôsobom upravené, odkazuje na osobitný právny predpis a ja som sa vás teda pýtala, či ho pripravujete, či tento návrh podporíte, lebo to ste jasne nepovedali. Vy ste len povedali, že to akože ničomu neublíži, lebo je to len blanketná norma. Ale to, čo znamená, že to schválite a potom budete pripravovať ten osobitný predpis? Alebo ako si to máme predstaviť? Lebo to je dôležité. My sme tu v legislatívnom procese a my by sme mali tu všetci vedieť, aj vaši poslanci, ktorí budú hlasovať, že za čo pôjdu vlastne hlasovať a čo bude ďalší proces. Ja neviem. Možno ich to nezaujíma, ale malo by teda. [17:43] Richard Raši Pán poslanec Vančo. [17:43] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán predseda, pán minister, no práve, že nikto nebude čítať ten Občiansky zákonník, preto potrebujeme tú koordinovanú informačnú kampaň. Ja opakujem už asi stýkrát, že v Čechách mali na to 2 roky, pripravovali to ešte dlhšie. A aj tak sa nevyhli problémom a nejakému chaosu. A vy sám seba asi sa snažíte presvedčiť, že vlastne je to v poriadku. No ale váš prístup nie je v poriadku. Pretože očividne nemáte pripravené nič. Jediné, čo je dôležité, aby to bolo len rýchlo schválené a aby to bolo účinné, aby to náhodou niekto nemohol zrušiť a zrútiť, aby sa nezrútil ten váš pomníček, ktorý si chcete postaviť. A naozaj to je No ale váš prístup nie je v poriadku. Pretože očividne nemáte pripravené nič. Jediné, čo je dôležité, aby to bolo len rýchlo schválené a aby to bolo účinné, aby to náhodou niekto nemohol zrušiť a aby sa nezrútil ten váš pomníček, ktorý si chcete postaviť. Ale naozaj to je nezodpovedné. Však my vám nehovoríme. Nie je to ani osobné, ani nič. Jednoducho tú kampaň potrebujeme a v dnešnej dobe, povedzme si pravdu, máte milión možností, ako to robiť. Určite nejaký podcast na YouTube s 500 videniami, nie je to, čo zaberie. A takisto, áno, zopakujem to, nikto nebude čítať ten Občiansky zákonník a práve preto potrebujeme tú informačnú kampaň. [17:44] Richard Raši Pán poslanec Dostál nech sa páči. [17:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister Susko, ďakujem za pripomenutie toho Obchodného zákonníka. Ja som sa už bál, že tu ten argument, že tam bola legislatívna časť doba 10 dní, nezaznie a teda to by bola škoda, lebo ja som teda chcel som k tomu povedať niečo aj vo svojom vystúpení v rozprave, ale teda nejak by to vyšumelo z hlavy, takže môžem teraz v reakcii na vás. Ten argument je absolútne nekorektný. Jednak ten zákon bol schválený 5. novembra 91 a teda účinný od prvého 1. januára, čiže nebol síce publikovaný, ale jeho znenie bolo známe, ale to nie je podstatné. Podstatné je predsa to, že to nebola situácia ako ako táto, že sa pripravuje nejaká rekodifikácia. To bola doba, keď sa plánované hospodárstvo, štátom ovládaná ekonomika menila na trhovú ekonomiku a samozrejme, že v tej situácii nebolo možné nastaviť dvojročnú legislatívnu dobu, lebo tie potreby krajiny boli iné, ak boli iné a, ak tu malo vzniknúť normálne podnikateľské prostredie, tak bolo potrebné zadefinovať aj Obchodný zákonník, spoločnosti a všetky vzťahy, ktoré, ktoré boli nastavené. Čiže porovnávať situáciu zo začiatku 90. rokov, keď sa transformovala ekonomika a, keď bolo potrebné vytvoriť priestor pre normálne fungovanie trhovej ekonomiky a to nie v horizonte rokov, ale v horizonte týždňov a mesiacov robiť tie tie reformy so situáciou, keď sa pripravuje rekodifikácia súkromného práva, je podľa môjho názoru absolútne nenáležité. [17:46] Richard Raši Pani poslankyňa Števulová nech sa páči. [17:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán minister, za zodpovedanie tej mojej otázky. Ja len chcem a to vysvetlenie povedať, že my sa tej téme uzatvárania manželstiev deťmi vo veku 16 rokov venujeme a teda vieme, samozrejme, že súdy to preskúmavajú, že to nie je automatické, len myslíme si, že, keď teraz nový Občiansky zákonník ešte pridáva tú možnosť získať tú plnú právnu spôsobilosť od 16 rokov v tých výnimočných okolnostiach, keď sa vedia o seba postarať, že je na diskusiu, či ponechať aj v zákone o rodine, aj v Občianskom zákonníku túto výnimku pre maloleté osoby a možnosť uzavrieť manželstvo, pretože sú krajiny v rámci Európskej únie, ktoré to už sprísnili, či už v reakcii na Dohovor o právach dieťaťa a Výbor OSN o právach dieťaťa alebo v reakcii na to, že teda majú s tým reálne problémy spojené s príchodom mnohých imigrantských komunít, kde sa tieto praktiky ešte uplatňujú, čo je prostobežná realita. A teda vieme a samozrejme, pri dnešnom stave poznania je zrejmé, že 16-ročný a 17-ročný nie sú natoľko vyspelí, aby vedeli viesť ten manželský život a zatiaľ čo v minulosti to bolo naozaj používané výlučne ako barlička v prípade tehotenstva a rodičovstva v takomto nízkom veku, je otázne, či my to tam dnes potrebujeme. Čiže v podstate ide ako keby o podnet do diskusie, keďže tam nastáva pri tej právnej spôsobilosti nejaká zmena, že či náhodou sme sa len nezabudli zamyslieť nad tým, že táto vec, ktorá tam je dlhodobo, či už nie je prekonaná, vlastne či by sme sa nemali baviť o tom, dať ju úplne preč a nechať prosto ten vek uzavretia manželstva 18 rokov bez výnimiek, ako k tomu niektoré európske krajiny už pristúpili. Čiže o tom bolo, o to, čo sa my snažíme povedať s pánom Prostredníkom. [17:48] Richard Raši A teraz vystúpi pani poslankyňa Kolíková v rozprave. Nech sa páči. [17:49] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister. Už som neplánovala, že či ešte vystúpim, ale musím povedať, že vaše posledné vystúpenie o tom, ako sa nedá, a so zákonom o obchodných spoločnostiach ma naozaj vyprovokovalo k tomu povedať zopár slov. No, samozrejme, že mali súčasne pracovať dve komisie. Jedna, ktorá by robila na zákone o obchodných spoločnostiach, a druhá, ktorá by robila na novom Občianskom zákonníku. Tak sa to dá aj dnes stihnúť. A dá sa to stihnúť. Normálne ste to mohli stihnúť. Dalo by sa to. To, prečo ste to nevytvorili, alebo prečo s nami nechceli spolupracovať, ja neviem. Ale takto to malo byť. Aby ste stále nevysvetlili, ako ste sa vysporiadali s uznesením vlády, ktoré jednoznačne o tomto hovorí, že, keď ideme prijať zákon, ktorý bude kľúčový pre celé súkromné právo a prinesie nám vlastne úpravu, ktorá sa týka aj obchodných spoločností. Tak proste má ísť ruka v ruke s tým zákonom obchodných spoločností. A že vy ste vykúchali Obchodný zákonník, nechali ste tam vlastne obchodné spoločnosti, ktoré už dnes vieme, že majú vyzerať inak. Takže na to sme nereagovali, ale súčasne ste nechali to podnikateľské prostredie úplne teraz ako, by som mala, že v takej absolútnej právnej neistote, čo vlastne pre nich bude platiť, lebo ten text Občianskeho zákona vám stanovuje, nám stanovuje pre to obchodné právo vlastne nejaký nový rámec, ale my nevieme, ako sa bude uplatňovať k tomu, čo ostalo v tom Obchodnom zákonníku, lebo tie predpisy sa ešte len budú pripravovať. Takže naozaj v tom podnikateľskom prostredí presne tak, ako je to v doložke vplyvov. Ani sa nedá vyhodnotiť vlastne ten vplyv. Ale je naozaj iba negatívny, iba negatívny. Takže mi pán Líška doteraz nevysvetlil, ako uznesenia vlády sú iba zdrap papiera? To nepovedal, ako sa s tým vysporiadal. Prijalo nové, bola táto vláda, prijala nové uznesenie vlády? Že nie je potrebné Občiansky zákonník prijať súčasne so zákonom o obchodných spoločnostiach. A ja o takom neviem. Tak máme tu uznesenie vlády, že má to ísť ruka v ruke, je k tomu legislatívny zámer. Ako sa s tým vysporiadal pán minister? A nie je pravda, že sa to nedalo stihnúť. Samozrejme, že sa to dalo. Ale nepracovala tu súčasne druhá komisia na zákone o obchodných spoločnostiach. A potom sa udialo naozaj to, že máme v Občianskom zákone časť k právnickým osobám, ktorá nie je dorobená. Ktorá je len košieľka, kde proste nemáte žiadny odkaz na tie obchodné spoločnosti. Nič. Nič. A teraz sa tam ešte vtrepe súkromný fond. A pritom ako keby iné sme tu nemali takéto subjekty, ktoré sú založené zákonom. Akože to už mi príde naozaj, že, prepáčte, je strastiplné, že aby som dostal niekoho z tej opozície, tak si proste ešte takto sprzním tú právnu úpravu. Že to proste nevie ten minister povedať, že takto nie. A keď chcel mať tam súkromné fondy, prečo tam nie sú? Potom tam mali byť aj tie občianske združenia spomenuté, aj nadácie spomenuté. Veď to je naozaj ako päsť na oko, absolútne nekoncepčné. Už pri prijímaní toho Občianskeho zákonníka, že, čo ešte je potrebné urobiť, aby teda to bolo prijaté v tej Národnej rade tak narýchlo, nedorobené a ešte proste takéto ústupky robiť. Absolútne nekoncepčné. Takže nie, nie je pravdou, že sa nedal urobiť zákon o obchodných spoločnostiach. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Tie práce boli rozbehnuté a prečo neurobil pán minister k tomu takúto pracovnú skupinu? Treba sa ho opýtať. Prečo nebol schopný urobiť? Lebo to by neboli tí istí ľudia. Veď to mali byť iní ľudia, ktorí by na tom pracovali. Prečo ich nedokázal osloviť? Prečo s ním možno nechceli spolupracovať? Možno ich ani neoslovili, ja neviem. Ja neviem. A samozrejme, že sa to dalo urobiť. Že nie, nie je pravda, že tu bolo treba čakať desiatky rokov. Nie. Veď každý minister, ktorý nastúpil, pracoval s tým, čo tam je. Tak nech sa páči, keď sa rozhodol do toho pán minister ísť s takýmto nedorobkom, tak aspoň dať tú legislatívnu dobu normálnu. Veď my nevieme, čo presne bude platiť. Veď tu sa budú prijímať ďalšie zákony, aby sme vlastne dopovedali to, čo máme v tom Občianskom zákonníku. Veď to nie je tak, že teraz vlastne to, čo prijmeme, tak to nám stačí k 1. júlu. To nie je pravda. Osobitne veľká novela Exekučného poriadku. Budeme musieť meniť veci smerom k tým obchodným spoločnostiam. V Obchodnom zákonníku. To nám nehovorí pán minister, koľko bude vlastne tých ďalších predpisov, ktoré sa tu budú meniť. A tie sa budú teraz robiť ako v ďalšom behu. Veď ako to zvládnu tí ľudia aj na Ministerstve spravodlivosti? Že na to nemajú žiadnu šancu. Sa to bude robiť proste v strese. Urobí sa kopec chýb s novým Občianskym zákonom. A toto je absolútne nezodpovedné. Takže naozaj, preto, aby si tu niekto robil pomník a vytvoril si určitú istotu, že to nemôže nová vláda posunúť, nič s tým urobiť, ale príde mi, že toto naozaj nie je v poriadku a myslím si, že tá obava je trošku neprimeraná. Pretože, keď už by to prešlo týmto celým procesom, každý minister by sa na to pozrel. Áno, možno by bol veľký pozmeňujúci návrh. Je to možné. Urobili by sa tie spoločnosti obchodné, ale vôbec z ničoho jasne nevyplýva, že by proste ten zákon nevstúpil do účinnosti presne tak, ako sa to stalo v tej Českej republike. Že jednoducho tu je otázka, že čo je priorita? Priorita je mať dobrú právnu úpravu alebo byť pod tým podpísaný? Lebo tu sa to nedá inak chápať ako byť pod tým podpísaný, lebo dobrá právna úprava pre Občiansky zákonník určite chce nejaký čas. Prinajmenšom, aby sa dorobili tie ostatné zákony. Prinajmenšom preto, veď my ich nepoznáme. Oni nie sú hotové. Oni nie sú hotové. Vôbec nie je tak, že my teraz prijmeme ten Občiansky zákonník a vybavené. To nie je pravda. Takže mne sa naozaj veľmi ťažko toto počúva od pána ministra. Takže dalo sa to urobiť, dalo sa to urobiť lepšie a mohol tu byť ten zákon o obchodných spoločnostiach a mohla to urobiť táto vláda a mohli ste to mať skôr, len ste sa venovali iným veciam. Zbytočne, zbytočne. Ste si povedali, že je dôležité meniť trestnú politiku pre vašich ľudí, tak ste neriešili Občiansky zákonník. Tak nech sa páči. Veď minister tiež má iba 24 hodín denne. Tak sa tomu nevenoval. Tak potom nech sa nediví, že to takto vyzerá, ale nech nerozpráva, že sa to nedalo urobiť. Dalo sa to urobiť. Len sa bolo treba tomu venovať. Ďakujem. [17:56] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál nech sa páči. [17:56] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková, no ja teda neviem, či som to iba nezachytil, ale vysvetlenie toho termínu účinnosti 1. júla, prečo to musí byť, nezaznelo, respektíve zaznelo iba v podobe špekulácií zo strany opozície, ale nie zo strany vyjadrenia pána ministra. Lebo je rozdiel, že, že dobre, tak môže mať niekto názor, že to stačí a že tá legislatívna doba je dostatočná. Alebo nie je dostatočná, ale že aký je tam konkrétny dôvod, prečo to má byť 1. júla. Ja chápem, že to môže byť iba 1. júla alebo 1. januára, lebo to má dopad na podnikateľské prostredie, tak to nemôže byť v inom termíne, ale že prečo nie napríklad 1. januára 2028, tak k tomu sme vysvetlenie nejaké nedostali. Okrem toho, čo sa logicky asi všetci domnievajú, že to súvisí s tým, že budú voľby a že, že je to snaha zabezpečiť si, aby ten zákon nadobudol účinnosť už pred termínom parlamentných volieb, aby sa s tým teda nedalo nič robiť. Ja teda tiež nerozumiem tej tej obave, lebo keby bol ten zákon schválený, tak nepredpokladám, že by sa akákoľvek budúca vládna zostava dohodla hneď na tom, že zrušíme ho a teda ide pokračovať pôvodný Občiansky zákonník. Ale teda žiadne iné vysvetlenie toho, prečo to má byť 1. júl 2027 a nie 1. január 2028, som doteraz nezachytil. Opakujem, možno, že som zle počul. A rovnako by ma zaujímalo teda vyjadrenie pána ministra, že teda nemohli to pripravovať iní ľudia, nemali to pripravovať iní ľudia, ten zákon o obchodných spoločnostiach? [17:58] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Kolíková. [17:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, presne tieto otázky nie sú zodpovedané. Prečo nemohli súčasne pracovať na zákone o obchodných spoločnostiach iní ľudia? Pretože to sa aj predpokladá, že by mali pracovať iní ľudia. A zatiaľ naozaj neodznelo, prečo 1. júl 27 je ten termín, ktorý musí byť pre vstup účinnosti tohto Občianskeho zákonníka. Na tieto otázky odpoveď od pána ministra nemáme a tie by sme mali dostať. Tie by sme mali dostať. Lebo veď táto vláda čelí problémom s atraktívnosťou podnikateľského prostredia, tak tu sa im naozaj núkalo niečo pre tých podnikateľov priniesť, ale táto právna úprava naozaj pre nich znamená nestabilitu v ich vzťahoch, pretože nie je teraz zrejmé, čo vlastne a ako sa ich bude dotýkať. Okrem tých záväzkových vzťahov, ale tie záväzkové vzťahy naozaj v tomto momente sa nedá povedať, že by tí podnikatelia a že ten, tá, ten, tá obchodná časť spoločnosti, že by nevedela prežiť ešte pár mesiacov v tom súčasnom právnom stave. Proste nie je tomu tak. Nie je tomu tak. Takže je to premárnená príležitosť, je to škoda. A tieto otázky zjavne nebudú zodpovedané. A že ten, tá, ten, tá obchodná časť spoločnosti, že by nevedela prežiť ešte pár mesiacov v tom súčasnom právnom stave. Proste nie je tomu tak. Nie je tomu tak. Takže je to premárnená príležitosť, je to škoda. A tieto otázky zjavne nebudú zodpovedané. Ďalej sa do rozpravy [17:59] Tibor Gašpar Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani [17:59] Tibor Gašpar Prihlásila sa pani poslankyňa Plaváková. Máte slovo. [17:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, ja to už nechcem zdržiavať, len, keď sa tu rozvinula tá debata o tom, prečo je nastavená tá účinnosť takto o tej legitimačnej dobe, tak ono to v podstate odznelo na tom ústavnoprávnom výbore, že teda áno, máme možnosť 1. januára, 1. 7. A treba to stihnúť do volieb. Takže preto 1. januára je vlastne už termín, to už naozaj im prišlo asi blbé dať to 1. januára, keďže potrebujú aj ten zberný zákon, ktorý ešte neexistuje, ktorý by bol schválený potom, tak už zostal len termín 1. 7. Ak sa mýlim v tejto mojej úvahe, ja si to takto pamätám, tak možno pán minister ma opraví, ale to je v podstate jediný dôvod, že to bolo treba stihnúť do volieb a preto to je 1. 7. A teda v tejto súvislosti len pripomeniem, že naozaj nemáme ešte ten zberný zákon, ktorý je kľúčový preto, aby vôbec toto celé sa dalo uviesť do praxe, lebo bude upravovať všetky osobitné predpisy. Pán minister dnes povedal, že už sa finalizuje. Neviem, kedy sa dofinalizuje a pôjde do medzirezortného pripomienkového konania, ale reálne ho tu budeme mať na schválenie budúci rok. Inak to nevychádza, čiže naozaj tam ten čas bude. Keď sa tu pán minister spomínal teda ten obchodný zákonník, že pár týždňov, tak naozaj tu budeme mať situáciu, že medzi tým zberným zákonom, kedy bude schválený, a účinnosťou Občianskeho zákonníka naozaj bude pár týždňov, teda on hovorí pár dní. Proste bude to naozaj pár dní, veľmi krátka doba a to je súčasť toho problému, na ktorý tu upozorňujeme, že takto narýchlo by sa to robiť nemalo, lebo je to kontraproduktívne, lebo naozaj rekodifikáciu potrebujeme, ale keď to takto urýchlime, tak to len pokazíme. Toľko k [18:01] Tibor Gašpar Tomu. Na vaše vystúpenie faktická poznámka, pán poslanec. [18:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostala pani poslankyňa Plaváková, no to ja sa teraz pozerám do kalendára, tak termín na najbližšie predkladanie návrhov zákonov na schôdzu, poslednú plánovanú schôdzu, je 29. október. To za, keď ešte to nie je v pripomienkovom konaní, tak stihnúť trojtýždňové pripomienkové konanie, ak nebude dlhšie, lebo teda možnože taký zásadný zákon zberný, ktorý bude novelizovať desiatky, ak nie stovky právnych predpisov, by si vyžadoval aj dlhšiu dobu ako tých štandardných 15 pracovných dní, plus vyhodnotenie pripomienkového konania. Je teraz zjavne nereálne, aby to išlo na poslednú tohtoročnú schôdzu. No tak naozaj to môže ísť aj na, najskôr na prvú budúcoročnú schôdzu do prvého čítania a teda pri prístupe súčasnej vládnej koalície, tak tá druhá normálna schôdza, keď bude v nejakom apríli, povedzme, tak, ak bude mať ten zákon nadobudnúť účinnosť 1. júla, no tak to bude naozaj tak dosť o hubu a dosť krátka legislatívna doba, pričom aj ten zberný zákon by mal mať nejakú dostatočnú legislatívu a k tomu by sa teda tiež pán minister mohol vyjadriť, lebo to nie je iba, že sa prepíšu nejaké veci z Občianskeho zákonníka, ale od tej právnej úpravy budú tiež závisieť nejaké právne vzťahy a tam by tiež bola žiaduca nejaká legislatívna kázeň. A ďakujem za doplnenie tej informácie, ktorú som si teda ja nezapamätal z ústavnoprávneho výboru, že to bolo takto aj priamo priznané, že teda áno, môže to byť 1. januára alebo 1. júla, ten najbližší 1. január je príliš skoro a ten ďalší 1. január je už po voľbách a to sa nemôže, lebo už je to po voľbách. Do rozpravy sa [18:03] Tibor Gašpar Prihlásil sa pán poslanec Farkašovský. Nech sa páči, máte slovo. [18:03] Karol Farkašovský – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený predseda, predsedajúci. V zmysle prerokovaného bodu dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Farkašovského k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, parlamentná tlač 1312. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 z 1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Po prvé, § 919 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú na nájom dohodnutý na dobu kratšiu ako 5 rokov.“ Odôvodnenie: Pri nájme dohodnutom na dobu kratšiu ako päť rokov sa vylučuje osobitný režim úprav bytu z dôvodu zmeny zdravotného stavu nájomníka alebo člena jeho domácnosti. Zohľadňuje sa časovo obmedzené užívanie bytu a náklady spojené s jeho úpravami aj následným uvedením do pôvodného stavu. Prípadné úpravy bytu sa pri týchto nájmoch spravujú všeobecnými ustanoveniami o zmenách na prenajatej veci. Po druhé, v § 930 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak je dohodnutá doba nájmu kratšia ako päť rokov“. Odôvodnenie: Pri nájme dohodnutom na dobu kratšiu ako päť rokov sa vylučuje prechod nájmu podľa § 930 po smrti nájomníka na členov jeho domácnosti. Prenajímateľ tak nebude zo zákona povinný pokračovať v tomto časovo obmedzenom nájomnom vzťahu s inou osobou, než s ktorou uzavrel zmluvu. Osobitná úprava spoločného nájmu manželov podľa § 929 ostáva nedotknutá. Bod 3. Doterajší text § 939 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie: „(2) Ustanovenie § 893 neplatí pre zánik nájmu bytu.“ Odôvodnenie: Vylučuje sa použitie všeobecného ustanovenia o obnovení nájmu podľa § 893 na nájom bytu. Samotné pokračovanie v užívaní bytu po skončení nájmu tak nebude viesť k jeho obnoveniu podľa tohto ustanovenia. Ďalšie trvanie nájomného vzťahu bude vyžadovať dohodu strán. Zachováva sa tým riešenie, z ktorého vychádza aj doterajšia osobitná úprava nájmu bytu. Bod 4. V § 936 sa vypúšťa odsek 3. Odôvodnenie: Vypúšťa sa povinnosť prenajímateľa informovať orgán obce o výpovedi pri dôvodnej obave z trvalej straty bývania nájomníka a pravidlo, podľa ktorého výpovedná doba neskončí pred splnením tejto povinnosti. Skončenie súkromnoprávneho nájomného vzťahu sa tak nebude viazať na oznámenie obci. Osobitná výpovedná doba pre osoby uvedené v § 936 ods. 2 zostáva zachovaná. Na vypustenie odseku 3 nadväzuje bod 7 tohto pozmeňovacieho návrhu. Bod 5. V § 937 ods. 1 znie: „(1) Prenajímateľ je oprávnený vypovedať zmluvu, ak a) nájomník hrubo poruší svoju povinnosť z nájmu, b) nájomník prenechal byt alebo jeho časť do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, c) je nájomník odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný proti prenajímateľovi alebo členovi jeho domácnosti, alebo proti osobe, ktorá býva v dome, v ktorom sa byt nachádza, alebo ak sa takýto trestný čin týka majetku v byte alebo v dome, d) byt má byť vyprataný, pretože z dôvodu verejného záujmu je potrebné s bytom alebo domom naložiť tak, že byt nebude možné vôbec užívať, e) potrebuje byt pre seba alebo pre svoju blízku osobu, alebo f) je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájmu.“ Odôvodnenie: Zákonné dôvody výpovede zo strany prenajímateľa sa dopĺňajú o dôvod dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájmu. Samotné dojednanie dôvodu preto nepostačuje, ak táto zákonná podmienka nie je splnená. Posilňuje sa zmluvná voľnosť pri zachovaní súdneho preskúmania výpovede podľa § 941. Riešenie nadväzuje na § 7 ods. 1 písmeno e) zákona č. 98 z roku 2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Ostatné dôvody výpovede zostávajú zachované. Bod 6. V § 937 ods. 3 sa slová „šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami „tri mesiace“. Odôvodnenie: Výpovedná doba pri výpovedi prenajímateľa bez uvedenia dôvodu z nájmu dohodnutého na dobu neurčitú sa skracuje zo šiestich na tri mesiace. Zachováva sa tak čas na zabezpečenie ďalšieho bývania pri posilnení možnosti prenajímateľa disponovať. Zmena sa týka výlučne výpovede podľa § 937 ods. 3 a nemení všeobecnú výpovednú dobu podľa § 936 ods. 1. Bod 7. V § 939 sa vypúšťa odsek 5. Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie § 936 ods. 3 sa vypúšťa aj ustanovenie, ktoré odkazuje na jeho primerané použitie pri odstúpení prenajímateľa od zmluvy. Odstraňuje sa tým odkaz na vypustenú oznamovaciu povinnosť. Dôvody odstúpenia od zmluvy upravené v ostatných odsekoch § 939 sa nemenia. Bod 8. V § 941 ods. 2 sa slová „je nájomníkom“ nahrádzajú slovami „je nájom dohodnutý na dobu aspoň päť rokov alebo na dobu neurčitú a nájomníkom je“. Odôvodnenie: Pri nájme dohodnutom na dobu určitú nepresahujúcu päť rokov sa v záujme právnej istoty prenajímateľa vylučuje automatický odklad účinkov výpovede alebo odstúpenia od zmluvy v dôsledku podania žaloby aj pri osobách uvedených v § 941 ods. 2. Právo nájomníka domáhať sa určenia neplatnosti výpovede alebo odstúpenia zostáva zachované. Pri nájme na dobu neurčitú alebo na dobu určitú dlhšiu ako päť rokov zostáva osobitná ochrana uvedených osôb nedotknutá. Bod 9. V § 1741 ods. 4 sa posledná veta nahrádza týmito vetami: „Každá zmluvná strana môže od dedičskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Právo odstúpiť od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu nemožno vylúčiť ani obmedziť.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby právo odstúpiť od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu patrilo každej zmluvnej strane priamo zo zákona. Jeho uplatnenie nebude závisieť na predchádzajúcej dohode ani od súhlasu druhej zmluvnej strany. Zákaz vylúčenia alebo obmedzenia tohto práva zabráni tomu, aby sa zákonom priznaná možnosť odstúpenia zmluvne odňala alebo podmienila splnením ďalších požiadaviek. Doterajšie zákonné a zmluvné dôvody odstúpenia zostávajú zachované. Rovnako zostáva zachovaná aj možnosť dohodnúť vylúčenie odstúpenia z osobitného dôvodu podľa § 1741 ods. 2. Takáto dohoda však nebude obmedzovať samostatné právo odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Úprava nadväzuje na existujúci mechanizmus odstúpenia od dedičskej zmluvy. Zachováva sa požiadavka notárskej zápisnice podľa § 1742, pravidlá účinnosti podľa § 502 ods. 2 a § 1743 a aj neprípustnosť odstúpenia po smrti poručiteľa. Výpovedná doba sa nezavádza. Vyporiadanie poskytnutých plnení a zachovanie súvisiacich nárokov sa spravujú § 502 ods. 3, § 503 a ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení. Pravidlá vzájomnej závislosti dedičských zmlúv podľa § 1739 ods. 3 zostávajú nedotknuté. V súvislosti s bodmi 4 a 5 môjho pozmeňovacieho návrhu navrhujem vyňať body 146 a 147 správy ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1312a, na osobitné hlasovanie a odporúčam ich neschváliť. Ďakujem pekne za pozornosť. To je všetko. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. [18:13] Tibor Gašpar Prvá pán poslanec [18:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostal, nech sa páči. Toto je úplne fascinujúce. Na záver rozpravy sa do rozpravy prvýkrát zapojí koaličný poslanec nerád o tých pár faktických poznámok. A prednesie pozmeňujúci návrh. My sme tu tak kolegom z KDH trochu vyčítali, že s čím to oni prichádzajú, že, že to by sa asi nemalo meniť, že v pléne v druhom čítaní dávať nejaké návrhy, ktoré tak zásadnú vec, ako je Občiansky zákonník, menia, ale mali sme celý deň na to, aby sme tu o nich diskutovali. Však nesúhlasíme s nimi, mali sme k ním výhrady, mali sme výmenu. Vyjadril sa k nim pán minister, ale od rána tu boli. Od rána sme o nich mohli hovoriť a tá rozprava bola dostatočne rozsiahla na to, aby, aby sme si ich aspoň prešli. Teraz na záver rokovacieho dňa vystúpi pán poslanec Farkašovský. Ja teda neviem, ako to bolo naplánované, ale teda keby sme menej reagovali napríklad na pána Ich mohli hovoriť a tá rozprava bola dostatočne rozsiahla na to, aby sme si ich aspoň prešli. Teraz na záver rokovacieho dňa vystúpi pán poslanec Farkašovský. Ja teda neviem, ako to bolo naplánované, ale teda keby sme menej reagovali napríklad na pána ministra, tak možno by to ani nestihol, lebo, keď začal vystupovať, tak na webovej stránke nebol zverejnený jeho pozmeňujúci návrh, ani pri prezenčke nebol v papierovej forme, v tlačenej forme ten jeho pozmeňujúci návrh. Čiže zjavne iba pred chvíľou ten návrh odovzdal do podateľne Národnej rady, respektíve na organizačný odbor. Takže na poslednú chvíľu sa tu niečo upieklo, čo sa týka nájmu bytov a čo sa týka aj dedičskej zmluvy a ten nenápadný bod v bode deväť podľa môjho názoru dosť zásadne mení charakter dedičskej zmluvy oproti tomu, ako je naformulovaná doteraz, ak ju bude možné bez udania dôvodu vypovedať. Naozaj si myslím, že takýmto spôsobom by sa nemalo pristupovať k Občianskemu zákonníku a ešte to ani nie je vysvetlené, lebo to, čo tam je, to nie je, že prečo sa to navrhuje tam iba, že čo sa mení nie prečo. [18:15] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Plaváková. [18:15] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Prepáčte, ale ja mám fakt pocit, že tu už chýba len šapitó. To vážne? Akože na konci druhého čítania vy tu predložíte pozmeňujúci návrh k prvej rekodifikácii Občianskeho zákonníka od vzniku Slovenskej republiky. Ja neviem. Vám to príde normálne? Pán minister, môžete aspoň vysvetliť, že prečo a prečo takto na poslednú chvíľu? Vy fakt nedokážete ani jeden jediný zákon prijať normálne, ani jeden? Ani jeden? To pri každom jednom musíte spraviť niečo takéto? Rekodifikácia Občianskeho zákonníka, ako pán minister tu rozprával, ako sa to dlhé roky pripravovalo. To vážne? A na poslednú chvíľu v poslednej minúte predložíte pozmeňujúci návrh? To je neuveriteľné, normálne ja žasnem. A normálne sa pýtam, že do účinnosti do toho 1. júla, že koľko tu budeme mať ešte noviel, alebo čo s tým idete ešte všetko porobiť? Ale aspoň by ste to mohli základne vysvetliť. To je normálne fakt neuveriteľné, čo sa tu deje. [18:16] Tibor Gašpar Ďalej sa o slovo prihlásil spravodajca, pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [18:16] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vzhľadom na predložený návrh pána poslanca Farkašovského, pozmeňujúci návrh, ktorý sme nevideli, navrhujem, aby sme o každom bode v danom pozmeňujúcom návrhu hlasovali samostatne. A taktiež využijem príležitosť vzhľadom na to, čo uviedol pán minister, vnímam na samostatné hlasovanie aj body 71 a 308. Ďakujem. [18:17] Tibor Gašpar Teraz bude reagovať s faktickými poznámkami pán poslanec Pročko ako prvý, nech sa páči. [18:17] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja budem reagovať na rozpravu. Mne sa strašne páčila poznámka tu z pléna, keď pani kolegyňa hovorila, že zozadu zaznelo, že: „To si dovoľ.“ To bolo príjemné tam vzadu. No, že krásne ukázané, ako táto vládna koalícia valcuje toto celé a potom, keď prídu takéto veci, oni, oni sa ani nedohodnú. Oni jednoducho jeden vystúpi s tým, že nesúhlasím s tým, aby to bolo tak a druhý povie, že no tak, tak to nie, lebo ja nesúhlasím s tým, aby to bolo takto. Vy neviete, čo robí vaša pravá ruka, a o ľavej ruke už ani nehovorím. To je tak smutné, taká hanba. Pri tak dôležitom zákone, pri tak dôležitom zákone. [18:18] Tibor Gašpar Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič. [18:18] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja teraz pani kolegyňa Plevíková asi nie úplne dobre chápem. Teraz ste povedali, že ste ten pozmeňujúci návrh nevideli. A ja vás vidím medzi predkladateľmi, tu ste podpísaná, tak ste podpísali vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý ste nevideli, tak? No, ja neviem. To šapitó asi. Ďakujem. Ďakujem. [18:18] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila ďalej pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [18:19] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave No, ja som zvedavá ešte, čo sa nám tu deje, lebo neplánovala som vystúpiť, ale musím povedať, že po tomto pozmenenom návrhu myslím si, že treba povedať zopár slov. Ja som zvedavá, ako sa zachoval minister, veď aj v súvislosti s týmto poslaneckým návrhom a čo k tomu povie možno. A pretože jednoznačne, keď si ho pozrieme, ten poslanecký návrh, tak sa mi zdá, že v radoch Slovenskej národnej strany máme nejakého prenajímateľa, ktorému veľmi záleží na tom, aby sa dobre upravili vzťahy v novom Občianskom zákonníku na prospech prenajímateľa. Teda, ak dobre rozumiem, každý bod, ktorý sa týka nájomnej zmluvy, sa týka len zlepšenia postavenia prenajímateľa. Či sa to týka úpravy bytu z dôvodu zmeny zdravotného stavu, či sa to týka nástupnosti po smrti nájomníka. No nevidím tu ustanovenie a aj nový dôvod, samozrejme, pre prenajímateľa na vypovedanie. Takže naozaj niekto má evidentný záujem asi si chrániť svoje postavenie ako prenajímateľ. Inak sa tomu nedá úplne rozumieť. A neviem, či by to takto úplne malo byť. A možno niekto z poslancov by mal oznámiť konflikt záujmov. Lebo ak niekto naozaj si tu presadzuje teraz právnu úpravu len na prospech prenajímateľov a jedným z jeho dôležitých príjmov je prenájom z nehnuteľnosti, tak by sme to mali vedieť. Sa domnievam, že nemalo by to tak byť, že si tu prenajímatelia upravia právnu úpravu podľa ich predstáv. A osobitne v rámci nového kódexu súkromného práva, to by sa hádam nemalo stať. Ale určite ku konfliktu záujmov by nám niečo povedal aj pán podpredseda parlamentu, ktorý teraz vedie schôdzu. Takže keďže je na to k tomu táto vládna koalícia veľmi citlivá, tak ja verím, že aj Slovenská národná strana k tomu zaujme primeraný postoj. A možno, pán Farkašovský, ja by som bola rada, možno keby ste sa prihlásili a vyjadrili, že na koho podnet toto bolo zo Slovenskej národnej strany. Komu na tom tak záleží, aby sa práva prenajímateľa posilnili teraz takto na konci schôdze, teda na konci rokovania k Občianskemu zákonníku v druhom čítaní. Naozaj by sme to mali vedieť. Kto osobne má záujem na tom z radov Slovenskej národnej strany, aby sa posilnili práva prenajímateľa. Myslím si, že by sme to mali vedieť. Veď ak sa jedná o poslanca, ktorý tu bude hlasovať, tak by sme to mali vedieť. Lebo tak sa to javí. Tak sa to naozaj javí, že to tak je. A takto by to hádam nemalo byť. Tak ja dúfam, že pán minister k tomu zaujme aj postoj a stále sa bavíme o kódexe súkromného práva, ktorý má platiť pre všetkých a má nastaviť nejaké podmienky, ktoré považujeme za dobré a spravodlivé v demokratickej spoločnosti a nebude si tu niekto presadzovať svoje záujmy a vydierať, že nebude dostatok hlasov. Tak ja len čakám, ja som si dovolila vznieť zopár otázok, na ktoré by bolo dobré odpovedať, pretože naozaj na poslednú chvíľu evidentne na prospech jednej záujmovej skupiny. Tak mali by sme k tomu poznať odpovede, či niekto je tu v konflikte záujmov. Tak ja predpokladám, že pán poslanec Farkašovský nám k tomu... [18:22] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky, prvý pán poslanec Dostál. [18:22] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel by som sa pripojiť k tomu apelu pani poslankyne Kolíkovej na predkladateľa pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Farkašovského, aby nám teda vysvetlil tie dôvody, pre ktoré ten návrh predkladá, nielen teda to, či niekto má na tom osobný záujem, čo by bolo určite zaujímavé vedieť tiež už aj z hľadiska ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Mimochodom, pán minister Susko bol v predchádzajúcom volebnom období predsedom výboru pre určiteľnosť funkcií, ktorý kontroloval dodržiavanie tohto zákona. Ale tie dôvody nezazneli ani vo vystúpení pána poslanca Farkašovského a nie sú uvedené ani v tom písomnom vyhotovení odôvodnenia, on vlastne len prečítal to písomné vyhotovenie odôvodnenia vo svojom vystúpení. A teda odôvodnenie nemá byť iba to, že sa povie, že, čo sa nejakým pozmeňujúcim návrhom mení a ako to bude potom upravené, ale mali by tam byť predsa uvedené dôvody, prečo sa to navrhuje. A ja teraz nejdem vynášať hodnotiace účinky, či posilnenie pozície prenajímateľa pri nájomných zmluvách uzatváraných na dobu kratšiu ako päť rokov je dobré alebo zlé. To si každý môže vyhodnotiť sám, ale teda prinajmenšom, keď poslanec príde s nejakým pozmeňujúcim návrhom, tak by mal vysvetliť, prečo s tým návrhom prichádza. Čo je zlé na tej pôvodne navrhovanej úprave a v čom je ten jeho návrh lepší? A aké sú dôvody, že s takýmto niečím prišiel? A to nezaznelo od pána poslanca Farkašovského a myslím si, myslím si, že by to zaznieť malo a rovnako aj vo vzťahu k tej dedičskej zmluve, lebo teda ak bude vypovedateľná bez. [18:24] Tibor Gašpar Pán poslanec Pročko. [18:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, medzitým sa pán Farkašovský prihlásil do rozpravy, tak ja som veľmi zvedavý, naozaj veľmi a mne sa strašne páčilo, ako prišla pani Plevíková teraz s pánom Farkašovským a konečne sa dozvedela teda, o čom tam je. Ten pozmeňovací návrh, fantastické. Takto pracujete výborne. Úžasné. A viete, to tak je. Oni, keď nevedia, kam z konopí, čo to vlastne tá Slovenská národná strana pripravila, čo tu, čo tu ide robiť, tak rýchle začnú riešiť veci tu v sále, ale to by sa malo riešiť podľa mňa predtým. Podľa mňa by ste sa mali dohodnúť ako koalícia. Mali by ste si dohodnúť veci, mali by ste si sadnúť, porozprávať sa. Andrej Danko predsa chce zachrániť národ, Robert Fico tiež. Takže toto, čo tu predvádzate, je len chaos a obyčajný, ale obyčajný aj cirkus. [18:25] Tibor Gašpar reagovať bude aj pani poslankyňa Kolíková. [18:25] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa teším, že sa prihlásil pán Farkašovský a že sa veľa dozvieme, lebo naozaj na poslednú chvíľu zjavne na prospech jednej záujmovej skupiny urobiť pozmeňujúci návrh, o ktorom podľa všetkého asi vie pán minister, takže je to s jeho vedomím. Ja som zvedavá, či a ako sa nám aj k tomuto vyjadrí. Veď bude to nakoniec zrejmé, ako bude hlasovať aj koalícia, tak v jednom momente sa to určite dozvieme, ale mali by sme vedieť, prečo teraz niekto prichádza s potrebou zlepšiť postavenie prenajímateľa a nezdá sa mu dostatočne dobré to, ako to je nastavené v návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý bol v riadnom pripomienkovom konaní, bolo vyhodnotené pripomienkové konanie, bolo to schválené vládou, prešlo to prvým čítaním v parlamente a teraz v druhom čítaní na konci rokovania príde pán poslanec z vládnej koalície, aby polepšil postavenie prenajímateľa po viacerých ustanoveniach. Takže ja si myslím, že je na mieste k tomu počuť naozaj dostatočne široké vysvetlenie a jednoznačne čakám, že budú vylúčené niekoho osobné záujmy. Ak nie, tak by sa mal jasne prihlásiť ku konfliktu záujmov a ja verím tomu, že sú tu rôzne investičné skupiny, že ak tak ten poslanec neurobí, tak na to aj tak prídeme. [18:27] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči. [18:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave No, myslím, pán minister, že všetky vaše slová o tom, ako tu prebiehal dlhodobý proces a ako všetko je vydiskutované a ako to bolo predmetom všetkých možných verejných fór a tak ďalej, sa práve rozsypali ako domček z karát. Lebo na poslednú chvíľu je tu predložený pozmeňujúci návrh koaličný, to je, že predpokladám, že s vaším vedomím a odsúhlasením, ku ktorému ste teda v dlhej rozprave nepovedali nič, takže neviem, či vznikal naozaj teraz na poslednú chvíľu na základe lobbingu nejakých prenajímateľov, lebo tak to vyzerá. Lebo, keď sa na to pozrieme, tak v tejto rýchlosti sa to ťažko aj analyzuje, lebo však pán Farkašovský nám vôbec nevysvetlil, že prečo tieto jednotlivé ustanovenia sú menené, tak verím, že, keď sa prihlásil do rozpravy, že to bod po bode vysvetlí a že k tomu vystúpi aj pán minister a povie prečo, s akým účelom sa tieto ustanovenia menia. Lebo je zjavné, ako to tu už odznelo, že posilňujú postavenie prenajímateľa. Jednak tie body 1, 2, keď to narýchlo pozriem, tak posilňujú, vlastne zlepšujú postavenie prenajímateľov pri nájmoch krátkodobých do päť rokov. Napríklad v tom bode 2, keď sa mení § 930, kde teda máme úpravu situácie následkov smrti nájomníka. Ak nájomník zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomníkmi členovia nájomníkovej domácnosti, ktorí s ním žili v byte aspoň jeden rok pred jeho smrťou a nemajú zabezpečené vlastné bývanie. Teraz napríklad je to situácia, je to nejaký pár nezosobášený, takže nemajú to v spoločnom nájme manželov. Spoločne s deťmi žijú v tom nájme, ale majú krátkodobý nájom do tých päť rokov a teraz ten muž zomrie. A vy tu teraz Zabezpečené vlastné bývanie teraz napríklad je to situácia, je to nejaký pár nezosobášený, takže nemajú to v spoločnom nájme manželov. Spoločne s deťmi žijú v tom nájme, ale majú krátkodobý nájom do tých päť rokov a teraz ten muž zomrie. A vy tu teraz upravujete, že keďže sú v krátkodobom nájme, hoci tam žili spoločne s ním aspoň jeden rok, tak nemajú nárok tam zostať, hoci nemajú zabezpečené vlastné bývanie, nemôžu pokračovať v tom nájme. To hovoríte, pán Farkašovský. Ja sa pýtam prečo. Prečo táto rodina tam nemôže zostať po smrti toho pána. Lebo o tej situácii to hovoríme. Ak nájomník zomrie. A nejde o byt v spoločnom nájme manželov. Stávajú sa nájomníkmi členovia nájomníkovej domácnosti, ktorí s ním žili v byte aspoň jeden rok pred jeho smrťou a nemajú zabezpečené vlastné bývanie. A vy dopĺňate, že to neplatí, ak je dohodnutá doba nájmu kratšia ako päť rokov. Čiže tu máme situáciu, keď takéto rodiny sú v nájme o tom nie do päť rokov a do päť rokov a jedna bude mať možnosť vlastne pokračovať v tom nájme a druhá nie. A že prečo? Lebo mne sa tam zdá relevantné hlavne to, že ktorí s ním žili v byte aspoň jeden rok pred jeho smrťou. To sa mi tak javí, že to bol účel toho ustanovenia. Takže verím, že to budete vedieť vysvetliť, lebo vážne nerozumiem, že prečo túto pozostalú ženu s dieťaťom by ste chceli z toho nájmu vyhodiť, lebo to týmto ustanovením robíte. Chápem, že to vyhovuje asi teda tým prenajímateľom, alebo ja neviem, kto vám to tu podsunul, ale nerozumiem úplne prečo. Potom sú tu nejaké ustanovenia o obnovení nájmu ďalšie a o vypovedaní a napríklad tu vlastne skracujete výpovednú dobu pri výpovedi prenajímateľa. Čiže zase posilňujete to postavenie prenajímateľa, kde sa mu to skracuje zo šesť mesiacov na tri mesiace. Ale že prečo? Prečo, keď teda tí odborníci a verejnou diskusiou to prešlo, mali sme to tu v prvom čítaní, v druhom čítaní na výboroch, bolo tam stále tých šesť mesiacov, nikto neavizoval, ani minister, že to je nejaký problém, že prečo vy to skracujete na tri mesiace. Kto sa ozval vám? Nejakí prenajímatelia, že teda oni by to radšej chceli mať na tri mesiace alebo? Ako to vzniklo? Lebo tu nenájdeme odpoveď na tieto otázky a vy ste k tomu nepovedali absolútne nič. Je to na konci druhého čítania. Prvej rekodifikácii Občianskeho zákonníka od vzniku Slovenskej republiky prinesiete pozmeňujúci návrh, nepoviete k nemu nič, prečo ho prinášate. Akože vieme si presne domyslieť, že je zjavné, že je to v prospech prenajímateľov, tak asi preto to tu prinášate. A jednotlivé ustanovenia by ste mali vysvetliť. Alebo tie, prečo meníte odstúpenie od dedičskej zmluvy. To je tu ten nový inštitút, ktorý sa zavádza prvýkrát. Bol prediskutovaný, dospelo sa k nejakým záverom. A vy naozaj, že v poslednej minúte už by sme tu teraz nediskutovali, už by sme boli pri ďalšom bode. A vy ste v poslednej minúte tejto rozpravy priniesli pozmeňujúci návrh, kde zrazu do toho vnášate niečo úplne iné, ako sa teda tie roky diskutovalo. Takže okrem toho, že pán Farkašovský by ako predkladateľ to mohol vysvetliť, tak mohol by sa vyjadriť aj pán minister spravodlivosti, ktorý je predkladateľom tohto návrhu zákona a ktorý neavizoval žiadne takéto zmeny. To by bolo minimálne slušné, o slušnosti tu pán Farkašovský zvykne hovoriť, tak to by bolo minimálne slušné vysvetliť takéto návrhy. [18:33] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [18:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, no naozaj by to chcelo odôvodnenie, možno aj od pána ministra, ale najmä od predkladateľa pána poslanca Farkašovského, lebo teda viacerí, viacerí ste sa venovali tomu posilneniu prenajímateľa, ale aj to odstúpenie od dedičskej zmluvy, podľa môjho názoru, absolútne mení celý koncept, lebo teraz je v zákone napísané, že dôvody odstúpenia od dedičskej zmluvy. Ods. 1 je, že od dedičskej zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, v ktorých zákon umožňuje veriteľovi odstúpiť od zmluvy. V ods. 2 je ďalší dôvod, v ods. 3 je ďalší dôvod. A v ods. 4 je, že si môžu dohodnúť aj iné dôvody a môžu si dohodnúť, ak je to dohodnuté, možno od dedičskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, ale potom načo budú, keď sa tam doplní, že možno odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu a právo odstúpiť od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu nemožno vylúčiť ani obmedziť, tak vlastne tie ods. 1 až 3 sú tam zbytočné. Načo budú a ešte aj časť štvorky, že načo bude v zákone napísané, že z akých dôvodov možno odstúpiť od dedičskej zmluvy, keď zároveň ďalšie ustanovenie bude hovoriť, že aj bez uvedenia dôvodu. Možno, tak potom vlastne celý ten paragraf je zbytočný a stačí tam to, čo tam navrhuje pán poslanec Farkašovský, ale nemení to charakter dedičskej zmluvy. Však tým sa dedičská zmluva predsa má líšiť od závetu, že závet je jednostranný úkon, že ja niekomu niečo odkážem a zmluva je obojstranný, ktorý nemožno meniť jednostranným úkonom, iba ak je to nejako vopred dohodnuté, lebo potom oni sa na niečom dohodnú a potom poručiteľ si to rozmyslí a zruší to bez toho, aby mal na to súhlas toho dediča, tak potom nerozumiem, načo je dedičská zmluva. [18:35] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Plaváková. [18:35] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Presne si to vystihol. Vlastne sa stráca úplne pointa tých predchádzajúcich dôvodov, lebo keď raz naozaj upravíte, že každá zmluvná strana môže od dedičskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu a toto právo odstúpiť nemožno vylúčiť ani obmedziť. Aký zmysel má mať upravené iné podmienky pre ukončenie tej dedičskej zmluvy? To nedáva zmysel. Potom sa dá jednoducho vždy využiť toto ustanovenie. Na čo sú tie ostatné? A oni mali asi nejaký účel, keď to takto bolo, vyšlo aj z rekodifikačnej komisie. Aj vy ste to, pán minister, schválil, tak toto bolo v MPEK, alebo teda to je výsledok MPEK. Veď to úplne nabúrava celý ten systém tej dedičskej zmluvy. A vlastne to prináša aj mnohé riziká. To sa teda ani nedá takto rýchlo zanalyzovať, ale vlastne, keď hocikedy bude môcť niekto odstúpiť, tak akože akým spôsobom sa má vlastne tá dedičská zmluva využívať a aká je jej istota, právna istota pre tých ľudí, ktorí ju budú uzatvárať? Čo je to potom za právny inštitút, táto dedičská zmluva? Mňa by to reálne zaujímalo, lebo teraz vlastne to úplne akože likviduje tú pointu, mám taký pocit. A že možno by bolo dobré teda si to vysvetliť a neviem, či teda na tomto je zhoda a z čoho to vzišlo a z koho vlastne iniciatívy a prečo? To už tam nemusíte asi tú dedičskú zmluvu dávať vôbec, alebo čo? [18:37] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Števulová a po nej sa pripraví pán poslanec Farkašovský. [18:37] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Viete, ja už som bola na odchode, som si naozaj nemyslela, že tu už asi 25. krát vystúpim a tu zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, vystúpi poslanec SNS Farkašovský a prednesie pozmeňujúci návrh, ktorý sa zverejňuje počas jeho prednášania. A nielen taký, že ja neviem, však tuto kolega Dušenka mal, že vrátenie tých tých dedičských podielov do súčasnej výšky a však to je jedna veta, hej? Takže to by si človek aj stíhal prečítať počas jeho vystúpenia, bolo dlhé. Ale tuto, že normálne sa vlastne na konci dňa ide zmeniť? Celý nájom bytu, pričom téma nájmov bola jedna z vlajkových lodí tohto nového Občianskeho zákonníka, že teda mala sa zjednotiť roztrieštená úprava, ktorá bola aj v Občianskom, aj v zmluve o krátkodobom prenájme bytov a malo sa to zjednotiť, urobiť v tom poriadok, vybalansovať ochranu prenajímateľa a nájomcu. Toto je jedna z vecí, na ktorom, na ktorej si zakladajú tvorcovia nového Občianskeho zákonníka. A bum. Teraz tu máme tento návrh, ktorý tú rovnováhu zásadným spôsobom vychyľuje v prospech prenajímateľov. Vychyľuje. Len tak, bez diskusie. Pritom už sa tam nejaké veci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní predsa opravovali. Prečo ste si to vtedy nedohodli, aby tu bol dostatočný čas na pozretie a spripomienkovanie aj toho vášho návrhu, mohli ste vtedy prísť za ministrom. Alebo mohli ste za ním prísť, keď to bolo tu v prvom čítaní alebo na začiatku ústavnoprávneho výboru, bol tam celý deň na to vyhradený. Nie. Vy s takýmto zásadným návrhom, ktorý zvýhodňuje silnejšiu stranu, pričom ďalšou vlastne skutočnosťou, ktorú tam aj v niektorých, pán minister, veď vy ste tam napísali, že jedným z princípov ochrany v Občianskom zákonníku je aj ochrana slabšej strany. Tak ja neviem, akože toto je aká ochrana? Odkedy sú prenajímatelia slabšia strana inak? By ma zaujímalo. Viete to niekto? Že zrazu sa tu z majiteľov bytov stali slabšie strany. Chudáci, asi je ten byt taký presýtený, teda ten trh taký presýtený tými bytmi, že oni si už asi nemôžu diktovať podmienky, no. Poľutujme ich. Pripravme im lepšie podmienky v Občianskom zákonníku. To asi treba, lebo mladí ľudia tu netrpia nedostatkom nájomného a iného dostupného bývania, tak neodchádzajú kvôli tomu z krajiny, tak treba sprísniť tie podmienky a prihodiť nejaké polienka prenajímateľom. Lebo v strane SNS asi majú len prenajímateľov. Tam nemajú mladých ľudí a, ak aj majú, tak im asi ich oteckovia, ktorí tu sedia, dohodia nejaké tie byty a neviem, cez nejaké rady alebo cez nejaké iné kšefty, ako to len v tejto koalícii vedia a preto oni nevedia sympatizovať s potrebou vyrovnať práva prenajímateľa s právami nájomcu. Nevedia, lebo oni si to vždy vybavia cez nejaké kšefty. A ja, viete, že normálne celý čas, pán minister spravodlivosti, ako tu sedíme dnes, tak ja vám akože dávam taký ten, že, že si hovorím, že nekonáte v zlom úmysle, že naozaj vám o to ide. Že chcete tu zanechať ten Občiansky zákonník ako výsledok nejakej odbornej práce, do ktorej sa v zásade nevstupovalo, že, že nebude sa to nejako meniť v rámci teda parlamentného procesu, lebo naozaj vnímame, že po 60 rokoch sa mení Občiansky zákonník a nebudeme to tu halabala meniť nejakými neuváženými zásahmi. A potom príde váš koaličný partner s týmto. Na konci dňa viete, ako vyzeráte, pán minister? Ako vyzerajú všetky tie vaše dnešné reči o tej odbornej komisii? Ako ste to zadali v novembri 23? Ako ste to nemohli skôr predstaviť ako v lete 25 a bolo to prosto fakt, že výborne pripravené, odkomunikované so všetkými a prosto je to výsledok tej odbornej práce. No tak ja by som sa teda rada spýtala tej komisie, že čo hovorí tuto na návrh pána Farkašovského. Že ako sa im bude žiť s tým, že teda tá ich odborná práca bude takýmto spôsobom zmenená za pár hodín zajtra o 11:00, keď o tom budeme hlasovať. To je, to je, to je prosto úplne absurdné, pán kolega Farkašovský. A tiež to ustanovenie toho § 1741 ods. 4 o tej možnosti odstúpenia od dedičskej zmluvy. Však to máte to aj zle napísané. Vy ste si to inak všimli? Jednak vy hovoríte, že posledná veta, posledná veta sa nahrádza týmito vetami: Každá zmluvná strana môže od dedičskej zmluvy odstúpiť aj bez udania dôvodu. Právo odstúpiť od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu nemožno vylúčiť ani obmedziť. To chcete dať ako poslednú vetu? Ale v prvej vete budete mať, že v dedičskej zmluve možno dohodnúť aj iné dôvody, pre ktoré môže zmluvná strana od dedičskej zmluvy odstúpiť alebo dohodnúť, že poručiteľ nemá právo odstúpiť od dedičskej zmluvy podľa ods. 2. Čiže v prvej vete toho ods. 4 bude napísaná možnosť vylúčenia alebo obmedzenia odstúpenia od dedičskej zmluvy bez uvedenia dôvodu a v posledných dvoch vetách, ktoré tam dopĺňate, túto možnosť zoberiete. Čiže ešte aj ten paragraf bude vnútorne rozporný. Tak ako to ja čítam. Neviem. Dúfam, že sa nemýlim, ale prosto tých pár minút, čo som tu na to mala, mi vyšlo, že to prosto nesedí v jednom paragrafe. A teda okrem toho, že to podľa mňa máte zle napísané, lebo ste to tam dali, tak vlastne to, čo ste navrhli, podstatne mení charakter dedičskej zmluvy, pretože dedičská zmluva je viacstranný právny úkon, záväzok je jednostranný právny úkon a presne pre ten charakter tej dedičskej zmluvy to tam je napísané tak, ako je to v pôvodnom návrhu, že to právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu si strany môžu len dohodnúť. To nie je právo, ktoré majú nevyhnutne, majú ho len, ak si ho dohodnú. A vy to teraz chcete zmeniť. To už potom naozaj tam môžeme vrátiť aj podľa návrhu pána Dušenku, ktorý tu práve nie je, aj tie podiely v tej pôvodnej, v tej súčasnej platnej právnej úprave, lebo lebo týmto sa vlastne podľa mňa úplne Majú nevyhnutne len, ak majú ho len, ak si ho dohodnú. A vy to teraz chcete zmeniť? To už potom naozaj tam môžeme vrátiť aj podľa návrhu pána Dušenku, ktorý tu práve nie je. Aj tie podiely v tej pôvodnej, v tej súčasnej platnej právnej úprave, lebo týmto sa vlastne podľa mňa úplne nabúrava, ak to bude schválené, ten koncept žižskej zmluvy. Však na čo to potom bude? Ja tomu nerozumiem. Nerozumiem potom vlastne tej krehkej... vlastne vy úplne narušíte tú krehkú rovnováhu tých inštitútov v rámci toho Občianskeho zákonníka. A naozaj to vyzerá tak, že to strana SNS robí ad 1, lebo idú voľby. Nevedia kedy, možno o rok, možno skôr, lebo keďže tu takto prídete ako koaličný partner s takýmto ničím, tak človeka to aj zvádza si predstaviť, že tak asi aj vy tak úplne neveríte, že tá koalícia vydrží, tak radšej si rýchlo toto dáte, aby ste potom mohli v kampani hovoriť, ako ste zachránili prenajímateľov a nebudú musieť ustupovať tým nájomcom, ktorí ich nútia, aby im hľadali, aby výpovedná doba nebola šesť mesiacov a bola šesť mesiacov a aby neviem aké práva mali. Lebo inak neviem, že tu prosto nie je žiaden verejný záujem na tom, aby ste vychyľovali tú rovnováhu v prospech prenajímateľov. Ostanete jej. A vy to robíte, to znamená, že na to musíte mať nejaké zištné dôvody. Že prosto buď niekto u vás, vo vašej strane, vy konkrétne, máte prosto byty, ktoré prenajímate a nechcete, aby sa spravovali týmito novými podmienkami. A možno to teda chcete využiť v kampani. Neviem, ale mali by ste to vysvetliť. A ja si myslím, že ak majú platiť všetky tie slová, ktoré minister spravodlivosti povedal o tomto novom Občianskom zákonníku a o jeho príprave, tak sa musí dištancovať od tohto návrhu. Pretože, ak ho jeho kolegovia stranícki podporia a koaliční, tak pán minister, budete úplne na smiech. To, čo ste tu dnes celý deň hovorili, čo ste hovorili na ústavnoprávnom výbore, vlastne neplatí a celé to bola len fraška. Tak ja vám odporúčam, aby ste si to s kolegami a kolegyňami z SNS vyjasnili, aby ste toto naozaj nepodporili, lebo to nemá miesto v tom novom Občianskom... [18:46] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, začína [18:46] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, ďakujem za slovo. No, chcem troška vysvetliť. To, že to bolo tesne pred ukončením rozpravy, bola technická záležitosť, že sme hľadali 15 podpisov, ale chcem zdôrazniť, že tá časť o prenajatých bola plne konzultovaná s ministrom. Minister o tom vedel. S Ministerstvom spravodlivosti prešla dlhá diskusia a plne súzní s obsahom. Druhá vec je, čo sa týka dediny, to samozrejme bude dané na samostatné hlasovanie a to možno je problematické. To si uvedomujeme, rátame aj s tým, že to nemusí prejsť. Ale, keď ste hovorili a stále to hrčí dookola, že minister nebol uzrozumievaný, nebol informovaný, ministerstvo o tom nevedelo. Tento pozmeňovací, okrem jedného paragrafu, je plne s vedomím Ministerstva spravodlivosti a po dohode s Ministerstvom spravodlivosti. Ďakujem. [18:47] Tibor Gašpar Ďalší v poradí [18:47] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, to je neuveriteľné. No, takže predkladáte aj problematické ustanovenia, aj keď viete, že sú problematické a fakt, akože myslím, že Zuzka to tu dobre vystihla, že je tam aj teraz taký zmätok v tom ustanovení, lebo tam sa vlastne uvádza, že si môžu v dedičskej zmluve dohodnúť, že poručiteľ nemá právo odstúpiť od dedičskej zmluvy podľa ods. 2. Čiže dôvody, ktoré sú tam určené, a potom vy tam dopĺňate, že vlastne sa môže odstúpiť aj bez udania dôvodu a toto právo odstúpiť od... To je teraz úplný, akože právny chaos, ktorý tam vy vytvárate a teda aspoň uznávate, že je to problematické, ale preboha, to kto písal? Lebo to dúfam nebol právnik, alebo ja neviem, kto to písal, či vy ste to tu proste šušorili po chodbách a potom ste zháňali tie podpisy, lebo tak to vyzerá. A jedna vec je, že čo mohlo byť prediskutované s ministrom, ale keď sa tu dookola, odkedy tu tento návrh máme, opakuje zo strany ministra spravodlivosti, ako to bolo dlhé roky diskutované, odborná diskusia prebehla, všetko vlastne je v súlade s kostolným poriadkom, riadne verejné diskusie prebehli, medzirezortné pripomienkové konanie a zrazu na poslednú chvíľu, naozaj v poslednej minúte, tu príde takýto pozmeňujúci návrh. Tak to totálne nabúrava všetky tieto slová, ktoré sme tu od pána ministra počuli. Jednoducho to už vôbec nemôže byť používané, lebo to neplatí. Hej? Neplatí to, lebo ak to malo byť súčasťou toho návrhu a bolo to všetko také prediskutované, tak to v ňom malo byť. A nie naozaj na poslednú chvíľu, v poslednej minúte. Však to je nedôstojné už až. Proste rekodifikácia Občianskeho zákonníka naozaj prvýkrát v histórii Slovenska a vy tu v poslednej minúte predložíte pozmeňujúci návrh. Nedôstojné to. [18:49] Tibor Gašpar Je. Ďalej faktická poznámka. [18:49] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková. Ďakujem veľmi pekne. No, ja si myslím, že by bol na mieste, keby vystúpil pán minister. Dnes to už asi úplne nestihne. Neviem, či si už aj nevyčerpal celý svoj čas. No, tak to je asi trošku nešťastné. A neviem, koľko má ešte pán minister, ale myslím, že pár minút, pár minút mu ešte ostalo? No, ale ja si myslím, pán minister, že bolo by dobré od vás vedieť, že to by nemalo byť naozaj iba na to posledné slovo na konci, na čo sa nedá reagovať, že aký je k tomu váš postoj. Či je to tak, ako hovorí pán Michelko. A potom asi aj vedieť, že ako sa k tomu postupovalo v rekodifikačnej komisii, lebo ten nájom, tomu asi všetci dobre rozumieme, rozumieme a myslím, že tomu rozumejú aj ľudia, že mala by tu byť nejaká spravodlivá rovnováha medzi nájomcom a prenajímateľom a, ak na poslednú chvíľu sa tu vkladajú ustanovenia, ktoré idú iba na prospech prenajímateľa. Tak, ak to predtým bolo spravodlivo vyvážené, tak teraz to už určite nie je. Tak či to naozaj takto chceme mať v tom novom Občianskom zákonníku osobne, ak ste minister spravodlivosti a sociálnej demokracie, lebo sa mi to trošku bije. Tam my máme záujem samozrejme, aby ten nájom bol pre trhovú ekonomiku, ale, že práve minister sociálnej demokracie akceptuje na poslednú chvíľu návrh, ktorý zásadne vstupuje do zníženia štandardov pre nájomcu, tak to mi príde trošku prekvapivé. Ak je to naozaj s vaším súhlasom a ste s tým OK. Že doteraz teda tá rekodifikačná komisia to považovala za nevyvážené, len sa nenašla cesta a konečne klub Slovenskej národnej strany tú cestu našiel, ako to vyvážiť alebo ako máme tomu rozumieť, že naozaj takto vstupujeme do nájmu. Vôbec nájmu k bývaniu. Že to nie je hocijaký inštitút. A potom som porozumela aj z tej vašej poznámky, že asi ten úlet, ktorý súvisí s dedičskou zmluvou, že to teda naozaj s vašou podporou [18:51] Tibor Gašpar Nebude, ale [18:51] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No vy ste sa viackrát, pani poslankyňa, obrátili na Slovenskú národnú stranu s takým apelom, že vlastne Slovenská národná strana je tou stranou, ktorá naozaj v prenájmoch, nájmoch a v, neberte to ako, to je môj hodnotiaci úsudok, a v kšeftovaní s majetkom má naozaj bohaté skúsenosti a možno naozaj práve preto prišiel tento pozmeňovací návrh, ktorý naozaj majiteľa bytu veľmi zvýhodňuje a chudáčik majiteľ toho bytu by mal mať určité výhody, ale také krásne bolo, že naozaj sa tu niečo deje. Je aj dôkaz toho, že prišiel ďalší zo Slovenskej národnej strany a ten nám vysvetlil, že, o čo tu vlastne ide, takže ide tu o to, že pán minister vie o všetkom. Pán minister bol o všetkom informovaný. Pán minister má všetky informácie, len potom tu v pléne pani Plevíková behá za pánom Farkašovským, pribehne, spytuje sa ho, čo a ako, aj keď je podpísaná na tom pozmeňovacom návrhu. No a potom teda naozaj sa dozvieme, že pán minister o všetkom vie. [18:53] Tibor Gašpar Reagovať bude pani. [18:53] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Števulová. Pán Michelko, ďakujem vám. Ja naozaj som vždy rada, keď sa ozvete, lebo vy ste tam akože bez irónie pravdovravný typ, že aspoň sa vždy dozvieme, ako to je a môžeme skonštatovať, že naozaj ten dnešný deň bol v podstate fraška. Ak sa to naozaj stalo tak, že SNS teda bola jediná strana, s ktorou sa to tu asi nediskutovalo, teda ten prediskutovaný občiansky zákonník, všetky stanovenia tam. Čo k tomu dodať a k tej koalícii. Ale teda prosto, ak vy ste naozaj, že využili tento jeden deň na to, aby ste pripravili návrh pozmeňujúci, ktorý nabúra časť Občianskeho zákonníka a ešte ste si tu na poslednú chvíľu hľadali 15 podpisov, že tí ľudia ani nevedeli, čo podpisujú, tak to je naozaj, že také popretie toho, čo tu počúvame celý, celý deň a všetky tie hodiny predtým, ktoré sa venovali na ústavnoprávnom výbore tomuto zákonu. Na čo vlastne? Načo? Na čo to bolo dobré? Načo sme tam všetci sedeli? Nás z ústavnoprávneho výboru a my ostatní, čo sme sa o to zaujímali. Nebol tam nikto z SNS, ktorý by toto vôbec otváral. To bola úplne, že waste of time, úplne ste, akože, načo sme tam boli? Však, keď teda ste si to chceli takto spraviť, ako všetky vaše zákony predtým, že sem niekto dôjde na poslednú chvíľu s nejakým zásadným návrhom, tak na čo sa ešte tvárite, že tentoraz to idete urobiť inak? Fakt nechápem. To sme si toto celé tu mohli odpustiť. Celé tieto naše úvahy o tom, že čo by mohlo byť lepšie na Občianskom zákonníku. No lepšie by mohlo byť, viete čo? Vaša politická a legislatívna kultúra. To by tomu pomohlo. To naozaj treba zlepšiť. Fakt hrozné. [18:55] Tibor Gašpar Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Farkašovský. Dávam mu slovo. Súčasne upozorňujem, že máme päť minút do ukončenia dnešného dňa rokovania. Nech sa páči. [18:55] Karol Farkašovský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za všetky pripomienky. Myslím si, že vás niekde treba trošku upokojiť. Niektoré body boli vysvetlené. Ja som odôvodnil jednotlivé body a pán Michelko dodal opis situácie, aká nastala. A myslím si, že treba vášne upokojiť a práve preto navrhujem ako predkladateľ, aby sme o každom z tých deviatich bodov hlasovali zajtra samostatne a tým vlastne vyjadrili svoj názor. Ďakujem. [18:56] Tibor Gašpar Faktickú poznámku máme tri na vystúpenie. Začína [18:56] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál. Čo si vy, pán poslanec Farkašovský, predstavujete pod tým, že ste odôvodnili tie pozmeňujúce návrhy? Lebo podľa môjho názoru ste ich neodôvodnili. Ani jeden ten návrh nie je odôvodnený. Je tam síce text, ktorý nasleduje za slovom odôvodnenie, ale v tom texte, ktorý nasleduje za slovom odôvodnenie, je vždycky iba popísané, že čo sa vlastne zmení tým bodom pozmeňujúceho návrhu, ale dôvody, prečo sa to má zmeniť, tam uvedené nie sú. Tam nie je odôvodnenie, že chceme posilniť práva prenajímateľov, lebo si myslíme, že v dnešnej dobe by mali byť prenajímatelia posilnení a práva nájomcov by mali byť oslabené. Však môže to byť legitímny názor, ale malo by to byť uvedené v tom odôvodnení. Nič také ste tam neuviedli. Rovnako ste neodôvodnili tú zmenu dedičskej zmluvy, lebo čo to bude za dedičskú zmluvu, keď ktorákoľvek zo strán, a najmä teraz poručiteľ, bude môcť od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Bude tam rozpor v rámci zákona, lebo predchádzajúce tri odseky sú o tom, aké sú dôvody odstúpenia od dedičskej zmluvy. Tu to bude aj bez uvedenia dôvodu, tak to sú potom úplne nezmyselné tie prvé tri odseky. A mení to charakter dedičskej zmluvy ako dvojstranný právny akt medzi dvoma stranami, aký to bude mať význam uzatvárať dedičskú zmluvu, keď poručiteľ bude môcť od nej kedykoľvek odstúpiť. A prečo to navrhujete? To tiež ste nezdôvodnili. Prečo si myslíte, že takto treba zmeniť nastavenie dedičskej zmluvy? Ešte nestihneme [18:58] Tibor Gašpar Faktickú poznámku pani poslankyne [18:58] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Plavákovej, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Farkašovský, vy ste tu naozaj viackrát plne hovorili o slušnosti. A ono nestačí hovoriť pekným pokojným hlasom. To musí mať aj nejaký obsah tá slušnosť. A toto celé, čo ste tu predviedli, je teda opak slušnosti naozaj. Predložili ste tu na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, ktorý ste nijako neodôvodnili. Naozaj, veď vieme čítať. Veď tu sú vety, ktoré popisujú, že niečo vyhadzujete a niečo tam zostáva. To nie je odôvodnenie. Tým nevysvetľujete, prečo to niečo vyhadzujete napríklad, alebo prečo niečo meníte. A my sme vás tu vyzývali k tomu, aby ste to vysvetlili. A ja som sa naozaj nádejala, že teda v rámci toho, že slušnosť tu panuje, že sa tam postavíte a vysvetlíte to, že prečo tu prednášate tieto návrhy. Ale nie, vy ste zopakovali niečo, čo pani Plevíková povedala už pred niekoľkými minútami, že sa to bude hlasovať osobitne. To ste nemuseli ani vystúpiť, lebo však vy ste len zopakovali naozaj to, čo tu už odznelo. A tie vysvetlenia? Kde? Vy ste zopakovali niečo, čo pani Plevíková povedala už pred niekoľkými minútami, že sa to bude hlasovať osobitne. To ste nemuseli ani vystúpiť, lebo však vy ste len zopakovali naozaj to, čo tu už odznelo. A tie vysvetlenia? Kde? Deň. Fakt. Nikto to tu nevysvetlí? Vy tu normálne na konci rozpravy k rekodifikácii Občianskeho zákonníka predložíte pozmeňujúci návrh. A nikto k tomu nepovie žiadne vysvetlenie? Ani predkladatelia, ani minister spravodlivosti. Od Jána Michelka sme sa iba dozvedeli teda popis situácie, že oni diskutovali s ministrom a potom tam ešte prilepili taký jeden svoj nejaký návrh, ktorý asi nebude schválený, ale tak je problematický, ale aj tak ho predložia. To je všetko, čo sme sa dozvedeli. O dôvodoch prečo tu nezaznelo ani jedno slovo. Ani jedno. Toto je ten proces, ktorý ste tu popisovali, pán minister, ako skvelý proces, bol dlhý, prebiehal odborný. To naozaj? Že to už každý musí vidieť, že toto je úplne absurdné. To je fraška. [19:00] Tibor Gašpar Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00.