Rokovanie NR SR 18. 9. 2026

[08:59] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali Baška, Dubovický, Goga, Grelin, Kolejková, Luštíková, Majerský, František Majerský, Milan, Gabriel Paľa, Anton Stredák, Veronika Šrobová. Na zahraničnej pracovnej ceste je Richard Raši, predseda Národnej rady, a poslankyňa Plaváková. Na dnešnom rokovacom dni budeme prejednávať podľa schváleného programu v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej proti-spoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1320, spoločná správa výborov má tlač 1320a. Prosím ministra vnútra Matúša Eštoka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [09:04] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, zámerom predloženého vládneho návrhu zákona je zavedenie právneho rámca pre akreditáciu preventívnych programov v oblasti prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Vytvorí sa tak predpoklad pre odborné posudzovanie obsahu a kvality týchto preventívnych programov, ako aj pre transparentné poskytovanie podpory zo strany štátu. Významnou zmenou, ktorú ďalej prinesie návrh zákona, je posilnenie strategickej a koordinačnej úlohy štátu v oblasti prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti, a to formálnym upresnením pôsobnosti Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, ako aj ukotvením krajských koordinátorov pre prevenciu kriminality a krajských komisií pre prevenciu kriminality ako regionálnych koordinačných štruktúr. Zároveň z dôvodu potreby aplikačnej praxe pri poskytovaní pomoci obetiam a z dôvodu zavedenia a výkonu akreditačnej agendy sa návrhom zákona precizuje právny základ na spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb, čím sa zabezpečí súlad s osobitnými právnymi predpismi v oblasti ochrany osobných údajov a zvýši sa právna istota subjektov podieľajúcich sa na realizácii preventívnych opatrení. Návrh zákona predstavuje dôležitý krok k profesionalizácii, koordinovanosti a efektivite výkonu štátnej politiky v oblasti prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti vrátane posilnenia regionálnych štruktúr a systémových nástrojov na podporu bezpečnosti a ochrany obyvateľstva. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. [09:06] Peter Žiga Dám slovo spoločenskej správcovi cez výber pre obranu a bezpečnosť poslancovi Ševčíkovi, aby informoval Národnú radu o [09:07] Ivan Ševčík Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi, prejsť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1320. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1565 z 2. júna 2026 pridelila predmetný vládny návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom tri tejto správy a stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 5 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Zároveň určil poslancov Kalivodu, Demečka, Glíka, Gašpara, Salóna, Ševčíkovú za náhradníkov spoločného spravodajcu. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru pre obranu a bezpečnosť č. 190 na svojej 88. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? [09:09] Peter Žiga Pán poslal 100 € nech sa páči. [09:10] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Müller, kolegyne, kolegovia, po letnej prestávke opäť rokujeme o novele zákona o prevencii kriminality. No dodnes neregistrujem opravu tohto návrhu zákona, na ktorú som upozorňoval ešte v prvom čítaní. Totižto, hlavným cieľom a zmyslom tohto zákona má byť akreditácia, teda štátne overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu realizovať preventívny program na základe splnenia podmienok. To má byť alfou a omegou, čo vlastne sa navrhuje posilniť ešte aj tým, že tá akreditácia sa dá aj do úvodných ustanovení zákona. Že vlastne ide o akreditáciu, overenie spôsobilosti, počúvajte dobre, overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu takýto program realizovať. Ak si však otvoríte § 9a ods. 2, dočítate sa veľmi zaujímavú vec, a síce, že akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu. Na jednej strane návrh zákona hovorí, že áno, akreditácia je overenie spôsobilosti, aby subjekt mohol realizovať preventívnu činnosť. A hneď v ďalšom odseku je napísané, že vlastne tá akreditácia vôbec nie je potrebná. Tak je alebo nie je potrebná tá akreditácia? Na toto som upozorňoval už v prvom čítaní. Dodnes sa s tým nikto nevysporiadal. Pritom máme viacero zákonov už dnes, či je to zákon 282/2008 o podpore práce s mládežou alebo zákon o ochrane obetí alebo viaceré oblasti z oblasti sociálnych vecí, kde tá akreditácia už existuje. A tam je jasne napísané, že len akreditovaný subjekt môže vykonávať tú preventívnu činnosť, či už v oblasti práce s mládežou, či už v oblasti sociálnej alebo v oblasti práce s obeťami trestných činov. Jedine v tomto návrhu zákona je to presne naopak. Stačilo sa jednoducho inšpirovať viacerými zákonmi, ktoré tu už dnes máme, ktoré sú v platnosti, niektoré viac ako 15 rokov. Ale nie, tu je jasne napísané, že akreditácia vlastne nie je podmienkou toho, aby subjekt mohol prevenčnú činnosť realizovať. No a teraz to povedzme na nejakom príklade v praxi. Práve Ministerstvo obrany, Ministerstvo vnútra malo pred pár mesiacmi veľkú kampaň, veľkú roadshow, na ktorej sa zúčastňoval aj René Rendy, človek, ktorý bol obvinený z drogovej trestnej činnosti. Takýto človek vôbec nebude musieť mať akreditáciu, ani do budúcna. Napriek tomu, že sa tu zaklínate, áno, bude musieť byť akreditácia. Nie, nebude musieť. Hej, René Rendy, aj keď nebude mať akreditáciu, bude môcť chodiť po školách, po takýchto rôznych roadshow a vykonávať takúto činnosť. Jediným rozdielom medzi Reném Rendym a akreditovanými subjektmi bude v tom, že René Rendy na svoju činnosť nebude môcť poberať dotáciu. To je jediné. To však neznamená, že to bude vykonávať zadarmo. Tak ako teraz chodil po slovenských námestiach, spieval tam, tak nerobil to zadarmo. Bol za to veľmi slušne zaplatený. A tak to bude môcť robiť aj naďalej. Bude môcť vykonávať akúkoľvek činnosť, len na to nebude brať dotáciu. Ale načo by sa trápil s nejakým projektom, spĺňal ďalšie podmienky, výzvy, dotačné výzvy, ak mu stačí uzavrieť napriamo zmluvu s ministerstvom a je tam. Aj Ministerstvo školstva v MPK zároveň upozorňovalo, že tie podmienky pre akreditované subjekty sú nastavené pomerne voľne. Ľudia, ktorí budú zodpovedať za, alebo takými garantmi toho daného subjektu, tak budú musieť mať buď stredoškolské vzdelanie. Upozorňovalo, že tie podmienky pre akreditované subjekty sú nastavené pomerne voľne. Ľudia, ktorí budú zodpovedať za alebo budú takými garantmi toho daného subjektu, tak budú musieť mať buď stredoškolské vzdelanie a päť rokov praxe. Tam aj Ministerstvo školstva samo namietalo, že stredoškolské vzdelanie, sami si neboli istí a dávali to ako zásadnú pripomienku, že to nie je najšťastnejšie riešenie, aj keď päť rokov praxe, alebo zároveň, ak má taký garant vysokoškolské vzdelanie, tak mu bude stačiť len jeden rok praxe. Aj samo Ministerstvo školstva, ktoré má s podobnou agendou skúsenosti, jasne namietalo, že toto sú príliš jednoduché a slabé pravidlá na to, aby aj ten akreditovaný subjekt naozaj spĺňal to, čo spĺňať má. Ďalšou vecou, na ktorú je potrebné upozorniť, je to, kto bude o tých akreditáciách rozhodovať. Je to akreditačná komisia, samozrejme. No zaujímavé je, kto bude v tej akreditačnej komisii. Bude mať päť členov, pričom dvoch bude navrhovať a menovať Ministerstvo vnútra a ďalších troch pre istotu osobne sám minister vnútra. Je tu garancia nejakej nezávislosti, keď celú akreditačnú komisiu si v zásade zloží osobne minister vnútra? Troch priamo zo zákona a dvoch tým, že to vlastne budú ľudia, ktorých vyberú jeho podriadení, teda zamestnanci Ministerstva vnútra. O akej nezávislosti sa tu bavíme? Čiže ešte raz. Novelizuje sa zákon o prevencii kriminality. No je to naozaj obrovský nepodarok, ktorý v sebe jednak obsahuje zaujatosť akreditačnej komisie. Veľmi slabo nastavené podmienky pre garanta subjektu, ktorý má túto preventívnu činnosť vykonávať, ale čo je úplne, úplne najhoršie, je to, že vlastne aj subjekt, ktorý nezíska akreditáciu, ktorý tam úplne pohorí, vlastne ho to fakticky nijakým spôsobom nebude diskvalifikovať, lebo tú preventívnu činnosť aj tak bude môcť vykonávať. Jediné, čo nebude môcť získať, je dotácia. Takto to naozaj nemôže byť. Vidíme to v ďalších zákonoch, ako som vravel, napríklad o podpore práce s mládežou alebo viaceré sociálne zákony alebo zákon o ochrane obetí trestných činov. Vo všetkých týchto zákonoch je explicitne napísané, že akonáhle subjekt poskytujúci takúto podporu nemá akreditáciu, tak tú činnosť nesmie vykonávať. Ministerstvo vnútra. Preto odporúčam aj ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi, aby stiahol tento návrh zákona. A ak mu ide naozaj len o prerozdeľovanie peňazí a o podmienky, kto tie dotácie môže získavať a nie, tak to si vie úplne jednoducho nastaviť aj v dotačnej schéme. A nie je potrebné zavádzať tu takýto paškvil. Naozaj, radšej nech nerobí nič, ako keď má byť schválený takýto zákon, kde ľudia ako René Rendy jednoducho aj naďalej budú môcť pôsobiť na takýchto preventívnych akciách. Ďakujem veľmi pekne. [09:18] Peter Žiga Poslankyňa Turčanová. [09:18] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolega sa dotkol akreditácie. To, že bude potrebné a ministerstvo bude to, ktoré bude schvaľovať, kto dostane akreditáciu, ale vlastne jediným účelom akreditácie bude potom môcť poberať dotáciu. A tak, ako upriamil pozornosť aj na konkrétny prípad, aj niektorí ľudia, ktorí možno sú sporní, tak nebudú odstavení od toho, aby mohli robiť preventívne programy, ale ja by som chcela svojou faktickou zareagovať aj celkovo na tento zákon, ktorý považujem za prospešný a vítam snahu o profesionalizáciu v tejto oblasti, ale zásadný nedostatok z pohľadu ochrany súkromia vidím v tom, že upozornil na to aj Úrad na ochranu osobných údajov, že ide o chýbajúcu minimalizáciu údajov. Návrh v § 8 ods. 4 zavádza možnosť krajského koordinátora zvolať multidisciplinárne stretnutie orgánov verejnej moci a problém je, že tento návrh plošne umožňuje, aby sa účastníci týchto stretnutí oboznamovali s osobnými údajmi obetí a páchateľov v maximálnom možnom rozsahu. Rozprávame sa o sprístupňovaní mimoriadne citlivých údajov a to absolútne neobstojí ako dostatočný právny základ. Účastníci by mali mať prístup len k tým údajom, ktoré sú striktne nevyhnutné pre riešenie daného prípadu a nie plošne ku komplexným profilom bez akéhokoľvek rozlíšenia. Takže zvýšenie prevencie kriminality je dôležité, ale nesmie ísť na úkor neprimeraného zdieľania citlivých údajov obetí. Preto apelujem na predkladateľa, aby tento nedostatok do ďalšieho čítania odstránil. Ďakujem. Poslanec Dušenka. Ďakujem veľmi pekne. [09:20] Peter Žiga Pani [09:20] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Turčanová, za upozornenie na túto vec. Naozaj toto som vo svojom vystúpení úplne opomenul. Táto vláda má veľmi bohaté skúsenosti s tým, ako šlendriansky narába s osobnými údajmi. Či išlo o hackerský útok na katastri spred dvoch rokov alebo aj na rezorte ministerstva vnútra, kde plánovalo inštalovať ruské kamerové systémy. Kde jednoducho tie záznamy mohli byť sprístupňované veľmi jednoducho aj priamo do Ruska. Zároveň vieme, že aj ministerstvo hospodárstva v nedávnej dobe čelilo hackerskému útoku. A v súvislosti s poskytovanou energopomocou, kde takisto dodnes nevieme, či náhodou nedošlo k sprístupneniu citlivých osobných údajov ľudí, ktorí poberajú energopomoc. No a toto je ďalšia vec, kedy sa tie najcitlivejšie osobné údaje ľudí, ktorí boli odsúdení alebo obvinení, budú zdieľať s ľuďmi, ktorí k tomu nemajú mať absolútne žiaden prístup. Nie je tam absolútne ani v dôvodovej správe vysvetlené, kvôli čomu majú mať tak neobmedzený prístup k tak citlivým osobným údajom. Ak by to bolo naozaj sprístupňovanie údajov len pre Policajný zbor, pre orgány činné v trestnom konaní, samozrejme v poriadku, ale naozaj, čo sa týka tých multidisciplinárnych stretnutí, tam je ten okruh účastníkov tých stretnutí omnoho širší. Subjekty, ktoré naozaj nemajú absolútne žiaden dôvod mať prístup k takému obrovskému množstvu tak citlivých osobných údajov. Ďakujem. [09:22] Peter Žiga Rodných čísel, presných adries a kontaktov. Zákon sa pri ich ochrane spolieha výlučne na to, že účastníci stretnutia sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti. Samotná mlčanlivosť však z hľadiska GDPR vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán Naď? Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, prosím vás, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. Pán Ševčík, predpokladám, že v utorok o 11:00. V stredu o 11:00 najbližší hlasovací termín. Prosím, rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/93 Zb. zákona o Policajnom zbore znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1445. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1517. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona vážený pán [09:23] Matúš Šutaj Eštok Predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je úprava postupov pri spracovaní záznamov o leteckých cestujúcich na základe európskej smernice. Z dôvodu účinnejšieho využívania informácií zohľadňujúcich vývoj bezpečnostnej situácie v Európe sa rozširuje okruh údajov v rámci schengenských hraníc. Takisto sa rozširuje aj okruh subjektov, ktoré budú tieto záznamy poskytovať Policajnému zboru. Zároveň sa zvyšuje úroveň ochrany týchto osobných údajov, keďže sa precizujú lehoty ich uchovávania, podrobnejšie náležitosti ich spracúvania a zavádza sa aj súhlas Úradu inšpekčnej služby na ich poskytovanie bezpečnostným zložkám. Takto nastavený systém následne spracúvania záznamov o cestujúcich je v súlade s judikatúrou Európskeho dvora Európskej únie, aplikuje sa aj v iných členských štátoch. Okrem spracovania záznamov sa vládnym návrhom zákona upravujú rôzne ďalšie oprávnenia a postupy príslušníkov Policajného zboru s cieľom zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť služobnej činnosti. Napríklad oprávnenie policajtov pri pátraní po nezvestných alebo hľadaných osobách, kedy sa zavádzajú jasné pravidlá na využívanie aj bankových údajov s účelom lokalizovať takéto osobitné postupy pri nájdení malolet ej osoby. Komplexne sa tiež upravuje ustanovenie o spracúvaní biometrických údajov tak, aby korešpondovali so súčasnými technickými a právnymi možnosťami. Explicitne sa umožňuje kontrola zákazu používania alkoholu osobami pod probačným dohľadom. Rovnako sa upravuje podrobný postup vykonania osobnej prehliadky osoby, ktorá má byť umiestnená v cele policajného zaistenia, medzi prostriedky operatívnej pátracej činnosti sa dopĺňa krycí subjekt, rozširujú sa možnosti blokovať telefónne čísla pri podozrení na podvodné telefonáty, zavádza sa obligatórne zisťovanie súladu používania donucovacích prostriedkov so zákonom nadriadeným policajta. Po novom sa tiež výslovne umožní príslušníkom Policajného zboru vykonanie následnej kontroly v domácnosti, v ktorej bolo nahlásené podozrenie zo spáchania domáceho násilia s cieľom opakovane preveriť situáciu a zabezpečiť ochranu ohrozenej osoby. Pán predsedajúci, dámy a poslanci, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem. [09:26] Peter Žiga Ďakujem. Dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Ševčíkovi. [09:26] Ivan Ševčík Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? [09:27] Peter Žiga Dvaja, traja poslanci. Nech sa páči, pán poslanec Dušenka. Pán poslanec Dušenka zrušil svoje prihlásenie. Pani poslankyňa Turčanová. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. [09:28] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Dnes tu máme na stole novelu zákona o Policajnom zbore. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako štandardná technická norma. Ide však o rozsiahlu zmenu viacerých zákonov, aj keď sám predkladateľ v dôvodovej správe tvrdí, že len zavádzame do praxe európsku legislatívu a reagujeme na rozsudok Súdneho dvora v záznamoch leteckých cestujúcich. Ale keď sa začítate do podrobností, zistíte, že pod rúškom európskych smerníc sa tu vláda opäť pretláča zmeny, ktoré podľa môjho názoru neprimerane zasahujú do súkromia bežných občanov. Sám predkladateľ sa priznáva, že dochádza k tzv. gold platingu. Teda k tomu, že ministerstvo ide vysoko nad rámec toho, čo od nás Európska únia žiada. Európska únia požaduje monitoring letov. Ale naša vláda chce napríklad sledovať a zaznamenávať aj cestujúcich v komerčnej vlakovej, autobusovej a lodnej doprave. Predstavte si bežnú slovenskú rodinu. Rodičia kúpia deťom lístky na vlakový výlet do Prahy alebo si ušetria na letnú dovolenku, ktorú si kúpia cez miestnu cestovnú kanceláriu. Títo ľudia neurobili absolútne nič zlé a nič, z čoho sú podozriví. Napriek tomu ukladá tento zákon cestovným kanceláriám, vlakovým a autobusovým dopravcom povinnosť poskytnúť polícii diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k záznamom mojich klientov. Toto už predsa nie je cielený boj proti terorizmu. Toto je plošné budovanie sledovacieho štátu, kde je každý jeden občan, ktorý si kúpi lístok na autobus alebo zájazd, okamžite Polícii. Diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k záznamom mojich klientov. Toto už predsa nie je cielený boj proti terorizmu. Toto je plošné budovanie sledovacieho štátu, kde je každý jeden občan, ktorý si kúpi lístok na autobus alebo zájazd, okamžite analyzovaný a monitorovaný. Zoberme si ďalší mimoriadne nebezpečný bod tejto novely. A to je prelamovanie bankového tajomstva a sledovanie lokalizačných údajov súdu bez súdu. V návrhu sa účelovo menia podmienky tak, že pri pátraní si polícia môže vyžiadať prevádzkové a lokalizačné údaje telekomunikačných operátorov, ako aj výpisy z bankových účtov, napríklad čas a presné miesto použitia vašej platobnej karty bez toho, aby na to potrebovala rozhodnutie nezávislého súdu na obmedzenie osobnej slobody. Súdna kontrola tu bola historicky zakotvená presne na to, aby chránila obyčajných ľudí pred možnou svojvôľou štátnej moci. Ak túto kľúčovú poistku odstránime, otvárame obrovský priestor na to, aby sa tieto citlivé údaje zneužívali. A aké to celé bude mať dopady na našich podnikateľov, ktorí túto krajinu živia? Znova sa odvolám na vašu dôvodovú správu. V doložke vybraných vplyvov sa jasne píše, že tento zákon bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie, a to konkrétne na malé a stredné podniky. Štát si vymyslel nový, masívny sledovací systém, ale celú administratívnu a finančnú ťarchu na vytvorenie prístupov hodí na plecia dopravcom a cestovkám a hrozí im likvidačnými pokutami. Kto to nakoniec zaplatí? Zaplatia to opäť bežní ľudia vo vysokých cenách cestovných lístkov a rodinných dovoleniek. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som realista a viem, že aj v tejto sále je rozloženie síl také, aké je a je mi jasné, že tento vládny návrh zákona s najväčšou pravdepodobnosťou prejde. Preto chcem aspoň konštruktívne apelovať na predkladateľa, kým o tomto zákone budeme hlasovať definitívne, skúste nám a najmä verejnosti férovo vysvetliť váš skutočný zámer vo všetkých zmenách. Dôvodová správa totiž neposkytuje žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo ideme tak extrémne nadrámec toho, čo od nás Európska únia žiada. Ešte raz si dovolím na záver krátku rekapituláciu. Čo sa podľa predkladateľa mení k lepšiemu? Polícia získa efektívnejšie nástroje na odhaľovanie terorizmu a urýchli sa pátranie po nezvestných a hľadaných osobách. V zákone sa explicitne upravuje dvojkrokový postup pri osobnej prehliadke osoby pred jej umiestnením do cely, čo si dlhodobo žiadal ombudsman aj medzinárodné výbory proti mučeniu kvôli lepšej ochrane ľudskej dôstojnosti. Policajti dostanú možnosť prikázať operátorom blokovanie telefónnych čísiel pri podvodoch ešte pred formálnym začatím trestného konania, čím by sa malo zabrániť škodám. To je to, čo je uvedené v dôvodovej správe a čo naozaj nenamietam, lebo vnímam, že sa to mení k lepšiemu. Čo sa mení podľa mňa k horšiemu? Vláda robí pri implementácii európskej legislatívy nadprácu. Pod rúškom boja proti terorizmu chce plošne zbierať údaje nielen o ľuďoch v lietadlách, ale žiada prístup k záznamom klientov cestovných kancelárií, pasažierov z autobusov, vlakov a lodí. Zákon nebezpečne ruší poistku súdneho rozhodnutia pri získavaní lokalizačných údajov od mobilných operátorov a prelamuje bankové tajomstvo bez súhlasu súdu pri pátraní po osobách. Znižuje sa hranica predpokladanej škody na približne 10 000 €, pri ktorej môže polícia vstupovať do podnikateľských priestorov a obydlí slúžiacich na podnikanie. Zákon tiež výrazne finančne a administratívne zaťaží dopravcov a cestovné kancelárie. Toto je to, čo tomuto zákonu vytýkame a prosím pána predkladateľa, aby sa tomu venoval a vysvetlil to. Ďakujem. Ďakujem. Pán poslanec Dusinka. [09:33] Peter Žiga Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše [09:34] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vystúpenie. A ja by som v tomto prípade už nebol až tak prísny a skôr by som apeloval na ministra, ak ide získavať viac informácií o totožnosti cestujúcich v leteckej doprave, tak mu chcem pripomenúť, že do dnešného dňa nevieme, kto boli cestujúci na palube vládneho špeciálu, ktorým sa minister A s akou veľkou skupinou ďalších cestujúcich v roku 2024 počas Európskeho futbalového šampionátu presúval do Belgicka. Takže bolo by fajn, ak by začal od seba a aj pri tejto príležitosti na neho apelujem, aby zverejnil zoznam cestujúcich na palube vládneho špeciálu, s ktorým letel na futbalový zápas do Belgicka. Zároveň tento návrh zákona by do budúcnosti mohol byť aj nejakým preventívnym nástrojom voči prípadom, tom aké už sa na Slovensku dožili ešte trošku dávnejšie v minulosti počas éry ministrovania Roberta Kaliňáka, kedy cez územie Slovenskej republiky bol unesený občan Vietnamskej republiky. Takže ja to nevidím až tak kriticky. Naozaj vďaka tomuto návrhu zákona by sme mohli predísť situáciám, kedy sa cez Slovensko unášajú cudzí štátni občania a kedy minister so sebou berie ľudí na futbalové zápasy, o ktorých nikto nič nevie. [09:35] Peter Žiga Poslanci aj učitelia, pán poslanec [09:35] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zrejme ste nepochopili moju výtku, ktorá sa týkala cestovných kancelárií, vlakovej a autobusovej prepravy a prepravy loďou, nie leteckej dopravy. [09:35] Peter Žiga Ďakujem [09:36] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, poslanecké kolegyne. No, ja sa priznám, že som teraz až trochu zaskočená tým, ako veľmi rýchlo zbehlo predstavenie tohto zákona a tým, ako veľmi rýchlo sa v podstate vyčerpala skoro diskusia, pretože len jedno z tých oprávnení, ktoré sú teda súčasťou návrhu a rozširujú v súčasnom právnom policii, som napríklad ja zanalyzovala na 74 strán a to je len jedno z opatrení, že to je tak vážny zákon, tak vážne rozšírenie právomoci s tak minimálnym a zvlášť teda v tej normatívnej časti zákona nedostatočne vyprecizovaným podmienok, za akých, kedy, ktoré právomoci možno použiť, aký bude procesný postup, aké máme poistky na ich kontrolu, že ja som naozaj hlboko až zhrozená, že tu nemáme takto nastúpené napríklad médiá, kedy ich svet potrebuje, ako keď sa prejednáva kajúcnička novela, lebo na jednej strane tu máme, hej, celé tri roky úzkostlivú starostlivosť o to, aby kajúcnici boli prísne vo svojich teda, hej, procesných úkonoch právne regulovaní, aby sa tá výpoveď nejakým spôsobom verifikovala a tak ďalej a tak ďalej, že tam ideme s úplne úzkostlivou presnosťou a to sme teda v režime trestného konania. Zatiaľ čo naopak pri tomto zákone sa bavíme o oprávneniach príslušníkov Policajného zboru a teda aspoň niektoré z nich sa pokúsim nastíhnuť, kde takúto úzkostlivosť v tom, aby boli teda presne legislatívne uchopené, aby sme mali nejakú záruku kontroly a proti zneužitiu, tak tu vidím absolútnu, absolútnu diskrepanciu. Začneme možno jedným z tých oprávnení, ktoré by snáď mohlo byť najzrozumiteľnejšie, lebo sú tam aj také, o ktorých teda začala pani kolegyňa, pani poslankyňa Turčanová hovoriť a je to oveľa zložitejšie, pretože tam nastáva dokonca kolízia so záväzným rozhodnutím Veľkej komory Európskeho súdneho dvora. Ale začnem s jedným z oprávnení, ktoré teda novela navrhuje, a to je vstup do priestorov, hej? Aj dnes je možné, aby policajti vykonali vstup do priestorov, vstup, hej? Viaže sa to na vstup. Ale to, čo novela navrhuje, je de facto domová prehliadka, akurát bez súdneho príkazu. Budem teda veľmi konkrétna. Súčasný § 29a umožňuje, aby teda policajt finančnej správy alebo kriminálna polícia mohli použiť toto oprávnenie pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, a teraz pozor, ten rozdiel, s predpokladanou značnou škodou alebo škodou veľkého rozsahu. Čiže dnes je to oprávnenie vstúpiť do priestorov nastavené tak, že policajt môže tento úkon vykonať iba vtedy, ak je teda definované podozrenie z definovanej trestnej činnosti, pri ktorej hrozí závažná a značná škoda. Čiže bavíme sa o minime 250 000 €. V týchto prípadoch môže teda policajt vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, miesta slúžiaceho na podnikanie, dopravných prostriedkov používaných na podnikanie. Tiež vstupovať aj do obydlia, ak obydlie slúži na podnikanie. A teraz, ako sa to celé mení? Rozširuje sa po prvé okruh trestných činov, pri odhaľovaní ktorých teda budú môcť policajti využiť vstup do obydlia. Okrem týchto spomenutých tam teda zaraďuje návrh jednak okrem teda odhaľovania konania poškodzujúceho finančný záujem Európskej únie aj trestné činy proti životnému prostrediu, drogovú trestnú činnosť, ale pozor, ak hrozí škoda 10 000 €. Čiže tým sme radikálne znížili závažnosť toho skutku, ktorý ideme odhaľovať. Už nám dneska stačí iba 10 000 škoda, aby sme vstúpili do obydlia. Kým doteraz, tak ako to je platné, bolo menej trestných činov, pri ktorých teda odhaľovaní mohol policajt vstúpiť do obydlia. A aj pri nich musela hroziť škoda minimálne teda, ak to porovnávame na súčasný režim nastavenia škôd, minimálne 250 000 €. Už tu musíte spozorniť, lebo vidíte, že sa vytvorilo zbenvolentnenie, za akých podmienok môže policajt vstúpiť do obydlia, a to nie je teda jeden jediný problém pri tomto konkrétnom novom alebo rozširujúcom oprávnení príslušníkov Policajného zboru. Čiže dramaticky sa znižuje hranica závažnosti prípadu. Rozširuje sa okruh trestnej činnosti. Po tretie, rozširuje sa okruh priestorov, do ktorých policajt môže vstúpiť. A toto je veľmi, toto je veľmi dôležité. Môže vstúpiť do obydlia, aj do obydlia, kde sa vykonáva podnikateľská alebo iná hospodárska činnosť. Inú hospodársku činnosť nešpecifikuje, ale v dôvodovej správe hovorí, že tým myslí aj priestory, povedzme, mimovládnych organizácií, športových klubov. Vhodné je si tam dosadenie. Môže to byť priestory, kde majú, kde sídlia novinári a tak ďalej a tak ďalej. Stačí mu už ani nie to, že ide teda prehliadnuť priestor, ktorý je podozrivý priamo so spáchaním nejakej trestnej činnosti, priestor, v ktorom sa vykonáva podnikateľská a hospodárska činnosť, plus rozširujú sa úkony, ktoré pri tom môže robiť. A tým, ako sú tie úkony rozšírené, je de facto to isté, čo poznáme pri domovej prehliadke. On tam nepríde zaistiť iba nejakú vec. Konkrétne môže urobiť: nazerať do evidencií bez ohľadu na spôsob ich vedenia, účtovných záznamov, listín, iných dokladov, spisov a záznamov na technickom nosiči dát, požadovať doklady, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie, žiadať vydanie týchto vecí alebo ich zaistiť, na požadovanie potrebné vysvetlenia. No a potom, v čom je iný rozdiel medzi domovou prehliadkou? Na tú potrebujete teda súhlas súdu a tu sa dostávame do obrovskej, hej, vágne širokej právomoci policajta, ktorý pod rúškom vstupu, hej, zákon to stále označuje ako vstup, prichádza do obydlia, prichádza do priestorov nejakých, hej, nebytových a prevádzkových podnikateľských, kde sa vykonáva nejaká podnikateľská činnosť. Čo je dôležité, neprichádza tam preto, lebo je začaté trestné konanie. Tu prichádza ešte len odhaľovať. Chápete? Prichádza len odhaľovať trestnú činnosť. My sme v štádiu pred začatím trestného stíhania. Čiže tá dotknutá osoba nemá ani procesné práva a záruky, ktoré jej dáva Trestný poriadok v prípade, ak začne trestné stíhanie. Čiže my sme vystavili policajtom biankošek na to, aby si pod rúškom, hej, kontroly podnikateľských činností alebo pod rúškom potenciálneho odhalenia trestnej činnosti prišli zobrať do nejakej inštitúcie alebo do nejakého obydlia jej dátové nosiče, jej dokumentáciu a tak ďalej. Pritom ten zákon nepamätá ani na také situácie, že čo, ak je v tom počítači, povedzme, ja neviem. Nemusia tam byť len údaje, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti. Môže tam byť to vzťah klienta a advokáta, hej, ktorý podlieha tajnosti. Môže tam byť zdravotná dokumentácia, môžu tam byť dáta, ktoré sa týkajú maloletých. Zákon nijak nevymedzil, že ak vykonáva takéto úkony a teda zaisťuje nejaký prostriedok spojený s podnikateľskou činnosťou, čo z toho teda vlastne môže použiť, z čoho si môže robiť tie odpisy, čo si teda môže odniesť. Maloletých. Zákon nijak nevymedzil, že ak vykonáva takéto úkony a teda zaisťuje nejaký prostriedok spojený s podnikateľskou činnosťou, čo z toho teda vlastne môže použiť, z čoho si môže robiť tie odpisy, čo si teda môže odniesť. Zákon hovorí, že si je taký veľkorysý k dotknutej strane a hovorí, že veď spíše sa záznam, čo sme jej, hej, tam zaistili, ale to nie je to isté ako odôvodňujúci príkaz, hej, súdu, ktorý vám musí napísať, že teda prečo je u vás, čo sa hľadá a tak ďalej. A áno. Čiže kým domová prehliadka je prípustná len s trestným konaním a to na príkaz a to na príkaz a odôvodnený súhlas súdu. Tu sa to vlastne považuje za úkon v rámci oprávnení Policajného zboru, mimo teda režimu trestného práva. Novela nevyžaduje dôvodné podozrenie, ktoré by bolo viazané na konkrétny priestor. To už som spomenula, hej, že ona sa vlastne a ten ten vstup, ten úkon vlastne vykonávajú len preto, lebo vykonávajú nejakú odhaľovaciu, zisťovaciu činnosť. Len vy, keď takýmto spôsobom zasahujete do ústavného práva, tak tu musí byť veľmi vážny a legitímny dôvod, už dostatočne podporený inými indíciami na to, aby ste tento Rubikon prekročili a nie že len vy tam idete odhaľovať trestnú činnosť. Lebo takto môžeme ísť hocikedy hocikam a povedať si, však všade sa môže páchať nejaká trestná činnosť a my ju máme právo odhaľovať. Ale s takýmto, hej. Tak toto nie je poukaz na to, aby mohol policajt vstúpiť do obydlia a urobiť teda všetky tie možné rozšírené úkony v zmysle tejto novely, ktoré som vymenovala. Už som teda spomenula, že tá iná hospodárska činnosť. Áno, je to pojem, ktorý pozná aj ústava, ale to neznamená, že si ho môže zákon o Policajnom zbore rozšíriť tak, že tam pokryje vlastne kohokoľvek, lebo si predstavte, že tá iná hospodárska činnosť v podstate môže byť aj to, že máte doma v obydlí, v kuchyni počítač, hej, ktorý využívate na, ja neviem, vedenie účtovníctva. A oni vám len preto, lebo chcú odhaliť, či sa tam proste nepácha nejaká trestná činnosť v rámci teda toho vášho pracovného nástroja, na ktorom vykonávate hospodársku činnosť, môžu prejsť celé obydlie, lebo toto tu nie je vylúčené. Ten zákon nešpecifikuje, že sústreďte sa len na tú jednu jedinú vec, ktorá je spojená priamo s podozrením alebo teda už s tým odhalením trestnej činnosti, ku ktorej sa chcete týmto úkonom dopátrať. Tým pádom vlastne stačí, ak je tam počítač, stačí, ak je tam spis advokáta v jeho obydlí, tak tam po zmysle takto nastavených právomocí môže policajt prísť vykonať, áno, v skutočnosti domovú obhliadku. Zákon nevyžaduje teda príkaz sudcu, súhlas prokuratúry, písomné rozhodnutie nadriadeného, písomné odôvodnenie vstupu, presné označenie priestoru, účelu, určenie dokumentov a vecí, ktoré sa hľadajú, časové obmedzenie úkonu, prítomnosť nezúčastnenej osoby, kompletnú zápisnicu o priebehu vstupu a poučenie dotknutej osoby o jej právach. Čiže človek, hej, aj keď mu tam zákon tak naznačuje, že veď môže byť prítomný pri tejto obhliadke, pomenujme to pravým menom. To neznamená, že má také isté procesné práva, aké by mal v prípade, ak je už vec v štádiu začatého trestného stíhania, že on si môže zavolať advokáta, že on to môže nejako právne rozporovať. Zaujímavé sú teda aj tie trestné činy, ktoré pribudnú, alebo ktoré rozširujú dôvodnosť pre takýto úkon. Už som spomenula, že sa znížila škoda, ktorá je tým indikátorom a ktorá umožňuje teda, že ak stačí, ak škoda v rozsahu 10 000, hej, je v hre pri tých vymedzených trestných činoch. Je to dôvod, aby policajti využili toto oprávnenie, ale ono to dokonca ešte rozširuje trestnú činnosť spôsobom, a uvediem to konkrétne na príklade drogová trestná činnosť, lebo to môže byť čo? To môže byť, že sú tam, ja neviem, hej, že vrecúško marihuany a môže to byť výrobňa pervitínu. Čo sú úplne iné typy, čo do závažnosti trestnej činnosti. Dobre, mohla by som ešte k tomuto veľa povedať, lebo vo vzťahu k tomuto oprávneniu vznesla aj advokátska komora, teda aj verejný ochranca práva. Ale teda ten návrh sa s týmito výhradami nevysporiadal. Iné ďalšie oprávnenie okrem teda tohto, ktoré som popísala, je napríklad využívanie AI. To je mimoriadne, mimoriadne zaujímavé aj to, ako to je naformulované, aj to teda, že čo si pod tým, keď hovorím, predstavuje. Ja vám teda ocitujem, ako je zavedená do návrhu zákona táto nová kompetencia: Pri spracovaní informácií a údajov podľa ods. 1 a záznamov podľa ods. 2, ako aj pri plnení svojich úloh je Policajný zbor oprávnený využívať systém umelej inteligencie v súlade s osobitným predpisom. Sú tam štyri veci a teraz si ich rozmeňme na drobné, hej, že kedy teda môže Policajný zbor použiť prostriedky, teda systémy umelej inteligencie. Tento novovložený paragraf ods. 3 § 69 ods. 3 hovorí, že tak môže urobiť pri spracovaní informácií a údajov. To znamená osobné údaje, odtlačky prstov, fotografia, snímky tvárí, údaje zo zahraničných informačných systémov, údaje z policajnej evidencie, po prvé. Zároveň môže použiť tieto, hej, prostriedky na spracovanie záznamov podľa ods. 2, to znamená na spracovanie zvukových, obrazových a iných záznamov z miest verejne prístupných. Po tretie ich môže použiť na plnenie úloh Policajného zboru, čo je akože od, hej, Bratislavy až po Košice toľko možností sa otvára. Zákon ale nehovorí, pri akých konkrétnych úlohách môžeme nasadiť takéto systémy, na aký konkrétny účel, proti akému teda druhovo vymedzenému okruhu osôb, čo musia byť tie parametre, povedzme hej, závadovosti alebo miera podozrenia alebo teda to, čo nám nejakým spôsobom priblíži, že voči akému typu správania alebo regulácie správania, monitorovania správania majú byť takýto systém nasadený. S akým právnym následkom, ktoré použitia sú vylúčené a čo je teda veľmi dôležité, aký máme nastavený mechanizmus kontroly? Samotná dôvodová správa toto celé, čo som vám teraz, hej, v skratke opísala, explicitne priznáva, pretože hovorí, že ide zatiaľ len o základné legislatívne vyjadrenia oprávnenia Policajného zboru na používanie systémov AI bez toho, aby išlo o úplne komplexnú reguláciu používania systémov AI Policajného zboru. A dodáva, že používanie vysokorizikových systémov, ako je napríklad systém diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase, si bude vyžadovať dôkladnejšie posúdenie všetkých aspektov. Madredios, hej, že my sme dali všeobecné zmocnenie Policajnému zboru, že môže využívať teda systémy umelej inteligencie v tej normatívnej časti, ale v dôvodovej správe síce hovoríme, že nemáme ešte domyslené, za akých podmienok a kedy ich bude môcť použiť, s akým následkom, ktoré tie rôzne vysokorizikové zásahy sú vylúčené a tak ďalej a tak ďalej. Čiže my sme vlastne, ale teda ten predkladateľ, hej, nevie sám, za akých podmienok to vysokorizikové využívanie AI nástrojov bude možné použiť, ale už teraz dáva polícii všeobecné oprávnenie ho použiť. Rozumiete tomu? Lebo ja nie a zdá sa teda z dôvodovej správy, že ani predkladateľ. Ten ďalší bod v tej definícii, som povedala, že sú štyri. Ten štvrtý bod je, že on sa odvoláva: vždy využívať AI pri spracovaní informácií a záznamov a pri plnení úloh Policajného zboru možno podľa alebo teda v súlade s osobitným predpisom. Tým osobitným predpisom myslí AI Act alebo teda nariadenie Európskej únie, to akt o umelej inteligencii. Lenže to je hlboké neporozumenie toho, čo toto nariadenie ustanovuje. Ono to je presne naopak, to nariadenie nehovorí, za akých podmienok má právo policajt zasiahnuť do základných práv a slobôd využívaním vysokorizikových zásahov. To je vec národnej legislatívy. A národný legislatívec si nemôže povedať, že urobíme to tak, ako to je v európskom nariadení. Európske nariadenie len hovorí, pardon, aké typy takýchto zásahov rozoznáva, kategorizuje ich, určuje nejaké technické parametre, povinnosti poskytovateľov a tak ďalej. Dokonca teda to odôvodnenie v danom AI vyslovene hovorí, že jeho klasifikácia systému ako vysokorizikového neznamená, že jeho použitie je podľa iných predpisov zákonné. A že AI Act sa nemá vykladať ako právny základ na spracúvanie osobných údajov. Čiže samotné, ďakujem pekne, samotné nariadenie, samotnú smernicu, na ktorú sa návrh v tejto časti odvoláva, naopak hovorí, že toto si musí vyriešiť národný štát, jeho legislatíva, a nie, že my odkazujeme na legislatívu, ktorá nemôže logicky vytvárať podmienky pre policajtov, za akých okolností, ktorý typ zásahu s využitím AI technológií použijú. Čiže v oblasti základných práv skrátka nestačí, aby zákon povedal, že polícia môže používať technológiu v súlade s európskou smernicou. Zákon musí, a to súvisí v podstate však aj s ústavnou požiadavkou, že obmedzenie základných práv musí byť vykonané zákonom a musí rešpektovať ich podstatu, zmysel a účel. Toto nemôže obísť. Čiže zákon musí v tejto časti predvídateľne určiť účel zásahu, rozsah údajov, okruh dotknutých osôb, podmienky použitia, rozhodovací proces, dobu uchovávania, kontrolný orgán, opravný prostriedok. Čiže AI Act nie je generálnym splnomocnením pre políciu. Je to súbor pravidiel, ktoré musíte dodržať, ak už máte nastavený ten systém dôvodov alebo ten materiálny základ pre to, kedy policajt môže tieto prostriedky využiť. Je tam ešte taká zaujímavá vec v tej dôvodovej správe, lebo to, čo logicky by mala upravovať tá normatívna časť, tam, kde sú paragrafy v zákone, tam je teda iba toto a dovysvetľováva to dôvodová správa, ktorá, prosím pekne, hovorí, že veď tak si to predstavme tak, že môžeme využiť takéto systémy napríklad na to, aby sa, hej, spustila signalizácia v prípade, ak sa nájde opustený kufor, rozbité sklo alebo niečo také. To sú bohumilé veci, hej? A ja teda aj teraz pred túto chvíľu opomeniem, že by sme museli šesťkrát nafúknuť Policajný zbor na to, aby sme mali ľudí, ktorí budú vyhodnocovať každý opustený kufor a rozbité sklo, či nejaká mačička niekde neskočila do okna a či opustený kufor nie je zabudnutá aktovka školáka na školskom ihrisku. Ale to nemôže byť vymenované takto príkladmo v dôvodovej správe. Ak teda chcete využívať AI, povedzme na to, aby sa identifikovali odložené kufríky, tak to musí byť uvedené v zákone, nie v dôvodovej správe a musí byť napísané, čo presne sa stane, akým spôsobom sa budú potom teda, hej, spracúvať nejaké falošné poplachy, aký ďalší postup bude, ak sa preukáže, že je to naozaj možno nejaká podozrivá batožina. Je tam ešte teda časť, ktorá sa týka biometrických údajov. Nechcem ísť úplne do podrobností, lebo naozaj, ako som povedala, každý z tých novovložených oprávnení by si vyžadoval samostatný okrúhly stôl. Ale v tejto veci musím upozorniť len na jednu vec, na ktorú vlastne upozorňuje aj tá spomenutá smernica, že nemôže sa, a zvlášť, ak sa bavíme o snímaní tvárí a potom následnom porovnávaní, vytvoriť systém, že všetko tam zlejeme, hej, lebo ako som povedala, toto oprávnenie využiť systémy AI znamená, že sa môžu použiť záznamy, rozumej videozáznamy z verejne dostupných miest. To neznamená, že my tu vytvoríme teraz nejakú databanku takýchto, hej, všetkých možných tvárí a potom pre prípad, že by sa vyskytol niekto, koho potrebujeme bližšie identifikovať, lebo sa… Môžu použiť záznamy, rozumej videozáznamy z verejne dostupných miest. To neznamená, že my tu vytvoríme teraz nejakú databanku takýchto, hej? Všetkých možných tvárí a potom pre prípad, že by sa vyskytol niekto, koho potrebujeme bližšie identifikovať, lebo sa, hej, ja neviem, má podozrenie z teroristickej trestnej činnosti, tak ho hodíme do databázy a on nám z celou republikou vyhodí matching. To tak to nemôže byť, hej, že v tej databáze nemôže byť celá, hej, republika, ale naopak, ten proces je opačný, že vy do neho musíte vždy vkladať údaje predtým alebo až potom, ak sa vytvorí nejaký materiálny základ, nejaké materiálne podozrenie pre osobu, ktorú potrebujete detekovať. Však to vidíte aj v amerických filmoch, hej?, že vám v amerických filmoch povedia, že hodili sme do systému, nenašli sme zhodu. Hej? Lebo v tom systéme nemôžu byť náhodne, hej? ľudia, ktorí sa ocitli na nejakom verejnom zhromaždení, verejnom priestore. My ich máme nasnímané a potom, keď sa objaví nejaká podozrivá osoba, tak ju ideme ideme párovať. Samotný ten AI je napríklad veľmi, veľmi prísny k tomu, aby sa využíval na hodnotenie vierohodnosti výpovede, analýzu správania vypočúvanej osoby. Sumarizovanie dosiahnutých spisov a tak ďalej a tak ďalej, pretože môže vytvárať falošný algoritmus. Si predstavte, že keď sa do tohoto systému budú zlievať údaje, povedzme, ja neviem, z východného Slovenska, z prostredia marginalizovaných komunít, kde je povedzme vyššia miera kriminality, tak následne vás bude ten systém, však to je pointa toho algoritmu, vás bude zvádzať k tomu, že pri ďalšej snahe o teda získavanie údajov na základe tej databázy, ktorú ste vytvorili, vás to bude stále ten algoritmus ťahať k tomu, čo ste už do neho naliali. A veľmi sa zúži ten, hej, to, čo dokáže práve iba ľudský faktor, ten nadhľad, že nemôže to zísť k profilovaniu podľa regiónu, podľa vysokej miery kriminality v danej časti, nedajbože podľa nejakej etnickej profilácie. Na toto sám ten akt, na ktorý sa návrh zákona odvoláva, upozorňuje. O využívaní AI naozaj ešte veľmi veľa vecí je tam takých, ktoré by si zaslúžili kritickú reflexiu. Krátko sa ešte dotknem oprávnenia, ktorý, ktorý pracovne zaslovnila, že krycí, krycí subjekt. To nie je primárne zlá vec, hej? Pointa u toho je, že policajný zbor teda môže vytvárať fiktívne spoločnosti a firmy, ktoré by kvázi plnili úlohu niečo ako poznáme s inštitútom A, kedy tam... Len teda aj tá samotná definícia je taká veľmi vtipná. Ja neviem, či si to tam niekto všimol. Že krycím subjektom sa na účely tohto zákona rozumie právnická alebo fyzická osoba, podnikateľ bla bla bla, ktorý vystupuje pod legendou na utajenie činnosti Policajného zboru, ktorý je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať príslušný útvar Policajného zboru. Čiže začína definícia, že krycí subjekt, čo je krycí subjekt a pokračuje, ktorý je oprávnený zriaďovať príslušný útvar Policajného zboru. Čiže z toho gramatického výkladu to skôr znamená, že ten krycí subjekt je oprávnený vytvárať príslušný útvar Policajného zboru. Nie naopak, príslušný útvar Policajného zboru je oprávnený vytvárať krycí subjekt. Čiže vzniká otázka, že kto vytvára koho. Ale dobre, rozumiem, že to je nejaká nešťastná, nešťastná technikália. Je tam veľa vecí. Ja mám pocit, že chcel môj kolega poslanec Sitek k tejto veci viacej hovoriť. Ja len túto takú krátku poznámku si dovolím, že nie je ako aj pri tých ostatných rozširujúcich oprávneniach uvedené množstvo vecí, spresňujúcich vecí. Napríklad, ak takáto firma, takýto podnikateľský subjekt nadviaže už nejaké zmluvy, nejaké dohody, bude mať nejakých zamestnancov. V skutočnosti teda ide o fejkovú štruktúru, že ako teda ideme riešiť vzniknuté záväzky napríklad, ako budeme riešiť nároky zamestnancov, ktorí niečo pre túto firmu urobili a tak ďalej a tak ďalej. Čiže a to sú, myslím, že iba tie naj, hej, v tejto časti bagateľnejšie riziká. V skutočnosti je najväčším problémom to, čo už začala hovoriť pani poslankyňa Turčanová. Ono je to ešte, ešte, ešte oveľa komplikovanejšie, pretože sa tak, ako to teda máme v návrhu nastavené. Síce sa odvolávame na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, kde rozhodoval pre judiciálnu otázku položenú Belgickom, ale v skutočnosti presne to, čo hovoril, ako by to nemalo byť, tak to robíme. My napríklad ten zber dát o, a to veľmi, hej, zjednoduším, o cestujúcich, ktorý je upravený takzvanou tou, hej, smernicou PNR, sa môže uplatňovať vo vzťahu k podozreniu z trestnej činnosti, ktorá je naozaj závažná. Konkrétne teda hovorí tá smernica o hrozbe teroristického útoku alebo teda páchania trestného činu. Áno, na inom mieste hovorí, že môže ísť aj o závažnú trestnú činnosť, kde je horná sadzba minimálne tri roky, ale v tých ostatných častiach je to obrovské rozhodnutie, má neviem koľko strán, nechcem tu z neho čítať. Ale teda tá pointa je, že musí byť zachovaná závažnosť. V našom Trestnom zákone môže byť ohováranie, hej?, keď sa budeme riadiť sadzbami, zvlášť teda tým, že sme ich radikálne znížili, tak tým pádom to nebude úplne spĺňať to kritérium závažnosti. Zároveň je tam vec, ktorú sme vložili do tohto návrhu, a síce, že oprávnenie na takýto masový, hej, zber dát, ukladanie dát, spracovanie dát o cestovateľoch sa môže vzťahovať aj na, nejako je to tam zaslovnené, ja to skrátim, boj proti nelegálnej migrácii. No houby, nemôže, hej? To je potom úplne iná, iná smernica, ktorá toto reguluje. Tam je to možné, ale zase nemôže používať takéto oprávnenia, ako je teda umožnené v nariadení PNR. Čiže vložili sme tam, rozšírili sme okruh incidencie alebo okruh podozrení alebo okruh nejakých nežiaducich, hej, hrozieb, pre ktoré povoľujeme, aby boli zberané údaje nielen o cestujúcich, hej, ale aj o ďalších osobách, dokonca aj o posádkach, čo tiež nie je úplne košér v súlade s týmto nariadením. Ale myslím, že táto časť je tak, tak obrovská, že to si potom nechám buď ešte do ďalšieho vstupu, alebo v druhom čítaní, ak sa tam teda niečo, niečo nezmení a teda dúfam, že zmení, lebo v takejto, v takejto verzii je to podľa mňa celkom jednoznačne na priechodný ústavný podnet. Ďakujem za pozornosť. [10:07] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Spišiak, ktorý tu nie je, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca, chcete? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov v trestnej oblasti. Hlavný návrh zákona má číslo tlač 1452. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1524. Pán minister, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci [10:08] Matúš Šutaj Eštok Dámy, poslankyne, páni poslanci, primárnym cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií tak, aby sa vytvoril zrozumiteľnejší systém a právne udržateľný rámec ochrany osobných údajov pri činnostiach vykonávaných v uvedenej trestnej oblasti. Návrh zároveň svojím obsahom nadväzuje na návrh zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň cielene reaguje na potrebu zabezpečiť jasné, prehľadné, aplikačne použiteľné pravidlá spracovania osobných údajov orgánmi činnými v trestnom konaní a ďalšími príslušnými orgánmi. Jeho cieľom je zároveň aj posilniť právnu istotu dotknutých osôb aj samotných orgánov verejnej moci. Rovnako odstrániť aplikačné nejasnosti existujúcej právnej úpravy a zabezpečiť plný súlad vnútroštátneho právneho poriadku s právom Európskej únie. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, pán Špánik, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Skočil som. Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo. No a teraz kto ste? Vy, pán Kalivoda, ste spravodajca alebo [10:10] Peter Žiga Pán Hazucha? Pán Hazucha. Lebo pán Kalivoda si sadol za miesto spravodajcov, tak som teraz z toho taký zmätený. Pán poslanec Hazucha je spravodajcom, ktorého určil Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, nech sa páči. [10:10] Ivan Hazucha Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Vážené poslankyne, poslanci, ako poslanec spravodajca určený gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona, vládnemu tlači 1452. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1524 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a odporúčam, aby určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Vážení pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú [10:12] Peter Žiga Rozpravu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán Naď nechce zaujať stanovisko, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie budeme mať v najbližšom hlasovacom bloku. Dobre. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy. Pán minister je niekde vzadu, ktorý mal uviesť návrh zákona. Áno, už je tu. Vitajte, pán minister. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1332. Spoločná správa výborom je 1332a. Pán minister nám uvedie vládny návrh zákona, nech sa páči. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci. [10:13] Erik Tomáš Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol túto novelu zákona. Musím hneď na úvod povedať, že ide o transpozíciu európskej smernice, teda o povinnosť každej členskej krajiny Európskej únie preniesť túto smernicu do národnej legislatívy. My sme ju preniesli len v rámci, ktorý nám určuje smernica. Nič navyše sme nepridávali. Tie základné zmeny v tejto oblasti spočívajú v tom, že zakladáme register takýchto platforiem, ktorý bude pod Národným inšpektorátom práce a Inšpekcia práce bude kontrolovať tie platformy, ktoré nebudú zaregistrované, a budú tam hroziť pokuty až do výšky 50 000 €. Zároveň sa zavedie kanál pre pracovníkov týchto platforiem, na základe ktorého budú môcť hlásiť buď obťažovanie alebo ohrozenie bezpečnosti. Tretia vec je, že zavádzame takzvanú právnu domnienku, a teda posilňujeme právo, posilňujeme pozíciu zamestnancov alebo živnostníkov týchto platforiem, teda najmä samozrejme zárobkovo činných osôb, živnostníkov, ktorí sa budú môcť dožadovať na súde v prípade, ak identifikujú, že ide o závislú prácu, teda o riadny pracovný pomer. Posilňujeme pozíciu zamestnancov alebo živnostníkov týchto platforiem, teda najmä samozrejme zárobkovo činných osôb, živnostníkov, ktorí sa budú môcť dožadovať na súde v prípade, že, ak identifikujú, že ide o závislú prácu, teda o riadny pracovný pomer, budú sa môcť dožadovať svojich práv na súde a platforma bude musieť teda dokazovať, že nie sú na pozícii závislej práce. A taká štvrtá zmena, ktorú prinášame, posilňujeme to nastavenie zamestnancov platforiem aj v tom, že napriek tomu, že sú živnostníci, respektíve samostatne zárobkovo činné osoby, bude sa už aj na nich vzťahovať kolektívne vyjednávanie. Teda oni budú tiež mať právo mať zastupovanie cez odbory. Toto sú také štyri základné zmeny, ktoré prinášame. Opakujem, je to transpozícia európskej smernice a chceme ju zaniesť alebo vniesť do našej legislatívy, národnej legislatívy len v tom rámci, v ktorom bola navrhnutá. Ďakujem pekne. [10:15] Peter Žiga Je spravodajkyňou, ktorú určil výbor pre sociálne veci. Poprosíme o spravodajskú informáciu, nech sa páči. Ďakujem. [10:16] Zdenka Mačicová Pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1332, a v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1552 z 2. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky tri všetky dva určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 18 v štvrtej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu zákona o výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre sociálne veci č. 172 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor záväzne poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, pýtam sa, či sa hlási… [10:18] Peter Žiga Niekto do rozpravy. Pán poslanec Hladecký, nech sa páči. Ešte predtým, ako vám dám slovo, dostal som tuná informáciu, aby ste boli informovaný, že dnes od 10:00 do 14:00 prebieha dole vo FOA verejná zbierka, ktorá sa volá Biela pastelka, ktorú realizujú členky Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska na podporu ľudí so zrakovým postihnutím, takže kto má záujem, môže prispieť. To bola informácia z organizačného odboru. Pán poslanec, nech sa páči. Máte priestor v rozprave. Nech sa páči. Ďakujem pekne, vážený [10:18] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážené plénum, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený predsedajúci, vážený pán minister. Ja si myslím, že je to dosť dôležitý zákon, nakoľko tie digitálne platformy využívame všetci alebo de facto všetci a využívame ich často, aj keď si to niekedy neuvedomujeme. A ja, keď prišiel tento návrh zákona k nám, tak som si najprv chcel naštudovať, ako je to v ostatných krajinách Európy a ma veľmi prekvapilo, že pri implementácii tejto smernice sme ako medzi prvými. Vtedy, keď som to zisťoval, ešte nemal nikto nič k tomu. Potom som sa stretol s predstaviteľmi tých digitálnych platforiem, lebo keďže tento zákon hovorí o tom, že digitálna platforma, pracovník a klient nejaký vyvážený vzťah, tak som sa stretol s tými zamestnancami a pýtam sa ich, že aké sú skúsenosti z iných krajín Európskej únie, tak isto ako ich to prekvapilo, že ideme medzi prvými, čím to nekritizujem, len na Slovensku to nie je zvykom, ale ubezpečili ma, že všetky stretnutia, ktoré mali pracovné s ministerstvom, boli také, že naozaj sa vzájomne počúvali a že nie všetko, čo si predstavovali, to ministerstvo akceptovalo, ale s tými výsledkami rokovaní boli spokojní. Čiže ja nemám dôvod neodporučiť nášmu klubu, aby sme hlasovali za implementáciu tejto európskej smernice. A uvidíme časom, ako sa tie digitálne platformy budú vyvíjať a ako to bude treba postupne buď zlepšovať, alebo meniť. Zatiaľ toľko, ďakujem. Jedna faktická na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Turčanová. [10:20] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Pretože rozumieme potrebe, je fajn, že sme medzi prvými, ktorí takúto transpozíciu smernice a v snahe o zlepšenie pracovných podmienok platformových pracovníkov ideme prijať. Zároveň však chcem poprosiť o podporu a zohľadnenie toho, aby sa pri zisťovaní znakov závislej práce priamo v zákone vyslovene vyžadovalo zváženie špecifickej povahy platformovej práce. Pretože nemôžeme automaticky predpokladať závislú prácu len pre prítomnosť automatizovaných systémov, ktoré reálne slúžia najmä na uľahčenie organizácie práce, zvýšenie efektivity a prepojenie spotrebiteľov s poskytovateľmi. Najväčším špecifikom platformovej práce totiž je flexibilita a to, že ľudia môžu pracovať, kedy a v akom rozsahu sami chcú. Je to zásadný motivačný faktor pre mnohých mladých pracovníkov a zároveň to umožňuje prepojiť sa do trhu práce ľuďom, ktorí by inak ostali neaktívni. Napríklad preto, že potrebujú skĺbiť prácu so štúdiom alebo rodinnou situáciou. Takže prosím vás o citlivý prístup k týmto špecifikám. Ďakujem, pán minister. S reakciou na faktické, pán poslanec Ledecký. [10:21] Peter Žiga Ďakujem pekne. Ja budem reagovať. [10:22] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na tú faktickú poznámku, ktorá bola. Áno, aj tie platformy hovorili, že veľmi často sa ľudia zamestnávajú na riešenie, aby si zarobili na riešenie špecifickej situácie, že napríklad sa im pokazí auto a aby to nejakým spôsobom vykryli, alebo častokrát sú to ľudia, ktorí prídu do zahraničia, alebo častokrát sú to ľudia, ktorých to je ich prvé zamestnanie, lebo potrebujú rýchlo si riešiť nejaký svoj finančný benefit, robia niekoľko mesiacov a potom si nájdu stabilnejšie zamestnanie, ale ani to ja nepokladám za negatívne, ale skôr za pozitívne, že vlastne cez tie platformy majú aj, keď možnože nižšiu mzdu, ale majú zabezpečený ten svoj príjem, než si nájdu niečo stabilnejšie. Ale ako hovorím, je to prvá implementácia tejto smernice a vlastne život ukáže, ako často a ako ďalej musíme na tom základe potom stavať a pružne reagovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ. [10:23] Peter Žiga Chcete? Nie. Pani spravodajkyňa, nie. Hlasovanie na najbližšom hlasovacom bloku. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister, tu má aj ďalší zákon, a to je zákon č. 448 z roku 2008 o sociálnych službách. Tlač 1333, spoločná správa výborov, tlač 1333 a pán minister, prosím, uveďte zákon. Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. [10:23] Erik Tomáš Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Tento zákon je už v druhom čítaní a jeho primárnym cieľom alebo podstatou, prečo ho predkladáme, je to, že Európska komisia nariadením v decembri rozhodla o tom, že v tzv. službách vo všeobecnom hospodárskom záujme musí byť povolený zisk, a to sa týka aj sociálnych služieb, tak preto musíme toto nariadenie Európskej komisie zohľadniť v zákone. Chcem teda povedať, že v zákone povoľujeme zisk, ale jedným dychom dodávam, že tento zisk musí byť celý použitý v sociálnych službách. Bar výšku toho zisku alebo pomer toho zisku určí vyhláška, ale tak, ako som sľúbil pracovnej skupine. Ktorá sa dlhodobo venuje oblasti sociálnych služieb, respektíve starostlivosti o odkázaných ľudí, tak využívame túto novelu zákona sociálnych služieb aj na vylepšenie reformy financovania sociálnych služieb, respektíve ďalších náležitostí, ktoré či už so sociálnymi službami alebo starostlivosťou o odkázaných ľudí súvisia. Ja už som o tom informoval na výbore pre sociálne veci, na výbore Národnej rady pre sociálne veci. Samozrejme, aj na tlačovej besede, dokonca na dvoch tlačových besedách, ale dovoľte, keďže väčšina týchto pozmeňujúcich návrhov bola podaná na výbore, ale ešte dva pozmeňujúce návrhy budú podané teraz v pléne. Dovoľte ma v krátkosti o tom informovať aj vás. Vypočuli sme si ešte nejaké ďalšie námety a podnety pracovnej skupiny, respektíve organizácií, ktoré zastrešujú zdravotne znevýhodnených ľudí, respektíve starších ľudí a všeobecne odkázaných ľudí. Pretože síce sme sa všetci zhodli na reforme financovania sociálnych služieb v tej našej komunite. Ale postupne sa ešte ukázali niektoré veci, ktoré treba doladiť, vylepšiť a ja som teda veľmi rád, že po prvé, prvou zmenou je to, že napokon ešte viac navýšime ten nový príspevok na odkázanosť, a to tak, aby neformálna časť tohto príspevku zodpovedala čistej minimálnej mzde už od 1. januára 2027, pretože v čase, keď sa reforma prijímala, sme nemohli vedieť výšku minimálnej mzdy a teda ani čistej minimálnej mzdy pre rok 27. Druhá dôležitá vec, ktorú teda riešime, je, že ozvali sa ambulantné služby, ktoré vyjadrili určité obavy, že v novom režime nemusí byť z toho príspevku na odkázanosť, o ktorom hovorím, z tej časti, ktorá sa dá použiť na ambulantné služby, dostatok peňazí na to, aby zabezpečili chod týchto zariadení, pretože doterajší štátny príspevok, ktorý sa vypláca paušálne, slúži práve na pokrytie miest zamestnankýň a zamestnancov týchto ambulantných zariadení. To sme teda vyriešili takzvaným, alebo ideme riešiť, že zavádzame prechodné obdobie, kde využijeme tzv. dorovnávací alebo zavádzame tzv. dorovnávací príspevok, ktorý sa využije v tom prípade, že nebudú peniaze z príspevku na odkázanosť postačovať tým ambulantným zariadeniam na pokrytie tých miest, tak sa im to vlastne cez ten dorovnávací príspevok dorovná tak, aby akokeby fungovali v starom režime. Čiže v prechodnom období, teda v roku 27, budú vedľa seba fungovať starý a nový režim. Chcem upozorniť aj všetkých odkázaných ľudí, ktorí sa pozerajú, že to, že máte neformálnu časť príspevku, neznamená, že nemôžete celý príspevok použiť na ambulantnú službu, pretože dobre viete, že v samotnej reforme financovania sociálnych služieb už povoľujeme to, že pri odkázanej osobe sa môžu vystriedať tri osoby, traja opatrovatelia a nebude už testovaný ich príjem. Ale povedali sme si, že to budeme sledovať a počas roka vyhodnotíme, či postačuje alebo nepostačuje ten príspevok na odkázanosť, respektíve jeho časť na pokrytie tých ambulantných služieb alebo nie a potom prijmeme trvalé opatrenie. Chcem len povedať, že na samotný príspevok na odkázanosť pôjde viac ako 1 miliarda € a 200 miliónov € je určených na formálnu starostlivosť. Teda aj na ambulantné služby, samozrejme, na domácu opatrovateľskú službu, ale ešte raz opakujem, aj celý príspevok na odkázanosť sa dá použiť len na ambulantnú službu, povedzme teda na formálnu starostlivosť. Ďalšia dôležitá zmena, ku ktorej sme teda pristúpili, je, že máme aj určitú skupinu odkázaných ľudí, ktorí nie sú v tzv. súbehu, tí, ktorí tomu rozumejú, vedia, o čom hovorím. Jednoducho, že nepoberajú príspevok na opatrovanie, ale dostávajú nejaké príspevky na formálne služby. Tí by sa nám na začiatku roka mohli ocitnúť v nejakom vákuu a bez peňazí, tak preto zavádzame systém preddavkov pre týchto ľudí, aby naozaj nezostali bez tých peňazí. Opäť sme teda akceptovali pripomienku týchto organizácií v pracovnej skupine. Štvrtá dôležitá zmena je, že, ak sa už bude využívať tá formálna časť príspevku alebo aj celý príspevok na tú odkázanosť ako celok na tú formálnu starostlivosť, tak ľudia nebudú musieť behať s bločkami po úradoch práce, ale všetko si to vzájomne zúčtujú a vybavia medzi sebou úrad práce a poskytovatelia sociálnych služieb. Piata dôležitá zmena, ktorú prinášame teda našimi pozmeňujúcimi návrhmi, spočíva v tom, že myslíme aj na ľudí. Je to teraz náročnejšie, to bolo vyriešiť, lebo v súčasnosti, keď ľudia sú na príspevku, respektíve poberajú príspevok na opatrovanie, v prípade, že odkázaná osoba zomrie, majú nárok na tento príspevok ešte dva mesiace. Tu po novom ten príspevok na odkázanosť bude poberať odkázaná osoba. Bolo ťažké to vyriešiť, pretože, keď zomrie tá odkázaná osoba, nemáte komu poukázať ešte dva mesiace, samozrejme, ten príspevok na odkázanosť, ale vyriešili sme to tak, že v prípade, že naozaj ide o opatrovateľa, ktorý sa len sám stará o túto odkázanú osobu a nemá žiadny príjem, či už dôchodok alebo zo zárobkovej činnosti, tak v takom prípade sme vymysleli osobitný príspevok, ktorým pokryjeme tiež dva mesiace potom, čo tá odkázaná osoba zomrie. No a taká šiesta dôležitá vec, možno som aj na nejakú zabudol, ale v rozprave to ešte možno povieme, ale tá šiesta dôležitá vec, o ktorej som informoval dnes na tlačovej besede, je spoločný pozmeňujúci návrh poslancov sociálneho výboru za strany SMER, HLAS a SNS. A to je úprava kapacít zariadení sociálnych služieb, dlhá téma, dlhoročná téma, ktorá sa dlhodobo riešila a podarilo sa nájsť podľa mňa zaujímavý kompromis. Samozrejme s tou väčšinou Výboru za stranu SMER, HLAS a SNS. A to je úprava kapacít zariadení sociálnych služieb. Dlhá téma, dlhoročná téma, ktorá sa dlhodobo riešila a podarilo sa nájsť podľa mňa zaujímavý kompromis. Samozrejme s tou väčšinou partnerov v pracovnej skupine, ktorá chcela upraviť túto maximálnu kapacitu zariadení sociálnych služieb. Treba povedať, že napriek tomu, že je to pozmeňujúci návrh, tomu predchádzala hlboká, dlhá a trpezlivá diskusia. Ja som ako minister sľúbil, že nebudeme maximálne kapacity riešiť v rámci reformy financovania sociálnych služieb. To som sľúbil pred koncom minulého roka a potom som jasne povedal, že využijeme otvorenú novelu zákona o sociálnych službách, aby sme to definitívne vyriešili. Máme niekoľko druhov zariadení sociálnych služieb na Slovensku, ale ideme upravovať kapacity len v prípade dvoch druhov, a to v prípade zariadenia pre seniorov a špecializovaných zariadení, ale len v prípade diagnóz ako Alzheimer, Parkinson, rôzne druhy demencie, etiológie, teda diagnóz alebo, ak chcete, postihnutí súvisiacich väčšinou s vysokým vekom. Len v týchto dvoch druhoch zariadení ideme tie kapacity upravovať. Všetky ostatné zariadenia zostávajú nedotknuté, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia pre deti alebo pre osoby s vážnejšími diagnózami, samozrejme zariadenia opatrovateľskej služby, podporovaného bývania a tak ďalej. Čiže len dva druhy zariadení a tam upravujeme tú kapacitu tak, že ju ideme zvýšiť na 100, ale zároveň, samozrejme, v zákone zavádzame to, že musí byť poskytovaná táto sociálna služba v samostatných skupinách s maximálnym počtom 20 prijímateľov v samostatných priestoroch s vlastným personálom, s vlastnou jedálňou, s vlastnou spoločenskou miestnosťou. Jednoducho, aby sme zachovali určitý komunitný charakter. A posledná taká zmena v tomto pozmeňovacom návrhu je, že tie budovy musia byť samostatné a jediné, čo môžu využívať spoločne, je ten tzv. obslužný priestor, keď to tak nazvem. Tam, kde sú technické veci stavby, tak sa to, myslím, v zákone volá. Potom odpadové hospodárstvo, spoločná práčovňa, spoločná kuchyňa, ale bacha, pozor, nie jedáleň, kuchyňa, spoločná administratíva. Takže toto je taký, podľa mňa, dobrý kompromis medzi tými, ktorí to naozaj chceli celý čas, pretože boli tu návrhy, dobre to viete vy, čo sa venujete sociálnej oblasti, od úplného zrušenia kapacít pre všetky zariadenia až po, samozrejme, žiadne zmeny. Musím povedať, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako som povedal aj na tlačovej besede, podporujú všetci kľúčoví partneri v oblasti poskytovania sociálnych služieb, podporuje ho Združenie miest a obcí Slovenska, podporuje ho SK8, teda samosprávne kraje. Tu je to o to dôležitejšie, že samosprávne kraje od 1. júla majú povinnosť financovať neverejné pobytové zariadenia, podporili tento návrh a samozrejme Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb. Sú aj nesúhlasné stanoviská, napríklad Katolícka charita, ale tá patrí pod Asociáciu poskytovateľov sociálnych služieb, tak to si už musia vysporiadať oni, alebo myslím SocioFórum. My sme povedali, že rešpektujeme, ale jednoducho tá drvivá väčšina bola za túto úpravu. Opakujem, len dve zariadenia, 100 vnútrobloky, respektíve samostatné priestory so samostatným personálom pre maximálne 20 ľudí. Toto je riešenie, ktoré sme ponúkli. Prečo? Lebo treba povedať dve dôležité veci. Na Slovensku máme načakaný pán [10:33] Peter Žiga Vám čas. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z Výboru pre sociálne veci pani poslankyni Novákovej, nech sa páči. [10:34] Alena Nováková Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1333 A, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1553 z 2. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre financie a rozpočet, Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1333, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor pre financie a rozpočet a Výbor pre sociálne veci. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj do začatia rokovania gestorského výboru nepredložil stanovisko o výsledku prerokovania uvedeného zákona. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predmetný návrh zákona dňa 15. septembra 2026. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17, 19, 20, 22 až 38 v štvrtej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru „schváliť“. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 18 a 21 so stanoviskom gestorského výboru „neschváliť“. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre sociálne veci č. 173 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. [10:37] Peter Žiga Vítam všetkých, okrem pani poslankyne. Hlásia sa viacerí. Dobre, kým vám dám slovo, pani poslankyňa, ako spravodajkyňa môžete vystúpiť ako prvá. Chcem, aby sme na balkóne privítali študentov z Gymnázia Svätej rodiny na Gercenovej ulici. Dobrý deň prajem, vitajte. A teraz sa už môžeme venovať rozprave pani poslankyne. Nech sa páči. Vážené [10:37] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k predmetnému návrhu zákona predložila dva pozmeňujúce návrhy. Keďže pán minister to už tu pekne odôvodnil, takže len formálne poviem. Ide o pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej, Jozefa Čecha, Ľubice Laššákovej a Zdenky Mačicovej, ktorým navrhujeme zaviesť jednorazový príspevok pre neformálneho opatrovateľa v prípade úmrtia odkázanej osoby, o ktorú sa staral. V súvislosti s týmto pozmeňovacím návrhom žiada o vyňatie bodu 37 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Aleny Novákovej, Jozefa Čecha, Ľubice Laššákovej, Zdenky Mačicovej, Igora Šimka, Jána Richtera a Dagmar Kramplovej, v ktorom ide pri zariadeniach pre seniorov a vybraných špecializovaných zariadeniach navýšiť maximálnu kapacitu z dnešných 40 na najviac 100 miest. Ďakujem. Ďakujem ďalším vystupujúcim. V [10:39] Peter Žiga V rozprave je pán poslanec Richter. Nech sa páči. [10:39] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, vážení kolegovia. Pán minister, pokladám za dôležité k tejto problematike skúsiť vystúpiť, a to možno aj z dvoch pozícií, jednak aj ako predseda sociálneho výboru. Mali sme možnosť pred chvíľočkou počuť jeden spoločný pozmeňovací návrh, ktorý podávajú v podstate všetci koaliční členovia sociálneho výboru, ale trošku sa vrátime aj do minulosti. Pretože tá otázka a vôbec diskusia okolo opatrovania sociálnych služieb jednoducho nemôže byť nikdy ukončená. Ona musí vždy reflektovať na veci, ktoré vyplývajú zo spoločnosti, sociálno-ekonomického postavenia ľudí a tak to bolo v minulosti a celkom iste to bude aj v budúcnosti. To znamená, a nehovoriac o tom, že samotná Ústava Slovenskej republiky hovorí o vytvorení podmienok pre dôstojnú starobu ľudí, ktorí už si svoje odrobili. To znamená, že bude to musieť byť jedna z priorít v programovom vyhlásení vlády, nielen tejto, ale aj všetkých ďalších vlád, ktoré budú následovať. Ja osobne som veľmi rád, že ministerstvo práce sa podujalo urobiť novelu. To nie je jednoduchá novela. Treba vidieť aj do toho minulého obdobia. Nejakých 350 miliónov. Teraz sme na výbore odsúhlasili ďalších 45 miliónov na ďalšie veci, ktoré súvisia s odkázanosťou a s tým dorovnávacím príspevkom, tak ako uviedol pán minister, ale treba povedať, že z hľadiska budúcnosti táto oblasť si bude vyžadovať neustále, by som povedal, a nie že navyšovanie, ale jednoducho reagovanie na stav, ktorý tu je a sociálne služby sa bez finančných prostriedkov robiť nedajú. A to bez ohľadu na to, či sa jedná o verejných alebo neverejných poskytovateľov. Ak dovolíte, pohľad k tomu, čo sa teraz urobilo. Som veľmi rád a oceňujem, že minister neskĺzol do pozície veľmi rýchlo ísť robiť nejaké veci, úpravy, dajme tomu pozmeňováky, ktoré sa napríklad týkajú tej kapacity. Trpezlivo rokoval so zriaďovateľmi verejnými, neverejnými, až dospeli k nejakému spoločnému rozhodnutiu a vlastne to, čo ponúkame cez ten pozmeňovací návrh, ktorý tu dnes bol prečítaný, je do istej miery odporúčanie tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. To znamená zriaďovateľov. I keď dnes nejaké finančné náležitosti, ktoré s tým súvisia, prešli už hlavne na vyššie územné celky. Ale, ak dovolíte, taká malinká sonda do minulosti. Písal sa rok 2009, kedy sa prvýkrát objavilo v éteri takéto ťažké slovo, že deinštitucionalizácia. To znamená urobiť všetko preto, aby sa tie predchádzajúce sociálne zariadenia, to sa týkalo napríklad aj detských domovov, ktoré boli skôr inštalované, spávané do pozície, no použijem výraz veľké kasárne. To znamená veľké izby, veľa detí začali postupne pretvárať a meniť na zariadenia skôr rodinného typu, aby sa vytvárali podmienky pre dôstojnosť. Dôstojnosť detí, dospelých a hlavne seniorov, ktorých sa bezprostredne táto otázka dotýka. Samozrejmá vec, vždy ostala aj v súčasnosti je absolútna priorita vytvoriť čo najlepšie podmienky a prostriedky preto, aby človek, ktorý má vytvorené tie podmienky, mohol ostať doma vo svojom prirodzenom prostredí, pokiaľ sa vedia o ňom príbuzní alebo proste niekto iný, nejakí opatrovatelia, postarať. Tie kamenné domy majú byť tou poslednou inštanciou, keď už sa vyčerpali všetky možnosti, ktoré súvisia s tým pobytom doma. A to napĺňa aj táto otázka. Rok 2009 bol ten rok, keď prvýkrát sa táto problematika dostala na stôl a začali sa pomenovávať isté procesy a postupy, ktoré s týmto súvisia. Môj predchodca, pán Mihál, podpísal základnú zmluvu vtedy s Európskou úniou, ktorá súvisela s tým, aby sa mohli čerpať aj europrostriedky na postupnú realizáciu tých procesov. Ja ako minister som v roku 2013 predložil do parlamentu, od 1. januára 2014 bola účinná, stratégiu. To znamená postupnú realizovateľnosť tých jednotlivých úloh, ktoré súvisia s deinštitucionalizáciou. Áno, vtedy sa prvýkrát do toho materiálu dostalo číslo, ktoré Európa nepozná doteraz a to je 40 + 40 miest. Dnes, tu teraz, keď robíme tú zásadnú zmenu, alebo ideme ju robiť, si dovolím povedať, že tá štyridsiatka naplnila svoj hlavný cieľ. Dostali sme sa niekde úplne inde a môžeme dnes si dovoliť už hovoriť aj o tých vyšších počtoch, konkrétne o tej stovke, ktorá je v tom pozmeňováku. Prečo? Ten proces pokračoval. Pokračoval v tom, že ďalej bolo potrebné vybudovať, nazvime to, systém kvality. Systém kvality, aby akákoľvek ďalšia zmena nebola na Nie o tej stovke, ktorá je v tom pozmeňovači. Prečo? Ten proces pokračoval. Pokračoval v tom, že ďalej bolo potrebné vybudovať, nazvime to, systém kvality. Systém kvality, aby akákoľvek ďalšia zmena nebola na úkor konkrétnych ľudí, to znamená klientov tých sociálnych zariadení, ale aby sa vytvorili podmienky a predpoklady preto, aby sa tá kvalita toho života aj v tých sociálnych zariadeniach jednoducho zlepšovala. A ten systém kvality je vypracovaný. Na základe toho systému kvality v roku 2018 bol prijatý veľký národný projekt, ktorý slúžil hlavne k metodike, aby sa vysvetľovalo všetkým, ako postupovať, ako dosiahnuť ten cieľ, ktorý súvisí s napĺňaním tej úlohy okolo tej deinštitucionalizácie. To znamená, sme ďalej. No a treba povedať, že keď sa vypracoval systém kvality, bolo ho potrebné zavŕšiť ešte niečím, a to je kontrola. Je to cyklus. Regionálne pracoviská, neviem, viac ako 80 ľudí, Inšpekcia v sociálnych veciach. To znamená, aby tí inšpektori kontrolovali, či ten systém kvality sa dodržiava, či sa napĺňajú tie veci, či spĺňajú podmienky a predpoklady preto, aby mohli čerpať aj dotácie, prípadne sa prihlásiť do projektov, ktoré súvisia s europrostriedkami na tento účel. Ten tiež je vypracovaný, on beží. To znamená, za to my sme sa dostali z hľadiska procesu dnes do štádia, že máme záujem zachovať, možno rozvíjať tú kvalitu, aby to nebolo na úkor tých klientov. K tomu je aj ten systém tej kontroly, ale môžeme sa už v skutočnosti baviť o tom, aby sme v maximálnej miere uspokojili tých 14 000 čakateľov. Možno ich je deväť, 10, lebo môžu tam byť aj nejaké duplicitné, že požiadavky na viacero typov zariadení. Ja netvrdím, tak ako povedal aj pán minister, že všetci z nich nevyužívajú nejaký iný spôsob, čo ja viem, denných stacionárov a ďalších. Ale jednoducho myslia na to, že v určitej fáze, a možno už tá fáza dosť zrelá, budú odkázaní na ten kamenný dom, na sociálne zariadenie. A našou úlohou ako zodpovedných politikov je urobiť všetko preto, aby sme tie podmienky vytvorili. To znamená, toto nie je nejaká zelená len pre investorov, aby mohli dosahovať zisk, lebo ten už je odsúhlasený, ale aby pri zachovaní, rozvíjaní ďalšej kvality tých služieb, tak ako je v zákone písané, sa mohli budovať ďalšie zariadenia, aby tu neboli čakatelia na tie sociálne zariadenia, pretože nie každá rodina je schopná zabezpečiť tú opateru, tak ako som to povedal predtým. I keď tá priorita tu je a naďalej v tomto prípade aj ostáva. Preto je potrebné si uvedomiť, že toto, čo teraz predkladáme, nie je na úkor kvality, naopak. Je na úkor zabezpečenia požiadaviek a potrieb tých 14 000 čakateľov a z tohto titulu je treba v maximálnej miere oceniť. A ešte raz chcem aj poďakovať ministrovi za tú trpezlivosť, ktorú tu v tomto prípade mal, pretože myslím si, že väčšinu tých zriaďovateľov v maximálnej miere úspešne, že aj akási možná konkurencia v oblasti tých sociálnych služieb nemusí byť na škodu veci. Ona môže byť pozitívna, priaznivá, pretože v konečnej miere môže dospieť aj k tomu, že niektorí, hlavne tí neverejní, budú musieť tie ceny pustiť dole, aby naplnili tie svoje kapacity. Bodaj by sme už boli v takomto štádiu, aby sme sa dostali do takéhoto štádia, ktorý do istej miery by bol pre toho klienta, o ktorého by nám najviac malo ísť, v maximálnej miere prijateľný. Takže napĺňame Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí o dôstojnej starobe pre ľudí, ktorí sa tej staroby dožili, a vytvárame podmienky a predpoklady preto, aby ľudia, ktorí potrebujú pomoc štátu a majú vyčerpané všetky svoje možnosti, ktoré vyplývajú z rodiny, našli tú pomoc a k tomu ideme prijať aj ten pozmeňovák, vážny pozmeňovák, veľmi vážny pozmeňovák. Pamätám si na obdobie, keď sme menili detské domovy na centrá pre rodinu a deti, aký to bol ohromný skok, a dnes sa už dá po istom čase povedať, že to bol priaznivý, priaznivý krok. Som presvedčený, že aj tento krok vážny, ktorý ideme urobiť, bude mať pozitíva a že prinesie uspokojenie pre ľudí, ktorí tie sociálne služby potrebujú. Ďakujem. Jedna faktická na vaše [10:49] Peter Žiga Naturčanová. [10:49] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda, veľmi pozorne som vás počúvala. A je veľmi zaujímavé, že v pondelok sme mali výbor. Kolegovia mali pozmeňujúce návrhy, ale nie tieto, ktoré predkladajú dnes v pléne. Okrajovo to tam bolo spomenuté a ešte viac prekvapivé je, že pán minister to najprv urobí na tlačovke, potom dokonca to uvedie pri predkladaní materiálu. Svojho materiálu. Už predkladá vlastne aj pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov. Ale ja si dávam otázku. Viete, keď som bola primátorka v roku 2015, posledná rekonštrukcia veľkého zariadenia mestského, ktorá bola schválená z eurofondov, to zariadenie malo 150 klientov. Potom zrazu sme sa rozhodli, že ideme deinštitucionalizovať, dali sme kapacitu na 40 a už ďalšie zariadenie, ktoré sme mali, ktoré súrne potrebovalo opravu, nebolo možné z eurofondov opravovať a museli sme si zvoliť iný systém. Museli sme kapacitu znížiť, čím sme museli zastaviť prijímanie ľudí z poradovníka a čakať doslova, kedy niektorí umrú, aby sme sa dostali na tú kapacitu, ktorú sme si dali rezervovať. Z eurofondov staviame zariadenia, veď stačí pozrieť na stránku ministerstva. Koľko projektov sme podporili a pán minister sa ani netají tým, že vlastne chodí otvárať tieto zariadenia s kapacitou 12, prípadne 40 klientov. A zrazu do toho ideme navyšovať kapacitu na 100. Čiže mne to pripadá, že jeden deň tak, druhý deň naopak. Ako mali by sme mať víziu sociálnych služieb dlhodobú. A toto nie je. To, že tam máme 12 a 40, to súvisí vlastne aj s milníkom, s plánom obnovy, kde základ bol udržať klientov čo najviac v domácom a v komunitnom prostredí, vo svojej komunite. Toto je podľa mňa krok späť, ktorý robíme, ale budem viac o tom hovoriť v svojom diskusnom príspevku. Ďakujem. S reakciou pán poslanec. [10:51] Peter Žiga Ďakujem pekne. [10:51] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, relatívne stručne. Prečo sme to nepredkladali na výbore? Pretože po rozhovore s pánom ministrom som trval na tom, že chceme mať k dispozícii stanoviská zriaďovateľov. On ich dneska písomne všetky má. To je nevyvrátiteľné, že, že jednoducho to ten súhlas a v konečnej miere a nie, že súhlas, skôr ich návrh, ktorý sme premietli do toho pozmeňovacieho návrhu, je tam presne zakotvený. To znamená, nechceli sme obísť. Za to som hovoril o trpezlivosti, ktorou ministerstvo v tomto prípade pristupovalo a až do tejto poslednej fázy, ktorú sme tu teraz predkladali. Viete, hovoríte o vízii. Úmyselne som sa vrátil aj do histórie. Tá vízia začala niekde v roku 2009. Potom 2013, keď som, keď som predložil, plénum schválilo stratégiu. Tá stratégia je naďalej aktuálna, platná, ale postupne sa vyvíjala. Kvalita, kontrola a dnes sme sa dostali do situácie, že je potrebné v maximálnej miere urobiť všetko preto, aby 14 000 čakateľov nebolo. To je cieľ, ako to naplniť. Treba povedať, že sociálne služby sú predmetom rokovania pléna minimálne raz do roka vždy aj pri nejakých novelách, ktoré sa týkajú ministerstiev ako takých alebo teda vládneho návrhu zákona. Akékoľvek ďalšie aplikačné, oné, aplikačná prax vecí, ktoré prinesie, je potom potrebné alebo možné meniť. Ale v tejto chvíli, v tomto čase je to veľmi dobré riešenie. My musíme urobiť všetko preto, aby ľudia, ktorí čakajú na kamenné domy v sociálnych službách, sme vedeli v tomto prípade uspokojiť. Ďakujem. Pani poslankyňa Veslárová je ďalšia. [10:53] Peter Žiga Ďakujem za slovo. [10:53] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Pán minister, zrušenie ambulantných, ale aj terénnych sociálnych služieb oberie zdravotne znevýhodnených a seniorov o kontakt s ľuďmi, preto prichádzate s touto pomocou v hodine 12:00. My sme dlhodobo ale upozorňovali, mohli ste to dať už rovno do toho návrhu zákona na to, že ambulantné sociálne služby sú ohrozené, a to nielen do roku 2028, ako to vy upravujete v pozmeňovacom návrhu, ale budú ohrozené aj po roku 2028, aj v roku 2029 a tak ďalej, lebo vy ste teraz vlastne len oddialili ten problém, ale neprinášate žiadne riešenie na to, aby mohli ambulantné služby byť opäť otvorené alebo nemuseli sa zatvárať, a na terénne sociálne služby ste úplne zabudli, tak ako to hovorí Komora opatrovateliek Slovenska, ktorá napísala otvorený list. Verím, že ste ho čítali, tak aj terénne služby budú už od januára budúceho roku ohrozené, lebo nebudú môcť si prijímatelia dovoliť tie terénne služby tak zaplatiť, aby mohli ďalej fungovať. Nehovoriac o tom, že v takej náročnej situácii, v akej sa nachádzajú ambulantné služby, teda sa budú nachádzať aj tieto terénne sociálne služby. To je aj opatrovateľská služba, ale patrí tam aj napríklad dovoz obedov. Pre niektorých je to jediné teplé jedlo počas pracovného týždňa, lebo nemajú možnosť, rodinní príslušníci im uvariť to teplé jedlo, bývajú ďaleko v zahraničí a podobne. Význam ambulantných a terénnych sociálnych služieb spočíva v ich nezastupiteľnej úlohe pre jednotlivcov, rodiny aj celú spoločnosť. Najmä zotrvanie v prirodzenom prostredí. Klienti nemusia opustiť svoj domov a blízkych, čím sa predchádza pocitom osamelosti, izolácie a psychickej traume a presťahovania do ústavnej starostlivosti. Podpora samostatnosti a aktivizácia je taktiež v rámci ambulantnej služby, ale aj terénnej služby pomáhajú udržiavať fyzické a mentálne zdravie zdravotne znevýhodnených a seniorov. Odľahčenie rodinných príslušníkov je ďalším takým atribútom, lebo dobre vieme, že na Slovensku nie je odľahčovacia služba v takej podobe, v akej by sme si želali, ani opatrovateľská, a nie je to ešte odľahčovacia. Prevencia ústavnej starostlivosti odďaľujú alebo úplne nahrádzajú celoročnú pobytovú starostlivosť, napríklad domovy pre seniorov, ktoré bývajú pre klientov psychicky náročnejšie. Socializácia a prevencia osamelosti, poskytuje sa tu priestor na stretnutia s vrstovníkmi, budovanie nových vzťahov a zapojenie sa do komunitného života. To sú najmä funkcie ambulantných služieb. A je to samozrejme aj ekonomicky výhodné, lebo ekonomicky oprávnené náklady zariadení sú okolo 2000 € a tieto ambulantné a terénne služby sú niekoľkonásobne lacnejšie. A navyše my nemáme ani priestor v tých zariadeniach, aby sme umiestnili všetkých, ktorým sa teraz poskytuje napríklad ambulantná alebo terénna sociálna služba alebo ktorí poberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Je to aj forma deinštitucionalizácie, ako to už tu bolo povedané. Ak nebudú tieto služby a neformálni opatrovatelia, tak zdravotne znevýhodnení budú musieť ísť do zariadení, kde sú aj niekoľkoročné čakacie doby. Minulý týždeň mi volala sestra jednej pani, ktorá päť rokov bola v poradovníku a nedožila sa umiestnenia do domova sociálnych služieb. Teraz sa dotknem toho rozširovania kapacít. Rozšíriť počet lôžok v zariadeniach povedie k diskomfortu pre prijímateľov, dokonca bol na Slovensku národný projekt Deinštitucionalizácia sociálnych služieb, podpora transformačných tímov. Európska únia hlása tento trend deinštitucionalizácie a Slovensko sa k tomu tiež pridalo, ale tento pozmeňovací návrh o navýšení kapacít hovorí práve o opaku. A kvalita poskytovania sociálnych služieb nebude tak zachovaná, ako je to teraz. Oni tí prijímatelia nejdú ani na Vianoce niektorí domov, lebo nemajú ku komu ísť. Rodinní príslušníci buď nie sú, alebo sú v zahraničí, alebo jednoducho sú stále v tých zariadeniach a to zariadenie je pre nich domovom, čiže nemôže to tam vyzerať ako na nejakej ulici Šancová alebo jednoducho na letisku. Proste oni potrebujú, každý chce z tých prijímateľov mať najlepšie jednolôžkovú izbu. Samozrejme, že to nie je možné, ale jednoducho tí prijímatelia sú v tých zariadeniach doma a potrebujú tam mať kľud. Oni nemôžu ísť domov inde, pretože tam ostávajú 24 hodín denne a tak by tie zariadenia mali aj vyzerať, mali by mať taký domáci typ a to zaisťuje práve deinštitucionalizácia. Na záver ešte dodám, že pokiaľ by vám aj celej koalícii skutočne záležalo na zdravotne znevýhodnených, tak by ste schválili tie pozmeňovacie návrhy, napríklad o vyplácaní príspevkov po smrti alebo o tom stupni odkázanosti, ktorý sa znižuje pri poskytovaní služieb, lebo to sme presne my so Simonou Petrík navrhovali už dávnejšie. Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa Turčanová, aj ďalšiu vystupujúcu, rozpráva. [10:59] Peter Žiga Nech sa páči. [10:59] Peter Žiga Čau, nech sa páči. [11:00] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ja začnem svoj príspevok tak trošku netradične, keďže som si dnes ráno v poslaneckej schránke našla takýto list. Predpokladám, že ste si ho všetci. Dovolím si ho prečítať pred mojím samotným diskusným vystúpením. Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, obraciame sa na vás v mene Konferencie biskupov Slovenska, Slovenskej katolíckej charity, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku. Slovenská katolícka charita a Evanjelická diakonia na Slovensku, ako zriadené cirkevné organizácie, dlhodobo podporujú potrebu reformy financovania sociálnych služieb. Slovenská katolícka charita ako najväčší a Evanjelická diakonia ako druhý najväčší neverejný poskytovateľ sociálnych služieb na Slovensku s vážnym znepokojením vnímajú súbeh viacerých pripravovaných zmien, ktoré môžu zásadne ovplyvniť budúcu podobu starostlivosti o odkázaných ľudí. Našou obavou nie je jedna izolovaná zmena. Riziko vidíme predovšetkým v tom, akým smerom môžu jednotlivé opatrenia spoločne posunúť celý systém sociálnych služieb na Slovensku. Prvou zásadnou oblasťou je budúcnosť ambulantných sociálnych a terénnych služieb. Práve tie sú jedným z nástrojov, ktoré umožňujú odkázanému človeku zostať čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí a zároveň poskytujú jeho rodine potrebnú pomoc a podporu. Rodina, ktorá sa stará o odkázaného človeka, nepotrebuje iba finančnú podporu. Potrebuje aj dostupnú profesionálnu službu, ktorá jej umožní zabezpečiť starostlivosť v čase, keď opatrovateľ vybavuje nevyhnutné osobné alebo rodinné záležitosti, potrebuje si oddýchnuť alebo dočasne nemôže starostlivosť zabezpečiť v plnom rozsahu. Ambulantná služba preto nemá byť vnímaná ako alternatíva k rodinnej starostlivosti, ale ako jeden z nástrojov, ktoré umožňujú, aby bola rodinná starostlivosť dlhodobo udržateľná. Rovnako dôležité sú terénne sociálne služby, ktoré podporujú človeka priamo v jeho domácom prostredí. Kombinácia neformálnej starostlivosti s dostupnou terénnou a ambulantnou podporou môže v mnohých prípadoch oddialiť alebo úplne eliminovať potrebu predčasného prechodu do pobytovej sociálnej služby. Ak bude financovanie ambulantných služieb neisté alebo ekonomicky neudržateľné, poskytovatelia budú nútení obmedzovať svoje kapacity alebo ich úplne zatvárať. Prípadne budú obmedzovať svoje služby pre zraniteľných klientov, ktorých nastavenie systému posunie do kategórie stratových. Budú nimi napríklad ľudia so zdravotným znevýhodnením, s častými absenciami spôsobenými ich objektívnym zdravotným stavom. Dôsledkom nemusí byť iba zánik konkrétnej služby. Dôsledkom môže byť situácia, keď rodina jednoducho stratí reálnu možnosť ponechať svojho blízkeho doma. Druhou vážnou témou je pripravované zvyšovanie maximálnych kapacít pobytových sociálnych služieb. Slovensko potrebuje reagovať na rastúci počet ľudí odkázaných na pomoc, avšak samotné zvyšovanie počtu lôžok v jednom zariadení nemôže nahradiť rozvoj služieb poskytovaných bližšie k človeku a jeho rodine. Ak sa budú kapacity zariadení, ktoré sú dnes koncipované ako menšie, výrazne zväčšovať, musíme veľmi vážne diskutovať o tom, aký model starostlivosti tým na Slovensku vytvárame. Človek neprichádza do pobytového zariadenia iba na niekoľko dní. Často sa stáva jeho domovom na posledné roky života. Preto nie je rozhodujúce iba to, koľko miest dokážeme vytvoriť, ale predovšetkým to, aké prostredie v nich človeku ponúkneme a či je v ňom človek na prvom mieste. Máme obavu, že veľkokapacitné zariadenia môžu postupne strácať komunitný a rodinný charakter. Čím väčšia je koncentrácia prijímateľov na jednom mieste, tým náročnejšie je zachovať individuálny prístup, osobné vzťahy, poznanie životného príbehu človeka a prostredie, v ktorom sa necíti ako klient systému, ale ako človek vo svojom domove. Treťou témou je nastavenie podmienok sociálno-zdravotného systému, ktoré otvára príležitosti pre poskytovanie sociálnych služieb založených na komerčnej a korporátnej logike. Sociálne služby sú osobitnou oblasťou, pretože ich prijímateľom je často človek vo veľmi zraniteľnej životnej situácii. Považujeme za nevyhnutné, aby ekonomická efektívnosť a finančná výnosnosť nikdy neprevážili nad kvalitou služby, dôstojnosťou človeka a jeho individuálnymi potrebami. Najväčšie riziko vidíme v kombinácii všetkých pripravovaných zmien. Ak bude zároveň ekonomicky atraktívnejšie prevádzkovať veľké pobytové zariadenia, zvýšia sa ich kapacity a na druhej strane ekonomická udržateľnosť ambulantných a terénnych služieb zostane neistá, systém môže začať prirodzene smerovať k pobytovej starostlivosti. Rodina potom môže mať formálne možnosť voľby, ale rozhodujúce bude, či v jej regióne bude dostupná služba, ktorú si človek a jeho blízki skutočne môžu vybrať a ktorú bude poskytovateľ schopný dlhodobo prevádzkovať. Rodina sa tak môže dostať do situácie, keď jej systém ponechá prakticky jedinú dostupnú cestu – umiestniť svojho príbuzného do pobytového zariadenia. Reforma financovania sociálnych služieb by podľa nás mala vytvoriť podmienky, aby človek mohol zostať čo najdlhšie doma vo svojej rodine a komunite. Mala by prispieť k skutočnému a dlhodobému rozvoju komunitne orientovaných ambulantných a terénnych služieb. Ak to už nie je možné, pobytová služba musí byť dostupná, kvalitná a v čo najväčšej miere pripomínať prirodzené domáce prostredie. Vytváranie takéhoto prostredia v pobytových službách je charakteristické pre charitatívne a diakonické zariadenia poskytujúce sociálne služby vo veľkej miere ľuďom, ktorí nie sú ekonomicky prínosní pre poskytovateľov s komerčným zámerom. Neodmietame pobytové služby. Sú nevyhnutnou súčasťou systému a pre mnohých ľudí jediným vhodným riešením. Odmietame však predstavu, že nedostatok sociálnych služieb vyriešime budovaním čoraz väčších zariadení. Vyzývame poslancov Národnej rady, aby pri ďalšom legislatívnom procese ešte raz posúdili vzájomnú interakciu pripravovaných zmien. Nejde iba o financovanie poskytovateľov, ale o rozhodnutie, akým spôsobom sa bude Slovensko v nasledujúcich desaťročiach starať o svojich seniorov, ľudí so zdravotným postihnutím a ďalších odkázaných. S úctivým pozdravom, podpísaný Mons. Peter Rusnák vlastnou rukou, sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS, emeritný biskup bratislavskej eparchie, Mgr. Ivan Eľko vlastnou rukou, ECAV na Slovensku, generálny biskup, Peter Tallo, Ivan Ružička, vlastnou rukou, generálny sekretár KBS, Mgr. Filip Macák, Slovenská katolícka charita, vlastnou rukou, riaditeľ. Ing. Mgr. Ľubica Sabová Vysocká, vlastnou rukou, Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku, riaditeľka. Tento list dostal na vedomie okrem vás aj pán minister Erik Tomáš. A teraz už k samotnému môjmu diskusnému príspevku. Úvodom si dovolím upozorniť, že som v zmysle nového rokovacieho poriadku podala pozmeňujúce návrhy a zároveň žiadam, aby o každom z bodov, ktoré som podala, sa hlasovalo pri hlasovaní samostatne. Ak niekto tvrdí, ja som to už použila, toto moje vyjadrenie, že predložená reforma sociálnych služieb ako celok funguje a natrvalo zachraňuje situáciu, buď nevie, o čom hovorí, alebo klame. Je pravdou a chcem byť v tom spravodlivá, že návrhy, ktoré tu dnes máme, riešia tú najakútnejšiu krízu. Pretože, ak by neboli predložené, 1. 1. 2027 by nastal kolaps minimálne polovice zariadení sociálnych služieb. Rok 2027, ktorého sa zmeny týkajú, však nie je dlhodobým riešením, ale je to odklad problému o 1 rok. Ja som parlamentné prázdniny využila len na to, aby som obišla čo najviac zariadení sociálnych služieb. Rozprávala som sa ako s vedením, tak aj s personálom a klientmi. Je pravda, že tých problémov v sociálnych zariadeniach je kvantum a nedajú sa vyriešiť jedným návrhom zákona. Musím tuná zasa objektívne priznať, že pán minister predkladá množstvo, aj prostredníctvom svojich poslancov, množstvo návrhov, ktorými tú situáciu chce riešiť. Čo mne tam však chýba, čo musím zasa povedať kriticky, že niekedy ľúbivo vyzerajúce riešenie nedomyslí všetko a časť obyvateľov je vystavená do veľmi ťažkej situácie. To sa dialo napríklad, avšak pán minister sa tým netajil, že kritizoval, že aj KDH a vôbec opozícia nepodporila novelu zákona o výživnom a navrhla teda návrh je dnes 135 €, keď si spomínam, tak som o tom diskutovala a upozorňovala som na skupiny, ktoré si reálne nebudú môcť dovoliť zaplatiť toto zvýšené výživné a bude tam trestnoprávna zodpovednosť. Žiadala som, aby to bolo doriešené, nebolo a z toho dôvodu som odporúčala môjmu klubu, aby sme tento návrh nepodporili. Neboli sme proti, ale zdržali sme sa. To je len na vysvetlenie. A teraz k samotnému návrhu. Doteraz v zákone, tak ako ho máme, 1. 1. nastane situácia, že ak je matka poberateľka, povedzme, ešte si predstavme, že je samoživiteľka, lebo rád tu rozprávame o jednorodičoch a samoživiteľoch, že je samoživiteľka. Má zdravotne postihnuté dieťa, ktoré má stupeň odkázanosti štyri alebo päť, čiže je poberateľkou príspevku na opatrovanie. Keďže táto matka má sama zdravotný problém alebo si potrebuje privyrobiť, potrebuje využiť aspoň dva dni v týždni ambulantnú formu zariadenia sociálnej služby pre toto dieťa. V návrhu, tak ako je teraz nastavený, lebo do konca tohto kalendárneho roka tieto ambulantné služby priamo financuje ministerstvo. Peniaze majú ísť za klientom a my sme tomu klientovi v štvrtom stupni odkázanosti príspevku na opatrovanie pridali 90 €. Dnes táto služba stojí takmer 600 €, čiže celý opatrovateľský, ak potrebuje, hovorím, možno 2 dni v týždni službu, mi musela dať na doplatok tejto služby priamo táto matka. Z čoho bude žiť? Z čoho zaplatí nájom? Preto vítam, že prišlo mimoriadne riešenie, tzv. dorovnávací príspevok, kde priamo zariadenia dostanú tie peniaze na rok 27 a zároveň táto matka nebude musieť do troch dní ísť hlásiť a dokladovať, ako je to v zákone, že bude musieť stále hlásiť, lebo my vlastne napriek tomu, že sme v 21. storočí, že máme umelú inteligenciu, že máme centrálne systémy elektronické, my nútime týchto zdravotne postihnutých ľudí, aby, ak chcú príspevky, tak musia do troch dní, do piatich dní a podobne stále hlásiť, ako ich čerpali. Ja som na výbore navrhovala, aby sme to zmenili a verím, že pán minister to zváži a od 1. 1. 2028 sa to zmení, aby sme zálohovo dali tú platbu tej matke. A ak tú časť na ambulantnú službu nevyčerpá, tak, aby sa jej zálohový príspevok na ďalší mesiac o túto nevyčerpanú službu skrátil. Hej? Keď teda si ju nezaplatí, hej? A dostala na to peniaze. Respektíve, aby ju teda mohla použiť, máme to tak, že v nasledujúcich mesiacoch. Ale ona má teraz zaplatiť a čakať. Do ďalšieho mesiaca zúčtuje a ďalšie dva mesiace má úrad práce na výplatu. Čiže jej sa môže stať, že ona, ak nemá našetrené, aby na tri mesiace zaplatila službu, tak proste to dieťa do tej ambulantnej služby dať nemôže, lebo nemá z čoho. Je to vyriešené na rok 27. Naozaj sa tomu teším a ďakujem, pán minister, ale je to zasa len nesystémové dočasné riešenie na prekrytie problému a jeho odsunutie na rok 28. Ja v svojich pozmeňujúcich návrhoch už som tento návrh pre komplikovanosť nedávala. Pripravím to ako samostatnú novelu a beriem, že už nie je časová tieseň, pretože je to na rok 27 vyriešené, ale predložila som tri ďalšie návrhy. Dala som to v jednom, ale naozaj poprosím, aby sa o tých bodoch hlasovalo samostatne. Po prvé, prvý pozmeňujúci alebo prvý bod sa týkal financovania pri chorobe klienta. Pretože pri pobytovej službe máme v zákone, že do 30 dní ten príspevok štátu ostáva zachovaný, ak nie je uzatvorená zmluva, alebo teda z odôvodnenej neprítomnosti, pretože tí ľudia môžu byť hospitalizovaní, nebudú, miesto sa im drží. Pri ambulante však už bola podmienka v zákone, že len keď nie je uzatvorená zmluva. A čo v prípade, že zmluva uzatvorená je, ale tieto deti alebo mladí dospelí alebo vôbec aj nielen mladí dospelí, ktorí využívajú ambulantnú službu sociálnej služby, zamarodujú. Však, preto sú zdravotne znevýhodnení, že aj častejšie sú chorí. A keď bude chorý a nebude môcť prísť do zariadenia, tak nebude mať nárok. Zariadenie nedostane príspevok, on nedostane príspevok. Vystavujeme ich... pričom tento môj prvý návrh sa týka toho, aby tak ako pri pobytovke, kde je chránenie 30 dní, pri ambulante, keďže ten je poskytovaný cez pracovné dni, bola ochrana 20 dní. Po druhé, garantujeme peniaze pre regionálne ambulantné služby. Tuná dopĺňame vyššie územné celky. Vedeli ste, že doteraz vyššie územné celky všetky sociálne služby financovali výlučne z vlastných zdrojov? Možno tu dopĺňame vyššie územné celky. Vedeli ste, že doteraz vyššie územné celky všetky sociálne služby financovali výlučne z vlastných zdrojov? Obce a neverejní poskytovatelia majú garantovaný príspevok zo štátu, ale tento príspevok nikdy nedostali vyššie územné celky. Zariadenia, ktoré zriaďovali, a zároveň DSS-ky, ktoré boli od neverejných poskytovateľov, financovali zo svojho rozpočtu. Po reforme financovania im pribudla ďalšia kompetencia. Všetky pobytové služby, ktoré dovtedy mali povinnosť, čiže zariadenia opatrovateľskej služby a zariadenia pre seniorov, ktorých je najviac na Slovensku, ktoré doteraz mali povinnosť financovať obce, a keďže obce ich financovali buď vôbec alebo veľmi zle, tak táto povinnosť prešla na župy. Nechcem hovoriť veľa o číslach, len poviem za Prešovský kraj, lebo rozprávala som sa s vedúcim odboru. V Prešovskom kraji budúci rok bude musieť VÚC pripraviť na financovanie sociálnych služieb 34 miliónov €. Je to nárast o 12 miliónov kvôli tým pobytovkám, ktoré doteraz financovať nemuseli. Tridsaťštyri miliónov, 34 miliónov, ktoré nebudeme môcť dať do školstva, do zdravotníctva, do ciest a do ďalších vecí, lebo budú musieť byť viazané na sociálne služby. A pýtam sa, čím je VÚC-ka iná ako samospráva obce, mesta alebo ako neverejný poskytovateľ? Keď tam vieme garantovať príspevok, prečo ho nevieme garantovať u vyšších územných celkov? Čiže dopĺňam do platného návrhu zákona vyššie územné celky. A tretie. Pán minister sám hovoril o tom, že nevyužívame odľahčovaciu službu. Prišiel s národným projektom odľahčovacej služby. Ja som zisťovala aj v rámci infozákona, ako sa využíva. No stále sa veľmi slabo využíva. Keď som chodila po zariadeniach, pýtala som sa, či ju poskytujú, ak ju neposkytujú, prečo ju neposkytujú. Väčšinou bola odpoveď, že majú plné stavy, majú kapacity, ktoré majú registrované, a nemôžu ich preskočiť, lebo inšpektor, teda inšpekcia z ministerstva, by prišla. Štandardy kvality, o viacej kvalite poskytovanej služby už spomínal pán predseda a následne tieto všetky dôvody sú na to, že by sa tá služba neposkytovala. Preto navrhujeme, keďže všetky zariadenia majú predsa aj izolačky pre prípad a ďalšie, tak, ak raz za čas jeden prípadne dvaja ľudia potrebujú krátkodobo využiť službu na pár hodín alebo niekoľko dní, aby sa táto kapacita neposudzovala v rámci rezervovanej kapacity. Čiže aby sa naopak posudzovala. Čiže aby nemuseli navyšovať ďalšie lôžka. Čiže to je ten tretí, tretí návrh. Čiže, ešte raz, pán minister, oceňujem hasenie požiaru pre budúci rok, ale ako som ukázala, forma financovania je urobená zasa len na nejaký čas. Preto naozaj z tohto miesta dôrazne žiadam a vyzývam, buďme otvorení našim pozmeňujúcim návrhom, ktoré dávajú systému záchranné koleso dlhodobo, a žiadam, aby sme nečakali, ale už teraz pripravili jasný, predvídateľný a plne vykrytý systémový návrh financovania aj na rok 2028. Urobme to, čo od nás očakávajú, aby klienti, odkázané rodiny a samotní poskytovatelia mali istotu a nie každoročný strach o vlastné prežitie. Malinká poznámka na záver, možno zase sa vrátim k tým navyšujúcim kapacitám. Veľa sa totižto hovorí, že nielen teda tu som listom, ktorý dvaja najväčší poskytovatelia predložili, som vyvrátila, pán minister, vaše tvrdenia, že všetci súhlasili. Súhlasila, áno, asociácia, ktorú zastupuje pán a pani Hoffmann a Ganamová, a ona aj pretláčala veľmi dlhodobo to, aby sa zvýšila kapacita. Ako bývalá primátorka, ktorá mala veľké zariadenia, chápem, úplne chápem. Vnímam ale, že sme už prešli kus cesty a sme niekde inde a nebol by dobrý krok tam sa vracať, ale nemôžem nepočuť hlasy, ktoré hovoria, že Pentá prišla na to, že v systéme sociálnom sa dá dobre zarobiť a tá chce lôžka dlhodobej starostlivosti v nemocniciach zmeniť práve na kapacitu do 100 klientov. A naozaj sa potom zamyslime, či, ak budú v bývalých nemocniciach nové kapacity a ľudia v nich skončia len preto, že nebudú mať inú možnosť, či je toto naozaj vytvorenie toho pocitu domova. Či každý z vás určite zažil aspoň pár dní. Či chcete naozaj svoju jeseň života raz stráviť na nemocničnom lôžku dlhodobo? Lebo ja teda určite nie. Ďakujem. Jedna faktická na vaše vystúpenie. [11:19] Peter Žiga Tuška. Ďakujem. [11:19] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. Pani kolegyňa Turčanová, to nie je na faktickú, dalo by sa veľa vecí reagovať z toho, čo ste povedali. Jedna jedna vec bola tá časť, keď ste čítali ten list, tieto pozície samozrejme týchto arcidiecéz, kresťanských organizácií a iných poznáme aj dlhé roky, nielen v tejto fáze. Dovoľte mi asi začať vaším záverom, ešte odľahčovacia služba. To je veľmi, veľmi spomínaný alebo veľmi často diskutovaný moment a veľmi potrebný v ostatných rokoch. A domnievam sa ale, že tam bolo trošku protirečenie, lebo práve ten argument, ktorý ste citovali o tom, že niektorí tí čakatelia, tí klienti čakajú celé roky na tú formu poskytovanej pobytovej služby, tak hovorí práve v prospech tejto novely. V zásade chcem povedať, že myslím si, že toto je veľmi systémová novela. Dokazuje to celý ten proces budovania tej reformy, ktorá nie je možná, lebo je tak zložitá v tomto mimoriadne zložitom systéme sociálnych služieb. Ja ti hovorím, ja ti hovorím, možno ju robiť rýchlejšie. Z mojej 20-ročnej skúsenosti si dovolím povedať, že ide o najkomplexnejšiu a najzložitejšiu oblasť kompetencií vôbec rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Mohli by sme hovoriť o celej genéze. Povieme napríklad odrážku. Žiadna kapitola rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, minimálne čo si pamätám od roku 2007, nerástla takým tempom zo strany kompetencií kapitoly rozpočtu ministerstva a štátu ako práve oblasť sociálnych služieb. Nebyť národných projektov, podpory opatrovateľských služieb, ktorými sme roky podporovali ďalšiu veľmi dôležitú kapitolu, spomínanú už viacerými predrečníčkami, opatrovateľských služieb, tak by sme nedostali nikdy tie tisíce opatrovateľov v tejto stále, žiaľ, nedostatkovej službe. Využijem ešte tých pár sekúnd. V prvom rade si povedzme, vieme to my, čo sme členovia sociálneho výboru. Sociálne služby bola jedna z prvých originálnych kompetencií, ktoré reforma Viktora Nižňanského v roku 2004 preniesla zo štátu na samotnú správu, odvtedy štát robí. [11:21] Peter Žiga Predtým, ako bude pani poslankyňa Turčanová reagovať na faktické, chcem privítať na balkóne občanov a starostu obce Abranovce. Vitajte u nás. Pani poslankyňa Turčanová s reakciou na faktické. [11:22] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hovorili ste, pán kolega, o odľahčovacej službe, že si protirečím. No nemyslím si, že je to protirečenie, pretože v rámci existujúcej kapacity, ktorú majú zariadenia registrovanú a ktorá je plná, majú ale aj lôžka, ktoré majú vyčlenené pri, na izolačky tzv. hej, keď je niekto chorý. Zároveň aj u seniorov sú časté hospitalizácie, čiže nie vždy je 100 % to miesto obsadené. A preto v rámci tejto kapacity by bolo možné krátkodobo odľahčovaciu službu poskytnúť. Tu sa väčšinou... Tu sú... Tá sa poskytuje rodinám, niektoré sú v poradovníku, ale väčšinou tým, ktorí majú opatrovateľské príspevky a doma sa starajú. A je to rôzna forma. Pripomenuli ste mi aj otázku, na ktorú som sa nespýtala pána ministra. Môžem sa ho spýtať takto a môže potom reagovať. Končí nám projekt terénnej opatrovateľskej služby. To sú ďalšie desiatky a stovky opatrovateľov, ktoré možno ostanú bez práce a ľudia bez potrebnej služby. Môžem hovoriť o platovom ohodnotení, lebo ste sám spomenuli, že ich je málo. Tých problémov je naozaj veľa, ale boli sme v pondelok na výbore. Mali sme tam aj správu o sociálnej situácii obyvateľstva. Slovensko starne, nezakrývajme si oči a my sa na to starnutie musíme pripraviť. Čiže ja som aj pochválila pána ministra, pretože si myslím, že je jeden z najaktívnejších, predkladá najviac návrhov, len niekedy potrebujeme tie návrhy ešte doladiť, aby sme neublížili istým skupinám. O tom bol môj príspevok. Toto, prosím, zvažujte. Ďakujem. Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Bájová Holečková, nech sa páči. [11:24] Peter Žiga Ďakujem veľmi. [11:24] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Pekne. A ja sa pokúsim nadviazať na moju predrečníčku, lebo naozaj v tých sociálnych službách by sme mohli veľmi veľa hovoriť. Naozaj tá reforma je obrovská a prináša so sebou aj veľa bolestných vecí. Preto ja by som sa chcela spýtať, pán minister, na niektoré konkrétne veci, ktoré, ktoré prišli, poviem to, že, že zdola a rada by som poznala vaše odpovede. To, čo mňa najviac naozaj trápi, je to, že a som rada, že ste prišli s nejakým riešením na ten rok 27, ale tá otázka, čo bude ďalej, čo bude v roku 28 a tým, čím v podstate končila moja predrečníčka, to sú trn služby, pretože nová úprava vlastne zavádza ten ten vyrovnávací alebo dorovnávací príspevok, ale vlastne on sa netýka tých terénnych opatrovateľských služieb. Nevzťahuje sa vlastne ani na neformálnych opatrovateľov a ten výsledok je taký, že pri tom štvrtom stupni odkázanosti tam je tých 90 € na domácu opatrovateľskú službu oproti tým 482 ambulantne. Čiže to je obrovský rozdiel. A najmä teda sa chcem pýtať na túto situáciu. A konkrétne konkrétne to je pri terénnych opatrovateľských službách. Akým spôsobom v roku 27 bude riešená ich situácia, pretože jednoducho tento návrh sa ich netýka. Dobre vieme, aké, ako dôležité sú terénne opatrovateľské služby. A mne to príde aj v kontexte toho, že, že predkladáme alebo predkladáte navýšenie kapacít v pobytových zariadeniach. A ja si myslím, že presne je veľmi dôležité, aby toto išlo ruka v ruke. Že my potrebujeme naozaj zachovať ambulantné služby, terénne opatrovateľské služby. Potrebujeme, aby boli komunitné a toto vnímam ako akoby nedostatok toho návrhu, že mi tam chýbajú tie terénne opatrovateľské služby, na ktoré sa akoby pozabudlo. A teda konkrétne otázky pri poskytovateľoch terénnych sociálnych služieb: od januára vzniká obciám vlastne zákonná povinnosť financovať FPP pri opatrovateľskej terénnej službe a je tam nový paušál, ktorý sme doteraz nemali. Je tam 4,60. Doteraz bolo tak, že tie obce si vlastne tam schvaľovali a teraz sa zaviedol paušál. A poskytovatelia terénnych opatrovateľských služieb sa na nás obrátili a pýtajú sa, čo s tým, keď tá obec nebude vyplácať tých 4,60? Teraz často tie obce mali určenú nižšiu hodnotu. Čo s tým? Druhá otázka je, či aj oni dostanú nejaké preddavky alebo prípadne odklad pri domácej opatrovateľskej terénnej službe na platenie odvodov, pretože dobre viete, že tie dotácie z tých obcí alebo ako to mám povedať, platby často prichádzajú až niekedy v máji. Čo budú robiť tie prvé tri mesiace poskytovatelia terénnej opatrovateľskej služby? Otázka končiaceho sa projektu, to je druhá vec. Čiže toto by som chcela vedieť, pán minister. Ako sa vysporiadame s touto situáciou, či teda dostanú aj títo opatrovatelia z terénnych služieb nejaké preddavky alebo nejakú výnimku na odvody, lebo dobre vieme, že poskytovatelia terénnych služieb si často brali úvery a pôžičky na to, aby mohli zaplatiť odvody štátu. Myslím si, že to nie je. Nie je v poriadku. Mnohí končili s poskytovaním terénnej služby práve z tohto dôvodu. Čiže to ja by som sa vás chcela spýtať. Daj, niekde v zákulisí sa objavili také informácie, že pri poskytovaní ambulantných služieb práve pri tomto preddavku bude to možné len s novým integrovaným posudkom. Tak to by som sa vás chcela, pán minister, spýtať, či toto môžete vyvrátiť, aké sú fakty. Ešte chcem povedať, že podobne ako pani poslankyňa Turčanová som zachytila tú informáciu, že, čo sa týka navyšovania kapacít, tak je to tlak alebo nejaká lobby, ktorá sa týka lôžok dlhodobej starostlivosti v nemocniciach, tak naozaj by som bola veľmi rada, keby nám objasníte aj toto naozaj. Naozaj je, čo sa týka toho návrhu a aby po úmrtí vlastne bol ešte vyplácaný ďalší mesiac ten príspevok. My to vítame. Koniec koncov máme podobný návrh, sme mali niekoľkokrát tu a upozorňovali sme na to, že naozaj tí domáci opatrovatelia často ostávali v tej situácii, že blízky zomrel a oni ostali odkázaní a nemohli sa prihlásiť ani len na úrad práce, čiže toto naozaj naozaj vítame. A chcem sa pýtať aj na, poviem to, že personálne zabezpečenie, pretože to, že my vybudujeme nové zariadenia, navýšime kapacitu, to znie dobre, ale Naozaj. A vitamíny. A chcem sa pýtať aj na, poviem to, že personálne zabezpečenie, pretože to, že my vybudujeme nové zariadenia, navýšime kapacitu, to znie dobre, ale kto nám bude pracovať v zariadeniach sociálnych služieb? Máme obrovský nedostatok a problém s tým, aby ľudia pracovali v sociálnych službách. Vieme, že tam sú nízke platy, veľmi dlho minulý rok protestovali pracovníci v sociálnych službách. Žiadali o navýšenie. Dobre vieme, že tabuľky máme pod minimálnou mzdou. Čiže aj toto sú otázky, ktoré si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa v rámci tejto reformy nejakým spôsobom riešili, lebo to, že my navýšime kapacity, vybudujeme nové zariadenia, neznamená, že tam bude mať kto pracovať a kto sa postarať o odkázaných ľudí. Čiže takéto otázky mám. Ja by som bola veľmi rada, pán minister, ak by ste mi vedeli na ne odpovedať. Najmä teda, čo sa týka tej terénnej sociálnej služby, lebo ja naozaj ju pokladám za veľmi dôležitú v súbehu s tým, že tu otvárame debatu o navyšovaní kapacít ambulantných, teda pobytových služieb. Ja si myslím, že je veľmi dôležité hovoriť o tom, že je potrebné podporovať ambulantné terénne služby, aby ľudia ostali v tom svojom prirodzenom prostredí. A nie je to len kvôli tomu, že naozaj ten človek najlepšie prospieva v tom svojom domácom prostredí, ale aj dobre vieme, že ekonomicky sú tie náklady oveľa nižšie v porovnaní s pobytovými službami. Čiže zatiaľ toľko mojich otázok, ešte ak ma nejaké napadnú, ja sa ešte prihlásim. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ. Jedna faktická na vaše vystúpenie, pán poslanec Stuška. [11:31] Peter Žiga Pán predsedajúci. [11:31] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister určite komplexnejšie bude vedieť reagovať na všetky opozičné príspevky, kolegyne, ale dovolím si teda, aby to neostalo aj bez poslaneckej nejakej krátkej odozvy, pani kolegyňa. Opakovane hovoríme o výške platov. Je to samozrejme stará téma, môžeme hovoriť o celej verejnej štátnej správe. V prípade sociálnych služieb a ja som v predchádzajúcej reakcii hovoril, o koho originálnu kompetenciu to patrí. Po druhé, práve preto sme ešte s exministrom, terajším predsedom sociálneho výboru Richterom v rámci tých veľkých, ale nie tak reformných zmien v minulosti prišli s riešením, aby celý príspevok štátu, ktorý vieme, a pán minister to v úvodnom slove spomínal, je dnes pri najťažšom stupni odkázanosti bez 2 € 900 € pri šestke. A tieto príspevky pred našimi predchádzajúcimi zmenami boli určené len na mzdy tých pracovníkov. To je napríklad ďalší faktor. Takisto opakovane aj ste spomenuli národný projekt Podpora opatrovateľskej služby. Chvalabohu, že funguje doteraz. Je to už bezmála, ak sa nemýlim, osem rokov tým pádom. Ja verím, že aj vďaka tomu z tých tisícov opatrovateľov, ktorí boli motivovaní o niečo vyššími mzdami a odmenami, mnoho z nich zostane v tom systéme, pretože vďaka tomu si zvýšilo zase opäť vami spomínané kvalifikačné predpoklady, ale hovorím teraz v prvom rade o tú kapacitu. A ešte, ak mám malú chvíľu, jeden kontext málokedy počúvam v diskusii o sociálnych službách. Vieme, že jedna z najčastejšie kritizovaných priorít a opatrení našej vlády je znovu vrátenie do hry 13. a zreálnenie opäť 13. dôchodku. Ešte nikdy som nepočul inak ani zo strany médií, čo je zaujímavé, ten kontext so sociálnymi, opatrovateľskými a inými službami, lebo ide o solventnosť daných seniorov, klientov. Aj vďaka 13. dôchodku si môžu dovoliť aj ten rast sociálnych služieb vrátane opatrovateľských služieb, ale verím naozaj, že tie samosprávy tých [11:33] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Bajoholíčková. Ďakujem veľmi. [11:33] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne, pán kolega. No, presne ste spomenuli ten národný projekt opatrovateľskej služby a presne to je vlastne otázka. Alebo takto, dlhodobo ten projekt nejakým spôsobom funguje, ale nie je stabilný. Vždy sú tam také tie obdobia, kedy jednoducho tie peniaze neprichádzajú a vtedy prichádzame o poskytovateľov tejto služby a prichádzame o opatrovateľov, pretože, no, nikto nebude čakať na to, že pár mesiacov neviem, čo bude, budem mať prácu, budem mať za ňu zaplatené, nebudem. Toto je problém. A myslím si, že dlhodobo sme nevyužívali, nevyužili ten potenciál, ktorý nám dávali európske peniaze, ktoré práve prichádzali na tento projekt, lebo oni nemali byť o tom, že my budeme dlhodobo, poviem to, že platiť z toho opatrovateľa, že my sme mali, mal to byť pilot, ktorý mal nastaviť celý systém, a žiaľ, toto sme absolútne zanedbali. Toto ja vyčítam pri národnom projekte. A čo sa týka tej solventnosti spojenej s 13. dôchodkom. Viete, keď sme rozprávali na začiatku o celej tejto reforme, koľko peňazí by bolo potrebné, poviem to, že naliať do systému, tak pri tých normálnych klasických odhadoch sa hovorilo o miliarde. Pri tých konzervatívnych išlo o 600, 600 miliónov, pravda je taká, že toľko dávame na ten 13. dôchodok. Čiže a potom hovoríme, že nemáme tie peniaze, ktoré by sme naliali do tých sociálnych služieb. Čiže toto nepokladám za úplne dobrý argument, pán kolega, lebo, že ja, dali ste tie peniaze tým dôchodcom, ale jednoducho práve tí dôchodcovia sú najčastejšie akoby ľudia zapojení do tých ako prijímatelia tej sociálnej služby, ktorú my im nevieme dnes poskytovať v takej kvalite a v takom počte, ako by bolo potrebné, pretože odpoveď je, že nemáme na to dostatok zdrojov. Čiže tu [11:36] Peter Žiga Pani poslankyňa Bittó Cigániková je ďalšou vystupujúcou v rozprave. [11:36] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Možno trošku netradične k sociálnym témam, ale hneď vysvetlím. Premosťujeme totiž k zdravotníctvu. V prvom rade chcem povedať, že v prvom čítaní som hlasovala proti tomuto návrhu zákona. Môj hlavný dôvod bol teda, že to moje pravicové srdce ma nepustí a na prvú si hovorím, no toto je ďalšia, ďalšia ľavicová rozdávačka. Zas ideme niekomu niečo platiť z peňazí pracujúcich a taký ten prvý odpor bol, bol evidentný. Tiež sa mi nepáčilo, že je tam prenášanie súkromných dlhov, vlastne, že keď niekto, jedno aký človek, starý, mladý, taký, onaký, ale keď niekto má nejaké dlhy, ja som presvedčená o tom, že si ich má splácať a bála som sa toho, že to bude vlastne nútiť tých poskytovateľov, keď má starček, starenka nejaké dlhy, tak teraz oni sú nútení to vlastne vymáchať od toho, kto má platiť a že po zmene zákona nebudú. Musím ale povedať, že som zmenila názor, a to diametrálne, a vysvetlím prečo v týchto dvoch bodoch. V prvom rade k tomu prenášaniu súkromných dlhov, keď som si to pozrela podrobne, keď som sa o tom informovala, tak vlastne podstatné tam je, že tí ľudia budú musieť prejsť tým mechanizmom, čo aj dnes, a až potom, keď naozaj nie je iná situácia, tak až potom vlastne kvázi im to bude nejakým spôsobom refundované, čo úplne mení tú víziu toho, že to bude nejako motivovať poskytovateľov, aby kašľali na to. A myslím si, že teda do nejakej miery k týmto ľuďom treba byť teda naozaj aj ľudský, aj srdečný, ale hlavne aj dnes je to tak, keď ktokoľvek vyhlási konkurz, prejde všetkými tými vymáhaniami a tak ďalej, aj pracujúci človek, tak jednoducho má v zákone možnosť akoby začať odznova. Tak v tomto smere je tam teda nejaká ochrana, OK, ale ten hlavný plus, prečo ja som si to rozmyslela, je, a to, pán minister, môžem trošku aj vyčítať, že vám chýba v návrhu vo vyčíslení, a to je totiž to, že pozrite sa na to z pohľadu lôžkodní v zdravotníctve. Mne totiž došlo, že ja, ako viete, som teda stážovala už pred školou, už ako členka zdravotníckeho výboru a jedna z mojich stáží bola v Banskej Bystrici v Rooseveltovej nemocnici. Niekoľkokrát sa mi to počas praxe zopakovalo počas štúdia. A dámy a páni, ja som bola pri telefonáte, keď sociálna sestra z danej nemocnice volala rodine babičky, ktorá tam ležala. Ale ležala tam už niekoľko mesiacov a volala s tým, že volala deťom, to bola dcéra a syn, že teda mamička už nemá dôvod ležať v nemocnici a že si majú prísť po ňu, lebo všetko, čo vie medicína vyriešiť, je vyriešené. Ona jednoducho je teda v takom stave, ako je, ale potrebuje iba rodinu, aby sa o ňu postaral, alebo teda niekoho. Tak ja som, dámy a páni, bola pri tom, keď jej povedala aj dcéra, aj syn, že nás to nezaujíma, že my po ňu nejdeme. Hotovo, vybavené. Predtým si ešte dali prepísať mamičkin byt na seba. A sociálna sestra mi povedala, že toto sa u nich deje bežne. A teraz v tej nemocnici to máte tak, že nejaký počet dní, v tomto prípade to bolo 14 dní, niekde je to viac, je to podľa diagnózy, vám prepláca poisťovňa, ale potom to vlastne nemá tá nemocnica nijako preplatené a tí starkí tam ležia a vlastne tá sociálna sestra obvoláva v prvom rade teda starostov, starostky, ktorí zo zákona majú teda povinnosť sa postarať, a následne aj samotné zariadenia a zúfalo prosí o to, aby niekto zobral toho pacienta. A teraz pozor. Akonáhle je to pacient, a to bolo aj v tomto prípade, ležiaci alebo nebodaj má tracheostomickú kanilu alebo čokoľvek takéto, to je, že nemožná, nemožná absolútne úloha. To sa proste nedá dostať, lebo tie zariadenia si jednoducho úplne z pochopiteľných dôvodov radšej vyberú jednoducho, keď majú obrovské čakačky, tak si vyberú to jednoduchšie, nie preto, že by boli zlí, ale preto, lebo aj oni chcú tú službu poskytovať čo najlepšie. No a teraz, keď som bola pri tomto prípade, ja som si na to teraz spomenula, ako som čítala tento návrh zákona. A predstavím si a viem, že teda v našich kapacitách je, ja neviem, lôžkodeň priemerný je nejakých šesť, sedem dní, hej? A veľmi často sa stáva, že v nemocniciach končia starkí, ktorí nemajú kam ísť. Oni vlastne zaberajú lôžka a určite aj vy máte v rodinách, známych a tak prípady, kedy vy ste nevedeli dostať napríklad na oddelenie dlhodobo chorých ľudí alebo na oddelenie ľudí, ktorí naozaj potrebovali zdravotnú starostlivosť, zákrok a tak ďalej, preto lebo tie kapacity boli absolútne vyčerpané a obsadené. No a teraz ideme ku konkrétnemu prepočtu, lebo to je to, čo zmenilo môj názor, lebo pán minister tam má vypočítané, koľko budú stáť tie dlhy a tak ďalej, ale nemá tam vypočítané to pozitívum tohto návrhu a to je práve to, že ak by sa uvoľnili nejaké lôžka. Ja nechcem povedať, že sa úplne uvoľnia, lebo oni, keď sa uvoľnia, tak zrejme tam prídu noví pacienti, ktorí tú zdravotnú starostlivosť potrebujú, ale nie až v takých počtoch, ale keby sa uvoľnili nejaké lôžka, tak ja som si teda prepočítala pri priemernej, pri priemernom trvaní hospitalizácie, pri priemernej cene, čo je nejakých 6 – 7000 €, prepáčte, 3 až 7000 € je priemerná cena, čiže ten stred. Som prepočítala, že koľko vlastne vznikne úspora zdravotníctva. Počúvajte, toto ma prekvapilo, ale dám predtým konkrétny príklad. Pani kolegyňa Mačicová, čo sedí vedľa mňa, mi hovorila, ona je starostkou obce Košúty, kde majú DSS, ktorá do roku 2017 mala 85 klientov. Potom my sme tu zmenili zákon a zrazu zo zákona mohli mať len 69. To teraz som si pozerala stránku, naozaj to tak majú. Hej, že majú tam 69 klientov. Pani Sitka mi prezradila, že tam volala a pýtala sa, koľko tam majú ľudí na čakačke. Tak do tejto DSS-ky je 49 na čakačke a ďalšie špecializované zariadenie má 41 čakateľov, hej? Čiže je predpoklad, že ak sa uvoľní zákon a umožní sa, hneď teraz už môžu určite prijať 85, keďže na to už majú predpoklady, keďže ich v minulosti mali, ale veď, keď sa umožní aj prerobiť to zariadenie a budú vedieť prijať 100, tak počúvajte, to je 31 dní. 31 dní, to je viac ako 11 000 lôžkodní a to, prosím pekne, je 11 miliónov €, ak rátam iba 1000 € na lôžkodeň. Toto je trošku mágia vypočítať, lebo ja vám poviem, ja robím teda na neonatológii. U nás je jeden lôžkodeň dieťatka, ktoré nemá žiadnu starostlivosť, žiadne nejaké vstupy invazívne a tak ďalej, žiadnu starostlivosť v zmysle medicíny, hej, že nie je na prístrojoch a jednoducho taký ten jednoduchší prípad, u nás stojí, že 2000 € plus lôžkodeň. Akonáhle má nejaké invazívne vstupy, je tam nejaká ďalšia starostlivosť, tak sa dostávame do 10 000 za jeden deň. Preto ja predpokladám, že pri starých ľuďoch rátať 1000 € na lôžko nie je minimum, a preto som to takto rátala. Môžete si tam dať polovičnú sumu, môžete si tam dať dvojnásobnú. Je to rôzne totiž o diagnóze, nedá sa povedať presne, ale títo starkí majú tie diagnózy, čiže toto je naozaj, si myslím, že minimálny odhad. To je 11 miliónov iba pri tomto jednom DSS-ku pri Košútoch. Áno, nie všetci teraz sú v nemocnici. To je samozrejme, nie každé dieťa má na toto žalúdok. Ale teraz si zoberme, že toto sa deje na celom Slovensku, hej, že teraz len keby do tej DSS-ky u pani Mačicovej v obci keby všetci tí, ktorí sú teraz v nemocnici, boli smerovaní tam a naplníme tých 31 lôžok, tak je to 11 miliónov ročne do plusu pre zdravotníctvo, respektíve či veď, preto potom vyčíslený. Ak by to bola polovica, je to samozrejme nejakých 5,8, lebo to je 11 315 000 pri tej priemernej cene, pri 25 % z tejto kapacity je to 2,8 milióna €. Viem, že veľa číslim, ale takto rozmýšľa môj pravicový mozog. Že naozaj musím uznať, že tento návrh je preto dobrý, lebo má ekonomický prínos z pohľadu zdravotníctva, ale zároveň povedať, že nebude to tak, že teraz tých peňazí my vynaložíme menej. My ich vynaložíme rovnako, lebo jednoducho tie lôžka sa zasa obsadia v tom zdravotníctve, pretože je kopu čakateľov, ktorí potrebujú tú zdravotnú starostlivosť. Ale, čo je obrovské plus, je to, že ak na akútnom lôžku sa uvoľní takáto kapacita na dlho, lebo má tak ďalej, tak tí starkí nám nebudú chorľavieť a vyčkávať týždne, mesiace, kým sa vôbec dostanú k zdravotnej starostlivosti. Potom neprichádzajú do tej nemocnice v horšom stave a potom nie sú také finančné náklady. Plus je to, že ak na akútnom lôžku sa uvoľní takáto kapacita na dlhodobom a tak ďalej, tak tí starkí nám nebudú chorľavieť a vyčkávať týždne, mesiace, kým sa vôbec dostanú k zdravotnej starostlivosti. Potom neprichádzajú do tej nemocnice v horšom stave a potom nie sú také finančné náklady na to, aby sa dostali späť do života. Čiže úprimne hovorím, mením názor na tento návrh. Vedela by som tiež hovoriť o nejakých napríklad administratívnych veciach a podobne, ktoré presúva možno, že ja neviem, ako to povedať, byrokratickejšie, ako by som chcela, ale chápem, že to nie je jednoduchý systém, ani sa do… Tak na konci dňa je ten návrh vlastne plusový. A ešte aj má samozrejme nevyčísliteľnú hodnotu to, že vy dostanete vašich rodičov na akútne lôžko vtedy, keď to potrebujú a nemajú ohrozený život. Takže napriek tomu, že som predtým hlasovala proti, tak táto tento bod veľmi zmenil môj názor. Ďakujem pekne. Päť faktických. [11:46] Peter Žiga Pani poslankyňa Marcinková, ďakujem. Priznám sa, že [11:46] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Som chcela ísť do rozpravy k tomu zareagovať obsiahlejšie, ale mám takú migrénu, že to vybavím asi faktickou poznámkou na tú kolegyňu. Takú tú základnú vec, ktorú počúvam vlastne od tých zariadení. A ktorá súvisí s tým, že sa tu zastrájame nejakým zvýšeným príspevkom, zastrájame sa tu vlastne tým, že s tými zariadeniami komunikujeme, že reagujeme na ich potreby, čo samozrejme, ja vidím aj pozitívne veci v tomto návrhu, ale taká úplne základná vec, s ktorou tieto zariadenia sa obracajú na nás, hovoria, že viete, my máme vôbec problém, aby sa k nám klienti mohli dostať, lebo keď idú po posudok, tak niekedy klienti, ktorí mali najvyšší stupeň odkázanosti a naozaj sú na tom zle, tak dnes z toho systému vychádzajú tak, že majú problém dostať taký stupeň odkázanosti, aby mohli byť umiestnení. A pán minister krúti hlavou, ale toto je realita. Bola som sa na to pýtať v troch zariadeniach a toto sa všade opakovalo. Jednak tá doba sa natiahla, kedy ten posudok dostanú, a jednak ten posudok vôbec neodzrkadľuje ich zdravotný stav a je to vážny problém, keď potrebujú takúto pomoc. Čiže to je pre mňa niečo, kde my prichádzame so zmenami, ktoré hodnotíme ako pozitívne, kdežto bola tu prijatá zmena, ktorá ten systém brzdí a v praxi sa ukazuje ako nie pozitívna a nezlepšujúca ten samotný systém sociálnej pomoci, takže pre mňa táto debata by mala byť komplexnejšia a vlastne mali by sme reagovať aj na to, čo sa ukázalo v praxi ako limitujúce. Dám [11:47] Peter Žiga Prinesiem balík. Či vám mám dať priniesť nejaký liek na tú migrénu? Pani poslankyňa Bajolečková s faktickou. Ďakujem veľmi pekne. [11:48] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ty si otvorila po mne to, že, že akoby ďalšiu kapitolu problémom, poviem to, že taká tá dlhodobá starostlivosť a prepojenie zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a preklad lôžka na lôžko. A podľa mňa toto je téma, ktorú, ktorú naozaj, že treba otvoriť a možno aj v kontexte spolupráce s kúpeľníctvom napríklad, že tam by sme sa možno o tom vedeli, vedeli rozprávať. Mne sa rozumiem pravicovému pohľadu, ale ťažko sa mi pozerá na toto cez prizmu peňazí a vyčíslovania. Dôležité je to, že dnes máme naozaj obrovské, obrovské množstvo ľudí, ktorí, ktorí čakajú na umiestnenie do zariadení a žiaľ teda my tie miesta nemáme. Ale chcem povedať aj to, že, že naozaj je problém aj tá posudková činnosť na nový integrovaný posudok. A napriek tomu, že pán minister krútil hlavou, ale naozaj je to tak, že v praxi dnes ľudia, ktorí, a poviem vám konkrétny príklad, nebudem ale menovať, ale, ale poviem, čo sa stalo, že vlastne človek, ktorý bol posúdený na bezodkladnú bezodkladnú starostlivosť, teda išiel do zariadenia sociálnych služieb, začal sa integrovaný posudok, ale ten ho už napríklad neposúdil na dostatočný stupeň, ale medzitým vlastne úzkárske zariadenie toho klienta zobralo. A teraz sa stalo to, že vlastne po pár mesiacoch dostali posudok, že vlastne ten klient nie je vhodný. Kdežto VÚC-ka si ho bezodkladne posúdila. A teraz nastala otázka, čo s tým klientom? Rozumiete, že on bol v zariadení. [11:50] Peter Žiga Pani poslankyňa, máte slovo. Ďakujem. [11:50] Zdenka Mačicová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nevyznám sa, takže do tohto mudrovať nejdem. Mudrujem do toho, čo, čo vidím denne ja v nemocnici a teraz možno aj smerom k opozícii, aj k mojim pravicovým kolegom, teda ja som našla jedno veľké pozitívum, že nakoniec, keď si pozriem tie aj vyčlenené náklady pána ministra a keď si pozriem, keď to prepočítam úplne nahrubo cez záznamy, ktoré poznám zo zdravotníctva, takže v prvom rade ma teší, pani kolegyňa Cigániková, že ste prehodnotili svoj názor na tento zákon. To som rada. A v ďalšom prípade vám chcem len ten prípad, ja mám takú skutočnosť ako vy ako zdravotná sestra a ako ja starostka, že naozaj sa nám stalo, že sociálna pracovníčka alebo sociálna sestra z nemocnice, keď už vyčerpala všetky možnosti, kde umiestniť takúto osobu alebo takéhoto starčeka alebo starenku, keď na neho pozabudli príbuzní, ja som mala takéto dva prípady, tak sa obrátila na nás. A pokiaľ sme nevedeli do určitej lehoty alebo určitých pár dní vybaviť nejaké miesto, tak mi pohrozili, že nám to donesú, že nám ho donesú, toho starého, pred obecný úrad alebo mne domov. Takže už aj takéto prípady sme mali a preto stále zdôrazňujeme, že zvýšenie kapacít zariadení sociálnych služieb je preto nevyhnutné a potrebné. V našom prípade v našej obci mali kapacitu 85, potom sa zrušila. Oni sú na to pripravení a tak, ako ste spomínali, čo ste si našli na internete, dohľadali, je 41 žiadateľov v čakacke do DSS a 40, opačne 43 a 41, do špecializovaného zariadenia. A viete, keď prídu za vami aj naši občania z obce a chcete im pomôcť, pretože z nejakých dôvodov buď rodinných alebo sa zhorší zdravotný stav toho opatrovaného, už nemôžu opatrovať toho svojho otca, matku alebo tých starých rodičov. Tak my im nevieme pomôcť. Takže ja tento návrh zákona aj sme navrhovali, aj sa tomu teším a dúfam, že aj opozícia prehodnotí svoje stanoviská a za tento zákon zahlasujem. Ďakujem. Pani poslankyňa Turčanová. [11:52] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. A myslím, že podobne ako kolegyňa, mám pravicové rozmýšľanie. A čo? Ale musím povedať, že ospravedlňujem kolegyňu v tom, že je zdravotná sestra, tak zrejme nepozná zákon o sociálnych službách. Do DSS sa umiestňujú ľudia do nároku na dôchodok, čiže do 65. roku veku. Po tomto veku už sú to len špecializované zariadenia alebo zariadenia pre seniorov. To a špecializované to už pán minister vysvetlil, že diagnóza tam musí byť, Alzheimer, Parkinson a podobne. Druhé, čo by som chcela upozorniť, akútne lôžka. Hovorili ste o akútnych lôžkach, že zaberajú akútne lôžka. No akútne lôžka častokrát zaberajú aj klienti pobytových služieb. Ja som bola riaditeľka zariadenia tá domová pre seniorov a DSS-ky a takisto sme mali stavy, že sme museli umiestniť, keďže sme neboli zazmluvnení poisťovňou na výkon ošetrovateľskej starostlivosti, ale sú stavy a pri týchto starých ľuďoch sa to stáva, že vy potrebujete akútne volať záchranku a umiestniť ho a on na tom lôžku bude tak či tak, aj keď je aj poberateľ pobytovej služby. Čiže nie je to celkom v tej matematike tak, ako ste to vyčíslili. Ďakujem. Pán poslanec Svoboda. Ďakujem za slovo. [11:53] Peter Žiga Pán [11:53] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Predsedajúci. Ja chcem oceniť, že pán minister prišiel s touto legislatívou. A zároveň chcem aj oceniť tu postoj pani kolegyne Cigánikovej, kde z pohľadu ekonomiky pre každé jedno zariadenie je lepšie, čím viac postelí má, tým pádom tie náklady sa vedia rozložiť na každého jedného pacienta. Ja popri práci v parlamente pôsobím aj v nemocnici a máme aj oddelenie dlhodobo chorých a viem, aký je tlak na tieto lôžka, kedy z interných oddelení iných nemocníc požadujú, požadujú, či už zdravotníci alebo tí rodinní príslušníci, aby bol preložený na takéto oddelenie, na určitý čas na doliečenie, avšak z dôvodu nedostatku týchto lôžok je to veľmi náročné. Áno a potom nastáva aj tá situácia, kedy je potrebné toho dotyčného pacienta preložiť do zariadenia nejakej DSS-ky. A ale problém je, že nie sú, nie sú miesta. Takže určite to odľahčí aj nemocnice a nebude dochádzať aj k rôznym konfliktným situáciám, kedy tí rodinní príslušníci si nechcú ani prevziať toho pacienta, lebo ho nemajú kde umiestniť a z osobnej skúsenosti viem, že my nejdeme do nejakej konfliktnej situácie, kedy by sme toho pacienta vyložili pred nemocnicu alebo na ten obecný úrad, ale si ho ponecháme a potom to ide ale na úkor nemocnice, kedy vlastne, ako bolo povedané, tam sú preplatené nejaké 3 týždne a potom ide to už len a len na vrub nemocnice a tie náklady sa zvyšujú. Takže som rád, že pán minister s týmto prišiel a ten počet lôžok sa rozširuje v jednotlivých zariadeniach. Z reakciou pani poslankyňa Bito [11:55] Peter Žiga Cigániková dievčatá zo SaS-ky, tam [11:55] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dávam úplne za pravdu, naozaj, čo sa týka tej posudkovej činnosti, tam na to treba pracovať. Vraj to mám hovoriť akože nie kriticky, ale je tam priestor na zlepšenie, pán minister, takže akýkoľvek pozmeňujúci na túto tému, rada si pozriem, podporím. A, čo sa týka tej prísmy peňazí, tak ja, ja, ja to potrebujem vyčísliť a potrebujem, lebo na konci dňa je všetko o peniazoch v tom zmysle, že vy potom neviete dať ani sociálnu, ani zdravotnú pomoc, keď na to nemáte peniaze. Preto to prečíslenie, ale keď to chcete na ľudí, tak len týchto 31 miest v Košútoch umožní 1825 ľuďom ročne a ich rodinám, aby sa dostali na lôžka. A teraz k pani poslankyni Turčanovej teraz, akože ospravedlňuje vás, že nie ste asi sestrou aktívne, tak ja vám to vysvetlím. Keď dostanete aj akútne lôžko, tak následne, čo si myslíte, že čo tých ľudí z toho akútneho lôžka hodíme na ulicu? Oni potom pokračujú na dlhodobé lôžka a keď tie nie sú, tak je samozrejme problém. Áno, akútne lôžko dostanú, ale samozrejme, to sú ako presýpacie hodiny. Má to vplyv aj na tie dlhodobé, čiže ja tu s nikým nebojujem. Ja hovorím, fakt skúsenosť z praxe za 10 rokov, mne sa určite stalo minimálne jedenkrát ročne, že som bola svedkom toho, že pacienti zostávajú v nemocnici, pretože nemocnica nevie, kam s nimi, a nemajú to srdce ich vyhodiť samozrejme na ulicu, však to aj kolega hovoril. A jednoducho tí príbuzní buď nie sú alebo nie je o nich záujem. A akákoľvek nafúknutie kapacity pri tých starších ľuďoch je podľa mňa potrebné. Mali by sme tu odhodiť nejaké politické tričká, preto, lebo demografia hovorí neúprosne, treba tu pomôcť akémukoľvek ministrovi, akejkoľvek vláde, aby sa tie kapacity navýšili a ja to považujem za rozumný návrh alebo rozumný začiatok. Ďakujem. Tak. [11:57] Peter Žiga Pani poslankyňa Škopová je ďalšou vystupujúcou v rozprave. Nech sa páči. Čo? [11:58] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem k tomuto návrhu zákona, pretože spôsob, akým nastavíme financovanie sociálnych služieb, priamo ovplyvní dostupnosť a stabilitu starostlivosti pre seniorov odkázaných na sociálne služby, ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodiny. Pre mnohých, ktorí opatrovajú svojich blízkych, je každodennou starosťou zabezpečiť pomoc, bez ktorej sa ich blízky nezaobíde. Potrebujú vedieť, kto im ju poskytne, koľko bude stáť a či sa na ňu môžu dlhodobo spoľahnúť. Práve z tohto pohľadu sa chcem na predložený návrh pozrieť. Samosprávne kraje upozorňujú na nedostatočné finančné krytie svojich povinností a Komora opatrovateľov Slovenska na nedostatky podpory starostlivosti doma. Sú to vážne výhrady, pretože sa týkajú samotnej dostupnosti pomoci. Pán minister, je vašou zodpovednosťou vysvetliť, ako budú tieto problémy vyriešené. Spolu s poslankyňou Andreou Turčanovou a Monikou Kolejákovou preto predkladáme pozmeňujúci návrh. Chceme ním upraviť financovanie zariadení samosprávnych krajov a ambulantných služieb, zabezpečiť stabilnejšie financovanie ambulantnej služby aj pri dočasnej neprítomnosti klienta a zlepšiť dostupnosť odľahčovacej služby pre rodiny. Sú to konkrétne zmeny, ktorými môžeme predísť problémom v praxi. Začnem financovaním samosprávnych krajov, pretože nové Služby aj pri dočasnej neprítomnosti klienta a zlepšiť dostupnosť odľahčovacej služby pre rodiny. Sú to konkrétne zmeny, ktorými môžeme predísť problémom v praxi. Začnem financovaním samosprávnych krajov, pretože nové povinnosti bez dodatočného krytia môžu ohroziť aj služby, ktoré už dnes poskytujú. Na samosprávne kraje bola hodená povinnosť pri financovaní zariadení. Zároveň upozorňujú, že dlhodobé finančné zabezpečenie týchto povinností nezodpovedá ich rozsahu. Podľa septembrového materiálu z finančnej sekcie SK8 majú súhrnné zmeny zvýšiť výdavky krajov v roku 2027 takmer o 70 miliónov €. Očakávaná kompenzácia prostredníctvom zvýšeného podielu na daňových príjmoch je približne 33 miliónov €, kraje tak upozorňujú na možný nekrytý rozdiel približne 37 miliónov €. Ide o ich vyčíslenie súhrnných dopadov reformy súvisiacich úprav. Pri rozhodovaní o financovaní sociálnych služieb je nevyhnutné brať toto upozornenie vážne. Pán minister, z čoho majú kraje tento rozdiel zaplatiť? Zo zdrojov, ktoré dnes používajú na vlastné zariadenia. Majú odložiť opravy, obnovu vybavenia alebo riešenie personálnych potrieb. Ak ministerstvo s vyčíslením krajov nesúhlasí, malo by predložiť vlastný prepočet a vysvetliť, kde sa ich odhady rozchádzajú. Ani dočasná dotácia nevytvára dostatočnú istotu na ďalšie roky. Zariadenie potrebuje plánovať prevádzku, prijímať zamestnancov a udržať ich. Výnos podielových daní navyše závisí od ekonomického vývoja. Potreba každodennej starostlivosti však nezanikne preto, že sa vyberie menej daní. Preto musí byť financovanie nastavené tak, aby služba zostala dostupná aj v horšom rozpočtovom roku. S tým súvisí prvá zásadná časť nášho pozmeňujúceho návrhu. Navrhujeme doplniť medzi oprávnené subjekty na získanie finančného príspevku ministerstva aj vyššie územné celky vo vzťahu k zariadeniam, ktoré zriadili alebo založili. Považujem za potrebné, aby ministerstvo vysvetlilo, prečo tieto zariadenia nemajú byť zahrnuté do rovnakého mechanizmu podpory. Poskytujú nevyhnutnú starostlivosť, zamestnávajú odborných pracovníkov a čelia rastúcim prevádzkovým nákladom. Naším cieľom sú porovnateľnejšie podmienky financovania. Podpora neverejných poskytovateľov je súčasťou systému, ale súčasne musíme zabezpečiť, aby nové povinnosti krajov neoslabovali ich vlastné zariadenia. Obe skupiny poskytovateľov potrebujeme a na obe sa spoliehajú konkrétni ľudia. Zároveň navrhujeme zahrnúť do príslušného ustanovenia aj ambulantné sociálne služby v zákonom vymedzených zariadeniach vrátane denných stacionárov. Ak má byť takáto forma starostlivosti dostupná, jej poskytovateľ potrebuje stabilné financovanie. Musí mať z čoho zaplatiť personál a udržať prevádzku aj v ďalších rokoch. Náš návrh preto pri ambulantných službách počíta s uplatnením navrhovaného financovania od roku 2028, pričom na rok 2027 ponecháva prechodný mechanizmus. Chceme zabezpečiť pokračovanie podpory aj po skončení prechodného obdobia. Rodina potrebuje vedieť, že denný stacionár, na ktorý sa spolieha, bude fungovať aj naďalej. Ak sa jeho prevádzka obmedzí, dôsledkom môže byť aj to, že niekto z blízkych bude musieť obmedziť prácu alebo zo zamestnania odísť. Stabilita služby tak priamo súvisí so stabilitou celej domácnosti. Človek môže ochorieť, absolvovať liečenie alebo byť hospitalizovaný. Pri prijímateľoch so zdravotným postihnutím musíme s takýmito situáciami počítať. Nemôžeme financovanie postaviť na predpoklade, že každý bude mať, že každý bude mať každý mesiac 100 % dochádzku. K zariadeniu počas neprítomnosti klienta zostávajú náklady. Musí zaplatiť zamestnancov, energie aj ďalšie výdavky a zachovať miesto, na ktoré sa človek po návrate z nemocnice opäť spoľahne. Preto navrhujeme zachovať finančný príspevok na prevádzku v plnej výške pri dočasnej neprítomnosti najviac 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní. Podmienky sú jasné. Musí trvať zmluva o poskytovaní sociálnej služby. Poskytovateľ musí miesto rezervovať pre konkrétneho prijímateľa a nesmie to súčasne vykazovať ako miesto obsadené iným človekom. Tým chránime kontinuitu služby a zároveň predchádzame dvojitému započítaniu toho istého miesta. Je to praktická úprava, ktorá zohľadňuje zdravotný stav prijímateľov aj skutočné náklady zariadení. Choroba klienta nemá vytvárať ďalšiu finančnú neistotu pre službu, ktorú bude po zhotovení opäť potrebovať. Treťou dôležitou oblasťou je odľahčovacia služba. Starostlivosť o blízkeho človeka môže trvať roky. Znamená každodennú fyzickú aj psychickú záťaž, často aj prerušovaný spánok a obmedzené možnosti venovať sa vlastnému zdraviu. Človek, ktorý opatruje, môže sám potrebovať operáciu, liečbu alebo čas na zotavenie. Ak nemá zastúpenie, odkladá vlastné vyšetrenie a starostlivosť o seba. Takáto situácia môže ohroziť jeho zdravie aj schopnosť ďalej sa starať o blízkeho. Rodina preto potrebuje dostupnú možnosť dočasného zastúpenia. Navrhujeme, aby sa kapacity miest určené na pobytovú odľahčovaciu službu nezapočítavali do celkovej registrovanej kapacity zariadenia. Cieľom je odstrániť kapacitnú prekážku pri vyčleňovaní miest na túto dočasnú pomoc. Samozrejme, poskytovanie služby musí mať primerané personálne, priestorové a finančné zabezpečenie. Samotná zmena ustanovenia nové izby ani pracovníkov nevytvorí. Môže však pomôcť zariadeniam, ktoré majú podmienky na poskytovanie odľahčovacej starostlivosti a vytvoriť väčší priestor na pomoc rodinám. Práve dostupnosť zastupujúcej starostlivosti je jednou z podstatných tém, na ktoré upozorňuje Komora opatrovateliek Slovenska. Možnosť opatrovateľa pracovať sa dá reálne využiť iba vtedy, ak je zabezpečená pomoc človeku, o ktorého sa stará. Predstavme si dcéru, ktorá opatruje imobilnú mamu. Potrebuje pracovať, aby domácnosť mala dostatočný príjem. Mama však nemôže zostať niekoľko hodín sama. Ak nie je dostupná opatrovateľská služba a v blízkosti nie je vhodné zariadenie. Samotná možnosť zamestnávať sa jej situáciu nevyrieši. Komora upozorňuje aj na rozdiel o podpore ambulantnej a domácej opatrovateľskej služby. Osobitý príplatok určený za stanovených podmienok na ambulantnú starostlivosť nemá podľa jej stanoviska obdobný mechanizmus pri terénnej opatrovateľskej službe poskytovanej priamo doma. Pán minister, aké je odborné odôvodnenie tohto rozdielu? Ako má postupovať rodina, pre ktorú každodenná preprava blízkeho do zariadenia nie je zvládnuteľná? A čo ľudia v obciach, kde takéto zariadenie v dostupnej vzdialenosti vôbec nie je? Jednotlivé formy služieb majú rozdielne náklady. To je potrebné zohľadniť. Financovanie však musí rešpektovať aj situáciu človeka a reálnu dostupnosť pomoci. Ak má systém podporovať život doma, potrebuje dostatočné kapacity terénnych služieb. Potrebujeme opatrovateľky, ktoré dokážu ísť do domácnosti, a podmienky na ich zastupovanie. Pri malých obciach môže pomôcť spoločné zabezpečovanie služby. Financovanie však musí zahŕňať aj časť na náklady na presuny medzi domácnosťami. Bez toho bude poskytovanie starostlivosti v menších a vzdialenejších obciach naďalej komplikované. Komora zároveň upozorňuje na postavenie neformálnych opatrovateľov. Čas príspevku odkázanej osoby určená na neformálnu starostlivosť nie je automaticky zákonom garantovanou mzdou človeka, ktorý ju vykonáva. Žiada preto jasnejšie pravidlá odmeňovania a ochrany opatrovateľov. Od týchto ľudí očakávame zodpovednú každodennú starostlivosť. Musíme sa preto zaoberať aj tým, aké zabezpečenie majú oni sami, čo sa stane pri ich chorobe a kto prevezme starostlivosť, keď ju musia prerušiť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naše návrhy vychádzajú zo situácií, ktoré pri poskytovaní starostlivosti bežne nastávajú. Klient ochorie a jeho miesto musí zostať pripravené. Opatrujúci človek potrebuje liečbu a rodina hľadá zastúpenie. Zariadenie potrebuje udržať zamestnancov a dať im vedieť, z čoho zaplatí svoje povinnosti. Práve na tieto situácie musí zákon pamätať. Rozšírenie podpory si vyžaduje primerané rozpočtové krytie a zosúladenie jednotlivých finančných mechanizmov. Túto úlohu musí štát pri reforme zvládnuť. Ak ju nechá nevyriešenú, finančná neistota sa prenesie na poskytovateľov a rodiny. Pán minister, zodpovednosť za fungovanie systému nesiete aj tým, ako sa vyrovnáte s upozorneniami z praxe. Kraje a opatrovatelia pomenovali konkrétne problémy, očakávame konkrétne riešenie. Prosím vás preto, kolegyne a kolegovia, o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu. Pomôže vytvoriť porovnateľnejšie podmienky financovania, väčšiu stabilitu ambulantných služieb a lepšie možnosti dočasnej pomoci rodinám. Ľudia odkázaní na starostlivosť potrebujú, aby pomoc fungovala každý deň a ich blízki potrebujú istotu, že keď ju už nedokážu zabezpečiť sami, bude sa na koho obrátiť. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pani poslankyňa. Dobrý deň všetkým. [12:11] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pani poslankyňa Bajová Holečková. [12:11] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň. Ste tak ma zaskočili, pán podpredseda, že sa zdravíte, ale aj vám pekný deň. Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, že ste opäť hovorili o odľahčovacej službe a o tom, ako je nefunkčná, podľa mňa v tom systéme poskytovania sociálnych služieb je naozaj veľmi dôležitá a naozaj sa ukazuje to, že napriek tomu, že Ministerstvo urobilo nejaké kroky, že naďalej je tá služba nefunkčná. A podľa mňa by bolo potrebné sa naozaj tomu venovať a som presvedčená, že pokiaľ budeme robiť takéto čiastočné úpravy, že oni tomu systému nepomôžu a že budeme musieť asi prísť k tomu, že bude potrebné zadefinovať akoby takú, poviem to, že základnú alebo nevyhnutnú sieť odľahčovacej služby, aby naozaj ona bola dostupná. To je, poviem to tak, len tak do pléna na diskusiu, ale podľa mňa by sme sa naozaj mali tým seriózne zaoberať. Ja dokonca viem, že zariadenia sa snažia vyjsť v ústrety klientom, lebo často sa to stáva, že naozaj je to na pár dní, na nejaký víkend, že vlastne teraz rodičia, ktorí majú dlhodobo zdravotne znevýhodnené, postihnuté dieťa doma v osobnej starostlivosti, tak chcú na ten víkend niekam odísť. Hľadajú si zariadenie, kde by mohli počas týchto pár dní svoje dieťa dať a jednoducho to nejde. Ja to môžem povedať za nitriansky kraj, že to je obrovská, obrovský problém, lebo proste tie kapacity naozaj sú plné. A rieši sa to tak, im poviem to, že obchádzaním zákona, že napríklad zariadenie, ktoré má detského klienta a ten je tam na týždňovej pobytovej službe, tak proste na ten víkend odíde a oni na ten víkend zoberú niekoho na odľahčovaciu. Ale proste takto by to nemalo fungovať. My by sme jednoducho nemali tlačiť, poviem to, riaditeľov, poskytovateľov do toho, aby sa snažili [12:13] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za... Ešte chce reagovať pani poslankyňa. Chcete ísť do rozpravy? Tak som to... Nech sa páči, pani poslankyňa Veslárová. Ďakujem veľmi pekne. [12:13] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ja, keďže som už bola v rozprave, tak mám, pán minister, len jednu otázku. Pokiaľ sa navýšia tie kapacity v zariadení, ako budú zabezpečené tie podporné terapie, ako napríklad canisterapie, arteterapie, lebo jedna celá skupina nebude môcť absolvovať naraz tú terapiu a tie zariadenia, tí riaditelia, riaditeľky majú problém zaplatiť tú terapiu jedenkrát za nejaký čas, takže teraz to budú musieť pravdepodobne deliť, že ako sa toto bude riešiť, by ma zaujímalo. Ďakujem. Tak teraz už vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať [12:14] Peter Žiga Chce k rozprave zaujmúť stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce rozpracovať stanovisko? Pravda, aj sa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu. No, to je ono. Dobre, dobre, tak. Sa vrátime o krok. Pán minister, nech sa páči. Vrátime sa, pán minister, nech sa páči, máte záverečné slovo. [12:14] Peter Žiga To je ono. Dobre, dobre, tak sa vrátime o krok. Pán minister, nech sa páči. Vrátime sa, pán minister, nech sa páči, máte záverečné slovo. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za [12:15] Erik Tomáš Tento priestor. Ešte neovládam úplne ten nový rokovací poriadok, tak sa ospravedlňujem. Ale samozrejme, patrí sa zareagovať, pretože tu bolo vznesených niekoľko otázok. Budem teda veľmi vecný a stručný, keďže je to záverečné slovo, na ktoré už vy nemôžete reagovať. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prvá vec, ktorú chcem teda povedať, že reforma financovania sociálnych služieb bola daná aj so svojou štruktúrou do plánu obnovy predchádzajúcou vládou. Tá štruktúra nebola navrhnutá nami, ale my sa snažíme urobiť maximum, preto, aby sme ju naplnili. A napĺňame ju v širokom sociálnom dialógu. Dobre viete, že pracovná skupina sedela niekoľkokrát a stále je, stále je otvorená a preto, ak tu bola aj nejaká poznámka, aby sa to robilo s ľuďmi z praxe, ono sa to s ľuďmi z praxe robí. Pani kolegyňa Turčanová, aj z toho istého plánu obnovy naozaj boli budované zariadenia sociálnych služieb s kapacitou 12 a 30. No ale tiež to navrhla predchádzajúca vláda. Nič iné jej ani nezostávalo, aj keď mohli dať teda aspoň 40, keďže zákon povoľuje 40, ale poviem vám, napriek tomu, že sme splnili tento milník, vybudovalo sa to. Samozrejme, išlo sa pekelným tempom. Tak v určitej fáze nebol záujem o tie zariadenia, najmä o tie 12. My sme museli vymýšľať veci, ako spájať alebo postaviť dve 12 vedľa seba, aby to nejakú ekonomickú logiku malo. Tak preto prichádzame s tými kapacitami vo všeobecnosti a naozaj nejde o nejaké bezbrehé navyšovanie kapacít pre všetky zariadenia a zrušenie tých maximálnych kapacít, ale po, ako som povedal, trpezlivej, hlbokej diskusii o úpravu kapacít v dvoch druhoch zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení s tými vybranými teda diagnózami alebo postihnutiami, ak chcete. Zároveň sme ale dali podmienku, že musia mať také vnútorné bunky osamostatnené, aby bol zachovaný komunitný charakter v počte maximálne do 20. Takže niekedy si protirečíte. Na jednej strane sami hovoríte, že je málo miest v tých pobytových zariadeniach. Na druhej strane nechcete podporiť to zvýšenie kapacít, napriek tomu, že je urobené v takomto úzkom možno formáte a kompromisnom. Už naozaj nepoužívajme slovo Penta a tak ďalej, keďže som jasne povedal, že tento návrh podporujú verejní poskytovatelia aj neverejní poskytovatelia. Pani poslankyňa Turčanová, nemôžete povedať, že to podporuje asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, čo je pani Haľková, teda tí neverejní, ale verejní. Združenie miest a obcí Slovenska to podporuje. SK8, tie samosprávne kraje, ktoré musia po novom financovať tie pobytové neverejné zariadenia, to podporuje. To je obrovská zhoda tých hlavných hráčov v tom poskytovaní sociálnych služieb. Takže preto napokon tento návrh predkladáme a bolo to po hlbokej diskusii. Slovenská katolícka charita je súčasťou asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ale má svoj iný názor. No ale to si už musí, ako som povedal, vybaviť vo vnútri asociácia poskytovateľov sociálnych služieb. Ale traja kľúčoví hráči, čiže to je z praxe. Jednoducho, opäť sme komunikovali s tými, ktorých sa to týka. Veľa sa tu hovorí o odľahčovacej službe, že nie je dostatok kapacít. Dúfam, že uznáte, že sme vytvorili cez národný projekt, lebo my nie sme... Štát nie je poskytovateľom ani jednej sociálnej služby. To občania možno nevedia, ale vytvorili sme priestor na to, aby bola poskytovaná tá odľahčovacia služba. Financovanie z eurofondov, samozrejme aj úpravou cez zákonnú úpravu sme zefektívnili možnosť poskytovania sociálnej služby, ale poskytujú mestá, obce. Keď ju oni nedokážu poskytovať z rôznych dôvodov, či už kapacitných a podobne, to už nie je zodpovednosť štátu, ale sa hovorí, že potrebovali by nezapočítavať tie kapacity na tú odľahčovaciu službu. Ale práve to zvýšenie tých kapacít je riešenie aj pre odľahčovaciu službu, ako to bolo povedané aj na tlačovej besede. Terénna, domáca opatrovateľská služba. Opäť fakty. Ani doteraz štát nefinancoval zo štátnych peňazí terénnu domácu opatrovateľskú službu. Pomáhal len z eurofondov, pretože to bolo možné. Vždy každý rok, aj za mňa sa to podarilo tri roky po sebe, sa napokon niečo naškrabalo, keď to tak poviem, aby som citoval klasika, asi 50 miliónov € ročne z eurofondov, čo stačilo na pokrytie časti nákladov. To percento sa pohybuje, teraz mi nevedia moji kolegovia naraz to napísať, od 40 do 70 % možno, ale to boli náklady obcí. To je povinnosť a kompetencia obcí financovať domácu opatrovateľskú službu. A ten štát pomáha len prostredníctvom eurofondov. Čiže, ak teraz niekto chce, aby štát financoval odrazu aj domácu opatrovateľskú službu, tak to je novum. Čiže toto nerieši reforma financovania sociálnych služieb, neprináša túto zmenu nejakým spôsobom v neprospech terénnej opatrovateľskej služby, len jednoducho eurofondy skončili, minuli sa, veď začína nové programové obdobie a navyše je tu novum v zmysle toho príspevku na odkázanosť, ktorý dostane odkázaná osoba a tá osoba ho môže aj celý použiť na domácu opatrovateľskú službu. A povinnosťou obce je financovať tú domácu opatrovateľskú službu a teraz sme dokonca tie obce odľahčili tým, že sme im zobrali tú kompetenciu, povinnosť financovať pobytové zariadenia. Čiže my sme vytvorili pre tie obce a mestá priestor a nechali sme im väčší, keď to tak môžem povedať, nechali väčší objem peňazí, aby financovali tú domácu opatrovateľskú službu. Čiže mestá a obce už po novom nefinancujú neverejné pobytové zariadenia, majú viac peňazí. Navyše ten občan môže cez ten svoj príspevok na odkázanosť si to zafinancovať. Môže aj celý príspevok dať na domácu opatrovateľskú službu a blízki môžu pracovať. Veď dobre viete, že traja opatrovatelia sa môžu striedať a môžu pracovať a netestuje sa príjem. To je obrovská ďalšia devíza tejto reformy. Čiže treba hovoriť pravdu o tej terénnej opatrovateľskej službe, lebo ono to vyzerá tak, ako keby reforma niečo zobrala domácim opatrovateľom. No neberie im nič. Obec to má financovať. Dokonca sme jej uvoľnili ruky, tej obci a mestu, aby mali viac peňazí. No a eurofondy sa minuli. Môžeme sa ešte stále dopytovať, či ešte sa niečo nedá v rámci revízie, ale predpokladáme, že už to nebude možné, pretože sme práve zaviedli tento príspevok na odkázanosť, z ktorého sa má financovať aj domáca opatrovateľská služba. Hovoriť o ambulantných službách stále, veď som to už asi trikrát povedal, je to prechodné obdobie, ale práve preto, aby sme videli, či tá reforma bude v praxi fungovať, či ľudia z toho príspevku na odkázanosť budú schopní financovať aj tú ambulantnú službu natoľko, aby tie zariadenia fungovali. A to musíme my odsledovať počas toho roka v tej praxi a povedal som, že pokiaľ to nebude stačiť, tak prijmeme stále riešenie. Ambulantné zariadenia sa nemusia báť. Teraz to poviem trošku politicky. Buď bude pokračovať Erik Tomáš, ktorý dodrží slovo, lebo dúfam, že vidíte v tej sociálnej oblasti, keď niečo poviem, tak to tak je, alebo budete vy. Budete vy naši pokračovatelia a hádam to zabezpečíte, ale nemôžeme hneď urobiť to, že my sme zmenili tú filozofiu na základe plánu obnovy, na základe teda opatrení v pláne obnovy, ktoré ste tam dali, ktoré dala predchádzajúca vláda. A tá celá filozofia je, že ten príspevok musí ísť za tým klientom, do toho zariadenia. A teraz, čo máme urobiť? Dobre, pošleme aj príspevok s klientom a ešte budeme aj ponúkať ďalej štátny príspevok, lebo toto chcú ambulantné zariadenia, že tak nám to plaťte stále a ešte aj má mať aj ten človek príspevok na tú formálnu starostlivosť. Nie, odsledujeme to. To nie je, že prechodné obdobie, nejaké dočasné riešenie, ktoré má len oddialiť problém, ako hovoríte. Nie, to je na to, aby sme to sledovali v praxi, pretože možno si to „sadne“, pardon za výraz, na zadok a budú postačovať tie príspevky od tých ľudí na financovanie tých ambulantných zariadení. A pokiaľ nie, no tak prijmeme ešte počas roka ďalšie riešenie, tak ako som povedal. Veľké financovanie. Až ma prekvapilo, aký vecný príspevok bol tu od poslankyne Šprlák Škopovej, čo od hnutia SLOVENSKO ťažko niekedy fakt ako počúvať. Prekvapilo to, že od hnutia SLOVENSKO prišiel vecný príspevok. V dobrom to hovorím. Financovanie VÚC. Však viete, o čom hovorím? Financovanie, veď od 1. júla funguje tá prvá časť reformy, že VÚC alebo samosprávne kraje financujú tie pobytové zariadenia neverejné. To bola dohoda s nimi. To bol kompromis. Oni mali tlačovú besedu, kde ďakovali za dosiahnutý kompromis, pretože my sme uvoľnili z Ministerstva práce financie na tento druhý polrok tohto roka, aby to bolo pokryté. No a pre rok 27 sme predsa navýšili podielové dane pre nich o 0,7 %. Vrátili sme 0,7 % podielových daní pre VÚC-ky, aby mali na financovanie týchto pobytových zariadení neverejných. A to bola podaná ruka. To bola ich tlačová beseda, kde za to ďakovali. Čiže asi toľko. Takže ešte raz, aj Konferencii biskupov Slovenska chcem povedať. Práveže tá reforma vytvára tlak na domácu opatrovateľskú službu, teda na opatrovanie toho človeka v domácom prostredí, či už blízkymi osobami. No a keď sa pridá terénny pracovník, v poriadku, ale práve tak je nastavená tá reforma, aby boli ľudia opatrovaní v domácom prostredí. Presne to, čo KBS žiada a toto je aj mojou prioritou od začiatku môjho pôsobenia vo funkcii. Niekoľkokrát to opakujem. Tak je nastavená tá reforma. Ďakujem pekne pani Cigánikovej, asi máme jeden opozičný hlas. Boli ste viacerí za mnou, že je to dobré. [12:25] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Ešte raz teda otázka na spravodajcu, či chce zaujať stanovisko, termín hlasovania najbližší možný asi, áno? Teraz už reálne prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305 z roku 2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1470. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1539. A prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. [12:26] Erik Tomáš Ďakujem pekne. Dámy a páni, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch zákonov, teraz ideme sériu zákonov, ktoré sú len v prvom čítaní, tak budem v tých prvých čítaniach stručnejší, logicky ten väčší priestor na diskusiu obsahuje, ako obvykle, druhé čítanie. Tu ideme týmto zákonom riešiť jeden zásadný problém, na ktorý aj upozornili zamestnanci sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to je personálna poddimenzovanosť týchto oddelení. Treba povedať, že tento zákon začal byť pripravovaný ešte v minulom roku. Predbežná informácia bola zverejnená už v októbri 2025. Čiže nejde o nejakú rýchlu reakciu v časovej tiesni na niečo, ale tento zákon už bol v pripomienkovom konaní, schválila ho vláda a teraz je v prvom čítaní v parlamente. Prináša niekoľko zmien v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale tá najkľúčovejšia, najdôležitejšia je práve posilnenie personálneho štandardu a navýšenie počtu zamestnancov na týchto oddeleniach. Len pre vašu informáciu, v súčasnosti na týchto oddeleniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pôsobí 843 kmeňových zamestnancov, teda zamestnancov v štátnej službe. Počas môjho vedenia rezortu, počas súčasného vedenia rezortu sa navýšil tento počet miest presne o 376 z národného projektu, to znamená, že sú financované z eurofondov. Tento projekt končí na budúci rok, skončí, ale v každom prípade sa podarilo navýšiť ten počet miest na sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kurately, teda na týchto oddeleniach, na 1219 miest. Čo ideme urobiť týmto zákonom? Týmto zákonom ideme urobiť to, že tých projektových zamestnancov, ktorí sú len zatiaľ financovaní z eurofondov, preklopíme do stálej štátnej služby, že to budú už jednoducho kmeňoví zamestnanci a budú mať aj oni nejakú istotu. A potom ten zákon jasne stanoví personálny štandard, ktorý je potrebný pre dané oddelenia, a to na úroveň 1660 miest. Čiže my budeme po preklopení tých zamestnancov na čísle 1219 miest, ale zároveň zákon stanoví personálny štandard potrebný na 1460 miest a zároveň tento zákon povie, ako sa budú v ďalších rokoch tieto miesta navyšovať, čiže v roku 28, keďže ešte v roku 27 funguje európsky projekt a treba tie peniaze dočerpať, sa preklopí 376 projektových miest už na stálu štátnu službu. V roku 29 pribudne ďalších 2098 miest a v roku 2030 143 miest. Čiže do roku 2030 by mal byť dosiahnutý tento personálny štandard. Ako opakujem, tento zákon sa pripravoval od októbra 2025. Sú tam aj ďalšie zmeny dôležité, ale o tých by sme radi hovorili v druhom čítaní. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni. [12:29] Peter Žiga Ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyni Laššákovej. Ďakujem. [12:29] Ľubica Laššáková Veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1004. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1470. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1539 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa. [12:31] Peter Žiga Rozpravu. Do rozpravy sa prihlásila ako prvá pani poslankyňa Kosová. Máte slovo, druhá v poradí sa pripraví pani poslankyňa Turčanová. Dobrý deň, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo. [12:31] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán minister. Tento predložený návrh zákona o sociálnej kuratele na prvý pohľad naozaj vyzerá, že má veľmi ušľachtilý cieľ. A deklaruje tie najchvályhodnejšie úmysly. Je samozrejme to, pretože ide o ochranu ohrozených detí, podporu rodín v kríze, o deinštitucionalizáciu a prevenciu a najmä pred tým, aby nám deti nekončili v ústavoch. A kto by mohol povedať čo i len krivé slovo proti takýmto cieľom. Ja som si však veľmi podrobne snažila preštudovať tento návrh zákona a musím povedať, že, keď sa pozrieme pod pozlátku tých politických deklarácií a prečítame si stovky tých strán dôvodových správ a rôzne pripomienky z MPK, či už od Generálnej prokuratúry, Kancelárie verejného ochrancu práv, Slovenskej advokátskej komory, ale aj komisárov, či samotné výzvy, zúfalé výzvy terénnych sociálnych pracovníkov, tak nájdeme aj tú nemilú skutočnosť reality tohto zákona. Táto novela je z môjho pohľadu takým už bežným reformným alibizmom. A už sme na to od politikov tejto koalície zvyknutí, že na jednej strane niečo deklarujú, nejaký ušľachtilý cieľ, ale v realite to úplne až tak nevyzerá. Pretože kreslia tu, a najmä keďže sa zaoberám primárne školstvom, tak pán Drucker je toho úplným žiarivým príkladom, že sa tu naozaj kreslia obdivuhodné reformy. No na druhej strane sa priznáva, že ich nemá kto implementovať, že nemáme proste kapacity a odkladáme tú vymožiteľnosť alebo implementovateľnosť týchto zákonov až na budúcu vládu alebo teda na roky 27, 28, 30, tak ako je to aj v tomto prípade. Ja sa pokúsim naozaj byť ale konštruktívna a vecná, pretože musím povedať, že v tomto návrhu zákona sa nachádzajú aj dobré veci, ktoré si zaslúžia pochvalu. Ja predpokladám, že tento návrh zákona vznikol najmä kvôli milníku plánu obnovy a odolnosti. Takže si myslím, že je tam aj pár dobrých vecí, ktoré si zasluhujú to, aby sme to pochválili, ale na druhej strane musíme aj povedať teda to, čo sa nepodarilo alebo čo je potrebné skritizovať v tomto návrhu zákona. Takže poďme najprv k tým pozitívam. Je pravda, že rodičia, odborníci v teréne už dlhé roky, naozaj dlhé roky upozorňujú na ten fakt, že sociálni pracovníci na úradoch práce sú naozaj extrémne preťažení. Spracovávajú stovky prípadov kritických rodín, pričom tie medzinárodné odporúčania sú okolo 20. Teda je to jasné, že tá sociálna práca sa potom často v realite mení na taký bezduchý administratívny pás. A preto je veľmi dobré, že táto novela zavádza normatívy na pracovníka. Myslím, že to je 1000 detí v okrese. A veľmi dobré je aj to, že sa presne oddeľuje tá aktívna priama práca s rodinou od vedľajších procesných úkonov. Čiže pomenovať tú reálnu záťaž, ktorú títo zamestnanci majú, je podľa mňa prvým dobrým krokom k tomu, aby úradník nevnímal tú rodinu len ako nejaké číslo spisu. Ja veľmi osobne som privítala aj povinné zavedenie rodinných a prípadových konferencií. Pretože filozofia, že o osude dieťaťa nemá rozhodovať nejaký úradník, ktorý často kvôli veľkej fluktuácii na sociálnej kuratele možno nemá ani dostatok skúseností, dokonca má aj predsudky, už aj s takýmito prípadmi som sa stretla. Proste jednoducho nemôže od stola na základe nejakých strohých papierov a administratívy vedieť komplexne zhodnotiť ten prípad rodiny. Takže veľmi dobré je, že tá rodinná konferencia, kde sa stretne rodina, komunita, odborníci a psychológovia a tak ďalej, je veľmi správna, že takíto ľudia proste rozhodujú potom o tom, či má rodina ešte šancu sa nejakým spôsobom aktivizovať, pozbierať vlastné sily a prevziať zodpovednosť ešte predtým, ako štát potom pristúpi k tým najradikálnejším krokom, a to je, že odoberieme dieťa do CDR-ky. Takže to je veľmi dobrá vec, ktorú treba pochváliť. No a potom chválim aj ten nácvik samostatnosti pre odchovancov z CDR-iek, pretože sa v praxi naozaj veľmi často stretávame, že deti v 18 rokoch na prahu dospelosti naozaj padajú do sociálnej siete, či do bezdomovstva alebo v niektorých prípadoch sa vracajú späť do komunít a vyzerá to tak, že bez tej reálnej pomoci od štátu všetky vynaložené aj finančné prostriedky, ale aj podpora od rôznych ľudí, aby títo ľudia mohli sa nejakým spôsobom uplatniť v živote, je márna, sú to naozaj do luftu vyhodené peniaze a celá námaha štátu. Čiže je veľmi dobré, že sa zavádza nejaký finančný paušál na nácvik reálneho hospodárenia s peniazmi, tréningové podporované bývanie od 16 rokov a že sa ztrojnásobuje zvýšenie príspevku na osamostatnenie sa v prípade riešenia bývania. Čiže toto je veľmi dobrý krok. Za mňa na diskusiu je zrušenie povinnosti predchádzajúcej štvortýždňovej psychiatrickej ústavnej liečby pred nástupom dieťaťa do resocializačného centra. Ja si uvedomujem, že v praxi máme veľmi veľký nedostatok detských psychiatrov a celkovo psychológov, takže je teda otázne, kto by to zabezpečoval, a v praxi sa teda stávalo, že to fungovalo skôr ako zátarasa, napríklad cez ktorú sa drogovo závislé deti nedostali k pomoci, k naozaj dobrej psychiatrickej alebo aspoň psychologickej pomoci, a nie som si teda istá, či toto opatrenie je naozaj pozitívne alebo skôr nie. Takže toto sú tie veci, ktoré dajme tomu, že chválim. No a teraz prejdeme k tomu, čo sú také nejaké hluché miesta alebo to, čo tento zákon absolútne ignoruje. A tu musím povedať, že naozaj my môžeme schváliť akékoľvek paragrafy, môžu byť akokoľvek dokonalé, ale ak nefunguje ten terén, ktorý to má zabezpečiť, tak vlastne iba strieľame absolútne do prázdna. A tento zákon ignoruje to kľúčové systémové zlyhanie, a to je absolútna rezignácia tejto vlády na zdola stabilizačnú reformu. A to je, myslím si, že najväčší problém. Pretože povedzme si to otvorene, prišli nejaké dva otvorené listy, aj minulý týždeň, aj predminulý týždeň, kde samotní zamestnanci sociálnej kurately naozaj, že zúfalo kričia o tom, že tam dochádza k veľkej fluktuácii. Je tam veľmi veľká poddimenzovanosť. Túto prácu takmer nikto nechce robiť, pretože títo ľudia vstupujú naozaj do veľmi niekedy často agresívnych, často intoxikovaných rodín a musia rozhodovať pod obrovským psychickým tlakom, čelia dokonca vyhrážkam, hovoria, že čelia aj trestným stíhaniam a v praxi za tento veľký tlak poberajú okolo 1000 € v čistom. Takže kto by to chcel robiť? Ja sa ani nečudujem, že výsledkom toho je, že potom tí aj pracovníci, ktorí sú už zaučení a ktorí v podstate aj vyhrajú nejaký boj s tým vyhorením, tak dajú výpoveď. A nové miesta potom zostanú neobsadené, pretože za tie platové tabuľky, ktoré tam sú, tak do takéhoto nebezpečného mlyna naozaj nikto nenastúpi. Čiže osobne si myslím, že štát tu kreslí vzdušné zámky, ale odmieta zaplatiť stavbárom. A toto je veľmi vážna vec, ktorá je už kritizovaná niekoľko desiatok rokov. Myslím si, že sociálno-demokratické vlády, ktoré sú za posledné 20 rokov štyrikrát vo vedení, musia byť o tomto informované a napriek tomu sa nepodarilo nič v tejto veci zmeniť. Tak ja neviem, kto to bude, aj keď dobré veci, implementovať v praxi. A preto si osobne myslím, že darmo bude sociálna demokracia alebo súčasná koalícia hovoriť o silnom sociálnom štáte, a to potom vyzerá, že to je len nejaký reklamný šot, alebo to môže hovoriť na tlačovkách a v politických diskusiách, ale, bohužiaľ, realita je taká, že ľudia, ktorí majú doručovať pomoc týmto chudobným a k týmto rodinám, tak tí absolútne melú z posledných síl. To je realita. Okrem toho neprišiel len list od sociálnej kurately, lebo ja viem, že pán minister aj u pána Zavodského hovoril o tom, že v podstate zo 46 pobočiek to 30 pobočiek teda povedalo, že odmieta politizáciu tohto problému a dištancovalo sa od toho. No fajn, ale máme tu ešte aj list, ktorý podpísalo viac ako 1000 zamestnancov úradu práce, ktorí tiež varujú pred katastrofálnym preťažením a chybami v systéme. A dokonca žiadajú okamžité riešenia pracovných podmienok a stabilizáciu personálu, pretože, ako oni hovoria, hrozí zlyhanie pri spracovávaní a vyplácaní sociálnych dávok. Čiže asi netreba reagovať len politizáciou témy, ale naozaj komplexným riešením tohto závažného problému, pretože osobne si myslím, že keď táto vláda našla finančné prostriedky na to, že zriadila nové ministerstvo alebo že má 36 štátnych tajomníkov, čo je neviem o koľko percent viac ako predchádzajúce vlády, tak potom by si mala nájsť finančné prostriedky aj na to, aby dala ľuďom finančné prostriedky v prvej línii sociálnej práce. Aby aj oni mali dôstojné podmienky. Myslím si, že pre tých ľudí, ktorí sa hlásia k sociálnej demokracii, by toto mala byť priorita, a nie Huliakovi ministerstvo, aby on mal pozíciu. Dobre, prejdeme ďalej. Zákon takisto dlhodobo obchádza aj kritizovaný fakt, že zamestnanci úradu práce vystupujú v súdnom konaní v dvojúlohe. Čiže na jednej strane títo zamestnanci rodinu preverujú, vyšetrujú, podávajú návrhy a na druhej strane majú byť nezávislým kolíznym opatrovníkom, ktorý zastupuje dieťa. Je to dlhodobý konflikt záujmov, na ktorý už dlho poukazujú rôzni odborníci, ale aj súdne autority a toto sa novela nerieši, len sa konštatuje, že to nie je aktívny spis a neprináša ani nezávislé právne zastupovanie detí oddelené od štátneho úradu. Tretia vec, na ktorú by som chcela upozorniť a ktorá je tiež absolútne ignorovaná, je chudoba. A je nerešpektovaná. A často sa chudoba používa ako dôvod na vyňatie dieťaťa. A mňa zaujalo, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní dokonca samotný úrad komisára pre deti, čo ja osobne súčasného komisára v mnohých veciach kritizujem za jeho postoje, tak dokonca ešte tento tam napísal, že si žiada, aby zákon výslovne zakázal odoberať dieťa z rodiny výhradne z dôvodov chudoby, zlých bytových pomerov či materiálneho znevýhodnenia. Stanovisko ministerstva bolo, že to proste do zákona písať netreba. Ale ja sama zo svojho 20-ročného pôsobenia v teréne a práci s rómskymi deťmi som veľakrát bola teda konfrontovaná s tým, že práve z tých najchudobnejších alebo chudobných rodín niekedy stačilo im pomôcť a nie to dieťa vyňať z tohto prostredia, pretože tam boli objektívne dôvody na to, aby táto rodina mohla byť zachránená, ale nedošlo k tomu, lebo, bohužiaľ. Konfrontovaná s tým, že práve z tých najchudobnejších alebo chudobných rodín niekedy stačilo im pomôcť a nie hneď to dieťa vyňať z tohto prostredia, pretože tam boli objektívne dôvody na to, aby túto rodinu mohli byť zachránená, ale nedošlo k tomu, lebo, bohužiaľ, úradníci sa rozhodli, že bude lepšie toto dieťa odtrhnúť od milujúcich rodičov, len preto, že sú chudobní. Takže ja si myslím, že takéto situácie nastávajú v praxi. A potom je tu ešte tá druhá vec a to je moja otázka večná. Že kde boli tie sociálno-demokratické vlády posledných 30 rokov a akým spôsobom riešili generačnú chudobu. Pretože z môjho pohľadu povedať, že ministerstvo, ja neviem, minulo 600 000 € a na túto problematiku sa už tu vyliali 2 milióny, 2 miliardy, pardon, a nič sa nezmenilo, je taký alibizmus, že až. Vy ste boli 20 rokov zodpovední za riešenie generačnej chudoby. A ak sa vyhrali miliardy eur, tak potom vy by ste mali vedieť, kde tie peniaze sú. A ja som nevidela teda žiadne monitorovacie správy. Nevidela som žiadnu správu o tom, ktorá by hovorila o efektivite týchto peňazí a čísel a vôbec, či peniaze, ktoré boli určené na riešenie generačnej chudoby, dostali do týchto vylúčených komunít. Nič také neexistuje. Dobre, prejdime ešte k ďalším častiam novely, ktoré boli aj v rámci MPK pripomienkované. A ja by som to nazvala, že teda hovoria o útoku na právny štát a vylúčení advokátov. A teda hovoria o bezprecedentnom zásahu do ústavných práv občanov. Ja síce nie som právnička, ale všimla som si aj ja, že v zákone v § 93 písm. b) a e) sa dáva zamestnancom úradov a centier právo určiť, že ich diagnostika, poradenstvo či pohovory budú prebiehať bez prítomnosti tretích osôb, pričom zastúpenie rodiča advokátom je pri plnení týchto povinností výslovne vylúčené. Pripomienkovala to aj Slovenská advokátska komora, ktorá to jasne pomenovala ako nebezpečenstvo, pretože z týchto pohovorov potom vznikajú úradné správy. A tie sa potom neskôr stávajú aj kľúčovým podkladom napríklad pre odobratie detí alebo pre obmedzovanie rodičovských práv a úpravu styku. Čiže je to pre mňa akože otázne, že keď vzniká úkon, pri ktorom sa rozhoduje o tom, či ešte rodič uvidí alebo neuvidí svoje dieťa, nemôže tam byť teda buď rodič alebo nejaký jeho zástupca. Neviem si predstaviť tú situáciu, že by sa rozhodovalo o osude môjho dieťaťa alebo akéhokoľvek dieťaťa a ja by som nemala možnosť tam, keď už nie seba, tak poslať aspoň nejakého advokáta. A viem si to predstaviť aj z druhej strany, pretože sa často rozprávam s tými ľuďmi na sociálnej kuratele, že tí rodičia sú často problémoví a tak ďalej, že je ťažké proste komunikovať a nie každé dieťa sa vám otvorí v prítomnosti, ja neviem, tyrana, rodiča a podobne. Avšak nemusí to byť rodič, môže to byť nejaký iný zástupca. Na druhej strane si myslím, že keď ide o dieťa, ktoré ešte nie je dospelé, tak tam to predsa musí byť nejaký tretí zástupca. Akože neviem si to vôbec reálne predstaviť. Argumentom samozrejme bolo, že prítomnosť advokáta marí teda sociálnu prácu. Ale osobne si myslím, že toto nie je správne a budem rada, keď sa pán minister k tomu teda aj bližšie vyjadrí. Ďalšie veci, už som hovorila, že sa mi teda páči tá rodinná konferencia, ktorú pokladám za jedno z najlepších opatrení v rámci tohto zákona, ale keď som si potom nalistovala prechodné ustanovenia, tak som zistila, že úrady túto povinnosť vlastne nemusia plniť až do 31. marca roku 2030. Dôvodom je, že na to nemajú zamestnancov. Takže zase je to, viete, len taký marketing, že chválime sa na tlačovkách, že zavádzame poverené rodinné konferencie, ale nakoniec to odkladáme, lebo to nemá kto robiť. Takže máme tu naozaj pokrokové reformné opatrenie, ktoré má udržať dieťa v rodine, a zároveň zákon napíše, že najbližšie tri roky to robiť nebudeme, lebo nie sme schopní to urobiť. No, tak ja neviem, to je taký krásny alibizmus. No a podľa mňa je ešte taká ďalšia vec otázna, že podľa novej úpravy môžu úradníci od rodiča alebo dieťaťa žiadať, aby v určenej lehote predložili výsledky vyšetrenia na alkohol a drogy. A ak to neodovzdajú, tak úrad to môže použiť ako podporný argument aj pri návrhu na súd. Aj ja som bola doposiaľ v tom, že toto nemôže riešiť nejaký správny orgán, však ani obecná polícia vás napríklad nemôže vyzvať k tomu, aby ste vôbec predložili doklady, nieto ešte dali vzorku moču alebo, ja neviem, krvi. Malo by sa to robiť asi len na základe buď súdneho rozhodnutia alebo nejakého orgánu. Nie som si istá, či toto úradník by mal robiť, či na toto má mať teda kompetenciu. Neviem, možno nejaký právnik by sa k tomuto mohol lepšie vyjadriť ako ja, ale pre mňa je aj táto vec teda veľmi otázna a riziková, či takto by to malo byť. A ja chápem, že chceme posilniť kompetencie týchto úradníkov, ale nie som si istá, že v tom stave, ako nedokážeme implementovať tie veci, v tom stave, že tam nemáme dosť odborníkov a tí, ktorí sú odborníci, tak odchádzajú a dostáva sa nám tam hocikto, nemáme tam zaručenú teda vysokú odbornosť týchto ľudí, či toto je správne riešenie. Ja si myslím, že skôr nie ako áno. No a potom je tu ešte jedna vec, že predkladatelia v doložke vplyvov tvrdia, že zákon nemá dopad na rozpočty miest a obcí. No ale z ZMOS a Únia miest Slovenska jasne povedali, že je to klamstvo, pretože zákon prenáša na obce súčinnosť pri šetreniach v rodinách, účasť na konferenciách, vymáha, ja neviem, úpravu cenníkov cez VZN, ale zároveň im na tieto aktivity neposiela finančné prostriedky. Takže tam hovoria o prenesenom diktáte štátu a podobné veci, že teda sa riešia veci z Bratislavy, ale účet za to vystavujú mestám a obciam. Na záver už len možno to, že ochrana ohrozeného dieťaťa si myslím, že naozaj je veľmi citlivá, dynamická, odborne náročná vec. A my v prvom rade sme povinní pomáhať rodinám. Pomáhať im v krízach a vytvoriť im nejakú záchrannú sieť, ktorá je dostatočne odborná na to, aby nám nezlyhávali, aby sme deti nemuseli rodinám odoberať. A toto je, myslím si, že to najdôležitejšie. My tu máme, ale v podstate nefunkčný aparát a ja oceňujem ministerstvo, že sa snaží nejako tieto veci sfunkčniť, ale obávam sa, že bez toho, aby sme najprv investovali do ľudského kapitálu a zodbornili ich, sa nám to nepodarí. A preto je oveľa, oveľa dôležitejšie investovať do ľudí, ktorí robia s týmito rodinami, vytvoriť naozaj tie fungujúce multidisciplinárne skupiny, ktoré budú združovať rôznych zástupcov. Sprofesionalizovať ich, pretože bez vzájomnej pomoci psychológa, terénneho pracovníka, MOPS-kára, polície, kurately a tak ďalej to nepôjde zachrániť túto rodinu a potom môžeme povedať, že nezlyhávame v záchrane rodín. Inak je to všetko len aká fatamorgána a môžeme tu písať akékoľvek paragrafy, krásne zákony. V praxi to jednoducho fungovať nebude. Toto si myslím, že je to najdôležitejšie. Na záver už len jednu jedinú vetu. Vždy by sme mali pozerať na to, že deti si svoju rodinu nevyberajú. No my si vyberáme, aké zákony schválime. Takže mali by sme schvaľovať zákony, ktoré naozaj veci riešia a posúvajú ich dopredu, ale toto ja považujem viac-menej za nejakú nutnú povinnú jazdu a bez toho dôležitého to v praxi nebude mať žiadnu uplatniteľnosť a nedôjde k žiadnym zmenám. Ďakujem. Na vaše vystúpenie máme jednu faktickú. [12:54] Peter Žiga Ledecký, nech sa páči. Ďakujem pekne, ja by som chcel reagovať. [12:54] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že naozaj, ja si myslím, že pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí sú krém de la krém, alebo mal by byť krém de la krém na jednotlivých úradoch. Síce pán minister aj riaditelia, ktorými som hovoril, hovoril, že pre nich sú momentálne dôležitejší pracovníci, ktorí pripravujú posudky. Jasné, je to nová vec, posudková činnosť, takže musia to stíhať a zamestnávať ľudí, ktorí to robia, ale ja si myslím, že to za chvíľu prejde a naozaj, lebo títo ľudia zo sociálnoprávnej ochrany detí rozhodujú o osudoch detí, rozhodujú o osudoch detí, čo je veľmi dôležité a myslím si, že naozaj majú mať príslušný počet spisov, majú mať príslušné platy a hlavne my by sme im mali vytvárať priestor na riešenie, lebo my im namiesto toho, že by sme im vytvárali ten priestor, len, že nehovorím my, teraz hovorím ministerstvo. Namiesto toho, že by im pripravovalo priestor na riešenia, tak ono im tie riešenia ako keby odoberá, lebo to nie sú policajti. Tí ľudia, aby si mali budovať v tých komunitách dôveru a vlastne oni na základe tej dôvery by mali fungovať, lebo jedna z vecí, ktoré oni majú riešiť, je tiež generačná chudoba, lebo najviac, aspoň v tých vylúčených lokalitách, najviac viac sa venujú tým problémom, ktoré vznikajú z generačnej chudoby a jedným ich cieľom by malo byť riešiť aj tú generačnú chudobu a pomoc pri riešení generačnej chudoby, keď už nepomôžu tým dospelým, tak aspoň vytvárať možnosti, aby niektoré z tých detí sa z tej generačnej chudoby vymanili. Ale súvisí to s ďalšími zákonmi, kde sa prihlásim do rozpravy, lebo podľa môjho názoru sa to sa to bije s ďalším zákonom, ktorý tu máme teraz v rozprave. Reagovať bude aj pani poslankyňa Kosová. Ďakujem. [12:56] Peter Žiga Mám pekne za [12:56] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámku. Ja by som len ešte možno doplnila jednu poslednú vec. Ja som sa často v poslednom období rozprávala s týmito zamestnancami, pracovníkmi úradu práce aj sociálnej kurately, ktorí, naozaj mnohí z nich sa snažia robiť dobrú prácu, ale tu nejde len o to, že nemajú dobré platy, hej? Že zarábajú 1000 v čistom napríklad, alebo že ich nástupné platy sú pod tabuľkou minimálnej mzdy. Tu ide aj o materiál alebo technologické vybavenie napríklad. Zákon hovorí, že by mali chodiť každé tri mesiace do rodiny, hej? Na kontroly. To je vec, ktorá sa zavádza napríklad v súvislosti aj s riešením záškoláctva. Ale oni mi povedali: „Ale ako to máme urobiť, keď my na jedno auto máme 40 zamestnancov. Ako si to máme akože my zabezpečiť, aby sme dokázali chodiť do rodín?“ Veď to je nereálne. Takže, ak pracujú v takýchto podmienkach a ešte k tomu čelia aj trestným stíhaniam, majú obavy a nemajú v podstate ani poistenie právnej ochrany, ani nič, tak ako od nich my môžeme chcieť vôbec nebáť sa ísť do rodiny, nebáť sa komunikovať, nebáť sa niečo riešiť. Sa potom nečudujeme, že máme mŕtve spisy, ktorým sa nikto nevenuje a že, keď aj my sme napríklad riešili nejakú rodinu, tak zohnať nejakú pracovníčku sociálnej kurately, ktorá prišla a ktorá naozaj bola príčetná, tak to by som to povedala, je fakt ako veľmi ťažké nájsť. Tak len to, ďakujem za pozornosť. Takže vyhlasujem všeobecnú [12:58] Peter Žiga Rozpravu považujem za skončenú. Chce k rozprave zaujať záverečné slovo pán Naď. Nech sa páči, máte slovo. Ďakujem pekne. [12:58] Erik Tomáš Ako som povedal, je to prvé čítanie, čiže k tým ďalším ustanoveniam zákona budem veľmi rád diskutovať v druhom čítaní, ale predsa len tá najpodstatnejšia vec, o ktorej som hovoril dnes, súvisí aj s aktuálnou situáciou. Vyčerpaný počas súčasného vedenia, ako som povedal, došlo reálne k navýšeniu počtu zamestnancov sociálno-právnej ochrany detí a kuratelí. A to, ako som povedal, z 843 na 1219 miest. Podarilo sa nám využiť projekt z eurofondov. A pribudlo 376 miest. Nie sú to stále miesta, preto je tam aj vysoká fluktuácia, pretože samozrejme ten zamestnanec potrebuje tú istotu stálej štátnej služby, ale práve tento zákon to rieši. Konečne to rieši. Ja súhlasím, pán Ledecký, ja nechcem byť dnes veľmi politický, že máte pravdu. Aj vy, aj vy, pani poslankyňa, treba navýšiť počet. Ale môžem sa opýtať, pán Ledecký, boli ste predsedom slaného výboru dlho. V minulom volebnom období. Prečo sa, keďže je to dlhodobý problém, dlhoročný, prečo sa to už neriešilo napríklad v minulom volebnom období? Takže tá kritika v čase, keď naozaj je tu snaha vedenia rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj vedenia ústredia práce o navyšovanie tých počtu, nie je úplne fér najmä zo strany tých, ktorí už to mohli dávno urobiť. Ale deje sa to. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona, pretože naozaj, ak ten zákon prejde, tak do roku 2030 nakoniec bude naplnený ten personálny štandard, pretože tento zákon už bude záväzný aj s finančným krytím a podobne. Druhá vec Strany tých, ktorí už to mohli dávno urobiť. Ale deje sa to. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona, pretože naozaj, ak ten zákon prejde, tak do roku 2030 nakoniec bude naplnený ten personálny štandard, pretože tento zákon už bude záväzný aj s finančným krytím a podobne. Druhá vec, áno. Ja som minister, ktorý je naozaj otvorený a rozpráva sa nielen s ľuďmi z externého prostredia, s rôznymi odbornými organizáciami, ktoré zastrešujú nejaké skupiny ľudí, ale aj s vlastnými zamestnancami. Ani tu sme nezostali zatvorení v kancelárii a nevypočuli ich hlas. Veď na úrovni ministra bolo stretnutie. My sme sa stretli 13. augusta a všetko sme si vyrozprávali so zástupcami týchto ľudí. A bolo teda povedané. Aj pani Slaným Kosovou, že naozaj majú problémy s trestnoprávnym stíhaním a podobne. Práve si teraz dávame dohromady údaje, koľko naozaj zamestnancov je reálne obvinených a trestne stíhaných, ale naozaj to, čo už môžem povedať, že pribudlo veľa tzv. dozorových spisov, že si prokuratúra vyžiadala veľa tých spisov. A neúmerne oproti predchádzajúcemu roku. A môžem vám povedať to, čo som sľúbil zamestnancom, že už mám dohodnuté stretnutie s generálnym prokurátorom na budúci týždeň a budeme sa o tom rozprávať. A veľmi korektne k tomu pán generálny prokurátor pristúpil v telefonáte. Tretia vec bola tá požiadavka na vyčlenenie toho oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na samostatný úrad. Ale my sme sa rozprávali s tými zástupcami a sami priznali, že to nie je možné. Nie je to veľmi systémové riešenie, hlavne v čase konsolidácie vytvárať nový úrad jednoducho nie je možné, priznali. Čiže uzavreli sme túto tému. No štvrtá téma je vždy, a tá je večná, odmeňovanie. Veľmi ťažko robiť tieto rozdiely. Možno vy, pán poslanec Ledecký, vidíte. Hovoríte, že krém de la krém, že pracovníci oddelenia sociálno-právnej ochrany a kurately sú niečo viac ako ostatní zamestnanci úradov práce. Veľmi ťažko robiť rozdiely, pretože správne ste pomenovali a ja sa priznám, veľmi sme sa teraz sústredili na sociálne služby, respektíve na odkázanosť, na oblasť odkázanosti, s ktorou súvisí samozrejme aj posudková činnosť a podobne. Áno, veľmi sme sa sústredili, pretože nedá sa všetko naraz, ale títo ľudia, posudkoví lekári a sociálni pracovníci, idú na hranu svojich síl, aby stíhali vybavovať tie posudky. Takže ťažko sa robí rozdiel v odmeňovaní. Ja sa skôr prihováram za zvyšovanie miest pre všetkých, za zamestnancov úradu práce. A opäť. Nie, že sa nestalo nič počas nášho vedenia. My sme v minulom roku zvýšili pre všetkých zamestnancov platy o 100 € v čase, keď nebolo navyšovanie platov v štátnej a verejnej službe. Nechválili sme sa tým. Ale urobili sme to. Oni to vedia od 1. júla. A tesne pred mojím nástupom pani Gaborčáková, úradnícka ministerka práce, v septembri 2023 tiež zvýšila o 100 €. A povedal som tým zamestnancom pri tej štvrtej téme, že teraz sme akurát vo fáze kolektívneho vyjednávania. Úrad vlády, viete, má to v gescii a počkajme, ako dopadnú vyjednávania. Ja už mám informácie, že by mali byť navyšované platy v štátnej a verejnej službe na budúci rok, ale ešte samozrejme nevieme, o aké percento, a tomu prispôsobíme aj naše ďalšie kroky. Čiže to som vám chcel povedať, že my sme sa nezatvorili, rokoval som aj ja ako minister s týmito zamestnancami a preto posledná poznámka, to, čo bolo... Ja som nekritizoval to, že zamestnanci mne poslali list, na zdravie, pravda, mne, lebo majú na to právo. Aj sa podpísalo 1004 ľudí, ale to sú tí práve zamestnanci sociálno-právnej ochrany a kurately. To nie sú ďalší pracovníci úradov práce. To sú práve táto skupina, s ktorými zástupcami som sa stretol, a napriek tomu, že som sa stretol, tak do necelých troch týždňov, čo za tri týždne hneď vyriešite, prišiel nejaký anonymný list. Anonymný list na sociálny výbor. Načo to bolo dobré? Tam som videl, a to nie je, že 1000 ľudí politikárčilo, ale určitá skupina ľudí, ktorú tam za tým vidím. Nechcem sa k tomu vracať, lebo sociálny výbor nič nevyrieši. My si to musíme vyriešiť interne a samotní zamestnanci, zástupcovia zamestnancov na stretnutí so mnou povedali, že to nechcú riešiť politicky, že to nechcú riešiť, že to chcú riešiť interne, a potom sa objaví takýto list. Ale to už máme za sebou. Jednoducho opäť sa vrátim k tým zamestnancom, hovorím, mám stretnutie s generálnym prokurátorom, čakáme na kolektívne vyjednávanie a týmto zákonom navyšujeme konečne tie kapacity, posilňujeme toto oddelenie. Takže pokiaľ dáte tomu svoje hlasy, budeme len radi. Nielen ja, ale samozrejme samotní zamestnanci. Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť [13:04] Peter Žiga Nie, ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa zmení a dopĺňa zákon č. 125 z roku 2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82 z roku 2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1472. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1541. Nech sa páči, pán minister práce, máte opäť slovo na uvedenie. Ja vravím, dačo na. Ďakujem pekne. Opäť prvé čítanie. [13:05] Erik Tomáš A veľmi dve jednoduché, ale veľmi potrebné zmeny v tejto oblasti. Vieme dobre, ako fungujú, opakujem, teda chcem zdôrazniť niektoré agentúry dočasného zamestnávania. A je na tomto poli už dlhodobý problém. Chceme zaviesť dve dôležité zmeny. Po prvé, že tieto agentúry dočasného zamestnávania budú musieť nahlasovať Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny presne v pravidelných intervaloch, respektíve ani nie v pravidelných intervaloch, ale v čase umiestňovania ľudí, kde presne umiestňujú zamestnancov, v ktorých firmách, začiatok tohto umiestnenia, ako aj koniec, aby samozrejme inšpekcia mohla tieto veci kontrolovať a hlavne, aby mala priestor, aby sa s tým nešpekulovalo, ale aby bol vytvorený priestor na kontrolu. A tá druhá dôležitá vec je, že zakazujeme alebo vylúčime možnosť prevodu povolenia na vykonávanie činnosti agentúr dočasného zamestnávania, lebo často je to dokonca predmetom ako keby trhovej komunikácie, jednoducho predaja biznisu, keď to tak poviem, že agentúra, ktorá má nejaký problém, tak odrazu predá to povolenie inej osobe a odrazu je všetko v poriadku. Takže tomuto chceme zabrániť. Čiže ešte raz, po novom budú musieť povinne nahlasovať presne, kedy umiestnia, kde presne a kedy začínajú umiestňovať zamestnancov a dokedy. A tá druhá vec je, že zakazujeme, vylučujeme akúkoľvek možnosť prevodu povolenia vykonávať túto činnosť. Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci, pani poslankyni, nech sa páči, Novákovej. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1472. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1541 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce teda zaujať k všeobecnej rozprave stanovisko pán Naď? Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600 z roku 2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461 z roku 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1471, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1540 a opäť má slovo pán minister práce. Nech sa páči, aby ste uviedol zákon. Ďakujem pekne. Je to tak široko medializovaný zákon, že hádam ho už poznajú všetci, ale samozrejme určite nie všetky princípy. Opäť chcem pripomenúť, že sme v prvom čítaní a asi ten priestor na širšiu diskusiu bude v tom druhom, tak ako to má byť, ale predsa len dovoľte, aby som uviedol základné parametre. Týmto zákonom chceme zaviesť pravidlo, že pokiaľ dieťa, keď to tak zjednoduším, riadne nechodí do školy, teda nenapĺňa tú povinnú školskú dochádzku, tak po určitom období dôjde k odobratiu prídavku na dieťa rodičom toho dieťaťa. V praxi to má vyzerať tak, že prvé tri mesiace sa prídavok na dieťa vlastne poskytuje osobitnému príjemcovi, čo je väčšinou obec, ale pokiaľ počas týchto troch mesiacov nedôjde k náprave, tak bude prídavok na dieťa na určité obdobie odobratý, v princípe až kým nedôjde k náprave stavu. To isté sa bude týkať aj situácie, pokiaľ dieťa pácha priestupky, myslím teraz priestupky na úrovni školskej správy, pretože už v súčasnosti, možno to ani mnohí neviete, sa odoberá prídavok na dieťa, už podľa súčasnej platnej legislatívy sa odoberá prídavok na dieťa v prípade, že deti páchajú priestupky, tie všeobecné priestupky. My hovoríme, že sa teda budú odoberať dávky aj v prípade, že sa preukáže záškoláctvo a v prípade, že budú páchané priestupky na úrovni školy, teda na úrovni školskej správy, pod ktoré mimochodom spadá aj nespolupráca rodičov so školou, teda neúčasť na tzv. nariadených nápravnovýchovných opatreniach. Čiže tri mesiace osobitný príjemca, následne odoberanie prídavku na dieťa, až kým sa stav nezmení. Druhou kategóriou alebo druhou veľkou zmenou, s ktorou prichádzame v tomto zákone, sú opatrenia, ktoré majú zabrániť takzvanej fiktívnej, falošnej náhradnej starostlivosti. Sú tam rôzne sprísnenia, o ktorých by som rád hovoril až v druhom čítaní. V každom prípade opäť prišiel podnet, sú to podnety z praxe, ktoré preukazujú, že niektoré rodiny využívajú fiktívnu náhradnú starostlivosť ako nejakú formu príjmu, aby som bol najslušnejší. Jednoducho, že dieťa, ktoré bolo súdom zverené do náhradnej starostlivosti, vyrastá v tej istej domácnosti ako biologickí rodičia. A tak ďalej a tak ďalej. A tá tretia dôležitá zmena je, že už nebudeme vyplácať prídavok na dieťa cudzincom z tretích krajín, pokiaľ deti nežijú na území Slovenska, teda nemajú pobyt na území Slovenska. Toto sú tri také základné línie zmien v tomto zákone. Chcem ešte uviesť k tomuto, že ste si všimli, že tento zákon plne podporuje komisár pre deti. A zároveň, čo je na tom smiešne, pán kolega komisár pre deti, sa usmievate. Tak ako nepochopiteľné možno pre vás, pre ľudí z praxe veľmi pochopiteľné. A bol to, musím povedať, pán Kočiš, komisár pre deti, ktorý inicioval vlastne tento zákon, pretože nazbieral tieto skúsenosti z praxe. A po druhé, podporujú to riaditelia základných škôl s väčšinovým zastúpením rómskych žiakov. Sú združení v iniciatíve PRŠI, čo je vlastne prorómska školská iniciatíva. Mali ste možnosť vidieť aj ich vyjadrenia. Takže podporujú to ľudia z praxe a ľudia, ktorí pracujú s deťmi. Trvám na tom, že doterajšie programy, ktoré sú masovo financované aj z eurofondov, nefungujú, respektíve neprinášajú dostatočné výsledky. Popri tomto zákone, popri tejto legislatíve samozrejme budú naďalej pokračovať aj rôzne projekty, prorómske projekty, ako práca terénnych pracovníkov v komunitách a tak ďalej. Len pripomínam, že za tri programové obdobia len ministerstvo financií zafinancovalo z eurofondov takmer 700 miliónov € na rôzne prorómske projekty a ten celkový odhad za všetky rezorty je 1,5 až 2 miliardy za tri programové obdobia z eurofondov a tá situácia sa zásadne v tých kritických oblastiach nezmenila, čiže toľko asi na úvod k tomu. Chcem teda povedať, že napriek tomu, že som si vypočul a rešpektujem názory predovšetkým ľudskoprávnych organizácií, tá prax nepustí a hlavne tie hlasy ľudí z praxe nepustia. Toto nie je zákon od zeleného stola, ale na podnet ľudí jednoducho z praxe. Máme jednoducho oblasti, kde je počet vymeškaných hodín na jedného žiaka viac ako 200. A za to Nepustí a hlavne tie hlasy ľudí z praxe nepustia. Toto nie je zákon od zeleného stola, ale na podnet ľudí jednoducho z praxe. Máme jednoducho oblasti, kde je počet vymeškaných hodín na jedného žiaka viac ako 200. A dá sa to pekne presne spočítať. Samozrejme tie pravidlá, kedy budú tie dávky odoberané, sú v úzkej súvislosti so školským zákonom a tam je jasne stanovené, čo znamená záškoláctvo. Určitý počet vymeškaných hodín, či už za mesiac alebo za školský rok, takže ale hovorím o tom viac možno presnejšie v druhom čítaní. Ďakujem pekne. Zdávam slovo. [13:07] Alena Nováková Pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1472. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1541 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona a výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási [13:08] Peter Žiga Hlási sa niekto do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce teda zaujať k žiadnej rozprave stanovisko pán Naď? Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600 z roku 2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461 z roku 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1471, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1540 a opäť má slovo pán minister práce. Nech sa páči, aby ste uviedol zákon. Ďakujem pekne. [13:09] Erik Tomáš Je to tak široko medializovaný zákon, že hádam ho už poznajú všetci, ale samozrejme určite nie všetky princípy. Opäť chcem pripomenúť, že sme v prvom čítaní a asi ten priestor na širšiu diskusiu bude v tom druhom, tak ako to má byť, ale predsa len dovoľte, aby som uviedol základné parametre. Týmto zákonom chceme zaviesť pravidlo, že pokiaľ dieťa, keď to tak zjednoduším, riadne nechodí do školy, teda nenapĺňa tú povinnú školskú dochádzku, tak po určitom období dôjde k odobratiu prídavku na dieťa rodičom toho dieťaťa. V praxi to má vyzerať tak, že prvé tri mesiace sa prídavok na dieťa vlastne poskytuje osobitnému príjemcovi, čo je väčšinou obec, ale pokiaľ počas týchto troch mesiacov nedôjde k náprave, tak bude prídavok na dieťa na určité obdobie odobratý v princípe až, kým nedôjde k náprave stavu. To isté sa bude týkať aj situácie, pokiaľ dieťa pácha priestupky, myslím teraz priestupky na úrovni školskej správy, pretože už v súčasnosti, možno to ani mnohí neviete, sa odoberá prídavok na dieťa už podľa súčasnej platnej legislatívy v prípade, že deti páchajú priestupky, tie všeobecné priestupky. My hovoríme, že sa teda budú odoberať dávky aj v prípade, že sa preukáže záškoláctvo a v prípade, že budú páchané priestupky na úrovni školy, teda na úrovni školskej správy, pod ktoré mimochodom spadá aj nespolupráca rodičov so školou, teda neúčasť na tzv. nariadených nápravnovýchovných opatreniach. Čiže tri mesiace osobitný príjemca, následne odoberanie prídavku na dieťa, až kým sa stav nezmení. Druhou kategóriou alebo druhou veľkou zmenou, s ktorou prichádzame v tomto zákone, sú opatrenia, ktoré majú zabrániť takzvanej fiktívnej falošnej náhradnej starostlivosti. Sú tam rôzne sprísnenia, o ktorých by som rád hovoril až v druhom čítaní. V každom prípade opäť prišiel podnet, sú to podnety z praxe, ktoré preukazujú, že niektoré rodiny využívajú fiktívnu náhradnú starostlivosť ako nejakú formu príjmu, aby som bol najslušnejší. Jednoducho, že dieťa, ktoré bolo súdom zverené do náhradnej starostlivosti, vyrastá v tej istej domácnosti ako biologickí rodičia. A tak ďalej a tak ďalej. A tá tretia dôležitá zmena je, že už nebudeme vyplácať prídavok na dieťa cudzincom z tretích krajín, pokiaľ deti nežijú na území Slovenska, teda nemajú pobyt na území Slovenska. Toto sú tri také základné línie zmien v tomto zákone. Chcem ešte uviesť k tomuto, že ste si všimli, že tento zákon plne podporuje komisár pre deti. A zároveň, čo je na tom smiešne, pán kolega komisár pre deti, sa usmievate, tak je to nepochopiteľné možno pre vás, pre ľudí z praxe veľmi pochopiteľné. A bol to, musím povedať, pán komisár pre deti Kočiš, ktorý inicioval vlastne tento zákon, pretože nazbieral tieto skúsenosti z praxe. A po druhé, podporujú to riaditelia základných škôl s väčšinovým zastúpením rómskych žiakov. Sú združení v iniciatíve PRŠI, čo je vlastne Prorómska školská iniciatíva. Mali ste možnosť vidieť aj ich vyjadrenia. Takže podporujú to ľudia z praxe a ľudia, ktorí pracujú s deťmi. Trvám na tom, že doterajšie programy, ktoré sú masovo financované aj z eurofondov, nefungujú, respektíve neprinášajú dostatočné výsledky. Popri tomto zákone, popri tejto legislatíve samozrejme budú naďalej pokračovať aj rôzne projekty, prorómske projekty ako práca terénnych pracovníkov v komunitách a tak ďalej. Len pripomínam, že za tri programové obdobia len Ministerstvo financií zafinancovalo z eurofondov takmer 700 miliónov € na rôzne prorómske projekty a ten celkový odhad za všetky rezorty je 1,5 až 2 miliardy za tri programové obdobia z eurofondov a tá situácia sa zásadne v tých kritických oblastiach nezmenila, čiže toľko asi na úvod k tomu. Chcem teda povedať, že napriek tomu, že som si vypočul a rešpektujem názory predovšetkým ľudskoprávnych organizácií, tá prax nepustí a hlavne tie hlasy ľudí z praxe nepustia. Toto nie je zákon od zeleného stola, ale na podnet ľudí jednoducho z praxe. Máme jednoducho oblasti, kde je počet vymeškaných hodín na jedného žiaka viac ako 200. A za to Nepustí a hlavne tie hlasy ľudí z praxe nepustia. Toto nie je zákon od zeleného stola, ale na podnet ľudí jednoducho z praxe. Máme jednoducho oblasti, kde je počet vymeškaných hodín na jedného žiaka viac ako 200. A dá sa to pekne presne spočítať. Samozrejme tie pravidlá, kedy budú tie dávky odoberané, sú v úzkej súvislosti so školským zákonom a tam je jasne stanovené, čo znamená záškoláctvo. Určitý počet vymeškaných hodín či už za mesiac alebo za školský rok, takže ale hovorím o tom viac možno presnejšie v druhom čítaní. Ďakujem pekne. [13:15] Peter Žiga Slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Novákovej, nech sa páči. [13:15] Alena Nováková Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1471. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1540 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Prvá sa prihlásila pani poslankyňa Kosová. Máte slovo a po nej pán poslanec Ledecký. Nech sa páči. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Na úvod chcem povedať, že oceniť ten vecný tón pána ministra, ten spôsob, akým dneska vystupuje, pretože na to veľmi nie som zvyknutá. Vo väčšine prípadov mi skôr príde ako na tlačovej konferencii alebo máte taký populistickejší ten tón a dnes sa mi zdá to naozaj, že chcete vecne a konštruktívne komunikovať, čo teda veľmi oceňujem. Ale pri tomto návrhu zákona budem mať veľký problém sa trochu tlmiť. Ale musím povedať, že aj vždy pri každej tlačovej konferencii alebo každom vašom vystúpení a tie populistické frázy, ktoré ste mal, ma aj sa ma dosť dotýkajú, a nielen kvôli tomu, že som Rómka, ale najmä kvôli tomu, že som učiteľka a som matka a ten spôsob, akým komunikujete o Rómoch, je absolútne neznesiteľný, ale hlavne je veľmi, veľmi nebezpečný, najmä dnes, keď je tá spoločnosť tak polarizovaná, ako je. Takto len na úvod, prečo nemôžem pri tejto téme byť tak vecná a konštruktívna alebo taká kľudná ako napríklad pri predchádzajúcej rozprave. Tento návrh zákona, ktorý ste predložil, veľmi cynicky, ale fakt, že cynicky zahaľujete do fráz o ochrane detí, čo ma fakt živia, tlačia a hovoríte o posilňovaní zodpovednosti rodičov. A zároveň hovoríte o nezodpovedných rodičoch. No lenže pravda je absolútne iná a, pretože toto, čo ste predložili, to nie je žiadna reforma. Ale je to len devastačný balík reštrikcií. A zmes lacného rasistického populizmu a brutálneho zlyhania základných funkcií štátu. To je ten zákon. A treba to pomenovať presne, ako to je. Namiesto toho, aby ste riešili generačnú chudobu, namiesto toho, aby ste naozaj podporili kvalitu práce terénnych pracovníkov, nielen ich počet. Aby ste podporili špeciálnych pedagógov, aby ste podporovali rodiny v kríze, tak ste sa normálne rozhodli nadviazať na pána Slotu o malom dvore a veľkom byči. A toto tu dneska ožíva akože fakt, že v plnej nahote. A z úst ministra, ktorý sa tvári ako sociálny demokrat, vychádzajú hnusné lacné populizmy, ktoré akoby vykradli rétoriku extrémnej pravice. Beriete si chudobné deti a chudobné rodiny tých najzraniteľnejších ako rukojemníkov vlastnej politickej hry. A to sa mi fakt, že bridí. Vy, pán minister, s kamennou tvárou opakujete, že neuhnete napriek protivetru ani o mm, chválite sa tu tým, že ste zmietol 100 zásadných pripomienok od ľudskoprávnych organizácií. A že sa zaštiťujete komisárom pre deti, ktorý tu vytvoril apku Nežer brácho, ktorá viktimizuje rómske deti, hanba mu, doslova a do písmena. Ak tento človek naozaj by mal minimálne rozprávať o ochrane detí. Hovoríte tu o podporných riaditeľoch z Lomničky a podobne. Ja zase poznám x učiteľov, x riaditeľov z praxe, ktorí tento zákon odsudzujú, takže aj ja by som mohla nájsť dvoch-tróch a postaviť sa s nimi na tlačovú konferenciu, ale nehovoríte, že sú tu ďalší komisári, napríklad verejný ochranca práv, ktorý vám tiež zaslal x pripomienok k tomuto zákonu. Dokonca školská inšpekcia, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, nehovoriac o ľudskoprávnych organizáciách, ktoré ste tu už spomenul. Takže, ak sú toto všetci ten neželaný protivetor, no tak aj neviem. Iba vám hovoria, že táto vaša filozofia, ktorou ste sa rozhodli ísť, je absolútne zbytočná a nerieši ten reálny problém, ktorý v praxi so záškoláctvom máme, pretože nerieši príčiny, reálne príčiny záškoláctva. Vy, keď ste vlastne oznamoval prvýkrát tento návrh zákona „bez školy nebudú dávky“ alebo projektu alebo ja neviem, ako ste to vlastne tým sloganom nazval. Tak samotný pán minister školstva Tomáš Drucker stál vedľa vás. A ešte predtým nás ubezpečoval, že ten preventívny systém záškoláctva, ktorý sme predtým schválili ešte minulý rok a ktorý sme tiež kritizovali, lebo neriešil príčiny záškoláctva, tak funguje. Tváril sa, že školy majú teraz lepší prehľad, že preventívne opatrenia prinášajú výsledky, že neospravedlnená absencia zostala na rovnakej úrovni alebo klesla. Takže v podstate sa situácia zlepšila alebo nezhoršila. Je síce pravda, že pán Mikloško, komisár, ktorým sa zaštiťujete, tam povedal niečo úplne iné, čo bolo v rozpore a opačné s tým, čo hovoril pán Drucker, a pán Drucker potom gúľal očami. Bolo to smiešne sa na to pozerať, ale to je len tak mimo. Iné som chcela. Tak iba sa chcem spýtať, že teda, keď to fungovalo, tak prečo? Prečo ste sa rozhodli byť ešte tvrdší a ešte priniesť ďalší reštriktívny represívny nástroj na to, aby ste sa s takýmito nezodpovednými rodičmi v úvodzovkách vysporiadali, veď ste na to nemali reálny dôvod, ak tá prevencia zafungovala a nezhoršila sa situácia. Nemali ste žiadny dôvod, nie je v tom žiadna logika. Odpoveď je jednoduchá. Nie je v tom logika. Jedine, že by tento návrh nevznikol ako odpoveď na realitu v školách, ale vznikol ako politická objednávka na tvrdú ruku. Vznikol na žiadosť samospráv. To mi je jasné, pretože ja som sa už tiež x-krát rozprávala s ľuďmi zo samosprávy, ktorých veľmi zaťažovalo, že musia robiť osobitného príjemcu a nemajú to zaplatené od štátu a zaťažuje ich to administratívou a podobne, lebo to vo väčšine prípadov tak aj je. Samozrejme, že vždy musíme reagovať na tých ľudí, ktorí nechcú niečo robiť alebo majú problém s tým, že niečo robia. Pravda je, že práve títo starostovia si nerobili prácu s osobitným príjemcom tak, ako by mali. A to vlastne kritizoval už aj v roku 2022 verejný ochranca, ktorý hovoril o tom, že ten systém osobitného príjemcu nefunguje v kvalite. Takže áno, vznikol na požiadavku tých, ktorí vyžadujú naozaj len tvrdé riešenia, lebo ich intervencie absolútne boli neefektívne. Vznikol preto, lebo namiesto pracného budovania podporných tímov na školách, skvalitňovania terénnej práce a multidisciplinárneho prístupu, o ktorom som tu rozprávala aj v tej predchádzajúcej rozprave, ktorú vy odsúvate na rok 2030, na to by ste museli teda vynaložiť strašne veľa času, tak je oveľa jednoduchšie hodiť to proste takto verejnosti len nejakú lacnú kořist v podobe trestu pre tie najchudobnejšie rodiny. To je logika za tým, nič viac. Ukážme si, že, čo. [13:17] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Pán minister. Na úvod chcem povedať, že oceniť ten vecný tón pána ministra, ten spôsob, akým dneska vystupuje, pretože na to veľmi nie som zvyknutá. Vo väčšine prípadov mi skôr príde ako na tlačovej konferencii alebo máte taký populistickejší ten tón a dnes sa mi zdá to naozaj, že chcete vecne a konštruktívne komunikovať, čo teda veľmi oceňujem. Ale pri tomto návrhu zákona budem mať veľký problém sa trochu tlmiť. Ale musím povedať, že aj vždy pri každej tlačovej konferencii alebo každom vašom vystúpení a tie populistické frázy, ktoré ste mal, sa ma dosť dotýkajú a nielen kvôli tomu, že som Rómka, ale najmä kvôli tomu, že som učiteľka a som matka a ten spôsob, akým komunikujete o Rómoch, je absolútne neznesiteľný, ale hlavne je veľmi, veľmi nebezpečný, najmä dnes, keď je tá spoločnosť tak polarizovaná, ako je. Takto len na úvod, prečo nemôžem pri tejto téme byť tak vecná a konštruktívna alebo taká kľudná ako napríklad pri predchádzajúcej rozprave. Tento návrh zákona, ktorý ste predložil, veľmi cynicky, ale fakt, že cynicky, zahaľujete do fráz o ochrane detí. Čo ma fakt vytáča. A hovoríte o posilňovaní zodpovednosti rodičov. A zároveň hovoríte o nezodpovedných rodičoch. No lenže pravda je absolútne iná, pretože toto, čo ste predložili, to nie je žiadna reforma. Ale je to len devastačný balík reštrikcií a zmes lacného rasistického populizmu a brutálneho zlyhania základných funkcií štátu. To je ten zákon. A treba to pomenovať presne, ako to je. Namiesto toho, aby ste riešili generačnú chudobu, namiesto toho, aby ste naozaj podporili kvalitu práce terénnych pracovníkov, nielen ich počet. Aby ste podporili špeciálnych pedagógov, aby ste podporovali rodiny v kríze, tak ste sa normálne rozhodli nadviazať na pána Slotu. O malom dvore a veľkom byči. A toto tu dneska ožíva, akože fakt, že v plnej nahote. A z úst ministra, ktorý sa tvári ako sociálny demokrat, vychádzajú hnusné, lacné populizmy, ktoré akoby vykradli rétoriku extrémnej pravice. Beriete si chudobné deti a chudobné rodiny tých najzraniteľnejších ako rukojemníkov vlastnej politickej hry. A to sa mi fakt, že bridí. Vy, pán minister, s kamennou tvárou opakujete, že neuhnete napriek protivetru ani o mm, chválite sa tu tým, že ste zmietol 100 zásadných pripomienok od ľudskoprávnych organizácií. A že sa zaštiťujete komisárom pre deti, ktorý tu vytvoril apku Nežoberme, ktorá viktimizuje rómske deti, hanba mu, doslova a do písmena. Ak tento človek naozaj by mal minimálne rozprávať o ochrane detí. Hovoríte tu o podporných riaditeľoch z Lomničky a podobne? Ja zase poznám x učiteľov, x riaditeľov z praxe, ktorí tento zákon odsudzujú, takže aj ja by som mohla nájsť dvoch-troch a postaviť sa s nimi na tlačovú konferenciu, ale nehovoríte, že sú tu ďalší komisári, napríklad verejný ochranca práv, ktorý vám tiež zaslal x pripomienok k tomuto zákonu. Dokonca školská inšpekcia, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, nehovoriac o ľudskoprávnych organizáciách, ktoré ste tu už spomenul. Takže, ak sú toto všetci ten neželaný protivetor, no tak neviem. Iba vám hovoria, že táto vaša filozofia, ktorou ste sa rozhodli ísť, je absolútne zbytočná a nerieši ten reálny problém, ktorý v praxi so záškoláctvom máme, pretože nerieši príčiny, reálne príčiny záškoláctva. Vy, keď ste vlastne oznamoval prvýkrát tento návrh zákona Bez školy nebudú dávky alebo projektu alebo ja neviem, ako ste to vlastne tým sloganom nazval. Tak samotný pán minister školstva Tomáš Drucker stál vedľa, vedľa vás. A ešte predtým nás ubezpečoval, že ten preventívny systém záškoláctva, ktorý sme predtým schválili ešte minulý rok a ktorý sme tiež kritizovali, lebo neriešil príčiny záškoláctva, tak funguje. Tváril sa, že školy majú teraz lepší prehľad, že preventívne opatrenia prinášajú výsledky, že neospravedlnená absencia zostala na rovnakej úrovni alebo klesla. Takže v podstate sa situácia zlepšila alebo nezhoršila. Je síce pravda, že pán Mikloško, komisár, ktorým sa zaštiťujete, tam povedal niečo úplne iné, čo bolo v rozpore a opačné s tým, čo hovoril pán Drucker, a pán Drucker potom gúľal očami. Bolo to smiešne sa na to pozerať, ale to je len tak mimo. Iné som chcela. Tak iba sa chcem spýtať, že teda, keď to fungovalo, tak prečo? Prečo ste sa rozhodli byť ešte tvrdší a ešte priniesť ďalší reštriktívny represívny nástroj na to, aby ste sa s takýmito „nezodpovednými rodičmi“ v úvodzovkách vysporiadali, veď ste na to nemali reálny dôvod, ak tá prevencia zafungovala a nezhoršila sa situácia. Nemali ste žiadny dôvod, nie je v tom žiadna logika. Odpoveď je jednoduchá. Nie je v tom logika. Jedine, že by tento návrh nevznikol ako odpoveď na realitu v školách, ale vznikol ako politická objednávka na tvrdú ruku. Vznikol na žiadosť samospráv. To mi je jasné, pretože ja som sa už tiež x-krát rozprávala s ľuďmi zo samosprávy, ktorých veľmi zaťažovalo, že musia robiť osobitného príjemcu a nemajú to zaplatené od štátu a zaťažuje ich to administratívou a podobne, lebo to vo väčšine prípadov tak aj je. Samozrejme, že vždy musíme reagovať na tých ľudí, ktorí nechcú niečo robiť alebo majú problém s tým, že niečo robia. Pravda je, že práve títo starostovia si nerobili prácu s osobitným príjemcom tak, ako by mali. A to vlastne kritizoval už aj v roku 2022 verejný ochranca, ktorý hovoril o tom, že ten systém osobitného príjemcu nefunguje v kvalite. Takže áno, vznikol na požiadavku tých, ktorí vyžadujú naozaj len tvrdé riešenia, lebo ich intervencie absolútne boli neefektívne. Vznikol preto, lebo namiesto pracného budovania podporných tímov na školách, skvalitňovania terénnej práce a multidisciplinárneho prístupu, o ktorom som rozprávala aj v tej predchádzajúcej rozprave, ktorú vy odsúvate na rok 2030, na to by ste museli teda vynaložiť strašne veľa času, tak je oveľa jednoduchšie hodiť to proste takto verejnosti len nejakú lacnú poľovačku v podobe trestu pre tie najchudobnejšie rodiny. To je logika za tým, nič viac. Ukážme si, čo to napríklad znamená v praxi na stredných školách, lebo aj také pripomienky vám prišli z medzirezortného pripomienkového konania, teda nielen od inštitúcií, ale aj od VÚC, aj od ZMOS-u. A tí vám tam napísali, prečo napríklad majú deti zo znevýhodneného prostredia absencie. Pretože nemám na denné cestovanie do mesta. Nemám na internet. Nemám na obed. Nemám ja na nákup pracovných pomôcok na odborný výcvik. A aký je váš zázračný liek? Vy im vezmete ešte aj ten posledný prídavok na dieťa. No tak tým vyriešite to, že budú mať napríklad pomôcky na odborný výcvik. Ako presne navýši finančnú kapacitu rodiny napríklad na kúpu lístka na autobus to, že jej odmietnete dať tento existenčný zdroj? Ja osobne mám pocit, a prosím, vyveďte ma z omylu aj vy ostatní, ktorí vnímate tento zákon, či to nie je tak, že vy vlastne nechcete tie deti dostať do škôl. To, ak vy sa tým len zaštiťujete, pretože keby ste ich naozaj chceli reálne dostať do škôl, tak im vytvoríte naozaj reálne podmienky na to, aby ste odstránili tie príčiny, aby sa tam do tých škôl dostali. Ak nemajú na autobus, zabezpečíme autobus. Ak nemajú pomôcky, dáme finančné prostriedky na pomôcky. To je reálna pomoc z úst demokratického štátu. A nie to, že na nich uvalíme ešte trest a zoberieme im to, veď takto to nikdy nemôže fungovať. Ja by som ešte chcela zareagovať aj na tie vaše argumenty, ktoré ste spomenuli, mňa fakt, že pobavili. Ako ste obhajoval odoberanie prídavkov tým, že aj tak skončia v kasínach. Pán minister, to myslíte vážne toto? Ste bol náhodou v Lomničke a videl ste tam veľké kasíno a ľudia vám povedali, že áno, tam končia dávky? A vy hovoríte teda, že je lepšie to tým ľuďom zobrať, ako keby to minuli v kasíne? To vážne toto počúvam od ministra? Fú, tak dobre. Tak ja nebudem teda zlá na vás, ale chcem vám odporučiť, či by ste nezmenil ten uhol pohľadu na tú vec. A keby ste skúsil hľadať iné riešenia, ako eliminovať to, aby títo najzraniteľnejší a najchudobnejší ľudia, ktorí všade na svete sa stretávajú s tým, že majú viac sociálno-patologických javov a jedným z nich je aj gambling a zneužívanie úžerníkmi, ako by sme túto situáciu ako štát mohli naozaj vyriešiť bez toho, aby sme to tým ľuďom zobrali. Lebo riešenie nie je zobrať dávky. Riešením je, aby tam tie kasína nemohli byť. Nemyslíte? Keby sme zakázali, aby pri takýchto vylúčených lokalitách vôbec mohli vznikať tie kasína, tak by sme situáciu vyriešili. Ale my to nechceme riešiť. Prečo? Lebo je to biznis pre starostov, ktorí sú vaši voliči? Takto to je. Tak naozaj nám ide o riešenie situácie tých chudobných ľudí alebo vám ide o hlasy politické? Akože s pravdou von, lebo akože to je jasná matematika, kam to smeruje. Prečo ste za 20 rokov neurobili nič s úžerou v rómskych komunitách? Prečo na to nie sú žiadne riešenia? Je ale jednoduchšie zobrať im to minimum? Akože ja sa fakt divím, že mi niečo takéto môžete povedať bez toho, aby ste si neuvedomili tú druhú stranu, že vy ste zodpovední za to, že tam tie kasína sú. Aj to vaše „v osadách sa nič nezmenilo“. Ja už nebudem hovoriť o tých 700 miliónoch a o tej miliarde až dvoch, že čo také sa zmenilo. Povedala som to už v predchádzajúcej rozprave, ale vy ste to napriek tomu povedal, ako keby to bola len nejaká vaša naučená mantra alebo čo? Ale veď vy ste bol súčasťou SMER-u. Ste tu 16 rokov pri moci. Ja som teda nepočula, že by ste niečo pozitívne urobili v oblasti riešenia vylúčených lokalít, či už v oblasti bývania alebo čohokoľvek. Doteraz tretina tých osád nemá vodu. Bol súčasťou SMER-u. Ste tu 16 rokov pri moci. Ja som čakala, že by ste niečo pozitívne urobili v oblasti riešenia vylúčených lokalít, či už v oblasti bývania alebo čohokoľvek. Doteraz tretina tých osád nemá vodu. A žijú ako potkany v 21. storočí. To si myslíte, že dieťa, ktoré sa narodí v chatrči, kde nemajú vodu, sú tam dvanásti a nemá ani vlastnú posteľ, nemá topánky zimné, nemá na autobus a musí každé ráno chodiť 3 – 4 km po snehu alebo po blate do školy, tak má na ružiach ustlané? To si naozaj myslíte, že riešením je zobrať tie finančné prostriedky tej rodine? Tak tak či tak nebude chodiť do školy, to vám hovorím ja. Lebo tú situáciu veľmi dobre poznám na rozdiel od vás, ktorí si sedíte v teplúčku v Bratislave. Ste poradcom premiéra alebo štátnym tajomníkom alebo ministrom, ale v živote ste nepocítili chudobu a nevideli ste ju na reálne oči asi. To je ten problém. Nehovoriac o tom, že 2 miliardy sa tu vytratili na čo? Na chodníky, výstavbu chodníkov a končia pred začiatkom rómskej osady? Akože viete, kde šli tie finančné prostriedky? Neviete. Ale my sme často hovorili s tými ľuďmi, že a tu máme rómske prachy. Osvetlenie v obci áno, ale do osady už nie. Výstavba chodníkov v obci áno, ale v osade už nie. Lebo keby sme niečo vystavali v osade, tak už nás nezvolia druhýkrát. Takto sa to robí. Terénni pracovníci – 20 rokov hovoríme o tom, že terénna práca v komunitách nemá žiadnu efektivitu. Že len z Európskej únie financujeme sestry, bratov, bratrancov starostov, celú rodinu, ktorú si zamestnáme v regiónoch, kde práce niet, ktorí ani nezdvihnú zadok a nejdú do vylúčených komunít. Hovoríme minimálne 10 rokov o tom, že je potrebné skvalitniť terénnu sociálnu prácu, pretože zatiaľ čo v iných krajinách je cieľom terénnej sociálnej práce, aby bol osamostatnený človek, aby sa dokázal postaviť na nohy, tak my robíme presný opak. My ho udržiavame v tom statuse quo, aby bol nemohúci a závislý na sociálnom systéme. Toto robí terénna sociálna práca. Máte x štúdií. A vy poviete, že 700 miliónov sa dáva do sociálnej práce? No môžeme ti ďalej dávať ďalších 700 miliónov. Aj tak sa nič nezmení, pokiaľ tá terénna sociálna práca nebude naozaj kvalitná. Alebo tá vaša, keď hovoríte, že zavediete tento nový projekt, lebo bez práce nebudú dávky, je úspešný. Ako môžete vôbec povedať, že je to efektívne? Ja to nechápem. Vy hovoríte, že 2 000 ľudí zamestnaných je akože úspech. Už je to 5 000. No dobre. Dajme tomu. Ja som si dala tú námahu, že som si vyžiadala interpeláciu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aby som zistila, či je pravda, že tí Rómovia sú leniví, lebo keď to teda tvrdíte, tak na to máte asi nejaký dôvod a dôkaz a dáta. A či je naozaj tento nástroj efektívny. No a sú to údaje z júna. A 24 642 ľudí malo ponúknutú prácu. V tom období bolo 2 366 zamestnaných, 1 295 odmietlo a 16 000 odmietli samozrejme zamestnávatelia. To znamená 24 000 zamestnávateľov. Áno, pardon. Z tých 24 642 osôb, ktorým bola práca ponúknutá, sa reálne podarilo do júna zamestnať 2 366 osôb, čo je necelých 9,6 %. Neviem, tak keby sme toto označili za úspech v nejakej veľkej firme alebo v korporácii, tak asi zostaneme bez práce, pretože pravdou je, že 90 % osôb sa v systéme ďalej nachádza. To nie je úspešnosť. Nie je to žiadna úspešnosť. A viete, čo ma zaujalo najviac? Že keď som sa napríklad pýtala profil nezamestnaných, tak som zistila, že ministerstvo nevedie žiadnu samostatnú štatistiku o tom, koľkým osobám bola dávka úplne odňatá a koľkým len skrátená. Všetko sa eviduje pod číslom 967. Ministerstvo nevedie štatistické počty osôb v konaní o znížení odňatia dávky. Potom som chcela, aký je charakter tých pracovných pozícií, ktoré boli ponúknuté. Predstavte si, že ministerstvo priznalo, čo ma prekvapilo, že vytvorilo nula pracovných miest, lebo to nie je cieľom týchto opatrení. A ďalej, že štatistiky nevedú. Konkrétne odvetvia a ani pozície, na ktoré reálne nastúpili ľudia z tejto cieľovej skupiny, neuvádzajú. Odpovedajú, že to ide iba o ôsmu, deviatu triedu klasifikácie, čiže pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Keď som sa pýtala na dôvody odmietnutia zo strany zamestnancov, lebo toto je veľmi kľúčové, lebo tam teda môžeme zistiť, či naozaj sú leniví alebo nie sú, žiadna kvantifikácia alebo štatistika dôvodov odmietnutia neexistuje. Predstavte si. Ministerstvo nevie povedať, koľko ľudí odmietlo prácu kvôli chýbajúcej škôlke, kvôli chýbajúcej doprave alebo zo zdravotných dôvodov. Nevedie sa táto evidencia. Aké boli dôvody odmietnutia zo strany zamestnávateľov? Tipnite si. No, nevieme. My to od tých zamestnávateľov ani nechceme, ale povieme, že je to teda na základe toho, že sú neprispôsobiví. Na základe akých dát to tvrdíme? Pýtala som sa, aký je postup pri tých osobách, ktoré boli sankcionované. A viete, čo je dobré? Že štatistika o tom, koľkým ľuďom bola dávka opätovne priznaná a odobraná, sa nevedie. Tak na základe čoho my chceme vyhodnocovať efektivitu nejakého programu, keď my tie základné dáta nemáme a ani ich nevedieme? Ja tomuto nerozumiem, na čom funguje tento štát. Ale ono to vyzerá len tak, že jediným cieľom bolo povedať: zamestnali sme 1 200, 1 500, 5 000 ľudí. Pozrite sa, aké je to efektívne. Urobili sme poriadok s ľuďmi z komunity, ktorí sú leniví, bla bla bla. Populizmus, lacný populizmus bez toho, aby to bolo nejako dátami podložené, či to je efektívne alebo to nie je efektívne. Mňa by zaujímalo, na základe čoho potom hovoríte, že títo ľudia sú leniví. Lebo ja často chodím do osád a poviem vám, že tam málokedy, málokedy nájdem nejakého človeka, ktorý nepracuje. Pretože z tých dávok hmotnej núdze, ktoré majú, sa vyžiť jednoducho nedá a robia ťažko podhodnotenú ťažkú robotu. Možno to je aj dôvod, prečo sú tak zlomení zdravotne a prečo dnes vo vylúčených komunitách nenájdete staršieho človeka ako 65 rokov. Asi som sa trošku zamotala dlhšie, ako som chcela. Ale nevadí, budem rozprávať dlhšie. A ja by som ešte potrebovala zdôrazniť aj ten ľudskoprávny rozmer, pretože to nie je o tom, že nejaké ľudskoprávne inštitúcie nám to povedali, že ten zákon nie je dobrý. Vy sa tu hráte s princípmi právneho štátu ako s kockami zo stavebnice a toto nie je jediný projekt, ale aj tie dávky hmotnej núdze budú ešte mať dohru na Ústavnom súde. To veľmi dobre viete. Váš návrh v tomto zákone v § 12 hrubo porušuje čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Podľa neho, aj podľa všeobecného komentára Výboru OSN č. 14, dieťa nesmie byť vystavené opatreniu, ktoré ho fakticky trestá za konanie iných osôb. Vy tu však zavádzate otvorený princíp kolektívnej viny uvalenej na nevinné deti. A dokonca ešte aj batolatá. Pre mňa to bolo absolútnym prekvapením, že vy nemôžete zachytať cez zobraté prídavky na deti dieťa, ktoré nechodí do školy, ale vy zoberiete ešte aj 50 % z rodičovského príspevku pre menšie dieťa. Dávku hmotnej núdze, čiže vlastne všetky ostatné dávky pôjdu na osobitného príjemcu a potom sa vezmú. A to je proste systém kolektívneho viny. Myslíte, ako to batoľa môže za to, že jeho starší súrodenec nechodí do školy? Vy vlastne zoberiete celú tú pomoc tej rodine a uvrhnete ju do absolútnej chudoby. A predstavte si, že ja, keďže sa orientujem v školstve a sociálna oblasť teda nebola, nie je pre mňa prirodzenou vecou, tak som sa pýtala na úradoch práce aj tých zamestnankýň, že: To ako je to možné, že vy vlastne zoberiete aj ďalšiemu dieťaťu niečo? Ony povedali: „Však ale to už tak dávno funguje.“ Jediný rozdiel bol v tom, že doteraz nikdy nedochádzalo k odoberaniu tých príspevkov. Ale to, že sa uplatňujú tie sankcie aj na ďalšie deti, to tu už máme. Ja tomuto nerozumiem. Podľa mňa je to absolútne v rozpore s tým, čo štát by mal robiť, a to je pomôcť rodinám, pomôcť tým deťom, vytrhnúť ich z chudoby. Takže ja neviem, ako inak mám nazvať toto znižovanie rodičovských príspevkov na polovicu pre celú rodinu len preto, že staršie dieťa v rodine vynechá školu. To je úplne hrozné. Kľudne znížite príspevok o vyše 180 € mesačne rodine s novorodencom za chybu napríklad jeho, neviem, 13-ročného brata. Ja neviem, čím sa previnilo to batoľa teda. Takže prečo ešte aj to malé dieťa oberáme o výchovu, o lieky, o plienky? Nikoho iného, ja tomu nerozumiem. A ešte právny suterén dosahujete horší aj pri priestupkoch neplnoletých detí do 14 rokov. Pretože všetci vieme, že pri deťoch pod 14 rokov okresné úrady konania o priestupku z dôvodu nedostatku veku automaticky odkladajú bez akéhokoľvek dokazovania viny. Ale vy v tomto zákone tomuto formálnemu odloženiu priznávate likvidačný právny následok pre celú rodinu. Takže, ak tomu správne rozumiem, tak siahnete rodine na rozpočet na základe podozrenia či odloženia, bez toho, aby bola tá vina preukázaná. Nie tak má vyzerať zákon. Z toho, čo mi právnici povedali, vyplýva, že to takto je. Takže kde je prezumpcia neviny, sa pýtam? Podľa § 73, kde je ústavná ochrana podľa čl. 41? A na toto vás, pokiaľ viem, upozorňoval aj ochranca verejných práv Róbert Dobrovodský vo svojej správe. A vy to zistenie ignorujete. Proste ste to zmietli zo stola. No a ešte sa chcem trošku vyjadriť k tej náhradnej starostlivosti, pretože to je fakt, že osobitná kapitola cynizmu. A matky so vozíky vytiahli? A chcem len zdôrazniť ten cynizmus, akým ste to zase prezentovali verejnosti. Kde ste si zastali dopred Trebišova, lebo ste tam mali nejaké zábery teda z Trebišova a hovorili ste o tom, že tu rodiny poberajú 3 000, lebo majú v náhradnej starostlivosti sedem detí. Vy vyvolávate v ľuďoch hnev a odpor voči Rómom. Snažíte sa tu vytvoriť dojem, že tu proste tisíce Rómov podvádzajú, sú nezodpovední a bohatnú na náhradnej starostlivosti. Ale pravdou je, že rodín, ktoré poberajú 3 000 € na Slovensku a majú v starostlivosti viac ako sedem detí, je päť. Na celom Slovensku, nie päťsto. Päť rodín. Takže vy kvôli piatim rodinám tu idete prezentovať Rómov ako neviem akých. Načo to je dobré? Toto mi vysvetlite. To, aby sme ešte viacej polarizovali tú spoločnosť? Veď už aj tak na tom východnom Slovensku je tá situácia tam hrozná. V tých náladách. Takže klamete verejnosť, vytvárate tu dojem masívneho zneužívania a kvôli promile prípadov idete kriesť príspevky v náhradnej starostlivosti o polovicu a zaviesť naozaj šikanózne kontroly každé tri mesiace. Ďakujem. To je biologický rodinný život. Naozaj, že nie sú obrovské traumy. Ja sama poznám rodinu, kde deti, malé maloleté deti dve, vychováva babka s dedkom a ich závislá matka žije s nimi v jednej domácnosti. Teraz vy hovoríte vlastne, že tento dedko s babkou, ktorí naozaj nežijú a už ťažko chorí. V 50 rokoch, podotýkam, 55 majú a už majú vážne zdravotné problémy. A sú na dávkach a majú len tento príspevok, starajú sa o tieto dve deti, tak títo dvaja ľudia to robia naozaj, že zodpovedne z posledných síl. Majú teraz vyhodiť tú svoju dcéru, ktorá je závislá, len kvôli tomu, aby neboli v spoločnej domácnosti, lebo potom prídu o opatrovateľský príspevok? Toto mi chcete povedať, že takto si to predstavujete? A kam tie potom deti pôjdu? No ja vám poviem, kam pôjdu. Do ústavov. A tu sa dostávame potom k tomu ekonomickému rozmeru. To sú tie úspory, pretože koľko stojí štát opakovaný príspevok na pestúnsku starostlivosť? No koľko stojí štát pobyt jedného dieťaťa v ústave? To je 2 300 €. Tak čo je drahšie? Opatrovateľský príspevok na jedno dieťa alebo dve deti, alebo 2 × 2 300, či 2 266, či koľko to dneska je. No tak asi to nie je veľmi ekonomické, že? Takže kvôli vašim represívnym sankciám a odobratiu náhradného výživného skončia v ústavoch možno desiatky detí. A vy namiesto šetrenia pár stoviek vytiahnete zo štátneho rozpočtu milióny. Možno ešte veľmi krátko k tomu osobitnému príspevku a už končím, lebo som tu dlho. A páči sa mi tam jediná vec, že sa rozširuje tá možnosť. Ostatného rozpočtu milióny. Možno ešte veľmi krátko k tomu osobitnému príspevku a už končím, lebo som tu dlho. Páči sa mi tá jediná vec, že sa rozširuje tá možnosť, že osobitne príjemca teda by mal robiť aj nejaká iná právnická osoba, pretože si myslím, že to môžu robiť komplexnejšie a môžu viac pracovať s rodinou. Dúfajme, ak to bude nejaká nezisková organizácia, na ktoré vy tak strašne nadávate, ale to sú jediné organizácie, ktoré naozaj si tieto veci plnia dobre. A to, čo mi tam ale vadí, je, že tam nejako nedefinujete práva, povinnosti ani kontrolné mechanizmy. A najmä v tých častiach, kde sú tie vzťahy medzi samosprávou a marginalizovanou komunitou často napäté, tak tam naozaj sa týmto vytvára veľmi veľký priestor pre svojvôľu, pre šikanu a klientelizmus, ktoré som často riešila, že neviem koľkokrát. A toto je ale presne aj vec, to sú, čo som už spomínala, že v roku 2022 ombudsman to vo svojej správe zdokumentoval, ako to vyzerá, a vyzerá to tak, že obce vlastne dávajú ľuďom poukážky, ktoré si môžu uplatniť iba v jednej jedinej predajni, kde je dokonca predražený tovar. A čím sa dávky vlastne výrazne znehodnocujú. A vy poberateľovi nedávate absolútne žiadnu právnu možnosť sa brániť. Rovnako smiešna je aj tá vaša dohoda s rezortom školstva. Ja si myslím, že si ju skôr rezort školstva vynútil, lebo vy ste odmietli teda do svojej časti zákona, a to sú tie individuálne plány a princíp, že peniaze idú za dieťaťom, pretože vezmete rodine peniaze na základnú výživu a potom ich pošlete akože do poradenského centra a bude sa im robiť nejaký individuálny plán. No ono by to malo úplne inak byť. A v prvom rade by sa malo s deťmi pracovať na základe individuálnych plánov a to by sme museli mať v teréne aj niekoho, kto s tými ľuďmi aj bude robiť. A to pri tom stave sociálnej kurately, úradov práce, terénnej práce, bohužiaľ dneska nemáme a za to viním štyri vlády za posledných 20 rokov, teda aj vašu. Viete, pán minister, nehnevajte sa, ale toto, čo ste tu predložili, to vôbec nie je žiadna ochrana detí. Ale je to taká dymová clona tej vašej sociálnej politiky na to, aby ste spravili reštriktívne opatrenia a zapáčili sa fakt, že voľačo extrémnej pravice. Ja chápem, že politika je nevyspytateľná, že sa snažíte asi týmito reštriktívnymi opatreniami prilákať tú časť, ktorá eventuálne je na pochybách, či ide k Republike alebo k vám, ale ako vidíte, nefunguje to. Nefunguje to. Títo extrémna pravica buď sa pridá k SMER-u, ak sa pridá k vám, určite nie. Aj tak stále klesáte. Akože odíďte z toho. Vy, Hlas, ste boli pre mňa aspoň ako-takou zárukou existencie sociálnej demokracie na Slovensku, pretože SMER ten už dávno išiel na cestu extrémnej pravice. Aspoň vy ste si mali zachovať sociálnu tvár. Miesto toho sa prikláňate k reštrikcii ako ostatní. No načo vám to je? Nerozumiem tomu. Rok nás tu kŕmite protirómskou rétorikou. Práca namiesto dávok, kde ste tvrdili, že ľudia sú ani vy, chváliť sa ľuďmi, ktorých zamestnáte, ale neriešite tých. Naozaj reálne neriešite tých, ktorých tí zamestnávatelia odmietli. Myslím, že dneska ich je už 18 000. Ani nevieme, prečo ich odmietajú, na základe čoho. Dnes prichádzate dokonca ešte s reštrikciami na deťoch, tak akože ja neviem, ale viete asi o tom, myslím si, že viete alebo ste dobrý odborník na sociálnu oblasť, že ak aj odnímete všetky dávky hmotnej núdze, ak odnímete všetky prídavky všetkým zaškolákom, tak neušetríte v sociálnom systéme ani 1 % celkových výdavkov. Tak ja neviem, prečo sa snažíte stále vytvárať tu dojem, že Rómovia zneužívajú tento štát. Prečo ho vôbec podporujete, tento zaužívaný stereotyp? Žiadne masívne zneužívanie sa nekoná a vy to veľmi dobre viete, lebo ste politikom už x rokov. Len to šírite anticigánistické postoje spoločnosti, zbytočné a vôbec nebezpečné. Skôr to vyzerá tak, že sa naozaj bojíte urobiť skutočne zodpovedné rozhodnutia. Bojíte sa napríklad prehodnotiť 13. dôchodky, ktoré nás budú stáť miliardu € ročne. Bojíte sa siahnuť na skutočné plytvanie na tých ministerstvách predražených, no. A tak namiesto toho cynicky sa vozíte po chudobných deťoch, po pestúnoch, po matkách samoživiteľkách. A ja tomu nerozumiem, pretože chudoba, tá sa nedá vyriešiť trestaním chudobných. Nedá. Ľudia nepotrebujú ani ponižovanie, ani šikanu, ani previerky, ani kolektívne podozrievanie. To, že mi poviete, že oni nemusia prísť v konečnom dôsledku ani o cent, to je alibizmus. To nič nerieši. Vy to zavádzate do zákona. A pritom veľmi dobre viete, že títo ľudia potrebujú v prvom rade reálnu prácu, nie na dva mesiace, nie na tri mesiace sezónnu, reálnu prácu, dostupné bývanie, kvalitné inkluzívne školy, potrebujú podať od štátu pomocnú ruku a to sa tu za posledných 30 rokov nedeje. Preto v mene poslaneckého klubu Progresívne Slovensko budeme podávať návrh na vrátenie tohto návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem v tejto chvíli. [13:50] Peter Žiga Poznámok. Začína pani poslankyňa Gažovičová. [13:50] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Kosovej, že naozaj veľmi jasne a od srdca vysvetlila, čo všetko je problém na tomto návrhu. Naozaj, záškoláctvo samozrejme je veľký problém. My potrebujeme, aby deti chodili do škôl na to, aby sme ich mohli vzdelávať. A v súčasnosti je ten systém, že keď je to dieťa z rodiny, ktorá poberá dávky a dochádza tam k záškoláctvu, tak teda už teraz trestáme tie rodiny, že nedostane priamo rodina na dávku, ale obec sa stane takzvaným osobitným príjemcom. Toto ešte dáva zmysel. Problém je v tom, že nemáme tú podporu pre tie obce, máme malé obce, obce to nezvládajú, nechcú to robiť. Tak namiesto toho, aby sme vytvorili funkčný systém, tak idete tie peniaze úplne odobrať. A teraz, ako týmto vyriešime záškoláctvo? Lebo to záškoláctvo má veľmi často príčiny práve v tej chudobe, práve v tom, že sú to deti z rodín, ktoré sa trápia s chudobou, že tí rodičia často majú ešte mladšie deti, o ktoré sa musia starať, že nemajú na dopravu, nemajú na oblečenie, alebo tí rodičia už skoro ráno odchádzajú a tie deti sa musia samé vychystať. Tam je množstvo tých dôvodov. My potrebujeme tam dostať sociálnych pracovníkov. My potrebujeme vytvoriť aj v tých školách pozície, ktoré budú pomáhať priamo v rodinách. Namiesto toho vy ich necháte naďalej úplne bez podpory. Nepodporíte tam terénnu sociálnu prácu alebo sociálnych pedagógov. Odoberiete im dávky a myslíte si, že to niečo vyrieši. Nie. Takéto kvázi riešenie nič nevyrieši. Ďalej pani poslankyňa Jurík. [13:52] Peter Žiga Inga, ďakujem. [13:53] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za tvoje vystúpenie, aj keď sa veľmi ťažko počúvalo, a nie teda kvôli tebe, ale kvôli tomu samotnému zákonu, pretože tento zákon je jednoducho odporný a dovolím si povedať aj rasistický, pretože koho zasiahne najviac? Vylúčené komunity, a teda rómske komunity. Ľudí, ktorí žijú v podmienkach, ktoré si veľa z nás ani nedokáže predstaviť. A nie, nemusí to tam byť napísané, to sa volá nepriama diskriminácia, že napriek tomu zasiahne najviac práve týchto ľudí. A ja som sa chcela aj pána ministra opýtať, že či on teda východniar, lebo som tak počula. Ja som stredoslováčka a pred pár týždňami som bola v Prešovskom a Košickom kraji. Ja musím povedať, že to, čo som tam videla, akú chudobu, tak mňa to neskutočne zasiahlo. Ale tie deti, tie za to nemôžu. Jediná ich vina je, že na rozdiel od nás sa narodili v takomto začarovanom kruhu chudoby. A čo táto vraj sociálnodemokratická vláda číslo štyri pre nich za tých 16 rokov urobila, aby sa z tohto kruhu dostali. No absolútne nič. A ja neviem, ale pán minister, vy si skutočne myslíte, že tento zákon bude efektívny, že takto tie deti konečne pôjdu do školy, že zlepšíte ich dochádzku, keď urobíte z chudobných ešte chudobnejších. Tie deti, čo nemajú na autobus, naň zrazu pôjdu. Tie deti, ktoré sú teraz bosé, tak zrazu budú mať na topánky. Tie deti, ktoré sú hladné, no, čo budú jesť? A viete, pán minister, vy týmto zákonom netrestáte ich rodičov. Vy trestáte v prvom rade tie deti. Ako oni za to môžu? Ďalej pani poslankyňa Škopová. [13:54] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegyni Kosovej za jej vystúpenie. Presne pomenovala podstatu celého problému. Ak by vláde skutočne išlo o to, aby deti chodili do školy, riešili by dôvody, prečo tam nechodia. Ak dieťa nemá ako cestovať do školy, pomôžme rodine zaplatiť autobus. Ak nemá školské potreby alebo vhodné oblečenie, zabezpečme mu ich. Veď odobratie prídavku nezabezpečí, že autobus zrazu bude zadarmo. Nezabezpečí, že dieťa bude mať topánky, desiatu alebo pokojné miesto na prípravu do školy. Práve naopak. Rodine, ktorá už dnes žije v ťažkých podmienkach, vezmete ďalšie peniaze a situáciu tohto dieťaťa ešte zhoršíte. Preto mám rovnaký pocit ako kolegyňa. Cieľom tohto vládneho návrhu nie je dostať deti do škôl. Cieľom je ukázať prstom na chudobné rodiny, označiť ich za vinníkov a potrestať ich. Lenže deti nepotrebujú ďalší trest. Deti potrebujú, aby sa do školy vôbec mohli dostať. A aby v nej dokázali uspieť. A presne tieto podmienky im vláda nevytvára. Pán poslanec Suska [13:56] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolegyne, najmä teda kolegyne, opäť v tomto prípade sú to sociálne zákony a ja som sa obával, že, že najmä tento zákon nás povedie k tomu, že už sa bude viac politizovať a budeme počúvať termíny ako napríklad rasizmus spomínanej novely a ako kľúčová motivácia rasizmus a populizmus navrhovateľov, teda ministra ministerstva a nás, ktorí, ktorí sme pripravení tento návrh podporiť. Pani kolegyňa Kosová, vo vašom prípade som predpokladal a naozaj vychádzam z toho, že tie vaše kritiky a viac-menej ten profesionálny celokariérny výhľad do tej veci je úprimný a ide naozaj od srdca. Lebo v minulosti napríklad v roku 2013, kedy sme ešte asi väčšej a hlasnejšej kritike a podobným termínom čelili tu v parlamente, bolo, bolo zákon o hmotnej núdzi a povinnosť odpracovania si základnej dávky aspoň ôsmimi hodinami týždenne. Jedine komunitnými prácami, takzvanými prospešnými v prospech komunity a tak, myslím si, že ten napríklad sa uplatnil. Pokúsim sa, ale k jednej podľa mňa kľúčovej veci, lebo naozaj obhajovať miliardy, ktoré išli do problematiky riešenia rómskej otázky, sa necítim byť ani odborník a myslím si, že sa to ani nedá, ale ministerstvo práce v tom naozaj nie je kľúčové, možno rómske občianske hliadky a parciálne niektoré veci. Ale naozaj, generačná chudoba, ozaj kľúčový problém, lebo sme pri tomto aj v predchádzajúcom zákone o SP skončili vlastne pri marginalizovaných rómskych komunitách. Čím iným chceme riešiť generačnú chudobu, ak nie školskou a predškolskou dochádzkou. To je alfa omega. Cítim, že najväčší problém v médiách aj v dnešnej diskusii je doprava. Keď hovoríme, že väčšina z tých ľudí žijúcich v tých komunitách sú aj zamestnaní, ako môže byť problém tá doprava? Alebo môžeme naozaj vytvárať projekty, ako hovorí pani kolegyňa Škopová, samospráva môže naozaj zabezpečiť a mnohé organizácie to už aj robia, aby tá doprava do školy bola v poriadku. Ale áno, majú to tie deti mimoriadne ťažké z týchto rodín a nielen dostať sa do tej školy každé ráno a povedať ďalej pani poslankyňa. [13:58] Peter Žiga Kolíková. [13:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, dá sa, nedá sa? Pardon, to ostredňujem. Ďakujem. Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať. Iba takým čriepkom z mojej vlastnej skúsenosti ako ministerky spravodlivosti, že aký absurdný je naozaj tento návrh. Ja som čelila návrhom, ktoré vlastne boli žiadosti o využitie inštitútu milosti aj od prezidenta. Ale tým, že vlastne vždy to ide najprv k ministerke spravodlivosti, alebo k ministrovi spravodlivosti na vyjadrenie. A to boli návrhy, že vlastne dvaja rodičia veľmi často z týchto vylúčených komunít mali ísť na výkon trestu odňatia slobody. A vlastne žiadali, aby nešli naraz, aby tie deti ostali proste v tejto rodine a prihováral sa za to samotný úrad na ochranu, vlastne teda sociálna kuratela, ak to tak môžem povedať, že naozaj pre tie deti je lepšie, aby v tej rodine ostali. A že vlastne, keď sa s tou rodinou pracuje, tak je vidno, že to má zmysel a tá rodina pracovať chce. Takže vlastne ukázalo sa, že až keď tí rodičia vlastne mali nastúpiť na výkon trestu, tak sa štát zobudil a začal s tou rodinou naozaj pracovať. A zistila vlastne sociálna kuratela, že je lepšie tie deti, pre tie deti je lepšie nechať ich v tejto rodine. Samozrejme, že to súviselo s tým, že vymeškali v škole a tak ďalej a riešila sa dochádzka. A to bolo ako v tej skutkovej podstate, prečo vlastne tí rodičia a pre to zanedbanie mali ísť do výkonu trestu, ale vlastne sami prišli na to, že urobme niečo, aby ich tam naozaj štát neposlal, lebo pre tie deti je lepšie ich nechať v tejto rodine, nevyberať ich odtiaľ. S tými rodičmi sa naozaj pracovať dá. Takže ja len chcem poukázať na to, že znovu ideme nejakou skratkou. Nie je to v prospech detí, ale prineste niečo, že sa s tými rodinami bude pracovať. Že, že urobme niečo, aby ich tam naozaj štát neposlal, lebo pre tie deti je lepšie ich nechať v tejto rodine, nevyberať ich odtiaľ. S tými rodičmi sa naozaj pracovať dá. Takže ja len chcem poukázať na to, že znovu ideme nejakou skratkou. Nie je to v prospech detí, ale prineste niečo, že sa s tými rodinami bude pracovať a potom to bude lepšie. [14:00] Peter Žiga Kosová, ďakujem všetkým [14:00] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za faktické poznámky. Budem sa snažiť tak všeobecne skôr reagovať, lebo je toho veľa, čo mám v hlave. Ale pán Stuška, pojmy rasistické a populistické používame preto, lebo je potrebné pomenovať realitu, ako to naozaj je. A tento zákon je rasistický a populistický. Nie je to žiadne politikárčenie. S politikárčením prišla koalícia, konkrétne pán minister, tým, akou rétorikou tento zákon predstavil a proti komu to namieril. Ak hovorí o lenivých Rómoch, o nezodpovedných rodičoch, najmä v komunitách a má zábery na videách, ktoré ukazujú rómsku komunitu, tak je jasné, na koho to mieri. A preto si dovolíme povedať, že tento zákon je rasistický a podprahovo vytvára ešte väčší odpor voči rómskej komunite, ako to momentálne je, ak neviem, či sa to vôbec na východnom Slovensku dá. Veľmi nebezpečný precedens. A ja by som ale chcela dať do pozornosti aj to, že my tu máme príklady dobrej praxe. Keby sme naozaj tento problém chceli riešiť tak, ako sa má riešiť, tak skúsme sa pozrieť na príklady dobrej praxe. Veľmi bola medializovaná napríklad Jelšava, mesto Jelšava, kde zriadili banku oblečenia, kde deťom dávajú raňajky, desiatu, kde majú celý podporný tím, zriadili dochádzkový semafor. Keď sa zomknú ľudia, ktorým naozaj záleží na tom, ako tento problém vyriešiť, tak to funguje. VÚC v Banskej Bystrici zriadilo karty pre deti, ktoré si dobíjajú a tým pádom majú vždy finančné prostriedky na autobusy. Máme obce, ktoré zriadili z komunity priamo za svoje náklady autobusy, aby zvážali deti do školy. Máme ďalší v rozprave vystúpi. [14:02] Peter Žiga pán poslanec Ledecký. [14:02] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, úctyhodný pán minister, ja chcem poďakovať mojej predrečníčke, že tak zoširoka celú tú problematiku zvládla a skoro so všetkým som súhlasil, lebo dá sa povedať de facto so všetkým. A ja to poviem úplne, ale naozaj úplne v praktickej rovine normálnym jazykom, lebo tak, ako tu hovorila moja kolegyňa z KDH, že cez leto navštívila zariadenia sociálnych služieb a rozprávala sa so zamestnancami a zisťovala, ako to funguje. Ja som cez leto mal tú možnosť navštíviť naozaj veľa vylúčených rómskych osád a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí vedú obce, školy a tak ďalej, že ako to celé funguje a kde momentálne aktuálne stojíme. Ale poďme blízko k téme. V Krompachoch sme ráno 7.30 vošli do domu. Samozrejme boli prázdniny, ale celá rodina, asi 15 – 20 ľudí, tam spalo na zemi, lebo tam nemali žiadne nábytky. Petry mali vonku, lebo si varili, lebo hrievať sa nemuseli, bolo leto. A vlastne celý ten ich majetok, celý ten ich majetok bol to, na čom spali a čo mali oblečené. Predpokladám, že majú problém so školskou dochádzkou a tak ďalej. Ale vyplýva to zo spôsobu ich života. Keď sme sa ich pýtali, aké sociálne dávky dostávajú, tak dostávajú samozrejme základné sociálne dávky, lebo príspevok na bývanie nemajú, lebo proste tú stavbu nemajú zlegalizovanú, takže dostávajú len základné sociálne dávky a rodinné prídavky. Teraz im chceme tie rodinné prídavky zobrať. Oni nedostávajú ani príspevok na bývanie, ani nejakú adresnú energetickú pomoc, ktorú sme tu vymysleli pre ľudí, ktorí to potrebujú. Lebo tým, ktorí kúria drevom, ktorí nie sú pripojení ani na plyn, ani na elektrinu, ale tí, ktorí kúria drevom, my nič nedávame, žiadny príspevok, hoci vieme, že na Slovensku tí ľudia, ktorí sú najchudobnejší v najodľahlejších regiónoch, kúria práve drevom. Čiže základná sociálna dávka a detské prídavky, ktoré im pravdepodobne zoberieme alebo vytvárame na to podmienky. Čo majú tí ľudia robiť? Z čoho majú kupovať jedlo pre svoje deti? Ako majú kupovať školské potreby? Ako majú tým deťom ráno dať najesť, aby išli do školy, aby neboli hladné, aby počas hodiny desaťkrát sa nešli napiť vody, lebo majú prázdne bruško, tak nejakým spôsobom to musia zaplniť? No nič. A čo zostáva tým ľuďom? No buď vyberať koše, alebo kradnúť, alebo žobrať. A keď som hovoril o Krompachoch, tak vám poviem konkrétny problém, ktorý tam riešili, že pred nákupným centrom vyjde imobilný občan alebo starší občan, asi vykladá z nákupného košíka alebo z nákupného vozíka tovar do auta. A prídu a zoberú mu ten vozík a spokojne odkráčajú. Nemá šancu ich dobehnúť. A keď nechce prísť ešte o ten tovar, čo má vyložený, tak tak akože nerieši nejakým spôsobom. Tam, keď prídete do Krompách a spýtate sa tých ľudí, tých bežných ľudí, čo je najväčší problém, tak vám povedia, že spolužitie s touto komunitou. Ale chápete prečo? Chápete prečo? Pýtam sa, a kde sú policajti? No v Krompachoch chýba 10 policajtov podľa tabuľkových stavov. Desať policajtov chýba, to znamená, asi nie sú tam, kde ich treba. Pýtam sa, prečo MOPská tam nie je. No projekt MOPská skončil, nový ešte nezačal, ale keďže bude spolufinancovaný 10 %, lebo všetky peniaze sa rozdali na MOPskú aj tam, kde ich netrebalo, kde nikdy žiadny problém nemali, dokonca tam žiadnu MOPskú nemali, ale tak zadarmo, prečo by som to nebral. Tak teraz sa ide spolufinancovať 10 % a komunity, mestá, obce, ktoré to naozaj potrebujú, tak musia zvážiť, koľko tých ľudí zoberú, lebo naozaj to spolufinancovanie je dosť výrazné. Pýtam sa primátora, že prečo mestská polícia tam nie je. No, odkedy sa znížili podielové dane, tak takisto museli obmedziť členov mestskej polície alebo nemôžu navyšovať mestskú políciu. Tak my nevieme zabezpečiť bezpečnosť občanov, dodržiavanie zákonov a my vytvárame ďalšie podmienky, aby viacej ľudia museli kradnúť, aby museli žobrať a aby proste narúšali ten celospoločenský konsenzus, ktorý aký-taký je. Aký-taký je. A ja sa pýtam, ako tým ľuďom, ako tým deťom, ako tým deťom vlastne pomôžeme? No dobre, budú mať ešte menej peňazí a čo sa stane? No nebudú chodiť do školy. Tak tí pracovníci kurately čo asi budú robiť? No tak prvý nápad je, keď tí rodičia si nevedia s nimi poradiť, tak ich dáme do náhradnej rodinnej starostlivosti. Zákon hovorí, že to musíme dať blízkym príbuzným. Pán minister hovorí, že sa to zneužíva. Že keď to dáme blízkym príbuzným, že sa to zneužíva. Tak ja sa pýtam, tí pracovníci kurately a následne súdov, ktorí tých ich rozhodnutí musia vypracovať niekoľko. Naozaj sa dajú oklamať? Naozaj toto je systémový problém? A navyše, keď som sa pýtal pracovníkov kurately, tak vravia, že čoraz väčší problém majú, aby tí príbuzní tie deti zobrali. Oni nechcú. A keď dnes si prečítate nejaké psychologické knihy, tam zistíte, že najväčšia láska, aká existuje na svete, najväčšia láska je láska dieťaťa k rodičom. Toho malého dieťaťa k rodičom. A my ideme jednoducho tú väzbu pretrhnúť. No dobre, tak náhradná rodinná starostlivosť nie. Čo sa dá potom urobiť s tými deťmi? Áno, do inštitucionálneho zariadenia. Máme 6000 detí, ktoré nevieme umiestniť do rodín, ktoré sú v nejakých detských domoch. Stojí nás to, ako tu kolegyňa povedala, 2200 € mesačne. Sme krajina, ktorá má najväčšie percento detí, ktoré nevie umiestniť do rodín a vieme, že tá inštitucionálna výchova nefunguje, pokiaľ nie sú umiestnené do rodín. A my napriek tomu ideme vytvárať podmienky, aby viacej tých detí museli odobrať tí sociálni pracovníci, aby viacej tých detí išli a aby viacej tie deti končili v tých inštitucionálnych zariadeniach. Alebo druhá možnosť, a to je pravdepodobnejšia, že jednoducho zoberieme im tie prídavky a budeme na to kašľať. Oni tak si budú žiť v tej generačnej chudobe, ešte vo väčšej generačnej chudobe a my tu rok, čo rok, desaťročia, čo desaťročia, budeme nadávať, ako my na nich všetkých doplácame. A miesto toho, aby sme urobili nejaké proaktívne veci, aby sme im z tej generačnej chudoby aspoň tým deťom pomohli, tak my ideme urobiť presný opak. Len kvôli tomu, aby sme získali politické body. A môže tu hovoriť, kto chce, čo chce. Jednoducho ma nepresvedčí, že keď chceme tých ľudí dostať z generačnej chudoby, aby boli prispievatelia do systému, tak musíme im pomôcť. Nikde vo svete, nikde vo svete som nepočul, že sankciami sa vyriešila chudoba, generačná chudoba, nikde vo svete, ale poznáme na Slovensku veľmi veľa prípadov lokalít, kde nejakými motivačnými prútikmi vedeli tú komunitu posunúť veľmi, veľmi ďaleko. Vôbec tu nebudem hovoriť o Hlave, lebo my už tento problém niekoľko rokov vôbec nepoznáme, ani neriešime, lebo jednoducho tí ľudia sa dakde posunuli a dnes, keď vedľa mňa je jeden manažér firmy, býva vedľa mňa a tam každý deň zastavia sa tí Rómaci s tými autami, dodávkami a tak ďalej, lebo má niekoľko partií, ktoré robia strechy, našich Rómov. A keď vidím tých chlapov sobota, nedeľa, od pondelka do nedele, naozaj ako makajú, ako sa tam pristavia, ako berú ten materiál alebo to náradie a ako ma pozdravia a podajú tú mozolnatú ruku a niekto povie, že Rómovia sú leniví alebo že nerobia? Ťažko sa to znáša potom. Ťažko. To môže len povedať človek, čo sedí v kancelárii za 10 000 € mesačne a vybíja si svoje traumy na tých najslabších, na generačnej chudobe a ešte si dovolí povedať, že cezo mňa to neprejde. Smutné. Ďakujem za vaše vystúpenie, pán. [14:12] Peter Žiga Poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá od pani poslankyne Kolíkovej. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, a ja rozumiem aj trošku [14:12] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tým emóciám, pretože naozaj to tak je, že z tej desaťtisícovej stoličky ministra, lebo na to samozrejme pán minister vedel myslieť, zvýšiť si svoj plat. To áno, samozrejme. A mimochodom, to by bolo zaujímavé, ako si to spočítať, že vlastne koľko by sme ušetrili, keby k tomu navýšeniu vlastne nedošlo a o koľko chce teraz ušetriť pán minister, že chce zobrať tieto drobky, hej, týmto naozaj rodinám v chudobe, namiesto toho, aby robil maximum, aby im pomohol sa z toho dostať von. Lebo sám vie, že to nie je riešenie. Samozrejme, že to vie. Kto môže, to vie? Ale jednoducho ten ten ten ten politický odkaz voličom, ktorým treba vysvetliť, že toto nie je riešenie, tak je oveľa jednoduchšie si takto zbierať tých voličov a šíriť nenávisť. To je naozaj jednoduché a je to veľmi jednoduché. Z kresla ministra, ktorý má taký plat, že absolútne nechápe, že tu sú ľudia, ktorí nevedia si zabezpečiť základné potreby. Nevedia a tým zoberie. Nepomôže im, ale zoberie im to a vôbec sa nepozerá na tie deti, naozaj v akej ďalšej chudobe tam vlastne budú. Lebo on im on im nepodá, že to bude pomocná ruka, lebo on im vlastne pomôže nejak inak. Nie, nič také tam nie je. Nie. Nie, on im len zoberie. Lebo to je ten lacný ľahký odkaz, lacný ľahký odkaz. Ľahko sa to robí z toho ministerského kresla. Ľahko sa to robí a takto si to treba pamätať. Z desaťtisícového postu ministra zobrať drobky tým najchudobnejším a tváriť sa, že niečo riešim, pritom viem, že neriešim, ale stojí mi to za to, stojí mi to za to. Stojí vám to za to, pán minister. Asi naozaj. Toto lacné populistické riešenie, hanba je to pre ministra práce a sociálnych vecí a rodiny. Hanba je to. Pani poslankyňa Gašová. Ďakujem, kolega Ledecký. [14:14] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že si tiež zase zo svojich osobných skúseností ako starosta poukázal na to, že prečo toto nie je riešenie a jeden aspekt je ten, ktorý tu odznieva, že áno, ľahko sa rozhoduje o odoberaní dávok tým najchudobnejším za 10 000 € mesačne. Ale možno je tam ešte aj tá druhá stránka, že viete, pán minister, skúsme sa naozaj pozrieť na tie príklady dobrej praxe. Ono to tu už odznelo. Túto kolegyňa Kosová hovorila o Jelšave. Túto kolega Ledecký môže hovoriť o tom, ako on pomáhal, keď on bol starosta. Ale ja tu zopakujem jeho slová, že chudoba sa vyrieši podporou. Nevyrieši sa ďalšími a ďalšími sankciami, pretože to nie je tak, že tí ľudia z nejakého rozmaru si povedia, že a deti nepôjdu do školy, lebo sa nám nechce. Jednoducho to má svoje príčiny a tie príčiny Ja tu zopakujem jeho slová, že chudoba sa vyrieši podporou. Nevyrieši sa ďalšími a ďalšími sankciami, pretože to nie je tak, že tí ľudia z nejakého rozmaru si povedia, že deti nepôjdu do školy, lebo sa nám nechce. Jednoducho to má svoje príčiny a tie príčiny nevyriešite odoberaním dávok. A ja by som tu chcela ešte poukázať na to, že váš stranícky kolega minister Drucker v jednej zo svojich noviel dal do zákona niečo, čo by teda malo pomáhať s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. Volá sa to systém včasného varovania. Týka sa to aj zaškoláctva a dostalo sa to do zákona s odloženou účinnosťou na 1. január 2028. Tak v školstve ideme riešiť podporný systém od roku 28, ale vy si myslíte, že keď od roku 27 začnete odoberať dávky, zrazu tie deti zázračne už budú chodiť do školy. Zamerajme sa na tú podporu. Nájdime tie príklady dobrej praxe, lebo oni naozaj existujú. Od omamy cez programy pre mládež, cez Divé maky, cez mentoringy, cez dobré podpory na školách a tak ďalej a tak ďalej, ale toto ten problém nevyrieši. Ale áno, populistické hlasité naženie. Pán poslanec Ledecký [14:16] Peter Žiga Ja len krátko. [14:16] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zareagujem na rečníka alebo na poslancov s faktickými poznámkami, že naozaj ja v tomto opatrení nevidím žiadne riešenie, skôr naopak. Toto opatrenie ešte skomplikuje a sťaží situáciu rodinám, ktoré sú v generačnej chudobe, ktoré majú problém prežiť, ktoré majú plniť základné funkcie a namiesto toho, aby sme im nejakým spôsobom pomohli alebo nechali to tak, nezhoršovali, tak my to ideme ešte zhoršiť. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Škopová. [14:17] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. K tomuto návrhu chcem vystúpiť zo svojej profesionálnej skúsenosti sociálnej pedagogičky. Pracovala som s deťmi z vylúčených rómskych komunít. S ich rodinami riešili sme aj školskú dochádzku. Chodili sme za rodičmi. Zisťovali sme, prečo deti v škole chýbajú. A pomáhali sme im vrátiť sa do vyučovacieho procesu. Poznám teda aj tú časť problému, ktorú v štatistike neospravedlnených hodín nevidíte. Podmienky, v ktorých dieťa vyrastá, prekážky, ktoré rodina nedokáže sama prekonať. Ale aj význam osobného záujmu, dôvery a pravidelnej práce s rodičmi zo strany školy. Z tejto skúsenosti vychádzam, keď hovorím, že návrh na odoberanie prídavkov za záškoláctvo nepodporím. Som presvedčená, že môže ešte zhoršiť situáciu detí, ktorým má, že vraj údajne, pomôcť. A odmietam spôsob, akým sa jeho presadzovanie spája s predstavou, že rómskych rodičov treba predovšetkým potrestať. Na vzdelanie rómskych detí mi záleží. Viem presne, čo znamená dokončiť školu a získať kvalifikáciu. Práve preto budem posudzovať tento návrh podľa toho, či im pomôže pravidelne sa vzdelávať. Heslo o odoberaní dávok na to nestačí. A týmto návrhom chcete vytvoriť tlak na rodičov, lenže následky sa pri rodičovi nezastavia. V domácnosti sa spoločne platí jedlo, bývanie aj ďalšie základné potreby. A odobratie príjmu môže zasiahnuť aj súrodencov, ktorí do školy riadne chodia. Teda finančný zásah do rodiny sa nedá presne oddeliť tak, aby ho pocítil iba človek, ktorého chcete potrestať. Rodič má povinnosť zabezpečiť školskú dochádzku. Túto povinnosť nespochybňujem. Z nej však nevyplýva, že akákoľvek sankcia automaticky prinesie zlepšenie. A kde dieťa do školy nechodí, musíme vedieť prečo. Až potom vieme posúdiť, čo môže zabrať. Iný postup potrebujeme pri vedomom zanedbávaní, iný pri šikane, i neprejavenej rodinnej kríze. Samotný počet absencií nám o týchto okolnostiach nepovie dosť. Pri mojej práci som sa stretávala aj s materiálnymi prekážkami. Niekedy bolo potrebné pomôcť s obuvou, oblečením alebo jedlom. Pre človeka so zabezpečeným príjmom sa to môže zdať ako jednoduchý problém. Lenže pre rodinu v núdzi však môže ísť o výdavok, ktorý práve v danej chvíli nedokáže zvládnuť. Musíme poznať jej možnosti, okolnosti aj to, čo pre svoje dieťa robí. Nemôžeme ju označiť za nezodpovednú bez širšieho zisťovania okolností. Chudoba a zanedbávanie nie sú to isté. Ak ten rozdiel prestaneme vnímať, budeme posudzovať rodičov podľa obsahu ich peňaženky. Predovšetkým však dieťa nemôže za to, v akých podmienkach vyrastá. Aj keby sa v konkrétnom prípade preukázalo zlyhanie rodiča, dieťa stále potrebuje jesť, obliecť sa a dostať sa do školy. Jeho ochrana musí byť súčasťou každého zásahu. Poznala som aj deti, pre ktoré bola teplá strava v škole dôležitým dôvodom prísť. Aj takáto pomoc umožnila, aby boli na vyučovaní, učili sa a postupne si vytvárali vzťah ku škole. Keď sme sa zaujímali o ich situáciu a pomohli odstrániť prekážku, deti začali chodiť rady do školy. Aj osobná intervencia mala výsledok. Chodili sme za rodičmi, hovorili sme s nimi a hľadali sme riešenie. Niekedy opakovane. A nie vždy to bolo jednoduché. Potrebovali vidieť, že ich berieme vážne a že nám na ich deťoch záleží. Vďaka tomu sme mohli od rodičov očakávať aj spoluprácu a dohodnúť sa na konkrétnych krokoch. Preto ma pri tomto návrhu zaujíma, akú prácu s rodinou predpokladáte. Čo sa má počas troch mesiacov, keď prídavok dostáva osobitný príjemca, skutočne udiať? Kto bude s rodinou hovoriť? Kto zistí príčinu absencií? Kto zabezpečí pomoc a kto overí, či zabrala? Uplynutie troch mesiacov samo o sebe nič nevypovedá o tom, či rodina dostala účinnú pomoc. Ak sa za ten čas iba evidovali ďalšie absencie, situácia dieťaťa sa nemusela vôbec zmeniť. A práve preto je v tejto debate zásadná sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela. Pán minister, osobná práca s rodinou potrebuje ľudí, ktorí na ňu majú čas a podmienky. A práve pracovníci sociálno-právnej ochrany detí a kurately vás upozorňujú, že situácia na ich pracoviskách je neudržateľná. To je varovanie, ktoré sa priamo týka schopnosti štátu chrániť deti. Títo pracovníci chodia do rodín, spolupracujú so školami a súdmi. Posudzujú závažné situácie a nesú veľkú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Do tejto agendy má pribudnúť aj práca spojená s vašimi opatreniami proti záškoláctvu. Preto sa pýtam, na akých ľuďoch má váš návrh stáť, keď zamestnanci už pri dnešných povinnostiach upozorňujú, že ich je málo. Vo svojom liste, ktorý vám zaslali, opisujú súvislosť, ktorú nemôžete obísť. Nedostatok pracovníkov zvyšuje záťaž tých, ktorí zostávajú. Dlhodobé preťaženie vedie k vyčerpaniu, vyhoreniu a odchodom. Práca po odídenom kolegovi nezmizne, naopak, ostane. Prevezmú ju ďalší ľudia, ktorí sú už teraz preťažení. A nízke odmeňovanie podľa zamestnancov sťažuje obsadenie aj tých miest, ktoré sú voľné. Avšak dôsledky tohto stavu pocítia deti. Ak má pracovníčka priveľa prípadov, má menej času na návštevu rodiny, rozhovor s dieťaťom aj overenie toho, čo sa deje v škole. Môže jej chýbať priestor vrátiť sa do domácnosti a zistiť, či sa situácia skutočne zlepšila. Pri záškoláctve je pritom práve táto opakovaná práca dôležitá. Jeden pohovor nemusí odhaliť strach dieťaťa, napätie medzi rodičmi a školou, ani problém, o ktorom sa rodina hanbí hovoriť. Dobré vzťahy vznikajú postupne. Aj riešenie môže vyžadovať viacero stretnutí a spoluprácu viacerých odborníkov. Vy stanovujete obdobie, po ktorom má nasledovať zastavenie prídavku. Kto však zaručí, že počas tohto obdobia bude mať niekto kapacitu s rodinou naozaj pracovať? Ak rodina dostane upozornenie, ale potrebná pomoc sa k nej nedostane, uplynutie lehoty nie je dôkazom, že pomoc odmietla. Ak sa príčina absencií poriadne nepreverí, pokračovanie záškoláctva ešte neznamená, že ju vyrieši finančný trest. Tu vidím vážne riziko vášho návrhu. Nedostatok kapacít štátu sa môže premietnuť do sankcie voči rodine. Systém nebude mať priestor na dostatočnú intervenciu, no rozhodnutie o zastavení výplaty bude možné vydať. Peniaze rodinám ubudnú a problém dieťaťa zostane. Toto je podstata mojej výhrady. Pri záškoláctve potrebujeme čas rozpoznať problém a konať. Na to potrebujeme dostupných pracovníkov, ktorí poznajú situáciu dieťaťa a služby, ktoré mu dokážu pomôcť. Váš návrh pridáva sankciu do systému, ktorého pracovníci sami varujú pred neudržateľnou záťažou. Odobratie prídavku nenahradí chýbajúcu návštevu rodiny, rozhovor s dieťaťom ani odbornú pomoc. Preto nemožno otázku sociálnej kurately odsunúť ako vedľajší problém. Od jej kapacít závisí, či sa príčina záškoláctva vôbec odhalí. A či sa dieťaťu dostane pomoci. Bez tejto práce môže štát vedieť zastaviť výplatu, ale stále nebude vedieť dostať dieťa späť do školy. Rovnako musíme hovoriť o zodpovednosti školy a rezortu školstva. Minister Drucker vašu iniciatívu verejne podporil. Preto sa pýtam, aká konkrétna dohoda vznikla medzi vašimi rezortmi. Čo má zabezpečiť Ministerstvo školstva pri odstraňovaní príčin záškoláctva? Ako sa bude preverovať školské prostredie? V niektorých lokalitách existujú školy, ktoré navštevujú výlučne rómske deti. A samotná existencia školy však ešte nezaručuje, že dieťa sa tam cíti prijaté a dostáva kvalitné vzdelanie. Záleží na tom, kto s ním pracuje. Ak pedagóg nemá k týmto deťom vzťah, nerozumie ich prostrediu alebo k nim pristupuje s predsudkami, prejaví sa to pri vyučovaní. Dieťa cíti, keď sa s ním zaobchádza podradne. Cíti, keď sú jeho schopnosti vopred podceňované a jeho snaha nikoho nezaujíma. Podobne musíme skúmať príčiny núdze v rodine. Ak je rodina obeťou úžery, potrebuje ochranu pred úžerníkom. Ďalšie zníženie príjmu môže jej závislosť ešte prehĺbiť. Ak prechádza vážnou krízou, potrebuje dostupnú pomoc, aby ju zvládla. Každý z týchto problémov vyžaduje konkrétne riešenie. Finančný tlak sám o sebe nezabezpečí, že rodina bude schopná problém odstrániť. Aj Slovenská katolícka charita upozornila, že krátenie prídavkov môže najviac ublížiť deťom v generačnej chudobe a marginalizovaných rómskych komunitách. Varovala pred tým, že odobratie peňazí môže ešte zväčšiť prekážku, ktorú rodina nedokáže sama prekonať. To je vážna výhrada k samotnému princípu návrhu. Pri opatrení, ktoré sa má dotknúť detí, musíme posudzovať aj riziko, že ich situáciu zhorší. Nestačí oznámiť dobrý úmysel a dôsledky ponechať na rodiny. Pán minister, ja verím, že mnohé z týchto súvislostí poznáte. Preto Deti musíme posudzovať aj riziko, že ich situáciu zhorší. Nestačí oznámiť dobrý úmysel a dôsledky ponechať na rodiny. Pán minister, ja verím, že mnohé z týchto súvislostí poznáte. Preto považujem váš dôraz na represiu za politickú voľbu. Hrozba odobratia dávky sa vysvetľuje jednoduchšie. Ak môže priniesť rýchly potlesk. Ale každodenná práca s rodinou je náročnejšia a jej výsledok nemusí prísť okamžite. Lenže práve takúto prácu má minister sociálnych vecí zabezpečiť. Má vytvoriť podmienky pre ľudí, ktorí pomáhajú ľuďom. Deťom a má chrániť rodiny v núdzi pred ďalším prepadom. Aj vtedy, keď sú tie rodiny rómske. Rómske dieťa má rovnaké právo na ochranu a pomoc. Jeho pôvod nesmie byť dôvodom na menšiu citlivosť voči hladu, strachu alebo ponižovaniu. Tento návrh nepodporím a žiadam jeho stiahnutie. Podpora určená na potreby dieťaťa má zostať využiteľná v jeho prospech. Štát má zabezpečiť, aby sa k nemu dostala a súčasne dôsledne sledoval, ako pracujú s rodičmi aj zo školy. Na to potrebujeme dostupnú pomoc a sociálnu kuratelu, ktorá má kapacitu rodinu skutočne sprevádzať. Potrebujeme vedieť, čo dieťaťu bráni chodiť do školy a odstrániť túto prekážku. Ja som zažila, že takáto práca dokáže priniesť výsledok. Preto ja ju tu budem presadzovať a preto nebudem hlasovať za odobratie prídavkov, prostriedkov, ktoré dieťa potrebuje práve vtedy, keď jeho situácia je najťažšia. Ďakujem. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. V ďalšej [14:31] Peter Žiga Pán poslanec Polák, ale nevidím ho v miestnosti, preto stráca možnosť vystúpiť a tým sme vyčerpali rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú. Stanovisko zaujme pán minister. Ďakujem. [14:32] Erik Tomáš Pekne, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Už je to dlhý deň pre mňa, ale päť zákonov za sebou. Pani poslankyňa Kosová, vy ste ocenili môj vecný tón v mojom vystúpení. No a reagovali ste svojským tónom, osobným dokonca. To ste presne vy v Progresívnom Slovensku. Vy niečo oceníte a potom urobíte pravý opak. Už som pomerne trošku unavený, ale predsa vám to musím trošku vrátiť. Mne je úplne jedno, pani poslankyňa Kosová, ako hodnotíte spôsob mojich vystúpení na tlačových besedách. Každý má svoj spôsob, každý má svoj prístup. Jediné, čo ma zaujíma, je, ako môj spôsob komunikácie, moju prácu hodnotia občania, voliči. To je pre mňa podstatné. Práca v zdielaní, práca a vzdelanie, to sú tie kľúčové faktory, kvôli ktorým alebo vďaka ktorým sa môžu ľudia vymaniť zo začarovaného kruhu chudoby. A ja ako sociálny minister práce, sociálnych vecí a rodiny urobím aj v tejto oblasti maximum, aby to tak bolo. Máme rôzne pohľady na to, ako to urobiť. Ale tie moje sa opierajú o prax. O ľudí, ktorí sa stretávajú s ľuďmi, ktorí buď nechcú pracovať, alebo neposielajú svoje deti do školy. A je to jedno, či je to rómska komunita alebo nie. A tak je aj postavený tento zákon, pani poslankyňa Kosová. A ja sa nečudujem, že vy, progresívci, ľudia z kaviarne, nedokážete túto realitu pochopiť, ale na rozdiel od vás ja v tých regiónoch som. Ja sa rozprávam s tými ľuďmi, ktorí tam pôsobia, a aj preto tento zákon má veľkú podporu ľudí, ktorí pôsobia v praxi. Ešte raz to tu zopakujem. Má podporu komisára pre deti, ktorý pracuje s deťmi. Má podporu riaditeľov základných škôl, áno, s väčšinovým zastúpením rómskej komunity. A má podporu Ministerstva školstva, a vy dokážete z týchto ľudí robiť rasistov. Čiže vy ste tí múdri, tí ľudskoprávni a podľa vás tí ľudia, ktorí prišli s týmito podnetmi a na základe ktorých tento zákon je v parlamente, sú rasisti. Toto si vy, prosím, uvedomte, aj v mene týchto ľudí, pretože tí ľudia tam pôsobia. Na rozdiel od vás, ktorí si pijete kávičku v tej vašej bratislavskej kaviarni a nič o tom neviete. A nič o tom neviete. Hovorím, že vám to vrátim, tento tón, lebo vy ste to tu tak začali. Pani Kolíková tu hovorí o desaťtisícovom ministrovi. Pani poslankyňa, vy ste koľkotisícová poslankyňa? Osem tisíc? Osem? V hrubom. Osem tisíc? Povedzte mi, pani poslankyňa, na rozdiel odo mňa, pani poslankyňa, koľkokrát ste prispeli zo svojho platu ľuďom? Koľkokrát? Určite ani raz. Ani cent, pani poslankyňa. Ani cent. Ja si budem rozprávať teraz, čo chcem. My máme, my sme dokonca prezentovali na... My sme dokonca prezentovali na tlačovej... Nekričte na mňa, pani Kolíková. Vy ste... Ja si dovolím to, čo ste si dovolili vy. Čo, teraz sa vám to počúva? Teraz sa vám to... Teraz sa to počúva ťažko. Teraz sa to... Prerušujem rokovanie pléna na 2 minúty. [14:35] Peter Žiga Dobre, kolegovia, budeme pokračovať. Je piatok poobede. Je to vážna téma. Prosím aj pán minister, aj pán kolega, kolegovia poslanci, poslankyne, poďme toto normálne dodiskutovať. Vecne bez osobných útokov. Nech sa páči, pán minister, pokračujte. [14:37] Erik Tomáš Takže ešte raz, v mene všetkých tých ľudí, ktorí sú z praxe, teda pán komisár Mikloško, riaditelia základných škôl, kde je tento problém najvypuklejší. V mene ministra školstva, v mene mňa, a ja osobne sa ohradzujem voči tomu osobnému naratívu, ktorý ste tu použili smerom k týmto ľuďom. Len preto, lebo chcú konečne, konečne vyriešiť tento problém. Sama, pani poslankyňa, ste priznali, že veľké milióny z eurofondov sa naliali už do rôznych projektov, ktoré ale nefungovali. Dokonca ani tá terénna služba nefunguje. Nehovorím už o ďalších projektoch. Ak vy hovoríte, že tento zákon má prehĺbiť ešte viac chudobu tých detí, tak mi povedzte, ako ju môže ešte viac prehĺbiť, keď sama ste priznali, pani poslankyňa, že tie dávky napokon aj tak nekončia u detí, ale v herniach. Tá herňa, nie, to ste povedali aj vy. Povedali ste, že áno, nespochybnili ste, že tie dávky chodia a skončia v herniach. A ja, keďže chodím a chodím po tých regiónoch, tak mne to tí ľudia hovoria. A tá herňa nie je len pri Podolíci, tá herňa je aj vo Vranove nad Topľou, v Spišskej Novej Vsi a ďalej. Pýtal som sa, pre pána kráľa, načo sú herne v týchto regiónoch? A z čoho žijú? Z tých dávok. Tak nehovorte o prehlbovaní, že to ešte viac prehĺbi chudobu, keďže tie dávky napokon ani u tých detí neskončia. Taká je realita. A treba s tým niečo urobiť. Nie je možné celý čas len dookola liať a liať ďalšie peniaze do nejakej sociálnej terénnej práce a podobne, lebo to nič nezmenilo, respektíve veľa to nezmenilo. Sedel som s tými riaditeľmi, sedel som s tými učiteľmi a povedali, že dokonca sú rodičia, ktorí protestujú proti tomu, aby učitelia ich deti učili čítať a písať, pretože oni nechcú vzdelané deti, pretože chcú, aby tie deti zostali také, aké sú, aby mohli opäť na ne poberať dávky, aby boli nepoužiteľné tie deti. Citujem vám, citujem vám ľudí z praxe. Citujem vám ľudí z praxe. Takže vyjdite z tej kaviarne, choďte sa tam pozrieť. Poďte so mnou, pani poslankyňa. Poďte so mnou na tie stretnutia. Poďte so mnou na tie stretnutia a vypočujte si tých ľudí. Ešte raz, vypočujte si tých ľudí. Teraz som o nich hovoril, nekričte na mňa. Teraz som o nich hovoril. Teraz som o nich hovoril, čiže rád vás na tie stretnutia zoberiem, na tie školy, na tie stretnutia so samosprávami a podobne. Už som o tých ľuďoch hovoril. A nestihneme ten zákon, pretože ho považujeme za dôležitý. Okrem tohto reštrikčného alebo týchto reštrikčných opatrení, ak chcete, obsahuje aj opäť motivačné faktory. Zvyšujeme príspevok na školské pomôcky, ktorý bude dostávať škola. Sama ste pochválili ďalšie, teda motivačné faktory. Musíme povedať, že zároveň chceme zaviesť tie obedy zadarmo alebo dotáciu na obedy, aby som bol presnejší, aj pre tie nižšie povinné ročníky materských škôl. Už dobre viete, že sme aj rozšírili poberanie príspevku na nezaopatrené dieťa, jedného z príspevkov v hmotnej núdzi, na všetky, teda nielen na povinnú školskú dochádzku, ale aj na materskú školu, strednú školu a aj vysokú školu. Čiže je tam kopec motivačných faktorov. A jednoducho musíme ten kruh začarovaný už rozseknúť. Proste nie je možné, a keď neveríte tomu, čo vám vravím, akú mám spätnú väzbu od ľudí, ktorí tam pôsobia, tak si pozrite správy, kde sme mali pani učiteľku, ktorá hovorila, že musia oni ráno ísť budiť rodičov do osady, aby zobudili svoje deti a tie išli do školy. Hovoríte stále o zodpovednosti štátu. A kde je zodpovednosť rodičov? Veď rodič je zodpovedný za to, aby to dieťa išlo do školy. Rodič v prvom rade. Od tých iných ľudí to nevyžadujeme. A to dieťa si plní tú povinnú školskú dochádzku. Takže len chceme, aby jednoducho deti chodili do školy. A áno, trvám na tom, že nemusíme odobrať ani 1 cent tým rodinám, pokiaľ to dieťa pôjde do školy, pokiaľ to dieťa nebude páchať priestupky. To znamená, že to dieťa nebude ohrozovať spolužiakov, učiteľov a podobne, čo sa na týchto školách jednoducho deje. Nemôžu byť proste tí ľudia zvyknutí na to, že veď dostanem proste nejakú sociálnu dávku a prežijem. Jednoducho chceme, aby pracovali. Chceme, aby ich deti sa vzdelávali. Čo je na tom také nepochopiteľné? Presne tento istý okruh diskusie tu bol pri práci namiesto dávok. To isté ste tu predviedli. Dokonca saskári dokázali poprieť aj samých seba. Ja v diskusnej relácii sedím s Mariánom Viskupičom a ten povie: „Pán minister, tá vaša iniciatíva Práca namiesto dávok, to je ako odkopírované z programu SaS.“ A potom mu „po ušiach“ dal predseda Gröhling a o dva týždne tvrdil, že už to neplatí. Oni dokážu poprieť samých seba. Oni majú volebnom programe prácu namiesto dávok a napokon sú proti tomu. Po roku fungovania Práce namiesto dávok v praxi tu máme viac ako 5000 ľudí zamestnaných, ktorí by ináč nepracovali, a máme takmer 2000 ľudí, áno, priznávam, ktorým bola dávka odobratá, pretože odmietli pracovať. Nie preto, že nemohli pracovať, ale že odmietli pracovať. A keď hovorím o lenivcoch, nikdy som nehovoril o lenivých Rómoch. Hovoril som o lenivcoch vo všeobecnosti, pani poslankyňa, takže opäť si to vyprosím. Leniví ľudia odmietnu pracovať a my máme ešte platiť dávku. Chápete? Príde na úrad práce, ponúkne sa mu vhodná pracovná ponuka, vhodnosť pracovnej ponuky upravuje zákon, a on povie, že pracovať nebude. Alebo povie, že teda ide pracovať a nenastúpi do zamestnania. A my sa máme na to pozerať. A platiť mu dávku hmotnej núdze a podobne. Na človeka, ktorý môže pracovať. Pritom, keď máme 130 000 voľných pracovných miest, najmä pre nízkokvalifikovaných ľudí. Najmä pre nízkokvalifikovaných ľudí. Potom ste hovorili a správne ste to pomenovali. Už viac ako 20 000 ľudí bolo odmietnutých samotnými zamestnávateľmi. A položíte si otázku, no a prečo? No preto, lebo tí ľudia nie sú zvyknutí pracovať, nemajú žiadne pracovné návyky, spôsobilosti, a my sa máme zase na to pozerať a že vraj pre nich nič nerobíme. [14:44] Peter Žiga Ďakujem, pán minister, váš čas vypršal. Chce zaujať stanovisko spravodajcov? Nechce. Dobre, predpokladám, že hlasovanie bude v najbližšom bloku hlasovaní, pani spravodajkyňa. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310 z roku 2019 o Fonde na podporu športu, tlač 1479. Pána poslanca Ľuptáka tu vidím aj s telefónom v ruke a pána poslanca Farkašovského pani Radičová, pani Gažovičová teda zastupuje, a slovo odovzdávam pani poslankyni Neš, ktorá je prihlásená v rozprave. Pán poslanec Ľupták, ja vám chcem len pripomenúť, že v rokovacej miestnosti sa [14:44] Peter Žiga Poslankyňa Než, ktorá je prihlásená v rozprave. Pán poslanec Ľupták, ja vám chcem len pripomenúť, že v rokovacej miestnosti sa nepoužíva telefón. Pán poslanec Ľupták, prosím, netelefonujte v rokovacej miestnosti. Ste navrhovateľ. Prosím, poďte plniť úlohy navrhovateľa. [14:45] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predovšetkým ešte vážená verejnosť, ktorá nás sleduje. Tento návrh zákona je ďalším ukážkovým príkladom toho, ako sa na Slovensku pod taktovkou tejto vládnej koalície deformujú pravidlá a hlavne aj inštitúcie. Predkladatelia a ministerstvo nám tu maľujú vzdušné zámky o tom, ako idú zefektívniť čerpanie finančných prostriedkov, ako idú reagovať na problémy aplikačnej praxe a ako idú zachraňovať to, čo údajne nefunguje. Prepáčte, ale poviem, že sú to naozaj iba kecy. Tento zákon nie je o zefektívňovaní a už vôbec nie o podpore športu či turizmu. Je to iba do očí bijúca snaha o ešte väčšie mocenské ovládnutie dvoch kľúčových fondov, ktoré ročne prideľujú 80 miliónov € z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Keď minister Huliak v marci minulého roka prebral tento zbytočne zriadený rezort po svojom predchodcovi, sľuboval nám transparentnosť a poriadok. Sľuboval nám, že peniaze pôjdu priamo ľuďom, deťom a do regiónov. Dnes, po roku a pol jeho bačovania, vidíme presný opak. Vidíme nesystémové rozhadzovanie, vidíme Huliakovu vydieračskú pozíciu vo vláde, no nevidíme nič, čo by reálne a udržateľne pomohlo nášmu športu. Skôr naopak, sme svedkami rôznych športových šlamastík, klientelizmu, nepotizmu a amatérizmu. Pán minister sa netají tým a rád to aj verejne obhajuje, že sa obklopuje ľuďmi, ktorým dôveruje a ktorých má „odčikovaných v čase“. Presne takto sa vyjadril. Odčikovaných v čase. Nominácie kamarátov, spolustranníkov či dokonca rodinných príslušníkov, to je u neho úplne normálne. Ani svoju ženu sa nehanbí zamestnať na svojom úrade. Najnovšie ju poveril riadením regionálnej kancelárie ministerstva v Prešove. Pozrime sa ale, kam má táto bezbrehá dôvera v blízkych ľudí… Kam táto dôvera blízkych ľudí viedla. Pred niekoľkými týždňami na prelome augusta a septembra prenikli na verejnosť informácie o utajenom audite na Fonde na podporu cestovného ruchu. Tento audit odhalil vážne zlyhania, machinácie, nejasnosti v prerozdeľovaní financií a hrubé nezrovnalosti v účtovníctve. A kto stál za týmito zlyhaniami? Kto viedol tento fond? Boli to presne tí istí nominanti, ktorých si tam dosadil minister Huliak. Tí istí ľudia, ktorým tak dôveruje a ktorých má „očekovaných v čase“. A aká je reakcia pána ministra na tento audit? Tento preukázateľný škandál a zlyhanie jeho nominantov cynicky využije ako zámienku na to, aby sem predložil túto novelu zákona. Jeho nominant to bol. Bol to človek, ktorý je blízky motorkárskemu gangu Brat za brata. Áno, on takéhoto človeka poveril, aby šéfoval správnej rade Fondu na podporu turizmu. Brat za brata teda prinieslo nám sem novelu prostredníctvom svojho poslanca. A pokiaľ viem, tak vznikla na ministerstve, takže táto novela má jemu a jeho nominantom vo funkcii predsedov správnych rád udeliť ešte ďalšie silné právomoci. Nestačí, ako tam bačoval. Nestačia dôkazy, nestačí audit. On si ešte chce tú moc prehĺbiť a upevniť. Minister dostane do rúk neobmedzenú moc kedykoľvek odvolať člena správnej rady a dokonca aj člena dozornej rady, a to bez udania dôvodu. Počujete dobre. Minister a predseda správnej rady, mimochodom vymenovaný ministrom, budú môcť zlikvidovať akýkoľvek kritický hlas úplne bez vysvetlenia. Úplne bez dôvodu. Ak niekto v dozornej rade alebo v správnej rade náhodou zdvihne prst, že sa niečo zlé deje a povie, že ten či onen projekt nedáva zmysel, tak skončí bez udania dôvodu. Keď Miškovič s Hulikom opäť pošlú do fondu upravené poradie projektov a niekto sa im nahlas postaví, skončí. Oni si povedia bez udania dôvodu, že tento človek už v tejto dozornej alebo správnej rade sedieť nebude. To nie je transparentné riadenie verejnej inštitúcie, to je snaha spraviť z týchto členov správnych a dozorných rád poslušné bábky, ktoré budú fungovať len ako predĺžená ruka ministra a oligarchov z pozadia tejto vládnej koalície. Nie, že by sa to teraz vôbec nedialo. Svedkom tohto ovládania sme už aj dnes. Riaditeľa fondu, po novom riaditeľa kancelárie, už nemá menovať a odvolávať správna rada, ale menuje a odvoláva ho bez udania dôvodu predseda rady. To opäť len dokazuje, že návrh vytvára mocenský monopol pre ministra. Likvidujú sa tu posledné zvyšky kolektívneho a nezávislého rozhodovania. Pôvodným a hlavným cieľom tohto fondu bola a mala byť podpora výstavby a modernizácie športovej infraštruktúry a pri cestovnom ruchu podpora turizmu a teda infraštruktúry, ktorá je v prospech turizmu a jeho rozvoja. Dobre vieme, aký investičný dlh bol pred pár rokmi vyčíslený na športovej infraštruktúre a že nám naďalej mnohé športoviská či telocvične dosluhujú a je čo stavať a opravovať. Okrem infraštruktúry fond podporuje už len významné súťaže. A ja si myslím, že takéto úzke profilovanie fondu má zmysel a aj praktický význam. V návrhu sa však dopĺňa nový účel a tým je rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania v oblasti športu. A na toto, na tento cieľ, chcú zákonom vyhradiť až 5 % prostriedkov fondu a zároveň znížiť limit na samotnú výstavbu a rekonštrukciu športovísk z 85 % na 80 % všetkých prostriedkov fondu. Akože je to v poriadku a ja si aj myslím, že je to dôležitá oblasť, ktorá sa trochu na Slovensku zanedbáva, tá športová veda. A samo o sebe ma to nevyrušuje, ani podiel tej sumy, čo je zhruba teda 3 milióny v dnešnej situácii s tým, koľko fond dostáva. A aby som tu teraz proti tomu nejak silno protestovala, tak to nemám v úmysle. Mňa len vyrušuje na tom ten inštitucionálny neporiadok. Máme tu celé ministerstvo, ktoré zastrešuje agendu vzdelávania a vedy. A ja si myslím, že prijímateľmi budú predovšetkým akademické inštitúcie. A športová veda je veda a ministerstvo športu podpisuje od začiatku jedno memorandum za druhým a tu je teda ešte priestor na jedno ďalšie memorandum, ktoré by mohlo podpísať. A v tejto oblasti by mohol hľadať spoluprácu práve s ministerstvom školstva a prísť so zaujímavým programom zameraným na športovú vedu a vzdelávanie. Pretože čo tu robíte, je len, že vyčleňujete kúsok koláča na fonde a to mi nepripadá ako dlhodobé riešenie s jasnou víziou. Skôr je to len ďalší dočasný nesystémový pokus a mne to zaváňa aj tým, že si to jednoducho u vás niekto vyloboval. Ďalej idete zvyšovať administratívny poplatok z 0,1 % na 0,2 % a maximálnu sumu poplatku zdvíhate z 1 000 na 5 000 €. Argumentujete tým, že fond má rastúce nároky na personálne kapacity a agendu. A preto si fond zároveň zvyšuje aj limit na vlastnú prevádzku z pôvodných 2,5 % na 3 %, pričom si do toho môže zarátať v plnej výške aj tieto príjmy. No rozšírenie agendy o ďalší účel, ktorý si bude vyžadovať zrejme sprocesovanie ďalšej výzvy, tejto situácii asi tiež nepomáha. A tu som pri tom jednom pozitíve, ktoré chcem, čo sa týka tohto návrhu zákona, vyzdvihnúť a pochváliť, a to je zníženie odmien členom správnych a dozorných rád týchto fondov. Takže, aby som nebola kritická len tak, priznávam, že v tomto legislatívnom únose sa nachádza jedna jediná vec, s ktorou absolútne súhlasím. A je to zníženie odmien pre radových členov správnej a dozornej rady na 0,7-násobok priemernej mzdy. Pretože v roku 2024 sa im odmena zvýšila z tohto 0,7-násobku na dvojnásobok a to bolo naozaj, že neuveriteľných 1,5-násobok priemernej mzdy. Predstavte si, že do týchto správnych a dozorných rád nominujú svojich nominantov rôzne organizácie a sú to väčšinou ich zamestnanci. To znamená, že ten človek dostáva ešte k svojmu bežnému platu, ktorý mal v nejakej inštitúcii, ešte 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve. A toto sa im každý rok zvyšovalo. Že to bolo neudržateľné už len na prvé počutie v tom roku 24. Ja som vám to tu vtedy hovorila, že to ten rozpočet fondu akože neunesie. Museli ste tam proste robiť finančné machinácie s tým, že ako ten fond môže vlastne fungovať, keďže gro jeho rozpočtu išlo na odmeny práve členom správnych a dozorných rád a neostávalo tam na bežné fungovanie toho, že tam sú ľudia, ktorí musia chodiť tie projekty kontrolovať, chodia tie projekty zúčtovávať, metodicky usmerňujú, komunikujú s prijímateľmi, jednoducho majú tam kopec administratívy a na ich činnosť v tom fonde už neboli peniaze, lebo sa to prežralo na odmeny v dozorných a správnych radách. Chodím vám sa pozrieť na tie zasadnutia fondu a verte mi, že nejde o prácu hodnú takých peňazí, ktoré boli schválené v roku 2024. Tí členovia poberajú pri svojich riadnych platoch a rôznych dohodách a preto návrat do tohto normálu im určite neublíži a nemusíte sa o nich báť, že by nevyžili z toho, čo majú aj v tých organizáciách, ktorých tam vysielajú. Šetrenie verejných zdrojov tam, kde je to zmysluplné, vždy podporíme. A škoda, že zvyšok tohto návrhu je veľmi zlý a podporiť ho nemôžeme. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon predstavuje naozaj hrozbu pre transparentné financovanie slovenského športu a cestovného ruchu. Zlyhania vlastných nominantov strany Vidieka, ktoré našiel tento utajený audit, ktorý bol potom zverejnený novinármi, zneužíva minister na to, aby do zákona prepašoval ustanovenia, ktoré urobia z multimiliónových fondov jeho slúžky. Zvyšuje finančnú záťaž pre malých žiadateľov o dotácie, aby mohol financovať zvýšenú byrokraciu, ktorú sám zapríčiňuje. Preto mi dovoľte za náš poslanecký klub jasne povedať, že nepodporíme tento návrh zákona v prvom čítaní. Už teraz sa do fondov nezdravo zasahuje z kancelárie ministra a uľahčovať mu to rozhodne nebudeme. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Vaše [14:57] Peter Žiga Vystúpenie, faktická poznámka, ďakujem za slovo. [14:57] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou A ja naozaj ďakujem kolegyni Než za to, ako dôkladne a dlhodobo sleduje politické nominácie a vôbec kroky ministra Huliaka. Myslím si, že je málokto aj medzi politikmi, aj vo verejnosti, kto tak dôkladne mapuje a teda komunikuje o tom, koho všetkého si minister Huliak dosadzuje, na ktoré pozície a naozaj to stojí za pozornosť, lebo nie je to v poriadku. Naozaj to nie je v poriadku, keď si minister Huliak povie, že on tých ľudí chce mať odčekovaných, ako to vraj nazýva. A kvôli tomu si zamestnáva svojich rodinných príslušníkov. Naozaj on ako verejné zdroje a štátny rozpočet nie je nikoho súkromný fond, ako sme sa tu už dneska bavili. Sú to verejné zdroje, ktoré majú byť efektívne využívané, pozície majú byť obsadzované podľa odbornosti a práve práve, keď je niekto rodinný príslušník, tak treba duplom prihliadať na to, či tú kvalifikáciu má, alebo v niektorých pozíciách to vôbec ani nie je v súlade so zákonom. Čiže som veľmi rada, že na to dôkladne upozorňuješ a je veľmi problematické, keď sa takéto veci ešte aj cez niektoré zákonné kroky idú idú posilňovať. Ďakujem. Pani Škody? Ďakujem pekne za [14:59] Peter Žiga Reakcia [14:59] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tina. No je to naozaj, že veľmi smutné to, čo sa tam deje v týchto fondoch, pretože pán Huliak tam tých ľudí naozaj, že strieda. On zrejme ani netuší, čo sú títo ľudia zač. Že jednoducho on napríklad aj v tomto Fonde na podporu turizmu tam je, myslím, že už piaty, piaty riaditeľ alebo šéf správnej rady. Jednoducho, že on tých ľudí, ako aj hovorí, že odčekovať v čase, tak on ich vlastne odčekuje za pochodu. On ich odčekuje, až keď ich dosadí na tie funkcie. Jednoducho sú to jeho kamaráti z týchto gangov rôznych motorkárskych a ja neviem odkiaľ, zo strelnice a z poľovníckeho múzea a týchto ľudí on jednoducho dosadí a potom sleduje, čo sa vlastne deje. A ten pán Dovaľ, ktorý tam fungoval na tom Ich odčekuje, až keď ich dosadí na tie funkcie. Jednoducho sú to jeho kamaráti z týchto gangov rôznych motorkárskych a ja neviem, odkiaľ, zo strelnice a z poľovníckeho múzea a týchto ľudí on jednoducho dosadí a potom sleduje, že čo sa vlastne deje. A ten pán Doval, ktorý tam fungoval na tom fonde, tak on tam vlastne neviedol vôbec účtovníctvo na tom fonde. Predstavte si 20-miliónový fond, ktorý nevedie vlastné účtovníctvo. Ľudia dostávali výplatné pásky, na ktorých boli iné súdy, ako im prišli na účet. To si viete niekto predstaviť, že máte na páske 3000 a príde vám päť? Jednoducho takto fungovali na tom fonde a ten audit, ktorý, ktorý on si dal sám spraviť, lenže ho potom nezverejnil, samozrejme, lebo by sa akurát iba prevalilo, že pán Dovaľ, ktorý je z Brat za brata, tak jednoducho, že nevie riadiť žiadnu inštitúciu, tak to by sa prevalilo, tak on ten audit nezverejnil. Ja neviem, ako novinári zistili, že taký audit prebehol a vlastne vypýtali si tú správu. A na základe tej správy sme sa dozvedeli toto, akým šialeným spôsobom ten fond tam fungoval. A tento fond tam tam jednoducho rozdelil 20 miliónov vo výzve, ktorá, ktorá bola ako prvá výzva tohto fondu. A teraz, ako to budú tí ľudia tam zúčtovať, keď tam proste ten fond vôbec nefunguje ako nejaký riadny fond. A takýto bordel tam má s jeho nominantmi. Ďakujem. Slovo požiadal navrhovateľ. [15:01] Pavel Ľupták – Vystúpenie No, pani kolegyňa. Pozorne som si vypočul váš príspevok aj faktické poznámky tuto vašej kolegyne. Pozorne sledujem a sledujeme aj vaše vystúpenia na sociálnych sieťach, čo sa týka problematiky Ministerstva športu a cestovného ruchu. A môžem s plnou vážnosťou povedať, že vy ste posadnutá ministrom Huliakom. To ako keby, keby ja neviem, a Pán Ježiš je satanáš. A nevenujete sa možno ničomu inému, iba kopete do Rudolfa Huliaka. A už tu odznieva, že kritika akéhokoľvek ministra, hlavne z radov opozície, je správna vec. Ale to, čo vy hovoríte, to je za A buď neznalosť problematiky alebo bohapusté klamstvo. A poviem teraz prečo. Pretože ste povedali, že minister Huliak si bačuje na tom fonde a že menuje členov a ja neviem čo a tak ďalej. Tak poďme sa pozrieť teda na zloženie fondu, aby sme vedeli, či si teda ten minister tam môže bačovať, hej? Fond na podporu športu má 12 členov. Správna rada má teda 12 členov. Ich vymenovanie predkladajú nasledovné subjekty. Minister, čiže Ministerstvo cestovného ruchu, menuje predsedu správnej rady a dvoch členov. Premiér republiky, pán Fico, navrhuje jedného člena. ZMOS, Združenie miest a obcí, navrhuje jedného člena. Samosprávne kraje, ktorých je osem, navrhujú jedného člena. Hej? Slovenský olympijský výbor navrhuje podpredsedu a dvoch členov. Slovenský paraolympijský výbor navrhuje jedného člena. Slovenský futbalový zväz navrhuje jedného člena. Slovenský zväz ľadového hokeja navrhuje jedného člena. Hej, fond na podporu športu má deväť členov, správna rada má deväť členov, právo navrhovať majú tieto subjekty. Minister navrhuje predsedu aj jedného člena. Premiér navrhuje jedného člena, samosprávne kraje navrhujú jedného člena, ZMOS navrhuje jedného člena, Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky navrhuje podpredsedu správnej rady. Záujmové združenie organizácií cestovného ruchu navrhuje jedného člena a záujmové združenia v oblasti, no, nejakých ďalších záležitostí, navrhujú jedného člena. Skúste mi povedať z týchto ľudí, či je to ten či onen fond, ako môže dokázať minister ovládať týchto ľudí? Minister nastavenie týchto záležitostí zdedil. Minister zistil, že tam je neporiadok. Neporiadok je slabé slovo, je tam priamo bordel. A chce urobiť poriadok a vy ho za to idete obviňovať a ešte tu klamete, že má taký vplyv, že ešte ovplyvňuje nominantov. Jednoducho, ak minister niekoho odvolá, tak nebude toho odvolaného člena navrhovať minister. Ak odvolá premiérovho nominanta, navrhne ho znova premiér. Ak to bude nominant ZMOS-u, navrhne si to znova ZMOS, pretože, ak má niekto zodpovednosť, musí mať aj určité kompetencie. Pretože máme tu rôzne úchylky v oblasti športu v celom Slovensku a verím, že aj vy, opozícia, sledujete kauzu Slovenský futbalový zväz – Kováčik, ktorý si z toho za tie roky, čo tam bačuje, urobil malé kráľovstvo. Do detailov si to urobil tak, že dokonca aj spory bude riešiť jemu nejaký vybraný rozhodcovský súd. Zaviazal si členov, ktorí majú vplyv v tomto, a strácajú sa nám tam milióny. Je to kauza ako hrom. Nepozoroval som, nezbadal som z vašej strany, keďže ste vy posadnutá ministrom Huliakom, že by ste ho za to pochválili, že sa teraz odhodlal ako jediný vyčistiť tento Augiášov chliev. Pretože toto takto fungovalo ešte ani keď nebolo zriadené Ministerstvo športu a keď agenda športu a cestovného ruchu bola niekde medzi Ministerstvom školstva a Ministerstvom vnútra. Za tie roky tam došlo k mnohým deformáciám a pán minister ako dobrý manažér sa snaží tieto deformácie veľkou metlou a veľkými novelami zmeniť. Takže takáto je pravda. Ďakujem pekne. Nebudem predlžovať toto rokovanie. Ďakujem za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa, máte. [15:06] Peter Žiga Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. [15:06] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou To, že som niekým posadnutá, tak to na to nebudem reagovať, lebo to je také absurdné, a som rada, že ma sledujete. Sledujte ma ďalej. Možno sa dozviete veľa vecí, o ktorých neviete. Takže ako mi viete vysvetliť, že pán Miškov pri poslednej výzve doniesol na správnu radu fondu zoznam, kde bolo poprehadzované poradie výsledkov a správna rada toto jeho poprehadzované poradie schválila. Túto informáciu som nepriniesla ja, priniesla ju FC Petržalka, ktorí mali túto informáciu zo správnej rady, pretože mňa z tej správnej rady vyhodili, ako verejnosť mi povedali, že tento bod bude neverejný, lebo vedeli, že idú ohnúť kritériá, pravidlá a výsledky tej výzvy, tak ma stade vyhodili. FK Petržalka preskočili v tom poradí Miškoviča asi tri alebo štyri iné subjekty. A oni, hoci mali viac bodov, nedostali podporu z Fondu na podporu športu. Tak mi povedzte, prečo správna rada, keď tam príde Miškovičom zoznam, tak akože sa postaví do pozoru a hlasuje za Miškovičov zoznam. Tak mi povedzte, kto tam má aký vplyv. Veď to nie je normálne, aby správna rada nezobrala hodnotenie, ktoré urobili vybraní hodnotitelia, ktorí urobili poradie projektov, a oni zrazu s Miškovičom na čele urobia poprehadzované projekty a toto schváli správna rada. A mňa to, ako to je, momentálne som povedala, že to je ešte OK, lebo tam sú nominanti tých jednotlivých organizácií, ktorých ste vy vymenovali. A ja ich tiež ovládam, viem, kto je koho nominant. Lenže vy teraz viete, čo budete robiť. Keď si tam SFZ navrhne človeka s nejakým menom, tak vy poviete, že poslanci a gazdovia. [15:08] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No mňa len pobavila formulácia, že by poslankyňa Než bola teda posadnutá ministrom, ale chcem povedať, že to je vlastne obrovská pochvala pre jednu opozičnú poslankyňu a myslím si, že presne takto to má byť. Poslankyňa Než je dlhoročná odborníčka na športové politiky a preto pozerá ministrovi Huliakovi na prsty a presne tak sa má opozičná politika robiť. Pán poslanec Lackovič. [15:09] Peter Žiga Ďakujem [15:09] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Lubták. Vy ste sa tak freudovsky preriekli v tom svojom prejave, keď ste povedali, že, citujem: „Ako dokáže minister ovládať týchto ľudí?“ Koniec citácie. A to je presne do istej miery aj taká symbolika sveta, v ktorom vy rozmýšľate, kedy vy si neviete predstaviť, že by tá entita alebo dotačná schéma alebo ten mechanizmus alebo tá inštitúcia vedela jednoducho zákonne, transparentne, otvorene, odborne a zdravo procesovať tie žiadosti alebo tie dotácie alebo tie požiadavky, ktoré prichádzajú zo strany oprávnených žiadateľov. Či sú to už obce alebo mestá alebo akíkoľvek iní oprávnení žiadatelia, ktorí v tej schéme sú. Ten fond na podporu športu bol jedna veľmi zdravá, veľmi funkčná, veľmi dobrá organizácia. Ja som sám ešte aj, keď som starostoval, z toho postavil jeden športový areál, Bez bariér sa to volá. Je to bezbariérový areál, v ktorom sa dá vykonávať, ja neviem, sedem alebo osem športov. Dodnes funguje aj s tribúnou, aj so všetkým. Môžete sa tam kľudne kedykoľvek ísť pozrieť a to boli tie roky, neviem, či to už bolo v roku 2019 alebo 20 alebo dokonca možno 21. Lebo počas covidu sa to otváralo. Vtedy to fungovalo. Zdravo, otvorene, transparentne, vopred nastavené kritériá, veľmi svižná, veľmi flexibilná, veľmi promptná komunikácia, elektronická, všetky lehoty, deadliny boli vždy dodržané. To, bohužiaľ, tak dnes úplne nevyzerá. A čo ma na tom najviac mrzí, na tom všetkom, na tom celom, je to, že my sa tu bavíme nie o vecnej stránke veci, o tom, aký obsah by mal mať ten fond a ako by parádne vedel pomáhať. My sa tu bavíme o tom, ako je možné ho ovládnuť alebo neovládnuť. To je hanba. Pán poslanec Dostál. Pán poslanec [15:11] Peter Žiga Ľupčák [15:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou No myslím, že by sme si teda mohli zachovať nejakú úroveň a neoznačovať opozičnú poslankyňu, že je posadnutá ministrom Huliakom. Neviem, či to je vecná diskusia, lebo to je v povahe veci, že opozícia kritizuje vládu, opoziční poslanci a poslankyne kritizujú členov vlády. Keď sa venujete nejakej téme a vidíte, že je problém vo fungovaní nejakého rezortu, no tak na to poukazujete, ale to neznamená, že je daný opozičný poslanec alebo v tomto prípade opozičná poslankyňa posadnutá ministrom. Myslím, že bolo by fajn, keby sme vedeli zostať aj vo vecnej rovine. A mňa teraz zaujali tie vaše expresívne slová, keď ste hovorili o tom, aký je tam neporiadok. Bordel a aj augiášov chliev. Teraz ma zaujímalo, kam tá kritika smeruje. Je to tá kritika do vlastných radov, do radov vládnej koalície, do radov Slovenskej národnej strany, na adresu bývalého ministra pána Keketiho, alebo koho? Kto je zodpovedný za to, že je to v takom stave? Lebo to sú také veľmi silné slová, ako keby s takými tvrdeniami, že augiášov chliev, bordel a podobne, prišiel niekto z opozície, tak predpokladám, že by sa mu možno dostalo aj označenie, že je posadnutý ministrom, keď takýmito obvineniami šermuje. No tak možno by bolo dobré, ak je teda kritika do vlastných radov, tak to aj nejako priamejšie pomenovať, kto je za to zodpovedný. Či je za to zodpovedná Radičovej vláda alebo Matovič, Heger, Ódor ako obvykle, alebo kto, pani poslankyňa Števulová. [15:13] Peter Žiga pán poslanec [15:13] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ľupták, ja neviem, že či dnes ten rečnícky pult má nejaký zlý vplyv, či už na koaličného ministra alebo koaličného poslanca, pretože sa nám tu v priebehu pol hodiny dvakrát stalo, že najskôr minister Erik Tomáš a teraz vy reagujete na kritiku opozičnej poslankyne drobným útokom, ktorý absolútne nie je vecný. Naozaj si myslím, že takéto niečo nepatrí do tejto diskusie. Mali by ste spraviť krok späť, pretože už, ako aj pán poslanec povedal, je bežnou súčasťou práce opozičného poslanca alebo poslankyne pozerať sa na to, čo robí koaličný minister alebo ministerka a potom to vecne kritizovať. Ja si myslím, že v príspevku pani Nemec nebolo nič, čo by sa dalo nazvať nejakým osobným alebo že by ním bola posadnutá. Naozaj tu vecne rozoberala tú situáciu, takže by podľa mňa bolo vhodné aj z vašej strany byť vecný a tiež si myslím, že pokiaľ poukazujete na to, čo sa deje v SFZ a na tú iPhonovú kauzu a všetky ostatné veci, tak tam podľa mojich vedomostí ste úplne v zhode s kolegyňou Neš aj s nami všetkými, čo to sledujeme. Ale to, že jednu vec teda sa snaží pán minister Huliak nejakým spôsobom vyriešiť, to neznamená, že iné veci nemôžeme kritizovať, keď si myslíme, že ich nerobí správne. Ale znova si myslím, že tá kritika je vecná a že naozaj by tam nemali byť používané takéto ad hominem útoky. O slovo požiadal pán Naď. [15:14] Pavel Ľupták – Vystúpenie Od predposledného rečníka pána Dostála. Samozrejme som reagoval na bývalé vedenie, či už ministerstva alebo tých ministerstiev. Začnem od predposledného rečníka pána Dostála. Samozrejme som reagoval na bývalé vedenie, či už ministerstva alebo tých ministerstiev, ktoré tieto procesy nadstavovali. Minister Huliak, keď nastúpil do funkcie, tak nezobral hneď veľkú metlu a ideme teda vymetať fondy. Sledoval tie procesy, tak ako sledoval procesy v Slovenskom futbalovom zväze. No a potom sa volí nejaký zákonný postup, aby sa tieto procesy zlepšili. Čo sa týka mojich expresívnych výrazov, podľa mňa sú ešte stále v hranici slušnosti. A ja sa učím od progresívcov, pretože pamätám sa, pred trištvrte rokom, pred rokom, som si dovolil tri faktické poznámky na tri rečníčky z Progresívneho Slovenska. Vy ste to otočili, že ja útočím na ženy. Nie, že ja si plním úlohu poslanca a že teda vecne kritizujem vaše vystúpenie. Urobili ste zo mňa, ako sa to volá, mizogýna alebo takéto niečo. Dovtedy som nevedel, čo to znamená, tak som si to musel vygoogliť. No a ešte vám spriaznený denník SME to prebral a článok v novinách na veľkú stranu Ľupták je mizogýn. Za to, že som si ja plnil úlohu a dávam faktické slušné poznámky, ktoré sú nahrané v archíve Národnej rady na toto. Takže prosím, nezavádzajme veci tam, kde nie sú, lebo by tie postfaktické poznámky mohli byť aj menej slušné, tak ako vy vystupujete menej slušne a útočne. K pani kolegyni Než, vy ste sa ma tam teda pýtali čosi a teraz mi vypadlo, čo ste sa pýtali, ja vám odpoviem. Že čo? Ja vám nerozumiem. Pán Ľupták, pokračujte, prosím. Hej, takže. K tej posadnutosti, ja som povedal, že to vyzerá ako posadnutosť, pretože tak ako sledujem nielen vaše, ale aj iné nejaké vystúpenia a články a sociálne siete, tak možno z 10 vašich vystúpení sa sedem týka ministra Huliaka, tak už mi to pripadá už teda fakt ako nejaký úlet, ale to neznamená, že minister, poslanec, ktorýkoľvek politik nemá byť kritizovaný opozíciou alebo kýmkoľvek. Naopak, je to žiaduce. Konštruktívna kritika je žiaduca, ale nesmie sa klamať. A vy, pani kolegyne, ešte ste povedali, že tuto minister, ktorý má právo nominovať troch ľudí, tak ovládne fond o 12 členov. To je bohapusté zavádzanie. Nechcem použiť slovo klamstvo. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec. V rozprave [15:17] Peter Žiga Náš. Ďakujem pekne za slovo, pán. [15:17] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len dopoviem, čo som nestihla povedať vo faktickej poznámke. Takže ten fond bol zriadený začiatkom roka 2025. My sme to tu schválili. Ono sa opiera, opakuje sa zákon o Fonde na podporu športu, sa to len tam popreprisovalo a už bol z toho Fond na podporu cestovného ruchu. To sme tu schválili. Začalo to postupne vznikať na ministerstve. Sídlo to má v tej slávnej budove, ktorá je v záplavovom území v sklade číslo sedem. Tam ten fond vznikol na začiatku roku 2025, ale začalo to veľmi postupne. Kedy sa stal pán minister Huliak ministrom športu? 5. marca 2025. To znamená, že ten fond ešte len vznikal. To znamená, že toho pána Dovaľáči, ktorého to tam dosadil, tak ho tam dosadil on na začiatku vzniku toho fondu a on si zrejme myslel, že tento pán je nejaký manažér, ktorý ten fond rozchodí, hej? Vy ste rok predtým zriadili ministerstvo a pán Kekety aspoň toľko urobil, že to ministerstvo aspoň nejako začalo fungovať, hej? Že to ministerstvo začalo hirovať ľudí, začalo si riešiť IT systémy, začalo si riešiť svoju predraženú budovu na brehu Dunaja. Jednoducho začalo to nejak fungovať. Tento fond začal fungovať až vtedy, keď sa stal Huliak ministrom niekedy v marci 2025. V tom fonde my sme tým zákonom schválili, že tam bude 20 miliónov. A oni mali, prvé, čo mali urobiť, bolo vypísať výzvu na 19 miliónov, ktorá mala ísť na podporu cestovného ruchu. Tá výzva bola poprideľovaná rôznym uchádzačom so žiadosťami na neverejnom rokovaní tej správnej rady. Tento fond od začiatku nebol transparentný, ale že úplne od začiatku. Ľudia, ktorí sledujú cestovný ruch, môj kolega Dubovický, sa nevedeli dopýtať, že kedy bude rokovať tá správna rada, ktorá bude rozdeľovať 19 miliónov. Takto ste začali bačovať na tom fonde a to bol pán Doval tam. A potom to pokračovalo tak, že si neviedol účtovníctvo, že mzdové účtovníctvo bolo totálne kreatívne, že tam ľudia mali iné na páskach a iné na účtoch, že ľudia si vyúčtovali ako služobné cesty cestu do práce. Povedzte mi, kto si vyúčtováva cestu do práce ako služobnú cestu. Jednoducho takýto tam bol bordel. Poprideľovali ste 19 miliónov, zazmluvnili ste a sme veľmi zvedaví, ako sa toto tam všetko akože v tom fonde vyúčtuje, hej? A ďalší rok príde znova 20 miliónov do tohto bordelu, ako ste to vy nazvali. Takže za toto je zodpovedný naozaj nominant pána Huliaka, pán Doval z motorkárskeho gangu Brat za brata. Potom ste sa venovali akože úchytkám v športe? A tá úchylka v športe podľa vás je kauza SFZ. A o tej budem hovoriť v nasledujúcom zákone, lebo to sem prinášate ako lex SFZ. Idete meniť zákon o športe len na základe živej kauzy, ktorú momentálne má Huliak s Kováčikom. A ja chcem naozaj povedať celej verejnosti, že ja sa v tomto nezastávam pána Kováčika, ani náhodou. Keby ste čítali moje sociálne siete pozorne, by ste videli, že som ho vyzvala na sebareflexiu už predtým, ako sa nechal po piatykrát zvoliť za prezidenta SFZ. Čiže mňa s Kováčikom, prosím vás, nespájajte. No, Augiášov chliev, to sme tu už prešli. Áno, sú to silné slová, ale ešte sa chcem vyjadriť k tomu, čo ste povedali o tom arbitrážnom súde, ktorý zriadil zväz preťahovania lanom. A podľa mojich informácií to nie SFZ chcelo, aby sa to riešilo na tomto arbitrážnom súde. To vaše ministerstvo chcelo, aby sa to tam riešilo. Lebo zrejme s týmto zväzom preťahovania lanom je pán minister nejakým spôsobom dohodnutý, že bude fungovať ako arbitrážny súd v tejto kauze tých mobilov a vymáhania tých peňazí, ktoré vlastne zdefraudoval ten sprostredkovateľ medzi SFZ a tými dodávateľmi tých mobilov, hej? Takže toto vôbec nie je pravda a vy umelo udržiavate ten zväz preťahovania lanom ako národný športový zväz, hoci oni sami vás upozornili, že zo zákona o športe nespĺňajú tie paragrafy, čo sa týka náležitostí, aby boli národným športovým zväzom. Sami požiadali o zrušenie štatútu národného zväzu, ale nejakou zhodou okolností niekto na ministerstve povedal, že ešte tento ich arbitrážny súd nám v niečom pomôže a poslúži v kauze mobilov, tak ste ich nechali žiť ako národný športový zväz. No a ešte sa vrátim k tomu, čo ste vy tu povedali, že sme vás nazvali mizogýnom. Takže ja si len spomínam na jednu vašu poznámku, ktorú ste tu vtedy dali a že ste sa absolútne dehonestujúco vyjadrili k nášmu humanitnému vzdelaniu. Tak pozrite sa, aj vy tu máte kolegov, ktorí majú humanitné vzdelanie a ja vôbec nechápem, čo je problém s humanitným vzdelaním. Ja mám humanitné vzdelanie a vôbec nevidím problém, že by som nemala sedieť tu v Národnej rade s mojím humanitným vzdelaním. Potom ste sa dehonestujúco vyjadrovali o našom veku, hovorili ste tu o dievčatách, neviem, na Tamaru alebo na neviem koho ste sa vtedy obrátili. Prosím vás, vysokoškolsky vzdelaná žena, ktorá má viac ako 25 rokov, sa oslovuje pani a nie dievča. A nebudeme sa tu vyvyšovať nad niekým, že nemáme skúsenosti. Ja osobne mám 53 rokov a mám dosť skúseností na to, aby som vám mohla povedať, že mám 30 rokov odrobených, mám dve deti vychované a vôbec sa necítim, že by som tu nemala zastupovať ženy, športovcov alebo kohokoľvek. Ja mám naozaj akože dosť skúseností na to, aby sme my dvaja sa mohli baviť. A teším sa teda na ten ďalší zákon lex SFZ, ktorý ste priniesli hneď po tomto. Ďakujem. To je s faktickou. [15:24] Peter Žiga Pozvánkou pán poslanec Ľupták. Ďakujem za exkurziu do minulosti. [15:24] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nebudem sa k tomu vyjadrovať, pretože to asi nemá zmysel. Všetky moje vystúpenia aj vaše sú na webe. Už som si spomenul, čo ste tu sa na mňa sugestívne obracali, niečo o pánovi Miškovičovi, že doniesol nejaký papier a nejaký zoznam. Vážená pani kolegyňa, nie. Či donesie nejaký zoznam sekretárka alebo pracovník ministerstva alebo doktor Miškovič, to nezakladá dôkaz, že to on nejako pokútne pripravoval sám. To už je vaše, to už je dopočítané vašou nejakou predstavivosťou a tu sme na to, aby sme jednoducho hovorili fakty a necigánili. Dobre. Fond, že teda nebol transparentný a tak ďalej. Áno, boli tam nedostatky. Sama ste to potvrdili, že tu nejaký pán telefonoval, vtedajší nominant niečo nedotiahol alebo to nerobil dobre. No tak už tam nie je. Tak jednoducho minister odvolal. To sa už ukáže, keď sa menuje hocikde na rezorte do funkcie, tak treba potom toho človeka odvolať a nepodporovať nejaké nedostatky. To sú úplne normálne manažérske procesy. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ďakujem. [15:25] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za slovo, pán predsedajúci. Osobne sa preriekli, tak ako to tu už môj kolega pred chvíľou povedal, freudovské prerieknutie. Pán Miškov, nerobil ten zoznam sám. Tak akože ja už fakt neviem, že kto ten zoznam robil, ale jednoznačne tam bolo poprehadzované poradie, ktoré nekorešpondovalo s tým poradím, ako boli tie projekty vyhodnotené nezávislými hodnotiteľmi. Tam projekty hodnotia dvaja až traja ľudia podľa toho, koľko si tam žiadajú. Ak je tam vyššia suma, tak to až traja hodnotitelia posudzujú. A ten projekt Petržalky mal viac bodov ako dva alebo tri projekty, ktoré ho preskočili. Takže pán Miškov to nepísal sám. Zrejme to písala nejaká skupina ľudí na ministerstve. Priniesli to tam, pohrozili, ja neviem, správnej rade, aby toto schválili, lebo za to dostanú niečo iné. Ja neviem, aké kšefty tam máte. No a ďalšia vec je, že pána Dovaľa odvolal a ja sa teraz pýtam, prečo idete meniť ten zákon, keď sa to dá odvolať? Keď máme dôvod, tak toho človeka odvoláme. Prečo vy potrebujete mať bez udania dôvodu odvolávanie? Prečo? Ja sa len pýtam, prečo chcete odvolávať bez udania dôvodu? Ak niekto pochybí ako pán Dovaľ, tak jednoducho bude odvolaný a máme na to dôvod a je to úplne legitímne. Ale to, čo vy idete robiť, je ovládnutie a dosadenie ľudí a robenie si z ľudí úplný trhací kalendár. Ďakujem. O slovo požiadal pán Naď. [15:27] Peter Žiga Nemôžem vám, pani kolegyňa. [15:27] Pavel Ľupták – Vystúpenie Než odpovedať faktickou poznámkou, musím využiť inštitúciu rozpravy. No prečo? Jednoducho, minister má zodpovednosť. Má právo odvolať, doposiaľ má právo odvolať iba svojich nominantov. Takže bez udania dôvodu jednoducho odvolá a tá inštitúcia, ktorej člen bol odvolaný, nech je to hoci aj sám pán Mierna, si musí tam dať nového člena. Samozrejme, každé odvolanie musí byť dostatočne zdôvodnené. Nedá sa to len tak ad hoc, ad hoc, bez nejakého zdôvodnenia. Toľko. Pani poslankyňa, už. [15:28] Peter Žiga Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [15:28] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Práve ste povedali, že to musí byť zdôvodnené. Tak načo idete meniť tento zákon? Tak ste práve povedali, že to bude zdôvodnené. No tak prečo tam píšete, že to bude bez udania dôvodu? Minister bez udania dôvodu povie SFZ, že ja nechcem tohto nominanta, dajte mi iného. Dajte mi iného, dajte mi, ja neviem, Jožka, Ferka, toto budete robiť? To budete takto otáčať tie organizácie, až kým sa niekto nezapáči Huliakovi? Jednoducho on bude môcť bez udania dôvodu. Však keď teraz hovoríte, že zdôvodnil, tak to vlastne hovoríte úplne proti tomu, čo sem idete písať. Ďakujem. [15:28] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Toto celé slúži na zrýchlenie procesov. Ja si neviem predstaviť, že by pán Mierna, ktorého teda nominanta by pán minister, nech je to ktorýkoľvek minister kvázi ad hoc odvolal, že by to nemal dopredu zdôvodnené. Hej, ale keby tam bolo „musí zdôvodniť“ a neviem čo, tak potom tu vznikne zbytočný pingpong medzi tým oným, tou či onou inštitúciou, ktorá, ktorá menuje týchto nominantov, a tie procesy by sa iba predlžovali a vnášali by sa do toho chaos. To je celé. Pani poslankyňa Števulová vystúpi. [15:29] Peter Žiga V rozprave ja budem len veľmi krátka. [15:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave A rýchla, pretože som si chcela dať faktickú poznámku na pána Ľuptáka, ale omylom som klikla tú rozpravu, už sa to nedalo zmeniť. Pán Ľupták, je mi nepríjemné tu vystupovať ako nejaký etalón morálky a etiky, ale nemohla som si nevšimnúť použitie vami slova „cigániť“ a chcem sa v mene všetkých v tejto sále ospravedlniť rómskej menšine za použitie tohto slova v Národnej rade Slovenskej republiky z tohto miesta, preto Vystupovať ako nejaký etalón morálky a etiky, ale nemohla som si nevšimnúť použitie vami slova cigániť a chcem sa v mene všetkých v tejto sále ospravedlniť rómskej menšine za použitie tohto slova v Národnej rade Slovenskej republiky z tohto miesta, pretože je to urážlivé v danom kontexte a nemali by sme to robiť, takže sa za to ospravedlňujem v mene nás všetkých, ktorí sme tu boli a dúfam, že už toho nebudeme svedkami. [15:30] Peter Žiga Sme vyčerpali rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú cez aj stanovisko pána navrhovateľa. Pán Naď z miesta rečníka sa zaujíma stanovisko. Pán Naď, miesta od rečníckeho pultu. Záverečné záverečné stanovisko chcete zaujať k rozprave? Ak chcete, tak potom pri rečníckom pulte. Nechcete, výborne. Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa nechce. Výborne. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie v tomto bode programu. Predpokladám, že hlasovať budeme v najbližšom hlasovacom bloku. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400440 z roku 2015 o športe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1480. Rozhodnutie na pridelenie rokovanie výborové v rozhodnutí predsedu 150054. Pán poslanec Ľupták teraz tento návrh uvedie. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám [15:31] Pavel Ľupták Technickú novelu zákona o športe. Táto novela zákona o športe reaguje na situácie, keď má športový zväz dočasne pozastavenú spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Ak tento stav pretrváva dlhé časové obdobie, Ministerstvo cestovného ruchu a športu nedisponuje žiadnou možnosťou, ako dané športové odvetvie financovať. V zákone o športe sa síce nachádza možnosť použiť zadržané finančné prostriedky športovému zväzu od 30. 11. v danom roku, ale táto možnosť je technicky nerealizovateľná. Navrhujeme preto, aby počas obdobia, keď má športový zväz dočasne pozastavenú činnosť prijímateľa verejných prostriedkov, mohlo Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky zabezpečiť financovanie daného športového odvetvia priamo. Po opätovnom získaní spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sa financovanie športového zväzu obnoví. Novela stanovuje, že ak sa do 45 dní od straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov tento stav nezmení, ministerstvo môže dané športové odvetvie financovať napriamo. Toľko stručne k obsahu novely. Ďakujem za podporu pri hlasovaní o tejto novele. Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím poslankyňu Gažovičovú, aby podala spravodajskú [15:33] Peter Žiga Informáciu. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená [15:33] Tina Gažovičová Za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Je to tlač 1480, a teda predkladám informáciu. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, pričom za gestorský výbor bol navrhnutý Výbor pre vzdelávanie. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa do nej niekto hlási. [15:33] Peter Žiga Pani poslankyňa Anes, nech sa páči, máte slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. [15:34] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Transparentné a spravodlivé financovanie slovenského športu je mimoriadne dôležitou témou, ktorá si zaslúži plnú pozornosť tohto pléna, odborníkov, športových zväzov, športovej obce aj verejnosti. Šport formuje našu mládež, športovkyne a športovci nás reprezentujú vo svete a štát doň každoročne leje desiatky miliónov €, sú to peniaze daňových poplatníkov a je absolútne kľúčové, aby sme pravidlá ich prerozdeľovania a kontroly nastavovali precízne, férovo a najmä systémovo. Dnes tu máme ďalší návrh novely zákona o športe, opäť poslanecký, bohužiaľ, ktorý by sme pokojne mohli premenovať lex SFZ. A musím sa vážne pýtať, či je toto skutočne ten sľubovaný spôsob, akým chce Ministerstvo športu budovať lepší systém pre naše deti. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, spomeňme si na február tohto roka. Minister športu Huliak zvolával tlačové konferencie, na ktorých sľuboval revolúciu v slovenskom športe. Bolo to celé parádny marketing a pamätáte si jeho heslo, ktoré hovoril? To heslo bolo: Menej peňazí zväzom, viac peňazí deťom a ich rodičom. Krásny populizmus. Pán minister vtedy tvrdo kritizoval tzv. bafunársky aparát na zväzoch. Hovoril o tom, ako administratíva veľkých zväzov pohlcuje státisícové až miliónové sumy na úkor skutočného športu a avizoval masívnu a komplexnú novelu zákona. Novela zákona, kde? Vládny návrh nikde, máme tu jeden poslanecký, ktorý reaguje na jednu vec. Sľuboval nám systémové presmerovanie peňazí priamo do malých športových klubov, do regiónov, priamo k deťom a mládeži a vraj do prípravy zapojil aj univerzity. Mnohí sme vtedy spozorneli. Či už s ním súhlasíme alebo nie, myšlienka zefektívniť financovanie športu tak, aby peniaze reálne slúžili športovcom a mládeži, bola legitímna téma na diskusiu a ja ju plne podporujem. Očakávali sme preto, že ministerstvo poctivo pripraví vládny návrh, predloží ho do štandardného medzirezortného pripomienkového konania, prediskutuje ho s relevantnými stakeholdermi naprieč systémom, prípadne aj s opozíciou, nech je tu nejaká zhoda naprieč politickým spektrom. A následne do Národnej rady príde ministerstvo ako vláda s komplexnou prepracovanou a vydiskutovanou reformou. A čo zostalo z jeho sľubov? Dostali sme tento nenápadný krátky poslanecký návrh. Žiadna veľká reforma. Žiadna podpora mládeže, nič sa nekoná. Celá sľubovaná revolúcia v športe sa zatiaľ scvrkla na to, že sa v zákone prepíše jeden konkrétny dátum a nahradí sa inou, prísnejšou, kratšou lehotou. Doteraz podľa zákona platilo, že ak ministerstvo dočasne pozastavilo zväzu financovanie, zväz mal logický časový priestor na nápravu a preukázanie svojej spôsobilosti do 30. novembra daného roka, aby mu peniaze neprepadli. To znamená, že by nedostal prvú, druhú, tretiu a štvrtú tranžu zo svojho príspevku uznanému športu a tieto peniaze sedia vlastne na ministerstve až do 30. novembra, kedy ministerstvo má povedať, čo s tými peniazmi ešte v danom roku chce spraviť. Zákon mu hovorí, že by ich malo použiť na verejný záujem v športe. Po novom táto lehota má byť striktná. Má to byť 45 dní od pozastavenia spôsobilosti. To znamená, že žiadna tranža z tých štyroch nebude čakať na účte ministerstva do novembra. A ak zväz nestihne preukázať spôsobilosť, milióny € bude mať už po 45 dňoch k dispozícii ministerstvo na tzv. úlohy vo verejnom záujme. A moja otázka je, že prečo sem prinášajú tento návrh práve teraz? Prečo sa s takým izolovaným technickým detailom, ktorý mení pravidlá hry, ponáhľame cez zrýchlenú poslaneckú iniciatívu? A odpoveď podľa mňa poznáme všetci. Tento návrh nevznikol v expertných pracovných skupinách na ministerstve s úprimným cieľom zlepšiť dlhodobé fungovanie slovenského športu. Tento návrh vznikol výlučne ako mocenská zbraň v prebiehajúcej otvorenej vojne medzi ministrom Huliakom a prezidentom Slovenského futbalového zväzu pánom Kováčikom. Všetci veľmi dobre vieme o nedávnom rozhodnutí ministerstva pozastaviť tretiu tranžu príspevku uznanému športu pre Slovenský futbalový zväz na základe zistení hlavného kontrolóra športu, ktoré sa týkali kauzy okolo mobilov a porušenia interných pravidiel pri obstarávaní. Futbalový zväz tieto závery odmieta. Padajú trestné oznámenia z oboch strán a obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a celá vec je v štádiu právneho a aj veľmi medializovaného sporu. Vecou sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. A presne do tohto živého nedoriešeného konfliktu prichádza poslanecký návrh zákona. Jeho cieľom nie je nič iné, len vytvoriť štátu legislatívnu skratku, ako už po 45 dňoch definitívne, trvalo a legálne odobrať zväzu milióny eur, ktoré momentálne ministerstvo môže použiť na verejný záujem až po 30. novembri tohto roku. Z vecného hľadiska sa môžeme úplne v pohode baviť o tom, či to je dobrá vec, ako keby keby sa prijímala nie v tomto kontexte, tak tá vec nemusí byť vôbec zlá, hej? Že ja sa odborne chcem o tom baviť, lebo mi to príde akože legitímna vec na diskusiu, či všeobecne, keby sme to nepoužívali ako zbraň, je to dobrá vec. Poďme sa o tom teda baviť. Nikto nechce, aby peniaze na športovú činnosť ležali na ministerstve a aby deti nemali za čo športovať. Chceme, aby boli nasmerované do športu, možno aj cez iné subjekty v danom športe, lebo tak sa to robilo aj v prípade, ja neviem, lyžiarskeho zväzu, keď nemal spôsobilosť žiadny zväz, tak sa jednoducho tie peniaze použili na verejný záujem a išli priamo do klubov. Tu však ide o učebnicový príklad využitia legislatívneho procesu na vybavovanie si osobných a politických účtov v aktuálnom spore, kde jedna strana v mnohých ohľadoch zlyhala, a ja som vždy tvrdila od začiatku tohto sporu, že na tom futbalovom zväze to nie je v poriadku, čo sa tam robí. Jednoducho to ich financovanie je neudržateľné, ako sa tam narába s peniazmi, aký dlh tam vznikol. Jednoducho to vedenie si nezaslúžilo obhájiť sa vo voľbách, pretože ten futbalový zväz potrebuje ozdraviť financie, lenže týmto štýlom, ako to robí minister Huliak, tomu absolútne vôbec nepomáha. No a tá druhá vec rieši ohýbaním procesov, nadprácou a s veľkým ohľadom na marketing a lacné politické body, lebo ja si myslím, že naozaj tá druhá strana pána Huliaka naozaj urobila obrovskú nadprácu. Naozaj aj v tom stanovisku hlavného kontrolóra jednoducho tie veci neboli tak závažné, aby urobili toto, že odobrali spôsobilosť najväčšiemu slovenskému športovému zväzu. Chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec, aby ma nikto z koaličných hláv neobviňoval z niečoho, čo nie je pravda. Takže nestojím tu dnes ako obhajkyňa Slovenského futbalového zväzu. Ak Slovenský futbalový zväz skutočne pochybil, ak jeho vedenie obchádzalo pravidlá pri verejnom obstarávaní a ak v kauze mobilov naozaj došlo k nekalým praktikám, plytvaniu alebo zlyhaniam, nech za to futbaloví funkcionári nesú plnú osobnú aj inštitucionálnu zodpovednosť. Ak kontrolóri zistili pochybenia, nech nekompromisne konajú orgány činné v trestnom konaní, nech zasiahne prokuratúra a nech sa uplatnia všetky sankcie, ktoré náš existujúci právny poriadok umožňuje. Nebudem a nechcem obhajovať žiadne netransparentné praktiky akýchkoľvek funkcionárov. Športové zväzy hospodária s peniazmi daňových poplatníkov a musia byť pod verejnou kontrolou. Majú slúžiť športu a nie ich vlastnému biznisu. A pri všetkej úcte k autonómii najväčšieho zväzu ma mrzí, keď vidím nedostatok citu pre manažérsku zodpovednosť, čo citeľne polarizuje aj členstvo a našu, našu futbalovú rodinu. Mrzí ma, keď vidím v rozhodnutiach orgánov zväzu nedostatok prezieravosti a rozpočtovej zodpovednosti v takejto vážnej situácii. Mrzí ma, keď jeden vplyvný muž nevie pripustiť, že okolnosti si vyžadujú zmenu. Pán Kováčik nie je futbal a futbal nie je pán Kováčik. To ale neznamená, že má teraz prísť do parlamentu legislatívna pomsta. Absolútne účelový návrh zákona. Vy sa nesnažíte vyriešiť problém netransparentnosti v športe. Chcete len rýchlo, bezbolestne vyhrať jednu konkrétnu bitku s jedným konkrétnym zväzom. A to je pre právny štát absolútne zhubný prístup. Zákon má byť predsa normatívny, má byť všeobecný, má platiť pre všetkých, má byť predvídateľný a má platiť do budúcnosti. Nemá sa šiť horúcou ihlou a slúžiť ako palica na nezbedníka, keď minister nedokáže vyriešiť problém štandardnou, úradnou a hlavne zákonnou cestou. Z jednej veci mám ešte obavu a pri štýle vašej práce z posledných rokov je absolútne oprávnená a realistická. Pýtam sa, naozaj sme v tej Horúcou ihlou a slúžiť ako palica na nezbedníka, keď minister nedokáže vyriešiť problém štandardnou, úradnou a hlavne zákonnou cestou. Z jednej veci mám ešte obavu a pri štýle vašej práce z posledných rokov je absolútne oprávnená a realistická. Pýtam sa, naozaj sme v tejto rozprave len kvôli 45-dňovej lehote? Pri pohľade na túto chudobnú novelu mi totiž napadá scenár, ktorý sme v tomto parlamente počas vašej vlády videli už viackrát. Mám vážne podozrenie, že tento drobný, zdanlivo nevinný lex SFZ môže byť v druhom čítaní nosičom ďalších nesystémových zmien v športe. A my sa potom v druhom čítaní budeme bezmocne prizerať, ako tu niekto z koaličných poslancov vytiahne z vrecka 20-stranový pozmeňujúci návrh. Môže sa stať, že pokútne zavediete presne všetky tie spomínané Huliakove veľké reformy financovania, o ktorých v zime tak odhodlane rozprával. Vyhnete sa riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vyhnete sa veľmi potrebnej odbornej konfrontácii a diskusii. Ak má ministerstvo v šuflíku pripravené ozajstné zásadné zmeny, nech ich čestne predloží ako vládny návrh zákona riadnym legislatívnym procesom. Ale nerobím si ilúzie, pretože vám je bližšie chaos, tiché dohody a účelové skratky. Ako som povedala, o samotnej zmene by sa dalo baviť, aj keď si to možno pýta nejaké brzdy, aby sa opatrenie nestalo nástrojom svojvôle. Ale opäť, ako sa prišlo k lehote 45 dní? S kým to bolo kreované? Prečo práve mesiac a pol? Prečo nie dva? Boli navrhované aj iné modely. Nechýbajú ustanovenia, ktoré z tohto postupu robia naozaj krajnú možnosť? Nevieme. Verejná diskusia by odpovede zrejme priniesla. Takže ešte raz, my nie sme a priori proti úprave lehoty na preukazovanie spôsobilosti. Sme pripravení podporiť zmysluplné, vykonateľné a férové zmeny, ktoré zabezpečia poriadok vo verejných financiách. Ale nebudeme tolerovať, ak sa poslanecké návrhy zneužívajú na vybavovanie osobných účtov a nebudeme vám asistovať pri príprave pôdy pre netransparentné pozmeňovacie návrhy. Ja navrhujem, aby ste toto stiahli a nech ministerstvo riadne vypracuje a kľudne aj komplexnú novelu zákona o športe a nech ju pošle do medzirezortného pripomienkového konania a nech sa k dĺžke lehoty i ďalším podmienkam vyjadria samotní športovci a experti. Až potom sem príďte s normálnym, vyargumentovaným vládnym návrhom a môžeme sa baviť o tom, ako to slovenský šport skutočne posunie vpred. Dovtedy, pokiaľ nezmeníte tento hulvátsky prístup k legislatíve, nemôžete očakávať od nás nič iné ako kritiku a hlasovanie zdržať sa či proti. A ešte by som sa chcela, takže ten môj príspevok týmto som skončila, ale chcela by som sa vyjadriť k jednej veci. Ktorú som nedostala odpoveď, a to bolo síce to, že ja som sa pýtala, či ministerstvo dokáže poslať 4 milióny do 1100 futbalových klubov, pretože toľko futbalových klubov má mládež. A odpoveď som zatiaľ nedostala. Ja som to samozrejme adresovala vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach, ale odpoveď som nedostala. A ja viem, že ani futbalový zväz nie je schopný posielať peniaze na mládež do všetkých svojich klubov, preto tých 20 %, ktoré zo zákona musí posielať na mládež, posiela prostredníctvom kreditov do e-shopu, kde si tie kluby kupujú lopty a ja neviem, dresy, chrániče a ja neviem čo všetko. Čiže ani futbalový zväz nie je schopný posielať tie svoje peniaze dole do svojich futbalových klubov, tak ja som veľmi zvedavá, ako to chce robiť ministerstvo. A ja som sa neformálne pýtala mojich bývalých kolegov, keďže som tam pracovala, či je to kapacitne zvládnuteľné a oni mi povedali, že nie je. Oni momentálne v januári pripravujú 80 zmlúv na príspevok uznanému športu. Predstavte si, že by mali pripraviť 1100 zmlúv s 1100 klubmi. Tie zmluvy musia zaslať poštou, podpísané sa im to vráti, zverejniť ich, potom poslať peniaze. Jednoducho toto je nevykonateľné. Na toto som nedostala žiadnu odpoveď a pokiaľ viem, aj na nejakej tlačovej konferencii pána ministra sa ho to spýtali novinári a tiež odpoveď nedostali. Jednoducho on sľubuje vec, ktorú nedokáže zabezpečiť. Jednoducho je to nevykonateľné a ja sa naozaj aj z tohto miesta znova pýtam, ako chcete vo verejnom záujme použiť 4 milióny z tejto tranže, napríklad, ktorá je teraz zadržaná, a ako ich chcete poslať 1100 klubom? Ďakujem pekne. Pekne na vaše vystúpenie. [15:49] Peter Žiga Od pána poslanca Ľuptáka. Ďakujem. Ďakujem pekne. Pani kolegyne, ja nevychádzam [15:50] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Z úžasu. No, čo vlastne vy tu chcete obhajovať? Haló, tu to horí. Tu to hrozí, že vznikne štátu škoda. A vy navrhujete, dajme si riadnou legislatívnou cestou nejaký návrh veľkej novely zákona a neviem čo, čiže bude to trvať, ja neviem, niekoľko mesiacov a potom sa to vyrieši a zatiaľ peniaze štátu budú netransparentne použité a zmiznú a budú trpieť športové zväzy. Nazvali ste to, že by sa to mohlo volať lex SFZ alebo legislatívna skratka. Áno, toto nie je veľká novela zákona o športe. Toto je legislatívna skratka, preto, aby minister Huliak mal legislatívnu oporu na to, aby mohol zhlásiť peniaze štátu pred netransparentným použitím a zahladením kšeftov, ktoré robil alebo ktoré robí Kováčik a spol., lebo v tom Kováčik nie je sám. Niekto mu v tom drží chrbát a vy tuto to obhajujete. Či? Vy, keď budete vo vláde, tak takýmto postupom to Slovensko zbankrotuje do siedmich mesiacov. Ďakujem pekne. [15:51] Peter Žiga Pani poslankyňa, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. [15:51] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ešte raz to poviem pomaly. Neobhajujem pána Kováčika. A to, čo vy hovoríte, že idete chrániť peniaze štátu, nejdete chrániť peniaze štátu. Pokiaľ viem, tak Slovenský futbalový zväz, ktorý ročne dostáva okolo 16 miliónov €, mal na vratkách maximálne 3, 4, 5000 € ročne. To je absolútne promile z toho, čo dostával. To znamená, oni veľkú chybovosť nemajú. Oni naozaj zúčtujú tie peniaze tak, ako majú podľa zákona o športe na tie veci, na ktoré zo zákona majú nárok to použiť. To znamená, oni voči štátu nemajú nejakým spôsobom, nevykazujú chybovosť, podvody alebo niečo. To, o čom vy hovoríte, je ich finančná situácia, ktorá nie je zdravá, pretože si žili nad pomery, a s tým ja súhlasím. Ja súhlasím s tým, aby SFZ spravil audit, aby sa začal riešiť ten 24-miliónový dlh. Veď takto to nemôže ísť, to je neudržateľné. Tomu ja úplne rozumiem. Lenže to, čo vy hovoríte, je, že či verejné prostriedky boli použité na verejný záujem alebo to, čo hovorí zákon. Tak ja vám hovorím, že Slovenský futbalový zväz nedával nikdy nejaké veľké vratky, že by použil neoprávnene niektoré prostriedky. On voči štátu vždy si vedel poriadne všetko zúčtovať. To, čo sa tam deje ako finančná situácia, to je ich vec, hej? Že to oni sú občianske združenie a oni sa majú zodpovedať svojim členom občianskeho združenia. A oni aj podliehajú auditom a všetkému, tak ja neviem, ako to tam fungovalo. Na to budeme potrebovať, aby tam prebehol naozaj ozajstný audit, ktorý na jednej konferencii teraz poslednej mimoriadnej členovia odmietli. Pýtam sa, prečo členovia odmietajú audit? Nechcú vidieť situáciu, v akej je Slovenský futbalový zväz? Ja ich neobhajujem. Naozaj, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zajať stanovisko pán Naď. [15:53] Peter Žiga Pán Naď. Nechce? Nechce, pani spravodajkyňa nechce. Predpokladám, že hlasovať budeme v najbližšom bode bloku hlasovaní. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vzhľadom na čas navrhujem, aby sme do víkendu išli s čistým legislatívnym stolom. Takže vám prajem všetkým, kolegovia a kolegyne, príjemný víkend. Národná rada sa zíde v utorok o 9:00 ráno. Všetko dobré.