Rokovanie NR SR 17. 9. 2026

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni s ospravedlnenie požiadali poslanec Paľa a na zahraničnej ceste je poslankyňa Plaváková. Podľa schváleného programu pristúpime k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Návrh má tlač 1476 a spoločná správa výborov má tlač 1476a. Návrh uvedie podpredseda vlády, minister obrany Robert Kaliňák. Prosím vás, pán minister, ujmite sa slova. (Rokovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy , tlač 1476.) [09:04] Robert Kaliňák Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Nový veliteľ spojeneckých síl v Európe generál Grynkewich keď prišiel a zaujal svoj post, vyhlásil, že je dôležité, aby sa posilnili obranné schopnosti východného krídla NATO. Bolo tu mnoho diskusií o tom, kto a akým spôsobom by chcel, aby východné krídlo NATO bolo silnejšie, ale málokto predložil konkrétny program. My si myslíme, že až systém Sentry, ktoré práve bolo vyhlásené, spĺňa všetky kategórie, ktoré môžu urobiť náš región bezpečnejším aj do budúcnosti. Príspevok Slovenskej republiky vychádza z nových spôsobilostí, ktoré slovenské ozbrojené sily nadobudli, a to predovšetkým z pohľadu monitoringu a detekcie, nové 3D radary, ktoré slovenské ozbrojené sily nadobudli v posledných mesiacoch, majú šancu vyskúšať svoju účinnosť a tak sa zaradiť do našich ozbrojených síl už ako skúsená technológia. Čo je veľmi dôležité, takéto misie majú šancu vycvičiť slovenských vojakov pre prípadné ohrozenia na najvyššiu profesionálnu úroveň, preto podporujem všetky možnosti, kedy naši vojaci môžu novú techniku, ktorú postupne dostávajú, použiť priamo v praxi na reálnych živých cieľoch. V poslednej dobe boli konfrontované naše susedné štáty, aj Poľsko, viacerými incidentmi, ktoré boli spôsobené buď zablúdenými, odklonenými dronmi obidvoch bojujúcich strán na východ od našej hranice a preto, ako som už viackrát povedal, žiadny dron pre nás nie je pozitívnou správou a preto je dobré, ak máme šancu našim kolegom pomôcť identifikovať prípadné ciele, a to je presne vec, ktorú by sme chceli aj na základe tohto vyslania uskutočniť, najmä v Poľsku a v Rumunsku. Myslím si, že obidva štáty s veľmi pozitívnym ohlasom prijali túto informáciu a tak vlastne si plníme svoju solidárnu povinnosť vo vzťahu k našim najbližším spojencom. Ďakujem pekne za podporu. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Saloňa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. [09:07] Marián Saloň Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, lebo som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy, tlač 1476. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1618 z 2. septembra 2026 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tlač 1476, na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zahraničný výbor o návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tlač 1476, nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tlač 1476, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Dvaja páni, traja poslanci. Pán poslanec Krúpa. [09:09] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave No, už to ide, ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, ja si myslím, že my vedieme konštruktívny dialóg a patrím k tým, ktorí nie sú tí, ktorí by si potrebovali nejak ad hominem do vás kopnúť, keď robíte veci, s ktorými súhlasím alebo ktoré považujem za správne, tak vás za to aj pochválim a myslím si, že aj pri veciach, s ktorými nesúhlasím, sa vieme o nich konštruktívne porozprávať. A myslím si, že patríte medzi tých, ktorí sú schopní znášať konštruktívnu kritiku a viesť o tom diskusiu. A to si samozrejme cením. Ja som vám už pochválil niekoľko vecí, jedna z nich bola napríklad národné obranné sily. A dnes musím pochváliť, samozrejme, aj toto rozhodnutie vyslania našich vojakov našim spojencom do východného krídla, teda do Poľska a Rumunska, s tým, že je dôležité, aby teda naši vojaci získavali tieto skúsenosti, aby sa zapájali práve do tejto operácie Eastern Sentry, ktorá už beží nejaký čas, a som veľmi rád, že teda Slovenská republika sa rozhodla do tejto operácie následne aj zapojiť, pretože si všetci uvedomujeme, že vôbec situácia sa mení, nielen bezpečnostná, ale vôbec tie hrozby, ktoré tu sú, sa stále stupňujú a je dobré, aby teda naši vojaci získavali tieto skúsenosti, aby vedeli sa s nimi potom konfrontovať, keď príde na nejaké ostré situácie na Slovensku. Zatiaľ ale si treba povedať, že prečo tam idú. My sme mali o tom diskusiu aj na výbore, na brannobezpečnostnom výbore, kde stále prebieha tá diskusia o tom, že prečo, čo sa deje, ako sa deje a tak ďalej, a my sa tu nevieme nejakým spôsobom dostať k tomu pôvodu, tej podstate tej veci, že prečo sa to všetko deje. Ono, viete, keby nebolo tej ruskej agresie voči Ukrajine, tak ani my nevysielame našich vojakov do Poľska alebo do Rumunska brániť teda aliančný priestor proti hrozbám, ktoré tam odtiaľ prichádzajú, teda najmä dronovým, vzdušným dronovým hrozbám. Vy ste tu hovoril, že teda samozrejme, že budú zasahovať voči akýmkoľvek dronom z oboch strán, ktoré sa tam môžu zjaviť, samozrejme, samozrejme. Problém je ale, že my nechceme pomenovať dôvody, príčiny. A toto je ten problém, ktorý tu na Slovensku máme. Jednoducho sa vyhýbame pomenovaniu konkrétnych vecí, konkrétnych problémov, s ktorými sa tu musíme pasovať, na ktoré sa musíme pripraviť, s ktorými sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať. Mali sme tu napríklad aj včera prejav pána prezidenta, ktorý nám tu rozprával aj o novej kultúre a neviem, akým spôsobom by sme sa tu mali všetci objímať a spolupracovať, bodaj by, tak by bolo dobré, aby sme si vedeli nájsť aj tú podstatu tej spolupráce práve v týchto otázkach obrany a bezpečnosti nášho štátu. Pretože to je alfa a omega, to je ten princíp, na ktorom tento štát má byť postavený, pretože jednou zo základných úloh a atribútov štátu je jeho obrana, obranyschopnosť. Mne naozaj už vadí, že my nie sme tu na Slovensku schopní pomenovať agresora. Že nie sme schopní povedať: ideme do toho Poľska, ideme do toho Rumunska, pretože tí Rusi rozpútali vojnu, ktorí ju nechcú ukončiť. Vy budete tu nabádať Európsku úniu a kadekoho, aby teda išli rokovať, za nejaký mierový stôl si sadli a vyrokovali nejaký mier, sami neviete definovať aký, ale nejaký, len ten problém je, že to Rusko nechce a Rusko stupňuje tie útoky na Ukrajinu a na civilnú infraštruktúru, čo je následkom toho, že tu máme ohrozený aj spojenecký priestor, a teda aj Slovensko. Zároveň nemôžete hovoriť, že vy idete brániť a identifikovať drony, však nech to príde od hocikadiaľ, keď napríklad ideme vysielať vojakov do Poľska, ktorí, ak ste si všimli, tak teraz je celkom ostrá výmena medzi Poľskom a Ruskom. Konkrétne Patrušev sa teraz vyjadril a dokonca Lavrov, že zmaže Poľsko do troch dní. Akože tieto reči sme tu už mali aj pri Ukrajine, že zmažú Ukrajinu do troch dní, každopádne ale toto už je trošku iná rétorika. Pretože toto je náš spojenec, toto je aliancia, toto je NATO a keď dôjde k napadnutiu Poľska, tak ideme tam. Podľa záväzku, ktorý tam máme, piaty článok, ideme tam. Nehovoriac o tom, že máme vojakov aj v Lotyšsku. Čiže ja by som veľmi privítal, keby sme boli normálne že schopní sa baviť, ideme tam, povieme si prečo, pretože tu je tá vojna, nielen to, ale pretože to Rusko tú vojnu rozpútalo a to Rusko tú vojnu nechce ukončiť a jednoducho ideme pomáhať našim spojencom stoj čo stoj, aj v prípade, že bude Poľsko napadnuté, v prípade, že bude Rumunsko napadnuté, naši vojaci tam sú a budú sa podieľať na obrane východného krídla aliancie. A nie je to to, že by sme očakávali, že by to bola nejaká hrozba z Ukrajiny alebo z Moldavska, alebo z ktorej inej krajiny. Ale to je len na margo. Každopádne vítam. Vítam, podporím a určite opozícia, aspoň SaS, ale myslím si, že aj ďalšia, za toto zahlasuje. Napriek tomu, že pokiaľ máme teda správne informácie, ani v koalícii, v koalícii nemáte jednotu a v prípade, že by sa opozícia nepodieľala na hlasovaní pri tomto bode, tak by naši vojaci neboli vyslaní v rámci východného krídla aliancie podporiť našich spojencov proti hrozbám, ktoré tu prichádzajú z Východu a najmä z Ruska. Ja si myslím, že tu kolegovia zo SNS asi aj pochopili prečo, pretože áno, v prvom rade je to zamerané práve proti tým hrozbám z Ruskej federácie, a to sa im nepáči. To, že oni milujú Rusko možno trošku viac ako vy, to je ich vec, každopádne my by sme mali v prvom rade milovať záujmy Slovenskej republiky a nie Ruskej federácie. No, každopádne tuto chcem len podotknúť, že opozícia má zodpovednosť voči bezpečnosti a obrane Slovenskej republiky. Je si vedomá týchto hrozieb, je si vedomá to, že Slovensko malo vyzerať v zahraničí minimálne medzi našimi partnermi a spojencami ako dôveryhodný spojenec, a preto podporíme, podporíme toto vyslanie vojakov, pretože to je vyšší záujem ako len politické hašterenie sa medzi opozíciou a koalíciou. Je to národnoštátny záujem a teda kvitujem, že ste sa ho rozhodli naplniť. Druhá vec, prezident tu včera mal aj vystúpenie, kde hovoril o nejakej novej kultúre, ktorú by si želal v parlamente. To, že teda by sme si ako mali vedieť nájsť cestu k sebe a porozumenie a všetky tieto sladké reči, ktoré on rád vedie, ale hovoril takisto aj o nejakej novej politickej kultúre, teda že mali by sme mať tu priestor ako opozícia konfrontovať predstaviteľov vlády pri odvolaniach. My si uvedomujeme, že možnosť odvolať člena vlády zo strany opozície je minimálna, hej? Ale je to predsa len nejaký nástroj, ktorý opozícia má a chcela by ho využívať, legitímny nástroj, na konfrontáciu ministrov s témami a otázkami, ktoré na nich máme, aby sa vedeli obhájiť. Ale koalícia nám jednoducho upiera toto ústavné právo a odmieta nám dávať možnosť vás konfrontovať aj s otázkami, ktoré máme, ktoré by sme tu chceli mať otvorené a ktoré by sme tu chceli prediskutovať. A ja si dovolím, predsa len narazím na jednu vec, na jednu tému a to vás určite neprekvapí, to je aktuálna kauza, ktorá sa sem zjavila vďaka českým investigatívnym novinárom. Ide o to, že, dá sa to, neviem, ako ináč to chcete nazvať, lebo vy ste včera na tlačovke hovoril, že nazývajte to, novinári, ako chcete, len nie konflikt záujmov. A ja sa pýtam, čo iné ako konflikt záujmov to je, pán minister? Máme tu kauzu, o ktorej všetci sme tušili, vedeli, že tam tie prepojenia sú a sú veľmi úzke. Sú proste tesné, majú svoju históriu, majú svoju genézu a majú svoj vývoj, ktorý sa pretavil aj do aktuálnej situácie, do projektov modernizácie ozbrojených síl, do podpory spoločnosti CSG nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. A to vidíme, že má nejaký pôvod, pán minister. A ten pôvod je, že ste bol a pracoval ako lobista pre spoločnosť CSG. Ani sám to nepopierate. Ani sám to nepopierate, chodil ste do zahraničia, dôkazy sú teda o Arabských emirátoch, kde máte veľmi dobré kontakty, lobovať za túto spoločnosť, teda aby od nich kupovali napríklad tatrovky alebo iný materiál a inú vojenskú techniku, s ktorou táto spoločnosť obchoduje. Pán minister, nie je to k téme, je to, ale vidíte, to je to, že my nemáme priestor (reakcia navrhovateľa), ja by som rád, ja by som rád, ja by som rád, ja len toto chcem akože troma vetami a tým to ukončím, lebo ja viem, ja viem, len to je presne to, čo som hovoril na začiatku. To aj prezident vás vyzýval, že poďte, novú kultúru, poďme sa teda baviť, majme tie odvolávania, rozprávajme sa o týchto témach, pretože nemáme priestor. No a ja len chcem podotknúť dve veci. Prvá, vy to popierate, ale uzavrel ste rámcovú zmluvu so spoločnosťou pána Strnada v hodnote... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, pán poslanec, držme sa témy. Krúpa, Juraj, poslanec NR SR ... medializovaná informácia bola 60, dobre, vy hovoríte 48 miliárd, na nákup munície, čo pomohlo spoločnosti, čo pomohlo spoločnosti pri nástupe na burzu. Dobre, kľudne mi to vyvráťte, kľudne, však ja by som strašne rád mal túto debatu. Druhá, nákup tatroviek za miliardu, ktorá je protizákonná, pretože ste sa pripojil k výnimke zo zákona v Českej republike. Česká republika má výnimku na nákup tatroviek, pretože je to ich národný produkt a vy ste sa k nim pripojil. A hovoriť o tom, že (reakcia navrhovateľa), no nie, som mimo, hovorím k veciam, ktoré tu sú, pán minister, a toto sú zásadné veci. To je miliarda eur. To je miliarda eur, ktorá sa neopiera o žiadny zákon, proste jednoducho tam nie je nič, čo by v zákone na Slovensku definovalo, že sa môžeme pripojiť k zákonnej výnimke v Českej republike. Ja som presvedčený, že ešte sa stretneme s týmito vecami neskôr, pretože tak či tak, však to ide cez firmu Truck Services alebo tak, tak Truck Services, niečo podobné proste, kde je tiež nejaká provízia. Čiže toto sú veci, ktoré podľa mňa by mali byť vysvetlené. Ak nie, pán minister, myslím si, že v každej normálnej krajine by každý minister, ktorý je podozrivý z takéhoto prepojenia na spoločnosti zbrojárskeho priemyslu, by asi odstúpil. By normálne povedal, dobre, je tu podozrenie, je to ťažko popierateľné. Takže je to na vás, ja čakám, akým spôsobom sa teda k tomuto vyjadríte. Ja by som očakával, že sa k tomu postavíte ako chlap. Dobre, ďakujem veľmi pekne. [09:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie faktické poznámky. Pán poslanec Saloň. [09:22] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Krúpa, ja som vám normálne v prvých dvoch vetách vášho vystúpenia uveril, že budete fakticky vecný k téme, ale keď ste začal hovoriť a spomínať už v tretej, v štvrtej vete príhovor pána prezidenta, tak už som len očakával ten okamih, kedy sa otvorí téma, ktorú ste spomenul vo svojom závere. Fakt to nebolo k téme, ste zneužil vyslanie vojakov na to zase, aby ste prezentoval svoj názor, a pritom máte jednoduchú možnosť, veď zvolajte výbor, predvolajte si ministra, požiadajte ho o vysvetlenie, minister rád príde a vám to vysvetlí, dokonca to vysvetľoval aj včera. Takže úplne to bolo zbytočné z vašej strany, ale je mi to ľúto, že takúto tému ste zneužil na túto debatu, no ale je to vám blízke. Škoda. [09:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Valášek. [09:23] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, Juraj, že si sa, pán poslanec Krúpa, že si sa vyjadril k tej téme Ruska a vyhýbaniu sa tejto koalície vôbec zmienky o Rusku vo vládnych materiáloch. Je to kúzelné, je to tak trošku ako tie hadie ženy v cirkuse, že ako sa vedia prekrútiť, aby neodznelo to slovo a ten dôvod, prečo vlastne máme historicky najvyššiu vojenskú prítomnosť na východnom krídle aliancie, prečo máme už, našťastie, pokračujúce vysielanie alebo vyslanie Ozbrojených síl Slovenskej republiky do Pobaltia a teraz ešte aj navýšené o tie radary. Ako keby sa to všetko tak nejako len stalo ako letná búrka, že proste zrazu sa zamračilo a zrazu sa zbehli oblaky, tresol blesk a samé od seba. No tak nie, však povedzme otvorene, nič z tohto by sa neriešilo, my by sme tu nemali vôbec diskusiu už druhý či tretí rok po sebe o vysielaní vojsk, slovenských vojsk do Pobaltia či inam, ak by nebolo bývalo ruskej agresie. A to, tá neochota pomenovať veci správnym menom, začína byť až komická. A niečo obdobného dnes na výbore, kde si takisto sedel, pán poslanec Krúpa, mali sme dezignovaného veľvyslanca do Poľska, ktorý mal päťminútovú prezentáciu o stave poľsko-slovenských vzťahov bez toho, aby čo len spomenul tie zásadné, fundamentálne a občas veľmi osobné rozdiely medzi predsedami vlád práve v otázke Ruska. Kde Donald Tusk slovami, ktoré sú v diplomacii takmer bezprecedentné, popísal svoju nevôľu, priam rozhorčenie, škandál a hanbu – jeho slovo, nie moje, hanba, – ktorú cíti pri pohľade na Roberta Fica v Moskve, ale dezignovaný veľvyslanec, nominant tejto vlády, to akosi opomenie spomenúť vo svojich poznámkach a vo svojej prezentácii výboru, lebo opäť, vláda sa tvári, že my tu žijeme v inej realite, že ich kroky, ich nadbiehanie Rusku, ich cesty do Moskvy nemajú následky. Všetko je v poriadku, nič sa tu nedeje, poďme pokojne ďalej. Akože nech sa páči, môžeme mať iné názory, ale skúsme žiť aspoň v tej istej realite. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [09:25] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, kolegovia. Ja sa vyjadrím, samozrejme, k obom. Prvá tá pripomienka bola zo strany pána Saloňa. Ja som sa vyjadroval fakticky, samozrejme, k danej téme a som aj pochválil pána ministra, súhlasím, aj podporíme, všetko. Ale ja som mu aj vyjadril svoj názor alebo teda odôvodnil som, že prečo som sa vyjadril aj k danej téme, ktorá síce nie je konkrétne tu predmetom rokovania, ale to je preto, pretože my nemáme priestor otvárať tieto kontroverzné témy s pánom ministrom. Ale ak hovoríte, že teda môžeme to otvoriť na výbore, lebo tú skúsenosť, ktorú mám, je, že výbory sa neotvárajú v tomto parlamente, keď ich zvoláva opozícia, ale beriem vás za slovo. Ja v tomto momente teda pripravím návrh na zvolanie mimoriadneho výboru, kde teda pozveme pána ministra, aby sme sa o tomto porozprávali. A beriem vás teda ešte raz za slovo, pán Saloň, a požiadame teda o zvolanie mimoriadneho výboru pre obranu a bezpečnosť, kde by sme otvorili teda túto tému, a som zvedavý, že ako sa k tomu koalícia postaví. A áno, pán kolega Valášek, je to tak, je až ohromujúce, akým spôsobom vie koalícia kľučkovať v rámci svojich záväzkov v rámci proste plnenia asi nielen aliančných záväzkov, ale aj schvaľovania sankcií v Európskej únii proti Rusku a podobne, bez toho, aby spomenula Rusko. Bez toho, aby reálne pomenovala veci tak, ako sú. Ona ich len tak spraví niekde, ale ich potom okomentuje, potom prídu a potom nakydajú na to EÚ a nakydajú na Brusel a na neviem koho, na Nemcov, a potom ale aj tak urobia vždy. To je tá dvojitá hra, ktorú robia, ktorú hrajú pre svojho voliča. Len každopádne, tá dôvery... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Valášek. [09:28] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, budem stručný. Náhoda je blbec, ono to tak vyšlo, že máme menej ako 24 hodín po vystúpení pána prezidenta na programe ďalší bod, ktorý veľmi presne, veľmi pekne a krásne a plasticky vykresľuje, ako zodpovedne pristupuje k témam bezpečnosti opozícia a dáva to do kontrastu na ich hanbu s koalíciou a dokonca aj s pánom prezidentom. A vysvetlím ten súvis a vysvetlím, ako to myslím. Pred menej ako 24 hodinami sme si vypočuli z tohto miesta presne, že opozícia odignorovala a zanedbala výzvu prezidenta Slovenskej republiky, aby konala a pripravila novú legislatívu na lepšiu ochranu proti dronom, aby rozviazala ruky ozbrojeným silám, aby mohli robiť to, čo považujú za potrebné robiť v prípade obrany proti dronom, ktorá je vďaka agresívnym krokom Ruska dnes, bohužiaľ, reálnou potrebou. Zažívate to a vidíte to na vlastné oči v Poľsku či v Rumunsku. Nuž, opak by nemohol byť, alebo úprimne, že pravda by nemohla byť viac dielna od toho popisu, ako predložil včera pán prezident Pellegrini. My sme doslova, a stáli ste pri tom, pán minister, my sme robili tlačové konferencie 30 sekúnd po sebe, doslova bezprostredne po okrúhlom stole u pána prezidenta ponúkli, že na výbore pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktorému predsedám, a po dohode a v spolupráci s výborom pre obrannú a bezpečnosť, ktorému predsedá koalícia, pán Glück, vypracujeme vládne návrhy, vypracujeme návrhy na riešenie tohto problému a celé leto na tom doslova asi desiatka ľudí pracovala. Že slová pána prezidenta z tohto pódia včera boli okrem iného aj trochu urážkou pre ľudí na vašom ministerstve, ktorí pripravili dlhý, detailný návrh, ktorý momentálne vo výbore máme, kolegov z SaS, ktorí poslali výborný návrh na riešenie problému z vlastného pera, či mojich kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska, ktorí predložili hneď dva návrhy. My sme doslova v deň vystúpenia pána prezidenta, v to ráno, mali politické diskusie z úrovne predsedov výborov, môjho výboru s pánom Glückom a s mojimi podpredsedami vo výbore pre kontrolu činnosti VS o ďalšom postupe, ako tie štyri rôzne návrhy skonsolidovať. Prečo to vypichujem? A týmto končím epizódu včerajšieho prejavu a dostávam sa k dnešnému návrhu, ale prečo to vypichujem? Čo to má spoločné s dnešným návrhom? To, čo to má spoločné, je, že sa ukázalo, že opozícia je tá, ktorá k téme pristupuje zodpovednejšie ako, bohužiaľ, v tomto prípade pán prezident, ktorý využil tému dronov na lacný politický kopanec, ani si pri tom neuvedomil, aká je faktická situácia, takže ešte si trochu urobil aj hanbu. A robíme to v opozícii nie preto, že je to populárne, verte mi, dostávam veľa hejtu aj od vlastných voličov a kamarátov, prečo sedávam s ľuďmi zo SMER-u, ľuďmi, ktorých oni tak radi kritizujú a nemajú radi, prečo ja s nimi sedávam a riešim tieto veci? A v tomto mám absolútne jasno, pán minister, počuli ste to o mne stokrát. Sú veci, s ktorými sa proste politika nerobí, ochrana slovenského neba pred dronmi je jedna z nich a ak to znamená, že musím rokovať s poslancami SMER-u a HLAS-u na vecnej úrovni, tak samozrejme budem, pretože záujmy Slovenskej republiky si to vyžadujú a ak iná cesta nie je, tak to samozrejme urobím. A my sme pripravení ísť ako opozícia do politicky nepopulárnych, veľmi nepohodlných pozícií v mene bezpečnosti Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky využije tému bezpečnosti na vlastný kopanec do opozície? To sme sa čoho dožili? Veď on má v popise práce byť nad politikou a hľadieť na záujmy štátu, my ako opozícia máme doslova v popise práce kritizovať koalíciu. Ale toto prezidentovi, táto výmena rolí, úplne ušla. K dnešnému návrhu: deje sa tu niečo podobného. Ten návrh je výborný. Viete, pán minister, že vecne s tým problém nemáme, dokonca vás pochválim, že ho vylepšujeme o niečo oproti už tomu predošlému vyslaniu, ten posun je v kompozícii tých síl, ktoré vysielame. Ja som z duše rád, že vysielame práve ľudí obsluhujúcich tie nové radary, pretože úprimne to nám dá, alebo nie nám, našim ozbrojeným silám tie zručnosti, ktoré asi najviac potrebujeme práve pre ochranu proti tým spomínaným dronom. To je dobré rozhodnutie, za ktoré, samozrejme, zahlasujeme. A z toho všetkého, čo počujeme v kuloároch, nebude to mať podporu koalície. Pokiaľ mi pán predsedajúci nepovie inak, vychádzam plne z toho, že koaličný partner, strana SNS, opäť zahlasuje proti. A opäť raz to bude opozícia, podobne ako keď sa naposledy vysielali vojaci do Pobaltia, ktorá bude zachraňovať túto vládu pred medzinárodnou blamážou a ktorá bude zachraňovať príležitosť pre našich vojakov a vojačky poučiť sa, nazbierať zručnosti, ktoré potrebujú ku svojej práci, ktoré potrebujú pre ochranu slovenského neba a Slovenskej republiky a neboli by dostali tú príležitosť, keby ich nepodržala opozícia, ktorá v tejto veci sa ide zachovať štátnicky, na rozdiel od niektorých koaličných strán. A chcem veriť, posledné slová, že sa raz dožijeme vlády, ktorá bude mať jasno v tom, že s vecami ako bezpečnosť a obrana sa nepolitikárči a že v týchto veciach treba ťahať za jeden povraz, lebo dnes, dámy a páni, dnes takú vládu nemáme. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Páni poslanci, poprosím kľud v sále. Pán Štefunko, strašne vás počuť. Pán poslanec Krúpa. [09:34] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Áno, Tomáš, toto si spomenul jednu veľmi dôležitú vec, ktorú som ja zabudol spomenúť v mojom prejave alebo v mojom vystúpení, a to je presne tá kritika zo strany prezidenta, ktorý tu kritizoval, že sa tu tri-štyri mesiace nič neudialo od zasadnutia okrúhleho stola k tým návrhom alebo teda tým nápadom zmeny ústavy a vôbec posilnenia obranyschopnosti Slovenskej republiky proti novým hrozbám. A najlepšie je, že my sme mali v pláne mať aj akože extra rokovanie výboru, kde sme chceli preberať nejaké tie návrhy, ktoré prichádzali ešte začiatkom alebo nejak v polke júna, ktorý sa zrušil vzhľadom na to, že sa zmenil nejaký program, a jednoducho bolo vybavené. Nestihli sme to, pretože vládna koalícia sa rozhodla zmeniť jednoducho svoje svoje priority a svoj program a odišli ste. Ale my sme cez leto pracovali a pripravili legislatívne návrhy a my sme tí, ktorí tieto témy aj otvárame. Ja som to naposledy otvoril napríklad na brannobezpečnostnom výbore, kde som sa pýtal, že kedy si k tomu sadneme. Pravidelne sa o týchto veciach bavíme, pýtame sa, legislatívne návrhy sú pripravené, takže ja neviem, odkiaľ berie prezident tieto informácie, že sa tu nič nedeje, pretože áno, aj ministerstvo obrany, aj generálny štáb pripravili svoje legislatívne návrhy a ideme o nich rokovať. Ale ak si teda prezident myslí, že tu sa bude meniť ústava lusknutím prsta, lebo on by si to tak želal, tak je strašne na omyle. Takto svet nefunguje, to takto, to je len jeho optika z Prezidentského paláca, ktorá je pokrivená. Takže len toľko. A áno, samozrejme súhlasíme s ďalšími argumentami pána Valáška ohľadne toho vyslania a potvrdzujem znova, že sa to zahlasujeme. Ďakujem veľmi pekne. [09:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gregorová. [09:36] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, kolega Valášek, za tvoj príspevok a je to presne tak. Bavíme sa tu o tom, že vláda chce poslať 101 vojakov na východné krídlo NATO, aby pomáhali brániť teda vzdušný priestor našich spojencov a bavíme sa o tom preto, že prebieha vojna. Vojna, ktorú začal Vladimír Putin, ktorý je jediný človek, ktorý ju môže aj ukončiť, a je to ten istý človek, za ktorým sa predstavitelia koalície, teda náš pán premiér, ktorého pravidelne chodí navštevovať. A teda ak to nie je tak, že Rusko je tá hrozba, tak ja sa naozaj pýtam, že pred kým tam idú naši vojaci to Pobaltie a to východné krídlo chrániť? A ak je odpoveď Rusko, tak potom všetko, čo ste nám tu vlastne tie posledné roky rozprávali, nie je pravda. Potom sankcie dávajú zmysel, potom cesty do Moskvy nedávajú žiadny zmysel. A naozaj ja som presvedčená, že my všetci v tejto sále, aj vy, tú odpoveď poznáte a ja by som bola naozaj veľmi rada, ak by tú úprimnú odpoveď a to, čo je vlastne cieľom, poznali napríklad aj tí samotní vojaci, ktorí budú nastupovať do toho lietadla, keď teda na tú misiu pôjdu, pretože to považujem za správne a naozaj aj voči tým našim spojencom to považujem za správne a je to celé strašne pokrytecké z vašej strany, rovnako kolegovia z SNS, prečo teda ste otvorene povedali, že za toto nezahlasujete a teda ste nezahlasovali? Tvrdili ste, že je to teda provokácia voči Rusku. Tak naozaj sa pýtam, že prečo je to provokácia voči Rusku, keď Rusko nie je tým agresorom? Ďakujem. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Saloň. [09:38] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Valášek, oceňujem vecnosť vášho vystúpenia. Zareagujem na tú prvú časť, čo ste spomínal včerajšie vystúpenie pána prezidenta. Možno to bude vyzerať ako obhajoba, ale do oka. Skôr si myslím, že asi prezidentská kancelária nemala aktuálnu informáciu o tom, v akej fáze sa nachádzame, čo sa týka prípravy legislatívnych zmien, ktoré boli spomínané, lebo ak si dobre pamätáte, vo včerajšom vystúpení pána prezidenta odznela aj tá časť, kedy ocenil spoločnú účasť, či už koalícia alebo opozícia, na obidvoch našich výborov pre obranu a bezpečnosť a na kontrolu Vojenského spravodajstva na cvičení, ktoré sme absolvovali v priestoroch ministerstva obrany. Čiže do tejto fázy tam bola zastúpená aj prezidentská kancelária, lenže to, čo sa začalo diať potom, aké sme si dali my navzájom dohody, obidva výbory, že ako bude prebiehať ten legislatívny proces, že máme pripraviť nejaké návrhy, takisto nám zašle ministerstvo obrany, tak do tejto fázy už prezidentská kancelária zainteresovaná nebola. Možno toľko len na dovysvetlenie. A tak ako pán poslanec Krúpa aj povedal, veď vlastne na poslednom výbore pre obranu a bezpečnosť aj prebehla debata v bode rôznom k tomuto, že aký bude ďalší postup, že aby prebehlo stretnutie spoločné výborov skôr na neformálnej stránke, aby sme vedeli urobiť ten ďalší krok, aby boli naplnené tieto legislatívne kroky. Ďakujem. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Valášek. [09:39] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, krátko a tiež vecne na pána poslanca Saloňa. Veď ja samozrejme nečakám od prezidenta Slovenskej republiky, že bude dennodenne sledovať, čo robí výbor pre obranu a bezpečnosť alebo kontrolu činnosti VS. Ale to, čo, myslím, môžeme očakávať, je, že predtým, než ich začne kritizovať alebo kritizovať opozíciu v týchto výboroch za ničnerobenie z tohto pléna. Pred tridsiatimi kamerami, ktoré stoja tu na balkóne. Že si urobí tú domácu úlohu a skontroluje si, ako sú veci na tom naozaj. [09:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [09:40] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda nám sem dnes predložila návrh, ktorým posielame našich vojakov do vojenskej aktivity NATO s hrdým názvom Východná stráž. Znie to naozaj vznešene. Ale ja sa spýtam úplne jednoducho, takým sedliackym rozumom. Východná stráž pred kým? Pred kým ideme s našimi radarmi slúžiť, strážiť naše nebo a východné krídlo aliancie? Pred inváziou škandinávskych turistov? Nie. Ak sa racionálne pozrieme okolo seba, jediná vojna v našom blízkom okolí je tá, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. A jediný, kto v našom regióne preukázateľne narúša hranice suverénnych štátov, je Ruská federácia. Tento vládny návrh samozrejme plne podporím. Ideme vyslať našich profesionálov z ozbrojených síl do Poľska a Rumunska v priamej reakcii na narušovanie nášho spojeneckého vzdušného priestoru. Ale, pán minister, ja vám chcem k tomuto materiálu vlastne úprimne zagratulovať. Poskytli ste nám totiž dokonalú ukážku toho, čomu sa odborne hovorí kognitívna disonancia, teda stav, keď vaša rétorika na facebooku hlása jedno, ale vaša ruka tu vo vláde musí podpísať niečo úplne iné, pretože vás dobieha realita. Je fascinujúce sledovať tú obrovskú priepasť medzi tým, čo hovoríte ľuďom pred voľbami, a tým, čo robíte tu, keď reálne vládnete. Pred voľbami kričal pán premiér na mítingoch svoje slávne „ani náboj na Ukrajinu“. Bili ste sa do pŕs, že vy ste tí jediní skutoční mierotvorcovia. A realita po voľbách – dnes je Slovensko jedným z kľúčových komerčných dodávateľov munície pre brániacu sa Ukrajinu. Z hesla „ani náboj“ sa akosi potichu stalo „ani náboj zadarmo“. Však? A to s plným vedomím, súhlasom a profitom vášho ministerstva. Pred voľbami ste tu predvádzali teatrálne divadlá na hraniciach s koňmi a policajtami. Strašili ste ľudí migrantmi, ktorí nám sem idú vziať našu kultúru. A po voľbách potichu a bez kamier meníte legislatívu a cez nariadenia vlády schvaľujete tisícové kvóty na zrýchlené národné víza pre pracovníkov z tretích krajín. Prečo? Lebo ste veľmi rýchlo zistili, že z predvolebných bilbordov o suverenite sa naša ekonomika nenaje a bez týchto ľudí by naše fabriky jednoducho kľakli. No a do tretice, vaši poslanci dodnes ľuďom vtĺkajú do hláv bludy o tom, ako sa agresívne NATO rozťahuje, a šíria klamstvá, že za vojnu môže Ukrajina sama. Ale dnes, dnes tu stojíte a do toho istého NATO, presne na jeho východné krídlo, posielate slovenských vojakov a vojenskú techniku. Lebo keď už máte v rukách zodpovednosť za štát, zrazu veľmi dobre viete, že brániť sa jednoducho musíme a že aj my sme NATO. Tieto vaše politické hry nesmierne poškodzujú život na Slovensku, polarizujú rodiny a rozoštvávajú spoločnosť. A buďme k sebe úprimní, bez toho neustáleho strašenia a klamstiev by ste už dávno neboli pri moci. Napriek vašej pretvárke je však tento predložený návrh dobrý a z hľadiska našej obrany kľúčový. Týmto materiálom totiž čierne na bielom s vašou vlastnou úradnou pečiatkou potvrdzujete pravdu, že agresorom je Rusko a ak nechceme, aby nám nad hlavou padali drony, musíme sa brániť. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho . [09:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Presne ste to zhodnotili, pretože naozaj toto farizejstvo, ktoré predvádza aj poslanec Európskeho parlamentu Blaha, je neskutočné. To je on, berie peniaze z Európskej únie, tvrdé peniaze a potom chodí sa do Ruska klaňať. Pred rokmi rozprával, že Rusko je pre neho zlá krajina, že to je neskutočné. Lenže jeho voliči a voliči Roberta Fica, voliči tam nášho jedinečného a geniálneho pána Kaliňáka, ktorý zarába obrovské peniaze, obrovské peniaze na tom, že ani náboj Ukrajine, tak voliči Roberta Fica jednoducho ako chcú Rusko, tak Putin je pre nich miláčik, no tak Robert Fico a celá táto plejáda tu vpravo sediacich poslancov prebrala rétoriku – Rusko je skvelé, Rusko je jedinečné, Rusko je fantastické. Ale je úplne že smiešne, že aj Kaliňák je týpek, ktorý rozpráva naozaj jedno a koná iné, pretože ako mu to vyhovuje. Rozpráva na facebooku, že vlastne tá Ukrajina je za to zodpovedná a v realite, v realite drží pusu, pretože vie, že tej Ukrajine predávajú tie náboje, o ktorých ste rozprávali. A voliči Roberta Fica teraz povedia, že áno, áno, veď je to dobré, že predávajú tie náboje Ukrajine, lebo veď to je biznis. Ale to je biznis pre Kaliňáka a jeho kamarátov. Pred voľbami rozprávali, že tie náboje, ktoré sa darovali Ukrajine, zabíjajú ľudí. Tak tieto náboje, ktoré predáva Kaliňák a jeho zbrojárske firmy, tak tie náboje čo, sú slepé? Tie náboje obchádzajú každého, každého vojaka? Voliči Roberta Fica, Kaliňáka, ostatných týchto kšeftárov, to naozaj tieto náboje, ktoré teraz predávajú, sú úplne iné ako tie náboje, ktoré darovali? Hanba. [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [09:46] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, celý váš príspevok bol o tej neúprimnosti, ktorú tu sledujeme a ktorú tu predvádza táto koalícia, a ja sa k tomu pridám, úplne s vami súhlasím. Mne naozaj vadí tá neúprimnosť a tá zbabelosť, ktorú máte voči vlastným voličom. Že vy nedokážete vlastným voličom povedať, že vysielate vojakov do spojeneckých krajín NATO, aby nás chránili pred kým? No pred Ruskom. Tak majte aspoň tú odvahu toto povedať. Vy nemáte tú odvahu povedať vašim voličom, že ste ich oklamali pred voľbami s tými nábojmi. Rekordné vývozy munície máme, zatiaľ čo ste pred voľbami hovorili, že ani náboj na Ukrajinu. A, pán minister, budem teraz aj osobne na vás, mne vadí tá vaša neúprimnosť a zbabelosť, že nedokážete (reakcia navrhovateľa), ja reagujem na predrečníčku, ktorá hovorila o vašej neúprimnosti. Pán minister, neúprimne a zbabelo nedokážete svojim voličom vysvetliť ani ten váš obrovský konflikt záujmov. Keď ste od Strnada brali peniaze a následne ste mu z našich peňazí pridelili zákazku za miliardu. A ja sa naozaj pýtam, čo je rukolapnejší príklad korupcie, ak nie toto? Zobrali ste milión, vrátili ste miliardu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Reagujte na vystupujúcu pani poslankyňu. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Zobrali ste milión, vrátili ste miliardu, tak mi povedzte, čo je rukolapnejší príklad korupcie. A úprimne to vysvetlite vašim voličom. Aj tie náboje, aj tých vojakov, ktorí nás budú brániť pred Ruskom. Nech sa páči, pán minister. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím, faktickú poznámku máte použiť na vystúpenie pani poslankyne a nie na útok na ministra obrany. Ešte raz poprosím, kľud v sále, reagujte faktickou poznámkou na pani poslankyňu. Pán Hargaš, faktickou ste porušili rokovací poriadok, máte reagovať (reakcia z pléna), nie, máte reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie poslankyne. Dobre, pán Hargaš? Pán poslanec Dubovický. [09:48] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem reagovať na kolegyňu Turčanovú, ktorá takisto býva v Prešove, ako bývam ja. Pani poslankyňa určite len zabudla povedať, že ten príbeh, ktorý tu v minulosti aj pán súčasný minister obrany hovoril, že raz ten Rus odíde z našej krajiny, je, žiaľ, klamstvo. A je to taký pekný príklad toho, čo sa udialo len niekoľko dní dozadu v Haniskej, kde ten Rus je tam a spáchal teroristický útok na Slovenskú republiku. Našťastie zložky to odhalili a nestalo sa nič vážne. A keď čítam v správe, že aktivita NATO Východná stráž bola spustená 19. septembra v reakcii na viaceré narušenia vzdušného priestoru členských krajín NATO bez stanovenia termínu ukončenia, tak ja by som sa chcel opýtať aj ministra obrany, že na čo čakáme tu v Prešove, respektíve na čo čakáme na Slovensku? My máme reálne nielenže, nielenže Rusko vedie voči nám hybridnú vojnu, ono už vedie vojnu voči Slovensku. A mňa len mrzí z toho všetkého takého, že táto vláda sa tvári tak dvojtvárne alebo na všetky štyri svetové strany a stále tvrdí, že nejakým spôsobom manipulatívne, aj to bolo spomenuté, že poslanec Blaha hovorí, že aj tak či tak za tú vojnu môže Ukrajina, ale treba si uvedomiť, že práve Rusko je ten agresor tej celej vojny. Takže samozrejme, že my to vyslanie tých príslušníkov podporíme, ale to, čo momentálne stvára vláda, sa mi zdá taká dvojtvárnosť toho všetkého. [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [09:50] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, vy ste vo svojom vystúpení hovorili o tej dvojtvárnosti. O tom, že vlastne na jednej strane sa tvárite, že sa nás to netýka, že Rusko nie je priama hrozba, a na druhej strane vysielate vojakov na východné krídlo, ktoré sa buduje. Táto operácia je primárne zameraná práve na hrozby z Ruska. A my si, samozrejme, nikdy nenecháme ujsť vás pristihnúť presne pri týchto situáciách, keď sa ukazuje a odkrýva tá dvojtvárnosť vašej zahraničnej politiky, o ktorej tu hovoríte, že ju máte na všetky štyri svetové strany. Keby bola na všetky štyri svetové strany, tak by ste asi mali poslať radary aj do Ruska, lebo aj tam padajú tie drony. Nie? Lebo však tá má dobré vzťahy so všetkými. Takže asi takto by sa mala potom interpretovať vaša politika na všetky štyri svetové strany, lebo takto komunikujete. A čo je najhoršie, je jedno, čo komunikujete mne, ale na verejnosť to má veľmi zlý dopad, pretože sme v horúcej fáze hybridnej vojny, kedy Rusko stupňuje a bude stupňovať útoky, sabotážne útoky a rôzne akcie takéhoto charakteru voči členským krajinám EÚ a NATO, ktoré sa podieľajú na pomoci Ukrajine, vrátane Slovenska, ktoré tiež síce nie zadarmo, ale posiela pomoc Ukrajine. A to nie je jediný hybridný útok alebo teda sabotážny útok, ktorý tu bol odhalený. Je ich viacej, pán minister, a vy o nich sám viete. Vojenské spravodajstvo sa podieľa na odkrývaní týchto aktivít Ruskej federácie u nás falošnými agentami a podobne. Ale vy sa snažíte za každú cenu to ututlávať a zakrývať to pred ľuďmi a to znižuje našu odolnosť, to znižuje našu obranyschopnosť a tam je vaša vina, bohužiaľ. [09:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [09:52] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, ďakujem za všetky vaše faktické. Nechcela som vyvolať emóciu, chcela som len poukázať na fakty a na to, že iné sa hovorí a iné sa koná a, žiaľ, aj včera to pán prezident spomenul vo svojom príhovore, prispieva to k veľkej polarizácii spoločnosti. Všetci, či je to koalícia alebo opozícia, by sme sa mali zjednotiť a uvedomiť si, čo sú priority Slovenska. Žiaľ, kým, kým koalícia bude chodiť na návštevu do Moskvy, kým poslanci koalície, vládni predstavitelia budú chodiť do Moskvy, pritom Moskva, teda Ruská federácia je tá, ktorá stojí za tým, že päť rokov nemáme mier pri našich hraniciach, tak dovtedy nemôžeme sa posunúť a nemôžeme ukľudniť situáciu u nás. Čiže prosím, tlmme emócie, ja sama mám občas s nimi problém, priznávam sa, ale naozaj hľadajme dobré riešenia pre Slovensko. To, že si pán minister uvedomil, že potrebujeme chrániť východnú hranicu a že stále sme platným členom NATO, je fajn, to oceňujem a snažila som sa to povedať aj vo svojom príspevku. Čiže my budeme hlasovať za tento návrh. Ďakujem. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [09:53] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Za poslanecký klub hnutia SLOVENSKO chcem povedať, že my vyslanie vojakov na východné krídlo podporíme, pretože to považujeme za správne. Ale ak tomu správne rozumiem, pán predsedajúci, tak dve koaličné strany, SMER a HLAS, presadia toto vyslanie s pomocou opozície. Ak môžu koaličné strany SMER a HLAS niečo presadiť s pomocou opozície, v podstate proti vôli Slovenskej národnej strany, tak si kladiem otázku, prečo by aj Slovenská národná strana nemohla niečo presadiť proti vôli SMER-u a HLAS-u. A chcem vám dať jeden tip, možno kolegovia neskôr dajú aj iné tipy, ale my na tejto schôdzi predkladáme opätovne novelu Trestného zákona, ktorou chceme vypustiť z Trestného zákona paragraf kriminalizujúci príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku. Myslím, že nič vážne v koalícii sa nestane, ak nám pomôžete túto novelu schváliť, pretože, opakujem na záver svojho vystúpenia, ak môžu SMER a HLAS presadiť vyslanie vojakov proti vôli SNS s pomocou opozičných politických strán, aj Slovenská národná strana má plné právo presadiť niečo na tejto schôdzi proti vôli SMER-u a HLAS-u s pomocou opozície. Ďakujem za pozornosť. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca reaguje faktickou pán poslanec Pročko. [09:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som sa ťa spýtal, Gábor, prosím ťa, že ty si zažil niekedy, že by Andrej Danko to, čo povedal v televízii, realizoval aj tu v parlamente? Ja by som bol rád, keby si mi na to odpovedal, lebo ja som ho nezažil. On veľa porozpráva v televízii, ale tu v parlamente potom stiahne uši a tichučko šúcha nohami. To, čo robia včera, to bolo príkladom. Ako naozaj to, že podľa mňa sa bude, keď príde Andrej Danko do parlamentu, budeme sa zdraviť salamu alejkum. Lebo to, čo spravila Slovenská národná strana včera, bolo katastrofa, zradili Slovákov, všetkých Slovákov zradili, pretože dali majetky Slovenska šejkom arabským do rúk. Takže to, čo aj teraz predvádza koalícia, a my to podporíme, je len, je len znakom a dôkazom toho, že my naozaj tie dobré veci chceme. My tie dobré veci chceme a toto je dobrá vec. Andrej Danko sa mi páči a celá Slovenská národná strana v tom, ako rozprávajú o národe, o pomoci a o tom, ako chcú pomáhať, ako chcú byť, aby všetko bolo národné. A ešte raz, ten včerajšok bolo niečo, čo vyrazilo dekel všetkým slušným Slovákom. Sa tu hlasovalo o tom, že majetok, majetok slovenský dáme do rúk šejkom. Tak ja neviem potom, či sme, či sme všetci hluchí, keď Andrej rozpráva o národnosti, o národe, o hrdosti, o tom, ako Slovenská národná strana je tá strana, ktorá háji národné záujmy Slovákov. No včera hájili národné záujmy arabských šejkov. Takže, Andrejko, salam alejkum. [09:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Valášek. [09:57] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, Gábor, vďaka za vecné a kreatívne vystúpenie ako vždy. Myslím, že ten nápad s návrhmi legislatívy, ktorú by SNS vedela podporiť, by sa mohol ujať. A rozmýšľam teraz nahlas, pozerajúc sa aj na ostatné opozičné kluby, či by sme nevedeli to rozhodovanie pánu predsedajúcemu uľahčiť, poslať mu prípadne nejaký zoznam vecí, ktoré sú ešte možno aj dnes či zajtra na tom hlasovaní. Kým to má čerstvé v pamäti, túto tvoju výzvu, nech rovno aj konáme, železo treba kuť za horúca. Vďaka. [09:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Nash. [09:58] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Gábor Grendel, vaša výzva je prijatá. Ja by som tiež chcela poprosiť pána Danka, aby hlasoval proti návrhu zákona, ktorý ovládne Fond na podporu cestovného ruchu a Fond na podporu športu, kde si Huliak chystá to, že bude môcť bez udania dôvodu odvolávať nominovaných členov správnej a dozornej rady. My budeme proti tomuto návrhu hlasovať proti a ja dúfam, že teda sa k nám pridá aj Slovenská národná strana, pretože tieto fondy, to sú to sú vaše deti a to sú veci, na ktorých vám veľmi záležalo ešte pred tromi rokmi a ja dúfam, že si lajsnete to, že porušíte vašu koaličnú dohodu a pridáte sa k nám a tieto fondy zachránite, aby tam stále bol verejný záujem na prvom mieste a nie záujem toho, že kto si tam vylobuje nejakých nominantov, ktorých Huliak ako keby schváli a bude ich tam lustrovať. Tam majú právo nominovať si svojich zástupcov, stavovské organizácie, ZMOS, SK8 a Huliak bude im týchto nominantov lustrovať. Tak ja sa pýtam, že či by aj toto nebol dobrý nápad, keby ste sa pridali k opozičnému proti? Ďakujem veľmi pekne. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím, pán minister, prosím vás, ale, vážení páni poslanci a poslankyne, rokujeme o vyslaní vojakov, držte sa témy. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Grendel, nech sa páči. [09:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Takže čo sa týka vyslania vojakov, ako som povedal aj vo svojom vystúpení, my tento návrh podporíme, pretože ho považujeme za správny. A čo sa týka tých reakcií na moje vystúpenie, ďakujem za všetky faktické poznámky. Teší ma, že ten nápad sa ujal, ale predsa len o tej novele Trestného zákona sa bude, ak sa vôbec bude rokovať, tak sa bude rokovať neskôr, pretože je medzi tými doteraz neprerokovanými návrhmi z predchádzajúcej schôdze. Takže ak platí, že za jeden zákon schválený s opozíciou má SNS akoby jeden výstrel schváliť niečo s opozíciou, tak zase by som nebol úplne rád, keby sa ten výstrel použil na nejaký návrh z iného poslaneckého klubu. Takže, pán predsedajúci, chcem na vás apelovať, aby ste pomohli urovnať vzťahy aj medzi Slovákmi a Maďarmi, či tu na Slovensku alebo tie medzištátne, a pomohli nám schváliť tú novelu Trestného zákona, ktorá vypustí ten nešťastný paragraf, ktorý sa do Trestného zákona dostal pokútnym spôsobom cez pozmeňovák na ústavnoprávnom výbore úplne zbytočne, úplne zbytočne. Ďakujem pekne. [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vážení páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [10:01] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Pán predsedajúci, ja skutočne ťa obdivujem, skutočne ťa obdivujem, pretože sedieť pri týchto podlých výzvach a ostať chladný a držať si určitú integritu a úroveň a viesť schôdzu nie je naozaj jednoduché. Takže to asi chce mimoriadny talent, ktorý bezpochyby, bezpochyby, pán predsedajúci, máš. Poďme k veci, aby som nebol mimo témy ako ostatní poslanci PS, ktorí milujú porušovať rokovací poriadok a je im to úplne jedno. To vidíme naprieč celým Progresívnym Slovenskom, že porušovanie zákonov je niečo, čo je obľúbená disciplína už dlhodobo. Ale poďme k veci. Snažíte sa veľmi násilne naznačovať, že ako keby sme sa báli alebo neboli schopní dodržať to, čo v skutočnosti hovoríme. A úprimne vám poviem, že nepomáha vám najmä, ak sa snažíte používať jedny a tie isté lži celý čas a nepoučíte sa napriek tomu, že ste konfrontovaní s reálnymi dôkazmi, že to, čo hovoríte, proste nie je pravda. Je to vaša, samozrejme, voľba, tak vás budú hodnotiť vaši voliči, avšak môžem vám pustiť sedem-osem príkladov toho, čo som pred voľbami hovoril, a to, čo hovorím aj teraz, a je to jedno a to isté. Nájdite mi rozdiel v tom, čo som hovoril a čo hovorím teraz. Nenájdete, pretože už som v tej politike jeden deň a som naučený, že mám hovoriť to, čo budem hovoriť aj o päť rokov, a keď ma v noci zobudia, aby som nemusel v hlave sa vracať dozadu, čo som povedal. To je jednoducho to jedno a to isté. Dokonca si môžete pustiť Infovojnu, čo je veľmi horúce prostredie, keď sa bavíme o niektorých veciach v súvislosti s Ruskom a s Ukrajinou, ale hovorím stále to isté. A navyše, čo je ešte celkom pozitívne, že tá skutočnosť, ktorá sa odohráva v realite na tomto rusko-ukrajinskom konflikte, tak nám dáva za pravdu po väčšine. Hej? Pretože keď sme volali po tom, aby Ukrajina prijala mier v roku ´22, tak by mala určite výhodnejšie podmienky, ako ich má dnes. A za ten čas jediné, čo sa zmenilo, je, že je Ukrajina viacej zničená a že zomreli stotisíce ľudí na obidvoch stranách. A to je výsledok celého toho snaženia západnej Európy a tých, ktorým drukujete v tom, že to je správny postoj, poďme stále poukazovať. A v čom je to, samozrejme, v postavení najmä v KDH, teraz hovorím, začnem od pani poslankyne, také trochu farizejské. Keď sa vám hodí, ste na strane tých, ktorí okupujú, a keď sa vám hodí, tak ste na strane tých, ktorí sú okupovaní. Čiže jednoduchá matematika – azerbajdžansko-arménsky konflikt. Kto okupoval koho? Arménci okupovali Azerbajdžan 30 rokov a 30 rokov sa zastávate Arménov z dôvodu, ktorému som rozumel. Rozumel, len je to ten druhý meter, viete? Pretože Azerbajdžan 30 rokov bojoval o svoju suverenitu, uznané hranice v roku ´92 a Arméni v mene ochrany, v mene ochrany lokálnych a, by som povedal, menšinových Arménov na území Azerbajdžanu zabrali celý Karabach, nielen Náhorný, celý, teda aj azerbajdžanské obce. A tu ste boli na strane tých, ktorí okupovali, to znamená okupantov, dlhoročne. Teraz, keď Rusko rieši svoju menšinu na Ukrajine, ste na strane Ukrajiny, na strane tých, ktorí obhajujú suverenitu. Tam sme aj my. Súhlasím, suverenita bola narušená a má byť obnovená. A myslím, že ak nie stokrát, tak možno 80-krát povedal pán premiér, že Rusko v tomto prípade porušilo medzinárodné právo. To, s čím nesúhlasíme a kde sa zásadne rozchádzajú naše názory, je v tom, že to bola nevyprovokovaná vojna. To však nie je pravda a všetci to veľmi dobre viete, pretože zabúdate na to, že vojna nezačala vo februári ´22, ale už v roku 2014 a nielen vojenským zásahom ukrajinských síl na Donbase proti tým, ktorí chceli vyhlásiť nezávislosť, v súvislosti s násilným odvolaním demokraticky zvoleného prezidenta, ale aj rokmi ignorácie toho, že veľká časť, dokonca 50 % Ukrajincov, nechcela vstúpiť do NATO. A celý čas sa toto riešilo. Veď máte tisíc kníh, tisíc vecí, kde to vidieť. Čiže ten obrázok rozhodne nie je čiernobiely. Ale to, čo vás usvedčuje z farizejstva, je presne tento prípad. Sú dva rovnaké prípady. Dva úplne rovnaké prípady a stojíte v obidvoch prípadoch na inej strane. A to nemáte ako vysvetliť. Takže ak je tu niekto povrchný a pokrytecký, tak v tomto prípade to, samozrejme, ste vy. Pretože my tvrdíme jedno a to isté. Ten, kto má obhajovať svoje hranice, ten má na to, samozrejme, právo. Čiže v tomto prípade je to úplne jasné a vysvetľujeme to dlhodobo a dlhodobo je ten náš názor správny, to nie je strach z toho niečo označiť, to je proste realita, ktorú dokonca rešpektoval aj medzinárodný súd, ktorý stanovil, že Ukrajina je zodpovedná za masaker v Odese a v divadle, kde Ukrajinci podpálili a upálili Rusov v divadle. A to sú tie kroky, kde pri tej menšine, ktorá tam je, iná strana, iný štát proste jednoducho zakročí, pretože to prepojenie medzi Ukrajinou a Ruskom je ďaleko väčšie, ako si viem predstaviť. Dokonca v mnohých prípadoch väčšie, ako bolo medzi Českom a Slovenskom v rámci rodinných prepojení. A to ich máme obrovské. Tých zmiešaných manželstiev je na našich územiach veľké, veľké množstvo. Tam dokonca ešte väčšie. Môžete si pozrieť na mapu, keď si pozriete prvé dni vojnového konfliktu, státisíce ľudí emigrovali. A ten najväčší počet ľudí utiekol v tom čase kam? Na Západ alebo do Ruska? O čom to svedčí? O tej menšine, ktorej boli jej práva uberané. Viete si predstaviť, pán poslanec Grendel, keby sme my, tak ako Rusi, zakázali dnes hovoriť Maďarom po maďarsky, zrušili školy, zrušili všetky veci, aká by bola reakcia? Diplomatická? Alebo by začali búrlivé protesty? Gábor, veľmi dobre vieš, počas vlády SMER-u sa práve podarilo tieto vzťahy, ktoré boli v roku 2006 vyostrené, dostať na úroveň, ktorá bola možno najlepšia za posledných tisíc rokov. Ale keby sme tento krok urobili, presne ten, ktorý robila Ukrajina, tak by tá reakcia nebola len o diskusii v parlamente, či už o masových demonštráciách, ktoré by možno prerástli aj do násilných konfliktov. A Maďarsko by sa na to len tak pozeralo, alebo by sa snažilo nejakým spôsobom chrániť svoju menšinu? Muselo by si uvedomovať, je tu nejaké medzinárodné právo, ale tá menšina je súčasť v podstate nejakej historickej časti, no bolo by to veľmi ťažké. Boli by tie vzťahy minimálne tak strašne eskalované, že by sa nikto nemohol čudovať, keby vypukli nejaké aj potýčky so zbraňami. To nie je možné, povie niekto. No, ja si veľmi dobre pamätám, keď v roku 2007 som bol ministrom vnútra a maďarské gardy pochodovali na slovenskom území pri Kráľovskom Chlmci. A mali sme tam potýčky medzi policajtmi a týmito maďarskými gardami, ktoré patrili k politickej strane Jobbik. Nakoniec sa to podarilo deeskalovať, ale len pričinením a rozumným politickým rokovaním. To znamená, toto nie je čiernobiely obrázok a hovoríme to stále. Žiadne zakrývanie alebo strach z toho, aby sme označili, ako je to naozaj, nikdy nebol. Toto jedno hovoríme stále rovnako. Rovnako tak platí, a povedal to premiér aj pred voľbami, aj po voľbách, zastavili sme štátnu pomoc Ukrajine. To bolo naše politické rozhodnutie. Ale ak platí, že záujem slovenských občanov a slovenskej ekonomiky je na prvom mieste, nebudem obmedzovať žiadnu spoločnosť, ktorá vyrába, zamestnáva a platí. A budeme si vážiť každého, ktorý platí u nás dane a zamestnáva ľudí, najmä v regiónoch, ktoré sú problematické a ohrozené. A to je rozhodujúce. Len jednou poznámkou sa ešte vrátim k pánovi poslancovi Krúpovi. Pán poslanec Krúpa, jednak ste odbočili od témy, ale povedzte mi, z čoho bola financovaná vaša mimovládka? No, odpoveď všetci poznáme. To znamená, tieto poznámky k tomu, kto kedy s kým spolupracuje a potom má nejakú úplne inú prácu, sú nemiestne a do určitej miery aj dosť smiešne. Treba kontrolovať základné údaje a parametre, či je niečo výhodné, dobré a vhodné. Je to vecné a nejdem ďalej. A toto treba merať, či je niečo v poriadku. A tak, ako budem podporovať vždy Volkswagen, tak ako som to robil aj predtým, keď som bol minister vnútra, alebo aj teraz, že chceme aspoň lojalitou, už keď nie zásadným číslom, pretože to číslo bolo smiešne, ten počet kusov, ktoré sme objednávali napríklad vo Volkswagene, bolo preto, že tu investovali, že tu zamestnávajú ľudí, že sa starajú, že sme objednali Kia aj Hyundai, ktorý tu pôsobí možno menej viditeľne, pretože hlavne motory sa tu robia pre nich, ale Hyundai je majiteľom Kia. Peugeot Citroën, to isté. A možno keby už vtedy bolo Volvo, tak aj Volvo. A to isté platí aj o skupine CSG, ktorá tu pôsobí a s ktorou sme spolumajiteľmi v ZVS Holding, a ktorá dala, na rozdiel od vlády, ktorá tu bola predtým, kedy bolo že 10-tisíc na dividendách tento rok, 15 miliónov a ďalších 12 miliónov na dani. Tak akože ideme všetkým investorom nadávať, ktorí tu zamestnávajú tisícky ľudí, že oni sú neni pekní? Tak skontrolujme, či štát dal normálnu cenu, či je to v poriadku, či je to kvalitné a potom sa bavme o získaní nejakej výhody. Bolo to skontrolované ÚVO a bolo to zákonné. Tak nehovorte o porušovaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Uplynul vám čas, pán minister. Desať minút je na záver. Áno, vaši kolegovia zaviedli takéto novosti. Chce sa vyjadriť ešte pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Hlasovanie v najbližšom bode. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1282. Spoločná správa výborov má tlač 1282a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom , tlač 1282.) [10:13] Denisa Saková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní uviesť vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Návrh zákona nahrádza doteraz platný zákon č. 294/1999 o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom z dôvodu potreby transpozície novej smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/2853, ktorá nahrádza smernicu z roku 1985. Návrh zákona upravuje všetky základné náležitosti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Jeho cieľom je posilniť postavenie poškodených osôb, spotrebiteľov a zároveň zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami poškodených osôb, výrobcov a ostatných hospodárskych subjektov v dodávateľskom reťazci. Návrhom zákona sa modernizujú pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v nadväznosti na technologický rozvoj a vývoj obchodných modelov. Návrh zákona aktualizuje definíciu pojmu výrobok, zavádza definíciu pojmu komponent, rozširuje okruh zodpovedných osôb, spresňuje, aké druhy škôd sa nahrádzajú, vypúšťa finančný limit minimálnej výšky škody a zavádza nové pravidlá pre dokazovanie. Materiál nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dám slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyni Szabóovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [10:15] Andrea Szabóová Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, tlač 1282, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1551 z 2. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 505 z 9. septembra 2026 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 280 zo 14. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenými pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 296 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Konštatujem, že nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Pani ministerka nie. Žiada si slovo spoločná spravodajkyňa? Súčasne vás prosím, aby ste oznámili termín hlasovania. V najbližšom bloku, predpokladám, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o kybernetickej odolnosti. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1450. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1522. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh odôvodnila. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o kybernetickej odolnosti) , tlač 1450.] [10:18] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky si dovoľujem uviesť vládny návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o kybernetickej odolnosti. Vládnym návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2024/2847, takzvaného aktu o kybernetickej odolnosti, ktorý je novou reguláciou Európskej únie v oblasti horizontálnych požiadaviek kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami. Cieľom návrhu je vytvoriť právny a procesný rámec na zabezpečenie účinného dohľadu nad plnením požiadaviek podľa uvedeného aktu o kybernetickej odolnosti na trhu Slovenskej republiky. Spresňuje sa samotný výkon dohľadu nad trhom a s ním súvisiace opatrenia a povinnosti Národného bezpečnostného úradu ako orgánu dohľadu nad trhom, ako aj práva a povinnosti hospodárskych subjektov pri dohľade nad trhom. Ide o výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora. Dohľadu nad trhom podlieha aj správca softvéru s otvoreným zdrojovým kódom. Samotný výkon dohľadu nad trhom bude zabezpečovať NBÚ prostredníctvom svojich príslušníkov a zamestnancov. V prípade neplnenia povinností vyplývajúcich z aktu o kybernetickej odolnosti alebo z vládneho návrhu zákona uloží NBÚ príslušným hospodárskym subjektom vhodné a primerané opatrenia na odstránenie zisteného nesúladu a pokutu. Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a má negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Vládny návrh zákona nemá vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy služieb verejnej správy na občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. [10:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Demečkovi. [10:20] Dávid Demečko Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [10:22] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predstavte si, že máte na starosti tie najdôležitejšie dáta v štáte, no odomykáte ich starým hrdzavým kľúčom. Dnes tu máme zákon, ktorý rieši trh, no namiesto toho by som čakala skôr iniciatívu vlády v oblasti našej štátnej bezpečnosti. Posledné roky nám totiž ukázali reálny stav našej odolnosti. Spomeňme si na rok 2025. Stovky rodičov si museli brať voľno v práci a v panike utekať pre svoje deti, lebo školy čelili masívnym e-mailovým hrozbám o bombách. Štát nedokázal tento plošný útok v Čechách zachytiť ani naň adekvátne reagovať. Spomeňme si na výpadky katastra nehnuteľností. Zoberte si bežného človeka, ktorý kupuje byt, má nastavené zmluvy, hypotéku a pripravené sťahovanie a zrazu zistí, že celý proces stojí a on žije v zúfalej neistote, pretože kľúčový štátny systém na dlhé týždne jednoducho kľakol. Spomeňme si na opakované úniky dát a kybernetické incidenty, ako keď minulý rok čelila vážnym problémom Všeobecná zdravotná poisťovňa, kedy boli v ohrození citlivé dáta miliónov poistencov, alebo keď sa mená, adresy či rodné čísla našich občanov ocitli kvôli deravým registrom voľne na internete. Do tejto reality prichádza vláda s predloženým zákonom ako nutnou implementáciou pravidiel Európskej únie pre komerčný trh. Dávame teda štátu moc prísne kontrolovať firmy, požadovať bezchybné kódy a trestať súkromný sektor pokutami, ale pozrime sa pravde do očí. V prípade pochybenia bude môcť štát pokutovať podnikateľov, no sám štát dlhodobo nedokáže ustrážiť vlastné dáta, ochrániť školy pred útokmi, ani zabezpečiť fungovanie kritickej infraštruktúry. Preto by sme radi od vlády konečne videli konkrétne kroky, opatrenia a vyvodzovanie zodpovednosti v oblasti kybernetickej odolnosti samotného štátu. Pretože kybernetická odolnosť sa nekončí pri komerčnom softvéri, ale začína sa pri funkčnom štáte. Ďakujem. [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Keďže nemáme žiadnu faktickú poznámku na vaše vystúpenie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka, nie? Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1474. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1543. Prosím pani podpredsedníčku vlády, aby tento vládny návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1474.) [10:25] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 361/2026 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia a implementácia európskej legislatívy, ktorá reviduje súčasné nastavenie vnútorného trhu s obnoviteľným plynom, zemným plynom a s vodíkom v Európskej únii. Vládny návrh zákona transponuje zmeny európskej legislatívy zamerané na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a dosiahnutie významného zníženia emisií skleníkových plynov v sektore energetiky a dopravy, na podporu rozvoja vodíkového hospodárstva a na zabezpečenie energetickej bezpečnosti a dostupnosti cien energií. Vládnym návrhom zákona sa navrhuje zavedenie komplexnej právnej úpravy v oblasti trhu s vodíkom na podporu rozvoja vodíkového hospodárstva, vrátane právnej úpravy účastníkov trhu s vodíkom a ochrany koncových odberateľov vodíka. Vládnym návrhom zákona sa zároveň novelizujú ďalšie zákony v súvislosti s problematikou vodíkového hospodárstva. V zákone o regulácii v sieťových odvetviach sa rozširujú právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v rozsahu vecnej a cenovej regulácie v oblasti trhu s vodíkom a vodíkového hospodárstva, najmä v súvislosti s prechodom na režim regulovaného prístupu k vodíkovým sieťam od 1. januára 2033. V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby sa navrhujú úpravy, ktorých cieľom je podporiť energetickú transformáciu v oblasti klímy, prispieť k urýchlenému zníženiu emisií existujúcich palív a podporiť prechod odberateľov v ťažko dekarbonizovaných odvetviach, v ktorých neexistujú ďalšie energeticky alebo nákladovo efektívne možnosti. Navrhuje sa ustanovenie práv a povinností výrobcu nízkouhlíkových plynov, ako aj úprava v oblasti registra nízkouhlíkových plynov. Novelizuje sa aj zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a živnostenský zákon. Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov, informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predpokladá sa pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [10:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Šimkovi. [10:28] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1474. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [10:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [10:30] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážená snemovňa, vážená ministerka, vážený podpredseda Národnej rady. Dnes budem vystupovať častejšie, tak toto berte ako rozcvičku hlasovú, lebo toto je len taká, ako malý štek ku tomuto. Tento zákon ste možno zachytili, ako to pani podpredsedníčka vlády uviedla, je vlastne zákon, ktorý novelizuje relatívne veľa častí energetickej a dokonca aj spotrebiteľskej sústavy Slovenskej republiky. Ale vlastne aj ukazuje, akým spôsobom tento zákon bol robený. Pripomínam, že to bol tak rýchlo zbitý zákon narýchlo a ešte aj mešká, že vlastne v skutočnosti aj vlastná komisia vláde vyčíta plytkú prípravu a nie je tam napríklad že žiadna pomoc na prípravu pre malé a stredné podniky. Skrátka, vláda má iné priority. Ministerstvo hospodárstva sa snažilo riešiť nový jadrový zdroj, ten mu odobral úrad vlády, teda Robert Fico, a v zásade na niečo, na čo nás vyzýva Európska komisia, aby sme sa pripravili na vodíkovú éru, sme zbúchali za štyri dni. Takýmto spôsobom naša krajina reaguje na veľké výzvy, o vodíku rozprávame 15 rokov, mnohé krajiny sú pripravené, minister hospodárstva Sulík vlastne hovoril len o vodíku, ďalšia vláda na vodík zabudla a asi by sme mali túto našu snahu dostať do nejakej rovnováhy. Nielen vodík, ale aj vodík, hej? To znamená, že vodík do budúcnosti, ružový vodík, zelený vodík, bude súčasťou dopravy, súčasťou energetiky a my sa na to musíme pripravovať, ale musí tam byť nejaká riadna a poriadna diskusia. To znamená, že poďme si reprioritizovať záujmy slovenskej energetiky a záujmy slovenského hospodárstva. Namiesto čakania toho, čo nám prikáže akože Brusel, začnime sa proaktívne pripravovať a nie na poslednú chvíľu prijímať zákony, aby sme nemali infringementy z Bruselu. Takže ja budem veľmi rád, keď budeme v súlade s touto stratégiou diverzifikovať zdroje obnoviteľných zdrojov, respektíve namiesto plynu a rôznych iných fosílnych palív aj obnoviteľné zdroje, k čomu patrí ako v zásade médium aj vodík. Poďme sa pripraviť na túto novú éru a nerobme všetko na poslednú chvíľu. Ďakujem veľmi pekne. [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1475, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí č. 1544. Odovzdám slovo ministerke Sakovej, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1475.) [10:34] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 362/2026 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pretože táto smernica zasahuje prierezovo do takmer každej legislatívy v oblasti energetiky a úpravu a rozširuje všetky oblasti energetickej efektívnosti vzhľadom na rozsah a komplexnosť legislatívnych zmien, ministerstvo hospodárstva pristúpilo k návrhu úplne nového zákona, ktorý zahŕňa a kopíruje základné tematické oblasti požiadaviek smernice o energetickej efektívnosti, a nie k novelizácii platného zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona sa dotýka viacerých niektorých rezortov z dôvodu požiadavky na dosahovanie úspor energie a realizáciu opatrení energetickej efektívnosti v každom zo sektorov spotrebúvajúcich energiu. Implementačná rovina zahŕňa opatrenia energetickej efektívnosti na potrebné naplnenie šiestich cieľov energetickej efektívnosti, ktoré sú naviazané na základné energetické a klimatické ciele. Návrh zákona obsahuje šesť reforiem: reformu manažmentu dát v energetike, reformu manažmentu spotreby energie vo verejnom sektore, reformu zmierňovania energetickej chudoby, reformu zvyšovania informovanosti a povedomia, reformu vzdelávania v energetike vrátane jadrovej energetiky a reformu koordinácie financovania energetickej efektívnosti. Zákonom je stanovená koordinačná úloha ministerstva hospodárstva, ako aj významne rozšírená úloha a postavenie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry ako podpornej organizácie pre ministerstvo hospodárstva, ktorá vykonáva špecifické odborné činnosti v energetickej efektívnosti. Materiál má rozpočtovo zabezpečený negatívny vplyv, pardon, rozpočtovo zabezpečený, materiál má rozpočtovo zabezpečené financovanie s tým, že je to negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a pozitívny a negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [10:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil návrhový gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pán poslanec Šimko. [10:37] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1475. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, a odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [10:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [10:39] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Upozorňujem, že je tu diskrétna zóna, ktorú ste si schválili. Dobre. Tak ďakujem veľmi pekne. Vážení, všetci tí, ktorých som už vítal, a poďme sa baviť ku energetickej efektivite. Najprv by som spomenul širší rámec tohoto zákona a potom by som išiel do detailov. Je to veľmi komplexný zákon a teda vítam, že prišiel, prišiel do tejto Národnej rady, aj keď znova treba povedať, že meškáme s implementáciou minimálne rok, pani ministerka. Meškáme minimálne rok a robíme to podľa mňa trošičku aj preto, aby sme nemali nejaké infringementy a tak ďalej. Pritom energetická efektívnosť nie je len nejaké slovo, ktoré proste si musíme splniť, aby sme proste boli v súlade so všetkými modernými dobami, ale proste energetická efektívnosť je o tom, že najlacnejšia energia je tá, ktorú neminieme, a nie tá, ktorú vyrobíme. To znamená, že pozrite sa, napríklad aj táto Národná rada alebo mnohé iné budovy verejné proste boli a ešte stále sú energeticky neefektívne. To znamená, že kúria radiátory, tri roky, čo som tu, kúria radiátory ako divé a pritom zároveň máme ako keby okná, ktorými to teplo vychádza. Preto energetická efektívnosť je dôležitá a keď do nej budeme investovať, tak tým pádom sa stane to, a hlavne keď budeme mať na to správny právny rámec, tým pádom krajina bude menej míňať, občania, právnické aj fyzické osoby budú menej míňať a tým pádom budú mať na širšie investície do niečoho, čo buď prináša pôžitky, peniaze alebo úspory. To znamená, že energetická efektívnosť nie je byrokracia z Bruselu, ale je to vlastne ekonomicky zdravý rozum, vážení kolegovia zo SaS-ky. Ekonomicky zdravý zdravý rozum, to znamená, že dúfam, že s tým sú (reakcia z pléna), nepodpichujem, nepodpichujem, Braňo, v pohode. Energetická kríza, ktorú tu máme a ktorú každý spomína, je niečo, s čím sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať. To znamená, že buď musíme produkovať lacnejšiu energiu, čo sa nám očividne nedarí, lebo pripomínam, že na Slovensku produkujeme energiu, ktorá je jedna z najdrahších v Európskej únii, alebo musíme mať nižšiu spotrebu, ako už som povedal, čo znamená v geopolitickom hľadisku aj nižšiu zraniteľnosť, a teda, ako som už povedal, nižšie účty pre fyzické osoby, právnické osoby, ako aj pre štát. A pre nás je to priorita vo všetkých programových dokumentoch od vzniku Progresívneho Slovenska až po posledný volebný program a dokonca aj po Veľký tresk je energetická efektívnosť dôležitou prioritou. No dobre, ale teda poďme k tým konkrétnym záležitostiam. To, že meškáme s transpozíciou rok, znamená, že už rok sme mohli byť energeticky efektívnejší a teda, ako som povedal, mohli sme už rok mať oveľa lepšiu či už administratívnu alebo inú infraštruktúru na to, aby sme vedeli šetriť energiu na Slovensku. Napríklad už predvčerom sme zase mali, predkladal to minister dopravy, ale sme mali energetickú hospodárnosť budov. Znova meškanie, znova rok meškanie, čo znamená, že to ilustruje, akým spôsobom náš štát prioritizuje svoje veci. Prvý rok sme vyťahovali mafiánov z väzenia, druhý rok sme menili volebné zákony alebo rôzne iné záležitosti a až tretí, na konci tretieho roku robíme niečo, čo by naozaj usporilo peniaze. No ale poďme, poďme sa porozprávať o tom, v akom kontexte prichádza tento zákon. Ja som si to teda s mojím tímom relatívne dobre študoval a treba povedať, že je to zákon, ktorý je napríklad bez finančného krytia pre samosprávy. A verím, že pani ministerka to vysvetlí, ale zatiaľ z roku 2027 až 2029 je to oficiálne nula, čo by mali mať samosprávy kompenzované. Zároveň napríklad také mesto Bratislava, som sa s nimi rozprával, oni to odhadujú, že to bude cca 5 miliónov eur za rok náklady, aby boli v súlade s touto novou vyhláškou a transpozíciou. Ale pozor, teraz by niekto povedal, á, prišiel Brusel a niečo nám nanútil a teraz bude mať Bratislava väčšie náklady. No nie je to tak. Bratislava bude mať náklady na to, aby do budúcnosti ušetrila, lenže tým, aký máme akože daňový systém a tým, ako samosprávy už strašne veľa míňajú na rôzne veci, ktoré by mal zabezpečovať štát, proste samosprávy nebudú mať peniaze na implementáciu týchto zmien. Teda ako som povedal, financovanie je neisté, nebudeme vedieť, či to pôjde z plánu obnovy, ktorý končí, buď z programu Slovensko alebo zo sociálno-klimatického fondu, skrátka nie je to úplne jasné a vieme, že asi sa spoliehajú na ministerstve hospodárstva na partnerský plán roku 2028 až ´35 pre občanov, to sú tie nové eurofondy, ktoré majú prísť, ale zatiaľ nevieme, a teda krytie pre samosprávy a ostatných a ostatných aktérov tejto hry je úplne nejasné. Zároveň pre obce, my, ako viete, sme sa o tom bavili 1000-krát, je tu viac ako 2900 obcí a 2/3 z nich sú obce, ktoré nemajú skoro žiadnu administratívnu kapacitu. Pre nich to bude úplne ťažký problém, lebo musia najať niekoho, kto sa volá energetický manažér a ten bude musieť mať nejakú jasnú kvalifikáciu. Neviem, že či Ministerstvo hospodárstva už robí na školení takýchto ľudí alebo že či máme takéto takéto ľudské zdroje na to, aby to, aby to bolo. No a zároveň by som teda upozornil ešte na jednu vec. Tak nie, že len meškáme, ale celá tá vec je podľa nás relatívne zle pripravená, lebo k zákonu sa tiež podáva návrh cirka 15 vyhlášok, ak sa nemýlim, pani Érska. A mnohé z týchto vyhlášok sú nedokončené, alebo možno čerpám zo zlých zdrojov, ale vlastne my sme si to pozerali a v zásade napríklad taký taký pri energetickej chudobe a pozor, je konečne dobré, že konečne nejaký zákon pri sociálno-demokratickej vláde, zloženej z dvoch akože sociálno-demokratických vlád a jednej národnej strany po v treťom, na konci tretieho roku, konečne rieši energetickú chudobu. Tak to berte ako, ako by som povedal, pozitívum a za to, za to vás chválim. Ale ako to býva pri tejto vláde, energetická chudoba je teda zadefinovaná, ale napríklad je problém v tom, že vyhlášky, ktoré sa toho týkajú, nie sú dopísané. Ja tu, pani ministerka, aby ste to nemuseli hľadať alebo esemeskovať s úradníkmi, tu sú tie, tu sú tie časti tej, tej... to nie je pomoc. (Reakcie z pléna.) Prečo? No, takže vlastne napríklad že je tam napísané, že § 6 ods. 2, normálne že vo vyhláške je napísané, že žiadosť podáva domácnosť komu? A otáznik. Normálne vo vyhláške je otáznik. Nie že oznámenie, že niekomu sa podáva, ale otáznik. Alebo napríklad, že ods. 5 automatizovaným spôsobom, tri bodky. Teda aký automatizovaný spôsob? Poštový holub alebo proste nejaký nejaký e-mail alebo proste cez iPhone sa mi to, cez banku sa mi to nejakým spôsobom zmení a tak ďalej. A plno iných vecí, keďže teda ma obmedzuje pán doktor Danko, tak tým pádom už mám len tri minúty. Je tam strašne veľa prechodných ustanovení a tak ďalej. To znamená, že tento zákon alebo respektíve vyhlášky nie sú nakoniec dokončené. A škoda, že tu nie je môj kolega, kolega Hargaš, ktorý teda upozorňuje na byrokraciu a prezentoval program, ktorý sa volá Byrokrat, ale teda ministerstvo hospodárstva, ktoré má najrozsiahlejší systém dát, lebo kvôli energetickej pomoci alebo energopomoci urobilo najväčší systém zberu dát a vlastne vedia o občanovi všetko, tak na preukázanie energetickej chudoby vy potrebujete dodať deväť dokumentov, a teraz počúvajte. Tá babka alebo ten človek z nefavorizovaných sociálnych skupín musí doniesť list vlastníctva, zmluvu o dodávke energie, doklady o výdavkoch na energiu, doklady o príjmoch všetkých členov domácnosti, súdne rozhodnutie o výživnom, doklad o počte osôb a tak ďalej. Pani ministerka, toto všetko máte v databázach, ktoré ste vyžadovali pre energopomoc a ktoré vlastne už rok a pol dopĺňate. Takže nechápem, prečo práve ľudí, ktorí sú energeticky chudobní, proste práve ich vyženiete na ulicu, aby zháňali doklady. Je to proste neuveriteľné. A podľa mňa oni na tom energeticky minú celý ten 13. dôchodok, ktorý ste im dali, alebo, alebo polámu si nohy, alebo proste niečo si, niečo si spravia, lebo toľko úradov budú musieť nabehať, že ten 13. dôchodok vlastne minú a radšej, radšej potom nech nežiadajú o tú, o tú pomoc, keďže sú v energetickej chudobe. Teda na záver, keďže mám obmedzenie časové, myslím si, že energetickú efektívnosť potrebujeme, je škoda, že tak neskoro to prišlo, až na konci tretieho roku. Žiadame reálne vyčíslenie nákladov pre samosprávy a zároveň by som chcel za samosprávy hovoriť a sa ich pýtať, aby teda sa pýtali, že ako vláda dodrží sľuby a ako im pomôže. Lebo je tu relatívne veľa kandidátov v tejto snemovni, ktorí chcú kandidovať za HLAS a SMER a tak ďalej, ale táto vláda a to ministerstvo ich veľmi zaťaží. To znamená, že my by sme boli v zásade za, napriek reptaniu ďalšej časti opozície, ale v tomto prípade, keďže to je nedokončené a nie sú tam tie zodpovedajúce, zodpovedajúce vyhlášky, tak sa minimálne zdržíme. Ďakujem veľmi pekne a prajem úspešné hlasovanie, pán Danko. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Tak ako som avizoval, na žiadosť predsedu parlamentu je zvolané poslanecké grémium, takže prerušujem schôdzu a budeme pokračovať v bloku hlasovaní (Zasadnutie poslaneckého grémia.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pekné predpoludnie prajem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv procedurálne návrhy. Pán poslanec Richter, nech sa páči. [11:07] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Podávam v mene troch poslaneckých klubov SMER-u, HLAS-u a Slovenskej národnej strany procedurálny návrh, aby sme o tlači 1331, jedná sa o zákon o veterinárnej starostlivosti, nehlasovali dnes o jedenástej, ale poobede alebo pred večerom o sedemnástej hodine. Ďakujem. [11:07] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Druhý... je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [11:07] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja by som chcela namietať voči režimu počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste rozdelili vlastne priestor pre tlačové konferencie v tlačovej sále, kedy vlastne pre 145 poslancov zaradených v kluboch je v podstate sedem alebo sedem voľných termínov, ak nerátam tie večerné, lebo kto by chcel robiť večerné tlačovky. Pre päť nezaradených poslancov sú dva termíny a zároveň päť podpredsedov Národnej rady majú ešte vyhradené dva ďalšie špeciálne najlepšie termíny na tlačové konferencie. Ja toto pokladám za absolútnu diskrimináciu v súvislosti aj s tým, že idete ďalej meniť rokovací poriadok, idete obmedzovať čas na rozpravu a teraz nám rozdáte ešte, že kedy môžeme alebo nemôžeme mať tlačové konferencie s tým, že vedenie Národnej rady, konkrétne podpredsedovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:08] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michelko, nech sa páči. [11:08] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SNS, HLAS a SMER žiadam, aby čísla tlačí, to sú všetko, parlament teda, poslanecké návrhy zákonov SNS, a sú to tlače 699, 1261, 1270, 1365, 1530, 1531, 1532, 1533, 34, 35, 36, 37, 38 a 39, sa prerokovali 2. 10. po tlači 1220, to je Audiovizuálny fond. Je to piatok, nič tam neni natermínované, nie sú ešte všetky veci dohodnuté, aby sme to mali v kope. Takže všetky poslanecké návrhy na 2. 10. po tlači AVF. 1220. Ďakujem. [11:09] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [11:09] Ľubomír Galko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. No, ja som myslel, že sa to vyrieši do dnešného dňa, lebo však taký neoficiálny príspevok som aj dostal od pána Rašiho, ale teda keď to Veronika načala, tak doplním ešte, že v tých nových pravidlách je zavedené to, že ja ako poslanec, ktorý nie som v združení v klube, tak nielen že mám vyhradené poobedné hodiny, len poobedné hodiny, ale hlavne si nemôžem volať žiadnych hostí, a poslanci, ktorí sú v klube, môžu, ale môžu aj trebárs europoslanci, členovia vlády. Čiže momentálne je to nastavené tak, že taký europoslanec Mazurek z extrémistickej strany Republika si tam môže zobrať z ulice nejakých dvoch-troch kamarátov, xenofóbnych a rasistických, a môžu tam vykrikovať po poslankyniach Progresívneho Slovenska, že sú strigy alebo niečoho podobné, ale ja si tam nemôžem zobrať ako hosťa žiadneho starostu, žiadneho odborníka na zdravotníctvo a tak ďalej. Pevne verím, že keď teda to budete prerábať, tak budete aj na toto myslieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, budete informovaný (potlesk), potom, čo vám dotlieskajú, všetko bude inak. Takže budete o tom informovaný. Pán poslanec Hlina, nech sa páči. [11:10] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. V zásade oceňujem to, že ste preložili to hlasovanie o zákone o veterinárnej starostlivosti, len podľa mňa je to málo. Naozaj ho máte urobený zle, sú tam veľké nedostatky a ak vám skutočne záleží na tom, že nechcete, aby sa týrali psy a mačky, tak to treba prekopať od začiatku a omnoho viac. Dooobeda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, procedurálny... Hlina, Alojz, poslanec NR SR Procedurálny návrh je taký, aby sa to hlasovanie preložilo na koniec schôdze. Ďakujem pekne. [11:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Aha, dobre, ďakujem pekne. Takže budeme, všeobecný súhlas nie je, takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Michelka. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že 140 poslancov bolo prítomných, 79 bolo za, 10 bolo proti, 51 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. O ostatných návrhoch neviem dať hlasovať, lebo nie sú procedurálne, alebo mi neboli doručené písomne. A teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 442. Pán Boleslav Lešo, z roku 2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, tlač 1415. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 1415.) Lešo, Boleslav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 119 za, 22 sa zdržalo. Konštatujem, že návrh sme schválili a budeme pokračovať v rokovaní návrhu v druhom čítaní . Ďalej budeme hlasovať, a poprosím pani poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 81/2025 Z. z., ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania, tlač 1436. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 81/2025 Z. z., ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 416/2025 Z. z. , tlač 1436.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 87 za, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh bol schválený a bude teda o ňom rokované v druhom čítaní . Pán poslanec Boleslav Lešo, poprosím uviesť hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, tlač 1468. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov , tlač 1468.) Lešo, Boleslav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh sme schválili a bude prerokovaný v druhom čítaní . Pán poslanec Ján Kvorka, poprosím uviesť vládny návrh zákona o Slovenskej lesníckej komore, tlač 1469. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1469.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 77 za, 40 proti, 23 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh bol schválený . Pán poslanec Igor Šimko, uveďte, prosím, tlač 1466, je to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1466.] Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 79 za, 62 sa zdržalo. Aj tento návrh bol schválený a bude prerokovaný v druhom čítaní . Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Branislav Becík, poprosím vás uviesť prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie, tlač 1447. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie a európskej dátovej regulácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1447.) Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 138 poslancov, 79 za, 59 sa zdržalo. Aj tento návrh zákona vládny bol schválený . Pán poslanec Igor Válek, poprosím uviesť tlač 1443, návrh poslanca Karasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe. Nech sa páči. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1443.] Válek, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 138 poslancov, 77 za, 28 proti, 32 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili . Pán poslanec Erik Vlček, poprosím uviesť prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, tlač 1413. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1413.) Vlček, Erik, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 87 za, 0 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu, a poprosím pána poslanca Mariána Saloňa, aby uviedol tlač 1476, návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy. (Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy , tlač 1476.) Saloň, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 129 za, 1 proti, 10 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh schválili . Poprosím pani poslankyňu Andreu Szabóovú, aby uviedla tlač 1282, je to vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom , tlač 1282.) Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 11 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, uveďte hlasovanie o zákone ako o celku. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 61 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili . Pán poslanec Dávid Demečko, poprosím, uveďte hlasovanie tlač 1450, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o kybernetickej odolnosti) , tlač 1450.] Demečko, Dávid, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Chvíľu strpenia, nejde hlasovacie zariadenie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 106 za, 36 sa zdržalo. Návrh bol schválený . Poprosím pána poslanca Igora Šimka, aby najprv uviedol tlač 1474, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1474.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený . Ďakujem a teraz pán poslanec opäť, uveďte ale tlač 1475, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o energetickej efektívnosti, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1475.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh sme schválili . Vyhlasujem prestávku do 11.32 h, kedy pokračujeme v prerušenej rozprave a v ďalších zákonoch. (Prestávka.) [11:12] Boleslav Lešo – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:13] Boleslav Lešo – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:13] Zuzana Matejičková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 87 za, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh bol schválený a bude teda o ňom rokované v druhom čítaní . Pán poslanec Boleslav Lešo, poprosím uviesť hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, tlač 1468. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov , tlač 1468.) Lešo, Boleslav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh sme schválili a bude prerokovaný v druhom čítaní . Pán poslanec Ján Kvorka, poprosím uviesť vládny návrh zákona o Slovenskej lesníckej komore, tlač 1469. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1469.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 77 za, 40 proti, 23 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh bol schválený . Pán poslanec Igor Šimko, uveďte, prosím, tlač 1466, je to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1466.] Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 79 za, 62 sa zdržalo. Aj tento návrh bol schválený a bude prerokovaný v druhom čítaní . Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Branislav Becík, poprosím vás uviesť prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie, tlač 1447. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie a európskej dátovej regulácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1447.) Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 138 poslancov, 79 za, 59 sa zdržalo. Aj tento návrh zákona vládny bol schválený . Pán poslanec Igor Válek, poprosím uviesť tlač 1443, návrh poslanca Karasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe. Nech sa páči. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1443.] Válek, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 138 poslancov, 77 za, 28 proti, 32 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili . Pán poslanec Erik Vlček, poprosím uviesť prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, tlač 1413. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1413.) Vlček, Erik, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 87 za, 0 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu, a poprosím pána poslanca Mariána Saloňa, aby uviedol tlač 1476, návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy. (Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy , tlač 1476.) Saloň, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu opatrení na zvýšenie ostražitosti a ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 129 za, 1 proti, 10 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh schválili . Poprosím pani poslankyňu Andreu Szabóovú, aby uviedla tlač 1282, je to vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom , tlač 1282.) Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 11 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, uveďte hlasovanie o zákone ako o celku. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 61 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili . Pán poslanec Dávid Demečko, poprosím, uveďte hlasovanie tlač 1450, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o kybernetickej odolnosti) , tlač 1450.] Demečko, Dávid, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Chvíľu strpenia, nejde hlasovacie zariadenie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 106 za, 36 sa zdržalo. Návrh bol schválený . Poprosím pána poslanca Igora Šimka, aby najprv uviedol tlač 1474, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1474.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený . Ďakujem a teraz pán poslanec opäť, uveďte ale tlač 1475, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o energetickej efektívnosti, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1475.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh sme schválili . Vyhlasujem prestávku do 11.32 h, kedy pokračujeme v prerušenej rozprave a v ďalších zákonoch. (Prestávka.) [11:15] Boleslav Lešo – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:16] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:16] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:17] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:18] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:19] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:19] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:20] Erik Vlček – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:21] Marián Saloň – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:22] Andrea Szabóová – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:23] Andrea Szabóová – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:24] Andrea Szabóová – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:25] Dávid Demečko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:26] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:27] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rokovaní pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave o bodoch 25 a 26 programu, ktorými sú prvé čítania o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač 1442, a o návrhu poslancov Čellára, Eliáša, Gašparoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1441. Pán poslanec Čellár, ste tu, ďakujem pekne, pán poslanec Eliáš, a zaujmite miesto pre spravodajcov. Ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy je pani poslankyňa Mesterová. Nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa tu nie je, takže prepadáva poradie. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči. Čiže nie je tu. Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. Nie, tu a pani poslankyňa... (reakcia z pléna), je? Nie je. A pani poslankyňa Števulová, ste tu, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1442, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára, Richarda Eliáša a Štefana Gašparoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1441.) [11:38] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave No, ďakujem za možnosť znova vystúpiť v tejto rozprave. Zase raz prišla náhle, tak som musela chvíľu sa zamyslieť, čo som ešte vlastne chcela povedať k tomuto návrhu zákona, ale teda príde mi veľmi dôležité, aby sme si zopakovali to, čo som už hovorila aj v mojej faktickej poznámke, že koľko tu vlastne máme z prostredia koaličných strán, ktoré sú teda tri, to je dôležité, vlastne návrhov zákonov na tejto schôdzi, ktoré sa týkajú nejakým spôsobom zmeny volebného práva. Tak máme tu obmedzenie voľby zo zahraničia, to sa teda týka zákona o výkone volebného práva, potom tu máme tento návrh zákona z prostredia HLAS-u o referende za skrátenie volebného obdobia, kde sa mení aj zákon, aj ústavný zákon je tam. Potom tam máme návrh SMER-u, ktorý mení ústavu, kde má byť ľudové hlasovanie. Potom tam máme návrh SNS-ky, kde sa má odňať možnosť starostovania cudzím štátnym príslušníkom, ak by boli zvolení, tak tí tiež menia aj ústavu, aj ústavný zákon, aj tento zákon. Čiže tu máme tri zmeny volebného zákona, tri zmeny ústavy a štyri rôzne návrhy zákonov z prostredia troch strán. Veľmi zaujímavé, hovorí to čosi o tej stabilite toho legislatívneho procesu a legislatívneho výsledku, ale mňa by v prvom rade zaujímalo, ako vlastne prebiehajú tie koaličné porady, že vy si poviete, že každý z vás má úplne iný návrh na zmenu volebného zákona a ústavy a všetky teda ich dáte do pléna a vylosujete si, že komu prejde návrh zákona? Že najmä pri tomto referende a smeráckom ľudovom hlasovaní, že ako to vlastne bude fungovať, keby náhodou prešli oba návrhy? Že, či nie, neprejde a koho teda neprejde, ten váš alebo ten smerácky, pán Čellár? Tak to sú moje rečnícke otázky, že mňa by to prosto zaujímalo, ako toto, táto logika koaličná funguje. Lebo treba aj vysvetliť, že napríklad keby to bola opozícia, ktorá podáva každá strana za seba svoj návrh zákona, tak to je iné, lebo opozičné strany nemajú koaličnú zmluvu, sú v podstate odsúdené vznikom koalície na existovanie v opozícii a teda každá z nich má legitímne právo prinášať svoju predstavu o fungovaní jednotlivých oblastí nášho života. Ale vy ste koalícia. A na jednej schôdzi sa nám tu toľkoto návrhov stretlo a keby teda každý z nich bol podporený, že by ste našli aj na tie ústavné zmeny dosť hlasov, každý teda osobitne, tak mňa by naozaj zaujímalo, že či ste nad tým tak sedeli a ste si povedali, že toto ustanovenie nebude vylučovať iné ustanovenia a že všetko je to v krásnom vzájomnom súlade. A teda naozaj, ja neviem, však možno sa pýtam blbo, ale teda máme tu smerácky návrh na to ľudové hlasovanie a váš návrh. A to ony keď naozaj budú schválené oba, to je v poriadku? To si vieme predstaviť, kolegovia, že budú oba tieto spôsoby? A bude si môcť človek vybrať teda, či začne petíciu za jedno alebo za druhé, alebo ja neviem. To ste si tak akože dohodli v tej koalícii, že vyskúšate, ktorý návrh bude mať väčšiu podporu? Myslím, že to sú také zaujímavé otázky, na ktoré by sme mohli dostať nejaké odpovede, uvidíme, či prídu, ja sa na ne teda budem tešiť, lebo myslím si, že ak sa neozrejmia, tak ani nemá zmysel ďalej rokovať o tomto návrhu zákona a preto by som chcela aj navrhnúť, aby Národná rada o tomto návrhu zákona nerokovala a vrátila ho späť predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem. [11:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič, nech sa páči, s faktickou. [11:42] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, pani poslankyňa Števulová, za tvoj príspevok, v ktorom si aj presne vymenúvala tie zákony alebo návrhy zákonov, ktorými chcela vládna koalícia meniť ústavu alebo dopĺňať ústavu. A nebolo to tak dávno, čo sme tu mali jeden návrh, ktorý mal predĺžiť mandáty, respektíve volebné obdobie starostom zo štyroch na päť rokov. Čiže toto by som tam ešte doplnil. A naozaj bolo to len pár týždňov, možno mesiacov dozadu, kedy vládna koalícia hovorila, aké je to veľmi naliehavé, aké je to veľmi dôležité, že tí starostovia, tie starostky potrebujú nevyhnutne mať mandát predĺžený na päť rokov, lebo za štyri proste nič neurobia a nič nestihnú. Dnes je polka septembra, už ani pes neštekne po tomto, už ani jedna poslankyňa, ani jeden poslanec vládnej koalície zo SMER-u, HLAS-u a SNS o tomto nehovorí ani slovo, čo len podčiarkuje to pokrytectvo, s akým prichádzate a predkladáte tu tieto návrhy. Tak na jar v apríli, v máji a v júni to dôležité bolo, v septembri vás to už vôbec nezaujíma, tak ako vás nezaujíma žiaden starosta, žiaden primátor, žiadna obec, žiadne mesto. Darmo krútite hlavou, pán predkladateľ, je to pravda, je to tak. [11:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [11:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Zuzka, ty si sa opýtala tú rečnícku otázku, lebo je to rečnícka otázka, keďže na ňu nedostávame odpoveď, že prečo koalícia chce meniť volebné pravidlá teraz. Teraz, to znamená rok pred voľbami. A mňa najviac včera pobavila odpoveď, no prečo nie? Tak to je teda vysoko odborná a vyargumentovaná odpoveď na to, že prečo tu máme teraz hneď niekoľko návrhov, ktoré sa rok pred voľbami snažia zmeniť pravidlá hry. A takto sa to skutočne nerobí. A mňa veľmi mrzí, že sme sa dostali opäť do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Myslím, že dve hodiny po tom, čo tu vystúpil prezident Pellegrini, ktorý žiadal parlament, celý parlament o to, aby sme konečne začali riešiť reálne problémy ľudí a nie takéto prázdne politické, populistické, lebo áno, čo iné to je, keď veľmi dobre viete, že deväťdesiatku na to nemáte, je to len vaša predvolebná kampaň, aby sme konečne riešili tie reálne problémy ľudí. A viete čo? My v opozícii, hoci tu včera pán prezident dosť teda bol kritický voči opozícii a nie voči koalícii, tak my to presne robíme. Konkrétne Progresívne Slovensko má na túto schôdzu predložených hneď niekoľko takýchto zákonov, ktoré riešia problémy ľudí. Napríklad pomoc ženám zažívajúcim násilie, zrušenie transakčnej dane, ktorá nám tu dusí podnikateľov, ale napríklad aj to, ako si zabezpečiť termín u lekára. A toto sú všetko problémy, ktoré tam von ničia ľudí na Slovensku a ich životy. Týmto sa kedy mienite, páni a dámy z HLAS-u, zaoberať? Toto vás absolútne nezaujíma. Tak aspoň počúvajte toho vášho prezidenta, zbytočne tu takýmto spôsobom strácame čas a aj peniaze daňových poplatníkov na vaše kampane. [11:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [11:46] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rada, že tu zaznelo z kolegyne Števulovej niečo, nad čím sa aj ja zamýšľam vlastne, odkedy som videla tie dva návrhy, že vlastne ktorý je návrh koalície, na ktorom ste sa zhodli ako partneri, pretože toto je podľa mňa akože mimoriadne absurdná situácia, keď chcú dvaja upravovať to isté aj inak a ešte vás viaže koaličná zmluva. A zároveň ja vnímam referendum za taký inštitút na Slovensku, ktorý by si zaslúžil naozaj širšiu expertnú debatu, taká odborná diskusia k tomu zaznela v skutočnosti nedávno, nejakého pol roka dozadu som jej bola účastná, kedy vlastne naozaj asi najväčšie autority v ústavnom práve predkladali návrhy, ako by mohlo vyzerať zlepšenie, zmena tohto inštitútu v slovenských podmienkach, aby bol naozaj funkčný, a preto ma prekvapuje, že vlastne žiadne z týchto návrhov neboli reflektované, pretože tu sú naozaj Slovenskou akadémiou vied a rôznymi programami na podporu vedy a výskumu platené konferencie a vedecké štúdie na to, aby štát dostal od tých odborných kapacít návod, ako robiť jednotlivé veci lepšie, lepšie aj v zmysle demokracie a jej skvalitňovania a proste toto vôbec nie je potom tu v parlamente súčasťou našich debát, nie je to súčasťou vašich návrhov a ja som z toho úprimne sklamaná. Takže len toľko. [11:47] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čellár, nech sa páči. [11:47] Miroslav Čellár – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pýtali ste sa, že či to máme premyslené, či keď budú schválené tie zákony, no tak či jeden nevylučuje aj druhý. Určite ak by nastala situácia, že jeden bude schválený, tak za ten druhý nebudeme hlasovať. Čo sa týka toho pridruženého zákona, ak teda, ktorý navrhujeme my, tak logicky ani za ten nebudeme hlasovať. Čiže porátané to máme dobre. (Reakcia z pléna.) No ako bude nasledovne rozprava, ak bude schválený ten prvý, ak prejde, tak už za ten druhý nebudeme hlasovať logicky. [11:48] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [11:48] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja chcem len pripomenúť jeden citát, ktorý tu odznel včera pred 25 hodinami z úst prezidenta Slovenskej republiky, precíťte to ešte raz: „Je to naozaj strašný kontrast medzi tým, čo Slovensko naozaj potrebuje, aké problémy ľudí skutočne trápia a čo my i politici im ponúkame." Tak ja sa pýtam, že kto konkrétne z občanov a občianok tejto republiky si masívne pýtal zásadné zmeny volebného zákona rok pred voľbami? Komu z občanov a občianok toto nedá spávať? A či náhodou nie sú tie väčšie problémy, ktoré ľudí trápia, ktoré aj prezident adresoval vo svojom včerajšom príhovore, ako ochrana vody, ochrana pred suchom, zničujúca konsolidácia, bezpečnosť, či náhodou to nie sú tie väčšie problémy, ktoré by ste mali ako koalícia riešiť? Básnická otázka, hej? [11:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová s reakciou na faktické. [11:49] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár, za vaše vysvetlenie, ale teda musím povedať, že ste sa týmto dosť demaskovali, pretože vy ste vlastne povedali, že nemáte v podstate vo vládnej koalícii dohodu, ktorý z tých dvoch návrhov je prioritnejší? Čiže HLAS si tu predloží poslanecký návrh o referende a potom SMER predloží vládny návrh o ľudovom hlasovaní. A teraz ja by som čakala, že vládny návrh za normálnych okolností vo fungujúcej koalícii, viazanej nejakou koaličnou zmluvou, má prednosť, ale vlastne to má byť tak, že ten, ktorý prvý dosiahne, teda ak nejaký z nich dosiahne vôbec ten počet hlasov, tak ten má prednosť a za ten druhý už hlasovať nebudete. A teda keby to bol ten váš návrh, ktorý bude schválený, vy to máte odkomunikované s pánom Ficom, že teda nebudete hlasovať za jeho zmenu ústavy? To je veľmi zaujímavé. Teda konkrétne podotýkam za vládny návrh. No dobre, no. Tak to je veľmi, veľmi veľa významné o fungovaní tejto koalície, ja vám gratulujem k tomuto legislatívnemu procesu, ktorý naozaj podľa mňa vstúpi do učebníc ústavného práva. [11:50] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka tu nie je. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja využijem teda tú príležitosť, že tu máme prerušenú rozpravu, ktorá pokračuje, aby som zopakoval tú moju otázku zo včera, lebo teda keď som ju kládol, tak pán predkladateľ práve odchádzal, potom sa síce vrátil a aj nejako reagoval, ale teda nejako neevidujem, že by odpovedal na tú moju hlavnú otázku, že prečo na konci volebného obdobia, po uplynutí troch štvrtín volebného obdobia, prichádzate s takýmto návrhom, keď je teda zrejmé, že tento návrh sa už nebude vzťahovať na volebné obdobie, ktoré práve prebieha, počas ktorého ste vy vládnou stranou, a ak by bol schválený, tak by sa vzťahoval na volebné obdobie, ktoré bude nasledovať a kde podľa známych prieskumov verejnej mienky to skôr vyzerá, že budete v opozícii a budete teda v pozícii strany, ktorá to bude môcť využiť. Lebo môžeme mať na to rôzny názor, či taký mechanizmus zaviesť alebo nezaviesť, a ja dlhodobo odmietam túto možnosť a považujem ju za nesprávnu a som na tejto pozícii bez ohľadu na to, či som práve opozičný poslanec alebo vládny poslanec, alebo vôbec nie som poslanec, lebo si nemyslím, že by sa malo skracovať volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda, že to nie je úplne v súlade s fungovaním parlamentnej demokracie, s princípmi parlamentarizmu, že zastupiteľská demokracia je založená na tom, že voliči dávajú mandát svojim zástupcom a tí ho majú vykonávať, pokiaľ to teleso, ktoré je zvolené, v tomto prípade parlament, je funkčné. Teda iná situácia nastáva, keď už nie je schopné efektívne fungovať, vytvárať väčšiny potrebné na krytie vlády a zabezpečenie podpory vlády alebo na schvaľovanie zákonov, vtedy je na mieste, aby skončil parlament, ale nie na základe toho, že sa momentálne nejako zmenia nálady voličov, lebo tie nálady voličov sa menia často a takýto prvok by podľa môjho názoru vniesol nestabilitu do politického systému a ešte by negatívne pôsobil aj na zodpovedné spravovanie krajiny, pretože vládne strany by mali väčšiu obavu púšťať sa do politík, opatrení, ktoré sú potrebné pre krajinu, ale majú nejaké politické náklady a môžu byť nepopulárne a teda vyvolať aj kritiku medzi voličmi, čo samozrejme opozícia využíva. Využíva to aj bez toho, aby sme tu mali takýto inštitút referenda o predčasných voľbách, ale tak by sa to stalo vlastne systémovým. Ale veď dobre, môžeme mať na to rôzne názory, ale teda zaujímalo by ma, že prečo ste neprišli s takýmto návrhom na začiatku, keď ste presvedčení o tom, že je to správne. A keby ste s tým prišli na začiatku, mali by ste podľa môjho názoru aj väčšiu šancu, že by ste to presadili, lebo nie všetci v opozícii zdieľajú tento môj názor a možno by vám to niektorí podporili. Teraz je to už pomerne málo pravdepodobné. Ale zaujíma ma váš pohľad, nie pohľad tých, ktorí za to nebudú hlasovať teraz a možno by za to hlasovali na začiatku volebného obdobia. Prečo, ak si myslíte, že je to správne, ste s tým neprišli na začiatku volebného obdobia, že by sa to týkalo aj obdobia, počas ktorého ste vy vládna strana a mohli by ste teoreticky byť tým ohrození? Čiže nie je to účelové? A druhá moja otázka je, že keď to považujete za také, nechcem povedať, že až samozrejmé, ale že za správne a logické, aby voliči, keď volia parlament, mali možnosť aj odvolať parlament, alebo teda skrátiť mu volebné obdobie. Že prečo takýto mechanizmus nie je široko rozšírený v iných parlamentných demokraciách? Lebo teda pokiaľ mne je známe, tak z európskych krajín niečo takéto existuje v Lotyšsku a v Lichtenštajnsku. Lichtenštajnsko je veľkokniežatstvo a maličká krajina a je to teda nejaký, povedzme, veľmi špecifický prípad. V Lotyšsku to bolo zavedené relatívne nedávno za určitých politických okolností, ale že prečo, ak je to taká samozrejmosť, že keď voliči volia parlament, majú možnosť ho aj odvolať, prečo takéto niečo podľa vás nie je aj v iných krajinách? A ja teraz netvrdím, že to je super argument, ktorý všetko prebije a že keď niekde niečo nie je alebo je to iba v jednej krajine, napríklad že teraz transakčná daň iba vo Venezuele a Maďarsku, tak teoreticky by transakčná daň mohla byť dobrá vec, že to mali len v Maďarsku a Venezuele, zhodou okolností to bola blbosť a už to uznáva aj vládna koalícia, čo sa teším, ale to by ma zaujímal váš aj odborný názor, keďže ste právnik, tak je za tým asi aj nejaký odborný názor, že prečo takýto mechanizmus, ktorý navrhujete a s ktorým strana SMER a aj opozícia v minulosti dlhodobo operovala, keď sa snažila o referendum, prečo takéto niečo nie je v oveľa širšej miere uplatňované v iných demokratických krajinách? Ďakujem. [11:56] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou pán poslanec Čellár, nech sa páči. [11:56] Miroslav Čellár – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, tak zopakujem to, čo ste včera sa ma pýtali, ja som vám včera do istej miery na to odpovedal. Jedna otázka bola, jaj, prečo to nie je, prečo to nie je v iných krajinách. Neviem, ako je upravené možnosti vyvolať predčasné voľby v iných krajinách, čiže nemusí to byť len referendum, ale napriek tomu, že možno nebudeme mať podporu zo strany opozície, čiže bolo by úplne irelevantné, či by sme to priložili na začiatku, lebo vy by ste si našli nejaký dôvod, prečo by ste za to nezahlasovali. Čiže rozprávať o tom, že na začiatku by ste zahlasovali, potom nie, pred, v júni to bolo, že nie formou pozmeňujúceho návrhu, ale formou návrhu zákona, že neprebehla odborná debata, zatiaľ čo máme iba prvé čítanie, ešte máme druhé čítanie, čiže ešte stále môže prebehnúť odborná debata. Čiže dôvod by ste si nejaký našli, prečo by ste za to nezahlasovali. A opäť, toto nemá byť nástroj nejakého pravidelného konania volieb neustálej predvolebnej kampane, sú tam už uvedené nejaké tie obmedzenia. A nebudem sa opakovať, ale to, že by to malo sa týkať budúcej vlády, neznamená, že sa to bude týkať vás. Môže sa stať, nikto nevie. Takže môže to byť namierené aj proti tým stranám, ktoré dneska tvoria koalíciu. [11:58] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:58] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za odpoveď, pán poslanec Čellár. No ja teda dúfam, že nie, že to nebude namierené proti vám, že teda nebudete pokračovať po voľbách, ale teraz späť do tej odbornej roviny. Ja by som za to nehlasoval ani na začiatku volebného obdobia, ja som to nepodporoval ani v minulom volebnom období, keď boli také úvahy v časti vtedajšej vládnej koalície, čiže ja mám v tomto konzistentný názor a nepotrebujem si vymýšľať také alebo onaké dôvody. Ale moja otázka smerovala k tomu a opäť nebola zodpovedaná, že prečo, ak ste presvedčení, že je to dobré, ste s tým neprišli na začiatku volebného obdobia, ale prichádzate s tým až na koniec. Lebo keby ste s tým prišli na začiatku, tak naozaj by sa možno dalo veriť, že to myslíte úprimne a že vám ide o vec. Takto to pôsobí účelovo, že áno, je to agenda, s ktorou ste operovali, ale keď by vám to mohla opozícia obúchať o hlavu a vyvolať referendum na základe zmenenej ústavy počas volebného obdobia, keď ste vy vo vláde, tak nie, vtedy ste s tým ešte neprišli na začiatku. Keď to navrhoval niekto z opozície, tak ste to nepodporili a teraz s tým prichádzate na konci volebného obdobia, keď je už zjavné, že sa to nebude týkať tohto volebného obdobia. Pokiaľ ide o tie iné krajiny, tak samozrejme, že aj v iných krajinách obvykle existuje možnosť vyvolať predčasné voľby, ale nie prostredníctvom referenda. Samozrejme, že môže hlava štátu rozpustiť, môže o to vláda alebo premiér požiadať, môže nejakým parlamentným rozhodnutím k tomu prísť, to všetko sú úplne bežné mechanizmy, ktoré existujú v rôznych krajinách v rôznej podobe, ale prostredníctvom referenda na základe nejakej ľudovej iniciatívy z mne známych krajín to existuje iba v Lotyšsku a v Lichtenštajnsku, takže je to skôr výnimka, akoby to bolo pravidlo. [12:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, vyhlasujem prestávku. Budeme pokračovať obedňajšou, budeme pokračovať o štrnástej hodine hodinou otázok. (Reakcie z pléna.) O 12.15 h a keby sme náhodou neotvorili schôdzu, 12.30 h, a keby náhodou nie, tak, tak, takže 12.15 h. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Po prerušení rokovania 61. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 62. a 63. schôdze NR SR.) (Po skončení rokovania 63. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 61. schôdze NR SR.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok, ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. 151 otázok na predsedu vlády a 137 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, máte slovo. [14:01] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených k zastupovaniu. Pán Mierna, už je zrejmé, že tu nie je. Budem ho zastupovať ja. Pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár tu tiež nie je. Budem ho zastupovať ja. Pán minister dopravy Slovenskej republiky Jozefa Ráža zastupuje podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Šutaj Eštok. Neprítomní sú aj ďalší členovia vlády, ale na nich nebola vyžrebovaná otázka. Zvyšní sú prítomní a pripravení odpovedať na otázky. Ďakujem pekne, skončil som. [14:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť na hlasovacom zariadení, ktoré majú pred sebou, s doplňujúcou otázkou počas celej doby, čo bude odpovedané na ich základnú otázku, na zvolení možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Gréty Gregorovej a znie: Vážený pán Mierna, o správe o stave krajiny prezident Pellegrini povedal, že Slovensko sa musí vymaniť z postavenia montážnej dielne a stať sa znalostnou ekonomikou. Keď ste v auguste vy hovorili o prioritách rozpočtu na rok 2027, menovali ste sucho, jadrový blok a cesty. Vedu a ani vzdelanie ste nespomenuli. Môžeme teda v novom rozpočte konečne čakať, že peniaze do výskumu a vzdelávania porastú, alebo zostaneme montážnou dielňou aj po roku 2027. Nech sa páči, 5 minút na odpoveď. [14:03] Robert Kaliňák – Vystúpenie Pán podpredseda vlády, máte slovo. Áno. A pani poslankyňa, skúsim to ale rozviesť. Často mi vyčítate, že obšírne sa vyjadrujem, ale každá z takýchto otázok si vyžaduje aj možno obšírnejšie vyjadrenie, ako len jednoduché konštatovanie. Áno, na vašu otázku sa dá odpovedať týmto slovíčkom, ale môžeme ísť aj trochu širšie, pretože tá otázka má niekoľko ďalších kontextov a podtónov. Predovšetkým, keby som to chcel vyjadriť v nejakej ucelenej podobe, tak ten rast je v podstate na úrovni 60 %. Ak budeme hovoriť hrubé čísla peňazí investovaných do vedy a výskumu v rámci celého štátneho rozpočtu, to bolo tento rok na úrovni niekde okolo 300 miliónov € a do budúceho rozpočtu sa počíta niekde na úrovni 550 miliónov €. To znamená, že ide o zásadné posúvanie dopredu, navyšovanie. Je to teda tiež jednou z priorít, ale samozrejme nie je pán predseda a nikdy mu nedajú novinári toľko času, aby mohol hovoriť hodinu o všetkých tých úplných prioritách. A budú samozrejme primárne, primárne spravované Ministerstvom školstva, vedy a výskumu, ale samozrejme aj ďalšie rezorty majú svoje priority, v ktorých to majú vyčlenené. Nakoniec aj Ministerstvo obrany vynakladá prostriedky na vedu a výskum, pretože predovšetkým ten aplikovaný je pre nás veľmi dôležitý, ktorý sa dokáže veľmi rýchlo premietnuť aj do reality a do života. K tej druhej časti, kde máte tú poznámku o tej montážnej hale, a je to samozrejme téma, ktorá je veľmi prítomná, myslím si, že Slovensko, nie teda Smer alebo naša konkrétna vláda, ale dlhodobo sa snažilo, aby sme jednotlivú vysokú nezamestnanosť alebo nezamestnanosť, ktorá vznikla po hospodárskej kríze v roku 2008, vyriešili čo najrýchlejšie tak, aby vlastne bolo možné mať dostupnú prácu pre každého, kto má záujem pracovať. Myslím si, že táto úloha, ktorá pochádzala z konca 90. rokov alebo z konca nultých rokov po miléniu, sa podarila spracovať, pretože akýmkoľvek spôsobom výjazdové vlády pravidelne chodia do regiónov, tak môžete porovnávať tú situáciu spôsobom, že pred 20 rokmi alebo pred 15 rokmi tá situácia bola na úrovni 14 – 15 %, niekde 20, niekde 9, a dnes je troj- až štvornásobne nižšia. Stále je obrovské množstvo voľných pracovných miest, ktoré môžu byť obsadené, čo vytvára samozrejme tlak aj na zamestnávateľov, aby naďalej zvyšovali mzdové podmienky na Slovensku. Potýkame sa samozrejme s problémom toho, že je tu veľké množstvo stále tých typov prác, kde dochádza k tzv. dvojitému vyplácaniu. To znamená nejaký základný plat, minimálna mzda, niečo možno tesne nad tým a potom zvyšok pochádza z nejakých operácií mimo toho, ale s tým všetkým bojuje samozrejme Ministerstvo práce a sociálnych vecí. A teraz k tej téme o tej montážnej dielni. Ja si myslím, že viacero spoločností už priviedlo aj výskumno-vývojové pracoviská na Slovensko a je to postupný prerod. Ja si nemyslím, že dokážete v priebehu 12 mesiacov alebo 24 mesiacov vždy nejako zásadnejším spôsobom zmeniť z jednej orientácie na druhú. Je to postupný prerod a myslím si, že tá kvalifikovaná práca a kvalifikované aj produkty, ktoré Slovensko produkuje, sa jednoznačne zvyšujú. To potvrdzujú aj štatistiky. Ten podiel tých jednoduchších a ten podiel tých spracovaných a sofistikovaných je samozrejme väčší. Ja môžem za seba hovoriť ten príklad v súvislosti s rozvojom obranného priemyslu na Slovensku, kedy od jednoduchých náhradných dielov, od nejakých častí, ktoré boli len predmetom nejakého spracovania, sa prechádza k omnoho sofistikovanejším systémom, ktoré zaujímajú svoje miesto na trhu. Za všetky môžem spomenúť, dajme tomu, mikulášsku spoločnosť SECTE, ktorá vyrába špecializovaný detektor chemických látok, použiteľný tak vo vojenstve, ako aj v civilnom sektore na odhaľovanie výroby drog alebo výroby falošných cigariet. A tu treba povedať, že toto bol pôvodný vynález ešte konca 80. rokov, ktorý ale dlho spal a až príchodom nového manažmentu mladých ľudí sa začal výraznejšie obnovovať a potom aj so silnou aktivitou Ministerstva obrany pri prezentácii v zahraničí sa postupne darí uzatvárať nové a nové zmluvy, čo prináša samozrejme jednak zmluvy, aj celkom slušnú maržovosť, aj celkom slušné sofistikované zamestnávanie ľudí, takže verím, že toto bude jeden príspevok. No a tu je jedna poznámka, že si veľmi musíme dávať pozor na to, aby sme práve takýchto aj domácich investorov neodrádzali tým, že zakaždým každého prenasledujeme len preto, lebo robí napríklad špecializovanú výrobu. [14:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas na odpoveď uplynul, ale pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Máte slovo. [14:08] Gréta Gregorová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za odpoveď. A v súvislosti by som sa ale teda chcela opýtať, pokiaľ odpoveď je áno a teda bude a ostáva to prioritou, ako ste povedali, tak prečo vaši koaliční poslanci a poslankyne na výbore na začiatku týždňa nepodporili naše uznesenie o odlive a návrate ľudí na Slovensko, kde teda sme apelovala, som apelovala s kolegyňami na to v tom uznesení, že nám strašne veľa mladých ľudí, najmä tých najkvalitnejších vysokoškolákov a maturantov, odchádza do zahraničia a nevracajú sa, a ono to s tým úzko súvisí. A teda toto uznesenie sa koalícia rozhodla nepodporiť, tak čo na to hovoríte? [14:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:09] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. No, pretože s tým nesúhlasím napríklad. Ja som jeden z tých, ktorí toto klišé, ktoré sa tu vydáva, že zabráňme tomu, aby mladí ľudia odchádzali zo Slovenska, klaďme nejaké prekážky zo strany štátu, aby k tomu dochádzalo. Ja s tým absolútne nesúhlasím. Vy ste mladá pani kolegyňa. Ja som bol študentom, keď bola revolúcia. Bol som členom koordinačného výboru. Bol som ten, ktorý, jednou z hlavných požiadaviek bolo, aby práveže sa všetky tie hranice odblokovali, kedy sme nemohli cestovať a umožnili sme všetkým vyskúšať svet. Vy to predávate ako situáciu, že na nikoho iného nečakajú len na našich mladých ľudí v tom zahraničí, ktorých tam chce uchopiť. Situácia v zahraničí nie je jednoduchá. Mnohí z vás vonku boli, aj tam sa pokúšali pracovať aj urobiť svoje kariéry. Prečo ste sa vrátili? To je dobrá otázka. Zodpovedzte si ju sama u seba, prečo ste sa vrátili a potom budete vedieť, že takto uvažujú všetci. Je to nejaká schéma. Keď vy prídete do Londýna, prídete možno do Nemecka, kdekoľvek, tak tam čakajú v rade ďalší. Poliaci, Česi, Rumuni, Bulhari, všetci v podstate masovo sa uchádzajú 10 – 15 ľudí o nejakú konkrétnu kariéru. Je to takmer ako v NHL. Môžete mať 300 našich hokejistov perfektných v reprezentácii, ale uchytia sa dvaja, traja, štyria. Možno tí najlepší. A tým tým to želám. Pretože to bol, dajme tomu, jeho sen a chce sa nejakým spôsobom presadiť. Tí ostatní sa väčšinou vrátia, potvrdila to posledná štatistika, že je väčšia návratovosť ako odchodovosť a je to proste aj fakticky pravda, pretože nezačne tam robiť podradnú prácu, keď ju môže získať u nás aj lepšie platenú. Tých prípadov je veľmi veľa. Mnohí z nich sa vrátili. Čiže ja vôbec nehovorím o tom a vôbec si nikto nemyslí, že je niečo 100 % lepšie. Zrazu potom prídete v tom zahraničí na problém, že ejhá, no ale tak je pekné, že ja tu mám 4000 €, ale 2,5 ma stojí bývanie. A radšej nechcem ochorieť, pretože by som prehádzal tri mesačné platy na to, aby som si to mohol dovoliť zaplatiť. Aj v takých skvelých krajinách, kde majú rozbehnutý systém ako je Kanada, kde vlastne si zlomíte ruku a dôjdete na röntgen a než prídete, vyjdete von zo sadrou, tak ste ľahší o 1800 alebo 2000 €. To sú všetko problémy, na ktoré narážajú ľudia až keď sú vonku. Ale tú skúsenosť musia získať. To znamená, zásadne s vami nesúhlasím, že by sme mali brániť mladým ľuďom, aby získali svoje skúsenosti, mohli cestovať v zahraničí, veď o tom bola celá revolúcia roku 89. Čiže s týmto zásadne nesúhlasím. A áno, samozrejme, má Slovenská republika pracovať na tom, aby vytvárala dostatočne atraktívne pracovné pozície, ale sú voľné, sú k dispozícii, majú šancu to ponúknuť. Mnohí, ktorí vyštudovali školy aj na veľmi dobrých univerzitách v zahraničí, niektorí by sa vrátiť nemuseli, pravda, ale sú a potom predsedajú v Progresívnom Slovensku, ale niektorí proste sa naozaj vrátili. Napriek tomu, že majú veľmi kvalitné školy, mnoho pracovných ponúk, pretože si myslia, že sa vedia na Slovensku uplatniť a nie sú naozaj tí úplní frfloši, že všetko je zlé, všetko je strašné a kamkoľvek prídu, tak povedia, mňa minule pobavila nejaká, neviem, asi zrejme to je nejaká influencerka pani Henčeková, že ako to, že okamžite nie je v cudzom štáte ošetrovaná z nášho zdravotného poistenia. By ma zaujímalo, koľko do neho zaplatila za ten čas. Vyjsť z pohodlia domu a ísť do zahraničia nie je jednoduché. Nie všetky veci, na ktoré tu ste zvyknutí, ako, že to berie každý ako automatické príspevky pri materskej, 100 % platené dovolenky, naozaj veľkorysé týždne dovoleniek. Skúste sa opýtať niečo také, že čo to znamená dovolenka v Spojených štátoch. Asi by vám hneď vysvetlili, že nič. Čiže tá otázka toho, akým spôsobom chceme alebo nechceme, aby boli mladí konfrontovaní aj s možnosťami v zahraničí, ja jednoducho chcem. Chce to každý normálne slobodne uvažujúci človek, že musia si tú skúsenosť naozaj vyskúšať. A je potom samozrejme aj na nás, aby sme ponúkali dostatok možností, aby sa uplatnili. Ale tie štatistiky hovoria jasnou rečou. Bojovať proti tomu, aby mohli mladí odchádzať do zahraničia, je absurdnosť sama o sebe a protidemokratická, pretože im chcete obmedziť slobodu. Nebudú sa vás na to pýtať. Nebudú sa vás na to pýtať. Môžeme zvažovať, ktorý typ vzdelania v podstate dávate ako zadarmo zbytočne, pretože sa vám nevracia smerom do štátneho rozpočtu. Jasné, môžeme sa baviť veľa o medicíne, veľa sa o tom hovorí, ale čo s tým chceme spraviť? Chceme to úplne spoplatniť? A chceme im povedať, že nesmieš odísť do zahraničia? Budeme sa vracať k tým istým problémom a prekážkam, ktoré tu boli aj predtým a ktoré znamenali nakoniec aj pád. Postupne prichádzajú spoločnosti, ktoré dostatočne sofistikovanú prácu ponúkajú pre tých, ktorí sú absolventmi náročných technických a technologických študijných odborov aj v zahraničí a myslím si, že aj tá jazyková výbava, skúsenosti zo zahraničia iba pomôžu tomu, aby sa to v tej slovenskej ekonomike vrátilo. Nepracujete s reálnymi dátami, ktoré by toto ukazovali, pretože keď si pozriete, aké množstvo populácie Slovenska je v zahraničí, tak je len. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Kým položím ďalšiu otázku, dovoľte mi privítať v priestoroch pre verejnosť hore na balkóne našich dôchodcov z obcí Klatová Nová Ves a Janova Ves. Vitajte. Ďalšia otázka je od pána poslanca Ivana Hazuchu. Je prítomný v sále. Vážený pán predseda vlády, aký máte názor na konštatovania Progresívneho Slovenska, že za zmareným útokom na prešovskú výrobu dronov je stále Ruská federácia. Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:15] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Takisto vítam. Cítite sa tu ako doma. Nebudeme sa dnes hádať. Ja už teda poviem tú záverečnú vetu. Tá disproporcia medzi počtom mladých, ktorí študujú v zahraničí a počtom ľudí pracujúcich v zahraničí z našej populácie je diametrálna. To znamená, ten rozdiel je daný v tom, že vlastne tam majú šancu a aj sa vracajú späť na Slovensko. Veľmi rýchlo, lebo mi asi neostáva veľa minút, než ma preruší pán predseda, musím povedať, že samozrejme to rozhodovanie, že prijmem rýchly, skratkovitý záver, nič nie je prirodzenejšie ako vlastné Progresívne Slovensko. Nič. Oni všetko vedia, všade boli, od všetkého majú kľúče a ešte sa nestihli vrátiť. Ten základný problém, ktorý spočíva, dnes sme to videli aj pri prerokovaní toho, že chceme, aby naši vojaci mali šancu na nových technológiách získať skúsenosti, boli pripravení pre obranu Slovenskej republiky, a preto ich posielame do Poľska, aby mohli vlastne na živých terčoch monitorovať, práve využívať tú technológiu. Prvé, prečo sa hanbím priznať, že ich tam posielame kvôli Rusom? Neviem, kde na to prišli, nikde to v tej správe nie je, ale oni už vedia presne, čo sme tam mali napísať, zamlčali sme. A potom pán kolega, mladý, nie je tu teraz prítomný, hovorí, že veď to je jasné, že to boli Rusi. Že stane sa útok, urobili ho Rusi a my na to nereagujeme. Ja viem, že chytili jedného, ktorý mal ukrajinský pas, a druhého, ktorý mal lotyšský pas. Ako mi, prosím ťa pekne, logicky viete vysvetliť z tejto kombinácie, že chytíte dvoch páchateľov aj tretieho, ktorý je ešte v zahraničí, a všetky tri pasy samozrejme nie sú ruské, ale lotyšské, ukrajinské a tuším druhý bol tiež Lotyš. Tak ja teda naozaj neviem, ako z tohto sa dá vyvodiť, že je to jednoznačne hneď na prvú za 3 minúty jasný Rus. Keby to boli Rusi, tak vtedy by si dnes neboli možno istí. Že určite zase nejaká kamufláž. Sme v oblasti a v období, kedy propaganda funguje na obidvoch stranách. Radi zamieňajú častokrát propagandu za tzv. hybridné hrozby, to nie je pravda. Hybridná hrozba je typická operácia, psychologická väčšinou, po ktorej ide aj reálna operácia vojenská alebo vojensko-militaristická. A v tomto prípade sa podarilo bezpečnostným zložkám predísť tomuto problému. A polícia dnes vyšetruje, kto všetko je za útokom, a verím, že nám presne povie, kto. Ale nevieme to hneď povedať. Rovnako, ako nepoviem, že ideme sa brániť našich priateľov v Poľsku proti ruským dronom, a prečo nie? Lebo za posledný rok bolo šesť incidentov, päť ukrajinských dronov a jeden ruský. Tak ako môžem toto povedať? Ak štatistika a fakty hovoria jasnou rečou, keď to zoberiem na celú vojnu, tak je to niekde 50 na 50. To znamená, je jasne stanovené, že tá vojna predstavuje odvádzanie elektronickým bojom z niektorých z cieľov. Zablúdená ukrajinská raketa proti lietadlu a pamätáte si ju prvú? To bolo jasné, že to je hneď ruské. Len buďme objektívni. Komu tým pomáhame? My chceme chrániť územie našich spojencov, pretože to je naša povinnosť. A chceme ju chrániť pred každým dronom, ktorý môže prísť, aj zablúdeným, aj ukrajinským, aj ruským, aj raketou kohokoľvek, mne je to jedno. A zároveň získame skúsenosť, ktorá je nenahraditeľná a na domáce ochrany vzdušného priestoru budú skvele pripravení tí vojaci. Preto ďakujem v podstate aj SNS, že v zásade neboli proti, pretože toto je rozhodujúce. Toto je náš spoločný záujem a tu aj ďakujem Progresívnemu Slovensku otvorene, že v tomto je konzistentné a podporuje aj tieto... Pán náš podpredseda, už vás musím prepustiť. Slovensko na prvom mieste. [14:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Lebo prídeme o čas pre otázky na ministrov. Ďakujem vám za vaše odpovede. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pani Žarnay Števulovej na pani štátnu tajomníčku kultúry Martinu Šinkovičovú a znie: Prečo ste sa nezúčastnili stretnutia so zástupcami kultúry, ktoré ste zorganizovali na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky 14. 9. 2026 k téme Fondu na podporu umenia? Aký bol zmysel a cieľ tejto diskusie, keď podľa vašich vlastných slov chcete tento fond zrušiť? Nech sa páči, pani ministerka, čas na odpoveď. [14:19] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za otázku. Ja som si už zvykla, že progresívne poslankyne mi chcú nejak diktovať, kde sa mám nachádzať, s kým sa mám nachádzať, o čo mám komunikovať a aké témy si mám dať za hlavné témy mojej diskusie. Ja sa prispôsobujem ako minister aj termínom iných ľudí a v čase, kedy táto diskusia, ktorá sa otvorila na môj podnet, diskutovala vo vedľajšej miestnosti. Taktiež na dôležité témy. A na každom ministerstve sú potom štátni úradníci, štátni tajomníci, ktorí v prípade, že tam nemôže byť prítomná pani Érska, tak diskutujú s ľuďmi a potom sme sa stretli a dali sme si výsledok tejto verejnej diskusie. Chcem len povedať na tomto mieste, že táto diskusia o fonde na podporu umenia má pre mňa mimoriadny význam, pretože hľadáme nejaké spoločné systémové ciele. Ako rozdeľovať financie. Predsa len ide o sumu 30 miliónov € a preto je mi úplne jasné a to sa vlastne stalo aj po mojom nástupe na Ministerstvo kultúry, že práve tento fond na podporu umenia sa stal nejakým hlavným bodom programu pre opozíciu, najmä pre Progresívne Slovensko. Hodnotiť pracovné stretnutie neurčuje prítomnosť ministra. Nedáva tomu nejakú vyššiu hodnotu, keď sa tu rozpráva nie o politike. Tuto môžeme rozprávať o politike. Ale sa rozpráva o rozdeľovaní verejných financií. A keď tu už spomínam, že práve fond na podporu umenia je pre Progresívne Slovensko a pre otvorenú kultúru, ktorá vznikla mojím nástupom na rezort Ministerstva kultúry, hlavnou témou, tak práve preto asi v súvislosti s fondom na podporu umenia bolo aj je veľmi často spomínané meno pani Kleinert, pani Jaurovej a rodiny Šimečkovej. Napríklad pani Šimečka. Tu teda musím spomenúť, že na pani Šimečku bolo vznesené obvinenie zo subvenčného podvodu a to práve v súvislosti s touto otázkou, na ktorú sa pýtate, teda v súvislosti s fondom na podporu umenia. Aj pre tieto dôvody a pre mnohé iné ďalšie, s ktorými som sa počas troch rokov stretla v súvislosti s fondom na podporu umenia, som povedala, že asi by bolo najjednoduchšie, keby sa tento fond na podporu umenia zrušil. A aby sme hľadali iné možnosti financovania otvorenej kultúry alebo teda tej kultúry, ktorá je nezriadená a je to zvonku. Či už sú to sponzori, úľava na dani alebo potom priama podpora z Ministerstva kultúry, fungujú takto aj iné štáty v rámci európskeho zoskupenia. Je to vyslovene môj názor a preto som otvorila verejnú diskusiu, pretože o verejných financiách by nemal rozhodovať len jeden jediný človek, ale mali by o tomto rozhodovať ľudia, ktorých sa to týka. A o tom, ako sa rozhodne, o tomto rozhodnutí by mali vedieť všetci ľudia, pretože keďže ide o verejné financie, tak to ide z financií všetkých nás, daňových poplatníkov. My sme túto diskusiu otvárali so skutočne dobrými úmyslami, jasne deklarovanými úmyslami, pričom každý dostal na toto stretnutie na Ministerstve kultúry pozvánku v rovnakom čase, aj Otvorená Kultúra dostala pozvánku v rovnakom čase. Prvý mail údajne nevedeli nájsť, druhý našli a v tom maili bolo napísané, že tá pani, ktorá teda by mala k nám prísť diskutovať, nie je kompetentná sa vyjadrovať ku kultúre a teda, že my ako ministerstvo by sme si mali vybrať zástupcov z Otvorenej Kultúry, ktorí by k nám prišli komunikovať. Ďalej sa tohto stretnutia, a to aj oceňujem, zúčastnilo združenie Anténa, ktorí nevedia, tak zoskupuje 33 organizácií, ktoré dlhé roky čerpali z fondu na podporu umenia. Najskôr chceli prečítať na tomto stretnutí len nejaké stanovisko a nechceli diskutovať. Ale napokon, a to oceňujem, ostali na tejto diskusii a zapájali sa do diskusie. Boli tam aj iní ľudia, napríklad zo súkromných divadiel. A téma. [14:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas uplynul, ale je doplňujúca otázka. Nech sa páči, pani poslankyňa Števulová, máte slovo. [14:24] Zuzana Števulová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pani, za odpoveď a teda za to, že nebýva zvykom, že by ste vy sama prišli do parlamentu odpovedať na hodinu otázok, takže sme veľmi radi, že sme si to mohli od vás priamo vypočuť, ale, viete, mne nedá. Musím sa spýtať doplňujúce otázky, pretože budem vás parafrázovať. Vy ste vo svojej odpovedi pred chvíľou povedali niečo také, že teda sama o sebe tá prítomnosť ministra alebo ministerky na stretnutiach nemá zmysel a ja s vami musím súhlasiť. Nemá to zmysel, pokiaľ tomu ministrovi alebo ministerke v skutočnosti nejde o pokrok v tom rezorte alebo v podriadených organizáciách a, nehnevajte sa, z vášho vystúpenia mám ten pocit, že vaša loď akosi nemá cieľ a nemá, nemá akýkoľvek tento smer, pretože vy na jednej strane hovoríte, že chcete diskutovať o budúcnosti FPU aj kultúry. Napísali ste si o tom status, zároveň zvoláte diskusiu, na ktorú neprídete, ospravedlňujete sa nejakým iným stretnutím. Však je to na vás, čomu nakoniec dáte prednosť. Vy ste ministerka, tak ja by som očakávala, že keď si nejaké takéto stretnutie zvoláte, tak naň aj prídete a prehodíte si nejaké iné záležitosti. Potom na jednej strane hovoríte, že chcete diskutovať o budúcnosti kultúry aj FPU, na druhej strane hovoríte, že vy by ste ho najradšej zrušili. V statuse si napíšete, že nemáte na žiadnu z otázok týkajúcich sa kultúry momentálne odpoveď, iba názor. A ja sa chcem spýtať, či takto má vystupovať ministerka kultúry po troch rokoch vládnutia. Nemať názor, nevedieť organizovať diskusie, na ktoré sama nepríde. Pretože ja si myslím, že po všetkých tých rokoch vášho vládnutia a osobitne na FPU by sme si konečne zaslúžili poznať teda, čo konkrétne idete urobiť s FPU. Idete teda podať návrh zákona na jeho zrušenie alebo čo sa bude v poslednom roku vášho ministrovania diať. [14:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani ministerka kultúry, máte 5 minút na odpoveď, nech sa páči. [14:26] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vy asi nechodíte často na hodiny otázok, lebo ja som tu vždy prítomná na hodine otázok, ale pani vedľa vás si robí asi štatistiku a, keď buď som bola na zahraničnej ceste, vtedy som nebola, ale chodím stále na hodinu otázok. Čo sa týka mojich názorov, áno, moje názory za tri roky na Fond na podporu umenia sú také, aké som vyslovila, pretože je tam obrovský chaos a zmenili sme novelu tohto zákona aj na odporúčanie NKÚ, pretože sme sa nevedeli dostať ku kontrole mnohých žiadostí. To sú verejné financie stále. Na čo išli, komu išli a tak ďalej. Týka sa to aj vašich kolegýň, ktoré veľmi tak húževnato bojujú presne pre tento fond. Spomínala som 30 miliónov €, čiže bolo tam 20, dali sme tam 10 miliónov navyše. Ja súhlasím s tým, že kultúra vonku má byť podporovaná. Kultúra to nie je politika. Kultúra by mala byť nad tou politikou. Tu sme na politickej pôde a vy sa ma ako politik teda pýtate. Ja môžem na rezorte len hľadať nejaké možnosti a preto som otvorila dvere a hovorím to od začiatku. Ministerstvo kultúry je otvorené pre diskusiu s každým. Pre slušnú diskusiu, pre argumenty, nie pre nejakú skupinu ľudí, ktorá tam príde, ako napríklad Otvorenú kultúru, keďže sme ju dvakrát pozývali a urobili pred Ministerstvom kultúry tlačovú konferenciu, že sa nejdú zúčastniť tejto diskusie a že celú túto diskusiu robíme len pro forma, robíme ju len pre niečo, aby sme vyzerali pred verejnosťou. Nejako, to neviem, to je ich hodnotenie, ich zmýšľanie a oni asi takto by riešili tú situáciu, ale napokon štyria z tej tlačovej konferencie, ktorí tam stáli, tak dvaja z nich sa zúčastnili tejto diskusie. Síce nič nepovedali, ale napríklad tú anténu, ktorú som nestihla povedať a to je presne dôvod týchto otvorených diskusií, tak ľudia z ich spektra sa pýtali, prečo sa sťažujete, že ste nedostali peniaze? A oni povedali, že my nemáme z čoho žiť. Na čo im bolo povedané, toto ale nie je na život. Fond na podporu umenia má podporovať nejakú tvorbu, nejakú kreativitu, niečo, čo by malo byť pre ľudí. A rozhodovať o fonde, a to znovu zopakujem, nemôžem len ja alebo šéf rezortu kultúry, ale presne táto diskusia, ktorá je prvá v histórii a rozpráva sa jedno aj druhé spektrum, čiže zriadená alebo nezriadená kultúra, tak verím, že z týchto diskusií prídeme ku nejakému konsenzu, ktorý budeme vedieť potom v praxi aj použiť. A toto je cieľ ministerstva. Ďakujem. V praxi aj použiť a toto je cieľ ministerstva. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Druhou v poradí je vyžrebovaná. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Druhou v poradí je vyžrebovaná otázka od pána poslanca Saba, podpredsedu, na podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tomáša Tarabu. Vážený pán minister, koľko percent a aký celkový objem pitnej vody sa dnes na východnom Slovensku stráca v dôsledku únikov vo vodovodných sieťach a aký reálny cieľ na zníženie týchto strát má rezort do roku 2030? Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:30] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v roku 2024 boli v Košickom a Prešovskom kraji straty v potrubí na úrovni 13 miliónov 540 000 m3 za rok pitnej vody. Podiel objemu strát vody na objeme tejto vody určenej na realizáciu predstavuje približne 20,1 %. Z toho straty vo vodárenských spoločnostiach boli 13 miliónov 324 000 m3 za rok, čo predstavuje 21,4, zvyšných približne 216 000 sú straty iných vlastníkov. V roku 2025 v Košickom a Prešovskom kraji straty v potrubí dosiahli 14 miliónov 128 000 m3 za rok pitnej vody, čo predstavuje 20,6 % z objemu vody určenej na realizáciu. Na podrobnejšom členení podľa vlastníkov za rok 2025 sa momentálne pracuje. Ak hovoríme o cieľoch, do roku 2030 v januári 2026 Slovenská republika na základe novej povinnosti vyplývajúcej zo smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu vykonala posúdenie miery strát vody za všetky vodohospodárske spoločnosti za roky 2021 až 2023 a tieto informácie sme oznámili aj Európskej komisii. Následne v roku 2028 Európska komisia stanoví prahovú hodnotu, po prekročení ktorej členské štáty sú povinné predložiť akčný plán na jej dosiahnutie. Voda určená na realizáciu, teda množstvo pitnej vody vyrobenej vo vlastných vodárenských zariadeniach v organizácii pri prepočítaní množstva pitnej vody prevzaté a odpočítané množstvo pitnej vody bezodplatne. To je vlastne ten model, ktorý sa použil. Takže otázka, čo sa s tým bude robiť. Samozrejme, že keď je niekde akákoľvek poruchovosť, predstavuje to investíciu. Na to, aby ste opravili nejaké potrubie, treba do toho investovať. Som rád, že uplynulé tri roky Slovensko investovalo do vodárenstva najvyšší podiel finančných zdrojov v danom čase oproti histórii. Na druhej strane každému je zrejmé, že otázka modernizácie vodovodných a kanalizačných potrubí bude na Slovensku veľkou témou. O to väčmi, ako v nastávajúcom programovacom období už nebudú vyčlenené také finančné prostriedky ako v tých predošlých. Som osobitne teda nespokojný s tým, že napríklad v roku 2023, keď som sa stal ministrom, tak môjmu predchodcovi prepadlo 430 miliónov €, ktoré mohli byť použité na budovanie kanalizácie alebo na modernizáciu kanalizácií. My v súčasnosti sme nad 100 % kontrahovania finančných prostriedkov z európskeho fondu na tento účel, ale v každom prípade si myslím, že v tomto sa zhodneme, že vodárenské spoločnosti na Slovensku si neplnia svoj účel, na ktorý vznikli. Oni nevznikli na to, aby za 1 € im odovzdávali mestá, obce majetky vodovodov a kanalizácií, ktoré musia vystavať za milióny, ktoré sú platené poväčšine buď z prostriedkov EÚ fondov alebo modernizačného fondu. Vodárenské spoločnosti mali vždy za úlohu, aby spravovali túto sieť, ale aj ju budovali. A to, že teraz celé to budovanie je iba naviazané na finančné prostriedky z verejných zdrojov, je dôkazom toho, že ten model nefunguje. Preto musí nastať téma a realita si to vyžiada, takže to je priestor pre možno aj nájdenie konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. Ak chceme dlhodobo budovať tak ako nemocnice, diaľnice, tak vodárenskú infraštruktúru o to viac. Musí dôjsť ku konsenzu, že v oblasti financovania vodárenskej infraštruktúry treba prísť s úplne novým modelom. Buď sa tie vodárenské spoločnosti vrátia do rúk štátu, ak to má platiť naďalej štát, pretože dnes gro tých investícií ide zo štátnych zdrojov, ale realizujú si to ony. Budú musieť priznať, že ony tie finančné prostriedky nevedia si zohnať, alebo budeme musieť hľadať mechanizmus, či už do budúcna eventuálne sa baviť aj o oveľa rýchlejšom prehodnotení ceny toho majetku, ktorý tam dnes je, čo samozrejme všetko bude mať za následok reálne zohľadnenie nákladov a ceny a tým vlastne uznanie toho, že v súčasnosti tá cena neodráža to, aké reálne investície tam vyvolané sú. Ďakujem. [14:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, čas na otázku. [14:34] Michal Sabo – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pán minister a pán podpredseda vlády. Vy viete, že sa zhodneme v tej situácii o tom, že v tých vodárenských spoločnostiach niečo nefunguje. Možno teda nie, možno ale vo veľa veciach sa určite nezhodneme, ale v tomto sa definitívne nezhodneme. Sa pýtam na tie straty vody na východnom Slovensku špeciálne kvôli tej aktuálnej diskusii o tom možnom budovaní nového vodného zdroja. A preto som sa na to pýtal, lebo áno, máme diskusiu o možnom novom potenciálnom zdroji, ktorý bude postavený na základe dát, ale podľa mňa, opravte ma, ak sa mýlim, na prvom mieste by mala byť prevencia. Ak nám niečo nefunguje už vo fungujúcej infraštruktúre, tak sa musíme zamerať tam. Ale inú vec som chcel. Ja som tu, žiaľ, včera nemohol byť pri tom, keď sa prerokovával návrh novely vodného zákona. Ja chcem poďakovať aj Brankovi Vančovi, že v mojom mene prezentoval naše výhrady Progresívneho Slovenska k tej ústavnosti, respektíve neústavnosti a vám chcem poďakovať za ten prístup váš, lebo ja som od vás počul výzvu na spoluprácu aj na to, že máme teda pripravený alebo môžeme pripraviť pozmeňujúci návrh, tak ja pevne verím, že, keď ho pripravíme, tak preň nájdeme v tomto pléne všeobecnú podporu, aby sme predišli konaniu na Ústavnom súde. Nemám doplňujúcu otázku, ale chcem sa vás pýtať, že či si môžem zobrať tú vašu odpoveď s tými dátami, pretože jediné informácie, ktoré som mal, respektíve jediné relevantné dáta, ktoré som mal, sú od NKÚ a tie sú úplne iné. [14:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:36] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem. Samozrejme, že si môžete. Toto sú dáta, ktoré sa nahlasovali aj do komisie, takže my vychádzame z týchto dát, ktoré mi boli dané. Pokiaľ ide o to plne, som včera sa prihlásil k tomu, že samozrejme, ak nájdeme nejaký rizikový bod pri tom cieli, ktorým je, aby mestá a obce nemuseli už vyvlastňovať pozemky, nemuseli do toho vrážať zbytočné peniaze, nemuseli byť blokované pri vysporadovávaní majetkových vzťahov, kedy jeden, dvaja ľudia sa postavia a povedia ani za svet a nechceme znaleckú cenu za znalecký posudok a proste robia cez advokátov problémy, trvá celá tá príprava roky, tak myslím si, že v tomto sa zhodneme, že treba naozaj rozviazať ruky obecným, aby sa radšej zaoberali projektovou prípravou a následne, čo najrýchlejšie, aby to išlo do realizácie, aby tie projekty nestáli na majetkoprávnych vysporiadaniach, veď koniec koncov takto sa stavajú cesty. Naším cieľom je, aby buď sa tam urobil dlhodobý nájom a tým pádom aj tá nájomná zmluva je robená na základe znaleckého posudku alebo teda, aby došlo k nejakému jednorazovému plneniu. Ak to, čo včera váš kolega tu povedal, že ten mechanizmus jednorazového odškodnenia by nemal byť nadostatočný, musíme sa na to samozrejme pozrieť a som včera to nevylúčil, ani nevedel potvrdiť. Ak pripravíte, ja fakt nemám problém sa k tomu prihlásiť, ak tam naozaj nájdeme riziko, lebo naším cieľom nie je, aby boli nespokojní občania, aby ich tu niekto obral o pozemky. Naším cieľom je práve naopak, aby tí občania, ktorí potrebujú vodovody, kanalizácie, nečakali zbytočné roky len preto, lebo pár jednotlivcov sa rozhodne vypaľovať celú obec, celé spoločenstvo a projekty nejdú. Takže to si myslím, že je jasná vec. Druhá vec, čo som povedal, ja to vidím dnes. Máme množstvo pozemkov, ktoré ešte niekedy získali do vlastníctva pod vodnými stavbami tiež rôzni špekulanti. My platíme milióny € ako republika len preto, že niekde stojí vodná stavba. A nemáme dnes nejaký rýchly titul, ako sa k tomuto dostať, takže tiež tento vodárenský zákon tomuto umožňuje. Takže ja si myslím, vodárenstvo by malo byť téma celospoločenská aj v parlamente. To nemá nič s ideológiou. Pokiaľ ide o tú aktivitu ohľadom Tichého Potoku, ja sa tiež k tomu hlásim. Viete, že na východe je len jedna vodná nádrž a to je Starina. S tým, že naozaj táto vodná nádrž bude musieť v určitej fáze prejsť aj rekonštrukciou. Tam môže nastať každý deň akákoľvek aj nehoda environmentálneho rozsahu, lebo tadiaľ chodia kamióny, veď tadiaľ je normálne cesta, kade chodí naložené kadečo. A keby sa čokoľvek stalo, nebudem maľovať čerta na stenu, ale keby sa čokoľvek stalo, východ je bez vody. A to, že jedna vec je zabraňovať únikom v potrubiach, ale tá Starina nevie zásobovať východné Slovensko celé. Pôvodný úmysel Stariny nebolo zásobovať Košice a tú lokalitu Prešova, ale práve naopak. Starina mala zásobovať tú východnejšiu časť a z Tichého Potoka sa mala zásobovať táto časť, preto, ak sa nepostaví Tichý Potok, čo je nielen záložný zdroj, ale zároveň je to diverzifikácia, teda nielen v prípade nejakej potreby, ale je to reálne naplnenie konceptu zásob. Ťahať vodu len z podzemných vôd vidíme, že to riešenie nie je, pretože aj tam, kde tie vrty boli, tak tá výdatnosť proste klesá. Vodná politika vždy bola postavená na tom, zachytávať povrchové primárne vody. Takže ten projekt bol vo veľmi pokročilom štádiu. Potom samozrejme treba povedať, že EIA tam bola hotová, ale tá prepadla už, pretože sa v tom nekonalo. Ale východu treba povedať pravdu. Potrebujú záložný zdroj a ak majú mať zásoby vody pre celý východ, tak potrebujú ešte jeden. Ďakujem. [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda vlády. Tretia otázka v poradí je vyžadovaná otázka pani poslankyne Zory Jaurovej na ministerku kultúry pani Šimkovičovú a znie: Aké sú presné dôvody, pre ktoré ste navrhli vláde odvolať generálneho tajomníka Drobného úradu pána Lukáša Machalu? V čom sa rozišli vaše vízie? Nech sa páči, pani ministerka, čas na odpoveď. [14:40] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem, pani poslankyňa, za vašu otázku. Celkom nerozumiem tejto otázke, že sa pýtate na odvolanie tajomníka úradu, keďže je to v plnej kompetencii každého ministra, aby si tohto úradníka teda dal na túto funkciu a potom ho následne odvolal. Toto sa rieši na Úrade vlády, kde teda rokujeme, a tam je to v plnej kompetencii ministra. Myslím si, že toto je len na politické body, ale chápem, však sme na politickej pôde. Dialo sa to aj na iných ministerstvách. Neviem, chcete odpovedať? Chcete odpovedať? Ja to nemusím ani zdôvodňovať. Viete, tak je to v zákone, že ja nie som ani povinná vám odpovedať ani na politickej pôde. Tento dôvod, ja som to už niekoľkokrát komentovala, aby ste mi to dali dokonca aj do tej vašej otázky, že v čom sme sa rozchádzali v tých víziách. Viete, niečo, čo sa začne, tak má aj koniec. Nemusí to mať celoživotnú kontinuitu. O tom je teda aj život. Pani poslankyne dajú otázku. Toto je kultúrna politika Progresívneho Slovenska. Oni sa niečo opýtajú, oni sa tu v tom zhlúčiku, vy ani neviete, ktorá je ktorá, lebo oni sa na seba veľmi podobajú. Aj v tej intencii, aj v tom, čo dávajú, aké otázky, a vy im odpovedáte, slušne sem prídu ministri zo svojich úradov, vy im odpovedáte do mikrofónu a oni nemajú ani základ nejakej slušnosti, že sú ticho, kým vy im odpovedáte. Toto je Progresívne Slovensko. Toľko k mojej odpovedi. [14:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Má pani poslankyňa aj doplňujúcu otázku? Nech sa páči sa, pani poslankyňa. [14:42] Zora Jaurová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne. Radi vás tu vidíme, pani Érska, naozaj. Škoda, že sme vás nevideli pred hodinou na výbore, kde ste mali predstavovať zákon, ktorý predkladáte do parlamentu. Spomínali ste tu, že my vám chceme určovať, kde kedy máte byť, tak toto vám konkrétne určuje rokovací poriadok Národnej rady, že máte predstavovať zákony a toto stretnutie, ktoré tu teraz máme, sa volá hodina otázok. To tak implikuje, že na tie otázky by mali byť odpovede, ale toto, čo ste nám tu teda predviedli, bola taká, ako by váš koaličný kolega, pán Glück, povedal, neodpoveď, na čo sme si teda u vás už zvykli. Ale ja by som sa teda vrátila k tej otázke, lebo si myslím, že je úplne relevantná, prečo ste odvolali pána generálneho tajomníka Drobného z úradu a keď hovoríte, že sa rozišli tie vaše vízie, tak podľa mňa máte výnimočnú príležitosť nám konečne po troch rokoch toho, ako ste ministerka, povedať, aká je tá vaša vízia. Lebo my sme to za tri roky nepočuli, tak možno, keď nám poviete, aká je tá vaša, tak pochopíme, v čom sa rozišla s tou víziou pána Machalu, lebo ja som počula iba víziu „slovenská kultúra a žiadna iná“. Eventuálne som počula „ani cent pre LGBTI“, ale to ste vlastne tiež úplne nedodržali. Po troch rokoch ste zverejnili na Facebooku otázky, na ktoré nemáte odpoveď a vlastne nedávno ste uviedli, že vašou jedinou víziou bolo pracovať v televízii, čo sa vám aj podarilo. Tak aká je vaša vízia kultúry? Povedzte parlamentu, povedzte tuto aj svojim koaličným kolegom. Ďakujem pekne. Svojim koaličným kolegom ďakujem pekne. Nech sa páči. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas na odpoveď. [14:44] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Čo sa týka odvolania generálneho tajomníka Čo sa týka odvolania generálneho tajomníka, myslím, že aj vy ste volali po tom, aby generálny tajomník bol odvolaný, nielen vy, ale teda aj nezriadená kultúra. A keď sa toto udeje, tak potom sa ma pýtate, že prečo. [14:47] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že v poradí vyžrebovaná štvrtá a piata otázka od pani poslankyne Jaurovej je úplne totožná s tou, ktorá bola položená teraz. Nie, už ste mali aj doplňujúcu teraz, takže už nemáte možnosť podať ani tú doplňujúcu. Ide otázka, no lebo ste mali aj doplňujúcu otázku pri vašej otázke č. 3. Keď bola základná otázka, doplňujúca otázka. V poradí ide otázka č. 6 od pani poslankyne Jurík na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára. Odpovedať bude pán podpredseda vlády a minister obrany pán Kaliňák. Otázka znie: Vážený pán minister, aký konkrétny slovenský záujem vedie Slovensko k tomu, že žiada vyradenie ruského oligarchu Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu Európskej únie? Nech sa páči, pán minister, máte čas na odpoveď. [14:48] Robert Kaliňák – Vystúpenie Karta, ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, viete, že nemám rád tú pozíciu, kedy sa snažím korigovať niektoré vaše vyjadrenia, ale predovšetkým treba povedať, že spleť národov bývalého Sovietskeho zväzu je skutočne veľká. A je možné, že z pohľadu toho pohľadu takého zvrchu, takého menej do hĺbky a povrchného, sa môže tá vec javiť, že kto kedy sa narodil v Sovietskom zväze, tak bude automaticky Rus. Ale všimol som si, že už ste začali rozlišovať, že teda vnímate, že je nejaké Rusko a je nejaká Ukrajina a že to nie je jedno a to úplne isté. A to isté platí aj v tomto prípade. Uzbekistan je samostatná krajina a Ali Šerumanov je Uzbek. To sme na ten, ktorý sa narodil, žije a funguje sám v Uzbekistane. Mnohí môžu mať svoju cestu životom, ktorá začala určite v Sovietskom zväze, predpokladám, že je starší rôznu, ale ja sa dostanem k vašej otázke radšej, pretože toto geografické školenie nie je vôbec ani vhodné, ani užitočné. Zahraničná politika, lebo tú otázku kladiete na ministra zahraničných vecí, spočíva v tom, že v jednej chvíli sa snažíte obhájiť a získať pre Slovensko určité záujmy, ktoré sa vám môžu javiť ako výhodnejšie do budúcna. Viete, že momentálne najväčšia a najviac je snaha ministra zahraničných vecí získať miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady. Z toho vyplývajú aj všetky cesty ministra zahraničných vecí, pre ktoré, predpokladám, že nie aj tu, ktoré organizuje vlastne po celom svete, pretože je dôležité, aby Slovensko bolo opätovne stredobodom pozornosti a boli sme opäť úspešní, ako už v minulosti sme boli, keď sme členmi Bezpečnostnej rady boli. A keď počas bilaterálnych rokovaní predsedu vlády, ministra obrany, ministra zahraničných vecí, všetkých tých, ktorí najčastejšie reprezentujú Slovensko v zahraničí, vystane otázka od viacerých serióznych a veľkých štátov tejto časti Ázie, to znamená môžem menovať Kazachstan, môžem menovať Turecko a mnohých ďalších, ktorí aj samozrejme píšu listy, tak je dôležité pozrieť sa na tému týchto zoznamov, pretože, ak si spomeniete, a to vám neprekážalo, bol občan Slovenskej republiky pripísaný na ten zoznam s úplne vymyslenými nezmyslami. A s úplne vymyslenými nezmyslami, ktoré sa týkali toho, že trénuje niekoho, a mám pocit, že to boli predstavitelia bývalej vlády, napísali, že trénoval ruských vojakov. A to sa ako dá? Na území Slovenskej republiky a Európskej únie. A bol na tento zoznam zaradený a samozrejme sa ukázalo, že to bol absolútny nezmysel a v tomto prípade neadekvátne. Aj v tomto prípade Európska rada, európsky direktoriát uznáva tzv. slabé prípady a silné prípady, kde je to nepochybné. A potom sú slabé prípady. A tento patrí medzi slabé prípady. Jednak preto, že opäť došlo k zmiešaniu, čo je Sovietsky zväz, čo je Rusko, čo ale potom vlastne zistia, že to by sme museli do toho rátať aj Moldavsko, aj Ukrajinu, aj baltské štáty. Čo, vidíte ten rozdiel? A to isté, tým istým životom si žijú nezávislé krajiny strednej Ázie. To znamená Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizstan a vy viete všetky tie ďalšie štáty vymenovať ďalej kľudne aj za mňa, aby som nepoučoval. A to je zaujímavé a to si myslím, že je veľmi dôležité si povedať, že všimnite si, že teda už nielen my, ale aj ďalší štát prišiel na to, že teda tu je nejaký problém. A tým štátom je Francúzsko. Tak ja teraz neviem, že keď pán Marosz a pán Fico vlastne vnímajú túto tému ako veľmi dôležitú, pretože má pre nich nejaký význam, má význam aj pre postavenie Slovenska, aj možno pre jednoduchšie a ľahšie otvorenie trhov pre naše firmy. Vaša pani kolegyňa sa nás pýtala na montážnu dielňu. Chceme svoje výrobky vyvážať aj na nové trhy, tak sa musíme snažiť, aby sme tú našu ekonomiku mohli rýchlejšie naštartovať, aby sme neboli závislí len od jednej strany. Diverzifikácia, to je slovíčko, ktoré radi používate. To je jedno z nich, nie? A keď sme presvedčení, že dajme tomu, tento case je slabý, ako to oni označujú, tak si myslíme, že je dôležité, že ak nám napíše päť významných prezidentov viacerých krajín, je dôležité sa tou témou zaoberať. A preto sme ju nastolili. A keď sa ukáže, že nie sme sami, napríklad ako v tomto prípade aj [14:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas uplynul na odpoveď, ale je doplňujúca otázka od pani poslankyne. Máte možnosť ju predniesť. [14:53] Beáta Jurík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán minister, asi vám vrátim ten váš poučný tón. Dúfam, že to vaše ego zvládne od ženy, ale tento pán Galis Usmanov má ruské občianstvo. Takže je to Rus. Áno, uzbeckého pôvodu, pretože sa narodil v Uzbekistane, ale ak má niekto ruské občianstvo, je to Rus. Často je označovaný za obľúbenca Putina. A ja som sa teda aj potešila, že ste spomenuli to Francúzsko, pretože podľa niektorých informácií sa Francúzsko pripojilo k Slovensku, pretože sa snaží dostať z Azerbajdžanu nejakých francúzskych občanov, ktorí sú tam väznení. A nakoľko Uzbekistan, na ktorý má stále tento pán Vážny, je veľmi blízkym partnerom práve Azerbajdžanu, tak takýmto spôsobom sa snažia teda vyjednať slobodu pre svojich francúzskych občanov. Čiže ja vám ešte raz zopakujem moju otázku, aký je slovenský záujem? Lebo viete, keby ste mi povedali, že vašou snahou je oslobodiť nejakých našich slovenských občanov z nejakej krajiny alebo jednoducho takýmto spôsobom, alebo možno nejaké národnohospodárske záujmy keby ste uviedli, tak nesúhlasím, ale chápem. Ale v tej vašej odpovedi žiadny konkrétny argument nezaznel. Ďakujem. Nech sa páči. [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda vlády. [14:55] Robert Kaliňák – Vystúpenie Toto je práve tá chyba, pani poslankyňa, že čo? Vy ste nielen presvedčený o tom, že máte pravdu, ale si myslíte, že to môžete aj prednášať. Fajn. Sme slobodná krajina a človek môže robiť čokoľvek. Pozrite sa, aj Ferdinand Porsche mal československé občianstvo a za Čechoslováka ho neoznačíte, že? A naši maďarskí spoluobčania, ktorí sa aj narodili a fungovali v Maďarsku, Slovákmi sa nestanú len preto, že majú slovenské občianstvo. Sú občanmi Slovenskej republiky, ale to sú dve rozdielne veci. Ak má niekto dve občianstva, kto je? Skrátka, človek, ktorý sa narodí v Uzbekistane, je Uzbekom. Bude, bude úspechom. No, nepoďme s cítením zase smerom ku všelijakým koňom, psíkom a lampám. Proste faktom zostáva, že automaticky môžete mať viacero občianstiev, ale stále platí, že ste Uzbek. Čiže ešte raz k tomuto sa vrátim a podobne ako mnoho iných úspešných a bohatých podnikateľov, samozrejme sa môžu ocitnúť kdekoľvek, ako aj náš slovenský občan, ktorý je jednoznačne aj slovenský občan a dokonca aj Slovák. Tak sa tam ocitol spôsobom, že tam nemá čo robiť. Prečo máte tolerovať v zásade nezákonnosť len preto, že sa to nehodí? No, výhodou je, pochopiteľne, keď sa bavíte, ja by som nekomentoval vašu poznámku smerom k Francúzsku, lebo samozrejme aj Slovensko tam zohráva svoju úlohu a Uzbeki tam paradoxne nie je, že nemáte tú informáciu úplne presnú a preto by som sa ďalej nešíril. Ale platí, že je to prezentovanie slovenských záujmov práve v tom, že keď máte možnosť veľkým štátom tohto regiónu a minimálne Kazachstan a Turecko zaradiť medzi veľké štáty, ktoré majú svoj vplyv, majú šancu opäť urobiť a posunúť to Slovensko nikam. Trhy bývalého Sovietskeho zväzu sú tie, ktoré nás extrémne zaujímajú. Kedysi sme tam boli silní, dnes sme tam silní. A snažíme sa byť silnejší práve preto, že dnes Rusko tam nebude zjavne nič vyvážať, pretože má vlastné potreby, tak by sme mohli uspieť. Čiže v mene čoho máme teraz potlačiť slovenské záujmy len preto, lebo to nevyzerá pre vás pekne? V žiadnom prípade. Ak sa teda združí niekoľko prezidentov štátov, oslovia Slovenskú republiku ako členskú štátu Európskej únie, že tento istý pocit pochopia v podstate aj naši drahí priatelia z Francúzska, tak si myslím, že je to cesta, ktorá je správna, aj keby sme boli sami. Na konci dňa, pozrite sa, V4 opäť funguje. Zase sme sa vrátili k tomu, že nie všetko, čo vymyslí bruselský úradník, je pravda, a ešte k tomu aj dobrý nápad. A preto je dôležité predovšetkým brániť slovenské záujmy. A je nepochybné, že na tomto slovenské záujmy majú šancu získať už minimálne tým, čo som vám povedal, a to je len jedna bodka, samozrejme tá otázka budúceho členstva v Bezpečnostnej rade, ktoré je veľmi, veľmi dôležité. A ak sa správne využije, Slovensko na tom vie, samozrejme, určite veľmi dobre politicky, ale aj hospodársky určite zarobiť. A to si myslím, že je úloha aj vás a dokonca aj viem, že to chcete, že by som vás nepodozrieval z niečoho iného, že toto je náš spoločný záujem, ktorý by sme mali, mali určite vykonávať. Ďakujem pekne. Ďakujem. [14:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda vlády. Otázka číslo sedem a osem je od pani poslankyne Jaurovej a bola položená ministerke kultúry opakovane. Opäť je to aj základná už odpovedaná, aj doplňujúca otázka. Rovnaké, rovnaké platí pre otázku číslo deväť od pani poslankyne Jurík, ktorá bola na Ališera Usmanova pred chvíľou zodpovedaná, takže ideme k otázke č. 10. Tá síce už bola odpovedaná, ale inému pánovi poslancovi, takže má pani poslankyňa Hanuliaková možnosť doplňujúcu, ak nechce, takže pristupujeme k 11. otázke. Tá je od pána pani poslankyne Števulovej a tá už tiež bola zodpovedaná aj s doplňujúcou otázkou. To platí aj v otázke č. 12, kde je otázka od pani poslankyne Jaurovej na pani ministerku kultúry o pánovi Lukášovi Machalovi. Nasleduje otázka pána poslanca Igora Janskulíka na ministra dopravy pána Ráža, ktorého zastupuje pán Taraba. Otázka č. 13 a diktujem otázku. Vážený pán minister, pred niekoľkými dňami štátny tajomník Ministerstva dopravy Slovenskej republiky Igor Choma navštívil úsek cesty 2/520 na trase Orava – Kysuce, ktorý patrí pod správu Slovenskej správy ciest. Priamo na mieste skonštatoval, že táto cesta je v mimoriadne zlom stave a potrebuje generálnu rekonštrukciu. Obyvatelia obce Oravská Polhora sa preto pýtajú, kedy konkrétne plánuje Slovenská správa ciest začať s rekonštrukciou úseku cesty 2/520 a v akom termíne môžu obyvatelia [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Kedy konkrétne plánuje Slovenská správa ciest začať s rekonštrukciou úseku cesty II/520 a v akom termíne môžu obyvatelia očakávať jej realizáciu? Nech sa páči, pán podpredseda vlády, čas na odpoveď. [15:00] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vzhľadom na charakter doručených otázok, ktoré boli adresované ministrovi dopravy, na ne odpoviem súhrnne. Vážený pán poslanec a obyvatelia obcí Oravská Polhora, Sihelné, Lokca, Vasiľov, Babín, Rabčice, Oravské Veselé, Klin, Bobrov, Lomná, Oravská Lesná, Mutné, Oravská Jasenica, Novoť, Hruštín, Rabča, Ťapešovo, Breza, Subrohlava, Zákamenné, Krušetnica, Vavrečka, Beňadovo a mesta Námestovo. Stavba, preložka cesty II/520 Nová Bystrica – Oravská Lesná, rieši prepojenie lokalít Kysuce a Oravy, ktoré bolo prerušené výstavbou vodárenskej nádrže Nová Bystrica. Výstavba cesty bola vyvolanou investíciou tejto vodárenskej nádrže. Trasa, v ktorej bola realizovaná stavba preložka cesty, sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Kysuce a Horná Orava. Z hľadiska územných podmienok je trasu cesty možné označiť ako horskú, skoro vôbec neosídlenú, okrem začiatku úseku Nová Bystrica, lokalita Pišojovce, a na konci úseku Oravská Lesná, lokalita Jasenovská. Z hľadiska konfigurácie terénu s obťažnými až ťažkými geologickými a drsnými klimatickými podmienkami dĺžka úseku stavby preložka cesty Nová Bystrica – Oravská Lesná je 9,4 km. Realizácia stavby sa začala v roku 2004 Slovenskou správou ciest. Oficiálne slávnostné otvorenie preložky sa uskutočnilo 10. novembra 2008. Dôvodom, prečo preložku cesty medzi Novou Bystricou a Oravskou Lesnou stavala štátna Slovenská správa ciest a nie samosprávny kraj, je skutočnosť, že išlo o vyvolanú investíciu vodárenskej nádrže Nová Bystrica Mystrica. Hlavné dôvody tohto postupu zahŕňajú: Po prvé, záväzok štátu z minulosti, pôvodnú regionálnu cestu zatopil štát pri výstavbe vodnej nádrže v 80. rokoch 20. storočia. Štát prostredníctvom svojich organizácií a ministerstva mal preto zákonnú povinnosť vybudovať adekvátnu náhradu a prepojenie regiónov obnoviť. Po druhé, financovanie pred reformou verejnej správy. Plány, príprava a prvé investície na obnovu tohto spojenia vznikali ešte v čase, kedy všetky dôležité cesty vlastnil a spravoval štát. A po tretie, extrémna finančná a technická náročnosť. Výstavba prebiehala v mimoriadne zložitom zosuvnom a horskom teréne s rozpočtom presahujúcim 90 miliónov €, čo bolo 2,2 miliardy vtedajších korún. Takúto masívnu investíciu by rozpočet Žilinského samosprávneho kraja nedokázal utiahnuť. Hoci cesty druhej triedy na Slovensku štandardne vlastnia a spravujú samosprávne kraje, tento konkrétny novovybudovaný úsek zostal po otvorení v roku 2008 dočasne v majetku štátu pod správou Slovenskej správy ciest. Štát musel najskôr doriešiť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov po cestu a počkať na uplynutie záručných lehôt náročnej stavby, až následne sa mohol spustiť proces bezodplatného prevodu do vlastníctva Žilinskej župy. Dňa 19. 11. 2013 bolo vydané usporiadanie cestnej siete, číslo úplne dlhé, to nemusím čítať, ktorým bol novovybudovaný úsek cesty druhej triedy zaradený do cestnej siete a ktoré stanovovalo práva a povinnosti k prevádzaným pozemným komunikáciám tak, že do ukončenia prevodu vlastníckeho práva k úseku preloženej cesty vykonáva všetky práva a povinnosti k tejto pozemnej komunikácii doterajší vlastník Slovenská správa ciest. Na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve o odovzdaní a prevzatí majetku a súvisiacich práv a povinností z vlastníctva majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest na Žilinský samosprávny okres. Pán je dlhá ešte vaša odpoveď, lebo vás musím ukončiť. Už len potom, tak môžem potom ešte navrhujem, aby ste to individuálne prípadne odovzdal ešte pánovi Janskulíkovi. Čas totižto určený pre hodinu otázok uplynul, aby sme nenarušili ďalšie rokovanie schôdze, tak musím ho ukončiť. [15:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Končím tento bod programu a vyhlasujem prestávku 10 min. [15:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 3. dňa 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej zlúčenej rozprave o bodoch 25, 26 programu, ktorými sú prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava Tlač 1442 a o návrhu poslancov Čelára, Eliáša, Gašparoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180 z roku 2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva Tlač 1441. Máme tu už zástupcov navrhovateľa aj spravodajcov zo stavov právneho výboru. Prosím teraz prihláseného rečníka pána Dušenku, ale nevidím ho v sále, takže stráca možnosť vystúpiť a keďže je posledný prihlásený, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave niekto zo spravodajcov? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Aleny Novákovej, Dušana Tittela a Romana Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112 z roku 2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461 z roku 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov návrh. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461 z roku 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1488. Návrh jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1562 a už dávam slovo pani poslankyni Novákovej, aby nám návrh zákona uviedla. [15:15] Alena Nováková Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona predkladáme s cieľom oceniť športovcov, ktorí dosiahli mimoriadne výsledky pri reprezentácii Slovenskej republiky a zároveň im po skončení aktívnej športovej kariéry zabezpečiť určitú úroveň sociálneho zabezpečenia. Doterajší systém bol nastavený tak, že príspevok k športovému reprezentantovi v podstate dorovnával jeho dôchodkový príjem do zákonom stanovenej hranice. To znamená, že výška príspevku závisila od toho, aký vysoký dôchodok konkrétny športovec poberal. Ak jeho dôchodok rástol, príspevok sa znižoval. Pôvodný systém teda nebol postavený na pevnom ocenení športového úspechu, ale na výške dôchodku. Od prijatia zákona v roku 2015 sa však podmienky výrazne zmenili, priemerné dôchodky postupne rástli a pôvodný mechanizmus sa tak vzďaľuje od pôvodného zámeru zákona. Po novom už nebude výška príspevku závisieť od výšky dôchodku športovca. Príspevok bude pevne stanovený podľa dosiahnutého športového výsledku. Za zlatú medailu z majstrovstiev sveta navrhujeme 300 € mesačne, za striebornú medailu 250 € a za bronzovú medailu z majstrovstiev sveta alebo zlatú medailu z majstrovstiev Európy 200 € mesačne. Toto považujeme za spravodlivejší, jednoduchší a predovšetkým transparentnejší systém. Dvaja športovci s rovnakým medailovým úspechom už nebudú mať rozdielny príspevok iba preto, že jeden z nich má vyšší dôchodok. Sme presvedčení, že športovci, ktorí priniesli medaily zo svetových a európskych súťaží a reprezentovali Slovenskú republiku, si zaslúžia predvídateľné a dôstojné ocenenie svojho úsilia. Preto vás žiadam o podporu nami predloženého návrhu zákona. [15:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch. Pán poslanec Erik Vlček, nech sa páči. [15:17] Erik Vlček Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1488. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. [15:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Prihlásil sa pán poslanec Sedlák. Nech sa páči, máte slovo. [15:20] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení dámy, vážení páni, ja by som sa chcel k tomuto návrhu zákona, doplneniu zákona, vyjadriť v súvislosti aj s tým, že v tomto návrhu vôbec nie je spomenuté to, že existovali nejakí československí športovci. Hovoríme tu len o slovenských športovcoch. A ja si myslím, že československí športovci, ktorí v rokoch svojich rokov reprezentovali, či už na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy, si takisto zaslúžia túto istú pozornosť ako samotní slovenskí športovci. Takže toto je prvá vec, ktorá teda určitým spôsobom rezonuje vo mne a teda toto som chcel na úvod sa vyjadriť. Samozrejme, rešpektujem ten názor, ktorý tu je pripravený, ale zase by som chcel pripomenúť ešte jednu ďalšiu vec. Keď hovoríme o tom, že športovci, ktorí získali na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy medaily, či už zlatú, striebornú, bronzovú, ale chýba mi tam ďalšia vec, a to je vec súvisiaca s úspechmi športovcov na majstrovstvách Európy. Je tam spomenutá len zlatá medaila za majstrovstvá Európy. Prečo nie strieborná? Prečo nie bronzová? Prečo, prečo, prečo nezakomponujeme do toho návrhu zákona aj to, teda, že by boli odmenení aj tí športovci, ktorí získali na majstrovstvách Európy strieborné a bronzové medaily. A to sa úplne zabudlo. Takže toto je vec, ktorá by sa mala ešte prediskutovať. Hovoril som s navrhovateľom a teda my sme sa aj o tom spolu bavili, že porozprávame sa s pánom ministrom financií a teda určitým spôsobom sa budeme snažiť v druhom čítaní doplniť tento návrh zákona a eventuálne ho, ak sa nám podarí, vylepšiť. Osobne zo svojej vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tí československí športovci, ktorí získali, či už na olympiáde – a spomínam aj olympiádu, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy –, si zaslúžia túto pozornosť. Si zaslúžia pozornosť, pretože v čase bývalého Československa sa pre nich finančné prostriedky za to, že športovali a reprezentovali Československo, nenašli. Boli odmeňovaní formou nejakých diplomov, nejakých kryštálových váz a nejakými pozornosťami, ale finančná hotovosť, ktorá by im určitým spôsobom vylepšila ich život, nebola nikdy spomenutá a nebola nikdy nejakým spôsobom prezentovaná. Poznám x prípadov športovcov, ktorí majú 70, 75 rokov, u ktorých je dôchodok okolo 400, 500, 600 € a získali na majstrovstvách Európy či už striebornú alebo bronzovú medailu. Prečo by si takíto športovci nezaslúžili svoju pozornosť? Ja si myslím, že je to vec, ktorá by mala byť automaticky, keďže hovoríme o tom, že reprezentovali v čase Československa. Niektoré súťaže majstrovstiev Európy sú svojou kvalitou ďaleko vyššie ako niektoré súťaže na majstrovstvách sveta. Zoberme si, čo ja viem, kolektívne športy. Kolektívne športy európskych klubov sú niekedy ďaleko vyššej kvality ako kluby, ktoré sa zúčastňujú majstrovstiev sveta. Majstrovstvá sveta bývajú za účasti 12 družstiev. Napríklad je to tak v basketbale, volejbale aj niektorých iných ďalších kolektívnych športoch. A tam sa dostanú dva, tri, štyri, päť európskych klubov. Ale tá kvalita tých súťaží v rámci Európy je v súčasnosti aj v minulosti bola kvalitná, bola na vysokej úrovni. Ja som športovec, ktorý športoval v období rokov 1975 až 85. Osem rokov som bol v československej reprezentácii. Tá reprezentácia bola tak kvalitná. Počas tých 10 rokov československý basketbal získal najväčšie úspechy. Bol dvakrát na olympiáde, trikrát na majstrovstvách sveta, päťkrát na majstrovstvách Európy. To bolo obdobie, kde športovci dosahovali obrovské úspechy. Strieborná medaila, dve bronzové medaily, šieste miesto na olympiáde, najväčší úspech československého basketbalu. Takže toto sú veci, ktoré by sa mali zohľadniť. A ja si myslím, že všetko preto urobím aj spolu so svojimi kolegami, aby sme tento návrh zákona určitým spôsobom vylepšili a aby sme ho v druhom čítaní poopravili. Ďakujem veľmi pekne. [15:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Zatiaľ jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Nováková, nech sa páči. [15:25] Alena Nováková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ja len chcem upresniť, že tento návrh zákona sa týka aj medailistov z čias Československa, nielen Slovenska. [15:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Keďže už nemáme nikoho prihláseného do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Aleny Novákovej, Zdenky Mačicovej, Jozefa Cecha a Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 383 z roku 2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1489. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1000563 a opäť dávam slovo pani poslankyni Novákovej, aby návrh zákona uviedla. [15:26] Alena Nováková Ďakujem, vážené kolegyne, kolegovia. Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť finančnú podporu poskytovanú štátom pri narodení dieťaťa tak, aby vo väčšej miere zohľadňovala reálne výdavky spojené so zabezpečením základných potrieb novorodenca. Príspevok predstavuje jednorazovú štátnu sociálnu dávku pri narodení prvého a štvrtého dieťaťa zo súčasných 829,86 € na sumu 1000 €, pri narodení piateho a ďalšieho dieťaťa zo súčasných 157,37 € na sumu 200 €. Zároveň sa upravuje aj zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa a pri viac súčasne narodených detí zo súčasných 75,69 € na sumu 10050 € na každé dieťa a zvyšuje sa aj príspevok na viac súčasne narodené deti, v súčasnosti poskytovaný v sume 110,36 € na sumu 200 € ročne na každé oprávnené dieťa. Navrhovaná právna úprava sleduje podporu rodín s deťmi, zmiernenie ekonomických dôsledkov spojených s narodením dieťaťa a posilnenie sociálnej solidarity štátu s rodinami v období, keď čelia zvýšeným finančným výdavkom. Preto prosím o podporu tohto návrhu zákona. [15:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani Ľubici Laššákovej. Nech sa páči. [15:28] Ľubica Laššáková Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1489. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1563 z 1. septembra 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh ===== Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [15:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Poprosím, aby ste sa utišili trochu tam vpravo. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka, nie, spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Ľubice Laššákovej, Aleny Novákovej, Zdenky Mačicovej a Jozefa Cecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 z roku 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1490, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1564. A dávam slovo pani poslankyni Ľubici Laššákovej, aby návrh zákona uviedla. Alebo bude iný navrhovateľ uvádzať zákon? Tlač 1490. Vyhlasujem technickú trojminútovú prestávku. [15:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže budeme pokračovať v rokovaní a už teraz teda dávam slovo navrhovateľke pani poslankyni Laššákovej. [15:34] Ľubica Laššáková Ďakujem pekne. Za slovo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ako reakciu na dlhodobý nepriaznivý demografický vývoj a potrebu systémovej podpory viacdetných rodín. Výchova štyroch a viacerých detí prináša významné zvýšenie životných nákladov rodiny a zároveň predstavuje kľúčový prínos pre udržateľnosť sociálneho a dôchodkového systému Slovenskej republiky. Návrh zákona zavádza 100 % nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti pre rodičov, primárne matky, ktorí majú v osobnej starostlivosti alebo v minulosti nepretržite mali v osobnej starostlivosti štyri alebo viac detí až do ich dospelosti, plnoletosti. V praxi to znamená oslobodenie aktívnych príjmov týchto rodičov od dane z príjmov fyzických osôb. Daňové zvýhodnenie sa neviaže len na obdobie, kedy sú deti nezaopatrené. Ak rodič splnil podmienku nepretržitej osobnej starostlivosti o štyri alebo viac detí do ich plnoletosti, minimálne však 12 rokov pri osvojení, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane mu zostáva zachovaný aj po ich osamostatnení, a to po celú dobu jeho aktívneho pôsobenia na trhu práce. Na rozdiel od priamych sociálnych dávok je toto opatrenie naviazané výhradne na aktívny príjem zo zamestnania alebo podnikania. Významne sa tým zvyšuje čistý disponibilný príjem pracujúcich rodičov a posilňuje sa motivácia vstúpiť, zotrvať a uplatniť sa na trhu práce. Návrh primárne priznáva toto právo matke, osvojiteľke, s možnosťou prechodu na otca len v definovaných prípadoch. Napríklad, ak matka umrie alebo nespĺňa podmienky. Návrh zároveň explicitne vylučuje uplatnenie tejto úľavy v prípadoch, kedy rodič úmyselným trestným činom spôsobil smrť svojho dieťaťa. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. [15:37] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet, pani poslankyni Zdenke Mačicovej. [15:37] Zdenka Mačicová Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [15:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Prihlásil sa pán poslanec Lackovič a hneď mu aj dávam slovo. Nech sa páči. [15:39] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Ja som pôvodne nechcel úplne k tomuto bodu. Respektíve som čakal, že pôjde na rad neskôr, ale situácia je veľmi vážna. Takže vystúpiť vystúpim a poviem aj tie dôvody. Ten základný dôvod je pomerne prozaický a pomerne jasný. A čudujem sa, že toto celé robíte a vykonávate 36 alebo 37 dní pred komunálnymi voľbami, pretože tu treba povedať, o čo ide. Toto je jedna rozdávačka peňazí, hlasácka, ktorá ale nie je vôbec skrytá a ktorú majú zaplatiť samosprávy, naše obce a mestá a poviem aj, akým spôsobom, koľko to bude vychádzať a aký je ten aktuálny stav. Ten aktuálny stav je teda pomerne vážny, pretože nie je to dávno, asi pár minút dozadu, možno necelá hodinka dozadu, pristál aj nám na stôl otvorený list Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia samosprávnych krajov Slovenska SK8. Otvorený list predsedovi Národnej rady, predsedom politických strán, aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je teda pomerne vážny a keďže tá situácia je naozaj v samospráve čoraz horšia a, čo je najvážnejšie, tak je čoraz nepredvídateľnejšia, pretože ste ju spravili vy svojimi krokmi aj takýmto totálne nepredvídateľnou, tak je potrebné sa ozývať a je potrebné o tom podľa mojej mienky hovoriť. Tu sa teda chce a má a navrhujete, že sa má zaťať sekera na úrovni cirka 50 miliónov € a nehovoríte, že skade sa na to má zobrať týchto 50 miliónov €, čo si nemyslím, že teda je úplne férové z vašej strany a úplne transparentné, takže je potrebné o tom hovoriť. Ja sa teda dotknem hlavne toho listu, otvoreného listu ZMOS-u a SK8. Nestáva sa často, že tu máme takéto otvorené, veľmi vážne otvorené listy zo Združenia miest a obcí, ktoré zastupujú takmer 3000 našich samospráv. Takže Združenie miest a obcí Slovenska a Združenie samosprávnych krajov sa na nás a na vás všetkých, drahé kolegyne a kolegovia, obracajú v súvislosti s návrhom poslancov Národnej rady Ľubice Laššákovej, Aleny Novákovej, Zdenky Mačicovej a Jozefa Cecha a týka sa teda tejto, týka sa to tejto parlamentnej tlače 1490. Na začiatok listu hovoria, že územná samospráva, nebudem ho úplne čítať celý, ale to gro určite zreprodukujem a zinterpretujem. Územná samospráva rešpektuje a podporuje potrebu pomáhať rodinám, viacdetným rodinám, jednorodičovským domácnostiam a ľuďom, ktorí sa samozrejme ocitajú v náročnej životnej situácii, ale jasne sa tu píše, že mestá a obce a samosprávy, právne kraje, sú pritom sami významnými poskytovateľmi služieb pre rodiny, ktorí zabezpečujú školstvo, sociálne služby, dopravu, komunálne služby, verejný priestor a ďalšie služby každodenného života. A že zároveň dlhodobo vnímajú aj osobitné postavenie a náročnú situáciu jednorodičovských rodín a spolupracujú s rôznymi združeniami a organizáciami, ktoré podporujú aj jednorodičov, podporujú samozrejme aktivity zamerané na zlepšovanie ich životných podmienok, poznajú problémy, s ktorými sa tieto rodiny stretávajú priamo v mestách a obciach. A aj preto chcú, ešte raz, ZMOS a SK8 jednoznačne zdôrazniť, že ich výhrada nesmeruje proti podpore jednorodičov, ani proti podpore rodín, smeruje k spôsobu, akým má byť táto pomoc financovaná. To je veľmi dôležité povedať. Aj toto moje vystúpenie nie je o tom, že sme nebodaj proti akejsi podpore, ale ten spôsob, akým to opäť robíte, akým to opäť navrhujete a chcete celé upiecť a zrealizovať, je jednoducho nekorektný, neférový a v zásade neakceptovateľný, pretože toto isté, toto isté takéto v úvodzovkách si dovolím povedať až hrabovanie v tých samosprávnych rozpočtoch ste vyčítali a doteraz vyčítate predchádzajúcim vládam a vy teraz chcete urobiť presne to isté, presne tak isto, bez akéhokoľvek dialógu so samosprávou. Navrhované opatrenie zasahuje do dane z príjmov fyzických osôb. My si len pripomeňme, že to je práve tá daň, teda tá tzv. podielová daň, alebo to sú tie tzv. podielové dane, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov samospráv dnes. Ich dostávajú zhruba na úrovni 53, aj niečo nejaké Alebo to sú tie tzv. podielové dane, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov samospráv dnes. Ich dostávajú zhruba na úrovni 53, aj niečo nejaké drobné. 53 % dostávajú obce a mestá, necelých 30 % z toho koláča dostávajú samosprávne kraje alebo vyššie územné celky, v skratke župy. Teda práve výnos DPFO, to je teda daň z príjmu fyzických osôb, je rozhodujúcim zdrojom financovania územnej samosprávy prostredníctvom systému podielových daní, ako som povedal. Ak sa rozhodnutím štátu zníži výnos tejto dane, dôsledok sa priamo premieta aj do rozpočtov miest, obcí a samosprávnych krajov. A tu by som sa na chvíľočku prizastavil, čo to bude znamenať v praxi. V praxi to bude znamená to, že ak týmto napríklad matkám štyroch a viac detí takýmto spôsobom pomôžete, ale nevykompenzujete to tým obciam a mestám na strane druhej, tak oni, čo budú musieť urobiť? To, čo sa proste deje zakaždým, jednoducho zvyšovať svoje príjmy na tých stránkach alebo v tých kompetenciách, ktoré majú priamo v rukách. To znamená, že opäť pôjde hore cestovné, opäť pôjdu hore, ja neviem, dane z nehnuteľnosti, dane za psa, všetky možné poplatky, ktoré existujú na úrovni samospráv. Čiže vy v podstate totálne nepremyslene narúšate celú tú štruktúru, ako má vyzerať táto distribúcia, toho, ako to má celé fungovať, pretože jednoznačne ste nepovedali, kde tieto finančné prostriedky chcete nájsť a ja budem pokračovať, čo to ešte všetko bude ovplyvňovať. Podľa zverejnených odhadov predkladateľov má navrhovaná úprava predstavovať výpadok verejných príjmov približne 50 miliónov € ročne v rokoch 2027 až 2030. To znamená, že tých 50 miliónov každý rok zatneme do týchto rozpočtov samospráv. 50 miliónov v roku 2027, 50 miliónov v roku 2028, 50 miliónov v roku 2029, 50 miliónov v roku 2030. To je 50 x 4, to je 200 miliónov €. Takýto zásah preto nemožno posudzovať iba ako sociálne alebo daňové opatrenie. Je potrebné súčasne vyhodnotiť, akú časť jeho finančných dôsledkov bude znášať územná samospráva a akým spôsobom bude tento výpadok nahradený. A to nehovoríte nijakým spôsobom, nepoznáme, ani jedným slovom ste nespomenuli, akým spôsobom bude tento výpadok nahradený. Samosprávy majú s podobným spôsobom prijímania opatrení konkrétnu skúsenosť. Ja z citácie zmosáckeho listu alebo listu od ZMOS-u a SK8 vypichnem presne ten dátum, to bol rok 2022, kedy došlo k výraznému rozšíreniu daňového bonusu na dieťa, od 1. januára 2023 k jeho ďalšiemu zásadnému zvýšeniu. Opatrenie sledovalo legitímny sociálny cieľ, opäť rovnako tak možno aj teraz, hoci mne sa to nejaví dvakrát koncepčné, pretože práve väčšiny tých rodičov je, ktorí majú menej ako tie tri deti. To znamená jedno, dve, tri. Tých matiek so štyrmi a viac je samozrejme najmenej. Čiže to, čo vy hovoríte, že ide o koncepčné a systémové a udržateľné a predvídateľné riešenie, no tak práve naopak. Toto je poznaj opak toho. Čiže v podstate od prelomu januára 2023 došlo k zásadnému zvýšeniu toho daňového bonusu. Opatrenie sledovalo, tak ako som hovoril, legitímny sociálny cieľ, ale znižovalo výnos dane z príjmov fyzických osôb. To sú tie podielové dane, ktoré chodia do tých obcí a miest, a teda daňového zdroja, z ktorého sú financované samosprávy. Čiže samosprávam ste tým spôsobom zobrali tie peniaze. Do dnešného dňa neboli vykompenzované, do dnešného dňa nebolo to navrátené, nebolo to ani len nejaké ospravedlnenie, proste nič. Do dnešného dňa sú samosprávy z tohto dôsledku alebo z tohto dôvodu vo veľkých problémoch. Aby sme videli, jediné tri opatrenia, ktoré ste tu boli schopní doniesť za uplynulý rok a pol až dva, bolo to, že ste im dali ich vlastné preddavky, ktoré by im tak či tak prišli počas tohto roka. To druhé opatrenie bolo to, že im podielová daň chodí skôr o pár dní, ako im chodila. A to tretie opatrenie bolo to, že ste im ponúkli ich vlastné krvopotne nasporené rezervné fondy, aby si ich mohli rozpustiť aj na bežné výdavky. A tieto tri opatrenia sú absolútne nedostatočné. Vráťme sa teda k listu Združenia miest a obcí, v ktorom sa píše ešte aj to, že v rokoch 2022 až 2025 predstavoval kumulatívny výpadok dane z príjmov fyzických osôb pre mestá, obce a samosprávne kraje až 1,89 miliardy €. 1,89 miliardy €. Štát časť tohto výpadku kompenzoval prostredníctvom teda zvýšenia príjmov samospráv z dane z príjmov právnických osôb, ale kumulatívna kompenzácia za roky 2023 až 2024 dosiahla len približne 664 miliónov €. Čiže aj po jej zohľadnení zostal kumulatívny negatívny vplyv na príjmy územnej samosprávy za roky 2022 až 2025 na úrovni približne 1,23 miliardy €, a to ešte nerátam ten rok 2026. Dobre? Čiže ešte raz. Kumulatívny negatívny vplyv na príjmy územnej samosprávy za roky 2022 až 2025 bol 1,23 miliardy € a vy chcete k tomuto pridať ďalších 200 miliónov za roky 2027 až 2030. Ďalších 200 miliónov za roky 2027 až 2030. 50 miliónov ročne. Dôsledky predchádzajúcich rozhodnutí štátu tak samosprávy vo svojich rozpočtoch niesli a v rôznej podobe nesú samozrejme dodnes. A tam sa vraciam na začiatok. Práve preto vidíme, že všetko ide hore a vidíme tú takzvanú, nie tzv., treba si ju pomenovať, to je tá Ficova drahota, ktorú tu vidíme a ktorá tu je proste s nami aj v tých obciach a mestách, kde išlo hore prakticky všetko za tie uplynulé tri roky. My sme to videli na tých poplatkoch v mestách a obciach od vstupov do plavární a do múzeí, divadiel, galérií, poplatky ešte aj za hrobové miesto, my sme tam identifikovali, myslím, dane z nehnuteľnosti, dane za psa, cestovné, prímestská autobusová doprava, ktorá je v rukách žúp, všetko. Kam sa pozriete, všade, kam sa pozriete, všetko išlo hore. A ešte to aj hore pôjde, keď takéto návrhy nepremyslené a neprediskutované so samosprávou budú prichádzať. Niektoré z prijatých opatrení boli postupne upravené alebo obmedzené, no základný problém zostáva rovnaký. Sociálne a daňové rozhodnutia štátu sú opakovane nastavené tak, že časť ich nákladov sa prenáša na príjmy miest, obcí a samosprávnych krajov. Dnes sa s týmto mechanizmom stretávame opäť, tentoraz v novom návrhu novely zákona o dani z príjmov. Združenie miest a obcí Slovenska a Združenie samosprávnych krajov v čerstvom liste spred hodiny považujú za nesprávne, aby sa pozitívny sociálny cieľ dosahoval znižovaním zdrojov, z ktorých mestá, obce a kraje financujú verejné služby pre tých istých občanov. To sú služby a to je veľmi dôležité zopakovať a povedať, to sú jednoducho služby pre tých istých občanov, ktorým ukrajujete z príjmov alebo zo zdrojov, ktoré by im mohli dať tie obce a mestá, kompenzujete to svojím nejakým výmyslom, nejakým vymýšľancom, ktorý nie je vôbec koncepčný a premyslený a prediskutovaný. Ak samospráva príde o časť podielových daní, nejde o abstraktný účtovný výpadok. Sú to zdroje na materské školy. Sú to zdroje na sociálne služby, na miestne komunikácie, cesty, chodníky, na verejnú dopravu, kultúru, šport, verejné osvetlenie, bezpečnosť, údržbu verejného priestoru, množstvo ďalších služieb. To sú desiatky ďalších služieb. Vy o toto tých ľudí v obciach a mestách okrádate a oberáte. Pričom kompenzujete to len tým matkám, ktoré majú štyri a viac detí, ale beriete všetkým. Ale navrhujete tú pomoc len tým, ktorí majú štyri a viac detí, čiže pomoc jednej skupine obyvateľov nemôže byť financovaná oslabením schopnosti samospráv poskytovať služby všetkým obyvateľom, vrátane samotných rodín, ktorým má byť opatrenie určené. ZMOS a SK8 preto žiadajú, aby bol pred prijatím opatrenia jednoznačne a transparentne vyčíslený jeho dopad osobitne na rozpočty miest a obcí, na rozpočty samosprávnych krajov a na jednotlivé roky účinnosti opatrenia. Za nevyhnutné považujú posúdiť tento dopad aj v nadväznosti na súčasne pripravovaný návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý doposiaľ nebol so zástupcami územnej samosprávy konzultovaný, priatelia. Vy tu predkladáte takúto bombu a je 17. september a ešte nikto na Slovensku nevidel rozpočet. Možno ani sám minister ho nemá ešte v nejakom finálnom drafte. Čiže kde aj beriete ten chochme? a tú drzosť toto vôbec predkladať? Takáto 200-miliónová záležitosť na nasledujúce štyri roky, keď ešte nikto nevidel ani rozpočet. Nehovorím, že potom by bolo legitímne s tým prísť. No ale prichádzať s tým ešte predtým, navyše totálne neprediskutované s nikým, proste nie je dvakrát seriózne a dvakrát korektné. Samosprávy preto v tejto chvíli nemajú dostatok informácií o tom, aké ďalšie opatrenia, zmeny príjmov alebo výdavkové vplyvy môže návrh rozpočtu priniesť, aký bude ich celkový súbeh s predkladanou novelou zákona. Zároveň považujú za nevyhnutné, opäť tie samosprávy, aby v prípade prijatia opatrenia bol súčasne vytvorený zákonný, predvídateľný a plný mechanizmus kompenzácie výpadku príjmov územnej samosprávy. Kompenzácia nemôže byť ponechaná na neskoršie rokovania, jednorazové rozhodnutia vlády alebo na to, či bude v danom roku dostatočný rast iných daňových príjmov a tak ďalej, lebo aj tým sa častokrát oháňate, že ale veď to bude kompenzované nejakým iným rastom iných daňových príjmov. No ale takto to nemôže fungovať. My to už dnes a všetci to už dnes potrebujú vedieť, ako to bude fungovať, koľko to bude stáť, z čoho sa to zaplatí. To sa nedá takto tu napochodovať, hodiť tu šanón s 200 miliónmi očakávaných výdavkov a čakať, čo sa stane. To musí byť súčasťou riešenia od jeho začiatku. Veď tak sa má robiť tá slušná politika, ale veď snáď to vy ako Hlas, strana regiónov, viete. ZMOS a SK8 dlhodobo upozorňujú, že financovanie územnej samosprávy musí byť stabilné a predvídateľné. Už to opakujú tretí rok. Už mne to je aj trápne opakovať, ale, bohužiaľ, nedá sa inak. Mestá, obce a kraje nemôžu byť opakovane vystavované situácii presne tej, o ktorej tu dnes hovoríme a kvôli ktorej tu dnes stojíme alebo sedíme, že keď je rozhodnutie prijaté na centrálnej úrovni, znížia sa príjmy bez toho, aby mali možnosť toto rozhodnutie ovplyvniť alebo aspoň sa k tomu vyjadriť alebo povedať niečo k tomu. Alebo aby bol automaticky zabezpečený náhradný zdroj. Ja už ani nehovorím o tom, že toto ani nesmie ani len omylom prichádzať ako poslanecký návrh, tak ako to vidíme dnes. Preboha, bavíme sa o 200 miliónoch, čo prichádzajú ako poslanecký návrh, ktoré sa majú brať z DPFO, z ktorej sú dotované všetky mestá, obce, kraje. Veď to je až bizarné, to je až neuveriteľné, keď si to človek povie nahlas. Bez legislatívneho procesu. To je paródia na legislatívny proces. Mimochodom, ináč je pre mňa aj neuveriteľné, že sme toto nemali na výbore. Budem určite žiadať, aby sme sa o tomto pobavili hĺbkovo. Však chápem, dobre, prvé čítanie, všetko, ale keď sú takéto vážne zásahy, tak aspoň ideovo, rámcovo by sme sa o tomto mali hodiny a hodiny baviť, kde hľadať tie kompenzácie, akým spôsobom to vydiskutovať. Nie my, ale vy, veď vy s tým prichádzate. To absolútne nič neprebieha. Ja som z tohto udivený, že takto dokážete fungovať. Na záver listu sa ešte píše, alebo ZMOS teda píše, že ak štát rozhodne o novom celospoločenskom opatrení, musí zároveň rozhodnúť aj o jeho financovaní. Podpora rodín a finančne stabilná samospráva nie sú protichodné ciele. Všetci to chceme. Aj samosprávy, aj my, však snáď každý chce aj podporu rodín, aj finančne stabilnú samosprávu, lenže vy tu len tú prvú stranu mince viete naplniť, podporiť tie rodiny, aj to nie všetky, som to povedal desaťkrát, že len tie s tými štyrmi a viac deťmi. No ale zároveň rozbíjate stabilitu tej samosprávy. Rozbíjate tú stabilitu tej samosprávy, no a nemuselo by to takto byť. Presne ako hovorí ZMOS, nie sú to protichodné ciele. Vy z toho protichodné ciele robíte. Ja nerozumiem tomu dôvodu. Prečo? Načo? Prečo to takto robíte? Naopak, silná samospráva je jednou zo základných podmienok kvalitného života rodín na Slovensku. Vy tú samosprávu od začiatku, od toho 25. októbra 2023, neustále oslabujete. Aj dnes, prečo sa toto robí, aspoň keby sa to robilo na základe nejakej tej diskusie, keby ste aspoň tie dotazníky nejaké obciam zaslali alebo nejaká aspoň ilúzia pripomienkovania, čokoľvek, ale vy už ani s tým si nedáte tú námahu. My, keď sme robili pred rokom a pol novelu zákona o miestnom poplatku alebo poplatku za miestny rozvoj tzv., tak my sme zaslali všetkým 361 obciam, ktoré ho vyrubovali do konca roka 2025, dotazník, v ktorom sme sa ich pýtali na ich názor, na ich pripomienky, na ich podnety, na ich postrehy. To sme robili ako opozičná strana. Tu dvaja-traja poslanci, ktorí sme to predkladali, už neviem, či to... Názor na ich pripomienky, na ich podnety, na ich postrehy. To sme robili ako opozičná strana. Dvaja-traja poslanci, ktorí sme to predkladali, už neviem, či to bolo s Danou Kleinert alebo aj s Jankou Hanuliakovou, tak sme normálne zaslali všetkým 361 obciam dotazník, v ktorom sme sa ich pýtali na feedback. Vy tu idete zatiaľ 200-miliónovú sekeru a neopýtate sa nikoho nič? Pohoda, potom vám píšu zmosáci otvorené listy. Bohužiaľ, no taká je realita, keď to nerobíte poriadne, tak potom budete musieť toto počúvať. Ale to budete počúvať, pretože o to sa teda postarám, aby to neprešlo len tak rýchlo, ako by ste si vy žiadali. ZMOS teda potom hovorí aj s SK8, že vás žiadajú, aby ste sa pri rozhodovaní o návrhu, aby ste zohľadnili v plnom rozsahu jeho dôsledky na financovanie miest, obcí a samosprávnych krajov. O to vás teda samozrejme žiadam a prosím aj ja, aj teda pevne verím, všetci príčetní kolegovia aj z koalície, že vás o to budú žiadať. ZMOS a SK8 nesúhlasia s tým, aby bol nový nástroj podpory rodín financovaný ďalším znižovaním príjmov územnej samosprávy bez náhrady. Bez náhrady. To slovíčko alebo to slovné spojenie „bez náhrady“ je tam dôležité. Lebo robíte to bez akejkoľvek náhrady. Vy absolútne nespomínate, akým spôsobom sa to bude nahrádzať alebo kompenzovať. Keby tam bola aspoň nejaká vízia, nejaký prísľub alebo nejaké rokovanie, ale opäť nič, nič. Ale čo my chceme, samozrejme, od tejto vlády, keď mi tu samosprávy hovoria, že nevedia kvôli tomu, že potrebujú byť vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, aby vedeli vôbec zostaviť svoje vyrovnané rozpočty na rok 27, čo nevedia. Preto sme aj s kolegyňou Hanuliakovou predložili bod, neviem koľko, je to 160, aby boli vyňaté z týchto sankčných mechanizmov, aby vôbec vedeli zostaviť svoje rozpočty. Oni sú dnes... My tu máme za 37 dní komunálne voľby. A samosprávy nevedia zostaviť rozpočty na rok 2027. Nevedia. Nie je to možné totižto. Nie je možné takéto rozpočty predložiť. Lebo fakt tie výdavky išli neskutočným spôsobom hore. Tie výdavky aj skrz infláciu, skrz mzdové náklady, ktoré boli navýšené. Zdražovanie cien stavebných materiálov, ale aj služieb, aj všetkého ostatného, to jednoducho nedokážu a nie sú spôsobilí urobiť, tak toto vás vôbec nezaujíma. A keď žiadali k tomu nejaké aspoň metodické usmernenie, ani to nebol ochotný minister financií dať, jediné, čo prišlo, bolo vyjadrenie premiéra na tlačovke, že môžu to robiť v pohode, že sú OK, že je to v poriadku, môžu to urobiť. To nemôže samospráva, 3000 obcí, fungovať na základe tlačoviek premiéra, v ktorých sa on nejako vyjadrí alebo nevyjadrí, že. My tu máme nejakú ústavu, nejaké zákony. Opakujem ešte raz. My sme... je to predložené na tejto schôdzi bod 160 alebo 170, nie som si istý. Dúfam, že zahlasujete, lebo hrozí to, že nebudú zostavené rozpočty. A ono to ani nie, že hrozí, ono to bude realitou. Lebo my v tom najhoršom období máme ešte aj tie komunálne voľby za tých 36 dní. Čiže tá samospráva jednoducho to bude... Ja stavím sa o, neviem čo, o basu šampanského, že my budeme mať v novembri alebo v decembri rekordný počet samospráv na Slovensku, ktoré pôjdu na nový rok do provizória, lebo nebudú mať rozpočty na rok 27. Ja si nemyslím, že niekedy v histórii samostatnej Slovenskej republiky bolo toľko samospráv alebo bude toľko samospráv, ktoré budú v januári v provizóriu, lebo nebudú mať rozpočty. Nemajú ich ešte teraz, nevedia si ich zostaviť kvôli tomu, že voľby, dobre, budú tam zmeny mandátov, zmeny starostov, ale ten ústavný zákon, to vyňatie zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy neprebehlo. Uvidíte, že príde na moje slová, si to tu budeme možno hovoriť. Teda, ale my z toho radosť mať nebudeme, lebo ten fakt bude veľmi smutný, že tu budeme mať naozaj historicky najväčší počet samospráv v rozpočtovom provizóriu v roku 27 v januári. Nuž, na záver výhrada teda nesmeruje, ešte raz, ja to zopakujem 58. krát, aby, ak by to niekto chcel vytrhávať moje slová, tak to ešte raz opakujem. Výhrada nesmeruje proti cieľu opatrenia, ale proti spôsobu jeho financovania, ktorý by opätovne preniesol časť nákladov rozhodnutia štátu na mestá, obce a samosprávne kraje. Ak bude návrh prijatý v podobe, ktorá spôsobí ďalší výpadok podielových daní, čo samozrejme spôsobí, však sme to spočítali na úrovni 50 miliónov ročne, čiže 200 miliónov na štyri roky, ktoré ste tam vydefinovali, 27, 28, 29, 30. ZMOS a SK8, ktoré zastupujú 90 % samospráv na Slovensku, 2800 pomaly samospráv, lebo časť je samozrejme v Únii miest a časť nie je nikde, čiže takmer 2800 samospráv, ktoré vy totálne ignorujete, totálne, tak budú požadovať plnú a systémovú kompenzáciu. Plnú a systémovú kompenzáciu znamená 50 miliónov € ročne a to som zvedavý, kde nájdete, lebo horko-ťažko ste teraz našli 1 milión €, čo priniesol Migal minulý týždeň na tlačovú besedu ako veľké opatrenie pre 1100 obcí do 500 obyvateľov. To na jednu obec vychádza 3500 €, lebo tých obcí do 500 obyvateľov je 1100. Čiže vy idete rozdať obciam 1 milión €, to je 3500 € na jednu obec do 500 obyvateľov a idete im zobrať 50 miliónov. OK. To je neuveriteľné. Vy im idete zobrať 49 miliónov € viac, než čo im dáte. To je až naozaj neuveriteľné. Túto požiadavku, aby to teda bolo plne a systémovo kompenzované, budú združenia dôsledne presadzovať voči vláde Slovenskej republiky, voči Národnej rade Slovenskej republiky a voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky, a to aj s ohľadom na pretrvávajúce finančné dôsledky predchádzajúcich rozhodnutí štátu, ktoré už rozpočty samospráv v uplynulých rokoch zasiahli. A pre istotu 59. krát ešte raz posledná veta. Podporu rodín považujú za správny a potrebný cieľ, je však zodpovednosťou štátu zabezpečiť, aby bola financovaná zo zdrojov, o ktorých štát rozhoduje, a nie ďalším oslabovaním schopnosti samospráv zabezpečovať služby pre svojich obyvateľov. Toto si samosprávy nezaslúžia, aby ste ich takto, aby ste v ich rozpočtoch takto rabovali, takže asi toľko. A teraz uvidíme, čo prinesie ešte debata a diskusia. Ďakujem. [16:06] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok, prvá od pani poslankyne Bajo Holečkovej. [16:06] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ty si tak hovoril, že toto je naozaj strana regiónov, ktorá tu obhajuje obce a kde vlastne sme sa za to obdobie posunuli, kde, kde to je a ja som si tak teda vyhľadal také tie staršie výroky predstaviteľov. Strana Hlas, Peter Pellegrini v marci 23 hovoril, že, alebo argumentoval, že mal kongres s viac ako 400 starostami a primátormi. A že mestám a obciam sa žije zle, že nie je skutočnou pomocou rodinám dať im peniaze a zároveň pripraviť samosprávy o príjmy, pretože obce následne zvýšia dane a poplatky. To hovorili predstavitelia Hlasu v roku 23. Erik Tomáš: Áno, jedným z dôvodov je aj daňový bonus, pretože vy tým daňovým bonusom ste ukrojili z rozpočtu samospráv. Samosprávy teraz zvyšujú poplatky, zvyšujú dane vrátane školských poplatkov a uzavreli to tým, že jednou rukou ste dali, druhou rukou ešte viac beriete. No ja nerozumiem tej transformácii tejto strany, kde sa posunula za dva roky. No jediné, čo vychádza, je to, že no blížia sa voľby a je to jednoducho farizejstvo, populizmus, nič iné. [16:08] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [16:08] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj tebe, Marek, za tvoj príspevok. No vychádzajúc teda z toho listu, z ktorého si aj ty citoval, usudzujem, že teda pani Kazda asi nekonzultovali tento 50-miliónový výpadok so samosprávami a o to viac ma prekvapuje, keď tu vidím sedieť teda aj pani starostku obce ako jednu z predkladateliek a vieme naozaj, v akej situácii sa dnes tie samosprávy nachádzajú, že, že volajú už tri roky po nejakej reforme, ktorá by zabezpečila stabilné a najmä predvídateľné financovanie a určite takýmito zásahmi to nedocielime. A prekvapuje ma to aj o to viac ešte, že máte splnomocnenca priamo z vašej strany, strany HLAS, pre územnú samosprávu pána Kaliňáka, ktorý aj včera na vláde predložil novelu zákona o obecnom zriadení, kde teda prichádza s nejakými úpravami, dá sa povedať, že skôr takými „poď ty z, kým i“? A tiež teda aj ja som viackrát apelovala, aby ste predstavili nejakú reformu. A zároveň treba povedať, že rovnako ako hovoril Marek, že takýto výpadok bude v realite znamenať to, že samosprávy budú musieť pristúpiť k zvyšovaniu poplatkov. Ono sa to už aj teraz deje, či sú to poplatky za družiny, za materskú škôlku a tak ďalej. Mohli by sme menovať jeden po druhom. Čiže naozaj by som veľmi rada vedela vašu reakciu na toto, že ako im to chcete vysvetliť. A zároveň, že vy píšete v dôvodovke, že je to aj reakcia na nejaký dlhodobý nepriaznivý demografický vývoj, ale asi si tu všetci uvedomujeme, že takéto opatrenie nebude viesť k tomu, aby mali rodiny viac detí, pretože na to sa využívajú úplne iné nástroje, aby sme dokázali. [16:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. Pán poslanec Šipoš sa vzdal faktickej poznámky, pani poslankyňa Mačicová. [16:10] Zdenka Mačicová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Takže pán kolega Lackovič, ďakujem vám za prečítanie otvoreného listu. My sme tiež dostali všetci. A nepovažujem to trošku ani za korektné. Predstaviteľov aj SK 8, aj predsedov združenia, pretože nemôžu povedať, že nevedeli o tomto v našom návrhu. Riešili to niektoré rady z MOSOS-u a tu, čo sme starostovia a primátori, to dobre vieme. Riešilo sa to, riešil sa tento návrh. A tak, ako ste povedali. Tento návrh nášho poslaneckého zákona je v prvom čítaní. Hľadáme v každom prípade a chceme sa dohodnúť a robíme konštruktívne dohody s Ministerstvom financií, aby tento výpadok z DPH nezasiahol mestá a obce. Takže my si uvedomujeme, že to je 50 miliónov na jeden rok. To je v priemere na mestá a obce 5 € na obyvateľa. Asi tak. No tak asi tak, tak ako sme mali to dofinancovanie pred rokom mestám, obciam. Ale jednoducho nemôžete nás porovnávať, nehnevajte sa, s predchádzajúcou vládou, čo bez toho, aby s nami komunikovala, rozhodla o nás v prvom, druhom, treťom čítaní a zobrali nám 200 miliónov. Vtedy to tak bolo. A teda nestrašte, prosím vás, ani mestá a obce, že od roku 27 pôjdu na nútenú správu. Je niektorá obec teraz v nútenej správe, prosím vás? Tak si provizórium. To je už predchodca nútenej správy. Pokiaľ viem, tak nie je, ale ani v provizóriu. A nemyslím si. Ja som zažila obdobie, keď sme nevedeli zostaviť rozpočet, keď som išla do provizória. Viete, kedy to bolo? V roku 2011 – 12. A viete, kto vtedy vládol? No, asi nie, lebo ste vtedy ešte bol mladý. Váš, váš nekomentujem, komentujem pána navrhovateľa, pána, pardon, do rozpravy pána Lackoviča. Takže asi len toľko. [16:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [16:12] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Marek, ja v prvom rade by som chcel oceniť tvoj prínos. Ja verím tomu, že aj po tvojom vystúpení sa navrhovatelia a navrhovateľky rozhodnú, že tento návrh zákona stiahnu. Lebo podľa mňa je to na uterák. Ako tvrdiť tu, že 50 miliónov, 47 miliónov alebo ako teraz to bolo povedané, že 5 € na osobu, že je suma, ktorá sa dá nejakým spôsobom zvládnuť. No nie je. No nie je. Rozprávam ja. Ja len chcem povedať to, že dnes samosprávy ako celok, ak sa dobre pamätám, len na mostoch, ktoré sú v ich správe, majú dlh 1,8 až 3,2 miliardy €, čo sa týka dlhu na našej infraštruktúre. To nehovoriac o tom, čo všetko ešte treba urobiť. Nemáme peniaze, obce, menšie obce nemajú peniaze na rôzne spolufinancovania, aby sa, povedzme, začali iné rekonštrukcie. Potom tu máme ministra na MIRRI, ktorý neschvaľuje, respektíve nepodpisuje takéto projekty. Vy ako vláda ste sa zacyklili v tom, že nejakým spôsobom tvrdíte o sebe, že ste sociálni, ale vy naopak vykonávate antisociálne. A sa na mňa nehnevajte, ale ak, ak, ak toto urobíte, to nie je, že to nie je, že 47 miliónov € ako tvrdíte, ale to je to, že v rámci konsolidácie, a teraz budem hovoriť zase konkrétne o meste Prešov, ste zobrali do 2 miliónov € na rok. A nehovoriac o tom, že zmeny v školskom zákone zobrali ďalších 800 000. Takže len mesto Prešov prišlo o 2,8 milióna €. Ale viac poviem v mojej rozprave, ďakujem. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Macášek. [16:14] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mňa z vášho vystúpenia zaujala tá myšlienka, ktorú ste povedali, že mnoho obcí bude mať problém zostaviť rozpočet na budúci kalendárny rok. Ono tie obce majú každý rok problém zostaviť rozpočet na nasledujúci kalendárny rok. ===== Zostaviť rozpočet na budúci kalendárny rok. Ono tie obce majú každý rok problém zostaviť rozpočet na nasledujúci kalendárny rok, ale to najkritickejšie obdobie je každé štyri roky, vtedy, keď prebehnú komunálne voľby. Môžem písať za zváženie. V budúcnosti, keď tam budú, bude plánovať alebo rozhodovať o tom, kedy budú komunálne voľby. Organizovať alebo uvažovať o termíne niekedy do prvého polroka príslušného kalendárneho roka. Lebo ten koniec roka, ako je teraz napríklad v októbri, je pomerne hektický. Navyše niekde sa stane, že prídu noví primátori alebo starostovia, samozrejme aj noví poslanci. A potom sa vytvára ten stres alebo problém na to, kedy je potrebné alebo ako rýchlo je potrebné zostaviť rozpočet na ten nasledujúci kalendárny rok tak, aby sa nešlo do toho provizória. Takže ale moja myšlienka je taká, že či náhodou by sa nedalo v budúcnosti, v budúcnosti zvážiť organizovať alebo zabezpečiť komunálne voľby do prvého polroka príslušného kalendárneho roka. [16:15] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [16:15] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za príspevky, kolegyne, kolegovia. Pán Macášek, my sme sa asi neporozumeli. Tu nie je problém v termíne, tu je problém v tom, že my tu máme funkčný zákon o ústavný zákon o dlhovej brzde, kde jasne samosprávy povedali, že potrebujú byť vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, aby boli schopné zostaviť svoje rozpočty na rok 27 a vy ste to neurobili. Vy ste to neurobili. Nie je o termíne, to je jedno. Či by sme boli v ktoromkoľvek roku. Jednoducho vy ste neurobili to, čo vás žiadali a tým, že ste ich nevyňali, tak to nie sú schopní technicky urobiť, lebo všetko išlo hore. Inflácia, proste samozrejme zdražovanie služieb, stavebných materiálov, mzdy išli hore. Proste nie je to možné urobiť. To, že sú komunálne voľby, je zhoda náhod a neprispelo to k tomu a samozrejme zvyšuje to ešte tú neistotu a hodilo to tam ešte tento jeden aspekt. A ale problémom je to, že ste neposlúchli a že ste neprišli s riešením, ako ich vyňať z tých sankčných pásiem. My sme to predložili. Je to na tejto schôdzi. Je to bod č. 160, ak sa nemýlim. Môžete zahlasovať. Bude všetko v poriadku aspoň, čo sa týka tej koncoročnej stability. A nemusia. Samozrejme, tie termíny sú šibeničné. Ale my sme to predkladali v máji, je september, čiže toto ste si spôsobili len sami. A pani kolegyňa Mačicová, čo sa týka tej nútenej správy, ja som nehovoril o nútenej správe. Ja som hovoril o tom, že keď ten rozpočet nebudú schopní prijať, tak pôjdu do provizória. Vtedy sa používa rozpočet z minulého roku a tak ďalej. Je to pomerne 1/12 a tak ďalej, ale teraz bude tých obcí rekordne najviac. Vy už nikdy nezmažete to maslo zo svojej hlavy, že vy spôsobujete takúto situáciu v tak ťažkých konsolidačných a nepredvídateľných časoch, o akých hovoríte. Čiže mňa to mrzí, ale tak. [16:17] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ledecký. [16:18] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegyne, kolegovia, aj ja musím povedať, že mňa vôbec ten list neprekvapil. Práve naopak, by ma prekvapilo, keby tá samospráva alebo jej inštitúcie, či už ZMOS alebo ďalšie, na to nereagovali nejakým spôsobom a bez ohľadu na to, či boli o tom informovaní alebo neboli o tom informovaní. Lebo keď niekto berie samospráve 50 miliónov bez toho, aby im to nejakým spôsobom nahradil alebo bez toho, aby im povedal, ako im to nahradí, tak je logické, že tá samospráva alebo jej inštitúcie, ktoré ju zastupujú, v ktorých sú členmi, budú nejako reagovať. Ale ja úplne prakticky chcem povedať. Mňa ani tak netrápi, že budú mať problém s rozpočtami, lebo samospráva nie je ako štát, že si môže gazdovať, ako chce, však si na finančných trhoch požičia peniaze, zadlží tú krajinu viacej, potom tu niečo v parlamente začne sa nejak nezmyselne opájať a nechať to na budúce generácie, ale samospráva je tá, ktorá musí naozaj vždycky vyžiť z tých peňazí, peňazí, ktoré má. A už dnes, už dnes malé obce neposkytujú niektoré služby, jednoducho ich neposkytujú, hoci ich majú vo svojich kompetenciách, kvôli tomu, lebo nemajú na nich peniaze. A tí občania tých obcí, keď prídu na tú obec a tú službu požadujú, tak ten starosta kývne plecami a povie, že nemáme peniaze a vlastne je to vybavené. To sa vám zdá v poriadku? A tých obcí je veľa. Teraz poviem o konkrétnu službu. Jedná sa napríklad o opatrovateľskú službu. No jednoducho neposkytujú tú opatrovateľskú službu, lebo vysvetlia tomu občanovi, že keby ju naozaj chcel a oni by prijali to uznesenie, tak by stála toľko peňazí, že aj tak by si ju dovoliť nemohol. Čiže vy tu na jednej strane dávate trináste dôchodky a hovoríte tým dôchodcom, ako super sa o nich staráte, ale na druhej strane v poskytovaní sociálnych služieb, napríklad aj tejto jednej opatrovateľskej, svojimi rozhodnutiami vlastne degradujete, degradujete tú povinnosť tých obcí, lebo naozaj, keď ten starosta nemá odkiaľ tie peniaze zobrať, tak ich nezoberie alebo nastaví tú cenu na takú výšku, že ten občan si ju nemôže dovoliť alebo vôbec nemá o túto službu záujem. Čiže to je zhoršenie kvality života. A teraz tie obce, samozrejme, dostanú 50 miliónov menej, mestá, obce. No, čo urobia? No tak môžu zvýšiť dane. Kto ich zaplatí? Kto iný? No rodiny, všetky rodiny. Aj tie, ktoré dostanú tú výnimku na tej dani. Zaplatia poplatky v škole, či to bude centrum voľného času, či družina alebo neviem čo, zaplatia ich zvýšené, zaplatia za odpad zvýšené poplatky. Proste všetky poplatky v konečnom dôsledku zaplatia priamo občania tých obcí. Alebo druhá možnosť je, že tá kvalita služieb, ako som už hovoril o tej opatrovateľskej službe, sa tak znevýhodní, že ju jednoducho nebudú tie obce a mestá poskytovať, ale aj iné sociálne služby, ktoré majú v kompetencii mestá a obce, a jednoducho sa povie, fajn, nemáme peniaze, nebudeme fungovať. Toto tým docielime. Naozaj toto tým docielime. Ženieme obce a mestá do kúta a vytvárame podmienky, aby nemohli vykonávať kompetencie, ktoré môžu vykonávať alebo ktoré majú a majú povinnosť vykonávať. Takže toľko a paradoxne, paradoxne je to pred voľbami do samosprávy a tým im vlastne len ukazujete, ako podporujete tých svojich kandidátov, lebo aj tí vaši budú mať ten problém, keď sa tam dostanú. Ďakujem. [16:22] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka od pani poslankyne Bajo Holečkovej. [16:22] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, Vladko, že vlastne si spomenul tú terénnu opatrovateľskú službu, ktorú zabezpečujú obce. Presne ako hovoríš, že už teraz je s tým problém, že obce to nevedia poskytovať. A práve nedávno som mala taký jeden kontakt so starostom, ktorí majú v obci terénnu opatrovateľskú službu, ale nerobia ju sami, ale majú to cez poskytovateľa. A od nového roku jednoducho končia, pretože tá obec si to nevie dovoliť. Čiže áno, presne. My tu máme obrovský problém v tom, že tie obce už nie sú schopné poskytovať tie služby, ktoré majú v kompetencii a proste znovu tu prichádza taký zásah, kde prídu o tie zdroje a jednoducho tá situácia, alebo proste bude to krívať na službách, ktoré tie obce majú v kompetencii poskytovať. Že toto je ten problém toho návrhu, ktorý tu jednoducho máme a preto ho kritizujeme, veď akože je jasné, že podľa mňa nikto tu by nemal problém zahlasovať za návrh, môžeme hovoriť o nejakého prorodinného opatrenia. Ale v tom kontexte jednoducho to nevychádza. Aj tie obce dnes krvácajú a nie sú schopné poskytovať to, čo majú poskytovať. A zase sa to dotkne len ľudí na tých obciach. [16:23] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dubovický. [16:24] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, v prvom rade a hneď na úvod by som chcel poďakovať kolegovi Marekovi Lackovičovi, ktorý veľmi detailne tu popísal tú situáciu v samosprávach, ktoré v súčasnosti sú vo finančne zlom stave. A ja verím tomu, že aj kolegyne navrhovateľky a ďalší navrhovatelia ho pozorne počúvali, lebo si musíte maximálne uvedomiť to, že práve tento zákon nepomôže rodinám. Nepomôže týmto rodinám, skôr uškodí a ja v rozprave poviem, akým spôsobom. Ale na úvod chcem povedať, lebo strana HLAS a vrcholoví predstavitelia strany HLAS, ako je súčasný minister sociálnych vecí a rodiny, púšťal na sociálne siete také demagogické príspevky o tom, že Progresívne Slovensko je proti všetkému. My sme proti tomu, aby ľudia mali 13. dôchodky, aby rodičia nemali nič a tak ďalej. Lebo to sú iba demo, to je iba čisté demagogické vyjadrenie jedného, jedného ministra. Takže hneď na úvod chcem povedať, že či Progresívne Slovensko, či Sloboda a Solidarita alebo iné strany v rámci opozície majú obrovský záujem, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. Ale nebudem hovoriť, ako to tvrdí jeden klasik, ale kolegovia, kolegyne, tak sa to predsa nerobí. Ja verím tomu, že za posledné roky ste si všimli, že tá ekonomická situácia aj v rámci konsolidácie, však včera to aj pán prezident Peter Pellegrini povedal, že tá ekonomická situácia ľudí na Slovensku je veľmi zlá. Ľudia sa trápia a viac-menej tá konsolidácia zasiahla každú jednu vrstvu. Okrem tej, čo spomenul, že kedysi vláda zvýšila svoje vlastné platy. Ale výpadok, ale ale výpadok financií pre samosprávy, lebo my sa tu v prvom rade musíme baviť o tom, že čo spôsobí návrh alebo schválenie tohto návrhu samosprávam. A ono vám to pekne napísali aj z ministerstva, čo chcem inak oceniť, inak chcem oceniť v rámci tohto zákona, že v rámci doložky vybraných vplyvov ste jeden z mála, ktorí povedzme tie vplyvy aj nejakým spôsobom aj napíšu, lebo keď tu prichádzajú návrhy z SNS, tak všetko je buď žiadne alebo pozitívne, a pritom to má negatívny dopad na verejný rozpočet. Im je to jedno, proste oni to tam hodia, ale vy ste to napísali, takže to chcem pochváliť. Ale čo vám píše Ministerstvo financií, a to je veľmi dôležité, a teraz počúvajte, je to veľmi dôležité. Lebo donedávna Smer, HLAS, SNS kričali, že aké je bývalé hnutie OĽANO zlé, koľko zobrali peniaze samosprávam. Však samozrejme, chyby sa stali, nejakým spôsobom sa snažili ich naprávať, ale vy robíte to isté. Žiaľ, ja som z vás sklamaný, lebo tvrdíte o sebe, že ste strana regiónov. Chcete pomáhať mestám, chcete pomáhať obciam. Čo si ale musíme si aj povedať, že za tie tri roky ste neprišli so žiadnou reformou verejnej správy a nebudem opakovať to, čo vám povedal kolega, že upozorňuje vás na to SK8, ZMOS, Únia miest a tak ďalej a tak ďalej, ďalšie organizácie, že robíte to zle. A späť k tomu. Ministerstvo financií, mám tu z sekcie rozpočtovej politiky, vám píše, že aké to bude mať dopady na samosprávy. V roku 2027 47,5 milióna €, 2028 50 miliónov €, 2029 52 miliónov € a v roku 2030 55 miliónov €. To máme cca, povedzme, 200 miliónov plus za na najbližšie štyri roky výpadok financií pre samosprávy. A to sme ešte iba na začiatku, lebo predpokladám, že ten budúci rok bude El Dorado návrhov, kedy budete fakt, že v úvodzovkách znásilňovať ten štátny rozpočet. Ale sme momentálne v situácii, kde tých 200 miliónov € my momentálne Slovenská republika v rámci našich verejných financií nemáme. Ďalším príkladom je, lebo tvrdila pani navrhovateľka, že ide len o 5 € na osobu. Mestách. No áno, áno, áno, tých 50 miliónov ročne. 5 € ročne, ste povedali. Áno. Ja len vám chcem povedať, že čo to znamená pre mesto Prešov, lebo som aj poslancom mesta Prešov. A je tu kopec vašich kolegov, ktorí sú či župní poslanci alebo poslanci iných miest. Teraz úplne bez emócií, bez všetkého vám poviem, že konsolidácia zobrala mestu Prešov 2 milióny € na rok 2026. 2 milióny € a vzhľadom na to, že poznám to správanie tých samospráv, že samosprávy momentálne hľadali rezervy u seba, ale Na to, že poznám to správanie tých samospráv, že samosprávy momentálne hľadali rezervy u seba, ale neviem, či máte vy skúsenosti s tvorbou rozpočtu v rámci samospráv, ale ono to funguje takto, že či primátor, starosta alebo niekto z úradu pripraví nejaký rozpočet, potom, čo je ten problém, čo hovoril vám aj kolega Marek Lackovič, že tá predvídateľnosť tých financií, že nie je, lebo až koncom roka sa ukazuje nejaká prognóza na budúci rok. A keď tvoria ten rozpočet, tak už len na základe tohto rozpočtu, povedzme, že či sú to opravy a tak ďalej a tak ďalej, ten celý mechanizmus, ktoré samosprávy poskytujú svojim obyvateľom, ale musia postupne sekať. No a tento rok my sme zosekali 2 milióny, 2 milióny € kvôli konsolidácii. Na to sme boli pripravení. Na čo samospráva naša nebola pripravená, je 800 000 a to je pri zmene normatívov, lebo – a teraz budem, a teraz si to môžete aj overiť túto informáciu. V októbri v roku 2025 bol normatív na žiaka okolo 8386, neviem teraz presne, a potom hneď v januári vyskočil na 113 alebo 116. Tá diera v rozpočte, to nebolo to, že štát zadotoval. Tú dieru v rozpočte museli opäť samosprávy hľadať vo svojich rezervách. Takže pre mesto Prešov je to 2,8 milióna €, kedy sme museli zosekať nejakých štandardných služieb, nehovoriac o tom, že keď si povieme, že mesto Prešov má okolo 80 000 obyvateľov, ak je to 5 €, tak je to 400 000. Spravil radu, nie? Je to 400 000 €, takže na ďalší rok máme ďalších 400 000 €, ktoré zoberiete samosprávam, a v rámci konsolidácie to neznamená, že tento rok vy rušíte tú konsolidáciu, tá konsolidácia pokračuje ďalej, máme stále zvýšenú DPH a tak ďalej a tak ďalej, transakčnú daň, budeme zhruba na tom istom ako minulé roky, ako posledných – teraz je rok 2026 – ako posledných štyri až päť rokov. Vy normálne samosprávy dusíte. A to je to, čo vám hovorím od začiatku, že vy nie, že pomôžete tým ľuďom, vy im priamo uškodíte, lebo vy hovoríte o 5 € na osobu, ale ja vám poviem, čo urobí samospráva. Samospráva na základe toho, že zoberiete, nehovorím, že to urobí mesto Prešov, ale kľudne to môže urobiť Bratislava, Žilina, Košice, to je úplne jedno. Dvihne dane za nehnuteľnosti, dvihne ďalšie poplatky, lebo musí dvihnúť poplatky, lebo nejde do nekonečna stále brať tým samosprávam. Ozaj to nejde a ja to vidím aj na rozpočte tento rok, že vidím, že či iné samosprávy alebo mesto Prešov už sa trápi. Už sa trápime, sme na hrane. A práve preto mi nedáva celkom zmysel, že aj napriek tomu, že Ministerstvo financií vám tu dalo nejakým spôsobom ten negatívny vplyv na verejné peniaze, máme tento zákon tu. Ste spomínali, že Ministerstvo financií bude hľadať zdroje. No, ak som správne porozumel za posledné mesiace ministra financií a aj vyjadrenie pána premiéra, že pán Mierna sa nedá vydierať či stranou HLAS alebo stranou SNS, že rozpočet je zlý a tak ďalej a tak ďalej. No, ja si osobne myslím, že vy to nemáte ani odkonzultované so stranou SMER alebo so stranou SNS. Opravte ma, ak sa mýlim. Môžem sa mýliť, ale mám taký dojem z pána premiéra, že momentálne s tým, čo vy prichádzate, čo máte na billboardoch, ako – ani nebudem citovať pána premiéra – nevedel nič, dozvedel sa o tom z billboardov. Ja rozumiem, že ide kampaň. Rozumiem, že máme tú komunálnu kampaň, ale teraz si predstavte, do akej situácie dávate práve vašich komunálnych poslancov, keď budeme tvrdiť, že vďaka Jožkovi z HLAS-u táto obec bude musieť dvíhať dane. Proste takto to nefunguje. A práve preto si myslím, že tento zákon vám poškodí viac, ako si myslíte. Spomínali ste, že ste o tom diskutovali so ZMOS-om, ale predpokladám, ale s regionálnymi ZMOS-mi, regionálnymi. Áno. Ja len hovorím, že podľa mňa je korektné, ak sa bavíme o zákonoch, ktoré nejakým spôsobom môžu zobrať peniaze samosprávam, že by tá diskusia bola omnoho širšia ako s regionálnymi ZMOS-mi. Lebo tie regionálne ZMOS-y nemajú také, nechcem povedať, že kompetencie, ale možnože nemajú taký prehľad o dátach, ako majú tie veľké, ako má ten veľký ZMOS alebo Únia miest alebo SK 8. A v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia. Ja vám poviem takto, že nedá sa donekonečna robiť to, že si myslíte, že tam my dáme ľuďom a nebude to mať žiaden negatívny dopad na nich. Takto to nefunguje. Žiaľ, naša ekonomika je v takom zlom a žalostnom stave, že takto to fungovať určite nebude. Ja môžem s vami súhlasiť, čo ste napísali v dôvodovej správe, že chcete nejakým spôsobom zvýšiť povedzme ten sociálny štandard, alebo chcete určitým spôsobom pomôcť tým rodinám. Áno, to chceme všetci. To chcem ja, to chce Marek, to chce každý jeden z nás a v tom sme zajedno. Len ide o to, že akým spôsobom to chceme urobiť. Buď to urobíme spôsobom, že budeme likvidovať samosprávy, alebo to urobíme spôsobom, že radšej stiahnite tento zákon, čo v mojej rozprave dávam aj takýto návrh na stiahnutie tohto zákona. A poďme si sadnúť všetci a nejakým spôsobom nájsť nejaký spoločný konsenzus, kedy by sme si tu nemuseli vyčítať koalícia a opozícia, ako chceme pomôcť tým jednorodičom, lebo opäť nechcem tu citovať vášho ministra Erika Tomáša s tým červeným, ako napísal, neviem, či to bolo včera alebo dnes, akí sme my antisociálni a tak ďalej, lebo nie sme, lebo ja mám povedať, že ak my sme antisociálni, tak vy ste proti všetkým samosprávam na Slovensku. A toto bude dôležité opakovať v najbližších komunálnych voľbách, podľa mňa, že ak tento zákon prejde a nebudeme o ňom diskutovať hlbšie, je veľmi dôležité stále opakovať, že strana HLAS, ktorá tvrdí o sebe, že je stranou regiónov, tak mala by sa premenovať, že je stranou regiónov, ktorým berie peniaze, práve týmto, ktorých nejakým spôsobom ruší a tak ďalej. A na záver mi dovoľte povedať, že ak ste chceli pomôcť tým rodinám, prečo ste neprišli s reformou verejnej správy, ktorú vám dali na tanieri, alebo nejaký návrh, či ZMOS, či Únia miest, nejakým spôsobom? Absolútne ste sa na to nepozreli. Však ono aj vyjadrenie pána ministra financií bolo také, však nech sa samosprávy dohodnú, ale však vy ste vláda. Vy rozhodujete, my vás môžeme kritizovať, my môžeme prísť nejakým iným návrhom, ale vy ste neurobili jedinú poriadnu reformu, ktorá by zdvihla tú ekonomickú situáciu na Slovensku. A to už nehovorím ja, to už vám hovoria aj ďalšie inštitúcie, ako je Únia zamestnávateľov a tak ďalej a tak ďalej. Takže ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že možno, že mysleli ste to v dobrom, ale v konečnom dôsledku tým ublížite. Samozrejme, a v konečnom dôsledku to zaplatia práve ľudia. Ďakujem veľmi pekne. [16:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec, za vaše vystúpenie. Faktická poznámka od pána poslanca Lackoviča. [16:38] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za tvoj príspevok, kolega. Zosumarizujme si to teda tak, ako si ty spomínal. Hlas tu predkladá, teda chce daňové úľavy pre matky so štyrmi deťmi. Nechce daňové úľavy pre matky s tromi deťmi, s dvomi deťmi, s jedným dieťaťom. Chce daňové úľavy pre matky so štyrmi deťmi. Tieto majú stáť 50 miliónov € a majú ísť primárne na úkor rozpočtov miest a obcí. S nimi to nie je vydiskutované. Posielajú sem otvorené listy prostredníctvom svojich stavovských organizácií. Celé je to teda upečené bez diskusie. Celé je to upečené bez legislatívneho procesu a doslova sa teda rabuje v budúcich príjmoch samospráv v čase konsolidácie, prepytujem. A teda ty si spomínal, že len na mesto Prešov, keď si zoberieme, že to bude mať vplyv priemerný, ja neviem, 5 €, tu pani Mačicová povedala na jedného obyvateľa, tak pre Prešov to bude znamenať výpadok 400 000. Pre pani starostku, ktorá je predkladateľkou tohto návrhu, ktorá je starostkou v obci Košúty, ak sa nemýlim, v okrese Galanta, ktorá má 2 000 obyvateľov, to bude mať výpadok 10 000 € a to sa udivujem, že dokáže niekto predložiť ako starosta návrh, ktorý jemu samému berie peniaze, v tomto konkrétnom prípade len pre obec Košúty 10 000 €. Veď ja si myslím, že žiaden starosta, žiadna starostka nenájde 10 000 len tak pohodených na zemi, aby dokázal proste niečo takéto predložiť. To naozaj 50 miliónov € ročne, 200 miliónov za štyri roky, to sú vaše vyčíslené náklady v dôvodovej správe, pani kolegyňa, aby som bol presný, 47 miliónov v roku 27, 50 v roku 28, 52 v roku 29, 55 v roku 2030. Vo vašej dôvodovej správe. 200 miliónov ročne. Za 4 roky, pardon. [16:40] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [16:40] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Áno, ja som dal dobrý príklad, čo sa týka mesta Prešov, ale také mesto Košice bude mať, že výpadok 1 milión €. A to nie sú peniaze, ktoré iba tak nájdeme na ulici a vzhľadom na to, že tie prognózy, aké prichádzajú, tak rast ekonomiky je fakt, že na úrovni akože štatistickej odchýlky a čo v konečnom dôsledku môže znamenať, že ten rast ani nemusí prísť. Vieme o tom. Vidíme to každý deň v správach, že veľa zamestnávateľov, firiem, odchádza zo Slovenska. Však ja som mal za posledné týždne niekoľko stretnutí práve s ľuďmi, ktorí povedali, že dosť, či rušia živnosť, alebo sa chystajú na odchod zo Slovenska. Toto sú vážne ekonomické veci, ktorým by sme sa mali venovať a nie tu, že ideme sa baviť o tom, čo spomínal aj kolega Marek, že chceme podporiť len určitú časť ľudí. My musíme podporiť všetkých férovo, rovnako, aha, ale nemôžeme sa tváriť, že sa nám ekonomika rozpadá a my budeme donekonečna vyhadzovať a respektíve rozdávať peniaze, ktoré my ani reálne nemáme. My tie peniaze nemáme. Však, kolegovia, kolegyne, však konsolidáciu tu máme na to, aby sme ozdravili verejné financie, aby ste konsolidáciu zobrali asi na to, že by ste ešte viac rozdávali, ako rozdávate. Ja si, ja si to neviem vysvetliť, však máme šetriť. Obyvatelia na Slovensku si už uťahovali opaskov dosť. Poďte, vláda, šetriť na sebe. Aj minule aj správa NKÚ povedala, že, ak sa nemýlim, až 50 % nákladov, respektíve príjmov do štátneho rozpočtu ide práve na ten mechanizmus fungovania štátu. Čo je veľa? Ďakujem. [16:42] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kišš. [16:42] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný deň všetkým. Áno. O tom, aký má tento zákon opäť vydierací vplyv na samosprávy, sa už venovať nebudem. Tomu sa už venovať nebudem. Tomu o tom hovorili moji kolegovia doteraz. Ja by som chcel povedať niekoľko, niekoľko ďalších bodov. Prvý je, že vlastne týmto poslaneckým návrhom si koaličná strana HLAS sa rozhodla teda získať si nejakú, nejakú voličskú základňu, mať nejaký, nejaký nový sľub teda pre matky. Predchádzajúci bod bol o príspevkoch pri, o zvýšení príspevku pre narodené deti. Ten, myslím, že prepadol, čiže sme sa k tomu nerozprávali, ale teda je to z takého jedného súdka, že teda idete zase skúšať zapáčiť sa novej, novej voličskej skupine. No, ja by som sa chcel opýtať, že kde ste boli doteraz. Prečo prichádzate s takýmto sľubom teraz, keď ste už pomaly vo štvrtom roku svojho vládnutia a teda či už považujete za splnené svoje doterajšie sľuby, teda tie lacnejšie potraviny alebo ani náboj na Ukrajinu, o ktorom sme toľko, toľko počúvali zo strany vášho čestného predsedu. Už je lacnejší benzín, ktorý ste sľúbili, alebo žiadni migranti na Slovensko? Počúvame jednak premiéra, ktorý teda avizuje, že Uzbekistan je tá naša nová, nová studňa nových teda talentov a migrantov. A viete, nám tí migranti nevadia, len ja som išiel teda teraz do parlamentu, bol tam a ten taxikár Mustafa, on je ako, on je celkom spokojný, len teda, že ako to súvisí s tým vaším predvolebným sľubom, že teda zastavíte tieto migračné toky. No a teraz prichádza strana HLAS so sľubom zapáčiť sa teda mamičkám: dobrý deň. Teda vyššie dávky alebo teda menšie dane, ak pracujú a majú veľa detí. Ja by som samozrejme chcel, aby mali Vyššie dávky alebo teda menšie dane, ak pracujú a majú veľa detí. Ja by som samozrejme chcel, aby mali všetci ľudia na Slovensku, aj mamičky, aj bezdetné, aj muži, aj ženy viac peňazí, len to sa takto asi nedá robiť, ako to robíte vy. Mimochodom, však už nám pomaličky začína veľká kampaň, že ešte potrebujete doklepnúť rozpočet, urobiť posledné dohody, ktoré sa ešte budú dať, rozdeliť posledné žetóny, ktoré vám ostali, a potom to už teda pôjde naostro. Ale už tu vidíme už na tomto pléne, na tejto schôdzi Národnej rady, že už nám prebieha politická kampaň jednotlivých koaličných partnerov, len opatrenia také, ktoré majú takú črtu, že tak viac-menej vyzerajú sólo. Nemáte ich asi dohodnuté úplne, alebo teraz asi nie všetky, neviem, v koalícii. Tak len opatrenia, ktoré ste si takto mimo vlády, len poslaneckými návrhmi sem priniesli, sú na tejto schôdzi za vyše 200 miliónov €. Len tak mimochodom, jedno, druhé, tuná mamičky, tam príspevky, tie ďalšie opatrenia, ktoré navrhli kolegovia z SNS, a je ich viacero. No a vravím, že mne to nevadí, naopak. Tak však veď jasné, všetci by sme chceli, aby sme sa mali lepšie a každý z tých skupín, všetci občania, aj mamičky, aj bezdetné, aj deti, všetci, len teda odkiaľ na to zobrať, že? No áno. Teda okrem toho, že ako sa chcete zapáčiť, tak strana HLAS, teda hlavne kolegyne a kolega, ktorí to sem predkladajú, nám hovoria, že nám to zvýši pôrodnosť. A to je také, že jeden z najčastejších takých hoaxov, ktoré počúvam, že dáme peniaze, budeme mať, bude sa nám rodiť viacej detí. Neviem teda, však sa skúste nad tým možno aj zamyslieť každý z vás. No takže, čo by to spravilo s vami, keď dostanete 500 korún viacej, že či si teda urobíte ďalšie dieťa? Čo hovoria výskumy, a ja som sa teda tomu aj naozaj venoval vo svojej predchádzajúcej práci, že sme sa vedecky pozerali na to, pozreli sme sa na literatúru a na výskumy, ktoré hovoria o tom, ako príspevky rôzne v rôznych krajinách pomáhajú pôrodnosti, a no asi vás neprekvapí, že nijako. Ani jednorazové príspevky pri narodení, ktoré ste chceli zvýšiť, ale teda zatiaľ nám prepadol bod, tak neviem, možno bude niekedy neskôr. Aj systémové príspevky, napríklad prídavky na dieťa, opäť, však nič proti nim. Veď super, keď máme možnosť, keď si zarobíme ako krajina, tak dajme. Akurát, že to nemá nič spoločné s pôrodnosťou. Ani akékoľvek finančné tieto nástroje, ak pomôžu, tak najchudobnejším a pri rozhodnutí o treťom a štvrtom dieťati, aby som bol teda úplne presný. To hovoria všetky dostupné štúdie, výskumy, ktoré sa zaoberali politikami, ako zvýšiť vo vyspelých krajinách pôrodnosť. A tie isté, alebo teda tento podobný výskum zároveň aj hovorí, aký je dobrý spôsob, alebo teda, ak chceme znížiť pôrodnosť, tak čo na to robiť. Tak napríklad, a môžete sa inšpirovať, ak by ste náhodou ten zámer, ktorý v dôvodovej správe myslíte vážne, tak napríklad sú to politiky, ktoré navrhujeme my. Napríklad celý náš návrh o tom, ako zdostupniť bývanie na Slovensku. Celý ten náš návrh sme prezentovali aj na webovej stránke bytova.nuda.sk a hovoríme tam napríklad, ako získať výhodnejšie hypotéky pre mladých, ako zabezpečiť, aby sa na Slovensku stavalo viac bytov. Jednoducho opatrenia, ktoré zabezpečia dostupnejšie bývanie. Úplne najlepší spôsob, ako zlepšiť pôrodnosť, sú flexibilné formy zamestnávania pre matky. Jednak proste, aby mali možnosť aj proste jednoduchšie sa starať o svoje deti a zároveň mohli chodiť do práce. S tým samozrejme úplne priamo súvisia škôlky a jasle. Ak chceme väčšiu pôrodnosť, tak potrebujeme stavať jasle, škôlky, zariadenia, kde môžeme dať naše deti na to, aby sa mohli aj ženy realizovať aj v práci. A samozrejme, flexibilnejšia rodičovská, to, čo voláme dovolenka teda v našej legislatíve. To sú všetky opatrenia, ktoré my prezentujeme v rôznych našich návrhoch aj tu v parlamente, aj sme o tom hovorili pred voľbami. Takže, ak chcete zvýšiť pôrodnosť, tak nie finančnými dávkami, ale takýmto spôsobom. No a samozrejme, toto opatrenie, už ani nehovorím o tom, aká je jeho vlastne adresnosť, lebo také matky samoživiteľky s deťmi, jedným, dvoma, tromi, sú na tom často oveľa, oveľa horšie finančne ako rodiny s dvomi pracujúcimi a teda so štyrmi deťmi. Podľa Štatistického úradu bolo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia 38 % osôb v domácnostiach s jedným rodičom, zatiaľ čo pri domácnostiach dvoch dospelých s troma a viac deťmi 32,5 %. Napríklad potom taký tretí bod, ktorý by som chcel povedať, je, že už som sa toho dotkol, že kde na to chcete zobrať peniaze. Pretože už máme teda najvyšší verejný dlh v histórii Slovenskej republiky. Za tejto vlády bol nárast toho dlhu najrýchlejší za všetkých vlád v doterajšej našej histórii. Jednoducho zadlžujete nás rekordne. Minuli ste obrovské peniaze na priority, ktoré boli vaše naozajstné priority, ale na tieto pro forma teda sľuby, ktorými sa chcete na záver svojho volebného obdobia zalíškať, tak na tie teda už vám nejak nevychádza. No a teda hovoril som, že na tejto schôdzi si koaličné strany navrhli opatrenia za 200 miliónov. Oj, toto je jedno z nich. Ale len počas leta sme počuli kopec ďalších záväzkov, ktoré, a postupne ich aj realizujete, bohužiaľ, ešte ďalej navýšia sekeru, ešte ďalej navýšia dlh, ktorý už dnes je teda rekordný a rekordne rastúci za tejto vlády. Tak len dva alebo tri príklady. Napríklad už skoro prichádzajúceho poslanca, dnes ministra Tarabu, ten nákup turbín vo Vodohospodárskej výstavbe, ktorý začal s cenovkou 90 miliónov a skončil na nejakých 450. Len za jeden nákup, ktorý teda nejako záhadne potom, čo sa tam nainštalovali nejaké ďalšie firmy, dostal teda výrazne vyššiu cenu. Alebo ten posledný lúpež premiéra Fica, o ktorý sa tak vehementne usiluje, o ktorom sa teraz rokovalo aj včera na vláde, za 200 miliónov. Ide vykupovať ten podiel na to, aby sa mohol pohnúť projekt jadrovej elektrárne. A takýchto príkladov by sme mohli nájsť niekoľko. Jednoducho nevyšli vám peniaze na opatrenia, o ktorých tu rozprávate. Sú to len prázdne predvolebné sľuby, a sľuby, ktoré ste mali, či už lacnejšie potraviny, lacnejší benzín, náboje na Ukrajinu, či migranti a ďalšie, tak tie ste nesplnili. Ďakujem. [16:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky, pani poslankyňa Jurik. [16:53] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No, Števo, ja ti odpoviem na tú tvoju otázku, ktorú si hodil do pléna, že prečo teraz? Lebo už sme to tu počuli aj pri iných zákonoch z dielne HLAS-u. Vraj, prečo nie? Tak to je vskutku skvelá odpoveď. Ty si povedal, že asi sa chcú v strane HLAS zapáčiť mamičkám. A ja ti ďakujem za to, že si objasnil, aké riešenia skutočne tie mamičky alebo teda ženy potrebujú na to, aby sme mohli zvýšiť pôrodnosť na Slovensku. Ale je vskutku zábavné, ako si vládna strana robí kampaň s tým, že na billboardy píše: „Presadíme to.“ A čo ste teda robili doteraz? Veď akože vy vládnete, tak keby ste niečo chceli presadiť, tak to nemusíte sľubovať do ďalšieho volebného obdobia. Vy by ste to mohli predsa presadiť teraz. Len to by ste to najskôr asi museli prediskutovať s pánom premiérom, ktorý sa o tejto vašej aktivite rovnako dozvedel vraj z billboardov. A pozrime sa na to, kde tie billboardy sú, pretože ja som celé leto cestovala po Slovensku a teda všímala som si tieto červené nápisy s populistickými heslami. A viete, kde nájdete tieto konkrétne billboardy pre mamičky so štyrmi deťmi? A toto je na tom úplne to najcynickejšie a najhnusnejšie. Napríklad na východe Slovenska pri vylúčených komunitách. Čiže toto je hnusná kampaň od ľudí, ktorí najskôr presadia niečo, čo nazvú práca miesto dávok. Potom sem prídu s ďalším návrhom, ktorý ubližuje ľuďom žijúcim v týchto komunitách a špeciálne ich deťom, a síce trestanie detí za vynechávanie školy, namiesto toho, aby ste sa venovali tomu, aby tam tie deti mali ako dôjsť, aby neboli hladné, aby jednoducho sa mohli učiť v rovnakých podmienkach, nie v nejakých pivniciach, tak ako to bolo napríklad v jednej škole u nás vo Zvolene, tak toto vás netrápi. Vy iba populisticky idete zase niečo sľúbiť, aby ste si takto kúpili hlasy. Takto sa to vážne nerobí a vládna strana. [16:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefunko. [16:55] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Štefan, dobre si to pomenoval. Dobre si pomenoval to, že vlastne, akým spôsobom vzniklo číslo štyri. Ako ja vysvetlím doma mojej manželke, s ktorou žijem 20 rokov, s ktorou mám tri deti, že prečo prečo nemá ona nulovú daň. Ako ste prišli k tomu číslu štyri a nie tri a nie dve? Lebo aj dve, aj tri deti sú nad priemerom Slovenska. To znamená, že vlastne vy chcete podporovať len len tie matky, ktoré častokrát presne môžu v skutočnosti ťažiť z dobrej z dobrej finančnej situácie ich manžela. Druhá vec, správne si povedal, Štefan, že, že všetky čísla hovoria o tom, že nejaká nejaká daňová úľava neprospieva, respektíve nemotivuje ľudí mať ďalšie dieťa. Predstavte si tú situáciu, tú debatu v spálni. Počúvaj, dajme si ešte štvrté dieťa, lebo budeme mať daňovú úľavu. Naozaj to tak funguje podľa vás? Naozaj to tak funguje? Koľkých by presvedčilo vás kvôli daňovej úľave mať ďalšie dieťa? Asi nie. Tá debata funguje tak. Pozri, máme krásnu škôlku, ktorá sa práve postavila na našom sídlisku. Je tu výborná polyklinika, kde môžeme chodiť s tým dieťaťom. Máme tu zdravé životné prostredie, nesmradia nám tu diesle a proste môžeme si urobiť ďalšie dieťa, bude vyrastať v peknom prostredí. Ale tak, že, že 0 % daň nie je asi argument pre matku, aby proste mohla fungovať. Takže, vážené dámy z HLAS-u, dávam taký návrh. Ja vám za to zahlasujem. Ja ako osoba nebudem potrestaný v našej disciplíne v rámci klubu, keď presvedčíte premiéra, aby nepodpisoval 15-miliardový kontrakt s Američanmi, lebo to je, myslím, že niekoľko tisíckrát táto podpora pre tie ženy. [16:57] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [16:57] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega, ty si hovoril v tvojom príspevku, že ste sa na ministerstve zaoberali výskumami, ktoré hovoria o tom, ako zvýšiť pôrodnosť a presne si ich aj pomenoval, čiže je to dostupné bývanie, lepšie predškolské a školské zariadenia a iné služby teda a mnohé z nich teda zabezpečuje samospráva. A tento návrh podľa mňa ide presne proti vyššej pôrodnosti, pretože, ak sa samosprávam zoberiete 50 miliónov ročne, čo sa stane? No samozrejme, že sa zníži kvalita poskytovaných služieb v našich samosprávach, čo bude znamenať drahšie služby, čo bude znamenať vyššie poplatky za škôlku, za predškolské zariadenia, za družinu a tak ďalej aj za ostatné služby. A samozrejme, aj kolega to povedal, že prirodzene, keď sa rodina rozhoduje, tak pozerá na to, aké služby od tej samosprávy dostáva zabezpečené a či sa rozhodne pre druhé, tretie, štvrté dieťa. Čiže ja si myslím, že tento váš návrh práveže demotivuje rodiny mať ďalšie deti, pretože znižuje dostupnosť služieb v našich obciach a mestách. Ďakujem. [16:58] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš. [16:58] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegom, kolegyniam aj za faktické a teda by som to rád ešte zhrnul aj pre kolegov, ktorí sem postupne prišli na hlasovanie a teda strana HLAS potom, čo splnila sľub o lacnejších rožkoch a potravinách, o lacnom benzíne a nafte, potom, čo neodišiel ani jeden náboj na Ukrajinu a na Slovensko neprišli žiadni migranti od týchto volieb, sa rozhodla teda ešte poriešiť mamičky so štyrmi a viac deťmi, ktoré podľa tohto návrhu už nebudú platiť žiadne dane, pretože opatrenia, ktoré ste tu dali na túto schôdzu jednak zo strany poslancov, poslankýň strany HLAS aj SNS, sú všetky len za 200 miliónov €, čo popritom, koľko ste rozhajdákali za posledné tri roky vo výške teda niekoľkých miliárd, vlastne 200 miliónov už nie je skoro nič, takže nevadí. To je len taká úplne lacná predvolebná kampaň, ktorá sa teda fakt oplatí. No a týmto ide strana HLAS zvýšiť pôrodnosť. Vôbec žiadny výskum ani teda ani vlastnú intuíciu pri tom teda neaplikovala alebo teda rozhodli sa ju ignorovať, ale len teda slepo tvrdiť, že nejaké finančné príspevky zvýšia pôrodnosť, čo teda sa nikde v žiadnej krajine ===== Rozhodli sa ju ignorovať, ale len teda slepo tvrdiť, že nejaké finančné príspevky zvýšia pôrodnosť, čo teda sa nikde v žiadnej krajine, ani teda v žiadnom serióznom výskume nikdy nepotvrdilo. To, čo sa potvrdilo, je, že, ak teda chceme zvyšovať pôrodnosť, tak je to lepšou bytovou politikou, flexibilnými formami práce pre matky, kvalitnými škôlkami a jasľami alebo flexibilnou rodičovskou a materskou dovolenkou. Jednoducho opatreniami, ktoré, ktoré pomáhajú k lepšiemu životu pre rodiny, matky a nie teda takéto finančné príspevky, ktoré v skutočnosti o tomto vôbec nerozhodujú. Ďakujem všetkým. [17:00] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie pléna do 17:02, kedy budeme pokračovať hlasovaním. [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pokračujeme v prerušenom rokovaní. Najprv procedurálne návrhy, tak ako sú uvedené na tabuli, pán poslanec Saloň, nech sa páči. [17:04] Marián Saloň – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, podávam v mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS procedurálny návrh, aby sme tlač 1331, to je zákon o veterinárnej starostlivosti, o ktorom sme mali hlasovať dnes o 17:00, hlasovali 24. o 11:00. Ďakujem. [17:04] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [17:05] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov KDH, SaS a Slovensko chcem požiadať Národnú radu o presun prerokovania tlače 1280 z bodu 55 za bod 119. Je to návrh, náš návrh zákona o hazardných hrách a je to z dôvodu časovej a obsahovej integrácie. Máme tam vtedy ďalšie zákony, návrhy zákonov v tejto téme. Chcem poprosiť o takúto zmenu, presun za bod 119. Ďakujem. [17:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jaurová. [17:05] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Na návrh troch poslaneckých klubov PSS a KDH žiadam presunúť bod schváleného programu č. 52, číslo parlamentnej tlače 602, na nasledujúcu schôdzu Národnej rady. Ďakujem. [17:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [17:05] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, so súhlasom troch poslaneckých klubov SaS, KDH žiadam o presunutie schváleného bodu programu číslo parlamentnej tlače 160 na nasledujúcu schôdzu z dôvodu neprítomnosti spolusunavrhovateľky Lucie Plavákovej, ktorá je na zahraničnej služobnej ceste. Ide o náš spoločný návrh, ktorý sa týka novely zákona o pobyte cudzincov. Ďakujem. [17:06] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Nie, no dobre, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Saloňa. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 133 poslancov, 125 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Čaučíka, prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 133 poslancov, 131 za, dvaja nehlasovali. Návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Jaurovej. Prítomných bolo 130 poslancov, 128 za, dvaja sa zdržali. Aj tento návrh bol schválený a budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Števlovej. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 135 poslancov, 130 za a 5 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Teraz poprosím pána poslanca Petra Náhlíka, aby uviedol prvé čítanie tlače 1245, návrh pána poslanca Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284 z roku 2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, nech sa páči. [17:08] Peter Náhlik – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:08] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. Pritom ich bolo 100. 37 poslancov, 128 za, 8 proti, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Poprosím pána poslanca Richarda Eliáša, aby uviedol tlač 1442. Prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava a tlač čísel. Teda tlač som už uviedol 1442. Nech sa páči. [17:09] Richard Eliáš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, v rozprave podala pani poslankyňa Števulová návrh vrátiť návrh ústavného zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, najprv hlasovať o tomto jej návrhu. [17:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujeme sa a hlasujme. Prítomných bolo 137 poslancov. [17:10] Richard Eliáš – Vystúpenie spoločného spravodajcu 59 za, 78 proti. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní. [17:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujeme sa a hlasujeme. Prítomných bolo 100. 36 poslancov, 78 za, 37 proti, 13 sa zdržali, ôsmi nehlasovali. Tento návrh bol schválený. Pán poslanec Branislav Becík, poprosíme o uvedenie prvého čítania o návrhu poslancov Čelára, Eliáša a Gašparoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180 z roku 2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1441. [17:11] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, pani poslankyňa Števulová navrhla v súlade s § 73 ods. 3 písmena a) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. [17:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 130. Päť poslancov, 57 za, 77 proti, jeden nehlasoval. Tento návrh nebol schválený. [17:12] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 135, 79 za, 36 proti, 11 sa zdržalo hlasovania, 9 nehlasovalo, návrh bol schválený a postúpený do druhého čítania. Pán poslanec Erik Vlček. Mhm. Uveďte, prosím, tlač 1488. Je to návrh poslancov Novákovej, Títela a Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112 z roku 2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi. [17:13] Erik Vlček – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Prosím, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujeme sa. Hlasujme. Pritom ich bolo 134 poslancov, 97 za, 36 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili. A pani poslankyňa Ľubica Laššáková. Poprosíme uvedenie tlače 1489, návrh poslancov Novákovej, Mačicovej, Cecha a Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení aj zákon č. 383 z roku 2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa. [17:14] Ľubica Laššáková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujeme sa, hlásime. Prítomných bolo 135, päť poslancov, 98 za. Tridsaťsedem sa zdržalo, aj tento návrh bol schválený a postúpený do druhého čítania. Vyhlasujem prestávku do 17:18 a pokračujeme v programe. [17:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Kolegovia, prosím, usaďte sa, budeme pokračovať. V rozprave je prihlásený pán poslanec Lackovič. Je to tlač 1490. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste sa šli rozprávať mimo rokovacej sály, poprosím aj kolegov pána poslanca Lackoviča. Nech sa páči, máte slovo. [17:21] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Akurát teda, že navrhovateľka chýba, ale asi je tu v miestnosti. Nuž, ja som sa ešte prihlásil, aby som zopakoval, lebo nebolo mi úplne, nespomínal som si, či som povedal, že teda, nespomínal som si, či som zopakoval to, že žiadam o to, aby sa to stiahlo a aby sa to prepracovalo. Takže činím tak teraz, že žiadam, aby sa tento zákon alebo tento návrh stiahol z rokovania Národnej rady, aby sa prepracoval, lebo v podobe, v akej je predložený, nie je prediskutovaný so stavovskými organizáciami, ktoré zastupujú samosprávy na Slovensku. Nie je prediskutovaný so Združením miest a obcí Slovenska. Nie je prediskutovaný podľa všetkého ani s Úniou miest Slovenska a nie je prediskutovaný podľa všetkého ani so Združením samosprávnych krajov SK 8. Napísali vám dnes poobede otvorený list, v ktorom žiadajú, aby ste kompenzovali obciam, mestám a krajom výpadky, ak k nim príde. Zopakujem ešte raz, že sú na úrovni 50 miliónov € ročne, čo činí kumulatívne za tie štyri nasledujúce roky 200 miliónov €, 200 miliónov €. Po neprediskutovaní so samosprávami je podľa mňa vrchol drzosti, nepripravenosti. Je to ukážka toho, ako sa to nemá robiť. Je to paródia na legislatívny proces. Je to paródia na dialóg, ktorý absentuje, ktorý chýba a ktorý by pri takomto veľkom zásahu do rozpočtov samospráv tu jednoznačne mal byť. Ak je pravdou to, ako ste to prepočítali, že to bude mať zásah na úrovni 5 € priemerne na jedného obyvateľa ročne, tak v prípade Bratislavy, v ktorej žije vyše pol milióna obyvateľov, to môže mať zásah na úrovni, alebo ten výpadok môže byť na úrovni 2,5 milióna € ročne. To prináša Hlas – strana regiónov. V prípade Prešova to môže byť výpadok, ak má 81 000 obyvateľov, výpadok na úrovni 400 000 € ročne. V prípade obce Košúty, ktorej je pani spravodajkyňa starostkou, to môže byť výpadok na úrovni 10 000 € ročne. Čiže považujem za... Veď pani kolegyňa, veď sa prihláste, veď podiskutujme kľudne a ja viem, že super vieme diskutovať, ale však nie takto. No. Jakže nie? Veď kľudne sa prihláste. Môžeme, môžeme podiskutovať. Čiže tieto výpadky nie sú zanedbateľné, sú proste reálne. 10 000 ani 400 000 ani 2,5 milióna sa zhodneme na tom, že nenájde starosta alebo primátor len tak pohodené na zemi alebo pri Dunaji. A som mimoriadne znepokojený, že takto činíte 37 alebo 36 dní pred voľbami komunálnymi, ktoré nám klopú na dvere a takto naozaj chcete zaťať takúto veľkú sekeru do tých rozpočtov samospráv, a zvlášť v situácii, kedy v kontexte dlhovej brzdy neboli vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. To znamená, že si nevedia pripraviť svoje rozpočty na rok 27. Prosia o pomoc. Všetko zdražujú, čo môžu, máme tu ficovu drahotu už dva roky, už tretí rok, že naozaj dane z nehnuteľností, dane za psa, poplatky za hrobové miesto, prímestská autobusová doprava, vstupy a poplatky do plavární, kúpalísk, múzeí, galérií, všetko išlo hore. A tieto jednoducho výpadky, ktoré obce a mestá majú, nie sú kompenzované. Všetko je v liste od ZMOS-u, ktorý vám bol zaslaný dnes poobede. Takže tam si všetko ešte raz nájdete. A teda zopakujem ešte raz, že žiadam, aby bol tento zákon alebo tento návrh stiahnutý a prepracovaný. Ďakujem pekne. [17:25] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec. Jedna faktická, pán poslanec Ľupták, nech sa páči. [17:25] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, mne pripadá, ako vy, keby ste nežili na Slovensku, ale v nejakej inej krajine, povedali ste, že všetko zdražujeme, všetko zdražuje táto vláda. No, zrejme ste zabudli, že zdražuje sa preto, lebo je tu konsolidácia, konsolidácia je tu preto a teraz sa nechcem iba vyhovárať na bývalú vládu, ale vďaka požiadavkám NATO, ktorého ste vy a vaša strana prívrženci, sa strojnásobujú výdavky na obranu, na zbrojenie. Vďaka tomu, že bývalá vláda rozdala za 800 miliónov naše, naše obranné prostriedky a protileteckú obranu, preto zdražujeme. Vďaka tomu, že Európska únia nás ženie nepriamo do dlhovej pasce, pretože si berie úvery na to, aby sa zbrojilo. No. Takže toto všetko zaplatí každý jeden občan Slovenskej republiky a budem veľmi rád, ak tieto veci budete interpretovať tu v parlamente. Inakšie považujem vaše vystúpenie za zavádzanie všetkých obyvateľov Slovenska. Ďakujem. [17:26] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, uzatváram rozpravu k tomuto bodu a vyhlasujem ju za skončenú. Pani navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo. [17:26] Ľubica Laššáková Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. No, milí kolegovia, samozrejme, že musím reagovať, pretože vypočuli sme si to. Sme si tu naozaj zase všeličo, od toho, ako nepomáhame, ako by sme mali stavať škôlky, ako by sme mali robiť to, ono. Dokonca niektorý z pánov poslancov nám vytkol ešte aj rozhodnutia pána ministra Tarabu. Ja si myslím, že na záver môjho vystúpenia poviem to najdôležitejšie, ale predtým ešte dovoľte dvoma vetami. Že považujem za mimoriadne neférové a neadekvátne, aby ste tento náš návrh zákona, citujem, nazývali hlasáckou rozdávačkou, rabovačkou, je to katastrofický scenár, pretože berieme samosprávam, nemáme ich ako nahradiť. Zobrali ste si, kolegovia, skrátka do ruky list, ktorý my všetci sme dostali. A áno, samozrejme, je to obava, samospráva, ale nie je na mieste. Pretože to, čo je najdôležitejšie pri tomto našom návrhu zákona, žiadna hlasácka rabovačka pred voľbami, ani okrádačka samosprávy a tak ďalej. Rokovanie o dofinancovaní tohto nášho zákona a dopadu naň je súčasťou rokovania o rozpočte a tieto rokovania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša už od včerajšieho dňa prebiehajú s ministrom financií pánom Kamenickým. Takže žiadne zlodejiny, nebudeme nič brať, ani nič kradnúť, ako ste tu niektorí povedali, že samosprávy zaháňame do kúta, nezaháňame do kúta. Tento výpadok bude hradený z ministerstva financií. To je všetko, čo som k tomu chcela povedať. [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, či chce zaujať spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pristúpime k druhému čítaniu. Návrhu poslancov Romana Michelka, Adama Lučanského, Andreja Danka, Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán poslanec Roman Michelko tu nie je, takže prepadáva poradie. [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko tu nie je, takže prepadáva poradie a budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním poslancov Andreja Danka, Romana Michelka, ale tiež tam je pán poslanec Roman Michelko, aby odôvodnil to a je to tlač 1366, tiež tu nie je nikto. Z predkladateľov je pán poslanec Andrej Danko, Roman Michelko, Karol Farkašovský, Adam Lučanský. Čiže je to zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 z roku 1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. [17:30] Karol Farkašovský Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi stručne odôvodniť tento predložený návrh zákona, ktorým sa zavádza nový pamätný deň Slovenskej republiky, Deň štátnej vlajky Slovenskej republiky. Štátne symboly nie sú len formálnou legislatívnou kategóriou alebo grafickým zobrazením v ústave. Predstavujú základný pilier našej identity, zvrchovanosti a historickej kontinuity. Slovenská trikolóra a naša štátna vlajka sprevádzali slovenský národ vo všetkých kľúčových okamihoch histórie v jeho emancipačnom úsilí a moderných dejín. Cieľom tohto návrhu je posilniť úctu k štátnej symbolike. Vlajka patrí všetkým občanom bez ohľadu na politickú príslušnosť či svetonázor. Je symbolom štátnosti, solidarity a rešpektu k vlasti. Výchovný a vzdelávací rozmer zavedenia pamätného dňa vytvorí prirodzený priestor na školách a vo verejných inštitúciách na pripomenutie si významu štátnych symbolov a protokolu ich používania. Štandardná európska prax, podobné pamätné dni venované národnej vlajke úspešne fungujú aj v mnohých iných krajinách sveta. Napríklad v Spojených štátoch, v Kanade, vo Fínsku, Estónsku alebo susednom Poľsku. Z legislatívno-technického hľadiska ide o nekonfliktnú novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zavedenie tohto dňa nie je dňom pracovného pokoja, teda nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, hospodárenie samospráv či podnikateľské prostredie. V dobe, kedy čelíme naozaj veľkej polarizácii a fragmentácii spoločnosti, je posilňovanie symbolov, ktoré nás spájajú, viac než potrebné. Preto vás, vážení členovia ústavnoprávneho orgánu, vyzývam na podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. [17:33] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Pani poslankyňa Zdenka Mačicová. Nie, pán poslanec Podmanický. Nech sa páči, uveďte správu za gestorský výbor. Nech sa páči. [17:33] Ján Podmanický Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch, tlač 1366. Národná rada uznesením č. 1607 zo dňa 17. júna 2026 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre kultúru a médiá. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh poslancov výbory prerokovali a odporučili schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 506 z 9. septembra 2026 a Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 79 zo 14. septembra 2026. Návrh spoločnej správy výborov prerokoval gestorský výbor dňa 15. septembra 2026. Gestorský výbor neprijal uznesenie. Predseda výboru ma určil podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za spoločného spravodajcu výboru a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predseda, ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu. [17:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, svoje miesto. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, ukončujem rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú. Chcete zaujať stanovisko? Nie, ani jeden, ani druhý. Ďakujem pekne. Termín hlasovania, Janko. Najbližšie hlasovanie. Dobre, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalej je to prvé čítanie a poprosím pána poslanca Karola Farkašovského o tlač 1262. Je to návrh poslancov Karola Farkašovského, Milana Garaja, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 z roku 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Nech sa páči. [17:35] Karol Farkašovský Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda. Predkladaný návrh zákona upravuje daňové odpisovanie pri presne vymedzenom okruhu budov, ktoré slúžia prevažne na bývanie vlastných zamestnancov s cieľom vytvoriť osobitný daňový režim pre majetok, ktorého použitie je bezprostredne spojené so zabezpečovaním pracovnej sily. Platná právna úprava vychádza pri budovách zaradených do odpisovej skupiny 6 zo všeobecnej doby odpisovania bez rozlišovania medzi budovami používanými na bežné podnikateľské účely a budovami, ktoré sú obstarávané alebo využívané na zabezpečenie bývania vlastných zamestnancov. Doterajší stav preto neumožňuje osobitne zohľadniť situácie, v ktorých je obstaranie alebo výstavba takýchto budov priamo previazaná s potrebou stabilizácie pracovnej sily a s podmienkami výkonu práce. V aplikačnej rovine to znamená, že majetok slúžiaci na zamestnanecké bývanie podlieha rovnakému časovému režimu daňového uplatnenia ako budovy bez tohto osobitného účelu, hoci jeho hospodárska a sociálna funkcia je odlišná. Osobitná úprava sa navrhuje pre daňovníka, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, zamestnáva viac ako 49 zamestnancov a ide o vlastné budovy zatriedené do kódov klasifikácie stavby 112 a 113, v ktorých podlahová plocha každého bytu nepresahuje 100 m štvorcových a ktoré boli nadobudnuté kúpou alebo vlastnou činnosťou a slúžia najmenej v rozsahu 70 % na bývanie v pracovnom pomere k zamestnávateľovi. Návrh zákona preto nesmeruje k všeobecnému prehodnoteniu systému odpisovania budov, ale k zavedeniu úzko viazaného daňového zvýhodnenia, ktorého vecný dôvod je zákonom presne vymedzený a stanovený. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj pravidlá zabezpečujúce, aby bol tento režim viazaný na trvanie zákonných podmienok a aby sa neuplatňoval mimo sledovaného účelu. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú súčasne splnené všetky ustanovené podmienky, odpis budovy sa určí pri použití doby odpisovania platnej pre odpisovú skupinu 6. Zároveň sa pri vyradení budovy pred uplynutím 10 rokov od začiatku uplatňovania osobitného režimu ustanovuje povinnosť zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi uplatnenými odpismi podľa osobitného režimu a odpismi vyčíslenými podľa všeobecného režimu. Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale sleduje podporu investícií do bývania vlastných zamestnancov v prípadoch, v ktorých je zabezpečenie bývania spojené s potrebou pracovnej mobility a zároveň stability pracovnej sily. Vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vytvorení osobitného daňového režimu pre zamestnávateľov, ktorí zabezpečujú bývanie vlastných zamestnancov prostredníctvom vlastných budov. Pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu vyplýva z podpory stabilnejších bytových podmienok domácností viazaných na výkon práce. Navrhovaná účinnosť sa ustanoví na 1. január 2027. Ďakujem pekne. [17:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Spravodajkyňou pre tento zákon bola určená pani poslankyňa Mačicová z gestorského výboru pre financie a rozpočet, nech sa páči. [17:40] Zdenka Mačicová Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nech sa páči pán poslanec Viskupič. [17:41] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. No, dovoľte mi vyjadriť sa k práve teda prerokovávanému návrhu o zmene daní z príjmov z najneskorších predpisov, zmena zákona o dani z príjmov z najneskorších predpisov. No, skúsim byť najprv kúsok pozitívny. Keby bola prišla strana SNS s návrhom zákona, že poďme znížiť dobu odpisovania budov, hej, slúžiacich na podnikanie. Dnes je tá odpisová skupina 6, ktorú spomínate, skutočne 40 rokov, čo je extrémne dlhá doba. Keď sa pozrieme na časovú hodnotu peňazí, tak realita je tá, že investor si odpíše tak asi 57 % hodnoty svojej teda pôvodnej investície. No. Keby ste prišli s tým, že poďme hľadať cestu, že ako týchto 40 rokov znížiť na nejakú sumu. Ja už som tu dával viacero. Skúšal som 20, spojiť to s piatou. Skúšal som 28. Myslím, že aj 26. Koalícia vrátane aj SNS vždy hovorila nie, nie, nie. Tak každopádne toto by bol dobrý návrh. Pomohlo by to všetkým, pomohlo by to ekonomike, pomohlo by to podnikateľom, menším, väčším, domácim, zahraničným, no proste všetkým. A bola by to cesta, k tej by ste si mohli dať jeden háčik, že prorastové opatrenie. Napríklad taká bola nejaké chcenie koalície, že treba prorastové opatrenia. Sám premiér to avizoval. Bolo by to prorastové opatrenie, bolo by to dobré, pomohlo by to. No, len vy ste si vybrali, ale, že úplne špecifickú úzku skupinu. Budov teda, ktoré slúžia, keď to asi skrátim, na ubytovanie zamestnancov, takto by som to asi najpresnejšie povedal. Tak akože dobre, hej? Urobí to zasa jednu výnimočnú skupinu firiem, ktoré, a teraz bavme sa o tom, či je to lobbying alebo teda len chcete ozaj niekomu pomôcť, ktoré teda budú môcť určitý typ budov namiesto 40 rokov odpisovať iba šesť. Úplne, že do extrému, hej? Do extrému a im bude lepšie. Jasné. Áno, tým tejto nejakej konkrétnej akoby dokážete pomôcť. Len ono to vždy funguje tak, že na akúkoľvek výhodu pre niekoho vybraného a tuto teda, že ale, že veľice veľmi špecifický a konkrétne vybraných poskytovateľov ubytovania zamestnávateľov. Tak jednoducho na tú výhodu sa ale zložia proste všetci ostatní. Tá situácia vo finále v celej ekonomike bude akoby ešte horšia, proste, lebo ostatní budú musieť ešte o kúsok viacej. Sa ale zložia proste všetci ostatní. Tá situácia vo finále v celej ekonomike bude akoby ešte horšia, proste, lebo ostatní budú musieť ešte o kúsok viacej platiť daní, odvodov, čo ja viem, čohokoľvek všetkého, aby sa nejak vyvážila táto jedna konkrétna výhoda pre niekoho konkrétneho. Čiže aj dobre myslený návrh, ktorý hovorím, keby bol komplexný, tak ho ešte budem tu chváliť a podporovať. Vo finále proste urobí viac zla ako dobra. Proste pomôže to skutočne len jednej úplne úplne úplne malej skupine, hej? A to sa potom môžeme samozrejme ešte debatovať, že koľko je tam takého toho skutočného, že dobrého úmyslu, že teda skutočne nejak teda zlacním to ubytovanie proste pre zamestnancov a teda bude to nejak výhodnejšie. Ja sa pýtam vlastne, čo bude taký ten deň po, hej, že či potom náhodou tie odpísané budovy za vyslovene špecifických a výhodných podmienok, ďaleko výhodnejších, než má ktokoľvek iný, či zrazu po tých šiestich, siedmich rokoch nebudú na predaj. Či proste tam už možno nebudú vôbec bývať zamestnanci, ale stane sa to proste nejakým takýmto majetkom, ktorý bude na predaj. Proste nevidím tam to dobro. Fakt tam nevidím to dobro a je mi to ľúto, pretože toto je jeden relatívne relatívne ľahký spôsob, kde by sa skutočne dalo tej ekonomike pomôcť. Áno, samozrejme, keby ste znížili napríklad na tých 20 rokov na polovicu, hej, keby ste znížili dobu odpisovania budov, tak samozrejme, že štátu by to akoby nejaké peniaze zobralo, ale to je len posun cash flow. Tie peniaze by štát dostal. Ale bola by to proste pomoc, hej? Alebo to proste nejak inak inak nastaviť alebo akokoľvek, ale skutočne takto mi to príde ako lobbing nejakých konkrétnych možno skupín, možno konkrétnych firiem, ktoré vedia si vytvoriť úplne špecifické podmienky a vedia potom následne z toho profitovať z tejto výhody, ktorú proste majú len oni. Toľko zatiaľ. Ďakujem pekne za pozornosť. [17:47] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete? Nech sa páči. Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. [17:47] Karol Farkašovský Ďakujem pekne za príspevok do rozpravy. Samozrejme, v rámci druhého čítania je možné poopraviť alebo doplniť tieto návrhy, takže tam je otvorené pole pôsobnosti aj pre vás, pán kolega. Ja len by som to preložil trošku do tej ľudskej reči, aby tomu porozumelo čo najviac ľudí. Nedostupné bývanie je dnes priamou prekážkou zamestnanosti. Ak človek nemá kde bývať, jednoducho nemôže nastúpiť do práce, aj keď práca existuje. Ak firma nevie zamestnať ľudí, nemôže rásť a nemôže ani vytvárať hodnoty. V tom sa zhodneme. Ak štát nevytvorí podmienky, ak firmy do bývania nebudú investovať peniaze, pretože návratnosť pri 40-ročnom odpisovaní je pre väčšinu z nich ekonomicky neudržateľná. Skrátenie odpisovania nerieši účtovníctvo, ale odstraňuje bariéru investície. Každá firma, ktorá postaví alebo kúpi bývanie pre zamestnancov, rieši konkrétny problém na trhu práce bez nároku na verejné zdroje. To treba podčiarknúť. Každý byt pre zamestnanca znamená obsadené pracovné miesto. K tomu netreba nič dodávať. Každé obsadené pracovné miesto znamená odvody, dane a ekonomickú aktivitu. Bez dostupného bývania budú pracovné miesta prázdne bez ohľadu na výšku mzdy. Tento návrh prepája bývanie s prácou spôsobom, ktorý dnes chýba. Nejde o výhodu pre podnikateľa, ide o nástroj, ktorý umožní zamestnancom bývať tam, kde pracujú, a zamestnávateľom zamestnať ľudí, ktorých potrebujú. Nedostatok bývania priamo obmedzuje dostupnosť pracovnej sily, lebo ľudia odmietajú prácu mimo svojho bydliska, ak si nemôžu dovoliť samozrejme bývanie a cestovanie. Zamestnávatelia v regiónoch neobsadzujú pracovné miesta, aj keď ponúkajú prácu, pretože potenciálni záujemcovia a pracovníci nemajú dostupné bývanie. Mladí ľudia nemajú dostatočný kapitál na kúpu bytu ani prístup k hypotékam a preto sú závislí od nájomného bývania. Trhové nájomné je v mnohých regiónoch neprimerané príjmom zamestnancov, čo znižuje ich mobilitu. Zamestnanec, ktorý zabezpečí bývanie, priamo zvyšuje dostupnosť pracovnej sily a samozrejme aj stabilitu zamestnania. Investícia zamestnávateľa do bytového domu predstavuje okamžitý kapitálový výdavok v miliónoch eur, ktorý musí byť ekonomicky návratný, ale v reálnom čase. Odpisovanie počas 40 rokov rozkladá náklady tak pomaly, že nezodpovedá investičnému cyklu firmy. Firma potrebuje návratnosť investície v horizonte rokov, a nie desaťročí, pretože financuje projekt úverom a nesie trhové riziko. Rýchlejšie odpisovanie znižuje daňové zaťaženie v prvých rokoch, čo zlepšuje schopnosť splácať úver. Zlepšený cash flow v prvých rokoch umožní firme financovať údržbu, rekonštrukciu alebo prípadne rozšírenie bývania. Bez rýchlejšieho odpisovania je investícia do zamestnaneckého bývania pre mnohé firmy ekonomicky neatraktívna. Ak firma neinvestuje do bývania, problém nedostatku pracovnej sily sa prenáša na štát a na samosprávy. Budova určená na bývanie zamestnancov má priamu funkciu v zabezpečení pracovnej sily, preto má iný ekonomický význam ako investičná nehnuteľnosť. Daňový systém má rozlišovať medzi majetkom na investovanie a majetkom na zabezpečenie prevádzky podniku. Rýchlejšie odpisovanie nemení celkovú výšku dane, ale posúva a presúva jej platenie v čase. Stabilná pracovná sila zvyšuje produktivitu podnikov a vyššia produktivita zvyšuje aj daňové príjmy štátu, nepriamo cez výkon ekonomiky a samozrejme prílev peňazí do nášho rozpočtu. Takže dovoľte mi na záver povedať, že tento návrh nie je v prvom rade o štáte, je to o zamestnancoch, ktorí chcú bývať dôstojne, o mladých ľuďoch, ktorí chcú začať život, o rodinách, ktoré chcú zostať žiť a pracovať na Slovensku a o zamestnávateľoch, ktorí im chcú vytvoriť podmienky. Ak chceme, aby ľudia pracovali, žili a ostávali v našich regiónoch, jednoducho je nevyhnutné riešiť bývanie. A ak máme nástroj, ktorý motivuje firmy investovať, pomáha zamestnancom, stabilizuje ekonomiku, tak ho musíme a máme využiť. Nie ako pomoc štátu podnikateľom, ale ako pomoc ľuďom, ktorí pracujú a firmám, ktoré im chcú dať šancu, aby zostali na Slovensku. To je všetko. Ďakujem pekne. [17:52] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V najbližšom hlasovacom bloku budeme v tomto bode programu hlasovať. Ďalším bodom je návrh pána poslanca Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach 190 z roku 2003. Pán poslanec Malatinec tu nie je, čiže nechám tento návrh prepadnúť. Jasný bod. Je druhé čítanie. Pán Malatinec medzitým prišiel, ale prepadol vám jeden bod. Viete o tom, pán poslanec? Na koniec schôdze. Dobre, takže budete teraz predkladať. Zákon č. 222 o dani z pridanej hodnoty, tlač 1260, správa výborov 1260 a nech sa páči, pán poslanec. [17:53] Roman Malatinec Ďakujeme veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, predkladáme návrh zákona. O zdaňovaní pridanej hodnoty na prenesenie daňovej povinnosti DPH v troch oblastiach. Reklama, IT, poradenstvo. Jednoducho povedané, navrhujeme zrušenie vratiek DPH v týchto oblastiach a naším dlhodobým cieľom je zrušenie vratiek DPH úplne. Tieto oblasti sme navrhli preto, lebo sú dlhodobo najrizikovejšie z pohľadu podvodov na DPH. Nie je to úplná novinka, takýto systém funguje na Slovensku už v stavebníctve, kde DPH platí až koncový zákazník. Z pohľadu daňovej kontroly je toto riešenie veľmi jednoduché. DPH platí len koncový zákazník. Suma je uvedená na bločku či vo faktúre. Je úplne jasné, v akej výške ho má podnikateľský subjekt uviesť. Každá slovenská rodina prichádza na podvodoch z DPH ročne viac ako o 600 € celkovo. Štát prichádza ročne na podvodoch na DPH zhruba skoro o 1 miliardu €. Naším cieľom je túto daňovú medzeru zaplátať a priniesť tak do štátneho rozpočtu viac peňazí. Všetci vieme, že podvody na DPH sú takpovediac národným športom na Slovensku a toto opatrenie nielen prinesie peniaze do štátneho rozpočtu, ale očistí podnikateľské prostredie na Slovensku od rôznych nečestných podnikateľov. Zároveň zníži byrokratickú záťaž pre podnikateľov v oblastiach reklamy, IT a poradenstva. Podľa našich informácií prebieha v Európskej komisii debata o tom, či sa od roku 2030 nezrušia vratky DPH v rámci EÚ úplne. Navrhovaná úprava je podmienená prijatím vykonávacieho rozhodnutia Rady Európskej únie. To znamená, že potrebujeme výnimku z EÚ. Tu chcem len uviesť, že Českej republike sa podarilo vykonať úplné zrušenie vratiek DPH. Je to veľmi jednoduché a efektívne opatrenie, s ktorým už máme na Slovensku pozitívne skúsenosti. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu. Jeho výsledkom však bude viac peňazí pre štát, menej podvodníkov v systéme a prehľadnejší systém kontroly. Ďakujeme pekne. [17:56] Peter Žiga Pán poslanec Ľupták bol určený ako spravodajca z výboru pre financie a rozpočet. Nech sa páči. [17:56] Pavel Ľupták Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú informáciu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Romana Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1260, v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 1503 zo 6. mája 2026 pridelila predmetný návrh týmto výborom Národnej rady: Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Národná rada určila zároveň Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výbore Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote k gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, tieto stanoviská. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru pre financie a rozpočet bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali dvaja poslanci, proti bolo nula poslancov, ôsmi poslanci sa zdržali hlasovania. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 12 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval jeden poslanec, nikto nehlasoval proti, 11 poslancov sa zdržalo hlasovania. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu nebola schválená, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Písomne predseda výboru poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval. Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda výboru poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím vás, rozpravu. [18:00] Peter Žiga Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [18:00] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ja začnem zasa asi pozitívne. Že zväčša s tým, čo bolo povedané, sa dá len a len súhlasiť. Systém DPH je zložitý. Systém DPH generuje množstvo podvodov. Situácia so systémom DPH sa dokonca za tejto vlády ešte aj zhoršila. To znamená aj z hľadiska zložitosti, aj z hľadiska množstva podvodov a že s tým treba niečo robiť, je pravda tiež. Že toto takto úplne, že vlastne OK. No, len už ten problém je vlastne to navrhnuté riešenie. Dokonca ešte budem pokračovať v pozitívnom duchu a to je to, že ja som skutočne fanúšik prenesenia daňovej povinnosti reverse charge proste, ktorá je riešením. Áno, je pravda, že v stavebníctve a ešte v nejakých oblastiach sa na Slovensku skutočne používa. Aj v Česku majú s tým relatívne dobré skúsenosti. A je to akoby jedna z ciest, aj to vlastne akoby sedí. Čiže kolegovci, že dobre, len a teraz teraz poďme len. V prvom rade začnem tak, že takéto niečo. A to teraz úprimne, že keby som bol členom strany vidieka, že? Takto to je. Keby som bol členom, členom strany vidieka, ministrom financií za stranu vidieka a bol by to takýto návrh, či už mojich poslancov alebo koaličných poslancov, nevedel by som povedať áno. Jednoducho DPH-čka sa v takomto rozsahu a takto nedá meniť pozmeňujúcim návrhom. Nech je akokoľvek dobre napísaný. Nevedel mi kolega síce povedať, kto ho písal, ale ten, kto ho písal, sa v tom vyznal. Skutočne áno. Skutočne, že dávno som nevidel tak dobre odôvodnený návrh poslanecký, hej? Toto všetko, všetko sedí. Len proste jednoducho nedá sa to takto robiť. Nedá sa to takto robiť. Ak sa ideme baviť o takejto zmene dane z príjmu, tak tam by mala sedieť nastúpená polovica ministerstva financií, hej? Kompletne, však nebudem menovať, štyria, piati by tam sedeli a skutočne by to bol vládny návrh, teda respektíve návrh, ktorý pochádza, ktorý pochádza z ministerstva financií a je proste zosúladený, je prepojený, je so súhlasom všetkých. Čiže takto sa to fakt nedá. Nedá, nedá. Nie je náhoda, že, ak som dobre počul, tak v ústavnoprávnom výbore to získalo, myslím, že jeden hlas za, 11 sa zdržalo. V tom finančnom si ani nepamätám. Samozrejme, spoločná správa schválená nebola. To nie je náhoda. Inak to akože vo finále, že aspoň niekde je vidieť, že tie procesy akože aspoň teda nejak, nejak fungujú. Proste fakt sa to nedá takto. Nedá, nedá, nedá. Zámer možno dobrý, proste celé to by to vedelo dávať zmysel, ale jednoducho takto to nejde. Nedá sa vybrať tri úzke oblasti a takto to, takto to urobiť. Proste nedá sa to. Ale, a to možno zasa budem sa teraz tváriť chvíľku, že som priateľ, priateľ strany regiónov či vidieka, pardon, a budem, budem radiť, že čo by sa teda dalo spraviť. Keďže vlastne všetko platí s tou DPH, tak, čo som spomínal, že teda je veľmi zložitá. Tak dobre, tak sa poďme na to pozrieť. Kolegovia, možno, možno počkám, než dodebatujú, nech teda idem, však idem radiť teraz. V pohode, v pohode, však ja v dobrom. Hej? Idem radiť. Čiže ten prvý krok je urobiť to menej zložité. No tak tu by bolo, že krásne riešenie dať jednu sadzbu DPH. Jednu. Už ani nebavme sa o koľko. Ja by som, keby som mohol poradiť, ja dám 19, ale jednu. Zásadne by to zjednodušilo. Kopa tých podvodníkov by proste zrazu nemala čo robiť, lebo proste medzi 5, 19, 23 proste tam sa ozaj dá hrať. Takže toto by veľmi pomohlo. A potom je tam, samozrejme, teraz je tam kopa výnimiek, že, že je základná sadzba 23, ale sú výnimky proste, ja neviem, potraviny, že teda tie sú znížené 19 a potom neuveriteľné, nájdete zasa v tej kategórii, že potraviny, tam sú, že výnimky z výnimky, ktoré vracajú vlastne napríklad slané potraviny, sladké potraviny, čo ja viem aké potraviny, zasa naspäť do 23 % sadzby. Je z toho taký guláš, že dovidenia, dopočutia. Jeden rožok. Ten vie mať sadzbu 19 %. Keď je to rožok upečený v pekárni, má povedzme 60 g a teda predáva sa v obchode a nie je ani sladký, ani slaný – 19 %. Potom máme rožok, ktorý je upečený v pekárni. Má to šťastie, že je tak akože po diéte, tak má 50 g a menej. A teda predáva sa v obchode, ten vie mať sadzbu 5 %. Potom máme také, že nezdravé rožky, ktoré majú veľa cukru alebo veľa soli a tie budú mať sadzbu 23 %. Proste kolegovia, keď sa chcete pustiť do úpravy DPH, poďme do tohto. Prečo by kurník šopa jeden rožok nemal mať sadzbu v tom mojom ideálnom svete, že 19. Alebo už aj to by bolo zlepšenie, keby ste povedali, že nechcete ísť do rovnej dane, dajme dve sadzby. Dajme dve sadzby. Super, teším sa. Preto som vás aj oslovil, pán minister, ja verím, že budete reagovať, že tu bude diskusia a teším sa na to. Takže proste týmto smerom by sa teda dalo ísť, hej?, že nebude to takto, takto sakramentsky zložité. No potom, keď sa pozrieme na tú DPH ďalej, a to akože to je len rožok, hej? To ešte poviem jeden príklad. Ešte máme také, že stravovanie. Asi všetci vnímame a už sa nám to ani nezdá divné, že keď idem do, nebudem menovať, povedzme nejakého fast foodu a tam zo všetkého najviac ich zaujíma, že či budem jesť u nich alebo či si to zoberiem so sebou. No čuduj sa svete, prečo? Pretože to isté jedlo, keď ho zjem u nich, tak má sadzbu 5 % a keď si ho zoberiem, má sadzbu 19. Ale keď si ho tam nedôjdem zobrať, ale donesie mi ho Bolt, tak tá – fakt pardon, to by som zas nemal. Donesie mi ho nejaká donášková služba externá. Tak tam ešte bude zasa platba 23 %. To je úplne, že toto je ten raj podvodníkov. Toto je ten – samozrejme, sú aj tie kolotoče typu, ktoré by ste chceli týmto zasa, jasné, to nehovorím, k tomu sa dostanem. Ale toto sú proste také absurdnosti, ktoré sa skutočne dajú vyriešiť vlastne takýmto, takýmto nastavením DPH-čky. Potom je tu ďalší príklad teraz, kde by sa dalo pomôcť, lebo tak chceme pomôcť. Dalo by sa pomôcť napríklad teraz znížením DPH na palivá. To je ďalší aktuálny príklad. Radím, radím strane vidieka. Dneska majú moc. Ja nemám tuná tak, ale skúsim poradiť. Dnes máme 23 % sadzbu DPH na benzín a naftu. To samozrejme funguje, že, ak cena rastie – inak tá DPH-čka, to je tiež zaujímavé, sa vlastne dáva nielen z komodity samotnej, ale ešte aj zo spotrebnej dane, ktorú tiež máme vysokú. No a ako to celé rastie, tak proste jednoducho stále väčšie percento ceny palív tvoria dane. Dnes je to pri benzíne už takmer polovica. Ono sa to tým, ako je to celé drahšie, tak sa to takto zvyšuje cez tú DPH-čku a štát má z toho stále viacej. Takže aj tu by sa dalo ísť do, ja to hovorím stále, že zníženia spotrebných daní, ale aj dočasného zníženia DPH. Aj to sa dá dohodnúť s EÚ, alebo teda „na hulváta“ sa to dá spraviť na pol roka aj takto, aby sa pomohlo, pretože dnes zasa z tej DPH má proste štát stále viacej, lebo ju aplikuje na stále drahší benzín a naftu. Tuto by sa dalo, dalo veľmi pomôcť, ak sa chceme baviť o DPH-čke. No. A potom samozrejme viete, v momente, keď už sám generálny prokurátor hovorí, že proste krajina rezignovala, rezignovala na naháňanie daňových podvodníkov, na naháňanie korupčných podvodov. Ono to veľmi často spolu súvisí. Ono to má samozrejme ešte jeden krok. Krajina nielenže rezignovala, ale tuná koalícia ešte aj zmenila trestný zákon, aby proste tie daňové podvody boli až od vyššej sumy a skôr premlčané a menej, menej, menej trestané. Čiže ten výsledok je, a ten ďalší krok, ak sa chceme baviť o tom, aby viac z tej DPH zostalo štátu a potom mohlo slúžiť na pomoc, hej, alebo na funkcie štátu, tak by sa tuto trebalo pozrieť na to, či nezmeniť trestný zákon, aby proste zasa bolo trestné, keď sa dane neplatia, keď sa daň kráti alebo keď sa robí daňový podvod. A prosím? No však je to trestné. Dobre, kolega, hovoríte, je to trestné, ale je to podstatne menej trestné, ako to bolo v minulosti. Proste daňový trestný čin je od vyššej sumy. Teraz to nemám presne v hlave, o koľko. Je skôr premlčaný, ale hlavne proste ani to, čo by ten trestný zákon umožňoval, sa jednoducho nerieši. Dnes to jasne, nedávno to jasne generálny prokurátor povedal, že jednoducho nie. Štát rezignoval na naháňanie daňových podvodníkov. No to potom nepomôže, keď vy tu v troch oblastiach dáte prenesenú daňovú povinnosť, keď povedzme, keby hneď to celé zafungovalo, že v týchto troch oblastiach si už teda ten daňový podvodník škrtne o niečo menej. Ale to je kvapka v mori. Takže tuto je veľký priestor, pán minister, veľký priestor na to, aby ste aj tu proste skúsili prísť niečím, čo by vo finále akoby pomohlo tej DPH-čke. Teraz si predstavte inak, finančná správa má nejakých 8 800, no do 9 000 zamestnancov. Do 9 000 zamestnancov a veľa z nich sa dneska trápi metodickými usmerneniami a potom vôbec tým zisťovaním, že ako sa tá DPH-čka, či teda bola odvedená správne, či bola skrátená alebo čokoľvek. Ale keď to máme takto zložité, tie sadzby, proste jednoducho to sa normálne, že nedá. Predstavte si, predstavte si, že by tá DPH-čka mala len jednu sadzbu. Len jednu sadzbu. Všetko, z čoho dneska má hlavu smútku ten daňový kontrolór, by bolo absolútne jednoduché. Neriešil by, či je rožok po diéte alebo je ťažký – a to som ešte zabudol povedať, že ešte tá DPH-čka závisí od toho, či ten rožok je upečený v pekárni alebo je dopečený v tom obchode. Ešte aj od toho závisí, či vie mať napríklad 5 alebo 19. Proste to je neskontrolovateľné. To je proste jednoducho nešťastie pre daňového kontrolóra, ktoré z neba – šťastie pre daňového podvodníka. Chcete to riešiť? Sám ste to v odôvodnení povedali, že chcete riešiť podvody na DPH. Všetko toto by sa proste takto, takto dalo, dalo riešiť. A ďalšia vec. Veď to sú akože, ja teraz samozrejme neviem povedať, že koľko z tých 9 000 zamestnancov finančnej správy rieši teda zrovna DPH, ale teda asi dosť a keby tie pravidlá boli podstatne jednoduchšie, no tak ich tam nemusí byť toľko. To je ďalšie zasa ušetrenie peňazí a proste ďalšie vo finále – štát, ktorý proste bude mať buď nižší deficit alebo, alebo, hej? Ďalšia vec je tá, že my sme, a to zase sa vraciam ku generálnemu prokurátorovi, my sme zasa naspäť v situácii, ako to bolo za predchádzajúceho vedenia alebo predpredchádzajúceho vedenia pred rokom 2020 finančnej správy, Imrecze a spol., hej, a Makóv a Wittenbergerov a proste všetci títo, kde boli normálne, že zoznamy, kam sa na kontrolu nechodí. Nechodí. Kolegovia, dnes je to znova tu naspäť. Pán minister, naspäť. Dneska sú zoznamy firiem, kam ten daňový kontrolór nemôže prísť. Nemôže prísť, lebo mocní tejto krajiny si to neprajú. A potom potom zistíme, že tá posledná zmrzlina v Humennom, ktorá ešte funguje, tak tam má za pol roka šesť kontrol len v oblasti DPH, len v oblasti toho, či odviedli DPH, proste teda či vystavili bloček. Šesť, ale to nie je za pol roka, lebo som presvedčený, že tá zmrzlina v januári tú zmrzlinu nerobila, tak možno nech v apríli, hej? Nech v apríli proste otvorili a oni mali proste, nech za štyri mesiace šesť kontrol. Šesť kontrol mali. To viete, o čom to je? To je presne o tom, že v takýchto ťažkých regiónoch je tých ľudí, ktorí to ešte nevzdali, ktorí podnikajú, stále menej, ale tie, tie, tie štruktúry štátu, proste tých je tam rovnako, ale s tendenciou ešte rásť a preto jednoducho stále častejšie chodia tým posledným, posledným podnikateľom, ktorí ešte makajú, na kontroly a proste ich s prepáčením... Tendenciou ešte rásť a preto jednoducho stále častejšie chodia tým posledným posledným podnikateľom, ktorí ešte makajú, na kontroly a proste ich s prepáčením, no ako to slušne povedať, robia im zle. A to ale pozor, to sa bavím, že o finančnej správe. To som ešte presvedčený, že do tej zmrzlinárne ešte prišla inšpekcia práce. Hygiena v Humennom tiež nemá moc čo robiť, lebo moc tam už nezostalo prevádzok, hej? To je proste takto. Kolegovci, toto všetko sa ale, že zhoršuje za tejto vlády. Dobre, už nie ste toho až takou súčasťou alebo nechcete byť. Poďte do toho. Je tu milión, milión možností, čo sa, čo sa proste s tou DPH-čkou DPH-čkou dá robiť. Skončím, aby mal priestor aj pán minister a budem sa potom prihlasovať ďalej, takže nech nerozprávam do 7:00, ale aby sme diskutovali. Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť. [18:15] Peter Žiga Jedna faktická na vaše vystúpenie. Pán poslanec Ľupták. [18:15] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, už na finančnom výbore ste vystupovali k tejto veci konštruktívne, len, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu. Mne už tento návrh neprišiel len tak, že sme si ho vycucali z prsta a s niekým sme to nekonzultovali. Vyplýva to z hlbokého poznania situácie, pretože sme tu ľudia z podnikateľskej sféry, ale hlavne sedeli sme s kompletným vedením finančnej správy, ale aj Ministerstva financií na rokovaní, kde sme si prerokovali tieto záležitosti a v podstate jediný taký ako keby argument Ministerstva financií, že prečo nie, bol iba preto, pretože tu by sa vyžadovala výnimka z Európskej únie, dajme tomu na tri roky, na implementáciu takéhoto zákona. A keďže už bolo podané kvázi hlásenie do EÚ, že sa znižujú nejaké podvody na DPH a tak ďalej a spätne si pýtať znova výnimku, lebo sa zvyšujú, takže by tu došlo k nejakému protirečeniu. Hej, tak možno chceli vyzerať nie takí zlí a viacej pekní. Toto bol jediný dôvod Ministerstva financií. Ale my v strane vidieka jednoducho sme za to, aby sa išlo tam, kde sú úniky, a nie na podnikateľskú sféru a naháňať nejaké zmrzlinové bločky a či bol bloček z registračnej pokladne vydaný o 5 min neskôr alebo hneď okamžite a tak ďalej. A naštvávali, nechcem povedať iné slovo, podnikateľskú sféru, pretože to sú voliči, aj vaši, aj naši. A mnoho ľudí z tejto drobnej podnikateľskej sféry jednoducho bojuje a nebojuje iba toto volebné obdobie, ale bojuje možno 10 rokov o prežitie. Majú to skutočne ťažké a keby zrušili to svoje podnikanie, nebudú sa mať kde zamestnať. Ďakujem pekne. [18:17] Peter Žiga O slovo požiadal podľa príslušného paragrafu pán minister Huliak. A sorry, hej. Nevšimol som si, lebo vyskočilo mi to. Tento reakciu na faktické pán poslanec Viskupič. [18:17] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak však takto je to asi správne. Takto. Pán kolega Ľupták, ďakujem za faktickú, no. Ešte raz, máte pravdu v tom, že treba s tými podvodmi niečo robiť. Absolútny súhlas. Nenechajte sa znechutiť ministerstvom financií. Ja hovorím, ja byť váš minister nemôžem. To nedá sa to takto. Z tohto dôvodu našli by sa aj ďalšie. Nedá ten toto sa nedá prijať. Ale hovorím, že poďte, toto je, že ale, že brutálne vysoko visiace ovocie. Pod ním je ešte kopa nízko visiaceho ovocia, ktoré proste dokáže zásadne znížiť množstvo daňových únikov a zároveň ešte aj pomôcť aj podnikateľom a vôbec akoby občanom. Takže poďte do tohto. Dá sa tu spraviť kopu iných vecí, tak ako som ich popisoval teda v mojom vystúpení, ale dá sa to. Máte určité možnosti, máte určité schopnosti, máte nejakú pozíciu vyjednávaciu, takto to poviem. Viete, dokážete dnes pomôcť ľuďom. Dokázali by ste. Poďte do toho. V tejto oblasti ten priestor je a ja vám minimálne za sa skúšať za ostatných nemôžem v tomto momente hovoriť, tak určite by sme vedeli podporiť akékoľvek tieto rozumné zmeny proste v DPH-čke. Skutočne, aj toto by bola cesta, len takto sa to nedá. Poďme do tých jednoduchších, je tam fakt kopa nízko visiaceho ovocia. Ďakujem pekne. [18:19] Peter Žiga Takže až teraz, pán minister, nech sa páči. [18:19] Rudolf Huliak – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ostáva mi len súhlasiť. Máte pravdu, písala to naozaj jedna z najpoprednejších odborníčok na dane celkovo, nie, že na DPH. Keď raz narážate na múr a ten múr nespadne, že bijete do neho hlavou, tak sa rozhodnete, pokiaľ ste rozumný človek, ten múr rozoberať po tehle. My sme si identifikovali, kde a akým spôsobom najviac unikajú vratky DPH a podvody v nich v týchto troch oblastiach, s ktorými sme prišli. My sme pôvodne išli s tým návrhom, že zrušiť celkové vratky DPH v tomto štáte. No nestretli sme sa s pochopením a tak sme si povedali, že to skúsime inak. Pretože Štatistický úrad jasne na daňovom riaditeľstve identifikoval tri oblasti, v ktorých sa podvody z DPH robia najčastejšie na Slovensku. To je IT poradenstvo a právne služby. Je to skutočne miliarda a to je ten najkonzervatívnejší odhad. Prichádzame s tou novelou a chceme ukázať, že strana vidieka má záujem poskytnúť aj Ministerstvu financií, aj vláde prostriedok, kde by sme doniesli do štátu miliardu a nedotkol by sa peňaženiek daňových poplatníkov. To, akým spôsobom sa k tomu postaví koalícia, poviem vám pravdu, že v tomto momente ma nezaujíma. Skôr ma zaujíma, ako sa postavíte k tomu vy. Práve ste povedali, že jednoducho ten návrh je dobrý. Všetky tieto záležitosti, ktoré ste vymenovali následne, v rozdieloch DPH ohľadne rožkov, cukroviniek, či sú upečené tak, či sú upečené tak, či majú gramáž, či odpovedajú cukor alebo soľ, všetky náležitosti. My sme si toho vedomí. My totižto do ďalšej schôdze Národnej rady ideme prísť s kompletnou reformou DPH v čele celkového zrušenia vratiek DPH. A to budete vidieť tú revolúciu. Asi začnem chodiť naozaj za chvíľu v pancierovom aute, lebo viete veľmi dobre a nebudem teraz hovoriť hlúposti. Pre túto krajinu tie podvody sa rovnajú pri najkonzervatívnejších odhadoch rádovo okolo 3,5 miliardy v celkových vratkách DPH. Keď táto krajina dokáže dostať do štátneho rozpočtu miliardu na týchto troch oblastiach a následne v celkom zrušení vratiek DPH 3,5 miliardy. Neviem, či všetci kolegovia sa vyznajú trošku v účtovníctve. Ja mám z neho štátnice, aj strednú školu, aj vysokú ekonomickú. A je to jednoducho pre porovnanie povedané, že ja ako podnikateľ, ktorý som platca DPH, kúpim všetky vstupy materiálov, služieb aj všetko, čo sa týka môjho podnikania, bez DPH. A následne, keď vystavím faktúru môjho výrobku alebo služby neplatiacemu DPH, respektíve štátu a nandám taxu DPH, na ktorú je štát dohodnutý v zmysle platnej legislatívy a v 100 % miere ju odvediem štátu, tu nie je miesto na podvody, súhlasíte so mnou? Akurát potrebujeme výnimku z Európskej únie, ktorú nemáme problém dostať v prípade vycestovania na komisiu, pretože Česko ju má. Akurát zázrakom ju nepoužíva. Ale tu je cesta. Cesta na to, aby skutočne prestali bohatí chlapci sa vyvážať každé 3 mesiace na inom 200 000 aute a aby skutočne každá rodina už len pri tej 1 miliarde na Slovensku bola bohatšia o 660 €. Máme pripravenú kompletnú reformu, máme pripravenú kompletnú reformu DPH aj čo sa týka sadzieb na potraviny, na lieky a na všetko s tým súvisiace. Ja možno niekedy poviem, čo tomu predchádzalo, respektíve akým spôsobom nám bolo aj vyhrážané. A jednoducho kto a prečo nemá záujem, aby toto prešlo. Ale ešte nie je na to čas a doba. Ďakujem veľmi pekne. [18:24] Peter Žiga Však tam nebola žiadna faktická. Nemôžete počas toho, ako diskutuje pán minister, je v rozprave, tak musíte po skončení stlačiť tú faktickú. Čo nejde systém? Pán poslanec Štefunko. [18:24] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Podpredseda Národnej rady. Mňa vlastne zaujala posledná veta, čo povedal pán Huliak. A preto vlastne som to dal vtedy, keď dokončil tú vetu. A to bolo, že viete nejaké veci, ktoré ešte nemôžete povedať a raz ich poviete. A nás by to strašne zaujímalo, lebo ja mám tri deti doma, čo ma čakajú, ale proste sedím tu, počúvam vás a teraz ste mi ako keby strašne brnkli na zvedavosť a ja by som strašne chcel vedieť, čo je teda tá konšpirácia, pán minister, o ktorej my nevieme a strašne radi by sme o nej vedeli a možno vlastne v tom prípade my prehodnotíme náš zámer hlasovať alebo nehlasovať za váš zákon. Takže prosím vás, prihláste sa ešte raz a porozprávajte nám. Alebo na kávičke? Na cigaretke? Dobre. Dobre. Ďakujem veľmi pekne. [18:25] Peter Žiga To pán minister robí taký teasing. Pán poslanec Viskupič. [18:25] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež na vysvetlenie pánovi predsedajúcemu. Ja som presne, tá posledná veta aj mňa veľmi zaujala. Ja som ešte o tú desatinu sekundy to stlačil neskôr ako pán Štefunko. A ešte mám navyše aj smolu, že teda nejak nefajčím, takže asi si pán minister so mnou teda mi to nepovie, tak predsa len by som si sa nádejal, že pán minister, ešte máte nejaký ten čas, že skutočne poďte a povedzte. Toto sú tak vážne veci, že ja si myslím, že ten čas nie, že ešte nie je, podľa mňa je už tri roky neskoro, že už to bolo treba hlásiť možno podstatne skôr, ale teda teraz vážne. Ja si viem predstaviť, o čom hovoríte. Ja viem, že tie zoznamy existujú, že sú zoznamy firiem, ktoré proste jednoducho sú nekontrolovateľné, hej? Proste, že to tak je. Dobre hovoríte aj o tých chlapcoch v drahých autách. Proste tú DPH-čku, áno, my všetci, ako tu sedíme, a ešte ďalších 5,5 milióna občanov Slovenska zaplatí a proste ona sa kradne vo veľkom. Kradne sa vo veľkom, len pán minister, že vy ste tri roky ministrom tejto vlády, za ktorej sa to deje ešte viac než v minulosti. A keď aj teraz takéto niečo už viete, máte mať možnosť aj ochranky, máte možnosť byť teda skutočný taký ten dobrý hrdina, hej, ten fakt, že, že povedzte to a možno to povedzte nám tu, tu môžete povedať čokoľvek, ale potom to treba ešte možno povedať orgánom činným v trestnom konaní a treba s tým niečo robiť. Pretože ja si nemyslím, že tento návrh zákona vie tú miliardu ušetriť, ale to, že to dokopy sú 3 miliardy, to vám verím. To tak je. To tak je a čokoľvek z toho, koho sa podarí dostať, tak to znamená, že ľudia nezaplatia ani o euro viacej. Oni tu už zaplatili a ukradnete to tým podvodníkom, ktorí okrem toho, že budú mať staré auto zrazu alebo nebudú mať nové, budú trošku slabší. V tomto je to win-win-win situácia. Štát dostane viacej, občan nezaplatí ani o euro viacej a podvodník bude slabší. Poďte, máte tú možnosť. Poďte. [18:27] Peter Žiga Pán poslanec Kišš do rozpravy. [18:28] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Uvidíme, ako sa rozbehne. Mám tu PERO Slovenské národná strana. Vitajte, pán minister Huliak. Dobrý deň, kolegovia a kolegyne. Prosím, nevyrušovať pána ministra. Bavím sa, že ste tu naozaj, že si to môžeme vydebatovať. Mám pre vás pár postrehov. Nebudem dlho, naozaj, kolegyňa. Ale chcel by som vám, pán minister, povedať pár vecí. A podľa mňa to, čo ste tu navrhli, je zlé riešenie. Respektíve, zámer, ktorý predkladáte, sa nenaplní, pretože to, čo ste navrhli, má teda zlý proces v úmysle sú. A teda tvrdím, že aj to samotné opatrenie alebo ten návrh zákona je zlý a vysvetlím prečo. A naozaj to nechcem dať do žiadnej roviny, že teraz vás tu hejtím alebo proste nejako politicky vás chcem spochybniť, ale teraz spochybňujem ten zámer, ktorý, ktorý tuná, s ktorým tuná prichádzate, a teda tvrdím, že je to viacej vaša politická hra s nejakým iným zámerom možno, ale ťažko mi je o tom špekulovať. Každopádne, čo vieme o týchto témach. Vy teda navrhujete tu reverse charge mechanizmus pre tri sektory. Zároveň, keď si pozriem daňové úniky, alebo teda si predstavíme rôzne typy podnikania, rôzne sektory, tak najlepšie sa kradne, viete, v akých sektoroch? Daňové úniky, alebo teda si predstavíme rôzne typy podnikania, rôzne sektory, tak najlepšie sa kradne, viete, v akých sektoroch? IT-čko, reklama, consulting. Toto opatrenie navrhuje teda reverse charge v troch sektoroch, IT-čko, reklama a consulting. A ja som počul, čo ste povedali, že teda chcete cieliť lepší výber daní v týchto sektoroch. Len teda to sa nestane. A budete teda ešte tu, asi chvíľu budete. U vás aktuálneho plánu ešte vyše rok. Takže môžeme si to potom pripomenúť a o rok si povedať, ideálne tu v tejto sále alebo na nejakých iných fórach, ale teda dnes vám tvrdím, že všetko, čo tu máte napísané, sa nestane. Áno, povedal som zlý proces, zlá analýza, zlé riešenie, takže proces. Tak, keď už teda idete zlepšovať výber daní, čo je teda veľmi komplexná vec, tak to urobte poriadne. Prečo nebola žiadna debata? Okrem debaty na výbore iste, ale však vieme, ako vyzerajú debaty na výbore, hej? To nie je analytika, to nie je verejná diskusia, tam sa niečo povedalo politicky, ale teda správny proces je, že sa o tom nejako budeme baviť, že to predloží vláda, že sa k tomu naozaj vyjadrí Ministerstvo financií. Predpokladám, že ste boli na jednom mítingu, kde vám niečo povedali. Opäť nechcem nejako špekulovať, ale tak trošku poznám aj tie procesy na Ministerstve financií a keďže ste veľmi, čo? On, hodnotový člen koalície. Bez vás by sa to nedalo, tak viem si predstaviť, že vám tam povedali nejaké veci, čo možno neúplne sedí, len teda aby to politicky išlo ďalej. Zlý proces, ako poukázal aj kolega Viskupič, tu sme mali mať nastúpenú polovicu Ministerstva financií a finančnej správy, ktoré pri takomto komplexnom riešení, lebo však veď sú veci, dá sa zmeniť sadzba DPH jedným písmenom, na to nepotrebujeme analytiku, expertov, ale pri takýchto otázkach, ktoré sú extrémne komplikované, tak to sa nedá urobiť pozmeňujúcim návrhom, teda poslaneckým návrhom strany vidieka, prepáčte. Druhý bod, zlá analýza. Ja teda, ak to správne rozumiem, a však som si pozeral tie vaše podklady, aj som vás počúval, tak váš zámer je zlepšiť výber daní. A dokonca tam hovoríte, že bude mať pozitívny vplyv. Nie som si istý teraz, ale opravte ma, máte tam aj číslo, o koľko sa vyberie lepšie dane, či to je tá miliarda. No ani v sne, dámy a páni. Samozrejme, miliarda ani náhodou neexistuje v žiadnom prípade a dokonca minimálne krátkodobo, teda ak by ste rozmýšľali o svojom volebnom období, tak budúci rok určite pozitívny vplyv nenastane a súvisí to s nadmernými odpočtami a tým, ako sa prechádza na nový systém, ak teda chcete zaviesť takúto v podstate sales tax, čo teda poznáme viacej z Ameriky ako z európskych systémov daňových, ale minimálne v prvom roku ten vplyv je negatívny, pretože ten systém prechádza a teda tie nadmerné odpočty tých firiem v rámci reťazca sa teda nenaplnia. Takže krátkodobý pozitívny rozpočtový vplyv určite nie a je diskutabilné a závisí od mnohých iných vecí, či vôbec dlhodobý pozitívny vplyv. Aj tu mám minimálne, nazvime to, veľký otáznik, ale zároveň vám hovorím, že ani nehejtím teda ani nejako politicky ten váš zámer, ale už vôbec nechcem ani… neexistuje jednoznačné stanovisko, či reverse charge alebo náš systém, ktorý funguje teda na Slovensku, ale aj vo väčšine Európy, ktorý teda zdaňuje DPH-čku od jednotlivých členov toho obchodného reťazca, nie na konci. A teda to hlavné riziko, na ktoré si tiež povedzme, to riziko je, že keď ktokoľvek v tom obchodnom reťazci zmizne, tak už sa nedostaneme do konca toho systému a to je ten výpadok, ktorý nastane, a to sú veci, ktoré si vyžadujú extrémne komplexný prístup. Nie len takto, že sme si to vymysleli politicky, absolvovali sme nejakých pár mítingov a už sa to stane. Jednoducho tie riziká sú obrovské, ale nehovorím, že jedno riešenie je ideálne, druhé nie. Ono to má pre a proti, treba to riešiť. Ale možno najhorší je ten hybridný systém, mimochodom, že aj tak, aj tak. Potom teraz musíme klasifikovať, čo je vlastne aký sektor. Takisto rozumiem, že tu už máme precedens v podobe toho stavebného sektora, čo teda teraz nie je asi téma alebo problém strany vidieka, takže to uznávam, len teda takto komplikovať zase ako s tou DPH, hej? Tri sadzby, tak tuto máme niekoľko vlastne režimov. A ťažko sa v tom vyznať teda, respektíve ten systém, aparát, finančná správa, vôbec všetci účastníci týchto mechanizmov, tak o to ťažšie sa tieto veci potom dosledujú a vynucujú teda tie samotné úniky DPH konkrétne. No a vlastne som už aj povedal aj k tomu tretiemu bodu, že prečo zlé riešenie. To súvisí jednak s tými prvými dvomi a zlé riešenie je to preto, lebo vlastne, čo som povedal teraz na záver ešte. Dalo by sa aj tak, aj tak, ale najhorší je ten hybridný systém a nestačí si to vlastne len tak povedať, ale treba predstaviť veľa mechanizmov v rámci finančnej správy, v rámci Ministerstva financií. A teda pri všetkej úcte nemyslím si, že máte taký výtlak a taký potenciál, že teraz zreformujete finančnú správu, aby takéto opatrenie mohlo fungovať. A mimochodom, vidím tam takú malú nezrovnalosť, že, a ja si to teraz čítam. Záverom ešte k tomu, analýzu vplyvu. Ja poznám tie stanoviská Ministerstva financií, to je také stanovisko – niestanovisko. Oni sa vám musia vyjadriť, aký to má vplyv. Oni väčšinou povedia, že vlastne sa nevedia vyjadriť, ostane to také vágné, väčšinou nepovedia nič. Tu vám ale povedali, že, ale tiež tak, no, ako stanovisko – niestranovisko, že vlastne, ako to tam je napísané, že väčšinou to má krátkodobý negatívny vplyv alebo niečo také. To máme všetci v podkladoch, v tej tlači, kde je povinná príloha k analýze vplyvov, stanovisko Ministerstva financií a hospodárstva. Financie hovoria, že teda, no, vravím, môžete to dať zo stola, že však vlastne to nepovedali, ale tá veta tam je. A je v úvodzovkách úradnícky odvážnejšia, ako je typické stanovisko Ministerstva financií k iným zákonom. Dobre, takto to poviem. No. Ale opakujem, nespochybňujem váš zámer. Ak je váš zámer lepší výber daní, tak poďme sa baviť. Tu už teda zaznela rozprava od kolegu Viskupiča, že teda fajn. Dobre, že teda tuto máte nejaký zámer, ale tie peniaze sú inde a to, ako sa vraví aj u nás na východe, aj na vidieku, low hanging fruit je v iných opatreniach. Je v DPH-čke, je v ochrane našich ľudí, hej, že dnes naozaj existujú teda nedotknuteľní a namiesto toho zmrzniari a langošári teda sa trasú. Každá krčma je extrémne výhodné… Extrémne, čo robia títo kontrolóri, hej? Skontrolujú krčmu. Nájdú mäkšie alebo teda jedno nezaúčtované pivo za nejakú sadzbu, myslím, že 5000 je tá prvá. Ale potom, keď potom plynie nejaká lehota, 6 mesiacov, myslím. A keď v tej lehote príde ešte raz kontrola a opäť nájde nález, stačí jedno nezaúčtované pivo, tak tá pokuta je tuším 50 alebo nejak tak. Je to rádovo oveľa väčšia suma, aby som teda nepovedal nesprávne, ale je to výrazne viac. No tak áno, tak kontrolóri robia toto a veľmi sa nevenujú karuselom a týmto obchodným reťazcom. Napríklad v sektoroch, v ktorých to tečie najlepšie, a to aj z mojich dlhoročných skúseností: IT, marketing a consulting. To sú skvelé sektory, pretože tam nikto nikdy nič neskontroluje a všetky analýzy sú vždy tajné. No, takže toľko. A ak teda mi dáte nejaké odpovede na toto, budem rád, ale teda opakujem. Môžeme sa k tomu vrátiť o rok, pán minister. Ešte budeme pred voľbami, ale teda tvrdím, že toto, čo píšete v tých podkladoch, nenastane. Ďakujem. [18:39] Peter Žiga Dve faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Ľupták. [18:39] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Kiš, vy ste asi tak vysoko odborne zdatný, že napriek tomu, že som použil všetku inteligenciu a pozornosť, ktorú viem vyvinúť, ja som vám nerozumel, že čo vlastne hovoríte, ale ja by som to zhrnul do takej ľudskej reči. Táto vláda aj ako člen finančného výboru, aj ako poslanec parlamentu samozrejme som hlasoval za rozpočet a za krátenia, ktoré sú. A táto vláda išla hlavne, teda poďme brať tej podnikateľskej sfére nie ideálnym spôsobom. A vy ste mali takisto v minulom volebnom období vládu, kde na čele bol odborník pán Ódor, ktorý predtým bol vicepremiér Národnej banky. Množstvo ľudí z vašej strany bolo implementovaných v riadiacich štruktúrach tohto štátu. A jediné, čo vyprodukovali, bol druhý extrém. Táto vláda ešte raz, zoberme podnikateľom, a táto občanom. V tých návrhoch, ktoré urobil, keď odchádzal, pretože bývalá vláda to dotlačila na hranicu dlhovej brzdy, vlastne prekročila dlhovú brzdu, tak zobrali ľuďom a vlastne by zrušili sociálny štát. To sú dva extrémy. Ja chápem, že to bola krátka vláda. Ale pán Ódor, predpokladám, že je odborník a mohol aspoň vytýčiť smer. A my v strane vidieka sme vytýčili SMER, takto chceme ísť. A ja neviem, či sa nám to podarí preraziť cez vládnu koalíciu alebo cez vás opozíciu, ale je to vytýčený SMER, ako nezlikvidovať podnikateľskú sféru a nezrušiť súčasne sociálny štát. Na akýkoľvek kompromis v tomto, uberieme tu, tam pridáme, sme pripravení. Ďakujem za pozornosť. [18:41] Peter Žiga Pán poslanec Malatinec. [18:41] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, ďakujem ešte. Ja oceňujem hlavne odbornú debatu, aj keď u pána Viskupiča asi viac, lebo vy ste tak aj odborne, ale aj politicky rozprávali. Ale však patrí to sem. Súhlasím. Čo sa týka procesov na Ministerstve financií, neboli sme ani raz, boli sme štyrikrát. Sedeli sme s predsedom finančnej správy, ministerstvom, štátnymi tajomníkmi. Nebolo to jednoduché, súhlasím. Áno, snažili sa nás odbiť, ale v čom je zaujímavé, že aj vy, aj pán Viskupič a všetci si uvedomujeme, že ten odliv tých peňazí a únik peňazí v tých sektoroch je. Povedali ste to vy, povedali ste to aj pán Viskupič. Čo oceňujem. Teraz je otázka presvedčiť našich kolegov všetkých, ktorí tu sedíme, že ten únik reálne je, tie peniaze chýbajú. A my reálne riešenie hľadáme tu v rozpočte. Teraz budeme schvaľovať rozpočet. Prinášame s týmto návrhom reálne príjmy do rozpočtu. A tiež si dávame otázku, prečo vo vládnej koalícii nám nechcú porozumieť vo vzťahu k tomuto návrhu. Môžeme sa len domnievať dôvody, prečo to nechcú, hej? Ale reálne tie diskusie sú neuzavreté. Ja si myslím, že každý schopný, inteligentný človek a podnikateľ vie presne, o čom hovoríme, a nebol by som, nespochybňoval by som, pán Kyselica, našich odborníkov, čo sa týka vo vzťahu k ekonomike. Fakt to boli vynikajúci a fantastickí ľudia, ktorí v danej oblasti robia. Vy ste spochybnili tú analýzu, je to váš názor. My si stojíme za naším názorom a pôjdeme touto cestou a budeme prinášať tieto návrhy. Ďakujem veľmi pekne. [18:43] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Kišš. [18:43] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Ľupták si urobil povinnú čiaročku, ale teda budem to skôr ignorovať celé to, čo ste povedali, pretože opakujem, relatívne normálna debata a obzvlášť, že teda si tu prišiel sadnúť minister, je za mňa skôr pozitívne, takže na tieto vaše konšpirácie nemusím ani reagovať. Ale obaja, teda pán Malatinec. Áno, áno, spochybnil som, čo tam je napísané, áno, ale teda položil som argumenty, a najmä vec, nie? A ale teda bude môj aj politicky, lebo sme v parlamente, tak ako ste správne povedali. Zhodneme sa na tom. Samozrejme, že výber dane je katastrofálny z mnohých dôvodov. A iných ako to, že nemáme reverse charge, len teda politicky by som rád pripomenul, že vy ste hlasovali za novelu Trestného zákona. Aj vy ste hlasovali za tri sadzby DPH. Aj vy ste hlasovali za všetky ďalšie opatrenia tejto vlády, ktoré sa podieľajú na úpadku našej krajiny, našej ekonomiky. Takže ste v podstate spoluzodpovední za aktuálny stav našej krajiny. Ale to zároveň neznamená, že sa nemôžeme baviť o tom, ako zlepšiť ===== Za súčasný stav našej krajiny A, ale to zároveň neznamená, že sa nemôžeme baviť o tom, ako zlepšiť výber daní. Ale teda tvrdím, že som tie argumenty poskytol. Opäť opakujem. To nie nie je to čierno-biele, to sedí, ale to, čo hovoríte vy v tej analýze, jednoducho nenastane. A ešte jedna vec, čo som teda zabudol spomenúť pri Jánovi Ľuptákovi, že áno, hovorím aj, že, že tam máte rozpor. Hovoril som to veľmi teda distingovane a teda opatrne, ale ale je rozpor medzi tým, čo hovoríte vy vo svojej analýze. [18:45] Peter Žiga Pán Viskupič bude ďalším vystupujúcim v rozprave, nech sa páči. [18:45] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán minister, kolegovia, tak ešte raz, už asi posledný. Ja som sa pýtal ešte predtým, než sme teda začali, či sa plánuje nejaký pozmeňujúci návrh, lebo ja som taký, že pozitívny, optimistický človek. Ja vždy chcem veriť, že je to skutočne tak, ako je to deklarované, že chcú sa znížiť úniky, chce sa to urobiť lepšie. Čiže ja vlastne vždy mám to chcenie, aby sa to teda stalo. Toto je fakt nepriechodné. To ste zistili na tých financiách alebo na finančnej správe. To je fakt, ale ja si stále ešte myslím, však dnes sa vlastne vie prerušovať rozprava, stačí ešte, keď pán minister niečo povie, skúsiť sa nad tým zamyslieť, že to proste vykuchajte. A keď hovorí pán minister, že má pripravenú nejakú komplexnú novelu, obávam sa, ale že zasa neprejde, lebo zas to bude niečo komplexné, ktoré zasa bude MF nemať rado a uvidíme, čo ako. Či tam nepriniesť fakt niečo, čo má šancu, hej? Kde by sme skutočne to vedeli aj my podporiť a nech to skutočne pomôže, že nebude to game changer, ale bude to niečo, čo zníži množstvo daňových únikov. Už sme to teraz spomínali – nízko visiace ovocie. Štefan to pekne povedal po anglicky low hanging fruit. A tak to je, že keď si ideme v tej záhrade oberať strom, to ovocie, tak presne tak začnem tým spodným už len preto, že je to jednoduchšie, že nemusím hľadať rebrík a jednoducho je to také prirodzenejšie, hej? Takže možnože tu by som zasa ešte, nech teda hľadám cestu, ako byť konštruktívny. Máme ten zákon otvorený, máme ho v druhom čítaní, máme priestor, že sa dá do zajtra prerušiť rozprava. A máte odborníčku, jednu z najlepších, lebo ja to ešte raz zopakujem, to je skutočne brutálne napísané. S tou dôvodovkou v zmysle dopadov nesúhlasím ani ja, miliarda nevie byť nijak, ale písal to niekto, kto sa v tom sakra vyzná, hej? Dať mu za úlohu, aby z toho vášho veľkého, čo máte pripraveného na budúcu schôdzu, vybral nejaké také tie jednoduché, rozumné, nízko visiace ovocia a hoďte to sem zajtra ako nejaký, nieže ako nejaký, ako pozmeňujúci návrh, hej? A teraz trošku zavarte možno aj tej vládnej koalícii. Dajte aj nám šancu. Ja chcem podporiť, pán minister, normálne, úprimne chcem, aby tých podvodov bolo menej, aby tá DPH bola jednoduchšia a máme priestor na niečo. Uvidíme, čo spraví koalícia, ale ja by som do tohto ešte išiel, lebo toto, jak tu je, sa skutočne podporiť fakt nedá. Ale do zajtra by ste ešte vedeli pripraviť niečo, čo by vedelo byť prednesené ako pozmeňujúci návrh a uvidíme. Možnože by z toho niečo bolo. Minimálne zasa, ja chcem veriť, že chcete, aby sa to podarilo, hej? Lebo potom je tu ešte ten jeden pohľad, možno mi pán minister odpovie. Viete, pán minister, lebo potom je tu ešte ďalšia vec. Vy prídete s niečím veľkým, super. A teraz je otázka, či skutočne úprimne chcete, aby sa to pretlačilo, hej? Ak to bude dobré, ja budem prvý, kto to podporí, keď to bude fakt zmysluplné a bude to mať za cieľ, že tá DPH bude jednoduchšia a prinesie viac štátu a nezoberie viac ľuďom. Len či to nakoniec nepoužijete zasa tým, že bude jasné, že je to nepriechodné, ako nejaké takéto baranidlo, hej? Alebo jasné, v koalícii nepriechodné, hej? Budem stále vychádzať z toho, že by to mohlo byť dobré, že by to vedela koalícia podporiť ako niečo, že si potom niečo dohodnete. Viete čo, poďme, a už skončím. Ale ešte raz to poviem, skúsme do zajtra vymyslieť, je 10 minút do konca schôdze, máme tu minimálne jednu faktickú, viete vy ešte niečo povedať? Skúste sa na to pozrieť týmto štýlom. Dať preč to, s čím nesúhlasí MF, a dať tam niečo, čo by dávalo zmysel a bolo by jednoduché a teda dobré. Tiež sa tak zákony asi netvoria, ale hľadám cestu, ako niečo, aby sme skutočne fakt pomohli. Za jedno tej ťažko skúšanej štátnej kase, za druhé ťažko skúšaným ľuďom a ja úprimne by som strašne rád veľa zobral tým podvodníkom, ktorí skutočne na tej DPH ryžujú. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:50] Peter Žiga Dve faktické, pán poslanec, Kišš! [18:50] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou No tak, keď sa nám táto rozprava chýli ku koncu, aj teda aj deň, aj rozprava, tak ja by som sa len vrátil k tomu, čo už kolega Viskupič povedal. Že mňa by teda zaujímalo. Ešte viac. K tomu pozadiu tohto návrhu, že teda vyzývam vás, pán minister, aby ste nám k tomu niečo povedali. Aj k tomu, čo povedal kolega Štefunko, že, že tak, čo je teda také? Také tajné, čo na čo ešte neprišiel čas. Lebo, ak ide o výber daní, tak čas je tu už dávno. Ide o naozajstné stá milióny až miliardy, ktoré teda týmto reverse charge nedosiahnete, ale nejaké peniaze by sa mohli nahnať, keby sa urobilo aj nejaké, či už legislatívne opatrenie, ako sme vraveli, od trestného zákona až po DPH-čku, alebo nazvime to manažérske rozhodnutie. A teda napríklad, že tu nebudú na finančnej správe chránené zvery alebo teda ľudia, ktorí tam majú vstupnú kartičku, ale nemajú ju mať. Lebo preto len, preto, že sú blízko tejto moci, uniká nám veľa peňazí, takže, keď to myslíte vážne, tak nech sa páči. Tu máte fórum, máte naše uši. Nech sa páči, poďme si to povedať. [18:51] Peter Žiga Pán poslanec Štefunko. [18:51] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem na rozdiel od môjho kolegu reagovať na predrečníka, teda na pána Biskupiča, ktorý vlastne povedal, a neviem prečo, ale dneska sa mi to stáva, že posledná veta ma vždycky zaujme, a to bolo, že poďme pomôcť ťažko skúšanej štátnej kase. Tak ja som si pozrel aj vaše zákony, pán Biskupič, ktoré predkladáte na túto schôdzu, a myslím, že idete tú štátnu kasu tiež ťažko skúšať vašimi návrhmi, takže teším sa na tú debatu veľmi, keď budete obhajovať ťažké skúšanie štátnej kasy do budúcnosti. Dobre? Ďakujem. [18:52] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či má navrhovateľ záujem. Pán spravodajca nemá záujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prečítať nie o návrhu pána poslanca Ľuptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310 o Fonde na podporu športu. Tlač 1479, pridelenie výborom 1553. Nech sa páči pán poslanec Ľupták, uveďte nám zákon. [18:53] Pavel Ľupták Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám novelu zákona o fonde na podporu športu. Táto novela je reakciou na nové výzvy, ktoré sa v súvislosti s činnosťou fondu objavujú. V skratke vám túto novelu predstavím. Predovšetkým je to rozšírenie účelu, na ktorý je možné žiadať podporu z tohto fondu. Podpora sa rozširuje o vedu, výskum, vzdelávanie, športovú výživu, regeneráciu, inovatívne projekty, duálnu kariéru športovcov, ďalej sa navrhuje úprava odmien pre členov správnej rady fondu. Základná odmena pre člena správnej, ale aj dozornej rady sa znižuje na 0,7-násobok priemernej mzdy. Predsedovi správnej rady, poznámka, zostáva na trojnásobku. Navrhuje sa tiež právomoc ministra nového ruchu a športu odvolať člena správnej aj dozornej rady kedykoľvek bez udania dôvodu. Podotýkam, že sa nemení spôsob vytvárania správnych rád. Táto novela len dáva možnosť odvolať členov správnych rád. To znamená, že odvolaných členov správnych rád budú opäť vyberať organizácie, ktoré sú určené v zákone. Táto právomoc ministra sa navrhuje z toho dôvodu, že politickú zodpovednosť za fond nesie minister nového športu, avšak pri preukázaných pochybeniach pri riadení fondu nemá žiadnu možnosť, ako zasiahnuť. Toľko slušne, stručne k obsahu novely. Ďakujem vám za pozornosť a za podporu pri hlasovaní o tejto novele. Ďakujem za pozornosť, skončil som. Ďakujem pekne, pán Naď. Pán [18:55] Peter Žiga Poslanec Farkašovský bol určený gestorským výborom pre vzdelávanie, mládež a šport ako spravodajca tohto zákona, nech sa páči. [18:55] Karol Farkašovský Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 1479. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do začiatku rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:57] Peter Žiga Ďakujem pekne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. No, vidím jednu prihlásenú pani poslankyňu Náš, preto sa vás opýtam, či vám budú stačiť 3 minúty do 19:00. Prerušujem dnešné rokovanie parlamentu, keďže sa nám blíži 19:00. Budeme mať rozpravu k tomuto návrhu zákona. Neviem, či sú ráno nejaké termínované body alebo nie. Keď sú, tak, keď sa to najbližšie dostane na rad, tak vtedy budeme mať k tomuto rozpravu. Prajem vám pekný večer.