Rokovanie NR SR 15. 9. 2026

[12:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 61. rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako je známe, prezident Slovenskej republiky vymenoval Petra Kmeca do funkcie vedúceho diplomatickej misie Slovenskej republiky v Talianskej republike, Maltskej republike a Sanmarínskej republike. Jeho mandát poslanca zanikol vzdaním sa 30. júna 2026. Ďalej prezident Slovenskej republiky vymenoval Miroslava Radačovského do funkcie vedúceho diplomatickej misie Slovenskej republiky v Cyperskej republike. Poslanec Radačovský, ktorý bol náhradníkom na neuplatňovaný mandát poslanca Rudolfa Huliaka, si tento mandát z dôvodu vymenovania do uvedenej funkcie prestáva uplatňovať od 1. júla 2026. Na základe uvedeného som podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a zákona o podmienkach výkonu volebného práva vyhlásil dňom 1. júla 2026 na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov nastúpenie náhradníkov. Podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady z 30. septembra 2023 za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia na uprázdnený mandát za Petra Kmeca nastupuje Ján Hrubý, ktorý vykonáva mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Samuela Migaľa. Na neuplatňovaný mandát poslanca Samuela Migaľa nastupuje náhradník Peter Slyško. To sú. Za Slovenskú národnú stranu, na neuplatňovaný mandát poslanca Rudolfa Huliaka nastupuje náhradník Milan Kováč. Vzhľadom na to, že náhradníci, ktorí sa stali poslancami, sa dnes zúčastňujú na schôdzi Národnej rady po prvý raz, podľa čl. 75 ods. 1 ústavy a § 10 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k sľubu poslancov. Prosím náhradníkov Petra Slyška a Milana Kováča, aby sa dostavili do rokovacej sály. Postupne predstúpili pred rečnícke miesto a zložili ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie slovo „sľubujem“ a podá mi ruku. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Teraz prosím pána podpredsedu Národnej rady Petra Žigu, aby prečítal ústavné znenie sľubu poslanca a postupne uvádzal mená poslancov skladajúcich sľub. Zároveň prosím všetkých prítomných, aby počas skladania sľubu stáli. [12:59] Peter Žiga Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Prosím, teraz zloží sľub pán poslanec Peter Slyško. Pán poslanec Milan Kováč. [12:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poprosím, aby poslanci zaujali miesto v rokovacej sále a konštatujem, že náhradníci na neuplatňované mandáty poslancov zložili ústavou predpísaný sľub. Vyhlasujem 10-minútovú technickú prestávku a potom budeme pokračovať v schôdzi, ktorú som zvolal. Ďakujem. O 13.20 vás poprosím. [13:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, prosím. Zaujmite svoje miesta. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní. Prosím, prezentujte sa. Ty, čo? Ty čakáš? Konštatujem, že prítomných bolo 77 poslancov. Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Zaznie štátna hymna Slovenskej republiky. OK. Ďakujem pekne. Na 61. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Peter Kalivoda a Branislav Vančo. Náhradníkmi budú poslanci Zuzana Matejičková, Lukáš Bužo. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Gregorová, na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Plaváková. Návrh programu je uvedený v aplikácii e-rokovanie, v ktorej si ho môžete vyhľadať prostredníctvom monitorov na vašich laviciach. Úplne hore pri tlačidle Rokovací poriadok. Skôr, ako dám slovo poslancom, ktorí budú chcieť navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, uvádzam, že v návrhu programu sa uvádzajú aj správy a materiály príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas, ako aj súhlas so skrátením lehoty podľa § 25 a § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 61. schôdze. V návrhu programu sú uvedené aj dva návrhy Mandátového a imunitného výboru na uloženie pokuty poslancovi Národnej rady. Sú to tlače 1310 a 1311. Prvý návrh podávam ja, aby sa do zlúčenej rozpravy k týmto bodom programu mohol prihlásiť len poslanec, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, teda pán poslanec Matovič, a ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho jeho konania v rozsahu najviac piatich minút bez možnosti faktických poznámok. A teraz vás poprosím, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie programu odovzdali písomne pred začatím schôdze, aby ste sa prihlásili a tieto návrhy predniesli, čiže nech sa páči. Pôjdeme podľa návrhov tak, ako ste prihlásení. Pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [13:14] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Poprosím 2 minúty, keďže mám dva návrhy na zmenu programu. Navrhujem, aby sa ako prvý bod programu 61. schôdze Národnej rady prerokoval návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350 z roku 1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie. Je zarážajúce, že takmer na všetkých pracoviskách, vrátane štátnych úradov a inštitúcií, sú zamestnanci na príkaz poverenej osoby povinní vykonať dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu, pričom v najvyššej zákonodarnej a ústavodárnej inštitúcii, ktorou je Národná rada Slovenskej republiky, môžu poslanci a ďalšie osoby, ktoré sa zúčastňujú schôdzí platených z daní občanov, používať alkohol v neobmedzenom množstve. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky rozhodujú hlasovaním o zákonoch, ktoré ovplyvňujú životy všetkých ľudí na Slovensku, no napriek tomu v súčasnosti žiaden zákon takémuto poslancovi nebráni v tom, aby hlasoval pod vplyvom alkoholu. Preto žiadam, aby sme tento návrh zákona prerokovali na tejto schôdzi ako prvý bod programu. A teraz ešte procedurálny návrh. Navrhujem, aby predseda Národnej rady nepoveroval riadením 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky obžalovaného podpredsedu Tibora Gašpara. V súčasnosti v rámci trestnej kauzy Očistec prebieha súdne konanie, v rámci ktorého v týchto dňoch prebiehajú výsluchy svedkov, ktorí Tibora Gašpara usvedčujú zo závažnej trestnej činnosti. Preto túto inštitúciu je maximálne dehonestujúce, ak na jednej strane Tibor Gašpar reprezentuje parlament z pozície predsedu ich schôdze a na druhej sme v reálnom čase svedkami toho, ako na verejnosť vyplávajú priame svedectvá a detaily o jeho závažných [13:29] Michal Šipoš – Vstup predsedajúceho svedkov, ktorí Tibora Gašpara usvedčujú zo závažnej trestnej činnosti. Preto túto inštitúciu je maximálne dehonestujúce, ak na jednej strane Tibor Gašpar reprezentuje parlament z pozície predsedajúceho schôdze a na druhej sme v reálnom čase svedkami toho, ako na verejnosť vyplávajú priame svedectvá a detaily o jeho závažnej trestnej činnosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadam, aby schôdze Národnej rady do rozhodnutia súdu v trestnej veci viedli iní podpredsedovia Národnej rady. [13:29] Richard Raši Pani, pán poslanec, pán poslanec Polák. [13:29] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Najprv odôvodnenie. Dnes je sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Teda bol dovtedy, kým táto vláda sa nerozhodla, že tento deň pracovného pokoja zruší, ktorý prislúcha sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Áno, v minulosti sme mohli vidieť vládnych politikov sedieť v prvých laviciach v kostoloch, aby navodili dojem, že sú skutoční kresťania, ale skutočný kresťan by naozaj nezrušil tak významný slovenský kresťanský sviatok. A sú tu verejné otázky aj od kresťanov. Prečo táto vláda nezrušila napríklad 1. máj, sviatok komunistov, ktorí takisto komunisti mali tak radi. Aj táto vláda ho využíva na svoje kortešáčky a táto vláda je príznačná tým, že nezruší nič, čo sa dotýka ich. A rovnako je to tak aj pri konsolidácii, dámy a páni, že konsolidácia sa ich vôbec nedotýka. Oni si zvýšili dvojnásobné platy, udelili si beztrestnosť, udelili si doživotné renty, kým vy trpíte drahotu, máte znížené platy, platíte vyššie dane. Preto navrhujem a dávam procedurálny návrh, aby do konca tejto schôdze zverejnila táto vláda, koľko ušetrila na tom, že zhruba... [13:29] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči. [13:29] Zuzana Mesterová Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem naterminovať parlamentné tlače č. 1498 a 1499 na dnes po prerokovaní informácie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady. Odôvodnenie, jedná sa o zákony lex Gašpar – lex Para. Je neakceptovateľné, aby obžalovaný podpredseda Národnej rady so svojím obhajcom zneužíval pôdu Národnej rady a zvolával si tlačové besedy na svoju obhajobu. On nie je obžalovaný ako funkcia podpredsedu Národnej rady, je to jeho osobný súkromný problém, ktorý sa má vyriešiť na súde. Znižuje to váhu najvyššieho zákonodarného orgánu a popri tom, čo sme sa mali možnosť v lete dozvedieť, je to nebezpečné pre Slovenskú republiku. Ďakujem. [13:29] Richard Raši Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [13:29] Vladimíra Marcinková Žiadam o preradenie mojich návrhov na začiatok schôdze. Sú to zákony na pomoc deťom, matkám, obetiam násilia, nízkopríjmovým domácnostiam, rodinám, ktoré prechádzajú procesom osvojenia a žiadam o ich predradenie pred body, ktoré prináša táto vládna koalícia a sú zamerané len na pomoc vašim známym, čo majú problém so zákonom, alebo sú zamerané na oslabenie volebného práva 10 000 ľudí žijúcich v zahraničí. Ide o tlače 1339, 1340, 1362, 1482, 1491, 1505 a 1541. Ďakujem. [13:29] Richard Raši Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [13:29] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Podávam procedurálny návrh. Znenie návrhu: podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku navrhujem, aby boli bod č. 115, číslo tlače 1529, bod č. 154, číslo tlače 1518 a bod č. 74, číslo tlače 1481 programu schôdze zlúčené do spoločnej rozpravy, keďže spolu vecne súvisia, pričom hlasovanie o každom z nich prebehne samostatne. Odôvodnenie, všetky návrhy zákonov sa týkajú povinnosti zdravotnej poisťovne oznamovať termín poskytnutia zdravotnej starostlivosti u zmluvného poskytovateľa ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak o to poistenec požiada. Ďakujem. [13:29] Richard Raši Pán poslanec, sú vaše návrhy? Dobre, či všetci súhlasíte, ktorí ste... Dobre, pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [13:29] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Žiadam, aby bol bod programu 171, číslo tlače 1523, to je môj návrh na vykonanie poslaneckého prieskumu na Migalovom ministerstve MIRRI, zaradený na rokovanie hneď zajtra ráno o 9.00. Odôvodnenie. Pán Migaľ očividne nie je spôsobilý viesť ministerstvo a tým nenarážam len na ten jeho dnešný hudobný počin, ale narážam na tie jeho kšefty, ktoré sa na jeho ministerstve dejú. Či už je to kšeft okolo portálu Slovensko.sk, kšeft okolo dotácií, ktoré prideľuje schránkovým firmám, alebo ten nástenkový tender, ktorý spáchali počas leta. A vďaka týmto kšeftom na Migalovom ministerstve unikajú peniaze a máme tu viacero kandidátov do komunálnych... tak predpokladám, že potreby občanov vo vašich mestách, obciach a krajoch sú vám prednejšie ako krytie Migalových kšeftov a vyzývam vás, aby sme vykonali na Migalovom ministerstve poslanecký prieskum a zabránili ďalším škodám. Preto chcem, aby sme to prerokovali hneď zajtra ráno. Ďakujem za podporu tohto návrhu. [13:29] Richard Raši Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [13:29] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja mám dva návrhy. Jedna zmena programu a jedno doplnenie programu. Prosím o 2 minúty času. Ďakujem. Navrhujem, aby medzi prvé body bol navrhnutý a predradený bod o vysokých cenách benzínu a nafty, pretože vážení kolegovia z vlády, Smeru, Hlasu a SNS. Vy ste si robili predvolebnú kampaň, kde ste sľubovali ľuďom lacnejší benzín, lacnejšiu naftu. Robert Fico, Erik Kaliňák, Peter Pellegrini tu chodili po čerpacích staniciach a rozprávali o tom, ako treba znížiť spotrebné dane, ako treba znížiť DPH, ako treba ľuďom pomôcť, ako im treba dať dotácie, ako to robia iné krajiny, len my to nerobíme. No, za tri roky ste nespravili absolútne nič. Zatiaľ čo tento parlament mal tri mesiace voľno a všetci poslanci poberali platy, ktoré si predtým odmietli znížiť a my sme to navrhovali, tak ľudia zatiaľ chudobnejú a benzín a nafta rastie a vy ste neurobili absolútne nič a preto vyzývame súčasnú vládu, aby okamžite prišla s riešeniami, ktoré sľubovala na zníženie cien benzínu a nafty. A druhé je zaradenie bodu programu. Za svoje trojmesačné voľno ste si možno nevšimli, že ľuďom klesli reálne mzdy. To znamená, že ste na nich spôsobili takú drahotu, že nestíhajú rásť platy, aby tú drahotu pokrývali. Zatiaľ čo vy si užívate dvojnásobné platy, doživotné renty, zatiaľ čo vy si tu užívate svoj kľud a trojmesačné prázdniny, tí ľudia vonku strádajú a vy sa o nich nestaráte. Zatiaľ tu vidíme Tarabu, ktorého treba odvolať a vidíme to, ako sa hádate medzi sebou o kšefty a o fleky, o to, kto podpíše ďalšie kontrakty za 100 miliónov, za 500 miliónov. Tuto Andrej Danko to rozprával v televíznej diskusii, ako sa jednoducho kradne na tých rezortoch. Takže, vážení, chceme, aby ste zaradili tento bod, ktorý jasne vyzve vládu, aby prijala opatrenia, ale že okamžite na rast ekonomiky a na to, aby sa darilo ľuďom a nie vám a vašim kumpánom. Ďakujem pekne. [13:29] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [13:29] Veronika Remišová Navrhujem, aby boli body 227 a 228 predradené ako prvé body tejto schôdze. Odôvodnenie, správa generálneho prokurátora za rok 2024 čaká na prerokovanie v pléne už viac ako rok a parlament jej prerokovanie opakovane presúval. Kritizoval to aj samotný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý tento stav označil za veľmi nešťastný. Medzitým bola Národnej rade predložená aj správa za rok 2025, ktorá prináša vážne zistenia o stave vyšetrovania korupcie ekonomickej a organizovanej trestnej činnosti. Korupcia na najvyšších miestach sa prakticky už vôbec nevyšetruje. Zároveň ale na schôdzi sú ďalšie návrhy, ktoré rozvracajú právny štát. Napríklad oslabujú postavenie kajúcnikov, aby sa vyšlo v ústrety pánovi podpredsedovi Gašparovi. Takže predtým, ako budú schválené tieto návrhy zákonov, by si mali poslanci vypočuť správu generálneho prokurátora. [13:29] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, podávam návrh, aby sa bod 287 návrhu programu schôdze, ktorý sa týka novely Trestného poriadku, tzv. spolupracujúcich obvinených, kajúcnikov, vypustil z tejto schôdze ako zo samotného programu. Je to tlač 1314, odôvodnenie. Je naozaj hanbou, pán predseda, že vedľa vás sedí podpredseda parlamentu, obžalovaný v kauze Očistec. Obžalovaný z toho, že ako šéf polície sa mal dohadovať na tom, koho trestne stíhať, koho nestíhať na základe politických pochybností s ľuďmi mimo inštitúcií štátu, s Norbertom Bödörom. Toto je naozaj hanebné, aby my sme tu prijímali z dielne ministra spravodlivosti novely Trestného poriadku, aby si polepšil podpredseda parlamentu takto trestne stíhaný z korupcie a organizovaného zločinu. Hanba je to. Preto navrhujem, aby sa tento bod vypustil, pretože naozaj nie je na mieste, aby si tu poslanci prijímali zákony preto, aby unikali pred spravodlivosťou. A pán podpredseda parlamentu Žiga, veľmi dobre viete, o čom hovoríme, pretože vám tiež novela pomohla. [13:29] Richard Raši Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [13:29] Richard Raši Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [13:29] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Na budúce navrhujem predradiť čísla parlamentné tlačivá 1239, 1343 a 1344. Sú to moje návrhy bodov zákonov na pomoc rodinám a ochrane detí a navrhujem ich zaradiť za čísla parlamentné tlačivá 1489 a 1490. To sú v aktuálnom návrhu programu body 28 a 29, kde koaliční poslanci navrhujú pomoc pri narodení dieťaťa a odpustenie daní matkám. Odôvodnenie, páčilo sa mi, že prichádzate s takýmito iniciatívami a že pán predseda poslaneckého klubu Smeru povedal, že budeme teda rokovať. Ja si myslím, že pomoc rodinám v tejto situácii, ktorú opísali aj moji kolegovia, je veľmi dôležitá, takže prosím, aby ste tieto návrhy predradili a takisto vyzývam kolegov, ktorí majú tiež podobné návrhy, už niektorí tak urobili, aby sme žiadali ich predradenie, aby pomoc rodinám bola na prvom mieste. [13:29] Richard Raši Pán poslanec Šimečka, nech sa páči. [13:29] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Navrhujem naterminovať tlač č. 1400. To je návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi životného prostredia a podpredsedovi vlády Tarabovi na dnes po informácii Mandátového a imunitného výboru. Krátke odôvodnenie, pán predseda. Dnes bol do Prezidentského paláca doručený návrh na odvolanie vicepremiéra a ministra životného prostredia. Zároveň pán prezident povedal, že sa tým bude zaoberať až po svojom návrate z Ameriky, to znamená 24. septembra. Podľa mňa toto je neudržateľná, absurdná situácia. Domnievame sa, že pán minister Taraba už nemá dôveru tohto parlamentu a je dôležité to čo najskôr vyriešiť. Ďakujem pekne. [13:29] Richard Raši Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [13:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Navrhujem, aby pán predseda Národnej rady odôvodnil svoj pozmeňujúci návrh, o ktoré ustanovenie zákona o rokovacom poriadku sa opiera jeho návrh, aby bola obmedzená možnosť vystúpenia k dvom bodom programu a aby bola obmedzená dĺžka rokovacieho času, pretože to, kto môže vystúpiť a aká je dĺžka času a akým spôsobom ho možno obmedziť, upravuje zákon o rokovacom poriadku. A ja teda, možno som niečo prehliadol, ale teda nepočul som, o ktoré ustanovenie zákona o rokovacom poriadku sa váš návrh opiera. Ďakujem. [13:29] Richard Raši Takže začneme s hlasovaním. Najprv budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Nech sa páči. Prezentujme sa. Prítomných bolo 144 poslancov, 77 za, 65 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Šipoša. Prezentujme sa. Hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 77 proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Šipoša. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 145 poslancov, 66 za, 77 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 65 za, 77 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Mesterovej. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 145 poslancov, 66 za, 77 proti, 2 nehlasovali. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Marcinkovej. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 142 poslancov, 54 za, 75 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval, návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 143 za, 1 nehlasoval, návrh bol schválený. [13:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prítomných bolo 144 poslancov, 143 za, jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hargaša. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 142 poslancov, 65 za, 53 proti, 24 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený, budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Jakaba. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 77 proti. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Jakaba. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 142 poslancov, 64 za, 77 proti, 1 nehlasoval, návrh nebol schválený, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Remišovej, prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 67 za, 72 proti, dvaja sa zdržali. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Kolíkovej. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 144 poslancov, 67 za, 77 proti, návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Vašečku. Prezentujme sa, hlasujme. Dobre. Prítomných bolo 145 poslancov, 26 za, 74 proti, 45 sa zdržali. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimečku. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 143 poslancov, 65 za, 71 proti, šiesti sa zdržali, jeden nehlasoval. Návrh nebol schválený. O návrhu pána poslanca Dostála nemôžem dať hlasovať a preto prosím, budeme hlasovať o programe schôdze ako o celku aj so schválenými a doplnenými návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hop, ešte raz. Čiže, prezentujme sa a hlasujme o programe schôdze ako o celku aj s doplnenými návrhmi. Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 127 za, 11 proti, 7 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme návrh, program a teda program 61. schôdze Národnej rady schválili. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte vás chcem informovať, že o prvom bode programu, ktorým je informácia Mandátového a imunitného výboru, budeme hlasovať ihneď po jej prerokovaní. Takže vás poprosím, aby ste ešte počkali, kým to prednesie pán predseda. Dnes budeme hlasovať o 17:00, v ďalších rokovacích dňoch budeme hlasovať o 11:00 a 17:00, okrem utorka 22. septembra, kedy nehlasujeme, a okrem piatkov, pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Počas tejto schôdze budeme rokovať štandardne od 9:00 do 19:00, obedňajšia prestávka od 12:00 do 14:00, okrem piatkov, počas ktorých budeme rokovať bez obedňajšej prestávky do 16:00 bez hlasovania, pokiaľ sa nerozhodne inak. Zajtra, v stredu 16. septembra, budeme rokovať do 18:00. Zajtra o 18:00 končíme. Je všeobecný súhlas s týmto postupom? Ďakujem. A teraz ešte vás chcem poprosiť a uviesť teda, že prezident Slovenskej republiky vystúpi pred Národnou radou so správou o stave republiky zajtra o 10:00, hej? Zajtra o 10:00 prezident Slovenskej republiky. A teraz pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je informácia Mandátového a imunitného výboru o zániku mandátu poslanca Národnej rady, o vzniku mandátu náhradníka a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady a budeme hlasovať hneď po uvedení správy. Nech sa páči, pán predseda. [13:44] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 15. septembra 2026 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú správu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 15. septembra 2026 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, o zániku mandátu náhradníka a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie: po prvé, že prezident Slovenskej republiky dňa 17. júna 2026 vymenoval Petra Kmeca do funkcie vedúceho diplomatickej misie Slovenskej republiky v Talianskej republike, Maltskej republike a Sanmarínskej republike dňom 1. júla 2026 a Miroslava Radačovského do funkcie vedúceho diplomatickej misie Slovenskej republiky v Cyperskej republike dňom 1. júla 2026. Po druhé, že podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Kmec za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia doručil 30. júna 2026 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 30. júna 2026. Po tretie, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Radačovský, ktorý dňa 5. marca 2025 nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, doručil 30. júna 2026 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že od 1. júla 2026 si tento mandát prestáva uplatňovať z dôvodu vymenovania do funkcie vedúceho diplomatickej misie Slovenskej republiky v Cyperskej republike. Po štvrté, že podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2023 Ján Krišanda, narodený 14. apríla 1964, bytom Majerovce, a Zdenko Čambal, narodený 18. mája 1962, bytom Holíč, vyhlasujú, že sa vzdávajú práva nastúpiť ako náhradníci podľa poradia na kandidátnej listine za Slovenskú národnú stranu na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka. Po piate, že podľa § 71 ods. 14 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení skorších predpisov a § 10 ods. 1, ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení skorších predpisov predsedníctvo Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1489 z 1. júla 2026 vyhlásilo dňom 1. júla 2026 nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2023. Za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kmeca nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Hrubý, ktorý od 20. marca 2025 vykonáva mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Mihalja. Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Mihalja nastupuje náhradník Peter Sliško, narodený 1. októbra 1983, bytom Rajecké Teplice. Za Slovenskú národnú stranu na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka nastupuje náhradník Milan Kováč, narodený 25. októbra 1955, bytom Tvrdošín. Po šieste, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, o zániku mandátu náhradníka a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som, ďakujem. [13:44] Richard Raši Takže otváram... Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predseda Mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady. Dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 127 poslancov, 125 za, jeden proti, nezdržal sa hlasovania. Návrh bol schválený. Kolegyne, kolegovia, pristúpime teda o 5 minút, o 14:00 pristúpime k druhému čítaniu a začneme vládnym návrhom zákona. Je to tlač 1324, dobre? O 14:00, 1324, pán minister Jozef Ráž príde. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25 z roku 2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1324, spoločná správa výborov má tlač 1324a. A teraz prosím pána ministra dopravy, pána Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo. [13:59] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely stavebného zákona je premietnuť poznatky z aplikačnej praxe a precizovať text ustanovení zákona bez zásadnej zmeny vecnej podstaty platných právnych noriem. Ide najmä o zjednotenie a uľahčenie jeho aplikácie, pričom návrh reflektuje skúsenosti a poznatky získané za rok aplikácie stavebného zákona. Nový stavebný zákon zahŕňa veľkú reformu v oblasti výstavby na Slovensku s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov. Uplatňovanie nového stavebného zákona kladie zvýšené nároky na všetky dotknuté subjekty, keďže zmeny, ktoré priniesol, sa týkajú inštitucionálnych a organizačných zmien, procesných postupov, ako aj zavedenia elektronizácie a digitalizácie stavebnej agendy. V súčasnom prechodnom období sa na určené stavby stále uplatňuje aj starý stavebný zákon. Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Zahorčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo. [13:59] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25 z roku 2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1324a, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1566 z 3. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1324, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom tri tejto spoločnej správy vyplýva 39 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 39 v štvrtej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení neskôr schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 175 z 15. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmete návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcov. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [13:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ledecký. Máte slovo, nech sa páči. [13:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážení páni a dámy, ja budem vystupovať krátko. Vystupujem k bodu stavebný zákon. Chcel by som pripomenúť len dve veci. Prvú, takú technickú. Dnes ráno o 9:00 sme mali Výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu, kde nám bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne bol prekvapený aj tajomník, že nejaký pozmeňujúci návrh niekto priniesol, a rozdal sa nám na stoly vlastne až keď ten výbor bol otvorený, hoci tento bod bol úvodný bod na výbore alebo bol druhý bod na výbore. A čo ma ešte viacej prekvapilo, lebo to asi už dnes poslancov neprekvapí, že sa takéto veci dejú, ale čo ma ešte viacej prekvapilo, že bol tam pracovník Národnej rady, ktorý povedal, že jedna časť tohto pozmeňujúceho návrhu je protiústavná, lebo je retroaktívna, a namiesto toho, aby sme sa vážne tým zaoberali, že tu ideme niečo prijať, čo je protiústavné, retroaktívne, čo sme si nemali možnosť naštudovať, tak štátny tajomník to zafrčoval, že aj v minulosti sa takéto retroaktívne veci schvaľovali alebo schválili. Takže ja by som len chcel upozorniť, že v tomto zákone ideme schváliť minimálne jednu protiústavnú vec, lebo je retroaktívna, a dúfam, že skôr, než dôjdeme k hlasovaniu, čo bude asi o 5:00, niekto sa tým bude zaoberať. A ďalšia podstatnejšia vec, ktorá je pre mňa, je znenie zákona, ktoré sa nezmenilo od prvého čítania, a to je, ocitujem: Dotknutým orgánom je aj ministerstvo obrany, ak navrhovanou stavbou, zmenou dokončenia stavby alebo odstránením stavby by mohli byť dotknuté záujmy obrany štátu, ak sa tieto záujmy týkajú území alebo stavieb určených ministerstvom obrany a zverejnených na jeho webovom sídle. Ľudskou rečou chcem povedať, že všetko, všetko, akákoľvek stavba, akékoľvek územie na Slovensku, ak si ministerstvo obrany zmyslí, že to zablokuje, tak to zablokuje. To dáva obrovský priestor na vydieranie, ak sa na ministerstve obrany náhodou objaví nejaký špekulant a bude chcieť niekomu ublížiť alebo ho vypáliť alebo niečo podobné. A poviem vám jednu praktickú skúsenosť, ktorá sa stala. Pán minister obrany, ako vám je už veľmi známe, chce obnoviť Javorinu, chce obnoviť vojenský obvod Javorina, a my sme sa to dozvedeli tak, že mesto Levoča potrebovalo zmeniť územný plán vo vojenskom obvode a vlastne, keď ten územný plán išli meniť, tak vtedy ministerstvo obrany dalo námietku a vlastne vtedy sme zistili, že niečo v tom území sa ide diať a na základe toho vlastne sme sa dozvedeli, že nie, že niečo sa ide diať, ale že 31 000 ha, pán minister, má v záujme znova premeniť na vojenský obvod Javorina, ako bolo niekedy. OK, ale odvtedy ubehlo niekoľko mesiacov a podľa verejných vyjadrení pána ministra obrany tento obvod sa menil. Raz hovoril, že to budú len pozemky, ktoré vlastní ministerstvo obrany, čo ministerstvo obrany nevlastní nič, lebo to vlastní štát a on to má len v užívaní od ministerstva pôdohospodárstva. Potom hovoril, že len tie pozemky, s ktorými sa dohodnú na kúpe a tak ďalej. Čiže ja sa pýtam, ako je možné, že ministerstvo obrany môže zablokovať celé územie na rozvoj len preto, že si myslí, že možno tam dakde urobí niečo a nemá konkrétny a jasný plán, aký rozsah toho územia bude, kde, ale zablokuje celé územie. Tak môže zablokovať celé územie Slovenska, kde si len zmyslí. Ja si osobne myslím, že na Slovensku nevládne vojenská chunta. Nie je tu žiadny kalifát. A ja si myslím, že čo sa bude v danom území robiť, ako sa to dané územie rozvíjať, nemá byť prioritne obmedzované armádou, ale má prebiehať nejaký participatívny proces. Majú byť nastavené nejaké pravidlá plánu rozvoja, plánu územia a tieto pravidlá by sa nejakým spôsobom mali dodržiavať a nie tajne poza búčky si realizovať svoje záujmy a bohvie aké kšefty. Ďakujem. [13:59] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Ďalší v poradí pán poslanec Lackovič. Pripraví sa pán poslanec Mikulec, nech sa páči. [13:59] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tiež nebudem veľmi, veľmi dlhý, ale rovnako tak ako kolegu Ledeckého aj mňa znepokojilo to, akým spôsobom sa odohral ten pozmeňovák hneď ráno o 9:00, myslím, na výbore, kde dokonca niekoľko minút po začatí výboru, hoci toto bol prvý bod, ste priniesli pozmeňujúci návrh, respektíve to mal na starosti kolega Becík z HLAS-u, ktorý mal byť autorom, pričom ako autor sám nevedel a netušil o existencii tohto pozmeňováku ešte niekoľko minút po začatí výboru. Čiže takýmto spôsobom sa tu dnes opäť paroduje legislatívny proces, ale veď v poriadku. Vy ste si to vybrali, keď to takto chcete robiť, nech sa páči, ale je to cesta naozaj do záhuby. Čo sa týka teda vecne k tej samotnej novele, opäť kolega už načrtol. Už keď sa odbor aproximácie legislatívy a práva postaví a povie, že tu máme dočinenia s protiústavnou záležitosťou, lebo je tam retroaktivita a tak ďalej a tak ďalej, tak ja už neviem. Ani to nepomohlo naozaj koaličným poslancom, aby zdvihli ruku aj za ten pozmeňovák, aj za ten návrh ako celok dnes na výbore. Ani to ich nezastavilo, ani to ich nespomalilo pri tomto legislatívnom valci. OK. Čo sa týka samotnej záležitosti, vy priznávate v návrhu zákona, že reflektujete na skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii stavebného zákona účinného od 1. 4. 25. A tu považujem za veľmi dôležité zopakovať to, že my už máme v podstate september 26, že tento nový zákon tu máme rok a pol a ani za ten rok a pol ste nedokázali a neboli schopní vyškoliť a preškoliť všetkých zamestnancov a všetkých referentov a referentky stavebných úradov na jednotlivých samosprávach, v jednotlivých obciach a v jednotlivých mestách. Robia to a suplujú túto úlohu štátu aj dnes profesionálne vzdelávacie a školiace a seminárne spoločnosti, ktoré dnes školia týchto zamestnancov, týchto referentov. Čiže mňa toto veľmi mrzí, že ministerstvo a rezort a možno aj vy, pán minister, sa na to prizeráte a že tých zamestnancov nám tu školia naozaj súkromné vzdelávacie seminárne spoločnosti a potom to častokrát vyzerá, bohužiaľ, tak, že nemajú jednotný výklad toho zákona, že tie nuansy neprocesujú všetci totožne na tých jednotlivých stavebných úradoch, že sú tam rozdiely vo výklade, že sú tam rozdiely v tom pochopení jednotlivých nuáns, ktoré sú ale zároveň veľmi dôležité pri výklade takto robustného zákona, akým je reforma stavebného zákona. Toto ma veľmi mrzí, že to takto ignorujete, pán minister, a že nepočujete tie naše apely. Ja som to už pred rokom hovoril, že dajme veľký pozor na to, aby sme stihli preškoliť tých referentov na nový stavebný zákon. Už pred rokom som vám to hovoril, pán minister, keby ste sa vtedy nad tým zamysleli a robili ste to, čo treba, tak by sme dnes mali tú situáciu inú. A, bohužiaľ, aj v týchto dňoch a týždňoch vy chodíte po vinobraniach a testujete zemiakové placky. Namiesto toho by ste sa mali naozaj zaujímať o to, či sú preškolení títo zamestnanci a títo referenti na stavebných úradoch, ktorých máme naozaj stovky po celej Slovenskej republike. Čiže toto ma veľmi mrzí, že to takto flákate, pretože sú to naozaj potom nejednoznačné výklady, zmätočné rozhodnutia, zmätočné povolenia, nie načas spracované povolenia, meškajúce rozhodnutia. Takto by to vyzerať nemalo. Naozaj uplynul už rok a pol. Potom sa to tu opravuje takýmto spôsobom, až nedôstojným a spôsobom, ktorý paroduje celý legislatívny proces. Naozaj, aby o 9:00 za... [14:14] Marek Lackovič – Vstup predsedajúceho povolenia. Nie načas spracované povolenia, meškajúce rozhodnutia, takto by to vyzerať nemalo. Naozaj uplynul už rok a pol, potom sa to tu opravuje takýmto spôsobom až nedôstojným a spôsobom, ktorý paroduje celý legislatívny proces. Naozaj, aby o 9.00 začínal výbor a o 9.05 sa tam priniesol pozmeňujúci návrh na stavebný zákon, o ktorom netušil ani sám jeho predkladateľ, koaličný poslanec Becík, tak to je, neviem, čo to je. Je to, naozaj je to katastrofálne vládnutie. Takže toľko mojich 5 centov k tomu dnešnému a ešte určite kolegyňa Luščíková sa k tomu vyjadrí obšírnejšie. Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Slovom má pán poslanec Mikulec a pripraví sa pani poslankyňa Luščíková. [14:14] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorého cieľom je veľmi jednoduchá úprava, a to odbúrať zbytočnú byrokraciu pri malých drobných stavbách. Vládny návrh zákona zjednodušuje pravidlá pri niektorých drobných stavbách. Ak však ide o drobnú stavbu, ktorá je budovou, napríklad o malý záhradný domček či sklad na záhradné náradie, povinnosť zabezpečiť projekt naďalej zostáva. A práve toto chceme zmeniť pozmeňujúcim návrhom a navrhujeme, aby pri drobnej stavbe, ktorá je budovou a ktorej zastavaná plocha je alebo nepresahuje 25 m štvorcových a výšku 5 m, nebolo potrebné vypracovať projekt stavby. Postačovalo by zjednodušené grafické znázornenie alebo montážna dokumentácia výrobcu. Tých príkladov z praxe je veľmi veľa. Obracajú sa na nás aj samotní občania s mnohými príkladmi, keď napríklad človek si chce na svojom pozemku postaviť malý záhradný domček, v ktorom bude mať kosačku, bicykle alebo nejaké záhradné náradie, tak pri takejto jednoduchej stavbe samozrejme môže cena projektu, ktorý musí stavebník vypracovať, predstavovať nezanedbateľnú časť ceny samotného domčeka a výsledkom potom nie je lepšie fungujúci stavebný zákon, ale zbytočné náklady a administratíva pre občana. V praxi to môže viesť presne k opačnému efektu, a to, že ľudia takéto drobné stavby jednoducho postavia bez ohlásenia. Druhá časť nášho návrhu na to logicky nadväzuje a ak pri takejto drobnej stavbe nebude potrebný projekt, navrhujeme, aby nebolo potrebné ani jej odborné uskutočňovanie na to určenou osobou, aby si ju človek mohol zhotoviť svojpomocne. Nevidíme dôvod, aby štát nútil občana pri jednoduchom záhradnom domčeku do 25 m2 platiť za povinnosti, ktoré sú vzhľadom na rozsah a charakter takejto stavby neprimerané. Ak chceme hovoriť o znižovaní byrokracie, toto je presne jeden z konkrétnych príkladov, kde ju môžeme ľuďom reálne znížiť a preto vás, vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [14:14] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za tento pozmeňujúci návrh od Romana Mikulca. Podľa mňa je absolútne praktický a vychádza v ústrety všetkým ľuďom, ktorí chcú nejakú drobnosť do svojej záhrady. Zbytočne sa platí za projektové dokumentácie stovky eur, keď častokrát tá projektová dokumentácia je drahšia ako to, čo si svojpomocne tí ľudia v tej záhrade dokážu postaviť na to, aby sa im jednoduchšie žilo. Takže aj v tejto situácii, kedy naozaj ľudia počítajú každé euro, kedy, ako som hovoril na úvod schôdze, že ľuďom sa znižuje reálna mzda, čiže schudobneli reálne počas tejto vlády, neustále všetko zdražuje, tak im treba vyjsť v ústrety a nerobiť im zbytočne byrokratickú záťaž, ktorá stojí vysoké náklady. Ďakujem veľmi pekne, Roman, ešte raz za tú iniciatívu. [14:14] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Ledecký. [14:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou A ja chcem poďakovať za túto iniciatívu. A ja, keďže som už starý harcovník, tak si pamätám, že ešte, keď nebola veľká novela stavebného zákona, že takto presne fungovalo, že stavebník si prišiel s nejakým grafickým návrhom, nakreslil si ten návrh a potom sa mu vydalo na obecnom úrade rozhodnutie o drobnej stavbe. Zvyčajne to robil samotný starosta alebo jeho pracovník. Nerobilo sa to na stavebnom úrade, lebo to bolo tak jednoduché, že to zvládli. Zaujímavou na tom je aj to, že vlastne veľká novela stavebného zákona mala to zjednodušiť. Na to moc nebolo čo zjednodušovať, ale mala to zjednodušiť a navyše skomplikovala to a keď som chodil potom po rôznych stretnutiach starostov, kde sa riešil stavebný zákon, už nový stavebný zákon, tak každý stavebný úrad si to vysvetľoval nejako inak a nejako inak mal tú realizačnú prax. Čiže ja budem rád, keď sa prijme tento pozmeňovací návrh a keď sa neprijme, že sa to aspoň celé zjednotí a zjednoduší tak, aby to bolo funkčné viac, ako je to teraz. [14:14] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Mikulec. [14:14] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, za faktické a naozaj cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu nie je nič iné, ako zjednodušiť byrokraciu, ktorú dnes zažívajú občania každý jeden deň. My máme naozaj veľmi veľa príkladov od ľudí, ktorí si chcú drobné stavby urobiť. Mnohí z nich sú šikovní, chcú si to robiť svojpomocne a bohužiaľ súčasná právna úprava im to neumožňuje. Musia robiť projektovú dokumentáciu, častokrát ten projekt je naozaj drahší ako samotná tá stavba tej čohokoľvek, či plotu alebo nejakého záhradného domčeka, takže naozaj v rámci tohto pozmeňovacieho návrhu nám nejde o nič iné, ako zjednodušiť život pre mnohých občanov na Slovensku. To ja verím, že aj poslanci z vládnej koalície si toto zoberú za svoje a podporia tento pozmeňovací návrh. Ďakujem. [14:14] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Luščíková. Máte slovo. [14:14] Darina Luščíková Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, keď nastupoval pán minister do svojho úradu a prezentoval na začiatku zmeny stavebného zákona, tak som si vravela, že sa asi kultúra niektorých smeráckych, pardon, nestraníckeho ministra Trošku ukazuje oproti ostatným smeráckym ministrom, že sa snaží niečo vysvetľovať, snaží sa možno urobiť dobré veci. Ale žiaľbohu asi tri roky vo funkcii pána ministra Trošku pokazili, pretože to, čo sa stalo dnes a včera, že boli predložené tri pozmeňujúce návrhy, absolútne bez diskusie, absolútne bez oznámenia toho, že sa niečo deje a nemyslím si, že sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré by len upravovali úplne čisto technicky tento zákon, tak si myslím, že možno pán minister nemal dostatok času, keďže kampaňuje v Bratislave, ale toto vám asi veľmi dobré meno neurobí. No ale poďme na to, že tri pozmeňujúce návrhy bez toho, aby sme ich stihli poriadne preštudovať, pretože sú tam vážne veci. Sú tam napríklad v návrhu pána Becíka zmeny, ktoré umožňujú legalizovať čierne stavby. Pritom veľkým halom sa išlo na zmenu zákona, že čierne stavby sa nebudú povoľovať, dokonca sa budú už odstraňovať a že sa s týmto vysporiadame na Slovensku. Žiaľbohu, ja veľmi rozmýšľam, že prečo takto narýchlo, prečo takto konkrétne, že či to je niekomu šité na mieru, aby sa znova mohli tie čierne stavby legalizovať. Tam naozaj je potrebné sa pýtať, načo je toto dobré. A ja by som bola rada, keby nám pán minister vysvetlil, prečo sa zrazu budú povoľovať niektoré konkrétne čierne stavby. Vzhľadom na to, že nebolo dostatok času na preštudovanie týchto zmien, ja sa musím aj pýtať, či za tým všetkým je skutočne dobrý úmysel alebo je tam niečo iné. Musím povedať, že v niektorých prípadoch je tam naozaj extrémna precizácia týchto ustanovení. Či je to povinnosťou naozaj ministerstva takto meniť zákony bez toho, aby sa zaoberalo len čistou podstatou vecí, ale že tam pôjdeme do takýchto podrobností v týchto zákonoch. Ja chápem, že vlastne nemá kto asi vykladať zákon stavebný, ale či to bolo až takto nutné. Takže najviac asi, čo sa dá kritizovať, tak sa dá kritizovať proces, pretože tá forma naozaj bola zlá, pán minister. Že takto rýchlo ste prišli s týmito zmenami a nemôžeme sa vyjadriť jednoducho zodpovedne k obsahu. A čo mňa ešte vyrušuje, naozaj ma vyrušuje pozmeňovák, ktorý hovorí o rôznych úpravách smerom k PPP projektom a ku koncesiám, takže tam by sa tiež zišlo trošičku vysvetlenie. Zároveň sa obrátim tiež na vás ohľadom toho ustanovenia, ktoré som spomínala rovnako ako kolega Ledecký, pokiaľ ide o Ministerstvo obrany, pretože aby malo Ministerstvo obrany takú veľkú moc, kedy môže hovoriť do akejkoľvek stavby na Slovensku, to sa mi zdá tiež veľmi účelové. A k tomu by sme tiež mali radi nejaké vysvetlenie, pretože zhodou okolností sa to týka práve prešovského kraja, práve kraja, ktorý potrebuje akékoľvek rozvojové aktivity na to, aby sa tam ľuďom žilo lepšie, a Ministerstvo obrany v prípade Javoriny môže zasiahnuť do akéhokoľvek projektu. Je to v území, do ktorého sa investovali už milióny a zrazu je o týchto investíciách ticho. Ja som sa tam prešla viackrát. Chodím tam bicyklovať na Javorinu a sú tam napríklad nové náučné chodníky. Tie sa nepropagujú, nič sa o nich nehovorí. Ja aj rozmýšľam, či naozaj bolo nutné, aby stáli napríklad 500 000, ako je to v prípade dvoch náučných chodníkov, ktoré tam sú, lebo toľko prvkov zase som tam nevidela, že by tá cena bola až taká. To by sa tiež zišlo možno na to pozrieť. Ale tie peniaze sú vlastne vyhodené do vzduchu, hej?, keď vlastne Ministerstvu obrany dáme absolútnu moc a pritom minister Kaliňák bol veľakrát dopytovaný ohľadom tohto územia a stále každému rozpráva niečo iné, s kým sa stretne, hovorí absolútne rozdielne informácie. Keď sa stretne s ľuďmi, ktorí majú záujem alebo sú vlastne reštituenti v jednej oblasti, tak týmto povie: „Vášho územia sa to netýka.“ Ak sa rozpráva s reštituentmi v inej lokalite, vášho územia sa to netýka. Naozaj dávate týmto veľkú moc ministrovi obrany a ja neviem, za akým účelom to je a je dôležité sa na to pýtať. Takže toľko k tomu a tá forma ma naozaj, pán minister, sklamala. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Ledecký. [14:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Áno, pani poslankyňa, je to presne tak. Ministerstvo obrany zablokovalo celé územie a kde chodí pán Kaliňák, tam rozpráva niečo iné. Hovorí, že bude tam, sa obnoví pôvodný projekt priehrady na pitnú vodu. No tak, keď sa obnoví projekt priehrady na pitnú vodu, budú tam nejaké ochranné pásma pitnej vody, tak predpokladám, že to územie, ktoré zaberú, bude veľké, ale napriek tomu blokuje aj územie, kde má byť tá priehrada. Ale blokuje územie, hovorí, že vlastníci, pokiaľ nebudú chcieť pridať pozemky, že vlastne to územie nebude zabraté a pritom jeho generálny riaditeľ potajme obchádza samosprávy a núka im peniaze, aby to územie kúpil, hoci oficiálne nemá asi odvahu, lebo by mu to zamietli. Čiže áno, takéto pokútne spôsoby sa presne dejú a ja si myslím, že Ministerstvo obrany nemá mať takú neobmedzenú moc nad celým Slovenskom. Lebo stačí, že si tam na tom webovom sídle zakreslí mapu Slovenska a ktokoľvek, čokoľvek bude chcieť postaviť, tak bude mať problém, lebo Ministerstvo obrany sa rozhodne, že im to bude blokovať a tie dôvody môžu byť rôzne a pochybné, ako som to už tu spomínal. [14:14] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [14:14] Darina Luščíková Ja len veľmi krátko a presne to, čo ste, kolega, povedali úplne na konci, že len zapísaním na webové sídlo Ministerstva obrany má akúkoľvek možnosť zasiahnuť do akejkoľvek stavby. To je tak nebezpečné, pán minister. Skúste si to premyslieť, či naozaj to je nevyhnutné. [14:14] Tibor Gašpar Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Áno, nech sa páči, máte slovo. [14:14] Jozef Ráž No, teraz aj ja som predsa toto ale vysvetľoval v prvom čítaní s tým Ministerstvom obrany, takže len si to zopakujme, aby sme to zase zbytočne politicky nerozvírili, pretože Ministerstvo obrany bolo rovnako dotknutým orgánom v starom zákone v päťdesiatke, tak ako je teraz. To znamená, že ono nerozhoduje. Ono má rovnaké práva ako každý iný účastník. To znamená, respektíve každá iná, nie je dotknutá právnická osoba, ale dobre, vypadol mi pojem. To znamená, nič sa nemení. A vysvetľoval som to minule, takže ospravedlňujem sa, nebudem sa k tomu vracať. Forme, pani poslankyňa, veď ste boli u nás na ministerstve s našimi ľuďmi. Zapracovali sa všetky veci do tejto novely, ktoré ste požadovali. Nie je to tak? Rozumiem, ale teraz hovorím k tomu, akože rozprávali sme sa s vami, bolo zase MPK k tomu. Všetko, čo sa dalo vyjsť v ústrety, sme sa snažili vyjsť v ústrety. Čiže toľko len k tomu. Chápem, že tvorba legislatívna je politický proces, na ktorom sa zúčastňujú v tomto prípade koaličné tri strany. V prípade, že majú nejaké požiadavky, ktoré uplatňujú možno neskôr, to znamená nie v MPK, tak ako by sa mohlo to robiť. Bohužiaľ je to, je to, ako to je, majú na to právo a tým pádom my takéto, my takéto [14:29] Jozef Ráž – Vstup predsedajúceho Legislatíva je politický proces, na ktorom sa zúčastňujú v tomto prípade koaličné tri strany. V prípade, že majú nejaké požiadavky, ktoré uplatňujú možno neskôr. To znamená, nie v MPK, tak ako by sa mohlo to robiť. Bohužiaľ je to, je to, ako to je. Majú na to právo a tým pádom my takéto, my takéto pozmeňovacie návrhy, ktoré sú predložené v rámci výborov, štandardne akceptujeme, pretože for greater good, akože na to, aby nám ten zákon prešiel, niekedy ideme do kompromisu. Ja nie som ten, kto určuje, ako má zákon vyzerať. Ja ho mám vykonávať. To znamená, navrhujem ten, ktorý prejde vládou a to, čo sa s ním udeje potom, je často nie úplne v mojich rukách a to chápete. Školenia a metodika. Školenia má na starosti Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Stíhajú, ako stíhajú, a uznávam, že mohli by robiť viac, bez debaty. Ohlášky, pán poslanec Mikulec. Už dnes máme teraz v tejto novele, máme v bode 30 napísané, že nebude treba teda, ak ide o drobnú stavbu, ktorá nie je budovou, stavebnej úpravy, ktorá nezasahuje do nosnej konštrukcie stavby a vonkajšej úpravy, postačuje zjednodušené grafické znázornenie, prípadne montážna dokumentácia výrobcu. To znamená, to sú tie altánky. Pokiaľ to budova už je, tak stačí projekt, ktorý nie je vypracovaný odbornou osobou. To znamená bez pečiatky. Ale to znamená, jediné, čo je z toho vylúčené, sú budovy a aj tam som ochotný samozrejme o tom diskutovať. A keď sa nájde na tom politická zhoda, ja s tým ako principiálne problém nemám. Len si treba uvedomiť, že budova už je budova. Predsa len by to malo mať nejakú formu vyššiu než len rukou nakreslený projekt. To hádam si rozumieme. Čiže tá novela principiálne v tom znení, ako išla cez MPK, tento problém rieši. To znamená, vraciame sa naspäť k takzvanej zjednodušenej projektovej dokumentácii, lebo napriek tomu, že dnes vám akákoľvek umelá inteligencia nakreslí projekt aj v základnom režime presne taký, aký treba na jednoduchú stavbu, tak rozumiem tomu, že ešte je stále veľa občanov, ktorí túto možnosť nemajú a tým pádom, ak si to nakreslia aj rukou. Jediné, čo sme z toho dali preč, boli tie budovy. Ale keď sa nájde zhoda, na to nemám s tým problém, len už mám pocit, že budova je predsa len budova. Ministerstvo obrany som vám povedal na začiatku, čiže k tomu sa vracať nebudem. Nemení sa, žiadnym spôsobom sa nezvyšuje moc Ministerstva obrany do budúcna. Ďakujem pekne. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Žiada o záverečné slovo pán spravodajca. Hlasujeme o 17:00. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555 z roku 2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 246 z roku 2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona č. 182 z roku 1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 177 z roku 2018 Z. z. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1325, spoločná správa výborov má tlač 1325a. Opäť prosím pána ministra dopravy, aby vládny návrh zákona uviedol. [14:29] Jozef Ráž Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely zákona o energetickej hospodárnosti budov je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrh prispieva k cieľu dekarbonizovať fond budov do roku 2050, k zníženiu vplyvov klimatickej zmeny znížením emisií skleníkových plynov v sektore budov a k zlepšeniu infraštruktúry pre udržateľnú mobilitu. Navrhuje najmä zaviesť novú definíciu budovy s nulovými emisiami a požiadavku na novú výstavbu takýchto budov po roku 2030. Určiť obsah plánu obnovy budov a pravidiel vyžadujúcich, aby existujúce budovy spĺňali minimálne normy energetickej hospodárnosti po uskutočnení ich obnovy. Zaviesť tzv. systém pasportov obnovy budovy a zaviesť požiadavku na inštaláciu zariadení využívajúcich slnečnú energiu v budove. V čl. 2 sa novelizuje zákon o správcoch bytových domov. Navrhujú sa najmä potrebné úpravy vo vzdelávaní správcov vyplývajúce zo zákona 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a úpravy vyplývajúce z vládneho návrhu zákona týkajúceho sa rozšírených povinností vlastníkov budov, ktoré sú delegované na profesionálnych správcov. Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Dovolím si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:29] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z., tlač 1325, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1567 z 3. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 494 z 9. septembra 2026 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 283 z 14. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 17 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 298 z 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Štefunko. Nech sa páči, máte slovo. [14:29] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň. Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade by som poprosil poslanca, ktorý debatuje, aby rešpektoval moju kľudnú zónu, takže dozadu. A to je prvá vec. Druhá vec, druhá vec, by som strašne rád poprosil ministra Ráža, aby prišiel. Tak si vymeňte kontakty. Mám ešte 494 minút. Takže vážený pán minister za SMER, vážený pán nezávislý kandidát na primátora Bratislavy, som rád, že túto vašu dvojidentitu spoznávam aj takto osobne. A vlastne stretávame sa už takto, že za posledných päť mesiacov druhýkrát a vlastne debatujeme o tej istej veci. Bavíme sa o zelených a energeticky efektívnych budovách. Je to dosť dôležitá vec. Verím, že ma vnímate. Lebo vyššia energetická efektívnosť znamená nižšiu spotrebu a teda nižšie náklady pre domácnosti, pre vašich voličov, ohrozené skupiny. Ale vyššia energetická efektívnosť znamená aj to, že by sa mali budovať fotovoltaické panely, nabíjačky pre elektromobily, parkovanie pre bicykle a mali by sa rešpektovať nové energetické štandardy. A tu v tom ubezpečujem kolegov zo SMER-u a povedzme z HLAS-u, ak tu teda nejakí sú, nie sú, že vlastne tu nejde o klímu, ale ide tu o ekonomiku, energetickú bezpečnosť a o nižšie náklady pre ľudí. Teda tieto ciele nie sú nič nové. Schválili ste si to pred týždňom v stratégii 2040. V stratégii sa hovorí, že čím bude nižšia energetická, teda vyššia energetická efektívnosť budov, tým budú nižšie náklady, tým budeme ekologickejší, náš priemysel bude modernejší. To znamená, že to smerovanie je správne a vieme, kam to Slovensko potrebujeme dostať. Problém je ale v tom, že na Slovensku to robíme strašne nasilu. Vždycky vlastne my robíme niečo, do čoho nás núti Európska únia. A pritom v skutočnosti Európska únia nám poskytuje peniaze na to, aby sme boli konkurencieschopnejší, aby sme mali nižšie náklady na energie, ale my toto proste nepočúvame a so všetkým meškáme. Správame sa ako takí tí štvorkári. Lebo aj s dohodovaním pri tejto transpozícii vlastne my meškáme niekoľko mesiacov, pri niektorých veciach dokonca už rok. Hlavná lehota mala byť v máji 2026, ale napríklad pri finančných stimuloch na prístroje na fosílne palivá sme to zmeškali o rok a pol. To znamená, že my nadávame na Európsku úniu, ale potom vlastne v skutočnosti nevieme plniť ani termíny, ktoré by nám mohli vôbec vyhovovať. No a teda, čo by sme mali robiť? Mali by sme si teda povedať, ako ste si to vypovedali vo vízii, s ktorou ja sa do veľkej miery stotožňujem, podľa mňa viac ako Róbert Fico, že mali by sme si pripraviť nejaký plán obnovy budov, hej? A na toto slúži tento zákon, ktorý nám predkladáte. Mali by sme si pripraviť financovanie. Tam už si nie som istý. A mali by sme si vlastne zvoliť aj nejaké nástroje, ako túto vec dosiahnuť. A teraz vám poviem taký príklad. Teraz počúvajte, pán minister, to vás bude zaujímať. Týka sa to aj vás. Máme príklad priamo tu v tejto Národnej rade. Keď otvoríte dvere, tak počujete vŕtačky a tak ďalej a obnovuje sa Národná rada. Ale nie pred termínom, kde to máme spraviť správne. To znamená, že žiadne solárne panely na streche nebudú, ako si píšete v zákone. Nebudú elektro nabíjačky, nebude dokonca ani parkovanie, parkovacie miesta na bicykle. Proste, lebo my v to neveríme, že to je dôležité. My rekonštruujeme Národnú radu. Nepozeráme sa do budúcnosti, nepozeráme sa na tú ozajstnú elektrickú alebo energetickú efektívnosť, ale rekonštruujeme tak, ako by sme sami našim vlastným cieľom neverili. A ešte taká sranda je, že si všimnite, vážené dámy, vážení páni, milí diváci, ako to pozeráte, že sa vlastne hrdo hlásime, že nám to financuje Európska únia na tej tabuľke, lebo to musíme splniť. To znamená, že robíme to vždycky všetko nasilu a tak ďalej. No a pri tomto zákone my budeme vlastne nútiť alebo motivovať občanov, aby si rekonštruovali svoje domácnosti. Budeme nútiť aj súkromné firmy, aby si šetrili na energiách, ale v skutočnosti štát je najväčší meškateľ. Vždy spomínam tú príhodu, keď sa bavíme o energetickej efektívnosti budov. Je taká výročná konferencia a keď sa pozriete z ultramodernej súkromnej budovy von oknom, tak vidíte ako-tak obnovený panelák a vidíte skoro rozpadnutú verejnú budovu, a to je škola. Tak ako kandidát na primátora by ste s tým mohli začať aj počítať, že verejné služby v podobe škôl sú tiež veľmi dôležité a veľké náklady štátu na energetickú efektívnosť by mohli byť ušetrené. To znamená, že verejné budovy a štát je vlastne subjekt, ktorý najviac mešká a ktorý naozaj neberie tieto veci vážne. My máme taký cieľ, aj v tom zákone to máte, obnoviť 3 % verejných budov za rok. Myslím, že to nespĺňame ani o 2 %. Takže to je trošičku taký problém [14:44] Ivan Štefunko – Vstup predsedajúceho A štát je vlastne človek alebo teda subjekt, ktorý najviac mešká a ktorý naozaj neberie tieto veci vážne. My máme taký cieľ, aj v tom zákone to máte, obnoviť 3 % verejných budov za rok. Myslím, že to nespĺňame ani ani o 2 %. Takže to je trošičku taký problém. A to samozrejme nehovorím o školách, nemocniciach a tak ďalej. Minister Kaliňák, váš kolega, minie na stíhačky len tak, že sa mu zapáči, že kúpi ďalšie štyri, toľko, koľko by stálo zateplenie všetkých nemocníc za niekoľko rokov dopredu. No a pritom chcem povedať, že programy na obnovenie budov a na energetickú efektívnosť sú najúspešnejšie programy v našej krajine. To znamená, že, keď sa vyhlási napríklad Zelená domácnostiam, tak sa vlastne rozchytajú tie peniaze, lebo ľudia si uvedomujú, že si potrebujú energeticky zefektívniť svoj dom, lebo nechcú platiť také vysoké náklady za energie. Ale vlastne my ako krajina alebo ako štát tieto tieto veci ľuďom neumožňujeme. Dokonca neplánujeme navyšovať podporu v tejto oblasti. My navrhujeme napríklad zvýšiť mieru podpory pri niektorých investíciách z 50 napríklad na 60 %. Dokonca pripomínam, že vy ako sociálnodemokratická vláda zložená zo sociálnodemokratických strán, by som vám akože poradil, že existuje niečo, čo sa volá program Zelená solidarita. To znamená pomôcť obnoviť svoje domovy ľuďom, ktorí majú veľmi veľké náklady na teplo, respektíve na energie vo svojich domácnostiach, ale napríklad vy tam zakazujete týmto ľuďom si implementovať z verejných peňazí napríklad tepelné čerpadlá, čo je nezmysel, lebo sme veľkým výrobcom tepelných čerpadiel a v skutočnosti tepelné čerpadlá môžu ešte znížiť náklady na energie. Zároveň vo vašom materiáli sa uvádza, že tento zákon nebude mať vplyv na sociálnu stránku domácností, respektíve na ekonomiku domácností. No mne sa to nezdá, že tam nie je sociálny dopad, lebo strašne veľa ľudí, ktorí vám to pripomienkovali, hovorili, že proste je tam sociálny dopad a vy hovoríte, že nie je žiadny. To znamená, že to by som si veľmi rád s vami vydiskutoval, pán minister, že ako vaši úradníci alebo vy ste určili, že sociálne dopady tam nie sú. Tak preto by som vám mal tri jednoduché otázky. Pán minister, aký je konkrétny finančný plán na splnenie týchto cieľov pre štát, samosprávy a domácnosti? To znamená, že či máte aj nejakú predstavu, ako sa tento zákon, s ktorým, ako hovorím, v zásade súhlasím, kedy a koľko zvýšite financovanie Zelená domácnostiam a ako zvýšite a zrýchlite vyplácanie podpory, lebo problém je v tom, že domácnosti si zoberú peniaze, často skrátka si ich predfinancujú a potom vlastne niekoľko mesiacov a možno v niektorých prípadoch aj rokov tie peniaze nevidia. A druhá a tretia vec, že prečo Zelená domácnostiam nepodporuje, respektíve Zelená solidarita nepodporuje tepelné čerpadlá. Pripomínam, že tepelné čerpadlá sú prístroje, ktoré vyrábame doma na Slovensku a okrem toho, že to veľmi vážne, ako by som povedal, šetrí náklady domácnosti, využíva to slovenské teplo, nie ruskú krvavú ropu alebo plyn a zároveň podporujeme náš priemysel, respektíve implementačné schopnosti našich služieb. No a teda na záver by som povedal akože jedno, viete, že my by sme mali robiť tieto akože zelené opatrenia, ale ja ich už nechcem volať zelené, lebo keď poviem zelené, tak vy z toho chytíte vyrážky. Tak ja by som chcel povedať, že opatrenia budúcnosti, ktoré šetria energiu, respektíve šetria peniaze našich rodín. To znamená, že kedy to začneme robiť, nie preto, že nás do toho niekto núti, ale že my si povieme, že je dobré byť energeticky efektívny a zároveň to znižuje účty pre verejný rozpočet, ktorý je teda veľmi napätý. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť, pán minister. A teším sa na vaše odpovede. [14:44] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [14:44] Jozef Ráž Takže len zareagujem rýchlo. Za posledné dva roky do obnovy verejných budov išlo 250 miliónov € len z Ministerstva dopravy cez plán obnovy. Na Slovensku sú bytové budovy 70 % obnovené už. Sme jedni z najlepších v Európe v tomto. Najlepších v Európe. A čo sa týka obnov domov, tak samozrejme to je modernizačný fond, Ministerstvo životného prostredia, takisto sú nástroje na Ministerstve hospodárstva, nikoho do ničoho nenútime, ale sú možnosti, ako štát podporuje tieto obnovy. Ďakujem pekne. [14:44] Tibor Gašpar Žiada si o záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Hlasovanie dnes o 17:00. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 z roku 2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1326, spoločná správa výborov má tlač 1326a. Nech sa páči, pán minister dopravy, odôvodnite vládny návrh zákona. [14:44] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je prispieť k efektívnejšiemu vynakladaniu finančných prostriedkov zo strany prevádzkovateľov vozidiel v oblasti kontroly vozidiel a k zvýšeniu bezpečnosti prevádzky vozidiel v cestnej premávke, v neposlednom rade k nižšej administratívnej záťaži a vyššej miere informovanosti prevádzkovateľov vozidiel. Vládnym návrhom sa umožní vykonávanie činnosti súčasných štyroch technických služieb právnických osôb zriadenou alebo založenou ministerstvom. Implementuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2025/14 a vytvorí sa nová kategória vozidiel U – necestné stroje. Zabezpečí sa povoľovanie skúšobnej prepravy vozidiel, ktoré môžu byť za splnených podmienok prevádzkované aj v zahraničí. Zabezpečí pre občanov možnosť vybrať si elektronický protokol o kontrole technického stavu vozidla. Upraví sa pravidelné vzdelávanie technikov technickej alebo emisnej kontroly potrebné pre predĺženie platnosti osvedčenia technika. Predĺži sa lehota na registráciu vozidiel kategórie L1. Súhlasím s pozmeňujúcimi doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:44] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Sedlákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:44] Justín Sedlák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 z roku 2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 1326 v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1568 z 3. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej dobe žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor uznesením č. 495 z 9. septembra 2026 a Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 284 zo 14. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom č. 3 tejto správy vyplýva 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: v bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť, v bode 5 samostatne s odporúčaním neschváliť, v bodoch 6 až 27 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom č. 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 229 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:44] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Keďže sa nikto neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať v rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Hlasovať o 17:00. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338 z roku 2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 1327, spoločná správa výborov má tlač 1327a. Prosím pána ministra dopravy pána Raža, aby vládny návrh zákona uviedol. [14:44] Jozef Ráž Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely zákona o vnútrozemskej plavbe je reflektovať na potreby efektívneho, hospodárneho a systémovo udržateľného riešenia problémov súvisiacich s rozvojom, modernizáciou a funkčným usporiadaním verejných prístavov Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi sa ukazuje, že existujúca právna úprava neumožňuje primerane flexibilné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, usporiadanie majetkových vzťahov a prípravu rozvojových modernizačných projektov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti, prevádzkovej udržateľnosti a investičnej pripravenosti verejných prístavov Slovenskej republiky do budúcnosti. Zároveň sa návrhom zákona nadväzuje na plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 770 z 18. decembra 2024, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh opatrení s cieľom ďalšieho rozvoja obchodnej spoločnosti Verejné prístavy, a. s. Súhlasím s pozmeňujúcimi doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Megovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [14:44] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1327 v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1569 z 3. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor uznesením č. 498 z 9. septembra 2026 a Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 285 zo 14. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske [14:59] Jaroslav Mego – Vstup predsedajúceho Zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní mala byť schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 300 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hargaš ako prvý. Dávam mu slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Remišová. [14:59] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A, že mi pán minister zastal na smer. Aby sme to mali takto oficiálne. Lebo budem sa vás pýtať, budem sa vás pýtať, súhlasili ste s jedným pozmeňovacím, ako ma strašne zaujíma, že prečo súhlasíte so smeráckymi pozmeňovákmi, ktoré nie sú v prospech Bratislavy. Takto, dostanem sa k tomu. Zaujímavá taktika pri kandidatúre na primátora. Ale veď vy ste s tým začali, keď ste začali ako nezávislý kandidovať. Anyway. Máme takú veľmi zaujímavú situáciu. Ja naozaj mám niekedy pocit, že tu žijeme trošku v paralelnom vesmíre a tie tri symboly toho, prečo tu sme v paralelnom vesmíre sú, že Migal začne spievať, to je prvá vec, ale tomu sa teraz nebudem venovať. Ten druhý symbol, prečo sme v paralelnom vesmíre, je, že SMER ide privatizovať štátny majetok. To naozaj sme v paralelnom vesmíre, keď smeráci idú privatizovať štátny majetok. Svojho času ešte premiér v roku 2012, keď to bol tvrdý sociálny demokrat, hovoril, že celkovo sa ukazuje, čo za zbesilosť bolo privatizovať štátny majetok. Doslova a do písmena porozdávali štátny majetok. A teraz to isté ide robiť ten istý premiér, ktorý toto vtedy hovoril. Hovoril teda o verejných prístavoch, kde teda máte veľké plány, tuto kolegovia zo SMER-u. No a tretia časť, kedy vieme, že sme v paralelnom vesmíre, je, keď nám zákon predkladá minister za stranu SMER, ktorý sa ale potom, ako vystúpi z týchto dverí, tvári ako nezávislý kandidát, ktorý nemá so stranou SMER nič spoločné. Tak to sú také tri znaky paralelného vesmíru. O čo ide v tomto zákone? Ako som už povedal, čiže sociálnodemokratická vláda SMER-u má záujem privatizovať verejné prístavy a konkrétne v tomto zákone ruší osobitný ochranný režim verejných prístavov, čiže napríklad ochranu pred exekúciou, konkurzom alebo možnosťou založiť tento majetok alebo ho previesť. Čiže majetok štátu bude po tejto novele menej chránený. Bude s ním môcť vláda narábať v oveľa širšom rozsahu, ako to bolo doteraz. Štát, ak stratí kontrolu nad týmto strategicky dôležitým majetkom, taktiež sa vďaka tejto novele zavádza pravidlo, že koncesné zmluvy nad 5 miliónov € už nebude musieť schvaľovať vláda, čiže opäť sa zníži ochrana strategického majetku štátu a výrazne sa tým oslabí aj štátny dohľad nad takýmito dlhodobými záväzkami, ktoré tu nebudete splácať vy a ja asi ešte áno, a moje deti určite. To znamená, že minister Raši v tejto novele naozaj ide znížiť ochranu štátneho majetku, znížiť ochranu verejných prístavov a zrušiť aj tú povinnosť, aby koncesné zmluvy nad 5 miliónov € schvaľovala vláda. No, tieto zmeny sme si nevšimli len my v opozícii, ale všimli si ich aj vaši vlastní kolegovia na Ministerstve financií, pretože v rámci medzirezortného pripomienkového konania ste dostali presne takúto pripomienku od Ministerstva financií, ktoré hovorí, že táto novela neobsahuje presvedčivé vecné a ani ekonomické odôvodnenie, ktoré by opodstatňovalo takéto závažné oslabenie ochrany dotknutého majetku, a taktiež Ministerstvu financií vadilo, že chýba aj posúdenie vplyvov na ochranu verejného záujmu. Vy ste sa s nimi potom nejak stretli, uťapkali ste to, oni z toho rozporu zrejme teda nakoniec ustúpili, ale Ministerstvo financií si to všimlo, taktiež ako sme si to všimli aj my. Ale budiž. Prišli ste sem do parlamentu. Nejakým spôsobom ste si to vyrokovali so všetkými zainteresovanými stranami a teraz prichádza tá zaujímavá časť, že tu v parlamente do toho hodili pozmeňovacie návrhy. Viaceré, ale teda špeciálne sa budem venovať pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Glück zo strany SMER v ústavnoprávnom výbore, pretože v tomto pozmeňovacom návrhu sa menia aj pravidlá o tom, ako sa bude robiť nejaké vnútorné členenie územia toho verejného prístavu. A konkrétne podstatou tohto pozmeňovacieho návrhu je, veľmi laicky povedané, že do toho vnútorného členenia verejného prístavu už nebude môcť kecať samospráva. Čiže mesto. A toto ma strašne zaujalo. Už hneď tá prvá veta, keď ste teda sem predstúpili, pán minister, a povedali ste, že súhlasíte s pozmeňujúcimi návrhmi. Tak jednak v prvom rade ma zaujíma, že ako nezávislý kandidát, prečo súhlasíte s pozmeňovákmi od smerákov, len tak z praku ruky, ale asi na to máte nejaké dôvody. Pán Glück, keď prednášal ten pozmeňovák na výbore, tak bol veľmi strohý. Veľmi ho neuviedol, že o čo tu vlastne ide, tak by ma strašne zaujímalo, či by ste to mohli vysvetliť občanom na Slovensku aj občanom Bratislavy, prečo je podľa vás dobrá zmena, keď o vnútornom členení takého veľkého územia, ako je verejný prístav, napríklad ten bratislavský, už nebude môcť spolurozhodovať samospráva. Tak toto by ma veľmi zaujímalo, že prečo tam dávate výnimku. Že mesto sa nebude môcť vyjadrovať k vnútornému členeniu toho územia. Všetci dobre vieme, že to vnútorné členenie má potom aj vplyv na kvalitu života v území aj na kvalitu života v územiach, ktoré sú s tým verejným prístavom susediace. A vy ste tam teraz spravili takýto zvláštny režim, o ktorom ani Bratislava nevedela, na meste sú veľmi prekvapení z tohto pozmeňujúceho, s ktorým ste vy súhlasili, tak by ma veľmi zaujímalo, či by ste to mohli vysvetliť občanom na Slovensku aj občanom Bratislavy, lebo aj ich zastupujete ako minister, že prečo je toto zmena pre mesto Bratislava, že nebudú môcť rozhodovať o vnútornom členení toho verejného prístavu a prišlo to ako pozmeňovák z boku, ktorý zatiaľ nikto poriadne nevysvetlil. Tak veľmi ma to zaujíma, že akým spôsobom toto budete vysvetľovať. No. A ešte jednu vec si dovolím, keď sme už pri tých verejných prístavoch, pretože teraz aj médiami zarezonovala jedna téma. My v tejto kampani máme vlastne jedno veľké šťastie, pretože my už dopredu vlastne vieme, ako vy budete asi fungovať, keď budete primátor. A tá téma sa týka prístaviska alebo teda prístavných pontónov pri Dunaji pri nákupnom centre Eurovea, pretože teraz prebehla taká informácia médiami, že akciovka alebo teda organizácia, ktorá spadá do vášho rezortu, rezortu Ministerstva dopravy, umožnila bez súťaže a bez verejnej diskusie to, aby pred Euroveou pribudlo 10 nových pontónov pre výletné lode. 10 nových pontónov. To zásadným spôsobom zmení charakter toho nábrežia, ako to tam bude vyzerať. Tiež to zásadným spôsobom zmení spôsob, ako na tom nábreží budú fungovať ľudia, pretože tak, keď je výletná loď, tak ju treba zásobovať. To treba zásobovať asi nejakými nákladnými autami. Tie sa tam nejak musia dostať. Jednoducho z krásneho nábrežia, kde ľudia majú priamy kontakt s riekou, vy idete spraviť prístavisko pre výletné lode. A tá najlepšia časť na tom je, že na tomto celom bude zarábať firma, ktorú vlastnia alebo teda spoluriadia dve dcéry pána poslanca Muňka, ktorý tu dnes sedí. A toto všetko ste upiekli potichu, v utajení, bez nejakej verejnej diskusie. Ten záväzok je dlhodobý do budúcnosti, tak ja hovorím, že naozaj my máme veľké sakramentské šťastie, že my vlastne už dnes vidíme, akým spôsobom vy budete pristupovať k verejnému priestoru v Bratislave. Takto potajomky, niekde so spolu-stranníkom alebo teda stranou, ku ktorej sa nejak nehlásite, ale zázračným spôsobom im podpisujete veľmi zaujímavé kšefty, tak takýmto spôsobom prihráte niečo v utajení. No, verejný priestor ste takto darovali k dispozícii na parkovanie výletných lodí a ešte na tom bude zarábať firma, ktorú vedú dve dcéry pána poslanca Muňka. To je ale strašná zhoda náhod. Normálne by človeku nad tým rozum stál. Že akým spôsobom sa toto takou náhodou stalo. Hovorím, je to veľké šťastie, pretože Bratislavčania si z tohto môžu spraviť krásny názor, ako vy budete využívať kompetencie primátora podľa toho, ako využívate tie ministerské. Ako minister súhlasíte s tým, že vo verejnom prístave magistrát nebude môcť kecať do toho, ako sa bude vnútorne členiť ten prístav, a ako minister ste súhlasili s tým, že v rámci vášho rezortu organizácia spadajúca pod ministerstvo priklepla nábrežie v zásade dvom dcéram pána poslanca Muňka zo SMER-u. Blahoželám, budeme na to pamätať 24. októbra v komunálnych voľbách. Ďakujem pekne. [14:59] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Začína pani poslankyňa Kleinert. [14:59] Dana Kleinert Ďakujem veľmi pekne. Ja som presne chcela doplniť tvoju rozpravu, ale v podstate nie je treba, pretože si povedal o tom projekte, ktorý povolili Verejné prístavy firme, respektíve firmám dcér pána Muňka. My pána Muňka si pamätáme ešte niektorí spred čias revolúcie a rovnako tak jeho pôsobenie v Slovakotoure a tak ďalej, potom celé jeho vlastne pôsobenie v SMERE. Pán Muňko získal za ostatné roky, respektíve jeho firma alebo firma jeho dcér, zo štátnych zákaziek vyše 28 miliónov €, takže keď sa bavíme o nacucnutí na štát, tak pán Muňko v tomto celkom patrí medzi kráľov, takže gratulujeme. A myslím si, že skutočne nie je náhoda, že to získali teraz tieto pontóny práve firmy dcér pána Muňka. Ja si však myslím, že je skutočne trestuhodné pridávať takýmto spôsobom bez súťaže, potichu a napriamo ďalšie pontóny na ďalšie lode. Práve Bratislavčania, Staromešťania, ale aj turisti majú reálny problém na tom nábreží, pretože, ako si správne poznamenal, k tomu treba mať zabezpečenú celú infraštruktúru, ktorá zabezpečená nie je. Tam sú reálne problémy potom práve s tými obslužnými autami, ktoré dnes a denne musia tie lode obsluhovať. A nikto nemá nič proti lodnej doprave na Dunaji, naopak, ale toto prihrávanie, smerácke prihrávanie zákaziek a ako hovorím, pán Muňko získal za ostatné roky, respektíve jeho firma alebo firma jeho dcér 28 miliónov € v zákazkách, tak to je proste smerácke rozmýšľanie o svojich ľuďoch a nie je to rozmýšľanie o Bratislave, o verejnom záujme, a teda bohužiaľ toto si naozaj budeme pamätať pri voľbe na primátora. Ďakujem. [14:59] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Remišová. [14:59] Veronika Remišová Myslím, že celý dôvod, prečo pán minister Ráž kandiduje na funkciu primátora Bratislavy, tkvie práve v tomto biznise s bratislavským prístavom, ale však o tom budem hovoriť aj vo svojom príspevku a myslím si, že pánovi ministrovi nejde o to zveľaďovať Bratislavu, zlepšiť dopravu alebo urobiť Bratislavu nejakým krajším, príjemnejším miestom na život, ale celé, o čo ide, je tento biznis s bratislavským prístavom za miliardu eur. Takže ako povedal kolega Hargaš, veľmi správne si to povedal, pán nezávislý poslanec, či pán nezávislý minister, ktorý vychádza v ústrety svojim smeráckym kolegom a ešte takýmto, povedala by som, potmehúdskym a zákerným spôsobom chce odstaviť samosprávu, aby, ak náhodou tá kandidatúra nevyjde, mu do toho vôbec nemohli kecať. Ďakujem. [14:59] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Pročko. [14:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Celá politika strany SMER, strany HLAS je o našich ľuďoch. Pán minister tu dnes rozprával o tom, ako sme zabezpečili toto a zabezpečili sme toto. A my sme urobili najviac vecí. Pán minister Ráž je veľmi šikovný. Naozaj veľmi šikovný. On je taký adaptabilný manažér, ktorý vie, že v SMERE a pri Ficovi sa mu bude dariť. Pán minister Ráž, podľa mňa – to je môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí náš obžalovaný predsedajúci – je človek, ktorý vie, kedy a kde má ísť. Kandidoval za nezávislého primátora Bratislavy. Ale tú závislosť, pán minister, ja vám nezávidím. Vy sa môžete pozrieť do očí každému jednému Bratislavčanovi. Čo si vy myslíte, že nielen dcéry pána Muňka by chceli takto podnikať, by chceli získať lukratívny priestor? Pán Muňko sa môže pozrieť do očí ľuďom, ktorým rozpráva tu vo faktických poznámkach a rozpráva o cti, o spravodlivosti, o čestnosti. Je hanbou, že toto robíte. A ja som hlboko presvedčený, že vy nebudete primátor Bratislavy, lebo vy by ste bol nie primátor, ale predátor Bratislavy, tak ako ste predátor teraz a rozdávate verejný majetok, náš majetok, ľuďom, ktorí sú poplatní Ficovi. Pán Muňko predal Ficovi byt za veľmi dobrý biznis, no a pán Fico mu takto vracia biznis. Je to hanba, je to smutné, ale takto vy žijete a takto sa správate, vy smeráci. [14:59] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán poslanec Hargaš. [14:59] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyne aj páni kolegovia za vaše faktické poznámky. Mám také odporúčanie procedurálne pre pána ministra, ak dovolíte, lebo asi bude reagovať nejak na to, čo v tejto rozprave zaznie. Tak zvyčajne to smeráci robia tak, že vystúpia v záverečnom slove, aby sa už na nich nedalo reagovať. Tak, pán minister, verím, že nie ste smerák, že nám dáte možnosť s vami diskutovať o tom, čo tu… [15:14] Ján Hargaš – Vstup predsedajúceho Odporúčanie procedurálne pre pána ministra, ak dovolíte, lebo asi bude reagovať nejak na to, čo v tejto rozprave zaznie, tak zvyčajne to smeráci robia tak, že vystúpia v záverečnom slove, aby sa už na nich nedalo reagovať. Tak, pán minister, verím, že nie ste smerák, že nám dáte možnosť s vami diskutovať o tom, čo tu ste priniesli, aký zákon, aké pozmeňovacie ste k nemu priniesli, tak verím, že vystúpite v rozprave, aby sme mohli na vás reagovať, aby sme si mohli vydiskutovať to, čo tu teraz zaznelo, pretože naozaj sú to závažné, závažné veci. O tom, akým spôsobom idete odstrihnúť mesto Bratislava od rozhodovania o veľkom území prístavu, o tom, akým spôsobom ste odovzdali nábrežie pred Euroveou firme dcéra pána Muňka, zhodou okolností poslanca SMER-u, ktorý predal veľmi výhodne byt premiérovi Ficovi. No tak to sú podľa mňa celkom závažné veci, o ktorých by sme si mohli tu porozprávať. Tak budem rád, ak vystúpite v rozprave, aby sme na vás mohli reagovať a nie ako taký smerák na záver v záverečnom slove, aby sa na vás nedalo reagovať. Ďakujem. [15:14] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová. Máte slovo. [15:14] Veronika Remišová Vážené, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona vyzerá ako taká bežná technická novela. Pán minister skrátka v tejto novele mení pár slov a zdá sa, že vlastne vôbec to nie je dôležité. Ale táto novela zákona je mimoriadne dôležitá a okolo celej tejto novely zákona vám poviem jeden miliardový príbeh, príbeh investorov zo Spojených arabských emirátov, príbeh nevýhodnej kúpy majetku od súkromnej spoločnosti, pretože táto novela zákona je presne o tom. Čo teda táto novela mení? Táto novela mení… kňania nebola nejaká veľká, veľká diskusia v prvom čítaní, ale keď si vypočujete a keď si prečítate medzivládnu dohodu so Spojenými arabskými emirátmi, keď sa pozriete na to, ako Robert Fico chce vypredať Slovensko arabským šejkom, tak vám všetko začína dávať zmysel a tento zákon je len ďalší dielik do skladačky. Takže, čo sa vlastne mení? Podľa dnešného zákona existuje tzv. prioritný investičný majetok prístavu alebo verejného prístavu. Kedysi, respektíve doteraz, bol tento majetok nedotknuteľný. Toto dokonca rešpektoval aj Mečiar. A tento majetok sa nemohol ani darovať, nebolo ho možné predať, nebolo ho možné previesť na právnické a fyzické osoby, okrem subjektov, ktoré zákon povoľuje, napríklad na štát, a nebolo napríklad ním možné ani ručiť, dať ho ako kolaterál, aby si štát mohol zobrať úver a ručil by týmito pozemkami. To doteraz nebolo možné. Preto sa to aj volalo prioritný investičný majetok verejného prístavu. Čo robí teraz tento zákon? Tento zákon túto poistku pri strategických územiach, pri územiach, ktoré sú absolútne kľúčové pre infraštruktúru štátu, tak on túto poistku ruší. To znamená, že prioritný investičný majetok už bude možné predať, bude možné ho previesť, bude ním možné napríklad ho založiť. Vyhadzuje zo zákona aj zákaz jeho prevodu. Prečo sa to robí práve teraz, tento posledný rok? Prečo pánovi ministrovi na tom tak záleží? Prečo predkladá tento zákon? Kto má na tomto území nakoniec zarobiť? Či to budú obyvatelia Bratislavy, či to bude nejaký investor? Kto to bude? Tak vypočujte si, prosím vás, tento príbeh. Začnem od začiatku a ten príbeh začína v roku 2002. Ja toto nazývam, že biznis, v zásade biznis storočia. Nechcem povedať, že kšeft storočia alebo zlodejina storočia. Ostaňme pri tom, že biznis storočia. Takže tento príbeh začína v roku 2002. Štátny podnik Slovenská plavba a prístavy bol privatizovaný približne za 350 miliónov slovenských korún, to znamená za necelých 12 miliónov €, súkromní vlastníci vtedy, Penta, získali prístavné budovy, sklady, žeriavy, koľajiská, cesty, siete, spevnené plochy a ďalší prevádzkový majetok. Pozemky však, keďže to bol prioritný investičný majetok, ktorý bol neprevoditeľný, tak ostali vo vlastníctve štátu. Penta sa svojho podielu v Slovenskej plavbe a prístavoch zbavila a podnik pripadol ľuďom, ktorí sú blízki SMER-u. Boli mimochodom spájaní s kauzou kupovania miest na kandidátke SMER-u. Takže momentálne Slovenská plavba a prístavy patrí ľuďom blízkym SMER-u. Takže vznikol absurdný jav v prístave. Štát vlastnil pozemky, ale súkromná spoločnosť vlastnila infraštruktúru, ktorá na nich stála. Súkromná spoločnosť vlastnila v podstate všetko. Ale nebol by to však Róbert Fico, keby sa nepokúsil o nejaký biznis, pretože táto vláda všetko vidí ako príležitosť na nejaký kšeft. Všetko – závlahové zariadenia, prístav, kúpele, všetko. Čiže národný záujem, verejné dobro je im úplne ukradnuté. A tu začína ten škandál číslo jedna. Ja to budem tak postupne vysvetľovať. Čiže za majetok, ktorý bol sprivatizovaný približne za 12 miliónov €, po takmer štvrťstoročí Ficova vláda odkúpila prakticky ten istý majetkový základ, aj mierne zmenšený, lebo odišla osobná doprava, dom lodníkov aj nejaká časť lodného parku, ktorá bola vyšrotovaná. Čiže oveľa menej ako v roku 2002. Iba bol starší, zhrdzavený, opotrebovanejší, tak ho pán minister kúpil za 170 miliónov €. Môžete na to pokojne reagovať potom, pán minister. Čiže za 170 miliónov € štát kupuje tento majetok, ktorý kedysi predal za 12 miliónov €. Iba s jedným rozdielom, že ten majetok je o štvrťstoročie starší. Niektorí môžu namietať, no však čo, inflácia. No ale ten majetok, žeriavy, zhrdzavené koľajiská, to je ako s autom. Auto stráca hneď za rok v podstate časť svojej hodnoty. Čiže za 12 miliónov predal, pán minister kúpil za 170 miliónov €. Rozdiel v cene 158 miliónov. Štát tak zaplatil približne 14-násobok pôvodnej privatizačnej ceny za majetok, ktorý bol medzitým takmer o štvrťstoročie používaný, opotrebovaný a navyše o veľkú časť menší. Ja som si pýtala od pána ministra znalecký posudok a pýtala som si, že na základe čoho sa určila suma 170 miliónov €. Slúži mu ku cti, že ten znalecký posudok mi poslal. Je to obrovský štos papiera. Museli sme ho dostať na špeciálnom nosiči, čiže áno, teraz si ho preštudujeme, tento znalecký posudok. Teraz sme ho dostali – na základe čoho štát určil sumu 170 miliónov € za niečo, čo stálo 12 miliónov €? Škandál č. 2. Ešte k tomu poviem to, že k tomu sa vrátim, prepáčte. Čiže škandál číslo dva. Na to, aby štát mohol kúpiť tento majetok za 170 miliónov €, ktorý vôbec nepotreboval, to vám poviem potom, tak si musel požičať 165 miliónov €. Čiže štát to kupoval na úver. Transakciu za 170 miliónov štát financoval úverom od ČSOB vo výške 165 miliónov € a po odkúpení sa SPaP z vlastníka infraštruktúry zmenila na jej nájomcu. Čiže štát si požičal peniaze na to, aby mohol odkúpiť majetok. Požičal si ich za obrovský úrok. Pán minister ma môže opraviť, ale v priemere ten úrok je niekde okolo 8 miliónov € ročne. A následne ten majetok naspäť prenajal súkromníkovi, Slovenskej plavbe a prístavom. To znamená, že on si veselo podniká ďalej, pripísal si 170 miliónov a dokonca nájom, ktorý štát má, je nižší ako úrok, ktorý štát platí za to, že si tie peniaze musel požičať. Super biznis, nie? Čiže škandál č. 3 – súkromník dostal peniaze 170 miliónov €, ale ostal v prístave, podniká si ďalej, štát mu to naspäť prenajal. Tak toto podľa mňa je naozaj biznis snov. Čo pokladám ale za oveľa väčší a oveľa väčší problém, je, že štát a pán minister, keď kupoval tie zariadenia za 170 miliónov €, tak ste vlastne kupovali, pán minister, zariadenia, o ktorých ste vedeli, že ich idete likvidovať. Pretože už pri odkúpení, keď sa platila suma 170 miliónov €, tak štát vydal, že Zimný prístav chce zlikvidovať. Že chce v zásade spraviť, nazvime to ten PPP projekt spoločne so Spojenými arabskými emirátmi, kde žiadny prístav nebude. To znamená, nebudú tam v Zimnom prístave ani tie žeriavy, ani tie koľajiská, ani tie zariadenia, že všetko, čo ten štát za tých 170 miliónov kúpil, tak vlastne to bude likvidovať. Lebo Zimný prístav posunie ďalej, do Páleniska, Zimný prístav nebude na tom mieste. Čiže kúpili niečo, čo budú likvidovať. A teraz perlička. Zmluva, kde mal súkromník prenajaté pozemky, lebo však súkromník si musel prenajať pozemky od štátu, aby mohol podnikať, tak mala končiť v roku 2027. To znamená, že keby riadne dobehla zmluva tak, ako mala, tak všetky náklady na odpratanie, vypratanie Zimného prístavu by znášal kto? Súkromník. Teraz to bude znášať štát, ktorý za tie zariadenia, ktoré bude musieť zlikvidovať, zaplatil 170 miliónov €. Občania teda zaplatia trikrát. Najprv zaplatili 170 miliónov € za infraštruktúru, starú, staré žeriavy, hrdzavé koľaje. Potom zaplatia za jej odstránenie. A nakoniec zaplatia ešte za výstavbu novej infraštruktúry, kde sa presunie ten prístav, na Pálenisko. Takže toto je draho zaplatené uvoľnenie pozemkov pre developera. Teraz sa pýtate, že načo bola celá táto operácia? Prečo štát kúpil za 170 miliónov nejaké staré hrdzavé železo a čo s tým vlastne chce ten štát robiť? Takže ide o tie pozemky, na ktoré sme upozornili v júli. O desiatky hektárov mimoriadne lukratívneho územia pri Dunaji v hlavnom meste. Fico sa na to pripravoval už dlho, ako vidíte, aj tento zákon sa mení len kvôli tomu, aby sa vyšlo v ústrety arabským šejkom a aby mohol… mení sa tento zákon, aby pozemky pri Dunaji sa mohli vložiť do miliardového projektu so Spojenými arabskými emirátmi. Podstata toho biznisu je, že tam má vyrásť miliardová luxusná štvrť, ktorú postavia arabskí šejkovia. Je to presne popísané v medzivládnej dohode, ktorá bola schválená pred pár mesiacmi medzi vládou Spojených arabských emirátov a medzi vládou Slovenskej republiky, kde je to rozdelené dokonca aj na etapy. Etapa 1 – Zimný prístav, etapa 2 – presunutie do Páleniska. Sú tam vyčlenené aj investície. Arabi majú podať 1 miliardu. Štát do toho dá pozemky, proste aby mohla vzniknúť jedna luxusná štvrť, ktorú tu budú developovať arabskí šejkovia. Všetko vznikne absolútne bez súťaže. V normálnom štáte, v normálnom, kde funguje nejaká otvorenosť, verejný záujem, tak na najlukratívnejšie pozemky v Bratislave, lebo to sú pozemky, ktoré na 50 rokov sú najlukratívnejšie, najbohatšie pozemky v Bratislave, tak sa urobí verejná, otvorená súťaž, kde sa môžu zapojiť slobodne všetci investori a môžu ponúknuť čo najlepšie využitie tohto územia. Čo robí vláda Slovenskej republiky? Dáva to na podnose arabským šejkom. Cez bilaterálnu dohodu im hovorí: „Toto bude vaše, tu si môžete developovať, tu si môžete postaviť miliardovú investíciu, tu si môžete postaviť luxusnú štvrť.“ Keď som zverejnila, keď sme zverejnili na tlačovej konferencii tieto fakty, tak sa ozvali, že ale však to je nejaká len politická vízia. To bolo len také priateľské stretnutie medzi arabskými šejkami a medzi pánom premiérom, pánom Výbohom, pánom Kaliňákom a ďalšími. Ale dohoda a materiál, ktorý bol schválený vládou, tak počíta so zlikvidovaním, čierne na bielom, Zimného prístavu a luxusným developerským projektom za miliardu eur. Žiadna verejná súťaž. Proste arabskí šejkovia. Novým multimodálnym nákladným prístavom na Pálenisku najmenej za 250 miliónov €. A také absurdnosti v dohode, citujem: „Nákup nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, spoločné investovanie do projektov týkajúcich sa rozvoja nehnuteľností vo vlastníctve štátu a mimochodom aj závlahových systémov,“ ale tomu sa nebudeme venovať teraz v rozprave, tomu sa budeme venovať neskôr. [15:29] Veronika Remišová – Vstup predsedajúceho Európa. A také absurdnosti v dohode, citujem: „nákup nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, spoločné investovanie do projektov týkajúcich sa rozvoja a nehnuteľností vo vlastníctve štátu a mimochodom aj závlahových systémov, ale tomu sa nebudeme venovať.“ A teraz o rozprave, tomu sa budeme venovať neskôr. Konkrétne podmienky tejto dohody so Spojenými arabskými emirátmi. Dohoda vyslovene uvádza, že projekty majú byť oslobodené od verejnej súťaže. Čierne na bielom, žiadna verejná súťaž. Arabskí šejkovia. Čiže štát má následne prostredníctvom spoločnosti kontrolovanej ministerstvom dopravy uzatvoriť spoločný podnik s investorom nominovaným Spojenými arabskými emirátmi, bez verejného obstarávania, bez súťaže a má zabezpečiť, aby sa menila následne aj legislatíva. Čiže to, že tu rokujeme o tomto zákone, je v zásade v podstate na objednávku arabských šejkov. No. Teraz, čo sa týka toho pozmeňováku. Áno, vidly do tohto krásneho investičného projektu by im mohla dať ešte samospráva, ale to sa vyriešilo už pozmeňujúcim návrhom od smeráckych kolegov. Kolegov, že samospráva vlastne nebude môcť hovoriť do toho, aké bude to členenie toho prístavu. To znamená, čo sa bude využívať na prístav, čo sa bude môcť predať, čo sa bude môcť previesť, čo sa bude môcť developovať. Čiže samospráva do toho nebude môcť hovoriť. A v zásade v zásade ani samospráva, ani občania, ani mesto, nikto. Bratislave v podstate hrozí luxusná štvrť pre zahraničných boháčov. Bratislavčanom treba povedať pravdu, pretože to nebudú žiadne byty pre mladé rodiny alebo byty pre chudobných ľudí alebo sociálne bývanie. Nie. To bude jednoducho luxusná arabská enkláva na najcennejších pozemkoch pri Dunaji, kde si našinec nebude môcť dať ani kávu. Čiže územie, ktoré dnes patrí slovenskému štátu, má strategický význam pre celú krajinu, sa môže zmeniť na uzavretý svet luxusných bytov, hotelov, investičných apartmánov. Choďte sa pozrieť do downtownu, niektoré apartmány vyslovene, celá štvrť niekedy je prázdna, všetko sú to investičné, investičné byty, ktoré si kupujú bohatí, ktoré následne zvyšujú, tlačia na ceny bytov v Bratislave. Aby ste vedeli teda tie relácie cenové. Dnešné ceny luxusných projektov v okolí Nív, to znamená bezprostredne pri prístave, sa pohybujú niekde okolo 8 000 € za m2. Byty sa predávajú za 800 000 milión. Čiže pre normálneho človeka absolútne nedostupné. Aké budú ceny v novej štvrti priamo pri Dunaji, ktoré bude zahraničný investor prezentovať ako prémiovú svetovú adresu? Tak určite to nebude lacné a hovorím, našinec si tam nebude môcť dať ani kávu. A poviem vám aj príklady zo zahraničia. Čiže Slováci zaplatili odkúpenie prístavných hrdzavých zariadení 170 miliónov €, Slováci zaplatili úroky 8 miliónov € každý rok za to, že štát si požičal peniaze, aby mohol tieto zariadenia odkúpiť. Slováci zaplatia za odstránenie koľajníc, skladov ďalšie desiatky miliónov €, Slováci zaplatia za odstránenie environmentálnych škôd. Slováci zaplatia za nové cesty, siete, verejnú dopravu ďalšie milióny. Ale byty si tam nebudú môcť dovoliť. Dokonca nebudú mať ani na kávu. Dôležité je si uvedomiť, že investori zo Spojených arabských emirátov sem neprichádzajú robiť nejakú charitu. Oni neprichádzajú, že ideme vám pomôcť, ideme obnoviť vaše závlahové zariadenia, lebo vás tak máme radi. Však oni sem chodia robiť tvrdý biznis. Oni chcú zarobiť a je absolútnym škandálom, že Ficova vláda im ide bez otvorenej súťaže ponúknuť najcennejšie pozemky pri Dunaji. Povedala som vám, že vám uvediem aj príklady zo zahraničia, ako to všetko môže skončiť. Podobný model, v zásade presne rovnaký model, poznáme z Belehradu. Projekt Belgrade Waterfront vznikol v spolupráci srbskej vlády a investora zo Spojených arabských emirátov. A tam presne to isté sľubovali politici, sľubovali modernizáciu, sľubovali pracovné miesta, krásne nábrežie, sľubovali nové byty, ale projekt, keď si otvoríte zahraničné médiá alebo srbské médiá, tak sa dočítate o tom, že tento projekt sprevádzali od začiatku obrovské problémy. Mimochodom, presne takýmto spôsobom získal pozemky arabský investor ako tu v Bratislave, cez takúto bilaterálnu dohodu. Čiže investor získal mimoriadne, mimoriadne právne výhody. Pravidlá sa menili osobitným zákonom, tak ako sa menia tu teraz. Napríklad týmto zákonom neprebehla štandardná otvorená súťaž. Verejná kontrola bola oslabená, podmienky boli netransparentné a najcennejšie mestské územie sa zmenilo na luxusnú štvrť pre bohatých. Dokonca tam boli zaevidované, médiá písali o takých prípadoch, kedy maskovaní muži v noci demolovali objekty na území pre pripravovaný projekt. Polícia napriek volaniam obyvateľov účinne nezasiahla. Boli aj masové protesty proti spôsobu, akým bol projekt presadzovaný, a myslím si, že tento prípad je varovaním pri modeli, pri ktorom politická moc vytvorí osobitné pravidlá pre jedného vybraného investora a celé nábrežie sa zmení na luxusný developerský projekt. A presne takýto projekt pripravuje pán minister a pripravuje Robert Fico, ktorý tu vozil arabského šejka ako nejakého kráľa. Druhý projekt, tiež so Spojenými arabskými emirátmi, podobný projekt pripravovala aj Orbánova vláda v Budapešti a projekt dostal názov Mini Dubaj. Aj tu mal byť investor zo Spojených arabských emirátov, bol vybraný na základe politickej medzivládnej dohody a presne tie isté pochybnosti sa objavili aj tu. Absencia otvorenej súťaže, nízka cena štátnych pozemkov, čiže tie pozemky, tie najcennejšie, čo v Bratislave máme. V Budapešti, čo boli, tak poukazovali na to, že ich do toho projektu vložili za mimoriadne nízku cenu. O nákladoch, ktoré by muselo zaplatiť mesto, boli pochybnosti, o luxusnej výstavbe namiesto dostupného bývania, aj o obchádzaní samosprávy. To je presne to, čo vidíme pri tomto pozmeňovacom návrhu. A v Maďarsku sa ešte navyše objavili širšie podozrenia, otázky, ktoré sa týkali presúvania majetku osôb napojených na Orbánov politický a podnikateľský okruh do Spojených emirátov. Tak. Aj my by sme mohli mať také pochybnosti, však vieme, že majú tam luxusné nehnuteľnosti viacerí významní kamaráti súčasnej vládnej koalície. V Dubaji sa zdržiaval pán Gašpar, pán Bódy má tam apartmán, pán Počiatek, pán Výboh, zo Spojených arabských emirátov dostal motocykel pán Kaliňák. So Spojenými arabskými emirátmi, s investorom, má spoločnú firmu, súkromnú firmu svoju pán, opäť pán Kaliňák. OK. Takže asi to nie je náhoda, že tento investor je práve zo Spojených arabských emirátov. Ale príklad z Maďarska je varovanie, že netransparentné medzivládne dohody, anonymný zahraničný kapitál, privilegovaný investor a absencia otvorenej súťaže vytvárajú ideálne prostredie pre ukrývanie vlastníkov, pre klientelizmus a presúvanie pochybných peňazí. Mimochodom, a to je tiež poučenie pre nás. Budapešť sa napokon tomuto projektu postavila. Uplatnila si predkupné právo a projekt Mini Dubaj, chvalabohu, zastavila. Ja to tu pokladám za obrovské pokrytectvo, pretože Robert Fico tu chodí po Slovensku a straší migrantami. Hovorí, ako moslimi prídu, zaplavia nás a hovorí o tom, že, že jeho hlavná téma je migrácia, ochrániť Slovensko, a potom tie najdôležitejšie veci na Slovensku ide odovzdať arabským šejkom. Áno, nazýva to tak eufemisticky, že PPP. Spoločný projekt. Ale to nebude nič iné, len odovzdanie kontroly do rúk arabským šejkom. Čo si myslíte, že do závlah, keď oni investujú, ako hovoril, hovoril Fico, pol miliardy eur, že teraz nebudú chcieť kontrolu nad tým, za koľko budú poľnohospodárom prenajímať tieto závlahové zariadenia? Však jasné, že budú. Však to nie je charita. Samozrejme, že budú kontrolovať cenu vody. A aby sa im investícia vrátila, keď si prepočítate miliardu € a poviete si, že v 30-ročnom horizonte chcete, aby sa vám investícia vrátila, tak budete musieť ceny vody zvýšiť niekoľkonásobne, možno 150-krát, ako platia tí poľnohospodári vodu teraz. Však to je obrovský nárast. Čo sa môže potom stať? Jasné, že poľnohospodári nebudú mať peniaze na to, aby mohli si kupovať vodu, drahú vodu, skrachujú a pôdu si nakoniec kúpi ten, kto má peniaze. Napríklad tí arabskí šejkovia, ktorí mimochodom v Rumunsku si kúpili 57 000 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorú berú dotácie európske okolo 6 alebo 7 miliónov € ročne, na ktoré sa skladajú európski ľudia, európski občania. Pestujú tam krmivá a veľkú časť produkcie vyvážajú do Perzského zálivu, čiže potravinovú bezpečnosť zabezpečuje Rumunsko pre Spojené arabské emiráty a pre Perzský záliv, nie pre občanov Slovenskej republiky. Takže, ak si myslíme, že toto je nejaký, nejaký výhodný investičný model pre Slovensko, tak si myslím, že sme na veľkom omyle. My sme v súvislosti s prístavom podávali aj trestné oznámenie. Žiadali sme Najvyšší kontrolný úrad o komplexnú kontrolu transakcie za 170 miliónov €, dávali sme podnet aj na Úrad pre verejné obstarávanie. A takisto sa obraciame na Európsku komisiu aj so žiadosťou o posúdenie výnimiek z verejnej súťaže. Zároveň sme spustili v strane Za ľudí petíciu. Petícia za pár týždňov má už viac ako 12 000 podpisov. A zbierame podpisy ďalej, pretože ani voliči Smeru, tí, ktorí nám píšu, nechcú, aby závlahy boli v rukách arabských šejkov, ani voliči Smeru nechcú, aby závlahové zariadenia boli v rukách arabských šejkov. A ani voliči nechcú, aby sme ich teraz púšťali do kúpeľníctva alebo do strategickej infraštruktúry. Alebo nebodaj do spoluvlastníctva prístavu. Takže nedovoľme, moja výzva je, aby Ficova vláda predala naše pozemky, našu vodu, našu budúcnosť arabským šejkom a tento zákon je legislatívnym krokom na to, aby sa to v prístave mohlo stať. Takže ďakujem veľmi pekne, vážené dámy a páni. Napriek tomu, že to vyzerá ako bezvýznamná technická norma, je to pre tento biznis, je to mimoriadne dôležitý zákon. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, začína pán poslanec Mikulec. [15:29] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Veronika, za tvoje vystúpenie a verím, že si to mnohí aj občania Slovenskej republiky vypočuli a najmä alebo si to pozrú, lebo to sú pre mnohých možno veci, ktoré na prvý pohľad, na prvé počutie, tak ako si povedala, sa môžu zdať veľmi zložité a pre niektorých ani nedostihnuteľné, lebo si teraz hovorila napríklad aj o strategickom význame vody alebo infraštruktúry, ktorá by mohla nejakým rozhodnutím súčasnej vlády Roberta Fica prejsť do rúk arabských šejkov. No treba povedať tým ľuďom na Slovensku a možno aj mnohým poslancom vládnej koalície, že, čo sa týka vody vo všeobecnosti a najmä po tých suchách, ktoré sme tu mali aj tento rok a je predpoklad do budúcna, že to nebude lepšie. No tak už niekoľko rokov sa hovorí veľmi vážne v rôznych analýzach zahraničných relevantných, že voda bude časom oveľa strategickejšia surovina, ako je v súčasnosti napríklad ropa. Takže to si treba naozaj uvedomiť, komu vyjde infraštruktúra, komu pôjdu tieto veci spojené s vodou na Slovensku. Čo sa týka, ty si spomenula, že bol urobený biznis, kedy v roku 2000, teraz neviem, kedy, bolo predaných za 12 miliónov, potom za 170. No tak toto poznáme, však to je know-how Ficovej vlády. Už sme tu mali Smer, keď niekto nevedel predať za 5 miliónov staré haraburdy a potom to štát odkúpi za 12 miliónov. Toto je presne to, ako vláda Roberta Fica pristupuje k jednotlivým projektom. Presne si to pomenovala, nejde o nič iné, iba o kšefty. To, že Fico tu straší po celom Slovensku s nejakými moslimami, však to už asi je na výsmech. Veď Kaliňák zaplavuje ministerstvo obrany takýmito ľuďmi neschopnými, potom ich musí vyhodiť, keď mu dajú predložiť a podpísať nejaké materiály. No a samozrejme si ich upracú potom zahraničné firmy vonku. Je to hanba. [15:29] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Jakab. [15:29] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie pani poslankyne Remišovej. Podľa mňa to, čo robí súčasná vláda, je na úrovni vlastizrady, pretože povedzte mi, aké iné nerastné bohatstvá a čo je to, čím sa môže Slovenská republika chváliť, ak nie tým, že ešte stále, chvalabohu, máme dostatok vody. Čo inde vo svete nie je zvyklosť a mnoho ľudí sa čuduje napríklad, že na Slovensku pitnou vodou aj splachujeme. Ja sa pýtam, že čo je vlastizrada, keď nie toto, ale ináč sa ešte opýtam. Keď sa bavíme o tej rope a o tom, že tí, ktorí sú extrémni boháči z ťažby ropy, obývajú v púšti a nemajú vodu, ani nemajú úrodné polia, prichádzajú na Slovensko a táto vláda im otvára náruč, tuto spolu s ministrom dopravy a s Robertom Ficom, aby tu investovali do zavlažovacích systémov slovenských a tvárime sa [15:44] Július Jakab – Vstup predsedajúceho Bohatí z ťažby ropy aj bývajú v púšti? A nemajú vodu, ani nemajú úrodné polia. Prichádzajú na Slovensko a táto vláda im otvára náruč, tuto spolu s ministrom dopravy a s Róbertom Ficom, aby tu investovali do zavlažovacích systémov slovenských a tvárime sa, ak keby to nám išli dať zadarmo. Tak ja sa pýtam, že či by oni nás pustili, aby sme my financovali potrubia, cez ktoré sa preváža ropa. Ich nerastné bohatstvo, na ktoré sú oni hrdí a na ktorom oni zbohatli. Ja sa pýtam, čo je ešte väčšia vlastizrada ako to, na čo môžeme byť hrdí, pyšní a o čo sa máme starať a čo tu máme riešiť dennodenne, aby sme mali dostatok vody, odovzdávame do rúk prepravu tej vody cez zavlažovacie systémy našim poľnohospodárom na úrodné polia, ktoré nemajú na Arabskom polostrove a nemajú tam ani tú vodu. Pustili by nás oni k sebe, aby my sme držali ako rukojemníkov ich, lebo by sme mali tie rúry, cez ktoré transportujú ropu? V žiadnom prípade nikdy v živote. Čo je väčšia vlastizrada ako to, čo robí súčasná vláda? Za mňa nič horšie neexistuje a som rád, že niektorí koaliční poslanci si to začínajú uvedomovať. Ja vyzývam vás, vyzývam vás, aby ste to zastavili. [15:44] Tibor Gašpar Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [15:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vám za vaše vystúpenie, ale k tým škandálom, o ktorých ste rozprávali, ja si dovolím pripojiť ešte jeden, ktorý ste nespomenuli, pretože to je čerstvá vec, keď bez konzultácie s kýmkoľvek úplne nesystémovo a proti tomu, čo máme robiť, Verejné prístavy ako rezortná organizácia Ministerstva dopravy uzavreli zmluvu o prenájme prístavných miest na oboch bratislavských brehoch Dunaja v pasáži medzi Starým mostom a Mostom Apollo. A dnes reálne hrozí, že nielen pod Štefánikom, čo je teda symbolické miesto, budú kotviť výletné lode, odkiaľ budú vychádzať všetci tí ľudia, ktorí budú sa potom občerstvovať v kaviarňach, veď to je v poriadku, chceme turizmus, ale zase akože niektoré miesta by mohli ostať nedotknuté. Ale horšie je to, že tie lode majú kotviť nielen tam. A ja si myslím, že je úplne neprijateľné, dokonca v priamom rozpore s plánmi hlavného mesta, ktoré chcú vytvoriť riečnu pláž, obnoviť historickú letnú riečnu pláž Lido v Petržalke. Odborníci hovoria v reakcii na túto vec absolútne jasne, že takéto zámery ohrozujú jednak povodňovú bezpečnosť Bratislavy teraz, keď máme čoraz nepredvídateľnejšie počasie a okrem sucha nás ohrozujú aj prívalové dažde, že je to absolútny krok späť. Teraz v lete prebehol projekt z plánu obnovy, z európskych peňazí sa realizoval cez SVP, cez štátny podnik, na troch km sa modelovala rieka, odstraňovalo sa brehové opevnenie na Lide. Cieľom je aj sprietočnenie Ovsištského jazera a toto celé je úplne oproti tomu, že teraz Verejné prístavy chcú, aby v tomto prírode blízkom priestore kotvili lode. Tak ja sa pýtam napríklad aj pána ministra a myslím, že možno aj o tomto neviete, ale chcete bezpečnejšiu Bratislavu? Chcete zdravšie životné prostredie? Chcete kvalitný verejný priestor? Pretože toto je podľa mňa nie že krok, toto je 20 krokov dozadu. A najhoršie na tom je, že jednoducho to bolo bez diskusie. [15:44] Tibor Gašpar Pán poslanec Pročko. [15:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Voličom Róberta Fica, Veronika, je to, čo si rozprávala, jedno. Róbert Fico im povedal, že nechce migráciu. Skvelý Róbert Fico nechce migráciu. Róbert Fico im povie, že predáme pozemky šejkom a šejkovia nám to tu budú spravovať. Jeho voliči povedia: výborne, Róbert Fico je to skvelé. Ale ja prosím všetkých Slovákov, ktorí naozaj, ktorým leží Slovensko na srdci, ktorí majú radi Slovensko a nie sú to duševní mrzáci, ktorí budú za takéto zákony hlasovať, tak ja som hlboko presvedčený, to je môj hodnotiaci úsudok. Ja som hlboko presvedčený, že Slováci, ktorí toto chcete a chcete mať Slovensko naozaj slovenské, nech sa páči, prosím, vypočujte si pozorne ešte raz túto rozpravu Veroniky. Pretože ja súhlasím s tým, že tu treba priniesť investorov, treba tu priniesť naozaj peniaze zvonku, ale toto, čo robí Róbert Fico, už to tu bolo povedané, je vlastizrada. Tento kšeftár zapredá Slovensko kdekoľvek a v čomkoľvek. A naozaj my, ktorí, a Fico rozpráva o tom, že voda je slovenská, musí byť slovenská, tak Róbert Fico ide dať arabským šejkom, arabským šejkom naše poklady, ide im dať, ide im dať našu, našu pôdu. A viete prečo? Lebo sa na tom nabalí on a lebo sa na tom nabalia aj jeho nohsledi. A ja som zvedavý, či taký pán Macášek bude za to hlasovať a ako sa tvária koaliční poslanci, keď počúvajú toto, ako ide Róbert Fico predať našu vodu, našu pôdu arabským šejkom. To ste naozaj zapredali vlastnú dušu, vlastné svedomie? Vy sa nehanbíte? Jasné, že niektorým je to jedno, pretože ich deti dostanú 10 pozemkov pri vode. Ale sú tu aj slušní a už dnes to povedal aj môj kolega Julo, naozaj slušní poslanci, možno tak vás... [15:44] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Remišová, bude reagovať. [15:44] Veronika Remišová Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. A ja si myslím ale, že poslancom Smeru ani Slovenskej národnej strany to až tak jedno nie je. Viacerí mi píšu v odkazoch, že Fica volili naposledy a že toto je vrchol všetkého, čo, čo teraz ide urobiť, jednoducho predať kritickú kľúčovú infraštruktúru do rúk arabským šejkom bez súťaže. Nie. Naozaj myslím si, že ľuďom na Slovensku to nie je jedno. A vidíte, že takéto kšefty má v podstate strana Smer na takom dennom poriadku. Chcel odkúpiť podiel ČEZu pán premiér Fico, chcel odkúpiť za obrovské peniaze. Neviem, či to nebolo 190 miliónov €, pani ministerka Saková z HLAS-u nejako neposlúcha, tak si to teraz tento biznis ide zobrať pod seba. Biznis s odkúpením 170 miliónov € od Slovenských plavieb a prístavov, od firmy blízkej Smeru, tak ten prešiel bez nejakých veľkých problémov. A ja toto považujem za tragédiu, aj za takú stratu, neviem, súdnosti, keď politici národných a nejakých sociálnych síl, tak ako sa to tvári Smer a táto vládna koalícia, tak idú v podstate, idú robiť tichú privatizáciu prístavov, najlukratívnejších pozemkov, závlahových systémov, kúpeľov a idú to odovzdať nejakému vybranému investorovi zo Spojených arabských emirátov a idú to robiť bez súťaže a idú to robiť pre slovenského občana nevýhodne. Takže máme aj uznesenie, kde žiadame, aby sa zastavila táto tichá privatizácia. [15:44] Tibor Gašpar Prv než vystúpi pán poslanec Štefunko. Pán poslanec Jakab, chcem sa opýtať, že či používate telefón na vyhotovovanie záznamov alebo si ho prehliadate? Ja len pre istotu, lebo to nie je zrejmé. Točíte s telefónom na rôzne osoby, takže mám pocit, že vyhotovujete si záznam. Pán Pročko, kľud. Ja viem, že ste oddýchnutí, že ste prišli plní energie, ale tie divadelné vystúpenia si užijeme ešte dosť počas tejto sezóny, takže nech sa páči, pán Štefunko. [15:44] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko vystúpim k tomuto bodu. Totižto včera som sa zúčastnil na rokovaní hospodárskeho výboru, kedy sa tento bod prejednával. Je to výbor, ktorý vždy aj veľmi naším je to pracovitý, zasadal a dva, tri roky sa tam vlastne zúčastňovali aj ministri, ministerka Saková alebo minister. Až včera sa to udialo trošičku ináč. Vystúpil tam štátny tajomník Choma, ktorý proste len prečítal niečo z papiera ohľadom tohoto návrhu. Keď som sa pýtal, že ako je to teda politicky zabezpečené, že či teda Smer súhlasí s privatizáciou a tak ďalej, tak vlastne povedal, že sa tam má vyjadriť nejaký úradník, ktorý sa teda nepredstavil a začal tam vlastne ako keby nejaké biznis príručky vysvetľovať, ako štát vlastne nemá peniaze na to, aby rozvíjal nejaký prístav, lebo že štát má iné priority a proste nemôže robiť ako keby development, a práve preto vlastne oni to takýmto spôsobom idú vysporiadať, aby bol nový investor pripravený niečo takéto stavať a vlastne my ho musíme takýmto spôsobom favorizovať. Poviem vám to tak, milí smeráci a predstavitelia sociálnej demokratickej vlády, že v skutočnosti prebieha skrytá privatizácia. Tak to nepoviete, ale je to privatizácia. Dokonca je to privatizácia aj taká, že pred nejakými 10 alebo 15 rokmi ste si z nejakých prieskumov vyrátali, že asi bude dobré urobiť nejaký ako keby boj a urobíme, že proste dáme do Ústavy ochranu vody ako kľúčového majetku štátu. No a zároveň uznávate, že Dunaj je najväčšia európska rieka a teda je tam relatívne veľa vody. A v skutočnosti my pri tom Dunaji vlastne spôsobom bez verejnej súťaže postavíme, mne to vlastne je jedno, aký typ proste developerského projektu. Mne hlavne vadí, že akým spôsobom sa to robí. Bez súhlasu občanov mesta Bratislavy, bez súhlasu magistrátu, respektíve bez koordinácie s ním, práve ten pozmeňovák o tom svedčí a zároveň tvrdíte niečo, že štát na takúto vec nemá kapacitu. Hovoríme o nejakých pár nižších 100 miliónov €. Ale zároveň ten istý premiér Fico, tá istá vláda pri najväčšej zákazke Slovenskej republiky v hodnote 15 miliárd € má kapacitu postaviť sama jadrovú elektráreň v 100 % vlastníctve štátu. Bude mať kapacitu odkupovať od ČEZu za 190 miliónov € podiel a ďalších 200, 300, 400 miliónov € federovať do štátneho podniku alebo budúceho štátneho podniku JAVYS. To znamená, že na niečo štát má kapacitu, keď je to proste nejaká ako keby hračka Róberta Fica, a na niečo nemá, lebo zase je to hračka Róberta Fica, lebo takýmto spôsobom chce istej časti Smeru proste vyhovieť, aby si realizovali ich realitné projekty. Skrátka, je to úplný nonsens. Vážení občania, občianky, tu sa deje privatizácia, skrytá privatizácia bez súťaže veľmi dôležitého a strategického majetku štátu, respektíve majetku, kde môže mesto Bratislava ako výkladná skriňa a hlavné mesto Slovenskej republiky rozvíjať tento objekt úplne iným spôsobom v prospech obyvateľov, ktorí tu žijú, nie, ktorí si tu kupujú investičné byty, v prospech ľudí, ktorí si tu chcú ako keby užiť život, mať tam deti v škôlke, v nejakom bezpečnom prostredí a tak ďalej. Priznávam, že je to až tak frustrujúce, lebo vlastne mesto Bratislava malo nejakú komunikáciu s Ministerstvom dopravy podľa mojich informácií ohľadom tohoto projektu. A dokonca mesto Bratislava bolo ochotné súhlasiť s tým, že keď sa to bude robiť nejakým spôsobom kolaboratívne a napríklad v tom priestore bude nejaké multikultúrne alebo teda multifunkčné stredisko, využívateľné napríklad na kultúru, ako bolo niekedy PKO, tak v tom prípade by mesto Bratislava bolo súčinné, ale nie. Pozmeňovacím návrhom Košičana Glučka bude v zásade táto konzultačná schopnosť Bratislavy obmedzená. Jozef Ráž, minister Kaliňák a proste partia v Smeru, ktorá chce rozvíjať biznis, bude držať najlukratívnejšie pozemky mesta Bratislava pre developerov a mne je jedno, Veronika Remišová, či sú to Arabi alebo Mongoli alebo Detvanci, ale vlastne, čo mi nie je jedno, je to, že proste nebolo to na základe verejnej súťaže, nebolo to na základe projektu hodnoty za peniaze a zároveň to nebolo v konzultácii s občanmi mesta Bratislavy alebo s občanmi Slovenskej republiky. A to je to, že posledných 12 mesiacov ste sa rozhodli robiť také veci, ktoré proste by som si nevedel predstaviť pred troma rokmi, že budete robiť, a to som nemal teda žiadne ilúzie. Takže vážení občania a občianky Bratislavy, Slovenska, dávajte si na túto bandu pozor, lebo v skutočnosti 12 mesiacov bude plných takýchto krokov a veľmi sa čudujem, pán minister Ráž, že ste sa do tohto nechali natiahnuť, lebo s vašou kandidatúrou na primátora Bratislavy sa vás budú občania pýtať, že ako to je a aké máte s tým zámery. Ďakujem. [15:44] Peter Žiga Štyri faktické na vaše vystúpenia. Pán poslanec Hargaš. [15:44] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No Ivo, spomínal si teda väzbu tohto zákona aj na bratislavskú kampaň. Tak rozviniem túto myšlienku, ak dovolíš. Mne sa naozaj zdá, že pán minister vedie takú reverznú kampaň, že keď je vo funkcii ministra, tak on vlastne robí veci, ktoré nie sú v prospech Bratislavy a potom Bratislavčanom v rámci kampane sľubuje veci, ktoré ako primátor nebude môcť robiť. [15:59] Ján Hargaš – Vstup predsedajúceho Tohto zákona aj na bratislavskú kampaň, tak rozviniem túto myšlienku, ak dovolíš. Mne sa naozaj zdá, že pán minister vedie takú reverznú kampaň, že, že, že, keď je vo funkcii ministra, tak on vlastne robí veci, ktoré nie sú v prospech Bratislavy a potom Bratislavčanom v rámci kampane sľubuje veci, ktoré ako primátor nebude môcť robiť, ale môže ich robiť dnes ako minister. Takže je veľmi zaujímavá, zaujímavá taktika. Lebo prvý príklad, prvý príklad je tento priestor. Pán minister na úvod svojho vystúpenia, keď prišiel s týmto zákonom, povedal, že súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, so všetkými, vrátane toho Ďlúkovho, ktorý vlastne znamená, že mesto Bratislava nebude môcť sa vyjadrovať k tomu, ako sa bude rozvíjať územie, územie prístavu. Čiže oslabuje tým mesto, ktorého chce byť primátor. To je strašne zaujímavá taktika v kandidatúre. A tá druhá časť sa týka železničnej stanice. Pán minister dnes v kampani sľubuje, že čo on všetko spraví so železničnou stanicou v Bratislave, ale zabúda, že železničná stanica v Bratislave patrí Železniciam Slovenskej republiky, ktoré on dnes ako minister vedie. Teda vedie rezort, v ktorom by mal teraz riešiť tú železničnú stanicu a nie potom, keď bude potenciálny primátor. To je strašne zaujímavá kandidatúra, zaujímavá taktika, reverzná kandidatúra to budem volať. Že v rámci nejakej funkcie, ktorú momentálne zastávam, robím veci proti mestu, ktorého chcem byť následne primátor. Veľmi, veľmi zaujímavé, budem to sledovať, ako dopadnete, pán minister. [15:59] Peter Žiga Pani poslankyňa Remišová. [15:59] Veronika Remišová Ďakujem. Pekne si Ivan zdokumentoval ten priebeh výboru, parlamentného výboru, kde pán štátny tajomník Šťastný začal habkať a nevedel, čo má vlastne povedať, ale dobre si povedal aj to, že má iné priority, nemôže toľko investovať, preto potrebuje hľadať investora. No tak ja sa pýtam tejto vlády, no, čo je už väčšia priorita ako oprava závlahových systémov pre poľnohospodárov? Tak keby napríklad pán minister nekúpil od súkromnej firmy Slovenské plavby a prístavy zhrdzavený majetok za 170 miliónov €, tak sa mohli opraviť km a km a km z našich štátnych peňazí závlahových systémov a nemuseli sme sa tu už pol roka baviť o tom, že závlahové systémy je potrebné dať do rúk arabským šejkom. Jasné, že má vláda iné priority. Že napríklad projekt odkúpenia podielu v ČEZ za 190 miliónov. Mimochodom, pripomínam, že tento spoločný podnik s ČEZ-om zakladal samotný Robert Fico. Za jeho vlády to presadzoval. Teraz chce odkúpiť ten podiel naspäť za horibilnú sumu a tlačí do toho aj ministerku Sakovú. Takže áno, keby vláda mala priority, že jej leží na srdci národný záujem Slovenska, tak určite by sa našli aj peniaze na závlahové systémy. A určite by sa našli aj peniaze na iné dôležité priority, ako napríklad prioritu, aby bol prístav pod kontrolou Slovenskej republiky. Ďakujem. [15:59] Peter Žiga Pán poslanec Jakab. [15:59] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja som včera na tom hospodárskom výbore sedel a bolo to, no podľa mňa si to pozrite zo záznamu. Odporúčam všetkým. Odporúčam všetkým, nech si pozrú zo záznamu štátneho tajomníka z Ministerstva dopravy pána Chomu, ktorý inak tiež kandiduje kdesi teraz. Myslím, že na župana Žilinského, nie? Tak ako oni absolútne nevedia vysvetliť vlastne, že kvôli čomu predkladajú zákony, ktoré predkladajú. On nedokáže odpovedať na otázky. Kolegovia sa ho pýtajú na tie otázky úplne presne a on vždy povie, že však tuná kolega z Ministerstva dopravy, nejaký úradník to vysvetlí. A ten to vysvetľuje takým spôsobom, že neskrývane sa nedá nesmiať nad tým, ako Ministerstvo dopravy k tomu pristupuje. Tam bol pán úradník, ktorý má na starosti výkon akcionárskych práv a proste rozpráva o tom, že ono sa to, viete, ono sa to inak nedá, inak sa to nedá, ako to spraviť takýmto spôsobom. Inak to proste štát nevie. Aha, počkať. No však ale, vy ste nakupovali niečo za 170 miliónov, 14-krát drahšie ako to nakúpil ten, od ktorého ste to kúpili. Idete do toho investovať ťažké peniaze. 8,1 milióna nechávate len na úrokoch za to, čo ste tie peniaze do toho investovali. Prenajímate to a ani to nestíha splácať tie úroky z toho a vy idete hovoriť, že vlastne neviete, čo s tým máte robiť. Tak načo ste do toho liezli? A druhá vec, tuto naša vláda dokáže všetko vyhlásiť za strategickú investíciu a vie do všetkého nalievať peniaze, len tuná sa to zrazu nedá, prosím vás pekne. Tuná normálne oni sú bezradní, oni nevedia, čo majú robiť. Oni to potrebujú otvoriť. Oni to potrebujú otvoriť, aby prišli sem investovať pol miliardy, ja neviem kto, alebo miliardu, s kým už uzatvorili memorandum z Arabského polostrova. To je presne to, čo táto vláda potrebuje urobiť. Lebo oni to inak nevedia. Odporúčam vám, pozrite si ten výbor. Absolútna nemohúcnosť. Oni ani nevedia, čo robia, alebo respektíve nechcú to povedať ľuďom, čo robia. [15:59] Peter Žiga Pán poslanec Sabo. [15:59] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a tebe, Ivo, za vystúpenie. Ja som počas toho, ako si rozprával, mal také deja-vu, pretože ty hovoríš o tom, že pozor, riziko skrytej privatizácie, vláda, koalícia hovorí, že nie, nie, nie, nie, nič také sa nedeje a vlastne mne to príde také isté, ale iné ako v prípade rizík skrytej privatizácie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, o ktorej rozprávame už od 2024 na základe správy NKÚ spolu s Janou Hanuliakovou. My sme v tejto veci aj predkladali uznesenia, zvolávali sme mimoriadny výbor, boli sme bagatelizovaní, minister životného prostredia, budúci bývalý, ten sa nám dokonca vysmieval. Potom zrazu sa zmohol na nejakú novelu vodného zákona, ktorá bola v podstate deravá. No a prišlo na naše slová, nielen na naše slová, ale aj na slová Najvyššieho kontrolného úradu. V máji 2026, pred letnými prázdninami NKÚ jasne povedalo, že tá situácia alebo riziko skrytej privatizácie nie že je akútne, ale že už bolo naplnené. Poviem citát, hej, zo správy: Hodnota majetku auditovaných obcí a miest sa jedným rozhodnutím znížila z bezmála 12,5 milióna €, samosprávy sa zároveň vzdali akcionárskych práv, ich podiel vo vodárenskej spoločnosti klesol z 9 % na nulu. Čiže keď sme rozprávali o tom, že pozor, pozor, hrozí nám tu riziko skrytej privatizácie, koalícia hovorila, že to sa nemôže stať, pretože ochranu vody máme v ústave. Nech sa páči. Sme tu, sme v situácii, kedy reálne, ako sa u nás v Petržalke hovorí, „damage is done“. A keď sme na to upozorňovali, tak sa nám tu vysmievali a to je presne tá istá situácia, ako keď ty aj s Veronikou Remišovou hovoríte, že pozor, hrozí nám tu riziko skrytej privatizácie, koalícia sa z toho vysmieva. Tak, vážená koalícia, ochranu vody nestačí dať len do ústavy, ale pre ochranu vody reálne treba niečo spraviť. Tak poprosím, máte rok, predveďte sa. [15:59] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Štefunko. [15:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len v skratke by som povedal, že oceňujem spoluprácu kolegov z opozície a dokonca, priznám sa, že oceňujem pozornosť tu sediacich poslancov za Smer a za Smer a jedného Hlasáka, dvoch. Lebo podľa mňa toto bude ako keby veľká vec a myslím, že sa nám podarilo ozvučiť tento bod, lebo myslím si, že ten Choma, štátny tajomník Choma, prišiel na ten výbor taký nepripravený, lebo vôbec si nemyslel, že to bude kauza, lebo si myslel, že budeme zaspatí po prázdninách a že proste 30 bodov prejde len tak bez povšimnutia. Ale my sme sa teda akože pripravili na ten výbor a naozaj verím, že aj novinári, aj občianska spoločnosť, občania Bratislavy budú na tento aspekt tohoto zákona upozorňovať a verím, že poslanci, ktorí ešte to trošku myslia vážne s tým svojím odporom voči privatizácii a láskou k verejnému záujmu, za tento návrh nebudú hlasovať. Ďakujem veľmi pekne. [15:59] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Muňko. [15:59] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené dámy, vážení páni, toľko nezmyslov, čo ste tu teraz povedali, som si vypočul. Tak poďme pekne poporiadku. SDKÚ privatizovalo a nákladný prístav, osobný prístav kúpili, jedna skupina, druhá kúpila Penta, predala ho. Osobný prístav kúpila Penta, predala ho do Španielska. Španielsky zmenil prístav ďalšieho majiteľa. A od Franca som ten prístav, osobný prístav kúpili my. Pred siedmimi rokmi. Nič sa nezmenilo, pokiaľ sa týka osobnej dopravy, ani, ani pontónov. Ten pontón bol len presunutý nižšie, pretože vodné podmienky to vyhovovali. Pokiaľ sa týka nákladného prístavu, bude iste reagovať pán minister, pretože ja neviem, či vy asi nemáte, vy nekomunikujete s vaším primátorom. Primátor podpísal zmluvu s Ministerstvom dopravy, vysporiadal všetky veci, čo ste tu trieskali, páni. Ja neviem, o čom hovoríte. O čom ste tu hovorili, páni? Veď si aspoň naštudujte veci. Zájdite za vaším primátorom, nech vám to vysvetlí. Uzavreli zmluvu, vysporiadajú sa pozemky. Je pravda, že je to strašný strategický investor. Do nákladného prístavu sa nikdy, nikdy neinvestovalo. Ten, kto mal nákladný prístav, nemal na to peniaze. A teraz sa našiel investor, možné, že bude druhý investor. Zatiaľ sa vysporiadajú veci, aby sa ten nákladný prístav mohol dobudovať. To, čo má byť výstavba, to je celé proste prevedené. O čom hovoríte, páni? Spýtam sa vás, o čom hovoríte tu a trieskate dve hodiny. Veď sa nehanbíte. Spojte sa aspoň s vaším primátorom. Iste ma doplní pán minister. Ja neviem, o čo ste tu hovorili. Totálni hlupáci. [15:59] Peter Žiga Štyri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Pročko. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Škoda, že neupozornil pán Žiga pána Muňka, aby nenadával ľuďom do hlupákov. Keby sme to robili my, tak už sme upozornení, pán Žiga, ďakujem pekne. Posledný, posledný niekedy nemá vidly, vidly. Pán Muňko, spýtali ste sa, o čom hovoríme. No o kšefte. O kšefte, ktorý ide urobiť Fico, strana Smer, s arabskými šejkami. O tom hovoríme. Hovoríme o tom, že našu vodu ide Fico predať Arabom. O tom hovoríme. Hovoríme o tom, že akým záhadným spôsobom vaše dcéry získali 10 miest. O tom ste nepovedali ani slovo a ja verím, že nám teraz poviete, akým záhadným spôsobom, ako, ako mohli naozaj tak šikovné dievčatá, určite sú šikovné, lebo 10 miest získať. To nám povedzte, o tom hovoríme. My hovoríme o tom, že Robert Fico ide týmto zákonom zabezpečiť, aby naozaj také strategické veci, ako sú naše pozemky v Bratislave, dostali arabskí šejkovia. O tomto kšefte, pán Muňko, hovoríme. A ja som veľmi rád, že to naozaj počúvajú a ja som úžasnutý, že koľko je tu poslancov Smeru, že to počúvajú. A oni, ktorí počúvajú, o čom my hovoríme, lebo my hovoríme o tom kšefte, ktorý ide Fico urobiť, tak už dnes bolo povedané, že niektorí nad tým rozmýšľajú, tak ja verím, že budú viacej rozmýšľať ako pán Hazucha, ktorý robil vo vode, s vodou a s vodovodmi. Takže verím, že o tom bude rozmýšľať a povie Ficovi: „Robo, prosím ťa, nerob to. Máš dneska narodeniny, tak neber Slovákom vodu. Robo, prosím ťa, neber Bratislavčanom ich pozemky.“ O tomto hovoríme, pán Muňko. A vy mi povedzte o tých kšeftoch vašich dcér. [15:59] Peter Žiga Pani poslankyňa Remišová. [15:59] Veronika Remišová Ďakujem. Pán poslanec Muňko, naozaj je nevhodné, keď teraz sa osopujete na ostatných poslancov, že sú hlupáci. Viete, momentálne na Mandátovom a imunitnom výbore beží najmenej päť alebo sedem konaní na poslancov opozície, ktorí aj za menšie veci, ako napríklad za jedno tričko, teraz majú prísť o niekoľkomesačné výplaty. A tu vidíte ten dvojaký meter. Pán predsedajúci, ja by som očakávala, že teraz podáte disciplinárny návrh na Mandátový a imunitný výbor, tak ako to robíte vždy pri opozičných poslancoch. No, takže tento dvojaký meter ja pokladám za absolútne nespravodlivý. No, teraz, čo sa týka samotnej podstaty, pán Muňko, vy tu na nás kričíte, že sme hlupáci, nič o tom nevieme. Ja vám poviem asi toľko, že tejto téme sa venujem niekoľko mesiacov. Spoločne s tímom som preštudovala kvantá materiálov. Oslovili sme aj úrady, štátne orgány. Áno, napríklad pán minister dopravy síce si to niekoľko týždňov prehadzovali, naše infožiadosti, ako horúci zemiak, ale napokon sme sa k nejakým materiálom dopracovali, čo považujem za chválu. Z Úradu vlády, tí sa ani nenamáhali odpísať. Tam, samozrejme, budeme dať rozklad. Obrátime sa následne aj na Generálnu prokuratúru a to isté platí aj pre pána ministra Takáča, ktorý s absolútnou drzosťou zatajuje informácie a neodpovedá. Takže štábna kultúra absolútne žiadna, ale prosím vás, neobracajte sa tu na nás, že sme nejakí hlupáci a tejto téme nerozumieme. Ja som sa stretla, mimochodom, aj s odborníkmi. Nie som odborník na vodnú problematiku, ja to priznávam, ale stretla som sa s odborníkmi viacerými. Preto ešte raz vystúpim v rozprave, pokiaľ ide o samotný prístav. Takže naozaj si vy prosím, aby ste vy nám takto nadávali. [16:14] Veronika Remišová – Vstup predsedajúceho Nie som odborník na vodnú dopravu, ja to priznávam, ale stretla som sa s odborníkmi viacerými. Preto ešte raz vystúpim v rozprave, pokiaľ ide o samotný prístav. Takže naozaj si vy prosím, aby ste vy nám to takto nadávali. [16:14] Peter Žiga Pán poslanec Hargaš. [16:14] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No pán Muňko, pýtate sa, o čom hovoríme, tak vám poviem, o čom hovoríme. Hovoríme o tom, ak firma vašich dvoch dcér získala do dlhodobého prenájmu pontóny pred Euroveou, kde dnes nepristávajú lode, budú tam môcť pristávať ľudia, lode, budú na tom zarábať vaše dcéry alebo firma vašich dcér a organizácia pod ministrom Rážom toto celé bránila potichu, v utajení. Len tak napriamo. Tak o tom hovoríme, že tu máme pána ministra, ktorý sa tvári ako nezávislý kandidát na primátora a potom si tu dávate takéto malé domov typicky po smerácky. No tak o tom hovoríme my, tak to by ste mohli, že ako je možné, že toto sa tak stalo? Že na dlhodobý päťročný prenájom zrovna firma vašich dcér, poslanca zo strany SMER, dostala od organizácie v rezorte ministra Ráža za stranu SMER takúto lukratívnu zákazku. A tiež hovoríme o tom, že k zákonu, na ktorom aká-taká zhoda s mestom Bratislava bola, zrazu prišiel pozmeňujúci návrh poslanca Glücka zo strany SMER, s ktorým pán minister očividne súhlasí a vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu Bratislava, poviem to ľudovo, nebude môcť kecať do toho, ako sa rozčlení vnútorné územie toho prístavu. Takže oslabuje kompetencie mesta Bratislava, kde by tu pán minister chcel byť primátorom. No tak o tom hovoríme, pán poslanec Muňko. A ja čakám, kedy sa konečne vyjadrí aj pán minister. Vy môžete aj s faktickou poznámkou vystúpiť alebo v rámci rozpravy. Tak, viete. Snažíte sa tváriť ako nezávislí a že nepoužívate tie smerácke metódy, ale tak trochu tuším, že sa vyjadríte na záver v záverečnom slove, aby sme na vás nemohli reagovať a odídete. No tak to je tak typicky posmerácky. Čiže ja by som naozaj chcel vedieť váš názor, pán minister, čo si myslíte o tom pozmeňováku a čo si myslíte o tom kšefte s nábrežím Dunaja. A čo si o tom majú myslieť Bratislavčania? Ďakujem. [16:14] Peter Žiga Pán poslanec Jakab. [16:14] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ale neďakujem za vystúpenie pána Muňka, pretože nebolo k veci, bolo od veci, aj to, čo ste vykrikovali na konci, bolo úplne od veci, pán Muňko. Zadarmo na váš vek, však ja môžem vám byť vnukom. Tak by som vás poprosil, skúste v tej druhej rozprave, do ktorej ste sa prihlásili, rozprávať k veci. Rozprávať k tomu, že dcéry poslanca Muňka dostali 10 miest na Dunaji bez súťaže, že majú monopol, tvrdí bývalý vodohospodár, že to dostali potichu, jedno z najlukratívnejších prístavných miest na Dunaji a že to získali do prenájmu na päť rokov. A hlavné mesto ani nákupné centrum Eurovea, ktoré sa stará o časť dotknutej promenády, o zámere vôbec nevedeli. A že to dostali od štátneho podniku Verejné prístavy, ktorý patrí pod Ministerstvo dopravy, vedené Jozefom Rážom, nominantom SMER-u, ktorý bude vo voľbách kandidovať za primátora Bratislavy ako nezávislý. Tak poďte, ak veci nám poďte porozprávať. O prístave, v pohode, ale k veci, prosím, ale tiež aj o tom, o čom sa tu celý čas bavíme a čoho ste sa nedotkli. To, že nám budete nadávať, že na nás budete vykrikovať, to neúčinkuje. Možno vám to pomôže sa odventilovať, ale nám to nič nerobí. Takže skúste, pán Muňko, ešte raz to všetko poriadne vysvetliť. Ďakujem veľmi pekne. [16:14] Peter Žiga Pán poslanec Mikulec. [16:14] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Muňko, vy ste presne ukázali to, ako aj mnohí vaši, bohužiaľ, voliči, keď sa dostanú do situácie, že nemajú argumenty, tak potom skĺznu iba k tomu, že idú urážať. Viete, hovoriť o poslancoch Národnej rady, ktorí tu vyjadrujú svoj názor a názor aj mnohých občanov Slovenskej republiky a možno v tomto konkrétnom prípade Bratislavy, ktorých sa to bytostne dotýka. No urážať ich a hovoriť, vidím, že sú hlupáci. Ja si len verím, že mnohí tí ľudia to videli v priamom prenose, aby si tí ľudia a tí občania urobili presne obraz o tom, akí ste vy niektorí poslanci SMER-u, že keď nemáte fakty, nemáte argumenty, tak sa uchýlite k takýmto urážkam. Pýtali ste sa, o čom tu hovoríme. Už to tu bolo povedané x-krát. Hovoríme tu o tom, že áno, vaše dcéry získali do dlhodobého prenájmu 10 pontónov bez súťaže. Hovoríme tu o tom, že ten prístav samotný bez súťaže idete riešiť s nejakými arabskými šejkami. A vy to považujete za nejakú náhodu. Viete, vy v SMERE máte týchto náhod strašne veľa. V posledných troch rokoch náhodou predáte budovy v Sliači, ktoré nikto nevedel predať za 5 miliónov, za 12. Náhodou vaše dcéry prišli k pontónom, náhodou ste našli investora. Veď nám povedzte, vysvetlite, prečo ste nevypísali súťaž, aby ste to nenechali na náhodu a že náhodou ste našli akurát tých arabských šejkov, ku ktorým chodí Róbert Kaliňák ako nahodený klavír už niekoľko rokov. Kšeftuje s nimi so zbraňami, má tam záväzky a či to nie sú náhodou tie peniaze, o ktorých sa hovorilo, že sa tam vážali v plných taškách lietadlami a teraz idú naspäť domov. Tak nám to vysvetlite a vysvetlite to tým občanom Slovenskej republiky, či to náhodou nie sú tie peniaze, ktoré išli v taškách do Dubaja. [16:14] Peter Žiga Pán poslanec Dubovický. [16:14] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pri všetkej úcte, pán poslanec Muňko, vzhľadom k vášmu veku budem aj ja slušný. Ale viete, taký pekný citát je z jedného filmu, že pre hlupáka každý hlupák, tak verím tomu, že si to zoberiete. Je to Forrest Gump, asi film z 93. roku. Viete, pán poslanec, ak tu v pléne Národnej rady, keď som vás asi prvýkrát videl, že ste vystúpili a končili ste vašu minútovú rozpravu s tým, že sme hlupáci, sa mi zdá absolútne neadekvátne a nevhodné z vašej strany. Viete, čo je nevhodné, alebo čo je hlúpe? Hlúpe je to, že ste zaviedli transakčnú daň. Hlúpe je to, a hlúpo sa správate, že likvidujete slovenskú ekonomiku. Hlúpo likvidujete domácnosti. A nebudem hovoriť o ďalších kšeftoch, ktoré teraz vychádzajú. Nebudem hovoriť o rôznych flekoch, kde poslanci, respektíve blízki ľudia HLAS-u, dostávali. Nebudem rozprávať o faufolkánoch, o rôznych Sliačoch a ani nebudem rozprávať o tých 36 úplne, že zbytočných štátnych tajomníkoch. Všetko momentálne to, čo robíte, nie vy konkrétne, ale celá vládna koalícia, je hlúpe. Ale nikdy by som si nedovolil vás nazvať hlupák. A sa mi zdá, že mali by ste sa ospravedlniť, postaviť tam a ospravedlniť sa tomuto plénu. Ďakujem. [16:14] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave pani poslankyňa Remišová. [16:14] Veronika Remišová Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja som pôvodne už nechcela druhýkrát v rozprave vystúpiť, ale keďže nás pán Muňko nazval hlupákmi, ktorí tejto téme vôbec nerozumieme, ktorí nerozumieme tomu, že prečo pán Muňko mal dostať v podstate bez nejakej transparentnej súťaže, teda jeho dcéry, tie pontóny. Nerozumieme tomu, akým spôsobom sa bude privatizovať bratislavský prístav. Tak len chcem, len chcem tu prečítať teda stanovisko odborníkov. Ako som hovorila, k tejto téme bratislavskému prístavu, ale aj slovenským závlahám sa venujem už niekoľko mesiacov a stretla som sa aj s odborníkmi na vodnú dopravu, dlhodobými odborníkmi na vodnú dopravu. A ja by som teda prečítala teraz výzvu majstrov Cechu lodiarskeho, výzvu vláde Slovenskej republiky, kde pomenovávajú najväčšie problémy tohto biznisu a pomenovávajú to ale z hľadiska strategickej infraštruktúry, to znamená samotného prístavu. Takže. Výzva pre Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, hlavné mesto Bratislavy a štátnu akciovú spoločnosť Verejné prístavy vo veci prebiehajúcich zmien v slovenských verejných prístavoch. V posledných mesiacoch prebieha intenzívna kampaň týkajúca sa zásadne budúcnosti slovenských verejných prístavov Bratislava, Komárno, Štúrovo s následným dopadom na vytváranie podmienok pre ďalšiu existenciu slovenskej vodnej dopravy, ale aj zapojenia Slovenska do využívania medzinárodnej vodnej cesty Dunaj. My, členovia odborného výberového nepolitického združenia majstri Cechu lodiarskeho, cítime povinnosť vyjadriť sa k prebiehajúcim zmenám z pozície odborníkov po desaťročia profesionálne viazanými s vodnou dopravou na Dunaji. To znamená, že toto nie sú žiadne opozičné reči. Toto sú jednoducho ľudia, ktorí sa dlhé roky, celý svoj profesný život pohybovali vo vodnej doprave. A to by som bola potom rada, keby pán minister aj odpovedal na tieto výhrady, ktoré oni hovoria. Čiže najväčšia publicita, pokračujem teda, je venovaná spustu Ministerstva dopravy, najmä miliardovému projektu rekonštrukcie verejného prístavu Bratislava. Tento projekt predstavuje legislatívne uvoľnenie prioritného investičného majetku. To je to, o čom hovoríme dnes, že ten majetok sa následne bude môcť previesť, predať, presne to, čo bolo nedotknuteľné doteraz. Prístavných pozemkov od počiatku existencie samostatného Slovenska garantujúceho verejný charakter slovenských prístavov. Po následnom prekvalifikovaní jeho funkčného využitia v územných plochách sa tak doterajší nástroj štátu, najmä v developerských lukratívnych oblastiach, môže zmeniť na zaujímavú obchodnú komoditu, najmä v už deklarovaných častiach bazénov zimného prístavu Bratislava. A teraz. Absentujú ekvivalentné záruky využitia prostriedkov z predaja pozemkov. Pán minister, vôbec nepočúva, ale jeho to nezaujíma. Absentujú ekvivalentné záruky využitia prostriedkov z predaja pozemkov pre nutné investície do náhradných kapacít slovenských verejných prístavov, napríklad Bratislava – Pálenisko. Krásnych vizualizácií využitia zimného prístavu na takú či onakú zónu sme už videli viacero, ale realistická štúdia za náhradný bazén za zimný prístav ešte nebola. Toto obetovanie zimného prístavu by malo byť vyvážené aspoň v hlavných kritériách, ako sú dĺžka prekládacích hrán, priľahlých plôch, zaručená hĺbka vody bez zanášania, zaručená železničná a cestná dostupnosť a protipovodňová bezpečnosť. Čiže moja otázka na pána ministra, ktorý sa veselo rozpráva. Pán minister, nevyrušujte, prosím, pani poslankyňu, dobre? Predsedajúci. Moja otázka na pána ministra je teda, že keď sa obetuje zimný prístav, ako bude tento zimný prístav vyvážený v hlavných kritériách, ako sú dĺžka prekládacích hrán, priľahlých plôch, zaručená hĺbka vody bez zanášania, zaručená železničná a cestná dostupnosť a protipovodňová bezpečnosť. Pokračujem z listu, z výzvy odborníkov. Z toho, čo doposiaľ vieme, žiaľ, dochádza v každom z týchto kritérií k redukcii. Žiadame, aby súbežne s projektom likvidácie zimného prístavu prebiehala projektová a realizačná príprava vytvorenia ekvivalentných náhradných kapacít verejných prístavov. Z geopolitického pohľadu môže mať aj vodná doprava malého štátu potenciálny význam, priorita síl voči komunitám svojho geografického okolia. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že v budúcom období v súvislosti s diaľkovými prepravami v Slovenskej republike je prístav tak pre dopravu klasických tovarov, ako aj na dopravu neštandardných komodít z hľadiska ich kontajnerizácie, prepravy mobilných jednotiek, veľkoobjemových ťažkých zásielok. V tekutých komoditách chemických energetických tovarov, najmä kryogénnych, špecificky skvapalneného zemného plynu, je možné očakávať skokový nárast s vysokým profitom nielen ekonomickým, ale aj ekologickým. Podobne je to aj s prepravou tekutých chemických substrátov, ktoré v zahraničí takmer vždy vyhrávajú, výhradne realizovaná vodnou dopravou. Preto vyzývame predsedu vlády, členov vlády, osobitne ministra dopravy, ale aj poslancov strán vládnej koalície, aby pri realizácii svojich zámerov záväzne zakotvili vykonanie štúdie realizovateľnosti. Moja otázka na pána ministra: kedy bude taká štúdia vykonaná? Následnú výstavbu prístavu, ktorý bude spĺňať požiadavky intermodality v doprave, medzinárodného prepojenia a súčasné trendy v preprave tovarov. Ďalej toto vyjadrenie vlastne schválil ten snem majstrov Cechu lodiarskeho s tým, že uvádzajú aj problémy, ktoré hrozia pri likvidácii zimného prístavu. Napríklad to, že prístav Pálenisko napríklad je koľajovou dopravou dostupný práve cez zimný prístav. To znamená, že keď sa zimný prístav zlikviduje, tak napríklad nebude dostupný koľajovou dopravou. Takže áno, otázka na pána ministra, ako chce napríklad toto vyriešiť. Čiže toto sú tie technické detaily, ktoré sa týkajú samotného prístavu, ktorý každá normálna krajina chce, aby mala rozvíjajúci sa strategický nákladný prístav. Zvlášť v súčasnej dobe, keď sa vodná doprava stáva mimoriadne dôležitou a keď Bratislava má tú nesmiernu výhodu, že leží pri Dunaji a tento prístav v zimnom prístave. [16:29] Veronika Remišová – Vstup predsedajúceho Ktorá každá normálna krajina chce, aby mala rozvíjajúci sa strategický nákladný prístav, zvlášť v súčasnej dobe, keď sa vodná doprava stáva mimoriadne dôležitou a keď Bratislava má tú nesmiernu výhodu, že leží pri Dunaji a tento prístav v zimnom prístave má. Preto nerozumiem tomu, naozaj nerozumiem tomu, prečo je potrebné odovzdať, zlikvidovať teda zimný prístav, odovzdať tieto pozemky do rúk arabských šejkov a odovzdať v podstate kontrolu nad strategickým územím do rúk cudzieho investora. Bola tu aj otázka, kolega povedal, že je mu jedno, kto je ten investor, či to budú Arabi alebo to budú takí alebo onakí. No pri závlahových systémoch, ktoré teda táto vláda plánuje odovzdať do rúk Spojených arabských emirátov, mne to jedno nie je. A myslím, že by nám to ani nemalo byť jedno. Špeciálne pri závlahových systémoch. Spojené arabské emiráty sú krajinou, ktorá má v podstate na svojom území púšť, sucho. Oni skupujú pôdu a vodu po celom svete aj v celej Európskej únii. Majú skúpene obrovské množstvo pozemkov. Ja som spomínala Rumunsko, ale to isté platí pre Taliansko, Španielsko alebo iné krajiny, kde špecializovaný investigatívny tím, o ktorom písali britské médiá, denník Guardian, zistil, že Spojené arabské emiráty na túto pôdu, ktorú skúpili v krajinách Európskej únie, za šesť rokov zobrali viac ako 17 miliónov európskych poľnohospodárskych dotácií. Chápete? Na pôdu v Európskej únii zobrali firmy zo Spojených arabských emirátov viac ako 70 miliónov € európskych dotácií. A ja sa pýtam, prečo, pán Nagy? Spoločná európska poľnohospodárska politika. To my vážne ideme naše dotácie, naše peniaze, ktoré majú slúžiť pre európskych poľnohospodárov, ktoré majú slúžiť na to, aby zabezpečovali našu potravinovú bezpečnosť, vážne dávať Arabom? Viac ako 70 miliónov € za 6 rokov. Za jediný rok v Rumunsku na tých 57 000 ha pôdy, ktorú skúpila firma zo Spojených arabských emirátov, ktorá je spojená s vládnucou rodinou, to bolo 7 miliónov € za rok, za rok v Rumunsku. Čiže my, Európska únia, kde sa dohadujeme o každý cent a teraz prebiehajú rokovania o rozpočte, však všetci veľmi dobre viete, aké je to ťažké, aby sme mali zachovanú takú výšku štrukturálnych fondov a eurofondov ako za predchádzajúceho obdobia, lebo európske krajiny sa hádajú o každé jedno euro. Takže v tejto situácii my dopúšťame, aby tu skupovali pôdu arabskí šejkovia po celej Európskej únii a brali na to dotácie. No však to je, vážené dámy, vážení páni, úplne šialené. A nakoniec sa stane to, že tí naši poľnohospodári, ktorí teraz hospodária na svojom, muklujú, tak oni budú muklovať na arabskej pôde a oni budú brať na tú pôdu dotácie. Však toto ja pokladám za absurdné. My ako Slovenská republika by sme mali hľadať spôsob, ako vytvoriť čo najlepšie podmienky pre našich poľnohospodárov, aby chceli obrábať pôdu oni, aby nemuseli tú pôdu predať, aby ju oni obrábali, aby oni dostávali peniaze zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. A určite ste viacerí zaregistrovali vyjadrenia niektorých slovenských farmárov. Konkrétne poviem, myslím, že to bol farmár zo Senca, ktorý hovorí: „Ak sa závlahové zariadenia sprivatizujú, tak prestanem obrábať pôdu.“ Toto oni hovoria, pretože voda pre poľnohospodárov sa rovná chlieb pre ľudí. Takže ešte raz, mne vôbec celé plány vlády Slovenskej republiky v tomto pripadajú čisté šialenstvo, absolútne, absolútne šialenstvo. Že v čase globálneho sucha, keď každý si chráni svoje vodné zdroje, keď každý si chráni infraštruktúru závlahovú, keď každý si chráni kľúčovú strategickú infraštruktúru, tak my si ideme… Róbert Fico sa tu premáva, vozí arabského šejka, ide, vychvaľuje sa vo videu. „Vau, aký ja som dobrý premiér, našiel som skvelého investora, ktorý tu bude investovať.“ Namiesto toho, aby tie peniaze našiel v štátnom rozpočte. A pritom, keď počúvame jeho iné videá, ktoré hovoria o medzinárodnej situácii, o geopolitike a tak ďalej, tak hovorí, že v podstate začína koniec nejakých medzinárodných dohôd, začína vlastne multipolárny svet, ale v tomto multipolárnom svete je o to dôležitejšie, aby kľúčová infraštruktúra strategická bola pod kontrolou štátu. A ešte raz, čo iné je dôležitejšie ako závlahy, čo iné je dôležitejšie ako voda, ktorá iná infraštruktúra je dôležitejšia ako prístav, čo je dôležitejšie ako prístup k Dunaju? A čo je dôležitejšie ako najlukratívnejšie developerské pozemky na najbližších 50 rokov? A vláda Slovenskej republiky to ide odovzdať na zlatom podnose arabským šejkom. A ja by som bola veľmi rada, keby pán minister zodpovedal tieto výhrady a zodpovedal aj výhrady odbornej verejnosti. Áno, my sme politici. Upozorňujeme na to ako politici. Ale nech sa teda pán minister vyjadrí, lebo tento list od tých majstrov cechu lodiarskeho, odborníkov, ktorý združuje desiatky odborníkov, hovorím, ktorí celý život sa venujú lodnej doprave, dostal aj pán minister, ale oni odpoveď nedostali. A oni veľmi kultivovaným spôsobom upozorňujú na to, že pozor, ak sa zimný prístav zlikviduje, tak Pálenisko tento zimný prístav plnohodnotne nenahradí, pretože zimný prístav má dva bazény, Pálenisko má len jeden. Koľajová doprava ide cez zimný prístav do Páleniska, čiže bez zimného prístavu nebude koľajový prístup do Páleniska a tak ďalej. Jednoducho, však napísali mu ich presne, špecifikovali a myslím, že si zaslúžia ľudia, ktorí celý život pôsobili aj v štátnych podnikoch v oblasti vodnej dopravy, odpoveď. No a naozaj nepokladám za normálne, aby takýmto spôsobom vláda Slovenskej republiky vypredávala slovenský majetok. Naozaj to nepokladám za normálne, pretože tu v parlamente my počúvame rôzne blbosti, ako sa tu predkladajú zákony o tom, ako treba stavať stožiare všade, ako treba stavať vlajky, ako ideme uzákoniť národný deň vlajky, aby sme si uctili vlajku, ale keď hovoríme o národných záujmoch, keď hovoríme o tom, že si máme chrániť pôdu, vodu, strategickú infraštruktúru, tak zrazu si to ideme predať arabským šejkom. No. A ešte na záver poviem, to tu už zaznelo asi, že nie, nie sme proti zahraničným investíciám. Ja budem veľmi rada, keď na Slovensko prídu zahraničné investície. Česká republika je v tom famózna, im sa podarilo za predchádzajúce vlády získať a pokračuje to aj za tieto vlády obrovský objem zahraničných investícií, čo si myslím, že je pre každú krajinu dobré. Ale investícia ako taká musí byť v prvom rade transparentná, investícia musí byť výhodná pre Slovensko. Nemôže byť výhodná len pre investora. A ešte raz, aby som to zopakovala, nie je normálne, aby štát kúpil za 170 miliónov € starý majetok, ktorý bol privatizovaný za 12 miliónov €. Nie je normálne, aby si štát požičal 165 miliónov € a následne to prenajal tomu, od koho to kúpil, a nájom nepokryl ani úrok. Nie je normálne, aby vláda kupovala koľajnice, ktoré chce následne odstrániť. Nie je normálne, aby zahraničná vláda vybrala investora pre najväčší developerský projekt v Bratislave za posledných x rokov. A nie je normálne, aby projekt neprešiel verejnou súťažou a nie je normálne, aby Róbert Fico strašil moslimami a zároveň pripravoval predaj najcennejších pozemkov slovenskej vody arabským šejkom. Preto aj túto operáciu označujeme, no, vyberte si, čo chcete: biznis, kšeft, zlodejina storočia – zprivatizovať za 12 miliónov, následne odkúpiť za 170 miliónov za obrovský úrok a následne to prenajať naspäť. No, čiže preboha, tých šejkov má Róbert Fico, pol Bratislavy a slovenskú vodu. Pre obyčajných ľudí má len strašenie moslimami. Toto pokladám za vrchol pokrytectva. A nemôže byť výsledkom to, že občania, tí zdieraní občania, ktorých táto vláda zdiera troma konsolidáciami, ktorým zvýšila dane, zvýšila im poplatky, ktorým zobrala daňový bonus na dieťa. Nemôže to byť tak, že oni, títo občania, zaplatia celú operáciu, stratia kontrolu nad prístavom, stratia kontrolu nad pozemkami, stratia kontrolu nad vodou a napokon sa budú na luxusnú arabskú enklávu pozerať spoza plota. Takže, vážené dámy, vážení páni, ja vás vyzývam k tomu, aby ste ani pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate úplne obmedzuje právomoci mesta, ale ani samotný návrh zákona neschvaľovali a aby ste v záujme aj vašich vlastných voličov, ktorí rozhodne nechcú privatizáciu Slovensko-arabským šejkom, tento biznis zastavili. Ďakujem veľmi pekne. [16:29] Peter Žiga Štyri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Janckulík. [16:29] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja to trošku odľahčím. Keď sa tu tak rozdávajú tie pontóny, ja by som potreboval súrne jeden pontón, pán minister alebo pán Muňko. Potrebujem ho na Oravskú priehradu pre náš záchranný systém, lebo potrebujeme ho na náš čln a nevieme to vybaviť. Dopravný úrad má s tým problémy, Slovenský vodohospodársky podnik a my zachraňujeme ľudské životy, takže ten pontón určite by sa nám zišiel a myslím si, že veľa ľudských životov by sme dokázali zachrániť takto, keby sme mohli byť vlastne hneď na brehu, mohli parkovať. Ďakujem pekne. [16:29] Peter Žiga Pán poslanec Jakab. [16:29] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne Veronike Remišovej za vystúpenie, pretože je absolútne poznať, cítiť a počuť, že proste sa tomu venuje, odkedy tá téma vyšla vonku. Že ju má načítanú a že to nepodcenila. Takže pán Muňko, je to absolútne odhalené, je to absolútne vysvetlené. Poprosil by som vaše vysvetlenie. Okrem tých 10 pontónov aj samozrejme k tomu prístavu, pretože nič nie je hospodárne na tom, keď niekto niečo sprivatizuje za zlomok ceny, potom hovorí, že nemá peniaze na to, aby do toho investoval, tak do toho vstúpi štát, za ťažké stovky miliónov € to odkúpi a potom mu to naspäť prenajme za úplne smiešny nájom, ktorý nepokrýva ani to, čo ten štát do toho musel vraziť. Takže toto je absolútne nehospodárne konanie, pán Muňko a zároveň to, čo sa plánuje s tým prístavom robiť, nie je ani v prospech Slovenskej republiky, ani vo verejnom záujme. Takže nech sa páči, naozaj čakám vašu reakciu. [16:29] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [16:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem len povedať, Veronika, vieš, ono je to o tom, že pán Ráž sa naozaj tvári na záchrancu Bratislavy a popritom on má také predvolebné heslá, že dosť bolo rečí, poďme robiť, manažérska vízia pre Bratislavu. Tak keď je manažérska vízia pre Bratislavu 10-násobne kúpiť to, čo štát predal, tak to je manažérska funkcia naozaj taká vízia, teda že fakt takéhoto manažéra by som určite vo svojej firme nechcel. Ale je to celé o kšefte a o biznise. Celé to je o tom, že táto vláda potrebuje posledný rok ešte pozdierať a zarobiť. No a o Rážovi rozprávajú, že to je naozaj vizionár. On teda je nestraník. On je geniálny. On vie kšeftovať. Áno, vie kšeftovať. To je niečo, čo nemá obdobu v dejinách Slovenska a tento zákon… Ešte raz chcem poprosiť všetkých Slovákov, ktorí to pozerajú. Povedzte to aj svojim známym, povedzte, nech si pozrú vystúpenie Veroniky a arogantné správanie pána Ráža, pretože podľa mňa by pán minister mohol sedieť a vystúpiť a nie sa správať arogantne, ako sa tu správa. Počas vystúpenia Veroniky, keby ste videli, veľa hovorí nonverbálna komunikácia. Pán Ráž tu ukazoval, ako jemu to je jedno. On je pod Ficom a Fico povie, urob to, a on to urobí. Im nejde o Bratislavu. Im nejde o Slovákov. Pravda je… ďakujem, na zdravie. Im ide o vlastné kšefty. A Veronika, naozaj ešte raz, prosím vás, pozrite si vystúpenie Veroniky. Výborné. Ďakujem ti veľmi pekne. [16:29] Peter Žiga Pán poslanec Štefunko. [16:29] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Veronika, len, aby som ťa poopravil, ja som povedal, že mi je jedno, skadiaľ prichádza kapitál, keď je projekt správne pripravený a keď je vlastne do toho, povedzme, prístavu, ak by to bolo akoby v prospech občanov, vôbec by som to nemiešal s tou vodou a s týmto akoby ďalším smeráckym projektom. Takže len, aby som toto, ale ináč súhlasím, čo si hovorila. [16:29] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Remišová. [16:29] Veronika Remišová Ďakujem. Ďakujem za pripomienky, páni poslanci, pani poslankyne. A zároveň ešte, keď tu pán Ján Skulík mal smerom k pánovi ministrovi takú výzvu, že by potreboval pontón na Oravskej priehrade a pomohlo by to veľmi, veľmi záchranárom namiesto 10 či koľkých pontónov, ktoré dostali dcéry pána Muňka, tak ešte mám pre neho jeden návrh, ktorý by výrazne pomohol ľuďom, pretože na Domaši na brehu stojí taká výletná loď Bohemia. A táto výletná loď stála obrovské peniaze, stála 651 000 € s veľkou pompou, pán prezident prepravoval túto túto… [16:44] Veronika Remišová – Vstup predsedajúceho Pán Muňko, tak ešte mám pre vás jeden návrh, ktorý by výrazne pomohol ľuďom, pretože na Domaši na brehu stojí taká výletná loď Bohemia. A táto výletná loď stála obrovské peniaze, stála 651 000 € s veľkou pompou. Pán prezident prepravoval túto loď, len preprava z Prahy na Domašu stála takmer 200 000 € no a teraz tá loď stojí na brehu, pretože, ako starosta obce Kvakovce hovorí, že pre úspešné spustenie lode do vody chýba 1,5 m vodného stĺpca. A keďže tá loď váži 51 t, nemá táto obec peniaze na to, aby túto loď dala na vodu. Potrebujú na to nejaký obrovský žeriav. Nemajú na to peniaze. Nie je to pre nich technicky možné. Pre pána ministra dopravy by to bola ale absolútna hračka. Čiže teraz táto loď stojí na brehu. Stála 651 000 €, mohla by výrazným spôsobom prispieť k cestovnému ruchu, ale stojí na brehu, pretože sa nenájde ten človek z vlády, ktorý by tam dopravil ten žeriav a ktorý by tú loď na Domaši dal na vodu, aby mohla slúžiť, keď už sme za ňu zaplatili 650 000 €. Takže namiesto tých 10 pontónov by táto loď na Domaši mohla hádam slúžiť občanom, plus ten jeden pontón na Oravskej priehrade. Pán minister, ja viem, že vy nás máte na háku. Vyhraj voľby, môžeš všetko, ale poprosím reakciu. [16:44] Peter Žiga Pán poslanec Muňko sa opäť prihlásil do rozpravy. Nech sa páči. [16:44] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ešte raz sa ospravedlňujem sa, že mi ušli nervy. Chcem vás ešte raz vysvetliť. Obidva, či nákladný prístav alebo osobný prístav, boli sprivatizované za vlády Mikuláša Dzurindu. Nebudem sa vracať k nákladnému prístavu. Vrátim sa k osobnému prístavu, ktorý bol predaný Pente, Penta ho predala do Španielska s pontónmi, s loďami. Pred siedmimi rokmi menil vo Španielsku dvakrát alebo koľkokrát majiteľa, nakoniec my sme ho kúpili od Franca. Kúpili sme lode, kúpili sme pontóny, kúpili sme ďalší majetok, ktorý tam bol. Takže to je k osobnému prístavu. Takže žiaden osobný prístav sme si neprenajímali. Nikto nám ho neprenajímal, je to majetok firmy. Pokiaľ sa týka vecí okolo nákladného prístavu, ten bol takisto sprivatizovaný. To, že sa podarilo kúpiť Ministerstvu dopravy za tie peniaze, tak to sa možno podarí raz za 100 rokov. To chcete počuť. Ten prístav treba proste spraviť, za tých 35 rokov alebo odkedy bol sprivatizovaný sa do neho nič nedalo. Nikto nič, proste mesto spolu s ministerstvom dopravy spravili obrovský kus práce. Ste sa dohodli, vyspriadali veci, ktoré sú potrebné na to, aby tam mohol prísť strategický investor. Takže situácia je taká, ako som vám povedal, pokiaľ sa týka nákladného prístavu. Iste pán minister bude reagovať alebo nebude reagovať na tú celú záležitosť, ale nákladný prístav potrebuje strategického investora. Pokiaľ ho nezíska, tak nemá šancu ten prístav sa rozvíjať. Preto ho tí, ktorí ho mali, predali. [16:44] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie, pán poslanec Pročko. [16:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Prepáčte, ale toto sme už počuli. Toto ste, pán Muňko, raz už tu hovorili, keď ste tam prišli. Pán Muňko, ja by som vás chcel poprosiť, prepáčte, necháte mi na chvíľku pána Muňka? Pán Muňko, prosím vás, keby ste boli taký dobrý na chvíľočku, len, keď ste vystúpili, bol by som rád. Toto sme už od vás počuli, keby ste boli taký dobrý a povedali nám teda to, o čom hovorila aj Veronika, čo tu hovoríme, ako získali vaše dcéry tých 10 miest. To keby ste povedali, aspoň dajte si faktickú, poradím vám a skúste nám to povedať, lebo to je veľmi zaujímavé. To, že Ficov syn dostal dva byty, to, že Gašparov syn nevie vydokladovať, odkiaľ má majetok, to, že Richterov syn je v dozornej rade, to, že vyšetrovateľ a manželka zo dňa na deň sa stane kozmetička, odborníčkou na jadrovú energetiku, je jasné, ale to by som chcel poprosiť teda, o to sme vás prosili, že keby ste boli taký dobrý, pán Muňko, a povedali nám, akým spôsobom bez výberového konania môžu vaše dcéry, teda spoločnosť vašich dcér, získať tých 10 miest. Lebo pre mňa teda bolo by pekné, keby dostali všetci Bratislavčania a všetci ľudia. Vy ste dvakrát vystúpili, pekne ste pána ministra pochválili. Tak samozrejme, že ho pochváli každý, keď pán minister pridelí vašim dcéram tie lukratívne fleky. Takže keby ste boli taký dobrý a toto nám povedali, akým spôsobom pán minister prišiel na to, že vlastne vaše dcéry sú tu najlepšie a dostanú tých 10 flekov. Ďakujem veľmi pekne. [16:44] Peter Žiga Pani poslankyňa Remišová. [16:44] Veronika Remišová Pán poslanec Muňko, berieme na vedomie vaše ospravedlnenie. Ale chcem sa vás spýtať, teda, či som tomu správne rozumela. Vy nazývate, že je to skvelý nákup, čo sa týka nákladného prístavu. Teraz hovoríme o nákladnom prístave, že je to skvelý nákup. Že štát niečo predá za 12 miliónov eur a po 24 rokoch to štát kúpi za 170 miliónov € a toto vy nazývate, že je pre štát a pre občanov Slovenskej republiky skvelý biznis. Pochopila som to správne? Pretože predať niečo za 12 miliónov € a kúpiť naspäť za 170 miliónov € o štvrťstoročie, drahšie, hrdzavšie, polorozpadnuté, menej toho je, tak toto ja vôbec nenazývam, že je to skvelý biznis. Ale áno, vlastne skvelý biznis to je, ale pre toho súkromníka, spoločnosť blízku Smeru, ktorá tých 170 miliónov € od občanov Slovenskej republiky dostala. Však nikto mi doteraz dôveryhodne nevysvetlil, ani pán minister Rusiňák, keď sa ho na to pýtali médiá, ako sa dostali k sume 170 miliónov € za tento majetok. Majetok, ktorý stál v roku 2002 12 miliónov eur. A teraz štát ho odkupuje naspäť za 170 miliónov €. Toto teda pre občanov Slovenskej republiky vôbec nie je dobrý biznis. A ešte na to, aby si to mohol kúpiť, tak si musí požičať peniaze a každý rok platí úrok z peňazí občanov opäť 8 miliónov €! To mi nehovorte, prosím vás, že toto je dobrý biznis pre občanov Slovenskej republiky. Však ľudia nežerú seno. [16:44] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Muňko. [16:44] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, za tých 30 rokov tie firmy, ktoré tam boli, investovali jednak do stavebnej časti, jednak ja neviem, ktoré stroje, ale ten prístav, viem, za čo ho chceli kúpiť Číňania, za čo ho chceli kúpiť Američania, takže to, čo sa podarilo kúpiť slovenskej vláde, je za dobré peniaze, za lacné peniaze. Ešte raz vám to hovorím, nakoniec znalci, ktorí to oceňovali, povedali: „Takú sumu dali.“ Takisto, ako nemôžete zrovnávať ceny, ktoré boli v 95. alebo či v 96., kedy bol prístav privatizovaný. Teraz sa neprivatizuje prístav. To, čo tu hovoríte, ide sa, ak sa nájde investor, tak sa spoja peniaze možno Slovenskej republiky alebo neviem koho ďalšieho, alebo to predajú, to neviem, ale ten prístav má ďaleko vyššiu hodnotu. Ten prístav, keby ste ho chceli dnes budovať, možno bude stáť 300, možno 500, možno miliardu. [16:44] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pročko, keďže máte 106 minút, pán poslanec Pročko, chcem sa ho opýtať, lebo o 17:00 budeme prerušovať rokovanie. Ešte máme 16:55 grémium. Takže vás pustím až po hlasovaní. Nebudete teraz môcť vystúpiť, lebo grémium. Takže prerušujem rokovanie schôdze a pán Pročko vystúpi v rámci rozpravy až po hlasovacom bloku. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný podvečer prajem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Pokračujeme v prerušnom rokovaní. A pristúpime k hlasovaniu o bode, prosím, utište sa, o bode 250 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Puškárovej, Laššákovej, Novákovej, Cecha a Mačicovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36 z roku 2005 Z. z. o rodine, tlač 1252. Poprosím pána spoločného spravodajcu Richarda Eliáša, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. [16:59] Richard Eliáš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona podala pozmeňujúci návrh poslankyňa Plaváková. Spoločná správa neobsahuje pozmeňujúce návrhy, preto dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom poslankyňou Plavákovou. [16:59] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 52 za, 50 proti, 39 sa zdržalo. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. [16:59] Richard Eliáš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže nebol schválený žiadny pozmeňujúci návrh, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. [16:59] Richard Raši Ďakujem pekne. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči. [16:59] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu a v pôvodnom návrhu zákona bol termín účinnosti tohto zákona stanovený na 1. júla 2026, tak týmto pozmeňujúcim návrhom by sme ho chceli posunúť na 1. januára 2027. Iba túto jednu technickú vec. Ak teda prečítam len krátko tento pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslankyne Pauly Puškárovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Ľubice Laššákovej, Aleny Novákovej, Jozefa Cecha, Zdenky Mačicovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1000252. V článku rímska II sa slová „1. júla 2026“ nahrádzajú slovami „1. januára 2027“. Ďakujem veľmi pekne, skončila som [16:59] Richard Raši Ďakujem. S faktickou pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [16:59] Simona Petrík Ja len malá poznámka na pani poslankyňu Puškárovú, teda najmä odkaz od kolegyne Plavákovej, ktorá dnes, žiaľ, nemôže byť tu. My sme podali pozmeňujúci návrh pri tomto konkrétnom zákone, kde sme upozorňovali na to, že existujú ľudia so zdravotným znevýhodnením, rodičia invalidní, ktorí skrátka nedosahujú také príjmy, aby potom vedeli platiť vyššie výživné. My sme absolútne za to, aby sa zvýšilo výživné, ale musíme si uvedomiť, že tu [17:14] Simona Petrík – Vstup predsedajúceho Návrh pri tomto konkrétnom zákone, kde sme upozorňovali na to, že existujú ľudia so zdravotným znevýhodnením, rodičia invalidní, ktorí skrátka nedosahujú také príjmy, aby potom vedeli platiť vyššie výživné. My sme absolútne za to, aby sa zvýšilo výživné, ale musíme si uvedomiť, že tu existujú aj ľudia, ktorí z objektívnych príčin kvôli tomu, že sú zdravotne znevýhodnení, nemohli pracovať, nevedia si zvýšiť ten príjem a tým pádom nebudú schopní reálne zaplatiť to vyššie výživné, pokiaľ sa im takáto životná situácia stane a my sme to v tom pozmeňujúcom návrhu upravovali. Preto je veľká škoda, že ste sa týmto pozmeňujúcim návrhom neinšpirovali a z tohto dôvodu ani nebudeme môcť hlasovať za tento návrh. Ďakujem. [17:14] Richard Raši Ja len malá poznámka na pani poslankyňu Puškárovú, teda najmä odkaz od kolegyne Plavákovej, ktorá dnes, žiaľ, nemôže byť tu. My sme podali pozmeňujúci návrh pri tomto konkrétnom zákone, kde sme upozorňovali na to, že existujú ľudia so zdravotným znevýhodnením, rodičia invalidní, ktorí skrátka nedosahujú také príjmy, aby potom vedeli platiť vyššie výživné. My sme absolútne za to, aby sa zvýšilo výživné, ale musíme si uvedomiť, že tu [17:14] Richard Eliáš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla poslankyňa Puškárová. [17:14] Richard Raši Prezentujme sa, hlasujme. Za. Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 0 proti, 62 sa zdržali. Hlasovanie, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať návrh zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 138 poslancov, 78 za, 59 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Tento návrh zákona sme schválili. Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o bode 2 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon. Tlač 1324. Pán poslanec Zahorčák, nech sa páči, máte slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje 39 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 39 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 64 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Pán predseda, prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mikulec. Prezentujme sa a hlasujme. Takže áno. Prítomných bolo 141 poslancov, 63 za, 77 proti, návrh nebol schválený. Nech sa páči. Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Prezentujme sa, hlasujme o postúpení do tretieho čítania. Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 11 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 140 poslancov, 79 za, dvaja proti, 58 sa zdržali hlasovania, jeden nehlasoval. Konštatujem, že sme vládny návrh zákona schválili. Pána poslanca Jaroša Mega poprosím teraz, aby uviedol druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555 z roku 2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, tlač 1325. Nech sa páči, máte slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 17 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 1 proti, 63 sa zdržali hlasovania, návrh bol schválený. Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujme sa, hlasujme o postúpení do tretieho čítania. Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 11 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 1 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Tento vládny návrh zákona sme schválili. Pán poslanec Sedlák, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 z roku 2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, tlač 1326. Nech sa páči, máte slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 76 za, 64 sa zdržali, jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 5 samostatne s odporúčaním neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 140 poslancov, 0 za, 76 proti, 64 sa zdržali. Návrh nebol schválený. Nech sa páči. Nakoniec, prosím, dajte hlasovať o bodoch 6 – 27 spoločne s odporúčaním schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 64 sa zdržalo. Návrh bol schválený, nech sa páči. Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 11 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Teda sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie. O návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 140 poslancov, 77 za, 63 sa zdržalo. Konštatujem, že vládny návrh zákona bol schválený. Budeme hlasovať ešte o návrhoch procedurálnych. Najprv sa chcem spýtať. Zajtra máme dohodnuté, teda sú dohodnuté stretnutia so zástupcami Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorí prišli. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby o 11:00 sme nehlasovali kvôli tomuto. Ak áno, ďakujem. Ďalší procedurálny návrh má pán poslanec Michelko, nech sa páči. [17:14] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, vážený pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS vás žiadame o natermínovanie bodu č. 17, tlač 1220, vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516 z roku 2008 o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení predpisov na 2. októbra 2026 o 9:00. Ďakujem. [17:14] Richard Raši Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [17:14] Simona Petrík Ja by som len chcela uviesť do zápisu, že pri hlasovaní č. 24, číslo parlamentnej tlače 1324, som hlasovala zdrž a vykázalo ma za. [17:14] Richard Raši Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem 3 minúty prestávku. Pokračujeme o 17:32 vládnym návrhom zákona pána ministra. [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Po prestávke pokračujeme o 17:32 vládnym návrhom zákona pána ministra. Kolegyne, kolegovia, ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338 z roku 2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, teda budeme pokračovať rokovaním o tomto zákone, otlačí 1327. Čiže máme otvorenú rozpravu. Pán poslanec Muňko prihlásený do rozpravy, nie? Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. Ostatných kolegov poprosím, ktorí nechcete diskutovať, aby ste počúvali. [17:29] Veronika Remišová Vážené dámy, vážení páni, k tomuto návrhu zákona chcem dať návrh, poprosím o jeho zaregistrovanie, žiadam o stiahnutie tohto návrhu zákona. Čiže hneď na úvod žiadam o stiahnutie tohto návrhu zákona. Teraz ešte by som len krátko, pán poslanec Muňko asi nešiel, nešiel do rozpravy, ale teda podrobne trošku, trošku zavádzal, keď tu hovoril o osobnom prístave, tak ja by som len chcela pripomenúť, nech je to teda úplne jasné, ako došlo k uzavretiu zmluvy na tých 10 miest, takže Verejné prístavy potvrdili, že polohy neboli pridelené v obchodnej verejnej súťaži. Zároveň sa odborníci na vodnú dopravu vyjadrili, že sú to jedny z najlukratívnejších miest v podstate na Dunaji. Verejné prístavy tvrdia, že postupovali podľa svojich zverejnených pravidiel a že mohli to dať bez verejnej súťaže. Čo sa však stalo? Je to úplne obdobný prípad, ako je situácia v nákladnom prístave, o ktorej som hovorila. Síce, že štát niečo odpredal za 12 miliónov € a potom za 170 miliónov € to kúpil naspäť a naspäť prenajal. Čiže majiteľ, ktorý získal 170 miliónov €, má aj zisk a zároveň štát mu zabezpečil aj prenájom. Takže tu isté, to isté sa stalo aj v tomto prípade, kedy vlastne prístavy kúpili od pána Muňka, však teda od jeho dcér, však opravte ma. Kúpili nejaký majetok, ktorý následne naspäť tejto firme prenajali. Čiže ja sa pýtam, že aký to má, aký to má zmysel kúpiť za 144 000 € a jednu z kúpených stavieb naspäť prenajať pôvodnému majiteľovi. Čiže asi taký biznis, že jednak dostali tých 10 pontónových miest bez verejnej súťaže, len tak, a ešte nakoniec sa aj dohovorili, rozhodli v rámcovej dohode sa zaviazali teda predať Verejným prístavom nehnuteľnosť v nákladnom prístave v katastri Nív, čo aj urobili. Verejné prístavy za to zaplatili sumu 144 000 € s DPH a jednu z tých kúpených stavieb naspäť tej firme prenajali. Čiže má zisk 144 000 € a naďalej môže podnikať, lebo Verejné prístavy, štát im to v podstate prenajal naspäť. A to je úplne identický biznis, ako som hovorila v prípade nákladného prístavu. Kúpia, teda štát kedysi, nie v roku 98, ale 2002, pán Muňko, čiže pred 24 rokmi prebehla privatizácia, štát to sprivatizoval, čiže predal ten majetok za 12 miliónov € a teraz to kúpil za 170 miliónov €. Nie, nebola taká veľká inflácia, zas nebola. A pokiaľ ide o to, že súkromný vlastník do toho investoval, no tak, viete, choďte sa tam pozrieť do toho Zimného prístavu na železnice, na žeriavy, hrdzavé zariadenia. Ale to by nebolo všetko. To je presne to, čo som hovorila v rozprave, že štát kúpil zariadenia v Zimnom prístave, ktoré nebude potrebovať. O to ide. Kúpil koľajnice, kúpil žeriavy, kúpil prístavné zariadenie a Zimný prístav sa ide zlikvidovať. Však tie železnice sa nedajú, že sa vytrhnú a dajú sa niekde inde. Proste za 170 miliónov kúpil zariadenia a Zimný prístav sa ide zlikvidovať, pretože slovenská vláda tam má zámer urobiť z toho luxusnú štvrť spoločne s arabskými šejkami. Však to sa jasne píše v zámere vlády, že jednoducho Zimný prístav sa zlikviduje, presunie sa do Páleniska. V Zimnom prístave sa tieto zariadenia musia zlikvidovať, ktoré sa kúpili za 170 miliónov €, a tá štvrť sa bude developovať ako luxusná štvrť. Takže to nemá absolútne, absolútne žiadny ekonomický zmysel. Takže nie je pravda, pán Muňko, to, čo ste hovorili, tie informácie vôbec, ale vôbec nesedia. Takže ešte raz opakujem, žiadam stiahnuť tento návrh zákona, teda skutoční národniari, ktorým leží na srdci národný záujem Slovenskej republiky, by nemali podporiť privatizáciu Slovenska arabským šejkom. Ďakujem veľmi pekne, to je všetko. [17:29] Richard Raši Pán poslanec Muňko. Faktická poznámka, nech sa páči. [17:29] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Žiaden pontón sme nepredali. Žiaden pontón sme nepredali. Predali sme zariadenie, ktoré je v nákladnom prístave. Vzhľadom na to, že ho potrebovali vysporiadať majetok, nám ho prenajali ďalej. Keď nájde sa strategický investor, tak prakticky musíme odtiaľ odísť. [17:29] Richard Raši Pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [17:29] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Remišová, úplný súhlas s tým, čo si povedala. Toto nie je prvý prípad, ktorý sa deje na Slovensku, a to nie je prvý prípad, ktorý robí táto vláda. Proste tu sa míňajú milióny eur ako po nebohom. Tu sa nakupujú nezmyselné veci, predražené veci. Každý minister má proste svoj Klondike a ideme to vyrabovať, ideme to vykradnúť všetko, kým sa ešte dá. A ja sa pýtam, kedy budete pomáhať tým ľuďom, ktorým ste sľubovali znížené ceny energií? Kedy budete pomáhať tým vodičom, šoférom, tým autodopravcom, ktorým ste v opozícii rozprávali, ako budete vy, keby ste boli vo vláde, ako budete im znižovať ceny palív? A to boli palivá, že benzín 1,50 €, teraz je benzín 1,80 €, nafta takmer 2 €. Počúvame v správach reportáže o tom, že nikto nepomáha dopravcom. Fico s Pellegrinim rozprávali, aké oni nástroje by využili a všetky európske krajiny, aké nástroje môžu využiť, aby pomohli tým šoférom, aby znížili DPH, spotrebné dane, neviem, čo všetko. A tu jeden minister za druhým. Čím väčší tender, čím viac peňazí, tým lepšia sliepačka, tým lepšia kukurica. Veď to je normálne na hanbu. Už fakt prestaňte s týmito kšeftami, lebo vám hovorím, že v tých voľbách vám to ľudia spočítajú. A my o tom budeme hovoriť. Budeme to vyťahovať na svetlo božie, budeme o tom hovoriť, budeme vašim voličom otvárať oči. Ďakujem pekne. [17:29] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová s reakciou, nech sa páči. [17:29] Veronika Remišová Pán poslanec Muňko, nepočúvali ste ma dobre? Ja som hovorila, že firmy vašich dcér, teda SAPPA plot, sa v rámcovej dohode zaviazala predať Verejným prístavom nehnuteľnosti v nákladnom prístave v katastri Nív. Ide o pozemok s dvoma stavbami. A následne štátna akciovka jednu z kúpených stavieb následne prenajala naspäť pôvodnému majiteľovi. Toto presne som hovorila. Nie, nie pontóny, tie ste dostali bez verejnej súťaže, pontónové státia. Tam na tom sa veľmi pekne ryžuje. V článku hovorí nejaký odborník na vodnú dopravu, že sú to najlukratívnejšie státia. Keďže ich budú mať prenajaté, tak môžu účtovať výletným lodiam obrovské, obrovské peniaze a cena pre štát za tento prenájom je, no poviem, je to taká odrobinka, pohybujú sa poplatky od 13 200 do 30 000 €, spolu je to asi 193 000 €, čiže tie poplatky, ktoré vy budete účtovať následne od tých výletných lodí, sú výrazne, výrazne, výrazne lepšie. No a tu platí to, že viete, že dostať takýto biznis bez súťaže, tak to naozaj musíte byť kamarát s pánom ministrom. Musíte byť v jednej strane. Musíte, musíte, áno, mať, neviem, spoločnú politickú rodinu, tak by som to povedala. Takže nie, takéto kšefty sa nerozdávajú len tak hocikomu, áno. A toto tých ľudí na Slovensku štve, keď vidia, že bez verejnej [17:44] Veronika Remišová – Vstup predsedajúceho Áno, mať, ja neviem, spoločnú politickú rodinu, tak by som to povedala. Takže nie, takéto kšefty sa nerozdávajú len tak, že... no. Hocikomu, áno. A toto tých ľudí na Slovensku štve, keď vidia, že bez verejnej súťaže sa tu rozdávajú kšefty, robia sa biznisy pre kamarátov, pre straníkov a tak ďalej. A ešte, hovorím, čerešnička na torte, celý nákladný zimný prístav pre arabských šejkov, závlahy pre arabských šejkov. To je už úplný vrchol. Ďakujem. [17:44] Richard Raši Pán poslanec Hargaš, nech sa páči v rozprave. [17:44] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na chvíľu som odbehol, ale z toho, čo som pochopil, tak stále nie je jasné pánovi poslancovi Muňkovi, že prečo tu o tom rozprávame. Mám potrebu to ešte raz zosumarizovať. Prečo tu o tomto zákone toľko rozprávame? Toto je návrh zákona, ktorým ide de facto sociálnodemokratická vláda Smeru sprivatizovať štátny majetok v prístave Bratislava. A ešte k tomu aj prišiel pozmeňujúci návrh od poslanca Smeru Glučka, vďaka ktorému mesto Bratislava stratí nejaké kompetencie rozhodovať o tom, ako bude ten prístav vnútorne členený. Čiže vy chcete ten prístav sprivatizovať, dať ho na development nejakým developerom zo Spojených arabských emirátov a ešte aj tú kompetenciu, ktorú mesto Bratislava malo, že by sa mohlo vyjadriť k tomu, ako bude usporiadaný vnútorne ten prístav, tak ešte aj túto kompetenciu ste mu tým pozmeňovákom od Glučka zobrali. Toto je čistá smradľavá robota. A musím povedať smeráckeho ministra dopravy, pretože pán minister s týmto všetkým súhlasí. Ja som ho opakovane vyzýval, aby konečne vystúpil v rozprave a vysvetlil nám, prečo si myslí, že tieto zmeny sú v prospech tejto krajiny? A prečo si myslí, že sú v prospech hlavného mesta Bratislavy, kde by chcel byť primátorom? Opakovane sme ho vyzývali, aby prišiel a vysvetlil to. Stále to nepovedal. Pán Muňko sa stále pýta, že o čom to tu hovoríme. No tak o tomto hovoríme, pán Muňko. O týchto zmenách v tomto zákone. Tak mňa by to veľmi zaujímalo, že prečo to takto robíte. Posmerácky. A druhá vec, o ktorej hovoríme, sú pontóny, ktoré s tým súvisia vecne. Tak pán Muňko, ešte raz to zopakujem. Organizácia v pôsobnosti ministerstva pána Ráža podpísala nájomnú zmluvu s firmou vašich dvoch dcér, vďaka ktorej získali 10 pontónových státí na nábreží pri Eurovei, veľmi lukratívna lokalita, kde budú môcť teraz parkovať výletné lode. Predtým tam parkovať nemohli, teraz budú môcť. Poplatky za to, že tam zaparkujú, zinkasuje firma vašich dvoch dcér. Toto všetko sa udialo nie nejakou verejnou súťažou, ale v utajení, potichu, potichučky. Ministerstvo, ktoré vedie nominant Smeru Ráž, prikleplo lukratívny prenájom na päť rokov firme, ktorú vlastnia dve dcéry poslanca Smeru. Tak ja už neviem, ešte ako bolo patistickejšie to treba vysvetliť. A to je problém podľa mňa, pán poslanec. To je problém, že takýmto spôsobom vy tu kšeftujete a naozaj, v niečom je to aj výhoda, pretože ľudia, ktorí prídu voliť v komunálnych voľbách, už dopredu vedia, ako by fungoval pán minister Ráž, ak by bol primátorom Bratislavy. Pretože dnes pretláča zákon, ktorý je v neprospech mesta Bratislavy. Zároveň organizácia v rámci jeho rezortu podpísala zmluvu, ktorá je veľmi pochybná, typický posmerácky, potichučky, v utajení prenájom pre dcéry poslanca Smeru. No tak, my už dopredu vieme, že ako bude fungovať. Že to nie je strašenie, keď hovoríme, že pán Ráž prinesie na bratislavský magistrát smerácke metódy. Však on ich už teraz tam robí. Ešte ani nie je primátor a už robí tie smerácke metódy voči hlavnému mestu Bratislava. Takže o tomto hovoríme, pán poslanec Muňko. Tak skúste sa k tomu vyjadriť možno, že akým zázrakom práve tá firma vašich dvoch dcér získala tento dlhodobý prenájom na tie pontóny. To by ste mohli vysvetliť, že? Jak sa o tom dozvedeli? Na káve alebo čo? To je otázka, ktorá tu dnes stojí pred nami. Keď vy hovoríte, že všetko je v cajchu, všetko je pekné, transparentné, čisté a neviem čo, no tak odpovedzte, odpovedzte, prosím, na jednu konkrétnu otázku. Ako je možné, že zrovna firma vašich dcér dostala od organizácie v pôsobnosti pána ministra Ráža, nominanta za Smer, takúto lukratívnu zmluvu – prenájom? Toto povedzte, prosím. Vy sa nás pýtate, že o čom to je? No tak som vám to teraz vysvetlil a ostatní nezodpovedajú otázky, ktoré treba zodpovedať. No, čiže toľko asi k tomuto zákonu a teraz to len dodám, že dôsledkom to nie je len problém, že to získali vaše dcéry. Ten problém je v tom, že to bude przniť to nábrežie, že o tom nevedelo ani mesto, že sa takáto nájomná zmluva podpísala, že o tom nevedel ani správca toho územia Eurovea, nikto o tom nevedel, len zrazu sa tam proste priklepla nájomná zmluva na nejaké stojiská pre výletné lode. A to nábrežie, ktoré je dnes krásne, keď tam prídete, tak máte kontakt s tou riekou. Naozaj nám to môžu závidieť aj iné metropoly, tak zrazu tam budú postávať nejaké lode, zrazu tam budú chodiť zásobovacie autá, lebo však, keď príde turistická loď, tak ju treba zásobovať. Úplne to zmení charakter toho územia. A prečo? Lebo môžete. Lebo môžete. Bez diskusie, bez transparentného procesu. Lebo môžete, tak vy to podpíšete. To je fajn, nie? Tak keď to takto bude fungovať potom verejný priestor v Bratislave za primátora Ráža, tak dopredu všetci aspoň vieme. Aspoň všetci vieme, o čom sa bude hlasovať 24. októbra. A teraz sa vrátim k tomuto zákonu, aby sme učinili procedúram zadosť, tak podávam návrh podľa paragrafu č. 83 rokovacieho poriadku vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie a nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Ďakujem. [17:44] Richard Raši Faktickou poznámkou pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [17:44] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som dlho rozmýšľal nad tým, keď sa vtedy zverejnilo a uverejnilo, že Robert Fico získal byt na najvyššom poschodí s obrovskou terasou v centre Bratislavy od svojho kolegu pána poslanca Muňka za 500 000 € a tí trošku, čo si vedia kliknúť na internet a vedia si pozrieť rozlohy takýchto bytov v centre Bratislavy pod Slavínom na najvyššom poschodí, vedia, že tie byty idú od milióna hore. A hovorím si, prečo by ten Muňko mu ten byt dával za 500 000 tomu Ficovi, keď taký byt stojí milión, mohol zarobiť 500 000. No a teraz sa tu dozvedáme, že dcéry pána Muňka získali od Josefa Ráža alebo spriaznenej organizácie ministerstva výstavby tie pontónové státia, kde môžu, samozrejme, kotviť tie výletné lode. Samozrejme, že to bude biznis. Samozrejme, že to nebudú robiť ako charitu pre tie výletné lode, Muňkové dcéry. No a tu sa presne ukazuje tá smerácka schéma, ako to u nich funguje. Ty mne, ja tebe, ty mne, ja tebe. A potom tí ľudia, ktorí nás oslovujú na námestiach, na uliciach a pýtajú sa, kde tie peniaze sú. Ako je možné, že ten štát neprosperuje? Ako je možné, že Česká republika je na tom oveľa lepšie, Poliaci sú na tom lepšie, že tu majú lepšie cesty, majú lepšie cesty ako my, lepšie železnice, lepšiu infraštruktúru, lepšie školy. No proste tam vidieť, že tie peniaze idú do tých vecí pre ľudí. A tu? Kamarát kamarátovi bytík predá za 500 000 a ten mu to samozrejme vráti, lebo však cez nejaké ministerstvo dodáme nejaké pontóny a ty si tam zarobíš na tých nájmoch. No mne to pripadá, že je to tak. Skúste mi to, pán Muňko, vyvrátiť. Ako je možné, že ste ten byt Ficovi predali za 500 000 iba? [17:44] Richard Raši Pán poslanec Štefunko, nech sa páči, ste prihlásený. [17:44] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Budem už aj ja sumarizovať. Bola to veľmi zaujímavá debata. Myslím si, že takúto pán minister Ráž ešte nezažil. Väčšinou mu všetky jeho veci prechádzali, lebo si na to dal pozor. Chodil na výbory, argumentoval a už boli takí zvyknutí, že všetko vlastne mu prejde, tak na tento výbor poslal neprítomného štátneho tajomníka, ktorý ani nevedel, čo prezentuje. Ten sa obrátil na úradníka, ktorého meno som ani nezachytil, aj som sa pýtal teraz tajomníčky, že kto to bol, ani vlastne ona nevedela, ktorý to tam prezentoval ako kebyže hotovú vec, lebo že štát sa nevie postarať o svoj majetok. Tak ja to ešte raz, vážené dámy, vážení páni, chcem dať do kontrapozície s tým, že tento istý štát, ktorý sa nevie postarať o svoj majetok v rámci zimného prístavu, tak chce stavať za 15 miliárd € jadrovú elektráreň. Ináč takú len akože vec vám poviem. Ja som bol na tom stretnutí s tým tímom, čo to ide stavať, tak neviem, a to pri všetečnej úctivosti, neviem, či to je presne taký tím, s ktorým teda ja by som chcel stavať najväčšiu zákazku moderných dejín Slovenskej republiky. Ale nechcem ísť do osobnej roviny. Vrátil by som sa teda k téme, o ktorej sa bavíme. Táto debata zosumarizovala to, že mesto Bratislava to nechce. Myslím si, že občania 24. októbra potvrdia, že tiež to nechcú, lebo zvolia Matúša Valla ako primátora. Pán minister Ráž sa pravdepodobne vráti na ministerstvo dopravy, tak ako chudák Maroš Šefčovič musel kandidovať za prezidenta a potom sa vrátil do Európskej komisie, tak toto dostal pán Ráž ako stranícku povinnosť alebo nestranícku povinnosť, by som v tomto prípade povedal. A bude pravdepodobne pokračovať v tomto projekte, s ktorým nikto nesúhlasí. Ale im to už je vlastne podľa mňa jedno a ja by som strašne apeloval tuto na kádre Smeru, ktoré vyrástli v tom, že privatizácia teda je niečo zlé. A počúvajú tu pozorne. Ja vás vidím, že počúvate, že ako budete za toto hlasovať, keď sprivatizujete niečo, čo v skutočnosti vlastne nebude slúžiť verejnému záujmu. Špeciálne strana, ktorá tu chcela stavať hrádzu proti islamu. Tá strana, ktorá je proti mnohým iným záležitostiam, tak vlastne vy tu idete predať niečo, čo vlastne vám svojím spôsobom ani nepatrí, subjektom, ktoré sa o toto uchádzajú. Ešte, aby som bol korektný, pán minister Ráž, jedna vec tam zaznela taká, by som povedal, dôveryhodná na tom včerajšom výbore, kde ten pán úradník povedal, že však nakoniec to nemusia byť ani tí Arabi, to môže byť aj iná firma, len my to pripravujeme vlastne na predaj. Znova pripomínam, lebo štát by sa o to nevedel postarať. Pripomínam ten štát, ktorý chce stavať jadrovú elektráreň v 100 % vlastníctve štátu. Tak nevieme sa postarať o malú časť zeme v Bratislave, ale vieme sa postarať o fungovanie jadrovej elektrárne na Slovensku. Takže ja by som takisto ako moji dvaja predrečníci poprosil pána Ráža, aby tento zákon stiahol na dopracovanie, aby vytvoril ozajstnú debatu s aktérmi, ktorých sa to týka. Pripomínam, mesto Bratislava, občania mesta Bratislava, ako aj odbornú verejnosť, ktorú spomínala napríklad kolegyňa Remišová. A rozlúčme sa s týmto zákonom. Myslím si, že je férové si priznať, že ste toto teraz nezvládli. Ďakujem veľmi pekne. [17:44] Richard Raši Pani poslankyňa Cigániková avizuje prihlásenie sa do rozpravy. No poďte, pani poslankyňa. To je narodeninový darček, hej, pre vás. [17:44] Jana Bittó Cigániková Ďakujem, vážim si tento narodeninový darček. Pán Štefunko, veľmi sa ospravedlňujem, že som rušila a ja aj tak nečakane vystupujem, lebo ja sa priznám, ja vystupujem, lebo ja neviem, ako mám hlasovať. A preto som tu a idem sa vás teraz všetkých opýtať. Úprimne vám to hovorím, že ak som správne čítala ten návrh zákona, lebo ja vás aj pozorne počúvam, počúvam aj, keď som tu nebola, ja som vás mala v uchu, počúvala som vás všetkých a teraz tá dilema vo mne ako človeka, ktorý verí v to, že investície sú správne a že lepšie ako súčasný prístav. Všetci sme tam boli, vieme, ako to tam vyzerá. Naposledy, keď som si všimla prístav, tak to bolo v spojitosti s tým, že tam zavraždili nejaké dievča a našli tam mŕtvolu, lebo to je asi tak všetko, čo tam chodí teraz, že v strede mesta, úplne strašné niečo. Tak som si teda pozerala ten zákon, pozerala som, aký je ten stav a momentálne teraz, ak to správne chápem, a prosím, vysvetlite mi jedna aj druhá strana, či to správne chápem, tak momentálne je to tak, kým zákon nebude zmenený, že zimný prístav a okolie, keď tam príde... takto, že prečo by tam vôbec niekto chodil investovať? Nie je možné to použiť ani ako bankovú záruku na úver. Nie je možné kúpiť, predať, žiadna súťaž. V podstate žiadne investície, lebo viete, že zoberiete také územie a čo s ním, keď tam nič nemôžete? Jediné, čo ten zákon súčasne povoľuje, je prenájom na 30 rokov, aj to za neprijateľných podmienok. A preto ja som aj v prvom [17:59] Jana Bittó Cigániková – Vstup predsedajúceho Niekto chodil investovať. Nie je možné to použiť ani ako bankovú záruku na úver. Nie je možné kúpiť, predať, žiadna súťaž. V podstate žiadne investície, lebo viete, že zoberiete také územie a čo s ním, keď tam nič nemôžete. Jediné, čo ten zákon súčasne povoľuje, je, že prenájom na 30 rokov, aj to za neprijateľných podmienok. A preto ja som aj v prvom čítaní to podporila, lebo mne sa páči myšlienka, že sem prídu investori. Však keď chcú investovať 1, 2, 1, 5 a mne je úplne jedno, či neviem, kto to tu povedal, povedal, či je to Arab alebo je z Čadce, či odkiaľ, áno, niekto od vás. Výborný komentár. Mne to je jedno, nech prídu, nech stavajú promenády, škôlky, byty. Paráda, super, vítam to. Ale chýba mi tam tá súťaž, hej? Že teraz, že však nech príde ten, kto dá najviac. A to sedí a rozumiem tomu, že to tam nie je a úplne s tým súhlasím, ale mám pocit, že, alebo teda to je asi moja otázka možno aj na pána ministra, aj na vás, že teraz ja mám pocit, že teda ja som ako za, ako poslanec pred možnosťou voľby takou, že buď to bude po starom, a teda zostane ten prístav ako je dnes a vyzerá to tam hrozne, ak to správne chápem, alebo, keď budem za, tak síce zmením tú možnosť, že už bude možné tam teda investovať a niekomu sa to oplatí sem prísť a investovať, chválabohu za to. Ja vôbec nemám pohľad ako Veronika Remišová, že fuj, ty zlý bohatý. Nech sem len idú, nech nám dajú pekne peniaze, paráda, super. Ale vlastne, keď to odhlasujem, tak vlastne umožním, že bude netransparentná súťaž, ktorá vlastne už prebehla, ak to správne chápem. Ako mohla prebehnúť, keď to ešte nie je, hej? Ja vám úprimne hovorím, ja si myslím, že keď ja v tom mám takýto chaos, keď vás počúvam, tak asi každý. Takže asi moja otázka znie: Na pána ministra dopravy, že či nevie, lebo tie argumenty opozície sú úplne relevantné, akože žiadať férovú súťaž, k tomu nemôže nikto povedať nič zlé. Veď prečo by to tak nemohlo byť? Tak veď umožníme, aby sem prišli investori a prečo to nemôže fungovať tak, že prídu na základe toho, že páči sa, celý svet, pozrite sa, aké tu máme pozemky, aké tu máme možnosti vedľa invest, vedľa Eurovey a podobne a poďte, poďme súťažiť, kto ponúkne viac a kto tam urobí krajšie prostredie a lepšie pre našich občanov. A ten to získa. Prečo to musí byť tak, že sa dohodneme niekde akože za bučkami a niekto to dostane. Nedá sa to, pán minister, do toho zákona nejako dostať a potom by asi boli zo stola všetky pochybnosti a ja by som to rada podporila, keby tam bola tá férová súťaž. Tak ako som to podporila v prvom čítaní, lebo mi to príde lepšie ako dnes, hej? A zároveň teda, ak mi vie niekto vysvetliť, ako je možné, že už prebieha niečo, čo vlastne sme tu ešte neschválili, že už tu máme pontóny, že už tu sú prisľúbené nejaké vládne dohody a podobne, tak to podľa mňa tiež nie je úplne akože v tomto momente OK a ani to, aby to zostalo po starom. Takže ja som sa tu asi prvýkrát za 10 rokov takto vyspovedala, že ja momentálne fakt neviem, akože môžem sa alibisticky zdržať a mám pokoj, lebo však nie som vo vláde, ale ja by som fakt rada hlasovala v prospech občanov Slovenska a Bratislavy najmä, a teda tiež mi nepríde OK nechať to po starom, lebo to tiež asi nie je dobrý stav. No, takže asi tak. Ďakujem pekne. [17:59] Richard Raši Pán poslanec Štefunko. [17:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za veľmi úprimnú akože spoveď, že tomu nerozumiete a že, a že ani nie, že tomu nerozumiete, že sa neviete rozhodnúť, hej? A ja vám to skúsim vysvetliť. Nemáte dve možnosti, že buď zahlasovať za alebo proti, ale máte možnosť lobovať, aby sa zákon nechal dopracovať. Lebo podľa mňa ten zákon je vlastne až príliš spravený horúcou ihlou. Ešte ten, ako keby, že prílepok od pána poslanca z Košíc vlastne spraví to, že mesto Bratislava nebude môcť spolurozhodovať o tom, čo sa v tom, ako keby, že v tom prístave urobí, lebo plány boli, že napríklad, že keď sa tam využije ten verejný priestor napríklad na nejakú veľkú kultúrnu ustanovizeň, alebo že mesto bude môcť hovoriť, že tam budú také parky, onaké parky, lebo však to nemôže byť len, ako keby, že veľké budovy, ako sa to stalo v Srbsku. Tak v tom prípade by sme s tým súhlasili. Čo sa týka, ja vôbec nie som proti súkromným investíciám, naopak, ich podporujem, len vyznieva to strašne srandovne z SMER-u, ktorý naraz hovorí, že proste chce mať jadrovú elektráreň a stavať si ju sám, hej, že v krajine, kde je 5,5 milióna obyvateľov, chceme mať dvoch operátorov jadrových elektrární. To akože nikde nie je, nikde nie sú, ako keby, že v normálnych krajinách dvaja, akože dve rôzne firmy, ktoré operujú alebo teda prevádzkujú jadrovú elektráreň. Teda vrátil by som sa k tomu, že oni už sú takí zvyknutí, že im všetko prejde a tento valec všetko ohlasuje, že tuto už išli, nazvime to, na hulváta a predložili niečo, čo nie je dopracované, nevydiskutované a proste nech to dopracujú a my sme ochotní sa o tom baviť. A ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. [17:59] Richard Raši Pán poslanec Hargaš. [17:59] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem aj za tú otázku, lebo dobre to podľa mňa pomáha nasvietiť jeden veľký problém, ktorý v tejto krajine máme, že málokedy sa stane, že by vlády SMER-u riešili fiktívne problémy. Stane sa to, hrádza proti liberalizmu a takéto výmysly a blbostičky. Ale ten najväčší problém, ktorý my máme, je, že to sú reálne problémy, ktoré treba riešiť. Len teda, žiaľ, vlády SMER-u majú takú tendenciu ich riešiť suboptimálne, pokiaľ ide o ľudí, a príliš optimálne, pokiaľ ide o ich ľudí. Čiže aj v tomto prípade, veľmi dobre ste to vysvetlili, že všetci by sme si priali, aby to územie vyzeralo inak. Ale všetci by sme si priali, aby do toho územia zainvestoval ten, kto je ochotný zainvestovať najviac, aby tam prebehla nejaká súťaž. Aby mesto, keďže je to územie mesta, malo možnosť spolu rozhodovať o tom, ako to územie bude vnútorne. A to je napríklad to, čo v tomto zákone prišlo ako pozmeňovák od pána poslanca Glücka, len tak z praku ruky. Nie v rámci MPK, v rámci nejakého normálneho legislatívneho procesu. Len tak z praku ruky priniesol poslanec Glück pozmeňovák a zobral mestu túto kompetenciu spolurozhodovať o tom, ako to bude členené to územie. No tak riešime reálny problém, ale zase po smerácky, smeráckymi metódami. No tak môžeme za takéto niečo zahlasovať? No nemôžeme. A je to strašná škoda. Lebo do dnešného dňa ani ten Glück to nevysvetlil, že prečo ten pozmeňovák priniesol a ani pán minister zatiaľ nevysvetlil, že prečo toto priniesli mimo nejakého štandardného procesu, či to majú odkonzultované napríklad s hlavným mestom, ktorého sa to týka. Zase sa to rieši tak po smerácky, že buchnem po stole a poviem, že budú to šejkovia a mesto do toho nebude kecať. No tak potom sa nečudujme, že tie riešenia sú suboptimálne. [17:59] Richard Raši Reakcia, pani poslankyňa Bittó Cigániková. [17:59] Jana Bittó Cigániková Ďakujem za odpovede. Považovala som naozaj za prínosné, aby som úprimne povedala, ako o tom uvažujem, preto, lebo si myslím, že sme tu takí viacerí, len nekaždý to povie na rovinu. A ja by som naozaj veľmi ocenila v tomto konštruktívnu debatu. Ja chcem zopakovať, ja si myslím, že ten nápad robiť niečo s prístavami je výborný a treba prísť na spôsob, ako zároveň, úplne súhlasím s tým, že predsa nemôže to fungovať tak, že nebude prebiehať súťaž, alebo teda, že nevyhrá ten, ktorý dá najviac peňazí, alebo že mesto napríklad sa nebude, a to je úplne jedno, kto z vás, chlapci, teraz akože ako skončí v tých regionálnych voľbách, ale podstatné je, že musí predsa mesto vedieť hovoriť do toho, ako to tam má vyzerať. Že s touto výčitkou ja úplne súhlasím. Takže asi, pán minister, na teba otázka, že či s tým vieme niečo spraviť, lebo bola by škoda, keby to bolo kritizované. Asi to prejde, lebo vy si to schválite, ale nie je to škoda, aby to neprešlo aj s podporou opozície? Lebo ja si myslím, že ten zámer je správny a ešte raz opakujem, mne vôbec žiadna investícia nevadí. Keď tí Kaliho kamoši dajú najviac alebo tí Arabi, ja im ešte podtrasiem rukou, aj tomu Kalimu, výborná práca, len ja potrebujem vedieť, že je to najlepšia ponuka zo všetkých. Rozumieme sa? A vôbec mi to nevadí. To je oveľa lepšie, ako je to dnes, keď tam bude investícia. Ďakujem. [17:59] Richard Raši Taká ste familiárna, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chce vystúpiť v rozprave, nech sa páči. [17:59] Jozef Ráž Veľmi mi je ľúto, že pani poslankyňa odišla. Budem musieť teda hovoriť. A viete, pani Remišová, pani poslankyňa Remišová odišla a tým pádom si nebude môcť vypočuť moju reakciu. Pani poslanci, v každom prípade nikoho nepovažujem za hlupákov a určite aj pán poslanec Muňko sa ospravedlnil. Ono je to ale niekedy horšie. A najmä pani Remišová možno dnes dokázala nielen, že má vzdelanie v abkoherectve, ale v rozprávkarstve a naozaj by za tú prvú cenu dneska odo mňa dostala Oskara. Pani poslankyňa Danka, všetko najlepšie k narodeninám a veľmi pekne ďakujem, lebo konečne to bolo niečo, čo sa dalo počúvať, čo bolo príčetné. A teraz sa s dovolením k tomu vyjadrím, lebo myslím si, že je oveľa horšie, keď ľudia so vzdelaním programovo klamú, lebo verziu, že tomu nerozumiete, takú si nepripúšťam. Ale ja som veľmi otvorený a som prístupný na každú diskusiu. My sa môžeme o tom rozprávať, však my môžeme o tom hovoriť, ale nie tu, kde ste na kamerách, aby ste si robili, lebo vy budete donekonečna robiť politiku. Ja nie som ochotný robiť politiku. To je to, čo ponúkam. Ja ponúkam to, že poďme sa pozrieť na to, aké sú výsledky našej práce. My sme dokončili to Vyšné Nemecké. Dokončili sme D4, D1. Ako za mňa hovoria výsledky a nemusíme sa o tom rozprávať ďalej. Poviem vám takto. Ja si za týmto projektom manažérsky stojím od začiatku až do konca. A keď máte problém a máte pocit, že sa tam deje niečo nekalé, tak máte presne tie nástroje, ktoré všetky pani Remišová použila, pani poslankyňa. To znamená ÚVO, NKÚ a trestné oznámenie. Ja jej strašne držím palce a dúfam, že s tými výsledkami týchto podaní sa takto postaví tuná a povie, aké boli výsledky týchto podaní. Lebo to je veľmi dôležité. Aj informovať potom, čo sa stalo potom. Nielen, že podali sme, ale aj aký bol výsledok. Padali tu slová ako „spáchali“. To je naozaj, prepáčte, k tomu sa veľmi chcem tvrdo ohradiť. To je ako môjho štátneho tajomníka nazývať tuná prívlastkami, ktoré tento človek, ktorý naozaj má svoju zásluhu na tom, že sa vážne stavby infraštruktúrne v tomto štáte dotiahli a dokončili, tak toho nazývať takýmito slovami, to je pre mňa veľmi zlé. Úradníkov mojich nazývať mojich úradníkov, tak nie sú moji úradníci, sú to úradníci na ministerstve. Veľmi ste ich dehonestovali a myslím si, že to vôbec nebolo férové. Hovoríte, že nechcete ísť do osobnej roviny, pán poslanec Štefunko, ale však vy ste boli v osobnej rovine v podstate nonstop. A mesto nechce čo? Tak chcem vám povedať niečo. Od začiatku všetko robíme spolu s pánom primátorom Valom. Áno, zopakujem to, s pánom primátorom Valom. Robíme od začiatku verejné prístavy a majú jasný commitment a platia štúdiu, ktorú vypracováva Metropolitný inštitút mesta Bratislava a všetko v tom prístave, čo sa udeje, bude vychádzať z tejto štúdie, do ktorej sa, by the way, prihlásilo 125 medzinárodných architektonických kancelárií, ktoré určujú každý jeden m2 toho, ako to bude vyzerať. Nevyhodnocujeme to my. Vyhodnocuje to komisia, ktorú stanovilo mesto Bratislava. Teraz, dobre. Vyjadrím sa k pozmeňováku. Pozmeňovák hovoril len o tom, že v prípade, že dôjde k prístavným, strategickým prístavným hranám a podobne, tak tam tú kompetenciu to mesto nemá. Bavíme sa o strategických prístavných možnostiach. To znamená, nebavíme sa o tom, čo je v Zimnom prístave, ale o tom, čo bude nanovo v Pálenisku. Vyjadrím sa k pani Remišovej a tomu, čo čítala, ten list. Áno, v novom prístave, ktorého štúdiu kľudne… Veľmi sa ohradzujeme voči tomu. Každý jeden dokument, ktorý ste si vypýtali, sme okamžite na 211 poskytli. Všetko, čo sa má zverejňovať, bolo povinne zo zákona, čo malo byť zverejnené, bolo zverejnené. Všetko sme dali k dispozícii. Pani poslankyňa Remišová dostala 7. 9. komplet znalecký posudok. 11. 9. napísala, že nie je schopná si ho otvoriť, dobre? Tak dali sme k tomu nejaký technický tím, pomohli jej úplne štandardnú zásielku stiahnuť, otvoriť si, po telefóne vysvetliť, ako to má urobiť. A niet človeka a už vôbec nie poslanca Národnej rady, ktorého my by sme odvrátili od svojich dverí alebo by sme povedali: „Na toto nemáte nárok, sem nám nelezte,“ alebo mu neodpovedali. Také nie je. Kto má taký pocit, nech sa páči. Rád sa budem s tým konfrontovať. Prepáčte, že nereagujem do tých diskusií, lebo sú nekonečné a rozprávate donekonečna stále dookola to isté. Však to sa nedá počúvať. Prepáčte. Ja chápem, že robíte politiku a to vám nikto neberie. Máte svoje právo. A ja mám právo vystúpiť v záverečnej reči bez toho, aby ste na mňa reagovali. To je moje právo zase. Vy máte právo 400 minút opakovať dookola to isté, tak ja mám 4 minúty ešte 29. Takže v každej jednej dokumentácii, ktorá jasne prešla schválením bankovej rady Československej obchodnej banky a následne bola poslaná matke do Belgicka, kde v Belgicku bola bankovou radou schválená celá transakcia. A pardon. To, že za Dzurindovej vlády roku 2002 boli nepríčetne pridané infraštruktúrne časti prístavu v Bratislave súkromnému vlastníkovi, je samozrejmé, že to je zle. To sa nemalo stať. To sa nemalo stať. Ale povedzte mi, prepáčte. [18:14] Jozef Ráž – Vstup predsedajúceho Boli neprimerane pridané infraštruktúrne časti prístavu v Bratislave súkromnému vlastníkovi. Je samozrejme wrong. To je zle. To sa nemalo stať. To sa nemalo stať. Ale povedzte mi, prepáčte, teraz. Vy viete niekedy o niečom, čo SMER sprivatizoval? To sa stalo v minulosti? Alebo ide sa to stať? Alebo my sme niekde deklarovali, že ideme niečo predať, či my nejdeme predať ani m2. A to vám tu garantujem. My nejdeme nič predať. Apite pohľad banky a pohľad toho, ako sa verejné prístavy v rámci štátneho dlhu evidujú, tak bolo potrebné zrovnoprávniť ich a dať ich na komerčnú bázu. To znamená, nemôže tam byť uprednostňovanie veriteľa alebo iná neštandardná ochrana a to je to, o čom hovoríme. Kedysi to bolo proste celé takto vymaľované a bolo povedané, toto je celý prioritný majetok štátu. Ja svojím rozhodnutím ministra som mohol ten prioritný majetok štátu zrušiť, lebo ja na to mám právo. Ja určujem, čo je prioritný majetok štátu. Mohol som to jedným rozhodnutím spraviť. Len nám to nepripadalo OK, pretože plošne to zrušiť vo verejných prístavoch, aby tam mohol dôjsť developer, nám neprišlo OK. Tak sme práve preto išli cez legislatívny proces. Tak sme zvolili inú formu než môj podpis. A ja si za tým stojím. A ešte raz zopakujem. Veľmi by som vás poprosil, každý, kto má pocit, že sa tu deje niečo nekalé, tak nech použije všetky zákonné možnosti, ktoré na to má, nech sa to preverí. Všetci budeme o to lepšie spávať. Ja si to manažérsky, hovorím, ustojím. Ja hovorím manažérsky, toto bolo správne rozhodnutie. Prešiel som si ho s pánom primátorom Valom. To mesto je v súhlase so všetkým, čo sa tam deje. Trošku sa vyjadrím teraz k tým pontónom. Tak by the way, verejné prístavy nevlastnia jeden jediný pontón momentálne. Vlastnia parkovacie plochy. To znamená, vyväzovacie prvky a parkovacie státia prideľujú. Zasa zmluvy, o ktorých sme sa tu bavili, sú 10 rokov platné. Niečo bolo zdodatkované, lebo tie vyväzovacie prvky v čase, ako boli budované, tak proste boli budované súkromnými vlastníkom. Verejné prístavy spravili rámcovú dohodu, zverejnenú, žiadnu poza chrbát, žiadnu potichu, ktorá bola od marca zverejnená. Akým spôsobom idú vysporiadať tieto prvky? Určené parkovacie polohy schválené mestom sú tu 30 rokov. 30 rokov sú to tie isté parkovacie polohy a poznáte ich podľa toho, že sú tam bitvy a že sú tam vybudované parkovacie prvky. Nič sa neurobilo teraz nasilu, nanovo. Koľko mám času? Minútu. Už budem stručný. Takže, to chcem povedať ešte. To pre ten, ten, ten železničná vlečka v novom prístave. Áno, je to v štúdii, je to vymyslené tak, aby to napojenie tam zostalo. Čiže áno, pani Remišová, pani poslankyňa, robíme to presne tak, ako hovoríte a ten list som samozrejme navnímal, mám ho prečítaný. Nie je tam nič, čo by sme robili inak, než aj tak, ako to bolo tam napísané. No, končím za mňa. Ďakujem pekne. Nie ste korektní a používate to na antikampaň voči mojej kampani, čo chápem, však to je vaše právo. Ďakujem pekne. [18:14] Peter Žiga Čakám po ministerstvo. Pán spravodajca, chcete? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme o ňom hlasovať v najbližšom hlasovacom bloku o 17:00. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332 z roku 2023 o verejnej osobnej doprave. Tlač 1328, spoločná správa výborov tlač 1328 A. Pán minister je prítomný. Poďte uviesť ďalší zákon, potom sa porozprávate s pánom poslancom Štefkom. Nech sa páči. [18:14] Jozef Ráž Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely zákona o verejnej osobnej doprave je premietnuť poznatky aplikačnej praxe po nadobudnutí účinnosti zákona o verejnej osobnej doprave. Vládny návrh precizuje niektoré ustanovenia a odstraňuje identifikované výkladové nejasnosti, dopĺňa právnu úpravu vzhľadom na vývoj dopravného trhu, praktické skúsenosti objednávateľov a dopravcov s ohľadom na najnovšie trendy v európskej dopravnej politike. Úprava je najmä dopytovú dopravu a náhradnú autobusovú dopravu. Úprava náhradnej autobusovej dopravy reaguje na potrebu odstraňovania právnej neistoty pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti počas výluk na dráhovej infraštruktúre, najmä vo vzťahu k určeniu práv a povinností zúčastnených subjektov a informovaní cestujúcich. Úprava dopytovej dopravy vytvára jednoznačný právny rámec pre flexibilnejšie, hospodárnejšie zabezpečovanie dopravnej obslužnosti vo verejnom záujme, najmä v územiach s nízkym dopytom po pravidelnej doprave. Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Dovoľujem si vás poprosiť o prerokovanie vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga Pán poslanec Sedlák bol určený ako spoločný spravodajca z výboru pre hospodárske záležitosti, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch. Nech sa páči. [18:14] Justín Sedlák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332 z roku 2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmenený zákonom č. 335 z roku 2025 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 1328 v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1570 z 3. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 496 z 9. septembra 2026 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 286 zo 14. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 301 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor záverečne poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. [18:14] Peter Žiga Môžete zohnať miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán Naď, nechcete zaujať stanovisko k rozprave, lebo však žiadna nebola. Hlasovanie v najbližšom hlasovacom bloku. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozšírením rámca zavádzania využívania automatizovaných vozidiel v Slovenskej republike, parlamentná tlač 1329, spoločná správa 1329 A. Pán minister je už pripravený, nech sa páči. [18:14] Jozef Ráž Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa rozširuje rámec zavádzania a využívania automatizovaných vozidiel v Slovenskej republike, je reagovať na dynamický technologický vývoj v oblasti mobility. Príprava tohto právneho rámca je dôkazom, že nechceme len pasívne sledovať svetové trendy, ale na technologický pokrok reagujeme aktívne, systémovo. Vládny návrh nadväzuje na doterajšiu legislatívnu možnosť skúšobnej prevádzky, ktorú náš právny poriadok už pozná, no posúva ju na novú úroveň. Zavádza sa inštitút licencie na používanie plne automatizovaného vozidla, o ktorej udelení bude rozhodovať ministerstvo dopravy na základe dôkladného posúdenia žiadosti prevádzkovateľa. Kľúčovým prvkom celého návrhu je garancia bezpečnosti. Systém nastavujeme tak, aby sme mali nad celým procesom plnú kontrolu a v každom momente dôsledne chránili životy, zdravie a majetok občanov. Vládny návrh preto vyžaduje zriadenie riadiaceho centra pre nepretržitý monitoring, nepretržitý technický dohľad vykonávaný kvalifikovaným operátorom, schopnosť okamžitého zásahu s cieľom dosiahnuť minimálny bezpečný stav vozidla v prípade akejkoľvek nepredvídateľnej udalosti. Predložený vládny návrh spája podporu inovácií v tejto oblasti mobility s najvyššími nárokmi na jej bezpečnosť. Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov a dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. [18:14] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Opäť pán poslanec Sedlák z gestorského výboru prečíta spravodajskú informáciu, nech sa páči. [18:14] Justín Sedlák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozšírením rámca zavádzania využívania automatizovaných vozidiel v Slovenskej republike, tlač 1329 v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1572 z 3. júna 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 497 z 9. septembra 2026 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 287 zo 14. septembra 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 302 zo 14. septembra 2026. Týmto uznesením ma výbor záverečne poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:14] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [18:14] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia. Tento návrh zákona je naozaj takou technickou normou, ale na tomto príklade vidno, že ak správne spoločnosti požiadajú o legislatívne zmeny, lebo ich to brzdí v rozvoji, tak tie zmeny vedia prísť naozaj veľmi rýchlo. Ak ľudia, dajme tomu, žiadajú dlhodobo nižšie ceny palív a potravín alebo nižšiu kriminalitu, tak to môžu žiadať, koľko chcú, roky rokúce. Ale počas tejto vlády sa im to nepodarí, ak však príde tá správna firma a povie, že v tom rozvoji ju niečo brzdí, tak tie veci idú naozaj veľmi rýchlo. A s takou najznámejšou spoločnosťou na Slovensku, ktorá sa zaoberá vývojom AI, autonomicky, auton below je Deus AI, spoločnosť Patrika Tkáča zo spoločnosti J&T, ktorý je jedným z hlavných alebo popredných ľudí v [18:29] Igor Dušenka – Vstup predsedajúceho Na Slovensku, ktorá sa zaoberá vývojom AI autonómnych áut, je Deus AI, spoločnosť Patrika Tkáča zo spoločnosti J&T, kde je jedným z hlavných alebo popredných ľudí v tíme aj syn premiéra Fica. Tento tandem naozaj pred rokom, bolo to v máji, oznámil takú pilotnú prevádzku. Taký veľký projekt v Bratislave aj so Slovenskou akadémiou vied, kedy v centre mesta rozbehli také autonómne auto na doručovanie pošty. Odvtedy začali aj analyzovať legislatívu, čo je potrebné spraviť, aby jednoducho tie technológie do autonómnych vozidiel mohli byť zapracované do praxe. Prešiel, vlastne do roka a do dňa, dá sa povedať, bol na stole návrh ministerstva dopravy. Ktorý však, keď som si pozrel následne spoločnú správu, tak nebol až tak prepracovaný, ako sa javilo. Napríklad hneď prvý článok novela zákona o cestnej premávke je úplne nový. Úplne nový je na základe spoločnej správy, tak ja sa pýtam, že čo robilo ministerstvo dopravy celý ten rok alebo prečo sa tak náhlilo, ak jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré bolo potrebné novelizovať, je úplne nový až na základe spoločnej správy. No, chceme sa aj opýtať. Zároveň, a bolo tu aj teraz v úvodnom slove povedané, že podstatou tohto návrhu je, aby ministerstvo dopravy mohlo udeľovať licencie prevádzkovateľom autonómnych áut. A že o aké rozhodovanie tam ide. Lebo ako ten návrh čítam, tak ja tam nejaký priestor na rozhodovanie nevidím. Vidím len priestor na schválenie toho autonómneho auta alebo neschválenie. Ide o to, že tie podmienky zákon nejakým spôsobom neupravuje. Čo má to autonómne vozidlo spĺňať, domnievam sa. Avšak dúfam, že mi to aj pán minister potvrdí. Že tie požiadavky sú dané už v európskom nariadení. A ak to autonómne vozidlo spĺňa podmienky z nariadenia, má byť schválené. Ak nespĺňa, tak schválené nemá byť. Čiže tam priestor na nejaké rozhodovanie, neviem, či je to rozhodovanie, za mňa je to skôr schvaľovanie alebo neschválenie. Potom mi nie je jasné, prečo tam je v zákone napísané, že dopravný správny orgán môže povoliť. Tak buď povolí alebo nepovolí. A, tak, ako aj pán minister povedal, že je to veľmi dôležité z hľadiska toho, aby tie autá, ktoré sú schválené, aby boli bezpečné. Tak ako veľmi mu na tom záleží, sa môžeme dočítať v tom, aké sankcie navrhuje udeliť tým prevádzkovateľom, ktorí na trh uvedú alebo budú používať autonómne autá, ktoré nespĺňajú podmienky zrejme z toho európskeho nariadenia. Viete, akú pokutu tam navrhuje? Ak ministerstvo dopravy tú licenciu neudelí a niekto snáď napriek tomu tie autá skrátka bude využívať, tak tá pokuta je od 100 € do 5000 €, čiže na 100 € si minister cení a váži teda prácu svojich kolegov a celú tú veľkú novelu o zavádzaní autonómnych áut do prevádzky. Že ak to ministerskí úradníci neschvália, žiadateľ aj tak to auto bude prevádzkovať, tak jediné, čo mu hrozí, je pokuta od 100 € maximálne do 5000. Čiže toto je asi taká najlepšia bodka alebo taký záver, že ako veľmi ministerstvu záleží na tom, aby sa na Slovensku pohybovali len schválené autá. Aby neohrozovali životy ľudí, tak to cení na pokutu 100 €. A zároveň, ešte raz, čo som vravel v úvode, pokiaľ sa na vládu obrátia tie správne firmy, všetko sa dá. Tento zákon je toho krásnym príkladom. Do roka a do dňa bol nachystaný návrh zákona, do roka a do dňa odvtedy, čo spoločnosť, v ktorej figuruje aj syn premiéra Fica, oznámila, že napredujú alebo sa púšťajú do vývoja výroby alebo do vývoja softvéru pre autonómne vozidlá. Takže a toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne. [18:29] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete? Alebo spravodajca chcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200 z roku 2022 o územnom plánovaní. Tlač 1422. Prerokovanie výborov je pod číslom 1510. Pán minister Ráž, môžete uviesť zákon, nech sa páči. [18:29] Jozef Ráž Lepšie? Ďakujem pekne. Prepáčte. Vážení predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je precizovať územie určené územnou plánovacou dokumentáciou na zastavanie. Upravuje sa postup pri vydávaní záväzného stanoviska, ktorým sa reaguje na situácie, kedy dochádzalo k nevydávaniu záväzného stanoviska z dôvodu konštatovania neúplnej žiadosti. Návrhom sa vytvorí regulačný rámec pre aplikáciu územnoplánovacích zmlúv ako jedného z inštitútov územného plánovania, na základe ktorých budú môcť orgány plánovania navrhnúť využitie území, ktoré inak pre vysoké investičné náklady ostávajú nevyužívané. V nadväznosti na uvedené sa navrhujú novelizácie súvisiacich právnych predpisov. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého právneho návrhu zákona. [18:29] Peter Žiga Pán poslanec Zahorčák je už pripravený z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby nás informoval. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:29] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200 z roku 2022 Zb. zákonov o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1422. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu nového zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1422. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1510 z 31. augusta 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:29] Peter Žiga Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce, pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. letecký zákon, tlač 1446. Rozhodnutie výborov je pod číslom 1518. Pán minister, nech sa páči, uveďte zákon. [18:29] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si uviesť vládny návrh zákona o civilnom letectve a zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný vládny návrh zákona predstavuje novú právnu úpravu v oblasti civilného letectva, zohľadňujúcu štandardy, postupy a odporúčania medzinárodnej organizácie civilného letectva a právne záväzné akty Európskej únie s cieľom zjednodušiť niektoré procesy, zmierniť podmienky na vydanie dokladu a výkon činnosti v civilnom letectve, podporiť výrobu výrobkov leteckej techniky a ich vývoz do tretích krajín, znížiť náklady na výkon niektorých činností, odstrániť duplicity. Dovolím si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [18:29] Peter Žiga Spravodajca je pán poslanec Jaroslav Mego z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti. Nech sa páči. [18:29] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1446. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:29] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu. Už som to zakríkol. Som myslel, že počkáte až na tú pôdu. Pán Hlina, nech sa páči. [18:29] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, nechcem nejako kaziť dobrú rytmiku, ktorú máte, pán minister, ale zas mi to nedá, aby som nevystúpil, lebo potom sa ma spýtajú, a čo si vtedy niečo nepovedal? No tak budem mať svedomie čisté, že som niečo povedal. Nič proti letectvu, práve naopak. Len neviem celkom, pán minister, že aj či vy viete, čo tam všetko máte. Lebo tam novelizujete strašne veľa zákonov. A počúvajte, vy ste novelizovali vôbec aj zákon o rastlinolekárskej starostlivosti. To viete? Ste ani netušili, čo? A práve o tom chcem hovoriť, lebo ono to aj tak súvisí aj nesúvisí s tým a dosť vážne ho novelizujete. Naozaj ho dosť vážne novelizujete. A vlastne meníte, dá sa povedať, že celý systém, zabehnutý systém, a dosť výrazne a sú tam obrovské riziká. Chcem na to upozorniť. Proste ten zákon, ktorý sa bude meniť, tej rastlinolekárskej starostlivosti, bude zmenený v tom, že postrek z drona do 150 kg vo výške 2,5 m nad porastom sa bude chápať ako pozemná aplikácia hnojiva, pesticíd. Pozor, to je vážna vec. Dnes môžete aplikovať hnojivá a ochranné prípravky rastlín pozemnou aplikáciou. Ťaháte za traktor také stroje všelijaké, neviem čo. Ten systém ako-tak funguje. Je v tom aký-taký poriadok. Sa to proste eviduje, registruje, kontroluje, hej, že proste tie dýzy, neviem čo. A teraz vlastne hovoríte, že dron je vlastne ten pozemný postrekovač, čo ťaháte za traktorom. Pokiaľ to bude sypať z výšky 2,5 m, hej, a bude mať 150 kg. Idete do veľmi neprebádaných pôd. Naozaj chcem na to upozorniť a to je taký zvláštny fenomén, že my poväčšine máme obrovský problém transponovať smernicu, keď už nám horí termín. Niektorú ani nestihneme, niečo stihneme tesne na poslednú chvíľu a tu je zaujímavý takýto ten hec, hej, že vlastne Európska komisia pripravuje [18:44] Alojz Hlina – Vstup predsedajúceho A to je taký zaujímavý fenomén, že my po väčšine máme obrovský problém transponovať smernicu, keď už nám horí termín. Niektorí ani nestihneme, niečo stihneme tesne na poslednú chvíľu. A tu je zaujímavý takýto ten hec, hej, že vlastne Európska komisia pripravuje omnibus, kde sa vlastne celá táto problematika, ako využívať drony v poľnohospodárstve, ide upravovať a bude vytvárať nejakú smernicu. Čiže v tomto prípade ešte ani nie je a my už ako dopredu utekáme a ideme s niečím, čo je mimoriadne rizikové. Lebo doteraz vlastne letecká aplikácia je naozaj vážna vec. Ja nehovorím, že sa nerobila. Niekedy sa robí, ale máte na to špeciálne povolenie. Musí byť špeciálny dôvod. Je tam špeciálna kontrola. Nie je to sranda, pardon za ten výraz, hej? A robila sa teda na základe samostatného... Teraz to je, ak to takto prejde, ako to je. Tak chlapík si kúpi dron, vybaví si specific, lebo tá kategória bude nejaká specific, ale už to proste bude sypať, ako to bude sypať, že to nemá tie parametre tých vykonávacích predpisov a toho všetkého. Načo, ako vážna vec to je? Lebo z toho dronu môžete sypať všeličo. Tu by som možno odbočil a poviem, že potom aj povedzte vašim fafokancom, že nech potom nestrieľajú. Viete, lebo fafókanci strieľajú po dronoch. Neviem, či viete o tom prípade. Ožratý fafokanec, fafákanci, to už normálne, to je subkultúra. To je subkultúra teraz vytvoriť. Áno, to už sa z Karpatská sociálna demokracia a fafokanci a tento fafokanec chcel byť chlebok, ožratý po dožinkoch či po čom? Proste stál ako veľký latifundista na nejakom svojom pozemku a videl dron, tak po ňom vypálil. Po hasičskom dvore. Len bola náhoda, že ho trafil tak, že dole akože pristál. A teraz si predstavte, že ten dron bude mať 100 l DDT alebo, ja neviem, randapu, hej? Nejakého, by som povedal, pesticídu. A ožratý fafókane zostrelil, padne to, ja neviem, na škôlku? Povedzte fašistom, nech nestrieľajú po dronoch. Dron, a koniec koncov aj doteraz je to tak chápané, a teraz to explicitne uvádzať aj v tom zákone, že dron je bezpilotné lietadlo. Pozor, to je vážna vec. Nemôžete strieľať, že niekto strieľa po bezpilotnom, bude aj po pilotnom. Viete, to už je jedno. Takým ľuďom by mali pobrať občianske, zbrojné, všetko. To sú vaši ľudia. Nevravím, že vaši konkrétne. Fafók anči. No, čiže akože vážnym pozor, parametricky to meníte. Parametricky to meniť. Európska komisia pripravuje predpis, je v rokovaní, ešte neprišiel. Národné nejaké zákonodarné zbory prijímajú k tomu nejakú problematiku, ale by ste neverili, že sú rádovo, ale rádovo, rádovo tvrdšie, ako tie, ktoré by ste týmto chceli povoliť. Nemci, Francúzi, dal som si tú prácu. Som si vykomparoval, hej, že proste Francúzi dovoľujú pri svahoch v stúpaní 20 plus, pri zamokrených pôdach, aplikácia v nejakej výške, pri nejakej rýchlosti. Proste tam je strašne veľa detailov. Čoho, akej vzdialenosti, od čoho. Strašne veľa špecifík. A vy to na šupu povolíte, môžete to sypať ako za traktorom, len 2,5 m výške a dron do 150 kg. Pozor, naozaj vážna vec. A tu chcem povedať, nie, že by som to niekomu prial, ale to je aj takým, by som povedal, že signálom toho, jak vážne to je, prípad v Kamennej Porube. Neviem, či ste zachytili. Posypávali mak nejakými dusičnanmi? Zdvihol sa vietor, zafúkalo dusičnany do záhradok, až musel starosta vykrikovať v obecnom rozhlase, že preboha neoberajte, lebo počkáme, uvidíme, čo. Potom sa to následne šetrilo, neviem čo, že nie je to až tak toxické, ale zožltli listy, zožltli slivky, proste to je vážna vec. Toto je momentum aj pre vás, hej? Tie drifty, tie vrtule, keď proste to fúkne, vznikne tam vír, to neviete, kde to zaletí. Nemôžete... Ja neviem, koľko to na to tak tlačí, či to súvisí s tým, že chcete, že niekto chce vápniť lesy, že to chce sypať. Neviem, komu na tom tak záleží. Už keď to toľko vydržalo, podľa mňa to ešte toľko vydrží, že si počkáme na ten európsky omnibus, že čo tam vlastne bude a na základe neho, tých vykonávacích pravidiel, si to rozrobíme a rozmeníme na drobné u nás. Lebo je dosť možné, že niekto povie, že to bude v rozpore. Takže pán minister, typujem, že ste nevedeli len, že to tam máte. Hej? Vedeli ste, lebo viete, čo je zaujímavé, že napríklad Ministerstvo vnútra bolo zásadne proti. [18:44] Peter Žiga Kolegovia, dohodnime sa, že nediskutujeme. Môžete sa prihlásiť faktickou poznámkou, môžete sa prihlásiť do rozpravy. [18:44] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ministerstvo vnútra malo zásadnú pripomienku, asociácia dronistov mala zásadnú pripomienku. Asociácie, ktoré združujú tie prípravky, neviem, ako sa nejak to volá, mali zásadné pripomienky. To nie je sranda, že dáte aj nejaký herbicíd. Je rozdiel aplikačne, ako to dávate, hej, že proste tam nie a ako to budete kontrolovať. To je rozprašovač za traktorom, proste sa v trojročných cykloch kontrolujú, kontrolujú sa dýzy. To je vážna vec. Na tých dronoch vy ani neviete, ako to ide s tým sypať, ale už to idete povoliť. Takže by som akože trošku pribrzdil, vyhráte, že sa dohodli. Ja neviem, komu na tom tak záleží, či ide tak až povedať, že ako vybavil poľnohospodárom, že môžu to sypať z dronu. Viete, povedzme si zase pravdu, že ten dron, aplikácia, jasné, sú veľkí tohto fanúšikovia, že to má svoj zmysel pri zachovaní všetkých bezpečnostných rizík a aby sme predišli problémom. Ale zase nerobme z toho zlaté teľa, že to vyrieši slovenské poľnohospodárstvo. Ekonomicky je stále lacnejší ťahať za traktorom ten postrekovač. Ten dron má význam naozaj pri prudkých svahoch, pri zamokrenej pôde, proste pri nejakej laparoskopickej aplikácii. Má to svoj význam, hej? A koniec koncov, keď to teraz potrebujete v takých špecifických prípadoch, tak si to špecifickým povolením môžete vybaviť aj teraz presne za to. Nepotrebujete to unblok uvoľniť, sypte koľko chcete, choďte si kúpiť ku Číňanom dron, stojí to pár korún. Sypte, koľko to dá. Potom sa budeme čudovať, čo je v potoku, čo je v záhradkách. Naozaj je to vážna vec. Nemáte to dobre prichystané. Tí, čo sú proti, vedeli, prečo sú proti. Nechápem, prečo ten švung. Čo chce Takáč zaprezentovať, že zachráni slovenské poľnohospodárstvo, že sa bude môcť sypať fungicíd z dronu, že tým sa zachráni? Tým sa nezachráni. Ako je v tom určitý priestor, je v tom určitá budúcnosť a treba to urobiť poriadne. To som chcel povedať a ospravedlňujem sa za zdržanie. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič. [18:44] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, kolega Alojz. Ďakujem, že si vystúpil. Skutočne je to celý tento letecký zákon komplikovaný a vôbec aj celá táto dronová oblasť. Ono je to skutočne niečo absolútne nové, čo sa veľmi rozvíja a myslím si, že bude zasahovať do viacerých oblastí a nakoniec však už zasahuje. Ja si myslím, že určite tá opatrnosť je na mieste, tie samozrejme, ale zasa poviem z druhej strany to, že my sme malá krajina a napríklad v bankovom sektore sme veľmi akože pokrokoví. Veľmi často práve, že sme malá krajina, akoby aj pokroková niekedy, že tie banky vyvíjajú nové systémy tu, alebo to robia aj slovenské firmy a proste, že sme v niečom normálne, že aj lídri a je dobré byť aj na to hrdí. Takisto si myslím napríklad aj technológie mobilného internetu alebo vôbec týchto telekomunikácií, že tam tiež to Slovensko má akoby taký nejaký svoj význam. Čiže ono je to veľmi ťažká téma a veľmi ťažko akoby určiť, kde je skutočne dobré mať napríklad zákonné rámce, tak ako aj pri tých automobilových vozidlách, a stať sa lídrom v nejakej oblasti, pretože je to možné, je to potom tým pádom možné skúšať, aplikovať, vylepšovať a dávať pozor, samozrejme. Takže je to skutočne zložitá téma, ale majme na pamäti aj takéto veci, že niekedy aj to Slovensko, ako je malé, má to svoju výhodu a že vieme byť v niečom novátori, inovátori a proste možno nejakí priekopníci. Ale ešte raz, skutočne to, čo si spomínal, proste celé tieto aplikácie chemikálií sú veľmi, veľmi dôležité a skutočne tam treba dávať obrovský pozor. S tým absolútne, absolútne súhlasím. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga Ešte pán Hlina. [18:44] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. S tým som ja nikdy nemal problém. A máme podľa mňa na to a koniec koncov sme to už aj viackrát dokázali, že sme možno v niečom vedeli, len treba pozor, že či to teda nie je tak akože zúfalý pretek o jedinečnosť. Bol tu jeden predstaviteľ, ukážem to všetkým. Volal sa Igor Matovič a viete, ako to dopadlo, hej? Čiže ja som v tomto taký vcelku pokorný, hej, že keď sa dá poučiť, keď niekto porobil chyby, tak my ich už nemusíme zopakovať, minimálne sa poučme. Hej, tak ja by som bol v tomto... Toto my sme drony nevymysleli, hej, čiže to nie je nejaké, že teraz my ideme ich používať na aplikáciu a tu treba zozbierať poznatky a skúsenosti a akceptovať to, že sme súčasťou Európskej únie. Takže ak sa pripravuje nejaká smernica na ich používanie, tak buď vieme, aká je. Hej? A už to všetko máme inkorporované, ale z toho poznania a čítania, čo mám, to určite tak nie je, hej? Takže naozaj. Ja som v dobrom na to upozornil. Ja si myslím, že pán minister asi vie, že s tým je problém. Neviem, dokedy sa tu ideme o to naťahovať, ale naozaj by urobil lepšie, keby to stiahol. Ten zákon, novelu toho zákona o tej rastlinnej, zákon o rastlinolekárskej starostlivosti, že by z toho vyňali pre túto chvíľu. Nič by sa nestalo, ďakujem. [18:44] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce vystúpiť, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a máme posledný zákon z dielne pána ministra Ráža. Tlač 1459, zákon č. 143 z 98 o civilnom letectve. Nech sa páči, pán minister, uveďte ho. [18:44] Jozef Ráž Ďakujem. Ďakujem pekne, lebo už to bude musieť za mňa dobojovať kolega zajtra. Pán predsedajúci Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/98 Zb. zákon o civilnom letectve, leteckých zákonoch, zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dovolím si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého materiálu vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [18:44] Peter Žiga Pán poslanec Mego bol určený navrhnutým gestorským výborom pre hospodárske záležitosti ako spravodajca, nech sa páči. [18:44] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Zb. zákon o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1459. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel návrhu rokovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu. [18:44] Peter Žiga Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca sa nechcú vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A keďže sú 2 minúty do 19:00, mám pre vás dobrú správu. Dnes sme prešli 10 bodov, takže nám na tejto schôdzi ostáva už len 286. Prerušujem dnešné rokovanie schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9:00. Prajem vám pekný večer.