Rokovanie NR SR 6. 5. 2026 – Národná rada schválila rodinný zákon, odmietla SIS a športové reformy

[08:59] Andrej Danko Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, otváram 15. rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci. Poslankyňa Kolejáková, Majerský František, Majerský Milan na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Jurík. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2000 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 946, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach 1035, 1225. Dávam slovo poslankyni Simone Petrík ako navrhovateľke zákona. Konštatujem, že pani Simona Petrík nie je v sále. Tento zákon prepadá. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Jaurovej-Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/2014 Z. z. o fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1056, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach 1106, 1225. Dávam slovo poslankyni Zore Jaurovej. Konštatujem, že nie je v sále. Tento zákon prepadá. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Jaroslava Spišiaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je v tlači 1079, návrh na pridelenie výborom a ich prerokovanie je v rozhodnutiach 1120, 1225. Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Spišiakovi, aby nám návrh uviedol. A avizujem, že ďalším zákonom o tomto je zákon pani poslankyne Než, kde spravodajkyňou je Tina, pani poslankyňa Tina Gažovičová. Nech sa páči, pán poslanec. [09:02] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46 z roku 93 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Tento návrh reflektuje aktuálne nedostatky v aplikačnej praxi, súvisiace s výberom vhodného kandidáta na funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby a kontrolu činností Slovenskej informačnej služby. Cieľom návrhu zákona je precizovať proces výberu, menovania riaditeľa a priblížiť tento proces s bežnou praxou v okolitých štátoch, prevažne Európskej únie. Na základe skúseností vyplývajúcich z uplatňovania doterajšieho kontrolného mechanizmu voči SIS, som členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS. Som osobne praktický. To, čo tam vidím. A to, čo je umožnené kontrolným výborom zistiť, skontrolovať, presvedčiť sa. Alebo akokoľvek ináč sa utvrdiť v domnienke aspoň, že tá Slovenská informačná služba pracuje v zmysle svojho poslania. Tak len k tomuto všetkému som sa rozhodol tento návrh predložiť. A v plnej miere zohľadniť to, že tajná služba je spravodajská služba. Jej operácie prebiehajú v utajení. Nemôže sa o nich referovať, nemôže sa o nich dozvedieť v podstate nikto z okruhu spravodajskej služby alebo spolupracujúcich spravodajských služieb, lebo je vysoké riziko odhalenia, vysoké riziko prevalenia, vysoké riziko znemožnenia vlastne dosiahnuť stanovený cieľ. Preto tento môj návrh je podľa môjho v súlade s týmito princípmi, len spresňuje a identifikuje a predpisuje riaditeľovi predložiť pri kontrolách zo strany tohto nášho výboru parlamentného materiály, ktoré podľa všetkého je možné predložiť, je aj možné predložiť včas. A s ohľadom na záujem spoločnosti na ako takej kontrole spravodajskej služby, lebo bez hlavy, superutajene vykonávané operácie spravodajskej služby bezohľadne, bez možnosti aspoň orientačného skontrolovania, či sa zaoberajú reálne tými hrozbami na demokraciu, ktoré vyplývajú z bežného života, o ktorých vie, lebo predpokladá každý občan, ktorý sa zaujíma trochu o bezpečnosť. Čiže to je podstata a dôvod tohto návrhu. Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Dokonca aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. A dokonca aj s predpismi, ktoré ako-tak upravujú súčinnostné alebo existenčné pôsobenie spravodajských služieb v rámci Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jediný vplyv môže mať pozitívny, že títo všetci sa možno vo väčšej miere môžu oboznámiť s tým, či spravodajská služba ich chráni, identifikuje riziká a podniká kroky na ich elimináciu. Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem. [09:06] Andrej Danko Pán poslanec. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil návrhový gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslankyni Bihariovej. Nech sa páči. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne [09:07] Irena Bihariová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ctení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram [09:08] Andrej Danko Všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Spiš, ak môžete aj ťuknúť alebo bude to lepšie technikom? OK, keď nie. Dobre, v rámci rozpravy teda ústne nik sa nehlási do rozpravy okrem navrhovateľa, konštatujem a uzatváram možnosť prihlásenia. Dávam v rámci rozpravy slovo navrhovateľovi zákona, pánovi poslancovi Spišiakovi, nech sa páči. 123456789101115181920 [09:09] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie 1 Takže vážené dámy, páni, ešte raz. Celý tento môj návrh spočíva z, alebo je zhrnutý v ôsmich bodoch. Stručne sa budem snažiť vysvetliť vám, o čo ide. V tom bode č. 1 sa navrhuje teda, alebo navrhujem, aby vláda Slovenskej republiky pri výbere osoby, ktorú nominuje prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby, bola povinná posúdiť a vziať do úvahy predovšetkým odborné, morálne a osobnostné predpoklady navrhovanej osoby na výkon tejto funkcie. Rovnaká podmienka sa ukladá aj pre prezidenta Slovenskej republiky pri uplatňovaní svojej krešnej pôsobnosti, právomoci. Čiže, aby bolo napísané v tom návrhu, akou formou sa oboznámili s jeho osobnostnými, morálnymi, profesnými predpokladmi? Nie len tak, že si zmysleli, že toto bude riaditeľ a hotovo. Čiže musí to byť napísané, či sa tým zaoberali, ako zvážili, ako prehodnotili všetky tieto osobnostné predpisy, ktoré, alebo predpoklady, ktoré musia jednoznačne potvrdzovať, že táto osoba je sudca, je spôsobilá vykonávať takúto veľmi závažnú funkciu, ktorá je v podstate prakticky veľmi obmedzene kontrolovateľná. Aby už z povahy tej osoby na základe jeho celej životnej dráhy, jeho konaní v minulosti, jeho priamych reakcií na krízové udalosti, krízové situácie bolo zrejmé, že tento človek sa vie správne rozhodnúť, chápe podstatu, chápe bezpečnostné riziká, chápe základnú bezpečnostnú, politickú, akúkoľvek doktrínu Slovenskej republiky a chápe demokratické princípy, ku ktorým sa naša republika hlási a že ich bude chrániť a že je schopný to robiť za akýchkoľvek podmienok. A keď takýto človek ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby povie, že sme konali, sme vykonali, riziko hrozí alebo nehrozí, tak drvivá väčšina občanov a prevažne aj tí, ktorí sa vyznajú v situácii, musia povedať, že áno, tak toto je fakt, takto to je, lebo to hovorí presne tento človek, ktorému je možné veriť. Samozrejme, že nie každý bude veriť, ale drvivá väčšina ľudí, ktorých zaujíma a ktorí priamo pracujú na boji proti nebezpečenstvám akýmkoľvek. A my hovoríme, aby nepochybovali, lebo tiež všetci budú musieť prijímať nejaké rozhodnutia, či už v parlamente alebo vo vláde, alebo v rôznych iných štátnych inštitúciách a všetko bude závisieť koľkokrát, lebo situácia vo svete sa zhoršuje, na rozhodnutí a informácii, ktoré poskytne Slovenská informačná služba. To je veľmi dôležité. Ďalej sa tu, alebo navrhujem, aby sa vyslovene definovali ciele externej kontroly realizovanej orgánom parlamentného dohľadu, čiže tým výborom, ktorého som členom. Definované ciele parlamentného modelu kontroly reflektujú právnu úpravu, čiže nie je to nič nadrámec z toho, čo už teraz je právne upravené. Ale musia byť definované v zákone. Čo sú ciele tej kontroly? Prečo vôbec parlamentná kontrola existuje? V snahe kontrolovať činnosť SIS. Navrhnem rozšíriť okruh interných predpisov, ktoré bude riaditeľ Slovenskej informačnej služby v rámci parlamentnej kontroly povinný predkladať na základe žiadosti osobitného kontrolného výboru. Táto zmena zohľadňuje definovanie Slovenskej informačnej služby ako všeobecnej bezpečnostnej a spravodajskej služby. Čiže teraz sú v tom zákone, ktorý sa snažím novelizovať, väčšinou zákonné prekážky, na základe ktorých riaditeľ nemôže predložiť také materiály, o ktoré, povedzme, žiadame pri tej kontrole. Lenže tie doklady nie sú predmetom spravodajského rozpracovania, nie sú informácie o priamych aktivitách v Slovenskej informačnej službe, ale sú to dokumenty, ktoré dokresľujú, či ich činnosť sa zaoberá alebo Lenže tie doklady nie sú predmetom spravodajského rozpracovania. Nie sú informácie o priamych aktivitách v Slovenskej informačnej službe, ale sú to dokumenty, ktoré dokresľujú, či ich činnosť sa zaoberá alebo či smeruje alebo či reflektuje na aktuálne bezpečnostné hrozby. Preto priamo do zákona navrhujem, aby sa zapísali takéto materiály už v zákone a potom riaditeľ Slovenskej informačnej služby nebude môcť povedať, že má zákonnú prekážku informovať, lebo v zákone takýto typ materiálu nie je uvedený. To je najčastejšie, na čo odkazuje teda aktuálny riaditeľ Slovenskej informačnej služby. A ďalej, veľmi dôležité je za účelom zefektívnenia tej našej alebo parlamentnej kontroly, nehovorím našej parlamentnej, lebo zákon predkladám, lebo zákon je do budúcna dlhodobo mi alebo aj ktokoľvek iný, kto je členom osobitného výboru na kontrolu SIS, pri prerokovávaní už aj v tomto značne obmedzenom rozsahu sa máme možnosť dozvedieť niektoré informácie, ktoré síce nie priamo, ale sprostredkovane možno na základe iných nepriamych dôkazov nasvedčujú tomu, že spravodajská služba alebo konkrétne jej riaditeľ nekoná úplne v súlade s predpismi. Že ich možno prekračuje, možno zneužíva. Čiže, ak sa takéto niečo na tom výbore prerokováva, tak výbor podľa súčasnej platnej legislatívy môže informovať, môže podať podnet orgánom štátu, ktoré sú oprávnené viesť disciplinárne konanie voči riaditeľovi SIS alebo aj iným členom. Lenže k tomu, aby sa toto mohlo stať, tak musí rozhodnúť kontrolný výbor uznesením, kde má väčšinu koalícia. Čiže už sme to zažili v tejto ére párkrát, že jednoducho uznesenie nebolo prijaté a tým pádom, povedzme, ja ako člen kontrolného výboru som niečo vedel, čo zakladá podozrenie. A nemohol som o tom nikomu hovoriť, lebo všetko, čo sa tam dozviem, je tajné. Nechcem porušiť zákony. Lenže uznesenie nebolo schválené, tak čo som mal s tým robiť, že? Tak tu navrhujem, aby, keď aj každý člen, aj napriek tomu, že uznesenie nebude schválené, mohol teda písomne podľa určitých právnych náležitostí informovať orgán, povedzme prezidenta, ktorý má disciplinárnu právomoc nad riaditeľom SIS, že dozvedel som sa pri rokovaní túto skutočnosť, navrhujem alebo dávam podnet na disciplinárne konanie a nemusím to v sebe dusiť, že niečo som zistil, a keď to niekde poviem, tak poruším zákon. Čiže toto je dôležitá dôležitá časť tohto môjho návrhu, aby sme nemuseli čakať uznesením, kde aj tak má väčšinu koalícia a keď sa jej nechce, tak nikdy neschváli takéto uznesenie, ktorým by sa informovali dotyčné kontrolné mechanizmy štátu, ktoré sú oprávnené vykonávať disciplinárne alebo aj akékoľvek iné konanie voči podozreniam. A čo ešte? Skúsim to. Dúfam, že to prejde, ale zrejme nie. Za účelom posilnenia ochrany základných práv osôb občanov sa alebo navrhujem priznať osobitnému kontrolnému výboru oprávnenie kontrolovať použitie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS. Toto navrhujem kvôli tomu, že podľa zákona, ktorý upravuje tieto veci, má vzniknúť komisia, ktorá má toto vykonávať. Lenže už roky rokúce, odkedy platí tento zákon, tá komisia nebola zriadená. A zrejme možno ani zriadená nebude nikdy. Alebo s ťažkosťami, lebo je komplikované navrhnúť ľudí takých, ktorí sú spoľahliví, ktorí musia prejsť previerkami NBÚ a byť členovia tejto komisie a musia tam byť nominovaní a nominácia zo strany súčasných koalično-opozičných problémov je viac nemožná do takejto skupiny alebo komisie. Ale predsa len, aby bolo možné v určitom vymedzenom rozsahu pri maximálnych podozreniach vykonať zrejme to, čo by mohla táto komisia, kvôli čomu bola aj zriadená zákonom. Tak dovtedy, ako dočasné opatrenie, navrhujem, aby toto mohol robiť osobitný výbor na kontrolu SIS Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie žiadna faktická. [09:19] Andrej Danko Poznámka. Teda ako jediný ste vystúpil v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete sa ešte vyjadriť aj záverečným slovom ako navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Čo? Ja neviem, akože ja neviem, vy ste kedy prišiel? Ja som vyzval, no dobre, ja som vyzval, kto je prihlásený písomne. Potom som sa pýtal, kto je prihlásený ústne a v rámci ústnej som uzavrel možnosť, skonštatoval, že jedine sa prihlásil pán poslanec Spišiak. Takže ma neopravujte a naozaj sledujte priebeh rokovania a nevykrikujte tu. Prosím, konštatujem ešte raz, pán poslanec Spišiak, že ste bol jediný v rámci rozpravy. Nemáte faktickú, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Spýtal som sa vás ešte ako navrhovateľa, nemáte teda záujem vystúpiť? Pani spravodajkyňa, záverečné slovo, máte záujem? Nie. Prerušenie rokovania o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslankyne Natálii Než a Ingrid Kosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/2015 Z. z. o športe a o zmene niektorých zákonov. Poprosím kľud v sále, pán poslanec. Pán poslanec, prosím vás, fakt kľud, ale ja som dodržal, môžete si to pustiť na videu všetko. Návrh zákona má tlač 1090, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1139 a 1225. Dávam slovo poslankyni Natálii Než, aby návrh zákona uviedla. [09:21] Natália Nash – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená verejnosť, športová obec. Dovoľte mi, aby som v mene svojom i v mene mojej kolegyne Ingrid Kosovej uviedla návrh zákona, ktorý sa na prvý pohľad môže javiť ako technická novela, no v skutočnosti predstavuje jednu z najzásadnejších hodnotových zmien v našom prístupe k mládežníckemu športu. Predkladáme návrh, ktorý do našej legislatívy konečne zavádza systémový rámec pre ochranu osôb v športe, tzv. safeguarding. Viac k návrhu uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam [09:22] Andrej Danko Slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, poslankyni Tine Gažovičovej. Ďakujem za [09:22] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Slovo. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 1090. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z mojich oprávnení, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pričom za gestorský výbor navrhujem školský výbor, čiže výbor pre vzdelávanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [09:23] Andrej Danko Pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Kosovej. V rámci rozpravy o slovo ako prvá požiadala pán poslankyňa, nech sa páči. [09:24] Natália Nash – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, spolu s kolegyňou Ingrid Kosovou predkladáme novelu zákona o športe týkajúcu sa safe gardingu. Na úvod mi dovoľte použiť termín slovenský paradox. Sme krajina, ktorá sa hrdí svojimi športovými úspechmi. Sme krajina, ktorá dokáže, a to je niekedy aj dobré, investovať desiatky miliónov € do betónu a ocele. Staviame národné štadióny, konštruujeme hokejové arény, s veľkou slávou striháme pásky na nových multifunkčných halách, vieme dokonca zafinancovať stavbu olympijskej arény na nelogickom mieste a snívať Dankov sen o maďarskej olympiáde. Ale pýtam sa vás, a pýtam sa úprimne, zaujíma ma vaša odpoveď. Koľko investujeme do bezpečnosti detí, ktoré budú na týchto športoviskách trénovať a súťažiť? A teraz nemyslím fyzickú bezpečnosť budov a nemyslím statiku striech. Čo? Myslím na bezpečnosť pred tými, ktorí majú k našim deťom blízko a majú nad nimi v rámci športu istú moc. Investujeme do infraštruktúry, do hál, do telocviční, ale fatálne zanedbávame infraštruktúru vzťahov. Máme moderné šatne, ale nemáme mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby sa v tých šatniach nediala šikana, sexuálne obťažovanie, psychické týranie alebo zanedbávanie. Máme tréningové plány na rozvoj pohybových schopností a zručností detí, ale takmer žiadne požiadavky na rešpekt a ochranu fyzického a duševného zdravia detí. Tento návrh zákona to má zmeniť. Možno si niektorí z vás, najmä z koaličných lavíc, povedia, načo ďalšia byrokracia? Veď šport je o výkone, o radosti. U nás na dedine sa také veci nedejú. Dámy a páni, dovoľte mi vyviesť vás z omylu. Nie mojimi domnienkami, ale tvrdými dátami, ktoré zozbieral Slovenský olympijský a športový výbor v rámci iniciatívy Šport v bezpečí. Výsledky sú alarmujúce. Až 28 %, opakujem, takmer tretina našich športovcov a športovkýň priznala, že sa vo svojej kariére stretla s niektorou z foriem obťažovania, zneužívania či šikany. Nie niekde v Hollywoode, nie v dokumente na Netflixe, ale tu na našich štadiónoch, v našich bazénoch, v našich telocvičniach. A to hovoríme len o tých, ktorí nabrali odvahu to v tomto anonymnom dotazníku priznať. Odborníci, a potvrdzuje to aj prax, hovoria o fenoméne špičky ľadovca. Väčšina prípadov ostáva zamlčaná. Prečo? Pretože v slovenskom športe, žiaľ, stále vládne kultúra ticha. Kultúra ticha, kde sa úspech a medaile, ktoré sú často vykúpené mlčaním o praktikách, ktoré by sme v inom prostredí, napríklad v škole či v práci, netolerovali. Hovorme, ale aj o realite, ktorú odhaľujú konkrétne kauzy z posledných rokov u nás aj v Českej republike. Kauzy, z ktorých mrazí. Spomeniem prípad teplického predátora v bojových športoch, trénera, ktorý si budoval imidž druhého otca, zatiaľ čo roky odporne zneužíval chlapcov a manipuloval nimi. Alebo atletického trénera z Klatov, ktorý pod rúškom odbornej medicínskej starostlivosti a kontroly svalstva nútil mladé dievčatá vyzliekať sa a obťažoval ich. Závažné sú obvinenia aj v mládežníckom hokeji, napríklad v českom Prostějove. Tam tréner údajne neváhal zneužiť ambície rodičov a podmieňoval vstup zverencov v tíme tým, že ich matky pristúpia na intímny vzťah s ním. Realita je často desivejšia, než si pripúšťame. Stačí sa pozrieť do českého prvoligového FC Slovácko. Tamojší tréner v roku 2019 vyhlásený za najlepšieho v krajine 4 roky tajne natáčal zverenkyne v sprchách. Kým verejnosť tlieskala jeho odbornosti, on intímne zábery 14 žien vymieňal za detskú pornografiu. Odhalila to iba policajná náhoda pri vyšetrovaní iného trestného činu. Keby jej nebolo, natáčal by dodnes. Máme v našich kluboch nastavené procesy, alebo sa tiež spoliehame iba na takéto šťastie. Tak poďme teda aj na Slovensko. Na Slovensku nami otriasol napríklad prípad trénera gymnastiky z Kysúc, ktorý bol verejnosťou oslavovaný ako hrdina za záchranu života zverenkyne, no dnes čelí obžalobe zo závažného sexuálneho zneužívania viacerých dievčat. Ďalší prípad sa stal na Liptove. Tréner Martin, vnímaný ako autorita, zneužíval chlapcov, zatiaľ čo systém aj klub mlčali. Zločin odhalila až matka jednej z obetí, ktorá konala na vlastnú päsť. Alebo spomeniem kauzu z Trenčína, kde obeť z tenisového klubu prehovorila až po rokoch mlčania. Alebo za hranicami v Rakúsku Aj kluby mlčali. Zločin odhalila až matka jednej z obetí, ktorá konala na vlastnú päsť. Alebo si spomeniem na kauzu z Trenčína, kde obeť tenisového klubu prehovorila až po rokoch mlčania. Alebo za hranicami v Rakúsku rovnaký scenár otriasol aj rakúskym SCR Altach, kde funkcionár inštaloval kamery do šatní. Bezpečnosť detí nemôže stáť na pleciach odvážnych matiek či na policajnom algoritme. Musí byť garantovaná zákonom, ktorý vyžaduje preverovanie, kontrolu a nezávislú osobu, ktorej sa dieťa v klube môže zveriť. A to sú len medializované prípady. Stáva sa, že keď sa mladí športovci alebo ich rodičia pokúsia incidenty nahlasovať alebo sa sťažovať, často narazia na múr, na spochybňovanie. Na výsmech, na bagatelizovanie alebo na popieranie zo strany klubu bez riadneho prešetrenia. Prečo? Pretože väčšina športových organizácií nemá pravidlá a postupy pre takéto prípady. Toto nie je zlyhanie jednotlivcov. Toto je systémová chyba. A systémové chyby musia riešiť systémové opatrenia a legislatíva. K príprave tohto zákona nás samozrejme neviedli len uvedené medializované prípady či vlastné dojmy. Viedli nás aj fakty. Opierali sme sa o najnovšie vedecké a odborné poznatky. Nedávno vyšla ďalšia štúdia publikovaná v prestížnom časopise BMC Public Health, ktorá plytkému nazeraniu na šport tiež nastavuje zrkadlo. Tá hovorí jasne, vplyv športu na duševné zdravie detí nie je automaticky pozitívny. Je to minca s dvomi stranami. Áno, šport má obrovský potenciál. Štúdia identifikuje mechanizmy ako pocit spolupatričnosti, osobný rozvoj či budovanie pozitívnych návykov a režimu v živote, ktoré chránia duševné zdravie. Ale tá istá štúdia varuje, že bez správneho nastavenia prostredia sa mechanizmy v športe môžu zmeniť na zbrane. Zatiaľ čo šport môže budovať sebadôveru, prílišný tlak na výkon, či už vnútorný alebo zo strany trénerov a rodičov, môže byť zároveň hlavným zdrojom stresu a negatívnych emócií. Rovnako tak nevhodné správanie, šikana či pocit zanedbávania zo strany športovca, keď je nevypočutý. U 10-ročných detí v elitných kluboch bolo dokonca pozorované predstieranie zranení, aby zakryli emocionálne utrpenie. Kľúčovým zistením tejto analýzy je, že najdôležitejším faktorom nie je samotný šport, ale medziľudské vzťahy a predovšetkým vzťah trénera so športovkyňou alebo športovcom. Tento vzťah je v športe unikátny. Je intenzívny, je emocionálny, fyzický a často trvá roky. Tréner má nad dieťaťom moc, akú má máloktorý iný dospelý. Rozhoduje o jeho úspechu, o jeho sebaúcte, o jeho budúcnosti. Informácie a zistenia z tejto a ďalších štúdií nám hovoria jasne. Ak chceme chrániť duševné zdravie jednotlivca, musíme nastaviť pravidlá na úrovni organizácie a politiky. Nesmieme sa spoľahnúť na náhodu alebo na dobrú vôľu. Musíme vytvoriť bezpečné prostredie garantované zákonom. Náš návrh stojí na troch pilieroch, ktoré zavádzajú základný poriadok do chaosu a sú inšpirované osvedčenou praxou z krajín ako Veľká Británia, Holandsko či smernicami Medzinárodného olympijského výboru. Po prvýkrát zavádzame do zákona o športe definíciu pojmov ako ochrana osôb v športe, tzv. safeguarding a definujeme formy násilia. Možno to znie formálne, ale ako jazykárka viem, že slová majú váhu. V práve platí, čo nie je dobre definované, to sa ťažko postihuje. Dávame tým jasný signál, že neprimeraný nátlak či šikana nie sú staré dobré tréningové metódy, ale neakceptovateľné javy. Zavádzame inštitút vyhlásenia o ochrane v športe. Každá organizácia pracujúca s mládežou prijme a zverejní jasné pravidlá na základe posúdenia rizík. Rodič, ktorý dáva dieťa do klubu, bude vedieť, že tento klub má nastavené, čo si v prípade, že sa niečo deje, že sa niečo deje na tréningu alebo za dverami šatne. A toto je srdce nášho návrhu. Každá relevantná organizácia bude musieť mať určenú konkrétnu fyzickú osobu, osobu zodpovednú za ochranu. Táto osoba nebude len menom na papieri, bude prvým kontaktom pre deti a rodičov, ktorí chcú nahlásiť incident alebo majú podozrenie na nekalé praktiky. Bude tou osobou, za ktorou môže prísť aj samotné dieťa, ktoré sa bojí konfrontovať trénera ohľadom nevhodného správania. Náš návrh explicitne zakazuje, aby túto funkciu vykonával štatutár organizácie alebo hlavný tréner. Prečo? Pretože nemôže byť sudcom vo vlastnom konaní. V slovenskej praxi vidíme často one man show kluby, kde je otec predseda, syn tréner a mama robí účtovníctvo. Ak sa v takomto klube stane krivda, dieťa nemá kam ísť. Tento zákon to mení. Vytvárame nezávislý bod dôvery. Okrem toho zavádzame povinnosť, aby osoby v pozícii dôvery, tréneri, funkcionári, zdravotníci a ďalšie osoby, ktoré vykonávajú pravidelnú alebo opakovanú činnosť, ktorej súčasťou je priamy kontakt alebo dohľad nad deťmi alebo zraniteľnými osobami, prešli nielen overením bezúhonnosti, ale aj povinným vzdelávaním v oblasti ochrany osôb. Totiž nestačí vedieť, ako kopať do lopty. Tréner v 21. storočí musí vedieť rozpoznať šikanu, musí vedieť, kde sú hranice fyzického kontaktu s dieťaťom a musí vedieť, ako komunikovať s dieťaťom rešpektujúcim spôsobom. Významnú úlohu v našom návrhu zverujeme národným športovým zväzom. Tie už nemôžu byť len organizátormi súťaží a distribútormi dresov. Stávajú sa garantmi bezpečnosti pre celé svoje športové odvetvie. Zákon im ukladá povinnosť zapracovať pravidlá safeguardingu priamo do ich stanov a disciplinárnych poriadkov. Zväz musí mať právomoc disciplinárne stíhať nielen doping či fauly na ihrisku, ale aj pochybenia v oblasti ochrany osôb a integrity. Zároveň očakávame solidaritu. Veľké a silné zväzy, napríklad futbalový, hokejový, atletický, musia podať pomocnú ruku svojim klubom. Poskytnú im metodiku, pomôžu im zdieľať safeguarding officerov, aby sme nezaťažili malého funkcionára na dedine, ale dali mu servis. Zväz musí byť majákom, ktorý nastavuje štandard. Už teraz počúvam hlasy a možno zaznejú aj od kolegov poslancov tu v pléne, že zasa zaťažujeme kluby byrokraciou. Že malé kluby to nezvládnu, že chceme zbytočné pravidlá, papierovačky, kým oni chcú len športovať. Vážení kolegovia, poďme si to rozmeniť na drobné. Je byrokraciou, ak žiadame, aby v klube existoval jeden človek, ktorý vie, čo robiť, ak je dieťa zneužívané? Je byrokraciou, ak chceme, aby tréner vedel, že nemôže dieťa ponižovať alebo zanedbávať? Ak dokáže každý malý klub viesť účtovníctvo, aby neprišiel o dotácie, ak dokáže evidovať členské príspevky, robiť súpisky, zabezpečovať výjazdy na sústredenia a zápasy, musí dokázať viesť aj agendu safeguardingu. Inak riskuje stratu toho najcennejšieho, dôvery detí a rodičov. Navyše, mysleli sme na prax. Návrh zákona dáva 12-mesačné prechodné obdobie na to, aby sa organizácie na túto novú povinnosť pripravili. Umožňujeme zdieľanie týchto funkcií. Zväzy môžu metodicky pomôcť malým klubom. Safeguarding officer môže byť zdieľaný pre viaceré malé subjekty. Nechceme likvidovať šport, chceme ho civilizovať. Argumentovať administratívnou záťažou pri téme sexuálneho zneužívania či psychického týrania detí je cynizmus. Ak je cena za bezpečnosť detí jeden papier navyše a jedno školenie ročne, tak je to cena, ktorú ako spoločnosť musíme byť ochotní zaplatiť, a to bez diskusie. Dámy a páni, šport je fenomenálny nástroj. Ako uvádza aj spomínaná štúdia BMC Public Health, môže byť liekom na duševné problémy, môže dávať deťom návyky, cieľ a priateľstvá na celý život. Ale môže byť aj priestorom, kde sa dejú zlé veci, ak v ňom dovolíme vládnuť bezohľadným ľuďom, predátorom a násilníkom bez akejkoľvek kontroly. Dnes máme šancu posunúť slovenský šport z divokých 90. rokov do civilizovanejšieho 21. storočia. Nie peniazmi do betónu, ale apelom na hodnoty a princípy. Pani poslankyňa Javurová, prosím. Naozaj nejedzte v sále ako malé deti. Ja už neviem, ako to mám povedať poslancom za PS. Vyneste všetky tie cukríky von zo sály. Nerobia to ani deti v škôlke, ani v triede poslanci Národnej rady nemajú čo jesť jedlo v sále. Opakovane to hovorím, dajte von tie cukry a nesmejte sa už, fakt. Môžete to vyniesť? Vyneste von tie cukríky. Dobre, vám je to smiešne, PS-ko. Všetko vám je smiešne. Rokovací poriadok zakazuje mať v sále jedlo. Čo vám je na to smiešne? Nie, ani ty k taký, dobre? Vy ste boh varuj tento štát, raz. Nech sa páči. Dnes máme šancu posunúť slovenský šport z divokých 90. rokov do civilizovanejšieho 21. storočia. Nie peniazmi do betónu, ale apelom na hodnoty a princípy. Tento zákon nie je o politike. Nemal by byť o koalícii a opozícii. Je o tom, či dokážeme garantovať rodičom, že keď deti odovzdávajú svojmu trénerovi, tak sa im vrátia nielen zdatnejšie, šťastnejšie, ale hlavne nezranené. Prestaňme sa tváriť, že sa nás to netýka. Prestaňme zatvárať oči pred verejnými tajomstvami o niektorých tréneroch, ktoré deti doslova ničia. Dajme deťom a ich rodičom do rúk nástroj, ako sa brániť. Dajme im informácie o tom, čo tréneri môžu a čo nesmú a že si v klube a pri tréningoch zaslúžia tieto deti rešpekt. Dajme im postupy, dajme im zodpovednú osobu za ochranu. Dajme im bezpečné prostredie garantované zákonom. Preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Nie pre nás, predkladateľky, ale pre tých 28 % športovcov a športovkýň, ktorí už nejakú zlú skúsenosť v športe mali, a pre tých 100 %, ktorí si zaslúžia, aby ju nikdy nemali. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pani Špánik, poslankyňa. Sedem faktických. [09:41] Andrej Danko Poznámok. Prvý pán poslanec Dej. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem. [09:41] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Natália, za tvoj prejav a za prinesenie tohto návrhu zákona do parlamentu. Aj za to nasvietenie toho problému s jasnými systémovými riešeniami, lebo ako si sama povedala, je to problém v systéme a ten treba riešiť systémovo. A to, že sa o tom nehovorí, neznamená, že sa to v tom športe nedeje. Ja si myslím dokonca, že keby tie mechanizmy už teraz fungovali, tak by sme vedeli o viacerých prípadoch zneužívania, šikany. Ako som povedal, to, že sa o tom nehovorí, to neznamená, že sa to nedeje. Veľmi pozitívne vnímam tú implementáciu povinného vzdelávania, pretože ja si myslím a z vlastnej skúsenosti viem, našťastie teda nie zo svojej osobnej, že tí ľudia v tom športe by častokrát to aj chceli riešiť, len oni nevedia vlastne ani za kým majú ísť a ako to majú riešiť. Takže toto aj na základe tej implementácie povinného vzdelávania by im mohlo rozšíriť obzory, kde, dajme tomu, by sa vedeli na základe toho vzdelávania lepšie potom v týchto situáciách zachovať tak, aby mohli byť nápomocní a tieto problémy riešiť a nielen si pred nimi zakrývať oči, preto častokrát, že ani nevedia, ako to vlastne majú riešiť a súhlasím s tým, že vlastne šport mal byť bezpečné miesto, lebo ten šport, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, aké má pozitívne vplyvy na prostredie, na spoločnosť, na ľudí ako jednotlivcov, ale keď sa to vymkne presne tak spod kontroly, tak to paradoxne môže mať úplne opačný efekt a v tých ľuďoch to môže vyvolať ďaleko väčšie problémy, ako majú, dajme tomu, tie, čo sú tie pozitívne efekty. Takže ja som veľmi rád, že si s týmto návrhom zákona do parlamentu prišla. Popravde, však viem, že koalícia má koaličnú zmluvu, ale myslím si, že neexistuje jediný dôvod, prečo by tento návrh zákona nemali podporiť aj poslanci a poslankyne z vládnej koalície, pretože tento návrh zákona je dobrý. Myslím si, že môže len pomôcť a nie je za tým absolútne žiadna ideológia ani nič podobné. Je to niečo, čo šport naozaj potrebuje. Ak sa chceme posunúť v čase dopredu a nie dozadu, tak si myslím, že tento návrh zákona je jeden z tých, ktorý by sme mali všetci podporiť bez ohľadu na to, kto s ním prišiel. Takže ďakujem. Pošlem. [09:43] Andrej Danko Kým Biháriová, nie v sále, stráca možnosť faktickej pani poslankyňa Gregorová. Ďakujem pekne za slovo. [09:43] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem aj ja vám obom, teda predkladateľkám, za tento návrh. Zvlášť preto, že ja som tiež celé moje detstvo športovala a, bohužiaľ, som bola svedkom veľmi, veľmi nepríjemnej skúsenosti, ktorú teda ešte nepríjemnejšie bolo potom riešiť a myslím si, že keby takáto legislatíva existovala, tak by tomu do veľkej miery vedela predísť. Ja som sa pozrela, že na Slovensku máme približne 565 detí a mladých ľudí, ktorí sa aktívne venujú organizovanému športu, takže je to vlastne polovica celej populácie do 18 rokov. A podľa Slovenského olympijského a športového výboru až 28 % našich popredných športovcov sa počas svojej kariéry stretlo s nejakou formou obťažovania alebo zneužívania. No a najhoršie na tom je práve to, že len štvrtina týchto obetí o svojej skúsenosti niekomu povie. A práve preto mne sa veľmi páči práve zavedenie A podľa Slovenského olympijského a športového výboru až 28 % našich popredných športovcov sa počas svojej kariéry stretlo s nejakou formou obťažovania alebo zneužívania. No a najhoršie na tom je práve to, že len štvrtina týchto obetí o svojej skúsenosti niekomu povie. A práve preto mne sa veľmi páči práve zavedenie, ako to už aj kolega spomínal, zavedenie tej osoby zodpovednej za ochranu, ako to navrhujete. A ja som fakt presvedčená, že špeciálne v roku 2026 už šport naozaj nie je iba o nejakej krvi, pote a drine za každú cenu, ale že tie športoviská by naozaj mali byť tým akože safe space alebo teda bezpečným miestom, kde sa mladí ľudia a deti naozaj cítia dobre a rešpektované. Takže tento pojem nepovažujem len za nejaký úradnícky termín, ale je to naozaj veľmi dôležité a je to nejaký prísľub toho teda, že tí tréneri a trénerky naozaj sú autoritami, ktorým sa dá dôverovať. Takže áno, ďakujem vám veľmi pekne a teda naozaj tiež určite vyzývam všetkých, aby tento návrh podporili. [09:45] Andrej Danko Pani Poláka Jankošová [09:45] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj tebe, Natália, za predstavenie tohto návrhu zákona, ktorý pokladám za jeden z najdôležitejších v tejto sále, určite dôležitejší ako niektoré iné, ktoré sem ponúka a donáša koalícia. A chcela by som upozorniť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt celého tohto problému a to je rodovo podmienené násilie. Treba si to priznať. Dievčatá a mladé ženy čelia omnoho väčšej miere násilia v športe ako muži a nehovoríme len o fyzickom násilí alebo nejakom verbálnom násilí, hovoríme dokonca o sexuálnom násilí, o sexizme, vyhrážkach a sexuálnom obťažovaní, čo má teda naozaj veľmi nesmierny dopad na ich ďalšie prežívanie v živote, na ich duševné zdravie, ale aj na to, ako sú schopné potom tvoriť v neskoršom živote svoje vzťahy s opačným pohlavím. A aby sme boli naozaj spravodliví, tak treba hovoriť aj o rodovo podmienenom násilí na mužoch a ja by som v tomto kontexte hovorila o veľmi nebezpečnej normalizácii mužskej agresie. Keď sa pozriete na športy, ako je hokej, ja neviem, nejaké bojové športy alebo rugby alebo aj futbal, tak tam sa stretnete s tým, že mužská agresivita sa normalizuje ako nejaký prejav maskulinity, odvahy, súťaživosti, kde vlastne hovoríme, že násilie je súčasťou hry a že sa vlastne očakáva od týchto chlapcov, aby sa správali agresívne. A to je veľmi nebezpečné pre celú spoločnosť, pretože to má potom dopady aj do verbalizovaného násilia, s ktorým sa stretávame každý deň. Čiže tento kontrast nám jasne ukazuje, že šport absolútne nie je neutrálne prostredie a ak chceme hovoriť o férovosti, tak potom je nevyhnutné naozaj prestať normalizovať agresivitu v športe a na druhej strane systém [09:47] Andrej Danko Pani poslankyňa Gažovičová. [09:47] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyniam Natálie Žang Kosovej, že predkladajú tento návrh a aj otvárajú tým pádom veľmi dôležitú tému. Ja túto tému vnímam predovšetkým ako matka dvoch synov, ktorí športujú, ktorí vystriedali viaceré športové kluby, kde teraz začíname staršieho syna púšťať na sústredenia a naozaj potrebujeme mať absolútnu dôveru k jeho trénerom a trénerkám, že tam bude v bezpečí. Obzvlášť ešte ten šport je v niečom, ide ešte ďalej ako tá škola, práve v tom, že zahŕňa často sústredenia, že zahŕňa veľmi vypäté situácie, že po športe deti idú do sprchy a tak ďalej. To musí byť absolútne bezpečné prostredie. Jednoducho áno, chceme, aby deti a mladí ľudia športovali. Je to dobré pre duševné zdravie, fyzické zdravie. Chceme mať športovcov na vrcholovej úrovni, ale ten základ toho je, aby sa tam cítili bezpečne a aby sa naozaj mohli rozvíjať v tom športe a nebolo to miesto, kde sú vystavovaní či už šikane, či už obťažovaniu alebo teda, ešte horšie, nejakým nejakým násilným prejavom. A žiaľ, máme na Slovensku, a to nielen na Slovensku, ale v minulosti, myslím si, že celkovo bolo oveľa viac takého pokrytectva v tom, že o týchto veciach sa nehovorí. A podľa mňa práve aj o tom by malo už byť 21. storočie, že nezatvárajme si predtým oči. Pomenujme tie problémy. Radšej investujme do prevencie. Dávajme si pozor na to, aby sme takýmto veciam predchádzali a aby sa nikto nebál ozvať, keď sa niečo zlé stane. Lebo to najhoršie je, keď ani nemajú zakývať isté deti. Čiže veľmi podporujem, majme bezpečné prostredie v športe. Ďakujem. [09:49] Andrej Danko Poslankyňa Dubačová [09:49] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Natália, ja si myslím, že je to minimum, čo vieme dať našim deťom. Keď športujú, takže ja veľmi oceňujem tento návrh zákona, ktorý si predniesla. Neviem si predstaviť situáciu, že by moje deti, ktoré aktívne športujú a reprezentujú mesto, boli v podobnej situácii. Neviem, asi by to bola veľmi ťažká situácia. A ja budem absolútne súhlasiť s tým, že ak je nejaký spôsob, ako sa vyvarovať takýmto veciam, ale my sa už ani nemôžeme dnes baviť o prevencii, lebo my len reagujeme týmto zákonom na to, že sa to deje. A deje sa toto, ako si povedala, že 20 o 28 %, že vieme, ale možno, že nevieme práve o tých prípadoch, ktoré sú ešte závažnejšie, kde tie deti o tom nehovoria. A sa boja. A to bezpečné prostredie si myslím, že to nie je len priorita opozície alebo Progresívneho Slovenska. Ale to by mala byť priorita všetkých tu poslancov a poslankýň v pléne Národnej rady. A ja si nemyslím, že tento zákon vládna koalícia podporí, ale je veľmi dobré, že by si z tohto zákona zobrali aj všetko a takýto zákon dali do parlamentu. Lebo to je to najlepšie, čo dokážu urobiť pre naše deti v tejto dobe a nebudeme sa tu baviť o rôznych konšpiračných zákonoch, ktoré prichádzajú z dielne SMS. Toto je zákon, ktorý pomáha reálne našim deťom. A ja som prekvapený, že s takýmto zákonom neprichádza Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Kde je náš minister? Čo robí? Rozdáva peniažky cez Tipos alebo čo robí náš minister? Čo robíš? Ak je tam minister a aj športuje. Ale pobabral, neviem. [09:51] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Ján Skulík, počuť to, prosím vás, pani poslankyne, nie s reakciou na faktické. [09:51] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Dávid, ďakujem veľmi pekne za tvoju poznámku. My potrebujeme tie dáta a my aj v tom návrhu zákona dávame túto povinnosť tomu oficierovi, že on tie dáta má zbierať, má robiť monitoring a tieto dáta nám pomôžu potom aj pri vyhodnocovaní jednotlivých prípadov alebo pri nastavovaní vôbec politík v danom klube alebo pri nastavovaní školení. Jednoducho, ak budeme mať dáta, budeme vedieť, čo sa tam deje, ako sa to deje, kto robí šikanu, kto robí deťom zle, kto je nerešpektujúci tréner, tak budeme sa vedieť aj v tých kluboch na základe tých dát s tým vysporiadať. Gréta, je mi ľúto, že si mala nepríjemnú skúsenosť a už aj teraz vieš, že nie si sama, pretože to prostredie v športe je naozaj ako keby kompetitívne, môže byť toxické, môže byť orientované prudko na veľmi silné výkony a tým pádom sa tam nerešpektujú jednotliví ľudia a je to, je, nie je to safe space. Ako si povedala, že malo by to byť bezpečné prostredie. Ingrid, ďakujem ti aj za tvoju poznámku o rodovo podmieňovanom násilí, aj o dievčatách, aj o chlapcoch. Obe tieto pohlavia majú špecifické problémy, čo sa týka násilia v športe a naozaj tá toxická maskulinita, ktorú si aj ty popísala a tá normalizácia agresie je veľkým problémom a naozaj aj k chlapcom musíme pristupovať s rešpektom, aby sa im toto nedialo. A Tina, ďakujem aj tebe za tvoj insight ako rodiča detí, ktoré športujú, a to, že tá dôvera, ktorú my potrebujeme mať k tým trénerom a k tým ľuďom, ktorí sa pohybujú okolo našich detí v športe, tak tá je najdôležitejšia. A Rišo, naozaj tebe ďakujem, že si povedal, že toto je to minimum, čo vieme pre deti urobiť, otvoriť túto diskusiu. [09:53] Andrej Danko Pani poslankyňa Kosová, ďakujem vám pekne za slovo. [09:53] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Na úvod si dovolím takú malú poznámku, pretože ja ako bývalá učiteľka už dnes sa naozaj veľmi ctím pravidlá. Pravidlá sú základ toho, čo učíme deti v materskej škole, v základnej škole a tieto pravidlá by sme mali rešpektovať aj my dospelí, tým sa riadim. Nikdy nedávam v triede pravidlo, ktoré ja sama nerešpektujem. A tak by som si to predstavovala, že by malo byť aj vo svete dospelých. Určite kvitujem to, že cukríky v miestnosti ani nič by sa tu nemalo jesť, lebo tak je… skúste k téme, pani poslankyňa. Dovolíte, tak len dokončím, lebo je to cynické od človeka, ktorý si nectí právny štát a nosí sem legislatívu, ktorá tiež nectí pravidlá a legislatívu. Takže len v tomto kontexte som troška dovolila poznámku. A teraz k návrhu zákona, ktorý predkladáme. A Natália povedala viac-menej všetko, ale, ak dovolíte, ja si dovolím trošku predĺžiť tento čas a budeme trošku dlhšie rokovať o tom návrhu zákona, lebo ho pokladám za omnoho dôležitejší ako to, čo predkladá koalícia, ale, bohužiaľ, je mi veľmi ľúto, že je tu tak málo ľudí. Budem veľmi rada, ak sa k tomu vyjadríte, ak budeme poznať váš názor na túto tému aj na tento návrh zákona, aj keď je nám jasné, že ho zrejme nepodporíte, lebo taká je koaličná dohoda, ale bolo by fajn o tom naozaj diskutovať, lebo táto téma si naozaj diskusiu zaslúži. Ono, keď sa povie šport, tak väčšina z nás si predstaví gól v poslednej sekunde alebo národnú hymnu, keď hrá na štadióne a naši hokejisti napríklad sa tam postavia a dostávajú medaily, ale takisto si ju predstavujeme ako čistú radosť dieťaťa, keď prvýkrát prebehne cieľovou čiarou. Šport je v našej spoločnosti naozaj vnímaný ako posvätný priestor a je to miesto, kde sa učíme, že tvrdá práca prináša ovocie, že pravidlá platia pre každého rovnako a že súper to nie je nepriateľ, ale partner v snahe o dokonalosť. Je to tmel našej spoločnosti a jeden z mála priestorov, kde ešte dokážeme mať takú kolektívnu hrdosť a spoločnú emóciu. A to je na tom športe naozaj vzácne. Ja tu však dnes nestojím preto, aby som tu oslavovala medaily, ale stojím tu presne preto, aby sme hovorili o cene, ktorú za toto všetci a všetky platíme. O cene, ktorá je, bohužiaľ, často príliš vysoká a ktorú platia tí najzraniteľnejší z nás, a to sú naše deti. Musíme si dnes, bohužiaľ, naliať čistého vína a priznať si, že pod nánosom tých lesklých trofejí a rôznych marketingových sloganov o férovosti sa naozaj skrýva veľká hniloba. Šport sa v mnohých prípadoch stal prostredím, kde je násilie, zneužívanie moci a cynické mlčanie inštitúcií, ktoré ho tolerujú a problémy systematicky zakrývajú. Dovoľte mi začať príbehom. Nie je to žiadny príbeh z novín, aj keby mohol byť, ale je to rôzna mozaika svedectiev, ktoré sme počas prípravy tohto návrhu zákona počuli. Predstavte si 12-ročnú, dajme tomu Luciu. Lucia nie je len talentovaná športovkyňa, ale je to dievča, ktoré si v športe našlo svoju identitu. A jej tréner? Neviem, nazvime ho pán K., je pre ňu tou najvyššou autoritou. Je to človek, ktorý ju naučil všetko, čo vie, a v jej očiach a takisto aj v očiach jej rodičov je to minimálne poloboh, ktorý drží kľúče od jej budúcnosti. Začína to nenápadne, špeciálne tréningy po večeroch, keď už ostatní odišli domov, samozrejme. Potom SMS správy neskoro v noci, ktoré sa tvária ako motivačné, no postupne sa stávajú osobnejšími. Potom prídu prvé nevhodné dotyky. Vraj úprava postoja alebo pochvala za dobrý výkon. A Lucia nejako, samozrejme, cíti, že všetko nie je v poriadku. Má vždy stiahnuté hrdlo pred každým tréningom, bolí ju žalúdok a brucho a v noci nemôže spávať, ale nepovie nič. „Prečo to nepovie?“ To je typická otázka ľudí, ktorí tieto veci nikdy nezažili. No, pretože systém to tak nastavil. Pretože v šatni počuje: „Čo sa môže dať v kube, to sa tam aj stane a to tam zostane.“ Vidí, ako jej otec ústretovo prichádza k tomuto trénerovi, potľapkávajú sa vzájomne po pleci a rodič ďakuje svojmu trénerovi, ako výborne Luciu pripravil. A Lucia sa bojí, že ak prehovorí, tak zničí tie sny svojich rodičov, že ich sklame tým, že si zničí kariéru, na ktorej pracovala, dajme tomu, od svojich piatich rokov. Takže Lucia v tichu trpí. A toto ticho. A Lucia sa bojí, že ak prehovorí, tak zničí tie sny svojich rodičov, že ich sklame tým, že si zničí kariéru, na ktorej pracovala, dajme tomu, od svojich piatich rokov. Takže Lucia v tichu trpí. A toto ticho je najväčším spojencom predátorov. Keď sa Lucia po rokoch psychicky zrúti, tak systém povie, že jednoducho nezvládla tlak vrcholového športu. Nikto neprizná, že ju nezlomil šport, ale my, naša slepota a naše mlčanie. Tento problém nie je, bohužiaľ, len slovenský, samozrejme, je globálny. A už medzinárodné investigatívne reporty a správy mimovládnych organizácií roky bijú na poplach. Napríklad organizácie ako FIFA alebo Medzinárodný olympijský výbor opakovane, opakovane v týchto problémoch a ich riešení zlyhávajú. A nehovoríme tu len o ojedinelých prípadoch alebo incidentoch. My tu hovoríme o systéme, kde sú funkcionári viac motivovaní chrániť značku a sponzorské zmluvy ako bezpečnosť detí. Vyšetrovania v USA, v Británii či vo Francúzsku naozaj ukázali desivú realitu. Osoby vyšetrované alebo dokonca odsúdené za sexuálne trestné činy mohli v športe pôsobiť ďalej celé desaťročia. Jednoducho sa presunuli z jednej federácie do druhej, z jedného štátu do druhého. Národné zväzy často neinformovali tieto medzinárodné, aby sa vyhli škandálu. Sankcie, ktoré títo ľudia dostali, boli viac-menej formálne a vyšetrovania viedli ľudia, ktorí boli s podozrivými v konflikte záujmov. Toto nie je chyba jednotlivcov, je to chyba celého systému. A tento systém je v stave klinickej smrti morálky. Ak je totižto pre organizáciu dôležitejší imidž na Instagrame ako to, či 12-ročné dieťa je v šatni v bezpečí, tak potom takáto organizácia stratila právo hovoriť o akýchkoľvek hodnotách. Keď sa povie násilie, tak väčšina ľudí si predstaví fyzický útok alebo modrinu, ale v športe dominujú rôzne formy násilia, ktoré aj my navrhujeme implementovať do zákona. A tieto formy násilia nie sú na prvý pohľad vôbec vidieť, ale ich následky sú mnohokrát ešte viac devastačné ako tie, ktoré vidieť. Hovoríme tu o psychickom násilí alebo o gaslightingu. Tréneri, ktorí využívajú moc na to, aby športovcov neustále ponižovali. Nič z teba nebude. Si tlstá, schudni. Ak nebudeš robiť to, čo ti vravím, tak ver tomu, že si skončil. Toto neustále spochybňovanie vlastnej hodnoty vedie k rozpadu osobnosti mladých ľudí. Prečo sa o tom nehovorí? Ďalej tu máme také formy, ako je ekonomické a kariérne zneužívanie. Športovci sú totiž často finančne závislí od zväzov a klubov. Mocní funkcionári využívajú túto závislosť ako páku. Ak niečo povieš, prídeš o štipendium. Tvoji rodičia nebudú mať na nájom. A podobné veci. To sú reálne príklady ľudí, ktorí nám to hovoria. To nie je nič vymyslené. Alebo grooming, takzvaná rafinovaná cesta k zneužitiu. Je to proces, pri ktorom si predátor dlhodobo buduje dôveru dieťaťa a jeho rodiny, robí im rôzne láskavosti, nosí im darčeky, dokonca sa stane takzvaným členom rodiny a keď dôjde k zneužitiu, tak obeť je už tak zmanipulovaná, že si myslí, že je to jej vina. Alebo prejav nejakej špeciálnej lásky. Ako som spomínala, musíme sa dotknúť aj témy, o ktorej sa v našich končinách hovorí nerado, pretože slovo rod dostalo absolútne iný význam a konotáciu. A to je rodový aspekt násilia. Šport je historicky mužskou doménou. A táto DNA v ňom pretrváva dodnes. Ženy a dievčatá v tomto športe čelia bariéram, ktoré sú pre mužov často neviditeľné. Násilie na ženách v športe však nie je len o sexuálnom napadnutí, ale je to celá kultúra sexizmu. Sú to nevhodné poznámky o vzhľade, ktoré sú v šatniach tolerované ako vtipy. Je to sexualizácia ženských športovkýň v médiách. Je to nerovnosť v odmeňovaní, ale najmä nerovnosť moci. Keď o osude mladých dievčat rozhodujú výhradne mužské rady starších funkcionárov, tak tam vzniká prostredie, kde hlas obete je vopred diskvalifikovaný. Hovoríme dievčatám, že môžete športovať. Ale musíte akceptovať naše pravidlá hry. A tými pravidlami je samozrejme mlčanie a obťažovanie. Ak toto tolerujeme, tak vysielame mladým ženám jasný signál. Vaša dôstojnosť končí tam, kde začínajú záujmy mužského vedenia klubu. Poďme sa pozrieť ale aj na kontext toho, kde takéto násilie vlastne vzniká a kde má svoje korene u nás na Slovensku. Pozrime sa domov. Dáta zo slovenských škôl sú fackou do tváre každej verejnej autority. 25 % žiakov priznalo, že sa stali obeťou tradičnej šikany. Takmer polovica detí bola svedkom šikanovania iných. Ale to najmrazivejšie číslo je, že 35 % obetí o incidente nikdy nepovedalo dospelému. Prečo sa dieťa nezdôverí rodičovi alebo učiteľovi? No, pretože mu neverí. Pretože v našej spoločnosti stále prevláda taká kultúra, že nežaluj, ale vydrž to. Tieto deti potom po škole idú na tréning. Vstupujú do športových klubov s už existujúcou traumou. A so skúsenosťou, že dospelí sú buď slepí, alebo bezmocní. Šport, ktorý by mal byť pre tieto deti naozaj terapiou a posilnením sebadôvery, sa v tomto toxickom prostredí stáva miestom ďalšej viktimizácie. Mladý človek, ktorý zažije šikanu v škole a následne zneužívanie v športovom klube, stráca absolútnu vieru v samého seba. Sú to rany, ktoré sa nehoja na konci sezóny. Sú to depresie, úzkosti, sociálna izolácia, ktoré si tieto deti nesú až do dospelosti. Viete, my investujeme milióny do infraštruktúry, do betónu, do ihrísk, ale koľko? Koľko, prosím vás, investujeme do bezpečia detských duší? Konkrétne by sme nemali zabudnúť aj na novú formu násilia, a to je šikana 24 hodín denne v digitálnom priestore. V 21. storočí totižto násilie už nekončí len odchodom z ihriska. Žijeme v ére smartfónov, kde sa šikana presunula do digitálneho priestoru a mladí športovci sú dnes pod neustálym dohľadom. Anonymné, nenávistné komentáre, nejaké komentáre na ich výkon, napríklad výzor alebo aj súkromie, a to stojí na dennom poriadku v živote mladých ľudí. Predstavte si 15-ročnú športovkyňu, ktorá po neúspešnom zápase dostane naozaj stovky správ plných vulgarizmov a vyhrážok. Ochranu poskytne tomuto dievčaťu klub? Počúvaj, povieme: „Nerieš to, to k tomu jednoducho patrí.“ Ale ona nie je dospelá. Ona nie je politička, ako my, že to vydrží. Ona je 15-ročné dieťa. Ak tolerujeme kyberšikanu, hovoríme mladým ľuďom, že nenávisť je prirodzenou súčasťou ich úspechu. A týmto spôsobom vlastne my vychovávame generáciu, ktorá je buď apatická voči utrpeniu druhých, alebo totálne psychicky zdevastovaná vlastným strachom. A tu sa naskytne ďalšia otázka, a to je otázka peňazí a otázka zodpovednosti. Aký šport vlastne platíme? Vážené kolegyne, kolegovia, tu nejde totižto len o emócie, ale ide tu naozaj o zodpovedné nakladanie s verejnými financiami. Šport na Slovensku je masívne dotovaný zo štátneho rozpočtu. Sú to peniaze nás všetkých, obyvateľov tejto krajiny. A ja sa vás pýtam, my naozaj chceme všetci a všetky podporovať systém, ktorý zatvára oči pred násilím? Chceme dávať peniaze klubom, ktoré nemajú povinné preverovanie osôb pracujúcich s deťmi? Šport nemôže byť férový, ak nie je rovný. Rovnaké príležitosti nie sú žiadnym benefitom navyše. Sú základným predpokladom. Ak zväzy nie sú schopné zabezpečiť napríklad nezávislé vyšetrovacie mechanizmy, ak nie sú schopné vyvodiť dôsledky voči predátorom, potom nemajú nárok ani na jediný cent z peňazí daňových poplatníkov. Štát nemôže byť tichým spoločníkom pri zneužívaní detí. Náš návrh zákona teda nie je len o pravidlách, je o zmene kultúry. My chceme vytvoriť naozaj preventívne a reaktívne nástroje, ktoré v našom slovenskom športe doteraz chýbali. Samozrejme, Natália už hovorila o vzdelávaní a prevencii. My musíme učiť trénerov, kde sú hranice. Musíme učiť deti, že majú právo povedať nie a musíme učiť rodičov, aby si všímali signály traumy. S tým súvisí nulová tolerancia. Ak klub prekryje násilie, musí prísť o licenciu, dotácie, bodka. Veď tu by nemal existovať žiadny kompromis. Ja by som teda odporúčala aj vláde, keby naozaj vytvorila nejakého nezávislého ombudsmana pre šport. Pretože my potrebujeme inštitúciu, ktorá nie je naviazaná na zväzy. A dieťa a rodič predsa musí mať miesto, kde môže nahlásiť toto zneužívanie bez strachu, že jeho podnet skončí niekde v koši a bude tam iba podozrivé ticho. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, my, viete, často tu v sále vidíme rôzne spory o malichernostiach, ale dnes tu nerozhodujeme o číslach ani o nejakých dátach alebo o rozpočte. My tu rozhodujeme o tom, v akej krajine budú naše deti vyrastať a rozhodujeme o tom, či budeme súčasťou systému, ktorý mlčí, alebo súčasťou systému, ktorý chráni. Slová, tie majú naozaj veľkú váhu. Môžu podporiť, ale môžu aj zničiť. Kultúra rešpektu, tá nezačína niekde na papieri a v zbierke zákonov. Napriek tomu, že to dnes nepodporíte, tak je to fakt. Ale začína sa v šatni. Začína sa na tribúne, začína sa v škole, začína sa pri tom, ako tréner hovorí so zverenkyňou. A v tom, ako my, zákonodarcovia, nastavíme mantinely. To je základ. Je to veľmi podstatné. Šport je príležitosťou pre rast, zdravie a charakter. Šport nemôže byť miestom, kde sa toleruje nenávisť a zneužívanie. Ak chceme chrániť šport, tak musíme chrániť ľudí, ktorí v ňom ten šport tvoria. Musíme si prestať zatvárať oči. Musíme prestať chrániť imidž inštitúcií a začať naozaj systematicky chrániť deti. Pozrite sa na svoje vlastné deti, vnúčatá, dcéry, synov. A predstavte si, že oni sú práve tou Luciou z môjho príbehu. Čo by ste od nás, ako zákonodarcov, dnes žiadali? Žiadali by ste spravodlivosť, ochranu a odvahu zmeniť pravidlá. Dnes máte jedinečnú šancu urobiť niečo užitočné, niečo, čo prekračuje akékoľvek politické tričká, schváliť tento návrh. Pretože tak urobíte slovenský šport bezpečnejším a urobíte ho opäť hrdým, nie kvôli medailám, ale kvôli tomu, ako sa správa k svojím najslabším. Pretože ide o vaše deti. Ide o vaše ženy. Ide o nás všetkých. Tak bola by som rada, keby sme o morálke prestali len rečniť a začali ju konečne od všetkých vyžadovať. Ďakujem. [10:12] Andrej Danko Šesť päť praktických poznámok pani poslankyne [10:12] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Inga, za tvoj výborný, výborný príspevok. A veľmi správne si poznamenala, že my nepotrebujeme len tie pravidlá, ktoré sú fajn a oslobodzujú nás a, ak ich máme, tak už ich máme dodržiavať, ale my potrebujeme v športe zmeniť kultúru. Pretože, ako si presne povedala, tak ten šport je mužského rodu. Ten šport vznikol pre mužov. Oni sa tam porovnávali, prijali tam ženy, možno na začiatku 20. storočia. Ale tie ženy ešte, tie, tie ešte tam nemajú taký vplyv, pretože tam nie sú v rozhodujúcich pozíciách, takže nemajú vplyv na to, ako ten šport zmeniť z tohto naozaj vyslovene mužského princípu, orientovaného na výkon. Takže ja budem veľmi rada, keď aj v športe bude viac žien vo vedúcich pozíciách, ktoré budú môcť toto zmeniť. A šport je veda, práca. Ale zároveň tam musí byť ten rešpekt. Ten rešpekt súperovi, rešpekt zverencovi, rešpekt rodičov k trénerovi, trénerov k rodičom a naopak. Jednoducho lídri v športe, v tejto téme naozaj, keď ju otvorili, tak podľa mňa narazili na tú obludnú realitu, že máme v kluboch incidenty, ktoré sa tam ututľajú, že máme zväzy, ktoré vôbec nemonitorujú jednotlivé prípady. Potom sa stane, že naozaj predátori uniknú svojmu trestu a naozaj ďalej pôsobia, prejdú z jedného klubu do druhého, kde ďalej používajú tieto svoje praktiky. A my naozaj potrebujeme. Identity, ktoré sa tam ututlajú. Že máme zväzy, ktoré vôbec nemonitorujú jednotlivé prípady. Potom sa stane, že naozaj predátori uniknú svojmu trestu a naozaj ďalej pôsobia, prejdú z jedného klubu do druhého, kde ďalej používajú tieto svoje praktiky. A my naozaj potrebujeme nulovú toleranciu a potrebujeme zmenu kultúry. V športe. Ďakujem ti ešte raz za tvoj príspevok. Poslať Stanku. [10:14] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tento návrh zákona o safeguarding-u je dobrý, je dôležitý a veľmi potrebný. Ja ako aj športovec viem, že šport vie dať veľmi veľa. Ale na druhej strane viem aj to, že keď sú nie dobre nastavené pravidlá, tak to vie byť veľmi zlé a nebezpečné prostredie a to primárne pre naše deti. A my sa tu bavíme dnes o tom, aby deti, mladí ľudia, ženy mali v športe ochranu. Aby bolo jasné, čo už je za čiarou, čo už nie je v poriadku, aby sa problémy nezametali len pod koberec, ale reálne riešili. Tento zákon nerieši nič komplikované, len vlastne nastavuje základné pravidlá, preto, aby šport bol bezpečný pre všetkých. A úprimne, ak chceme, aby my rodičia posielali svoje deti športovať, tak toto je minimum, čo pre nich môžeme urobiť, aby sme prijali tento návrh zákona, aby sme podporili. A dovoľte mi ešte takú krátku poznámku a možno takú výzvu pre koaličných poslancov, poslankyne. Keď sme už naše deti dokázali ochrániť pred hmyzom v potravinách, tak skúsme ochrániť naše deti aj v telocvični pred predátormi, pred šikanou a násilím. Ďakujem veľmi pekne. Poznámky len celú. [10:16] Andrej Danko Vďaka za [10:16] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Vďaka vám, Naty a Inga, za tento návrh. Za to, že ste aj v tomto pléne otvorili 13. komnatu, o ktorej sa nerozpráva, respektíve niektorí konkrétni mocní ľudia nechcú, aby sa o nej rozprávalo, a som vďačný za to, že to tu odznelo aj v kontexte duševného zdravia. Konkrétne v tomto pléne, kde okrem iného sme napríklad v minulosti počuli aj, že keď je zle, tak si choď zašportovať. V kontexte duševného zdravia, čo môže povedať teda naozaj iba človek, ktorý vôbec netuší, o čom rozpráva a hlavne ako škodlivo rozpráva. Výborná otázka, Inga, že koľko krajina, táto konkrétna krajina naša, investuje do duší detí? No toľko, že mimovládne organizácie, ktoré suplujú štát v starostlivosti o duševné zdravie, musia vo verejných crowdfundingových zbierkach žobrať o peniaze od ľudí, aby mohli poskytovať služby, a ešte raz opakujem, suplujú povinnosti štátu. Áno, tento návrh je dôležitý, je dôležitejší ako množstvo z toho, čo sme tu prerokovávali v posledných dňoch na posledných schôdzach. Určite bezpečie detí je dôležitejšie než napríklad šikana prieskumných agentúr, lebo niekto nie je spokojný so svojimi preferenciami, pravda. Alebo ako už aj Vili povedal pred chvíľkou a zhodol sa aj so šéfom Aliancie moderného obchodu o najzbytočnejšom zákone tohto roka o hmyze v potravinách. Nehovoriac teda o šikane Slovákov a Sloveniek, ktorí si dovolili ísť do zahraničia za lepšími príležitosťami, za lepším štúdiom, za lepšou prácou alebo aj do rešpektujúcejšieho prostredia naplno využívať svoj potenciál napríklad v športe. Aby tam mohli fungovať v bezpečnejšom prostredí, čo sa teda týka naozaj všetkých. Takže ďakujem ešte raz za tento návrh zákona a pevne verím, že bude mať vyššiu podporu, než štandardne opozičné návrhy majú. Ďakujem. [10:18] Andrej Danko Poslaďte ja Hanuliako. [10:18] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. A vďaka, kolegyne, za to, že ste priniesli túto dôležitú tému na pôdu Národnej rady a že hovoríme o tom, ako veľmi je dôležité hovoriť o ochrane detí pri športovaní, pred šikanou, pred obťažovaním, pred násilím. A namiesto takýchto dôležitých tém tu teda, žiaľ, riešime cukríky v pléne alebo múku s hmyzom, alebo obmedzovanie demokracie a strana SNS, ktorá má ministerstvo športu, by sa možno naozaj mohla inšpirovať a riešiť túto dôležitú tému a to by možno vyriešilo aj tie problémy s percentami a nie teda kontrolovať prieskumné agentúry. A na Slovensku máme naozaj, že obrovské problémy s násilím a násilie máme, je, žiaľ, zakorenené už v rodinách, tam to začína. Čiže celkovo by sme sa tu mali rozprávať o násilí a čo robiť, aby sme sa násiliu naozaj, že postavili, eliminovali ho a najmä odsúdili, ale pri tomto si teda dovolím aj poukázať na to, že ako sa správajú aj naši čelní predstavitelia. A že hrubo, častokrát urážajúco hovoria, často s výstupmi, ktoré sú plné posmeškov a vy ste tu tiež to spomínali, že aj častokrát, aké sú posmešky nebezpečné aj pri tom športovaní. A mňa to veľmi mrzí, že to zažívame aj tu v pléne Národnej rady a to všetko formuje našu spoločnosť a má dopady potom aj na to násilie a to, akým spôsobom sa to prenáša do jednotlivých oblastí. A ja naozaj budem úprimne rada, ak si niekto z koalície osvojí tento návrh zákona a prinesie ho, ak to bude možné, najbližšie sem do pléna, pretože naozaj je to dôležité. Netreba sa tváriť v diskusiách a na tlačovkách, ako chceme násiliu predchádzať, ale treba ho skutočne riešiť. Pán poslanec [10:20] Andrej Danko Prosím. Ďakujem. [10:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne, no ja ešte vystúpim v rozprave. Mňa na klube volajú advokát PSK. Lebo naozaj aj pri tej Šimčičovej matke som vystupoval neskutočne, ja fakt si niektoré veci vážim, keď vám, keď na vás útočia. Aj ten môj incident bol kvôli pani Luščíkovej s pani Matejičkovou, ale viete, vystúpim určite. Len mne to príde také, že keď bol váš terajší poslanec Stanko u nás a keď kopal na zemi v ringu toho pána, tak ste tak aj z PS-ka zaznievali také hlasy, že to nebolo možné. Ale teraz pán poslanec Danko je u vás a ja som nepočul, že by bol niekto sa vyjadril kriticky po tom, ako prišiel k vám. Čiže mne to príde také, také zvláštne, také, také, keď niekto rozpráva o tom, že naozaj treba. Ale ja sa prihlásim do rozpravy určite, lebo naozaj dlhé roky som ja aktívne robil s deťmi, aktívne. A niektoré veci, čo som aj počul od vás, pani poslankyňa Kosová, sú taká teória, naozaj taká teória. Viete, najagresívnejšie vo futbale sú teraz ženy. To keby ste videli, čo sa tam deje v tom futbale ženskom, to je, to je agresia na agresiu a šport je agresívny naozaj. Ja si myslím, že tento zákon my podporíme, lebo naozaj tá téma je veľmi dôležitá téma. Téma je super, len to treba naozaj riešiť v širokom kontexte. Ja som, škoda, že ani nás nikto neoslovil, že neoslovil športovcov, aby sme k tomu sa vyjadrili, aby sme spolupracovali na tom. Takže ja sa ešte prihlásim do rozpravy. Lebo naozaj úprimne poviem, že mám skúsenosti s tým obrovské. 10 rokov som robil šport mládežnícky a ženský futbal, tak vám viem porozprávať, o čom to je. Ďakujem. [10:22] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne za slovo ďakujem aj za každú faktickú poznámku. Ak dovolíte, keďže mám len dve minúty čas, tak sa skúsim vyjadriť len k pánovi Pročkovi a k jeho faktickej. Pán Pročko, keďže si veľmi dobre uvedomujeme, aká je momentálne situácia aj s mierou agresivity v športe, aká je realita, tak práve preto prichádzame s týmto návrhom zákona, práve preto otvárame tieto diskusie a práve preto sa pýtame, či takýmto spôsobom chce naša spoločnosť pokračovať ďalej. Práve preto chceme nastaviť nejaké mantinely a nejaké pravidlá, aby sme zmenili kultúru toho, akým spôsobom pristupujeme k výchove a formovaniu duševného zdravia detí a mládeže. Toto je tá podstatná vec. Keď o tom nezačneme rozprávať a nezačneme konať, tak sa môže stať, že agresivita v športe a je jedno, či pri mužoch alebo pri ženách, bude ešte viacej narastať. Kam to chceme až dospieť? To je pravda, veď. Druhá vec, viete, hovorili sme aj o sexuálnom obťažovaní, ktorý je veľmi vypuklý a vážny problém, kde sa naozaj mlčí. Možno nám poviete aj vy svoje osobné skúsenosti ako tréner s tým, ako sa to v športových kluboch rieši. A nehovorila som ale ešte o jednej zásadnej veci, a to je o tom, že každý klub alebo každý, kto pracuje s deťmi, a to je jedno, či je to v športe alebo či sú to učitelia v školách, by mal prejsť preverovaním. Ako je možné, že dnes sa nám stáva, že keď nejaký tréner odíde z jednej školy na druhú školu, tak tá škola nevie o tom, že mal predtým za sebou nejakú kauzu sexuálneho obťažovania. Ako je možné, že keď vyjde najavo, že nejaký učiteľ sexuálne obťažoval žiačku, tak tá žiačka radšej odchádza zo školy a učiteľ ďalej pracuje na tej škole. Ako je možné, aj teraz minulý týždeň bola jedna kauza, už si nepamätám kde, kde žena 12-ročné dievča sexuálne zneužívala. Ako je možné, že tá škola [10:24] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec uzatvára možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec Pročko. [10:25] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, naozaj, téma je to veľmi dôležitá. Téma je to dôležitá, ale ja si myslím, že ako zákon je to veľmi také. Postavená na vode, pretože sú tam veci, ktoré mne dávajú otázky. V prvom rade chcete chrániť deti v tom športe a chcete tam dať nejakú osobu, ktorá bude za to zodpovedná, ktorá bude mať to na starosti. To znamená, že tie deti pri tom sexuálnom obťažovaní alebo pri nejakom obťažovaní, pri šikane sa budú môcť obrátiť na tú osobu. A ja sa pýtam teda, že kto vyberie tú osobu? Ako zabezpečíme, že tie deti budú mať k tomu dôveru? No a prečo to hovorím? Naozaj 10 rokov som robil mládežnícky šport ako tréner, ako organizátor, ako masér, ako zdravotník. Naozaj som zabezpečoval. Z poslednej ligy sme sa dostali do štvrtej ligy. Robil som ženský šport. Učil som dva roky telesnú výchovu a môžem vám povedať, že naozaj je to problém, lebo keď sme prišli niekde hrať futbal, tak tí tréneri, tí tréneri, to bolo strašné. Na tie deti ako kričali. Ja verím, že tento návrh nie je reakcia na to, čo sa teraz odohralo na jednom volejbalovom zápase, že neprišlo to kvôli tomu, len kvôli tomu, lebo na tých zápasoch tí tréneri, a hlavne v tej mládežníckej lige tým chlapcom, to je neskutočné. Nadávajú najvulgárnejšími spôsobmi. A to nie je len v tom, to sú aj úpolové športy, to je box, to je karate. Naozaj tí tréneri, ten šport je tvrdý. Ja, pani Kosová hovorila o agresivite vo futbale. No naozaj, keď si pozriete, ten ženský futbal je tak agresívny, ale celkovo je agresivita v športe. Keď sa pozriete na zápasy MMA ženské, tak to je niečo neskutočné. Ja, keď vidím krásnu mladú ženu, ako sa vie päsťami dobiť a ako vyzerá, a to nie je len to, tá agresivita je všade. Je v celom športe. Keď si pozriem mužský futbal, včera som pozeral Arsenal – Atletico Madrid, tak to nie je v tej jedenástke futbal, to je zápasenie. Ja som sa pozeral na toho rozhodcu, oni sa držia obidvaja, takže dobre. Oni sa obidvaja držia, ale to už sa zmenilo. Ja vítam ako tématicky tento, aby to bola široká diskusia. Mrzí ma, že naozaj, že ste s tým prišli a že naozaj my, keď sme mali takú skupinu Rišo Nemec, Majka Šofranko a tak ďalej, tak sme tak ako športovci sme v tej koalícii vytvorili takú veľkú širokú skupinu ľudí, s ktorými sme spolupracovali, s ktorými sme sa koordinovali a s ktorými sme robili, robili sme, pripravovali sme aj zákon o športe, aj rôzne iné veci. Prepáčte, milé dámy, ale naozaj aj pani Kosová, bez urážky, to, čo ste prečítali, to je taká teória, ale krásna teória. Ale je to tak ďaleko od praxe. Ja viem, že to bolo pekné, naozaj milé, len je to ďaleko od praxe. Lebo konkrétne vám poviem príklad, že naozaj už teraz je zabezpečené, keď je, a nielen v športe, keď je týrané alebo obťažované alebo šikanované dieťa, tak má možnosť sa vyjadriť. A ja si neviem predstaviť, že tá osoba, ktorú tam dáte, či bude tak dôveryhodná. Keď teraz tie deti berú toho trénera ako naozaj veľkú osobnosť v ich živote a nepovedia nič, tak či potom, keď niekto tam príde, či mu povedia, keď teraz majú možnosť povedať rodine, priateľom. Je to veľmi, naozaj je to téma na diskusiu. Vítam to absolútne, ale tento zákon, viete, ja to musím povedať. Ja sa spýtam, že naozaj ako pomôže aj tento zákon Slovensku? Viete, chápete, že naozaj tým deťom a športovcom spravíme tú tému. Ja som sa o tom bavil s pánom Dejom vzadu. On nepovie, o čom sme sa Veľmi. Naozaj je to téma na diskusiu. Vítam to absolútne, ale tento zákon, viete, ja to musím povedať. Ja sa spytujem, že naozaj ako pomôže aj tento zákon Slovensku. Viete, chápete, že naozaj tým deťom a športovcom spravíme tú tému. Ja som sa o tom bavil s pánom Deom vzadu. On nepovie, o čom sme sa bavili určite verejne, ale zhodli sme sa na tom, že toto je dôležitá téma, ale nie tu do parlamentu. Nie tu do parlamentu. Ja tomu rozumiem, prišli ste sem, podporili ste pani Natáliju, ja ju podporujem. Ako, pre mňa je to skvelý človek, naozaj upozorňuje a ovláda tie tie veci v športe, ale toto je tak mimo mimo reality. Vy, čo ste niekedy niečo mali so športom, aj pán Day, čo mal so športom určite a vie, ako tí tréneri pristupujú. Aj pani Antala robila a robili ste volejbal, tak viete, aké to tam je. Naozaj tam padnú aj tvrdé slová. A ja, keď som robil mládežnícky futbal, tak nám chodilo, spočiatku prišlo sedem chlapcov, potom nám tam chodilo 40 až 50 chlapcov na tréningy do dediny. My sme tých chlapcov motivovali naozaj, motivovali sme ich. Mali zakázané nadávať, mali zakázané si hovoriť špatné slová. My sme ich naozaj motivovali, keď vyhrali prvú ligu, teda keď vyhrali prvý ročník, tak som ich zobral do Bratislavy a potom som ich zobral, povedal som im, že keď vyhrajú, keď postúpia do štvrtej, do piatej ligy, tak pôjdu do Chorvátska. A tí chlapci tak hrali a tak sa správali, že ani jeden jediný zápas nenadávali. Vyhrali všetky zápasy. Išli sme do Chorvátska a tam mali sme štyroch Rómov. Ten jeden sa skoro utopil, lebo skočil do vody a myslel, že tá slaná voda ho nadľahčí, Zdenko. Pozdravujem ťa, Zdenko. Tak som ho zachraňoval, ale tí chlapci boli šťastní, boli úžasní a šťastní. Motivoval som ich. A to je o osobnosti. Viete, keď máte predátora, trénera, tak s týmto zákonom ako naozaj alebo s týmto, čo prídete, ťažko odhalíte predátora a ja naozaj dávam otázku, že ako pomôže ten, tá osoba, ti, im. Ja sa musím spýtať aj druhýkrát, že ako tento zákon pomôže Slovensku, lebo ako je to pekné, že ich podporujete, že sa podporíte, že sem prídete. A ja, ako opakujem, som advokát PS, ale s týmto, aj keď budem za to hlasovať, lebo téma je dobrá, ale musel som vám prísť povedať moje skúsenosti. Nie je tu Hazucha ani Malatinec, lebo o tomto môžem rozprávať. Som vyštudovaný športovec. Robil som 12 rokov atletiku a viedol som ako tréner aj ako... Nie sú tu, dobre? Tak môžem o tom rozprávať. Ďakujem. A konkrétne som sa stretol naozaj s agresiou. Keď sme prišli napríklad do Revúcej, sme prišli a tam tí diváci nám začali vrieskať a poznali ma a začali vykrikovať, že: „Čo ty, Pročko, tu chceš? Chceš sa ukázať?“ Ono to je strašné, čo, čo teraz je. V tom športe, ale je to na ľuďoch. Je to na tom, aby naozaj tí tréneri, tí športovci pristupovali. Ja poznám strašne veľa dobrých trénerov, strašne veľa dobrých športovcov, strašne veľa ľudí, ktorí v športe robia veľmi, veľmi poctivo. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že som si neznepriatelil pani Libu, s ktorou mám dobré vzťahy. Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň. Osem fakticky. [10:32] Andrej Danko Poznámok poslankyne Janiš. Ďakujem pekne. [10:32] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Pročko, za vaše vystúpenie ďakujem aj za to, že ste uznali, že toto je dôležitá téma a my ju prinášame preto, aby sme práve v tejto téme zadefinovali tie pojmy hlavné, aby sa o nich začalo hovoriť, aby sa tie kluby si začali uvedomovať tie svoje povinnosti. A ako budeme vyberať, ako budú tie kluby vyberať tú osobu, tak určite ju vyberie štatutár klubu, ale nemôže ňou byť on sám. To znamená, musí vybrať nejakú nezávislú osobu. Táto osoba potom bude vyškolená, čiže ona bude presne vedieť o tom, na čo je určená, že je vlastne tou osobou, na ktorú sa môže prísť obrátiť, či už rodič alebo športovec a športovkyňa, keď cíti, že niečo nie je v poriadku, tak sa bude môcť na ňu obrátiť a táto osoba bude preškolovaná systematicky a ja dúfam teda, že aj v rámci ministerstva, ktoré má priamo riadenú organizáciu a agentúru SADA, Slovenskú antidopingovú agentúru, ktorá túto tému má riešiť. Má na to tam aj určeného pracovníka, pracovníčku, ktorí toto riešia. Takže tá metodická podpora pre zväzy a pre kluby z toho ministerstva bude a ja dúfam, že tá téma bude úplne bežná, normálna a nebudeme sa tváriť, že neexistuje na Slovensku. Čo ste spomenuli ten volejbalový prípad, tak áno. Išlo o jedného človeka, ktorý pracoval na vysokej pozícii v športe, bol štátnym tajomníkom, ale ako tréner proste on propagoval, že jeho tvrdý a vulgárny prístup k zverencom je to jediné správne a ja to odsudzujem. Ďakujem. [10:34] Andrej Danko Pani poslankyňa Lušticová, ďakujem pekne za [10:34] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Pán Pročko, musím s vami súhlasiť v tej veci, že v športe je neskutočná agresia, pokiaľ ide o tlak na výkon. Zároveň agresia zo strany trénerov voči deťom, dosť často rodičov voči trénerom, rodičov dokonca voči deťom, rovnako aj divákov a tej agresie je tam dosť na to, aby sme hľadali riešenia. A vy hovoríte o tej dôvere, že či deti vôbec budú mať nejakú dôveru v tých ľudí, ktorí tam budú vyškolení, ktorí budú vlastne vedieť, čo majú hľadať, ktorí budú pozorovať tie deti v podstate pri tréningovom procese, predpokladám, budú ich pozorovať pri zápasoch a oni presne budú vedieť, čo sa deje. Ja som ako rodič fungovala možno 15 rokov v mládežníckom športe. Chodili sme s deťmi na zápasy, dcéra mi hrala futbal, syn mi hral futbal, dcéra potom pískala. Takže s tou agresivitou som sa naozaj stretla, dcéra tiež aj hrala futbal. A tam jasne vidíte, ktoré deti, ako fungujú a ako vnímajú ten tlak, ktorý je na nich. A je zo strany aj rodičov. Preto dosť často nemajú dôveru ani v rodičov, nemôžu sa sťažovať na trénera ani rodičom. A tak ustanoviť osobu, ktorá má nejakú dôveru, ktorá je na to vyškolená a odborne spôsobilá, je podľa mňa výborný začiatok, ako to riešiť. A niekde to riešiť treba, začať treba riešiť. Takže vy ste to pozerali na to tak z pohľadu trénera, kedy ten tréner je akoby neomylný, všeobecne je mocný, ale ono to tak nie je. Dosť často ten tréner práve zlyháva v mnohých veciach a hlavne psychologických veciach, pretože ten tlak na výkon z vedenia klubov je aj na trénerov veľkých a sú tiež len ľudia a podliehajú týmto tlakom. Takže ja podporujem plne tento návrh aj na základe skúseností, ktoré som ako rodič mala a je to výborný začiatok. Nemusí byť všetko hneď dokonalé, všetko má svoj vývoj a proces, ale presne ako vravela kolegyňa Než, treba zadefinovať základné pojmy a treba niekde začať. Ďakujem. A pán poslanec Danko. [10:36] Andrej Danko Ďakujem za slovo. [10:36] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len opäť môžem povedať, že tento návrh zákona je dobrý, je potrebný, je užitočný. Je to zákon, ktorý chráni naše deti v telocvičniach, v gymoch, na športoviskách. Proste a ja som rád veľmi, že tento návrh zákona podporíte a verte nám, že prebehla veľmi široká diskusia aj s vašimi menovanými. A vy ste mali takú jednu otázku, pán poslanec, že: No ako odhalí tento návrh zákona alebo ako zabezpečí to, že naše deti nebudú v nebezpečenstve? Tak ja vám len poviem, že keď tento návrh zákona, čo je len jedno dieťa ochráni pred šikanou, pred nejakým násilím, tak sme vyhrali. Lebo tento návrh zákona presne to ide robiť. A späť k vám a k vašim osobným nejakým útokom, posledný čas ste veľmi agresívny. Či už sa to týka opozičných alebo koaličných poslancov alebo naposledy poslankyne, tak ja mám pre vás len jeden malý odkaz. Ste fejkový moralista. Nič viac, ale nič ani nič menej. Poslanec Dubovický, ďakujem pekne za [10:38] Andrej Danko Slovo [10:38] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. Pán Pročko, nebudem s vami súhlasiť asi. Čo ste povedali? A myslím si, že je to dobré, lebo tá diskusia je viac-menej potrebná. Myslím si, že tá diskusia bude konštruktívna a je konštruktívnejšia. Nesúhlasím s tým, že táto téma nepatrí do parlamentu. Lebo neviem si predstaviť, ako by ste zareagovali v situácii, ak by sa to stalo povedzme nie priamo vám, ale povedzme vašim deťom, vašim vnúčatám, že ako by ste reagovali na takúto situáciu. Samozrejme, že by ste sa snažili im pomôcť. Ako to pomôže ľuďom? Povedali ste, že ako tento zákon pomôže ľuďom. Minimálne tento zákon by ochránil deti. To je to minimum, čo vieme urobiť pre našu mládež. A ako pomôže ľuďom? Samozrejme, že tento zákon pomôže, ale nie každý zákon je len o peniazoch. Nemôžete predkladať zákony len o tom, že kto má aký príjem. Tuná sa musíme baviť aj na iných leveloch, by som povedal, ako zákony majú reálne pomáhať ľuďom. Či tento zákon, ste hovorili, že či tento zákon pomôže Slovensku. To je to isté. Myslím si, že máme sa čo učiť aj od iných krajín, povedzme, tak ako bolo spomenuté z Holandska a tak ďalej. Že samozrejme, že tento zákon pomôže Slovensku. A ešte raz hovorím, nemôže byť rozdelený zákon na priorite len jednej jedinej, ktorú má hnutie Slovensko, a to je príjem do rodín. Ja tvrdím, je to veľmi dôležitá téma, ale nie je to jedna jediná téma. Vzdelanie, zdravotníctvo, príjem, naše deti, toto všetko sú veľmi dôležité, dôležité témy. Ale opäť sa budem pýtať. Nespomenuli ste to, ale kde je minister športu? Však práve minister športu by mal vkladať podobné zákony. [10:40] Andrej Danko Poslankyňa Kosová v prvom rade [10:40] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pánovi Pročkovi za jeho názor. Každá diskusia sa víta a je to celkom osviežujúce, keď niekto aj s takouto, mysleli sme si, že úplne jasnou vecou, v niektorých veciach nesúhlasí, ale aspoň vidíme, ako na to môže eventuálne reagovať aj verejnosť, ale pán Pročko, vy ste sa pýtal, že načo vlastne takéto niečo prejednávame tu v parlamente, že to sem v podstate nepatrí, že je to príliš teoretické. Ale viete, ja vám musím povedať, že mne ste normálne pripomenul tých mužov v 20. storočí, na začiatku 20. storočia, keď sa ženy pýtali hlasovacie právo a nehovorili nič o také, nepatrí do parlamentu a už vôbec nie do spoločnosti, aby vôbec ženy mali hlasovacie právo. Nieto ešte, nedajbože, aby išli študovať. Takže asi tak by som to povedala, že každá veľká zmena niekde musí započať. No možno aj zmena kultúry. Celej spoločnosti, aj to, akým spôsobom komunikujeme, aj to, akým spôsobom vychovávame svoje deti, pretože autoritatívna výchova je na Západe už dávno preč a my sme ešte o rešpektujúcej výchove ani nezačali rozprávať. Nie je to ešte o tom, aby sme sa rešpektujúco k deťom správali v športe. A keď ste sa pýtal, že aký to bude mať efekt a čo to zmení tento návrh zákona, tak vám jednoznačne hovorím, že to bude mať minimálne tri základné efekty. Ten prvý je taký odstrašujúci, pretože, keď zavediete nejaké štandardy v spoločnosti a v organizácii v športovom klube, keď budete musieť preverovať vlastne tých svojich účastníkov, ktorých tam máte, tak ich aj odstrašíte od toho, že vôbec sa pokúsia páchať niečo, čo sa týka pedofílie alebo sexuálneho obťažovania. Čiže vy aj vlastne si preventívne vylúčite tých ľudí, keď ich budete preverovať, ktorí by mohli páchať takúto nejakú činnosť, pretože to nie je len o tom, ako som vám spomínala, o tej agresivite, ale sú tam``` [10:42] Andrej Danko Ďakujem [10:42] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za vaše vystúpenie. Bolo to tu povedané. 100 ľudí, 100 názorov, je to úplne v poriadku. Avšak je aj dobré, že tá diskusia tu je. Lebo, ako som vravel aj vtedy v úvode, podľa mňa tieto veci patria do parlamentu. To je to, prečo na vás reagujem, lebo pôvodne som ani nemal úplne dôvod, ale teda ste ma nejako spomenuli a trošku ste to skomolili, ale beriem, však sme tu dlho, je toho veľa a tak ďalej. Môže sa stať, verím tomu, že to tam nebolo vedomé, ale pýtali ste sa ma teda na to, ako toto pomôže a ja som vám ukazoval bod v pohode o dôvodovej správe, akým spôsobom to pomôže a prečo si myslím, že je dobré niekde začať a tento návrh zákona je toho dôkazom. A potom som vám povedal, keď ste ma zalejcovali ďalšími otázkami, že môžeme sa kľudne o tom pobaviť aj s Nataliou mimo pléna, na čo vy ste povedali, že ja som povedal, že to nepatrí do pléna, čo teda absolútne nie je pravda, veď som tu vyzýval celý parlament, aby za to zahlasoval, takže toľko k tomu, čo ste povedali. No a ja si myslím, že ako som vravel, to, že sa o tom nehovorí, neznamená, že sa to nedeje. To, že tento návrh zákona tu je, tak aj vďaka tej diskusii ho samozrejme môžeme vylepšovať, môžeme sa o tom baviť, ale je to poslanecký návrh zákona, ktorý je podľa mňa prepracovanejší, lepší ako väčšina ministerských zákonov, ktoré sem chodia. A ako to tu bolo tiež spomenuté, asi by bolo oveľa lepšie a na mieste, keby s týmto návrhom zákona sem došiel Rudolf Hulia, ktorý je minister športu, ale vieme, že on sem nosí zákony, ktoré majú predlžovať licencie kasínom a podobne, okolo športu nešiel ani naokolo, takže asi niečo také očakávať nemôžeme. Tak ja si myslím, že je úplne v poriadku aj na mieste, ak sem príde niekto z opozičných lavíc a takýto návrh zákona donesie, lebo toto sa naozaj v športe deje, veď to dokazujú aj tie dáta napriek tomu, že nie sú dostatočné a myslím si, že je úplne v poriadku na to reflektovať. Takže ja som rád, že ten návrh zákona tu je a ja verím tomu, že to podporia aj koaliční poslanci a poslankyne. Ďakujem veľmi pekne. Poslanci áno, lebo ďakujem veľmi pekne. Rád, že ten návrh zákona tu je a ja verím tomu, že to podporia aj koaliční poslanci a poslankyne. Ďakujem veľmi pekne. Poslankyňa Hanuliaková. [10:44] Andrej Danko Ďakujem [10:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo, pán predsedajúci. Pán Pročko, častokrát podľa mňa, že trafíte klinec po hlavičke a často aj Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Pročko, častokrát podľa mňa trafíte klinec po hlavičke a často aj nie, teraz to podľa mňa úplne nevyšlo, ale dovolím si byť trošku aj kritická voči vám, lebo každý musí začať sám od seba a to, ako sa správame tu v pléne Národnej rady, si môžu deti odniesť napríklad aj do toho športu, čiže každý sa musí zamyslieť nad tým a čo si z tejto mojej faktickej odnesiete, to už nechám teda na vás. Ďakujem. Poslanec Macášek [10:44] Andrej Danko Ďakujem [10:44] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Ja som veľmi pozorne počúval vystúpenie všetkých poslankýň a poslancov k tomuto návrhu zákona. A k tomu, že som sa prihlásil, bolo v podstate vystúpenie pána Poročka, pretože aj mne počas tej celej rozpravy a diskusie k tomuto návrhu zákona rezonovalo veľa, veľa takých otázok. Pretože tento zákon v zákone otvoril mnoho otázok, ale ešte viac odpovedí nevie dať. Celá tá diskusia alebo celý tento návrh zákona má podľa mňa také dve roviny. Jeden návrh je, teda aj jedna rovina je také, taká, že spomínali ste tu zlyhania trénerov. A väčšinou sú to individuálne zlyhania, ktoré súvisia s tréningom a je to na jednotlivých osobách, ako sa prejavia, ako konajú. Druhá rovina je tá agresivita. A ja si myslím, že primeraná agresivita v každom športe musí byť. Bez toho by športovci nedosiahli nejaké výsledky v rámci tréningových plánov, v rámci tréningových cieľov a hlavne výsledky, ktoré chcú dosiahnuť. Nikdy nezabránime tomu, kde je tá hranica agresivity úplne a kde je tá agresivita taká primeraná. Ale viete to, kde vziať ten, že? Kto uspeje, tak ten sa z každého toho úspechu teší. Rovnako je to aj pri tých boxerkách, čo spomínal pán poslanec. Na jednej strane, áno, je to agresivita, pokiaľ sledujeme z pozície diváka v televízii, ako tie dievčatá medzi sebou bojujú, ako sú zakrvavené, ale keď skončí ten duel, tak vidíme, že jedna z nich je veľmi šťastná a druhá gratuluje víťazke. Takže myslím si, že tento návrh zákona otvoril veľmi veľa otázok a problematických, na ktoré je veľmi málo odpovedí. Ďakujem. S reakciou na faktické poslanie z Proč? [10:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No vystúpil som preto, lebo naozaj 10 rokov som robil aktívne s mládežníckym športom a niektoré vystúpenia mojich kolegýň z opozície boli strašne ďaleko od reality. Naozaj absolútne. Teória je dobrá. Téma je fantastická. Podporujem to. Opakujem, že treba to širšie roztvoriť. Mrzí ma, že som sa dozvedel, že je nejaká tajná partizánska športová skupina, ale však veď to tak je. Veď ako hnutie Slovensko ostrakizujete aj vy, PS-kári, takže nie je s tým žiaden problém. Moje vystúpenia, pani Hanuliaková, tu sú dôrazné a dôsledné. Vy ste ma videli niekedy niekoho napadnúť tuná v sále? Videli ste ma niekoho atakovať? Mňa škrtili, mňa tu a prepáčte, toto ukazujete vy. A pani Mesterová je čo, viete, ako pani Mesterovú tu volajú? Pani Mesterová tam prišla, tresla tam s týmito a ja ju neodsudzujem za to. Skúste si pozametať pred vlastným prahom. Veď pani Mesterovú volajú Pročko a ja ju za to kvitujem, lebo je dôsledná. Takže toto, čo ste mi ukázali, pani Hanuliaková, ukážte pani Mesterovej. Ja za to chválim. Takže kľud, pani Hanuliaková. Pán Tankó, škoda, že tu nie je pán Tankó. No viete, mňa tu škrtil môj bývalý kamarát, pre ktorého som robil charitatívne akcie. Mňa tu chcel dobiť môj bývalý kamarát, s ktorým som robil charitatívne akcie. Takže ja som tu nikoho nenapadol, nikoho. A to, že som pani Matejičkovej povedal, teda, že som povedal, že som bol pri smrteľnej posteli môjho otca, môjho otca, ja som sa aj za to ospravedlnil, ale to je môj názor hodnotiaci. Takže viete, pán Tankó, keď vy rozprávate o tom, že človeka treba spoznať. No my sme vás nespoznali, čo, čo ste vy zač. Keby som bol vedel, čo ste vy zač a ako sa budete správať na tom klube, tak v živote by som nebol s vami v klube a som rád, že ste odišli. A len som chcel povedať, že keď ste kopali do človeka na zemi, tak vás PS-kári odsudzovali. Keď ste prišli k PS-károm, zrazu ste anjelik a skvelý športovec. Tento zákon, teda táto téma je vynikajúca, pani Antala. Budem ju podporovať, ale zákon [10:48] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Len pre divákov. Hovorili ste o tankovi, nie Dankovi, dobre? Danko dobre. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť ešte pani spravodajkyňa? Nie. Prerušenie rokovania o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku. O 11:00 bude hlasovanie o prejednaných bodoch. [10:59] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, príjemné predpoludnie prajem. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním, prosím, usaďte sa. Najprv budú procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh podám ja, aby v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS, za SNS, aby sme dnes o 17:00 nehlasovali a hlasovať sa potom bude zajtra o 11:00. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. Čiže budeme hlasovať o 11:00 zajtra, aby ste si vedeli urobiť program. Pán poslanec Malatinec, nech sa páči. [11:05] Roman Malatinec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, ja chcem vás požiadať, aby sme v zákone o fonde na podporu umenia rokovali a hlasovali na májovej schôdzi. Je všeobecný súhlas? Ďakujem. [11:05] Richard Raši A teraz, pán poslanec Dubovický, nech sa páči, máte slovo. Ďakujem za slovo. [11:05] Richard Dubovický – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov PS, SaS a KDH žiadam o preloženie tlače 1180 na ďalšiu schôdzu. Je všeobecný súhlas s preložením tlače? Áno, ďakujem pekne. [11:05] Richard Raši Procedurálne návrhy sme schválili a teraz budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Puškárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36 z roku 2005 Z. z. o rodine, tlač 1254. Ďakujem. Adam Lučanský, poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do druhého čítania. [11:06] Richard Raši Tanja, prítomných bolo 100. 34 poslancov za, 76 a 38 proti, 20 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Nech sa páči, ďalej. Pán predseda. [11:06] Adam Lučanský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. [11:07] Richard Raši Prítomných bolo 100. 136 poslancov, 76 za, 37 proti, 23 sa zdržalo. Hlasovanie a návrh sme pridelili výborom a schválili. Poprosím pána poslanca Ivana Šefčíka, aby uviedol hlasovanie, je to prvé čítanie o návrhu poslanca Romana Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190 z roku 2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, tlač 1247. Nech sa páči, pán poslanec. Prosím, pán predseda, aj vy, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s pánom § 73 ods. 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme o postúpení. [11:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Do druhého čítania. Pardon. [11:08] Richard Raši Áno. Áno, už ide. Ide? Ó. Prítomných bolo 130. Päť poslancov 118 za, 16 sa zdržalo, jeden nehlasoval, návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedov Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené v návrhu zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať, čo prezentujeme, súhlasujeme. No však jasné, že. [11:10] Ivan Ševčík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prítomných bolo 137 poslancov, 120 za, osem proti. [11:10] Richard Raši Deviati sa zdržali hlasovania a návrh sme schválili. Pán poslanec Ľupták. Pán poslanec Ľupták, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie. O návrhu poslanca Romana Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222 z roku 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 1260. Vážený [11:11] Pavel Ľupták – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa, ohlasujeme sa. [11:11] Richard Raši Prítomných bolo 137 poslancov, 76 za, 61 proti, návrh bol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. [11:12] Pavel Ľupták – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať. Prezentujme sa, hlasujme. [11:12] Richard Raši Prítomných bolo 130. Šesť poslancov 76 za 9, proti 51 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Pán poslanec Vladimír Ledecký, poprosím vás, uveďte hlasovanie o návrhu poslanca Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600 z roku 2003 Z. z. o prídavku na dieťa tlač 992. Nech sa páči. [11:13] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. [11:13] Richard Raši Prítomných bolo 135 poslancov, 50 za, traja proti, 82 sa zdržalo. Hlasovaním návrh nebol schválený. Pán poslanec Marián Viskupič, poprosím vás o uvedenie hlasovania o návrhu poslanca Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595 z roku 2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 1044, nech sa páči. [11:14] Richard Raši Z roku 2003 Zb. zákona o dani z príjmov, tlač 1044, nech sa páči. Pán predsedajúci. [11:14] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. d) zákona Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Matúš [11:14] Richard Raši Rannút. Pritom ich bolo 136 poslancov, 20 za, 74 proti, 42 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený a teraz uveďte, pán poslanec, ďalší návrh, návrh poslancov Vašečku a Krátkeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 z roku 2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 1108, nech sa páči. Ďakujem. Pán predseda. [11:15] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných [11:15] Richard Raši Bolo 137 poslancov, 19 za, 118 sa zdržalo. Hlasovaním návrh nebol schválený. Pán poslanec Horecký, poprosím o uvedenie návrhu poslancov Vašečku a Krátkeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245 z roku 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní 11011107 vážený [11:16] Ján Horecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo. [11:16] Richard Raši 136 poslancov, 19 a 39 proti, 76 sa zdržalo hlasovania, dvaja nehlasovali, návrh nebol schválený. Pán poslanec Ján Skulík, poprosím o uvedenie hlasovania o uznesení k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ, tzv. ETS 2, tlač 1093, nech sa páči, ďakujem za slovo. [11:17] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženom navrhovateľmi bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných [11:17] Richard Raši Bolo 137 poslancov, 21 za, 1 proti, 115 sa zdržali. Návrh sme neschválili a teraz poprosím pána poslanca uviesť ešte hlasovanie o návrhu. Návrhu uznesenia proti zavedeniu systému emisných povoleniek pre slovenské domácnosti ETS 2, tlač 1109, nech sa páči. Prosím, pán predseda. [11:18] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženom navrhovateľmi bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujme sa a hlasujme. [11:18] Richard Raši Prítomných bolo 130. Sedem poslancov, 20 za, jeden proti, 115 sa zdržalo hlasovania, jeden nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Pani poslankyňa, pani predsedníčka Biháriová, uveďte hlasovanie o návrhu poslanca Spišiaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46 z roku 1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, tlač 1079. Nech sa páči, máte slovo. [11:19] Irena Bihariová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:19] Richard Raši Prítomných bolo 137 poslancov, 57 za, 75 proti, dvaja sa zdržali hlasovania, jeden nehlasoval, návrh sme neschválili. Pani poslankyňa Gažovičová, uveďte, prosím, návrh poslankyne Naše Kosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440 z roku 2015 Z. z. o športe, tlač 1090, nech sa páči. Že Národná rada sa uzniesla v súlade [11:20] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu S rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Sprezentujme sa, hlasujme. Niekedy tam [11:20] Richard Raši To niekedy robí, čo vám robí? Prítomných bolo 135 poslancov, 49 za, 84 sa zdržalo, dvaja nehlasovali, návrh nebol schválený. Ešte procedúra, návrh máme, pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Pán [11:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Predseda, prosím vás, mohli by ste nám objasniť ďalšie pokračovanie, respektíve ukončenie schôdzou, lebo mali sme tu dojem, že sme si schválili, že zajtra po hlasovaní sa končí, ale vlastne vonku je vyložená hodina otázok, čo by nevychádzalo a z organizačnej teda o tom nevie, tak, ak by ste boli taký dobrý. Čiže dnes už nehlasujeme. [11:21] Richard Raši Tak ako sme si schválili. Zajtra hlasujeme o 11:00 s tým, že keď si odhlasujeme, tak po odhlasovaní všetkých prerokovaných zákonov navrhneme hlasovanie o ukončení schôdze hlasovaním. Keby sme to neukončili, pokračujeme normálne aj s hodinou otázok. Pokiaľ to odhlasujeme, skončíme hlasovaním v hlasovacom bloku o 11:00. Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11:25. Ešte výbor ešte poprosím, zapnite na zvolanie výboru. Ďakujem. [11:21] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, chcem len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 13.00 v miestnosti č. 149. Ďakujem. Zahraničný výbor dnes o 13.00. Fajn, prosím. [11:22] Richard Raši Skenery. Pán poslanec Ján Skulík, výbor, pán predseda. Áno. Výbor pre verejnú [11:22] Igor Janckulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Správa a regionálny rozvoj dnes o 13:00 hodine, miestnosť 147. Tak aký pekný ďalší výbor. [11:22] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave Opa. Čiže takže je to bod. Návrh poslankyne Ingrid Kosovej a Beáty Jurík na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odstráneniu segregácie v školách a školských zariadeniach, tlač 1158. Pani poslankyňa Kosová, prosím, uveďte návrh. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci [11:26] Ingrid Kosová – Vystúpenie Dovoľte mi, aby som predstavila uznesenie k odstráneniu segregácie v školách a školských zariadeniach, ktorú spolupredkladám s pani Slaným Beátou Jurík. Tento návrh uznesenia je reakciou na dlhodobý stav, v ktorom štát zlyháva v ochrane základných ľudských práv detí. Riskuje prehĺbenie medzinárodných sporov a vystavuje Slovenskú republiku hrozbe ďalších sankcií. Segregácia najmä rómskych detí vo vzdelávacom systéme je závažným porušením ich základných ľudských práv. A treba to hovoriť jasne, je dôsledkom systémovej diskriminácie a ďalších dlhodobo pretrvávajúcich problémov, ako je sociálna nerovnosť, segregácia v bývaní a z nich, samozrejme, vyplývajúcich zlých životných podmienok, ktoré ovplyvňujú každodenný život detí vrátane ich vzdelávania v školách a školských zariadeniach. Zároveň segregácia rómskych detí je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, školským zákonom a princípmi inkluzívneho vzdelávania, ktoré dlhodobo presadzujeme na Slovensku. Segregácia nepoškodzuje len segregované skupiny, ale poškodzuje celú spoločnosť. Oslabuje jej ekonomický potenciál a znižuje vzdelanostnú úroveň všetkých detí. V konečnom dôsledku, samozrejme, aj prehlbuje sociálne napätie v celej spoločnosti. Toto naše uznesenie reaguje najmä na závery správy Amnesty International s názvom Oddelení a nerovní, správa o neriešení segregácie rómskych detí na Slovensku. A, samozrejme, nadväzuje a reaguje aj na stanoviská Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Amnesty International k zámere zriadenia pilotnej rómskej národnostnej školy v Rakúskom. Samozrejme, že reaguje aj na ďalšie správy, ako napríklad správy verejného ochrancu práv, ktorý dlhodobo poukazuje na pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní a apeluje aj na komplexné medzirezortné riešenia, ako aj správu komisára pre deti. Nečinnosť a nedostatočné kroky štátu v tejto oblasti viedli až k tomu, že Slovenská republika momentálne čelí infringementu Európskej komisie pre porušenie Rady smernice č. 2000/43/ES o rasovej rovnosti. A keďže Slovenská republika ani po opakovaných výzvach neprijala dostatočné nápravné opatrenia, tak Európska komisia potom vec postúpila na Súdny dvor Európskej únie. A tu si povedzme, že ide o jedno z najzávažnejších konaní voči Slovenskej republike v oblasti ochrany ľudských práv napriek tomu, že minister školstva minulý rok v októbri prišiel s určitými zmenami v školských zákonoch, ktorých cieľom malo byť eliminovanie segregácie. Z najzávažnejších konaní voči Slovenskej republike v oblasti ochrany ľudských práv. Napriek tomu, že minister školstva minulý rok v októbri prišiel s určitými zmenami v školských zákonoch, ktorých cieľom malo byť eliminovanie segregácie, tak bohužiaľ v praxi tieto zmeny neprinášajú reálne odstránenie segregácie. Novela zavádza tieto nástroje len veľmi formálne a vytvára dojem riešenia problému. No v skutočnosti problém segregácie na školách nerieši dostatočne. Preto predkladané uznesenie je reakciou na tento stav, v ktorom vyzývame ministerstvo, aby jasne pomenovalo segregáciu ako neprípustný, protiprávny a politicky neobhájiteľný stav parlamentom. Samozrejme, aby sme odmietli riešenia založené na izolácii rómskych detí v podobe národnostných škôl a zároveň má toto uznesenie zatiaľ vyvinúť tlak na vládu parlamentom ako najvyšším kontrolným orgánom vlády, aby konečne prijala skutočné, záväzné a vynútiteľné delegegačné opatrenia. A momentálne končím a potom sa ako prvá hlásim do rozpravy. Ďakujem. Poprosím pani [11:30] Richard Raši Poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči, poviete správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. [11:30] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V súlade s rokovacím poriadkom som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh poslankyne Národnej rady Ingrid Kosovej a Beaty Jurík na prijatie uznesenia tlač 1158. A na môj návrh výbor hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe. Z celkového počtu 14 poslancov výboru bolo prítomných osem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali dvaja poslanci, šiesti poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch teda neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnú na potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov podľa rokovacieho poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. Ďakujem, pani poslankyňa. Uzavriete [11:31] Richard Raši Svoje miesto. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, kde som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a chce vystúpiť pani navrhovateľka. Nech sa páči, pani telkom. [11:31] Ingrid Kosová – Vystúpenie Takže opätovne ďakujem, pán predsedajúci, za možnosť vystúpiť ako prvej v rozprave a, bohužiaľ, ako jedinej. Zrejme je to tým, že v tomto pléne parlamentu sa už veľa hovorilo o segregácii, ale, bohužiaľ, stále sa v tejto oblasti nekoná. Písomne asi nie, ale môžete sa potom do ústnej prihlásiť, pán Pročko, nech sa páči. Teda nerozhodujem o tom ja, ale asi sa všetci zhodneme na tom, že školy a školské zariadenia majú byť miestom rovného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetky deti, bez ohľadu na to, aký je ich sociálny status, či majú etnický pôvod alebo bez ohľadu na to, kde bývajú. Ale, bohužiaľ, v praxi to nie je tak. Realita je taká, že momentálne máme viac ako 480 škôl, ktoré sú v riziku segregácie. A deti sú často nielen vzdelávané v samostatných špeciálnych triedach, ale dokonca v samostatných pavilónoch a so samostatným vchodom, kedy sa rómske a nerómske deti vôbec nestretávajú. Bohužiaľ, v praxi sa stretávame s naozaj unikátnymi praktikami, kedy sú rómski rodičia prehováraní na to, aby svojim deťom dali napríklad individuálne vzdelávanie, a to je napríklad na východnom Slovensku, kde je táto situácia najvypuklejšia, aby tieto deti samozrejme vôbec nemuseli chodiť do školy, čo si myslím, že je absolútne nemysliteľné v 21. storočí. Ako chceme potom zabezpečiť, aby naozaj úspešne ukončili základné vzdelanie a aby sa uplatnili v spoločnosti na trhu práce? No, nejako. Samozrejme, máme aj také príklady, kedy samotní učitelia, špeciálni pedagógovia a riaditelia špeciálnych základných škôl nahovárajú rómskych rodičov cielene, aby dali svoje deti aj diagnostikovať, dohodnú sa s centrami, súkromnými centrami, CPPčkami, kde ich diagnostikujú ako na hranici mentálnej retardácie alebo s mentálnym postihom napriek tomu, že tieto deti dobre prospievajú už v základných školách, nejde len o deti šesťročné, ide o deti druhákov, tretiakov, dokonca z vyšších ročníkov, napriek tomu, že v základnej škole dosahovali veľmi dobré výsledky. A ja sa pýtam, ako je toto možné v 21. storočí? Že máme takúto prax na Slovensku? Viete, deti, ktoré sa neučia s deťmi z majority, neprichádzajú do interakcie s rovesníkmi z iného prostredia, nemajú možnosť takýmto spôsobom, keď sú izolované, rozvíjať svoje základné sociálne zručnosti, ani spoluprácu, ani empatiu. Ja neviem, ako môžeme očakávať, že táto spoločnosť nebude polarizovaná, bude tolerantná, pokiaľ neumožníme deťom, aby vyrastali spolu. A sme svedkami aj správy a výskumy to poukazujú, že sme svedkami toho, že tieto školy, kde je vyššie percento detí z chudobného prostredia, majú naozaj zníženú kvalitu vzdelávania. Segregované školy neposkytujú úplné a kvalitné vzdelávanie a tieto deti často končia bez oficiálneho osvedčenia o získaní základného vzdelania. A samozrejme, potom to má vplyv, ako som už aj povedala, na budúce pracovné príležitosti, a tým pádom aj na ich príjem a tým aj na spoločenské začlenenie. Lenže dopady segregácie nie sú negatívne len na rómske deti, sú negatívne aj na majoritnú populáciu. Veď segregácia ochudobňuje majoritu o interkultúrne kontakty, čím sa znižuje ich emocionálna inteligencia, empatia a spoločenská súdržnosť, o ktorej dlhodobo rozprávame, že je teda na Slovensku na veľmi mizernej úrovni. Deti bez kontaktu s rôznorodosťou vyrastajú s oveľa nižšou mierou tolerancie k nejakým predsudkom a stereotypom. A samozrejme, tým pádom výstup je, že máme spoločnosť, ktorá je omnoho viac náchylná k rasizmu, xenofóbii a spoločenskému rozdeleniu. Ak ale hovoríme o dôsledkoch segregácie, nemá to dôsledok len na deti, či už z rómskej alebo majoritnej populácie, ale má to dôsledok aj celospoločensky a aj na vzdelávací systém. Veď výsledky výskumov hovoria jasne, že segregácia znižuje priemernú vzdelanostnú úroveň krajiny. Školy s homogénnym zložením žiakov dosahujú horšie výsledky než heterogénne školy. Hovoria o tom aj štúdie OECD, aj výsledky PISA. Vysoká koncentrácia detí so vzdelávacími ťažkosťami v jednej škole či triede zhoršuje výsledky všetkých žiakov. A tam vzniká cyklus chudoby a marginalizácie, ktorý sa prenáša medzi jednotlivými generáciami a na to doplácame všetci, celá spoločnosť. Správa Amnesty International „Oddelení a nerovní – správa o neriešení segregácie rómskych detí na Slovensku“ jednoznačne konštatuje, že segregácia rómskych detí na Slovensku je rozšírená, dlhodobo tolerovaná a de facto udržiavaná verejnými politikami štátu. Amnesty upozorňuje, že štát sa obmedzuje iba na deklaratívne vyhlásenia, na pilotné projekty bez systémového dopadu, pričom reálne mechanizmy, ktoré by viedli k zmene segregujúcich školských obvodov, zloženiu tried a štruktúry škôl, buď neexistujú, alebo nástroje na ich elimináciu nie sú využívané v dostatočnej miere. Správa zároveň poukazuje na pasivitu štátu pri výkone jeho pozitívnej povinnosti. Slovenská republika podľa Amnesty International nielenže neodstraňuje segregáciu tam, kde je preukázaná, ale často ju legitimizuje tým, že zodpovednosť prenáša výlučne na obce a na zriaďovateľov, hoci má k dispozícii aj právne, aj administratívne nástroje na zásah. Naše uznesenie sa týka piatich základných oblastí. Prvá oblasť sa týka škôl, kde súdy – Najvyšší súd, okresný a krajský súd – už konštatovali segregáciu, ale ani v jednom z týchto prípadov sa doposiaľ nepodarilo stav desegregácie na škole vyriešiť. Dodnes sme nevideli žiadny plán konkrétnych desegregačných opatrení, vrátane monitorovania toho, aký pokrok tieto školy majú alebo vyhodnocovania toho, či ich aktivity na týchto školách boli účinné. A to aj napriek tomu, že súdy konštatovali zodpovednosť štátu, teda Ministerstva školstva a zlých systémových nastavení. Hovoríme o situácii v Terňi, ktorá aj minulý týždeň bola medializovaná, potom Muránsku Dlhú Lúku a, samozrejme, Starú Ľubovňu – Podsadek. Keďže som veľmi dobre vedela, že toto uznesenie, takisto ako iné predchádzajúce uznesenia, ktoré tu predkladáme, nebude podporené, ja som si dokonca ešte aj cez interpeláciu vyžiadala informácie od Ministerstva školstva, ako pristupuje napríklad k riešeniu týchto škôl, kde súd už konštatoval segregáciu, či vôbec niečo v tejto situácii robí. A no, ministerstvo mi odpovedalo. Síce vágne v niektorých veciach, ale predsa len vám aspoň môžem tu predstaviť, čo minister na to hovorí. Ministerstvo povedalo, že situáciu monitoruje a v súčinnosti so zriaďovateľmi predmetných škôl sa zaujíma o tento problém. Nič viac. Je pravdou, že základná škola v Terňi a Starej Ľubovni bola zaradená do pilotného projektu desegregácie, ktorý sa realizuje od septembra roku 25, a teda ministerstvo tvrdí, že na tejto úrovni majú nejaký desegregačný plán. Ja som si ho vyžiadala cez 211, ale samozrejme mi ho odmietli poslať a nevieme. Plán je taký, že to bude implementované do roku 2027. Takže na výsledky tohto projektu si ešte budeme môcť nejakým spôsobom počkať. Avšak z interných informácií z Ministerstva školstva viem, že množstvo týchto opatrení, ktoré sa tam robia, sú veľmi formalizované a sú skôr špeciálne určené na to, aby sa zvýšila kvalita vzdelávania na týchto základných školách. Nie sú tam rázne kroky proti tomu, aby žiaci boli napríklad distribuovaní do iných škôl v okolí. No a v prípade Terne, o ktorej som hovorila, že bola aj medializovaná, sa stalo to, že síce teraz neprijali pár detí v Terňi na základe toho, že si povedali, že prijmú iba 25 prvákov z Malého Slivníka, ale okolité obce tieto deti jednoducho odmietajú prijať. A ja sa pýtam, čo robí ministerstvo. Prečo nekomunikuje, keď už minulý rok vedelo, že takáto situácia kvôli predsudkom rodičov z majority môže nastať. Minulý rok už 36 detí z Terne bolo distribuovaných. Bola rovnaká situácia. Mali byť umiestnené do okolitých obcí, kde ich obce odmietli prijať. Nakoniec cestujú 40 km do Prešova. A hádajte čo, deti sa začlenili, sú v pohode, nie sú s nimi problémy. To je dôkaz, že aj takéto kroky vedú k tomu, že desegregácia môže byť úspešná. Len s tými ľuďmi niekto musí komunikovať. V prípade Muránskej Dlhej Lúky tam je situácia úplne iná, pretože táto škola nebola zaradená do pilotného projektu. Muráň nemá žiadny desegregačný plán, pretože mi už aj odpísal na 211 a nikto sa vlastne o tento problém nezaujíma. Druhá oblasť sa týka všetkých ostatných škôl. Ako som spomínala, máme už takmer 500 škôl, kde na základe monitoringu segregácie bolo zistené riziko segregácie a ani tu nemá ministerstvo žiadny konkrétny plán, žiadny harmonogram, nič. Takže uznesením vyzývame vládu, aby predstavila rektoračné plány a to, čo bude s týmito školami robiť. Však, ak niečo monitorujeme, ak niečo analyzujeme, tak to robíme preto, aby sme nastavili nejaké opatrenia, nástroje, ako tú situáciu eliminovať, ako ju vyriešiť. No, z ministerstva prišla naozaj veľmi alibistická odpoveď, kde nám tvrdia, že monitoring, ktorý je realizovaný, je vlastne len analytickým nástrojom s cieľom identifikovať zvýšené riziko miery segregácie a nie právne konštatovať porušenie zákazu segregácie. Takže fajn. Znamená to, že ministerstvo nie je súd, čo samozrejme veľmi dobre vieme, ale osobne si myslím, že je úplne zbytočné potom analyzovať, keď s tým ministerstvo nemôže nič robiť, lebo ono súd nie je. Takže, aby sme boli spravodliví, ale musím povedať, že aktuálne teda prebieha pilotovanie nejakých nástrojov a riešení na dodržanie desegregačných štandardov. Školy majú povinnosť zaviesť tieto desegregačné štandardy do svojich plánov, ale viete, aká je situácia v praxi? Tie desegregačné opatrenia a plány im robí nejaká firma na zákazku, pretože školy v podstate ani nie sú schopné. Je to len niečo, čo je na papieri. Zákon nevymáha implementáciu týchto nástrojov, ani nedáva školám žiadne nástroje na to, aby vôbec mohli tieto desegregačné nástroje uplatňovať v praxi a nie je ani žiadna sankcia, ani žiadna vymožiteľnosť, aby tieto desegregačné štandardy boli v praxi uplatňované. Takže myslím si, že je to len ďalšie opatrenie také, že máme niečo v zákone, implementácia bohužiaľ zlyháva. A ministerstvo mi dokonca napísalo, že manuál k tomu, ako to riešiť a uplatňovať, bude teda až v roku 2027. Takže zase riešenie desegregačných problémov bude na pleciach nasledujúcej vlády. Tretia oblasť sa týkala národnostných škôl. Aby sme chápali kontext, tak napriek tomu, že Ministerstvo školstva prichádza s návrhmi, ktoré by Desegregačných problémov bude na pleciach nasledujúcej vlády. Tretia oblasť sa týkala národnostných škôl. Aby sme chápali kontext, tak napriek tomu, že ministerstvo školstva prichádza s návrhmi, ktoré by mali eliminovať segregáciu, tak napriek tomu prichádza aj s návrhom, ktorý túto segregáciu bude prehlbovať. A príkladom je práve zriadenie pilotnej rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy. Tu Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojom stanovisku k tomuto zámeru jasne upozornilo na to, že navrhované opatrenie nespĺňa základné podmienky dočasného vyrovnávacieho opatrenia a predstavuje vysoké riziko legalizácie segregácie pod zámienkou podpory menšinového vzdelávania. Rovnako tvrdí aj Amnesty International a ďalšie slovenské medzinárodné a dokonca aj medzinárodné inštitúcie, pretože my sme písali interpeláciu aj do Európskej komisie. A tam ešte ostrejšie konštatujú, že postup ministerstva nerešpektuje dobrovoľný charakter menšinového vzdelávania, čím dochádza k porušeniu medzinárodných noriem a podkopávaniu práva rómskych rodičov slobodne rozhodovať o vzdelávaní svojich detí. Takže takýto prístup nie je ochranou menšinových práv, ale je ich zneužívaním na ospravedlnenie segregácie, čo je v priamom rozpore s judikatúrou európskych súdov. My sme, keďže ešte nevideli žiaden plán, ako chcú tento pilotný projekt nejakým spôsobom implementovať. A tak sme si teda vypýtali stanovisko od ministra. A čo s tým bude ďalej robiť? A ministerstvo nám odpísalo, že poskytne technickú podporu pre samosprávy, ktoré sa rozhodnú uplatniť právo menšiny vzdelávať sa vo svojom jazyku, aby sa neprehĺbila segregácia. Opätovne veľmi alibistická odpoveď. Ale na druhej strane musím povedať, že z interných rozhovorov s niektorými ľuďmi viem o tom, že ministerstvo neuvažuje o zriadení národnostných škôl pre príslušníkov rómskej komunity, čo teda považujem za dobrú správu, ale ako to bude v realite, tak to sa asi budeme musieť ešte nechať prekvapiť. Štvrtá oblasť sa týka problému s výstavbou škôl, ktoré riešia elimináciu dvojzmennej prevádzky. Pre mňa je zarážajúce, že doposiaľ neexistuje absolútne žiadna analýza, ktorá by skúmala, kde konkrétne dochádza k výstavbe škôl. A potvrdila to aj odpoveď na našu interpeláciu. Pretože tam jasne povedali, že žiadna takáto analýza neexistuje a ani nebude. Avšak z mapovania terénu, ktoré robilo aj Amnesty International a ktoré sme robili aj my, jednoznačne vychádza, že väčšina už vystavaných budov na riešenie dvojzmennej dochádzky bola vystavaná v tesnej blízkosti segregovaných obydlí, čím jednoznačne dochádza k porušeniu 3D princípu, čo sme sa zaviazali Európskej komisii, že tento princíp nesmieme porušiť a je to podmienkou ďalšieho financovania témy marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Tak ja sa pýtam, keď bude táto situácia, budeme konfrontovaní za porušenie 3D princípu, čo budeme tieto peniaze vracať? Aká to je zodpovednosť? Alebo to ohrozí naše financie z eurofondov v nasledujúcom období? Preto žiadame ministerstvo, aby naozaj informovalo o tom, kde vznikli stavby, či porušili 3D princíp a ako to mieni riešiť. Viete, ono je to veľmi náročné a ťažké, keď sa dozvedáme v poslednom čase, že splnomocnenec vlády pre rómske komunity dokonca stratil už aj status národného kontaktného bodu. To znamená, že máme tu splnomocnenca, ktorý už nebude zodpovedný za to, že bude tvoriť stratégiu, ktorý nebude zodpovedný za to, že bude robiť národné akčné plány. Ktorý dokonca nebude mať ani možnosť riadiť finančné prostriedky z eurofondov, ktorý nemá kompetenciu vôbec predkladať legislatívne návrhy, ktorý len poslušne kýva na všetky represívne opatrenia tejto vlády, ktoré robia bič na Rómov a nie že by im pomáhali efektívne, tak ja sa pýtam, že načo nám takýto splnomocnenec vôbec je. A práve tento splnomocnenec dokonca sa zastáva toho, aby boli výnimky z 3D princípu a netají sa tým, že jeho zámerom je posilňovať výstavbu infraštruktúry priamo v komunitách a tým akože stavať rómske mestečká. Tak ja neviem, niekedy mám pocit, že som spadla niekde z vesmíru a že nie som na správnom mieste, lebo je to absolútne nelogické a smutné. Piata oblasť sa týka inštitucionálneho a finančného zabezpečenia desegregácie, pretože my nemáme vedomosť o tom, že by existoval nejaký vôbec monitorovací orgán, ktorý by mal právomoc kontrolovať uplatňovanie či už segregačných opatrení alebo pravidelne vyhodnocovať, v akom stave sme. My používame peniaze na riešenie tejto témy len z Európskej komisie. Zo štátneho rozpočtu vlastne nejde takmer ani cent. Takže pýtame sa, či mieni ministerstvo vyčleniť zo štátneho a teda vláda zo štátneho rozpočtu cielené finančné prostriedky na realizáciu desegregačných opatrení. Žiadame, aby bol zriadený centralizovaný monitorovací orgán, ktorý bude naozaj zložený zo zástupcov štátnej školskej inšpekcie, regionálnych úradov školskej správy, mimovládnych organizácií, ktoré by mali túto právomoc kontrolovať a uplatňovať desegregačné opatrenia. A takisto žiadame, aby bol vyčlenený zo štátneho rozpočtu cielený balík finančných prostriedkov na realizáciu týchto opatrení v prísnom súlade s princípmi 3D. 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 10 :00 Nuž, odpoveď na interpeláciu nás veľmi nepotešila, pretože ministerstvo neplánuje zriadiť žiadny monitorovací orgán, neplánuje vyčleniť žiadne konkrétne finančné prostriedky na desegregáciu zo štátneho rozpočtu a odvolávajú sa samozrejme na existenciu podporných opatrení. Na povinné predprimárne vzdelávanie. Odstraňovanie dvojzmennej prevádzky, kde 3D princíp a opatrenia, čo ma veľmi pobavilo, na zníženie absencií. Znamená ten skvelý nápad odoberania rodičovských prídavkov, keď dieťa nepôjde do školy. A dokonca sa odvolávajú aj na optimalizáciu, samozrejme fondy Európskej únie, aby som nezabudla. Prekvapilo ma, že sa ministerstvo neodvolalo aj na schválenú novelu, kde bol zavedený zákaz segregácie, čo teda pravdou je, že to už bolo viac ako na čase a nič iné nám ani nezostávalo, keďže máme na krku žalobu, ale povedzme si pravdu, táto novela iba formálne zavádza nástroje, ktoré sa týkajú spádových oblastí, ale neukladá žiadnej obci povinnosť okamžite meniť školské obvody v prípadoch, ktoré už teraz vieme, že spôsobujú segregáciu a neposkytuje ani regionálnym úradom školskej samosprávy takú právomoc, aby mohli vynútiť nápravu. Poskytuje im len nejakú odporúčaciu právomoc, aj to len, keď niekto podá nejaký podnet, že v nejakom meste XY dochádza k segregácii, tak regionálny školský úrad môže odporučiť zriaďovateľovi, aby nejakým spôsobom zmenil školské obvody, ale niečo takéto samospráve môže uložiť iba súd, prokurátor. Nemôže to uložiť krajský školský úrad. Takže aké sú reálne vymožiteľné nástroje na to, aby vôbec sa situácia menila? No takmer žiadne. Máme to zase v zákone a tým pádom je to len, viete, také vytvorenie dojmu, že my tu problém riešime. No v skutočnosti tento problém segregácie v školách neriešime dostatočne a zatvárame nad ním oči, dokonca ho schvaľujeme. Zároveň mi je jasné, že sa minister bude odvolávať aj na pomalý proces a na to, že bude tu nejaký pilotný program desegregácie, ktorý by mal začať fungovať v 12 mestách a možno, že vo viacerých, uvidíme, ale zatiaľ nevieme, odkiaľ na to zoberie finančné prostriedky. Vieme len, že sa pripravuje pilotný projekt zmeny školských obvodov, ktorý by mal byť spustený možno ešte tento rok a možno až nabudúci v závislosti od toho, akým spôsobom budú získané finančné prostriedky. Viete, osobne si myslím, že na to, aby sa legislatíva pretavila do reality, tak potrebujeme mať naozaj konkrétny plán. Potrebujeme mať harmonogram, potrebujeme mať víziu, ako tieto kroky pretavíme do reality a nielen to, my potrebujeme tieto kroky monitorovať, vyhodnocovať, kontrolovať. Lenže to sa zatiaľ neudialo, pretože nie je politická vôľa. Pretože robíme len nejaké opatrenia pre Európsku komisiu, aby sme im zakryli oči, aby sme získali ešte ďalšie finančné prostriedky, aby sme nedostali pokutu, ale nerobíme to preto, že by nás táto téma naozaj zaujímala, že by sme ju považovali za prioritu, že by sme ju považovali za dôležitú a na konci sú vždy len deti, ktoré strádajú. Segregácia detí a žiakov predstavuje naozaj systémové zlyhanie verejných politík. A na to, aby sa to zmenilo, potrebujeme mať koordinovanú, odbornú, dlhodobo udržateľnú reakciu štátu. Preto je veľmi dôležité, aby bol iniciovaný medzirezortný dialóg a aby sa prijal plán k odstraňovaniu segregácie vo vzdelávaní. Vrátane riešenia aj rezidenčnej segregácie napríklad v bývaní. Vrátane riešenia nevyhovujúcich životných podmienok vo vylúčených komunitách. A vrátane aj nástrojov na zmierňovanie nepokojov, intolerancie a zlých medzikultúrnych vzťahov medzi majoritou a minoritou, pretože, ak toto neurobíme, tak segregácia na Slovensku bude dlhodobo pretrvávať. A na to je dôležité mať politickú vôľu, ktorú táto koalícia, bohužiaľ, nemá. Na záver už len jednu jedinú poslednú vetu. Nepýtajme sa, čo sme urobili, ale ako sa to pretavilo do reality. Ďakujem. [11:54] Richard Raši Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči. [11:54] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Inge Kosovej, že sa tak vytrvalo venuješ tejto téme a celkovo vzdelávaniu detí z marginalizovaných rómskych komunít, lebo naozaj si musíme priznať, že máme tu takmer 40 rokov, odkedy sme demokracia, a pre časť spoločnosti sa nám tie sociálne nožnice naozaj iba ďalej roztvárajú a vzdelávanie by mala byť tá cesta von pre tieto deti. Malo by to byť to, čo im pomôže prerušiť ten kruh chudoby, tej generačnej chudoby, do ktorej sa narodili, a malo by ich vytiahnuť. A to, čo sa nám ale práve naopak deje, je, že nám pribúdajú školy, ktoré navštevujú už iba deti z marginalizovaných rómskych komunít. Pravidelne navštevujem školy, kde učiteľka mi povedzme hovorí: „Ja som do tejto školy chodila pred 20 rokmi a vtedy to bola zmiešaná škola. A dneska už je to škola, ktorú navštevujú iba rómske deti z chudoby.“ Vieme teda, aj kolegyňa Kosová to spomenula, že na jeseň boli prijaté niektoré zmeny v školskom zákone. Ja si dovolím povedať, že málokto v tejto krajine a dokonca aj málokto v tomto pléne vie, čo vlastne bolo odhlasované a aké zmeny v školských obvodoch nastanú, až na to, že je to celé nastavené tak, že to nastane až v budúcom volebnom období. Je tam množstvo implementačných nejasností a naozaj treba povedať, že minister Drucker sa nikdy nepostavil a tieto veci nevysvetlil. Jednoducho niekde to tam v tom zákone bolo spomenuté. Možno to niečo posunie k lepšiemu, uvidíme, ale je to s odloženou účinnosťou a nikde nebolo jasne vysvetlené, aký to bude mať dopad na obce, aký to bude mať dopad na školy, aké budú tie procesy, ako budú fungovať tie tzv. dedičné obvody, keďže niektoré obvody sa nemusia hneď meniť. A posledná poznámka, stále to riešime z eurofondov v čase, keď nám hrozí, že nám tie eurofondy oni zmrazia. [11:56] Richard Raši S reakciou, pani poslankyňa Kosová. Ďakujem. [11:56] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mám pekne za jedinú reakciu na túto tému. A ja by som chcela povedať, že Tomáš Drucker má plné ústa súdržnosti. Pekné reči. Ľudia mu to veria. Ale v konečnom dôsledku je to čistý alibizmus, pretože v takýchto dôležitých veciach, ako je napríklad devastácia rómskych malých ľudských duší v dôsledku segregácie a nevyhovujúcich životných podmienok, tak tomu vôbec vrásky nerobí. Nerieši to naozaj, len to maskuje za nejaké legislatívne návrhy, ktoré nie sú reálne v praxi vymožiteľné. Radšej keby bol úprimný a povedal, že nemá záujem. To by som viacej teda prijala z jeho. Ale je len odrazom toho, aká je tá vážna pre celú spoločnosť táto téma. Už len z toho, že nikto nezareaguje, v rámci koalície nikto sa nevyjadrí. Nikomu to nerobí vrásky, že vlastne 30 rokov riešime túto tému. A nikoho to vlastne v spoločnosti netrápi, iba naopak majú k tomu negatívne postoje. Je odrazom toho, prečo sa politici k tejto téme správajú tak, že mlčia, sú hluchí a nevidia problém. Konečne by už mal prísť nejaký minister, ktorý buchne do stola a povie dosť, ktorý bude mať odvahu napriek tomu, že majorita má k tomu negatívny postoj, byť odvážny a meniť túto situáciu a začať komunikovať o tejto téme rešpektujúco a nie represívne. Chcem sa spýtať [11:58] Richard Raši Či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa ako prvá. [11:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegyni Kosovej, že sa tak intenzívne tejto téme venuje. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že Mne tieto témy venujem. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že tu dochádza k nejakému porušovaniu ľudských práv. Ani raz, ani raz to nebolo odôvodnené. Ale tu sa rozprávame o probléme, o vážnom ľudskoprávnom probléme, ktorý tu máme roky, kde máme reálne, či už správy všetkých možných medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií, rozhodnutia súdov slovenských, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Roky sa to vlečie, roky tu máme tento problém. Porušovanie ľudských práv detí, deti, ale to, to vás nezaujíma. Mne to príde mimoriadne smutné. Opakuje sa tu táto situácia dookola. Ľudské práva, áno, zamávate nimi, keď chcete pomôcť svojim blízkym ľuďom. Ale keď je potrebné riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku, lebo dochádza k porušovaniu ich základných práv a slobôd, tak vtedy ste ticho. Ona ticho nič. A ako už aj odznelo, aj verejný ochranca práv opakovane každý jeden rok upozorňuje na to, že jednoducho tu stále máme túto situáciu, kedy sú porušované základné práva a slobody detí na Slovensku. Aj v tej výročnej správe, ktorú nám predložil teraz do parlamentu, to spomína. Ktorú budeme prerokovávať na najbližšej schôdzi. Snáď, ak sa k tomu dostaneme, lebo ešte aj jeho výročné správy prehadzujete večne zo schôdze na schôdzu, lebo sa vám nechce o tom rokovať, lebo tak vás zaujímajú ľudské práva. A presne tam on spomína ten rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Veď to nie je sranda. To je už naozaj už viac, to nemôžeme mať čierne na bielom na papieri, ako je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Bol to rozsudok Salai proti Slovenskej republike z februára minulého roka. Kde teda podal Adrián Salai sťažnosť proti Slovensku pre diskriminačné zaradenie a vzdelávanie v špeciálnej triede. Sťažnosť poukazovala na pretrvávajúci problém nadmerného zastúpenia rómskych žiakov v špeciálnom vzdelávaní, zdôrazňovala kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostiky, ktoré viedli k tomu, že žiadateľ bol vzdelávaný v špeciálnej triede pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Okrem toho poukazovala na nedostatok informovaného súhlasu rodičov v týchto procesoch. Sťažovateľ tvrdil, že jeho právo na vzdelanie bolo porušené a že čelil diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. No a v tomto prípade teda Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnostike a nesprávnemu zaradeniu rómskych žiakov. ESĽP rozhodol, že v prípade Salai proti Slovenskej republike došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 14 Európskeho dohovoru. To je zákaz diskriminácie v spojení s čl. 2 dodatku protokolu č. 1 k uvedenému dohovoru. To je právo na vzdelanie. Závažné porušenie základných práv detí, ktoré sú určujúce pre ich aj ďalší život. Jednoducho deti oberáme o budúcnosť takýmto spôsobom, ako Slovenská republika sa k nim stavia. Ako aj verejný ochranca práv konštatuje. Segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie práva na vzdelanie a je dôsledkom pretrvávajúcich systémových problémov, ako sú zakorenená diskriminácia, sociálno-ekonomické nerovnosti, rezidenčná segregácia a zlé životné podmienky. Spojitosť medzi mierou segregácie a životnými podmienkami detí je evidentná nielen z práce kancelárie, ako hodnotí na základe podnetov, ktoré dostáva, ale napríklad aj prostredníctvom podnetov, ale aj z dostupných dát. Čiže to je jasné, ako my tu nerozprávame o niečom, o čom by sme nevedeli. A nevzniklo to včera, ani pred mesiacom, ani pred polrokom. Je to roky. Dlhé roky. Ale nič, základné práva a ľudské práva detí na Slovensku, to vás netrápi. Zase ich spomeniete len, keď budete chcieť pomôcť nejakým korupčníkom, že? Fakt úplne cynické. A ja naozaj ďakujem ešte raz kolegyni Kosovej, že sa snaží na to upozorňovať. Naozaj si dala prácu ešte aj prostredníctvom dožiadania si informácií a vidno, že teda tu máme obrovské rezervy a už konečne by sme mohli tento dlh voči deťom na Slovensku splatiť. A uzavrieť túto krivdu, ktorá sa im deje dennodenne. Ďakujem. [12:04] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Gažovičová. [12:04] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a teda vyjadrím sa ešte alebo nadviažem na kolegyňu práve v tej problematike nadmerného zaraďovania detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl, lebo to je ten úplne najzávažnejší spôsob segregácie alebo porušenia práva na vzdelanie dieťaťa, pretože naozaj, keď raz dieťa je zaradené do špeciálnej školy pre deti s mentálnym postihnutím, učí sa podľa úplne iných osnov a končí s iným vysvedčením. A my tu reálne sme mali a máme prípady, kedy a jednoducho predstavme si to dieťa, ktoré doma hovorí iným jazykom materinským, lebo hovorí rómsky, pochádza z generačnej chudoby a teraz príde mu test, kde teraz vymyslím si, že má spoznať krokodíla. No jednoducho jasné, že také dieťa nespozná krokodíla. To je čisto náš nejaký kultúrny výmysel, že deťom ukazujeme knižky so zvieratami, ktoré v skutočnosti žijú na úplne iných kontinentoch. A keď takéto dieťa v nejakom teste, a donedávna ešte sme ani nemali povinnú škôlku, čiže naozaj šesť- alebo sedemročné až prišlo do školy, prišlo na takýto test a nejaký psychológ povedal, že to dieťa má mentálne postihnutie, lebo tie testy nezvládalo. Tak mu úplne zmení vzdelávaciu dráhu na celý zvyšok života. A keď aj vychodí deväť rokov špeciálnej školy, tak skončí s vysvedčením, s ktorým ho ale na žiadnu inú než špeciálnu strednú nevezmú, pretože to vlastne nie je vysvedčenie, ktoré by bolo ekvivalentom vysvedčenia zo základnej školy. Čiže toto sú extrémne závažné veci a mali sme prípady detí, ktoré u nás chceli poslať do špeciálnej školy a keď sa odsťahovali do Británie, tak tam zrazu sa im darilo a zvládali bežné učivo a naučili sa po anglicky a išli na univerzitu. Že tam vidíme, že toto treba riešiť systémovo. Naozaj. [12:06] Tibor Gašpar Ďalej v poradí pani poslankyňa Kosová. [12:06] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Lucia, za tvoj príspevok, lebo bol veľmi dôležitý. Ja sa ti priznám, že ja som si často predtým, ako som začala v tejto oblasti pôsobiť, kládla otázku, že prečo to vlastne Slovensko dovolí, túto situáciu. Napriek tomu, že tu máme naozaj správy medzinárodných organizácií, ale aj domácich mimovládnych organizácií o tom, že neustále porušujeme ľudské práva rómskych detí. Prečo to neustále pretrváva? No a potom, keď som prišla do praxe, tak som zistila jednu závažnú vec, že je to super dobrý biznis. Na chudobe rómskych detí sa totiž na Slovensku veľmi dobre zarába. Veď si zoberte len napríklad také špeciálne školy, kde máte 60 % rómskych detí, čo je mimochodom také percento, ktoré v bežnej populácii mentálnej retardácie asi nie je možné. Každý to vie, že to nie je možné, ale tie deti tam sú. A no jasné, keď majú zvýšený normatív. A jasné, že ak by sme teraz všetky deti z týchto špeciálnych škôl pretestovali a dali ich do adaptačných tried do základných škôl, tak keby tieto špeciálne školy, čo robili? Museli by zrušiť, kam by išli tie učiteľky? Stratili by zamestnanie. A čo povieme tým ostatným, ktorí tieto deti nejakým spôsobom diagnostikovali. Ak ich preddiagnostikujeme a zistíme, že sme ich chybne diagnostikovali, kto bude vyvodzovať zodpovednosť? Títo psychológovia to jednoducho nechcú pripustiť, aby tieto deti boli rediagnostikované a vrátené do základných škôl, pretože by boli vinné za to, že nejakú chybu, alebo že to urobili naschvál, čo by bolo aj trestné a samozrejme špeciálne školy by prišli o biznis. A čo tie stredné školy, ktoré si normálne, že lákajú deti, majú 1000, 2000 detí, ktoré sú z rómskych marginalizovaných komunít, berú na nich peniaze, milióny. [12:08] Tibor Gašpar Ďalej v poradí pán poslanec Macák. [12:08] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som prijal tú vašu výzvu na reakciu. Takže preto som sa prihlásil do faktických poznámok, kým. Možno budem troška taký. Nevraví to či vám? Súhlasím s jednou vecou, že naozaj vzdelávanie pre všetky deti a pre celú spoločnosť je veľmi dôležité, bez rozdielu, či sú to rómske deti alebo sociálne odkázané alebo ako ostatné deti. A má to vplyv na zvyšovanie ich rastu osobností, ale aj spoločnosti. S tým absolútne súhlasím. Ja patrím do skupiny osôb, ktoré prežili ešte aj ten bývalý režim, kedy bola povinnosť chodiť do školy všetkým deťom, ale bola aj povinnosť pracovať všetkým občanom Slovenskej republiky. A malo to svoju veľkú výhodu, pretože všetci občania, ktorí pracovali, nemali čas rozmýšľať nad inými vecami. Nechcem konkretizovať. A jednoducho venovali sa práci, odviedli svoj pracovný výkon taký, aký dokázali, za čo dostali odmenu. A potom sa vrátili do rodín a tým, že tento systém nejakým spôsobom fungoval, tak bola aj podpora rómskych občanov alebo rodín. Ja si nepamätám, že by v tom období boli tak segregované osady a tak segregovaní takíto občania, ako je to po takzvanej demokracii alebo tak, ako to uvádzame v demokratickom systéme, kedy sme zaviedli občanom slobodné rozhodovanie. A rómski občania sa rozhodli slobodne, že budú žiť v takýchto segregovaných osadách. Ale, čo chcem povedať na záver, aby som dokončil tú myšlienku. Vy vytýkate tejto vláde alebo tomuto obdobiu, že sa stavajú, pripravujú internátne školy. Že je segregácia takým spôsobom nejakým spôsobom pripravovaná, že sa zabraňuje deťom chodiť do školy z jednej [12:10] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Plaváková. [12:10] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Tina, ty si spomenula aj tie príbehy ľudí, ktorí odídu napríklad do Británie, áno, oni sa priebežne objavujú v médiách a na nich je krásne vidno, že ten problém je úplne niekde inde ako v tých samotných ľuďoch, lebo zrazu môžu v inej krajine prosperovať. A inak otázka, prečo to Slovensko dovolí, no to si ja kladiem veľmi často pri mnohých ľudskoprávnych témach, áno, jedným z faktorov tu môže byť to, čo si spomínala, že niektorí ľudia na tom aj benefitujú finančne, ale asi bude tých faktorov viacej a je to mimoriadne smutné. A pán poslanec Macháček, neviem, ako, tá segregácia nevznikla len tak, že zrazu teraz pred pár mesiacmi. A čo sa týka obdobia, o ktorom hovoríte, tak ja neviem, že či zrovna na to by sme mali referovať, lebo to bolo napríklad obdobie, kde deti so zdravotným znevýhodnením boli niekde mimo spoločnosti zatvárané a zneviditeľňované, len aby sme ich nevideli, hej? Vy si dosť zaujímavo ako selektívne idealizujete obdobie, o ktorom hovoríte, lebo to bolo hrozné obdobie. A o ľudských právach sa tam nedalo ani len hovoriť. Ani len hovoriť. [12:12] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave prihlásený pán Pročko. Nech sa páči, pán poslanec. [12:12] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, pred asi 20 minútami som hovoril, že pani Kosová vystupovala teoreticky a prax je iná a práve teraz chcem povedať pragmaticky ako jeden kolega z opozície, že toto je žena, ktorá naozaj túto problematiku má v malíčku a toto je žena, ktorá naozaj prináša uznesenie, ktoré pomôže Slovensku, pretože naozaj sociálne skupiny ľudí, ktoré potrebujú pomoc, sú pre Slovensko veľmi dôležité, keď budú mať sociálne zázemie, keď budú vzdelaní. Prečo som sa prihlásil? Pretože ako učiteľ som sa stretol s tým, že sa naozaj segreguje. Najprv chcem povedať ľuďom, ktorí to pozerajú, čo to je segregácia v tomto ponímaní, čo teraz prinášame? A je to cielené oddeľovanie ľudí či skupín ľudí podľa určitých sociálnych znakov s cieľom zamedziť vzájomným kontaktom medzi takto oddelenými ľuďmi, skupinami ľudí. Je to dôležité, aby som to povedal, aby to ponímali, pretože veľmi veľa ľudí sa stretáva s cudzími výrazmi a nerozumie im. Je to naozaj oddeľovanie ľudí, teraz teraz žiakov. A ja som sa stretol s týmto ako učiteľ sám. Učiteľský Skupinami ľudí. Je to dôležité, aby som to povedal, aby, aby to poňímali, pretože veľmi veľa ľudí sa stretáva s cudzími výrazmi a nerozumie im. Je to naozaj oddeľovanie ľudí, teraz teraz žiakov. A ja som sa stretol s týmto ako učiteľ sám. Učil som na základnej škole, kde som učil dve triedy, v ktorých boli deti zo sociálne odkázaných rodín a deti, ktoré neboli vedomostne na takej výške ako niektoré deti a pani riaditeľka možno aj s dobrým úmyslom takto selektovala tie deti. Deti, ktoré boli vedomostne zdatnejšie, ktorým učenie nerobilo taký veľký problém, dala do dvoch tried a tie slabšie deti dala do tých druhých tried. Ja, keď som učil, tak som napríklad nemal horšiu známku ako dvojku. A ja, keď som preberal tých žiakov, tak tam boli štvorkári, päťkári. A tí štvorkári, päťkári zrazu mali dvojky. A moja kolegyňa, ktorá to učila predtým, to nevedela pochopiť, ale ja som ich učil špeciálne. Napríklad som učil tak, že sme učili 20 minút a 15 minút som ich zobral vonku a opakovali sme hrou. A tie deti, ktoré boli podľa učiteľov slabšie vedomosťami, tak zrazu tie vedomosti získavali. A ja hovorím, že tá segregácia nepomohla. A prečo? Celé naše hnutie toto uznesenie podporí, pretože je veľmi dôležité, aby sme deti vychovávali rovnako a absolútne spravodlivo, aby sme naše deti vychovávali v tom, že toto je rovné a toto, čo ty nezvládaš, ti možno ten vedľa teba sediaci žiak pomôže. Ale tu je jedna veľmi dôležitá vec, že v tomto uznesení treba povedať aj to, že veľmi to záleží od tej osobnosti toho učiteľa. Lebo, keď vás učí učiteľ, ktorý vám na tabuľu nakreslí alebo napíše učivo, otočí sa, odíde, sadne si a povie: „Odpíšte si to z tabule,“ a celý čas pozerá do mobilného telefónu prípadne a nie je ani v triede, tak to je zlé. Aj túto segregáciu robia len a len ľudia. Nikto iný. A to, čo už povedala pani Kosová predtým, že naši koaliční poslanci, kolegovia, k tomuto nemajú absolútne žiadnu tému a pán Mierna označuje Rómov za ľudí, ktorí nechcú pracovať, tak to nie je pravda. Ja sám som zamestnával a zamestnávam Rómov a viem, že sú veľmi šikovní a len im treba dať príležitosť. Aj tam sú rôzne problémy a stretol som sa aj s naozaj s problémami pri zamestnávaní, ale to je všade. To nie je o tom, či je niekto biely, čierny, zelený, oranžový, či je Indián, či je Vietnamec, ale je to o človeku. A tuná deti z tých osád, ktoré prichádzajú do škôl, tak naozaj to rodinné zázemie je veľmi špecifické, veľmi zlé a počas toho, ako som robil a robím v neziskových organizáciách, hlavne naša nezisková organizácia, aj či už nadácia Markíza, sme chodili do tých rómskych osád a kto ste neboli v rómskej osade, tak neviete, o čom hovorím. Tí ľudia žijú v katastrofálnych podmienkach. Tie deti nemajú základné hodnoty, ako je hygiena, sociálne správanie, naozaj tie deti v zime chodia bosé po ceste a toalety sú tam všade dookola. A z takýchto osád prichádzajú tie deti do tej školy, tie deti tí riaditelia dávajú radšej do... segregujú ich, oddelia ich, dajú ich do nejakej triedy, v ktorej sú a tie deti v tých podmienkach, v akých vyrastajú, tak v takých podmienkach sú a nechcem hovoriť konkrétne, že v tých istých, ale sú v takých podmienkach. Napríklad ja, keď som robil tábory pre deti, tak prišlo nám dieťa alebo deti, ktoré nemali žiadne základné sociálne hygienické návyky, nič. Ale potom týždeň po tých troch týždňoch zrazu tie deti vedeli prijímať tieto veci a úplne inak sa správali. Je smutné, že sa potom vrátili do toho istého prostredia, z ktorého vyrastali, ale s tou segregáciou súvisí aj to, že naozaj pani Kosová to povedala, že strašne veľa peňazí ide. A ako môže Daško dať vlastnej žene 750 000 €, ktoré majú ísť pre tieto rómske deti? Jak je to možné? Povedzte mi. No je to možné. Je to o človeku, ktorý zrazu chytil mamon a chce tie peniaze. Čiže obrovské peniaze idú do rómskej problematiky, prípadne nechcem povedať problematiky, ale je to problém, lebo naozaj tie osady sú problém, ale tie peniaze sa takýmto spôsobom strácajú. Tie peniaze sa takýmto spôsobom rozdeľujú. Namiesto toho, aby išli do tej osady, tak, poviem vám konkrétny príklad, sa urobí, že propagácia a na tú propagáciu sa dajú milióny € a do tých osád sa dávajú propagačné materiály, aby si tí ľudia v tých osadách čítali propagačné materiály. To je také choré, to je strašné. To je strašné. A kto na tom zarába? No tí, čo tie peniaze rozdeľujú a tí, čo tie peniaze majú dávať na konkrétne účely. Prihlásil som sa preto, lebo naozaj som sa aj ja stretol so segregáciou na škole, ale zase musím povedať, že nebolo to také strašné, lebo tá pani riaditeľka to možno spravila preto, aby tie deti ostatné, alebo nechcem ju obhajovať, ale aby tie ostatné deti boli vedomostne tie triedy, ktoré boli na tom vedomostne lepšie. Aby boli rýchlejšie. Ale ona to urobila možno s dobrým úmyslom, ale ten úmysel by bol lepší, keby tie naozaj deti rozdelila a tí učitelia, čo učia na tých školách, sa trošku lepšie správali, prípadne lepšie motivovali tie deti na tých školách. Toto uznesenie podporím a tak, ako som povedal, že pani Kosová hovorila o teórii pri športe. Vy ste športovali niekedy niečo? Ste robili nejaký šport? Športový, výborne, lebo napríklad športovec od nás Gábor Grendel hrá šach. Je vynikajúci. Naozaj, ako naozaj on aj behá, aby bol fyzicky pripravený. Trošku som to odľahčil, ale teraz naozaj chcem povedať, že toto uznesenie je vynikajúce, výborné. My ho podporíme a pani Kosová je v tomto naozaj. Musím pochváliť teda aj našich pačivale, romale, Polák, Bužo a Aneška, ktorí takisto bojujú za to, aby Rómovia na Slovensku mali to, čo má každé, aby teda rómske deti mali to, čo majú ostatné deti. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá [12:21] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kosová, ďakujem veľmi. [12:21] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne, pán Pročko, aj za pochvalu, ale najmä za to, čo ste povedali, pretože spomenuli ste jeden z najdôležitejších argumentov, prečo, že vraj segregácia na Slovensku nie je možná, a to je ten argument, že, ak spojíme rómske a nerómske deti, tak jedni budú strádať tým, že nedostanú tak kvalitné vzdelanie, aké by dostali, keby deti boli oddelené. A proste, že budú brzdiť tie šikovnejšie. Ale zároveň ste vo svojom príspevku poukázali aj na veľmi dôležitú vec, ktorá sa opomína, a to je tá rola učiteľa. Že, ak učiteľ správne dokáže triedu viesť zážitkovo, hrou, ak dokáže podať to učivo deťom tak, aby rešpektoval rôznu úroveň ich kognitívnych schopností, tak to zvládneme aj v zmiešanom prostredí. A presne ste poukázali na to, že veľmi dôležitá je osobnosť učiteľa, to, či učiteľovi naozaj ide o to, aby deti naučil, alebo len aby si odučil ten plán, ktorý má, aby bol otrokom učebných osnov a podobne. Či je frustrovaný, alebo či učí s nadšením. A to sa týka rovnako akéhokoľvek prístupu aj k celej tejto téme a k jeho riešeniu. Ja som pred dvoma týždňami bola napríklad na východnom Slovensku, bola som v dvoch obciach. Jedna obec, mali tam všetko. Mali tam rôzne projekty od komunitnej práce až po mobsky, ale pán Jaroša stále hovoril o týchto Rómoch ako oni. Nie naši, ale oni. Oni sú problémoví, oni sú nezodpovední. Jednoducho v tej rétorike bolo jasné, že len využíva nástroje na to, aby mohol mať nejaké finančné prostriedky. Tam v obci ani nevedel, čo tí jeho komunitní a terénni pracovníci robia a či vôbec niečo robia, akú majú náplň práce. No a potom sme boli v inej obci, kde bol človek, ktorý bol naozaj zanietený preto, aby pracoval pre Rómov, aby zlepšil ich životné podmienky, a tam tie výstupy boli naozaj vidno. Zlepšila sa životná úroveň, všetci mali zamestnanie v [12:23] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Gažovičová. [12:23] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja budem reagovať na tú časť, kde ste, pán Bročko, hovorili o efektivite využívania finančných zdrojov a konkrétne sa chcem zamerať na to, že u nás dlhodobo sociálna podpora, nazvem to, v marginalizovaných rómskych komunitách je financovaná výlučne z eurofondov, z tých eurofondov, ktoré teraz nám hrozí, že nám ich Európska komisia zmrazí práve kvôli tomu, ako sa správa táto vláda, táto koalícia v oblastiach spravodlivosti a ešte aj pri tých eurofondoch, ktoré teda aspoň na tento dobrý účel sa využívajú, tak sa veľmi často nevyužívajú efektívne. Práve preto, lebo sa to tak berie. A to sú nejaké peniaze, ktoré prišli tuto niekde z Bruselu, tak teda nejako sa použijú, ale z môjho pohľadu veľmi málo sa prihliada na to, aby naozaj pomohli k tomu, k čomu pomáhať majú. A konkrétne taká vec, a vy ste to tiež spomínali, hygiena. Takže povedzme si na rovinu, 21. storočie, sme krajina v Európskej únii a my tu máme možno až 10 000 ľudí, ktorí žijú bez toho, aby mali doma pitnú vodu a vôbec zdroj vody. To sú ľudia, ktorí chodia s bandaskami, aby sa mohli napiť a to sú ľudia, ktorí nemajú doma kúpeľne, lebo sa nemajú kde osprchovať. A teraz príklad z jedného konkrétneho mesta, nebudem menovať. Komunitné centrum, majú tam kúpeľne, aby tam deti mohli chodiť, alebo teda formálne, aby tam ľudia z tej rómskej osady mohli chodiť. No lenže tie sú otvorené iba doobeda, keď sú deti povinne v škole. A musel riaditeľ školy, práve preto, lebo sa pokúšal o to, aby mu chodili aj rómske aj nerómske deti spolu, prísť do toho komunitného centra im povedať, že preboha, veď to otvorte poobede, aby tie deti sa mohli po škole osprchovať. [12:25] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Čavojová. Za slovo. [12:25] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať na túto tému a na pána Pročka, ja by som sa ho iba chcela spýtať. Vy ste zabudli spomenúť pána Poláka, ktorý bol splnomocnenec pre rómske menšiny a bol od roku 2012 do roku 2015 tri a pol roka, tak nespomenuli ste, čo robil on a ako to teda, alebo kolegyne povedali, ako je to, ako je to zlé na Slovensku. Nepovedali ste ani jednu jeho chybu, ale ja by som iba spomenula ešte, že teraz existuje projekt, neviem, kolegyňa pani Kosová, či ste ho spomenuli, je to Príležitosť pre všetkých, je to národný projekt Ministerstva školstva Slovenskej republiky spustený počas pôsobenia tejto vlády a pána ministra Dzuráka, financovaný z eurofondov. Neviem, pozeráte sa, ale asi ste o ňom nehovorili. A práve ktorého cieľom je podpora proti segregácii vo vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít a podpora inkluzívneho vzdelávania. Tento projekt je zameraný práve na znižovanie segregácie detí v školských triedach, podporu spoločného vzdelávania detí z rôzneho sociálneho prostredia, metodickú pomoc školám a samosprávam pri zavádzaní desegregačných opatrení a financovanie odborných a podporných tímov. Ďakujem. Koľko vám ďalej, pán poslanec Pročko, bude reagovať. [12:27] Tibor Gašpar Ďakujem. [12:27] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne ste to prečítali, čo vám poslali, čo vám napísali, že, čo je teória. Teóriu máte dobrú, naozaj. Teóriu máte zvládnutú, ale v praxi pošlete 750000 Dáškovej manželke. Neskutočné. Hovorili ste o Polákovi? No ja si pamätám Petra Poláka. To, čo robil, vy ste povedali, že či urobil nejaké chyby. Ja neviem, ako, ja len viem, že aké projekty sa robili a že tie peniaze išli adresne vtedy. Išli adresne Rómom. Že sa naozaj začalo vtedy pracovať pre Rómov. Ako keby bol Polák, viete, povedzte mi jeden škandál Poláka, taký ako má Daško, to, čo, to, čo sa teraz deje. Ale to je smutné, že vy máte strašne veľa krásnych projektov, vy máte strašne veľa krásnych pripravených vecí, ktoré máte na papieri napísané, ale skutok uteká. V praxi tam nie je nič, naozaj nie je nič, čo by bolo konkrétne. A vy, vy, ktorí ste ušetrili na ľuďoch 7 miliárd € pri konsolidáciách, tak namiesto toho, aby išli tie peniaze aj z tej konsolidácie na to, čo tu spomínala aj kolegyňa Gažovičová, že naozaj v tých osadách urobiť a dať im možnosť, aby v tej osade mali vodu, aby sme tam urobili niečo, lebo viete, to je, keď niekto im povie, že oni vybývajú tie byty, ale ja som pri projektoch bol, kde sa postavili byty a tí Rómovia sa o tie byty starajú. Len to treba robiť dôsledne a dôrazne. A nie míňať peniaze na tie krásne projekty, na to, čo vám tak krásne napísali, míňať na úplne niečo iné, ako je ten krásne napísaný projekt. Peter Polák počas svojho pôsobenia reálne robil pre Rómov. Gaško, Daško reálne poslal 750000 svojej žene. Čo iné, ako je ten krásny napísaný projekt? Peter Polák počas svojho pôsobenia reálne robil pre Rómov. Gaško Daško reálne poslal 750000 svojej žene. [12:29] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [12:29] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila navrhovateľka, pani poslankyňa Košová. Nech sa páči. [12:29] Ingrid Kosová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade chcem oceniť, že sa aj koaliční poslanci a poslankyne zapojili do rozpravy, to si veľmi vážim. A preto cítim aj povinnosť vám odpovedať na to, čo ste tu odkomunikovali. Najprv by som sa rada vyjadrila k vám, pán Macášek. Vy ste začal veľmi dobre. A máte pravdu. Naozaj aj ja už mám viac ako 50 rokov a pamätám si ešte tie časy počas komunizmu, kedy sme v základnej škole a chodili do triedy spolu s deťmi z majority. Pretože aj ja som Rómka a dokonca som bola jediná v triede a bola som veľmi dobrá žiačka, ale pamätám si aj, že vo vedľajších triedach bolo vždy nejakých tri, štyri rómske deti, ktoré chodili do triedy s majoritou. Niektoré boli na tom kognitívne lepšie, iné nie a v každej škole, v každej triede boli rómske deti. Dnes tento stav ale nevidíte. Bohužiaľ. A veľmi správne ste spomenuli aj to, že ľudia museli pracovať. To znamená, či Rómovia, či Nerómovia, každý mal prácu. Znamená to, že každý mal príjem. Ale potom ste to tak zaklincoval tým, a veľmi nesprávne z môjho pohľadu, že po 89. sa každý mohol slobodne rozhodnúť, či bude pracovať alebo nebude pracovať a preto sa Rómovia, aspoň ste to možno nepovedal priamo, ale naznačil ste to, rozhodli nepracovať. A tým pádom skončili doma sedieť a preto majú, preto sú takí chudobní a tak ďalej a tak ďalej. No, tak mi dovoľte urobiť vám taký veľmi krátky historický prierez toho, akým spôsobom sa vyvíjala situácia s osídľovaním Rómov, nielen tu na Slovensku, ale aj v iných okolitých štátoch. Neviem, či ste vedeli o tom, že ešte v 20. storočí alebo na konci 19. storočia Rómovia v Rumunsku boli v otroctve. Normálne, v otroctve. Rómovia nikdy neboli chcení na území akéhokoľvek štátu. A vždy, keď prišli, tak mohli osídľovať iba okolité panstvá. Už od 17. storočia máme záznamy, že keď Rómovia prišli na územie napríklad Slovenskej republiky, tak im bol vyčlenený na území niekde ďaleko, najlepšie za riekou, aby sa vôbec nedostali do blízkosti, nejaké pozemky, kde chvíľu mohli byť a potom kočovali, išli ďalej. A v medzivojnovom usporiadaní, teda počas prvej republiky, bolo zakázané kočovanie. To znamená, že Rómovia sa museli usadiť, ale nedostali pôdu, ktorá by bola v ich vlastníctve. Dostali len nejakú časť za mestami, kde si mohli niečo urobiť, a boli aj osvietené mestá, ktoré im dali nejaké priestory bytové v centre miest. No, lenže počas fašizmu za druhej svetovej vojny sa stalo to, že nacisti začali cielene vyvražďovať nielen Židov, ale aj Rómov a začali ich znova odsúvať do osád niekde na okraj, ak ich nevyvraždili alebo neposlali do pracovných či koncentračných táborov. A tak sa znova začali Rómovia usadzovať v osadách. Potom prišla veľká zmena, pretože ste nemal, že dali všetkým prácu. Ale myslím si, že to bolo nejako v 60. rokoch, kedy nielen, že zakázali kočovať, ale spravili aj taký zákon, kde povedali, že je zákaz segregácie a že nesmú byť na Slovensku osady a cielene tieto osady do určitého obdobia chceli zničiť. A to sa im aj postupne darilo, pretože v 89. sme tu už mali iba 900 chatrčí. A všetci Rómovia mali prácu a žili integrovane medzi majoritnou spoločnosťou, aspoň väčšina z nich. Tie integračné techniky a nástroje, ktoré mala Komunistická strana, sa naozaj aj darili, pretože sa zvyšovala životná úroveň Rómov. Mali vyššiu životnú úroveň, pretože mali prácu. A to sa samozrejme prejaví potom aj na vzdelaní. Ja a ostatní Rómovia, ktorí tu na Slovensku sú, ktorí majú vzdelanie, sú výdobytkom práve týchto opatrení. Je tam aj odvrátená stránka, a to je tá asimilačná. Že, bohužiaľ, nešlo o integráciu, šlo o asimiláciu, šlo o stratu jazyka, šlo o stratu identity, ktorú sme si my, vzdelaní Rómovia, museli hľadať v budúcnosti. Ale to je zase o inom. Čo sa stalo v 89.? Nebolo to o tom, že Rómovia si mohli slobodne vybrať, či budú pracovať alebo nebudú. Rómovia, napriek tomu, že mnohí z nich už boli vzdelaní, najmä tá mladšia generácia, tak tí starší predsa pracovali len v robotníckych povolaniach. Boli to kopáči, pracovali na družstvách. Veľmi veľa z nich, choďte dole do Jelšavy. Tam všetci pracovali na družstvách, dojili kravy, pásli ovce a tak ďalej. Mali síce zamestnanie, ale v robotníckych povolaniach. Čo sa stalo po 89. roku? Priemysel mínus, družstvá zrušené. Kto prišiel prvý o prácu? Bolo to ich slobodné rozhodnutie? Prestali pracovať alebo boli vyhodení? Pretože 90. roky také boli. A čo im potom zostávalo, keď prišli o byt, lebo si ho nemohli zaplatiť v centre miest? No, vracali sa na svoje pôvodné osídlenia, ktoré nikdy nemali v držbe, a osady sa rozrastali. Za 30 rokov opatrení tejto vlády tu máme len jedno jediné: z 900 chatrčí je viac ako 1000 vylúčených osád, kde na 80 % z nich nie je prístup k vode, elektrine a niektorí nemajú ani len cestu. A niektorí sú vyčlenení a deti musia chodiť v lese. Napríklad zo Sasovej do Zvolena chodia deti lesom. Počas snehu, cez vysokú trávu alebo cez les a nemajú topánky, predstavte si. Stále tam chodíme každý rok a nosíme im oblečenie a topánky, aby deti mohli pešo chodiť, lebo tam nechodia autobusy do školy. Toto je realita a tiež tam nemajú vodu ani elektrinu. Toto je realita 21. storočia. A nie sú to náhodou potom štátne politiky? Nebola to štátna politika, ktorá chcela zničiť osady a integrovať ľudí? Bola. Nebolo to slobodné rozhodnutie Rómov, bola to štátna politika. Takisto aj toto je štátna politika. Dlhodobo hovorím o systémovom a inštitucionálnom rasizme na Slovensku, proti rómskom rasizme, lebo toto je výsledok, že sa neustále Rómovia viac a viac prepadajú do chudoby. A teraz k tomu, čo ste hovorila vy. A máte pravdu. Je to taký projekt. Ten projekt ale nie je z dielne tejto vlády. Tento projekt už bol naplánovaný v Pláne obnovy a odolnosti, teda predchádzajúcou vládou, ktorá ho pripravila. Bola to reakcia na rôzne desegregačné nástroje, ktoré máme v rámci Plánu obnovy a odolnosti, aj keď je pravda, že nakoniec nie je implementovaný z Plánu obnovy a odolnosti, ale je financovaný z eurofondov. To je prvá vec. A druhá vec, práve preto som tu hovorila o špeciálnych školách a o tom, aký je to biznis a ako sa bránia tomuto rediagnostikovaniu, pretože práve tento problém sa ukázal pri implementácii projektu Príležitosť pre všetkých, preto som sa usmievala. Že my tu síce máme projekt, ale realita je taká, že sa nenašlo dostatok psychológov ani CPPčiek, ktoré by boli vôbec ochotné rediagnostikovať tieto deti, pretože sa boja, že by prišlo na to, že mnohé z týchto detí diagnostikovali nesprávne. A kto by si to chcel priznať? Pretože sa boja špeciálne školy, že prídu o svojich žiakov a o svoj príjem z tohto biznisu, a to nikto nechcel, lebo by prišli o prácu. Takže ja som naozaj zvedavá, teraz sa to začína implementovať. Dokonca bol vytvorený kognitívny diagnostický nástroj, ktorý sa volá Air Screening, na ktorý potrebujete informovaný súhlas. Som zvedavá, ako ho získajú od rodičov, keď to nikto nechce s týmito rodičmi vôbec komunikovať a čo vlastne ministerstvo ide robiť, či to vymení za depistáž alebo čo bude, ja vôbec netuším. Ako sa to vôbec ide implementovať, a budem to monitorovať a na konci roka vám teda odpoviem, ako to zmrvili alebo či to vôbec dokázali. Toto je realita slovenská. Že aj keď máte dobrý nápad, ako to urobiť, tak nie je ten, kto by to urobil a v implementácii to nefunguje, lebo ľudia nechcú. Ľudia to nechcú. Nemajú záujem o inklúziu rómskych žiakov. Práve kvôli dlhodobému proti rómskemu rasizmu na Slovensku. Ďakujem. [12:38] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie faktická poznámka, pani poslankyňa Gažovičová. [12:38] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem a teda ďakujem a klobúk dole, kolegyňa, za tento spontánny historický exkurz. A myslím si, že to je dôležité, že to je dôležité pripomínať aj tieto veci a obzvlášť, že tu zaznelo aj to, že naozaj nie, nebola to slobodná vôľa týchto jednotlivcov po 89. prísť o prácu a žiť segregovane v osadách. Naozaj tam je akoby také množstvo bariér, ktorým čelia, ktoré jednoducho človek, ktorý nevyrastal v generačnej chudobe, si nevie predstaviť a ktorý nečelí rasizmu na Slovensku, si nevie predstaviť. A zároveň znovu, keď sa na to pozrieme dneska, tu sa nám rodí naozaj už pomaly tretia generácia po revolúcii. Deti tie, ktoré prídu do tej generačnej chudoby, ktoré vyrastajú bez tečúcej vody, ktoré vyrastajú v tom, že tie vzťahy medzi tou osadou a tou majoritou sú také napäté, že sa navzájom boja jeden druhého a že naozaj, kým ony prídu vôbec do školy, tak vlastne už sú znevýhodnené. A to je to sociálne znevýhodnenie, ktoré potrebujeme v školstve kompenzovať. A ešte k tomu projektu, áno, naozaj môžem dosvedčiť, že ten projekt k desegregácii sme začali tvoriť ešte za minulej vlády, pretože som vtedy ako úradníčka na ministerstve spolu ho začala vytvárať. Žiaľ, nestihli sme ho podať ako národný projekt ešte pred voľbami. Čiže teším sa a v tomto oceňujem tých ľudí na ministerstve, ktorí to dotiahli a ktorí ho teraz implementujú. Zároveň ale znovu treba povedať, áno, sú to iba eurofondy, sú to iba dočasné projekty a samé o sebe nevyriešia tie systémové problémy, ktoré tu máme. Pekantóka, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za [12:40] Tibor Gašpar Skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu návrhu poslankýň Beaty Jurík, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady o vyslovení podpory obetiam Jeffreyho Epsteina. Návrh na tlač 1181. Dávam slovo pani poslankyni. Tak konštatujem, pre neprítomnosť navrhovateľa bod prepadá. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Baju Holečkovej, Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190 z roku 2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1040, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom v rozhodnutiach č. 1089, 1162 a 1000225. Tu je uvedená pani Bajová Holečková. Tiež prepadá. Takže konštatujem, že aj tuná prepadá prerokovaný bod programu pre neprítomnosť navrhovateľa. Teraz nasleduje rokovanie o návrhu poslancov Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu, Ondreja Dostála na prijatie uznesenia Národnej rady k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby vedenej Pavlom Gašparom. Návrh má parlamentnú tlač 1002. Dávam slovo pani poslankyni Márii Kolíkovej a prosím ju, aby návrh uviedla. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne [12:41] Mária Kolíková – Vystúpenie Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. [13:00] Tibor Gašpar Obedná prestávka, budeme pokračovať o 14:00. [13:59] Tibor Gašpar Panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 15. dňa 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V prerušenom rokovaní o návrhu poslancov Kolíkovej, Krúpu a Dostála na prijatie uznesenia Národnej rady k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby vedenej Pavlom Gašparom. Tlač 1002. Dnes dopoludnia neukončila svoje úvodné slovo pani navrhovateľka, pani poslankyňa Kolíková, preto jej dávam ďalej slovo. [14:00] Mária Kolíková – Vystúpenie Aha, ja pokračujem ďalej. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za možnosť pokračovať vo vystúpení. Ja by som len uzavrela moje úvodné slovo s tým, že je kľúčové, ako sa prejavuje osoba predtým, ako nastúpi do funkcie, ako sa prejavuje vo funkcii, ako reaguje na signály, na spoluprácu už vtedy, keď už je vo funkcii. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že Pavol Gašpar svojím správaním predtým, ako nastúpil do funkcie, vyvolával vážne pochybnosti, že nie je spôsobilý riadne zastávať túto funkciu a keď sa jej ujal aj spôsobom, ako sa jej ujal, aj ako bola prekrútená ústava a zákony, tak len dosvedčil tomu, že jednoducho na túto funkciu nie je vhodný a spôsobilý a skutočne vyvoláva vážne pochybnosti o dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby dovnútra Slovenska, ako aj navonok voči našim partnerom. Toľko si dovolím v mojom úvodnom slove. A preto napriek tomu, že uznesenie bolo podané 8. septembra roku 2025, stále je aktuálne a na ňom trváme a rovnako sa hlásim potom, aby som vystúpila v rámci riadnej rozpravy, aby bolo možné na mňa aj reagovať. Ďakujem. [14:02] Tibor Gašpar Teraz dávam slovo spravodajcovi z Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pánovi poslancovi Spišiakovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. [14:02] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS uviedol informáciu výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu a Andreja Dostála na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby vedenej Pavlom Gašparom, tlač 1002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1059 z 11. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby s tým, že ako gestorský výbor podal v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady dňa 25. septembra 2025 na svojej 22. schôdzi nerokoval, keďže nedošlo k schváleniu programu schôdze výboru. Prílohou informácie je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Otváram rozpravu k tomuto. [14:04] Tibor Gašpar Bodu programu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy. Ak som dobre pochopil, vy ste sa prihlásili, hej, do rozpravy. Takže slovo má opäť pani navrhovateľka, nech sa páči. Ďakujem. [14:04] Mária Kolíková – Vystúpenie Vám pekne, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, moje úvodné slovo bolo pomerne obsiahle, ale, aby bolo možné vlastne reagovať aj na podstatné veci, tak si len dovolím pripomenúť, že toto uznesenie bolo podávané v septembri, 9. septembra, je máj. Už samotná táto procedúra parlamentu nasvedčuje tomu, že nie je tu priestor na to, aby opozícia aspoň v tej miere, ktorá by jej bolo slušná a vhodná, kontrolovala v nejakej miere vládnu moc, tak už tento proces tomu nasvedčuje osobitne aj pri také dôležité inštitúcie, ako je Slovenská informačná služba, a uznesenia, ktoré by sa aj týkali, tak dostanú sa po polroku na prerokovanie parlamentu. A nedá sa povedať, že je to len preto, že prepadol bod, pretože vieme, že tu bolo množstvo schôdzí, kde jednoducho bola uťatá schôdza bez toho, aby sa opozičné návrhy prerokovali. To je prvá vec k procesu. Ďalšia vec, napriek tomu, že je to zo septembra a máme pol roka po, tak tie podozrenia, že či už je to ohľadom vynášania informácií a nedodržania podmienok, ktoré súvisia s ochranou utajených skutočností zo strany riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktoré boli vyslovené v tom septembri, v tomto uznesení naďalej pretrvávajú a tieto pochybnosti neboli odstránené. OK. A rovnako tie vyjadrenia, podozrenia ohľadom nevyjasnených majetkových pomerov ostávajú. A k čomu sa nabaľovali, samozrejme, ďalšie súvislé okolnosti a s ohľadom na všetko je na mieste trvať aj na požiadavke, ktorá je súčasťou tohto uznesenia, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby sa podrobil opätovne bezpečnostnej previerke. A to by vlastne mohlo prispieť aj k tej dôveryhodnosti. Nedá sa úplne napraviť vystupovanie voči zahraničným spravodajským službám, ako som už uviedla. Udiali sa mnohé kroky, ktoré veľmi ťažko sa môžu naprávať a v tom vyjadrenie bývalého príslušníka pána Kulíka vo verejnom priestore, že mu to začína pripomínať odstrihnutie služieb od citlivých informácií po únose syna Michala Kováča mladšieho z 90. rokov, je závažné a o to obzvlášť treba aj tomuto návrhu uznesenia venovať primeranú pozornosť. Ďakujem veľmi pekne. Na [14:06] Tibor Gašpar Vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, začína pán poslanec Šuca. Nech sa páči. [14:07] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mikrofón [14:08] Tibor Gašpar Svietil, ale nefungoval, tak OK. Teraz, teraz je to dobré. [14:08] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže budem pokračovať s tým, čo som začal. Využijete každú možnosť, pani Nikola, keď si môžete kopnúť do riaditeľa služby a do Slovenskej informačnej služby. Robíte to neustále na našich výboroch. Teraz to robíte v pléne. Nič nové pod slnkom. Veľmi dobre viete. Žiadny riaditeľ ani služba sa nedokáže efektívne brániť voči vašim tvrdeniam a vašim výrokom. SIS pod vedením Pavla Gašpara je renomovaná, rešpektovaná spravodajská organizácia, spolupracuje so zahraničnými spravodajskými partnermi, menia si spravodajské spravodajské produkty a podieľajú sa na operáciách. A to vy takisto veľmi dobre viete, pretože na výbore sme mali bod programu zahraničná spolupráca Slovenskej nočnej služby. A tam riaditeľ presne rozprával o tom, čo robia, ako robia a s kým robia. Veľmi dobre viete, že Slovenská nočná služba nie je v izolácii a že je to renomovaná spravodajská služba. Cez to všetko obsesia menom Gašpar pokračuje ďalej. Včera pri správe o činnosti SIS vystúpil aj kolega Krúpa. A tak bohorovne rozprával, až som mu chcel uveriť a skoro som mu aj uveril, že to nie je osobné. Ale nemyslím si, že je to tak. O čom svedčia aj vaše výroky na vami organizovaných protestoch spred niekoľkých mesiacov, pani Kolíková, pripomeniem. Arogantný, amorálny, bezcharakterný, bez minulosti a korunoval to všetko váš kolega Hlina, keď povedal na záver na tej tribúne: „nevzdelaný hlupák.“ To by som dokázal veľmi polemizovať, kto to rozpráva, o kom to rozpráva. Keď niekto škodí Slovenskej národnej službe, tak to nie je Pavol Gašpar ako riaditeľ na čele Slovenskej národnej služby, ale škodíte systematicky službe vy s vašimi kolegami. Ďakujem za pozornosť. Predpokladám, že ten procedurálny návrh [14:10] Tibor Gašpar Je len omylom u pána Kubánika stlačený a ďalšia faktická, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. Ďakujem. [14:10] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne za slovo. Chcela by som pôvodne tiež nejakými prívlastkami opísať riaditeľa Bašistova, ale práve to odznelo úplne dokonale, tak ani nemusím. Ale teda ja si myslím, že on sa v prvom rade nikdy nemal dostať do tejto funkcie a tých dôvodov je milión a jeden z nich sedí aj v kresle predsedajúceho práve teraz, ale, čo mne v tejto celej epopeji prišlo najbizarnejšie, bola naozaj celá tá správa o prevrate, či ako sa to vtedy volalo, o puči. To bolo niečo tak absurdné, že ja si fakt neviem predstaviť, kto sa potom mohol podpísať a henten pamflet vytvoriť, lebo to je normálne, že nehodné a nedôstojné tajnej služby akejkoľvek. To už len to samo o sebe by malo byť dostatočným dôvodom na to, aby človek v jej čele skončil. Zopakujem, že nikdy tam podľa mňa nemal byť, ale hento bolo, to bolo niečo strašné, fakt. Ja doteraz vždy, keď si na to spomeniem, tak mne to príde ako z nejakej paralelnej reality. To bolo niečo neuveriteľné. Naozaj nedôstojné tajnej služby, normálnej krajiny Európskej únie. Veď haló, veď to bolo, ja neviem, veď ste boli tu pri tom. Vám to prišlo v poriadku, že toto vyprodukovala tajná služba? Nevolí ťa, fakt. [14:12] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Kolíková. [14:12] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Šulc. Ja myslím, že sa osobne neútočilo a keby som osobne útočila, tak a možno si treba pripomenúť. Nespôsobilosť, a to nie sú osobné útoky, ale to sú fakty. Predtým, ako sa Pavol Gašpar stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby, už opomeňme ten proces, tak z jeho úst zazneli výroky na chate v Čifároch od tribodky: Bem hlavu Lipšicovi. Ak tu bude niekto znášať výsledky, riadne výsledky trestných konaní. A ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti napísal status bývalej ministerke spravodlivosti adresovaný, že sa mám tešiť na nízke trestné sadzby. Viete, to je absolútne nepochopenie funkcie. A potom tohto človeka ohnutím zákona a ústavy dostanete do čela Slovenskej informačnej služby, kde pokračuje ďalej, by som povedal, v tejto nespôsobilosti viesť takúto funkciu a my to všetci na to doplácame. A to nie je osobné. Pretože je kľúčové pre dôveryhodnosť inštitúcie vnímať, ako sa ten človek samozrejme správa. Keď je o niečo požiadaný tou inštitúciou zahraničnou, či v tom spolupracuje a tá spätná väzba je, že to funguje, alebo naopak pri osobách, ktoré sa považujú za nepriateľské pre Európsku úniu a majú ruský vplyv zjavný a sú pod ruským vplyvom a v tom chcú spoluprácu a tá sa neudeje. Arťom Arčevský alebo ešte naviac aj zvesia vlajky. Že ja neviem, čo chcete ešte viac, že toto je naozaj vážny problém. Toto je vážny problém. A ja tu na to poukazujem, tu je vážny problém nás všetkých. A o tom je toto uznesenie. Urobiť krok k tomu, aby sme vrátili späť dôveryhodnosť Slovenskej informačnej službe. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. [14:14] Tibor Gašpar Ústne. Končím. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Bročko. [14:14] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. No naše hnutie podporí toto uznesenie, pretože naozaj sa domnievame, že to, čo sa tu udialo s funkciou takou dôležitou, ako je funkcia šéfa SIS, je nehorázne. Nehorázny škandál. Ako všetci dobre vieme, že to bola záležitosť predsedajúceho Tibora Gašpara, ktorý svojmu synovi takto výborne vybavil funkciu. A sú tu nejaké indície, že ti Funkcia šéfa SIS je nehorázna. Nehorázny škandál. Ako všetci dobre vieme, že to bola záležitosť predsedajúceho Tibora Gašpara, ktorý svojmu synovi takto výborne vybavil funkciu. Sú tu naozaj indície, že Tibor Gašpar má informácie od svojho syna, ku ktorým sa bežný človek nedostane. To, že predseda SIS nevie povedať, odkiaľ má majetky, je ďalšia vec. Ako, aby človek, ktorý je v čele SIS, nevedel vydokladovať, odkiaľ má svoje majetky a bolo mu to jedno? Veď to je inštitúcia, ktorá má chrániť majetky ľudí. Veď to je inštitúcia, ktorá má spolupracovať s tajnými zahraničnými službami. To, čo tu ma predviedol pán Susko, bol čistý populistický propagandistický naozaj výplod, prečítal nám tu nejaké veci, ako tajná služba spolupracuje, no s tajnou službou slovenskou nechcú spolupracovať zahraničné tajné služby. Nechcú spolupracovať a to nie je môj výmysel, to je verejne dostupná informácia. My máme tajnú službu, kde šéf tajnej služby na nahrávkach z chaty na Čifároch rozprával, že zabije človeka. Šéf tajnej služby povedal, že ja ho odje. Toto je šéf tvojej služby? Tu pán Gašpar mňa dáva na mandátový a imunitný výbor, lebo som povedal, že vraj sú poslanci ožratí. Áno, ja som to povedal, ale mal som v ruke träger a za to mňa idú perzekuovať. Za toto? Jeho syn povedal, že odje človeka. Nie odje, ale tam ešte je to b na konci. Človeka? A toto nám tu riadi tajnú službu? Kam sme sa to dostali? To nie je len, že rodinkárstvo. To je, to je čistá katastrofa. To, že Tibor Gašpar je obžalovaný a že má súd za malú chvíľu a že robia všetko, preto aj teraz tých kajúcnikov, to, čo Susko vytvára, tak to je čistá katastrofa. A ja si ja položím takú hypotetickú otázku alebo môj hodnotiaci úsudok, ktorý dám ako otázku. Čo si myslíte, keby ste boli obžalovaní a máte moc, máte peniaze, ste ochotní tie peniaze použiť na čokoľvek, len aby ste sa zachránili? Ja len dúfam, že tu nepríde k ovplyvňovaniu sudcov, tak ako políciu. Polícia ovplyvňuje vyšetrovania, veď ten pán Petro, ktorý teraz zamietol ten prípad, ten pán je, myslím, že z Považskej Bystrice, ten vyšetrovateľ, ktorý je smerácky, smerácky poslanec a ten utajil vyšetrovanie a nemôžu sa k nemu dostať ľudia. My žijeme v krajine, kedy Robert Fico ovládol prokuratúru, ovládol políciu, ovládol tajnú službu a ja len modlím sa, aby, aby neovládol aj súdnictvo, aby nám rozhodovali sudcovia, ktorí sú spravodliví, ktorí sú čestní. Mali sme tu sudcov, ktorí boli zbavení talára a poznáte prípad sudkyne, ktorá sa psychicky zrútila, keď jej dokázali veci. A to sa tu dialo. Za čias Roberta Fica sa to dialo. A keď ja tu poviem v pléne, že odsúdení zločinci, ktorí boli zo SMER-u, napríklad pani Rošková, tak za to ma vykáže pán Gašpar zo sály a ja som nepovedal, ja som nikoho neurazil. Čo je človek, ktorý je či už z hnutia SLOVENSKO alebo z Progresívneho Slovenska alebo zo SaS-ky, keď bude odsúdený a je stadiaľ, no tak je to zločinec. A za toto som, za toto som bol vykázaný zo sály. To je spravodlivosť? To je tá rovnosť? Ešte raz, my podporíme toto uznesenie, lebo sa aj my domnievame, že toto je rodinkárstvo. Toto je, toto je záležitosť, ktorá nemá v demokratickom štáte čo robiť. Nemá to čo robiť. Ako, ako máme vysvetľovať svojim rodinám, že obžalovaný podpredseda parlamentu má syna siskára a neberie z neho výhody, keď je obžalovaný? To naozaj, to sa tohoto máme, tomuto máme uveriť? Ja tomu neverím. Ja neverím tomu, že Tibor Gašpar starší, teraz Tibor Gašpar starší je len Tibor Gašpar. Tibor Gašpar a Pavol Gašpar spolu doma nekomunikujú. Ja tomu neverím. Pán Šulc, vy tomu veríte, že on neberie od neho informácie? Ste tak naivní? To naozaj mi chcete povedať, že teraz dáte faktickú a poviete: „Pán Pročko, vymýšľate si.“ A dali ste výborne. Pán Pročko, vymýšľate si a Tibor Gašpar by si v živote nedovolil so svojím synom komunikovať o týchto záležitostiach. Vy ste počuli tie veci v tej chate? Počuli ste, o čom sa rozprávajú tam? Para, o čom sa rozpráva Fico, o čom sa rozprával Kaliňák, o čom sa rozprával Gašpar? Vy, to bolo nechutné. A preto chcete, aby tieto nahrávky boli zlikvidované, ale tie nahrávky treba pripomínať ľuďom. Tam na tých nahrávkach rozprávali, že keď odsúdia Kočnera, tak všetko je úplne v keli. Tam na tých nahrávkach rozprávali, že keď Lipšicovi sa podarí dotiahnuť do konca obžalobu na ľudí, tak ho mladý Gašpar odje. Šéf SIS. A toto nám tu vládne. Nám tu vládnu ľudia, ktorí na chate na Čifároch sa sami priznali k zločinom, sami sa priznali ku korupcii, sami sa tam priznali k činnosti, ktorá nemá s čestnou politikou nič spoločné. Takže ešte raz, my toto uznesenie naozaj veľmi podporíme. Ďakujem. Na vaše vystúpenie. [14:21] Tibor Gašpar Dve faktické poznámky. Pán poslanec Susko, nech sa páči. Ďakujem pekne. [14:21] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. Pán poslanec Pročko, na mojom vystúpení nebolo absolútne nič demagogické, propagandistické a populistické. Rozprával som, že na výbore sme mali bod programu zahraničná spolupráca Slovenskej informačnej služby a povedal som, že tam zazneli fakty o spolupráci našej spravodajskej služby s renomovanými partnermi zo zahraničia. Rozprával som iba to, čo som videl a počul na výbore. Pochopiteľne, nemôžem ísť do detailov, ale povedal som, že toto tam preberané bolo. Tam by som vedel, prečo. Možno to bude znieť hlúpo. Ale verím tomu, že šéf služby Pavol Gašpar sa nebaví o pracovných veciach so svojím otcom Tiborom Gašparom, pretože možno mám takú osobnú rodinnú skúsenosť. A tiež sa s niekým o jeho robote nebavím. Verím tomu. Myslím si, že vaše vystúpenie bolo populistické a demagogické. A prosím vás, buďte takí láskaví, jedine, že mne budete reagovať. Vysvetlite mi, aký je rozdiel medzi kontrarozviedkou a rozviedkou. Ďakujem pekne. Ďalej pán poslanec Macášek. [14:22] Tibor Gašpar Ďakujem za slovo. [14:22] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja nadviažem na slová, ktoré ste použil, pán Pročko. Keď máte v rukách moc, keď ovládate súdy, nemáte chuť likvidovať opozíciu? Neurobíte to? Pripomeniem vám prexes. Veľmi dobre známe. Skôr ako čokoľvek začalo. A vy si nepamätáte na zneužívanie postavenia kajúcnikov? Vy si nepamätáte na zneužívanie dĺžky priekuznej väzby. A vy si asi nepamätáte, ako ste zabraňovali rodinám príslušníkom ľuďom, ktorí boli vo väzbe, aby ich navštevovali, aby prijímal ich listy. Asi si takisto nepamätáte na úmrtia ľudí vo väzbe. Tak to je asi krátka pamäť. Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Pročko ešte na faktické, nech sa páči. [14:23] Tibor Gašpar Pán Macášek, nikomu [14:23] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som nič nezabraňoval, nikoho som ja nezatváral, nikomu som nič nerobil. Spoliehal som sa na naše súdnictvo, na prokuratúru a policajtov, ktorým sa rozviazala ruka, a práve preto bolo 40 odsúdených smerákov a 110 ďalších obvinených. Preto ste vy, preto vy ste spravili ten trestný zákon, ako ste ho spravili, pán Macášek, a to je hanba. To je neskutočná hanba, čo ste urobili, a môžete sa hanbiť aj vy ako človek, že ste za toto hlasovali, že ste dali amnestiu zločincom, ktorí tu roky rozkrádali Slovensko. To je absolútna hanba. Nie, pán Macháček, Macášek, nič som neurobil a naša vláda nikoho nezatvárala. Išli sme naozaj, teda policajti išli s voľnými rukami a s voľnými rukami si robili svoju robotu. Nie ako teraz, že váš smerácky vyšetrovateľ robí toto, čo robí. To je hanba. A tá pani prokurátorka Cibulková, či ako sa, myslím, ako sa volala, to, čo robí, veď vy zneužívate prokuratúru, súdnictvo a políciu a SIS-ku. To je, to je normálne, že predseda parlamentu obžalovaný si dosadí do funkcie syna? Pán Šuca, vy ste vo svojej rozprave, teda vo svojej faktickej, povedali, že pani Kolíková si vždy kopne do chudáka Gašpara. Ja, čo ju počúvam, tak do nikoho nekope. Práve vy kopete do nej a odporným, hnusným spôsobom celá tá vaša koalícia ju obviňuje z pána Lučanského, keď už generálny prokurátor povedal, že to bola samovražda, že to bola samovražda. Toto je odporné, nechutné, čo robíte a kedy vy dovolíte, aby sme my mohli spraviť vyšetrovací tím k streľbe na pána premiéra, ako sme to my dovolili. Toto bude spravodlivé. Pán Šulca, vaše, vaše vystúpenie bola obhajoba. Ja si, ja som ani iné nečakal syna pána Gašpara a nič iné ste neurobili. Páni, počas vašej vlády zneužívate políciu, prokuratúru a SIS. [14:25] Tibor Gašpar Pán poslanec, so všetkým je mi jedno, čo rozprávate, ale nie som žiaden chudák, dobre? To vás chcem poprosiť. Nie som žiaden chudák. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? No už sme pri záverečnom slove, nech sa páči. [14:26] Mária Kolíková – Vystúpenie Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa [14:33] Tibor Gašpar Vyjadriť v rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať rokovaním o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu dronového útoku Ruskej federácie na územie Poľskej republiky. Návrh má tlač 1035. Navrhovateľ pán Krúpa nie je prítomný v sále, takže bod, predpokladám, prepadá, ak nechce náhodou niekto zo skupiny poslancov vystúpiť za navrhovateľa. Nie. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Stachúra a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577 z roku 2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Nevidím tu navrhovateľa Petra Stachúra. Má význam, aby som ďalej začínal tento program, on nemá, takže bod prepadá. Vidím, že opozícia má záujem rokovať svoje body. Návrh poslancov Petra Stachúra, Františka Majerského na prijatie uznesenia Národnej rady k analýze rozloženia mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19 vykonanej Slovenskou akadémiou vied. Pre neprítomnosť navrhovateľa pána Stachúra opäť bod prepadá. A ideme k návrhu poslancov Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36 z roku 2005 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prvé čítanie. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1218, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1277 a dávam slovo pánovi poslancovi Prostredníkovi, aby návrh zákona uviedol. [14:35] Ondrej Prostredník – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou opakovane predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rodine 36 z roku 2005. Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, ktorá znie: rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov. Dôvodom, ktorý nás vedie k navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie fyzických trestov v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Viac podrobností uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. [14:37] Tibor Gašpar Výbor pánovi poslancovi Vančovi. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. [14:37] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca uvedeného návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Je písomne [14:38] Tibor Gašpar Jedna pani poslankyňa, a to pani poslankyňa Plaváková, skôr ako dám, ale jej slovo, sa prihlásila do rozpravy. Pán navrhovateľ, nech sa páči. Ďakujem, pán predsedajúci. [14:39] Ondrej Prostredník – Vystúpenie Predkladáme zákon, ktorý pracovne nazývame právo na detstvo bez násilia. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním o pomoc, ktoré dolieha aj k nám, zákonodarcom, ktorí máme v rukách všetky nástroje, aby sme ich volanie vypočuli a aby sme mohli urobiť veci tak, aby toto volanie už nemuselo zaznievať. Aby sme nastavili legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno už aj rokoch, je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako prežívali fyzické tresty v detstve. Je to signál o rastúcom povedomí spoločnosti o nevhodnosti takejto násilnej výchovy. V rámci prípravy návrhu zákona sme usporiadali okrúhly stôl, kde sme zvolali organizácie, ktoré pracujú s obeťami násilia. A všetci zástupcovia, zástupkyne týchto organizácií nám zhodne hovorili o rastúcom počte prípadov súvisiacich s násilím v rodinách, kde popri ženách sú obeťou práve deti. Vypočuli sme si príbehy o rastúcej nedôvere ľudí v štátne inštitúcie v prípadoch, keď prežívajú krízové situácie spojené s násilím. Títo pracovníci nám hovorili o tom, ako sa vo svojej práci potýkajú s ignorovaním rozhodnutí inštitúcií. Hovorili o tom, že násilie obvykle nie je prvý inštinkt rodičov, že ľudia vlastne nechcú siahať po telesných trestoch ako po prvej možnosti, ale, žiaľ, siahajú po telesných trestoch v situáciách, keď si nevedia rady, keď sa stretávajú s nevymožiteľnosťou práva a s ďalšími problémami, na ktoré narážajú pri výchove svojich detí. Stále je viac tých, čo o traumách zo svojho detstva hovoria. A tým menia situáciu spoločnosti. Je však aj veľa tých, ktorí ešte stále neprehovorili a nosia si túto traumu v duši. Vyrástli v predstave, že to tak má byť. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú aj ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť takýchto trestov vo výchove. Možno to poznáte aj vy. Aj tu medzi nami iste mnohí povedia, veď aj ja som od rodičov dostal raz nejednu výchovnú facku, po zadku a som tu. Nič zlého sa so mnou nestalo. Áno, toto býva obvyklý argument obhajcov fyzických trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo. Národná stratégia na ochranu detí pred násilím s názvom Detstvo bez násilia pre všetky deti, vypracovaná pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, teda zjavne bola vypracovaná ešte v období pred touto vládou, ale schvaľovala ju už táto vláda. Tak táto stratégia obsahuje veľké množstvo dát, poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti, tak tento výskum potvrdzuje významné asociácie medzi výskytom retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve a medzi dlhodobými zdravotnými ťažkosťami v detstve. Znamená to, že fyzické tresty majú priamy vplyv na zdravotný stav ľudí v dospelosti. Najmä emočné týranie, zanedbávanie a výskyt kombinovanej traumatizácie významne vplýva na neskorší výskyt dlhodobých zdravotných ťažkostí. Zároveň Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci. V roku 2013 však bola vykonaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených až 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 % až 25 %. V oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 % až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí ôsmych a deviatich ročníkov nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 20 Medzi 21 % až 25 % v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 % až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí ôsmych a deviatich ročníkov nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí, teda takmer tretina detí v našej spoločnosti zažíva násilie a je to pre ne každodenná realita. Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie voči telesnému trestu detí v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003, takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné. Často títo ľudia argumentujú slobodou používať takéto výchovné prostriedky. V nám kultúrne blízkej Českej republike sa problematika násilia na deťoch spracúva a venuje sa jej predovšetkým centrum LOCIKA. Podľa ich výskumu 63 % českých rodičov používa pri výchove telesné tresty. Zároveň máme k dispozícii aj dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší vývoj dieťaťa a pre našu spoločnosť ako takú. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás spracoval Parlamentný inštitút Národnej rady, väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko k dnešnému dňu patrí medzi jediné tri štáty v rámci Európskej únie, ktoré majú nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Tie štáty sú, možno to znie prekvapivo, Belgicko, potom Taliansko a Slovenská republika. Česká republika, ktorá nám je veľmi blízka jazykovo aj kultúrne, len nedávno, ako súčasť veľkej reformy Občianskeho zákonníka, odstránila zo svojho legislatívneho poriadku možnosť rodičov používať primerané výchovné prostriedky a zaväzuje rodičov k starostlivosti o dieťa bez telesného trestania. Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor Organizácie Spojených národov pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje Slovensko na tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako nás k tomu zaväzuje dohovor o právach detí, preto je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho zákona o rodine tak, aby tento zákon poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia. Prosím vás o podporu tohto návrhu a ďakujem za pozornosť. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásená pani poslankyňa. [14:48] Tibor Gašpar Plaváková. Nech sa páči. Ďakujem. [14:49] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegovi Prostredníkovi za uvedenie nášho spoločného návrhu, ktorý predkladáme opätovne. Kolegovia, kolegyne, udrieť dospelého je násilie. Udrieť psa je násilie. Udrieť seniora je násilie. Udrieť ženu je násilie. Udrieť manžela je násilie. Udrieť kolegu je násilie. Udrieť susedu je násilie. Ale udrieť dieťa je výchova? Je smutné, že práve násilie voči tým najzraniteľnejším v našej spoločnosti, voči deťom, mnohí ľudia stále tolerujú a obhajujú ako výchovný prostriedok. Ja si myslím, že našou morálnou povinnosťou je to zmeniť. A preto aj predkladáme opakovane tento návrh zákona. Snažíme sa aj robiť osvetu v tejto oblasti, ale ako aj kolega uviedol, robili sme aj okruh listov s odborníkmi a odborníčkami, ktorí sa absolútne zhodujú aj v podpore tohto nášho návrhu zákona. Náš návrh zákona má za cieľ vytvoriť jasný právny rámec pre detstvo bez násilia. A základným východiskom nášho návrhu je presvedčenie, že dieťa má mať garantované právo vyrastať v prostredí, ktoré je bezpečné, rešpektujúce a zbavené akejkoľvek formy násilia. A telesné tresty patria medzi formu násilia. A dáta zo Slovenska ukazujú, že nejde o abstraktnú otázku. Ide o realitu veľkej časti detí, žiaľ. Podrobnejšie už o dátach hovoril kolega Prostredník. A naozaj ukazujú smutnú realitu, že jednak telesné tresty sú veľmi rozšírené, veľká časť detí s nimi má skúsenosť a zároveň sú extrémne tolerované. My sme tu mali aj napríklad situáciu, kedy minister vnútra Matúš Eštok dokonca normálne v televíznej debate v rozhovore povedal, že teda on sem-tam dá svojim deťom po zadku, ale že potom sa im ospravedlní. Toto podľa mňa dokonale ukazuje, aká vysoká miera tolerancie telesných trestov na Slovensku je. Pritom odborné poznatky v tejto oblasti sú mimoriadne konzistentné. Dlhodobé výskumy vrátane rozsiahlych metaanalýz ukazujú, že telesné tresty nie sú neutrálnym výchovným nástrojom. Ich opakované používanie je spojené so zvýšenou mierou agresivity, problémami v správaní, zhoršením duševného zdravia, ale aj s dlhodobými negatívnymi dopadmi na psychický vývin dieťaťa. Neexistuje nič z odbornej praxe, výskumov, čo by potvrdzovalo, že je to dobrý spôsob, ako vychovávať deti. Neexistuje jednoducho taká odborná podpora. Aj príklady zo zahraničia sú v tomto jednoznačné, ako už bolo uvedené, sme naozaj jednou z posledných krajín, ktorá stále má tento rest, tento nedostatok voči ochrane detí. Dánsko zakotvilo zákaz telesných trestov už v 80. rokoch. Fínsko pristupuje k ochrane detí veľmi dôsledne, vrátane aj povinnosti nahlasovať násilie. Francúzsko zakotvilo princíp, že rodičovská autorita sa vykonáva bez fyzického alebo psychického násilia. Chorvátsko, Estónsko a ďalšie krajiny prijali podobné jasné formulácie v rodinnom práve. Práve pre najlepší záujem dieťaťa, pretože jednoducho je absolútne jasné, že toto je to, čo deti potrebujú a čo je v ich najlepšom záujme. Obzvlášť dôležitý je aj príklad Českej republiky, ktorá v rámci rekodifikácie občianskeho práva jasne formulovala tiež, že výchovné prostriedky nesmú zasahovať do ľudskej dôstojnosti dieťaťa, že telesné tresty a iné ponižujúce formy zaobchádzania sú s touto dôstojnosťou nezlučiteľné. U nás tiež prebieha rekodifikácia občianskeho práva, ale, žiaľ, minister spravodlivosti Boris Susko sa nevybral rovnakou cestou ako v Českej republike, lebo jeho asi viac zaujímajú napríklad kajúcnik či alebo pomoc tuná rôznym ľuďom, ktorí majú trestnoprávne problémy. A vôbec to nezahrnul do rekodifikácie občianskeho práva. Pritom je to niečo, čo nám vyčítajú dlhodobo aj v správach z medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií. Navrhujeme to teda my, opakovane. My sme to predkladali aj v rámci MPK, v rámci rozporového konania. A predkladáme to teda my namiesto ministra spravodlivosti. Navrhujeme explicitne zakotviť, že rodičia majú povinnosť rešpektovať právo dieťaťa na detstvo bez násilia. A to by mala byť nejaká úplne samozrejmá vec, na ktorej sa vieme zhodnúť. A teda, že pri výchove sú povinní používať také prostriedky, ktoré neohrozujú ich fyzický, psychický, emocionálny ani rozumový vývin. A zároveň chceme jednoznačne vylúčiť telesné tresty, psychické týranie a iné formy ponižujúceho zaobchádzania, lebo to jednoducho vieme, že deťom škodí. Náš návrh neznamená kriminalizáciu rodičovstva. To veľakrát dostávame otázku, že aké to bude mať následky. Ani rozšírenie nejakej trestnoprávnej represie do rodinného prostredia. Cieľom teda nie je sankcia, ale prevencia a hlavne podpora zmeny myslenia spoločnosti aj pri výchove detí. Ona sa postupne už deje. Už nie sme v stave, kedy už aj rodičia, ktorí telesné tresty v nejakej forme uplatňujú, tak vedia si sami zhodnotiť, že to asi teda nie je tá najlepšia forma, ale teda nemohli inak. Len tie cesty, ako inak, existujú a sú uplatňované v rámci rešpektujúcej výchovy. Žiadne dieťa v dospelosti neľutuje, že nebolo bité. To asi naozaj nikoho takého nenájdeme a to by malo byť pre nás určujúce. A my si teda uvedomujeme, že samotná zmena legislatívy nestačí, že treba aj pomôcť to jednak rozšíriť do spoločnosti, zmeniť to nastavenie, ale aj pomôcť tým rodičom, ktorí už aj si uvedomujú, že toto nie je najlepšia cesta. Ešte aj ten Matúš Eštok povedal, že sa teda potom ospravedlní, čo už samo o sebe indikuje, že teda sám si uvedomuje, že to nie je správne, keď sa tým deťom ospravedlní. Čiže naším spoločným záujmom by malo byť aj pomôcť nachádzať tie iné cesty, aj podporiť tých rodičov, ktorí chcú rešpektujúcu výchovu pre svoje deti a detstvo bez násilia. Náš návrh je teda krokom, ktorý posilňuje ochranu najzraniteľnejších detí v našej spoločnosti, aby ich detstvo nebolo spojené s násilím, ale s bezpečím, rešpektom a dôverou. To je to kľúčové. Na záver už len odcitujem jednu reakciu, ktorá nám prišla, keď sme o našom návrhu informovali na sociálnych sieťach, ktorá podľa mňa veľmi dobre vystihuje náš návrh. Napísala nám pani: „Presne toto je slovenský generačný problém, ktorý sa prenáša ďalej. Vo výchove mojich detí jediné, čo ľutujem, je aj tých pár na zadok, čo dostali, keď boli malí. Veľmi rýchlo som pochopila, že to k ničomu nevedie. Jediná cesta, ako vychovať dobrého človeka, je láska, veľa lásky. Teraz mám dvoch úžasných puberťákov, 12 a 16, a mám s nimi najkrajší vzťah, aký som si mohla priať.“ Myslím si, že to je aj také inšpirujúce posolstvo na záver a som rada, že mnohí rodičia aj takto odvážne komunikujú, aj takí, ktorí tie telesné tresty používali, s tým zverejnením svojho príbehu a uvedomením si, že toto nie je tá správna cesta a že to nie je cesta, ktorá je v najlepšom záujme detí. A pevne verím, že sa postupne dopracujeme aj k tomu, aby naozaj deti mohli byť deťmi a nezažívali násilie. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem vám aj za podporu na vaše vystúpenie. [14:58] Tibor Gašpar Budú reagovať traja poslanci s faktickými poznámkami, začína pani poslankyňa Marcinková. Ďakujem. [14:58] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Ja chcem len naozaj stručne vyjadriť podporu tomuto návrhu. Vyjadrila som mu podporu aj, keď tu bol prvýkrát predložený v tomto pléne. Myslím si, že je dôležité, aby sme ako spoločnosť už dozreli a uvedomili si, že dieťa je naozaj mimoriadne zraniteľná skupina obyvateľstva. A aj. Vlastne trestný zákon pri dieťoch, pri senioroch, pri ženách pozná zvýšenú ochranu a pozná zvýšenú citlivosť. Len naozaj pri tom fyzickom násilí na to zabúdame, prehliadame to a považujeme to za súčasť kultúry. Podľa mňa to nie je súčasť kultúry, vždy to je násilie, takže naozaj podporujem túto iniciatívu kolegov a bola by som rada, keby sme tu o nej každých šesť mesiacov nemuseli hovoriť, ale toto plénum sa dokázalo zhodnúť na tom, že násilie vlastne do detstva žiadneho dieťaťa nepatrí. Ďakujem. [14:59] Andrej Danko Poslankyňa Hanuleková, ďakujem veľmi pekne za slovo. [14:59] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dnes je to už druhý návrh z dielne Progresívneho Slovenska, ktorý hovorí o eliminácii a riešení násilia. A to, ako docieliť väčšiu bezpečnosť. A predstavitelia vládnej koalície, pán Gašpar, pán Fico, pán Danko, Matúš Šutaj Eštok, naozaj majú plné ústa na tlačovkách aj na sociálnych sieťach toho, ako je naša spoločnosť polarizovaná, koľko je v nej násilia. A ja naozaj, že nevidím žiadne reálne kroky, aby sa táto situácia zlepšila. Práve naopak, burcujú ľudí, zneužívajú informácie, prekračujú všetky pomyselné hranice v komunikácii o svojich politických súperoch a toto má naozaj, že priame dopady na našu spoločnosť a aj na mieru agresie, ktorá sa stupňuje v našich rodinách a, ktorá sa stupňuje potom aj Ľudia zneužívajú informácie, prekračujú všetky pomyselné hranice v komunikácii o svojich politických súperoch a toto má naozaj, že priame dopady na našu spoločnosť a aj na mieru agresie, ktorá sa stupňuje v našich rodinách a ktorá sa stupňuje potom aj voči deťom. A tu presne a naozaj krásne vidieť, ako sú politici alebo teda koaliční politici naozaj, že doslova falošní v týchto témach, lebo nepodporia naše návrhy a zároveň sa ani len nezamýšľajú nad tým, aby prišli s vlastnými návrhmi, aby sa jednoducho docielila tá eliminácia toho násilia v našej spoločnosti v každej jednej oblasti. A potom je asi treba konštatovať jediné, že im vlastne tento stav vyhovuje. Ďakujem. poslankyňa Kosová [15:00] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Viete, milí kolegovia a kolegyne, naozaj nechápem, ako je možné, že v 21. storočí sa bavíme o takej úplne prirodzenej veci, ako je nulová tolerancia k násiliu, k fackám, vo výchove a podobne. Ja tomu naozaj nerozumiem, kde sme sa to dostali, keď dokonca komisár pre deti sa sám vyjadrí o tom, že facka ako prevýchovný inštrument je v poriadku. Že deti musia byť vychovávané aj trestami, nielen pochvalami. Tak ja mám niekedy pocit, že sa nachádzame fakt, že v 19. storočí a nie v 21. A pritom neuroveda už pred 100 rokmi jasne hovorila o tom, aký to má devastujúci vplyv na mozog dieťaťa, že sa iniciuje amygdala, ktorá vlastne je emocionálnym centrom mozgu a nie kognitívnym, pod dôsledkom strachu z bolesti a to dieťa si proste nevyvinie dostatočne také schopnosti, ako je sebaovládanie alebo schopnosť empatie. A samozrejme, že sa to stáva aj takým, viete, vzorcom správania. Násilím budeme riešiť každý konflikt. Toto je to, čo my podsúvame ďalším generáciám, keď nemáme nulovú toleranciu k násiliu alebo vo facke vo výchove. A samozrejme, že tieto deti si ani nikdy nie sú schopné naučiť sa svojej vlastnej sebaúcte, pretože to, na čo sa sústredia, je vytvoriť si stratégiu, ako sa vyhnúť bolesti. My vlastne vychovávame chorú budúcu generáciu. Neviem, kedy si to už konečne uvedomíme. Je najvyšší čas. Žijeme v roku 2026. Tak podporte takú maličkosť, ako je zákaz facky vo výchove. Ďakujem. Poslankyňa Plaváková. [15:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne za reakcie. Vladi, no ty máš osobnú skúsenosť s opakovaným predkladaním zákona práve na podporu detí. Tak ja neviem, že či to je nejaké tuto rozšírené v tomto pléne, ale je to podľa mňa smutný symbol, lebo, keď si to dáme do porovnania s tým, čo sa tu schvaľuje a na deti tu akosi nikto nemyslí a nie je schopný ani podporiť, keď tu tie návrhy sú predložené, tak to je to je naozaj veľmi smutný obraz o tomto zákonodarnom zbore. A Inge, dobre, že si spomínala aj komisára pre deti, to je pre mňa absolútne niečo nepochopiteľné, ako človek, ktorý má vždy za každých okolností stáť na strane detí a chrániť ich práva, môže takéto posolstvá vysielať do spoločnosti a normalizovať aj telesné tresty. Ja, keď som to prvýkrát počula, aj keď bol u nás na výbore, tak tam povedal, že rodičia musia mať k dispozícii tento nástroj alebo niečo tohto typu. To je niečo nepochopiteľné pre mňa, naozaj. Veľmi smutný obraz. A naozaj telesné tresty a násilie na deťoch má devastačné účinky. Nikdy nezastavíme potom ten nekonečný cyklus násilia v spoločnosti, keď tomu nedáme jasnú červenú čiaru a tá musí byť už pri deťoch. Veď to ja neviem, že si to tu fakt musíme vôbec takýmto spôsobom vysvetľovať. A Jani, áno, aj Matúšuta Eštok napríklad rieši polarizáciu a násilie medzi deťmi a tak ďalej a zároveň teda on hovorí o tom telesnom trestaní svojich vlastných detí. Tak to je akože dosť bizarné. Takže niečo iné hovoria, niečo iné robia a to je to je veľmi smutné. Ďakujem vám všetkým ešte raz za podporu. Ďakujem. Pýtam [15:04] Andrej Danko Sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nik, uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ, nech sa páči. [15:04] Ondrej Prostredník – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za všetky podporné vyjadrenia. A povedať jednu vec, že ani v tom prvom prípade, keď sme tento zákon predkladali, a ani teraz nezazneli žiadne argumenty proti. Prečo tento zákon by nebol dobrý? Prečo by nemal byť schválený? Prečo by sme ho nemali priniesť ako riešenie pre túto spoločnosť? A tak to jediné, čo mi napadá, je, že ten dôvod, prečo takýto zákon nemôže prejsť, je preto, lebo ho predkladá opozícia. A je to strašné, keď tá najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva tejto krajiny sa stáva obeťou tohto koalično-opozičného nastavenia našej politiky. Bolo by ozaj na čase, keby sme sa vedeli ako koalícia a opozícia zhodnúť na tom, že telesné tresty naozaj nie sú výchovou. Prosím ešte raz o podporu tohto návrhu. Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušenie rokovania o tomto bode programu. [15:06] Andrej Danko Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov z denníka zákonov č. 406/2025 Z. z. Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 230, návrh na pridelenie výborov je v rozhodnutí č. 1303. Dávam slovo poslankyni Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. [15:06] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento návrh zákona o integrovanej posudkovej činnosti predkladáme s kolegyňou Simonou Petrík opakovane. Cieľom je sprístupniť kompenzácie a sociálne služby zdravotne znevýhodneným a seniorom a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor. [15:07] Andrej Danko Pre sociálne veci poslankyňa Simona Petrík. Nie, ja vám prepáčim, ale nejedzte v sále. Ja, ale je super, že sa ospravedlňujete, ale od rána je to isté. Nejedzte v sále, dobre? [15:07] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som len dojedala. Ale áno, jedla som, máte pravdu, pán predsedajúci. Prepáčte. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1303 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto [15:09] Andrej Danko Sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ja viem, teraz sa pýtam ostatných poslancov. Viem, že bolo avizované prihlásenie pani poslankyne. Aj spravodajkyňa chce vystúpiť v rozprave? Dobre, takže o slovo aj vy si môžete zatlačiť gombík, keď požiadate o vystúpenie, ale je to lepšie pre technikov. Potom môžete. Vy ma nedirigujte. Nie, ale ja milujem, že vy ma idete poučovať. Dobre, pani poslankyňa, ešte raz. Dobre, prihlásila sa, dalo sa? Prihlásila sa, dobre? Konštatujem, že sa nik z poslancov neprihlásil do rozpravy, okrem toho, že požiadali o slovo v rámci rozpravy navrhovateľka aj spravodajca. Uzatváram aj možnosť prihlásenia poslancov a nech sa páči, v rámci rozpravy má slovo pani Poláková, kým ja vyšla rovno. [15:10] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona predkladáme opakovane zas a znova. Predložili sme k tomuto návrhu zákona pozmeňovací návrh najskôr. Potom sme to isté predkladali ako návrh zákona a predkladáme to po polroku znova. Stále sme upozorňovali na to, že táto reforma posudkovej činnosti spôsobí chaos a máme to tu. Pol roka od tejto novely je viac ako jasné, že posudková činnosť je úplne na kolenách. Všetko je na pleciach zdravotne znevýhodnených, ich rodín a sociálnych pracovníkov a posudkových lekárov, ktorí pracujú na úradoch práce. Hlavný problém je v tom, že pracovníci úradov práce, ktorí kedysi posudzovali mieru funkčnej poruchy a rozhodovali o kompenzáciách, teraz posudzujú stupne odkázanosti a rozhodujú okrem kompenzácií aj o sociálnych službách, a to všetkých terénnych, ambulantných aj pobytových sociálnych službách, a nikto ich na to nepripravil, ako tvrdil pán minister práce Erik Tomáš, že budú mať nejaké školenia. To sa nestalo a mnohí nevedia, ako majú postupovať v prípade vytvárania integrovaného posudku alebo potom aj pri samotných rozhodnutiach. A teraz sa stáva, že ľudia, ktorí mali kedysi 90 % mieru funkčnej poruchy, to boli ľudia, ktorí mali vážne zdravotné znevýhodnenie a status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, majú zrazu stupeň odkázanosti 1 a nemajú nárok absolútne na nič. Ja od januára nerobím nič iné, iba píšem odvolania ľuďom, ktorým prišli zamietavé stanoviská ohľadom integrovaného posudku. Poviem vám napríklad tri príbehy ľudí. Prvý príbeh je onkologická pacientka na vozíku, mala pred touto reformou, to je pred septembrom minulého roka, 90 % mieru funkčnej poruchy. Dnes má stupeň odkázanosti jedna. A jej deťom povedali, aby ostali doma, že majú povinnosť starať sa o ňu zdarma. Takže má dve deti, takže traja ľudia budú bez práce a budú sa starať o seba a žiť zo vzduchu asi. Ďalší prípad je onkologický pacient s PEG-om, ležiaci, ktorý mal 80 % mieru funkčnej poruchy. Teraz má druhý stupeň odkázanosti. Vozíčkár s detskou mozgovou obrnou, s Crohnovou chorobou si chcel požiadať o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. A nielen, že mu tento peňažný príspevok v tomto posudku neschválili, neodporučili, ale odňali mu aj príspevok na diétné stravovanie. Podľa tejto reformy vozíčkári začínajú chodiť, nepočujúci počujú, nevidiaci vidia, ale škoda, že je to len na papieri a že v skutočnosti tie reálne problémy majú a to, že budú mať prvý alebo druhý stupeň odkázanosti, neznamená, že tie ich problémy zaniknú a nepotrebujú to, na čo žiadajú. Táto novela, ako som už povedala, je jeden veľký chaos a nie prevratná reforma, ako to včera povedala ráno pri nejakom zákone pani poslankyňa Kramplová. Preto poprosím naozaj o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, jedna faktická. [15:13] Andrej Danko Pani poslankyňa Turčanová. [15:13] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi dobre, kolegyne, na to upozorňujem. My sme dnes robili tiež tlačovku presne k integrovaným posudkom. Ja by som dokázala hodiny rozprávať o tom, koľko máme podnetov, hlavne od detí, ktoré majú teda autistické spektrum a kde boli v minulosti posúdené na stupeň 6 a dnes sú zázračne uzdravovaní na stupne 2 a 3. Ale takisto ako hovorila Veronika, týka sa to napríklad aj pána, ktorý je po porážke, je čiastočne imobilný, dokáže po dome prejsť len vtedy, ak ho dcéra drží pod pazuchu alebo s tou mobilnou stoličkou a v rozhodnutí má napísané, že v pohode sa vie prepravovať verejnou dopravou a podobné kuriozity. A ďalší problém týchto posudkov je vlastne aj to, že napriek tomu, že úmysel zákona bol, aby tam boli zahrnuté všetky príspevky a všetky služby, častokrát sa to tak nedeje. Posudky sú čiastočné, čo vyvoláva opakované a opakované preposudzovanie a zaťažovanie teda nielen samotných žiadateľov, ktorí musia dookola behať po lekároch, ale samozrejme aj tých špecialistov, keďže Zákonom bolo, aby tam boli zahrnuté všetky príspevky a všetky služby. Častokrát sa to tak nedeje. Posudky sú čiastočné, čo vyvoláva opakované a opakované preposudzovanie a zaťažovanie teda nielen samotných žiadateľov, ktorí musia dookola behať po lekároch, ale samozrejme aj tých špecialistov, keďže nanovo potrebujú nové aktualizované veci, a zároveň sú zaťažované aj samotné úrady práce a posudkoví lekári, ktorých je nedostatok, ďakujem. S reakciou na faktické poslankyňa Veslárová, ďakujem. [15:15] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, za tvoju faktickú poznámku. Tu je problém aj to, že ako si hovorila, je málo špecialistov, čiže dlho sa čaká na tie podklady, ktoré treba podať na úrady práce pri tých samotných žiadostiach a trochu sa vraciame do 90. rokov, kde naozaj úradníci len tie zdravotné znevýhodnenia, ktoré, ktoré vidno, nejakým spôsobom uznávajú, ale neuznávajú ľudí s mentálnymi znevýhodneniami, s ľuďmi s poruchami autistického spektra alebo ľuďmi, ktorí sa liečia na duševné choroby, takže aj to, aj títo ľudia si zaslúžia a potrebujú nejakú pomoc vo forme kompenzácie alebo vo forme nejakej sociálnej služby a neznamená to, že majú byť posúdení v prvom alebo v druhom stupni odkázanosti, keď napríklad na peňažný príspevok na opatrovanie treba štvrtý alebo piaty stupeň odkázanosti. Ďakujem. Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadala ešte spravodajkyňa. [15:16] Andrej Danko Pani Simona Petríková. Nech sa páči. [15:16] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja som ani neplánovala vystúpiť nejako dlhšie. Chcela som len podporiť návrh kolegyne Veslárovej, ale povedala som si, že predsa len vystúpim, pretože chcem, aby sme upriamili pozornosť na tému spackanej integrovanej posudkovej činnosti ministerstva práce, ktorú doteraz pán minister obhajuje ako niečo fantastické. Tu treba povedať, že toto, čiže ja budem, ja nemám nič pripravené naozaj. Tuto mám pár poznámok, čo som si teraz tak naťukala. Čiže budem možno taká osobnejšia aj emotívnejšia, pretože toto sa naozaj týka osudov státisícov ľudí na Slovensku, lebo státisíce ľudí na Slovensku sú nejakým spôsobom zdravotne znevýhodnené. Netýka sa to len ľudí v seniorskom veku, týka sa to aj ľudí v produktívnom veku a detí najmä. A mňa strašne mrzí, že, že toto plénum nijakým spôsobom nereflektuje túto tému. Nebavíme sa o tom tak, ako by sme sa mali. Podľa mňa kto, kto sa tejto téme venuje, je len ten človek, alebo kto jej rozumie, je len ten človek, ktorý bol buď sám v takejto životnej situácii, alebo má nejakého svojho príbuzného, kde musel riešiť posudzovanie. Posudzovanie, aby ten človek dostal nárok na opatrovateľský príspevok alebo na akúkoľvek inú kompenzáciu, či už finančnú alebo nejakú kompenzačnú pomôcku, hej? To je to, aby, aby sa mu proste ľahšie tomu zdravotne znevýhodnenému človeku žilo. No a teraz my tu máme systém zjednotenej posudkovej činnosti, čo bol míľnik plánu obnovy, za ktorý sme aj my dokonca v Progresívnom Slovensku, a myslím, že nie sme jediní tu, v nádeji, že to bude konečne krok vpred. Je to, hovorím, míľnik plánu obnovy. Išlo na to kopec peňazí. Iné krajiny to majú zavedené už pomerne dlho, funguje to dobre, tak v tejto nádeji sme aj my tento návrh zákona podporili. A teraz, čo sa deje? Moje kolegyne to už pomenovali. Ale ja to budem ilustrovať na jednom prípade. Na prípade pani Beňovej. Je to prípad, ktorý bol medializovaný. Mne je jej osobne ľudsky neskutočne ľúto a ja považujem za dôležité, aby to tu odznelo v tomto pléne. Je to matka šesťročného Matúša, ktorý má detský autizmus, má chronickú pohybovú poruchu, má inkontinenciu a kopec ďalších diagnóz a táto jeho mama sa oňho musí 24 hodín denne starať. A táto jeho mama v polovici júna 2025 dala žiadosť o príspevok, o opatrovateľský príspevok na toto dieťa na základe všetkých lekárskych správ, ktoré mala v ruke. Išla si dať v tejto dobrej viere žiadosť o opatrovateľský príspevok. Tá žiadosť jej bola zamietnutá nakoniec, ale odpoveď jej prišla v polovici decembra, čiže zúfalo nedodržané zákonné lehoty a ešte prišla zamietavá odpoveď a tá sociálna pracovníčka, ktorá sa starala o jej prípad, tak pani jej hovorí, že ja vám privediem svojho syna, aby ste ho videli a ona jej povedala, že: „Viete čo, nie, ja nepotrebujem, ja si potrebujem v kľude vypísať svoje papiere.“ A tá pani si ich v takom kľude vypísala, že jej ten príspevok nepridelila. Tak pani Beňová to nenechala tak, dala si odvolanie a z Ústredia práce jej po ďalších troch mesiacoch, to už bolo tri štvrte roka od toho, ako si požiadala o ten príspevok, jej doteraz nedali vedieť, tak v zúfalstve napísala list komisárovi pre deti a ministrovi práce Erikovi Tomášovi. A viete, čo jej odpísali z ministerstva? Že sa má súdiť. Že sa má súdiť s tým príslušným úradom práce. To je tak cynické a neuveriteľné. To je taká hanba, ako si toto vôbec mohlo ministerstvo dovoliť. A teda minister ten podľa mňa o tom liste ani nevedel. Jemu tam odpísalo nejaké oddelenie z ministerstva. Takže, takže toto je ilustrácia integrovanej posudkovej činnosti, ktorá skrátka na Slovensku opäť funguje len po slovensky. Keď to zhrniem, zúfalé nedodržiavanie zákonných lehôt, ťažké životné osudy ľudí, ktorým nie sú prideľované opatrovateľské príspevky, keď sú im aj pridelené, tak sú im pridelené s veľkým časovým odstupom. To znamená, že, že žijú pomerne veľký čas bez príjmu. A teda často im prideľované alebo prisudzované nie sú, pretože sú nanovo posudzovaní a sú podhodnocovaní, ako povedali kolegyne. To znamená, že, ak bol niekto predtým päťka, čo je teraz najvyšší stupeň odkázanosti, tak podľa nového posudzovania aj preto, že to robia vlastne úradníčky na úradoch práce a posudkoví lekári, ktorým je pravdepodobne úplne jedno, s kým sa rozprávajú. A veľmi to závisí od svojvôle týchto ľudí. To tiež zase, aby som ich nehádzala všetkých do jedného vreca. Poznáme aj naozaj schopných a šikovných a oduševnených sociálnych pracovníkov či posudkových lekárov na niektorých úradoch práce, ale skrátka nie je to štandard. Je to vyslovene o tom, že v ktorom meste žijete, kde sa ako zobudí ten konkrétny úradník a podľa toho potom ten človek dostane alebo nedostane nárok na opatrovateľský príspevok alebo na nejakú kompenzáciu. A to už ani nehovorím o tom, že keď tam prídete s psychiatrickou diagnózou, že máte PAS, teda poruchu autistického spektra alebo iné psychiatrické diagnózy, tak tí ľudia vám povedia: „A čo, čo, čo vy chcete? Veď váš syn vie ísť sám MHD.“ To povedali pani Beňovej, že šesťročný syn vie ísť sám na MHD a nemá sťaženú komunikáciu a že toto sú tie dôvody, prečo jej nedávajú opatrovateľský príspevok. Prosím vás, ja aj keby som mám doma zdravé šesťročné dieťa, už má 10, ale keď mala šesť, ani zdravú by som ju samú do tej MHD neposlala. A tuto jej pani sociálna pracovníčka povie, že chalan je v pohode, lebo môže ísť sám na MHD. To je absolútny cynizmus, nepochopenie situácie, ignorácia ľudských osudov a mňa to úprimne neskutočne štve. A preto som vystúpila a preto vás prosím, aby ste podporili náš návrh zákona s kolegyňou Veslárovou, pretože ten aspoň nejakým spôsobom tento nefunkčný systém upravuje. Ďakujem pekne. Ďakujem na vystúpenie, pani [15:22] Andrej Danko Poslankyňa. Žiadna faktická poznámka. Bola poslednou vystupujúcou v rámci rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pani navrhovateľka? 100 % ďakujem [15:23] Veronika Veslárová – Vystúpenie Za slovo. Ja len doplním kolegyňu Simonu Petrík, že na Slovensku žije 870 000 ľudí so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnením, z toho 440 000 má preukaz ťažko zdravotne postihnutého buď so sprievodcom alebo bez sprievodcu. A minister už podľa mňa deklaroval, že tá posudková činnosť nie je v poriadku tým, že požiadal komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mu poskytla nejaké dáta, ako to funguje v praxi a uvidíme, keď príde so správou, že či už tieto dáta má alebo nie, veľmi by ma to zaujímalo. A tu sú také dva problémy, že tie posudky sú veľakrát po lehotách a pokiaľ príde aj to posúdenie, tak sa čaká ešte na rozhodnutie, čiže to nie je konečná inštancia ten integrovaný posudok a v prípade, že sa tam odporúča stupeň odkázanosti jedna alebo dva a niekto potrebuje peňažný príspevok na opatrovanie, pretože nie je schopný celý deň sa starať sám o seba a potrebuje nejakú pomoc alebo potrebuje príspevok na prepravu na benzín na ošetrenie alebo na čokoľvek, tak mu to naozaj nerieši situáciu, keď niekoľko mesiacov čaká na tento integrovaný posudok a zrazu mu príde, že je odkázaný v stupni odkázanosti 1. Ešte by som podotkla, že podľa môjho názoru nie je úplne chyba na strane úradníkov, je chyba na strane ministerstva, že nedostatočne poskytlo metodické usmernenia pre týchto úradníkov a preto sa stáva, že na jednom úrade rozhodnú tak a na druhom onak v rovnakej diagnóze a my naozaj tu nepotrebujeme nejaké zákony o hmyze v jedlách, ale tento zákon si dovolím povedať, že je veľmi prospešný pre zdravotne znevýhodnených ľudí a naozaj by sme poprosili o podporu. Ďakujem. Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? [15:25] Andrej Danko Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje, to je prvé čítanie o návrhu poslancov Veroniky Veslárovej, Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou č. 1231, návrh na pridelenie na výbor prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1304. Dávam slovo poslancovi Sabovi, aby návrh zákona uviedol. [15:25] Michal Sabo – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona je ďalší zo série našich zákonov z kategórie opakované alebo recyklované, pretože my v Progresívnom Slovensku na rozdiel od ministra životného prostredia veríme v recykláciu. A správnu recykláciu. Tento konkrétny návrh zákona predkladáme spolu s kolegyňou poslankyňou Veronikou Veslárovou. Konkrétne je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79 z roku 2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho návrhu zákona je, keby sme to mali povedať jedným slovom, spravodlivosť, ale, keď to rozoberieme na drobné, tak je zabezpečenie zberných nádob tak, aby mali k nim rovnocenný prístup aj osoby s rôznym zdravotným ťažkým postihnutím, ako napríklad nevidiace, slabozraké osoby, osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo s inkontinenciou. Viac si povieme v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem. Ďakujem. Dám [15:26] Andrej Danko Slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestovateľský výbor pre podobu vzdelávania a životného prostredia, poslankyni Štolovej. Ďakujem. [15:26] Tamara Stohlová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 1231. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelené výbory a gestorský výbor do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:28] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že sa o slovo v rámci rozpravy prihlásila pani poslankyňa Veslárová. V rámci rozpravy ale požiadal o slovo aj navrhovateľ, pán poslanec Sabo. Nech sa páči. [15:28] Michal Sabo – Vystúpenie Ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci. Zdravotne znevýhodnení rovnako ako my všetci ostatní v tejto krajine žijúci, pracujúci, konzumujúci tovary a služby tvoríme odpad. Produkujeme odpad, o ktorom by sme mohli rozprávať v tomto pléne veľa o to, ako sa nevieme postarať na Slovensku o svoj vlastný odpad. Avšak my sa v tomto momente a pri tomto návrhu zákona chceme rozprávať o tom, že úkony, ktoré sú pre niekoho úplne bežné, ktoré sú absolútnou samozrejmosťou a automatikou, ako napríklad vyniesť svoj vlastný odpad, sú pre ľudí so zdravotným znevýhodnením niekedy až nemožné. Tento návrh zákona preto reflektuje na podnety priamo od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho totižto, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia, tak taká banálna vec ako je odloženie smetí do kontajnerov, je pre nich naozaj niekedy až nedosiahnuteľnou disciplínou. Naozaj náročná vec, kedy sú odkázaní na pomoc svojich priateľov, známych, rodiny. Naším návrhom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať, od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko je bezbariérová Naším návrhom, preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko, je bezbariérová prístupnosť odpadového hospodárstva už štandardom a ani u nás to nemusí ostať nejakým veľkým snom. Nejde o žiadnu raketovú vedu ani o žiadne veľmi náročné opatrenie, v podstate treba len chcieť. Týmto návrhom zákona preto navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby na požiadanie pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti. Taktiež navrhujeme braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a nevidiace a navrhujeme tiež separátne zberné nádoby na plienky pre inkontinentné osoby, aby ľudia bez zdravotného znevýhodnenia – pardon, ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo, nemôcť samostatne vyhodiť svoj odpad do kontajnera, ale ľudia, ktorí majú napríklad slabší zrak alebo sú nevidiaci, tým tá situácia je o to zlepšená a zjednodušená, keď majú možnosť navigácie v priestore cez braillove písmo, aby mohli zistiť, či konkrétna nádoba je napríklad na plast, na papier alebo na sklo. Pokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, tak človek na vozíku svoj odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu. Tvoria naozaj neúmerne viac odpadu, ktorý je ešte aj ťažší na váhu. A aj keď aktuálne na Slovensku toto nie je komodita, ktorá by bola recyklovaná. Hovoríme teda o jednorazových plienkach. Vo svete už sú spoločnosti, ktoré spracovávajú tento typ odpadu. Konkrétne plienky bežne recyklujú a vytvárajú nové a verím, pevne verím, že aj my sa tam raz ako Slovensko dostaneme, hádam čoskoro, pretože aj v tomto smere vidíme príležitosť na napríklad investície v menej rozvinutých regiónoch v rámci cirkulárnej ekonomiky. Inklúzia je, žiaľ, u nás na Slovensku aktuálne, nazvime to tak, v rovine dobrovoľnosti v mnohých smeroch. Ale povedzme si predsa len o dobrých príkladoch zo Slovenska, pretože ich tu máme a máme, čo chváliť a máme koho chváliť. A vieme sa aj inšpirovať týmito dobrými príkladmi. Nie sú to len príklady zo zahraničia, ale máme príklady dobrej praxe aj na Slovensku. Napríklad tou dobrou praxou je bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá už v Bratislave označila viac ako 150 zberných nádob štítkami s braillovým písmom, s reliéfnou latinkou a s piktogramami, aby ľudia so zrakom alebo nevidiaci mali zjednodušený prístup k nádobám. Rovnako niekoľko obcí na Slovensku už dnes má zavedené samostatné zbery na plienky v separátnych zberných nádobách. Príkladom, respektíve poviem to tak, že priekopníkom v tejto disciplíne je obec Domaniža. Obec na Hornom Považí, naozaj s parádnym, veľmi angažovaným starostom. Volá sa Fero Matúšik, ak ho nepoznáte, tak vám ho odporúčam. Nájdite si ho. Je to naozaj veľmi inšpiratívny starosta. V Domaniži podľa posledných dostupných čísel tvorili 287 kg plienok za rok. Tak taký je priemer na jednu domácnosť v tejto obci. Celkovo je v tejto obci do separovaného zberu plienok zapojených až šesť desiatok domácností. Niektoré z týchto domácností majú, samozrejme, malé deti, v iných žijú seniori, seniorky alebo ľudia s inkontinenciou a títo ľudia, pochopiteľne, sa tiež chcú zapájať do správneho triedenia a zároveň do obecného množstvového zberu. Preto hovoríme o Domaniži, pretože je v separovanom zbere plienok slovenským priekopníkom, hoci v zahraničí teda už ide o overené a osvedčené riešenie. Prečo je to dôležité riešenie? No a preto, aby mohol byť poplatok za odpady naozaj spravodlivý, tak práve preto aj v Domaniži, keď zavádzali množstvový zber, zaviedli ho s touto tzv. plienkovou úpravou, aby vytriedené plienky sa do množstva zmesového odpadu nepočítali a o to spravodlivejší je poplatok za odpad pre ľudí s hendikepom alebo rodiny s malými deťmi, ktoré nie sú tým pádom pri odpadovom hospodárstve znevýhodňované. A takto naozaj každá domácnosť spravodlivo platí len za ten odpad, ktorý už nedokáže vytriediť. Čiže ako vidíte, aj na Slovensku, nielen za hranicami, ale aj na Slovensku u nás doma vznikajú zdola iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadovému hospodárstvu a verte, my to s Veronikou máme zmapované, pretože sme si urobili prieskum a tiež verte, že po tejto lepšej dostupnosti tejto služby je naozaj silný dopyt. Tento návrh zákona, na záver chcem povedať, môže pomôcť sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori, a to kľúčové slovo, ktorým som aj začínal, je spravodlivosť. Ono naozaj, veď sa len nad tým zamyslite, nie je spravodlivé, keď človek kvôli neinkluzívnemu systému musí doplácať na to, že žije s diagnózou. Sme naozaj veľmi pevne presvedčení o tom, že táto citlivá úprava dokáže prispieť k lepším a hlavne k dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých a popred vám ďakujeme za podporu. [15:35] Andrej Danko Bez faktickej poznámky v rámci rozpravy o slovo požiadala pani poslankyňa Veslárová. [15:35] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem aj kolegovi Michalovi Sabovi, že tento zákon uviedol. Ja už možno len dodám, že my poslankyne a poslanci by sme mali tvoriť také politiky, aby ľudia mohli byť čo najviac nezávislí, aby aj zdravotne znevýhodnení alebo seniori mohli byť čo naj, čo najdlhšie vo svojich domácnostiach a jednou z tých politík je práve odpad, ako už povedal môj kolega, každý tvorí odpad a je to veľmi nepríjemné, keď v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia nedočiahnete na kontajner alebo v dôsledku toho, že ste nevidiaci, si neviete prečítať Braillovým písmom napríklad separovaný odpad, kde, kde patrí papier, plast alebo sklo. Vzhľadom na to, že tie sociálne služby, ako som hovorila v predchádzajúcom návrhu zákona, nie sú úplne perfektné a každý, každý skoro, kto na ne žiada, tak čaká niekoľko mesiacov, tak osobnú asistenciu nemá každý, ak ju dostane napríklad, tak má málo hodín. Čiže tí ľudia si potrebujú aj sami upratovať, aj sami vynášať odpadky a preto by sme mali urobiť všetko preto, aby tieto služby boli dostupné. Keď už máme príklady aj na Slovensku dobrovoľné, že tí starostovia alebo primátori sa o to starajú, tak si myslím, že by to mohlo ísť všade. Ja len doplním, že my to nemáme zavedené ako celoplošnú povinnosť, ale je to na požiadanie, pretože sme si vedomí, že nie každá samospráva musí mať nejakého zdravotne znevýhodneného, či už inkontinentného alebo na vozíku, alebo nevidiaceho, takže nezavádzame nejakú celoplošnú povinnosť, ale je to na požiadanie tak, aby sa každý cítil vo svojej obci alebo meste komfortne a tak ako iný človek, ktorý nemá nejaké zdravotné znevýhodnenie. Ďakujem. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. [15:37] Andrej Danko Chce sa vyjadriť pán Naď? Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie, vyhlasujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Plavákovej, Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1234, návrh na pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 1305. Dávam slovo poslankyni Plavákovej, aby zákon uviedla. [15:38] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, cieľom nášho návrhu je pomôcť deťom, ktoré sú svedkami, a tým pádom aj sekundárnymi obeťami násilných partnerských vzťahov. A po rozchode rodičov sú zneužívané ako nástroj moci či dokonca sa samé stávajú obeťami násilia. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [15:38] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého úlohou je navrhnúť gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Vančovi. Vážený pán predsedajúci, vážené [15:39] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. A návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal [15:40] Andrej Danko Žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani navrhovateľka nepožiadala o slovo v rámci vystúpenia. Hej. Pán poslanec Prostredník ústne prihlásený, takže uzatváram možnosť prihlásenia v rámci rozpravy, ako prvá vystúpi ešte pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [15:40] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem vám pekne za slovo. Tam predchádzajúci. Kolegovia, kolegyne, na úvod jeden príbeh slovenskej ženy, matky a jej syna. Syna musí exmanželovi pravidelne odovzdávať aj napriek tomu, že sa jej sťažuje na bitky a ponižovanie. Verí mu, veď to isté trpela aj ona. No, kým Jane sa podarilo z násilného vzťahu ujsť, syna pred útokmi ochrániť nevie. Súd rozhodol, že jej exmanžel je dostatočne schopným rodičom, aby sa o neho dokázal postarať. Jana ani Tomáš nevedia, ako úradom opísať svoj strach. Keď povedia, bojím sa ho, znie to príliš banálne. Báť sa dá výšok aj strašidiel. Obavy môžu byť iracionálne, subjektívne, neférové. Nevedia však, ako inak nazvať nepretržitý stres, rozochvený žalúdok, zvýšenú ostražitosť, podráždenosť a neschopnosť oddychovať. Toto je jeden z mnohých príbehov slovenských rodín. Ak by ste mali záujem si prečítať aj o viacerých, sú zozbierané v skvelej knihe Bola to láska. A je to naozaj veľmi smutné čítanie. Veľmi ťažko sa tá kniha číta, ale je extrémne dôležitá, pretože pomenúva realitu mnohých rodín na Slovensku. Slovenské deti až príliš často trpia v dôsledku násilia v rodinách, v dôsledku násilia páchaného jedným z rodičov na druhom rodičovi. A, žiaľ, nedokážeme ich ochrániť. Systém ich nedokáže ochrániť. V tomto naozaj Slovensko zlyháva. Rola partnera, hoci aj násilníka, a rola otca sa oddeľuje aj tam, kde by sa nemala. A tak súdy v konaniach o starostlivosť o deti pokojne zveria dieťa aj do rúk násilníka, človeka, ktorý bol voči svojej manželke, exmanželke alebo partnerke, expartnerke dlhé roky násilnícky. Dieťa sa tak často stáva nástrojom na ďalšie presadzovanie moci nad ženou a nekonečný kruh násilia pokračuje. Nezriedka, nie zriedka, samo dieťa potom zažíva násilie páchané aj na ňom samotnom, ako sme počuli aj z toho príbehu, ktorý vychádza zo slovenskej reality. Dáta o výskyte násilia v slovenských rodinách vo vzťahu k deťom sú absolútne hrozivé. Podľa výsledkov výskumu Európskej agentúry pre ľudské práva uviedlo až 9 % slovenských žien, ktoré mali skúsenosť s násilím zo strany partnera, aj skúsenosť s psychickým násilím súvisiacim s vyhrážaním sa a vydieraním zo strany partnera v súvislosti s deťmi, práve v súvislosti s deťmi. V 70 % domácností, 70 % domácností žien, ktoré zažívajú násilie, sú prítomné deti, jedno alebo dve alebo viaceré. 70 %. Reprezentatívny výskum prevalencie násilia páchaného na deťoch v Slovenskej republike uvádza aj nasledovné. Z celkového počtu detí zúčastnených na výskume 3,19 % detí uviedlo, že muselo niekedy odísť proti svojej vôli z domu preč, lebo sa necítili bezpečne. Doma sa necítili bezpečne. Keby to bolo aj len jedno dieťa, má musíme konať, ale je ich 3,2 %. V skupine detí vystavenej fyzickému násiliu, to je 23 % z celej populácie, uviedlo 8,8 % detí sústavné bránenie jedného rodiča pred napadnutím druhým rodičom. Dieťa bráni svojho rodiča pred napadnutím druhým rodičom. 8,8 % z tých, ktoré zažívajú doma násilie. To je podľa mňa absolútne hrozné. Deti by sa mali venovať hre, svojmu vlastnému vzdelávaniu, kamarátom a nie brániť mamu pred otcom, ktorý ju bije. Alebo žiť v strachu a báť sa. Keď majú ísť v striedavej starostlivosti k druhému rodičovi, toto by žiadne dieťa nemalo zažívať, ale Svojmu vlastnému vzdelávaniu, kamarátom a nie brániť mamu pred otcom, ktorý ju bije. Alebo žiť v strachu a báť sa. Keď majú ísť v striedavej starostlivosti k druhému rodičovi, toto by žiadne dieťa nemalo zažívať, ale, žiaľ, na Slovensku to zažívajú mnohé. Náš návrh nemá ambíciu tento naozaj veľmi komplexný a ťaživý problém vyriešiť celospoločensky komplexne. Jeho cieľom je však zasiať semienko zmeny do rozhodovania súdov v konaniach, v ktorých sa rozhoduje aj o starostlivosti o deti. Náš návrh je reakciou na realitu, ktorú vidíme, ktorú poznajú aj či už organizácie venujúce sa ženám zažívajúcim násilie, ale ktorú vidíme aj v praxi súdov alebo orgánov sociálno-právnej ochrany. Musíme jasne povedať, že deti, ktoré pochádzajú z násilných vzťahov, sú obete. Sú obete a potrebujeme ich chrániť. Z odborných poznatkov, ktoré máme za tie dlhé roky, jednoznačne vyplýva, že cyklus násilia nekončí rozchodom partnerov. A to ukazujú práve aj tieto prípady detí v slovenských rodinách. Naopak, často pokračuje ešte aj po ňom v sporoch o deti, v komunikácii medzi rodičmi, niekedy aj prostredníctvom samotných detí, ktoré sa ocitajú v pozícii akéhosi nástroja na presadzovanie moci, prípadne sa samé ďalej stávajú obeťami aj fyzického násilia zo strany násilníckeho rodiča. Náš návrh zákona preto navrhuje explicitnú povinnosť súdu pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých prihliadať aj na existenciu násilia v partnerskom vzťahu a rodinnom prostredí. To je to, čo sa dnes, žiaľ, v mnohých prípadoch nedeje, pretože sa to oddeľuje a často počúvame také reakcie: však on môže byť dobrý otec, hoci je aj násilník. Ide o zmenu § 118 a civilného mimosporového poriadku, ktorá má zabezpečiť, aby tento faktor nebol prehliadaný, ale aby sa stal štandardnou súčasťou rozhodovacieho procesu súdov a v súdnych konaniach. Podstata nášho návrhu nie je len legislatívna prostredníctvom tejto drobnej legislatívnej zmeny, ale je aj hodnotová a systémová. Ide o zmenu optiky, zmenu toho, ako sa nazeráme na deti a ich najlepší záujem. Ten musí mať vždy prednosť. A to nám určujú jednak medzinárodné dohovory, ale aj náš samotný zákon o rodine. Len, žiaľ, teda nie vždy sa to pretavuje do reálnej praxe. Dieťa, ktoré žije v prostredí násilia, to nezažíva ako nejakú izolovanú udalosť, ale je to pre neho úplné narušenie základného pocitu bezpečia. Práve v tom mieste, v domove, kde má byť pre neho garantované bezpečie. Čo viac si môže priať? Domov má byť priestorom istoty. Ale stáva sa priestorom strachu. A v takomto prostredí sa potom formuje aj jeho psychika, vzťah k iným ľuďom, ale aj schopnosť dôverovať svetu a riešiť aj svoje ďalšie vzťahové situácie. Odborníci a odborníčky dlhodobo upozorňujú, že deti v týchto situáciách strácajú schopnosť dôverovať, majú pocit ohrozenia, čo je logické, a často preberajú aj zodpovednosť, ktorá im nepatrí. To je aj príklad tých detí, ktoré som spomínala, 8,8 % detí, ktoré vlastne bránia jedného rodiča pred druhým rodičom, ktorý ho napadá pravidelne. Často a vo väčšine prípadov je to pravidelné, nie je to nejaká izolovaná razová udalosť. V extrémnych prípadoch, ako sú tieto, sú teda akýmsi aj sprostredkovateľom medzi rodičmi alebo nástrojom konfliktu. A predtým musíme deti chrániť. Náš návrh je plne v súlade s ústavou a aj s Dohovorom o právach dieťaťa a zároveň s európskymi štandardmi ochrany detí, ako aj s právom Európskej únie. Ale jeho podstata nespočíva len v tejto právnej korektnosti, ale v tom, že reaguje na reálnu skúsenosť konkrétnych detí, ktoré systém na Slovensku dnes nechránimi. A na záver by som chcela povedať, že ochrana detí v kontexte násilia v rodine, to nie je otázkou nejakej politickej identity alebo ideologického sporu. Je to otázka, či chceme alebo nechceme pomôcť deťom, ktoré sa ocitajú v týchto situáciách. To je jednoduchá otázka. Takže tá otázka smeruje aj k vám. Chcete alebo nechcete pomôcť deťom, ktoré zažívajú takéto formy násilia a sú ich obeťami? Je to samozrejme na vás, ako sa rozhodnete, ale ja vás prosím, aby ste náš návrh podporili. Ďakujem. [15:50] Andrej Danko Poslanec pre straníka ďakujem [15:50] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci. Ja by som ešte doplnil to vystúpenie kolegyne Plavákovej. Je to naozaj hrozné, keď sa deti stávajú nástrojmi násilných sporov medzi dospelými, často sú to práve tí agresori, násilníci, ktorí si deti berú ako rukojemníkov svojho konania a v podstate si neuvedomujú, aké obrovské škody páchajú na duši týchto detí. Dovoľte, aby som teraz predniesol niekoľko podrobností z výskumov, ktoré sa venujú práve deťom, ktoré sa ocitajú v situácii takýchto násilných sporov, aby bolo jasnejšie, pred čím vlastne týmto návrhom zákona deti chceme ochrániť. Deti, ktoré sú svedkami násilia, zažívajú strach, úzkosť, paniku, mávajú nočné mory, poruchy spánku, pocity viny, ktoré pramenia z toho, že nedokázali zabrániť tomu násiliu medzi často tými najbližšími, teda rodičmi, otcom a mamou. Prežívajú bezmocnosť a nedôveru voči dospelým. A mnohé majú to, čomu odborníci hovoria posttraumatická stresová porucha. Deti, ktoré sú vystavené násiliu, strácajú pocit, že svet je bezpečný. Tak si len predstavte, čomu sú tieto deti vystavené, keď naozaj nikde ani v tom prostredí, ktoré považujeme my za to najbezpečnejšie, nedokážu nájsť bezpečie, boja sa tam prísť a je to pre ne miesto, z ktorého by najradšej unikli. Takéto deti mávajú zvýšený strach o seba alebo o blízkych a majú problém dôverovať iným ľuďom. To je možno ten najhorší následok, ktorý násilníci zanechávajú svojím konaním na deťoch, že strácajú dôveru v ľudí. Povedzte si, čo potom môže z takýchto ľudí vyrásť a čo všetko potrebujú deti, ktoré sú obeťami takýchto násilných konaní, aby začali dôverovať iným ľuďom. Ak ide o opakované prejavy násilia v domácnosti, dopady bývajú ešte vážnejšie a dlhodobejšie. Odborníci sa zhodujú tiež na tom, že vystavenie dieťaťa násiliu má často trvalé následky na duševné zdravie. Napríklad to býva vyššie riziko depresií a úzkostných porúch v dospelosti, problémy so sebaúctou. To je niečo, s čím sa často stretávajú ľudia, ktorí pracujú vo výchove s deťmi, či už je to školské vzdelávanie alebo mimoškolská činnosť. Ak deti majú problém so sebaúctou, zanecháva to veľmi vážne stopy na ich sociálnom správaní. Tieto deti tiež majú rizikové správanie v dospievaní, ťažkosti s riešením konfliktov a zvládaním stresu, väčšiu pravdepodobnosť, že sa násilie stane normalizovaným, a opakovanie vzorcov násilia pri riešení konfliktov v dospelosti. Preto je naozaj našou povinnosťou týmto škodlivým následkom zabrániť najviac, ako dokážeme. A náš návrh je jedným z nástrojov na to, ako to docieliť. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, mne na faktického poslanca. [15:54] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám obom, že otvárate tak dôležitú tému, ako je ochrana detí pred násilím, ktoré sú obeťou na sliepach a neho, najmä na ženách v partnerských vzťahoch. Na Slovensku štatistiky sú jasné. Každá piata žena je vystavená fyzickému násiliu. Pre násilí je to ešte horšie. Je to každá tretia žena. Takže, ak si to spočítame, ak v takomto partnerskom vzťahu sú deti, tak viac ako 1/3 detskej populácie je obeťou násilia páchaného na ženách v partnerských vzťahoch. A teraz si povedzme, ako k tomu pristupuje štát. Namiesto toho, aby sme tu mali nejaké systémové riešenia, tak namiesto toho túto tému marginalizujeme, tabuizujeme, vytláčame na okraj verejného záujmu a označujeme ju ako genderovú ideológiu. A myslím si, že takým dobrým príkladom bolo napríklad odmietnutie Istanbulského dohovoru, ktorý bojuje proti násiliu páchanom na ženách. A prečo? No, bolo to motivované obavami o ohrozenie tradičných hodnôt a neochotou priznať si, že násilie páchané na ženách má jasný rodový rozmer. Pretože povedzme si pravdu, pácha na sebe, na ženách, no sú to muži. No a v spoločnosti teda existuje naozaj veľký odpor proti tomu, aby sme zbúrali tieto patriarchálne štruktúry, aby sme hovorili o otvorenej aj skrytej mizogýnii, ktorá prevláda v tejto spoločnosti, pretože práve toto je podhubie tohto správania, ktoré si títo mladí ľudia potom prenášajú do dospelosti a páchajú násilie ďalej. No, bohužiaľ, ignorovať rodový rozmer násilia znamená len jedno, že, vážené pani, obetujete bezpečnosť žien a zdravý vývoj budúcej generácie našich. [15:56] Andrej Danko Pani poslankyňa, reagujte na vystúpenie faktickou poznámkou. Na pána poslanca Prostredníka ste mali reagovať. Pán poslanec Prostredník chce reagovať na pani poslankyňu Kosovú. Reagujete, pán poslanec? Chcete? Poprosím zapnúť poslanca Prostredníka, chce reagovať na pani Kosovú, ktorá na neho nereagovala. Nech sa [15:57] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Môžem, pán predsedajúci? Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za zavŕšenie času. Inge, myslím, že si veľmi presne trafila to, čo som chcela ja vo svojom vystúpení povedať. Totiž, že tento jav má veľmi negatívne následky na našu spoločnosť. A ty si spomínala vo svojej poznámke, na ktorú chcem reagovať, tabuizáciu, tabu, vlastne ochranný mechanizmus spoločnosti, ktorým sa snažíme nesprávnym spôsobom riešiť problémy tak, že o nich nehovoríme. A myslíme si, že to, čo sa ľudovo hovorí, že strkať hlavu do piesku, že keď o tom probléme hovoriť nebudeme, neexistuje, že ho nebudeme musieť riešiť. To, čo ale funguje v spoločnosti ako ochrana proti týmto škodlivým nebezpečným javom, je to, že sa ich dokážeme dotknúť. Aj keď to nie je jednoduché, častokrát to je bolestivé, vyžaduje to veľkú odvahu. Ale to je presne to, čo robíme aj týmto návrhom, že, obrazne povedané, kladieme prsty do tých boľavých miest našej spoločnosti, aby sme ten problém vyriešili. A preto ti ďakujem veľmi pekne za to, že si aj spomenula ten koncept tabu. [15:59] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči. [15:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. A som rada aj, že sa zapojili kolegovia a kolegyne. Myslím si, že toto je jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti v našej spoločnosti máme. Násilie na ženách. My sme nedávno mali aj s kolegom Prostredníkom aj s kolegyňou Števoľovou stretnutie aj s policajnou prezidentkou a celým jej tímom práve k téme násilia na ženách. A teda už aj dáta Myslím, že toto je jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti v našej spoločnosti máme. Násilie na ženách. My sme nedávno mali aj s kolegom Prostredníkom aj s kolegyňou Števovou stretnutie aj s policajnou prezidentkou a celým jej tímom práve k téme násilia na ženách. A teda už aj dáta ukazujú, že tu máme nárast domáceho násilia, nielen to, minulý rok 17 žien bolo zabitých rukou partnera alebo expartnera, tzv. femicídy, vraždy žien. To je obrovský problém, ktorý v našej spoločnosti máme. A keď si budeme zatvárať oči, čo sa tu deje neustále, presne tak, ako pomenovala aj kolegyňa Kosová, tabuizáciou. Alebo odmietaním Istanbulského dohovoru, tak jednoducho tento problém bude len bublať a bublať a narastať a ničiť životy ďalších žien a detí a ďalších generácií na Slovensku. Jednoducho je to obrovský problém a mali by sme sa mu konečne vedieť postaviť čelom. Náš návrh je len jednou drobnou skladačkou v tom celom. Ale pomôže aspoň v nejakej miere. Je to časť, ktorá môže prispieť k tej celkovej zmene. A hlavne sa nesmieme nechať proste umlčať a musíme o tom hovoriť. Naozaj je to závažný problém našej spoločnosti, ktorá, ako už tu bolo pomenované, sa týka takého strašného veľkého počtu ľudí, ktorým jednoducho ohrozuje ich vlastné životy, zdravie, plnohodnotné naplnenie v živote a prenáša sa z generácie na generáciu a my, keď to nepretneme, tak to tu budeme mať stále. A žiaľ teda aj odmietnutie Istanbulského dohovoru je súčasťou problému, pretože síce sme sa tu napočúvali veľa o tom, keď sa odmietal, že však my to vieme transponovať alebo teda preklopiť do našej legislatívy všetko aj bez toho, aby sme ho ratifikovali. A čo sa stalo medzičasom za tých koľko rokov? Nič. Nič sa neimplementovalo do slovenskej legislatívy, nič. A my sme tu už predkladali aj návrh zákona, ktorý sa týkal zmeny Trestného zákona, kde sme chceli, aby priťažujúcou okolnosťou bolo páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa, čo napríklad presne vyzýva k tomu Istanbulský dohovor, ktorý sme tu počuli, že teda vieme implementovať. Ani to neboli ochotní podporiť. Tak ja neviem už, čo si má človek o tom myslieť, keď tu máme obrovský problém, ktorý neustále narastá. A máme tu ľudí, ktorí nie sú ochotní ho riešiť. Čo si má potom o tom človek myslieť? Keď nie ste ochotní riešiť násilie na ženách a deťoch. Prečo? Potom sa človek pýta, že prečo. Vám vyhovuje ten súčasný stav? Kladiem si tú otázku potom, keď to nechcete riešiť. Naozaj by som sa chcela už dostať do toho momentu, že tu v tomto pléne budeme riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku. A jedným z nich a obrovským je práve násilie na ženách, ktoré dopadá na ich deti. Tak keby ste boli schopní aspoň tento návrh zákona podporiť alebo prineste vlastný, alebo ho okopírujte, mne je to jedno, proste len to už riešme. Či kedy sa spamätáme, koľko žien ešte musí zomrieť. Koľko detí musí mať zničené životy, kým sa spamätáme? Neviem, či sa dočkáme. Ďakujem. [16:03] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo a chcel by som týmto srdečne pozdraviť ministra spravodlivosti Borisa Suska. Ktorý koná, Lucia, on koná v prospech konkrétnych ľudí. Aj dnes to dokázal. Priniesol na vládu už tretí pokus, ako zničiť inštitút kajúcnikov, aby pomohol konkrétnym ľuďom v konkrétnych kauzách. Takže všetci ho srdečne pozdravujeme. A pýtame sa, kedy konečne prinesie aj legislatívu, ktorá sa bude týkať ochrany obetí trestných činov, nie zločincov a obvinených a obžalovaných, ale obetí trestných činov. Za dva a pol roka sem doniesol niekoľko zmien trestného zákona. Teraz na vláde dnes prešiel ďalší, aby pomohli zničiť kajúcnikov a inštitút kajúcnikov. Ale ani jeden návrh, ktorý by sa týkal ochrany obetí trestných činov, obzvlášť žien a detí. Ktorí tým trpia najviac. Ak nie je to schopný. Tak nech urobí aspoň jednu vec. Jeden telefonát predsedovi klubu. Alebo nech príde na klub SNS a Smeru a Hlasu a povie, že hlasujte za tento návrh. Päť minút je od času. Ďakujem. [16:05] Richard Raši Pán spravodajca, zaujmite svoje miesto. Čiže teraz to už bol koniec, hej? Dobre, dobre. Takže tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, bez stanoviska ste dali. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Beáty Jurik, Ingrid Kosovej a Gréty Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby, tlač 1240, takže prepadá, hej? Ďalším bodom je aj to. Čiže prepadá aj 1240, aj 1241. Pani poslankyňa Simona Petrík. Čiže 200 200, počkajte, dobre, ale ja to tu nemám. Počkajte chvíľočku. Permanentná tlač 1241, hej? Pôjde. Tak, dobre. Dobre, a pán poslanec to uvedie. Dobre, čiže začíname 1241, tlač, hej? Čiže je to pani poslankyňa Beáta Juricová, Lucia Plaváková, Michal Sabo na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Nech sa páči. Takže uvedie to pán poslanec, nech sa páči. Ďakujem. [16:07] Michal Sabo – Vystúpenie Pán predseda. Dovoľte, aby sme opätovne predstavili naše opatrenie, ktoré vraciame ako bumerang do tohto pléna a neprestaneme, kým nepresadíme tento tento zákon, respektíve tento nový adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Je to naša spoločná iniciatíva, ktorú ešte predtým, ako sme boli v tomto zákonodarnom zbore, do parlamentu prinášal náš v bývalom parlamente jediný poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek a dnes sme tu s týmto opatrením. Opäť ide teda o návrh na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, pričom cieľom tohto návrhu je zavedenie novej, ako som bol býval spomínal, adresnej štátnej sociálnej dávky, tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním a s energetickou chudobou, ktorej čelíme. Pretože to je veľká téma, ktorú táto vláda sociálnych demokratov alebo pseudosociálnych demokratov ignoruje. Príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako skutočná adresná pomoc domácnostiam vystaveným energetickej chudobe a nestabilným cenám energií, o ktorých si tiež môžeme povedať v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem. [16:08] Richard Raši Teraz poprosím pani poslankyňu Simonu Petrík. Hoby prečítala správu spravodajskú. Tam poslať. Hlasnosť si sadnúť, dobre. Ďakujem [16:08] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu z § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1311 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. [16:10] Richard Raši Do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a hlási sa pán Naď. Nech sa páči, pán poslanec. [16:10] Michal Sabo – Vystúpenie Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme. [16:19] Richard Raši Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [16:19] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, Michal, dobre si to všetko zhrnul. Ja len teda, že aktuálne tu máme na stole adresnú energopomoc, hej? Takto to volá Ministerstvo hospodárstva a ja neviem, že či so mnou budete súhlasiť, ale to nie je ani adresná a ani pomoc, hej? Pretože, ako si hovoril, 90 % domácností dostane nejaký šek s nejakými eurami. Hej? Niekde sú to, väčšinou sú to desiatky eur, jednorazová záležitosť. Mne píše strašne veľa ľudí, že po prvé ich to nijako nespasí, alebo že to napríklad dostala ich dcéra, ktorá ani nežije na Slovensku, ale oni ju nedostali. Doma, hej? Akí seniori v starom dome, ktorý je neprerobený roky, a ich naozaj tých 35 € absolútne nespasí a potom sa bavme ešte aj o tých ľuďoch, ktorí, ktorí ani tú energopomoc nedostanú a ešte platia aj zvýšené ceny elektriny, energie. Skrátka toto je realita Slovenska momentálne, že tu ľudia platia obrovské šeky mesačne za energie, pretože tento štát, táto vláda si neurobila svoju povinnosť a nejakým spôsobom nepomohla ľuďom v tom, aby boli sebestačnejší, aby si zateplili svoje domovy, aby si kúpili tepelné čerpadlo, aby si nainštalovali fotovoltaiky. Napríklad. A aby boli skrátka energeticky sebestačnejší. My tu máme rôzne projekty, ako je Obnov dom a podobne, ale mám takisto známych, ktorí sa borili s tou administratívou a ako základ je, že si to najskôr museli zaplatiť všetko sami. Čiže na to potrebujete mať najskôr peniaze, aby ste si ten dom nejakým spôsobom dali dokopy a potom môžete len dúfať a hľadať človeka, ktorý vám to celé odcertifikuje. [16:21] Richard Raši Pani poslankyňa. [16:21] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Chlebovi aj za opätovné predloženie tohto návrhu zákona, ktorý predkladá spolu s kolegyňami a tak, ako to už býva zvykom, my v Progresívnom Slovensku dlhodobo predkladáme prospešné návrhy zákonov, ktoré by boli skutočne pomocou pre ľudí na Slovensku a tak, ako je aj tento o príspevku na bývanie. Jednak by tento návrh zákona, ak by bol schválený, pomohol skutočne tým ľuďom, ktorí sú najviac ohrození chudobou na Slovensku. Je to milión ľudí. A druhak, po druhé teda, by pomohol aj tomu, že by sme nemali až taký veľký nápor na štátny rozpočet, ako to robíte vy v prípade tej plošnej energopomoci. Teda šetrili by ste tým aj štátne peniaze. Hovorili ste o jednorodičovských rodinách. Áno, aktuálne je skoro polovica jednorodičovských rodín na Slovensku ohrozená chudobou a presne toto by bolo riešenie pre ich životnú situáciu. To by ste ale teda museli reflektovať tú realitu, ktorá je na Slovensku. Mne mnohí jednorodičia píšu, že jednoducho nedostali ani tú plošnú energopomoc. Jednoducho sa vymkli nejako z tej tabuľky a tým, že napríklad aj bývajú v prenajatom byte, nemajú nárok na energopomoc, ktorú ste poskytli napríklad podnikateľom z Penty alebo poslancom, alebo iným ľuďom, ktorí ju skutočne, skutočne nepotrebujú. Ja som aj včera tu v pléne vyzývala poslancov koalície pri ich návrhoch zákonov, ktoré boli veľmi rozšafné, musím povedať, aby zvážili skutočné dopady na štátny rozpočet a aby nepredkladali takéto rozpočtovo náročné návrhy zákonov. Neviem, či sa to dostane na úradnú pôdu, ale naozaj si uvedomte, že nemáme peniaze nazvyš. Čiže aj toto je riešenie, tento návrh zákona. Ďakujem. [16:23] Richard Raši Petrík, nech sa páči. Prihlásená. Ďakujem. [16:23] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu No, ja som si neuvedomila, že som vo faktickej a som sa tak rozrečnila, takže sa ospravedlňujem, len to chcem teda dokončiť, čiže máme tu vlastne energopomoc, ktorá nejakým spôsobom adresne nepomáha tým, ktorí to potrebujú, práve naopak, tým naozaj nešťastným šafárením štátu, ktorý nijakým spôsobom ľuďom nepomáha k energetickej sebestačnosti, a hovorila som o tom projekte Obnov dom, kde najskôr si to musíte celé zaplatiť, musíte na to naozaj mať pomerne veľký, veľký obnos peňazí a potom dúfať, že vám časť z toho štát nejakým spôsobom preplatí. My sme už dávno, dávno, nám ušiel vlak, čo sa týka pomoci, takej tej naozaj efektívnej pomoci ľuďom, aby nedoplácali teraz na drahé energie. Čiže v tejto situácii sme a v tejto situácii prichádzame aj s návrhom na adresný príspevok na bývanie, ktorý sa bude týkať konkrétnych skupín ľudí, ktorých príjmy nedosahujú, alebo teda tie náklady na bývanie energetické sú veľmi vysoké a ich príjmy to častokrát skrátka nejakým spôsobom nedokážu pokryť. Čiže je to naozaj veľmi konkrétna adresná pomoc a ja by som sa teda ešte vrátila k pánovi ministrovi Erikovi Tomášovi, ktorý naozaj, to už bolo hádam aj dva roky dozadu, aj viac možno, kedy sa dušoval, že áno, že príspevok na bývanie, že to je niečo, čo oni dokonca neviem, či nemali, neviem, či náhodou Hlas ho nemal aj vo svojom volebnom programe. A oni sa tak radi dušujú, že ako oni všetko splnili, ako idú jedno za druhým a ten na bývanie, neviem, asi si povedal, že tak pani Saková to vyriešila tou energopomocou, tak my už sa s tým nemusíme trápiť, ale toto bolo, toto bolo naozaj zlé rozhodnutie, pán minister, a možno by ste dobre urobili, keby ste sa k tomu príspevku na bývanie vrátili, pretože ten patrí momentálne pod váš rezort a nie pod iné rezorty, ale očividne vy potrebujete byť za pekného a riešiť minoritné témy, ale to, čo tu ľudí trápi a viete, že to neviete doručiť, tak tomu sa nevenujete. Na rozdiel od vás my sa tomu venujeme, kolegyne a kolega prišli s týmto konkrétnym návrhom, ktorý tu verklikujeme naozaj už veľmi dlho a keby sa vláda ním inšpirovala, možno by aj ušetrila, lebo naozaj to vykurovanie sáun a bazénov bohatých ľudí, ktorí nepotrebujú energopomoc, tak tam odišli peniaze dolu vodou, aj dolu, dolu, dolu všetkým tým kúrením, takže rada by som aj ja zo pozície spravodajkyne poprosila kolegyne a kolegov, aby tento adresný a dobrý efektívny návrh podporili. Ďakujem pekne. [16:26] Richard Raši Nech sa páči, zaujmite svoje miesto, pani spravodajkyňa. Chcem sa spýtať, či sa ešte niekto chce ústne prihlásiť. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete ešte zaujať stanovisko, pán navrhovateľ, spravodajkyňa nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 z roku 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1257. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. [16:27] Simona Petrík – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže predkladám pomerne dva veľmi jednoduché a praktické návrhy zákonov. Jeden predkladám samostatne, to je tento prvý, a druhý s kolegyňou Luciou Plavákovou. Ja teda k tomuto prvému návrhu len stručne uvediem, že ide o to, že jeho cieľom je zaviesť flexibilitu do čerpania materskej a otcovskej materskej dovolenky, a to tak, že ako pre matku, tak aj pre otca dieťaťa bude možné si materskú rozdeliť. Túto zatiaľ nechám a hlásim sa do rozpravy ako prvá. Zaujímajte, prosím, miesto. [16:28] Richard Raši Pre navrhovateľov. Pani poslankyňa Veronika Veslárová, nech sa páči, uveďte správu. [16:28] Veronika Veslárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1257. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1327 z 30. 3. 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Prepusť akonáhle, prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Otváram. [16:29] Richard Raši Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pani navrhovateľka, pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [16:29] Richard Raši Všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pani navrátička. Poslankyňa Petrík, nech sa páči. Ďakujem. [16:30] Simona Petrík – Vystúpenie Ďakujem. Budem teda len pokračovať, ako som tento návrh zákona uviedla. Na túto schôdzu prichádzam s dvomi veľmi praktickými riešeniami pre rodičov, pre rodiny s deťmi. V podstate robím to, čo by mal robiť minister práce, sociálnych vecí a rodiny a nerobí to. Jediné návrhy, ktoré sme za posledné takmer tri roky v tomto pléne smerom k rodinám videli alebo teda jediný bol smerom k jednorodičom, kde pán minister doteraz nebol schopný prísť s definíciou jednorodiča, teda s legislatívnym ukotvením jednorodiča do legislatívy, aby sme potom mohli na túto definíciu naväzovať a napasovať riešenia, ktoré budú adekvátne pre jednorodičov, pretože jednorodičia sú najohrozenejšou skupinou chudobou v súčasnosti. Ja prichádzam s veľmi praktickým návrhom. Je veľmi jednoduchý a musím povedať, že vychádzam z praxe, pretože množstvo najmä mužov, musím povedať, najmä mužov otcov, ma kontaktovalo so situáciou, že si nemohli vyčerpať celú svoju otcovskú dovolenku. Otcovská dovolenka, to je vlastne mužský ekvivalent materskej dovolenky, čiže to je ten zhruba polrok pre mužov, je to 28 týždňov, ktoré si môžu vyčerpať až do troch rokov veku dieťaťa. Väčšinou teda to býva tak, že matka ide na materskú hneď po narodení dieťaťa, dokonca ešte pár týždňov pred jeho narodením a čerpá si materskú a potom nabehne na rodičovský príspevok. O ňom bude ten môj druhý návrh. Potom nastupuje otec, ktorý si môže materskú, alebo volajme ju teda otcovskú, aby sme to nevolali smiešne materskou, keď otec je na tej dovolenke. Tak tú si môže vyčerpať až do dovŕšenia troch rokov veku jeho dieťaťa. No a muži si to čerpajú rôzne, ale veľmi často sa stáva, že zamestnávateľ im povie, že vieš čo, nemôžeš si ju vyčerpať až v tej dobe 28 týždňov, lebo nemôžeš tak dlho zostať doma. Takže množstvo mužov potom tú materskú končí skôr. A už si ju dočerpať nemôžu. Čiže naozaj skontaktovalo ma množstvo mužov, otcov, ktorí hovorili, že bol som na materskej dva mesiace, potom mi už zamestnávateľ povedal, že musíš prísť do práce, tak som išiel, materskú som zrušil a už som si ju nikdy nemohol dočerpať. Takže ten môj návrh je veľmi, veľmi jednoduchý. Pomáha zaviesť flexibilitu do starostlivosti o deti do troch rokov, čo je jeden z najvýraznejších fenoménov poslednej doby v oblasti rodinnej politiky, kde, pokiaľ naozaj chceme, aby sa muži viac zapájali do starostlivosti o deti, potrebujeme ich nejakým spôsobom viac do toho vtiahnuť a potrebujeme im dať potrebnú flexibilitu. A tá flexibilita vyzerá tak, že ako pre matku, tak aj pre otca dieťaťa bude možné si materskú alebo otcovskú prerušiť a rozdeliť, a to maximálne dvakrát. To znamená na tri časti a týmto spôsobom bude môcť aj otec, aj matka dočerpať celú svoju otcovskú alebo materskú aj vtedy, keď si ju rozdelí. Jedinou podmienkou je, že jedna časť nemôže byť kratšia ako 30 dní. Poviem príklad. Napríklad je tam tých 28 týždňov a dajme tomu, že otec si bude môcť rozdeliť túto svoju otcovskú dvakrát na tri časti, povedzme dva, dva a dva mesiace. Že pôjde teda dva mesiace bude doma, potom bude istý čas pracovať, potom bude opäť dva mesiace doma, opäť istý čas pracovať a znovu dva mesiace doma. A takto si tú otcovskú vyčerpá celú, pokiaľ to stihne do troch rokov veku dieťaťa a každá tá časť nebude kratšia ako 30 dní, tak takýmto spôsobom si bude môcť dočerpať celú svoju otcovskú. Najväčším pozitívom tejto novely je možnosť rozdeliť si otcovskú, ktorá bude motivovať otcov viac využívať inštitút otcovskej dovolenky a tým sa ešte viac podieľať na starostlivosti o dieťa s partnerkou. Inštitút delenej rodičovskej dovolenky nie je vo svete ojedinelý. Existuje tzv. dvojrodičovský systém, ten majú napríklad v škandinávskych krajinách, na Islande, v Austrálii, v Anglicku, v Nemecku. V týchto krajinách disponujú rodičia spoločným objemom dní materskej alebo otcovskej dovolenky, ktorú môžu čerpať flexibilne rôznymi spôsobmi. Na Slovensku máme jeden z najštedrejších systémov finančnej podpory rodín s deťmi v období aj pred narodením dieťaťa a následne do troch rokov veku dieťaťa. Ale táto podpora je pomerne rigidná a nie je možné ju čerpať flexibilne. A preto, ešte raz zopakujem, mojím zámerom bolo priniesť túto formu flexibility do slovenskej legislatívy a poskytnúť obom rodičom možnosť plnohodnotne využiť tie možnosti, na ktoré majú zo zákona nárok. To je všetko a budem veľmi rada za podporu tohto nenáročného praktického opatrenia, ktoré dokonca ani nebude stáť štát žiadne peniaze navyše. Ďakujem pekne. Zavriem ťa, prosím, miesto, pani poslankyňa. Chcem [16:35] Richard Raši Sa spýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pani navrhovateľka ešte stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571 z roku 2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odtiaľ 1 200. 58. Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, nech sa páči. [16:36] Simona Petrík – Vystúpenie Ďalším pomerne praktickým návrhom v oblasti rodinnej politiky, ktorý tu už dávno chýba a určite by bol vo veľkom využívaný rodičmi, je zavedenie flexibilného poberania rodičovského príspevku. Toto je hlavným cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou. A teda viac o ňom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Poprosím. Poprosím teraz pani. [16:36] Richard Raši Spravodajkyňu, pani Veroniku Veslárovú, aby uviedla správu. Ďakujem za slovo. [16:37] Veronika Veslárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1258. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1328 z 21. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal [16:38] Richard Raši Som do nej žiadnu písomnú prihlášku a prihlásila sa pani navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Ďakujem pekne. Cieľom [16:38] Simona Petrík – Vystúpenie Tohto návrhu je podpora rôznych stratégií rodičov s malými deťmi pri plánovaní ich rodičovstva aj vôbec pri plánovaní ich finančnej situácie počas rodičovstva a pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a vôbec zlaďovaní toho rodinného a pracovného života. Preto prichádzam s návrhom zákona, ktorý zavedie flexibilné poberanie rodičovského príspevku. Povedzme si, ako to je teraz. Teraz je poberanie rodičovského príspevku rigidné. Je skrátka fixne dané a poberá ho vlastne každý rodič v určitej sume. Tá suma je pre rok 2026 buď 500 € 10 centov, to je pre rodičov, ktorí predtým mali nárok na materské a pracovali, alebo je to suma 364,80 €, čiže nižšia suma, ale stále pomerne vysoká pre rodičov, ktorí predtým nemali nárok na materské a nepracovali. Ja navrhujem, aby to obdobie poberania rodičovského príspevku mohlo byť aj skrátené. Teraz je to obdobie fixne dané na tri roky a po skončení materskej alebo otcovskej dovolenky poberá ten rodič každý mesiac túto fixnú sumu, až kým jeho dieťa nedovŕši vek tri roky. Ja navrhujem, aby sa dalo, aby to bolo možné, nikoho do toho nenútime, ale aby to bolo možné pre tých rodičov, ktorým to takto viac vyhovuje, to poberanie alebo tú celkovú sumu, ktorá sa nezmení, dokopy suma sumárum sa nezmení, poberať v kratšom čase. Poberať v kratšom čase. To znamená napríklad po dobu do dovŕšenia dvoch rokov ich dieťaťa. Nie troch, ale o rok menej. A aby ste si to vedeli predstaviť, ten rozdiel tej sumy je, že to teda nebude 500 € mesačne, ako je to fixne doteraz, ale mohlo by to byť až 833,50 € mesačne, pokiaľ si to ten rodič skráti na dobu do dvoch rokov veku svojho dieťaťa, respektíve 547,20 € pri tej nižšej sume. Takže, keď sa na to pozriete, je to až o 300 € vyššia suma mesačne, ako by ju dostával teraz. Je to naozaj veľmi praktická pomoc pre rodičov, ktorí v tom momente nepracujú, minimálne jeden z nich. Stará sa doma o dieťa. A aj v súčasnej situácii, kedy sú naozaj drahé energie, drahé ceny všetkého, tovarov, služieb, potravín, tak toto je naozaj veľmi efektívna a praktická pomoc pre rodičov, že nebudú musieť čakať až do troch rokov veku dieťaťa, ale do dvoch rokov si vyčerpajú tú istú sumu, ale vo väčšej mesačnej sume a takýmto spôsobom si v tej kritickej situácii, keď sa doma starajú o dieťa a vypadáva im minimálne jeden príjem, si lepšie pomôžu, ako hovorím, až do výšky 833,50 € 30 centov. Čiže toto je veľmi, veľmi praktické opatrenie. Opäť hovorím, nestojí štát absolútne nič, pretože nenavyšujeme populisticky žiadne príspevky, len to, čo máme, pomáhame flexibilne rodičom využiť. Takáto úprava je už pomerne dlho zabehnutá v Českej republike, podobne ako iné veľmi dobré opatrenia v oblasti rodinnej politiky dobre funguje. Nevidím jeden dôvod, prečo by takéto niečo nemohlo fungovať aj u nás. A ak sa niekto ozve s nejakou kritikou, že tým pádom pôjdu rodičia skôr do práce, tak týmto ľuďom odkazujem, že už teraz je možné poberať rodičovský príspevok a zároveň chodiť do práce, lebo ten súbeh je možný. To znamená, že keď matka skončí materskú dovolenku a jej dieťa má pol roka, ona de facto aj de jure môže ísť pracovať a o rodičovský príspevok nepríde. Čiže o toto tu nejde. Tu nejde o to, že my chceme nasilu ženy vrátiť skôr do pracovného procesu. Tie sa už do pracovného procesu môžu vrátiť aj tak. Mne ide len o to, aby rodičia počas tých prvých rokov života svojho dieťaťa mali mesačne skrátka vyššiu sumu k dispozícii na svoj rodinný rozpočet. A je tam ešte jedna zmena, ktorú navrhujeme. A tou je rozšírenie okruhu osôb, ktoré sú oprávnené poberať rodičovský príspevok, o blízku osobu rodiča, ktorá sa spoločne s rodičom podieľa na starostlivosti o dieťa a žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti. Tou je napríklad starý rodič, pretože existuje... Naozaj máme rôzne typy rodín na Slovensku, ako aj kolega Sabov v predošlom bode povedal, existujú rodiny, kde sú jednorodičia z rôznych dôvodov, napríklad, že naozaj druhý partner zomrie alebo nejaví záujem o starostlivosť dieťaťa. Nemá financie na to, aby to dieťa nejakým spôsobom podporoval, ale stará sa oň. Minimálna byrokracia, množstvu, množstvu 10 000 rodín na Slovensku by to určite zlepšilo ich životný štandard a preto vás prosím o jej podporu. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite [16:44] Richard Raši Svoje miesto. A teraz dám priestor na faktické poznámky, pani poslankyňa Gregorová, nech sa páči. Ďakujem za slovo a [16:44] Richard Raši Považský Potok, ďakujem za slovo. [16:44] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem teda obom kolegyňám predkladateľkám za tento návrh. Chcem ho určite aj teda touto faktickou poznámkou nejakým spôsobom podporiť. A vy mi aj v tej dôvodovej správe spomínate argument o mzdovej priepasti alebo teda gender A ďakujem teda obom kolegyňám predkladateľkám za tento návrh. Chcem ho určite aj teda touto faktickou poznámkou nejakým spôsobom podporiť a vy mi aj v tej dôvodovej správe spomínate argument o mzdovej priepasti alebo teda gender pay gap a ja si naozaj myslím, že tento zákon je, čo sa tohto týka, špeciálne dôležitý. Na Slovensku zarábajú ženy v priemere o 16 % menej ako muži, podľa tých dát, čo som ja našla. Ale ak sa však pozrieme na kategóriu rodičov v produktívnom veku, tak tento rozdiel sa ešte prehlbuje a nie je to, že by ženy neboli dostatočne ambiciózne, ale je to skôr tou rigiditou práve nášho systému, ktorá doslova trestá matky za to, že sa rozhodli mať deti. Zároveň Slovensko patrí ku krajinám s najdlhšou, alebo teda najdlhším čerpaním rodičovskej dovolenky v EÚ a samozrejme vieme, že čím dlhšie je žena mimo trhu práce, tak tým, ako keby, znie to hrozne, ale ako klesá jej trhová hodnota a teda šanca na nejaký kariérny rast a ten súčasný systém s nízkym príspevkom ženy tak to ako keby uzamyká doma. Čiže, ak by sa takéto čerpanie umožnilo, tak to naozaj podľa mňa vytvorí finančný vankúš na to, aby sa možno mohli vrátiť skôr do toho pracovného procesu, ako si to želajú a naozaj to tým pádom považujem za veľmi dobrý návrh a naozaj budem veľmi rada, ak buď si ho teda niekto z koalície osvojí, alebo ho podporí a ešte raz ďakujem vám. No. [16:46] Richard Raši Pani poslankyňa Šrobárová, nech sa páči. [16:46] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni Petrík za prinesenie tohto návrhu zákona opätovne na rokovanie. Ja tak, keď komunikujem naše teda sociálne, naše opatrenia v tejto sociálnej oblasti, tak narážam na také argumenty ľudí, vraj teda máme na Slovensku veľmi štedrý a dlhý teda ten systém, kedy sa môže žena zostať doma starať o dieťa. Ono na jednu stranu to tak vyzerá, ale na druhú stranu to tak vôbec nie je a presne tento návrh zákona by to vyriešil, pretože na prvé počutie tých 400 alebo 500 € ten rodičovský príspevok mesačne znie fajn, ale v dobe, kedy nám naozaj sa zvyšujú ceny úplne všetkého a my tu máme ceny od bytov, prenájmov, cez pohonné hmoty, cez potraviny úplne úplne už rovnaké ako v západných krajinách, kde máme oveľa oveľa, kde majú oveľa oveľa vyššie platy, tak jednoducho ani táto suma nie je dostačujúca na to, aby žena pokryla všetky výdavky v domácnosti, čiže toto opatrenie by vyriešilo to, že by bola takto dlhodobo nútená byť na týchto 400 – 500 €, čo na prvé počutie znie fajn. A ja chcem povedať, že je to skvelé riešenie aj kvôli tým jednorodičom a jednorodičovským domácnostiam, pretože úplne si viem predstaviť, že žena, matka, ktorá žije sama s dieťaťom, ale teda s niekým v domácnosti, napríklad so svojimi rodičmi alebo nejakým svojim rodičom, ktorí sú starí rodičia toho dieťaťa, vedeli by jej pomôcť v tejto starostlivosti. Ona by sa mohla vrátiť do pracovného teda behu, kedy je vlastne, to si uvedomme všetci, že vtedy vtedy je ten človek ako keby prínosný aj pre náš systém, čo sa týka daní a odvodov a štát na tom získava. A to dieťa je v opatere blízkej osoby. Takže všetko je úplne v poriadku. Ďakujem. Pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči. [16:48] Richard Raši Ďakujem [16:48] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Ja tiež vítam návrh mojich kolegýň a chcem povedať, že som teraz čerstvo v kontakte s jednou matkou, ktorá má dve deti, staršie školopovinné dieťa so zdravotným znevýhodnením, ktoré chodí do špeciálnej internátnej školy. Mladšie dieťa má rok a ona mi písala, že nebude môcť s tým mladším byť doma tri roky, pretože nedokáže potom zabezpečiť všetko tomu dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, pretože napríklad má takú diagnózu, že potrebuje kočík, ktorý stojí 6000 €, teraz čaká už niekoľko mesiacov na posudok a rozhodnutie, ale aj keď ten príspevok dostane, tak jej nezaplní tú celú sumu 6000 €. To dieťa rastie, potrebuje ortopedické topánky a iné, iné pomôcky, na ktoré treba oveľa viacej doplácať ako dieťaťu, ktoré nemá zdravotné znevýhodnenie, takže tiež podporujem tento návrh zákona. Pán poslanec D, nech sa páči. Ďakujem. [16:49] Richard Raši Pekne za [16:49] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Ďakujem za tento návrh zákona. A celkovo však sme tu dnes od rána. Sú tu prevažne teda opozičné návrhy zákonov a ja by som asi toto očakával, že parlament bude rokovať a prerokovávať návrhy zákonov, ktoré reálne môžu pomôcť ľuďom, rodinám, mladým rodinám. A mňa teda, však na jednej strane super, že to opozícia prináša, ale na druhej strane by som skôr očakával od koalície, že sem bude nosiť takéto návrhy zákonov, lebo oni majú tú väčšinu, oni ich vedia schváliť a oni vedia na konci dňa tým ľuďom pomôcť. A mňa to teda mrzí, lebo keď si teraz zhrnieme, čo všetko sme na tejto schôdzi mali, aké zákony tu, žiaľ, boli schválené a aké zákony sa tu prerokovávajú a schválené nebudú, tak mne to je naozaj veľmi ľúto, lebo toto by naozaj mohlo pomôcť ľuďom, ktorí teda sú na tej materskej alebo teda rodičovskej a mohli by mať viac peňazí. A to je podľa mňa niečo, čo by tu mala doniesť koalícia. Koalícia by mala za to zahlasovať. To ja, keď už za to nezahlasuje, lebo však viem, že v koaličnej zmluve majú, že nebudú podporovať opozičné návrhy zákonov, hoci sú dobré, tak by bolo možno na mieste, keby si ich oni osvojili a sem takýto návrh zákona doniesli, lebo parlament je to miesto, kde naozaj vieme tým ľuďom pomôcť. A myslím si, že takéto návrhy zákonov, bez ohľadu na to, či s nimi príde koalícia alebo opozícia, by mali byť podporené. Takže ja veľmi vítam túto iniciatívu a som rád, že, keď už teda nie koalícia, tak aspoň opozícia má takéto návrhy zákonov. A chcem teda povzbudiť aj poslancov koaličných, keďže zopár ich tu je, aby sa inšpirovali zákonmi, ktoré môžu pomôcť ľuďom na Slovensku, lebo vieme, aká je aktuálna finančná situácia aj mladých rodín. A dnes sa naozaj ľudia rozmýšľajú nad tým, či si vôbec založia rodinu, lebo na to proste nemajú financie. A to je jeden z dôvodov, prečo nám teda aj klesá tá pôrodnosť, lebo na to rodiny nemajú financie. Nie, že by tie deti nechceli, ale keď to raz nemáte z čoho uživiť, tak si dvakrát zrátate, či si tú rodinu založíte, takže ďakujem za tento návrh zákona. [16:51] Richard Raši Pani poslankyňa Petrík s reakciou na faktické poznámky. Ďakujem. [16:51] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vám, kolegovia aj kolegyne, za aktívnu podporu a ja len budem pokračovať na margo toho, čo kolega David Day, čím uzatváral svoju faktickú. Skutočne, táto vláda sa chváli tým, že poskytuje obrovské množstvo sociálnych dávok a rôznych finančných podpôr pre rodiny s deťmi. Ale, čo je paradoxné, že sa nám tu rodí stále menej detí a že stále menej ľudí si chce zakladať na Slovensku rodiny. Darmo my prichádzame s tehotenským, darmo máme vysoký príspevok pri narodení dieťaťa, aj štedrý rodičovský príspevok. Pán minister sa tu chváli jeho každoročnou valorizáciou a takisto štedrou materskou. Naozaj, tá podpora je pomerne štedrá do troch rokov veku dieťaťa, ale čo potom, to je prvá vec, že potom tu už absentuje akákoľvek iná podpora. A ministerstvo práce ani táto vláda doteraz neprišli so žiadnymi riešeniami, ktoré by túto situáciu nejako napravili. A ja vám hovorím, že tým riešením je flexibilita. A ja tu prichádzam s dvomi návrhmi, ktoré zavádzajú flexibilitu. Jeden zavádza flexibilitu do čerpania materskej a otcovskej, že si ju otec aj matka budú môcť rozdeliť, väčšinou skôr otec a tým pádom aj dočerpať celú. A ten druhý je flexibilné poberanie rodičovského príspevku, to znamená, že môžu si skrátiť čas poberania príspevku a o to navýšiť mesačnú sumu toho rodičáku, čo im v tej konkrétnej dobe veľmi pomôže a možno si aj povedia, že OK, keď ja tu mám takúto možnosť a môžem popritom aj pracovať a ani sa mi až tak úplne zle nežije, možno, že si premyslím aj to druhé dieťa. Prečo ste doteraz s takýmito návrhmi neprišli? To je moderná rodinná sociálna politika, ktorou sa riadi každá príčetná krajina, ktorá chce nejakým spôsobom minimálne aspoň udržať pôrodnosť, ktorá u [16:53] Richard Raši Chcem sa ešte spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Pani navrhovateľka, už nie. Pani spravodajkyňa, nie. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom je návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k tragédii zo 17. marca 2026 v osade v obci Mirkovce. Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči, uveďte návrh. [16:54] Ingrid Kosová – Vystúpenie Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za slovo a dovoľte mi, aby som dnes predložila návrh uznesenia k tragédii, ktorá sa stala v Mirkovciach v marci tohto roka. A ide o tragédiu, ktorá nie je nejakou ojedinelou udalosťou. Ale je súčasťou dlhodobého a systematického zlyhávania štátu. Bohužiaľ, jej obeťou sú maloleté deti. Maloleté nevinné deti. V Mirkovciach však nezhorela len chatrč. V Mirkovciach zlyhal štát. Zlyhal v ochrane najzraniteľnejších, zlyhal v prevencii, zlyhal v základnej funkcii chrániť život. Práve preto predkladáme uznesenie, ktoré nemá byť len nejakým formálnym aktom súcitu a nemá byť ani prázdnym politickým gestom, ale má byť jasným pomenovaním reality a výzvou na systémové riešenie vlády. Pretože ak budeme tieto udalosti naďalej označovať len ako nešťastia alebo tragédie, nikdy ich nezačneme riešiť ako to, čím v skutočnosti sú. Predvídateľné dôsledky dlhodobo ignorovaných problémov. Ja si dovolím taký krátky vhľad do tejto témy a do života týchto ľudí. Na Slovensku žije podľa dostupných dát približne 90 000 ľudí vo vylúčených rómskych komunitách v neformálnych alebo neskolaudovaných obydliach. Ďalších približne 95 000 ľudí žije v tzv. nekonvenčnom bývaní. To znamená chatrče, unimobunky alebo provizórne stavby. Áno, je to len 185 000 ľudí. To znamená, že nie je celá rómska komunita, ako sa mylne na Slovensku predpokladá, ktorých je asi okolo 500 000. Dá sa povedať, že takmer 1/3 žije naozaj vo vylúčených lokalitách, vo veľmi zlých podmienkach a v zlom bývaní. Ale napriek tomu, že je to menšia časť rómskej populácie na Slovensku, tak to nie je marginálna skupina, pretože, keď si to predstavíte, tých 185 000 ľudí, tak to je také jedno menšie, stredne menšie mesto. A predstavte si, že toto mesto je bez vody, bez kanalizácie, bez elektriny, bez bezpečného kúrenia a samozrejme bez správneho vzťahu k svojej nehnuteľnosti, v ktorej bývajú. Viac ako 45 % domácností v marginálne znevýhodnených rómskych komunitách žije bez právnej istoty k svojmu obydliu. A až 88 % žije naozaj v preľudnenom obydlí. To znamená, že kým na jednu izbu v populácii majoritnej alebo integrovanej pripadá jedna osoba, tak v rómskych komunitách sú to tri osoby. Počúvame to tu stále. O tejto situácii už dlhodobo vieme. Až sa táto situácia stala takou normou spoločnosti a nikoho to nejakým spôsobom neprekvapuje. Lenže tu nejde o normu. Tu ide o výsledok, a ja som to už dnes povedala, štrukturálneho a niekoľkogeneračného inštitucionálneho rasizmu. Toto si musíme povedať. Ja viem, že sa často hovorí o tom, že Rómovia si tento život v týchto komunitách vybrali, ale myslím si, že dnes som tu už mala takú historickú exkurziu o tom, ako vôbec vznikali a v dôsledku čoho vznikali rómske osady, takže verím, že sa už k tomu nemusíme vracať a že tento jeden argument alebo skôr stereotyp už je vyvrátený a že ho v tejto miestnosti už nebudem ani od koaličných, ani od žiadnych kolegov a kolegýň počuť. Za posledné roky evidujeme desiatky obetí požiarov v týchto komunitách. Medzi nimi je, bohužiaľ, veľké, neprimerane veľké množstvo detí. Len v tomto roku sme boli svedkami už štyroch požiarov. Okrem Mirkoviec to bol Podsadok, Lipany, Podhorany. A, ak si spomínam, tak v poslednom období bol ešte jeden požiar, kde v dôsledku toho prišlo 50 ľudí o strechu nad hlavou. Nespomínam si teraz, kde presne to bolo. V minulom roku prišlo o život pri požiaroch v rómskych komunitách až 11 ľudí a z toho deväť detí. Najtragickejší bol marcový požiar vo Veľkom Šariši, ktorý pripravil o život štyri deti a ich prababku. V novembri potom došlo k dvom tragickým požiarom v osade Mašličkovo, v košickej mestskej časti Luník 9, kde zahynuli dve maloleté deti, a potom nočný požiar v obci Kozárovce pri Leviciach, ktorý usmrtil tri deti vo veku 4 až 8 rokov a ich mamu. A ja sa pýtam, ako dlho ešte budeme tieto udalosti nazývať tragédie alebo nešťastné udalosti, ak ide o opakovaný vzorec. Lebo ak sa niečo deje znova a znova, tak to už nie je náhoda. Tu ide o systém. Tieto rodiny žijú v podmienkach, kde každá zima je pre ne voľbou medzi dvoma rizikami. Či si zakúria v tých provizórnych pieckach a podmienkach, ktoré majú, a budú riskovať, že sa niečo stane, že vznikne požiar, alebo či si nezakúria a potom umrznú. Toto nie je slobodná voľba. Toto nie je možnosť výberu. Toto je dôsledok absencie a nečinnosti štátu. A ja sa pýtam otvorene, kto za toto nesie v 21. storočí zodpovednosť, že na území Európskej únie žijú ľudia v takýchto podmienkach, že ich smrť v ohni nie je výnimka, ale opakujúci sa jav. Štát má pritom jasné záväzky. Je tu Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o ochrane života. Storočia zodpovednosti, že na území Európskej únie žijú ľudia v takýchto podmienkach, kde ich smrť v ohni nie je výnimkou. Ale opakujúci sa jav. Štát má pritom jasné záväzky. Je tu Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o ochrane života, zdravia a ľudskej dôstojnosti. Potom sú tu medzinárodné dohody, ktoré hovoria o osobitnej ochrane malých detí. A realita je zatiaľ taká, že viac ako 90 000 ľudí žije v podmienkach, ktoré tieto práva fakticky absolútne negujú. Pri poslednom minuloročnom tragickom požiari v Kozárovciach sa ozvali viaceré organizácie, ktoré sa venujú vylúčeným komunitám. Napríklad to bolo združenie EduRoma, ktoré vyzvalo rómskeho splnomocnenca, aby zvolal medzirezortnú pracovnú skupinu. Bola to aj organizácia Človek v ohrození, ktorá napísala otvorený list, v ktorom štát kritizuje, že zlyháva v ochrane detí pred požiarmi. List bol adresovaný aj ministrovi vnútra, ministrovi práce, komisárovi pre deti a aj rómskemu splnomocnencovi. Viete, čo sa stalo? Na list nikto neodpovedal. Reagoval iba Úrad prezidenta Slovenskej republiky, ktorý oznámil, že list bol zaevidovaný. A bez ďalšej spätnej väzby. V nadväznosti na list organizácie krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline nariadilo mestám vykonať preventívnu činnosť. Zo strany Úradu splnomocnenca pre rómske komunity máme informácie len o tom, že úrad bol prítomný v krízových štáboch a zabezpečoval logistiku a krízovú intervenciu na Luníku 9. Zabezpečil tam napríklad aj hygienickú pomoc. Spišskému Štiavniku poskytol 40 000 schémy, ktorá slúžila len teda na krízovú intervenciu, a Lomničke poskytol núdzové ubytovanie. Zrejme jednu UNIMO bunku a to je všetko, čo sa v predmetnej udalosti udialo. Ja sama som ešte intervenovala u všetkých obcí, kde bol za posledných 10 rokov nejaký požiar. Vypýtala som si, ako samosprávy riešia túto situáciu. Bohužiaľ, spätne sa mi na túto zákonnú povinnosť ozvalo len pár z týchto samospráv, pretože nemajú administratívne kapacity, aby vôbec čosi takéto spracovali, aby mi teda mohli dať dokumentáciu predmetnú, ale keď som potom telefonicky komunikovala s nimi, aby som im teda vysvetlila, čo je mojím záujmom, že teda nie je nejakým spôsobom ich viktimizovať, ale získať informácie, či štát vôbec vyvíja nejakú pomoc samosprávam v tejto oblasti, tak mi bolo povedané, že okrem tohto, čo som vám vymenovala, tak sa samosprávam nepomáha v tejto oblasti absolútne nejako. Jednoducho samosprávy sú plne zodpovedné za to, v akých podmienkach žijú obyvatelia ich obce. Ale štát im na to nedal žiadne nástroje, aby mohli túto situáciu riešiť. Predkladané uznesenie preto reaguje na tri základné roviny. Po prvé, pomenuvávame realitu. Chceme, aby sa parlament jasne prihlásil k tomu, že požiare v marginalizovaných rómskych komunitách nie sú individuálnym zlyhaním, ale že sú systémovým problémom. Po druhé, žiadame vyvodiť zodpovednosť za štát, že štát nesie zodpovednosť za podmienky, v ktorých ľudia žijú, tak ako žijú v 21. storočí. A po tretie, chceme od vlády Slovenskej republiky naozaj záväzok, že bude konať. A to v prvom rade v oblasti bezpečného bývania, vrátane infraštruktúry, vody, kanalizácie, dostupnosti energií. Vláda predsa musí mať konečne nejaký komplexný plán a musí vyčleniť dostatok financií na riešenie bývania v týchto lokalitách. Bez pomoci zvonka sa títo ľudia k dôstojnému bývaniu a hlavne bezpečnejšiemu bývaniu nikdy nedostanú. Ak budete namietať, že nemôžu dostať nič zadarmo, to je taký večný argument na Slovensku, tak dovoľte mi povedať len jedno. Dnes už existuje niekoľko programov, ktoré sú založené na pomoci ľuďom v generačnej chudobe tak, aby sa títo ľudia podieľali na riešení svojej situácie. Volá sa to svojpomocné zabezpečenie bývania. Stačí si len vybrať, ktorý z týchto programov, ktoré gestorujú buď mimovládne organizácie, alebo Slovenská sporiteľňa, alebo Národná banka Slovenska, prevezmeme do národného projektu. Stačí na to získať peniaze a implementovať to. A prestať, samozrejme, šíriť populizmus a nenávisť. Navrhujeme tiež v uznesení, aby sa vytvoril nejaký krízový fond alebo nejaký krízový mechanizmus, ktorý by vedel naozaj veľmi rýchlo a promptne pomôcť týmto ľuďom, ale hlavne samosprávam pri požiaroch a pri rôznych živelných katastrofách. Táto pomoc musí byť ale rýchla, nemôžu na ňu samosprávy čakať niekoľko mesiacov, nemôže to byť len v bunkách, keď bez strechy nad hlavou je 50 ľudí. A musí to byť nielen toto ubytovanie, ale musí to byť naozaj prvotná materiálna pomoc, ale aj psychologická podpora, na ktorú, bohužiaľ, v tomto štáte neustále zabúdame. A hlavne, my sa nemôžeme spoliehať len na samosprávy, ktorým neustále berieme nejaké finančné prostriedky a ktoré sú nútené hľadať pomoc sponzorsky. Alebo vôbec. Napríklad ľudia vo Veľkom Šariši stále spia v provizórnych stanoch. No a napokon je nevyhnutné naozaj prijať preventívne opatrenia, aby sa podobné situácie a požiare nikdy neopakovali. To znamená bezpečnejšie vykurovanie, lepšiu infraštruktúru a celkovo lepšie podmienky bývania v týchto komunitách. A teraz k tomu najdôležitejšiemu. Keď dôjde k tragédii, tak často počúvame slová o individuálnom zlyhaní, o nezodpovednosti a problémových komunitách. Ale čísla hovoria niečo úplne iné. Desaťročia máme nevyriešený problém bývania. A to nie je problém individuálneho zlyhania. To je problém systému. Desaťročia máme nevyriešenú infraštruktúru. To tiež nie je individuálne zlyhanie. To je problém systému. Takisto máme desaťročia nevyriešený prístup k energiám. Je to individuálne zlyhanie? Asi ťažko. Ani prevencia nie je individuálne zlyhanie. Všetko je to výsledok nečinnosti. Výsledok tohto zlyhania, žiaľ, nie je abstraktný. Tento výsledok má mená a má tváre malých detí. Ak štát dnes nevie garantovať základnú bezpečnosť bývania, potom nejde o sociálnu politiku. Ide o zlyhanie základnej funkcie štátu. A preto tu dnes nehovoríme len o nejakom geste alebo nevyzývame vás k empatii. My tu hovoríme o zodpovednosti a o povinnosti. Ak sa tragédie opakujú, potom nestačí len vyjadrovať sústrasť. Treba naozaj rázne a rýchlo konať, lebo každý ďalší požiar, každé ďalšie dieťa, ktoré zomrie v plameňoch, už nebude len tragická udalosť. Bude to dôsledok aj vášho rozhodnutia v tejto veci nekonať. A to je niečo, čo si ako zákonodarný zbor nemôžeme, alebo aspoň nemali by sme si dovoliť, a nemôžeme to ďalej ignorovať. Týmto predslovom som predstavila toto uznesenie a zároveň sa potom hlásim aj prvá do rozpravy. Ďakujem. [17:07] Richard Raši Pán poslanec, nech sa páči, uveďte správu spravodajcu. [17:08] Marián Čaučík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tragédii zo 17. marca 2026 v osade v obci Mirkovce. Tlač 1236. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1298 z 30. marca 2026 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia dňa 13. apríla 2026 na svojej 40. schôdzi, 45. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členiek a členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Prosím, zaujmte [17:09] Richard Raši Pán poslanec, svoje miesto. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani navrhovateľka, ktorá vystúpi ako prvá. Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. [17:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie Za slovo. Napriek tomu, že som predstavila tento návrh uznesenia a tak by som rada ešte pozerala sa na tento problém aj trošku z inej strany. Pretože, ak si spomínate, tak už pri Mašličkove sme sa tu v parlamente pýtali aj premiéra tejto krajiny, aký má postoj k riešeniu tejto situácie. A to, čo sa nám dostalo spätne, fú, tak to bola iná sprcha. A práve preto by som sa aj z tejto strany chcela na to vyjadriť. Viete, ja mám v poslednom čase a nielen v poslednom, posledné dva mám pocit, že koaliční kolegovia dnes žijú v nejakom politickom vesmíre, že na každý problém existuje nejaké univerzálne vysvetlenie, že za to môže opozícia. Za všetko môže opozícia. Opozícia môže za stav verejných financií, aj za rastúcu chudobu môže opozícia, hoci tá istá vláda v tom istom čase rozdáva stovky miliónov na energopomoc alebo na 13. dôchodky a zároveň ich berie ľuďom z peňaženky v podobe zvyšujúcej sa DPH-čky. Opozícia mohla aj za protesty, ak si spomínate, hoci ide o legitímne ústavné práva občanov reagovať na kroky vládnej koalície. Pobavilo ma tiež, že my môžeme za napätie spoločnosti, a keď sú to práve predstavitelia koalície, ktorí svojimi dennodennými útokmi, strašením a vyvolávaním nepriateľov polarizujú tú spoločnosť tiež. A takisto ma pobavilo, keď sme sa dopočuli, že vlastne opozícia môže aj za legislatívny chaos v parlamente, pretože obštruujeme. Napriek tomu, že parlament ovláda koalícia, napriek tomu, že koalícia predkladá zákony, skracuje si tieto konania, sama si potom schvaľuje tie zákony, no vynadáva na opozíciu, ktorá si drzo dovolí hovoriť svoj názor, upozorňovať a nebodaj aj protestovať proti tomu, že koalícia rozkladá právny štát. A výpočet týchto absurdných obvinení môže pokračovať donekonečna. Napríklad aj za nárast drobnej kriminality vraj mohla opozícia, hoci je to vláda, ktorá presadila nebezpečný trestný zákon. No, opozícia však ale mohla za to, lebo upozorňovala na to, že tam bude problém, tak. Vinná bola opozícia. Je to smiešne nelogické. No a podľa tejto logiky môže kľudne opozícia aj za to, že tu máme určité historické traumy, ktoré vyvrcholili do chudoby marginalizovaných komunít. Možno je opozícia vinná aj za to, že Rómovia boli vyháňaní desiatky rokov na okraj spoločnosti už v stredoveku, aj za to môžeme. Alebo môžeme za deportácie 40. rokov minulého storočia. Môžeme aj za možno za nútené vysťahovanie z roku 1989 a zrejme aj za to, že z krajiny, kde vylúčené komunity takmer neexistovali už, tak dnes máme 1000 osád. Aj za to môže podľa tejto logiky opozícia. Viete, všetko to obvinenie, tie výhovorky a tie konštrukcie majú jeden spoločný menovateľ. A to je strach z priznania si vlastnej zodpovednosti. Nič to neukázalo práve lepšie ako tá tragédia v Mašličkove, kedy matka s popálením a s dieťaťom v náručí utekala z horiacej chatrče a ďalšie dve deti zomreli. A premiér tejto krajiny namiesto toho, aby prejavil ľudskosť a empatiu, tak použil doslova a do písmena politickú surovosť. Ukazoval prstom na matku, ktorá je vlastne obeť a on ju obvinil. Nie systém, ktorý jej nedal šancu, aby sa z takejto situácie dostala, ale tá matka bola na vine za to, že sa do tejto situácie dostala a že tam zhoreli jej dve malé deti. Obviňovať matku, ktorá stratila deti, tak to je, akože nehnevajte sa na mňa, ale ja to nemôžem inak vnímať ako morálne dno. Je to alibi, ktoré má prekryť totálne hlbšie zlyhanie. A to je to, že Slovensko dlhodobo neplní ústavnú povinnosť chrániť život a dôstojnosť ľudí bez ohľadu na ich etnicitu, na ich pôvod, na ich sociálny status, že nerieši rovnosť v prístupe k bývaniu, energiám a základnej infraštruktúre. A že segregácia a generačná chudoba je výsledkom verejných politík. Nie individuálnych zlyhaní, verejných politík. A inštitucionálneho rasizmu. Dneska to budem opakovať donekonečna. Čiže, ak sa tragédie systematicky opakujú, tak nejde o náhodu, vážení, ale o systémové zlyhanie. A v systéme je niekto, kto by za… Rasizmu. Dneska to budem opakovať. Donekonečna. Čiže sa tragédie systematicky opakujú, tak nejde o náhodu, vážení, ale o systémové zlyhanie. A v systéme je niekto, kto by za A tým niekým je štát, konkrétne vlády, ktoré mali tú moc a nekonali. Pokiaľ Slovensko neprizná realitu segregovaných komunít a generačnej chudoby, pokiaľ bude vláda naďalej obviňovať všetkých okolo seba, len nie seba, tak tento cyklus zostane nekonečný. Tento problém nebude mať riešenia. A kým sa najvyšší predstavitelia štátu budú správať ako politickí hráči extrémnej pravice a nie premiéry všetkých ľudí, bude sa krehká časť spoločnosti naďalej rozpadať a prepadať do chudoby. Ak je niekto zodpovedný za to, že deti zomierajú v požiaroch, ktoré sú predvídateľné a odvrátiteľné, potom je to ten, kto má v tomto štáte moc. A keď máte moc, máte aj povinnosť konať. Ďakujem. [17:16] Richard Raši Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec, chcete sa? Nech sa páči. Či sú dvaja poslanci prihlásení do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči ako prvá. Vážení [17:16] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Mal zobrať zodpovednosť. Kolegovia, vážené kolegyne, som spolupredkladateľkou tohto návrhu už druhý raz. Sme tu pred vami. Prvýkrát to bolo pri tej tragédii v Mašličkove a ja som si naozaj nemyslela, že v priebehu pár mesiacov budeme žiadať tento parlament opätovne o to, aby sme prijali aspoň uznesenie, ktorým zaviažeme vládu konať. Teraz už dokonca sme sa neodvážili ani požiadať o nejaké zriadenie fondu na odškodnenie týchto obetí, pretože po prvom raze a potom, čo sme si tu vypočuli od premiéra tejto krajiny, premiéra všetkých ľudí, nielen vybranej skupiny obžalovaných osôb, pre ktorých robí prvé aj posledné, a ešte teda pre Vladimíra Putina, aby sme nezabudli. Tak sme sa prosto neodvážili ani len dať tam to odškodnenie pre obete týchto tragédií, lebo sme pochopili, že to je prosto cesta zarúbaná. Ale ja sa k tomu nemôžem nevrátiť vo svojom príspevku. V prvom rade teda podpisujem všetko, čo kolegyňa Kosová povedala. Lepšie sa to už nedá povedať. A ja chcem vyjadriť svoje hlboké sklamanie. Sklamanie z tohto parlamentu, ktorý prosto nie je schopný, a zrejme však zajtra to nepodporíte, ani nebudete schopní zajtra zahlasovať aspoň za podporu takéhoto minimalistického ustanovenia. Potom, čo znova zomreli deti pri požiaroch. My sme si vypočuli na ľudskoprávnom výbore množstvo rečí od splnomocnenca Daška, od ministerstva práce, ako budú prijaté nejaké opatrenia, ktoré budú viesť k požiarnej prevencii, aspoň minimálne, že teda v tých osadách, keď už nevedia vyriešiť otázku bývania, generačnej chudoby, toho, aby sa tí ľudia mohli zamestnať, aby neboli v segregovaných školách, aby mali prístup k zdravotníckemu ošetreniu, očkovaniu a podobne, že teda, keď nič z tohto nebude dostupné, lebo na týchto ľuďoch v osadách v skutočnosti vláde nezáleží. Tak sme mali aspoň sľúbené, že príde k tomu, že tam budú robené protipožiarne opatrenia, že aspoň teda sa začne robiť s tými obyvateľmi, aby sa naučili hasiť tie požiare, aby tam prišla nejaká kontrola, ktorá im správne tie piecky aspoň zaizoluje, aby tam boli k dispozícii aspoň nejaké hasiace prístroje a niekto tam dostal školenie o tom, ako s nimi zaobchádzať. Stalo sa niečo z toho? Nič. Prosto novej tejto vláde a politickej reprezentácii tejto krajiny, ktorá drží moc v štáte, je vlastne úplne jedno, koľko detí v tých osadách umrie. Je im jedno, že umreli v Mašličkove, že umreli tu v Mirkovciach, je im jedno, že na jeseň a v zime tohto roku zrejme dôjde k ďalším tragédiám a na jar budúceho roku pred voľbami zrejme k ďalším. Vy to prosto odmietate riešiť. A ja tomu nerozumiem, že prečo to odmietate riešiť, že naozaj nemáme už ani štipku ľudskosti a úctu aspoň k životom malých detí? Že nám vôbec na tom nezáleží, že musíme stále ako spoločnosť hľadať výhovorky a obviňovať týchto ľudí z toho, že oni si za to môžu sami, závidieť im, keď sa za nich nejaká reprezentácia postaví, a vyhadzovať im a vyhadzovať nám všetkým na oči, ako sme si to dovolili, ako sme si to dovolili žiadať vôbec nejaké odškodnenie pre nich. Napríklad toto bola jedna z vecí, ktorá okrem tej premiérovej surovosti mňa prekvapila asi najviac. A to bolo to, s akou obrovskou vlnou negativity sme sa stretli potom, čo sme si dovolili požiadať o to, aby štát odškodnil obete týchto tragédií. Ja som nikdy v živote, akúkoľvek tému som predtým riešila, vrátane témy cudzincov – pardon, ingadnie si prihlásenie? Ako Simona. Hej, pochopila som to. Nikdy predtým, nech som akúkoľvek tému riešila, vrátane migračnej témy, tak som nedostala toľko nenávistných e-mailov, ako keď sme riešili tému odškodnenia rodín z Mašličkova. A myslím si, že premiér, keď sa tu na hodine otázok postavil a tým hrozným spôsobom okomentoval obrovské ľudské nešťastie, surfoval vedome na vlne rasizmu časti ľudí, ktorí stále majú v očiach voči ľuďom rómskej etnicity a národnosti. A to je proste nechutné. To je, milí kolegovia, fakt, že vrchol nechutnosti, pretože aj keď premiér tejto krajiny sa rozhodne, že nejde, nie, on nielen, že nejde urobiť nič, aby pomohol tej rodine a tým ľuďom, ktorým zhoreli tie príbytky a uhoreli deti. Ale on sa proste rozhodne z nízkych dôvodov, úplne amorálne, využiť predsudky a nenávisť ľudí voči Rómom a ešte to posilniť z tohto miesta, z autority premiéra, obviniť matku tých detí, že ona za to môže. To je… Ja… Mne dochádzajú slová. Nechápem, ako to vôbec mohlo byť a ako je možné, že sa z vašej strany nestretol s nejakou reflexiou tohto jeho postupu, pretože, keď z tohto miesta, keď z Národnej rady Slovenskej republiky nepovieme jednotne, že aj ľudské životy detí rómskeho pôvodu a ľudí rómskeho pôvodu nám stoja za ochranu a že si všímame tie tragédie, ktoré sú výsledkom systémového zlyhania, tak bude pokračovať aj tá stereotypizácia, aj ten rasizmus, aj to, že ľudia nám budú písať nenávistné e-maily za to, že si vôbec dovolíme požiadať o to, aby tieto rodiny niekto odškodnil. Lebo my sme tu tí, čo nastavujeme latku v tejto spoločnosti. My sme tu tí, čo to majú robiť. Nie tí bežní ľudia, ktorí možno sa nikdy s pojmami ako zvnútornený rasizmus alebo podobne nestretli. Ja ich za to neobviňujem, ale obviňujem nás a politickú reprezentáciu tejto krajiny, ktorí majú v rukách moc, že nielenže nič nerobia, oni tento oheň nenávisti naďalej šíria a podporujú ho. To je nechutné a to je nebezpečné. A ja som z toho veľmi zhnusená. A kolegovia, žiadam vás, aby sme ako parlament ako jeden povedali konečne dosť. Skúste si prečítať toto uznesenie. Nie je v ňom nič, za čo by ste nemohli zdvihnúť ruku. A keď to zas nepodporíte a príde ďalšia tragédia, my tu budeme stáť znova a znova vám to pripomínať, pretože to je najmenej, čo môžeme pre týchto ľudí urobiť. Ďakujem. [17:24] Richard Raši Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Pani poslankyňa Petrík prvá, nech sa páči. Pani poslankyňa tu nie je. Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zuzka. [17:24] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ty si sa spýtala veľmi dôležitú otázku, že prečo vlastne sa takto vedome politici, političky rozhodli tento problém neriešiť a odpoveď je naozaj veľmi jasná a vlastne si to aj povedala, pretože status quo a udržiavanie týchto ľudí v chudobe prináša politické body u majority. Mnohí politici totiž zistili, že je omnoho jednoduchšie a výnosnejšie, keď budú živiť nenávisť, ako keď budú stavať kanalizáciu alebo cestu do osady. Je oveľa pohodlnejšie povedať, že oni nechcú. Neexistuje tu žiadny rasizmus na Slovensku, veď je to úplne prirodzené. Ale nie je to prirodzené. Ten problém je, že strach politikov zo straty voličov spôsobuje, že starostovia sa boja čokoľvek urobiť pre dobro marginalizovanej rómskej komunity. A na ministerstvách alebo vo vláde to zase spôsobuje neschopnosť buchnúť do stola a povedať: „Dosť, stačí. Máme politickú vôľu skoncovať s touto chudobou. Máme vôľu skoncovať so segregáciou a budeme to riešiť.“ A tento tichý súhlas s diskrimináciou nás, túto spoločnosť, Slovensko, drží naozaj, že v mentálnom a ekonomickom stredoveku. Pán poslanec [17:26] Richard Raši Čaučík, nech sa páči. Ďakujem pekne. [17:26] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani navrhovateľke, aj pani kolegyni Števuľovej za jej príspevok, na ktorý by som chcel zareagovať ako člen Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Naozaj, keď sme mali diskusiu o tomto uznesení, tiež som nerozumel tomu, prečo koaliční kolegovia a kolegyne nechceli za takéto uznesenie zahlasovať. Potom som si ho ešte poriadne prečítal a on má tri časti A, B, C. Viem si predstaviť, že v tej časti C, kde vyzývame vládu Slovenskej republiky, by koaliční kolegovia mohli mať trochu problém teoreticky s tým, že vyzývame vládu týmto uznesením, aby vyčlenila primerané finančné prostriedky na systémové riešenie bývania v dotknutých lokalitách s dôrazom na bezpečnosť, udržateľnosť, prevenciu, aby okamžite predložila a začala realizovať komplexný akčný plán riešenia života ľudí vo vylúčených rómskych komunitách, aby získali dôstojné bezpečné bývanie. No toto sú trochu komplexné veci. Ale my sme im ponúkali, ak máte problém s niečím, môžeme to uznesenie pozmeniť. A nerozumiem tomu, naozaj prečo by mali byť proti tomu, aby vláda bezodkladne prijala a realizovala núdzové opatrenia pre zabezpečenie dôstojného bývania pre tieto dotknuté osoby, aby zriadila krízový mechanizmus alebo fond pre okamžitú pomoc takýmto osobám, prijala preventívne opatrenia na znižovanie rizika požiarov a aby vyjadrila úprimnú ľútosť nad úmrtím dvoch maloletých detí, ktoré tu zomreli, úprimnú sústrasť, solidaritu rodine a skonštatovala, že tragédia v obci Mirkovce naozaj nie je ojedinelým ani nepredvídateľným incidentom, ale súčasťou opakovania sa vyskytujúceho vzorca udalostí. Tie konštatácie v tom uznesení sú jasné. Podľa mňa potrebujeme sa spojiť a riešiť takúto problematiku spoločne koalícia aj opozícia. [17:28] Richard Raši Pán poslanec Horecký, nech sa páči. Ďakujem za slovo. [17:28] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Žiaľ, pamätám si ten výrok pána premiéra, ktorý povedal odsudzujúcim tónom, že tá matka tam nechala uhorieť deti a vybehla von, aby si zachránila život. Neviem si predstaviť situáciu, kedy by som takýto výrok povedal, aj keby to bola pravda. Tej mame by bolo lepšie v tých plameňoch, ako keby mala počuť takéto slová. Je to veľmi nehumánne a veľmi neľudské. Preto mi príde toto uznesenie ako aj príležitosť napraviť ten signál, pretože žijem s vedomím, že všetci ľudia majú tú istú dôstojnosť a sú rovnocenní pred Bohom i ľuďmi. A títo ľudia, ktorí žijú v takýchto podmienkach v rómskych osadách, v podmienkach, ktoré sú na stáročia dozadu nezrovnateľné, vyžadujú úplne iný prístup. Neexistuje žiadne rýchle zázračné riešenie, ale prvý signál je, že toto je potenciál pre Slovensko. Toto nie je nejaká guľa na nohe sociálnych dávok a semenište chorôb alebo ako to všelijako vedia rasisti opisovať. Toto je príležitosť pre Slovensko, pre demografiu, pre dôstojný život ľudí, dôstojný život ľudí, aby prispievali do spoločného, aby žili plné životy. Dá sa to dosiahnuť len politikou, spoluprácou a súbehom sociálnych, školských, teda vzdelávacích, hospodárskych a zdravotníckych. Ľudí, dôstojný život ľudí, aby prispievali do spoločného, aby žili plné životy. Dá sa to dosiahnuť len politikov, spolupráce a súbehu sociálnych, školských, teda vzdelávacích, hospodárskych a zdravotníckych aktivít. Nie silným štátom, ktorý pohŕda svojimi občanmi, zrovna tými najslabšími, a rozmýšľa a chce rozhodovať za nich. Ďakujem. [17:30] Richard Raši Pán poslanec Pročko, nech sa páči. Kolega Čaučík. [17:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ma predbehol. Presne som to chcel povedať, že viete, v tom C-čku tam je naozaj, že vyzývame vládu, aby vyčlenila prostriedky, teda vy vyzývate vládu, aby vyčlenila prostriedky, aby urobila opatrenia a to je niečo, čo, z čoho, čo je to. Ako si toto vy môžete dovoliť? To, čo je toto? Fico si bude robiť, čo chce, a nie, že niekto mu povie, že aby vyčlenil prostriedky. On vyčlení prostriedky pre Daška. Ale toto je naozaj niečo, čo my tu si uctíme pamiatku našich kolegov, ktorí, ktorí boli v parlamente. Aj keď si nevieme toto uctiť, tak to je strašné. Viete, naozaj niektorí sa to rozhorčujú nad tým. Ja nebudem to riešiť. Je to smutné. A pán Čaučík ma predbehol, takže naozaj aj ja potvrdzujem jeho slová. Preto to oni vôbec ani nepodporia a budú sa vyhovárať. Že, že toto je bod, ktorý ste mali konzultovať a tak ďalej a tak ďalej. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [17:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia. No viete, už aj keby teda nepodporili ani toto druhé uznesenie, tak čert to ber, ale keby teda prišli aspoň s vlastným. No tak, kolegovia, keď nechcete zahlasovať za opozičnú vec len preto, že je to opozičná vec, tak prosím vás, spravte a príďte s uznesením, ktoré sa týchto tragédií bude týkať a bude vaše vlastné. Veď nič vám v tom nebráni, ale tak, keď s tým neviete prísť a z nejakého dôvodu asi nechcete, je to mimo vašu pozornosť, tak nerozumiem tomu, že prečo tuto neviete na takejto veci, ktorá sa týka občanov našej krajiny, lebo aj od tých ľudí rómskeho pôvodu predsa pochádza naša moc. Od všetkých občanov tejto krajiny pochádza naša moc. My sme im zodpovední, tak by ste mohli vedieť s nami podporiť toto uznesenie. Ďakujem. [17:32] Richard Raši Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hladecký. Nech sa páči. [17:32] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Nedá sa mi do tejto rozpravy nezapojiť, aj keď myslím, že budem dneska ešte hodinu rozprávať na túto tému, takže možno aj je o čom rozprávať, lebo, že naozaj tak, ako pristupujeme k tejto téme, to je nonsens. To je úplný nonsens. Viete, ja sa celkom práve v tom céčku, čo máte, nestotožňujem s tým, že treba vyčleňovať na to peniaze, lebo však máme z eurofondov viac ako 900 miliónov vyčlenených na riešenie tejto problematiky. Problém je, že to nerieši kompetentný človek. On vôbec tomu nerozumie, ale pochopiteľne, že tomu nerozumie, pretože nikdy v živote v tejto problematike nerobil. On je muzikant, on hral a teraz jediné, jediná jeho kompetencia, že je Róm. To znamená, že je Róm, že to bude vedieť robiť. To nie je pravda. To ako keď niekto povie, že ja viem, ako funguje jadrová elektráreň, lebo ja bývam blízko jadrovej elektrárne. No nevie, ako funguje jadrová elektráreň. Ten človek musí byť vzdelaný, musí mať skúsenosti, musí mať zručnosti, manažovať ženské zručnosti a tak ďalej a takýto človek dokáže riešiť veci. Bo viete, bo keď my máme splnomocnenca vlády pre Rómov a má 900, viac ako 907, myslím, že miliónov tam je, plus spolufinancovanie, tak naozaj nastaví tie programy na tie skutočné, na tie skutočné veci. Lebo my máme národné projekty, terénna komunitná práca, potom máme terénna práca, komunitná práca, potom máme rozvojové tímy, potom máme asistentov učiteľov. Povedzte, prečo tí ľudia nerobia preventívnu činnosť vo osadách? Prečo neupozorňujú tých, prečo ich neškolia? Prečo im neukazujú, že moment, problém? Lebo naozaj tí ľudia nevedia, že v takej neznalosti, neinformovanosti, neskúsenosti oni sa dostanú do tých havárií, do ktorých sa dostanú. Prečo nemáme vyčlenených? My tu každý rok riešime nejakú haváriu a my nevieme, odkiaľ zobrať naozaj pár tisíc ľudí a kde ich potom ubytovať, keď vyhoria. Však sme ľudia, sme v strednej Európe, tak keď niekto vyhorí, tak musíme mu dať nejaké náhradné ubytovanie. Lebo keď im tie deti zoberieme a dáme do detského domova, tak štát jedno dieťa stojí 17 000 €, 17 000 € preboha, tak im dajme nejaké normálne ubytovanie, nejakú unimobunku minimálne zateplenú a na 100 to vyjde sakra lacnejšie. Ale na to tiež by mal byť vyčlenený nejaký fond na také havarijné situácie, že tých ľudí vieme poriešiť. A nám sa to stále dookola opakuje a nikto taký fond nevyčlenil a nenastavil nejaké pravidlá. A potom splnomocnenec vlády dá zo svojich peňazí cez ministerstvo sociálnych vecí organizácii, ktorú založil a dlhé roky viedol, ktorú previedol na svoju manželku, keď sa stal splnomocnencom, 749 000 €, 749 a povie, že to je v poriadku. Povie, že to je v poriadku. A cieľom toho projektu nie zamestnať ľudí alebo urobiť niečo užitočné, aby tí, čo budú chodiť na to školenie, zopár z nich, myslím, že 17 jedincov, sa nejako zamestnalo. Alebo projekt, ktorý sme zastavili za 17 miliónov pre 200 ľudí, aby tých 200 ľudí získalo základné zručnosti. 17 miliónov? A viete, komu mal ísť ten projekt? No, nedozvieme sa to. Máme len indície, pretože sme ho pozastavili, lebo sme na to prišli včas. Veď ja sa tu cítim ako strážny pes. Naozaj ako strážny pes, lebo keď niečo objavím, ja chápem, že problematika európskych fondov je problematika, v ktorej sa pohybuje úzka skupina ľudí. A keď sa jedná ešte o problematiku európskych fondov na rómske komunity, to je ešte užšia skupina ľudí, takže chápem, že proste málo ľudí sa tomu venuje, málo, málo ľudí si to nejak naštuduje a prečíta, ale viete, ja, keď začnem bušiť do nejakej hlúposti, tak oni nakoniec tú hlúposť rušia. To znamená, a to teraz či je to mediálny dom, či je to sadenie stromčekov, či je to informatívne stretnutia pre sociálne podniky alebo tie projekty, ktoré sa... Ale keď neskoro na to prídem, ako keď dal manželke tie peniaze, tak proste ten projekt tam majú. Čiže my tu nemáme problém, že nemáme peniaze. My tu máme problém, že to vedú nekompetentní ľudia, ktorí majú za sebou zástup zlodejov, ktorí idú tie peniaze ukradnúť. Organizácii, ľudí a tak ďalej. Oni jednoducho tie peniaze idú ukradnúť. A keď im na to zavčasu prídete, tak oni tie peniaze neukradnú, lebo proste mediálna sila ich jednoducho od toho odplaší. Ale keď prídete neskoro, tak je to tak. Takže naozaj toto je problém našej krajiny. Nie, že nemáme peňazí. Máme peňazí na to habadej. Zlodeji, nekompetentné rozhodovanie a zakrývanie, keď prídete na nejakú krádež alebo na nejakú zlodejinu, tak miesto toho, aby niekto bol za to potrestaný, tak jednoducho ešte zakrývanie a hovorenie, že to je v poriadku. To, že jeho žena dostala dotáciu vlastne z jeho peňazí, že to je v poriadku. Pane Bože, to kde žijeme? V nejakej Burkina Faso alebo kde? Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Kosová, s faktickou poznámkou. [17:38] Richard Raši Ďakujem veľmi. [17:38] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne za slovo. Pán Ledecký hovorí veľmi správne. Áno. A mali sme k dispozícii posledné programovacie obdobie 907 miliónov €. A ja si spomínam na to, že keď sa tento budget vyrokoval, tak sme hovorili, že to bude naozaj historická príležitosť, ako môžeme s touto témou pohnúť dopredu. Ale stalo sa to presne, čoho sme sa obávali, že vôbec neznie tá otázka, koľko peňazí máme. Ale otázka znie, čo s tými peniazmi dokážeme urobiť. A popritom, čo hovoril pán Medvecký, je aj jedna veľká pravda, že my máme naozaj veľký problém s tým, že my nedokážeme robiť tvrdé investičné a infraštruktúrne projekty. My väčšinu tých finančných prostriedkov naozaj vyhodíme na dopytovo orientované projekty, tzv. mäkké projekty. Čo sa týka ale bývania, ktoré je základom pre vôbec naštartovanie inklúzie komunít, tak viete, koľko sme na túto oblasť vyčlenili finančných prostriedkov? 22 miliónov. Myslíte si, že to je dostatočná čiastka? A teraz sa dostávame k tomu bodu C. My sme tam nenapísali, aby vláda vyčlenila dostatočné množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. My sme napísali iba, aby vyčlenili tie peniaze a je mi úplne jedno, skade to zoberieme, či to zoberieme z Európskej únie, ale preboha, nie 22 miliónov. My potrebujeme aspoň 200 miliónov alebo 400 miliónov. Aj to bude málo na to, aby sme sanovali tie problémy, ktoré sú s bytovou otázkou v jednotlivých osadách. To je ten problém. Takže keď hovoríme o komplexnom pláne a o naozaj funkčnej stratégii, tak to nemôže byť o 22 miliónoch z budgetu 907 miliónov, kde sa nerobia infraštruktúrne projekty, to znamená voda, kanalizácia, vysporiadanie pozemkov, vlastne vôbec nič. A robia sa len dopytovo orientované projekty, kde sa zamestnávajú sociálni pracovníci stále viac a viac, ktorí v podstate udržiavajú [17:40] Richard Raši Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [17:40] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Riešenia máme, ponúkame ich, ale márne. Ja to poviem za rezort školstva, ktorý nedokáže túto vec vyriešiť samostatne, aj keď pán minister Drucker to predstiera, že to tak je. Toto musí byť ruka v ruke, poskytnutie príležitosti na postupný nábeh na získanie pracovných návykov tých, ktorí ich nikdy nemali. To znamená nie z nuly na 100 a viniť ich, keď to nedokážu. Ten, kto vydrží, zvyšuje sa mu gáža, zvyšuje sa mu úväzok, dáva sa mu príležitosť, podmienená príležitosť na získanie bývania, na ktorom participuje vlastnou prácou za podmienky, že dieťa prichádza do komunitného centra, povedzme medzi omami, detské skupiny, čokoľvek, peniaze na sociálnych pracovníkov, terénnych pracovníkov, ktorí sprevádzajú týchto ľudí. Nech sú zaplatení extrémne dobre. To je úplne jedno. To sú dobre vynaložené peniaze. Nech sú to opatrenia adresné a nie plošné. Tých 1500 učiteliek materských škôl, ktoré pán minister napočítal, že treba na plošné zavedenie povinnej dochádzky od troch rokov, keby boli použité tie personálne a finančné zdroje na to, aby sa pomohlo tam, kde to treba, adresne, aby ľudia, ktorí chcú nestratiť svoju identitu, ale pomôcť im vyjsť z pasce generačnej chudoby, a zopakujem to, spojením zdravotníckej starostlivosti, hospodárskej príležitosti na ich úrovni, tak ako to dokážu urobiť. Máme také príklady školskej, vzdelávacej, rannej starostlivosti o deti, sociálnej, tak toto je recept. V dvoch minútach sa nedá bližšie popísať, ale viackrát sme o tom hovorili aj na školskom výbore, aj priamo s ministrom a Markom. Nie. Pani poslankyňa Bajová Holečková, nech [17:42] Richard Raši Sa páči. Ďakujem veľmi. [17:42] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Ja pochádzam z obce Kozárovce a nechcel sa úplne vyjadriť k tejto téme, ale teraz, keď to Vladko to tak emotívne povedal, tak naozaj ja zdieľam s ním ten ten ten hnev, chvíľami je to smútok a z toho, kde sa vlastne posunula táto problematika, lebo ona sa neposunula nikde. Ja som pôsobila aj v mojej obci ako ako poslankyňa. To je 13 rokov, 13 rokov a my sme sa neposunuli, že absolútne nikde, že mohla by som tu rozprávať príbehy o tom, ako tá samospráva je naozaj, že nechaná napospas všetkého. Robte, čo, čo môžete, len nejako ako akože žite tam, hej? A pritom kopa kopa peňazí, ktoré, ktoré sú určené na pomoc vo vylúčených komunitách, premrhali, zmizli a je to je to fakt, že je to strašné. My naozaj jediné, čo máme za 13 rokov v tej našej obci, sú mopsovi, hej? To si hovoríme, že super, toto funguje. No máme jednu jedinú vec, ktorá akože funguje, aj to vždy čakáme, či bude predĺžený projekt, či nebude predĺžený. Akože fakt je to, že, že zúfalé. A normálne, keď si teraz predstavím, viete, ja som ja som robila na rozvojových projektoch. My sme realizovali vodovody v Afrike. A teraz sa hovorí, že my 13 rokov v našej obci sme pre nie schopní zabezpečiť vodu. A ja si pamätám presne z tej Afriky, vždy sme hovorili, že čo je základ všetkého od hygieny, aj voda, že tam sa začína ten ten život. A my v Európe v súčasnom storočí nie sme schopní zabezpečiť vodu, kde ešte už nehovorím o bezpečnom bývaní a tých tých ďalších veciach. Čiže naozaj, Vladko, zdieľam s tebou tento rozhorčenie, ten smútok a fakt je neuveriteľné, že roky rokúce na post splnomocnenca nedokážeme dostať niekoho, kto konečne túto problematiku nejakam posunie. Pán [17:44] Richard Raši Poslanec, čaučik. Pán kolega. [17:44] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ledecký, ďakujem za tvoj príspevok. Máš skúsenosti s touto problematikou a ja chcem zareagovať na to, čo si povedal, a pýtať sa, prečo na prevenciu situácií, ako je tá, na ktorú teraz spomíname v tomto uznesení, nie je vyčlenený nejaký špeciálny fond. Aj keby ste v koalícii nechceli dať na to peniaze zo štátneho rozpočtu, ako bolo povedané, na rómsku problematiku je vyčlenených 900 miliónov €, to je obrovská suma. Podporujú sa terénni pracovníci, prečo terénni pracovníci nekomunikujú preventívne opatrenia v osadách? V čom je skutočný problém, koaliční kolegovia? Kolega Ledecký povedal aj to, že vedú to Bolo povedané, na rómsku problematiku je vyčlenených 900 miliónov €, to je obrovská suma, podporujú sa terénni pracovníci, prečo terénni pracovníci nekomunikujú preventívne opatrenia v osadách? V čom je skutočný problém, koaliční kolegovia? Kolega Ledecký povedal aj to, že vedú to, že podľa neho je problém v tom, že to vedú nekompetentní ľudia, za ktorými sú ľudia, ktorí chcú tie peniaze ukradnúť. Vy to ako vidíte, koaliční kolegovia? Veľmi rád by som počul vašu odpoveď. Na výbore bolo mlčanie. Mne to pripomína trochu situáciu, ktorú máme v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a ministra Takáča, ktorý sa tvári, že problémy v agentúre nie sú, hoci všetci vidia, že sú. Vidia to farmári, vidíme to my v opozícii, vidí to Európska komisia. Vidíte to aj vy v koalícii, keď sa s vami individuálne rozprávame, ale minister sa tvári, že problém nie je. Vy predsa tiež nemôžete nevidieť tie problémy, na ktoré upozorňuje aj toto uznesenie. A tak sa pýtam, prečo ich nechcete riešiť aj tu na pôde parlamentu? Prečo ich nechcete riešiť v exekutíve a v teréne? A ak to nechcete riešiť tak, ako navrhujeme my v opozícii, aké sú vaše riešenia? [17:46] Richard Raši Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [17:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Ledecký, ďakujem ti za toto aj veľmi trefné zhodnotenie situácie a prinesenie ďalšej perspektívy. Naozaj suma 907 miliónov, veď to by to je naozaj generačná výzva, že to sme tu mali obrovskú príležitosť, ako sme v podstate mohli skončiť s osadami, ktoré nie sú hodné krajiny Európskej únie v 21. storočí. A čo sa s tým stalo? To je, keby sa naozaj podarila vyriešiť otázka bývania Rómov, toho, aby neboli segregovaní, aby mali prístup k dôstojnému bývaniu, k vode, tak vyriešime množstvo problémov a nevidíme takéto tragédie. Zlepšil by sa prístup ku školskej dochádzke, zlepšila by sa možnosť ľudí zamestnať sa, lebo však, keď nemáte, keď vašou dennodennou starostlivosť, teda dennodennou úlohou je zohnať pre deti nejaké drevo, aby ste si zakúrili alebo vodu, aby sa mali čo len malé deti kde umyť. Však ja mám teraz 11-mesačnú dcéru, tak vidím, že aká je to spotreba vody udržať vlastne také bábätko v hygiene. A neviem si predstaviť, že by som takéto niečo robila v osade, že by som v osade existovala v nejakej chatrčke, kde ju budem učiť chodiť alebo čítať alebo písať popri tom, ako sa snažím zabezpečiť úplne, že elementárne prežitie pre to dieťa a zvyšok mojej rodiny. Toto treba vyriešiť. 907 miliónov tu je a my trestuhodne zlyhávame ako krajina. To je naozaj zahanbujúce. [17:47] Richard Raši Pán poslanec, prosím, nech sa páči. [17:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No od roku 1995 som bol doslova do písmena v každej osade na Slovensku rómskej a v niektorých je to úplne strašné. A môžem vám povedať, že keď sa stane takáto tragédia, tak Rómovia majú takú naozaj jednu vlastnosť, že tie deti sú pre nich naj. To ako naozaj musí byť obrovská výnimka a tam to je trošku psychického pôvodu potom, ale vo všeobecnosti naozaj deti sú pre nich nepoškvrnené. To, čo povedal premiér, je jeho karma, ale ja chcem povedať, že pán Ledecký, viete, ja vás, ja som sledoval vašu prácu aj predtým ešte, teda keď ste boli Za ľudí a aj predtým. A to vaše vystúpenie bolo veľmi silné, veľmi emotívne, veľmi dôrazné, dôsledné. Hovoril ste veľmi nahlas. A som rád, že vás nikto mne tu nebude označovať za agresora, že ste agresívny, lebo ste tu kričal. Ale toto sa mi, mne sa toto páči. Mne sa páči emócia. Viete, vystúpiť a povedať, že no mali by sme s tým niečo robiť, tak to robme, lebo toto budeme robiť a to bude dobré, to tak to nie. Mne sa toto páčilo. To bol vox populi, vox Dei. Povedali ste to otvorene, povedali ste to úprimne. Mne sa to veľmi páči. Ja hovorím, že aj pani Mesterová je tento typ človeka, ktorý takto vystúpi a na to ste prišli do parlamentu, teda na to sme prišli do parlamentu, aby sme sa vyjadrovali k veciam, ktoré sú veľmi dôležité a každý z nás má právo vyjadriť svoj názor. Mne sa to veľmi páčilo. Chválim vás za to. Ale chcem povedať jednu vec, že viete, ako tá vaša emócia bola super, ale nikto z nich si tú emóciu nezoberie. Nikto z nich váš hlas nevypočuje, ale, teda myslím koalíciu, ale hovorili ste o pre tých, pre ktorých to patrilo. Ďakujem. Bolo to výborné. [17:49] Martin Dubéci pán poslanec Osuský [17:49] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, kolegyne, dámy a páni, mám osobitný vzťah k rómskej problematike. Môžem túto faktickú poznámku brúsiť, ale predpokladám, že by vám nikto nerozumel. Môžem pokračovať? [17:50] Martin Dubéci Pani poslankyňa Martinková. [17:50] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja si myslím, že je veľmi dôležité to, čo tu zaznelo. Tie tragédie. To je škvrna podľa mňa. Na rukách všetkých, ktorí s touto témou nehýbu a nerobia nič, hoci majú v rukách príležitosti aj peniaze. Pohnúť tým, ale aj, ako tu povedala aj kolegyňa na začiatku, máme na Slovensku asi pol milióna vlastne Rómov a z toho 1/3, necelá 1/3 vlastne žije v takýchto ťažkých podmienkach, v segregovaných oblastiach, v chudobe. A to naozaj nie je taká veľká skupina obyvateľstva, s ktorou by sme si s takým balíkom peňazí, ako je skoro miliarda eur, nedokázali poradiť. A keď sa bavíme o množstve vlastne tých chatrčí, ktorých sa potrebujeme zbaviť, to je to ešte menšie číslo. Tam sa naozaj bavíme v niekoľkých desiatkach tisíc, ktoré potrebujeme vymeniť za nejaké dôstojné bývanie. Hlavne, ako povedala aj kolegyňa Števlová, bývanie, kde je prístup k teplej vode, kde majú ľudia kúpeľňu, lebo my od nich chceme, aby tie deti chodili do školy. My od nich chceme, aby tie deti, aby tí dospelí chodili do práce. Ale ako si môžu nájsť prácu, keď sa nevedia umyť, keď nevedia vlastne dodržiavať hygienu? No nikto ich do tej práce nevezme, keď nevedia vlastne zabezpečiť toto. To je tá asistencia, ktorú potrebujú. Aj tie deti, keď sú zavšivené, no viete, ako sa k nim v tej škole budú správať? Viete, akú segregáciu zažívajú? No a my od nich chceme, aby chodili do školy, aby si plnili povinnosti. Keď nie, tak tu sa vyhráža koalícia, že toto im vezme, toto im vezme, nechaj ich hladovať. Nedaj im ani euro, aby tam, ja neviem, pomreli, fakt. Ale nepozerajú sa na to, že to kľúčové, čo potrebujú, je naozaj prístup k vode a prístup k teplu, ktoré bude bezpečné, aby sa nediali tragédie, kvôli ktorej sa rozprávame o tejto téme. A ja som rada, že to tu zaznieva. [17:52] Martin Dubéci pán poslanec Ledecký [17:52] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k dvom veciam. Prvá je, že, no, že aj, keď ideme riešiť tú problematiku, tak musíme sa na to pozrieť z profesionálneho hľadiska a, keď tu bolo spomenuté bývanie, tak na Slovensku máme 3000, 3000 kolíb alebo nevhodných bývaní a, keď si zoberieme programy, ktoré tu bežia a ktoré bežali a ktoré sa aj osvedčili, tak za 100 miliónov by sme vedeli vyriešiť bývanie všetkých kolíb na Slovensku. My máme cez 907 miliónov, či 908 miliónov a 100 miliónov nám treba na vyriešenie toho. Ale nie, my namiesto toho, aby sme to riešili, my povieme, že dáme 20 miliónov na mediálny dom a ľudia pijú vodu z potoka. Ach, akože ste a, ktorý kompetentný, vysvetlite mi, ktorý kompetentný človek toto môže navrhnúť? Veď a ešte splnomocnenec vlády, ktorý má túto problematiku na starosti, veď ja by som sa hanbil na jeho mieste. Ja by som sa prepadol pod zem. A takýchto rozhodnutí je 10, 20, kde by som sa prepadol pod zem, čo on ich urobil a, keď sa mu na to prišlo, ešte to obhajuje. Hanba. Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať [17:53] Martin Dubéci Stanovisko pani navrhovateľka? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Bajó, Holečkového a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447 z roku 2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. V zákone je uvedený ako tlač 1256. Návrh na jeho pridelenie na preukázanie výborom je v rozhodnutí č. 1326. Pani poslankyňa Bajolečková má slovo a návrh odôvodní. [17:54] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predkladáme spolu s pánom poslancom Vyskupičom návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447 z roku 2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom predloženého návrhu je, aby nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na opatrovanie vznikol ku dňu začatia konania o integrovaný posudok. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestor. [17:55] Martin Dubéci Výbor pre sociálne veci poslancovi Ledeckému. [17:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážení poslanci, v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1256. Predkladám informáciu k priloženému návrhu zákona a návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou priloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s uznesením predsedu Národnej rady č. 1326 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona a výbory prerokovali od do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka. [17:56] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz zopakujem vlastne, čo je, čo je cieľom teda zákona, nášho návrhu, a to, aby nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na opatrovanie vznikol ku dňu začatia konania o integrovaný posudok. Dnes a zhruba pred nejakou hodinkou, hodinou a pol tu prebiehala veľmi emotívna rozprava k integrovaným posudkom, ktoré jednoducho nie sú absolútne zvládnuté a tisícky ľudí dnes na Slovensku majú problémy s tým, aby sa dostali ku svojim príspevkom, ku kompenzačným príspevkom. A toto je výsledok zbabraného integrovaného posudku. Ja len v krátkosti jeden príbeh za všetky, dnes som hovorila s pani, ináč, ktorá zhodou náhod bola v pracovnej skupine. A upozorňovala, že k tomuto niečo môže dôjsť a dnes mi volala, že prosím vás pekne, má dieťa na autistickom spektre, Aspergerov syndróm, plus iné ďalšie veci, zo šestky preposúdené na dvojku. Čiže prišli o všetko, že komplet nemajú opatrovateľský príspevok. Pani bola súčasťou pracovnej skupiny, upozorňovala, že toto sa stane. Nie. Nie, minister hovoril, že nie, to sa nestane. No tak dnes je to realita. Pani Milanová, čo má robiť? Pretože navyše dievča má príspevok ako siroty, čiže im vypadne ešte aj hmotná núdza. Že ani to im nevyjde. Ona hovorí, že do roboty nemôžem ísť, lebo proste ona starostlivosť potrebuje. Čo ďalej? Dneska mi zúfalá volala. A to len v kontexte toho všetkého a čo sa vlastne pri tomto integrovanom posudku stalo. Do konca roku 2025 platila právna úprava, že keď ste žiadali o opatrovateľský príspevok, podali ste si žiadosť o posúdenie, posúdili vás, priznali vám opatrovateľský príspevok, tak ten opatrovateľský príspevok bol vyplácaný odo dňa, ako ste podali žiadosť. Lebo pravidelne sa stáva to, že pokiaľ už žiadate o ten opatrovateľský príspevok, zväčša ostanete s tou odkázanou osobou už v domácom prostredí. No a od januára 2026 je to tak, že prebehne posúdenie integrované, to nové. A keď si nepodáte zároveň s tým, ako žiadate o posúdenie, aj samostatnú žiadosť o osobnú asistenciu alebo teda peňažný príspevok na opatrovanie, tak vám ho vyplatia až vtedy, keď vás posúdia a vy požiadate. Čo lehoty máme 60-dňové, odvolanie a podobné veci, môže robiť štyri až päť mesiacov. A tie rodiny sa ocitajú normálne vo finančnej kríze a núdzi. Paradoxom všetkého je, prosím vás pekne, to musím prečítať. Samotné ministerstvo na svojej webovej stránke odporúča podať si žiadosť o peňažný príspevok zároveň so žiadosťou o posúdenie. Odporúčanie ministerstva je formulované nasledovne: V prípade záujmu o peňažný príspevok na opatrovanie alebo o peňažný príspevok na osobnú asistenciu odporúčame vždy si podať písomnú žiadosť o daný príspevok. Dôvodom je, že tieto dva peňažné príspevky nie je možné priznať spätne, ak nebola podaná žiadosť o ich priznanie. Toto ministerstvo ako odporúčanie. Rozumiete, že nedajú to do zákona, ale nechajú to Asistenciu. Odporúčame vždy si podať písomnú žiadosť o daný príspevok. Dôvodom je, že tieto dva peňažné príspevky nie je možné priznať spätne, ak nebola podaná žiadosť o ich priznanie. To ministerstvo ako odporúčanie. Rozumiete, že nedajú to do zákona, ale nechajú to na tých ľuďoch, ktorí sa v tom systéme vôbec zrazu ocitnú v beznádejnej situácii a teraz akože tak poď, si to podáš alebo nie, a keď si nepodáš, tak štát ušetrí. Ja nič iné v tom akože nevidím. Naozaj nerozumiem tomu. No a toto odporúčanie, keby aspoň to ministerstvo posunie tým úradom práce alebo im povie, že buďte v tom nejakí proaktívni. Ale ani tu neexistuje nejaký jednotný postup, jednotný postup úradov práce. A niektoré úrady proaktívne upozorňujú žiadateľov, aby si podali zároveň tieto žiadosti o peňažný príspevok. Iné naopak, si predstavte, že odmietajú prijať žiadosť o peňažný príspevok a hovoria tým odkázaným ľuďom alebo teda tým žiadateľom, že my vás najprv posúdime, až potom si podáte tú žiadosť. Že vy môžete si to podať súčasne. No a potom sú ešte takí, ktorí hovoria, viete čo? Dobrá pani úradníčka, sem-tam sa také nájdu, ktoré chcú naozaj pomôcť a hovoria, viete čo, ja vám to nemôžem zobrať, lebo zrejme je také odporúčanie, ja neviem. Ale podajte si to elektronicky cez e-Slovensko a to sa automaticky k nám doručí. Bude to platné. Prosím vás, veď to je, že absurdné. Nechcem teda úplne tuná predlžovať. Máme celkom málo času. Ešte kolegovia chcú niečo predložiť, ale proste toto je veľmi jednoduché. Vraciame sa tam, kde sme boli, že keď si podávate žiadosť o posúdenie, tak od toho dátumu vám bude vyplácaný aj opatrovateľský príspevok alebo teda asistencia. Som presvedčená o tom, že odkázaní ľudia nemajú byť rukojemníkmi nejednotného postupu úradov či úradníkov a v sociálnej situácii. Štát má byť nápomocný a nie hádzať polená pod nohy odkázaným ľuďom. Verím, že podporu nájdeme, aj keď teda obávam sa, že vľavo nie. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše vystúpenie, faktické, od pani poslankyne Števulovej. [18:02] Martin Dubéci Kolegyňa Bajo Holečková [18:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som prednedávnom čítala vlastne v novinách o tejto téme, na ktorú upozorňuješ vo svojom návrhu, a priznať, že som bola šokovaná tým, že máme tu reformu tejto posudzovacej činnosti. Každý od nej očakával, však bolo to prezentované, ako to bude výrazné zlepšenie, a realita je iná a naozaj ja nerozumiem, že ako je to možné. Veď fakt, keď ľudia majú dieťa alebo teda prosto blízkeho príbuzného, o ktorého sa starajú a má takýto problém. Tak predsa úlohou štátu by malo byť uľahčovať, uľahčovať, doslova robiť tie veci za nich, mať predvyplnené formuláre, masívnu podporu, lebo ja si neviem predstaviť, že, keď sa trebárs len akosi uvádzal ten príklad starať o dieťa, ktoré je na autistickom spektre, má nejaké takéto znevýhodnenie alebo akékoľvek iné znevýhodnenie, že, že akosi popri tom, čo fakt, že nonstop sa musíte starať o to dieťa, vyžaduje si špeciálne potreby, ešte máte nájsť čas na to, aby ste sa vnorili do spleti vyplňania neviem akých žiadostí. Veď, veď to by predsa malo byť súčasťou akejkoľvek reformy, že ten systém bude extrémne nápomocný a extrémne priateľský špeciálne k rodičom, ktorí takéto niečo riešia, lebo oni fakt nemajú čas. Fakt nemajú čas a sú v obrovskom strese zabezpečiť vôbec potreby toho svojho dieťaťa, nájsť mu vhodnú školu, neviem, čo všetko možné. Bijú sa s úradmi o pomôcky a oni si ešte tuto majú študovať nejaké odporúčania. Veď to, preboha, žijeme v 21. storočí, údajne sociálno-demokratická vláda, tak ako ja by som poprosila, aby sa začala správať nielen pre kajúcnikov, ale konečne niečo spravila pre ľudí, ktorí naozaj potrebujú. [18:04] Martin Dubéci Pani poslankyňa Bajová Hlochová. [18:04] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Presne tak, Zuzka, že vlastne aj, keď sme to tu prijímali, veď konekoncov my sme to z opozície podporili, pretože akože zámerom bolo, že to celý ten systém zjednoduší, sprehľadní, že bude to proste fungovať super. Veď nám to funguje, myslím, že od septembra minulého roku. A dnes máme pomaly... No už máme máj, už vlastne, áno. A ukázalo sa, už v marci sme upozorňovali s radou opozície na to, že naozaj dochádza k buď nedodržiavaniu lehôt alebo teda v tom horšom prípade, pre mňa to sú tie horšie prípady, keď dochádza k tomu preposúdeniu na výrazne nižšie stupne odkázanosti, že to je nefunkčné, nefunguje to. No pre mňa sa minister zachoval veľmi alibisticky, hodil to na komisárku, ktorej povedal, že má urobiť nejaký sumár tých všetkých prípadov, ktoré sú známe, pretože dostávame ich my, vytiahli ich už médiá. A jednoducho mne chýba, poviem to, že tá rýchla reakcia z ministerstva, že naozaj už malo prísť k nejakej zmene. Tí, ktorí sú v teréne, ja už počúvam to, že proste vráťte to na posudzovanie na obce, na VÚC-ky, že tam to aspoň fungovalo, že toto proste je jedna katastrofa. Čiže mňa mrzí ten prístup ministra Erika Tomáša, že naozaj ho vnímam ako taký veľmi alibistický a že keď sa tu má pochváliť tým, že mu prešiel zákon ústavnou väčšinou, tak hneď si urobí tlačovku, ale proste v takejto dôležitej veci nevidím, že by aktívne konal. Hovorím, hodil to na komisárku a toto mi naozaj, naozaj... keďže sa do rozpravy nikto neprihlásil písomne, pýtam sa. [18:05] Martin Dubéci Či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa do rozpravy nik neprihlásil. Vyhlasujem ju za skončenú. Pani navrhovateľka, chce sa zúčastniť, na lístku spravodajca nechce. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Martiny Bajo-Holečkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa menej dopĺňa zákon č. 448 z roku 2008 o sociálnych službách a zmene a doplnení zákona č. 455 z roku 91, živnostenského zákona, v znení skorších predpisov. Návrh má tlač 1275 a rozhodnutie na prerokovaní vo výboroch má č. 1345. Pani Kováč má slovo. Ďakujem veľmi. [18:06] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Pán predsedajúci. Predkladáme spolu s pánom poslancom Mariánom Viskupičom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 z roku 2008 o sociálnych službách a zákon č. 455 z roku 91 o živnostenskom podnikaní. Cieľom predkladaného návrhu je doplniť odbornú profesiu logopéd medzi odborných zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb, najmä v zariadeniach poskytujúcich odkázanostné sociálne služby a sociálnu rehabilitáciu. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani poslankyňa. Rovnako dávam slovo spravodajcovi. [18:07] Martin Dubéci Z ktorého učil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pánovi poslancovi Hladeckému. Vážený pán [18:07] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1275. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1345 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka. [18:08] Martin Dubéci Ďakujem [18:08] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Veľmi pekne. Návrh zákona, ktorý predkladáme, jeho cieľom je doplnenie odbornej profesie logopéda medzi odborných zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb. V praxi sa totižto ukazuje, že značná časť klientov, ktorí sú prijímateľom sociálnej služby, či sú to už deti alebo dospelí, ale prevažne sú to kategória detí, trpí rôznymi formami narušenej komunikačnej schopnosti, a to v dôsledku rôznych porúch. A napriek tomu nie je vlastne logopedická starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb systémovo zabezpečená, čo vlastne vedie k jej nedostupnosti a vôbec zhoršuje tú kontinuitu poskytovania sociálnej služby, pretože je tam nejaká bariéra. U týchto klientov sa veľmi často vyskytujú aj poruchy komunikácie od oneskoreného vývinu reči cez narušené jazykové schopnosti až po úplnú stratu verbálnej komunikácie, vrátane nejakých porúch, ktoré vyplývajú zo sluchového postihnutia. Logopéd v tomto, prepáčte, logopéd v tomto prostredí zohráva nezastupiteľnú úlohu, pretože naozaj zabezpečuje tú odbornú diagnostiku a terapiu tých komunikačných porúch. Priamo v prirodzenom prostredí klienta podporuje rozvoj funkčnej komunikácie, práce s klientom so sluchovým postihnutím na rozvoji reči, porozumenia a využívaním kompenzačných komunikačných stratégií. Deti v zariadeniach sociálnych služieb, najmä s poruchami autistického spektra, mentálnym postihnutím, Downovým syndrómom, narušenou komunikačnou schopnosťou alebo poruchami sluchu, potrebujú naozaj systematickú a každodennú logopedickú intervenciu. Včasná intervencia je pritom rozhodujúca pre rozvoj reči, jazyka, rozvoj sluchového vnímania, budovanie sociálnej interakcie a tak ďalej. Chcem povedať, že osobitnú skupinu tu tvoria neverbálne deti, teda sú to najmä tie deti s autizmom alebo kombinovaným postihnutím, vnímacej poruchy sluchu, kde logopéd zavádza a rozvíja alternatívne možnosti komunikácie. Nevyhnutnosť logopéda v rámci sociálnej rehabilitácie sa ukazuje ako naozaj nevyhnutná, pretože ten je proces, ktorý je zameraný na obnovu alebo rozvoj schopností potrebných k samostatnému životu. Čiže cieľom je, aby ľudia z tých sociálnych služieb, najmä tie, ktoré sú poskytované ambulantne a v rámci, poviem to, že nízkeho veku včasnej intervencie, pomohli deťom čo najskôr naštartovať aj tieto komunikačné schopnosti a tuná je logopéd kľúčový a preto vlastne naším návrhom chceme dostať do zákona to, aby logopédi boli súčasťou odborného personálu zariadenia, ktoré poskytujú sociálne služby. A teraz, ja som sa sústredila na toho detského klienta, kde je to úplne zrejmé, že pokiaľ je tam nejaká bariéra a bude každodenný logopéd s dieťaťom pracovať, tak mu dávame do života naozaj lepší štart. Vieme, že peniaze, ktoré investujete v tých prvých rokoch do vývoja dieťaťa, pokiaľ má nejaké znevýhodnenie, tak sa nám násobne vracajú. Ale chcem povedať, že tento problém sa týka aj ľudí, ktorí sú v staršom veku, majú problém s načúvaním a sú klientami, kde sa poskytujú teda sociálne zariadenia. Čiže nejedná sa len o detského klienta a jednoducho dnes sa ukazuje ako nevyhnutná potreba, aby medzi odbornými zamestnancami v zariadeniach sociálnych služieb boli aj logopédi, ktorí vlastne... Ten krok by viedol k tomu, že dokážeme zabezpečiť komplexnú, kvalitnú a dostupnú starostlivosť o prijímateľov, ktorí majú nejakú bariéru v rámci porozumenia. Bola by som veľmi rada, keby nájdeme podporu aj v opozičných radoch, lebo musím povedať, že sa to môže týkať kohokoľvek z nás, lebo určite v rodine máte niekoho, kto je poberateľom sociálnej služby, či je to už dieťa alebo... Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nik písomne, pýtam... [18:13] Martin Dubéci Sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pani navrhovateľka, nie pán spravodajca, nechce zaujať stanovisko k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 z roku 2003 o sociálnom poistení v znení skorších predpisov. Návrh zákona je podložený 1242, návrh na pridelenie na preukázanie výborový rozhodnutí č. 1312. Pani poslankyňa Marcinková teraz tento návrh môže odôvodniť, nech sa páči. [18:14] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy a páni. Pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona je zaviesť rovnakú ochrannú lehotu na účely uznania nároku na materské nielen pre biologickú matku dieťaťa, ale aj pre širší okruh osôb, ktoré sa o dieťa starajú a nárok na materské zo zákona majú, ale nemajú nárok na túto ochrannú lehotu. Viac o tomto zákone a dôvodoch, prečo ho predkladám, by som rada povedala v rozprave ako prvá. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Ja teraz dávam slovo Ďakujem pekne. [18:14] Martin Dubéci Poslancovi Ledeckému, ktorý podá spravodajskú informáciu za Výbor pre sociálne záležitosti, vážený pán [18:14] Martin Dubéci Ja teraz dávam slovo poslancovi Lideckému, ktorý podá spravodajskú informáciu za výbor pre sociálne záležitosti. [18:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1242. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle právomocí, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady č. 1312 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka. [18:16] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Od zavedenia ochrannej lehoty do nášho právneho poriadku platí, že nárok na materské pri splnení samozrejme ďalších podmienok, teda najmenej 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, majú ženy aj vtedy, ak otehotneli pol roka po zániku nemocenského poistenia, to je po skončení zamestnania, povinného poistenia SZČO alebo po zániku dobrovoľného poistenia. To je tá ochranná lehota, že aj keď ste prišli o prácu pred polrokom, ale predtým ste boli súvisle zamestnaná, tak jednoducho máte nárok na tú materskú. Čiže ešte raz to zopakujem. Ak žena otehotnie do 180 dní od skončenia nemocenského poistenia, vzniká jej následne osemmesačná ochranná lehota, počas ktorej môže mať nárok na tehotenské aj materské. V súčasnosti na základe zákona o sociálnom poistení sa táto niekoľkomesačná ochranná lehota pri uznaní nároku na materské vzťahuje len na biologické matky dieťaťa, keďže je viazaná na očakávaný termín pôrodu. V prípade iných osôb, ktoré však majú podľa našej legislatívy nárok na materskú a o dieťa sa starajú, nie je ochranná lehota osem mesiacov, ale len sedem dní. Takýmito osobami sú napríklad biologický otec dieťaťa, adoptívni rodičia alebo aj iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú na základe rozhodnutia súdu. Čiže naozaj tu je veľký nepomer a rozdiel v dĺžke ochrannej lehoty pre matky a iné skupiny osôb, ktoré môžu byť tými jedinými v nejakej životnej situácii osobami, ktoré poskytujú starostlivosť tomu dieťaťu. A pretože tá ochranná lehota sa naozaj vzťahuje len na matky a napríklad nie na biologického otca alebo nie na osvojiteľov, tak sú vyradení z tejto ochrannej lehoty a jednoducho prídu o to materské, aj keď za inej situácie, keby pracovali, to materské dostanú. Preto novelou zákona stanovujeme rovnakú ochrannú lehotu aj pre iné osoby, ktoré materské poberajú, nielen pre biologické matky dieťaťa. Túto nespravodlivosť pociťujú výrazne najmä rodičia osvojitelia v súčasnej praxi, ktorí zabezpečujú úplne rovnakú starostlivosť o dieťa a pri ochrannej lehote sú takýmto spôsobom diskriminovaní. Sú to práve osvojitelia, ktorí ma aj upozornili na túto nerovnosť v našej legislatíve. A naozaj sa to dotklo už v našich podmienkach niekoľkých takýchto rodín. Samotným účelom materského je finančná podpora v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o dieťa v jeho rannom veku. To podporuje aj samotný fakt, že naň majú nárok aj osoby, ktoré nie sú biologickou matkou dieťaťa, ale zabezpečujú výchovu dieťaťa. Čiže dáva zmysel, že ak to zabezpečuje niekto iný, mal by mať rovnaké podmienky, teda aj tú ochrannú lehotu. Viete, často tu počúvame o tom, ako sa nám demografická krivka znižuje, často počúvame aj o tom, aký máme napríklad osvojiteľský systém komplikovaný a tak ďalej. A toto sú také drobnosti, ktoré vieme spraviť ústretovo voči rodinám, ktoré majú možno inú životnú situáciu alebo inú východiskovú pozíciu pri starostlivosti o to dieťa, ako má úplne ten štandardný typ rodiny, kedy tam je biologická matka alebo biologický otec a tak ďalej. Čiže naozaj vyzývam touto novelou k citlivosti k najrôznejším životným situáciám, v ktorých sa tí, ktorí poskytujú primárnu starostlivosť dieťaťu, môžu vyskytnúť, myslí na to náš zákon pri materskom, nech na to myslí aj pri tej ochrannej lehote. Ďakujem. [18:19] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, keďže sa nik neprihlásil do rozpravy písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pani navrhovateľka ani pán spravodajca stanovisko zaujať nechcú, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristupujeme k prvému čítaniu návrhu poslancov Marcinkovej a Ľadkovho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1248 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom v rozhodnutí 1318. Dávam slovo poslankyni Marcinkovej, aby ho navrhla. [18:20] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem pekne. Cieľom novely je úprava podmienok nároku na jednotlivé dávky nemocenského poistenia pre bývalých policajtov a policajtky, vojakov a vojvodkyne, ako aj príslušníkov a príslušníčky ďalších silových zložiek, ktorí prešli do služobného pomeru do civilu. Toto sa zabezpečí prostredníctvom zohľadnenia obdobia, kedy platili nemocenské poistenie v služobnom pomere a podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na nemocenské dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [18:21] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Ledeckému. [18:21] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákonného rokovacieho poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1948. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 v zákone o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1318 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci, odporúčam, aby predložený návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila [18:22] Martin Dubéci Pani navrhovateľka. [18:23] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Aktuálna situácia je taká, že sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov upravuje osobitný predpis, a síce zákon o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov. Avšak po odchode týchto osôb zo služobného pomeru do civilu ich sociálne zabezpečenie už upravuje iný zákon, zákon o sociálnom poistení. A práve tento zákon nezohľadňuje pri nároku na nemocenské dávky obdobie, počas ktorého si vojaci, policajti a vojačky normálne poctivo platili odvody, avšak podľa iného zákona a počas výkonu ich služobného pomeru. A tak ostávajú títo bývalí príslušníci silových a ozbrojených zložiek bez nároku na dávky, akými sú napríklad materské, tehotenské, ošetrovné a nemocenské, ak skončia ten služobný pomer a prejdú do nejakého civilného pracovného pomeru. Jednoducho tá doba ako keby neexistovala, hoci platili tie odvody, v 1000 €, tak jednoducho náš štát sa na to pozerá ako na novú situáciu bez histórie v rámci vlastne povinnosti platiť odvody. Čiže naším návrhom sa snažíme túto situáciu preklenúť a to tak, aby sa aj tá doba, kedy pracovali v služobnom pomere, zarátavala do toho obdobia napríklad pri materskej tých 270 dní, ktoré ženy potrebujú na to, aby mohli dostávať materskú, lebo upozornili ma na to práve bývalé policajtky, ktoré odišli zo služobného pomeru, otehotneli v novej práci a prišli na to, že hoci sú kontinuálne zamestnané celý svoj život, zrazu nárok na materskú v tomto štáte nemajú, lebo v novom zamestnaní boli od momentu otehotnenia menej ako tých 270 dní a to, že boli predtým policajtkami a pracovali pre túto krajinu, ako keby neexistovalo. Čiže ja to naozaj považujem za veľkú skrivodlivosť voči ľuďom, ktorí pracovali nejaký čas svojho života pre tento štát, pracovali v silových zložkách, majú absolútne právo rozhodnúť sa zmeniť svoju kariéru a prejsť do civilu a my by sme naozaj sa nemali na nich pozerať ako na ľudí, ktorí do toho momentu, kým prešli do civilu, akoby nepracovali a neexistovali, lebo takto sa momentálne náš sociálny systém na týchto ľudí pozerá. Ďakujem. [18:25] Martin Dubéci Pekne, pani poslankyňa. Keďže sa nik neprihlásil do rozpravy písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pani navrhovateľka ani pán spravodajca nechcú zaujať stanovisko. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Martinkovej, Krúpu a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 428 z roku 2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákonnej úpravy k tlači 1200155 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1325. Pani poslankyňa Marcinková má slovo. [18:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Mám. Mám spravodajcu. Bude to spravodajca, áno. Cieľom návrhu je umožniť profesionálnym vojakom a policajtom, teda všetkým otcom, ktorých sociálne zabezpečenie upravuje osobitný predpis, a síce zákon o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov, poberať dávku materské úplne rovnako ako v prípade civilných zamestnaní. S touto novelou prichádzame, pretože aktuálna právna úprava je voči otcom, policajtom a vojakom diskriminačná, čo konštatoval začiatkom tohto roka aj samotný ústav. Viac o tomto zákone poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Dávam slovo. [18:27] Martin Dubéci Spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Spišiakovi. Vážený, [18:27] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie spoločného spravodajcu Predsedajúci, vážené dámy, páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. A vy sa tam nebavte. Ďakujem veľmi. [18:29] Martin Dubéci Pekne za prednes spravodajskej informácie a dávam slovo pani navrhovateľke, ktorá sa prihlásila do rozpravy ako prvá. A nech sa páči, máte slovo. [18:29] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Tak ako som dala vo svojom úvodnom slove. Ide o situáciu, kedy príslušníci ozbrojených zložiek, vojaci, policajti nemali umožnené vlastne tak ako civilné povolania striedať si tú rodičovskú starostlivosť a vlastne poberať dávku materskej a starať sa o to svoje dieťa, tak ako to mali iné povolania. Ja som sa touto témou veľmi aktívne zaoberala už v minulom funkčnom období, kedy sme zvádzali túto debatu aj vo vtedajšej koalícii a naozaj nebol na to jednotný právny názor ani na ministra vnútra toho času, ani na ministerstve obrany. Preto som to akceptovala, keďže sa môj názor nezhodoval s ich názorom a nešla som do návrhu tejto novely, ale musím sa priznať, že som rada, že sa tu našla Aj nebol na to jednotný právny názor ani na Ministerstve vnútra toho času, ani na Ministerstve obrany. Preto som to akceptovala, keďže sa môj názor nezhodoval s ich názorom a nešla som do návrhu tejto novely. Ale musím sa priznať, že som rada, že sa tu našiel nejaký odvážlivec, ktorý to dal na Ústavný súd a Ústavný súd svojím nálezom z 11. februára 2026 potvrdil to, čo som aj ja právnicky vyhodnotila ako diskrimináciu a uznal rovnaký nárok aj týmto povolaniam, policajtom, vojakom a ďalším v ozbrojených zložkách, že majú právo vlastne vykonávať túto rodičovskú starostlivosť, dohodnúť sa na tom s matkou a v prípade, keď sa dohodnú, tak ju aj prevziať a vlastne poberať túto dávku. Ja chcem v tomto poďakovať aj za dlhoročné konzultácie pánovi doktorovi Martausovi, ktorý vyučuje na Akadémii ozbrojených síl, s ktorým som už dávnejšie vlastne túto tému riešila. A aj teraz ma upozornil vlastne na tento nález a na jeho výsledok, čiže ďakujem. A je to naozaj podnet, ktorý prišiel z prostredia ozbrojených síl. A ja by som bola rada, keby sme to neboli len my v opozícii, ktorí si všimneme toto volanie ozbrojených zložiek naozaj po zrovnoprávnení aj tých nárokov v rámci sociálneho zabezpečenia, v rámci rodinnej starostlivosti, ale aby na to reflektovali aj príslušní ministri z koalície, pretože práve oni majú v rukách možnosti, ako to zmeniť a, ak už nechcú, tak aspoň nech podporia tieto novely, s ktorými my prichádzame tu v opozícii, ktoré len zrovnoprávňujú to, čo je už dané Ústavným súdom ako evidentná diskriminácia. Ja len budem citovať na záver môjho príspevku, čo presne zaznelo a čo konštatoval Ústavný súd v tejto veci. Citujem: „Dochádza k nerovnému zaobchádzaniu s otcami, policajtmi, vojakmi v porovnaní s otcami civilmi a taktiež s matkami policajkami, vojačkami, čiže hovoríme o dvojitej diskriminácii.“ Toto nerovné zaobchádzanie je dôsledkom legislatívnej diery, keďže v zákone dnes absentuje situácia, keď otec vojak má nárok na materské v prípade, že sa začne osobne starať o dieťa po uplynutí 6 týždňov od pôrodu a matka už nepoberá materské ani rodičovský príspevok. Vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, čiže v prípade civilov, takýto nárok existuje, zatiaľ čo v osobitnom systéme takýto nárok nie je. Ústavný súd tiež konštatoval, že rozdiel v prístupe je založený na pohlaví rodiča, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. A sledujeme na to. Teda predkladáme túto predmetnú novelu, aby sme naozaj umožnili aj otcovi, vojakovi, policajtovi poberať dávku materské po uplynutí šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, respektíve aj neskôr, ak sa toto obdobie predĺži o dni hospitalizácie matky alebo dieťaťa, v prípade, ak matka na to isté dieťa nepoberá materské ani rodičovský príspevok. Ďakujem a prosím vás o podporu. [18:32] Martin Dubéci Ďakujem pekne, keďže sa do rozpravy neprihlásil nik písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pani navrhovateľka ani pán spravodajca nechcú zauj ať stanovisko, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Ledeckého a Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575 z roku 2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy z ním neskorších predpisov, návrh zákona tlač 1216, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1274. Dávam slovo poslancovi Ledeckému, aby návrh odôvodnil. [18:33] Vladimír Ledecký – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja uvediem tento návrh len krátko. Je to veľmi jednoduchý zákon. Tento zákon hovorí o tom, aby splnomocnenci vlády, ktorých máme len dvoch stálych, a to je splnomocnenie z vlády pre rómske komunity a splnomocnenie z vlády pre národnostné menšiny, aby do parlamentu takisto predkladali správy, ako nám ju predkladajú všetci komisári a všetky inštitúcie, ktoré tu správy predkladajú a je ich hodne a to je z dôvodu toho, že prvý dôvod je ten, že splnomocnenec vlády pre rómske komunity zamestnáva cca 300 ľudí. A má rozpočet viac ako miliardu, donedávna manažoval eurofondy. Teda ešte stále to platí, takže ich manažuje a napriek tomu, keď pýtame nejaké informácie od splnomocnenca vlády cez Úrad vlády, tak tie informácie nedostávame, tak chceme, aby do Národnej rady predkladal správu o svojej činnosti a o krokoch, ktoré bude robiť v najbližšom období. Nebude to priamo v pléne táto správa, ale táto správa by mala ísť do príslušných výborov. Takže tento zákon, ja si o tom bližšie poviem v rozprave. Ďakujem. Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi. [18:35] Martin Dubéci ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Jánovi Skulíkovi. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené [18:35] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačovou 1216. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1274 z 18. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona tieto výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej [18:37] Martin Dubéci Prihlásil sa pán Naď. [18:37] Vladimír Ledecký – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie povinnosti pre stálych splnomocnencov vlády predkladať v Národnej rade Slovenskej republiky každoročne do 31. marca správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Ako som to už dnes spomínal, tak po všetkých korupčných kauzách, po tom, ako boli pripravované projekty, ktoré sa neskôr zrušili a do dnešného dňa sme sa nedozvedeli, ako tie projekty vlastne mali byť realizované, tak je tu veľké podozrenie, že veci sa pripravujú povrchne, že vlastne v tom akčnom pláne sa určia len cifry, určí sa názov projektu, ale ten obsah, ten obsah nikto nikdy nemusí zdôvodňovať a vysvetľovať a, keď aj písomne o to požiadate, tak vám odpovedia, že projekt ešte je vo fáze prípravy a nič vám k tomu nenapíšu. Preto si myslím, že, keď táto správa príde do toho výboru príslušného a ten výbor sa bude pýtať, čo tam máte 20 miliónov alebo chcete dať 20 miliónov na mediálny dom, tak ten príslušný pracovník to musí vysvetliť. A, keď to nevysvetlí, tak samozrejme tí poslanci to, keďže výbor je verejný, tí poslanci to ďalej budú šíriť a bude takáto verejná kontrola, aby sa tie peniaze naozaj využívali efektívne. Keďže máme na Slovensku len dvoch stálych splnomocnencov, to znamená, vlády sa menia, tí splnomocnenci ostávajú, všetci ostatní splnomocnenci si menuje vláda podľa dôležitosti a to je splnomocnenec pre rómske komunity a splnomocnenec pre národnostné menšiny. Takže bude sa to týkať obidvoch splnomocnencov, aj, keď jasne sa javí, že gro záujmu príslušných výborov je o splnomocnenca pre rómske komunity, lebo má, lebo má samozrejme veľmi zaujímavý počet zamestnancov a veľmi zaujímavý rozpočet a veľmi zaujímavo s ním narába v úvodzovkách. Ja si osobne myslím, že toto môže pomôcť transparentnosti, toto môže pomôcť efektívnosti a je to len taký malý, malý krôčik alebo malé ohnivko v reťazi, ktoré je nám potrebné urobiť, aby sme problematiku rómskych komunít nejakým spôsobom vylepšili. Tých ohniviek je strašne veľa, ale toto je jedna z nich, ktorá nás nič nestojí a pokiaľ nemáte chuť niečo skrývať a pokiaľ nemáte chuť podporovať veci, ktoré sú neefektívne, ale naozaj transparentne, funkčne, aby, aby tento splnomocnenec fungoval, tak nemôžete tento zákon nepodporiť, ktorý je naozaj len, len takým malým zlepšením, ale podľa mňa dosť podstatným. Ďakujem. Dám pekne poslanec. Keďže sa [18:40] Martin Dubéci Do rozpravy sa nik neprihlásil písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že spravodajca ani navrhovateľ nechcú zaujať stanovisko, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme rokovať o návrhu poslancov Ledeckého a Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady k nepriaznivej životnej situácii osôb žijúcich vo vylúčených komunitách a výzve na efektívne riešenie tohto stavu. Návrh má parlamentnú tlač 1186. Dávam slovo poslancovi Ledeckému, aby toto uznesenie uviedol. [18:40] Vladimír Ledecký – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegyne, kolegovia, ja som tu asi druhýkrát alebo tretíkrát s uznesením o rómskych komunitách. Je to vždy aktuálne. Odkedy podáme to uznesenie a prídeme tuná na to rokovanie, tak sa udejú ďalšie a ďalšie veci, o ktorých je veľmi zaujímavé rozprávať. A teraz naposledy neviem, či ste to postrehli, ale tento parlament, toto auditórium, schválilo zákon, že prenieslo kompetenciu o rozhodovaní eurofondov z splnomocnenca na Úrad vlády. A je to taká najnovšia zmena, ktorá by mala platiť od 1. 6. To znamená za pár dní, a ja sa pýtam, alebo natíska sa mi otázka, prečo, lebo v tom materiáli tam ten dôvod nebol uvedený. Bolo to také celé zahmlené. Takže aj o tom sa chcem rozprávať s vami, aj o tom, aby ste to počúvali a zamýšľali sa nad tým a pýtali sa rovnako ako ja, lebo je to problematika, ktorá je naozaj veľmi dôležitá. A ja si myslím, že jedna z hlavných úloh, ktoré nás čakajú a ktoré, keď poriešime, tak tá spoločnosť sa posunie dopredu, je čo najviac ľudí z rómskych komunít, z vylúčených rómskych komunít dostať do pracovného procesu, aby sa stali z poberateľov dávok prispievateľmi do sociálneho systému. A toto musíme systematicky riešiť a kým toto nevyriešime, tak myslím si, že naša spoločnosť bude strácať oveľa väčšie zdroje, ako by mohla strácať alebo dokonca získavať, keby sa tento problém vyriešil. Bližšie v rozprave. Ďakujem pekne, pán Naď. Dávam [18:42] Martin Dubéci Slovo spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Čaučíkovi. [18:42] Marián Čaučík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nepriaznivej životnej situácii osôb žijúcich vo vylúčených komunitách a k výzve na efektívne riešenie tohto stavu. Tlač 1186. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1256 zo 4. februára 2026 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia dňa 13. apríla 2026 na svojej 45. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členiek a členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte prosím rozpravu. [18:44] Martin Dubéci Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ ako prvý. [18:44] Martin Dubéci Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ ako prvý. [18:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Keďže je nás tu len zopár ľudí, kto sa tejto problematike venujeme, tak nepôjdem tak obšírne, len naozaj spomeniem pár vypuklých príkladov posledného obdobia, ktoré určite aj mňa, aj vás trápia, čo sa týka rómskej problematiky alebo vylúčených rómskych komunít. Tak prvá vec, ktorá je asi najaktuálnejšia, je to, že od 1. 6. bude platiť kompetencia, kde Úrad vlády bude rozhodovať o tom, ako budú využité eurofondy, ktoré boli určené na Rómov. Ja sa pýtam prečo, či je to dôsledok toho, že splnomocnenec týchto peňazí dal projekt vlastnej manželke, alebo sú to nejaké iné dôvody, alebo už pretiekol pohár trpezlivosti na tie nezmysly, ktoré sa mali z daného plánu realizovať, alebo naozaj nesystematické a nezmyselné a neprofesionálne konanie splnomocnenca, ktorý sa tam nachádza. Tiež idú šumy, že pán Nemec bude odvolaný alebo opustí tento úrad. To ja neviem, či je to pravda, len či je to, alebo nie je to pravda. Nám naplní otázku, ktorá znie, prečo tých 749 000 € dostala na projekt splnomocnencova žena, či to bol zlatý padák, alebo či to bolo držhubné, tak to sa nám za pár týždňov dozvieme. Čo je veľmi zaujímavé, je to, že keď taká zásadná vec sa robí, že sa berú kompetencie eurofondov, že to konečné rozhodovanie bude na Úrade vlády, tak sa pýtam, že prečo sa vôbec nevyjadrí k tomu splnomocnenec z vlády? Jemu to nevadí, alebo s tým súhlasí, alebo to sám navrhol? Alebo jednoducho prečo? Je to naozaj zásadná vec, keď konečné rozhodnutie nebudú mať ľudia, ktorí majú k tejto problematike najbližšie. Ďalšia moja otázka znie: Na Úrade vlády je necelých 300 tabuľkových miest pracovníkov, ale naplnených je len 220, hej? A my máme taký problém na Slovensku, že každé ministerstvo má tých tabuľkových miest viac, ako v skutočnosti má tých zamestnancov, ale peniaze idú na tabuľkové miesta, ktoré sa minú a nevracajú sa, a keby peniaze išli len na skutočne vytvorené miesta, tak ročne by tento štát ušetril na tomto veľmi jednoduchom princípe 25 miliónov. To znamená počas volebného obdobia 100 miliónov eur. Čiže keď u splnomocnenca vlády je toľko voľných tabuľkových miest, moja otázka je, či tam tie peniaze tečú a načo sa použijú, lebo nepredpokladám, že sa vrátia naspäť na Ministerstvo financií. Ale prečo by to splnomocnenec vlády nevyužíval, keď to využívajú všetky ministerstvá. Keď som prišiel s tým, že organizácia OZ Lavuta, ktorú založil splnomocnenec vlády a keď sa stal splnomocnencom, predal ju svojej žene, že je to problém, a neviem si predstaviť väčšiu korupciu a klientelizmus ako toto, tak splnomocnenec vlády, jeho argumenty boli, že je to úplne v poriadku. Ja vám snáď ešte dodám, že táto organizácia v živote neriešila žiadny projekt ani problém v tejto oblasti, žiadny. Nemá žiadnych zamestnancov na túto oblasť? Myslím, že ani zamestnancov nemá. Nemá kancelárie, nemá priestory, sídli v súkromnom dome. Tak mi povedzte, ako táto organizácia bez skúseností mohla získať projekt za 749 000 na školenie mladých ľudí. A keďže výzva sa pripravovala na ministerstve sociálnych vecí a pripomienkoval ju samozrejme počas celej tej prípravy výzvy splnomocnenec vlády pre Rómov, tak nech mi nehovorí o tom, že nijakým spôsobom do toho nezasahoval. To až takí hlúpi nie sme. Ja možno citujem ešte, čo povedal, keď sa obhajoval: Zákon nezakazuje, že pokiaľ som verejný činiteľ a manželka je štatutárka nejakého združenia, aby nedávala projekty. No tak to je argumentácia za všetky drobné. Ďalší projekt, ktorý chcem spomenúť, je 17 miliónov na to, aby zaškolil 200 marginalizovaných Rómov v mäkkých zručnostiach. 17 miliónov na 200 ľudí. Keďže sme sa o tom dozvedeli. Ja ďakujem ZMOS-u a vlastne starostom, ktorí ma ešte poznajú z minulého obdobia, že mi zavolali a povedali, čo sa to pripravuje, lebo oni to mali pripomienkovať, tak sa ten projekt podarilo stopnúť. A obhajoba splnomocnenca vlády: Však sme to ešte neschválili, však to bolo ešte v príprave. Pane Bože, ako také niečo môžete vôbec pustiť z ruky na pripomienkovanie. A mne bolo jasne povedané, že pre koho ten projekt bol pripravovaný, ale keďže sa stopol, tak sú to všetko indície, ale to hovorí o tom, o tej nekompetentnosti a o tom, ako my rozhadzujeme peniaze. Tak ľudia pijú vodu z potoka a my ideme 17 miliónov dať, aby sme 200 Rómov vyučili v základných zručnostiach. Tak to snáď nemyslíte vážne. Ďalší projekt je projekt miestnych občianskych poriadkových služieb, MOB-ský. Tak splnomocnenec celý čas hovoril, že nemá peniaze a potom povedal, že dobre, že nejaké peniaze našiel. Samozrejme, ten projekt nebol kontinuálny alebo nie je kontinuálny. To znamená, že tých všetkých mobkárov prepustia a keď tí mobkári troška majú tie pracovné zručnosti, čo určite majú, lebo tých mobskárov robili niekoľko rokov, tak si nájdu tú prácu. No a teraz my o niekoľko mesiacov prerušíme tú kontinuitu. Dáme peniaze, prídu noví mobskári a kým ich zaučíme, kým sa to naučia poriadne robiť, tak už projekt skončí a ďalšie peniaze nebudú. Akú má kompetenciu splnomocnenec vlády, aký je odborník a ako nad tým rozmýšľa, tak odcitujem vám jeho citát a musím povedať, že to nepovedal raz, povedal to niekoľkokrát. To znamená, každý človek sa vie pomýliť, každý človek vie brepnúť, tomu chápem, ale keď vy niekoľkokrát zopakujete, že: Budeme chcieť nastaviť podmienky financovania už ďaleko adresnejšie, aby sme vedeli uspokojiť čo najviac samospráv a čo najviac mobskárov. Tak chce to urobiť adresnejšie. Alebo chce uspokojiť čo najviac mobskárov, tak buď jedno, alebo druhé. Jasné, že my potrebujeme tie projekty adresnejšie. My potrebujeme tam, kde je najviac problémov, tie peniaze sústrediť, aby sa ten problém naozaj riešil a nie všade, kde to požiadajú a kde nikdy predtým mobskárov nemali. Ale teraz hovorí, že spolufinancovanie bude 10 až 30 %. Tak doteraz bola nula. Nula bola. Tak každý požiadal o mobskárov, či mal dajaký problém s bezpečnosťou, či nemal, však môžu polievať kvety, však zadarmo. Prečo by to nejaký starosta nezobral, hej? A keď je spolufinancovanie nula, tak aj vyťaženosť tých ľudí je asi taká, aké je spolufinancovanie. Čiže to spolufinancovanie malo byť nastavené od začiatku. A keď my to spolufinancovanie dáme viac ako 10 %, tak samosprávy na to samozrejme nemajú. Ale my už sme tie peniaze minuli a teraz, keď hľadáme nový balík tých peňazí, tak si uvedomujeme, že malo by to byť adresnejšie a má byť spolufinancovanie. To kto predtým pripravoval? Prečo to od začiatku nebolo pripravené tak, aby to fungovalo, aby tých peňazí bolo dosť počas celého programovacieho obdobia? Sakra dobre vedia, ako dlho je programovacie obdobie a tých mobskov mali zazmluvniť toľko a tých ľudí mali zazmluvniť toľko, aby v tých najproblematickejších lokalitách boli od začiatku do konca programovacieho obdobia. Namiesto toho sa tu laboruje, robí nesystematicky a tak ďalej. K akčnému plánu. Vláda schválila akčný plán pre Rómov. A predstavte si, že sa pomýlili cca o 500 miliónov. Viete prečo? Lebo nikto neurobil skúšku správnosti a nespočítal to a oni k jednej cifre pripočítali tri nuly a tým pádom im to vyšlo, že ten akčný plán bol väčší cca o 500 miliónov. Ako vláda takýto materiál môže schváliť? Ako ten materiál mohol vôbec vyjsť od toho splnomocnenca? Ja, keď som sa na ten materiál pozrel, okamžite mi tá cifra udrela do očí. Lebo som vedel, že na celé to programovacie obdobie máme nejakých 471 000 na túto kapitolu a oni tam dali 500 000 len pre Rómov. Okamžite mi to udrelo do očí. To akí kompetentní ľudia tam robia. A to naozaj vyberám len také čerešničky z toho, ktoré vám chcem povedať. Oslovil som starostov, ktorí majú rómske komunity a primátorov miest, aby mi napísali, aké problémy, čo ich trápi, aké problémy treba riešiť v ich vylúčených rómskych komunitách. Tak tu som vyhodnotil najčastejšie odpovede: chýbajúca pitná voda, problém s kanalizáciou, vysporiadanie pozemkov, chýbajúce školské a základné školy, túlavé a neprihlásené psy, chýbajúce komunitné centrá, dvojzmenná prevádzka, úžera, výučba slovenčiny, čistička odpadových vôd. Prečo sa týmto problémom nevenoval? Z 1 miliardy na infraštruktúru ide necelých 100 miliónov, necelých 100 miliónov. Opäť vylúčenie vylúčenej rómskej osady, kde je nárast detí. Tie deti nemajú chodiť kde do škôlky. Ten starosta má pripravený komplexný projekt, má pozemok, má stavebné povolenie, len čaká na príslušnú výzvu, aby tú škôlku mohol postaviť. No a splnomocnenec mu povie, že na to nemajú peniaze. Kde tie deti budú chodiť, keď už na to nie sú peniaze? Veď čo je dôležitejšie, aby deti... Tak my tu prijmeme zákon, že od troch rokov musí dieťa chodiť do škôlky a nepostavíme tam škôlku v osade. A čudujeme sa ostatným obciam, že nechcú tie deti zobrať. A ten starosta naozaj, nie je to v každej obci, ale niekoľko obcí naozaj má pripravenú dokumentáciu, má všetko. My máme peniaze z Európskej únie a my toto nevieme zabezpečiť. Nevieme vyhlásiť na to výzvu. To snáď nie je možné toto. Keď som si pozrel podrobne akčný plán a neboli mi jasné veci, že 60 miliónov na sadenie stromčekov. To v okolí rómskych osád idú sadiť rómske stromčeky? To snáď nemohol kompetentný človek tam napísať. Tak som samozrejme oslovil splnomocnenca vlády, Úrad vlády, oslovil som Ministerstvo sociálnych vecí, Ministerstvo školstva, lebo to sú ministerstvá, ktoré z toho akčného plánu vlastne čerpajú alebo realizujú tie peniaze. No a odvšadiaľ mi prišla odpoveď, že projekty ešte nie sú pripravené, že nie sú podrobne rozpísané, že nie sú ešte presné informácie. Tak si predstavte, že oni idú robiť akčný plán a napíšu tam sadenie stromčekov 60 miliónov. Povedzte, ja by som chcel vidieť tú pracovnú skupinu, ako to pripravujú, ako sedia za tým stolom a povedia: A daj tam sadenie stromčekov, však oni ničia prírodu. A koľko tam dáme? A dajme 60 miliónov. Není to málo? A nie, to je dosť, hej? No, asi takýmto spôsobom, lebo keby sa naozaj systematicky, tak ako sa to má robiť, transparentne, aby zapojili do toho tie samosprávy, tak ten výsledok by musel byť iný ako bol. Nehovoriac o tom, že v akčnom pláne sú štúdie, úplne nezmyselné štúdie a ja som to teraz sledoval, lebo tie štúdie sú na také aktivity, ako pomôže Rómom bývanie. Ale viete, výzvy sú už vyhlásené a tie štúdie stále tam svietia. Tak ja sa pýtam, že načo nám sú tie štúdie, keď už výzvu sme vyhlásili. Čo mu pomôže alebo ako pomôže nám tá štúdia, keď samotná výzva už je vyhlásená. Čo budeme, čo štúdiou robí? Tak na to tiež kompetentní ľudia mi odpovede nedávajú. Takže ja si myslím, že je úplne v poriadku, že my túto problematiku donesieme sem do Národnej rady. Chceme sa o nej rozprávať, oboznámiť sa s tým a hľadať riešenie, ako túto situáciu zlepšiť. Viete, my na Slovensku máme problém, že nevieme efektívne využívať eurofondy. My zrealizujeme projekt, skontrolujeme tú finančnú časť, ale či ten projekt naozaj nám priniesol nejaké efekty alebo nepriniesol, to už nikoho netrápi. A preto ja rozumiem, že prečo by pri tých projektoch, ktoré sú na vylúčené rómske komunity, to bolo inak. No je to tak, hej? A žiaľbohu, žiaľbohu je to ešte horšie, lebo je to problematika, ktorej sa nevenuje veľa ľudí a tá problematika je zabezpečená tak, že aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme Aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme sa pokračuje tak ako doteraz. Robí sa neefektívne, kradne, zastúpení ľudia tam stoja. Neviem, prečo sa zmenilo to manažovanie európskych fondov zo splnomocnenca na Úrad vlády. Neviem, čo bude s tými ľuďmi, ktorí sú tam zamestnanci, lebo títo zamestnanci sú vlastne na manažovanie tých európskych fondov. Zo úradu splnomocnenca vlády sa stal nejaký úrad, ktorý implementuje európske projekty. Neviem, čo bude s tými ľuďmi. Takže mali by sme sa zamyslieť, lebo to nie sú drobné, drobné peniaze, ale to sú naozaj peniaze, ktoré by mali priniesť nejaké efekty. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec s faktickou. [19:00] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. No pred asi [19:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tromi hodinami som rozprával presne podobne ako vy. Presne, že tie peniaze, ktoré sú určené na rómske projekty alebo na rómsku problematiku, sa presne takto, ako ste to povedali vy, míňajú. A úžasne by som to ani ja lepšie nevystihol. Ako ste presne pomenovali, že sedia za stolom a ideme sadiť stromčeky. Ty, to je dobré, to je dobré. A veď, lebo povieme, že životné prostredie zlepšujeme. Tak dajme 30 miliónov. A čo, ti šibe? Dajme 40, však viac stromčekov potrebujeme. Toto je ten princíp. A potom si naozaj pán Danko pošle svojej manželke peniaze, lebo to už je nenažranosť. To je nenažranosť. A pri všetkej úcte k pánovi Daškovi, keď kedysi hrával Černákovi na jeho akciách, tak ja neviem, či sa tam priučil, ako sa má kšeftovať, ale toto je bohapustý kšeft. Bohapustý a pustý kšeft. A to je len, to je len špička toho ľadovca. To je len špička tej pyramídy, vrchol, kde oni absolútne to krásne rozoberajú do takých detailov, že tak teraz dáme 20 miliónov na propagáciu včelstva, budeme propagácie včely, lebo Rómovia, keď majú radi včely, tak budeme milióny dajú na to, aby 200 ľudí naučili niečomu, čo nebudú vôbec v živote potrebovať. Toto sú kšefty. A kým toto nebude, kým toto ľudia budú obhajovať, že Robert Fico takto dovolí bačovať, takto dovolí ľuďom, ktorí majú strážiť peniaze pre tých, ktorí ich potrebujú najviac, lebo naozaj tí osadníci potrebujú. A keď toto nepočujú poslanci koalície, ktorí tu teraz sedia, síce len traja, a ja neviem, ako sa tvárili, keď ste im rozprávali, čo mali v duši, keď ste rozprávali o tom, na aké projekty míňajú peniaze. To by som rád vedel, čo mali v mysli. [19:02] Martin Dubéci Ďakujem pekne za reakciu, pán poslanec Hladeký. [19:03] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, áno, je to tak. Je to, bohužiaľ, tak, ale my, pokiaľ by sme tie projekty, ktoré pripravujeme, robili naozaj koncepčne, keby sme ich robili participatívne, to znamená, zavoláme tam tie mestá, obce, ktoré tieto problémy riešia, informujeme sa, pýtame ich, čo by im najviac pomohlo, aká výzva ich trápi. Pokiaľ by sme naozaj vedeli vyškoliť tých terénnych pracovníkov, komunitných pracovníkov s tým, že aby riešili skutočné problémy, aby neriešili len formálne problémy, aby sme viacej dôrazu prikladali, aby tí pracovníci miesto vyplňovania papierov a stále väčšej byrokracie naozaj sedeli v tých lokalitách, komunitách a riešili tie problémy, tak by sme by sme aj dosiahli nejaký výsledok. Ale my za to máme tie fejkové výsledky, lebo my celý proces, celý proces má byť fejkový. My nie sme naučení naozaj zmysluplne tieto veci riešiť a to je, to je naozaj od základu, od toho splnomocnenca, od ministerstva. Keď pripravujeme tie projekty, tak chceme naozaj vedieť skutočné problémy, ale my to nerobíme. A aký máme záujem? No tak buďme nekompetentní, buďme neschopní, ale mám alebo máme vedľajší záujem, vedľajšie záujmy, ktorý kamarát, ktorá organizácia by tie peniaze zobrala, počarovala a nejakým spôsobom uliala, takže niečo z toho určite je. Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Kosovej, ktorá ale nie je v [19:04] Martin Dubéci Miestenosti, preto stráca poradie a možnosť vystúpiť. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že spravodajca ani navrhovateľ nechcú zaujať stanovisko, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. No. Teraz to bude dramatickejšie v rámci možností večerného rokovania. Pristúpime k rokovaniu o bodoch 116 až 119 schváleného programu, ku ktorým prebehne zlúčená rozprava. Prvým bodom je čítanie o návrhu poslanca Ivana Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595 z roku 2003 o dani z príjmov v znení skorších predpisov, návrh zákona uvedený ako tlač 1182, návrh na jeho pridelenie v prerokovaní na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1252. A teda, pán poslanec, všetky tri vám mám štyri, pardon. Uvediem a potom teda budete zdôvodňovať všetky štyri naraz. Druhým bodom je prvé čítanie návrhu poslanca Ivana Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 z roku 2003 o dani z príjmov z nehnuteľných predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 o zdravotnom poistení z roku 2004 a o zmene doplnení niektorých zákonov, zákona č. 95 z roku 2002 o poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1184 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1254. Tretím bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Ivana Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595 z roku 2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento návrh je pod tlačou 1187 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výboru výborom je v rozhodnutí 1259 a štvrtým bodom v tejto zlúčenej rozprave prvé čítanie návrhu poslanca Ivana Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595 z roku 2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento štvrtý návrh má parlamentnú tlač 1190. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 120051. Teraz dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby všetky štyri návrhy zákonov uviedol. [19:07] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ďakujem za ten dramatický úvod. Urobíme to tak, že najprv teda v skrátenej poviem teda, o čom sú tieto štyri body a potom v rozprave teda bližšie. Urobíme to pekne tak, že toto by mohla byť taká päťminútovka, ktorú by si mohol vyťažený minister financií pozrieť, vypočuť a je to niečo, kde teda reagujem napríklad na jeho častú otázku, že teda koalícia by chcela počuť od opozície nejaké návrhy, ako naštartovať našu ekonomiku, ako teda prispieť ku fungovaniu krajiny. Takže mám tu takéto štyri body, ktoré kľudne ich volajme také akoby kilečkové. Nie sú to nejaké úplne veľké veci, ale sú to veci, ktoré všetky pomôžu podnikateľskému prostrediu, ktoré pomôžu tomu, aby sme boli konkurencieschopnejší a sú to presne tie opatrenia, ktoré avizovala vláda 31. 3. a teda stále o nich nevieme. Takže, pán minister, nech sa páči, v skratke, už potom v rozprave už môžete sa venovať niečomu inému, ale tu sa aspoň dá. Takže prvý bod, tak ako ho pán predseda predsedajúci avizoval, cieľom tohto návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri investičnom majetku v šiestej odpisovej skupine z aktuálnych 40 rokov na 28 rokov. Myslím si, že tých 40 rokov je ako fakt drakonicky dlhá doba, ktorá pri takom tom priemernom priemernej inflácii vlastne umožní, že podnikateľ skutočne odpíše len asi 54, 57 %. Proste menej ako 60 % investície, ktorú urobil, pretože zvyšok teda zožerie inflácia. A tak. Každopádne, keby sa to znížilo, tak určite by to pomohlo investičnej aktivite. Vo finále tie peniaze v štát doň nepríde, je to len cash flow, proste príde ku nim trochu neskôr a určite by to pomohlo podnikateľom. Možno ešte poviem, že pri všetkých týchto štyroch návrhoch som vychádzal z konzultácií so Združením malých podnikateľov Slovenska alebo malých podnikov Slovenska, s Podnikateľskou alianciou Slovenska, so Slovenskou živnostníckou komorou. Sú to proste návrhy, ktoré z praxe považujú za tie, čo by im dokázali pomôcť. Takže toľko. Prvý návrh. Druhý návrh je vyslovene, že čisto taký, ktorý by okamžite priniesol ministrovi financií nejaké peniaze a je to zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia navrhujeme, aby sa ten príjem zdaňoval iba daňou vo výške 7 %, čo je vlastne hodnota napríklad pri dividendách. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do 1 roka by sa samozrejme príjmy zahŕňali do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. V skratke dnes príjmy štátu zo zdaňovania dividend, z toho drakonického zdaňovania, sú minimálne. Je to v podstate šesťciferná suma. Nie je to v podstate ani milión eur, čiže štát nemá o čo prísť znížením daní. Práve naopak. Je tu veľa, dnes už možno ani nie až tak mladých ľudí, ale kľudne povedzme mladých ľudí, ktorí investovali, ktorí proste jednoducho sa venujú kryptomenám, ktorí by radi z tej investície už aj vystúpili. Radi by za normálnych podmienok zdanili svoje príjmy, tým pádom by ich mali legálne, postavili si to svoje auto, na ktoré si zarobili, pre domček, ktorý si kúpia, a boli by občanmi tohto štátu a jednoducho tie svoje príjmy by tu mohli mať, mohli by tu fungovať a proste dali by štátu nejakú, nejakú teda tú daň. Bližšie potom za chvíľu v rozprave. Tretí návrh zákona má za cieľ zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetkov považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov. Aktuálne je to 1700 € respektíve 2400 € a chceme to zvýšiť teda aspoň na tých 3000 €. Výška tej hranice odpisovania nebola zvyšovaná už vyše dekádu. A navyše, veď v podstate ono to ešte vychádza z pôvodnej hranice 50 000 Sk z roku 2004. Aj v tom zákone v roku 2009 sa to len prehodilo na eurá. 50 000 Sk bola v roku 2004 absolútne iná hranica ako dnes. Takže určite by to znížilo byrokraciu, zjednodušilo by to podnikateľom odpisovanie a skutočne by to zasa, zasa pomohlo. Áno, je to kilečková vec. Svet to akože úplne nezmení, ale takýchto viacero drobností vie zásadne pomôcť. Podnikateľ sa následne môže viac venovať tomu, v čom je unikátny, v čom je dobrý, teda podnikaniu, nie byrokracii, nie administratíve a častokrát odpisuje počítač dlhšie, než už ho vôbec fyzicky používa, pretože jednoducho nemá takú životnosť, ako zákon vyžaduje, aby proste nejaký laptop proste odpisoval. Posledný návrh. Toto je, toto je, myslím si, že pre veľa, veľa ľudí dobré. Cieľom je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, respektíve od teda vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je tento príjem oslobodený od dane z príjmu predaja nehnuteľností a teraz je teda ten čas päť rokov, ten časový test, a chceme to znížiť na dva roky. Rovnaké skrátenie navrhujeme aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že daň z príjmu sa neplatí, ak teda uplynie aspoň päť rokov od dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa alebo teda vyradenia z obchodného majetku. Aj túto lehotu skracujeme na dva roky. Veľmi jednoducho, v skratke skracujeme dobu, po ktorej teda nebude treba platiť daň z príjmu pri predaji bytu. Úplne ten elegantný prípad je mladá rodina, ktorá si kúpila jednoizbový byt a medzitým teda sa im narodilo dieťa a potrebujú sa presunúť do väčšieho. Okej, po dvoch rokoch teda už nebudú musieť platiť daň a môžu ísť do dvojizbového. Kľudne sa môže stať to isté, že sa im narodí ďalšie dieťa, po ďalších dvoch rokoch zasa sa môžu posúvať do väčšieho. Určite takéto niečo by zvýšilo aktivitu proste na realitnom trhu, inak by to znížilo aj mieru podvodov, ale každopádne zasa by to bolo nejaká, nejaká akcelerácia podnikateľského prostredia. A som presvedčený, že skutočne štát by tuto neprišiel o veľa. Toľko teda v úvodnom slove a viacej bližšie v rozprave, do ktorej sa asi hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja sa len spýtam pána poslanca Kišša, či zastupuje aj pani poslankyňu. [19:14] Martin Dubéci Luščikovú v tom štvrtom spravodajskom materiáli všetky štyri spravodajcov je pán poslanec Kyselica, dobre. Dobre, tak dávam teda slovo poslancovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby podal spravodajskú informáciu ku všetkým štyrom návrhom. Ďakujem. [19:14] Martin Dubéci Dobre, vážený pán predsedajúci, predkladateľ. [19:15] Štefan Kišš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Kolegyne, kolegovia. Takže mám tu cez spravodajstvo všetky tieto štyri tlače. Takže k prvej, tlač 1182. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca. Predkladám túto informáciu. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a hospodárstva. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona č. 73, z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem pridelenie Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prejednali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Takže to je ako prvé. Tlač 1184, podobne nebudem opakovať to všetko, čo tu máme. Takisto je súčasťou stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. A podobne, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, navrhujem prideliť Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Čiže podobne ako v predchádzajúcom návrhu. Ďalší bod, tlač 1187. Platí všetko ako v predchádzajúcej tlači. Podobne navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. A odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. A k poslednému z tých štyroch bodov, tlač 1190, vlastne analogicky všetko platí ako pri predchádzajúcich troch bodoch, podobne pre Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň, aby výbory uvedený návrh prerokovali takisto do začiatku schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu k týmto štyrom návrhom zákonov. Ďakujem. Ďakujem za efektívne podanie komplexnej spravodajskej informácie, pán poslanec, otváram zlúčenú rozpravu, do ktorej sa prihlásil [19:18] Martin Dubéci Pán Naď ako prvý [19:18] Marián Viskupič – Vystúpenie Takže ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade si veľmi vážim každého jedného človeka, kto tu sedí a vlastne tu byť nemusí, pretože skutočne už je pokročilá hodina. No, tak, áno. Musíme. Tak, preto nás je tu 10, hej? Ak som zarátal všetkých, všetkých. No, dobre. Nevadí. Poďme, poďme efektívne, nech to využijeme, ten čas. Takže v prvom rade chceme skrátiť dobu odpisovania pri teda šiestej odpisovej triede z 40 rokov na 28. Ja som dokonca presvedčený, že správna hodnota je 20, ale dobre, rozumiem aj nejakému stavu verejných financií, preto mám pocit, že tých 28 by bola taká, povedzme, že rozumný kompromis, s ktorým vedia žiť aj verejné financie a s ktorým vedia žiť aj podnikatelia, hej? Preto 28, keď sú také neokrúhle číslo. No, len aby sme vedeli, do šiestej odpisovej skupiny patria nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Sú to bytové budovy, hotely, podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové priestory, okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených. No, každopádne, veľmi jednoducho, sú tam budovy a jednoducho takto by sme skutočne pomohli, pomohli podnikateľom, ktorí by si teda dokázali svoju investíciu rýchlejšie odpísať. Zároveň by mali akože určite aj väčší investičný apetít. Tam by mohlo zasa pomôcť stavebníctvu, to by vôbec mohlo zasa pomôcť konkurencieschopnosti našich podnikateľov. Jednoducho je to opatrenie, ktoré áno, má daňový výpadok na začiatku, ale teda v neskoršom období proste sa štát k tým peniazom dostane, ale jednoducho je to presne to, čo potrebujeme a koniec koncov presne to, čo už pochopila aj koalícia, že potrebujeme, že už to sa nedajú len zvyšovať dane a odvody, ale že jednoducho treba nejaké prorastové opatrenia. Toto je prorastové opatrenie, tak takže sa uchádzam o podporu aj koalície, práve preto, že sami takýto nejaký zoznam, ktorý sme síce ešte nevideli, včera potvrdil aj predseda fiškálnej komisie, že ho ešte nevidel. To sa mi už zdá divné, ale je to tak, hej? Tak predsa len teda navrhujeme niečo my a teda navrhujeme to aj preto, aby pán minister vnímal, že návrhy sú tu a nech nerozpráva, že proste ako opozícia návrhy nemáme. Ale máme ich a vieme, ako pomôcť tejto krajine, ako pomôcť podnikateľom. Dobre, ďalší návrh zákona. Kryptomeny. OK, pre niekoho španielska dedina, pre niekoho to, čomu sa venuje. Každopádne, je to niečo, čo tu je, hej? Ťažko pred tým zatvárať oči a je to niečo, kde by štát skutočne mohol získať nejaké peniaze. Tak ako som už pred chvíľkou povedal, štát zo zdaňovania kryptomien nemá takmer žiadny príjem. Jednoducho zasa nejaký mladý človek, ktorý proste na tom zarobil, kedysi kľudne kúpil, ja si ešte pamätám za 700 € napríklad jeden bitcoin, hej? Dnes ho predá za 50 000, možno ich mal 10, hej? Proste stal sa z neho bohatý človek, ale verte tomu, že to nezdaní na Slovensku. Radšej sa presťahuje do nejakej krajiny, kde to zdanenie bude rozumné a kde sa skutočne dostane teda k tomu, že si následne bude môcť kúpiť svoje bývanie, svoje auto, čokoľvek, zariadiť si život. No, ako to je na Slovensku, hej? Už to bolo drakonické ešte pred posledným zvýšením daní z príjmu fyzických osôb a bolo to tak, že podľa výšky príjmu teda buď 19 alebo 25 % platil človek, ale ešte tam je aj zdravotný odvod 14 %, hej? 25 a 14 je 39. Hrubé zrátanie, hej? Nebavíme sa tam o rôznych základoch, hej? Ak ste povedali niekomu, že OK, predaj bitcoin, zober peniaze a 39 % z nich odveď štátu, no tak akože ten výsledok bol, že to nikto nerobil. Vieme to, pretože príjem zo zdanenia kryptomeny nebol žiadny, hej? No to bolo ešte v tomto roku, nám už platia nové drakonické sadzby až po 35 %. No tak teraz si zoberte, že taký mladý človek, bohatý človek, hej, si teda má zaplatiť 35 % daň z príjmu, hej, v tom maximálnom vyjadrení a plus ešte 14 % zdravotný odvod, hej? 35, 45, 49 %. Zaokrúhlim 50, hej? Normálne si štát povie, že 50 % mu z toho má zobrať. No, kto takú daň zaplatí? Nikto. Inak ani Slovnaft, hej? Nikto takú daň nezaplatí. Pretože keď máte z takéhoto majetku zaplatiť 50 % štátu, radšej sa zoberiete, dvihnete sa, pôjdete do krajiny, kde zaplatíte 7, 10, 15 a tam budete žiť a na Slovensko prídete sem-tam pozrieť rodičov. Smutné, ale takáto je realita. Preto navrhujeme to, aby tam bola sadzba 7 %. Prečo 7, aby sme nevytvárali novú? Dnes je daň z dividend 7 %, tak preto sme dali 7 % a zrušenie toho úplne, že nezmyselného zdravotného odvodu. Čiže takýto človek by dal štátu 7 %. Hovorím oproti reálnej nule, ktorú dal dneska, a štát by z tohto niečo mal. Toto opatrenie nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, môže ho mať jedine pozitívny. Už len dodám, že na sklonku minulého volebného obdobia sa nám podarilo tento zákon prijať. Bohužiaľ už sa firmy alebo proste ľudia sa vracali a chceli, chceli to tu zdaňovať, ale ako ste nastúpili, tak ste to, ako nerozumiem, ako takéto niečo mohlo padnúť do konsolidačných opatrení, hej, keď vlastne nemohol prísť štát o žiadne peniaze. A proste ste to zrušili. Inak to po nás zopakovala Česká republika a namiesto aby Česi prišli ku nám, odišli Slováci do Česka. Toľko len realita. V dobrom to hovorím. No, bohužiaľ. Takže stále to môžeme takto urobiť a stále síce už môžeme len dobiehať ten idúci český vlak, ale furt lepšie dobiehať než ísť opačným smerom. No. Tretí návrh, to už skutočne veľmi rýchlo, zvýšenie hranice odpisovania. 50 000 korún v roku 2004 bola hranica. Vtedy to boli nejaké peniaze. V roku 2009 sa to prehodilo na 1700 € ako eurá, ale vôbec sa to nezvýšilo. Už máme teda rok 2026, takže je odvtedy ďalšia, ďalšia kopa rokov, proste, kedy sa to nezvyšovalo. Rozumiem štátu, ale bohužiaľ stále to je väčšie a väčšie bremeno na strane podnikateľov a keď vie štát napríklad vlani či predvlani, diéty sa dokázali zmeniť trikrát ročne, hej? Normálne sa trikrát ročne štát dokázal zabezpečiť, aby sa, ani nie že diéty, aby som bol presný, ale stravné, hej? Stravné sa dokázalo zmeniť trikrát za rok. Toto sa nedokázalo zmeniť ani raz za 20 rokov. Normálne tomu treba nastaviť nejakú hranicu. Ja si dokonca myslím, že by to mohlo byť aj viac než 3000, ale zasa vnímam aj tu nejakú situáciu štátneho rozpočtu, takže keby sa to dalo na tú hranicu 3000 €, tak si myslím, že to jednoznačne pomôže podnikateľom, špeciálne tým menším a takisto, takisto proste ich to odbremení od nejakej byrokracie a myslím si, že by to štát takisto zvládol, pretože by zasa profitoval z toho, že si niekto povie, aha, aspoň niečo sa zlepšilo, ešte pár vecí sa zlepší a namiesto rozmýšľania o tom, že odídem do Česka, tak si poviem, že kúpim niečo do tej firmy a začnem podnikať. Lepšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie. Posledný štvrtý návrh, čiže zasa skrátenie časového testu pri predaji nehnuteľností. Dnes, ak máte nehnuteľnosť, ak ju predáte menej ako päť rokov, tak jednoducho z toho zisku platíte daň. Kľudne vám to môže vyjsť inak aj tých 35 %. A jednoducho, keď už nič iné, tak buď teda taký človek čaká, namiesto toho, aby už mal ďalší byt, aby ho už zariaďoval, aby proste tie peniaze v tej ekonomike točil, tak jednoducho proste čaká na tých päť rokov. Alebo sa to samozrejme robí tak, že sa teda iná suma píše na zmluvu, iná reálne a jednoducho zasa je to nejaká šedá ekonomika. Myslím si, že to skrátenie na dva roky, zasa, dá sa baviť, kolegovia, aj tri by bolo znesiteľné, hej? Ale dva je také, že by to skutočne vedelo pomôcť. Som presvedčený, že ten výpadok tu by bol veľmi malý, ale ten benefit toho by bol silný. Hovorím, nie je to len tá sociálna rovina, hej, že proste rodina, ktorá sa skutočne v horizonte piatich rokov môže rozrásť teda výrazne, hej, že sa do toho menšieho bytu už nevojdú, ale bol by tam aj ten efekt ekonomický, pretože keď teda odchádzate z jednoizbového bytu do dvojizbového, no veď musíte jednu izbu navyše zariadiť, potrebujete tam čokoľvek nové, potrebujete inštalatérov, potrebujete, jednoducho potrebujete ekonomiku a tvoríte, tvoríte vlastne nejakú aj novú hodnotu. Takže takto. Myslím si, že samozrejme by to následne podporilo aj stavbu bytov, čo je samozrejme takisto ekonomika a takisto novovytvorená pridaná hodnota, z ktorej bude mať niečo aj štát. Som presvedčený, že tá doba dva roky je dostatočná na to, aby sa akoby odfiltroval ten obchodný zmysel, hej? Proste myslím si, že tie dva roky sú úplne, úplne v pohode. Takže takéto štyri návrhy, návrhy, ktoré fakt vedia pomôcť ekonomike. Za chvíľku budem pokračovať s ďalšími, ale prosím, kolegovia, skúste, skúste sa inšpirovať. Mohlo by to pomôcť. Samozrejme, uchádzam sa o podporu aj opozičných kolegov všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Jedna faktická, pán poslanec. [19:29] Martin Dubéci Hazucha. [19:29] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No nie som ja veľký odborník na ekonomiku, ale myslím si, že tie argumenty, ktoré ste použili, možno sedia, ale podľa mňa sú trošku aj také účelové alebo demagogické. Daňové a odvodové zaťaženie, každý tvrdíte, že je veľmi vysoké. Odvody predsa slúžia vlastne na prospech platiteľovi, sú za to platené určité služby. Otázna je len efektivita využitia tých finančných prostriedkov na tie služby, ktoré, na ktoré sú určené. O tom by sa dalo debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých za nich sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať Debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme, vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké a na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých daní sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať tie výpadky, znížil by sa štandard pre všetkých obyvateľov, lebo z toho sú platené výstavba, cesty, školstvo a všetko možné. Ale chcem aj to povedať, že poukazuje sa na rôzne krajiny, ale to je iba A, a vy to dobre viete, že to je iba A. A B je iné typy daní. Veď každý štát má namiešaný určitý daňový mix. A keď podnikateľ bude mať viac peňazí, bude mať viac možno prostriedkov aj na vlastníctvo. A dane z vlastníctva sú v zahraničí oveľa vyššie aj s majetkom. Veď vaša vláda chcela zaviesť aj za nehnuteľnosti dane podľa hodnoty majetku, ktoré by boli násobkovo vyššie, ako sú dane teraz. V zahraničí také dane sú. Sú oveľa vyššie dane z dedičstva, kde u nás sú takmer minimálne dane. Takže netreba stále poukazovať pri našom štáte, že toto všetko je tu zlé a tam je dobré. Tam sú zase iné typy daní, ktoré sú možno pre nich atraktívne, ktoré u nás aj z nejakého historického hľadiska nie sú natoľko uplatniteľné a také vysoké, ako sú v zahraničí. Tak myslím si, že niekedy treba povedať aj B. Ďakujem pekne. Tam poslal životopis. Ďakujem. [19:31] Martin Dubéci Pekne za [19:31] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem pekne za reakciu. No takto. Tak vždy sa dá pozerať na krajiny, že, kde nejaká daň je vyššia a kde nejaká daň je ale nižšia. No čiže, viete, čo sa týka, čo sa týka daní, no tak dane z príjmu sú napríklad firiem, sú v Maďarsku 9 % alebo, povedzme, pri tých veľkých 15. No u nás sú 24. No tak prečo sa neinšpirujeme tam, hej? Tá realita je tá, že slovenské daňovo-odvodové zaťaženie je za prvé už takmer ako celok, ako ten mix, hej? Je už takmer najvyššie v celej európskej tej únii, ale hlavne proste v poslednom období najrýchlejšie rástlo. Najrýchlejšie rástlo a toto je jednoducho ten problém. Proste tie dane a odvody sú vysoké až tak, že to brzdí ekonomiku, hej? A to, tá základná ekonomická poučka je, že tak samozrejme, že štát potrebuje nejaké peniaze a mal by ich inak, že efektívne využívať, hej? Proste nemali by tu byť, jak sme tu debatovali pán Danko a spol., hej?, že tie peniaze sa proste rozhadzujú lopatami, ale jednoducho aj štát si musí uvedomiť a v tej situácii ste sme, že už sa tie dane tak zvýšili, že to zvyšovanie daní už nezvyšuje ani v absolútnom čísle vlastne príjem rozpočtu, hej? Máme vyššiu DPH-čku ako v alebo teda zníženie tých daní. Zvyšovanie daňového zaťaženia znižuje ekonomickú aktivitu. Ak tú ekonomickú aktivitu znížite tak, že nám ekonomika nerastie, je to zlé, hej? Znižovanie daní zvyšuje ekonomickú aktivitu. OK, tak to je teraz to, čo Slovensko potrebuje, hej? Už keby sme sa pozreli, čo bolo, bolo, ale teraz potrebujeme toto a preto prinášam riešenia, ktoré zvyšujú ekonomickú aktivitu. Do rozpravy sa prihlásil [19:33] Martin Dubéci Pán Oravec. [19:33] Štefan Kišš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pekný večer všetkým. Tak dovolím si ešte aj ako spravodajca, ale aj člen finančného výboru a verím, že aj stále ekonóm o niekoľko poznámok. Najprv chcem povedať, že so všetkými týmito návrhmi, ktoré tu predkladá kolega Viskupič, súhlasíme a budeme hlasovať za. Pretože sú to rozumné nápady, ktoré nás aspoň trošku ako krajinu môžu posunúť dopredu. My sme mali dnes aj tlačovku, kde sme teda oznámili, že opäť predkladáme návrh na zrušenie transakčnej dane. To už je teraz taký taký evergreen, však robí to aj SaS-ka. Jednoducho takéto opatrenia ako tu máme dnes v tejto rozprave alebo spomínané zrušenie transakčnej dane, niektoré ďalšie. Vôbec je to jednoduchšie a kratšie odpisovanie majetku. Celkovo zjednodušené podnikanie, mikropodnikanie. Podnikanie napríklad pre mladých od 16 rokov, umožniť im zjednodušiť si proste robotu, prácu, pretože od toho nápadu do prvého zárobku má byť čo najkratší a najjednoduchší, najmenej bolestivý čas to urobiť. Toto dnes sme jednoducho ďaleko a nič také sa u nás v praxi nedeje. Je to preto, že tie polená pod nohami majú podnikatelia, majú ľudia veľa. A takéto opatrenia sú ale len začiatok. My ich potrebujeme oveľa viacej. Aj by som povedal, že medzi nami a SaS-kou máme veľmi teda podobné podobné programy. Povedal by som, že tak na 95 % zhoda. Ak aj niečo, tak len preto, aby sa SaS-ka odlíšila od nás alebo teda, aby sme nemali rovnaké programy, ale tie naše ekonomické programy sú zamerané na to, že chceme pomôcť ekonomike, naštartovať ekonomický rast a keď máme rast, máme viacej peňazí aj na dôchodky, aj na sociálne dávky, aj na vyzbrojovanie. Jednoducho to, čo krajina, aby poskytovala služby, pán Hazucha, aby na to mala peniaze. To je motív všetkých týchto opatrení. No, ale my tu predkladáme zákony, sme tu aj teda aj neskôr v predĺženej rozprave. Už sa vôbec nemalo o tomto čase ani len rokovať. Predkladáme takéto návrhy. No a čo robí koalícia? To by som povedal, že taký dosť dosť veľký kontrast medzi nami a vami alebo teda vašimi kolegami, ktorí sedia vo vláde. Pretože tí si idú svoje. Tu dvojnásobné platy, krádež volieb zo zahraničia, volebné obdobie, dnes sme sa dozvedeli, že ďalšia iterácia trestného zákona o tom, ako pomôcť kajúcnikom, lebo pánovi Gašparovi to nejako nevychádza na tom jeho pojednávaní. Vyriešili ste hmyz v potravinách, vyriešili ste gruzínsky puč. To sú veci, ktorými sa zaoberáte vy. A my vám hovoríme, zaoberajte sa opatreniami, ako sú napríklad tieto, opatreniami, aké máme my v našom návrhu TREND, ktorý sme predstavili, opatreniami, ktoré sme predstavili v balíčku, ktorý sa volá Kladivo na korupciu, ktorý je síce o korupcii, čiže dá sa povedať, že nie je priamo o ekonomike, ale keď máme fungujúce inštitúcie, keď tu nemáme korupciu, mafiánov, tak vtedy sa darí ekonomike, pretože ľudia podnikajú, ľudia majú záujem tvoriť a neutekajú do zahraničia. A chcú tu žiť a podnikať a zakladať si rodiny. Jednoducho chcú byť doma. Ale takéto niečo sa u nás deje len ťažko. Pán Mazurek, akože vy ste mali niekoľko takých poznámok, že viete... Ja to naozaj myslím, akože nechcem, aby to znelo nejako, že teraz vás chcem poučiť alebo čo. Ja si s vami rád sadnem a porozprávam o týchto veciach, lebo sa mi zdá, že by ste aj mali záujem sa normálne baviť o takýchto veciach a možno možno trošku by ste pomohli aj kolegom uvažovať a rozprávať o takýchto veciach. Ale viete, kedysi sme snívali o tom, že budeme mať teda ten západný životný štandard. Akurát, že za posledných 15 – 20 rokov sa nám to tak trošku akože zamotalo, že my máme na Slovensku západné tak akurát dane, ale platy nám ostali východné. Pretože my máme extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To je implicitne tu, aj kolega Viskupič to navrhuje, hej, tým zrýchleným odpisovaním a tými takými pomocnými opatreniami. Vlastne znižovať dane zo zamestnania, z práce, ale zrušenie transakčnej dane, zníženie vôbec tých sadzieb daní z práce. To naša ekonomika potrebuje určite. No a kde si na tie peniaze zohnať? No tak viete, mohol by som zase opakovať dvojnásobné platy a tryskáče a podobné veci. No ale ľudia, tých 5 miliónov na Slovensku, ľudí si muselo utiahnuť opasky tie posledné tri roky, ale vaši kolegovia vo vláde to neurobili. No, tí si lietajú na formulu, na futbal, kúpili si nové lietadlá. Ministerka inak vyťahuje akože ťažké stovky milióny z vrecka len tak, lebo veď… No ale mohli stúpnuť keby výrazne viac, keby ste robili opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré pomáhajú ich životnej úrovni, ich životnému štandardu. No lenže nič z toho sa nedeje. Vy ste tu tri roky. O minister financií tu vidieť, tak mimochodom, sem-tam si tu príde, o trpezlivosť, neviem, či vôbec bol túto schôdzu. Myslím, že na hodine otázok, ale ináč sa tu ani neukázal. A tri mesiace rozprávate o tom, že už teda konečne predstavíte nejaké opatrenia. Tak my sme vám spravili odpočítavanie na www.dobakamenicka.sk. Vám tam teda dnes svieti číslo, tuším, 114. To je počet dní, odkedy ste to premiér ohlásil a na tej istej stránke si môžete nájsť opatrenia, ktoré treba robiť na to, aby nielen Slovensko neskrachovalo, ale aby sme sa dostali dopredu, aby sme sa rozvíjali ako ekonomika. Lenže nič z toho sme tu v podaní vládnej koalície nevideli. No a tak asi si nebudeme klamať a zajtra o tom budeme hlasovať. No tak som zvedavý, ako budete hlasovať. Čo z toho, čo z toho by vás bolelo, čo z toho vadí ministrovi financií? Jedine to, že ste to nepredložili vy, ale to predkladá opozičný poslanec a nerozumiem, prečo tak neuveriteľným spôsobom nedokážete prísť s ničím aspoň ako-tak konštruktívnym. A len tak mimochodom, začal som si teda vypisovať s ministrom financií aj ministerkou hospodárstva 211-kou už na tretíkrát, tak najprv som si vypýtal tie prvoradové opatrenia, ktoré teda už má, už sú hotové, už pán Danko ich dostal na podpis ako utajené. No zistil som, že nie sú hotové alebo teda minimálne buď nie sú hotové alebo teda obaja ministri porušili zákon, pretože mi povedali, že si vyžiadali extra čas. Minister financií sa úplne schoval, teda ten povedal, že on s tým nič nemá, nech si pýtam ministerku hospodárstva. A tá mi povedala v tej poslednej odpovedi, že najneskôr 13. mája mi to pošle. No tak ja súdim z toho, že 13. mája, ak je to streda plus-mínus jeden deň, to teda uvidíme na vláde, ale uvidíme čo. Nie, aby ste si to nepredstavili, že teraz už sme zachránení, že bude oživená tá ekonomika a bude rast. Oni idú pripraviť nejaké vybrané opatrenia bez vplyvu na rozpočet. Neviem úplne, čo si mám pod tým predstaviť, ale určite to nebude niečo, z čoho by sme si povedali, že vau alebo z čoho by teda spadli na zadok podnikatelia alebo ľudia, čo chcú niečo kreatívne robiť, ale bude to niečo… No dobre, tak povedzme, nechajme sa prekvapiť. A minister financií nám hovorí, že tam nebudú žiadne opatrenia, ktoré majú vplyv na rozpočet. No áno, prorastové opatrenia, keď chceme znížiť dane z práce, majú vplyv na rozpočet a potom tie peniaze treba nájsť niekde inde. Ale mňa fascinuje to, ako ste si zvykli na ten modus operandi v tom, že vlastne akékoľvek opatrenia, ktoré budú mať vplyv na rozpočet, prinesiete v októbri s rozpočtom. Teraz zase to bude terapia šokom pre všetkých podnikateľov, pre všetkých ľudí, pretože do poslednej chvíle nebudú vedieť, čo ich vlastne čaká o tri mesiace alebo o mesiac podľa toho, kedy schválime rozpočet. Vlastne budú žiť v neistote, nebudú môcť plánovať. Každý, kto niečo kreatívne robil, kto trochu podnikal, vie, aké je dôležité si vedieť plánovať veci. Veď to nám firmy hovoria. Veľké automobilky, veľké firmy hovoria, my si nevieme nič plánovať. Preto tu nemáme, preto tu nemáme ďalší model v automobilkách. Tie nemajú naplánovaný v horizonte štyroch rokov žiadnu novú výrobu. To je taký najvýbušnejší príklad, ale mnoho firiem jednoducho nevie, čo bude o pol roka, nevie plánovať, nevie si nastaviť svoj biznis model, nevie to reportovať svojim matkám, ktoré sú často v zahraničí ako teda firmy, myslím, jednoducho žijú v obrovskej neistote, no a takto to tu potom vyzerá. No minister financií teda, len aby som to zhrnul. Jednak si ide teda svoje, niekde sa schováva, sem-tam si zorganizuje tlačovku, na ktorej kričí, na ktorej sme samozrejme my častými respondentmi, ako my za to môžeme. A ja konkrétne, čo teda je fakt prekvapujúce. Ale tak super, že si ma všimol, pán minister. No a medzitým on je teda svetový rekordér, pretože po troch kolách konsolidácie nás zadlžil. Máme najvyšší dlh v histórii krajiny. Pán Naď dúfa. Nikdy nebol taký vysoký, ako je teraz za vašej vlády. A vy máte pritom v programovom vyhlásení vlády, že vraj stabilizujete dlh. No tak dovetok je, že pozajtra možno. Iná vláda to bude musieť spraviť za vás. A vyšší dlh znamená, že potom nie sú peniaze na iné veci, na tie služby, ktoré ste spomínali, ktoré potrebuje štát robiť. Potom štát musí splácať dlh. Tie splátky toho dlhu za posledné roky a ďalej ešte výrazne rastú, proste explodovali. No a kvôli tomu – a to sa bavíme o miliardách. To nie je, že 50 miliónov, neviem, nejaké drobné, hej? Narástli, tuším, z 1 miliardy na začiatku vášho volebného obdobia cez 2,5 miliardy na konci volebného obdobia. To sú 13 a polovička 14. dôchodkov, napríklad. Okrem toho minister financií nám úplne zadusil ekonomiku. Tie investície sú výrazne nižšie, transakčnou daňou, zvýšením všetkých ostatných daní. Výsledkom je prepúšťanie, odchod investorov. Jednoducho menej peňazí na Slovensku. Odchádzajú tieto peniaze do zahraničia. Tí susedia sa možno tešia. Menej peňazí na Slovensku, čo znamená v peňaženkách našich ľudí a všetkých, ktorí žijú na Slovensku. A do tretice všetko zdražel. DPH-čkou zvýšil všetky dane a tým mizerným manažmentom dnes máme dvojnásobný rast cien oproti tomu, ako by sme mohli mať alebo teda ako majú ostatné krajiny eurozóny alebo Európskej únie. A keby, čo i len jedno alebo aspoň tieto opatrenia, o ktorých sa tu teraz bavíme, ste prijali, tak to mohlo byť kúsok lepšie. A keby ste prijali všetky ostatné, ktoré vám tu trpezlivo, schôdza čo, čo schôdza, na tlačovkách, na konferenciách… Únia. A keby, čo i len jedno alebo aspoň tieto opatrenia, o ktorých sa tu teraz bavíme, ste prijali, tak to mohlo byť kúsok lepšie. A keby ste prijali všetky ostatné, ktoré vám teda trpezlivo schôdza, čo schôdza na tlačovkách na konferenciách prezentujeme, tak by sa Slovensko mohlo mať ešte o niečo lepšie. Ďakujem. Ďakujem pekne. [19:45] Martin Dubéci Poslanec. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keby sa nik neprihlásil. A pán Hazucha sa prihlásil, pardon. Áno, to je absolútne v poriadku a my sa budeme veľmi tešiť diskusii medzi opozíciou a koalíciou. Takže pán Hazucha má slovo. [19:45] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, páni kolegovia, kolegyne. Keďže je taká pokročilá hodina, tak som sa rozhodol, že idem do rozpravy, aj keď si uvedomujem, že idem na veľmi tenký ľad, lebo toto naozaj nie je moje zrnko kávy, ale bolo tu povedané mnoho a na všetko by sa dalo naozaj reagovať a polemizovať minimálne s tým, čo tu bolo povedané, ale neustále sa tu posúva taká dogma, teda že znižovanie daní je úplný recept na všetko a najmä pre podnikateľov. Tak by som chcel poukázať na jednu vec. Že trošku tu bolo spomenuté aj to daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov, že je vysoké. Áno, ale aj na to je istý recept, keď chceme, aby bolo nižšie a aby sme vybrali tie peniaze, ktoré vyberáme teraz, môže to byť aj o nižších percentách. No tak prečo tu je mzdy, aj ste vy, ste povedal, že na Slovensku sú veľmi nízke. Prišerne nízke, tie mzdy. Naše vlády od počiatku, už desiatku, viac ako 10 rokov, pravidelne každý rok zvyšovali minimálnu mzdu pomerne výrazne a vždy bola proti tomu vlna protestov, najmä z podnikateľskej obce. Keby toto štát vôbec nerobil, keby sa ten inštitút minimálnej mzdy bol zrušil už pred 15 rokmi, ja verím, že ešte dnes by v našej ekonomike bežný zamestnanec hravo zarábal 500 € hravo a vôbec by to žiadneho podnikateľa netrápilo. Keďže som bol odborár, často som, teda nie často, každý rok som vyjednával mzdy s mojím zamestnávateľom, spolu vyjednával mzdy s mojím zamestnávateľom a tiež sme mali informácie aj z vyšších odborových zväzov o dianí aj vo svete, ako sa vlastne vyvíjajú veci tam. Existuje taká vec, neviem, či to úplne správne nazvem, ak si to dobre pamätám ešte, bolo porovnávanie ceny práce u nás na Slovensku a v okolitých krajinách vyspelejších. Dokonca sme mali, niekedy sme argumentovali údajmi, koľko vychádzala cena práce. Ja už si nepamätám úplne presne, či tá cena práce bola ako HDP a jednoducho vyprodukované hodnoty, ktorá je vyprodukovaná vo firmách. A aj za socializmu sa tá cena práce pohybovala na úrovni nad 50 % z hodnoty, ktorá bola vyrobená. A v demokracii alebo v kapitalizme tá cena práce u nás hodne padla. Potom sa trošku zdvihla, ale už som mimo tohto procesu, ale keď som odchádzal, tak tá cena práce u nás bola zhruba na úrovni 45 %. Ale v okolitých krajinách západných tá cena práce bežne bývala 50 a viac percent. Dokonca si myslím, že Švajčiarsko malo nad 60 %. Keby, keby tak, teda povedzte mi, kde je ten rozdiel, keď tak nariekame, že tí podnikatelia majú taký ťažký život. Keď čosi vyprodukujem za 100 € a zamestnancovi z toho na Slovensku dám 43 € a 60 ide niekam 57, pardon, a v Nemecku za rovnakých 100 € sa rozdelí, zamestnancovi sa zaplatí 54 €, že kto má profit z toho rozdielu. A keby tá cena práce bola aj u nás taká vysoká, ako je na Západe, tak by to daňové a odvodové zaťaženie mohlo byť nižšie, lebo by sa platilo z vyššej sumy, alebo by mohol byť poskytnutý štátom vyšší štandard. Takže hovorím, naozaj s plnou vážnosťou si trvám na tom, že pokiaľ by nebola bývala zvyšovaná minimálna mzda z tlaku štátu, tu by sa hravo za tých istých zarábalo. Bežne by sa tvrdilo, že musíme vyžiť aj s 500 €. Ja som bol obyčajný zamestnanec. Aj moja rodina sú všetci, nikto nepodniká, všetci sú zamestnanci. Bolo by bežné, že musíme robiť aj za 500 €. Aj teraz sú zamestnanci aj v našej firme, ktorí majú osmičku triedu, čo už nie je sranda, to je osmička trieda. A zarábajú 800 € v čistom. No fantastický plat. Takže musel som sa vždy poďakovať, v kolektívnom vyjednávaní nám veľmi silno pomáhal ten nárast minimálnej mzdy, ktorú určoval štát. Veľmi sa nám stenčili rozdiely medzi jednotlivými triedami, až na to, že jednotka je samozrejme minimálna mzda, hej? A tie skoky boli nejaké dvojka, trojka, štvorka, päťka. Ten nárast minimálnej mzdy nám tak potlačil, že ten vankúš sa úplne stratil a rozdiely medzi triedami sú 1 cent. Čiže ten, čo má štvorku triedu, zarába od minimálnej mzdy iba o 4 centy viac. No, kde je ten rozdiel? Kde je tá štedrosť? Vy tu tvrdíte, že keby boli nižšie dane, zamestnávatelia by mali viac. Ale kde by dali tie peniažky? Mali by? Áno, mali by. Ale investovali by istotne. Aj oni majú určité svoje limity. Preto som spomenul tie majetkové dane, lebo by často investovali do majetkových daní. Kupovali by nehnuteľnosti, rôzne veci, ale tie sú v zahraničí oveľa vyššie zdaňované. Ja si pamätám, keď tu bol návrh zákona a vy ste vládli, myslím, no nie vy konkrétne, ale predchádzajúca vláda, že sa uvažovalo, že nehnuteľnosti sa budú zdaňovať, vytvoria sa cenové mapy a budú sa zdaňovať podľa trhovej hodnoty a uvažovalo sa s 3 % trhovej hodnoty. Tak keď som si spočítal ja môj majetok, bývalý družstevný byt v činžáku, rodičovský dom na dedine a dve garáže, tak podľa toho som si vypočítal, že zhruba 5000 € by som platil daň. No a zarobil som 12. Tak pánbohunicky zaplať. A poukazovalo sa, že v iných štátoch je toto bežné. Tak ten podnikateľ, keby mu zostalo viac peňazí, iste by investoval do majetku, tak by nezaplatil na daniach a odvodoch, ale platilo by to možno buď z daní z majetku, určitých daní, a tých je tiež rôzna kopa, alebo by peniaze vyvážal do zahraničia, presne to, čo kritizujete teraz, že ich vyváža do zahraničia. Takže ja si nemyslím, že Slovensko je v situácii, kde iná vrstva a problémov niet, iba podnikatelia. Ja viem, že nemajú to ľahké, uvedomujem si, ale je tu väčšina obyvateľstva, ktorá nepodniká a ktorá aj tie dane, aj tie odvody na tom Slovensku potrebuje. Ďakujem pekne. Pekne na vaše vystúpenie štyri faktické, pán poslanec Viskupič. [19:52] Martin Dubéci Ďakujem za slovo. [19:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. Pán kolega Hazucha, a ja som rád, že ste sa prihlásili, že ste prispeli do debaty. No, teraz zobral som si z toho teda, ale nechcete zvyšovať tie dane z nehnuteľností, že nie? Výborne, aspoň niečo. Áno, v minulej vláde toto chceli robiť teda kolegovia z OĽANO, proste, ale ani vtedy sme to SaS-ka nedovolili. Nedovolili sme to vám ani teraz, našťastie, lebo debatovali sme aj so ZMOS-om a nedovolíme to ani v žiadnej ďalšej vláde. Ja hovorím, to je síce pekné, že áno, priemer európsky je možno trojnásobné dane z majetku, ale teda z nehnuteľného majetku, ale ja sa pýtam, no a čo? Čo je na tom zlé, že máme nižšie dane z nehnuteľností? Preto ľudia aj, ktorí žijú vonku, tak jednoducho tu nepredali nehnuteľnosť, majú ju tu, starajú sa o ňu, investujú do nej, proste tým pádom prispievajú aj do ekonomiky a raz sa možno vrátia na Slovensko, hej? Takže tuto, prosím sa, neinšpirujte zahraničím, buďme radi, že ich máme takéto. Aj tak nie sú nízke, špeciálne pre podnikateľov, hej? To je jedna vec. Druhá vec, pán Hazucha, no, tak ste tu hovorili, ešte to stihnem. Ste tu hovorili vlastne o tej minimálnej mzde. A viete, že to Švajčiarsko s tými vysokými mzdami nemá stanovenú žiadnu federálnu minimálnu mzdu. No, vidíte to. A my ju tu máme a myslíme si, že teda akože to je to, čo našu ekonomiku akože spasí. Nie. Ekonomiku viete, čo spasí? To, keď musia zamestnávatelia súťažiť o zamestnancov. Keď musí jednoducho Jožo Pročko vo svojej pizérii zaplatiť viac, pretože jednoducho má konkurenciu a ľudia chcú robiť kdekoľvek. To je to, čo dostalo aj to Švajčiarsko tam, kde je. Nie nejaké zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorú teda nemajú, hej, na úrovni krajiny. Takže, proste, to, ale to je o vytváraní podmienok, hej? To Švajčiarsko vytváralo podmienky pre malé firmy, pre veľké firmy. Prečo myslíte, že CERN, ten urýchľovač, žije proste vo Švajčiarsku? No asi vytvorili sakra tak dobré podmienky, že teda to [19:54] Martin Dubéci Tam bol som s Pročkom. Ďakujem [19:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Máme reštauráciu s pizzeriou. Ale pán Hazucha. Mne ste tu naposledy povedali, že sa do všetkého rozumiem. Že naozaj ku všetkému sa vyjadrujem. Viete čo, pán Hazucha, vám poviem? Máte právo sa ku všetkému vyjadriť. Kľudne sa vyjadrujte k čomukoľvek. To je medzi nami ten rozdiel. Môžete sa vyjadriť aj k jadrovej energetike. Mne to nevadí, len nechajte aj druhým ľuďom slobodne žiť, pán Hazucha. A toto vaše vystúpenie bolo presne demagógia. Vy sa vôbec nerozumiete, absolútne v ekonomike, ste presne povedali, ale nikdy ste nepodnikali. Viete, čo pomôže nám, majiteľom, ktorí, ktorí máme podniky? Aby nám nezvyšovali daňové zaťaženia, vláda, aby nám nezvyšovala odvody, aby sme neplatili drahú elektriku, aby sme neplatili drahé poplatky. Fico nám dáva také a také polená pod nohy. Viete, my naozaj u nás ma ja zaplatili sme ľudí tak, ako zaplatili sme ich. Ale my by sme ich zaplatili viac, lenže vy ste vy, pán Hazucha, ste príčina toho, že podnikatelia na Slovensku musia naozaj pozerať na posledné, posledné euro. Pán Hazucha, toto, čo ste tu predviedli, naozaj bola absolútna demagógia. Namiesto toho, aby vaša vláda pomáhala podnikateľom a tí mohli dávať vyššie platy, vyššie mzdy ľuďom, tak nie. Vy zdierate podnikateľov, vy zdierate každého jedného človeka. Vy ste zvýšili minimálnu mzdu, ale zvýšili ste ju preto, aby boli vyššie poplatky, pán Hazucha. Veď to je katastrofa. Skúste vy tomu Ficovi povedať: „Robo, prosím ťa, nezdieraj tých podnikateľov. Nech sa majú tí ľudia, o ktorých som hovoril, lepšie.“ Poprosím jazdný skúsik. [19:56] Martin Dubéci Ďakujem za [19:56] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Pán kolega, vo svojom vystúpení ste povedali, že ste nepodnikali. A pracujete v nejakej firme? A tu vidno, že ste nepodnikali, lebo keby ste podnikali, tak by ste nemohli povedať to, čo ste tu povedali. Ja som podnikal, dlhé roky som podnikal. Samozrejme, moja manželka ďalej podniká, poznám kopu podnikateľov, ale podnikatelia malí a strední, ale aj tí veľkí doslova krvácajú, krvácajú. Ešte nikdy tak zle nebolo, ako je teraz. Stačí sa prejsť po tých mestách, po tých reštauráciách, či fungujú alebo nefungujú. Všetko rušia, hej? Pomaly sa už nemáte ani kde nájsť. Choďte sa pozrieť aj tu do reštaurácií nejakých vychýrených. Sú pozamestnávaní cudzí ľudia. V Tatrách zamestnávajú Filipínčanov, lebo nemajú na to, aby zaplatili našich, lebo je také vysoké daňové zaťaženie, že nedokážu to utiahnuť. To, čo sa robí, to je doslova, by som povedal, strach a hrôza. Dneska kto ide podnikať, to je, ja neviem, to je neskutočná odvaha, že ten človek ide podnikať. Zoberte si tí podnikatelia, to nie, že pre väčšinu spoločnosti, že to zdierajú ľudí, ľudí. Tí podnikatelia aj pomáhajú. Ja mám Oravský záchranný systém, už som viackrát tu o tom hovoril. Mali sme asi 70 členov. To sú podnikatelia, ktorí suplujú štát, lebo štát nedokáže pomáhať ľuďom, tak tí podnikatelia sme pomáhali. Teraz nás nie, ani 30 % nie, lebo tí podnikatelia už majú problémy sami už živiť seba, svoje rodiny. Vám stačí sa prejsť po meste, prevádzky po 2 € v centre núkajú priestory a nedokážu ich prenajať. Veď to je hrozné. To Kamenický, čo spravil, on si myslí, že čím viac dá väčšie dane, tak viac vyberie. To je omyl. To je úplný omyl. Ďakujem. Pán poslanec Kýš. [19:58] Martin Dubéci Ďakujem [19:58] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Hazucha. Ja vám verím, že to myslíte dobre. Akurát, že to veľmi nesedí, čo ste hovorili. Rozdiel medzi socializmom a trhovou ekonomikou je v tom, že vtedy si súdruzi mysleli, že teda vedia všetko lepšie. A výsledok bol, že v potravinách nebolo jedlo a na chleba a na toaletný papier sa čakalo v radách. A v trhovej ekonomike tie mechanizmy fungujú trochu ináč. To je vec druhá. S tou minimálnou mzdou to nie je tak, že my sa bavíme o mzdách pre ľudí v ekonomike, nie o minimálnej mzde. A minimálnu mzdu vy ako sociálny inžinier môžete administratívne rozhodnúť, že bude nejaká. Avšak to nič nemení na tom, že vývoj priemernej mzdy alebo teda vôbec ostatných miezd v ekonomike má svoj vývoj. No a prečo je u nás taká nízka v porovnaní s inými krajinami, napríklad našimi susedmi všetkými okolo nás? Je, že vy vládnete spôsobom tak z ruky do úst, akože prejedať a rozdávať, a to, čo treba v ekonomike robiť, je investovať a rozvíjať. A tieto opatrenia, o ktorých tu teraz rokujeme a mnohých iných opozičných, sú o tom, ako zabezpečiť rozvoj, aby potom bolo viacej toho chleba, aby na neho nebolo treba čakať, samozrejme, v radách. Ale ak budeme iba ďalej prejedať, tak potom nikdy vyššie mzdy na Slovensku nebudú. Vzhľadom na to, že o 8:00 mám nasledujúci návrh, teda pán Aby potom bolo viac toho chleba, aby na Ale, ak budeme iba ďalej prejedať, tak potom nikdy vyššie mzdy na Slovensku nebudú. V zhode na to, že 8:00, mám nasledujúci návrh. Teda pán Hazucha ešte by [20:00] Martin Dubéci Zareagoval, ak s ním budete všetci súhlasiť, a potom navrhovatelia a spravodajcovia nebudete už mať. Ale už nebudú nejaké dlhé výstupy. Nech to uzavrieme dnes, hej? Tak nech sa páči, pán Hazucha. Ďakujem pekne, vážim. [20:00] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Si to. Ja som naozaj povedal, nie som ekonóm a povedal som, že som na tenkom ľade. Napriek tomu vyššie niekto povedal, že vyššie mzdy sme zavádzali kvôli vyšším poplatkom. Nie, nie, tá nezdaniteľná čiastka kopírovala z tej minimálnej mzdy, sú oveľa nižšie, od takmer nulové nulové dane vlastne vychádzajú z toho, dane, nie odvody. Zaznelo tu, ja nehovorím, že je situácia ľahká. To naozaj si nedovolím. Ale povedať, že podnikatelia ledva dokážu uživiť svoje rodiny. Vy si myslíte, že chodíme slepí? Že sme, že žijeme vo vákuu? Vy chcete povedať, že zamestnanci sa majú lepšie ako zamestnávatelia? A tí zamestnanci nemajú právo žiť? Takže, no tak, potom nerozumiem tomu, že, keď tam je veľký, veľký rozdiel v životnej úrovni zamestnancov a zamestnávateľov, tvrdiť, že sú naozaj na pokraji pomaly vyhynutia, by som to až tak nehovoril. A pán Kíž, ja som nehovoril len o minimálnej alebo akejkoľvek mzde, len v nominálnom vyjadrení. Hovoríte, že s ostatnými štátmi. Ja som hovoril o podiele ceny práce na podiele vyprodukovanej hodnoty. A tá je v našej krajine nižšia ako v iných krajinách. Tak som povedal, kde sa tráti ten rozdiel? Ďakujem. Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce [20:01] Martin Dubéci Nebolo treba čakať, samozrejme, v radách. Zaviazať stanovisko, pán spravodajca nechce zaviazať stanovisko, prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu a zároveň prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00. Prajem vám všetkým príjemný večer.