Rokovanie NR SR 17. 4. 2026 – Rokovanie NR SR – Zdravotná reforma a právne novely

[08:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Prajem všetkým pekný deň v sále. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní poslanci, budem čítať už len priezviská: Bihariová, Bužo, Grendel, Jakab, Ľupták. Majerský František aj Milan, Marcinková, Matovič, Pollák, Sabo, Šipoš, Škopová. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355 z roku 2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 1219, návrh jeho pridelenia na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1283. A teraz už prosím pána ministra zdravotníctva, pána Šaška, aby nám vládny návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1219.) [09:01] Kamil Šaško Dobré ráno, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355 z roku 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom tohto návrhu je odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe orgánov verejného zdravotníctva, optimalizácia procesov v oblasti ochrany verejného zdravia a zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské prostredie pri zachovaní primeranej úrovne ochrany zdravia obyvateľstva. Návrh tohto zákona... alebo návrhom tohto zákona sa rozširujú a spresňujú kompetencie Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva najmä v oblasti kozmetických výrobkov, výživových doplnkov a potravín pre osobité skupiny. Cieľom pre... s cieľom zlepšenia podnikateľského prostredia a v súvislosti s transpozíciou práva Európskej únie sa navrhujú viaceré zmeny spočívajúce v nahradení povoľovacích procesov oznamovacou povinnosťou, návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na reguláciu hluku a deratizácie na miestnej úrovni prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení obcí. Dovoľujem si vás preto požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:03] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi z gestorského výboru, zdravotníckeho, a to pánovi poslancovi Svobodovi. [09:03] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, za gestorský navrhuje Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčame, aby predmetný návrh zákona výbory a gestorský výbor prerokovali v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [09:04] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že sa písomne prihlásili dvaja poslanci, jeden za stranu Sloboda a Solidarita a vystúpi ako prvý, pán poslanec Szalay, v poradí ďalší je pán poslanec Stachura. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [09:04] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť – nebudem dlhý – k tomuto bodu novely zákona o ochrane verejného zdravia. Na tento... Najprv také všeobecné zhrnutie. Na tento zákon sme čakali asi sedem rokov, lebo na Úrade verejného zdravotníctva boli drafty, ktoré sú tu premietnuté, pripravené, dokonca niektoré z nich ešte pred covidom. Ale za dve volebné obdobia sme sa konečne na sklonku toho druhého volebného obdobia dostali k tomu, že je to v parlamente. Ja som komunikoval s bývalým hlavným hygienikom pánom MUDr. Mikasom, ktorý by bol rád, keby tento zákon prešiel, a ja mu celkom dôverujem v tom, že si dali na ňom záležať na Úrade verejného zdravotníctva, keďže to rieši ich boliestky a údržbu ich legislatívy z praktického pohľadu, ktorá tu, opakujem, dve volebné obdobia nenastala. Čiže z tohto pohľadu, pán minister, vítam túto aktivitu, že konečne sa to teda dostalo, síce až po troch rokoch vládnutia teda vašej koalície, ale dostalo na... do parlamentu. Je to technická novela – viac než čokoľvek iné – na to, aby sme urobili reformu verejného zdravotníctva, ktorú nutne potrebujeme. Na to zrejme nie sú ani kapacity, ani odvaha, ani čas, ani... a tak ďalej, vôľa. Verejné zdravotníctvo máme v tristnom stave. Úrady verejného zdravotníctva sú skôr, sú skôr byrokratické inštitúcie, ktoré kontrolujú záchodky a to, či máte prevádzku v poriadk, a sú to skôr takí inšpektori, namiesto toho, aby sa venovali naozaj otázkam, ktoré sa... od ktorých závisí naše zdravie, determinantom zdravia, podpore zdravia. A práve v týchto oblastiach je pomerne veľký konflikt medzi ministerstvom zdravotníctva a úradmi verejného zdravotníctva, lebo si prehadzujú túto loptičku, kto za to má byť zodpovedný. Kto má byť zodpovedný za to, aby sme mali kampane na podporu zdravia? Kto má byť zodpovedný za to, aby sme ovplyvňovali determinanty zdravia rôznymi kampaňami? Ja viem, za socializmu sme tu mali rôzne osvetové inštitúcie k tejto téme. Momentálne, vravím, Úrad verejného zdravotníctva rovnako ako ministerstvo zdravotníctva dávajú od tejto témy ruky preč a bolo by dobré, keby sa táto vec vyriešila. Keď už hovoríte, pán minister, tak často o prevencii, tak toto patrí do toho súdka prevencie, s ktorou, žiaľ, nerobíme nič. Tie úrady verejného zdravotníctva majú potenciál, ale vyžadovalo by si to väčšiu a náročnejšiu reformu. Napriek tomu opatrne sa teda vyjadrujem pozitívne k tomu, čo sme tu dostali pred sebou, napríklad aj preto, lebo v tomto návrhu zákona sa navrhuje... síce sa navrhujú aj nejaké nové byrokratické povinnosti, ale najmä sa navrhujú niektoré byrokratické povinnosti zrušiť. Sú to také návrhy, ktoré sme mali aj my v programe, aby sa jednoduchšie organizovali napríklad zotavovacie pobyty a podobne a aby sme teda nepreháňali podnikateľov kvôli byrokratickým požiadavkám. Čo je tu zaujímavé v tomto návrhu zákona, priatelia, je, že Úrad verejného zdravotníctva tu navrhuje, alebo teda ministerstvo skrz tento návrh zákona tu navrhuje úpravu definície pandémie . Počujete? Úpravu definície pandémie. Svojho času splnomocnenec vlády pre prešetrovanie manažmentu pandémie pán MUDr. Peter Kotlár, náš kolega poslanecký, sa viackrát nechal počuť, že to, čo sme tu mali, nebola pandémia, pretože to nespĺňa jeho vlastnú definíciu, čo je to pandémia, a že my máme vlastne napísanú v zákonoch zlú definíciu, čo je to pandémia, a treba ju opraviť. Treba tam napísať jasné parametre, že pandémia je vtedy, keď... No, v tomto návrhu zákona sa píše, čo je to pandémia. A rozhodne to nie je definícia, ktorá by akokoľvek lícovala s tou predstavou pána Kotlára, ako má taká definícia pandémie vyzerať. Čiže ja si myslím, že je tu nejaký... nejaká nezrovnalosť medzi tým, čo si myslí ministerstvo, Úrad verejného zdravotníctva, a medzi tým, čo si myslí pán Kotlár, a budem veľmi zvedavý, ako sa tento zákon bude vyvíjať v jednotlivých hlasovaniach a ako sa bude vyvíjať v jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Pandémia je globálne geografické rozšírenie ochorenia postihujúce veľký počet osôb s obmedzenou alebo žiadnou imunitou voči ochoreniu. Po zasiahnutí konkrétnej oblasti sa ochorenie rozšíri lokálne v danej oblasti a potom na rôzne kontinenty s trvalým prenosom patogénu z človeka na človeka, čo vedie k nadmernej zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti, závažným komplikáciám, hospitalizáciám a narušeniu sociálneho a ekonomického chodu štátu. Toto je návrh teda novej definície. Som fakt zvedavý, že ako sa s tým vysporiadajú vaši koaliční partneri, najmä z klubu Slovenskej národnej strany, ale ja osobne vítam túto... toto, toto vylepšenie. Myslím si, že táto definícia je... definícia je v poriadku. Ešte jednu vec, ktorú by ste teoreticky mohli, ale vravím, tiež to patrí asi do väčšieho reformného balíka, je riešenie, že načo máme 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva s tým, že sú to štáty v štáte. Ale vravím, toto je zmena, ktorá si vyžiada väčšiu odvahu a väčšie buchnutie do stola, rozhodne nie asi v poslednom roku vládnutia, ale treba to urobiť. Ako štruktúra regionálnych úradov verejného zdravotníctva nelícuje s administratívno-právnym členením krajiny. Máme 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a pre celý Bratislavský samosprávny kraj, to znamená okresy Bratislava 1, 2, 3, 4, 5, Pezinok, Malacky a Senec, je jeden regionálny úrad verejného zdravotníctva. To je super, keď sa hranice kraja prelínajú aj s hranicami regionálneho úradu. A viete, koľko ich majú v Banskej Bystrici? Päť. Banskobystrický kraj sa skladá z piatich regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Predstavte si, keď sa počas covidu prijali nejaké opatrenia, že čo sa môže robiť v DSS-kách. A ten kraj prevádzkuje DSS-ky v celom kraji a náhle patrí pod jurisdikciu piatich rôznych regionálnych úradov verejného zdravotníctva s piatimi rôznymi interpretáciami toho, čo je napísané v tých predpisoch. To... Každý pes iná ves . Ako je to, je to šialené. Ako nevidím dôvod pre takéto rozdelenie okrem historického, že to tak kedysi bolo, a odteraz na veky vekov amen. Ale toto treba určite zmeniť. Na toto, samozrejme, tento zákon nie je pripravený. Toto nie je reformný zákon. Toto je údržbový zákon. To je skrátka údržba niečoho, na čo sa tu sedem rokov kašľalo. Chcem povedať za klub Sloboda a Solidarita, že v prvom čítaní tento návrh zákona podporíme, pretože, opakujem, znižuje niektoré byrokratické povinnosti. A som veľmi zvedavý na ten troling pána Kotlára, že akým spôsobom toto dopadne. Ale zostáva tu pred nami úloha, že s tým verejným zdravotníctvom treba niečo urobiť. A treba mať na to odvahu. Zrejme až v novom funkčnom období. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [09:12] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Nech sa páči, pani poslankyňa Števulová. [09:12] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som, Tomáš, len veľmi krátko ti chcela poďakovať, že si priniesol aj tú tému toho updatu tej pandemickej zmluvy a toho, že to naozaj vyzerá tak, že ministerstvo zdravotníctva v spolupráci a za prispenia ministerstva spravodlivosti ide ustúpiť pánovi Kotlárovi. Naozaj ja tomu nerozumiem. Darmo sa smejete, pán Šaško, ale tak bolo to medializované. Vyjadrite sa k tomu. Vy tvrdíte, že ste zástancom očkovania a vedy. Naozaj čo to má spoločné s tým, že odmietame vlastne tú pandemickú zmluvu a ideme a inštruovať našu delegáciu, aby ani teda ten update vlastne nepodporila? Ja tomu nerozumiem. Však sám viete, koľko ľudí tu zomrelo, pretože nebolo očkovanie na covid. Viete, že očkovanie je absolútne bezpečné, aj malé deti sa očkujú, tak prečo tu neustále len kvôli tomu, že prosto si neviete udržať dostatočný počet poslancov v koalícii, dávame prednosť názorom, ktoré nás vyvádzajú preč od modernej vedy a od záchrany životov. Ďakujem. [09:13] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Reagovať na vašu faktickú poznámku bude pán poslanec Szalay. [09:13] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán minister... Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za túto faktickú poznámku a skúsil by som možno premostiť z tejto poznámky. Pán minister v stredu predstavil Národnú stratégiu stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve a jeden z tých bodov, jedno z tých opatrení na zlepšenie situácie s ľudskými zdrojmi bolo zvýšenie prestíže zdravotníkov prostredníctvom nejakých marketingových kampaní. Ja si myslím, že my tu nepotrebujeme marketingové kampane na zlepšenie prestíže zdravotníkov. Stačilo by, aby sme sa jasne vymedzili voči kotlárovcom, voči dezinformátorom, voči hoaxom, a dali tým zdravotníkom dostatočný kredit za to, čo robia. A toto by podľa mňa bolo viac, ako kupovať si nejaké, nejaké reklamy alebo robiť nejaké marketingové a PR aktivity na podporu dobrého mena zdravotníkov. Toto by, keby, pán minister, ste urobili, by ste možno urobili viac pre tých zdravotníkov ako inými aktivitami. Ďakujem. [09:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí v rozprave vystúpi pán poslanec Stachura, nech sa páči. [09:15] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Možno začnem tým, kde Tomáš Szalay skončil, vlastne k tej pandémii. Ja takisto podporujem to, že sme tu jasne zadefinovali, ako čo tá pandémia je, hoci nám, zdravotníkom, je to už dávno jasné, čo pandémia znamená. Či táto definícia naozaj bude pánovi Kotlárovi stačiť, o tom silne pochybujem. A ako sa k tomu postaví, to vlastne potvrdzujem tvoje slová, čo si spomínal pred malou chvíľou. No a, pán minister, vy ste tu tak akože trochu neveriacky krútili hlavou, že zase nič nerozumieme, nechápeme, však vy ste na tej strane vedy a snažíte sa bojovať za medicínu založenú na dôkazoch , ale dostali sa ku mne tiež informácie, že sa pripravuje tá naša delegácia do Ženevy za niekoľko týždňov, no a vraj máte odporúčanie, aby sme sa v rámci, v rámci teda hlasovania zdržali. Ja len pripomeniem, o čom sa bude hlasovať. Bude to pandemická dohoda o systéme zdieľania benefitov a prístupu k patogénom. Ja to ešte raz opakujem – zdieľanie benefitov a prístupu k patogénom. To je obrovská zmluva, na ktorej pracujú desiatky krajín, desiatky expertov, ľudí, ktorí sa tomu naozaj dobre rozumejú. A podľa mojich informácií máte napísané, že, že teda Slovensko a váš štátny tajomník, ktorý bude zastupovať Slovensko na tomto medzinárodnom fóre, sa má zdržať. Máte tam nejaké alternatívy, ale takto sa to pripravuje – a opäť – to by som chcel od vás vedieť, či naozaj neustupujete pánovi Kotlárovi a celej tejto jeho skupinke. Takže poprosím vás aj tiež k tomuto nejakú odpoveď. Ale celkovo v rámci tohto zákona kvitujem a schvaľujem, že dávate túto presnú definitívu pandémie. Čo sa týka teda ďalších vecí, ku ktorým som sa chcel vyjadriť, je to obsiahly, o bsiahly udržiavací zákon , presne ako to povedal Tomáš Szalay. Súhlasím a tu si tiež dovolím poznámku, že Úrad verejného zdravotníctva by si zaslúžil väčšiu reformu. On je väčšinou vždy v takej trochu tme. Vždy, keď príde niekto na ministerstvo, tak je tisíc iných dôležitejších problémov, ktorým sa venujeme, a ÚVZ je tak niekde bokom, ale je to obrovský kolos. Je to skutočne veľmi veľa úradov, veľmi veľa úradníkov, ktorí, samozrejme, robia aj veľmi dobrú prácu, aby sme tuná mali nejaké zabezpečené hygienické štandardy a dodržiavanie princípov. To je všetko v poriadku. Venuje sa oveľa menej naozaj tej prevencii alebo tomu zdraviu ako takému v tom širšom kontexte, ako, ako to poznáme, a asi by si to zaslúžilo nejakú väčšiu reformu. Ale poďme späť k tomuto návrhu. Ja by som chcel možno poďakovať a pochváliť, lebo je tu napríklad veľmi dobrý bod 94, ktorý hovorí o salónoch krásy. Hovorí o salónoch krásy. A v týchto salónoch krásy, v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo, sa to dá aj takto nazvať, sa robia rôzne výkony estetickej medicíny dokonca. A celý tento systém taký bol vo vzduchoprázdne doteraz, že tam sa diali rôzne veci, o ktorých sme možno my ani nevedeli. No a tu práve v tomto, v tom, v tejto, v tomto, v tejto novele sa na to poukazuje a po novom sa explicitne zakazuje, čo nemôže prevádzkovateľ takýchto salónov krásy robiť, napr. manipulovať s jazvami alebo s materskými znamienkami, čo sa asi zjavne dialo, alebo robiť nejaké drobné malé výkony na očnej spojovke, sklére, rohovke, zuboch a tak ďalej, čiže v tomto chcem jednoznačne poďakovať kolegom na Úrade verejného zdravotníctva, že venujú sa aj takýmto veciam, ktoré, ktoré trebalo upraviť, pretože môžu ohroziť zdravie ľudí, ktorí, ktorí dôverujú napríklad týmto salónom krásy. Rovnako chcem pochváliť aj za bod 193, kde poskytovatelia zdravotnej starostlivosti po novom musia aktívne vykonávať dohľad nad nozokomiálnymi nákazami. To je tiež jedna dôležitá vec. Viacerí sme asi už počuli o tom, že antibiotiká postupne strácajú účinnosť, že teda antibiotiká a používanie antibiotík je dosť veľký problém aj v medzinárodnom kontexte, pretože sú určitým spôsobom obmedzené a používanie niekedy je ako až neprirodzene nadmieru vysoké, no a vlastne vystavujeme sa teda riziku toho, že niektoré antibiotiká budú... získajú rezi... budú rezistentné, niektoré kmene budú rezistentné voči antibiotikám, a tým pádom môže nastať veľký problém, čo sa týka ochorení hlavne v nemocniciach. Čiže toto schvaľujem a myslím si, že je to fajn posun vpred. Rovnako povinnosť – celkom zaujímavý bod – dopĺňa sa povinnosť oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva výkon stavebnej a rekonštrukčnej činnosti v zdravotníckych zariadeniach. Toto je bod, možnože ktorý tak si pozrieme, veď dobre, ale ono je to dôležité, viete, keď ste napríklad na onkologickom oddelení a nad vami, nad hlavou vám vŕtajú a robia proste nejakú brutálnu rekonštrukciu, tak je to veľmi náročné tak pre zamestnancov, ako pre pacientov a myslím si, že minimálne takéto nahlásenie a prechod cez nejaký úrad, ktorý, ktorý možno zohľadní aj riziko hluku, riziko ďalších vecí, ktoré tu sú, je dôležité, lebo niekedy je to len vec, že sa možno manažmentu nemocnice nechce veľmi preložiť povedzme nejaké oddelenie na inú, do inej budovy. Niekedy je to nevyhnutnosť, súhlasím, ale na to sa veľmi nemyslelo. A teraz tu prichádza ďalšia požiadavka alebo podmienka. Z môjho pohľadu je to, je to fajn. No, sú tu rôzne pikošky, zaujímavosti. Nevedel som, čo znamená fumigácia napríklad, pán minister, vy to asi tiež neviete. Je to plynovanie (povedané so smiechom), ničenie škodcov, takže som sa aj niečo dozvedel. A takže dobre, to, ja do toho nechcem, ale chcem sa vrátiť ešte v krátkosti k tomu nášmu, ešte takej tej, nazvime to v tejto oblasti vlajkovej lodi. My sme chceli pomôcť zotavovacím podujatiam. Možno si pamätáte, pred rokom tu bol problém s tým, že niektoré tábory, hlavne skautské alebo také trošku netypické, atypické tábory, mali problém s tým, že nevedeli buď zabezpečiť zdravotníka, resp. mali problém s požiadavkami, ktoré sa na zotavovacie podujatia vzťahujú v rámci naozaj tejto byrokratickej záťaže, ktorou ich zaťažuje Úrad verejného zdravotníctva. A netvrdím, že všetky tieto veci sú zlé, však, samozrejme, deti v detských táboroch musia, musia byť, teda tie hygienické podmienky, a v akých pomeroch sú deti v letných táboroch, samozrejme, nejakým spôsobom nastavené. To je všetko v poriadku, ale kde my vidíme problém, je po prvé zdravotník. Pán minister, vy ste tu prednedávnom priniesli stratégiu ľudských zdrojov, kde ste hovorili, že ľudské zdroje sú problém, sú problém sestry, sú problém hlavne teda sestry, ale aj iní zdravotnícki pracovníci. No a tu sme vám dali jasný príklad, že kde by sme mohli urobiť nejakú úpravu, pretože na zotavovacích podujatiach z môjho pohľadu, ale teda aj z pohľadu viacerých ľudí, nie je nevyhnutne nutné, aby bol zdravotník vysokoškolsky vzdelaný človek. Nie je to nevyhnutné, nie je to ani v iných krajinách, nie je to ani v Českej republike napríklad takto. Čiže tu by sme mohli naozaj urobiť... znížiť túto, túto požiadavku a dať to povedzme aj pre laikov, ktorí si urobia špeciálny kurz prvej pomoci plus nejaké epidemiologické veci, ktoré by mali ovládať, a, samozrejme, aj študenti napríklad medicíny, aby sme to viac otvorili, pomôžeme tým tak týmto zotavovacím podujatiam, ale aj rôznym iným podujatiam, ktoré sa organizujú a ktoré... my chceme, aby naše deti neboli pri televízoroch alebo na mobiloch, ale chceme, aby boli vonku v prírode. Takže toto bola jedna prosba. Tiež máme informácie, že možno sa ľady pohli, že možno tá vyhláška sa začne upravovať , ale možno, ak by ste mohli, pán minister, zareagovať, že či to naozaj tak je, tak bol by som rád. Rovnako my sme prišli a navrhujeme, aby sa zmenila celkovo aj vyhláška, resp. vyhláška, zákon, čo zotavovacie podujatie je. A tu máme dve pripomienky. Po prvé nie je zotavovacie podujatie ako zotavovacie podujatie. Máme detské letné tábory, kde je 100-150 detí, malých detí. Tam, samozrejme, by mali byť podmienky prísnejšie, kritériá jasnejšie a striktnejšie nastavené, v poriadku. A potom máme rôzne podujatia, ako sú napríklad skautské tábory. To je úplne iný typ, iný typ podujatia, ako sú klasické detské letné tábory, a preto si myslím, že všetky podmienky, ktoré teraz vyžaduje od nich vyhláška a čiastočne aj zákon, sú príliš veľkou byrokraciou a v podstate nesplniteľné. Robili sme k tomu videjká a nechcem sa vracať k všetkým týmto paradoxom, ale spomeniem, ž e latrína má byť v smere prevládajúcich vetrov , že takéto veci sú vo vyhláškach. Viete, to by trebalo pani Hanuliakovú hygieničku trošku upratať, povedať jej, že však neblázni, priprav tú normálnu vyhlášku a takéto hlúposti stadiaľ vyhoď . No druhá vec, čo je dôležité, aby sme zmenili aj počty, pretože teraz podľa súčasnej legislatívy je zotavovacím podujatím každé podujatie, ktoré trvá štyri a viac dní, kde sa, kde sa nachádzajú päť a viac osôb do 18 rokov. To znamená, zase si povieme, 17-roční chalani, šiesti, sa rozhodnú, že idú na päť dní niekde žúrovať do lesa. A už sú zotavovacie podujatie podľa našej legislatívy. No a toto prakticky nemôžeme takto tiež akceptovať. Opäť, prišli sme s nejakým návrhom riešenia, inšpirovali sme sa českou legislatívou. V českej legislatíve je zadefinovaný počet inak. Je tam zadefinované, že je to 30 a viac detí a dospievajúcich do 16 rokov, to znamená, už tých takmer dospelých ľudí z toho vynechávame a je tam, samozrejme, väčšie, väčšie množstvo takýchto mládežníkov, no a na dobu päť a viac dní. Prečo päť? Prečo štyri je problém? Pretože napríklad existujú, existujú školy v prírode, ktoré ešte stále aj sú na základných školách, a tie trvajú päť dní. Tak jednoducho Česi mysleli na to, že, že, aby, aby nedávali také prísne kritériá práve týmto školám v prírode. Čiže ono to dáva zmysel. My sme s takýmto návrhom prišli. Boli sme aj za pani hlavnou hygieničkou, ona o týchto úpravách veľmi nechcela počuť. A je to aj vaša zodpovednosť, pán minister. Možno keby ste jej dohovorili a povedali, že teda ak to v Českej republike ide, neviem, prečo by sme mali byť my nejaká výnimka. No a potom ešte jedna vec, ktorú sme chceli upraviť, a práve reagovať na to, že nie je zotavovacie podujatie ako zotavovacie podujatie, preto sme prišli aj s návrhom, že iné podujatie, a to sú práve takéto podujatia, kde sa ľudia stretávajú v spoločenstvách. Zase si pomôžem skautami, ale to nie sú len skautské tábory, kde toto je kontinuálna práca s mládežou, a súčasťou tejto kontinuálnej práce s mládežou sú aj stretnutia napríklad v lese, napríklad bez nejakých vymožeností, nazvime to takto, dnešnej doby, no a úplne logicky nemôžu spĺňať všetky kritériá, ktoré pre zotavovacie podujatia sú v tej vyhláške napísané. Čiže mali by sme mať ešte nejakú túto alternatívnu možnosť, ktorá by pomáhala takýmto spoločenstvám, kde nejdú deti týrať, nejdú ich úmyselne vystavovať ani hmyzu, ani prevládajúcim vetrom, ani ničomu takému, ale jednoducho tie deti potrebujeme dostať do prírody, potrebujeme ich naučiť žiť, aby neboli stále na tých mobiloch alebo pred televíznou obrazovkou. Čiže ja vás, pán minister, by som chcel veľmi pekne poprosiť, toto, naozaj z tohto sa nedá robiť politika akože. Tu by ste, keby ste zasiahli a povedali pani hlavnej hygieničke, že prosím vás, pani Červeňová, napíšte zmysluplnú vyhlášku, možno prehryzte to, že to predkladá opozícia, alebo príďte vy s vlastným návrhom. Všetko je možné. Ja sa budem tešiť, aj ak vy prídete s týmto návrhom a to prejde. Naozaj, ja sa budem tešiť, ak to urobíte takýmto spôsobom. Nebudem mať nič proti tomu a dokonca vás výnimočne pochválim. No, tak za mňa asi toľko. Ďakujem ešte raz. Celá táto, ten, tento návrh je svojím spôsobom dobrý. Nevidíme na ňom nejako zásadné, zásadné problémy, ale keďže je veľmi obsiahly, je naozaj dosť obsiahly a nie sú tam všetky veci, ktoré my, ktoré my sme očakávali, tak sa Kresťanskodemokratické hnutie v tomto, pri tomto návrhu zákona a teraz posunie do druhého čítania a zdrží. Ďakujem. [09:29] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie sa prihlásil s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Pán poslanec Szalay, nech sa páči. [09:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tri veci som chcel povedať. Neviem, či všetky stihnem, tak radšej začnem tou najdôležitejšou. Absolútne podporujem, čo povedal Peter Stachura ohľadom potreby úpravy napríklad v zotavovacích podujatiach. A keďže rozumiem, že je to opozičný návrh, lebo však to tu máme niekde tiež v návrhoch, pán minister, prosím vás, nevedeli by ste si osvojiť niektoré z tých bodov a zapojiť do tohto zákona? Sú to naozaj zmysluplné veci. Tie... zotavovacia byrokracia je úplná, úplná, úplná haluz, kam sme sa dostali, keď už ani na splav Malého Dunaja nemôžete ísť bez toho, aby ste si nevybavili potvrdenie od regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Pokiaľ Peter hovoril o kozmetických salónoch, dobrá poznámka, ale tá téma je podstatne hlbšia a opäť je to niečo, čo tento zákon nerieši, lebo ten rieši len takú tú údržbu, tu treba urobiť systémovú zmenu. My nemáme vôbec vyriešenú celú tú starostlivosť o ľudské telo. Teda tam, kde sa končí medicína, začína sa niečo iné. A nie sú to len kozmetické salóny, je to hromada ďalších ustanovení, kde sa robí niečo, čo je blízke zdravotníctvu, ale je to zdravotníctvo, neni je to zdravotníctvo? Dáte si ešte do loga, že sa to volá ambulancia niečoho, ale ono to nie je ambulancia, len sa to tak volá. Niekto si dá biely plášť a vyzerá, že je to v poriadku, dá si na billboard nejakého človeka s titulom MUDr. a vyzerá, že sa tam poskytuje zdravotná starostlivosť, ale nie je tam zdravotná starostlivosť a nevieme rozdeliť, dlhé roky nevieme rozdeliť, kde je tá hranica medzi zdravotnou starostlivosťou a všetkým ostatným. Áno. Čiže toto určite bude treba rozseknúť a nie je to jednoduchá úloha. A poslednú poznámku, ktorú som chcel spomenúť, sú determinanty zdravia. Determinantami zdravia sa v tejto krajine nikto nezaoberá. Malo by to byť, mal by to byť Úrad verejného zdravotníctva, lebo väčšina nášho zdravotného stavu závisí od iných vecí, ako je zdravotníctvo, nerobia to a namiesto toho sa sústredia na tú byrokratickú kontrolórsku inšpektorskú šikanu, ako napr. či sú tam tie prevládajúce vetry, alebo že či mám všetky papiere v poriadku. Vďaka. [09:31] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pardon, ešte bude reagovať pán poslanec Stachura, nech sa páči. [09:31] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, vzácna zhoda. Absolútne podpisujem, čo si povedal, všetko. Tie salóny, to máš pravdu, že toto rieši len nejakú ako hygienickú časť, ale my sa potrebujeme aj pozrieť na ten obsah, na ten obsah, že čo sa tam skutočne deje, a nejako striktne toto vymedziť. Tento zákon to nerieši. Súhlasím. Áno, nie je to asi že najvyššia top priorita pri tých veciach, ktoré nám v zdravotníctve horia, ale áno, má to potenciál škodiť zdraviu obyvateľstva, takže mali by sme sa na to zamerať, a nakoniec veď sú tam ľudia, ktorí by sa týmto mali zaoberať. Na to nemá čas ani minister, ani iný, ale proste sú kompetentní ľudia, ktorí by mali pripraviť nejakú zmenu. No a to posledné mi pripomeň, čo si hovoril... (Reakcia z pléna.) Determinanty zdravia, úplne súhlasím. Úrad verejného zdravotníctva by mal byť trochu už viac, nielen ten... hygienou, ale mal by byť naozaj viac zameraný na tie SDG. Proste tam máme strašne veľa determinánt zdravia, čo si ani neuvedomujeme, v akom kontexte všetko, všetko je, samozrejme, od, od ovzdušia cez stres, cez hluk, cez všetko ostatné, čo vplýva na naše zdravie, že zdravie už v súčasnosti to nie je len neprítomnosť choroby, ale aj udržiavanie toho zdravia a tu si myslím, že ten Úrad verejného zdravotníctva je v dobe kamennej, akože zaspal dobu. To už dávno mal byť moderný úrad, ktorý na tieto výzvy doby lepšie vie reagovať. Ďakujem ti za tvoje poznámky. [09:32] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Máme ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, prihlásil sa jeden pán poslanec. Pán poslanec Čaučík, máte slovo. [09:33] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcel by som tiež vystúpiť k tomuto návrhu zákona a nadviažem na vaše slová, pán minister. Hovorili ste, že prichádzate s touto novelou zákona kvôli optimalizácii procesov a že sa rozširujú a spresňujú kompetencie Úradu pre verejné zdravie aj regionálnych úradov pre verejné zdravotníctvo, čo oceňujeme, ale chcem hovoriť o tom, čo nám v tomto návrhu zákona chýba. A pre optimalizáciu procesov, ktoré tu máme niekedy dlhé, dlhé roky a sú zastarané, možno až archaické, niekedy si dovolím povedať, že by mohlo znamenať aj nielen rozšírenie kompetencií týchto úradov, ale aj zúženie ich kompetencií, pretože si myslíme, že niektoré tie ustanovenia sú príliš byrokratické a možno v dnešnej dobe už nie sú tak potrebné aj pre aplikačnú prax, ako boli v 90. rokoch. A chcem sa venovať tiež tým zotavovacím podujatiam, ktoré už otvoril môj kolega Peter Stachura, pretože toto je veľký problém, ktorý tu máme otvorený už rok, a pokračuje sa len veľmi pomaly, malými krokmi a záleží nám na tom, aby sme trochu prepojili aj tých, ktorých sa to týka, tých, ktorí rozhodujú, a tých, ktorí vykonávajú potom tieto politiky, aby sme nastavili také prostredie, ktoré bude dobré, ktoré bude chrániť verejné zdravie, bude chrániť deti a mládež, ale zároveň nás nebude, a teda najmä ich nebude, príliš byrokraticky zasahovať, možno až tak, ako to hrozilo, že takéto podujatia, ktoré považujeme za veľmi dôležité, že tie sa nebudú môcť, nebudú môcť konať. Čo vnímame za zastarané alebo veľmi zúžené, je to, že naša legislatíva aj ten zákon doteraz definuje zotavovacie podujatie ako organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov na viac ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia, posilnenie zdravia a telesnej zdatnosti. Toto je definícia zo súčasného zákona, ktorá je podľa nás príliš úzka. Veľmi úzko špecifikuje, čo je zotavovacie podujatie, a za zotavovacie podujatie zbytočne považuje aj krátkodobé aktivity a také, ktoré by tam nemuseli byť. Príklady spomínal kolega Peter Stachura. Zároveň ten zákon nerozlišuje podmienky pre veľké a komerčné tábory, kde máte 100-150-200 detí. Jasné, že tie podmienky tam musia byť oveľa striktnejšie nastavené, ako napr. podujatia rodinného charakteru alebo podujatia, ktoré tu máme v desiatkach až stovkách, ktoré sú vyústením celoročnej mimoškolskej činnosti členov detských a mládežníckych organizácií, kde tí vedúci sú v inej situácii ako na tom veľkom tábore, kde prídu nové deti, ktoré ich nepoznajú a nepoznajú možno aj ich zdravotný stav poriadne. Tu vedúci sú v úzkom kontakte s rodičmi detí a najmä so samotnými deťmi, ktoré dobre poznajú z tej celoročnej práce, takže toto prináša... teda nová situácia prináša pre nich aplikačné problémy, pretože od roku 2011 do minulého roku sa takéto podujatia organizovali na základe vydaného stanoviska hlavného hygienika k vzdelávacím pobytom podujatí detských a mládežníckych organizácií, ktoré, dalo by sa povedať, jednoducho mali výnimku z toho... z tých všeobecných pravidiel, ale pani hlavná hygienička v máji minulého roku dala usmernenie, kde namietala to, že tam prichádza k nerovnakému prístupu k zákonným podmienkam a k právnej neistote, čo do istej miery bola pravda, ale toto odborné usmernenie prišlo ako blesk z neba, bez konzultácie s dotknutými, a najmä v čase, keď bolo jasné, že sa to nebude dať dodržať. Prišlo v máji, letné podujatia – júl, august – sa pripravujú už od januára, od februára, takže sa to nedalo. Preto sme aj za KDH chceli napomôcť veci, predložili sme novelu tohto zákona, ktorou sme chceli dosiahnuť zvýšenie právnej istoty pre organizátorov podujatí pre deti a dorast, predísť rôznym a najmä príliš rigidným výkladom zákona a zabezpečiť jednoznačnosť pri podmienkach zabezpečovania tých pobytov. Inšpirovali sme sa českým modelom, v Čechách tie zotavovacie podujatia sú definované pre 30 detí do 16 rokov a na čas dlhší ako 5 dní a tam si viem predstaviť ešte aj väčšiu diskusiu a trochu väčšie uvoľnenie toho. Takže chceli by sme vás, pán minister, požiadať o otvorenosť pre dialóg a vylepšiť ten zákon v druhom čítaní aj v týchto veciach. Myslím, že je na, je na to ešte čas. Takisto pri riešení humánnej zdravotnej starostlivosti odborne spôsobilou osobou na táboroch, ktorá je zatiaľ definovaná, musí byť jedna odborne spôsobilá osoba na 130 detí, musí to byť profesionál: lekár, sestra, pôrodná asistentka, záchranár a podobne. A mám, mali sme ten návrh aj v našom, v našej novele zákona, aby tam mohli byť aj ľudia, ktorí absolvujú kurz prvej pomoci zameraný na zotavovacie, zotavovacie podujatia, pretože si myslíme tiež, že toto môže byť funkčné riešenie a nepotrebujeme už ísť podľa pravidiel, ktoré boli ešte z časov, keď neexistovali mobily, pretože ak je nejaký problém na tábore, tak sa volá záchranka, alebo idú k lekárovi, ktorého majú väčšinou dohodnutého vopred a podobne, takže sme presvedčení v tomto, že tú odbornú spôsobilosť na výkony zdravotníka v zotavovacom podujatí môže nadobudnúť aj osoba, ktorá absolvuje základný kurz prvej pomoci zameraný na zotavovacie podujatia. Z informácií, ktoré máme, tiež sme počuli, že toto sa už rieši a že by to mohlo byť vyriešené vyhláškou, ale tiež by som chcel poprosiť, že či nám to viete potvrdiť, že toto je už na ceste. A ak aj áno, ak by sa to riešilo vyhláškou, chcem len upozorniť na to, že bude potrebná pre tieto typy zotavovacích podujatí výnimka aj na tento rok, pretože keby sa aj stanovilo, a neviem, kedy by tá vyhláška mohla byť schválená, tie kurzy ešte bude treba pripraviť, akreditovať, rozbehnúť, na to už ten čas nie je, takže na toto letné obdobie na zotavovacie podujatia bude potrebné ešte predĺžiť tú výnimku a potom v druhom čítaní môžeme dotiahnuť tie veci tak, aby naozaj fungovali a platili na roky dopredu. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:40] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie – dve faktické. Pán poslanec Stachura ako prvý. [09:40] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za doplnenie, to, čo som chcel ešte a nestihol povedať, takže ďakujem ti veľmi pekne za toto. Ja by som chcel ešte raz, pán minister, keby ste sa k tomu vedeli vyjadriť a povedali normálne pred verejnosťou, aký je váš postoj k tým zotavovacím podujatiam. Čakajú na to naozaj viacerí, pre niektorých je... je to otázka toho, či budú nejaké zotavovacie podujatia, alebo nebudú v rámci letných táborov, alebo teda letných prázdnin, čiže ale bolo by fér, keby ste povedali aspoň akože váš názor, váš postoj a čo s tým mienite urobiť. Ďakujem pekne. [09:40] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí – pán poslanec Szalay. [09:40] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja asi poviem to isté, len inými slovami. Pán minister, opäť vás vyzývam, prosím, žiadam, skúste sa na tieto návrhy pozrieť, lebo sú to návrhy pre ľudí. Ako ľudia dnes... akože môžme si myslieť, že všetci sú vločky, všetky tie deti a potrebujeme s nimi v rukavičkách narábať, ale nemusí byť predsa stanový tábor s latrínou na úrovni Hiltonu, ktorý bude mať ešte aj nejakú malú operačnú miestnosť na transplantáciu srdca. My tu robíme, že brutálny... brutálnu overreguláciu. My to preregulovávame a ubližujeme tým vlastne tým, tým deťom, pretože za takýchto podmienok, ako sú nastavené, sa do tých ozdravovacích podujatí naozaj pustia len tí, ktorí na to majú. Stojí to dodatočné peniaze, úsilie a ako to už aj Peťo Stachura správne poznamenal, ak máme národnú stratégiu stabilizácie ľudských zdrojov, kde konštatujeme, že nám chýbajú ľudia, my týchto ľudí budeme posielať na zotavovacie tábory, aby sa starali o zraniteľné deti? Ako je to nepolitická vec, je to vec pre ľudí. Tvrdíte, že tu ste pre ľudí . Prosím vás pekne, skúste si niečo z týchto návrhov osvojiť, pretože inak nás opäť v lete čaká shitstorm článkov v novinách, ako je to preregulované, ako niektorí museli v plači ako zrušiť tie ozdravovacie pobyty len kvôli tomu, že tam sú na nich kladené neprimerané a – podľa môjho názoru – zbytočne neprimerané podmienky. Prosím vás, pán minister. Vďaka. [09:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce. Nech sa páči. [09:42] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Ja to nebudem naťahovať, ale tri momenty chcem pomenovať, ktoré tu odzneli. Po prvé. A možno už ma troška vnímate a ja sa snažím naozaj aj častokrát ostrú diskusiu, ktorá, prirodzene, v zdravotníctve je ostrá, ale viesť v maximálnej možnej miere slušne, pretože si myslím, že Slovensko má plné zuby spôsobu dialógu, akým sa vedie politická diskusia. Ale, ale... Len to, že niekto napíše palcový titulok v konkrétnom denníku, že čo sa ide udiať, bez toho, aby si vôbec prečítal, čo je návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý dnes vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania, a palcový titulok opäť škandalizuje, tak to nepovažujem za korektné, keď sa toho vy ako poslanci, predtým než vidíte výstup, sa to potom šíri, takáto nálada, pretože ten návrh, a upozorňujem a chcem vás vyzvať, aby ste si pozreli, čo sa navrhuje ako pozícia nie k zmene pandemickej dohody, ale k aktualizácii prílohy, na ktorej nie je zhoda ani na medzinárodnom fóre. A keď hovorí titulok, že Slovensko si ide po ďalšiu hanbu , keď ešte nie je ani stanovená pozícia, tak to nepovažujem za korektné. Tak si to, prosím vás, prečítajte. Dnes je to na Slov-Lexe. To po prvé. Po druhé, pokiaľ... === [09:47] Tibor Gašpar Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1147, spoločná správa výborov má tlač 1147a. A prosím pána ministra zdravotníctva, pána Šaška, aby v zastúpení ministra financií vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov , tlač 1147.) === [09:48] Kamil Šaško Mne už asi ide čas, asi som sa neodhlásil, pardon. Mám, hej, len už mi to tu beží. Dobre. Vážení pán predseda Vážny, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo financií predložilo na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 203/2011 o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa po prvé transponuje smernica 2024/927, ktorou sa harmonizujú pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov, ktoré poskytujú úvery. Ide o neštandardný podielový fond oprávnený poskytovať úvery podnikom. Po druhé, upresňujú sa pravidlá delegovania činnosti za správcov fondov na tretie subjekty. Rozširuje sa škála nástrojov na riadenie likvidity fondov za účelom vyššej ochrany investorov a zlepšuje sa cezhraničný prístup k službám depozitárov fondov. Po tretie, transponuje sa smernica 2024/2994, ktorou sa vytvárajú rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty. A po štvrté, upravujú sa vybrané ustanovenia podľa poznatkov z praxe. Napríklad zavedenie pravidelnej rotácie závislých oceňovateľov nehnuteľností a zavedenie označenia správca podlimitných rizikových fondov pre registrovaných správcov podlimitných alternatívnych investičných fondov. Návrh zákona bol prerokovaný na výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet dňa 9. apríla 2026 a dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie tohto návrhu. Ďakujem pekne. [09:49] Tibor Gašpar Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Válkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odvodil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:50] Igor Válek Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam v súlade s § 79 ods. 1 zákona o Národnej rade o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203 z roku 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, tlač 1147, v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 1924 z 12. januára 2026 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 300 zo dňa 9. apríla 2026 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 428 zo dňa 9. apríla 2026. Z uznesení výborov vyplýva spolu 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené návrhy schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203 z roku 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, tlač 1147a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 303 zo 14. apríla 2026. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:52] Tibor Gašpar Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister nie. Spravodajca tiež nie. Termín hlasovania – najbližší možný. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160 z roku 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97 z roku 1963 Zbierky o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1210. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1280. Vítam pána ministra spravodlivosti v pléne a odovzdávam mu slovo, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov , tlač 1210.) [09:53] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160 z roku 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97 z roku 1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1069 z roku 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, tzv. strategické žaloby proti verejnej účasti. Podstata právnej úpravy spočíva v koncipovaní nového typu konania v sporoch s ochranou slabšej strany, ktoré obsahuje nástroje slúžiace pre naplnenie účelu smernice, ako napríklad poučovacie povinnosti súdu, zloženie zábezpeky alebo preddavku na konanie, procesné odmietnutie zneužívajúcej žaloby, zastavenie konania, uloženie pokuty a podobne. Dispozícia je obmedzená, vylučuje na spory týkajúce sa verejnej účasti s cezhraničnými dôsledkami. Prístup, ktorý navrhujem v predloženom materiáli, nie je ojedinelý ani v rámci Európskej únie, podobnou cestou sa vydalo napríklad aj Nemecko. Druhým dôležitým aspektom návrhu zákona je otázka doručovania rozsudkov pre zmeškanie, ktorú nastolil v pripomienkovom konaní rezort vnútra. Podstata navrhovanej zmeny spočíva v zavedení pravidla, že rozsudok pre zmeškanie strane sporu, ktorou je fyzická osoba výlučne, ktorá nie je zastúpená advokátom, sa doručuje na tzv. nazvaný žltý lístok a bez možnosti doručovať do elektronickej schránky. Transpozícia si vyžiada aj novelizáciu zákona č. 97 z roku 1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorá je doplnená o zmeny a spresnenia, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, vrátane ustanovení, ktoré prinesú zjednodušenia pri predkladoch písomností v rámci justičnej spolupráce. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády 3. marca 2026, vláda ho prerokovala na svojom zasadnutí 17. marca 2026. Dovolím si vás požiadať o prerokovanie a podporu tohto vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne. Ďakujem. [09:55] Tibor Gašpar Pán minister, dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Plevíkovej. [09:56] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:57] Tibor Gašpar Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že sú štyri písomné prihlášky. Za klub je v poradí Progresívne Slovensko, pani poslankyňa Števulová. Po nej sa pripraví za klub strana Sloboda a Solidarita, pani poslankyňa Kolíková a nasledovať budú pani poslankyňa Plaváková a pán poslanec Dostál. Takže teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Števulovej. Dobrý deň. [09:57] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, v prvom rade chcem hneď na úvod oznámiť, že za klub Progresívne Slovensko my tento návrh zákona rozhodne nepodporíme a žiadame, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že sa vráti naspäť predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie. Vysvetlím to celé v nasledujúcej rozprave. Tento návrh zákona sa tvári ako transpozícia smernice, ktorá má ochrániť novinárov, aktivistky, rôznych ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej kritickej debaty, pred zneužívajúcimi žalobami, či už zo strany politikov alebo veľkých firiem, takzvanými SLAPPs. Je to teda, mala by to byť transpozícia príslušnej smernice Európskej únie, ktorá by mala byť transponovaná do slovenského štátneho, do slovenského právneho poriadku do 7. mája tohto roku. V tomto smere by to aj bolo teda v poriadku, tak ako to predniesol minister vnútra. Lenže človek si musí pozrieť detaily celého tohto legislatívneho procesu a celého obsahu tejto novely, aby pochopil, že zákon, ktorý pán minister spravodlivosti predložil sem do tohto pléna parlamentu, by sa v skutočnosti mohol volať napríklad Lex Papaláš alebo Lex Môžem všetko alebo Lex Náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému, jedinému človeku. ===== Alebo lex náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému jedinému človeku, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si v rámci legislatívneho procesu k transpozícii smernice Ministerstvo vnútra uplatnilo zásadnú pripomienku, aby sa novelizovali nesúvisiace predpisy o kontumačnom rozsudku, a to všetko len preto, že minister vnútra, ktorý má pod sebou vydávanie občianskych preukazov s elektronickým podpisom a elektronický prístup k elektronickým schránkam, si sám svoju elektronickú schránku nedokázal skontrolovať a tak prehral rozsudkom pre zmeškanie. To je podľa mňa absolútna hanba a je to, neviem, či existuje v slovenskej legislatíve za 2,5 roka, čo táto banda tu operuje, vôbec lepší príklad papalášizmu, že máme tu nesúvisiaci návrh zákona. Transpozícia smernice Európskej únie, kde na jeseň sa minister vnútra dozvie, že absolútne má XT zlyhanie, ale teda ešte toto zlyhanie z neho robí absolútne nespôsobilého ministra vnútra. Podotýkam, elektronické schránky, používanie občianskych preukazov, vôbec ich vydávanie, autorizovanie na elektronickú komunikáciu. To všetko sa deje na klientskych centrách, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra, a minister vnútra si nedokáže nedokáže otvoriť elektronickú schránku, prehrá, potom hľadá výhovorky ako malé decko, že pes mi zjedol 10, dáva nezmyselné žaloby a podania aj na Ústavný súd a keď mu toto všetko zamietnu, lebo, žiaľ, musí platiť ťažké tisíce, že áno, tak si vylobuje vylobuje na Ministerstve spravodlivosti, že do absolútne nesúvisiaceho zákona sa pridajú paragrafy, ktoré úplne zmenia nastavenie kontumačného rozsudku, ktorý už bude len fakultatívny. To znamená, že súdy nebudú nebudú povinné ho vydať, keď tá strana sporu nebude reagovať a hlavne sa zrušuje alebo teda mení ustanovenie, že sa nebudú doručovať do elektronických schránok. Chápete to, že potom, čo táto republika vynaložila miliardy eur na digitalizáciu, na Slovensko.sk, na to, aby sme tu mali elektronické preukazy a komunikovali s orgánmi štátnej a verejnej správy elektronicky, tak si tu jeden neschopný minister vnútra, ktorý prehral legitímne podľa práva spor a musí platiť peniaze, vylobuje na Ministerstve spravodlivosti právnu úpravu, ktorá je len a len v jeho prospech, ktorá absolútne hádže do koša a ignoruje vynaložené finančné prostriedky jeho vlastného ministerstva, ktoré spravuje, na elektronizáciu verejnej správy, ktoré prosto táto právna úprava neprinesie nič nikomu. Ešte to aj sťaží a spomalí tie súdy, hej? Čiže občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ho volili, majú normálne nádej, že snáď, keď sa začnú sporiť, že ten súd prebehne rýchlo, že sa k tej spravodlivosti domôžu a že keď teda na to protistrana kašle, máme tu tie stanovenia desiatky rokov o kontumačných rozsudkoch, tak prosto, však máš sa zaoberať, tak si nemal aktivovať elektronickú schránku, keď nebol schopný sa do nej pozerať. Však to je celé jeho zodpovednosť. A keď to neurobil, tak legitímne prehral, tak má platiť a nie tu lobovať Ministerstvo spravodlivosti, aby v prospech tohto jedného jediného človeka, tohto absolútne amatérskeho internetového trola, ktorý nič iné nevie, jediné, v čom bol dobrý, bol, keď tam troloval za klávesnicou, ale odkedy sa stal ministrom vnútra, tak to tu úplne rozvrátil celé Ministerstvo vnútra a ešte teda aj ten kontumačný rozsudok je jeho verejným výsmechom, tak táto právna úprava nepomôže nikomu, nikomu inému, len jedine Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A ja teda navrhujem, ak tento zákon prejde do druhého čítania, že naozaj tu treba podať návrh, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Lebo čo iné ako lex papaláš, akože môžem všetko, som absolútne neschopný minister vnútra, ale vylobujem si, že sa tu zmení zásadným spôsobom právna úprava. Čo iné je definíciou papalášizmu? Ja sa vás pýtam, dámy a páni z koalície, ako idete vysvetliť vašim voličom, že spomalíte trestné konania, že táto právna úprava je v rozpore s cieľom digitalizácie komunikácie. Čie? Čo počúvaš? Štátu? A že je to právna úprava, ktorá sa robí len preto, že si ju vyžiadal minister vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku. Toto chcú vaši voliči? Toto si predstavujú, že sa tu schváli, že za toto vás volili? To som fakt zvedavá. Ako budete nejakému vášmu kolegovi alebo priateľovi, ktorý sa bude spoliehať, že príde pre to, museli spomaliť, a už ti ani ten súd nebude doručovať do elektronickej schránky ten rozsudok, aj keď si ju kvôli tomu spojazdil, lebo tak Matúš Šutaj tak prehral spor, tak sme to museli celé zrušiť a zmeniť. Toto sa im chystáte povedať. Gratulujem. Fakt. Špičkový výkon vedenia tohto štátu, špičkový. Čiže ja navrhujem, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Alebo lex Matúš môže všetko, lebo to sa ani inak prosto nedá opísať ako takýmito ironickými názvami a nápismi. A ešte teda, pán minister spravodlivosti, ja sa budem venovať vo svojom príspevku škandalóznemu legislatívnemu procesu tohto návrhu zákona ako celku, ktorý má dve roviny. Prvá rovina je to, čo tu tak medzi zubami potichučky spomenul, že táto právna úprava, ktorá pomôže jednému jedinému človeku na Slovensku, nikomu inému, jednému jedinému. My tu robíme právnu úpravu pre jedného jediného človeka. Tak táto právna úprava sa tam dostala na základe zásadnej pripomienky, dvoch zásadných pripomienok, ktoré si Ministerstvo vnútra v legislatívnom procese v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu uplatnilo. Čiže ja teda ukážem. Toto je zákon v pôvodnej verzii, ako prišiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde tie úvodné dve alebo tri ustanovenia, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neboli. Neboli. Verejnosť nevedela, že sa to tam dostane. Objavilo sa to tam na základe zásadnej pripomienky Ministerstva vnútra. Tá vec, tá právna vec nesúvisí s tou transpozíciou smernice absolútne vôbec. Čiže verejnosť bola oklamaná, pretože verejnosť, ktorá komentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa nemohla vyjadriť k tejto zásadnej pripomienke, lebo na pripomienky sa nedajú dať pripomienky. Čiže celá táto vec, tá zmena tých kontumačných rozsudkov išla úplne mimo možnosti verejnosti to pripomienkovať. Dostala sa tam na základe lobbingu ministra vnútra a v tejto súvislosti mi nedá sa nepristaviť, že na jednej strane si tu minister vnútra papalášsky vylobuje takúto zmenu. Na druhej strane jeho ministerstvo vyhlasuje, ako tu ide robiť transparentný zákon o lobingu a aký to bude veľký úspech ministerstva. No jasné, veľký úspech lobingu je v skutočnosti jedine táto legislatíva, ktorá sa tu robí na prospech Matúša Šutaja Eštoka. Toto je podstata zakázaného lobingu, papalášskeho lobingu. Takže prosím vás, keď tu budeme mať zákon o lobingu, vráťme sa k tejto právnej úprave a otrieskajme to tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý tu ani nie je schopný sa prísť posadiť a obhajovať toto, čo sa tam dostalo na jeho vlastný pokyn, on tu má na to pána Borisa Suska, že toto je ten lobbing, ktorý akože chcú transparentne zaviesť. Toto je ten lobbing, pán minister spravodlivosti. Takto vás loboval Matúš Šutaj Eštok, aby ste do nesúvisiacej právnej úpravy presadili niečo, čo vyhovuje len jemu a ešte vlastne ani nie z vašej vlastnej strany, že fakt. Vau. Ako vy ste úplní mágovia politickej moci, mágovia. To keby vaše voličstvo tomu trošku rozumelo, tak podľa mňa by vás mali úplne rozniesť, že vy by ste nemali mať, ja neviem, 17, 18 %, ale mínus 17. Takže, aby som to zrekapitulovala, v prvej časti medzirezortné pripomienkové konanie sa viedlo bez tejto zásadnej zmeny, ktorá naozaj zásadným spôsobom mení ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie a jeho doručovaní. Takáto vec mala byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Nebola. Ona sa tam dostala po zásadnej pripomienke ministra vnútra, po jeho lobbingu, čiže ľudia sa k tomu ani odborníci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohli vyjadriť. A nesúvisí to s predmetom toho, o čom gro toho zákona je, teda transpozícia tej antislap smernice. Je to totálne papalášsky proces. Sú to ustanovenia, ktoré nepomôžu nikomu na Slovensku, nikomu, len jednému jedinému človeku, Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Preto toto sa má volať lex papaláš. A podľa mňa tým klamali ľudí, oklamali týmto procesom, ku ktorému sa nemohli, k podstate veci sa ľudia nemohli vyjadriť, keďže to prišlo cez tú zásadnú pripomienku. A druhá vec, poďme teraz k tej podstate. A tejto transpozícii. Lebo to nie je všetko. Keď sa tu tvrdí, keď sa tu tvrdí o tom, ako je tu všetko v súlade s legislatívnymi pravidlami a procesmi a ako tento zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. A všetko je už teraz skvelé, lebo to neprišlo skráteným legislatívnym konaním a neprznili legislatívny proces, tak to je klamstvo, pretože ja vám poviem ešte o jednej veci, ku ktorej tu došlo a ktorá je podvodom na ľuďoch a odborníkoch, ktorí komentovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní tento návrh zákona. Lebo povedzme si najskôr niečo o tej antislap smernici. Táto smernica Európskej únie bola schválená, aby ochraňovala kritických novinárov, novinárky, aktivistov pred žalobami, ktorými sa ich snažia mocní ľudia alebo mocné firmy šikanovať, odradiť ich od toho, aby písali kriticky, aby pátrali. Dôvodom pre prijatie tejto smernice bola smrť tej maltskej novinárky, pani, teraz som zase zabudla, Daphne, ospravedlním sa, a samozrejme tragédia a vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A zároveň ďalším dôvodom bol stúpajúci proces šikanóznych žalôb naprieč Európskou úniou aj teda západným svetom, kde sa prosto mocní ľudia snažia zneužívať justičný systém na to, aby nezmyselnými šikanóznymi žalobami zastrašili týchto ľudí, ktorí píšu o ich prešľapoch, alebo napríklad environmentálnych aktivistov, ktorí píšu o napríklad znečisteniach, ktoré sa snažia firmy utajiť a podobne. Takéto veci sa nám za posledné roky v rámci Európskej únie aj širšieho sveta množia. Nazývajú sa SLAPPs. Európska únia prijala smernicu, ktorá pomáha túto situáciu riešiť, zjednodušuje súdne konania tak, aby tí šikanovaní mali prístup k jednoduchému procesu, kde ten súd, keď uvidí, že je to zjavne šikanózna alebo zneužívajúca žaloba, to mohol rýchlo odmietnuť, aby tá protistrana, ktorá sa o toto snaží, musela musela zaplatiť, nahradiť nejakú škodu, primerané sankcie a podobne. Toto všetko je v poriadku. Európska únia túto smernicu prijala s tým, že sa vzťahuje na cezhraničné spory, keďže teda tam má kompetenciu. To znamená, že keď napríklad tá firma má sídlo v jednom členskom štáte a ten aktivista v inom členskom štáte, tak vtedy sa na tieto spory uplatní táto smernica, ale zároveň je k tomu odporúčanie aj Európskej únie, ale aj napríklad Rady Európy, orgánov, ktoré združujú žurnalistov, rôznych orgánov na ochranu ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek a podobne, ale teda aj samotnej Európskej únie, ktorá túto smernicu prijala, aby štáty išli nad rámec tejto smernice a aby tú právnu úpravu uplatnili nielen na cezhraničné spory, ale aj na vnútroštátne spory. A teraz počúvajte, čo sa stalo na Slovensku, lebo ja som si pozrela ten legislatívny proces, pán minister, pán minister spravodlivosti, a keď si ho pozriete, tak viete, čo zistíte? Viete, čo zistíte? Že Ministerstvo spravodlivosti poslalo do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice naozaj tak, aby sa vzťahovala aj na vnútroštátne spory, že? Tak to bolo. Vy ste sa, a ja by som vás bola pochválila, keby to takto ostalo. Medzirezortné pripomienkové konanie LP/2025/667 bolo napísané tak, že spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude Časti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť, nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude tú transpozíciu zužovať len na tie cezhraničné spory, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol ten návrh zákona tak, že sa vzťahoval na národné spory. A teraz skúsme hádať. Ktorý bol ten úrad, ktorý si uplatnil pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby teda Slovensko nešlo tou cestou transpozície aj na národné spory. Skúsme. No, v Luckách, čo myslíš? Koho by si tipla? Úrad vlády. Áno, a povedzme si prečo. Úrad vlády si túto pripomienku uplatnil. A povedzme si, kto vedie Úrad vlády. Tak ja idem teraz konšpirovať a špekulovať. Na čele Úradu vlády pán Gedra. Preslávil sa tým, ako prišiel atakovať pani Xéniu Makarovú, ktorá píše kritické články do nadácie Zastavme korupciu. Premiér, pod ktorého Úrad vlády spadá, je Robert Fico, ktorý je neslávne známy tým, že jeho žaloba na šéfredaktora Aktualít pána Bárdyho, ktorá sa bude v júni prejednávať za tú obálku Fica na jeho knižke, je uvádzaná ako príklad anti-SLAPP, ako príklad SLAPP žaloby, ako príklad šikanóznej žaloby aj medzinárodne. Taká náhodička. Taká náhodička. Že si tu Úrad vlády pod vedením týchto dvoch ľudí uplatní takúto pripomienku, že? Taká náhodička. A nejako teda ten návrh ešte aj po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní doputoval na Legislatívnu radu vlády stále v tom znení, že sa to vzťahuje aj na národné spory, ale potom už vládou takto neprešiel. A teraz ja sa pýtam, kto loboval? Okrem teda toho Úradu vlády, oni si to uplatnili ako obyčajnú pripomienku. Asi im ešte vtedy nebolo vyhovené, lebo to prišlo na Legislatívnu radu vlády ešte stále vo verzii, že teda ideme to uplatňovať aj na národné spory a z vlády to do parlamentu, čuduj sa svete, čuduj sa svete, prišlo už vo verzii, že teda ideme to transponovať len na tie nadnárodné spory. Ja teda pod dojmom toho pripomienkového konania sa naozaj nemôžem nezamyslieť, že či takáto transpozícia, tá zmena niekde medzi Legislatívnou radou vlády a vládou a parlamentom, nemôže vyhovovať naozaj konkrétnym subjektom, však Robert Fico a jeho žaloba na Bárdyho, to, čo robí Gedra na čele Úradu vlády, ale však môžeme si povedať aj pozdraviť odtiaľto aj pani Martinu Šimkovičovú a zákaz pre pána Drličku, aby o nej akokoľvek hovoril, takisto typický spor so spisovateľom Hvoreckým a podobne. Komu všetkému tak na tej vláde asi môže vyhovovať, že sa takáto ochrana pred šikanóznymi žalobami nebude vzťahovať aj na národné spory. Tak mohla by som to asi vypočítať tak polku členov vlády, že pán minister Boris Susža. Že? Možno nám to objasníte, že kto, že kto zatlačil, kto zatlačil, aby táto transpozícia nakoniec bola iná? Lebo podľa mňa verejnosť má právo to vedieť, pretože vy ste verejnosť oklamali. Vy ste do medzirezortného pripomienkového konania predložili zákon, ktorý sa ešte vzťahoval na národné spory. Verejnosť mohla byť ukľudnená. A zrazu z toho vyšlo niečo iné. Krásne, krásne. To ti tomu nič povedať? Dobre, teším sa veľmi, pretože, pretože ja naozaj tomu nerozumiem, že prečo došlo k takejto zmene, že tak možno by ste nám, a dúfam, že teda, aha, a áno, ja som skoro zabudla, keď som sa na to pýtala ministra Straku spravodlivosti predtým, tak on vlastne mi povedal, že teda nebudeme robiť gold plating. Čiže, ak chcete teda použiť túto argumentáciu, tak by som len povedala, že gold plating je v zásade neúmerné navyšovanie administratívnej a byrokratickej záťaže pri transpozícii smerníc Európskej únie. To znamená, že keď transponujeme smernicu Európskej únie a chceme ju transponovať prísnejšie, ako by sme mali a navýšiť tú byrokratickú ťažisť, tak to je gold plating, ale to, že dáme možnosť, aby ochranu pred šikanóznymi žalobami mali naši národní novinári, aktivistky na národnej úrovni, nielen keď ich žaluje cezhraničná firma alebo cezhraničný politik, to podľa mňa gold plating byť nemôže, lebo tak asi to chápeme inak. Takže predpokladám, že teda tento argument použijete. Uvidíme. V každom prípade, ako som povedala, kvôli tomu konaniu a kvôli tomu, že teda tento návrh zákona sa nakoniec nevzťahuje na národné spory, tak ako by sa mal, keďže tu máme na Slovensku ten problém. A to je pointa. Nejde len o nejaké formalizovanie nad nečistotou legislatívneho procesu. Ide tu o to, že my tu naozaj na Slovensku máme problém s politikmi, ktorí šikanujú novinárov, ktorí šikanujú aktivistov, zneužívajú súdne konania voči nim, aby ich odrádzali od ich práce, aby ich zastrašovali, tak my takúto ochranu naozaj potrebujeme. Na Slovensku. Na Slovensku. Tých cezhraničných sporov, kde to bude iná firma so sídlom v inej krajine, tých tu toľko nemáme. Čiže vy ste veľmi dobre vedeli, že keď to takto urobíte, takže v podstate tým znemožníte, aby naši, naši ľudia, naši aktivisti mali možnosť využiť túto transpozíciu. A akože áno, nedá sa vám nič vyčítať, lebo nakoniec je to v súlade s tým textom tej smernice, že vlastne tú smernicu transponujete tak, ako je. Lenže nemôžeme nevidieť za tým ten zlý úmysel a to, že ste sa rozhodli prosto nevyhovieť tomu volaniu a tomu odporúčaniu, aby sa rovnaké zaobchádzanie zaviedlo aj do národných sporov. A to je podľa mňa smutné, ale je to úplne jasné, keď sa človek pozrie na to, čo vy dennodenne robíte, ako útočíte na novinárov, na aktivistov, na sudcov, na prokurátorov. To je proste jeden útok za druhým a keď si asi niektorí vládni činitelia predstavili, že zrazu by stratili takýto nástroj na národnej úrovni, tak asi ich to zamrzelo. Tak trošku zalobovali, že? No, tak sa teším aj na ten zákon o lobingu. Ďakujem. [10:21] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, päť faktických poznámok začína pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem veľmi pekne. [10:21] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo. Zuzi, perfektne si to zhrnula. Ja som chcela tento zákon nazvať Lex Matúšu, to je ešte tak, ale Lex Papala, že rozhodne lepší názov. A na tie zásadné pripomienky Matúš prehral spor, na ktoré zneužil štátnych úradníkov, som tu upozorňovala ešte v decembri. A to počas rozpravy k zákonu Lex Gašpar, keď sa tu pán Gašpar snažil rozbiť inštitút kajúcnikov, aby si pomohol vo svojej korupčnej kauze, za ktorú je obžalovaný. A myslím si, že títo dvaja páni, Tibor Gašpar a Matúš Šutaj Eštok, sa vlastne pretekajú v tom, ktorý z nich pretlačí cez parlament viac zákonov pre seba. A myslím si, že je neuveriteľné a smutné, že im v tom asistuje 77 poslancov a poslankýň. Pán poslanec [10:22] Tibor Gašpar Dušienka, ďakujem veľmi pekne. [10:22] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Števulová za naozaj výborné vystúpenie a zhrnutie podstaty celého tohto návrhu. To, akým spôsobom sa do tejto novely dostala zmienka, ktorá veľmi výrazným spôsobom upravuje rozsudok pre zmeškanie, je z môjho pohľadu doslova až pokutný. Naozaj vládna koalícia si našla spôsob, akým čo najmenej upozorniť na škodlivosti, ktoré prijíma. Je jasné, že keď to dá do riadneho legislatívneho procesu, odborníci na to upozorňujú už doslova týždne predtým, než sa to dostane do Národnej rady, je okolo toho veľký humbuk. Keď to dávajú cez prílepok, samozrejme, je to veľmi do očí bijúce, že snáď to upozorňujú. Keď to dávajú skrátené legislatívne konanie rovnako. A teraz si našli nový spôsob, akým nepozorovane dostať do návrhu zákona pod zámienkou transpozície smernice takéto škodlivé úpravy. A to platí najmä pre rozsudok pre zmeškanie, ktorý je výslovne šitý pre Matúša Šutu Eštoka. Koniec koncov o tom svedčí aj to, že jedinú pripomienku, ktorá bola vznesená v tomto smere, bola práve z Ministerstva vnútra. Nikomu inému to nevadilo, ani súdom, ani prokuratúre, ani advokátskej komore, skrátka nikomu, len Matúšovi Šutovi Eštokovi. To je jedna vec. A druhá vec, že ani Ministerstvo spravodlivosti, lebo ten rozsudok pre zmeškanie, kedy Matúš Šuta Eštok to kontumačne prehral, je s nami už niekoľko mesiacov. Ani vtedy si to Ministerstvo spravodlivosti neosvojilo, nezaradilo do svojich plánov. A skrátka naozaj len pod tlakom a pod lobingom túto jeho pripomienku akceptovalo a takto pod rúškom tajnosti mu ide absolútne po ruke. [10:24] Tibor Gašpar Ďalší poradný pán poslanec [10:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou K tomu sporu o to, že ako nazvať ten koná poslankyňa Števulová. No, ja myslím, že aj pre historickú pamäť bude dobré, keď tam to meno Šutej aj Štok bude zaznamenané, lebo papalášizmus je také akože všeobecné, takže ja by som sa tiež priklonil k tomu, aby sme to volali Lex Šutej Štok. Pýtala si sa, že či je to lobbying. No, áno, je to lobbying a zjavne to spĺňa aj tie náležitosti. Veď je to evidované, je dodnes to možno vyhľadať na webovej stránke Slowlex, kde sú všetky záznamy o podaných pripomienkach, aj to, ako s nimi bolo naložené. Čiže áno, spĺňa to aj tie kritériá transparentnosti, by som povedal. Čiže je to také transparentné lobovanie. A ja som si najprv myslel, že ono je to teda zjavne nad rámec toho návrhu, ale je možné, že pán minister Košúta Ještok to pochopil tak, že vlastne aj jeho sa týka tá smernica, lebo tá smernica je o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti a minister je a politik je predseda strany zapojený do verejnej účasti a je to o ochrane tých osôb pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, tak on nepochybne si myslí, že tá žaloba, ktorú na neho podali čurilovci za jeho nehorázne vyjadrenia, ktorými ich prirovnal k mafiánovi Černákovi, je zjavne neopodstatnený nárok a zneužívanie súdneho konania, čiže on sa asi v tej smernici našiel a teda mu to zapadlo do toho a ešte chcel tú smernicu vylepšiť tak, aby tie osoby boli ešte viac chránené. Takže možno tam bol aj ten motív. Pani poslankyňa [10:26] Tibor Gašpar Kolíková, ďakujem pekne, pani poslankyňa. [10:26] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja si dovolím k tej myšlienke, nechám teraz pomenovanie zákona. Ale skôr tej myšlienke, komu slúži tento návrh zákona. Ja k tomu poviem aj bližšie, ale tu sa nám rozšíril taký nešvár z vládnej koalície a, bohužiaľ, minister spravodlivosti je tu jedným z hlavných aktérov, že štát nepoužíva právo, aby chránil slušných ľudí a verejný záujem, ale naopak. Aby pomáhal trestne stíhaným ľuďom, ľuďom, ktorí sa vyhýbajú súdnym konaniam, ľuďom, ktorí zneužívajú právo a k tomu prispôsobuje celé právne pravidlá. A to sa ukázalo aj tu. Že mohol nastaviť ochranu tých, ktorí sa starajú o verejný záujem, aby neboli šikanovaní cez súdne konania, no tak sa nepostavil na ich stranu, ale ako to môžeme vlastne očakávať teraz od štátu, keď premiér vedie tlačové besedy pre obranu ľudí, ktorí sú trestne stíhaní. Toto očakávanie je naozaj už, si myslím, mimo akéhokoľvek racionálneho uvažovania, jednoducho štát sa vybočil z ochrany verejného záujmu a z ochrany slušných ľudí a je o tom naozaj aj celý tento návrh zákona, ktorý mohol celý vyzerať úplne inak. A to, že si tam nakoniec prepašoval minister vnútra ustanovenie, aby ukázal, že, pánboh, právo treba zmeniť, aby sa ukázalo, že on bol ten správny a dobrý, ale právo je tu zle nastavené, tak to už je iba naozaj taká symbolika, že musíme jednoducho deformovať pravidlá, aby sme vyšli v ústrety predstaviteľom tejto vlády a to právo reflektovalo, ako si to predstavujú oni, ale takto to jednoducho nemôže byť. A minister spravodlivosti by mal toto zniesť. [10:28] Tibor Gašpar Pán poslanec, prečo vy ste sa viackrát [10:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Obrátili na cteného ministra spravodlivosti aj s otázkou, čo na to hovorí. To keby ste celý čas na neho pozeral, ako som na neho pozeral ja. On sa tváril, ako keby vypil demižón horca. To je taký horec, to je taká rastlinka tatranská, ktorá sa s alkoholom mieša. Tak kyslo sa tváril. Ja neverím, že pán minister nemá svedomie. Ja verím, že ho má, len to Celý čas na neho pozeral, ako sa na neho pozeral ja. On sa tváril, akoby vypil demižón hôrca. To je taký horec, to je taká rastlinka tatranská, ktorá sa s alkoholom mieša. Tak kyslo sa tváril. Ja neverím, že pán minister nemá svedomie. Ja verím, že ho má, len to svedomie niekde odložil. Keď kryje takéto veci. Čuta ešte to. Je absolútna, ale absolútna hanba. Slovenskej polície, pretože urobiť takéhoto človeka ministrom, to je... Ja, on je na smiech už len pri tom, že dostal pokutu, dostal rozsudok, ktorý si neprevzal, a jeho ješitnosť. Vy, keď ho vidíte v tom napasovanom obleku metrosexuálnom, tak to presne o ňom hovorí. On je tak ješitný, sebastredný, že musí hneď bežať za ministrom Suskom a musia si vybavovať takýmto spôsobom revanš, aby sa mu to už nikdy nestalo. A táto vláda nerieši nič iné, len tu riešime, ako ste už spomínali, Gašpara, riešime tu Šuta a Eštoka a riešime ich boliestky, boliestky, oni sú urazení. Gašpar to má oveľa ťažšie, pretože naozaj obžalovaný Gašpar, vraj sú pre neho veľmi ťažké dôkazy, ale robia všetko, preto všetko preto, aby to zlo a tú špinu zamietli pod koberec. Ani jeden zákon zatiaľ nepredložili pre ľudí, ani jeden zákon, iba seba. [10:31] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Števulová. [10:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické pripomienky a naozaj, Ondrej, tento pohľad mi vlastne nenapadol. Už si úplne viem predstaviť, ako rozmýšľal Matúš Teštok. Presne. To úplne presne sa našiel v tej smernici. Ďakujem. Že si týmto obohatil túto rozpravu, naozaj úplne teraz mi to všetko vlastne došlo. Ďakujem. A teda chcem len zdôrazniť, že naozaj tento návrh zákona v takejto podobe by tu nemal byť, že mal by byť vrátený predkladateľovi na dopracovanie tak, aby ho prepracoval v súlade s tým pôvodným návrhom, že sa tá ochrana bude vzťahovať na novinárov, aktivistov a všetkých ostatných aj na národných konaniach a jednoznačne by z toho mali vypadnúť tie ustanovenia, ktoré sa týkajú rozsudku pre zmeškanie. Nielen, že je to prílepok, to tu nemá čo robiť. Robiť. A takýmto spôsobom predsa nemôžeme sa vysmiať do tváre tým vyhodeným miliardám na elektronizáciu a komunikácie so štátom a na zrýchľovanie súdnych konaní. Veď to je úplne absurdné. Čiže či už Lex papaláš alebo Lex Matúš Teštok, naozaj stiahnite to alebo to zmeňte v druhom čítaní, že tam vrátite tú pôvodnú verziu, lebo toto naozaj nemôže prejsť. To ja neviem, ako toto idete vysvetliť svojim voličom. To je fakt hanba. [10:32] Tibor Gašpar Ďalej v poradí za klub vystúpi pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [10:33] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Vy ste nám predložili novelu Civilného sporového poriadku, ktorá v zásade podľa pôvodného úmyslu ministerstva spravodlivosti sa mala týkať tzv. šikanóznych žalôb, ktoré idú vlastne proti organizáciám a osobám, ktoré presadzujú verejný záujem, ochraňujú ľudské práva a, ak sú podávané takéto šikanózne žaloby práve preto, aby boli umlčiavaní, tak, aby tu bol priestor pre súd a celý priebeh konania, aby takejto šikane nebolo urobené zadosť. Je pravdou, že samotná transpozícia európskej smernice znamená, ak by sme boli úplne prísni, že sa to musí týkať osobitne žalôb, ktoré sa týkajú subjektov so zahraničným prvkom. Je však zrejmé v rámci celej Európskej únie, že problém týchto šikanóznych žalôb sa týka práve subjektov, ktoré sú v každej krajine doma a tiež šikanujú organizácie a osoby, ktoré presadzujú verejný záujem. To znamená, aby malo naozaj ministerstvo spravodlivosti úprimný záujem zamedziť takýmto šikanóznym žalobám a chrániť verejný záujem a slušných ľudí. Takže jednoznačne ministerstvo a minister presadzoval takéto šikanózne žaloby osobitne pre subjekty, ktoré doma u nás šikanujú ľudí, ktorí tu chránia verejný záujem a organizácie. To, že ministerstvo sa vydalo touto cestou a nakoniec z nej ustúpilo, ukazuje, že veľmi dobre aj vy viete, pán minister, že takto to je a toto je problém a rozhodli ste sa to ignorovať. Rozhodli ste sa ísť cestou, rešpektujem, že by mohli povedať bruselského diktátu, ale nie ochrany, ktorú potrebujeme doma. To sa otázka naozaj je, koho chránite? Ide len o to vyhovieť Bruselu alebo ide o to chrániť doma verejný záujem? Lebo tieto šikanózne žaloby, tak ako ste ich nastavili, verejný záujem doma chrániť nebudú. A vy to viete veľmi dobre. A to je hanebné. O to viac je to hanebné, že do samotnej novely Civilného sporového poriadku sa dostali ustanovenia, ktoré vlastne príznia celý Civilný sporový poriadok a namiesto toho, aby cieľom vlastne tých pravidiel pre konanie pred súdom bolo, aby slušní ľudia sa domohli čo najskôr spravodlivosti, tak ste do neho vniesli ustanovenia, že slušní ľudia to budú mať horšie a ťažšie. Takže nielen, že ste nevyužili možnosť chrániť slušných ľudí cez šikanózne žaloby, vy ste tam ešte priniesli ďalšie nástroje, ako tým slušným ľuďom to sťažíte. A ja hneď poviem, ako, a súvisí to samozrejme aj s návrhmi, ktoré prišli z ministerstva vnútra, ale nielen tými. K tým šikanóznym žalobám už povedala dosť moja predrečníčka Zuzana Števulová. A ja si dovolím sa teraz dlhšie venovať ustanoveniam, ktoré navrhlo ministerstvo vnútra a súvisia s rozsudkom pre zmeškanie. A súvisia vlastne s úplne opačným nastavením celej elektronizácie justície. My sme vlastne vyslali odkaz, že nemôžeme dôverovať elektronickej justícii. Že slušní ľudia, ktorí sa rozhodli, že si urobia elektronickú schránku, aby im boli doručované veci tam, lebo pôjdu na služobnú cestu, pôjdu na dovolenku a chcú si kontrolovať svoju poštu a chcú mať nad tým prehľad, no tak budú v neistote, že im bude doručený lístok, možno sa stratí a že sa o tom vôbec nedozvedia. Takže my pre ochranu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a jeho predstáv, ktoré sú mylné a chybné, pretože treba povedať, že je to minister vnútra, ktorý má na starosti elektronizáciu občianskych preukazov, ktorý si sám zriadil zo svojej vôle a s plným vedomím a svedomím ako právnik, ako vyštudovaný právnik so všetkými právnymi následkami, ktoré to znamená, elektronickú schránku, tak sa rozhodol zjavne, že zmarí všetkým slušným ľuďom túto istotu, ktorú by im priniesla elektronická schránka. A ja sa pýtam, prečo? Prečo slušným ľuďom chceme túto istotu zobrať? Lebo to je to kľúčové vlastne, čo prinieslo ministerstvo vnútra. Treba sa tomu trošku viac venovať. Či to nazveme lex Šutaj Eštok alebo lex papaláš, akokoľvek, je to sprísnenie Civilného sporového poriadku a je to naozaj napľutie do tváre slušným ľuďom, ktorí chceli rešpektovať pravidlá a ktorí chcú byť chránení a ktorí majú dôveru v nový moderný svet, ktorý je založený na elektronickom doručovaní a ktorý uľahčuje aj súdom elektronické doručovanie. To znamená na jednej strane účastník, ktorý sa slobodne rozhodne, že chce mať elektronickú schránku, na druhej strane máme súd, pre ktorého je to samozrejme aj ľahšie elektronicky doručovať, lebo je to klik a už to ide. Nie je to ďalšie využívanie ďalších pracovníkov, zabezpečenie, aby to išlo papierovou formou. Otázka je, ako to vôbec súdy budú realizovať, lebo bude to znamenať komplikáciu aj pre nich, pretože automaticky, ak má niekto elektronickú schránku, tak automaticky samozrejme všetky veci sa mu doručujú a tak je nastavený systém, takto súdy budú musieť uplatňovať výnimku, že aj keď má niekto elektronickú schránku, tak pre tento prípad sa mu nemôže elektronicky doručovať. A to bude vlastne aj pre súdy problém. Takže vy zavádzate pravidlo, lebo niečo chce Matúš Šutaj Eštok, aby povedal: „Právna úprava bola zlá.“ Keby bola dobrá, mne by sa to nestalo. Ale prosím vás, čo by sa nestalo? Rovnako, keď chce niekto uplatniť obštrukciu v papierovom svete, no tak si neprevezme lístok. A ako by si prevzal ten lístok Matúš Šutaj Eštok, ktorý si založil elektronickú schránku práve preto, aby sa mu doručovalo tam, lebo zjavne má asi nejaký problém tam, kde má trvalé bydlisko, a tam nevie riadne tú poštu doručovať si a preberať ju. Tak ako by on riadne si to prevzal? Ja ako naozaj neviem na to prísť. Prečo robíme toto komplikované pravidlo? Lebo urobí to komplikáciu súdom. Vysmejeme sa tým slušným ľuďom. Im to skomplikuje, lebo tá právna istota tu nebude, ale my nikto nebudeme mať právnu istotu. Kto si potom chceme vlastne vytvoriť nejaký priestor, že chceme mať kontrolu nad doručovaním zo súdov, lebo elektronická schránka túto istotu nám nevytvorí. A prosím vás, akú máme istotu, že ten lístok, kým budeme na dovolenke alebo na služobnej ceste, že nás tam počká v tej schránke, a že sa nestratí? Toto je oveľa, oveľa väčšie riziko. Veď koľkokrát sa to stalo? To znamená, že nám nejde o tých slušných ľudí, ktorí chcú mať právnu istotu. My len chceme riešiť Matúša Šutaja Eštoka, ako by on to… No ale, pán minister, tak to je. Ale, pán minister, tu teraz nejde o to. Ja viem, že vy teraz hovoríte, že jeho sa to nedotkne, lebo tá právna úprava je nová, ale áno, on bude. Ale prosím vás, načo by to robil? On chce teraz dokázať, že právna úprava bola zlá a bolo ju treba zmeniť. Ale my ju nemeníme preto, lebo je potrebné ju zmeniť. Lebo vy to veľmi dobre viete, to bude komplikácia pre súdy, bude to aj drahšie pre tie súdy a ľudia nebudú mať právnu istotu, keď chcú mať istotu a chcú dohliadať na doručovanie svojej vlastnej pošty. Tí budú mať akú? A prosím vás, to je aký odkaz teraz pri elektronizácii justície? Že istota je, aby vám to doručovala stále pošta. To lebo to vysielate. Pre ľudí je lepšie, aby sa vám doručovalo poštou. Vy síce chcete, aby sa vám doručovalo elektronicky, ale nie, nebude to tak. A celá vlastne tá komplikácia, že áno, môže to tak byť, ak máte právne zastúpenie. No ale samozrejme, že kým vlastne nie ste oboznámení so samotnou vecou a vyhýbate sa jej, no tak tam žiadne právne zastúpenie nebude. To znamená, vy ani nedávate ľuďom možnosť, aby im teda to elektronické doručovanie naozaj bolo v každom prípade umožnené. Tým, ktorí by to chceli. V ktorom svete žijeme, takže my sa vlastne vraciame oblúkom do papierového sveta, ktorý teda nedá sa vôbec povedať, že bol istejší. No Matúš Šutaj Eštok si neskontroloval svoju poštu. A to teda naozaj. Ľudia, ktorí majú elektronickú schránku, tak vám povedia: pípne im to na počítači, im to vibruje. Na mobile sa im to ozýva. Jednoducho máte to oznámenie na viacerých miestach, ale takto to nie je, keď vám niekto doručuje. Lebo vám dvakrát nepríde doručiť pošta. Tam nedonesú najprv modrý lístok, že prídem ešte raz, chodia už iba žlté lístky. Žlté lístky, ktoré sa môžu ľahko stratiť. A to už nehovorím o podvodoch, o ktorých aj vy určite viete, že sa dejú. Kedy sa vytvárajú rôzne vzťahy, aby sa vlastne špekulovalo a vytvárali sa rôzne špekulácie, že či ten lístok teda naozaj doručený bol, nebol a ako sa mu vyhnúť, keď viem, že mi má byť niečo doručené. Takže vy namiesto toho, aby ste vytvorili nejakú istotu do toho sveta pre slušných ľudí, tak kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, aby ste dodatočne obhájili jeho nespôsobilosť, robíte zmenu, ktorá zasiahne slušných ľudí, zasiahne aj funkčnú elektronickú justíciu. Pretože vy ste vlastne týmto vyslali odkaz, že pozor, súdy, zvážte, kedy budete vydávať rozsudky pre zmeškanie. No, máte pravdu. To, čo meníte, je, že tam, kde bolo, že súd má vydať, tak môže. No tak veď môže vždy, ale je to taký odkaz, že pozor, pozor. Ale vy ste súčasne nič neurobili k tomu, že by ste napríklad nám doniesli nejakú analýzu a povedali, koľko rozsudkov bolo v roku 2023 vydaných pre zmeškanie. To keby ste mali analytické centrum a nezrušili by ste ho, tak toto by ste nám mali priniesť. Koľko rozsudkov pre zmeškanie bolo v roku 2023, v akých sporoch, v akých sumách, koľko bolo odvolaní, z akých dôvodov sa ľudia odvolali? Toto by sme mali vedieť, keď prichádzate s takouto zásadnou zmenou. Ešte treba povedať, že pri vlajkovej lodi Mareka Števčeka, ktorý vám teraz rekonfiguruje Občiansky… 2025. V akých sporoch? V akých sumách? Koľko bolo odvolaní? Z akých dôvodov sa ľudia odvolali? Toto by sme mali vedieť. Vy, keď prichádzate s takouto zásadnou zmenou. Ešte treba povedať, že pri vlajkovej lodi Mareka Števčeka, ktorý vám teraz rekodifikuje Občiansky zákonník, pre neho bola toto vlajková loď, rozsudok pre zmeškanie tak, ako bol nastavený, tak idete to zmeniť, lebo tvrdíte, že je to potrebné. Tak kde máte nejaké analytické dáta? Že by ste nám ich priniesli, je to potrebné. Pozrite sa, je tu toľko problémov, ľudia sa v takýchto prípadoch, toľko je prípadov, v ktorých sa voči tomu odvolali. Toto je problém s tým doručovaním, elektronická cesta nefunguje, nedá sa na ňu spoľahnúť, ale prosím vás, ako funguje tá papierová cesta? Na základe akých dát? Vy ste prišli k záveru, že pre slušného človeka je lepšie, keď sa mu doručuje papierovo, ak sám sa rozhodol, sám sa rozhodol, že chce elektronickú cestu. Takže tu sa ľudia rozhodnú, že chcú, aby sa im doručovalo do elektronickej schránky, ale to tak nebude. A na súdoch je to tak automaticky nastavené. To znamená, že automaticky ľuďom, ktorí majú elektronickú schránku, sa má doručovať, samozrejme, tak je nastavený systém na súdoch. Teraz nie, teraz tam bude nejaká hybridná výnimka. Boh vie, ako bude fungovať. Lebo to je úplne nová vec. Zrazu vlastne do pravidiel zavádzate nejakú výnimku a nedoniesli ste k tomu žiadne dáta. My len vieme, že to robíte kvôli ministrovi vnútra. A robíte to kvôli nemu, však on tú pripomienku aj dal. Že robíte to kvôli nemu. Tak a ako nám vysvetlíte, prosím vás, že je to pre slušných ľudí lepšie. Zatiaľ ste k tomu nedoniesli nič. Lebo slušným ľuďom to skomplikujete, súdom to skomplikujete a ešte to bude aj drahšie. A neobstojí argument, že nemôže novú právnu úpravu minister vnútra použiť vo svojej obhajobe. Lebo to tiež úplne nesedí. Samozrejme, akonáhle sa zmení táto právna úprava, tak minister vnútra všade bude tvrdiť, bola zlá, museli ju zmeniť. No ale vy ste ju zmenili kvôli nemu a idete proti slušným ľuďom. Pretože naozaj pre normálneho účastníka, ktorý si aktivoval schránku, tu vznikne neistota. Pretože on nechcel byť odkázaný na broty pošty. On chcel mať istotu, kde si nájde akúkoľvek úradnú poštu. A teraz ju už nebude mať. Toto poberiete. Ako toto vysvetlíte slušným ľuďom, ktorí s dobrým úmyslom si založili elektronickú schránku. Aký máte pre nich odkaz? To pre slušných ľudí je toto odkaz. Že ten, kto je pri moci a nedodržuje pravidlá, tak sa zmenia pravidlá proti slušným ľuďom. Toto idete urobiť, pán minister. A ešte to bude aj drahšie a súdom to vytvorí problém. A teraz k ďalším pravidlám, ktoré som si všimla, že ste zaviedli. Ono sa to tak javí, že by to možno bol dobrý nápad. Ale je tu ďalšie pravidlo, o ktorom zatiaľ nebola zmienka, vy ste k tomu nepovedali nič. Okrem tých šikanóznych žalôb, ktoré sa teda týkajú iba cudzích subjektov a netýkajú sa problémov doma, tak zavádzate pravidlo pre súdy, že ak robia akýkoľvek úkon a žiadajú vlastne nejaké vyjadrenie alebo nejaký úkon od účastníka, musí tu byť minimálne 15-dňová lehota. A to stanovujete ako všeobecné pravidlo, ktoré tu doteraz nebolo. A ja teraz poviem zopár prípadov, ktoré nerozumiem, prečo zavádzate toto pravidlo, lebo domnievam sa, že je to pravidlo, ktoré je veľmi, veľmi škodlivé. A rovnako sťažuje, aby boli súdne konania rýchle. A ideme v ústrety presne tým účastníkom konania a advokátom, ktorí chcú sťažovať rýchlosť súdneho konania. A neumožniť účastníkom, ktorí sa domáhajú spravodlivosti, aby to rozhodnutie bolo prijaté riadne a včas. A ja poviem príklady. Keďže táto lehota je stanovená úplne všeobecne a ja vyžadujem pre každý akýkoľvek úkon, tak nedá sa chápať, že iba pre tie prípady, kedy súd žiada napríklad vyjadrenie k žalobe. Ale je pre všetky prípady. Aj napríklad potom pre vyjadrenie k žalobe, ktoré sa zase posiela opätovne žalobcovi. Takže dostaneme vyjadrenie k žalobe, ktoré má dve vety. Odmietam danú žalobu bez akýchkoľvek ďalších dôvodov. Je potrebné dávať žalobcovi 15 dní? Vyjadril sa žalovaný. Dajme tomu, že siahol dlho. Žalobca dostane toto vyjadrenie a píše, trvám na žalobe. Nemám, čo k tomu dodať. Dve vety. Sú také vyjadrenia. Na čo, prosím vás, dostane 15 dní? A to sú ďalšie najmenej 3 dni, hej, na doručenku. Ak sa bavíme, že si to hneď prevezme, načo? Veď je jasné, že to nikde nič neposúva a to nie je len o dňoch, lenže trikrát sa musí otočiť takéto vyjadrenie, tak je postavené vlastne celé súdne pravidlá, že najmenej trikrát sa musí, keď podáte žalobu na súd, tak musí ísť na vyjadrenie druhému účastníkovi, potom jeho vyjadrenie ide späť žalobcovi a potom zase toto vyjadrenie musí ísť ešte raz späť vlastne tomu žalovanému. To znamená, nám sa trikrát otočia dokumenty zo súdu, ale tá komunikácia od tých účastníkov môže byť naozaj veľmi strohá. Môže znamenať jednu vetu. Trvám na žalobe. Žiadne nové skutočnosti, žiadne nové dôvody. Nie je dôvod, aby tam bola 15-dňová lehota. Ďalší príklad je vytýčené súdne pojednávanie. Tri dni pred vytýčeným súdnym pojednávaním advokát povie, že je chorý. Nič viac. Tak sudca si vypýta, dobre, tak ja by som chcel vidieť PN-ku. Na to je potrebných 15 dní? A on musí zrušiť pojednávanie? Ale on povie, žiadam okamžite obratom, aby ste mi dali PN-ku. Predsa pre nejaký soplík advokáta, ktorý doteraz nechal ale koncipienta, aby zastupoval klienta, nie je nevyhnutné predsa, aby sudca odročoval pojednávanie. Alebo advokát povie, doteraz chodil koncipient na pojednávanie a zrazu advokát napíše: „Mám závažnú zahraničnú cestu.“ Môže sa javiť sudcovi z ohľadu na celý priebeh konania, že toto bude iba dôvodom na prieťah. A vyžiada si bližšie vysvetlenie zahraničnej cesty. Jedná sa o poľské trhy so svorkou, alebo jedná sa naozaj o závažnú zahraničnú cestu a bude chcieť k tomu vyjadrenie a vysvetlenie. A nebude mu dávať 15 dní, lebo by musel zmariť celé pojednávanie. To proste nesedí. To znamená, komunikácia, ktorá môže naozaj prebehnúť rôzne zo strany súdu, telefonicky, e-mailom s ohľadom na danú okolnosť. Vy zrazu dávate súdu 15 dní a toto bude zneužité práve tými účastníkmi a advokátmi, ktorí chcú preťahovať súdne konanie. Je toto naozaj veľmi, veľmi škodlivé a nedá sa to chápať tak, že súdy zneužívajú priestor na vyjadrenie, dávajú príliš krátke lehoty účastníkom, lebo to ste mohli pomenovať. Áno, keď je rozsiahle podanie, k nemu dať najmenej 15 dní a v rámci úvodnej výmeny týchto povinných troch podaní, dajme tomu, ak je rozsiahle podanie, ale ak to podanie je, trvám na, čo je potrebných ďalších 15 dní? Takže na jednej strane môže mať účastníkov, ktorí sa vyhýbajú sporu. A na druhej strane máme účastníka, ktorý trvá na zaplatení 150 000 a čas, ktorý sa naťahuje, môže znamenať, že bude pre neho zložitejšie domôcť sa potom náhrady. S ohľadom na všetky úkony, ktoré sa môžu medzitým udiať, máme na druhej strane slušného účastníka, ktorý chce riadne a včas mať doručené rozhodnutie. A vy dávate nové nástroje do rúk tým účastníkom a advokátom, ktorí chcú preťahovať konanie a ktorí neumožnia súdu, aby s ohľadom na priebeh konaní stanovoval také lehoty, ktoré sú primerané a vhodné, aby ste mali, čo najskôr rozhodnutie súdu. A toto je pre mňa naozaj nepredstaviteľné. Pretože domnievam sa, že tento podnet išiel zo strany práve tých účastníkov, advokátov, ktorých záujmom je robiť prieťahy v konaní. Toto odmietam a považujem to za veľmi škodlivé. A žiadam vás, aby ste vypustili samozrejme toto pravidlo, alebo ste ho riadne upravili tak, že je zrejmé, že iba pri rozsiahlych podaniach, ktoré sú obligatórne zo strany súdu, ktoré vyžaduje od účastníkov. Inak je to naozaj veľmi, veľmi nebezpečné. Upozorňujem vás na to. Budem navrhovať samozrejme vypustenie tejto lehoty. A rovnako ako aj vypustenie tých ustanovení, ktoré idú proti slušným účastníkom, ktorí si vytvorili elektronické schránky. A teraz si dovolím tak širšie. Zrušili ste analytické centrum, nepriniesli ste žiadne dáta na takéto zmeny. Rovnako, ak chcete zavádzať takúto lehotu, chcelo by to aj k tomu nejaké dáta. Že máte vedomosť, že súdy zneužívajú ten priestor na tie lehoty, lebo toto je naozaj veľmi závažná vec, ktorú chcete urobiť. A mňa by zaujímalo, pán minister, a dovolím si teraz tak širšie. Kedy prídete s rozsiahlou novelou Civilného sporového poriadku, aby ste zrýchlili súdne konania? Ja ešte ako ministerka spravodlivosti som naozaj tomu venovala jednu z priorít. Takisto, ako máte na stole nastavenú novelu trestného procesu, aby sa zrýchlilo trestné konanie. Ktoré inak aj v prospech trestne stíhaných aj v prospech štátu potrebuje zmenu. Pretože aj trestne stíhaní majú právo, aby bolo včas prejednané obvinenie a včas podaná vec na súd a súd mohol rozhodnúť. Ale aj celé trestné konanie je postavené tak, že jednoducho dáva obrovský priestor na prieťahy v konaní. Nech ste na ktorejkoľvek strane, pre nikoho to nie je výhodné. Samozrejme, nie je to výhodné pre štát, aby keď chce stíhať zločincov, tak ich nevedel včas postaviť pred súd. Ale rovnako je to aj v civilnom súdnom konaní. V civilnom súdnom konaní už jednoznačne sa ukázalo, sú to aplikačné problémy. A máte spracované, naozaj máte množstvo podkladov na ministerstve, že je dôležité, aby ste sem priniesli zásadnú novelu Civilného sporového poriadku, ktorou jednoducho umožníte súdom promptnejšie konať. Ale nie tak, že im dáte 15-dňovú lehotu. A idete proti tým slušným ľuďom, ktorí chcú mať riadne a včas rozhodnutie a dávate ešte ďalší nástroj k tomu, aby ste preťahovali to konanie. Idete úplne opačným smerom, pán minister. To, čo sa od vás očakáva je, že sem prinesiete nástroje, aby sme to konanie naozaj vedeli zrýchliť. A to už tam potom samozrejme vypadli vaše povinnosti, ktoré máte, ktoré si myslím, že vám píšu trestne stíhaní, teda advokáti trestne stíhaných osôb, ktoré používate ako útoky na mňa. Namiesto toho, aby ste sa naozaj tomuto venovali. Ako zrýchliť súdne konania? Aj trestné, aj tam je priestor. Nakoniec kauza Jána Kuciaka ukazuje, že áno, musíme sa pozrieť aj na súdne konania. Ako to urobiť, aby sa nám takto netočili dokola veci. A rýchlejšie vedel súd rozhodnúť, ale aj to konanie, ktoré je predtým, ako príde obžaloba na súd, ale rovnako v civilnom súdnom konaní jednoducho je tam množstvo, množstvo práce, čomu by ste sa vy ako minister mali venovať. Rozpustili ste si analytické centrum. Neviem, ako vyhodnocujete reformu. Tá by vám určite ukázala, že špecializácia sudcov sa ukázala ako krok k tomu, aby vedeli rýchlejšie rozhodovať. Videli by ste to úplne jasne. Aj keď tie dáta nemáte, rovnako ja to viem zo súdu aj vy to musíte vedieť, že tá reforma jednoznačne sprehľadnila toky vecí na súdoch. Sudcovia sa môžu venovať kľúčovým hlavným agendám a vedia rýchlejšie vo veciach rozhodovať. Viete to veľmi dobre, je to tak. Zbytočne ste rozpustili analytické centrum a ja mám tie informácie, len ich nemá samozrejme celá verejnosť. Nevie sa k nim dostať, lebo ich nespracúvate a nevyhodnocujete. A toto je moja hlavná výtka. Že namiesto toho, aby ste sa venovali právnej úprave pravidiel na základe dát, aby súdne konania boli v prospech slušných ľudí, tak nám sem nosíte veci, ktoré idú proti slušným ľuďom a proti verejnému záujmu. A tak to presne vyzerá aj s týmto návrhom zákona. Ktorý mohol byť veľmi pekný návrh, taký ako prišiel pôvodne z dielne ministerstva spravodlivosti, aby chránil ľudí pred šikanou, tí, ktorí zastupujú verejné záujmy a chránia ľudské práva. Ale nie, nebude tomu tak. A naopak, ešte ste tam priniesli ďalšie ustanovenia, ktoré idú presne proti slušným ľuďom a proti ich istotám, ktorí chcú ísť s modernou dobou, založili si elektronické schránky a vy im vlastne beriete tie istoty, ktoré by im priniesol elektronický svet, ktorý si sami vybrali, ktorý si sami vybrali. Len kvôli tomu, že minister vnútra, vyštudovaný právnik, si neotvorí schránku, ktorú si sám založil, pán minister. A ak by ste chceli povedať, že v žalobách na ochranu osobnosti nie je na mieste urobiť rozsudok pre zmeškanie, tak to ste mohli urobiť. Ale tak ten návrh nevyzerá. Jednoducho beriete všetkým ľuďom, ktorí sa rozhodli mať elektronickú schránku, istotu, že veci zo súdu im budú doručované tam. A majú sa spoľahnúť na papierový svet? V čase, kedy sa snažíme o elektronizáciu všetkých verejných služieb. Je to obrovský krok späť. A ja upozorňujem ešte raz, že to spôsobí problém aj na samotných súdoch. Okrem toho, že to bude ďalšia personálna záťaž, finančná záťaž, bude to problém aj, ako to automaticky nastaviť. Keďže ten systém je samozrejme nastavený úplne inak, že keď sa raz človek rozhodne, že chce elektronickú schránku, tak automaticky sa tomu človeku elektronicky doručuje. Ja som veľmi zvedavá, ako toto nastavíte v tých pravidlách, aby pre tento prípad sa tým ľuďom nedoručovalo. A v tom celom ja si myslím, že treba ešte dopovedať, že keď dávate vlastne ako výnimku pre rozsudok pre zmeškanie, že sa nemá doručiť fyzickým osobám, ktoré nemajú právne zastúpenie alebo teda osobu, ktorá má kvalifikované právnické vzdelanie, tak v tom celom sa mi stráca minister vnútra Šutaj Eštok, ktorý teda je vyštudovaný právnik. Vlastne prečo to robíte? Prečo to robíte? Čo sa vlastne celé zmení? Lebo rozsudok pre zmeškanie ostáva. Dôvody pre odvolanie voči rozsudku sa nemenia. Mení sa len to, že slušní ľudia, ktorí si založia elektronickú schránku, nebudú mať doručované všetky zásielky zo súdu. Lebo sa tak rozhodol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. A vy bez toho, aby ste to riadne odôvodnili, pán minister. Mení sa len to, že slušným ľuďom, ktorí si založia elektronickú schránku, nebudú doručované všetky zásielky zo súdu. Lebo sa tak rozhodol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. A vy bez toho, aby ste to riadne odôvodnili, pán minister, a priniesli ste nám dáta, ktorým by sme mohli uveriť a rozumieť, prečo to robíte. Tak to robíte len preto, aby ste vyslali odkaz, že zlé právo poškodilo ministra vnútra. Ale napľujete naozaj. Napľujete do očí všetkým slušným ľuďom, ktorí majú vieru v elektronickú justíciu a som zvedavá potom, že ako budete tento obraz naprávať. Je to veľmi zlá cesta, ktorou ste vykročili. Určite tu bude návrh, aby bola vypustená táto právna úprava a bolo by na mieste, aby ste z tejto cesty urobili naozaj krok späť. A postarali sa o to, aby pravidlá pred súdom tu boli pre slušných ľudí a chránili verejný záujem. Ešte stále to môžete urobiť, aspoň pri tejto právnej úprave. Ďakujem pekne. [11:00] Peter Žiga Šesť fakticky na vaše vystúpenie, pán poslanec Dostál. Pani [11:00] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Kolíková hovorila si o tom zúžení. A rozsahu návrhu zákona týkajúceho sa šikanóznych žalôb iba na organizácie s medzinárodným prvkom a teda otázka je, že, ak sa vylúčia tie domáce spory, že aký to vlastne bude mať reálny význam takýto takýto zákon, lebo žiadnu z tých situácií, o ktorých sa hovorilo, žiadny z tých súdnych sporov, ktorí majú zjavne šikanózny charakter, nepostihuje. Nebude, nebude postihovať. Čiže my si iba odfajkneme, že sklonili, transponovali sme smernicu, ale reálny význam to nebude mať žiadny. Predpokladám, že Európska komisia nerobí šikanózne žaloby na novinárov. Robia to zväčša slovenskí politici alebo robia to zväčša, keď to robia nejaké firmy alebo alebo finančné skupiny alebo podobne. A druhá vec, teda škoda, že odišiel pán minister, ale však asi sa ho to budeme ešte pýtať aj viacerí, ale ale teda upozornila si na to, že vlastne, čo s tými ľuďmi, ktorí majú elektronické schránky a používajú ich a spoliehajú sa na to, že im budú doručené. Lebo nepochybne existuje aj skupina ľudí, ktorí síce si aktivovali elektronickú schránku, ale odvtedy ju už nepoužívajú. Ja viem o takých prípadoch. A áno, tak tí majú problém, ale je to ich chyba. Nemali si, nemali si tú elektronickú schránku aktivovať. Ale vlastne v snahe vyjsť v ústrety k ľuďom, ktorí si aktivovali elektronickú schránku a nepoužívajú ju alebo ju nekontrolujú dôsledne, postihne táto právna úprava tých, ktorí si ju aktivovali a používajú ju a spoliehajú sa na to, že im bude takto doručované. [11:02] Peter Žiga Pani poslankyňa Števlová. Ďakujem, Mária. [11:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že si pozornosť priniesla do pozornosti priniesla aj vlastne ten bod 1 a aktuálny bod 1 čl. 1 tejto tejto novely, tá 15-dňová lehota. Pretože to je vskutku veľmi dôležité, pretože všetky tieto body v čl. 1, bod 1, 2, 3, 4 sú nové body, ktoré sa tam dostali a neboli v tom pôvodnom návrhu, ktoré boli súčasťou medzirezortnej, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Čiže aj táto povinná 15-dňová lehota je niečo nové a ja som pozerala teraz tie pripomienky, ktoré boli vznesené v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, nikto toto nenavrhoval. Dokonca ani tá pripomienka Ministerstva vnútra, tie dve, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neobsahujú práve toto, že by súdy mali povinnú 15-dňovú lehotu. Čiže mal by nám minister spravodlivosti zodpovedať, že kto toto navrhol a prečo sa to tam navrhlo. A a koho záujmy za tým sú, pretože oni prišli na nový spôsob, akým nepozorovane prepašovať svoje kontroverzné návrhy do návrhu zákona a ako sa vyhnúť medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že to nikto vlastne nemôže okomentovať, lebo sa to tam objaví následne. Následne. A nevieme prečo. Celé tieto body 1 – 4 toho čl. 1 sú také. A pokiaľ ide teda o tú elektronickú schránku, naozaj musím obrátiť pozornosť na ľudí, ktorí bývajú mimo svojho trvalého pobytu, ani nemajú možno priestor ísť pozrieť schránky tam, kde majú trvalý pobyt, kde im chodí pošta a preto si napríklad otvoria elektronickú schránku s funkciou, aby im tam chodila pošta a vy idete teraz v prípade kontumačného rozsudku toto im zrušiť. Čiže presne ako bolo povedané, ľudia, ktorí musia ju [11:04] Peter Žiga Pán poslanec Mikloško. Pani poslankyňa ako ja. [11:04] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kňazom ako mne kompetentne jasne vystupujem. Argument o lete 15 dní, ktorý ste podložili veľmi jasnými konkrétnymi príkladmi, hovorí o tom, že jednoducho celá táto novela alebo celý tento nejaký lobistický dodatok k tomu pomáha v tom, že bude, bude, ja tu bude pri, pri, pri... Bude priť a je v súdoch. Pán minister, celá vaša vláda aj vy hovoríte, že budú tých 15 dní, vám to jasne povedal, a keď tri dni predtým niekto povie, že je chorý, tak 15 dní na to je aj súd, kde sa nebude konať. A druhá vec, týkajúca sa pána Šupatu a EsTeKá. Samozrejme, že mu to právne nepomôže, ale politicky je to jeho rehabilitácia. Idú voľby, predseda jednej strany, váš teda spolukoaličný partner, bude politicky a morálne rehabilitovaný a môže povedať, môže túto vec hodiť jednoducho zo stola. To, že on bude musieť zaplatiť, otázka akú sumu, to nebude podstatné v tom, že tá strana ide do volieb. Čiže takýto prístup k tvorbe zákonov, takýto nátlak lobistický, to si naozaj nectí dnešné Ministerstvo spravodlivosti. Prepáčte, minister, v tomto smere zase, zase vám musím povedať, že neviem, s čím budete odchádzať z tohto ministerstva. Pán poslanec Dusík. [11:06] Peter Žiga Ďakujem veľmi pekne [11:06] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Kolíková, za naozaj veľmi dobré vystúpenie. Úplne sa stotožňujem s tým, čo ste vraveli. A doplním, že naozaj ten rozsudok pre zmeškanie tak, ako je naformulovaný, je to čistý rukopis Matúša Šutu a Eštoka. Svedčí o tom aj ďalší fakt, ktorý je vlastne viditeľný, keď si človek pozrie ten návrh zákona. Ten rozsudok pre zmeškanie totiž existuje aj pre žalovaného, aj pre žalobcu. Kým pre žalovaného sa možnosť elektronického doručovania úplne vymazáva, v prípade zmeškania rozsudku žalobcom, tak tam to ostáva tak, ako to je. Žiadne písomné doručovanie, tam to bude musieť byť doručované elektronicky. Aj na tomto príklade vidno, že toto je naozaj šité na mieru a na situáciu. Áno, pán minister, krútite hlavu, ale je to tak. Pre Matúša Šutu je ešte. A som veľmi rád, že ste spomenuli aj tie 15-dňové lehoty, lebo Civilný sporový poriadok tu platí 10 rokov, ak dobre počítam. Doposiaľ to nikomu nevadilo. Bolo množstvo noviel, nikomu to nevadilo. Dokonca ani v tomto pripomienkovom konaní to nikto nenamietal, ale čuduj sa svete, zrazu 15 dní. A veľmi správne bolo povedané, že cieľom ministra spravodlivosti má byť zrýchľovať a zefektívniť súdne konanie a nie hádzať polená pod nohy a neúmerne ho predlžovať. A keď sme pred pár dňami tu schvaľovali novelu zákona o štátnych cenách, aby sme ušetrili pár desiatok tisíc pre ľudí, ktorí majú, ktorí dostanú ocenenie za veľakrát celoživotné dielo. Lebo že konsolidácia, tak som si kládol otázku, kde asi komu budú chýbať tieto peniaze. No tak ste mi dali odpoveď, že budú to na poštové známky. [11:08] Peter Žiga Ďakujem pekne [11:08] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Kolíková, za vaše vystúpenie. A ja som sa tak chcel aj opýtať, že dokedy vlastne dokedy tu budete zase riešiť iba seba, lebo si pamätám, však možno ešte na tejto schôdzi stihne pán verejný ochranca práv vystúpiť a on pomerne komplexne v tých svojich analýzach rozoberá právny stav na Slovensku, to, ako sú porušované ľudské práva. Ja si myslím, že tých oblastí je tak strašne veľa, čomu by ste sa vy ako minister spravodlivosti mohli venovať, ale vy tu zase riešite iba seba, riešite tú Martu Šutaj Eštok. Jemu to možno síce nejako pomôže, ale ja neviem teda, ako to pomôže opäť bežným ľuďom. Bolo to tu spomínané niekoľkokrát. Veď keď mu to teda príde tou poštou nie do elektronickej schránky, ale do fyzickej, veď on si technicky môže nevyzdvihnúť ani tú fyzickú poštu. Ja neviem, na čo je toto dobré. A potom presne ľudia, ktorí si tú schránku teda spravia, dodržujú to, ako to funguje, že si tú poštu tam prevezmú, vedia sa na rozdiel od ministra vnútra prihlásiť do elektronickej schránky, tak tí vlastne tú možnosť teraz mať nebudú. A presne aj ten príklad, ten argument s tým trvalým pobytom, veď ja predpokladám, že asi práve preto si tí ľudia tú schránku, je to jeden z dôvodov, prečo si ju zriadia, tú elektronickú schránku, lebo nemajú úplne možnosť vždy si vyberať tú fyzickú poštu tam, kde majú trvalý pobyt. Veď to je úplne normálne, veď ľudia migrujú za prácou, to je niečo, čo sa na Slovensku deje. A vy by ste mali hľadať cesty, ako tým ľuďom umožniť ten prístup k tej, k tej aj napriek tomu, že nemajú tú možnosť si tú poštu vybrať fyzicky, nehovoriac o tom, že je to ďalšia byrokratická záťaž. Ja predpokladám, že v 21. storočí by sme skôr mali hľadať spôsoby, ako debyrokratizovať takéto zásahy do, dajme tomu, do ľudských práv napríklad. Veď ja si myslím, že by bolo skôr na mieste hľadať spôsoby, ako digitalizovať veci, nie naopak prinášať viacej papierov a viacej úkonov pre úradníkov na ministerstve. [11:10] Peter Žiga Pán poslanec Pročko, milá kolegyňa, počas [11:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vášho vystúpenia ma napadla taká jedna, taký jeden terminus technicus pre pána ministra Šutaja Eštoka, jeho by sme mali začať volať ložník. Lebo klame. Jeho lož o tom, že mu uložili do schránky a že si to nepozrel, je naozaj lož a klamstvo. Počas tejto rozpravy mi pípol telefón a dostal som správu. Do schránky Jožo Pročko deťom n. o. bola uložená nová správa od obec Halič OVM, úložná lehota do 2. 5. 2026. Ono to funguje. Ono to funguje, pán minister. Len klamár a ložník Šutaj Eštok. Jednoducho potrebuje spraviť zo seba zase obeť a takýmto spôsobom a vy mu v tom, vy mu v tom naozaj pomáhate, pán minister. A to je obrovská hanba. Vy, ktorí ste sa aj v minulom volebnom období tvárili na spásu sveta, vy, ktorí ste rozprávali, že tie skrátené legislatívne konania, veď to je katastrofa. Vy sa nehanbíte? Vy nemáte hanbu, vy nemáte kožu na tvári, pán minister. Teraz skrátite legislatívne konania, sekáte jedno za druhým. A toto, čo predvádzate pri Gašparovi, toto, čo predvádzate teraz pri Šutajovi Eštokovi, vy máte česť a spravodlivosť. Vy viete, čo to je spravodlivosť. Vy ste minister spravodlivosti, ale vás by som tiež premenoval. Na ministra kamošo­vania. Vaši kamoši vám tam donesú rôzne nezmysly a vy rýchle, rýchle riešite kamošovu lož. Ložníkovi s reakciou pani poslankyňa Kolíková. [11:12] Peter Žiga Ďakujem pekne. [11:12] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Páni kolegovia, pani kolegyne. Ja si dovolím iba pre zhrnutie, lebo je to, no ja by som povedal, absolútne zmenenie paradigmy, čo ide urobiť minister spravodlivosti, aby z ministra vnútra urobil obeť. Ľudia sa rozhodli mať elektronickú schránku, aby mali istotu, že všetka úradná korešpondencia im bude doručená tam. A kvôli tomu, že minister vnútra pre svoju obhajobu pred ľudom potrebuje povedať, že je obeť, tak títo slušní ľudia teraz budú mať neistotu, že im tam nepríde korešpondencia zo súdu. A toto je naozaj ako zásadná zmena paradigmy. A aká bude potom ďalšia výnimka? To znamená, že ľudia si vytvoria elektronické schránky, aby mali istotu, že toto je cesta, ako budú komunikovať so štátom. Majú istotu, že im tam všetko príde a teraz budú vedieť, že to tak nie je. Že darmo si budú kontrolovať túto schránku. Darmo budú k tomu svedomito, poctivo pristupovať, že sa môže stať, že sa jednoducho stratí lístok z pošty, ktorý sa môže týkať naozaj veľmi zásadnej sumy, ktorú majú zaplatiť a o ktorej sa nedozvedia a potom budú musieť riešiť právne spory, že im niečo nebolo doručené v papierovom svete. Lenže oni si vybrali ten elektronický svet dobrovoľne a je to tak pre súdy jednoduchšie. Toto je cesta elektronizácie verejných služieb, elektronizácia justície. A vy zrazu do toho idete urobiť výnimku kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že títo slušní ľudia už túto istotu mať nebudú, kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A vy to idete urobiť, pán minister. A to je hanba. Že vy idete takto sprzniť pravidlá konania pred súdom kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. [11:14] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková, ďalšiu vystupujúcu v rozprave. [11:14] Peter Žiga Ďakujem veľmi pekne za slovo. [11:14] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave No, ja som sledovala priebeh príbehu tohto zákona naozaj počas celého priebehu, ako sa vyvíjal. No a to teda je výkon, pán minister, naozaj. Že vy aj dobrú vec dokážete takto dokaziť. To je fakt silné. Lebo tento príbeh sa začal ako klasická transpozícia smernice anti-SLAPP. Až na to, že tu máme ministra vnútra, ktorému sa prihodilo také babráctvo, že si neotvoril svoju elektronickú schránku, a tak pre zmeškanie prehral na súde. A tak sa z transpozície smernice stal Lex Šutaj Eštok, alebo teda ako povedala Zuzka Alex Papaláš. Vnímam tu rôzne názory na názov tohto zákona. Môžeme prípadne o tom hlasovať. No a to sa tu tak zrazu v MPK ocitol návrh z ministerstva vnútra, ktoré predložilo dve zásadné pripomienky. Ja som tu o nich informovala vlastne, keď sa to dialo v decembri, akurát sme vtedy rokovali o Lex Gašpar. A obidve sa týkali prehry ministra Husa Šutaja Eštoka v súdnom spore v dôsledku kontumačného rozsudku a neprevzatej pošty v elektronickej schránke. Po MPK to teda pán minister Susko poslušne doplnil, hoci to absolútne nesúvisí so samotným návrhom zákona a transpozíciou smernice, ktorú tento zákon prináša a ktorú ste tak dali do MPK. Veď to bol váš návrh. A teda do paragrafového znenia ste doplnili tak, ako to požadovalo ministerstvo vnútra, ktoré teda len tlmočilo lobbing ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ale pre historický záznam vo všeobecnej dôvodovej správe zostáva zachytené, čím bol tento zákon na začiatku. Dnes sa totižto stále dočítame, že predmetom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. A teda zabudli ste tam doplniť aj to B. Ja som to skúsila teda tak narýchlo dodraftovať. Predmetom vládneho návrhu zákona je aj riešenie súdnej prehry Matúša Šutaja Eštoka na základe jeho lobingu s cieľom politicky mu pomôcť. No tak možno toto ste tam mohli doplniť, aspoň by to odrážalo to, čím ten zákon v skutočnosti aktuálne je. A mne naozaj, už vtedy v tom decembri, keď som to videla, prišlo neuveriteľné, že minister Matúš Šutaj Eštok normálne zneužil vládnych úradníkov, aby oni do systému v rámci MPK doplnili to, čo on potrebuje vyriešiť pre svoju politickú budúcnosť, a teda predložili tam dve zásadné pripomienky. Obidve boli schválené, obidve sa týkajú jeho vlastnej osobnej situácie, ktorú si privodil on sám. A boli to teda tie dve pripomienky. Jedna: do predloženého návrhu zákona žiadame zahrnúť právnu úpravu, ktorou sa vylúči možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takzvaným kontumačným rozsudkom. A druhá: v návrhu zákona žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. No a čo sa ocitlo vo finálnom znení zákona? Presne tieto dve požiadavky. Čiže pán minister si prostredníctvom štátneho aparátu vyloboval riešenie svojej vlastnej osobnej situácie, ktorú, opakujem, si privodil on sám. No teda vrátim sa na chvíľu ešte aj k samotnej smernici a tomu, čím mal byť pôvodne tento návrh zákona. Lebo cieľom tej smernice je ochrániť ľudí pred šikanóznymi žalobami, ktorých cieľom je umlčiavať a zastrašovať osoby, ktoré sú aktívne vo verejnom priestore. Do MPK teda prišiel v podstate naozaj fakt dobrý návrh s pokrytím dokonca aj týchto šikanóznych žalôb aj na národnej úrovni. Čo by sa dalo pochváliť, lebo to je naozaj dôležité, ale zrazu, zrazu tu máme návrh zákona, z ktorého to vypadlo. Aby sme presne vedeli, čo ste navrhovali. Takto znie ako pôvodné znenie: spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Aktuálne znenie teda je: spor proti verejnej účasti je uplatňovanie zjavne neopodstatneného nároku na súde vo veci s cezhraničnými dôsledkami proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Verejná účasť je potom definovaná ako prednesenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo vykonanie akejkoľvek činnosti fyzickou osobou alebo právnickou osobou pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu, práva na informácie, slobody vedeckého bádania a umenia alebo slobody zhromažďovania, slobody združovania a akékoľvek prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené a ktoré súvisia so záležitosťou verejného záujmu. A prečo teda len s cezhraničným prvkom? Mňa by naozaj zaujímala odpoveď na túto otázku. Verím, že nám ju pán minister v tejto rozprave na túto otázku zodpovie, a teda chcela by som aj poprosiť, aby ste sa prihlásili do rozpravy tak, aby sme mohli aj reagovať, aby sme tu mohli mať nejaký konštruktívny dialóg a nielen v záverečnom slove, kde reagovať nemôžeme, ako je zvykom pre členov vašej vlády. No a prečo teda len s cezhraničným prvkom? No, prečo asi? Lebo tie na národnej úrovni sa týkajú práve aj predstaviteľov vlády. Zuzka Števová tu už uvádzala niekoľko príkladov, ale ja sa zameriam len na jedného ministra, a tým je Tomáš Taraba, a konkrétne citujem z jeho príspevku na sociálnej sieti: „Dnes som bol na ministerstve do večerných hodín, nikam som neodišiel a už vôbec nemám dôvod odchádzať bočným vchodom. Riadne som opustil budovu ministerstva vo večerných hodinách a to cez hlavný vchod, čo je zachytené aj na kamere. Po novinárovi Aktualít, ktorý si vymyslel, že moja letenka do USA stála 19 000 $, po Sone Mekej z Denníka N, ktorá si vymyslela, že idem stavať s Ratajom retenčnú nádrž v Tatrách, som rád, že môžem po dnešnej reportáži dať civilnú žalobu konečne aj na pani Terekovú. Žalovaná suma 50 000 € zostane rovnaká a darujem ju rovnako na charitu.“ No, tak to je krásna ukážka, na ktorej ma mrzí hlavne to, že na charitu žiadne peniaze Tomáša Tarabu nepôjdu, keďže takéto žaloby sú samozrejme úplným nezmyslom bez šance na úspech, ale že úplným. A navyše ja si myslím, že pán Taraba robí len také ramená na sociálnych sieťach, že on vlastne tie žaloby reálne ani nepodal. V každom prípade je to veľmi pekná ukážka potenciálnych SLAPP žalôb na národnej úrovni a to je naozaj len jeden z mnohých príkladov a prípadov, ktoré by sme našli v kruhoch vládnej koalície. No a to je, prečo z toho národná úroveň vypadla? A ja som sa teda na tento návrh zákona pýtala aj eurokomisára pre právny štát, keď bol nedávno na Slovensku. A je pravda, že smernica upravuje len tie prípady s cezhraničným prvkom, keďže to je v kompetencii Európskej únie, ale aj samotný eurokomisár pre právny štát potvrdil, že vyzývajú členské štáty, aby ochranu rozšírili aj na národné prípady. K tomu štáty donútiť, samozrejme, nevedia, ale apelujú na to, aby takúto ochranu zabezpečili. A ja si myslím teda, že pán Kočiš, s ktorým ste sa asi tiež stretli, tieto slová adresoval aj vám, a o to viac ma zaujíma odpoveď na otázku: prečo nie? Prečo to odtiaľ vypadlo? Ešte to tam aj bolo. Keby ste to tam na začiatku nemali, dobre, povieme si, že proste to ste vy, ale ono to tam na začiatku bolo. Normálne dobrý návrh, kde ste pokrývali aj tie situácie pre ľudí, ktorí na Slovensku žijú. No a tak si to zhrňme. Ako by sa dal vnímať tento finálny návrh zákona? A to tak, že pána ministra spravodlivosti vlastne očividne nezaujíma ochrana ľudí pred šikanóznymi žalobami. A tento návrh by sme tu vôbec nemali, keby nebolo Európskej únie, lebo pána ministra Suska zjavne ani netrápi zneužívanie právneho systému na umlčiavanie a šikanovanie ľudí. Ale teda, keď už ten návrh tu kvôli Bruselu musíte mať a nechcete pomôcť ľuďom na Slovensku, tak ste sa rozhodli pomôcť aspoň svojmu kolegovi z vlády Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si to vyloboval a zneužil na to svoju funkciu a štátny aparát. To je podľa mňa úplne že neuveriteľné. Že minister spravodlivosti. Ako akýkoľvek minister je to problém, ale minister spravodlivosti. Veď vy nám tu od počiatku výkonu svojej funkcie prinášate pod pazuchom návrhy zákonov ako taký poslíček, ktoré si u vás lobujú rôzni obžalovaní, obvinení a babrácki ministri. Ja si myslím, že to je také zneuctenie ministerstva spravodlivosti, že mňa už fakt bolí sa na to aj pozerať, pán minister. Ďakujem za pozornosť. [11:24] Peter Žiga Štyri faktické, pani poslankyňa Števulová, no. [11:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Lucia, že si to znovu zrekapitulovala a naozaj, nadväzujúc na tvoj príspevok, ja musím zopakovať veci, na ktoré chceme odpoveď. Kto a prečo loboval u ministra spravodlivosti, že sa tento návrh zákona zmenil z formy, kde sa vzťahoval aj na domáce spory, len na tie cezhraničné. To je prvá otázka. Druhá otázka, komu pomôže tá zmena ustanovení týkajúcich sa kontumačného rozsudku? A keď sa pýtam, že komu pomôže, tak tým nemyslím Matúša Šuteja Eštoka. Komu inému ako Matúšovi Šutejovi Eštokovi táto právna úprava pomôže? A ako to zlepší a zrýchli súdne konania a posilní právnu istotu ich účastníkov, to by sme chceli vedieť. A po tretie, kto a prečo loboval na ministerstve spravodlivosti za to povinné ustanovenie tých 15 dní pre súdy, o čom hovorila pani Kolíková, lebo ani to v pôvodnom návrhu nebolo a tiež sa to tam nejako zjavilo. Toto sú otázky, ktoré vy prosto ako predkladateľ tohto návrhu zákona parlamentu musíte zodpovedať. Musíte. Pretože inak táto právna úprava, ktorú ste sem doniesli, nemá zmysel, nemá žiaden význam. Je to len niečo, kde ste sa rozhodli vyhovieť nejakým lobistickým skupinám, či už z vlády alebo z prostredia advokácie. Čiže jednoznačne, ja neviem, Lex Papaláš, Lex Matúš Taještok, Lex lobbying, vyberme si. V druhom konaní, v druhom čítaní, kľudne môžeme hlasovať o týchto návrhoch. [11:26] Peter Žiga Pán poslanec Vančo. [11:26] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No máme tu rovnaký vzorec, ako to bolo pri Trestnom zákone a samozrejme aj pri iných zákonoch, ale pri tom Trestnom zákone to bolo tiež veľmi evidentné, že sa zneužíva parlament a legislatíva na to, aby sa pomohlo konkrétnym konkrétnym ľuďom blízkym koalícii alebo priamo členom tejto vládnej koalície. A my by sme si na to nemali zvykať. My by sme si nemali zvykať na to, že tu ministri nie sú schopní riešiť svoje svoje osobné veci. Nie sú schopní sa zmestiť do medzí zákona vo svojich v podstate súkromných veciach alebo teda čisto osobných. Každopádne, je to mimo nejakého verejného záujmu, lebo tu sa nerieši verejný záujem. Tu sa nerieši verejný záujem na tom, aby sa niečo zlepšilo pre všetkých občanov a ľudí žijúcich na Slovensku. Tu sa rieši jedna jediná vec od začiatku tohto volebného obdobia a to sú konkrétni ľudia a, aby sa im pomohlo. Tentokrát prišiel náhrad Matúš Utaještok, ktorý je taký babrák, že nie je schopný si ani obhospodáriť vlastnú e-mailovú schránku. A vďaka tomu prišiel o vyše 100 000 € pri kontumačnom rozsudku. A to je dôvod, prečo tu dnes sedíme teraz a zaoberáme sa týmto návrhom zákona. A to je neuveriteľné a nezvykajme si na to. Nemôžeme si na toto zvykať. Toto je proste totálne mimo akýchkoľvek štandardov. A už s tým, prosím vás, prestaňte, lebo toto naozaj nie je normálne. Pani poslankyňa [11:28] Peter Žiga Kolíková. Čakám pekne. [11:28] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja si myslím, že v tejto súvislosti nadviažem na pani poslankyňu a na zneužívanie právomoci, ktorú má táto vládna koalícia a teraz je to v podaní pána ministra spravodlivosti, že ohýbajú pravidlá súdneho konania, aby z Matúša Šutu a Eštoka urobili obeť. A ja si myslím, že v tomto kontexte treba povedať, pre aký výrok dostal rozsudok pre zmeškanie? Pretože on v čase, keď už bol ministrom vnútra, tak urobil status s názvom Zločinci sa stali hrdinami. A o vyšetrovateľoch povedal okrem iného toto: zrazu sa vrahovia a kriví policajti zrazu sú vrahovia a kriví policajti hrdinami, lebo ich tá správna časť spoločnosti legitimizuje. Napísal minister. To znamená, bez toho, aby sme mali akýkoľvek odsudzujúci rozsudok, ich prirovnal k Mikulášovi Černákovi, označil ich za vrahov. Ohľadom tohto výroku k šiestim vyšetrovateľom, teda na každého je to približne 15 000 € ako nemajetková ujma, dostal To znamená, bez toho, aby sme mali akýkoľvek odsudzujúci rozsudok, ich prirovnal k Mikulášovi Černákovi, označili ich za vrahov. Ohľadom tohto výroku k šiestim vyšetrovateľom, teda na každého je to približne 15000 € ako nemajetková ujma, dostalo rozsudok pre zmeškanie. Minister vnútra je právnik, minister spravodlivosti tiež je právnik a musí veľmi dobre vedieť. Pre za takýto výrok. V podstate neexistuje priestor. Aby bolo možné, že by z toho prípadu mohol vyjsť minister vnútra úspešne. To znamená bez akýchkoľvek pochýb. Sudca, ktorý vydával tento rozsudok pre zmeškanie, mohol mať jasno v tom, že neexistuje žiadny právoplatný rozsudok o tom, že by daní vyšetrovatelia boli vrahovia, lebo to by sme všetci vedeli. To je súčasne aj vedel, že áno, je to rozsudok pre zmeškanie, ale aj zrejme s ohľadom samotného výroku vlastne ten výsledok by nemohol vyzerať. [11:30] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. Vôbec [11:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Populárnej vôbec, dostal som správu počas vášho vystúpenia, pani poslankyňa, to je neuveriteľné naozaj, že Jožo, počúval som pani Plavákovú. Je neuveriteľné sledovať, ako minister spravodlivosti predkladá zákony, ktoré namiesto ochrany spravodlivosti chránia tých, čo ju porušujú. To má byť spravodlivosť? To má byť právny štát? Ak si ministri začnú písať pravidlá tak, aby sa vyhli zodpovednosti, potom už nejde o demokraciu, ale o systém, kde moc stojí nad zákonom a to je presne to, proti čomu by mal minister spravodlivosti bojovať, nie to potichu legalizovať. Ľudia si zaslúžia rovnaký meter pre všetkých, nie zákony šité na mieru pre vyvolených. Pán minister, škoda, že nepočúva, že sa tam teraz baví, ale asi dostal ďalší, pán župan dostal ďalší zákon. Neviem, koho budete teraz ochraňovať, chlapci. To je také pekné. Ono naozaj je tu pár ľudí a počas tejto rozpravy pán minister by mal počúvať, ale ako sme už dnes počuli od viacerých mojich kolegov, on vystúpi v záverečnej reči a naloží nám, povie, že ako on ochraňuje spravodlivosť, aký je on čestný, aký je on morálny atribút, aký on je klenot spravodlivosti a popritom je to len človek, ktorý ochraňuje svojich ľudí. Pán minister, čo riešite teraz? Riešite život, alebo pán poslanec, prečo reagujete na predrečníka? Aha. Takže reagujem na pani Plavákovú, ktorá by sa ho určite spýtala, čo teraz rieši pán minister. Namiesto toho, aby počúval túto rozpravu, to je absurdné, to je nechutné, to je hanba. Z reakciou. [11:32] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková, ďakujem. [11:32] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Ja sa opätovne pripájam k výzve kolegyne Števuľovej, aby sa pán minister zameral na naše otázky a aby sme dostali nejaké odpovede, len teda on musí aj počúvať, aby vedel, aké otázky mu kladieme, pán minister. Lebo nám dlžíte odpoveď, pán minister. Tak aspoň nejakú úroveň by to tu mohlo mať, ale zjavne toho sa nedočkáme tak tak skoro. Takže ja sa teda opätovne pýtam, komu tento návrh zákona pomôže, okrem ministra Husa Šutaja Eštoka, ktorý si to u vás vyloboval, a teda z čoho vychádzala potreba zmeniť doručovanie a kontumačné rozsudky, z akých dát, kto okrem Matúša Šutaja Eštoka takéto niečo žiadal, z čoho ste vychádzali a prečo teda, keď takáto potreba bola, ste nepriniesli návrh zákona, ktorý sa venoval týmto problémom, ale ste to prilepili do transpozície smernice. Pán minister. Hej, určite. A druhá otázka, aby ste vysvetlili, prečo teda vypadla tá národná úroveň. Z toho čl. zákona. Keď ste to tam pôvodne mali. To nie je diskusia, to nie je parlament. To fakt ako nemá úroveň, ale tak, čo už. Dúfam, že teda pán minister vnímal aj tie otázky a že sa dočkáme odpovede, aj keď aj keby ich vnímal, tak odpovede sa asi nedočkáme. A keď to [11:34] Peter Žiga Stráže nečakajú, kolegovia, ale však poznáte rokovací poriadok. S faktickou poznámkou reagujete na predrečníka, ktorý vystupoval v rozprave. S reakciou sa prihlási rečník a reaguje na faktické poznámky. No však áno. No však, ale však ja si myslím, že výklad rokovacieho poriadku je úplne jasný, aby tu reagujete na pána ministra, ktorý v sále je, lebo ste chceli, aby bol v sále. Ale nevyrušoval, nevyrušoval. Pani poslankyňa Jurík s procedurálnym návrhom, nech sa páči. Ja len taká [11:34] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pripomienka, pán podpredseda, že jedna vec je poznať rokovací poriadok a druhá vec je ctiť si parlamentnú demokraciu. A špeciálne tu na pôde parlamentu by sa malo diskutovať, hovoriť a mne skutočne veľmi prekáža, že máte konkrétny procedurálny návrh, pani poslankyňa? Najprv povedzte procedurálny návrh a potom ho môžete odôvodniť. Ja žiadam, aby odpovedali na otázky poslancov a poslankýň k predkladaným materiálom. Ďakujem. Každý štvrtok. [11:35] Peter Žiga Od 14:00 do 15:00 máme hodinu otázok. Tam môžu odpovedať na otázky. Pán poslanec Dostál je ďalší vystupujúci v rozprave. Nie, ale, že tam je miesto pre spravodajcu. Rokovací poriadok hovorí, že má tam sedieť. [11:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán 10, poprosil by som o kľud v sále, pán poslanec Pročko. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj ja mám otázky na pána ministra. Ja som ich síce už povedal vo faktickej poznámke na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej. A vtedy sa pán minister síce nebavil s pánom poslancom Baškom, ale teda odbehol si, čo teda chápem, že občas si musí minister odbehnúť, tak by som ich zopakoval, lebo teda ja som ich síce povedal, ale on ich nepočul. Tá prvá otázka sa týka toho, že aký bude mať ten zákon zmysel po zúžení predmetu úpravy iba na šikanózne žaloby s medzinárodným prvkom. Lebo tie šikanózne žaloby, o ktorých vieme, sú šikanózne žaloby od slovenských politikov, slovenských podnikateľov. Nie sú to šikanózne žaloby od Európskej komisie, európskych inštitúcií, európskych firiem, že či teraz stačí, že si takto odfajkneme, že transponovali sme smernicu a vôbec nás nezaujíma, aký bude reálny dosah tej právnej úpravy, že či naozaj niekomu pomôže. Alebo teda z akého dôvodu sa toto udialo. Zaujíma ma aj to, čo na čo sa pýtali kolegyne, že aký teda, ako sa to tam dostalo a prečo sa to tam dostalo, ale mňa zaujíma aj ten praktický aspekt. Teda, že aký to potom bude mať význam, koho ten zákon bude chrániť. A druhá moja otázka sa týka toho, o čom hovorila vo svojom vystúpení pani poslankyňa. A koľko váži? Či to nebude viesť k právnej neistote práve voči tým ľuďom, ktorí používajú elektronickú schránku, pretože – a to pripúšťam – sú ľudia, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku a vôbec s ňou nerobia, lebo sú takí, ktorí si ju nedôsledne kontrolujú a tým vychádza vaša právna úprava v ústrety, ale sú ľudia, ktorí elektronickú schránku využívajú, na to elektronické schránky existujú a týchto môže poškodiť, lebo tí sa môžu spoliehať na to, že im bude korešpondencia s orgánmi verejnej moci vrátane verejnej správy, vrátane súdov doručená elektronicky, ako im je všetka ostatná, a tuto zrazu príde nejaké doručenie žltým lístkom, ktoré si nemusia všimnúť, môže sa stratiť, nemusia bývať na adrese svojho trvalého pobytu a práve preto používajú elektronickú schránku a tak ďalej, a dokonca môže nastať situácia, že niekto bude viesť spor a bude dostávať komunikáciu do elektronickej schránky, bude komunikovať so súdom prostredníctvom elektronickej schránky a zrovna ten rozsudok mu nepríde do elektronickej schránky, ale príde mu žltým lístkom. Nebude to trošku zvláštna situácia? Podľa mňa bude, ale teda, aký to má význam, keď napríklad účastník komunikuje elektronicky so súdom a rozsudok pre zmeškanie, lebo aj taká situácia môže nastať, mu príde žltým lístkom. Pošta fyzicky. No a teraz by som sa chcel bližšie venovať obsahu a teda konkrétne pripomienkam Ministerstva vnútra, ktoré reagovali na babráctvo ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ako súkromnej osoby, nie ako ministra, ale ako súkromnej osoby, ktoré sa premietli do návrhu zákona a sú podľa môjho názoru zneužitím. Pozdravujeme na balkóne. Neviem koho, nedostali sme informáciu, ale zdravíme divákov. Študentov a študentky. A nemáme informáciu. Keby sme vedeli, odkiaľ ste, tak vás pozdravíme aj adresne. Zdravíme Košice. Čo by sme robili, keby sme nemali pána poslanca Pročka. Dobre. Čiže ešte raz. Do návrhu zákona sa dostali veci, ktoré sú vecou osobného záujmu verejného funkcionára ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. A dokonca veci, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, lebo tie zmeny, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra, aj v tej forme, ako ich navrhovalo, aj v tej forme, ako sa dostali do návrhu zákona, sú podľa môjho názoru v rozpore s verejným záujmom. A dokonca ja tam vidím ten konflikt tak intenzívny, že som podal podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, aby začal konanie. Preskúmal, či teda minister neuprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ja som presvedčený, že áno, ale tak bude na výbore, aby to posúdil. Výbor by mal začať konanie, lebo môj podnet má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ústavný zákon preto, aby začal konanie. Ako to konanie dopadne, bude teda na výbore, aby posúdil, či tam ten konflikt je a či nastalo uprednostnenie osobného záujmu pred verejným záujmom. Ale je teda možné aj – a taká je prax v ostatnom období –, že výbor napriek tomu, že sú splnené podmienky dané ústavným zákonom, konanie ani len neotvorí. A výbor sa má zísť v utorok a ja sa v tejto súvislosti chcem poďakovať pánovi ministrovi Suskovi, na rozdiel od predrečníčok a predrečníkov nebudem len kritický, ale chcem teda aj oceniť to, že pán minister Susko nechal termínovať tento bod práve na dnešný deň, lebo je tu priestor, aby sme o tom konflikte záujmov pána ministra Matúša Šutaja Eštoka hovorili a do sýtosti sa o ňom diskutovali. Obvykle na výbore nie je taký priestor, výbor rokuje neverejne. A keď neotvorí konanie, tak je to otázka dvoch minút, keď predsedníčka výboru uvedie ten návrh a koaliční poslanci konštatujú, že konanie nezačalo a teda tým sa to skončí. Teraz máme možnosť presne o tej téme hovoriť v pléne, lebo môj podnet sa týka samozrejme tohoto návrhu zákona, jeho obsahu a spôsobu, akým sa tam dostalo to inkriminované ustanovenie. Takže ešte raz ďakujem, pán minister Susko, za túto možnosť. A navrhuje sa doplniť do Civilného sporového poriadku § 276a, ktorý znie: Na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní elektronickej schránky nepoužijú. Ak by toto platilo v čase, keď prebehla tá slávna kauza pána ministra vnútra, tak by neprehral tým spôsobom, akým prehral. Prehral by asi iným spôsobom, ale neprehral by tak, že by to vyznelo, že je babrák, ktorý má síce elektronickú schránku aktivovanú, ale si ju nepreberá a nepozerá a nekomunikuje elektronicky. A teraz spätnú účinnosť to nemá, ale určite to má účinnosť smerom na vyznenie celého sporu, lebo toto bolo široko medializované. Pán minister vnútra bol za to kritizovaný, dokonca ironizovaný a vysmievaný. Ale treba povedať, že toto, čo sa dostalo do návrhu zákona, nie je to, s čím prišlo Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra prišlo s dvoma zásadnými pripomienkami a tie pripomienky išli ešte ďalej ako to, čo sa dostalo do návrhu zákona, a preto je dôležité hovoriť aj o tom procese. Návrh zákona nie je to, s čím prišlo Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra prišlo s dvoma zásadnými pripomienkami a tie pripomienky išli ešte ďalej ako to, čo sa dostalo do návrhu zákona a preto je dôležité hovoriť aj o tom procese. Idem teda tu opakovať celý ten priebeh, ale teda minister vnútra Šutaj Eštok prehral súdny spor o ochranu osobnosti. Žalovali ho čurilovci, ktorých prirovnal k vrahom a mafiánom a k Mikulášovi Černákovi. A o tom celom informoval ich advokát pán Péter Kubina. A teda prehral to minister vnútra vlastnou pasivitou tým, že si nekontroloval elektronickú schránku. Bola mu doručená výzva, nereagoval, bol mu doručený rozsudok, nereagoval, neodvolal sa. Rozsudok nadobudol účinnosť a stal sa právoplatným. A v tom istom čase, respektíve o pár týždňov neskôr, lebo on sa ešte pokúsil zvrátiť to, nepodarilo sa mu to zvrátiť právnymi prostriedkami. A vzápätí predložilo Ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona, o ktorom rokujeme, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Tak opäť okrem tej možnosti, o ktorej som hovoril vo faktickej poznámke na vystúpenie pani poslankyne Števulovej, že sa pán minister Šutaj Eštok domnieva, že on je tou osobou zapojenou do verejnej účasti a zjavne neopodstatnený nárok a zneužívajúce súdne konanie je to, že ho vyšetrovatelia žalovali za výroky, ktoré o nich mal, tak pripomienky Ministerstva vnútra išli zjavne nad rámec toho, čo bolo v návrhu zákona. A Ministerstvo vnútra navrhovalo úplne vylúčiť možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania, ďalej spor, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľnosti. To znamená, že v týchto prípadoch, v týchto typoch sporov by sa úplne vylúčil rozsudok pre zmeškanie. Toto ministerstvo nenavrhuje, čo teda opäť oceňujem, že Ministerstvo spravodlivosti nepodľahlo tomu tlaku a teda nešlo do takéhoto širokého obmedzenia rozsudku pre zmeškanie a obmedzilo sa iba na tie žlté lístočky v prípade rozsudkov pre zmeškanie, lebo toto by úplne znefunkčnilo v daných veciach možnosť rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie. A tá druhá pripomienka Ministerstva vnútra navrhovala úplné vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. Čo by znamenalo znefunkčnenie doručovania do elektronickej schránky, lebo kto by chcel robiť obštrukcie, no jednoducho by si neprebral to, čo mu prišlo do elektronickej schránky. Nenastala by fikcia doručenia. Čo potom? Potom by sa mu muselo doručovať papierovo alebo akým spôsobom? Čiže to, čo sa nakoniec dostalo do návrhu zákona, bolo výrazné zmäkčenie toho, čo žiadalo Ministerstvo vnútra. A také zmeny, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra, respektíve pán minister Šutaj Eštok, by určite výrazným spôsobom znížili efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, obmedzili by rozhodovanie súdov prostredníctvom rozsudkov pre zmeškanie, oslabili by doručovanie prostredníctvom elektronických schránok, vytvorili by širší priestor pre obštrukcie, vyhýbanie sa súdnemu konaniu a predlžovanie súdnych konaní a tým znížili aj vymožiteľnosť práva, ktorá je verejným záujmom. A v čase ministrovej kauzy, keby platilo to, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, samozrejme, že by to nedopadlo takýmto spôsobom, nebude to pôsobiť spätne, to nikto netvrdí, že to z právneho hľadiska ovplyvní tú súdnu kauzu pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, ale z hľadiska toho, ako tá kauza vyznie, je to dôležité, lebo ak sa zmení právna úprava, dostane pán minister do rúk argument, že ja som prehral nie preto, že som bol pasívny, že som si nekontroloval elektronickú schránku, že som to zbabral, ale preto, že bola zlá právna úprava. Vidíte, aj Národná rada uznala, že ten zákon bol zlý a zmenila ho. A Ministerstvo spravodlivosti neakceptovalo tie pripomienky tak, ako boli navrhnuté. Uskutočnilo sa rozporové konanie a výsledkom rozporového konania je tá formulácia, že na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. A prečo si myslím, že ide o konflikt osobného a verejného záujmu? Ministerstvá patria medzi povinne pripomienkujúce subjekty. Obvykle pripomienkujú veci, ktoré sa týkajú ich vecnej pôsobnosti, nejako s ňou súvisia, alebo, keď ministerstvo jedno niečo navrhuje, tak veľmi často to zasahuje aj do pôsobnosti iného ministerstva. Alebo ide o legislatívne, legislatívno-technické záležitosti, to sa najčastejšie pripomienkuje. Niekedy sa tam prejaví politický názor ministra. A to je tiež legitímne, že jeden minister má iný politický názor na danú vec, aj keď sa netýka pôsobnosti jeho rezortu, ako minister, ktorý niečo navrhuje, trebárs sú z inej politickej strany a tie strany majú na danú vec iný názor. Opäť nie je to čisto právna vec. Je tam aj politický rozmer. Ale je to v poriadku. Lenže v tomto prípade nešlo ani o jednu z týchto možností. Nie je to vec, ktorá by sa týkala pôsobnosti Ministerstva vnútra a ani nie je to vec, ktorú presadzovala strana HLAS vo svojom volebnom programe alebo niečo podobné. Išlo evidentne o vec, ktorá súvisela s osobnou skúsenosťou Matúša Šutaja Eštoka, ministra vnútra, ale ako súkromnej osoby, ktorá prehrala súkromný spor. A vlastným babractvom. A samozrejme, že samotný fakt, že nejaká osobná skúsenosť ministra sa premietne do toho, čo presadzuje, nemusí byť problémom, ak je to vo verejnom záujme zároveň. Ak minister narazí na niečo, že verejný záujem je ohrozený a on sa o tom dozvedel na základe svojej osobnej skúsenosti, môže to byť v poriadku, ale v tomto prípade osobný záujem Matúša Šutaja Eštoka znížiť tie reputačné náklady, ktoré mu vznikli touto kauzou, je v rozpore s verejným záujmom. Verím v danej veci vymedzia. V danej veci je podľa môjho názoru vymožiteľnosť práva. Lebo dôležitou súčasťou vymožiteľnosti práva sú efektívnosť a rýchlosť súdneho konania a elektronizácia súdneho konania vrátane komunikácie súdov s účastníkmi konania prostredníctvom elektronickej schránky a existencia takých inštitútov, ako je fikcia doručenia alebo rozsudok pre zmeškanie, sú dôležitými nástrojmi, ktoré prispievajú k vyššej efektívnosti súdneho konania a tým aj k lepšej vymožiteľnosti práva. A ich oslabenie, ktoré sa navrhuje, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra a ktoré síce v zmiernenej forme, ale stále je obsiahnuté v tom návrhu zákona, ich oslabenie zníži efektívnosť súdneho konania. A teda tým oslabí verejný záujem, poškodí verejný záujem. Fikcia elektronického doručovania okrem toho, že umožňuje znížiť náklady, umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu, hospodárnejšiu komunikáciu medzi súdmi a účastníkmi konania, znižuje prieťahy v konaní, minimalizuje riziko obštrukčného správania zo strany účastníkov a vyhýbanie sa preberaniu písomností. Rovnaký verejný záujem je aj na existencii fikcie doručenia, ktorá bráni tomu, aby účastník konania mohol vlastnou pasivitou predlžovať spor alebo nielen pasivitou, ale aj úmyselným obštrukčným konaním mariť priebeh konania. Preto je dôležitá fikcia doručenia, ak si reálne nepreberie účastník konania poštu, a takisto rozsudok pre zmeškanie zabezpečuje procesnú disciplínu účastníkov konania a zvyšuje efektívnosť rozhodovania súdov. A v tomto prípade je osobný záujem ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v rozpore s verejným záujmom. A mal by to posúdiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ale my tu teraz nehovoríme o tom, či porušil ústavný zákon. Hovoríme tu o tom, či ten zákon, tak ako prišiel do parlamentu, je vo verejnom záujme alebo nie je vo verejnom záujme. Ja som presvedčený, že je v osobnom záujme Matúša Šutaja Eštoka, nie v právnom, ale v politickom osobnom záujme Matúša Šutaja Eštoka. A je v rozpore s verejným záujmom. To je ešte väčší problém. A nie je žiadny dôvod domnievať sa, že ten návrh pripomienkovali úradníci Ministerstva vnútra, ktorí si to všimli. A je dôležité aj to, že Ministerstvo spravodlivosti s takouto úpravou neprišlo. Lebo však Ministerstvo spravodlivosti, ak by malo informácie, že je tam nejaký problém, treba to nejako upraviť, je to neprimerane prísne, tak by to bolo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré s tým prišlo, nie Ministerstvo vnútra. A teda záverom chcem opäť len oceniť, že Ministerstvo spravodlivosti úplne nepodľahlo tomu tlaku, lebo keby prevzalo tie pripomienky tak, ako ich navrhovalo Ministerstvo vnútra, bolo by to ešte horšie. Takto je to iba zlé. Ďakujem. [11:55] Peter Žiga Päť faktických [11:55] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Ondrej, za tvoje vystúpenie. Áno. Vždy by to mohlo byť aj horšie, ale prečo tu stále musíme mať a zaoberať sa zlými návrhmi, ktoré nepomáhajú ľuďom, ktoré pomáhajú jednotlivým politikom, tak ako je to v tomto prípade. Pretože aj tu môžeme sa baviť o tom, že či je to v poriadku, keď dajme tomu pri schránke, ktorú ten človek nepoužíva reálne a nastavené to je tak, že vlastne, keď máte aktívnu tú schránku, tú štátnu, tak už musíte vlastne tam chodiť a musíte to kontrolovať alebo musíte mať nejaký iný systém. Nie je to úplne šťastné. To si povedzme, to si povedzme pravdu, ale ten zákon platí, jednoducho je takýto. Ak chceme zmenu, ak sa chceme baviť o tom, že toto nie je úplne ideálne, chceme trebárs, že ľudia, ktorí prestali podnikať, tak jednoducho už tú schránku až tak nevyužívajú. Môže sa im stať, že jednoducho im niečo unikne z tej schránky, tak si môžu vybrať. Ale teraz zmeňme ten systém vo verejnom záujme, nie v záujme Matúša Šutaja Eštoka, koaličného politika, predsedu politickej strany koaličnej. A tak, že meníme civilný sporový poriadok, ktorý zároveň bude znamenať, že sa tie konania budú naťahovať, že nebudeme vedieť ukončiť niektoré konania, že ľudia, ktorí nemajú dobré úmysly, ktorí nechcú akoby vyriešiť a ukončiť tie tie súdne spory, ktoré majú, tak aj takýmto spôsobom to môžu môžu naťahovať, pretože to preberanie pošty a tie fikcie doručovania je jednoducho, je to oveľa zložitejšie. Však, preto sa to zaviedlo. Toaletný elektronický [11:57] Peter Žiga Pomôžem s bročkom. Ďakujem veľmi pekne. [11:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, Ondrej, dosť! Vôbec s tebou nesúhlasím. Že máme ďakovať pánovi ministrovi, že v piatok tu diskutujeme s ním. Že si termínoval bod, pretože pán minister je tak skúsený. Že on si termínoval bod na piatok a počítal s tým, že to rýchlo prejde, takže vôbec s tebou nesúhlasím a nemáme mu za čo ďakovať, že diskutuje s nami, on má s nami diskutovať. A tiež si dovolím oponovať v tom, že mu ďakujeme za to, že vlastne on priniesol len zlý zákon, ktorý mohol byť ešte horší. No ja mu hovorím, naopak, pán minister, že sa nehanbíte. Prinesiete sem zlý zákon, prídete sem so zákonom, ktorý je naozaj lex Šutaj Eštok. Vy sa nehanbíte? Vy ste minister spravodlivosti, nie nespravodlivosti. Pani [11:58] Peter Žiga poslankyňa Kolíková. [11:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, áno, niektoré veci treba opakovať a treba ich zopakovať. Je to naozaj hanba, že minister spravodlivosti prinesie pravidlo prekonania pred súdom, aby tu z ministra vnútra urobil obeť, ktorý elitných vyšetrovateľov označil za vraha a má za to platiť. Tak za to príde sem minister spravodlivosti, aby ministra vnútra, ktorý si neotvoril elektronickú schránku, tak ešte vlastne obetoval, preto všetkých slušných ľudí, aby z tohto ministra urobil obeť. Vnútra urobil obeť, ktorú elitných vyšetrovateľov označil za vraha a má za to platiť. Tak za to prines príde sem minister spravodlivosti, aby z ministra vnútra, ktorý si neotvoril elektronickú schránku, tak ešte vlastne obetuje preto všetkých slušných ľudí, aby z tohto ministra urobil obeť. Všetkých slušných ľudí, ktorí chceli mať elektronickú schránku, aby mohli slušne komunikovať so štátom, so súdom a mali istotu, že im tam naozaj štát bude doručovať veci. Tak toto minister spravodlivosti obetuje. Obetuje týchto všetkých slušných ľudí. Len aby z ministra vnútra, ktorý tu bez akéhokoľvek právneho dôvodu označí elitný vyšetrovateľ za vraha a má za to platiť tak, aby z neho urobil obeť. Tak naozaj napľuje do očí slušným ľuďom, ktorí chceli ísť normálne s modernou dobou a mať elektronickú schránku. No tak budú, bohužiaľ, musieť pracovať v papierovom svete a nemôžu sa spoľahnúť, že všetko, čo im bude doručovať súd, im príde do schránky. Lebo minister spravodlivosti sa tak rozhodol s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom a je to dôkaz toho, že táto vláda neslúži slušným ľuďom, ale iba svojim vlastným ľuďom, áno, svojim ľuďom ako Matúšovi Šutajovi Štukovi, svojim ľuďom ako Dušanovi Kováčkovi, svojim ľuďom ako Tiborovi Gašparovi a pre nich vedie štát, ale nie pre ľudí. Nie pre ľudí. Toto sú zjavne ľudia tejto vládnej koalície. Pre týchto ľudí slúži, ale nie pre ľudí, pre slušných ľudí. To nie. Pani poslankyňa [12:00] Peter Žiga Ďakujem veľmi pekne za slovo. [12:00] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ondro, ty si presne pomenoval, že tento zákon rieši len osobný záujem Matúša Šutaja Eštoka. A potom, čo pán minister spravodlivosti vykuchal tento návrh tak, že vyhodil ochranu pred šikanóznymi žalobami na národnej úrovni, je to viac ako zrejmé. Čo nie je lepším dôkazom toho, že tu nejde o verejný záujem. Mňa by naozaj zaujímalo vysvetlenie, prečo pán minister spravodlivosti nechce chrániť ľudí na Slovensku pred šikanóznymi žalobami. Prečo prečo? Keď najprv to chcel očividne, veď tak návrh predložil do MPK. Čo sa stalo, že zrazu ľuďom na Slovensku túto ochranu poskytnúť nechce? Mňa to skutočne zaujíma. Veď to bol dobrý návrh na začiatku, ktorý poskytoval ochranu ľuďom na Slovensku, aby mali zabezpečenú spravodlivosť a ochranu pred týmito šikanóznymi žalobami. Veď to je niečo, čo reálne sa deje. A vy ste chceli pôvodne ľudí na Slovensku predtým ochrániť. A prečo už nechcete? Mňa by to naozaj zaujímalo, lebo tu potom nejde o verejný záujem, nejde o záujem ľudí na Slovensku. Tento zákon sa scvrkol na ochranu Matúša Šutaja Eštoka a jeho politického obrazu. Nič iné tento zákon momentálne nepredstavuje. Len toto. OK. [12:02] Peter Žiga Pani poslankyňa Števoľová. Ďakujem. Naozaj [12:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tu treba donekonečna opakovať tri základné otázky na ministra spravodlivosti. Prvá, komu inému ako Matúšovi Šutajovi Eštokovi pomôže tá zmena pri rozsudkoch pre zmeškanie? A ako ľuďom pomôže tým, ktorí majú aktivované elektronické schránky a napríklad nebývajú v mieste svojho trvalého bydliska a preto majú aktivovanú tú elektronickú schránku, že možno aj stovky km bývajú mimo svojho miesta trvalého bydliska, budú teraz musieť striehnuť na papierovú poštu. Komu inému toto pomôže? Ako ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Komu? Ďalej, druhá otázka, kto loboval za tých 15 dní lehoty pre súdy? Prečo sa to tam objavilo, keď to nebolo v pôvodnom návrhu? A posledná otázka, prečo ste zmenili návrh tohto zákona, ktorý poskytoval ochranu domácim sporom, domácim novinárom, ktorých šikanujú politici? Prečo ste to zmenili, keď v MPK to bolo inak a pridávam ďalšiu otázku. Podľa vás je toto správne? Je to morálne a etické, že do MPK predložíte jednu verziu zákona, ale tú skutočnú verziu, ktorú už ľudia nemôžu pripomienkovať, odborné subjekty nemôžu pripomienkovať, ktorá je diametrálne odlišná, predložiť až do parlamentu. To je podľa vás OK? [12:04] Peter Žiga Za reakciu, pán poslanec Dostál, ďakujem kolegyniam. [12:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou A kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Vančo, presne nad tým som uvažoval, že, ak má niekto problém s tým, že sa mu doručuje elektronicky a on už nemá záujem, aby sa mu doručovalo elektronicky, že napríklad predtým bol povinný subjekt alebo si sám aktivoval schránku a potom zistil, že mu to nevyhovuje. No tak dobre, tak možno je riešením umožniť mu deaktivovať tú elektronickú schránku a nepoužívať ju, keď mu to nevyhovuje, ale nie zavádzať takúto účelovú nesystémovú výnimku, ktorá naozaj môže pomôcť tým technicky nezdatným jednotlivcom, ale zároveň môže poškodiť množstvo ľudí, ktorí reálne elektronické schránky používajú. Pán poslanec Pročko, ja som neďakoval pánovi ministrovi Suskovi za to, že s nami diskutuje, lebo však zatiaľ s nami ešte nezačal diskutovať. Uvidíme, či začne. A ja som ďakoval za termínovanie toho bodu, lebo vec, ktorú som dal na Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ktorá sa týka práve tohto návrhu zákona, je ju možné prediskutovať aspoň teda medzi nami aj v pléne, nielen na uzavretom rokovaní Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v utorok. A to, že Ministerstvo spravodlivosti neprevzalo návrh Ministerstva vnútra v tej podobe, v akej bol navrhnutý, je podľa môjho názoru aj ďalší argument do toho, že to, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, nebolo vo verejnom záujme. Bolo to tak zlé, že ani Ministerstvo spravodlivosti, ktoré chcelo nejakým spôsobom asi vyjsť v ústrety koaličnému partnerovi, to neprebralo v tej forme, v akej to Matúš Šutaj Eštok navrhol alebo teda zadal svojmu ministerstvu, aby dal takú pripomienku, lebo to by bol ešte väčší zásah do efektívnosti súdneho konania a do uplatňovania tých inštitútov, o ktorých som hovoril. Teraz sa pýtam, či sa [12:06] Peter Žiga Do rozpravy niekto ústne? Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásení sú traja poslanci, pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil aj pán minister. Budete môcť na pani poslankyne. Nech sa páči, pán minister. [12:06] Boris Susko Reagovať faktickými poznámkami, pani Špánik. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, že som chcel reagovať. A musím sa ospravedlniť na časť dnešnej schôdze, ale ja sa samozrejme vrátim, takže budem diskutovať aj ďalej. S tým, že aby som teda ešte mohol reagovať na vaše rozpravy k tomuto bodu, tak som si teda dovolil prihlásiť sa na začiatku ústnej rozpravy. A možno vyvrátil určitým spôsobom demagógiu, ktorú sa tu pokúšate šíriť. Neviem teda úplne, pani poslankyňa Števová, ste povedali, že to spomalí trestné konania. Tento návrh zákona, neviem, ako sa to týka trestných konaní. Prosím? Povedali ste trestné konanie, že to spomalí. Ale dobre. Mohli ste sa pomýliť. Ale teda absolútne a zásadne nesúhlasím s tým, a to si dovolím tvrdiť, že je demagógia, že to sa robí kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A kvôli tomu, že jemu to má nejako pomôcť. Jemu táto právna úprava a konkrétne jemu už nijak nepomôže, ani nemôže pomôcť, ani v budúcnosti nemôže pomôcť. Takže to, že Matúš Eštok je verejne činná osoba a tento prípad bol medializovaný, neznamená, že takýchto prípadov nie sú tisíce. Podľa štatistík, a my pracujeme s tými štatistikami, pani poslankyňa Kolíková, aj bez vášho obrovského analytického centra s absolútne neprimeranými platmi a podobne, ktorého ste ani vy sama nepočúvali pri súdnej mape, jeho analýzy. Tak týchto prípadov bolo 26 000 za ostatné obdobie. 26 000 ľudí má rozsudky pre zmeškanie. Táto právna úprava nie je kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, lebo, ako som povedal, tak táto úprava jemu osobne už nijako nepomôže. Táto úprava je práve pre ochranu iných osôb, ktoré by mohli na takúto právnu úpravu doplatiť, pretože sa nedozvedia o tom, že bolo vo vzťahu k nim vôbec začaté konanie. Už nehovoriac o tom, že nemajú potom možnosť sa dozvedieť o tom, že je nariadené hlavné pojednávanie, ak vôbec je nariadené a podobne. To, že ja nesúhlasím s tým, ako bolo v tomto konkrétnom prípade Matúša Šutaja Eštoka vedené toto konanie, je iná vec. Vy ste povedali, že neexistuje možnosť, že by mohol byť úspešný, respektíve výrok by nemohol vyzerať inak, no s týmto ja absolútne nesúhlasím. Najmä v prípade žaloby o ochranu osobnosti. Pretože v prípade žaloby o ochranu osobnosti, a vy to dobre viete, pani poslankyňa, Občiansky zákonník hovorí v ods. 1 príslušného ustanovenia, že ak teda bolo porušené právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby, má právo na primerané zadosťučinenie. Ak nepostačuje primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia alebo podobného, môže žiadať primeranú náhradu v peniazoch, hovorí ods. 2. Ale na to, aby mohol niekto žiadať primeranú náhradu takéhoto zadosťučinenia v peniazoch, je nutné dokazovanie. Lebo to sa musí preukázať, aká škoda bola niekomu spôsobená. To znamená, musí byť nariadené hlavné pojednávanie a musí byť dokázaná, preukázaná, aká niekomu vznikla nemajetková ujma a sudca sa tým musí zaoberať a vyhodnocovať primeranosť. Takéto rozhodnutie vôbec podľa môjho osobného právneho názoru nemôže byť kontumačným rozsudkom, kde sa sudca vôbec nezaoberá oprávnenosťou výšky nemajetkovej ujmy a náhrady za nemajetkovú ujmu. Keby tam bolo 100 miliónov, tak by rozhodol súd, že musí zaplatiť 100 miliónov bez toho, aby to dokazoval, chcete povedať? Lebo aký je rozdiel v tom, že či 16 000 alebo 100 miliónov? Čiže podľa môjho názoru tento prípad vôbec nemal byť rozhodnutý kontumačným rozsudkom, pretože tu malo byť vykonané dokazovanie, ktoré vykonané nebolo, lebo nebolo nariadené ani hlavné pojednávanie. Takže toto nie je vôbec o Matúšovi Šutajovi Eštokovi, lebo tam je to úplne scestné, to rozhodnutie podľa môjho osobného názoru, ale tak to konanie pokračuje, uvidíme, ako dopadne. Ale týka sa to ďalších, ako som povedal, tisícok ľudí, 26 000 ľudí, ktorí boli práve preto, že sa nedozvedeli o tom, že je proti nim vedené nejaké súdne konanie, postihnutí kontumačným rozsudkom. A tu si myslím, že s týmto do budúcnosti musíme niečo robiť a nie je to súkromný záujem Matúša Šutaja Eštoka, v tom nesúhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale je to verejný záujem na tom, aby sme takýchto ľudí, ktorí sa nedozvedia o tom, že prebieha voči nim nejaké súdne konanie, aby neboli takýmto spôsobom postihovaní. Ja takisto nesúhlasím a preto sme ani nesúhlasili s tým, aby tento inštitút bol vôbec vypustený zo Správneho súdneho poriadku, ale na druhej strane sa musíme zamyslieť nad tým, ako urobiť tú právnu úpravu tak, aby ľudia, ktorí sa nedozvedia, pretože môžu byť chorí, môžu byť v nemocnici, môžu byť odcestovaní a nemajú prístup k internetu, akým spôsobom by ten súd mal zabezpečiť doručenie žalobného návrhu akýmkoľvek spôsobom dotknutému subjektu, a nie tak, že nastane fikcia doručenia a vybavené rozhodnutím, rozsudkom pre zmeškanie. Toto podľa mňa nie je správny prístup. A úplne nesúhlasím s tým, čo hovoríte, že opäť rozdeľujete ľudí medzi slušných a neslušných. Čo je na tom neslušné, že niekto je v nemocnici dlhodobo? Nie, pani poslankyňa Kolíková povedala, že chránime tých neslušných, respektíve nechránime tých slušných. A čo je na tom neslušné, že niekto je v nemocnici 2 – 3 – 4 mesiace, veď je to bežné. A nemá prístup k elektronickej schránke, nedozvie sa, a teraz príde o celý majetok, lebo súd napríklad v ochrane osobnosti, keď si niekto niečo na neho vymyslí, využije tú situáciu, že je v nemocnici, tak príde o celý majetok? Tak takto by asi právo fungovať nemalo. Čiže my s tým musíme niečo urobiť systémovo tak, aby sme chránili ľudí, starších ľudí napríklad, ktorí si nejakým spôsobom aj omylom aktivovali tieto elektronické schránky a nechodia do nich. Mali by sme nastaviť nejaký systém. Ja nehovorím, že ten systém je najsprávnejší. Môžeme sa aj baviť o tom, ako to inak nastaviť. Ale určite si myslím, že to nemôžeme nechať tak a vystaviť tisíce ľudí takýmto rozhodnutiam pre zmeškanie, teda kontumačným rozsudkom. Práve pri elektronickom doručovaní. Čiže to je k tomuto, absolútne ešte raz odmietam, že je to lex Matúša Eštoka alebo pre neho robené, pretože jemu to nijak nepomôže. Ale môže to pomôcť tisíckam. Takýmto rozhodnutiam pre zmeškanie, teda kontumačným rozsudkom. Práve pri elektronickom práve pri elektronickom doručovaní. Čiže to je k tomuto, absolútne ešte raz odmietam, že je to lex Matúš Tajéštok alebo pre neho robené, pretože jemu to nijak nepomôže. Ale môže to pomôcť tisíckam iných ľudí. Takže to je, to je ten dôvod, prečo sme v rámci medzihlavného pripomienkového konania akceptovali túto pripomienku, aj keď nakoniec v tej právnej úprave bola inak, ako bola navrhovaná Ministerstvom vnútra. No už vôbec nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že ide o nejaký lobbing. Prosím vás pekne, aký lobbing? Veď ministerstvá sú povinne pripomienkujúci subjekt k zákonom. A všetky pripomienky, ktoré každé ministerstvo, respektíve každý iný povinne pripomienkujúci subjekt, všetci dobre viete, že sa s tým ministerstvom musí zaoberať, musí to vyhodnotiť a musí zdôvodniť, že to neprijme alebo to teda zapracuje a zdôvodní, prečo a akým spôsobom to zapracovalo. Obdobne ide aj o tú lehotu 15 dní, ktorú napadla pani poslankyňa Kolíková, keby si pozrela zdôvodnenie návrhu, tak v čl. 1 ods. 1 v dôvodovej správe je to zdôvodnené, prečo tam bola nastavená 15-dňová lehota a bola to pripomienka Slovenskej advokátskej komory. No ste povedali, že to nebolo predmetom pripomienkového konania. No bolo. Niekto mu to ustanovil. Ale v tomto zmysle. Však môžeme sa o tom baviť, že dá sa to zlepšiť, dá sa to upraviť inak, ale to sme si my nevymysleli, alebo že by to len tak spadlo z neba. Všetko to boli pripomienky, ktoré boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ide o transpozíciu, Úrad vlády je takisto povinne pripomienkujúci subjekt. Úrad vlády má na starosti kontrolu gold platingu a tak, ako som to povedal už na otázku na hodine otázok, ktorú ste mi v tejto veci položili. Neviem, či pani poslankyňa Plaváková alebo pani poslankyňa Števulová, už si nepamätám. Tak už som to vysvetlil, že bola to pripomienka, ktorá hovorí o tom, že išlo o gold plating, respektíve že išlo o povinnosti alebo právnu úpravu, ktorá je nad rámec smernice. Je pravdou, že sú tu odporúčania Európskej komisie, ale tie odporúčania dobre viete všetci, že nemajú záväzný charakter. Takže túto pripomienku v rámci povinnosti alebo právnej úpravy nad rámec príslušnej smernice sme teda v rámci rozporových konaní a v rámci rokovania Legislatívnej rady vlády odstránili. Preto je ten návrh taký, ako je, že sa týka len cezhraničného prvku. A okrem toho, veď my máme v Správnom súdnom poriadku už dnes čl. 5, ktorý jednoznačne hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Veď my to už dnes máme v právnom poriadku iným spôsobom upravené, ako to hovorí smernica, ale máme to upravené. Takže ja vôbec nechápem, v čom je ten problém a v čom vidíte nejaké účelové konanie. A teda odmietam tú motiváciu, čo ste tu naznačili z hľadiska Úradu vlády. K súdnej reforme sa vyjadrím ešte osobitne a teda len teraz dopredu hovorím, že to vôbec nie je pravda, že pri špecializácii v rámci konkrétnych špecializácií sa zrýchlili konania, práve naopak, pri niektorých špecializáciách sa zásadným spôsobom spomalili, ale k tomu budeme ešte osobitne hovoriť. Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku. To, že je rozdielna právna úprava vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému, je samozrejme len logické, veď ten žalobca, keď využije elektronické prostriedky, ktorými komunikuje, ak má aktivovanú elektronickú schránku, tak je len logické, že očakáva, že mu do tej elektronickej schránky niečo príde, kdežto ten žalovaný, ten sa o tom nemusí dozvedieť a v tom je ten rozdiel, a preto nevidím vôbec tú logiku toho, že by to malo byť upravené rovnako. Takže odpoveď na toto. Takže myslím si, že som odpovedal na všetky výhrady, ktoré boli v rozprave nastolené. Ďakujem pekne za pozornosť. [12:19] Peter Žiga Osem faktických na vaše vystúpenie, pán poslanec Pročko. Ďakujem. [12:19] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No. Tvrdíte, že šírime demagógiu, takže, pán Susko, šírite absolútnu demagógiu. Vy ste fakt demagóg, vy ste podporovateľ nespravodlivosti na Slovensku. Vy, ktorí ste, naozaj ja to vám budem stále omieľať, vy, ktorí ste rozprávali, že skrátené legislatívne konania a bojovali ste proti nim a teraz čušíte ako voš pod chrastou v kúte, ani slovíčko nepoviete. Vy hovoríte, že na tom, že niekto je v nemocnici, tvrdíme, že je niečo neslušné, alebo že to pani poslankyňa povedala? No na tom, že niekto, ja som si to nevypočul, ale ja som ju pochopil v inom kontexte, ktorý vám teraz poviem. Na tom, že niekto je v nemocnici, nie je nič neslušné. Neslušné je to, keď ten človek klame, že je v nemocnici preto, lebo sa chce zbaviť zodpovednosti. Neslušné a odporné je, že Šuta Ještok neslušne klamal o svojej elektronickej schránke. To je neslušné. A vy, keď poviete, že to nie je lobbing? Veď to nie je lobbing. To vám máme veriť vám? Vám, vláda, vy ste, vy ste členom vlády, ktorá, čo slovo, to klamstvo. Toto je taký odporný lobbing. Šutaj Eštok jednoducho dostal po paprčiach a teraz ide robiť to, že si vyloboval tento zákon. Ale vy sa tu postavíte a so svojím takým tým stoickým kľudom poviete: „No toto nie je lobbing. Toto nemôže byť lobbing.“ Pán Susko, ešte raz. Vy ste pre mňa najväčšie sklamanie tej vlády. Vy ste sa tu tvárili počas našej vlády, že ste spravodlivosť, že vy ste ten človek, ktorý, keď bude vládnuť, tak žiadne skrátené legislatívne konania nebudú, to odporné legislatívne konanie. Ste, ste pre mňa veľké sklamanie a hanba. [12:21] Peter Žiga Pán poslanec zostal. [12:21] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister Susko, ja naozaj ďakujem vám tu dnes tak, ale poďakujem vám aj za to, čo ste vystúpili, lebo nie je to samozrejme za tejto vlády, hoci by to malo byť samozrejme, ale s tým, čo ste povedali, nemôžem súhlasiť. Tvrdíte, že sa to nerobí kvôli Matúšovi Šutejkovi Eštokovi, ale je teda úplne zjavné, že sa to robí. Nikto z nás netvrdí, že to má dopady právne na tú kauzu jeho, ale určite to má politické a reputačné dopady na jeho osobu, lebo bude môcť tvrdiť, že vlastne on je obeťou toho systému, tak ako tie tisíce ďalších ľudí, o ktorých vy hovoríte. A vy povedali ste, že treba robiť niečo s tým, že ľudia sa nedozvedia o tom, že bolo začaté konanie alebo, že bolo nariadené pojednávanie a potom sa rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ale veď na tom sa nezmení nič, ani, keď bude schválená táto vaša právna úprava. Tá sa týka iba doručovania rozsudku pre zmeškanie elektronickou formou a, keď to bude platiť, tak takisto sa tí ľudia nedozvedia. Ak majú aktivovanú elektronickú schránku, ak majú, dostanú tam výzvu, neozvú sa, dostanú tam predvolanie na pojednávanie, nedostavia sa a až potom dostanú fyzickou poštou rozsudok pre zmeškanie, ale tam už nemôžu vecne argumentovať, však tam sú, tam sú nejaké dôvody, ktoré sú, ktoré majú procesný charakter. Čiže môžu argumentovať s procesným charakterom. A teda, čo, čo s tými, ktorí komunikujú cez elektronickú schránku a spoliehajú sa na to, napríklad aj v danej veci komunikovali so súdom, všetky veci im prišli cez elektronickú schránku a samotný rozsudok, keď to je rozsudok pre zmeškanie, a im nepríde, čo týchto môže poškodiť. Čo, keď niekto v tej nemocnici je, je chorý, má tam prístup na internet, vie si tam pozrieť elektronickú schránku, ale nevie ísť doma, doma domov, nikto mu nepreberá poštu a nepreberie si ten žltý lístok. Tých poškodíte. [12:23] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková, ďakujem vám pekne. [12:23] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za slovo a ďakujem, že ste aj vystúpili, pán minister. Ja sa vyjadrím len k tomu, že ste povedali, že teda pánovi ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi toto nepomôže. No ale teda vy ste hovorili, že ste nás počúvali, ale ja neviem, či ste nás počúvali, lebo my sme to povedali, že vieme, že mu to právne nepomôže. Jemu už nič nepomôže. On proste bude platiť tie prehrá za tie prehraté spory a, žiaľ, teda v niektorých prípadoch budú platiť ľudia na Slovensku, lebo to bude platiť štát, čo je dosť veľký problém. Ale teda hovoríte, že to nie je kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A prečo ste to teda do MPK nepredložili ako vlastný svoj návrh? Ale prilepili ste to k vykúchanej transpozícii smernice. A ja som sa teda narýchlo pozrela aj do programového vyhlásenia vlády. Či to tam náhodou nenájdem, nenašla som. Pozrela som sa aj do legislatívnych úloh vášho ministerstva spravodlivosti, či to tam nenájdem. A čo myslíte? Našla som či nie? No nie, nenašla som to tam. Ale zrazu prišiel problém ministra Husa Šutaja Eštoka. Zrazu prišli pripomienky z ministerstva vnútra úplne nesúvisiace. Návrhom, o ktorom prebiehalo MPK, a zrazu tu máme tento návrh. Tak ja neviem, komu to môže vychádzať inak ako to, že je to kvôli Matúšovi Šutajovi Ažtokovi. Pani [12:24] Peter Žiga Poslankyňa, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. [12:24] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za vystúpenie, pán minister, a ja budem len naozaj veľmi vďačná k tomu, čo ste povedali. Takže ešte raz. To, že presadíte túto zmenu pri rozsudku pre zmeškanie, tak urobíte z Matúša Šuta a Eštoka obeť, že tu bola zlá právna úprava. To sa udeje. A preto jediné to zjavne robíte, pretože ak by ste to robili pre ľudí, tak pre človeka, ktorý je v nemocnici, upadne do kómy, no tak pre neho nemeníte žiadne pravidlá po novom. Ak sa rozhodol mať elektronickú schránku, tak sa rozhodol mať elektronickú schránku, ale zjavne ku nej nemal žiadny prístup. Preto skúšal aj Matúš Šutaj Eštok, že bol chorý a že to mu znemožnilo ten prístup, ale zjavne použil asi argumentáciu, ktorá bola pre súd neprijateľná a v žiadnej kóme nebol. O tom teda ja neviem. Alebo, že by mal nejakú inú zdravotnú indispozíciu, pre ktorú by nemohol, nemohol proste pracovať s tým elektronickým doručovaním, hej? Takže darmo tu budete rozprávať teraz o tom, že, že by, že by zákon na toto nepamätal a v tom ani nič nemeníte. Vy len meníte to, že neumožníte ľuďom, ktorí sa slobodne rozhodnú mať elektronickú schránku, aby mali veci pod kontrolou. A takto urobil aj Matúš Žuta Eštok. On chcel mať veci zjavne pod kontrolou. Len sa z nejakého dôvodu asi rozhodol túto vec nechať takto. Myslel si, že to dopadne lepšie, zjavne, pretože zatiaľ podľa tých verejne známych informácií neobhájil, že by sa nejednalo o obštrukčné konanie. A teraz, ak vy tvrdíte, že nebolo v poriadku vydať rozhodnutie ohľadom ochrany osobnosti, no tak k tomu ste neurobili žiadnu zmenu. Veď keby toto bol problém, ako vy tvrdíte, alebo suma by bol problém, tak by ste riešili obmedzenie rozsudku pre iné kauzy ako ochranu osobnosti alebo teda pre iné kauzy, ktoré sú v inej sume, ale toto vy nerobíte. Toto vy nerobíte. To znamená, že, prosím vás, neargumentujete tu s tým, že rozsudok nie [12:26] Peter Žiga pán poslanec Vančo. [12:27] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dušenka. [12:27] Peter Žiga Pán minister, nehnevajte. [12:27] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa, ale naozaj zo seba robíte poštára. Tie najzásadnejšie návrhy zákonov, ktoré ste tu do parlamentu toto volebné obdobie priniesli, sa javia, že naozaj neboli písané na vašom ministerstve. Novely trestných zákonov spred dvoch rokov sa javia s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, že ich písali obhajcovia vašich obvinených alebo obžalovaných spoluúčastníkov. To isté platí o novelách kajotníkov, či už tu spred Vianoc alebo tú, ktorú máte aktuálne v MPK. A to isté platí aj o tomto návrhu zákona. Sú tu dve podstatné zmeny. Prvú vám vnúkol Úrad vlády, aby ste fakticky sfušovali transpozíciu smernice a ďalšiu Matúš Tajštok. A keď hovoríte, že naozaj je to veľmi zásadná zmena, prečo ste s tým neprišli vy? Veď tá právna úprava tu platí 10 rokov, odkedy je účinný civilný sporový poriadok. Sami ste spomínali, že sa týka 26 000 ľudí, ale kým na to neupozornil Matúš Eš, tak bolo vám to jedno. A ešte, keď na to aj upozornil, tak ste to do toho pôvodného návrhu nedali a čakali ste, aby si on sám dal pripomienku, aby to ani verejnosť nevidela, že také niečo idete spáchať. Takže, a čo sa týka toho doručovania rozsudku pre zmeškanie, žalobca. Áno, žalobca môže aktívne vystupovať v konaní, komunikovať elektronicky. V jednom prípade si zle zaznačí termín alebo sa zabudne ospravedlniť z pojednávania, nepríde. Žalovaný navrhne rozsudok pre zmeškanie a ten mu bude doručovaný elektronicky. Je to úplne ten istý princíp. Môže sa to stať aj žalobcom. Je to trošku iná situácia, ale ten princíp je verzia. [12:29] Peter Žiga Pani poslankyňa Jurík, ďakujem za slovo. Pán [12:29] Peter Žiga Poslankyňa Jurík, ďakujem. [12:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Minister, ja ako som vás tak počúvala, tak si hovorím, že tento parlament je skutočne zázračné miesto. Tu sa veci len tak dejú. Vy sem prídete s novelou Trestného zákona, ktorá vraj nepomôže Tiborovi Gašparovi, hoci on je obžalovaný. Potom sem prídete so zrušením Úradu na ochranu Za slovo. Pán minister, ja, ako som vás tak počúvala, tak si hovorím, že tento parlament je skutočne zázračné miesto. Tu sa veci len tak dejú. Vy sem prídete s novelou Trestného zákona, ktorá vraj nepomôže Tiborovi Gašparovi, hoci on je obžalovaný. Potom sem prídete so zrušením úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý nepomôže Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ale zároveň je to on, kto s ním bol v spore kvôli čurilovcom. Teraz prídete s úpravou kontumačných rozsudkov, ktorá taktiež nepomôže Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ale zároveň on prehral v takomto spore a týmto vlastne dáte do zákona, že nie on je babrák, ale že ten zákon predtým bol zlý. Tak, pán minister, ja neviem, ale koľko ľudí podľa vás, okrem nejakých vašich známych, večer zaspáva a ráno sa budí s tým, že potrebuje, aby boli znížené tresty za korupciu alebo upravený inštitút kajúcnika. Koľko ľudí potrebuje túto úpravu, ste tak zhruba načrtli, aj to je asi odhad. A teraz sa spýtajte sám seba, že koľko ľudí zaspáva večer s tým, že nevie, či na druhý deň nepríde o prácu. Koľko ľudí zaspáva s tým, že nevie, za čo zaplatí elektrinu, pretože im neprišla energopomoc? Koľko ľudí zaspáva s tým, že nemôže na druhý deň kúpiť tie lacné potraviny, pretože vôbec nie sú lacné? Pán minister, ľudia nie sú hlúpi a neveria ani na tieto vaše zázraky, či náhody, či ako ste to vlastne pomenovali v tej vašej rozprave. Ale taktiež vám ďakujem za to, že ste vôbec vystúpili v rozprave, lebo aj to je už taký malý zázrak tu v tomto pléne. [12:30] Peter Žiga Pani poslankyňa Števolová. [12:30] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som tiež rada, pán minister, že ste vystúpili a povedali svoje argumenty, ale, žiaľ, musím skonštatovať, že toto sú odôvodnenia, ktoré ste hľadali až následne po tom, čo ste sa rozhodli v takomto znení sem priniesť túto právnu úpravu, pretože aj viaceré argumenty, ktoré tu už boli povedané, vás usvedčujú z toho, že tie vaše argumenty nesedia a zároveň ja by som sa chcela dotknúť ďalších dvoch vecí. Prvá, že išlo o pripomienku Slovenskej advokátskej komory. Veď to zjavne nie je pravda. Keď sa pozrieme na to MPK, tak Slovenská advokátska komora dávala pripomienku k novému, k tomu jednému novému § 323g ods. 2 a 5. Navrhujeme v ods. 2 za slovo „lehote“ vložiť slová, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní. Čiže tam ide o ustanovenie, ktoré sa týka toho preddavku, ktorý sa navrhuje v tom § 323g a navrhovali lehotu nie kratšiu ako 10 dní. Vy ste z toho spravili 15-dňovú všeobecnú lehotu. Tak kde sa tam akože zhodujeme a ešte sa to týka, a dali ste to aj do § 118, myslím. Čiže to je úplne niečo iné, ako navrhovala Slovenská advokátska komora, a teda ten váš argument v tomto smere nesedí. Takisto, ako som povedala, nesedí argument, že ide o gold plating. Gold plating je nadmerná byrokratická záťaž pre podnikateľov, ktorá ide nad rámec smernice. To nie je rozširovanie okruhu ochrany, ktoré je ešte aj v súlade s tým, na čo nás pri tejto smernici vyzýva Európska únia. Čiže máme úplne rozdielne chápanie gold platingu. A teda, keď podľa vás ide predsa len teda v tomto prípade o gold plating, tak vysvetlite, prečo ste najskôr ten návrh zákona dali rozširujúci? Prečo pôvodne bol váš úmysel chrániť aj domáce spory a potom ste od neho odstúpili? Tak ja tomu [12:32] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová, teraz sa môže rovno presunúť pred rečnícky pult, bude vystupovať v rozprave. Nech sa páči, no. [12:33] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Je mi ľúto, že pán minister spravodlivosti si nestihne vypočuť tento môj príspevok, lebo ja som sa chcela v 10 minútach povenovať práve ešte tej ochrane domácich novinárov a vyvrátiť teda ten jeho argument, že ide o gold plating a že to teda rozhodne nie je z popudu, či už premiéra Fica alebo šéfa Úradu vlády, ktorý si uplatnil túto pripomienku pána Gedru. Pretože bolo tu určite aj v tých ďalších rozpravách, sa znova vrátime k tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Ja to dám bokom teraz. Chcem tu načrtnúť jednu situáciu. Jednu situáciu, ktorá sa týka šikanóznej žaloby proti novinárovi na Slovensku a toho, ako by sa ten jeho spor mohol vyvíjať, keby pôvodná právna úprava, ktorú minister spravodlivosti navrhol do medzirezortného pripomienkového konania, sa vzťahovala na národné spory a platila by od 1. júla, ako sa to teraz navrhuje, účinnosť tejto transpozície bude 1. júla. Pôvodne teda v MPK to bolo ešte na 1. mája. A navrhnuté, ale však budem rada, keď si to pán minister Kaliňák vypočuje, pretože si tu dáme taký nie úplne hypotetický prípad, keď sa premiér Krajčí súdi so šéfredaktorom Aktualít ohľadne knižky Posadnutý mocou. Fico – posadnutý mocou, hej? Tak povedzme si, že okrem Lex papaláš kľudne by sa inak tento zákon mohol volať Lex posadnutý mocou, lebo to je presne jeho dôsledok, keď je niekto posadnutý mocou, tak takýto zákon prinesie. Tak predstavme si, že tu máme krajinu, kde istý premiér žaluje istého šéfredaktora za knižku, ktorú o ňom napíše, šikanózne ho žaluje za výber obálky, jeho fotky. Žiada od neho 100 000 a ospravedlnenie, od vydavateľa žiada 100 000 a ospravedlnenie. A pojednávanie sa teda má začať v júni, som si to overovala. A tento návrh zákona, pôvodný návrh zákona, ktorý by tomuto šéfredaktorovi poskytol ochranu aj v tomto národnom spore, mal začať platiť 1. mája alebo teda po novom 1. júla, to je jedno. To konanie bude ešte rozbehnuté. Čiže by sa ho mohol tejto ochrany domáhať, keby platila na národnej úrovni. A viete, čoho by sa napríklad mohol domáhať? Ja vám to prečítam. Teda v prvom rade, ako sme povedali, mohol by sa domáhať určenia toho, že tá žaloba od premiéra je vlastne sporom proti verejnej účasti, čo je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Verejná účasť, aby sme to teda mali jasné, je prednesenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo vykonanie akejkoľvek činnosti fyzickou osobou alebo právnickou osobou pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu – knižka, že? – práva na informácie, slobody umenia, vedeckého bádania alebo slobody zhromažďovania a združovania a akékoľvek prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené a ktoré súvisia so záležitosťou verejného záujmu. Čiže, keď si to prečítame vôbec tie všeobecné ustanovenia, čo je to spor proti verejnej účasti, jednoznačne musíme usúdiť, že takýto spor, takéhoto premiéra s takýmto šéfredaktorom o knihu a obálku knihy, ktorú o ňom napísal, by tam patril. No a potom tento návrh zákona definuje, čo je zneužívajúce súdne konanie. Zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti je súdne konanie, ktoré sa v skutočnosti nezačína s cieľom uplatniť právo alebo vykonať právo, ale ktorého hlavným zámerom je zabrániť, obmedziť alebo sankcionovať – 100 000 tam, 100 000 hentam, čo sa premiér Šudík… – alebo sankcionovať verejnú účasť a v ktorom sa využíva nerovnováha moci medzi stranami alebo sa uplatňujú zjavne neopodstatnené nároky. Tento zámer spočíva najmä v neprimeranej, nadmernej alebo zveličenej povahe nároku alebo jeho časti, vrátane neprimeranej hodnoty sporu. Veľmi nebezpečne pripomínajúce to, čo žiada premiér od pána Bárdyho – 100 000 plus ospravedlnenie – a tiež žiada 100 000 od vydavateľa tejto knihy, vydavateľstvo Ringier. Aká to náhodička, že by nám to do toho spadlo. No a teda, keď už vieme, že by nám takýto imaginárny spor do toho spadol, tak si povedzme, čoho by sa takýto šéfredaktor mohol domáhať. Napríklad súd by mohol na návrh žalovaného určiť žalobcovi uznesením povinnosť zložiť zábezpeku do úschovy súdu určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by mu vznikla v dôsledku sporu proti verejnej účasti, výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu, najmä podľa výšky škody alebo inej ujmy hroziacej žalovanému. Čiže napríklad by premiér, ktorý by takúto žalobu podal, bol povinný zložiť zábezpeku 200 000 alebo 100 000. Alebo aj taký preddavok. Samozrejme aj tento preddavok, o ktorom bola reč pred chvíľou ohľadne tej pripomienky Slovenskej advokátskej komory. Takže možno by tu premiér, žalujúci, žalobca teda, mal povinnosť zložiť zábezpeku alebo preddavok. A potom by sa taký žalovaný šéfredaktor mohol domáhať toho, aby súd odmietol podanie žalobcu, ak ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie. Citujem: Ak žalovaný podal návrh na zastavenie konania z dôvodu zjavne zneužívajúceho súdneho konania alebo nedôvodnej žaloby v spore proti verejnej účasti, žalobca má povinnosť odôvodniť žalobu a pripojiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia tak, aby súd mohol posúdiť, či ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie alebo zjavne nedôvodnú žalobu v spore proti verejnej účasti. Súd bezodkladne – bezodkladne, žiadnych 15 dní – vyzve žalobcu na splnenie povinností a poučí ho o následkoch nesplnenia jeho povinnosti. Nuž, predstavte si, keby táto transpozícia platila vo verzii, ktorá pôvodne doputovala do medzirezortného pripomienkového konania a začala by platiť trebárs aj toho 1. júla. Pán premiér, ktorý sa súdi o 200 000 s pánom Bárdym a s vydavateľstvom Ringier, by čelil možnosti, že presne takejto ochrany by sa mohol pán Bárdy alebo akýkoľvek iný novinár, ktorý čelí takejto šikanóznej žalobe v súdnom konaní, domáhať. A predstavte si, Ministerstvo spravodlivosti sa nakoniec rozhodlo takúto verziu návrhu zákona nám sem neposlať. Aká náhodička a aká náhodička, že o túto zmenu požiadal Úrad vlády, Úrad vlády, ktorý je pod premiérom. Tak to je vskutku len náhodička a vskutku treba veriť tvrdeniu ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý sa tu odváži povedať, že určite to nebol žiaden lobbing alebo teda ovplyvňovanie zo strany premiéra Fica alebo pána Gedru. No jasné. Tomuto tu úplne, že všetci veríme, že to tu minister spravodlivosti sa zrazu zobudil ráno, zistil, čo je definícia goldplatingu, nejako si to tu úplne napasoval ako nesediace sako na rozširovanie ochrany pre novinárov a povedal si, že takáto právna úprava je lepšia bez toho, aby akokoľvek chcel vyhovieť tlaku premiéra, pána Gedru, ďalších ministrov, čo sa tu súdia s novinármi a spisovateľmi a spisovateľkami. Tomuto máme uveriť. Tomuto máme, prosím vás, uveriť v tomto zákonodarnom zbore. Nerobte si z nás srandu. My všetci vieme, o čo ide a tento zákon je Lex papaláš, okrem iného aj Lex Matúš Šutaj Eštok. Ale keďže ide po vôli ministrom a premiérovi, ktorí chcú šikanovať novinárov a nechcú byť za to zodpovední, chcú mať k dispozícii šikanózne žaloby, ktorými ich chcú odrádzať od toho, čo robia, preto je to Lex papaláš a tak by sme ho mali odteraz volať. Ďakujem. [12:41] Peter Žiga Tri faktické, pani poslankyňa Plaváková [12:42] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No to sú veľké náhodičky, že to takto vyšlo, ale ja stále nemám zodpovedanú tú otázku a, hoci pán minister spravodlivosti aj vystúpil v rozprave, že prečo to teda podal najprv. Vo verzii, že pokrývalo to aj národné spory. A situácie, o ktorých si hovorila. Lebo ja neviem, že či mu to ako keby tak ušlo, alebo on mal teda ten dobrý úmysel, že naozaj chce prispieť k ochrane ľudí na Slovensku, že, čo sa stalo v tom procese, ale možno pán minister obrany bude k tomu vedieť povedať. Verím, že sa chystá do rozpravy. Lebo toto mi na tom celom príbehu ako fakt nejako nevychádza, že prečo sme tu mali najprv, ono je to také zvláštne, ale ja sa pýtam, že prečo sme tu najprv mali dobrý návrh zákona. To sa nestáva často. A teraz tu máme to, čo zvykneme vidieť, teda zlý návrh zákona, ale neviem, nemám na to odpoveď, tak možno sa dočkám od pána ministra Kaliňáka. Pán poslanec zostal. [12:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števová, k tej diskusii, či to je alebo nie je gold plating, tak iste je možné chápanie, kde to je gold plating, lebo ide to nad rámec toho, čo od nás smernica vyžaduje, aj keď nám to odporúča, ale prísne vzaté nám to nevyžaduje. A teda gold plating je vždycky vecou posúdenia, alebo teda môžu byť nejaké záväzné veci, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, rovnosti odmeňovania mužov a žien, boja proti praniu špinavých peňazí. V niektorých prípadoch si to tie krajiny môžu upraviť nad rámec, môžu si to upraviť prísnejšie a je v zásade na tých krajinách, aby povedali, že bude to mať za následok zvýšenie administratívnej záťaže, ale my tie ciele považujeme za legitímne, tak ideme do toho a bude prísnejšia úprava napríklad v oblasti životného prostredia. A ale je rovnako legitímny aj ten postoj, že zvyšuje to administratívne zaťaženie. Je dôležité vytvárať dobré podnikateľské prostredie, tak nepôjdeme nad rámec toho, čo nám smernica predpisuje a nebudeme robiť gold plating. Ale aké administratívne zaťaženie, aké byrokratické zaťaženie je pri ochrane Že zvyšuje to administratívne zaťaženie. Je dôležité vytvárať dobré podnikateľské prostredie, tak nepôjdeme nad rámec toho, čo nám smernica predpisuje a nebudeme robiť gold plating. Ale aké administratívne zaťaženie, aké byrokratické zaťaženie je pri ochrane proti šikanóznym žalobám? Ak akým podnikateľským subjektom to spôsobí zvýšenú administratívnu záťaž? Lebo teda gold plating je niečo negatívne. Je niečo, že pod zámienkou toho, že ideme vyhovieť smernici Európskej únie, tam nahádžeme ďalšie regulácie, povinnosti, ktoré, opakujem, môžeme mať na to rôzny názor, či sú alebo nie sú opodstatnené, ale však toto nie je žiadne zvýšenie administratívnej záťaže. Čiže nie je to gold plating v tom slova zmysle, ako sa štandardne používa. Je to úprava aj na vnútroštátne spory, ale gold plating v tom klasickom slova zmysle to rozhodne nie je. Pán poslanec Pročko [12:45] Peter Žiga Ja ešte chcem [12:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poukázať na to naozaj, že dnes sme o tom aj tu hovorili. Pán Susko si termínoval ten bod. Termínoval si ho preto, lebo chcel v tomto čase, aby sa tu rokovalo o tomto lex Šutaj Eštok zákone. No a pozrite sa, zase sa stalo to, čo pri ministerke Šimkovičovej, zase musela táto vláda improvizovať, poslali sem ministra obrany, lebo na termínovaný bod, ktorý si pán Susko termínoval, musel odísť. To je naozaj ako ja neviem, že či, chlapci, vy tam v tej vláde sa viete aj dohodnúť alebo či viete, čo to je termín, či si to viete dohodnúť a potom plátate takto dieru. No a šikanovanie, viete, vy ste povedali, že šikanovanie tejto tejto vlády. Táto vláda nielenže šikanuje, ale táto vláda berie nádej Slovensku a to je najhoršie. [12:46] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová, no [12:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať ešte na kolegu Pročka a na kolegyňu Plavákovú. Pán Pročko, nie, že jeden bod je tu termínovaný, tu po tomto bode má ešte, myslím, dva alebo tri body termínované. Takže ale tak tlačovka s premiérom dostala prednosť zjavne pred parlamentom. Však, čo sme my? My sme len zákonodarný zbor zjavne tuto. A kolegyňa Plaváková, že ako to teda bolo? Áno, to nám doteraz minister nezodpovedal. Ja prosto zase budem konšpirovať, nedá sa inak. To podľa mňa tak bolo, že pán minister Susko si to prosto neuvedomil. On si možno povedal, že teda bude za dobrého, že po všetkých tých útokoch na sudcov, prokurátorov, však na nich sa to až tak úplne nevzťahuje, že tak akože tu niečo dobré navrhnú. A nedošlo mu to. A potom prišla tá pripomienka Úradu vlády, kde im to samozrejme došlo. A zrazu si uvedomili, že všetky tieto oprávnenia, počnúc premiérom, by zrazu boli voči nim uplatnené v tých národných sporoch. Fakt si predstavujem, ako v tom spore o tých 200 000 je premiér zaviazaný zložiť tak zábezpeku v tejto výške alebo preddavok a ako ho súd žiada, aby dokázal, že tam by bolo na ňom dokázať, že nejde o šikanóznu žalobu. No tak prosto pochopili, že toto teda, že tudy cesta nevedie. A že by sa to vzťahovalo aj na ich otvorené šikanózne spory, ktoré teraz prebiehajú, tak prosto to zatrhli. Že podľa mňa tam je to veľmi jednoznačné a minister spravodlivosti to nechce priznať. Namiesto toho si tu našiel výhovorku, že gold plating. No jasné. On doteraz nevedel, čo je gold plating, a keď predkladal ten pôvodný návrh zákona, ktorý je rozširujúci, to tiež nevedel, čo je gold plating. Že to až dodatočne zistil, tak ak áno, tak by tiež asi mal položiť svoju funkciu, lebo taký človek by nemal byť ministrom spravodlivosti, to dá rozum. Čiže druhé normálne reálne vysvetlenie, okhamova britva a podobne je, že prosto im to neskoro došlo na popud Úradu vlády, že čo sa tam… [12:48] Peter Žiga My sme museli, že aj. Pán minister Susko ozval veľmi dôstojnú a fundovanú náhradu pána ministra Kaliňáka, ktorý teraz požiadal podľa príslušného paragrafu o slovo. Nech sa páči. [12:48] Robert Kaliňák Vážený pán predsedajúci, ruky voská, vážené dámy a poslankyne, páni poslanci, pekný deň. Dovoľte, aby som síce ako neodborník aj, pretože som sa v tejto veci nezúčastňoval tohto procesu a len tak v skratke zareagoval na nejaké všeobecne známe informácie, ktoré je možné pomenovať. Ja by som zareagoval na tú kritiku, ktorú spomínal pán Pročko ohľadne termínovaného bodu. Myslím, že ten termín bol na 9:00. Máme 12:30, čiže nikoho nemohlo, že ochrane novinárov budete chcieť venovať také obrovské množstvo času. A keďže som tu nebol dovtedy, tak mňa by len tak zaujímalo v zásade, že či teda ste ohlásili aj pri prekonaní tohto bodu svoj konflikt záujmov. Lebo to vyžaduje zákon o konflikte záujmov, že keď sa prednáša vec, na ktorej máte osobný záujem, mali by ste to ohlásiť. A v tomto prípade, ako viete, že ste v podstate politickým orgánom Denníka N, ako Progresívne Slovensko a toto je vlastne presne tá téma, tak v zásade presne v tej téme aj tak vystupujete, pretože ten váš príklad napríklad pána Bardiho je zaujímavý a niekedy by som sa zamýšľal nad tým, že ak v zásade uvedie novinár nepravdu vo svojom článku, ja sa tým veľmi neriadim úplne, pretože za viac ako 26 rokov svojho pôsobenia v politike v zásade si nepamätám, že by som niekoho žaloval a tých nezmyslov a klamstiev bolo uvedených veľa. Jednoducho pre mňa je ten čas extrémne hodnotný, aby som to robil, mnohí mi to vyčítajú, že to nerobím, pretože tých víťazstiev by bolo veľa a bolo by to relatívne jednoduché. Ale v tomto prípade platí, že tu sa veľmi mýlite, pani poslankyňa. Pretože tú, tú žalobu, ktorú ste spomínali ako šikanóznu, no nie je ona šikanózna, pretože má svoje precedensy v minulosti, kde presne v takejto veci bolo už rozhodnuté. Pretože to nie je ani tak o obsahu, ale ako o tej obálke, iste viete, čo, ja si tak pamätám, už ste to spomínali. A v zásade na zvýšenie predaja, pretože to nie je zadarmo. To nie je nejaké moje stanovisko, nejaký môj článok, ale to sú veci, ktoré sa predávajú za peniaze. To znamená, použil niekoho obraz, ktorý je chránený našimi zákonmi, za účelom získania vlastného zisku a to je už úplne iný problém, ako vy ste sa tu snažili, že vlastne tí dobrí novinári, vaši milovaní, obľúbení, ktorí chránite. Samozrejme, je to vaša úloha, ja chápem, preto sa pýtam, či ste oznámili svoj konflikt záujmov pri svojom vystúpení. Tak v tomto prípade to ale nie je to isté. V tomto prípade je to nejaká aktivita, ktorá je za účelom dosiahnutia zisku. Tá kniha sa nerozdáva. Tento istý problém mal aj samozrejme pán prezident Kiska, ktorý vlastne zneužil zdroje v rámci prezidentskej kampane, navýšil si vlastne svoju prezidentskú kampaň o milión eur a zase dopustil sa mnohých teda daňových trestných činov, čo nakoniec uznal aj súd. Ale to nie je teraz téma. Téma je tá, že toto je vlastne za peniaze. Hej. Tak ako on tú knihu nepredával a použil ju ako svoju volebnú kampaň, rozdávali ju. Vtedy by som chápal, keď niečo urobíte zadarmo, môžete mať nejaký pocit, že v podstate, keď niekto je aktivista a snaží sa poukázať na to, že aj pri Matušválo úplne skomplikoval celú situáciu v Bratislave a všetci ju za to chvália, ako sa tu dá hýbať. Tak samozrejme aj nejakého takéhoto aktivistu chcete šikanózne napadnúť. Je to téma, o ktorej sa asi v podstate dá diskutovať. Ale o niekom, kto vlastne používa tvár vašu, pretože mohol napísať Bárdi aj o vás, pochopíte. Ale ale dobre, iste je dobrý príklad. Predstavme si o pánu Pročkovi, ale tá by sa tak asi nepredávala. To znamená, použitie vizáže nie seba. Mohol tam dať svoju tvár. No to je lepší príklad, ja som nikoho neurazil. Mohol tam dať svoju tvár pán Bárdi, ako si niektorí autori na knihu dávajú, ale neurobil to. Za účelom zvýšenia predaja, marketingovo, veď to potvrdili vo viacerých rozhodnutiach. Jednal tvár Roberta Fica, aby sa to lepšie predávalo na tých stránkach. Veď viete, že vo všetkých kníhkupectvách, v Martinuse alebo v Panta Rhei funguje, že vy sa snažíte ako vydavateľ dostať na prvú tabuľu, ktorá je rovno pri pokladni, ďalšiu, ktorá je rovno pri vchode. Vždy sú to veľké vydavateľské hádky, kde budete mať umiestnenú svoju knihu. Čiže úplne ste si poplietli v tomto prípade v určitej miere aktivít, ktoré smerujú k nejakému verejnému blahu a ktoré smerujú k nejakým diskusiám, s týmto príkladom. Čiže ten príklad je uvedený zle. A na to si treba dávať pozor, lebo to sa v podstate vám v Progresívnom Slovensku stáva často. Toto je komerčná vec, na ktorej zarába peniaze. Tá kniha neviem, koľko stojí, proste ja neviem, 10 alebo 20 €. V každom prípade je to proste vec, ktorá je o zárobku, nie o novinárskom informovaní. A teraz tá druhá vec, tá druhá časť. Ja ako občan Slovenskej republiky mám nejaké práva a myslím si, že ich nemám mať menej, ako ich má hociktorý iný občan Slovenskej republiky. V rámci to platí. Zákon to nerozlišuje, ani ústava to nerozlišuje, ani žiadny zákon, hovorí, že všetci máme rovnaké práva. To je základný princíp slobodnej a demokratickej krajiny. Ale na základe niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že politik musí v niektorých situáciách zniesť väčšiu kritiku. To znamená, my sme v tejto veci menej chránení na základe vlastne našej úlohy, pretože sme sa rozhodli, že budeme vystupovať, a tým pádom preto aj moja aktivita smerom k žalobám je nulová. Pretože mi to nedáva proste, hovorím, ten čas idem stráviť lepšie. Ale tu neplatí, že by novinári mali mať väčšiu ochranu ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý sa v tom svete pohybuje. Toto už je z môjho pohľadu deformácia a nevyváženosť, najmä preto, že tie žaloby slúžia na to, aby stále ostala tá demokratická diskusia v rovine pravdy. A vy označujete každú žalobu za šikanóznu, ktorú podá politik, pretože to robí Smer. Vy ich môžete podávať, ale my by sme ich nemali podávať, pretože vy si myslíte, že Smer by mal mať menej práv. Ale v tomto prípade platí, že tým zabezpečíte definitívne, že načo písať pravdu. Denník N vlastne dlhodobo píše konšpiračné teórie vo váš prospech a snaží sa vám podporiť. Mne to nevadí. Zabezpečili ste si to tak, je to tak, váš volič to ocení. Bude to presne o tom. V zásade myslím, že každý raz si tú pravdu nejakým spôsobom bude môcť preukázať, ale navyše ja hovorím, že nie je možné pri tomto stave ignorácie niektorých faktov, nenávisti, naozaj používaní výrokov ako je treba, aby kvičali tí, čo neočkovaní ako svine na bitúnku, aby takýto novinár napríklad mal viac práv, že ho nemôže strana, ktorej sa dotýka, žalovať. Pretože tá ochrana, ktorá je daná v Občianskom zákonníku a v ústave ako nedotknuteľnosť osoby, je potrebné rešpektovať. Vynahradzujete štandardnú prezumpciu neviny. Dokonca tuto pani poslankyňa Kolíková povedala, že sa nadužíva prezumpcia neviny. To je presne to, že nenávidí Ústavu Slovenskej republiky. Nenávidí demokraciu, nenávidí slovenský právny poriadok, lebo prezumpciu neviny dokonca rešpektovali aj komunisti. Čiže, ak vás niekto označí, pani poslankyňa, za fašistu, tak má proste pravdu, pretože to boli jediní, ktorí neuznávali prezumpciu neviny. To znamená, v tomto prípade platí, že buď máme ústavu a budeme ju všetci rešpektovať, alebo tú ústavu nemáme. A ústava nepriznáva viacej práva, preto si myslím, že ten návrh, ktorý predložil pán poslanec, je samozrejme, teda pán minister, je absolútne v súlade s našou ústavou, pretože nepočul som počas vášho prejavu, že by ste povedali, že jeho návrh je v rozpore s ústavnými právami, že ten návrh je v rozpore s nejakým právnym poriadkom. Jediné, čo tu obhajujete, je, že chudáci novinári by mohli byť stíhaní šikanózne. A to si myslím, že je problém. To už je vecou súdu a súdy viackrát preukázali nám a poslali naše žaloby do smútku, ako sa hovorí, niekde potvrdili, niekde sme vyhrali, niekde sme prehrali. To je vec spravodlivá. My budeme poukazovať na niektoré veci. Ale chcete zabezpečiť neodôvodnenú výhodu jednej skupine ľudí, ktorá vás podporuje. Dobre, to sa vrátim k tomu konfliktu, to nemusí tu stále riešiť dokola. Ktorá ale nie je adekvátna. A v tejto súvislosti si myslím, že je to jeden z chybných krokov, ktoré urobila samozrejme Európska komisia alebo Európsky parlament. A to sú presne tie príbehy, že dnes, a pýtala sa ma to aj tu pani poslankyňa Jurík, v súvislosti s tými migrantmi. O tom by ste vedeli veľa rozprávať. V súvislosti s tým, že aká situácia bola. Tu sa jednoducho ľahko stratí pamäť, ako to v roku 2022 bolo presne. A novinári už píšu iba nový príbeh. A vy musíte mať možnosť, tí, ktorí na to majú čas a chcú sa brániť, lebo mnohí takí sú. Tak musia mať možnosť sa brániť voči lžiam a konšpiráciám, ktoré sú. Vy častokrát napríklad, keď bolo treba, ste podali desiatky žiadostí voči aktivistom. Vy ich môžete nazývať extrémistami a niektorými fašistami a podobne všetkými tými najhoršími slovami, ale pravda je, že stále sú tu občania Slovenskej republiky, ktorí majú rovnaké práva. A to je ten problém, ktorý momentálne mi najviac vadí pri tej našej diskusii, že snažíte sa ignorovať tie základné piliere, na ktorých ústava stojí. Jednak to, ako som už povedal, prezumpciu neviny, je to jedna zo základných zásad, ktorú, hovorím, dokonca rešpektovali aj komunisti. To je, čo povedať, nie veľa práv rešpektovali, ale toto bolo rešpektované. A bolo to jedno zo základných vecí, ktoré sa vlastne všetci právnici učili a napriek tomu to nerešpektujete. Dobre, nechcem vysvetľovať to, že raz sa to vždy každému vráti, keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do občianskych Keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do Občianskeho zákonníka a z neho pochopiteľne aj do sporového poriadku. A preto je dôležité to rešpektovať. Toto by bola anomália, ktorá je podľa môjho názoru neakceptovateľná. To, že vy tvrdíte, to je práve tá demokracia, že môžete mať názor. Ja netvrdím, že je nesprávny, je iný ako môj. Vy si myslíte, že je dôležité, aby skupina ľudí novinárov mala špeciálnu ochranu, aby mohli slobodne písať klamstvá a nehrozilo im za to žiadne žiadne postihnutie. To znamená, že to, čo sa tu vy snažíte predstavovať, nazývate to cudzími výrazmi a rôznymi anglikanizmami, je, že chcete, aby mali novinári zavedenú imunitu voči tomu, že píšu klamstvá. A to je ten súboj, ktorý tu práve teraz zvládate alebo zvádzate s pánom ministrom spravodlivosti. Ja si myslím, že snaha poukazovať na to, že kedy a odkiaľ to prišlo, jasné. Ja vám za seba hovorím, nie som súčasťou Úradu vlády, že som takisto proti. Každý mal iné práva. Všetci majú mať rovnaké. Už dosť, že ako politici musíme rešpektovať v zmysle starej judikatúry, že moje práva na ochranu v prípade slobody slova sú nižšie ako všetkých ostatných občanov Slovenskej republiky. Ale všetci ostatní občania Slovenskej republiky sú nie povinní rešpektovať, že oni môžu písať čokoľvek a nemôžu sa brániť. A to už považujem za veľký problém, pretože takých obetí tu máme veľa. A máme dokonca obetí, ktoré medzičasom už zomreli. A to je Milan Lučanský, nebol to politik. Milan Lučanský nebol politik. Bol to policajt, ktorý bojoval s mafiou, keď ostatní sa báli. Je to tak. Ale noviny sa rozhodli, že ho treba zničiť. Trvá zničenie. Bol to nejaký pán Senko, ktorý hovorí o tom, že, že jednoducho… Opýtaj, prosím, pani poslankyňa. Kolegovia, poprosím vás. Kolegovia, nechajme pána ministra hovoriť a potom pani poslankyňa vystúpi, nech sa tu neprekrikujeme, fakt, prosím. Podal podľa nej šikanóznu žalobu na pána Bárdyho a jej vysvetľujem, že som proti tomu, aby mal pán Bárdy viacej práv, ako mám ja. A navyše, keď to robí samozrejme za peniaze s nejakým komerčným záujmom, že tam nie je dôvod, aby bol preto chránený. Preto hovorím, že ste použili ten príklad absolútne nesprávne, pretože v tomto prípade vy chcete chrániť obchodnú aktivitu človeka, ktorý chce použiť cudziu tvár na to, aby sa mu zvýšil predaj. Tak to je presne to, čo je ten zlý príklad, aby som úplne presne uviedol. A tie ostatné príklady, ktoré iba hovorím, sú deformácie, ktoré sa snažíte nejakým spôsobom poukazovať a tvoriť v rámci Slovenskej republiky, ktoré sú v príkrom rozpore so samotnou ústavou a so samotným občianskym právom. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie. [13:02] Martin Dubéci Pán minister, sedem faktických poznámok, prvé od pani poslankyne Števulovej. Viete [13:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja začnem asi teda, že deklaráciou, keďže pán minister obrany má pocit, že mám deklarovať konflikt záujmov, tak deklarujem konflikt záujmov, ktorý mi pripisuje pán minister obrany, aby teda bol šťastný a toto sme mohli odložiť. A venujme sa teda už v podstate veci. Pán minister obrany, ja v prvom rade by ma zaujímalo, že či Kallan Legal obhajuje Roberta Fica v tom spore s Bárdym, lebo to, čo ste tu predviedli, ma mi pripomínalo aj z časti tú žalobnú argumentáciu asi, ktorá tam je, takže to by ma zaujímalo. A po druhé, asi by ste si aj mohli prečítať, o čo ide v tomto návrhu zákona, o ktorom sa my tu bavíme už pol dňa, pretože tam nejde o nejaké nadpráve. Tam ide o ochranu ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej účasti, čiže nielen novinárov, ale kohokoľvek, kto využíva právo na slobodu prejavu, čiže aj tých ľudí, o ktorých ste vy hovorili a ktorých obhajujete a nazývate ich bojovníkmi za slobodu prejavu pred šikanóznymi žalobami mocných ľudí, či už politikov alebo firiem alebo hocikoho iného, kto má väčšiu moc ako napríklad títo aktivisti za slobodu prejavu. Takže o to tam ide, hej? Tak si to, prosím vás, naštudujte a potom tu meditujte 20 minút o ničom. Vďaka. Tam bol sen z Bročku. [13:04] Martin Dubéci Vystúpil minister. [13:04] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Obrany k zákonu Lex Šutaj Eštok a 20 minút splietal o tom, že si máme pripustiť konflikt záujmov. Aký konflikt, roboty mám ja vy pripustiť? Akých záujmov? Ja mám jediný konflikt a to je s vašou vládou kšeftárstvo. S tým, že ste rozprávali, že ani náboj na Ukrajinu a teraz kšeftujete, dali ste Trnádovi zarobiť obrovské peniaze. Vieš, aký mám konflikt záujmov ja? Ja mám konflikt záujmov, že ste predražili tú kukuricu a nabaľujete sa. To je môj konflikt záujmov. To ako naozaj, to je, to ja s tým nemôžem súhlasiť. Čo robíte, ako zdierate Čechov. Lučanského si spomínal? Vau. Ale veď nepovedal generálny prokurátor, nebolo vyšetrovanie Lučanského? Nebolo to vyšetrené? Nebolo, nebolo povedané, že to je, že to je samovražda? Kedy pripustíte to, čo sme pripustili my, Robo, aby ste dali vyšetrovací tím, ktorý vyšetrí streľbu na Róberta Fica? Veď ty si tam ukazoval nejaké prúškované šedé sako a Robert Fico mal na sebe modré sako. Ty si ukázal prestrelené topánky a keď bol Robert Fico s mladou prokurátorkou v Chorvátsku, tak mal prsty ako Ježiš Kristus vycmúľučkované. Kedy vy pripustíte toto? A konflikt záujmov? Ty sa nehanbíš, pán minister? Kedy si prizná Gašpar konflikt záujmov, keď tu sedel a predkladal zákony, ktorého mali obhajovať? Kedy si to prizná? Ja mám konflikt záujmov s vašou vládou. Naozaj. Namiesto toho, aby ste tu predkladali zákony, ktoré budú pomáhať ľuďom, aby bol lacnejší benzín, ako ste sľubovali, lacnejšie potraviny, tak vy sem prídete s takýmto zákonom a ty ešte vystúpiš a rozprávaš tu o tom, že no vy ste v konflikte záujmov, lebo vy obhajujete novinára, ktorý na tom zarába. Vy zarábate na slovenskom národe a toto je ten konflikt záujmov, ktorý ja mám. Pani poslankyňa Plaváková. [13:06] Martin Dubéci Ďakujem za slovo. Mňa teda tiež pobavila [13:06] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tá pripomienka ku konfliktu záujmov, lebo škoda, že tu nie je pán Žiga, ale ja som si nevšimla, že by deklaroval svoj konflikt záujmov, keď hlasoval za zákon, ktorý mu pomohol zbaviť sa statusu obvinený, alebo pán Gašpar, ktorý tu pravidelne hlasuje za návrhy zákonov, ktoré mu majú pomôcť sa zbaviť statusu obžalovaný, takže neviem, keď teda tu máme záujem na tom deklarovaní konfliktov záujmov, možno do vlastných radov by sa bolo treba pozrieť. A teda k tomu, že vraj chceme pre novinárov neodôvodnenú výhodu. Ale ja neviem, pán minister, či ste si všimli, že vy tu idete prijímať zákon. Vy ste predložili vládny návrh zákona, ktorý bude chrániť proti SLAPP žalobám. Problém je, že len proti tým, ktoré majú nejaký cudzí prvok. A teda veľa ste hovorili o rovnosti, ale práve tento návrh vytvára nerovnú situáciu, pri ktorej vzniká, použijem vaše slová, anomália, že špeciálna ochrana sa bude týkať len tých prípadov, kde je cudzí prvok. A o tom sa tu my bavíme celý deň. Čiže to by ma zaujímala odpoveď na túto otázku. Prečo je to v poriadku? V prípade, ak sa tá situácia týka prípadu s cudzím prvkom, a prečo takúto ochranu neposkytujeme, ak sa týka len národnej úrovne? O tom sa tu bavíme už štvrtú či koľkú hodinu a na toto sa pýtame a na toto sme nedostali odpoveď, lebo ten návrh na začiatku tak znel, že bude ochrana zabezpečovaná pre všetkých proti šikanóznym žalobám. Či už s cudzím prvkom alebo bez cudzieho prvku. A teraz tu máme nerovnú situáciu, anomáliu. Takže toto by ma zaujímalo. Na toto aká je odpoveď? Prečo tu vytvárame túto nerovnú situáciu? Ďakujem. Tam poslať do stavu. [13:08] Martin Dubéci Pán minister [13:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kaliňák, ak by som mal to vaše poučenie, že poslanci, ktorí vystupovali, mali deklarovať konflikt záujmov, tak vás upozorňujem, že aj vy ste mali deklarovať konflikt záujmov, lebo vo svojom vystúpení ste obhajovali záujmy Roberta Fica, ktorý je vám blízkou osobou, a teda mali ste to pomenovať predtým, ako ste vystúpili, ale teda bolo by to úplne absurdné, aby sa toto vyžadovalo takýmto spôsobom od politikov, ale ako bonmot je to dobré, dobre. A pokiaľ ide o tú žalobu Roberta Fica proti Petrovi Bardymu, no môžeme veriť tomu, že je to naozaj iba snaha chrániť svoju osobnosť pred komerčnou aktivitou tým, že sa žaluje kvôli fotke na obálke a že nejde o snahu reagovať na kritický obsah tej knihy. Môžeme veriť rôznym rozprávkam, ale teda ako dospelí ľudia by sme už takýmto rozprávkam veriť nemuseli. Je to typická šikanózna žaloba. Mimochodom, Peter Bárdy napísal knihu aj o Igorovi Matovičovi, ktorá sa volá Obyčajný Matovič: Homo vulgarius a je tam tiež vyobrazený Matovič, nielen tvár, ale celý Matovič. Ja teda nemám žiadne sympatie k Igorovi Matovičovi, ale neviem o tom, že by Igor Matovič žaloval Petra Bárdyho za to, že použil jeho podobizeň na obálke tej knihy a ten obsah tej knihy tiež nie je nijako láskavý voči Igorovi Matovičovi. No ale najviac ma zaujalo to tvrdenie, že ešte aj komunisti rešpektovali prezumpciu neviny. Ako rešpektovali komunisti prezumpciu neviny v procese s Miladou Horákovou, v procese s Rudolfom Slánskym, v tých politických procesoch na začiatku 50. rokov, ale aj potom v 70. rokoch s disidentmi, chartistami? Tam bola rešpektovaná prezumpcia neviny podľa vás? [13:10] Martin Dubéci Pán poslanec Senka, pán minister, spomínali [13:10] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ste, že vy sa s novinármi nesúdite, pretože tých výtlačkov by bolo veľa a bolo by to veľmi jednoduché. Mne to veľmi pripomenulo výrok Donalda Trumpa, keď americkí hokejisti vyhrali zlatú olympijskú medailu, tak takisto sa nechal počuť, že Amerika vyhráva všade a už nevie, čo s tými víťazstvami má robiť. A tak ako všetci, čo počuli ten výrok, tak sa na tom zasmial, tak si myslím, že aj na tom vašom výroku je dosť, čo na pobavenie a tak ako sú falošné tie americké víťazstvá, tak tak by boli zrejme falošné aj vaše víťazstvá voči novinárom. Ale neviem, či ste povedali zámerne, alebo je to iba taká zhoda myšlienkových pochodov alebo vnímania nazerania na svet. Ale tak ako je aj Donald Trump taký pomstychtivý a tak mnohí sú takí práve aj vo vládnej koalícii, aj ministri vo vláde, pretože každý mesiac sme svedkami jedného z takýchto pokusov. Či je to snaha o zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie alebo aj tento zákon, kde naozaj Matúš Ježov si dodatočne rieši svoje boliestky s prehratým súdom. No a keď hovoríte o ústavnosti, tak pozrite, len za ostatné mesiace vám Ústavný súd stopol novelu zákona o kajúcnikoch. Stopol vám zrušenie úradu na ochranu kajúcnikov, ktoré ste nakoniec museli zrušiť. Takže aj s tou ústavnosťou by som naozaj veľmi povážil, lebo je to viac ako tragické. Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, hanul ja kľudne. [13:11] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne za slovo. [13:12] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Kaliňák, vás je naozaj fascinujúce počúvať, lebo mne príde, že vy máte naozaj odpoveď na všetko a niekedy mám pocit, že si tam na úrade vlády píšete nejaké manuály, ktoré si rozdávate. V straníckej centrále a je zaujímavé vás počúvať hovoriť o spravodlivosti a o právach ľudí a keď teda práve na Slovensku za vašich vlád sa nevyšetrovala korupcia a vy ste bol človek, ktorý povedal teda, že korupcia na Slovensku neexistuje. Mňa by zaujímalo, či si to ešte stále myslíte, lebo mali sme možnosť vidieť, keď sa rozviazali ruky polícii a prokuratúre, koľko káuz sa vyšetrilo, koľko ľudí bolo obvinených a ako pokrivený bol systém, ktorý ste vy vytvorili za vašich vlád. Takže, skutočne, mne je to ľúto, že takíto politici takú dlhú dobu vedú našu krajinu a presne takto tu aj, žiaľ, vyzerá po tých vašich vládach. Ďakujem. Reagovať asi chce pán minister, či nie? [13:13] Martin Dubéci O, do rozpravy. OK. Takže o slovo požiadal pán Naď, minister. Ďakujem pekne. [13:13] Robert Kaliňák Za slovo. Čiže by som skúsil tak nevynechať tie jednotlivé veci. Pani poslankyňa Števulová, no veď stále o tom hovorím. Že vy chcete, aby niektorá skupina ľudí, dobre, nielen novinári, ale aj aktivisti, mali určité väčšie práva ako máte? O kom rozprávajú a na ktorého útočia? A ten sa podľa vás nemá mať možnosť adekvátne brániť a prenášate na neho rôzne povinnosti, ktoré by mali sťažiť prístup k spravodlivosti pre toho človeka, ktorého vy nazývate mocný. A to podľa čoho presne vieme? To znamená, sú určití ľudia, ktorí, dajme tomu, predstavme si tie vaše firmy, ktoré ste spomínali, tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného. Aj jeho Proste spomínali tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného, aj jeho osobné dane z príjmu, ktoré platí. Ale podľa vás by mal mať menšie práva ako niekto, kto dane, dajme tomu, neplatí alebo sa nepodieľa na tom štáte, ale zase má skvelú vyhriedeľku, ako hovoria naši bratia Česi, alebo teda vie dobre rozprávať a dobre niekomu nadávať a keď… A to si myslím, že je nevyvážené. Neviem úplne presne odpovedať na poznámku pani poslankyne Plavákovej. To asi súvisí s tým gold platingom, o ktorom to tu vy hovoríte, alebo pápežskejší ako pápež, keď by som to povedal po slovensky. Súvisí to s tým, že to je vlastne stanovisko Európskej únie a preto sa rešpektuje, že chcú, aby v týchto medzinárodných prvkoch niečo prebiehalo, ale my máme právo si rozhodnúť, ako to chceme na Slovensku, pretože podľa môjho názoru naozaj ešte tá naša demokracia nie je tak strašne ďaleko, aby sme si naozaj vážili jeden druhého a prevláda tu viacej tá nenávisť, v ktorej sa dopúšťame samozrejme kritiky, ktorá nie je úplne presná a radi používame lži a klamstvá. Voči útokom na nás, to znamená, vy ich používate veľmi radi, aj dneska tu nejaké zazneli, rád ich opravím aj pani poslankyňu Hanuliakovú. Určite sa k tomu ešte dostanem. Takže to sú jednotlivé veci, ktoré pre nás znamenajú, že musíme sa vrátiť do stavu, ktorý možno si aj pán poslanec Dostál bude pamätať ešte pred rokom 2010, kedy aj tá diskusia bola naozaj menej náročná na to, aby jeden musel žalovať druhého a aj novinári viacej zvažovali, že mali by sme sa pýtať druhej strany, mali by sme chcieť všetky informácie a nebudeme vypúšťať len hneď nejakú fikciu, ktorá sa nám hrozne hodí do plánu, aby sme opätovne mohli o niečo ďalej obviniť samozrejme SMER. A to je presne jedna z tých vecí. Vyjadril sa tu pán poslanec Pročko, ktorý už teda odišiel, kedy on hovorí o veciach, ktoré napríklad tu spochybnil útok na Roberta Fica. Spochybnil atentát na Roberta Fica tu pred chvíľou. Áno, tu v parlamente je chránený, môže to robiť. Svedčí to o ňom, pretože podľa neho mu nič nebolo, lebo on to videl, lebo on ako odborník to videl, že keď bol v lete na dovolenke, tak mal pekné prstíky. Počuli ste, čo povedal? Veď to je hrozné. Čiže mal by sa tu každý vyzliekať, že či má dostatočne viditeľné rany po tých štyroch ranách. Či je to dostatočne vidieť podľa poslanca Pročka. Čiže to sú také tie smiešne veci, ktoré ešte sa neposunuli ďalej a ktoré ja osobne nie som ochotný akceptovať práve preto, že tento typ politiky, ktorý produkovali samozrejme kolegovia, to niekam doviedli. Spomenul pána Lučanského. A povedal, že predsa Generálna prokuratúra vyšetrila len, že to bola samovražda. Ale ja hovorím o niečom inom. To je o tej prezumpcii neviny, i keď v tomto prípade si my dvaja musíme vyložiť, čo je prezumpcia neviny, čo sme mali na mysli a aj vy máte pravdu a ja som myslel niečo konkrétne. Pretože v tomto prípade hovoríme, že pán Lučanský bol vo väzbe nezákonne. Preto je štát zodpovedný za jeho smrť. Preto je pani Kolíková zodpovedná za jeho smrť. Pretože tam nikdy nemal byť. Keby v tej väzbe nebol, nedošlo by k samovražde. Nehovoriac o tom, že doteraz naozaj vyšetrené nebolo ten proces tých jeho zranení. Na rozdiel od pána Pročka a ostatných, ja som vo väzbe bol. V tej istej cele. Keď sa na ňu pozriete, tak hľadáte ten priestor, kde sa dá na tej papuči špotknúť a zlomiť si nadočnicový oblúk. Viete, to nie je úplne dostatočne dobre možné. Tam je proste malý priestor. A neexistuje tam taká tá hrana, pretože tam v zásade máte dvojposchodovú posteľ. Čiže ja hovorím o tom, že štát v rokoch 2020 – 2023 zneužíval svoju moc na to, aby svojich oponentov, napríklad v prípade pána Lučanského, ktorý povedal, že sa politizuje polícia, aby ich potrestal, umlčal a zavrel ich do väzby. Verím, že s tým nesúhlasíte, že toto by malo byť možné. Bez adekvátnych znalostí. Pretože jediný, kto svedčil v prípade pána Lučanského, bol jeden jediný kajúcnik a nič viac. Nikto iný to nepotvrdil. To znamená, presne ako ste mali možnosť vidieť rozsudok Najvyššieho súdu, a teraz to pani Hanuliaková spomínala, že čo sa dialo po roku 2020 – 2023. Áno, nezákonnosti sa diali. A postupne jednotlivé rozhodnutia súdu ukazujú, že to bol nezmysel. Postupne rozhodnutia súdu ukazujú, že jednotlivé kauzy, ktoré si predchádzajúca vláda vymyslela, boli nezmysel, lebo tie kauzy, o ktorých spomínali, také tie veľké, viete, že sa ukradlo tam, ukradlo sa, to sa nestíhalo nič. Veď ja som sa pýtal, kde je stíhanie Hradu, o ktorom sa hovorilo, že sa vlastne celý Hrad ukradol. Kde boli stíhania ďalších káuz, o ktorých sa tu vlastne vtedy hovorilo v roku 2015 až 2018? Žiadna z nich sa nestíhala. Preto sa zistilo, že to bol čistý politický výmysel. OK, môže byť súčasťou nejakej politickej hyperboly, ktorú radi používate, aby ste sa stali proste populárnejšími pre vašich voličov, že tu sa strašne niečo kradlo, ale na konci dňa ja som musel byť obvinený nie z káuz, že sa niečo ukradlo, ale že som mal tlačovú konferenciu, na ktorej som povedal, že Kiska je daňový podvodník. Za to som bol vo väzbe. Rozumiete ma? Čiže za žiadnu takú z tých káuz, ktoré vy tu hovoríte, že sa ukázalo tými konaniami, my sme nebojovali proti korupcii. Ja som nebol obvinený z korupcie. Ale bolo to o tom, že to je to zneužívanie toho systému. To, o čom tu dnes hovoríme, že chcete, aby niektorí mali viacej práv, pretože aj ich slová v podstate doviedli k tomu, že tu sa určite niečo muselo diať a my ich musíme všetkých odsúdiť. A na základe týchto vecí niektorí ľudia konkrétne zomierali. Samozrejme, tomu lacnejšiemu benzínu nebudem akože sa nejako širšie rozvádzať, čo povedal pán Pročko. Tak myslím si, že ste videli tabuľky a toto je tiež zaujímavé. Napriek tomu, že bolo jasné, že Slovensko je suverénne najlacnejšie, stále je v nafte v okolitých krajinách. A zásadne, nie trochu. A v benzíne takisto hrá medzi najlacnejšie krajiny v Európe. Vy ste urobili tlačové konferencie, začali ste tvrdiť, že to je drahé. A dúfali ste, že tak ako vám mediálni poradcovia hovoria, že poviem klamstvo von, veď to sa chytí. Budú to všetci hrať. Ale denné tabuľky ukazujú, že je to inak. Potom kritizujete vládu, že prijme opatrenie, aby sa neminula tá lacná tekutina, či už v podobe benzínu alebo nafty, aby ostala pre našich občanov Slovenska, že máme dvojité ceny pre cudzincov a pre Slovákov. To je ale aká schizofrénia. Na jednej strane tvrdíte, že sú drahé, a potom kritizujete naše opatrenie, že nie je európske, keď chránime náš trh, aby pre našich občanov ostalo čo najviac nafty a benzínu, že nútime cudzincov tankovať drahšie. A práve tu sa zachovala vláda tak presne, ako sa má. Napriek tomu, že ste kritizovali. A kto z vás robí presne to, čo ľudia vidia? Však povedala pani poslankyňa Juríková, že voliči nie sú hlúpi. Áno, presne tak, nie sú hlúpi. Preto vám na všetky vaše klamstvá neskočia. Pretože tu platí, že on vidí, keď príde na tú pumpu a keď vidí, koľko sa tankuje nafta v Poľsku alebo v Maďarsku alebo v Čechách alebo v Rakúsku, pochopiteľne. A toto je ten rozdielny prístup. Je to dobrý príklad na všetky tieto veci. Pánovi poslancovi Dostálovi. Pán poslanec Dostál, to, o čom hovoríte vy, boli politické procesy v 50. rokoch, ktoré s prezumpciou neviny nemali nič, pretože nie ten politický proces, jeho problém nebola prezumpcia neviny. Jeho problém boli vymyslené obvinenia. Presne také isté, ako boli v rokoch 2020 – 2023. Akurát, že počas 50. rokov na to doplatilo omnoho väčšie množstvo svojím životom. Áno, Milada Horáková a mnohí ďalší sú toho úplne zrejmým príkladom, ako vyzerá politická mašinéria. A keď si prečítate rozsudok Najvyššieho súdu o postupe pani Pamely Záleskej, tak to extrémne pripomína 50. roky. Ignorácie svedeckých výpovedí, ignorácie dôkazov. Vymazávanie všetkých dôkazov v prospech obvineného. To je presne to, čo ste spomenuli. My sme späť. Politické procesy z 50. rokov boli späť počas rokov 2020 – 2023. Úplne jednoznačne, prečítajte si, prosím, rozsudok Najvyššieho súdu a tam to budete vidieť, ako jeden sudca sa rozhodol, že zneužije svoju moc a nepripustí žiadny dôkaz, ktorý by bol v prospech, ktorý by oslobodzoval a ktorý to urobí. Najvyšší súd rozhodol o tom, že celý tento proces bol nezákonný. A to je rozhodujúce. To by mal byť výkričník aj pre vás, vážené dámy a páni v Progresívnom Slovensku, že to, čo hovoríte, nie je pravda, lebo jeden z vašich kolegov hlasoval napríklad za to, aby bol Robert Fico vzatý do väzby na základe vymysleného obvinenia. A dnes povie, že on to neľutuje, lebo to je správne. To je práve ten príklad o tom, že ako sa zneužíva moc a mali by ste to vedieť. Čiže myslím si, že v tej prezumpcii neviny jednak nás to všetkých učili. My sme približne rovnako… Trochu ste mladší, pán poslanec Dostál, ale faktom zostáva, že aj v komunistickej literatúre, lebo už sa potom menili skriptá. Alebo rovnako sme starí. A to je jedno. Proste neviem, kedy ste študovali právo. V mojom ročníku alebo neskôr? Ešte ste mali komunistické skriptá? Trochu neskôr. Dobre. Či platí, že aj tam aj všetky rozsudky, ktoré, všimnite, z komunistických čias, sú prísne anonymizované a nie tak ako dnes, že je B riaditeľ obchodnej spoločnosti, vymyslím si Oxion. Hej? Vyslovene anonymizované tak, aby nebolo možné určiť v rámci verejnosti, kto je ten, ktorý je v priebehu trestného konania. Až do jeho právoplatného odsúdenia, kedy sa stane samozrejme už odsúdeným a právoplatne odsúdeným páchateľom. Čiže o tomto som hovoril a absolútne s vami súhlasím, že komunistická sila zneužívala justíciu, to je nepochybné, najviac po roku 69, samozrejme, po federalizácii už to bolo výrazne menej a disidenti, najmä si všetci pamätáme v zásade trestný proces s Jánom Čarnogurským a doktorom Maňkom, ešte krátko pred revolúciou a jeho slávnu záverečnú reč, ktorú prednášal vlastne pred Mestským súdom v predvečer samotnej revolúcie. To si myslím, že sme všetci ako študenti práva na Internáte M. D. Jána počúvali, ale áno, ale toto sme predsa chceli, aby sa už nikdy nevrátilo. Toto sme chceli, aby sa nikdy nevrátilo, aby ten proces bol spravodlivý, aby každý mal umožnené, že sa môže naozaj brániť. Že ten prokurátor má vyhľadávať veci tak v prospech ako aj v neprospech rovnakou mierou a ukážte mi jeden prípad z rokov 2020 – 2023, kde prokurátor vyhľadal vec v prospech obvineného. Jeden prípad. A keď sme to núkali takým prokurátorom ako Repa, Šúrek, Harkabus, nič. Slepý a hluchý. Len zničiť, lebo to je ten pokyn. To je tá mašinéria, ktorá fungovala a na konci dňa tú vizitku samozrejme dala nakoniec rozsudok Najvyššieho súdu. A to je ten problém, pani poslankyňa Hanuliaková, ktorá sa vyjadrovala. Samozrejme, to je zase ten novinársky prístup a keby ste mali záujem naštudovať si, ako to presne bolo, aký ten môj výrok bol. Je to môj rozhovor s agentúrou TASR. Rok si nespomeniem, bude to možno Vianoce roku 2017, možno 16, kde znela otázka, koho budúci rok obviníme. A ja som odpovedal, no tak až budú dôkazy, tak toho obviníme. A tak nie, nie sú dôkazy, neobviníme nikoho. A to je celé, z čoho vznikol ten váš výrok, že hovorím, že korupcia neexistuje. Môžete si to prehrať a vtedy budete sama v sebe vedieť, že používam hyperbolu novinárov, ktorá je obľúbená, alebo si vypočujem realitu, že chcem vedieť fakt. A keď chcete teda porovnanie, tak v podstate za tých rokov 2020 – 2023 žiadny vysoký predstaviteľ SMER-u, ako vidíte aj ostatní, ktorí sú v iných stranách, nebol z tej korupcie, o ktorej hovoríte, obvinený. Ale teda odsúdený. Ale v prípade… No však obyčajne sme boli nezákonne, potom to bolo zrušené, hej? Boli oslobodení, pani poslankyňa Španíková. Pán Kováčik bol oslobodený, odsúdený nie je v ničom. Nie je odsúdený právoplatne v ničom. Sedí? Výborne. A to je o tej prezumpcii neviny. Vy by ste to hrozne chceli, že? Je to vaším celoživotným snom, vašou hroznou snahou, že konečne niekoho by som chcela zničiť, lebo mám nejaký iný komplex vo svojom živote, čoho sa mi nedostáva. Ale faktom zostáva a ten je neodškriepiteľný, pani poslankyňa, že ak niekto urobil stíhanie korupcie proti najvyšším predstaviteľom vlády, kvôli najvyšším predstaviteľom vlády a ktorý bol naozaj odsúdený a dokonca to boli ministri, tak to bol Tibor Gašpar, ktorý ako prezident Policajného zboru začal trestné stíhanie v kauze nástenkového tendra, ako iste viete. A aj ho dokončil počas toho, ako bol prezident. Aj boli obvinení dvaja ministri. Ja neviem, chvíľku ste boli vy, pán prezident, pán Spišiak, ja viem, ale prvé obvinenie a druhé obvinenie bolo naše. Čiže sa začalo vyšetrovať v 2008, skončilo sa v 2015, nasledovala obžaloba a nasledovalo odsúdenie. Dokonca traja ministri boli obvinení. Čiže nemôžete, a to je tá chyba pána Hlinu, ale on si nečíta fakty. Jeho fakty nezaujímajú. Má rád rozprávky. Platí, že áno. Aj Tibor Gašpar vyšetroval najvyššiu korupciu na najvyšších miestach a dokonca bol úspešný, pretože tí ľudia boli právoplatne odsúdení a dokonca vykonali tresty. Ale na to strašne radi zabúdate, aby ste mohli hovoriť, že počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. Počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. A to je ten základ, že zásadne sa vyšetrovala, prosím. Čo hovorí generálny prokurátor? Poprosím vás naozaj, pán minister, poslanci, budete reagovať na seba, ale naozaj… Pán generálny prokurátor povedal, že situácia s vyšetrením korupcie je podľa mňa zlá. Ale platí, že povedal o sebe, že vlastne prokuratúra je zodpovedná za dozor nad trestným konaním. To znamená, to bola kritika predovšetkým do svojho vnútra, že chcú omnoho viacej sa tomu venovať, pretože doterajšie obvinenia väčšinou skončili oslobodením. Zoberte si, ako končí Búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení, lebo ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejší na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí. Oslobodením. Zoberte si, ako končí búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení. Lebo, ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejšie na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí, ktorá týchto ľudí verejne v novinách odsúdila, by mala mať verejne viacej výhod, aby to mohli robiť ešte viacej a tú nenávisť šíriť ešte viacej. A to ja považujem za zásadný problém, ktorý, podľa mňa, sa tu v dnešnej dobe takýmto spôsobom vyskytuje. To znamená, musíme si uvedomiť, že všetci majú mať rovnaké práva. Vraciam sa k tomu bodu, aby som reagoval na všetky veci a k tomu, čo ste povedali vy, pani poslankyňa Števulová, že ten základný princíp, prečo sme proti, alebo prečo aj ja som proti, je, že táto skupina nemôže mať viac práv, pretože tu dochádza k zásadným zneužívaniam aj tých, ktoré už dodnes majú. A preto by mali mať všetci rovnaké práva, aby sa mohli brániť adekvátne voči takýmto útokom, ktoré častokrát bývajú nepravdivé, lebo história nás učí, že aj v prípade napríklad Búrky prichádza jeden oslobodzujúci rozsudok za druhým. Aj včera bol nejaký ďalší oslobodzujúci, teraz neviem úplne, v ktorej kauze, bol oslobodzujúci aj pán Martin Rybár. Pán advokát Martin Rybár, na ktorom si Čurillo si zgusli preto, lebo ich vytáčal. To bola tá jedna z tých vecí. Bol dva roky, 20 mesiacov, tuším 20 mesiacov vo väzbe, kde mu zničili zdravie a dnes ho súd oslobodil v tejto veci. Tak mi vysvetlite, v akej krajine sme to žili pod velením čurilovcov, špeciálnej prokuratúry a samozrejme niektorých sudcov Špeciálneho súdu. A to je práve ten problém, ktorý sa my snažíme odstrániť tými vecami, ktoré vy kritizujete. To vy kritizujete. A našim podaniam vyhovel Ústavný súd, ktorý jednoznačne povedal, že tieto napríklad ustanovenia Trestného zákona sú v rozpore s ústavou. Áno, iste. Prijali sme zákon, tu kolega Dušenka kritizoval, ktorý Ústavný súd povedal, že je protiústavný. To je ten systém kontrolných bŕzd a váh. Ja som presvedčený, že nie. On je presvedčený, že hej. Kto má viacej moci? Ústavný súd. A ja ho musím rešpektovať, lebo to je tak v poriadku. Nestalo sa to prvýkrát, rovnako ako zákony z diania OĽANO boli protiústavné, ktoré obmedzovali osobné slobody ľudí, ktorých nútili byť doma. Veď to Ústavný súd povedal. To znamená, že to je ten základný problém, že to je ten Ústavný súd, ktorý tu má byť a má to tu chrániť. A práve preto, aj v tomto prípade, budem proti tomu, aby niekto získaval nad rámec práv, ktoré má garantované ústavným zákonom, lepšie postavenie ako zvyšok spoločnosti, pretože to by bola zásadná nerovnováha. Na vaše vystúpenie deväť faktických prvá od [13:32] Martin Dubéci Pani poslankyne Števlovej. No, vráťme [13:32] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa k faktom. V prvom rade súhlasím s vami, dochádza tu k zásadnému zneužívaniu. Dochádza, ale k inému, ako vy hovoríte, zásadne tu zneužívajú svoje postavenie a moc politici, ktorí podávajú šikanózne žaloby, ktorých jediným cieľom je zastrašiť ľudí, ktorí ich kritizujú, či už formou novinových článkov alebo iným spôsobom. Čiže, ak tu má niekto nad práva a je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak sú to tí ľudia, ktorí zneužívajú svoju moc alebo postavenie, aby šikanovali napríklad aj novinárov a novinárky. A keď tvrdíte opak, tak sa mýlite a vaša vláda týmto návrhom zákona, ktorý sem predložila, túto situáciu betónuje a umožňuje naďalej vášmu najlepšiemu kamošovi Róbertovi Ficovi a ďalším využívať šikanózne žaloby a znemožňuje rýchlu spravodlivosť ľuďom, ktorí sú ich terčom. Toto sú fakty. A keď hovoríte, že voliči nie sú hlúpi, tak ja s tým súhlasím, podľa mňa vidia a už im naozaj ide na nervy to večné bedákanie 2023, Pamela Záleská, kajúcnici, väzba, neviem, čo ešte všetko. Pán minister Kaliňák, dobrá rada na záver, v tejto disciplíne tohto bedákania nemá konkurenciu Tibor Gašpar. Nemá. Vy sa ho darmo snažíte napodobniť, iné témy vám idú lepšie. Vďaka. Poslankyňa Plaváková. [13:33] Martin Dubéci Ďakujem za slovo. [13:33] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som sa chcela opätovne vrátiť k mojej otázke, že prečo sa zúžil tento návrh zákona iba na ochranu pred šikanóznymi žalobami s cudzím prvkom, zopakujme si. Pán minister spravodlivosti si myslel, že je dobrý nápad, aby táto ochrana bola poskytnutá pre všetkých, aj pre prípady s cudzím prvkom, aj pre prípady na národnej úrovni. Takto to predložil do MPK. Takto znel jeho návrh. On mi tu teraz neodpovie na otázku, prečo zrazu si myslí, že to nie je dobré? A v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní dávali svoje pripomienky aj iné ministerstvá. A vy ste tu teraz povedali, že vy ste proti tomu, aby táto ochrana bola. Ale Ministerstvo obrany nebolo proti v tom MPK. Podali tam pripomienky, ktoré boli také čisto legislatívno-technického charakteru, ale neboli proti tomu, aby táto ochrana bola vzťahnutá aj na situácie s národným prvkom. Takže ja sa stále pýtam, že prečo nedokážeme poskytnúť rovnú ochranu bez anomálie? Pre všetkých. To sa pýtam. A zatiaľ som nedostala tú odpoveď. Lebo vytvárame práve ten systém, ktorý je nerovný a ktorý je anomáliou. Pamätaj. [13:35] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán minister. [13:35] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keď ste hovorili o tej schizofrénii, ja použijem takú dvojtvárnosť. A je to vaše vyjadrenie. Vy ste hovorili na tej chate v tých čífach, že to treba hodiť na Lučanského, že on už sa nemôže brániť. On tie potvrdenia o tých nomináciách nemôže ani vyvrátiť, ani potvrdiť. Tu na zrazu si na ňu spomeniete a tu teraz hovoríte, ak chcete obhajovať ľudské práva. Tam ste ich až tak neobhajovali. A teda, keď hovoríte, že je to nadrámec správ, ako má zvyšok spoločnosti, tak ja neviem, ktorý obvinený občan tejto krajiny alebo obžalovaný, ktorý nie je poslancom Národnej rady a nie je súčasťou koalície, si môže meniť Trestný zákon, ako sa mu za chce. Nepoznám takých ľudí. S výnimkou tých, ktorí teda ten Trestný zákon písali. A keď teda hovoríte, že všetci tí obvinení sú nevinní a podobne, tak prečo ste potom ten Trestný zákon menili? Prečo ste tu potrebovali tri mesiace naťahovať tie schôdze a podobne len preto, aby ste teda menili ten Trestný zákon, keď sú všetci takí nevinní. Veď keby, ja teraz nejdem hovoriť, či sú alebo nie sú, veď to má rozhodnúť súd, ale ja, keby som presvedčený o svojej nevine, tak to budem dokazovať na súde a nie v parlamente. Ďakujem. Pani poslankyňa. [13:36] Martin Dubéci Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [13:36] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja som rada, že tu máme takú novú formu hodiny otázok. Len vám nemá kto tlieskať, lebo tu sedí len jeden poslanec Smeru, ale nevadí. Veľa ste hovorili o novinároch a našich pletkách. Tak ja by som sa vás chcela opýtať, pretože podľa zverejnených informácií minister Takáč zo svojho rezortu poslal podľa zmluvy viac ako 164 000 € portálom E-Report, Hlavné správy a Extra plus. Môžeme ich teda nazývať vašimi pletkami? Ďakujem. Fajn, prosím, nech Pročko. [13:36] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne. No, celý [13:36] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čas tu rozprávaš, spomínaš komunistov a tvoje vystúpenie bolo presne také ako ten výkonný práporčík politruk na vojne, čo študovali tam v tej kukurici, ktorú si, na ktorej si dobre zarobil. Ale chcem ti povedať, že rozprával si o mne, že som fabuloval, že som hovoril o palcoch pána premiéra. No veď ty si ukázal prestrelenú topánku premiéra, prestrelenú deviatkou. A keď prestrelíš človeku topánku, tak tie nohy sú v keli, tie palce sú rozdrbané, pardon, rozbité. Videl si tie palce pri mladej prokurátorke s tou robotou tam ono v tom nákupnom stredisku? Videl si? A ty rozprávaš, ty nám dávaš do úst, že ničíte. Vy tu, my ničíme. Ty nám vkladáš do úst, čo my robíme. To si vyprosujem. To si ty rozprávaj o sebe, čo ty robíš, ale nerozprávaj o mne, čo ja. Ty si zničil život Vietnamca. Veď nemecké súdy, to nemecké súdy jasne povedali, že si dal uniesť Vietnamca. To povedali nemecké súdy. Ale ty, čo si urobil ty? No a ideš telefonovať. Pozdrav súdruhov komunistov. Takže toto vystúpenie propagandistu. Ja by som chcel zastaviť čas, prosím vás pekne, ako ja, veď ja. Áno, prosím, prerušujem rokovanie, kým sa vráti pán minister. [13:38] Martin Dubéci Dobre, budeme, ak máme všeobecný súhlas, budeme pokračovať. Ja mám aj taký návrh, že, ak chcete po sebe už hocikto hociako pokrikovať, tak choďte dozadu alebo choďte tam bokom, dobre? Už majme túto diskusiu. Pán minister sa rozhodol, že teda strávi s nami piatok diskusiou k civilnému sporovému poriadku. Verím, že sa budeme venovať tomuto, pán minister. Nebudeme sa venovať všetkému možnému, ale však je to už na vás. My sa tu tešíme, že konečne tu medzi nami ste. Pán Pročko mal 47 sekúnd, ešte mám faktickú poznámku a potom pokračujeme ďalšími prihláškami. Ďakujem veľmi pekne. Takže toto vystúpenie [13:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Populistické ako z knihy, komunistické naozaj na MRH alebo politickej ekonómie alebo na vedeckom ateizme, čo tu predviedol pán Kaliňák. Namiesto toho, aby rozprával k zákonu o Šutajovi Eštokovi, ktorý, ktorí mu idú dávať Šutajkovi Eštokovi jeho ješitnosť na pranier, takže vlastne o ňom nerozprával nič. Obviňuje tu každého, že my, čo rozprávame, ale rozprávajte o tom, pán minister, rozprávaj o tých kšeftoch, ktoré robíš. Rozprávaj o tom, ako si zarobil na zbraniach, ani náboj Ukrajine a teraz tej Ukrajine predávate tie náboje. To je to odporné. Poď na posanie, Jurík. [13:40] Martin Dubéci Ja len chcem poprosiť stenové. [13:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Plénum, aby sme tu prestali spomínať pána Lučanského, pretože sedí tu jeho syn a z rešpektu, myslím si, že to skutočne nie je príjemné. Fakt vás o to chcem ľudsky poprosiť. Nepríjemná, veľmi diskusia. Pardon [13:41] Martin Dubéci To bol procedurálny, ale to OK, to bola faktická, fajn, super. Dušenka, pán poslanec, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Ťažko. [13:41] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa na vás reaguje, pán minister, lebo naozaj ste úplne odbočili od podstaty toho návrhu zákona. Hovorili ste dokonca o cenách ropy, tak ja na to teda nadviažem, lebo odkedy ste vy vo vláde, tak Slováci tankovali najdrahšie z krajín V4 a aj teraz po ostatné týždne, čo tu máme ropnú krízu, tak ste ten vývoj cien nechali na samoreguláciu pre Slovnaft. Nech len udržuje ceny o niečo nižšie, ako je vo V4. Že bude cena rásť, to je v poriadku. Hlavne nech je nižšia vo V4, aby sme sa mali čím pochváliť. To, že nevyberáte daň z nadziskov, ktorú Slovnaft má platiť, kde sme my za jeden rok vybrali 500 miliónov, to je pre vás úplne vedľajšie. Takže toto je naozaj paródia na ochranu ľudí vo všeobecnosti pred infláciou, pred vysokými cenami a takisto je aj tento návrh zákona paródiou na ochranu osôb voči šikanóznym žalobám. Pán poslanec Dostál. [13:42] Martin Dubéci Pán minister Kaliňák [13:42] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Naozaj oceňujem to vystupovanie. To možno ešte raz a pán minister Susko sa stihne vrátiť a uviesť ďalšie tri návrhy zákonov, ktoré tu má, nebudete ich musieť uvádzať vy. A k tomu nášmu veku, ja som... On nás nepočuje. Dobre. Ja som od vás o mesiac starší, akurát som študoval sociológiu, právo som študoval neskôr. Ale teraz k prezumpcii neviny. Na papieri prezumpcia neviny bola. Tak ako na papieri boli ľudské práva, Slovensko sa prihlásilo k Helsinskému záverečnému aktu, v ústave boli nejaké ľudské práva, ale v realite to nefungovalo. Takisto prezumpcia neviny na papieri bola. Vo vzťahu možno k nejakým, ako bežným kriminálnikom, bežnej drobnej kriminalite sa písalo v iniciálkach, ale vo vzťahu k tým politickým procesom sa prezumpcia neviny neuplatňovala. Veď však komunistická tlač písala o tom, že rozvracači republiky sú súdení a budú odsúdení. No a nie, nie v 50. rokoch. Ako vy viete, že vlastne Ján Čarnogurský bol súdený? Veď aj o tom sa písalo, o rozvracačoch, ktorí sú súdení a nebolo tam, že J. Č., ako boli pomenovaní, hej? Čiže to, čo vy nazývate prezumpcia neviny, že nemôže sa verejnosť dozvedieť, že niekto je podozrivý, niekto je vyšetrovaný, niekto je obžalovaný, až kým nie je právoplatný rozsudok, tak vo vzťahu k tým problematickým prípadom, a tie prípady boli politické procesy aj v 70. aj v 80. rokoch, tak tam sa to samozrejme ani za komunizmu neuplatňovalo, ale to podľa mňa ja asi inak chápem prezumpciu neviny. No zaujíma ma aj to, že keď Ústavný súd konštatuje, že ste si tu presadili a schválili nejaký protiústavný zákon, tak je to podľa vás dôkaz, že systém funguje, ale keď sa to isté stane, že Ústavný súd rozhodne, že nejaké rozhodnutie súdu nebolo v poriadku, tak je to dôkaz... Aj to, že keď Ústavný súd konštatuje, že ste si tu presadili a schválili nejaký protiústavný zákon, tak je to podľa vás dôkaz, že systém funguje, ale keď sa to isté stane, že Ústavný súd rozhodne, že nejaké rozhodnutie súdu nebolo v poriadku, tak je to dôkaz, pán [13:44] Martin Dubéci pán poslanec Lučanský. [13:44] Martin Dubéci Poslanec Lučanský: Ja by som chcel doplniť [13:44] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pána ministra, že pán Šimečka Michal sa sťažoval na sneme, že jeho mama sa môže dostať do väzby za subvenčné podvody. No, ak by to tak malo platiť, ak by mal byť rovnaký meter, tak už tam mala byť. Pretože môjmu otcovi bolo kajúcnikom prisľubovaných nejakých 20000, čo je ďaleko menej ako to, z čoho je obvinená pani Špánik Šimečka, pričom jeden z tých kajúcnikov sa už zastrelil a zbytok skončili buď oslobodením alebo dohodou. A doplním si, dovolím si doplniť z aktuálnej sťažnosti na Európskom súde, kde vlastne boli, kde namietame to, že bol vykonaný znalecký úkon, kde znalec konštatoval krv sumerný počas pitvy 31. 12. bez známok poranenia. Nebola zaznamenaná žiadna, žiadna škrtiaca ryha. Následne bolo spravené do nasplnenie, bola spravená dodatočná obhliadka tela v druhom znaleckom úkone, kde nebola druhá znalkyňa. Čiže obligatórne podľa Trestného poriadku musia byť dvaja znalci, bol iba jeden. Tento úkon bol neplatný a zamestnankyňa upozornila, upozornila znalca, že pri prebraní tela neboli na krku žiadne, žiadne poranenia. A dovolím si ešte teda jednu vec. Z listu adresovaného manželke je pritom jasné, že by s ňou rád telefonoval a že sa s ním bavia ako s teroristom, že na operácii to bolo presne ako vo filme s teroristom a že ho pripútali, aj keď bol v narkóze. Predstavte si, kolegovia z PS-ka, že by napríklad Šimečka starší alebo niekto obdobný, osoba bola v nemocnici počas výkonu trestu po ťažkej operácii a personál vám povie, že nemáte právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie. No. Cíťte sa do môjho tela, prosím vás. Aspoň na chvíľu, lebo mám, mám pocit, že vy tam máte sklony k sadizmu. Veľa z vás, aj pani Kolíková, pán Dostál a zbytok, vy ste hygieny, ľudské hygieny. Pán, pán Dostál, vy ste hygiena. Aj pani Kolíková a spol. Vy si neviete predstaviť, čo všetko, čím všetkým som si prešiel a čím ešte stále prechádzame, pretože toto je, toto je paródia na náš právny štát. Toto nemá nič spoločné s právnym štátom. Takto. Z úcty k veci, ktorú sme preberali, nebudem riešiť, že kto [13:46] Martin Dubéci Reagoval na koho? Pani poslankyňa Halujaková, ďakujem za slovo. Budem reagovať na pána Kaliňáka. [13:46] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aj keď viem, že to teda nie je k prerokovanému zákonu. Ospravedlňujem sa, už posledná faktická a dúfam, že ukončíme toto kolečko. Ale pán Kaliňák, vy ste vybudovali ten chorý systém. Vy ste ho kryli a vy ste ako politici nerobili nič preto, aby ste tie veci zmenili. Vládli ste tu tri volebné obdobia. Mali ste jednofarebnú vládu a vtedy ste sa podľa mňa najviac odtrhli z reťaze a normálne, že nakazili ste podľa mňa Slovensko vírusom a nepozerajte sa tak tými očami na mňa, lebo pozrite sa radšej na to, kde dnes na Slovensku sme. V každej jednej oblasti problém. Vy ste naozaj ako politik na to hrdý? Vy ste hrdý po troch vládach, že ste teraz v štvrtej vláde. Bol ste jeden, aj ste bol, aj ste jeden naozaj z významných predstaviteľov strany SMER. Mal ste určite veľkú moc v rukách. Čo ste urobili preto, aby sme sa na Slovensku posúvali? Však ste tu nič nerobili, žiadne reformy, nič. Všade sú investičné dlhy, všade sú, ale to je realita. Však sa pozrite do každej jednej oblasti. Netvárte sa, akože to nie je pravda. A teraz 2,5 roka? Čo sa zmenilo? Však tu nič neriešime pre ľudí, žiadne zákony, všetko to je o vás, o Gašparovi, o vašich traumách. A čím vaše vlády skončili? Vraždou novinára a jeho snúbenice. To bolo vyvrcholenie vašich troch vlád, žiaľ, lebo tam ste to dopracovali. A to, čo tu budeme musieť my po vás opravovať, to sa nebude dať za 15 rokov opraviť. Lebo to vy ste toľko peňazí premrhali a rozkradli a neviem, čo všetko sa tu udialo, že jednoducho mne je to až normálne ľúto kvôli tým ľuďom všetkým, ktorí tu žijú na hranici chudoby, že tu máme milión ľudí. Že proste ten systém nefunguje dneska a to je váš výsledok. Nie náš. My sme tu prvýkrát. Sme v opozícii a všelijakými zásternými témami to zakrývate a to je tá hanba vaša. Taký človek, ako ste vy. [13:48] Martin Dubéci Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Danka. Áno, áno. Pán minister vystúpi ešte s faktickou poznámkou, reakciou na faktické poznámky. Pán Kaliňák, nech sa páči, hovorte a poprosím vás, naozaj toto je akože, keď sa chcete ísť doťahovať, choďte sa doťahovať. Prosím, reagujte, pán poslanec, od rečníckeho pultu a nepokrikujte tu krížom-krážom po ľuďoch, naozaj. Neviete zapnúť mikrofón? To nie je moja vina. No tak zatiaľ. [13:50] Robert Kaliňák Diskutujeme, než to zapnem. Môžete, nemusíte tu pokrikovať, pán minister. Môžete proste čakať. Môžete aj ticho čakať a potom máte slovo. Nech sa páči, 2 min. Fajn. Čiže nikdy som to nepovedal. Tak ako je proste pravda aj v prípade všetkých, čo ste povedali. To sú proste veci, kedy sa ne... A už mám faktickú poznámku. Dobre, poďme rýchlo. Pani poslankyňa Števová nie je tu. Celá vec, stačí neklamať. Stačí neklamať a žiadna šikanózna žaloba nepríde. Za pravdu ešte nikto nikoho nežaloval. To je akože základný problém. Že tu je tá ochrana, ktorú sa vy snažíte získať, snažíte sa chrániť lož, pretože presne to, čo povedala pani kolegyňa Hanuliaková alebo tu pán poslanec Dej, to som jej nikdy nepovedal. Idem vás žalovať? Nejdem. Nejdem, pretože my vieme, že zakladáte sa len na základe výmyslov a tie výmysly potom vedú k tomu, že sú tie veci, napríklad ako je útok na Roberta Fica. Akože tuto pán Pročko spochybňuje atentát na Roberta Fica. Chápete? To je ten akože problém, ktorý máme. Čiže pozrite si, keď chcete citovať, čo som ja kedy, kde povedal, aj na nahrávkach. Som jeden z nahrávaných politikov. Dlhodobo som bol viackrát nezákonne odpočúvaný, či už Gálkom alebo proste bývalou vládou. A pozrite si presne, lebo rozhodol súd, že to bolo nezákonné a ten človek je stíhaný za to. Vypočujte si to a povedzte mi. Nebudem vás žalovať. Len teda, aby sme vedeli, že sa jednoducho klamať, pochopiteľne, nemá. Takáč pochopiteľne, ja som rád, že rozširuje možnosť, aby demokratické médiá mali šancu, tie, ktoré boli vypínané napríklad. A to je presne vec, zase nikdy ste neodsúdili vypínanie médií. Len za názor, ktorý vám nevyhovuje. To znamená, aj teraz ma pán Dlbeci chce vypnúť, lebo mu nevyhovuje môj názor a jej celá vec je o tom, že proste takto to proste v tej demokracii funguje. A myslím si, že vy ste zmenili ako OĽANO tú daň, aby Slovnaft nemusel platiť. Na to nezabúdajte. Zmenili ste zákonom, kde ste tak urobili podmienky, že Slovnaft sa jej vie vyhnúť. To bol návrh zákona OĽANO. Spomeňte si na to, pán Dušenka. Takže, keď mi chcete niečo hovoriť [13:52] Martin Dubéci No, ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Verím, že vaša poznámka na moju osobu bola len piatková taká ľahká zábava. Lebo nik vás nechce vypnúť. Jediný, kto vás chce vypnúť, je rokovací poriadok. Mimochodom, je to možno jedno z vašich posledných vystúpení v rámci starého rokovacieho poriadku, v novom rokovacom poriadku budete zásadne aj vy ministri obmedzení v tom, ako môžete vystupovať. Takže treba si to potom ošetriť prípadne v budúcnosti. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči, máte slovo. Prerušujem rokovanie pléna, kým sa nevráti pán Naď alebo jeho zástupca. Takže 3 minúty alebo dlhšie. Minister je späť, takže pokračujeme ďalej. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Vážený pán predsedajúci [13:54] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia. Veľká škoda, že ministri slovenskej vlády necestujú do práce vlastným autom, lebo dnes by sme mali poriešené zvýšené ceny pohonných hmôt. Veľká škoda, že ministri nezarábajú to, čo priemerný Slováci, lebo dnes by sme nakupovali tie sľubované lacnejšie potraviny. Veľká škoda, že ministri a členovia vládnej koalície netrávia hodiny v čakárni u lekára, že nečakajú mesiace na rôzne lekárske zákroky, lebo to by sa k zdravotníctvu stavali úplne inak. Bohužiaľ, to, čo trápi konkrétneho jedného ministra Matúša Šutaja Eštoka, je jeho lajdáckosť a to, že si nekontroluje svoju elektronickú poštu a to, že kvôli tomu prehral súd, bohužiaľ pre neho, že financie musí platiť zo svojho a nie zo štátneho rozpočtu, ako to bolo v prípade pokút, ktoré mu boli uložené ako Ministerstvu vnútra zo strany Úradu na ochranu osobných údajov a zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Ten postoj je však rovnaký, tak ako sa pomstil a vyvŕšil si svoju zlosť na tom, že jedno sobotné popoludnie vláda musela schvaľovať návrh zákona na rušenie úradu, tak takto aj po pár týždňoch, mesiacoch tu máme návrh, ktorý vlastne súdu zakáže používať elektronickú schránku alebo doručovať do elektronickej schránky v prípade rozsudkov pre zmeškanie. Presne v takých prípadoch, aký sa týka Matúša Šutaja Eštoka. Pán minister sa tu dušoval, aká je to vážna vec, ako je potrebné to upraviť, ale opak je pravdou. 26 000 ľudí alebo subjektov doplatilo na rozsudok pre zmeškanie, dodnes to nikoho netrápilo. Ako spomínali aj moje kolegyne. Ani tentokrát to ministra spravodlivosti netrápilo, pretože do MPK predložil návrh zákona, kde sa táto problematika absolútne neriešila. Ak si teraz niekto povie, fajn, tak to v medzirezortnom pripomienkovom konaní museli byť desiatky pripomienok od rôznych subjektov, od advokátov, súdov a podobne alebo verejnosti nebodaj, ktorej sa to dotýka, tak ani toto nie je pravda. Pripomienku dalo Ministerstvo vnútra, ministerstvo Matúša Šutaja Eštoka. On sám si nechal napísať v zásade paragraf alebo pripomienku, ktorá bude do budúcnosti riešiť jeho situáciu. Áno, teraz už to na jeho stav nebude mať vplyv, ale bude to také pre neho morálne zadosťučinenie. Mnohí hovoria, že tu vlastne nie je žiadna možnosť opravy alebo niečo podobné, že v akej bol zlej situácii. Tak aj tu chcem opraviť pána ministra a všetkých, ktorí zdieľajú jeho názor. Aj dnes je možné podať odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie, a súd ho aj uzná, len tam musia byť uvedené objektívne dôvody. A viete čo, skúšal to aj pán Šutaj Eštok. Akurát si nejako pomýlil dátumy. On naozaj argumentoval, že bol v tom čase PN. Až následne sa však ukázalo, že dátum jeho PN a dátum doručenia nesedeli. Takže kvôli takejto lajdáckosti a neschopnosti on naozaj ten súd definitívne prehral. Čiže naozaj existujú tu opravné prostriedky a nie je dôvod na zmenu. To, že je to robené účelovo, vyplýva aj z toho, že ten rozsudok pre zmeškanie platí aj pre žalovaného, aj pre žalobcu. Lenže spôsob doručenia už rovnaký nie je. Ministerstvo dáva povinnosť súdu doručovať tento kontumačný rozsudok žalovaným klasickou poštou, ale akonáhle by sa takýto kontumačný rozsudok mal týkať žalobcu, tak tam nie. Tam sa aj naďalej bude musieť doručovať elektronicky. Na tomto príklade vidno, že to bolo robené na Klasickou poštou. Ale akonáhle by sa takýto kontumačný rozsudok mal týkať žalobcu, tak tam nie. Tam sa aj naďalej bude musieť doručovať elektronicky. Na tomto príklade vidno, že to bolo robené naozaj tak po eštekovsky. A v zásade len, aby sa to týkalo jeho situácie. No a druhou vážnou chybou alebo ďalšou je predĺženie všeobecných lehôt súdov. Naozaj, keď si pozriete či ten pôvodný návrh alebo aj pripomienky, ktoré verejnosť alebo odborná verejnosť vzniesla, nikomu tá všeobecná lehota súdom nevadila. Absolútne nikomu. Toto je prvý minister financií, prvý minister spravodlivosti, ktorý ide voči duchu zákona a toho, čo, čo má byť cieľom, aby sa ľudia domohli spravodlivosti čo najskôr, najhospodárnejšie a najefektívnejšie. Desať rokov tu funguje elektronické doručovanie, teraz ho ruší. Lehoty, jasné, že konkrétny súd vie najlepšie pri tom, ktorom prípade vyhodnotiť, aká lehota je primeraná a vhodná na danú situáciu, ale nie, dnes sa tu naozaj bude čakať 15 dní na akýkoľvek úkon. To neúmerne predĺži všetky súdne konania bez výnimky. No a keď ešte hovorím o tej nehospodárnosti, tak predvčerom vlastne sme tu mali návrh zákona, kde kolegovia z HLAS-u upravovali ceny Alexandra Dubčeka, respektíve Miloslava Hurbana, kde v záujme konsolidácie navrhovali znížiť finančnú odmenu. Podotýkam, že tých odmien je ročne pár jednotiek. Napríklad aj Andrej Danko udelil len jednu takúto cenu, hoci on ten návrh predkladal svojho času. Tak keď sme si pred dvoma dňami kladli otázku, že komu bude chýbať pár desiatok, možno 1000, 30, 40, 50 000 €, tak pán Susko nám dal odpoveď. Tie tisíce eur sa použijú na nákup poštových známok, lebo toľko sa bude musieť doručovať písomne. No a ako som aj spomínal vo svojej faktickej poznámke, tá posledná nehanebnosť, ktorú tento návrh obsahuje, je to, že naozaj zmaril podstatu transpozície smernice, ktorá mala pred šikanóznymi žalobami chrániť slovenských občanov. Toto je vypustené. A ak si myslíte, že je to opäť z jeho hlavy, nie, lebo je to z hlavy alebo na podnet Úradu vlády. Pán minister Susko sa totiž veľmi rád v ostatnej dobe stavia do úlohy poštára. Naozaj tie najzásadnejšie návrhy zákonov, ktoré tu predkladá, neviem sa zbaviť pocitu, že tieto návrhy nie sú písané na jeho ministerstve, ale preberá ich od advokátov jeho obvinených a obžalovaných spolustraníkov alebo ich preberá z pera Matúša Šutého a Eštoka alebo ich preberá a čaká vedúceho Úradu vlády Gedu. Takže toto je naozaj jeden veľmi hanebný návrh, v ktorom si koalícia zároveň aj otestovala ďalší spôsob, akým prepašovať takéto podľa mňa opatrenia bez toho, aby si ich verejnosť odborná všimla a aby o tom bola čo najmenšia diskusia. A robí to cez pripomienkové konanie, kde naozaj verejnosť celé dni alebo týždne nemá o tom vedomosť a následne to v takejto pozmenenej podobe príde do Národnej rady, kde sa spolieha, že je to len technický predpis a poslanci si to nepozrú. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. A ja, pán. [14:04] Martin Dubéci Poslanec, v ďalšej rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková. [14:04] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja už naozaj len krátko. Na úvod by som chcela kolegovi Lučanskému, Adam, že ma mrzí, že teda sa to, tá situácia, tak vyhrotila. Len by som chcela povedať, že naozaj, že my proaktívne neprinášame tragickú udalosť, o ktorej sme tu hovorili, naozaj. Väčšinou to vychádza z úst rôznych koaličných poslancov, čo ma mrzí, lebo súhlasím aj s kolegyňou Jurík, že, že to je veľmi citlivé, tak mňa to mrzí. To som chcela na úvod povedať. A ja by som sa chcela ešte raz na záver. Pán minister síce sa venuje diskusii, ale už je v pozore, super. By som sa chcela na záver opätovne vrátiť k tej otázke, že prečo sa vykúchal tento návrh zákona takým spôsobom, že bude vlastne absolútne prázdny, neefektívny, nepoužiteľný. Bude to len niečo na papieri, lebo vieme veľmi dobre, že tých prípadov s medzinárodným prvkom je strašne málo. Neviem, akú má skúsenosť pán minister, je tiež advokát, ako som ja advokátka. Neviem, akú má on skúsenosť, ale aj z toho, čo viem od rôznych kolegov z advokátskej komory, tak prípadov s tým cudzím prvkom v podstate nie sú, hej? Že neviem o žiadnom. A štatistika hovorí, pokiaľ mám správne informácie, že ich je celkovo 1 až 5 %, v prípade Slovenska to bude asi maximálne to 1 % alebo 0, presne tak. Čiže toto je naozaj úplne, že prázdny zákon, ktorý vo finále rieši naozaj len otázku Matúša Šutaja Eštoka. Mňa to veľmi mrzí, ja sa dlhodobo venujem ochrane osobnosti, dokonca aj moje záverečné práce, či už diplomová práca, ale aj rigorózna práca, sa venovali práve tejto otázke, dokonca špecificky konfliktu slobody prejavu a práva na súkromie osôb verejného záujmu. To bola téma mojej rigoróznej práce a viem, aká je to dôležitá oblasť, pretože tie zásahy do osobnostných práv sú veľmi závažné a dokážu negatívnym, veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňovať životy ľudí. A tu sme mohli mať nástroj, ktorý pomôže ich chrániť práve pred tými šikanóznymi žalobami a presne ako tu potvrdil aj pán minister obrany, že v podstate sa to bude týkať nula prípadov, lebo také jednoducho s cudzím prvkom nie sú. Tak načo prijímame takýto návrh zákona? V tomto prípade preto, lebo máme tú smernicu Európskej únie, ktorá nám to určuje, ale my sme mohli priniesť správnu úpravu, ktorá aj bude mať nejaký zmysel. A tým zmyslom malo byť ochrániť ľudí na Slovensku pred šikanóznymi žalobami. A to sa môže týkať hocikoho, rozprávalo sa tu iba o novinároch, ale týka sa to aj iných rôzne aktívnych občanov vo verejnom priestore, ale proste to spektrum ľudí je naozaj široké. No ale my to zase nerobíme, lebo vlastne stále nemám odpoveď na otázku prečo. Lebo minister spravodlivosti, ktorý by sa mal čo chvíľa už hádam vrátiť, možno odpovie potom ešte, ak stihne, ale už asi nestihne. Že on priniesol ten dobrý návrh zákona na začiatku. Priniesol návrh, ktorý bol komplexný a pokrýval všetky situácie s cudzím prvkom, aj tie na národnej úrovni. Takže by to nebolo nula percent prípadov, ale by to pokrylo proste všetky, ktoré sa dejú. Tak niekde v procese sa niečo udialo a zrazu z toho máme tento úplne vykuchaný návrh zákona, ktorý rieši len to, aby sme teda už, keď musíme, transponovali smernicu a aby sme pomohli ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Tak nie je to málo, kolegovia, kolegyne, aj pán minister? Nemali by sme naozaj prinášať riešenia, ktoré aj majú nejaký zmysel? To by som tak očakávala od tohto pléna parlamentu. To ďakujem. [14:08] Martin Dubéci Pán poslanec Hargaš faktickou. [14:08] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja to tak na záver tejto rozpravy možno zosumarizujem, lebo počul som ju celú, ale mne to príde paradoxné. Paradoxné, že, čo, čo tu vlastne riešime, a teda ten právny stav je taký, že teda, ak máte aktivovanú elektronickú schránku, tak štát by vám mal doručovať písomnosti do elektronickej schránky. Iným slovom, vyjadrili ste vôľu, že nechcete zakaždým chodiť s tým žltým lístkom na poštu, tak nech mi ten štát doručuje do tej schránky. Je to pre mňa prijateľnejšie. No čuduj sa svete, dnes ešte máme kopec úradov, ktoré zákon nerešpektujú a stále doručujú žlté lístky. Prokuratúra, niektoré časti ministerstva vnútra. No a my sme dnes v takej krajine, prosím vás, dámy a páni, my sme dnes v takej krajine, kde my namiesto toho, aby sme riešili, že prečo existujú úrady, ktoré vám stále posielajú žlté lístky, aj keď máte aktívnu elektronickú schránku, tak my namiesto toho riešime problém jedného človeka, slovom jedného, jedného človeka, ktorý nevie používať svoju elektronickú schránku a nevie si z nej vyzdvihnúť svoju zásielku. Takže to je taký stav krajiny a zároveň stav priorít tejto vlády. Namiesto toho, aby ste riešili, ako ľuďom uľahčiť život, tak riešite to, že jeden z vašich ministrov je neschopný prebrať si zásielku v elektronickej schránke, pri ktorých spustení zhodou okolností aj bol. Naozaj krásny paradox. Blahoželám vám k tomuto legislatívnemu úspechu. [14:10] Martin Dubéci Pekne vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ, minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Nech sa páči teda. Ďakujem. Nechce, spravodajca, spravodajkyňa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 o probačných a mediačných úradníkoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 1211. Prerokovanie výborom je v návrhu 1281. Minister spravodlivosti, navrhovateľ, má slovo. Ďakujem. [14:10] Boris Susko Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je realizácia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala dobudovať fungujúci model probačnej a mediačnej služby a zabezpečiť reálnu možnosť ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz. Jedným zo základných cieľov vládneho návrhu zákona je vyzdvihnúť význam restorativnych prístupov v trestnom konaní, zohľadniť postoj páchateľov, ktorí prevezmú zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným v mediácii dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom, čo sa môže premietnuť do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a najmä podporiť tak úspešnejšiu reintegráciu páchateľov do spoločnosti. Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restorativnou justíciou si vyžadujú, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činností v procese mediácie a probácie. Vládnym návrhom zákona sa precizujú jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do kvalitatívnejšej podoby, ktorá korešponduje aj s európskymi štandardmi. Cieľom navrhovanej úpravy je aj zefektívniť a debürokratizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov vo vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce. Nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je okrem novelizácie tohto zákona aj novelizácia zákona č. 528 z roku 2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším cieľom v tejto oblasti je prispôsobiť proces nariaďovania a výkonu trestu povinnej práce potrebám praxe. Vládnym návrhom zákona sa tak zefektívňuje a zrýchľuje proces výkonu trestu povinnej práce delimitáciou kompetencií z predsedu senátu na probačného a mediačného úradníka, konkrétne úkonov realizovania a nariaďovania trestu povinnej práce, keďže doterajší postup sa z hľadiska rýchlosti a účelovosti javí ako neefektívny. Požadovaným krokom sa dokáže urýchliť proces začiatku výkonu trestu povinnej práce a zároveň dôjde aj k odbremeneniu trestného oddelenia súdu. Takýto postup je navyše v plnej zhode s revíziou výdavkov pre väzenie, ktorú vypracoval Útvar hodnoty za peniaze ešte v apríli roku 2025. Dovoľujem si vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona na Slovensku čítať. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. [14:13] Martin Dubéci Dávam slovo spravodajcovi-náhradníkovi, pánovi poslancovi Lučanskému. Vážený [14:13] Adam Lučanský Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku o legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po prečítaní po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby vládny návrh zákona pridelil výboru vrátane určenia gestorského výboru alebo Začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po prečítaní po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby vládny návrh zákona pridelil výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Pekne, pán spravodajca. [14:14] Martin Dubéci Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ si stanovisko nechce zaujať. Pán spravodajca taktiež nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Návrh zákona je pod tlačou 1221. Prerokovanie výborov výborom je v rozhodnutí č. 1275. Pán minister, má slovo. Ďakujem pekne za slovo. [14:15] Boris Susko Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Cieľom predkladaného návrhu zákona je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je sprehľadnenie a zjednodušenie využívania nástrojov a inštitútov uplatňovaných v právnom styku s cudzinou, vrátane snahy odstrániť nedostatky aplikačnej praxe. Jedným z dôvodov pre spracovanie komplexnej osobitnej právnej úpravy je tiež zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi Európskej únie, ktorá je z hľadiska jej špeciálnej povahy aj systematiky oblasťou s osobitnou dôležitosťou s ohľadom na frekvenciu jej využívania zo strany justičných orgánov. Justičnú spoluprácu v trestných veciach doteraz upravovala piata časť Trestného poriadku a osobitné zákony. Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje v potrebnej miere revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona. Právna úprava justičnej spolupráce v trestných veciach bude mať povahu lex specialis k ustanoveniam Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sa budú aplikovať subsidiárne. Predkladaný návrh zákona je dohodnutým výstupom pracovnej skupiny zriadenej ministrom spravodlivosti zo zástupcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti, pričom spolupráca s uvedenými subjektmi spočívala vo vecných rokovaniach a odborných diskusiách a návrh zákona má negatívno rozpočtové zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy, najmä s ohľadom na zabezpečenie nového informačného systému e-dôkazy, čo vyplýva z jednotlivých aktov Európskej únie ako povinnosť. Ako samostatný legislatívny materiál sa paralelne predkladá aj vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1222, ktorého predmetom sú súvisiace zmeny dotknutých právnych predpisov, ktorý je predkladaný ako ďalší bod programu. Vládny návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a od 1. januára 2028. Skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch, tých elektronických dôkazoch, ktoré som spomínal už pred chvíľkou. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a o jeho podporu. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister. [14:18] Martin Dubéci Slovo dávam spravodajcovi – náhradníkovi. Nech sa páči. Vážený [14:18] Adam Lučanský Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby vládny návrh zákona pridelila výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal [14:19] Martin Dubéci Žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister Stanko asi zaujať nechce k rozprave, pán spravodajca taktiež nie. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Vládny návrh zákona má tlač 1222, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1286. Pán minister, má slovo. Ďakujem pekne za slovo. Vážené [14:19] Boris Susko Panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci. Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v rámci vládneho návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1221, ktorý sme pred chvíľkou prerokovali. Predmetom návrhu zákona sú okrem zmien Trestného poriadku aj zmeny týkajúce sa procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je uvedenú problematiku zosúladiť s legislatívou Európskej únie, najmä nariadením o e-dôkazoch, smernicou o e-dôkazoch a dohovorom o počítačovej kriminalite z roku 2001. Navrhované zmeny taktiež reflektujú právnu úpravu v novom dohovore OSN o boji proti počítačovej kriminalite z roku 2024. Návrhom zákona sa zároveň v primeranej miere upravuje Trestný zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o elektronických komunikáciách a tiež zákon o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ambíciou návrhu zákona je súčasne odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. Návrh zákona reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky, pričom vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa takisto delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a 1. januára 2028, a skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch obdobne, ako je to v tom predchádzajúcom bode zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci. Ďakujem pekne za slovo. Skončil som. Ďakujem pekne, pán minister, dávam slovo spravodajcovi náhradníkovi. [14:22] Martin Dubéci Ktorého určil gesčný ústavnoprávny výbor. Vážený [14:22] Adam Lučanský Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v rámci čítania ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmé, učil namierené úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona o výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. [14:23] Martin Dubéci Do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister asi stanovisko k rozprave zaujímať nechce, pán spravodajca taktiež nie, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej zlučenej rozprave o bodoch 25 až 28 schváleného programu. To sú tlače teda 1237, 1238, 1271 a 1267. Za skupinu navrhovateľov je tu pani poslankyňa Kramplová, za spravodajcu je tu pán poslanec Lučanský. Budeme pokračovať písomne prihláseným poslancom Dostálom za klub SaS. [14:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, piatok poobede je ideálny čas na rozpravu o zmene ústavy, o dvoch návrhoch na zmenu ústavy a dvoch návrhoch na zmenu ďalších zákonov. Všetky tieto štyri návrhy, o ktorých rokujeme, riešia tú istú vec, aj keď v rôznej forme a v rôznych právnych predpisoch. A v dvoch prípadoch ide iba o predĺženie, iba predĺženie funkčného obdobia samosprávy zo štyroch na päť rokov a v dvoch prípadoch, teda v návrhu SNS, ide aj o predĺženie funkčného obdobia alebo volebného obdobia Národnej rady. Takisto zo štyroch na päť rokov. A ja by som sa chcel spýtať predkladateľov, aj keď je tu iba predkladateľka, ale budem to formulovať ako rečnícku otázku, že aký problém sa týmto návrhom snažíte vlastne riešiť? Pretože ak má Národná rada zmeniť ústavu, základné pravidlá fungovania štátu, demokracie, orgánov, najdôležitejších orgánov v podstate verejnej moci, či parlamentu a samospráv, tak by malo byť pomerne jasné a jednoznačne možné zadefinovať, aký problém sa rieši. A ja teda v tej rozprave, v tých návrhoch, ktoré sú predložené, v tom, ako to bolo odôvodnené, jasne taký problém nevidím. Nevidím problém vážny, ktorý by tu existoval a ktorý by bolo potrebné riešiť, a nejakú analýzu, z ktorej by vzišlo, že tým správnym riešením je predlžovať funkčné obdobie. S možnosťou predĺžiť volebné obdobie samospráv v tomto volebnom období už vyšla strana SMER a Robert Fico, púšťal balóniky pred časom, že by sa predĺžilo funkčné obdobie samospráv, ešte tých, ktoré sú teraz navolené, a že by sa spojili voľby komunálne a regionálne s parlamentnými voľbami, ktoré majú byť budúci rok. Čo teda, neviem, čo bola za účelová hra, ale bolo by to zjavne protiústavné a narazilo by to na Ústavný súd, stretlo sa to s kritikou. Nepodporil to, pokiaľ viem, nikto ani zo strany samospráv, a teda táto myšlienka nejako vyšumela. Teraz prichádza vo forme, ktorá nie je sporná z ústavného hľadiska, lebo teda existujú rôzne modely, čo sa týka dĺžky volebného obdobia aj samospráv, aj parlamentov, existuje aj štvorročné, aj päťročné, tak je možné o tom diskutovať. Otázka je ale prečo? Prečo meniť veci, ktoré fungujú? To nemôžem asi adresovať HLAS-u, z ktorého tu v tejto chvíli nikoho nevidím z predkladateľov, čo tiež neviem, či je v poriadku, že tu nie je nikto z predkladateľov za tú druhú skupinu poslancov, lebo tam sú dve dvojice návrhov a z predkladateľov HLAS-u tu nie je nikto. Pán predsedajúci, či môžeme rokovať, lebo je tu niekto za predkladateľov toho návrhu, ktorý dal HLAS? Prerušujem rokovanie. [14:29] Martin Dubéci Pán poslanec, výklad rokovacieho poriadku aj z odboru je taký, že nemusia byť prítomní navrhovatelia všetkých tlačí a zároveň stačí, aby teda navrhovatelia ten návrh uviedli, ale nemusia tu byť prítomní. Tak neviem, ako naložíte s touto informáciou. Môžeme prerušiť rokovanie, skonzultovať to s organizačným odborom alebo dobre, no môžeme pokračovať. [14:30] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Tak máme tu nový výklad a ešte som sa s tým nestretol, že by tu nemuseli byť predkladatelia, keď ide o zlúčenú rozpravu, lebo tak potom to popiera zmysel tej povinnosti. Dobre. Pán poslanec, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady a zavoláme si teda pani riaditeľku organizačného odboru. Dobre? [14:30] Martin Dubéci Takže môžeme pokračovať ďalej. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Dobre. [14:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Takže predkladateľom z HLAS-u sa nebudem prihovárať, lebo z predkladateľov z poslancov HLAS-u tu nie je nikto prítomný. Teda tak veľmi im záleží na tomto návrhu, že v piatok poobede po 14:00 nie sú v parlamente a teraz ja nezvyknem si ťaškať, že aká je tu prázdna sála, ale že by aspoň predkladateľ, ktorý navrhuje zmenu ústavy, bol prítomný pri tom, keď sa rokuje o jeho návrhu, tak to by som teda očakával. Ale máme tu aj pani predkladateľku zo Slovenskej národnej strany aj pána spravodajcu zo Slovenskej národnej strany, čo je teda druhý okruh návrhov alebo teda druhá dvojica návrhov. Takže mal by som sa prihovoriť, lebo Slovenská národná strana sa označuje za konzervatívnu stranu. A ja sa tiež považujem za konzervatívca, napriek tomu, že máme veľmi málo spoločných názorov, ale jedným zo základov konzervatívneho prístupu, ako to aspoň ja chápem, je, že veci, ktoré fungujú, by sa nemali meniť. Veci, ktoré sú osvedčené, ktoré sú v poriadku, ktoré skúsenosť ukazuje ako vhodné, nespôsobujúce nejaké vážne problémy, tak nie je ich potrebné meniť. To je aspoň moje chápanie konzervativizmu alebo jedného zo základných konzervatívnych princípov. A štvorročné volebné obdobie, ako pre samosprávy, tak pre parlament, sa podľa môjho názoru osvedčilo. Funguje, nespôsobuje žiadne vážne problémy. A samozrejme, že pre ľudí, ktorí sa nepovažujú za konzervatívcov, ten argument nemusí platiť, lebo môžu si myslieť, že niečo zmeníme a jak veci znova začnú lepšie fungovať, ešte lepšie ako teraz, ale ja zastávam názor, že veci, ktoré fungujú a štvorročné volebné obdobie funguje, by sa len tak bez nejakých vážnych dôvodov meniť nemali. Je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobá tradícia, že volebné obdobie, aj samospráv, aj parlamentu, je štvorročné, je to stabilné, je to overené v praxi, je to zaužívané a neexistuje žiadny vážny dôvod, aby to takto nemohlo fungovať aj ďalej. A teraz špeciálne vo vzťahu k tým samosprávam, lebo tá argumentácia, ktorú používajú predkladatelia, jednak tí z HLAS-u, ktorí tu nie sú a ktorí navrhujú predĺžiť funkčné obdobie iba samosprávam, ale aj argumentácia predkladateľov návrhu zo strany SNS sa týka primárne tých samospráv. K tomu predĺženiu volebného obdobia Národnej rady to tam máte tak veľmi diétne zdôvodnené. To ste tam iba tak ako prilepili, ale nejakú argumentáciu k predĺženiu volebného obdobia samospráv tam máte. A teda paradox, kľudne, že tie samosprávy fungujú a fungujú relatívne dobre, fungujú častokrát lepšie ako štát, štátna správa a celoštátna politika. Nie je to bez problémov, ale to rozhodne nesúvisí s tým, tie problémy, ktoré tam sú, že by mali starostovia alebo primátori iba štvorročné volebné obdobie. A teraz sa zrazu dozvedáme, že riešením neexistujúceho problému má byť predĺženie volebného obdobia zo štyroch na päť rokov, argumentuje sa tým, že tie štyri roky nestačia, že je to málo. Prvá vec, ktorá mi napadla, keď som sa o tom návrhu dopočul alebo teda o tých úvahách na predĺženie funkčného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov, že sa to nestíha. No tak americký prezident má štyri roky svoje volebné obdobie. Americký prezident musí stihnúť to, čo chce stihnúť za štyri roky. Snemovňa reprezentantov v Kongrese Spojených štátov sa dokonca každé dva roky volí. A ten americký politický systém funguje relatívne dobre už vyše 200 rokov. Teraz tam majú nejaké výkyvy, ktoré súvisia s aktuálnym prezidentom Donaldom Trumpom, ale to nijako nesúvisí s dĺžkou volebného obdobia amerického prezidenta alebo amerického Kongresu. Takže prečo, keď štyri roky stačia americkému prezidentovi, tak štyri roky nemajú stačiť starostom, primátorom a županom. Hovorí sa aj o tom, že veď aj v iných európskych krajinách je to päť rokov samosprávy, niekde dokonca šesť rokov, čo je teda európsky štandard. Áno, existujú krajiny, kde majú samosprávy dlhšie volebné obdobie. Existujú krajiny, kde majú aj parlamenty, kde majú dlhšie volebné obdobie. Ale štandard, to, čo je najčastejšie a čo nám hovorí aj analýza Parlamentného inštitútu, ktorú na túto tému vypracoval, je, že práve štvorročné volebné obdobie je najrozšírenejšie v Európe. Päť rokov nie je výnimočné, ale nie je to štandard. Je to jedna z alternatív a nie je ani známe, že by tie krajiny, ktoré to zmenili, že predĺžili si zo štyroch na päť rokov, tak že by tie štyri roky nefungovali. A ak sa tam menilo, tak to bolo vždycky súčasť nejakého širšieho balíka reforiem, zmeny nastavenia samosprávy, čo možno by mohlo mať zmysel. Ja si nemyslím, že štyri roky je problém, ale keby to bolo súčasťou nejakej väčšej reformy verejnej správy, dobre, dá sa o tom uvažovať, ale len tak vytrhnuté z kontextu, iba zmeníme nejaké čísla. Miesto čísla 4 bude v zákone č. 5. Čo sa tým vyrieši? Podľa môjho názoru nič. Používa sa argument, že málo času na projekty, málo času na investície, zacitujem z dôvodovej správy neprítomných poslancov HLAS-u, ktorí argumentujú, že opakovane artikulovaným záverom tých diskusií je potreba zosúladenia dĺžky volebného obdobia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy s reálnymi časovými nárokmi na prípravu, schvaľovanie a implementáciu strategických rozvojových dokumentov. Väčšina kľúčových strategických dokumentov týchto samospráv je koncipovaná v päťročnom časovom horizonte. Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volených predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania a oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií. Ale to je úplný nezmysel. A ak to aj trvá viac ako štyri roky, no tak častokrát tie projekty idú naprieč volebnými obdobiami a trvajú viac ako štyri, ale viac ako päť rokov. A čiže ani by to nemalo fungovať tak, že jedno volebné obdobie robí sa niečo, druhé volebné obdobie všetko, čo sa robilo predtým, sa ukončí, zmení a ide sa robiť niečo iné. Veď takto v samospráve preboha nefunguje. Jednak aj tie mandáty sa niekedy potvrdia a starosta pokračuje vo funkcii, ale hlavne aj keď sa zmení vedenie samosprávy, tak veľmi často v tých rozrobených projektoch sa pokračuje. Za jedného starostu sa objaví nejaká myšlienka, pripraví sa projekt, za druhého starostu sa na to zložia investície, obstará sa dokumentácia, získa sa stavebné povolenie a až za tretieho starostu sa ten projekt dokončí. To je úplne bežná situácia, nie je na tom nič zvláštne, nič zlé, ani nič také, čo by nemalo byť. Naopak, práve takto by to malo byť. Druhá vec je, že ak máme príliš veľa byrokracie, ak štyri roky na realizáciu projektov je málo, že príprava trvá dlho, verejné obstarávanie, obstarávanie nejakej dokumentácie, povoľovanie, čerpanie eurofondov a tak ďalej. Ak je to pravda, tak riešením predsa má byť zjednodušenie tých procesov, lepšie nastavenie tých procesov, nie predlžovanie volebného obdobia, lebo to potom by sme mohli na 10 rokov predĺžiť volebné obdobie, nie na päť, aby sa to všetko stihlo, nie predlžovať politikom mandát, ale nastavovať procesy tak, aby boli funkčné. Čiže ak by aj ten problém bol v tom, čím sa argumentuje, tak to riešenie nie je v predĺžení mandátu, ale v skrátení tých procesov. Ale miesto reformy verejnej správy tu máme reformu kalendára. Miesto odstraňovania byrokracie alebo jej aspoň zníženia sa navrhuje predĺženie volebného obdobia. A nechce ťahať ani tá logika, že strategické dokumenty sú na päť rokov. No ale však veď keď tá nová samospráva nastúpi, tak neschváli strategický dokument hneď po svojom nástupe, najmä, ak sa pripravuje nejakým participatívnym spôsobom, tak nejaký čas to trvá. Tak aj tak to má presah. Aj tak to bude mať presah aj do ďalšieho obdobia. Ďalší argument, ktorý zaznieva vo verejnej diskusii, lebo však toto sa stalo predmetom verejnej diskusie, je, že to štvorročné obdobie je de facto iba dvojročné, lebo veď prvý rok sa starosta, ktorý príde ako nový do funkcie, iba rozkukáva, rozhliada sa, adaptuje sa, potom dva roky pracuje a ten posledný rok je vlastne už kampaň a už sa nič nestíha. Niekedy to tak funguje aj na celoštátnej úrovni, ale toto tiež nie je dobrý argument, lebo toto je argument skôr proti tým starostom a primátorom, županom, vládnym politikom, ktorí prídu do funkcie bez toho, aby boli rozkukaní, bez toho, aby vedeli, do čoho idú, zorientovaní v tej téme. A teda, ak rok pred voľbami sa už nevenujú ničomu inému, iba kampani a nerobia robotu, ktorú majú robiť, tak je problém skôr v tých politikoch ako v dĺžke volebného obdobia. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách 4, 5, 6. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách štyri, päť, šesť, sedem volebných období, teda 16, 20 aj viac rokov. A to nie je teória, to je prax. Ak starosta robí dobrú robotu alebo robotu, ktorú ľudia ocenia, no tak ho znovu zvolia. Nemá štyri roky, má osem rokov, 12 a volia ho znova a znova. A pozrime sa napríklad na aktuálne vedenie Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tvoria starostovia a primátori. Pán Božík je primátorom od roku 2010, štyri volebné obdobia. Pán Červeňák, prvý podpredseda ZMOS-u, takisto od roku 2010 štyri volebné obdobia, pán Tréger, podpredseda ZMOS-u a predseda Komory miest, ten od roku 2006, čiže už päť volebných období. Pani Božena Kováčová, podpredsedníčka ZMOS-u a predsedníčka Komory obcí. Tá je dokonca od roku 2002, čiže šesť volebných období. Michal Sýkora, čestný predseda, ten je už vyše deväť volebných období. Martin Chren, podpredseda Komory miest, je druhé volebné obdobie od roku 2018. Vladimír Maňka, podpredseda Komory miest od roku 2022, ale predtým bol ešte tiež dvakrát. Ján Fenčák, podpredseda Komory obcí, tretie volebné obdobie od roku 2014 a pani Martina Kubišová, podpredsedníčka Komory obcí, od roku 2010 štyri volebné obdobia. A nie je to nijako výnimočné v podmienkach slovenskej samosprávy. Takže ten argument, že starostovia majú málo času, jednoducho nesedí. Oni ten čas majú a majú ho vďaka dôvere voličov, ktorí ich zvolia, nie vďaka tomu, že sa im umelo predĺži funkčné obdobie a dĺžka ich mandátu. A to som ja ich nekritizoval, že sú tak dlho starostami. Jednoducho robia si svoju robotu, ich voliči to oceňujú, tak majú na svoju robotu viac ako štyri roky. A chcem ešte poukázať na jednu vec tej analýzy Parlamentného inštitútu. Tá analýza veľmi korektne hovorí, že dĺžka volebného obdobia je len jeden parameter a dokonca ho označuje za do istej miery mechanický. To znamená, že tento parameter sám o sebe nevysvetľuje kvalitu fungovania samosprávy ani nepostihuje všetky podstatné aspekty, s čím sa dá len súhlasiť, ale predkladatelia robia úplný opak. Robia z dĺžky volebného obdobia akoby kľúčový parameter, kľúčovú otázku k fungovaniu systému samosprávy. Z politického hľadiska je zvláštne, že máme na stole dva návrhy od dvoch koaličných strán. Tie návrhy sú rôzne. Návrh SNS predĺžiť mandát alebo volebné obdobie samosprávam aj Národnej rade a návrh HLAS-u predĺžiť volebné obdobie iba samosprávam. Ani v rámci koalície nie je zhoda. Pritom, keď sa má meniť ústava, no tak mala by existovať zhoda nielen v rámci koalície, ale naprieč koalíciou a opozíciou, lebo však koalícia nemá 90 hlasov. Ak by taký návrh mal prejsť, tak by mal mať podporu prinajmenšom časti opozície, ale teda v optimálnom prípade, ak sa má meniť ústava, tak by k tomu mala prebehnúť nejaká diskusia, mala by byť zhoda koalície a opozície, že niečo nefunguje v ústave a ideme to teraz zmeniť spoločne. Toto nie je koncepčná práca. Toto je improvizácia. A teda pripomeniem do minulosti, opäť nepotrebujeme predkladateľov z HLAS-u, že Slovenská národná strana už jeden pokus mala, predložila do parlamentu návrh na predĺženie funkčného obdobia. Vtedy ešte iba samospráv, ak si dobre pamätám. No ale urobili to spôsobom, že dali návrh ústavného zákona, ktorým zároveň chceli zmeniť ústavu, čo sa mení ústavným zákonom, ale aj zákon o obecnom zriadení, čo sa ústavným zákonom nemení, tak potom, keď si svoju chybu uvedomili, respektíve keď na ňu boli upozornení, že takto to nejde, tak ten návrh stiahli a po čase prichádzajú s tým návrhom znova. Rozšírili ho už o ten spomínaný parlament. Ale ako vraví okrídlená veta: „Niekde urobili súdruhovia chybu.“ A v podstate iba prepísali ten svoj pôvodný návrh. A pri prepisovaní dôvodovej správy zabudli vymazať to, že sa tým návrhom mení aj zákon o obecnom zriadení, a teda hneď na začiatok úvodnej dôvodovej správy, všeobecnej časti, sa dočítame v návrhu SNS, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Čiže máte v dôvodovej správe k návrhu novely ústavy ešte stále, že sa ním mení aj zákon o obecnom zriadení, tak to si nemôžete opraviť, lebo dôvodová správa sa nedá opraviť. Takže trošku ste to odflákli. A teda odflákli ste to aj v tom, že ste zabudli na zákon o Košiciach, kde je tiež uvedené volebné obdobie špeciálne pre Košice a košickú samosprávu, teda kolegovia z HLAS-u sa na to pozreli dôslednejšie a tým tie Košice neunikli a majú tam aj novelu zákona o Košiciach. A veľmi stručne by som sa dotkol toho návrhu predĺžiť volebné obdobie aj parlamentu. A tam už vôbec nie je žiadny argument. Vo vzťahu k tej samospráve nejaké argumenty máte, ja s nimi nesúhlasím, považujem ich za nedostatočné, ale vo vzťahu k predĺženiu obdobia parlamentu tam nie je skoro nič. Ja som tam našiel vlastne jedinú nejakú vetu, alebo je to odsek, že posilnenie stability volebného a politického cyklu a vytvorenie dlhšieho časového rámca na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. A ostatná časť dôvodovej správy, všeobecnej časti, kde sa argumentuje, že prečo treba to zmeniť, sa týka samospráv. Sú tam argumenty, prečo predĺžiť volebné obdobie samosprávy, ale argumentom, prečo predĺžiť volebné obdobie Národnej rady, zmeniť ústavu, zmeniť dosť dôležitý aspekt parlamentnej demokracie, či je štvor- alebo päťročné volebné obdobie, tak ten argument je, že posilniť stabilitu volebného cyklu a vytvoriť dlhší časový rámec na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. Toto je zdôvodnenie návrhu na zmenu ústavy v otázke dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. No, tak to sa mi zdá absolútne nedostatočné a nič nehovoriace. A teda nebudem zase zachádzať do detailov, lebo však máme sa baviť o obsahu, ale v niektorých prípadoch je lepšie, čím skôr skončí parlament, ktorý funguje nekompetentne, ktorý prijíma zákony, ktoré škodia krajine, nie je dôvod na to, aby sme ešte predlžovali. A opäť je to, čo vám vyčítame pri množstve iných zákonov, že riešite samých seba, riešite svoje funkcie, svoje potreby, svoje záujmy. Krajine by nijako nepomohlo, ak by voľby neboli každé štyri roky, ale každých päť rokov. Občanom by nijako nepomohlo, keby voľby boli nie každé štyri roky, ale každých päť rokov. Ale áno, bolo by to pohodlnejšie. A argumentujete finančnými úsporami. No jasné, keď budú voľby raz za päť rokov, tak sa ušetrí. Keby boli voľby raz za 10 rokov, tak by sa ušetrilo ešte viac a keby neboli voľby vôbec, no tak by sa ušetrilo už úplne. Ale to nie je argument. To nie je argument. Demokracia niečo stojí. A ako sa k tomu návrhu prišlo, tam opäť zacitujem z dôvodovej správy tu neprítomných poslancov HLAS-u a tvrdí sa tam, že vychádza z diskusie so zástupcami samospráv. Návrh zmeny ústavy reaguje na dlhodobo vedené odborné a politické diskusie v prostredí miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sú súčasťou diskurzu medzi starostami obcí, primátormi miest, predsedami samosprávnych krajov, ako aj ich strešnými organizáciami a reprezentatívnymi združeniami samospráv. No, áno, diskutovali ste s funkcionármi samosprávy, ktorých sa to dotkne, ktorým predĺžite mandát, čo im asi bude vyhovovať. Čiže je prirodzené, že oni s tým súhlasili, že im sa to bude páčiť, a to teraz nie je výčitka na ich adresu. To asi zodpovedá ľudskej prirodzenosti, ale nie je to verejný záujem. Na tom nie je verejný záujem, aby sa predĺžili obdobia samospráv, lebo tá stabilita znamená aj menšiu demokratickú kontrolu. Oslabí sa demokratická kontrola, ak sa nebude voliť každé štyri roky, ale každých päť rokov. Nevravím, že je to protiústavné, že je to nedemokratické, ale je to pohodlnejší život ľudí vo funkciách na úkor demokratickej kontroly. A keď sa pýtame, že ideme robiť nejakú zmenu, že či vyhovuje predstaviteľom samosprávy, ktorí si predĺžia mandát. No ale či vyhovuje aj ľuďom. A robil sa nejaký prieskum na jeseň 2023, agentúra NMS, a väčšina populácie nesúhlasí s tým predĺžením zo štyroch na päť rokov. Ani vo vzťahu k samospráve, ani vo vzťahu k parlamentu. Vo vzťahu k samospráve získal podporu asi 31 % respondentov a nesúhlasí s ním 49 %. A ani vtedy ešte iba uvažovaný návrh na predĺženie funkčného obdobia parlamentu pozitívne podporilo 23 % a proti je až 63 % obyvateľov. Čiže nemáme sa pozerať na to iba, čo si o tom myslia poslanci, že nebudú mať mandát štyri roky, ale päť rokov, ale čo si o tom myslia ľudia. Ľudia podľa prieskumu si myslia, že to nie je dobrý nápad. A záverom: ústava sa nemá meniť preto, že niekomu by sa páčilo iné číslo, ani zákony by sa nemali meniť preto, že päť je krajšie číslo ako štyri. Ústava a zákony sa majú meniť vtedy, keď existuje na to vážny dôvod. Špeciálne v prípade ústavy by sa do nej malo zasahovať iba vo veľmi, veľmi výnimočných prípadoch a z veľmi, veľmi vážnych dôvodov. Štyri roky fungujú, neexistuje žiadny dôkaz, žiadna presvedčivá argumentácia, žiadna analýza, že by päť rokov bolo lepších ako štyri roky a tie argumenty, ktoré zaznievajú, sú slabé, nesprávne, nepresvedčivé. Toto nie je žiadna reforma založená na dôkazoch, to dokonca nie je žiadna reforma vôbec, je to len úprava založená na nejakom dojme. A pritom samosprávy potrebujú reformy, potrebujú hlboké, poctivé reformy, ale zmena dĺžky volebného obdobia nie je reforma. Toto nie je reforma, toto je zmena čísla. A preto by sme ju nemali podporiť. Ďakujem. Ďakujem pekne. [14:58] Martin Dubéci Pán poslanec, na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, prvá od poslanca Lackoviča. [14:58] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, vy ste sa v úvode svojho vystúpenia pýtali, že kde sú poslanci HLAS-u. Keď tu prejednávame ich návrh alebo jeden z ich návrhov a nie je v sále ani jeden, ani jedna z nich. To je naozaj smutné a ja asi aj tak šípim dôvod, prečo je to tak, pretože bolo to včera, kedy pán prezident Pellegrini, ktorý z HLAS-u pochádza, jasne povedal, že predĺženie volebného obdobia samo o sebe nič nerieši. Že ak ho treba robiť, tak ho treba robiť v súbehu a v kontexte a v úzkej súčinnosti s reformou verejnej správy. A zopakujem ešte raz tie jeho slová. Povedal, že predĺžiť volebné obdobie starostom, primátorom, županom, miestnym, krajským, mestským poslancom zo štyroch na päť rokov samo o sebe nič nerieši. Že to treba robiť v súbehu s reformou verejnej správy. Preto tu podľa mňa ani jeden z poslancov HLAS-u, ani jedna z poslankýň HLAS-u dnes nie je, lebo jediné, čo Mestským poslancom zo štyroch na päť rokov sám o sebe sám o sebe nič nerieši. Že to treba robiť v súbehu s reformou verejnej správy. Preto tu podľa mňa ani jeden z poslancov HLAS-u, ani jedna z poslankýň HLAS-u dnes nie je, lebo jediné, čo cítia dnes, musí byť hanba za to, čo tu predložili. Pretože to nie je sprevádzané žiadnou inou legislatívnou aktivitou, žiadnou inou legislatívnou iniciatívou. Nevidíme od nich žiadne riešenia pre samosprávy, žiadne riešenia pre obce, pre mestá, pre kraje. Žiadna diskusia neprebieha už ani na vecne príslušnom výbore pre regionálny rozvoj, ktorého som členom, tak ako o sebe deklarovali celý ten čas, čo existujú, že sú strana regiónov alebo hnutie regiónov, tak dnes ostalo, žiaľ, len pri slovách. Skutok sme doteraz nevideli a mňa to veľmi mrzí ani jeden jediný. Pani poslankyňa Kosová [15:00] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne za slovo. [15:00] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou A ďakujem aj vám, pán Dostál, za váš príspevok a musím povedať, že mi je nesmierne ľúto. A že tak závažná téma, ako je zmena volebného systému a samozrejme aj zmena ústavy, tu vychádza vlastne na vnímač, pretože my tu nemáme, nemáme s kým diskutovať. Keď sa pozriete, vážení občania a občianky, na pravú stranu tejto sály, tak tam uvidíte jedného poslanca z koalície, jedného. Dobrý deň, pán Mažgút. Ďalšieho nevidím, nikoho. Takže jedného poslanca z koalície. Áno, ste tu sám, pán Mažgút. A to je naozaj hanba, že o takto kľúčovej zmene tu diskutujeme, vlastne ani nediskutujeme, lebo vy sa nijako nevyjadrujete, takže nediskutujeme s nikým. Podľa mňa je to absolútne totálna hanba a potvrdzuje to len jednu jedinú vec, že poslanci a poslankyne Smeru, Hlasu a SNS sem síce chodia za 6000 € mesačne, ale nič nerobiť. Naozaj, že nič nerobiť. Niektorých ľudí som v tejto sále nevidela ani raz dať nejakú faktickú poznámku, dokonca vystúpiť v rozprave a vôbec som nevidela žiadnu ich legislatívnu činnosť. Nejaký pozmeňovák alebo ja neviem čokoľvek, nejaký návrh zákona. Milí občania, ja vám odporúčam, choďte na stránku polidata.sk a keď si pozriete aktivitu poslancov a poslankýň, tak zistíte, že na konci tohto rebríčka s nulovou aktivitou nájdete práve poslancov Smeru. A vy máte tú drzosť, že sem, vážená koalícia, predložíte návrh zákona, kde požadujete, aby ste tu boli o rok dlhšie? A za čo? Ja sa pýtam, za čo tu chcete byť o rok dlhšie? A keď sme pri tom komunále. Mám 15 sekúnd. Prišiel vám včera list od verejného ochrancu práv, kde hovorí o systémových problémoch volebného systému, o systémových vadách. Prišiel vám? Tak to riešte. To, že sú tu porušované demokratické [15:02] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za [15:02] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo. Ja by som sa chcela opýtať predkladateľov tohto návrhu zákona, že čo ich teda k tomu naozaj viedlo, okrem tých pár takých chabých dôvodov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe a ktoré teda aj pán Dostál veľmi dobre zhrnul a dá sa povedať, že vyvrátil, že čo ich teda viedlo k tomuto návrhu, že či sa tak ráno zobudili a povedali si, že a tak poďme to predložiť zo štyroch na päť rokov a teda nielen v samospráve, ale poďme aj tú Národnú radu ešte, že treba. Lebo ja naozaj nemám pocit za 2,5 roka, že by strana SNS mala úprimný záujem robiť niečo v systéme fungovania našich samospráv. Máme tu obrovské problémy vo finančnom financovaní, s kompetenciami, s územím a naozaj, že ja som tu nevidela od vás žiadnu iniciatívu, že by ste v týchto témach niečo robili a keď sme už aj pri tom výbore, kde máte zástupcu pána Danka, vášho predsedu, tak on za 2 a pol roka bol na výbore asi možno dva-, trikrát, neviem. Väčšinou sa ani neospravedlní a teda ja by som vám napríklad navrhovala, ak vás tak veľmi samospráva zaujíma, tak možno skúste vymeniť nejakého iného poslanca do tohoto výboru a ak sa teda chcete zapojiť do tej biednej debaty, ktorá prebieha dneska na úrovni tohto výboru namiesto toho, aby sme sa tam teda skutočne riešili dôležité veci, tak väčšinou teda síce koalícia nechodí, ale aj tak napriek tomu si myslím, že ak máte úprimný záujem riešiť problémy samospráv, tak môžete začať tým, že dáte tam človeka, ktorý tam aj bude chodiť. Ďakujem. Pani poslankyňa Gregorová. [15:04] Martin Dubéci Ďakujem pekne a vďaka. [15:04] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega, dostal za tvoj príspevok. Súhlasím a ja by som sa chcela venovať hlavne teda tomu predĺženiu obdobia volebného v Národnej rade. Prečítam jeden citát. Toto sú témy, ktoré SNS asi dáva preto, aby zaujala pozornosť. Takýmto témam sa treba venovať seriózne, nie tak, aby sme odkláňali pozornosť od kľúčových vecí. Toto tvrdí pani Kramplová, váš vlastný koaličný partner a minister školstva Tomáš Drucker. A akože k tomu asi ani úplne nebolo treba ďalší komentár, ale predsa chcem dodať, že podľa eurobarometra z roku 2024 z konca roka je až 62 % Slovákov nespokojných so stavom demokracie. To je nárast o 9 % bodov oproti jari toho istého roka. Parlamentu dôveruje len 32 % obyvateľov a tento pocit ohrozenia demokracie je najvýraznejší u mladých, vzdelaných a ľudí žijúcich v mestách. Keby to bolo naopak a všetci sú spokojní, tak možno by táto diskusia aj dávala zmysel. No, nedáva. A navyše až 61 % mladých Slovákov má pocit, že ich hlas v politike nič neznamená. Teda veľká časť novej generácie si kladie otázku, načo vlastne voliť. A vy teraz prídete a hovoríte, že poďme voliť ešte menej často. Úprimne, ja sa tiež SNS ani veľmi nečudujem, že prichádzate práve s takýmto návrhom. Keď sa človek pozerá na vaše percentá, na váš výkon a teda na to, čo sa vám tu podarilo presadiť, čo predvádzajú vaši ministri, tak je vám asi jasné, že predstava, že sa k moci dostanete znova na základe nejakej reálnej politickej súťaže a dôvery ľudí je asi dosť nereálna. V podstate si chcete pripraviť systém tak, aby, ak sa tam znovu náhodou dostanete, tak účet za vaše zlyhania, aby prichádzal čo najneskôr. Napríklad taký váš pán minister Taraba je taký obrovský úspech, že ho podľa aktuálnych pán poslanec Dostál [15:06] Martin Dubéci S reakciou. [15:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky, kolegyne, kolega, pán poslanec Lackovič, no áno, aj pán prezident Pellegrini povedal, že nemá zmysel predlžovať volebné obdobie, ak to nie je súčasťou nejakej širšej reformy a ja som aj teda hovoril o tom, že sú krajiny, kde došlo k predĺženiu volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť, ale tam to bolo sprevádzané nejakými reformami a toto nebola jediná vec, ktorá sa tam menila. Bola to súčasť nejakého balíka zmien, ktoré boli nejako previazané, mali nejakú logiku. Toto je taká politická hrádka a o tom, že je to politická hrádka, svedčí aj ten fakt, že sú tu dva návrhy, ani v rámci koalície sa nedokázali dohodnúť na tom, či budú meniť len samosprávy alebo aj parlament, teda dĺžku ich volebného obdobia. A ak slová pána prezidenta zahanbili poslancov HLAS-u, no tak správnym riešením, správnou reakciou by bolo stiahnuť ten svoj návrh, nie neprísť na rozpravu do parlamentu, kde sa hovorí o ich návrhu, bez ich prítomnosti, bez toho, aby tu bol jeden jediný poslanec alebo poslankyňa zo strany HLAS, zo strany, ktorá prišla s týmto návrhom. Pani poslankyňa Kosová, povedali ste, že niektorých poslancov ste nevedeli za celý čas mať akúkoľvek legislatívnu iniciatívu, niečo navrhnúť alebo nejaký pozmeňovák navrhnúť. A že prečo by teda ešte chceli o rok dlhšie sedieť vo funkciách. No ja si myslím, že v prípade niektorých poslancov je asi azda aj lepšie, že so žiadnymi návrhmi neprichádzajú, lebo väčšina tých návrhov, s ktorými prichádza vládna koalícia, je problém, ale áno. Zrovna koaliční poslanci argumentovať, že by tu mali byť ešte o rok dlhšie, tak nie je tam žiadny dôvod. [15:08] Martin Dubéci Pán poslanec Dubovický nie je v miestnosti, preto stráca poradie. A vystúpi pán poslanec Lackovič. Ďakujem veľmi. [15:08] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod, opäť ma veľmi mrzí, že sa k samosprávam dostávame už v taký štandardný čas, piatok poobede. Už neviem po koľkýkrát za sebou za posledný rok alebo dva. Vždy to, bohužiaľ, vyjde na tie naše obce a mestá, kraje vždy v piatok poobede. Čo by mi nevadilo, samozrejme, pokiaľ by tu boli kolegyne a kolegovia v dostatočnom množstve, ale čo už narobíme, tak aspoň my teda ideme bojovať za svetlé zajtrajšky v našich regiónoch. Ja vám to poviem možno aj cez taký príbeh. Ja som bol starostom päť krásnych rokov. Začal som, keď som mal 29, pomerne mladý. Veľa dobrých vecí sa aj mne podarilo, niečo aj nie. Viete však, čo by mi vtedy naozaj pomohlo? Viete, čo by uvítalo 10 z 10 starostov, starostiek? Keby sa na stavebné povolenie, napríklad na vodovod a na kanalizáciu, nečakalo na okresnom úrade 1100 dní a keby štát dodržiaval vlastné lehoty. Keby sa nekontrolovalo každé jedno verejné obstarávanie každého jedného projektu, na starostov sa automaticky nenazeralo, akoby chcel každý z nich len kradnúť. Keby sa vláda pred tým, ako schváli 800 € odmeny, aj pre zamestnancov samospráv, tých istých samospráv, najskôr slušne spýtala, či na to vôbec majú. Keby podielové dane, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov obcí a miest Slovenska, stačili aspoň na základné a predvídateľné fungovanie. Dnes totiž v apríli starosta nevie, koľko peňazí mu príde v máji. Keby štát nepresúval povinnosti bez adekvátneho krytia. Štát si dnes objednáva veci, za ktoré neplatí a rozhadzuje peniaze, ktoré nemá. Na veci, ktoré nepotrebujeme. Keby starostovia nemuseli pri eurofondoch zakaždým zasielať štátu, že naozaj existujú. Že naozaj boli zvolení, že obec má naozaj dokonca pridelené IČO, lebo aj to dnes robia. Keby starostovia trávili menej času papiermi a viac riadením obce. Jediný papier, ktorý by mal byť dnes v digitálnej dobe na úradoch potrebný, je častokrát papier toaletný. Keby štát zabezpečil systematické vzdelávanie referentov. Keby štát, keď naposledy novelizoval stavebnú legislatívu, úplne zabudol vyškoliť stavebné úrady a túto činnosť saturovali súkromné vzdelávacie seminárne rôzne spoločnosti, agentúry. Štát uplynulého... Keby sme tu mali normálne prijímanie zákonov, nie stále všetko skrátené, nahulváta, častokrát, bohužiaľ, bez pripomienkovacieho konania. Veľakrát je tu chaos na entú. Starostovia, starostky by privítali, keby sa tu zákony nemenili v chvate. Pod rúškom noci mnohokrát rýchlo, bez prípravy, ale na základe odbornej diskusie a dát. Starostovia by uvítali, keby cítili podporu pri krízových situáciách. Pomohli totiž pri covide, pri utečeneckej kríze i pri živelných pohromách. Rok a pol sme tu mali vážne povodne. Podpora štátu častokrát žiadna, častokrát je tu veľký nezáujem. Starostovia, starostky by uvítali, keby neboli pre štát súperom, ale partnerom. Toto dnes, priatelia, potrebujú starostovia, starostky, naše obce, mestá, naše vyššie územné celky, naše samosprávne kraje. Úctu, dialóg, servis, spoluprácu, partnerstvo, rešpekt. Nie hlúposti o päťročnom volebnom období, to už naozaj nepotrebujú. Prosím aj vládnu koalíciu, už naozaj by bolo na čím prestať takto trepať sem-tam do vetra, ale začať robiť. A keď bude porobené, tak sa kľudne bavme aj o piatich rokoch. Ja, priatelia, pri tomto bode sa mi nedá nepozastaviť nad tým, čo bolo spôsobené obciam a mestám za posledné dva roky aj kúsok. Päsť a účel. My sme tak nazvali aj jednu z našich tlačových konferencií pred pár mesiacmi. Boli, bohužiaľ, ošklbané na kosť. A nehovoríme to my, hovoria to priamo obce a mestá. Zobrali ste im viac než 500 miliónov € z príjmov. Zaviedli ste vyššiu DPH, zaviedli ste vyššiu... zaviedli ste teda transakčnú daň, ktorú dnes platia všetky obecné, mestské, krajské podniky, správy ciest, regionálne letiská, napríklad ako je to v Piešťanoch, ktoré patrí pod VÚC-ku trnavskú, rôzne dopravné podniky, mestské veľké dopravné podniky, ktoré majú čo robiť, aby prežili, tak ešte aj tie dnes musia platiť tú hlúpu transakčnú daň. Obce tým pádom musia zvyšovať, samozrejme, miestne dane. Ak chcú byť pri živote a chcú prežiť a poskytovať aký-taký základný servis. Čiže dane z nehnuteľností idú hore. My sme videli, ten nárast bol signifikantný za posledné 2 roky v jednotlivých samosprávach. A čo to bude po voľbách, tak to ešte budeme vidieť, ako to pôjde hore, pretože dnes to nie je úplne sexy dvíhať, pretože pár mesiacov sme, sme nejakých 195 dní pred komunálnymi voľbami. Hore idú všetky cestovné lístky naprieč všetkými dopravnými... Nárast bol signifikantný za posledné dva roky v jednotlivých samosprávach. A čo to bude po voľbách, tak to ešte budeme vidieť, ako to pôjde hore, pretože dnes to nie je úplne sexy dvíhať, pretože pár mesiacov sme nejakých 195 dní pred komunálnymi voľbami. Hore idú všetky cestovné lístky naprieč všetkými dopravnými podnikmi. Za posledné 2 roky to boli naozaj, že významné nárasty. Ešte aj keď sme vám hovorili, že nedávajte to mýto na tie prímestské autobusy, nech sa ich to nedotkne, ešte ani tam ste nepočúvali. Rovnako tak išli hore poplatky za hrobové miesta, dane za psov, všetko, čo sa dalo v tých obciach a mestách podvíhať, jednoducho muselo ísť hore. Z jednoduchého dôvodu, inak by tie obce a mestá neprežili. Včera bola taká krásna reportáž na Markíze, kde sa hovorilo večer v Televíznych novinách o tzv. shutdown, ktorý sa chystá v tých mnohých obciach a mestách. K tomu sa dostanem nakoniec, ak zvýši čas, že prečo sa k tomu blížime. Máme tu splnomocnenca pre územnú samosprávu. Čo by bolo výborné vtedy, keby sme od neho videli aspoň jednu legislatívnu iniciatívu za posledný rok. Ale žiadna takáto nebola. On pozbieral tri funkcie, štátny tajomník na MIRRI, štátny tajomník na Ministerstve vnútra, po novom aj splnomocnenec pre územnú samosprávu a my tu máme nula zákonov. Nevadí vám to? Kúsok. Tu máme nula zákonov od vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu. Verím, že sa ich dočkáme, už by bolo na čase, lebo pomaly už budú aj voľby, september 27, a my nevidíme žiadnu novú legislatívnu iniciatívu. O náraste kriminality, o ktorej sme aj mimoriadne výbory robili na Výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu, by sme mohli hodiny a hodiny hovoriť, že sme tu mali prudký nárast krádeží. Ja som tu aj predkladal, ja som tu aj ukazoval aj hovoril, všetky samosprávy, ktoré nám dodali podklady od mesta Zvolen cez mestskú časť Vrakuňa až po Pavúčinú Lehotu a menšie obce niekde na Gemeri. Všetko, nič. S vami to ani nepohlo. Mali sme tu pokus o 200 miliónov € z eurofondov, kedy ste to chceli presunúť z rozvoja miest, teda na zbrojenie, na kadečo iné. Vďaka našej Ľubke Karvašovej v Európskom parlamente sa toto podarilo zastaviť. K tomu sme robili opäť mimoriadny výbor. Bolo to leto, minulý rok, júl 25. Dodnes neprišlo nejaké vysvetlenie alebo ospravedlnenie tým obciam a mestám. A týkalo sa to škôl, týkalo sa to cyklotrás, týkalo sa to chodníkov nových, prospešných vecí, ktoré naozaj tí ľudia využívajú bez ohľadu na to, kto je tam starosta, bez ohľadu na to, či tam vôbec, tam nezáleží na tom, či má ten starosta oblečené tričko Progresívneho Slovenska alebo SMER-u. Však každý jeden ten volič chodí po tom chodníku, on ho potrebuje. Vy beriete tým ľuďom tie peniaze bez absolútneho rozmyslu. Mali sme tu ďalšie obrovské prešľapy. Neviem ani, či to vôbec nazvať prešľapy. Mali sme tu vypustenú Domašu. Tam nebol v poriadku prevádzkový poriadok nádrže, tam sa Vodohospodársky podnik naťahoval s okresným úradom, ktoré zas spadajú pod Ministerstvo vnútra, čiže minister Taraba si tam niečo riešil s ministrom životného prostredia. Na konci dňa trpela Domaša, trpel cestovný ruch, ľudia, starostovia, samosprávy. Trpel celý ten región. Pretože sa tam akurát tak mohli naplniť, či nie? Sedieť na deke miesto. Voda tam nebola. Už dnes je to konečne lepšie. Máme tu zníženie podpory pre menej rozvinuté okresy a nútené rozmrazenie rezervných fondov obcí. Dnes máme návrh vyhlášky u ministra Migala, že najmenej rozvinutých okresov by malo byť 30 po novom, čiže ten nárast z 19 na 30, mali by sme mať o 11 okresov viac. Po 15 rokoch vládach SMER-u hrozí, že budeme mať 30 okresov označených ako najmenej rozvinutých, po novom teda prioritných. 30 okresov. Polovica Slovenska takmer bude označená červenou farbou, najmenej rozvinutá. Tam ste to dotiahli. Nútené rozmrazenie rezervných fondov obcí, to bola jediná vec, ktorú ste dokonca priniesli v roku 2025. Že ste tým obciam povedali, rozmrazte si rezervné fondy aj na bežné výdavky. Mali sme tu povolenie herní a kasín bez súhlasu obcí a miest. Mali sme tu zlyhanie pomoci Gelnici po víchrici. Opäť my sme to boli. PS-ko robilo mimoriadny výjazd v Gelnici minulý rok. Už neviem, či to bolo august alebo september. Ani jeden koaličný poslanec nič, je označenie schodné. Peniaze z TIPOS-u smerujú nie obciam, ale Huliakovým straníkom. Zvýšenie mýta pre autobusy verejnej dopravy, to som už spomínal. Priehrady Málinec, presadenú aj proti vôli mnohých starostov, ľudí v regióne. Namiesto podpory obecných polícií tu máme žandárske zbory. Toto je dobré, tento bod, že výpredaj troch nemocníc po jednom eure. My sme tu mali, priatelia, minulý rok v Trenčianskom kraji výpredaj nemocníc, ktoré boli ponúknuté samosprávam za 1 € zo strany župa na BBSK. Boli sme aj tam, aj v Trenčíne. Našťastie nemocnice zatiaľ neodišli smerom, ktorý by bol úplne nebezpečný. Budeme to sledovať, uvidíme, ako sa aj v tejto veci pohnú ľady, lebo opäť narýchlo, bez diskusie, bez dostatočných odborných nejakých posúdení. To je to, čo zdobí každý jeden váš legislatívny návrh. Čiže narýchlo. Bez debaty. Máme tu prepustených odborníkov z Ministerstva vnútra pre reformu samospráv. Otázka je, kto dnes skáče tú reformu, aj keby hneď zajtra, kto ju bude pripravovať, keď ste všetkých tých ľudí prepustili. Aj k tomu sme chystali s kolegyňou Jankou Hanuliakovou v utorok, ak sa nemýlim, návrh uznesenia, kompletný materiál pripravený. V utorok na výbore neprijaté, zahodené do koša zo strany vládnej koalície, nič, žiadna podpora. Ani poslanecký prieskum ste nedovolili, aby sa urobil. Však viete dobre prečo. Pretože by prišlo, pretože by sa zistili tie veci, na ktoré sme tam upozorňovali, že jednoducho nie je možné prepustiť všetkých odborníkov, ešte aj to málo, čo zostalo z toho Ministerstva vnútra na tej vecne príslušnej sekcii pre verejnú správu. A následne robiť reformu. No neviete tú reformu robiť. A povedal vám to včera aj pán prezident, proste riešime tu predĺženie volebného obdobia na päť rokov, ktoré nie je sprevádzané žiadnou reformnou aktivitou v tomto smere, ale že žiadnou. Ak by sme sa už chceli veľmi baviť o tom, že čo meniť cez ústavný zákon, tak prečo si nezoberiete inšpiráciu od toho, čo vám poslal včera ZMOS, čo vám poslala Únia miest Slovenska, SK8. To je veľká naliehavá spoločná žiadosť stavovských organizácií o úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jedná sa o to, aby boli samosprávy vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. A oni vysvetľujú, prečo je to správna vec. S princípmi asi všetci budeme súhlasiť. Otázka je, že aké by bolo to správne riešenie, ale prečo toto neriešime? Prečo sa o tomto nebavíme? Pretože tie dôvody, ktoré tam oni spomínajú, to sú kritické body, ktoré nám hrozia, sú veľmi vážne, kolegovia. Je veľmi vážne, že hrozí nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv na roky 27 až 29. Máme tu a hrozí obrovská paralýza investícií. Hádžete kolektívne tú vinu na samosprávy. Je tu naozaj, že kolektívna vina samospráv, ktoré sú trestané za hospodárenie štátu, ale toto hospodárenie predsa samosprávy nevedia ovplyvniť. Hoci obce, mestá a kraj hospodária zodpovedne, limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy. Je tu investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť. Samosprávy nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa. Oni žiadajú priestor na zodpovedné investície zverenej infraštruktúry, ktorá im bola zverená tak, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch. To hrozí, že dneska nebude možné pokračovať v tomto smere. Čiže nehovoriac o už existujúcej dostatočnej legislatívnej ochrane. Kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ten limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni. Preto ešte raz ZMOS, Únia miest a SK8 hovoria, že ak sa chceme o niečom baviť, čo je naliehavé, čo treba rýchlo riešiť a sanovať tú aktuálnu situáciu, tak by to mala byť úprava ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti. Poctivosti. Ale ani to neprichádza. Ja už neviem, naozaj, že tá zúfalosť je a tá frustrácia, ktorú aj ja pociťujem v tomto smere, je obrovská. A čo je najhoršie, že s vami to ani nehne. Môžeme tu my ukázať, čo chceme. S vami nič z tohto ani nehne. A naozaj už neviem, čo sa musí stať, aby ste pristúpili aspoň na diskusiu o tých základných rámcoch toho, že napríklad ako by aj tá reforma mohla vyzerať. Veď my sme tu predkladali vo februári materiál o predvídateľnejšom financovaní. A ani na tomto nebola zhoda, respektíve ani o tomto ste neboli schopní sa baviť, o tom, že či to DPFO má byť vyššie. Ono je dnes na úrovni 53 %. To sú tie tzv. podielové dane, že či by nebolo rozumnejšie to vrátiť, ak nie na pôvodnú hodnotu, pretože to už nie je možné kvôli tým materským školám, ktoré prešli pod štát, tak aspoň na tú úroveň po treťom alebo po druhom balíku konsolidácie, lebo neviem, čo teraz, ako to bude, už pod 53 % pôjdeme určite. A ďalšia vec, že žiadne nové opatrenia nepredstavujete. Jediné, čo ste tým pravám dovolili alebo umožnili alebo poskytli, sú ich vlastné preddavky. Tie sme aj my v minulosti ešte podporili, ale už teraz po troch rokoch jednoducho to je strašne slabé, to je strašne nedostatočné. To nemôže byť to jediné riešenie, ktoré im dáte. Je to v poriadku, ale je to naozaj náplasť na otvorenú zlomeninu. My nemôžeme tým samosprávam, ktoré naozaj dnes hovoria o shutdown-e a o tom, že nebudú vedieť pripraviť svoje rozpočty, jediné, čo, poskytnúť ich vlastné preddavky, ktoré by im tak či tak prišli počas toho roka 2026. Otázne, ja som na to upozorňoval aj minule a zopakujem to znovu, lebo tam je podľa mňa to riziko v niektorých samosprávach značné, že čo sa stane, keď tie májové preddavky prejedia niektoré tie samosprávy, možno aj za účelom nejakej kampane, ktorá môže byť proste nákladnejšia v nejakej samospráve, že sa to môže vymknúť niekde spod kontroly nejakej pani starostky alebo pána starostu. A čo bude robiť ten nový starosta, ten nový štatutár po tom 24. októbri, v tom novembri alebo v decembri, lebo jemu to tam už bude chýbať. Keď to príde v tých preddavkoch májových, alikvótne o to mu príde menej v tom zvyšku roka 2026 a čo bude robiť v tom novembri alebo v decembri, keď tam už naozaj ten finančný obnos nenájde v požadovanej výške, aby mohol pripraviť ešte na konci roka nejaké úkony, nebodaj zaplatiť nejaké nezaplatené faktúry a tak ďalej a tak ďalej. No rovnako tak tie rezervné fondy, to bolo to druhé opatrenie, ešte poviem aj tretie, ale to druhé, tie rezervné fondy. To je veľmi nedostatočná vec. Povedať obciam, aby si rozmrazili alebo roztopili alebo prejedli ich vlastné krvopotne nasporené rezervy aj na bežné výdavky, napríklad ja neviem na mzdy alebo na nejaké kosenie. Predstavte si, tie samosprávy si roky krvopotne sporili. Tie prebytky išli na rezervné fondy, pretože samosprávy nemohli nezodpovedne hospodáriť. Oni mali buď vyrovnaný rozpočet alebo dokonca prebytkový pravidelne. To, čo si nasporili na tie rezervné fondy, prejde na nejaké mzdy alebo, dajme tomu, odmeny alebo na nejakú zimnú údržbu, letnú údržbu, kosenie pozemkov. To je veľmi nezodpovedné. Prejedáme si svoju vlastnú budúcnosť a nie je to dobré, kolegovia a kolegyne. Naozaj nie je to dobré. A tá tretia vec, že ste im posunuli v rámci cash flow, kedy im chodia tie podielové dane. Nechodí im 15., tak ako im chodili doteraz, ale do 10. teda v mesiaci. Že toto je koncepčná pomoc samospráve. Že nepošlete v úvodzovkách výplatu alebo podielovú daň, ten obnos, už akokoľvek to nazveme, to DPFO, o 5 dní skôr. To má zachrániť život tej samospráve. Dobre, však nejakým spôsobom to zlepší ten cash flow, ale to nie je koncepčné, systémové, efektívne riešenie, adresné, ktoré tú samosprávu postaví na nohy. To sú naozaj len veľmi malé záplaty. Čo dodať na záver? Päť rokov samo o sebe nie je riešenie. Nehovorím to len ja, hovorí vám to váš pán prezident včera, ktorý pochádza z HLAS-u. Asi aj preto tu ani jeden poslanec ani poslankyňa z HLAS-u dnes nesedí, pretože táto rozprava by sa počúvala veľmi ťažko. Zvlášť v situácii, keď máte vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu, ktorý nepriniesol ani jednu legislatívnu iniciatívu za posledných 365 dní do tohto pléna, hoci stihol vymeniť tri funkcie za to obdobie. No a čo dodať? Zákony, ktoré predkladáme my jednak tak na výbore, jednak tu v pléne hádžete do koša. Takí ste lumeni, že teda nepotrebujete to, čo my navrhujeme, sa ani o tom baviť, ani to prerokúvať, ani to schvaľovať. Reformu sme tu, nohu do dverí, taký dokument, ktorý mal slúžiť naozaj ako také otvorenie dialógu, taká noha do dverí. To ste hodili do koša. Od februára to tu čakalo alebo od januára, tri mesiace stratené. Čo teraz, kolegovia a kolegyne, čo teraz? Čo bude teraz? Nemáte nič pre tú samosprávu. Nemáte nič a je to veľká hanba. [15:28] Martin Dubéci Fakticky, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem za slovo. [15:28] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci. No ja sa pýtam, že strana regiónov, kde? Nevidím tu ani jedného poslanca za stranu HLAS, teda bijú sa vždy do pŕs, akí sú oni zástancovia regiónov a teda hlasom samospráv a dneska tu nevidím nikoho z tých zvyšných koaličných strán. To je tiež teda bieda, tak takýto záujem máte k tomu, aby sme teda diskutovali podľa mňa naozaj, že vážnej téme. Teda však je to aj zmena ústavy, ale teda bohužiaľ nevidíme tu z koalície skoro nikoho, okrem tých, ktorí tu dvaja musia byť a teda dvaja poslanci sú tu zo strany. No Marek, ty si spomínal mnohé problémy, ktoré naše samosprávy majú a my sme viacerým k nim Teda bohužiaľ nevidíme tu z koalície skoro nikoho, okrem tých, ktorí tu dvaja musia byť, a teda dvaja poslanci sú tu zo strany Smer. No, Marek, ty si spomínal mnohé problémy, ktoré naše samosprávy majú a my sme k viacerým k nim naozaj, že zvolávali aj mimoriadne výbory, kde teda koaliční poslanci nikdy neprišli za 2 a 1/2 roka ani raz neprišli na mimoriadny výbor. Čo ma teda veľmi mrzí a to tiež ukazuje, aký záujem majú o to, aby sme riešili problémy našich samospráv a hovoril si aj o dopadoch, ktoré táto vláda alebo dopady, ktoré mala konsolidácia na rozpočty našich samospráv a jediným riešením teda, s ktorým boli schopní prísť, bolo to, aby si samosprávy rozmrazili svoje rezervné fondy a my, keď chodíme po regiónoch, tak počúvame od primátorov a starostov tou teda, že naozaj kritizujú tieto kroky, ktoré vládna koalícia robí. A neviem teda, pani Kramplová, že opätovne a dúfam teda, že vystúpite aj v rozprave a možno teda vysvetlíte, že prečo ste sa rozhodli okrem tých dôvodov alebo, že či vám to naozaj tí starostovia a starostky rozprávajú, lebo my ja som za 2, 5 [15:30] Martin Dubéci Pani poslankyňa Jurik. [15:30] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja som sa už toto pýtala aj včera, keď začala tá rozprava, ale sa to zas, pretože skutočne nechápem, prečo táto Národná rada takýmto spôsobom míňa nielen čas, keď máme na programe ešte ďalších 200 bodov, ale hlavne peniaze daňových poplatníkov a poplatníčok, pretože ten rokovací deň aj niečo stojí a my sa tu bavíme o niečom, čo absolútne neprináša riešenia. Tuto kolega Lackovič vám vysvetľoval, aké sú tie reálne problémy, s ktorými sa stretávajú samosprávy. K tomu nemáte žiadne riešenia. Vy prídete s tým, že treba predĺžiť ich volebné obdobie na päť rokov a ešte k tomu prilepíte, že no tak, keď už oni, tak aj my, tak za toto, čo tu predvádzate, tak si chcete predĺžiť to volebné obdobie ešte aj v Národnej rade na päť rokov. A mňa to vždy tak pobaví, keď s takýmito návrhmi prichádza strana, ktorá má aktuálne 2,8 % v prieskumoch a ktorá by ani nemala už poslanecký klub, keby jej aj strana SMER nepožičala pána Muňka a vy tu idete meniť ústavný zákon, na ktorý potrebujete že 90. A už máte odpoveď od všetkých opozičných strán, že tieto vaše bludy vám nejde nikto podporiť. Tak mi vysvetlite, načo? Načo to sem prinášate? To nemáte fakt úctu k tým voličom a voličkám? Veď už rozmýšľajte, keď niečo donesiete. A špeciálne strana SNS, ktorá má vždy 40 návrhov zákonov v programe a potom už len čakáme, kedy buď prepadajú, mimochodom predvčerom vám v strane SNS prepadli, myslím, že tri alebo štyri, lebo ste tu neboli, tak buď vám prepadajú, alebo sa potom dozvieme, že ich prehadzujete na ďalšiu schôdzu, lebo to boli také tie vaše výkriky do tmy, na ktorých ste absolútne neboli dohodnutí ani so Smerom a Hlasom. Tak čakáte, že čo z toho bude? Toto je parlamentná práca, veď už sa spamätajte. [15:32] Martin Dubéci Ďalšia rozprava, vystúpi pani poslankyňa Kosová. [15:32] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci a vážení takmer neexistujúci poslanci a poslankyne, milí kolegovia, kolegyne. Kriste, pane na debi. Ja by mňa by zaujímalo, že prečo na mňa vždycky každý piatok vyjde, že tu musím stáť o 3:30. Neviem, čo som komu urobila, ale fakt to takto dopadá. Nechápem prečo. Viete, ja začínam tak trošku úsmevne aj kvôli tomu, lebo je to celkovo úsmevné pozorovať to, ako sa tu táto koalícia neexistujúca v tejto sále furt snaží imitovať nejaký riadny legislatívny proces a furt im to nejde. Neustále zlučujete rozpravy, skracujete diskusiu, zbalíte kritiku do jedného balíka a vlastne je to celkovo akože paškvil, čo tu robíte. Ešte aj tie legislatívne zákony, ktoré sem nosíte, sú paškvily. Ale ja tomu rozumiem, lebo keby ste mali naozaj počúvať hodiny vecnú konštruktívnu kritiku ku každému jednému z týchto návrhov zákona či paškvilov, ktoré ste sem doniesli zvlášť, tak by to muselo byť fakt nepríjemné. Ja tomu rozumiem. A tak je to jednoduchšie, rýchlejšie, menej bolestivé. A je to ako s tým leukoplastom. Viete, že to strhnete naraz. No lenže problém je, že tu nestrhávate leukoplast, ale tu zasahujete do základných pravidiel demokracie. To je ten problém. Ja som veľmi rada, že teda tu vidím ďalšieho ešte alebo teda pani ďalšiu poslankyňu, ktorá tu pred chvíľou nebola, keď som hovorila, že je tu len pán Mažgút, pani Plevíková. A potom je tu ešte pán spravodajca zo SNS, pán Lučanský, a pani predkladateľka zo SNS, pani Kramplová. Viete, mňa by strašne zaujímalo, ako to vlastne je aj s dohodou v koalícii k tomuto zákonu, lebo vy nielenže nemáte ani len tú ústavnú väčšinu. Ja totižto neviem o tom, že by ste mali vôbec aj koaličnú dohodu nejakú. Tak sa pýtam, že či teda vystúpite, pani Kramplová, ako predkladateľka, či nám vysvetlíte motiváciu toho, prečo ste takýto paškvil sem doniesli a či vôbec máte aj koaličnú dohodu medzi sebou, že tento návrh zákona bude schválený. Lebo naozaj, ak to tak nie je, tak len mrháte naším časom zbytočne. A mohli ste byť doma, ako vaši kolegovia, kolegyne, teplučko si sadnúť doma k telke a pozerať sa tu, ako sa my tu trápime o 3:30, poslanci a poslankyne Progresívneho Slovenska. No a asi vás neprekvapí teda, že moje stanovisko, podobne ako mojich kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska, k takémuto paškvilu bude veľmi kritické. A verte mi, pani kolegyňa, ktorá si tu šomrete, prosím vás, nevyrušujte ma, lebo mi to vadí, keď šomrete si popod nos. Potom môžete vystúpiť, kľudne, lebo ja som strašne zvedavá na vaše stanovisko. Takže nie je to preto, že povedala, že sa môže na mňa vykašľať inak, ak ste nepočuli. Akože tu nekašlete na mňa. Vy kašlete na tých občanov a občianky, ktorí sa momentálne teraz aj na to dívate. Tak vy sem donesiete paškvil a ešte, keď vás poslankyňa opozície žiada, aby ste sa k tomu vyjadrila, tak poviete, že na to kašlete? Tak vlastne ukazujete, že kašlete aj na nich. Neviem, či si to uvedomujete, ale dobre, do toho. Však oni vidia, občania Slovenskej republiky, akí ste. Takže ešte raz, moje stanovisko k tomuto návrhu zákona vôbec nebude pozitívne, ale nie je to preto, že by som odmietala diskusiu o zmene volebného systému. Naopak, ja si myslím, že nič v tejto oblasti nie je vytesané do kameňa a je to legitímna debata. Lenže to, s čím mám ja problém, je dôvera. Pretože my tu tri roky zažívame nejaký modus operandi váš, že píšete si zákony ad hoc v noci. Potom sem ten legislatívny paškvil prinesiete ráno pod pazuchou a sú to len a len vaše účelové zmeny na to, aby ste sa zakonzervovali pri moci a naozaj, naozaj očakávate, že my vám uveríme, že tentokrát vám ide iba o čistý úmysel, že chcete naozaj zmeniť volebný systém tak, aby bol efektívnejší, stabilnejší a bla bla bla. To naozaj? Tak ja neviem, či vám to uveríme. Ani my, ani občania Slovenskej republiky vám to určite neuveria. Ale viete čo, dobre, poďme vecne, hej? Hovoríte o stabilite, efektivite, o lepšom čerpaní verejných zdrojov vrátane eurofondov. O tom, že štyri roky je málo a že teda potrebujete päť rokov, alebo teda samosprávy potrebujú päť rokov, aby dosahovali lepšie výsledky. No, akože mohli by sme povedať, že na prvé počutie by to aj znelo dobre a dokonca by som sa spýtala, že kto by už nechcel efektívnejší štát, všakže? Lenže problém nastáva práve v momente, keď si spravíme jednoduchý reality check. Ak dnes nie sme schopní efektívne riadiť štát, ak meškajú projekty, ak sa nestíhajú čerpať investície vrátane eurofondov, ak samosprávy zápasia s byrokraciou, s verejným obstarávaním a najmä, ak občania Slovenskej republiky nevidia výsledky, tak si položme základnú otázku. Je problém v tom, že volíme každé štyri roky? Alebo je problém v tom, ako s tými štyrmi rokmi vlastne narábame? Pretože predĺženie volebného obdobia samo o sebe nevytvorí ani jeden projekt navyše. Nevyrieši ani jednu žiadosť o eurofondy, neodstráni ani jednu byrokratickú prekážku. Mýlim sa snáď? Ak niečo nefunguje dnes, tak to nebude fungovať ani o rok dlhšie. Bude to len trvať dlhšie, to je celé. A toto je problém slovenských samospráv. Samosprávy dnes nekolabujú preto, že majú len štvorročný mandát. Ony kolabujú preto, že štát im systematicky komplikuje ich prácu a že im berie ich peniaze. Problémom sú neprehľadné výzvy, meniace sa pravidlá, neustále meniaci sa ľudia, ktorí nevedia, čo robia, a neustále svoje vysvetlenia dávajú inak alebo sa tam menia na tých kľúčových rezortoch. Totálne zdĺhavé schvaľovanie, absolútny nedostatok kapacít, samozrejme neprofesionalita a často aj nedostatočné financovanie. A potom sa tvárime, že riešením je pridať akože jeden rok. No tak ako, veď je to smiešne, keď sa nad tým zamyslíte. To si naozaj myslíte, že keď starostovi pridáte jeden rok, tak sa mu zázračne v šuflíku objavia nejaké nové hotové projekty a on ich dokáže implementovať? Alebo že ministerstvá zrazu z ničoho nič začnú fungovať efektívnejšie? Nie. Len sa predĺži čas, počas ktorého to zase nebude fungovať. A tu sa dostávame k tomu najúprimnejšiemu momentu, čo som počula v rámci tejto debaty, a to od kolegu Michelka zo strany SNS, ktorý to povedal naozaj bez obalu, že starostovia a primátori nechcú len plánovať alebo realizovať projekty, ale oni chcú aj strihať pásky. No tak ďakujem pánovi Michelkovi, že bol taký úprimný. Naozaj mu za to ďakujem a teraz nie že sarkasticky, ja to myslím vážne, pretože tým vlastne pomenoval absolútnu podstatu problému. Starostovia naozaj nechcú len plánovať, oni chcú dokončiť projekty a chcú odovzdať túto prácu ľuďom. Skúste ma sledovať, lebo potom môžete odpovedať na to. Keď ma sledovať nebudete, nebudete odpovedať. Si tu pozeráte nejaké výdajky. Veď to je totálne nedôstojné. Áno, starostovia chcú vidieť výsledok svojej práce. Lenže otázka, pani Kramplová, je, prečo to starostovia nestíhajú? Možno mi to vy vysvetlíte. Je to preto, že majú krátky mandát? No, je to preto, lebo štát im naozaj vytvára také prostredie, v ktorom sa tieto projekty nedajú dokončiť načas. Ja som na poslednom výjazde sa napríklad rozprávala s piatimi starostami, ktorí mi povedali, že čakajú už osem rokov na to, aby vôbec mohli implementovať nejaký projekt. No tak, keď im predĺžite volebné obdobie o rok, tak to situáciu vôbec nevyrieši. Asi by sme mali fakt predĺžiť na 10 rokov to volebné obdobie. Lebo za to by sme u nás na Slovensku stihli strihať potom tú pásku. No, viete, keby systém fungoval a keby tie procesy, ktoré dnes nefungujú, boli aspoň trošku predvídateľné a keby štát nebol brzda, ale naozajstný partner, tak ako je to napríklad v Poľsku, z ktorého by sme si mali zobrať naozaj vzor, tak tie pásky by tí starostovia a primátori strihali aj dnes počas tých štyroch rokov. Bez toho, aby sme potrebovali meniť ústavu a bez toho, aby sme vôbec potrebovali ústavné nejaké zmeny v zákone, lebo už máme z tej ústavy naozaj, že trhací kalendár. No ale keďže chcem byť vecná, tak si povedzme aj to, že áno, existujú tu aj nejaké argumenty pre. Asi vás prekvapím, pani Kramplová, že toto hovorím. A tým je naozaj nejaká stabilita, väčšia kontinuita, samozrejme menej populizmu, lebo však voľby budú menej často. A zároveň aj menej volieb. Áno, rovná sa menej nákladov. Mohli by sme to zrušiť úplne a potom by sme mali fakt, že úsporu riadnu. Ale napriek tomu, že sú to legitímne argumenty, tak tieto argumenty platia len v jednom jedinom prípade. A to je vtedy, keby sme mali naozaj silný právny štát. Keby naozaj existovala dôvera v naše inštitúcie. Keby vláda nemenila pravidlá hry počas zápasu. Pretože predĺženie volebného obdobia má aj tú druhú stranu. A menej volieb znamená aj menej kontroly. A samozrejme aj menej príležitostí pre občanov, aby povedali, že toto nefunguje a my chceme zmenu. A viete, v situácii, keď sa naozaj spochybňuje fungovanie našich inštitúcií a keď vláda koncentruje svoju moc, keď sa naozaj cielene už tri roky oslabujú kontrolné mechanizmy, tak vnímam predlžovanie mandátu ako veľmi, veľmi nebezpečný a účelový krok. Pretože tým vlastne vy jasne hovoríte: budete nás menej kontrolovať. Budete mať menej možností nás vymeniť. A áno, zaznelo tu aj to, že hlasy zo zahraničia smerovali skôr k opozícii a presne toto je aj súčasť kontextu. Ja sa preto nemôžem zbaviť pocitu, že tu vôbec, ale vôbec nejde o systémové riešenie, ale o vašu obyčajnú politickú kalkuláciu. Vážené kolegyne a kolegovia, demokracia totiž nie je o pohodlí vládnucej väčšiny. Demokracia je o kontrole moci a voľby sú jej základným nástrojom. Predĺžiť volebné obdobie znamená oslabiť túto kontrolu. Ak máte problém s efektivitou štátu, tak ho riešte presne tam, kde skutočne je – v kvalite riadenia, v byrokracii, v nastavení procesov, v profesionalizácii samospráv, v spolupráci medzi štátom a samosprávami a napríklad aj v prehodnotení kompetencií samospráv alebo v komplexnej veľkej reforme samospráv, ktorých je na Slovensku neúmerne veľa v kontexte k veľkosti nášho štátu. No a potom napríklad si prečítajte aj tú výzvu, o ktorej V nastavení procesov, v profesionalizácii samospráv, v spolupráci medzi štátom a samosprávami a napríklad aj v prehodnotení kompetencií samospráv alebo v komplexnej veľkej reforme samospráv, ktorých je na Slovensku neúmerne veľa v kontexte k veľkosti nášho štátu. No a potom napríklad si prečítajte aj tú výzvu, o ktorej som hovorila, verejného ochrancu práv, ktorý všetkým poslancom a poslankyniam poslal list o tom, že na základe prieskumu zistil, že máme naozaj vážny problém so systémovým nastavením volebného systému. Ale problém nie je v dĺžke mandátu. Problém je v tom, že náš volebný systém porušuje demokratické princípy štátu. Napríklad v tom liste hovoril o tom, že by mali byť férovo nastavené volebné obvody. Pretože hlasy voličov jednotlivých volebných obvodov nemajú rovnakú váhu. A v niektorých prípadoch dokonca tam ten rozdiel tých volebných obvodov a počte hlasov bol až niekoľkonásobný. A napriek tomu, že to samosprávy vedia, tak toto pravidlo neustále porušujú. Takže toto by sme mali zmeniť. Týmto by sme sa mali zaoberať. A vy nie. Vy neriešite takéto problémy. Však čože? Vám nejde o demokraciu, ale vy predĺžite mandát. No tak to riešenie teda nie je. A dovolím si ešte jednu krátku poznámku na záver. Ešte mám 7 minút. Viete, občania vôbec neočakávajú dlhšie volebné obdobie. To tu už spomínali kolegovia, ja to nebudem opakovať. To, čo občania očakávajú, je to, že budeme budovať naozaj funkčný štát. A vy ste teraz vláda. Toto je vaša úloha, budovať funkčný štát. A očakávajú, že projekty, o ktorých počúvali pred voľbami, tie vaše hlasy, že budú aj dokončené. A kedy čerpanie z fondov? Si položte sami tú otázku. Je to vaša kapusta. Čiže oni očakávajú nie to, že budú presunuté na ďalšie volebné obdobie, ale že politici, ktorých volili, budú na svojich miestečkách a nebudú zakonzervovaní ešte o rok dlhšie. Viete, ono keby tí ľudia cítili naozaj, že ten, koho volili, niečo robí v prospech ľudí, tak ho kľudne zvolia znova aj po štyroch rokoch. Nepotrebuje byť na to o rok dlhšie. A preto tento návrh jednoducho nepodporíme, a nie preto, že by sme boli proti stabilite alebo proti efektivite, ale preto, vážení, že stabilita bez kontroly nie je demokracia. Ďakujem. [15:46] Martin Dubéci Ďakujem pekne na vašom vystúpení. Štyri faktické poznámky, pán poslanec Dej. [15:47] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za tvoj príspevok a za to, že si to z pohľadu teda samosprávnych miest a obcí zanalyzoval a, čo by možno teda bolo oveľa podstatnejšie, ako predĺžiť im volebné obdobie, a čo bolo v konečnom dôsledku oveľa prospešnejšie aj pre tých obyvateľov, obyvateľky, ktorí v tých mestách, obciach žijú. A neraz sa ukázalo, že samosprávy sú veľmi dôležité a plnia úlohu práve v tom, kde možno ten štát neúplne vie adresne teda pomáhať a tá samospráva možno najlepšie vie, čo tí ľudia potrebujú a dokonca sa to ukázalo aj v niekoľkých krízach. Nemyslím teraz len tú krízu spojenú s covidom 19, keď doslova ten štát to zhodil na tie samosprávy a tie samosprávy boli tie, ktoré bojovali s tým covidom a mne to zdá ešte jedna vec a to je presne to, že samozrejme, môžeme mať aj debatu o tom, že či teda má to volebné obdobie trvať štyri alebo päť rokov, ale oveľa podstatnejšia bola debata o tom, ako tým samosprávam skutočne pomôcť, lebo, ak budú mať tie prekážky a budú sa im klásť tie polená pod nohy, ktoré sa im kladú, tak im nepomôže ani keby mali 10 rokov to volebné obdobie a samozrejme tam je dôležitosť podľa mňa to financovanie, na to, ako sa dá samosprávam pomôcť, pretože to si myslím, že je oveľa dôležitejšie v tejto debate. A ja nemám ani pocit, že by to v tej dôvodovej správe sa nejakým spôsobom spomínalo, lebo, keď už tú debatu máme, tak sa bavme o tom, ako im pomôcť tak, aby vedeli, čo najefektívnejšie, čo najlepšie slúžiť tým ľuďom, ktorí do tých samospráv volia. Ja som tiež mestským poslancom a ja vnímam dôležitosť samospráv, pretože vedia práve riešiť tie tie oblasti verejného života, kde napríklad teda ten štát neúplne vie svojím spôsobom pomáhať a si myslím, že je dôležité nielen sa teda baviť o tom, že to aj štyri alebo päť rokov, ale sa aj pozrieť na to na konci dňa, akých ľudí si do tých samospráv volíme, pretože tiež je to veľmi dôležité. V konečnom dôsledku v tej samospráve ten volič vie dôjsť do kontaktu teda alebo teda akože ten volič vie dôjsť do kontaktu s tými volenými zástupcami a opačne a toto je veľmi dôležité. Ďakujem. [15:49] Martin Dubéci Pani poslankyňa Hanuliaková. [15:49] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegyňa, ty si, a zaznelo to tu aj viackrát však dneska, že predĺženie volebného obdobia pre samosprávy nám nerieši naozaj, že nič. Vôbec nič. Pretože nejakým spôsobom to nerieši to, v akom systéme tie samosprávy, v akom nefunkčnom systéme tie samosprávy pôsobia a toto je ten kameň úrazu. A ty si to veľmi dobre aj povedala, že dobrý starosta, ak komunikuje s ľuďmi, pracuje na projektoch, snaží sa aj napriek tomu, že ten štát mu nevytvára na to najlepšie podmienky, ale dokáže tých ľudí presvedčiť o tom, že má pokračovať. A je úplne jedno teda, že je tam štyri roky. Absolútne tie argumenty o tom, že ak to bude päť rokov, tak vtedy vie akokeby, že projekty sa dlho robia, ale však pozrime sa na to, prečo tie projekty toľko trvajú a to zlepšujme. A zlý starosta, takého musia ľudia o rok dlhšie, žiaľ, trpieť. A to je potom naozaj problém. A máme tých príkladov teda na Slovensku naozaj, že desiatky, kde teda doplácame na to, že naozaj máme v niektorých samosprávach teda starostov, ktorí, žiaľ, teda v mnohom zlyhávajú. Ale máme tu samozrejme aj množstvo veľmi dobrých príkladov, ako sa to dá, aj ako sa to dá za tie štyri roky. A ja by som chcela predkladateľom odporučiť, teda však majú to zdôvodnené, že komunikovali so združeniami. Tieto združenia, aj Únia miest, aj SK8, aj ZMOS, majú pozičné dokumenty, SK8, ZMOS, Únia miest má svoj reformný dokument. Tam hľadajte to, s čím sem máte prísť do parlamentu. Tam nájdete tie odpovede, a nie, že vy len upozorníte, že vy ste sa s nimi rozprávali a oni chcú päť rokov. Však samozrejme, kto by nechcel, keď tam aktuálne je, tak jasné, že mu to asi je lepšie, keď tam bude päť rokov. [15:51] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [15:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Je to presne o tom nájsť nejakú vyváženosť medzi stabilitou a demokratickou kontrolou, lebo tá stabilita, áno, má aj ten aspekt pohodlnosti, keď niekomu idete predĺžiť volebné obdobie alebo funkčné obdobie, tak spravidla sa tomu ten, koho sa to týka, nebráni, má to ten aspekt pohodlia. Čo teda vo vzťahu k samospráve, dobre, tak akože my sme Národná rada a ideme upraviť podmienky pre fungovanie samospráv alebo teda predkladatelia chcú upraviť. Už mi to trochu príde perfídne pri Národnej rade, teda, že sa má predĺžiť volebné obdobie pre Národnú radu, na čo teda neboli uvedené žiadne dôvody. Tie dôvody, ktoré sú tam, sú tak slabučké. Nevravím, že tie dôvody pre predĺženie volebného obdobia samospráv sú nejako veľmi silné, ale v porovnaní s tými dôvodmi pre predĺženie volebného obdobia Národnej rady aspoň nejaké sú. A teda už sa dnes k tomu asi nedostaneme, ale teda naozaj by ma zaujímalo zo strany predkladateľov SNS, čo ich viedlo k tomu, že by sa malo predĺžiť aj volebné obdobie Národnej rady. Áno, ale je tam potom ten aspekt nejakej demokratickej kontroly, demokratickej zúčtovateľnosti. A samozrejme, že to neznamená, že päť rokov je nedemokratické alebo že nie je demokratická kontrola, ale oslabuje sa tá demokratická kontrola v porovnaní so súčasným stavom. A ak sa to má urobiť, no tak majú na to existovať nejaké vážne dôvody, pre ktoré sa zasiahne do systému, ktorý je tu zaužívaný, ktorý je odskúšaný, ktorý funguje, ktorý nespôsobuje žiadne problémy. [15:53] Martin Dubéci Pani poslankyňa Jurik. [15:53] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže som stále nedostala odpoveď na otázku, že prečo, tak som si otvorila doložky k týmto dvom zákonom a začnem doložkou k zákonu, ktorú, ktorý navrhuje strana pekných ľudí z regiónov, tak tam, prosím vás, sa píše, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nie sú žiadne. Vplyvy na podnikateľské prostredie, žiadne. Sociálne vplyvy, žiadne. Vplyvy na životné prostredie, žiadne. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti, žiadne. Vplyvy na služby, verejné správy pre občana, žiadne. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti, žiadne. Čiže, keď tento zákon nemá žiadny vplyv, tak sa pýtam, že načo? Poznámky, alternatívne riešenia, bezpredmetné. No práveže tie alternatívne riešenia tu máme a tie by ste sem mali predkladať, ale pozrela som si teda aj doložku vplyvov zo strany SNS. Tak tam sme sa dozvedeli, že vplyvy na rozpočet, verejné správy budú pozitívne. Pani a dámy z koalície, každý deň, každý týždeň, každý mesiac a nieto ešte rok vás pri moci má negatívny vplyv na rozpočet štátnej správy. To si zapamätajte. A opäť vplyvy na podnikateľské prostredie, žiadne, sociálne vplyvy, žiadne, vplyvy na životné prostredie, žiadne, informatizácia, nič, manželstvo, nič, verejná správa pre občana, nič. To je zaujímavé. Tak ja sa ešte raz pýtam, prečo? Ale musím súhlasiť s jednou vecou, ktorú ste vy, predkladatelia zo strany SNS, napísali do doložky vplyvov, čo sa týka alternatívnych riešení. Nepredkladajú sa. No áno, to sme si všimli. Ďakujem. [15:54] Martin Dubéci Reakcia pani poslankyne Kosovej [15:54] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, mami, pekne za všetky vaše faktické poznámky. Mne to príde tak, že OK, napočúvam, akosi tu diskutujeme tej opozícii spolu, tak sa všetci zhodneme na tom, že tieto zákony sú fakt, že legislatívny paškvil, ktorý nebude mať žiadny efekt a dokonca sú aj zlé pre Slovensko, pretože neriešia tie hlavné problémy, ktoré napríklad majú samosprávy. Ale ja sa tak zamýšľam nad tým, prečo sa koalícia odmieta k týmto návrhom zákona nejakým spôsobom vyjadriť. Máme tu pána Lučanského, ktorý je spravodajca, nepovedal k tomu ani slovo. Pani Kramplová tam ma poslala do teplých krajín, že vraj na mňa kašle, tiež sa k tomu odmieta vyjadriť, napriek tomu, že tento návrh zákona sem doniesla. To je ale divné, keď niekto nepredstaví svoj návrh zákona relevantným spôsobom a neodpovedá v diskusii na argumenty opozície. No a potom tu máme ešte dvoch, teda už troch poslancov Heureka, za 104, za 54 tu máme troch poslancov SMER-u, ktorí tiež neodpovedajú na nič, nediskutujú. A ja rozmýšľam, že prečo. Tak možno, že je to preto, že majú rovnaký názor ako my. Možno si myslia to isté, čo si myslíme my, ale nemôžu povedať svoj názor na to, že sú to fakt, že legislatívne paškvily, ktoré nemajú absolútne žiadny koaličný potenciál a budú tu neschválené. A možno nakoniec za to zahlasujú napriek tomu, že to nechcú. Akože kývaš hlavou, ale mohol by si povedať svoj názor a vyjadriť sa. Máš, ťahá 4 minúty, že budem veľmi rada, keď to stlačíš a proste povieš dačo. To už nemôžeš, no. No, škoda. Hej, to ma mrzí, že vlastne nemôžeš. No, škoda. Tak možno súhlasíte. Ja si myslím, že podľa mňa súhlasíte s opozíciou, ale nemáte tie gule to povedať nahlas. Dobre, myslím, že v [15:56] Martin Dubéci V tomto momente vám prajem všetkým príjemný víkend. Ja, pán poslanec, svoj protokol prednesiete v utorok o 9.00 ráno, kedy sa zíde plénum Národnej rady. Už ja viem, že je posunutý čas, ale nemusíme z tohto robiť úplne holubník, takže vám prajem všetkým príjemný víkend. Prerušujem rokovanie pléna, vidíme sa v utorok o 9.00.