Rokovanie NR SR 16. 4. 2026 – Parlamentné hlasovania a výročná správa NR SR

[09:00] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Jakab, Ľupták, Matovič. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1080. Výsledky rokovania výboru sú v tlači 1080a. Prosím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Samuela Migaľa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1080.) [09:01] Samuel Migaľ Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa precizuje úprava monitoringu a zberu spätnej väzby v súvislosti s elektronickými službami poskytovanými koncovým užívateľom, používateľom, ktorý bude realizovaný prostredníctvom informačného systému Konsolidovaná analytická vrstva, a to najmä kvôli takzvaným prioritným životným situáciám v rámci plnenia míľnika plánu obnovy a odolnosti. Konsolidovaná analytická vrstva a jej rozvoj je súčasťou platformy pre životné situácie, ktorá dodáva centrálne komponenty pre zapojené orgány verejnej moci. Platforma aj životné situácie sú súčasťou investície 1 komponentu 17 plánu obnovy a odolnosti a oboje budú spoločne odpočtované v rámci jedného cieľa. Vzhľadom k legislatívnemu procesu s je potrebné pozmeňujúcim návrhom upraviť účinnosť návrhu zákona a vykonať zmeny súvisiace s precizovaním právnej úpravy. Pozmeňujúci návrh bol predložený vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánom poslancom Baškom. Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne, skončil som. [09:02] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomtom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:03] Jozef Cech Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080a, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1422 z 15. apríla 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1080, prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú, vyplýva 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 13 vo štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 156 zo 16. apríla 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil aj náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:05] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Horecký, nech sa páči. [09:05] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo, idem vystúpiť už druhýkrát k tomuto návrhu zákona. Včera v rozprave v prvom čítaní sme rozprávali vôbec o kontexte, zmysle, dôsledkoch želaných alebo neželaných, o tom, že tento zákon prehlbuje dvojkoľajnosť medzi bezpečnosťou informačných technológií v gescii ministra MIRRI a potom zákonom o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Dnes chcem viac hovoriť o tom, čo je teda predmetom tohto zákona, ako riešiť túto dvojkoľajnosť, aj preto na konci prednesiem pozmeňujúci návrh a chápte teda toto vystúpenie zároveň aj ako konkrétne zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozprávame teda o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Podľa dôvodovej správy je cieľom návrhu zákona zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré reflektujú na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona, napríklad pri určovaní správcu informačnej technológie verejnej správy alebo pri predkladaní projektových výstupov. Zároveň sa návrhom zákona reflektuje na zmeny v pojmovom nastavení, ktoré priniesol zákon č. 366/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 práve o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Napríklad sa vypúšťa definícia pojmu základná služba a zadefinováva sa pojem poskytovateľ základnej služby. Teda potom sa tieto zákony budú týkať aj, a týkajú sa už, aj poskytovateľov služieb, čiže môžu to byť aj eseróčky, malé podniky, ktoré dodávajú nejakú službu v oblasti IT. Navrhuje sa aj sprísnenie sankcií za tieto delikty. Prečo hovorím a citujem z tejto dôvodovej správy? Nuž, preto, lebo v rozprave sme sa aj včera venovali plánu obnovy a odolnosti, míľniku, aj pán minister dnes v úvodnom slove hovoril o životných situáciách, o jednej z nich, o vytvorení platformy. Hovorili sme o tom, že sú štyri mesiace do ukončenia aktivít POO a že na tento účel sa teraz otvára kasa na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, kľud, páni poslanci. Horecký, Ján, poslanec NR SR ...minutie 100 miliónov eur. Vzhľadom na to, že informačné technológie z objektívneho dôvodu – nechcem tu vnášať žiadne konšpiračné podozrenia – ale sú objektívne hádam najväčším traťovodom peňazí a tie objektívne dôvody sú takéto: naozaj treba inovovať a technológie idú dopredu, takže je tu tlak na to, aby sa stále obstarávalo niečo ďalšie. Zároveň málokto naozaj rozumie analyticky tomu, čo sa zadáva, čo sa obstaráva a vie komunikovať na takej úrovni, že nekúpime zo štátnych alebo verejných prostriedkov, alebo európskych peňazí niečo, čo nepotrebujeme, a nebudeme mať niečo, čo potrebujeme. Toto je bežná prax ľudí, ktorí užívajú vo verejnej a štátnej správe takto obstarané systémy. Zažívame to aj v takých bežných, každodenných oblastiach života, ako je školstvo. Včera som o tom tiež hovoril, o paralele s e-prihláškami, ktorá vybudovala zatiaľ za 10 miliónov eur niečo, čo nám život komplikuje, čo sme nepotrebovali, oproti tomu, čo máme plne funkčné a excelentné a rozšírené v 200 krajinách sveta. Takže upozorňovali sme včera aj na toto riziko a dnes, keď som citoval z dôvodovej správy, tak ste znovu počuli, že sa v dôvodovej správe nehovorí o pláne obnovy a odolnosti, o míľnikoch, nehovorí sa tu o 100-miliónovej alokácii na tento účel, ani o zostávajúcom čase, ani o tom, čo sa dá v takom krátkom čase vybudovať, obstarať, čo sa dá – tak to poviem – minúť, veľa peňazí neúčelne, skratkovite pod časovým tlakom a to nie je dobrý nápad a už vôbec nie nejaké očakávané kroky od štátu, ktorého vládna koalícia deklaruje konsolidáciu už tretieho balíčka. Návrh zákona však skutočne niekoľkými legislatívno-technickými úpravami reaguje na zmeny v zákone 69 o kybernetickej bezpečnosti a precizuje, ako bolo povedané v úvodnom slove, kompetencie napríklad vládnej jednotky CSIRT, celkovo však prehlbuje dvojkoľajnosť, ktorá veľmi draho dopadá na celú verejnú správu. Lebo naozaj po jednej koľaji ide Národný bezpečnostný úrad a po druhej MIRRI. Poviem vám to na jednom konkrétnom príklade. Návrh vyhlášky MIRRI ku tejto novele, o ktorej dnes rokujeme, obsahuje 183 bezpečnostných opatrení pre organizácie a riadenie kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Vyhláška NBÚ, ktorá bola prijatá – vyhláška o kybernetickom audite, teda o audite kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v septembri 2025, je účinná teda pol roka – obsahuje 151 bezpečnostných opatrení pre oblasť kybernetickej bezpečnosti podľa zákona z NBÚ. MIRRI teraz za peniaze z PO školí manažérov kybernetickej bezpečnosti, avšak celá verejná správa musí mať podľa zákona o NBÚ manažéra informačnej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. V praxi to vyzerá tak, že keď musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a musíte si objednávať audit, idete podľa zákona, teda nie, pardon, teraz som zmiešal dve veci, opravím sa. Keď musíte v praxi podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti vykonávať raz za dva roky audit a mať manažéra kybernetickej bezpečnosti, tak idete podľa zákona NBÚ, ktorý vám ukladá trojciferný počet opatrení, krokov, procesov, štrukturálnych povinností, ktoré musí každá organizácia verejnej správy splniť. Ak idete podľa zákona o informačných technológiách, o ktorom dnes rokujeme, musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a iný súbor 183 opatrení, ktoré nie sú zladené. Mali by ste mať teda manažéra informačnej bezpečnosti a manažéra kybernetickej bezpečnosti. Takáto pozícia neexistuje, žiaden zákon, ktorý by harmonizoval alebo vykonávacia vyhláška tieto dva zákony a predpisy, nie je. Preto v každej organizácii verejnej správy a štátnej správy ľudia pociťujú túto dvojkoľajnosť, znamená to nároky zvýšené na zamestnávanie ľudí, na procesy a pritom riešime tú istú vec, takmer tú istú vec. Vie tu v tejto sále niekto zodpovedať otázku, aký je rozdiel medzi bezpečnosťou kybernetickou alebo kybernetickou bezpečnosťou a bezpečnosťou informačných technológií? Vie to niekto presne rozlíšiť, že to je niečo úplne radikálne iné, čo vyžaduje dve odlišné zákonné úpravy a sadu vyhlášok? Takže navyše každému je snáď jasné, že neexistuje kybernetické či bezpečnostné ohrozenie inde než v priestore informačných technológií a opačne. Že informačné technológie, ktoré nám majú pomáhať, sú samozrejme aj zraniteľné, ako sme to videli pri katastri, alebo potenciálne zneužiteľné, a preto sa tu vyžadujú určité regulácie a opatrenia. Ale, ako som už povedal na začiatku, a tým, nech sa ten obraz trošku spája, je to príležitosť na nesprávne, a nebudem podsúvať zlé úmysly nikomu, na nesprávne užitie, neefektívne užitie peňazí, ktoré nieže ako keď sa naleje niekde betón z projektu, ktorý nikto nepotrebuje, môže len zavadzať, ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené. Podľa ===== ----------------------------------------- Ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené. Podľa návrhu tejto novely zákona bude MIRRI vykonávať kontrolnú činnosť v rámci informačných technológií verejnej správy na úseku kybernetickej bezpečnosti vo väčšom rozsahu. Štátna a verejná správa je však povinná platiť si pravidelné audity kybernetickej bezpečnosti podľa iného zákona, rádovo 7- až 10-tisíc eur každé dva roky a predkladať ich NBÚ a podrobovať sa kontrole NBÚ podľa všeobecne záväzných a vykonávacích predpisov NBÚ. MIRRI ako ústredný orgán štátnej správy však chce vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v podsektoroch vo svojej pôsobnosti, najmä vo vzťahu k opatreniam na zabezpečenie úrovní kybernetickej bezpečnosti a za účelom zabezpečenia agendy a rozšírenia tejto agendy o kontrolnú činnosť podľa plánovanej novely zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti. Prečo potom teda nepočkáme na tú novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti? A prečo sa nepokúsime urobiť jeden vykonávací predpis, vyhlášku, ktorá harmonizuje obidva zákony a ktorá dá jeden návod pre orgány verejnej a štátnej správy, ako správne postupovať a zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť? Prečo to riešime duplicitne a riešime to skôr a neharmonizovane, než tu prídu obidva tieto legislatívne návrhy do Národnej rady? Nuž, ako opozičný politik, ktorý chce robiť konštruktívne užitočnú prácu, je toto presne moje odporúčanie a odporúčanie Kresťanskodemokratického hnutia. Nerobte tak, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Teraz minieme 100 miliónov eur na niečo, na čo sa budú musieť všetky orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa adaptovať, zapracovať to do svojich poriadkov, zapracovať to do svojich procesov, teda pridáme tým úradníkom prácu, tým úradníkom, ktorých počet chcete regulovať. A potom príde zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti a bude znovu ukladať ďalšiu vrstvu zložitosti na tieto procesy. To je múdre a efektívne spravovanie štátu. Pritom samotné MIRRI predpokladá zabezpečenie tejto agendy dvomi ďalšími odborníkmi na svojom ministerstve a zabezpečenie príslušného technického vybavenia, pričom rozpočtovo je uvedené, kryté v kapitole MIRRI. Nuž, ale podľa stanoviska komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov v rámci predbežného pripomienkového konania táto komisia nesúhlasí so zvýšením limitu počtu zamestnancov kapitoly MIRRI o dvoch interných zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti a s tým spojeným zvýšením osobných výdavkov v sume 70 217 eur v roku 2025 a v sume 105 326 eur od roku 2026. Možno si poviete, prečo tu hovorím o rádovo 100-tisícoch eurách nárastu ročne, keď to je naozaj pakatel z pohľadu štátneho rozpočtu. Ale pozor, MIRRI má veľa kompetentných zamestnancov, ktorí riešia práve tieto záležitosti. A orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa nemá také personálne vybavenie, ako má MIRRI, preto sa dá správne predpokladať, a to je aj rozpor, ktorý je v tejto dôvodovej správe a jej prílohách, že bude aj verejná správa musieť angažovať ďalších ľudí, ďalšie úväzky, a teda sa bude multiplikovať ten náklad, ktorý len na MIRRI robí tých 100-tisíc ročne. KDH teda upozorňuje na to, že ak MIRRI pre túto agendu vyžaduje navýšenie počtu zamestnancov na ministerstve, tak štát naozaj musí počítať s tým, že sa počet zamestnancov potrebných pre rozšírenie tejto agendy v štáte zmnohonásobí. Preto v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu sa nesprávne uvádza, že vplyv na počet zamestnancov obcí a ostatných subjektov verejnej správy je nulový. Nie je. Niekto bude musieť tú prácu urobiť. A opakovane znovu a znovu v meniacich sa podmienkach. Preto je aj v záujme konsolidácie je rozumné s týmto návrhom novely zákona počkať na konečné znenie plánovanej novely zákona 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisoch. Takže na záver odporúčam konštruktívne zladiť, pracovať na zladení dvoch noriem a odstránení dvojkoľajnosti až triplicity, ktorú generuje nezávislý postup Národného bezpečnostného úradu, zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o informačných technológiách verejnej správy, o ktorom dnes rokujeme, pretože obidva tie zákony prinášajú vyhlášky so stovkami inak štruktúrovaných a iných procesných povinností a opatrení pre orgány verejnej moci, verejnú správu. Táto dvojkoľajnosť je drahá, nemôžeme si ju dovoliť, zvyšuje umelo zamestnanosť, náklady štátu a verejnej správy a nakoniec aj komplikuje efektívne riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Preto teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080. Znenie čl. IV sa mení a znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2027.“ Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [09:22] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. A ospravedlňujem sa, dve faktické poznámky. Pán poslanec Janckulík. [09:22] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie a zhrnutie, lebo, tak ako si pomenoval, peniaze treba šetriť a tu je veľký priestor, ako sa dajú finančné zdroje ušetriť. A ja len očakávam, že pán minister bude reagovať na tvoje vystúpenie a vysvetlí nám tie veci, ktoré si spomínal vo svojom vystúpení, lebo duplicitne robiť takto bezpečnosť podľa mňa to nemá zmysel, lebo to sú zbytočne fakt vyhodené peniaze. Tak očakávam, že pán minister zaujme stanovisko a vysvetlí nám to, ako to je vlastne, alebo z akého dôvodu sú tie termíny tak, ako sú nastavené a prečo majú problém posunúť tú účinnosť tak, ako si navrhoval. Ďakujem. [09:23] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Horecký s reakciou. [09:23] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zareagujem. Ďakujem, pán kolega, za tvoju faktickú. Nuž, včera sme aj spomínali, že bolo dosiahnuté posunutie účinnosti alebo respektíve realizovania tej životnej situácie tej nejakej jednotnej platformy, o ktorej síce v dôvodovej správe nie je ani slovo s Európskou komisiou. Tak ak sa dala vyrokovať táto vec s Európskou komisiou, odporúčal by som, aby sa s Európskou komisiou vyrokovala zmena účelu tých 100 miliónov eur. My nepotrebujeme ďalej prehlbovať túto drahú, zbytočnú a kontraproduktívnu duplicitu, ale potrebujeme skôr tieto dve odlišné úpravy od NBÚ a MIRRI zjednotiť do jedného vykonávacieho predpisu a tam si viem predstaviť, že by mohli byť účelne využité prostriedky, napríklad na školenie, a teraz to poviem úplne presne znovu, manažérov kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Čo znamená, že by to bol jeden človek a nie dvaja, jeden náklad a nie dva, jedna agenda a nie dve, ktorá, aby harmonizovala všetko to, čo treba zabezpečiť vo verejnej a štátnej správe, s čím možno len súhlasiť. Preto, keďže aj iné účinnosti sú v návrhu tejto novely zákona datované na 1. január ´27, tak aj ten návrh pozmeňovací, ktorý som predniesol, hovorí o účinnosti celého zákona posunúť na január ´27 a dokončiť tú prácu poriadne, kvalitne, zharmonizovať tieto dva predpisy do jedného vykonávacieho. Ďakujem za pozornosť. [09:25] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý pán poslanec Dostál. [09:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v skrátenom legislatívnom konaní k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a rokujeme o návrhu, ktorý bol do parlamentu doručený v novembri. A teda chcel by som len poukázať na absurdnosť celého procesu, lebo včera som o tom hovoril vo vystúpeniach aj k návrhu na skrátené legislatívne konanie, aj v prvom čítaní, ale, bohužiaľ, tie absurdnosti pribúdajú a len ukazujú zmätočný spôsob, akým postupuje Národná rada vďaka prístupu koaličnej väčšiny. Nebudem sa teda vracať už k tým veciam, o ktorých som hovoril včera, poviem iba o tých nových absurdnostiach. Rokujeme o návrhu zákona, ktorý bol do parlamentu doručený v novembri minulého roku, to už je viac ako päť mesiacov. Keby si našla koalícia čas, keby nemala iné priority, riešiť seba, svojich ľudí, Úrad na ochranu oznamovateľov, politickú pomstu a podobne, mohol byť tento zákon prerokovaný v riadnom legislatívnom procese. Nie, prišiel návrh na skrátené legislatívne konanie, o ktorom sa rokovalo tiež až s odstupom február, marec, apríl, dvoch mesiacov. Zvláštne. A teraz na tejto schôdzi sa to sfúkne za dva dni. Včera sme začali rokovať nie o návrhu zákona, o návrhu na skrátené legislatívne konanie, schválil sa návrh na skrátené legislatívne konanie, poobede sa schválil zákon v prvom čítaní, dnes ráno boli alebo mali byť výbory a dnes o jedenástej hodine bude zákon definitívne schválený v treťom čítaní. Zákon, ktorý visí v parlamente viac ako päť mesiacov a za dva dni sa musel, musel, musel stihnúť. Ja tomu naozaj, že úprimne nerozumiem, že prečo napríklad aspoň nebol vytvorený priestor na normálne rokovanie výborov. Lebo o deviatej začalo rokovanie, 8.15 h bol zvolaný ústavnoprávny výbor, 8.30 h bol zvolaný gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ten ústavnoprávny výbor sa ani nekonal, lebo mesto bolo upchaté a poslanci nestihli prísť v dostatočnom počte. Čiže na ústavnoprávnom výbore ani nemohla prebehnúť žiadna diskusia a nemohol ústavnoprávny výbor ten návrh zákona posúdiť. A z akého dôvodu? Čo by sa stalo, keby sa nerokovalo hneď, ale až o týždeň v druhom čítaní v pléne? No nič. Nemalo by to žiadny vplyv na účinnosť zákona, miliardové dopady na príjmy z plánu obnovy, ani nič podobné. Jednoducho len vy ste tak zvyknutí, že skrátené konanie, to je za dva dni a za dva dni sa to sfúkne aj v prípade, že je to zákon, ktorý tu leží päť mesiacov. Ďalší dôsledok, absurdný dôsledok, je, že poslanci nemali k dispozícii stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa nevypracúvava, oficiálne stanovisko, v situácii, keď je skrátené legislatívne konanie, a ktoré nám pomáha, nám všetkým, poslancom pomáha, aby tie zákony boli čo najlepšie a upozorňuje na chyby, teraz sme ho nemali k dispozícii. Hoci dôvod, prečo sa nevypracúvava v skrátenom legislatívnom konaní, je ten, že áno, býva to veľmi rýchle, niekedy zo dňa na deň, tak to odbor legislatívy a aproximácie práva nestihne pripraviť, teraz by to nepochybne stihol. Ja predpokladám, že oni dali aj nejaké vyjadrenie, ale nebolo to to oficiálne stanovisko, ktoré dostali k dispozícii všetci, všetci poslanci. No a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj mal na to utešenú polhodinku, aby o takomto zákone rokoval. A teda na rozdiel od ústavnoprávneho výboru aspoň bol uznášaniaschopný, lebo to tí členovia príslušného výboru stihli, schválili tam pozmeňujúci návrh pol hodinu pred začiatkom rokovania v druhom čítaní v pléne. Je to úplne absurdné, takto sa to nemá robiť. Druhá vec, chcel by som zopakovať tú otázku, ktorú som položil už dvakrát a na ktorú som nedostal doteraz odpoveď od pána ministra Migaľa, a síce, či sa to dá stihnúť. Ja som kládol ===== ----------------------------------------- Takto sa to nemá robiť. Druhá vec, chcel by som zopakovať tú otázku, ktorú som položil už dvakrát a na ktorú som nedostal doteraz odpoveď od pána ministra Migaľa, a síce, či sa to dá stihnúť. Ja som kládol viaceré otázky, na niektoré som dostal odpoveď, na niektoré som dostal také odpovede, že som si musel domýšľať tú skutočnú odpoveď, ale som si ju domyslel, ale na toto som nedostal. Toto zaznelo v úplne prvom vystúpení ešte k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Hovorila o tom bývalá pani ministerka, súčasná pani poslankyňa Veronika Remišová, že či sa to dá stihnúť. Pýtal som sa to aj ja v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu v rozprave v prvom čítaní. Pán minister vždycky tak uznanlivo prikývol hlavou, že dobré otázky a korektné vystúpenie, ale na toto som nedostal odpoveď a naozaj by ma to zaujímalo, že ako to vidí, že či ak parlament dnes schváli a pán prezident podpíše a vyjde to v Zbierke zákonov, či je tým vec vybavená, alebo to treba za tie štyri mesiace aj technicky zrealizovať a či sa to teda podarí technicky zrealizovať a či je to tak pripravené, že s tým nebude žiadny problém. Ešte som sa chcel na to spýtať na ústavnoprávnom výbore, tam som predpokladal, že bude priestor a dokonca bude aj šanca teda dotlačiť predkladateľa alebo zástupcu predkladateľa k odpovedi, ale, žiaľ, ústavnoprávny výbor nebol, takže som nemal možnosť sa na to spýtať. Tretia vec, ktorú chcem povedať, je, chcem nadviazať na vystúpenie aj včerajšie, aj dnešné pána poslanca Horeckého, ktorý upozornil na problémy v obsahu, na duplicitu zavádzaných povinností, na zvýšenie byrokratickej a administratívnej záťaže, na to, že isté povinnosti vyplývajú zo zabezpečovania kybernetickej bezpečnosti a iné z bezpečnosti informačných technológií a vzniká tým neprimeraná alebo zbytočná administratívna záťaž a dvojkoľajnosť v podstate v tej istej veci. A ja teda nemám na to odpoveď, ale predkladateľ by mal mať na to odpoveď, mal by vedieť teda vysvetliť, že nie, pán poslanec Horecký sa mýli, je to úplne v poriadku, sú to dve úplne odlišné veci, netreba to nijako spájať a ten rozdiel je v tom, že toto je kybernetická bezpečnosť, toto je bezpečnosť informačných technológií, nemajte obavy, pán poslanec, je to v poriadku. Alebo by mal pán minister povedať, že áno, je to problém, pracujeme na tom, snažíme sa to vyriešiť takto a takto. Ale ja som tie odpovede zatiaľ nepočul, nebol som teda na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, či tam prebehla plodná a konštruktívna diskusia na túto tému, ale obávam sa, že skôr nie. A je to tiež otázka, ktorá si zaslúži odpoveď a ku ktorej by sa mal pán minister vyjadriť, keď už sa nevyjadril včera v prvom čítaní. Tak nielen my ako poslanci, ale aj verejnosť si zaslúži vedieť, či zavádzajú sa tu nejaké povinnosti, aby sme vyhoveli nejakým plánom, požiadavkám z plánu obnovy, ktoré sú inak zbytočné, ale teda aby sme získali nejaké desiatky miliónov eur z Európskej únie, no tak proste zaťažíme verejnú správu ďalšími zbytočnými duplicitnými administratívnymi povinnosťami. Alebo to treba vysvetliť, že nie, nie je to tak a nie je to tak preto a preto. A opäť je problém, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keby sme boli v riadnom legislatívnom konaní, tak by o tomto návrhu zákona sa v druhom čítaní rokovalo vo výbore na riadnej schôdzi výboru, kde by bol dostatok času, nie štvrťhodina, ako mal rokovať ústavnoprávny výbor, alebo polhodina, ako rokoval výbor alebo teda mal rokovať výbor pre verejnú správu a bol by čas jeden mesiac, kedy by poslanci mohli tlmočiť svoje výhrady, a predkladateľ, pokiaľ má záujem, by sa im mohol snažiť ich vysvetliť a odpovedať na ne. To sa ale nestalo, a to je teda ďalšia vizitka tejto vládnej koalície a dôsledok absurdne uchopeného skráteného legislatívneho konania. Záverom mi dovoľte oceniť, že včerajší apel pána ministra Tarabu zabral, aj pán poslanec Lackovič, aj pán podpredseda Danko prišli do parlamentu s kravatou. Ďakujem. [09:35] Andrej Danko Na to nepotrebujeme pána Tarabu. Pán poslanec Hargaš s faktickou. [09:35] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zabolelo. No, ja som sa chcel spýtať jednu, pán kolega, vy ste sa pýtali veľmi dobré, validné otázky k tomuto zákonu a ja sa chcem ešte jednu vec spýtať, pretože správne ste hovorili, že ten zákon sem prišiel pred piatimi mesiacmi akoby že hmota a v rôznych formách, on menil tak formu. Najprv to bol riadne predložený zákon, potom sa zmenil na skrátené legislatívne konanie a už na tej minulej schôdzi sme tu mali tento zákon ako skrátené legislatívne konanie. A vtedy pán minister argumentoval, že potrebujeme skrátené legislatívne konanie, lebo nám hrozia obrovské hospodárske škody. To bol február. A že preto to nemôže ísť riadnym procesom, že prvé čítanie vo februári, druhé čítanie na tejto schôdzi, lebo keby to išlo riadnym procesom, stanú sa obrovské hospodárske škody. Chcem sa spýtať pána ministra, je apríl, opäť je toto ako skrátené legislatívne konanie, nešlo to riadnym procesom, aké hospodárske škody teda medzičasom nastali? Pretože toto je unikátny príklad toho, ako si môžme krásne pozrieť, ako vy zneužívate inštitút skráteného legislatívneho konania. Strašíte hospodárskymi škodami, vo februári ste hovorili, že hrozia hospodárske škody, keď sa to neschváli na februárovej schôdzi. A vtedy to pomerne absurdne prepadlo, lebo už všetci chceli ísť na prázdniny, koaliční poslanci, tak vám to nestihli schváliť. Prešli takmer dva mesiace, opäť sme tu, kľudne to mohlo ísť klasickým procesom, kľudne to mohlo byť prvé čítanie február, druhé čítanie teraz, vybavené. Vy ste strašili skrátené legislatívne, že budú hospodárske škody, tak sa pýtam, že koľko tých hospodárskych škôd, pán minister, či by ste to vedeli vyčísliť, hej? Tie stovky miliónov, miliardy alebo koľko to teda bolo od toho februára, že koľko hospodárskych škôd sa vyskytlo? Ďakujem. [09:36] Andrej Danko Poslankyňa Hanuliaková. [09:36] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela pripomenúť, že nielen peniaze z plánu obnovy sú ohrozené, ale sú ohrozené aj eurofondy, ktoré išli teda priamo do územia a rozhodovali si o nich priamo samosprávy. A samosprávy majú pripravené naozaj už cez 90 % projektov. Tie peniaze sú zadelené na školy, sociálne služby, cesty a dnes ten stav je taký, že čakajú na ministerstve teda zmluvy na podpis a podľa informácií naozaj hrozí teda, že prídu aj o tieto eurofondy, pretože ten čas, ktorý tie zmluvy na ministerstve stoja, je naozaj veľmi dlhý a hrozí, že sa nebudú stíhať všetky tie procesy. A už ste sa pokúšal, pán minister, teda o to, že ste chcel samosprávam zobrať 200 miliónov, teda vďaka našej europoslankyni sa to nakoniec nejakým spôsobom nepodarilo, alebo teda zabránilo sa tomu, ale ja by som vás aj touto cestou chcela vyzvať, aby ste riešil zmluvy teda, ktoré stoja na ministerstve, a začal s ich podpisovaním, aby samosprávy dokázali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, k téme a reagujte na vystupujúceho. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR ... čerpať eurofondy a skutočne prestaňte hádzať takýmto spôsobom samosprávam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, opakovane vy nerozumiete faktickej. Reagujte na vystupujúceho. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Hovorilo sa o tom, že sú ohrozené eurofondy a ja nadväzujem na to, že zároveň to súvisí aj s tým, ktoré eurofondy sú ohrozené aj z normálneho programového obdobia. A, pán Danko, ja neviem, akože robíte toto pravidelne na každej schôdzi...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Lebo vy ste tu už tri roky a nerozumiete rokovaciemu. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR No vy nerozumiete ani tomu, akým spôsobom sa niekedy vedie schôdza, takže nepoučujte nás. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, pani poslankyňa, čo ste povedali? Ja nerozumiem vedeniu schôdze, hej? Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR No niekedy vediete schôdzu spôsobom, ktorý podľa mňa nie je v poriadku. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Áno, tak váš názor ma nezaujíma a vy nerozumiete rokovaciemu poriadku. (Reakcia z pléna.) A ten šialený, pán Pročko, od rána mi chýbal váš šialený chichot, tak vás poprosím o kľud. (Reakcia poslanca Pročka.) Čo si to dovoľujete? Čo si to dovoľujete vy? A vy ste triezvy, pán Pročko? Dennodenne ste tu ako blázon. Dennodenne sa tu správate ako blázon a vyprosím si od vás takéto pokriky, dobre? (Reakcia poslanca Pročka.) Ja vediem túto schôdzu. Arogantný ste akurát vy. Pani, ešte raz, pani poslankyňa, vaša povinnosť je vystúpiť s faktickou reakciou na vystupujúceho. Vy opakovane, vy osobne, zneužívate faktickú poznámku na svoj monológ. Dobre? Tak vystupujte na vystupujúceho. Moja povinnosť je vás upozorniť a vy, prosím vás, ešte raz, pán Pročko, takéto pokriky si nechajte doma v krčme, dobre? Pán poslanec Horecký. (Reakcia poslanca Pročka : „Vy ste mi povedal, že som šialený, Andrejko, ja som vás nijako neurazil. Sa správajte ako človek a nie ako agresívny agresor." ) Šialený ste, to vie celé Slovensko. Pán poslanec Horecký. (Reakcia poslanca Pročka : „Vy ste ožratý. To vie tiež celé Slovensko.") Čo si dovoľujete? Prerušujem schôdzu do 9.45 h kvôli infantilným a bláznivým poslancom, ktorých tu máme z opozície. (Prestávka.) [09:40] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou. [09:45] Andrej Danko Pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou. [09:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Horecký bol prihlásený. ----------------------------------------- Pán poslanec Horecký bol prihlásený. [09:45] Andrej Danko Prosím, ešte pán poslanec Horecký, faktickú mu vráťte. Prihláste sa ešte raz, dobre? Horecký, Hargaš. Nech sa páči, pán poslanec Horecký. [09:45] Andrej Danko Prosím ešte pán poslanec Horecký, faktickú mu vráťte. Prihláste sa ešte raz, dobre? Horecký, Hargaš. Nech sa páči, pán poslanec Horecký. [09:45] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. ===== ----------------------------------------- Ďakujem za slovo. Prosím si aj vrátiť čas. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím technikov. Pán poslanec Horecký, Dostál, mali faktické, vráťte im čas a potom pôjde vystúpiť pán poslanec Hargaš. Horecký, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. Tak trošku po tej prestávke mám pocit, že moja faktická je trošku aj sizyfovská poznámka, ale tak či onak to nevzdávam s konštruktívnym tónom a reagujem a ďakujem, pán kolega Dostál, že ste zdôraznili aj z môjho vystúpenia ten moment, kedy apelujem na odstránenie dvojkoľajnosti a adresujem tento problém dvojkoľajnosti. Nie je to otázka, že čo si o tom myslíme, je to skúsenosť z praxe. Tlmočil som vám ťažkosti a zbytočné námahy práce a náklady ľudí vo verejnej správe a v štátnej správe. Manažéri kybernetickej bezpečnosti, s ktorými som hovoril, tak oni to vidia takto. Zákon o kybernetickej bezpečnosti sa týka jednoducho všetkých, zákon o informačných technológiách verejnej správy sa týka verejnej správy. Ale obidva zákony hovoria prakticky o tom istom, respektíve majú obrovský prienik. Ale obidva spracovávajú a kategorizujú svojich adresátov odlišným spôsobom a odlišným spôsobom upravujú ich povinnosti, čo vedie k tej dvojkoľajnosti. Čiže ak ste, pán kolega, to položili ako rečnícku otázku, tak ja na to teraz takto odpovedám, že môžem sa mýliť, snažím sa pomôcť pri kvalitnom legislatívnom procese spolu s KDH, ale to, kým som otvoril ústa a adresoval tento zákon v rozprave, tak som si, samozrejme, preveroval a skúmal fakty v teréne, tam, kde sa užívajú. A keď chceme, aby naše úrady, naši úradníci pracovali efektívne, aby štát bol efektívny a dokázal nerobiť zbytočné náklady, zbytočné procesy, ktoré len škodia, nepomáhajú, no tak to riešme na každom konkrétnom mieste. Ďakujem. [09:47] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Dostál. [09:47] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom aj kolegyni za faktické poznámky. Pán poslanec Hargaš, ja teda na bočný úväzok robím hovorcu MIRRI, tak skúsim odpovedať. Ja som sa tiež na to pýtal, na tie značné hospodárske škody, ktoré hrozili, ale teda pán minister včera vysvetlil, že vyrokovali s Európskou komisiou odklad, takže je to v poriadku, ako nenastanú hospodárske škody. Pre mňa je len teda otázkou, či sa to nedalo riešiť tak, že by sa vyrokoval s Komisiou odklad bez toho, aby sa strašil hospodárskymi škodami a navrhlo sa skrátené legislatívne konanie, ktoré sa aj tak koná o dva mesiace po tom, čo sa navrhlo. Pani poslankyňa Hanuliaková vystupovala k tomu, čo som hovoril a malo to súvis, pretože ja som hovoril o svojich otázkach, ktoré som kládol pánovi ministrovi, a tie sa týkali aj toho, aké hospodárske škody hrozia, aké škody môžu nastať, keď nebude v skrátenom legislatívnom konaní ten návrh schválený. A teda bolo to, bolo to k veci, lebo to súviselo s tým, aké škody hrozia Slovensku za pôsobenie tejto vlády, či už za nedodržanie termínov alebo za iné veci, ktoré robia. Takže pán podpredseda Danko nemal žiadny dôvod skákať pani poslankyni Hanuliakovej do reči a odoberať jej slovo. Aj keď tvrdí, že je to jeho povinnosť, tak túto povinnosť si splnil až na podnet pána ministra Migaľa, ktorý mu tam niečo šepkal. Ja som sa tak naivne domnieval, že pán minister Migaľ sa chce prihlásiť do rozpravy, aby nám tu odpovedal, ale nie, on navádzal pána podpredsedu Danka, aby odobral slovo pani poslankyni Hanuliakovej. A, pán poslanec Horecký, áno, tá duplicita, ja rozumiem, že to tam je, ale ja by som chcel počuť vysvetlenie od ministra zodpovedného za digitalizáciu, on by tu mal odpovedať na tie otázky a nie žiadať podpredsedu Danka, aby odoberal slovo poslancom. Na to tu je. (Potlesk.) [09:49] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Ešte jeden pán poslanec sa prihlásil ústne do rozpravy. Pán poslanec Hargaš, nech sa páči, pán poslanec. [09:49] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V tejto atmosfére vystupovať a s našou históriou, pán predsedajúci, že? Tak neviem, ako to dopadne, ale skúsime. Skúsme. Dobre, tak máme tu tento zákon. Ja som bol posledné dva dni v Bruseli, takže vidím, že o veľa som prišiel, ďakujem pánovi hovorcovi dočasnému ministerstva, alebo neviem, možno to máte aj natrvalo, neviem, ako to máte dohodnuté s nimi, za vysvetlenie, že stačilo sa dohodnúť s Európskou komisiou a obrovské hospodárske škody zrazu pominuli v priebehu jedného mesiaca. Výborne, dúfam, že takto budú postupovať aj ostatné ministerstvá, ktoré strašia hospodárskymi škodami, že teda ich nejak skúsia vyrokovať. Ale chcel som pár vecí sa spýtať, ktoré tak nepriamo súvisia s týmto zákonom, priznám to na úvod, budem robiť trošku taký mostík, ale súvisia s implementáciou plánu obnovy na ministerstve MIRRI, keďže aj tento zákon je argumentačne teda podporený tým, že ide nám o plnenie míľnikov z plánu obnovy, tak mám zopár otázok, lebo ja mám takú smolu, že ja sa tie otázky pána Migaľa pýtam, ale pán minister Migaľ sa mi všemožne vyhýba vo všetkých televíznych diskusiách, všetkých možnostiach napriamo diskutovať, posielame si len odkazy cez sociálne médiá, tak ja vždy, keď mám šancu, tak sa ho rád takto spýtam aj na záznam niektoré otázky. Tak rád by som sa spýtal prvú otázku, pokiaľ ide o plán obnovy. Pred nejakým časom som informoval o tom, a dostávajú sa ku mne aj informácie z ministerstva, že máte krízový manažment niektorých životných situácií v pláne obnovy, to je projekt plánu obnovy, konkrétne životné situácie, ktoré má na starosti NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií. Máme zápisy zo stretnutí, ktoré potvrdzujú, že ste zaviedli krízový manažment, že reálne hrozí prepadnutie približne 20 miliónov z plánu obnovy, že ak to teda NCZI nestihne, tak budeme to musieť zaplatiť zo štátneho rozpočtu. Tak sa chcem spýtať, že či by ste teda vy, lebo to je váš projekt, to, že NCZI nestíha, je aj váš problém, keďže to máte celé na starosti, či by ste nám to mohli zagarantovať, že NCZI stihne splniť svoje záväzky v pláne obnovy pri životných situáciách, číslo 7 a 8, aby ste to mali presné, v termíne a v tom pôvodnom rozsahu, ako boli naplánované. To je pomerne jednoduchá otázka, na ktorú by sa dalo odpovedať možno aj binárne – áno alebo nie. Veľmi jednoducho. Potom druhú otázku mám, ktorá sa tiež týka plánu obnovy. Keď vás už tu mám, pretože máte tam rozbehnuté, rozbehnuté dotácie na podporu vedy a výskumu, dotačnú výzvu, ktorú ste teda pri príchode na ministerstvo jednu zrušili, po Rašim, vtedy som vás varoval, že bude to podľa mňa nie dobrý proces, lebo to nestihnete vypísať a sprocesovať všetko nanovo tak, aby to malo nejakú kvalitu, vy ste sa aj tak do toho pustili, vypísali ste druhú výzvu na dotačné projekty, tá nejak zbehla, má nejaké výsledky. Očividne v nej uspeli aj firmy, ktoré výskum a vývoj začali robiť len pár mesiacov predtým, ako sa táto výzva vyhlásila, tak mne to vyvoláva nejaké pochybnosti o tom, že aká tá výzva naozaj je, kvalita. Plus sa k nám dostali informácie ohľadom závažných procesných pochybení pri hodnotení tých projektov, vyhodnocovaní celej tej výzvy, takže my sme to spísali do trestného oznámenia, ktoré už rieši ÚBOK. Ale chcem sa spýtať teraz ku tej výzve, lebo ďalšie informácie sa ku mne dostali dnes ráno zhodou okolností, že tie projekty, ktoré vlastne už boli aj vyhodnotené, pán Migaľ odišiel medzičasom, pre tých, ktorí to nevidia na zázname, išiel dozadu, ťažko sa to počúva. Že teda vyhodnotili ste tú výzvu, 74 projektov bolo vyhodnotených, že by teda mali dostať dotáciu, ale že vraj ste v kancelárii podpísali od marca dodnes iba 40 zmlúv. A že vlastne polovica projektov tam leží a nikto nevie, že prečo. Prečo ste nepodpísali druhú polovicu tých zmlúv, ktoré teda tú dotáciu majú dostať. Akože po chodbách sa šepká, že kvôli tomu, že sa ešte nestretli s tímom pána Šalitroša, čo by bolo veľmi závažné. A podľa mňa to je závažné a opäť je to ďalšia vec, ktorú do toho trestného oznámenia doplním, aby to vyšetrovateľka preverila, ale keď vás tu mám, tak môžete to vyvrátiť alebo potvrdiť, že teda aký je dôvod, prečo doteraz od momentu vyhodnotenia stále neboli podpísané všetky projekty, ktoré majú dostať dotácie z tejto vašej výzvy, a iba polovica. Údajne. Taktiež som dostal informáciu, že na opätovné hodnotenie išli aj neúspešné projekty z tejto výzvy, nejaké konkrétne vybrané a paradoxne aj projekty, ktoré vraj nesplnili ani administratívne požiadavky tej výzvy a že to bolo na pokyn vedenia. Tak to ma veľmi zaujímalo, že prečo ste dali opätovne prehodnotiť nejaké vybrané projekty, ktoré ani nesplnili požiadavky tej výzvy, že prečo vám na nich tak veľmi záleží. To by bolo celkom zaujímavé. No a posledná informácia, ktorú som dostal a tiež sa týka plánu obnovy, je ohľadom budúceho prepúšťania. Tým, že plán obnovy končí, tak končia aj úväzky ľudí na ministerstve. A ja som tak naivne dúfal, že vy nájdete spôsob, akým tie dobré veci z plánu obnovy budú nejak pokračovať. Asi sa zhodneme, že odstraňovanie byrokracie a zjednodušenie života ľudí v nejakých vybraných životných situáciách je dobrá vec, tak som dúfal, že to bude pokračovať ďalej, ten program, ale teda mám informáciu, že vy chcete vlastne všetkých tých ľudí prepustiť, že skončí plán obnovy a desiatky, ba až stovky, okolo 200 ľudí, že vraj má odísť z ministerstva MIRRI a že to budete prezentovať ako nejaké konsolidačné opatrenia alebo také niečo. Tak, za prvé, im končia zmluvy tak či onak, keď končí plán obnovy, a či by ste to teda mohli potvrdiť a vyvrátiť aj pre vašich zamestnancov, aby mali nejakú právnu istotu, že či teda majú počítať so svojím zamestnaním aj potom, alebo vám 200 ľudí odíde po ukončení plánu obnovy. Čiže to sú otázky, ktoré som vám chcel položiť aj v nejakej diskusii, ale vyhýbate sa mi, pán minister. Neviem, či to je niečo osobné alebo niečo, ja vecne s vami budem veľmi rád vždy diskutovať. Keďže očakávam, že sa prihlásite do záverečného slova, aby sme už na vás nemohli reagovať, lebo taká je prax, veľmi by ste ma prekvapili, keby ste spravili niečo iné, že sa prihlásite do rozpravy, aby sme mohli aj reagovať, tak už vopred, a očakávam, že budete hovoriť to, čo ste hovorili dlhodobo, že ja tie vaše výzvy dotačné kritizujem preto, že vraj, pán minister hovorí takú průpovídku, že vraj ich kritizujem preto, lebo moje firmy nejaké tam sú, ktoré nedostali peniaze. A toto pán minister hovorí už deväť mesiacov. Deväť mesiacov to hovoríte, od leta. A ja sa vás deväť mesiacov pýtam, že, pán minister, prosím vás, povedzte mi, ktoré firmy to sú. Normálne seriózne povedzte mená firiem. Mená firiem v tej výzve, ktoré vy považujete za Hargašove firmy, lebo mne to hlava neberie. Ja nemám žiadnu firmu, nie som žiadny konateľ, spoločník, nikde, netuším, aké firmy sa prihlásili do tej vašej dotačnej výzvy, ale deväť mesiacov opakujete, že sú tam nejaké Hargašove firmy a že preto ja vás kritizujem, lebo vraj moje firmy nedostali peniaze. Tak ja by som strašne chcel vedieť, že ktoré to firmy sú. Tak skúste, skúste, po deviatich mesiacoch by ste už mohli mať toto ujasnené, že ktoré firmy. Čiže to len tak preventívne sa vás pýtam, lebo predpokladám, že vy pôjdete do záverečného slova bez možnosti reagovať, budete tu akoby hanlivo hovoriť a v tomto nejakom duchu, očakávam, tak už by som strašne rád vedel po deviatich mesiacoch, kde ja mám tie firmy zakopané nejaké, skryté alebo ja neviem. Povedzte mi, prosím vás, naozaj. A teraz už na záver sa spýtam otázku, lebo že vraj v garážach videli toho vášho nového Touarega, ktorý ste si v čase konsolidácie kúpili za 80-tisíc eur, tak sa vás len tak ľudsky spýtam, že či sa vám v ňom dobre vozí, keď ľudia obracajú každé euro v ruke, aby mohli splniť, aby mohli zaplatiť svoje účty a platiť vyššie dane a odvody, tak či sa vám dobre vozí v Touaregu za 80-tisíc eur, ktorý ste kupovali minulý rok. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:56] Andrej Danko Päť faktických. Poslanec Dej. [09:57] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, začnem od konca. Ja sa obávam toho, že pán minister sa už nevozí na tom Touaregu, ale na vládnej limuzíne, ktorá bola ešte podľa mňa drahšia. Ty si spomínal to, že by ťa prekvapilo, ak by teda minister vystúpil a bola možnosť reakcie, a mňa by prekvapilo, keby vôbec pán minister vystúpil, aj keby na neho ani nebola možnosť reagovať. A hovoril si aj o tom, že sa ti pán minister verbálne vyhýba. No, som sledoval vystúpenie pána Horeckého aj pána Dostála a pán minister sedel na mieste navrhovateľa, keď si išiel ty, tak si presadol poschodie vyššie. Takže nielen verbálne, ale aj fyzicky sa ti pán minister vyhýba. No a teda áno, hrozia značné hospodárske škody na strane štátu. Toto tu máme pomerne často, potom zistíme, že ten zákon tu je aj pol roka, prekladá sa, lebo samozrejme tu treba likvidovať rôzne inštitúcie a právny štát a podobne. No a teda nakoniec sa stačí iba pobaviť s tou Európskou komisiou. Mňa to tiež celkom pobavilo, že sa stačí pobaviť s Európskou komisiou a zrazu tie hospodárske škody nie sú. Ale teda prečo to hovorím? No ono je to preto, lebo akým spôsobom, odkedy tu sme, tak vy takto k tej legislatíve pristupujete a ja sa tu teda dozvedám, že nedá sa o tom diskutovať ani na výbore, evidentne sa o tom nedá diskutovať ani v pléne a potom tak tie zákony vyzerajú. Veď jednoducho na konci dňa, keď sa tie zákony tu schvália, lebo však vy si ich schválite, máte nejakým spôsobom tú väčšinu, tak tie zákony sa schvália. No ale najhoršie na tom je, že to potom sa do tej praxe, keď sa to aplikuje, tak evidentne sa neraz stalo, že počas tej aplikačnej praxe sa prišlo na to, že v tom zákone sú chyby. Tak ako pán Horecký hovoril o nejakej duplicite, ja mám za to, že ministerstvo, ktoré vy zastupujete, by práve naopak malo veci odbyrokratizovať, malo by veci digitalizovať, nie duplicikovať. Takže naozaj aj mňa by zaujímalo teda tie otázky, ktoré tu dneska zazneli, či na ne sa aj chystáte odpovedať. Samozrejme, v lepšom prípade aj s možnosťou reakcie, ale bol by som rád, keby ste vôbec vystúpili, lebo to nie je len o tom, že my sa pýtame, ale veď na konci dňa tie zákony budú platiť pre všetkých, nielen pre nás. [09:59] Andrej Danko Poslanec Dostál. [09:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel by som sa pripojiť pána poslanca Hargaša na pána ministra Migaľa, aby teda vystúpil a zodpovedal otázky, ktoré tu zazneli, lebo tie otázky neboli iba od neho, boli aj od pána poslanca Horeckého, boli aj odo mňa. Aj o tom by mala byť parlamentná debata, že poslanci sa pýtajú a iní poslanci alebo ministri im odpovedajú, vymieňajú si názory, vymieňajú si argumenty a snažia sa presvedčiť verejnosť o správnosti svojich postojov, v prípade ministra o správnosti a odôvodnenosti predkladaného návrhu a v prípade opozičných poslancov o opodstatnenosti ich kritických argumentov a ich pochybností. Je na verejnosti, aby potom posúdila, či ten alebo onen má pravdu. Bohužiaľ, tuto v parlamente, a nie je to len vecou tohto volebného obdobia, ale teda stávalo sa to aj v minulých volebných obdobiach, niektorí ministri jednoducho nemajú záujem vôbec reagovať, vôbec argumentovať, v tom lepšom prípade idú do záverečného slova, keď sa na nich nedá už reagovať, keď si oni povedia svoje.. ===== ----------------------------------------- ... parlamente a nie je to len vecou tohto volebného obdobia, ale teda stávalo sa to aj v minulých volebných obdobiach. Niektorí ministri jednoducho nemajú záujem vôbec reagovať, vôbec argumentovať, v tom lepšom prípade idú do záverečného slova, keď sa na nich nedá už reagovať, keď si oni povedia svoje, nakladú tej opozícii, koľko sa do nej zmestí a to je všetko. V tom horšom prípade ani nevystúpia. A teraz sú rôzne prístupy ministrov a ja neviem, pán minister Kaliňák, bez toho, aby som ja k nemu mal akékoľvek sympatie, tak je schopný ísť do rozpravy a nechať na seba aj faktické. Je potom, ja neviem, pani ministerka Šimkovičová, ktorá ani nepríde uviesť svoj návrh a nechá to na pána ministra Tarabu. Ale teda čudujem sa pánovi ministrovi Migaľovi, lebo ja ho vnímam ako verbálne zdatného a teda nemusel by mať problém reagovať na naše otázky, odpovedať na ne a prípadne ísť aj do polemiky s nami, že postupuje tak, že miesto toho, aby išiel do rozpravy, tak radšej žiada... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:01] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. [10:01] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, budem reagovať na vás. Vy ste tam spomínali, ako si kúpil auto Migaľ za 85-tisíc euro a naozaj čo ste ste povedali, že ľudia strádajú, tak to je reakcia na vás. Keby som teraz začal naozaj na vás reagovať a rozvinul túto myšlienku, lebo ja to tiež chcem rozvinúť, ako si Migaľ dal 40 miliónov, tak Migaľ sa, Migaľ sa postaví, pôjde k Dankovi a povie mu, že preruš ho. A Danko nás preruší. Lebo im vadí to, keď rozprávame to, čo sa im nepáči. Aj keď rozprávame k téme, aj keď rozprávame k vám, čo ste predtým vystupovali. Toto sa nedialo ani za komunistov. Takto ani komunisti nerobili to, čo robí Andrej Danko. A potom začne človeka urážať, začne tu nadávať poslankyniam PS, začne mňa urážať, že mám smradľavé tričko, mám košeľu. Toto je ich argumentácia, rozumiete? Keď nemajú argumenty, tak začnú urážať. A presne ste to povedali, on vystúpi v záverečnom slove a tu každého doráža takisto. Oni keď nemajú argumenty, tak sú arogantní, zlí. Včera napríklad keď vystupovala moja kolegyňa, tak sedel vpredu, nesedel vôbec na svojom mieste, takto presne iste, a keď sa na neho pozrú, je mimo kamier. Arogantný človek, vydierač Migaľ, ktorý si vydieraním získal svoju funkciu. Napríklad videl som video, kde pán Ferenčák rozprával o Huliakovi, ako ovláda krajinu, tak dvaja ľudia vydierajú Slovensko, a to je Migaľ a Huliak, a Fico musí robiť to, čo oni robia. Preto si Migaľ môže, pán Hargaš, kúpiť auto za 85-tisíc, preto môže Migaľ si založiť firmu za 40 miliónov, o ktorej nikto nevie, čo je. Preto, preto šéfom tej firmy je asistent pána Šalitroša, preto sa tu dejú veci, aké sa dejú. A potom Andrej Danko, keď toto rozprávame, lebo sa im to nepáči, tak povie, že ty si blázon, vy ste šialená, Ježiši, vy ste... a nadáva ľuďom. Presne to, čo ste povedali vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:03] Andrej Danko Pán poslanec, ja som nikdy nepoužil prvé slovo urážlivé voči vám. Keď začnete vulgárne, ja vám vrátim vulgárne plus 10 %, dobre? (Reakcia poslanca Pročka.) Pani poslankyňa... prestaňte. Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a dovoľte mi teda, pán Danko, taký monológ vo faktickej, čo je teda bežné. Ale ja by som tiež chcela poprosiť, rovnako ako pán Hargaš, aby pán minister vystúpil aj v rozprave, nie iba v záverečnom slove, lebo rovnako, takto isto ste sa choval aj včera ako dnes, že sa cítite ako keby, alebo teda tvárite sa, ako keby vám tu bolo nepríjemné vôbec byť a nereagujete vôbec na naše otázky, ale tak možno ste nemali chcieť byť ministrom. A opätovne upozorňujem na to, čo som už povedala aj v predchádzajúcej faktickej, že nielen peniaze z plánu obnovy sú ohrozené, ale upozorňujú nás samosprávy, že sú ohrozené aj peniaze, ktoré boli priamo posunuté do územia. Projekty sú pripravené, stoja zmluvy na ministerstve a naozaj by som vás chcela poprosiť, aby ste túto situáciu urgentne riešil. Ďakujem. [10:04] Andrej Danko Boli ste tam ešte vy, pán poslanec Lackovič? Stiahli ste? To znamená, že vystúpil posledný prihlásený ústne do rozpravy, pán poslanec Hargaš nereaguje na vystúpenie s faktickými. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave zaujať, chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči. [10:05] Samuel Migaľ Ďakujem veľmi pekne. Ja som taký rád, že nemusím robiť to, čo mi diktuje Progresívne Slovensko, lebo ináč by som sa z toho musel zblázniť. Skúsim byť vecný. Pán Horecký, bohužiaľ, tu nie je, tak nemám komu odpovedať. Už včera som vám, pán Dostál, hovoril o tom, že tie otázky, ktoré smerujete nám nejak ku skrátenému legislatívnemu konaniu, by ste mali smerovať k vedeniu Národnej rady, prečo ide tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa týka hospodárskych škôd. V prvom kroku je to viac ako 3 milióny eur rozdelené po jednotlivé rezorty, ktoré aplikujú komponenty plánu obnovy, takže ten detail vám môžem povedať. Sekundičku mi dajte, len si to pozriem v poznámkach. A veľmi konkrétne, konkrétne škody, finančný rámec, je tam 3 543 345 eur, ktoré sú rozdelené po jednotlivých rezortoch, respektíve jednotlivých, jednotlivých subjektoch, ktoré aplikujú plán obnovy. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, 391 617 eur, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 117-tisíc eur, ministerstvo vnútra viac ako 2 milióny eur, môžem vám to vyčítať po jednotlivých položkách, ale neviem, či až toto je váš záujem k tomu. Čo sa týka dvojkoľajnosti, my práve týmto zákonom sa snažíme odstrániť túto dvojkoľajnosť. Celý tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo tam vznesených 180 pripomienok, ktoré boli zapracované, a tento zákon išiel bez rozporu do legislatívneho konania. To znamená, že všetci odborníci, ktorí na Slovensku sa mali k tomu vyjadriť, sa k tomu vyjadrili a zákon išiel bez rozporu. Reagujem, pán Hargaš, na to, ako vám odpovedať a naozaj neviem, či mám byť osobný alebo nemám byť osobný, pretože mňa by napríklad veľmi zaujímalo, prečo vy ste odišli z ministerstva MIRRI. Prečo ste naozaj odišli z ministerstva MIRRI? Pretože po tom, čo ja som sa dozvedel, pretože po tom, čo ja som sa dozvedel, prečo ste naozaj odišli z MIRRI, tak mi je z vás zle. A chce sa mi vracať pri pohľade na vás. Skončil som. [10:08] Andrej Danko Pán Hargaš, netraste sa, netraste sa, pán Hargaš. Vy rozumiete dobre. Pokračujeme. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Puciho, Kalivodu, Szabóovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 261/2017 o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, tlač 1235. Prosím pána poslanca Kalivodu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Laššákovú, aby zaujali miesto určené pre spravodajcov. Prvým v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Jozef Pročko, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa poslankyňa Beáta Jurík. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Petra Kalivodu a Andrey Szabóovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka v znení zákona č. 199/2020 Z. z. , tlač 1235.) [10:10] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, dnes sme tu zažili situáciu, kedy minister nazval poslanca, že sa chce z neho zvracať, takže keď niekto poviete, že sa vám chce z Andreja Danka zvracať, tak je to v poriadku. Takže vidíte, spravodlivosť na Slovensku funguje, chce sa mi z toho tu zvracať, pán Danko, jak to tu vediete. Poďme k téme. Konečne, priatelia, konečne sme začali šetriť. (Smiech v sále.) Nežné dámy vedľa mňa priniesli zákon, s ktorým ideme zachrániť Slovensko. Ako mne bolo do plaču včera, keď som sa, keď som videl a naozaj ja vám chcem veľmi pekne obidvom poďakovať, vy zachránite Slovensko. To je úžasné. Ocenených ľudí, ktorých vyberie súčasná vládna koalícia alebo vyberá ich vládna koalícia za zásluhy, tak títo ľudia majú aj finančnú odmenu. Len my sme naozaj po tej konsolidácii v takom priekaku, ale v takom priekaku, že treba šetriť. Ja vám len poviem... tak. Dôvodová správa predkladateľov hovorí, že cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť výšku finančnej odmeny spojenej s udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana a s udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka, a to v nadväznosti na potrebu, a teraz počúvajte, konsolidácie verejných financií. To znamená, že keď vyberieme Tittela a oceníme ho, Dušana, za jeho športový prínos, nie za to, ako tu ma chcel zbiť, za to určite, Dušan, nebudeš ocenený, ale za to, ako reprezentoval Slovensko, tak dostane aj finančnú odmenu. Ale keďže konsolidovať musíme, tak sa v tomto zákone navrhuje z doterajšej sumy vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom dať len 15-násobok tejto sumy. Neskutočné. Prosím vás, mohli by ste im zatlieskať? Toto je naozaj, toto je úžasné. My ušetríme také milióny, stovky miliónov na tom, že oceneným nedáme 25-percentný násobok priemernej mzdy, ale len 15-percentný, teda 15-násobok priemernej mzdy. To je niečo, čo musí dojať každého, či sociálneho demokrata, či kresťana, či liberála, každého. Úžasné, naozaj fantastické. Na druhej strane, na druhej strane ideme šetriť na ocenených ľuďoch, ktorých si váži táto koalícia, ktorých vyberie táto koalícia, že toto sú ľudia, ktorí dostanú cenu, cenu Jozefa Miloslava Hurbana a cenu Alexandra Dubčeka. Ale poďme im zobrať peniaze, pretože tie peniaze použijeme na iné účely. A na aké účely? Tak od apríla 2026 sa paušálne náhrady členov vlády zvýšili takmer o 300 eur, ministri, ich mesačný príjem, vzrástol o takmer 300 eur. Premiér Robert Fico si polepšil o viac ako 400 eur mesačne. Zvýšenie sa uplatní od apríla, pričom sa doplatí aj za mesiace január, február, marec 2026. A to je ten dôvod. Chudák Robo, ja si s ním tykám, s Robom, dlhé roky, odkedy sme hrali, teda odkedy u mňa zaspieval falošne pesničky Dievčatá a potom sa mu tie dievčatá začali páčiť. Chudák Robo. Naozaj je to tragédia, keď premiér nebude mať na svoj plat, 13-tisícový plat, tak poďme zobrať oceneným. Tým stačí, keď sa tam postavia, príde premiér, podá ruku a povie:chcem vám poďakovať za to, ako vy túto krajinu reprezentujete. A ten ocenený sa rozplače a povie: viete čo, pán premiér, ja vám aj ten 15-násobok svojej odmeny dám. Robert mu poďakuje a povie: Áno, zaslúžim si to. Ďakujem vám, dámy, veľmi... ===== ----------------------------------------- Túto krajinu reprezentujete. A ten ocenený sa rozplače a povie: Viete čo, pán premiér, ja vám aj ten 15-násobok svojej odmeny dám. Robert mu poďakuje a povie: áno, zaslúžim si to. Ďakujem vám, dámy, veľmi pekne, že takto prispievate ku konsolidácii a zachraňujete Slovensko. [10:15] Andrej Danko Faktické poznámky – pani poslankyňa Jurík. [10:15] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám len takú rečnícku otázku, ktorá teda nadväzuje na to, čo aj pán Pročko hovoril, a síce, že v akej krajine to žijeme, keď ideme takýmto spôsobom konsolidovať vraj na ocenených ľuďoch a teda na ľuďoch, ktorí pre túto krajinu niečo spravili. A na druhej strane si tu ministri, ktorí robia, vidíme, čo robia, naopak ničia túto krajinu, rozkrádajú ju a humplujú, vyháňajú ľudí do zahraničia, tak tí si odmietnu siahnuť na paušálne náhrady a ešte sa vysmejú ľuďom, že či snáď majú robiť zadarmo. Tak skutočne si odpovedzte aj sami, že v akej krajine to žijeme. [10:16] Andrej Danko Pán poslanec Dej. [10:16] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Trošku déja vu zo včera, keď tu vlastne bolo to uznesenie, ktorým sme chceli teda si pripomenúť to 60. výročie Oscara za film Obchod na korze. Však asi v poriadku, veď, samozrejme, ten film bol dobrý, to ocenenie si zaslúži, ale v tom kontexte, v akom ste ho tu vy chceli včera prijímať, tak to je, to je úplne absurdné. A teraz keď tu vlastne čítam tú dôvodovú správu, v poriadku, však môžeme mať diskusiu o tom, či to majú 25-násobok, 15-násobok, okej, ale odôvodniť to, že potrebujete konsolidovať verejné financie, po tretej vlne konsolidácie sme ešte viacej zadlžení ako na začiatku. To mi príde naozaj absolútne absurdné a odtrhnuté od reality ako celá táto koalícia. Ďakujem pekne. [10:17] Andrej Danko Pán poslanec Lackovič. [10:17] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za príspevok pánovi poslancovi. Veci treba vnímať v kontexte a tu je ten kontext veľmi zaujímavý a dôležitý, lebo teda pripomeňme si, o čo tu ide. Snažíte sa teda oceneným cenou teda štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka, to sú tie štátne ceny, ktoré sa udeľujú, tak po novom by tí ocenení nemali dostávať 25-násobok priemernej mzdy ako odmenu, ale teda 15-násobok, o čom sa môžeme baviť, ale toto celé robíte v kontexte, kedy si ministri, v nedávnom období sme to videli, zdvojnásobili svoje platy a ešte nadrzovku cez paušálne náhrady. A keď sa ministra Takáča novinári pýtajú, že teda že či sa necíti blbo s tým platom, ktorý dnes má, tak on povie, že ale však čo, však má len 7 400 v čistom a že manažéri v poľnohospodárstve majú sedem-osemnásobok viac. Ja by som chcel vedieť, že kde na Slovensku zarábajú manažéri v poľnohospodárstve osem krát sedem, to je 56-tisíc, to ako kde tu majú 60-tisícové platy manažéri v poľnohospodárstve, pri kravínoch, alebo, ja neviem, pri kravínoch alebo ja neviem, ľudia, ktorí sa venujú viniču alebo čomukoľvek inému, pestovaniu paradajok na Žitnom ostrove napríklad. Vy žijete vo svete, kde majú títo ľudia 60-tisícové platy mesačne? Lebo to včera pán minister Takáč povedal. Čo je neuveriteľné, čo tu píšete a ešte do tých dôvodových správ, že to je konsolidačné opatrenie a neviem, čo všetko. Preboha, že tých pár ľudí, ktorí sú ocenení, dostanú o pár tisíc menej? To je konsolidačné opatrenie? Veď už naozaj. Ďakujem. [10:19] Andrej Danko Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:19] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Toto je naozaj podľa mňa že veľmi absurdné a doslova trápne a možno aj vám to je trápne, neviem, či to bol teda nápad aj pani navrhovateľky, ktorá tu sedí, možnože by nám to mohla bližšie vysvetliť, keď teda to odôvodňujete tým, že chcete šetriť. A mne to naozaj príde v tom kontexte aj veľmi trápne, že pánovi prezidentovi sa pri poslednom rozpočte pridávalo cez štyri milióny eur, tak možno mu skúste zavolať, či nie je ochotný sa vzdať nejakej časti týchto peňazí a naozaj si myslím, že tu si viac ľudia, ktorí sa pričinili nejakým významným spôsobom o rozvoj aj krajiny, aby dostali tie, ktorí dostanú teda štátne vyznamenania, aby dostali aj tie sumy, ktoré si zaslúžia, a takýmto spôsobom teda šetriť je naozaj na zamyslenie. A možno bola by som naozaj veľmi rada, keby pani navrhovateľka možno povedala k tomu v rozprave pár slov, aby sme vedeli aj na ňu reagovať. Ďakujem. [10:20] Andrej Danko Pani poslankyňa, naschvál som vás neprerušil, ani jedno slovo ste fakticky nereagovali na vystupujúceho pána Pročka. Prosím vás, aspoň sa snažte vystúpiť vo faktickej na pána Pročka, nie na navrhovateľky. Pán poslanec Pročko s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči. [10:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne, reagovali ste absolútne na mňa. V kontexte ste naozaj absolútne na mňa reagovali, ale to, že Andrej Danko má dnes plyn ako každý jeden deň a vedie si schôdzu, ako chce, pretože naozaj ste rozvinuli to, čo som povedal ja, vy ste to povedali svojou faktickou poznámkou, a to sa mu nepáči. Nepáči sa mu, keď poviete, reagujete na mňa v kontexte, lebo kontext, to je niečo, čo advokáti, ktorí vyštudovali za tri svine, nechápu. Čiže jednoducho je to o tom, že naozaj ten človek, ktorý reaguje tu v sále na predchádzajúceho, musí reagovať tak, ako to chce naša strana a vláda a súdruhovia od Roberta Fica a Andreja Danka. Je to odporné, pretože naozaj, opakujem ešte raz, reagovali ste na mňa. Presne ste povedali, že si neviete predstaviť alebo viete predstaviť toho pána prezidenta, ktorý príde a povie, viete čo, ja tie štyri milióny nechcem, dajme to tým oceneným ľuďom. Ale, pani Hanuliaková, on to nespraví. On to nespraví. Pretože aj v tomto ste reagovali na mňa, keď som povedal, že ako tam budú stáť, ja neviem, či si Andrej Danko sedí na ušiach. Najhoršie ale je, že si predstavte, že ten premiér alebo ten prezident Slovenskej republiky budú odovzdávať cenu pána Dubčeka, zablahoželajú mu a ten pocit, že zobral som ti peniaze a ja sám sebe som si pridal, pridal som aj našim ministrom, pridal som nielen ministrom, ale pridal som aj šéfom úradov, pridal som ľuďom z našej koalície. Oni, oni si, pani Hanuliaková, pridávajú sebe, svojim ľuďom a ľuďom obyčajným berú, a keď zoberú oceneným, veď to je hyenizmus. [10:22] Andrej Danko Pani poslankyňa Jurík avizovala, že nechce vystúpiť, stráca možnosť vystúpenia. Pán poslanec, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [10:23] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No, takže máme tu návrh zákona, ktorého cieľom je znížiť výšku finančnej odmeny spojenej s udelením štátnych cien. Ako už odznelo, má to byť zníženie z 25-násobku na 15-násobok priemernej nominálnej mzdy. A teda odôvodňuje sa to potrebou konsolidácie verejných financií, na ktorú to má nadväzovať, a následne sa uvádza, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. A teraz logická otázka je, že aký pozitívny vplyv asi, keď predkladáme návrh zákona, ktorý má mať nejaký či už negatívny, alebo pozitívny vplyv na rozpočet, tak by to mohlo byť v ňom aj uvedené. Ale teda pátrala som, otvorila som si všetky dokumenty, ktoré k zákonu máme, a nič. Nedopátrala som sa teda, koľko prinesieme do toho rozpočtu touto úžasnou konsolidáciou, veľkolepou, ale teda keď sa na to pozrieme v číslach, tak v podstate je to 10-násobok tej priemernej nominálnej mzdy, čiže 10 x 1 500 zhruba eur, čiže 15-tisíc eur na jedného laureáta. A teraz ak si dobre spomínam, tak zhruba 15-tisíc stáli napríklad letenky pani ministerky Šimkovičovej na jej výlet do New Yorku. Čiže to si tak prepočítame, že na jednom laureátovi ušetríme na letenky pre pani ministerku kultúry. No úžasné, naozaj, fakt veľkolepá konsolidácia. A ako už tu odznelo, toto všetko sa deje v čase, keď si vláda, ministri, ministerky zdvojnásobili svoje platy a ešte si odmietajú ich aj zmraziť. Tak mňa by naozaj zaujímalo, kolegyne, kolegyňa, ktorá to predkladá, ale aj pani spravodajkyňa, že či toto sa vám zdá v poriadku? Že tu máme vládu, ktorá si zdvojnásobila platy, v podstate keď to prepočítame, tak vlastne na týchto cenách asi ušetríme možno toľko, čo nám stoja tie ich zvýšené platy mesačne, čiže to je totálne absurdné a ja chápem potrebu konsolidácie, ale tá sa má robiť koncepčne, nieže tu prídeme takouto omrvinkou a zoberieme teda oceňovaným ľuďom peniaze, ktoré potom rozflákajú ministri a ministerky tejto vlády. To je úplne neuveriteľné. Keď to ľudia sledujú, tak ja neviem, už im to musí prísť ako naozaj totálny absurdistan. A nielenže nekonsolidujete koncepčne, ale teda sľubovali ste aj nejaké prorastové opatrenia, tuším, do konca marca mali byť, dnes máme koľkého? Polovica apríla, a kde sú teda tie prorastové opatrenia, sa pýtam? Lebo ja som si teda nevšimla, že by boli už predstavené. A aby som to teda zosumarizovala, predložili ste návrh, ktorý má akože prispieť ku konsolidácii, pritom je to totálna omrvinka v celom rozpočte. Dokonca ste to ani nevyčíslili v tom návrhu zákona, uvádzate len, že to má pozitívny vplyv na rozpočet, ale aký – nič. A navyše tieto peniaze proste takto, lusknutím prstov rozflákajú ministri a ministerky za pár dní ako nič. Len napríklad na svoje výlety ako pani ministerka kultúry na letenky. Čiže naozaj takýmto spôsobom že vám toto príde v poriadku? A vy sa pýtate napríklad tých ministrov a ministeriek, že či naozaj by si láskavo nechceli tie platy zmraziť v tejto situácii, kedy sa ľuďom z ich peňaženiek vyberajú peniaze na daniach, odvodoch? Proste naozaj stále pribúda viac a viac ľudí, ktorí majú problém zabezpečiť úplne základné veci pre fungovanie svojej rodiny, až po potraviny. A v tejto situácii si vaši ministri a ministerky ani nedokážu zmraziť platy. A vy tu prídete s tým, že dobre, obrali ste ľudí o peniaze a teraz ešte zoberieme oceňovaným osobnostiam. Tak ja neviem proste, že či vám to takto celé vychádza, pretože ľudia to vidia a už im to teda naozaj nevychádza. Ďakujem. [10:27] Andrej Danko Šesť faktických poznámok. Pán poslanec Dubovický. [10:28] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Lucia, veľmi pekne ti ďakujem, že si správne poukázala na absurdnosť toho, čo máme tu. Ale ja by som iba tak pekne dodal, že, že, že ten problém je širší a väčší, ale napríklad včera som na sociálnych sieťach prečítal takú informáciu, že, že policajti sa sťažujú, že dostali o stovky eur menej. Ja sa chcem práve preto opýtať, že, že či toto je to, čo má vytrhnúť, povedzme, Slovensko z tej biedy, alebo opačne sa opýtam, že akým spôsobom vy chcete pomôcť tým ľuďom, tým ľuďom. Nie je možné, aby policajt v Slovenskej republike zarábal 1 300 eur. Ďakujem. [10:28] Andrej Danko Pán poslanec Dej. [10:28] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za tvoj prejav a za ten príklad s tými letenkami. Samozrejme, tých príkladov by sa dalo nájsť ďaleko viacej. Mňa hneď počas toho, ako si hovoril, napadlo to, ako pani ministerka kultúry spala počas Európskeho hlavného mesta kultúry v Trenčíne v hoteli za 23-tisíc eur na noc, čo ako naozaj teda neviem si úplne predstaviť, keď sa budú títo ľudia oceňovať, že sa im povie, že no, to máte preto, lebo tuná pani ministerka potrebuje drahý hotel. A keď si sa pýtala na tie prorastové opatrenia, kedy prídu, ja by som sa nečudoval, keby to s úplnou vážnosťou koalícia myslela, že aj toto je jedno z tých takých kick-off tých prorastových opatrení. A keď hovoríme, že máte začať od seba, my sme nemysleli tak, že začnete teraz ako keby že v kompetencii, ktorú parlament má, že môže udeľovať nejaké vyznamenania, že si zníži tú sumu, a príde mi to úplne absurdné, lebo presne aj v kontexte toho, čo si hovorila, v akom stave je táto spoločnosť, že sa tu naozaj v prvom rade konsoliduje nie na strane štátu, ale teda berú sa peniaze ľuďom a keď ľudia právom čakajú, ako sa naštartuje ekonomika, aké opatrenia sa prijmú a teraz pozerajú aj túto rozpravu, ale možno večer to vidia v správach a povedia si, že tuná vlastne sa ide šetriť na tom, že sa ide znižovať suma za ocenenie ľuďom, ktorí si asi pravdepodobne to ocenenie zaslúžia, tak ja vlastne neviem, že to je, to je, to je naozaj že šialené. Šialené. Ďakujem pekne. ----------------------------------------- Znižovať suma za ocenenie ľuďom, ktorí si asi pravdepodobne to ocenenie zaslúžia, tak ja vlastne neviem, že to je, to je, to je naozaj, že šialené, šialené. Ďakujem pekne. [10:30] Andrej Danko Pán poslanec Dostál. [10:30] Andrej Danko Pán poslanec Dostál. [10:30] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ja na rozdiel od ===== ----------------------------------------- Pani poslankyňa Plaváková, ja na rozdiel od teba, teda aj od viacerých poslancov a poslankýň, ktoré sa k tomuto vyjadrujú, by som bol k tomu návrhu menej kritický. Samozrejme, súhlasím s tým, že to sú drobné, to sú omrvinky vzhľadom na to, ako sa tu mrhá verejnými prostriedkami a kde všade by sa reálne dalo ušetriť. Sú to naozaj smietky a nie je to to podstatné, ale ja to vnímam ako krok dobrým smerom a myslím si, že mohol by byť ten krok aj ešte väčší. A tu by som si dovolil pripomenúť, že vlastne tieto ceny, štátne ceny vznikli ako taký trucpodnik v predminulom volebnom období, keď bol prezidentom Andrej Kiska a dával štátne vyznamenania, ktoré dáva v zmysle ústavy a v zmysle zákona ľuďom, ktorí nevyhovovali vtedajšej vládnej koalícii, a tak si premiér Robert Fico a predseda Národnej rady Andrej Danko povedali, že však aj oni by chceli dávať nejaké štátne vyznamenania, ale nemôžu, lebo ústava hovorí, že štátne vyznamenania dáva iba prezident, no tak si vymysleli štátne ceny. Robert Fico sa vtedy tváril ešte ako sociálny demokrat, tak to nazval štátna cena Alexandra Dubčeka. A národovec Andrej Danko pomenoval svoju štátnu cenu po Hurbanovi, a preto tu máme vôbec celý ten zákon. Bolo aj sporné, či to nie je v rozpore s ústavou, Ústavný súd povedal, že nie, v pohode, takže môže to byť. Otázne je ale vôbec, či by nestačila cena, či je potrebné to vôbec spájať s nejakou finančnou odmenou. Ale teda naozaj v tejto chvíli napriek všetkému kontextu a výhradám si myslím, že toto je krok dobrým smerom, znížiť to. [10:32] Andrej Danko Ďakujem. Dúfam, že mi odpustíte, pán poslanec, ale ja som ju dal raz pánovi profesorovi Čičovi a pán predseda vlády Fico ju nedal ani raz. A Disneyland ste z toho urobili vy. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [10:32] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja takisto súhlasím s pani Plavákovou, toto je naozaj veľmi úbohý návrh a len to dokresľuje to, akým spôsobom vy kontrolujete. Jediné, si nedokážete odtrhnúť od úst vy, ale len konsolidujete na ľuďoch a tuto naozaj ešte na ľuďoch, ktorí za svoje celoživotné dielo boli, dostali nejaký honor a nejaké ocenenie. Veľmi správne si, Lucia, spomenula aj to, že v tej doložke vplyvov nie je vyčíslený žiaden vplyv na rozpočet. Možno aj preto, že pätina týchto cien je udeľovaných in memoriam, tak tam, predpokladám, ani tá finančná suma sa neodovzdáva. Ale možno je to aj lepšie, že žiadnu doložku vplyvov radšej ani nerobili, ani to nevyčísľovali, lebo napríklad Matúš Šutaj Eštok vo svojom vládnom návrhu o priestupkoch, kde pokuty zdvojnásobuje, respektíve strojnásobuje, tak on vo svojej doložke napísal, že tieto vyššie pokuty budú mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Taký, taký úlet, nech sa páči, na strane šesť v doložke vplyvov, trojnásobne vyššie pokuty budú mať pozitívny vplyv pre rodiny. Takže asi je aj naozaj lepšie, že ste tam žiaden vplyv nevyčísľovali. Ďakujem veľmi pekne. [10:34] Andrej Danko Pani poslankyňa Kosová [10:34] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ďakujem aj tebe, Lucia, za tvoj príspevok, pretože on presne odkrýva ten problém, na ktorý reagujeme. Viete, možno keby sme žili v inej dobe, nie takej ťažkej, ako Slovensko v súčasnosti je, tak možnože by sme tento návrh zákona prijali s takou väčšou normalitou a povedali by sme si, však prečo nie, je to dosť vysoké, znížime to. Ale v kontexte toho, ako vy, vlastne táto vláda všetkým berie len, tak sa nám to zdá naozaj nieže trápne, ale nepochopiteľné, farizejské, cynické, ja neviem, zoberte si to, ako chcete. V poslednom čase nepočujem nič iné, len to, ako idete dokonca teraz odoberať už aj prídavky pre deti, zoberiete dávky v hmotnej núdzi tým najchudobnejším, ktorí sa vlastne ani nedokážu brániť. Zvýšili ste dane, oberáte ľudí o sociálne odvody, jednoducho zaťažujete ich neúmerne, ceny rastú, každému sa to žije ťažko, ale beriete len ľuďom a na sebe nešetríte. To je to, o čom my tu hovoríme. Pozrite sa napríklad na učiteľov. Síce ste im zvýšili o 7 % plat, ale príplatok za kvalitu 20 eur navyše? Tak keď aj beriete, tak nám ukážte, kde to dáte navyše. Nie na letenky, nie na navýšenie rozpočtu pre jednotlivých členov vlády, nie na paušálne výdavky, jednoducho tam chcú ľudia vidieť šetrenie. Potom sa nečudujte, že mladí ľudia z tejto krajiny odchádzajú, že nemajú dôveru v tento štát. Za dva a pol roka jediné, čo vidia, je, že búrate právny štát na Slovensku a oberáte ich o ich príjem. Toto vidia ľudia. Tak sa konečne zobuďte. Ďakujem. [10:35] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. [10:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na toto je jeden krásny latinský výraz reductio ad absurdum, privedené k nezmyslu. Už včera, už včera, keď priniesli to uznesenie o tom, že ideme si uctiť alebo chceme pozdvihnúť, pripomenúť si film, v ktorom slovenskí tvorcovia ukázali, aký bol fašizmus, kto to boli fašisti, tak oni to priviedli k ad absurdum a spájajú sa teraz s tými, ktorí velebia fašistov, ktorí velebia stranu, ktorá, kde majú odsúdeného extrémistu a s nimi idú do vlády. A toto je druhý ad absurdum. Ľudí, ktorí si zaslúžia ocenenie, a taký Andrej Danko si vytvoril cenu, aby mohol povedať, pozrite, toto som vás ja ocenil, toto som, ja som ten národný buditeľ, ktorý dáva ceny, tak ešte aj tu, tu ad absurdum tým ľuďom, ktorých vyberú, zoberú ocenenie, a to je naozaj to finančné ocenenie, lebo ja si nemyslím, na rozdiel od niektorých mojich kolegov, že toto je krok k dobrému, krok k dobrému by bol, keby si zobral premiér plat, keby zobrali platy ministrom, keby sa zmrazili platy, keby sa šetrilo, keby nedali 40 miliónov na firmu pre Migaľa, keby nedali 10 miliónov Bartekovi, keby si Migaľ nekúpil 85-tisícové auto, keby ministerka nechodila na zahraničné cesty za niekoľko desiatok tisíc eur, keby šetrili, ako ste povedali, na sebe, len oni nešetria na sebe. Ad absurdum je, že šetria na tých najchudobnejších, tým konsolidujú a sebe dávajú, ad ab... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:37] Andrej Danko Pani poslankyňa Plaváková. [10:37] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Dávid, vďaka, že si pripomenul aj tie náklady, ktoré boli vyhodené do luftu na výlet pani ministerky kultúry v Trenčíne, kde sa teda ani nezúčastnila oficiálneho programu, čo je totálne absurdné. Teraz je ešte asi stále vo Vietname, alebo ja neviem, či už je naspäť, ale pokiaľ viem, ostatní sa vracali už v pondelok z tejto pracovnej cesty, ale včera ona v stredu ešte nemohla vystúpiť tu v pléne parlamentu a obhajovať svoje návrhy zákonov. Čiže čo tam teda robila tie ďalšie dni a kto to platil? Ja si myslím, že keby sme to napočítali, tak vlastne to, čo sa ušetrí na týchto cenách vďaka tomuto návrhu zákona, v podstate minie len samotná ministerka kultúry na svoje výlety. No tak ja neviem, že či toto je naozaj tá cesta. Ďakujem. [10:38] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Vyhlasujem krátku technickú prestávku do 10.45 h. (Prestávka.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ak je všeobecný súhlas, skrátili by sme prestávku a pokračujeme v rokovaní. Pán Dostál osobitne, vy súhlasíte? Áno. Takže, ale v dobrom, lebo keď kývnete, tak potom oni začnú. Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o bodoch 25 až 28 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . Prvým bodom je prvé čítanie návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1237. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1307. Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej republiky č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1238. Návrh na pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 1308. Dávam slovo pánovi poslancovi Blcháčovi, aby za skupiny poslancov naraz obidva návrhy zákonov uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1237, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov , tlač 1238.) [10:42] Ján Blcháč Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som mu vypovedal v krátkosti tieto dva ohlásené návrhy zákonov. Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky reaguje na dlhodobo vedené odborné a politické diskusie v porovnaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, kľud v sále. Pán poslanec, nech sa páči. Blcháč, Ján, poslanec NR SR ... v prostredí miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sú súčasťou diskurzu medzi starostami obcí, primátormi miest, predsedami samosprávnych krajov, ako aj ich strešnými organizáciami a reprezentatívnymi združeniami samospráv. Opakovane artikulovaným záverom týchto diskusií je potreba zosúladenia dĺžky volebného obdobia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy s reálnymi časovými nárokmi na prípravu, schvaľovanie a implementáciu strategických rozvojových dokumentov. Väčšina kľúčových strategických dokumentov samospráv je koncipovaná v päťročnom časovom horizonte. Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volebných predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania, oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií. V minulosti jednorazovo bolo predĺžené volebné obdobie vyšším územným celkom. Predĺžené volebné obdobie orgánov samosprávy vyšších územných celkov bolo v rokoch 2017 až 2022. Predĺžený mandát je možné aj s časovým odstupom hodnotiť pozitívne, pretože preukázateľne sme neboli svedkami žiadnych negatívnych dopadov, vplyvov a externalít... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Truban, prosím, naozaj kľud a nech sa páči, pán poslanec. Blcháč, Ján, poslanec NR SR Miestna a územná samospráva reprezentovaná obcami bola na Slovensku znovuobnovená v roku 1990. Pri pohľade na historický vývoj je možné konštatovať, že komunálna politika je pre ľudí svojou bezprostrednosťou a riešením mimoriadne veľkého počtu životných situácií najviac dôveryhodná. Obyvatelia to vyjadrujú v porovnaní s inými voľbami svojou štandardne vysokou volebnou účasťou, teda aktívnym záujmom podieľať sa na výbere starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev, ale aj využívaním nástrojov občianskej participácie a verejnej kontroly. Miestna a územná samospráva potrebuje pre rozvoj spravovaného územia systémové zmeny, tie sa musia dotýkať najskôr štandardizácie, harmonizácie legislatívneho portfólia a následne modernizačných trendov, ktorých musí okrem úpravy kompetencií či financovania dominovať aj systematická podpora medzi ===== ----------------------------------------- Rozvoj spravovaného územia systémové zmeny. Tie sa musia dotýkať najskôr štandardizácie, harmonizácie legislatívneho portfólia a následne modernizačných trendov, ktorých musí okrem úpravy kompetencií či financovania dominovať aj systematická podpora medziobecnej spolupráce a vzájomná participácia samospráv na spoločnom výkone agendy, kompetencií a rozvojových činnostiach. Predĺženie volebného obdobia orgánov územnej samosprávy môže mať viacero pozitívnych faktorov, ktoré dokážu výrazne asistovať pri jej ďalšom rozvoji. Navrhovaná úprava preto sleduje cieľ posilniť stabilitu miestnej a regionálnej samosprávy, zvýšiť kontinuitu strategického riadenia a vytvoriť lepšie podmienky pre dlhodobé plánovanie a zodpovedné napĺňanie rozvojových priorít území v prospech ich obyvateľov. Predĺženie volebného obdobia orgánov územnej samosprávy vytvorí dostatočný časový rámec na plynulú realizáciu opatrení v súvislosti s modernizáciou územnej samosprávy, nakoľko predĺženie volebného cyklu umožní počas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Páni poslanci z PS-ka, prosím vás, aj ostatných pánov poslancov, kľud. Nech sa páči. Blcháč, Ján, poslanec NR SR Umožní počas dlhšieho časového volebného obdobia zodpovednejšiu participáciu samosprávnych orgánov na výkone systémových zmien. Na predĺženie volebného obdobia volebných orgánov územnej samosprávy je potrebná novela Ústavy Slovenskej republiky v rámci svojej štvrtej hlavy, ktorá pojednáva o postavení obcí a vyšších územných celkov. V zmysle čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: „Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok." Čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky upravuje konštituovanie volených orgánov územnej samosprávy, pojednáva o postavení starostu obce a predsedu vyššieho územného celku a tiež o postavení obecného zastupiteľstva a zastupiteľstva vyššieho územného celku. V prípade orgánov obce aj orgánov vyššieho územného celku platí štvorročná dĺžka volebného obdobia. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby spojené, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľujem si vás preto požiadať o podporu pri podpore týchto návrhov. Ďakujem pekne. [10:48] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Eliášovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k tlači 1237. [10:49] Richard Eliáš Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh ústavného zákona zo začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej rozpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:50] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec, ešte musíme dať slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Malatincovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k tlači 1238. Pán poslanec tu nie je, takže budeme pokračovať v prejednaní, zastúpi ho pán poslanec Cech, nech sa páči. [10:50] Jozef Cech Ďakujem za slovo. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1238. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1308 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. [10:52] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále, rovnako prosím aj ďalšiu navrhovateľku a ďalších spravodajcov, aby po svojom vystúpení zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále. Tretím bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je pod tlačou 1271, návrh na jeho pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 1341. Štvrtým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka, Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1267. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1357. Pani poslankyňa Kramplová, prosím vás, vystúpila by ste po hlasovaní, keďže je tu ešte viac bodov a neviem, či to už celé stihneme. Nech nie je chaos pred hlasovaním. Vyhlasujem prestávku do 11.05 h, kedy budeme pokračovať hlasovaním bodov, ktoré sme prejednali, a následne vystúpi pani poslankyňa Kramplová. Ďakujem. (Prestávka.) ===== [11:00] Richard Raši Dobrý deň prajem. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta ešte pred tým, ako pristúpime k skladaniu sľubu a k hlasovaniu, chcem privítať študentov zo školy Brilliant Stars z Petržalky aj zahraničných študentov, welcome and enjoy! (Potlesk.) Najprv by som dal slovo poslancom, ktorí sa hlásili s procedurálnymi návrhmi. Pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [11:04] Michal Šipoš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pán predseda, v zmysle § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku podávam návrh na presunutie bodov programu 49. schôdze, konkrétne na termínovanie bodov programu schôdze bodov č. 45 po číslo 74 na utorok 21. 4. po tlači 1226. Ďakujem pekne. [11:04] Richard Raši Ďakujem. Návrh ste mi dali aj písomne. A, pán poslanec Baláž, nech sa páči. [11:05] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, dneska je Deň narcisov, deň boja proti rakovine, je to 30. ročník. Dole vo foajé sú, ako poviem, ochotníci, ľudia, ktorí prišli s narcismi. Prosím, podporte tento deň a Ligu proti rakovine. Ďakujem veľmi pekne. [11:05] Richard Raši Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Šipoša. Prezentujme sa a hlasujme. Pardon, ešte raz. Pardon, pardon, pardon. Čiže teraz prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, všetci boli za. Tento návrh bol schválený a body sme presunili. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, chcem vás informovať, že som na uprázdnený mandát pána poslanca Jozefa Hajka, ktorému zanikol mandát poslanca vzdaním sa 15. apríla 2026, vyhlásil podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady z 30. septembra 2023 za Kresťanskodemokratické hnutie nastúpenie náhradníka Gabriela Paľu. Vzhľadom na to, že náhradník, ktorý sa stal poslancom, sa dnes zúčastňuje na schôdzi Národnej rady po prvý raz, podľa čl. 75 ods. 1 ústavy a § 10 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku teraz zloží sľub poslanca Národnej rady. V tejto súvislosti v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh na zaradenie informácie mandátového a imunitného výboru o zániku mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady do programu 49. schôdze a navrhujem, aby sme túto informáciu prerokovali ihneď po zložení sľubu a následne by sme o nej aj hlasovali. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila. Pristúpime k sľubu poslanca . Prosím náhradníka Gabriela Paľu, aby sa dostavil do rokovacej sály, predstúpil pred rečnícke miesto a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie slovo „sľubujem“ a podá mi ruku. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Poprosím podpredsedu Národnej rady Petra Žigu, aby prečítal ústavné znenie sľubu poslanca. A zároveň vás prosím, aby ste stáli počas zloženia sľubu. [11:07] Peter Žiga Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Prosím, teraz zloží sľub pán poslanec Gabriel Paľa. Paľa, Gabriel, poslanec NR SR Sľubujem. (Rečník položil pravú ruku na Ústavu SR. Potlesk.) [11:08] Richard Raši Ďakujem. Konštatujem, že náhradník na uprázdnený mandát poslanca zložil ústavou predpísaný sľub. Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku a potom pristúpime k prerokovaniu informácií mandátového a imunitného výboru. (Prestávka.) ===== [11:15] Richard Raši Dobrý deň prajem. Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, chcem privítať tentoraz žiakov zo základnej školy Školská 2 v Michalovciach. Vitajte! (Potlesk.) A teraz pristúpime k prerokovaniu informácie mandátového a imunitného výboru o zániku mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady . Prosím pána predsedu Mariána Viskupiča, aby, Saloňa, aby Národnej rade uvedenú informáciu podal. [11:16] Marián Saloň Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som predložil informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2026 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú informáciu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi prečítať uznesenie. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2026 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie: po prvé, že podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hajko za Kresťanskodemokratické hnutie doručil 15. apríla 2026 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 15. apríla 2026. Po druhé, že podľa § 71 ods. 1 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1, ods. 2 písmena c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1362 zo dňa 16. apríla 2026 vyhlásil nastúpenie náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2023. Za Kresťanskodemokratické hnutie nastupuje dňom 16. apríla 2026 náhradník Gabriel Paľa, narodený 3. mája 1972, bytom Gregorovce. Po tretie, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som. [11:19] Richard Raši Ďakujem, pán predseda, za podanie informácie. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú. Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady, dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, všetci boli za. Navrhované uznesenie sme schválili . Pokračujeme hlasovaním o bode 18 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie, a poprosím pána Jozefa Cecha, aby prišiel uviesť hlasovanie návrhu poslancov Demečka a Eliáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1028. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Richarda Eliáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1028.) [11:20] Jozef Cech Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:20] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 8 proti, 56 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. [11:21] Jozef Cech Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. [11:21] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 20 proti, 43 zdržalo sa hlasovania, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak, pán poslanec Muňko, hlásite sa do rozpravy? Asi nie, dobre. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. [11:22] Jozef Cech Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:22] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 76 za, 12 proti, 52 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili . Ďalej budeme hlasovať o bode 22 programu, je to prvé čítanie a poprosím pána poslanca Jaroslava Mega, aby prišiel uviesť návrh poslanca Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, tlač 1250. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1250.) [11:23] Jaroslav Mego Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému zákonu nevystúpil ani jeden poslanec a nebol predložený žiadny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:24] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 107 za, 1 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený . Nech sa páči. [11:24] Jaroslav Mego Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. [11:25] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 110 za, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím pána poslanca Jána Kvorku, aby uviedol hlasovanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve, tlač 1224. [Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 1224.] [11:26] Ján Kvorka Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:26] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 128 za, 12 sa zdržalo. Návrh bol schválený . Nech sa páči. [11:27] Ján Kvorka Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. [11:27] Richard Raši Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 130 za, 12 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Poprosím pána poslanca Jozefa Cecha, aby uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, tlač 1080, ktorý je prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1080.) [11:28] Jozef Cech Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:29] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 64 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Nech sa páči. [11:29] Jozef Cech Prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Pán predseda, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horeckého nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili bod 13 spoločnej správy. (Reakcia z pléna.) [11:29] Richard Raši Námietka, budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 63 za, 76 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Námietku sme neschválili. [11:30] Richard Raši Prítomných bolo 141 poslancov, 63 za, 76 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Námietku sme neschválili. [11:30] Jozef Cech Pán predseda, keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Otvorte ===== ----------------------------------------- Pán predseda, keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. [11:30] Richard Raši Teda sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím uviesť hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. [11:30] Jozef Cech Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:30] Richard Raši Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 64 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Poprosím pani poslankyňu Ľubicu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Puciho, Kalivodu a Szabóovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, tlač 1235. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Petra Kalivodu a Andrey Szabóovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka v znení zákona č. 199/2020 Z. z. , tlač 1235.) [11:31] Ľubica Laššáková Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:32] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 186 bolo za, 2 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Nech sa páči. [11:32] Ľubica Laššáková Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu, vážený pán predseda, hlasovať. [11:33] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu zákona výborom. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 86 za, 52 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní tak, ako bolo ukončené pred hlasovacím blokom. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, sadnite si na svoje miesta, budeme pokračovať v návrhu, je to tlač 1200, mám tu návrh poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka, Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pani poslankyňa Kramplová, poprosím vás, aby ste teda, a plus aj návrh na vydanie ústavného zákona, aby ste tieto oba návrhy uviedli. Nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1271, a o návrhu poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka, Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 1267.) [11:40] Dagmar Kramplová Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám ako skupina poslancov Dagmar Kramplová, Roman Michelko, Andrej Danko a Milan Garaj. Je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, a takisto ako volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky zo súčasných štyroch rokov na päť rokov. Súčasná právna úprava zakotvuje štvorročné volebné obdobie orgánov územnej samosprávy a Národnej rady Slovenskej republiky. Pri orgánoch územnej samosprávy tento volebný cyklus v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja, keďže veľká časť funkčného obdobia je venovaná analýze a príprave nových projektov, pričom samotná realizácia je neraz obmedzená časovým rámcom daným dĺžkou volebného obdobia. V praxi sa ukazuje, že rozvojové projekty, infraštruktúrne investície, zmeny v územnom plánovaní či reformy v oblasti školstva, verejných služieb si vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, implementáciu a vyhodnotenie. Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov. Vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky návrh smeruje k posilneniu stability volebného a politického cyklu a k vytvoreniu dlhšieho časového rámca na riadny výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a presadzovanie verejných politík. Predĺženie volebného obdobia na päť rokov vytvára predpoklady na stabilnejšie a predvídateľnejšie riadenie územnej samosprávy, ako aj na stabilnejší výkon zastupiteľskej demokracie na celoštátnej úrovni. V podmienkach územnej samosprávy sa tým zabezpečí kontinuita vo vedení obcí, miest a samosprávnych krajov a umožní sa efektívnejšie plánovanie a realizácia rozvojových a investičných projektov. Kontinuita vo vedení volených predstaviteľov samosprávy umožní lepšiu koordináciu s dlhodobými stratégiami štátu, ako aj s viacročnými finančnými rámcami Európskej únie. Dôležitým aspektom navrhovanej úpravy je aj stabilizácia riadenia obcí a samosprávnych krajov. Často volené volebné cykly spôsobujú neustálu kampaňovitú atmosféru, ktorá môže negatívne ovplyvňovať rozhodovacie procesy a motiváciu k realizácii dlhodobejších ===== ----------------------------------------- a samosprávnych krajov. Často volené volebné cykly spôsobujú neustálu kampaňovitú atmosféru, ktorá môže negatívne ovplyvňovať rozhodovacie procesy a motiváciu k realizácii dlhodobejších opatrení. Navrhovaná úprava znižuje frekvenciu volebných cyklov, čím dochádza k úspore verejných financií vynakladaných na organizáciu volieb a umožňuje efektívnejšie čerpanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Z medzinárodného hľadiska navrhovaná zmena nie je ojedinelá, v niektorých krajinách Európskej únie je funkčné obdobie samosprávnych orgánov dlhšie ako štyri roky, napríklad vo Francúzsku sú primátori miest volení na šesť rokov, v Taliansku je funkčné obdobie regionálnych prezidentov päťročné a v niektorých nemeckých spolkových krajinách dosahuje sedem rokov. Predĺženie funkčného obdobia samosprávnych orgánov v Slovenskej republike je teraz z hľadiska porovnateľných právnych úprav v iných krajinách plne legitímne a sleduje osvedčené postupy v stabilizácii miestnej a regionálnej správy. Ďakujem. [11:46] Richard Raši Naraz obidva, pani poslankyňa, naraz obidva vás poprosím. [11:46] Dagmar Kramplová Takže dovoľte mi, aby som ešte uviedla druhý zákon, je to tlač 1967 (správne 1267, pozn. red.). Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady 369/1990. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť súlad zákona o obecnom zriadení s ústavnou úpravou dĺžky funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy a tým predísť rozporu medzi Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o obecnom zriadení. Návrh zákona preto nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky. Touto novelou sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia starostov obcí, primátorov miest a poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev zo štyroch na päť rokov. V nadväznosti na túto zmenu sa navrhuje úprava zákona o obecnom zriadení, aby zákon o obecnom zriadení nebol v kolízii s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem. [11:48] Richard Raši Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz dávam slovo Andrejovi Lučanskému (správne Adamovi, pozn. red.), aby dal informáciu k tlači 1271. [11:48] Adam Lučanský Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona, ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh ústavného zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. [11:49] Richard Raši Ďakujem, pán spravodajca. Teraz poprosím druhého spravodajcovi, druhého spravodajcu pána Jozefa Cecha, aby podal informáciu k tlači 1267. Nech sa páči. [11:49] Jozef Cech Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1267. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1337 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a re;gionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:51] Richard Raši Ďakujem pekne. A teraz otváram všeobecnú rozpravu ku všetkým štyrom bodom programu. Do rozpravy som dostal písomné tri hlášky, sú to dvaja poslanci za kluby a deviati poslanci ďalší prihlásení písomne. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Zuzana Mesterová, nech sa páči, máte slovo. [11:51] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážení poslanci a poslankyne vládnej koalície, vás hanba nefackuje? Vy predkladáte návrh na predĺženie volebného obdobia Národnej rady na päť rokov? A odôvodňujete to stabilitou? Vy, ktorí v decembri ste zrušili úrad, aby ste v marci zrušili zrušenie tohto úradu? Toto je tá stabilita? To sa mne snáď sníva, keď toto predkladá táto vládna koalícia. Dlhšie volebné obdobie znamená, že sa uchádzate o väčšiu dôveru občanov a občianiek Slovenskej republiky. Tak sa poďme pozrieť, či sú tu na to dôvody. Poďme sa pozrieť na to, čomu sa táto vládna koalícia venovala za posledné dva roky. Tibor Gašpar, Tibor Gašpar, Tibor Gašpar, Kováčik, Tibor Gašpar, čurillovci, čurillovci, Kováčik, Šimečka, Tibor Gašpar a ja sa s vami stavím, že ešte do konca tejto schôdze príde návrh, ktorým sa opäť budeme venovať Tiborovi Gašparovi a kauze Očistec, keďže sa 11. máj blíži. Za toto? Za toto, za tento výkon chcete predlžovať volebné obdobie Národnej rady? Vám čo je? Čo toto je? Vy sa nehanbíte postaviť pred ľudí na Slovensku a pýtať si viac dôvery za tento výkon? Tento marazmus má trvať dlhšie? Tento marazmus má čím skôr skončiť a vy sa máte s pánom Bohom porúčať čím skôr, nie pýtať si dlhšie volebné obdobie. Tu nieže ľudia zo Slovenska odchádzajú a utekajú, tu ministri z pléna utekajú, včera sme to videli. Traja ministri utiekli, jedna ministerka prepadla, lebo nevedela, čo urobia jej kolegovia. Toto je tá stabilita? Toto je hanba. My chodíme po Slovensku a ja vám poviem jeden príklad za všetky, prečo by táto vláda mala skončiť čím skôr a žiadne predlžovanie volebného obdobia nie je potrebné. Vďaka pätnástim rokom Roberta Fica pri moci, vďaka konsolidácii aj tejto vlády, vďaka chaosu a absolútne zdevastovaným verejným financiám sa stáva, a nestáva sa to ojedinele, že v jednej obci dve generácie, generácia pracujúcich a generácia dôchodcov, si na jednej verejnej diskusii vyčítajú, kto komu viac uberá budúcnosť. Dôchodcovia vyčítajú pracujúcim, že im chcú zrušiť 13. dôchodky, pracujúci vyčítajú dôchodcom, že vďaka nim im na dôchodky ani nezostane. Tu ste to dobačovali a za toto si pýtate viac dôvery od občanov a občianiek Slovenskej republiky. Mne sa snáď sníva. Zrekapitulujme si teda pätnásť rokov vlády Roberta Fica, či sú tu naozaj dôvody, keď tak ambiciózne predložíte takýto návrh. Čo tu po vás zostane? Rozpadajúce sa cesty, mosty, katastrofálna infraštruktúra, železnice v katastrofálnom stave. Zdravotníctvo? To myslíte tých rodičov, ktorí robia verejné zbierky, aby zabezpečili liečbu pre svoje deti? V takom stave máme zdravotníctvo. Máme plesnivé nemocnice v dezolátnom, havarijnom stave a plný internet výziev rodičov, ktorí zbierajú peniaze na liečbu svojich detí. Dôchodcovia, vaša obľúbená skupina. Tí, ktorí sami starnú a častokrát zomierajú, lebo ich deti a vnúčatá sú preč, sú preč z tejto krajiny, lebo tu nevidia budúcnosť? Živnostníci, ktorí každý deň vstávajú a rozmýšľajú, ako sa vysporiadajú s následkami doby Kamenickej, ako sa vysporiadajú so stále vzrastajúcimi nákladmi? Vy ich tlačíte do šedej zóny. Vy ich tlačíte tam, kde sú nútení porušovať zákony, aby prežili. A ja si myslím, že to robíte účelovo, aby vám potom viac odpustili a skôr prehliadli, keď to budete robiť vy a vo veľkom. Alebo kto? Študenti? Študenti, ktorí často s výčitkami z tejto krajiny odchádzajú študovať do inej krajiny na iné vysoké školy a ešte majú aj výčitky, že odchádzajú zo svojho domova? Ktorá skupina ľudí, ktorá skupina ľudí sa podpíše pod tento návrh, že vy si zaslúžite predĺžiť volebné obdobie zo štyroch na päť rokov? Hanba. Ja vidím všetkých týchto ľudí a poviem vám, že mi je ťažko. To ani nie je, že som nahnevaný, mne je ťažko. Mne je ťažko, keď vidím, ako vláda, ktorá si zvýši dvojnásobne platy a minister Takáč sa postaví pred verejnosť a povie úplne s bohorovnosťou, že teda samozrejme, že si zvýšili platy, veď sa zvýšili dane. Sa zvýšili dane! Dane prišli a sa zvýšili. Nie táto vláda zvýšila dane a potom si zvýšila platy, sa dane tak len sa rozhodli a sa zvýšili. To vy snáď ani nemyslíte, ani toto nemyslíte vážne. Viete, čo? Mňa sa vôbec nedotýkajú vaše urážky, mňa sa nedotýka, keď tu pán Danko prerušuje rozpravu opozičných poslancov, keď nás šikanujete, keď nás diskriminujete, keď nás umlčiavate. Ale čo sa ma dotýka, sú následky, ktoré páchate na tejto krajine a na ľuďoch na Slovensku, to sa ma enormne dotýka. A ja sa vám čudujem, že vy ste ochotní sa na tomto podieľať a nešúchate ticho nohami v tých laviciach, kde hlasujete za všetky tie návrhy, ktorými len uvaľujete čím ďalej, tým vyššie náklady na ľudí na Slovensku a ešte máte tú drzosť predložiť tento návrh a pýtať si dlhšie volebné obdobie. Kým ľudia na Slovensku rozmýšľajú, ako sa vysporiadajú s následkami vašich rozhodnutí, tak Robert Fico rozmýšľa len nad jedným, a vy s ním, ako pomôcť Kováčikovi, ako pomôcť Gašparovi, ako pomôcť všetkým organizovaným zločineckým skupinám, ktorých tu pravidelne vidíme vypísaných v dôvodových správach, ako pomôcť ľuďom obžalovaným v rôznych korupčných schémach a v rôznych trestných konaniach. Toto je výsledok pätnástich rokov vlád Roberta Fica. Robert Fico vládne presne o pätnásť rokov viac, ako si táto krajina zaslúžila. O pätnásť rokov viac. Ľudia na Slovensku sa mohli mať ďaleko lepšie, mohli mať ďaleko stabilnejšie životné podmienky, ďaleko lepšiu životnú úroveň, keby ste vy Slovensko nenechali ako dojnú kravu zopár desiatok ľudí, ktorí na ňom enormne zbohatli na úkor všetkých ľudí na Slovensku, a za tento heroický výkon si žiadate predĺženie volebného obdobia. Je mi ťažko, keď sa na vás pozerám, a ja dúfam, že toto bude trvať už len necelý rok a pol a že už nikdy viac, nikdy viac sa toto nezopakuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:59] Richard Raši Ďakujem pekne za potlesk, ktorý určite patril aj gymnáziu Galileo School, ktoré prišlo pomáhať s Dňom narcisov. Takže vitajte u nás! (Potlesk.) A vyhlasujem obedňajšiu prestávku, pokračujeme o štrnástej hodine s hodinou otázok. (Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) ===== [12:00] Tibor Gašpar ===== [13:59] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 236 otázok na predsedu vlády a 157 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:02] Robert Kaliňák Ďakujem veľmi pekne. Vážení pán predsedajúci, vážené dámy a páni, opozícia zastúpená len ženami, to je ten gender balance. Dovoľte mi, pán predseda, aby som podal správu o tom, akým spôsobom a kým bude dnes prebiehať hodina otázok. Čiže v zmysle § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil, okrem teda premiéra, ktorého zastupujem ja, pán minister školstva, ktorého bude zastupovať pán minister Erik Tomáš, pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorú budem zastupovať ja, pán minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorého bude zastupovať pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár, pán minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak, ktorého budem zastupovať ja, pán minister financií Ladislav Kamenický, ktorého budem zastupovať ja, pán podpredseda vlády, minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorého bude zastupovať Samo Migaľ, pán minister informatizácie, regionálneho rozvoja, potom pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú zastúpi pán minister Erik Tomáš a pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka takisto zastúpi pán minister Erik Tomáš a ministra dopravy Jozefa Ráža zastúpi pán minister Juraj Blanár. Ďakujem, skončil som. [14:04] Tibor Gašpar Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem upozorniť poslancov, ktorí položili otázku alebo ktorých otázka bola vyžrebovaná, že sa môžu prihlásiť na svojom hlasovacom zariadení s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút stlačením tlačidla podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyni Zuzany Števulovej a znie: „Pán premiér, prečo Slovenská pošta nedistribuuje ďalšiu vlnu energošekov?“ Nech sa páči, váš čas na odpoveď. [14:04] Robert Kaliňák Myslím, že to bolo, pani poslankyňa, vysvetlené už na začiatku energopomoci, že vždy po určitom časovom úseku sa spracuje a následne sa rozošle. Takže všetky veci pokračujú, niektoré časti energetických nosičov sa odzrkadľujú priamo vo faktúre a myslím, že v prípade tepla to ide cestou tých energošekov. Myslím, že v máji ide ďalšia časť energošekov, tak ako pôjde niekedy v júli a auguste. Ďakujem. [14:05] Tibor Gašpar Máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:05] Zuzana Števulová Ďakujem za odpoveď, pán minister obrany Kaliňák, a je mi teda ľúto, že pán minister, pán premiér Fico neprišiel, ale teda ja mám aj tak doplňujúcu otázku. Treba teda na úvod povedať, že tá energopomoc mala byť vyplácaná po štvrtinách, čiže logicky malo dôjsť v apríli k začatiu vyplácania ďalšej vlny, to ste si schválili v januári, tie štvrtiny, predtým to bola polovica roku, ale dobre, tak je to na vás, mohli ste to povedať aj skôr ľuďom, ako sa začala táto téma medializovať, že teda budú musieť čakať ešte až do mája, kým sa im to vyplatí na túto adresnú, v úvodzovkách, energopomoc. Ale ja mám teda na vás takú inú otázku. Keďže táto energopomoc od začiatku teda rozhodne nie je adresná, keďže ju dostalo viac ako 90 % ľudí, mnohí aj s veľkými príjmami, tak sa chcem spýtať, že vy ste taký kamoš s pánom premiérom, aj do Vietnamu ste spolu leteli aj s vládnou delegáciou, boli tam aj ďalší ministri a v rámci teda toho kamošenia určite sa všeličo povie. Tak možno nám povedzte, že či pán premiér, on má takú chúlostivú bytovú otázku, malý trojizbový byt s úzkym balkónikom, tam-hentam v bytovom dome, kde sú mladé rodiny, že či teda dostal premiér a jeho rodinní príslušníci energopomoc, či o tom náhodou neviete a čo ďalší ministri a ministerky, kto z vládneho zboru dostal energopomoc. Ďakujem. [14:06] Tibor Gašpar Ďakujem. Takže nech sa páči, čas na odpoveď. [14:06] Robert Kaliňák Bežne sa o takýchto témach nebavíme, keďže sa staráme o Slovensko, takže ak máte takéto dôverné informácie z nejakých, by som povedal, záujem o priamo nejakú dôvernú informáciu zo života pána premiéra, tak určite sa môžete obrátiť aj na neho, aby ste tú otázku položili. Teraz súvisí, tá hodina otázok, predovšetkým s uplatňovaním zákonov a ostatných vecí, na ktoré sa má odpovedať. Neviem vám na tú otázku odpovedať, je to vec súkromia, môžete sa ho spýtať. Ale v každom prípade platí, že ministerstvo hospodárstva spracúva aj jednotlivé údaje, ktoré má mať hotové. Ja sa veľmi teším, až niekedy budete niečo robiť, ako sa vám to rýchlo niekedy podarí, keď to robíte pre päť miliónov ľudí a musíte každý mesiac alebo každé tri mesiace prehodnocovať tú aktuálnu situáciu, kto to napĺňa. Myslím si, že sa ministerstvo hospodárstva určite v tejto veci snaží. Ďakujem. [14:07] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalšia otázka v poradí bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Matejičkovej a znie: „Vážený pán predseda vlády, po víťazstve Pétera Magyara v Maďarsku sa objavujú rôzne interpretácie o budúcom smerovaní regiónu. Ako vidíte budúcnosť slovensko-maďarských vzťahov a priestor na spoluprácu krajín V4?" Nech sa páči. [14:08] Robert Kaliňák Ďakujem. Rovnako budem stručný, pani poslankyňa. Je to ťažko ešte v tejto chvíli predpovedať, myslím si, že mal prvé vyjadrenie víťaz volieb v súvislosti s posilnením úlohy V4, to je pozitívne vyjadrenie. Mal otázku otvárania Benešových dekrétov, to je negatívne vyjadrenie, ktoré, samozrejme, ale mu PS-ko vlastne dodalo túto tému, takže predpokladám, že ak táto téma bude súčasťou politického súboja, budeme sa môcť obracať práve na PS, ktoré to tak aktívne otvorilo, aby sa zapáčilo, a to je podľa mňa jeden ten dôvod, že nepochopili, čo to znamená obhajoba národnoštátnych záujmov. A práve táto otázka Benešových dekrétov môže zablokovať spoluprácu vo V4, pretože sa netýka iba Slovenska, ale pochopiteľne aj Českej republiky. [14:08] Tibor Gašpar Takže je tam doplňujúca otázka. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:08] Zuzana Matejičková Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja len veľmi v krátkosti mám jednu krátku doplňujúcu otázku. Ako síce ste načali už tieto Benešove dekréty, ale či vy osobne nevnímate trošku prestrelené výroky Progresívneho Slovenska a tú ich veľkú radosť z víťazstva Pétera Magyara, keďže vidíme, že sa trošku už mení jeho vyjadrenie po voľbách a či vám nepripomína trošku mladého Orbána, keď vyhral voľby, pretože my, ľudia žijúci na juhu, vnímame tieto jednotlivé vyjadrenia trošku inak a možno prirovnať ďalšie výroky, ktorými sa prezentuje teraz novozvolený premiér Maďarska, skôr k mladému Viktorovi Orbánovi a možno by nemala byť až taká veľká radosť Progresívneho Slovenska. Ďakujem pekne. [14:09] Tibor Gašpar Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:09] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. No, áno, na konci dňa on nie je žiadny liberál a myslím si, že v tomto prípade to svedčí len o určitej neskúsenosti a naivite našich kolegov z Progresívneho Slovenska v tom, že oni majú pocit, že všetko, čo by mohlo byť negatívne vo vzťahu k Slovenskej republike, je pre nich pozitívne, ale to tak úplne nefunguje, v tej matematike je to trošku ináč. To znamená, vedia počítať, keď si berú nejaké dotácie, na tých vedia žiť, z toho žijú, na tom vedia fungovať, to im naozaj ide táto matematika, ale politická matematika veľmi úplne nie, pretože vyvolaním Benešových dekrétov vyvolali jednu obrovskú krízu, ktorá sem môže prísť, ktorá môže zradikalizovať veľké skupiny politických hnutí aj v Maďarsku a my môžeme byť svedkami krízy. Závisí od nového a budúceho premiéra Maďarska pána Magyara, akým spôsobom naloží so vzťahmi. Ak ste si všimli, dokonca bol za to kritizovaný viackrát Viktor Orbán, ktorý na viac ako 15 rokov zamrazil akékoľvek konflikty, oni si to nebudú pamätať, ale boli časy, keď po Slovensku už pochodovali maďarské gardy, ako extrémne združenie, vtedy to bola strana Jobbik, a v prípade, že sa tie vzťahy budú zhoršovať, to napätie sa môže dramaticky zvyšovať aj vďaka Progresívnemu Slovensku, ktoré otvorilo Benešove dekréty veľmi nešťastne a veľmi nevedome. [14:11] Tibor Gašpar Ďakujem. Skôr než prejdeme k ďalšej otázke, chcem privítať hore v priestoroch pre verejnosť študentov a zrejme aj pedagógov školy umeleckého priemyslu z Trenčína. (Potlesk.) A nasleduje otázka od pani poslankyni Čavojovej: „Vážený pán predseda vlády, opozícia s protivládnymi médiami začali strašiť verejnosť takzvaným stavom ohrozenia, ktorým údajne plánujete nasadzovať armádu proti občanom a obmedzovať ich práva. Ako je to naozaj?" Nech sa páči. [14:11] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Myslím, že to, ako sa vyjadril aj predseda Progresívneho Slovenska, že treba škodiť a treba strašiť, toto je vlastne tá teória, ktorú vlastne majú v rámci svojej predvolebnej kampane a politického života, aj s tým začali v zásade, ale potom aj boli prekvapení počas rokovania u pána prezidenta, že v podstate aktivita je predovšetkým zo strany ozbrojených síl, ktoré vyhodnotili, že niektoré ohrozenia nedokážu zákonne vykonať, a preto požiadali o rokovanie v súvislosti s tým, aby vznikol ešte jeden systém stavu, ktorý máme medzi vojnou, vojnovým stavom, výnimočným a núdzovým, aby bol taký, ktorý bude znamenať predovšetkým ohrozenia zvonku, ale nie priamo vojenským spôsobom, armádnym, ale asymetrickým. To znamená drony, rôzne malé skupiny, rôzne vážne ohrozenia z pohľadu pohybu bývalých veteránov vojny, toto sú všetko veci, ktoré sú reálne, kde všetky štáty sa na to normálne pripravujú, okrem Slovenska, kde, pochopiteľne, naša opozícia povie, že chceme použiť armádu proti občanom Slovenskej republiky i napriek tomu, že sa jasne hovorí o tom ohrození zvonku. My nájdeme nejaké ďalšie riešenia, ktoré budeme hľadať. Mala tú šancu opozícia ukázať to, že rozumie, čo to znamená ohrozenie Slovenskej republiky, opäť neukázala, opäť potvrdila, že ich jediný cieľ je vlastne len strašiť a hovoriť o tom, ako je to strašne zlé a aby nakoniec, keď im sa tiež nebude dariť, budú zase hovoriť, že to je všetko vina Roberta Fica. Všetko je lebo Fico a s takouto politikou jednoducho ďaleko nemôžu zájsť. [14:13] Tibor Gašpar Ďakujem. Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči. [14:13] Marcela Čavojová Dobrý deň, ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela spýtať na to, ako sa pozeráte na to, že v Maďarsku novozvolený premiér vyhlasuje, že vypne verejnoprávnu televíziu. [14:13] Tibor Gašpar Mikrofón. [14:13] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Veď toto sa stalo aj v Poľsku po voľbách, a kedy policajti a vojaci vlastne vošli do verejnoprávnej televízie a v zásade tu sú protesty proti tomu, keď sa znižujú stavy ľudí, aby vlastne boli normálne ekonomické čísla slovenskej televízie, aby vedela hospodáriť, tie mená nikto nikdy nepočul poväčšine. Ale z môjho pohľadu je to príznačné pre tých, ktorí v budúcnosti môžu teoreticky sa pokúsiť zneužiť moc, lebo jednoduchá odpoveď slovenských médií, keby sa to stalo na Slovensku, predstavte si to, hej, že vypnete televíziu, preberiete ju vojakmi a policajtmi, čo by sa asi dialo? Robert Fico je jediný demokratický premiér tu v okolí. (Reakcie z pléna. Smiech. Potlesk.) [14:14] Tibor Gašpar Ďakujem. Takže ideme do poradia s ďalšou otázkou, a to je otázka od pána poslanca Leša. Keďže je obdobná, akú položila pani poslankyňa Matejičková, respektíve rovnaká, máte právo, pán poslanec, ešte na doplňujúcu otázku. Chcete, pán Lešo, položiť doplňujúcu otázku? [14:15] Boleslav Lešo Ďakujem za slovo. Pán minister, ja sa chcem spýtať, tie opatrenia prakticky budú súvisieť viac-menej so slovensko-ukrajinskou hranicou. Ako vidíte bezpečnosť ľudí a regiónu v súvislosti s ukončením vojny na Ukrajine, hlavne čo sa týka bezpečnosti tam žijúcich ľudí v regióne, sobranecká a michalovská? Ďakujem. [14:15] Tibor Gašpar Čas na odpoveď. [14:15] Robert Kaliňák To je jedna z vecí, na ktorú sa intenzívne pripravujeme, pretože po skúsenostiach z konca vojny v Juhoslávii viete, že ten organizovaný zločin, ktorý tvoria predovšetkým bývalí veteráni, ktorí majú množstvo zbraní neregistrovaných na Ukrajine, už aj veľkokalibrových, to je jedno zásadné ohrozenie bezpečnosti v celej Európe, preto je potrebné, aby sme sa pripravili dostatočne na nielen nelegálnu migráciu, ale na ozbrojenú. Tí, čo žijú na východe Slovenska, veľmi dobre si pamätajú na prestrelku a smrť dvoch mladých policajtov, ktorí zahynuli pri výkone svojej práce. Na toto sa musíme lepšie pripraviť a, bohužiaľ, môže to byť súčasťou denného života na východe Slovenska, preto nielen polícia, ale aj ozbrojené sily by chceli prispieť k zvýšeniu tejto bezpečnosti, na to slúžila aj tá debata o tom osobitnom stave, stave ohrozenia. Takže pripravujeme sa a určite vláda bude pripravená urobiť opatrenia, ktoré zvýšia bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. [14:16] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalšia otázka v poradí vyžrebovaná je od pána poslanca Karasa, je rovnaká, aká bola už zodpovedaná, takže máte právo na doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec. Takže chcete, aby bola, nemáte teda doplňujúcu k tejto, ale ideme ďalej, tak je tam opäť vyžrebovaná ako šiesta vaša otázka a tá znie: „Vážený pán predseda vlády, opozícia s protivládnymi médiami začali strašiť verejnosť takzvaným stavom ohrozenia," tá už tiež bola, takže máte doplňujúcu otázku k tejto otázke. [14:17] Daniel Karas Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som, pán minister, aby ste mi odpovedali alebo dokončili to, to, čo ste v predchádzajúcej otázke nestihli všetko povedať k tejto otázke. [14:17] Tibor Gašpar Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:17] Robert Kaliňák Ja to už iba doplním, lebo nám čas to berie a môžete nám vrátiť nejakých 40 sekúnd. V zásade platí, že tá koordinácia, ktorá bude medzi ozbrojenými silami a Policajným zborom, bude musieť byť omnoho vyššia. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo vznikli žandári, ktorí už dnes rozšírene slúžia aj na východnom Slovensku, a kedy neustále sa hlásia noví a myslím si, že zatiaľ je relatívna spokojnosť s výkonom ich služby, ale tá hranica bude aj súčasťou ich práce a jednoducho na to sa bude treba pripraviť, pretože žiadny štát ešte nikdy nezvládol postarať sa o všetkých veteránov svojej vlastnej vojny, aj tých, ktorí ostali nezranení, aj tých, ktorí mali rôzne poruchy, či už psychické alebo fyzické. Takže to bude určite veľmi ťažká situácia vzhľadom na rozsah vojny u nášho suseda, aj na podmienky, ktoré vlastne by mohli ich potom čakať. Počas vojny mali relatívne vysoké príjmy, po vojne vlastne, ak nenájdu si svoje uplatnenie, tak samozrejme je tam veľká pravdepodobnosť smeru k samotnému organizovanému zločinu. (Potlesk.) [14:18] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalšia v poradí otázka od pani poslankyne Čavojovej, len konštatujem, že už bola zodpovedaná, takže už prejdeme k otázke číslo osem, a to položila pani poslankyňa Matejičková: „Vážený pán predseda vlády, v kontexte celosvetovej krízy v dodávkach pohonných hmôt, aká je aktuálna situácia s ropovodom Družba?" Nech sa páči. [14:19] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Ja som včera ukazoval fotografie, pretože žijeme v takej dobe, kedy napríklad Denník N alebo Aktuality vytvárajú určité formy hoaxov a konšpirácií, že sme mali dokonca fotky, ktorými monitorujeme stav v Družbe vlastne z ruskej strany, neviem, prečo by to muselo byť možné, len netušili, že takéto niečo je klasická služba, ktorú všetky spravodajské služby majú. A my sme monitorovali pohyb a činnosti, ktoré sa tam dejú. Jediné, čo sa tam deje, je oprava samotného zásobníku zasiahnutého dronom, ktorý bol veľmi ďaleko od, alebo ďaleko, niekoľko sto metrov od tejto časti. A keďže tam žiadne práce neprebiehajú a zároveň pán prezident Zelenský hovorí, že už je opravený a už ho môžu pustiť do konca apríla, no tak v tom prípade znamená, že mu nič nebolo a je to potvrdením našej pravdy. A ešte väčším potvrdením je, pretože ochranu ukrajinských záujmov tu má na starosti Progresívne Slovensko, my chránime slovenské záujmy, tak ešte väčšia pravda je, pochopiteľne, že to jednak bolo súčasťou politického nástroja, ale predovšetkým, že tieto konšpirácie vlastne nejakým spôsobom Slovensku nepomáhajú. Naopak, keby sa zapojili do toho tlaku, mohli sme mať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:20] Tibor Gašpar Pán podpredseda, musím vás zastaviť, lebo vám už uplynul čas. Dobre? Ďakujem podpredsedovi vlády za zodpovedanie otázok. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pani poslankyne Plavákovej, je v sále, je, na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, otázka znie: „Vážený pán minister, keďže Viktor Orbán prehral, začne teraz Slovensko blokovať vyplatenie pôžičky pre Ukrajinu na pôde Európskej únie?" Nech sa páči. [14:20] Juraj Blanár Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, panie poslankyne, páni poslanci, ja trošku spomeniem retrospektívu toho celého, čo sa udialo, aby ste pochopili celý ten kontext. Na zasadnutí Európskej rady v decembri v roku 2025 bola Európskou komisiou navrhnutá pôžička 90 miliárd pre Ukrajinu, z toho 60 miliárd na vojnu a 30 na chod samotného štátu. Vláda Slovenskej republiky a naša diplomacia má jasný postoj, že my nepodporujeme tento konflikt ani finančne, nedodávame zbrane, ani ich nedarujeme, tak ako to robili predchádzajúce vlády, že vyprázdnili naše sklady a ohrozili našu obranyschopnosť. A nemyslíme si zároveň aj, že takáto pôžička vyrieši problém, pretože len bude predlžovať túto vojnu, ktorá nemá vojenské riešenie. Rovnako si nemyslíme, že Slovenská republika akýmkoľvek spôsobom spôsobila tento konflikt, ktorý je v súčasnosti na Ukrajine. A nevidíme preto ani dôvod, aby sme my a naši daňoví poplatníci sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na takýchto záťažiach, ako sú pôžičky, ktorými budeme garantovať, alebo by sme garantovali túto pôžičku pre Ukrajinu. Preto náš premiér Robert Fico na tomto decembrovom samite vyrokoval, že Slovenská republika, popritom sa do toho pridali aj premiéri Maďarska a Českej republiky, sa nebudú podieľať na tejto pôžičke, teda garancii tejto pôžičky. V prípade, že ukrajinská strana nebude schopná túto pôžičku v budúcnosti splatiť, budú ju musieť zaplatiť daňoví poplatníci Európskej únie, teda aj daňoví poplatníci Slovenska alebo niekoho iného. Preto sme jasne zadeklarovali, že Slovenská republika sa nebude podieľať na tejto pôžičke a vyrokovali sme si výnimku. A takto odsúhlasenú pôžičku Slovenská republika v zastúpení nášho premiéra schválila a na tom sa nič nemení. To, že pristúpil predseda vlády Maďarska k tomu, že po zastavení ropovodu Družba a toku ropy cez tento ropovod a netransparentnom prístupe predovšetkým z ukrajinskej strany, kedy neboli ochotní nielen našim expertom umožniť, aby sme mohli ísť pozrieť na miesto údajného napadnutia a poškodenia ropovodu Družba, ale aj predstaviteľom Európskej únie, z toho dôvodu oni pristúpili k tomu, že pokým nebude ropovod Družba sprejazdnený, využívajú možnosť práva veta ešte v jednej časti, kde bolo potrebné v súvislosti s touto pôžičkou pre Ukrajinu upraviť aj rozpočet Európskej únie. My dodnes nemáme obnovený tok ropy cez Družbu a bude o pár dní tomu už tri mesiace, kedy nás ukrajinská strana napriek tomu, že sme deklarovali, že sme pripravení aj pomôcť našimi expertami, pretože my máme náš ropovod Družba aj na našom území, čiže ovládame tie technológie, kde sme boli pripravení im pomôcť ho opraviť, nikoho tam nepustili, ergo správajú sa netransparentne a nie je dôvod veriť tomu, čo rozprávajú, pretože samotný pán prezident niekoľkokrát deklaroval termín sprevádzkovania ropovodu Družba, ktorý sa ukázal, že nie je pravdivý. A napokon zdá sa, že všetko to bolo robené len s úmyslom, akým spôsobom ovplyvniť voľby v Maďarsku, pretože po návšteve, ktorá sa uskutočnila pred pár dňami v Nemecku, prezident Zelenský deklaroval, že ropovod Družba na konci apríla bude, a on to ešte tak opatrne povedal, že nie opravený, ale že už bude sprejazdnený. Čiže on pristúpil alebo presnejšie, on aj sám potvrdil, že v súčasnosti tam prebiehajú práce, napriek tomu, že nám argumentovali, že tam nemôžu prebiehať práce, lebo je neustále napádaný vojensky z ruskej strany. Takže všetky tieto informácie, ktoré sme dostávali, sa ukazujú, že sú absolútne nedôveryhodné, a preto sme pristúpili aj my k opatreniam, keďže ukrajinská strana poškodzuje záujmy, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, museli sme my pristúpiť takisto k opatreniam, ktoré sme prijali voči ukrajinskej strane. Dodnes žiadame aj Európsku komisiu, aby konala v súvislosti s asociačnou zmluvou Ukrajiny, ktorá chce byť členskou krajinou Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Tibor Gašpar Čas na odpoveď uplynul, ale je doplňujúca otázka od pani poslankyne. Nech sa páči, máte slovo. [14:25] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne, pán minister. 8. marca premiér v podstate naznačil, že na pôde Európskej únie prevezme Slovensko potenciálne štafetu blokovania tejto pôžičky, ak by prehral Viktor Orbán voľby, čiže to bolo klamstvo? Alebo, čo je samozrejme lepšie pre Európsku úniu aj pre našu bezpečnosť, ale mám pocit, že na hanbu úplne zavádzate svojich voličov, keď doma robíte ramená a živíte tu ruskú propagandu a protiukrajinské nálady, ale potom v realite schválite, čo je potrebné. A čo súhlasím s vami, že Slovenská republika nespôsobila ten konflikt na Ukrajine, pretože ho spôsobila Ruská federácia. Ruská agresívna vojna je to, čo sa tam deje, a jej predstavitelia, to sú tí ľudia, s ktorými si pravidelne kamarátsky potriasate rukami. Tak to je hanba. [14:26] Tibor Gašpar Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:26] Juraj Blanár Pani poslankyňa Plaváková, hanba je to, čo robíte vy, že chodíte a kydáte na Slovenskú republiku, kde len prídete. (Potlesk.) To je vaša hanba. Že chodíte na Ukrajinu, do Kyjeva a neobhajujete národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ale záujmy Ukrajiny. To je hanba, to, čo robíte. A prekrúcate slová, ktoré vôbec premiér nepovedal, ja to vyhlásenie veľmi dobre poznám. Lebo vôbec sa netýka práve pôžičky, to je len prekrúcanie. Darmo ukazuje pán poslanec Valášek, to je majster sveta v prekrúcaní. My jednoznačne sme povedali, že toto je vec, ktorú budeme musieť riešiť a my ju budeme riešiť v súvislosti s ropovodom Družba. A ja som to dnes aj na výbore, kde som predseda, teda kde som predstavil stanovisko pred budúcim rokovaním rady pre zahraničie, jasne povedal, že ak nebude ropovod Družba sprevádzkovaný a bude na stole schvaľovanie 20. balíka, tak ho neschválime. Lebo nemáme iné nástroje, ako prinútiť, aby Zelenský spoločne s Európskou komisiou sprevádzkovali Družbu. Toto je realita, toto je obhajovanie národnoštátnych záujmov. My neobhajujeme záujmy Ukrajiny, my neobhajujeme záujmy Ruskej federácie, ani Spojených štátov amerických, ale Slovenskej republiky. (Potlesk.) Pán Valášek, vy ste, typicky, keď sa vám niečo nepáči, musíte kričať a rušiť, pokoj, upokojte sa, ja viem, že vám to nesedí, pretože v tej vašej propagande o tom, ako sme izolovaní, vám to nič nesedí. Pán predsedajúci, pán Valášek zjavne je nespokojný s tým, lebo nepasuje mu to do jeho stratégie. Čiže ešte raz, toto je hanba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:29] Tibor Gašpar Pán minister, pán minister, na chvílinku, beriem si na chvíľku slovo. Verím, že si uvedomujete, že ste v parlamente, nie v piatom ročníku základnej školy, a že vás už nebudem musieť upozorniť, aby ste nevykrikovali počas vystúpenia vystupujúceho. Máte všetci vysoké školy, takže skúste rešpektovať pravidlá. (Reakcie z pléna.) Ďalšia otázka bola otázka, ktorá bola vyžrebovaná pani, otázka pani poslankyni Petrík na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Tomáša, a znie: „Pán minister, môžete nám povedať svoj postoj k rušeniu sviatkov v dni 8. mája a 15. septembra, ktoré ste očividne zabudli zrušiť ako sviatky v Zákonníku práce, a preto v tieto dni budú musieť zamestnávatelia svojim zamestnancom vyplatiť všetky príplatky ako keby išlo o sviatok? Naozaj to bolo naplánované, ako sa vyjadril premiér? Čo s touto situáciou mienite robiť?" Nech sa páči, pán minister. [14:29] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, vaše kolegyne, vážení kolegovia. Pani poslankyňa, ja neustále upozorňujem a budem upozorňovať na dve veci v opozícii, na ľudskú zlomyseľnosť a na odbornú vyprázdnenosť a zvlášť vo vašom prípade. (Potlesk.) Dámy a páni, počúvajte, čo nám expertka na sociálnu oblasť v samotnej otázke ponúka: „Pán minister, môžete nám povedať svoj postoj k rušeniu sviatkov v dni 8. mája a 15. septembra, ktoré ste očividne zabudli zrušiť ako sviatky v Zákonníku práce?" Toto hovorí odborníčka na sociálnu oblasť, sviatky sa podľa nej rušia v Zákonníku práce. No tak ja vám to ešte raz prečítam. Ešte raz, ona to nepovedala, viete, je to jej otázka, ona to nepovedala: ktoré ste sa očividne zabudli, ktoré ste očividne zabudli zrušiť ako sviatky v Zákonníku práce. Pani Petrík aj celé Progresívne Slovensko, ešte raz, v tejto otázke sa snúbi kombinácia ľudskej zlomyseľnosti a odbornej vyprázdnenosti. Pretože každý dobrý vie, aspoň ten, kto teda má trošku prehľad o zákonoch a tak ďalej, že štátne sviatky upravuje zákon o štátnych sviatkoch. Dokonca aj túto situáciu rieši zákon o štátnych sviatkoch, dokonca aj deň pracovného pokoja rieši zákon o štátnych sviatkoch. Nie, vy to neviete, pani poslankyňa, potom by ste takúto otázku nepoložili. Ale to ste proste vy, ľudská zlomyseľnosť a odborná vyprázdnenosť. Dokonca aj vo svojich videách ste stále hovorili, veď to spôsobil minister Tomáš v Zákonníku práce. Ale áno, pani poslankyňa. Takže poďme si povedať, ako to celé vzniklo. Ministerstvo financií predložilo balík lex konsolidácia, v rámci ktorého síce zrušilo dni pracovného pokoja, ale ponechalo proste príplatky v tento deň. Ak by chcel niekto túto situáciu vyriešiť, tak sú dve možnosti. Buď ministerstvo financií ako autor zákona tým, že by otvorilo novelu zákona o štátnych sviatkoch, pani poslankyňa, odborníčka na všetko, alebo ministerstvo kultúry novelou zákona o štátnych sviatkoch, lebo je gestorom tohto sviatku. Tak už prestaňte tárať tie nezmysly, že minister práce niečo zle urobil alebo že sa to týka Zákonníka práce, pretože tam je len odkaz na osobitný predpis už týkajúci sa príplatkov, ale ak by zmenu, ak by nejakú zmenu mal niekto urobiť, tak cez novelu zákona o štátnych sviatkoch. Tak tu netárajte tieto nezmysly. To ste proste vy. Ešte raz, ľudská zlomyseľnosť s odbornou vyprázdnenosťou. Takto sa vy správate aj k iným témam. Ja sa snažím zapájať opozíciu do prípravy viacerých dôležitých systémových zmien na ministerstve práce. To, čo vy predvádzate, vy ste tá alternatíva? Vy ste nedokázali, pani Petrík, aj ďalší opoziční poslanci zo sociálneho výboru, predložiť nič. Vy ste k reforme financovania sociálnych služieb nepredložili nič. Vy ste k riešeniu sociálnych podnikov nepredložili nič a tak ďalej a tak ďalej. A vy ste tá alternatíva. Ale pýtali ste sa teda na môj názor, čo si teda o tom ja myslím, keď sme si už, dúfam, definitívne vysvetlili, že s tým nič nemám, že som to teda nespôsobil, pani zlomyseľná, dohovorím, niekedy si myslím, že až zákerná pani poslankyňa, tak vám na to teda, tak vám teda na to (reakcia z pléna), pardon, slovíčko zákerná je už nad rámec, prepáčte, beriem to, aj zlomyseľne je nad rámec, tak ja už neviem, ako to povedať. (Reakcie z pléna.) Akože zlomyseľnosť je už slovíčko, ktoré sa nedá použiť. Ja viem, že vám to je... tak vám teda na to ten svoj názor poviem. Teda ak autor lex konsolidácia balíka pán Kamenický povedal, že tento stav chce zanechať, ak pán premiér povedal, že chce tento stav zanechať, ponechať, no tak ja ako minister práce sa len veľmi teším, že ľudia síce pôjdu do práce, ale budú mať za to 100-percentný príplatok. To je môj názor. (Potlesk.) Ja sa proste teším. Takže to som chcel k tomu povedať, že takto to je a mňa len teda mrzí, že neustále, neustále máte potrebu vŕtať, kritizovať, klamať a vy si nedokážete ani len naštudovať proste základnú legislatívu. Vy sa v otázke spýtate: Prečo ste zabudli zrušiť sviatky v Zákonníku práce? Sviatky sú v Zákonníku práce podľa pani Petrík. A to nie je prvýkrát. Vy to proste neustále robíte, tieto chyby, faktické chyby. Veď sa na to pripravte. Keď už chcete ministrovi položiť otázku, tak sa na to pripravte. Ja som len kvôli tomu, aby som vám osobne zodpovedal, letel zo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:34] Tibor Gašpar Pán minister, čas uplynul, ale pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, na ktorú sa pripravila, teraz vám ju položí. Nech sa páči. [14:34] Simona Petrík Áno, iste, že mám doplňujúcu otázku k tomuto vášmu výlevu, kde vy ste, pán minister, hovorili strašne veľa a dlho a nepovedali ste absolútne nič. Ale ja sa teda neznížim k týmto urážkam ad hominem o zlomyseľnosti a zákernosti. Ja vám poviem jeden príbeh zo života. Školy vo veľkom dávajú riaditeľské voľno na 8. mája, pán minister, a pravdepodobne tak urobia aj na 15. septembra a rodičia sa búria, lebo musia ísť do práce v tento deň a nemajú kam dať svoje deti. A prečo to tie školy robia? No presne preto, na čo som vás ja upozorňovala hneď vtedy, keď toto vaše vládne babráctvo vyšlo najavo, a síce, že zamestnávatelia budú radšej nechávať svojich zamestnancov doma, akoby im mali platiť príplatky za sviatok. Takáto je pravda. Národná rada bude takisto pracovať 8. mája, takisto s príplatkami a ja sa pýtam, že ako toto teda pomôže štátnemu rozpočtu. A všetko to, čo vy ste tu teraz narozprávali o tom, že v Zákonníku práce sa to týka iba príplatkov, veď presne o to ide. Áno, ja viem presne, kde sa rušia sviatky, v ktorom zákone, o to vôbec nejde, pán minister, ale vy ste tak strašne ješitný a sebastredný človek, že vy namiesto toho, aby ste ľuďom dali riadnu odpoveď, že čo idete s touto situáciou robiť, vy radšej strávite päť minút tým, ako sa obhajujete a umývate si nad tým ruky a hádžete to na ministra financií, tak ako ste to robili úplne od začiatku, že ste si to prehadzovali. Nie, to nie je moja vina, to minister financií. Mňa to nezaujíma, pán minister, ja sa pýtam, či idete vyriešiť túto situáciu v Zákonníku práce alebo v zákonníku o štátnych sviatkoch. Skrátka to je úplne jedno, dajte ľuďom, prosím vás, odpoveď na to, že či teda pôjdu do práce alebo nepôjdu, kam tí rodičia dajú tie svoje deti toho 8. mája? Toto mňa zaujíma. (Potlesk.) [14:36] Tibor Gašpar Čas na odpoveď, nech sa páči, pán minister. [14:36] Erik Tomáš Už má video pani poslankyňa natočené, ale tam určite nedá, ako je úplne mimo. Je úplne mimo. Môžete jej povedať tisíckrát, že toto sa musí upraviť novelou zákona o štátnych sviatkoch, teda ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií ako autor, a vy mne pripisujete naďalej túto zodpovednosť, lebo ste sa tisíckrát pomýlili a nikdy si nepriznáte, prepáčte, pán minister, áno, pomýlila som sa, bola som proste vedľa. Nie, vy naďalej prejavujete túto svoju ľudskú zlomyseľnosť a odbornú vyprázdnenosť. Takto budem na tom trvať. To nie je o mojej ješitnosti, pretože mňa už poznáte, mňa už poznáte, ja sa stále chcem baviť vecne, odborne a vždy vás aj zapájam do týchto procesov, len toto proste neprichádza. A opäť vám, vy ste zopakovali túto otázku, tak ja vám ešte raz, keď ste teda nepočuli a nepochopili môj postoj, tak ešte raz vám ho zopakujem. Ak minister financií ako autor lex konsolidácia usúdil, že to netreba nastaviť, ak premiér povedal, že to netreba nastaviť a že keď už tí ľudia majú ísť počas sviatkov do roboty, lebo dni pracovného pokoja boli zrušené, tak ja ako minister práce sa len poteším, že dostanú za tento deň 100-percentný príplatok. To je proste moja odpoveď ako ministra práce, neviem si predstaviť žiadnu inú. A ešte chcem povedať, že to zrušenie, to zrušenie dní pracovného pokoja je dočasné, je len na tento rok, týka sa 8. mája, 15. septembra v tomto roku, potom nastúpi už ten štandardný režim. Takže ľudia pôjdu do práce, ale budú mať, a tí, čo pôjdu do práce, budú mať 100-percenntý príplatok a tretíkrát vám poviem, že ako minister práce sa len a len budem tešiť. Ďakujem pekne. [14:38] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Ďalšia otázka v poradí od pána poslanca Hazuchu na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, otázka znie: „Vážený pán minister, priblížte nám najdôležitejšie udalosti v európskej agende za rok 2025 z pohľadu presadzovania národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, reflektujúci materiál Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v EÚ za rok 2025, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky 4. marca 2026?" Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:39] Juraj Blanár – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem rovnako, pán poslanec. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zhodou okolností to vychádza tak, že po skončení hodiny otázok budeme mať práve túto tému na rokovaní Národnej rady, kde predstavím všetky tie základné veci, ktoré sa týkajú nášho členstva v Európskej únii za ostatný rok. Ja len, pán poslanec, chcem povedať, toľko bolo kriku o tom, ako my chceme dostať Slovensko z Európskej únie, protesty sa zvolávali na uliciach a manipulovali sa ľudia, ale opak je pravdou. Propaganda, ktorá bola využívaná v tejto veci, bola jediným nástrojom opozície, ktorá je podľa hesla Progresívneho Slovenska: škodiť, škodiť, škodiť. A tá propaganda stále pokračuje, keď ste počúvali odpoveď na predchádzajúcu otázku pani poslankyne, tak pán poslanec Valášek musel skákať do reči, lebo im nesedí realita, pretože oni musia šíriť propagandu o tom, že sme izolovaní, a pritom sme prijímaní na všetkých úrovniach všade na svete. Hovoria o tom, že si podávame ruky s agresormi. No len nepochopili, že diplomacia je o tom, že musíte rokovať aj s tým, s ktorým možno nesúhlasíte úplne. Lebo ak by ste si nepodali ruky, tak nikdy sa nedospeje k mierovému rokovaniu. Preto si aj Iránci, aj Spojené štáty americké podali ruky, keď sa stretli teraz pri mierovom rokovaní. Tiež sú to agresori. Ale to oni nepochopili, pretože pre nich je Ruská federácia absolútne červené súkno a Ukrajina porazí Ruskú federáciu a vidíme, že to je štyri roky a vidíme výsledok, že je tam množstvo zbytočne vyhasnutých životov, rozbitá krajina a všetci vedia, že toto nemá vojenské riešenie. A toto obhajujeme aj na pôde Európskej únie pri všetkých rokovaniach, ktoré sa týkajú aj problematiky Ukrajiny, ale aj iných, kde jasne hovoríme, že jedine diplomacia, dialóg a dodržiavanie medzinárodného práva môže viesť k dohodám. Aj keď vidíme, že dnes veľmoci si robia, čo chcú. Ale späť k tej otázke, čo ste hovorili, veľmi významne práve sa snažíme využívať ten náš národnoštátny záujem pri oblastiach, ktoré poškodzujú Slovenskú republiku a konkurencieschopnosť ako takú Európskej únie. Jeden z takých príkladov je ukončenie výroby spaľovacích motorov do roku 2035. Kto bol z európskych lídrov, kto otvoril túto tému? Bol to premiér Robert Fico, ktorý dokonca rokoval aj s kancelárom Merzom, ktorý si uvedomil, že jednoducho ak to pôjde takto ďalej, tak výkladná skriňa európskej ekonomiky, a to je automobilový priemysel, bude padať dole. A môžem pokračovať pri mnohých iných témach, kde obhajujeme národnoštátne záujmy, nelegálna migrácia. My sme boli tí, ktorí sme boli proti súčasnému migračnému azylovému paktu, ktorý nám predpisuje, že budeme musieť zobrať určitý počet, ak nie, tak zaplatíme. To prosto nefunguje. Rovnako legislatíva REPower, ktorá sa týka zastavenia dodávky alebo odoberania ruského plynu na územie Slovenskej republiky a do Európskej únie. Koho to poškodzuje predovšetkým? No Slovenskú republiku a nás. Pretože sme boli vždy na začiatku tej rúry, ktorá sa tu vybudovala za desaťročia a distribuovali sme to na Západ a získavali sme aj z tranzitu finančné prostriedky. A zrazu príde Európska komisia, ktorá v rozpore s pravidlami zakladajúcich zmlúv presadí legislatívu, ktorá mala byť čisto hlasovaná jednomyseľne a nie kvalifikovanou väčšinou. Takto obhajujeme národnoštátne záujmy a budeme v tom pokračovať ďalej, že budeme transparentne hovoriť o týchto záležitostiach. Premiér požiadal na Európskej rade rovnako Európsku komisiu, aby predložila nejaký návrh na zníženie cien energií, lebo ak budeme mať ceny energií, elektrickej energie predovšetkým také, ako máme, tak nie sme schopní konkurovať Spojeným štátom americkým a rovnako Číne a ostatným. Dodnes Európska komisia, a budeme na to tlačiť, nepredložila nejaké návrhy, ako znížiť tieto ceny, pripravujeme nejaké návrhy, ako to urobiť napríklad aj so spustením hlinikárne v Žiari nad Hronom, pretože to bol nonsens, že sa zavrela hlinikáreň, ktorá mala najekologickejšiu, keď to takto poviem, výrobu, aj keď produkovala samozrejme CO 2 , ale v porovnaní s tými, od ktorých to mimo Európskej únie dovážame, nepomerne. Štyri tony na tonu hliníka produkovala Žiar a tam, odkiaľ ich to vozí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Tibor Gašpar Čas uplynul. Doplňujúcu otázku má ale pán poslanec, nech sa páči. [14:44] Ivan Hazucha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán minister, uvedomujem si, že toto je veľmi široká téma aj otázka, takže až chcete, môžete dokončiť, budem rád. [14:44] Tibor Gašpar Nech sa páči. [14:44] Juraj Blanár Pán poslanec, ja ďakujem za záujem, ja si myslím, že budem mať priestor práve po skončení hodiny otázok, keď budete prerokovávať túto správu a budem ju predkladať, aby som vám odpovedal aj na iné otázky. Ale ďakujem za váš záujem. [14:44] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Ďalšou v poradí bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyni Hanuliakovej na podpredsedu vlády a ministra obrany pána Kaliňáka. Otázka znie: „Vážený pán minister a podpredseda vlády, firmy obranného priemyslu sa roky sťažujú na prebyrokratizovaný systém vývozných licencií. Prečo im nepomôžete zrušením licencií v rámci EÚ? Ministerstvo zahraničných vecí je proti, vy tiež?" Nech sa páči. [14:45] Robert Kaliňák Sa ospravedlňujem. Ja som si dokonca poznámky urobil, pani poslankyňa. Poďme cestovať v čase chvíľu a vrátime sa približne dva roky dozadu, kedy tento parlament rokoval o zmene zákona, kedy sme zrušili veto ministerstva zahraničných vecí a zodpovednosť sme preniesli na ministerstvo obrany, ktoré dostalo do vienka z pohľadu programového vyhlásenia vlády celú vlastne tú tému finálneho odobrovania alebo neodobrovania záujmov Slovenskej republiky v oblasti vývozu zbraní a, samozrejme, certifikačnou autoritou je ministerstvo hospodárstva, ktoré na konci dňa tú licenciu vydáva. Ja osobne som pochopiteľne za liberalizáciu, ale treba zvážiť, že je to naozaj senzitívny typ obchodu. Napriek tomu, že sme podľa mňa naplnili v tejto oblasti programové vyhlásenie vlády, kedy sme chceli zabezpečiť zvýšenie ekonomického rastu Slovenskej republiky, a preto sme podporou, masívnou podporou, si myslím, začali zvyšovať naše kapacity, ale aj rokovania v zahraničí o to, aby o naše produkty bol čo najväčší záujem. To v podstate za posledné dva roky zabezpečilo niekoľkonásobné zvýšenie výroby, niekoľkonásobné zvýšenie vývozu všetkých produktov obranného priemyslu. V podstate sa dá povedať, že za uplynulý rok to už dosahovalo 2 % HDP, čo je obrovský nárast oproti nejakým desatinám spred dvoch rokov. Čiže v tomto prípade môžme to považovať za určite veľmi pozitívny fakt, ale vyskytli sa aj témy, kedy vy ste vo svojej otázke dávali možno, že však skúsme v rámci európskych štátov urobiť nejaké menej byrokratické alebo nelicenčné dokonca konanie, tam vzniká problém z toho, že bežne si človek predstaví pod výrobkom obranného priemyslu predovšetkým, dajme tomu, muníciu, v tej sme najsilnejší, patríme medzi špičku svetovú, tak si predstavte tú muníciu. Ale v samotnej munícii môžete dosiahnuť tzv. end-user certificate, to znamená nejaký certifikát konečného užívateľa, ale u časti toho muničného komplexu už to neplatí. Čiže v tom, v čom my sme ešte aj relatívne silní, je napríklad plnenie projektilov. Samotný projektil ešte nie je úplne hotový, celý ten komplex tej munície. Zapaľovače, ktoré sú veľmi komplikovaná technológia, pretože určujú, kedy a ako ten samotný projektil vybuchne. A to už sú súčasti. Aby sme zrušili licenčné konanie, stalo by sa jednoduché, že ak my nechceme vyvážať do niektorých konkrétnych krajín, stačí, že nejaká iná európska krajina si to objedná u nás a potom to prepošle hocikam inam bez kontroly, ktorú už tam žiadnu kontrolu nemáme. Čiže je to trochu komplikovanejší proces. A my si myslíme, že je možné niečo ešte odstrániť, predovšetkým na úrovni ministerstva zahraničných vecí, o tom rokujeme s pánom ministrom. To je vlastne taká, možno trošku prebyrokratizovaný prístup v tom, že my dostaneme certifikát konečného užívateľa a my ho ideme preverovať, či je pravý. Čiže je to niečo také, ako keď vy cestujete s pasom do krajiny, ktorá, dostane doňho víza, napríklad do Spojených štátov, keď cestujete na víza, že nepôjdete na ESTU, ale máte diplomatický pas a možno už v ňom máte víza do Spojených štátov, a teraz vy prídete na hranicu do Spojených štátov, víza na rozdiel od ESTY vás oprávňujú na vstup do Spojených štátov, čiže by vás ten imigračný úrad nemal odmietnuť, ale on by sa rozhodol, že ja neviem, či to je originál, ja si overím, či tento, tá nálepka, tie víza boli vydané ambasádou v Bratislave. A to sa dnes deje. A to určite odstrániť chceme, čo skráti nejakú lehotu, predovšetkým do krajín, kde máme šancu naše produkty umiestniť. Konečný užívateľ v rámci západnej Európy, samozrejme, nakupujú aj niektoré naše výrobky, ale dohodnime sa, že Nemecko alebo Francúzsko väčšinu tých výrobkov, čo produkujeme my, produkuje a tak vlastne im konkurujeme na ostatných trhoch. My sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou trhov, ktoré kedysi obsadzovala Ruská federácia alebo Sovietsky zväz, aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:50] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Je doplňujúca otázka. Pani poslankyňa, nech sa páči, váš čas na otázku. [14:50] Jana Hanuliaková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak iste viete, že ja sa nevenujem tejto téme, aj keď teda nevedeli ste teda, že kto som, ale ak môžem teda doplňujúcu otázku. Tak ja mám taký pocit, ako keby si teda v tejto téme nedôverujeme v rámci Európskej únie, keďže tie licencie sťažujú aj našim firmám v rámci Európskej únie ten vývoz a toto je vlastne aj podstata tej otázky, ktorá bola aj v tej pôvodnej, že prečo je teda aj ministerstvo zahraničných vecí proti, ale teda, že aký máte vy na to názor, že či by sa to v rámci Európskej únie teda mohlo zjednodušiť, aby tie firmy nemali také dlhé procesy oproti iným členským krajinám, ktoré teda očividne budú môcť zjednodušovať tie procesy v rámci Európskej únie. [14:51] Tibor Gašpar Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:51] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, nie je to o tom, len ja si nespojím meno s tvárou, prepáčte, ja tvár poznám, samozrejme, len meno, keďže ja aj zo súkromia také meno poznám, takže som si to nevedel úplne vybaviť, takže sa ospravedlňujem. Ale, čo je podstatnejšie, že to nie je úplne o nedôvere, ale o tom, že obranný priemysel nie je klasickou sériovou výrobou ako autá. To znamená, že máte autá na sklade alebo máte na sklade akýkoľvek výrobok a jednoducho licencia vám bráni k tomu, aby ste ho mohli vyviezť. V tomto prípade platí, že po uzatvorení zmluvy väčšinou dodávka nie je za týždeň, ani za dva, ale za rok, preto to až taký problém nebýva. Čo je problém, je, keď vlastne ten proces trvá rok, rok a pol. To je to, čo som vám spomínal, že s čím nesúhlasím, to je spätné overovanie certifikátov konečného užívateľa alebo nedôvera k certifikátom konečného užívateľa. Tam vnímam problém. To ale nie je problém európskych krajín. V prípade Európy platia prísne pravidlá na pohyb materiálu, ktorý je vojenský. To znamená, vojenským materiálom je napríklad aj nákladné auto obyčajné, ako si vymyslím Tatra 815 VVN, čo poznáte, častokrát sme ho dávali hasičom, a to auto musí byť pod licenciou, pretože má niektoré špecifické opatrenia, ktoré sa považujú za vojenský materiál podľa európskej smernice. Čiže môže byť, že úpravou európskej smernice môžme niektorý materiál z toho vytiahnuť a to sú firmy, ktoré, dajme tomu, produkujú výrobky, ktoré v zásade sú buď duálneho použitia, alebo nie sú priamo výbušninou, tak to nazvem, nie sú priamo smrtiacou zbraňou a tam by to určite mohlo byť efektívnejšie. Čo sa týka ostatných, riešime každý problém, kedy sa firma na nás obráti. V zásade zväz obranného priemyslu na Slovensku je našou partnerskou organizáciou, s ktorou komunikujeme vlastne na dennej báze o všetkých problémoch jednotlivých uchádzačov o licencie. A rovnako si myslím, že aj ministerstvo hospodárstva je relatívne flexibilné v tom, akým spôsobom postupuje. Takže určite urobíme ešte jedno kolečko s ministerstvom zahraničných vecí v súvislosti s tým spätným overovaním tých certifikátov konečného užívateľa, aby sme ešte zvýšili možnosť úspechu našich firiem, pretože každá desatina percenta rastu hospodárskeho je pre nás momentálne veľmi dôležitá. Ďakujem. [14:54] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády. Ďalšou otázkou, ktorá je vyžrebovaná do poradia, je otázka pani poslankyni Bajo Holečkovej na ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pána Samuela Migaľa, znie: „Prečo ste doteraz neprijali rozhodnutie o zmrazení paušálnych náhrad členov vlády a budete hlasovať za ich zmrazenie? Obzvlášť ako minister to asi bola chyba financií v časoch (správne: Obzvlášť ako minister financií v časoch, pozn. red.) konsolidácie." Nech sa páči, pán minister, na odpoveď. [14:54] Samuel Migaľ Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku. Musím povedať, že mňa vždy poteší, keď sa v rámci hodiny otázok dozviem, že som bol pri tých všetkých povinnostiach už menovaný aj za ministra financií. Je to síce novinka, o ktorej som doteraz nevedel, ale beriem to z vašej strany ako prejav dôvery. Len pre poriadok, tak som minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a to ale neznamená, že, teda znamená to, že rozhodovanie o paušálnych náhradách nepatrí do mojej kompetencie. To ale neznamená, že by som sa vyhýbal tejto téme a rád vám na to odpoviem, ale naozaj aj keby som prijal akékoľvek ja rozhodnutie, tak to asi by znamenalo, ako sa zvýši alebo zníži hladina v Dunaji, ktorý tade preteká, aj keď, keď je vysoká, tak minister Taraba sa teší, pretože Vodohospodárska výstavba vtedy zarába viac peňazí a to ide pekne do štátneho rozpočtu pre našich občanov. Ocenil by som však, keby v tejto téme bolo naozaj viac pragmatizmu ako populizmu, pretože v tejto debate by sme sa mohli naozaj posunúť niekde inde a nielen baviť sa ohľadom symbolických nejakých súm, ale aby sme sa bavili o konkrétnych riešeniach, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí na Slovensku. Mňa veľmi mrzí, že vaša filozofia je skôr taká ruská, viete, nechcete, aby sa ľudia mali lepšie, ale chcete, aby sa iní mali horšie. A je úplne jedno, že ani po zamrazení náhrad nebudú ministri, ani Migaľ, ani Kaliňák, ani Tomáš, ani nikto v tejto sále, ani vy, pani Holečková, nebude trieť biedu, vás to však nezaujíma, že vďaka čomu budú ľudia na Slovensku žiť lepšie. Ja sa sústreďujem práve naopak na to, aby sa ostatní mali lepšie, aj preto robíme všetko preto na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby do slovenských regiónov prúdili milióny eur. Len za moje pôsobenie za rok na ministerstve MIRRI sme podstatne zvýšili čerpanie eurofondov z nejakých 4 %, dnes je to viac ako 15 %, a to nie je konečné číslo, pretože to číslo sa bude zvyšovať. Zachránili sme 700 miliónov eur, ktoré hrozili vďaka nekompetentnému nastaveniu tohto celého programu Slovenska, ktoré sme, ktoré hrozili, že vrátime do Bruselu. No a zároveň chystáme nové programové obdobie, ale takisto robíme všetko preto, aby nám neušiel vlak s umelou inteligenciou, čiže snažíme sa naozaj robiť všetko. A musím vám naozaj úprimne povedať, že všetky moje paušálne náhrady, ktoré dostávam, miniem na Slovensku. Miniem ich napríklad na ubytovanie, keďže cestujem pravidelne po regiónoch a podporujem takto napríklad hotelové zariadenia, v ktorých bývam, keď pracovne navštevujem regióny, mestá, obce po celom Slovensku. A ja by som od vás, pani poslankyňa, ako členky pravicovej strany naozaj čakal, že prídete s lepším riešením pre slovenské financie, ako je zmrazenie paušálnych náhrad. Ďakujem pekne. [14:58] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka od pani poslankyni Bajo Holečkovej, nech sa páči. [14:58] Martina Bajo Holečková Ďakujem veľmi pekne, vďaka za odpoveď, pán minister. Áno, len nejaká chybička sa vlúdila, ale možno je to v kontexte toho, že sa často teraz hovorí o nejakej rekonštrukcii vlády, tak možno nejaké vizionárske označenie. Ale teraz k tej otázke a k problematike. No, v tomto sa zhodneme, že ja by som bola tiež veľmi rada, keby tu na bode Národnej rady sa venujeme veciam, ktoré ľuďom život na Slovensku zlepšujú. Žiaľ, za obdobie tohto parlamentu som to nezažila, pretože naozaj my sa tu bavíme o veciach, ktoré ľuďom život nezlepšujú, naopak zhoršujú. A príde mi v kontexte toho, že tu máme milión ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby, možno vám sa to zdá nejaké symbolické gesto, ja si myslím, že takéto symbolické gestá sú aj v politike veľmi dobré a vhodné a práve voči bežným ľuďom ja to pokladám za gesto, keď by boli ministri schopní si zmraziť aj tie paušálne náhrady. A ja vôbec nejakým spôsobom teraz nevediem debatu o výške platov, to myslím si, že to je na inú, inú debatu, ale v kontexte toho, ako sa majú ľudia, ako sa majú ľudia na Slovensku, čo všetko ste im potom nakládli na ramená, tak mi príde, že je to minimum, čo môžu ministri tejto vlády urobiť, bez ohľadu na to, ako používate tie paušálne náhrady. Ďakujem veľmi pekne. [15:00] Tibor Gašpar Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [15:00] Samuel Migaľ Pozrite, pokiaľ príde takáto iniciatíva zo strany Národnej rady, ja ju nijako blokovať nebudem. Pokiaľ príde takáto iniciatíva zo strany vlády, to tiež blokovať nebudem a, samozrejme, sa tomu prispôsobím, ale, viete, pani poslankyňa, ja som strávil tieto dva dni teraz v mojom naozaj intenzívnom pracovnom programe a môžem to porovnať, pretože sedel som takmer dva roky v poslaneckej lavici a viem, že môj život sa úplne otočil a strávil som dva dni v Národnej rade a musím povedať, že nieže zmraziť paušálne náhrady, ale niektorým poslancom pri tom, čo tu predvádzajú v Národnej rade, netýka sa to vás, neberte to osobne, ale niektorým poslancom by som celý plat zobral a dal ich na oveľa perspektívnejšie a prosperujúcejšie záležitosti ako za to, čo tu predvádzajú pod parlamentným balkónom alebo sedia tam v kúte hanby. Mňa to veľmi mrzí, že to tak je, ale pokiaľ to takto bude v Národnej rade, tak naozaj Slovensko ako krajina sa nedopracuje nikam. [15:01] Tibor Gašpar Zodpovedali ste jej už otázku, ďakujem. Máme ešte tri minúty, takže ďalšia otázka je od pána poslanca Leša na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára: „Vážený pán minister, aké boli vaše hlavné posolstvá na medzinárodnej konferencii „Rozširovanie, západný Balkán a budúcnosť Európy: Perspektívy Francúzska, Rakúska a Slovenska“ organizovanej veľvyslanectvami Francúzska a Rakúska 19. marca 2026 v Bratislave?" Nech sa páči, pán minister, sledujte si čas, prosím. Ďakujem. [15:01] Juraj Blanár Ďakujem, pán podpredseda, aj, pán poslanec, za otázku. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za tú otázku, pretože je to téma, ktorej sa naša diplomacia zaoberá dlhodobo, aj naše vlády, pretože nám záleží na tom, aby to ohnisko, ktoré sme mali v Európskej únii, napriek tomu, že tu žijeme 81 rokov v mieri, prešlo vojnovým konfliktom a myslíme si, že tieto krajiny by sa mali stať členskými krajinami Európskej únie, keď splnia kritériá. A aby všetky ešte tie rezíduá alebo historické boľačky, ktoré sú tam, aby sa riešili za tým spoločným stolom a nieže sa tam budú navzájom nejakým spôsobom napádať. A toto robíme, preto som veľmi rád prijal aj pozvanie Francúzska a Rakúska na tejto konferencii, kde som mal možnosť v prítomnosti odborníkov, bývalých diplomatov, ktorí pôsobili v tomto regióne, povedať naše stanovisko a naše kroky, čo chceme robiť ďalej. Ja už som spomínal, že krajinám západného Balkánu bolo prisľúbené členstvo v Európskej únii po tom, ako naplnia, samozrejme, kritériá. Avšak v tom čase, odkedy bolo im to sľúbené, tak prešlo množstvo zmien a rôznych prekážok politických alebo aj technických a výsledok je taký, že dnes tieto krajiny sa nie sú schopné dopracovať k členstvu, napriek tomu, že mnohé veci dokázali urobiť. To je napríklad Srbsko, ktoré má celú kapitolu pripravenú, ale z politických dôvodov sa nepokračuje ďalej. Chápem, z jednej strany to je aj možno problém toho dialógu medzi Kosovom a Srbskom, ale to by nemalo byť v tomto prípade spájané. Ale Severné Macedónsko je taký dobrý príklad, že 20 rokov je odvtedy, čo sa začal prístupový proces a dnes zastali na novele ústavy, ktorá sa nedá prekonať. Ja chápem, že je to problém, ale musíme ho nejako vyriešiť. Preto sa snažíme o to, aby aspoň jedna krajina zo západného Balkánu sa dostala do Európskej únie po Chorvátsku a aby sme dali signál tým ostatným, že to má zmysel, že aby tá frustrácia, ktorá postupne sa v západnom Balkáne rozširuje, klesla, pretože už ako keby neverili tomu, že sa stanú členskými krajinami Európskej únie. Preto venujem moju pozornosť tým, ktorí môžu napredovať, bol som na návšteve severnej, pardon, Čiernej Hory, rovnako boli kolegovia z Čiernej Hory u nás, tam sú naozaj najďalej podľa môjho názoru a som presvedčený, že majú šancu podľa toho svojho hesla, že 28. člen v ´28. roku sa stať, pretože také heslo majú. Uzavreli 14. kapitolu z 33. Budúci rok, myslím si, že sú schopní uzavrieť ďalšie a to isté je aj s Albánskom. Preto poriadame v rámci S3 Slavkovského formátu cestu spoločne s ministerkou zahraničných vecí Rakúska a ministrom zahraničných vecí Česka do Albánska, kde chceme ich podporiť v tomto integračnom procese, pretože rovnako sa dostali po Čiernej Hore už pomerne ďaleko a chceme im pomôcť. No ale rovnako sme aktívni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán minister, musím vás zastaviť, čas uplynul. Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ... aj v iných oblastiach, ako je usporiadanie Priateľov západného Balkánu 12. mája tu na Slovensku, kde ich budeme hostiť a budeme riešiť praktické problémy. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:05] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Vyhlasujem päťminútovú prestávku na prestavenie technického systému a budeme pokračovať v rokovaní schôdze. (Prestávka.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu bodmi 207 a 208, ku ktorým je zlúčená rozprava . Prvým bodom je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2025. Je to tlač 1199. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, pánovi Blanárovi, aby výročnú správu uviedol. (Rokovanie o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2025 , tlač 1199, a o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 , tlač 1194.) [15:11] Juraj Blanár Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pravidelne na základe ústavného zákona č. 397/2004 predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí materiál do Národnej rady, a to je správa, výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za ostatný rok, to znamená za rok 2025. Táto správa bola prerokovaná aj vládou Slovenskej republiky na 130. schôdzi, a bolo to 4. marca 2026. Cieľom tejto správy je zosumarizovanie najdôležitejších iniciatív a udalostí v európskej agende za rok 2025 a poukázať na presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov v rámci jednotlivých politík Európskej únie, ale aj podpory samotnej Európskej únie v jej napredovaniu a odstraňovaniu podľa nášho názoru chýb alebo zlých rozhodnutí, ktoré vedú Európsku úniu do slepej uličky. Materiál je rozdelený do troch častí. Prvá sa zaoberá hodnotením pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii z pohľadu napĺňania našich najdôležitejších politických priorít. Tá druhá časť, nosná, je podrobnejšia a venuje sa výkonu európskych politík z pohľadu jednotlivých gestorských rezortov, pretože všetky rezorty majú svoje gestorské rezorty v rámci Európskej únie alebo Rady, na ktorých sa zúčastňujeme a prerokovávame politiky Európskej únie. No a tá tretia časť sa venuje personálnemu zastúpeniu Slovenskej republiky, presnejšie občanov Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie. My sme si zadefinovali v našom programovom vyhlásení vlády jednoznačné stanovisko, ktoré je nemenné, že Európska únia je náš životný priestor. A že to, že budeme niekedy aj kritickí voči Európskej únii, neznamená, že sme proti nej, ale myslíme si, že to, čo sa deje, nie je správne a chceme, aby sa to napravilo a viesť o tom diskusiu a netváriť sa, že sa také niečo nedeje. Množstvo takýchto aktivít robíme na pôde Európskej únie, ja som ich aj v otázkach od poslancov Národnej rady v hodine otázok odpovedal, či už je to napĺňanie takzvaného Green Dealu, konkurencieschopnosti, sebestačnosti, cenách energií, ktoré nám odoberajú konkurencieschopnosť, ale rovnako máme aj nejaký pohľad na agendu, ktorá je pravidelne prerokovávaná tiež v rámci Európskej únie, a to je napríklad konflikt na Ukrajine. ===== [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána Stušku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výročnej správy vo výbore. [15:29] Michal Stuška A už to ide. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1272 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110 ===== 66. ... z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110 z 15. apríla 2026 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie a určil ma ako spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto prerokúvanej výročnej správe pod tlačou 1199. Ďakujem pekne. [15:30] Tibor Gašpar Ďakujem. Keďže ide ale o zlúčenú rozpravu, tak druhým bodom je správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025. Správa výboru má tlač 1194 a správu uvedie poverený člen tohto výboru pán poslanec Stuška. Prosím, aby ste sa ujal opäť slova. [15:30] Michal Stuška Opäť ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, aj vzhľadom na tú účasť aj zo strany opozície verím, že tým pádom môžeme hovoriť, teda pardon, je tu niekoľko kolegov aj z európskeho, aj zo zahraničného výboru zo strany Progresívneho Slovenska, ale keď tak pozerám celú celkovo, chcem tým povedať, že hádam to signalizuje, že teda nebude príliš široká rozprava ani k spomínanej výročnej správe Slovenskej republiky a jej činnosti ako člena Európskeho spoločenstva, ktorú pred chvíľou predniesol pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár, napokon sme o nej rokovali na európskom výbore včera na zasadnutí a myslím si, že bola prijatá vcelku pozitívne zo strany všetkých klubov. Nakoľko správa o činnosti európskeho výboru sa týka minulý rok a, ako vieme, teda väčšinu toho roka až do 11. decembra predsedal európskemu výboru kolega poslanec Ján Ferenčák, ale následne som bol poverený zastupovať na pozícii predsedu výboru pre európske záležitosti ja, dovoľte mi povedať možno niekoľko faktov o tej činnosti napriek tomu, že tú správu máte pred sebou, je relatívne rozsiahla, ale myslím si, že sme si všetci vedomí, najmä my, čo sme členovia, že teda európsky výbor sa naozaj teší špecifickému postaveniu z hľadiska všetkých výborov, všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky v rámci svojich kompetencií a najmä možno v rámci aktuálneho stavu zahraničnej politiky, geopolitiky, problémov s dodržiavaním humanitárneho práva, problémov s dodržiavaním bezpečnostných otázok, medzinárodného práva, ale aj mnohých kontroverzných diskusií v téme kohézne politiky Európskej únie, ktorých sa takisto dotkol aj pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár v predchádzajúcom úvodnom slove. No a v neposlednom rade aj kontroverzné otázky dodržiavania subsidiarity z pohľadu teda jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich záujmov. No a nemenej dôležité sú spomínané aj rozpočtové a politické priority členských štátov, ako aj otázka dodržiavania národných záujmov členských krajín Európskej únie aj na úkor možno záujmov iných krajín, ktoré teda členmi v Európskom spoločenstve Európskej únie aspoň nateraz nie sú. Takže mi dovoľte aspoň niekoľko sumarizačných faktov ohľadom minulého roku a činnosti európskeho výboru alebo teda takzvaného VEZ Národnej rady. Takže v sledovanom období, čiže od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, vzal ten náš európsky výbor na vedomie 718 nových návrhov aktov v zmysle, samozrejme, daných paragrafov zákona o rokovacom poriadku. Výbor taktiež zobral na vedomie 264 predbežných stanovísk, ktoré mu boli doručené v lehote podľa rokovacieho poriadku, teda § 58. Z celkového počtu 885 návrhov aktov Výbor Národnej rady pre európske záležitosti pri piatich z nich požiadal o stanovisko iný výbor v zmysle rokovacieho poriadku. Informácie o všetkých doručených návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie obsahuje teda systém sledovania európskych záležitostí, ktorý, ako my vieme, ale teda môžeme takto informovať aj širšiu verejnosť, je verejne dostupný a umiestnený na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Prostredníctvom daného informačného systému má teda prístup k informáciám o záväzných právnych aktoch a iných aktov o Európskej únii, ako aj predbežným stanoviskám k tým jednotlivým návrhom, ktoré sme prerokovali. Výbor pre európske záležitosti rokoval v sledovanom období a prerokoval informácie a schválil stanoviská Slovenskej republiky k viacerým zasadnutiam Európskej rady a Rady Európskej únie. Máme ich v materiáli vymenované všetky s jednotlivými termínmi uskutočnenia a rokovania. Dovoľte mi len zhrnúť, keď ich tak vidím v odrážkach, v rámci Európskej rady, ktorá sa týka teda napríklad pána ministra zahraničných vecí, sme za minulý rok boli, pardon, tá sa týka premiéra, to sú hlavy štátov, tak to bolo šesť jednotlivých mimoriadnych zasadnutí alebo riadnych zasadnutí, kde európsky výbor schvaľoval dané informácie a pozície, v našom prípade predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica za ostatný rok. Jedenkrát to bola Rada Európskej únie pre životné prostredie s daným materiálom a diskusiou na našom výbore. Jedenkrát Rada pre všeobecné záležitosti, a tu sa dostávam, áno, päťkrát sme za minulý rok mali hosťa, ktorý predstavoval stanoviská vlády, respektíve ministerstva zahraničných vecí v osobe ministra zahraničných vecí Juraja Blanára pred Radami Európskej únie pre zahraničné veci, tzv. FAC. K ostatným zasadnutiam Rady Európskej únie boli stanoviská Slovenskej republiky schválené formou takzvanej tichej procedúry, keďže vieme, aj to je legitímna forma v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. No a ešte sa dotknem okruhu, ktorý som naznačil teda v úvodnom mojom slove v prvých vetách. Takže v súvislosti s návrhom, súladom návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity Lisabonská zmluva z roku 2009 zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity umožňujúci národnému parlamentu Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská v prípade nazdávania sa, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie porušuje zásadu subsidiarity. V sledovanom období, to znamená za ten minulý rok, výbor pre európske záležitosti toto právo uplatnil pri návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska, zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia Európskej únie 2017/1938. Čo sa týka politických dialógov, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti v sledovanom období prijal šesť uznesení, ktoré sa následne zasielali príslušným európskym inštitúciám. Išlo napríklad o uznesenia k politike súdržnosti Európskej únie po roku 2027, zastavenie tranzitu zemného plynu cez územie Ukrajiny a jeho dopadu na Slovensko a Európsku úniu, prioritám Slovenskej republiky vyplývajúcim z pracovného programu Európskej komisie na rok 2025, aktuálnemu vývoju v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, podpore rozvoja geotermálnej energie na Slovensku a v Európskej únii a aktu agresie Ruskej federácie voči Poľskej republike. My, členovia, si pamätáme na všetky jednotlivé znenia v týchto prípadoch, o ktorých sme hlasovali a ktoré sme schvaľovali. Posledná zmienka, okrem tohto výbor pre európske záležitosti prerokoval zameranie činnosti veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve a Luxemburskom veľkovojvodstve, Českej republike, Dánskom kráľovstve, Nórskom kráľovstve a na Islande so sídlom v Štokholme, Nemeckej spolkovej republike a Maďarsku. Zároveň prerokoval aj stretnutia premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a ďalšie kroky Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a revíziu plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Čo sa týka všetkých ostatných aktivít európskeho výboru, niekedy zlúčenými aj s partnerským výborom pre zahraničné veci či už na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, alebo na iných pôdach v zahraničí na formátoch stretnutí reprezentantov týchto výborov a najmä európskeho výboru, parlamentov členských krajín v prípade tzv. hosťujúcich alebo pristupujúcich kandidujúcich krajín, tam všetky detailné informácie, kde členovia výboru reprezentovali, s kým rokovali a o akých záležitostiach, sa už môžete dočítať v zvyšných častiach spomínanej výročnej správy o činnosti európskeho výboru za minulý rok. Pán predsedajúci, toľko z mojej strany, ďakujem pekne. [15:38] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy je jedna písomná prihláška, a to od pani poslankyne Beáty Jurík za klub Progresívne Slovensko, týmto jej odovzdávam slovo. [15:39] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No tak, pán poslanec Hazucha, ste nemuseli byť nedočkavý a pýtať sa na toto na hodine otázok a zbytočne tak zdržovať čas a mohli ste sa dozvedieť o tých najdôležitejších udalostiach v EÚ agende práve teraz, alebo ešte jeden taký spôsob je, že ste si mohli prečítať predkladaný materiál, lebo ja som to teda považovala za absolútne zbytočné, že sme o tom hovorili aj na hodine otázok, keď teraz máme o tejto veci rozpravu. Nehnevajte sa. A, pán minister, ja by som vás poprosila nabudúce prísť na výbor, keď prerokúvame teda výročnú správu o členstve EÚ a nielen poslať štátneho tajomníka. Tak, formality máme za sebou, tak idem k obsahu. EÚ je momentálne ako kôl v plote. Nikto nás neberie vážne a nemáme žiadny vplyv na svetové dianie. Brusel je v zajatí ideologického fanatizmu, ktorý ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Európska únia je v stave klinickej smrti, ak sa nezačne správať k členským štátom s rešpektom. Vidíme len diktát veľkých štátov, ktoré sa snažia zneužívať menšie krajiny na svoje ciele. Inštitúcie EÚ sú plné úradníckych darmožráčov, ktorí netušia, ako vyzerá reálny život v členských štátoch. Sankcie proti Rusku sú čisté šialenstvo, ktoré poškodzuje viac nás než tých, ktorých majú potrestať. EÚ sa zmenila na vojnovú štváčovňu, namiesto toho, aby hľadala mierové riešenia. Brusel chce, aby sme sa poddali kolektívnej psychóze v otázke vojny na Ukrajine. Slovenská vláda nebude skákať tak, ako pískajú v Bruseli, len aby sme sa páčili vojnovým jastrabom. Európska komisia sa správa ako inkvizítor, ktorý trestá štáty za to, že majú vlastný názor. Nenecháme sa vydierať Bruselom cez eurofondy len preto, že chránime slovenské záujmy. To, čo predvádza Európsky parlament, je často len politický cirkus bez akéhokoľvek obsahu. EÚ sa snaží o likvidáciu veta, čo je priamy útok na suverenitu malých krajín. Vedenie EÚ je odtrhnuté od reality a žije v bubline, ktorá s občanmi nemá nič spoločné. Potrebujeme vymeniť týchto neschopných lídrov, ktorí ženú Európu do ekonomickej priepasti. Ak bude takto pokračovať EÚ a nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície, historické korene, tak skape. A ak má skapať, nech skape. Asi vám všetkým došlo, koho som práve citovala. Všetky tieto vyjadrenia sú vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica. A potom príde to slávne: EÚ je náš životný priestor. Nuž, tak ho takýmto spôsobom nešpiňte, páni. A mňa zaujíma aj, čo o tomto životnom priestore hovoria vaši europoslanci pán Kaliňák a pani Roth Neveďalová na diskusiách s názvom Európa bez filtrov. Ja keby som nemala čo robiť, tak tam idem a prečítam im túto výročnú správu. Pretože ja skutočne niekedy žasnem. Ja žasnem, ako to tu v tomto parlamente prebieha, o čom sa rokuje. Mimochodom, hneď po týchto bodoch sa vraciame k zlúčenej rozprave o zákonoch, ktoré vyžadujú ústavnú väčšinu, ktorú nemáte, a my napriek tomu tu strávime niekoľko rokovacích hodín, možno dní, aby sme sa bavili o hlúpostiach, ako je napríklad predĺženie nášho volebného obdobia v tomto parlamente na päť rokov, tak akože, páni, k tomu sa ešte potom vyjadrím, že či vy si zaslúžite päť rokov drania nohavíc v tomto parlamente, ale v poriadku. Čiže takéto všetky nezmysly. Ale zároveň žasnem aj nad tým, čo je občas napísané v schvaľovaných textoch, a to je aj prípad tejto výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Začnem teda jedným z citátov. Aj v roku 2025 Slovenská republika pôsobila na pôde európskych inštitúcií konštruktívne a nezávisle. Presadzovala suverénne pozície v prospech občanov Slovenska a obhajovala záujmy Slovenskej republiky. Politickými prioritami pre vládu Slovenskej republiky boli najmä posilnenie konkurencieschopnosti, zníženie cien energií a podpora pre automobilový priemysel. Zastavím sa na chvíľočku pri slove konštruktívne. Ja nemám ===== 70. ... obhajovala záujmy Slovenskej republiky. Politickými prioritami pre vládu Slovenskej republiky boli najmä posilnenie konkurencieschopnosti, zníženie cien energií a podpora pre automobilový priemysel. Zastavím sa na chvíľočku pri slove konštruktívne. Ja neviem teda, že akú máte vy definíciu slova konštruktívne, ale za mňa to rozhodne nie je vydieranie. Že pri každom sankčnom balíku hovorím EÚ, že buď mi splníte toto, alebo ho nepodporím. Aj dnes ráno sme to videli na našom výbore, čo sa týka 20. sankčného balíka. Hovoríte, že idete v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že podporujeme sankcie, keď nie sú, keď nemajú negatívne dopady na našu ekonomiku a hospodárstvo. Zároveň je v stanovisku ale napísané, že žiadame Európsku úniu, aby nám dala jasné garancie toho, že tento 20. sankčný balík nejakým spôsobom neohrozí mierové rokovania. No a potom na výbore sa navyše dozvieme od pána ministra zahraničných vecí, že sankčný balík budeme blokovať dovtedy, kým Ukrajina cez ropovod Družba opätovne nepustí ropu. Vy hovoríte, že správne. Ale to, čo máte napísané v PVV, tak to nie je správne tým pádom. To, že ste tu prijali uznesenie nezmyselné od Andreja Danka, ktoré hovorí, že sme proti všetkým sankciám, tak to bolo správne alebo nesprávne, páni? Každopádne vy si musíte stáť za tým, čo niekde píšete. Čo sa týka tej, toho konštruktívneho prístupu, tak opakujem, ja neviem, že či ísť na Radu s tým, že idem blokovať, ak mi nedáte toto alebo toto, je konštruktívne, alebo že či je naopak konštruktívne podieľať sa na tom legislatívnom procese. A ešte sa dostanem napríklad k legislatíve REPowerEU. Nezávisle, nezávisle od koho, páni? Lebo ja mám taký pocit, že aj počas tej maďarskej kampane sme sa čo-to dozvedeli o tej slovenskej nezávislosti alebo o nezávislosti diplomacie v prospech občanov Slovenska. Povedzte mi, tí páni, ktorých ste tak, tak vehementne ťahali zo sankčného zoznamu, za ktorých ste sa tak bili a ktorí sú občania Ruskej federácie alebo ďalších krajín, tretích krajín, tak ako toto bolo v prospech občanov Slovenskej republiky, že vy odtiaľ vyťahujete ruských oligarchov? A prosím vás, pán minister, vidím, že si robíte poznámky, to je super, to znamená, že asi pravdepodobne budete odpovedať, ale neodpovedajte mi Hambálkom. Fakt, lebo Hambálek, pokiaľ viem, občan Slovenskej republiky, občan Európskej únie, a ak to potvrdili, lebo týmto ste sa nás snažili obalamutiť aj na výbore, to jednoducho nie je odpoveď na to, aký záujem má Slovenská republika na tom, aby vyťahovala zo sankčného zoznamu ruských oligarchov. A to, že vás o to požiada Turecko? No tak očividne opäť raz plníte záujmy niekoho iného a nie tie slovenské. Pokračujem. Politické priority. Posilnenie konkurencieschopnosti. Tak ja by som skutočne chcela vedieť, že čo teda premiér Fico spravil ohľadom posilnenia konkurencieschopnosti Európskej únie a vôbec aj Slovenskej republiky v nej. Pretože ja mám taký pocit, že toto je nejaká taká mantra, ktorú stále využívate, o ktorej hovoríte, lebo všetko, čo sa prijíma na pôde Európskej únie, tak vlastne brzdí našu konkurencieschopnosť, ale to, že napríklad všetky tie daňové úniky, to, na čo vás upozorňovala EPPO a fakt, že Slovensko sa stalo daňovým rajom a že aj to brzdí konkurencieschopnosť, či už teda Slovenska alebo aj celej EÚ, tak to nejako od vás nepočujeme. Nehovoriac o tom, že akým spôsobom tu ničíte naše firmy a že sa skôr vysťahujú za tie hranice, než aby mali budovať naše ekonomické blaho. Zníženie cien energií. Ja neviem, ale keby sme boli skutočne tým konštruktívnym, nezávislým a suverénnym partnerom, tak by sme možno prišli s nejakými riešeniami a neopakovali by sme stále dokola, nech EÚ už konečne niečo predloží. My čakáme od EÚ, aby to vyriešila. S čím ste, pán minister, prišli, čo ste dali na stôl, aby ste, aby tá Európska komisia už konečne konala? Aké boli požiadavky Slovenskej republiky? Vždy keď sa na to pýtame, tak nedostávame žiadne konkrétne odpovede. Rovnako ako pre podporu pre automobilový priemysel, a to citujem stále z tej vašej správy. Pretože pokiaľ viem, tak my keď sme žiadali od ministerky hospodárstva Sakovej, ale zároveň teda aj od premiéra, aby napríklad zriadili na pôde EÚ nejakú pracovnú skupinu, ktorá sa vtedy, keď prepukla kríza, po tom, čo Donald Trump uvalil na EÚ clá, tak aby zriadili pracovnú skupinu, ktorá by sa špeciálne venovala automobilovému priemyslu, aby oni boli ten motor, to sa aj hodí celkom, aby oni boli tým motorom, ktorý toto bude žiadať, tak pokiaľ viem, to nespravili. Ak taká pracovná skupina existuje, tak preto, že bola zriadená práve tou zlou Európskou úniou. Dostávam sa teraz k jednej konkrétnosti. V rámci implementácie plánu na úplné ukončenie závislosti Európskej únie od ruských energií Európska komisia v máji ´25 predstavila plán realizácie REPowerEU. Potom je tam opísaná pozícia Slovenska, čo sa týka tejto legislatívy. Ja by som vám tu chcela, keďže je to aj zlúčená rozprava s tými aktivitami výboru pre európske záležitosti, pripomenúť, akú hanbu sme si opäť raz spravili. Najskôr tu, na pôde samotného výboru, a potom aj keď sme to odôvodnené stanovisko poslali do Európskej komisie. A ja som vás na to upozorňovala. Pretože niekto, a neviem, či to bol niekto na úrade vlády, alebo či to bol nejaký minister, sa rozhodol, že toto bude agenda, ktorú si bude ťahať, boj proti REPowerEU a že prinesie na náš výbor odôvodnené stanovisko vlády, ktoré náš výbor iba tak opečiatkuje. Lenže táto kompetencia, a kolega Stuška to spomínal, týchto kariet alebo toho, že teda členské štáty posielajú stanoviská do Európskej únie, keď nesúhlasia s nejakým legislatívnym návrhom, tak tá kompetencia patrí výlučne národným parlamentom. Národným parlamentom, ktorí nemajú byť žiadni, žiadni poštári, ktorí pečiatkujú. A ja som vám to na tom výbore hovorila, že vy jednoducho musíte to stanovisko dať ako návrh stanoviska výboru a potom ho poslať. Tak čo sa tu dialo? Rýchlo sa prerušil výbor a išli ste to opravovať. Takto fungujete. Aj to, čo bolo popísané v tom stanovisku, veď Európska komisia nám na to dala jasnú odpoveď. Prišiel nám list, prišlo nám vyjadrenie, ktoré hovorilo, v podstate vy tomu absolútne na tom Slovensku nerozumiete. No tak vám ďakujem, páni a dámy. Ja sa už dva roky snažím vysvetliť aspoň nejaké základy napríklad princípu subsidiarity, no, žiaľ, ako taký hrach o stenu. Rovnako to bolo aj v prípade ETS 2. Opäť sme tam poslali stanovisko a opäť bola odpoveď z Európskej komisie: žiaľ, na Slovensku tomu nerozumiete. Ďalšou oblasťou, o ktorej hovorí výročná správa, je oblasť migrácie. A mne teda príde pomerne zvláštne, sa priznám, že keď je teda migrácia tak obrovský problém, a predpokladám, že sa aj zhodneme na tom, že je to problém, ktorý sa rieši aj na pôde Európskej únie a že skutočne to predstavuje, nazvala by som to takým, no, problémom jednoducho aj pre jednotlivé členské štáty, ale problémom, na ktorý hľadáme spoločné riešenia, takže ako je to možné, že sme doteraz za tých dva a pol roka nemali ani raz ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na výbore pre európske záležitosti, aby nám prišiel odprezentovať, aká je pozícia Slovenskej republiky voči migračnému paktu a voči všetkým textom, ktoré z toho vyplývajú. Mňa by tá pozícia skutočne zaujímala, pretože ja keď s vami chodím do diskusií, s pánmi z koalície, tak stále je to len o tom, že my sme proti migrácii, my sme proti migrácii. Ten prijatý migračný pakt hovorí presne to, čo hovoril Robert Fico počas svojej tretej vlády – žiadne povinné kvóty, a na tom sa zhodneme, ten pakt nie je o žiadnych povinných kvótach, ani len o kvótach, je o takzvanej solidarite. Solidarite, ktorá znamená, že každá členská krajina si vyberie, akým spôsobom bude participovať na tom spoločnom riešení migrácie. Že niekto napríklad poskytne nejaké technické zariadenia, že niekto bude lepšie chrániť vonkajšiu hranicu. Nemyslím niekto ako Viktor Orbán, ale niekto, kto ju bude skutočne chrániť. Že niekto bude viac participovať na tom, že ako sa kontroluje dokumentácia migrantov a podobne. Jednoducho že každý členský štát, alebo niekto, kto nechce robiť nič z tohto, tak môže zaplatiť. O tomto je ten pakt, toto je niečo, čo žiadal Robert Fico. A v tomto texte sa píše: „Slovensko zároveň uviedlo, že nebude dávať žiadnu ponuku solidarity." Čiže tretia vláda Róberta Fica volala po tom, aby bol tento princíp solidarity, aby sme si teda mohli vyberať, lebo áno, migrácia je spoločný problém a nemá ho znášať alebo riešiť iba, alebo nemajú iba krajiny, ktoré sú na tej vonkajšej hranici a ktoré najviac postihuje práve tá migrácia najmä cez Stredozemné more, ako je Taliansko, Grécko, aleže sa na tom musíme podieľať všetci, áno, ale zároveň teda my hovoríme, že nie, nebudeme. Tak ja tomu už skutočne nerozumiem, že vlastne aká je pozícia. A hovorím, ak je to priorita tejto vlády, tak ja by som očakávala, že pán minister sa postaví vždy pred Radou, ktorá o tomto rokuje, na náš výbor a príde s jasnými konkrétnymi požiadavkami alebo teda opatreniami, ktoré my ako Slovenská republika presadzujeme konštruktívne, suverénne a nezávisle na Rade. Žiaľ, to sa nedeje. Ďalšia z tém je, samozrejme, pôžička vo výške 90 miliárd. Slovensko spolu s Českom a Maďarskom deklarovali, že nebudú súčasťou tejto spolupráce. A dnes sme tu už rozoberali či už na hodine otázok, alebo aj na výbore pre európske záležitosti, že či teda po tých úspešných maďarských voľbách bude Slovensko preberať štafetu, ako to avizoval premiér Fico, a či bude teda Slovensko blokovať túto 90-miliardovú pôžičku. No očividne sa tak nestane, ale ja sa priznám, že mňa šokovalo to, čo povedal pán minister na výbore pre európske záležitosti, lebo teda vraj z tejto 90-miliardovej pôžičky ide 60 na obranu a 30 na fungovanie Ukrajiny, na také tie bežné výdavky štátu. Tých 60 miliárd na obranu, nebudú z toho, pán minister, náhodou profitovať aj naše zbrojárenské firmy? To je len taká rečnícka otázka. A nehovoriac o tom, že ja mám napríklad informácie o tom, že veľa členských krajín EÚ sa nepáči, že my teda nejakým spôsobom neparticipujeme na tejto pôžičke. Dokonca, že sme celú tú tému brali ako ďalší spôsob vydierania Európskej únie a tiež Ukrajiny, aleže naše firmy na tom majú profitovať. A boli aj také hlasy, ktoré hovorili, že však možno by sme mali tie české, slovenské zbrojárenské firmy z toho vylúčiť. Vy si uvedomujete trošku dopady niektorých vašich rozhodnutí alebo teda vašich politických vyjadrení? Dostávame sa ku sankčnej politike Európskej únie. A myslím, že aj vy ste tu, pán minister, počas hodiny otázok povedali, že aké sú tie sankcie strašne neefektívne, že sú vlastne na nič, rovnaký naratív ste mali aj na našom výbore pre európske záležitosti. No ale potom sa tu dočítame v tej výročnej správe, že cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov. A ja s tým absolútne súhlasím. Ale viete čo? Možno by sme nemuseli mať 20. sankčný balík, možno by sme boli na prvom alebo na druhom, keby existovala politická vôľa a politická odvaha prijať skutočne efektívne a silné reštriktívne opatrenia hneď na začiatku. Len tá politická vôľa nie je. A aj keď sú tieto jednotlivé balíky namierené skutočne tak, aby v súlade s naším programovým vyhlásením vlády nemali žiadne negatívne dopady na slovenskú alebo českú, poľskú, nemeckú, francúzsku ekonomiku a tak ďalej, tak napriek tomu vy toto využívate opäť raz na čo? Na vydieranie našich partnerov. Toto je tá konštruktívna, nezávislá a suverénna politika. Nuž. Ale som rada, že aspoň v tom texte je skutočne čierne na bielom, že tam tie dopady nie sú a že ich teda podporujeme. Veľmi ma zaujala časť o správe o stave právneho štátu, a síce, že Slovensko pokračuje v konštruktívnom dialógu s Európskou komisiou k otvoreným otázkam právneho štátu. No ďakujem pekne. Možno keby ste ten právny štát neničili, tak by nás na to Európska komisia neupozorňovala a možno by ten dialóg bol skutočne konštruktívny, respektíve nemali by sme problémy. To, že vy ste si tu úplne na hulváta prijali Trestný zákon, ktorý zrušil Naku, ktorý zrušil ÚŠP, len preto, že to niekto potreboval, aha, teraz je tu pán Žiga, ja som si myslela ešte, že pán Gašpar, tak, škoda, škoda, tak možno by sme nemuseli mať potom problémy. A keby ste si prejednávali tie jednotlivé legislatívy, najmä ktoré sú napríklad transpozíciou nejakej smernice Úrad na ochranu ===== 70. A teraz je tu pán Žiga, ja som si myslela ešte, že pán Gašpar, tak škoda, škoda, tak možno by sme nemuseli mať potom problémy. A keby ste si prejednávali tie jednotlivé legislatívy, najmä ktoré sú napríklad transpozíciou nejakej smernice, Úrad na ochranu oznamovateľov, všakže, tak by sme nemuseli mať problémy s právnym štátom a nemuseli by sme viesť tieto dialógy, ktoré sú skôr takými upozorneniami a vyplývajú z nich následne aj možnosti napríklad infringementu, ktorý taktiež Európska komisia začala, napríklad keď ste zrušili Úrad na ochranu oznamovateľov. Veľmi ma zaujala aj zmienka o Moldavsku v tejto výročnej správe, pretože ja taktiež, samozrejme, podporujem to reformné úsilie a schopnosti Moldavska na ich ceste do Európskej únie, rovnako ako aj iné kandidátske krajiny. Ja som rada, že pán minister spomínal aj Čiernu Horu, pretože my sme tam jednak boli ako výbor a jednak sme minulý týždeň prijali pani ministerku európskej integrácie. Ale špeciálne čo sa týka Moldavska, však mali sme tu pred časom aj pani prezidentku, a ja som teda, sa priznám, nepočula nikoho z predstaviteľov tejto vlády hovoriť o tom, že ako Moldavsko rozobralo celú sieť ruských agentov, ktorí využívali aj moldavských občanov na svojom území na hybridné vojny vo vnútri Európskej únie. Ja by som to skutočne si rada vypočula z vašich úst a viete špeciálne prečo? Pretože sa to dotýkalo aj Slovenskej republiky. Pretože jeden moldavský občan v roku 2024, keď uzatváral dohodu o vine a treste, tak priznal, že mu bolo zaplatené, aby vycestoval na zápas UEFA, myslím, že to bolo v Nemecku, medzi Slovenskom a Ukrajinou, aby tam zdvihol ukrajinskú vlajku, aby rozpútal vášne. Čiže aj Slovensko bolo nejakým spôsobom súčasťou týchto hybridných operácií, respektíve malo sa tam rozprúdiť nejaký takýto konflikt alebo niečo také. Nakoniec teda rozvinuli ukrajinskú vlajku s nápisom Vráťte nám voľby , aby rozpútali vášne proti prezidentovi Zelenskému. Čiže aj my sme boli takýmto spôsobom súčasťou tých hybridných vojen, ale nečítam to tam, ani som to od vás nepočula. Tak som to tu iba chcela zdôrazniť, že aby možno aj poslanci a poslankyne, ktoré sa úplne tomu nevenovali, aby mali takúto vedomosť. A myslím si, že špeciálne od Moldavska by sme sa mohli, čo sa týka tejto oblasti, aj inšpirovať, aby sme tu skutočne proti hybridným vojnám aj bojovali, respektíve proti tým, ktorí ich tu chcú voči nám rozpútavať. K 30. novembru 2025 vedie Európska komisia vo vzťahu k Slovenskej republike 60 konaní o porušení povinností podľa zmlúv o fungovaní Európskej únie. Niektoré z nich sú, samozrejme, problémom transpozície, pretože videli sme to aj včera. Tu nám prichádzajú transpozície, ktoré sú neúplné, ktoré sú nedokončené, videli sme to aj pred pár mesiacmi. Ja keď som ministrovi spravodlivosti hovorila, že máme zle transponovanú smernicu PIF, to je ochrana finančných záujmov Európskej únie, tak sa ma pýtal, že kde a ako. Takto u nás vyzerá legislatívna tvorba. A včera sme to videli opäť. Vy sem prichádzate s nejakými v podstate technickými implementáciami alebo transpozíciami smerníc, zároveň si tam nahádžete niekoľko prílepkov, no a potom tá práca celá aj tak vyzerá. No ale zároveň máme, samozrejme, na pleciach aj ten infringement o vašej nezmyselnej zmene ústavy. A jak ešte raz budem počuť, že to je kvôli tomu, že Európska únia, že sa jej nepáči, že sme dali do ústavy dve pohlavia, tak už skutočne asi začnem vyberať peniaze do prasiatka za klamstvá. Lebo ak sa niečo Európskej únii nepáči, tak je to to, že ste si tam dali, že spochybňujeme prednosť práva Európskej únie v oblastiach, ktoré nazývame kultúrno-etickými otázkami, ale zároveň nedefinujeme, čo to je. Vy viete, páni, ako definovať kultúrno-etické otázky, čo tam spadá a čo nie? Lebo ja som tu počas rozpravy o ústave počula napríklad obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara povedať, že dnes tam je niečo, zajtra tam môže byť energetika. Tak chápete, prečo to tej Európskej únii vadí? A skutočne akože to, že koľko je tých infringementov, tak si myslím, že by sme sa mali minimálne zamyslieť, pretože nás to môže vyjsť draho. A v tejto krajine skutočne nemáme na rozdávanie, aj keď niekedy to na tých haciendách a podobných vašich tunelovačkách, ktoré majú ďaleko od skutočných tunelov, vyzerá všelijako. Právo veta. Spomínal to tu aj pán minister zahraničných vecí, ako my nemôžeme dovoliť, aby bolo obmedzené právo veta. Nuž, tak poviem vám, páni, niečo o práve veta. Robert Fico ho počas svojich štyroch vlád nepoužil ani raz, nula. Pretože nie je pravda, že právo veta využil napríklad pri tých povinných kvótach. Nie je to pravda. Hrozil tým, ale neurobil to. Zároveň nikdy, aleže nikdy nebol proti, keď sa právo veta obmedzovalo, pretože za tie roky my sme sa posunuli z oblastí, kde bola jednomyseľnosť, na oblasti, kde sa dnes hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Koľkokrát povedal Robert Fico, že s tým nesúhlasí? Nula, pretože inak by to neprešlo, pretože na to je vždy potrebná jednomyseľnosť. A viete, čo dokonca povedal v roku 2019, alebo 2018, to sa, priznám, nechcem klamať. Povedal, že jeden alebo dva členské štáty Európskej únie nám nemôžu všetkým diktovať, aká má byť budúcnosť EÚ. Ja neviem, ako si toto preložíte, ale mne sa to zdá tak, že nemali by použiť právo veta na to, aby zabránili niečomu, čo zvyšok považuje za dobré. Ale viete, ja to len zopakujem, možno by sme sa nemuseli dostať k tomu použitiu, respektíve v prípade Roberta Fica nikdy nepoužitiu, keby ten legislatívny proces prebiehal riadne. A tu nadviažem aj na prácu výboru pre európske záležitosti. Mne je nesmierne ľúto ako jeho podpredsedníčke, že tento výbor je zredukovaný na to, že máme rokovania pred summitmi, na ktoré odchádzajú ministri, aj to, ako som spomínala, len niektorí. Ja som napríklad ešte nevidela ani ministra spravodlivosti Suska na našom výbore, nevidela som tam ministra financií, možno len keď bol prezentovať rozpočet, aj to si myslím, že poslal štátneho. Keď sa tam zjavil vtedy ešte minister pán Kmec kvôli plánu obnovy, tak to bolo preto, že opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu. A inak vidíme pána Blanára, to musím zase pochváliť, že chodí na výbor, že možno by sa mohli inšpirovať aj ostatní ministri, ale jednoducho na našom výbore sa robí toto a potom prijímanie delegácií. Ja keď sledujem, ako v iných krajinách fungujú výbory pre európske záležitosti, že riadne prerokúvajú všetky legislatívne návrhy, že je tam tá práca, že potom nepošlú do Bruselu úplne hlúpe a nezmyselné stanovisko a už vôbec nie nejaké uznesenia o uznesení k princípu subsidiarity, ktoré len potvrdzujú, že máloktorý člen a členka toho výboru skutočne chápe fungovaniu Európskej únie a už vôbec nie právu Európskej únie, tak mňa to skutočne mrzí. Lebo ja keď som prišla sem do parlamentu, tak som si tak nejak predstavovala, že tí ľudia v tých výboroch aj rozumejú tomu, tej oblasti, na ktorú sa ten výbor zameriava. Veľmi rýchlo som pochopila, že špeciálne v prípade výboru pre európske záležitosti to tak nie je. Ale keď to tak nie je, tak vás aspoň prosím, že nestrápňujme sa a neposielajme to ďalej. Neukazujme ostatným, že my fakt nič nevieme. Tak sa teraz dohodnime, že dobre, že ten rok a pol, čo ostáva do volieb, že teda budeme pokračovať takto, že sa budú robiť iba rokovania, aj to s niektorými ministrami, alebo pošlú štátnych alebo proste okej, a že sa budú prijímať delegácie, že budeme chodiť na zahraničné pracovné cesty, aj odtiaľ, kým, keď je letenka lacnejšia, tak nás vlastne pošlú pred hlasovaním, čiže slovenský hlas, ten suverénny, konštruktívny tam ani nezaznie, ale však nevadí. Tak sa dohodnime, že vlastne ten výbor pre nás nemá taký veľký zmysel, aký by skutočne mal mať, aký má napríklad aj v ústavnom zákone, a že to tu už nejako dobačujeme a potom zhasneme. Ale toto je skutočne škoda a mňa mrzí, že potom čítam také veci, či už v tej výročnej správe alebo aj v tej správe o činnosti výboru, že sa tak pýtam, že či to, čo sa deje, a to, čo je tam napísané, sú skutočne dvomi časťami toho istého filmu. Lebo ja mám, páni, často pocit, že my možno sledujeme ten istý film, ale niekto je v televízii otočený chrbtom. Toľko za mňa a som rada, že to vyprovokovalo toľko faktických poznámok vrátane z radov koalície. Tak možno niektorých pánov, ktorí tu ešte doteraz nepovedali ani slovo za tých úbohých 5 700 mesačne, budeme prvýkrát konečne počuť. Ďakujem. (Potlesk.) [16:09] Peter Žiga Na vaše vystúpenie deväť faktických. Pán poslanec Dej. [16:09] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, počas ktorého si v podstate úplne donaha demaskovala to, akým spôsobom pristupujú k zahraničnej politike, akým spôsobom my pôsobíme v Európskej únii. A podľa mňa nie je nič lepšie, ako konfrontovať účastníkov s ich vlastnými výrokmi, citáciami. Naposledy teda nie tak dávno sa to stalo aj v relácii Na telo, kde tá pani moderátorka konfrontovala Andreja Danka, ten povedal, že pozrie iba na nože. Treba si dávať pozor, aby pán minister zahraničných vecí teda po tomto už nezačal chodiť iba na hodinu otázok, lebo tam bol oveľa výrečnejší ako možno bude teraz tu. Ale teda podľa mňa toto je presne tá cesta, že tam naozaj aj sa niekedy cítim, ako keby sme pozerali film, my možno od začiatku toho filmu, koalícia od konca a niekde v strede sa to stretlo. A teda neviem, že načo je vlastne dobré, že na jednej strane do tohto uznesenia alebo do tejto výročnej správy napíšete to, ako keby ste teda boli že najviac hrdými partnermi Európskej únie a na strane druhej pán premiér, však nemusím všetky tie výroky opakovať, ty si ich spomenula, samozrejme, ich je ďaleko viacej, o tom spochybňuje naše členstvo. Škoda, že tam nesedel Tibor Gašpar, ktorý sám povedal, že je na zváženie, či máme naďalej zotrvať v Európskej únii. Tiež by tu bolo aj viacej koaličných poslancov a poslankýň a mohlo ťa počuť celú tú polhodinu, pretože si myslím, že to bol naozaj veľmi dobrý príspevok, ktorý demaskoval ich dvojtvárnosť. Oni síce hovoria, že je to suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany, ale v skutočnosti je to len dvojtvárnosť doma a v zahraničí. A presne ako si povedala, mrzí ma, že sa tu dialógy s európskymi inštitúciami vedú ich len v prípade, že sa nám vyhrážajú infringementom, za čo sa im ani netreba čudovať, keď sem posielajú peniaze a tu by sa mali utopiť pod teda tou novelou Trestného zákona. Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. [16:11] Peter Žiga Pán poslanec Dubovický. [16:11] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Beáta, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok. Ono si pekne poukázala na to, že táto vláda okrem toho, že zlikvidovala kultúru, likviduje zdravotníctvo, firmy, podniky, však všetci utekajú a odchádzajú zo Slovenska, ešte aj tá zahraničná politika na všetky štyri svetové strany nám nepriniesla nič v Slovenskej republike, a to si môžeme povedať otvorene, že ja, žiaľ, nevidím žiaden benefit súčasného postavenia Slovenskej republiky, že politiku chce robiť na všetky štyri svetové strany. Práve naopak, môžeme si kľudne povedať, však ono to aj minister Blanár tu hovoril, že nejakým spôsobom drukuje povedzme tomu mieru aj za cenu toho, že práve ten agresor je Ruská federácia, nie Ukrajina. Ale aby sme prešli rýchlo ďalej, však ono si fakt že treba pripomenúť, že aj teraz nový súčasný premiér Maďarska povedal, že tá, tá migračná kríza, ktorá tu bola roku 2023, a kde tí migranti prišli na Slovensko, že to bola priama dohoda Orbána a Fica, aby ste si urobili na tom tú špinavú politiku. Vy vedome klamete, zavádzate, kolaborujete tuná s kadejakým, len aby ste sa dostali k moci. Rozprávate o posilnení posilnení konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. No mi povedzte, akým spôsobom, keď za posledné dni niekoľko veľkých firiem sa rozhodlo, že odchádzajú zo Slovenska. Samsung, AT&T, sa mi zdá, že včera to bolo, firma, ktorá vyrába sladkosti, ktorá sa presúva naspäť do Čiech (reakcia z pléna) Figaro. Ako vy pomáhate? Vy robíte, vy robíte len zle tomuto štátu. A nehnevajte sa na mňa, ešte na záver... nestíham. [16:13] Peter Žiga Pani poslankyňa Gregorová. [16:13] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ďakujem, Bea, za tvoj príspevok. Ja aj tým, že mám vyštudovanú európsku politiku, tak toto naozaj veľmi citlivo vnímam. Pomenovala si aj jeden zásadný paradox súčasnej slovenskej politiky, a to je ten, že vláda a verejnosť ťahajú v otázke EÚ úplne diametrálne opačným smerom. Vyše 80 % obyvateľov Slovenska považuje členstvo v EÚ za výhodné pre Slovensko. Dôvera v Úniu je na historickom maxime za posledných 15 rokov, viac ako priemer Európskej únie a takmer dvojnásobok dôveryhodnosti slovenskej vlády. Vyše 80 % ľudí považuje členstvo za výhodné, voľný pohyb osôb podporuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali tri štvrtiny oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. ===== 76. ... za výhodné, voľný pohyb osôb považuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali tri štvrtiny oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. Čo robí naša vláda namiesto toho? V závere roka ´24 odmietla finančnú zodpovednosť za spoločný úver, 90-miliardovú pôžičku Ukrajine, čím sa Robert Fico zaradil po boku Viktora Orbána a Andreja Babiša do klubu tzv. čiernych pasažierov. Ďalej, Ficova cesta do Moskvy odštartovala sériu rozhodnutí, ktoré dokazujú, že vláda Európsku úniu vníma možno ako nejaký vítaný bankomat a fackovacieho panáka na odlákanie pozornosti od vlastných zlyhaní. Vládni politici dnes nie sú schopní povedať nič pozitívne o tom, čo členstvo pre Slovensko znamená. Zaznieva len kritika. Pani europoslankyňa Judita Laššáková aktívne chodí po školách a hovorí žiakom o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ. Nie o výhodách členstva, ale o jeho ukončení, a to mladým ľuďom, ktorí EÚ považujú za svoj svet, za svoj prirodzený priestor, lebo sa do nej mnohí aj narodili. Ako naozaj je mi to strašne ľúto a cynickejší obraz súčasného SMER-u si len ťažko možno predstaviť. Ja sa len pýtam, koho teda reprezentujete? [16:15] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [16:15] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Veľká vďaka, kolegyňa Jurík, za skvelé vystúpenie, naozaj si to pekne zhrnula. Ja sa plánujem ešte pridať k vystupujúcim, takže nebudem reagovať na všetko, iba som si vybral pár vecí. Jedna z nich je že Eštok. Mňa to úplne akože neprekvapuje, ja sedím v brannobezpečnostnom výbore, ja som dva a pol roka Eštoka nevidel. Ja si myslím ale, že to je spôsobené dvoma faktormi. Prvá je, že to je arogancia absolútna a druhá, ten chlapec naozaj nevie. On naozaj nevie. Ja ale chcem pripomenúť, že v minulom volebnom období platilo to isté stanovisko strany SMER ohľadne migračného paktu a migrácie, čo sa týka solidarity a podobne, ako platilo aj počas vládnutia tretej Ficovej vlády. My sme to mali potvrdené na brannobezpečnostnom výbore, kde sme mali dohodu, že pred každým rokovaním ministeriálom vnútra, teda áno, ministrov vnútra, tak sme mali vždy informačné rokovanie, kde minister vnútra informoval pred tým aj po tom, čo sa prerokovalo a s čím Slovenská republika prišla, čo sa bude diať, s čím súhlasí, s čím nesúhlasí, aby sme mali kompletný prehľad. Toto ste vy normálne zhodili zo stola. Vy ani neviete, akú máte politiku voči migrácii, ani Eštok ju neviete sformulovať, pretože vy chcete len byť proti, len rozbíjať európsku jednotu. Toto je jediné, čo máte. Čo sa týka Moldavska, detto, veď však oni sú nacucnutí na ruskú sieť, na ten cecek hnusný, proste komunisticko-nacionalistický, bez ktorého by tu oni nemohli fungovať. Ale čo sa týka toho filmu, vy tu hovoríte, že pozerá, nepozerá. Ja skôr mám také skúsenosti, pamätáte, keď, a viete, že keď pozeráte s niekým ten film a on sa stále pýta, že o čom to je, lebo nestíha sledovať ten dej. Tak toto sú oni. Ďakujem. [16:17] Peter Žiga Pani poslankyňa Hanuliaková. [16:17] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Všetky tie výroky, čo si kolegyňa prečítala, naozaj veľmi presne vyobrazujú, aký farizej je Robert Fico a že vie len kydať a kydať na Európsku úniu a prekrúcať fakty a neustále podkopáva našu pozíciu v Európskej únii. A to neznamená naozaj, že my musíme so všetkým súhlasiť, čo sa v Európskej únii prerokováva, a to nikdy ani sme my v Progresívnom Slovensku nehovorili, ale naozaj že máme sa správať ako dôveryhodný partner. A Robert Fico a aj vy, pán minister Blanár, robíte presný opak. A ja by som naozaj chcela pripomenúť občanom, že Slovensko je čistým príjemcom peňazí z Európskej únie. Dostávame oveľa viac než do rozpočtu prispievame a od vstupu je to približne 40 miliárd, a to sú financie na rozvoj. Dneska, keby sme nevstúpili do Európskej únie, tu nemáme mnohé cesty, školy opravené, mnohé služby by neboli zabezpečené v sociálnej oblasti. A toto všetko vy ohrozujete aj vašou politikou. A aj to je fakt, že za posledných 22 rokov naše samosprávy na 90 % všetky investície robia z eurofondov. Keby dneska majú samosprávy fungovať len zo svojich daňových príjmov, tak naozaj že nie sú schopné urobiť absolútne nič a ešte aj vy za dva a pol roka ste im znížili finančnú stabilitu svojimi rozhodnutiami, svojou konsolidáciou. A namiesto toho, aby ste sa správali zodpovedne a neohrozovali naozaj zdroje z Európskej únie, ktoré dneska samosprávy potrebujú, tak robíte presný opak. A v komunálnych voľbách by ste nemali dostať za toto ani jeden jediný hlas [16:19] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [16:19] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou ???????82. Ďakujem. Keď si človek prečíta túto správu, tak má pocit, že my sme na čele Európskej únie, že sme jednoducho najlepší, najväčší spolupracovníci s Európskou úniou a všetko, čo my robíme, tak to je, Európska únia nám za to ďakuje a naozaj sme úplne úžasní. Ale keď idete do reality, keď idete do reality, tak Ficove vyjadrenia... pán Blcháč, vy nemáte rád, keď niekto vás vyrušuje, že? Keď ide, keď počúvate Ficove vyjadrenia, keď počúvate našich europoslancov za stranu SMER, tak si myslíte, že to je schizofrénia, že vlastne oni sú ako Dr. Jekyll and Mr. Hyde, veď oni rozprávajú niečo úplne iné. Mne sa strašne páčilo vaše upozornenie na princíp subsidiarity, ono je to princíp, podľa ktorého sa má rozhodovať, rozhodnutia majú prijímať čo najbližšie k ľuďom. Ale veď toto nerobí táto vláda. Toto nerobí. A 90-miliardová pôžička, o ktorej Fico rozpráva, že ju nedajú, oni nepodporia, oni nepodporia túto 90-miliardovú pôžičku, veď jednoducho ona, tá pôžička, pôjde a Fico a Kaliňák na tej pôžičke budú najviac zarábať. To je také farizejstvo. Svojim voličom rozprávajú, že my nedáme 90 miliárd európskej, teda z Európskej únie pre Ukrajinu a zbrane, ktoré predávajú na Ukrajinu, tak pôjdu z tejto pôžičky. Strašná správa. Pán Blanár, ako vy ste taký ten naozaj farizej, ktorý príde a pekne porozpráva o Európskej únii, ale povedzte to Blahovi a ďalším farizejom. Povedzte im to. [16:21] Tibor Gašpar Pán poslanec Stuška, ale nevidím ho v sále, takže, á, pardon. Nech sa páči, pán spravodajca. Nevšimol som si, že tam sedíte. [16:22] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No, na čo skôr zareagovať? Je prirodzené, že keď sa nám podobné správy a podobné materiály presúvajú z kompetentných výborov do pléna, tak sa tá diskusia potom úplne zákonite zovšeobecní. Je nielen v zmysle rokovacieho poriadku, ale vlastne aj toho obsahu sa preto nebudem sústreďovať na tie komentáre, lebo každý z nás má nejaké oblasti, ktorým sa, ktorými sa venujeme, ktoré máme v gescii a tým pádom nebudem reagovať na odbáčanie od tejto témy až po Figaro a rôzne iné, rôzne iné zákutia akýchkoľvek slovenských kontextov a politík. Sústredím sa len na pár vecí pani podpredsedníčky, ktoré máme prediskutované naozaj niekoľkokrát pomaly na každom európskom výbore pri informáciách, či už zo strany predsedu vlády alebo ministra zahraničných vecí, ako to bolo aj včera v prípade tohto materiálu. Vydieranie v prípade ropovodu Družba je jedna z kľúčových tém ostatných týždňov v asi všetkých diskusiách. No, pani podpredsedníčka, ak tieto veci mali byť programom vyhlásení vlády a vy ste ich tam nenašli, ja si to neviem predstaviť kauzálne, ja si neviem predstaviť, že niekde v septembri, októbri roku 2023 by nastupujúca slovenská vláda, diplomacia tušila, akým spôsobom sa bude vyvíjať dodržiavanie princípu subsidiarity pri rôznych kľúčových strategických národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky a netušili sme, že sa tie kľúčové oblasti budú tým pádom presúvať napríklad z legitímnej oblasti všeobecnej bezpečnosti Európskej únie, kde naozaj to právo je opodstatnené právo veta, tým pádom jednomyseľnosť, sa to bude nenápadne presúvať napríklad pod oblasti energetiky, tak ako to bolo v prípade odstrihnutia sa od ruských energií, REPower a všetkých kontextov, s ktorými súvisí aj spomínaná Družba. To znamená, my momentálne nemáme, a to si opakujeme stokrát mesačne, nemáme inú možnosť, ako využívať akékoľvek mechanizmy po tom, ako sme vyčerpali všetky možnosti rokovaní, tlakov, mnohé uznané zo strany európskych lídrov, Ursuly von der Leyen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:24] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková. [16:24] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Bei, perfektne si to zhrnula a som rada, že si sa venovala aj Moldavsku, o ktorom sa tiež zmieňuje táto správa. A ja som teda bola na pozorovaní posledných parlamentných volieb v Moldavsku a stretla som sa tam aj s prezidentkou Maiou Sandu aj všetkými štátnymi inštitúciami, ktoré sa snažili zabezpečiť demokratické a férové voľby, a naozaj museli robiť možné aj nemožné, aby zabránili tomu, že im Vladimír Putin tieto voľby ukradne, keďže on, samozrejme, nechce, aby Moldavsko vstúpilo do EÚ. A ich boj proti ruským vplyvom je podľa mňa naozaj ohromujúci a Maia Sandu je jednou z hlavných tvárí tohto boja. A ja som sa tak zamýšľala, keď bola u nás na návšteve a stretla sa s prezidentom Pellegrinim, že čo si asi tak myslí, lebo práve v tých dňoch sa prevalilo, že on prosil o ruskú pomoc v kampani cez ministra zahraničných vecí Viktora Orbána. Tak naozaj si viem predstaviť, že čo asi bežalo jej v hlave. [16:25] Peter Žiga Pán poslanec Macášek. [16:25] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ten prejav bol naozaj taký širokospektrálny a ťažko je zareagovať na niektoré podstatné veci. Mňa však zaujala tá vaša otázka, keď ste sa pýtali, či rozumieme alebo teda vieme, čo sú to kultúrno-etické otázky. Vtedy som si spomenul, že na jednom rokovaní Národnej rady prišla kolegyňa z opozície a sama nevedela deklarovať alebo povedala, že tomu nerozumie a nevie, čo to je, tak mi dovoľte, aby som to prečítal, aby tomu porozumeli jednak zástupcovia opozície, ale aj občania všeobecne. Takže kultúrno-etické otázky sú spoločensky citlivé témy týkajúce sa hodnôt, hodnôt morálky, identity a ľudských práv, často rozdeľujúce verejnosť na konzervatívny a liberálny tábor. Zahŕňajú otázky ako interrupcie, registrované partnerstvá, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či eutanázia. Hlavné oblasti a diskusia: sú to hodnotové témy, ako je umelé prerušenie tehotenstva, ochrana života od počatia. Potom je to rodina a práva, právo zrejme, registrované partnerstvá, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, práva LGBTQIA+ komunity, vzdelávanie a výchova, sexuálna výchova na školách, vplyv cirkvi na štátne inštitúcie. A v oblasti etiky vedy, bioetické otázky, eutanázia, asistovaná reprodukcia. Ak sa pozrieme na preambulu Ústavy Slovenskej republiky, kde je presne zakotvená charakteristika Slovenského štátu, tak tuná je presná výpovedná hodnota toho, čo sú to teda kultúrno-etické otázky. Ďakujem. [16:27] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Jurík. [16:27] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Stuška, ja som nepovedala, že v roku 2023 malo vaše PVV predvídať všetko, čo sa bude diať. Ja som iba poukazovala na to, že to, čo píšete v stanoviskách, to, čo je napísané v PVV, a to, čo nám potom povie pán minister na výbore, vždy spolu akože nekorešponduje. Tá kolegyňa z opozície, pán poslanec zo SMER-u, sem asi nedoniesla tú zmenu ústavy, všakže? Čiže nie je to až taký veľký problém, že to nevedela ona definovať, dôležité je, že či ste to vy vedeli definovať. Pretože neviem, odkiaľ ste prečítali tú definíciu, možno Wikipédia, možno AI, neviem, nechcem radšej tipovať, ale tie konkrétnosti, o ktorých ste hovorili, tak to sa volá ľudské práva, nie hodnotové otázky. A ja teda nie som veštica, ale predpokladám, že aj pán minister, keď sa potom vyjadrí, tak mi vytkne, že som obyčajná bruselská služobníčka, lebo my by sme nikdy nehájili záujmy Slovenskej republiky tak, ako to robí on, ale by sme vždy robili to, čo nám Brusel káže. No nie, my by sme boli od začiatku legislatívnej tvorby, od začiatku tvorby rôznych stanovísk a pozícií pri stole, za ktorým sa rozhoduje. A tam vy nie ste. Tam ste sa vy dostali touto vašou suterénnou politikou. A prečo teda nie som ani agentka lotyšská, grécka, nemecká, talianska, keď oni všetci sa vedia zhodnúť a len my donedávna s Maďarskom sme sedeli bokom. No povedzte mi. A ešte som ukrajinská agentka, samozrejme. No ja vám môžem garantovať, že mňa si nikto v rozhovore či s ukrajinským prezidentom, alebo premiérkou nenahral a že určite by sme tam nedohadovali nejaký spoločný postup. A som rada, že si, Gret, spomenula aj tie výroky o vystúpení z EÚ, pretože tuto páni zo strany SMER chcú ísť do ďalšej vlády s fašistickou republikou, ktorá má dokonca toto v programe a ktorá chce dokonca zrušiť Európsky parlament, ktorý je tou najdemokratickejšou inštitúciou, pretože zastupuje občanov a občianky EÚ. Tak ja neviem, ja sa tak pýtam, aká bude potom tá výročná správa o našom členstve, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:29] Peter Žiga No dobre, teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Sedem poslancov. Prvý pán poslanec Valášek, nech sa páči. ===== [16:29] Tibor Gašpar Pán poslanec Valášek, nech sa páči. [16:29] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni. Mal som tú česť slúžiť päť rokov ako štátny úradník, riaditeľ odboru, že, Juraj, pamätáš? Zastupujúci generálny a potom aj veľvyslanec. Niečo viem o tom procese, ako sa pripravujú tieto správy, lebo som niekoľko písal aj sám za tých pár rokov. A v praxi to funguje asi tak, dámy a páni, že väčšinou to spíše referent, prečíta to tak že vedúci oddelenia, možno riaditeľ odboru, preletí to generálny a ak si to zväčša, ak si to prečíta minister, je to skôr výnimka, pretože väčšinou sú to rutinné správy, ktoré ani tu v parlamente nie sú predmetom nejakého veľkého záujmu či diskusie. Lenže to by sme, samozrejme, nemohli mať pri moci túto vládu. Táto vláda je special, táto vláda je iná. Vláda, kde si ministri úplne pravidelne protirečia a o chvíľku ponúknem konkrétne príklady, kedy sa im to darí. Vláda, ktorá sa ani nepokúša držať sa v otázke obrany, zahraničnej politiky či Európy jednotnej stratégie, lebo ona ju nemá. Táto vláda sa neunúvala pripraviť si vlastnú bezpečnostnú alebo obrannú politiku, pardon, obrannú stratégiu, tie, ktoré sú v platnosti, sú ešte z éry Jara Naďa či Ivana Korčoka. No a teraz mám trošku, a majte aj vy, prosím, trošku sympatie pre tých chudákov úradníkov, ktorým pristane na stole úloha takýto dokument pripraviť. Čo majú tí nešťastníci v situácii v tomto smeráckom holubníku, v tejto danej situácii robiť? Keď jeden minister hovorí jedno, druhý druhé a platné, stále platné strategické dokumenty hovoria niečo ale úplne iné. Tak úradníci pri písaní tejto správy o fungovaní v EÚ išli relatívne bezpečnou cestou, použili tam také tradičné dlhodobé slovenské línie z tých čias, z dôb minulých a časov uplynulých a keďže to nikto z vedenia zjavne poriadne nečítal, tak im to aj prešlo. Lenže teraz, dámy a páni, ten výsledok je viac-menej komický, lebo formulácie tejto správy vo viacerých oblastiach priamo a úplne že prvoplánovo protirečia výrokom premiéra či jednotlivých ministrov. A dovoľte mi len dve oblasti za všetky, určite by sa ich dalo spomenúť viac a už viacero spomenula kolegyňa Jurík. Tak konštatujem, že v otázke sankcií, citlivá to téma, mali sme tu milión debát s ministrom Blanárom či s inými o sankciách Európskej únie voči Rusku za jej nehanebnú, podlú, krvavú agresiu voči Ukrajine. Konštatujem, že tento dokument píše, citujem doslova: „Cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov.“ Paráda, podpisujem do bodky, nenapísal by som to sám inak, nenapísal by som to lepšie. No len teraz, samozrejme, toto je fikcia správy o fungovaní v EÚ. A potom je tu aj, samozrejme, politika a slová premiéra Fica, ktorý opakovane kritizoval sankcie ako, citujem: „nefunkčné a poškodzujúce len tých, ktorí ich vymysleli.“ Len dva týždne dozadu sa v súvislosti s tými sankciami na ropu a plyn vyjadril, že sú nezmyselné a mali by byť zrušené. A povedal tiež, že musíme pripraviť zabetovať, aj keď to bude vnímané ako niečo, čo má nabúrať mierový proces. Čiže ešte raz. Pán premiér považuje sankcie, sankcie, ktorých celou pointou je, samozrejme, oslabiť ruskú vojnovú mašinériu, uprieť im tie peniaze na to, aby mohli naďalej bombardovať ženy, deti, dôchodcov na Ukrajine, považuje ich za škodlivé a pre záujmy Slovenskej republiky priam nebezpečné. Páni a dámy, takýto prvoplánový rozpor medzi slovami stratégia, teda správy, a slovami premiéra, najvyššieho predstaviteľa alebo druhého najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky a najvyššieho predstaviteľa vlády, väčší rozpor by ste asi nenašli a nenapísali, ani keby ste chceli. To je len jedna z dvoch tém, ktoré som chcel vypichnúť. Prejdeme k mojej obľúbenej obrane a bezpečnosti. Správa konštatuje: „V roku 2025 Slovensko privítalo aktívny prístup novej Európskej komisie k otázkam obrany a bezpečnosti," a dodáva o pár riadkov neskôr: „Slovensko podporilo iniciatívy Únie v oblasti bezpečnosti a obrany, vrátane podpory rozvoja obranných síl, spôsobilostí Európskej únie, zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu." To je odkaz, aby bolo jasné, na viacero vecí. Je toho veľa, čo Európska únia v otázke obrany urobila, ale taká tá hlavná novinka minulý rok bola, samozrejme, ten obrovský program pôžičiek SAFE za 150 miliárd, z toho 4,2 miliardy pre Slovensko. Program, o ktorom minister Blanár pred asi pol hodinou povedal, keď predstavoval túto správu, že je to dobrá iniciatíva, citujem jeho slová. Nuž, opäť, jeden čihí, druhý hota. Prečítajme si, čo hovoria o plánoch na podporu obnovy výzbroje Európskej únie alebo členských štátov Európskej únie či premiér Fico, či irónia-irónií samotný minister obrany Miroslav Kali... pardon, pán Robert Kaliňák. Premiér Fico sa vyjadril, že nemá chuť sa pripravovať na nejakú vojnu, že v týchto nezmyselných časoch zbrojenia by Slovensku veľmi svedčila neutralita. A čo sa týka samotnej politiky Európskej únie v otázke obrannej bezpečnosti, povedal toto: „Všetky zasadnutia Európskej rady sú vojnové kabinety, zbrane, zbrane a zbrane, žiadne slovo mier tam nepadá, čo sa týka zasadnutia Európskej rady. Je mi to veľmi ľúto, lebo v Európskej únii mier mal byť na prvom mieste.“ Aby bolo úplne jasné, čo pod tým myslí, že to nie sú len také všeobecné reči o európskych aktivitách či iniciatívach v otázke obrany a bezpečnosti všeobecne, že fakt hovorí aj o tom programe pôžičiek na investície do našej vlastnej obrany, tak, samozrejme, tie skritizoval pod Slavínom, priamo pred ruským veľvyslancom 8. apríla 2025, takmer presne na deň, alebo deň a rok a týždeň dozadu. Keď skritizoval program SAFE, hovorí, prečo má zrazu Európa vynaložiť 850 miliárd eur na zbrojenie. To je kombinácia 650 miliárd v uvoľnených pravidlách, fiškálnych pravidlách Európskej únie a 150 miliárd na zbrojenie na túto pôžičku. Explicitný odkaz pre znalcov priamo na túto pôžičku, ktorú minister Kaliňák privítal, Slovensko podporilo, premiér Fico opakovane skritizoval. „Principiálne odmietam podporiť,“ ďalší citát, „čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval premiér Fico, ktorý, samozrejme, následne podporil peniaze na vojnu. Čerešničkou, čerešničkou, dámy a páni, sú výroky samotného ministra Kaliňáka, ktorého dávam do pozornosti preto, lebo ide o ministra, ktorý priamo riadi ozbrojené sily, a človeka, ktorý de facto vlastne reguluje obranný priemysel, pričom oba, aj ozbrojené sily, aj obranný priemysel, priamo profitujú a benefitujú z tej 4,2-miliardovej pôžičky. Len teda zjavne sa to deje proti vôli ministra slávneho rezortu, lebo nie, nie, on je proti tomu, citujem: „aby sa z Európy stala vojenská organizácia na ochranu a vojenstvo je tu na to, Európa je tu na ekonomiku a rozvoj. Nemôžeme to dovoliť,“ povedal predtým, než to samozrejme dovolil. Aby bol ten zmätok a duplicita v našich vyjadreniach a krokoch aleže úplne dokonalé, tak Slovensko sa, samozrejme, nielenže prihlásilo do SAFE, ale ten istý minister, ktorý skritizoval SAFE a povedal, že nemôže niečo takéto dovoliť, samozrejme obratom využil celých 4,2 miliardy, na ktoré malo Slovensko nárok, aby zadal že priamym zadaním, samozrejme, ako on vie, vopred vybraným firmám bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek odbornej diskusie tých 4,2 miliardy rozdal. Mimochodom, nie všetky krajiny sa prihlásili do SAFE. To nie je tak, že proste sa pôžička zoberie a automaticky dostanete podľa nejakej percentovej rovnice, čo chcete. Kopa krajín to odmietla, lebo si vedeli požičať, alebo si povedali, že to nepotrebujú, alebo si vedeli požičať lacnejšie. Takže Slovensko urobilo ten extra krok, že nielenže sme SAFE schválili a podporili jeho vznik na pôde Európskej únie, potom sme sa ako jedna z nie úplne všetkých krajín Európskej únie k nemu aj prihlásili a, samozrejme, celých 4,2 miliardy sme si vyčerpali. Potom, čo ich aj premiér, aj minister obrany, irónia-irónií, opakovane skritizovali. Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Už ste asi pochopili z vystúpení či kolegyne Jurík, či mňa, že týchto príkladov je skutočne veľa. Za zmienku fakt stojí to, čo vypichla už Beáta predo mnou. Ako v agende migrácie vláda SMER-u v roku 2026 a v roku ´25, ktorého sa týka tá správa, vlastne oponuje sama sebe a vlastným návrhom na riešenie migračnej krízy z roku 2016. Ak neviete, o čom hovorím, je tu, je tu osobitný dokument, ktorý vláda Roberta Fica v tom roku predložila, ktorý vôbec nebol zlý. Boli to presne tie isté mechanizmy, ktoré Beáta spomínala predo mnou. Flexibilná solidarita dávala nám možnosť, ako reagovať pružne na migračné krízy tak, aby sme nemuseli prijať tie kvóty, ktoré skutočne nedávali zmysel, ale aby sme ukázali nejakú solidaritu a reálne pomohli, to je vlastne smerácky návrh z roku 2016, ktorý, samozrejme, vláda SMER-u v roku 2025 naplno kritizuje. Páni a dámy, ja neviem, či sa môže, či sa sluší použiť slovo bordel v Národnej rade, ale skutočne žiadne iné slovo tak dobre nepopisuje tú realitu našej politiky a tú fikciu ponúkanú v tejto správe. Ostáva len dodať, a to je dobrá správa, že napriek tým siláckym rečiam či ministrov, či premiéra Slovensko väčšinou naozaj skutočne sklopí uši a vlastne sa riadi skôr tými slovami úradníkov ako tými siláckymi rečami ministrov či premiéra. Tí totiž urobia ramená, keď odlietajú, alebo predtým, než odletia na summit EÚ, alebo keď stoja po boku ruského veľvyslanca. To sú plní rečí o tom, ako je Európska únia zlá, ako s ňou idú, samozrejme, zatočiť. Ale odvaha spľasne, ich odvaha spľasne ako vyfučaný balón v momente, keď prekročia ten prah a treba tieto slová aj povedať do očí ich kolegom z iných členských krajín Európskej únie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:39] Peter Žiga Pán poslanec, vypršal vám čas, ktorý ste... (predchádzajúci rečník dokončuje reč mimo mikrofón) Predtým ako prejdeme k faktickým poznámkam, ste sa ma viacerí pýtali, či budeme mať hlasovanie o sedemnástej hodine, hlasovanie nebude, lebo nie je o čom hlasovať. Prípadné schválenie procedúr, ktoré sme chceli robiť k zmenám rokovacích časov na budúci týždeň, urobíme v utorok o jedenástej. (Reakcia z pléna.) Asi aj zmeny vo výboroch. Tak nemáme skôr kedy hlasovania, takže predpokladám, že aj zmeny vo výboroch. A teraz prejdeme k tým faktickým poznámkam. Takže pán poslanec Pročko, nech sa páči. [16:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No hneď v úvode si, Tomáš, spomínal, že tieto správy píšu takí asistenti, ktorí to vlastne okopčia aj z minulých správ a vlastne to urobia spôsobom, aby to bolo prijateľné, pekné a krásne. Neviem, či to čítal pán minister Blanár, ale ja keď som si to prečítal, tak sú tam naozaj skvosty. A to, čo si hovoril, že to píšu asistenti a sú to také bláboly niekedy, tak ja vám niečo prečítam: „Slovenská republika v súlade s programovým vyhlásením vlády pokračovala v aktívnom angažovaní sa pri formovaní a implementácii spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie v kontexte aktuálnych globálnych výziev." Žvást ako vyšitý. Ale ďalšia veta je úžasná: „Slovensko pokračovalo v poskytovaní všestrannej pomoci a podpore Ukrajiny, s výnimkou dodávok vojenského vybavenia z vládnej úrovne." Opakujem, z vládnej úrovne. Ani náboj Ukrajine , ktorý vrieskal Robert Fico na námestiach, už neplatí. Rozprával, že on chce mier. On nechce, aby sa na Ukrajine vraždilo, aby sa na Ukrajine zabíjali ľudia. Takže ani náboj Ukrajine . Z vládnej úrovne nedala vláda ani náboj Ukrajine. Ale kšefty Kaliňáka, Strnada a Fica, ktorí predávajú na Ukrajinu zbrane, je zrejmý. To znamená, milí voliči Roberta Fica, ani náboj Ukrajine už neplatí. Ukrajine sa predávajú zbrane, ktoré tam zabíjajú. Táto správa je taký naozaj balast, ktorý rozpráva o tom, že z vládnej úrovne sme nedali ani náboj Ukrajine, ale Kaliňák, Fico a Strnad už môžu zarábať na zbraniach, ktoré na Ukrajine zabíjajú. [16:42] Peter Žiga Pani poslankyňa Juríková. [16:42] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tomáš, hovoril si o obrane, tak ja som si spomenula na ďalšiu pikošku z nášho výboru, a nevadí, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, lebo tentokrát sa to týka ministra obrany, ktorý teda na náš výbor prišiel doteraz až dvakrát a niekedy už sa mu stalo aj, že teda porušil ústavný zákon a že ani len to stanovisko, ktoré mu ukladá ústavný zákon povinnosť poslať, tak ani len to neposlal, pretože on sa rád vyhovára, že neexistujú formálne rady obrany, aleže je to len pod FAC, takže on nemusí chodiť. No ale jeden z týchto vzácnych momentov, keď prišiel, tak som sa ho pýtala na spoločný obranný trh. Že či s ním teda Slovenská republika súhlasí. No a on povedal, že áno, samozrejme, a vymenoval všetky výhody a že teda oni sú za. No a potom som mu prečítala pozmeňujúce návrhy, ktoré jeho kolegyne zo SMER-u europoslankyňa Laššáková a Beňová predložili v Európskom parlamente a ktoré naopak boli proti tomu spoločnému obrannému trhu. A viete, čo mi vtedy pán minister povedal? Že no, čo vám k tomu poviem? Asi sú mierumilovnejšie ako ja. Čiže na jednej strane nám tu povie minister obrany, že on je za niečo, ale potom vaši europoslanci, alebo v tomto prípade europoslankyne sú vlastne proti tomu v Európskom parlamente. Tak ja neviem, ale má to len dve vysvetlenia. Buď pravá ruka nevie, čo robí ľavá, alebo že v Európskom parlamente to hráte na džihád proti takejto spoločnej obrane, jednak preto, že má byť spoločná, a to vám vadí, vy chcete byť vždy mimo všetkého, čo sa v EÚ robí, alebo že to teda hráte proti obrane, pretože vy radi kričíte, že obrana rovná sa zbrane, rovná sa zabíjanie. A vy ste predsa za mier, všakže? Ja nie. A vy ste prečo za mier, všakže? [16:44] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [16:44] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [16:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, Tomáš, podobne ako tvoja predrečníčka Beáta Jurík, tak aj ty si vytiahol presne tú schizofréniu, ktorú tu predvádza táto koalícia. Ja už ani neviem, či to robia ===== 98. Vďaka, Tomáš. Podobne ako tvoja predrečníčka Beáta Jurík, tak aj ty si vytiahol presne tú schizofréniu, ktorú tu predvádza táto koalícia. Ja už ani neviem, či to robia naschvál, alebo či to je nejaká cielená stratégia, ale oboje je jednoducho proste ťažký bordel, ťažký bordel, pretože my tu máme, tak ako tá správa hovorí o niečom, realita je úplne iná. My si spomíname, však sledujeme, sme tu, my si spomíname, čo ste hovorili, čo ste robili a čo je realita. Napríklad neviem, či si spomínate, že ešte v minulom volebnom období alebo aj počas tretej vlády, tak Ficove vlády boli vždy také že skeptické voči NATO, skeptické voči Spojeným štátom americkým, vždy sa vyjadrovali kriticky a že nás zatiahne do vojny to NATO, a že nás zatiahne, Američania nás zatiahnu do vojny a tak ďalej. Tu sa situácia teraz vyvinula tak, že vlastne predtým, keď oni hovorili aj o tom, že je potrebné, aby tá Európa bola autonómnejšia, aby budovala si tie svoje obranné kapacity, aby mala posilnenú alebo silnejšiu tú obranu, dokonca tu boli vyjadrenia o tom, že my chceme európsku armádu. My nechceme to NATO už, my chceme európsku armádu. A keď teraz sa situácia mení a vidíme, že reálne sa veci dejú aj v tej Európe, že sa to proste celé mení, dávajú sa tie krajiny Európy dokopy, robí sa tá koalícia ochotných a tak ďalej, Európska únia jeden facilitátor, posilňovanie tej obranyschopnosti, tak vy idete proti tomu. Čo to tá Európska únia má čo robiť? Čo oni sa majú do toho montovať? To je všetko záležitosť NATO, tam sa to má robiť. Ale keď sa vytiahnu peniaze, že tuto niečo máte, ó, ruka je natiahnutá, hneď beriem, hneď beriem. A to je presne to, že na jednej strane strašne kritizujete tú Európsku úniu, na druhej strane príde program SAFE, príde 150 miliárd a vy si z toho beriete hŕsťami, jak sa len dá, čo najviac. Nakúpiť, čo sa len dá, urobiť s tým čokoľvek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:46] Peter Žiga Pán poslanec Stuška. [16:46] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem opäť, pán predsedajúci. Tak považujem za nevýhodu, neviem, či to cítim len ja, že teraz sme tu asi už tridsiati, že sa poslednú hodinu, hodinu a pol v tejto rokovacej sále opakujú vlastne vety a politické tézy, ktoré sú tými najčastejšími tu, ale najmä vo verejnom a mediálnom priestore nielen na európskom a zahraničnom výbore za ostatné tri roky. Takže nechcem, nechcem to zahlcovať, ale teda aspoň niekoľko myšlienok, vždy keď, keď mám pocit, že na niečo ešte nebolo reagované. Pán kolega Valášek, vy ste spomenuli, podobne ako podpredsedníčka Beáta Jurík pred vami, tú otázku tej solidarity, tých kvót, migračná politika. Ja si v prvom rade myslím, že tieto tézy zaznievajú z vašej strany tak často, pretože už dnes pravdepodobne nikto nespochybňuje to, že jedna z kľúčových chýb v politikách európskeho nášho spoločenstva od roku 2014-2015 bolo práve nezvládnutie migračnej politiky, nebudem opakovať všetkých, ktorí už medzičasom prejavili sebareflexiu a isté pokánie zo strany, zo strany dnešného vedenia buď tých krajín, ktoré to spôsobili, alebo samotnej Európskej komisie a európskych inštitúcií. Ja si myslím, že tá pozícia naša bola jasná. Áno, flexibilita, no ale teda solidarita a nie jasné kvóty. Nebudeme rozoberať už všetky argumenty proti kvótam, lebo to je, to je miliónkrát opakovaná súvislosť, ale my sme si v každom prípade, a tak to treba čítať a je to konzistentné, tú flexibilnú solidaritu nepredstavovali tak, že ak sa krajina rozhodne, že nechce nejaké alikvótne tisícov migrantov z oblastí sužovaných konfliktami, s ktorými teda Slovenská republika, jej občania a reprezentácia naozaj nemala nič spoločné, aleže jediná alternatíva k tomu bude zaplatiť napríklad 20-tisíc euro za jedného človeka, ak ho tá krajina neprijme. Viete veľmi dobre, že tam môžu byť iné, iné formy pomoci, ktoré presadzujeme z hľadiska diplomacie a z hľadiska rokovaní a diskusií o týchto veciach, posilnenie Frontexu, najmä teda oblasti, z ktorých tá migrácia, či už ekonomická, ilegálna, pochádza... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:48] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Valášek. [16:48] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. Len krátko k poslancovi Pročkovi. Vďaka, že si vypichol tú duplicitu a pokrytectvo aj v otázke vývozu zbraní. Dodám, že je to vlastne ešte horšie, lebo ono nesedí ani to, čo tá vláda cituje, že z vládnej úrovne nič nedodáva. Aby bolo jasné, každý jeden náboj, ktorý zo Slovenska odíde na Ukrajinu, musí byť schválený vládou, odobrený vládou. Obranný priemysel, výrobky obranného priemyslu sú iné od mikrovlniek alebo toasterov, tam musí vláda udeliť licenciu, tri či štyri cesty sa potom musia podpísať, vrátane spravodajských služieb. Takže nesedí ani to, čo tvrdí vláda, že z vládnej úrovne nič neodchádza, aj keď je to vyrobené súkromnými firmami, vláda každý jeden náboj Ukrajinu schvaľuje. Takže tá duplicita platí hneď dvojnásobne. A využijem zvyšok času na to, aby som dokončil tie dve vety z vystúpenia, čo som nestihol. Čiže vlastne asi som rád a vďačný za tú duplicitu, lebo tá alternatíva, samozrejme, vzhľadom na tie pozície nezmyselné, ktoré táto vláda má a protirečí, by bolo, že by sa ich snažili aj naozaj aj naplniť na tej európskej pôde, že by naozaj urobili to, čo často hovoria, sľubujú a keď robia svaly ešte pred odletom do Európy. Asi som rád, že tá ich odvaha nakoniec vždy vyfučí, lebo aspoň potom už nie sme kazítkom. Len podotýkam teda, že stále ešte sme na smiech. A táto krajina má na oveľa, oveľa viac, aby bola ostatným na smiech. [16:50] Peter Žiga Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krúpa. [16:50] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa budem snažiť byť konštruktívny, aj keď úprimne je to vždy veľmi ťažké, pretože zakaždým, keď vidím vás, pán minister, tak to je také niečo, ako keď vidíte memečka, že ako sa tam dostal? Viete, ako keď sa, vidíte kravu na streche, že ako sa tam dostala, alebo bicykel na elektrickom vedení. Tak to isté mám vždy pri vás. Keď vás vidím, hovorím, ako sa tam ten dostal? Veď to je len bla bla bla a nič, proste prázdno, prázdno, prázdno, len teflón. A človek, ktorý si myslí, že on robí reálnu diplomaciu za to, že trepe. Takto to vyzerá a potom samozrejme nás aj tak vnímajú. My aj vieme, my dobre vieme, pán minister, že vás nikam neposielajú, že za vás chodí štátny tajomník, keď sa niečo konzultuje, je to štátny tajomník. Čiže vy ste len tu a tvárite sa, že ste minister a takto potom aj vyzerá celá tá správa, pretože je úplne v protiklade s tým, čo robíte. Úplne. Ja pochybujem, že ste ju vôbec čítal, že ste sa ňou vôbec zaoberal, pretože tá správa nekorešponduje s realitou. A pekne to tu povedali moji predrečníci, jedna aj druhý, menovali že 15-20 minút všetky tie, tie, tie, proste tie paradoxy, ktoré tu vytvárate, že na jednej strane akí sme my konštruktívni, na druhej strane tu vykrikuje premiér, nech to skape. Na jednej strane hovoríme, že ako pomáhame Ukrajine, na druhej strane sa im vyhrážame, v podstate sme otvorili normálne že druhý front, západný front proti Ukrajine za pomoci, samozrejme, Ruskej federácie. A všetky tieto veci robíte preto, lebo hľadáte tú cestu k Ruskej federácii a rozbíjate tú jednotu Európskej únie. Robíte preto všetko. Ale čo sa vám stalo? Ako sa budete cítiť ako ten kôl v plote, jak to hovoril Jakeš? Situácia sa mení. Sa mení úplne zásadne. Vidíme, že v Maďarsku, ja nemám nejaké že úplne pozitívne očakávania, že všetci budeme šťastní, čo sa stalo v Maďarsku, že Péter Magyar bude to najlepšie, čo na svete je, ale prinieslo to niekoľko efektov. Prvý, že už sa nebude správať tak, ako sa správal Viktor Orbán v rámci Európskej únie. Jemu ide v prvom rade o to, aby odblokoval tých 18 alebo 20 miliárd, ktoré Maďarsko má zablokované z eurofondov a predpokladám a predpokladá sa jasne a jednoznačne, že bude konštruktívny. To znamená, že kto tu zostáva ako ten kôl v plote? Tá vaša politika na všetky štyri svetové strany okolo Moskvy. Toto je to, kde sme sa my dostali. A zároveň, čo sme sa dozvedeli, čo nie je v tej správe a podľa mňa by malo byť, a to je tá kolaborácia, tá vlastizrada. A ja vám chcem pripomenúť, aj vám, pán minister, to je nepremlčateľné. Kolaborácia a vlastizrada nemá desať rokov premlčanie, ani pätnásť, ani ste si ju nezmenili v novele Trestného zákona. Ešte sa vás opýtam jednu otázku. Viete, kde je Péter Szijjártó? Dovolali ste sa mu? Lebo už niekoľko dní ho neni. Len, len sa tak nejak videlo (reakcia z pléna), nie, skartovať sa skartovávalo, ale nie, že vraj nejaké jeho lietadlo naposledy videli niekde nad Afrikou. A tak ma zaujímalo, že či aj vy, jak ste kvôli tomu otvárali v Tanzánii veľvyslanectvo, aby ste ho schovali niekde do nejakého bušu, keď to príde, na tú zmenu. Každopádne, každopádne áno, my vieme veľmi dobre, že to, čo sa robilo, že sa skartovávalo, skartovávalo sa a možno sa ešte skartováva, pretože boli podpísané rôzne zmluvy, rôzne dohody, o ktorých v Maďarsku po celú dobu nikto nevie a vie sa aj, že maďarský prezident to kontrasignoval. A preto aj sú tam tie požiadavky na to, aby okamžite odstúpil. Takže sú tam veci jasné, evidentné, dokázané, že prebiehala kolaborácia s Rusom. My sme tu mali pred nejakým časom výbor pre európske záležitosti, kde ste boli konfrontovaní a kde sa vás pýtali kolegovia a kolegyne, že prečo potrebujete týchto ľudí dostať z týchto sankčných zoznamov. Prečo to robíte? Hambálek. Hambálek. Akože reálne povedzte mi, že čo ste, prečo ste to chceli urobiť, doteraz to nevieme, my už to vieme, my to máme z tých záznamov, my to máme z tých odpočúvaní. Vy veľmi dobre viete, že také niečo sa môže zjaviť aj u vás, aj o vás. Úplne v pohode. Úplne v pohode, pretože tuto, čo tu máme, je, a vy sa, samozrejme, zavzdušňujete, vás vôbec nenaštval ten obsah, čo tam je, že sa tam reálne deje kolaborácia a že dokonca Slovensko je pucflek Maďarska, ktoré je pucflek Ruskej federácie. Že my sme ešte niečo proste menej. Že vy ste nás dostali do tejto polohy, že my v podstate cez Budapešť, cez Budapešť robíme túto kolaboračnú politiku, túto, túto kolaboračnú politiku s Ruskou federáciou. To je najväčšia hanba, aká tu je. Úprimne, mňa nenapadá, nenapadá ma iné historické prirovnanie ako druhá svetová vojna, Vojto Tuka a Tiso a Horthy. Toto bolo poslednýkrát, kedy Slovensko, a tam Tuka, sa vie, pracoval pre Horthyho, že aj za to odvisol. Tuto sme sa dostali. Toto je tá vaša politika. Ja si neviem predstaviť, si to uvedomujete, že my ideme tou istou cestou, že robíme to isté s Maďarmi, s Orbánovou vládou, ktorá je jasne a preukázateľne dokázané, že kolaborovala s Rusom? Máte tam vyjadrenia európskych predstaviteľov, máte tam vyjadrenia francúzskeho ministra zahraničných vecí, že ktorí to považujú za zradu Európy, zradu Európy. A vy tu máte správu, ktorá tu hovorí, že jak my všetko robíme, akí sme inkonštruktívni, jak tam proste všetko plníme, pritom keď sa tu bavíme vôbec o Clean Industrial Deal, klimatický Green Deal alebo tieto veci, vôbec, akože vy chodíte do tej Európskej únie s rôznymi akože kritikmi alebo teda kritikami, že toto sa vám nepáči, toto by sme zmenili, toto je zlé, ale vy nikdy neprídete s alternatívnym riešením, žiadnym alternatívnym riešením nikdy neprichádzate. A takže tu máme presne tú Ukrajinu, to už tu bolo aj spomenuté, kde vy hovoríte, že ako vy sa podieľate na pomoci Ukrajine. Vy robíte všetko preto, aby ste jej podlomili kolená, aby ste podlomili jej odolnosť a ochotu sa brániť ruskému agresorovi, pretože vy chcete toho ruského agresora mať tu. Vy o ňom snívate, vy chcete, aby tu bol, aby ste ho mali na hranici, aby vás čo najviac mohol podporovať. A takisto tu bola debata aj o Moldavsku. Je tam správa, v tej správe je aj Moldavsko. Detto. Akože nevyjadrujete sa vôbec, že tí Moldavci zvládli ten ruský vplyv. Zvládli, proste odolali mu. Vidíme, že dá sa mu odolávať. Dá sa mu odolávať. To aspoň dokazuje, že ste fakt na zlej strane dejín. A vy si to pomaličky a isto začínate uvedomovať, kam ste sa dostali, kam ste sa dostali a kam ste dostali Slovenskú republiku. Pretože to nie je len vaša hanba, to nie je len to, že vy ste sa zatiahli do tohto svinstva, ale vy ste nás všetkých, celé Slovensko, všetkých obyvateľov zatiahli do tohto svinstva, pretože všetci sa na nás takto budú pozerať, a zase tí Slováci a zase to Slovensko a zase takto kolaborujú. zase čakajú, ku komu sa pridať, kde to bude teraz lepšie, či k tým Rusom alebo kdekoľvek, my si počkáme a potom sa pridáme, ale budeme tam s tými Rusmi potajomky robiť svinstvá. A toto tu máme, toto nie sú, pán minister, to nie sú slovenské záujmy, o ktorých tu hovoríte, že vy tam hájite národné záujmy Slovenskej republiky. Vy hájite vaše osobné záujmy a záujmy Ruskej federácie, pretože Ruská federácia má záujem rozkladať Európsku úniu. Ruská federácia má záujem naozaj na tom, aby tu jednota nebola, aby bol vždy problém sa hýbať v tých rozhodovacích mechanizmoch, aby tam bol vždy niekto, kto to bude blokovať. Ruská federácia má záujem naďalej mať tú nohu vo dverách, mať tú ropu. A my normálne dnes zisťujeme, že my nie sme závislí na ruskej rope, my ju už nemáme vyše mesiaca, dámy a páni. Vy ste sami zrušili naftu na prídel, lebo začala prichádzať od niekadiaľ inakadiaľ. A to máme, to máme aj Hormuz uzavretý, to máme proste problémy, normálne že Ukrajina, všetko. To je zrada. To je zrada, že vy proste ste sa spoliehali na jednu rúru cez bojové územie. A to už je jedno, či ste proruskí alebo akí, ale nemôžem sa spoliehať, pre Boha živého, na jeden zdroj. ===== 104. Uzavretý, to máme proste problémy, normálne že Ukrajina, všetko. To je zrada. To je zrada, že vy proste ste sa spoliehali na jednu rúru cez bojové územie. A to už je jedno, či ste proruskí alebo akí, ale nemôžem sa spoliehať, pre Boha živého, na jeden zdroj energií cez bojové územie. Čiže, dámy a páni, vy hovoríte o Európskej únii ako o nejakom spolku, ktorý je vojnový alebo niečo podobné. A vy ste čo? Vy ste čo, podporujúci Ruskú federáciu? Vy podporujete vojnových štváčov, ale hovoríte o mieri. To mne pripomína naozaj jak tú súťaž krásy, kde všetky tie missky chodia a pýtajú sa ich, pýtajú sa ich, že čo, za čo ste? No za svetový mier. To sú také tie prázdne frázy. Vy chodíte a mikrofón svetový mier, svetový mier . Nič viac neviete ponúknuť a zrádzate Slovensko a to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:00] Peter Žiga Šesť faktických na vaše vystúpenie. Ešte, kolegovia, ktorí nepočuli, o sedemnástej nebudeme hlasovať, pretože nemáme o čom hlasovať. Najbližšie hlasovanie bude v utorok o jedenástej hodine. Pani poslankyňa Jurík s faktickou poznámkou. [17:00] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nemuseli ste im hovoriť, že už môžu odísť, však môžu tu sedieť cez deň, aj keď nie je hlasovanie, nie? Možno by sa niečo dozvedeli. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ja som, ja som nehovoril, že môžu odísť, ja hovorím, že nebude hlasovanie. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Tak ak doteraz nevedeli, no tak to je tiež. Juraj, ty si spomínal maďarské voľby a tú zdrvujúcu prehru Viktora Orbána a víťazstvo Pétera Magyara. A to je neskutočné, čo robí teraz momentálne táto vládna koalícia, lebo oni normálne po tom debakli, čo vyfasoval ich kamoš Orbán, tak začali hovoriť, že oni ho vlastne nikdy nepodporovali a že Péter Magyar je nový mladý Viktor Orbán, suverenista, nacionalista a že jeho politika je absolútne rovnaká ako politika Roberta Fica a že si budú dobre rozumieť. No tak ja vám prečítam jeden citát: „Počas mojej dlhej politickej kariéry som nikdy nestretol takého bojovníka, ako je Viktor Orbán. Želám mu, aby sa mu naplnili všetky politické ciele." Kto to povedal? Slovenský premiér Robert Fico, keď v kampani podporil Viktora Orbána, nie Pétera Magyara. On nehovoril o Péterovi Magyarovi, páni a dámy z koalície. A viete, kto ho ešte podporil? Okrem Putina a Trumpa napríklad Marine Le Pen z Francúzska, Nigel Farage, možno poznáte, Salvini z Talianska. No pozrite sa, vy sociálni demokrati, že v akej ste spoločnosti. Krajná pravica, nacionalisti, to sa nehanbíte? Ale ja skutočne obdivujem toto vaše strategické prebudenie, veď čo vám iné ostáva, ako začať hovoriť, že však pohoda, klídek, tabáček, nič sa nestalo. Všakže. [17:02] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková. [17:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Jasné, že im nevadí byť v spoločnosti krajnej pravice, však sa spojujú s ňou aj na Slovensku. A čo sa týka Pétera Szijjárta, údajne sa našiel, Juraj, že maďarský server Telex mu položil aj zopár otázok a okrem iného teda odmietol, že by maďarská zahraničná politika pod jeho vedením sa príliš priblížila Rusku, povedal: „Nie, nemyslím si.“ Tak človek, ktorý vynášal Rusom z rokovaní, vybavoval pre nich vyškrtnutie zo sankčných zoznamov, proste správal sa ako totálny ruský poskok, on si tak nemyslí, že sa príliš priblížil k Rusom počas svojho pôsobenia. Ale najsmutnejšie na celej tejto kauze, to, ktorá sa prevalila, je podľa mňa to, akú úlohu, akú rolu tam zohrávalo Slovensko. Že Slovensko ani nebolo tá priama spojka, že by proste sa dohadovalo priamo s Rusmi, ono slúžilo, Slovensko a slovenská vláda a jej predstavitelia slúžili iba ako handra maďarského poskoka Vladimíra Putina. A to je na tom najsmutnejšie. Mňa by aj zaujímalo, čo si o tom myslí pán minister, že či teda on keď počul tie slová o tom, keď sa používa Slovensko v týchto vyjednávaniach a v dohadovačkách, že či s tým súhlasil alebo nesúhlasil, alebo mu je to jedno, že akým spôsobom vlastne úplne dehonestujúco proste sa tu používalo meno Slovenska v týchto obludných vzťahoch s Ruskom. Veď to je úplne na hanbu. [17:04] Richard Raši Pán poslanec Stuška s faktickou. [17:04] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. No, pán kolega Krúpa, začnem asi tým, len stručne, že som presvedčený, že naša garnitúra nielen za ostatných dva a pol roka v týchto otázkach zahraničnej politiky a geopolitiky je naopak na tej správnej strane dejín, povedzme minimálne od roku 2008, prípadne 2014, ak berieme, ak berieme dianie na východnej strane Ukrajiny, ale to by bolo na seminár. Naopak vážim si, že opäť ste zopakovali, myslím, že už som to z vašich úst počul, že nemyslíme si, že otočka v maďarskej politike, najmä v tej zahraničnej, bude v tých kľúčových oblastiach, ktoré sa týkajú aj našich strategických záujmov a našich bilaterálnych vzťahov, otočkou o 180 stupňov. Toto môžem len podčiarknuť. Tých hlasov, ktoré na to upozorňujú prirodzene až po voľbách, začína neustále pribúdať. Myslím si, že v mnohých oblastiach tá eufória, ktorá evidentne aj z tejto rozpravy je evidentné, že, že pokračuje už koľko, už štvrtý alebo piaty deň po voľbách, bude ešte, ešte dlho bude tlieť, ale potom sa vytriezve a dúfajme, že sa dostaneme do racionálnej roviny. Povedal by som, ale ja viem, že sa spoliehame všetci, že už maďarskí občania majú naozaj úplne iné starosti, ako počúvať naše rozpravy k týmto správam a maďarská diplomacia, že tiež bude zmierlivá a nebude všetko zvýrazňovať tak ako naša opozícia, ale ja neviem, ako môžeme až tak dramaticky dehumanizovať a zosmiešňovať osobu dlhoročného napríklad šéfa maďarskej diplomacie. Ja tomu nerozumiem. Keby z našej strany, keby teraz prišlo k otočke diplomacie a neboli by sme spokojní s jej smerovaním v rámci bilaterálnych, neviem si predstaviť, že by sme dokázali používať v rámci vzťahov so susedom, s absolútne spriatelenou krajinou, s dobrými a kľúčovými vzťahmi pre naše záujmy taký slovník, ako používate vy v opozícii. Mňa to naozaj prekvapuje. Už som počul naozaj mnoho viet, teraz, pán Krúpa, vy ste povedali len niekoľko, len niekoľko z nich na adresu napríklad pána Szijjárta, takže prekvapuje nieko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:06] Richard Raši Pán poslanec Macák, nech sa páči. [17:06] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mňa z prejavu pána poslanca Krúpu v podstate zaujala tá posledná fáza jeho prejavu alebo teda rozpravy, kde s potešením prekvapivo deklaroval teda, že už mesiac nemáme ruskú ropu. A myslím si, že, pán Krúpa, bolo by dobré, keby ste si uvedomili, že ten nedostatok ruskej ropy dopadol na dopravcov, dopadol na všetkých vodičov, pretože sme museli platiť a platíme v podstate vyššie pohonné hmoty. Dopadol na podnikateľskú sféru. Dopadol na to, že vláda musela prijať rôzne opatrenia, síce nepopulárne, ale musela. Jednoducho to, že z východu nešla ropa cez ropovod Družba, bolo politické rozhodnutie, malo dôsledok, malo to ťažký dôsledok na hospodárstvo našej spoločnosti. Takže ma práve prekvapila tá vaša radosť z tejto udalosti. Nevynímajúc o tom, že pán Šimečka v čase volieb priamo asi deň alebo dva pred samotnými voľbami v Budapešti deklaroval, že Budapešť je plná ruských agentov. Tak teda to som veľmi prekvapený, že až toľko ruských agentov pomohlo súčasnej vládnej alebo teda strane vyhrať tak výrazne voľby. Takže troška to tak ako nekorešponduje s tým, čo rozprávate a ako to mierite, pretože aj v Rumunsku voľby na prezidenta tiež zmanipulovali ruskí agenti, nakoniec sa museli konať opakovane. Takže tiež, čo, z tohto môjho pohľadu teda vnímam takto. [17:08] Richard Raši Pán poslanec Pročko. [17:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou To, že našej vládnej garnitúre nevadia ruskí agenti, je normálne, pretože Fico naozaj potrebuje Putina na hybridnú vojnu. To, že nevadia ruskí agenti poslancom, ktorí prišli do sály hlasovať a, chvalabohu, aspoň chvíľočku budú pracovať, chvíľočku budú počúvať rozpravu, to je niečo neuveriteľné, škoda, že nie sú zábery, prišli sem. Ale ruskí agenti sú naozaj na Slovensku. Sú tu, o tom zahraničné tajné služby veľmi informujú a zahraničné tajné služby nechcú spolupracovať s našou tajnou službou, pretože vedia, kto ju vedie, syn obžalovaného človeka. Je to strašné. My vieme, že sú to Rusi. A chvála Pánu Bohu, že v tom Maďarsku Rusi, ktorí naozaj tvrdo išli, veď mali spáchať atentát na Orbána, že im to tam nevyšlo. Ale, milí občania, vďaka vám, vďaka ľuďom v Maďarsku to nevyšlo. A ja verím, že tak, ako sú tu ruskí agenti, ako tu robia zlobu, ako tu robia hybridné vojny, ako tu robia svinstvo odporné a nevadí to poslancom koalície, tak vám to vadí, vám, Slovákom, ktorí o tom viete a urobíte to, čo sa urobilo v Maďarsku. Pošlete preč zlobu, pošlete preč kšeftárov, ktorí vedia o týchto tajných agentoch, že tu sú. Ale im to nevadí. Ja myslím, že bude najbližšie tajná správa, teda výročná správa o našej spolupráci s ruskými agentami a pán Blanár tam určite zahrnie aj tých, ktorí mali na Slovensku spôsobiť prevrat, ale prevrat sa potom nekonal. Je mi ľúto, že naozaj poslanci, ktorí majú chrániť slovenské záujmy, tak chránia ruské záujmy. [17:10] Richard Raši Pán poslanec Krúpa. [17:10] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja chápem, že vy sa snažíte v tej mizérii, do ktorej ste sa dostali, hľadať aj také tie záchytné momenty v nejakých prejavoch Pétera Magyara, čo vám akože má nejakým spôsobom dávať tú argumentáciu, že neboli ste úplne mimo, no ste úplne mimo. Prvá návšteva bude do Poľska. Vy ste mali aké vzťahy s Poliakmi, aké máte doteraz? Považujú, považujú vás za ruských kolaborantov. Však Donald Tusk to povedal jasne, že všetko to, čo ide s Rusom, čo kolaboruje s Rusom v Európe, toho sa treba zbaviť a toho treba vyčistiť. Takže vidíme, že tam tá otočka bude a bude to, bude to značné. Jednoducho nebude sa s vami už koordinovať, nebude s vami už spolupracovať tak, ako spolupracoval v minulosti. Jednoducho zostali ste sami v tej proruskej politike v Európskej únii, úplne sami. Ale otázka je teraz, ako z toho budete vedieť vykľučkovať. Ja si myslím, že už nijak, že vy ste jednoducho sa v tom zasekli, nemáte na to podľa mňa ani tú kapacitu, aby ste vedeli, ako sa z toho dostať, pretože ste si nastavili tak aj svojho vlastného voliča. A budete nás uvrhávať stále hlbšie a hlbšie do priepasti. A vy tu hovoríte napríklad o nejakej kríze Európskej únie. Tak by ste mali asi vedieť, že tá kríza Európskej únie je taká, že tam chce napríklad vstúpiť Nórsko alebo Island, Veľká Británia robí všetko preto, aby čo najužšie spolupracovala s Európskou úniou, ale vy hovoríte, že sa rozpadne. Tu máme geopolitického stratéga pána Gašpara, ktorý tu tvrdí, že sa rozpadne, a vaši predstavitelia, ste na smiech, ste na smiech. To jediní vy tu toto tvrdíte. Všetci zatiaľ, čo sa dávajú, zomkýňajú sa, dávajú sa dokopy, chápu, že tá hrozba tu je, tak vy hľadáte pochopenie u Vladimíra Putina, a preto aj ide tam na nejaké porady aj Robert Fico, lebo nevie, čo má robiť. Už nevie, čo má robiť. [17:12] Richard Raši V rozprave vystúpi pán poslanec Dubovický. Ste tu? Nech sa páči. [17:12] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, pôvodne som ani nemal v pláne vystúpiť k tomuto bodu, ale vzhľadom na to, že je tu taká výborná príležitosť povedať, čo si myslím o povedzme politike súčasnej vlády, o zahraničnej politike súčasnej vlády na všetky štyri svetové strany. Pán minister, ak raz skončí táto vláda, verím tomu, že to bude skôr, ako si myslíme, ja si zapamätám len jedno od vás – sú to, je to kolaborácia s nepriateľom, sú to hybridné operácie a je to ekonomická vlastizrada, ktorú robíte na Slovenskej republike. A teraz to trošku rozoberiem, pán minister. Vy ste mali byť garantom toho, aby Slovenská republika, aby občania a občianky Slovenskej republiky sa cítili v našom štáte bezpečne. Čo ste urobili, pán minister, odvtedy? Polarizujete ďalej spoločnosť. Vaše, dovoľte mi to takto povedať, extrémne postoje, útočenie na súčasnú opozíciu, či je to Progresívne Slovensko, alebo je to strana SaS a ďalšie, vytvárajú naratív o tom, že my sme tí nepriatelia tohto štátu. Ale, pán minister, my nechodíme do Ruska, my sa nestretávame s ruskými predstaviteľmi, my im nezdieľame informácie, naši europoslanci nechodia do Ruska, nestretávajú sa tam s tajnými službami. Pán minister, ste to práve vy a sú to vaši poslanci Európskeho parlamentu za SMER, kde vytvárate neistotu a strach v spoločnosti. Zdieľate naratívy o Ukrajine, že Ukrajina ===== 118. Ste to práve vy a sú to vaši poslanci Európskeho parlamentu za SMER, kde vytvárate neistotu a strach v spoločnosti. Zdieľate naratívy o Ukrajine, že Ukrajina je ten agresor tohto všetkého, ale história a aj fakty ukazujú, že práve, ak si pamätáte, v 2014 boli to práve tie neoznačené vrtuľníky, ktoré prišli na Krym, vtedy Vladimír Putin tvrdil, že nie, to nie sú naše a že až niekoľko týždňov na to sa priznal, áno, museli sme tam prísť. A vtedy, keď si pamätáte, keď vypukol ten útok na celom fronte pozdĺž Ukrajiny, ešte pár dní predtým práve Robert Fico zdieľal tú informáciu, že sa tam nič nedeje, Rusko neplánuje zaútočiť na Ukrajinu. A potom, keď sa to udialo, mesiac nebolo o vás počuť že nič. Nič. Zdieľate informácie o lacnom ruskom plyne. Nebyť možnože v súčasnosti tejto krízy, ktorá je momentálne v Iráne, dovolím si povedať, že Slovenská republika zvládla v súčasnosti situáciu aj bez ruského plynu. A skúste ma presvedčiť, že nie. Takže aby sme si povedali, čo sa týka tej kolaborácie, čo si myslím ďalej, polarizácie, hybridných operácií. Hybridné operácie v Slovenskej republike sú, asi by som povedal, po Maďarsku asi na najvyššej úrovni. Práve Maďarsko by vám malo ukázať, ako ešte stále ich tá vláda, ktorá tam je, pracovala s ruskými agentmi, s ruskými špiónmi, ako aj minister zahraničných vecí, však ono je to už aj verejná informácia, zdieľal informácie s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie. A ja sa vás chcem, pán minister, opýtať, či ste takéto informácie zdieľali aj vy, ktoré boli utajené, ktoré žiadal aj minister Lavrov od ruského naprotivku. Čo ma mrzí ešte viac v rámci tých hybridných operácií, že neviete nijakým spôsobom silno odsúdiť útoky, hybridné útoky na našich spojencov v rámci celej aliancie, či to bolo Poľsko nedávno, to boli tie drony, či to je Estónsko, Litva, kde sa (reakcia z pléna) napríklad, áno, kde sa pravidelne ruské štátne médiá a tá propaganda tam vyhráža štátom Európskej únie, že sú všetci, že sme všetci nepriatelia Ruska. Takže by som sa vás chcel spýtať, čo ste vy ako minister urobili, aby takéto informácie, takéto dezinformácie neexistovali tu, aby sa nezdieľali medzi obyvateľmi, lebo ide o zavádzanie a klamstvá? To, ako som spomenul, že práve poslanci Európskeho parlamentu boli v Rusku, ako minister, pardon, ako minister zahraničia v Maďarsku zdieľali tie informácie s tou ruskou stranou, ja, pán minister, považujem za kolaboráciu. Nehnevajte sa na mňa, ale je to kolaborácia s nepriateľom. Za posledné mesiace a roky, a to je len presná ukážka toho, akým spôsobom prejsť z demokracie do autokracie, je to, čo robíte. A to som hovoril už aj tu pred niekoľkými mesiacmi, že oslabujete inštitúcie, oslabujete právny štát, oslabujete občianske spoločnosti. Čo ste urobili, je to Trestný zákon, zrušenie ďalších organizácií, ktoré by pomohli nejakým spôsobom bojovať s korupciou, vy všetko obmedzujete. Ešte obmedzujete aj opozíciu v rozprave, však od 15. mája budeme mať zmenu aj tuná v parlamente, v Národnej rade. A čo je najhoršie, čo je najhoršie, že povoľujete alebo dovoľujete činnosti ruských proxy aktérov. Vy ako minister zahraničia by ste práve mali bojovať proti takýmto združeniam. Je to napríklad združenie Brat za brata, kde bolo aj dokázané, že práve toto združenie je napojené na ruské veľvyslanectvo v Slovenskej republike. Takže vy ako minister zahraničia ste neurobili pre to nič, aby ste ochránili nás, občanov Slovenskej republiky. A dovoľte mi, pán minister, povedať, lebo aj vaša správa rozpráva o tom, že ako silno sa snažíme, aby to Slovensko prosperovalo, no len napríklad dnes vyšla správa z Medzinárodného menového fondu, kde reevidoval rast ekonomiky Slovenskej republiky z 1,6 na 0,6 %. Vy normálne akože likvidujete ekonomiku Slovenskej republike. A ste v tom majstri. Však mi povedzte, že len za posledné dni, nieže týždne alebo mesiace, za posledné dni ohlásilo niekoľko veľkých firiem, že tisíce ľudí na Slovensku prídu o prácu. No, čo vy s tým, a čo chcete s tým robiť, pán minister? Na Slovensko neprichádzajú žiadni noví veľkí investori. A teraz budem trošku chváliť aj predošlú vládu, ale nebyť Volva, že ide do Košíc, tak vy ste tu nedoniesli nič. Nič. Jednu firmu mi povedzte veľkú. Takže ja mám za to, že súčasná vláda robí ekonomickú vlastizradu a perfektným príkladom toho je, a to si kľudne môžete pozrieť, milá vládna koalícia, že všetky štatistiky hodnotenia sú také, že 15 alebo 16 rokov vlády SMER-u urobili to, že sme ekonomicky jedna z najslabších krajín v Európskej únii. My sme na chvoste. A ja budem stále dookola opakovať, že práve Poľsko ešte pred 15-20 rokmi sa chodilo na Slovensko pozerať, ako výborne spravujeme túto krajinu. Ale dovtedy, kým sa chopil k moci Robert Fico a strana SMER. A vtedy to všetko išlo dole vodou. Vy ste nepriniesli žiadnu reformu za posledné roky. Vy nemáte ani odvahu urobiť žiadnu reformu. Takže nehnevajte sa na mňa, na záver, keď vaša vláda skončí, ja si budem pamätať tri veci, ktoré vstúpia do dejín: to je ekonomická vlastizrada, kolaborácia a že dovoľujete hybridné operácie na Slovensku. Ďakujem. [17:22] Richard Raši Pani poslankyňa Jurík. [17:22] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcela v prvom rade poprosiť pána ministra, lebo vidím, že si robil poznámky aj počas vystúpenia kolegu Dubovického, aj počas môjho, aby ste potom vystúpili v rozprave a nie v záverečnom slove, aby sme sa mohli ešte k tomu vyjadriť, aby sme mohli reagovať, lebo verím, že vám ide o vecnú diskusiu, pretože takú mávame aj na výbore, a to nehovorím absolútne ironicky, ale úprimne, pretože keď pán minister príde, tak áno, odpovedá na otázky a ešte aj doplňujúce otázky. Takže verím, že tu to bude rovnako. V tých nahrávkach, ktoré si, kolega Dubovický, spomínal, medzi ministrom zahraničných vecí Maďarska a Ruska sa spomínalo aj Slovensko. A skutočne nie v pozitívnom svetle, pretože ja som po ich vypočutí mala pocit, akoby nás mali za nejakých pomocníčkov alebo prisluhovačov a v našom mene sľuboval maďarský minister zahraničných vecí pomoc ruským oligarchom. Tak ja by som skutočne očakávala ostrú reakciu slovenskej diplomacie na niečo také a nie spochybňovanie tých nahrávok alebo to, že odkiaľ sú ich pôvodu, to vôbec nie je dôležité, dôležitý je ten obsah. A skutočne od suverénnej vlády, ktorá háji svoje záujmy, by som si myslela, že príde minimálne odsúdenie a popretie niečoho takého, že toto sa nemohlo diať, lebo my sme to nikdy neurobili. Naši spojenci označili to vynášanie Szijjárta Lavrovovi za zradu. Môže toto aj náš minister zahraničných vecí povedať, že to je zrada? Zrada aj na slovenských záujmoch? Ja by som vás o to, pán minister, poprosila. Ďakujem. [17:23] Richard Raši Pán poslanec Krúpa s faktickou. [17:24] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolega Dubovický, úplne presne ste to zakončil. Kolaborácia, ekonomická zrada a samozrejme hybridné operácie Ruskej federácie, ktorým napomáha vlastne táto verchuška, ktorá tu je teraz pri moci. A tá ekonomická vlastizrada je v podstate spojená s tým, že to, ako sa tu funguje alebo nefunguje, aký tu je právny štát, aká tu je politická situácia, má efekt na ekonomickú situáciu a na jej vývoj. Dokazujú to štatistiky, sme na chvoste Európskej únie, jednoducho prepadávame sa a, áno, je to holý fakt, to nehovoríme my, to hovorí proste asociácia zamestnávateľov a podobní, že tu máme nula investícií, nula. Nula. Toto sa vám podarilo, nula. Naozaj pretože viaceré dôvody, jeden z nich je aj, samozrejme, politická situácia a to, že aká je politická predvídateľnosť v danej krajine. Keď sem dáte nejakú investíciu, ja neviem, 100 miliónov, 500 miliónov, miliardu, akú máte návratnosť o päť, o desať rokov? Akú budete mať návratnosť z krajiny, ktorá spochybňuje svoje členstvo v Európskej únii, ktorá hovorí o tom, že by mala skapať, ktorá zanedbáva svoju bezpečnosť a svoju obranyschopnosť? Ako môžete očakávať, že tam príde investor, že tu je právny štát, kde je tu nízka vymožiteľnosť práva, že to proste potvrdzuje Európska komisia a tak ďalej? Ale toto všetko tam v tej správe ako keby nebolo, ako keby sme boli normálni že v krajine, v ktorej všetko funguje. A samozrejme veľmi dobre, a k tomu sa treba vracať a budeme sa k tomu pravidelne vracať, k tej kolaborácii s Ruskou federáciou cez Maďarsko, a ja vás chcem vyzvať, pán minister, my zvolávame aj zahraničný výbor ako opozícia, kde si vás pozývame, kde by sme sa o tom chceli s vami intenzívne porozprávať. Pozývame tam aj maďarského veľvyslanca, aby sme si o tom mohli porozprávať. Tak boli by sme radi, keby ste bol taký chlap a prišiel tam a s nami sa o tom podiskutoval. Dúfam, že opozícia, teda koalícia nebude mať zas strach. [17:26] Richard Raši Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [17:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Rišo, som rada, že si aj pomenoval tú ekonomickú situáciu, do ktorej nás dostávajú Ficove vlády, a že teda naozaj sa ocitáme na dne, ešte si bol taký celkom diplomatický, ale spomínal si aj to, že v mnohých, v podstate skoro všetkých rebríčkoch sa ocitáme niekde na posledných miestach, čo sa týka prosperity, životnej úrovne a vlastne čohokoľvek, na čo pozriete, odvrátiteľnosť úmrtí, proste čokoľvek. A ja už niekedy sa aj zamýšľam nad tým, že či vo vláde nemajú taký challenge, že my sa musíme dostať na úplne posledné miesto vo všetkých rebríčkoch a potom tá misia bude dokonaná, lebo niekedy to tak naozaj vyzerá. [17:26] Richard Raši Pán poslanec Lešo, nech sa páči. [17:26] Boleslav Lešo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Viete, pán poslanec, my tam žijeme v tom regióne a viem, koľko mladých ľudí, koľko Ukrajincov tam s nami funguje, s nami žije každý deň. Chcem vám povedať, že toľko, koľko my sme pomohli ako Slovenská republika Ukrajine a Ukrajincom, je, málokto to urobil. A pomáhame doteraz. Viete, boli teraz nedávno sviatky, prehrmelo tam možno 200-tisíc, možno 300-tisíc ľudí sa vracali naspäť v tichosti, nikto z nás sa tam neozýval, znášali sme to s obrovskou dávkou pokory a tolerancie. Pomáhame ďalej. Je kopec ľudí, ktorí tu bývajú, žijú medzi nami, pomáhame ďalej. Viete, a celá Európa také tie, že vlastizrada, útoky. Viete, to musí skončiť tiež, pretože celá Európa je v kríze a celý svet sa niekde kvôli tomu, kvôli tej rope a Hormuzskému prelivu. Toto naozaj, toto nie je len o Slovensku, toto je o celom svete. Prečo chce Trump obsadiť ostrov, aby opravil Nord Stream 2, pretože má záujem o ruskú ropu. Tu bolo, 60 rokov sme mali dodávky ropy, či sme vstúpili do Európskej únie, či sme vstúpili do NATO, stále tie dodávky boli pravidelné a za možno najnižšie ceny na trhu. Takže ja viem, my poznáme Ukrajincov, žijeme s nimi tam, fungujeme, ale niekde musí byť aj niekde aj hranica. Nielen dať, ale aj niečo, niečo (reakcia z pléna) vrátiť, presne tak. Takže ja si myslím, že tie ceny, tie ceny sa upravia po čase a naspäť, viete, za tú dobrotu našu bolo stop bratstvu a stop priateľstvu. Takže ďakujem veľmi pekne za slovo. [17:28] Richard Raši Pán poslanec Pročko. [17:28] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou V tej správe sa píše, že Slovenská republika v roku 2025 promptne reagovala na zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne Blízkeho východu. Mne tam strašne chýba, aby tam napísali, že, viete, my jeden deň milujeme toho Trumpa a druhý deň toho Trumpa nenávidíme a naša politika ohľadne Donalda Trumpa je raz taká a raz onaká. Chlapci, vy sa musíte tam zosúladiť. Jeden deň ste radi, keď vyhrá Trump voľby, a druhý deň nadávate, že napadne Irán. Jeden deň rozprávate, že Trump je velikán a Spojené štáty sú super a ten váš boľševik Blaha naňho nadáva, tak ako ja si myslím, že by ste mali mať jednotnú jednotnú líniu v tomto. Veď jednoducho vy ste ===== 128. Dávate, že napadne Irán. Jeden deň rozprávate, že Trump je velikán a Spojené štáty sú super a ten váš boľševik Blaha naňho nadáva. Tak ako ja si myslím, že by ste mali jednotnú jednotnú líniu v tomto. Veď jednoducho vy ste strana, ktorá má zásadné zásady, tak ich neporušujte. Lenže viete, čo ste vy? Vy jeden deň rozprávate o tom, ako Donald Trump likviduje demokraciu, ako likviduje slobodu a druhý deň, keď vám to vyhovuje, tak si urobíte fotku, a keď som videl fotku Blanár, Kaliňák a ďalšie, jak pri americkom prezidentovi dobre že mu nebozkávali topánky, musíte si zosúladiť, chlapci, toto. Buď budete proruskí alebo proamerickí, ale vy ste jeden deň proruskí a druhý deň ste proamerickí, tak, ako to vyhovuje. Ale smutné je na tom to, že robíte presne to, čo chcú vaši voliči. Vy robíte populistickú politiku. Vy nerobíte naozaj takú tú zahraničnú politiku, ktorá je na obhájenie záujmov Európskej únie a Slovenska. Nie, vy robíte populistickú politiku podľa toho, čo chcú vaši voliči. [17:30] Richard Raši Pani poslankyňa Kleinert. [17:30] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Richard, že si poukázal na rôzne veci a myslím si, že by bolo dobré, keby naši koaliční kolegovia aj vedeli, že mýtus o tom, ako my pomáhame Ukrajincom a oni nám nie, už dávno padol a sú na to úplne jednoduché čísla. Najnovšie čísla hovoria, že Ukrajinci na odvodoch a daniach Slovensku dali dvakrát, viac ako dvakrát viacej, ako my sme použili na ich pomoc. Takže sa tu máme upokojiť a pozrieť si dáta a zistiť, že je výhodné mať tu aj našich ukrajinských spoluobčanov a samozrejme je veľmi ľudské a prirodzené, že im pomáhame po vojne, ale v tejto chvíli pomáhajú oni našej ekonomike a to je presne to, čo táto koalícia robiť nevie. Takže stačí sa pozrieť na dáta. Ale ja nerozumiem jednej veci, že Rusko povedalo, že Slovensko je ich nepriateľ. A keď povie Rusko, že Slovensko je ich nepriateľ, tak premiér tej krajiny šúcha labkami a príde do Ruska. Akože veď základná logika hovorí, že tak asi sa s týmto, s tou krajinou a s Putinom proste ani my nemôžeme kamarátiť, prepánajána. Rusko nás zaradilo medzi nepriateľské krajiny, Rusko bombarduje Ukrajinu. Keď sa posunie ďalej v tej Ukrajine, kam príde? Na slovenskú hranicu. Kam potom pôjde ďalej? Do Slovenska. Na Slovensko. Tam sa, tu sa potom akože budú Rusi ukladať. Veď už máme aj skúsenosti zo ´68. Čiže, Richard, ja skutočne nerozumiem, prečo naši koaliční kolegovia a kolegyne nepoužívajú základnú logiku a poučenie sa z dejín. Ale to poučenie sa z dejín sme videli aj včera, keď tu preložili to, predložili to čudné uznesenie o obchode na korze a neuvedomujúc si súčasnú situáciu. Je to naozaj smutné, ale ja si myslím, že my im to musíme dookola opakovať. Ukrajinci k nám na Slovensko priniesli ekonomicky viacej, ako my sme im v pomoci dali. Ďakujem. [17:32] Richard Raši Pán poslanec Dubovický. [17:32] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Už len v skratke budem reagovať. Ja súhlasím, čo povedala Dana, že my sme práve teraz tí príjemcovia toho, však čo sa týka tých odvodov, daní alebo z iných fondov z Európskej únie, ktoré sme dostali práve pre tých utečencov, ale my si predstavme túto istú situáciu v ´38., kedy Nemci chceli časť územia Československa. Ako to dopadlo? No ako to presne dopadlo? Presne to dopadlo takto, ako to teraz vyzerá medzi Ruskom a Ukrajinou. Vy chcete mier, všetci chceme mier, a to si povedzme tu úprimne, ale vy ho chcete za túto cenu, že Ukrajina sa má vzdať časti svojho územia, tak ako sa vzdalo Československo v ´38. A toto je absolútne neprijateľné. Viete, ja vám môžem iba toľko povedať tu, že práve Progresívne Slovensko bude vždy proeurópske a vždy sa postavíme na tú stranu slabších a vždy sa postavíme na tú stranu, kde je jednota. Ďakujem. [17:34] Richard Raši Pán poslanec Dej, prihlásený do rozpravy ústne. [17:34] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, pán minister, som si vybral také štyri body z tejto výročnej správy, ktoré mňa osobne teda najviac zaujali. Samozrejme, však bolo tam toho mnoho, obsahovalo to takmer 80 strán, takže kolegyňa Jurík nám ukázala, akým spôsobom je dobré konfrontovať túto koalíciu s ich vlastnými výrokmi a s tým, ako sa chovajú a čo do tej výročnej správy napísali. A ja teda prejdem rovno k veci. Zaujala ma prvá vec. Slovenská republika na pôde Európskej únie presadzovala podporu multilateralizmu. Multilateralizmus znamená inými slovami spoluprácu dvoch, troch alebo viacerých krajín so spoločným cieľom, či už je to nejaká hospodársko-ekonomické ciele, mier a podobne. No nie je to tak dávno, čo predseda vlády Robert Fico hovoril na Slavíne o tom, ako spochybňoval naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a hovoril o tom, že by Slovensko malo uvažovať aj o inej ceste. Rovnako tak tam teda spomenul ten ´38. rok. Okej, ja teda úplne neviem, prečo nespomenul aj ´68. rok, ja mám za to, že keď hovoril o tej inej ceste, tak asi myslel tú svoju do Moskvy, ináč si to neviem vysvetliť, o akej inej ceste hovoril. Takže presadzovanie a podporovať ten multilateralizmus na pôde Európskej únie, keď nie na Slavíne, chcel som takýmto spôsobom ilustrovať to, čo do tej správy píšete a čo naozaj ľuďom, voličom a občanom tejto krajiny hovoríte. Tá druhá vec je, ktorá bola v tej výročnej správe, že Slovenská republika pôsobila nezávisle a presadzovala suverénne pozície v prospech občanov Slovenska. No, bolo to tu spomínané, nechcem sa tomu veľmi dlho venovať, ale teda v tom rozhovore medzi maďarským ministrom Szijjártóm a ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Lavrovom sa nejakým spôsobom spomínalo aj to Slovensko, že aj Slovensko by teda malo blokovať sankcie proti Rusku. Ja neviem, akým spôsobom teda Slovensku a záujmom našej krajiny pomôže to, že my budeme blokovať sankcie Rusku. Chápem, že to môže pomôcť Rusku, ale teda nie úplne viem, a preto by ste mohli, aj keď budete mať na to čas a priestor, nám vysvetliť, ako toto by mohlo pomôcť Slovensku. Ja mám pocit, že sa tam o Slovensku hovorilo ako o takej, zásade z ruskej strany, o takej podradnej krajine. Ja si spomínam, keď premiér Fico v tej Moskve bol a sa tam bavil s tým Putinom, tak v podstate ten Putin vyzeral doslova znudený a unavený, pokiaľ teda pán premiér nezačal hovoriť o nejakej soche Koneva, kde ten Putin teda spozornil a zrazu už teda záujem mal, ale ja mám pocit, že nás ani v tom Rusku neberú nejakým spôsobom za suverénnu krajinu, ale berú nás za niekoho, kto tam teda príde klopať na dvere, len aby mohol robiť zle doma v Európskej únii, čo, samozrejme, Ruskej federácii vyhovuje. No tá tretia vec je, ktorá sa píše v tej výročnej správe, že Slovensko podporuje integračné ambície Kyjeva do európskych štruktúr, keďže mierová, demokratická, nezávislá Ukrajina je strategickým záujmom Slovenska. Teda neviem, prečo do dnešného dňa teda nakupujeme či už ropu alebo plyn od Rusov, zaťaľ čo väčšina krajín Európskej únie sa dokázala diverzifikovať. Okrem toho sa tu vyhrážame, tiež to tu bolo spomenuté, blokovaním 90-miliardovej pomoci pre Ukrajinu. Neviem teda, či to nakoniec budete blokovať, keďže už v tej Európskej únii ste ostali sami, našťastie po tých voľbách v Maďarsku. No a mňa by to zaujímalo, ako teda pomôže integrovať, alebo teda tie snahy integrovať sa Ukrajiny do Európskej únie to, že vy budete blokovať pomoc Ukrajine, lebo ja si myslím, že keď tá Ukrajina bude suverénna, bude sama rozhodovať o svojej budúcnosti a nebudú im to určovať Rusi, tak práve takým spôsobom viete najlepšie tú Ukrajinu začleniť do štruktúr, dajme tomu aj teda tých európskych štruktúr. Ten štvrtý bod je: Slovensko navyše aktívne prispelo k rozvoju transatlantických vzťahov prostredníctvom bilaterálnych aktivít. Mňa napadla jedna aktivita, nie je to tak dávno, myslím, že to bolo začiatkom tohto roka, myslím, že ste na tom stretnutí boli aj vy, nebolo to v Bielom dome, nebolo to vo Washingtone, bolo to niekde na Floride v nejakom osobnom sídle Donalda Trumpa, po ktorom teda ja úplne neviem, čo je to výsledkom, do dnešného dňa úplne nevieme, o čom ste sa tam bavili a na tých fotkách ste vyzerali celkom vystrašene, takže možno by bolo aj dobré, keby ste nám to povedali. No a ja by som očakával ohľadom tých bilaterálnych aktivít a vzťahov, ktoré ste chceli prehlbovať, že tam budete hájiť záujmy Slovenska. Napríklad záujem Slovenska je to, aby Spojené štáty nenapadli to Grónsko, čo sa teda našťastie nestalo, ja verím tomu, že to ani nestane. Alebo napríklad, aby ste povedali Trumpovi, aby teda nezavádzal clá na krajiny Európskej únie, pretože to nie je v našom záujme. Veď tie clá by poškodili Európsku úniu, poškodili by ekonomiku a hospodárstvo Slovenskej republiky. Verím tomu, že ste mu to tam teda deklarovali. Nevieme teda, čo bolo výsledkom, o čom ste sa tam bavili, ale vieme minimálne to, že ste hovorili, že Európa je v hlbokej kríze, už viackrát toto bolo spomenuté, že ak je niečo v kríze, tak podľa mňa je to možno vaša koalícia. No a ja chcem iba to povedať, chcem už končiť, buď do tej výročnej správy píšte to, čo aj naozaj hovoríte, a to, čo si naozaj myslíte, alebo naopak, prosím teda, to, čo už ste tam napísali, tak sa podľa toho aj správajte. Samozrejme, vám odporúčam tú druhú možnosť. A chcem vám iba povedať, pán minister zahraničných vecí, že to, čo vy robíte, nie je suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany, ale je to suterénna zahraničná politika s dvojakou tvárou, v ktorej ste sa podľa mňa už aj vy sami v rámci koalície stratili. Ďakujem veľmi pekne. [17:40] Richard Raši Pán poslanec Stuška, nech sa páči, s faktickou. [17:40] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No, na margo pána kolegu Deja skúsim pár poznámok. Prvú adresujem paradoxne tak voči ministrovi zahraničných vecí, tu prísediacom, predkladateľovi tejto výročnej správy. Pán minister, 20 minút rozmýšľam, že ako sa musíš ty cítiť pri tejto dva a pol hodinovej rozprave, že to sú také iné svety pravdepodobne, ale samozrejme je to absolútna povinnosť, sme parlamentnou demokraciou a bez ohľadu na obsah a hodnotu a odbornosť diskusie o všetkých oblastiach, ktoré si načrtol vlastne v tých jednotlivých kapitolách relatívne stručne v porovnaní s rozsahom tej správy, tak počúvame a snažíme sa trochu niekedy aj diskutovať teda o tom, čo je ponúkané v týchto rozmeroch. Ja som predsa, podobne možno ako pani kolegyňa Kleinert, vy ste spomenuli včera napríklad ten príklad toho pokusu o nejaké spoločné uznesenie k tomu výročiu získania toho medzinárodného ocenenia Oscara Obchod na korze. Bola tam možno taká naivná predstava, že dnes tiež pri tejto správe budeme trochu hovoriť o tých kľúčových problémoch Európskej únie, o ktorých sa inak hovorí všade, nielen v salónoch členských krajín a samotných európskych inštitúciách – konkurencieschopnosť, všetky chyby, ktoré urobilo európske spoločenstvo. Áno, sme ho súčasťou, čiže do veľkej miery sme boli súčasťou, niekedy nechcenou, tých chýb, ale už do veľkej miery aj tá diskusia v jednotlivých členských krajinách, najmä na Západe, ale aj v samotných európskych inštitúciách, nadobúda prvky nejakej sebareflexie. Tu sme ešte evidentne do toho nedozreli, takže tieto naratívy, ktoré počúvame, a česť malým výnimkám, posledných dva a pol hodiny nás naozaj v oblasti zahraničnej politiky a sledovania strategických záujmov Slovenska nikam, nikam nedovedú a no... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:42] Richard Raši Pán poslanec Pročko. [17:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, pán Dej, my reagujeme na tú správu, ktorá je naozaj totálna, ale totálna populistická fraška, ako to, čo tam popísali, nemá so skutočnosťou nič spoločné, pretože to, čo je tam písané, Robert Fico vo svojich prejavoch úplne inak prezentuje. Ja pána Stušku považujem za veľmi super človeka, som rád, že reaguje, takže keď reagoval teraz na pani Kleinert a nie na vás, tak mi to vôbec nevadí, pretože aspoň reaguje, fantázia. Takže to je super. ) Ale vy ste sa spýtali, že prečo nakupujeme stále ropu a plyn od Rusov. No to sú kšefty. To sú kšefty. Viete, čo povedal Babiš? Viete? No že Fico vlastní, je spoločníkom pri rôznych kšeftoch s plynom a s ropou. Sám Babiš to povedal, takže je to celé o kšeftoch. To nie je o tom, že máme zahraničnú politiku, ktorú my presadzujeme. Nie, celé Slovensko riadi Robo Fico. Robo Fico je človek, ktorý potrebuje vedieť o všetkom. Vy si myslíte, že tí ministri si urobia niečo, čo si môžu dovoliť sami? Nie. Všetko referujú Ficovi. Všetko. Ferenčák povedal, že Fica drží na šnúrke od gatí Huliak a je to pravda. Je to pravda. A v zahraničnej politike v tejto správe, no jednoducho reagujeme na to, že tam sú popísané veci, ktoré so skutočnosťou ale nemajú nič spoločné. [17:44] Richard Raši Pán poslanec Macášek. [17:44] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja to tak vnímam, že hľadáte akékoľvek spôsoby, aby ste dehonestovali správu, ktorá je predložená, a hľadali akékoľvek dôvody na to, aby ste túto správu, a teda zahraničnú politiku, nejakým spôsobom očiernili. Mňa veľmi zaujala tá myšlienka, ktorú ste povedal, pán poslanec Dej, že aby sme nechali Ukrajinu, nech sa rozhoduje sama. Neviem, či my zasahujeme do rozhodovania a samostatnosti Ukrajiny. ===== 140. ... nejakým spôsobom očiernili. Mňa veľmi zaujala tá myšlienka, ktorú ste povedal, pán poslanec Dej, že aby sme nechali Ukrajinu, nech sa rozhoduje sama. Neviem, či my zasahujeme do rozhodovania a samostatnosti Ukrajiny, ale skôr sa mi tak zdá, že Ukrajinu riadi niekto úplne iný a ona sama vôbec nie. Rovnako som bol prekvapený, že neviete, čo bolo výsledkom návštevy delegácie Slovenskej republiky v Amerike u pána prezidenta Trumpa. Všetky médiá o tom písali a každému musí byť jasné, že je to strategické rozhodnutie o výstavbe novej jadrovej elektrárne, ktorá bude mať priamy dopad na cenu energií na Slovensku. To nie je otázka jedného volebného obdobia, to nie je otázka jedného roka a to nie je ani otázka tohto zasadnutia alebo týchto prázdnych rečí, to je otázka budúcnosti Slovenska. A ďalšia vec, ktorou som prekvapený, štyri svetové strany. Pán Dej, ja vám poviem taký možno naivný, ale predsa len príklad. Predstavte si, že v mieste vášho bydliska budú štyri obchodné domy: sever, juh, východ, západ. Dva z nich, sever a juh, budú zbombardované, západ bude zatvorený a vy nebudete mať inú možnosť, len ísť do toho jedného štvrtého. A pokiaľ do toho štvrtého, do toho obchodu ste nikdy nechodili alebo budete s ním mať veľmi zlé vzťahy, tak vás jednoducho nemusia pustiť. Je to o tom, že sa vytvárajú korektné vzťahy na všetky strany tak, aby naša slovenská ekonomika mohla komunikovať so všetkými. [17:46] Richard Raši S reakciou na faktické pán poslanec Dej. [17:46] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem pekne. Pán poslanec Stuška, síce ste na mňa vôbec nereagovali, ja som sa pôvodne aj tak trošku možno naivne domnieval, že budete, ale teda v pohode. Nemyslím si, že by to bolo tým, že nepoznáte rokovací poriadok alebo ste ho nechceli dodržiavať, možno to bolo tým, že ja som bol asi možno nie príliš zaujímavý, takže beriem to ako spätnú väzbu na seba. Pán poslanec Macášek, áno, veď ja viem, že sa rokovali o tej jadrovej elektrárni za 15 miliárd euro, veď vieme, že neexistuje žiaden strategický plán, nevieme, aké sú iné ponuky, že je to maximálne netransparentné, ale ja som myslel to, že ja som sa pýtal pána ministra na to, že keď sme videli tie fotky, ako tam bol vystrašený aj s predsedom vlády, že čo tam vlastne zaznelo. My to nevieme. Vieme, že potom pán premiér teda utekal za francúzskym prezidentom, evidentne sa tam teda niečo udialo na tej Floride. Mňa by tiež teda zaujímalo, prečo keď už sa teda stretli s americkým prezidentom, keď sme naozaj teda tak suverénni v tej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany, sa nestretli v oficiálnom sídle v Bielom dome, kde sa oficiálne teda zahraničné návštevy prijímajú, ale stretli sa na Floride v jeho súkromnom sídle. Neviem, či si tam boli zahrať golf, netuším, však na to som sa ja pýtal. Ja viem, že tam boli roky o tej jadrovej elektrárni. A k tej zahraničnej politike. Veď ale viete, že ono to nefunguje tak, že vy máte štyri nákupné centrá a keď pôjdete do jedného, zajtra sa rozhodnete, že pôjdete do druhého. Ono to funguje tak, že vy pokiaľ nie ste konzistentný, predvídateľný a spoľahlivý partner v súčasnosti, dajme tomu v Európskej únii, kde my sme sa sami rozhodli, že chceme byť, veď aj o tej správe sa píše, tam chceme byť, tak nemôžeme, keďže chodíme, alebo teda my nie, ale premiér lieta do Moskvy a podobne, spochybňuje nás, bohvie, čo tam vynáša o tých rozhovoroch, ktoré tam teda sa vedú na pôde európskych inštitúcií, tak my nemôžeme byť spoľahlivým partnerom, keď robí to, čo robí. Takže vy si síce jedny otvoríte a ďalšie trojo si zavriete a tak to nemôže fungovať, to nie je suverénna zahraničná politika. [17:48] Richard Raši V rozprave pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [17:48] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne ďakujem za slovo. Na úvod krátko k tomu, som nechcela, ale keď už sa to tu rozvinulo, politika zahraničná na štyri svetové strany a celá tá kauza s pánom premiérom Robertom Ficom, ako teda sa šírilo, že ho vystrašilo stretnutie s Donaldom Trumpom, tak ja sa s ním nemusím, s Donaldom Trumpom, ani stretnúť, stačí mi ho sledovať, lebo tak ja neviem, či to sledujete, ale on chcel normálne len tak zabrať Grónsko, zaútočil na Irán, tento týždeň slovne zaútočil na pápeža, ľudia, akože na pápeža. Chápete to? A potom vytvoril takú AI, taký výplod, kde sa zobrazil ako Ježiš. A potom tvrdil, po kritike, že to nebolo zobrazenie jeho ako Ježiša, ale ako lekára, lebo on je ten človek, ktorý pomáha ľuďom. Veď ten človek je absolútne nespôsobilý, ja neviem, robiť úplne základné úkony v dennom živote, nieto riadiť Spojené štáty americké. No, to len tak na úvod. A teraz k samotnej správe. Ja sa povenujem iba jednej časti, ktorá sa volá právny štát, lebo tak to je oblasť, ktorej sa venujem. A mňa teda veľmi tak ako baví, akým spôsobom komunikujete vaše problémy, ktoré vznikajú z tých hrôzostrašných návrhov, ktoré prijímate v tomto pléne a ktoré tu presadzujete. A vy ste tam v tej časti písali, že teda Slovenská republika sa aktívne zapájala do dialógu o právnom štáte, do horizontálnej diskusie i do diskusií s členskými a pristupujúcimi krajinami Únie, proste strašne veľa diskutovala. A to vždy počúvame, aj keď vás upozorňujem na to, že návrhy, ktoré sem prinášate a ktoré tu predkladáte, sú v rozpore s právom Európskej únie. A vy vždy hovoríte, že vy to máte vydiskutované, všetko je v poriadku, nebude žiaden problém, máte to proste vydiskutované. A potom, čudujme sa svetu, potom buď tie návrhy nakoniec sťahujete, rušíte tu rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, alebo tu máme na stole infringementy. Tak ja fakt neviem, že s kým to máte vydiskutované, kde vediete tie dialógy, či do správnych dverí chodíte v tom Bruseli, lebo nezdá sa mi, že by ste to mali teda vydiskutované. A máme tu teda takú vec, že v novembri 2025 Európska komisia začala konanie o porušení povinnosti voči Slovensku pre vašu novelu ústavy. A teda pre niektorých kolegov, ktorí možno nevedia, ten infringement je pre ustanovenie, ktoré ste si schválili a ktorým ste povedali, že Slovensko nemusí v niektorých otázkach, konkrétne ľudskoprávnych, dodržiavať právo Európskej únie. Až na to, že my sme sa vstupom do Európskej únie zaviazali, že právo Európskej únie má prednosť pred našimi zákonmi aj pred našou ústavou. A často tu od vás počúvam, že to je, aj pri tejto novele to bolo tak, že oka, ale Európska únia sa nemá starať do toho a do toho, inými slovami do ľudských práv. No ale to je veľký omyl, páni a dámy. Súčasťou práva Európskej únie je totižto aj Charta základných práv Európskej únie, a to je vlastne katalóg základných práv a slobôd garantovaných pre všetkých ľudí, ktorí v Európskej únii žijú. A keď vy teda v tom ústavnom ustanovení poviete, že vy proste nebudete prednosť práva EÚ rešpektovať v týchto ľudskoprávnych otázkach, tak je to jednoducho v rozpore s našimi záväzkami, ku ktorými sme sa členstvom v Európskej únii zaviazali. A nedávno tu bol aj eurokomisár pre právny štát. Mali sme stretnutie aj na pôde parlamentu, predpokladám, možno aj s pánom ministrom, určite s ministrom spravodlivosti, ale aj s pánom premiérom sa mal stretnúť, infringement teda stále beží, toto konanie o porušení práva pre novelu ústavy stále beží. A mňa by teda zaujímalo, v akom je stave, že možno pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí by mohol o tejto európskej záležitosti niečo vedieť, aby nám to mohol priblížiť, že akým spôsobom sa teda tento konflikt, ktorý tu vznikol, že nám Európska komisia hovorí, že naša ústava porušuje právo EÚ a že teda sme týmto spôsobom v konflikte s našimi záväzkami, že akým spôsobom to ide vaša vláda vyriešiť. Mňa by teda to zaujímalo a dúfam, že mi na moju otázku odpoviete. Asi tu nevystúpite tak, že budem možno na vás reagovať, ale verím, že aspoň v nejakom tom záverečnom slove, vidím, že poznámky si robíte, tak sa dozvieme aj odpovede na túto otázku. Tak to som sa chcela spýtať, pretože veľa o tom nevieme, že ako sa vláda chce vysporiadať s týmto infringementom. A ja vás budem teda počúvať online už, lebo musím utekať pre dcéru na parkour, ale určite si to vypočujem, tak dúfam, že mi odpoviete. Ďakujem. [17:53] Richard Raši Pán poslanec Škripek s faktickou poznámkou. Pardon, prihlásený do rozpravy, nech sa páči. [17:54] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave (Rečník komunikoval s navrhovateľom mimo mikrofón.) Ďakujem pekne, to bolo milé. (Povedané s pobavením.) Tak môj pohľad. Ďakujem za slovo a idem sa tiež pozrieť pár slovami na Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2025. Toto je oficiálny dokument schválený vládou, sme radi, že ho máme a jasne povieme, že toto nie je názor opozície ani médií, toto je proste správa, ktorú ste nám podali. Je to záznam toho, čo Slovensko reálne robilo a hovorilo na pôde Európskej únie. Áno, len chcem teraz zdôrazniť tento pohľad, tiež chcem niečo vykresliť. Nebudem komentovať celú tú výročnú správu, pár vecí sa vás možno opýtam ešte aj niekedy osobne, ale k dvom oblastiam sa vyjadriť chcem. Jedno je vojna na Ukrajine, druhé je právny štát a taký ten, u nás, a taký ten popis, vojna na Ukrajine. Ja tiež vidím a vyjadrím to, že vidím určité rozpory v tom, všímam si to dlhodobejšie a mnoho mojich známych a rozprávame sa o tom aj na pôde našej strany, nášho straníckeho klubu, že vidíme isté rozpory medzi oficiálnymi stanoviskami, tým, čo čítame v takejto správe, a tým, čo slovenská naša vláda, naša diplomacia, vy, pán Blanár, prezentujeme v médiách a pred svojimi voličmi, čo prezentujete. Na európskom výbore často prerokávame, prerokúvame alebo prerokuvávame stanoviská vlády k rôznym zahranično-politickým otázkam. Na tieto schôdze výboru chodia predstavitelia vlády, pán premiér, vy, pán minister, alebo štátni tajomníci, jasné. Tieto stanoviská nám podávate. A my máme možnosť pýtať sa a konfrontovať to s našimi pohľadmi. No a tu sa dozvedáme neraz aj iné postoje ako tie, ktoré sú na verejnosti podávané. Takže sa tiež opýtam na tomto mieste, že ktorá tá verzia je teraz skutočná? Tá mediálna, ktorá neraz hovorí dosť negatívne niekedy voči Európskej únii, niekedy voči Rusku a naopak inokedy sa ukazuje veľmi taký pozitívny postoj napríklad k Ruskej federácii a dozvieme sa aj o veciach, ktoré nás znepokojujú ako opozičných poslancov. A pripomeniem vám, pán minister, nedávne naše rozhovory na európskom výbore, kedy sme sa z opozície opýtali, že prečo Slovensko podporovalo alebo sa snažilo pomôcť vyradeniu tých dvoch mužov zo sankčného zoznamu Európskej únie, teraz tu neuvediem ich obe mená, ale sú to mužovia obrovských majetkov, známi ako tí Putinovi oligarchovia. A vy ste vlastne jasne povedali, že ste napomohli tomu procesu a že, no, nejak som cítil z tých slov, že istý záujem nás ako slovenskej strany na tom je. A samozrejme, že nás to potom zaráža a znepokojuje a ľudí, ktorí nad týmto premýšľajú, tak si povedia, že prečo Slovensko na tom záujem má. Ale ste nám odpovedali, spomínali ste proste váš cieľ dostať von z toho zoznamu slovenského občana Hambálka. To ste viackrát potom zopakovali. No a tiež musím povedať, že aj tento muž je takého rozporného, rozporuplnej reputácie. Pokiaľ viem, bol členom toho gangu Nočných vlkov, čo je jednoznačne proruská skupina. Tiež nie je proste náhoda, že sa dostal na ten zoznam. Väčšinou sú to ľudia, ktorí nejakým závadovým spôsobom života proste sú známi a potom sa dostanú na takýto zoznam. Za spomenutie ešte stojí výrok napríklad pána ministra Kaliňáka, ktorý na jednej zo schôdzí výboru povedal, že Rusko zažíva na Ukrajine presne zdrvujúcu a zahanbujúcu porážku. To bolo 10. 2. 2026, pán minister Kaliňák. No a toto je teda akoby jasne v rozpore s poukazovaním na dojem sily a dominancie, ktorý v Ruskej federácii vo verejnom priestore vytvára naša vláda. Veď predsa toľkokrát počujeme od premiéra Fica. ===== 146. ... zdrvujúcu a zahanbujúcu porážku. To bolo 10. 2. 2026, pán minister Kaliňák. No a toto je teda akoby jasne v rozpore s poukazovaním na dojem sily a dominancie, ktorý o Ruskej federácii vo verejnom priestore vytvára naša vláda. Veď predsa toľkokrát počujeme od premiéra Fica, že, a toto je taký mix tých výrokov, ktoré on používa, že vždy povie, že Slovensku záleží na územnej celistvosti Ukrajiny a sme plne v línii medzinárodných dohôd a toho, čo je jednoducho správne a nepripustíme žiadne zmeny. Ale zároveň povie pán premiér jedným dychom a opakovane na našich výboroch európskej, výbore pre európske záležitosti, že táto vojna sa vyhrať nedá a Ukrajina príde o všetky územia a jednoducho na to ani nemyslíte, to sa proste nepodarí a vlastne je to nezmyselná vojna a neustále tam prehrávajú a len tam zomierajú ľudia. Zároveň povie, my to nebudeme podporovať, my nedodáme žiadne zbrane ani žiadne vraždiace prostriedky na Ukrajinu, no ale proste my vieme, že sme dodávateľmi zbraní. Áno, vieme, že odpoviete, že na komerčnej báze, čo je niekde pod čiarami, medzi riadkami, že však vlastne na tom zarobíme, tak okej, no mne sa toto tiež nevidí a tento dvojaký výstup na verejnosť je zarážajúci. A okrem toho za posledných pár týždňov, štyroch týždňov, k nám preniká stále viacej správ o tom, že predsa len sa zdá, že tá ruská, ukrajinská strana v poslednej dobe sa veľmi stabilizovala a dokonca má územné zisky alebo neustupuje Ruskej federácii. Dobre, takže poďme si ešte pozrieť niekoľko konkrétnych bodov tejto správy, ktoré hovoria prekvapujúce veci. Slovensko pokračuje v bilaterálnych formách podpory Ukrajiny, najmä pokiaľ ide o humanitárnu pomoc a núdzové dodávky elektrickej energie. No a toto ma zarazil, tento moment, lebo veď nedávno sme počuli premiéra, ktorý jasne hovoril, a dosť natvrdo, proste nebudeme podporovať Ukrajinu za to, čo nám urobili a zastavíme im tie núdzové dodávky energie. Tak ja toto nemám rád, ale nemám rád používať slovo klamstvo, že premiér klamal a poviem, že Fico klamal. No tak toto nechcem hovoriť, len teraz sa pýtam na tento rozpor. Lebo on to hovoril, že chceme to zastaviť, že on to chce zastaviť a teda pokiaľ viem, zastavili sme tie dodávky a zároveň tu v tejto správe hovoríme, že my podporujeme tie núdzové dodávky. Ďalej, ďalší výrok. V priebehu roka bol posilnený a rozšírený sankčný režim zameraný na postihovanie destabilizačných aktivít Ruska vo svete. No a toto je tiež pre mňa zarážajúca veta, veď v takomto oficiálnom dokumente jasne Slovensko hovorí, že priznávame, že Rusko vo svete vyvíja destabilizačné aktivity. Tak to proste je ohromujúca veta. Proste potom uznávam, teda oceňujem potom, že vláda Slovenskej republiky toto uznáva, že Rusko vyvíja destabilizačné aktivity v iných krajinách, lebo to je dôležité uznanie aj v kontexte prepojení cez Maďarsko. Keď sme počuli odpočuté nahrávky, ja sa nebudem zaoberať s tým, kto to odpočul a nahral, ale keď pred maďarský minister Szijjártó povie, že spolu so Slovákmi, dosť úslužne povie ruskému ministrovi zahraničných vecí, že sa budeme usilovať pomôcť vyňať tú sestru toho iného ruského alebo neviem akého oligarchu, áno, ruského, ale teda neviem akého, ázijského pôvodu, zo sankčného zoznamu, tak ma to zaráža. No a v tomto, chcem sa venovať ešte časti o právnom štáte. V dokumente chýba zmienka o tom, že zo strany Európskej únie boli vytýkané rušenia inštitúcií ako Úrad na ochranu oznamovateľov alebo špeciálna prokuratúra. Tento dokument nespomína ani zistenia Európskej prokuratúry o stave podvodov. A my vieme, že sme za posledný rok padli o 14 miest v rebríčku korupcie a u nás je až 4 700 firiem napojených na rôzne podvody, čo až 172 vyšetrovaní prebieha a škody sú až vo výške 681 miliónov eur na území Slovenskej republiky. To je hrozné. Takže zároveň tu bolo spomenuté, že sme sa angažovali v pomoci v Gaze, a to som chcel vedieť, že akým spôsobom, a tiež, že sme sa účastnili na dialógu s Izraelom. Tak tieto veci sú mi neznáme, aj tieto otázky mám pre vás, pán Blanár, položené. Ale zároveň vám poviem a vyjadrím, že ste ten, kto reprezentuje Slovensko v zahraničí, a zároveň si dovolím povedať, že ďakujem za to, že reprezentujete Slovensko v zahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:04] Peter Žiga Jedna faktická na vaše vystúpenie. Pán poslanec Stuška. [18:04] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Škripek, ďakujem za korektné vystúpenie aj za nás poslancov, lebo však vyjadrovať sa pravdepodobne ešte bude na záver pán minister. My sme za ostatné dva a pol roka v zákulisí, na výbore, ale aj v televíznych diskusiách veľakrát spolu mali možnosť predebatovať také tie kľúčové tvoje dilemy a otázniky, ktoré si formuloval aj v tvojom v tvojom vystúpení v rozprave, napríklad najčastejšie zvykneš spomínať tú dvojtvárnosť. Určite inokedy máme viac priestoru, aby sme si to vysvetlili, teraz skúsim len len pre ten záznam. Že to je pre mňa asi rozdiel medzi, medzi politikou a diplomaciou, tou tzv. reálpolitikou, aj keď už je to, už je tiež trošku sprofanovaný výraz, a diplomaciou. Je podľa mňa úplne namieste, keď v každom stanovisku od momentu útoku Ruskej federácie na územie Ukrajiny, na Donbas, Luhansk, zaznievajú naozaj tie isté odrážky, opakovane desiatkykrát v našich všetkých dokumentoch, s ktorými idú ministri, respektíve predseda vlády reprezentovať postoje Slovenska v súvislosti s týmto vojnovým konfliktom. Áno, územná celistvosť, absolútne. To je to je alfa a omega aj z pohľadu našich vnútornopolitických záujmov, našej budúcej územnej celistvosti, aj na základe skúseností z minulosti dávnej alebo nedávnej, ale to neznamená, že nemôžeme pomenovávať aj reálnu reálpolitiku a hovoriť, že bazírovať na niekoľkých, nazvem to, kilometroch územia na úkor straty ďalších státisícov obetí na obidvoch stranách ruskej a ukrajinskej je absolútne, absolútne nehumánne až cynické a myslím si, že totálne neúprimné z hľadiska zahraničnej politiky napríklad väčšiny európskych krajín. Takže čo sa týka tej citácie pána Kaliňáka, to určite bude možné s ním predebatovať. Ja mám pocit, že mohol hovoriť napríklad o reputačnej prehre, ak dátum bol apríl tohto roka, tak ako Izrael utrpel posledné mesiace, možno aj roky, absolútnu reputačnú piárovú prehru vo vnímaní, tak to isté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:06] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte záujem vystúpiť záverečným? Pán Škripek, už ste neskoro, už ste mimo, už som povedal, že je rozprava skončená a vtedy ste stlačil. Pán minister má záujem záverečným slovom sa vyjadriť k rozprave, nech sa páči. [18:07] Juraj Blanár Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Viete, jeden čas som mal záujem, že by som sa prihlásil do rozpravy, ale pani poslankyňa a podpredsedníčka tu ani nebola. Neviem, kde veci riešila, ale rešpektujem to, ale budem sa snažiť dať ten pohľad môj. Myslím si, že je to absolútne korektné a rešpektujem, že opozícia je tu na to, aby nastavovala zrkadlo, aby kritizovala. Otázka je, akým spôsobom to robí a ja sa budem snažiť teraz to popísať v tých jednotlivých vystúpeniach a občania si urobia svoj obraz. Začnem trošku netradične pánom poslancom Škripekom. Viete, všímam si aj také tie ľudské prejavy a som šokovaný, že keď pánovi poslancovi, ktorý prišiel sem za tento rečnícky pult, mal nenapravený límec na saku, ja som mu ho naprával a komentár od Progresívneho Slovenska bol, že to je ovplyvňovanie vystupujúceho. (Reakcie z pléna.) Viete, v prvom rade sme ľudia, potom sme progresívci, smeráci a neviem ešte akí. Ja si myslím, že toto je absolútne, to ani za žart sa nedá zobrať, ani za žart. Aj keď to budú prekrúcať, lebo to je väčšinou tak, že niečo sa povie a zistia, že sa to nie celkom hodilo, veď to bol žart. To je, to je, to je, to je krásny prístup progresívcov, ako to robia. K vášmu vystúpeniu, pán poslanec, rozpory v mediálnom vystupovaní a tom, čo je v správe napísané. Ja si za všetkými slovami, ktoré sú v tej správe napísané, stojím. A vysvetľoval som to aj na výbore pre európske záležitosti, že v niektorých oblastiach došlo k dynamickému vývoju a už dávno sa zmenila situácia. Ja som to okomentoval, pretože my nič nezakrývame. A ja to v niektorých prípadoch aj vysvetlím, pretože snažíte sa, predovšetkým progresívci, to prekrúcať, lebo to je typický prístup váš. Že ste nepovedali, v čom to bolo to prekrúcanie, to ma mrzí. To ste mali konkrétne povedať ten prípad, lebo potom ste použili iba to, že vyradenie zo sankčného zoznamu. Ale veď tam sme nič nehovorili iné, ako sme robili. A ja to teraz využijem, lebo to sa týka aj všetkých ostatných, čo sa týka samotného sankčného zoznamu. Ja viem, že sa to veľmi ťažko počúva predovšetkým Progresívnemu Slovensku, ktoré participovalo a podporovalo bývalú vládu, Valášek, Hargaš, Kišš a ďalší, Ódor, veď to boli tí ľudia, ktorí priamo podporovali túto vládu, teda predchádzajúcu vládu, či už Matoviča, Hegera alebo Ódora, a im sa to veľmi ťažko počúva. Je mi to úplne jasné. Viete, zaradili na tento zoznam človeka Slovenskej republiky, ktorý v podstate prejavoval úctu všetkým tým, ktorí oslobodzovali v druhej svetovej vojne naše územie. To bola jediná vina. To bola jediná vina. A kto za tým bol? No predsa veľký odborník, bývalý minister zahraničných vecí pán Korčok a, samozrejme, aj pán Valášek, všetci to podporovali. Zničili mu život. Ten človek nemohol sa ani pohnúť v rámci Európskej únie a dokonca ani policajti nevedeli, čo má robiť. Keď on išiel do Českej republiky k svojej nehnuteľnosti, tak ho zatkli a nevedeli, čo s ním mali robiť, tak ho zaviezli na Slovensko, lebo to bola blamáž jednoducho. My sme prvé, čo sme urobili, keď sme sa dostali do vlády, tak som otvoril túto otázku, že tohoto človeka chceme vyradiť a dali sme jasné argumenty a pýtali sme sa partnerov, že prečo je tam zaradený. Nikto nám nevedel povedať, že prečo je tam zaradený. A keďže sme tak izolovaní strašne, ako sa snaží propagandisticky to predovšetkým tvrdiť opozícia a hlavne Progresívne Slovensko, tak čudujme sa svetu, že jednoducho všetci ostatní partneri, 27 partnerov nás podporilo a vyradili sme toho nášho slovenského občana z tohto zoznamu. A sme izolovaní. Ja sa teda čudujem, keď sme teda takí izolovaní, že kde je teda ten problém? No lebo oni uznali, že tam bol zaradený neprávom, že tam nepatril. A viete, koľko je tam tých ľudí a koľko krajín Európskej únie predkladá dennodenne na vyradenie mnohých občanov, ale sa o tom nehovorí, lebo je to v utajovanom režime. Ale je tam mnoho takých, ktorí sa vyradili. A viete, čo ešte je zaujímavé? To je tá Európska únia, ktorá hovorí o dodržiavaní práva rule of law. Že je tam množstvo rozhodnutí súdov v prospech tých, čo sú tam zaradení, ale nemajú tam čo byť zaradení a mnohé krajiny odmietajú napriek tomu ich odtiaľ vyradiť. Tak potom kde je tu ten dvojaký meter, ak teda rozhodnutie súdu existuje, že tam nemajú čo hľadať na tom zozname a napriek tomu mnohé krajiny sú proti tomu, aby ich vyradili? Tak toto my podporovať nikdy nebudeme. A budeme vždy meritórne trvať na tom, že tam musí byť naozaj silný alebo slabý prípad. A viete, teraz sa hovorí o tom, že my sme predkladali také alebo onaké mená. My sa zaoberáme všetkými menami, ktoré sú tam. Je ich tam 2 800. To, že nejaký plátok, ktorý nemá rád SMER – sociálnu demokraciu, volá sa Politico, alebo je to v podstate len webový portál, ktorý neustále dehonestuje nášho premiéra bez akýchkoľvek opodstatnených dôvodov a vymýšľa si nezmysly z malalagu, pretože to si vymyslel, vy to recyklujete, pretože vám to vyhovuje, tak to pre nás nie je absolútne relevantné, pretože to sú vymyslené veci. Hovoriť o tom, že máme dobre utajované zdroje. No však aj ja mám dobre utajované zdroje, že vy alebo vy ste niečo urobili. A vyvráťte mi to. Veď to sa ľahko takýmto spôsobom manipuluje. Ale pre informáciu, keďže vy ste taký čistučký a že vy ste nič také nerobili, tak vám dám informáciu, aby ste vedeli, že akým teda spôsobom sa to robilo. Keď pán Valášek hovorí, že vyraďovanie zo zoznamov nebolo. No, tak sa pozrime. Pán Miroslav Wlachovský, 24. 10. 2023, v septembri podporil a schválil vyradenie štyroch občanov Ruskej federácie zo zoznamu. Vau. Pán minister Káčer, ktorý 13. 9. 2022 a potom 15. 5. v septembri schválil vyradenie troch občanov Ruskej federácie. Vau, jak je toto možné? A môžeme pokračovať ďalej v týchto výpočtoch. Vy robíte politiku len s, opätky zraziť a počúvať a nehovoriť. Nič iné. Ale to my robiť nebudeme. (Potlesk.) Dodávanie zbraní, pani, ja som vás počúval, tak poprosím, aby ste aj vy mňa počúvali. Dobre? Ja vám (reakcie z pléna), vidím, že ste nervózna. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, prosím, nevyrušujte, prihláste sa s faktickou poznámkou, čiže už... ===== 150. Nič iné. Ale to my robiť nebudeme. (Potlesk.) Dodávanie zbraní, pani, ja som vás počúval, tak poprosím, aby ste aj vy mňa počúvali. Dobre? Ja vám (reakcie z pléna), vidím, že ste nervózna. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, prosím, nevyrušujte, prihláste sa s faktickou poznámkou, čiže už nemôžte, tak sa prihláste nabudúce, keď tento, pán minister hovorí v záverečnom slove. Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Dodávanie zbraní. My sme absolútne konzistentní, môžete to akokoľvek prekrúcať. A prekrúca to pán Valášek a ostatní, pretože ste vsadili na propagandu. Propagandu, že sme izolovaní, čo nie je pravda, ale riadite sa podľa hesla, ktoré ešte vymyslel Jozef Goebbels. Keby Goebbels ešte žil, tak si myslím, že chodí Valášek a ostatní práve na školenia k nemu. Pretože nič iné vám neostáva v tom zúfalstve. A preto, čo sa týka dodávania zbraní, my už nedávame žiadne zbrane zadarmo z našich zásob armády Slovenskej republiky, a to bolo konzistentné od začiatku. Pamätáte si, ako sme zastavili tú poslednú zásielku v hodnote asi 40 miliónov hneď, ako sme nastúpili do vlády, kde boli nejaké odpaľovacie zariadenia KUB a ešte do toho aj nejaké rakety? Konzistentne sme sa správali, aj sa budeme. Ale to neznamená, že my skončíme len kvôli tomu, že si to prajete vy, výrobu obranného priemyslu a že ostatné krajiny budú pokračovať úplne ďalej a tí ľudia, ktorí sú tam zamestnaní, tak ich prepustíme, za čo by ste nás okamžite kritizovali, samozrejme. A ak si to niekto zaplatí, mňa to osobne neteší, lebo ja som proti vojnám a mali by sme robiť všetko preto, aby neboli vojny, ale ony majú svoje príčiny. A toto, čo v súčasnosti prebieha, to je normálny komerčný prístup a sme boli úplne otvorení pri tom. Ale snažíte sa to len prekrúcať, nič iné nerobíte. A hovoríte, že sme odstavili núdzové dodávky elektrickej energie. Pán poslanec, vy ste zdatný, ale zrejme ste to urobili možno z nepozornosti, ale ja vám to vysvetlím. Táto správa bola schvaľovaná aj vo vláde a sme ju schvaľovali ešte predtým, ako sa udialo to, čo nám zastavil Zelenský Družbu. Tak asi uznáte, že sme nemohli do toho napísať niečo iné. A len preto, aby vy ste boli spokojní, sme mali držať ústa, s prepáčením? My musíme obhajovať národnoštátne záujmy a preto sme to jasne pomenovali. A ja to dnes otvorene hovorím, áno, zastavili sme, ale dovtedy sme im dodali obrovské množstvo. Ja si spomínam, asi bolo to 6 000 MW, 6 GW len takejto energie, bez ktorej by neprežili. To vám hovorím úplne jasne, pretože výpadky elektrickej energie, ktoré sme im dávali núdzové, na čo máme my spôsobilosti, pomáhajú naštartovať energetickú sústavu, ktorá spadne. To je predovšetkým vďaka prečerpávacej vodnej nádrži Čierny Váh, ktorú máme, lebo tá dokáže lusknutím prsta behom minúty nabehnúť na 600 MW výkon. A to sme im pomáhali. Ale rovnako sme im dávali aj komerčné zásielky elektrickej energie, pretože sme sa dohodli na našich spoločných rokovaniach, že posilníme prepojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou, pretože máme záujem im pomôcť a predovšetkým by to mala byť pomoc tým, ktorí najviac trpia, a to sú civilisti. V zime, kde sme im dodali elektrogenerátory, 34 elektrogenerátorov veľkých, ktoré môžu ťahať nemocnice, školy, sme im dodali. Aj ja osobne som kritizoval útoky Ruskej federácie práve v čase zimy, kedy ľudia trpeli na Ukrajine. Ale to vám sa nehodí, lebo vám sa len hodí tárať tu o tom, že my sme nejakí ruskí agenti. Nie, my sme slovenskí agenti. My sa staráme o slovenské záujmy, nie o ukrajinské, ani o ruské. To je váš naratív. A tie dodávky núdzovej energie nedávame a to sme jasne povedali, nič nezakrývame. Viete veľmi dobre, že sme prijali aj opatrenie, ktoré sa dalo prijať, že jednoducho nebudeme cez SEPS, ktorý je štátny, že to nebude dodávať. A bodka. Tam sme absolútne konzistentní, nech akokoľvek sa budete snažiť to prekrúcať, a čo aj sa snažíte, ale v tomto prípade to berieme ako nevedomosť alebo že vám to ušlo pozornosti z tohto pohľadu a tak ďalej. Ale trošku ma zaráža jedna vec. Ja nebudem teraz hovoriť o tom obsahu, aj keby ste, samozrejme, chceli všetci, aby som ja komentoval obsah odpočúvania ministra zahraničných vecí európskej krajiny a predsedu. Vám vôbec nevadí, lebo vy ste to povedali, že to ma nezaujíma, alebo v nejakom zmysle ste to tu, že mňa, vôbec sa nebudem zaoberať, že kto odpočúval. No ja sa budem zaoberať. Vám to absolútne nikomu nevadí? To je v poriadku, že nejaké tajné služby pravdepodobne z Európskej únie odpočúvajú volených zástupcov nelegálne šesť rokov od roku 2020, šesť rokov? Prečo to nezverejnili skôr? No práve preto, lebo sa to zrejme zberalo na to, aby sa to využilo práve v tejto volebnej kampani. A na túto otázku raz budeme chcieť odpoveď. Či budeme súhlasiť s tým, aby bol v budúcnosti pán Šimečka odpočúvaný, keď bude pravdepodobne možno niekedy vo vláde, ak mu ľudia dajú v tomto, čo bude v poriadku, všetko je okej? Toto je absolútne za čiaru a s týmto súhlasiť nikdy nemôžeme. Hovorí sa tu o tom, akým spôsobom Ruská federácia zasahuje do maďarských volieb a čuduj sa svete, sme zistili, že tá Ruská federácia, ako zasahovala do tých ruských volieb, tak toho, čo vlastne akože mal podporovať, tak nevyhral. Ale zrazu vyhral ten, ktorému zasahovali iné tajné služby pravdepodobne zo západnej Európy alebo z Európskej únie a pomohli k víťazstvu. Toto je hypotéza, ktorú si musíme jednoznačne povedať. A mňa to jednoducho zaujíma, že kto to odpočúval. A ešte raz k tým škodám, čo ste povedali, 680 miliónov. Pán poslanec, poprosím vás, buďte korektný, predpokladaných. Vyšetrovanie, keď skončí, až vtedy sa povie, ak sa potvrdí aj súdom, aj vyšetrovaním, že toto áno, bolo zneužité. To je pravdepodobné, sú tam nejaké indície, ale toto si pozrite krížom-krážom všetky krajiny. Pozrite sa v Grécku, čo sa deje. Videli ste, čo sa deje v Grécku v súvislosti s poľno dotáciami? Musel byť odvolaný, dokonca odstúpil minister. Je to členská krajina Európskej únie? Áno. Sú tu aj ľudia, ktorí zneužívajú, áno, nech sa ukáže. My nikomu nebránime, aby sa všetky veci vyšetrovali. Takže netreba manipulovať, tých 680 miliónov je potenciál, ale budem zvedavý a sme absolútne súčinní, aby sa všetko vyšetrilo tak, ako sa má vyšetriť. A v tejto súvislosti chcem vám ale, samozrejme, aj poďakovať za ten normálny, ľudský názor k tomu, že reprezentujeme Slovenskú republiku, robím to s najlepším vedomím a svedomím, naozaj. A nemusí sa to všetkým páčiť, ale snažím sa to robiť iným spôsob ako „one time, next time“. (Potlesk.) Vy ste boli tí, ktorí ste podporovali takéhoto predsedu vlády, ktorý robil hanbu, ktorý ani nevedel, sa nestaral o svoje financie, lebo sa mu starala jeho manželka. Napriek tomu ste mu zverili ministerstvo financií, a je ich tam dosť. Takže, pani podpredsedníčka Jurík, ešte raz sa pozrite, Juraj Blanár, dobre? Poznáte ma, však? Aby sme si to ujasnili, pretože vy ste bola trápna, musím to povedať úplne jasne, bolo to z vašej strany absolútne zneužitie toho, keď ja som sa staral (reakcia poslankyne Jurík) o evakuáciu občanov Slovenskej republiky. Poprosím vás, ja som vás počúval. Ja viem, že je to pre vás veľmi nepríjemné. Ja viem, že je to nepríjemné. Aj pre mňa sú veci, ktoré... (Reakcia poslankyne Jurík. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, dáme si trojminútovú prestávku, kým sa pani poslankyňa ukľudní. Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Neboli ste tu. Ja by som to rád urobil. (Reakcia poslankyne Jurík.) Áno, a mali ste aj v rukách telefón, pani podpredsedníčka. Takže môžem hovoriť? Môžem? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho, ktorý odišiel z miesta po vyhlásení technickej prestávky.) (Prestávka.) [18:23] Peter Žiga Kolegyne, kolegovia, dohodnime sa, že necháme pána ministra vystúpiť v záverečnom slove. Myslím, že netreba z lavíc prejavovať svoj súhlas alebo nesúhlas. Určite rozumiem, ale sú tu nejaké pravidlá, ktoré by sme mohli dodržiavať, aspoň sa o nich snažím, aby sa dodržiavali. Pán minister, pokojne pokračujte vaším záverečným slovom, nech sa páči. [18:26] Juraj Blanár Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Viete, už len začiatok vystúpenia pani podpredsedníčky Jurík bolo také, že začala kritizovať pána poslanca Hazuchu, že si dovolil položiť otázku. To je krásny príklad toho, iba progresívci majú najväčšiu pravdu. Potom má Krúpa najväčšiu pravdu a ešte ďalší, nikto iný. Iba oni majú najväčšiu pravdu a ostatní nemôžu nič hovoriť. Viete, to sme tu už mali, to sme tu už mali, že mali tú pravdu iba niektorí a vyvolení a vieme, ako to dopadlo. Čiže ja odmietam takým spôsobom, že tu bude niekto kritizovať. Ja oceňujem pána poslanca Hazuchu, že tú otázku dal, pretože o to mal záujem a že budete vy kritizovať, že on si dovolí položiť nejakú otázku, tak to už je silná káva, ale to predznačuje, akým spôsobom sa správate. Hovoríte a kritizujete o tom, že máme v správe napísanú konštruktívnu a nezávislú a suverénnu politiku, robíme na štyri svetové strany, aleže realita nie je taká. Čo je na tom nekonštruktívne, pani podpredsedníčka, ktorá už medzitým odišla, ak hovoríme o tom, že ak sa zastavia dodávky plynu na Slovensko cez Ukrajinu a budeme na tom poškodení my a Slovenská republika, čo je na tom nekonštruktívne, ak to hovoríme úplne otvorene a všetkých o tom informujeme vo všetkých detailoch a argumentoch? Čo je na tom, ak hovoríme o tom, že ceny elektrickej energie sú jednoducho nekonkurencieschopné a snažíme sa získať partnerov, aby sa znížili a vyzývame Európsku komisiu, aby ich znížila? Čo je na tom nekonštruktívne? Povedzte mi. Ale ja chápem, že vám to je ťažko pochopiť, pretože vy ste neboli schopní formulovať suverénnu politiku aj na úrovni Európskej únie, pretože ste vždy sklopili opätky a to bol výsledok, to bol aj výsledok toho, kde sme sa dostali, pretože mnohí ste kritizovali vo svojich vystúpeniach, že sme sa prepadli úplne na samé dno. A viete, kedy sme sa prepadli? Práve za vlády Matoviča, Ódora, Hegera na predposledné miesto. Sme boli ďaleko pred nimi. Aj Rumuni boli za nami. Ale vďaka nezodpovednej, alebo presnejšie vďaka, by som povedal eufemizmus, vinou nezodpovednej politiky, ktorú my musíme teraz naprávať, pretože vy ste sa správali takým spôsobom, že ste zapálili strom, teda dom, vypálili ste ho. ===== 152. Sme boli ďaleko pred nimi, aj Rumuni boli za nami. Ale vďaka nezodpovednej, alebo presnejšie vďaka, by som povedal eufemizmus, vinou nezodpovednej politiky, ktorú my musíme teraz naprávať, pretože vy ste sa správali takým spôsobom, že ste zapálili strom, teda dom, vypálili ste ho, my sa ho snažíme hasiť, postaviť Slovensko opäť na nohy a vy chodíte a hovoríte, no aký ste neschopní, ani ho neviete uhasiť . Toto je presne politika, ktorú robíte. A to ja absolútne odmietam. Čiže my robíme konštruktívnu politiku a hovoríme otvorene, aj keď sa to možno niekomu nepáči. A teraz k dvadsiatemu balíku, ktorý tak neustále tu ste preberali. Pani podpredsedníčka, ja som vám vysvetlil už aj na výbore, že to malo svoju dynamiku. My tie balíky jednoducho prijímame takým spôsobom, že ich hodnotíme podľa toho, čo sme mali napísané v programovom vyhlásení vlády, že nemôžu mať dopad na našu ekonomiku. To robíme. Ale zároveň sa dostávame do pozície, keď sa nevieme dovolať našich záujmov, ktoré nám patria, tak musíme použiť aj nejaké nástroje, aby nás niekto začal konečne počúvať. Lebo je to v záujme práve obhajoby našich občanov a ekonomiky, pretože v opačnom prípade by sme boli úplne zle na tom. A vy ste povedali, že sa mali prijať ešte silnejšie balíčky sankcií voči Ruskej federácii. Tak, pani podpredsedníčka Jurík, ktorá tu už dnes nie je, tak sa spýtajte pána Valáška, pána Krúpu a ostatných, ktorí boli vtedy, keď sa od roku 2015 začali prijímať tie balíky, tie sa nezačali prijímať v roku 2022, ale v roku 2015. Choďte sa ich spýtať, prečo teda neprijali také balíky silné, aby teda tú Ruskú federáciu postavili, teda zrazili na kolená a nešli do žiadnej vojny. Prečo to tak neurobili? No hrdinovia, pretože sami ste zistili, že to jednoducho nepomáha, že to, čo sa udialo, je obrovská tragédia, celá táto vojna, tá sa nikdy nemala udiať. Že nemá vojenské riešenie a že Rusi sú schopní urobiť všetko, pretože história nás tu poúča, čo urobili v prípade Napoleona, čo urobili v prípade Hitlera. To je národ, ktorý sa jednoducho nepokorí. A tým ja nechcem obhajovať to bezprávie, ktoré urobili v rozpore s medzinárodným právom, pretože tam sme konzistentní. Môžete tu rozprávať, koľko chcete. Teritoriálna integrita Ukrajiny je pre nás jednoducho tabu. A žiadne také veci, ako pán Dubovický tu rozpráva o tom, že my súhlasíme s tým, aby sa tu odtrhlo nejaké územie, to je presne tá vaša propaganda, ktorú sa snažíte v spolupráci s Globsecom a ostatnými prekrúcať. My len popisujeme realitu, tak mi povedzte, ako teda ten mier dosiahnuť teda. Čo ideme poraziť Ruskú federáciu, vytlačíme ich odtiaľ? Ukázalo sa, že to asi nepôjde. My sme proti tomu na rozdiel od Progresívneho Slovenska konzistentne vždy, keď sa porušuje medzinárodné právo, tak to bolo aj v prípade Kosova. Dodnes Slovenská republika neuznala Kosovo, pretože je to v rozpore s medzinárodným právom, pretože sa narušila teritoriálna integrita Srbska. A kým sa Srbsko nedohodne s Kosovom, Slovenská republika to neuzná. Ale mám taký pocit, že vy keď sa dostanete do vlády, uznáte Kosovo. Lebo tie náznaky sú úplne jasné. Práve v Európskom parlamente bolo niekoľko iniciatív, kde práve Progresívne Slovensko a poslanci podporovali a vyzývali krajiny, ktoré neuznali ešte Kosovo, aby ho uznali. To my neurobíme. A rovnako sa budeme správať aj v prípade Ukrajiny. My neuznávame anexiu Krymu, neuznávame anexiu ani území, ktoré sú dnes okupované Ruskou federáciou. Bodka. A nebudem to viacej rozoberať, pretože to nie je nič iné, len z vašej strany manipulácia. Že nerobíme nič konštruktívne a že neprinášame žiadne riešenia. A, prosím vás, na základe čoho začala prehodnocovať Európska komisia zákaz výroby spaľovacích motorov? Čo sa to len tak objavilo? Nebol to náhodou náš premiér, ktorý to otvoril aj s kancelárom Merzom? A potom na Európskej rade boli prijaté opatrenia, ktoré priniesli flexibilitu, ktoré hovoria o tom, že sa budú môcť vyrábať aj hybridné motory? To znamená aj spaľovacie motory. Ale vám to nesedí, pretože vy musíte vytvárať dojem, že my poškodzujeme Európsku úniu. Nie, my ju chceme zachrániť, aby bola opäť vitálna a konkurencieschopná, aby sa tam nepresadzovali veci do takej únie, do ktorej sme my nevstupovali. My sme nevstupovali do takej únie, že nám tu budú diktovať, že či je 10 pohlaví alebo 72 pohlaví, my chceme povedať, a sme to povedali aj v ústave, že sú iba dve pohlavia. Akokoľvek bude pani poslankyňa Plaváková rozprávať o tom, že ona sa zaoberá právom a tak ďalej a že my sme sa zaviazali, áno, ale v etických veciach nám nemajú čo diktovať. Nemôžu nás tu preonačovať, že či je tu žena alebo muž, alebo je tu 10 pohlaví, alebo 70, alebo neviem čo. My máme konkrétne výsledky. Teraz žiadame Európsku komisiu, aby nám predložila opatrenia v súvislosti s cenami energie, tak sme zvedaví, čo sa urobí. Čo sa týka toho sankčného zoznamu a vyradenia nášho občana, to som už vysvetlil, nebudem to viacej hovoriť ďalej, ale len chcem povedať. Ako Turecko je nejaký podradný štát? Lebo takto to povedala pani podpredsedníčka. Že čo keď sa tu nejaký prezident Turecka prihovára za niekoho. Čo to je nejaký podradný štát? Je to náš partner z NATO. Aha, to vám ale nesedí. Pretože tento partner z NATO je nejaký úplne iný, ale keby sme niečo povedali v súvislosti s NATO, tak okamžite poviete, jój, nabúravame jednotu NATO a tak ďalej. Ale tuto pre vás je člen, druhá najsilnejšia, najväčšia armáda Severoatlantickej aliancie nič. Toto je tá vaša politika, veď vy ani necítite, že čo to vlastne je tá organizácia NATO a spochybňujete to. My musíme predsa počúvať. Diplomacia je o počúvaní, o dialógu. Akokoľvek budete spochybňovať, že som sa stretol s ministrom zahraničných vecí Lavrovom, no stretol som sa a keď budem mať možnosť, znova sa stretnem, pretože je potrebné s nimi rokovať. Tak ako to urobil aj Korčok váš, ktorý sa s ním stretol po anexii Krymu a podával mu ruku. Prečo to urobil teda? Ale to vám nevyhovuje, pretože ste chrumkavučkí a snažíte sa kritizovať len nás. Diplomacia je práve o tom, že musíme rozprávať a musíme hľadať riešenia, aj keď je to bolestivé a nie je to jednoduché. REPowerEU, hanba na 100 rokov. Pani podpredsedníčka, hanba za to, že obhajujeme záujmy Slovenskej republiky? Tak to choďte vysvetliť občanom Slovenskej republiky. Obišli sa flagrantným spôsobom pravidlá Európskej únie. Flagrantným spôsobom, pretože je tu nejaký princíp subsidiarity, ktorý hovorí o tom, že členské krajiny, suverénne členské krajiny, my sme ešte nestratili suverenitu, majú právo obchodovať, čo sa týka energetických zdrojov, tak ako sami uznávajú za vhodné. Ale dnes nám to vnucuje Európska únia rozhodnutím, ktoré je podľa nášho názoru aj v rozpore so zakladajúcimi zmluvami. Preto dávame aj podanie voči Európskej komisii za obídenie tohto princípu. A keď nám budú hroziť sankcie, a čo nám budú hroziť zo strany kontraktora na druhej strane, ktorý nám dodáva z Ruskej federácie plyn, lebo máme kontrakt do roku 2035 podpísaný a tie sankcie, keď prehráme arbitráž, lebo nebudeme môcť naplniť nie našou vinou, ale vinou rozhodnutia Európskej komisie tento kontrakt, tam nám hrozia až 11 miliárd až 15 miliárd. Potom prídu z opozície a budú také, čo ste urobili, keď ste proti tomu nebojovali? Viete, to je ako v tom vtipe, máš čiapku, dostaneš, nemáš čiapku, dostaneš. To je politika Progresívneho Slovenska. Takže absolútne odmietam. ETS 2 nám idú vyčítať? My, ktorí sme to kritizovali, my, ktorí sa snažíme, aby sa toto zastavilo, čo bolo zneužívané? Veď už zo samotnej prvej vlny ETS-ky vieme, čo to bolo, ako sa to zneužívalo. Veď si len pozrite, je to už aj sfilmované, ako sa obchodovalo a špekulovalo vo Francúzsku s ETS-kami, tie také základné, kde miliardy išli a zvyšovali sa tie ceny tak, že to bolo na úkor práve konkurencieschopnosti. My sa chceme vrátiť späť a zabrániť práve tomuto, pretože to bude škodiť všetkým nám. No a 90-miliardová pôžička. To je opäť jedna z tých vecí propagandistických, ako sa snažia to zneužívať a prekrúcať. Ja viem veľmi dobre, čo povedal premiér, lebo sme si celú tú našu komunikáciu aj vzájomne oddiskutovali. Pretože vám vadí, že premiér robí naozaj veľmi silnú zahraničnú politiku. Ja som veľmi rád, pretože vidieť, že má záujem na rozdiel od „one time, next time". A pán Korčok vtedy chodil takto a tváril sa, že sa nič nedeje, dokonca ho ani v Budapešti nezobral na rokovanie vtedy a ho nechal kdesi čakať hanebne. To bola vaša zahraničná politika, vášho odborníka akceptovaná. My sme jasne povedali, my sme tú vojnu nespôsobili, je nám to ľúto, pomáhame Ukrajincom a absolútne nesúhlasím s tým, čo tu povedala pani poslankyňa, to, že nám to Ukrajinci teraz vrátili. Počkajte, oni tu pracujú a majú povinnosť odvádzať dane, pre Boha živého. Čo to je? Čo oni splácajú nám tým, že platia dane, že to, čo sme im dali? To je taká manipulácia. To je taká manipulácia, že proti tomu sa ohradzujem. Pretože my sme pomohli Ukrajine, z desiatich krajín, ktoré sú top, sme na šiestom mieste z hľadiska prepočtu na obyvateľa. Na desiatom mieste. A to nehovoríme my, ale hovoria to iné inštitúcie ako Kelloggov inštitút nemecký a ďalší. Len si to dobre pozrite a naštudujte. To odmietam. Ale nebudeme sa podieľať na pôžičke, ktorá 60 miliardami podporuje zbrane a nákup zbraní, čo je úžasné, pretože samotný JD Vance sa radoval a hovoril o tom, viceprezident Spojených štátov, že je to veľký úspech, pretože už sme prestali financovať vojnu na Ukrajine. Áno, veľký úspech, pretože teraz to všetko financuje Európska únia. Krásny výsledok. A preto si myslíme, že aj toto neprispieva k mierovému rokovaniu, len to predĺži celý ten konflikt. A prečo by sa mali daňoví poplatníci Slovenskej republiky skladať na niečo, čo nebude podľa nášho názoru? A dobre, zapíšte si to, lebo to bude po rokoch, nikdy tá pôžička nebude splatená, lebo nebudú mať na to. Tá Ukrajina je tak rozbitá, je mi to veľmi ľúto. Lebo to je výsledok tej nezodpovednej politiky Západu, ktorý kritizuje dneska Trumpa, že čo robí. Ja ho kritizujem rovnako a hovoríme úplne otvorene, čo sa stalo vo Venezuele. Vyjadril som podporu aj dánskemu ministrovi zahraničných vecí, čo sa týka Grónska. To sú nezmysly, čo tu rozprávate, s prepáčením, že my nebodaj niečo podporujeme, čo robí Donald Trump. My sme ho skritizovali za Venezuelu, napriek tomu nás prijal v súvislosti s výstavbou jadrového bloku. Pretože my obhajujeme naše záujmy a pozeráme sa do budúcnosti a chceme mať energetickú bezpečnosť, tak to budeme robiť. Preto 90 miliárd sme nepodporili, lebo nechceme sa na to skladať a myslíme si, že občania Slovenskej republiky nemajú absolútne dôvod, aby sa skladali na niečo také. Musia trpieť práve dopady tejto nezmyselnej politiky Európskej únie, ktorá dodnes nedokázala ani len vygenerovať nejakého splnomocnenca, ktorý by začal rokovať s Putinom a so Zelenským. Ani len jedného nedokázali dodnes schváliť. Prečo to neurobili? A dneska ešte kritizujú Trumpa. Áno, všetko sa to zamrazilo, pretože je vojna s Iránom, čo odsudzujeme, pretože je to porušenie medzinárodného práva takisto. Lenže to vy nechcete počuť, lebo vás to nezaujíma. Preto uzatváram 90 miliárd. Premiér vyrokoval výnimku, rovnako ako aj premiér Maďarska, aj Česka, nebudeme sa na tom podieľať, ale ak sa rozhodli ostatné krajiny, že sa budú na tom podieľať, nech sa páči. Je to ich zodpovednosť a tam to bolo uzavreté, my v tom pokračovať nebudeme. My sme vo vyjadrení pána premiéra povedali iné, že práve Európska únia prečo nevyužije, a Európska komisia, práve tú pôžičku 90 miliárd, aby donútila minimálne prezidenta Zvolenského, pardon, Zelenského, aby pustil inšpekčný tím Európskej komisie na miesto, kde údajne bola porušená rúra ropovodu Družba? Ona to mala využiť na to, je to asociovaná krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii. Prečo to nevyužila? To povedal premiér. Nepovedal, že my to budeme využívať. Ale áno, dostali sme sa do pozície, a to hovorím úplne otvorene a povedal som to aj na výbore, že ak tá Družba nebude otvorená, lebo ja tomu, čo povedal pán prezident Zelenský, neverím po tom všetkom, lebo on už povedal niekoľko termínov a v Nemecku teraz povedal, že do konca apríla bude, neveríme, kým to neuvidíme, že je to naozaj tak. Ak to nebude tak, tak budeme blokovať 20. balík, lebo inú možnosť nemáme. Toto je náš národnoštátny záujem a budeme v tom aj jednoducho pokračovať. Takže toto, absolútne s tým nesúhlasím. Pani podpredsedníčka Jurík ešte hovorila o tom, že máme 60 konaní proti Slovenskej republike na úrovni Európskej únie. Viete, to je presne tá manipulácia. Tak ja teraz vám poviem, aby ste vedeli. My sme z konca roka v roku 2024, na konci roka, mali 71 podaní, dnes máme 60. Čiže za nášho pôsobenia za tento rok sa nám to znížilo o ďalších 10, ak sa nemýlim, tak boli tie čísla. A vám poviem aj čísla, aké to bolo za vlád, ktoré oni podporovali a kde boli súčasťou toho, a už sú tu neni, pretože sa im to ťažko počúva. 2020 – 60 konaní o porušení zmlúv. V roku 2021 – 66 porušení a konaní. V roku 2022, asi si tipnite, koľko to bolo, 70 konaní. Ale to, samozrejme, nevyhovuje pani podpredsedníčke, lebo toto ona nebude rozprávať. V roku 2023 – 62 konaní. Čiže nás nemusíte obviňovať takými vecami, ktoré sú neni pravdivé, toto sú tvrdé dáta. My budeme viesť konštruktívnu debatu, aj keď bude tvrdá, lebo my si myslíme, že úradníci v Európskej únii sú tam neni na to, aby karhali volených zástupcov, ale že tu má rozhodovať Európska rada ako najvyšší orgán. A oni majú byť konštruktívni a mali by hľadať riešenia. Čiže absolútne odmietam túto vec, ktorá bola zo strany pani podpredsedníčky výboru pre európske záležitosti diskutovaná. No a ešte tam bola záležitosť právo veta, že ho Robert Fico nepoužil ani raz a tak ďalej. Tak ja potom neviem. Tak sme kritizovaní, že použijeme, potom sme kritizovaní za to, že ===== 152. .. strany pani podpredsedníčky výboru pre európske záležitosti diskutovaná. No a ešte tam bola záležitosť právo veta, že Robert Fico ho nepoužil ani raz a tak ďalej. Tak ja potom neviem, tak sme kritizovaní, že použijeme, potom sme kritizovaní za to, že nepoužijeme. Vy ste len potvrdili v podstate, že to nenadužívame, že to používame práve vtedy, keď je to potrebné. Vy sa sami usvedčujete svojimi vystúpeniami, ako ste nekompetentní. Ale som rád, že ste to použili, pretože je to jednoducho nezmysel. Viete, ale mrzí ma aj to, že v podstate sa správate, že máte jediný správny názor a urážali ste aj poslancov z vládnej koalície, a to si musia aj kolegovia vysvetliť. No a pán Dubovický povedal, že všetci utekajú z Európskej únie. Teda pardon, že všetci utekajú zo Slovenska. Všetci. To je taká propaganda a manipulácia. Taká propaganda. Áno, odišla hlinikáreň zo Žiaru nad Hronom, ale bolo to za minulej vlády, pretože ste neboli schopní im pomôcť a my sme volali, pomôžte im napríklad z eurofondov, pardon, z envirofondu, kde sa práve peniaze zbierajú na to, aby mohli byť podporované. Bolo to za vašich vlád, ktoré ste vy podporovali. Nikto tu neuteká. My sa snažíme zabrániť tomu, aby ďalší utekali. A že sem neprišli žiadne investície, to bola tiež jedna vec, pán Krúpa a ostatní. A Goshen je čo? Jedna celá štyri miliardy, dámy a páni. Vy ste neni schopní ani len vidieť realitu pri tej svojej zaslepenosti. A čo je napríklad investícia automobilky Kia na Hornom Ponitrí, kde sme urobili veľkú transformáciu vlastne ťažobného priemyslu uhliarskeho, čo sme zastavili vzhľadom na produkciu CO 2 a tak ďalej, kde sme v podstate krajina, ktorá je príkladom pre všetkých z hľadiska výroby elektrickej energie. Tam je investícia Kie, ktorá ide vyrábať pre elektromobily ďalšie komponenty. A nehovorím o Hyundai, ktorý zasa sofistikované veci vyrába. A môžem pokračovať ďalej veci. Toto vy jednoducho nechcete vidieť, ale ešte nemáte ani tú hanbu prísť sem a povedať, nula, žiadne zahraničné investície. To je jednoducho neskutočné. No a migrácia, ešte to, čo tu zaznelo. Viete, ja chcem, aby sme mali dobré vzťahy s Maďarskom, veľmi nám na tom záleží. A ja preto ako minister zahraničných vecí nebudem vstupovať do nejakých politologických hodnotení budúceho premiéra, pretože mi to neprináleží. Vám je to možno jednoduchšie, ja chcem mať korektné vzťahy a nebudem sa riadiť domnienkami a možno nejakými politickými vyjadreniami, na ktoré má pravdepodobne dôvod pán budúci premiér Magyar. To je jeho vec, ja to rešpektujem, ale absolútne odmietam podľa mojich vedomostí, ktoré mám, že by sme niečo my v opozícii organizovali s premiérom Orbánom, že aby on posielal nelegálnych migrantov na naše územie. Veď to nedáva logiku. To je taká hlúposť ako voda v prútenom koši. Potom si kladieme otázku, že potom to musel premiér Orbán dohodnúť vlastne s bývalou vládou, lebo tá udeľovala tie papieriky nezmyselné, aby sa dostali na naše územie. Štyridsaťtisíc nelegálnych migrantov tu pustili na naše územie len vydávaním týchto papierikov nelegálne. Áno, sú to papieriky, ktoré boli za našich vlád teda navrhnuté, ale oni boli v rozpore s tým, ako boli navrhnuté, dávané tieto papieriky. My sme to okamžite zastavili a nemáme tu ani nohu. Čiže to nedáva logiku. Ale samozrejme hneď, lebo Fico a neviem čo sa dohodli a teraz vám išli urobiť niečo zlé. Absolútne toto odmietam a preto s týmto nesúhlasím. Pani Hanuliaková, dobre hovorím? Pani poslankyňa Hanuliaková tiež tu už nie je, že my ohrozujeme eurofondy. Ak niekto ohrozuje eurofondy, tak sú to poslanci Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, ktorí chodia kydať na Slovenskú republiku a dokonca otvorene volajú, aby nám boli zastavené eurofondy. Viete, toto ja už, to sa už ináč nedá nazvať ako propaganda, preto to musím pomenovať. Pán poslanec Valášek, že my sme vláda tzv. special. A čo on bol za vládu, keď podporoval Matoviča? One time, next time. Keď podporoval všetky tie bomby, všetky tie veci, ktoré tu prijímali proti ľuďom počas covidu, keď umlčiavali nepohodlné tzv. weby a potláčali ústavné právo na slobodu slova. Ak tu niekto bude hovoriť o brat bratovi alebo niečo podobné, že je taký alebo onaký, tak jednoducho nepriznáva ústavné právo na svoj názor. Ale progresívci to majú úplne jasno. To je náš názor a ten je jediný pravdivý, aj keď o tom súdy nerozhodnú, a to je jediný pravdivý. A toto odmietame, toto sa tu dialo. A nám bude hovoriť pán Valášek, ktorý hlasoval za všetky veci predchádzajúcich vlád, ktoré nás dostali na kolená, že sme na predposlednom mieste Európskej únie, čo oni spôsobili? A teraz komentoval, že sme sa pripojili k programu SAFE. Tak my chceme jednoducho, aby sme ten program nejakým spôsobom vyriešili. (Reakcia predsedajúceho.) A jednoducho on to teraz kritizuje. To znamená, keby sme my nepristúpili k programu SAFE, tak by nás kritizovali, že sme nevyužili tie jedinečné peniaze na to, aby sme mohli pokračovať ďalej, čo, ako viete, to je, máš čiapku, nemáš čiapku a je to. No ale potrebujem jednu vec povedať, pretože povedal o tom, že Európska únia prijala v uplynulom roku štyri balíčky reštriktívnych opatrení voči Rusku cielene na oslabovanie vojenských spôsobilostí a oslabovanie Ruska, a že v podstate sme to správne napísali. Ale neprečítal vetu, ktorá je predtým napísaná, že my to odsudzujeme alebo hovoríme, že tie sankčné balíky nepomáhajú. Tak ja prečítam tú vetu, ktorú pán Valášek zámerne neprečítal, na strane 6, a tá veta znie: „Slovenská republika nepovažuje sankcie voči tretím krajinám za efektívny nástroj." Toto je propaganda, ktorú používajú, páni poslanci z koalície, a dávajte si na to pozor, pretože je čoraz viacej používaná. K pánovi Krúpovi sa už ani nemám dôvod vyjadrovať, pretože veľa vecí, ktoré som spomenul, už som pomenoval. Pán Dubovický, ja som ani nerozumel, čo ste rozprávali o kolaborácii. Akú kolaboráciu robíme my pri obhajovaní národnoštátnych záujmov? To čo je toto, aká vlastizrada? To, že chceme, aby sme mali energetické zdroje a mali sme bezpečné energetické zdroje, to je nejaká kolaborácia? To absolútne odmietam. Mýtus, že sme pomohli Ukrajine, to povedala pani poslankyňa Kleinert, ja som to povedal, to je absolútne blud, pretože ak tu pracujú, my sme im vytvorili priestor, aby si mohli realizovať svoje túžby po živote, ale tie povinnosti majú ako všetci ostatní, odvádzať dane a nieže sa to bude používať ako na splácanie toho, čo nám oni priniesli a my im budeme pomáhať. A pani poslankyňa Plaváková na záver hovorila o tom právnom štáte a infringemente novely ústavy. Áno, ja viem, že toto vám nesedí, pretože vy uznávate 72 pohlaví. A ja viem, že toto vám nesedí, lebo to máte aj vo svojom programe, keď si ho pozriete, ten program, však to nikto nevymaže. Váš volebný program jasne hovorí o tom, čo tam máte napísané, a vám to nesedí, že sme presadili za svetlých okamihov KDH, svetlých, pretože potom sa opäť uzavreli tie svetlé okamihy, veľmi zásadnú vec. Tak ako sme predtým presadili, že manželstvo je jedinečný zväzok dvoch ľudí, muža a ženy, tak aj teraz, že iba muž a žena máme pohlavia, nič iné. A tento svet je úplne diametrálne odlišný medzi Progresívnym Slovenskom a SMER-om – sociálna demokracia. Nikto z vás, ktorí ste vystupovali na záver, dámy a páni, ani len konštruktívne ste nepovedali, ako vy chcete teda riešiť naštartovanie konkurencieschopnosti Európskej únie. Nikto z vás, nikto z vás nepovedal o energetickej bezpečnosti, len ste hovorili o nejakej diverzifikácii. Tak ja vám pripomeniem. A pán podpredseda Žiga to môže potvrdiť. Kto zastavil rúru, ktorá mala ísť zo Slovnaftu do Rakúska? Kto to zastavil? Bolo to za vašej vlády, čo sme mohli mať ďalšie prepojenie na ropovod TAL. Vy ste to zastavili, tí, čo ste to podporovali, a nám idete teraz niečo rozprávať? Nie, to vám treba pripomínať. Nikto z vás nepovedal, ako to chcete riešiť. Ani ste nepovedali, ako chcete riešiť budúcnosť, bezpečnosť Európskej únie. To sme sa vôbec nedozvedeli. A nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ktorí túto debatu budú pozerať. Takže toľko som pokladal za povinnosť povedať. Možno to niekoho prekvapilo, ale mrzí ma, že tí, ktorí tu diskutovali, tak ani neostali do konca, aby si vypočuli moje stanovisko. Ja som bol pripravený aj v rozprave vystúpiť na záver, ale drvivá väčšina ich tu nebola. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [18:54] Peter Žiga Pán spravodajca, nechcete asi vystúpiť? Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. A ešte máme čas na otvorenie, respektíve pokračovanie v prerušenej zlúčenej rozprave o bodoch 25 až 28, tlače 1237, 1238, 1271, 1267. Navrhovateľ, za navrhovateľov je tu kto? Pán poslanec, pani poslankyňa Kramplová. Za spravodajcu je tu pán poslanec Lučanský. Dám vám priestor teraz na procedurálny, pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [18:55] Richard Dubovický – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel poprosiť z tohto miesta, aby sa pán minister ospravedlnil pánovi poslancovi Valáškovi s tým, že ho porovnal s Jozefom Goebbelsom, ktorý podporoval holokaust, vyhladzovanie, genocídu a vojnu, bol spoluzodpovedný za deportácie a zločiny proti ľudskosti. Pán minister, nie je to vhodné vašej pozície podporiť nášho poslanca Národnej rady s vojnovým zločinom, zločincom. [18:55] Peter Žiga Dobre, vysporiadame sa s faktickými poznámkami, ktoré, ktorých je niekoľko, nevidím celé číslo, osem. Pani poslankyňa Števulová. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1237, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov , tlač 1238, o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1271, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 1267.) [18:56] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja sa musím vrátiť vo svojej faktickej poznámke k meritu veci, ktorú sme tu prejednávali ešte pred obedom a tá sa týka teda predlžovania funkčného obdobia v prípade samospráv, ale aj Národnej rady Slovenskej republiky. A musím sa vrátiť k prejavu vlastne pani Zuzany Mesterovej, na ktorý nadväzujem svojou faktickou poznámkou, aby bolo jasné v podstate, o čo tu ide. A nedá mi nezdôrazniť jej slová, keď sa obracala tu na túto druhú stranu sály, na koalíciu, a pýtala sa ich, že či po takom katastrofálnom výkone, aký koalícia predvádza posledného dva a pol roka, že či si naozaj myslia, že majú právo jednak na takéto zásadné, zásadné zmeny, ktoré navrhujú, pretože naozaj takéto právo nemajú. Ten výkon vládnutia, tak ako aj Zuzka Mesterová hovorila vo svojom vstupe, to je jedna veľká katastrofa, či sa pozrieme na novelu Trestného zákona, s ktorej následkami sa vysporiadávame dodnes, či sa pozrieme na zbabranú adresnú energopomoc, či sa pozrieme na naše členstvo v Európskej únii, kde teraz po skončení Orbanistanu a Orbánovho režimu budeme jediným vyvrheľom. Keď sa pozrieme na envirorezort, to ani nehovorím, kultúra je rozvrátená, ministri z tejto sály posledné dva dni utekajú. Takisto aj navrhovatelia sťahujú svoje návrhy, ktoré len predtým podali. Čiže toto vládnutie je jedna veľká katastrofa a rozhodne, rozhodne nebudeme podporovať tieto vaše návrhy. Myslíme si, že na ne nemáte ani morálne právo, ani akékoľvek iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:58] Peter Žiga Pani poslankyňa Turčanová tu nie je, stráca možnosť. Pani Hanuliaková tu nie je, stráca možnosť. Pani poslankyňa Jurík. [18:58] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani a dámy z koalície, vy si vážne chcete predĺžiť tento váš rekreačný pobyt na päť rokov? To ako vážne? Za to, že tu bývate na ubytovni, chodíte do vírivky a potom dvakrát denne prídete na hlasovanie? To ako vážne? Špeciálne osobitne by som chcela vyzvať niektorých pánov, že ak majú čo i len kúsok rešpektu k občanom a občiankam tejto krajiny, aby neopovážili sa stlačiť to „za" za tento zákon. Michal Lukša: nula vystúpení v rozprave a jeden návrh zákona o zmene volebného zákona. Peter Sokol: jedno vystúpenie a jeden rovnaký návrh. Dušan Galis: rovnaké skóre. Stanislav Kubánek: dve vystúpenia plus jeden zákon. Ján Horváth: rovnako. Všetci zo strany SMER. 904 dní prešlo, odkedy sme boli zvolení. Rokovali sme len niečo málo cez 200 dní, pretože vy ste sa tak rozhodli. Dostali ste za to každý cez 168-tisíc eur za tento výkon, páni, za toto. A vy si dovolíte zahlasovať za to, aby bol tento váš pobyt tu ešte predĺžený na päť rokov? To skutočne? 158. ... si dovolíte zahlasovať za to, aby bol tento váš pobyt tu ešte predĺžený na päť rokov? To skutočne? [18:59] Peter Žiga Pani poslankyňa, len taká poznámka do marginálií. Ten zákon bude platný až po ďalších voľbách. ===== [18:59] Peter Žiga Pani poslankyňa, ja len taká poznámka do marginálií. Ten zákon bude platný až po ďalších voľbách. (Reakcia poslankyne Jurík.) Jaj, no dobre, však. Pán poslanec Pročko tu nie je. Pani poslankyňa Kosová tu nie je. Pani poslankyňa Kramplová, chcete s faktickou poznámkou? Nech sa páči. [18:59] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Takže, pani Mesterová, tak ako vždy, ste sa nevyjadrovali k návrhu zákona, a vy to veľmi dobre viete, alebo mali by ste to vedieť, pretože tento zákon sa, o predĺžení volebného obdobia, či už samosprávy alebo Národnej rady, sa netýka tohto volebného obdobia, ale týka sa až nasledujúceho. Úplne úmyselne zavádzate, manipulujete verejnosť, čo je pre vás a Progresívne Slovensko úplne typické a mimoriadne odporné a ohyzdné. Vaše konanie nasvedčuje tomu, že ste veľmi nervózni a že si vlastne ani neveríte, že budete takí úspešní v nasledujúcich voľbách. A aj vám verím, lebo určite by vám vašu prehru vaši mecenáši, vaši majitelia len tak neodpustili. Ste liberálni pozberanci z mimovládok, strany bez programu. Ten váš program Kladivo, s tým kladivkom smiešnym si môžete akurát tak klepkať po stole, aby ste nemuseli rukou trieskať po lavici v Národnej rade. A preto znovu konštatujem, že s vami je úplne zbytočné diskutovať, lebo absolútne nie je o čom. (Potlesk.) [19:01] Peter Žiga Pán poslanec Dušenka tu nie je, stráca možnosť. Vysporiadali sme sa s faktickými poznámkami, s ostatnými vystupujúcimi v rozprave sa vysporiadame zajtra. Prerušujem rokovanie, dnešné rokovanie Národnej rady. Prajem vám pekný večer. Budeme pokračovať zajtra 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.) =====