Rokovanie NR SR 19. 3. 2026 – Parlamentná schôdza 19. marca 2026 – ústavné a sociálne návrhy

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Otváram 14. rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Becík, Blcháč, Cech, Čaučík, Demečko, Eliáš, Gašparovič, Gažovičová, Janas, Kmec, Kolejáková, Mačicová, Majerský, Ševčík, Vašečka. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Richard Raši a poslankyne Plaváková, Laššáková. Pristupujem k rokovaniu o bodoch 82, 83 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava a je to návrh poslanca Štefana Kišša na prijatie uznesenia Národnej rady k povinnosti vlády Slovenskej republiky požiadať o vyslovenie dôvery v dôsledku aktivácie najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Návrh má tlač 1127. Dávam slovo poslancovi Kiššovi, aby návrh zákona uviedol. [08:59] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno všetkým. Dnes predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k povinnosti vlády Slovenskej republiky požiadať o vyslovenie dôvery v dôsledky aktivácie najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy a zároveň sa na začiatku rozpravy hlásim o slovo ako prvý do rozpravy. Zatiaľ takto krátko. Ďakujem. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím spravodajcu poslanca Janckulíka z výboru pre financie a rozpočet, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [08:59] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 20. januára 2026 návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky povinnosti vlády Slovenskej republiky požiadať o vyslovenie dôvery v dôsledku aktivácie najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy (tlač 1127) a na môj návrh výbor hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe v znení predloženom navrhovateľmi. Celkového počtu 12 poslancov výbor pre financie a rozpočet bolo prítomných 7 poslancov, za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci a 4 poslanci sa hlasovania zdržali. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie. Nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Druhým bodom je návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého a Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady k povinnostiam vlády Slovenskej republiky vyplývajúcich z ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Návrh je pod tlačou 1121. Dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh uviedol. [08:59] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, dobré ráno všetkým. Takisto predkladáme veľmi podobné uznesenie, ktorého hlavným cieľom je, že zaväzuje vládu Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti bezodkladne požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. Na začiatok takto len krátko. Takisto sa tiež hlásim do rozpravy hneď po prvom predkladateľovi. Ďakujem pekne. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Janckulíka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [08:59] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 25. novembra 2025 návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky povinnostiam vlády Slovenskej republiky vyplývajúcich z ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 1121). A na môj návrh hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe tejto informácie v znení predloženom navrhovateľmi. Z celkového počtu 12 poslancov výbor pre financie a rozpočet bolo prítomných 9 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, 1 poslanec bol proti a 5 poslanci sa hlasovania zdržali. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Konštatuje, že som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Marcinkovej za poslanecký klub SaS. V rámci rozpravy o slovo požiadal pán Kišš ako prvý. Nech sa páči. [08:59] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Tak dobré ráno ešte raz všetkým. Kolegyne, kolegova, pán predsedajúci. Som rád, že sa môžme aspoň porozprávať o tomto dôležitom ústavnom zákone takto v pléne na našu iniciatívu aj našu, aj kolegov zo SaS-ky. Samozrejme radšej by som bol, keby tu bol minister a túto diskusiu viedol s nami, pretože sa ho to bytostne týka za ten zvýšený plat pár tisíc eur ročne, ktoré, ktoré si pridali, by sa mohol teda unúvať no ale tak aspoň, aspoň my opozícia si môžme povedať tuto čo sa patrí k tomuto bodu. Paradoxne samozrejme je, že všetci ministri si zvýšili platy napriek tomu, že dlhová brzda jednou zo sankcií kvôli vysokému dlhu zakazuje zvyšovanie platov, no ale kreatívci v politbyre koalície teda vymysleli ako na to, zvýšili si takzvané paušálne náhrady opäť a ešte aby toho nebolo málo, tak vybraný minister hovorí, že vlastne došlo k zvyšovaniu daní, tak si musia zvýšiť aj oni, oni plat. Tak to ma pobavilo ešte, ešte naviac. No samotný tento ústavný zákon prečo je dôležitý. Pretože stanovuje limit na to, aby sme nedosiahli príliš vysoký dlh, aby sme sa nevybrali tou už často spomínanou gréckou cestou a teda nespôsobili ešte väčšie ekonomické problémy, ktoré, ktorý teda môže smerovať až ku kolapsu ako zažili napríklad v Grécku, ale aj v mnohých krajinách inde na svete. Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť takémuto, takémuto nárastu dlhu, ktorý by bol teda neprimeraný vzhľadom na, vzhľadom na našu krajinu, na našu ekonomiku. N o ale tieto sankčné pásma vláda ignoruje. Po dvoch rokoch 22. novembra 25´vypršala dvojročná výnimka pre štvrtú vládu Roberta Fica a Slovensko sa tak nachádza v tom najvyššom sankčnom pásme, teda presahuje dlh 60 % a na základe tohto ústava prikazuje vláde požiadať parlament o dôveru, o vyslovenie dôvery. Nie je to hlasovanie o nedôvere ako, ako býva, býva, keď niekto požiada o nedôveru ministrovi, ale naopak hlasovanie o dôvere. To znamená, že vy všetci by ste mali povedať, že naďalej dôverujete tejto vláde a túto možnosť ste mali dostať podľa ústavy, ale zatiaľ ste nedostali. No a vláda to neurobila, my sme podali podanie na Ústavný súd, ktoré Ústavný súd prijal a teraz o ňom, o ňom koná. To rozhodnutie ešte, ešte nie je, ale teda nejaké bude. No ale to nič nemení na tom, že dnes teda sa nachádzame v stave, kedy si vlastne nie som istý, či sme demokratická krajina, pretože máme tu vládu, ktorá porušujem ústavu a je v podstate teda nelegitímna a nemá, nemá dôveru na základe týchto článkov ústavného zákona, respektíve ústavy. No a viete, že tuto sa, vy sta tuná nemôžte vyhovárať na, na nejakú sabotáž ústavného zákona, na gruzínsky prevrat Sorosa, Ódora, Matoviča, Hegera a neviem ešte koho v rámci svojich prejavov uvádzate, že za niečo môžu len, len nie vy. Ale ten zákon vznikol v roku 2011 a hlasovali zaňho aj poslanci SMER-u. Dokonca myslím, že aj poslanec Fico a vôbec viacerí vy čo teda práve teraz tu nie ste, ale ináč, ináč v parlamente ste. Mnohí ste hlasovali za to, že toto sú pravidlá, podľa ktorých sa chcete správať a dnes ich, dnes ich porušujete. No a ako som povedal, že porušiť ústavu je pomerne zásadná vec, aj keď teda vy ste si už dovolili všeličo, ale toto je, toto je vyšší level. No ale ja by som sa pomenoval možno v tejto druhej časti takým ekonomickým dôvodom prečo táto vláda nemá legitimitu alebo teda dôveru a už mala dávno skončiť. A keď som si to včera pripravoval, tak som si narátal tri, štyri, päť, takých, takých šesť základných dôvodov, aj keď samozrejme mnohé sa dajú rozviesť, ale, ale zhrnul som to do šiestich bodov. Prvým je celá zbabraná konsolidácia. Po troch kolách uťahovania opaskov, po troch rokoch konsolidácie ste vlastne nedosiahli nič. Zobrali ste peniaze ľuďom, dali ich prevažne sebe alebo potom spálili niekde zbytočným míňaním alebo neefektivitou a výsledok je, že nedosiahli ste ani nižší deficit a naopak dlh rastie rekordne, narástol rýchlejšie za, za tých dva a pol roka ako za všetkých kríz a predchádzajúcich vlád vami spomínaných Heger, Matovič, Ódor. Vy ste dosiahli najvyšší dlh. Najvyšší nárast za tých dva a pol roka a zároveň najvyšší dlh v histórii našej krajiny. Takto konsolidácia teda nevyzerá. Druhý dôvod je rast cien. Vy ste teda sľubovali na billboardoch lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, lepšiu životnú úroveň. No výsledok je, že máme najvyššiu infláciu v celej eurozóne za najvyšší rast cien a samozrejme, že medzi rastúcimi položkami sú aj potraviny, ktoré sa ste sa chvíľu pokúšali svojou PR aktivitou teda presvedčiť ľudí, že to tak nie je. Keď už, už fakt sa nenájde v krajine bločik, ktorý by ukazoval, že niečo je lacnejšie, ako, ako bolo pred rokom, tak už táto kampaň prestala. No ale takto je to samozrejme aj o mnohých ďalších položkách. Bývanie, energie, vôbec akékoľvek nákupy, ktoré ľudia potrebujú urobiť. No a priznám sa, myslím, to bolo v pondelok alebo utorok ma pobavilo, ako prišiel ekonomický mág premiér Fico s novým nápadom, že pre ľudí teda Slovákov bude benzín lacnejší ako pre tankujúcich zo zahraničia. No tak to by som teda pogratuloval k tomuto nápadu a pripomenulo mi to tú analógiu, že respektíve toto sa samozrejme urobiť nedá technicky, pretože ako zabezpečíte, že pre jedného zákazníka bude, bude benzín lacnejší, pre druhého drahší. To by som fakt chcel vedieť, ako sa, ako sa toto dá vôbec, vôbec realizovať. Samozrejme to naráža na, na európsku legislatívu, ktorá takéto, takéto správanie zakazuje. No ale pripomenulo mi to tú analógiu s Úradom pre oznamovateľov korupcie, kedy už teda ste prišli na to, hovorili sme vám to, ale ste prišli na to, že to musíte už to zrušenie zrušiť, pretože európska ... ===== [09:14] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave legislatívu, ktorá takéto, takéto správanie zakazuje a, no ale pripomenulo mi to tú analógiu s úradom pre oznamovateľov korupcie, kedy ušiel, teda ste prišli na to, hovorili sme vám to, ale ste prišli na to, že to musíte už to zrušenie zrušiť, pretože Európska komisia s tým má problém a prepadli by nám peniaze z plánu obnovy. No tak to sú, to sú také nápady ekonómov zo SMER-u a z tejto koalície. Tretí dôvod, prečo ste tu už nemali byť, je vôbec samotný dlh, ktorý je najvyšší v histórii našej krajiny. Do konca tohto roka vláda zvýši dlh o 20 miliárd. Na každého, každý jeden občan, aj pracujúci, aj dôchodca, aj batoľa dlhuje o 5-tisíc eur viac, ako to bolo na začiatku tohto volebného obdobia a zatiaľ teda nič nenasvedčuje tomu, že ten rast sa zastaví, už nehovoriac o tom, o tom navýšení v tomto roku. Štvrtý dôvod sú, teda celé, celé je to okolo zadusenia ekonomickej aktivity, ktorú, ktorú vidíme na akýchkoľvek dátach, ktoré, ktoré sa pozrieme. Už sme viackrát hovorili, že v princípe nie je, nie je týždeň, niekedy ani deň, kedy sa nedozvieme nejakú negatívnu správu o ekonomike. A čo teda obzvlášť bolí, sú všetky tie hromadné prepúšťania, ktoré, ktoré vidíme, v podstate každý týždeň pribúda nejaká firma, Foxconn, Samsung, ECCO, Považský cukor, Beko, tak by som mohol pokračovať. Tých firiem je, tých firiem je mnoho, hromadných prepúšťaní je, je historicky najviac. Je to výrazne, výrazne mimo akejkoľvek, akejkoľvek bežnej aktivity a ten dôvod je, je vaša politika, vaša zbabraná konsolidácia, vaše ekonomické rozhodnutia. Najnovšie sa opäť, nás pobavil, keby to nebolo také smutné teda, premiér Fico o tom, že vlastne to bol zámer, že vy ste tie štátne sviatky nechali tak, že budú so stopercentným príplatkom, lebo ste chceli pomôcť ekonomike. No tak by som teda poprosil, aby mi niekto vysvetlil, že ako to pomáha ekonomike, keď ste, teraz dáte vlastne pracujúcim stopercentný príplatok, ale, ale dáte ho z vrecka zamestnávateľov, ktorí, ktorí tvoria, ktorí tvoria tú ekonomiku, pomáhajú, pomáhajú zlepšovať aktivitu, vytvárať nové pracovné miesta, ale vy zoberiete, alebo teda prikážete dať, zamestnávateľom zaplatiť nejaký príplatok, ktorý, ktorý ide zamestnancom. A iste, však zamestnanci si zaslúžia lepšie platy, po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica sme na tom pomerne biedne, čo sa týka priemernej mzdy v ekonomike. Ale, ale nie spôsobom, že z jedného vrecka alebo teda niekomu to z vrecka vyberiete a inému dáte. No a že vraj to bol, to bol teda zámer. No tak to by som chcel vidieť, ako sa populistická vláda nechcela niečím pochváliť, ale urobila, urobila to zámerne. No jednoducho kvôli duseniu ekonomiky a kvôli opatreniam, ktoré ste zaviedli, prichádza, prichádzame ako krajina o pracovné miesta, o prácu pre súčasné kroky tejto vlády príde minimálne 17-tisíc ľudí, vyčíslila to Národná banka Slovenska a dnes to už vidíme aj na štatistikách. Ďalší dôvod, prečo ste tu už nemali byť, sú všetky vaše korupčné kauzy a vôbec zbytočné míňanie, ktoré, ktoré spôsobujete, ktoré, rozhodnutia, ktoré robíte. A ja, teda my môžeme chodiť opäť každý týždeň na Generálnu prokuratúru podávať, podávať nejaké, nejaké podanie a ja osobne som bol s kolegom Hargašom podať na Generálnu prokuratúru podanie o Slovensko.sk, ktoré teda veľmi šikovne pripravuje minister Migaľ. Je extrémne predražené. Ukázalo sa, že vlastne nevie vysvetliť na ňom nič, tak sme podali návrh na prešetrenie. No a o tých káuz, toto je Slovensko.sk, o tých káuz by bolo opäť dlhý zoznam od slayády Fafokanov cez zbytočné nákupy tryskáčov a Kukurice a mnohých ďalších. Ten zoznam by mohol byť dlhý, jak som vravel. No a ešte jeden dôvod, prečo by ste tu už nemali byť, je, že nemáte vôbec žiadnu víziu. Už teda tých, tých ilustrácií ako, ako vediete ekonomickú politiku, by sme, by sme mohli ukázať mnoho, ten zrušený štátny sviatok, ako som spomínal, ma celkom pobavil, ako ste sa zabudli pochváliť, teda nepomýlili ste sa, len ste sa nepochválili o tom, ako, ako ste chceli pomôcť ekonomike a stále nerozumiem, ako, ako toto pomáha ekonomike, no ale, ale dobre. Tak on, okrem toho ten ekonomický analfabetizmus pokračuje v tom, že nemáte vôbec žiadne opatrenia, žiadne opatrenia, ktorými by ste pomohli ekonomike, ktorými by ste oživili, oživili rast a zabezpečili, aby sa nestrácali, aby sa tvorili pracovné miesto a nie, nestrácali ako je to, ako je to teraz. Za tri roky ste neušetrili nič. Jediné, čo vidíme, je frontálny útok na, na pracujúcich, na zamestnancov, na ZSČO, na firmy, na malé aj na veľké, jednoducho na všetkých, ktorí, ako sa hovorí, tvoria hodnoty, tak od tých ste vytiahli, dali ste jedine, jedine dôchodcom, zobrali im z jedného vrecka, dali do druhého, všetci ostatní sa majú zaobísť sami, výsledok je zadusená ekonomika, v princípe nulový alebo takmer nulový ekonomický rast, vysoká inflácia, ako som spomínal. No a tá kombinácia neschopnosti a neochoty šetriť na sebe nás doviedla k takémuto stavu, k takémuto stavu. No je zjavné, a to som uviedol len ekonomické dôvody. Keď sme tu mali rozpravy o odvolávaní viacerých ďalších ministrov, tak len pri ministrovi vnútra sme mali, sme si napočítali 44 dôvodov, prečo by mal odstúpiť tento jeden minister, a takto by sme mohli pokračovať po členoch vlády. Ja som, ja sa teda v tejto rozprave venujem len tým, len tým ekonomickým dôvodom, prečo by toto plénum nemalo vysloviť dôveru vláde. Ale zároveň táto vláda už, túto vládu už možno ani netreba odvolávať, pretože de facto skončila, lebo dôveru vlastne nemá podľa, podľa ústavného zákona. A už len treba, aby ste si to priznali a pobalila sa z vašich ministerstiev a odišli, odišli do zabudnutia radšej, nie do opozície. Ďakujem pekne. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických. Poslanec Dostál. [09:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Kišš, hovorili ste o tom zvyšovaní si platov členov vlády a zároveň ste teda v inej súvislosti konštatovali, že vláda porušuje ústavu, porušuje ústavný zákon tým, že nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery, tak ako je to určuje ústavný zákon. A, ale táto vláda vo všeobecnosti si nerobí ťažkú hlavu s porušovaním ústavy a chcel by som práve na tomto príklade poukázať, že porušením ústavného zákona, prinajmenšom ducha ústavného zákona, možno nie text ústavného zákona, bolo aj to zvýšenie si platov členov vlády, lebo to bolo obídenie ústavného zákona, ktorý hovorí, že v tomto sankčnom pásme majú byť platy členov vlády zmrazené. No a čo urobila vláda? Zvýšila si paušálne náhrady. Čiže áno, litera zákona nebola nijako porušená, lebo platy členov vlády sú zmrazené, čiže z formálneho hľadiska akoby bolo všetko v poriadku, ale úplne sa tým popiera zmysel toho ústavného zákona, ktorý hovorí, že sú nejaké sankcie v jednotlivých sankčných pásmach a keď sa krajina dostane do nejakého sankčného pásma, tak jednou z tých sankcií je, že sa zmrazia platy členov vlády. A tu sú zmrazené platy členov vlády, ale v realite sú dvojnásobné, ako boli, boli predtým. Je to, je to drobnosť oproti tomu všetkému, čo pácha táto vláda na ekonomike, na ľuďoch, na spravodlivosti, na našej príslušnosti k západnému svetu, ale je to veľmi výstižný a symbolický signál, ktorý vyslala Ficova vláda občanom. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko. [09:14] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Štefan, mám pocit, že si spochybnil legitimitu vlády a urobil si to jemne. Ja mám pocit, že si to mal urobiť tvrdšie, lebo keď ústava hovorí, že sa má vláda správať tak, že požiada parlament bezodkladne, aby získala dôveru parlamentu, a to nespraví, tak tým pádom proste porušuje ústavu a tým pádom, keď porušuje ústavu, nie je legitímna. Sme v období daňových priznaní a ako k tomu prídu občania alebo firmy, ktoré teraz idú podávať daňové priznania a bezodkladne majú zaplatiť svoje dane. Tiež si to budú vykladať podľa svojho? A tým pádom tie dane nezaplatia? A potom ako budú ministri a premiér si vymáhať tie zvýšené platy, keď na ne nebude, keď skrátka nebude cash flow. To sú otázky, ktoré kladiem a mám pocit, že sme príliš mäkkí na túto vec. Mám pocit, že by sme oveľa tvrdšie mali vymáhať to, aby vláda predstúpila pred tento parlament, pred občanov, a požiadala si svoju legitimitu potvrdiť, lebo tým pádom proste nemá právo navrhovať zákony, resp. dávať nariadenia, ako to spravila včera s benzínom. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Ledecký. [09:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja si kladiem otázku, akým vzorom ideme občanom pri dodržiavaní zákonov, keď táto vláda zadlží štát, to vlastne zadlží občanov a namiesto toho, by si splnila svoje zákonné povinnosti, dokonca ktoré vyplývajú z ústavného zákona, a táto vláda to úplne ignoruje. Keď sa posunieme o úroveň nižšiu, tak mi to pripadá, ako keď rodina je zadlžená, má rôzne úvery, a namiesto toho, aby hľadala spôsob, ako to celé splatiť, namiesto toho ešte ide rôznym pochybným spoločnostiam a berie ďalšie a ďalšie úvery, však niekto to zaplatí. Podľa hesla žijeme teraz a tu a čo bude potom, tak nám to je jedno. Presne tak sa správa táto vláda. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [09:14] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Štefan, ono je to v podstate veľmi jednoduché. Teraz ty tu sedíš a ja tu sedím, tuná vlastne býva ten stolček s ústavou a ja vždy pri takýchto veciach, kde je úplne že flagrantné porušenie ústavy, resp. ústavného zákona, vždy mám na pamäti proste, ako tu aj každý koaličný poslanec prvé, čo urobil, prišiel, položil ruku na tú ústavu a povedal, že teda bude podľa nej konať, že ju bude dodržiavať, že, že teda bude sa podľa toho správať. No tá realita je tá, že, bohužiaľ, sa tak, sa tak nesprávajú a presne tak, čo je, čo je toto za príklad? Čo je toto za príklad pre ľudí? No ono to v podstate vo finále ale tento zákon je ekonomický, a teda myslím zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a i keď to euro nás akoby chráni, tak ale aj keď vie vláda pre, pretlačiť to, že nepočúva a nerieši, nedodržiava ústavu, zákony, ono to jednoducho raz tie trhy proste nás dobehnú a raz tie trhy vystavia, vystavia tú, ten účet pre aktuálnu vládu. Takže ja si myslím, že to minimum, čo by vláda mala spraviť pre dôveryhodnosť samej seba, pre dôveryhodnosť dlhopisov, pre dôveryhodnosť krajiny ako-takej, je dodržiavať ústavu, dodržiavať zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ako hovorím, dobehne to aktuálnu vládu. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš. [09:14] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, ďakujem pekne všetkým. Správne, Marián, ako si povedal, že ono nás to už dobieha v skutočnosti a dobehne ešte viac, však ono, ono to tam odteká rôznymi kanálmi, myslím, myslím peniaze a teda preč od nás, teda len, len nie, len nie ľuďom, občanom, teda okrem tých , okrem tých vyvolených, ale teda viacerými spôsobmi a jedným z nich je napríklad to, že financujeme drahý dlh, lebo, lebo takto to manažujete vy. Ja by som teda aj ocenil nejaké návrhy, ako vlastne zabezpečiť, že vláda bude dodržiavať ústavu okrem toho, že tu máme dnes, dnes túto rozpravu, ktorej sa už teda, sa im po niekoľkých mesiacoch nepodarilo vyhnúť, ale teda zaujímalo by ma, že ako môžme ešte motivovať alebo teda proste posunúť tú debatu tak, aby, aby prišlo na to, na to hlasovanie o dôvere tuto v parlamente. Ja neviem, možno nás môže inšpirovať pán Danko. Minule som videl jeho, jeho tlačovku, bola, bola veľmi autentická, znela až tak, tak opozične, tak možno by nám v tomto vedel, vedel pomôcť, ako vlastne prinútiť vládu, aby, aby sem prišla, aby požiadala o túto dôveru, aby sme mali riadnu debatu o tom, o čom teda tuná dnes rokujeme len v zmysle, v zmysle uznesenia. No a ešte tak na záver, že... ===== [09:29] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou znela až tak opozične, tak možno by nám v tomto vedel, vedel pomôcť, ako vlastne prinútiť vládu, aby, aby sem prišla, aby požiadala o túto dôveru, aby sme mali riadnu debatu o tom, o čom teda tuná dnes rokujeme len v zmysle, v zmysle uznesenia. No a ešte tak na záver, že celé to okolo toho bezodkladne a teda tá výnimka vypršala 22. novembra, to bol tuším piatok alebo sobota rovno a oni si hneď v tú sobotu zvolili vládu, akože jeden by si mohol pomyslieť, že vlastne kvôli tomu, ale nie, bolo to kvôli zrušeniu úradu na oznamovateľov. No a teraz akože také zaujímavé, ako sa uzatvára ten kruh. Už zrušili to zrušenie, ale teda ku dôvere o vlády ešte nedošlo. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. O slovo požiadal navrhovateľ, poslanec Viskupič. [09:29] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, skúsim, keďže máme spojenú rozpravu, tak skúsim to trošku zasa inak posunúť, aby som sa zbytočne neopakoval, ale jednu vec treba vždy povedať. Skutočne každý jeden poslanec koaličný, opozičný, jeho prvý úkon, keď príde sem do pléna Národnej rady, keď sa stáva poslancom je, že teda položí ruku na Ústavu Slovenskej republiky a teda potvrdí ten sľub, že sa bude riadiť ústavou, že bude dodržiavať zákony Slovenskej republiky a že teda bude pracovať v prospech Slovenskej republiky. Hej? Toto by malo byť pre nás to tá alfa a omega, proste. Jednoducho tá ústava, ústavné zákony, ale koniec koncov všetky zákony, by sme mali v prvom rade dodržiavať my všetci ako tu sedíme, pretože ako to potom funguje ďalej. Aký ten príklad dávame, dávame proste všetkým ostatný občanom. Veď to dodržiavanie zákonov, dodržiavanie ústavy, ústavných zákonov je základ fungovania spoločnosti. No a tá spoločnosť proste presne tak sa rozkladá, rozpadá, nefunguje, keď sa vidí, že proste ani tí, čo by to mali byť prví medzi rovnými a prví dodržiavať ústavu, ústavné zákony, to nerobia. No a teraz ale tuto sme teda pri zákone o rozpočtovej zodpovednosti, tu sme skutočne pri ekonomických fundamentoch. Hej? Áno, vláda, koalícia môže presvedčiť svojich voličov, však že vlastne tak niektoré a neni ich málo tých ústavných zákonov alebo ústavy ako takej, že teda ju nebudú dodržiavať, že vlastne to je v poriadku. To celé však vidíme to, že to tak vlastne takto dva a pol roka je, ale tuná to má ešte potom ďalšie následky. Slovensko len tento rok zaplatí za správu dlhu, proste dlhovú službu, len za úroky zaplatí 2 mld. eur. To len, aby to vnímali občania. To je že trinásty dôchodok a štrnásty alebo štrnásty a pätnásty, akokoľvek sú to 2 mld. eur, obrovská suma. A to nekončí. Na budúci rok to bude 2,5 mld., ktoré bude treba vyzberať od občanov alebo si znova požičať a poslať vlastne ako úroky. Hej? To je to menšie číslo. Oproti tomu, samozrejme, si Slovensko tento rok musí požičať ďalších 10 mld. Hej? Či už na teda na splácanie maturujúceho dlhu alebo na deficit, ktorý vytvorí táto vláda aj tento rok a bude to 7 mld. Sedem miliárd, proste. To je strašne, strašne veľa peňazí. No na budúci rok, lebo toto zasa sa posúva a to teraz vychádzam z rozpočtových čísel, kde sa hovorí o 5,5 % deficite, pre budúci rok to bude možno 12, možno 13 mld., hej? To sú všetko peniaze, ktoré Slovensko nutne si potrebuje požičať, pretože nebudeme schopní splácať náš dlh. No a tu sa vraciam vlastne k tej dôveryhodnosti. Jednoducho keby sme boli že Slovensko a mali sme vlastnú menu, páni, tak dnes ju máme o 20 - 25 % devalvovanú a proste už sa možno vôbec nedokážeme financovať. Jednoducho tie trhy by nás potrestali viacej. Lebo ľudí vláda dokáže ukecať, presvedčiť, marketingovo zmotať, ale jednoducho tí investori, ktorí investujú do toho nášho dlhu, tak tí sa, samozrejme, na to pozerajú úplne inak, lebo do toho dávajú svoje peniaze. Dobre, Slovensko má euro, to nás chráni, vďaka Bohu, že aktuálna vláda nerobí menovú politiku, ale takisto nás to jedného dňa dobehne. A dobre Štefan povedal, keď reagoval na moju faktickú, nie, že jedného dňa, ono nás to už dobieha. Ono nás to už dobieha a keby to vláda chcela vidieť, keby chcela vidieť ďalší z tých výkričníkov, tak sa dnes pozre, čo ľudia povedali vláde. Myslím, že zajtra je termín a teda 20., je termín na ukončenie predaja vlastne dlhopisov pre ľudí. To je tá 500-miliónová emisia dlhopisov, ktoré si môže kúpiť bežný občan, hej? V dvoch formách - dvojročné a štvorročné. A jednoducho tie nie sú vypredané. Nejaké do 10 mil. tých dvojročných nie je predaných a 90 mil. tých štvorročných. Toto keby vláda a poslanci ste vnímali, to znamená, že Slovensko si potrebuje požičať 500 mil., ale investori, v tomto prípade vlastní občania, povedali, že my vám už neverím, my jednoducho nemáme o tie dlhopisy záujem. A áno. A jednoducho, ale dobre, povedzme, že je to 500 mil. z tej 10-miliardovej potreby, hej? Zvyšok teda budú inštitucionálni investori - banky. Ale toto je zasa ďalšia správa. Čiže prvý investori a to tí najdôležitejší - občania, vláde povedali, my vám neveríme, my za týchto podmienok nemáme záujem o váš dlh. Dobre, toto Slovensko ešte zvládne. Ale podobná situácia sa môže veľmi rýchlo zopakovať aj pri tých veľkých emisiách slovenského dlhu, hej? A to potom už nás celé približuje proste jednoducho k problémom s financovaním, že nebudeme schopní získať peniaze na splátky dlhov, že nebudeme schopní získať peniaze napríklad na platy poslancov, napr. na dôchodky. Toto všetko približuje Slovensko ku cross defaultu. Skutočne, toto sú tie následky, keď vlastne koalícia nedodržiava pravidlá. Keď koalícia nedodržiava ústavu. No, znižuje to dôveryhodnosť Slovenska, dôveryhodnosť vlády, dôveryhodnosť koalície. Áno, v očiach občanov, tí už to jasne povedali, ale toto isté nám hrozí aj v očiach inštituciálnych investorov a bánk, ktoré kupujú to gro nášho dlhu. Toto si, toto si treba veľmi zásadne uvedomovať. Proste áno, toto je tá grécka cesta. Aj súčasťou tej gréckej cesty bolo nedodržiavanie platných zákonov, klamanie a zavádzanie v štatistikách. Všetky tie parametre, ktoré sa dejú aj teraz. Všetky, všetky. No a toto všetko, samozrejme, potom má ďalšie ekonomické dôsledky, hej? Či už je to vlastne zasa zastavenie ekonomiky. Áno, je tam ten toxický koktail, ale súčasťou toho toxického koktailu je aj takéto proste nedodržiavanie ani tých vlastných stanovených pravidiel. A vidíme to, čo sa deje. Ekonomika zastala, netvorí novú hodnotu, nechodia ani tie plánované príjmy do rozpočtu. Príjem z dépéhačky je nižší, ako ste si, kolegovia, naplánovali v rozpočte, hej? To isté aj s ďalšími daňami. Jednoducho, toto sú veľké, veľké problémy. Následne, samozrejme, tie problémy, tá nepredvídateľnosť, ten každý rok a každý mesiac sa meniace pravidlá, to sú tie skutočné dôvody, prečo odišiel Samsung, hej? Sedemstopäťdesiat ľudí. Odchádza Samsung, odídu všetci subdodávatelia. Firma Jasplastik, takisto už oznamovala, že bude hromadne prepúšťať. Kopu ďalších aj kórejských firiem, proste. Toto všetko sa len nabaľuje, nabaľuje, nabaľuje a sú to proste zásadné problémy, ktoré s týmto súvisia. Inflácia. Máme najvyššiu infláciu v eurozóne, hej? A máme takisto sa znižujúcu životnú úroveň. Odchádzajú nám kolegovia. Vláda povie, no veď stúpla priemerná mzda, už je 1 620 . Len už sa nepovie, že v Poľsku stúpla viac a je podstatne vyššia, že v Česku stúpla viac a je podstatne vyššia, že ešte aj to Maďarsko nás predbieha, že jednoducho sme, zaostávame, zaostávame, zaostávame. No a je to, je to proste akoby celé tristné, hej? A každý ale problém, ak ho chce, chceme, chcete riešiť proste začína uvedomením si ho. Ja som presvedčený, že by bolo dobré, keby si vláda fakt uvedomila, že čo tu nedodržiava a kde je ten náš dlh, že prekročil všetky tie pásma a teda prišla sem a požiadala vlastných poslancov o vyslovenie dôvery. A možno to by bol taký ten bod obratu, kedy by to tu povedala, podložila ekonomickými faktormi a začala plniť aj tie slová premiéra, ktorý rozprával, že teda potrebujeme ekonomický rast. Som rád, že to pochopil, hej? No ale namiesto toho a to už asi bude posledné, čo poviem, je, že vidíme zasa zvýšenie platov členov vlády a prezidenta. Skutočne ďalšia z tých platných sankcií ústavného zákona, myslím, že to už tu bolo spomenuté, je jednoducho to, že by sa nemali zvyšovať, že sú zmrazené platy, hej? Áno, de jure vláda nezvýšila plat, v tomto prípade splnila literu ústavného zákona rozpočtovej zodpovednosti, ale de facto a toho ducha zákona, samozrejme, nesplnila. To, že teda si zdvojnásobila paušálne náhrady minulý rok, to je akoby jedna vec a teraz ale znova. Proste ono je to naviazané na násobok priemernej mzdy. Zasa tie paušálne náhrady stúpli členom vlády, stúpli. Je to jednoducho za prvé teda oproti duchu ústavného zákona. Oproti zásadnej dohode s občanmi, že ak občania majú platiť vyššie dane, vyššie odvody a majú nižšie čisté platy, tak jednoducho, nemali by platy členov vlády stúpať, hej? Nemali by. To je, to je proste proti základnej takej tej dohode s občanmi. Je to takisto aj proti logike, hej? Vláda by sa mala snažiť o to, aby sa občanom zlepšovali podmienky a povedzme potom, okej, nech teda sa zlepšujú aj členom vlády. Ale proste sebe si zlepšujete podmienky, občanom zhoršujete. Ako skutočne je to toxický koktail, ktorý nakoniec si odneseme my všetci občania, naša ekonomika a možno, kolegovia, chcem byť stále optimistický, možno keby ste si toto uvedomili, prišli sem s tou žiadosťou o dôveru, že by to mohol byť taký trošku bod obratu. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S fatickou poslanec Kišš. [09:29] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Majo, za tvoje vystúpenie. Len krátko. Správne si povedal, to, čo je na tom najdôležitejšie, že kam sa teda rútime. A to je také symptomatické, že dlhopisy pre ľudí neviete vypredať. A to ešte s prirážkou. Teda predávajú sa za lepšiu cenu, v prospech je to v prospech občanov, ktorí si to kupujú, ale v neprospech teda verejných financií, lebo minister Kamenický teda to má s prirážkou, ale ani tie neviete vypredať. Teda to, čo bolo symbolom ministra financií v tom prvom kole, ako sa to rýchlo vypredalo, tak už ani to nezaberá a to ešte je stále len menšia časť toho, tej finančnej potreby, ktorú si potrebujete požičať na ten rekordný dlh. A teda tu sa hrá o dôveru investorov tých veľkých, teda bánk a finančných inštitúcií, nie teda tých, len tých malých, ktorí teda občanov, ktorí zaplatia menšiu časť toho dlhu. Je to alarmujúce, ale vy to ignorujete. Vytiahol som si jedno číslo, kým kolega Viskupič rozprával. Na celé splátky dlhu, tzv. dlhová služba, v roku 2023, keď ste nastúpili, štát za to platil za splátky dlhu 1 mld. Budúci rok, kedy teda už dúfam nadobro skončíte, to bude 2,5 mld. To znamená, o 1,5 mld. viac zaplatíte za splátky dlhu, ako na začiatku vášho vládneho obdobia. To sú celé trináste dôchodky a ešte vlastne 2/3 štrnástych zaplatíte len za splátky dlhu. To mohli mať občania vo svojich peňaženkách, namiesto toho to platíte za splátky. Tak neviem ešte, čo môže byť ilustratívnejšie o tom, akí ste babráci. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [09:29] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, Štefan. Presne, presne ako hovoríš. Ja to ešte kúsok posuniem, lebo však tie predikcie sú jasné, pretože ten dlh máme a plus-mínus je aj jasná cesto jeho zväčšovania. O ďalšie dva roky v 2029, ak sa nič nespraví, to bude 3,5 mld. Tri a pol miliardy bude poslať, bude potrebné poslať len na úroky zo slovenského dlhu. Tri a pol miliardy, hej? To už sú že štyri mesačné dôchodky pre každého jedného občana Slovenska. No a ešte sa vrátim k tým dlhopisom pre ľudí. No a to ten záujem o ne, nie je to ešte, možno to nie je až tak známe, že tam vytvoril minister akože, že ešte že výhodnejšie podmienky aj v zmysle toho, že sa to nezdaňuje, že neúčtujú tam poplatky pri primárnej emisii. Čiže toto je to, že aj sám minister, keď potrebuje voľačo, že chcel byť konkurencieschopný, tak tam vytvoril špecifické, teda že dobré podmienky aj napriek tomu, jednoducho je tá situácia tak zlá, že to proste o to ľudia nemajú dostatočný záujem, ale celej tej ekonomike, hej, svojím dlhopisom naordinoval teda, že nulové, nulový, nulovú daň, nulové poplatky, ale celej ekonomike minister financií naordinoval vyššie dane, nové dane, vyššie poplatky, vyššie pokuty, vyššie odvody. Jako nie je sa čo čudovať, že tá špirála ... ===== [09:44] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou ...ďakujem, ale celej tej ekonomike, hej, svojím dlhopisom naordinoval teda, že nulové, nulový, nulovú daň, nulové poplatky, ale celej ekonomike minister financií naordinoval vyššie dane, nové dane, vyššie poplatky, vyššie pokuty, vyššie odvody. Ako nie je sa čo čudovať, že tá špirála sa s nami rúti proste do nejakého údolia smrti. Bohužiaľ toto je tá realita. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Bola prihlásená písomne pani poslankyňa Marcinková, ktorá stiahla svoju žiadosť o vystúpenie. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Dostál. [09:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu preto, lebo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery a keďže Slovenska sa nachádza v takom sankčnom pásme, ktorý predpokladá, že vláda tento krok urobí a uplynula už pred niekoľkými mesiacmi tá ochranná lehota 24 mesiacov od predchádzajúceho vyslovenia dôvery vláde a schvaľovania programového vyhlásenia, vláda napriek tomu nekoná. Napriek tomu, že ju k tomu vyzýva opozícia, napriek tomu, že ju na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a najmä napriek tomu, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti úplne jasne vláde túto povinnosť stanovuje a keď jej tú povinnosť stanovuje, tak to znamená, že to má vláda urobiť bezodkladne, nie po troch mesiacoch, po pol roku alebo po dvoch rokoch alebo, alebo vôbec. Je možné teraz, že vláda, keď ju k tomu neprinúti Ústavný súd a podanie, ktoré urobili kolegovia z Progresívneho Slovenska, tak si to bude interpretovať tak, že, však možno stačí, keď po roku a pol od uplynutia tej lehoty, odkedy mala požiadať, požiada a kolegovia Kišš a Viskupič sa tu venovali najmä ekonomickým aspektom tohto problému. Ja by som sa na ten problém chcel pozrieť z ústavnoprávneho hľadiska, lebo nie je to len problém ekonomický. Samozrejme, že je to problém ekonomický, ale ekonomický problém je nezodpovedné hospodárenie súčasnej vlády a zvyšovanie zadlžovania a to, že ideme gréckou cestou a konsolidácia vedie nie k tomu, aby sa zadlženie znižovalo, ale to zadlženie vzhľadom na rozhadzovačnú politiku a neschopnosť reálnej konsolidácie narastá. O tom hovorili moji predrečníci, ja by som rád povedal o ústavných aspektoch tohto problému. Stretol som sa totiž s tým, že viacerí predstavitelia koalície, napríklad pán minister obrany Robert Kaliňák, argumentovali tým, že veď vláde predsa bola vyslovená dôvera tým, že sa hlasovalo o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a parlament odmietol vysloviť nedôveru vláde, čím jej vlastne vyslovil dôveru a proti vysloveniu nedôvery vláde bolo, ja neviem, koľko, 78 alebo 79 poslancov, no tak to je vlastne vyslovenie dôvery, lebo keď sa odmietne vysloviť nedôvera, tak je to podľa pána ministra Kaliňáka, ktorý je právnikom, vyslovenie dôvery. No nie, nie je, nie je to to isté a rovnako som sa stretol aj s úvahami, neviem, či boli prezentované aj verejne alebo len v kuloároch, že, no možno by sa to dalo urobiť tak, aby sa učinilo zadosť tej požiadavke ústavného zákona, že nebude vláda žiadať o vyslovenie dôvery, ale iba spojí hlasovanie o nejakom bezproblémovom zákone, ktorý určite prejde s hlasovaním o dôvere vlády, že teda zabije dve muchy jednou ranou a ani toto by nezodpovedalo tomu, čo je napísané v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pretože sú to tri rôzne inštitúty, tri rôzne postupy, tri rôzne ustanovenia ústavy, ktoré sú rôzne, nielen tým, ako sú napísané, ale aj čo je ich zmyslom, akým spôsobom sa o nich rokuje a aj to, že akou väčšinou to ktoré uznesenie Národná rada schvaľuje, lebo tie väčšiny sú rôzne vo všetkých týchto troch prípadoch, čiže ešte raz, článok 114 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Nedôveru jej vyslovuje na návrh skupiny, najmenej 30 poslancov a obvykle to bývajú opoziční poslanci a obvykle sa taká schôdza má konať do siedmich dní od kedy o ňu požiadali. V prípade súčasnej vlády a súčasnej vládnej koalície sa taká schôdza konala až po mnohých mesiacoch, čo tiež bolo nerešpektovanie ústavy, ale teda postupuje sa týmto spôsobom. 30 poslancov a viac poslancov navrhne rokovať o nedôvere vlády a potom o tom rokuje parlament, čl. 114 ods. 2 hovorí o tom, že vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. To je iný inštitút a odsek 3 toho istého článku ústavy hovorí, že vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde, čo je opäť iný inštitút a kým ten odsek jedna hovorí o návrhu opozície vysloviť nedôveru vláde, v tom druhom prípade vláda, aby si potvrdila, že má dostatočnú podporu v parlamente, môže požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery a v tom treťom prípade, keď chce si poistiť schválenie nejakej veci, tak ho môže spojiť s hlasovaním o dôvere, dôvere vláde. Nemožno tieto tri odseky, tieto tri rôzne inštitúty navzájom zamieňať a odlišuje sa ako som už avizoval aj väčšina, parlamentná väčšina, ktorou sa jednotlivé uznesenia schvaľujú. Na vyslovenie nedôvery vláde treba 76 poslancov, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov Národnej rady. Na dôveru, na vyslovenie dôvery stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čiže v situácií, keby bolo v parlamente prítomných a hlasovalo 76 poslancov, tak vám na dôveru stačí 39 hlasujúcich za, čiže z ústavného hľadiska na vyslovenie dôvery vám stačí menej poslancov ako na to, aby ste sa ubránili vysloveniu nedôvery na návrh opozície a keď sa spojí hlasovanie o nejakej veci s hlasovaním o dôvere, tak to zase závisí od toho aká väčšina je potrebná na schválenie tej veci. Ak ide o bežný zákon, tak stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čiže teoreticky aj tých 39 poslancov. Ak ide o medzinárodnú zmluvu, tak na to, aby bola vyslovená dôvera vláde spôsobom, že sa schváli tá vec s ktorou je spojená, je potrebných 76 hlasov, nadpolovičná väčšina všetkých, ale vláda teoreticky môže spojiť napríklad hlasovanie o ústavnom zákone, o návrhu ústavného zákona s hlasovaním o dôvere a v takom prípade by na vyslovenie dôvery bolo potrebných 90 hlasov poslancov, lebo na schválenie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov, takže teoreticky by sa mohlo stať, že 89 poslancov by hlasovalo za ústavný zákon a aj za dôveru vláde a tým že by neprešiel ten ústavný zákon, tak by nebola schválená dôvera vláde, čiže sú tam rôzne väčšiny, ale z hľadiska obrany vlády pred tým, že nebude mať dôveru parlamentu, tak v prípade, že sa hlasuje o návrhu na vyslovenie nedôvery, tak vláde stačí 75 poslancov, lebo opozícia musí získať 76 hlasov na, na to, aby bol schválený návrh na vyslovenie, vyslovenie nedôvery, ale v prípade dôvery, ak tu bude opozícia do nohy a bude tu 150 poslancov, tak vláda na dôveru potrebuje 76 hlasov, čiže o jeden viac ako ako v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery a vláda má v tejto chvíli 79 alebo možno po včerajšku už iba 78 poslancov, neviem, ako sa bude správať pán poslanec Ferenčák. Vláda má tú potrebnú väčšinu, ktorou by si vedela zabezpečiť, aby jej Národná rada schválila dôveru, vyslovila dôveru. Napriek tomu, to vláda nerobí. Nemyslím si, že by sa bála, že, že jej nebude vyslovená dôvera. Vláda si jednoducho myslí, že si to môže dovoliť, že si môže dovoliť kašľať na ústavu, kašľať na pravidlá, tak ako na ústavu, pravidlá, zákonnosť, práva opozície, kašle dlhodobo v tejto snemovni. Postupuje sa cez skrátené legislatívne konanie, na ktoré nie sú dôvody, schvaľujú sa prílepky, odkladajú sa návrhy na nedôveru vláde, vláda kašle na ústavu. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel, s faktickou. [09:44] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, pripomenul si výrok Roberta Kaliňáka v súvislosti s požiadavkou vlády na vyslovenie dôvery v súvislosti so zákonom o dlhovej brzde. Robert Kaliňák vlastne povedal, že tým, že vláde nebola vyslovená nedôvera, znamená to, ako keby bola vláde vyslovená dôvera. Za takúto hlúposť by Roberta Kaliňáka vyhodili zo skúšky na právnickej fakulte. O tom som skalopevne presvedčený. Nemohol by si dovoliť povedať takúto hlúposť na skúške. Ak by takúto hlúposť povedal Robert Kaliňák na štátniciach, z tých štátnic by ho vyhodili. Ak by takúto hlúposť napísal do svojej diplomovej práce, Robert Kaliňák, tak by mu ju vrátili a musel by tú prácu prepísať. Ináč by nedostal titul na právnickej fakulte. Neverím tomu, že Robert Kaliňák nevie a potom si kladiem otázku, že prečo rozpráva takéto hlúposti, o ktorých musí vedieť, lebo on nemôže byť taký hlúpy. Proste nemôže a potom mi z toho vychádza jedine, že je to proste ďalší prejav arogancie moci, že jemu je to jedno. On to svojim voličom proste vie, že im to asi stačí a ako si povedal na záver svojho prejavu, proste kašle na to. Kašle na to. Je to, je to vrchol a naozaj radšej mlčať je zlato ako rozprávať takéto hlúposti. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Faktická poznámka. Pán poslanec Dostál teda reakcia na faktickú, nech sa páči. [09:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, ďakujem za reakciu a áno, myslím, že sa zhodujeme v tom, že pán minister obrany Kaliňák určite nie je hlúpy a určite vie, že ak parlament nevysloví nedôveru vláde, teda neschváli opozičný návrh na vyslovenie nedôvery vláde, nie je to to isté ako keď vláda požiada o vyslovenie dôvery a ten návrh je parlamentom schválený. Môže sa to zdať človeku, ktorý nikdy nečítal ústavu, že je to to isté a z politického hľadiska nakoniec je to veľmi podobné, lebo jedno aj druhé hlasovanie preukazuje, že vláda má stále v parlamente dostatočnú podporu, aby mohla pokračovať a jedno aj druhé hlasovanie, ak by dopadli v neprospech vlády, tak vedú k tomu, že tá vláda skončí, ale nie je to to isté z ústavno-právneho hľadiska a teda prinajmenšom právnici, absolventi právnickej fakulty, fakulty a teda, povedzme tí, čo nie sú hlúpi a teda pán Kaliňák určite nie je hlúpy, to vedia a keď tvrdia niečo iné, tak klamú a vedome zavádzajú a ten dôvod si pomenoval, pomenoval presne a teda vlastne aj ja som hovoril o ňom vo svojom vystúpení. No, je to arogancia. Je to prejav pocitu, že si to môžu dovoliť, že síce hovoria očividné nezmysly, že dá sa to, dá sa, môžu byť načapaní na hruškách a možno im prečítať tak z ústavy, ale oni si povedia, že oni si ústavu vykladajú takto a v zásade nemajú problém. Nemusia žiadať o dôveru, hoci musia. Ja teda dúfam, že Ústavný súd im to povie... [09:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou môžu byť načapaní na hruškách a možno im prečítať text Ústavy, ale oni si povedia, že oni si Ústavu vykladajú takto a v zásade nemajú problém, nemusia žiadať o dôveru, hoci musia. Ja teda dúfam, že Ústavný súd im to povie tiež. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dostál bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán Kišš? Nie. Ani iní navrhovatelia. Chce sa k rozprave vyjadriť, alebo pani Marcinková. Chce sa vyjadriť k rozprave ešte niekto zo spravodajcov? Nik. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 931, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 977, 1162 a 1225. Dávam slovo poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, aby návrh zákona uviedla. [09:59] Jana Bittó Cigániková Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorý predkladám, teda zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, jeho cieľom je vlastne spresnenie povinnosti poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti umožniť osobe poverenej vykonávať duchovnú činnosť vstup do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a to tak, že túto povinnosť bude mať poskytovateľ iba vtedy, ak o ňu, o prítomnosť duchovného požiada pacient, jemu blízka osoba, zdravotný pracovník, resp. ak o to za maloletého požiada jeho zákonný zástupca, alebo ďalšie osoby v podobnom postavení. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona taktiež nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou a všetkými zákonmi, medzinárodnými ustanoveniami a všetkým, s čím v súlade má byť. Ďakujem pekne a hlásim sa prvá do rozpravy, aby som zákon vysvetlila, ďakujem. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo poslancovi Stachurovi. [09:59] Peter Stachura Ďakujem pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 931). Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 931). Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory a gestorský výbor prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nik nehlási do rozpravy ani ústne. O slovo požiadala ešte v rámci rozpravy pani navrhovateľka. Ako spravodajca sa hlási aj pán Stachura v rámci rozpravy ešte, ktorá je otvorená. Pani poslankyňa, v sále je zakázané nahrávať a fotiť, mimochodom. Nerobte to ako Tankó. Takže ešte raz. Urobíte jej zlú fotku, dobre? Takže v rámci v rozpravy o slovo požiadala pani navrhovateľka a pán spravodajca. Nech sa páči pani navrhovateľka. [09:59] Jana Bittó Cigániková Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ten to návrh zákona som dávala v auguste minulého roka preto, lebo v lete minulého roka, teda neviem teraz, či to bol jún, júl, asi jún skôr, prišiel do parlamentu školský zákon a v druhom čítaní absolútne nečakane, absolútne nečakane prišiel pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že ústavné zdravotnícke zariadenia sú povinné pustiť do svojich priestorov vlastne duchovných a keď to odmietnu, tak to majú pod pokutou 500 eur. S čím mám problém je absolútne nedefinované akých duchovných, akých cirkví, kam presne pustiť, za akých okolností a absolútne tam absentuje nejaká vôľa pacienta. A bavíme sa o ľuďoch, ktorí sú naozaj v zdravotníckych zariadeniach. Prestavte si, že niekde ležíte na lôžku, lebo pomoc nepotrebujú tí, ktorí sú hluční, ktorí sa vedia ohradiť, ktorí vedia povedať nie, atď. Pomoc potrebujú práve tí, ktorí možno ležia niekde na JIS, niekde na hadičkách a podobne, ktorí častokrát sú možno slabí aj s ohľadom na tú životnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a nerozumiem tomu, prečo by mali čeliť takým situáciám, ktoré nie každý chce. V prvom rade chcem ale povedať a to je vlastne asi to najdôležitejšie na tom. Prítomnosť duchovných v nemocniciach považujem ja osobne, Jana Bittó Cigániková, za nevyhnutnosť. Myslím to úplne vážne. Dnes som aj zdravotná sestra, ale aj ako človek predtým, ja nemám žiadny problém a nikdy som nemala s prítomnosťou duchovných na pracovisku. Bola som pri lôžkach ľudí, bola som pri deťoch a rodičoch, ktorí sú v životnej situácii a je to pre nich, že životne dôležitá vec. Hovorím to úplne úprimne, je to pre nich jednoducho niečo, čo môžem dokonca nazvať asi v tej ťažkej situácii nejakým druhom úľavy, aj keď neviem, či sa tá úplne hovoriť o úľave, ale v tom zmysle, že poskytnúť im toho duchovného a to, čo oni potrebujú za dôležité, ja nemám absolútne žiadny ľudský dôvod tomuto akokoľvek brániť a nerobila by som to ani keby čokoľvek sa dialo. To, čomu bránim je, že ľudia, ktorí si toto neprajú v rovnako ťažkej životnej situácii, sa môžu ocitnúť v situácii, keď budú vystavení niečomu, o čo nemajú záujem, čo nechcú. Ďalšia vec, ktorá mi na tom prekáža, napriek tomu, že teda o mne sa vie, že ja nie som veriaca, nemám tento dar viery, napriek tomu, ja sa dlhé roky s mnohými duchovnými o tých témach, ktoré sú možno trošku kontroverzné, ja sa s nimi úprimne ľudsky bavím, najmä v tých nemocniciach. Dokonca mám medzi nimi priateľov, kde si ideme cez obed, cez prestávky ideme spoločne na kávu a vysvetľujem im svoje pohľady. Viem pochopiť všetky tieto veci. A aj od nich viem, ale čo ma prekvapilo, aj od zástupcov duchovej obce viem, že s týmto návrhom tak, ako bol predložený nesúhlasili preto, lebo ani oni si nepredstavujú, že to má byť absolútne bez podmienok, že akákoľvek cirkev, ani nie registrovaná, ani nie nejaká vymenovaná, ktokoľvek, kto si povie, že ja som duchovný hej, tuto nejaký ja neviem čo, Svedkovia Liehovovi, pozdravujem Gaba Žifčáka, si povie, že ja som duchovný, mám nejakých tých veriacich, ktorí vo mňa veria, tak ja sem môžem prísť a vy ma musíte pustiť, lebo inak 500 eur pokuta. A áno, budú situácie, keď mu to niektorí budú mať tú asertivitu a povedia: No určite, čo si blázon, nikam nejdeš, nepustím ťa a risknú to, ale my sme vytvorili priestor, kde nejaká sestra, možno tam práve nebude nejaké vedenie atď. v situácii, kde sa stará o šesť, desať, dvanásť pacientov a viac, tak ona je vlastne vystavená tomu, že sa musí doťahovať s niekým pri bráne, že či on je alebo nie je duchovný a z akej cirkvi a či ho pustiť a či ho nepustiť a či ho niekto volal. No pre mňa je toto šialené, že to vytvárame. Chcem zdôrazniť, že si myslím, že absolútne drvivá väčšina duchovných pôsobiacich nielen na Slovensku ale na svete sú ľudia s dobrým srdcom a ich cesta je dôležitá nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť ako takú, dokonca aj pre mňa ako neveriaceho človeka, lebo robí to tú spoločnosť lepšou. Nie je to to a nikdy to nebolo z mojej strany o tomto. Práve preto, lebo to nejakým spôsobom tých duchovných poškodzuje takáto debata o prípadoch, ktoré môžu nastať. Pretože tak, ako sú medzi duchovnými a aj medzi nami, aj kdekoľvek v spoločnosti tí pozitívni a dobrí, tak samozrejme že sú tam aj ľudia, ktorí nie sú až tak pozitívni, nie sú až takí reprezentatívni a my máme prípady. Veď teraz nedávno bol odsúdený kňaz práve za sexuálne obťažovanie tu na Slovensku. To vôbec neznamená, že všetci sú takí, ani náhodou, ale úplne logicky, pokiaľ my vytvoríme takéto podmienky, tak aj ľudia, ktorí nemajú taký dobrý úmysel sa môžu pod záštitou nejakého duchovenstva dostať napríklad k ženám, napríklad k deťom, bez vedomia rodičov, lebo my sme sem dali taký zákon. Ešte raz, ja netvrdím, že sa to deje, ja tvrdím, že sme schválili zákon, kde sa to diať môže a žiadal len o to, aby ten prístup duchovných bol ďalej umožnený, ale pod podmienkou, že a teraz to je tá podstata toho zákona, tam je napísané jednoducho len to, že sa pridáva vlastne, že to má požiadať pacient. Ten, na ktorého sa v tom pôvodnom návrhu, zrýchlenom, schválenom absolútne zabúda, tam nie je uvedený ani slovíčkom. Takže môže o to požiadať ale nielen pacient, ale aj jeho blízka osoba, tá je presne, tú máme v zákonoch presne stanovenú, dokonca som tam pridala aj zdravotnícky pracovník preto, lebo som som a rozumiem tým argumentom, že čo keď je ten pacient naozaj už v takom štádiu v rámci svojho zdravotného stavu, že nevládze požiadať, ale tá rodina o ňom vie. Častokrát aj ja viem, my ako personál o tých našich pacientoch, my ich poznáme, my vieme, že toto sú pre nich dôležité témy, že majú takéto želanie, že tak žili celý život a vieme zavolať toho kňaza k nim. Tak nech majú možnosť, nech netreba čakať iba na príbuzného, ale pokiaľ sa tak všetci dohodnú, kľudne nech majú, akákoľvek blízka osoba, akýkoľvek zdravotnícky pracovník, mne ide o jednu jedinú vec, aby tam bola ručná brzda, aby jednoducho boli chránení aj tí duchovní, aj ten personál a najmä ten pacient, ktorý tomuto jednoducho vystavený nechce byť. My sme jednoducho sekulárny štát a nesmieme v zákonoch vystavovať nejakú skupinu ľudí v absolútne ťažkých životných podmienkach tomu, aby oni boli vystavovaní situácii, že majú niečo odmietať, o niečom diskutovať, niekto sa k nim má vôbec dostať na oddelenie, kto tam nemá v tej intímnej situácii čo robiť, keď si ho sami nevyžiadali, opakujem, to je úplne iná vec. A toto presne ten môj návrh zákona samozrejme umožňuje. Takisto to umožňujem pre maloletých, kde dokonca nielen maloletý ale aj samozrejme zákonný zástupca a všetky osoby sú tam vymenované v podobnom postavení, dokonca aj také, ktoré majú v budúcnosti záujem sa starať a majú nejaké písomné povolenie, vyhlásenie, opäť, akýkoľvek zdravotnícky pracovník. Toto, čo hovorím úplne explicitne dokazuje, že nie je mojím cieľom preboha zabrániť vstupu duchovných do nemocníc, prečo by som to robila, veď to tým ľuďom pomáha, pomáha to nám, personálu, veď to je jedna akože dôležitá, ľudsky krásna vec v ťažkej situácii. Mojím cieľom je úplne reálne zabrániť tomu, aby bol tento zákon zneužitý. A som rada, že zatiaľ nebol, ale našou úlohou predsa nie je vytvárať možnosti, aby mohol byť. Čo je toto za návrh zákona, s ktorým nesúhlasili ani samotní predstavitelia duchovných. Nikto toto neodsúhlasil. Máme na tom kvázi zhodu a ministerstvo si to tu predloží, že no však akože k školskému zákonu v druhom čítaní. A úplná drzosť je, že vtedy, keď som teda na to upozornila, našla som to v zákone, tak minister zdravotníctva vyhlásil, že tak on teda vydá aspoň vykonávací predpis, kde presne určí, že má ísť o registrované cirkvi, za akých podmienok atď., ja som povedala dobre, aj to ma ukľudní, aj to mi stačí. Prosím vás, len urobte niečo, aby sa to nemohlo zneužiť, lebo ja úprimne ľudsky hovorím. Ja ani tak tie tradičné cirkvi nepodozrievam, lebo už sú tu roky, neviem o takých situáciách, žeby nejak zneužívali v tomto smere pacientov. Ja osobne mám tiež skúsenosť, že dochádzajú tí duchovní, keď ich tí pacienti požiadajú a nechodia niekde nasilu niečo vnucovať. V poriadku, ja sa iného bojím. Tie možno menej tradičné, nové cirkvi, alebo ako to nazvať, ktoré sú známe tým svojím kreatívnym získavaním hej nových nejakých nasledovníkov. A akože ja nerozumiem, prečo toto robíme ľuďom, prečo toto robíme tým duchovným, ktorí myslia svoju misiu úplne vážne, lebo potom sa samozrejme že hovorí o negatívnych príkladoch. Aj ja som tu nejaký spomínala. A tiež mi to nie je príjemné, lebo jednoducho sa to netýka všetkých. Čiže ešte raz, úprimne hovorím, minister mal možnosť zabrániť tomu, aby tento zákon vôbec, alebo táto zmena vôbec takto narýchlo prebehla. Neurobil to. Mal možnosť to zmeniť, neurobil to. Od júna doteraz, čo to je teraz, čo máme za mesiac, marec, doteraz nedal ani len nejaké upresnenie, ako to má vyzerať, koho sa to má týkať, za akých podmienok a teda je tu tento návrh zákona, ktorý všetko toto rieši. Ja vás úprimne prosím, či ste z opozície alebo z koalície, či ste konzervatívec alebo liberál ===== [10:14] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Teraz čo máme za mesiac? Marec? Doteraz nedal ani len nejaké upresnenie, ako to má vyzerať, koho sa to má týkať, za akých podmienok a teda je tu tento návrh zákona, ktorý všetko toto rieši. Ja vás úprimne prosím, či ste z opozície alebo z koalície, či ste konzervatívec alebo liberál, akože naozaj vráťme právo tam, kde má byť a to je právo pacienta rozhodovať o svojej ceste. A vráťme aj tým duchovným tú pozíciu, ktorú majú mať a ktorú majú, že jednoducho majú mať prístup k tým pacientom, ktorí o nich majú záujme a nevystavujme ich takej situácii, že pri jednom zlom zneužití, pri jednom zlom príklade na to doplatia všetci tí, ktorí robia celý život častokrát naozaj jednu šľachetnú prácu a pomáhajú ľuďom v najťažších životných situáciách. Úprimne vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, lebo evidentne cez vládu a ministra napriek sľubom sa nič neudialo. Ďakujem pekne. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Stachura. [10:14] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, milá Janka, my sme už túto diskusiu mali a vedia si ju aj poslucháči, ktorí náhodou počúvajú teraz Národnú radu vypočuť aj v jednom podcaste, nebudem robiť reklamu. Ako začnem asi tak, že je to taký paradox tejto Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá veľmi zvláštnym spôsobom prijíma zákony a toto čo si spomínala je par excellence, krásny príklad toho, že do zákona o školstve, školského zákona v druhom čítaní sa zrazu ocitne nejaký prílepok, sa niečo tam prilepí a zrazu teraz o tom musíme diskutovať, zamestnávame Janku Bittó Cigánikovú, ktorá sa rozčertí celkom prirodzene, lebo však je tu akože ochrankyňa tých liberálnych práv a vlastne toto sú ale veci, ktorými vyrážame otvorené dvere. Vyrážame absolútne otvorené dvere, lebo tento prílepok, túto vec, ktorú vládni alebo koaliční poslanci priniesli do druhého čítania nikto nechcel. To, čo si aj ty povedala, to súhlasím, podpisujem. Rozprávali sme sa so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, rozprávali sme sa s duchovnými. Oni nežiadali, aby sme zmenili nejakým spôsobom. takýmto spôsobom zákon a naopak, presne a s tebou súhlasím, im takáto zmena ubližuje. A čo žiadali a o čo prosili, aby bol tento vykonávací predpis, ktorý by ďalej definoval a upravil niektoré veci, ktoré nie sú celkom jasné v tej dennej bežnej praxi v nemocnici. No a zase trošku musím si rypnúť aj do nášho pána ministra, nášho memorandového kráľa, ktorý proste robí memorandum pomaly s každým, tak jedno takéto memorandum podpísal aj teda s Konferenciou biskupov Slovenska. Dohodol sa, že teda bude tu zase nejaké memorandum o spolupráci a tak ďalej a výsledkom tejto spolupráce bolo, tak ako čo tak najrýchlejšie viem urobiť pre Konferenciu biskupov Slovenska, no tak dám nejaký prílepok, ktorý sa im môže páčiť, lebo však predsa hovorí o duchovnej službe a veď je to také celkom príjemné, aby sa tí duchovní mohli dostať do nemocníc. No, ale paradoxné je to, že nikto ho o takýto prílepok nežiadal a urobil to veľmi nešťastných spôsobom do školského zákona v druhom čítaní. Prečo to tak je a prečo vlastne aj Konferencia biskupov Slovenska a všetci ostatní nežiadali o takúto zmenu zákona? No preto, lebo v Slovenskej republike platí iný zákon, ešte z roku1991, zákon č. 308 o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. To je široký, široký zákon, ktorý upravuje veľmi detailne rôzne veci a okrem iného, v § 9, má tri body a ten § 9 upravuje aj presne to, čo pán minister, náš memorandový kráľ sa snažil urobiť cez školský zákon, cez pozmeňovák v druhom čítaní. A hovorí a tu zacitujem, že bod 1: "poverené osoby sú tie, ktoré poverí registrovaná cirkev na Slovensku." Že to nie je hocikto, kto môže prísť a robiť duchovnú službu v nemocniciach. To musí byť poverená osoba, má právo vstupu do verejných zariadení, zdravotníckych zariadení, detských domovov a tak ďalej. Je tam vydefinované, že kam. To znamená, že má právo, to nato máme už zákon, že majú právo vstúpiť a samozrejme tak sa to aj deje v súčasnosti. Druhý bod hovorí, že cirkvi sa dohodnú so, a toto je zaujímavé, cirkvi sa dohodnú so zariadeniami na pravidlách vstupu. To hovorí bod 2. To znamená, sú určité interné predpisy, kde si poskytovateľ, povedzme nemocnica dohodne s kňazmi, akým spôsobom, kedy budú zavolaní, ako sa dostanú do zariadenia a tak ďalej. A ja som presvedčený o tom, že to funguje dobre a nikdy to nie je tak, že to ide mimo vôľu pacienta, že by niekto teda prišiel tak len dobrovoľne a robil proste tam nejaké čoro-moro. Proste to je vždy na základe žiadosti od pacienta a príbuzných, že si žiadajú, aby k danému pacientovi prišla duchovná osoba. No a ešte je tam bod 3, ktorý hovorí, že a to je tiež veľmi dôležité, každý má právo najmä v prípade ohrozenia života a zdravia teda, a to čo si spomínala aj ty na intenzívkach, na poskytnutie duchovnej služby podľa vlastnej voľby. To znamená, aj tu je zadefinované, že podľa vlastnej voľby. To neexistuje, žeby k tebe privolali duchovného bez toho, aby si ty s tým súhlasila. No nie, lebo je to tu zadefinované v zákone 308/1991. Čiže my tu máme jasný zákon, ktorý jasne definuje, načo majú ľudia právo, že majú právo na duchovnú službu, že duchovní môžu prísť do nemocnice, že sa musí nemocnica s duchovnými dohodnúť, ako to bude prebiehať. Čiže my tu máme vytvorený normálny funkčný zákon, ale pán memorandový kráľ sa rozhodol, že proste ešte potrebuje niečo urobiť, nejakú takú kudrlinku, pomôcť akože, aby sa zalíškal. No tak ako prišiel a dal takýto prílepok, ktorý paradoxne nikomu nepomáha a skôr škodí. No a na tento prílepok si začala reagovať ty, že teda pozor pozor, keď tak, ale to musí byť na vôľu pacienta, ale tu ti hovorím, že vykopávaš tie otvorené dvere, pretože už je to zadefinované v inom zákone. Čiže z môjho pohľadu tento bod sme mohli kľudne preskočiť. Ja by som ti navrhoval, aby si ho stiahla, pretože nedáva žiaden zmysel z môjho pohľadu, preto Kresťanskodemokratické hnutie za to hlasovať nemôže, úplne prirodzene. Ale nehnevám sa teda prirodzene na teba, hnevám sa skôr na zákonodarcu, že prichádza s takýmito prílepkami, ktoré naozaj nepomáhajú. A ešte poslednú vec k tomu poviem, ministerstvo zdravotníctva to, čo malo urobiť a čo si aj ty spomínala, že malo prísť s tou vyhláškou, nejakou podzákonnou normou, tak napísala taký pamflet. Ministerstvo napísalo pamflet na A4 list, kde to sú čisté frázy. Tam proste nič to, čo žiadali aj tí duchovní nie je, hej. Tam nie sú tie detaily, ktoré mali byť, ale je to napísaná nejaká ako, aby sa proste odháklo, že áno, urobili sme nejakú vyhlášku. Čiže mrzí ma to, je to, toto je pekný príklad, ako robíme zákony na Slovensku, hej, že niektoré veci sú už zadefinované, ale urobíme ešte jednu alebo druhú revíziu, aby sme to nejako ešte pokrútili a potom sa z toho už nevyzná nikto. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dobre. Záverečným slovom alebo v rámci rozpravy? Môžete aj v záverečnom slove to zhrnúť. (Reakcia navrhovateľky.) Nie, veď máte na to právo, nech sa páči, ešte v rámci rozpravy o slovo požiadala ešte raz. [10:14] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Teraz ďakujem pekne. Nebudem to naťahovať, ospravedlňujem sa kolegom, ale ja len chcem nejakým spôsobom reagovať na Peťa Stachuru. Nedá mi to, sľubujem, že keď to nebude potrebné, tak potom nebude treba ani záverečné slovo, ale v rámci tej diskusie musí zaznieť. Veď ja, my sme mali myslím si ten rozhovor, čo sme mali naozaj korektný a pekný. Ja si myslím, že s Peťom máme ja korektný vzťah napriek tomu, že žijeme v iných duchovných svetoch alebo ty žiješ aj v tom duchovnom a ja teda nie a tiež to niekedy považujem za ujmu. Rada by som, ale proste ma moje nejaké racionálne zmýšľanie až tak nepustí. Jedno ako, toto nie je o tebe Peťo, ani o mne. Ty hovoríš o tom, že existuje zákon o cirkvách, náboženstve, neviem čom, náboženských spoločnostiach, lenže zdravotnícke zariadenia sa neriadia a nečítajú si zákony o cirkvách, oni si čítajú zdravotnícke zákona. A keď je raz v zdravotníckom zákone napísané, že vy moji zlatí musíte pustiť každého, kto o sebe povie, že je duchovný, inak dostaneme pokutu 500 eur, tak jednoducho akože, to som povedala aj na začiatku, veď ja netvrdím, že sa to stane vždy a zakaždým a že to ide niekto robiť teraz, ale ja hovorím, že sme vytvorili situáciu. Ja robím Peťo na Slovensku, na tých oddeleniach. Ja robím sestru zdravotnú. Ja ti hovorím, že keď tam stojíme a prichádzajú tam tí ľudia, tak jednoducho tam nie je priestor vytvárať takúto právnu neistotu. Keď existuje ten zákon, o ktorom hovoríš, čo potvrdzujem, teda to neni, že či áno alebo nie, tak ja potom úprimne vám nerozumiem KDH, že prečo nemôžte za toto zahlasovať. Veď vám zostane ten vstup do nemocníc. Však zahlasujte za to alebo inak to poviem, ja mám pocit, že to je kvôli tomu, že ja hnusný liberál, nie v zlom, ale akože chápem, že veriaci ma vnímajú negatívne, bohužiaľ, ale je to tak niekedy, tak vy ako ich zástupcovia, že nemôžte si dovoliť hlasovať za zákon Bittó Cigánikovej, lebo by boli používané skratky a možno aj vaši oponenti by to proti vám zneužívali, nie raz sme to zažili, hej. Tomuto by som akože rozumela. Na druhej strane ja som za vami prišla osobne Peťo, musíš potvrdiť. A prosila som vás, nech vy dáte návrh zákona, ktorý toto bude robiť práve preto, aby som vás nedostala do tejto situácie. A áno, tak áno, vy ste povedali vy nie ste zákonodarci, ale ste poslanci. Ste tu nato, aby ste niečo predkladali, tak mne to príde také alibistické, že my nepredložíme, za tvoj nezahlasuje, ale akože lebo vlastne je všetko v poriadku. A ja tvrdím, že teda všetko v poriadku nie je, dala som tu presne argumenty. Ty hovoríš o právach veriacich, ktoré ja potvrdzujem a chápem ťa, lenže ty nechápeš mňa, lebo práva majú aj neveriaci. A ja si nemyslím, že ty si ten alebo niekto z normálnych registrovaných cirkví, z duchovných, ktorí myslia svoju misiu naozaj že v drvivej väčšine vážne, že by išiel vnucovať. Ja tvrdím, že v každej časti spoločnosti sú nejakí extrémisti, nejaké jednotlivé osoby, ktorým tento zákon otvára dvere a ja ich chcem zavrieť. To je celé. A nakoniec aj ty potvrdzuješ, že pokiaľ by sa niečo takéto odohralo, tak to poškodí reálne teda aj tých duchovných, aj tie cirkvi, ale napriek tomu KDH sa jednoducho vyhovára na ministra, ktorý aj ty hovoríš, že je v tomto neschopný. Nespravil to dobre, nedodržal sľub ani ten čo dal mne, ani ten čo sa teda dohodli v tom memorande. A jednoducho aj tak to nijako nezmeníme a necháme ten zlý stav. Ja nerozumiem tomu prečo. Kľudne ten návrh zákona stiahnem, ak mi teraz deklaruješ verejne, že KDH to opraví. Kľudne to opravte spôsobom, že tak ako to je, tak tam dajte, že vstup duchovných podľa zákona ten, o ktorom si hovoril. A bude to za mňa v poriadku. Ja keby som to vedela, napíšem to takto. Urobila som najlepšie, čo som vedela. Je tam napísané pre mňa, ja sa na to pozerám ako zdravotník, je tam napísané vstup duchovného na žiadosť pacienta a rozširujem ešte ten zákon, ktorý ty hovoríš, lebo myslím aj na situáciu, pretože to zažívam, keď ten pacient nie je pri vedomí, je v ťažkej situácii, takže kľudne nielen na žiadosť pacienta, jeho zákonného zástupcu alebo jeho rodinného blízkeho. Ja to rozširujem v tomto návrhu a hovorím, akéhokoľvek zdravotníckeho pracovníka. To je veľké akože akýkoľvek zdravotnícky pracovník, pretože to poznám a viem, že na tých oddeleniach robia ľudia, ktorí nebudú k svojim pacientom akože im robiť zle a púšťať tam ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. A pre mňa či je to sestra, lekár alebo je to praktická sestra, nejaký sanitár, pre mňa kľudne nech on zavolá toho pacienta, toho duchovného, lebo ja som teraz doštudovala, tri roky som chodila na prax po všetkých oddeleniach, čo tu máme, ktoré existujú. To je súčasť tej výučby. V štandarde to beží tak, že my máme na nástenke alebo teda niekde v interných materiáloch, najčastejšie na nástenke, číslo na duchovného a keď vieme, že je to pre pacienta dôležité, my ako sestry pri vstupnom pohovore, pri príjme máme otázku na to, či má duchovné potreby pacient. A keď je to teda tá situácia dôležitá, každého sa na to pýtame, tak my voláme personál, toho duchovného a to aj chcem, aby tak ďalej bolo. A áno, doteraz to tak bolo, ale hovorím, že tento zákon umožňuje pustiť aj cudzích, aj tých, ktorí sa budú hrať na niečo, čo nie sú. A ty vystavuješ tých zdravotníkov tomu, aby argumentovali nejakým exotom, nejakým iným zákonom, pritom ten exot má v ruke tento zákon, ktorý jasne hovorí, že musia ich pustiť pod pokutou 500 eur. To, že je v rozpore s iným zákon, my si to tu môžme porozprávať, ale rozprávaj to tej sestre, ktorá tam má na starosti šesť detí na hrane života a smrti, aby ona sa takto doťahovala. Prečo toto, prečo toto vytvárame a prečo práve KDH, ktoré má do tejto témy čo hovoriť a tiež nesúhlasí s tým spôsobom ani s tým znením, prečo ste vy niečo s tým neurobili? A keď už ste neurobili, prečo nepomôžete mne s tým niečo urobiť? Alebo ešte raz, otváram vám dvere, tak mi tu teraz pri mikrofóne povedz, že KDH to vyrieši, akokoľvek, obmedzí to a ja poviem, dobre, sťahujem. Aby ste vy neboli v tej politickej situácii, lebo o toto mi nejde. Mne ide o tých pacientov. Ďakujem pekne, za mňa všetko. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka ešte? Žiada si slovo k rozprave pán spravodajca? Môžte sľúbiť, môžte sľúbiť. Nech sa páči. [10:14] Peter Stachura Nechcem zdržiavať. Ja len poviem, v úvodzovkách ten človek, ktorého si ty nazvala exot, to nie je duchovný, lebo však máme tu presnú definíciu, že kto duchovný, ale kto duchovný môže byť sa riadi podľa toho zákona 301/1991. Čiže ty ako zdravotná sestra, keď vidíš v úvodzovkách exota, tak ho tam nemôžeš pustiť proste, lebo nie je duchovný, hej. Duchovný má jasnú definíciu. Čiže za mňa, len aby som ti odpovedal, ten dôvetok, ktorý bol v prílepku nebol potrebný. Tak ako je to zadefinované, nezhoršuje to situáciu. Tá situácia ostáva rovnaká ako je teraz. Na základe toho žiaden v úvodzovkách exot sa tam nedostane. A tým pádom tvoj návrh je zbytočný, a preto ho my nemôžeme podporiť. [10:29] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave čiže za mňa, len aby som ti odpovedal. Ten dôvetok, ktorý bol v prílepku, nebol potrebný. A tak ako je to zadefinované, nezhoršuje to situáciu. Tá situácia ostáva rovnaká ako je teraz, na základe toho žiaden v úvodzovkách exot sa tam nedostane. A tým pádom tvoj návrh je zbytočný. A preto ho my nemôžeme podporiť. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Martiny Holečkovej, Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 950. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom, je v rozhodnutiach číslo 995, 1162 a 1225. Dávam slovo poslankyni Martine Bajo Holečkovej, aby návrh zákona uviedla. [10:29] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447 z roku 2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a ktorý sa týka peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [10:29] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447 z roku 2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a ktorý sa týka peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Ledeckému. [10:29] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s paragrafom 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 950. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z paragrafu 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa národná rada, po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady číslo 995 z 26. augusta2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali na začiatku rokovania schôdze Národnej rady slovenskej republiky v tomto návrhu. Pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Konštatujem, že nik. V rámci rozpravy o slovo požiadala navrhovateľka pani Bajo Holečková. Nech sa páči. [10:29] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, kolegovia, dovoľte mi v skratke predstaviť návrh zákona, ktorý predkladám. Podľa súčasnej platnej úpravy zákonnej, čo sa týka peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, konkrétne ide o príspevok na kúpu motorového vozidla. Ktoré sa poskytuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Takýto príspevok sa v súčasnosti poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú buď zamestnané, alebo preukáže, že sa bude zamestnávať, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba. A teraz toto je to dôležité. Lebo toto chceme upraviť. Sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo navštevuje školu, respektíve ju bude navštevovať. No a medzi týmito subjektmi chýba rehabilitačné stredisko. Pretože mnohí, ktorí sú odkázaní, tak navštevujú rehabilitačné strediská a oni nemajú nárok na príspevok na kúpu motorového vozidla. Aby ste rozumeli. Tu nejde o rehabilitačné strediská, zmysle zdravotníctva. Hej? Že, absolvujem nejakú rehabilitáciu po nejakom úraze. Ale ide o rehabilitačné strediská, kde sa poskytuje sociálna služba. Aby som bližšie povedala, o aké osoby najmä ide. Napríklad rehabilitačné strediská navštevujú osoby, ktoré sú slabozraké, nepočujúce, majú obojstrannú nedoslýchavosť. Sú to prevažne deti v rehabilitačných strediskách, kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej o osobe. Čiže chcem vás požiadať o podporu tohto zákona ešte raz veľmi jednoducho. Ide o príspevok na kúpu motorového vozidla. Tú zodpovedne môžem povedať, že to zaťaží verejné financie, ale nie natoľko, že by to bola nejaká naozaj rozhodujúca obrovská suma tých rehabilitačných stredísk na Slovensku veľa nemáme. Ale sú to osoby, ktoré sa nejakým spôsobom do toho rehabilitačného strediska potrebujú dostať, sú odkázané na to motorové vozidlo a nemajú podľa dnešnej súčasnej úpravy nárok na príspevok. Takže túto skrivodlivosť sa snažíme napraviť našim návrhom. A teda vás prosím o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. Skončila som pán predsedajúci. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, bolo to vystúpenie v rámci rozpravy, nezaznie žiadna faktická poznámka, takže keďže som vyzval aj na prihlásenie do rozpravy ústne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť záverečným slovom pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Szalaya, Bittó Cigánikovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ,zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 985. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach číslo 1030, 1162, 1225. Dávam slovo poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, aby návrh zákona uviedla. [10:29] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej. Cieľom návrhu zákona, je zaviesť kritérium ceny medzi kritériá hodnotenia žiadostí na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby, za účelom šetrenia verejných zdrojov a zároveň stanoviť mechanizmus výpočtu ceny za prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. Mal to byť poslanec Majerský, zastupuje ho poslanec Stachura. Nech sa páči. [10:29] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne kolegovia. V súlade s paragrafom 70, v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Szalaya, Jany Bittó Cigánikovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 578 z roku 2004 zbierky zákonov o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 985. V súlade s paragrafom 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 985. Návrh zákona spĺňa z formálno- právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z paragrafu 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby národná rada sa uzniesla vo všeobecnej rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona, výbory a gestorský výbor prerokovali v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v tomto návrhu. Prosím pán predseda otvorte všeobecnú rozpravu. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik ale v rámci rozpravy požiadala o slovo pani poslankyňa Bittó Cigániková. Nech sa páči pani poslankyňa. [10:29] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Na vysvetlenie k obsahu zákona mňa a Tomáša Szalaya. O čo ide v praxi? Momentálne, keď súťažíte o tie body, tie miesta, aby ste ich mohli obsluhovať ako záchranka. Tak v tomto momente ak sa teda prihlásite do súťaže, tak vy v podstate podľa mňa až tak nesúťažíte. Lebo vlastne je určené v zákone, že vlastne tá súťaž nemôže prebiehať. Lebo skutočná súťaž prebieha na základe teda nejakých parametrov a potom cenou, hej? Ale my máme teda nastavený zákon takým spôsobom, že vlastne prihlásiť sa môže, kto chce a potom je to nejaká nejaká súťaž krásy. Kde odovzdávajú tieto záchranky vlastne nejaké projekty, nejaké plány, ktoré ani len nie sú zverejnené. To keď si spomeniete teraz bol na ministerstve zdravotníctva veľký prúser s tými záchrankami a pán minister reagoval, že však to nezverejní ma to netreba zverejniť, to je to uh, čo by teda zverejnené malo byť. My to v tomto zákone navrhujeme, aby tieto projekty boli zverejňované. Aby každý mohol vidieť, keď už teda máme súťaž krásy. Kto ako krásny v skutočnosti je. No, ale teda v súčasnosti ten zákon dovoľuje to, že hovorí, že tak milé záchranky môžete sa uchádzať a môžte vyhrať, ak budete spĺňať takéto kritéria počtu vozidiel, v tých vozidlách budete mať toľko a toľko zamestnancov takej a takej kvalifikácie a budú mať takú a takú výbavu. Hotovo, koniec vybavené. A ten zákon v podstate nepovoľuje mne ako prevádzkovateľovi záchranky dať zľavu štátu. On to nedovoľuje. On hovorí, že musí to byť tak ako povie ministerstvo a keď je niekto schopný a ochotný robiť to v rámci súťaže lacnejšie, čím by chcel prekonať tých iných konkurentov, tak ten zákon to dnes nedovoľuje. Prosím pekne. Takže my s Tomášom Szalayom navrhujeme, aby bolo aj kritérium ceny, respektíve navrhujeme to tak, aby im aby mohlo prísť k zľave, nie k navýšeniu, ale len k zľave. Čiže umožňujeme v zákone tým uchádzačom v súťaži, aby mohli dať zľavu z ceny, ktorú určí ministerstvo. Ja neviem si predstaviť v akom vesmíre by s týmto mohol niekto nesúhlasiť. Jedine vo vesmíre, keď teda chce, aby to zostalo bez tak bez akýchkoľvek transparentných parametrov. A ako bonus teda hovoríme v tom zákone tie projekty, ktoré tie záchranky odovzdávajú, tak tie nech sa zverejnia. Nehovoríme, že sa musí hodnotenie, ale samotné projekty sa zverejnia. Ďakujem za pozornosť. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec chce ešte vystúpiť v rámci rozpravy. Nech sa páči pán navrhovateľ, teda spravodajca. [10:29] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia. Krátka reakcia. Rozumiem čo, s čím prichádzate. Nakoniec súhlasím, že bola to súťaž krásy doteraz, pretože sa to prideľovalo na základe takýchto kritérií, aké si spomínala, ale samozrejme, že tam bolo ešte ďalšie kritérium, že takéto pozadie, ktoré sme videli aj pri poslednom tendri. Čo chcem k tomu dodať je že, poznáte teda ten návrh alebo naše stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia, že si nemyslíme, že za kritickú infraštruktúru by sa mal tendrovať. Akože toto by mala byť kritická infraštruktúra, ktorá by mala byť v rukách štátu. To, že sa to udialo pred mnohými, mnohými rokmi, tak bohužiaľ, ja to považujem za chybu. Malo to byť, malo to byť nastavené inak. Záchranná zdravotná služba aj vďaka štedrým platbám funguje našťastie dobre. Je jedna z top služieb, ktoré naše zdravotníctvo ponúka. Ale je to aj vďaka vysoko, vysoko lukratívny plat a ktoré dostáva. Bohužiaľ cez cenové opatrenia, to čo spomínala aj Janka. A nie je to nie je to šťastné cez cenové opatrenia, samozrejme. Už teraz sami poskytovatelia hovoria, že minimálne 10 percent je tam, je tam, sú tam stroje, ktoré, bez ktorých by bez problémov mohli fungovať. Čiže sú to sú to zdroje, ktoré ale potom chýbajú niekde inde v zdravotníctve. Čiže ak by teda bola vôľa, alebo sa dohodne, že teda bude sa ďalej tendrovať, čo ja si myslím, že je chyba. Ale ak by to teda tak bolo, tak tá cena povedzme by mohla byť jedným z kritérií. Ale myslím si, že o takúto záchrannú zdravotnú službu by sa naozaj tendrovať vôbec nemalo. Ten náš návrh zopakujem ešte raz, mala by si košická a bratislavská záchranná zdravotná služba prebrať všetky ďalšie body, ktoré momentálne majú súkromníci do svojich rúk. A mala by ďalej spravovať tak, ako to je. A potom je priestor na redukciu platby cez cenové opatrenie, tak aby aby boli aj efektívni. Okej, zatiaľ Kamil Šaško mal prísť s nejakým návrhom. Opäť rokuje, stretáva sa, robí memorandá, robia analýzy, strihá pásky, je na permanentnom tripe, chodí rozpráva, ale výsledky nedeliveruje. Neprináša žiadne výsledky, ktoré by sme videli. Všetci záchranári sú v napätí, v strese, lebo nevedia akým spôsobom bude záchranná zdravotná služba ďalej manažovaná. Aký spôsob tuná vyšiel s bombastickým nápadom, že ideme to dať pod urgentné príjmy v nemocniciach [10:44] Peter Stachura permanentnom tripe. Chodí, rozpráva ale výsledky nedeliveruje. Neprináša žiadne výsledky, ktoré by sme videli. Všetci záchranári sú v napätí, v strese, lebo nevedia akým spôsobom bude záchranná zdravotná služba ďalej menežovaná. Aký spôsob tu na vyšiel z bombastickým nápadom, že ideme to dať pod urgentné príjmy v nemocniciach. Ale aj o tom je už teraz ticho. Zase, keď sa niečo spýtate tak sa zase rozpráva, rokuje. Bude, bude, bude. V utorok pripomínam všetkým kolegom. Je, bude to pamätný deň, bude to 200 dní od kedy pán Kamil Šaško začal dávať doplnkové povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby poskytovateľom, ktorí už dávno nemali tam byť, pretože neprešli tendrom. Teda už nadsluhujú výrazným spôsobom. Vďaka cenovým opatreniam, ktoré sú majú výrazné zisky. To už nehovoríme o 10%, pretože nenakupujú nové sanitky, nenakupujú nové materiálno-technické zabezpečenie s čím sa kalkulovalo v tých cenových opatreniach. Čiže to ide čisto, čisto ich zisk a v utorok ešte raz zopakujem bude to už 200 dní. A sú to napríklad firmy Life Star Emergency, ktorá sa ani nemohla prihlásiť do ďalšieho tendra, pretože mala čiernu prácu a nemohla a nespĺňala kritéria ešte toho predtým nastaveného tendra. Čiže tak si tu žijeme. A je to zlyhanie ministerstva zdravotníctva. Fatálne, fatálne zlyhanie strany HLAS, ktorá dva a pol roka okupuje ministerstvo zdravotníctva a neprináša žiadne výsledky, ktoré by, ktoré by posúvali slovenské zdravotníctvo dopredu. A je to naozaj aj hanba s čím Kamil Šaško príde bombasticky ale nakoniec vôbec žiadne výsledky nevidíme a tak si tipnem, že do konca, do konca volebného obdobia už ani s ničím v tejto oblasti nepríde, pretože tak ako on zjednotil, tak ako on spojil všetkých záchranárov ale do jedného do nohy, ktorí sú proti tejto reforme, ktorú on navrhol tak toto sa naozaj nepodarilo asi ešte žiadnemu ministrovi. Takže mu gratulujem a ešte raz my budeme poctivo ďalej to počítadlo navyšovať. Predpokladám tie, tie dni budú rásť a firmy, ktoré už tam dávno nemali čo byť budú ďalej na tom bohatnúť. Bohužiaľ, bohužiaľ toto je stav slovenského zdravotníctva. [10:44] Andrej Danko Ďakujem. Uzatváram možnosť, teda vyzval som na prihlásenie ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pani navrhovateľka? No môžete už teraz. Nech sa páči. [10:44] Jana Bittó Cigániková Áa bože, mám. Peťo ale ja to už beriem osobne od toho KDH trochu dneska. Toto už nie je možné, aby ste ani s týmto nesúhlasili. Lebo však ja rozumiem, že vy si v ideálnom svete prajete, aby to bolo inak. Lenže nie je to inak je to takto. Tak my to vylepšujeme, že teda, keďže to ten minister nezmenil tak vravíme tak aspoň dajte možnosť dávať zľavu, že ešte aj proti tomuto byť, lebo však veď dobre veď navrhnite nech všetko zoštátnime. Dajte všetko politickým nominantom, lebo to je vždycky najlepší. No počkaj áno, keď chceš zoštátňovať. Veď si v politike. No a čo to je? Takto. Má to byť iba štátne, dobre. Má to byť iba, má to byť iba štátne znamená však, aby sme si to teda predstavili, tak to znamená, že teda budú tá bratislavská, košická záchranka a tak ďalej budú všetkých obsluhovať bez súťaže a nejaký politik na ministerstve povie: "Túto tento čo si ho ja vyberám z rôznych dôvodov ten bude šéf." Jedno ako. Jedno a môže byť aj dobrý a zlý. Jedno ako povie to politik. No a áno presne. A teraz v čom je problém je, že tento nominant tak ako vo všeobecke, tak ako na všetkých tých čo sa volá, že trafiky, čo sa hovorí, že istý prezident dostal trafiky na ministerstve tak presne tieto všetky funkcie, všetky tieto inštitúcie, tak ty tam chceš zahrnúť ešte aj záchranku, ktorú ja pripomínam, že záchranka nebola daná aj súkromníkom preto, lebo by sa strašne darilo tým štátnym. To bolo preto, lebo štátne nemocnice samozrejme nehospodárili dobre, krachovali. Bla, bla, bla tak akože všetko štátne a podstata bola, že tie záchranky boli tak šialene zle vybavené a neboli nikdy peniaze na investície. Nech sa tam nalialo koľkokoľvek, že ľudia zomierali zbytočne. Neboli dojazdy, neboli tie záchranky vybavené, nebolo na platy. Tak vtedy už keď sa to tisíc krát skúsilo inak a nešlo to s tými politickými nominantami tak sa povedalo dobre, tak nech je súťaž súkromníkov a tá vyzerá tak ako vyzerá. Preto, lebo sú zle nadstavené podmienky. Tie môžeme prenastaviť. Ale teda určite nie je riešenie podľa mňa dať to zasa štátnym politickým nominantom, lebo tam je problém, že pozor oni nehospodária so svojimi peniazmi. Že, keď niečo zlé nehospodárne podpíšu, nakopia, urobia napríklad ako v prípade košickej záchranky kde boli tie opravy sanitiek akože úplne za šialené nehorázne sumy. Úplne evidentne proste zlodejina. Tak, keď toto podpíše súkromník tak on príde o zisk. Takže preto nepodpisuje tieto predražené veci. Zatiaľ čo politický štátny nominant, niekoho kamarát, keď toto podpíše tak neriskuje žiadny svoj zisk, žiadne svoje peniaze, riskuje len peniaze ľudí, občanov. A tie ešte on je ešte aj krytý a chránený, lebo on keď pripustí politicky a to dobre vieš. Keď on pripustí ten politik, ktorý ho tam nominoval, že ten jeho nominant urobil chybu tak má problém ten politik. A z tohto dôvodu politici chránia svojich nominantov, ktorí robia zlodejiny. A je jedno za akej garnitúry. Ja ti pripomeniem našu vládu Peťo, keď ty si bol štátnym tajomníkom a ja šéfka zdravotníckeho výboru. No prd sme zmohli so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Pamätáš si aké bolo s istým laboratóriom podpisované zmluvy? Pamätáš. A vieš kde robí teraz ten dotyčný? Náš nominant, našej koalície. My tí správni, čestní. Vieš kde robí? Pre to laboratórium dnes. Tam kde boli, keď ja som to začala hovoriť tak ma nazval Matovič Penťáčkou. Som bola proti, aby sa tieto predražené zmluvy dotovali z peňazí štátu. Toto isté sa bude diať záchranke, toto isté sa bude diať všade kde dáš politických nominantov. Chceš to? Dobre. Dajte návrh. Ja budem proti, budem argumentovať. Ale tento návrh nie je na stole. Na stole je návrh, že dnes je tu nejaká súťaž, ktorá nie je súťažou. Tí sám hovoríš áno je to súťaž krásy a my vravíme pozor. Chceme, aby to bola aj súťaž s cenou a chceme zverejňovať tie projekty. A KDH na to povie: "Hmm nie je to štátne tak my to necháme po starom." To je výborný prístup. Fakt dneska, dneska sa vám darí chlapci. Ďakujem. [10:44] Andrej Danko Páni poslanci a poslankyne už nie sme v rozprave. Máte obaja. Ja viem, ja viem len ja reagujem na pána poslanca. Takže teraz máte právo sa vyjadriť ako spravodajca záverečným slovom. [10:44] Peter Stachura Ctení kolegovia ja nechcem zdržiavať naozaj. Ale musím trochu zareagovať, lebo Janka sa tu vyliala zase z celej svojej zdravotnej politiky. Ja tu nechcem viesť nejaké naozaj boje, hej? Že teda či biznis alebo nie. Ako ešte raz zopakujem. Ja nie som voči regulovanému biznisu v zdravotníctve. Ale záchranná zdravotná služba je kritickou infraštruktúrou štátu tak ako je kritickou infraštruktúrou štátu aj Policajný zbor aj Hasičský zbor. To sú základné inštitúcie, ktoré v tejto krajine má spravovať štát, lebo má povinnosť, má psiu povinnosť sa postarať o týchto o našich občanov. Videli sme to aj v čase krízy v covide, v pandémii a tak ďalej. A ja som o tom presvedčený, že záchrannú zdravotnú službu by mal mať v rukách štát. To, že sú tam nominanti no áno. Aj u policajného zboru sú nominanti aj u Hasičského zboru sú nominanti. Starajme sa o to, aby to boli kvalitní, čestní, poctiví ľudia, aby nekradli. Aby to boli a aby sme ich vedeli kontrolovať. Takto to funguje v celom svete, hej? A nevidím dôvod prečo by sme u nás si povedali no my takýchto čestných manažérov nemáme no tak to všetko rozdajme a všetko sprivatizujme. Ja ti garantujem, že zisk v zdravotníctve fajn, biznis v zdravotníctve fajn ale musí byť regulovaný, lebo ide potom na úkor pacienta. Čiže toto je asi tak k tej tvojej, tvojmu vystúpeniu. Ďakujem. [10:44] Andrej Danko Prosím prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaní o návrhu poslanca Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 564/1991 Zb. z. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1031. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach č. 1081, 1162, 1225. Dávam slovo poslancovi Krúpovi, aby návrh zákona uviedol. [10:44] Juraj Krúpa Ďakujem veľmi, veľmi pekne pán predsedajúci. Musím sa vám priznať, že ja som si znova musel normálne, že prečítať dôvodové správy návrhov zákonov, ktoré som sem predložil pred x mesiacmi. To si človek ani akože už všetko detailne nepamätá. To je minimálne pol roka čo som tento predložil. A tak sa akože človek na to pozerá, že to sú také tie historické nejaké mementá, ktorými si človek prechádza, keď navrhuje zákony, ktoré mu koalícia úplne veselo ignoruje. Ale tak som rád, že som dostal tú možnosť sa k tomu vyjadriť a ide o to, že Slovensko zažíva od novely trestného zákona v podstate veľkú vlnu nárastu drobnej kriminality. Dokonca aj generálny prokurátor to priznal. Dokonca si to priznala aj vládna koalícia, ktorá kvôli tomu nakoniec aj schválila horalkový zákon, ktorého ale časti boli pozastavené aj napríklad ústavným súdom, lebo pojednávali samozrejme v rámci prílepkov aj o iných veciach. A v tomto návrhu zákona sa navrhuje a je to vlastne taká reflexia na obyvateľov, ktorí začali vnímať práve zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie a svoje, svoju bezpečnosť, že chceli si vytvárať takzvané ja to nazvem niečo ako tie susedské hliadky, ktoré chceli dozerať vo vlastnom susedstve, vo vlastnom prostredí na tú bezpečnosť a nebola k tomu vytvorená nejaká praktická, praktická legislatívna úprava. Existuje totižto nejaká úprava, ktorá to umožňuje, že by to mohlo byť pod dohľadom Policajného zboru ale je to urobené tak nešikovne, že v podstate každý kto by robil túto hliadku tak by musel byť sprevádzaný príslušníkom Policajného zboru. Zároveň nie je v tejto situácii ani doriešená škodová udalosť. Po konzultáciách s predstaviteľmi samospráv sme sa rozhodli navrhnúť, že predložíme taký návrh zákona kde sa budú môcť takéto susedské hliadky nazývam ich tak domácky, vytvárať pod dohľadom obecnej polície. To znamená, že by obecná polícia vlastne mala ten link na tieto susedské hliadky na tú celú štruktúru, organizáciu a tak ďalej kde títo ľudia by sa vlastne mohli sami organizovať, sami by mohli v podstate si strážiť svoj majetok a podobne čo je úplne zbežné, že sa vykrádajú pivnice, garáže. Bicykle sa kradnú a podobné veci. A už zo zákona dnes platí, že každý občan má právo zadržať páchateľa pri čine. Tak aj títo, táto skupina by mala mať to isté právo. Vychádza jej to aj z ústavy a vôbec zo zákonov. Ale tam je jedna vec, ktorá nebola doriešená práve pri tej pôvodnej úprave čo sa týka kontextu s Policajným zborom bola práve škodová udalosť. A že kto by prevzal zodpovednosť za škodovú udalosť. V tomto prípade je práve tá výhoda, keď to pôjde pod obecnú políciu, že v prípadné škodové udalosti by riešilo práve mesto alebo obec. Čiže aj v tomto smere je to pokryté a ja si myslím, že je to niečo čo môže umožniť občanom, aby sa sami organizovali pri zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii, aby si sami pomáhali, aby sami dozerali aj na vlastnú bezpečnosť. Ja si myslím, že to je úplne prirodzené čo vidíme vo veľa krajinách. A je úplne normálne, keby sme aj takéto niečo umožnili aj u nás na Slovensku. Cítime to, vidíme to. Ja len ako dovetok, myslím si, že generálny prokurátor teraz niekedy v januári zverejnil aj štatistiky výsledku akým spôsobom sa pristupuje alebo aké sú štatistiky ľudí, ktorí boli obvinení z krádeži po prijatí toho horalkového zákona. Zo všetkých tých ľudí za určité dané obdobia to vždy predstavovalo 52 alebo 53% ľudí, ktorí spáchali takzvaný ten horalkový zákon. To znamená, že tá novela trestného zákona, ktorá bola prijatá nemala ten preventívny charakter a tak isto aj tá novela, ktorá je teraz prijatá v rámci horalkového zákona možno bude mať ten preventívny charakter. Zatiaľ sa ale nedostavili tie, áno prepáč. Tie výsledky, ktoré boli očakávané. A preto si myslím, že táto novela alebo teda táto možnosť týchto hliadok by bola na mieste. Ďakujem veľmi pekne. [10:44] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj poslancovi Ledeckému. (Reakcia z pléna.) Tiež bol na hrádzi? Nie, nie. [10:44] Vladimír Ledecký Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1031. Predkladáme informáciu k predloženému návrhu zákona, dobre. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 106.. [10:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave ...predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1061 z 29. septembra 2025 v mene neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu. [10:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? V rámci rozpravy sa neprihlásil do rozpravy nikto ústne, o slovo nepožiadal v rámci rozpravy ani navrhovateľ, ani spravodajca. Uzatváram teda všeobecnú rozpravu, považujem ju za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Ruch v sále.) [10:59] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň kolegovia, nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Martiny Bajo Holečkovej, Márii Kolíkovej, Juraja (Ruch v sále.) Pardon, pani poslankyňa stiahla tento návrh. Pani poslankyňa Holečková nech sa páči teda procedurál. [10:59] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, chcem poprosiť všeobecným súhlasom, so súhlasom štyroch poslaneckých klubov o presunutie tohto bodu na ďalšiu schôdzu. Súhlas klubov mám SaS, PS, Hnutie Slovensko a KDH. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Je to teda tlač 1040, áno? Je to tlač 1040 ja len poviem pre kolegov, nech vedia, toto teda návrh pani poslankyne Holečkovej, Kolíkovej, Krúpu, Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive. Máme všeobecný súhlas kolegovia na presun na nasledujúcu schôdzu? Máme. Ďakujem veľmi pekne, tak tento návrh bol presunutý na schôdzu nasledujúcu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Marcinkovej, Ledeckého a Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, o zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, návrh zákona je pod tlačou 1042 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach 1091, 1162 a 1225. Dávam slovo poslankyni Marcinkovej, aby návrh uviedla. [10:59] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pán predsedajúci za slovo, ja za skupinu poslancov odôvodním predložený návrh. Touto novelou nariaďujeme všeobecným lekárom, gynekológov a zubárom, aby v čase svojej neprítomnosti našli za seba náhradu, a tento zastupujúci lekár musí pôsobiť v rovnakom okrese ako samotný chýbajúci lekár. Už dnes zákon 578/2004 Z. z. stanovuje lekárom povinnosť nájsť v čase svojej neprítomnosti za seba náhradu. Avšak bližšie nekonkretizuje kde má tento lekár pôsobiť. Často sa v praxi stávalo, že vlastne lekár zavolal svojmu spolužiakovi z vysokej školy, ktorý bol v Nových Zámkoch a ten lekár slúžil v Trebišove a jednoducho zastupoval úplne na nelogickom mieste toho lekára niekto iný. Takže my prichádzame s touto novelou, s ktorou sa inak stotožňuje aj koalícia. Preberali sme to s nimi. Tak ak ju nepodporia, tak verím, že si ju osvoja, ktorá nariaďuje lekárom, ktorých som vyššie opísala, aby našli za seba náhradu. Opakujem v rovnakom okrese ako sami pôsobia. V prípade, že to z objektívnych príčin nebude možné nájsť niekoho v rovnakom okrese, napríklad keď bude nejaký kongres pediatrov a všetci tam pôjdu a tak ďalej tak musia o týchto príčinách informovať vyšší územný celok, aby sme to vlastne vedeli v štáte nejako pokryť. Lebo môže sa to stať, a potom zasiahne vyšší územný celok a určí vlastne akým spôsobom bude táto zdravotná starostlivosť pokrytá. Toľko z mojej strany. Ďakujem za podporu, verím, že toto nie je niečo čo nás rozdeľuje. Je to vec, ktorá vyplynula z praxe. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani poslankyňa, dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, aby informovala plénum. [10:59] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Dobre, vážení kolegovia, kolegyne v súlade so zákonom som bola určená za spravodajcu k návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov a obsahuje stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré zo zákona mám navrhujem, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že sa tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa prerokoval návrh zákona na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory a gestorský výbor prerokovali v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Ďakujem pekne. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať pani navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa stanovisko? Chce zaujať? Chce zaujať stanovisko, výborne, nech sa páči pani spravodajkyňa. [10:59] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ja chcem povedať, že je to dobrý návrh zákona, veľmi chcem pochváliť Vlaďku. Úplne prakticky a treba to urobiť pre tie deti, pre tých rodičov. Presne pediatria a je jeden z tých problematických bodov. Pediatrov máme málo, akonáhle máte nejakú konferenciu tak v reále sa stáva, že matka, ktorá má doma jedno dieťa, druhé napríklad čerstvo narodené a tak ďalej zostáva bez pomoci. Potom tieto detičky končia u nás na urgentoch, v nemocniciach, kde máme nosokomiálne infekcie, ktoré ohrozujú život týchto detí a bábätiek. Prosím vás preto o podporu, ďakujem. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Marcinkovej, Ledeckého, Krúpu a Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je vedený pod tlačou 1062. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach číslo 1107 a 1225. Opäť dávam slovo pani navrhovateľke, aby tento návrh uviedla. [10:59] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Predloženým návrhom zákona chceme odstrániť diskrimináciu, ktorej čelia vojačky, policajtky a iné príslušníčky silových a ozbrojených zložiek pri výpočte tehotenského a dorovnať jeho výšku tak ako je to v prípade civilných povolaní. Viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Ledeckému. [10:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1062. Predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1107 z 16. októbra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v tomto návrhu. Prosím pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlási pani navrhovateľka. [10:59] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia zobrala som si slovo k tomuto nášmu návrhu, pretože to je taká moja chuťovka. Ja to spomínam na diskusiách kade chodím po celom Slovensku. Lebo toto je presný príklad toho, ako funguje, teda nefunguje táto vláda. Minulý rok v tomto čase som tu mala presne rovnaký návrh, keby som hovorila, že policajtky, vojačky a ostatné predstaviteľky silových zložiek sú diskriminované. Lebo kým iné ženy v civilných povolaniach majú výšku tehotenského od 301 eur do 466 eur, tak policajtky to majú vo svojom zákone fixne dané na 200 eur. To znamená o 101 eur menej, menej než je dolná hranica tých čo zarábajú najmenej, ktoré dostávajú tehotenské. Povedala som to tu pred rokom, kedy už vtedy bol výrazný rozdiel medzi tou najnižšou hranicou a tým aké mali tehotenské policajtky, vojačky a iné, a pán Tibor Gašpar, ktorý bol vtedy predsedajúci mi povedal, že fíha, to sme nevedeli, že tu je taká diskriminácia. Že my to ideme riešiť. Dokonca ma požiadali, aby sme odložili hlasovanie o tejto novele, lebo oni sa potrebovali poradiť. Pán Malatinec tam vzadu povedal, že oni to musia podporiť, veď to je jasná diskriminácia. Pán Šutaj Eštok tu prišiel na hodinu otázok a tiež povedal, že s tým nemá problém. No, a stretávame sa tu po roku, pretože vtedy to dopadlo tak, že nakoniec za to nehlasovali, ale pán Šutaj Eštok, pán minister na kameru povedal, že on si tento návrh osvojí a sám ho prinesie do parlamentu. Čuduj sa svete o rok sme tu spolu všetci a čo myslíte? Prečo to predkladám? Lebo to ešte v parlamente nemáme. Lebo to nikto nepredložil, napriek tomu že som pred rokom hovorila, že naozaj takáto diskriminácia tu je. Tak si predstavte, že keď niektorá policajtka zarába, čo ja viem 2000 eur a jej sestra v rovnakom v inom povolaní zarába tiež 2000 eur tak pri tej výške tehotenského môžu mať rozdiel až 250 eur mesačne. Jedna aj druhá zarábajú rovnako, ale on tým, že je policajtka alebo vojačka tak je trestaná touto vládou, ktorá si ju nevšíma a má diskriminačný výpočet. Je to taký problém zmeniť jednu vetičku v zákone, aby sa aj policajtkám a vojačkám a ostatným colníčkam a tak ďalej vyrátavalo to tehotenské z ich príjmu, z toho koľko zarobia? Naozaj tam musíme mať tých 200 eur fixne? No, a keďže som to predložila po tých šiestich mesiacoch už niekedy v októbri, teraz sa to dostalo na rad. Toľko času mal pán minister, to už sám dotiahnuť do parlamentu. Niekto z jeho tímu si to všimol, že o tom všade rozprávam po Slovensku, že som o tom natočila video, že som to znovu predložila. Niekto to tam aj spísal, dal to do medzirezortného pripomienkového konania, ale ešte a to neboli schopní napísať dobre. Znova tam dali fixnú sumu. Čiže znamená, že znova budú diskriminované, aj keby tu prišli s tou novelou, ktorú si napísali na ministerstve. Znova je to diskriminačné. Lebo to nebude odzrkadľovať ich reálny príjem tých policajtiek a vojačiek, ale znova to bude nejaká fixná suma. A keď sa to tehotenské bude valorizovať, tak znova o rok môžeme riešiť rovnaký problém. Takže ja sa pýtam, prečo keď odpisujeme tak neodpíšeme tú funkčnú verziu toho zákona, ktorý tu už Marcinková trikrát do parlamentu dala? A my sme ho vyštrngali, prešli sme si ho s ľuďmi, ktorí rozumejú tejto problematike a naozaj nie je diskriminačný na rozdiel od riešení, ktoré tvrdíte, že prinesiete vy. Aj keď ste ich ešte nepriniesli, čakáme, dúfame, píšeme si s policajtkami, píšeme si s vojačkami a nezostáva nám nič iné len vás takto dráždiť a dookola to pripomínať aj na všetkých miestach po Slovensku kde sa vyskytneme. Pretože toto je presný príklad vašej práce. Nasľubujete, v roku 2025 v apríli nasľubujete a v roku 2026 v apríli ešte stále vaše sľuby nie sú splnené ani len napol ceste. Ešte nie ste schopní ani len zahlasovať za cudzí návrh, ktorý presne toto rieši, aby sme to mali z krku, aby sme vám to nemuseli vyčítať ešte aj o pol roka. Tak verím, že sa pri tejto novele nevidíme znova v septembri kedy to znova predložím keď si vy túto úlohu nesplníte. Verím že teraz už po tom roku ste mali dosť času, aby ste to zvládli a aby pán minister mohol si spomenúť popri svojich kauzách, popri rušeniu úradu aj na bežných ľudí, aj na vojačky a policajtky a dorovnať im to tehotenské. Ďakujem. [10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani poslankyňa, na vaše vystúpenie jedna faktická od pána poslanca Ledeckého. [10:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže z tejto rozpravy vyplýva, že naozaj keď chceme pomáhať ženám nestačí rozdávať karafiáty raz v roku na oslavách MDŽ a hovoriť oplzlé vtipy, ale treba pomôcť a toto je taká jeden kúsok toto je taký jeden kúsok mozaiky, ak chceme aby sa naozaj do zborov hlásili ženy a aby mali tú motiváciu lebo zatiaľ... [11:14] Vladimír Ledecký naozaj, keď chceme pomáhať ženám nestačí rozdávať karafiáty raz v roku na oslavách MDŽ a hovoriť oplzlé vtipy, ale, ale treba pomôcť a toto je taká, taká , jeden, jeden kúsok, toto je taký jeden kúsok mozaiky ak chceme aby sa naozaj do zborov hlásili ženy, aby mali tú motiváciu lebo zatiaľ, pri tomto zákone majú opak, demotivačný nástroj na to aby sa tam nehlásili lebo chcem ísť za policajtku a dopredu viem. že budem mať, budem mať nižšie príspevky ako keby som za tú policajtku nešla. Takže mala by sa koalícia nad tým zamyslieť a naozaj už konečne začať pomáhať aj iným nie len sebe. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pán poslanec, keďže sme do rozpravy nedostali žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa prihlásiť, chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem za rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka stanovisko zaujať nechce. Pán spravodajca stanovisko zaujať nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristupujeme k prvému čítaniu návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Vedieme ho ako tlač, návrh vedieme ako tlač 1071 a rozhodnutia na pridelenie výborov sú v rozhodnutiach 1119 a 1225. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, nech návrh uvedie. [11:14] Marián Viskupič Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážený kolegovia. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegami Jankou Bitto Cigánikovou, Martinou Bajo Holečkovou, Karolom Gálekom, Vladimírom Ledeckým a Ondrejom Dostálom. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť počet štátnych tajomníkov najviac na dvoch na jedno ministerstvo a tým prispieť k efektívnejšiemu a úspornejšiemu fungovaniu štátnej správy. V súčasnosti pôsobí v Slovenskej republike až 36 štátnych tajomníkov, čo predstavujem výrazný nárast oproti akýmkoľvek predchádzajúcim volebným obdobiam. Tento stav vyvoláva otázky o efektívnosti a nevyhnutnosti takéhoto rozsahu politicky obsadzovaných funkcií. Toľko zatiaľ na úvod a zvyšok v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne skončil som. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Šipošovi [11:14] Michal Šipoš Vážení Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1071. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR a Ministerstva hospodárstva SR. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1119 z 28. októbra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol, prerokovali výbory do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím otvorte všeobecnú rozpravu. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej sa, som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a o slovo sa teda hlási navrhovateľ, je to už takto, bez slova sa prihlásil. Nech sa páči pán navrhovateľ. [11:14] Marián Viskupič Ďakujem pekne pán predsedajúci ešte raz za slovo. Kolegyne, kolegovia, no máme tu ďalší z radu našich takých tých klasických SAS-kárskych návrhov zákonov, ktoré sú zmysluplné efektívne, jednoduché a slúžia na to aby sa efektívnejšie hospodárilo s peniazmi našich akcionárov, občanov, daňových poplatníkov Slovenska. Čiže keď si spomeniem, že za vlády Ivety Radičovej bolo 16 štátnych tajomníkov, tak proste teraz ich je 36. Bodaj by ekonomika od toho roku 2011 do roku 2026 sa dokázala takto násobne zväčšiť, no bohužiaľ samozrejme nie, len tí štátny tajomníci nejak tak rastú ako huby po daždi. No preto prichádzame s návrhom veľmi jednoducho, aby na každom ministerstve mohli byť maximálne dvaja štátni tajomníci a sme presvedčení, že jednoducho bohate by to stačilo. Rozumiem samozrejme, že funkcia štátneho tajomníka slúži ako podpora ministra pri riadení rezortu ale nemyslím si, že tých štátnych tajomníkov treba troch. Lebo máme viacero ministerstiev, kde sú traja. A to nebavme sa, že máme napríklad na školstve troch štátnych tajomníkov odkiaľ odišla jedna celá časť agendy hej, šport a stalo sa z toho ďalšie ministerstvo, ktoré má samozrejme už nového ministra a ďalšieho štátneho tajomníka. Dobre. Len pár čísel. Dnes máme teda 36 štátnych tajomníkov, keby sme tento návrh nejak tak spoločne kolegovia dokázali prijať, tak by to znížilo na 30 štátnych tajomníkov, čiže päť respektíve šesť by sa ušetrilo. Čo by to asi znamenalo no tak berme tých piatich, hej, takže päť štátnych tajomníkov mzdové priemerné mzdové nálady na jede, ja na ich päť štátnych tajomníkov a jeden rok je cca 440 tisíc eur. Samozrejme to nie sú všetky náklady, sú tam náklady na chod kancelárií, či už asistent, riaditeľ kancelárie, dvaja poradcovia, vodič, nejaká amortizácia služobného vozidla. Vrátali sme to na nejakých 930 tisíc eur ročne plus teda ďalšie prevádzkové náklady, cestovné výdavky. Odhadujeme, že teda to, tento náš návrh by dokázal ročne ušetriť jeden a pol milióna eur na teda ušetrení ako som ho spomínal. Myslím si že skutočne toto by bolo presne v súlade s tým, čo nakoniec samotná vláda ordinuje vlastne ľuďom, že sa majú uskromniť, že majú zaplatiť viac daní, viacej odvodov a že sa majú správať nejak tak efektívnejšie, aby vôbec prežili bolo by možno dobré keby teda vláda začala od seba a som presvedčený, že každé jedno ministerstvo by bohate vyžilo s dvomi štátnymi tajomníkmi. Ešte raz kedysi bol štandard, že jeden, hej? A na povedzme, že veľkých ministerstvách so zloži, so zložitou agendou dvaja. Som presvedčený, že toto je priestor, kde by sa dalo ušetriť, kde by to bol aj dobrý signál pre občanov. A myslím si že toto by sa dalo podporiť. Takisto uchádzam sa o podporu samozrejme kolegov z opozície ideálne aj z koalície a ďakujem pekne za pozornosť. (potlesk) [11:14] Martin Dubéci Ďakujeme necháme doznieť potlesk a s faktickou poznámkou pán poslanec Ledecký. [11:14] Vladimír Ledecký Ďakujem pekne, ja naozaj len pár čísiel. Rada pre štátnu službu, ktorá vlastne vyhodnocovala správu, ako fungujem štátna služba, ako fungujú ústredné orgány štátnej správy, to znamená ministerstvá, Úrad vlády každoročne dávala do nášho výboru správu a musím povedať, že som sa zhrozil Pred piatimi rokmi štátnych úradníkov na ústrednej správe, to znamená na ministerstvách a Úrade vlády bolo 33 tisíc, dneska ich je cez 40 tisíc, samozrejme máme nové ministerstvá. Si pamätám, že číslo zamestnancov. ktorí, ktorí boli na dohody bolo 10 200. No strašné, strašné, strašné čísla. Nemám pocit, že kvalita tých služieb na tých jednotlivých ministerstvách sa zvyšuje, však to vidíme sami. To znamená, že naozaj začnime to výrazne obmedzovať. A štátni tajomníci sú presne príkladom toho ako nám to celé zbytočne narastá. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Keďže sme nedostali žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy pýtam sa či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Ani pán spravodajca. Nechce. Tým pádom presušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Krúpu a Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1091 návrh pridelený výborom je v rozhodnutiach 1140 a 1225. Slovo má pán poslanec Krúpa, ktorý návrh prednesie. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Keďže sme nedostali žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy pýtam sa či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Ani pán spravodajca. Nechce. Tým pádom presušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Krúpu a Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1091 návrh pridelený výborom je v rozhodnutiach 1140 a 1225. Slovo má pán poslanec Krúpa, ktorý návrh prednesie. [11:14] Juraj Krúpa Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. V podstate ide o to, že Slovenská informačná služba alebo jej názov ako taký nie je nejakým spôsobom zákonom chránená a sme svedkami toho, že v podstate tu začínajú vznikať rôzne obdoby a názvov Slovenskej informačnej služby, ktoré sú úplne, že divoké, bez nejakého legislatívneho rámci, že napríklad si tu nejaká proruská rozviedka, ktorá sa že Brat za brata založí že Národnú informačnú službu, Národnú informačnú službu a idú zbierať akože informáciu o občanoch. To nie len to, že OČTK ako také voči tomu nezakročili, že to nie je zakázané, že už ich nepobrali, že si vytvorili vlastne paralelnú Slovenskú informačnú službu, a ešte používajú aj podobný názov Slovenskej informačnej služby. A je úplná diera v zákonodarstve, keďže vy máte vlastne chránený zákonom aj názov, že Policajný zbor alebo Ozbrojené sily alebo niečo podobné. Tak myslím si, že je prirodzené aby sme mali aj niečo také, čo akože zakazuje si vytvárať rôzne obdoby. Lebo už tu budeme mať ja neviem Národný policajný zbor, Národné milície, Národné neviem čo, čo si bude hocikto vytvárať. Ja viem, že to niektorým tuto v, konvenuje, lebo to vlastne vytvárajú piatu ruskú kolónu. Ale napriek tomu si myslím, že zákon by mal nejakým spôsobom platiť a mal by sa dodržiavať. Takže toto je vyslovene o tom, je to drobná úprava, ale myslím si že prospešná. Jak pre koalíciu, pre opozíciu, takže pokiaľ koalícia má záujem, aby nejak tá jej Slovenská informačná služba, ktorú si obsadila jej nominantmi, ktorí tam chodia na tých červených šporťákoch búrať malé dievčatá, tak si môžu si chrániť aj, aj zákonom. Ďakujem. [11:14] Juraj Krúpa Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. V podstate ide o to, že Slovenská informačná služba alebo jej názov ako taký nie je nejakým spôsobom zákonom chránená a sme svedkami toho, že v podstate tu začínajú vznikať rôzne obdoby a názvov Slovenskej informačnej služby, ktoré sú úplne, že divoké, bez nejakého legislatívneho rámci, že napríklad si tu nejaká proruská rozviedka, ktorá sa že Brat za brata založí že Národnú informačnú službu, Národnú informačnú službu a idú zbierať akože informáciu o občanoch. To nie len to, že OČTK ako také voči tomu nezakročili, že to nie je zakázané, že už ich nepobrali, že si vytvorili vlastne paralelnú Slovenskú informačnú službu, a ešte používajú aj podobný názov Slovenskej informačnej služby. A je úplná diera v zákonodarstve, keďže vy máte vlastne chránený zákonom aj názov, že Policajný zbor alebo Ozbrojené sily alebo niečo podobné. Tak myslím si, že je prirodzené aby sme mali aj niečo také, čo akože zakazuje si vytvárať rôzne obdoby. Lebo už tu budeme mať ja neviem Národný policajný zbor, Národné milície, Národné neviem čo, čo si bude hocikto vytvárať. Ja viem, že to niektorým tuto v, konvenuje, lebo to vlastne vytvárajú piatu ruskú kolónu. Ale napriek tomu si myslím, že zákon by mal nejakým spôsobom platiť a mal by sa dodržiavať. Takže toto je vyslovene o tom, je to drobná úprava, ale myslím si že prospešná. Jak pre koalíciu, pre opozíciu, takže pokiaľ koalícia má záujem, aby nejak tá jej Slovenská informačná služba, ktorú si obsadila jej nominantmi, ktorí tam chodia na tých červených šporťákoch búrať malé dievčatá, tak si môžu si chrániť aj, aj zákonom. Ďakujem. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Grendelovi. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Grendelovi. [11:14] Gábor Grendel Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor na kontrolu činnosti SIS. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím otvorte všeobecnú rozpravu. [11:14] Gábor Grendel Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor na kontrolu činnosti SIS. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím otvorte všeobecnú rozpravu. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Stanovisko navrhovateľ zaujať nechce, ani pán spravodajca nechce zaujať stanovisko? Či chce? Zvažuje. Nechce. Ďakujem pekne a tým pádom presušujem rokovanie o tomto bode programu. To bolo pre tých, ktorý počúvajú a nepozerajú. Viete. No. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Juraja KRÚPU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1092. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1141 a 1225, dávam slovo poslancovi Krúpovi, aby návrh predniesol. [11:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Stanovisko navrhovateľ zaujať nechce, ani pán spravodajca nechce zaujať stanovisko? Či chce? Zvažuje. Nechce. Ďakujem pekne a tým pádom presušujem rokovanie o tomto bode programu. To bolo pre tých, ktorý počúvajú a nepozerajú. Viete. No. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Juraja KRÚPU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1092. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1141 a 1225, dávam slovo poslancovi Krúpovi, aby návrh predniesol. [11:14] Juraj Krúpa Ďakujem pekne. Je to v podstate úprava alebo doplnenie úpravy v Trestnom zákone vlastizrady. Ja sa vám tu, ja si vám to dovolím prečítať, čo tam chceme doplniť, lebo je to v ods. 2 rovnako v ods. 1 sa potrestá ten, kto ako prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu zvolený v Slovenskej republike alebo člen Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky verejne vychvaľuje, podporuje, alebo propaguje štát, alebo zahraničného verejného činiteľa štátu, ktorý označil Slovenskú republiku, alebo iný členský štát Európskej únie za nepriateľský štát alebo verejne schvaľuje ich činy, prijíma ich návštevy, sám ich navštevuje, alebo inak s nimi verejne spolupracuje. Veľmi dobre viete na čo narážam, ono samotná vlastizrada je veľmi jednoducho napísaná, že občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladou proti Slovenskej republike teroru, záškodníctva alebo sabotáže potrestá sa odňatím slobody na 15 rokov. [11:14] Juraj Krúpa Ďakujem pekne. Je to v podstate úprava alebo doplnenie úpravy v Trestnom zákone vlastizrady. Ja sa vám tu, ja si vám to dovolím prečítať, čo tam chceme doplniť, lebo je to v ods. 2 rovnako v ods. 1 sa potrestá ten, kto ako prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu zvolený v Slovenskej republike alebo člen Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky verejne vychvaľuje, podporuje, alebo propaguje štát, alebo zahraničného verejného činiteľa štátu, ktorý označil Slovenskú republiku, alebo iný členský štát Európskej únie za nepriateľský štát alebo verejne schvaľuje ich činy, prijíma ich návštevy, sám ich navštevuje, alebo inak s nimi verejne spolupracuje. Veľmi dobre viete na čo narážam, ono samotná vlastizrada je veľmi jednoducho napísaná, že občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladu proti Slovenskej republike teroru, záškodníctva alebo sabotáže potrestá sa odňatím slobody na 15 rokov. [11:29] Juraj Krúpa ...na čo narážam. Ono samotná vlastizrada je veľmi jednoducho napísaná, že občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou, alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, zákoníctva, alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na 15 rokov. Ok? To je napríklad ten (...nezrozumiteľne vyslovené...) tiež si tu chcel urobiť nejaký teroristický útok a chodí sem na návštevu. Takže nejak akože takto, ale toto sa týka vyslovene vlastizrady a jednoducho vyslovene ide o jasnú vec, jasnú vec, ktorá by mala byť všetkým jasná. Každý kto obhajuje národné záujmy Slovenskej republiky, tak sa nemôže spolčovať s krajinou, ktorá koná proti národným záujmom Slovenskej republiky, rozkradá, rozrýva, robí akúkoľvek rozvratnú činnosť, alebo ju vnímam ako nepriateľskú krajinu, ktorú chce nejakým spôsobom získať, alebo časť jej územia, alebo v nej zmeniť režim a ovplyvňovať tak aj vnútorné dianie a prostredie a týmto spôsobom koná. A každý jeden, každý jeden, kto sa podieľa na spolupráci s krajinou, ktorá takýmto spôsobom koná proti národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky, ktorú velebí, kto rozkladá naše hodnoty, náš štát, kto jednoducho tu si robí vplyvovú činnosť, hybridnú vojnu, tak je vlastizradca. To je z princípu veci a vychádza to samozrejme aj so samotnej definície vlastizrady. A tu sa to definuje jasne, každý jeden, kto kolaboruje, kto kolaboruje s tými, kotrí nás majú za nepriateľa, je vlastizradca. Ono to už vyplýva aj z toho odseku 1, vy to viete, ale ja vám takto lepšie akože vysvetľujem aj v odseku 2, aby ste to pochopili. Dobre? Takže ja som presvedčený, že každý, každý kto si uvedomuje národnoštátne záujmy a každý, kto chce hájiť slovenské záujmy, tak nebude kolaborovať s niekym, kto nás považuje za naprieteľa a kto tak robí, pácha vlastizradu. Čiže som presvedčený, že vy v koalícii to pochopíte ako prví, lebo vy ste tu obťažovali tuto niektorých ľudí na Slovensku z toho, že kolaborujú s Veľkou Britániou, tak som presvedčený, že aj takáto definícia vám určite bude vyhovovať a určite sa na nej zhodnome, pretože veľmi dobre viete, čo je to kolaborácia. Diky. [11:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor, poslancovi Dostálovi. [11:29] Ondrej Dostál Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v 1. čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno - právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol rovnako Ústavnoprávny výbor s tým, aby ho tento výbor prerokoval do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákone je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Kolaboranti počúvali, tak si asi uvedomujú o čom ten návrh zákona je. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v 2. čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru, vrátene jeho určenie za gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle spomenutého rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajú otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [11:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec predtým než otvorím všeobecnú rozpravu, pán poslanec Radačovský máte procedurál? Nie. Tak prosím stiahnite procedurál pán poslanca Radačovského. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Spravodajca, ani navrhovateľ stanovisko zaujať nechcú. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k 1. čítaniu návrhu poslancov Viskupiča, Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1099. Pridelenie výborom je v rozhodntiach 1154 a 1225. Slovo má pán poslanec Viskupič, ktorý návrh prednesie. [11:29] Marián Viskupič Pán predsedajúci ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, zasa prinášam aj s kolegom Vladimírom Ledeckým ďalší návrh zákona, ktorý teda mení zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a jednoducho prináša ďalší návrh, konkrétny návrh, ako by sa dalo efektívnejšie fungovať s financiami daňových poplatníkov, ako by sa dalo efektívnejšie fungovať v štátnej správe a jednoducho zasa je to konkrétny návrh, kde sa budem uchádzať, alebo budeme uchádzať o podporu koaličných poslancov a som rád, že vás tu sedí kolegovia dosť, takže toľko. V skratke, predmetom predloženého návrhu zákona je zavedenie limitov pre zamestnávanie zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tento limit sa navrhuje stanoviť na úrovni 5 % všetkých štátnozamestnaneckých, resp. pracovných miest danej rozpočtovej organizácii. A je tam aj druhý parameter a to teda nastaviť to zároveň na 5 %, maximálne 5 % mzdových prostriedkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny rok. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som. [11:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Predtým než budeme pokračovať, prosím, privitajte potleskom na balkóne študentov a študentky zo Základnej školy na Dolinách v Trenčíne. (Potlesk.) A samozrejme aj pedagógov a pedagogičky a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Luščíkovej. [11:29] Darina Luščíková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovaj úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v 2. čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokvali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu do ktorej sa prihlásil navrhovateľ. [11:29] Marián Viskupič Tak ďakujem opät za slovo. Kolegyne, kolegovia v skratke, dochádza k zneužívaniu, dochádza k zneužívanie týchto dohodárskych miest, preto teda navrhujeme to, aby maximálne 5 % za jeho počtu a za druhé sumy rozpočtových prostriedkov na mzdy bolo možné v jednotlivej rozpočtovej organizácii využiť na dohodárov. Prečo. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykazujú viacero špecifík. Po prvé nízky maximálny rozsah pracovného času, po druhé je to napríklad možnosť práce z domu bez nutnosti fyzickej prítomnosti na pracovisku. Takisto odmeny dohodárov nie sú viazané na platové tabuľky a samozrejme pri práci na dohodu je možnosť aj súbežného podnikania. No a treba teda povedať z hľadiska transparentnosti, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda pre tieto rozpočtové organizácie nie sú ani povinne zverejňovanými zmluvami podľa zákona č. 211 o slobodom prístupe k informáciách. Majú teda zo zákona výnimku pri zverejňovaní v Centrálnom registri zmlúv, proste nie sú zverejňované, hej. No a tieto skutočnosti vytvárajú predpoklady na to, aby sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru často zakrývali dodávky rôznych služieb. Jednoducho obchádza sa tak transparentnosť, obchádza sa tak Centrálny register zmlúv. No a vo verejnom sektore financovanom zasa s peňazí našich daňových poplatníkov je vytvorený priestor na to, že tieto dohody môžu byť využívané napríklad aj na činnosti, na ktoré majú tieto inštitúcie svoj konkrétny aparát, hej. Alebo na činnosti o ktorých zmysluplnosti možno mať oprávnené pochybnosti. Do tejto kategórie patrí napríklad vypracovanie rôznych štúdií, analýz, stratégií, ktoré mnohkrát svojím obsahom vykazujú nízku odbornú hodnotu a obmedzenú praktickú využiteľnosť. Teraz aktuálny príklad, keď si ministerstvo vnútra objednáva externú právnu kanceláriu formou, proste nie, majú tieto organizácie svoje oddelenia a majú prednostne využívať svojich zamestnancov. A teda samozrejme nejaké to 5 % pre špecifické činnosti, nech sú to dohodári. Samozrejme cieľom tohto nášho návrhu nie je plošne dehonestovať prácu všetkých dohodárov vo verejnom sektore, ani ich nejak vystavovať nejakej kritike. Samozrejme, že sú tam aj oprávnené, ale jednoducho chceme vrátiť týmto dohodárom taký ten pôvodný účel, že to bolo skutočne ako doplnková činnosť špecifická na niečo, kde teda nie je účelné a efektívny, aby daná organizácia mala vlastných zamestnancov. Toto je kľúčové a preto si myslím, že tých 5 % pracovných miest, respektíve 5 % financií, ktoré sú určené na mzdy, môže byť použité na tieto dohodárskej činnosti. Že to je taký ten správny parameter, ktorý by zabezpečil aj potrebu špecifických nejaký potrieb pre organizácie, ale zároveň aj zabezpečil to, aby sa vynakladali efektívne peniaze našich daňových poplatníkov a aby sa jednoducho nerobili duplicitné veci na ktoré, alebo za ktoré aj tak už naši občania svojimi daňami platia nejakých trvalých zamestnancov v daných inštitúciách. Toľko odo mňa, ďakujem pekne za pozornosť. [11:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Keďže sme do rozpravy nedostali žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a dávam slovo poslancovi Ledeckému. [11:29] Vladimír Ledecký Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, túto novelu zákona sme s pánom poslancom Viskupičom predložili na tom, že naozaj by nám mali blikať všetky červené kontrolky, všetky červené kontrolky, ako nám narastá počet úradníkov v štátnej a verejnej správe a ako sa nám zvyšuje nárast výdavkov na štátnu a verejnú správu a my tu zvyšujeme donekonečna, bo vy tu zvyšujete donekonečna, myslím teraz koalíciu, dane a vlastne nie miesto toho, aby ste znižovali výdavky. A toto je naozaj parameter v tom našom štáte, kde treba sa zamyslieť a znížiť výdavky. Mali sme tu takú Radu pre štátnu službu, čo boli piati zamestnanci, ktorí vlastne dávali každoročne správy, riešili sťažnosti a podnety občanov, vlastne zamestnancov štátnej správy. No a namiesto toho, aby my sme sa zamysleli, zobrali tú správu každoročnú a pozreli si na tie čísla, ako nám to celé ide do neskutočných čísel, do neskutočných rozpočtov, tak my sem to vyriešili asi tak, že Radu pre štátnu službu sme zrušili. To znamená, už vyše roka nevieme, nemáme čísla, nikto nám ich nedá a tým pádom všetko je v poriadku, samozrejme. A to je motivácia, aby nám o to viacej narastal počet ľudí zamestnaných v štátnej správe, o to viacej narastal počet dohodárov a o to viacej narastali rozpočty. Aj napriek tomu, že nemáme tu Radu pre štátnu službu, minulého roku Najvyšší kontrolný úrad, čo.... ===== [11:44] Vladimír Ledecký ... samozrejme a tie, a to je motivácia, aby nám o to viacej narastal počet ľudí zamestnaných v štátnej správe, o to viacej narastal počet dohodárov a o to viacej narastali rozpočty. Aj napriek tomu, že nemáme tu Radu pre štátnu službu, minulého roku Najvyšší kontrolný úrad, čo je inštitúcia, ktorej snáď dôverujeme všetci, má aj určitú vážnosť, urobil kontrolu a zistil, že za prvý polrok, za prvý polrok nám narástli výdavky v štátnej správe, v ústredných orgánoch štátnej správy o 240 miliónov. Za polrok o 240 miliónov. A zároveň počet ľudí, zamestnancov o 700. Takže my tu konsolidujeme a za prvý polrok minulého roka nám narástol počet zamestnancov o 700. Ja očakávam, že príde správa aj za druhý polrok a bude rovnako neznesiteľná ako správa za prvý polrok. Keď si, keď sa pozrieme na výdavky verejnej správy, tak za desať rokov nám o 100 % stúpli výdavky verejnej správy a počet pracovníkov nám stúpol o 40-tisíc. Máte pocit, že kvalita služieb je adekvátna nárastu, nárastu verejnej a štátnej správy? No asi nikto ten pocit nemá. To znamená, že naozaj sa nám treba nad tým zamyslieť a robiť v tomto poriadok. Keď vydal správu najvyšší, keď vydal, keď vydala správu Rada pre štátnu službu, tak počet dohodárov bol 10 200 na ústredných orgánoch štátnej správy. A ja keď som nastúpil jak štátny tajomník na MIRRI a na tých mojich dvoch sekciách som tam našiel desiatky, desiatky dohodárov a som povedal, že proste jednoducho to treba výrazne znížiť, tak musím vám povedať, že výrazne sa to znížilo bez toho, aby niekto za mnou prišiel a povedal, že no ale to nemôžme znížiť, lebo, lebo jednoducho tí ľudia sú potrební a bez nich to nedáme. Jednoducho rozviazali dohody a život išiel ďalej. Takže aj z tejto mojej praktickej skúsenosti je jasné, že tých dohodárov máme veľa. Ten, tento zákon, táto novela, ktorá, ktorú predkladáme, tak hovorí o nejakom limite, nehovorí, že o zrušení tých dohodárov, ale o nejakom limite, ktoré by to ministerstvo malo a my si ako keby šijeme bič na seba, keď raz možno budeme v tej koalícii a budeme vládnuť, ale ja si myslím, že jednoducho musí sa s tým urobiť poriadok, lebo tento štát sa byrokratizuje, narastá počet výdavkov a toto je prvá vec, kde tie orgány ústrednej štátnej správy, parlament musia ukázať, že idú šetriť na sebe. Ďakujem. [11:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nie. Pani spravodajkyňa taktiež nechce. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Viskupiča, Krúpu, Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a mení zákon č. 150/2025 o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia niektoré zákony. Návrh vedieme ako tlač 1101, návrh na pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1143 a 1225 a dávam slovo poslancovi Krúpovi. (Reakcia z pléna.) Áno? A pardon, ale pán poslanec, poslanec Viskupič tam je a prednesie ho ako navrhovateľ. Nech sa páči. [11:44] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, som jedným z troch predkladateľov, takže takto, predložím ho ja. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegami, s kolegom Jurajom Krúpom. No, v skratke. Cieľom tohto návrhu zákona je zrušiť žandársky zbor ako samostatnú bezpečnostnú zložku štátu. Domnievam sa, že jeho existencia je v súčasných podmienkach neefektívna, a myslím to v súčasných ekonomických podmienkach Slovenska je finančne neudržateľná a jednoducho je nevhodná na výkon bezpečnostných úloh v civilnom prostredí. Zatiaľ takto, bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [11:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslankyni Turčanovej, ale nahradí ju spravodajca a náhradník pán poslanec Grendel. [11:44] Gábor Grendel Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [11:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlási pán navrhovateľ. [11:44] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Tak myslím, že posledné vystúpenie asi už pred, pred obednou prestávkou. No, žandársky zbor bol zriadený na dobu, teda zákonom č. 150 z vlaňajšieho roku, nadobudol účinnosť 1. júla 2025. Už teda ubehlo nejaké obdobie, ale mám za to, že teda žandársky zbor stále nie je funkčný, chýbajú uniformy, vozidlá, technické vybavenie a, čo je asi najdôležitejšie, aj samotní príslušníci. Nie sú vybudované vnútorné štruktúry, neexistujú jasné pravidlá výkonu služby, neexistuje metodika činnosti ani systém riadenia. Podľa mňa som presvedčený, že vznikla formálna štruktúra bez reálneho výkonu, ktorá spotrebúva zdroje bez akéhokoľvek prínosu pre bezpečnosť občanov. Zákon teda predpokladá, že žandármi sa môžu stať profesionálni vojaci, bývalí policajti alebo osoby zaradené do záloh, no takéto personálne nastavenie však nepredstavuje stabilný základ pre výkon poriadkovej služby. Vojenský výcvik je zameraný na obranu štátu, hej, nie na riešenie priestupkov na ulici, kontrolu verejných priestranstiev či výkon preventívnych opatrení. Vytváranie novej ozbrojenej zložky vedľa Policajného zboru vedie k nejasnostiam v kompetenciách, duplicite zásahov a zníženej efektivite. No a to gro, prečo tu toto zrušenie navrhujem, je to, že pri samotnom vzniku zriadení žandárskeho zboru tu kolegovia z koalície často argumentovali nedostatkom policajtov, hej, a teda potrebou riešiť tento problém, no ale ja som presvedčený, že jednoducho keď jedna inštitúcia nefunguje, keď polícia už z akéhokoľvek dôvodu teda nemá dostatok príslušníkov, dostatok materiálu, dostatok financií na to, aby si plnili tú svoju úlohu, tak riešenie nie je vytvoriť novú inštitúciu, hej, a tam utopiť kopu peňazí, riešenie je to, sfunkčniť tú existujúcu inštitúciu. Čiže tie financie, ktoré išli, a neni ich málo, do žandárskeho zboru, ktorý, hovorím, z titulu svojej činnosti aj tak nedokáže pomôcť, tak tie peniaze mali ísť radšej do polície, podporiť tú políciu, sfunkčniť ju a malo to fungovať. Toto je, toto je ten pohľad, hej. Ja to isté sa tu kúsok posuniem, toto isté je aj môj pohľad pri tom nešťastnom zákone o cestnej premávke, kde sa teraz ide vytvárať obciam možnosť, aby teda mohli merať rýchlosť – prečo? Lebo to vraj dopravná polícia nestíha a nerobí dobre. Ešte raz, tu platí presne to isté, že ak nejaká inštitúcia nefunguje, nie je cieľom nechať nefunkčnú inštitúciu a vyrobiť ďalšiu, hej. Takže aj tuto platí to, že ak máme štátnu dopravnú políciu a máme, tak jednoducho mala si nakúpiť radary ona, dať ich na miesta, kde je to nebezpečné a mala to celé spravovať, nevytvárať duplicitnú inštitúciu s kopou nákladov, s kopou byrokracie, s kopou problémov. Naspäť ku žandárskemu zboru. Presne toto isté to je. Veď nemôžte cvičiť vojaka doobeda na zabíjanie, to je jeho úloha, ochrana štátu, proste vojak má byť v tomto prípade zabijak, ktorý chráni štát, a poobede chcete po ňom, aby robil mediátora v uliciach, aby tam priestupky riešil dohováraním a aby proste pomáhal bezpečnosti na uliciach. To jednoducho nejde. Ten človek bude jedno z toho zle, buď nebude dobrý vojak, alebo nebude dobrý žandár. Proste takto to... alebo nakoniec, áno, môže sa stať, že nebude dobré ani jedno, hej. Takto to jednoducho nemôže, nemôže fungovať. Potom ďalšia vec je to, čo počúvam od samotných policajtov. Veď ten žandár, ktorý je tam v rámci svojho voľna, že teda tam, v úvodzovkách, brigáduje, takto to poviem, a ide niečo riešiť, ale jeho to zaujíma len do tých štyroch hodín, ktoré, ktoré proste pracuje. A ten policajt, dobre, prišiel tam žandár, zhodou okolností má novú uniformu, má nové auto, má nové vybavenie a chudák ten policajt, ktorý posledných tridsať rokov rieši tú bezpečnosť a snaží sa robiť, čo, prvé, posledné, tak ten naňho pozerá v otrhanej uniforme, v starom aute, bez prostriedkov, v kancelárii, ktorá si pamätá ešte komunizmus, a jednoducho on je ten, policajt je ten, ktorý to bude musieť dotiahnuť, pretože mu ten žandár, keď mu skončí služba, zasalutuje a ďalej ho to nezaujíma. Jednoducho takéto dva bezpečnostné zbory vedľa seba sú dokopy menej funkčné, samozrejme, ako jeden funkčný. Čiže nič viac a nič menej nechcem povedať, že aj ja vnímam, samozrejme, dôležitosť polície, dôležitosť proste poriadku na našich uliciach, kdekoľvek na Slovensku, ale cesta je tá, že treba urobiť všetko preto, aby to robila tá zložka, ktorá to vždy robila, ktorej je to úloha, ktorá to má robiť aj do budúcna, to znamená polícia a nie k tomu vytvárať žandársky zbor so všetkými negatívami, ktoré som tuná spomenul. Fakt, kolegovia, pozrite sa na to, má to potenciál ušetriť verejné zdroje, zasa ušetriť peniaze daňových poplatníkov, len pripomínam, že tento rok vám bude chýbať 7 miliárd eur, zároveň to môže, keď časť tých peňazí použijete na podporu, posilnenie polície, zároveň vám to umožní sfunkčniť zložku, na ktorú sme sa vždy spoliehali a na ktorú by sme sa aj do budúcna spoliehať mali, a jednoducho zrušme tento experiment. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Keďže sme nedostali žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu tým pádom za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz nasleduje zlúčená rozprava, máme tri minúty pred sebou, budeme pokračovať po obede, ak súhlasíte, kolegovia, dobre. Takže prerušujem rokovanie pléna Národnej rady do 14.00 h, kedy bude hodina otázok a následne potom o pätnástej budeme pokračovať v zmysle programu. Prajem všetkým dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok, ktorú týmto otváram. Všetkým v sále prajem pekný deň. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 90 otázok na predsedu vlády a 291 otázok na členov vlády, 22 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v sále, sa neodpovedá. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [13:59] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú minister zdravotníctva Kamil Šaško, zastupoval ho bude minister školstva, výskumu a vývoja mládeže pán minister Tomáš Drucker. Neprítomný je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupovať ho bude minister práce, sociálnych vecí Erik Tomáš. Neprítomný je aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, zastupovať ho bude minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Neprítomný je minister cestovného ruchu Rudolf Huliak, zastupovať ho bude minister financií Ladislav Kamenický. Neprítomný je minister dopravy Jozef Ráž, zastupovať ho bude minister obrany Robert Kaliňák. Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba je tiež neprítomný a zastupovať ho bude minister obrany Robert Kaliňák. A podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú pre jej neprítomnosť bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú bude zastupovať podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. A ministra investícií, informatizácie a regionálneho rozvoja Samuela Migaľa bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Skončil som, ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyni Veroniky Remišovej a znie: „Pán premiér, pokladáte za normálne, že v čase konsolidácie a zdierania ľudí sa zvýšia platy ministrom o cca 300 eur a vám o 400 eur? Necítite potrebu byť aspoň trochu solidárny s ľuďmi?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [13:59] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni pos... páni poslanci. Vážená pani poslankyňa, ja by som možno na úvod začal protiotázkou, položili ste otázku, že v čase konsolidácie. Je nepochybné, že pri vašich encyklopedických znalostiach určite presne viete, čo konsolidácia, slovo konsolidácia znamená, ale v tomto prípade ho vždy treba, samozrejme, vykázať aj v nejakej miere kontextu, ktorý hovorí upratať, posilniť, zjednotiť . A potom stojí otázka že prečo. Prečo vznikla potreba, aby konsolidácia existovala. A aby existovala konsolidácia, znamená, že musela vzniknúť preto, pretože tu niekto urobil ten obrovský neporiadok, ktorý treba upratať, obrovské diery vo verejných financiách, ktoré treba upratať. A preto tá protiotázka pokračuje v tom, že jedinýkrát alebo naj, historicky v najväčšom množstve prepadli reálne mzdy ľudí, to znamená, zarobili menej, len počas vlády, ktorej vy ste boli podpredsedníčka a v ktorej ste si odmietli zmraziť platy napriek tomu, že ľuďom klesli. Prečo ste to neurobili? Nepovažovali ste to vtedy za normálne? A potom po rozhodnutí ste to museli hanebne vracať. Priznajte sa, prečo ste to vtedy neurobili? Čiže vaše kladenie otázok je, je smiešne. Keď prejdem k samotnému obsahu otázky, tak je veľmi dôležité povedať, že prečo v poslednom období či už strana Sloboda a Solidarita, vy, nakoniec aj PS sa uchyľujú k týmto neuveriteľne prízemným klamstvám. To je pre mňa veľmi dôležité. Je to preto, že nemajú reálnu politiku, že nemajú reálnu tému, ktorou by museli alebo mohli osloviť ktoréhokoľvek z voličov, tak musia rozprávať, že majú najdrahší benzín, hoci pravda taká nie je, hoci sme z 27 krajín, tuším, 24.? Keby to bola nejaká pozitívna vec, tak by kričali, že sme skoro predposlední, že prečo nie sme medzi prvými, prečo nie sme medzi Dánskom, prečo nie sme medzi Švajčiarskom a podobne. Faktom zostáva, že to sú tie lži a tie lži vznikajú presne vtedy, keď nemám čo chytiť do rúk, tak vlastne neviem, o čo by som sa oprel, čo, samozrejme, preukazujú nakoniec aj odpovede niektorých respondentov v samotných prieskumoch. Tak ako aj pani Holečková, ktorá, samozrejme, veľmi rada hovorí o tom, že hm, vojaci budú mať štyritisícové uniformy, keď sa ukáže, že majú tristoeurové, tak je ticho a ani tu nie je. Tak povie, že ministerstvo obrany do Kukurice nakupuje za 4,5 milióna nábytok. Keď sa ukáže, že súťaž vyprodukovala 2,5 a pri rokovaniach sa cena znížila na 2,3, to už by sa nikto neospravedlnil. A ten istý príbeh je aj s touto otázkou. Pani Remišová a kolegyne, ktoré to opakovali, samozrejme, pretože vy vymyslieť nejakú svoju vlastnú otázku neviete, takže ste všetci skopírovali cez kopirák všetky tieto, tieto veci, tak v podstate ste urobili stokrát jednu a tú istú otázku, ja vám všetkým srdečne blahoželám, a tak sa k nej ešte určite budeme mať možnosť vlastne vrátiť. Ale chcel by som vám povedať, že ministrom platy nestúpli, ani len celé príjmy, akokoľvek to zoberiete. Viete veľmi dobre, že platy ministrov sú zmrazené. Jediná pohyblivá časť, ktorá sa odvíja od rastu platov v celej Slovenskej republike, to znamená od rastu priemernej mzdy, to sú náhrady, sa pohybuje podľa toho, či rastie priemerná mzda. Ak by platy ľudí klesali, tak by to klesalo. Ak by platy ľudí stúpali, tak by to stúpalo. Napriek tomu ste určite nepostrehli v konsolidačnom balíčku opatrenie, ktoré zabezpečilo, že ministri sú zdaňovaní výrazne viac ako, samozrejme, bežní občania práve preto, že patria do vyššej príjmovej skupiny. A preto vlastne keď sa ktokoľvek pozrie na svoju výplatnú pásku dneska, z ministrov, vie, že v zásade je od 300 do 400 eur každý v zásade mal ten plat už medzičasom upravený nižšie. To znamená, aj keby o 300 euro stúpli samotné náhrady, tak jeho príjem, jeho plat je v konečnom dôsledku menší ako minulý rok a tak tá otázka, že či by ste nechceli mať zamrazené platy aj tento rok, je odpovedaná, áno, dokonca bude menší, u každého ministra to predstavuje minimálne v zásade bez ohľadu na to, kto má koľko detí, tak v zásade je to minimálne tisíceurový pokles. A teraz to je otázka, prečo vlastne klamete, pretože toto sa dá vypočítať jednoducho a strašne ľahko zistiť, ale vy nemáte záujem to zistiť, vy chcete hodiť té... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda vlády, čas uplynul, ale vidím, že pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [13:59] Veronika Remišová Pán minister, pán podpredseda vlády, vy si snáď robíte z ľudí srandu, vy si myslíte, že oni sú hlupáci. Že vy im tu budete rozprávať, že vy máte zmrazené platy, ale nepoviete im, že ste si zvýšili paušálne náhrady. Paušálne náhrady ste si zvýšili niekoľkonásobne, to znamená, že paušálne náhrady namiesto 1 500 eur ste si zvýšili na 6 000 eur a teraz hovoríte argument, že paušálne náhrady vraj vám rastú, lebo platy v hospodárstve rastú. No tak chcela by som vedieť toho obyčajného človeka, ktorému narástol plat v hospodárstve o 300 alebo 400 eur. Začali ste tu moralizovať, pán podpredseda vlády, o slove konsolidácia, že čo konsolidácia znamená, tak ja vám poviem, že čo asi znamená v tom vašom ponímaní. Včera sme napríklad upozornili na to, že pán minister vnútra Šutaj Eštok si kúpil limuzíny za 1,4 milióna eur v čase konsolidácie, v čase upratovania, ako hovoríte, no nekúpil si normálne limuzíny, kúpil si luxusné autá so špeciálnym gravírovaním, s masážnymi sedačkami a s vyhrievaným volantom. Tak povedzte mi, prosím vás, na čo sú komu limuzíny, kde máte masážne sedačky, vyhrievaný volant a špeciálne gravírovanie na riadiacej páke, len preto, že je to nejaká špeciálna edícia. Vy sám ste si kúpili predražené pisoáre, na čo sú vám predražené pisoáre? Nedá sa cikať do normálnych pisoároch, pán podpredseda vlády? Alebo si kupujete napríklad obrazovku za 400-tisíc eur na vašu slávnu Kukuricu. Tomuto vy hovoríte konsolidácia? Minule sme poukázali na tom, že pán minister Migaľ na jednom lete vo vládnom špeciály za dve hodiny dokázal prejesť, no skúste si tipnúť koľko, 4-tisíc eur. Ľudia, 4-tisíc eur to sú tri výplaty nejakého bežného Slováka, ale pán minister vo vašej vláde to dokáže prejesť za dve hodiny letu vládnym špeciálom, gratulujem. Takže toto vy nazývate konsolidáciou? A tu len pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:59] Tibor Gašpar Pán podpredseda vlády, čas na vašu odpoveď päť minút, nech sa páči. [13:59] Robert Kaliňák Som vám tou svojou odpoveďou zobral vietor z plachát, pretože to, prečo máte vy niečo hovoriť, je, že máte doplňujúcu otázku. A neviem, či ste si to všimli, pani poslankyňa, ale vy ste mi doplňujúcu otázku nepoložili k tej otázke, ktorú, ktorú ste vy urobili. Vy ste len rozprávali o pánovi Migaľovi, o ktorom ste povedali, že letel tryskáčom, pričom sa ukázalo, že nie je to pravda, neletel, letel, letel Spartanom, potom ste teraz povedali, čo všetko urobil, ani neviem, takisto, jáj, predražené pisoáre, prepáčte. No pozrite sa, možno ste u vás doma zvyknutí, že nesplachujete, ja to teda neviem, ale v každom prípade keď sa pôjdete do obchodu, a tu môžme uzavrieť teraz stávku a navyše nestoja 600, lebo to je zase klamstvo, áno, a nepamätám si teraz tú cenu, do 400 eur, a ja sa môžem teraz dohodnúť s vami, že keď tu teraz namontujete pisoár aj s elektrikou, s vodou, so splachovaním, so všetkým, ako to v hygiene 21. storočia patrí, a dokážete ho kúpiť za tých 50 či 100 euro, o ktorých vy hovoríte, ja ten rozdiel doplatím pre celú Kukuricu z vlastných. Dobre? Ak to dokážete urobiť. Lebo to je také isté klamstvo ako to, čo som vám povedal doteraz. Čiže ešte teraz platí, teraz ešte raz platí, že platy ministrom je to, čo majú ako príjem, to znamená, skladá sa to z platu a z paušálnych náhrad. Vy ste sa pýtali, či by to nemali mať zmrazené. Budú to mať nižšie ako v minulom roku. To znamená, klamete, ak hovoríte, že si zvýšili ministri platy, pretože si ich nezvýšili, a to je proste matematika, ja viem, že vám robí celoživotne a celokariérne problém niečo spočítať tak, aby to sedelo, ale toto je jednoduchá matematika, kde naopak práve v tom konsolidačnom balíku sa postihli ministri vyššími daňami vrátane pána prezidenta, ministrov a podpredsedu vlády, a čo v konečnom dôsledku znamená, že akékoľvek teraz príjmu sú aj s tými zvýšenými, o ktorých vy hovoríte, ktoré nikto nevypočítal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, nevykrikujte, nedal som vám slovo. Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR ... platí, platí, že ten celkový príjem je nižší. Takže klamete, ak hovoríte, že sa zvýšil. A tým by som tú odpoveď aj ukončil. (Potlesk.) [13:59] Tibor Gašpar Ďalšou, ďalšou otázkou v poradí, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka od pani poslankyni Čavojovej, tá je prítomná v sále, čítam znenie otázky: „Opozícia stále opakuje, že Slovensko je v Európe izolované, realita je pritom taká, že dnes aj tie najväčšie európske krajiny, ako sú napríklad Nemecko či Poľsko, sa spoliehajú na naše kapacity, najmä v oblasti zbrojárstva, ktoré mnohí po revolúcii pochovávali. Sú reči o izolácii iba prejavom obsahovej prázdnosti Progresívneho Slovenska a ich partnerov?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [13:59] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Pozrite sa, naozaj sa ťažko hovorí už im aj im samým už o tej izolácii a zase to patrí medzi tie klamstvá. Oni vlastne ako určité hnutie nenávisti, ktoré reprezentuje dnešná opozícia, a keďže nedokáže vecne, oni na začiatku chceli byť vecní, aspoň to hovorili, že budú vecní... [14:14] Robert Kaliňák Pozrite sa, naozaj sa ťažko hovorí už im, aj im samým už o tej izolácii a zase to patrí medzi tie klamstvá. Oni vlastne ako určité hnutie nenávisti, ktoré reprezentuje dnešná opozícia, a keďže nedokáže vecne, oni na začiatku chceli byť vecní, ja som to hovoril, že budú vecní, ale sa im to proste nejak v tom poslednom období zásadne nedarí, či už preto, že chytili nejakú paniku ich poradcovia z prieskumov, pretože ak je niekto v opozícii, mal byť výrazne trčať a mal by proste pokrývať nejakých 30 - 40 %, ako to býva zvykom, to sa nejak veľmi nedeje. A majú problém s tým, že asi museli teda, dostali naordinované, že musíte prejsť ku tým klamstvám. No a jedna z tých vecí bola izolácia, ako nikto sa s nikým nebaví, ako vlastne nikto nikdy nie je a v zásade keď sa pýtajú dajme tomu Progresívneho Slovenska, že kto teda bol, samozrejme, s prezidentom Trumpom, tak sa prihlási pán Korčok, že bol, ale on tam nebol v podstate ako minister alebo niečo podobné, ale odovzdať poverovacie listiny ako veľvyslanec, kam ho vyslala vláda SMER-u, hej? Čiže, čiže v zásade sa prezentuje zase len niečím, čo, čo vlastne preňho zariadila vláda SMER-u alebo možno teda v tomto prípade ktokoľvek iný. Čo je rozhodujúce, je, že nielenže nie je na Slovensku politik ako Robert Fico, ktorý by mal ten počet prijatia návštev zahraničných, ktoré, ktoré on má, a nebudem to porovnávať s tým, že tak prečo prezidentka Čaputová alebo prezident Kiska neboli nikdy v Bielom dobe a Robert Fico tam bol tuším dvakrát, alebo teda ja som tam bol minimálne dvakrát. V čom to vyplýva? Z čoho to je, že sa vláda tam neprepracovala? Ani bývalá. Ani tri bývalé vlády, ktoré tu boli. No vyplýva to z toho, že keď ste ten najposlušnejší kolenačkový politik, tak, samozrejme, nikto nemá potrebu sa s vami baviť, lebo s vami automaticky môžu rátať. Ale ak prispievate do tej diskusie rozumnými názormi, ktoré sú akceptované, a ja si rád spomeniem na situáciu ohľadne jadrovej energetiky. Ešte v roku 2008 predchodcovia kolegov v opozícii, to boli obrovské protesty tuná vlastne aj v parlamente, kritika, Robert Fico ostal za opicami, kde je teraz, všetci sa vydávajú, preč od jadrovej energie a mnohé štáty povedali, že to je nepochopiteľné zaspanie doby. Prešlo pätnásť rokov a západné štáty hovoria, že to bola obrovská chyba. To bola obrovská chyba vzdať sa jadrovej energie. A tak vznikajú tie populistické nápady, ako zavrime jadrovú energetiku, pustime všetkých migrantov do Európy, pretože to je populárne, lebo to podporovali novinári a každý z politikov, ktorí tieto, napríklad tieto klamstvá šíria, sa chce zapáčiť novinárom, aby mal pekný článok, lebo oni si merajú potom v strane, kto mal koľko výstupov, podľa toho bude vysoko na kandidátke. Ale faktom veď je, že to vedie k problémom. A dneska sa ukazuje pravda, že Robert Fico mal pravdu ohľadne infraštruktúry z Ruska či plyn či ropa. Keby neboli zacyklení v tom svojom politickom pohľade na vec, tak by dneska všetci uznali, že pre nás, pre celú Európu by stabilita cien vedela byť zabezpečená práve z týchto dvoch infraštruktúr, pretože zhodou okolností nastal obrovský konflikt v Perzskom zálive, ktorý blokuje tak ropu, ako aj plyn. Útoky Iránu na najväčšiu výrobu LNG nielenže zvyšujú ceny, ale tvoria nedostatok tej samotnej suroviny. A nedostatok suroviny znamená, že nadchádzajúca zima môže byť problematická. A preto každý štát prirodzene sa snaží zabezpečiť adekvátne zásoby, aby ich mohol použiť pre svojich občanov. To je to, čo politik sa má starať. A nie naďalej trvať na svojich výrokoch a na svojich veciach, lebo sa bojím, že by ma z Denníka N pokarhali, že mám zlý názor. Ale mali by vziať naozaj rozum do hrsti a povedať, že áno, v tomto prípade je dôležité predovšetkým Slovensko a je na prvšom mieste ako Ukrajina. Ale keď v opozícii je Ukrajina na prvšom mieste ako Slovensko, no tak sa nemôžete čudovať, že sú tu tieto tanečky. To je proste úplne jasné. A keď sa bavíme, samozrejme, ešte o tej medzinárodnej akceptácii a medzinárodných hádkach, no je to o tom správnom názore. V roku 2015, si to veľmi dobre pamätám, sme stáli úplne sami proti nelegálnej migrácii. Boli sme úplne sami. Potom sa ku nám pridali Maďari, potom Česká republika, Poľsko súhlasilo aj vtedy, potom sa vymenila vláda a zmenil sa kurz, ale v podstate s tým všetci súhlasili. Keby dnes povinné kvóty boli tak funkčné, ako ich chceli vtedy nastaviť, tak by sme vlastne sa nevedeli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda, čas, čas na vašu odpoveď pre otázky, ktoré určené boli predsedovi vlády, sa ukončil a preto pristúpime a budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Ľubomíra Galka, je prítomný v sále, na člena vlády Slovenskej republiky dočasne povereného spravovaním vecí podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pána Druckera. Čítam znenie otázky: "Vážený pán minister, aké výhrady má Európska komisia k zonáciám národných parkov, ktoré sú míľnikom ôsmej žiadosti o platbu z plánu obnovy? Aké opatrenia vykonáva úrad podpredsedu vlády, aby nedošlo k zvratu reformy národných parkov pre znižovanie ich ochrany, čo by znamenalo krátenie 453 miliónov eur a aké opatrenia vykonávate pre splnenie míľnika zonácií, na ktorého splnenie je naviazaných ďalších 453 miliónov eur." Nech sa páči, pán minister, čas na vašu odpoveď. [14:14] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Tá otázka rezonuje aj v médiách, teda za, budem odpovedať na obidve tie časti. Prvá časť sa týka ôsmej žiadosti o platbu a k možným výhradám Európskej komisie k zonáciám. V zásade máme tam tri oblasti, ktoré diskutujeme. Prvá je ochrana hlucháňa hôrneho. To je jedna z kľúčových vecí aj v rámci CED (asi skratka pre Creative Europe Desk, pozn. prepis.), ktoré Európska komisia sleduje a je to asi jedna z takých najaktuálnejších alebo takých najsenzitívnejších oblastí. Druhá je otázka nejakej metodiky, ktorú by Slovenská republika mala mať. Tá metodika sa týka starých lesov, pralesov, zvyškových častí pralesových porastov. A tretie je samotná tá zonácia, zvýšenie stupňa ochrany prírody, ktorá ale vyplýva z týchto aj dvoch častí. Pomerne nepôjdem v tých detailoch, na to vám asi bude vedieť ministerstvo životného prostredia odpovedať, detaily, pomerne dlhodobý proces, aktuálna situácia, ja som rokoval aj s Európskou komisiou v Bruseli asi tri týždne dozadu, je taká, že Európska komisia berie absolútne na vedomie ten pokrok. My sme sa zhodli na úrovni ochrany hlucháňa a ministerstvo životného prostredia rozšírilo územia, debatuje teraz aj s vlastníkmi, pretože rozšírenie takýchto území bude znamenať kompenzácie týmto vlastníkom, zníženú, zníženie užívania, či už ide o hospodársku činnosť alebo iné. A myslím si, že tu máme aj zhodu, predvčerom, myslím, že bolo jedno pracovné stretnutie Európskej komisie so zástupcami životného prostredia, so zástupcami dokonca neziskového, teda neziskového, ochranárskych združení, vlastníkov a aj úradu podpredsedu vlády. Druhá časť je metodika, tam tiež smerujeme, myslím si, že k dohode podľa tých guidelineov , ktoré Európska komisia dala, spresňujeme, čo sú to staré lesy na základe veku stromov a ďalších ukazovateľov. Myslím si, že necítim tu teraz významné riziko v tom, že by sme tu tento míľnik nemali splniť. Myslím si, že som asi zodpovedal za všetko. Ak budete mať otázku, zodpoviem. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda vlády, pán poslanec má doplňujúcu otázku. Čas na vašu otázku, pán Galko. [14:14] Ľubomír Galko Ďakujem pekne. No ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Neodpovedali ste úplne konkrétne na všetko, čiže ešte jedenkrát sa spýtam vysoko konkrétne, že či upozornila Európska komisia na možné ohrozenie už splnenej reformy národných parkov v súvislosti so znižovaním stupňov ochrany v lyžiarskych strediskách a ich rozširovaní. A či sa viete politicky zaručiť, že k zvratu nepríde. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas na odpoveď, nech sa páči. [14:14] Tomáš Drucker (Krátka pauza.) Už mi svieti, ďakujem. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Nemám tento typ informácie, ktorú ste povedali. To, že vo všeobecnosti pokiaľ by došlo k zvráteniu, o tom všetci vieme, že by sme mali problém s týmto míľnikom, ale v spojitosti s lyžiarskymi vlekmi takúto informáciu nemám. Pokiaľ sa bavíme o stupni ochrany C a D v prípade TANAP-u alebo Vysokých a Nízkych Tatier, neregistrujem nateraz ani z pohľadu tých debát, ktoré boli s ochranárskymi združeniami problém, debatujeme o stupni ochrany C a D v Poloninách o nejakej špecifikácii, hľadáme technické riešenia či už buď súženia, alebo rozšírenia stupňa C alebo D. Ale ja verím, že tieto veci sa vyjasnia. Nemal som pocit nejakej absolútne deadlocku, keď to takto použijem, alebo bariéry. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Druhá otázka v poradí je od pani poslankyni Kosovej na podpredsedu vlády a ministra obrany pána Kaliňáka. Otázka znie: "Pán Strnád sa vďaka zákazkám vo vašom rezorte stal najbohatším zbrojárom. Ako táto skutočnosť ovplyvnila stav verejných financií Slovenskej republiky v čase konsolidácie a tiež bojaschopnosť a podmienky ozbrojených síl Slovenskej republiky?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:14] Robert Kaliňák Pani poslankyňa, rád by som odpovedal. To je to isté, čo som hovoril aj predtým, že radi preberiete nejakú informáciu, ktorú si pochopiteľne neoveríte, a potom ju vydávate za pravdu ako-takú. Čiže podiel zákazok na celkovom obrate sú zo strany ministerstva obrany zhruba 2,5 %. Takže veta, že vďaka nám sa niekto stal bohatý, samozrejme neplatí. A teraz je otázka, že čím je to motivované, že takúto otázku chcete položiť. A vlastne len si tak chcete možno kopnúť alebo niečo tak urobiť, ale poďme teda trochu seriózne do toho, aby sme boli vecní, ako vy radi hovoríte, že chcete byť vecní. Tak budem veľmi vecní. Na Slovensku začala skupina CSG Czechoslovak Group pôsobiť približne v roku 2013 a myslím si, že tu máte aj jedného zo svedkov vo vašich radoch, ktorým je pán poslanec Galko, ktorý napríklad v roku 2012 pri príležitosti 4. výročia výbuchu vo VOP v Novákoch, vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch, kde zomrelo vtedy osem ľudí a fabrika sa vlastne rozpadla, tak hovoril, že sám z posledných peňazí, ktoré našiel v rezorte ako z rezervy, im dal nejakú zákazku, aby prežili, ale že buď ich zavrú, alebo príde nejaký strategický partner, ktorý naozaj potom v roku 2013 prišiel a jeho základnou príčinou, pre ktorú sme chceli vedieť, aká serióznosť tejto skupiny je, je, že či teda dokáže udržať zamestnanosť na Hornej Nitre. Pretože Horná Nitra je skúšaný región, ktorý má obrovskú nezamestnanosť, a kde aj vtedy ešte starosta Novák sa vyjad... primátor Novák sa vyjadroval, že by to bola jedna obrovská katastrofa, keby sa fabrika zavrela. Po desiatich rokoch a po dvanástich rokoch čo je dnes s touto fabrikou? Má viac ako 350 zamestnancov s vysokým priemerným platom, vysoko nadštandardným, ako je v danom regióne, patrí medzi ekonomických ťahúňov samotného regiónu aj Slovenskej republiky. Potom v roku 2015 táto skupina prevzala, od súkromníkov si kúpila 50 % spoločnosti ZVS, ktorých druhých 50 % vlastní štát. V tom čase ZVS-ka zamestnávala zhruba 190 ľudí. Dnes ich zamestnáva viac ako tisíc. A štát prvýkrát po dvadsiatich rokoch, kedy vlastní, začína dostávať naozajstné dividendy. V miliónoch eur pre štát. Plus opäť týchto viac ako tisíc ľudí má vysoko nadštandardné, nadštandardné platy. V tom čase vláda Roberta Fica požiadala, teda ale to je pekné, že v Dubnici to budete rozvíjať, ale my sme chceli, aby sme rozvíjali aj región pani poslankyni Mešterovej, ktorá je zo Stakčína, mnohí viete, kde to je. (Reakcia z pléna.) Mesterová. A Snina zamestnávala v tom čase 20 ľudí. A história obrovského podniku Vihorlat bola vlastne na kolenách. A rozbehla sa tam nová výroba, ktorá opätovne zamestnáva viac ako 300 ľudí, dokonca aj z toho Stakčína, z ktorého pani Mesterová pochádza, a opätovne s vysoko nadštandardným platom. Priemerný plat vo výrobe v týchto podnikoch je 2,5 -tisíc. Ja som tu nie na to, aby som obhajoval skupinu, ja som tu na to, aby som obhajoval záujmy štátu a záujem štátu je, aby mal čo najviac daní. Toto nie je skupina, ktorá dostala daňové prázdniny ako niektoré iné veľké podniky zo zahraničia alebo dostali dotácie od štátu, ale v podstate vybudovali tieto podniky v Novákoch, v Snine, teraz sa buduje nový podnik v Moldave nad Bodvou alebo v Strážskom, všetko regióny, ktoré potrebujú prácu, ktoré potrebujú kvalitnú, kvalitný plat. Navyše platia desiatky miliónov eur na daniach z príjmu. To nehovorím DPH alebo odvody pre zamestnancov, ale na dani z príjmu a platia štátu.... ===== [14:29] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave ...nový podnik v Moldave nad Bodvou alebo v Strážskom, všetko regióny, ktoré potrebujú prácu, ktoré potrebujú kvalitnú, kvalitný plat. Navyše platia desiatky miliónov eur na daniach z príjmu. To nehovorím DPH alebo odvody za zamestnancov, ale na dani z príjmu a platia štátu dividendy. Keby som to prehnal, tak v podstate tie objednávky, ktoré sú zo strany štátu, sú na úrovni daní, ktoré zaplatia. Čiže to tiež neutrálne. Ale nie my, pretože objemy, ktoré sa vyvážajú zo Slovenskej republiky, teda štát je veľmi malinkým zákazníkom. Na oproti ostatným zákazníkom v celej Európskej únii a v ďalších vzdialených štátoch, máme šancu rozvíjať zamestnanosť a vyššie platy. Takéto príbehy podnikateľov len podporujeme. Keď som bol minister vnútra, tak sme kupovali Volkswageny a Kie a Peugeoty, pretože tie firmy tu investovali a zamestnávali tu ľudí. A rovnako tak preferuje...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas uplynul na odpoveď. Skôr než vám umožním položiť doplňujúcu otázku, by som chcel privítať hore na balkóne študentov Gymnázia z Levíc, vitajte. (Potlesk.) A teraz už čas na vašu doplňujúcu otázku, pani poslankyňa. [14:29] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, ja si veľmi dobre uvedomujem, že ste vynikajúci rečník a že dokážete 15 aj 20 minút hovoriť o ničom a nie vecne, aj keď tvrdíte, že hovoríte vecne. Poďme ale teda k tým medializovaným faktom. Vaša advokátska kancelária, v ktorej ste 70 % vlastníkom, predpokladám, že to je fakt, inkasové platby od firmy, ktorú tiež financuje pán Strnád. To sú medializované fakty, ktoré sme si mali, mohli teda prečítať. Zároveň je faktom, že kombinácia týchto platieb do týchto firiem a tých rekordných zákazok, ktoré mala Czechoslovakia Group, ktorú vlastní pán Strnád, je teda nejakým dôkazom, že tu prebieha nejaký možno biznis medzi štátom a medzi Strnadom. A ja sa vás chcem opýtať, či teda existuje naozaj, či sa tu viete pred všetkými aj verejnosti zaručiť, že nemáte žiadny majetkový prospech na strnadových firmách. Či neni vami vypláca, či vás nevypláca a podobne. Toto zaujíma verejnosť, či tu teda neprebiehajú nejaké, ako ste to nazval, že nemáte žiadne záujmy na alebo teda nejaké majetkové ujmy alebo majetkový podiel na jeho firmách, neviem čo ste to už, že neexistuje žiadny konflikt záujmov dajme tomu. Takto to ste to tvrdil do médií, takže myslím si, že verejnosť zaujíma hlavne to, či nemáte žiadny majetkový prospech, a či tu naozaj nedochádza ku konfliktu záujmov a korupcií. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán podpredseda vlády, čas na odpoveď. [14:29] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Máte zrejme tabletky pre agresivitu vo vašej strane, ktoré si rozdáte. Veď, ale (Reakcie z pléna.) to ste sa pani poslankyňa neopýtali v tej otázke. Ja sa opýtam pána predsedu, keď ste prečítali tú otázku, vy ste (Reakcia z pléna.) vy ste sa pýtali na niečo iné a ja vám odpovedám dáta, a pre vás zrejme ľudia v Snine, ktorí majú dobrý plat ako ste povedali, nie je nič. (Reakcia z pléna. "Odpovedzte mi na otázku.") Pre vás to, že sa tu platia dane z príjmu 160 miliónov eur prakticky v prvej päťke najvyšších daňových poplatníkov je podľa vás nič. Podľa mňa z vášho pohľadu ľudia, ktorí získavajú prácu aj v čase krízy, že Slovensko je vôbec v raste vďaka rastu obranného priemyslu, je podľa vás nič. (Reakcia z pléna. "Odpovedzte mi.") To znamená, z môjho pohľadu...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, kľud. Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR Akokoľvek budete kričať na mňa pani poslankyňa, ja som proste ako (Reakcia z pléna.) v tomto celkom dosť imúnny, a ja určite mám dostatok slobody, aby som vám odpovedal. A takisto ako sa to snažili novinári naznačiť, tak sa to ukázalo ako lož, to čo písali. Veľmi rád by som mal majetkový podiel vo firme, ktorá ma takéto výsledky, ale nemám. A to jediné čo mám za svoj cieľ, je ekonomický rast Slovenskej republiky, zhodnotenie podielu Slovenskej republiky v ZVS, pretože vy, to je presne ten váš uhol pohľadu. (Reakcia z pléna.) Vy ste uzavreli, žiadny prospech pani poslankyňa, žiadny prospech nemám, (Reakcia z pléna.) žiadny prospech nemám ani ja ani moja advokátska kancelária. Čiže aby som bol úplne jasný. Vy poviete, že štát uzavrel s CSG zmluvu za 58 miliárd. Ale nepoviete, že štát uzavrel zo štátnou firmou za 58 miliárd, pretože štát tam má presných 50 %. A štát na tých 50 % zarába už dnes už posledné dva roky prvýkrát odkedy vlastne ZVS-ka funguje dostala takéto, dostane nejakých 10-ticís alebo 15-tisíc dividendy. Teraz sme dostali milióny eur v dividendách, a tento rok bude asi najúspešnejší. A myslíte si, že štát nepotrebuje tieto milióny v dividendách, aby mohol sociálny program sanovať, zdravotníctvo, školstvo? Alebo proste ste tak posadnutá tou nenávisťou, že jediné čo vidíte je toto, lebo máte pocit, že toto sa stalo? (Reakcia z pléna.) V čase, kedy ma prenasledovali predchádza vlády, a kedy som sa bol aj väzbe, fungovala moja advokátska kancelária a mala svojich klientov. A pánov Strnadovcov ja poznám veľmi dobre, viac ako 13 rokov, a práve preto, že každé slovo, že to nie sú nejakí privatizéri alebo nejakí ľudia, čo berú dotácie a potom ich minú na nevhodné projekty ako vaša strana. To je problém, chápete? Lenže my tu podporujeme slovenský príjem, aby Slovenská republiky zarobila a mohla tie peniaze použiť na zdravotníctvo, na Rómske komunity, na sociálne veci na všetko. (Reakcia z pléna.) To znamená, že z môjho pohľadu, z môjho pohľadu platí, že budem, podporoval som a budem podporovať všetky aktivity, ktoré smerujú k zvýšenej zamestnanosti, k zvýšenému priemernému platu, lebo tam je dva a pol tisíc priemerný plat vo výrobe, to sa vám možno nepáči, ale je to tak, a ľudia sú tam spokojní a máte šancu zveľaďovať regióny, do ktorých iní investori až tak často nechodia. Lebo koľko investorov ešte v Snine je zo zahraničia. Pani Mesterová by vedela rozprávať. (Reakcia z pléna.) To znamená z tohto pohľadu platí, že je to pre vás veľmi nepríjemná informácia a ja som tie veci vylúčil tak ako ich vylúčili aj všetci ostatní, ktorí sa toho článku pýtali. Ale vy by ste radi našla nejaký problém. Ale ja som spoluakcionár ak tomu dobre rozumiete a vykonávame akcionárske práva v ZVS spolu so spoločnosťou CSG aj s pánom Strnadom, a som rád, že všetky tieto kroky sú seriózne. Pretože práve po mojom príchode a po tom, čo sme oživili obranný priemysel, (Reakcia z pléna.) začali práve stúpať príjmy štátu, štátu. (Reakcia z pléna.) Obranný priemysel, obranný priemysel jak sik akože nezarába na šachistických turnajoch, pani poslankyňa, to vám uznávam, ale faktom zostáva, že odveky Slovensko bolo tým známe. Tým, že ste všetci z mimovládok, neprodukujete, len míňate v zásade peniaze, ktoré vám dajú a ešte ich míňate protizákonne. Tu máte ľudí a útočíte na ľudí, ktorí produkujú, produkujú dane, pretože mohli by tie dane odísť do Českej republiky alebo možno by mohli odísť do Holandska, pretože teraz sídlo je v Holandsku, ale platia sa na Slovensku, a preto ich považujem za seriózny kartel. A to je pre mňa rozhodujúce, či Slovensko na tom má profit. Či verejný záujem je dostatočne saturovaný práve takýmto postupom, pretože každé euro, ktoré sme investovali sa...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas uplynul na odpoveď. (Potlesk.) Skôr, než pristúpime k ďalšej otázke, vás chcem poprosiť, poprosiť, trikrát zdôrazňujem, poprosiť, poslankyne Progresívneho Slovenska, ja viem, že máte problém s dodržiavaním pravidiel (Reakcie z pléna.) nevykrikujte, nevykrikujte, nevykrikujte ako na trhu. (Smiech.) Vy máte priestor na to, aby ste si položili otázku podľa vášho predpokladu aký chcete dať, (Reakcia z pléna.) a rečníci majú právo na odpoveď tiež podľa seba, tak neurčujte komu, kto, čo má odpovedať, tak jak my neurčujeme, čo sa vy môžete pýtať. Ďalšia otázka v poradí je od pani poslankyne Mesterovej, nevidím ju v sále, takže jej prepadá. To platí aj o ďalšej otázke, ktorá je v poradí štvrtá. Nasleduje piata otázka, ktorú položila pani poslankyňa Plevíková, ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pánovi Blanárovi. Čítam znenie otázky: "Vážený pán minister, priblížte nám priebeh úspešných repatriácií z Blízkeho východu v marci 2026, ktorými sa podarilo prostredníctvom 17-tych evakuačných letov z Jordánska, Ománu, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov prepraviť na Slovensko celkovo 811 osôb, z toho 617 Sloveniek a Slovákov. Nech sa páči, pán minister. [14:29] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, áno, Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky bola postavená pred otázku ako sa postarať o občanov, ktorí uviazli v regióne, kde sa rozhoril konf, rozhoril vojenský konflikt. 28. februára, keď Spojené štáty spoločne s Izraelom koordinovane napadli Irán, tak uzavrelo sa nebo nad krajinami Blízkeho východu a my sme začali okamžite konať. To znamená, aktivoval som krízové plány a manažment ministerstva, aby sme dokázali predovšetkým sa postarať najskôr o našich zástupcov na zastupiteľských úradoch, ktoré tam máme v tomto regióne a rovnako som rozhodol o aktivácií evakuačných plánov pre exponované zastupiteľstvá v tomto regióne. Okamžite sme dávali na našu webovú stránku, ktorá začala byť čoraz viacej preťažovaná. Cestovné odporúčania, ktoré sme aktualizovali v súvislosti s touto krízou a tie sme upravovali, okamžite sme dali krajiny Bahrajn, Jordánsko, Katar, Kuvajt, Libanon, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty stupňa číslo 3, to znamená neodporúčať cestovanie a do najvyššieho stupňa sme zaradili Irán, Irak a Izrael, to znamená opustiť krajinu ako sa len bude dať. Rovnako sme veľmi intenzívne pracovali cez naše medzinárodné krízové operačné centrum, alebo toto centrum, ktoré po mojom nástupe sme zriadili ako jedno z tých opatrení, ktoré sme si dali aj do programového vyhlásenia vlády zlepšiť konzulárnu pomoc pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú vo svete. Ukázalo sa, že toto bolo naozaj strategické rozhodnutie, pretože všetku tú krízovú komunikáciu sme sústredili do toho medzinárodného operačného krízového centra, kde pôsobia špecialisti 24 hodín/7 vo všetkých časových pásmach hocikedy, keď bude náš občan potrebovať získať nejakú informáciu v zahraničí, keď sa nachádza v krízovej situácii, tak, tak to môže urobiť. Bežne tam pôsobí celkom tím dvoch ľudí, ktorí poskytujú 24 hodín tieto informácie, avšak po vypuknutí tohto konfliktu sme to posilnili a začalo tam pôsobiť v špičke až 18 konzulárnych a krízových pracovníkov. Zmapovali sme si situáciu cez registrácie, ktoré urobili občana Slovenskej republiky, rovnako cez Svetobežku a prvý evakuačný let sme absolvovali ako prvá krajina vôbec na svete, 3. marca z Akaby, Ammánu v Jordánsku. Potom sme pokračovali v ďalších evakuáciách, podotýkam, predovšetkým ohrozených skupín občanov Slovenskej republiky. To predovšetkým boli matky s deťmi, aj keď tam boli rodičia s deťmi, tak sme uprednostňovali matky s deťmi a otcovia museli veľakrát ostať a čakať na nejaké ďalšie možnosti, ja tu vysvetlím aké, alebo ľudí, ktorí boli v zdravotnom ohrození alebo užívali lieky alebo potrebovali náhlu pomoc. Toto všetko sme absolvovali od 3. až do 11. marca v počte 17 evakuačných letov. Týchto letov ako som povedal bolo 17, a popritom sme aktivovali aj program Európskej únie, to je ten nástroj pre civilnú ochranu, kde sme poskytli túto službu aj občanom iným, iným štátnym príslušníkom nielen z Európskej únie aj mimo Európskej únie a prepravili sme celkom 811 občanov, z toho bolo 700, pardon, 617 Sloveniek a Slovákov a 194 bolo cudzích štátnych príslušníkov, celkovo to bolo 36 národností z celého sveta...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Áno, takže doplňujúca otázka od pani poslankyne, nech sa páči. [14:29] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za odpoveď, pán minister. Asi ste nestihli pri tej, pri tých veľa práce, to čo sa dialo, tuto na politickej scéne, ako veľa klamstiev a zavádzania zaznelo z úst opozície, keď sa začal konflikt na blízkom východe, čo sa týka aj tých repatriačných letov a vašej celkovej práce, napríklad, zazneli také perly ducha od progresívnej europoslankyne Jar, ktorá kritizovala, prečo posielate repatriačné lety do Ammánu, Jordánska, keď si ľudia tam môžu kúpiť letenky. V preklade, prečo neposielame repatriačné lety do napadnutých krajín, kde je aktivovaná protivzdušná ochrana, lietajú tam rakety a nemôžu tade lietať ani muchy, dobre povedané. Alebo Branislav Gröhling z SAS, ktorý klamal hanebne do telky, že podľa neho VIP ľudia, ako ich nazval, išli prioritne repatriačnými letmi a nie ženy, deti a chorí ľu... ===== [14:44] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou ... vzdušná ochrana, lietajú tam rakety a nemôžu tade lietať ani muchy. Dobre povedané. Alebo Branislav Gröhling z SaS, ktorý klamal hanebne do telky, že podľa neho VIP ľudia, ako ich nazval, išli prioritne repatriačnými letmi a nie ženy, deti a chorí ľudia. Narážal na môjho kolegu poslanca Vážneho, ktorý sa dostal vďaka tomu z Blízkeho východu, pretože išiel cez cestovnú kanceláriu, ktorá mala povinnosť dostať ľudí z Blízkeho východu a sama všetko zabezpečovala. Veľmi veľa kritiky padla na váš rezort a z každej strany. Podľa môjho názoru sa opozícia nesprávala vôbec že zodpovedne a hľadala v každom kroku niečo negatívne, len, aby mohli kritizovať. Robili kritiku pre kritiku. Tým zvyšovali napätie v spoločnosti, plus znervózňovali ako tých čo tam uviazli, tak aj tých, čo tam mali svojich príbuzných. Teda moja otázka znie, že s určitým odstupom času či si nemyslíte, že opozícia takýmto spôsobom len škodila namiesto toho, aby upokojovala situáciu, neznervózňovali ľudí a nechali aj vašich zamestnancov, ktorí pracovali a pracujú 24/7 aj pracovať bez takéhoto enormného tlaku. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas na odpoveď. [14:44] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku. Nuž veď opozícia prostredníctvom lídra opozície jasne sa vyjadrila, že je tu na to, aby škodila. Nie, aby pomáhala. To čo ste vymenovali, to je presne ten hyenizmus, ktorý aj v takejto krízovej situácii je schopná urobiť opozícia a mnohí iní. Predovšetkým poslanci opozície. Ja chcem v tejto chvíli poďakovať všetkým pracovníkom nášho Medzinárodného operačného krízového centra. Všetkým pracovníkom letky ministerstva vnútra, ktorí naozaj pracovali v obrovskom nasadení. Rovnako pracovníkom ministerstva obrany. Urobili kus dobrej roboty a ja som presvedčený, že tie reakcie, ktoré sme dostali, sú dôkazom toho, že ocenili, ako sa Slovenská republika v krízovej situácii môže postarať o občanov v zahraničí. Poslanci opozície vždy zneužívajú krízovú situáciu a dokonca klamú. Ja som kvôli tejto vzniknutej situácii zrušil návštevu Indie, kde som mal veľkú skupinu podnikateľov, pretože v indopacifickom priestore sa snažíme byť aktívni a pravidelne sa zúčastňujem takzvanej konferencie zvanej Raisina Dialogue, ale zrušil som ho práve preto, lebo bolo potrebné byť tu a pomáhať pri vybavovaní preletov pre všetky evakuačné lety. Bol som v komunikácii s ministrami zahraničných vecí z toho regiónu a myslím si, že sme urobili kus dobrej práce. No a výsledok bol taký, že ja keď som vybavoval tieto lety, tak pani poslankyňa tuším z Progresívneho Slovenska hovorila, že ja chodím po MDŽ a spievam a pritom som bol na ministerstve a vybavoval som a telefonoval. Pani poslankyňa, tá, ktorá sa jej to týka, tak veľmi dobre to vie a vie veľmi dobre, pretože je aj podpredsedníčkou výboru a stretávame sa každý deň a určite ma rozozná od pána poslanca Jarjabka. Čiže toto sú tie klamstvá, ktoré vyrábajú zámerne bez akýchkoľvek problémov absolútne nemihnú brvou. Tak ako aj poslanec Gröhling. Len aby škodili, škodili a vytvárali polarizáciu spoločnosti. Výsledkom toho tej polarizácie bolo aj to, že tu bol spáchaný atentát na premiéra demokratického zvoleného premiéra Slovenskej republiky práve aktivizáciou človeka z vašej politiky, ktorá je vysoko polarizačná a deštruktívna. Takže pani poslankyňa, ďakujem za tú otázku, že som mal možnosť aj poďakovať všetkým tým, ktorí urobili kus dobrej práce a zaslúžia si naše ocenenie a ukázalo sa, že aj to, že sme dokázali držať v prevádzke letku ministerstva vnútra a rovnako aj zvýšiť počet lietadiel aj o tie menšie lietadlá, ktoré tak boli kritizované, ktoré nakúpilo ministerstvo obrany, nám veľmi pomohlo, pretože práve tie malé lietadlá jediné mohli v určitom čase pristávať na letisku v Ománe, pretože ináč veľké lietadlá nemohli pristávať. Čiže celé to čo sa tu vypracovalo dôsledne do budúcnosti pre nás a pre občanov Slovenskej republiky sa ukázalo ako naozaj prospešné a ešte raz chcem poďakovať ministerstvu vnútra pánovi ministrovi Šutaj Eštokovi a rovnako ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi a všetkým tým, ktorí sa na tom podieľali, že sme úspešne z tejto zóny dostali občanov Slovenskej republiky. Tí, ktorí to potrebovali. Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia otázka v poradí je od pani poslankyni Mesterovej, tentokrát je už prítomná v sále, takže budeme ju klásť ministrovi školstva, výskumu a vývoja, mládeže pánovi Druckerovi. Znenie otázky je. Pán minister, považujete zvýšenie vašich paušálnych náhrad počas konsolidácie za morálne a plánujete sa ich vzdať? Nech sa páči pán podpredseda vlády a minister školstva. [14:44] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, vám ďakujem za otázku. Už to tu odznelo. Napriek tomu, že došlo od 1. januára k poklesu čistých miezd členov vlády v dôsledku konsolidácie zavedením dodatočnej dane. My sme ako vládna koalícia koncom roka sa dohodli aj na zmrazení platov vás poslancov, my sme mali dohodu, za stranu HLAS budem hovoriť a mali sme dohodu o tom, že dôjde aj k zmrazeniu paušálnych náhrad. Ten ale pokles miezd aby ste mali predstavu, je zhruba 300 eur mesačne, pokiaľ by nedošlo k zmrazeniu paušálnych náhrad, tak by sa to vyrovnalo prostredníctvom priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Predseda strany HLAS to už avizoval, že budeme navrhovať aj našim koaličným partnerom, aby sme tomuto zmrazeniu pristúpili tak, ako sme sa tomu dohodli koncom roka. Takže myslím, že sa nemusíte obávať a konkrétne v mojom prípade keďže zastupujem aj druhý úrad, pôsobím na dvoch úradoch a verte mi, že venujem tomu dostatok času a mám len jeden plat. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:44] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mňa teda mrzí, že ste na dvoch úradoch. Možno keby pán Kmec konal tak, ako má, nemuseli by ste byť na dvoch úradoch a teda ja kvitujem váš postoj k tomu. Čo ale hovoríte na slová pána ministra Takáča, ktorý povedal, že tento krok je logický, lebo veď sa zvýšili dane, tak čo iné mali robiť, že či s týmto výrokom vášho koaličného partnera súhlasíte a moja ďalšia časť doplňujúcej otázky je, že prečo až teraz prichádzate so zmrazením týchto paušálnych náhrad, prečo to nešlo v jednom balíku, veď to sa dalo predpokladať, aký to bude mať následok. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči. [14:44] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Na rozdiel od a prosím nič osobné, mnohých z vás ja nerobím komentátora ani politológa, aby som vyjadroval sa k názorom mojich kolegov. Máte možnosť sa pýtať na názory mojich kolegov priamo a čo sa týka tej druhej vašej otázky. Vôbec nič sa neudialo, pretože ešte nedošlo k ničomu. My sme povedali, keď k tomu dôjde, keď bude jasné, ako bude vyzerať aj priemerná mzda v národnom hospodárstve, od ktorej sa odvíjajú tieto veci, budeme konať. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia otázka v poradí je od pani poslankyni Beáty Jurík na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Tomáša. Pán minister, považujete zvýšenie vašich paušálnych náhrad počas konsolidácie za morálne a plánujete sa ich vzdať? Pardon. Zastavím vás, pán minister. Otázka prepadá. Takže pani poslankyňa Števulová tiež nie je prítomná v sále, tiež prepadá. Pani poslankyňa Beáta Jurík deviata otázka nám prepadá. Desiata otázka pani poslankyni Števulovej teraz je už prítomná v sále na ministra spravodlivosti pána Suska. Prečo ste postupovali v rozpore s odporúčaním legislatívnej rady a predložili ste na vládu návrh transpozície anti-SLAPP smernice bez rozšírenia aj na národnú úroveň? Nech sa páči, pán minister. [14:44] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Števulová, na vašu otázku by som sa chcel opýtať alebo použiť protiotázku, že odkiaľ máte informácie alebo tvrdenie, že sme nepostupovali v súlade s odporúčaním Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Pretože návrh zákona, ktorý sme predložili na vládu Slovenskej republiky je v súlade so stanoviskom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a teda a preto nám odporúčalo transponovať takzvanú anti-SLAPP smernicu v minimalistickom variante, čo znamená, zamerať sa na spory s cezhraničným vplyvom. Tvrdili ste to aj v mediálnych vystúpeniach a chcel by som vás požiadať, aby ste si overovali informácie skôr, ako budete prezentovať tieto tvrdenia. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa Števulová. [14:44] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, no moje informácie sú úplne iné, ako vy hovoríte. Ja mám informácie, že ten pôvodný návrh bol aj v súlade s odporúčaním, aby tá ochrana bola poskytovaná aj na domáce spory, tak by ma zaujímalo, ale to už je teda jedno, ale to odporúčanie komisie tam je, aby Slovenská republika chránila domácich aktivistov a novinárov pred týmito žalobami aj v prípade, keď ich podávajú spoločnosti alebo jednotlivci, ktorí majú sídlo alebo pobyt na Slovensku. Je tam to odporúčanie k transpozícii tejto smernice pre všetky členské štáty. Osobitne by to malo byť v prípade členských štátov ako Malta a Slovensko, ktoré majú tragickú skúsenosť s vraždami novinárov za ich činnosť, čiže by nám malo záležať, aby títo ľudia mali u nás väčšiu ochranu. Tak sa chcem spýtať, že prečo teda bez ohľadu teda na to, aké bolo alebo nebolo stanovisko, prečo sa ministerstvo a vláda Slovenskej republiky rozhodli postupovať iba cestou toho minimalistického riešenia, že to bude len na spory s cezhraničným prvkom, keď u nás novinári a aktivisti čelia práve týmto strategickým žalobám v národnej úrovni a ten pomer tých žalôb alebo šikany s cezhraničným prvkom je oveľa menší. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister. [14:44] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, no spojili ste tu podľa mňa úplne nespojiteľné veci. Neviem, čo má spoločné vražda novinára s tak, že neviem, čo má spoločné vražda novinára s týmito, s týmito žalobami, to ste spojili absolútne nespojiteľné veci a neviem, odkiaľ beriete, beriete čísla alebo štatistiku, že takéto veci sa nejakej vysokej miere na Slovensku dejú. Čo ja takéto štatistiky ani poznatky nemám, takže keď máte takéto, takéto údaje a štatistiky, tak vás poprosím, keby ste ich predložili. Smernica o strategických žalobách proti verejnej účasti k transpozícii, ktorej dochádza predkladaným návrhom zákona, poskytuje ochranné opatrenia proti zjavne neopodstatneným nárokom alebo zneužívajúcim súdnym konaniam ale v občiansko-právnych veciach s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sú začaté proti fyzickým osobám, právnickým osobám z dôvodu ich zapojenia do verejnej súťaže. Čiže alebo teda do verejnej účasti. Pardon nie súťaže. Do verejnej účasti. Čiže to sa netýka, netýka len novinárov. Podľa čl. 5 tejto smernice sa považuje za vec cezhraničnými dôsledkami, ak nemajú obe strany bydlisko alebo sídlisko, alebo sídlo, pardon, v rovnakom členskom štáte ako súd konajúci vo veci a všetky ostatné skutočnosti relevantné pre danú situáciu sa nachádzajú v danom členskom štáte. Práve z tohto dôvodu znenia samotnej smernice a v rámci diskusií rokovania legislatívnej rady vlády pristúpilo ministerstvo k tomu, že predložilo na rokovanie vlády návrh zákona v úplnom súlade so smernicou a s transpozíciou smernice práve v záujme toho, aby sme nezavádzali gold-plating do slovenského právneho poriadku a vy dobre viete, pani poslankyňa, že odporúčania či už Rady Európy alebo Komisie majú len, teda nemajú právne záväzný charakter, majú len odporúčací charakter a my sme povinní transponovať smernice a z textu a znenia smernice jednoznačne vyplýva to, čo je v predloženom návrhu zákona, ten návrh zákona je plne v súlade so smernicou a okrem toho takisto viete ako právnička, že my máme v Občianskom zákonníku, respektíve v občiansko-súdnom poriadku aj zákaz diskriminačných žalôb, že máme riešenú respektíve aj diskriminačných aj, aj v článku alebo v § 5 nejakých obťažujúcich žalôb, ktoré sú riešením aj na prípady domáceho, pardon, šikanóznych žalôb, ktoré, ktoré môžu riešiť aj za súčasného právneho stavu bez vôbec transpozície tejto smernice nejaké takéto, takéto žaloby voči či už novinárom alebo iným subjektom voči ... [14:59] Boris Susko ... ktoré sú riešením aj na prípady domáceho alebo, pardon, šikanóznych žalôb, ktoré, ktoré môžu riešiť aj súčas... za súčasného právneho stavu bez vôbec transpozície tejto smernice nejaké takéto, takéto žaloby voči či už novinárom alebo iným subjektom, voči ktorým by boli takýmto spôsobom podávané. Čiže danú, danú právnu úpravu my už dnes máme v určitej, určitej miere zahrnutú aj pre domáce, domáce prípady. Ďakujem pekne. [14:59] Martin Dubéci Ďakujem, pán minister. S ďalšou otázkou budeme pokračovať od pani poslankyne Števulovej, ktorá nie je v miestnosti, tým pádom aj ďalšia otázka od pani poslankyne Števulovej prepadáva, ďalšie štyri otázky. A prejdeme na otázku od pani poslankyne Jurík (reakcie z pléna), dobre, kolegovia, myslím, že buďme kúsok fér, takisto poprosím pani poslankyňu Števulovú, nech si len sleduje teda účasť v pléne a teda pôjdeme na otázku od pani poslankyne Števulovej: „Pán minister, považujete zvýšenie vašich paušálnych náhrad počas konsolidácie za morálne a plánujete sa ich vzdať?" Je to otázka na pána ministra Eštoka, ktorého zastupuje pán minister Tomáš. [14:59] Erik Tomáš Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, myslím si, že rovnakú otázku som dostal od pani poslankyne Jurík aj ja, takže môžem to zodpovedať dva v jednom. Nepovažujem to za správne, a preto strana HLAS predloží na rokovaní vlády uznesenie o zmrazení paušálnych náhrad. Nesledujem ten vývoj úplne teda podrobne, tú tému, ale pokiaľ mám správne informácie, tak zvýšené paušálne náhrady by sa mali prejaviť v aprílovej výplate alebo v aprílovom príjme, ak je to tak, tak je ešte chvíľu čas, ale v každom prípade strana HLAS v zmysle politických dohôd vo vládnej koalícii bude navrhovať na rokovaní vlády zmrazenie paušálnych náhrad. [14:59] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Skončili ste, pán minister, predpokladám. Ďakujem. Ďalšia otázka je od pani poslankyne Števulovej na generálneho prok... (reakcia z pléna) prokurátora, áno, na generálneho prokurátora: „Ako je možné, že v rámci akcie Kajúcnik sa kukláči dostávajú na pracovisko GP, kde zadržali prokurátora Šúreka? Preverili ste, na základe čoho sa dostali do budovy a kto ich pustil? Boli porušené nejaké predpisy?" [14:59] Maroš Žilinka Som sa zľakol, že mi odňali právo na kartu. Vážená pani poslankyňa, okolnosti zásahu na Generálnej prokuratúre v kauze Kajúcnik sú predmetom jednak interného šetrenia a jednak samostatného trestného konania, s ohľadom na neverejný charakter tak interných šetrení, ako aj predsúdnych trestných konaní, ako s ohľadom na skutočnosť, že ide o prípady, ktoré nie sú skončené právoplatne, ja bližšie informácie či názor nemôžem vyslovovať, pretože som povinný zachovávať tu primeranú zdržanlivosť. Ale samozrejme po tom, čo, čo dôjde k objasneniu tých okolností všetkých, tak bude verejnosť informovaná. [14:59] Martin Dubéci S doplňujúcou otázkou pani poslankyňa. [14:59] Zuzana Števulová Veľmi rýchlo, ak stihnete, vo všeobecnosti môžu policajti len tak bez ďalšieho vojsť na Generálnu prokuratúru alebo na akékoľvek jej pracovisko? Sami, bez nejakej pomoci zvonku? [14:59] Maroš Žilinka Úplne všeobecne treba povedať, že, že tak ako do inej budovy, napríklad iného ministerstva, policajti keď chcú vykonať zákrok, nepotrebujú samostatný príkaz, samozrejme, že ide o pracovisko, ktoré je pod ochranou príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a vždy sa musia preukázať pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:59] Martin Dubéci Pán generálny prokurátor, je mi to ľúto, len už vám preruším, nech sa teda dodržíme litery rokovacieho poriadku, lebo čas na hodinu otázok vydržal, ale pani poslankyňa bude určite rada, keď jej otázku zodpoviete osobne. Prerušujem tento bod programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať riadnym programom. (Prestávka.) [14:59] Martin Dubéci Kolegovia, kolegyne, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štrnásteho dňa 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bodmi 96 a 97, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Pri prerokovaní návrhu budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia, po nich vystúpi určená spravodajkyňa, respektíve spravodajca náhradník z ústavnoprávneho výboru. Najskôr teda pristúpime k prvému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Vedieme tento návrh ako tlač 1102, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach 1144 a 1225. Pani poslankyňa Kolíková má slovo, aby svoj návrh odôvodnila. [14:59] Mária Kolíková Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh v spojenej rozprave k dvom návrhom zákona spolu aj s osobitne s pánom poslancom ako predkladateľom, pánom Dostálom, čo sme označili ako ručnú brzdu k drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v obchodoch ako následok hanebnej novely trestných kódexov. A si dovolím povedať k tomu zopár slov na úvod a potom sa prihlásim s príspevkom, aby na mňa prípadne mohli reagovať poslanci, poslankyne či už z koalície... [15:14] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave ručnú brzdu k drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v obchodoch ako následok hanebnej novely trestných kódexov. A ja si dovolím povedať k tomu zopár slov na úvod a potom sa prihlásim s príspevkom, aby na mňa prípadne mohli reagovať poslanci, poslankyne či už z koalície, je tu zopár poslancov z koalície, väčšina z opozície, ale ak by niekto mal záujem sa zapojiť do diskusie, aby tu bol priestor. Ale dovolím si v rámci úvodného slova predkladateľa povedať, upozorňovali sme, že hanebná novela trestných kódexov prinesie naozaj rozvrat trestnej politiky a že to bude znamenať veľmi pravdepodobne rozmach kriminality od drobnej kriminality po tú najzávažnejšiu kriminalitu, pretože ten, ten obrovský skok, ktorý bol navrhnutý ministrom spravodlivosti, nebol nijakým spôsobom zanalyzovaný, s nikým prediskutovaný, právna úprava, ktorá sa tu navrhovala pre zohľadnenie toho, že niekde sme sa posunuli ohľadom príjmov na Slovensku, odkedy bol pôvodne prijatý Trestný zákon niekoľko desiatok rokov dozadu, to áno, bolo potrebné nejakým spôsobom nastaviť inak hranice škody, ktoré sú v trestnom, v Trestnom zákone, ale nie takýmto skokom. Nie takýmto skokom. K tomu neboli nikdy žiadne dáta k takémuto skokovitému návrhu. Minister spravodlivosti to doniesol pod pazuchou ako darček asi pre zločincov a mafiánov. Nedá sa to inak chápať. Nedá sa to naozaj inak pochopiť. Ako je možné, že minister spravodlivosti donesie komplexnú zmenu právnej úpravy trestnej politiky pod pazuchou. Nevedel to nikto ani z ľudí na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa dlhodobo venovali trestnej legislatíve. Doteraz je, samozrejme, pod rúškom tajomna, kto vlastne naozaj je autorom tejto právnej úpravy. Ak by to boli advokáti trestne stíhaných osôb len, tak by to, samozrejme, dávalo všetko logiku, pretože viacerým nakoniec bolo zastavené trestné konanie v trestných kauzách, ktoré sledovala celá verejnosť vrátane emisných povoleniek. A ja to musím v rámci úvodného slova povedať, pretože takúto hanebnosť vidieť, že urobí minister spravodlivosti, ja sa musím priznať, že to by som nikdy nečakala, osobitne nie od ministra, ktorý sám má zodpovednosť za chod legislatívy na Slovensku, lebo minister spravodlivosti je súčasne predsedom Legislatívnej rady vlády. Takže vlastne to, čo on urobil vlastne ako prvý krok ako minister, tak doniesol pod pazuchou porušením všetkých pravidiel legislatívneho procesu zásadnú zmenu trestnej politiky a že tým bolo všetko porušené, tak treba pripomenúť, že to nevedeli ani slovenskí vyšetrovatelia, ani slovenskí prokurátori a ani slovenskí sudcovia. A teda, samozrejme, si nemohol minister spravodlivosti vypočuť od nikoho, že je to vážny problém, pred tým, ako to doniesol na vládu. Lebo zjavne nešlo mu o to priniesť dobrú právnu úpravu pre trestnú legislatívu, ale vyhovieť iba niekoho záujmom a áno, javí sa, že iba záujmom trestne stíhaných osôb. A tak výsledok sme potom mohli vidieť priamo v obchodoch. Tá vyššia, závažnejšia trestná činnosť, tá sa len tak rýchlo hneď nevidí, tú sme potom videli v zastavených trestných konaniach. Treba pripomenúť pána podpredsedu Žigu, ten určite na to rád spomína, ako nadobudla účinnosť táto právna úprava. Nakoniec aj pán Brhel starší, ktorý, ako sme si vypočuli pri poslednom rozsudku špecializovaného trestného súdu, korupčný trestný čin sa stal, ale nemôže vyniesť trest, pretože sa premlčal. A treba to pripomínať, lebo je to nevídané. Je to nevídané, že na úkor bezpečnosti všetkých ľudí sa tu hrubo presadila právna úprava, ktorá otvorila ruky zločincom, otvorila ruky ľuďom, ktorí sú skorumpovaní, a vyslala odkaz nielen na Slovensko, ale vôbec aj do zahraničia, že Slovensko je zelená lúka pre korupciu, pre organizovaný zločin a aj pre drobnú kriminalitu, ktorá sa nám tu začala šíriť naozaj v organizovanej podobe. A to si všimli hneď ľudia, pretože ten rozmach drobných krádeží v obchodoch naozaj bol nevídaný. Naozaj bol nevídaný. A nebolo to o tom, že na to upozorňovala opozícia, a to, že pomenovala stav, tak ten stav sa stal, nie. My sme upozorňovali na to, že je to problém. Takisto ako sme upozorňovali, že Úrad na ochranu oznamovateľov je dôležité, aby bola nezávislá inštitúcia a budú ohrozené peniaze z plánu obnovy. Naše upozornenia nemyslím si, že si ich vypočula Európska komisia, ale Európska komisia jednoducho (povedané so smiechom) si všimla, čo sa tu stalo a pozastavila peniaze z plánu obnovy, 600 miliónov eur, zatiaľ ich stále nemáme. Takže my upozorňujeme na hrubosť, nekalosť toho, čo robí vládna koalícia, keď vidíme, že je to naozaj vážne a naozaj používame aj silnejší slovník. To sme urobili aj pri prijímaní hanobnej novely trestných kódexov, nakoniec ľudia vyšli až do ulíc, nenechalo ich to chladných a určite ani to, že sa zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry, ale priamo ľudia videli, čo to znamená rozmach drobných krádeží v obchodoch. A napriek tomu, že to priamo videli ľudia, všímali si to primátori, museli si to všímať, čo sa deje v ich mestách a obciach, a starostovia. Tak si to nemienil všimnúť minister spravodlivosti. A stále len odkazoval na to, že to je len vymyslený príbeh opozície. Ja si pamätám tie pamätné grafy a tabuľky, ktoré nosil pán podpredseda Gašpar do všetkých televíznych relácií, kde nám vysvetľoval, že kriminalita, ona nerastie, ono veď sa pozrime na tie trestné činy, veď ich vlastne už nie je tak veľa. No samozrejmé, že nie. Však ony prepadli do priestupkov, kde sa im nikto nevenoval a preto sa nám tu rozmáhala tá drobná krádež. Takže výsledkom, treba si pripomenúť, v tejto hanebnosti bolo, že od účinnosti Trestného zákona, čo bola vlastne jar v roku 2024 a až do konca roka 2026 sme museli byť svedkami toho, ako sa nám tu rozmáhajú krádeže v obchodoch a keď už to skutočne primátori a starostovia neboli ochotní tolerovať a už sa k tomu pripojil aj hlas generálneho prokurátora, tak teda prišiel ten minister spravodlivosti, keď už to ani ten Robert Fico nevydržal sa na to pozerať, že treba teda sa vrátiť k právnej úprave, taká aká bola, a teda musím povedať, že toto sledovať od jari 2024 do konca roku ´24, celý rok ´25 a potom skoro až do konca vlastne roku ´26 a neprísť s nejakým lepším návrhom, s niečím, s čím by sme sa posunuli ďalej, tiež ukazuje, že ministri spravodlivosti, keď to mám tak diplomaticky povedať, teda minister spravodlivosti si nerobí dobre svoju prácu. A zjavne slúži nejakým iným záujmom ako verejnému záujmu, lebo čakala by som, že po takej dobe teda príde s niečím, s čím bude chcieť naozaj riešiť problém aj drobnej kriminality a vôbec kriminality vôbec, aby sa nám kriminalita neopakovala a príde s riešením, ktoré sa ukazuje nakoniec, že funguje aj v iných krajinách a na ktoré sám odkazoval pri tej hanebnej novele trestných kódexov, že veď jemu nejde o nič iné, iba o takzvanú restoratívnu justíciu. A ja si dovolím teda tu predložiť návrh, ktorý priamo súvisí s restoratívnou justíciou. S justíciou, ktorá vedie páchateľov trestnej činnosti k tomu, aby sa napravili a nepokračovali v trestnej činnosti a áno, potom musí byť ten, ten celý spôsob trestnej politiky k tomu prispôsobený a nemal by smerovať len k trestom odňatia slobody. Ale to, čo priniesol nakoniec minister spravodlivosti, je len vrátenie sa k trestu odňatia slobody a nič nové. Je dobré, že s niečím prišiel, však je to dôležité, že sa niečo udialo, to vnímame vlastne z tohto pohľadu pozitívne, ale, ale vlastne neznamená to nijaký krok ďalej, len vrátenie sa do nejakého bodu nula, kde sme boli a nie je to, ja by som povedala, je to, je to absolútne mrhanie časom, nevyužitie kapacít, ktoré sú aj na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel minister spravodlivosti s dobrým návrhom, aby sa nám kriminalita nerozširovala, nezväčšovala, ale ľudia boli smerovaní k tomu, aby sa k tej kriminálnej trestnej činnosti nevracali. My tu máme s kolegom Dostálom vlastne dva návrhy. Jeden je v istej miere návrat späť, ale lepší ako, ako navrhol minister spravodlivosti. Ja nechám priestor, aby k tomu potom povedal aj pán, pán poslanec Dostál, že keď už teda prišiel iba s takým návrhom, by som povedala, zameraným na ten trest odňatia slobody, dá sa povedať vo veľkej miere, tak aj ten návrh mohol byť lepší, ale ja si dovolím priblížiť ten návrh, ktorý ja si myslím, že by skutočne mohol pomôcť, pomôcť riešiť takúto kriminalitu a nielen takúto kriminalitu, ale kriminalitu, kde by som povedala, že to nie je tak závažná trestná činnosť, aby sme hneď hrozili trestom odňatia slobody, ale aby sme skúsili tých páchateľov napraviť. A s tým súvisí to, že s tými páchateľmi treba pracovať. Pracovať s páchateľmi neznamená, že musia byť rovno v treste odňatia slobody, ale práve rôzne prevýchovné programy, ktoré už pozná systém trestnej politiky, tak je ten dôležitý, aby sme naozaj mali. Kľúčovým problém je, ak nemáme ľudí, ktorí takúto trestnú politiku robia, tak, samozrejme, veľmi ťažko možno rozprávať o restoratívnej justícii a preto akékoľvek vyjadrenia ministra spravodlivosti dnes o tom, že robí restoratívnu justíciu, sú naozaj výsmechom a ľudia, ktorých máme, ktorí vlastne robia tzv. restoratívnu justíciu, tak ich je zúfalo málo, zúfalo málo a v zásade robia iba formálne kroky. Ja v tejto časti by som, by som ukončila svoje úvodné slovo a prihlásim sa ako prvá ako s príspevkom do rozpravy, kde by som priblížila bližšie tento návrh a aby ste mohli na mňa aj reagovať. Tak v tomto momente ďakujem za úvodné slovo. [15:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Túto, tento návrh vedieme ako tlač 1103, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1159 a 1225. Návrh uvedie poslanec Dostál. Následne vystúpi spravodajca. Môže už zaujať svoje miesto. [15:14] Ondrej Dostál Pán spravodajca ešte musí chvíľu vydržať, lebo tak to povedal predsedajúci, to si vyriešte v rámci PS toto. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol druhý z dvojice návrhov novely Trestného zákona, ktoré majú riešiť ten istý problém alebo ktoré reagujú na ten istý problém, ktorý spôsobila vládna koalícia unáhlenou a nepremyslenou zmenou, ktorú schválila v Trestnom zákone na úvod svojho vládnutia, v hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona, ktorej účelom bolo pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom z radov ľudí blízkych vládnej koalícii. Ale tak v priebehu legislatívneho procesu, nebolo to v pôvodnom návrhu, dostalo sa to tam pozmeňujúcim návrhom, bol zrušený tzv. horalkový paragraf, teda trestanie recidívy pri drobných krádežiach, kde sa neposudzuje spôsobená škoda. Lebo veľmi bilo do očí, že veľký podvodníci a korupčníci vyviaznu s podmienkou a nejakí drobní zlodejičkovia za dve ukradnuté horalky nebodaj pôjdu hneď do väzenia, tak aby toto tak nebilo do očí, tak koaliční poslanci prišli na ústavnoprávnom výbore so zmenou, že nech sa vypustí priestupková recidíva, teda keď krádežou nie je spôsobená aspoň malá škoda a ani to nenapĺňa žiadne tie iné kvalifikačné znaky krádeže, že má vec pri sebe, alebo že tam ide o vlámanie, ale teda bežná krádež a nenapĺňa hodnotu malej škody, tak už to nebude trestný čin, bude to len priestupok. Mohlo sa to zdať a toto nebolo ani predmetom nejakej veľmi ostrej kritiky, ale bolo to nedomyslené. Takýto krok sa možno mohol urobiť, ale mal sa urobiť tak, že by bol na to nastavený systém, napr. že by bolo dôslednejšie zabezpečené vyšetrovanie priestupkov, že by sa to postupne zavádzalo, že by boli na to naviazané nejaké iné tresty. Ale nie. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní bolo treba pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom, tak toto sa tam len tak pichlo bez nejakej dôkladnejšej diskusie a toto ako jedno z prvých začalo vyskakovať. Začali vyskakovať aj iné veci. Začala vyskakovať daňová kriminalita, na ktorú nás upozorňuje generálna prokuratúra európska pani, alebo európska prokuratúra pani Laura Kövesi. A vyskakuje korupcia, na čo upozorňuje prokuratúra Slovenska a vyskakujú nakoniec aj daňové trestné činy, na ktoré upozorňuje generálny prokurátor, ktorý aj adresoval predsedovi Národnej rady list s odporúčaním, že treba zmeniť legislatívu aj v daňovej oblasti. Ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách ... ===== [15:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave ...aj v daňovej oblasti, ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách, ale to ľudia tiež nevidia na vlastné oči, ale tie drobné krádeže a najmä krádeže v obchodoch, tak to ľudia zažívali. Zažívali to obchodníci a zažívali to aj zákazníci a veľmi rýchlo začali na to upozorňovať verejnosť a aj politikov a na základe tých upozornení sme my ako opoziční politici adresovali výhrady koalícii a koalícia sa tvárila, že sa nič nedeje, že nie je tu žiadny problém, že my si vymýšľame, že to čísla nepotvrdzujú. No a samozrejme, že sa nezvyšovali čísla krádeží, keď veci, ktoré by boli predtým posudzované ako trestný čin krádeže zrazu boli len priestupkami a tie priestupky sa neobjasňovali v dostatočnej miere, lebo polícia nemá dostatočné kapacity. No tak, tak pokiaľ to bol trestný čin, tak tomu venovali nejakú pozornosť, pokiaľ to bol priestupok, tak tomu nevenovali už takú pozornosť a rovnako aj tí obchodníci časom aj rezignovali, častokrát na to, aby vôbec nahlasovali také trestné činy, keď vedeli, že sa s tým nebude nič robiť a čo je zlé, čo je nebezpečné, že narastala agresivita páchateľov, arogancia tých páchateľov, čo si, čo si dovoľovali a ľudia to videli, ako sa správajú a prestalo to byť naozaj o dvoch horálkach, o tom, že niekto je hladný, tak ukradne horálku pre svoje deti a začalo to nadobúdať pomaly charakter organizovanej trestnej činnosti, ktorá bola presne premyslená preto, aby, aby to nebolo postihnuteľné prostriedkami trestného práva. No a po obchodníkoch a po verejnosti a po opozícii začali na to intenzívne upozorňovať aj samosprávy, predstavitelia miest a obcí a začala na to upozorňovať aj prokurátora, vrátane generálneho prokurátora a koncom minulého roku sme s pani poslankyňou Kolíkovou prišli s návrhom obnoviť v nejakej forme priestupkovú recidívu a ten návrh, ktorý uviedla pani poslankyňa Kolíková je komplexnejší, obsahuje aj nový trest, ktorý by mal byť aplikovaný práve na túto trestnú činnosť. Ten návrh, ktorý uvádzam ja je jednoduchší a znamená viac-menej návrat k tej pôvodnej právnej úprave, čiže postihovať priestupkovú recidívu ako trestný čin. Je tam iba drobný rozdiel, že aj v prípade, že v uplynulých mesiacoch sa dopustil nie len priestupku, majetkového, ale aj trestného činu majetkového. Je to úprava, ktorá je inšpirovaná Českou republikou a ktorá bola teda aj pôvodne v návrhu pripomienkovom konaní ešte keď bola pani poslankyňa Kolíková ministerkou, čiže to pokrýva väčší rozsah situácie, ale v podstate je to viac-menej návrat. To, čo sa schválilo v decembri hlasmi koaličných poslancov je nejaká mäkšia verzia tej horálkovej novely. Nijako nerieši tresty a dôsledky, dôsledky takéhoto konania, že nemá žiaden charakter restoratívnej justície, ktorej má vládna koalícia plné ústa, ale iba keď ide o jej ľudí a keď si hľadá zámienku, ale nie keď tam, kde by to reálne bolo treba a ten môj návrh bol viac-menej mechanický, rovnako mechanicky bol aj ten návrh, s ktorým prišiel pán minister Susko ako vládnym návrhom koncom minulého roku do parlamentu, samozrejme v skrátenom legislatívnom konaní. Veď na to aj nakoniec boli, boli dôvody a my sme ako poslanecký klub SaS za to aj zahlasovali, vrátane skráteného legislatívneho konania, vrátane prvého čítania. Je to mäkšie, je to tam zásada trikrát a dosť, ktorá sa doteraz uplatňovala na závažné násilné trestné činy a teraz si nejako na ministerstve zmysleli, že uplatníme to aj na drobné krádeže. V poriadku a hovorím, podporili sme skrátené legislatívne konanie, podporili sme návrh v prvom čítaní. No ale vy ani tie dobré veci nedokážete urobiť takým spôsobom, aby opozícia za to dokázala hlasovať. V druhom čítaní ste tam samozrejme pridali prílepok, ktorý sa týkal trestného poriadku a znefunkčnenia inštitútu spolupracujúcich obvinených, aby ste si ešte viac poistili ochranu svojich ľudí, hlavné pojednávanie v Očistci sa blíži a dodali ste do trestného zákona dva úplne nezmyselné trestné činy. Jeden sa týka volebnej kampane a druhý sa týka názoru na našu minulosť po druhej svetovej vojne, čiže zaprasili ste aj ten pôvodne viac-menej dobrý návrh, ktorému sa dali nejaké drobnosti vyčítať, ale v takej forme, o čo ste to doplnili, to samozrejme nebolo možné podporiť. Predkladáme teda tieto dva návrhy, ktoré podľa nášho názoru sú lepšie ako to, čo bolo schválené vládnou koalíciou a preto to je aj jeden z dôvodov, pre ktoré sme to nestiahli, hoci samotná, samotný ten základný problém drobných krádeží už má nejaké riešenie, ktoré je, ktoré je účinné, ale podľa nášho názoru je dôvod na to, aby to riešenie bolo kvalitnejšie a nie len také, s akým prišla vládna koalícia. Toľko na úvod a ja sa ako taký druhý hlas do rozpravy. Ďakujem. [15:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý nahradí pani poslankyňu Plavákovú, aby Národnej rade podal informáciu k obidvom návrhom. [15:29] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Takže začnem tlačou 1102. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Teraz k tlači 1103. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu a do rozpravy sa prihlásila pani navrhovateľka Kolíková. [15:29] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nie je nás tu veľa, ale napriek tomu by som rada využila tento priestor a trochu skúsila vysvetliť, že v čom je dôležitý náš takzvaný komplexný návrh pre riešenie drobných krádeží, lebo ten návrh, ja si myslím, že je dôležitý pre budúce formovanie trestnej politiky vôbec a ako tu už bolo spomínané, tak tu restoratívna justícia sa používa osobitne vládnou koalíciou pre zastretie, bohužiaľ, veľmi hanebného úmyslu, zdeformovania trestnej politiky, ktorá ide skôr na prospech trestne stíhaných osôb, uniknúť pred spravodlivosťou, ale restoratívna justícia by mala byť naozaj o tom, že s odsúdenými sa pracuje. S odsúdenými sa môže prácovať len vtedy, keď sú na to ľudia, ktorí s nimi pracujú. My takých ľudí naozaj nemáme dosť v systéme. Ja som tu viackrát dotazovala pána ministra spravodlivosti, už keď presadzoval tú hanebnú novelu trestných kódexov, že nemá ľudí, ktorí to budú robiť. Darmo tu rozpráva o restoratívnej justícii. To znamená vlastne to, že keď je niekto odsúdený, či už je na odňatie slobody alebo na nejaký iný trest, ktorý znamená, že má hlavne plniť nejaké obmedzenia, sú s tým spojené nejaké opatrenia, ktoré má spraviť, má napríklad nahradiť aj škodu a podobne poškodeným, že niekto na to dohliada. Osobitne ak je daná osoba v podmienke. To znamená maximálne síce odložený trest odňatia slobody, ale niekto by s ním mal pracovať, že aby dodržiaval vlastne ten právny poriadok a nešiel teda do toho výkonu trestu odňatia slobody. Bohužiaľ musím povedať, že veľmi formálne prebieha vlastne takáto komunikácia, dá sa povedať podpora pre odsúdených, aby sa nám nevracali späť do trestného systému, pretože tých ľudí, ktorí pracujú vlastne s odsúdenými je zúfalo málo. Ja si myslím, že to asi môže potvrdiť aj teraz pán poslanec, ktorý práve prišiel, pán poslanec Radačovský, že skutočne vlastne tá restoratívna justícia prebieha veľmi formálne. Sú to tzv. probační a mediační úradníci, ktorých keď ich napočítame na počet prípadov na ktoré majú dohliadať, skutočne tento pracovník je schopný sa formálne stretnúť s odsúdeným, zapísať to do spisu, ale nemá naozaj riadne priestor, aby vlastne riešil, čo taká osoba robí. Ja musím spomenúť bohužiaľ aj tragédiu v Spišskej Starej Vsi, kde sa ukázalo aj z tých zverejnených údajov, že vlastne štátne orgány poriadne nespolupracovali a nevymenili si všetky informácie, že sa javilo, že s ohľadom na to, čo už bolo dostupné v systéme, len nedošlo k prepojeniu všetkých informácií a bohužiaľ ani medzi školami, ale tam osobitne tiež mohol byť veľmi nápomocný probačný mediačný úradník, tak vlastne mohlo byť aj iné opatrenie v danej veci, napr. už aj to, že by daná osoba nebola na slobode v tom čase napríklad, ale vlastne tie informácie zjavne všade neprišli a ja by som ani teraz to nedávala na vinu daného probačného mediačného úradníka, pretože verím, že zo spisu vyplýva, že on si formálne všetko splnil, ale ak chceme vlastne, aby skutočne došlo k dobrej spolupráci štátnych orgánov a aby sa naozaj pracovalo s odsúdenými, s osobami, ktoré už sú vlastne, vstúpili nám do toho trestného systému, ale nie sú osobitne vo výkone trestu odňatia slobody, ale môžu mať rôzne podmienky, obmedzenia, zákazy, priblíženia sa a iné. Niekto by tu mal byť s nimi, kto s nimi pracuje a mali by tu byť aj nejaké programy, do ktorých sú tieto osoby zapojené, aby sme im dali šancu napraviť sa, keď to tak môžem povedať a to nie sú len prípady drobných krádeží. To sú aj prípady šoférovania pod vplyvom alkoholu. Sú to aj násilné trestné činy, kde nemusí hneď ísť s ohľadom na všetky okolnosti k výsledku, že daná osoba je odsúdená na výkon trestu odňatia slobody. To by skutočne malo byť vlastne už tá posledná, by som povedala, tá etapa, kedy nám človek vstúpi do trestného systému, že bude musieť naozaj si odsedieť nejaký ten čas vo výkone trestu odňatia slobody. Ono by to malo byť to posledné, s čím sa vlastne človek stretne, ktorý nerešpektuje právny poriadok a dovtedy sa javí ako veľmi efektívne pre štát, pretože ako hovorí aj minister spravodlivosti, každý deň vo výkone trestu odňatia slobody niečo stojí. Je dobré, aby tam ľudia nešli a aby sa nám tam nevracali a samozrejme, aby čo najviac ľudí rešpektovalo právny poriadok a preto sa ukazuje, že čo je veľmi efektívne, je, že sú rôzne prevýchovné programy, ale nie až potom, keď tá osoba je vo výkone trestu odňatia slobody, ale predtým. Predtým a nemusí to byť rovno tá forma, ktorú ja navrhujem, môže to byť aj iný spôsob, ako by sa to dostalo do trestného poriadku, ale ja chcem na to upriamiť pozornosť, že s odsúdenými sa tu nepracuje. Nie sú na to ľudia, je ich málo. Darmo rozprávam o restoratívnej justícii, keď nie sú na to ľudia a potom nemôžeme urobiť právnu úpravu, ktorou vlastne zúžime priestor pre sudcov, aby nedával tresty odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to, to nemôže byť cesta, že... [15:44] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave vlastne zúžime priestor pre sudcu, aby nedával trest odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie, alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to nemôže byť cesta, že nebudeme ľudí odsudzovať na trest odňatia slobody, ale nebudeme s nimi pracovať. A ja vám môžem povedať aj z mojich skúseností ako ministerky spravodlivosti, že potom napríklad, ja trošku načnem do inej oblasti, aby sme videli, že to skutočne má zmysel sa o tomto rozprávať a zásadne to zmeniť, zásadne to zmeniť, že sme sa stretávali na ministerstve spravodlivosti s tým, že sa jednalo o rodičov, ktorí boli obidvaja odsúdení zato, že sa vlastne dopúšťali trestných činov, ktoré súviseli s tým, že sa riadne nestarali o svoje deti a boli v tom istom čase odsúdení na trest odňatia slobody a vlastne v momente, kedy mali nastúpiť, tak sa riešilo, kto sa bude starať o deti a zrazu vlastne došlo k uvedomeniu si v rámci spoločnosti, že je namieste zvážiť, že jeden z tých rodičov predsa len bude poskytovať lepšie prostredie pre deti, ako tie deti rozdeliť a dať ich do iných alternatívnych riešení a že mali by sme s tou rodinou viac pracovať. A možno je to lepšia cesta, ako rovno tých obidvoch rodičov dať do výkonu trestu odňatia slobody. Čím len chcem povedať, že je to naozaj celospoločenský problém, že ľudia nám prepadávajú do systému trestnej politiky, do trestov odňatia slobody a nedávame im riadne šancu. Osobitne tým, ktorí sú v horších východzích pozíciách s ohľadom na svoje sociálne zázemie a štát im neposkytuje naozaj dostatočne pomocnú ruku. Neposkytuje im. A o tom preto o tom hovorím tak trochu širšie, lebo tie drobné krádeže sú presne toho príkladom, že tam sa nachádza množstvo páchateľov, ktorí môžu byť aj v tých organizovaných gangoch, ale je tam množstvo vlastne páchateľov, ktorí sú práve v týchto, sú z týchto komunít s horším sociálnym zázemím a je dosť možné, že keby im štát poskytol dostatočnú pomocnú ruku na začiatku, ukázal im aj iné cesty a pracoval by s nimi, nemuseli by hneď skončiť vo výkone trestu odňatia slobody. A teraz si dovolím povedať, s čím prišiel minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti vlastne prišiel s tým, že áno, poďme s tým niečo robiť, tí ľudia nám nemôžu prepadnúť teda do priestupku len, kde sa s nimi teda že vôbec nič nedeje a rozhodnutie o priestupku ich teda naozaj od ničoho neodrádza, teda mali by sme ich vrátiť do trestného systému, mali by mať tú hrozbu, že skončia vo výkone trestu odňatia slobody, ale vlastne jediné, čo spravil je, že ak ten človek teda opakuje tú priestupkovú kriminalitu, tú priestupkovú činnosť, tak bude mu najprv hroziť podmienka, to bude asi prvý trest, nepôjde hneď do výkonu trestu odňatia slobody, ale prvý rozsudok bude o tom, že sa mu podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody a potom, keď to ešte znovu spraví, tak môžeme predpokladať, že už nám spadne do výkonu trestu odňatia slobody. A teraz v tom celom nám vlastne chýba tá práca s tým človekom, lebo to, že niekto je na podmienku odsúdený neznamená, že s ním pracuje a na to upozorňujem, že nič, vlastne žiadna zmena z tej právnej úpravy, ktorú priniesol minister spravodlivosti tu nie je. To znamená, že človek bude páchať priestupky, potom spadne do režimu trestného práva a potom sa zrazu ocitne naozaj vo výkone trestu odňatia slobody a nikto, nikto mu nepomôže a nepodá mu tú pomocnú ruku. A potom keď už naozaj bude v tom výkone trestu odňatia slobody, áno, tam sa stretne určite s pracovníkmi, ktorí sa mu budú už aj v tomto smere venovať, ale to už je trochu neskoro, tam predsa nechceme, aby ten človek prišiel, takže o tom je ten návrh, ktorý ja považujem za komplexnejší, že nemal by hneď dostať takýto páchateľ trest odňatia slobody, či už odložený alebo či už natvrdo, ale to, čo by naozaj pomohlo a ja som to nazvala ako trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon testu odňatia slobody. A nie je to žiadny krátkodobý trest, to znamená, že človek nebude odsúdený na krátkodobý trest odňatia slobody, nie, bude odsúdený na takýto trest, ktorý bude znamenať najmenej 100 hodín, najviac 250 hodín. Znamená to, že najmenej mesiac bude musieť chodiť do toho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, niekoľko hodín tam absolvovať takýto výchovný proces, bude vidieť, čo ho presne čaká, ak nebude dodržiavať právny poriadok a počas toho výchovného procesu mu môže štát poskytnúť pomocnú ruku v tých oblastiach, v ktorých mu môže štát pomôcť. A toto sa ukazuje ako spôsob, ktorý naozaj má výsledky. A či je to Nemecko alebo či je to Švédsko, nie je to žiadna teraz od stola vymyslená vec, že naozaj takáto dôsledná práca s tými páchateľmi prináša úžitok a môže naozaj vo veľkej miere zmenšiť ten počet páchateľov, ktorí nakoniec skončia vo výkone trestu odňatia slobody. A naozaj toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že najprv bez toho, aby riadne vyhodnotil, čo ide urobiť, riadne to prediskutoval, urobí zásadné zmeny, tie znamenajú rozmach krádeží v obchodoch a potom sa len vráti k tomu čo bolo a neprinesie niečo, čo by to naozaj pomohlo riešiť. To mi príde ako mrhanie časom, kapacitou, to tu vieme my od stola urobiť ako poslanci. Ja tu prichádzam s takýmto komplexnejším riešením, ale on má teda iné, iné zdroje kapacít na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel s niečím, kde by sme sa posunuli ďalej v trestnej politike. A samozrejme aby presadil aj to, aby mal ľudí, ktorí takúto restoratívnu justíciu budú robiť, lebo ja sa dozvedám z tlačových besied ministra, že áno, možno dostane päť, potom desať ľudí, možno ich bude mať o dvadsať viac, ale my ich potrebujeme mať aspoň 300 na Slovensku takýchto ľudí. Aspoň 300 potrebujeme takýchto ľudí na Slovensku, s ohľadom na počet takýchto prípadov a máme ich zúfalo niečo nad hranicou 150. Takže ja na to upozorňujem, že popri všetkých slayádach a inom vyhadzovaní finančných prostriedkov, toto je absolútna nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu a aj efektívne vynakladanie prostriedkov v rámci trestnej politiky, lebo áno, je pravda, človek, ktorý skončí vo výkone trestu odňatia slobody, ten je drahý. To je už naozaj drahé, takže toto je lacnejšie riešenie, čo ponúkam a minister spravodlivosti to vie urobiť, pretože keby sa opýtal Zboru väzenskej a justičnej stráže, sú už na to vytvorené moduly, lebo ja som to ako ministerka spravodlivosti k tomu som viedla, pripravovala som, takže to nie je teraz, že sa to nedá spraviť. Dá sa to spraviť. Ja môžem aj spomenúť, tie moduly sú v rámci projektu tzv. Šanca na návrat, Šanca 2. Sú to projekty spolufinancované Európskou úniou. Sú tam špecializované programy k finančnej gramotnosti, k rodine a vzťahom, k zamestnanosti, k životu v komunite, to všetko je dôležité, aby proste tým ľuďom sme dali šancu, aby sa vedeli zaradiť do spoločnosti a dali sme im, ukázali sme im cestu. Toto keď neurobíme a nebudeme to robiť včas s páchateľmi trestnej činnosti, ktorí ešte neskončili vo výkone trestu odňatia slobody, tak sa budem stále sťažovať len na to, koľko ľudí nakoniec skončí vo výkone trestu odňatia slobody, že máme preplnené väznice, ale dá sa to naozaj robiť inak. A to sa nedá urobiť tak, že teraz povieme, že ľudí neodsúdime na výkon trestu odňatia slobody. To sa tak nedá. To sa dá robiť skutočne tak, že s tými ľuďmi začneme pracovať. A preto si dovoľujem tu toľko o tom hovoriť, lebo mi to príde absolútne premrhaná kapacita ministra spravodlivosti. Zjavne má iné ciele, ako priniesť zásadnú zmenu do trestnej politiky na prospech nás všetkých. A osobitne aj v čase konsolidácie verejných financií, lebo toto je riešenie, ktoré nakoniec môže aj ušetriť tie financie, ktorú súvisia s trestnou politikou a sú určite lepšie preto, aby sme znižovali počet ľudí, ktorí páchajú trestnú činnosť. Takže ja v tejto súvislosti si len dovolím povedať, že vlastne tento komplexnejší návrh, by nebol teda len pre drobné krádeže, dá sa uplatniť, zopakujem, aj pre trestné činy, ktoré súvisia s napríklad s alkoholom za volantom, alebo s nejakou inou násilnou trestnou činnosťou, kde hneď nie je namieste, aby sme udeľovali výkon trestu odňatia slobody. Ešte raz zopakujem, nie je to žiadny krátkodobý trest odňatia slobody, to som si vypočula od viacerých, keď som to prvýkrát prezentovala. Nič také to nie je, to nie je pravda. Krátkodobé tresty nemajú zmysel, ale toto znamená naozaj koncepčná práca s páchateľom. A ukazuje aj zo zahraničia, že má reálne výsledky. Ja som navrhovala účinnosť vlastne takejto právnej úpravy so zhovievavosťou k ministrovi spravodlivosti k 1. júlu 2026. Takže naozaj, toto je splniteľný cieľ. Stále to má zmysel, má zmysel sa o tom rozprávať a vlastne stále by to mohlo vstúpiť do platnosti a účinnosti, s ohľadom aj na právnu úpravu, ktorú tu presadil minister spravodlivosti. Toto je naozajstné riešenie, ktoré nás posunie ďalej a nakoniec aj ušetrí finančné prostriedky. A teda na rozdiel od návrhu, ktorý predstavil aj pán poslanec Dostál, ktorý vlastne len znamená návrat k tomu pôvodnému, i keď lepší návrh, ako predložil pán minister, ten sme navrhovali, aby bol účinný ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale stále aj ten návrh má zmysel, pretože je lepšie postihujúci túto drobnú kriminalitu. A k tomu určite povie aj bližšie pán poslanec a vysvetlí, prečo to naše znenie tej právnej úpravy je lepšie. A ja si dovolím len k tomu pripomenúť, že vlastne pán poslanec pripomína, že ja som pripravovala obrovskú novelu Trestného zákona, ale aj trestného procesu a myslím si, že je dôležité to pripomenúť, že trestná politika potrebuje zásadnú zmenu, ale nielen v Trestnom zákone, ale aj v trestnom procese. A preto ja som robila zmenu dôslednú ruku v ruke nielen to, ako trestať a za čo trestať, ale aj to, ako trestne stíhať, pretože nie je pravdou, nie je pravdou, že by sme sa priblížili k európskym štandardom, nie, nie, my sme sa vzdialili od európskych štandardov. A ja osobitne pripomeniem, čo sa týka Trestného zákona, misiu, ktorá sem prišla v rámci skupiny GRECO, to je vlastne medzinárodná misia, ktorej súčasťou my sme. V rámci tejto skupiny štátov GRECO, ktorá sa osobitne zameriava na to, ako štáty postihujú korupciu. No, keď sem prišla táto misia začiatkom leta minulého roku, tak na tom stretnutí som bola aj s vládnymi poslancami. Bol tam myslím z ústavnoprávneho výboru viem, že tam bol pán Lučanský, neviem, či tam bol aj pán Tibor Gašpar a boli tam viacerí aj vládni poslanci a jedna z otázok, ktorú sme dostali ako Slovensko bola, od jedného z členov teda v rámci tejto skupiny GRECO, ktorí zisťovali, v akom stave máme právnu úpravu k postihovaniu korupcie, tak sa vlastne pýtali, že či by mohli bližšie povedať, na základe akých dát vláda urobila tieto zmeny. Tak nedostali žiadnu odpoveď. Opýtali sa, či teda mali dáta, čo to spôsobí pre živé veci, ktoré sú momentálne, teda ktoré v tom čase boli stíhané. Rovnako na to nedostali žiadnu odpoveď, čo musím povedať, že pre nich bolo pomerne šokantné. Následne sa opýtali, že či teda sú si vedomí, že európske a vôbec medzinárodné štandardy, ktoré súvisia s postihovaním korupcie smerujú k tomu, že premlčacia doba, pre vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa mala predlžovať, pretože postih týchto trestných činov sa ukazuje, že je pomerne zložitý a preto treba nechať vyšetrovateľom dlhší čas nato, aby tieto trestné činy vyšetrovali a preto teda, že vôbec nerozumejú, na základe akých záverov dospel štát Slovenskej republiky k tomu, že treba tieto lehoty pre vyšetrovateľov skrátiť. Takže v skratke. Osobitne vlastne z tejto misie bolo jednoznačné, že ak sa bavíme o nejakých európskych štandardoch v súvislosti s postihom korupcie, Slovenská republika sa vybrala opačným smerom. Nie k tomu, aby sme sa priblížili európskym štandardom a medzinárodným štandardom, ale naopak, aby sme sa im vzdialili. To, že je to tak jednoznačné je zrejmé aj z postupu nakoniec Európskej komisie, ktorá nakoniec trestné činy, ktoré súvisia s postihom korupcie, kde sa jedná o európske peniaze, tak trvala na tom, že sa musíme vrátiť k pôvodným trestným sadzbám, teda k tým vyšším a rovnako aj k lehotám, ktoré sú pre vyšetrovateľov boli dané, teda k tým dlhším, ale osobitne z tejto misie vlastne bolo zrejmé, že ak sme chceli niečo urobiť pre postihovanie korupcie, mali sme predĺžiť lehoty pre vyšetrovateľov, pretože je to zložitá trestná činnosť a je dôležité, aby vyšetrovatelia mali priestor a čas riadne tieto korupčné trestné činy objasniť a vyšetriť. Takže to si dovolím teda k tým európskym štandardom a ešte si dovolím k nim teda doplniť a vrátim sa k tomu, prečo som to hovorila v súvislosti s mojimi návrhmi ako ministerky spravodlivosti, že ja som dávala dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu. ===== [15:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu. Prišlo mi to nezodpovedné. Naopak. Tieto pripomienky som zapracovala a urobila som nový návrh, ktorý som dala znovu do pripomienkového procesu. A ten si našiel na stole Viliam Karas, ktorý potom s tým pracoval, nebol to jeho návrh a nemohol by s tým pracovať, keby s tým takáto dôsledná, veľká legislatívna práca nebola urobená. Takže áno, robil vlastne s veľkou novelou, ktorú ja som pripravovala viac ako rok na ministerstve spravodlivosti a boli do toho zapojení ľudia naprieč celým Slovenskom. Dvakrát v pripomienkovom legislatívnom procese. To, čo urobil minister spravodlivosti je, že absolútne sprznil túto prácu, pretože nevychádzal z ničoho dôsledne, čo vyšlo z tohto legislatívneho procesu, urobil si to od stola, bez ľudí na ministerstve a výsledkom je, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Drobné krádeže sme videli v obchodoch a na jasnej štatistike nám to teraz ukázal aj generálny prokurátor, čo sa týka vyšetrovania a objasňovania trestných činov. Nakoniec tie, čo boli zastavené trestné činy korupcie sme videli v priamom prenose a čo sa týka daňových trestných činov, to vieme, okolo 2-tisíc ich bolo zastavených a nepokračovalo sa v nich ďalej a ohľadom daňových podvodov nám to tiež jasne objasnila pani európska prokurátorka, že nemáme tu nato ani kapacity na vyšetrenie a ani dôslednú právnu úpravu. A teraz si dovolím ešte k tomu trestnému procesu, lebo to považujem za dôležité. Tam teda, že naozaj nemáme európske štandardy. A to, o čo som sa ja snažila a myslím si, že to malo ísť ruka v ruke a toto neviem odpustiť ani Viliamovi Karasovi, ktorý po mne nastúpil, že si zobral iba ten trestný zákon, ale nie aj ten trestný proces. Možno ako bývalému šéfovi Slovenskej advokátskej komory to bolo bližšie, ale nepovažujem to za v poriadku, lebo ako minister spravodlivosti musel vedieť a mal vedieť, že pre dobrú trestnú politiku je dôležité maž nielen dobre nastavený trestný zákon, ale trestný proces. A trestný proces teda že vôbec nemáme v rámci európskych štandardov, lebo máme tam toľko prekážok pre orgány činné v trestnom konaní, kým vec príde na súd, že je to v absolútnom nepomere, v absolútnom nepomere voči tomu priestoru, ktorý má obhajoba. A teda ak chcem naozaj dôsledne odstíhať trestné činy a nakoniec malo by to byť aj v prospech osôb, ktoré sú trestne stíhané, aby včas prišla vec na súd a sa skončila, či už v prospech trestne stíhaných osôb alebo v ich neprospech, tak treba zásadne zjednodušiť celý tento trestný proces. A tam teda, že nemáme že žiadne európske štandardy, tam sme sa niekde stratili. Nie je to ani ako v Českej republike, ani ako v Rakúsku, ani ako v Nemecku, máme to prekomplikované a je to na prospech osôb, ktoré sa vyhýbajú trestnému stíhaniu. Takže to som si dovolila k tým európskym štandardom, považovala som to za dôležité a musím teda povedať, že minister spravodlivosti urobil všetko v rámci trestnej politiky, čo sa asi dalo, ale na prospech stíhania zločinnosti to teda určite nebolo. Toľko. Ja si myslím, že všetko podstatné asi z mojej strany odznelo. Ak je z toho zrejmé, že som naozaj zástanca toho, aby sme ľuďom dali druhú šancu a bolo to zrejmé aj z právnej úpravy a mali sme tak nastavený trestný proces, tak to bolo mojim cieľom. Naozaj chcem, aby sme ľuďom dávali druhú šancu. Osobitne pri najmenej závažnej trestnej činnosti, ktorá ako ukázal aj generálny prokurátor, tak najčastejšia je majetková trestná činnosť a z nej polovica sú tieto drobné krádeže. Takže za január, február dokopy, ak si to dobre pamätám, máme približne 500 obžalovaných osôb z tejto drobnej kriminality a o to viac je dobré, aby sme pre nich mali dobrú úpravu. Aby sme tým ľuďom dávali šancu sa zaradiť do života, nehrozili sme im hneď trestom odňatia slobody, ale sme s nimi pracovali a dali sme im naozaj šancu, aby sa vyhli opakovaniu trestnej činnosti. A to sa nedá naozaj tak, že niekto dostane iba rozsudok o podmienke a to teda berie, že nič sa mi nestalo. Tí, čo pracujú s ľuďmi, ktorí sú takto trestne odsúdení to vedia. Podmienečné tresty s odkladom trestu odňatia slobody, pre tých ľudí v zásade znamenajú, že je to v poriadku, nič sa mi nestalo a potom sú prekvapení, že zrazu idú do výkonu trestu odňatia slobody. Toto treba zásadne zmeniť. A ja toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že pozeral sa na drobné krádeže viac ako rok, nebol si ochotný priznať chybu a potom neprišiel teda, že so žiadnym dobrým riešením. Prišiel len s tým, že sa vrátili, kde sme boli a áno, bude to končiť s tým, že tí ľudia budú vo výkone trestu odňatia slobody, budú sa vám tam vracať a zatiaľ nevidím, žeby to bolo inak a je mi to naozaj ľúto. Osobitne, keď vidím premiéra, že má čas nato, aby riešil vedenie obhajoby trestne stíhaných osôb, a to je podľa mňa veľmi smutné, páni vládni poslanci, že keď si pozriete, koľko má premiér tlačoviek, tak osobitne sú to tlačovky, kde sa zaoberá obhajobou trestne stíhaných osôb. Ja som to ešte nevidela, aby premiér krajiny neriešil chod krajiny, ale riešil ako sa vyvíjajú, ktoré kauzy. To je absolútne nemysliteľné, naozaj. Akože to nemá čo robiť Robert Fico? Nepotrebuje riešiť ropnú núdzu? Keď nám tu proste pomaly každý týždeň rozpráva o tom, ako sa vyvíjajú jednotlivé kauzy a čo treba zmeniť v trestnom procese? To vám nepríde divné, že tam stojí s obhajcom a vysvetľuje stratégiu trestne stíhaných osôb? Veď nech sa páči, nech sa to deje na súde, ale toto nie je v poriadku, naozaj. Toto nie je v poriadku, že tá línia, ktorá sa nám tu vedie priamo od premiéra je, že trestná politika sa tu má uberať v ústrety zločincom, trestne stíhaných osobám. A potom sa vôbec nemyslí samozrejme na to, aby sme s tou trestnou politikou skutočne niečo urobili, ak nám tu ide o to, aby sme ľudí odrádzali od trestnej činnosti a nie naopak, aby sme zneužívali tú trestnú politiku len nato, aby sa tu niekto udržal pri moci a niekto unikol pred spravodlivosťou. Ďakujem pekne. [15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani poslankyňa. Predtým než prejdeme na faktické poznámky, prosím, privítajte potleskom študentky a študentov zo Základnej školy č. 5 zo Školskej ulice v Michalovciach. (Potlesk.) Dobrý deň, vitajte. Budeme pokračovať faktickými poznámkami, pán poslanec Grendel. [15:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre dokreslenie takého celkového obrazu, o čom hovorila pani poslankyňa, chcem povedať, že dnes sa podvodníci a zlodeji neboja podvádzať a kradnúť. A myslím si, že problém je už trošku komplexnejší a širší a nie je to len otázka trestných sadzieb, ale že tá spoločnosť dospela do takého štádia, že štát vyžaruje zo seba taký esprit, že zlodeji a podvodníci majú pocit, že môžu si to dovoliť, že sa nemajú čoho báť. A jedna vec sú tie trestné sadzby a tie bez pochyby treba sprísniť. Ale vidím ešte ďalšie dva problémy, ktoré občas aj tu spomínam. Teda prvý problém sú trestné sadzby. Druhým problémom je klesajúca životná úroveň v dôsledku politiky tejto vlády. Zrušené daňové bonusy na deti, rodičovské dôchodky, vyššia dépeháčka, nová transakčná daň a tak ďalej. Čiže tie životné náklady stúpajú, príjmy nestúpajú, skôr teda buď stagnujú alebo klesajú. Čiže horší sa životná úroveň v dôsledku politiky tejto vlády. Je prirodzené, že keď sa zhoršuje životná úroveň ľudí, tak áno, aj kriminalita sa zvyšuje. A tretí problém, ktorý vidím je to, čo vyžaruje štát zo seba a právny štát by mal zo seba vyžarovať to, že presadzuje rovnosť pred zákonom a tá rovnosť znamená, že ak niekto pácha nejaký trestný čin, v tomto prípade ekonomický, tak za to bude niesť tvrdé dôsledky. Ale dnes táto vláda robí presne opačnú trestnú politiku a nehovoriac o tom, že kto vlastne tvorí tú trestnú politiku. Tú trestnú politiku tvoria advokáti obžalovaných ľudí z ekonomických trestných činov. Potom jasné, že sa tu nikto nebojí. [15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [15:59] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Kolíková, vy ste vo svojom vystúpení viackrát spomenuli nášho podpredsedu Viliama Karasa a mne to tak troška ako pripadalo ako keby pán Karas mohol zato, aký je prijatý teraz trestný zákon. No bolo to tak, ako neviem prečo ste ho vo svojom vystúpení museli toľkokrát spomínať. A viete dobre, že pán Karas bol osem mesiacov ministrom a keď prišiel do svojho úradu, tak mal tisíc vecí iných, ktorých musel riešiť. Viete dobre, súdna mapa, aký to bol veľký problém, protesty a neviem čo v tých regiónoch. Takže tisícky iných vecí, záležitostí. Tak len na margo toho, ja nie som právnik, ale ak ho vo svojom vystúpení, aby ste sa mu toľko venovali, to som trošku nepochopil z vašej strany. Ďakujem. [15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Kolíková. [15:59] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že ten hlavný odkaz naozaj je, zákon by mal platiť pre každých rovnako. A to bohužiaľ z konania dnešnej vlády a výstupov premiéra Roberta Fica tak nie je, a je to veľmi zlý odkaz ľuďom, aby si hľadali nejaké iné riešenia. A osobitne, ak sa im sťažuje životná situácia a ideme teraz na nich urobiť kladivo cez drobné krádeže, tak potom by sme aj tam mali byť ja si myslím, že pripravení dať im nejakú ruku, a potom už prísť s nejakým riešením, aby sme im pomohli, že sa nám nebudú vracať do toho kriminálneho prostredia. A pán Janckulík, ja teda som si nevšimla, že by bol nejaký zásadný problém ohľadom súdnej reformy, pretože nakoniec celá ostala tak, ako bola a zbytočne sa len posunul čas, ktorý potom chýbal aj pre Plán obnovy a odolnosti. A to čo vytýkam Viliamovi Karasovi a povedala som to niekoľkokrát aj verejne je po prvé, nebol schopný priznať, že celá veľká novela Trestného zákona bola robená pod mojim vedením a nikdy to nedokázal priznať. Nič by neurobil a nedokázal by s tým ďalej pracovať. Toto si myslím, že nikdy nevedel priznať a to si myslím, že nebolo úplne v poriadku. A po druhé, áno, neviem odpustiť, že rovnaký priestor ako sa dal Trestnému zákonu sa nedal trestnému procesu, lebo na jednej strane istým spôsobom zjemňovať Trestný zákon a na druhej strane nepritvrdiť v rámci trestného procesu, toto sa podľa mňa malo robiť ruka v ruke si myslím, si myslím pre trestnú politiku. Ďakujem pekne. [15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. O slovo požiadal aj navrhovateľ druhého návrhu, pán poslanec Dostál. [15:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem stručnejší a chcel by som sa len teda vrátiť k tomu druhému z našich návrhov, ktorý som uviedol ja a ktorý sa tiež týka trestného činu krádeže a v podstate obnovuje ten pôvodný text a jemne ho dopĺňa a myslím si, že aj keď to nie je taká komplexná úprava ako ten návrh, ktorý predstavila pani poslankyňa Kolíková, tak v porovnaní aj s tým pôvodným znením príslušného ustanovenia Trestného zákona, aj v porovnaní s tým, čo bolo schválené v decembri je to stále lepšie riešenie. A trestný čin krádeže je upravený v § 212 Trestného zákona a jeho prvá odsek hovorí o tom, vymedzuje ho, že ho spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a potom sú tam viaceré možnosti. Prvá je, že spôsobí malú škodu. To bolo až do tej veľkej novely 266 eur, teraz je to 700 eur. Čiže, je to nazývané malou škodou, ale na pomery bežného chápania, keď vám ukradnú 650 eur, tak nemáte pocit, že je to zrovna malá škoda, ale takáto je právna terminológia. Písmeno b) hovorí, že čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, čiže nie lúpež, ale po čine sa pokúsi uchovať si tú vec. Po d), čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, vreckoví zlodeji. Po e), takou vecou je vec úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom. F), čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatnením na základe osobitného predpisu, čiže špecifické situácie, ktoré si zákonodarca povedal, že bude chrániť bez ohľadu nato, že ide o, že nebola spôsobená ani malá škoda. A nakoniec je to, je tu to písmeno g), ktoré v pôvodnej právnej úprave až do toho roku 2024, keď to bolo zmenené znelo, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. To znamená, že ak spáchal priestupok a do 12 mesiacov, teda a bol zaňho postihnutý, tak od toho postihnutia, ak v priebehu 12 mesiacov znova spáchal priestupok, teda nedosahovalo to ani hranicu malej škody, tak bol za taký trestný čin, už to bolo považované za trestný čin. Tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil, čo ste pokazili po jeho vedením v roku 2024 hovorí, že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, ale bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave A tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil čo ste pokazili pod jeho vedením v roku 2024, hovorí že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Alebo za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Je to niečo čo sa doteraz neuplatňovalo v priestupkovej recidíve vo vzťahu ku krádežiam, je to niečo čo sa uplatňovalo a uplatňuje k teda zásada trikrát a dosť k závažným násilným trestným činom. A nie je teda celkom jasné, na základe čoho prišli navrhovatelia s takouto úpravou, že raz ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Druhýkrát ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Až tretí krát keď ukradneš niečo do 700 eur a od toho prvého postihnutia neuplynulo 12 mesiacov. tak až vtedy je to trestný čin. A ten trestný čin v takomto prípade zrejme bude kvalifikovaný ako podmienka, tak tak potom vlastne až to štvrté ukradnutie povedie k tomu, že niekto prípadne bude odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Môže sa to zdať také, že benevolentnejšie voči páchateľom drobných krádeží. Otázne, ja som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, na tých číslach, či to bude stačiť. Lebo odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy je podľa môjho názoru slabší. Alebo teda mám pochybnosť, či bude odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy dostatočný. Uvidíme. Určite je to lepšie ako to, čo tu bolo medzi rokmi 2024 a minulým rokom, keď bola táto novela schválená. To čo sme navrhli my, v tom našom návrhu, v tom skromnejšom kratšom bolo, že to písmeno g by znelo: bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch odsúdený, alebo postihnutý. Čiže nie dvakrát, vraciame sa k tomu jednému, že stačí raz. A nielen postihnutí, ale aj odsúdený. To znamená, že aj potrestaný. My sme to v podstate prebrali z tej novely, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Kolíková, že bola pripravovaná na ministerstve, bola podrobená pripomienkovému konaniu. A keď bola pozmenená, tak znova išla do pripomienkového konania. A tu by som zacitoval dôvodovú správu k tomuto navrhovanému uzneseniu. Je to teda ministerská dôvodová správa a ktorá ale vysvetľuje ten rozdiel. (Citácia.) "Úpravu paragrafu 212 odsek 1 písmeno g sa zavádza možnosť odsúdiť takzvaného recidívneho zlodeja, ktorý spácha v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež. Podľa platnej právnej úpravy nemožno rovnaké konanie recidívneho zlodeja a prvopáchateľa postihnúť rovnako. Ak prvopáchateľ spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho postihu na majetkový priestupok, za majetkový priestupok ďalšiu priestupkovú krádež, jeho konanie už nebolo kvalifikované ako priestupok, ale ako prečin podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g trestného zákona. Avšak agresívny zlodej spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež, jeho konanie bolo paradoxne kvalifikované len ako priestupok, nie ako prečin, keďže skutková podstata podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g ani podľa paragrafu 212 písmeno b nebola naplnená". Čiže, paradoxne, keď niekto spáchal priestupok, tak potom po 12 mesiacoch znova priestupok, tak to bol trestný čin a kto spáchal trestný čin bol právoplatne odsúdený, tak po 12 mesiacoch spáchal priestupok, tak už nebol odsúdený podľa tohto ustanovenia. Čiže to je ten rozdiel. To je niečo, čo bolo navrhované v predchádzajúcom volebnom období, na základe riadneho pripomienkového konania a je to obdobné riešenie aké majú v trestnom zákonníku v Českej republike takže sa domnievame, že aj v tomto prípade by to bolo vylepšenie toho pôvodného stavu a bolo by to zlepšenie oproti tomu, čo je dnes v zákone. Aj keď opakujem aj to, čo je dnes v zákone vo vzťahu k priestupkovej recidíve je lepšie, ako to čo sme tam mali, po tej mafiánskej novele. A je až neuveriteľné a to hovorím na záver, že aké veci tu my musíme riešiť. Toto je vec, ktorú sme vôbec nemuseli riešiť, keby ste neboli vedení snahou pomôcť svojim ľuďom a zabezpečiť im bezpečnosť voči trestnému stíhaniu. Lebo takáto vec by sa v normálnom legislatívnom procese pravdepodobne nestala. Nebolo takéto riešenie navrhované, teda také riešenie, aké ste dostali do zákona v mafiánskej novele trestného zákona. Iba v tejto jednej špecifickej veci drobných krádeží a ich recidívy, nebola na obsiahnutá ani v jednom z tých návrhov, s ktorými prišla pani ministerka Kolíková vtedajšia. Aby som spomenul aj pána ministra Karasa, tak ani v tom návrhu to nebolo v takejto v takejto forme a nikomu nenapadlo v čo som pozeral pripomienkové konanie, prísť takýmto návrhom bez toho, aby to bolo ošetrené nejakým iným spôsobom. A to je dôkaz toho, že vám ide o záujmy vás a vašich ľudí, kde si potrebujete ošetriť, potrebujete robiť v skrátenom legislatívnom konaní, nie normálnym legislatívnym postupom. A potom vám uchádzajú takéto veci. Vy, aby ste zlodejov, korupčníkov a podvodníkov s radou ľudí vám blízkych ochránili, znížili im tresty, skrátili premlčacie doby, aby bola menšia šanca, že budú vyšetrovaní a keď už budú náhodou predsa len vyšetrení a odsúdený, tak aby dostali nižšie tresty. Toto je pre vás priorita. To ste robili na začiatku volebného obdobia. Lámali ste cez koleno pravidlá, odmietali ste kritiku, ktorá prichádzala na to. Nevytvorili ste priestor pre normálnu vecnú diskusiu a potom vám ušli takéto veci, ktoré znamenali stovky tisíce a v úhrne možno aj milióny eur o ktoré boli pripravení ľudia žijúci na Slovensku o ktorí boli pripravení obchodníci, lebo vy ste hŕŕŕ niečo napísali bez akejkoľvek verejnej diskusie a bez toho, aby ste si zvážení veci, ktoré robíte. Lebo to pre vás nebolo dôležité. Pre vás bola dôležitá beztrestnosť vašich ľudí, tomu ste všetko podriadili a takto to dopadlo. Museli ste to naprávať až potom čo sme my prišli s týmito našimi návrhmi, lebo tieto naše dva návrhy boli predložené do podateľne národnej rady týždeň alebo dva predtým, ako vláda na návrh ministra Suska prišla s tým svojím riešením. A až vtedy ste s tým prišli. Ešte aj to ste urobili zle, ešte aj to ste pomrvili a ako som už spomenul, zaprasili ďalšími vecami, ktoré tam nepatria. Ako sú, ako je znefunkčnenie inštitútu spolupracujúcich obvinených a dva nové absurdné trestné činy. A to sú hodiny a hodiny, ktoré sa zaoberáme vecami v parlamente. Ktoré sú nie že hlavným, iba takým bočným dôsledkom spôsobu vášho vládnutia. Ktorý myslí na seba, ktorý nemyslí na problémy krajiny a problémy ľudí, ktorí v nej žijú. Ďakujem. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické. Prvá od pána poslanca Radačovského. [16:14] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené dámy, kolegovia. Je pozoruhodné, že pred vystúpením pani poslankyne Kolíkovej, som asi pol hodinu rozprával s pánom Šucom, neviem tu je. A nastala taká zvláštnosť. Keď som sa vrátil tu a som počul čo rozpráva pani Kolíková, tak sa mi zdalo, ako keď nás bola počúvala, čo my sme teda predtým rozprávali. Čiže, tým chcem povedať aký mám názor na vystúpenie pani Kolíkovej. Lebo zaujímavá zhoda názorov. No ale mám k predrečníkovi niečo teda povedať. Ja len také upozornenie by som chcel. Ja so to skôr chcel využiť k pani Kolíkovej že, dosť ťažko sa, dosť často sa rozpráva podmienečný, nepodmienečný trest a ľudia to potom chápu tak, ako keby niečo bolo miernejšie, nemiernejšie. Neexistuje podmienečný a nepodmienečný trest. Existuje len trest odňatia slobody, ale to je len taká formálna záležitosť, ktorým môžem podmienečne odložiť, uložiť primerané obmedzia. A vplývať na teda tú osobu. A nie je to podľa mňa je niekedy podmienečný trest oveľa prísnejší ako ten nepodmienečný trest. Dostanem jeden rok, odsedím 6 mesiacov idem domov. Ale keď dostanem teda jeden rok na štyri roky, tak tie štyri roky sa dá so mnou pracovať nebude veľmi ľudské to čo hovorí pani Kolíková. Že skúsme ako ľudia skôr predchádzať trestnej činnosti a nie sa mstiť. Samozrejme nehovorím o pedofiloch, no však vieme o čom, takže. Ja len teda toľko, už uplynul asi čas, nie? 26 sekúnd. No a takže fakt je potrebné sa zaoberať teda tým, aby sa predchádzalo trestnej činnosti a tiež sa nestotožňujem s tým, že niekedy tá sociálna situácia spôsobuje to, že ľudia napríklad páchajú majetkovú trestnú činnosť, hoci má to svoj určitý podiel ale, vplývaním na týchto ľudí, či už v rodine, alebo v spoločnosti, alebo prostredníctvom takýchto vecí predsa vieme [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [16:14] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Radačovského. Ja teraz som naozaj zvedavá, že čo povedal pán Šuca v rozhovore pánovi Radačovskému. Ale neviem či sa to dozviem, ale tak by som nadviazala táto, ale ďakujem veľmi pekne, za vašu faktickú poznámku pán poslanec. A dovolím si teda, keďže som sa dozvedela viac ešte potom k obsahu pána poslanca Dostála. Ja si myslím, že môžeme mať aj v tejto sále na veľa veci rozdielne názory, ale by sme sa mohli zhodnúť na tom, že trestná politika by nemala byť experiment. A teraz už nebudem hovoriť, že sa nejaký vydaril alebo nevydaril, ale trestná politika by nemala byť experiment. Že čokoľvek čo meníme, či je to v trestnom procese, alebo či je to v trestnom zákone, ohľadom trestných činov. Malo by to naozaj podliehať nejakej väčšej diskusii. Mali by sme dať priestor aj tým vyšetrovateľom, aj tým prokurátorom aj tým sudcom. Ale samozrejme aj advokátom. A trestnej legislatíve na ministerstve spravodlivosti, aby sa k tomu vyjadrila, lebo niekedy veľmi drobná vec, ktorá sa nám tu môže javiť, že drobná, môže mať siahodlhé následky. A takéto experimenty by sme to už naozaj nemuseli robiť. Naozaj by sme nemali zneužívať trestné právo na politikárčenie, čo sa tu bohužiaľ deje. Čo sa to bohužiaľ deje a nie je to dobré. Nie náhodou je trestný kódex o trestných činoch a trestný kódex o trestnom procese. To znamená, že sú to stovky paragrafov vzájomne na seba napojené. A nejakou rýchlou drobnou zmenou tu môžeme naozaj spôsobiť aj následky, ktoré si ani neuvedomujeme. Veď niektorí poslanci aj vládnej koalície nám to povedali, že niektoré si aj oni neuvedomili a toto by sme to už skutočne nemali robiť. A ten čo by mal prvý stáť v rade, je minister spravodlivosti, bohužiaľ. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyni, aj kolegovi za faktické poznámky. Pán poslanec Radačovský, to je naozaj výnimočné, že po tieto dni sa niekto z koaličných poslancov zapája do rozpravy. Tak to chcem oceniť, lebo v podstate toto je také, že koalícia má dovolenku a opozícia sa medzi sebou rozpráva o vlastných návrhov zákonov. Tak je teda fajn, ak občas zaznie niečo aj od koaličného poslanca. Samozrejme, že terminologicky, alebo vecne je to tak ako ste povedali, že podmienečný trest, čo sa bežne hovorí je iba podmienečný odklad trestu odňatia slobody. Len treba sa pozerať, aj a teda ešte súhlasím aj s tým, že jasné primárne nie je zatvárať za všetko, primárne predchádza trestnej činnosti. Tá myšlienka restoratívnej justície je dobrá, len bohužiaľ vy ste tu ešte vtedy neboli, ale vašimi kolegami bola na začiatku volebného obdobia hrubo zneužitá, ako zámienka na hanebnú mafiánsku novelu trestného zákona. Ktorá nebola restoratívnej justícii, lebo podmienky na restoratívnej justície nie sú vytvorené doteraz. Doteraz nemáme dostatok probačných a mediačných úradníkov, bez ktorej, bez ktorých môžeme o restoratívnej justícii iba snívať. Nikde vo svete sa restoratívna justícia a nezavádzala v skrátenom legislatívnom konaní, bez predchádzajúceho medzirezortného pripomienkového konania, bez toho, aby na to boli vytvorené podmienky, teda nielen zmena zákona, ale aj systém opatrení. A ale bohužiaľ trestná politika a trestné právo nie je len o restoratívnej justícii. Je aj o trestaní vytváraní nejakého odstrašujúceho efektu. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Keďže som do tejto rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či je niekto z navrhovateľov chce vystúpiť? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o obidvoch bodoch programu. Ďalším bodom programu je prvé čítania o návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava Slovenskej republiky číslo 460 z roku 92 v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 1104. Návrh na jeho pridelenie na [16:29] Martin Dubéci sa nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o obidvoch bodoch programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 1104. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1160 a 1225. Slovo má pán poslanec Dostál, ktorý návrh odôvodní. [16:29] Ondrej Dostál Vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľte, aby som uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Tento návrh predkladajú poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál, Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková, Branislav Grohling, Martina Bajo Holečková, Marián Viskupič a Juraj Krúpa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zakotviť do ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a severoatlantickej aliancii a vykonať aj ďalšie súvisiace zmeny, o ktorých by som rád niečo povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [16:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor poslancovi Vančovi. [16:29] Branislav Vančo Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru v rátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci prosím otvorte všeobecnú rozpravu. [16:29] Martin Dubéci Ďakujem pán poslanec otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ. [16:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia tak ešte raz predkladám návrh novely ústavy, ktorého účelom je zakotviť do ústavy skutočnosť, že Slovenská republika je členskou krajinou ako Európskej únie tak Severoatlantickej aliancie. Vo vzťahu k Európskej únii už dnes Slovenská ústava obsahuje ustanovenia, ktoré odkazujú na členstvo v Európskej únii, ktoré boli prijaté v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a ktoré by nemali zmysel ak by Slovenská republika nebola členskou krajinou Európskej únie. Napriek tomu neobsahuje Slovenská ústava explicitnú, jednoznačnú zmienku o tom, že Slovenská republika je členskou krajinou Európskej únie. Takže navrhujeme tam doplniť do príslušného článku 7 ods. 2, ktorý hovorí o možnosti prenosu a prenosu výkonu častí právomoci na európske spoločenstvá a Európsku úniu a o tom, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Do tohto ustanovenia navrhujeme doplniť vetu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a hlási sa k hodnotám úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, na ktorých je Európska únia založená. A inšpirovali sme sa tým, že viaceré ústavy členských krajín Európskej únie obsahujú obdobné ustanovenia a domnievame sa, že je dobré aj takýmto spôsobom deklarovať a zakotviť členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii po tých rokoch členstva. A už sa domnievame, že to, že je Slovensko súčasťou Európskej únie predstavuje aj dôležitú ústavnú hodnotu, ktorá si zaslúži takého jednoznačné pomenovanie. A zároveň navrhujeme zmeniť znenie súčasného odseku 3 v tom istom článku 7 Ústavy Slovenskej republiky podľa, ktorého Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej, kolektívnej bezpečnosti. To je ustanovenie, ktoré bolo do Slovenskej ústavy doplnené aby sa vytvoril priestor preto, aby Slovenská republika mohla vstúpiť do Severoatlantickej aliancie ale bolo toto ustanovenie ústavy tým, že Slovenská republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie a preto opäť navrhujeme, aby táto skutočnosť bola jednoznačne a explicitne konštatovaná v Ústave Slovenskej republiky a teda, že by ten odsek 3 v čl. 7 znel: Slovenská republika je na základe pristúpenia k Severoatlantickej zmluve členským štátom organizácie severoatlantickej zmluvy ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok. Slovenská republika napĺňa záväzky, ktoré jej z členstva v organizácie severoatlantickej zmluvy vyplývajú a prispieva k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín. Teda nie len samotné konštatovanie faktu, že Slovenská republika je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ale aj prihlásenie sa k hodnotám Európskej únie a prihlásenie sa k záväzkom, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. A rovnaký návrh ako sú tie ustanovenia z nášho návrhu, ktoré som teraz prečítal sme predkladali aj pred vyše rokom. Začiatkom roka 2025, lebo sme sa domnievali, že je dôvod, aby sme zakotvili členstvo v týchto dvoch združeniach do Slovenskej ústavy. Samozrejme, že parlamentná väčšina ten návrh odmietla ale, keby ho odmietla s tým, že veď nie sú na to ústavnoprávne dôvody a Slovensko je členom Európskej únie, Slovensko je členom Severoatlantickej aliancie nie je to potrebné dávať do ústavy. Veď už dnes to vlastne implicitne z ústavy vyplýva, že je Slovensko v Európskej únii a tá Severoatlantická aliancia no veď je tam na to priestor, ktorý Slovenská republika využila a ani iné krajiny tú Severoatlantickú alianciu myslím si nejakou jednou výnimkou nemajú spomenutú v ústave. Tak na čo to tam dať. Veď nemusí byť všetko v ústave. Tak áno mohli sme viezť odbornú diskusiu o tom či je alebo nie je potrebné dávať tieto veci do ústavy a ja si viem predstaviť, že aj niekto kto je a je nespochybniteľné nie za členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii si môže myslieť, že nie je to nevyhnutné dávať do ústavy alebo, že to vôbec nie je potrebné a vhodné dávať do ústavy. Len bohužiaľ, neviem či bohužiaľ z časti vládnej koalície prišla reakcia iného tipu. Nie, že nie je to potrebné dávať do ústavy ale no nedávajme to do ústavy, lebo veď čo keď sa tá situácia vyvinie tak, že budeme chcieť vystúpiť z Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Myslím, že preborníkom v tomto bol podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, ktorý sa vyjadril takýmto spôsobom. Čo bolo aj pre mňa prekvapenie, lebo dovtedy sa SMER snažil držať dekórum, že áno síce kritizujeme Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu aj členské štáty pri každej možnej príležitosti na nich útočíme, spochybňujeme ich ale samotný fakt, že máme byť členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie predmetom nejakého konsenzu, ktorý existuje v slovenskej politike a z ktorého občas iba extrémisti, fašisti a, a niekto podobný vybočil a iné politické strany si ten konsenzus zachovávajú. Tu sa ozvali vyjadrenia, ktoré spochybňovali ten konsenzus, ktoré naznačovali, že však môže sa tá situácia o pár rokov skôr či neskôr vyvinúť aj tak, že by Slovensko nemuselo byť členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Aj v reakcii na tieto výroky sa potom dlhé týždne až mesiace konali protesty v slovenských mestách. Masové protesty organizované občianskou verejnosťou. Do obeda sme tu hovorili o tom ako vláda nerešpektuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale tak vláda si všeobecne nemá v úcte ústavu. Nemá v úcte ústavné princípy a prejavilo sa to aj na postoji vlády k tomu ako naložila s občianskymi protestami, ktoré obvinila z toho, že sú prípravou nejakého protištátneho prevratu. Že sa tu pripravuje nejaký puč, bola na to zneužitá tajná služba, ktorá vyfabulovala nejakú smiešnu správu neobsahujúcu nič tajné. Všetky informácie boli verejné. Ja som práve dnes dostal oznámenie o odmietnutí nášho trestného oznámenia, ktoré sme dávali v súvislosti s tou správou Slovenskej informačnej služby. Lebo tú správu Slovenskej informačnej služby využil premiér Robert Fico z podporou vládnej koalície na to, aby dosiahol, že schôdza o vyslovení nedôvery vláde bude neverejná. Čo je niečo čo sa v žiadnej demokratickej krajine pokiaľ viem nikdy nestalo. Lebo chce povedať nejaké dôležité tajné informácie. A tie tajné informácie mali pochádzať zo správy Slovenskej informačnej služby a pod tou zámienkou bola utajená schôdza. Stala sa tá schôdza neverejnou a keď sme si vypočuli, že čo bolo obsahom tej správy no tak to boli všetky veci, ktoré boli verejné s jednou jedinou výnimkou, ktorú o pár hodín na to zverejnila tá mimovládna organizácia, ktorá rozposlala email. Hovorím o tom preto, lebo to priamo súvisí, priamo súvisí s tým našim návrhom, ktorý vyprovokoval predstaviteľov vládnej koalície k výrokom, ktoré vyprovokovali verejnosť k tomu, aby chodila niekoľko mesiacov na námestie a protestovala proti odklonu vládnej politiky od demokratického západu. A teda, keď už som začal s tým odmietnutím nášho trestného oznámenia je to veľmi zaujímavý útvar na čítanie. Ja som už čítal všelijaké odmietnutia trestného oznámenia a toto uznesenie odmietnutí trestného oznámenia má asi 6 strán. Asi polovica z tých, z toho odôvodnenia odmietnutia je prerozprávanie alebo prepísanie toho čo sme my napísali do trestného oznámenia. Potom na ďalších dva a pol stranách alebo dvoch stranách sú citované právne predpisy bez toho, aby bolo vysvetlené ako sa vzťahujú na to naše trestné oznámenie alebo na ten skutok, ktorý sme namietali, že teda či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa pri vypracovaní vyfabulovanej správy a potom je tam jeden odstavec, ktorý konštatuje, že treba zastať teda odmietnuť to trestné stíhanie, lebo nie sú dôvody pre začatie trestného stíhania ale, keďže je to tajné tak vám nepovieme prečo. Čiže my sme sa nedozvedeli prečo bolo odmietnuté naše trestné oznámenie ale, ale, ale teda vyšetrovateľ došiel k záveru, že je dôvod ho odmietnuť ale v odôvodnení nám nemôže povedať prečo. Môže nám povedať čo sme my povedali v trestnom oznámení, môže nám povedať čo je napísané v zákone ale ani slovko nám nepovie o tom prečo tie naše podozrenia, ktoré sme vyslovili [16:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave ...umenie, ale teda vyšetrovateľ dospel k záveru, že je dôvod ho odmietnuť, ale v odôvodnení nám nemôže povedať prečo. Môže nám povedať, čo sme vypovedali v trestnom oznámení. Môže nám povedať, čo je napísané v zákone, ale ani slovko nám nepovie o tom, prečo tie naše podozrenia, ktoré sme vyslovili v trestnom oznámení sa nezakladajú na pravde. Tak keďže uplynul rok a myslíme si, že tie dôvody na zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii sa nezmenili, tak sme prišli opäť s týmto návrhom. Ale keďže za ten rok nezaháľala ani parlamentná, žiaľ ani ústavná väčšina, tak sme doplnili ten náš návrh o ďalšie dve ustanovenia, ďalšie dva odseky do článku 7 slovenskej Ústavy. A tým prvým sme reagovali na novelu Ústavy, ktorá v zhode koalície a časti opozície bola schválená a ktorá doplnila do Ústavy odsek 6 a odsek 7, do článku 7. Ods. 6: "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej, najmä základnými kultúrnymi, etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.". Ods. 7: "Nič v tejto Ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.". Nechcem tu teraz siahodlho reprodukovať všetky tie výhrady, ktoré boli práve voči týmto dvom ustanoveniam, alebo dvom odsekom doplneným do článku 7, v rámci procesu schvaľovania novely Ústavy, kde viacerí upozorňovali, že tieto ustanovenia môžu byť také, že spochybňujú princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Obhajcovia tej novely Ústavy tvrdili, že: "Ale nie, to sa mýlite.", že to tak nie je, veď to je iba tie, ktoré ešte neboli prenesené. Veď nič také nebolo prenesené. Tak jednak to nie je celkom pravda, a teda podľa mojich informácií teraz slovenská vláda sa snaží vysvetliť Európskej komisii, že tieto ustanovenia Ústavy nie sú v rozpore s európskym právom. A teda neviem veľmi akým spôsobom sa to vláde Slovenskej republiky podarí, a ak sa jej to nepodarí a ak nedôjde k zmene týchto ustanovení, tak môže nasledovať proces infringementu a Slovenská republika môže čeliť konaniu zo strany Európskej komisie, ktoré môže opäť viesť aj k nejakým finančným postihom. No, ale my sme reagovali vlastne na obhajobu tej novely Ústavy a týchto ustanovení zo strany jej presadzovateľov, ktorí hovorili, že: "Nie", ale to nespochybňuje princíp prednosti práva Európskej ú nie. Tak my navrhujeme do článku 7 doplniť ešte aj odsek 8. Nedotýkame sa tých ustanovení, ktoré tam boli doplnené pri ostatnej novele Ústavy, ale navrhujeme tam doplniť odsek 8, ktorý by znel: "Nič v tejto Ústave a v ústavných zákonoch nemožno vykladať ako spochybnenie prednosti právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa odseku 2 a medzinárodných zmlúv podľa odseku 5 pred zákonmi.". Čiže, ak je to tak, ako hovoríte, že tam nie je žiadna kolízia, tak tam doplňme aj túto interpretačnú klauzulu a je vymaľované. Európska komisia nebude mať dôvod konať voči Slovenskej republike. Nič nebude potrebné vysvetľovať, lebo tuto to bude vysvetlené. Nič v tejto Ústave a v ústavných zákonoch nemožno vykladať, ako spochybnenie prednosti právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa ods. 2 a medzinárodných zmlúv podľa ods. 5 pred zákonmi. Vy tam budete mať svoju zvrchovanosť v kultúrno etických otázkach, ale zároveň bude potvrdené takýmto ustanovením, novým odsekom 8, že prednosť práva Európskej únie platí a prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi platí. Ak nemáte zlé úmysly, ak nechcete aby nastala situácia, keď bude spochybnená prednosť práva Európskej únie a prednosť medzinárodných zmlúv nemáte dôvod brániť sa tomu, aby takáto veta bola doplnená do slovenskej Ústavy. A myslím si, že toto by pomohlo aj vám. Lebo keby to tam bolo, no tak tým sa môžete brániť a tým je vlastne aj to jadro sporu, ktoré tu bolo o novelu Ústavy. Lebo jadro sporu nebolo o dvoch pohlaviach, jadro sporu bolo o práve o tých, o tom novom odseku 6 a novom odseku 7, ktoré aj podľa môjho názoru spochybňujú princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. No a opäť v reakcii na to, čo sa udialo počas toho uplynulého roka keď sme predchádzajúci krát predkladali tento návrh novely Ústavy, tak navrhujeme do čl. 7 doplniť aj nový odsek 9, ktorý by znel: "O vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie alebo organizácie Severoatlantickej zmluvy sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.". Opäť posilnilo by to ukotvenie nášho členstva v Európskej únii. Vo vzťahu k Európskej únii v podstate možno rozhodnúť o vystúpení už v súčasnosti iba ústavným zákonom, alebo referendom, keďže o vstupe do Európskej únie rozhodovalo referendom. A teda keďže referendum bolo platné tak jeho výsledok je záväzný a jeho výsledok je možné zmeniť po uplynutí troch rokov znova iba referendom alebo ústavným zákonom. Čiže jedna z týchto dvoch možností, ak by niekto predsa len chcel vystupovať z Európskej únie, tak musí postupovať jedným z tých dvoch spôsobov. My navrhujeme podobne ako je to pri vstupe do štátneho zväzku a pri vystúpení zo štátneho zväzku. Čiže je to mechanizmus, ktorý je v slovenskej Ústave úplne od začiatku, ktorý pôvodne mal byť použitý pri rozdeľovaní Československa. Lebo vtedy Slovenská republika bola súčasťou Československa. Tvorili sme štátny zväzok, boli sme súčasťou Českej a Slovenskej federatívnej republiky a teda o vystúpení, o vstupe do tej článok 7 ods. 1 o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Čiže presne tento mechanizmus navrhujeme aj na prípadné vystúpenie z Európskej únie. To by malo najväčšiu legitimitu, že by o tom rozhodla Národná rada ústavným zákonom a ten by bol potom potvrdený referendom a rovnaký mechanizmus navrhujeme aj pre Severoatlantickú alianciu, kde by takéto zakotvenie znamenalo posilnenie ústavnej ochrany alebo teda zavedenie ústavnej ochrany nášho členstva v Severoatlantickej aliancii. Takže náš pôvodný návrh spred jedného roka sme trocha rozšírili, pretože boli na to dôvody. Došlo k novele Ústavy a došlo aj zo strany relevantných politických síl k vyjadreniam, ktoré naznačovali možnosť, že by mohli v budúcnosti relevantné politické sily spochybňovať naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Preto bolo dobré vytvoriť aj ten spôsob akým ak by toto právo chceli uplatniť by sa malo postupovať a zároveň aby to bolo také, že by to nebolo úplne jednoduché, alebo potrebovalo by to získať relevantnú podporu, ktorá je od začiatku od prijatia Ústavy Slovenskej republiky definovaná pre vstup a vystúpenie zo štátneho zväzku. Ja teraz si nerobím nejaké veľké ilúzie, že by ste to schválili, takže vás nejdem presviedčať, aby ste tak robili. Špeciálne ma zaujíma Kresťanskodemokratické hnutie ako sa k tomuto návrhu postaví. Bol by som teda rád keby sme sa na tom dokázali zhodnúť, lebo je tam jedna vec, ktorá bola predmetom sporu nielen medzi väčšinou opozície a koalíciou, ale aj v rámci, vnútri opozície. A tým doplnením toho nového odseku 8 by sa vlastne veľká časť toho sporu vyriešila. Takže možnože nie poslednýkrát v tomto volebnom období stojíme tu s návrhom na doplnenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ak by sa, bol takýto návrh schválený tak by Slovenská republika bola pevnejšou súčasťou ako Európskej únie, tak Severoatlantickej aliancie a myslím si, že je to v životnom záujme Slovenskej republiky a všetkých jej občanom a rovnako sú na tom aj iné členské krajiny. V posledných týždňoch som zaregistroval, že s podobnou iniciatívou v Českej republike vyšli poslanci strany TOP 09, ktorí sú tiež momentálne v opozícii, takže ich návrh pravdepodobne dopadne podobne ako náš, ale ukazuje sa, že Európska únia, aj Severoatlantická aliancia sú náš životný priestor a dokiaľ nikto z relevantných politických aktérov to nespochybňoval, tak možno ani nebolo ani také podstatné uvažovať o tom, že to má byť zakotvené v Ústave. V týchto geopolitických podmienkach a v tejto politickej situácii, vzhľadom na to čo sa tu deje, aj na medzinárodnej scéne, aj vnútri na Slovensku si myslíme, že je to dobrý nápad a budeme sa oňho usilovať, bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o tomto návrhu zákona. Ďakujem. [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán poslanec, do tejto rozpravy sme nedostali žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak, preto (Ruch v sále.) Je mi to ľúto, ale myslím si, že pán poslanec vystupoval normálne v rozprave a teda. V poriadku. Tak pani poslankyňa sa môže prihlásiť ústne, napríklad teraz kedy chcela a povedať niečo. Nie je tomu tak, tak vyhlásim rozpravu za skončenú. Stanovisko navrhovateľ predpokladám nechce zaujať. Spravodajca, takisto nie, resp. spravodajca nereaguje, no tak beriem to ako nie. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Bajo Holečkovej, Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a znene a doplnení niektorých zákonov, návrh zákona vedieme ako parlamentnú tlač 1150. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1209. Pani poslankyňa Bajo Holečková má slovo, aby návrh uviedla. [16:44] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s poslancom Mariánom Viskupičom, a ktorým sa mení na dopĺňa zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom navrhovanej úpravy je zakotviť pravidlo, aby sa neformálnym opatrovateľom, ktorí sa starajú o odkázanú osobu, ktoré zomrela a dostal príspevok za opatrovanie aj po úmrtí opatrovanej osoby. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem veľmi pekne. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Spravodajcom je pán poslanec Ledecký, z Výboru pre sociálne veci, nech sa páči. [16:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu v návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1150. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 12. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady.... [16:59] Vladimír Ledecký v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 12. januára 2026 navrhujem aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali výbory do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu. [16:59] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku preto sa pýtam, či sa hlási okrem pani navrhovateľky ešte niekto do ústnej rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči pani poslankyňa máte slovo. [16:59] Martina Bajo Holečková Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Dovoľte mi v krátkosti uviesť návrh zákona, ktorý, ktorý tu predkladáme. Ako dobre viete tak Národná rada schválila 9. decembra 2025 dá sa povedať, že nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti, ktorým úplne ale mení spôsob poviem to, starostlivosti alebo áno starostlivosti pri odkázaných osobách, kde v doterajšej právnej úprave bolo, že sa príspevok v podstate alebo teraz tá nová úprava hovorí o tom, že sa príspevok poskytuje odkázanej osobe, a teda nie tomu kto sa o odkázanú osobu stará, čiže nie opatrovateľovi. V tej pôvodnej úprave to bolo tak, že keď prevažne tí neformálni opatrovatelia sú tí, ktorí sa starajú o príbuzných zväčša sa starajú tak, že je to na, poviem to že starostlivosť sedem hodín 24 sedem dní 24 hodín denne, kedy naozaj nevykonajú žiadnu inú prácu, je dôležité povedať, že pri týchto, za týchto opatrova sa neplatí vlastne poistenie v nezamestnanosti, čiže keď nastane tá situácia, že prídu o ten opatrovateľský príspevok tak vlastne nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, čiže ostanú akoby poviem to, že bez tej ochrannej lehoty, ktorú má normálne zamestnanec keď príde o svoju prácu. A v tej pôvodnej úprave to je tak, že keď odkázaná osoba zomrie tak sa ten príspevok ešte jeden mesiac po úmrtí vyplácal. A to vlastne tá nová úprava, ktorú sme schválili na konci 2025 neobsahuje, a teda my na to reflektujeme, a chceli by sme teda aby minimálne sa zachoval tón, poviem to, ten štandard, ktorý tu bol do teraz. ja si myslím, že ideálne by bolo, keby, keby vieme ísť aj ďalej, pretože podporu nezamestnanosti dostávate šesť mesiacov, takže mohli by sme až takto ďaleko ísť, ale keďže si uvedomujeme, že sme v čase konsolidácie a šetrenia, tak požadujeme, alebo teda navrhujeme aby sme vlastne dorovnali ten jeden mesiac, a aby bola zachovaná tá, zachovaný ten súčasný stav po tom ako bol prijatý nový zákon. Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, skončila som. [16:59] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, zrejme asi nechcete už zaujať ani pán navrhovateľ, ani pani, teda ani pani. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu . Budeme pokračovať návrhom poslancov v prvom čítaní poslankyne Marcikovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov, parlamentná tlač 1151, pridelenie výborom 1210. pani poslankyňa Marcinková máte slovo ako predkladateľka, nech sa páči. [16:59] Vladimíra Marcinková Pán predsedajúci ďakujem veľmi pekne. Je to pomerne stručná novela zákona, ktorá rodičom umožní prihlásiť dieťa do materskej školy v školskom obvode, kde bude v budúcnosti bývať, a to ešte predtým, než bude mať oficiálne zmenenú adresu trvalého pobytu. Ak dnes napríklad kupujete novú nehnuteľnosť a sťahujete sa proces zápisu vlastníckeho práva a do katastra a následná zmena trvalého pobytu trvá nejaký čas, v skutočnosti môže trvať aj mesiace. Rodičia pri tom vedia preukázať, že dieťaťu bude trvalý pobyt bezodkladne zmenený, no nárok na prijatie do škôlky v mieste budúceho trvalého bydliska dieťaťa dnes nemajú, čo považujeme za dieru v zákone a preto predkladáme túto novelu, aby tí ktorí sa sťahujú, a čakajú, že im bude udelený trvalý pobyt, už tou žiadosťou o trvalý pobyt vedeli deklarovať, že tam bývať budú a jednoducho potrebujú tam dieťa umiestniť do školy. A napriek tým administratívnym prieťahom majú mať toto právo. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [16:59] Peter Žiga Spravodajcom je pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [16:59] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1151. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR a Ministerstva hospodárstva SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch.. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výrobe, vo výbore, gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:59] Peter Žiga Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku preto sa pýtam, či sa okrem pani navrhovateľky chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani predkladateľka máte slovo. [16:59] Vladimíra Marcinková Ďakujem pekne. Reagujeme na niekoľko podnetov z praxe, ktoré sme za uplynulé mesiace obdržali, naozaj je to niečo, čo je momentálne na Slovensku problém. Nevedela by som o tomto probléme, kedy by sa na nás občania , občianky neobrátili. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy, teda podľa školského zákona, je riaditeľ materskej školy povinný pri prijímaní detí prijať najskôr deti s trvalým pobytom v obci. Následne deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu, v zriadení, ktorého sídlo sa nachádza v príslušnom školskom obvode a napokon deti z obvyklým pobytom v obci. Medzi skôr uvedenými kategóriami sa však nenachádzajú deti, ktoré v čase prihlásenia na pred primárne vzdelávanie v danom školskom obvode síce nemajú prihlásený trvalý pobyt ale je preukázateľný predpoklad, že dieťaťu tam trvalý pobyt vznikne, po splnení všetkých náležitostí. Buď tma už napríklad majú kúpené nehnuteľnosť a požiadalo o to alebo plánujú tam kúpiť nehnuteľnosť a sú už v tom procese. Čiže vedia preukázať, že k tomu miestu budú mať právny vzťah. Pre lepšie pochopenie uvediem ešte jednu ilustračnú situáciu. Predstavte si, že troj ročné dieťa má aktuálne trvalý pobyt v meste Trnava, jeho zákonný zástupcovia v čase prihlásenia dieťaťa do škôlky povedzme v máji však kúpili novú nehnuteľnosť v meste Pezinok, kam sa plánujú nasťahovať. V septembri, teda v čase nástupu dieťaťa do škôlky, už bude mať dieťa trvalý pobyt v Pezinku, kde bude aj bývať, ale musí sa hlásiť v máji. V súčasnom zákonnom znení dieťa nemám nárok na prijatie do škôlky v Pezinku. Nakoľko zákon takúto situáciu nepozná. Čiže snažíme sa len zaplátať dieru, ktorá dnes momentálne v zákone je, trápi mnoho rodičov, sú to najmä rodičia z tuto priľahlých miest mestečiek a obcí okolo Bratislavy, ktorý aktívne riešia tento problém, kvôli častému sťahovaniu. A ja si myslím, že zákonodarca by mal mať záujem na tom, aby tieto deti neboli ako keby neviditeľné v tom systéme uchádzania sa o pred primárne vzdelávanie a malo by sa myslieť na situáciu, že jednoducho v priebehu niekoľkých mesiacov ten trvalý pobyt zmenia. Ďakujem. [16:59] Peter Žiga Jedna faktická. Pán poslanec Pročko. [16:59] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. No mňa celý čas napadalo pri vašom vystúpení naozaj čo som už tu povedal, že všetky tieto zákony, ktoré predkladá opozícia, sú naozaj prospešné. Všetky tie zákony, ktoré, ktoré prichádzajú pomáhajú. Všetky tie zákony, sú také jak, keď, sme začali tak rozprávajú opozičný, teda koaličný kolegovia, že to je dobré, to je super, to, to. Nieže super, oni povedia, že áno, to by sa mohlo realizovať, ale musíme si na to ešte sadnúť a budeme to robiť. Myslíte, že na tento, že sa toto dobre čo predkladáte niekto zahlasuje? Z nich? Čo si myslíte, kývnite takto alebo takto. No vidíte. Ten sa škrabal hore po hlave, takže ten určite nie. Ja si myslím, že je to smutné, kam sme sa to my dostali, že nepodporujem dobré veci, ale podporujeme samých kšeftárov, samých zlodejov, samých zločincov, ktorí sú tam. Tento zákon tiež podporíme, a ja musím to naozaj ešte raz povedať. Dobré zákony sa tu teraz predkladajú. Ďakujem veľmi pekne. [16:59] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončené. Pani navrhovateľka nechce, pani spravodajkyňa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bod programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov na vydanie zákona ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zdravotných poisťovniach tlač 1159. Pridelenie výborom 1218. Pán poslanec Szalay bude predkladateľom. Nech sa páči. [16:59] Tomáš Szalay Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovolím si uviesť náš návrh, poslanecký návrh zákona. Ide o návrh zákona, ktorý rieši viac ako rok trvajúcu nefunkčnosť elektronického receptu pre nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hovoril som v tomto pléne už viac krát, stručne zhrniem tie argumenty v rozprave do ktorej sa chcem hlásiť ako prvý . Ďakujem valmi pekne pán predsedajúci. [16:59] Peter Žiga Spravodajcom je pán poslanec Oskar Dvořák. Z výboru pre zdravotníctvo. Nech sa páči. [16:59] Oskar Dvořák Vážené pani poslankyne vážení páni poslanci. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 1159. Návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií SR a Ministerstva hospodárstva SR. Zo znenia uvedeného zákona ja zrejmý účel navrhovanej úpravy vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory a gestorský výbor prerokovali v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Ďakujem pekne. Prosím pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:59] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, predtým ako dám priestor pánovi navrhovateľovi sa opýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ máte priestor. [16:59] Tomáš Szalay Veľmi pekne ďakujem pán predsedajúci. Takže ja stručne zhrniem argumenty, ktoré som tu už niekoľko krát k téme elektronických receptov spomenul. Dúfam, že možno niektorí z koaličných poslancov preberiem k tomu, že minimálne ma budú chvíľku počúvať a a možno sa zamyslia nad tým, že je potrebné vyriešiť túto situáciu. V decembri 2024 táto snemovňa schválila novelu zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, ktorou chcela zaviesť elektronické laboratórne výsledky, poskytované priamo lekárom on-line. Prešiel rok a stále tie e-laby nemáme a zároveň s touto novelou sa prestrihla funkčnosť elektronických receptov. Elektronické recepty ako iste viete sú vec ktorá brutálnym spôsobom zjednodušuje fungovanie slovenského zdravotníctva. Uľahčuje život pacientom, uľahčuje život lekárom. Zrušila sa možnosť vystavovať elektronické recepty pre lieky nehradené z verejného zdravotného poistenia, čo spôsobilo doslova, že paniku tak na starne pacientov ako aj lekárov, pretože obrovská časť liekov, ktorú pacienti na Slovensku užívajú je viazaná na recept ale nie je hradená zdravotnou poisťovňou a tým pádom už musela byť predpisovaná na papier. No a druhú skupinu problematických situácií predstavujú nezmluvný poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, teda takí, ktorí nemajú s jednou, s dvoma, alebo so všetkými troma poisťovňami uzavretú zmluvu. Ani tí nemohli vystavovať elektronické recepty. Po týždni chaosu, pán minister Šaško v januári [17:14] Tomáš Szalay ... skupinu problematických situácií predstavujú nezmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, teda takí, ktorí nemajú s jednou, s dvoma alebo so všetkými troma poisťovňami uzavretú zmluvu, ani tí nemohli vystavovať elektronické recepty. Po týždni chaosu pán minister Šaško v januári, myslím, že 9. januára 2025 vydal taký oznam na stránke ministerstva, že ono to síce v tom zákone je napísané tak, ako je to napísané, ale oni to mysleli inak a že minimálne tie lieky, ktoré sú viazané na lekársky predpis, ale nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia a predpíše ich zmluvný lekár, tak tie lieky môžu byť napísané elektronicky. Ale zároveň v tomto ozname na webovej stránke ministerstva napísal, že toto ich právne stanovisko je veľmi vachrlaté, oni si to uvedomujú a potrebujú čo najrýchlejšie zákon opraviť, aby bolo jasné, že sa tie elektronické recepty vystavujú legálne. Prešiel rok, žiaden takýto návrh zákona nebol predložený. Zároveň pán minister Šaško v januári 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhnú legislatívne riešenie elektronických receptov. Je marec 2026, žiadne riešenie navrhnuté nebolo. Ja to vnímam ako obrovský problém, že nezmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemôžu predpisovať elektronické recepty. Každý jeden z nás občas navštívi takého lekára, takýto lekár vám môže dať len papierový recept. Neexistuje žiadna motivácia pre nezmluvných poskytovateľov, aby používali služby elektronického zdravotníctva, pokiaľ za to nedostávajú protihodnotu, že môžu tie služby vôbec využívať, no nemôžu, a z môjho, nazvime to, zdravotnícko-analytického pohľadu najväčší prúser je v tom, že lieky, ktoré sú predpísané na papierový recept, nevstupujú do žiadnej databázy, do žiadneho registra, nie sú v elektronickom zdravotníctve, my nevieme, koľko liekov, akých liekov kto užíva. Ošetrujúci lekár pacienta, keď sa pozrie do liekovej knižky, nenájde tam lieky, ktoré boli napísané na papierový recept, a tým pádom nevie dobre zhodnotiť, či je pacient liečený dobre, či mu netreba upraviť tú terapiu a podobne. A nebavíme sa len tak o fazuľkách, len v Bratislavskom samosprávnom kraji je viac ako 30 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bez zmluvy so zdravotnými poisťovňami. To znamená, 30 % lekárov lieči pacientov papierovými receptami, hej, ako možno pred pätnástimi rokmi, nemajú prístup k týmto najnovším online nástrojom a títo pacienti sú, teoreticky môžu byť aj ohrození v bezpečnosti ich liečby, keďže v liekovej knižke sa tieto, tieto veci neobjavujú. Vzhľadom na to, že aj ministerstvo zdravotníctva upozornilo, že tá právna úprava je pomerne jednoznačná a metodické usmernenie na stránke ministerstva zdravotníctva nemôže nahradiť právnu normu, tak je potrebné túto vec opraviť. Návrh tohto zákona upravuje túto situáciu a vracia stav do situácie z decembra 2024, keď elektronické recepty fungovali pre všetkých. Táto zmena si nevyžaduje žiadnu investíciu, žiadne dodatočné zdroje, nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet, ani na verejné rozpočty a naopak bude mať pozitívny vplyv pre pacientov, pozitívny vplyv pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pozitívny vplyv pre zdravotnícku štatistiku. Veľmi vás prosím, podporte tento návrh zákona. Ďakujem. [17:14] Peter Žiga Dve faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dostál. Nevidím ho v sále, stráca možnosť. Pán poslanec Pročko. [17:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som sa s Marekom Krajčím o tomto rozprával, ja mám len jednu takú malú poznámku, že v podstate tu máme lekárov strašne veľa, naozaj ako aj v opozičných radoch, teda v koaličných radoch, ktorí tu rozprávajú o tom počas vystúpení, poďte na také vyšetrenie, na také vyšetrenie a tvária sa akože že všetko je v poriadku, že to je úžasné, že to je, že to je krásne. A keď prídete takýto zákon, tak to je to farizejstvo, že z tých ľudí, ktorí sa tvária, že akí sú úžasní, ako, ako idú pomáhať, ako vlastne oni idú zachraňovať to zdravotníctvo, nerobia vôbec nič, a to je to farizejské. [17:14] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Szalay. [17:14] Tomáš Szalay Ďakujem veľmi pekne Jožovi Pročkovi za faktickú poznámku. Chcel som sa v tomto celom svojom vystúpení aj v tomto bode držať čisto faktograficky a odborných vecí, ale, milý Jozef, keď si dáme potom krátko po tomto stretnutie vonku, tak si môžme povedať aj zákulisie, prečo je to takto. Najpodstatnejší moment je, že Kamil Šaško nemá kontrolu nad Národným centrom zdravotníckych informácií a tým pádom všetky problémy, ktoré NCZI robí, potom končia na jeho hlave, žiaľ, nemá možnosť s tým zdá sa politicky nič urobiť. [17:14] Peter Žiga Pán spravodajca, vy chcete vystúpiť ako v rámci rozpravy? Nech sa páči. [17:14] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja môžem podpísať to, čo tu povedal kolega Szalay, ono je to naozaj veľký problém z pohľadu toho, že máme tu množstvo teda pacientov, mne sa zdá, že je to okolo 4 % nevyriešených návštev a eReceptov, ktoré nám idú mimo systém, a to znamená, že predstavte si tú situáciu, že vy naozaj idete k nezmluvnému lekárovi, často to tak býva, ja neviem, plastická chirurgia, dermatológ, môže to byť hocikto, hocijaký lekár, predpíše vám lieky a potom idete k inému lekárovi, ja neviem, liečite sa na cukrovku, vysoký tlak, ten lekár nevidí vo vašom, vo vašich zdravotných záznamoch, že vy beriete nejaké lieky, že nejaký nezmluvný lekár vám to predpísal, takže môže sa aj stať, že prehliadne nejakú kontraindikáciu a môžu vám napríklad tie lieky navzájom spôsobiť nejaké komplikácie. Toto nie je len taká vec, že tuto minister Šaško sa rozhodol teda, že si nebude plniť povinnosti a nenapraví, čo pokazil, to je, to má nejaké zdravotné implikácie. A zároveň nemáme ani dáta o tom, čiže nevieme to nejakým spôsobom kontrolovať, nie je tam absolútne žiadna kontrola. Ale minister Šaško teda už nám, a to je nutné si povedať, toto je rok a štvrť stará vec, ako sa tu stala, a mal množstvo príležitostí, ako to mohol napraviť, a mali sme tu, a ja trošku aj premostím na inú tému, aký je, aký je teda minister Šaško majster digitalizácie, pretože mal tu viacero, viacero príležitostí a viacero zákonov, s ktorými sem prichádzal do Národnej rady a mohol to v rámci, v rámci toho zákona proste jednou vetičkou upraviť tak, ako to predtým bolo, alebo keď tam majú nejaké právne, právne výklady, rovnako ako pri medzinárodných zdravotníckych predpisoch, ktoré si nevšimli dvadsať rokov, no tak proste mali to už vyriešiť, rok a štvrť je dostatočne dlhá doba, aby sa vysporiadali s jedným paragrafom. No a ja vám pripomeniem jednu situáciu nášho digitalizačného lídra, šampióna ministra Šaška, prišiel tu so zákonom, minulý rok to bolo, a chcel teda zavádzať nové digitalizačné služby. A jedna z tých digitalizačných nových služieb bola aj digitálna tehotenská knižka. Táto digitálna tehotenská knižka má stať teda 20 miliónov eur, máme na to peniaze z plánu obnovy, minister Šaško prišiel aj s veľkou pompou a hlá... hlás... a tváril sa tu ako veľký digitalizačný líder, no a neviem, či ste si to všimli, kolegovia, ale v utorok sme schválili, teda malo to už fungovať, teraz zdá sa mi, že 1. 3., 1. 4., a prišli teda poslanec Svoboda a jeho prílepkový spolupracovník pána ministra Šaška tu prišiel a posunul termín na 1. 7., sa mi zdá, je to 1. 7., kedy končí plán obnovy a dovtedy to musíme stihnúť. Ak to nestihneme, tak minister Šaško má teda, a dneska, dneska tá situácia s tou digitálnou tehotenskou knižkou a ešte aj, tuším, situácia som chorý, tak sa nazývajú tie životné situácie, ktoré oni digitalizujú, dneska je v takej, v takej, v takom stave, že NCZI neurobilo absolútne nič. Tí ľudia tam, tí ľudia tam, ja neviem, či tam niečo, či tam nič nerobia, alebo či robia veci, ktoré potom hádžu do koša, ale stalo sa to, že oni vlastne nestihli pripraviť, schválili zákon a nestihli pripraviť k tomu informačný systém, tak dneska ho museli, teda v utorok ho museli prílepkom, tuto pán Svoboda to posúval o tri-štyri mesiace zase, aby sme to stihli, môj odhad je, že to nestihnú. Oni nemajú nič urobené, čo sa týka tejto, tejto digitálnej služby. A čo to znamená, je, že minister Šaško so svojimi podriadenými, a minister Šaško za to berie priamu zodpovednosť, nás pripraví z plánu obnovy o 20 miliónov eur. To znamená, že dúfam, že sa nám podarí táto digitalizačná služba urobiť, aj pochybujem, že sa doká... že sa stihne urobiť do leta, kedy končí plán obnovy, alebo to znamená, že 20 miliónov eur budeme musieť zaplatiť z peňazí daňových poplatníkov a tieto peniaze sme mohli mať zaplatené z Európskej únie, z plánu obnovy. Ďalšia alternatíva je, a to možno, ako som zvyknutý na babráctva ministra Šaška, tak sa môže stať to, že tú digitálnu službu kompletne vymažú z toho zákona, možno ešte tu prídeme na poslednej predletnej schôdzi a vymažú túto službu kompletne a vzdajú sa 20 miliónov aj digitalizácie zdravotníctva. Čiže, čiže toto babráctvo, že rok, rok a štvrť si minister Šaško nevie vrátiť jeden paragraf do zákona, ktorý tam bol naozaj dlhú dobu a fungoval veľmi dobre, tak ma to vôbec neprekvapuje, pretože, a vidíte, on postupuje takto rovnako aj pri ostatných digitalizačných službách. To je minister, ktorý podľa mňa je akože vazalom všetkých rôznych záujmov, videli sme to pri záchrankovom tendri, myslím si, že NCZI mu je takto rovnako ovládané, inak ako neviem si vysvetliť, prečo nevie urobiť jednu vetičku v paragrafe, prečo si nevie zmanažovať NCZI tak, aby tých 20 miliónov neprepadlo. Minister Šaško nás bude stáť 20 miliónov eur. A ešte za týchto 20 miliónov eur si ide zvýšiť teda tuto pán minister aj spolu s ostatnými ministrami paušálne náhrady vo vláde, ide mu stúpnuť plat o 300 eur, čiže výborná vizitka. Minister Šaško nás bude stáť 20 miliónov eur na tehotenskej digitálnej knižke, ale bude mať ešte za to aj zvýšený plat. Tak ja si myslím, že keby v každej inej robote niekto svojmu zamestnávateľovi, svojim občanom, ich pripraví o 20 miliónov eur, tak mu nebudeme asi zvyšovať ešte aj plat vo vláde, čiže toto je absolútne absurdné. Minister Ša... my sme sa tu aj snažili ministra Šaška odvolávať, viete, ale to je, on je, ja, ja ho neviem inak už teraz ani nazvať ako minister sľubov. Sľúbil nám, že príde teda s opravou eReceptov, neprišiel za rok a štvrť. Sľúbil nám, že budeme mať ďalšie digitalizačné služby ako tehotenskú digitálnu knižku, neprišiel. Sľúbil nám, že teda príde s riešením na záchrankový tender, tak my tu čakáme teda, stále nevieme, čo bude so záchrankovým tendrom a už je to teda, tie hlasácke kšefty sa nám tam ukázali už kedy, už to bolo tri štvrte roka dozadu. Sľuboval nám, že teda príde s nejakými jasnými informáciami o tom, ako budú financované nemocnice, vychvaľuje sa tu vlastne peniazmi, ktoré získali minulé vlády, s nemocnicami, ktoré naštartovali minulé vlády, alebo ešte pri, pri lepšom minister Kaliňák, minister, máme ministra zdravotníctva, ktorý ani nevie stavať nemocnice, lebo to robia všetci ostatní, doteraz nevieme, ako tie nemocnice budú financované a už teraz zmenil dokonca aj rétoriku, že viete čo, tak my sme na to nezohnali peniaze, my sme tie nemocnice väčšinou nerozbehli, ale, ako to hovorila ministerka Saková, keď začínal covid, to už bude problém tých druhých vlád, či zoženú tú miliardu eur na dostavanie tých nemocníc. Čiže ešte aj tak nezodpovedne k tomu pristupujú. No a ešte by som mohol pokračovať ďalšími sľubmi tuto, však môžme sa porozprávať o duševnom zdraví. Minister Šaško je taký vtipálek, že chodí po všetkých konferenciách a rozpráva o tom, ako duševné zdravie bude priorita a on teda príde teda s riešením. No prišiel s takým riešením, že keď sme mali riešiť psychoterapiu, tak ju kompletne vykopli zo zákona a stal sa z toho nejaký rokovací poriadok komory a ľudia, a chodí po konferenciách a rozpráva teda, že chce riešiť duševné zdravie. Teraz posledná téma, keď už sa rozprávame o ministrovi sľubov Kamilovi Šaškovi, tak poplatky. Poplatky, dostupnosť, to nám tu už sľubuje, ja neviem, dva roky nám to tu sľubujú, tri roky, že to vyriešia, tak minister Šaško tu chodí a rozpráva teda, že oni si už teda robia dva roky prieskumy, ale tak riešenie teda zatiaľ žiadne. Ja sa pýtam naozaj, kolegovia, že máme tu ministra, ktorý nič nerobí, ktorý nám je absolútne zbytočný, len je taká sľubotechna, tuto vidíme, že nevie doručiť výsledky a zlepšenie nejakej zdravotnej starostlivosti pre občanov, nevie dokonca ani vyrokovať tie peniaze, aby sme mali zabezpečené financovanie napríklad nemocníc a ešte aj tuto vidíme, že už aj pri digitalizácii nielenže neplní sľuby, ale tento minister už aj nám robí škodu a bude nás stáť 20 miliónov eur za to, že nevie sprocesovať digitalizovanú tehotenskú knižku. Tak, páni kolegovia, pani kolegyne, ja sa pýtam, načo nám je takýto minister? Ďakujem veľmi pekne. [17:14] Peter Žiga Tri faktické. Pán poslanec Szalay. [17:14] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, veľmi pekne si, Oskar, podotkol, že keď sme už do vojnových pamätníkov mohli dať tehotenskú knižku, mohli sme tam dať aj eRecept a mohli sme to mať už dávno schválené. Možno pre kontext, aby ste si vedeli predstaviť, čo to je 20 miliónov eur za elektronickú tehotenskú knižku, lebo to je šialené číslo, to si povedzme na rovinu, 20 miliónov eur za elektronickú tehotenskú knižku, tak elektronický recept, celá tá infraštruktúra, ktorá umožňuje všetkým lekárom na Slovensku vystavovať elektronické recepty zo svojho počítača z ambulantného informačného systému, celá implementácia a tak ďalej stáli 2,5 milióna eur, hej, len to robila súkromná firma pre súkromnú poisťovňu, nie štát pre štát a dodávatelia pre štát. Ešte jednu, dve veci som chcel, Oskar, doplniť k tvojmu, k tvojim sľubom, ktoré tu zazneli a neboli materializované. Jeden je ten spomínaný eLab, ktorý stále akože o ňom len počujem, ale nikto ho nevidel. A druhá téma na samostatnú debatu, nejdem ju teraz otvárať, je téma prevencie, ktorú, bohužiaľ, pán minister berie ako manažérske bingo, čiže hovorí o prevencii a hovorí o prevencii a iba hovorí o prevencii a výsledkom je, že sú ľudia zneistení, zrušili sa sonografické vyšetrenia prsníkov, čo nenamietam z medicínskeho hľadiska, ale nijakým spôsobom sa to nevysvetlilo terénu. Nefunguje dobre mamografický skríning, lebo nemáme centrá, kam by tie ženy chodili a tak ďalej a tak ďalej. To sú ďalšie nesplnené úlohy a mrzí ma to. No, každopádne vráťme sa k téme. Elektronický recept treba, treba vrátiť naspäť do života, je to užitočná, konečne jedna dobrá a užitočná aplikácia v elektronickom zdravotníctve. [17:14] Peter Žiga Pán poslanec Dostál. [17:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dvořák, ja si myslím, že to babráctvo v digi... [17:29] Tomáš Szalay ... vráťme sa k téme, elektronický recept treba, treba vrátiť naspäť do života, je to užitočná, konečne jedna dobrá a užitočná aplikácia v elektronickom zdravotníctve. [17:29] Peter Žiga Pán poslanec Dostál. [17:29] Ondrej Dostál Pán poslanec Dvořák, ja si myslím, že to babráctvo v digitálnej oblasti treba vnímať v kontexte a potom by ste nemuseli byť až taký príkry. Pán minister Šaško zastupuje vo vláde stranu HLAS, ktorej predseda je známy najmä alebo najmä, no, je známy všeličím, ale okrem iného a vo veľkej miere je známy tou kauzou, keď si štyri mesiace nepozrel sa do svojej elektronickej schránky a rozsudkom pre zmeškanie bol odsúdený na to, aby zaplatil desaťtisíce eur čurillovcom, ktorých prirovnáva k mafiánom, a teda dozvedel sa o tom, dozvedel sa o tom až po tom, ako to bolo medializované, ako bol ten rozsudok právoplatný a ako, ako sa, sa teda už, už teraz začala exekúcia. Takže v tomto kontexte treba vidieť aj to, že ak, ak členovia strany HLAS alebo nominanti strany HLAS vo vláde postupujú babrácky, špeciálne v oblasti digitalizácie, tak majú na to predpoklady a teda pán Šutaj Eštok prostredníctvom ministerstva vnútra pripomienkoval návrh novely Civilného sporového poriadku, s ktorým prišlo ministerstvo spravodlivosti, a teda žiadal zmeniť tú právnu úpravu, ktorá sa týka elektronického doručovania, navrhoval v návrhu zákona: „žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky,“ čiže on niečo zbabral a teraz navrhol upraviť Civilný sporový poriadok tak, že bude menšia vymožiteľnosť práva, menej efektívne súdnictvo a teda menej využívaná digitalizácia. Neprešlo to tam v tejto forme, ale prešlo to vo forme, ktorá to oslabí, a tiež je to podobný príbeh ako s eRecep... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:29] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [17:29] Jozef Pročko Asi päťkrát som počul od vás obidvoch povedať, že eRecept je užitočná vec, asi, alebo šesť. A vy ste sa, pán Dvořák, spýtali, že načo nám je, alebo načo je pán minister zdravotníctva. No on je užitočný. On je pre nich neskutočne užitočný, oni takého užitočného potrebujú. Oni potrebujú užitočných ľudí, ktorí urobia užitočné veci. A to tu máme stále, to je tu stále. Niektorí ministri, ktorí sú viac sofistikovanejší ako Šaško, lebo Šaško je taký užitočný. Nebudem ho ako dehonestovať nejakým iným slovom, on je užitočný. Ale potom tu máme Tarabu, ktorý, ktorý má užitočných ľudí, Huliak, ten má úplne užitočných, Migaľ, vydierač, to, ten je tak užitočný. Takže oni sú užitoční a pre nich ďalšie slovíčko „užitočné“ je veľmi dobré, a to sú užitočné naše dane. Čiže ich nezaujíma eRecept, ich nezaujíma, aby to bolo rýchle, ich nezaujíma, aby to bolo dobré, ich zaujíma 20 miliónov za tú tehotenskú knižku. Ich to zaujíma. Dobrý a užitočný kšeft je pre nich dobrý. A dobrý a užitočný minister, to je pecka. [17:29] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Dvořák. [17:29] Oskar Dvořák Ďakujem, kolegovia, za komentári, za komentáre. Pán Dostál, mne to vlastne teraz docvaklo, že oni to majú vlastne v DNA svojej strany. A oni by sa, oni to majú vlastne programový pilier. A ja by som to nazval, to neni HLAS – sociálna demokracia, to už je systémová vec, to už je HLAS – digitálna negramotnosť, oni to naozaj majú nejaký programový pilier už, pretože to sledujem naozaj naprieč rezortom. Zároveň páči sa mi ten uhol, čo si, kolega Szalay, do toho vniesol, lebo predstavme si to, že my sme z plánu obnovy financovali napríklad vznik ambulancií. Z tých, máme tu veľký nedostatok všeobecných ambulancií alebo pediatrických ambulancií, z plánu obnovy sme na ne dali 10 miliónov eur, tie dotácie už sú vyčerpané a vzniklo nám za ne 155 nových ambulancií. My by sme potrebovali viac takýchto dotácií aj z plánu obnovy, ak nie z plánu obnovy, tak, tak z iných prostriedkov. A tuto minister Šaško ide svojou babráckosťou, tým, že nestíha termíny, nám kvôli nemu prepadne 20 miliónov eur. To si zoberte, tých 20 miliónov eur sa mohlo použiť na ďalšie dotácie z plánu obnovy, z ktorých sme mohli mať ďalších 310 ambulancií. Toto sú reálne peniaze a reálne dôsledky babráctva ministra Šaška. Ďakujem veľmi pekne. [17:29] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete? Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Kolíkovej, Dostála, Bajo Holečkovej, Marcinkovej a Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301 (rečník si odkašľal), pardon, Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1160, rozhodnutie o pridelení výborom je 1219. Pani poslankyňa Kolíková? [17:29] Mária Kolíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani posla... vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k návrhu zákona, ktorý my nazývame ako lex mafia preto, lebo si myslíme, že je potrebné v niektorých prípadoch vrátiť sa späť k inštitútom, ktoré sa ukázali ako účinné pre boj so zločinnosťou, s rozkladaním mafie, s bojom proti korupcii. A potom sú inštitúty, ktoré sa javia s ohľadom na všetko, čomu čelíme momentálne v našej spoločnosti, ako dôležité, aby sme ich zaviedli a sú podobné v iných krajinách, a to, že ak sa dá povedať, že niečo je spoločné pre celý návrh zákona, sú to v zásade jednoduché právne postupy, pre ktoré nie je potrebná nejaká osobitná lehota na to, aby boli zavedené do účinnosti vzhľadom na to, že už niektoré naozaj v našom štáte boli a ukázali sa ako účinné a vieme sa k nim veľmi rýchlo vrátiť. A potom sú tu niektoré opatrenia, ktoré je dôležité, aby sme to pravidlo mali a uplatňovali a v zásade k nemu nie sú potrebné žiadne ďalšie operatívne kroky, ale aj samo osebe to opatrenie môže slúžiť k tomu, že sa posilnia v niečom niektoré hodnoty, ktoré považujeme za dôležité pri výkone verejných funkcií, aby boli v súlade s verejným záujmom a v niektorých prípadoch, aby posilnili vlastne tie inštitúcie, ktoré sú dôležité pre postihovanie zločinnosti. Takže ja si dovolím v úvodnom slove ako predkladateľ povedať zopár dôležitých principiálnych vecí a potom by som sa prihlásila so slovom ako prvý, prvý rečník, aby na mňa prípadne mohli páni poslanci alebo dámy poslankyne reagovať, ak budú chcieť. Takže v rámci úvodného slova by som, by som uviedla také základné veci, na ktorých stojí táto právna úprava. A kľúčovo chceme sa vrátiť, vrátiť k tomu, čo tu bolo pred tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktoré nám zo dňa na deň zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, čo znamenalo v konečnom dôsledku, že kauzy, ktoré mali títo prokurátori, boli rozhodené na krajské prokuratúry. Ja si pamätám na ten pamätný deň, kedy vlastne bola účinná nová právna úprava, nedávala v zásade žiadny priestor na to, aby sa rušenie tejto inštitúcie a osobitne postúpenie jednotlivých prípadov, ktoré sa mali presunúť na krajské prokuratúry, nebol na to vlastne žiadny časový úsek, kedy do noci tu pracovali štátni úradníci, úradníčky, aby si splnili svoje povinnosti a dodržali zákon. Bolo to nepochopiteľné, že vlastne kauzy, ktoré sa týkajú postihu korupcie, rozkladania zločinnosti na najvyššej úrovni, to, čo spadá Úradu špeciálnej prokuratúry, tak vlastne tieto veci boli príslušným prokurátorom odobrané a posúvali sa na krajské prokuratúry, kde vlastne ľudia, prokurátori, sa takýmto veciam nevenovali, lebo nemali takú právomoc. A to, čo ukazuje vlastne až dodnes aj sledovanie týchto vecí a nakoniec aj správa generálneho prokurátora, je, že naozaj ten experiment trestnej politiky sa nevydaril. Korupcia na najvyšších miestach sa vlastne nestíha, neznamená to, že nie je, to nie sú naše slová, my sme na to poukazovali, že toto bude toho výsledkom, ale takto to vyhodnocuje generálny prokurátor. A konkrétne vieme vlastne aj povedať, že naozaj to boli desiatky a stovky vecí, ktoré takýmto spôsobom, kde už bolo začaté trestné konanie, aj vznesené obvinenie, ale nebola podaná obžaloba, tak sa odoberali tým prokurátorom a vlastne sa vytvoril, priamo štát vytvoril prekážky, aby v týchto veciach sa dôsledne pokračovalo ďalej. Vieme, že sú tu špeciálni prokurátori, ktorí vstupovali do systému počas niekoľkých dekád, teda osobitne za viacero rokov, kedy bol pri moci vlastne súčasný premiér. Určite sa nedá povedať teda, že by to boli špeciálni prokurátori, ktorých si tu dosadila nejaká vláda, s ktorou spája táto vládna koalícia príbeh o manipulácii trestných konaní. Nebudem to teraz sa k tomu viac vyjadrovať, lebo to by som mala naozaj veľmi dlhý úvod, ale myslím si, že to, čo treba povedať, je, že je veľmi falošné tvrdiť, že Úrad špeciálnej prokuratúry ako taký bol založený systematicky na to, aby tu porušoval niekoho práva. A treba naozaj myslieť na to, že vlastne Robert Fico bol pri tom, kedy zachraňoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry a vlastne za jeho pôsobenie ako premiéra sa celý tento, tento úrad kreoval a vlastne sa naplnil. Takže určite sa nedá povedať, že by to boli špeciálni prokurátori, ktorí tu boli dosadzovaní za nejakého jedného krátkeho obdobia bývalej vlády. Tomu jednoducho nie je tak. Fakty idú proti tomu. Naopak, boli to ľudia, ktorí sa dôsledne špecializovali vlastne na najzávažnejšiu trestnú činnosť, vrátane rozkladania organizovaných zločineckých skupín, vrátane, samozrejme, korupcie, aj daňových trestných činov, a ktoré osobitne mali byť, tieto daňové podvody, kde mal byť nejaký organizovaný zločinecký prvok. Takže o to skôr vlastne práve v týchto oblastiach aj zo správy generálneho prokurátora vyplýva, aj zo šéfky európskej prokuratúry, že je problém. Tak ak chceme s touto zločinnosťou niečo spraviť, musíme mať k tomu účinné útvary a tu ukázal ten Úrad špeciálnej prokuratúry, že prináša výsledky a určite personálne nebol obsadený bývalou vládou. Proste boli to ľudia, ktorí priebežne vstupovali na tento úrad a kreovali ho a prinášali výsledky. Takže treba sa k tomu vrátiť, ten model fungoval, bol osvedčený veľmi ľahkým spôsobom, tí ľudia existujú, treba im dať možnosť, aby sa vrátili späť, aby pokračovali vo svojej práci a očisťovali túto spoločnosť od korupcie a organizovaného zločinu. Rovnako ako kľúčový inštitút je, samozrejme, a to vlastne povedal aj generálny prokurátor, keď polícia neobjasňuje trestné činy, nemá aké obžaloby prokuratúra dávať na súdy. Takže kľúčové je mať na začiatku ten útvar, ktorý je na toto pripravený a spôsobilý, takže áno, chceme sa vrátiť k osobitnému útvaru na polícii, už akokoľvek ho nazveme. My sa vraciame k pôvodnému názvu Naky, Národnej kriminálnej agentúry, a áno, považujeme za účelné aj priamo upraviť v zákone, že je takýto útvar, a vlastne je, a bol by dvojičkou, tak ako to bolo predtým, ako to bolo pri špeciálnej prokuratúre. Jednoducho potrebujeme mať špecializované útvary, ak chceme, aby špecifická zločinnosť bola postihovaná, bez takýchto útvarov sa to nedá. A asi nie je v poriadku, keď policajti týchto útvarov dnes pracujú na obvodných oddeleniach alebo robia telocvikárov a naozaj prinášali pre spoločnosť výsledky. A rovnako sa nedá povedať, že by to boli policajti, ktorí by prišli ako policajti do svojej služby alebo aj do týchto agentúr za bývalej vlády, nie je tomu tak. Naozaj treba absolútne odmietnuť ten naratív, že tu pôsobili nejakí vyšetrovatelia... [17:44] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave prišli ako policajti do svojej služby alebo aj do týchto agentúr za bývalej vlády. Nie je tomu tak. Naozaj treba, treba absolútne odmietnuť ten naratív, že tu pôsobili nejakí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorých si tu dosadila bývalá vláda, lebo keby tomu tak bolo, tak potom tu máme Ficových vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. Veď tu Robert Fico tu vládol nejakých pätnásť rokov za posledných dvadsať rokov. Takže tomuto tak určite nie je. Asi problém bol niekde inde. A ak chceme úprimne, aby sme postihovali korupciu a organizovaný zločin osobitne s daňovými podvodmi, potrebujeme tu takéto útvary. Takže potrebujeme to takisto ako na prokuratúre, tak ako, tak aj na polícii, a nie, nevieme sa uspokojiť s akurát s tým aktuálnym nastavením Generálnej prokuratúry, je to také operatívne riešenie určitej špecializácie na krajských prokuratúrach, aby tam teda bola takáto nejaká špecializácia, lebo ten jeden Úrad špeciálnej prokuratúry mal to obrovské pozitívum, že neumožnil regionálne väzby a to bolo veľmi dôležité, že to si nikto nemohol vytvoriť z Nitry väzby na nitriansku krajskú prokuratúru, v Prešove na krajskú prokuratúru, proste bol to Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku a toto bolo veľmi dôležité. Je to dôležité pre postihovanie takejto, práve takejto trestnej činnosti. To bol naozaj neodškriepiteľný, obrovský bonus toho, že bol Úrad špeciálnej prokuratúry a preto to rozptýlenie na tie jednotlivé krajské prokuratúry to nemôže nijakým spôsobom nahradiť, lebo potom, samozrejme, to, že tí prokurátori sú na jednom mieste, tak oni sami môžu vytvárať nejakú špecializáciu v rámci takejto zločinnosti. A keď sú takto rozptýlení po tých krajských prokuratúrach, tak sa to, samozrejme, nedá. Takže to sú také pomerne jednoduché opatrenia. Popritom považujeme za dôležité v rámci trestného procesu sa vrátiť k právnej úprave ohľadom spolupracujúcich obvinených, ktorá tu bola pred poslednou novelou Trestného poriadku, lebo, a môžeme sa legitímne o nej baviť, že môže vyzerať inak. A ja k nej aj poviem, že ja mám naozaj, považujem za absolútne legitímne sa rozprávať o tom, že dá sa inštitút spolupracujúcich obvinených aj s ohľadom na celý proces, ktorý súvisí s týmto inštitútom a s jeho uplatnením, dá sa k nemu zaviesť mnoho pravidiel, aby nebola obava, že by bol nejakým spôsobom zneužívaný, ale musí to byť naozaj po dôslednej debate s tými, ktorých sa to týka, nech sú tam kľudne aj advokáti, ale mali by tam byť vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Dá sa baviť kľudne o lehotách, dokedy je potrebné, aby táto osoba povedala dôležité skutočnosti, ktoré sa majú zobrať do úvahy. To kľudne všetko toto môže byť, ale nemôže sa to robiť spôsobom, že tu sa niečo zrazu objaví v parlamente, my to tu rýchlo schvaľujeme a nie je k tomu žiadna debata a popiera sa hlavný zmysel vlastne tohto inštitútu. A na úvod si dovolím povedať a hneď odmietnuť ako úvahu skutočne o tom, že spolupracujúci obvinení sú čestní ľudia a preto ak raz zaklamú, tak nemôžu byť nikdy vlastne využití ako spolupracujúci obvinení, lebo potom asi by sme nemali mafie a organizované zločinecké skupiny, lebo určite pre ne nepracujú čestní ľudia. Čestný človek by predsa nikdy pre takéto zločinecké skupiny nepracoval. Takže a ja musím opätovne spomenúť aj prípad vraždy Jána Kuciaka, kde práve spolupracujúci obvinený pán Andruskó bol dôležitou osobou v rámci trestného konania, ktorá prispela k tomu, že sme sa dozvedeli o jednej časti, by som povedala, z jeho výpovede, ako mala prebehnúť vlastne celá táto zločinnosť voči, voči Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martiny Kušnírovej a vôbec vlastne nám objasnil aj to, ako on vnímal objednávateľov, sprostredkovateľov a ak vyhodíme jeho výpoveď z tohto konania, tak to môže byť vážny problém. Tak to môže byť vážny problém. A to je rovnako osoba, ktorá pôsobí aj v iných trestných konaniach, kde nemusí úplne pravdivo popisovať všetky skutočnosti napríklad ohľadom svojej daňovej trestnej činnosti, z ktorej môže byť podozrivá. To znamená, že naozaj ja upozorňujem aj osobitne vládnych poslancov, ktorých tu vidím, že nezahrávajme si s týmto inštitútom. Naozaj môže sa potom stať, že budeme počuť vládnych poslancov, že budú rozprávať, že to sme nevedeli, že sme toto schválili. Nezahrávajme sa s tým, naozaj robme zmeny v trestnom procese aj v Trestnom zákone tak, že to bude prebiehať po riadnej diskusii, že to sem príde a budeme všetci vedieť, že sa všetci mali možnosť k tomu vyjadriť, môžeme si pozrieť pripomienky z legislatívneho procesu, o tom tu diskutovať, vyvažovať, legitímne tí, čo sú pri moci, si vyberú to riešenie, ktoré chcú, ale nech aspoň vládni poslanci vedia, že sú tu skutočne nejaké riziká a kto sa k nim hlási. Takže aj pre vládnych poslancov, ktorí by tu mali čokoľvek v budúcnosti schvaľovať v rámci trestnej politiky, tak dovolím si im to dať ako moju naozaj dobrú radu a odporúčanie, že robiť tu rozhodnutia ako poslanci bez toho, aby počuli slovenských vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, nakoniec aj toho generálneho prokurátora, aby povedal, ako to vidí v dostatočnom čase vopred a potom k tomu počuť nejakú argumentáciu zo strany ministra spravodlivosti a sami vyhodnotili, že či je to uveriteľné, alebo nie, tak to považujem naozaj za veľké riziko, že môžu schváliť niečo, ak toto nebudú mať, z čoho môžu byť potom v budúcnosti naozaj veľmi smutní. Lebo ja sa domnievam, že proste niektoré veci, ktoré sa tu schválili, keby vládni poslanci vedeli, čo skutočne obnášajú, tak by ich proste nikdy neschválili. To si, to si naozaj úprimne myslím, že v niektorých hodnotách sa nemusíme až tak od seba vzďaľovať, ale že môžu byť, že môžu byť naozaj vládni poslanci, naozaj môžu byť úprimne zavedení. To si naozaj myslím, pretože keď počúvam, čo rozpráva podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a minister spravodlivosti nechodieva do tých debát, ale on je priamo zainteresovaný a nakoniec aj David Lindtner je priamo zainteresovaný ako trestne stíhaná osoba, tak naozaj nemožno čakať, že by tí ľudia akokoľvek popisovali objektívne skutočnosti, lebo sa ich priamo týkajú. Je to tak. Proste je to normálny ľudský príbeh, že keď človek je v niečom zainteresovaný, povie to, čo sa mu javí, že je v jeho prospech a nepovie to ostatné. A môže to byť na úkor nás všetkých, celej spoločnosti. Takže naozaj vráťme sa k spolupracujúcemu obvinenému, tak ako bol navrhnutý, a ktorý tu niekoľko desiatok rokov pôsobil, a teda prinajmenšom naozaj dlhé, niekoľkoročné obdobie a ak ho chceme zmeniť, tak sa o tom rozprávajme, je o tom legitímna debata, ja to pripúšťam, je o tom absolútne legitímna debata, ale nerobme to tak, že to sem niekto donesie pod pazuchou a neschvaľujme to takto. Je to, je to nebezpečné, je to naozaj veľmi-veľmi riskantné a ja si myslím, že vlastne ten, ten, ten odkaz v tomto momente asi je vidno aj v rozhodnutí Ústavného súdu, že poslednú zmenu ohľadom spolupracujúceho obvineného zastavil a rovnako to, že súd, špecializovaný trestný súd sa vo viacerých kauzách obrátil na Ústavný súd a pozastavil svoje konania, že je to kľúčový problém tá nová právna úprava. Takže len, len si dovolím aj takýto odkaz k vládnym poslancom, aby boli veľmi obozretní, keď sem niekto ešte z vládnej koalície príde a bez akejkoľvek diskusie sem čokoľvek donesie v rámci trestnej politiky. Drobné krádeže, všetci videli, správa generálneho prokurátora je naozaj veľkou, ja si myslím, že veľkým odkazom, že tento experiment už nerobme, naozaj sa nevydaril. To, čo navrhujeme bez toho, aby som teraz komentovala prepustenie Dušana Kováčika na slobodu rozhodnutím ministra spravodlivosti, tak domnievam sa, že je namieste takéto oprávnenie dať súdu, tak ako je to v Českej republike. A nemusíme tu potom sa o tom baviť, nemusíme zvolávať protesty, jednoducho ak je človek právoplatne odsúdený, aby sme ho prepúšťali na slobodu rozhodnutím ministra bez toho, aby o tom rozhodol súd, ak sa nejedná o zlé spočítanie trestov, ale o skutočné spochybňovanie podstaty viny, tak toto naozaj by nemalo byť v rukách výkonnej moci a mal by o tom rozhodnúť súd. Tak je to aj v Českej republike. Ja si myslím, že takto, týmto smerom treba ísť, a uvidíme, ako dopadne Dušan Kováčik, zatiaľ jeho, kľúčovo jeho vina spochybnená nebola a môžeme sa baviť možno o spochybnení procesu, ale je to osoba, ktorá nakoniec bola niekoľkokrát odsúdená aj za iný skutok, už bola aj za iný skutok, takže ja si myslím, že táto vec jednoducho má byť iba v rukách súdu a, hovorím, ako príklad nám môže tu slúžiť Česká republika. Potom máme právnu úpravu, ktorá súvisí s postavením generálneho prokurátora. Ja poviem síce k tomu možno konkrétne trošku viac v mojom slove, na ktoré budete môcť reagovať, ale predtým si dovolím tak širšie. Áno, ja si myslím, že model Generálnej prokuratúry a vôbec prokuratúry ako je nastavený, je zastaralý, je to sovietsky model, treba z neho upustiť, treba ísť smerom štátneho zastupiteľstva ako v Českej republike, treba dať jasné aj vyvodenie zodpovednosti voči šéfovi takéhoto zastupiteľstva smerom k vláde, patrí to pod výkonnú moc, tam to podľa mňa patrí, ale to, čo by sme mali spraviť, je v zákone chrániť každého prokurátora, ktorý rozhoduje, aby bol nezávislý, nestranný, a v tejto súvislosti obmedziť dnes postavenie generálneho prokurátora a § 363 domnievam sa, že tak ako je využívaný, nebol pôvodne plánovaný, a myslím si, že sú rozhodnutia generálneho prokurátora, ktoré nie sú, ako by som to povedala, nie sú dostatočne transparentné, predvídateľné, že jednoducho od stola generálneho prokurátora je zložité posúdiť celý spis, ktorý má prokurátor na stole, ktorý rozhodne o nejakej postupnosti v rámci objasňovania trestného činu a už stíhania páchateľa a nie je namieste podľa mňa, aby tu generálny prokurátor veci vracal s tým, že niečo treba ešte došetriť, niekoho treba ešte dopočuť, za to nech si ponesie zodpovednosť každý prokurátor, ktorý má vec na stole. A v tomto smere podľa mňa treba obmedziť generálneho prokurátora. Potom máme tu aj trošku jednu širšiu právnu úpravu. Tá, by som povedala, že kľúčovo súvisí s takými princípmi, princípmi, by som povedala, že skúsenia pokusu o elimináciu korupcie ako odkazu, že skorumpovaných ľudí nechceme mať v politike. Ak je niekto odsúdený za korupciu, nemal by mať možnosť na druhý deň vstúpiť do politiky. Myslím si, že naozaj nie je v poriadku, ak niekto je odsúdený za korupciu, zaplatí peňažný trest, trest je zahladený a na ďalší deň oblepí Slovensko bilbordami s jeho návrhmi ohľadom toho, čo je dobré pre Slovenskú republiku. Si myslím, že takýto človek by si mal dať nejaké časové obdobie, aby vyhodnotil svoje hodnoty a čo chce prípadne ponúknuť spoločnosti, ale že by mal mať zamedzený prístup k verejným funkciám. Osobitne k tomu, aby bol volený, a určite by nemal byť členom vlády ani, ani vlastne s najvyšším, s najvyššou osobou ako štátnym tajomníkom, ktorá pôsobí pri jednotlivých ministroch. Toto si myslím, že je minimum, ktoré by sme mali mať v právnom poriadku, nie je to nič ojedinelé, malo by to byť súčasť nášho právneho poriadku ako odkaz, že pre skorumpovaných ľudí tu nie je priestor, aby sa uchádzali o pôsobenie v politike. Toľko si dovolím ako taký úvod ako predkladateľ a hlásim sa o slovo ako do rozpravy ako asi prvý rečník a poviem úplne konkrétne k jednotlivým častiam. Ďakujem. [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka bude spravodajca? Lebo mám napísaného pána Vanča. Tak nech sa páči. [17:44] Igor Dušenka Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a v gestorskom výbore do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje... ===== [17:59] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave ...aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a v gestorskom výbore do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo, po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že Návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce okrem pani navrhovateľky prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pani navrhovateľka, máte priestor. [17:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja už iba prebehnem teraz v konkrétnostiach trošku vlastne celý návrh, ak by sa niekto k tomu chcel prihlásiť a možno niečo ešte k tomu okomentovať alebo niečím prispieť do diskusie. S ohľadom na obsah návrhu, návrhu a respektíve cieľov, ktoré má samotný návrh, tak novelizujeme Trestný poriadok, do ktorých vkladáme osobitne tie, tie inštitút, tie inštitúty, ktoré súvisia s, so spolupracujúcim obvineným, potom obmedzujeme niektoré oprávnenia generálneho prokurátora. Ako som už povedala, tak priestor pre dovolanie, minister spravodlivosti, samozrejme, má ako predtým aj spolu generálnym prokurátorom, ale vlastne dávame priestor na to, aby bolo odložený a bol prerušený výkon rozhodnutia iba na základe súdu. To znamená, cez súd by išiel takýto návrh, takže takáto možnosť tu bude, ale bude musieť o nej rozhodnúť súd. Myslíme aj na naliehavé prípady, je tu k tomu krátka lehota 10 dní, takže máme vyriešenú aj túto situáciu. Ako som už povedala v Trestnom poriadku sa vraciame späť k právnej úprave, ktorá tu bola ohľadom spolupracujúcich obvinených spred poslednej novely Trestného poriadku. Generálnemu prokurátorovi v zásade obmedzujeme jeho oprávnenie v § 363 spôsobom, že nechávame mu priestor, ktorým môže vrátiť, keď to tak poviem v jednoduchosti, vrátiť vec do trestného konania, to znamená, zruší právoplatné rozhodnutie prokurátorov alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení, o prerušení trestného stíhania. Ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal bol porušený zákon. To znamená, že v zásade mu dávame priestor, aby veci otváral a nie ich zatváral. To si, sa domnievam, že je priestor, ktorý je tu dostatočný, nakoniec, súd je ten, ktorý vie vrátiť aj samotnú obžalobu, takže naozaj, je tu priestor v rámci toho celého trestného konania na to, aby v tých prípadoch, kedy tá obžaloba nie je dostatočne pripravená, aby sa s tým vysporiadal súd a nakoniec, ak by sa toto malo opakovať nejakého prokurátora, tak dá sa baviť aj o tom, že sa jedná potom o nejaké hrubé neplnenie si odborných povinností, odborného výkonu svojho prokurátorského povolania, poslania a dá sa tu vyvodiť prípadne aj disciplinárna zodpovednosť. Takže domnievam sa, že sú tu iné nástroje na to, ako to nechávať na generálnom prokurátorovi a bude to transparentnejšie a aj toto by mohlo byť cestou k tomu, aby sa trestné konanie vlastne mohlo zrýchliť. Potom, meníme aj zákon aj prokuratúre tým, že tu vkladáme ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry s právomocou, ktorú mal tak ako predtým Úrad špeciálnej prokuratúry. V zásade sú to veci, ktoré spadajú do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nejde o veci, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Vkladáme do zákona prokuratúry aj to, že navrhujeme, aby sa náhodným výberom prideľoval prokurátor. Bolo by dobré, aby tomu, aby to bolo v súčinnosti alebo tomu predchádzala aj určitá reforma na prokuratúre, aby tu bol väčší priestor pre špecializáciu prokurátorov, o to viac by dávala zmysel takýto náhodný výber, ale už aj zavedenie tohto inštitútu možno by práve viedlo prokuratúru na lepšie usporiadanie a efektívnejší výkon práce prokurátorov. Ďalej je to, čo považujem za dôležité možno ešte osobitne spomenúť v konkrétnostiach, je potom, samozrejme, právna úprava, ktorá je v zákone o Policajnom zbore, čo je dá sa povedať istým spôsobom novinka, pretože priamo navrhujeme do zákona o Policajnom zbore vložiť ustanovenie o tom, že Osobitný útvar Policajného zboru je Národná kriminálna agentúra a vlastne ju kopírujeme podobne ako pri Úrade špeciálnej prokuratúry tým, že jej by spadalo vlastne všetko čo je v pôsobnosti Špecializované trestného súdu. Následne novelizujeme v čl. 4 aj zákon o podmienkach výkonu volebného práva, to sú tie vlastne nové podmienky, ktoré dávame pre, pre výkon volebného práva, kde by sa vlastne doplnilo aj, aj odsúdenie nie len za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale práve, lebo taká podmienka vlastne už teraz je, teda prekážka pre výkon volebného práva, ale vlastne my by sme doplnili novú prekážku, a to je, právoplatné odsúdenie za trestné činy, ktoré dnes spadajú vlastne pod trestné činy korupcie do ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, a to po dobu šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia, čo znamená, ak by bol niekto odsúdený za takéto trestné činy korupcie, tak do šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia nemôže byť volený a rovnako takáto istá prekážky by podľa nás mala platiť aj pre člena vlády a štátneho tajomníka, že takáto osoba by nemala byť vymenovaná, u ktorej je takáto prekážka. To znamená, jednak, že bola odsúdená za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale ak aj bolo zahladené, tak pri trestnom čine korupcie aspoň šesť rokov od takéhoto zahladenia by sa o takéto funkcie nemala uchádzať. Ak sa teda uchádza, tak jej to zákonom zamedzíme. To si dovolím v stručnosti, v krátkosti povedať k samotnému návrhu. Ak by bol priestor na diskusiu, budem veľmi rada, ale myslím si, že to, čo je podstatné z toho návrhu vnímať, tak som uviedla. Naozaj si myslím, že sú to opatrenia, ktoré sú pomerne jednoduché a preto sme vlastne aj navrhli účinnosť od 1. apríla 2026. Jedná sa v zásade o vôľu, o vôli štátu vládnej väčšiny, či chce účinne bojovať s korupciou, s organizovanou zločinnosťou osobitne aj pri daňových podvodoch, alebo nechce. Toto sú veľmi jednoduché, ľahké opatrenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo zaviesť. Ľudí zjavne v systéme na to máme, takže stačí len tomu vytvoriť podmienky. My na to pripravení sme, máme na to ľahké riešenia, ak bude vôľa, tak možno dôjde aj k podpore. Ďakujem pekne. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka ako spravodajca, chce vystúpiť v rozprave. [17:59] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, táto súčasná štvrtá Ficova vláda vládne spôsobom pokus, omyl. Bohužiaľ, množstvo tých omylov, ktoré si vláda tvrdošijne odmietať priznať a opraviť je, je obrovské množstvo, a nasledujúca vláda, naozaj bude musieť enormné množstvo času venovať oprave ich nepodarkov. Či už je to oprava nepodarkov v oblasti kultúry alebo životného prostredia, zdravotníctva, v zásade v akejkoľvek oblasti života, ale najviac vypuklé je to v oblasti spravodlivosti. Práve novela Trestných kódexov, novela, ktorá bola ako jeden z prvých zákonov tejto vlády schválená, je takým symbolom toho akým spôsobom tu vládna moc zneužíva svoje postavenie. A ja chcem veľmi oceniť tento návrh zákona a myslím, že hovorím za všetky opozičné strany, že toto je v zásade takou alfou a omegou volebného programu každej z našich strán, a je naozaj ku cti strany Sloboda a Solidarita, že takýto návrh pripravila, aj keď, samozrejme, nerieši úplne všetky aspekty, ktoré bude potrebné opraviť. Vlastne aj pani Kolíková, správne upozornila, že tuto sa ešte neriešia dajme tomu výška škôd a podobne, ale riešia sa tu veľmi podstatné veci. Z môjho pohľadu je to tá najpotrebnejšia asi aj teda znovu zriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKY. Na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry upozornila aj generálna prokurátorka Európskej únie, pani Kövesi, ktorá aj práve zrušenie tohto úradu pripisuje na vrub, že na Slovensku sa v obrovskej miere rozmohli podvody, že sme centrom veľkých podvodov v Európskej únii a že tretina podvodov daňami má nejakú súvislosť so Slovenskou republikou. Ten význam obnovy inštitútu spolupracujúceho obvineného nadobúda ešte, keby väčší zmysel po decembrovom prílepku, ktorým, ktorým, ako pani navrhovateľka spomenula, v zásade vygumováva kajúcnikov, ktorí v akomkoľvek inom konaní niečo zamlčali alebo v niečom polícii nepovedali pravdu. Ak by som to vysvetlil na prípade nejakom jednoduchom, napríklad, v škole. Ak nejaký žiak opisuje počas písomky, tak podľa tejto logiky by takýto žiak na konci roka nemal byť hodnotený, pretože na písomke podvádzal, a teda nemal by byť hodnotený. Podľa takejto logiky, napríklad, Peter Pellegrini by nikdy nemohol kandidovať za prezidenta, pretože jeho predvolebné sľuby bolo o tom, boli o tom, že znížiť ceny potravín alebo znížiť ceny energií. Samozrejme, že klamal, tým pádom, by Peter Pellegrini ani nemal možnosť kandidovať, respektíve, ak by kandidoval, tak jeho hlasy by mali fakticky prepadnúť, lebo takto je postavená logika prílepku o kajúcnikoch z decembra minulého roku. Čiže prinavrátiť inštitút spolupracujúceho obvineného do predošlej podoby je, je alfou a omegou. Ako som vravel, návrh Úradu špeciálnej prokuratúry, ukotvenie NAKA, tá, tá úspešnosť alebo výsledkov obžalôb, ktoré podávali prokurátori Špeciálnej prokuratúry bolo vyše 95 %. To bol jeden vynikajúci funkčný úrad, ktorý za sebou mal naozaj výsledky. To isté NAKA, množstvo mafiánskych skupín ešte z 90-tych rokov bolo rozložených a jej členovia sedia vo väzení práve vďaka práci NAKA a prokurátorom zo Špeciálnej prokuratúry. Ja osobne veľmi oceňujem aj, aj takú tú inováciu, ktorú tento návrh prináša, a to je nemožnosť kandidovať tých osôb, ktorým boli zahladené tresty za korupciu, respektíve, že sa tam dáva lehota šiestich rokov. A naozaj, v minulosti, v minulosti by to mohlo byť v zásade prehliadnuteľné, pretože korupčníci v zásade išli do väzenia. Lenže po novele Trestných kódexov sú sudcovia fakticky zákonom nútení ukladať tresty, ktoré sú pre páchateľov, nechcem povedať, že prijateľnejšie ale menej invazívne. Čiže ak sudca uzná, že uloženie pokuty alebo teda peňažného trestu, aby som bol správny, je dostačujúcim trestom, tak naozaj ten, ten človek po uhradení pokuty a zahladení, môže v rozmedzí niekoľkých mesiacov kandidovať. Ten človek ani nezíde verejnosti z očí. Keby bol vo väzení, tak, samozrejme, tí, tí ľudia vidia, že nebol na očiach, ale po zaplatení pokuty môcť, môcť kandidovať, je to neprijateľné a obzvlášť z toho dôvodu, že kto pácha korupciu? No ľudia, ktorí rozhodujú o verejných financiách, a to sú ľudia, ktorí sú volení vo voľbách. Veľmi by som ešte možno teda doplnil ten návrh, že aby sa to nestiahlo len na členov vlády alebo štátnych tajomníkov, lebo... ===== [18:14] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave ... ľudia, ktorí rozhodujú o verejných financiách a to sú ľudia, ktorí sú volení vo voľbách. Veľmi by som ešte možno teda doplnil ten návrh, že aby sa to nevzťahovalo len na členov vlády alebo štátnych tajomníkov, lebo to sú spravidla ľudia, ktorí bez tak na tej kandidátke sú až na pár výnimiek, ale možno by som to rozšíril aj do zákona o štátnej službe, aby na čele rôznych úradov s celoslovenskou pôsobnosťou nemohli byť ľudia s takouto kriminálnou minulosťou, ktorí boli korupčníci. Pani Lisová šéfka úradu pre podporu nájomného bývania. Realitná podvodníčka. Zahľadený trest a dnes šéfuje úradu s realitami v úvodzovkách. Takže toto je veľmi dobrá poznámka a naozaj si to ešte možno zaslúži aj rozšírenie na, na viac oblastí. No a tým som asi aj, aj vyčerpal obsah tohto návrhu. Naozaj je to veľmi správny návrh, pod ktorý sa fakticky od novely trestných kódexov podpisuje celá opozícia, ktorá takisto deklaruje tieto veci. Naozaj nie je to preklopenie celých trestných kódexov do pôvodného stavu, ale rieši tie najvypuklejšie problémy, takže ja sa prihováram za podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Jedna faktická. Pani poslankyňa Kolíková. [18:14] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dušenka a je to veľmi zaujímavá pripomienka aj rozšíriť vlastne túto podmienku medzi, medzi predstaviteľov, štatutárov vlastnej štátnej inštitúcii s celoslovenskou pôsobnosťou. Ďakujem veľmi pekne. Áno sa nám tu nejak rozmohol taký nejaký nešvár, že osoby s korupčnou minulosťou ako keby mali osobitnú spôsobilosť zastávať vyššie funkcie a už odsúdené či už právoplatne alebo neprávoplatne aj to sa nám rozmohlo. Takže zjavne treba k tomu niečo povedať v zákone, ale áno s ohľadom na súčasný stav je na úvahu aj to, či je v poriadku, aby aj riaditelia bánk už odsúdení za korupciu, mohli byť ďalej štatutármi týchto inštitúcií. To tiež je pre mňa, musím povedať, že skutočnosť, ktorej čelím a teda ma nikdy nenapadlo, že by som tomuto mohla, že by som to mohla sledovať v priamom prenose na Slovensku. Veď prezumpcia neviny je jedna vec, ale mať odsúdenie za korupciu už nielen trestný rozkaz, ale už v prvostupňovom riadnom konaní Petra Kažimíra ako guvernéra Národnej banky Slovenska to nie je v poriadku a treba spomenúť aj Radka Kuruca, ktorý pôsobí ako štatutár ďalšej štátnej banky, tak to tiež je veľmi zarážajúce, že toto takto nechá vládna koalícia, ale je možné, že je to nejaký nový trend, keď nakoniec aj parlament nám riadi podpredseda parlamentu obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. Opakujeme to, je to pravda a opakujeme to tu preto z radov opozície, že to nevieme prijať, že to nie je v poriadku. Prezumpcia neviny je jedna vec, ale tomuto by sme sa nemali prizerať. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, Igor, ty si povedal, že keby sme naozaj brali relevantne tento zákon, tak vlastne Peter Pellegrini by nemohol kandidovať, ale keby sme to naozaj brali relevantne, tak HLAS by nemohol mať straníkov, SMER by bol zero nula a nielenže v politike a vo verejných funkciách máme ľudí s korupčnou minulosťou, ale teraz si zakladajú strany chlapci, ktorí sú korupčne naozaj odsúdení a Ficovi to veľmi vyhovuje, Fico potrebuje takýchto chlapcov, ktorí trieskajú o tom, že na Slovensku sa musí zmeniť tento systém, že naozaj musíme zmeniť, lebo to čo sa tu deje, je strašné to právo a to rozprávajú chlapci, ktorí prijali prijali trest, lebo im dokázali korupciu. My žijeme naozaj v štáte, už to tu bolo spomínané, kde máme Kažimíra, ktorý, ktorý je, to je to jasne dokázané, že to je kšeftár a je kšeftár, je to odsúdený človek, všade na Slovensku máme vo funkciách, v každej jednej funkcii máme niekoho, kto má nejakú minulosť, ktorá je nekalá. Či to je už kultúra, či to je už životné prostredie, spravodlivosť, na každom, v každej jednej štátnej inštitúcii máme takýchto zločincov. No a čo chceme, keď na vrchole tej pyramídy sedí vrabec, ktorý zobe zrno ľuďom tuná na Slovensku, ktorý naozaj z tej štátnej pokladnice vyberá peniaze a rozdáva ich, korupčným spôsobom ich rozdáva svojim ľuďom. Naozaj Slovensko sme skorumpovaná krajina a čím skôr sa vráti NAKA a čím skôr sa vráti Špecializovaný súd tým lepšie. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Dušenka. [18:14] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a veľmi pekne ďakujem za doplnenie. Naozaj tým, tým najhlavnejším príkladom korupčníka na, na vysokom poste je práve guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír a veľmi správne aj Jožo Pročko si spomenul, aj pani Kolíková, akým spôsobom sa tu idú obmedzovať možno volebné pravidlá, ale to, že korupčníci si idú zakladať politické strany a majú ich založené, tak to je tolerované a pre túto vládnu koalíciu dokonca ešte dovolím si povedať aj vítané. To je naozaj obrovská hanba a je to neuveriteľné. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete? Čo sa stalo? Prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 384/2025 o evidencii tržieb (tlač 1162). Prerokovanie výborom 1222. Pán poslanec Dostál bude navrhovať za skupinu poslancov tento návrh zákona. Nech sa páči. [18:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Návrh novely zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s pánmi poslancami a pani poslankyňami Mariánom Viskupičom, Karolom Galekom, Máriou Kolíkovou, Martinou Bajo Holečkovou a Vladimírom Ledeckým. Obsahom návrhu zákona je vypustenie jednej podľa názoru nás predkladateľov zbytočnej administratívnej povinnosti z tohto zákona. Viac o obsahu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík bol určený gestorským výborom pre financie a rozpočet ako spravodajca. Nech sa páči. [18:14] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatuje, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási okrem navrhovateľa niekto iný do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál, máte priestor. [18:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia. Predávajúci je povinný na každom predajnom mieste umiestniť oznámenie o povinnostiach ustanovených týmto zákonom tak, aby bolo pre kupujúceho ľahko prístupné, čitateľné a vzor oznámenia a podrobnosti o umiestnení oznámenia na predajnom mieste určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na webovom sídle a toto je obsah, obsah návrhu, obsah novely alebo obsah ustanovenia, ktoré navrhujeme vypustiť zo zákona. V zákone priamo to nie je ustanovené, ale zákonom bola zavedená povinnosť, aby predávajúci mali na predajných miestach na viditeľnom mieste to ustanovenie o tom, že predávajúci je povinný vytlačiť bloček a je povinný odovzdať ho kupujúcemu alebo teda zákazníkovi. Je to, je to povinnosť, ktorá bola zavedená zákonom od 1. januára 2026 a bola zavedená vo vzťahu k všetkým predávajúcim a je to povinnosť, ktorá zbytočne administratívne zaťažuje predávajúcich a nemá žiadny praktický význam a neprispieva k zvýšeniu finančnej disciplíny a samotná povinnosť tu nikto nespochybňuje, že predávajúci je povinný vystaviť, vystaviť bloček, teda vytlačiť bloček a odovzdať ho kupujúcemu, ale skutočnosť, že to bude na vyditeľnom mieste prevádzky v prípade napríklad gastro zariadení, kde sa platí pri stoloch, to znamená, malo by to byť na každom stole, lebo sa neplatí iba pri pokladni, tak to zbytočne zaťažuje podnikateľov. My tvrdíme, že vypustenie tejto povinnosti nebude mať žiadny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Je stanovisko ministerstva financií, ktoré to nijako nerozporuje, nekomentuje. Rovnako tvrdíme, že bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, máme stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré to nerozporuje. Upozorním iba na jednu vec. Navrhuje sa vypustiť, navrhujeme zo zákona vypustiť aj to prechodné ustanovenie, ktoré je zaujímavé tým, že predávajúci majú túto povinnosť iba do konca tohto roka. Čiže, ak je to také dôležité, že všetci podnikatelia si museli vytlačiť tú tabuľku a umiestniť ju vo viditeľnom rozlíšení na predajných miestach, ak je to také dôležité pre finančnú disciplínu, no tak prečo je to prechodne iba na obdobie jedného roku, že za ten jeden rok sa to všetci naučia a potom to už budú dodržiavať. Je to administratívna záťaž, ktorá nemá žiadny pozitívny prínos pre štátny rozpočet, ale zaťažuje podnikateľské subjekty a preto navrhujeme vypustiť zo zákona túto povinnosť. Ďakujem za pozornosť. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Remišová je ako možné, že je prihlásená? Dve faktické poznámky. Pán poslanec Janckulík. [18:14] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán Dostál, určite je to dobrý návrh a KDH určite ho podporí, lebo viete, aký to má význam, že tá kartička, ktorá špatí doslova tú predajňu, lebo musíte to tam mať vylepené, to je len na to, aby kontroly mohli chodiť a šikanovať a dávať pokuty obchodníkom. Oni pozerajú, či najskôr vy dáte peniaze zákazníkovi do ruky, keď dáte najskôr peniaze a potom až bloček, tak automaticky pokuta. Hej, že to je ako úplne nonsens. Takže určite ja som za, aby tieto kartičky tam zmizli, lebo to špatí predajňu, niektorí obchodníci majú veľmi pekné predajne a musia tam mať ten zdrap papiera doslova vylepený a potom príde SOI-ka a doslova šikanujú týchto predajcov a predavačky, že či skôr dali peniaze alebo dali bloček. To je ako úplne choré. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. === [18:29] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou mať ten zdrap papiera doslova vylepený a potom príde SOI-ka a doslova šikanujú týchto predajcov a predavačky, že či skôr dali peniaze alebo dali bloček. To je ako úplne choré. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja budem rozprávať naozaj z praxe. Vlastníme gastrozariadenie, máme to tam vycapené v tom gastrozariadení, ale nie je to až taká administratívna záťaž, lebo viete, dať si to tam, naozaj trvalo nám to pár minút, kým sa to vytlačilo. Ale čo je dôležité, je, že to nie je záťaž administratívna, ale to je presne, čo povedal, čo sa tu už, čo tu už zaznelo, jednoducho potrebujú aj takýmto spôsobom oberať o peniaze gastrozariadenia. To, že zvýšili nám odvody, že nám zvýšili naozaj všetky, všetky veci, ktoré mohli, že zaťažili podnikateľov spôsobom, ktorý nemá obdobu, tak toto je taký ten krásny, krásna ukážka, že aj na tomto zarábajú. A teraz si predstavte, že to vôbec tam nemusí byť, pretože vy ten bloček musíte zo zákona dať. Keď ho nedáte, ten bloček, tak dostanete pokutu. Ako to prospelo tomu, že vlastne ten, ten človek si to tam musí vycapiť? No tak, že dostanete pokutu, keď to tam nemáte vycapené. A keď to nemáte vycapené na každom stole, keď nemáte pokladňu, tak dostanete za každý stôl pokutu, na ktorom to nemáte vycapené. Strašné. A ja vám poviem krásny príklad. K nám prišli takí dvaja a ja som sedel hore, ja som to tak videl, a prišli a naša čašníčka im dávala bloček a oni, že nie, my nechceme bloček, nie, my nechceme bloček, my nechceme bloček. Ona im dala bloček, naozaj, chvála pánubohu, my dávame bločky, povinne dávajú. Viete, kto to bol? To boli kontrolóri z finančnej správy, normálne on, a ja hovorím, vy ste, páni, vy ste ju navádzali! Áno. A čo? A čo? Neskutočné svinstvo robí Fico. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Dostál. [18:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie a teda aj pánovi Dušenkovi, ktorý chcel, ale prihlásil sa zle, ja som sa pred chvíľou prihlásil ako Mária Kolíková, tak toto, za to môžu technické zariadenia. A tak aj ja by som, teda ja som nevedel, že pán Fico chodí na kontroly do reštaurácie pána Pročka, to je pre mňa zaujímavá informácia, to je naozaj strašné, že sa takto správa. (Reakcia z pléna.) Ale (reakcia z pléna), povedal si, že strašné, čo robí Fico, no však. Ale, ale ja by som, ja by som tiež doplnil (reakcia z pléna), dobre, ja by som tiež povedal podobne ako kolegovia príhodu zo života, ktorú som zažil až po tom, ako sme ten návrh zákona predložili. V tržnici na Trnavskom mýte, kde občas si chodím dať rybu so šalátom, tak som počul rozhovor dvoch predavačiek, nie z toho bufetu, kam chodím, ale jedna, teda z dvoch takých obchodíkov, ktoré tam sú, a jedna sa sťažovala druhej, že inšpekcia ich nepoužíva doslova, ale doslova šikanuje, že ony tie bločky musia dávať do ruky tým zákazníkom, že nestačí, že dajú bloček na pult, to nie je v poriadku, ony ten bloček musia dať zákazníkom do ruky. Tak naozaj všetko má mať nejakú mieru, áno, tak majú byť bločky, majú byť bločky vydávané, ale aby boli oblepené prevádzky tabuľkami o tom, že čo je povinnosť, ale iba do konca roka, potom už nemusia byť a aby boli predávajúci a predavačky nútení nielen dať bloček na pult, kde si ho môže každý zákazník zobrať, ale doslova vnútiť mu ich do ruky, no tak to naozaj treba mať nejakú mieru. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vidím, že sa, kolegovia, zabávate, teraz je prihlásený pán Ledecký, hoci tu nie je (reakcia z pléna, smiech v sále). Chcem vám len, chcem vám len pripomenúť, že ja už tu nejaký piatok sedím a už za toto bola aj strata mandátu do... (Reakcie z pléna.) A dokonca tu bolo ešte aj také, že pán, myslím, že Škripek sa rozčuľoval, že hlasoval za nejaký zákon, ktorý, s ktorým nebol spokojný, a bol, len sa presadil na nejaké iné miesto a tam z neho hlasoval a sa tam neprihlásil. Takže dávajme na to pozor, aby sme tu nevytvárali nejaké zmätky. Pani poslankyňa Marcinková, máte procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. [18:29] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela všeobecným súhlasom uzniesť na tom, či by sme nemohli dnes rokovať o tridsať minút dlhšie, aby sme stihli body, ktoré sme nestihli, pretože sme hovorili o šaláte, rybacom a tak (povedané so smiechom). Skúste, kolegovia, prítomní, či by ste mali ochotu tridsať minút dlhšie potiahnuť. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Viete, pani poslankyňa, v prvom rade by ste sa mohli spýtať niekoho, kto vedie schôdzu, že či má priestor. No tak nedám ani hlasovať, pretože ja som proti (smiech v sále), takže (povedané so smiechom). Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete? Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1193 Z. z. o štátnych sviatkoch, tlač 1163. Rozhodnutie výborov: 1223. Pán poslanec Dostál bude zákon uvádzať. Nech sa páči. [18:29] Ondrej Dostál Návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Ondrej Dostál, Vladimíra Marcinková, Marián Viskupič, Karol Galek, Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková, Vladimír Ledecký a Branislav Gröhling. Cieľom predloženého návrhu zákona je opätovne ustanoviť štátny sviatok 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - ako deň pracovného pokoja. Viac o dôvodoch poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay je spravodajcom z gestorského výboru pre kultúru a médiá. Nech sa páči. Vy ste v kultúre? Fakt? (Reakcia z pléna.) Ja som myslel, že ste len v zdravotníctve. [18:29] Tomáš Szalay Vytiahol som si najkratšiu sirku, no nič. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ako sme už aj počuli, aj zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie, ako aj výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Okrem pána Dostála nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán navrhovateľ. [18:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, obsahom nášho návrhu zákona novelizovať zákon o štátnych sviatkoch, pamätných dňoch a dňoch pracovného pokoja je opätovne ustanoviť 17. november ako plnohodnotný štátny sviatok, teda ako štátny sviatok, počas ktorého sa nepracuje, ktorý je dňom pracovného pokoja, pretože vláda v rámci konsolidácie niektoré sviatky zmenila z plnohodnotných štátnych sviatkov na dni, keď sa pracuje. Teraz nebudem hovoriť o tom babráctve, ktoré sa týka 8. mája a 15. septembra, ktoré teda údajne bolo zámerom a pôvodne teda to nebolo zámerom, ale chybou, ale chcem hovoriť o 17. novembri, ktorý prestal byť dňom pracovného pokoja a nie iba nejako dočasne ako konsolidačné opatrenie na rok 2026, čo by sa možno so škrípajúcimi zubami dalo akceptovať, ale natrvalo. November ´89 odkazuje na jeden zo základných historických a hodnotových pilierov moderného demokratického zriadenia Slovenskej republiky na demokratickú revolúciu, pád totalitného komunistického režimu a ide o udalosť, bez ktorej by neexistoval súčasný ústavný demokratický poriadok Slovenskej republiky a tento sviatok spája antikomunistickú tradíciu a antifašistickú tradíciu, lebo 17. novembra pochodovali, 17. novembra ´89 pochodovali študenti pražských vysokých škôl pražskými ulicami práve preto, že si pripomínali 17. november 1939, keď boli zavreté české vysoké školy na základe protestov českých študentov a českej verejnosti proti nacistickej okupácii. Čiže je podľa nášho názoru dôležité vyslať signál, že Slovenská republika ako štát si váži 17. november, uvedomuje si jeho význam a napriek tomu, že, áno, každý štátny sviatok, každé voľno znamená zníženú tvorbu hrubého domáceho produktu, sloboda a demokracia nie sú samozrejmé a je potrebné si to pripomínať aj takýmto spôsobom. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je parlamentná tlač 961, návrh poslancov Bajo Holečkovej, Viskupiča k prijatiu uznesenia, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje k obmedzeniu nákladov na oslavy štátnych sviatkov. Pani poslankyňa Bajo Holečková bude predkladať tento návrh, nech sa páči. A koho máte spravodajcu? (Reakcia z pléna.) Okej. Nech sa páči. [18:29] Martina Bajo Holečková Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Spolu s kolegom Viskupičom predkladáme návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje k obmedzeniu nákladov na oslavy štátnych sviatkov. Vláda Slovenskej republiky deklarovala zámer konsolidovať verejné financie s cieľom znížiť deficit štátneho rozpočtu a stabilizovať verejný dlh. Občania kvôli vyšším daniam a nižším príspevkom pociťujú dôsledky úsporných opatrení vo svojom každodennom živote, napriek tomu vláda vynakladá naozaj milióny eur na pompézne a často zbytočne okázalé oslavy štátnych sviatkov. A viac si k tomuto návrhu dovolím povedať v rozprave. Ďakujem veľmi pekne. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík je spravodajcom z výboru pre financie a rozpočet. Nech sa páči. [18:29] Igor Janckulík Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1006 z 26. augusta 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet o návrhu poslancov nerokoval, nakoľko neboli prítomní predkladatelia a hlasovanie o návrhu predsedu výboru Jána Blcháča o prerokovaní tohto bodu bez prítomnosti navrhovateľov nezískalo potrebnú väčšinu hlasov členov výboru. Z celkového počtu 12 poslancov výboru pre financie a rozpočet bolo prítomných sedem poslancov. Za schválenie predneseného návrhu hlasoval jeden poslanec, šiesti poslanci hlasovali proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že žiadna písomná prihláška. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne okrem pani navrhovateľky. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. [18:29] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Aha, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi predložiť návrh uznesenia, v ktorom stanovujeme limit na výdavky na jeden štátny sviatok 100-tisíc euro. Chceme týmto vyslať jasný signál, že verejné prostriedky nemajú byť zneužívané. Iba v roku 2025 stáli štátne oslavy takmer 2,5 milióna eur. Ak by sme zaviedli tento limit, tak by sme dokázali ušetriť vyše dvoch miliónov, dámy a páni, v čase konsolidácie. No a musím povedať, že je veľmi absurdné, čo sa deje v tieto dni, keď tu predkladám tento náš návrhy, aby teda bol limit 100-tisíc na oslavy, ktoré organizuje vláda a ministri, tak ministerstvo, párty ministerstvo Kaliňákove vyhlásilo súťaž na catering, ktorý bude teda na tieto oslavy, a si predstavte, že je to na sumu viac ako 700-tisíc, len catering. Je ako veľmi dobré a naozaj nevídané, že pán minister Kaliňák to robí, robí cez súťaž, to je naozaj na neho netradičné, ale jednoducho si predstavte, že v čase konsolidácie objednávame alebo teda zadávame súťaž na 740-tisíc len na catering na oslavy. Som presvedčená o tom, že dôstojné oslavy vieme urobiť za oveľa nižšie peniaze. V čase, keď ľuďom hovoríme o tom, že majú konsolidovať, že majú šetriť a uťahovať si opasky, je naozaj pre mňa neprijateľné, aby sme takýmto spôsobom vyhadzovali verejné zdroje. Ďakujem veľmi pekne, skončila som. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. ===== [18:44] Martina Bajo Holečková V čase, keď ľuďom hovoríme o tom, že majú konsolidovať, že majú šetriť a uťahovať si opasky, je naozaj pre mňa neprijateľné, aby sme takýmto spôsobom vyhadzovali verejné zdroje. Ďakujem veľmi pekne, skončila som. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Ste neboli neprihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Výkrik v pléne: "Haló!..." ) Ďalším bodom programu ( reakcia z pléna) je návrh poslancov Kolíkovej, Krúpu, Dostála na prijatie uznesenia Národnej rady k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby vedenej Pavlom Gašparom. Návrh má parlamentnú tlač 1002. Pani poslankyňa Kolíková bude predkladať tento návrh. (K predsedajúcemu pristúpil s rozhnevanými verbálnymi útokmi poslanec Pročko.) Prerušujem rokovanie na päť minút. (Prestávka.) [18:44] Vladimíra Marcinková Ďakujem veľmi pekne. Je to veľmi stručné uznesenie, v ktorom vyzývame predsedu Národnej rady, aby tak, ako mu prikazuje § 116a zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku bezodkladne vyhlasoval voľbu kandidátov na neobsadené miesta sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, lebo vieme, že to naťahovanie tu bolo za viacerých predsedajúcich a je to v rozpore so zákonom, ktorý nás viaže pravidlami. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Takže konštatujem, že budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, čiže tlač 1002, nie je spravodajca, prepadá. 1035 nie je predkladateľ, prepadá. Pani poslankyňa Marcinková sa dočkala, tlač 1137, k výzve predsedovi Národnej rady na vyhlásenie voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Nech sa páči. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka bude spravodajcom z ústavnoprávneho výboru. Nech sa páči. [18:44] Igor Dušenka Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní, pardon (reakcia predsedajúceho), áno, len mám iný... (Reakcie z pléna.) Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, som, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor poslancov prerokoval na 114. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu a zároveň určil poslancov Plavákovú, Mikloška, Dostála a Vanča za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pokiaľ sa nechce pani navrhovateľka alebo spravodajca prihlásiť. Ďalším bodom je tlač 1165, pani poslankyňa Marcinková dáva návrh na prijatie uznesenia k aktuálnej situácii v Iráne a podpore základných ľudských práv protestujúcich. Nech sa páči. [18:44] Vladimíra Marcinková Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predloženým uznesením reagujeme na bezpečnostnú situáciu v Iráne zo začiatku tohto roka, ktorá súvisela s násilným potláčaním protestov v krajine. Samozrejme vnímam, že medzičasom sa bezpečnostná situácia v Iráne a na Blízkom východe zmenila, avšak v tejto rozprave a v úvodnom slove chcem venovať pozornosť tomu, čoho sa iránsky ľud, iránsky režim dopúšťal na svojich občanoch a ako brutálne voči nim zasahoval, pretože to považujem za potrebné. Je škodou, že sme sa o tomto uznesení nerozprávali v tomto pléne, keď som ho do parlamentu predložila a keď to bolo v tom čase vypuklé, takže v rade uznesení odsudzujeme násilie, brutalitu, vraždenie, mučenie, potláčanie základných ľudských práv, nezákonné väznenia a všetky ostatné neprávosti, ktoré sa v Iráne v súvislosti s protestami diali, ale zároveň sme aj vyzývali na prijatie konkrétnych krokov, ktoré mohli a môžu viesť k zastaveniu tohto bezprávia, ktoré stále na občanoch Iránu prebieha. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Prostredník je spoločný spravodajca z výboru pre ľudské práva. Nech sa páči. [18:44] Ondrej Prostredník Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii v Iráne a podpore základných ľudských práv protestujúcich, tlač 1165. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1127 z 22. januára 2026 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o danej tlači rokoval dňa 27. januára 2026 a prijal k nej uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s vyňatím bodu J. z navrhovaného uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 44. schôdzi dňa 11. januára, 11. februára, pardon, 2026 rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšina prítomných členiek a členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu ma predsedníčka výboru poverila, aby som uviedol informáciu o výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto informácie. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Okrem pani navrhovateľky. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chcem vás ešte upozorniť, pani poslankyňa, že budete mať päť minút na to, aby ste vystúpili. (Reakcia navrhovateľky.) Nech sa páči. [18:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. V tomto uznesení sme reagovali najmä na iránsky režim a protesty, ktoré v tom čase prebiehali v Iráne a počas ktorých iránske vládne zložky tieto protesty potlačili a zavraždili viac ako 40-tisíc mladých ľudí, ktorí tam protestovali, ktorí vyjadrovali nesúhlas s tamojším režimom a takýmto spôsobom prišli o život. Boli to ľudia väčšinou medzi 15 až 30 rokom života. Musím povedať, že ma príjemne prekvapilo, že sme sa boli schopní na európskom výbore zhodnúť, že toto je niečo, čo všetci odsudzujeme a naozaj je tu aj pani kolegyňa Plevíková, ktorá bola vtedy na výbore, vidím tu aj ďalších kolegov z výboru a naozaj bolo pre mňa dobrým znamením, že pri takýchto naozaj ohavných činoch, ktoré sa vo svete dejú, dokážeme všetci pozerať jedným smerom, ale, žiaľ, nie úplne som pochopila, prečo na ľudsko-právnom výbore predstavitelia tých istých strán, SNS, HLAS a SMER nedokázali za to isté znenie zahlasovať a vlastne hlasovali úplne v rozpore so svojimi kolegami z európskeho výboru, kde dokonca ešte aj v tom čase minister Blanár, ktorý bol prítomný a rozprávali sme sa o tejto téme, vyjadril, vyjadril podporu. Takže neviem, ako to dopadne v pléne, toto uznesenie, ale aspoň z európskeho výboru sme vyslali jednotný signál. Takže aspoň niečo. Toľko z mojej strany. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pokiaľ sa pán spravodajca nechce vyjadriť, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom by mal byť bod 928, pán poslanec Stachura, chcete ho uviesť a potom prerušíme rozpravu a skončíme rokovanie, tak to urobíme? (Reakcia z pléna.) Či stihnete aj bod, celý? (Reakcia z pléna.) Poďte. [18:44] Peter Stachura Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem uviesť návrh poslancov Národnej rady Petra Stachuru, Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Chcem v krátkosti uviesť, o čo vlastne v tomto návrhu ide. V tomto návrhu chceme preredefinovať zotavovacie podujatia, to znamená v skratke detské letné tábory, tak aby sme sa dostali na úroveň Českej republiky. Chceme, aby zotavovacie podujatie bolo inak zadefinované, aby bolo zadefinované tak, že zotavovacím podujatím je každé podujatie, ak sa týka mladých do 16 rokov nad 30 detí, alebo 30 dospievajúcich po dobu viac ako päť dní. Súčasná úprava hovorí o tom, že zotavovacie podujatie je podujatie, kde je päť a viac detí a dospievajúcich do 18 rokov do štyroch dní, čo spôsobuje aplikačné problémy v bežnej, v bežnej praxi. To je jedna zmena. Druhá zmena, že okrem zotavovacieho podujatia takých tých klasických detských letných táborov hovoríme aj o takzvaných iných podujatiach, ktoré nespĺňajú všetky špecifiká zotavovacích podujatí, teda tých klasických detských táborov. To sú napríklad skautské tábory a iné, ktoré do svojej podstaty nespĺňajú všetky parametre a pravidlá. Takže chceme v tomto zákone vyšpecifikovať aj túto inú, iná, podmnožinu iných podujatí, na ktorých by sa nevzťahovali veľmi, veľmi striktné a prísne pravidlá, čo sa týka Úradu verejného zdravotníctva a tých potrebných vyhlášok. To je druhá zmena. A tretia zmena, ktorá je dosť podstatná, je, aby na tých zotavovacích podujatiach nemusel byť nevyhnutne len vysokoškolsky vzdelaný zdravotník, pretože súčasné znenie hovorí... ===== [18:59] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave ...prísne pravidlá, čo sa týka Úradu verejného zdravotníctva a tých potrebných vyhlášok. To je, to je druhá zmena a tretia zmena, ktorá je dosť podstatná je, aby na tých zotavovacích podujatiach nemusel byť nevyhnutne len vysokoškolsky vzdelaný zdravotník, pretože súčasné znenie hovorí o tom, že v detských letných táboroch musí byť lekár, sestra, pôrodná asistentka alebo záchranár, teda s vysokou školou a vôbec tam nemôžu byť napríklad študenti, nemôžu tam byť napríklad zubní lekári a nemôže tam byť ani odborne spôsobilá osoba, laik, povedzme po absolvovaní špecializačného kurzu, napríklad prvej pomoci, rozšíreného o určité špecifiká zotavovacieho podujatia. My v tejto novele navrhujeme, aby táto zodpovedná osoba skutočne mohla byť aj takto zadefinovaná, že bude mať špecifický kurz a tento špeciálny kurz bude postačujúci. Nakoniec treba povedať, že nie sme proti bezpečnosti detských letných táborov. Tá bude jednoznačne zabezpečená už len tým, že každý detský letný tábor musí byť nahlásený najbližšiemu pediatrovi, ktorý zodpovedá za deti v tábore, ale tá zodpovedná osoba, ktorá často len drží lekárničku, zbiera, zbiera doklad o poistke jednoducho nemusí byť vysokoškolsky vzdelaný človek. Robí to obrovské problémy v aplikačnej praxi a už teraz hrozia viaceré napríklad skautské tábory, že nebudú počas leta, pretože je, sú tu veľmi prísne kritériá, ktoré oni nedokážu splniť. Toto je náš návrh a skončil som. Ďakujem. [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí je spravodajcom, poďte ešte rýchlo uviesť spravodajskú informáciu. [18:59] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ja som spravodajca, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k tomuto návrhu uvedeného zákona, tlač 928. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory a gestorský výbor prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní, do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj dnešné rokovanie schôdze. Vidíme sa zajtra o 9:00. Pekný večer.