Rokovanie NR SR 18. 3. 2026 – Parlamentné rokovanie – vodovody, dlhy, očkovanie a Ukrajina

[09:00] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte by som chcel zavizovať, že prebieha výbor za účasti predsedu vlády, takže by sme mali podľa informácií začať 9.05 h. (Prestávka.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je avizované, teda ak je všeobecný súhlas, začali by sme o minútu skôr, že príslušný výbor bol ukončený. Otváram teda trinásty rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Cech, Čaučík, Gažovičová, Kišš. Na zahraničnej ceste je poslankyňa Plaváková. Pokračujem v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Saba a Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, tlač 1089. Prosím poslanca Saba, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Pročka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je písomne prihlásená poslankyňa Hanuliaková, ktorej odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov , tlač 1089.) [09:00] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, štvornásobný premiér Slovenska nás tu každú nedeľu doslova otravuje svojimi problémami namiesto toho, aby riešil dôležité témy, ktoré trápia ľudí na Slovensku. Deväťdesiat percent času venuje tomu, aby chránil ľudí, ktorí majú za ušami korupciu, alebo tých, ktorým dnes za skutky z minulosti reálne hrozí basa. Štvornásobného premiéra nezaujíma, že jeden a pol milióna ľudí nemá stále prístup ku kanalizácii, že vyše pol milióna ľudí nemá pitnú vodu z verejného vodovodu. To je priamo výsledok vlád Roberta Fica. Za túto nečinnosť je priamo obžalovaný Robert Fico, nie Matovič, nie Heger, ani Ódor. Robert Fico je zodpovedný za to, v akom stave máme dneska sieť vodovodov a kanalizácií na Slovensku. On a jeho vlády sú zodpovedné za to, že na Slovensku sa neinvestovalo do kritickej infraštruktúry premyslene a systematicky, že sa nevyužívali európske zdroje, ktoré na to boli určené. V roku 2026, po 15 rokoch vlád Roberta Fica, je stav našej kritickej infraštruktúry alarmujúci. Toto by sme tu mali riešiť a nie rušenie inštitúcií, ktoré bojujú s korupciou, nie rokovací poriadok, nie mimovládky či Šimečkovu mamu. Dnes by sme tu mali riešiť to, v akom stave máme našu kritickú infraštruktúru. Zároveň tu neustále s kolegom upozorňujeme už nejakých teda pár rokov pred hrozbou skrytej privatizácie, ktorú táto vláda absolútne, aleže absolútne ignoruje. Najvyšší kontrolný úrad o tejto téme priniesol niekoľko závažných zistení. A čo robí minister životného prostredia Taraba? Čo robí premiér Slovenskej republiky pán Robert Fico? Nič, absolútne ich to nezaujíma. Ďalej nám posledné správy hovoria aj o tom, že prichádza k obrovským únikom pitnej vody na našich potrubiach, o tom, že máme prestarnutú infraštruktúru a o fakte, že dnes keď by sme už mali investovať do výmeny, tak my stále ešte len musíme dobudovávať kritickú infraštruktúru. Opakujem, jeden a pol milióna ľudí je bez kanalizácie, pol milióna ľudí je bez prístupu ku pitnej vode z verejného vodovodu. A čo je ešte alarmujúcejšie, chýbajú nám kapacity v čistiarňach odpadových vôd. S tým sa stretáme naozaj pri každom jednom našom výjazde, že obce, tie, ktoré sa najviac rozvíjajú, majú skutočne obrovské problémy s tým, aby im postačovali kapacity čistiarní odpadových vôd. A ja sa pýtam, a mrzí ma teda, že tu nevidím aj pána Hazuchu, ktorý sa väčšinou zapája do týchto diskusií, že koľko odborných riešení priniesla táto vláda za dva a pol roka k téme kritickej infraštruktúry. A ja vám poviem koľko, presne nula. Okrem toho, že tu pán Taraba priniesol zákon, kde sme my museli pod naším tlakom, vďakabohu sa nám podarilo odtiaľ dostať pozmeňovák, ktorý tam chcela pretlačiť strana HLAS, tak nakoniec vôbec nemá ten vplyv, ktorý by sme potrebovali, aby dneska novela zákona o vodovodoch a kanalizáciách mala. A preto prichádzame aj s kolegom Michalom Sabom s návrhom, ktorý sme predtým priniesli ako pozmeňovák k otvorenému zákonu, keď tu bol minister Taraba s ním, a prinášame ho teda ako návrh zákona, aby sa tieto zmeny premietli do zákona o vodovodoch a kanalizáciách, pretože ich naozaj považujeme za veľmi dôležité. Zákon o vodovodoch a kanalizáciách, ku ktorému navrhuje konkrétne zmeny, je naozaj dôležitý zákon, ktorému by sme tu mali venovať aj dôležitý čas. Tento zákon upravuje teda zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií a rovnako pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Prevádzkovateľom vodovodov a kanalizácií sú vodárenské spoločnosti a tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorých mali vychádzať aj zmeny naposledy prerokovávaného zákona o vodovodoch a kanalizáciách. A ako som spomínala a hovoril to teda ja kolega vo svojej rozprave včera večer, keď bol tento zákon o vodovodoch a kanalizáciách otvorený, sme spoločne teda predložili pozmeňujúci návrh, ktorý mal upraviť zákon spôsobom, aby reflektoval aj na výhrady Najvyššieho kontrolného úradu. Náš pozmeňovací návrh teda bol odmietnutý a preto sme tieto návrh, ako som už hovorila, priniesli vo vlastnom návrhu. Ja by som sa v mojej rozprave chcela však venovať najmä tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúry. Pri vodovodoch a kanalizáciách nejde len o technickú tému, hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich občanov v 21. storočí. A na úvod položím naozaj jednoduchú otázku: Ako je možné, že v roku 2026 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu, a ako je možné, že v roku 2026 hovoríme o žumpách a o nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách našich obcí? Ako je možné, že splašky končia v našich potokoch a na poliach? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva a aktuálne ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a aj so stavom vodovodov a kanalizácií na Slovensku. Aj pán Taraba naozaj reagoval len na nejaké akútne problémy, ale to ani zďaleka, naozaj ani zďaleka nestačí pri tak kľúčovej téme, ako je kritická infraštruktúra. Dovoľte mi teda spomenúť nejaké fakty a, ako som už hovorila, prístup teda k verejnému vodovodu má na Slovensku len približne 90 % obyvateľov. Ono to znie možno dobre, že 90 % je veľa, ale teda tých chýbajúcich 10 % z 5,5 milióna je tých 1,5 milióna ľudí, ktorí teda v našich domácnostiach stále nemajú pripojenie na kanalizačné potrubie. Ja poviem taký príklad, čo sa týka budovania, alebo to, na čo veľmi často upozorňujeme aj s kolegom, aj keď cestujeme po Slovensku, že mnohé obce majú napríklad aj položené potrubie, ale teda je problém s tými čistiarňami odpadových vôd, kedy napríklad sme boli v obci Domaniža, ktorá má potrubie vybudované, ale nevie sa pripojiť na čistiareň odpadových vôd, pretože tá nespĺňa kapacitné možnosti. A takýchto prípadov po Slovensku je naozaj obrovské množstvo, kde by obce mohli mať funkčnú kanalizáciu, ale proste Taraba nerieši to, že dneska máme čistiarne odpadových vôd, ktoré buď už technicky nespĺňajú požiadavky, alebo jednoducho nedokážu zabezpečiť tú kapacitu, ktorú by bolo treba. K verejnej kanalizácii je pripojených teda ešte menej, len okolo 70 % obyvateľov. Veľké rozdiely sú najmä medzi mestami a vidiekom, pričom najmenej infraštruktúry nájdeme v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance alebo Medzilaborce. Mnohé existujúce siete sú naozaj desiatky rokov staré, s obrovskými stratami vody, miestami až na 50 %. Stav kritickej infraštruktúry veľmi presne ovláda prístup vlád Roberta Fica k našej krajine. Dnes sa nám tu rozpadajú mosty, rozpadajú sa nám nemocnice, železnice, rozpadá sa nám aj kritická infraštruktúra. A toto je naozaj výsledok len toho, že aj, nechcem nikoho tuto z kolegov z koalície obviňovať, ale mne príde, že vy okrem naozaj toho, že si tu chodíte stláčať tie gombíky, ja neviem, čomu sa venujete odborne jednotliví poslanci, ktorí tu sedíte, ale keby vás skutočne tie problémy zaujímajú aj v predchádzajúcich volebným obdobiach, tak ja neverím, že dneska v každej jednej oblasti, kam sa na Slovensku pozrieme, máme obrovské investičné dlhy, máme obrovské problémy. Keby sme tu nemali zdroje z Európskej únie, tak ja si ani neviem predstaviť, ako by táto krajina fungovala. Tento stav, ktorý tu dnes máme, má aj teda konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. V prvom rade sú to zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov. Rovnako uvediem príklad, my sme s kolegom boli pri obci pri Košiciach, kde teda bola výstavba, kde im bola sľubovaná, že teda budú mať aj vodu, aj kanalizáciu do dvoch rokov, vodu tam teda stále nemajú, nie sú pripojení, majú len studne, ale majú tam tak kontaminovanú vodu, že malé deti ani v tejto vode nemôžu kúpať, musia si vodu chodiť brávať do proste nejakých nádob a s tým umývať svoje deti. Takže toto je 21. storočie na Slovensku obce, ktorá je teda vedľa Košíc, teda vedľa druhého najväčšieho mesta na Slovensku a my stále počúvame takéto príbehy. Zároveň tu sú aj, treba dôležité, čo treba spomenúť, sú environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a určite tiež rovnako ak sledujete správy, tak naozaj nie je týždňa alebo nie je mesiaca keď poviem, že kedy by som nezachytila nejakú reportáž, kedy ľudia upozorňujú na to, že splašky končia v našich potokoch a končia v našich poliach. Nedobudovaná infraštruktúra znamená aj zastavený rozvoj našich obcí, bez vody a kanalizácie asi ťažko príde nejaký podnikateľ, nepríde developer, nepríde ani mladá rodina. Spoločenská nespravodlivosť je to, čo teda ľudia zažívajú v našich obciach, a tisíce ľudí, najmä teda na vidieku, žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede, ale v mnohých mestách, teda aj čo som spomínala pri Košiciach, je problém s dobudovaním kritickej infraštruktúry. A my v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika a funguje kanalizácia, a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nespravodlivosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov. A teraz mi dovoľte pár slov aj teda k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Pán minister Taraba prišiel do úradu naozaj s množstvom sľubov, hovoril o tom, že bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície, a realita po dva a pol roku? Áno, dal naozaj aj na Orave, prišli nejaké peniaze aj na juh Slovenska, ale toto nie je riešenie aktuálnej situácie, že my len pustíme eurofondy, ktoré vy teda permanentne ohrozujete, ale tam treba naozaj pripraviť strategický plán, akým spôsobom budeme pristupovať k tomu, aby sa tá infraštruktúra dobudovala a čo chceme robiť s tou infraštruktúrou, ktorá dneska jednoducho je po dobe svojej životnosti a máme tu obrovské úniky, teda ako som spomínala, pitnej vody. Chýba teda systémová vízia a teda ministerstvo pod vedením Tarabu nepredstavilo naozaj žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií, neexistuje žiadna mapa potrieb, jasná priorizácia, ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich desiatich rokov pokryjeme. Po druhé, kolabuje aj čerpanie eurofondov. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov eur, no ich čerpanie viazne, projekty sa naozaj zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané častokrát napospas, pretože povedzme si pravdu, že malá obec do tisíc obyvateľov dokáže len veľmi ťažko pripraviť desaťtisícové projekty na kanalizácie a vodovody a takisto nič sa s touto témou nerobí, aby jednoducho sme urobili systém, kde aj malé obce budú schopné nejakým spôsobom teda si tie kanalizácie a vodovody dobudovať a týmto ja, ja som teda prvýkrát v parlamente, máme tu mnohých poslancov, ktorí tu sedia druhé, tretie, štvrté volebné obdobie, a ja naozaj nerozumiem, že v tomto sa absolútne nič nerobilo, v tak, v tak dôležitej téme tu stále stojíme na mieste a doplácame na to, že peniaze, ktoré boli na to určené, neboli využité správnym spôsobom. A dneska sme v takom stave, v akom sme, len kvôli tomu, že vlády Roberta Fica proste na všetko kašlali a pristupovali ste presne takýmto spôsobom, ako je to teraz, že riešite nepodstatné veci, chodíte sem len stláčať gombíky, nevidíme od vás žiadne návrhy. Pán Karas, prikyvujete, ale tak si zoberte tento návrh zákona, potvrdí vám to aj Najvyšší kontrolný úrad, že tie zmeny sú dôležité, tak si ich okopírujte, predložte to vy. Predložíte to, tento zákon? Zoberete si (reakcia z pléna), prosím? Určite je realizovateľný, môžeme si potom k tomu povedať, aby sme teda dodržovali nejaké pravidlá diskusie, ale v pohode, však ja som sa vás pýtala. Ale každopádne ja si myslím, že keby ste naozaj, použijem také slovo, že makali, makali naozaj od rána do večera, tak ako si to naša krajina vyžaduje a tak, ako to aj robíme my, aj keď tu nesedíme v parlamente, tak dneska tá krajina vyzerá ináč. Som si stopercentne istá. Či v školstve, či v zdravotníctve, či v kritickej infraštruktúre, či stav mostov, či diaľnica do Košíc a mohla by som menovať jednu oblasť za druhou, ktorú treba opravovať po vás len preto, že ste si robili svoju robotu lajdácky a robíte si ju rovnako aj počas tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Viac preferujete, a to je to najsmutnejšie, že viac preferujete mediálny populizmus pred odbornou diskusiou a pred odbornou prácou a to tu chýba a ja to vidím aj na výboroch. A môžete sa usmievať, kolegovia, ale tak to je. Tú realitu, keby ste na tie výbory chodili, tak zažívate ju určite aj vy, že vaše stoličky sú väčšinou prázdne a keď sú aj plné, tak tá diskusia je tak biedna a keď aj vás vyzývame o niečom naozaj serióznom sa rozprávať, tak reakcie sú opovrhujúce, však čo tu vy chcete, vy, čo, čo vy čo tu máte rozprávať. Takí, čo tu sedia, nechcem menovať kolegov, ktorí sú v našom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, viem, že sú tu už dlhé roky a ale žeby prišli s riešeniami, nepočula som, žiaľ, žiadne riešenia od nich. A toto je to smutné, čo sa tu stále deje a opakuje. A vy sa tvárite naozaj jak najväčší hrdinovia z toho, že tu schvaľujete zákony, ktoré nijakým spôsobom ľuďom na Slovensku nepomáhajú. Nemám už veľa času, prihlásim sa teda ešte do ústnej so zvyškom mojej rozpravy, tak zatiaľ vám veľmi pekne ďakujem. [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková s faktickou. [09:15] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja chcem veľmi vyzdvihnúť váš záujem o vodovodnú infraštruktúru a kanalizačnú infraštruktúru, ktorá je veľmi dôležitá pre východ Slovenska, pretože ak skutočne chcete vedieť, ako sa Ficove vlády stavajú k východu Slovenska, tak sa príďte pozrieť napríklad na Domašu. A Domaša bola stavaná ako potenciálny zdroj pitnej vody, dnes do nej sa vylievajú splašky z okolitých dedín. A čo urobila Ficova vláda? Áno, prišla minulý rok na výjazdové rokovanie na východ Slovenska, k Domaši, kde prisľúbila, že to bude prioritná, prioritný záujem vlády, aby sa táto kanalizácia riešila, a čo zostalo úplne pri sľuboch a pri tom, prišiel tam aj minister investícií, minister z MIRRI Migaľ, ktorý prisľúbil, dal vyslovene prísľub, že sa urobí projektová kanalizácia do konca minulého roka, že na jar tam budú bagre a do konca tohto roku bude urobená kanalizácia. Ja neviem, v akej realite vy žijete, ale fakt žijete len v realite čistého populizmu, kedy dávate ľuďom úplne prázdne sľuby, pretože máme tu jar, bagre na Domaši nie sú, máme tam akurát ministra Migaľa, ktorý prišiel a podpisuje memorandá so starostami a dáva prísľub ďalších stretnutí. No to kde sme? Akože vy nám naozaj sľubujete, lebo viete, že už tu nebudete dlho a môžte sľúbiť čo len chcete a tí ľudia vám možno na východe na to budú naskakovať. Takže to výjazdové rokovanie vlády hovorilo len o nejakej strategickej ani nie že investícii, ale zámere, že sa tu bude riešiť tá Domaša a na Domaši sa absolútne nič nerieši a pritom na východe je nedostatok vody, kde ľudia zo Stariny alebo z okolia Stariny, to znamená Snina, Humenné, platia najviac za vodu, čo je naozaj veľmi zvláštne, pretože je tam Východoslovenská vodárenská spoločnosť, majú to najbližšie a platia viac ako ľudia kdekoľvek na Slovensku. Starina je jediný zdroj pitnej vody na východe Slovenska a toto, čo sa deje na východe, je naozaj neskutočné. Nemám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [09:15] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to tak, mňa veľmi mrzí, že táto vláda, vláda Roberta Fica, sa o výstavbu vodovodov, kanalizácií na Slovensku absolútne nezaujíma. Ich vôbec nezaujíma to, koľko dnes na Slovensku trvajú konania, ja sám ako starosta viem povedať, bývalý starosta, že mne, my sme čakali vo Hviezdoslavove 1 100 dní na stavebné povolenie na dobudovanie vodovodu a kanalizácie. Tisícsto dní. Tisícpäťstoosemdesiat dní trvalo potom schválenie FNP-čka projektu a financovania, čiže tri, štyri, päť rokov to trvá dnes na Slovensku, kým sa obec, kým sa mesto, kým sa samospráva dočká a dožije ani nie že realizácie, ale len stavebného povolenia. Tie stavebné povolenia dnes na Slovensku vydávajú okresné úrady, tie nemajú dostatok peňazí, tie nemajú dostatok kvalifikovaných ľudí, hádžeme ich cez palubu, prednostovia sú nominovaní politicky, nemá to hlavu alebo pätu, nefunguje to jednoducho. A keď sa pozrieme na to, čo robí premiér, tak toho vodovody, kanalizácie, mosty, cesty, diaľnice nezaujímajú vôbec, ten chce posielať slovenských robotníkov na Ukrajinu opravovať ropovod Družba, ale kedy u nás opraví 800 rozbitých mostov, kedy dobuduje chýbajúce vodovody, kanalizácie po celom štáte a kedy dokončí diaľnicu do Košíc, to sme od neho nepočuli. Veľká hanba toto, a ďakujem, kolegovia, že ste túto veľmi dôležitú tému konečne priniesli na túto pôdu, konečne sa bavíme o dôležitých veciach, o chýbajúcej infraštruktúre v tejto krajine, o tom, že treba túto krajinu konečne dobudovať, lebo máme také resty, že nám tu už aj tie mosty začínajú padať na hlavu. Veľká hanba. [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [09:15] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ďakujem za tvoje vystúpenie a určite máš pravdu, že chýbajú nám strategické plány, ale to už je dlhodobý problém a uvediem príklad. Cez obce a mestá prechádzajú cesty II. a III. triedy, ktoré patria pod vyššie územné celky. Tieto obce a mestá samozrejme žiadajú vyššie územné celky, aby tie cesty im, samozrejme, aj opravili, ale VÚC-ky nevedia napríklad kedy sa tam bude realizovať kanalizácia. A veľmi často sa stáva, že VÚC-ka opraví v tej obci za niekoľko miliónov nejakú cestu a za dva roky starosta dostane finančné zdroje na vybudovanie kanalizácie, samozrejme celý šťastný tú kanalizáciu začne realizovať, tú niekoľkomiliónovú cestu rozbije, ale, samozrejme, on v projekte nemá finančné zdroje na opravu tejto komunikácie, potom ľudia nadávajú, lebo chodia po rozbitej ceste. A tuto chýba systémové riešenia, aj nejaký plán, že ideme realizovať kanalizáciu vtedy a vtedy, tak nerobte, neopravujte tú cestu, počkajme ešte dva roky. Ale to nevie ani VÚC-ka, kedy sa ide robiť kanalizácia a naopak, ani ministerstvo nevie, kedy ide opravovať cestu VÚC-ka. Takže tu by mali byť fakt systémové riešenia. Na druhej strane ja som rád, že na Orave sa uvoľnili nejaké finančné zdroje teraz za vlá... za tejto vlády a pán minister Taraba tam uvoľnil nejaké finančné zdroje, ale to je strašne málo, to je strašne málo finančných zdrojov, ale to je tak dlhodobo podhodnotená situácia, že viaceré obce aj tak budú bez kanalizácie alebo pár tých miliónov, čo dostali, tak to nestačí, aby dobudovali tú kanalizáciu v svojej obci. Ďakujem. [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [09:15] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Okej, tak spravme si test Žitným ostrovom. Na jednej strane máme politikov, ktorí tvrdia, že Žitný ostrov je náš najvzácnejší zdroj pitnej vody, áno, súhlasím, je. Ale tá voda a Žitný ostrov je ohrozovaný intenzívnym poľnohospodárstvom, fakt prvý. Ale zároveň tam obce nemajú dobudované kanalizácie, čiže splašky končia v poliach, čiže opäť degradujú ten vzácny, najvzácnejší vodný zdroj. Rovnako, aby toho málo nebolo, majú poddimenzované kapacity čistiarne odpadových vôd, najväčší príklad čistiareň Hubice, ktorá by mala fungovať a by mala obsluhovať sedem obcí v okolí, ale nefunguje, lebo nemôžu modernizovať ani postaviť novú, pretože ministerstvo životného prostredia im postavilo legislatívnu bariéru a nemôžu dnes na to čerpať peniaze, a to pod vedením Tomáša Tarabu, ktorý kade chodí, tam sa tvári ako odkanalizováva Slovensko, hej? Majster sveta. Hubice sú obžalobou tejto vlády. Čistiareň odpadových vôd, ktorá nečistí a splašky púšťa rovno do Malého Dunaja. Na Žitnom ostrove, ktorý je najvzácnejším zdrojom pitnej vody na Slovensku a nielen. Ale tento víkend bude Svetový deň vody a ja sa strašne teším na tie košaté statusy na Facebooku, hej, veľmi sa teším, ako si vážime a ako potrebujeme chrániť slovenskú vodu, tak preto niečo konečne začnite, drahá koalícia, robiť. Robte to, budeme vám tlieskať a budeme vám v tom fandiť. Tu máte náš návrh zákona, počuli sme od koaličného poslanca, že vraj je nerealizovateľný, ja som veľmi zvedavý na názor pána Andrassyho, či povie, či je realizovateľný, alebo nie. Ale viete čo? Aspoň nejaký je, pretože aj vaše sú nerealizovateľné, pretože žiadne nie sú, takže sme si kvit. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Macášek. [09:30] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mňa osobne veľmi mrzí, že táto, tento návrh zákona vecného charakteru a naozaj potrebného skĺzol do politiky. Do politiky včerajšieho vystúpenia kolegýň a zvlášť dneska ešte vašej, vašej kolegyne a našej kolegyne, pretože si myslím, že politika tuná nepatrí. Tak ako pán predkladateľ, predkladateľ toho zákona hneď na úvod povedal teda, že sa jedná o zákon alebo návrh, ktorý má svoje racio a bude riešiť problémy naozaj občanov na celom Slovensku, nielen na Žitnom ostrove a nielen na východe, rovnaké problémy majú aj iné, iné okresy a iné časti Slovenska. Ťažko sa počúva, keď rozprávate, že štrnásť rokov vláda Roberta Fica neurobila nič. Ja by som bol veľmi rád, čo urobila predchádzajúca vláda, čo sa týka kanalizácií a vody. Ako sa hovorí, že voda je naozaj boží dar a tak by sme sa k nej aj mali správať a nie jednoducho zatiahnuť do nej, politiku do tejto tému tak politiku a takého charakteru a takého, takej vážnej diskusie, ako ste zaviedli, pretože si myslím, to tam nepatrí. Takže poprosím vás, kolegyne hlavne z opozície, aby sme sa vrátili k raciu tohto návrhu zákona, lebo naozaj to racio tento návrh má. Ďakujem. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková. [09:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické. No, pán Macášek, ja by som vám možno odporučila, aby ste zdvihli telefón a zavolali pánovi premiérovi Robertovi Ficovi, aby sa vrátil k skutočným problémom ľudí na Slovensku a aby neriešil zástupné témy, keď vy nám tu teda vyčítate, že ja vnášam do toho politiku, no tak sedíme v parlamente a ja to dávam do kontextu. A keď vy poviete, prosím vás, už nepoužívajte, ja vás fakt úprimne prosím, nepoužívajte, že čo urobila predchádzajúca vláda. Bola tu tri roky. Počas najväčších kríz, covidovej, energetickej a utečeneckej. Prosím vás pekne, vy ste mali najlepšie roky hospodárskeho rastu. Mali ste na to určené peniaze, kde sme sa zaviazali Európskej únii, že do roku 2015 dobudujeme kanalizačnú sieť do určitého ekvivalentu počtu obyvateľov. Vy ste sa k tomu zaviazali. Kde skončili tie eurofondy? Tento stav, ktorý tu dneska na Slovensku máme, za ten ste plne zodpovední vy. A prosím vás, prestaňte sa vyhovárať už, naozaj je to trápne. Ja byť na vašom mieste, akože mne by to bolo trápne. Politici, ktorí tu sedia mnohí, druhé, tretie, štvrté volebné obdobie, aby toto donekonečna rozprávali. Však kam pozrieme, tam prúser v každej jednej oblasti. Čo ste tu robili tie roky predchádzajúce? Mali ste na to najlepšie podmienky. Mali ste hospodársky rast, mali ste zdroje z Európskej únie na konkrétne veci, ktoré ste mali budovať a nebudovali ste ich, lebo sa tu peniaze jednoducho rozkrádali a dávali sa na všelijaké fafokany a neviem, na čo všetko. Ďakujem. (Potlesk.) [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. Pán poslanec, faktickú ste mali zaregistrovanú. Takže poprosím vás, sadnite si. Chcete ako spravodajca požiadať o slovo? (Reakcia poslanca Pročka.) Sme v rozprave teraz. Ešte by som rád (reakcia poslanca Pročka), ale ja vás pustím, len ešte by som rád vyzval poslancov a boli ste prihlásený s faktickou, a to sa nerobí. Takže poprosím vás, sadnite si, prihláste sa. Takže vyčerpali sme všetky faktické poznámky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že traja poslanci. Pán poslanec Pročko, chcel by som vám ešte zaavizovať, že o slovo v rámci rozpravy požiadal predseda Najvyššieho kontrolného úradu, takže potom následne vystúpi pán poslanec Pročko ako spravodajca. Poprosím vás, je všeobecný súhlas na vystúpenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, nech sa páči. [09:30] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám v prvom rade poďakovať, že ste mi umožnili vystúpiť v rámci tejto rozpravy a že môžem pokračovať v tej prezentácii, ktorú som vám ponúkal, keď v minulom roku sme tu diskutovali o novele zákona z dielne ministerstva životného prostredia. Myslím si, že v tejto chvíli ukazuje parlament, že téma voda je strategická téma, že táto voda súvisí alebo téma voda súvisí so životom všetkých obyvateľov v našej krajine a že je to podstatná verejná služba, ktorá sa dotýka každého z nás. A preto je dôležité o nej rozprávať, je dôležité vnímať riziká, problémy, ktoré sa v danej politike nachádzajú a treba hľadať konsenzus, treba hľadať kompromis pri úprave legislatívy tak, by sme na prvom mieste mali verejný záujem a aby sa téma strategickej suroviny, kritickej infraštruktúry štátu a podstatnej verejnej služby, ktorú poskytuje štát občanom, aby sa táto téma nestala predmetom úzkych podnikateľských biznisových skupín. Chcem povedať, že táto téma je o to významnejšia, že v Európe bezmála polovica obyvateľov trpí každý rok minimálne jeden mesiac nedostatkom pitnej vody. Dnes nielen na Slovensku, kde máme úniky a straty pitnej vody na zastaralých vodovodoch viac ako 30 %, tak v rámci Európy je stav vodárenskej infraštruktúry tiež v dezolátnom stave, je obrazne povedané v katastrofálnom stave a úniky v priemere v rámci celej Európy dosahujú 35 až 40 %. Nehovorím o tom, to, čo hovorili aj predkladatelia tohto zákona, tejto novely, ale čo hovorili aj poslanci, napríklad aj pán poslanec Macášek, že v tejto podstatnej infraštruktúre štátu my máme dnes na Slovensku modernizačný dlh bezmála 10 miliárd eur. Tých desať miliárd nezapríčinila ani táto vláda, nezapríčinila to ani predchádzajúca vláda, to je modernizačný dlh, ktorý pred sebou tlačíme viac ako dvadsať rokov. Tlačíme ho odvtedy, kedy štát preniesol túto kritickú infraštruktúru na obce a mestá a urobil predstaviteľov miestnej samosprávy zodpovednými za to, aby zabezpečili prístup k pitnej vode občanom konkrétnej obce alebo konkrétneho mesta. Dvadsať rokov vznikal tento investičný dlh. Tento dlh nevieme vyriešiť bez toho, aby sa do riešenia aktívne nezapájal aj štát, ale ak sa zapája štát z verejných zdrojov, ak sa zapájajú samosprávy opäť z verejných zdrojov, tak je potrebné, aby kontrolu, dohľad nad fungovaním vodárenských spoločností mal štát. To je podstatné posolstvo, ktoré vám chcem povedať, a aj novela zákona, ktorú predkladáte, pán poslanec, vy aj s pani kolegyňou, ona len reaguje na to, čo sme my v rámci našich výstupov z kontrolnej činnosti priniesli už v minulom roku. Bola diskusia na pôde ministerstva životného prostredia. Ja som z tohto miesta poďakoval aj ministrovi, že sme urobili posun dopredu, ale hneď som zdôraznil, že to nie je dostatočné, pretože tie problémy, ktoré vo vodárenstve sú, generujú ďalšie problémy, nízke sankcie, nedostatočná kontrola vodárenských spoločností, absolútne netransparentné fungovanie dozorných rád. To, že majú vodárenské spoločnosti generovať zisk pre to, aby modernizovali, aby opravovali, aby rozširovali existujúcu infraštruktúru, že ten plán obnovy, ktorý si schvaľujú, je len takpovediac na papieri, lebo realita je úplne iná, to je všetko skutočnosť. A v čase, kedy sme diskutovali o novele z dielne ministerstva životného prostredia, poďakoval som aj ministrovi, že sme s takýmto návrhom prišli, ale zároveň som zdôraznil, že to nie je dosť, že musíme pokračovať ďalej. Preto je potrebné o tom diskutovať práve na pôde Národnej rady. Treba zaviazať možno aj z pôdy Národnej rady vládu Slovenskej republiky, aby sa tejto problematike venovala, pretože keď nastane situácia, že to, o čom ja z tohto miesta hovorím, že tu hrozí skrytá privatizácia. A opakujem, že tu hrozí skrytá privatizácia, tak bude neskoro. Podobnú situáciu zažili vo Veľkej Británii samosprávy a občania obcí a miest, kde sa privatizovala vodárenská infraštruktúra, a po dvadsiatich rokoch musel štát, museli samosprávy za desiatky miliárd libier odkupovať túto infraštruktúru, aby zabezpečili prístup pitnej vody, aby zabezpečili občanom prístup k pitnej vode. Čo je ale úplne najhoršie, tie vodárenské spoločnosti súkromné, ktoré sa dostali ku kritickej infraštruktúre štátu, vo Veľkej Británii zvýšili cenu vodného a stočného o viac ako 100 až 150 %, vyplácali si výnosy, vyplácali si dividendy a tá kritická podstatná infraštruktúra štátu, ktorá dopravuje vodu k občanom, chátrala a dostala sa do dezolátneho stavu. Modernizačný dlh vo Veľkej Británii je nad 10 miliárd libier práve preto, že vodárenským spoločnostiam išlo len o zisk, o podnikateľské biznisové zisky a pre nich verejný záujem, verejná služba pre občanov bola na poslednom mieste. Samosprávy vo Veľkej Británii platia veľké peniaze za to, aby sa celá táto podstatná infraštruktúra pre život v spoločnosti vrátila pod kontrolu miestnych regionálnych samospráv. Podobne to bolo v Nemecku, kde len v samotnom Berlíne potrebovala berlínska samospráva viac ako jednu miliardu na to, aby odkúpila späť infraštruktúru, ktorá bola v dezolátnom stave a kde súkromný prevádzkovateľ sa snažil čo najviac vytiahnuť peňazí z vodárenskej infraštruktúry pre svoje vlastné podnikateľské biznisové aktivity, vôbec nie preto, aby ochraňoval, zveľaďoval a rozširoval existujúcu sieť vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry. Nehovorím už napríklad o situácii v Paríži vo Francúzsku, kde sa práve remunicipalizáciou dostala infraštruktúra späť pod kontrolu miestnych samospráv a samozrejmé, že tie služby, ktoré cez túto infraštruktúru poskytujú občanom samosprávy, tak tieto služby sú v niektorých prípadoch poskytované súkromnými spoločnosťami, ktoré sú pod prísnou kontrolou štátu a taktiež samosprávy. Aby som nechodil po Veľkej Británii, aby som nechodil po Nemecku, Francúzsku, poďme do Česka, do Maďarska, do Poľska, prísna kontrola štátu, prísne vlastníctvo infraštruktúry v rukách miestnych regionálnych samospráv. Na Slovensku na základe výsledkov našej kontroly máme stav taký, že strata vody na existujúcej vodárenskej infraštruktúre, ktorá je v dezolátnom stave, opäť vám chcem povedať, nie pre túto a predchádzajúce vlády, ale preto, že sa do toho neinvestovalo ani pred rokom ´89 a bola to téma na 25. koľaji pre politikov, treba práve z pôdy Národnej rady dať signál výkonnej moci, lebo aj vy viete len zaviazať ministra, vládu, aby niečo v tejto oblasti konala, aby sme využili národné a európske zdroje aj preto, že strata vody na východnom Slovensku viac ako 25 %, na západnom Slovensku viac ako 33 %, priamo v Bratislave je 27,8 %. To nie sú čísla, ktoré ťahám z brucha. To sú čísla, ktoré sme si verifikovali počas našej kontroly v minulom roku. To sú čísla, na základe ktorých nás žaluje vodárenská spoločnosť, verejná korporácia z východného Slovenska, že o týchto vážnych číslach hovoríme a hovoríme o tom, že tam hrozí ovládnutie vodárenskej spoločnosti biznisovými záujmovými skupinami. Počuli ste niekedy niektorého zo starostov, primátorov, ktorí vymenili akcie za dlhopisy, hovoriť o tom, že na východnom Slovensku je miera opotrebovanosti vodárenskej infraštruktúry 54 %? A sa bude ďalej zhoršovať, hovoria akcionári, ktorí zodpovedajú za to, ako funguje akciová spoločnosť, Východoslovenská vodárenská, o tom, že z plánu obnovy, teda z investovania do opravy, do údržby, do rozvoja infraštruktúry vodárenskej kritickej, išlo na východnom Slovensku v rámci nášho kontrolovaného obdobia ani nie 3 % z toho, čo tam mali zainvestovať? Napriek tomu sa odlievajú peniaze, ktoré majú slúžiť vodárenskej spoločnosti na opravu, na rozvoj infraštruktúry, sa používajú na rôzne právne poradenstvá, na rôzne marketingové aktivity a akcionári, teda obce a mestá, ktoré dostali do svojho vienka bezodplatne akcie vo vodárenských spoločnostiach, aby zabezpečili ústavné právo občanov na prístup k pitnej vode, sa vzdali svojich práv, svojich povinností, rezignovali na ich zodpovednosť a primátori napríklad z Bardejova, Revúcej, Stropkova, Sečoviec odovzdali podstatný majetok infraštruktúru, ktorý im štát dal bezodplatne, odovzdali šmahom ruku bez toho, aby sa opýtali verejnosti na to, čo na to hovoria obyvatelia našej obce, nášho mesta, odovzdali vodárenskej spoločnosti, ktorá je kontrolovaná nie akcionármi, ale ktorá je kontrolovaná dozornou radou, ktorá je v rukách podnikateľského prostredia a vo vedení vodárenskej spoločnosti sú ľudia, ktorí nemajú na prvom mieste verejný záujem, o ktorom tu dnes všetci spolu hovoríme, ale ktorí majú na prvom mieste čistý ich biznisový záujem. Pýtam sa akcionárov, teda starostov, primátorov z východného Slovenska, kto položil otázku vedeniu vodárenskej spoločnosti, že prečo sme zobrali úver za 130 miliónov eur? Ako bolo 130 miliónov využitých na to, na čo sa ten úver môže podľa legislatívy brať, a to je rozvoj, oprava, údržba vodárenskej infraštruktúry? Majetok, ktorý má hodnotu viac ako pol miliardy eur, z polovice bol založený na tento 130-miliónový úver. Nie ja, predstavitelia vodárenskej spoločnosti, lepšie povedané predstavitelia občianskeho združenia, ktoré nemá absolútne nič s vodárenskou spoločnosťou, a kde za akcionárov, za starostov a primátorov hovoria nejakí podivní ľudkovia z tohto občianskeho združenia, hovoria, že zobrali sme 130 miliónov aj preto, aby sme robili non-core aktivity, teda nie tie hlavné core aktivity biznisové z hľadiska vodárenskej infraštruktúry. Stotridsať miliónov požičaných, koľko miliónov je vonku, mimo Slovenska? Koľko miliónov z tejto sumy je použitých na non-core aktivity, na ktoré by takéto peniaze z hľadiska postoja NKÚ nemali byť použité? Viac ako polovica infraštruktúry založená, požičaných 130 miliónov, straty na vode viac ako 25 %, modernizačný investičný dlh na úrovni stovák miliónov eur a niekto tu robí biznis projekty o tom, ako vymieňame akcie za dlhopisy a ako cez dlhopisy odlievame peniaze zo spoločnosti, ktorá nemá robiť tieto bankové aktivity, ale ktorá má sa starať o existujúcu infraštruktúru, ktorú majú kontrolovať starostovia a primátori a ktorí majú vyvodzovať zodpovednosť, tak ako to v tomto návrhu je, že aj člena predstavenstva by sme mali poznať cez transparentné výberové konanie, lebo sme toho názoru, že dnes už o tom hovorí legislatíva, ale nie je to tak jednoznačne, preto v tomto zákone, návrhu novely zákona sa to hovorí úplne jednoznačne. My ak nedáme sankcie, tak vodárenské spoločnosti si nebudú plniť svoje povinnosti k ochrane životného prostredia. Stále nám bude končiť voda, špinavá voda v poli, v potoku, budú nám hynúť ryby, bude sa znižovať výskyt biotopov v rámci existujúcej vodárenskej siete. Ale toto sú výzvy, ktoré by sme mali riešiť, a dnes starostovia, primátori majú zviazané ruky, pretože nemajú peniaze, ktoré im nedal v minulosti štát. Dnes starostovia a primátori nemajú dostatočné kapacity, aby to riešili v rámci svojich kompetencií, a chcem všetkých na východnom Slovensku z tohto miesta, starostov a primátorov, požiadať, aby sa nenechali nachytať na holičkách a aby neodovzdávali majetok, ktorý bol vybudovaný z verejných prostriedkov alebo z európskych vodárenskej spoločnosti. Veď obec, ktorá má zodpovednosť dodať pitnú vodu občanovi, stratí už akúkoľvek kontrolu nad tým, ako to, to právo pre občana a ako túto povinnosť samosprávy pre občana vie naplniť. Chcem vám, kolegyne, kolegovia, povedať, že sa teším v dohľadnej dobe na diskusiu vo výbore, pretože končíme kontrolu na východnom Slovensku. Kontrolovali sme samosprávy, ako si plnili svoje povinnosti pri tom, keď sa rozhodovali, že vymenia akcie za dlhopisy. Máme tam zásadné zistenia z hľadiska toho, ako sa ponižoval skoro o 60-65 % majetok obce. Obec odovzdá ešte aj infraštruktúry prevádzkovateľovi vodárenskej spoločnosti, tá obec z hľadiska majetkového portfólia bude na tom ešte horšie ako je dnes. Preto je dôležité, aby ste diskutovali o tejto téme. Ja sa pri tejto téme vždy k vám prihovorím, pretože máme skúsenosti minimálne päťročné z kontroly vodárenských spoločností. Z tohto miesta netvrdím, že pohľad Najvyššieho kontrolného úradu je ten správny, aj my môžeme mať na niektorú odbornú vec iný názor, kontrolórsky, nie ten profesný vodárenský, ale treba o tom diskutovať. Ak sa rozhodnete, že neposuniete tento zákon do druhého čítania, prosím vás, aby ste sa týmto problémom, ktoré sú popísané v tejto novele, venovali a aby ste možno zaviazali zodpovedné ministerstvo, aby pokračovalo v riešení problémov, ktoré sú spojené s vodou. Ak ich nebudeme riešiť dnes, o päť rokov tie problémy budú niekoľkonásobne zložitejšie ako keby sme ich začali riešiť v tejto chvíli. Teda ja nechcem v tejto chvíli ukončiť svoje vystúpenie, že chcem hľadať toho dobrého a toho zlého, ja chcem poďakovať plénu Národnej rady, že o tejto problematike diskutuje. Chcel som vám povedať, že aj po minuloročnej novele ostalo veľa otvorených otázok, ktoré nemáme vydiskutované, nemáme doriešené. My sa stávame čoraz častejšie pri tejto téme atakovaní zo strany tých biznisových lobistických skupín. V týchto dňoch ukončujeme kontroly na úrovni samospráv a chcem vám povedať, že sa teším na ďalšie súdne spory, pretože už dnes namiesto toho, aby starostovia, primátori konzultovali veci s Najvyšším kontrolným úradom, aby sa zamýšľali nad rizikami, ktoré sme im popísali v protokoloch, komunikujú s týmito lobistickými skupinami s podivným občianskym združením, ktoré sa nám v rámci sociálnych sieti vyhráža, že ešte uvidíme, že ešte uvidíme, ako oni budú obhajovať obce a mestá, teda subjekty verejného práva. Nieže obce a mestá budú diktovať im, čo oni majú robiť, presne naopak. Počas výkonu kontroly sme nekontrolovali samosprávy, sme boli v permanentnom spore, konflikte s právnymi zástupcami, ktorí písali listy, totožné listy za jednotlivé kontrolované subjekty. Toto je do neba volajúce, že základnú kritickú infraštruktúru štátu, že podstatnú verejnú službu pre občanov, dodávky pitnej vody, dnes chce na východnom Slovensku ovládnuť niekto, kto pochopil, že je to veľmi lukratívny a zaujímavý biznis a že ten biznis mu môže prinášať veľmi zaujímavé peniaze. My sme naše zistenia odstupovali aj orgánom činným v trestnom konaní, my sme naše zistenia odstupovali aj Národnej banke, aj ministerstvu financií, lebo sú tu iné inštitúcie, ktoré majú začať konať. Ja chcem z tohto miesta vyjadriť nádej, že voda spojí či ľavú alebo pravú časť tohto pléna, že voda spojí každého, komu záleží na tom, že ak budeme považovať vodu za strategickú surovinu, ak je to podstatná vec pre rozvoj Slovenska a regiónov, nemôže štát pustiť do tejto infraštruktúry biznisové pravidlá a biznisový princíp, lebo nakoniec na to doplatia občania, lebo všetky tie straty, ktoré biznis zapríčiní, zaplatíme my všetci spoločne cez dane a odvody tomuto štátu. Lebo v konečnom dôsledku ak to krachne, tak zodpovednosť za obyvateľov musí prebrať štát, a preto sa štát v tejto chvíli aj týmto návrhom musí zaoberať, aby sme to posunuli na tú úroveň, ktorú si voda ako strategická surovina v 21. storočí zaslúži. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi predsedovi. Osem faktických. Pán poslanec Lackovič. [09:45] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj za vaše vystúpenie k tejto téme, pán predseda. Presne takto by mala prebiehať diskusia, debata a rozprava v parlamente. Presne takéto témy by mali byť na programe dňa, ako je to dnes, vodovody, kanalizácie, pitná voda, infraštruktúra. Mňa len mrzí teda, že je tu taká riedka účasť. Jedna vec, ktorej ste sa dotkli len okrajovo, ktorú ja zároveň ale považujem za veľmi dôležitú, je aj taká tá téma a otvorenie tej témy smerujúcej k tomu, že či je správne, ako je to nadstavené dnes, že vlastne tie okresné úrady, ktoré gestorujú vydávanie stavebných povolení, či je správne, že tie odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré pod ne spadajú, tie povolenia dnes vydávajú, lebo de facto to znamená, že partner na diskusiu pre toho starostu na konci dňa, keď to trvá, to konanie, veľmi dlho, je vlastne minister vnútra. Lebo pod neho spadajú tie okresné úrady ako také, aj tie príslušné odbory, ktoré tie stavebné povolenia vydávajú, čo je podľa mňa totálny nezmysel, pretože sa nemôžme tu baviť s ministrom vnútra o vodovodoch a kanalizáciách na konci dňa, že ako zrýchľovať tie konania, ako riešiť personál, nedostatok personálnych kapacít na okresných úradoch, ako zlepšiť materiálno-technické vybavenie jednotlivých zamestnancov a tak ďalej. Čiže kam mierim? Poviem. Mierim tam, že či je správne, či by nebolo lepšie, keby tieto odbory starostlivosti o životné prostredie jednoducho spadali a presunuli sa aj kompetenčne aj teda hierarchicky pod ministerstvo životného prostredia, lebo to je ten správny partner na túto diskusiu, to je ten správny partner na hľadanie riešenia, ako to robiť rýchlejšie, efektívnejšie, koncepčnejšie. Čiže táto, tento jeden malý aspekt mi tu veľmi chýba, snáď sa ešte k nemu možno dostaneme. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [09:45] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán predseda, ja vám musím veľmi poďakovať za vašu prácu a za vaše otvorené slová o tom, že dodávky pitnej vody pre občanov na východe Slovenska chcú ovládnuť biznisové skupiny, ktoré chcú zarábať na životne potrebnej surovine, ako je voda pre obyvateľov. No, malo by nám tu ísť všetkým v parlamente samozrejme o jedno, a to o blaho občanov Slovenskej republiky, a o to, aby ľudia na Slovensku mali prístup k vodovodom a prístup ku kanalizácii, ale je úplne zjavné, že takto tu parlament, nanešťastie, nefunguje. Ja by som chcela poukázať na to, ako na to kašle aj štát, pretože štát mal jednu povinnosť, a to urobiť národný plán budovania verejných vodovodov. A ja vám teraz budem citovať, lebo toto nie je politická téma, keď ste sa veľmi ohradili voči tomu, že nemáme vystupovať v tejto téme politicky, tak minulý rok 26. októbra zverejnili STVR správy takúto správu: „Jedným z krokov k vyriešeniu problému má byť národný plán budovania verejných vodovodov a kanalizácií. Poverené ministerstvá ho mali vláde predložiť do konca marca," minulý rok, pripomínam. „Požiadali o odklad do septembra, v septembri však opäť nič nepredložili. Nový termín na predloženie návrhu národného plánu budovania verejných vodovodov a kanalizácií je koniec roka 2025." Takže koniec roka 2025 mal byť predložený plán. Máme polovicu marca, kde máme ten plán? Pýtate sa, vážení koaliční poslanci, vašich vládnych predstaviteľov, že kde máme plán rozvoja? Pýtajte sa, prosím vás, lebo nám to asi nepovedia. Nepovedia, v akom to je štádiu, ja sa budem pýtať kolegov, pýtajte sa naozaj. Vyjadrite svoj záujem o ľudí v Snine, v Humennom, skúste, skúste sa naozaj zaoberať problémami, ktoré trápia východ Slovenska. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Galek. [09:45] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda, rovnako ďakujem veľmi pekne za váš príspevok, vaše vystúpenie. Ja vás vnímam ako takého najväčšieho bojovníka na Slovensku práve za tieto vodovody. Naozaj kontinuálne upozorňujete na kritickú situáciu. Minulý rok ste organizovali konferenciu, kde takisto bolo toto všetko odprezentované. S veľmi vysoko zdvihnutým prstom hovorili ste o tom investičnom dlhu, ktorý naozaj dosahuje niekoľko miliárd na Slovensku, a obávam sa, že tá situácia sa naďalej zhoršuje. Teraz vo svojom vystúpení ste takisto poukázali na to, že tie vodovody sú považované za akúsi kritickú infraštruktúru, ale zoznam kritických infraštruktúr na Slovensku je utajený. Ja by som možno preto navrhoval, aby sme možno hovorili o nejakej prioritnej infraštruktúre, kedy naozaj či už sú to siete elektrické, plynárenské, vodárenské, teplárenské mali naozaj nejaké nadradené postavenie a takisto štát im venoval zvýšenú pozornosť. Chcem sa vás ale opýtať, či mi budete vedieť možno vo faktickej aspoň krátko zareagovať, hovorili ste na tej konferencii o investičnom dlhu, ktorý tam naozaj za tie roky vznikol, a vodárne sa obhajovali, že no áno, ale my máme nízke ceny vody, zaveďte nám dvojzložkovú cenu. Tá bola zavedená od 22. októbra minulého roku, zvýšilo sa aj teda vodné, stočné. Či vy vidíte a vnímate nejaký posun v tom, že by tie vodárenské spoločnosti si konečne viacej odkladali na nejaké investície, či s vami začali o tomto hovoriť, že áno, zvýšila sa nám cena, máme konečne viacej peňazí, budeme sa tomu viacej venovať, alebo stále pokračujú iba v tom svojom pôvodnom nastavení. Ďakujem. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:00] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za vaše vystúpenie, pán predseda. Áno, toto je donebavolajúce. Toto je donebavolajúce, ako táto vláda ignoruje tému vodárenstva aj ochrany našej pitnej vody a ja vám ďakujem veľmi pekne za vašu prácu, ktorú Najvyšší kontrolný úrad robí, aj za správy, ktoré prinášate. Ale zároveň sa vám chcem aj ospravedlniť, pretože zažívam to aj na našom výbore, že tie správy nedostávajú ten patričný priestor, ktorý by si zaslúžili, a aj tú odbornú diskusiu, ktorá by k nim mala byť vedená, väčšinou teda sú v značnej miere odignorované. A ja opätovne vyzývam tuná kolegov pána Hazuchu, Karasa aj ostatných, ktorí tu sedia, že príďte s riešeniami. Jednoducho zaujímajte sa o tú téme, máte tu pána predsedu, opýtajte sa ho, prečítajte si správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré, ktoré presne pomenovávajú problémy, ktoré vo vodárenstve máme, a jednoducho ja budem čakať a naozaj si na tom dám záležať, že všetci, čo tu teraz sedíte, pozriem si vaše mená, budem za vami chodiť a budem sa vás pýtať každú jednu schôdzu, čo ste pre túto tému urobili. Každú jednu odteraz. Ďakujem. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha. [10:00] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predseda, za veľmi zaujímavé a vážne informácie. Chcem sa ale poďakovať za objektívnu informáciu, aj čo sa týka toho investičného dlhu, ktorý vieme, že tlačíme pred sebou, ktorý ale bol už aj v čase, aj v časoch socializmu a aj v časoch, kedy sa vodárenské spoločnosti pretransformovávali zo štátnych podnikov na akciové spoločnosti. To znamená, že ten investičný dlh sa tlačí desiatky rokov nielen Ficove vlády. Taktiež by som rád uviedol, že v tomto sektore sa za tých 30 rokov nie je pravda, že sa neurobilo nič, ako to tu stále vyznieva, vystavalo sa veľké množstvo, naozaj veľké množstvo čistiarní odpadových vôd, veľké množstvo sa zrekonštruovalo, to sú obrovské finančné prostriedky, aj úpravne vôd, vedel by som hovoriť menovite, ale niet na to času, aj porovnávať s tým, čo bolo, aj čo bude. Toto je jednoducho fakt. Ten najväčší investičný dlh zostal v zemi, lebo, lebo toto nevidieť. Tam sa ten dôraz nekládol, kládlo sa, ale to sú rovnocenné veci, no kládol sa dôraz na niečo možno iné v tom sektore. Ale urobilo sa naozaj veľmi mnoho. Je fakt, že veľká časť tých peňazí boli európske fondy, ale v podstate to je jedno, sú to prostriedky, ktoré sme na toto využili. Takže tárať tu také veci dve na tri, že Fico tu nič neurobil a nič sa nerobí, to sú nezmysly, o ktorých nemáte ani predstavu, ale ten investičný dlh stále existuje. Žiaľ, existuje, tam treba obrovskú injekciu, ktorú neviem, či budeme v dohľadnej dobe niekedy na takú injekciu mať. Ďakujem pekne. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [10:00] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Pán predseda, ďakujem za vaše vystúpenie, v ktorom ste povedali, že sa tešíte na prerokovanie ďalšej správy, ktorú práve teraz na NKÚ finišujete. Ja len chcem pripomenúť, že keby nebolo nás s kolegyňou Hanuliakovou, tak tá vaša predchádzajúca správa Najvyššieho kontrolného úradu by nebola vôbec prerokovaná na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Až potom čo sme zvolali mimoriadny výbor, ktorý, samozrejme, nebol otvorený a bola k nemu neoficiálna diskusia, až vtedy bol, v úvodzovkách, prerokovaný ten váš materiál. Keby teda nebolo nás s kolegyňou Hanuliakovou, tak by na vašu správu padal prach na poličke. Aj to je podľa mňa, opravte ma, ak sa mýlim, ukazovateľom toho, ako tejto koalícii záleží, nezáleží, vyberte si, nehodiace sa škrtnite, na stave kritickej infraštruktúry. A ja ďakujem teda nielen za vaše vystúpenie, ďakujem aj vašim kolegom a vašim kolegyniam z Najvyššieho kontrolného úradu za tú mimoriadnu pozornosť a to, ako intenzívne pracujete a ako sa kritickej infraštruktúre venujete. Kiežby toľko pozornosti koalícia venovala kritickej infraštruktúre, ktorá sa nevolá kritická len kvôli tomu, že je kritickou infraštruktúrou štátu, ale je aj v kritickom stave. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Macášek. [10:00] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán predseda Andrassy, ja si takisto vážim a oceňujem to, že ste celú túto problematiku postavili na tú praktickú úroveň. Zadefinovali ste teda, že to nie je vec súčasnej vlády, predchádzajúcej, aj tých predchádzajúcich, lebo naozaj je to, je to problematika, ktorá má dlhoročné, dlhoročný investičný dlh a naozaj ho bude veľmi ťažké nejakým spôsobom jednak dohnať a jednak potom aj v ďalšom období nájsť finančné prostriedky pre vody a kanalizácie. Ja by som ešte jednu takú poznámočku dal k pánu Lackovičovi, že v podstate ten odbor životného prostredia na okresných úradoch vecne a odborne patrí, aj metodicky patrí pod ministerstvo životného prostredia. Takže z mojej strany ako oceňujem, pán predseda, tú vašu správu. Ja mám skúsenosti teda také, že existujú vodárenské spoločnosti, ktoré naozaj neprivatizujú, naozaj investujú do majetku, aj do takého majetku, ktoré dostali od obcí, a boria sa s ďalšími problémami, ale zas na druhej strane mám informáciu takú, že spoluprácu s ÚRSO-m sa minulý rok dohodli nejaké kroky, ktoré pomohli vodárenským spoločnostiam. Takže ak, kolegovia z opozície, tvrdíte, že táto vláda alebo táto, táto vláda neurobila nič, tak toto je prvá informácia, ktorú by ste si mohli overiť, že naozaj v spolupráci s ÚRSO-m vodárenské spoločnosti posunuli riešenie problémov na takú kvalitatívne vyššiu úroveň. Ďakujem. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Karas. [10:00] Daniel Karas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ľubko, tiež – tu som chlapci – ďakujem ti za tvoj prejav, musím povedať, že vo veľa veciach s tebou súhlasím, zároveň by bolo aj dobre férové povedať aj opozícii, že vláda má reálny záujem tento problém riešiť, samozrejme ho aj rieši, len každý máme dáke svoje predstavy a sú tu aj iné ďalšie témy, ktoré treba riešiť, nie je to len voda, ale prioritná by sa do budúcnosti mala stavať voda a kanalizácia. Ako si správne, Ľubko, povedal, investičný dlh sa tu ťahá dlhodobo, v podstate ešte od čias spred roku ´89, ktorý nám robí veľkú jazvu na tvári, a keď sa vlastne do celkovo vodárenskej infraštruktúry neinvestovalo tak, ako by sa malo, ale musím zároveň povedať aj to, že nezodpovedá za celkový skutočný stav vláda Roberta Fica za tento stav, ktorý je momentálne dnes na Slovensku kvôli tomu, že od ´89 ťaháme veľký investičný dlh pred sebou. A rovnako s tebou, pán predseda, súhlasím, aj s potrebou silnejšieho kontrolingu a budem ho aj podporovať. Verím, že sa budeme stretávať na finančnom výbore, ocením to, keď prídeš a budeme vyhodnocovať tvoje kontroly, a zároveň aj jasne hovorím, že financie, ktoré sú získané, by mali ostávať, z infraštruktúry, by mali ostávať na Slovensku a malo by sa investovať do slovenskej infraštruktúry a nemali by tieto investície prechádzať do zahraničných sektorov alebo do tých vecí, ktoré si ty spomínal. Ďakujem. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ešte v rámci takého technického problému urobíme reakciu na faktické prihlásením pána predsedu NKÚ. Predpokladám, že je všeobecný súhlas, aby mohol dvojminútovým časom reagovať na faktické poznámky. [10:00] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade chcem ešte raz oceniť, že sa o tom tu diskutuje. To je veľmi dôležité, lebo my nemáme jednoduché riešenia v segmente, ktorý je strategický, kde bez ohľadu na to, či idem podľa zákona alebo nie, ako povedal pán poslanec, voda a vodárenská infraštruktúra je kritická. To, že nie je v rámci utajovaných skutočností to slovo kritická, vieme kedykoľvek k tomu použiť. A musím povedať aj pani poslankyni, že ja som sa snažil naozaj byť odborný a ja chápem, že je to aj politická téma a že je prirodzene zápas medzi opozíciou-koalíciou, že vy hovoríte niečo jednej strane, druhá strana vám, takže ja toto úplne rešpektujem, teda ja som to bral vo vzťahu k mojej osobe, nie k vám, že sa snažím byť v tejto téme vysoko odborný a chcem hovoriť o tom, aké máme my konkrétne skúsenosti s NKÚ, ale chcem vám povedať, že ja mám 20-ročnú skúsenosť s vodou. Najprv som bojoval za vodu na Spiši, keď prichádzala Veolia a dnes vodárenské spoločnosti plačú, ako im to zviazalo ruky a nemajú peniaze na rozvoj na investície do tých podstatných rúr. To je problém aj na strednom Slovensku. Bol som na úrovni bratislavskej samosprávy, kde sme bojovali za záchranu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ale to, čo sa deje na východnom Slovensku, to naozaj súvisí so skrytou privatizáciou a ovládnutím spoločnosti biznisovými lobistickými skupinami. A tu musí byť silný štát, tu musí štát vstúpiť do regulácie a štát prostredníctvom legislatívy musí povedať pravidlá, pretože ak to nebude v zákonoch, spoločnosť to nemá povinnosť rešpektovať. Takže ak sa zhodnete, že je to top téma, čo si myslí Najvyšší kontrolný úrad, že je, prosím vás, diskutujte o tom, ak tento zákon, novela neprejde do druhého čítania, sú tam veľmi dobré myšlienky, pracujte na týchto myšlienkach a dajte jasný signál lobistom, že na prvom mieste je záujem verejnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predseda. Pokračujeme v rozprave. Konštatujem, že sú traja ústne prihlásení, ale o slovo požiadal pán poslanec Pročko ako spravodajca. Nech sa páči. [10:00] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Hneď v úvode, pán Macášek, vy by ste mali reagovať na vystupujúceho, nie na pána Lackoviča, ale keďže ste reagovali, tak ja verím, že vám teraz s faktickou pán Lackovič, ak bude chcieť, vysvetlí a on bude reagovať na mňa, lebo som vás spomenul. Tak by to malo byť, ale vás neupozornia predsedajúci, lebo prečo by vás upozorňovali, vy môžte robiť všetko, čo chcete, nás vykazujú zo sály. Taký je život. Takže počuli ste hlavne vy, Slováci, čo tu hovoril pán Andrassy? Pripravuje sa skrytá privatizácia vodárenskej infraštruktúry. Pripravuje sa skrytá privatizácia vodárenskej infraštruktúry. To, čo tu hovoril, boli obrovské a vážne, vážne veci. Týka sa to našej, nášho najväčšieho pokladu, ktorý máme, a to je voda. Bez vody neprežije nikto a tu idú zarábať biznismeni na našej vode. Počuli ste, milí Slováci, jeho príklady zo sveta, z Británie, z Francúzska, z Nemecka, čo sa tam dialo? A toto sa skryto deje aj u nás. Ja keď som počul Hazuchu, mne odstrelilo dekel. Keď som počul Macáška, mne odstrelilo dekel. Keď pán Macášek povedal, že zákon má veľké racio, ale vzápätí tu rozprával o tom, ako politizuje pani poslankyňa z PS, ktorá rozprávala vecne a ktorá rozprávala o tom, že tento zákon, čo idú predložiť s kolegom Sabom, je dobrý, a vy ste kde teraz, vy ste v nejakej kláštornej škole? Veď vy ste v politickej organizácii SMER. Samozrejme, že to je politika, ale politika vaša, čo robíte vy, a to je hanba, pán Macášek. Namiesto toho, aby ste sa za to, čo rozprávate, za to racio postavili, tak vašim prštekom budete hlasovať proti, lebo vám to kšeftár Fico prikáže. To je hanba, pán Macášek, vy sa môžete hanbiť aj s Hazuchom, čo tu rozpráva. Hazucha tu rozprával, že aké to je, že áno, to treba riešiť, to treba, musíme riešiť. Čo pripravil Hazucha? Aký jeden zákon na ochranu vody? Aký jeden zákon, pán Macášek, ste pripravili na ochranu vody? Ja som to aj dneska ráno hovoril, prichádzajú zákony opozície a každý jeden zákon opozície, každý jeden pomáha ľuďom. Vy ste tu rozprávali, čo minulá vláda urobila. Viete, čo urobila? Dala ľuďom napríklad 200 euro. Dala napríklad dôchodcom rodičovský príspevok. My keď sme prišli do vlády, tak nám váš Fico nechal 1,5 miliardy. Pán Macášek, 1,5. My keď sme odchádzali, tak po tých rokoch, čo sme to tu rozkrádali, sme vám nechali 12,5 miliardy. Tak keď rozmýšľate hlavou, hlavou, tak pochopíte, že váš Fico za roky blahobytu nám nechal 1,5 miliardy a my za roky naozaj kríz, za roky vojny, za roky covidu, za roky utečeneckej krízy sme vám nechali 12,5 miliardy. Pán Macášek, čím rozmýšľate? Táto vláda, čo tu, čo tu je teraz, kšeftuje a rozdáva. Šesťdesiat miliónov na Kukuricu, lebo treba urobiť za 140-tisíc machové steny, treba urobiť jeden balkón za 75-tisíc euro, treba dať Bartekovmu asistentovi 10 miliónov, pozor, a treba dať 30 miliónov na pofidérnu firmu, ktorú založil Migaľ. A tak to ide ďalej a ďalej a ďalej. Prečo ste zrušili, pán Macášek, zákon teraz, ktorý bol skvelý, jedinečný? No preto, lebo Fico by prišiel o 590 miliónov. Vy ste povedali, pán Macášek, že to je racio, že to je skvelé. Tak budete za to hlasovať? No a Karas? Ten ma úplne odbavil. Karas. Vláda, on na tom pracuje, vláda pripravuje naozaj veľmi dôležité zákony, ale sú dôležitejšie zákony, ako je toto. No veď to. Čo je dôležitejšie, ako ochrániť si našu vodu, pán Macášek?! Pán Hazucha, čo je dôležitejšie? Vy len rozprávate, vy len kecáte, klamete a zavádzate. Namiesto toho, aby ste sa postavili, lebo vy ste čestní ľudia. Tak keď ste čestní ľudia, tak sa postavte za tú vodu. Nie. Vám Fico povie, že toto bude robiť, a budete, lebo máte čo z toho? No výhody. Samozrejmé, že máte z toho východy, výhody. Ste hanbou obidvaja, a všetci sedemdesiati deviati, Slovenska. Nič iné. Voda je naše zlato. Voda je, voda je naozaj na Slovensku, my máme také zásoby pitnej vody a tento zákon rieši, rieši to všetko. Pán Andrassy vám tu rozprával a naozaj, prosím vás, Slováci, vypočujte si pána Andrassyho dvakrát, dvakrát, čo tu rozprával. To, čo sa tu teraz bude diať, je katastrofa pre vás všetkých, pre vodu na Slovensku. Pán Andrassy povedal naozaj veľmi dôležitú vec, a to je, že by sa malo o tom diskutovať. Ale tu by sa nemalo o tom diskutovať. Tu sa musí prijať zákon a v tom zákone zaviažeme a zakážeme privatizérom sprivatizovať našu vodu. To treba, pán Macášek a pán Hazucha, urobiť. A nie rozprávať o tom, že má to racio, má to dobre, je to skvelé. Ale robte to! Naozaj tento zákon je veľmi dobrý, veľmi dobrý. A každý jeden zákon, čo teraz príde, je v prospech ľudí. Myslíte, Slováci, že budú hlasovať za jeden jediný zákon, ktorý prinesie opozícia? Čo vám priniesli oni? Viete, z čoho sa potešil Macášek, Hazucha a Karas? Viete, z čoho sa potešili? V rozprave pána Andrassyho? Potešili sa, lebo vraj, a teraz počúvajte, no sme radi, že za toto všetko nezodpovedá len Ficova vláda, že to bolo aj za komunistov, ha-ha-ha. Z toho ste sa potešili. veď vy ste, vy ste úplne mimo! Vy ste nepočúvali, čo rozprával, vy ste nepočúvali, že sa tu ide sprivatizovať naša voda, ale Karas, Macášek a Hazucha sa potešili z toho, že dobre, super, tak nie je za to všetko zodpovedný len Fico. Karas, vy ste naozaj odborník, ty kokso. To je ten, čo v televíznej relácii povedal, že no viete, my nemôžeme privatizovať bohatých, lebo to bude niekedy potom, keď by sa to potom nabudúce a keď to bude, potom, keď to bude.No. Keď to bude, Karas! Ale Andra... tomuto, prezidentovi dáte, prezidentovi dáte peniaze, čo? Ficovi dáte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím k téme, pán poslanec. Pročko, Jozef, poslanec NR SR A čo? K čomu hovorím? K onému? Ja hovorím k téme. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Nie, už ulietavate, takže k téme. Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Karas tu rozprával pred chvíľočkou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím k téme, nech sa páči. Pročko, Jozef, poslanec NR SR No. Už nespíte? Nie, nespí, dobre. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec! Pročko, Jozef, poslanec NR SR Takže viete o tom, že táto, táto téma je veľmi dôležitá? Veľmi dôležitá? A aj oz... práve sa ozval ozvuvší a národný buditeľ. Som zvedavý, ako sa postavia k tomuto zákonu, vy, áno, vy tam jeden jediný tam sedí. Vy, ktorý rozprávate o národe, o tom, ako idete zachraňovať národ. Z čoho sa smejete, Garaj? Z čoho sa smejete? Vy sa smejete zo seba. Vy tu rozprávate, vy tu rozprávate o tom, že ako vy idete zachraňovať národ a robíte len svoje kšefty. Nič iné nerobíte! Nič iné. Bolí vás hlava? Vás musí bolieť hlava, lebo tie vaše zákony, čo predkladáte, tak to je, idete ochraňovať pamätníky, super. Ale vodu nejdete ochraňovať. Vodu nie! A ja naozaj chcem apelovať na každého jedného Slováka a chcem vám povedať, že pozrite sa, čo sa tu deje. Od začiatku tohto volebného obdobia prichádza vládna koalícia so zákonmi, ktoré ochraňujú ich ľudí, ktoré znižujú tresty pre ich ľudí, ktoré ich ľuďom dávajú renty, ktoré tieto zákony sú len pre vyvolených. Dajte mi jeden jediný zákon, ktorý predložil, predložil Fico pre ľudí. A teraz si pozrite zákony, ktoré sa idú predkladať, či už je to PS-ko, či je to už SaS-ka, či je to už KDH. Každý jeden zákon ide pomáhať. A tak ako povedala aj pani poslankyňa aj pán poslanec, ktorí dnes vystupovali, obidvaja majú problémy s vodárenskou mafiou. Obidvoch atakuje vodárenská mafia. A myslíte si, že Fico bude, bude týchto ľudí trestať, že týchto ľudí? Nie-nie-nie. Nie, ani jeden z nich nebude hlasovať za tento zákon, pretože Robo Fico povie, počúvajte, však ale to sú naši ľudia. To sú ľudia, s ktorými my úzko spolupracujeme. Je to smutné, čo sa deje na Slovensku, a je naozaj dôležité, aby čím skôr táto neschopná, babrácka vláda, ktorá opravuje to, čo pokazila každým jeden, každým jedným zasadnutím Národnej rady, aby čím skôr skončila. A ja vás poprosím, voliči SMER-u, SNS a HLAS-u, apelujte na svojich, na svojich zákonodarcov, ktorých ste volili, aby podporili tento zákon, aby sa starali o vodu, aby tu nestalo sa to, že prídeme o desiatky miliárd vďaka tomu, že skryto si niekto sprivatizuje vodu. Ďakujem veľmi pekne. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické. Prvý, poslanec Lackovič. [10:15] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec, aj za vaše premostenie v kontexte toho, čo hovoril pán poslanec Macášek. Vy ste sa toho dotkli, tak ja to teda sa posnažím uzavrieť a vysvetliť a dovysvetliť, že prirodzene, že odbory starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch sú metodicky usmerňované rezortom životného prostredia, samozrejme. Ale tí pracovníci a tá vedúca toho odboru reportuje prednostovi okresného úradu a prednosta okresného úradu spadá pod ministra vnútra, ministerstvo vnútra je ten rezort, pod ktorého spadajú okresné úrady na Slovensku. Čiže sa netvárme, že odbory starostlivosti o životné prostredie, ktorým častokrát, bohužiaľ, tie konania trvajú nie vinou zamestnancov, ktorí robia všetko, čo je možné aj nemožné v ich silách, aby tie konania trvali čo najkratšie, ale jednoducho je to tak. Materiálno-technicky, štrukturálne už dávno, dlhé roky podvyživené, že sa to proste deje. A ja čo hovorím, je to, pán Macášek, resp. pán Pročko, ktorý ste sa k pánovi Macáškovi vyjadrovali, je to, že to tak nie je asi zdravé, že tu niekoľko desaťročí proste od nepamäti, ja neviem, či to niekedy bolo inak, stále tie odbory starostlivosti o životné prostredie sú na okresných úradoch, ktoré sú v rukách ministerstva vnútra, poťažmo ministra vnútra. Čiže na konci dňa na Slovensku a každý jeden starosta a primátor mi to potvrdí, keď sa toho stavebného povolenia dočkať nedokáže alebo nevie, tak jednoducho jeho partner, záverečný, záverečný partner na tú diskusiu je minister vnútra a tak by to byť nemalo. To je to, čo som tým chcel povedať. Nemôžeme chodiť za ministrom vnútra, ktorý rieši úplne iné veci s vodovodmi a s kanalizáciami. To má byť jednoducho na ministerstve životného prostredia a o tom ma asi nikto nepresvedčí, lebo tak by to podľa mňa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hazucha. [10:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, pán Pročko, darmo tu vrieskate desať minút, len špiníte vzduch a smutné je to, že sa nájde niekto, komu sa to páči. Tárate dve na tri o veciach, ktorým vôbec nerozumiete, ale cítite potrebu sa vyjadriť takmer ku všetkému ako vždy. Ale nerozumiete tomu takmer ako vždy. Vaše vystúpenia sú len hlučné a prázdne. Toto nie je definovať kotúľ vpred a kotúľ vzad, áno, to určite vy viete lepšie ako ja a do toho vám ja vstupovať nebudem. Ja sa nebudem tváriť ako vy, že som odborník na všetko. To vy sa tak tvárite. Ďakujem. Stále škriekajte ďalej. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karas. [10:15] Daniel Karas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán Pročko, užili ste si desať minút svojej slávy. Ak vravíte, že vám to odpálilo dekel, tak podľa mňa po vašom vystúpení odpálilo a sledujú vás ľudia, tak odpálilo dekel celému Slovensku, čo ste tu dokázal a pomysleli si ľudia o vás, že čo ste to za človeka. Kebyže pozorne sledujete to, čo povedali moji kolegovia zo strany SMER - slovenská sociálna demokracia, moje vystúpenie, tak by ste netárali také sprostosti za tým pultom, pretože ak máte problém s pamäťou, tak si to pekne prehrajte a ešte raz tam vystúpte. Ďakujem. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Pročko, ja s vami súhlasím, že aj mne to príde, že pri tých faktických poznámkach jediné, o čo kolegom ide, je sa vyviniť a vyhovárať sa na niekoho a ja by som bola rada, keby raz od nich počujeme, že áno, tak nesieme svoj podiel zodpovednosti za to, vládli sme tu pätnásť rokov alebo teda aj vrátane tejto štvrtej vlády, tak nejakú zodpovednosti podľa mňa asi nesiete za tú situáciu, v akej sa nachádzame. Veď naozaj tu sa nedá donekonečna, aby ste sa vyhovárali na niekoho. Veď my, keď vy prinesiete nejaký dobrý zákon, nedeje sa to teda v poslednej dobe moc často, tak my nemáme problém vás pochváliť. Ale ja od vás teraz nepočujem, že áno, je tu problém, priniesli ste dobrú vec, zamyslíme sa nad tým, budeme na tom spoločne pracovať, budeme sa tým zaoberať na výboroch, vy sa len vyviňujete. A vyhovárate sa na veci, ktoré podľa mňa že absolútne nie sú relevantné v tejto diskusii. A je to naozaj komické vás niekedy počúvať. Ja som sa už, ospravedlňujem sa, musela aj tak pobaviť na tom, čo pán Pročko hovoril, lebo ono je to také smutno-smiešne, tá situácia tu a aj ten váš prístup k tomu, ako sa bavíme o jednotlivých zákonoch alebo ako vy k tomu pristupujete. A ja opakujem, tak ako som povedala, že prestaňte sa už vyhovárať, proste jednoducho pracujte. A keď začnete pracovať, tak prídu aj výsledky. Ale výsledky sa nedostavujú preto, pretože vy nepracujete. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko s reakciou na faktické. [10:15] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, Hazucha, Pročko, špiníte vzduch a tárate a trepete, Karas. No tak Karas, to je ten, čo nechce zdaniť bohatých ľudí, čo odmieta zdaniť bohatých ľudí a čo tu teraz povedal, že áno, že vláda pripravuje dôležitejší zákon ako voda. No a, Hazucha, ja špiním vzduch. Vy ste tak odporný a zlý človek a zákerný. Vy tu rozprávate, naozaj ste mne, v Rimavskej Sobote moji známi a občianske združenia, ktorých naozaj poznám, povedali o vás, že vy ste taká, taká vtierka smerácka, vy ste bol normálny človek, ale ako ste sa dostal sem do SMER-u, tak robíte len to, čo chce Fico. Vy ste stratili česť a svedomie, Hazucha. Vy ste úplne, vy ste úplne vymletý tým Ficom. Čo vám za to sľúbil, Hazucha? Vy špiníte vzduch, Hazucha. Vy tu robíte zlo pre Slovákov. Dajte zákon, ktorý pomôže vode, veď vy ste vodár. Viete, čo spravíte? Budete hlasovať proti. Vy ste naozaj klasická ukážka, pán Hazucha, poslanca Národnej rady za SMER. Rozprávate bláboly, fakt bláboly a popritom hlasujete za špinavosti a svinstvo, ktoré tu predkladá vládna koalícia. Ja som celý čas rozprával počas svojej rozpravy o tom, čo hovoril pán Andrassy, ja som celý čas rozprával o tom, že máme prijať zákon, ktorý nám ochráni vodu, a vy poviete, že špiním? Vy ste fakt zloba! Takže ja, ktorý chcem ochrániť vodu, špiním, a Hazucha, ktorý bude hlasovať proti tomu, lebo Ficovi je tam, tam, viete kde, úplne, tak Hazucha je skvelý človek. Hazucha je skvelý človek. On bude hlasovať proti tomuto zákonu a on je skvelý človek. Mne je za vás ľúto, páni poslanci, pretože dobre viete, čo robíte. Vy dobre viete, že ani jeden zákon nepodporíte, ktorý predloží teraz opozícia. A to je smutné. A, pani poslankyňa, áno, ja, moje vystúpenie, ja som vyštudoval herectvo, od malička, mám rád také to poukazovanie na, na to ich svinstvo takým vtipným spôsobom a to im vadí. To vadí aj Hazuchovi a to vadí aj Karasovi. A je mi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím, pokračujeme v rozprave. Poprosím, páni poslanci a poslankyne, bez osobných vecí a bez tých slov. (Reakcia z pléna.) Svinstvo a podobné veci, dobre? (Reakcia z pléna.) Upozornil som teraz všetkých, pán poslanec, aj poslancov koalície, aj vás. Vás prosím, aby ste neboli vzájomne osobný. Takže upozorňujem všetkých v sále, dobre? Je to v záujme nás všetkých. Pán poslanec Lackovič. [10:15] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Sa posnažím byť stručný, vecný, slušný, tak ako koniec koncov je nám v PS-ku vlastné. Pán Macášek povedal pred maličkou chvíľkou, že nepleťme sem politiku. Ako do parlamentu nemáme pliesť politiku? Ja neviem potom, že máme si tu robiť workshop o záhradkárčení alebo ja, ja neviem, však veď sem patrí tá diskusia, sem patrí tá politika, slušná, na základe argumentov, tu patrí tá normálna debata a rozprava o tých zákonoch, veď tu sa bavme o tom. Skôr sem by človek ocenil, keby ste nosili práve takéto zákony, práve takéto novely, takéto návrhy, ktoré riešia množstvo technických problémov, ktoré tu sú. Veď vám ich identifikoval pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Ja už neviem, že kto sem má prísť, aby ste ho počúvali, aby ste ho rešpektovali. A podľa mňa vy ho aj ste počúvali a čiastočne by ste to aj chceli implementovať, len viete, že vy buď teda nemáte úplne schopnosti to tak pripraviť, alebo nemáte tú vôľu. A neviem teraz, čo je horšie, ale v každom prípade proste ten výsledok do toho, do tej problematiky, do toho regiónu neprinesiete. A toto nie je problém jedného regiónu. Ja nechcem, aby zaniklo to hlavné posolstvo, ktoré kolega Sabo aj kolegyňa Hanuliaková, prinášajú v tomto kontexte a v tejto konkrétnej veci, chcem to ale rozšíriť ešte aj o nejaké ďalšie aspekty, pretože pri prvom čítaní pri takto vážnej téme považujem za veľmi dôležité to nazvučiť a povedať. Čiže ja som hovoril, a spomínal to potom aj kolega Sabo, v kontexte Žitného ostrova, ja to musím zopakovať, mňa veľmi mrzí, že Žitný ostrov sa ani jedným slovom nespomína, nedostal sa do programového vyhlásenia vlády. Naozaj že slovo Žitný ostrov, ak som to teda precízne pozeral, čo som aj dneska sa snažil, tam slovo nenájdete v žiadnom tvare, slovo Žitný ostrov sa proste nenachádza. A v kontexte tých chýbajúcich vodovodov a kanalizácií a v kontexte čistiarní odpadových vôd, ktoré sú v havarijnom stave, je to obzvlášť alarmujúce, že sa to tam nedostalo. Lebo tie čistiarne odpadových vôd, tie ČOV-ky, jednak tu spomínal kolega hubickú, ale rovnako tak aj ČOV-ky dajme tomu šamorínska, potom aj severnejšie aj tá hamuliakovská, donedávna bola v havarijnom stave, vo veľmi zlom stave aj tá senecká, tá je teda zrekonštruovaná. Neviem, či už úplne v plnej prevádzke alebo len testovacej, sú v mimoriadne v zlom stave. Toto sú časované bomby, ktoré nám tikajú. Už zo Žitného ostrova sa tekutý odpad vyváža do Galanty, čo je že tretí okres od okresu, v ktorom sa nachádza tá samospráva, ktorá mám s týmto problém. Čiže ak sa tu už vyváža, ja neviem kde, pri Pezinok, ak sa tu vyváža dole do Gabčíkova, ak sa tu vyváža do Galanty odpad zo Žitného ostrova, ten Žitný ostrov má naozaj že vážny problém. Tam, kde by mala byť táto infraštruktúra ukážková a v ukážkovom stave, tak tá má paradoxne najväčšie problémy. Hoci je tam najviac investícií, najviac naozaj kapitálových proste vplyvov, že tam naozaj, že tie peniaze tam sú na tej zemi položené, len sa nevyužívajú správne. A potom chýba tá parlamentná vôľa sa na ten problém pozrieť, naozaj sa nad tým zamyslieť a riešiť ho. Ja som tu spomínal aj ten problém v rámci tých okresných úradov. My dnes vieme teda, že tie jednotlivé odbory, ktoré vydávajú tie stavebné povolenia, sú na okresných úradoch, ktoré sú v rukách ministra vnútra a ten o to záujem neprejavil. Neviem, či vôbec tuší, že aj toto sa vlastne deje na jeho okresných úradoch, že tam tie konania trvajú často. Ja mám tú osobnú skúsenosť s tým, že som čakal, ako som už spomenul dneska ráno, 1 100 dní na stavebko na vodu, kanál, sám som ho tam odniesol v rukách 6. mája 2021. Dnes je 18. marec 2026, to znamená, že bude päť rokov za dva mesiace, po piatich rokoch sa stále nebuduje. Nie je teraz ešte dokončené obstarávanie, už nie je v mojich rukách, ja už tam od roku, od decembra 2023 nie som, čiže už je 2026 rok. Proste strašne dlho to trvá, priatelia. Strašne dlho to trvá. A nič z vašej strany neprichádza, aby sa sanovala tá situácia. Čiže ešte raz, 1 100 dní sa tu čaká, a to ešte nehovorím o obciach na Záhorí. Keď si zoberiete tie samosprávy v bezprostrednom dotyku Skalice, ktoré tam vytvorili to svoje združenie, tam čakajú poniektoré že dvadsiaty rok. Je koniec druhého desaťročia ich čakania. Že 20 rokov čakajú. Určite viete aj vy, pán Hazucha, že ten problém tu je. To neni že politika, nepolitika. To sú proste naozajstné prúsery, prepáčte mi za výraz, ktoré tu sú v tomto smere. Proste je to tak. A potom, možno aj vy by ste mi dali za pravdu, že tu máme potom zas situáciu, že to už nemá pomaly kto projektovať, tie projektové dokumentácie. Však tu je projektantov na prstoch dvoch rúk pomaly v celej krajine, v celom štáte, ktorí dnes projektujú tieto líniovky, vodovody, kanalizácie. Nemá to kto projektovať. To už do toho ani nechcem ísť, lebo to je na celý deň, by sme tu mohli mať dvanásťhodinovú konferenciu o tom. Ale čo je dôležité? Aby som to zrekapituloval a zhrnul. Mrzí ma, že Žitný ostrov sa v programovom vyhlásení vlády nenachádza, ani slovo sa tam nenachádza v kontexte dobudovania chýbajúcej infraštruktúry. Vodovody, kanalizácie tam nenájdete. Čiže žitný ostrov nie je priorita, nemôže to nikto vyvrátiť, proste nemôže nikto tvrdiť, že je to opak. ČOV-ky v havarijnom stave neriešite, druhý veľký problém, treba sa zamerať aj na tie ČOV-ky. Bola tu spomínaná hubická, zopakujem, rovnako tak má určite a bude mať veľký problém aj šamorínska. Tam boli schválené tie nové finančné prostriedky, ale treba čo najskôr to doobstarať, zrealizovať v tomto kontexte. Ja z mojej pozície môžem pochváliť napr. Západoslovenskú vodárenskú, ktorá to robí celkom normálne a tam sú ľudia, ktorí to berú vážne. S nimi som ja osobne nemal nikdy problém a musím ich v tomto smere pochváliť. Kiežby tak postupovali všetky vodárenské spoločnosti na Slovensku, ktorých nie je málo. A ten posledný rozmer, ktorý tu chcem znovu zdupľovať a zopakovať, je, že extrémne dlho trvajú tie konania. Podľa mňa má na to vplyv hlavne to, že nie je dobre uspôsobená hierarchia na okresných úradoch, resp. tie odbory starostlivosti by mali spadať aj kompetenčne, resp. hierarchicky pod rezort životného prostredia, ktorý by mal byť partner na diskusiu a nemal by to byť rezort vnútra, poťažmo prednosta okresného úradu, ktorý je politický nominant. Čiže toto sú tie všetky aspekty, ktoré som považoval za dôležité tu ešte zopakovať a povedať, naozaj aj v kontexte toho, že tu sedí pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu a povedal všetky tie dôležité veci, by som bol rád, aby ste to nezobrali na ľahkú váhu, aby ste to považovali za naozaj dôležitú vec, ktorú je potrebné riešiť. Toto neni o PS-ku, o SMER-e, o HLAS-e, o KDH, toto je naozaj o tom, čo potrebuje tento štát. Ten štát potrebuje mať dobudovanú túto infraštruktúru, potrebuje mať dobudované vodovody, potrebuje mať dobudované kanalizácie, potrebuje mať dobudované čistiarne odpadových vôd, potrebuje to mať vyriešené kompetenčne, potrebuje nie usmrcovať okresné úrady v zmysle personálnych kapacít, nedostatku kvalifikovaných kapacít a možno materiálno-technického vybavenia, ale posilniť aj túto nohu, lebo zatiaľ sme proste tam, že máme tie okresné úrady, ktoré to robia, tak im dajme vercajg, dajme im to, čo potrebujú, aby to robili normálne, rýchlo, efektívne, koncepčne správne a, pokiaľ je to možné, v lehotách. No a tá posledná vec. Tie politické nominácie, ja neviem, raz pevne dúfam, že sa dostaneme do štádia, kedy nebude ešte aj ornitológ na Muránskej planine politicky nominovaná osoba, ale mal by to byť človek, ktorý sa tomu venuje, ktorý je odborne zdatný, rozumie tomu regiónu, rozumie tomu prostrediu, rozumie tomu okresu. Ja neviem, že prečo tu máme naozaj že nominantov ešte aj tých okresných úradov prednostov politicky nominovaných. Čiže nerobí to tam dobrú krv, nerobí to tam dobré správy, potom na konci dňa tu máme také lehoty častokrát, aké sme si tu povedali. Tá téma je tak široká, že by sa o tom dalo hovoriť hodiny a hodiny. Považujem za veľmi dôležité a veľmi kľúčové podporiť toto, čo tu predkladá kolega Sabo a kolegyňa Hanuliaková. Naozaj aj vás, pán Hazucha, pán Macášek, všetci, ktorí sa zapájate dnes do tej rozpravy, pouvažujte naozaj, že toto naozaj prospeje významnou mierou, to vaše zdvihnutie tej ruky a to stlačenie toho tlačítka k tomu, že akože o malý krôčik sa posunieme, ale v rámci toho, že čo to bude znamenať pre tento sektor, to môže znamenať že veľmi veľa. Naozaj že pomôžete, naozaj na vás apelujem, že pomôžete tým stlačením toho tlačítka dobrej veci. Dobrej veci pomôžete tomu, páni. Veľmi vás o to prosím. Pouvažujte nad tým, porozmýšľajte a skúsme proste nájsť aspoň v tomto tú, ten kompromis a to, že by ste tam za to zahlasovali. Skúste sa nad tým naozaj, prosím vás, zamyslieť. Ďakujem pekne. [10:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [10:30] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marek, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok do diskusie. Áno, môžem s tebou súhlasiť s veľa vecami. Samozrejme, my tu máme v súčasnosti tú infraštruktúru v tak zlom stave, že tie poplatky pre tých obyvateľov, a budem teraz konkrétne rozprávať za VVS-ku a mesto Prešov, kde tie poplatky sú jeden z najvyšších v Slovenskej republike. Mesto Prešov, obyvatelia mesta Prešov platia, a teraz po novom sa zvyšovali, kde platíme vyššie poplatky ako obyvatelia v meste Bratislava. A to, čo povedal aj pán Andrassy, však samozrejme, že dôvod tých cien a tak ďalej je zlý stav tej celej infraštruktúry. A ja z tohto miesta by som chcel veľmi pekne pochváliť či kolegyňu Hanuliakovú alebo kolegu Miša Saba, že vôbec otvorili túto diskusiu. Lebo opravte ma, ak sa mýlim, lebo tá kritika na koalíciu je asi, ja si myslím, že namieste, lebo už vládnete pomaly tri roky a nevidel som nejakým spôsobom zákon, ktorý by reálne vedel pomôcť tým ľuďom, a to nehovorím len na východe Slovenska, ale tam, kde spomínal aj kolega Lackovič, že kde je problém. Viete, chýbajú projektanti. Však ľudia nám odchádzajú zo Slovenskej republiky. Však my máme momentálne, akože celá krajina sa topí v problémoch a my nemôžeme si dovoliť zatvárať do nekonečna oči, že tento problém neexituje a potom prídu rôzne aféry, však aj teraz sa objavili, kde občianske združenia blízko HLAS-u dostávajú miliónové dotácie proste. Však to sú peniaze, ktoré by reálne pomohli tým ľuďom, ktoré by reálne pomohli ku budovaniu tejto infraštruktúry. Však ste tu starostovia obcí, tak vy sami dobre viete, čo potrebuje vaša obec. A nezišli by sa vám tieto peniaze? A radšej ich dáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [10:30] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Marek, ďakujem ti za to, že si otvoril čarovnú kategóriu, čo sa nedostalo do programového vyhlásenia vlády. A dobre hovoríš, že tam nie je spomenutý ani jedným slovom Žitný ostrov. A ani jedným slovom tam nie je spomenuté, že máme problém s čistiarňami odpadových vôd, v PVV nie sú čistiarne spomenuté ani jeden raz a pritom Európska komisia v decembri 2024, to bolo už za tejto aktuálnej vlády, zažalovala Slovenskú republiku na Súdnom dvore Európskej únie za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd. Ja som sa opakovane, to už je že viac ako desaťkrát za ten čas, pýtal interpeláciami na hodinách otázok ministra Tarabu, ako konkrétne chce predísť tomu, aby sme sa všetci, celá Slovenská republika, z rozpočtu skladali na tie vysoké pokuty a penále za každý jeden deň omeškania, ktoré nám hrozia, lebo Slovenská republika nemá šancu tento súdny spor vyhrať. To neexistuje ten vesmír, že to vyhráme. Od decembra 2024 sa opakovane pýtam, čo konkrétne s tým vláda chce spraviť a nikto z koalície vrátane vicepremiéra Tarabu mi neodpovedá. V PVV nie je spomenuté, problematika nie je spomenutá, problematika spomenutá čistiarni odpadových vôd ani raz. Ale sú tam vodovody a kanalizácie a ich budovanie. A ja sa pýtam, že keď vybudujete nové kanalizácie, kam ich chcete odviesť, keď už teraz máme poddimenzované a v havarijnom stave tie existujúce čistiarne vôd? Čo s tými splaškami chcete robiť, keď ste na čistiarne odpadových vôd v programovom vyhlásení vlády zabudli? Megamozgy, odpovedajte. [10:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Hanuliaková. [10:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega, vďaka že si spomenul tie vývozy žúmp. My sme minulý rok s kolegom Michalom Sabom si robili taký prieskum, kde sme sa teda dopytovali ľudí, že akým spôsobom majú tie možnosti, čo sa týka vývozu splaškov, ako sú zaťažení cenovo. A teda je to naozaj obrovský problém naprieč celým Slovenskom. A dneska skutočne, už to hovoril kolega, máme nedostatočné kapacity čistiarní odpadových vôd, máme nedostatok fekálnych vozidiel a ceny za posledné dva-tri roky narástli v niektorých mestách, obciach až o 200 %. A naozaj ešte teda spoločne s tou konsolidáciou, ktorá zaťažila ľudí, tak je to veľká záťaž na rozpočty rodín. A treba si uvedomiť to, čo aj nám tí ľudia písali, že v 21. storočí sú rodiny, ktoré musia naozaj rátať koľko míňajú vody, pretože nevedia, či im príde fekálne vozidlo vyviesť žumpu. Pretože taký nedostatok ich je. Aj Marek spomínal, čo sa týka týchto satelitov, kde nie je dobudovaná kritická infraštruktúra, tak naozaj tí ľudia musia doslova rátať dni, aby prišlo fekálne vozidlo. A ja by som sa chcela vás kolegov z koalície opýtať, že kto z vás má teda vývoz fekálnym vozidlom, by ma to zaujímalo, že keby ste v takej situácii, že či by sa vám to páčilo tak existovať a tak žiť v takých podmienkach, že musíte rátať dni, kedy vám prídu vyviesť splašky a nemôžete pomaly sa sprchovať a prať len preto, že jednoducho štát si nesplnil svoju povinnosť a nedobudoval kanalizáciu. Ďakujem. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [10:45] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Marek, ja som veľmi rada, že ty prinášaš aj svoje praktické skúsenosti a že ti to naďalej nie je ľahostajné, jednak tvoja skúsenosť pôsobenia ako starostu, ale nielen pre tvoju obec, ale že chceš preniesť tie skúsenosti na pomoc celému Slovensku, myslím si, že to je mimoriadne dôležité. A ja sa teda tejto téme naozaj nevenujem, ale, kolegovia a kolegyne, ja vždy keď vás počúvam, keď tieto témy otvárate, tak ja neprestávam byť v úžase, že kde sa po 15 rokoch vlády, vraj sociálnodemokratických vlád, nachádzame v tak základnej veci, ako je prístup k vode či kanalizácii, ako to naozaj že v 21. storočí uprostred Európskej únie. A ten dôvod je jednoduchý, pretože tak ako aj, Marek, ty si pomenoval, to proste toto nie je priorita, priorita, ako vidíme, aj v súčasnej vlády je niekde úplne inde, je to tu pomoc Tiborovi Gašparovi, pomoc korupčníkom, teraz si zvyšujú ešte aj platy, pomoc ruským oligarchom, to je to, na čom im záleží, a kde už príde na rad pomoc ľuďom na Slovensku? Lebo tých ste na rozdiel od teda ministrov a ministeriek o platy, o peniaze obrali z rodinného rozpočtu niekoľko stoviek ročne. Tak ja neviem, kedy vám už začne záležať na tom, aby ste pomohli ľuďom na Slovensku s ich problémami, a o tom tu aj hovoria kolegovia a kolegyne a ja im za to veľmi pekne ďakujem. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Macášek. [10:45] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Lackovič, myslím si, že netreba hádzať všetky okresné úrady do jedného vreca. Takéto skúsenosti, aké máte, sú naozaj nie vhodné a nie dobré. Ja vidím problém v tom, že okresné úrady životného prostredia nemajú problém, čo sa týka kvalifikovaných pracovníkov, skôr je to o tom, že ich počet je poddimenzovaný. Ale problém je aj v tom, že tá legislatíva životného prostredia je veľmi poprepletaná, je veľmi chaotická a ešte niekedy do toho vstupujú aj občianske združenia pri vydávaní stavebných povolení, čo výrazne, výrazným spôsobom komplikuje vydávanie rozhodnutí, ale nehovoríme o tom, že by to malo byť nejaké dlhé obdobie. Takže je to tiež problematika, ktorá si zaslúži samostatne nejaké, nejakú diskusiu alebo rozprávanie, ale naozaj tie odboru životného prostredia odborne, legislatívne aj teda vecne patria pod životné prostredie a pokiaľ ja mám nejaké skúsenosti, tak prednosta okresného úradu nevstupuje do rozhodnutí odborov alebo vedúcich pracovníkov odborov životného prostredia, pretože je to naozaj výsostne odborná záležitosť a odborná vec. Tak len toľko. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [10:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, vy ste ako bývalý starosta riešili tie veci naozaj legislatívne, riešili ste ich na tej, nazveme to, na odbornej stránke, ale kto zo Slovákov sa nerozumie tomu, že si máme ochrániť vodu? A tento zákon, čo predkladajú kolegovia, nám to ide zabezpečiť. Viete, oni tu rozprávajú o tom, že, že vy sa ku všetkému vyjadrujete. No, my ich prosíme, aby sa zapájali do komunikácie, prosíme ich, aby, aby s nami komunikovali, tak pozrite sa na ich vystúpenia. Oni sú také tie mlčiace kývajúce psíky vzadu na tom aute. Viete, videli ste to auto kedysi za socializmu, tak oni tak kývajú tými hlavami a vadí im, keď človek povie svoje vecné hľadisko, ale kvôli tomu sme prišli sem. Kvôli tomu vás volili ľudia, aby ste rozprávali. Pán Macášek, výborne, ďakujem, že rozprávate, len skúste rozprávať, teda aj tie veci, čo rozprávate, plniť. Skúste to rozprávať teda, že keď rozprávate o tom, že ako tu je to, ako by sme mali ten zákon zmeniť a tak ďalej, no tak ho zmeňte, tak hlasujte s nami. Veď hlasujte podľa svojej cti a vedomia, nie podľa toho, ako vám prikazujú vaši ľudia. Čiže, viete, pán Lackovič, darmo vy vystúpite a poviete tým ľuďom fakty, darmo vystúpi kolegyňa Hanuliaková, kolega Sabo a povedia, že toto je dobrý zákon, tento zákon nám ochráni vodu, tento zákon je dobrý. Darmo oni počuli tuná predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, darmo im rozprával, že čo tento zákon prinesie, darmo im rozprával, že to je dobrý zákon, že ochráňme si. Idú nám sprivatizovať skryto našu vodnú infraštruktúru. Nie, Fico povie a chlapci stlačia gombík. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha, asi omyl, nie? Procedurál máte prihlásený. Dobre, tak pokračujeme. Pán poslanec Lackovič. [10:45] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, vážení kolegovia, kolegyne, za faktické poznámky. Pán Macášek, vyjadrím sa k vám. Vy ste spomínali teda, že nie všetky okresné úrady sú na tom tak zle, že im teda tie konania trvajú dlho a že sú tam prieťahy a tak ďalej. No však dobre, ale ak máme, pán Macášek, čo je len jeden okresný úrad, ktorý nefunguje dobre, ktorý nefunguje správne, ktorý nedodržuje lehoty, ktorý predkladá opakovane žiadosti o doplnenie s cieľom vinúť celým konaním proste a predlžovať tú apatiu, ktorá tam je, tak máme problém. Ak čo i len jeden okresný úrad, ja som dal za príklad ten dunajskostredský, pod ktorý spadá 71 samospráv, z toho štyri mestá, tam je Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Gabčíkovo, ak sa nemýlim. To je 71 samospráv, má veľký problém, keď tento jeden okresný úrad nefunguje správne, a tých okresných úradov je na Slovensku 72, ak dobre v rýchlosti počítam, nerátam tie v meste Bratislava, Košice. Čiže nemôžeme sa na to pozerať tak, že dobre no, nefunguje to na sto percent, funguje to na 81, tak sme v pohode. Tak to neni. Neni to v pohode. Neni to v pohode, sú tam problémy, treba ich riešiť, netreba sa na to takto dívať a my to chceme riešiť. My vám ponúkame aj dnes, kolega Sabo s kolegyňou Hanuliakovou tu má hotovú vec, čerstvú, horúcu, položenú na stole, na tom dreve je to položené, treba len za to stlačiť to tlačidlo, je to významný krok vpred. Významný posun vpred. Nemusíte nič robiť, nemusíte nič vymýšľať, Najvyšší kontrolný úrad tu bol, predseda povedal, že je to v poriadku, posvätené, všetko je v poriadku, len za to zahlasujte. Jednu vec, len za to zdvihnúť tú ruku, stlačiť ten gombík, to je všetko. Ešte aj toto sme za vás urobili. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hazucha, pripraví sa poslankyňa Hanuliaková. [10:45] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dôkladne som si preštudoval všetky predkladané materiály. Rozmýšľal som, či sa zameriam na detailné vecné hodnotenie vášho návrhu alebo skôr návrhu ako celku a jeho reálnom význame. Keďže komentovať by sa dala, keď už nie každá veta, tak minimálne každý odstavec, tak to by som vo vymedzenom čase nestihol. Z uvedených dôvodov som sa rozhodol pre druhú možnosť, neísť príliš do hĺbky a zhodnotiť váš návrh ako celok. No nemyslím si, že vás možno pochváliť. Možno by sa dalo aspoň za snahu venovať sa tejto vážnej téme, pretože pozornosť si určite vyžaduje, to áno. Skôr si však myslím, že motívom predloženia vášho návrhu bola skôr ambícia odfajknúť si poslaneckú aktivitu, pridať si legislatívnu iniciatívu, s ktorými sa radi chválite, koľko úžasných návrhov a zákonov, návrhov zákonov ste podali, ale neboli pochopené alebo úmyselne schválené, lebo sú opozičné. Myslím si, že váš návrh je z veľkej časti okopírovaný z už v minulosti predkladaných legislatívnych iniciatív a čo do kvality a výpovednej hodnoty kĺže veľmi po povrchu a dáva iba plytké laické návrhy na riešenie s ťažko, s ťažkou uplatniteľnosťou v praxi a s otáznym výsledným efektom. Skutočným motívom predloženia tohto návrhu vami sa mi skôr javí lacný populizmus uchopiť tému, ktorá síce v spoločnosti je problémom, ktorý je vážny a rezonuje, ale bežní občania mu nemôžu detailne porozumieť, podobne ako tomu nerozumiete ani vy a vaši nadšení kolegovia, avšak chcete tým len vzbudzovať dojem odbornosti a podsúvať občanom dojem, že chcete veci riešiť a máte dobré a reálne riešenia. V úvodnom vystúpení ste spomenuli, že ste absolvovali desiatky návštev a rokovaní s predstaviteľmi vodárenských spoločností, obcami a tak ďalej, ale aj s občanmi, ktorí sú koneční užívatelia, ale aj poplatníci tejto služby a dokonca aj poplatníci vášho návrhu riešenia, lebo v konečnom dôsledku by to zaplatili občania vo svojich faktúrach, čo ste veľmi placho a nejasne spomenuli vo svojej dôvodovej správe, ale len veľmi okrajovo. Na nedôslednosť v tejto oblasti vás upozornilo vo svojom stanovisku aj ministerstvo financií, že vami navrhované riešenia budú mať dopad na schodok verejných financií, čo ste vy buď schválne zamlčali alebo hodnotili ináč. Okrajovo ste spomenuli, že to bude mať negatívny sociálny dopad, teda na rozpočty rodín a ich zvýšené výdavky, i negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čo však hodnotím pozitívne, je, že z deklarovaných diskusií s predstaviteľmi samospráv aj vodárenských spoločností, ale aj z rôznych verejne dostupných a štatistických informácií ste dokázali vcelku správne vyskladať a pomenovať problém v tomto sektore. To jest nedostatok zdrojov na obnovu vodárenskej infraštruktúry, najmä tej, ktorú nevidieť, je pod zemou, to jest potrubných rozvodov a sietí, ktoré sú z veľkej časti prestarlé, ďaleko po životnosti a enormne zvyšujú straty vody, zvyšujú náklady na opravy a vytvárajú tlak na využitie ľudského potenciálu prevádzkovateľov na sanáciu porúch a tým možno znižujú priestor na pravidelnú a systematickú údržbu. Áno, normálnym, bežným riešením tohto stavu by sa javila pravidelná obnova sietí s ohľadom na jej vek i poruchovosť, financovaná najmä z prostriedkov určených na odpisy majetku, najmä vodárenskej infraštruktúry. Keďže pravdepodobne aj v minulosti bol tlak pri odpisových sadzbách udržať cenu vodného a stočného na čo najnižšej úrovni, odpisové sadzby boli nízke a nepostačovali na pravidelné investovanie a obnovy najmä v zemi uloženej infraštruktúry, lebo čo oko nevidí, to srdce nebolí, a to hovorím aj o dobách, keď bol vlastníkom ešte štát. Určite sa do obnovy investovalo viac ako dnes, ale ani vtedy nie dosť, čo viedlo aj k vami spomínanej viac ako 50-percentnej prežitosti nad dobou životnosti. V úvode som spomenul, že vami navrhované riešenie je okopírované, pretože návrh na preocenenie majetku tu už bol. Dokonca ho vodárenské spoločnosti aj realizovali. Doteraz je v mojom pracovnom počítači na ploche ikonka oceňovanie majetku. Neviem, nakoľko sa táto vízia dotiahla, ale skôr sa niekde zasekla, ale vodárenské spoločnosti okolo toho urobili obrovské množstvo práce. Som presvedčený, že si ani neuvedomujete náročnosť tohto procesu a z toho vyplýva aj nezmyselnosť vami daného termínu 31. 12. 2026 a vyhrážanie sa sankciou za nesplnenie tohto zámeru. Odvolávate sa na posúdenie reálnej hodnoty, hodnoty vodárenskej infraštruktúry znaleckým posudkom. To by sme ale potrebovali stovky znalcov, aby sme to za šesť mesiacov stihli a ani tých znalcov nemáme. Taktiež by ma zaujímalo, čo je reálne určenie hodnoty majetku, ktorý je už jeden a pol alebo niekedy aj dvojnásobne po životnosti. Akú má asi hodnotu tento majetok? Áno, voda v ňom ešte ako-tak prúdi, ale celistvým a funkčným ho často činí len protitlak pôdy, respektíve zeminy, v ktorej je uložený. Keby sme také potrubie opatrne odkryli a odhalili, tak by nám bez protitlaku pôdy samo hneď prasklo a vodovodné prípojky by odstreľovali z potrubia ako gombíky na gatiach. Akou novou hodnotou by ste ho teraz chceli oceniť, tento majetok, aby sme získali vyššie odpisy? Treba však uznať, že za ostatných 30 rokov sa mnohé urobilo, naozaj mnohé, vybudovalo a zrekonštruovala sa, zrekonštruovalo sa veľké množstvo ČOV-iek, ale aj niektoré úpravne odpadových, úpravne vôd pitných, z veľkej časti z eurofondov. Na niekoľkých konferenciách, na ktorých som sa zúčastnil, ekonómovia hovorili, že na stavby financované z európskych fondov sa netvoria odpisy, čo je tiež časovaná bomba pre vlastníkov a prevádzkovateľov vodárenskej infraštruktúry. Angažovať sa v tomto smere má väčší zmysel ako v starých potrubiach, lebo tento majetok ešte nie je odpísaný a nejakú hodnotu ešte má. Nebol to môj názor, ja nie som ekonóm, bol to názor jedného pána riaditeľa a nebol argumentačne napadnutý, teda sa s ním stotožňujem. Avšak či už dokážeme získať viac financií z odpisov starého alebo nového majetku alebo obidvoch majetkov, je treba si uvedomiť minimálne dve veci. Po prvé, bude to pomerne veľká položka, na ktorú vodárenské spoločnosti v súčasnosti nemajú zdroje a nie sú kryté v cene vodného a stočného. Bola by to oprávnená požiadavka a teda predpokladám, že by ju ÚRSO akceptovalo v cenotvorbe a bol by to výrazný cenový skok smerom hore v cene vodného a stočného. Uvedomujete si to, páni kolegovia? Pre objektivitu a potrebu riešenia tejto záležitosti by som možno aj nebol proti, lebo to je Damoklov meč, ktorý nad nami visí a čoskoro padne. Po druhé, bude treba istý, dosť dlhý čas na to, aby sa takto získanými prostriedkami dal tento problém výraznejšie riešiť, aby sa tie prostriedky stihli naakumulovať. Obávam sa, že nemáme dosť času, takže takéto riešenie je len jedno z nie veľmi dobrých a skôr zlých riešení, aj keď sčasti a do budúcna to môže priniesť nejaký efekt. Vo vašom návrhu riešite aj precizovanie termínov opráv a obnova, to sú veci, ktoré vodárenské spoločnosti majú dávno vyšpecifikované, minimálne niektoré. V bodoch 3 až 6 navrhujete uloženie nových povinností pre vodárenské spoločnosti, ale keď žiadate, tak čo ponúkate? Nové povinnosti majú dopad na množstvo odvedenej práce, teda aj na personálny nárast a teda aj na zvýšené náklady. Ste ochotní vodárenským spoločnostiam v tomto pomôcť, aby mali začo plniť nové povinnosti? Lebo to považujem za slušné a férové. Navrhované výrazné a aj násobkové zvyšovanie sankcií považujem za nevhodné a škodlivé v tomto návrhu a teda neakceptovateľné. V Progresívnom Slovensku sa príliš radi vyžívate v návrhoch drakonických trestov. O vašej neodbornosti a kĺzaní po povrchu problematiky svedčí aj informácia v dôvodovej správe, kde si mýlite pojmy, nechcem to rozvádzať, ale je to pri stratách vody, lebo im nerozumiete, a lacným populizmom iba miešate kalnú vodu vo svoj politický prospech bez reálnych riešení. Veď uveďte, koľko vodárenských spoločností pri vašich návštevách podporilo vaše návrhy, aké je stanovisko Asociácie vodárenských spoločností ako stavovskej organizácie? Až vyjadria súhlas s vašimi návrhmi, rád za ne zahlasujem aj ja. Zatiaľ však také informácie nemám. Navrhovať nekompetentné zmeny zákona môžu byť skôr na škodu ako na osoh a aj keď je situácia s kvalitou a životnosťou vodárenskej infraštruktúry veľmi vážna, neplatí, že aj zlé riešenie je lepšie ako žiadne. Ďakujem pekne. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko. [11:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ste videli vystúpenie poslanca, ktorý sa odborne rozumie tejto problematike, predložený je zákon, ktorý je absolútne zlý a keď teda podporia to vodári a keď to podporí mafia vodárenská, tak on za to zahlasuje. Strašné, strašné. Mišo Sabo sa venuje tejto problematike osem rokov, ja som bol osem rokov, osem rokov poslanec obecného zastupiteľstva a mal som na starosti životné prostredie a Hazucha bude rozprávať, že vy sa vyjadrujete ku všetkému, čomu nerozumiete. Vy ste si sedeli, pán Hazucha, na ušiach? Vy ste nepočúvali, čo tu rozprával pán Andrássy? Toto vám kto napísal? To ste si napísali sám, alebo vám to napísali nejakí stranícki populistickí predstavitelia? To bolo strašné, strašné. Veď vy ste, nič nie je dobré, všetko je zlé, všetko je na figu, všetko je odporné, všetko, my sme jedineční. Tak predložte, Hazucha, koľko zákonov ste predložili, koľko zákonov na podporu tohoto. To tu sa postaviť a rozprávať, veď vy ste koalícia, veď vy máte možnosti, tak zachráňte slovenskú vodu. Nie, vy sa tu postavíte a odborne zhovädíte všetko, čo tu predkladajú moji dvaja kolegovi, čo je skvelé, fantastické a jedinečné. A toto ste vy, Hazucha. Vy ste povedali, že špiním vzduch, keď vystúpim. Vy špiníte vodu. Vy ste naozaj človek, ktorého ľutujem, ja vás ľutujem ľudsky. Vy sa tu postavíte, lebo dostanete stranícku úlohu pošpiniť zákon. Vy špiníte, vy. Namiesto toho, aby ste predložili zákon, aby ste vystúpili, lebo vy ste odborník teda na vodu, hlavne na tú tých mafiánov, čo tam kšeftujú s tým, tak predstúpte, pán Hazucha, a povedzte, toto je zákon, Slováci, ktorý vám ochráni našu vodu. Toto je zákon. A nebudete sa musieť báť, že budete platiť za vodu viac. Predložíte? Čo ste doteraz predložili, Hazucha? Tuto ten pamflet, čo ste teraz prečítali. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [11:00] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Pazu... pardon, pán Hazucha, ja som veľmi rada, že sa zhodneme aspoň na jednej veci, a to, že vodárenská infraštruktúra je v katastrofálnom stave. Na tom sa zhodneme, predpokladám. Nemôžme sa však zhodnúť na tom, čo ste hovorili, pretože rozmýšľala som, či je to len nepochopenie celej témy, alebo je to skutočne to, že odborne tomu absolútne nerozumiete. Pretože podstata toho návrhu, jedna z podstát bola to, že sa má vytvoriť dostatočná finančná rezerva, aby sa mohli opravovať kanály a vodovody. Môžeme sa aj na tom snáď zhodnúť, že tam to bolo normálne vysvetlené, že ako sa má vytvárať finančná rezerva, na princípe čoho. A vy ste hovorili, že sa bude vytvárať podľa odpisov a odpisových sadzieb nejaká suma, ale to tak nie je, to je len báza pre výpočet finančnej rezervy. A keďže teraz tieto vodárenské spoločnosti neodpisujú že nič, lebo akože nemajú skoro žiaden majetok, v žiadnej hodnote, tak nemajú z čoho vytvárať tú finančnú rezervu. Takže potrebujeme určiť systém, na základe ktorého tu finančná rezerva bude povinne väčšia a my sme navrhli takýto systém. Ak máte lepší, navrhnite ho. Tak ako vravela kolegyňa Hanuliaková, urobte niečo lepšie, ak to viete, ale vy nerobíte že vôbec nič. A nehovorím na vás konkrétne, nie ste tu na to, aby ste prinášali tieto zákony, ale na to je tu ministerstvo a nie jedno, je tu celá vláda na to, tak prečo na to kašlú už toľko rokov? O to sa snažte, nie tu kritizovať návrh, ktorý sa tu iniciatívne chce predložiť. Naozaj sa snažte tlačiť na vašu vládu a nie kritizovať nás. Tomu venujte svoj čas, prosím vás. Ďakujem. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Chcel by som na balkóne ešte privítať žiakov Základnej školy Na dolinách z Trenčína. Vitajte! (Potlesk.) A s ďalšou faktickou vystúpi pani poslankyňa Šrobová. [11:00] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tak ja som bola zvedavá teda na vystúpenie aj koaličného poslanca k tomuto návrhu zákona. Ja si dovolím tvrdiť, že Michal Sabo a Janka Hanuliaková sú naozaj fundovaní v tejto téme a nie je namieste ich kritizovať za ich prepracovaný návrh a za to, že skutočne chcú niečo robiť a niečo robiť s touto krajinou a s touto témou na Slovensku a s týmto problémom. A presne ako aj hovorili predo mnou kolegyne, čo ste vy vlastne urobili v rámci tejto témy, že si dovolíte kritizovať ľudí, ktorým úprimne záleží na tom, aby sa tu zlepšila infraštruktúra, že čo ste urobili vy preto. Lebo to nielenže vy, pán Hazucha, konkrétne, ale už dva a pol roka je tu táto vládna koalícia, nepriniesli ste jeden osožný návrh pre ľudí na Slovensku v akejkoľvek téme a 15 rokov tu vládne Robert Fico a to nie je že výhovorka Robertom Ficom, to je fakt. A táto infraštruktúra je dlhodobo zanedbaná, čiže na to, aby ste vy kritizovali, prosím, prineste vy váš návrh, aby ste sa vôbec mohli k tejto téme vyjadrovať. A ja si myslím, že sa budú prepisovať učebnice výhovoriek, pretože už nebude platiť, že pes mi zjedol domácu úlohu, ale pes mi zjedol návrh zákona, takže asi preto ste ho tu ešte neodniesli doteraz. Ďakujem. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [11:00] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega, vy ste hneď na začiatku ospravedlňoval hĺbku svojho príspevku časom teda, ktorý máte, tak ja vám odporučím, tam na chodbe je taký papier na zapisovanie sa do písomnej rozpravy a mali by ste o desať minút viacej ako ste mali teraz v ústnej, tak možno to nabudúce skúste využiť. A vy vystúpite nato, aby ste skritizoval a teda povedal, že my sa tomu nerozumieme a teda skritizoval jednotlivé body v tomto návrhu zákona napriek tomu teda, že vychádzajú z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu a aj pán Andrassy teda mnohé z tých vecí pomenoval, ale rovnako ja sa opäť pýtam, čo ste urobil pre tému vodárenstva za dva a pol roka vy, keď sa pasujete za takého veľkého vodára. Áno, ja som nepracovala vo vodárenstve, ale venujeme sa s kolegom tej téme už niekoľko rokov a snažíme sa jednoducho priniesť tú tému sem do pléna Národnej rady. Aj vďaka tomu, že sme tento návrh zákona priniesli, sa tu rozprávame o tejto téme a som rada, že tomu venujeme aj dostatočný čas a ideme do hĺbky, ale vy jediné, čo tu robíte, je, že sa vyhovárate na niekoho a vy za to nemôžete a toto neni dobré, to my nemôžeme podporiť, tak prineste vlastný návrh. Zoberte si to, čo sa vám páči, prečítajte si kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, správy, ktoré pripravili, a viete pripraviť nádherný zákon a my vám radi zaňho zahlasujeme, ak bude naozaj reflektovať tie problémy, ktoré dnes vodárenstvo má. Ale tieto prázdne reči, to, čo ste tu teraz predviedol, ako vskutku jeden odborník na vodu, čakala by som teda naozaj oveľa, oveľa viac. Ďakujem. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [11:00] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Hazucha, ja sa čudujem, že ste vôbec vystúpili ináč v tejto rozprave a chcel by som sa vás opýtať, že keď vám tak vadí dĺžka rozpravy, tak verím, že nebudete hlasovať za zmenu rokovacieho poriadku, ktorý chce tú dĺžku ešte skrátiť. Verím, že teraz ste pochopili, že ten čas je nedostatočný na to, aby ste vyjadrili všetky svoje odborné postoje, a keď bude zmena rokovacieho poriadku, tak vy budete prvý kritizovať to, ak by sa tu malo skracovať vystúpenie v rozprave, pán Hazucha. Druhá vec je, ja som sem prišiel kvôli tomu, že ja sa čudujem, ako vy dokážete stále s plechovým ksichtom rozprávať o tom, že čo sa tu neurobilo a ako za to môže všetko iný, len nie vy, ale však ste, tu 15 rokov vládnete, 15 rokov vládnete na Slovensku, pán Hazucha, vaša strana SMER. Pätnásť rokov. To je takmer polovica toho, čo táto krajina existuje ako samostatná krajina. Tak ja sa pýtam, čo ste spravili za tých 15 rokov pre vodu? Ja neviem, kto vám písal ten text, budem predpokladať, že vy, ktorý ste tam čítal vpredu, tak vám chcem iba odporučiť, pán Hazucha, že prečítajte si správu NKÚ. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu tu chodí ako na klavír, vždy keď sa rokuje o vode. Pozrite si tie trestné oznámenia, myslím, že ich je sedem, ktoré naňho podali kvôli tomu, že predseda NKÚ bojuje za vodu na Slovensku namiesto vás, ktorí ste tu 15 rokov pri moci. Tak trocha sebareflexie, pán Hazucha, keď idete rozprávať o tom, kto tomu rozumie, nerozumie a kto preto niečo urobil, pretože vy ste preto neurobili absolútne nič za 15 rokov, čo ste pri moci, a to ešte hovorím, že štyri roky ste tu vládli sami, bolo tu 83 kolesíkov a mohli ste tu schvaľovať čokoľvek. Takže, pán Hazucha, pozrite sa do zrkadla, vy ste sa na ľudí na Slovensku vykašľali. (Potlesk.) [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [11:00] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vždy tak pousmejem, keď niekto z koalície alebo podporujúcich koalíciu si od nás pýta riešenia, od nás, od Progresívneho Slovenska alebo od opozície. Ono je to úsmevné, keď si uvedomíme, že koalícia má práve teraz parlamentnú väčšinu, hej, a máte všetku moc v rukách na to, aby ste doručovali reformy a vy si od nás pýtate riešenia. A potom keď nejaké riešenie ponúkneme, s nejakým návrhom prídeme, tak nás zosmiešnite za legislatívnu iniciatívu. No aspoň nejakú máme, pán poslanec Hazucha, lebo ja som si pozrel na webe Národnej rady Slovenskej republiky a za necelé tri roky ste, pán poslanec, nepredložili ani jeden svoj vlastný iniciatívny návrh zákona, ani jeden, zero, nada, ništa. Kritizujete náš návrh zákona, no tak ja sa naozaj neviem dočkať, s akým riešením a s akou reformou vodárenstva prídete. Už meškáte tri roky, od ustanovujúcej schôdze tejto Národnej rady, od prvého dňa tá reforma podľa toho, ako ju vy máte v hlave, len zatiaľ ste ju nepoložili na papier, ste ju mohli priniesť, meškáte, tak čakám, kedy príde. Pán Hazucha, ja som vám opakovane, aj včera povedal, že vážim si vašu odbornosť a že vás rešpektujem a že si vážim aj naše neformálne rozhovory, ktoré sa nedejú tu v tomto pléne, a vy sa potom prihlásite a vyvŕšite sa tu na nás týmto vystúpením, ktoré ste práve predviedli, namiesto toho, aby sme viedli slušný, rešpektujúci dialóg, lebo verím, že ak nás niečo naozaj spája, tak je to práve to najcennejšie, čo máme, a to je voda. Nebyť nás s kolegyňou Hanuliakovou, o tejto téme by sa nerozprávalo v Národnej rade ani raz. A ja sa vám teda ospravedlňujem, že si dovoľujeme otravovať vás témou, ktorá je bytostne dôležitá pre všetkých, vrátane vašich voličov. Pardon, že vás otravujeme vodou v čase, kedy neriešime Tibora Gašpara. Mrzí ma to. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karas. Pardon, pán poslanec Macášek. [11:00] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec, ja si veľmi vážim a teda akceptujem to, že si otvoril myšlienku toho, aby sa k tomuto zákonu vyjadrila aj Asociácia vodárenských spoločností, pretože prijatím tohto zákona to bude mať vplyv na celé Slovensko, pre všetky vodárenské spoločnosti. A tak ako prebieha diskusia, tak vnímam to tak, že viac-menej, alebo návrh tohto zákona je iniciovaný alebo zameraný hlavne na Žitný ostrov a východné Slovensko. Okrem toho existujú aj iné časti Slovenska, ktorých prijatie tohto zákona by sa nejak explicitne dotklo. Nemyslím tým, že je to návrh, že je zlý, ale myslím si, že tá asociácia, ktorá združuje všetky vodárenské spoločnosti v rámci Slovenska, by sa k tomu mala vyjadriť. Takže toto akceptujem a myslím si, že je to správne. A okrem tej asociácie si myslím, že by sa mali vyjadriť aj iné spoločnosti a organizácie. Ďakujem. [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karas. [11:15] Daniel Karas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ivan, v mnohom s tebou súhlasím, presne si pomenoval problém. Tieto návrhy sú často len prekopírované bez akejkoľvek pridanej hodnoty a vždy je tu zásadná otázka. Keď opozícia predkladá zákon, je aj reálne vykonateľný, ako si povedal? Podľa mňa vo veľa veciach nie je vykonateľný. Ale ak ide len o čiarku zo strany opozície, že niečo predložili bez ohľadu na to, či to má reálny alebo aký to má reálny dopad v praxi, tak potom už oni si musia k tomuto sadnúť. Vysvetlil si to odborne, vecne, zrozumiteľne, to je presne to, čo vlastne v tejto debate chýba. Možnože preto, že si to vysvetlil odborne a vecne, tak to dneska opozícii dosť vadí. Považujem ťa hlavne za odborníka, ktorý v tejto oblasti, vo vodárenstve, pracuje 35 rokov a fakt som rád, že si to pomenoval tak, ako naozaj to je. A keď už dneska sa niektorí kolegovia z opozície, napríklad pán kolega Pročko, vyjadruje k tebe, tak je férové sa opýtať, že čo vlastne on urobil a jeho strana za tri roky vo vláde pre vodárenstvo. No myslím si, že nič alebo tzv. vôbec nič. A takisto mali ústavnú väčšinu, že mohli robiť s vodárenstvom, čo chceli. Ďakujem. [11:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha s reakciou na faktické poznámky. [11:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegom za faktické. No, k pánovi Pročkovi sa naozaj nemá význam vyjadrovať. Ku kolegyniam z opozície, áno, však ja som potvrdil zdroje je vhodné, je potrebné akumulovať, bolo by to fajn, ale navrhnutý spôsob nie je naozaj vhodný. Je to na dlhšiu debatu. Skúsil som sa porozprávať aj s pánom predsedom NKÚ, aj on potvrdil toto, čo som povedal. Skrytá privatizácia, ktorá tu bola spomínaná, to ale tento zákon nerieši, čo tu bolo povedané, ten je úplne o niečom inom. To, či som odborník na vodu, že čo sa mi tu posmievate alebo nie, to ja nedokážem posúdiť, ale myslím si, že dokážem celkom posúdiť vhodnosť návrhu, čo sa týka z praxe. Pán Jakab už tu nie je, ale ja som si naozaj dôkladne prečítal správu NKÚ, naozaj aj dvakrát, vypýtal som si ju ako prvý, lebo ma to zaujímalo. Vy ste si ale asi neprečítal návrh rokovacieho poriadku, lebo nový rokovací poriadok takúto situáciu s nedostatkom času rieši. Vy ste si ho buď neprečítal, alebo nepochopil, lebo on to naozaj rieši. Vysvetlím až treba. Ďakujem. [11:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Posledná do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Hanuliaková. [11:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, dovolila by som si zareagovať na kolegov, nevidím tu už pána Karasa, ktorý teda hovorí, že my tu sme niečo okopírovali a odpísali odniekiaľ, aj rovnako ako pán Hazucha. No je to úsmevné, že to hovoríte práve vy, keď o kvalite zákonov, ktoré sem vy nosíte, by sa dalo teda diskutovať, že áno? Viď včera, ktorý sme museli rušiť. Čiže poučovať takýmto spôsobom nás od ľudí, ktorí za dva a pol roka sa ukázali, akým spôsobom pristupujú k legislatívnemu procesu, je naozaj úsmevné. A, pán Hazucha, neviem, či klamete vedome, ale ak to je nevedome, tak je to ešte horšie teda, lebo mali by ste ako poslanec alebo teda človek, ktorý v tejto téme pracuje, teda vedieť, čo mala splniť Slovenská republika ohľadom budovania vodovodov a kanalizácií na Slovensku. A keď rozprávate o tom, že my sme tu nejaký historický investičný dlh zdedili, však samozrejme, vo všetkom máme nejaké investičné dlhy, ako vidíme, ale vy ste s tým nepracovali tak, ako sa malo, pretože od roku 2015 ste sa zaviazali Európskej únii, Slovensko dostalo na túto infraštruktúru peniaze a mali sme dobudovať celú sieť nad všetky sídla nad dvetisíc obyvateľov. Tá situácia je dnes taká, aké je, sme tu o nej hovorili, stále tá sieť dobudovaná nie je a je to výsledok aj vašich vlád. A môžete sa tu vyviňovať koľko chcete, ale proste to je jednoducho realita. A tak ako pristupujete k tej téme teraz, presne tak ste k nej pristupovali aj predchádzajúce tri vlády, a preto sa dnes nachádzame v tej situácii, v ktorej sa nachádzame. A opakujem to, nie je to len ohľadom kritickej infraštruktúry, je to v každej jednej oblasti, či sú to mosty, či sú to cesty, či sú to nemocnice, či sú to školy a mohla by som tu menovať jednu oblasť za druhou. Keby ste poctivo, naozaj poctivo pracovali, zaujímali sa o tie problémy, riešili ich, tak sa dnes nenachádzame v tejto situácii, v akej sa Slovensko nachádza. A je to presne, sú to drobné, malé veci aj. To ja nehovorím, že tu za dva roky odstránime celý investičný dlh, ktorý tu máme, ale sú to aj veci napríklad, o ktorých hovoril kolega Lackovič, kde obce čakajú tisíc dní na nejaké rozhodnutie. To nie je vec, ktorá sa nedá zmeniť. To sú veci, ktoré sa dajú zmeniť. A mohli by sme takých menovať xy vecí rovnako z každej jednej oblasti, kde sú to veci, keby sa im poctivo venujete, tak ich vieme meniť rovnako s kolegami a s kolegyňami, zákony, ktoré tu aj teraz prídu na rad, mnohé z nich sú jednoduché veci, ktoré ale majú vplyv na životy ľudí na Slovensku. Ja chápem, máte takú politiku, nechcete za to hlasovať, v poriadku. Tak si ich preberte, inšpirujte sa nimi, veď nestalo sa to tu jedenkrát. Máte na to možnosti. Ale čo robíte? Však vy nič nerobíte. Tu nás idete kritizovať, že aký zákon sme my priniesli. No aspoň tu je nejaká diskusia o tej kritickej infraštruktúre. Vy ste sem nedoniesli za dva a pol roka, tak ako kolega povedal, v rámci iniciatívnej činnosti poslanca, sa pozrite, na akom mieste sa nachádzajú poslanci za stranu SMER. Veď to je hanba. Veď vy asi máte len tú iniciatívu, keď ste napísaný niekde na takom, kde sa všetci napíšete. Asi to je jediná vaša iniciatíva legislatívna, inak nemáte žiadnu. Ste na chvoste, všetci poslanci za stranu SMER, a poslankyne, a HLAS. Tak, prosím vás, keď na niečo poukazujete, tak choďte príkladom. To je najlepšie, čo môžete urobiť. Keď nám idete príkladom a my na rozdiel od vás, my dobré zákony oceníme. Aj sme za dobré zákony vždy zahlasovali, aj vás pochválim, keď sem prídete a budem za to veľmi vďačná, keď v tejto téme prevezmete iniciatívu, pretože áno, my asi nie sme takí odborníci ako ste vy na vodu a ja naozaj vám budem úprimne vďačná, keď spravíte pre ľudí na Slovensku už konečne niečo. Nám chodia dennodenne správy. Včera nám prišla správa od pani, ktorá mi píše, prečo s touto témou nič nerobia, okres Bardejov. Ja som tam bola osobne pred tromi rokmi, stretla som sa tam so 16 obcami. Tam je naozaj tá situácia veľmi zlá, čo sa týka aj kanalizácie, aj vody. A písala mi, prečo s tým niečo nerobíte? Prečo to neriešite? Prečo vás nie je počuť? No preto, lebo tu riešime Šimečkovu mamu, rokovací poriadok, rušíme inštitúcie, ktoré vám nevyhovujú, lebo potrebujete chrániť vašich ľudí. To je váš výsledok práce za dva a pol roka. Toto je váš výsledok práce. Tak o čom sa tu vlastne bavíme? A potom vy sa nehanbíte naozaj, neviem, či ste si to písal sám, ale mala som pocit ako keby vám to písala jedna vodárenská spoločnosť. Tak až mi to normálne bolo ľúto, že však keď ste vodár, tak ja si myslím, že takto by ste mali sypať z hlavy tie veci. Že ani si to, a ja si priznám, neni som taká rečníčka a potrebujem si napísať, ale keď mám tému naozaj, ktorú mám veľmi hlboko vžitú, tak človek si myslím, že by mal to takto dávať na prvú. A potom sem vystúpite a ešte máte tú drzosť, keď to tak musím povedať, nás kritizovať. Že vôbec sa tu, dovoľujeme si tu priniesť niečo, čo rieši nejaké problémy. My reflektujeme s kolegom, päť rokov sa intenzívne tej téme venujeme. Už aj počas predchádzajúcej vlády, áno, kritizovali sme aj pani ministerku Remišovú, robili sme podpisovú akciu, kde nám to podpísalo niekoľko desiatok starostov, odniesli sme to aj vtedy na ministerstvo a rovnako sa tej téme poctivo venujeme aj teraz. Vy sa nevenujete ničomu. To je ten problém, preto sa Slovensko nachádza tam, kde sa nachádza, lebo na všetko kašlete. A to je odraz, to, že dneska kde sa nachádzame, nie to, že vy sa furt stále vyhovárate na predchádzajúce tri roky. Ja neviem, keby ste vy zostali vo vláde počas toho covidu, ja by som strašne chcela vidieť, čo by ste vy robili počas tých kríz. Vy ste také krízy si nezažili. A áno, nestačí len kritizovať, ja si to uvedomujem, musíme ukázať, že čo vieme jednoducho ako zodpovední politici ponúknuť a my to jednoducho ponúkame aj s kolegom v tomto návrhu zákona. Opakujem, ak ho viete napísať lepšie, mile radi vám ho dáme a prineste ho na najbližšiu schôdzu. Neviem, či sa to, či musí sa presne pol roka počkať, ale budete mať teda aj čas, ešte to viete stihnúť, aby ste niečo v tejto téme (reakcie z pléna) alebo presne, posuňte ho do druhého čítania, opravte tie veci a môžeme to vyriešiť a posunúť sa. Lenže to by ste vy nemohli byť spiatočníci, ktorí stále len sa viete vyhovárať na to, kto, čo, kedy urobil. To nás nikam neposunie. A áno, treba tu jednoducho pozrieť sa na to, akým spôsobom funguje povoľovací proces, financovanie projektov a treba zaviesť transparentný mechanizmus aj spolufinancovania. Nemám už veľa času, ale aj táto téma, to, že dneska kritická infraštruktúra je na pleciach malých obcí, súvisí aj s druhou témou, ktorej sa ja do hĺbky venujem, a to je komunálna reforma, lebo aj o tej by sme sa tu mali rozprávať. Bol tu predstavený pozičný dokument v piatok a tiež je od vás ticho. Nebol tam ani premiér, ani prezident, ani predseda Národnej rady, ani jeden najvyšší ústavný činiteľ sa tam nezúčastnil napriek tomu, že dva roky vyzývali k tomu, aby samosprávne združenia prišli s návrhom. Prečo tam neboli? Kde je tá diskusia o takto dôležitej reforme? A to súvisí priamo aj s tým, akú silu majú dneska naše obce, čo dokážu riešiť, čo dokážu financovať. A to priamo súvisí presne aj s kritickou infraštruktúrou, že jednoducho nie sú odborne ani finančne pripravené na to, aby dokázali zastrešiť takto dôležitú a vážnu tému. Ďakujem, kolegovia, ja dúfam teda, že dostaneme od vás, ja naozaj to, čo som povedala, aj dodržím, ja sa vás budem pýtať každú jednu schôdzu, čo ste urobili pre vodu a kanál na Slovensku a pre budovanie a pre ochranu vody, a budem sa na to pýtať každú jednu schôdzu odteraz. Všetci, čo ste tu, som si poznačila a budem za vami chodiť a budem sa pýtať. Ďakujem. [11:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha s faktickou poznámkou. [11:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, pán kolega, už dosť dlhú dobu spomína tie dlhé lehoty, s ktorými sa stretol neviem teda či v Miloslavove alebo v Kvetoslavove. Ja naozaj neviem, v čom bol problém pri jeho konaní, fakt je, ale že stovky obcí na Slovensku vybudovali kanalizáciu. To znamená, že toto konanie zvládli. To, že šesť rokov, to je veľmi smutné naozaj, že sú zaseknutí, ale ako to sa ale zovšeobecňovať nedá. Pani kolegyňa, venovali ste sa väčšinu času mne, tak vám odpoviem, čo ste sa pýtali. Svoje vystúpenia si píšem, samozrejme, sám, ale píšem si ich kvôli tomu, aby som čo najviac povedal, aby som sa nenechal uniesť a preskočíte z témy na tému. Ľahko sa vám teraz podávajú návrhy a poukazujete na nás, prečo nepodávame my, lebo vy počítate s tým, že vám nebudú schválené. Až budete nedajbože vládnuť, som zvedavý, koľko poslaneckých návrhov budete vtedy podávať. Som si však istý, že väčšinu z tých, ktoré ste už podali aj za toto volebné obdobie, tak potom sami nepodáte, lebo by vám buď neprešli, alebo by ste si ich ani neschválili. Takže ja budem veľmi zvedavý, ja som vždy sledoval politiku, aj keby som tu nebol, budem zvedavý, či aj tento návrh podáte. A to, že som povedal, že okopírovaný, ja som povedal vo svojej rozprave, že tento návrh na preocenenie majetku tu už bol a môžem vám to dokázať. A neuspel, jednoducho zahynul nie pričinením parlamentu, ja neviem, kto sa o to pričinil, ale išiel do smútku asi preto, že nebol dobrý. A vy oživujete tú istú myšlienku, preto som vystúpil a povedal som svoj názor. Tak keď nechcete počuť ani kritické vyhlásenie k veci, no tak potom nás nevyzývajte k rozprave. Tak budeme naozaj iba mlčky a budeme iba hlasovať. Ďakujem. [11:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [11:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, pani poslankyňa, oni naozaj len mlčky hlasujú a povedia, čo urobí Fico. Veď ja neviem, či ste počuli Fica, keď Pellegrini robil problémy, tak ho preplieskal a Pellegrini tichučko šúchal nohami. Viete, pani kolegyňa, je smutné, ja som v predchádzajúcom volebnom období bol poslanec vládnej koalície a bol som štrnásty v aktivitách, štrnásty, štrnásty v predkladaní zákonov, lebo som mal česť a svedomie. Teraz? Myslíte, že Hazucha, ktorého ste spomínali, predloží? Oni vám budú rozprávať, a to je, mne je Hazuchu veľmi ľúto. Vy ste ho spomínali. Toho človeka, čo sa z neho stalo, je mi veľmi ľúto. On povie, že predkladáme zákony preto, aby neboli schválené. To je obludné. To je niečo, čo nemá, ja som bol sem zvolený ľuďmi, aby som chránil ich záujmy, poslanec Národnej rady má predkladať zákony. A keď im poviete v rozprave, že majú naozaj, aj Mišo Sabo, že sú úplne bez aktivít, sú to len poslušné hlasovacie automaty a keď sa niečo trošku rozumie, tak vystúpi a zhovadí všetko a ešte ma bude urážať, že si dovolíte vy predložiť zákon, čo si to vy dovoľujete? Pre mňa je Hazucha naozaj absolútne, ale absolútne amorálny človek a to, čo sa z neho stalo, to v živote nepochopím. Jak si môže niekto dovoliť povedať, že predkladáte zákon a viete, že nebude schválený? Lenže viete, Gašpar by ho už dal na výbor, aby sa ospravedlňoval. Mal by sa za to ospravedlniť, ale okamžite, okamžite. [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Macášek. [11:30] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som sa naozaj vyjadril k tomu, čo bolo povedané jednak zo strany kolegyne. Ten zákon, ktorý je vami predložený, naozaj bude mať vplyv na celé Slovensko. Mne osobne teraz naozaj chýba to vyjadrenie Asociácie vodárenských spoločností a rovnako si myslím, že by sa k tomu malo vyjadriť aj ÚRSO, aj ministerstvo životného prostredia aj z toho dôvodu, že v podstate takéto zákonné úpravy môžu mať vplyv na cenu vody pre občanov, a myslím si, že dosť výraznú. Rovnako som presvedčený o tom, že možno ste v tom, tej časti prípravy opomenuli na jednu dôležitú vec, ktorá by vodárenským spoločnostiam veľmi, veľmi pomohla, a to je vecné bremeno, ktoré sa týka pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve vodárenskej spoločnosti, ale cez ktoré idú tieto líniové stavby. Dôvod nebudem vyjadrovať, lebo je dosť obšírny. Rovnako si myslím, že by bolo vhodné zakomponovať do návrhu zákona, alebo riešiť to, alebo taký stav, ktorý býva vždy problémom pre občanov, keď to vidia, a to je skutočnosť taká, že by sa mali budovať nové línie vody a kanalizácie spoločne, pri jednej ryhe. Lebo často sa stáva, že sa najprv vybuduje voda a potom kanalizácie, alebo naopak. Takže myslím si, že toto by bolo dobré, vhodné doplniť do, alebo riešiť vo vašom návrhu zákona. Ale opakujem, myslím si, alebo teda som presvedčený o tom, že tie vyjadrenia inštitúcií štátnych by mali byť súčasťou tohto návrhu. [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [11:30] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Janka, za tvoje vystúpenie. Ono je strašne smiešne, že koaliční poslanci nás, si od nás pýtajú vyjadrenie inštitúcií, keď niečo také ako medzirezortné pripomienkové konanie už za tejto vlády v podstate neexistuje. Že to je strašne smiešne. Ale veď okej, tak posuňme ten návrh do druhého čítania a budeme mať kopec chcú zistiť všetky vyjadrenia, a mnoho nich už máme, a viesť k tomu odbornú diskusiu, prípadne pozmeňovákmi na základe diskusie aj tu v pléne parlamentu, na výboroch a s koaličnými poslancami ten návrh vylepšiť a určite, hádam sa na tom zhodneme, je to lepšia verzia ako ten zákon teraz neodhlasovať a potom pol roka čakať na ďalšiu možnú príležitosť, ako posunúť slovenské vodárenstvo dopredu. Zvážte si to, kolegovia. Mňa fakt už nezaujímajú výhovorky o bývalých vládach, to je tak miliónkrát prevarený čaj, nezaujíma to ani ľudí na Slovensku, nerozprávajme sa už pre ježiškove položky o tom, čo bolo, ale o tom, čo je a čo bude. Lebo diskusie o tom, ktorá bývala vláda čo neurobila, zanedbala, to už naozaj nikoho nikam neposunie. Výhovorky rozhodne nevyriešia stav vodovodov a kanalizácií a určite nedobudujú výhovorky kapacity čistiarní odpadových vôd, ktoré máme na Slovensku nedostatočné. Ja som to už raz dnes spomínal, zopakujem to opäť, žaloba na Súdnom dvore Európskej únie za nedostatočné čistenie odpadových vôd prišla počas tejto vlády. A táto vláda od decembra 2024 nepovedala jednu súvislú vetu o tom, ako chce tento problém vyriešiť. Toto je problém, ktorý je tu a teraz, ktorý má vyriešiť táto vláda, nie bývalá, ani tá predtým, ani tá predtým, táto. A ja čakám na to vyjadrenie ministra životného prostredia a vlády, ako ideme Slovensko zachrániť pred žalobou a prehratým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [11:30] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja úprimne sa akože zabávam na tom, keď koaliční poslanci chcú počuť stanovisko inštitúcie a chcú, že či je to, ja neviem, prepočítané a čo na to ministerstvo financií a dopady na rozpočet. Prosím vás, však vy prijímate rozpočty, vy si nepýtate ani stanovisko, ktoré zo zákona si máte pýtať, napríklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vy tu normálne, že v sobotu sa vláda stretne a vymyslia si, že idú zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a vy to tu potom odstláčate a potom ale sa pýtate, že kde tí opoziční majú rôzne stanoviská, kde majú vyjadrenia, aké sú vplyvy. Ja akože fakt zejrám na vás, že čo vy tu dokážete robiť. A potom sa vlastne aj pýtam, napríklad aj toho pána poslanca Hazuchu, lebo ste ho spomínali vo svojom príhovore, kolegyňa, že nech mi vymenuje dobré, dobré zákony, ktoré počas tohto volebného obdobia tu boli schválené pre ľudí, nie pre mafiánov, zlodejov, zločincov, daňových podvodníkov, pre obyčajných ľudí na Slovensku. Vymenujte mi dobré zákony, lebo ja si nespomínam na absolútne žiaden. A vy keď príde dobrý zákon, ktorý chce riešiť situáciu, ktorý chce riešiť niečo, čo je dlhodobo zanedbané na Slovensku počas tých vašich 15 rokov vlád, tak vy tu normálne idete nad tým lamentovať. Však vy ste nič dobré pre ľudí neschválili. Samé blbosti, zloby, ošetrovanie kriminálnikov a vašich kolegov, ktorým hrozia súdne procesy a basy, no tak to viete tu stláčať na bežnom poriadku tie gombíky, ani sa, ani sa tým nezapodievať. A, pán Hazucha, ja som ten rokovací poriadok a tie zmeny čítal veľmi dobre. Tak mi, prosím vás, povedzte to obmedzenie časové, keď hovoríte, že nie je, že ako sa teda mení a povedzte mi, koľko teda poslanci budú mať nárok na čas? Lebo ja vám to poviem tak, samozrejme, že to znižujete, pán Hazucha, ale vám to nevadí, lebo niektorí z vašich kolegov nepovedali za posledného jeden a pol roka absolútne ani slovo. [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [11:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Pán Hazucha hovoril o tom, že teda vy ste v koalícii a poslanecké návrhy nemôžete tu predkladať, alebo neviem, aké máte procedúry v rámci svojich procesov, ale tak choďte za tým zodpovedným ministrom. Máte všetku moc v rukách v štáte, môžete využívať všetky aparáty na to, aby ste jednoducho tie riešenia priniesli v čo najlepšej možnej forme a vylepšili to tak, ako to je len možné. Tak to robte, tak choďte tak, aby to sem prišlo ako vládny návrh. A vôbec ja som nepovedala, že nemôžete byť kritickí, ale kľudne buďte kritickí, ja si myslím, že konštruktívna kritika nás môže len posunúť ďalej. Len keď sa tu niekto postaví po dva a pol roku, kto sem nepriniesol v oblasti vodárenstva že nič, žiadny návrh a potom takým spôsobom kritizuje, ako to robil pán Hazucha, len hľadá výhovorky a teda skritizuje, čo všetko je zlé, namiesto toho, aby teda aj povedal, ako to ideme riešiť, tak to je ten problém, nie tá samotná kritika, že keď ste aj kritickí. Ja nehovorím, že všetko je tam najlepšie, určite sa tam tiež dá niečo vylepšiť a, tak ako povedal kolega, však posuňte to do druhého čítania a vylepšíme. A, pán Macášek, no samozrejme, každý zákon má nejaký vplyv a ja chápem, že vy ste, vy nie ste zvyknutý na veľké reformy a na veľké vplyvy, na to, ako funguje krajina, a na to, aké môže mať reformy, aký môžu mať pozitívny vplyv na krajinu a vy ste sa naozaj usvedčili z toho, že vy sem len chodíte stláčať gombíky. Lebo toto, čo ste povedal kritiku, že my si máme pýtať názor od niekoho, tak skutočne že to ste nemohol myslieť vážne, keď viete, akým spôsobom legislatívnym sem nosíte vy zákony. (Potlesk.) [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1094. Návrh na prerokovanie výborov v rozhodnutiach č. 1155 a 1225. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 1094.] [11:30] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja sem prinášam novelu Stavebného zákona, ktorého cieľom je zjednodušiť proces v procese ohlásenia niektorých drobných stavieb alebo terénnych úprav na pozemku stavebníka. Navrhovanou právnou úpravou sa stavebníkovi umožní pri niektorých drobných stavbách predložiť stavebnému úradu projektovú dokumentáciu, ktorá nie je vypracovaná projektantom alebo oprávnenou osobou. Hlásim sa do rozpravy ako prvá, kde rada vysvetlím bližšie, o čo ide v navrhovanej úprave. [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz, prosím, zaujmite miesto, a dávam slovo pani poslankyni, spravodajkyni, pani poslankyňa Hanuliaková, aby ste uviedli spravodajskú správu. [11:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1094. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1155 z 10. novembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby bol návrh zákona, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásila sa pani poslankyňa Luščíková, ktorá uvádzala zákon. Nech sa páči, máte slovo v rozprave. [11:30] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem ešte raz za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, rada by som vám vysvetlila dôvody, prečo predkladám tento návrh zákona. Chcem ubezpečiť poslancov vládnej koalície, že tento návrh zákona predkladám s tým, že chcem, aby bol prijatý, pretože skutočne pomôže ľuďom na Slovensku, uľahčí im stavebné konania, respektíve ohlásenia stavieb. Tento zákon predkladám aj preto, pretože sme si urobili výskum a prieskum po schválení predchádzajúcej novely, najnovšej novely Stavebného zákona, kedy nám pán minister hovoril o tom, že ako rozostavia Slovensko, tak my sme si urobili prieskum. Oslovili sme viac ako 150 stavebných úradov, kde sme sa pýtali, ako sa stavebné konania skrátili, ako sa uľahčilo ohlásenie stavieb, kde pán minister deklaroval, že to bude takto. No takto to nebolo, pretože veľa občanov a veľa stavebných úradov malo úplne opačnú skúsenosť, kedy ohlásenia stavieb takmer skolabovali. Ohlásenia stavieb, kedy si ľudia chcú postaviť obyčajný altánok, pergolu alebo nejaký prístrešok, záhradný domček, zrazu prišlo k tomu byrokratické peklo, pretože stavebné úrady od takýchto občanov zrazu chceli projektové dokumentácie, rôzne vyjadrenia odborníkov a profesionálov. Pri takomto ohlásení stavieb bolo potrebné vypracovať riadny projekt pripravený alebo vypracovaný odborne spôsobilou osobou, čo túto stavbu riadne predražilo a dokonca tento projekt bol často drahší ako samotná stavba. Takže čo sa stalo? Oslovili sme mnohých starostov obcí, rovnako ich oslovili aj médiá a mali ste to aj v médiách, že starostovia sami vyhlasujú, že sa im rozmohli po obciach čierne stavby. Pretože ak si niekto chce postaviť obyčajný prístrešok, maličkú šopu a má na to vypracovať, dať vypracovať projektovú dokumentáciu, je to niečo neskutočné, aby toto človek robil. To znamená, ľudia si postavili tieto stavby na svojich pozemkoch úplne načierno. Chcú sa vyhnúť byrokratickému peklu a toto chceme ľuďom na Slovensku uľahčiť, preto predkladám novelu zákona, kde tieto stavby budú môcť byť vypracované tak, postavené na základe projektíkov, ktoré si dokážu ľudia vypracovať sami, samozrejme tak, aby tam boli všetky potrebné technické údaje. Rovnako by som vám chcela ešte možno sprostredkovať aspoň jediný, aspoň jeden z mnohým príspevkov, ktoré nám posielali občania na naše, na naše maily, a to je napríklad: „Pokúsil som sa na úrade ohlásiť prístrešok rozmerov 190 x 400 cm. Reakcia, úradníci odo mňa žiadali presnú projektovú dokumentáciu. Ako príklad uviedli projekt domu, vraj podľa toho si to mám vypracovať sám, v úvodzovkách, alebo si zaplatiť projektanta. Jednoduchý otvorený prístrešok a zrazu požiadavka ako keby som staval rodinný dom. Je toto normálne?" Takže chcem vás fakt ubezpečiť, poslanci vládnej koalície, poďme sa dohodnúť, že toto normálne nie je a že tuná vieme pekne ľuďom ukázať, ako pracujeme v prospech nich, ako tu v parlamente sedíme preto, aby sme im uľahčili život a prijmeme takúto úpravu zákona, kedy jednoducho budú môcť ľudia si tieto stavby postaviť len na základe náčrtu, tak ako to bolo voľakedy. Uľahčíme prácu aj obecným úradom, kedy ľudia a starostovia v obciach nemusia sa pozerať na to, ako im rastú čierne stavby v ich domovoch. Takže vás vyzývam, páni poslanci, naozaj sa môžme aspoň raz na niečom zhodnúť a vyzývam vás zahlasovať za takúto zmenu zákona. Ďakujem pekne. [11:45] Richard Raši Teraz máme jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Šrobová. [11:45] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem, kolegyňa, že naozaj predkladáš návrh zákona, ktorý by vyriešil problémy ľudí na Slovensku, konkrétne po tej novelizácii alebo po tom prijatí nového Stavebného zákona. Áno, vznikli takéto problémy, ktoré rieši tvoj zákon a ktoré si, na ktoré si si robila vlastne aj prieskum, a správne vyzývaš teda koaličných poslancov, aby tento návrh podporili. Tak ako aj my v Progresívnom Slovensku naozaj predkladáme tie návrhy zákonov, aby boli schválené, hej, že my ešte ako keby stále veríme, že vo vás sa možno niečo pomkne a uznáte, že sú to naozaj zákony, ktoré by riešili problémy ľudí na Slovensku. Ale ja si myslím, že v dnešnej dobe, keď tam nemáš uvedené v tom návrhu že meno Tibor Gašpar, tak to nikoho z koalície nebude zaujímať. [11:45] Richard Raši Pani poslankyňa Luščíková s reakciou na faktické poznámky. [11:45] Darina Luščíková Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Máme tu jar. Ľudia si chcú postaviť na svojich pozemkoch altánky, pergoly, chcú si tam postaviť nejaké šopy. Poďme sa zhodnúť na tom, že je to dôležitý zákon pre to, aby ľuďom to uľahčilo život a zahlasujeme za takýto zákon. Ďakujem veľmi pekne. [11:45] Richard Raši Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Ak nie, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, nie, nie, nie. Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne pani Ireny Bihariovej a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1100. Návrh na prerokovanie výborov rozhodnutia 1142, 1225. Pani poslankyňa máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 1100.) [11:45] Irena Bihariová Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý spolupredkladám s poslankyňou paňou, pani Beátou Jurík. Také hlavné jadro toho nášho návrhu je snaha vrátiť do Trestného zákona aspoň čiastočne a sčasti to, o čo sme prišli veľkou amnestujúcou novelou, teda vrátiť doňho nazad kúsok rozumu a spravodlivosti. Konkrétne vysporiadávame sa tam s podmienkami, za akých je možné v súčasnosti ukladať trest domáceho väzenia, keďže teda tá súčasná legislatíva, tak ako bola nastavená veľkou amnestujúcou novelou, umožňuje, aby trest domáceho väzenia mohol dostať páchateľ aj takých trestných činov, za ktoré mu inak hrozí trest odňatia slobody až v rozsahu desať rokov, čo sú naozaj závažné zločiny. Potom tam máme ešte teda ďalšie parciálne úpravy, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, s tým teda, že zjednocujúcim cieľom týchto navrhovaných úprav je, ako som povedala, teda vrátiť do toho napäť trochu rozumu, právnickým jazykom ak by som to mala povedať, zabezpečiť, aby vôbec sankcie v trestnom práve mali svoj účel, aby nanovo Trestný zákon plnil úlohu generálnej a individuálnej prevencie, teda aby mal odstrašujúci účinok. A v neposlednom rade, aby sa zabezpečilo právo poškodených osôb a obetí na istý spôsob spravodlivého zadosťučinenia v podobe potrestania páchateľa. Bližšie podrobnosti vám rada predstavím v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá. Ďakujem. [11:45] Richard Raši Ďakujem. Pán poslanec Vančo, poprosím, aby ste uviedli ako spravodajca informáciu. Nech sa páči. [11:45] Branislav Vančo Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:45] Richard Raši Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Ako prvá potom vystúpi pani poslankyňa Bihariová v rozprave a keďže má dlhší príhovor, ukončujem, prerušujem rokovanie a pokračujeme o štrnástej hodine. Nech sa páči, pokračujeme teda pani poslankyňou Bihariovou. (Prerušenie rokovania o 11.54 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, páni poslanci v malom počte, päť, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyni Ireny Bihariovej a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 1100. Prosím pani poslankyňu Bihariovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, pána spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Vanča zase miesto pre spravodajcov. A do rozpravy sa prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Bihariová, ktorej odovzdávam slovo. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 1100.) [14:00] Irena Bihariová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené poslanecké plénum v hojnom počte (povedané s pobavením), vážený poslanec, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi uviesť predkladaný návrh slovami klasika, jedného z podpredsedov Národnej rady, ktorého výrok rozmýšľam, že si dám v lete na tričko: Všetko je inak, ako sme vás klamali , áno, autorom je pán Danko. A dá sa to určite (smiech), bol to zrejme brept, aby som nekrivdila, ale spomínam to preto, že naozaj tento výrok sa hodí presne pre novelu Trestného zákona tak, ako bola prijímaná a tak ako bola vlastne, hej, na konci dňa schválená a aj odobrená nálezom Ústavného súdu. Budem ju pre tento účel nazývať ako veľká amnestujúca novela. V podstate mnoho z tých vecí, ja si dovolím povedať, že takmer všetko, čo sme o tejto novele počúvali, či to bolo v pléne, či to bolo na tlačovkách navrhovateľov, či to bolo v diskusných reláciách, alebo to bolo pri podávaní pozmeňovákov, bolo vo veľkej miere lož. Že od a po z, od večera do rána, z večera do rána, že najviac také tie najokázalejšie sme tu rozoberali vtedy, keď sa tá novela prijímala, ale dodnes zostalo zakotvené v povedomí ľudí, že vlastne veď to celé bolo nevyhnutné nato, aby sme jednak priniesli nejakú restoratívnu justíciu a prispôsobili sa európskym trendom. Skutočnosť je taká, že toto je podkarpatská anomália v tej verzii, v akej ju máme, a ja teda budem hovoriť o konkrétnom príklade, prečo to teda nazývam ako podkarpatskú raritu alebo podkarpatskú anomáliu, a to je podmienky, za akých možno uložiť alternatívny trest, trest domáceho väzenia. V súčasnosti teda je to nadstavené tak, že, aby som to nepovedala úplne príliš zložito právnicky, je možné, aby osoba, páchateľ, ktorý spáchal trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v hornej sadzbe až do 10 rokov vrátane, stále mohol obísť s takýmto alternatívnym trestom a teda vyhol sa trestu odňatia slobody. S tým teda, že ja keď som mala tieto debaty aj s pánom ministrom, a on si je, samozrejme, veľmi dobre vedomý, že akých všetkých zločinov sa to týka, ja vám ich tu aj ilustračne potom vymenujem, tak mi argumentoval tým, že ale veď, hej, veď tí sudcovia by to v takých prípadoch akože nejak ukorigovali a tak ďalej a tak ďalej. No ja vám budem čítať tie konkrétne trestné činy, akých sa to týka, s dovetkom, že my nemáme systém judge-made law, hej. My nemáme systém, že máme rozsah od nula do sto rokov, a teda sudca na základe nejakej ustálenej judikatúry sa bude riadiť, hej, uložením trestu a sadzby. Ja som prvá, kto zastáva voľnú úvahu súdov a aby bola plnou mierou chránená, ale nemôže byť rozhodovanie sudcu vesmírnou záhadou. Lebo áno, viete, že rozsudkami trestného súdu a vôbec celými tými opatreniami v trestnom konaní sa zasahuje najviac do základných práv a slobôd teda osoby, ktorá je podozrivá, obvinená, obžalovaná a potom odsúdená. Takže každý by mal vedieť zhruba za čo teda ktorý typ konania mu aká sankcia hrozí. No a ten Trestný zákon, tak ako je, hovorí, že ak by mu aj hrozil trest odňatia slobody na 10 rokov, stále môže vyjsť teda s trestom domáceho väzenia. A ostatné, hej, dodatky a úvahy, že čo by možno sudca, ako by to, je presne tá vec vesmírnej záhady, hej, že takto by to hej nemalo byť. Musíme vedieť, či naozaj je možné, aby, a teda môžeme sa baviť konkrétne, pri takýchto trestných činoch zákonodarca dopustil, hej, a teraz dajme preč toho sudcu, aby zákonodarca dopustil, že môže páchateľ takéhoto trestného činu odísť s trestom domáceho väzenia. Dámy a páni, naozaj sa nebavíme o ekonomickej kriminalite, ako to tu bolo prezentované, kde by sa teda, hej, hovorilo, že veď tam prišlo k nejakému zmierneniu. Týka sa to napríklad vražda novonarodeného dieťaťa matkou, zabitie, to znamená, že ak chce niekto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu a privodí smrť, týka sa to ublíženia na zdraví vrátane trvalých následkov, zmrzačenia, neoprávneného odobrania orgánov, nezákonné sterilizácie, neoprávneného experimentu na človeku, šíreniu toxikománie, obchodovania s ľuďmi, pozbavenia osobnej slobody, branie rukojemníka, vydieranie, hrubý nátlak. Veľmi dôležitá kategória trestných činoch pre všetkých, ktorí sa tu hlásia ku kresťanským a rodinným hodnotám, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, odloženie a opustenie dieťaťa, týranie blízkej a zverenej osoby, únos, založenie, zosnovanie, podpora zločineckej skupiny, nedovolené ozbrojovanie, obchodovanie so zbraňami a tak ďalej a tak ďalej. Posledný možno, ktorý ešte spomeniem, prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu vo veľkom rozsahu, je teda tiež možné obísť s trestom domáceho väzenia, teda tým tzv. náramkovým. Čiže ide o kategóriu naozaj závažných zločinov, ktoré nemôžme nijako na ne nazerať, že prišlo k nejakému pošmyknutiu páchateľa a teda nemôžeme mu zničiť život len preto, že teda, hej, niekoho zabil, že by išlo o nejakú mladícku nerozvážnosť. Lebo to sú naozaj, hej, že tá skutková podstata predpokladá aj mieru toho, závažnosti toho následku a ak ona vyhodnotí, hej, že môže byť uložený za takúto, hej, mieru následku, ktorú páchateľ privodil, trest odňatia slobody až 10 rokov, tak znamená to, že to je sakra vážny zločin s veľmi vážnymi následkami. A áno, môže to vyjsť až k takým absurditám ako je, predstavte si, že máte odsúdeného páchateľa za týranie blízkej a zverenej osoby a on dostane trest domáceho väzenia. Hej, že absurdné. Rovnako, ak je, a to je veľmi časté zneužívanie maloletých, sa deje teda v rodinách, hej, že keď je tam, neviem, otčim a takéto veci, znovu teoreticky by mohol v zmysle zákonnej dikcie obísť páchateľ s trestom domáceho väzenia, čiže akurát tak bude mať viacej času na to, aby pokračoval v trestnej činnosti. Celá tá diskusia v tom čase, keď sa prijímala tá amnestujúca novela, sa tak trochu zredukovala na to, že sa zmierňujú tresty za ekonomickú kriminalitu, a či to je správne a nesprávne, a predkladatelia hovorili, že sú tam naozaj nepomerná, dokonca tu by som ja aj súhlasila, že tam boli naozaj nepomerné, ale vždy klamali v tom, že sa to netýka násilnej kriminality, že sa to netýka sexuálneho násilia. No ale týka, pretože v Trestnom zákone vy môžete si dať, že za daný trestný čin dostane osoba hoci aj sto rokov, hej, keď máte vo všeobecných zásadách ukladania trestu napísané, že no moment, ale trest odňatia slobody, hej, iba za takýchto podmienok a ak by osoba bola odsúdená na 99 rokov, tak ešte stále jej môže súd uložiť trest domáceho väzenie. Dokonca tam v tých všeobecných zásadách, ktoré sú podľa mňa absolútne kardinálne, hej, že tak veľmi prehliadnuté boli, a to je teda môže byť koalícia rada, že okolo toho veľa kriku nešlo, lebo tam je ukryté ten spôsob trestania, aký štát vyžaduje, aký zákonodarca vyžaduje. Hej, že, ja to odcitujem: „Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie." Čo je pre trestné právo zvláštne. Ja rozumiem, že je to inšpirované českou legislatívou, ale my tam máme ešte takýto špeciálny dovetok: „Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením takej sankcie, ktorá nie je spôsobená s ujmou na osobnej slobode." Čiže tuná priamo zákonodarca, hej, dáva to doslova, hej, že manuál sudcovi, že musí, musí uplatniť a siahnuť po takých trestných sankčných nástrojoch, ktoré nie sú spojené s obmedzovaním osobnej slobody, hej, ak teda hej možno dosiahnuť účel sankcie, čo vlastne, a to je na inú debatu, že ako sa dosahuje účel, účel trestu, keď sú nastavené tie zásady trestného, zásady ukladania sankcií takýmto spôsobom. No viete, že to, nemôže sa tá, ten zákonodarca vlastne odvolávať na to, že veď sudca to nejako správne posúdi a veď keď by išlo naozaj o takýto prípad, on neuloží trest domáceho väzenia. No problém je v tom, že ho presne tým, ako som vám to citovala, zákonodarca k tomuto posúva, hej. Zvlášť teda mu ešte, hej, hovorí, že ak je páchateľ odsúdený za trestný čin, kde by inak mohol dostať trest odňatia slobody na 10 rokov, má sudca preskúmať, či teda dosiahneme účel toho potrestania domácim väzením. Že to je, prepáčte, ak to mám povedať úplne natvrdo, že v tej horlivej snahe brániť páchateľov ekonomickej kriminality a tých, ktorí si spravili z verejného rozpočtu bankomat, sa pristúpilo na to, že obetujeme spravodlivé, rozumné, hej, a proporčné potrestanie páchateľov závažnej násilnej kriminality a obetujeme práva obetí. Že ten politický záujem na tej prekonfigurácii trestania a trestnej politiky, ktorý mal, hej, nejaké svoje zvláštne účelové smerovanie, prevýšil, prevýšil alebo zatienil alebo dal do, upozadil záujmy obetí na tom, aby páchateľ, ktorý im privodil takúto ujmu, som vám pri tých trestných činoch citovala, som ich vymenovala, aby mohol byť spravodlivo potrestaný. Ono to totižto, viete, nefunguje tak, že keď raz rozvoľníte to trestanie a tie hranice trestného zákona, že ono sa to zastaví tak nejak elegantne pred dverami, neviem, podvodníka v drahom obleku, hej. Ono to je potom už rozvoľnené a ide to durchom durch, hej, a nezastaví sa to ani pri obetiach takého typu kriminality, aké som vám teraz teda menovala. Ja zvlášť apelujem na pohľad tých obetí, hej, že tá obeť netúži po pomste. My sa tu naozaj nebavíme o tom, že máme byť a priori drakonickí, ale nemôžeme dopustiť, že máme nastavené zákonné rámce tak, že znásilnená obeť v prípade, ak by jej páchateľovi bol uložený trest domáceho väzenia alebo teda ten náramok, že si má povedať, že no ale tak ja som vlastne, hej, už spokojná, lebo máme tu takú novú filozofiu trestania, hej, že, alebo ja neviem, dieťa, ktoré, alebo rodičia dieťaťa, ktoré bolo zabité, ktoré bolo zmrzačené, si povie, no tak páchateľ dostal náramok, ale my rozumieme, že je tu nejaká, hej, snaha o dosiahnutie európskych, hej, trendov a toto celé. Že takto to proste nemôže vypáliť. Nemôže proste zákonodarca pristúpiť na takúto neproporčnosť medzi ujmou, ktorú páchateľ spôsobuje, a hrozbou sankcie. K tomu sa dostávam teda k tomu, k tej ďalšej optike, že nielen teda to, ako sú odstrčené práva obetí a ako sa zbagatelizovala ujma, ktorú im páchateľ takéhoto závažného zločinu spôsobil, ale ešte sa úplne vygumovala základná esenciálna podstata trestného práva, že ono má odstrašiť. Čo koho odstraší, keď vy viete, že môžete spáchať korupciu, za ktorú by vám hrozil trest odňatia slobody na 10 rokov, ale vy furt môžete vyviaznuť s náramkom. Že koho to odradí? Však toto je pozvánka, to si každý ide skúsiť. Minimálne si to skúsi, hej, že čo sa mu najhoršie stane. Nehovoriac teda o tom, že to neplní ani ten nástroj individuálnej prevencie, generálnej prevencie a veľmi dôležité, že musí byť zabezpečená vôbec aj nejaká tá, negatívny následok na strane páchateľa. On spôsobil závažný zločin, hej, na záujme, ktorý je pre štát veľmi dôležitý, aby sa chránil život, zdravie a bezpečnosť občanov, preto ho chráni normami trestného práva, a potom keď príde na lámanie chleba a štát má vyvodiť sankčný následok, že niekto takúto hodnotu porušil, tak ukáže že mu je to vlastne jedno. Hej, že tá hodnota pre neho neni hodná ani toho, aby ho proste, hej, povedzme v tej nižšej rovine, v nižšej sadzbe odsúdil na trest odňatia slobody. Že kde je tu potom tá spravodlivosť? Kde je tu tá rozumnosť? Kde sa plní ten účel sankcie? Lebo to potom takéto trestné právo s takto nastavenými sankčným mechanizmom a zásadami trestania neplní svoj účel. Nikoho neodrádza, nikoho neodstrašuje, poťažmo aby ešte izoloval páchateľa od ostatnej spoločnosti, lebo aj to má byť účel trestného práva. A áno, neplní ani tú funkciu, že má dostať obeť nejaký typ satisfakcie v podobe spravodlivého potrestania páchateľa. Čiže akokoľvek, akokoľvek táto vláda rada predstiera, že je na strane, hej, ľudí a ich práv a ublížených trestným právom a neviem čo, neviem čo, tak v skutočnosti ten Trestný zákon, Trestný poriadok boli písané nie jazykom obetí, ale jazykom zločincov. A toto je jedna z tých absurdít, ktorá z toho trčí na prvú. Že to je to najmenej, že ten naozaj Trestný zákon nemôžeme my novelizovať akože takto tuná rôznymi poslaneckými návrhmi, ani koaličnými a to poťažmo opozičnými, že to raz sa bude musieť naozaj urobiť obrovskou novou, hej, rozkopať toto celé, čo ste tu vy spôsobili a postaviť to celé nanovo. Ale aspoň to minimálne, čo pre túto chvíľu, hej, že vieme rýchlo zasanovať, je aspoň toľko, teda čo my navrhujeme v predkladanom návrhu zákona, aby sa trest domáceho vezenia nemohol uplatniť za spáchanie zločinu, kde hrozí trest odňatia slobody na desať rokov, ale teda dobre že na osem rokov. Že fakt že minimum, hej? Hovorím, že to by trebalo celé tú politiku trestania prerobiť, ale toto nie je úlohou opozície, ale aspoň aby sa ten signál vyslal, že tak dobre, že keď sme tu už ošetrili ekonomických zločincov a urobili sme tu takúto zvláštnu anomáliu, ktorá postihuje obete tej najzávažnejšej násilnej kriminality, tak sme aspoň toľko chochmesní a toľko teda, hej, že si stojíme za tým deklarovaným záujmom o ľudí, že znížime teda, alebo sprísnime tú možnosť ukladania trestu doma, trestu domáceho vezenia alebo teda toho náramku. Vo vete, to je možno taká posledná politická poznámka, že ono to vyzerá veľmi tak vtipne, keď táto vláda ústami svojho premiéra hovorí, že ako jej na srdci ležia záujmy Slovenskej republiky a bude ich teda chrániť aj pred nejakými, hej, geopolitickými hráčmi a potom vy vidíte, že si nevie, nevie sa postaviť za záujmy svojich vlastných radových občanov proti gaunerom, ktorí im siahajú na zdravie a na život. Ani proti ich, proti nim sa nevie postaviť a ani záujmy takýchto obetí nevie spravodlivo ochrániť. Tak kde tu ideme my chrániť záujmy Slovenskej republiky voči, voči, hej, geopolitickým hráčom. Ďakujem pekne. [14:16] Tibor Gašpar 3. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Plaváková. [14:16] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Iren, ty si začala svoje vystúpenie tým, že si pomenovala, že klamali pri prijímaní teda novely trestných kódexov, čo ako nie je asi veľmi šokujúca informácia, pretože naozaj klamú ráno, večer, na obed, proste ja neviem, či aj v noci vo snoch. Ja som včera tu uvádzala príklad ohľadom obetí trestných činov, keď klamali, keď tvrdili, že ich práva sú ohrozené a preto túto agendu treba spojiť s ochranou oznamovateľov. Normálne klamali a pán Gašpar sa tu môže smiať, ale nikto to klamstvo nevyvrátil. Takže ak má k tomu nejaké iné informácie, ale nejako inak to vie vysvetliť, že teda boli tie, sú a boli ohrozené práva obetí trestných činov, tak nech sa páči, môže sa zapojiť do rozpravy, inak platí to, že klamali. Klamali ste a klamete opakovane stále. Mne sa to ukázalo opäť aj pri premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý klamal, že on nikdy nepodporil hnutie MAGA, Trumpove hnutie, a pritom je to na zázname audio aj video. Tak ja neviem, proste to je normálne že na obraze, ľudia to vidia a vedia si vyhodnotiť, čo je klamstvo a čo nie. A späť k obsahu návrhu zákona, ty si pomenovávala, že teda aj účelom, samozrejme, Trestného zákona je dosiahnuť aj nejakú spravodlivosť potrestaním páchateľov, ale o to koaličným predstaviteľom nejde, lebo im ide o to, aby tie tresty boli čo najmenšie, aby pomohli ľudom, ktorí jednoducho najmä páchajú korupciu a aby pomohli aj sami sebe, o čo sa teda pokúša aj pán predsedajúci dlhodobo. Preventívne účinky, no tak to presne je to, čo to potom nespĺňa, lebo akým spôsobom asi si to môžu ľudia vyhodnotiť, keď aj ľudia, ktorí páchajú korupciu, odchádzajú zo súdnej siene so smiechom. Tak aký preventívny účinok? [14:18] Tibor Gašpar Pán poslanec Pročko. [14:18] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, vy ste hovorili o tom, že oni, táto vládna koalícia si sama sebe dáva slobodu. A najhoršie na to celom je, že to, čo rozprávajú, to klamstvo, tak im ľudia veria. A to je strašné. Oni, viete, aj dnes sme tu pred chvíľočkou počuli o klamaní, ale oni to berú ako pracovnú metódu. Vystúpi obžalovaný Gašpar, zavádza, klame, ale povie, že to je jeho hodnotiaci úsudok. A naozaj, naozaj klame vo všetkom, to je, to je, to je, ja neviem, či učia svoje deti, lebo ja som vás pozorne počúval, a keď toto vaše vystúpenie počuje pozorne človek, ktorý má naozaj svedomie a učí svoje deti, že klamať sa nemá, učí svoje deti a nechce, aby, aby klamali tie deti, a oni sa tu postavia a v kuse klamú. A keď im dokážete tú lož, keď im dokážete, že sú to klamári, tak bohapusto povedia, že klameme my, že si vymýšľame my. Predstavte si krajinu, kde by parlament viedol obžalovaný človek, obžalovaný. Viete, kde to je? Rusko a Bielorusko. A on sa smeje do ksichtu každému slušnému človeku, každému slušnému človeku. [14:20] Tibor Gašpar Pardon. Prihlásil sa o slovo pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Vančo. [14:20] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dúfam, že ste počúvali to, čo moja kolegyňa Irena Bihariová tuná prednášala pred chvíľou, pretože je zjavné, že vy ste ten človek, ktorý je zodpovedný za trestnú politiku štátu. Áno, my tu mám ministra spravodlivosti, ale ten, bohužiaľ, je len nástrojom vo vašich rukách. Bohužiaľ hovorím, pretože vy ste zodpovední za novely trestných zákonov, vy ste sem doniesli všetky tie prílepky, aj ten pôvodný návrh, kvôli tomu, aby ste sebe pomohli. Ale my tu máme naozaj obete trestných činov, často brutálnych trestných činov a tento štát ich nechráni. A vďaka vám, vďaka vám, pán podpredseda Gašpar, ich nechráni, pretože vy ste sem doniesli ten Trestný zákon. A ja vás chcem požiadať z tohto miesta, iba preto som vystúpil, aby ste podporili tento návrh zákona z dielne Progresívneho Slovenska Ireny Bihariovej a Beji Jurík, pretože tento návrh aspoň čiastočne môže zmyť to, čo máte na svojich rukách. Ďakujem. [14:22] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická otázka – pani poslankyňa Plaváková. [14:22] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Neviem, ako pozorne pán predsedajúci počúva, lebo aj keď si teraz ty hovoril, tak mal rozpravu s iným poslancom, ale teda pevne verím, že niečo si z tohto odniesol. A ty si to dobre pomenoval a v podstate teraz sa to tak, také klebety šírili, že pán Gašpar by možno chcel byť ministrom spravodlivosti, ale on vlastne ani to nepotrebuje, lebo však pán minister Susko proste robí to, čo je potrebné, a prináša tu návrhy zákonov, ktoré jednoducho pomáhajú korupčníkom tak či tak. A ešte má tu pán Gašpar aj lepší priestor to ovplyvniť, tuto priamo v parlamente, takže načo by to chcel, ale však uvidíme, ako sa veci vyvinú, všakže. [14:23] Tibor Gašpar No možnože ešte prezidentom zemegule, ešte neviem ale. Máme ukončené vystúpenia poslancov písomne prihlásených do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje rokovanie o návrhu poslankýň Lucie Plavákovej, Beáty Jurík a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii v Gruzínsku. Návrh má tlač 963, a dávam slovo pani poslankyni Plavákovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Beáty Jurík a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii v Gruzínsku , tlač 963.) [14:23] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňami Beátou Jurík a Zorou Jaurovou sme predložili návrh uznesenia, ktoré sa týka súčasnej situácie v Gruzínsku, a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [14:24] Tibor Gašpar Prosím spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Prostredníka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [14:24] Ondrej Prostredník – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Beáty Jurík a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii v Gruzínsku, tlač 963. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1008 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 8. septembra 2025 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 Zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o návrhu dňa 11. septembra 2025 na svojej 41. schôdzi nerokoval z dôvodu, že výbor neschválil program schôdze, na ktorej sa mala daná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:26] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Konštatujem, že nie je do rozpravy žiadna písomná prihláška. Do rozpravy sa prihlásila zatiaľ pani navrhovateľka. Ešte sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo. [14:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Toto uznesenie sme predkladali spoločne s kolegyňami ešte 22. augusta 2025, teda minulý rok, k aktuálnej situácii v Gruzínsku, ale teda ako povedal aj pán podpredseda parlamentu Andrej Danko, v parlamente je chaos a tak sa aktuálnej situácii z augusta minulého roka venujeme až o sedem mesiacov neskôr, keď sme tuná medzičasom na medzinárodnej pôde teda zažili toho už mnoho od vyhrážok Donalda Trumpa okupáciou Grónska, vojenský zásah vo Venezuele či v Iráne. No ale napriek tomu, že prešlo sedem mesiacov, tak situácia v Gruzínsku sa nezlepšila, práve naopak, práve naopak ešte sa aj zhoršila, čo podčiarkuje aj význam tohto uznesenia a jeho obsahu. Gruzínsko je krajinou, ktorá bola dlhé roky vnímaná ako nádejný partner Európskej únie a ako štát, ktorý sa usiluje o demokratickú transformáciu a európske smerovanie, žiaľ, dnes je možné konštatovať a povedať, že Gruzínsko z tejto cesty zišlo a to na škodu ľudí, ktorí v Gruzínsku žijú a na škodu aj celej Európy. A táto situácia sa v tejto krajine, žiaľ, stále iba zhoršuje. Čiže keď už sme tu až o tých siedmich mesiacoch, odkedy sme toto uznesenie k aktuálnej situácii predkladali, tak si môžeme povedať, že čo sa od augusta 2025 zmenilo, aby sme mali aktualizáciu voči zneniu nášho samotného uznesenia a jeho zdôvodnenia. Situácia sa teda neposunula k upokojeniu, ale naopak k ďalšej systémovej represii. Od jesene 2025 a najmä začiatkom roka 2026, čiže súčasného roka, pribudli ďalšie reštriktívne zákonné zmeny. Human Rights Watch upozornila, že decembrové novely zákona o zhromažďovaní dali polícii širokú diskrečnú právomoc obmedzovať protesty. ODIHR 6. marca 2026 varovala, že nové zmeny kriminalizujú zahraničné financovanie bez predchádzajúceho súhlasu vlády, kriminalizujú, obmedzujú politickú participáciu a ohrozujú slobodu prejavu a združovania. Problém teda už nie je len ten zákon o zahraničných agentoch, ktorý vyvolal naozaj veľkú vlnu protestov v Gruzínsku aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien – zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorých foriem financovania. To, čo sa deje v Gruzínsku, sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim ľuďom, ľuďom, ktorí sa snažia iba uplatniť svoje právo sa zhromažďovať a vyjadrovať svoju slobodu prejavu, čo sa potvrdzuje aj zo samotných ľudskoprávnych zdrojov relevantných inštitúcií. Human Rights Watch vo svojej práve uvádza, že úrady stíhali stovky protestujúcich v zrýchlených a problematických konaniach a najmenej 35 protestujúcich dostalo dlhšie tresty. Zároveň neboli riadne vyvodené dôsledky voči príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí počas zásahov proti demonštráciám používali neprimeranú silu vrátane bitia zadržaných osôb, použitia slzotvorného plynu, vodných diel a gumových projektilov proti pokojne protestujúcim, ako aj svojvoľných zadržaní a zlého zaobchádzania s protestujúcimi počas policajne väzby. To sú naozaj vážne pochybenia, vážne zásahy do základných práv, do ľudských práv ľudí žijúcich v Gruzínsku. Rada Európy medzitým priniesla ďalšie potvrdenie neprimeraného zaobchádzania zo strany štátu. CPT dokonca upozornilo na policajné zneužívanie sily počas protestov na prelome rokov 2024 a 2025, nedostatočné vyšetrovanie a vážne problémy vo väzenskom systéme. Medzinárodná reakcia sa sprísnila aj prakticky a nielen verbálne voči tomu zhoršujúcemu sa stavu demokracie a ľudských práv v Gruzínsku a Európska únia od 6. marca 2026 pozastavila bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických, služobných a oficiálnych pasov. Ide teda o prvé použitie takéhoto nástroja. Netýka sa, samozrejme, bežných ľudí. My sa v našom uznesení zameriavame práve na ohrozenie demokracie a ľudských práv, ktoré je v Gruzínsku evidentné a naďalej sa zhoršuje, a vidím tu teda aj kolegov z ľudskoprávneho výboru aj zo strany koalície, tak verím, že ich to zaujíma, hoci teda toto uznesenie nepodporili na výbore a ja som sa nedozvedela vlastne prečo, pretože na moje otázky akosi nikdy tam nedostávam odpoveď, že v čom je problém, prečo toto uznesenie nemôžu podporiť. Tak možno teraz je ten priestor aspoň fakticky zareagovať, že čo je problém v tomto uznesení, prečo ho nie je možné z vašej strany podporiť. Pretože často sa oháňate ochranou ľudských práv, keď potrebujete presadiť práve napríklad novely trestných zákonov, však, pán predsedajúci, takže by ma zaujímalo, že v čom je problém podporiť uznesenie, ktoré sa týka práve zásahov do ľudských práv. V priebehu minulého roka došlo teda k nárastu politických represií. Do väzenia bolo poslaných najmenej sedem opozičných lídrov, medzi nimi aj známe mená gruzínskej politiky Nika Gvaramia, Zurab Japaridze, Nika Melia, Giorgi Gacharia či Giorgi Targamadze, a jedinou vinou týchto opozičných lídrov bolo, že kritizovali súčasný režim a odmietli sa podriadiť politicky motivovaným komisiám. Tak ja neviem, páni a dáma z koalície, či sa vám toto zdá v poriadku. Niektorí z nich dostali sedem či osem mesiacov väzenia a mnohým bolo znemožnené sa opätovne uchádzať o verejnú funkciu. To nie sú nejaké individuálne excesy, to je normálne systematický útok na demokraciu. Keď si zoberiete všetkých opozičných lídrov a zavriete ich do väzenia, alebo im znemožníte opätovne kandidovať, tak je to asi dosť jasné, nie? To už asi vyzerá evidentne aj pre vás, nie, neviem, čo si o tom myslíte. A rovnako tvrdo je postihovaná aj občianska spoločnosť. Organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, transparentnosti či boju proti korupcii, čelia súdnym príkazom a šikanóznym kontrolám. No aké povedomé. A musíme si teda pripomenúť, že v Gruzínsku bol prijatý zákon namierený proti mimovládnym organizáciám, ktorý som už spomínala, a podobné zásahy ste teda sa pokúšali realizovať aj vy tu, kolegovia v koalícii, našťastie tento váš pokus zastavil na náš návrh Ústavný súd. A zásahy v Gruzínsku sa netýkajú len občianskych aktivistov a aktivistiek, ale smerujú aj voči médiám, čo opäť je niečo, čo je asi nám tu také povedomé, a opozične orientované televízne stanice sú terčom žalôb, finančných obmedzení a administratívnych zásahov. V auguste minulého roka bola novinárka Amaglobeli odsúdená na dva roky väzenia v procese, ktorý nesie všetky znaky politickej objednáva. To je niečo, čo by ste asi tiež vy mohli byť schopní kritizovať a odsúdiť. Boli zmrazené aj účty jej redakcie, čo je teda pochopiteľne útok nielen na slobodu slova, ale aj na samotný základ demokratickej spoločnosti, na právo verejnosti na nezávislé informácie. Na nezávislé informácie. A tieto udalosti nezostali, samozrejme, bez povšimnutia medzinárodného spoločenstva. Komisia Rady Európy pre ľudské práva vyjadrila vážne znepokojenie nad stavom demokracie v Gruzínsku. Pán Goga, vy ste napríklad členom delegácie v parlamentnom zhromaždení Rady Európy, tak by vás to tiež mohlo zaujímať, že táto inštitúcia, v ktorej sme spoločnej v delegácii, odsúdila tie ohrozenia ľudských práv, ktoré sa v Gruzínsku dejú. A možno by ste teda mohli vysvetliť, prečo nemôžete vy aj ako člen parlamentného zhromaždenia Rady Európy rovnaký postoj zaujať aj v našom parlamente. A konal samozrejme aj Európsky parlament, ktorý schválil vyhlásenie odsudzujúce úpadok právneho štátu a pozastavil prístupové rokovania do roku 2028. Gruzínsko v štádiu, v ktorom sa dnes nachádza, sa v podstate stalo takým symbol zápasu medzi demokraciou a autoritárstvom. A na jednej strane teda stojí občianska spoločnosť, opozícia, nezávislé médiá, bežní ľudia, ktorí sú však pod tlakom útokov zo strany vládnej väčšiny. Tito ľudia si neželajú nič iné ako slobodnú a európsku budúcnosť pre svoju krajine. A na druhej strane teda stojí režim, ktorý sa čoraz viac inšpiruje autoritárskym modelom Ruskej federácie. Takže odtiaľ asi vietor fúka, čo sa týka všetkých krokov, ktoré sa v Gruzínsku dejú. Totižto to, čo sa deje v Gruzínsku, nie je nejaká izolovaná záležitosť, je to výstrahou pre celú Európu. Osobne sa napríklad Vladimír Putin zvrátiť proeurópsku cestu aj v prípade Moldavska. To sa mu však nepodarilo. A ja som presvedčená o tom, že ak budeme mlčať, ak budeme len pasívne sledovať, ako sa jedna krajina po druhej približuje k autoritárskemu režimu, budeme potom spoluzodpovední aj za oslabenie demokracie, oslabenie stability v ďalších krajinách a v našom spoločnom európskom priestore, v ktorom všetci spolu nažívame. A preto je podľa mňa našou morálnou povinnosťou, ale aj politickým záujmom Slovenskej republiky v rámci teda politiky na všetky štyri svetové strany, aby sme sa k tejto téme jasne vyjadrili, aby sme vyslali signál aj našim gruzínskym priateľom a priateľkám, že v tomto zápase nie sú sami, lebo tam naozaj množstvo ľudí sa snaží zvrátiť túto autoritársku budúcnosť a prítomnosť Gruzínska. Veľmi im na tom záleží a každý podporný hlas zo zahraničia je dôležitý. Aby sme teda dokázali ukázať aj to, že Slovensko stojí na strane tých, ktorý bránia slobodu, ľudské práva a právny štát tak, ako tomu bolo aj v histórii Slovenska, keď sa menil režim. Predkladané uznesenie, ktoré sme teda navrhli spoločne s kolegyňami, obsahuje niekoľko konkrétnych výziev. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby jednoznačne odsúdila politické represia a porušovanie ľudských práv v Gruzínsku, ktoré som tu bližšie pomenovala, apeluje na podporu demokratických síl a občianskej spoločnosti v tejto krajine, žiada aktívne využitie nášho členstva v Európskej únii a v medzinárodných organizáciách na presadzovanie tlaku na gruzínsku vládu. To je tá diplomatická úloha, ktorú môže súčasná vláda robiť, a pripomína, že mlčanie by bolo v príkrom rozpore s hodnotami, ku ktorým sme sa my sami prihlásili, aj my všetci, čo sedíme v tomto pléne. Ako som už spomínala, uplynulo sedem mesiacov, odkedy sme toto uznesenie predložili, a tých sedem mesiacov, žiaľ, len podčiarklo opodstatnenie nášho uznesenia. A tento návrh uznesenia nie je namierený, samozrejme, proti Gruzínsku, naopak, je vyjadrením solidarity s ich občanmi a občiankami. Je prejavom priateľstva k tým, ktorí aj za cenu perzekúcii trvajú na demokratickej budúcnosti svojej krajiny, na európskej ceste svojej krajiny. A je aj pripomenutím pre nás samých, že sloboda a demokracia nie sú raz a navždy dané, ale musia sa neustále chrániť a obhajovať tak, ako, žiaľ, vidíme aj na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.) [14:39] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pán poslanec Jakab. [14:39] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa ani nečudujem, že ste nedostali žiadnu odpoveď. Však lebo Gruzínci, nie, dlažobné kocky, Gruzínci, légie, všetko. To sú tu nebezpečenstvá, to oni niekoho vyhostia, ten sa potom v pohode vráti o tri týždne. Čiže ku Gruzíncom sa asi nechcú vyjadrovať. A druhá vec, prečo sa k ním nechcú vyjadrovať, lebo však aj im vyhovuje taký autoritársky režim. Oni by veľmi radi brali politických väzňov, ako to robia v iných autoritárskych režimoch. Oni by veľmi radi, keby to tak fungovalo aj Slovensku, keby sa tak mohli uhniezdiť a mohli to Slovensko odtrhnúť či z európskych štruktúr, alebo aj z demokratického sveta. Im by veľmi vyhovoval taký únos. Čiže oni podľa mňa takými praktikami sa skôr inšpirujú akoby chceli proti nim bojovať, a preto sa podľa mňa od nich nedočkáme poriadnej odpovede, prečo, prečo majú problém s tým, keď niekto chce podporiť normálnu vec, ktorá je v súlade so základnými ľudskými právami. Takže toľko môj názor na stranu SMER, HLAS a celú túto vládu. Ďakujem pekne. [14:40] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Plevíková. [14:40] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, keď ste hovorili vôbec o pristúpení alebo nepristúpení krajín do Európskej únie, tak mi z toho vyšlo, že vy Gruzínsko akože nejako rozumiete tomu, že proste nemalo by sa pristúpiť k tomu, aby vôbec vstúpilo do Európskej únie, a paradoxom je, že Ukrajinu povzbudzujete ako to len ide a chceli by ste, aby to išlo nejakým zrýchleným režimov. Ukrajinu, kde je vôbec veľká korupčná činnosť, kde prezident Volodymyr Zelenskyj škodí európskym členským krajinám a vôbec sa nespráva ako náš partner. Tak to je úplne nezmyselné, pretože si osobne myslím, že Gruzínsko je bližšie k tomu, aby sa stalo členským štátom Európskej únie ako vôbec samotná Ukrajina. [14:41] Tibor Gašpar Reagovať na faktické bude aj pani poslankyňa Plaváková. [14:41] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani Plevíková, ja som sa tešila, že teda niečo k veci poviete, ale vy ste ma zjavne nepočúvali, lebo ja som o mojom názore a postoji k pristúpeniu Gruzínska do Európskej únie nepovedala ani jedno slovo. Takže neviem, na čo vôbec reagujete, to je veľmi zaujímavé. Ale chápem, že ste si potrebovali odverklikovať útok na Ukrajinu a na prezidenta Zelenského a to je asi tak všetko, čo bolo obsahom vášho príspevku. Inak k môjmu sa nevenoval vôbec. (Potlesk.) [14:42] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave ešte stanovisko ešte raz navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu návrhu poslancov Beáty Jurík, Zuzany Mesterovej, Martina Dubéciho a Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Návrh má parlamentnú tlač 995 a dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Mesterovej, Martina Dubéciho a Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo septembra 2025 k vstupu Ukrajiny do Európskej únie , tlač 995.) [14:42] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegami a kolegyňami predkladáme toto uznesenie vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [14:42] Tibor Gašpar Ďakujem, pani navrhovateľka. Prosím spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Mažgúta, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [14:43] Ján Mažgút – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č.1052 z 11. septembra 25 pridelil návrh skupiny poslancov pod tlačou 995 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru bola zvolaná na 24. septembra 2025 o trinástej hodine. Výbor pre európske záležitosti o predmetnom návrhu však nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Otvorte, pán predsedajúci, prosím, rozpravu. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar Otváram rozpravu. Do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška, to znamená, prihlásila sa do rozpravy pani poslankyňa, teda navrhovateľka, ale pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ešte do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A teraz už dávam slovo pani poslankyni, nech sa páči. [14:44] Beáta Jurík Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja začnem možno tak trochu netradične, lebo teda spravodajcom tohto môjho návrhu mal byť pán poslanec Kéry zo SMER-u a je teda škoda, že neviem kde je, že sa nezúčastní tohto rokovania, pretože som ho chcela vyzvať, aby okamžito odvolal slová, ktoré napísal vo svojom príspevku na sociálnych sieťach o mne, a síce obviňuje ma z vlastizrady a z kolaborantstva, pretože som vraj vystúpila v ukrajinskej televízii a kydala som tam na Slovensko a naopak obhajovala Zelenského. Ja chápem, že pán poslanec Kéry nemá svoj vlastný názor a že potrebuje len kopírovať iné názory, a teraz konkrétne názor pána Eduarda Chmelára, avšak považujem za absolútne neprijateľné, že si niečo takéto dovolil napísať, že ma z niečoho takéhoto, čo je vážny trestný čin, obvinil a že je to na základe nejakých, ja neviem, zdieľali to rôzne dezinfo stránky pofidérnych informácií, ktoré sú teda chybné, pretože ja som bola pozvaná vystúpiť v poľskej televízii a myslím si, že by to trvalo až tri sekundy overiť si ten zdroj, a navyše som tam nehovorila nič, čo by som už predtým nepovedala aj na Slovensku, a síce, že nechápem, prečo slovenský premiér Robert Fico chráni záujmy Viktora Orbána a nie tie slovenské záujmy. Takže ja si vyprosím, aby tu poslanci koalície a konkrétne tento plagiátor o mne šírili takéto reči. Ak má podozrenia z toho, že ja som spáchala vlastizradu a nie jeho vlastný premiér, tak nech sa páči, sú na to orgány činné v trestnom konaní. Inak, ak to neodvolá, tak sa stretneme na tom súde my dvaja. Dovoľte mi teraz odprezentovať tento návrh uznesenia, ktorý sme teda predložili už 9. septembra. Dnes, vážení kolegovia, je 18. marca, prešlo teda šesť mesiacov, kým sme sa dostali konečne k prerokovaniu tohto návrhu uznesenia. A nehnevajte sa, ale ja si myslím, že je to hanba, že po toľkých mesiacoch, však aj kolegyňa Plaváková pred chvíľou prezentovala svoj návrh, ktorý, myslím, podávala v auguste, teraz tu máme tento septembrový, že tento parlament nie je schopný zasadať riadne tak, ako má, a že naše opozičné návrhy sa dostanú na schôdzu po niekoľkých mesiacoch, a ešte na takúto mimoriadnu schôdzu alebo teda mimoriadne pokračovanie, ktoré ani len nemalo byť a vy ste si ho odsúhlasili len kvôli tomu, aby sme si to už ďalej netlačili pred sebou a aby ste sa zbavili takýmto spôsobom opozičných návrhov. Ak nestíhame, tak je to len vaša zodpovednosť, mne to absolútne nevadí, keď nebude päť schôdzí, ale keď bude kľudne dvanásť schôdzí za rok, keď kompletne vyčerpáme všetky body každej schôdze, ale prestaňte nám uberať naše právo predkladať návrhy zákonov alebo uznesení v nejakom čase a rovnako v tom čase o nich aj rokovať. My vám tu často vyčítame, že či tie návrhy zákonov, s ktorými sem prichádzate, sú alebo nie prioritou, čo znamenajú pre ľudí na Slovensku. A skutočne väčšina z nich, ktoré sem nosíte, tak sú v zásade návrhmi, ktoré majú pomôcť či už vám osobne, alebo ľuďom, ktorí sa pohybujú vo vašom okolí, a tak mi môžte možno vyčítať, že aj toto uznesenie, ktoré je teda k členstvu Ukrajiny v Európskej únii, nie je prioritou, nie je to niečo, čo by slovenskí občania a občianky potrebovali. No ja v prvom rade sa musím opäť vyhradiť voči tým veľmi trápnym kritikám, že ja som tu nejaká ukrajinská agentka alebo že hájim záujmy Ukrajiny, že som prisahala na ukrajinskú ústavu. Bože môj, toto je niečo tak strašne trápne, a obzvlášť keď to povedia ľudia, namiesto ktorých by som sa hanbila v ďalšom volebnom období položiť ruku na Ústavu Slovenskej republiky, pretože toľkokrát ju porušili, toľkokrát konali proti, že to konštatoval Ústavný súd a ešte ju aj sprznili tými návrhmi, ktoré, ktoré do nej dali len na to, pretože majú za to, že ústava je nejaký trhací kalendár a že sa tu môžu takto k nej správať. Takže ja si to skutočne vyprosím a tento náš návrh uznesenia, keď si ho prečítate, a pochybujem, že si ho niekto z vás prečítal, tak hovorí skutočne o slovenskom záujme. A nie preto, že ja si myslím, aj keď si to myslím, že vstup Ukrajiny do Európskej únie je v slovenskom záujme, ale hovorí to vaša vlastná analýza dopadov tohto vstupu na Slovensko a všetkých tých benefitov, ktoré vstup Ukrajiny do Európskej únie prinesie. Táto analýza bola vypracovaná ešte vtedy pod pánom podpredsedom vlády Kmecom a teda v sekcii plánu obnovy a schválená vládou, vládou Slovenskej republiky 2. júla 2025. A presne na báze tejto analýzy je aj zhotovené toto naše uznesenie, zároveň teda v ňom nenájdete absolútne nič, čo by akýmkoľvek spôsobom rozporovalo doterajšie vyjadrenia či už premiéra alebo vôbec predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že podporujeme členstvo Ukrajiny v EÚ. Zároveň toto zopakoval aj dnes premiér Fico na výbore pre európske záležitosti, že áno, Slovenská republika podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, ale čo nepodporuje, respektíve čomu by sa chcel vyhnúť, je nejaký urýchlený proces. Ale o žiadnom urýchlenom procese nie je reč, či už teda na tej európskej úrovni, alebo aj v tomto uznesení. Opakujem, keď si ho prečítate, je tam aj zmienka toho, že podmieňujeme toto členstvo, samozrejme, splnením všetkých potrebných kritérií tak, ako je to v prípade iných členských krajín. Ak sa chceme baviť o tom, že či iné členské krajiny sú pripravenejšie alebo nie, podľa mojich informácií momentálne najpripravenejšou krajinou nie je Srbsko, ktoré si dokonca ani neželá momentálne vstúpiť do Európskej únie, vôbec to už nie je Gruzínsko, ktorého vláda zamrazila ten prístupový proces, ale je to Čierna Hora, ktorá sa chystá stať ďalšou krajinou EÚ v horizonte, myslím, že jedného-dvoch rokov. Dvoch rokov skôr. Ja si, samozrejme, nerobím ilúzie o tom, že by ste boli schopní podporiť toto uznesenie, hlavne aj teda v súčasnom kontexte a nepodporili ste ani uznesenie, ktoré odsudzovalo útok na detskú nemocnicu v Kyjeve, rovnako ako únosy ukrajinských detí Ruskom, takže ja si myslím len, že by to bolo politické gesto, ktoré si, ktoré by tento parlament mal prijať, ale, vravím, nerobím si žiadne ilúzie o tom, že by ste boli rovnakého názoru, aj keď opakujem, nič, čo v tom uznesení je, nie je v rozpore s tým, čo hovorí váš premiér Robert Fico. To by bolo asi všetko, ja potom počkám teda, som rada, že sa aj koaliční poslanci prihlásili s faktickými poznámkami a verím, že aj moji kolegovia a kolegyne budú môcť reagovať a ďakujem vopred za rozpravu. [14:52] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Prvý začína pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. [14:52] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja by som vás len chcel veľmi pekne poprosiť, aby ste nás nezaťažovali svojimi osobnými problémami. Že vy máte nejaký problém s pánom poslancom, to je, to je vaša vec, to si vydiskutujte kdesi pri káve a skutočne nás tým nezaťažujte. Pán poslanec tuná nie je, čiže vám nemôže odpovedať a už len to, čo ste povedali za tých posledných desať minút smerom k poslancom SMER-u, ako prisahajú na ústavu, ako je to vlastne z ich strany zločinné prisahať na ústavu, keď ju aj tak nedodržiavajú a tak ďalej a tak ďalej, pozrite si to, čo ste povedali. Veď vy tu nič iného nerobíte, iba tých poslancov SMER-u drzo urážate. A chcete od nás, aby sme sa k vám chovali patrične, slušne, verte mi, že to ide veľmi ťažko. A, pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, skutočne, nie ste vy tak trošku premotivovaná? Naozaj sa zamyslite nad sebou, ako sa chováte. (Reakcia z pléna.) Skutočne, veď to je úplná sranda. Veď to sa nedá absolútne na to inak reagovať. Veď to je osobné na osobné a ešte raz osobné. Ako vy na to môžete reagovať? Všetko. [14:53] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Mažgút, ale... pán Pročko, pán Pročko, sa prihláste o slovo a dostanete slovo. [14:53] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Ďakujem pekne, chcel som... môžem poprosiť tých sedem sekúnd, kým sa tu teda podoťahovali? Ďakujem krásne. No, pani kolegyňa, ja mám len jednu vec, vy ste niekde hneď od začiatku alebo teda na začiatku svojho toho výstupu povedali, že je to hanba, doslova hanba, že až po šiestich mesiacoch sa tento bod dostáva na rad. Ja s vami paradoxne absolútne súhlasím, ale musíte sa pozrieť na pravú stranu po vašej pravej ruke tohto pléna, pretože, a vidím tam sedieť kolegu Valáška, ktorý mi určite dá za pravdu, pretože sme boli sami dvaja asi zo štyroch, celkového počtu štyroch poslancov v ten konkrétny, inkriminovaný piatok, kedy sa mal aj tento bod dostať na rad a vďaka vašim kolegom, ktorým môžte poďakovať, pani kolegyni Mesterovej, pánovi kolegovi Dubécimu, vás a pána Valáška nemenujem, pretože ten tu bol, že sa tento bod ako jeden, tuším, z 20 alebo 25 práve vďaka neúčasti vašich kolegov či už zo strany navrhovateľov alebo spravodajcov nedostal na rad. Či ste to urobili zámerne, aby ste sa potom mohli sťažovať, že teda až šesť mesiacov to trvalo, netuším, aká je v tomto taktika, ale pravda je tá, že vďaka vašim kolegom, ktorí dovolili a dopustili, aby tento bod prepadol ešte koncom minulého roka, tak sa reálne ten váš bod alebo teda ten váš návrh dostal do programu až po šiestich mesiacoch. Môžte si za to absolútne sami a môžte si za to akurát tak poďakovať a pogratulovať. [14:55] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Stuška. [14:55] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Tak, pani kolegyňa, keďže, keďže sme sa o tej téme, o tej téme, o tej roviny témy, čo sa týka kolegu Kéryho, rozprávali už na konci ostatného európskeho výboru, tak som tiež pocítil potrebu trošku zareagovať, tak určite sa uvidíte, môžte si to vybaviť osobne, ja našťastie toľko tie sociálne siete nesledujem. Pre korektnosť musím opäť uviesť, že nevidel som ani spomínaný rozhovor či už pre poľskú alebo ukrajinskú televíziu, ale popritom, čo ešte moji predrečníci poznamenali, by som doplnil, že keď už hovoríme o tom pojme vlastizrada, voči čomu sa ohradzujete a čo vás najviac rozčúlilo, tak si myslím, že tí z nás, ktorí tie slová nepoužívajú, dokonca nikdy nepoužili na svojho politického protivníka, majú právo sa rozčuľovať či už tu v pléne alebo na európskom výbore, ak politický oponent použije tento výraz proti nim samotným. V každom prípade vyjadrujem aj isté poľutovanie ako nám nieže zľudovelo, ale vyprázdnilo sa aj toto slovo mnoho ako iných veľmi silných pojmov, ktoré ešte niekoľko rokov dozadu z môjho pohľadu mali úplne inú váhu. A ešte k tomu, k tým prístupovým procesom, Ukrajina a samotný tento, tento návrh, kvôli ktorému teraz, teraz rokujeme. My z európskeho výboru vieme najlepšie, čo je predmetom našich rokovaní nielen s predstaviteľmi Čiernej Hory na bilaterálnych rokovaniach, multilaterálnych na COSAC-och tzv. momentálne na Cypre a tak ďalej, v Bruseli. Práve Čierna Hora a tieto krajiny, na čom sa zhodujeme, že sú najpripravenejšie. Nikdy sme nepovedali, že Srbsko je úplne prvé v rebríčku, tobôž nie Gruzínsko, ich najväčší momentálne problém, ktorý opakujú v prvých vetách na rokovaniach, je, že nemôžu pripustiť, aby Ukrajina bola zvýhodnená a dostala špeciálne výnimky, čo sa týka toho procesu, a že ten proces musí byť tak legitímny, ako bol v prípade všetkých prístupových krajín vrátane Slovenska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:57] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Plaváková. [14:57] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja dúfam, že nikto z koalície nebude považovať moje slová za nejaké drzé urážanie, ako tu pred chvíľou odznelo, ale ja si naozaj myslím, že nebyť schopní odsúdiť útok na detskú nemocnicu, v ktorej sa liečili tie najzraniteľnejšie deti, napríklad onkologicky choré deti, je obludné a ohavné. Naozaj ja som v tej nemocnici spolu s kolegyňou Jurík aj bola a nikdy na to nezabudnem, pretože táto nemocnica a to, čo sa tam udialo, je dokonalým symbolom obludnosti Vladimíra Putina, ktorý je schopný bombardovať detskú nemocnicu, v ktorej sa liečia závažne choré deti. A ktokoľvek, kto to nedokáže odsúdiť a nedokáže podporiť uznesenie, ktoré tento útok odsudzujete, tak ja to považujem za mimoriadne nechutné a obludné, môžte to nazývať, že pre vás je to drzé urážanie, čo teraz hovorím, ale jednoducho takto to je, to je realita. Toto, myslím, že chápe každý. Každý musí chápať to, že je absolútnou základnou ľudskosťou odsúdiť útok na detskú nemocnicu. A to isté sa týka aj únosov detí a deportácií detí. Proste to sú tisíce detí, ktoré boli jednoducho deportované obludným režimom Vladimíra Putina. Vy to nedokážete odsúdiť. Ako toto naozaj všeličo ste tu poschvaľovali, všeličo hrôzostrašné, s čím nesúhlasím, ale toto ja ľudsky nedokážem naozaj pochopiť, ani jedného z vás. [14:59] Martin Dubéci Pozdravujem vás všetkých, kolegovia a kolegyne, a teda s faktickou poznámkou pán poslanec Valášek. [14:59] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. Poruším na desať sekúnd pravidlá a zareagujem na pána poslanca Mažgúta, keďže ma menoval menovite. Ale, pán poslanec, ako bral by som tú kritiku dochádzky opozičných poslancov vážnejšie, keby sme sa 90 % času nepozerali tu z opozičných lavíc na úplne prázdne lavice koalície. To je realita tohto volebného obdobia. No a teraz k poslankyni Jurík, keďže som spolupredkladal to uznesenie, tak sa podpisujem pod to odôvodnenie do bodky. Ja len dodám k tej časti o tom, že či má Ukrajina vstúpiť urýchlene alebo nie. Ja som rozhodne spozornel dnes na európskom výbore, keď premiér povedal s takým pátosom, ako to on vie, že Ukrajine nebude dovolený žiadny rýchly prístup a nebude predbiehať nikoho iného. Spozornel som preto, lebo nič takého v hre nie je. Ukrajina prechádza presne tým istým procesom ako každý iný. Zdá sa mi to byť proste že falošná stopa a rozmýšľal som, čo za tým je. Ak by som si mal tipnúť a pokojne si potom pozrime tento záznam spätne o niekoľko mesiacov, ale ak by som si mal tipnúť to, čo premiér pripravuje argumentačne, je pôda na to, aby zablokoval Ukrajinu argumentujúc tým, že ak Srbsko nemôže postúpiť, no tak ani Ukrajina nie, lebo že Srbsko je bližšie alebo lepšie pripravené na samotný vstup. Ten argument sám osebe je, samozrejme, hlúposť, v Srbsku je dnes vláda, ktorá mláti študentov za to, že majú iný názor. Takáto krajina nemá ani, ani zďaleka nárok vstúpiť do Európskej únie. Ale ak by som si mal tipnúť, tak už sa tu zvolebnieva, a rovnako ako Maďarsko je dnes vyslovene proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. My sme zatiaľ tak ako v tej rozprávke, že aj peši, aj na koze, aj nahí, aj oblečení, my sa tvárime, že ešte sme za, ale pokojne by som stavil nemalý obnos peňazí, že do pár mesiacov, keď sa začne zvolebnievať už naozaj, že využije práve túto zámienku náš slobodný predseda vlády a že po rúškom ochrany Srbska zablokuje Ukrajinu, a pokojne opäť ma citujte o pár mesiacov. [15:01] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. [15:01] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Milá kolegyňa, absolútne vám rozumiem a musím povedať, že vy patríte medzi opozičné kolegyne, ktoré počúvam veľmi rád, ste veľmi odborná, vaša emócia je pravdivá a to, čo hovoríte, hovoríte zo srdca. Rozumiem vám o tej vlastizrade, pretože táto banda, banda, ktorá jednoducho pred voľbami vykrikovala, že sme vlastizradcovia, lebo sme podpísali zmluvu s USA, tak Fico vykrikoval, že oni to hneď zrušia. Tak táto banda, ktorá si dovolila nás označiť za vlastizradcov, mne na bránu nalepili, že ma treba obesiť, tak táto banda tupcov, pretože len tupec si dovolí vám povedať, že nemáte rozprávať o tom a o tom a o tom. Vy ste zvolená, zvolená ste ľuďmi a naozaj tými, ktorí vám dôverujú. Vy si rozprávajte, čo chcete, čo chcete. Ak neurážate človeka. Vy ste len požiadali, aby sa vám Kéry ospravedlnil. A čo keď tu nie je Kéry. Ja tu koľkokrát nie som, Igor Matovič tu koľkokrát nie je a do pusy si ho berú a okakávajú nás. Hanba! Odporná, nechutná hanba! To, čo predviedol Jarjabek, je jedno primitívne vystúpenie človeka, ktorý vycuciaval HZDS, potom vycuciava SMER a vycuciava celé Slovensko. Ste skvelý človek, pani poslankyňa, skvelý človek a máte plné právo vystupovať ako vy chcete. Ja vám ďakujem za vaše vystúpenia. Toľko na obranu, pretože to, čo predviedol Jarjabek, bolo odporné, hnusné a podlé. A ešte chcem povedať jednu vec k vám, čo ste povedali, že naozaj, oni absolútne zneužívajú to slovo vlastizrada. Oni to využívajú, kedy oni chcú. Viete, Matejičková ide do Maďarska na mierový pochod a rozpráva tam, že, rozpráva tam, že nech bude zvolený Orbán . Ale keď tu bol Rakúšan, tak všetci boli rozčúlení. Výborne ste to povedali. [15:03] Martin Dubéci S reakciou pani poslankyňa Jurík. [15:03] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán poslanec Jarjabek, prihláste sa s procedurálnym návrhom alebo tak, ale nepokrikujte tu po mne. (Reakcia z pléna.) Dobre. Tak nepokrikujte po mne, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Nepokrikujte. Pani poslankyňa Jurík. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Poprosím vás iba o vrátenie času. Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Vráťte, prosím, čas pani poslankyni Jurík. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán Jarjabek, vy ste skutočne mali radšej ostať pri speve, pretože to je jediné, čo viete robiť (reakcia z pléna), a aj o tom by sme (potlesk) mohli polemizovať, že či to je skutočne tak. Pán Mažgút, ten inkriminovaný piatok, myslíte, ten, keď tu chýbal spravodajca Kéry a teda naše uznesenie by aj tak nemohlo byť prerokované a keď vy ako náhradný spravodajca ste vyšli zo sály? O tom piatku sa bavíme? Ďakujem. Pán poslanec Stuška, ďakujem, že vy ste mali ako vždy slušný príspevok. Musím reagovať na to, čo ste povedali o pánovi Kérym, však ja by som sa rada s ním aj rozprávala, keby tu bol. A on mal spravodajcovať tento bod, preto ja som povedala na začiatku, že ma mrzí, že tu nie je, pretože sme si to mohli vydiskutovať. Rovnako ako sme si mohli vydiskutovať to, že či som bola alebo nie v ukrajinskej televízii a čo som tam hovorila. Ja chápem, že pán Kéry možno nemá dostatočne dobrú angličtinu na to, aby pochopil, že čo sa tam hovorilo, ale obviniť ma z niečoho takéhoto, je skutočne neprijateľné. Ja by som vás skutočne chcela poprosiť, kolegovia z koalície, prečítajte si tú analýzu dopadov, ktorá bola schválená vládou, pretože to, čo som hovorila, opakujem, som nehovorila v ukrajinskom záujme alebo v európskom, alebo ja neviem, v akom, ale skutočne v slovenskom záujme a špeciálne vstup do Ukrajiny bude možnosťou pre východné Slovensko. A ja si myslím, že to je možnosť, na ktorú by sme sa mali sústrediť a ktorá by mala byť tým hnacím motorom toho, že podporíme vstup Ukrajiny do Európskej únie. Pán Pročko, ďakujem aj vám za vašu faktickú poznámku. Ja skutočne budem aj ďalej hovoriť to, čo si myslím, napriek tomu, že sa tu to kolegom nepáči, a dodala by som ďalší príklad k tomu, vy ste spomínali pani kolegyňu Matejičkovú, ktorá sa zúčastnila protestov, je tam aj ďalší príklad tohto farizejstva, keď nás obviňovali z toho, že sme vraj kamaráti s niekým, kto hovorí Felvidék a takýmto spôsobom dehonestuje Slovenskú republiku. Viete, kto to teraz hovorí? (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:05] Martin Dubéci Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? (Reakcia z pléna: „Nie." ) Spravodajca? (Reakcia z pléna: „Nie." ) Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje rokovanie o návrhu poslancov Dvořáka, Števulovej a Simony Petrík na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o podpore očkovania. Návrh má tlač 1013. Dávam slovo poslancovi Dvořákovi, aby návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Oskara Dvořáka, Zuzany Števulovej a Simony Petrík na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o podpore očkovania , tlač 1013.) [15:06] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. My predkladáme uznesenie, ktoré teda sme už predkladali v septembri v roku 2025 a ono je o čo viac aktuálnejšie pri tom dianí s pánom Kotlárom, čo tu máme. A prioritne sme chceli cez toto uznesenie zaviazať ministra zdravotníctva, aby začal viac propagovať a staral sa o dostupnosť povinného očkovania detí, ale aj, ale išlo tu aj o očkovanie proti covidu, zabezpečenie dostatočného počtu vakcín, propagáciu informácií na, voči všeobecnej populácii, aby videli benefity v tomto samotnom očkovaní, pretože očkovanie je naozaj najúčinnejší nástroj, ako predchádzať viacerým chorobám, ktoré sme tu už dlho nemali. Žiadali sme ministra zdravotníctva, aby bojoval proti, ako je to jeho základná úloha, proti hoaxom a dezinformáciám, aby sme tu nepočúvali, aby si ľudia nemysleli naozaj, že keď sa, keď si pichnú nejakú vakcínu, tak sa začnú meniť na kukurice a podobné veci, čo sme tu museli počúvať posledné roky. Chceli sme špecificky aby minister podporoval očkovanie tehotných žien a hlavne tam, kde to má zmysel. Napríklad veľmi, veľmi dôležité je to či už len pri covide, ale hlavne aj napríklad pri čiernom kašli, pretože, ako sa k tomu aj neskôr dostaneme, mali sme prvé úmrtia malých bábätiek na čierny kašeľ, ktorý sme mohli, ktorý sme mohli kompletne predísť, keby tie tehotné mamičky boli zaočkované. No a s týmto aj súvisí a je to čoraz aktuálnejšie, pretože pán Kotlár nielenže škodí verejnému zdraviu, ale on si ani neplní vládne úlohy, ktoré má. Čiže to uznesenie, samozrejme, hovorilo aj o tom, aby odstúpil a ak neodstúpi, tak aby, aby vláda Slovenskej republiky Petra Kotlára odvolala. A ako som to už načrtol, tak keď už nie kvôli tomu, že tu ohrozuje verejné zdravie, tak už kvôli tomu, že si neplní samotné vládne úlohy. Pretože keď sa pozriete na Petra Kotlára, tak Peter Kotlár už mal mať predloženú správu o manažovaní pandémie. Namiesto toho, aby nám tu vyšetril a teda ukázal, že ako bola manažovaná pandémia, tak Peter Kotlár sa venuje všetkému, hocičomu inému, šíreniu dezinformácií namiesto prešetrovaniu samotnej pandémie, teda jej manažovania. Okrem toho jeho funkcia je duplicitná. Je duplicitná v tom, že to, ako bola manažovaná pandémia, už vyšetruje Generálna prokuratúra a dokonca aj polícia a dokonca sme tu mali aj správu NKÚ, ktorá prešetrila, ako má pandémia, bola manažovaná a už teda našla aj nejaké pochybenia a nejaké dokonca aj odporúčania, akoby budúce pandémie mali byť manažované. Tu musím ale, žiaľ, povedať, že aj napriek tomu napríklad, že NKÚ našiel pochybenia o manažovaní pandémie a povedal, ako by mala byť lepšie manažovaná do budúcnosti táto pandémia, no tak doteraz minister zdravotníctva ani minister vnútra, ktorý má na starosti krízové riadenie, neprišli s novým krízovým plánovaním, neprišli s nejakou reformou toho, ako by sme sa mali riadiť v zdravotných krízach alebo vo všeobecnosti v krízach, pretože aj to je jeden, to je jeden dôvod, prečo tá pandémia bola zle manažovaná, pretože dlhodobo sa tu podceňovali krízou plánovacie a krízou riadiace orgány, ktoré, ktoré to mali manažovať. Zároveň nevidím žiadnu aktualizáciu napríklad pandemických plánov. My máme, my máme pandemický plán dostatočne starý, už takmer dekády. Ja nevidím, že by sa tu niekto aktívne venoval tomu, ako by sme mali byť pripravení na nové epidémie. Však stále to vidíme aj v správach, každý, kto sledujete, máme tu riziko rôznych vírusov, ktoré môžu, potenciálne je to otázka, nie či príde ďalšia pandémia, otázka je, že kedy príde a v akom rozsahu. My ako Slovenská republika aj napriek tomu, že tu máme viaceré poučenia, tak sme zatiaľ, teda vy vo vládnej koalícii ste neimplementovali nič, aby sa tá situácia zlepšila. No a aby som vás teda uviedol aj informačne trošku do toho, ako to na Slovensku vyzerá, tak ja teraz nehovorím, keď, keď sa rozprávame o, o povinnom očkovaní, tak nerozprávame sa iba o covide. Máme tu desať povinne očkovateľných chorôb. Sú to záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, hemofilové invazívne nákazy, vírusová hepatitída B, takzvaná žltačka, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, mumps alebo ružienka. To sú všetko choroby, na ktoré naša populácia bola zvyknutá, že sa očkuje. Keď ste viacerí, teda vidím, ste chodili určite na vojnu, tam ste prišli, proste pichli vám povinné oč... povinné vakcíny, pozreli sa, nepýtali sa, či tetanus máte-nemáte, dali vám ho a bolo vybavené. No ale v čom nastáva problém, je to, že dneska už nám táto hranica kolektívnej imunity klesá pod 95 %. A aby sme teda, aby som to aj vysvetlil, prečo je tá hranica tých 95 % taká magická a taká dôležitá. Je to preto, že existujú nám rôzne popu... rôzne, rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré nemôžu byť očkované. A ja vám napríklad poviem, onkologickí pacienti alebo, alebo ľudia, ktorí majú oslabenú imunitu. To sú ľudia, ktorí sa spoliehajú na to, že keď prídu niekam do spoločnosti, do nemocnice, do nejakého rizikového prostredia, do školy, do práce, takže tá kolektívna imunita chráni tých okolitých ľudí a oni sa nenakazia, lebo majú, majú nejak napadnutú imunitu alebo ju majú slabšiu či už kvôli onkologickej diagnóze, alebo kvôli rôznym zákerným chorobám. Napríklad deti, onkologickí pacienti, tiež sa nemôžu často očkovať a práve preto sa spoliehajú na tú kolektívnu imunitu. Keď prídu do škôlky, do školy, keď tá kolektívna imunita slabne a tie deti sú choré a nemôžu tam chodiť, tak to ovplyvňuje celé rodiny. Potom ani rodičia nemôžu chodiť do práce, znižuje sa nám HDP, znižuje sa nám zamestnanosť, znižuje sa nám celkovo ekonomický rast. Čiže ono to má ďalekosiahle dôsledky, prečo tá kolektívna imunita musí fungovať. No a aby ste mali teda obraz, aby som tu rozprával o reálnych dátach v týchto desiatich povinne očkovaných chorobách, kde teda nie je covid, v ôsmich nedosahujeme kolektívnu imunitu. Z šiestich krajín z ôsmich máme tú imunitu nižšiu ako 95 %, máme okresy na Slovensku, kde je tá, tá kolektívna imunita tak kriticky nízka, že sa dostáva až pod 90 %. To znamená, že to už je veľmi vysoké ohrozenie onkologických pacientov, starších pacientov alebo nejakých pacientov, ktorí majú problémy napríklad s imunitou. To je, to je čistá solidarita a zároveň efektivita, aby títo ľudia proste mohli ďalej fungovať v systéme, aby ich príbuzní sa o nich nemuseli starať, aby nemuseli byť stále doma. No. A to naozaj nehovorím, ja teraz tu nehovorím o tých rôznych kukuričných vakcínach mRNA, ktoré tu teda straší, lebo ja už som videl teda aj strašenie voči týmto základným chorobám. To naozaj sa rozprávame o, o, veľmi aktuálna vec napríklad. Viacerí možno registrujete, ktorí ste aj z juhu Slovenska alebo ktorí možno sledujete situáciu v Česku, epidémia žltačky, veľmi vážna vec. Na juhu s ňou naši hygienici bojujú už od minulého roka. Tá situácia s tou žltačkou je napríklad v Česku taká vážna, že tam už, tam už zaznamenávajú naozaj úmrtia v desiatkach. Keď sa pozrieme, ja keď spomínal napríklad ten samotný čierny kašeľ. Ten čierny kašeľ, to je tak zákerné ochorenie, že najneskôr, teda keď chcete chrániť malé bábätká, už nám zomreli tuším, ja neviem, či to boli dve, tri, šty... dve, tri alebo štyri bábätká minulý rok na, na čierny kašeľ, to sú veci, že keď sa vám tehotná mamička najneskôr do tretieho trimestra tuším zaočkuje, tak už následne chráni, teda aj vytvára imunitu pre to bábätko. Ak sa táto mamička nezaočkuje, tak vtedy nám vznikajú vážne komplikácie, no a to sa stalo, vďaka tomu sa aj, žiaľ, stali tie úmrtia, ktoré tu boli minulý rok. My sme dlhé roky, naozaj dlhé roky nemali žiadne úmrtia na čierny kašeľ. Dokonca na čierny kašeľ, čo je tiež veľmi zákerné ochorenie, tak sme mali minulý rok a predminulý rok, nám radikálne naozaj narástli o tisícky prípadov, čo sme my považovali, že teda už s tým nebudeme mať problémy. Toto sú naozaj že praktické veci, a potom keď sa pozriete na to, že chodí tu niekto a rozpráva tým ľuďom, že pozrite, neočkujte sa, milí obyvatelia, pretože budete kukurice a ja neviem čo, modifikované vakcíny, tak tu vidíte tie priame dôsledky toho, čo to spôsobuje. Čiže aj preto si dovolím tvrdiť, že kvôli takýmto veciam, kvôli tomu, kvôli tomu, že už vidíme na konkrétnych ľudských osudoch ľudí, ktorých to pripravuje táto nízka kolektívna imunita, táto absencia očkovania pri základných chorobách, ich pripravuje o zdravie. Musí sa už, už podľa mňa každý zažíva, pozná niekoho, kto mal problém s čiernym kašľom, so žltačkou alebo napríklad aj keď, keď rozprávame o covide, rôzne dlhodobé covidy a problémy, že takých, takých je proste množstvo ľudí naozaj tuto na Slovensku. Čiže pán Kotlár, ja si dovolím tvrdiť, že už priamo ohrozuje zdravie našich obyvateľov. Dokonca, dokonca to nie je zadarmo. Neviem, či si to uvedomujete, ale pán Kotlár má, ja to, ja to volám takzvaný dezinformačný príplatok k platu poslanca, pretože on okrem toho, že tuto sedí v Národnej rade, tak ešte teda sedí aj na úrade vlády, kde má svoj sekretariát, dostáva teda plus minimálnu mzdu ako vládny splnomocnenec. Dokonca teda hovoril, že sám si nakupuje mikroskopy na úrad vlády, kde priamo teda na úrade vlády on skúma teda čo je v tých vakcínach, tých šaržiach. Nutno povedať, že zatiaľ teda nič nezistil vážne, závažné, dokonca, dokonca naša vedecká autorita SAV, SAV-ka povedala, že vakcíny sú absolútne bezpečné. Do toho mu platíme aj my ako občania Slovenskej republiky, vy všetci tuto, vaši voliči, mu platíme aj šoféra, on má prideleného šoféra. Čiže toto nie je lacná záležitosť. Pán Kotlár naozaj si neplní svoju robotu a ešte mu dokonca aj platíme peniaze za to, aby teda tu šíril dezinformácie. A ako vidíme, tak za tie peniaze on ešte dokonca aj znižuje kolektívnu imunitu pri desiatich povinne očkovaných chorobách, ale dokonca máme aj teda iné problémy, čo sa týka verejného zdravotníctva. Zároveň akože ja tu nevidím nikoho z HLAS-u, ale keď sa pozriem na to číslo politicky, tak naozaj vám tuto pán, tuto v SNS-ke hlavne, teda asi aj kolegom zo SMER-u musím zagratulovať k politickým viacerým víťazstvám nad HLAS-om, pretože je to veľmi zaujímavé pozorovať, keď sa, keď sa hovorí o pánovi Kotlárovi, ako tuto koaliční poslanci a ministri z HLAS-u vždy veľmi vyšumia, akú majú nízku politickú moc. Pretože naposledy si to pamätám, bolo to, tuším, v júni, kedy bol teda deadline na dodanie správy pána Kotlára a vtedy pán Drucker s pánom ministrom Šaškom veľmi jasne hovorili a mali veľmi silné vyjadrenia, že pán Kotlár teda keď nedodá tú správu, ktorú, ktorú sľúbil, ktorú má v tom vládnom uznesení, takže že on teda by nemal byť na svojom mieste a oni teda budú na tom trvať. No potom prišiel premiér, predložil mu to uznesenie, tie výsledky do septembra no a pán Kotlár teda stále zostal na svojom mieste. Teraz som najaktuálnejšie teda počul už aj ministra zdravotníctva na konci minulého roka rozprávať, že tak teda pán Kotlár vlastne to je jeden z tých názorov v spoločnosti, ktorý teda by sme asi mali nejak akože počúvať a rešpektovať, však lebo reprezentuje nejaký názor v spoločnosti. Tak ten názor v spoločnosti, ktorý pán Kotlár reprezentuje, nám znižuje kolektívnu imunitu, rastú nám kvôli tomu prípady chorôb, ktorým sme naozaj už v minulosti už, už sme ich tu ani nepoznali, tak toto, keď minister zdravotníctva povie a nevie sa postaviť jasne za to, aby povedal, že budeme tu jasne očkovať, jasne to je prospešné, pomáha to, zachraňuje to životy našich detí, našich onkologických pacientov a podobne, keď minister zdravotníctva toto nepovie, ale zároveň povie teda, že tento názor o kukuriciach je nejaký jeden z mnohých názorov v spoločnosti, tak ja si myslím, že minister zdravotníctva naozaj zlyháva. Ja si dokonca dovolím ísť tak ďaleko, že je to také politické víťazstvo vás kolegov zo SMER-u a z SNS, že vy vlastne, vlastne minister Šaško nie je ani ministrom zdravotníctva. Ministrom zdravotníctva je váš nominant Peter Kotlár, pretože Peter Kotlár má reálne výsledky na rozdiel od ministra zdravotníctva. Ja od ministra zdravotníctva tu nevidím žiadne reformy, naozaj žiadne reformy, dokonca aj nemocnice staviate vy v SMER-e, teda minister Kaliňák, to nerobí HLAS, to robia, to naštartovali minulé vlády z plánu obnovy a tie nemocnice si to robia samé. Dokonca Petrovi Kotlárovi sa podarilo zastaviť nákup vakcín. Zase si to tu všetci pamätáme, minulý rok v lete musel minister zdravotníctva Šaško zastaviť nákup vakcín, pretože Peter Kotlár si to teda vydobyl na vláde. Dokonca zas, dokonca zastavil konsenzus, globálny konsenzus tých medzinárodných zdravotníckych predpisov. Ja by som vám tiež dal trošku kontext, čo sú tie medzinárodné zdravotnícke predpisy. Tie medzinárodné zdravotnícke predpisy vychádzajú práve z tej situácie tej minulej pandémie. Vtedy si štáty uvedomili, že tá pandémia bola naozaj zle manažovaná. Naozaj tie reakcie neboli dostatočne rýchle, možno tam boli aj neefektivity pri nákupu vakcín, zdravotníckeho materiálu, zdieľaniu naozaj prostriedkov, to naozaj je reálna vec, však to, to nikto tu nespochybňuje. A práve kvôli tomu, aby tá koordinácia v prípade ďalšej pandémie a tá efektivita, tá spolupráca medzi tými štátmi bola lepšia do budúcnosti, efektívnejšia, tak kvôli tomu sa práve idú novelizovať medzinárodné zdravotnícke predpisy. No a všetky štáty si to uvedomovali, preto bol globálny konsenzus, že toto sa teda príjme konsenzuálne, nebude sa o tom hlasovať, ale pán Kotlár naozaj má veľký úspech z jeho pohľadu dezinformačného, že vyvolal hlasovanie a zrušil ten globálny konsenzus, čiže vniesol do toho nejaké pochybnosti. Dneska to zašlo tak ďaleko, že my sme zatiaľ ako jediná krajina neodmietli pripomienky alebo nedali pripomienky. My sme naozaj že teatrálne, teatrálne sme odmietli takúto spoluprácu. Vlastne minister zdravotníctva tuto predkladal materiál na vládu, ktorý má chrániť našich občanov, tak minister zdravotníctva predložil odmietnutie spolupráce čerpania prostriedkov, vedomostí, rýchlych reakcií, dát, informácií od vyspelejších krajín a naozaj nedokázal sa postaviť proti Petrovi Kotlárovi ako minister zdravotníctva. Ja by som si, ja si dokonca nespomínam, ja by som dokonca povedal, že toto je historicky prvý minister zdravotníctva, ktorý aktívne prišiel s materiálom na vládu a vedel, že aktívne ohrozí našich občanov, zdravie našich občanov v prípade ďalšej pandémie. Pretože čo, čo, čo sa stalo tým, že sme odmietli medzinárodné zdravotnícke predpisy, tak tie najnovšie predpisy a tá najnovšia koordinácia na nás nebude platiť. My už teraz nebudeme ani pri stole vo vyjednávaní toho, čo sa bude do budúcnosti diať. To znamená, že naozaj keď príde ďalšia pandémia, my nebudeme súčasťou mechanizmov, ktoré sú zriadené v týchto predpisoch, ktoré nám hovoria, odkiaľ tie patogény prichádzajú, ako sú silné, akého sú charakteru, ako vytvoriť novú efektívnu liečbu, ako liečiť teda napadnutých pacientov, toto všetko do budúcnosti nám môže spôsobiť odmietnutie týchto predpisov. Ale hlavne sme sa naozaj, že ak máme nejaké pripomienky, tak to robia vyspelé krajiny, tak zostaneme pri tom stole a tie pripomienky si naozaj s nimi vyklepkáme a povieme si, čo nám vadí a opravíme ich. My namiesto toho naozaj teatrálne zabuchneme dvere, vyjdeme von a povieme, že teda my nechceme spolupracovať, lebo máme takéto a takéto problémy. No ale čo je na tom najzaujímavejšie, minister Šaško to vlastne hovorí, my tie problémy s tou teda suverenitou, ako to vy nazývate, tam sú problémy už dvadsať rokov. A po dvadsiatich rokoch to začalo niekomu vadiť. Tak doteraz vám nevadilo, že máme problémy so suverenitou, ale teraz vám to tak prekáža, že sa ešte aj sami hlúpo vykopneme z medzinárodnej spolupráce. Dokonca podľa mňa, ja si dovolím povedať, že však asi sa tu nebudeme hrať na nejaké zastieranie, ja si, však všetci tu asi vieme, že toto je také slovičkárenie, aby teda minister zdravotníctva mohol vyhovieť tuto Petrovi Kotlárovi, skutočnému ministrovi zdravotníctva. Pretože keby sme sa tu mali baviť o tom, že čo je to vôbec nejaký koncept suverenity, no tak by sme nemohli byť v žiadnej medzinárodnej spolupráci. O tom sú medzinárodné spolupráce, o tom je Európska únia, o tom je Svetová zdravotnícka organizácia, že sa snažíme koordinovať, odovzdáme kúsok suverenity, ale za ten kúsok suverenity ktorý odovzdávame, dostávame mnohonásobné benefity. To, to už sa bavíme o peniazoch, napríklad eurofondy, bavíme sa o ochrane, bavíme sa o informáciách, dátach, o spolupráci, o najnovších poznatkoch. Takže akože ak niekto povie, že má obavu, že sa kvôli suverenite nechce pridať k medzinárodnej spolupráci, aby sme mali najnovšie vakcíny, najnovšie informácie, najnovšie vedecké poznatky, najnovšie liečebné postupy, peniaze na nové vakcíny, špeciálny zdravotnícky materiál, ale my to kvôli tej suverenite odmietneme, tak toto je hlúposť, to nie je suverenita. Ja si myslím, že suverénny, suverénny človek alebo suverénny národ sa chová tak, aby čo najlepšie ochránil svojich obyvateľov. No a my sme sa naozaj že hlúpo vykopli z medzinárodnej spolupráce. My nie, my sme dokonca jeden z naj, my máme naj, jedny z najhorších zdravotníckych výsledkov, čo sa týka, čo sa týka krajín Európskej únie. Ale my sa nechceme teda učiť od tých najlepších zdravotníckych systémov, my sa nebudeme učiť od Rakúšanov, Holanďanov, Nemcov, Švédov, Fínov, my si povieme, že máme problém so suverenitou a načo by sme pozerali na tých Švédov, Fínov, Holanďanov, ako oni riadia teda pandémiu alebo ako riadia svoj zdravotnícky systém. No načo, však my budeme suverénny a vykopneme sa z tohto, z tohto teda, z tejto medzinárodnej spolupráce. No. A čo ešte, pozerám, že, pozerám, že z mojej strany asi toto je že aj všetko, to sú tie základné fakty. Ja by som možno na záver okrem toho, že zopakujem teda, čo požadujeme v tom uznesení, zopakoval aj výzvu a pridal jednu výzvu, ktorá teda bude neformálne napísaná v tom uznesení na ministra zdravotníctva Šaška. Čiže my vyzývame v prvom rade ministra Šaška, aby naozaj začal s aktívnou očkovacou kampaňou, aby začal zlepšovať dostupnosť očkovania, ale napríklad, dobre, ešte, ešte som si teda spomenul, akútne problémy, ktoré sme tu mali minulý rok a ktoré je teda nutné naozaj spomenúť. Neviem, koľkí ste sa tu dali zaočkovať na covid alebo koľkí máte deti, ktoré ste chceli dať zaočkovať na chrípku, tak ste sa mohli veľmi aktívne stretnúť s tým, že ak ste napríklad chceli svoje dieťa dať zaočkovať nosovou chrípkovou vakcínou, tak tá nebola dostupná. Nebola dostupná preto, pretože ministerstvo zdravotníctva opäť nedohodlo s výrobcami a s ostatnými krajinami, aby sme ich mali dostatok. To znamená, že tu sa to naozaj dialo po celom Slovensku, hlavne aj po Bratislave. Ja som si to zažil, ja som pre svoje dieťa zháňal nosovú chrípkovú vakcínu, tak som musel naozaj robiť tour de Bratislava a pobehal som desiatky lekárni, aby som, a obvolal som ich, aby som teda zistil, ktorá má tú nosovú vakcínu, ktorá ju ešte nemá zaregistrovanú. Nakoniec to skončilo aj tak, že viacero tých rodičov sa nedostalo k tým vakcínam. Ďalší prípad, čo som aj ja spomínal, takzvaná vakcína Boostrix proti čiernemu kašľu, tehotné ženy, ktoré, ktorým sa krátil čas a ktoré museli byť do tretieho semestra zaočkované, tak si predstavte, že tiež sa nevedeli k týmto vakcínam dostať. To mne bežne písali ženy, že musia si ísť zohnať vakcínu do susedného Rakúska, lebo ju tuto nevedeli zohnať, lebo sme jej nemali dostatočný počet. Keď sa pozrieme na samotné covidové vakcíny, tiež som sa chcel dať zaočkovať, tak nemali ste ich dostatok, respektíve keď už sa spustilo očkovanie, tak sme nemali najnovšie vakcíny. Mali sme zastavené nakupovanie vakcín v lete, tí, ktorí boli zodpovední a chceli sa ešte pred chrípkovou sezónou zaočkovať, tak sa mohli dať potom zaočkovať iba starou vakcínou, ktorá nebola efektívna na najnovší variant covidu, a potom keď už ste sa chceli zaočkovať a prišli nové vakcíny, tak sa stalo to, že ste čakali tak dlho na tú covidovú, na tú covidovú vakcínu. Ja osobne som sa zaočkoval do čakárne a čakal som vyše mesiaca, tuším, to bolo takmer päť týždňov. Tak si teraz predstavte, že na vrchole chrípkovej sezóny, kedy sa teda aj najviac šíri covid, vy máte čakať päť týždňov, však to je lotéria. To už môžete dostať potom samotný aj covid a komplikácie s ním spojené. Čiže vyzývame ministra zdravotníctva, aby teda aj zlepšil dostupnosť samotného očkovania, aby teda urobil aj kampaň na podporu očkovania, či už bežnej populácie, detí alebo tehotných žien špecificky, aby zabezpečil aj dostatok týchto vakcín a termínov k samotnému očkovaniu. Potom vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby odvolala Petra Kotlára za neplnenie si povinností a ohrozovanie verejného zdravia, a vyzývame aj samotného Petra Kotlára, aby prijal zodpovednosť, pretože je to aj jeho zodpovednosťou, aký stav očkovania a verejného zdravia znižujúci, tu to máme na Slovensku. A ja teda pridám aj tú neformálnu výzvu na záver pre ministra Druckera, ale aj ministra Šaška, ktorí sa dušovali, že ak teda Peter Kotlár začne ohrozovať verejné zdravie, ak začne nás stáť, daňových poplatníkov, nejaké peniaze, tak budú trvať na jeho odchode. Ministra Šaška by som chcel vyzvať, aby naozaj sa postavil proti týmto bludom, ktoré tu šíri pán Kotlár, aby sa postavil za to, aby teda keď už sme minuli 350-tisíc na analýzu v SAV-ke ohľadom bezpečnosti vakcín, aby sa postavili za to, aby táto vakcína, aby táto štúdia o vakcínach bola aspoň zverejnená. A vyzývam aj osobne ministra Šaška, že keď už je ministrom zdravotníctva, aby naozaj netoleroval tieto dezinformačné výjavy priamo na vláde, ako sme to videli napríklad naposledy, kedy minister Šaško bol priamo predkladateľom toho, aby sme sa vylúčili z medzinárodnej spolupráce v medzinárodných zdravotníckych predpisoch a minister Šaško bol iniciátor toho, formálny iniciátor toho, aby sme ďalej nespolupracovali s vyspelejšími krajinami. Čiže tu je možno aj osobný apel na ministra zdravotníctva, aby prestal byť takým tým posluhovačom Petra Kotlára a aby kvôli teplej ministerskej stoličke a vozeniu sa v limuzíne naozaj neobetovával zdravie našich obyvateľov. To je z mojej strany všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [15:28] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Dáme si ešte spravodajcu a potom procedurál. Prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Szalaya, aby podal správu o výsledku prerokovania výboru. Pán navrhovateľ, prosím, zaujmite miesto navrhovateľa. [15:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak krásny deň, ctené, ctená snemovňa, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Oskara Dvořáka, Zuzany Števulovej a Simony Petrík na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o podpore očkovania vo výbore, ide o tlač 1013. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 1062 z 18. septembra 25´ pridelil predložený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a súčasne ho určil ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov dňa 9. októbra 2025. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona 350/1996 o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. [15:30] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Predtým než otvorím rozpravu, procedurál od pani poslankyne Plevíkovej. [15:30] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ešte chcem reagovať k Jožovi Pročkovi. Prosím vás, pán predsedajúci, keď predsedáte, umravnite niektorých poslancov, pretože nie je možné, že tu vlastne nejaký poslanec uráža... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:30] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa, už som si to vydiskutoval s pánom Jarjabkom, takže nemusíme to tu komentovať, ale ďakujem za vašu pripomienku. Otváram rozpravu, do ktorej sa neprihlásil nik. Teda pán navrhovateľ sa prihlásil. Nech sa páči, máte slovo. [15:30] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa teda už iba formálne prihlásil do rozpravy, aby som teda aj kolegom z koalície prípadne dal šancu zareagovať faktickými poznámkami na to, čo som tu hovoril. Prípadne ak s niečím nesúhlasia, teraz máte možnosť to vyjadriť, nech sa páči. Ale vyzerá to tak, že zdravie nie je asi vašou prioritou, ako to váš pán premiér povedal. [15:31] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu ústne, á, pardon, pani poslankyňa Plaváková, prepáčte. Nech sa páči, máte slovo. [15:31] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja mám takých zopár okruhov, ku ktorým by som sa chcela len krátko vyjadriť, pretože ja si myslím, že toto uznesenie je mimoriadne dôležité v situácii, v ktorej sa nachádzame, a pri konaní, ktoré tu pozorujeme už vyše dvoch rokov od splnomocnenca vlády Petra Kotlára, pretože to je mimoriadne nebezpečná záležitosť, čo tu sledujeme, pretože, ako môj kolega Oskar Dvořák podrobne vysvetlil, toto konanie a činy, ktoré má pán splnomocnenec na svedomí, vedú k tomu, že dochádza k ohrozeniu zdravia a životov ľudí na Slovensku, špeciálne detí. A mňa to teda naozaj trápi a ja sa pýtam aj v tomto pléne, či vám, koaličným kolegom, to vôbec nevadí, že legitimizujete a podporujete takéhoto človeka, ktorý tu, ako bolo uvedené, ohrozuje aj deti, malé bábätka na Slovensku. A mám také tri okruhy, ktorým chcem krátko sa vyjadriť. Tou prvou je dostupnosť vakcín. Ako kolega pomenoval, naozaj prichádzajúcou sezónou tu bol totálny akože dopyt po vakcínach a neboli dostupné, boli to obrovské problémy. Stačí keď sa spýtate kohokoľvek, kto má prístup napríklad k zdravotnej starostlivosti v Rakúsku, aký je ten rozdiel. Veď my v porovnaní s tým vyzeráme jak nejaká krajina, ja neviem, z 19. storočia. Naozaj. Úplne základná vec ako dostupnosť vakcín, ktorá zabezpečuje ochranu zdravia ľudí na Slovensku, a my ani toto úplný takýto základ nedokážeme zabezpečiť. No a čo sa týka samotného očkovania, ako tu bolo pomenované. Všetky tie výroky, všetky kroky, ktoré pán splnomocnenec Kotlár realizuje, naozaj spôsobujú to, že nám klesá zaočkovanosť ľudí a že to ohrozuje deti, ktoré nie sú potom chránené. Neviem, vám to neprekáža alebo necítite sa nejako za to spoluzodpovední, že takéhoto človeka podporujete? Veď to nie je sranda. Tu bábätká zomierajú. To naozaj nie je žiadna sranda. To je vážna vec a bude mať ďalekosiahle následky aj do budúcna. Toto nie je len teraz, že on teda nejako odtolerujeme, že on tu rozpráva blbosti o kukuriciach. Toto má ďalekosiahle následky, pretože s týmto tu budeme žiť ďalšie roky, s týmito jeho bludmi, ktoré vy dovoľujete a legitimizujete niečím, ako je funkcia splnomocnenca vlády. Veď fakt trošku si vstúpte do svedomia. A so samotným očkovaním súvisí aj téma darovania krvi, ku ktorej sa teda tiež pán splnomocnenec vyjadruje práve v súvislosti s očkovanými ľuďmi, keď dokonca povedal, že krv od zaočkovaných treba zlikvidovať. Tak chápete to? Nás tu Národná transfúzna služba pravidelne vyzýva k darovaniu krvi, pretože jej máme nedostatok, a my tu máme splnomocnenca vlády, ktorého legitimizujete, ktorý hovorí, že treba zlikvidovať krv, zásoby krvi, ktoré máme. A nielen to, tými bludmi, ktoré šíri, ohrozuje vlastne aj prístup ľudí k transfúzii. Lekári upozorňujú, že na Slovensku sa objavili prípady, keď pacienti odmietli transfúziu krvi pre tvrdenia splnomocnenca vlády pre prešetrenie pandémie covidu Petra Kotlára, že krv od zaočkovaných ľudí zmení ich DNA. Vám toto príde v poriadku? Veď to naozaj má normálne dopady, tí ľudia sa tým riadia, tými bludmi, ktoré on tu rozpráva už roky. To je, to je absolútne hrozné. Odmietnu transfúziu krvi len pre toto. Alebo odmietnu zaočkovať svoje deti. Alebo sa sami odmietnu zaočkovať a potom ohrozujú tých, ktorí sa napríklad nemôžu pre svoje zdravotné okolnosti, tých najzraniteľnejších ľudí. Možno aj vy máte v okolí takých, ktorí proste nemôžu sa zaočkovať a práve tých chránime my spoločne kolektívnou imunitou. Ja neviem, proste mňa toto naozaj akože fakt až vytáča, že takéhoto človeka tu necháme proste roky rozprávať bludy a ohrozovať ľudí na Slovensku a deti. Asi proste tu nemá zmysel apelovať na nikoho z koalície, ale ja už neviem, čo treba robiť. Proste takéhoto človeka tu nechávate šíriť tieto nezmysly, ktoré ohrozujú zdravie a život ľudí. Ak máte akúkoľvek možnosť to ovplyvniť, tak to, prosím, spravte. Ďakujem. (Potlesk.) [15:36] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Dvořák. [15:36] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyni za vystúpenie. Ja už som to hovoril aj vo svojom úvodnom príspevku, že tu sa naozaj nebavíme o niečom abstraktnom, tu sa bavíme o tom, že minulý rok nám zomreli prvé bábätká na čierny kašeľ. To sú veci, ktoré im sme mohli absolútne predchádzať. Mali sme tisícky, len do septembra sme mali 4 400 prípadov čierneho kašľa. Neviem, či ste sa s tým niekto stretli, to bolo ochorenie, ktoré sme už nemali, pretože, vďaka očkovaniu. Epidémia žltačky na juhu naozaj vážna, šíri sa, v Česku máme desiatky prípadov, kedy už ľudia na to zomierajú. Každý poznáte podľa mňa niekoho, kto mal veľmi vážnu chrípku tento rok, čomu sa dalo predchádzať. U detí nosové vakcíny nedostupné, určite poznáte niekoho, kto má takzvaný postcovidový syndróm a bojuje, doteraz sa zadýcha, keď musí chodiť po schodoch, má problémy, bolesti svalov, to sú naozaj vážne veci. A čo je na tom najhoršie, ja si nerobím ilúzie, ja tu, kolegovia, nepredpokladám, že toto uznesenie prijmete, ale ja by som očakával od ministra zdravotníctva, že minister zdravotníctva sa voči tomuto konaniu jasne postaví, že minister zdravotníctva bude jasne propagovať a hovoriť o tom povinnom očkovaní, ako to pomáha, ako to zachraňuje životy. Ja by som čakal, že minister zdravotníctva sa postaví proti Petrovi Kotlárovi a povie, že, ľudia, nemeníte sa na kukurice, ak sa zaočkujete, ľudia, neohrozujete transfúzie, ako to hovorila kolegyňa, ľudia majú dokonca už aj problém nielenže dostávať transfúziu, ale aj chodiť na transfúzie. Celkovo sa zvyšuje nedôvera, ja to počúvam od každého lekára takmer, nedôvera pacientov voči, voči nástrojom, ktoré nám zachraňuje životy, a my máme ministra zdravotníctva, ktorý ešte dokonca je predkladateľom nášho vykopnutia z medzinárodnej spolupráce, ak by prišla ďalšia pandémia. Tak takéhoto ministra zdravotníctva naozaj nepotrebujeme. Skutočným ministrom zdravotníctva je Peter Kotlár. Ďakujem. [15:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Plaváková. [15:38] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Oskar, myslím, že ty si to dobre pomenoval. Ja som tu síce apelovala na kolegov z koalície, že by som niečo pozitívne v tomto smere očakávala, aj keď už naozaj v takejto zásadnej veci ako je zdravie a životy ľudí na Slovensku a obzvlášť aj malých detí by som čakala, že aspoň niekto, zopár z nich sa nájde, ktorí využijú nejakú svoju váhu keď nie pri niečom inom, nech už teda korupčníkov nechajú tak, ale aspoň pri tomto by mohli svoju váhu využiť, ale nie. No ale naozaj ten, kto je tu najviac za to zodpovedný, je samotný minister zdravotníctva, to je fakt. Lebo tento to umožňuje. Ja si, ja si ani neviem predstaviť, že proste že aký normálny minister zdravotníctva toto dovolí, že mu tu pobehuje takýto človek, ktorý šíri absolútne bludy, nezmysly, dezinformácie, hoaxy a ohrozuje ľudí, pre ktorých on má zabezpečovať dostupnú zdravotnú starostlivosť. Veď to už samé osebe nedáva zmysel. Proste ja nechápem, že toto jeden minister zdravotníctva dopustí. Ale asi to ukazuje aj na to, akú váhu má strana HLAS a teda čo asi v tej koalícii predstavuje a, bohužiaľ, to bude asi tá handra, o ktorej hovoril Drucker. [15:40] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Radačovský, máte procedurálny návrh? Len, prosím, procedurálny návrh, lebo inak vás vypnem. Pán poslanec, keď chcete faktickú poznámku, prihláste sa s faktickou na pána poslanca Szalaya potom, dobre? Pán poslanec Radačovský nebude vystupovať s procedurálom, ktorý má byť faktická poznámka, vystúpi pán spravodajca a potom môže pán Radačovský vystúpiť s faktickou na pána poslanca Szalaya. Ďakujem pekne. [15:40] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Krásny deň. Môžete sa prihlásiť faktickou na mňa, foťte, cvak, výborne a ešte, ešte dám teda krátky, krátky príhovor k tomu, čo sme tu dnes počuli. O očkovaní niečo prakticky viem, mám skúsenosť z covidového očkovania a potom som získal veľa postrehov, skúseností z následných, z následných očkovaní. Takže najprv pozvánka, áno, ďakujem, Oskar, tento piatok, dnes je streda, čiže pozajtra Bratislavský samosprávny kraj organizuje očkovanie proti vírusu HPV, je to určené predovšetkým pre mladších spoluobčanov, teda tínedžerov, prípadne dvadsiatnikov, ktorí ešte neboli zaočkovaní proti HPV alebo boli kedysi zaočkovaní dvojvalentnou vakcínou, teraz máme k dispozícii deväťvalentnú vakcínu. Toto očkovanie predchádza rakovine krčku maternice, predchádza rakovine penisu, rakovine análu, rakovine krku, genitálnym bradaviciam a hromade iných nepríjemných vecí, pretože sú asociované práve s prítomnosťou vírusu HPV. No, počuli sme tu viacero vecí, ktoré sú absolútne pravdivé, každý, kto sa chcel vlani na jeseň zaočkovať proti chrípke, ak to nestihol na začiatku, tak ku koncu mal veľký problém zohnať vakcínu, či už to bola dospelá alebo detská vakcína, napriek tomu teda, že výrobcovia navážali na dvakrát Slovenskú republiku, tak tých vakcín nestačilo. Aby som pripomenul taký výrok Kamila Šaška, on na jeseň minulého roku povedal, že vlastne žiadna kampaň na podporu očkovania proti covidu nie je potrebná vzhľadom na to, že tú bublinu ľudí, ktorí sa chcú očkovať, už zburcoval Peter Kotlár. Musím povedať, že asi niečo na tom bude, lebo on presviedčal nielen teda svoju bublinu odporcov očkovania, ale zdá sa, že namotivoval aj bublinu priaznivcov očkovania a záujem o očkovanie proti chrípke bol minulú sezónu naozaj že veľký, väčší ako rok predtým, a to viedlo aj k tomu, že tie vakcíny tu neboli. No a čo sa s tým dá robiť? No po prvé, o tom musí niekto s tými výrobcami rokovať. Ministerstvo zdravotníctva v tejto republike nerokuje s výrobcami. To ti akože odpovedám, Oskar, na tvoju výzvu, že teda mali by to lepšie pripraviť. Teraz je ten termín, teraz v marci je termín, keď sa objednávajú vakcíny na jesennú sezónu. Výrobné kapacity sa objednávajú teraz. Ak to teraz neobjednáme a budeme sa, spamätáme sa niekedy že v lete, už vakcíny pre nás nestihnú vyrobiť, aby boli v októbri, v novembri na trhu. To po prvé. Po druhé, prečo? Pretože sme si vyrobili reguláciami tak prísne podmienky, že tam musia byť slovenské návody, Braillovým písmom musí byť vytlačená tá krabička, ktorá sa, ktorá sa tam dáva, aj keď tú vakcínu nikto nechytá, lebo to ide priamo do rúk lekára, tak musí to mať tie obalové požiadavky, ktoré tu máme, ktoré musia byť v štátnom jazyku, a výsledok je, že keď prípadne zistíme, že na poslednú chvíľu tie vakcíny by sme museli dovážať odinakadiaľ, tak už máme problém napríklad aj s tými obalmi. Ministerstvo zdravotníctva by tu malo aktívne vstúpiť do tejto témy, ale, ako sme už počuli, veľmi sa k tomu nemá, nie je to téma, ktorá by bola veľmi populárna, to očkovanie, tak sa tomu vyhýbajú ako čert svätenej vode. Ale máme tu viac problémov, že teda nediskutujeme o tom, koľko, koľko chrípkových vakcín potrebujeme na ďalšiu sezónu, celé riziko znášajú dneska výrobcovia. To znamená, ak objednajú viac vakcín, ako sa minie, tak ich musia poslať do spaľovne a stojí ich to peniaze. Nikto za nich neznáša to riziko, keď urobia akože väčšiu objednávku. Štát im k tomu nedáva žiadnu navigáciu, tak sa musia rozhodovať trhovo a ak sú to normálni podnikatelia, tak sa rozhodujú opatrne, nebudú predsa vyrábať pol milióna vakcín, keď vedia, že možno 200-tisíc z nich pôjde do spaľovne. Keby štát na seba prebral aspoň časť záruky za to, že v poriadku, objednajte pol milióna a podelíme sa s vami napríklad o úhradu tej, tej straty v prípade, že sa všetko neminie a dáme všetky zdroje, ktoré máme, do propagácie očkovania, tak možno by to vyzeralo inak. A do propagácie očkovania možno ani netreba dávať veľa zdrojov, stačilo by možno dodržiavať platnú legislatívu. Viete o tom, že klienti v zariadení sociálnych služieb musia byť povinne očkovaní proti chrípke a pneumokokom na to, aby boli v týchto pobytových zariadeniach? A koľkí sú, zlomok. Aj k tomu prispelo, čiže nepotrebujeme možno ďalšie regulácie, stačí dodržiavať tie regulácie, ktoré máme. Očkovanie v lekárňach, také populárne, päť-šesť rokov sa rozprávame o tom, že by sa proti chrípke dalo očkovať v lekárňach, myslíte si, že sa to dá? Stále sa to nedá. Myslíte si, že sa to tento rok bude na jeseň robiť v lekárňach tak, ako to bolo pôvodne myslené? No nie, nebude, pretože reálne budú očkovať lekári, lebo lekárnici nemajú ani len ten vzdelávací kurz, na základe ktorého by mohli, mohli očkovať. Robí sa tu, teda nerobí sa nič preto, aby to bolo lepšie a jednoduchšie, pretože pre ministerstvo zdravotníctva téma očkovania a prevencie je len nejaké také manažérske bingo, ktoré treba spomenúť, ale nič, naozaj nič sa na tomto poli nerobí. A veľmi ma to mrzí, pretože tento typ prevencie nám znižuje odvrátiteľné úmrtia že najlacnejším možným spôsobom. Tu netreba dávať investíciu do nejakého da Vinci robota za milióny, toto je očkovacia látka za desať, pätnásť, dvadsať eur, dobre, pri HPV možno za 120 eur, ktorá predchádza diagnózam, ktoré majú potom účet v rádoch tisícoch, desaťtisícov, možno státisícov, státisícov eur. Čiže ja by som chcel teda podporiť toto, tento návrh uznesenia kolegov z Progresívneho Slovenska, súhlasím s nimi, ako definujú ten problém, ktorý sa volá Peter Kotlár, sám s ním mám teda skúsenosti, že máme nejaké trestné oznámenia podané, ktoré sa celkom dobre vyvíjajú. Ale neriešme to len touto represívnou časťou, riešme to aj tou stránkou tej propagácie a podpory očkovania, a preto by som vás chcel, drahí kolegovia, vyzvať k tomu, aby ste tento návrh uznesenia podporili. Ďakujem. [15:47] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Kolejáková. [15:47] Monika Kolejáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi z tohto miesta sa dotknúť práve nepodpísania teda revízie zdravotníckych opatrení WHO. Nie je to pre Slovensko dobrá správa, ale z tohto miesta by som chcela vyzvať ministra zdravotníctva, aby s ministrom spravodlivosti aktívne spolupracoval s WHO na dohode, ktorá bude vyhovovať Slovenskej republiky a čo najviac umožní spoluprácu našich zdravotníkov so svetom v prípade potreby bez obmedzí. A čo sa týka k očkovaniu, musím potvrdiť slová mojich predrečníkov, stúpa nám počet nezaočkovaných detí a klesá nám kolektívna imunita, mám to zo svojej praxe. Aby som ukľudnila naše obyvateľstvo, od 1. 1. 2024 Slovenská republika postúpila do vyššej ligy, všetky deti, ktoré sa na Slovensku narodia, prejdú novorodeneckým skríningom na ťažké imunodeficity, ktoré by potencionálne mohli ohroziť ich život v prípade živej vakcíny. Tieto deti sú už na začiatku v podstate starostlivosti kompetentných lekárov a všetky ostatné deti sa môžu očkovať bez akéhokoľvek obmedzenia, rovnako ako dospelá populácia. Prvé očkovanie v Československu bolo v roku 1956 a štatistiky Československej republiky do roku 1989 nezaznamenali žiadne úmrtie na očkované ochorenie týmito očkovaniami. Keby sme dodržali kolektívnu imunitu, nemali by sme to ani dnes. Ďakujem. (Potlesk.) [15:48] Martin Dubéci Pán poslanec Radačovský. [15:48] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené dámy, vážení kolegovia, skôr ako, trošku sa zastanem toho pána Kotlára, tak musím teda povedať, že som snáď najviac zaočkovaný z mojich kolegov poslancov, pretože vieme, že sme sa očkovali, ako sa očkovalo za socializmu, som zaočkovaný aj proti covidu štvrtýkrát, bol som aj proti chrípke, absolútne sa necítim byť popcorn, mne nerobilo teda problémy ani žiadne to zisťovanie, jednoducho bral som to ako fakt, dôverujem, a to nielen kvôli tomu, že mám v rodine nejakých lekárov, ale ja som presvedčený o tom, že žiaden lekár, žiaden lekár, ktorý skladá Hippokratovu prísahu, nechce predsa z princípu ublížiť teda človeku, to by už bola teda snáď katastrofa. Ale keďže žiaden lekár z princípu, pretože si myslím, že niet zlého lekára, snáď nemôže byť len pošahaný, ale žiaden teda lekár nechce ublížiť pacientovi, ale je presvedčený o čomsi, tak nedá mi aj povedať jednu vec, že pán Kotlár určite nechce tými svojimi vyjadreniami alebo skôr preberaním niekomu ublížiť, ja to nepripúšťam, aby otec rodiny a lekár. On je určitým spôsobom presvedčený o správnosti svojho konania, ale pritom on nevychádza exaktne zo svojich teda poznatkov, pretože on je ortopéd, ale preberá publikácie a rôzne veci, a teraz treba nájsť ten správny spôsob, ako to nejakým spôsobom tomu pánu Kotlárovi povedať, aby sa teda tu neurážal, alebo... no ale nakoniec pravdepodobne to nevyriešime my, ale ja nie som rád, kedy je niekto teda trestne stíhaný, to je niečo strašné, a ja ani neuznávam tých oznamovateľov, lebo moja generácia ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:50] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števulová, žiaľ, váš čas vyčerpal, vypršal, pán poslanec Radačovský. Takže pani poslankyňa Števulová. [15:51] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa ospravedlňujem, že som tu nebola, keďže som spolupredkladateľkou, ale musela som nahrať jeden rozhovor do rozhlasu, ale teda mám možnosť aspoň dať faktickú poznámku k tomuto celému, a chcela by som povedať niekoľko vecí. V prvom rade chcem povedať a vyzvať všetkých rodičov malých detí a ostatných ľudí, aby verili vede. Ja som matka desaťmesačnej dcéry, dala som sa zaočkovať v tehotenstve všetkým, čím sa dalo, bolo to absolútne bez problémov, odporúčané. Naozaj si myslím, že to je vec, ktorá zachraňuje životy. Vieme, že tu máme bábätká, ktoré umreli na čierny kašeľ, pričom v tehotenstve sa dá zaočkovať proti čiernemu kašľu, pokiaľ sú teda vakcíny, a zachraňuje to život tým bábätkám. Takisto pokiaľ ide o moju desaťmesačnú dcéru, tak jej dám všetky očkovania, povinné aj nepovinné, ktoré táto veda, vďakabohu, vynašla. Máme už aj očkovanie proti kiahňam, dúfajme, že raz bude očkovanie proti rakovine. Myslím si, že to je najväčšie bohatstvo, čo ako matka môžem dieťaťu dať aj do budúcna, že bude prosto chránené pred všetkými chorobami, ktoré veda ako keby umožnila nám mať to očkovanie. A teraz k pánovi Kotlárovi. Ja zdieľam ten názor s pánom Radačovským, veď pána Kotlára aj osobne poznám, že on to nemyslí zle. A to je síce jedna vec, ale to, čo je problematické na celej veci, môžme mať akýkoľvek osobný názor na Petra Kotlára, podľa mňa problémom je minister zdravotníctva Kamil Šaško a celá táto vláda, ktorá mu dáva kredit a kryje tým veci, ktoré on hovorí, a tie veci sú nebezpečné, pretože tie veci, keď sú podporené autoritou ministra zdravotníctva, ktorý sa voči tomu nevyhradí, keď sú podporené autoritou premiéra, tak reálne stoja občanov životy. To je tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:53] Martin Dubéci Pán poslanec Dvořák. [15:53] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja chcem povedať tiež, že ja sa tiež očkujem pravidelne aj svoju dcéru na aj odporúčané nepovinné očkovania, pretože je to nástroj, ktorý naozaj zachraňuje životy a ukazuje sa nám to naozaj na všetkých vedeckých frontoch. Pán Kotlár, ak tým, že ako ohrozuje ľudí, však to je aj jeho vizitkou to, že reálne polícia už prijala na ďalšie konanie a už ho aj obvinila zo šírenia poplašnej správy, to už niečo o tom hovorí. Tak ale asi tu máme iný štandard, keď už môžeme mať obvineného podpredsedu Národnej rady, tak asi môžme mať teda aj obvineného splnomocnenca vlády. Tak asi je to nejaký nový štandard, žiaľ. Ale akože aj k podstate tohto uznesenia, aj to, čo spomínal kolega Szalay. Tie vakcíny sa objednávajú vopred a my požadujeme, pretože minister zdravotníctva to teraz nepovedal, my sme mali problém s dostupnosťou vakcín, ale aj samotných termínov, my doteraz nevieme, ako zabezpečil dostupnosť tých boostersových vakcín na čierny kašeľ, nevieme, či na najbližšiu sezónu zase budeme mať nosové vakcíny, nevieme, že či príde, nepríde nový variant covidu, či budeme mať zabezpečené dodávky týchto nových vakcín a termínov, lebo aj problém je aj s termínmi, s očkovacími centrami. Preto aj sa chceme spýtať ministra zdravotníctva, pretože minister zdravotníctva o tom mlčí a naozaj povedal iba, že však samotná kampaň na očkovanie bola to, že sme tu rozprávali o kukuriciach, však to je absurdné, že takéhoto ministra zdravotníctva máme. Zároveň rovnako pri tých medzinárodných zdravotníckych predpisoch. Povedal, že no tak, viete čo, po dvadsiatich rokoch sme zistili, že tu máme problém so suverenitou, ale nepovedali, dokedy ten problém odstránia, kedy sa pridáme k tým samotným predpisom a kedy naši občania, naši obyvatelia budú mať prístup k spolupráci s tými najvyspelejšími zdravotníckymi systémami, kedy budeme môcť od nich čerpať informácie, zdroje, dáta, budeme môcť zdieľať personál, najnovšie poznatky. No tak, pán minister, prosím, povedzte nám, dajte nám nejaký odpočet kvôli zdraviu našich občanov. Ďakujem. [15:55] Martin Dubéci Pán poslanec Szalay. [15:55] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Radačovský, ja s vami tiež tak mierne súhlasím, veď som to aj v svojom prejave povedal, že nie som úplne veľký fanúšik trestných riešení takýchto vecí, ale iný nástroj nemám. Môžme tu rečniť ako opoziční poslanci, naše uznesenia neprejdú, môžme prejsť akoukoľvek kritikou, nedokázali sme sa dostať k tomu, aby sme dokázali nahlas povedať to, čo je tu ten problém. A aj keby som veril, kolegovia, tomu, či už kolegyňa Števulová alebo pán kolega Radačovský, že pán Kotlár to myslí úprimne a on tomu naozaj verí, je to ortopéd, je to človek, ktorý nemá expertízu v tejto oblasti a od vlády dostal mandát. A otázka znie, kto mu dal do ruky tú funkciu, z ktorej môže on toto hlásať a šíriť takéto, takéto veci? Ak ktokoľvek si nahrá na YouTube video o tom, že treba kloktať Savo, a takí ľudia na tom internete sú, vážne, to si pozrite tie youtubové videá, že to je zdravé, že sa odčervíte a neviem, čo všetko, tak je to len nejaký blázon, pošuk, ktorý dal nejaké video na YouTube. Ale v okamihu, keď z takého človeka urobíte splnomocnenca vlády, tak mu dávate ako keby do ruky akože granátomet, ktorým môže ohlupovať, ohlupovať spoločnosť. A dovoľte mi, no neviem, či toto všetko stihnem za taký krátky čas, z uznesenia o vznesení obvinenia na pána Kotlára kvôli šíreniu poplašnej správy sa ten vyšetrovateľ zaoberal práve tou otázkou úmyslu pána, pána Kotlára a jeho dobrej viery a povedal v tom teda, fakt to asi celé neprečítam, takže parafrázujem: Aj keď má pán Kotlár možno dobrú vieru, bona fide, že to robí z vlastného presvedčenia, v kontexte všetkých ostatných informácií je to šírenie poplašnej správy, o ktorom musel vedieť, pretože dostal o tom dosť veľa podkladov od uznávaných odborníkov. [15:57] Martin Dubéci Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Taktiež nie, predpokladám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankyni Dariny Luščíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady k predloženiu návrhu opatrení, ktorými vláda Slovenskej republiky navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu Slovenskej republiky. Návrh je uvedený ako tlač 1057. Dávam slovo pani poslankyni Luščíkovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženiu návrhu opatrení, ktorými vláda Slovenskej republiky navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu Slovenskej republiky , tlač 1057.) [15:58] Darina Luščíková Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla svoj návrh uznesenia, ktorým chcem zaviazať tento parlament, aby skonštatoval, že so znepokojením sleduje situáciu verejného dlhu na Slovensku a zároveň, aby sme vyzvali vládu Slovenskej republiky k tomu, aby pripravila návrh opatrení, ako chce s týmto dlhom naložiť. Rada by som sa hlbšie povenovala tejto problematike a prihlasujem sa do rozpravy ako prvá. [15:58] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa, a odišiel vám spravodajca z miestnosti. Pardon, pardon, ospravedlňujem sa, mal som zlú informáciu. Pán poslanec Viskupič je teda spravodajca, nie pán poslanec Truban, ktorému sa touto cestou ospravedlňujem, a pozývam za rečnícky pult pána poslanca Viskupiča, aby informoval plénum o výsledku prerokovania vo výbore. [15:59] Marián Viskupič Tak ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženiu návrhu opatrení, ktorými vláda Slovenskej republiky navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu Slovenskej republiky. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 25. novembra 2025 návrh poslankyne Národnej rady Dariny Luščíkovej na prijatie uznesenia k predloženému návrhu opatrení, ktorými vláda Slovenskej republiky navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu Slovenskej republiky, tlač 1057, a na môj návrh hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe tejto informácie v znení predloženom pani navrhovateľkou. Z celkového počtu 12 poslancov výboru pre financie a rozpočet bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali traja poslanci, dvaja poslanci boli proti a piati poslanci sa hlasovania zdržali. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. Ďakujem pekne, skončil som. [16:01] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka. [16:01] Darina Luščíková – Vystúpenie Tak, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja by som vám hneď na úvod rada dala otázku, v akej krajine žijeme? Skúste si úprimne odpovedať, pretože my na túto otázku alebo túto otázku kladieme všade po Slovensku, kam chodíme, kladieme ju v Snine, v Michalovciach, v Poprade, v Kežmarku, kladieme ju v Čadci, v Komárne, dokonca aj tu v Bratislave, aj na Orave a pýtame sa ľudí a čakáme odpovede. A musím úprimne povedať, že ľudia sa nemajú dobre. Aspoň väčšina ľudí sa naozaj dobre nemá a verím, že toto isté vám hovoria aj vaši voliči. Ľudia sa nemajú dobre, pretože sa sťažujú na vyššie dane, sťažujú sa na vyššie odvody, na menej peňazí vo svojich vreckách, majú strach z rastúcej nezamestnanosti. Mnohí podnikatelia končia, rovnako ako samostatne zárobkovo činné osoby, presúvajú sa do krajín ako Česko a Poľsko, ktoré sú príkladom toho, kde sa dobre hospodári, tak tam sa dobre darí, pretože tieto krajiny sa nám vyslovene vzďaľujú. A podľa mňa sme v parlamente presne na to, aby sme kontrolovali vládu, či robí všetko pre to, aby sa občanom na Slovensku darilo. Kvôli tomu chcem a predkladám toto uznesenie, aby sme zaviazali vládu Slovenskej republiky vykonať opatrenia, resp. aspoň ich predložiť a zamýšľať sa nad nimi, aby sa ľudia na Slovensku mali lepšie, lebo slovenská vláda má konať v prospech občanov Slovenskej republiky. A preto verím, že vy rovnako ako my, ako ja, ako celá opozícia ste znepokojení z toho, čo sa na Slovensku deje. A preto verím, že by sme sa mali zhodnúť v parlamente na tom, že so znepokojením sledujeme to, ako sa vyvíja dlh Slovenskej republiky, a zároveň že by sme sa mali zhodnúť na tom, že vláda Slovenskej republiky si má plniť svoje zákonné a dokonca ústavné povinnosti. Má dôsledne naplniť ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a rovnako aj Ústavu Slovenskej republiky, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie. Tak dovoľte mi vysvetliť, že z čoho vychádza moje uznesenie, aby to len nebolo o odpovediach na nejaké otázky alebo nejakých dojmoch. Napriek trom konsolidáciám štátny dlh rastie. Vyplýva to z údajov štatistického úradu, ako aj zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane upozorňuje, že chýba strednodobý plán riadenia štátneho dlhu a vládou predkladané návrhy opatrení, ktoré majú zabezpečiť zníženie štátneho dlhu Slovenskej republiky, sú len formálne. Dovoľte mi, aby som vám povedala aj kľúčové informácie a pár čísiel o dlhu Slovenskej republiky v roku 2025. Dlh verejnej správy prekročil úroveň 59 % HDP, čo predstavuje viac ako 77 mld. eur. Je to historické maximum a dlh sa blíži k rekordným hodnotám, pričom prekonáva aj úrovne z obdobia pandémie. Náklady na dlh a riadenie a obsluhu dlhu v roku 2025 dosahujú približne 1,65 mld. eur, čo je o 380 mil. eur viac než v predchádzajúcom roku. Čistý dlh za roky 2023 – 2025 stúpne na 15-20 mld. eur podľa odhadu jednotlivých zdrojov. Takto sa verejný dlh nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. V praxi nedochádza k poklesu štátneho dlhu, pretože vládou predkladané konsolidačné opatrenia tlmia ekonomický rast, čo dokazuje aj najnovšia prognóza vývoja ekonomického rastu. Takže si to zopakujme. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich posledných hodnoteniach opakovane upozorňuje, že stav verejných financií Slovenskej republiky je dlhodobo neudržateľný. A povinnosť vlády, keď sa dlh ocitne v najvyššom pásme sankčného pásma, je, že má predložiť opatrenia, ktorými tento dlh chce znížiť. A táto vláda si túto svoju povinnosť neplní od roku 2023. Problémom je, že táto povinnosť nie je časovo určená a toto zneužíva táto vláda. V podstate sa má za to, že to má urobiť okamžite. Viete si predstaviť, že vy by ste dlžili vo svojej rodine veľké peniaze nejakej banke a vy absolútne nerozmýšľate nad opatreniami? Pretože tie opatrenia, ktoré predkladá vláda, samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že to sú len formálne opatrenia. Povedzme si riziká, ktoré prináša vysoký a rastúci verejný dlh. Sú jednoznačné a tento dlh je jednoznačne spôsobený babráckym riadením verejných financií. Vyššie náklady na obsluhu dlhu, ktoré vytláčajú vlastne peniaze alebo míňajú peniaze na to, tie, ktoré sa mohli minúť na zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúru. Rastúci dlh oslabuje dôveru investorov a ratingových agentúr, čo sa môže premietnuť do zhoršených podmienok financovania a ďalšieho predražovania splátok dlhu. A zároveň Slovensko je takto zraniteľnejšie a v prípade toho, čo sa deje aj vonku mimo Slovenska, že sa spomaľuje hospodársky rast, nevieme sa vyvarovať krízových situácií a Slovensko je veľmi zraniteľné. Ak vláda tieto opatrenia nebude schopná alebo ochotná predložiť, nesie plnú politickú zodpovednosť aj právnu zodpovednosť za to, že Slovensko smeruje k neudržateľnej zadlženosti. Národná rada preto musí prijať toto uznesenie, ktorým vládu jasne a záväzne vyzve na predloženie konsolidačného balíka opatrení. Preto, vážení poslanci, chcem vás vyzvať, aby ste sa správali zodpovedne voči občanom Slovenskej republiky a vyžadovali od svojej vlády plnenie jej základných povinností. Ďakujem pekne. [16:07] Richard Raši To bolo vystúpenie pani navrhovateľky. Pán poslanec Viskupič ako spravodajca (reakcia spravodajca), či to bola rozprava, vy ste boli v rozprave prvá, aha, dobre. Čiže nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete stanovisko ešte? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pokračujeme rokovaním o návrhu poslancov Zuzany Števulovej, Zuzany Mesterovej a Branislava Vanča na prijatie uznesenia Národnej rady k Špecializovanému trestnému súdu, tlač 1603 (správne 1063, pozn. red.). Prednesie pani, nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte návrh zákona, teda uznesenia. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Zuzany Mesterovej a Branislava Vanča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Špecializovanému trestnému súdu , tlač 1063.) [16:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie (Rečníčke sa neskôr zapol mikrofón.) Aha, dobre. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, prednášam návrh uznesenia, ktorým chceme zaviazať Národnú radu Slovenskej republiky k tomu, aby vyjadrila podporu nezávislosti Špecializovaného trestného súdu. Tento návrh sme podali ešte minulý rok po tom, čo zazneli viaceré výroky, ktoré hovorili o tom, že môže vládna koalícia uvažovať o jeho zrušení. Viac vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [16:09] Richard Raši A teraz dávam slovo pani spravodajkyni, pánovi spravodajcovi. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte správu. [16:09] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, dovoľte, aby som vás, pardon. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh skupiny poslancov prerokoval na 108. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu a zároveň určil poslancov Dušenku, Mikloška, Dostála a poslankyňu Plavákovú za spravodajkyňu. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. [16:10] Richard Raši Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a nech sa páči, pani navrhovateľka, vystúpi v rozprave. Nech sa páči. [16:10] Zuzana Števulová – Vystúpenie Ďakujem. Ako som hovorila, návrh tohto uznesenia sme do pléna Národnej rady podali minulý rok, keď prvýkrát zazneli vážne signály z prostredia vládnej koalície o tom, že by sa mohlo uvažovať o zrušení Špecializovaného trestného súdu. Treba povedať, že Špecializovaný trestný súd je dôležitý pilier nášho trestného súdnictva, je to vec, ktorá tu pretrvala, alebo teda inštitúcia, ktorá tu pretrvala dlhé roky, súdi najťažší organizovaný zločin, najťažšie prípady. Jeho zrušenie by úplne, si dovolím povedať, zruinovalo Slovenskú republiku a jej snahu o vedenie akéhokoľvek efektívneho boja s najťažšími zločincami, s korupciou, s organizovanými zločinmi. Nie je pri tom náhodou, kto a prečo a v akom kontexte tieto úvahy o zrušení Špecializovaného trestného súdu rozbíjal. Spomeňme si, že to bol minister obrany Robert Kaliňák, ktorý teda bol autorom týchto myšlienok. No a v akom postavení je Robert Kaliňák? Okrem toho, že je ministrom obrany, korunným princom SMER-u, tak je aj spoluvlastníkom advokátskej kancelárie KALLAN Legal, nezabudnime na to, ktorá obhajuje v súčasnosti už odsúdeného extrémistu Bombica. To znamená, že minister obrany spoluvlastní advokátsku kanceláriu, ktorá poskytuje obhajobu odsúdenému extrémistovi, ktorého prípad sa prejednáva pred Špecializovaným trestným súdom. To je kolosálny konflikt záujmov, ktorý znamená, že pokiaľ takýto človek sa vysloví o tom, že by nebodaj on mohol uvažovať o zrušení Špecializovaného trestného súdu, znamená to nič menej ako to, že vidíme v priamom prenose pokus o zásah do nezávislosti Špecializovaného trestného súdu z mocenskej pozície. V demokratickej krajine v rámci európskej krajiny, člena Európskej únie je z môjho pohľadu neprípustné, aby predstaviteľ vlády, špeciálne ak je v takomto konflikte záujmov, v akom konflikte záujmov je minister obrany Kaliňák, rozvíjal akékoľvek úvahy o zrušení alebo transformácii Špecializovaného trestného súdu, resp. súdneho orgánu, v ktorom je zainteresovaná, alebo pred ktorým vykonáva svoju činnosť advokátska kancelária, ktorú spoluvlastní. A to už bez ohľadu na to, koho by obhajovala, ale to, tú hrôzu toho, že kto to povedal, znásobuje a znásobujú aj tie veci, kde je táto advokátska kancelária zainteresovaná, osobitne teda to podčiarkujem, že obhajuje, nielen obhajuje a poskytuje právnu pomoc zadarmo obvinenému a odsúdenému extrémistovi Danielovi Bombicovi, oni mu ešte aj sprostredkovali bývanie na Slovensku a nejakú podporu. To naozaj je zahanbujúce a otvára to otázky aj o tom, že či minister obrany nie je v konflikte aj ako prijímateľ utajovaných informácií ako minister obrany o extrémizme, keďže teda zároveň sa vyjadruje v prospech, verejne v prospech dnes už odsúdeného extrémistu Daniela Bombica. Čiže toto uznesenie bolo motivované tou vážnosťou tých vyhlásení jednak ministra obrany, ale aj ďalších, o tom, že uvažujú nad zásahom do nezávislosti Špecializovaného trestného súdu, lebo inak sa ako snaha o zasiahnutie do nezávislosti sa toto vnímať nedá. A nedá sa to vnímať ani inak ako snaha o možné zastrašenie Špecializovaného trestného súdu, pretože si povedzme, čo ešte iné je momentálne pred Špecializovaným trestným súdom a nemusíme ísť, nemusíme ísť hlboko do pamäte, pretože všetci tu vieme, že 11. mája sa začne možno najdôležitejšie pojednávanie, aké kedy bude mať Špecializovaný trestný súd, je to pojednávanie v kauze Očistec, kde je jedným z obžalovaných aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar, ktorého sme sa včera pokúsili odvolať a ktorého koalícia podržala a túto schôdzu sa rozhodla neuskutočniť, pretože Tibor Gašpar nemá odvahu sem prísť do tohto pléna Národnej rady a nemá odvahu sa tu postaviť a počúvať tú kritiku, ktorú voči nemu máme, a ten konflikt, obrovitánsky konflikt záujmov, ktorý tu vo vzťahu k jeho osobe existuje. Takže máme naozaj veľké obavy, že dobre, odkedy síce boli tieto výroky povedané, tak zožali veľkú kritiku a už sa v nich nepokračovalo, ale otázka je, že dokedy? Ja sa totižto obávam, že cieľom týchto výrokov bolo zastrašiť Špecializovaný trestný súd, že mohlo to byť tak na pozadí tých ľudí, ktorí tieto výroky mali alebo ktorí, ktorí priamo nevylúčili ten možný zásah do štruktúry trestného súdnictva na Slovensku, že si testovali vody, že si vlastne testovali vody, že ako teda by bolo prijaté, keď potom čo sme rozvrátili ÚŠP, čo sme rozvrátili NAKA a tým pádom sme úplne rozvrátili na Slovensku vyšetrovanie organizovaného zločinu a stíhanie najvyšších prípadov korupcie na Slovensku, že ako by teda bolo vnímané, keby sme pustili teda takú myšlienku do verejnosti, že by sme možno zrušili Špecializovaný trestný súd. Čiže ja si myslím, že to bolo otázkou aj akéhosi testovania vôd, kde sa chceli pozrieť na to, že čo by sa im, čo by im hrozilo, či by narazili na veľký odpor alebo nie, keby sa naozaj do tohto pustili. A ja sa naozaj obávam, že by táto vládna koalícia, napriek tomu, že to znie úplne šialene, aj mohla chcieť, mohla chcieť s týmito úvahami nakoniec pokračovať ďalej, ak sa Tiborovi Gašparovi, Bödörovi a ďalším nebude pred Špecializovaným trestným súdom dariť, pretože 11. mája je stále ešte minimálne rok dovtedy, kým budú voľby. To znamená, že za ten čas sa minimálne môže stihnúť odpojednávať celá táto vec na prvom stupni a uvidíme, aké to bude mať dopady. Myslím si, že až vtedy uvidíme, ak to nepôjde priaznivo pre Tibora Gašpara, aké to bude mať vôbec dopady na nezávislosť súdnictva na Slovensku. A ja by som chcela varovať už dopredu vládnych predstaviteľov pred snahou zasahovať a ovplyvňovať súdy, špeciálne tie, ktoré rozhodujú o kauzách ľudí blízkych SMER-u, pretože toto je ako keby posledná méta, ktorú ešte môžu prekonať v tom rozvracaní spravodlivosti na Slovensku. Podarilo sa im úplne rozvrátiť vyšetrovanie, na svojich tlačovkách sa nevenuje premiér už takmer ničomu inému, len stále počúvame o kajúcnikoch, o Očistci, o tom, kto klamal, aké boli porušenia ľudských práv v rokoch 2023. Nepočúvame nič o zdražovaní, nepočúvame nič o reálnych problémoch, ktoré trápia ľudí na Slovensku, ani dokonca o tom nájomnom bývaní, ktoré chceli riešiť. Nepočúvame nič, stále sú to len kajúcnici, čurillovci a porušovanie ľudských práv v rokoch 2020 až 2023, to je jediná téma, ktorá ho zaujíma. A keďže toto je jediná téma, toto je vlastne premiérska téma, Tibor Gašpar, je to téma pre Tibora Gašpara, je to premiérska téma a je to téma zjavne aj pre pán advokáta Paru, ktorý je ich poradcom, tak je to podľa mňa veľmi vážny signál toho, že čím viac sa bude blížiť termín toho pojednávania v kauze Očistec, tým viac sa tieto útoky na Špecializovaný trestný súd a na všetkých ľudí okolo budú stupňovať. A ja si netrúfam odhadnúť, čoho všetkého je táto vládna moc schopná, ale nedávno sme teda videli akciu Kajúcnik, kde celkom zjavne premiér tejto krajiny mal tlačovku v nedeľu o znova kajúcnikoch a čurillovcoch a, čuduj sa svete, o dva dni, a o prokurátorovi Šúrekovi, a čuduj sa svete, o dva dni nato boli títo vyšetrovatelia a prokurátor zadržaný spôsobom, akým boli, a celé sa im to nakoniec rozpadlo pred súdom, keď prokurátor Žeňuch netrafil správny súd, ale v každom prípade sme videli veľmi jednoznačné politické ovplyvňovanie nejakých káuz, špeciálne kauzy Očistec, ktoré mohlo mať vlastne dopad na kauzu Očistec. A je jedno, že teraz sa snaží tento tím tvrdiť, že to tak nebolo, celé roky sa to pripravovalo a obvinenie má neviem akých 130 strán, prosto nikto už nikdy nezmaže tie pochybnosti, ktoré nastali po tom, čo sa premiér tejto krajiny v nedeľu postaví a využije ten čas nie na riešenie problémov päť miliónov obyvateľov Slovenska, ale na riešenie problému jedného človeka, ktorým je Tibor Gašpar. A keď sme videli takúto tlačovku, kde sa už nerozpakujú v podstate útočiť na vyšetrovateľov, na prokurátora, ktorý túto vec predtým odstíhal a priniesol pred súd, tak ja sa obávam, čo bude nasledovať tým, ako sa budeme blížiť k 11. máju, respektíve v prípade ak sa tento trestný proces nebude uberať v prospech Tibora Gašpara. A preto je veľmi dôležité, aby Národná rada už vopred vyjadrila, odsúdila jednak útoky štátnych predstaviteľov na nezávislosť justície, pretože nezávislá justícia je jeden z pilierov demokratického a právneho štátu a preto je teda veľmi dôležité, aby sme tu z pozície jednej zo zložiek moci, zákonodarnej moci, povedali, že takéto útoky vládnych predstaviteľov a verejných funkcionárov na nezávislosť súdnictva sú neprípustné a že stojíme za nezávislosťou Špecializovaného trestného súdu. Myslím si, že špeciálne s vidinou toho, že kauza Očistec sa o nejakých 50 dní začne pojednávať pred Špecializovaným trestným súdom, je nevyhnutné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyvrátila všetky pochybnosti a deklarovala, že stojí za nezávislým súdnictvom bez ohľadu na to, či je súdený bežný človek alebo podpredseda Národnej rady. To si myslím, že je zásadný signál, ktorý by sme my ako zástupcovia občanov na Slovensku mali vydať, aby sme podporili nezávislosť súdnictva. Ďakujem. [16:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [16:22] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolegyňa, podľa mňa veľmi dobrá iniciatíva na to, aby takéto uznesenie bolo prijaté v Národnej rade na podporu Špecializovaného trestného súdu. Bohužiaľ, si myslím, že to asi neprejde z radov súčasnej koalície, pretože, tak ako ste aj vy hovorili vo svojom prejave, my nič nevidíme od súčasnej vlády, len to, ako si robí Robert Fico svoje plačovky na úrade vlády, svoje nedeľné predstavenia spolu s obžalovaným Tiborom Gašparom, Robertom Kaliňákom, občas zoberú ešte aj Paru, ak si dobre pamätám, a proste nič nerobia, len zastrašujú, a to ste hovorili tiež veľmi správne. Oni to používajú ako proste svoj nástroj zastrašovania tých, ktorí ich vyšetrujú, aby sa vyhrážali, že jednoducho takto sa to nerobí a keď to budete robiť, tak na to doplatíte, tak ako napríklad doplatili čurillovci, ktorí nie sú už niekoľko rokov v robote, ktorých vláčia po súdoch, ktorí sa musia súdiť, ktorí nemajú z čoho žiť, a keď toto budete robiť v súčasnej vládnej moci, pardon, prokurátori alebo vyšetrovatelia, alebo sudcovia, tak jednoducho vás potrestáme. To je všetko, čo im odkazujú týmto konaním, aj tým, že sa im vyhrážali zrušením Špecializovaného trestného súdu. Ja si pamätám, ako to vykrikoval Blaha na videách, ako to Tibor Gašpar rozprával, Kaliňák to rozprával a jednoducho to takto podsúvali a, ako ste zase správne povedali, to testovali. Lebo medzičasom, lebo na začiatku bolo, áno, bola špeciálna prokuratúra zrušená, potom bola NAKA, potom sa vyhrážali Špecializovanému trestnému súdu a medzičasom si spomenuli na Úrad na ochranu oznamovateľov, tam sa potrebovali stretnúť v sobotu, aby zrušili tento úrad, našťastie sa im to nepodarilo. Ale to sú proste ich metódy – zastrašovať, ukazovať moc v nedeľu na tlačovkách, útočiť na generálneho prokurátora, na všetkých, ktorí sa snažia vyšetriť svinstvá, ktoré táto vláda robila, takže neočakávam, že to podporia, ale je to správna vec. [16:24] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [16:24] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Zuzana, ja veľmi pekne ďakujem za toto uznesenie, ktoré je tu v parlamente, ale musíme si naliať asi pohár čistého vína, že ako funguje vládna koalícia a tí najvyšší vrcholoví predstavitelia. Však ono nie tak dávno, kedy sa mi zdá, že súčasný premiér tvrdil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, potom odrazu existuje a zase pri tejto vláde zase neexistuje, ale to je ten paradox toho všetkého, že práve oni útočia na tie nezávislé inštitúcie a nielen na Špecializovaný trestný súd, ale na kompletne všetky nezávislé inštitúcie, niektoré aj zrušili, aby mali v určitých, v určitých priestoroch tú moc. A áno, toto je ich modus operandi, ako funguje táto vládna koalícia, klamať, zastrašovať a zneužívať svoju moc. Takto tu fungujú. My to vieme, my to vidíme, robia to aj v parlamente, robia to všade a budú to robiť všade. Mňa mrzí, že každý, kto nesúhlasí so súčasnou vládou, sa automaticky stáva nepriateľom štátu, a my dobre vieme, ako to funguje napríklad v takom Bielorusku, že ak si nepriateľ štátu, kde nefunguje demokracia, kde opäť musím povedať, že súčasnej vláde sa darí akože tú demokraciu pomaličky ničiť. Však oni aj teraz prišli, alebo prídu so zákonom, kde obmedzia povedzme tú voľbu zo zahraničia, 10-percentná, či minimálne 10 % potrebujú mať strany, aby sa dostali do tohto parlamentu. To je tak presne pomaličky, že ideme z demokracie do autokracie, že toto je len ďalší krok toho všetkého. A mňa by zaujímalo, vládni poslanci, vy chcete žiť v autokracii? Toto vám vyhovuje? Toto chcete, pán poslanec, Mažgút, teraz ste prišli, demokracia, alebo autokracia, čo je vám bližšie? Povedzte mi. Ďakujem. [16:26] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová s reakciou na faktické poznámky. [16:26] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, veľmi správne ste to pomenovali a ja sa obávam, že frekvencia nedeľných plačoviek bude len narastať, tak ako sa bude ten 11. máj približovať. My podľa mňa ešte ani netušíme, čo oni majú v zálohe, pretože my nerozmýšľame týmto spôsobom. My keby sme naozaj čelili nejakej obžalobe alebo obvineniu, tak by sme sa snažili očistiť sa tam, kde sa to patrí, pred súdom alebo pred políciou, a rozhodne by sme neprijímali zákony na svoj prospech a rozhodne by naša advokátska kancelária neposkytovala bezplatnú právnu pomoc extrémistovi, ktorý doxoval policajtov a novinárky a ktorý hajloval a šíril extrémistické názory. Veď to v ktorej krajine, prosím vás, je normálne? V ktorej krajine je normálne, že minister obrany má advokátsku kanceláriu, ktorá bezplatne poskytuje právnu pomoc už teraz odsúdenému extrémistovi? To je prosto absurd, úplný absurd. A zároveň je úplne neuveriteľné, že na nedeľných tlačovkách obhajuje premiér odsúdeného oligarchu, že povie, že to je nejaký vykonštruovaný politický proces, však keď je raz človek odsúdený za korupciu, ktorej sa dopustil vo vzťahu k štátnym zákazkám, tak premiér tejto krajiny má predsa stáť na strane štátu, verejného záujmu, ktorý je na odsúdení toho človeka na tom, aby zaplatil peňažný trest a nahradil všetko, čo tomu štátu a daňovým poplatníkom ukradol. Ale nie, my tu počúvame premiéra tejto krajiny, ktorý ho obhajuje, ktorý hovorí, ktorý obhajuje podpredsedu Národnej rady, ktorý čelí obžalobe tiež z korupcie, lebo tu zjavne si všetku korupciu asi všetci vymysleli, len oni sú lietadlo. [16:28] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Teraz vystúpi v rozprave pán spravodajca. [16:28] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predseda. Je zrejmé, že ten útok na Špecializovaný trestný súd je súčasťou veľkého, jedného veľkého útoku na právny štát a spravodlivosť na Slovensku. Je zrejmé aj to, prečo sa to deje. Jednoducho ľudia z tejto vládnej koalície mali množstvo problémov so zákonom a so spravodlivosťou, jeden z nich, podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, je dokonca obžalovaný a čaká ho na Špecializovanom trestnom súde o mesiac a pol prvé pojednávanie v jeho kauze, kde je obžalovaný z účasti na zločineckej skupine, ktorá ovládla políciu, Policajný zbor vo svoj vlastný prospech, v prospech im blízkych ľudí, kde mali vydierať poctivých podnikateľov tým, že ich budú stíhať, a naopak tých, čo mali problémy tiež so zákonom, tak mali chrániť. To je podstata kauzy Očistec. Dnes vieme, že urobili všetko, čo sa dalo, od zmeny Trestného zákona, od stíhania a odstavenia policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, ktorí ich vyšetrovali, ktorí sa snažili hájiť právny štát, ktorí sa snažili doručovať spravodlivosť prakticky, len bohužiaľ, bohužiaľ pre nich sa to týkalo aj ľudí, ktorí sú dnes vo vláde a v koalícii a hlavne sa to týkalo Tibora Gašpara, ktorý sám sem priniesol novely trestných zákonov, ich tu obhajoval, potom niekoľko zmien a prílepkov, ktoré mu mali pomôcť, aby odstavili kajúcnikov, ktorí by nemohli potom svedčiť v jeho kauze, v ďalších kauzách. Odstavili policajtov, odstavili prokurátorov a chceli, a minimálne o tom uvažovali a uvažujú, že zrušia aj Špecializovaný trestný súd, pretože ja som presvedčený o tom a keď vidím, čo robí podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar v Národnej rade, on je schopný urobiť čokoľvek, čokoľvek, aby sa zachránil pred odsúdením. Takže aj to, že tu máme ešte Špecializovaný trestný súd, je možno len dočasné, možno naozaj ešte tam vidia nejaký iný priestor. Teraz sme videli, že premiér Fico aj s pánom Gašparom mali tlačovku, následne o dva dni zase zadržali vyšetrovateľov, prokurátora, o ktorých tá tlačovka bola. Je zjavné, že sa robia, že sa snažia robiť čokoľvek, aby zachránili Tibora Gašpara, a preto je veľmi dôležité, aby my sme hovorili o tom, aký je dôležitý Špecializovaný trestný súd, ako je dôležité mať nezávislé súdy, aké je dôležité, aby sa vyšetrovala korupcia aj na najvyšších miestach, čo sa jednoducho nedeje. Máme správy, štatistiky, hovorí o tom generálny prokurátor, že jednoducho korupcia na najvyšších miestach sa nevyšetruje. Za tejto vlády sa korupcia na najvyšších miestach nevyšetruje. Ale my potrebujeme krajinu, kde vládne právny štát, kde vládne zákon a kde sa zločinci boja, lenže táto vláda, čo robí táto vláda? Táto vláda bojuje za korupciu, za zločincov, znižuje im tresty, premlčacie doby, zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, zrušila Naku, kvôli tomu sa nevyšetruje, že rozprášila tie tímy tých policajtov, vyšetrovateľov, častokrát ich preložila na referentské miesta, kde nemôžu ani vyšetrovať, alebo ich vyhnala z polície. Toto nerobí vláda, ktorá chce právny štát a spravodlivosť pre všetkých ľudí v krajine, toto robí vláda a koalícia, aj poslanci a poslankyne, áno, aj vy, koaliční poslanci a poslankyne, vy svojimi hlasovaniami pracujete pre zločincov, pomáhate im. Pred hodinou sme tu mali zákon na pomoc obetí trestným činom. Ani jeden takýto zákon ste za dva a pol roka nepriniesli, zato ste priniesli sem asi sedem zmien Trestného zákona, ktorý mal pomôcť zločincom. Na toto ste boli zvolení? O tomto ste snívali, že budete robiť politickú kariéru a budete pomáhať zločincom? Nepodarilo sa vám ovládnuť Generálnu prokuratúru. Poštvali ste si generálneho prokurátora proti sebe. Takisto ja sa obávam, čo tu bude nasledovať, aká vojna tu ešte vznikne a koľko bitiek. Čo je však dôležité, my musíme byť odolní, my musíme ostatní podporovať nezávislé súdy, nezávislé vyšetrovania a boj proti korupcii. Aj preto sme predložili toto uznesenie, aby všetci v tejto sále, v tomto pléne, všetci poslanci a poslankyne, ktorým záleží na právnom štáte a spravodlivosti, mohli dať najavo, že im na tom záleží, bez ohľadu na to možno, ako hlasovali doteraz. Ale naozaj likvidovať inštitúcie je neprijateľné, ale ešte zlikvidovať aj jeden špecializovaný súd, ktorý presne sa zameriava na tie najhoršie, najhoršie zločiny, tak to už je naozaj silná káva. Ja verím, že to bude silná káva aj pre vás. Ďakujem za pozornosť. [16:35] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, pani spravodajkyňa, pani navrhovateľka, chcete? Nech sa páči, záverečné slovo. [16:35] Zuzana Števulová Ja by som chcela z tohto miesta ešte opätovne vyzvať kolegov a kolegyne z koalície a samozrejme poprosiť aj kolegov a kolegyne z opozície, aby podporili toto uznesenie, uznesenie o nezávislosti Špecializovaného trestného súdu. Skúste si predstaviť, ako to vyzerá v očiach bežných obyvateľov, ktorí vidia, že tu vedie Národnú radu obžalovaný podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, váš koaličný kolega, a vy ho prosto kryjete všetkým možným. Schválite mu všetko, s čím sem príde, a chodí sem len s návrhmi, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú jeho trestnej veci, alebo trestnej veci ďalších ľudí, ktorí sú naviazaní na SMER. Už bez ohľadu na to, že či veríte alebo neveríte, že tie trestné konania sú správne alebo vyfabulované, vy predsa musíte chápať, že toto sa dokazuje pred súdmi. Toto sa nedokazuje tým, že sa mení legislatíva v niečí prospech, že sa rozbíja stíhanie organizovanej kriminality, že sa vyháňajú, ako kolega Vančo povedal, najlepší ľudia či už z polície alebo z prokuratúry. To sa tak prosto nerobí. A prečo vy toto dovoľujete robiť svojmu kolegovi, aká kmeňová súdržnosť vás k tomu vedie, že toto dopustíte, že dopustíte, aby to vyzeralo tak, že koalícia kryje zločincov, že kryjete Tibora Gašpara, lebo ten má odvahu strihať si videjká na sociálne siete. Áno, on si porobí videjká, kde mu nikto neoponuje, povie si tam, čo chce. Samozrejme celé bingo, kajúcnici, Santusová, neviem, čo všetko možné tam dá, a nikto mu neoponuje. Na to on je veľký frajer. Je tiež veľký frajer nás tu poučovať v pléne, cenzorovať nonstop, čo môžme a nemôžme hovoriť zvolení poslanci Národnej rad so slobodou prejavu. To on vie, keď tam sedí hore a môže tu určovať priebeh schôdze. Vie si tu donekonečna rozprávať pred polnocou o svojej trestnej veci, vyťahovať útržky zo svojich trestných spisov, potom zdrhne niekam, aby nemusel počúvať faktické poznámky na jeho vystúpenie. To on tiež rád robí. Ale aby sa tu postavil, aby sa tu postavil, keď ho chceme odvolávať pre tento konflikt záujmov, to nie, to vy ho prikryjete. Však si povedzte, ako to vyzerá. Vyzerá to zle. Ak vám to ešte nikto nepovedal, tak to vyzerá zle. Keď ste chceli odvolávať nášho predsedu Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady, tak na to bol čas a priestor tu rokovať hodiny, odvolávať, keď koalícia odvoláva opozičného podpredsedu Národnej rady, čo sa snáď dovtedy ani nestalo. Na to tu čas a priestor bol. Ale keď sa tu malo rokovať, však my vieme, že nemáme dosť hlasov, ale vy ani len nepripustíte, aby sa tu rokovalo o odvolaní Tibora Gašpara, ani to len nepripustíte, ho prosto kryjete, tak to vyzerá zle. Tak vám to hovorím, ako to je, vyzerá to zle, vidia to už aj ľudia na Slovensku, preto vám tie percentá klesajú, lebo ľudia na Slovensku vidia, že tlačovky v nedeľu, kajúcnici, Očistec, stále dookola tie isté rozprávky. V parlamente čo vidia? Rozvrátenie ÚŠP, rozvrátenie Naky, samé babrácke novely, kde potom rušíte, čo ste zrušili, napriek tomu, že sme vám to hovorili, lebo vás tu Európska komisia postraší, že haló, 590 miliónov. Rušíte, čo ste zrušili, opravujete, čo ste novelizovali na ikskrát, že horalkový paragraf a podobne, si spomeňme. Vy vyzeráte ako úplní babráci, ako úplní babráci, ktorí kryjú mafiánov, ktorým sa nedarí a ktorí sa nechcú obhajovať pred nezávislým súdom a ktorým dovolíte tu rozvracať právny štát. Dovolíte im rozvrátiť ÚŠP, Naku a nevyruší vás, nevyruší vás, keď tu donesie obžalovaný podpredseda Národnej rady, keď tu obhajuje prílepok o kajúcnikoch, kde vám dokonca aj ľudia, ktorí inak vám neprotirečia, hovoria, že rozvrátite boj s mafiou, ak zničíte inštitút kajúcnika. Aj to im schválite. Akože Braňo sa vás tu správne pýtal, že či toto bol váš sen, že či naozaj vy ste sem prišli do týchto lavíc, ste si sadli s úmyslom, že ja teraz v Slovenskej republike zvrátim 20-ročný pokrok v boji s mafiou, zničím inštitút kajúcnika, otvorím dvere kriminálnikom, rozvrátim trestný proces a bude mi úplne jedno, keď minister obrany bude zadarmo cez svoju advokátsku kanceláriu poskytovať pomoc odsúdenému extrémistovi Bombicovi a keď bude sa pohrávať s myšlienkou o zrušení Špecializovaného trestného súdu. Že toto boli vaše ciele? Toto fakt si myslíte, že ľudia od vás chcú počuť? A kde sa zastavíte? Lebo však teda vidíme, že je úplne v pohode, aby mal premiér tlačovku o prokurátorovi v nedeľu a v utorok aby proti nemu zasiahli, že to je zrejme úplne v pohode, posunula sa hranica neuveriteľným spôsobom na Slovensku. A čo uvidíme najbližšie? Keď sa otvorí kauza Očistec, tak znova sa oživí rozprava o zrušení Špecializovaného trestného súdu, alebo bude teda chcieť niekto zatknúť aj generálneho prokurátora, alebo sa pôjde ešte ďalej? Máme tu, však môže rozmýšľať Tibor Gašpar, že keď mu to zle pôjde pred Špecializovaným trestným súdom, tak možno ešte je tu Najvyšší súd. Máme sa obávať toho, že tam budú nejaké tlaky na Najvyšší súd v prípade nejakého odvolania? Alebo dokonca na Ústavný súd? Lebo však je tu klebeta v tomto pléne, že na Ústavný súd by mohol chcieť ísť súčasný minister spravodlivosti Boris Susko. Ja neviem, či to je len klebeta alebo tak naozaj uvažujete. Klebeta, klebeta? No, dúfam, že naozaj, pretože ja si viem predstaviť scenár, v ktorom by poslušný služobníček Boris Susko, ktorý sem vždy donesie to, čo vyhovuje Tiborovi Gašparovi, predstavte si, vždy spraví, čo je treba, pozametá, podá dovolanie tam, kde treba, napadne dohodu o vine a treste, ktorú treba napadnúť v prípade kajúcnika, tak ja si úplne viem predstaviť realitu, kde by ste ho dotlačili na Ústavný súd, aby ste tam mali poslušného ústavného sudcu, keď možno bude raz Tibor Gašpar sa sťažovať na Ústavnom súde, že bolo zle rozhodnuté v kauze Očistec. Takýto scenár už v dnešnej dobe, keď všetky možné červené čiary boli posunuté spôsobom, ako sa nám ani nikdy nesnívalo, je reálne možný. Takže sa pýtam, že kde sa zastavíte? Čo je vám sväté? Ja som si myslela, a preto sme predložili toto uznesenie, že svätým je vám trojdelenie moci, základný pilier právneho štátu, delenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Máme tu hore nejakých študentov, tak to zdôrazňujem. Rovnováha medzi týmito tromi mocami je základ fungovania právneho štátu. Nabúranie nezávislosti súdnictva je v podstate úplne rozvrátenie právneho štátu a demokracie. Ale ja sa dnes obávam, že či vy ste schopní sa pred týmto zastaviť. Naozaj sa obávam podľa toho, čo vidím tu dva a pol roka. Myslím si, že musíme byť extrémne opatrní v našich predpovediach a musíme rátať s tým najhorším. A preto chcem ešte zdôrazniť, že my v Progresívnom Slovensku to tak nenecháme. Pripravili sme balík opatrení Kladivo na korupciu , ktorý v prípade, ak sa dostaneme do budúcej vlády, tak toto ruinovanie právneho štátu zastavíme. Nebude ani smietka pochybností o tom, že by sme my chceli zasahovať do nezávislosti súdnictva. Že by sme chceli rozvracať boj proti organizovanému zločinu, mafii a korupcii. Práve naopak, korupciu budeme trestať, vrátime späť tie tresty, a špeciálne pre ľudí, ktorí sú na ministerských pozíciách a na najvyšších v štáte, pretože tam sa korupcia musí stíhať najprísnejšie. Znovu obnovíme špecializovanú prokuratúru aj Naku, aby reálne s organizovaným zločinom na Slovensku niekto bojoval. A zavedieme pravidlo, ktoré zabráni tomu, aby obžalovaní ľudia mohli viesť najvyšší ústavný orgán, zákonodarný orgán Slovenskej republiky Národnú radu, lebo to je naozaj na hanbu. Na hanbu, že tu takýchto ľudí máme vo vedení Národnej rady a keby títo ľudia mali čo len smietku morálky, tak by sa na čas, kedy sú obžalovaní a vedie sa to trestné konanie, takejto funkcie vzdali. Len to by, žiaľ, nemohli ovplyvňovať trestné konanie a trestné zákony. Preto to tu všetko je. Ďakujem. [16:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, nech sa páči. Dobre, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k rokovaniu návrhu poslancov Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady k zneužívaniu náboženstva na politické ciele, tlač 1082. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zneužívaniu náboženstva na politické ciele , tlač 1082.) [16:46] Ondrej Prostredník Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňami poslankyňami Luciou Plavákovou a Zorou Jaurovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia Národnej rady k zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Naším cieľom v tomto uznesení je jednak prihlásiť sa k medzinárodnému procesu, ktorý smeruje k vytvoreniu medzinárodno-právneho nástroja na zamedzenie zneužívania náboženstva na politické ciele, a tiež odsúdiť akékoľvek zneužívanie náboženstva na politické ciele. Viac k obsahu uznesenia uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [16:47] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová. (Reakcia z pléna.) Počkajte. Pani poslankyňa Števulová, uveďte teda správu, nech sa páči. [16:47] Zuzana Števulová Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zneužívaniu náboženstva na politické ciele, tlač 1082. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1127 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 24. novembra 2025 na svojej 38. schôdzi nerokoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku NR SR nebol uznášaniaschopný. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Predtým ako otvorím rozpravu, pán poslanec Pročko s procedurálnym návrhom. [16:49] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Ja verím, pán predseda, že mi dovolíte privítať na balkóne mikroskupinku z Michaloviec. Študenti, ktorí boli na študijnom pobyte takom krátkom v Macedónsku, takže keďže vítame tu študentov, dovolím si. Ďakujem veľmi pekne. [16:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vitajte. (Potlesk.) Takže otváram rozpravu. Ako prvý sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec. [16:49] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Ako som už uviedol, ide o uznesenie k zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Zneužívanie náboženstva v dejinách, ale aj v súčasnosti spôsobuje veľmi vážne ozbrojené konflikty. To vedie k tomu, že tieto konflikty majú množstvo obetí na životoch a, samozrejme, spôsobujú aj vážne porušovanie ľudských práv. Napriek tomu medzinárodno-právny rámec zostáva bez akéhokoľvek nástroja, ktorý by zneužívanie náboženstva na politické ciele zamedzil. Chcem povedať niečo o tom, čo vlastne znamená zneužívanie náboženstva na politické ciele a potom poviem pár poznámok k tomu, ako sa formuje tento medzinárodno-právny nástroj, ku ktorému by sme prostredníctvom tohto uznesenia chceli, aby sa prihlásila aj Národná rada Slovenskej republiky. Náboženstvá svojim prepojením na prežívanie najhlbšieho zmyslu ľudskej existencie sa dotýkajú individuálneho prežívania, ako aj zdieľaných spoločenských hodnôt, ktoré majú univerzálny význam. Skúsenosti z dávnej, ale aj blízkej minulosti však ukazujú, že práve preto, že náboženstvo má tak blízko k vnútornému prežívaniu človeka, sú to zločinné režimy, zločinní politici, ktorí vedia umne náboženstvo zneužívať na dosahovanie svojich cieľov. Preto je veľmi dôležité, aby moderné demokratické štáty veľmi prísne zachovávali princíp náboženskej neutrality. Náboženská neutralita štátu, ku ktorej sa hlási aj základný zákon nášho štátu, Ústava Slovenskej republiky, v článku číslo 1 deklaruje, že sa neviaže na žiadne náboženstvo či ideológiu, a to znamená okrem iného aj to, že ak sú zákony štátu motivované a prispôsobované náboženským normám, je to v rozpore s týmto ústavným princípom prameniacim z našich historických skúseností. Zároveň nám toto ustanovenie kladie ako suverénnemu subjektu medzinárodného práva aj povinnosť túto hodnotu podporovať v širšom než len domácom kontexte. Význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch kontinuálne rastie v posledných desaťročiach, o tom hovorí výskumník Scott Blakemore. Hovorí, že význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch rastie a súvisí to podľa neho s obavami národných a etnických spoločenstiev, že nimi dlhodobo udržiavané hodnoty sú ohrozené ekonomickou globalizáciou a neistotami vyplývajúcimi z rýchlych technologických zmien. Táto predstava o vplyve náboženstva sa objavuje aj v iných štúdiách z oblasti medzinárodných vzťahov. Známa Huntingtonova téza o zrážke civilizácií naznačuje, že náboženstvá, ktoré ovplyvňujú kultúru a civilizáciu, budú v medzinárodnom systéme čoraz väčším motivátorom, čo môže viesť až k násilným konfliktom. Vzostup náboženstva je považovaný za kritickú otázku medzinárodných vzťahov, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálnu bezpečnosť. Potvrdzujú to empirické štúdie, ktoré konštatujú, že počet ľudí vyznávajúcich náboženstvo demograficky rastie, a to najmä v rozvojových krajinách. Výskumníčka Kathryn Echele vo svojej výskumnej práci venovanej porovnaniu politického zneužívania náboženstva v konfliktoch v bývalej Juhoslávii a v Sýrii preukázala, a to je vlastne to jadro politického zneužívania náboženstva, že politici vedia umne využívať náboženstvo ako prostriedok na posilnenie svojej politickej moci a legitimity. Vzhľadom na silné historické prepojenie náboženstva s etnickou a sociálnou identitou po celom svete, ale najmä v balkánskych štátoch a v Sýrii, politickí lídri úspešne využili náboženstvo na zmobilizovanie svojich podporovateľov a zároveň na rozdelenie a oslabenie opozície. Tým si získavali podporu pre svoje politické programy a posilnili vlastný status lídra. Kathryn Echele potom veľmi podrobne rozoberá, ako náboženské cítenie ľudí zneužíval Slobodan Milošević v Srbsku alebo Bashar Al-Assad v Sýrii. Vzťah medzi náboženstvom a politikou a úloha náboženstva v konfliktoch prináša nové obavy a otázky týkajúce sa budúcnosti vojen a riešenia konfliktov. Od konca druhej svetovej vojny a najmä v posledných 30 rokoch sme vstúpili do novej éry konfliktov a násilia. Ony sa čoraz častejšie vedú vnútri štátov a nie medzi štátmi. Dominantné príčiny konfliktov, ako sú kolaps právneho štátu a zlyhávanie demokratických inštitúcií, sú stále častejšie sprevádzané zneužívaním náboženských symbolov a náboženskej rétoriky. Aktuálnym potvrdením tejto tézy je aj to, ako lídri Spojených štátov amerických a Iránu rámcujú prebiehajúci konflikt ako náboženský konflikt. Teokratický režim Iránu označuje Spojené štáty za Satana a naopak prezident Trump hovorí o svätej vojne v tom aktuálnom útoku. Tieto a ďalšie dôvody viedli skupinu ľudí v roku 2019, aby iniciovali prípravu medzinárodného dohovoru, ktorý znemožní zneužívanie náboženstva na politické ciele. Takýto dohovor si kladie za cieľ chrániť nielen zraniteľné komunity, ale aj posilniť ľudskú dôstojnosť, podporiť rovnosť a odstrániť základné príčiny náboženských konfliktov. Predkladané uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky vyjadruje podporu procesu, ktorý reprezentuje medzinárodná iniciatíva Ban the Political Abuse of Religion a hlási sa k základným tézam, na ktorých stojí návrh medzinárodného dohovoru zakazujúceho zneužívanie náboženstva na politické ciele. Zároveň je toto uznesenie príležitosťou uvedomiť si, aké krehké je spolužitie ľudí rôznych svetonázorov a presvedčenia. Moderné dejiny slovenskej spoločnosti ukazujú, ako sa nábožensky motivované politické hnutia môžu stať nástrojom šírenia etnickej a náboženskej nenávisti s tragickými dôsledkami. V neposlednom rade uznesenie otvára diskusiu o zneužívaní náboženstva na upevňovanie politickej moci, čo preukázateľne viedlo a môže v budúcnosti viesť k prehĺbeniu násilia a krvavých konfliktov. Uchádzam sa týmto o vašu podporu pre toto uznesenie. Ďakujem za pozornosť. [16:58] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Písomne prihlásený je jeden poslanec, pán poslanec Škripek. Nech sa páči, máte slovo. [16:59] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Pardon, som už. Áno, áno. Ďakujem pekne za slovo. (Zakašľanie.) Prepáčte. Prišiel som zareagovať na toto podanie kolegov z Progresívneho Slovenska pána Prostredníka a pani Plavákovú a Jaurovú a vyjadriť sa ku tomuto návrhu uznesenia. Chcel by som, keby ste ho teda ešte lepšie špecifikovali a vyjadrili, o čo ide, aby to možno aj verejnosť mohla lepšie porozumieť, a zároveň by som chcel sa dotknúť toho, z čoho vychádza tento návrh, keďže sa tento návrh ten, po anglicky Ban the Political Abuse of Religion, čo je po anglicky to isté, čo ste povedali, návrh na zákaz politického zneužívania alebo použitia náboženstva zrejme v tom spoločenskom, teda politickom diskurze. Vy v tomto uznesení hovoríte, že potvrdzuje na zásadu náboženskej neutrality štátu podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, že sa neviažeme na žiadnu, ako krajina Slovensko, na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A potom v tej ďalšej časti hovoríte o medzinárodnom úsilí o prijatie dohovoru zamedzujúceho zneužívania náboženstva na politické ciele a vznik globálneho monitorovacieho mechanizmu na sledovanie takýchto prípadov. Tak tej vety sa ešte dotknem neskôr. Ja ako kresťan vnímam potrebu chrániť vieru pred jej zneužívaním a zároveň chcem teraz upozorniť na riziká, ktoré prináša navrhované uznesenie, toto uznesenie o odsúdení zneužívania náboženstva na politické účely. Takže asi vaša motivácia vychádza z niečoho, na čom vám záleží, a myslíte si, že je to niečo dobré, ale myslím, že to môže priniesť aj riziká a škody. Takže pýtam sa, že čo to znamená presne, že to zneužitie vo verejnom diskurze, ako to má presne vyzerať? Pretože toto uznesenie, hoci je peknými slovami napísané, pán kolega, ak si jeho autorom, tak zároveň je nejasné a vlastne právne je vágne. A toto je vždycky riziko. Tu nie je presne špecifikované, čo presne znamená to zneužitie náboženstva. A vo verejnom diskurze, čo to je? Ako vyzerá zneužitie vo verejnom diskurze? A bez jasných pravidiel to bude veľmi subjektívna vec, tak môžme označiť čokoľvek. Aj legitímne náboženské postoje ku etickým otázkam môžu byť označené ako zneužitie náboženstva. Alebo to môže slúžiť na nálepkovanie ľudí, ktorých názory proste sa druhým nejakým ľuďom nepáčia. Ja som sa s tým stretol v Európskom parlamente, ja som presvedčený kresťan, ktorý sa nehanbí za hodnoty svojho presvedčenia, za kresťanskú tradíciu, biblickú tradíciu, za učenie apoštolov, ktoré je historicky podávané za posledných dvetisíc rokov od dôb pôsobenia pána Ježiša Krista a jeho nasledovníci jasne priniesli veci, na ktoré sa už viac ako tisíc rokov spolieha naša spoločnosť, podľa ktorých žijeme. Hodnoty, princípy a myšlienky, podľa ktorých žijeme. A v politike v Európskom parlamente, čiže v európskej politike, som sa stretol s tým, že mi bolo neustále dávané najavo, že ja nemám prinášať svoje presvedčenie do verejného diskurzu. Ja si myslím že toto je jeden politický hoax. Že je to jedna hlúposť doslova, že nemám prinášať svoje presvedčenie, pretože každý jeden z nás, ktorí tu sedíme, kolegovia, máme svoje presvedčenie, a to je založené na hodnotách, ktoré vyznávate, na ktoré sa spoliehate, podľa ktorých žijete, ktoré sú základom vašeho života a musíte im byť verní, pretože na tom stojí pevnosť vášho charakteru, vášho osobného charakteru, vášho osobného presvedčenia, ako sa správate podľa svojich hodnôt. Ak by ste sa podľa nich nesprávali, tak by ste sami vedeli, že ste falošný človek, ktorý jedno hovorí a druhé robí. Čiže kladiem tu dôraz na to, že toto je integrita osobnosti každého človeka, že máš svoje presvedčenie, máme svoje presvedčenie, je na niečom založené, usiluje o nejaké dobro, máloktorý človek usiluje o cielené zlo. A tomuto chcete byť verní a chcete ho dodržiavať a podľa neho tvoríte svoje životné princípy, tie konáte. A vaše presvedčenie prinášate do úplne všetkého, čo vo svojom živote robíte. Vo vašom bežnom živote, v rodine, ale vo vašom profesnom živote, aj vo vašom politickom živote. A ja by som už len chcel vidieť všetky, teraz sa mi pred očami defilujú kolegovia v Európskom parlamente mnohí, ktorí, ktorí mávali svojou vlajkou liberálneho presvedčenia, ktorí, a progresívnou, ktorí hovorili, že oni nevkladajú svoje presvedčenia do svojich politických rozhodnutí. Kolegovia tu v sále a páni predkladatelia, to je taká hlúposť, to je taká, to je taká nepravda, že by nevkladali svoje presvedčenia do politických rozhodnutí, že by sa podľa nich neriadili, pretože potom ani nerozumiem, ako by vlastne dokázali o čomkoľvek a vôbec o niečom rozhodnúť. Pretože vy sa musíte rozhodnúť podľa hodnôt, ktorým veríte, a podľa nich posudzujete každé jedno politické uznesenie, každý jeden návrh zákona, hľadáte v ňom princípy a podľa nich sa rozhodujete. No a túto nejasnosť pri témach viery vždy bude nebezpečná. Slovensko už má náboženskú neutralitu. Týmto uznesením sa nič nového nevytvára, pretože naša ústava jasne hovorí, že náš štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ale množstvo ľudí totálne nesprávne chápe, že to znamená, že by sme také niečo, ako sú hodnoty, napríklad kresťanské hodnoty, ktoré tu drvivou väčšinou vyznávame, že by sme ich nemali ani len spomenúť, hoci v politickom vystúpení. Toto proste nemôže byť pravda. Toto uznesenie len opakuje to, čo už platí, čiže nepridáva žiadnu novú ochranu, nevytvára nové pravidlá. Ja si myslím, že to je len určité politické gesto, ktoré je tu proste len spomenuté. Potom prináša to je riziko obmedzenia slobody náboženského prejavu. Viera, presvedčenie človeka a moja kresťanská viera vyplýva z tých základných spisov kresťanskej zvesti, z Biblie, Starého, Nového zákona, z učenia apoštolov, z tradície kresťanskej, ktorú tu máme, z teológie, ktorú sa učíme, a toto prirodzeným spôsobom musí byť komunikované do verejného priestoru. A ak štát by začal posudzovať, čo je vhodný a nevhodný prejav viery v spoločenskom priestore, tak by to mohlo priniesť veľmi čudné veci, napríklad zasiahnuť do kázní ordinovaných služobníkov jednotlivých cirkevných spoločenstiev, či formálne stanovených alebo aj tých neformálnych. Alebo do vyjadrenia biskupov či kňazov, predstaviteľov rôznych náboženstiev, nemusíme hovoriť len o kresťanských. A musím povedať, že v Európe sme sa s tým už stretli. Ak sa takéto niečo spustí, takéto sledovanie, čo je správne, čo už vyjadruje a presahuje nejaký ten rámec vyjadrenia viery a je to tým pádom označené, bude to nálepkované ako zneužitie náboženstva, tak sa tu už začne diať politické procesy alebo teda súdne procesy, pôjde o obmedzovanie veriacich v angažovaní sa v etických témach. Vari sme to už nevideli? V Španielsku podobné skupiny, ktoré napríklad si myslia, že takéto niečo je správne, zažalovali biskupov. Neviem teraz povedať koľkých, už si to nepamätám, ale samozrejme minimálne jedného biskupa alebo kardinála za to, ako sa vyjadroval. A robili z toho politicky, alebo teda súd, robili z toho súd, dali ho na súd. Alebo vo Fínsku je známy prípad političky, pokiaľ viem, tak to bola aj ministerka vnútra, kresťanská demokratka Päivi Räsänen. Ten proces nie je ani tak dávny, je v podstate nedávny, ktorá bola za žalovaná nejakou organizáciou, ktorá sa hlásila ku tej nejakej vetve LGBT, alebo niečo podobnej ideológie, a oni ju zažalovali za to, že o nás si dovolila sa vyjadriť, že manželstvo je zväzok muža a ženy a nič iné nemá byť tak označované, a ešte podobných ďalších. A za to, pretože toto publikovala ako politička v nejakom letáčiku, bola touto organizáciou, ktorá otvorene hovorí, že je organizáciou združujúcich homosexuálov a ľudí LGBT, označených tak, že ich to ponášalo alebo priam že to bol prejav nenávisti. No a naozaj z toho bol súdny proces, ktorý trval niekoľko rokov. Skončil tak, že nakoniec ten najvyšší súd fínsky zamietol túto žalobu a vyjadril sa veľmi lakonicky a jasne, že homosexuálna organizácia nemá čo vykladať biblické pojmy. A tým ukončil túto debatu. Mne sa zdá, že to bolo veľmi rozumné vyjadrenie a bola plne oslobodená zo všetkých narčení a útokov a tej obžaloby, čo znelo ako teda ukončenie toho sporu. A musím však povedať, dodať, že opätovne ju tá organizácia zažalovala zasa na základe iných ďalších bodov, myslím, že tento proces pokračuje. Ale toto bola nádherná, škaredé slovo, toto bola škaredá ukážka toho, ako, k čomu môže viesť takéto spoločenské prenasledovanie, keď budeme začať, keď chceme začať tvrdiť, kto-čo môže a nemôže hovoriť v zmysle svojho náboženského presvedčenia. A pretože mne sa tu stiera rozdiel v tom, čo tí druhí ľudia, teda napríklad tí, ktorí teraz navrhujú takéto nezneužívanie náboženstva, teda takéto uznesenie, vlastne vedia tolerovať. Lebo sa hlásia ku tolerancii a vlastne očakávajú, že tolerovať, tolerovaní budú predovšetkým oni, ale zdá sa, že nechcú tolerovať iný názor, ktorý je v rozpore s ich vlastným názorom. Tak mne toto nejako nesedí. Preto hovorím, že tu môže dôjsť k riziku takéhoto obmedzenia slobody náboženského prejavu, pretože posudzovanie, čo je vhodné a nevhodné, teda môže spieť ku veľmi rušným precedensom, ktoré sa teda stali, práve som ich niektoré popísal. A k čomu to povedie? K vytváraniu atmosféry strachu, aby sa napríklad cirkvi alebo nábožensky presvedčení ľudia radšej vlastne neozvali, pretože môžu byť narčení z toho, že zneužívajú náboženstvo. No takže je veľký rozdiel medzi zneužívaním viery, čo sa môže týkať potom toho, čo odborníci označujú a definujú, definujú ako sekty. A sekta je naozaj náboženské združenie alebo zoskupenie, kde je zneužívaný osobný vplyv toho vodcu na obmedzovanie osobnej slobody ľudí tým, že ich psychologicky zmanipuluje natoľko, a to sa môže jednať o malé skupiny alebo aj obrovské skupiny, že jednoducho v podstate len slúžia tomu vodcovi alebo nejakej elitárskej skupine v popredí. No tak samozrejme, takto by to bolo hlboko zneužité. Hrozne zneužité. A toto sa deje, to poznáme, ale na to sú odborníci, aby to definovali a aby sme takéto veci odsúdili. A myslím, že k tomuto už legislatívne alebo právne uznesenia, teda pravidlá máme stanovené. Ale toto uznesenie tú hranicu nerozlišuje. Ďalej si myslím, že toto uznesenie môže prehĺbiť túto polarizáciu a kultúrny konflikt, ktorý v podstate nejakým spôsobom sa zahniezďuje v našej spoločnosti. A to je to o tej neschopnosti tolerovať iné názory, pretože hocikto mne povie, že ja keď poviem, že si myslím a som presvedčený a vyznávam, že manželstvo patrí a je definované len ako zväzok jedného muža a jednej ženy, tak sú už oblasti a krajiny, kde by som bol narchnutý priamo z nenávisti a z urážania druhých ľudí, lebo oni si to nemyslia. Ja si myslím, že dochádza k nejakému naozaj chaosu v našich spoločnostiach a ja si neželám, aby to na Slovensku prišlo. Takže ži a nechaj žiť a toleruj znamená, ber na vedomie názor druhého človeka a netvrď, že ten názor je nenávistný prejav. Pretože ja naozaj môžem povedať, čo si myslím. Takže nepotrebujeme polarizáciu v našej spoločnosti, ani kultúrny konflikt, téma náboženstva je veľmi citlivá. A, kolega, ste pekne povedali, že je to to najhlbšie vyjadrenie vnútorných hodnôt človeka, na ktoré sa spolieha, chce ich, chce ich praktizovať, chce podľa nich žiť. Ak by parlament prijímal takéto vyhlásenia, ktoré môžu byť ľahko interpretované ako kritika cirkvi či veriacich, tak to prispeje k zbytočnému napätiu v spoločnosti a nebude nám tu vytvárať žiaden harmonizujúci pocit tolerancie, ale to napätie, o ktorom hovorím. A posilní to aj nedôveru medzi štátom a veriacimi. Jednoducho skupiny ľudí, ktorí budú teda označení ako náboženská skupina a že zneužívajú tie svoje, tie svoje presvedčenia, tak proste oni sa budú cítiť hodení do skupiny nejakých nedôveryhodných alebo, alebo, neviem, nebezpečných ľudí, čo bude len viesť k väčšiemu rozdeleniu spoločnosti. A to, čo má spájať, je to náboženské vyjadrenie, to má prinášať dobro, harmóniu, pokoj, tak bude v skutočnosti len deliť. Alebo keby toto uznesenie chcelo spájať, tak v podstate bude len deliť. A potrebujem poukázať na to, že toto, tento dokument, ktorý je tu spomínaný, prihlásenie sa k iniciatíve Ban the Political Abuse of Religion, tak mám presvedčenie, že vychádza z celkom správneho, z celkom správnej pohnútky ľudí, ktorí za ním stoja, ktorý však poukazuje na to predovšetkým, že sa jedná o násilný islam, alebo respektíve lepšie povedané, nie násilný, použil som nesprávny pojem, o politický islam, islamizmus. Ešte raz, nie politický islam, politický islamizmus. To znamená zneužívanie tvrdej línie islamského vierovyznania ako politický nástroj, na základe ktorého sú ľudia obmedzovaní na osobnej slobode, je im prikazované, ako sa majú obliekať, predovšetkým ženy majú sa zahaľovať od hlavy až po päty a v rôznych spoločnostiach to má rôzny prejav, ako tie zahalenia vyzerajú. Nesmú odhaliť ani len trošku vlasov, priam konkrétne poukazujem na prípad ženy v Iráne, ktorá si len odhalila, poodhalila na verejnosti nejak ten hidžáb, za to bola prichytená mravnostnou políciou, ktorá na základe toho politického násilného islamu tam existuje, ktorí ju chytili na ulici, ktorí ju potom perzekvovali za to, násilne jej prikrývali hlavu, aby nebola odhalená, avšak už počas prevozu bola, bola ťažko, ťažko jej bolo fyzicky ublížené, neskôr bolo tvrdené, že to bol nejaký jej úraz a v nemocnici zomrela na následky zranení pri tej, pri tej perzekúcii, ktorú zažila. Na to, toto sa stalo v Iráne, až to nakoniec viedlo ku priamo spoločenskej vzbure konkrétne žien, aby vyjadrili svoju slobodu a svoju túžbu po nezávislosti žiť ako slobodné bytosti. Tak z tohoto vychádzajú podľa mňa autori tejto, z podobných prejavov, tejto výzvy na zákaz zneužívania náboženstva v politike. Takáto iniciatíva by nepotrebne tlačila Slovensko do medzinárodnej iniciatívy a malo by to nejasné dôsledky. Toto uznesenie vyzýva vládu, aby podporila tento globálny mechanizmus a vznik takejto medzinárodnej zmluvy. Je to veľmi široká definícia, je úplne v rannom štádiu a vy už hovoríte, že pridajme sa k nej, a má potenciál obmedzovať legitímny verejný náboženský prejav. Ešte neexistuje spoločenská ani európska zhoda, či je takáto iniciatíva potrebná. Aplikácia tej pôvodnej výzvy voči násilnému islamizmu by v našom kultúrnom prostredí bola nedomyslená a nesprávna. Čiže chráňme sa pred extrémnymi ideami, ale múdro, nie politickými gestami. A to posledné, na čo som chcel poukázať, je, že by toto vyžadovalo vznik monitorovacieho mechanizmu. Tak toto by ako vyzeralo? Kontrolný úrad, ktorý by mal perzekvovať ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:19] Richard Raši Teraz na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Horecký. [17:19] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Braňo Škripek, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, aj teda poukázanie na riziká, ktoré sú spojené s mechanickým prenesením niečoho z iného kultúrneho, politicko-historického prostredia na Slovensko. Prosím vás, čo to znamená zneužívanie náboženstva v politike na Slovensku? Čo to znamená? Znamená to vari obmedzenie slobody prejavu? Veď máme v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch a v našej ústave garantované právo vyjadrovať sa, právo praktizovať aj svoje náboženské presvedčenie na verejnosti. Veď to, čo je úplne súčasťou integrity človeka, najvnútornejšej jeho identity, z ktorej vyplývajú postoje k veciam aj verejným, k politikám, tak predsa nemôže ten človek niekde falošne skryť alebo niekde dať do utajenia. Pretože je to niečo ako za komunizmu, čo sa nenosí, niečo, čo je neprijateľné v spoločnosti, niečo, čo patrí do najhlbšieho suterénu. To je proti slobode, proti dialógu, proti snahe rozprávať spolu a nevnucovať jeden druhému. Veď pamätám si, keď ma pani prezidentka bývalá upozorňovala pri vstupe do funkcie ministra školstva, že už nie som šéfom stavovskej organizácie cirkevných škôl, ale mám slúžiť všetkým deťom. Mala pravdu, tak to je. Jednoducho nie, človek nemôže presadzovať svoje osobné presvedčenie, vnucovať ho druhým, ale úplne druhý extrém by bol, aby sme teraz ohraničili, že tak toto nepatrí do verejných politík alebo do verejných prejavov. To je veľmi nebezpečné a nedemokratické. Ďakujem. [17:21] Richard Raši Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [17:21] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Braňo, za tvoje vystúpenie. Asi by som opakovala už to, čo povedal Janko Horecký, takže možno len taká moja poznámka navyše. Častokrát tu hovoríme o tom, že nám Únia zasahuje do našich, do našej legislatívy a chce nás ovplyvňovať a teraz v podstate my chceme takýmto apelom presne naopak ovplyvňovať my iné štáty a vstupovať do nejakých medzinárodných vôd. Ja som rada, že na Slovensku sme aj v rámci ústavy uchránili to, na čom je Slovensko vôbec ako štát postavené celé roky, a verím, že toto uznesenie nebude prijaté, lebo zasa by to bol zásah Slovenska do možno nejakých neprimeraných úloh iných štátov. Ďakujem. [17:22] Richard Raši Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. [17:22] Ondrej Prostredník Ďakujem. Prihlásil som sa týmto spôsobom, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenia, a veľmi pekne ďakujem za odozvu. V prvom rade chcem povedať, že ide o nástroj medzinárodného práva, o ktorom tu v tomto uznesení hovoríme. Ja by som povedal, že tie obavy, ktoré kolega Škripek vo svojom vystúpení predniesol, sú neopodstatnené. Jedným z podporovateľov tohto procesu a legislatívnym sponzorom, tak tento systém Pure Ban the Political Abuse of Religion nazýva ľudí, ktorí podporujú tento proces, je aj rakúsky poslanec, europoslanec Lukas Mandl, ktorý je poslancom za Európsku ľudovú stranu. Takže myslím, že to by mohla byť istá autorita aj pre kolegu Škripeka, že tento proces nie je smerovaný na to, aby mi obmedzoval náboženskú slobodu. Rovnako medzi podporovateľov tohto procesu patrí aj bývalý anglikánsky arcibiskup Rowan Williams, veľká autorita v náboženskom a humanistickom hnutí. Ďalším z podporovateľov je kardinál Luis Rafael I. Sako, ktorý je z tých orientálnych katolíckych cirkví. Takže tento proces má naozaj veľmi širokú podporu. My sme o tomto procese hovorili aj na okrúhlom stole, na ktorom sa aj niekoľkí kolegovia tu z parlamentu zúčastnili. Bol tam aj jeden z hýbateľov celého tohto procesu, Salam Sarhan. Chcem povedať, že áno, tak ako kolega Škripek správne poznamenal, ide predovšetkým o zneužívanie náboženstva pri rozpútavaní vojnových konfliktov. O toto ide aj v tomto uznesení, tak ako je formulované, o to ide tomuto medzinárodnému procesu. A ja verím, že na tom sa asi všetci zhodneme, že náboženstvo nemôže byť zneužívané na to, aby vznikali vojnové konflikty. Ja som v tom odôvodnení hovoril aj o zneužití, to sa totiž netýka len islamu, ako hovoril kolega Škripek, ale veľmi smutným príkladom zneužitia náboženstva je aj ten, ktorý som uviedol, v bývalej Juhoslávii. Tam bolo pravoslávne, kresťanské náboženstvo, zneužité veľmi nepekným spôsobom na podnecovanie v etnickej nenávisti medzi jednotlivými skupinami v krajine. Takže ja by som bol opatrný a nehovoril by som, že kresťanstvo sa niečoho takého nemôže, nemôže dopustiť. Toto uznesenie teda má za cieľ podieľať sa a vyjadriť istú medzinárodnú zodpovednosť Slovenskej republiky v kontexte tohoto celosvetového procesu, ktorý chce zastaviť zneužívanie náboženstva na politické ciele. [17:26] Richard Raši Na vaše vystúpenie ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. [17:26] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja rozumiem kolegovi Prostredníkovi, že o čo mu ide. Áno, náboženstvo v dejinách bolo schopné byť zdrojom obrovskej nenávisti, vojen a prenasledovania a nakoniec do dnešných dní to vidíme. Len, len ten problém je o niečo háklivejší. Háklivejší je v tom, že tá diskusia dneska sa dostala do polohy, že či, ktorý, ktoré vyjadrenie niekoho, povedzme najmä v tých morálno-etických otázkach, je už urážkou druhého človeka, alebo ešte je obranou nejakých vlastných hodnôt. A ja si myslím, že to nedorozumenie je práve tu, že nevieme celkom dobre to rozlíšiť. Že vo chvíli, keď nejaký kňaz povie, že teda podľa katolíckej viery manželstvo sa chápe ako vzťah muža a ženy. Samozrejme je niekto, kto koho, kto chce, kto chápe ináč manželstvo a chce ho realizovať v živote, ho to môže urážať a môže jednoducho sa cítiť perzekvovaný a dovolávať sa svojich práv. Čiže nájsť to kritérium v tejto situácii, keď sa táto nová diskusia tak trošku ešte len rodí, vidíme nakoniec aké dôsledky tá diskusia, keď sa prehnala, mala v Spojených štátoch, že na jednej strane sa na tom vyhrávajú a prehrávajú prezidentské voľby, keď sa to preženie. Či ja stále mám osobne kritérium, že proste nie je dovolené nikoho ponižovať a nikoho urážať pre jeho rasu, sexuálnu orientáciu, národ, pohlavie a tak ďalej. A ja si myslím, že toto by mal zatiaľ, zatiaľ zohľadňovať občiansky zákon, ktorý vie veľmi jasne rozlíšiť, že čo už je ponižujúce a čo nie. Ale ja by som bol zdržanlivý v tejto chvíli, keď tá diskusia vlastne nejakým spôsobom možno vrcholí, keď vidíme, že aj na Západe vznikajú, tu v západnej Európe, vznikajú veľmi radikalistické hnutia ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:28] Richard Raši Pán poslanec Škripek, nech sa páči. [17:28] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, pán kolega, mne tu stále chýba relevantnosť celej tejto veci, o ktorom hovoríte. Aký toto má vzťah ku Slovenskej republike? Prečo potrebujeme takýto dokument, takéto uznesenie by Národná rady mala vyjadrovať? Pretože ja vôbec nevidím, čoho sa to má týkať v Slovenskej republike. A vôbec všetko to, čo je popisované v tomto vašom návrhu, nezneužívanie náboženstva v politike, tie body, ktoré som tu menoval, vlastne na to ste nereagoval. Vy ste niektoré tie konkrétne body sa dotkol. Ale ja som tu hovoril o tom, ako je to vágne, ako je to nejasné a čo všetko neistého z toho môže vyplynúť. A to je to nebezpečné, čo tu môže nastať, a zvlášť preto, že my sa už dostávame v spoločenskom diskurze do rozporov v tom chápaní a niektorí tu naznačujú, niektorí politici, že to sú vlastne tie slovné prejavy nenávisti. A stále majú v podtržníku, akože no medzi riadkami vyjadrujú, že to je, že to vyplýva z ich náboženského presvedčenia a to chcú označiť ako nenávistné a to sa nesmie. A už tu niektorí naznačujú, nakoniec je to jedna vaša kolegyňa, ktorá hlása, že za nenávistné prejavy máme ľudí dávať do väzenia, a tie sa majú týkať aj prejavov alebo pohľadov a vyjadrení ľudí ohľadne jeho sexuality. No a mne toto naozaj vadí a zaváňa niečím, čo sa volá prenasledovanie alebo perzekvovanie. Takže ďakujem, že ste spomenuli tých politikov, Lukasa Mandla poznám osobne a myslím si, že to však do slovenského kontextu toto uznesenie nepatrí. [17:30] Richard Raši S reakciou pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [17:30] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že ako Slovenská republika ako súčasť medzinárodného spoločenstva máme veľmi jasnú zodpovednosť za to, aby nedochádzalo k zneužívaniu náboženstva na rozpútavanie vojnových konfliktov. A ten proces prebieha a je preto dobré, aby Slovenská republika bola súčasťou tejto diskusie, aby sme vedeli, že niečo také sa deje, aby sme sa o to zaujímali. Tento proces prebieha a je, prerokúva sa už návrh tohto uznesenia, alebo tejto zmluvy, tohto medzinárodnoprávneho nástroja sa prerokúva v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Takže tu sa deje niečo, čo, myslím, že by sme mali mať akoby na radare ako Slovenská republika. No a pokiaľ ide o tie obavy, ktoré aj kolega Mikloško vyjadril, ja viem, že to je veľmi citlivá vec, ale ak tu má niekto obavu, že jeho náboženské vyjadrenie na verejnosti bude považované za prejav nenávisti, tak musíme viesť túto diskusiu a tomu sa tento dokument nevenuje. To je diskusia o povahe nenávistných prejavov a ja verím, že sa zhodneme na tom, že nenávisť nikto z nás nechce šíriť, nechce podporovať, nechce chrániť tých, ktorí svojimi prejavmi rozširujú nenávisť. My sa musíme ale zhodnúť na tom, kde je tá hranica, a ja verím, že sa zhodneme na tom, že aj veriaci ľudia môžu šíriť nenávisť. [17:32] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Poprosím, tak, výborne, ďakujem pekne, jeden prihlásený ústne. Pán poslanec Škripek, nech sa páči. [17:33] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, kolegovia z Progresívneho Slovenska, za povzbudenie, že nemusím zbytočne rozprávať, dotknem sa ešte pár slov. Kolega ešte stihol, pán Truban, povedať, že zbytočne, pán kolega, že dlho, dobre, využijem svojich pár minút. Takže rád ešte zdôrazním niekoľko bodov, ktoré toto môže priniesť. Áno, súhlasím, kolega, hovoríte tu, pán Prostredník, hovoríte tu o tom, že by sme mali súhlasiť, že náboženstvo nemá vyvolávať vojenské konflikty, ale však samozrejme, že nie, kto by si toto želal, veď to je nezmysel, a zároveň si nemyslím, že takéto niečo my tu potrebujeme riešiť. Naopak, ja poukazujem na to, čo sa už veľakrát stalo v politických takýchto uzneseniach alebo vyjadreniach, že prichádza k zneužívaniu, ktoré je práve preto že je vágne a nedefinovateľné, tak to zneužívanie takýchto dokumentov môže byť. Opýtal som sa, ako bude vyzerať ten monitorovací mechanizmus. Viete, my v Európskej únie a niektoré nápady z Európskej komisie, ktoré s takýmito kontrolnými mechanizmami prichádzajú, tak to môže viesť naozaj ku nezmyselnej, prebujnelej administratíve, kontrolovaniu ľudí, ku pokutovaniu a podobné nezmysly. Takéto niečo sa napríklad objavilo v tom známom Istanbulskom dohovore, že je potrebné vytvoriť monitorovací mechanizmus, ktorý bude kontrolovať všetky štáty, či dodržiavajú ustanovenia Istanbulského dohovoru. Toto by viedlo k ďalšej, a ďalšej prebujnelej administratíve a plateniu stoviek ľudí na to, aby kontrolovali jednotlivé štáty, či dodržiavajú niektoré nejasné ustanovenia samotného dohovoru. Preto som aj ja vyzýval, aby sme tento dohovor neprijali a Slovensko ho neprijalo, čomu som veľmi rád, je to veľmi pochybný dokument. My, kresťania, naozaj máme stáť proti zneužívaniu viery na manipuláciu, ale zároveň musíme odmietať kroky štátu, ktoré by mohli obmedzovať slobodu náboženského prejavu, vnášať právnu neistotu a zasahovať do prirodzenej aktivity cirkvi a ktoré by prehlbovali polarizáciu, a toto tu sa v práve môže diať, pretože charakter tohto uznesenia, ak to bude politické vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky, to nebude zákon, nemá to priamu právnu záväznosť, ale vytvára to nejaký normatívny rámec pre budúce legislatívne iniciatívy. Toto je taká tá salámová metóda, ktorá v mnohých veciach v Európskom parlamente sa deje. Potom ten ústavný kontext. To uznesenie sa opiera o článok 1 Ústavy Slovenskej republiky, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. To znamená, že to uznesenie potvrdzuje ten existujúci princíp neutrality, ale môže byť teraz interpretované novým spôsobom. Ako podklad pre zmeny vo volebných zákonov, napríklad obmedzenia používania náboženských symbolov v kampaniach, alebo úpravu zákona o politických stranách, napríklad zamedzenie financovania kampaní cez cirkevné zdroje, alebo etické kódexy pre verejných činiteľov, zákaz spájania výkonu funkcie s náboženskou legitimizáciou alebo dopad na politickú prax. Proste ja za tým vidím určitú polarizáciu a zároveň taká tá divná atmosféra. Ja som to zažil v Európskom parlamente, že náboženské veci sa ani len nemajú spomínať. Už som sa tu dotkol celého toho princípu. Prečo by som ja nemal vniesť svoje presvedčenie a svoje hodnoty do mojich politických a legislatívnych rozhodnutí? Ako že nie? Tak nevnášajte vy, pán kolega, alebo nech nevnášajú kolegovia z Progresívneho Slovenska svoje presvedčenia do svojich politických rozhodnutí. Pretože vnášajú. Úplne normálne a nejak inak sa to nedá. Lebo každý človek má presvedčenie a vnášať ho do svojich rozhodnutí musí, lebo je normálny človek a musí sa nejako rozhodnúť. Ale takéto nápady podľa mňa prinášajú úplne nezmyselne použité nálepkovania druhých ľudí, čo majú a nemajú. Ja sa zúčastňujem na rôznych stretnutiach politikov, ktorí sa spolu schádzajú preto, aby vyjadrovali svoje presvedčenie a svoj kontakt s Bohom a volá sa to modlitebné raňajky politikov . A deje sa to na medzinárodnej úrovni, a na najvyšších poschodiach politiky, pretože najvyšší politickí predstavitelia sú hlboko a úprimne veriaci presvedčení ľudia, ktorí rozumejú, že to nie je ani zlá vec, ani hanba, ani niečo, čo treba skrývať v politickom živote. Naopak, ktorí úplne normálnym spôsobom sa stretávajú, a aby konali národné modlitebné raňajky. Dám krátky prehľad toho, ako to vzniklo a deje sa to po celom svete a v mnohých parlamentoch sveta. Ja som sa zúčastnil v trinástich parlamentoch rôznych parlamentoch sveta takýchto národných modlitebných raňajok a tam vystupujú a chodia tam premiéri, ministri, poslanci, zároveň ľudia, ktorí sa angažujú v náboženskej sfére, pastori, kňazi, biskupi, ľudia z podnikateľského prostredia a všetkých spája presvedčenie, toto sú kresťanské modlitebné raňajky, ľudí ktorí sa angažujú v spoločnosti a záleží im na dobre, dobro, šírenie dobra v spoločnosti a prinášania princípov, ktoré prinášajú dobro a rozvoj a harmóniu do spoločnosti. Takže takéto národné modlitebné raňajky každoročne konané vo Washingtone spája amerických, politických, podnikateľských a náboženských lídrov. Je to dlhoročná tradícia od roku 1953, odvtedy, prvý bol Dwight Eisenhower, prvý prezident, a odvtedy každý rok sa ich zúčastňuje americký prezident. Bola to iniciatíva jedného metodistického duchovného Abraháma Vereidea, v roku 1935 založil hnutie založené na duchovné líderstvo medzi politickými a podnikateľskými elitami. V roku ´42 – ´43 vznikali takéto modlitebné skupiny v kongrese Spojených štátov, najprv v snemovni, neskôr v senáte. V ´53. tam bol prvýkrát prezident a odvtedy tam chodieva každý rok. V roku 1970 sa premenovalo na Národné modlitebné raňajky. Takže o čo išlo a čoho je toho zmysel, význam? Pestovať morálne a duchovné hodnoty medzi národnými lídrami, podporovať vzájomné porozumenie medzi predstaviteľmi rôznych odvetví spoločnosti a vytvárať priestor pre politicko-náboženské sieťovanie v duchu modlitby a reflexie a vnášania zdravých biblických hodnôt do spoločenského diskurzu. Takže dokonca je to pojítko medzi rôznymi politickými skupinami, ktorí dokážu nevnášať svoj antagonizmus politický alebo nesúlad alebo nesúhlas, naopak toto sú stretnutia, kde spolu vedia koexistovať ľudia rôznych politických skupín. Aj tu na Slovensku takéto máme a zažívame, hoci nie v takom rozmere ako v zahraničí. Najbližšie a zakrátko sa bude konať v rakúskom parlamente, vo Viedni, kde politici rôznych politických táborov dokážu spolu byť a spolu sa modliť a žiadať Boha o požehnanie pre krajinu. Čo viac môžu urobiť než sa nehádať len v politike, ale vedieť sa spoločne zhodnúť na tom, že potrebujeme tú vyššiu, najvyššiu duchovnú autoritu, aby sme si vyžiadali požehnanie pre krajinu. Ja by som to želal aj nášmu parlamentu, aby sme také niečo chápali a rozumeli a, žiaľ, je faktom, že tu na Slovensku to nemáme. Nakoniec, kolega, aj teba sme pozvali na toto stretnutie a neprijal si pozvanie, hoci si povedal, že prídeš, ale neprišiel si. Rozumiem, zatiaľ medzi nami existujú rozdelenia a myslím si, že sú veľmi zlé a mali by sme vedieť ich prekovať. Pretože spolu sa modliť a žiadať Boha, aby priniesol dobro do našej krajiny, nie je žiadne náboženské ohrozenie ani nebezpečné zneužitie náboženstva, ale poľahky si viem predstaviť, že možno by do tejto kategórie podľa tohoto uznesenia aj bol spadol. A potom keby už existoval ten kontrolný mechanizmus tak by som asi dostal aj pokutu za to, že by som také niečo vari organizoval a konal. Takže z malého stretnutia tohto typu, ktoré som tu teraz popísal, kedysi v tridsiatych-štyridsiatych rokoch to prerástlo na obrovské medzinárodné stretnutia, kde chodí niekoľko tisíc rôznych hostí a ľudí angažovaných v politike, v náboženstve, aj v podnikateľskej sfére a vyjadrujú spoločnú túžbu po dobre v spoločnosti. Ďakujem. [17:43] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Nech sa páči. [17:43] Ondrej Prostredník – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, ozaj len krátko. Kolegovi Škripekovi by som chcel zareagovať, poďakovať sa za jeho vyjadrenia. Ja si myslím, že asi sa budeme musieť zísť a porozprávať sa niekde pri káve. Verím, že to pozvanie príjme. Ja to vnímam ako veľké nepochopenie toho nástroja, toho uznesenia, ktoré tu predkladáme. Kolega Škripek hovoril o tom, že teda existuje niečo ako modlitebné raňajky, však v plnej slobode sa konajú tie modlitebné raňajky, aj tuná bývajú, ja viem, však dostávam tie pozvania, dokonca na pôde Národnej rady dostávame pozvania aj na omše rímskokatolíckej cirkvi, to nikto to nenapáda, nikomu to nevadí, v plnej slobode je toto všetko možné. Takže tu nejde o tieto veci, hej. A prekvapuje ma, že kolega Škripek sa akoby cíti týmto ohrozený vo svojich vyjadreniach. Ja by som na záver len poznámku k tomu kontrolnému mechanizmu, kontrolný mechanizmus je úplne samozrejmou súčasťou každého medzinárodného dohovoru, a preto logicky aj tento celý proces hovorí o nejakom mechanizme kontroly toho záväzku medzinárodného, to je predsa logické. Veľká vďaka za vašu trpezlivosť a ešte raz sa uchádzam o vašu podporu pre toto uznesenie. Ďakujem. [17:44] Peter Žiga Pani spravodajkyňa nechce, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať o návrhu poslankýň Jurík, Števulovej, Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady o nebezpečnej normalizácii prejavov nenávisti, mizogýnie a dešpektu voči ženám a potrebe prevencie a boja s rodovo-podmieneným násilím, tlač 1086. Pani poslankyňa Števulová bude ako navrhovateľka uvádzať tento zákon, toto uznesenie. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Števulovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nebezpečnej normalizácii prejavov nenávisti, mizogýnie a dešpektu voči ženám a potrebe prevencie a boja s rodovo-podmieneným násilím , tlač 1086.) [17:45] Zuzana Števulová – Vystúpenie Vážení kolegovia, kolegyne, pri príležitosti medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách, to znamená ešte minulý rok, sme predložili návrh tohto uznesenia o nebezpečnej normalizácii prejavov nenávisti, mizogýnie a dešpektu voči ženám a potrebe prevencie a boja s rodovo-podmieneným násilím, ktoré bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:45] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, že som, áno, ešte spravodajca, vidíte, trošku ste ma vyviedli z rovnováhy. Takže nechám priestor pánovi poslancovi Prostredníkovi, ktorého určil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako spravodajcu, aby podal informáciu o prerokovaní vo výbore. Nech sa páči. [17:46] Ondrej Prostredník – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Števulovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nebezpečnej normalizácii prejavov nenávisti, mizogýnie a dešpektu voči ženám a potrebe prevencie a boja s rodovo-podmieneným násilím, tlač 1086. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1150 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 24. novembra 2025 na svojej 38. schôdzi nerokoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:47] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, počkajte, pani poslankyňa, ešte sa vysporiadame s písomne prihlásenými. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyňa Kosová, ktorá v sále nie je, stráca možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto okrem pani navrhovateľky do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:48] Zuzana Števulová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ako som povedala, toto uznesenie sme ešte predložili minulý rok, keďže sme chceli, aby Národná rada v čase teda, keď sa, keď bol teda medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách a celý ten týždeň venovaný tejto téme, sa vyjadrila, povzbudila, ostro odsúdila hlavne narastajúcu mizogýniu, teda nenávisť voči ženám a toleranciu vlastne takéhoto správania naprieč spoločnosťou, a zároveň aby sme formou uznesenia podporili alebo teda vyzvali aj na úpravu Trestného zákona, kde je nevyhnutné, aby bolo, aby bola redefinovaná definícia znásilnenia na základe súhlasu a kde je nevyhnutné, aby bol zavedený trestný čin domáceho násilia a femicídy, čo znamená vraždy ženy partnerom alebo teda manželom, keďže so znepokojením sledujeme narastajúce prejavy nenávisti voči ženám, narastajúce prejavy sexuálneho násilia, znásilnenia a práve tých femicíd. Ja tu odcitujem niektoré fakty, ktoré by mali zaznieť, ktoré vlastne odôvodňujú to, prečo sme toto uznesenie do Národnej rady predložili. Jednak sú to zistenia Štátnej školskej inšpekcie, podľa ktorej 21 % chlapcov na slovenských školách súhlasí s názorom, že ženy nemajú schopnosť viesť firmu či krajinu. Každý piaty chlapec spochybňuje zmysel vysokoškolského vzdelania pre ženy a 35 % chlapcov na stredných odborných školách je ochotných riešiť problémy v spoločnosti násilím. Zároveň sme si vypočuli správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry a o stave zákonnosti za rok 2024, kde generálny prokurátor upozornil na alarmujúci nárast trestných činov násilného sexuálneho charakteru u mladistvých, teda znásilnenia a sexuálneho násilia, ktorých počet je v porovnaní s rokom 2023 až o 88 % vyšší, ako aj vysokú mieru latencie pri trestných činoch páchaných v prostredí blízkych vzťahov, vrátane tých najzávažnejších ako sú sexuálne zneužívanie, znásilnenie či týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Zároveň to, čo vidíme vo verejnom priestore, neprejde pomaly mesiac bez toho, aby sa v médiách neobjavila správa o tom, že žena bola zavraždená rukou svojho partnera alebo osobou, s ktorou bola v blízkom vzťahu. Napriek tomu vieme, že sa nevedú presné štatistiky o rozsahu, o miere tohto trestného činu, teda to, že koľko percent, koľko prípadov tejto femicídy sa na Slovensku deje. Čiže tie štatistiky, ktoré kolujú vo verejnom priestore, sú len odhady, sú robené na základe teda nejakých verejne prístupných dát, ale my vlastne nepoznáme presný rozsah tohto problému, pokiaľ to Policajný zbor a prokuratúra presne, presne neeviduje. Zároveň vidíme, že nielen doma, ale celkovo v zahraničí narastá popularita hnutí, ktoré sú definované nenávisťou voči ženám a spochybňovaním rovnosti žien, či už sa bavíme o hnutí incelov, o takzvanej manosfére a podobne. Pribúdajú články a informácie o tom, že táto scéna je nesmierne aktívna aj na Slovensku, že láka mladých chlapcov, mladých mužov na prvoplánové nejaké videá a rôzne iné nástroje, ktoré ich potom vtiahnu do tohto online sveta a budujú v nich mizogýnne názory voči ženám o tom, ktoré z tých žien robia nástroje pre ich potešenie, alebo osoby, ktoré majú byť radšej doma, variť, majú podliehať mužovi, o ničom nerozhodovať, majú byť len peknou ozdobou. My si myslíme ako predkladateľky, že toto je vážny spoločenský problém. Je to vážny spoločenský problém, mizogýnia, nenávisť voči ženám, je za posledné roky veľmi vypuklá, je to vidieť v online aj v offline priestore, a preto by sa tomu Národná rada Slovenskej republiky mala jednoznačne venovať. My sme predložili niekoľko návrhov poslaneckých na reformu trestnoprávnych predpisov, v tomto smere neboli podporené, čo ma však veľmi mrzí a chcem to povedať z tohto miesta, je, že ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister spravodlivosti Boris Susko, nepredložil žiaden návrh, ktorý by takúto situáciu, túto alarmujúcu situáciu riešil, a to napriek tomu, že práva obetí, obetí trestných činov, keďže mizogýnia vedie k tomu, že ženy sa stávajú obeťami trestných činov, od sexuálneho násilia, až po vraždy partnerom, tak napriek tomu, že práva obetí trestných činov zdôrazňoval minister spravodlivosti jednak pri tej novele Trestného zákona z decembra 2023, jednak ich zdôrazňoval teraz v decembri 2025, keď chceli zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a vytvoriť z neho nový úrad, ktorý by sa zaoberal aj obeťami trestných činov. Pripomínam, že v tom čase minister spravodlivosti aj vnútra tvrdili, že práva obetí trestných činov sú ohrozené a že je treba to urgentne riešiť. A ja s nimi súhlasím naozaj, špeciálne pokiaľ ide o ženy a maloleté dievčatá, maloleté deti, treba sa začať dôrazne zaoberať jednak nenávisťou voči ženám, jednak vraždami žien rukou ich blízkych osôb a jednak sexuálnym násilím, ktoré je páchané najmä, nie výlučne, na ženách a dievčatách. A ja by som naozaj očakávala, že ministri spravodlivosti a vnútra prídu s takýmito návrhmi, ale nič, nechodia. Oni sa starajú len o kajúcnikov a práva obetí sú im ukradnuté. A preto si myslím že v tejto spoločenskej situácií, osobitne po tom, osobitne po tom, čo bol Daniel Bombic odsúdený prvostupňovo za extrémizmus, doxxing, kedy zverejňoval informácie aj o novinárke Zuzane Kovačič Hanzelovej jej súkromné informácie, ohováranie a podobne, čo bol jasný prejav mizogýnie, nenávisti voči ženám, poštval voči nej a voči ďalším verejne známym ženám internetové nenávistné davy, tak osobitne v tejto situácii by Národná rada, keďže ministerstvo spravodlivosti a vnútra nekonajú, neprinášajú takéto návrhy do Národnej rady, by sme my mali vyslať signál, že ako Národná rada nám záleží na životoch žien a dievčat. Záleží nám na nich a chceme, aby nenávisť voči ženám nemala priestor v slovenskej spoločnosti. Ja mám desať mesačnú dcéru a obávam sa, v akom prostredí bude vyrastať, pretože keď Štátna školská inšpekcia zistila, že nenávisť voči ženám sa alarmujúco prehlbuje medzi školákmi a keď generálny prokurátor hovorí, že o 88 % narástla najmä táto kriminalita v prostredí mladistvých, tak je problém v našej spoločnosti. Je problém. Znamená, že sa to týka našich kamarátok, našich manželiek, priateliek a našich dcér. A ja preto na vás apelujem, najmä do koaličných radov, podporte toto naše uznesenie, spomeňte si pri tom na ženy, s ktorými ste v rodinnom vzťahu, alebo ak ho už aj nepodporíte, apelujte na ministra vnútra a na ministra spravodlivosti, nech prídu sem do tejto Národnej rady a prinesú nejaké reálne riešenia pre bezpečnosť žien a dievčat na Slovensku, pretože my máme teraz šancu ovplyvniť to, v akej spoločnosti budú vyrastať naše dcéry, a ja si myslím, že ani vy rovnako ako ja nechcete, aby ich budúcnosť bola určovaná nenávisťou voči ženám, že pre nich chcete to najlepšie. Takže na vás apelujem, apelujte vy na oboch ministrov, nech konečne niečo urobia pre ženy a dievčatá na Slovensku. Ďakujem. [17:57] Peter Žiga Jedna faktická na vaše vystúpenie – pán poslanec Škripek. [17:57] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, samozrejme, že žiadna nenávisť voči ženám sa nemá tu pestovať a nemáme dovoľovať, aby bola. A znovu toto vaše vyjadrenie, ja to teraz čítam ten návrh uznesenia, ktorý dávate, vyjadruje, že treba zriadiť nejakú skupinu odbornú, ktorá to bude riešiť, zástupcov, zástupkyne relevantných ministerstiev, odbornej spoločnosti a tak ďalej. Ale veď my na to máme radu vlády, už niekoľko skupín toto môže robiť a nie zasa zriaďovať niečo ďalšie. Ja si myslím, že to patrí už do kompetencie niektorých úradov a len treba, aby poriadne pracovali, napríklad aj tie rady vlády. Ale ja by som asi položil prst na niečo iné. Mne tu mnoho rokov už chýba, aby v našom školstve bolo reálne vyučované dobré, dobrý predmet o vzťahoch, o výchove k rodičovstvu, ku dobrým vzťahom, ku kvalitnému rodinnému životu. A my musíme vštepovať mladým ľuďom správne hodnoty, a to nám tu jednoducho chýba. Ak to nemáme, tak potom asi sa tu dejú ešte niektoré stereotypy, ktoré sú nesprávne a naozaj ich nemôžeme podporovať, ani nemôžeme chcieť, aby fungovali, ale tiež nemôžeme neustále vytvárať nejaký ďalší, ďalšiu skupinu ľudí, ktorí zase budú niečo riešiť. Ja si myslím, že to patrí aj do nášho normálneho školského systému a ten tam nemáme. Zato ale počúvam od niektorých skupín, a myslím, že aj vaši poslanci k nim patria, že máme predovšetkým vyučovať sexuálnu výchovu a tam asi hľadáte, že to by potom bolo niečo, čo by riešilo tento problém, ale nie je to tak. Výchova ku dobrým vzťahom a ku dobrému rodičovstvu, to by bol ten správny predmet. [17:59] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slovo, nie, spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Hargaša a Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady k dotáciám poskytnutým Úradom podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a k návrhu na vykonanie poslaneckého prieskumu. Návrh je pod tlačou 1124. Bude predkladať pán poslanec Hargaš. Aby sme sa ešte, pán poslanec Hargaš, vrátili k nášmu včerajšiemu intermezzu, keď budete odstupovať od témy alebo odkláňať sa od témy, zoberiem vám slovo. Dobre? (Reakcia poslanca Hargaša.) Odstupovali ste, lebo sa vyjadrovali ku zvýšeným platom ministrov, čo vôbec nesúviselo s témou. Nech sa páči, môžte. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Michala Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dotáciám poskytnutým Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a k návrhu na vykonanie poslaneckého prieskumu , tlač 1124.) [18:00] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem. Plánoval som veľmi krátko hovoriť, ale keď už pán predsedajúci takto na záznam, tak aj ja by som rád zareagoval na záznam, že včera v rozprave som neodstupoval od témy, pretože som sa vyjadroval k platom ministrov a ku práci ministrov, za ktorú si tie platy idú zdvihnúť. Takže mi to príde úplne relevantné sa vyjadriť aj v tom kontexte, ktorý v danom dni rezonoval. No a pokiaľ ide o toto uznesenie, tak toto uznesenie je v zásade veľmi jednoduché. Všetci si pamätáme, že koncom roka minulého rezonovala téma dotácií na úrade vtedy ešte podpredsedu vlády Kmeca zo štátneho rozpočtu, kde naozaj nemalé čiastky mali smerovať ku či už sponzorom strany HLAS alebo nejakým ďalším ľuďom, ktorí sú veľmi blízki strane HLAS, z organizácii, ktorú vedie asistent poslanca HLAS-u a podobne a podobne. No a môžeme mať na to rôzne názory, že či to je alebo nie je v poriadku takto rozdávať štátne dotácie. Vyzerá to byť celkom pattern, alebo teda vyzerá to byť celkom zvyk, lebo v posledných dňoch sa objavili aj podobné dotácie na ministerstve práce. Tak na to, aby sme si teda neporovnávali, že kto má pravdu a kto nemá pravdu, tak navrhujeme toto uznesenie, v ktorom zásade hovoríme dve veci. Prvá je, že žiadame, aby podpredseda vlády, aktuálne teda už pán Drucker, zverejnil všetku dokumentáciu k týmto konkrétnym výzvam, k spôsobu, akým boli vyhodnotené projekty, k spôsobu, akým boli vybratí hodnotitelia, ako boli „vylosovaní", pretože dostali sa k nám informácie, že to nebolo naozaj všetko s kostolným poriadkom, a aby proste sme naozaj verejnosti mohli predostrieť pravdu o tom, že ako tieto dotácie vlastne prebehli. Takže to je prvý bod, aby verejnosť mala kompletné informácie. Druhý bod je o tom, aby sa vykonal poslanecký prieskum na Úrade podpredsedu vlády u pána aktuálne Druckera. Čiže to je veľmi jednoduché uznesenie. Myslím si, že by viedlo k tomu, že by sme si mohli naozaj porovnať argumenty a dôjsť k nejakej pravde o tom, že čo sa naozaj na Úrade podpredsedu vlády udialo. Takže to je toľko za mňa, ani sa nebudem, pán predsedajúci, hlásiť potom do rozpravy. Myslím, že to je veľmi jednoducho vysvetlené. Ďakujem. [18:02] Peter Žiga Spravodajcom je pán poslanec Viskupič z výboru pre financie a rozpočet. Nech sa páči, podajte nám spravodajskú informáciu. [18:02] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovanie uvedeného návrhu vo výbore. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 4. decembra 2025 návrh poslancov Národnej rady Jána Hargaša a Michala Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dotáciám poskytnutým Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a k návrhu na vykonania poslaneckého prieskumu, je to tlač 1124, a na môj návrh výbor hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe v znení uvedenom navrhovateľmi. Z celkového počtu 12 poslancov výboru bolo prítomných osem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali dvaja poslanci a šiesti poslanci sa hlasovania zdržali. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. Ďakujem pekne, skončil som. [18:04] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal nikoho prihláseného, takže sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne, okrem pána predkladateľa. Ste nehovorili, že chcete vystúpiť v rozprave? Nie? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasuje rozpravu za skončenú. Nechcete zaujať stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Richard Dubovický bude predkladať návrh uznesenia Národnej rady k aktuálnej situácii výstavby rýchlostnej cesty R4 – Prešov, severný obchvat (II. etapa), tlač 1132. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh uznesenia. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Dubovického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii výstavby rýchlostnej cesty R4 – Prešov, severný obchvat (II. etapa) , tlač 1132.] [18:05] Richard Dubovický – Vystúpenie Dobrý deň, pán predsedajúci, dobrý deň, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám toto uznesenie, aby sme prijali uznesenie k aktuálnej situácii výstavby rýchlostnej cesty R4 – Prešov, severný obchvat. Dané uznesenie bolo na výbore, výbor neprijal stanovisko a viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [18:05] Peter Žiga Spravodajcu máme pána poslanca Trubana z výboru pre hospodárske záležitosti, nech sa páči. [18:05] Michal Truban Vážený pán predsedajúci, predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Dubovického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii výstavby rýchlostnej cesty R4 – Prešov, severný obchvat, II. etapa, tlač 1132. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1182 z 28. novembra 2026 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore na návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 22. januára 2026. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predseda výboru ma zároveň určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, podať informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [18:05] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, okrem pána navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán predkladateľ. [18:08] Richard Dubovický Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Možnože len v krátkosti odôvodním, že prečo sa v pléne Národnej rady objavilo práve toto uznesenie, lebo, ako ste si všimli, milí kolegovia, milé kolegyne, že od minulého roku dochádza ku zvláštnym informáciám, čo sa týka obchvatu R4, konkrétne obchvatu okolo mesta Prešov, že práce sa nejakým spôsobom utlmujú. Žiaľ, a teraz budem korektný, my sme mali na výbore pre regionálny rozvoj, lebo toto ide cez iný výbor, mali sme aj zástupcu z NDS-ky a takisto sme tam mali aj štátneho tajomníka z ministerstva dopravy, ktorí sa snažili určitým spôsobom vysvetliť tú situáciu, aká je v súčasnosti na tom obchvate. Aby som bol korektný, toto bolo pridelené na hospodársky výbor, kde aj či štátny tajomník alebo zástupca NDS potvrdil stanovisko, že v súčasnosti je dosť veľký problém, čo sa týka nejakých sanačných prác alebo nejakého geologického prieskumu práve okolo tunela Okruhliak. Ale nič sa na situácii nemení, že tie práce sa, práve sa tam utlmujú. Ale aby som trošku išiel do detailov, tak poviem, že my na východnom Slovensku v rámci budovania diaľničnej infraštruktúry, my absolútne nežiadame žiaden luxus. Proste potrebujeme tam tak kvalitnú infraštruktúru, aká je minimálne na západnom Slovensku. Lebo ja osobne som presvedčený, že ide o pilier toho, aby z východného Slovenska ľudia ozaj že húfne neodchádzali, aby práve naopak tí investori, čo sa týka ekonomickej situácie, sa vrátili. A čo sa týka práve toho obchvatu, mne sa celkom informácia, a budem otvorený, mne sa tie informácie od súčasného ministra dopravy nezdajú dôveryhodné, priam naopak, zavádzajúce. Lebo pán minister tvrdí, že tie práce nejakým spôsobom pokračujú, ale ak by ste sa opýtali obyvateľov či Prešova alebo okolitých obcí, že ako vnímajú tie práce práve na tom obchvate, tak vám povedia, že je rapídne menej ľudí. My sme si to aj zdokumentovali pomocou drona, kde ozaj vieme aj my potvrdiť, že ten stavebný ruch je tam na tej minimálnej úrovni. Takže aby sme si povedali, že tá R4 je pre prešovský kraj to, čo D1 pre západ, to znamená takzvaná chrbtová kosť rozvoja. A samozrejme R4 má veľký strategický prínos či už v rámci toho, čo potrebujeme na tú priamu linku medzi Poľskom, lebo, ako určite viete, ide medzinárodný koridor sever-juh, Via Carpatia, kde je idea spojiť kompletne sever štátov Európskej únie s juhom, ale momentálne to tak vyzerá, že jediný štát, ktorý nebude mať vybudovaný práve tento koridor, je Slovensko. Opäť, sľúbili sme obyvateľom, respektíve vládni poslanci v minulosti už sľúbili obyvateľom, že sa to začne budovať. Žiaľ, my nie sme schopní v tomto momente ani dobudovať načas ten obchvat mesta Prešov. A ja som presvedčený, a je to smutné konštatovanie, že už teraz povedzme ministerstvo dopravy tvrdí, že bude minimálne jeden, o jeden rok predĺžená tá výstavba práve toho obchvatu a aby sme si povedali presne, že v minulosti, keď sa vytváral ten projekt, keď boli tie prvé geologické prieskumy a tak ďalej a tak ďalej, ministerstvo dopravy a NDS určili dátum ukončenia výstavby október 2027. Posledné stanovisko je, že bude to minimálne jeden rok a ja si osobne myslím, že pri tých neoficiálnych informáciách, ktoré dostávame my v tom regióne, bude tých rokov až niekoľko. Čo sa týka bezpečnosti a kvality života, že prečo je dôležité budovanie práve tej R4 a prečo mňa mrzí, že ani výbor neprijal to uznesenie a tak, ale ide aj o nehodovosť na existujúcich cestách. Ja neviem, či vládni poslanci boli niekedy na východe. Poznám niektorých z HLAS-u, žiaľ, nepoznám zo SMER-u, ale aj tí vládni poslanci musia vidieť, že v akej zlej infraštruktúre, alebo aká zlá infraštruktúra je práve pre tú kamiónovú dopravu. Máme tranzity cez obce. Však sa opýtajte tých obyvateľov, keď chodia denne stovky až tisíce tých kamiónov, alebo v tomto prípade keď chodia na sídlisku Sekčov, kde chodí celá tranzitná doprava, že aký vážny problém a aké nebezpečenstvo tam môže vzniknúť. Tak mi povedzte, a práve o tomto som chcel diskutovať tu v parlamente, že mi povedzte, že akým spôsobom chcú minimálne vládni poslanci, vláda prispieť k tomu, aby sa východ Slovenska približoval tomu západnému Slovensku. Však my všetci vieme, že už oproti Bratislave povedzme tie priemerné mzdy sú o stovky eur nižšie. Viete, najviac ma mrzí, a teraz budem trošku osobný, že ak treba ísť do regiónov, a budem teraz rozprávať ku poslancom HLAS-u, ktorí o sebe tvrdia, že sú hlasom regiónov, ak treba ísť poslancom HLAS-u do regiónov, idú, navštevujú rôzne sociálne domovy, navštevujú starostov, navštevujú primátorov, navštevujú ľudí a tak ďalej, ale ja by som sa konkrétne pýtal tých ľudí, že čo pre vás vlastne tí poslanci HLAS-u urobili. Ja som nepočul tu ani raz jedného poslanca z HLAS-u, ktorí sú aj povedzme z okresu Prešov, aj z Prešova alebo z Prešovského kraja, ktorí by sa tu zastali a rozprávali o R4 ako o priorite pre Prešovský kraj. Ja som to ešte nevidel. Môžme, môžem aj dnes povedať, že dnes som podal aj interpeláciu na ministra dopravy, verím tomu, že sa otvorí ešte k tomu ďalšia diskusia, že akým spôsobom sa pripravujú ďalšie úseky R4-ky. Máme pripravované financovanie? Máme pripravené projekty? Pýtam sa. Čo sa týka kúpy pozemkov, my absolútne na tom východnom Slovensku nemáme žiadne informácie o tom, ako prebieha, ako prebieha výstavba, ako prebieha investícia, jedna z najväčších investícií a kľúčových investícií na východnom Slovensku. Tie informácie kompletne chýbajú. A samozrejme, nie je to len o kritike, ale je to aj o riešeniach. Mňa by zaujímalo, či ministerstvo dopravy, ako zvláda povoľovacie procesy, či má jasný harmonogram výstavby, aké sú priority v rozpočte, ako vieme využiť európske fondy. Mňa by zaujímalo a som zvedavý, že či ministerstvo dopravy odpovie v tejto interpelácii na to všetko, lebo to som sa, to všetko som sa pýtal súčasného ministerstva. A viete, a viete veľmi dobre, že život na tom východe Slovenska je ťažší, ako je tu v Bratislave, a preto ma mrzí, že aj na tom výbore, kde sme sa mohli s poslancami o tom porozprávať, tak tí poslanci radšej neprijali žiadne stanovisko k tomuto výboru. Ale opäť chcem byť korektný, že diskusia prebiehala na výbore pre verejnú správu, ale odvtedy sme sa posunuli zase úplne inde. Vtedy nám bolo deklarované, že tieto práce budú určitým spôsobom ešte viac pokračovať, no ale tie práce, práce sa ďalej a ďalej utlmujú. Takže ja by som bol veľmi rád, aby, milí vládni poslanci, ste mi pomohli s týmto uznesením, lebo to uznesenie rozpráva o základných informáciách, to je napríklad že konštatuje, že medzi verejne prezentovanými tvrdeniami o údajnom pozastavení alebo výraznom obmedzení výstavby R4, že existujú rozpory, ktoré vyvolávajú verejné napätie v pre... že poďme sa o tom rozprávať. Že berieme na vedomie, že informácie poskytnuté NDS, ktoré vychádzajú z infožiadosti z 19. 11., že sú plné mylných informácií, protirečia si. A že poďme sa baviť, poďme odporučiť, aby, aby v rámci konsolidácie sme nezabúdali na to východné Slovensko, aby sme nezabúdali na ten Prešovský kraj. A preto sme chceli, že žiadame ministerstvo dopravy a NDS, aby písomne a verejne vysvetlili dôvody akýchkoľvek zmien v harmonograme výstavby. A viete, čo je na tom najhoršie, kolegovia? Že aj napriek tomu, že sme dostali v rámci infožiadosti harmonogram výstavby, a teraz úplne vážne, my sme sa nevedeli dostať, lebo NDS nám to odmietla poskytnúť, harmonogram financovania práve R4-ky. Aj napriek tomu, že ten obchvat tam je, NDS odmietla túto informáciu zdieľať. A toto je veľmi kľúčová informácia, lebo mňa by zaujímalo, že to, čo sa teraz stáva, a to, čo sa pripravuje, či je to fakt ozaj z tých európskych fondov. A potom by ma zaujímalo, čo všetko ide zo štátneho rozpočtu. Sú daňoví poplatníci na východe Slovenska určitým spôsobom znevýhodnení voči iným? No nie sú. Preto chcem vedieť odpovede na tie otázky a, žiaľ, ma mrzí, že práve na tieto a práve na takéto otázky my odpovede absolútne nemáme. Takže práve o tomto je to uznesenie, aby sa obyvatelia na východnom Slovensku oboznámili s tou situáciou, že akým spôsobom budeme napredovať s R4-kou v Prešovskom kraji. O nič iné nejde, len chceme vedieť tie informácie, lebo NDS a ministerstvo dopravy tieto informácie tají. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. [18:19] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Asi, pán navrhovateľ, nechcete, len formálne sa musím opýtať. Pán spravodajca tiež nechce. Predsa? No dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je návrh pani poslankyne Hanuliakovej a Lackoviča. Keďže ani jeden z navrhovateľov, a ba, pán poslanec Lackovič, máte tu, máte tu návrh zákona, teda návrh uznesenia k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv, tlač 1152. Pán poslanec Lackovič predloží tento návrh, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku , tlač 1152.) [18:20] Marek Lackovič Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za zhovievavosť. Bol som síce len tu vedľa, ale nečakal som, že sedemdesiatšestka hneď vlastne bola odsunutá, takže poďme na to. Sedemdesiatsedmička, to je naše uznesenie, ktoré sa týka dlhodobo neudržateľného stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku, ktoré predkladám ja spolu s kolegyňou Jankou Hanuliakovou a beriem si hneď aj slovo s vaším dovolením do rozpravy, kde to podrobnejšie predstavím v celej jeho komplexnosti a kráse. Ďakujem pekne. [18:21] Peter Žiga Pán poslanec Ledecký bude spravodajcom k tomuto bodu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Nech sa páči. [18:21] Vladimír Ledecký Vážené kolegyne, je vás tu viac, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť informácie o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1211 z 12. marca 2026 pridelil návrh na prijatie uznesenia, tlač 1152, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 1152, dňa 27. januára 2026. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrh na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zmenových predpisov. Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:23] Peter Žiga Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, okrem pána navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, máte priestor. [18:23] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poďme teda na to. Máme tu na stole uznesenie k dlhodobo neudržateľnému stavu financovania miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku. My v ňom v podstate s kolegyňou Jankou Hanuliakovou konštatujeme, vyzývame a dôrazne žiadame tri veci. Ja ich aj teda na začiatku uvediem, aby sme mali v podstate nejaký východiskový stav, že o čo nám ide a čo by sme týmto celým chceli dosiahnuť. Čiže v bode a) žiadame konštatovať, že konsolidačné opatrenia súčasnej vlády Roberta Fica v kombinácii s dlhodobou absenciou štrukturálnych územných reforiem samospráv majú bezprecedentné negatívne dopady na udržateľnosť financovania služieb a investičného rozvoja obcí, miest a samosprávnych krajov na území Slovenskej republiky. Po bé, je našou snahou vyzvať členov vlády Slovenskej republiky bezodkladne pripraviť návrhy, ktorými sa za účasti Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a Združenia samosprávnych krajov Slovenska SK8 zabezpečí dlhodobý a udržateľný stav financií v územných samosprávach na Slovensku. A po céčko, dôrazne žiadame ministra vnútra Slovenskej republiky, aby bezodkladne pripravil a predložil systémový a koncepčný návrh reformy miestnej a regionálnej samosprávy, ktorý bude tvorený za účasti ich zastupiteľských organizácií, ktoré som vymenoval. No a aké je vlastne to naše odôvodnenie k tomuto celému a prečo tu dnes s týmto prichádzame? Ten dôvod je veľmi jednoduchý a veľmi prozaický. Série vládnych návrhov zákonov, súvisiace s takzvaným zlepšovaním stavu verejných financií, to sú tie tzv. konsolidačné opatrenia, predstavujú pre rok ´26 naozaj drastické zhoršenie financovania miestnych a regionálnych samospráv. Prvé opatrenie s negatívnym dopadom je vo forme zníženia podielov na výnosoch dane z príjmu fyzických osôb, to je to tzv. DPFO, ktoré bude v roku ´26 vyššie než v uplynulom roku ´25, kedy predstavovalo stratu pre samosprávy vo výške viac ako 60 miliónov eur. Druhým opatrením s negatívnym dopadom je zmena sadzby DPH, ktorá podľa odhadov Združenia miest a obcí Slovenska predstavuje ročnú stratu vo výške 180 miliónov eur. Tretím opatrením je tzv. rodičovský dôchodok, ktorý bude pre rok ´26 predstavovať podľa odhadov ZMOS-u negatívny dopad na samosprávy vo výške približne 100 miliónov eur, samozrejme v závislosti od počtu prijímateľov. Štvrtým opatrením je transakčná daň, ktorej odhadovaný negatívny dopad bol vyčíslený na 3,5 milióna eur v roku ´26. Piatym negatívnym krokom je súbor opatrení prijatých v tzv. tretej vlne konsolidácie, ktorá predstavuje sumárny negatívny dopad na rozpočty samospráv vo výške 51 miliónov eur. Celkovo tak priame dopady vládnych konsolidačných opatrení na samosprávy, na obce, mestá a kraje, VÚC-ky v roku ´26 predstavujú sumu približne 400 miliónov eur. Berúc do úvahy, že častokrát nepredvídateľný stav financovania miestnej a územnej samosprávy ani pred pôsobením konsolidačných opatrení, nieto ešte potom, ale ani predtým nebol na úrovni umožňujúcej uspokojivý, no hlavne predvídateľný, a slovo predvídateľný by som trikrát podčiarkol, rozvoj služieb a infraštruktúry na území obcí, apelujeme na vládu, aby urgentne a bez ďalšieho odkladu zahájila dialóg smerujúci k zmene financovania samospráv tak, a teraz to príde, lebo nehovoríme len, čo sa má urobiť, ale aj že ako by sa to mohlo urobiť, a sme takí grandi, že nedávame jeden, ale rovno dva návrhy riešení, aby napríklad zvýšila ich podiel na jestvujúcom základnom zdroji príjmu z dane z príjmu fyzických osôb, to je tá tzv. DPFO, a v rámci dostupných kapacít umožnila samosprávam vyššiu regulačnú politiku vo vzťahu k daniam a poplatkom, ktorých výnosy teda pochádzajú z ich územia, alebo, po druhé, druhý návrh riešenia, alebo komplexne zmenila systém financovania samospráv zmenou vzorca prerozdeľovania financií, a to posunom od relatívne volatilnej dane z príjmov fyzických osôb k diverzifikovanejšiemu mixu podielových daní, taktiež s posilnením podielu miestnych daní a poplatkov, nad ktorými budú mať samosprávy vyššiu kontrolu a zodpovednosť. Toto máme načrtnuté v hrubom náčrte aj v našom tresku, ktorý veľmi odporúčam každému, aby si ho vzal do rúk a prečítal v tomto smere, lebo sú tam naozaj krásne recepty na to, že ako to tu aj v tomto smere naštartovať a konečne zlepšiť. Uvedomme si totiž, priatelia, že za tri a pol dekády sa samospráva bezpochyby stala dôveryhodnou, zodpovednou, základnou a stabilnou oporou i pilierom verejných služieb naozaj aj v každom kúte Slovenska. Je neakceptovateľné, aby jediným opatrením vlády v kontexte samospráv bola za ostatné mesiace práve skončeného roka ´25 len jedna úspešná snaha úplného rozmrazenia ich vlastných rezervných fondov na krytie po novom i bežných výdavkov, a to až do ich úplného vyčerpania, úplne do tla, bez akejkoľvek inej sprievodnej legislatívnej iniciatívy, čo i len imitujúcej záujem či dialóg so samosprávami Slovenskej republiky. Rok 2025 bol podľa združení zastupujúcich slovenské samosprávy rokom, netvrdíme to teda len my v PS-ku, ale tvrdia to tieto združenia – ZMOS, únia miest, SK8 – keď sa konsolidačné opatrenia a výkyvy ekonomiky premietli do každodennej reality samospráv a naozaj odhalili limity systému, ktorý príliš citlivo reaguje na cyklické zmeny, na dôsledky vojny na Ukrajine, energetickej krízy, na dlhodobé trendy ako demografický pokles, regionálne nerovnomernú zamestnanosť, ale aj na extrémy počas a dôsledky klimatickej zmeny, ktoré zasahujú územie, ale aj jednotlivé mestá a jednotlivé obce na Slovensku. Do toho, dámy a páni, vstupuje, ako mi isto dáte za pravdu, aj integračná politika, do toho vstupuje mobilita obyvateľstva vnútri Slovenska aj príchod ľudí zo zahraničia. Po tridsiatich piatich rokoch je úplne zrejmé a úplne jasné, že ak má samospráva zvládať túto zmenu sveta bez výpadkov v službách, potrebuje stabilnejšiu a predvídateľnejšiu garanciu príjmov a vyššiu predvídateľnosť, ktorú je nutné hľadať pri zachovaní férovosti medzi regiónmi. Opakujem ešte raz, je nutné ju hľadať pri zachovaní férovosti medzi regiónmi. Je neakceptovateľné, aby sa opäť aj v roku ´26 obce a mestá v Slovenskej republike dostali do výpadkov hotovosti, tie sme tu mali naposledy v máji ´25, seriózne že výpadky hotovosti majú naše samosprávy, samozrejmé, že najmä tie menšie. Nezabúdajme, že my tu stále máme aj dnes 52 samospráv na Slovensku, ktoré nemajú ani 50 obyvateľov, to má častokrát jeden vchod v paneláku vo väčšom okresnom meste, aj také tu máme a nemôžeme sa tváriť, že neexistujú. Existujú. A je našou psou povinnosťou, pokiaľ ich tu máme, sa o ne vzorovo starať. To sa nedeje. Takže je neakceptovateľné, aby sa opäť aj v roku ´26 obce a mestá na Slovensku dostali do výpadkov v hotovosti, ktoré následne paralyzujú bežný chod samosprávy. Mesiac máj, ako som už povedal, je opakovane najslabším mesiacom pre dane z príjmov fyzických osôb, kde sa pre riziko rapídneho prepadu z dôvodu vratiek hľadalo v roku ´25 a medzičasom by som si tu mohol dopísať už aj na rok ´26 riešenie, ktoré bolo v pléne prerokované skráteným legislatívnym konaním. Je neakceptovateľné, aby sa ku samospráve opäť aj v roku ´26 pristupovalo zo strany vlády bez akejkoľvek koncepcie, rešpektu nepredvídateľné bez akýchkoľvek viditeľných reformných snáh. A to je naším cieľom, aby sa konečne nad týmto vláda zamyslela. Nemôže sa postupovať bez transparentného dialógu s príslušnými stavovskými organizáciami, ja som ich vymenoval, ktoré zastupujú obce, mestá a kraje, bez zodpovedného a otvoreného prístupu alebo výsledku aj bez prakticky akejkoľvek legislatívne iniciatívy či diskusie. No a posledný odsek, aby som zbytočne nezdržoval. Je neakceptovateľné, aby vláda s riešeniami pre samosprávy prichádzala aj v roku ´26 bez diskusie, na poslednú chvíľu, neprimerane často pritom využívajúc inštitút skráteného legislatívneho konania, ktoré dôvodí vznikom vážnych hospodárskych škôd, zvlášť v situácii, kedy kritická, široká a odborná diskusia o návrhoch častokrát kvôli nadmerne vysokému počtu absencií koaličných poslancov a následne i neuznášaniaschopných zasadnutia neprebieha ani len na vecne príslušnom výbore, ktorého som ja i kolega Ledecký členom pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Toľko v skratke ku tomu návrhu. Na záver úplne len jedna ešte poznámka. My sme mali v piatok tú česť byť aj na predstavení pozičného dokumentu ku reforme verejnej správy, ktorý predstavoval ZMOS. Nebol tam ani pán minister vnútra, nebol tam ani pán prezident, ktorý vyzýval k reforme verejnej správy, nebol tam ani pán premiér. Čiže táto veľká obálka, ktorá pristála do podateľne aj predsedu vlády, aj predsedu parlamentu, aj pána prezidenta, dúfam, že na ňu teda bude nejakým spôsobom odpovedané, lebo aspoň tá základná elementárna slušnosť zo strany vlády by mohlo byť reagovať, reflektovať a odpovedať na toto volanie o pomoc zo strany samospráv. Ďakujem veľmi pekne. [18:33] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Asi nechcete už žiadne... vy chcete? Nech sa páči. [18:34] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ja ďakujem pánovi poslancovi kolegovi Lackovičovi za tento materiál, lebo naozaj ja neviem, ako to vníma vláda, ale keď Združenie miest a obcí a združenie vyšších územných celkov si dajú tú prácu, že urobia nejaký pozičný dokument alebo rámcový dokument, lebo akurát to mám v hlave, lebo som ho pred chvíľou dočítal, a ten dokument urobia preto, že sami hovoria, že treba urobiť reformu verejnej správy, treba urobiť reformu samosprávy a vlastne do detailu vypíšu, že ako, ako fungujú, že ten podiel financií na HDP sa nezvyšuje, naopak stagnuje, že proste takým spôsobom sa ďalej nedá ísť, lebo sú jasné problémy, ktoré, ktoré tú samosprávu držia. Hovoria o tom, že aj tá miestna štátna správa je problém, že je možné ju pripojiť na tú, na tú samosprávu, a pokiaľ sa pozrieme v Európe, tak decentralizované krajiny, samozrejme Švajčiarsko je asi najviac decentralizovaná krajina, ale aj severské krajiny, proste decentralizované krajiny sú úspešnejšie krajiny ako centralizované krajiny. Naša krajina, Slovensko, sa pokladá za centralizovanú krajinu. A keď som bol na MIRRI ako štátny tajomník, tí, tí úradníci všetci, ktorí rozdeľujú eurofondy, ktoré treba, samozrejme, posunúť do regiónu napríklad tak, ako to robilo Poľsko, lebo my tie peniaze nieže nevieme čerpať, my ich nevieme čerpať, nevieme efektívne čerpať a dokonca keď ich už ako-tak vyčerpáme, tak ten efekt je nízky alebo žiadny. Tak sú všetko tí, tí pracovníci na tých ministerstvách centralisticky nastavení. To znamená, naozaj musí prísť niekto a povedať, že ideme decentralizovať. To je alfa-omega. Alfa-omega reformy. A, preboha, už urobme reformu verejnej správy, keď tí, ktorých sa to bude týkať a každý sa tej reforme, samozrejme, bráni. Ale tí, ktorých sa to bude týkať, namiesto toho, aby sa prirodzene tomu bránili, pripravili pozičný dokument, aby motivovali správu, aby vyzvali vládu, aby s tým niečo robila. Tak keď už na toto nebude reagovať, tak, tak naozaj ja neviem čo ešte dôležitejšie je v tejto krajine, aby sa, aby sa konečne začalo systematicky robiť, aby sa zabezpečil nejaký ten aspoň postupne maličký rozvoj. Toto je veľmi dôležitá vec. A keď hovoríme o reformách, reforma verejnej správy už sa mala robiť dávno. Poliaci ju začali robiť pred tridsiatimi rokmi a pokladajú to za najúspešnejšiu reformu, ktorú robili. Mali podobnú štruktúru, ako máme my, a čiže netreba nám extra vymýšľať, len pozrieť sa, čo urobili naši susedia a inšpirovať sa tým. Ďakujem. [18:37] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďalším bodom je návrh poslancov Jurík, Mesterovej, Števulovej a Trubana na prijatie uznesenia k zisteniam Európskej prokuratúry o daňových podvodoch s prepojením na Slovensko, tlač 1157. Vy budete uvádzať, pani poslankyňa? (Reakcia z pléna.) Aha, pán poslanec Hargaš je tu spravodajca. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Mesterovej, Zuzany Števulovej a Michala Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zisteniam Európskej prokuratúry o daňových podvodoch s prepojením na Slovensko , tlač 1157.) [18:37] Zuzana Števulová – Vystúpenie Vážení kolegovia, vážené kolegyne, uvádzam návrh poslancov Národnej rady Beáty Jurík, mňa a Zuzany Mesterovej a Michala Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zisteniam Európskej prokuratúry o daňových podvodoch s prepojením na Slovensko. A chcem ho len v krátkosti odôvodniť. Ide o uznesenie, ktoré sme navrhli v reakcii na vážne tvrdenia európskej prokurátorky Laury Kövesi, ktorá hovorila o tom, že Slovensko je centrom daňových podvodov, až tretina prípadov vyšetrovaných EPPO má presah na Slovensko a škody dosahujú radovo stámilióny. Nás zaráža, že táto vláda a táto vládna koalícia túto tému nie je schopná priniesť do parlamentu, že nie je schopná sa o týchto vážnych zisteniach baviť a nie je schopná sa baviť o príčinách a dôsledkoch toho, že sa riadne nevyšetruje daňová kriminalita. Preto sme navrhli toto uznesenie. Ďakujem. [18:39] Peter Žiga Ako som avizoval, pán poslanec Hargaš je spravodajcom z výboru pre európske záležitosti. Nech sa páči. [18:39] Ján Hargaš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1216 z 20. januára 2026 pridelil návrh skupiny poslancov pod tlačou 1157 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh, uznesenie, návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru bola zvolaná na 3. februára 2026 o 13. hodine. Výbor pre európske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:39] Peter Žiga Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nehlásila ste sa, pani navrhovateľka? (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Chceli ste? Tak dajte. No tak, ja som sa vás nespýtal, keď ste povedali, že nechcete, tak tento, tak dajte posledné slovo, teda záverečné. [18:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ja som len teda chcela zdôrazniť, že ma veľmi zamrzelo, dnes malo byť rokovanie eurovýboru k tejto téme, kde bola pozvaná aj pani policajná prezidentka, tá prišla, a ďalší funkcionári, ktorí sa k tomu mali vyjadriť. A ten výbor neschválil ten program, čo mi príde ešte horšie, ako nebyť uznášaniaschopní, lebo vlastne vládna koalícia vyjadrila, že nesúhlasí s tým, aby sme sa bavili o tejto téme daňových podvodov a masívnych daňových únikov. Tak ja už naozaj neviem, že o čom by sme sa mali baviť. Apelujem na vás, sú to stámilióny zo štátneho rozpočtu. Naozaj tú diskusiu je potrebné viesť. Takže keď nechcete podporiť naše návrhy, tak prineste túto diskusiu do Národnej rady vy. Ide tu fakt o pokladnicu Slovenska. Nie sme na tom dobre. Ďakujem. To je všetko. [18:41] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalší návrh by mal byť návrh poslankýň Kosovej a Jurík. Keďže ich tu nevidím... (Reakcia z pléna.) Pardon. (Reakcia z pléna.) Prepadá. Pán poslanec Hargaš. Návrh na prijatie uznesenia k modernizácii ústredného portálu verejnej správy a tak ďalej, vykonanie poslaneckého prieskumu na MIRRI, tlač 1170. Nech sa páči, uveďte. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k modernizácii ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk a k návrhu na vykonanie poslaneckého prieskumu na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky , tlač 1170.) [18:41] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ešte aby som vás vyviedol z rovnováhy, spravodajcu máte koho? (Reakcia z pléna.) Dobre. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Niekoho z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, takže pán Lackovič to bude zrejme. A ste ma naozaj vyviedli z rovnováhy. Teraz o čom? Slovensko.sk, že? Slovensko.sk. Tak ja to len v krátkosti, v krátkosti uvediem. Tu ide, no. Máme, máme taký problém, že pán Migaľ nám posledné mesiace tvrdí, že portálu Slovensko.sk hrozí kolaps, zrútenie, armagedon, koniec, koniec sveta pomaly. A akosi ani odborná verejnosť a ani my mu úplne neveríme. Neveríme mu preto, že akým spôsobom sa rozhodol tento údajný problém "riešiť", pretože ešte na jeseň v septembri vypísal pomerne na hulváta, by som povedal, viacero verejných obstarávaní bez diskusie, bez dokumentácie, len tak, bach, využil na to obstarávací nástroj, ktorý na to vôbec ani nie je určený, takže to je ďalšia výhrada, ktorú sme vtedy mali. No a to bol september. Potom sa zdvihla veľká vlna odporu aj z odbornej obce, odbornej verejnosti, občianske združenie Slovensko.Digital to kritizovalo, dokonca aj IT Asociácia Slovenska, čo sú teda zástupcovia tých najväčších dodávateľov aj pre štát, tak to už som bol prekvapený, že aj tí to kritizujú, ale kritizovali to. Takže pán Migaľ trošku cúvol a tie tendre zrušil. Ale necúvol, pokiaľ ide o samotnú myšlienku, tej sa nevzdal. Takže on teda ťahal, ťahal ďalej tento, tento svoj projekt Slovensko.sk, ale začal teda, niekto mu asi pošepkal do ucha, že dobrý nápad by bol utajiť to celé , lebo keď to bude v utajení, tak vlastne nemusí o tom nikomu nič povedať a vlastne všetkým iba môže povedať, že je to v utajení, hej, nemôže vám povedať, o čom to je, lebo je to v utajení. Tak sa rozhodol, že ako prvý minister tejto vlády, trúfam si povedať, že zneužije inštitút limitovej informácie, ktorý sa zaviedol do zákona, a takýmto inštitútom limitovanej informácie de facto vlastne utajil svoj ďalší, ďalší postup. Ale neutajil ho úplne až tak dobre, pretože postupne vychádzali najavo aj kritické hlasy či už Útvaru hodnoty za peniaze alebo ďalších, ďalších ľudí, ku ktorým sa dostávali informácie o tom, čo tam vlastne Migaľ celé plánuje. Momentálne to vlastne vyzerá tak, že minister Migaľ plánuje napriamo, priamym rokovacím konaním zadať približne 80-miliónovú zákazku súčasnému dodávateľovi prevádzky portálu Slovensko.sk. A to nás dvíha zo stoličiek, nie sme s týmto, nie sme s týmto spokojní, a myslím, že s tým nie je spokojná ani, ani verejnosť. A ja si myslím, že naozaj je čas, aby pán Migaľ kompletne zverejnil kompletnú dokumentáciu k celému tomuto svojmu postupu, aby, aby naozaj dal na stôl všetky argumenty, neskrýval sa tu za nejaký režim limitovanej informácie. Takže to je prvá časť tohto uznesenia, aby minister Migaľ naozaj transparentne zverejnil, o čo mu ide pri tej modernizácii, čo je a čo nie je súčasťou, či sa to oplatí, alebo neoplatí, ako sa vysporadúva so stanoviskom Útvaru hodnoty za peniaze a podobne, čiže aby transparentne komunikoval. No a druhá časť toho uznesenia je o tom, aby sme tam vykonali poslanecký prieskum. Pretože darmo sa tu my budeme ohadzovať nejakými domnienkami a myšlienkami, poďme priamo na ministerstvo MIRRI, tam by nám mali predložiť všetku dokumentáciu a spravíme si vlastný názor o tom, že v akom, v akom stave sa táto situácia, situácia nachádza. Takže to sú, to sú dva hlavné body tohto uznesenia. Naozaj ja by som to teraz aj apeloval na koaličných kolegov, pretože mám taký pocit, že pán Migaľ veľmi nemá dôveru v koalícii, čo sa teda prejavilo aj na hlasovaní o nedôvere jednotlivých ministrov, kde pán Migaľ vlastne odišiel s najhorším skóre. Už si nepamätám, koľko to bolo, ale nejakých 60-50. Biedne číslo, nepamätám si presne, on si určite pamätá. (Reakcia z pléna.) Štyridsaťdva. Niekto... (smiech), no, dobre, budem kolegiálny a nebonznem vás, že kto teraz stojí za mnou, a ale rýchlo si odsadnite, ak, ak môžete, ak to bol ten, ktorý si môže odsadnúť. Každopádne pán Migaľ mal iba 42 hlasov z tejto koalície, čo teda evokuje, že 42 za (reakcia z pléna) nie, nie percent, hlasov, hlasov, áno, áno, nebolo to 42 %, bolo to 42 hlasov, hlasov. Čiže to je ešte horšie. Čiže to tak, tak tretinka, menej ako tretinu hlasov tohto pléna získal pán minister, ako pokiaľ ide o hlasovanie o dôvere. Čiže 42, je aj taký, taká kniha, že je to odpoveď na všetky otázky, ale určite to je niečo, čo pána Migaľa teraz budí zo sna, že prečo iba 42. V každom prípade čo tým chcem povedať, je, že celý tento Migaľov kšeft naozaj nemá ani politickú podporu, to je zrejmé, že to, čo tam on stvára vlastne, nemá ani politickú podporu, tak ja chcem vyzvať teraz z tohto miesta aj zástupcov koalície, aby podporili toto uznesenie, aby podporili poslanecký prieskum, aby sme sa všetci mohli presvedčiť o tom, či si tú našu dôveru zaslúži alebo nezaslúži. Lebo v zásade on stále iba tvrdí, že dôverujte mi, viem, čo robím, dobre to bude, perfektné to bude, voňavé to bude, len to bude drahé, za tých 80 miliónov, ale uvidíte, oplatí sa. Ale vlastne nič k tomu on nechce, nechce ďalej zverejniť. Takže apelujem aj na koaličných poslancov, aby naozaj tento poslanecký prieskum, aby naozaj tento poslanecké prieskum podporili, aby sme na to MIRRI išli, aby sme sa dopytovali, aby sme si zisťovali. Vidím, že v poslednej dobe záhadne sa nám tu objavujú nejaké výpadky na portály ÚPVS, človek by si normálne povedal, že to už hraničí s nejakou možnou sabotážou, ale nechcem tu konšpirovať, ale je to veľmi zaujímavé v každom prípade, v čase, keď pán Migaľ sa v utajení snaží prihrať kšeft napriamo, bez súťaže súčasnému dodávateľovi, že zrazu nám začne zázračne zrovna v tom istom čase nejak vypadávať portál. Celé roky fungoval, dokonca minulý rok pán Migaľ zainvestoval 10 miliónov eur do hardvéru pod tým portálom, čiže naozaj tam nemôže byť problém, že tam bol slabý hardvér, starý hardvér, nedostatočný, neviem čo. Priestoru tam naozaj je na to, aby to fungovalo dobre, ale ako na potvoru, teraz to zrovna prestáva nejak fungovať. Asi aby sa posilnila nejak argumentácia v prospech, v prospech tohto, tohto kšeftu. Takže poďme na ten poslanecký prieskum. A ešte takto, uľahčí to aj mne prácu, aby som už nemusel vyťahovať informácie z MIRRI priamo takto na svetlo sveta, pretože, samozrejme, tie informácie prúdia, tam tí ľudia nie sú spokojní s tým, čo ten Migaľ vystrája. Aj k nám prúdia tie informácie, tak aby som už nemusel ja informovať tú verejnosť, nech to teda môže spraviť pán minister, nech to spraví takto transparentne aj cez poslanecký prieskum. Takto by som v krátkosti za šesť a pol minúty uviedol tento bod a do rozpravy sa už tým pádom, pán predsedajúci, nehlásim, ale chcem vás poprosiť o podporu tohto uznesenia. Ďakujem. [18:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca Lackovič z výboru pre verejnú správu, nech sa páči. [18:48] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslanca NR SR Jána Hargaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k modernizácii ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk a k návrhu na vykonanie poslaneckého prieskumu na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, tlač 1170a, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1236 z 27. 1. ´26 pridelil návrh na prijatie uznesenia na prerokovanie Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade SR informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie NR SR. Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj zaradil návrh na prijatie uznesenia na 50. schôdzu výboru, ktorá bola zvolaná na 17. marca ´26. Výbor o predloženom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Predsedu výboru ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:49] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete? Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani poslankyňa Šrobová sa dočkala svojho bodu uvedeného ako tlač 1171, prijatie uznesenia Národnej rady k zohľadňovaniu osobitnej situácie rodín s jedným rodičom a rodín s maloletými deťmi pri realizácii opatrení na konsolidáciu verejných financií. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Šrobovej a Simony Petrík na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zohľadňovaniu osobitnej situácie rodín s jedným rodičom a rodín s maloletými deťmi pri realizácii opatrení na konsolidáciu verejných financií , tlač 1171.) [18:50] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Tak som rada, že som sa dočkala a teda dovoľte mi, aby som uviedla návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Simonou Petrík, a toto uznesenie by zaviazalo vládu Slovenskej republiky, aby konsolidácia verejných financií, ktorá bude určite potrebná aj tento rok, bola realizovaná spôsobom, ktorý zohľadňuje a chráni životnú úroveň obyvateľstva a najmä teda životnú úroveň rodín s jedným rodičom a rodín s maloletými deťmi. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [18:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vidíte, kolega ma vyrušil, tak som sa prestal sústrediť. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa Veslárová je spravodajkyňou k tomuto bodu programu. Nech sa páči. [18:51] Veronika Veslárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Šrobovej a Simony Petrík na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zohľadňovaniu osobitnej situácie rodín s jedným rodičom a rodín s maloletými deťmi pri realizácii opatrení na konsolidáciu verejných financií, tlač 1171a, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1237 z 27. januára 2026 pridelil predmetný návrh, tlač 1171, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval návrh na prijatie uznesenia dňa 5. februára 2026. Výbor k predloženému návrhu zákona, návrhu uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predseda výboru ma určil za spravodajkyňu s tým, aby som podala informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zároveň určil náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa okrem pani navrhovateľky hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani predkladateľka, nech sa páči. [18:54] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, že mám možnosť teda predniesť návrh tohto uznesenia tu v pléne Národnej rady. My sme s týmto, my sme toto uznesenie teda predložili aj na rokovanie výboru sociálnych vecí a rodiny a tento výbor, v ktorom prevahu má teda koalícia a teda strany vládnej koalície, ktoré sa hrdia, že sú to sociálnodemokratické strany, tak tento, tento návrh uznesenia neprijali a neodporučili ho na ďalšie rokovanie, ale teda ako bolo spomenuté v spravodajskej správe. Ja chcem teda povedať, že my v Progresívnom Slovensku naozaj vnímame tú strašnú finančnú situáciu rodín na Slovensku. Sú to prevažne rodiny s maloletými deťmi, ktoré za posledné roky prišli napríklad aj o daňové bonusy, ale zároveň sa im zvýšili aj všetky životné náklady, a to z dôvodu toho, že vláda Roberta Fica sa vybrala cestou konsolidácie, a to takou, že celú tú tiaž vrhla na teda, na občanov, na daňových poplatníkov, na obyvateľov, z ktorých veľká časť sú teda rodiny, rodiny s maloletými deťmi a aj jednorodičovské rodiny. Tieto rodiny si už nemôžu viac dovoliť platiť luxusné nákupy tejto vládnej koalície a ako aj posledné dni rezonuje tá informácia, že si vládni predstavitelia zvyšujú platy aj napriek tomu, že štátna kasa si to dovoliť nemôže a že už ani občania si nemôžu dovoliť platiť viac zo svojich, zo svojich peňaženiek. My teda v Progresívnom Slovensku chceme zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby jednoducho ďalšie kolo konsolidácie, ktoré je potrebné, nerobila na úkor občanov tejto krajiny, občanov rodín, daňových poplatníkov, pracujúcich ľudí, živnostníkov, na úkor firiem a podnikateľov, pretože je už tá situácia neúnosná. A úplne skratka len poviem, počet ľudí v chudobe sa nám na Slovensku každoročne zvyšuje. Momentálne je to už viac ako milión ľudí z tejto populácie päť a pol miliónovej, ktorí sú v pásme chudoby. Čo sa týka jednorodičovských, jednorodičovských rodín, na Slovensku máme viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín s deťmi do 18 rokov a práve toto je tá najchudobnejšia časť obyvateľstva. Lebo možno si poviete, že áno, že ak máme aj nejakých teda ľudí v dôchodkovom veku, ktorí majú nízke dôchodky, tak stále títo, tí ľudia v dôchodkovom veku už nemajú tú povinnosť vyživovaciu na deti a často sú, často už majú vyriešené aj svoje bývanie na rozdiel, na rozdiel od tých rodín, ktoré majú vyživovaciu povinnosť na deti, na dieťa alebo deti a takisto ešte si musia stále platiť napríklad veľké ceny za bývanie, čo sa týka hypoték a nájmov, takže tu je ten rozdiel. Ja ešte raz chcem teda požiadať o podporu tohto uznesenia aj teda koaličných poslancov, lebo verím, že chcú ukázať ľuďom, občanom, že vnímajú aj oni, aká zlá finančná situácia je v rodinách a na Slovensku. Takže ešte raz žiadam o podporu tohto uznesenia a ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [18:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Veslárová. [18:57] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som len v tom, v tomto kontexte chcela pripomenúť, že sú aj jednorodičia, ktorí majú zdravotne znevýhodnené deti, tie sú oveľa viac ako keby postihnutejšie, pretože musia čakať na rozhodnutie a posudky z úradov práce, pokiaľ chcú pre tie deti vybaviť nejaké kompenzácie. Vieme, že tie posudky a rozhodnutia sú zdĺhavé, trvá to niekedy až niekoľko rokov, kým sa tá rodina dostane, alebo respektíve kým to dieťa dostane tú kompenzáciu, hlavne čo sa týka peňažných príspevkom na opatrovanie, ale aj na kúpu pomôcky, na kúpu vozíka. Minule som sa stretla s jednou mamičkou z Bratislavy, ktorá žiadala pre svoje šesťročné dieťa špeciálny kočík za šesťtisíc eur. Prišla k nim pracovníčka z úradu práce deň pred Vianocami a v ich domácom prostredí jej povedala, že by bolo dobré, keby na vlastnú žiadosť ukončila tento, toto správne konanie o tú pomôcku. Ona, ona nakoniec teda tú žiadosť obnovila a bol jej ten posudok priznaný, aj ten kočík nakoniec rozhodnutím priznaný, ale je to veľmi zdĺhavé, čakala na to trištvrte roka a takýchto rodín je omnoho viacej. A taktiež sú to, sú tu aj zdravotne znevýhodní rodičia, ktorí teraz prichádzajú o prácu v sociálnych podnikoch, v chránených dielňach, pretože sú tam, sa tam dejú veľké zmeny, takže aj na tieto, na týchto jednorodičov so zdravotným znevýhodnením alebo jednorodičov so zdravotne znevýhodnenými deťmi treba myslieť. Ďakujem. [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [18:59] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani poslankyňa, otvorili ste veľmi aktuálnu tému, o ktorej vlastne hovoríme už dva roky, o tom, že najodkázanejší na Slovensku sú práve jednorodičovské domácnosti, že tam tá situácia je najhoršia a to riziko chudoby najväčšie. Práve aj zajtra bude také medializované výstupy, zistenia SAV-ky k týmto jednorodičom, že jeden rodič nestačí. Alebo teda Keď jeden rodič nestačí, sa to bude volať. Čiže veľmi aktuálne, len neviem, či klopete na správne dvere, lebo tuná táto koalícia ich nezaujíma vôbec nič a sú hluchí a slepí k potrebám týchto jednorodičov a pán minister práce zasa povedal, že robí bombastický projekt k pomoci jednorodičom. Ja sama som teda zvedavá na výsledky, lebo som trošku skeptická, poviem, keď že na otvorenie centier sa dalo ďaleko viac miliónov, ako pôjde do samotnej pomoci jednorodičom. [19:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka asi už nechce, ani pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A keďže máme devätnástu hodinu, prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady, vidíme sa zajtra ráno o 9.00 h. Pekný večer vám prajem všetkým. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)