Rokovanie NR SR 13. 2. 2026 – Zmeny výborov a legislatívne návrhy na 46. schôdzi NR SR

[08:59] Richard Raši Dobré ráno, ctené kolegyne, kolegovia, teda pani kolegyňa, kolegovia, dobré ráno. Otváram jedenásty rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Holečková, Gregorová, pán poslanec Krúpa, Majerský František, Majerský Milan, poslankyňa, pani poslankyňa Marcinková, Nash, Remišová, Stachura, Stohlová a pán poslanec Valášek. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k návrhu na zmenu v zložení výboru Národnej rady. Návrh má parlamentnú tlač 1195 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu HLAS – sociálna demokracia. Otváram rozpravu k tomuto bodu, kde som dostal dvoch písomne prihlásených. Prvý je pán poslanec Dostál. Nech sa páči, máte slovo. [09:03] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Národnej rady, vážené koleg... vážená kolegyňa, vážené, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu na zmenu v zložení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne výboru pre európske záležitosti, kde poslanecký klub strany HLAS – sociálna demokracia navrhuje uskutočniť niekoľko zmien a chcel by som predniesť doplňujúci návrh, ktorým poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita tiež navrhne jednu zmenu v zložení výboru, konkrétne zmenu alebo nahradenie náhradného člena výboru za klub SaS, ktorým je v súčasnosti pán Vladimír Ledecký za pani poslankyňu Máriu Kolíkovú. Ale predtým ako prednesiem tento doplňujúci návrh, tak by som chcel povedať pár slov k tomuto bodu ako takému, pretože je obvyklou parlamentnou praxou, že poslanecké kluby samé rozhodujú o tom, kto ich zastupuje vo výboroch. To, kto sa stane predsedom výboru, prípadne podpredsedom výboru, býva predmetom politických dohôd, obvykle to býva tak, že sa koalícia rozhodne, ktoré výbory chce obsadiť sama a ktoré prenechá opozícii a potom nastanú dohody v rámci koalície a v rámci opozície o obsadení tých pridelených predsedníckych a prípadne aj podpredsedníckych miest vo výboroch s tým, že sa zvykne rešpektovať princíp pomerného zastúpenia, niekde to vyplýva priamo zo zákona, ako je to pri kontrolných výboroch, niekde je to vecou politických dohôd alebo parlamentnej kultúry. Bývajú od toho nejaké odchýlky, niekedy nie je zvolený predseda výboru, ktorého si navrhne príslušná strana alebo teda príslušný klub, alebo je ten predseda odvolaný, ako sme to zažili už aj v tomto volebnom období, že pod úplne absurdnými a vymyslenými zámienkami boli odvolaní či už pán Michal Šimečka z postu podpredsedu Národnej rady, alebo Mária Kolíková z postu predsedníčky výboru pre kontrolu činnosti SIS, alebo pán Michal Šipoš z postu predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, to sú, to sú predsednícke posty, tam sa to niekedy stáva, stávalo sa to aj v predchádzajúcich volebných obdobiach, nemalo by sa to diať z takých absurdných dôvodov, ako sa to deje v tomto volebnom období, ale, prosím, to je politika. Ale samotné zloženie výboru, keď sa teda strany dohodnú, alebo kluby dohodnú, koľko poslancov za príslušný poslanecký klub bude v tom-ktorom výbore, samotné zloženie zastúpenia klubu vo výbore býva ponechané na samotný poslanecký klub. Čiže keď poslanecký klub nominuje niekoho, tak sa to na začiatku volebného obdobia paušálne odsúhlasí v jednom balíku, keď sa udejú zmeny, že poslanecký klub chce zmeniť svoje zastúpenie, vymeniť niektorých poslancov, niektorý poslanec odíde, príde nový poslanec, tak sa, tak sa, tak predloží taký návrh, ako teraz práve predkladá poslanecký klub strany HLAS – sociálna demokracia, a všetci to rešpektujú, nemajú s tým problém, lebo je to normálne, že poslanecký klub strany HLAS – sociálna demokracia si má povedať, kto ho bude zastupovať vo výbore pre európske záležitosti. Mierne kontroverzie môžu nastať v situácii, keď poslanec sa v zlom rozíde so svojím poslaneckým klubom a potom ten poslanecký klub ho chce odvolať z toho výboru, kde je nominovaný, tam môžu byť diskusie, ale v situácii keď sa to deje konsenzuálne, keď príslušný poslanecký klub chce iba vymeniť svojich zástupcov v nejakom výbore, tak sa to zvykne rešpektovať. A až v tomto volebnom období s tým koalícia začala mať problém. Poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita prišiel na jeseň s tým, že by chcel vymeniť svojho náhradného člena výboru pre európske záležitosti, a teda zmeniť ho z pána poslanca Vladimíra Ledeckého na pani poslankyňu Máriu Kolíkovú. Podotýkam, že ani nie riadneho člena, lebo riadnou členkou máme jedinú členku vo výbore pre európske záležitosti a riadnou členkou výboru pre európske záležitosti za poslanecký klub SaS je pani poslankyňa Vladimíra Marcinková. A keďže výbor pre európske záležitosti funguje tak, že za každého člena výboru je aj náhradný člen za príslušný poslanecký klub, aby bola zabezpečená uznášaniaschopnosť toho výboru, lebo ten výbor má dôležité úlohy a dôležité postavenie, dôležitejšie v istom slova zmysle ako ostatné výbory, keďže vo vzťahu k Európskej únii a k zaväzovaniu vlády k stanoviskám prevzal na seba pôsobnosť Národnej rady v zmysle ústavného zákona aj príslušnej zákonnej úpravy, tak každý klub tam má aj náhradného člena. A poslanecký klub SaS sa rozhodol, že chce zmeniť toho náhradníka za pani poslankyňu Vladimíru Marcinkovú, ktorá tam je ako riadne členka za klub, a prišiel s tým, že miesto Vladimíra Ledeckého tam má byť Mária Kolíková. A dali sme na jesennej schôdzi, myslím, októbrovej takýto návrh a neprešiel. Koalícia z nejakého dôvodu má problém, aby poslanecký klub SaS sám rozhodol o tom, kto bude náhradným členom výboru pre európske záležitosti. Tak sme prišli, keď bola podobná zmena ako táto, zase nejaká koaličná strana prišla s návrhom na zmeny vo výboroch, čo sa týka ich členov, tak sme to predložili ako pozmeňujúci návrh, respektíve doplňujúci návrh a ani ten neprešiel. Tak teraz je znova príležitosť, tak znova predkladáme ten návrh a teda je tu niekoľko koaličných poslancov, ja sa nejdem pohoršovať nad tým, že tu nie je plná sála pri tomto bode, ale mňa by naozaj zaujímalo, aký je dôvod, prečo koalícia nechce rešpektovať právo opozičnej strany samostatne rozhodnúť o tom, kto ju bude zastupovať vo výbore pre európske záležitosti. Aký je problém s tým, aby politická strana, respektíve jej poslanecký klub sám rozhodol o tom, ktorý poslanec alebo poslankyňa bude náhradným členom Výboru Národnej rady pre európske záležitosti? Lebo ja som žiadne zdôvodnenie nepočul. Jednoducho ste to neschválili. A obávam sa, že rovnakým spôsobom sa k tomu postavíte aj teraz. A ja vám chcem povedať, že je to teda veľmi vážny odklon od normálnej, zaužívanej parlamentnej praxe, kde sa rešpektuje vôľa poslaneckých klubov a keď poslanecký klub príde s návrhom zmeniť zloženie výboru, čo sa týka jeho zastúpenia, tak je to rešpektované. A my neprichádzame s návrhom, že miesto jedného člena výboru chceme mať dvom členov výboru, my navrhujeme jedného člena výboru, respektíve náhradného člena výboru odvolať a miesto neho tam zvoliť inú členku nášho poslaneckého klubu. Toto by malo byť rešpektované. Ale v tomto volebnom období sme svedkami pošliapavania práv opozície, či už ide o zvolávanie mimoriadnych schôdzí, na ktorých sa má rokovať o nedôvere vlády, alebo potom prerokovania tých návrhov na vyslovenie nedôvery vlády, alebo ide o zvolávanie mimoriadnych výborov, na ktorých chce opozícia prerokovať dôležité otázky verejného záujmu a koalícia ich neúčasťou svojich poslancov na tých výboroch bojkotuje a teda zabráni tým, aby tie výbory rokovali, keďže koalícia má v parlamentoch väčšinu, alebo ide o spôsob, akým sa najmä poslanci strany SMER – sociálna demokracia stavajú k hodine otázok, keď masovo kladú premiérovi otázky, ktoré sú dopredu pripravené, servilné a bránia tým možnosti, aby prišlo na rad aj na opozičné otázky, celkom výnimočne sa to stane, keď opozícia uplatní podobnú stratégiu a zafunguje šťastie. V návrhu novely rokovacieho poriadku bola zmena, ktorá mala zabezpečiť, aby aspoň na striedačku boli tie otázky na premiéra, v návrhu, ktorý predložila trojica koaličných poslancov zo všetkých troch koaličných strán, ale v tom pozmeňováku, ktorý ste nakoniec schválili, aj toto ustanovenie odtiaľ, odtiaľ vypadlo. Obmedzovanie rozpravy, skracovanie rozpravy sa tu deje na dennom poriadku, veci, ktoré boli úplne výnimočné v minulosti, ktoré sa diali raz za volebné obdobie, tak teraz sa deje, dejú niekoľkokrát na každej parlamentnej schôdzi. Takže viem, že asi hrach na stenu hádžem, nie je prihlásený s faktickou poznámkou žiadny koaličný poslanec, ale vyzývam vás, aby ste buď rešpektovali právo opozičného poslaneckého klubu nominovať do výboru svojich zástupcov podľa svojho rozhodnutia, alebo aby ste vysvetlili, aký máte problém s tým, aby náhradnou členkou výboru pre európske záležitosti bola miesto pána poslanca Vladimíra Ledeckého pani poslankyňa Mária Kolíková. A teraz by som prečítal doplňujúci návrh, môžete zastaviť čas alebo nemusíte, ešte mám času dosť. Á, nemáme tu predsedajúceho. Dobre, dobre, v poriadku, mám času dosť, takže, takže aj keď sa čas... á, už sa zastavil. Dobre. Takže prečítam doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1195. V návrhu uznesenia sa za slovo „demokracia" vkladajú slová „a klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita", časť A sa dopĺňa slovami „poslanca Vladimíra Ledeckého z funkcie náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslankyňu Vladimíru Marcinkovú"... ===== uznesenia sa za slovo "demokracia" vkladajú slová "a klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita". Časť A sa dopĺňa slovami „poslanca Vladimíra Ledeckého (SaS) z funkcie náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslankyňu Vladimíru Marcinkovú;" a časť B sa dopĺňa slovami „poslankyňu Máriu Kolíkovú (SaS) za náhradnú členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslankyňu Vladimíru Marcinkovú". To SaS je aj za menom pána poslanca Vladimíra Ledeckého. Ďakujem. [09:15] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová. [09:15] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán Dostál, ja som veľmi rada, že ste takto komplexne poukázali na celú problematiku toho a nielen predniesli doplňujúci návrh, lebo toto, čo tu vidíme, je len ďalším z príkladov arogancie moci k vládnej koalícii. A vymenovali ste veľa príkladov toho, ako arogantne pristupujú k opozícii, tým pádom aj občanom, ktorí volili opozíciu, a to je skoro polovica republika. Sloboda sa nelikviduje naraz, oni nezrušia ústavu, likviduje sa takto postupne, plíživo, aroganciou, zneužívaním zákona, ignorovaním či už dobrých zvykov v Národnej rade, alebo aj zákonných noriem v Národnej rade. A je veľmi dôležité, aby aj tieto nuansy, také nenápadné, ktoré na prvú nevyzerajú hrozivo, si ľudia na Slovensku všímali, lebo celé je to komplex toho, čo sa tu dva a pol roka deje. Totálny rozvrat právneho štátu. Nastoľovanie totalitných praktík, a to sa deje v každej oblasti, nielen čo sa týka zákonodarstva, ale aj presne takýchto obsadzovaní výborov, neotvárania výborov, umlčiavania opozície, obmedzovania priestoru, kde sa môže vzniesť relevantná kritika, nerešpektovanie trojdelenia moci, to sme tu videli včera, kedy Národná rada slúži len ako predĺžená ruka výkonu vlády a premiéra, a toto všetko je veľmi nebezpečné. Kolegovia z koalície, ste tu? Raz, dva, tri, päť, odkážte to aj kolegom ostatným, že na toto sa nechávate zneužívať toto volebné obdobie. Nerešpektujete absolútne nič. [09:17] Richard Raši Pán poslanec Pročko. [09:17] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No oni majú argument, že vlastne my sme kedysi, keď sme teda boli my vo vláde, alebo teda naše strany, tak sme nedovolili pánovi Kotlebovi a pánovi Blahovi byť vo výboroch, myslím, že predseda, áno, že mali byť predsedovia výborov. Ale to boli dohody a my sme im rovno povedali, že prosím vás veľmi pekne, my toto nerešpektujeme, nerešpektujeme ani Blahu, aby bol predseda ľudsko-právneho výboru človek, ktorý miluje diktátorov, ktorý velebí naozaj ľudí, ktorí potláčajú akékoľvek ľudské práva, tak aby mal byť predsedom ľudsko-právneho výboru. A Kotleba mal byť šéfom výboru, myslím, že pre kontrolu bezpečnosti, ne, už si to presne nepamätám, Kotleba! Kotleba. No tak to ako sme povedali, prepáčte, máte tam plno ľudí, dajte si ich do výborov. Ale to sme im povedali dopredu. Tu keď sa kreovali výbory, tak vládna koalícia schválila aj pani Kolíkovú, aj pána Šipoša, aj pána Šimečku do funkcií. Ale všetci traja, všetci traja si svoju, poctivo, svoju robotu plnili poctivo, ale nepáčilo sa to, pretože tak presne ako tu v pléne keď niekto vystupuje, ako keď vystúpi pani Mesterová, ako príklad uvediem, tak jej naložia, lebo naozaj prekrútia všetko, urobia z človeka agresora a popri tom, popritom naozaj nič, nič zlého ten človek nepovie, ale urobia z neho agresora. Príklad ja, ja len tu sa rozprávam s kolegom Grendelom a už, nekričte, nekričte . Potrebujú človeka pošpiniť. Ale toto, čo urobili, bolo odporné a nechutné, pretože dopredu sme sa dohodli a oni nerešpektujú dohody. A to je najhoršie. Rešpektovať dohodu je psia povinnosť. [09:19] Richard Raši Pán poslanec Čaučík. [09:19] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Dostál, vďaka, že si takto rozobral tú problematiku a priblížil si nám, o čo ide vo vašom doplňujúcom návrhu a, samozrejme, súhlasím s tým, že každá strana, každý poslanecký klub by mal nominovať do výborov toho, koho chce. Ja si myslím, že tak ako si to povedal ty alebo ja, s tým nemá problém a súhlasili by s tým aj koaliční kolegovia, ale možno sa to tak nestane, lebo hlasuje sa tak, aké pokyny dostaneme. A ja by som chcel vyzvať pána Richtera, predsedu poslaneckého klubu SMER-u, aby nám povedal, či je s týmto nejaký problém, aby sme akceptovali voľbu poslaneckého klubu SaS na výmenu poslancov, tak ako to pán Dostál povedal, či je tu nejaký systémový problém, alebo sa možno naozaj dočkáme toho, že za to koalícia nezahlasuje a potom by som to chápal aj ja, ako určitú aroganciu moci. Ďakujem. [09:20] Richard Raši Tak pán poslanec Dostál s reakciou na faktické. [09:20] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pani poslankyňa Mesterová, no toto nebolo komplexné poukázanie na porušovanie práv opozície. Keby som chcel komplexne poukázať na porušovanie práv opozície, tak z tých tridsiatich minút, ktoré mi boli pridelené ako zástupcovi poslaneckého klubu, nevyužijem iba tretinu, ale hovorím celý čas a ešte sa potom prihlásim do ústnej rozpravy, aby som ďalších desať minút hovoril, lebo keby sme to chceli komplexne rozobrať, tak to by si naozaj vyžiadalo oveľa väčší čas, ako tých desať minút. To som len tak stručne preletel, že čo sa, čo sa tu deje. Pán poslanec Pročko, áno, môžeme sa odvolať na tú situáciu z minulého volebného obdobia, ale ich prirovnávanie k tej situácii, absolútne nesedí najmenej z dvoch dôvodov ďalších okrem toho, ktoré si povedal ty teda, že tam to bolo vopred takto dohodnuté, vopred povedané. A ten rozdiel je, že pán poslanec Kotleba sa prvýkrát podľa rozdelenia mal stať predsedom výboru vo volebnom období 2016 až 2020 a vtedy sa predsedom výboru nestal a vtedy sme nevládli my, vtedy tu vládol SMER, akurát vtedy SMER staval hrádzu proti extrémizmu, nie hrádzu proti progresivizmu. Takže v tom volebnom období sa pán poslanec Kotleba nestal predsedom výboru, hoci podľa nejakých politických dohôd alebo usmernení sa mal stať. A rozdiel je, samozrejme, aj v tom, čo som hovoril ja. Je rozdiel predseda výboru a člen výboru. Ani v tom volebnom období, ani v minulom volebnom období nikto nebránil opozičným stranám, aby si nominovali do výborov, koho uznajú za vhodné. A som teda rád, že aspoň pán poslanec Čaučík položil otázku pánovi poslancovi Richterovi, ktorý odpovedá, že no slobodná vôľa poslanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:22] Richard Raši Pán poslanec Grendel, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave, nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyne. Nech sa páči, pán poslanec, vystúpte k veci. Ďakujem. [09:22] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Bude tu, bude to k veci a spoliehajúc na slobodnú vôľu poslancov si dovolím aj ja predniesť doplňujúci návrh. Najprv ho teda vysvetlím. Po tom, ako pán poslanec Rastislav Krátky odišiel z nášho poslaneckého klubu a nedávno vstúpil do poslaneckého klubu KDH, nastala taká situácia, že je v eurovýbore náhradníkom našej poslankyni Veroniky Remišovej, čo nedáva úplne takú logiku a pán poslanec Škripek, ktorý je v eurovýbore, v eurovýbore nemá náhradníka, takže aby sme v tom urobili poriadok, tak týmto doplňujúcim návrhom sa pán Krátky stane, ak slobodná vôľa poslancov tak rozhodne, náhradníkom za pána Škripeka a náhradníkom za pani poslankyňu Remišovú. Týmto náhradníkom bude moja maličkosť. Takže idem prečítať doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Zastavte čas, prosím. Grendel, Gábor, poslanec NR SR ... k návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky, číslo parlamentnej tlač 1195. V návrhu uznesenia sa za slovo „demokracia" vkladajú slová „a Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za volebnú koalíciu SLOVENSKO - ZA ĽUDÍ", časť A. sa dopĺňa slovami „poslanca Rastislava Krátkeho (KDH) z funkcie náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslankyňu Veroniku Remišovú;" a časť B. sa dopĺňa slovami „poslanca Gábora Grendela (SLOVENSKO - ZA ĽUDÍ) za náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslankyňu Veroniku Remišovú", „poslanca Rastislava Krátkeho (KDH) za náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslanca Branislava Škripeka;" Skončil som, pán predseda. [09:25] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dostál. Tri. Nech sa páči. [09:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, ja som teda veľmi zaujímavý, ako sa slobodná vôľa koaličných poslancov pri hlasovaní o našich dvoch pozmeňujúcich návrhoch bude zhodovať alebo bude líšiť, lebo je to veľmi podobná situácia, aj keď tam, tam tie dôvody sú iné a sú tam navrhované ďalšie presuny, ale vzhľadom na to, že výbor pre európske záležitosti má byť zložený na základe princípu pomerného zastúpenia a má to platiť tak pre poslancov, členov výboru, ako aj pre ich náhradníkov, tak ide o úplne logickú, logickú voľbu a logický návrh, že člena výboru má zastupovať poslancov alebo poslankyňa, ktorí sú členmi toho istého poslaneckého klubu, rovnako ako je logické, že to, kto je náhradník, za člena poslaneckého klubu, ktorý je členom výboru, má byť odrazom vôle toho poslaneckého klubu, lebo ten poslanec tam nie je iba sám za seba, je tam za poslanecký klub a špeciálne to patrí, platí o výbore pre európske záležitostí, ktorý, ako som už povedal, preberá aj pôsobnosť Národnej rady, pretože na tento výbor bola prenesená pôsobnosť Národnej rady vo vzťahu k určovaniu pozície Slovenskej republiky k orgánom Európskej únie. [09:26] Richard Raši Pán poslanec Pročko s faktickou. [09:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No najprv poviem, že tu zase prebehla vysoko špecifická vec, presne pre túto rozpravu. Vykrikoval pán poslanec Richter, a viete, koho upozornil, aby nekričal, pán predsedajúci? Pani Mesterovú. Neskutočné (povedané so smiechom). Pán Richter zakričal, že to je slobodná voľba poslancov. No ja som ešte nezažil, že by poslanci koalície volili slobodne. Ja som nezažil, že by tam niekto z nich hlasoval podľa vedomia a svedomia. Hlasujú vždy tak, ako im to prikážu, ako zdvihnú palce, ako sa tam dvíhajú palce vpredu, tak tak sa tu hlasuje. Ale ešte raz to zopakujem, u nás sme sa dopredu dohodli s vami, že kto bude predseda, kto bude predseda tých výborov, a vy ste to porušili. [09:27] Richard Raši Pán poslanec Kéry, nech sa páči. [09:27] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, oceňujem veľmi racionálny prístup, bez zbytočného zdržiavania. Chcem povedať sám za seba, že určite tento pozmeňujúci návrh, ktorý ste práve predniesli, podporím, ale chcem vám pripomenúť, že aj v zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky nemá váš poslanecký klub po odchode poslanca Ľubomíra Galka z vášho poslaneckého klubu zastúpenie. Ďakujem pekne. [09:28] Richard Raši Tak. Pán poslanec Grendel s faktickou poznámkou, s reakciou na faktické. [09:28] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Budem reagovať už len na pána poslanca Kéryho jednou vetou: Taký je život. [09:28] Richard Raši Ďakujem pekne. Tým pádom sme uzavreli písomnú časť. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasleduje návrh zahraničného výboru na schválenie smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady. Je to tlač 1193. Poprosím, pán predseda, pán poslanec Kéry, ujmite sa slova a uveďte tento návrh. Ďakujem. [09:29] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Panie poslankyne, páni poslanci, materiál, ktorý v mene zahraničného výboru predkladám, reaguje na potrebu aktualizácie vnútorných pravidiel v nadväznosti na zmeny v systéme fungovania Národnej rady Slovenskej republiky od roku 2012, kedy bola predmetná smernica naposledy upravovaná. Najvýraznejšou zmenou je návrh na vytvorenie dvoch osobitných smerníc, resp. predpisov. Jedného, ktorý pokrýval pravidlá súvisiace s uskutočňovaním zahraničných pracovných ciest poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň samostatný interný predpis pre zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky... ===== Najvýraznejšou zmenou je návrh na vytvorenie dvoch osobitných smerníc, respektíve predpisov. Jedného, ktorý by pokrýval pravidlá súvisiace s uskutočňovaním zahraničných pracovných ciest poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň samostatný interný predpis pre zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava viac zohľadňuje racionalizáciu výdavkov, prehľadnejšie nastavenie kompetencií a zodpovednosti jednotlivých subjektov a lepšie špecifikuje niektoré konkrétne články. Návrh smernice taktiež zohľadňuje potreby konsolidácie verejných výdavkov v kapitole Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom predkladanej smernice, teda aktuálnejší rámec pre realizáciu zahraničných pracovných ciest poslancov, ktorý prispeje k zvýšeniu efektívnosti a zároveň hospodárnosti pri ich realizácií. Na základe uvedeného si dovoľujem predložiť na schválenie uznesenie Národnej Rady Slovenskej republiky k návrhu smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:31] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán predseda za uvedenie tohto návrhu. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa. Ako prvý by teda vystúpil pán navrhovateľ, pán predseda výboru a potom by ešte posledná bola pani poslankyňa Jurík. Tým pádom uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán predseda. [09:34] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ešte raz veľmi pekne ďakujem za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, ja len veľmi stručne chcem povedať, že na rokovaní Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky prebehla veľmi vecná diskusia. Chcem povedať, že ruší sa benefit vreckové. To znamená, je to taký náš vklad poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do spomínanej konsolidácie. V čl. 9 spôsoby dopravy na zahraničné pracovné cesty sa ruší možnosť prepraviť sa na zahraničnú pracovnú cestu osobným motorovým vozidlom. A najväčšia diskusia bola v čl. 15, ktorá sa týkala zrušenia schválené zahraničnej pracovnej cesty. A ja chcem povedať, prečo sme pristúpili k takému sprísneniu. Pretože sa stávalo, že po splnení všetkých tých procedúr, ktoré sú potrebné na to, aby bola schválená zahraničná pracovná cesta, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky objednala letenky, objednala hotel a viackrát sa stalo, ukázala to prax, že poslanci na poslednú chvíľu takúto zahraničnú pracovnú cestu zrušili bez ohľadu na to, či mali na to vážny dôvod. Niekedy to boli nejaké stranícke výjazdy výjazdy v regióne, niekedy diskusná relácia, niekedy aj to, že sa naozaj poslancovi alebo poslankyni na túto zahraničnú pracovnú cestu nechcelo, a vtedy tie náklady, už zaplatený hotel, letenky musela znášať Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, tak preto prichádza k sprísneniu. A bol prijatý pozmeňujúci návrh na rokovaní Zahraničného výboru, kedy sa do tohto článku zapracovali aj taksatívne sa vymenovali niektoré dôvody, ktoré budú výnimkou na to, aby poslanec nemusel preplatiť tieto náhrady. Takže ja to odcitujem: V prípade zrušenia účasti na schválenej zahraničnej pracovnej ceste predseda, podpredseda, poslanec Národnej rady uhradí kancelárií storno poplatky a ostatné náklady ako náhradu škody, ktorá je v súvislosti so zrušením zahraničnej pracovnej cesty vznikla. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípady hospitalizácie či práceneschopnosti poslanca, úmrtia v rodine, zasadnutia Národnej rady či iných závažných dôvodov, ak tak rozhodne predseda Národnej rady, respektíve ním poverený podpredseda podľa čl. 6 ods. 3 tejto smernice. Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, skončil som. [09:36] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne pán predseda. Jedna, dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík ako prvá, nech sa páči. [09:36] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predseda. Ja sa zároveň teda sťahujem z tej ústnej rozpravy, lebo mám možnosť teraz reagovať. Ja by som len k tomuto chcela povedať, že teda ako podpredsedníčka Výboru pre európske záležitosti som nie raz mala tú skúsenosť, že práve koaliční poslanci sa stiahli na poslednú chvíľu zo zahraničnej pracovnej cesty a vznikli takéto škody na rozpočet Národnej rady. A bolo to práve kvôli tomu, že museli ostať na hlasovaní. A teraz aj v tých dôvodoch, ktoré uvádzal pán Kéry, že napríklad, výnimkou je zasadnutie NR SR, tak si myslím, že to nič nerieši, pretože opäť, raz sa vyhovoríte na to, že nemôžete ísť na tú zahraničnú pracovnú cestu kvôli tomu, že je hlasovanie. Tak toto si myslím, že sme odtiaľ mali vypustiť a skutočne tá výnimka sa mala vzťahovať iba na závažné zdravotné dôvody alebo iné rodinné dôvody. A tam by som vás chcela aj pán predseda poprosiť, aby ste skutočne mali potom nie dvojaký meter, ale aby ste to posudzovali jednoznačne a jasne či už pre koalíciu alebo aj pre opozíciu, keď teda nejaké dôvody na toto budú. A čo som ešte. Jednu vec som chcela. Chcela som vás poprosiť o to, aby ste možno aj s tým, že my máme kalendár, napríklad Výbor pre európske záležitosti na všetky zasadnutia, ktoré sú pre nás dôležité ako je COSAC. Tak či by ste nemohli hlasovania popresúvať na tie dni, lebo nie raz sa nám stalo, že sme na COSAC-u, ktoré je skutočne najdôležitejšie stretnutie pre nás ako výbor, museli sme ho opustiť o jeden deň skôr, nemohli sme sa tým pádom zúčastniť toho druhého dňa a diskusie a tiež hlasovania. A to si myslím, že je skutočne veľký problém. Tak keď máme takéto dôležité zahraničné pracovné cesty na ktorých je predseda toho výboru a vedenie výboru ako také, tak si myslím, že by bolo fajn, keby ste vedeli presunúť tieto hlasovania. Vieme o tých dátumoch dopredu, potom sa nám aspoň nestane, že tí poslanci aj odmietnu tú zahraničnú prac...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:38] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Sabo. [09:38] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti k tomu, čo povedal pán predseda Zahraničného výboru, že naozaj to taksatívne vymenovanie v pozmeňujúcom návrhu vzniklo participatívnym procesom a boli rešpektované idei nás zástupcov opozície. A len také malé zbožné prianie, že kiež by takto parlament fungoval aj v iných návrhoch a legislatívach. Kde bude idea opozície rešpektovaná, zákony budú vznikať participatívne. To si len tak do budúcnosti želám. Ďakujem. [09:38] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kéry, nech sa páči. [09:39] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Sabo, máte pravdu. Vznikla polemika na rokovaní výboru, či to nechať úplne na predsedov Národnej rady alebo či je predsa len taksatívne niektoré veci vymenovať a podpredseda Zahraničného výboru a váš poslanec Národnej rady Tomáš Valášek trval na tom, aby tam boli niektoré veci taksatívne uvedené a my sme s tým súhlasili presne tak ako ste uviedli. Pani poslankyňa Jurík, viete, ja som tiež mohol uviesť nejaké príklady, kedy na pracovnú cestu nešiel aj poslanec opozície, ale nechcel som byť taký malý a prízemný a neurobil som to. A čo sa týka vašej poznámky, že či je dobré, že medzi taksatívne uvedenými dôvodmi bolo aj rokovanie Národnej rady, nuž je to správne, pretože častokrát máme naplánovanú schôdzu Národnej rady na tri týždne a poslanci si aj na základe toho určujú zahraničné pracovné cesty. A predsa, ak máte naplánovanú schôdzu Národnej rady na tri týždne á, a potom sa predĺži táto schôdza, tak asi to nie je z viny poslanca, že sa jej nemôže zúčastniť, pretože neviem ako u nás, ale u nás zahraničnú pracovnú cestu schvaľuje predseda klubu. U nás nevládne anarchia, že si niekto zmyslí či pôjde alebo nepôjde na nejakú pracovnú cestu. Takže ja si myslím, že je dobré, že sme tam nechali aj to rokovanie a navyše častokrát sa stane, že aj zvolaná narýchlo mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. [09:39] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ešte pri tomto návrhu Zahraničného výrobu je pán predseda zároveň aj spravodajcom. Takže len možno poprosím, krátko pán, keďže ste aj spravodajcom, uveďte aspoň krátko spravodaj, záver spravodajcovania, a aby sme ten bod mohli už skončiť. Nech sa páči. [09:40] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo pán predseda. Ak dovolíte, vlastne to isté ja som uviedol v tej úvodnej správe, takže by som čítal identicky. Ak dovolíte, takže. Po prvé vás poprosím o tom, aby sme podporili túto smernicu o uskuto...(Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Raši, Richard, predseda NR SR Tú poslednú vetu poprosím ešte. Kéry, Marián, poslanec NR SR Takže ešte raz, chcem vás poprosiť, aby ste pri hlasovaní podporili návrh smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je pod tlačou 1193. Ďakujem pekne. [09:40] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Tým pádom sme ukončili aj rozpravu aj zaujal stanovisko predseda výboru a prerušujem rokovanie o tomto bode. A budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankýň Veroniky Šrobovej, Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1074). Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1122, 1225. Pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči, máte slovo. [09:42] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Predstavím vám teda návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam, ktorý predkladáme spoločne s kolegyňami Luciou Plavákovou a Simonou Petrík a viac teda poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvá. ... definícia stále chýba a jednoducho pod jeho príspevkami aj tam sa teda kopia a predpokladám, že aj na iných jeho kanáloch, mailoch sa kopia otázky, kto bude mať v skutočnosti nárok na túto pomoc. Rodiny sa môžu ísť informovať do poradní komplexnej pomoci a tam im teda povedia, či majú alebo nemajú, pravidlá sú nie jasné a z informácií, ktoré poskytol pán, pán minister, vyplýva, že na túto pomoc môžu, že o túto pomoc môžu žiadať len teda rodičia, jednorodičia, ktorí žijú sami v domácnosti, sami ako dospelá osoba s nezaopatrenými deťmi. Vzniká tu ale teda problém, že množstvo takýchto, z týchto 190 000 rodičov žije na príklad so svojimi rodičmi v nejakom dome, byte, pretože nemá šancu sa osamostatniť, ako viete, chýbajú nám, chýba nám okolo 400 000 bytových jednotiek a teda aj dostupné nájomné bývanie. Takže títo rodičia, zväčša sú to matky v 85 % prípadov, žijú napríklad so svojimi rodičmi alebo s niekým z rodiny, lebo jednoducho nemajú šancu sa osamostatniť. Čiže tu chcem povedať, že táto skupina jednorodičov je vyňatá z tejto pomoci, ktorú teraz predstavilo ministerstvo práce a teda minister Erik Tomáš cez poradne komplexnej pomoci. Ja si myslím, že to nie je spravodlivé a je potrebné jednoducho jasne zadefinovať, kto je táto jednorodičovská rodina a domácnosť a to tento náš návrh zákona prináša. Náš návrh zákona má ďalej, obsahuje teda aj tri opatrenia. Je to príspevok, je to zvýšený príspevok pre prváka či prváčku z takejto rodiny o 40 eur. Vypočula som si teda, že to je, že to je príliš málo. Ja rozumiem, že, že tých 40 eur jednorazovo neznie ako nejaký senzačný, senzačné opatrenie, ale pritom nástupe do prvej triedy, kedy sú tie náklady na prváka či prváčku až 260 eur a tie sumy sa zvyšujú každoročne vie aj týchto 40 eur pomôcť. Preto my navrhujeme pre deti z takýchto domácností zvýšenie jednorazového príspevku na prváka či prváčku o 40 eur, teda kompletná tá suma by bola 150 eur. Je to veľmi nízky náklad pre štát a tým rodinám to vie adresne pomôcť. Druhým našim opatrením bolo teda navýšenie dní počtu, počtu dní sprevádzania dieťaťa k lekárovi pre deti z takýchto rodín zo 7 na 14 dní, pretože každý pracujúci rodič má 7 dní, ktorými vie sprevádzať svoje dieťa alebo aj všetky deti, je to stále 7 dní pri všetkých deťoch počas celého roka k lekárovi a na vyšetrenia k zubárovi, k špecialistom. My sme navrhovali, aby sa pre jednorodiča, ktorý sa sám stará o všetky deti, táto suma počtu dní zdvojnásobila, keďže tam ten druhý rodič nie je. Toto opatrenie momentálne je ale schválené spoločne pri definícii osamelý zamestnanec od 01.01.2026 platí, že ak ste definovaný ako osamelý zamestnanec, tak na tento počet dní máte, tento zdvojnásobený počet dní máte nárok. Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý sa sám stará o nezaopatrené deti a nepomáha mu s tým žiadna iná osoba, buď ten druhý rodič zomrel alebo je neznámy alebo, alebo nie je schopné, aby sa staral o deti. To značí, že opodstatnenosť toto nášho návrhu je naozaj tu, pretože pán minister a ministerstvo teda okopírovalo túto časť nášho návrhu zákona a použilo ju. Ja to vítam, ale opäť. Je to naviazané na tú definíciu osamelý zamestnanec a tým pádom to nereflektuje všetky, všetky skupiny jednorodičov. Ďalším opatrením, teda tretím, v tomto návrhu zákona je zvýšenie počtu dní OČR, ktoré sa vedia kontinuálne čerpať. Momentálne je to na jedného zamestnaného rodiča teda 14 dní na dieťa alebo deti a potom by to malo byť prerušené a ak to dieťa potrebuje byť dlhodobo doma, lebo nemôže navštevovať školu, tak jednoducho musí ísť buď druhý rodič alebo sa to musí prerušiť a ide znovu ten istý rodič. My tu navrhujeme aspoň na 21 dní natiahnuť pre tohto rodiča z jednorodičovskej domácnosti, pretože, pretože sa nemá s kým vystriedať a prípadne nejakých diagnóz, ako sú napríklad ovčie kiahne alebo nejaké dlhodobejšie choroby, by to bolo pre nich prospešné. Netvrdíme, že tieto opatrenia sú systémové, ale čo je potrebné, je, naozaj zadefinovanie takéhoto typu domácnosti a takéhoto typu rodiny do zákona, pretože už teraz v ústave máme zavedené, že sa štát bude snažiť chrániť všetky rodiny bez rozdielu, takže ja si myslím, že toto by bolo takým príkladom toho, ako, ako pokročiť v dobe. To bolo teda, čo sa týka predstavenia a toho prečo, prečo je toto naozaj potrebné. K tým dátam ja som nejaké teda spomenula, ale dôležité je to, že každoročne sa nám viac a viac rodín prepadá do chudoby kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré zaviedla táto vláda. Jednoducho tá rovnica je jednoduchá. Čím sa zvyšujú viac ceny a dokonca sa znižuje čistý príjem, tak to v tých rodinách nikdy nebude lepšie, ale len horšie. Takže uvidíme, čo povedia dáta z roku 2025, lebo momentálne máme iba dáta k roku 2024, kedy ten prepad bol dvojpercentný, čo sa týka toho prepadu do chudoby a teda predpokladám, že dáta z roku 2025 nebudú lepšie. Čiže sme v situácii, kedy je naozaj potrebné riešiť adresne situáciu rodín na Slovensku, keďže tento štát nemá bezodnú, bezodnú štátnu pokladnicu, ako dobre vieme. To by bolo k tomu teda odôvodneniu a ja ešte spomeniem, že teda my na tejto schôdzi máme aj uznesenie, ktoré by zadefinoval, ktoré by zaviazalo vládu k tomu, aby jednoducho už tento rok neboli konsolidačné opatrenia realizované na úkor rodín na Slovensku. Ja verím, že sa dostane toto uznesenie aj na rokovanie, ak teda nie, tak budem to, budem to prejednávať s jednotlivými aktérmi teda, aby to bolo, aby to bolo uskutočnené. Teším sa, ak budú nejaké faktické poznámky, a ak máte nejaké otázky k tomu, veľmi rada to zodpoviem a ja by som vás veľmi chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. V dnešnej situácii je to naozaj kľúčová vec, ktorá by vedela pomôcť zadefinovať adresne rodiny, ktoré potrebujú pomoc, aby sme nerozdávali pomoc plošne. Ešte k tomu dodám, že teda aj čo sa týka tej energopomoci, aj pri tej by sme vedeli čerpať z tejto definície a mať tých ľudí naozaj zadefinovaných, ktorí tú energopomoc skutočne potrebujú a nestalo by sa to, čo sa stalo teraz, že jednoducho ľudia na Slovensku, ktorí jasne je vidieť, že by mali mať, mali mať nejakú podporu, čo sa týka cien bývania alebo cien energií, ju nedostali, ale bohužiaľ dostali ju ľudia, ktorí na ňu absolútne, ktorí ju nepotrebujú a to sú poslanci, europoslanci a rôzni iní ľudia, ktorí naozaj sa priznali, že oni ich domácnosť túto energopomoc nepotrebuje, pretože zarábajú nadštandardne. Takže ďakujem veľmi pekne a keď máte nejaké otázky, tak som k dispozícii. [09:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni. Spravodajkyňa je pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [09:42] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1074. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1122 z 5. novembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali od začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a otváram teda ústnu rozpravu, do ktorej vstupuje prvá, pani poslankyňa Šrobová. Nech sa páči, máte slovo. A prosím, keď sa chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Jediná vystupujúca bude pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči. [09:42] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Cieľom nášho návrhu zákona, tohto predkladaného návrhu zákona je reagovať na dlhodobé zistenia o zhoršujúcej sa a už tak náročnej socio-ekonomickej situácií jednorodičovských domácností na Slovensku a cieľom tohto zákona je teda zadefinovať tento pojem do nášho zákona a naviazať naňho aj tri opatrenia, ktoré by vedeli nejakým spôsobom adresne pomôcť v ich situácii. Na Slovensku máme viac ako 190-tisíc jednorodičovských domácností, to vyplýva z ro, zo sčítania obyvateľstva domov a bytov z roku 2021. A každým rokom máme približne 40 % týchto domácností v pásme chudoby. Táto vláda za dva a pol roka dokázala túto situáciu len a len zhoršiť a nie zlepšiť celkovú situáciu rodín na Slovensku, a preto si myslíme, že aj po posledných úrokoch aj po posledných udalostiach v posledných mesiacoch je táto definícia viac než potrebná. Ukazuje sa to z toho, že teda, pán minister Erik Tomáš, síce priniesol v posledných mesiacoch pomoc tejto skupine obyvateľstva cez poradne komplexnej pomoci, k tomu sa dostaneme. Ale situácia je taká, že rodiny nevedia kto bude mať v skutočnosti na túto pomoc nárok, pretože nám stále chýba definícia v zákone. A je to aj vidieť napríklad, na sociálnych sieťach pod príspevkami, kde teda minister Erik Tomáš víťazoslávne predstavoval túto pomoc, čo som ja naozaj ocenila aj my to oceňujeme, že použil teda európske peniaze a zdroje z Európskej únie na pomoc jednorodičovským rodinám. Ale definícia stále chýba a jednoducho pod jeho príspevkami aj tam sa teda kopia a predpokladám, že aj na iných jeho kanáloch, mailoch sa kopia otázky, kto bude mať v skutočnosti nárok na túto pomoc. Rodiny sa môžu ísť informovať do poradní komplexnej pomoci a tam im teda povedia, či majú alebo nemajú. Pravidlá sú nejasné. A z informácií, ktoré... ===== [09:52] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Hanuliaková a potom pán poslanec Pročko. Nech sa páči. [09:52] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegyňa, vďaka, že sa naozaj veľmi intenzívne venuješ tejto dôležitej téme, pretože ukazujú to aj dáta, že práve jednorodičia sú najohrozenejšou skupinou ľudí na Slovensku a napriek tomu teda, že tu máme vládu, ktorá si hovorí sociálna, tak nevidieť skutočne, že by seriózne pristupovala a zaujímala sa o jednorodičov, ktorí majú skutočne veľmi ťažké životné podmienky a ja som si tiež prečítala viacero príbehov či už na sociálnych sieťach alebo aj, aj čo nám chodia do emailovej schránky, že jednorodičia častokrát nevedia vyžiť skutočne od výplaty k výplate a rovnako aj viacero príbehov, kde písali o tom, že nedostali alebo nemali nárok na energopomoc, čo už považujem teda naozaj za absurdné, ak skutočne takéto prípady na Slovensku máme a ako to už býva, táto vláda využíva eurofondy na financovanie služieb, ktoré by mali teda byť zabezpečené z rozpočtu v budúcnosti a mňa naozaj zaujíma, že akým spôsobom chcú toto riešiť, lebo deje sa to aj pri centrách zdieľaných služieb, že sú financované z eurofondov aj personálne zabezpečenie týchto centier a naozaj, že ak tie eurofondy tu nebudú na tento účel, tak budeme mať veľký problém a ty si už vyzvala ministra, aby sa inšpiroval týmto našim návrhom zákona, tak ja dúfam, že to tak aj urobí a budem rada, keď s ním budete intenzívne o tomto rokovať, aby sa tie podmienky pre jednorodičov skutočne zlepšili. Ďakujem. [09:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [09:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No aj toto je téma, ktorú by mal riešiť tento parlament a nie rokovací poriadok, nie trestné zákony. Ja som mal stretnutie s otcom jednorodičom, ale hovorím jednorodičom, lebo odišla od nich, odišla od nich manželka a matka a on žije sám so svojim synom a presne mi rozprával, že to je, on je teraz zdravotne veľmi na tom nie dobre, tak sme hľadali pomoc pre neho a toto je zákon, ktorý takýmto ľuďom musí pomáhať. A mňa zaujíma, ako sa k tomuto zákonu postaví vládna koalícia a už dopredu mi je smutno, lebo viem, že tento zákon, keďže je to z dielne Progresívneho Slovenska, tak nebudú zaň hlasovať a to je smutné. Oni sa pozerajú na to, kto to predkladá a nie na to, že čo sa predkladá. A takto to tu funguje. Ale ja naozaj hovorím, že toto sú zákony, ktoré by mala Národná rada Slovenskej republiky prijímať. [09:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Šrobová s reakciou na faktické poznámky. Nech sa páči. [09:55] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi kolegom za ich faktické poznámky. Áno. Ja by som tiež skutočne čakala, že sociálno-demokratická vláda sa bude zaoberať naozaj tými problémami obyvateľstva, tými skutočnými problémami a sami prinesú takúto definíciu a reálnu pomoc rodinám, ktoré to na Slovensku potrebujú a nie rozdávať teda prostriedky, ktoré nemáme plošne. Ja chcem len pripomenúť, že teda bolo použitých 40, už dokopy 49 miliónov eur z eurofondov na zriadenie poradní komplexnej pomoci a na taký ten upgrade alebo teda navýšenie počtu zamestnancov. Je to, je to neefektívne, je to teda na dva roky a po dvoch rokoch, ak bude chcieť iná vláda v tom pokračovať, tak samozrejme môže, ale ja si myslím, že to je naozaj veľmi zle minutých 49 miliónov eur tým, že sa vlastne adresne ani, ani nepomôže skutočne tým rodinám, ktoré to potrebujú. Takýto návrh zákona tu predkladá Progresívne Slovensko. My tu máme množstvo návrhov zákonov, ktoré skutočne riešia problémy ľudí na Slovensku, z ktorými sme aj v kontaktne. Takže stačí naozaj počúvať, ak to najmenej je to čo, že tu sa chcete inšpirovať a okopírovať to, tak ja budem len a len rada a o tom len svedčí to, že naozaj aj tú časť nášho návrhu zákona pán minister považoval teda za opodstatnenú a takisto ju použili pri zmenách. Takže ďakujem veľmi pekne. [09:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa. Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 1087, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1136 a 1225. Pán poslanec, máte slovo. [09:58] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Teraz nás čaká taký môj trojboj troch návrhov zákonov a začnem teda prvým, kedy predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento konkrétny môj návrh zákona prináša hneď štyri oblasti zmien, ktoré samozrejme podrobne vysvetlím v rozprave, do ktorej sa týmto pádom hlásim ako prvý, pričom keby som to tak jednotne teraz mal zadefinovať, tak pilierom návrhu je zvýšenie spravodlivosti. Spravodlivosť je to kľúčové slovo, spravodlivosť vo financovaní nákladov na triedenie, zber a recykláciu triedených odpadov spadajúcich pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Poviem to teraz za všetky tri návrhy zákonov, ktoré budem prezentovať v tomto bloku. Všetky sú predkladané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj v súlade s právom Európskej únie. Ďakujem za priestor. [09:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne a spravodajkyňa aha pán poslanec Pročko nech sa páči. [09:59] Jozef Pročko – Vstup predsedajúceho Milé kolegyne, milí kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ... ===== Milé kolegyne, milí kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky zo znenia a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NR SR sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor a gestorský výbor od začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu. [10:00] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Prihlásil sa navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte sa prihlásil pán spravodajca, pán poslanec Pročko. Dajte ho na tabuľu, prosím. A končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, nech sa páči. [10:01] Michal Sabo – Vystúpenie Máme hostí na balkóne, tak vitajte. Robíme to pre vás. Dámy a páni, kým na tejto konkrétnej schôdzi pred pár dňami sme boli svedkami takej trápnej etudy, ktorá pokračuje už dlho a zbytočne, ako minister životného prostredia venuje naozaj významnú energiu tomu, aby ovládol dve a pol miliardy eur v Environmentálnom fonde plus ďalších stoštyridsať miliónov eur z organizácií výrobcov, tak teda v tomto čase, keď samozvaný kráľ Slnko na Ministerstve životného prostredia chce koncentrovať moc a otvárať dvere politickému zasahovaniu do fungujúcich mechanizmov, tak ja tu pred vami dnes dovolím si povedať, že pokorne stojím s návrhom zákona, ktorého cieľom je absolútny opak. Minister Taraba priniesol sem na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, bez diskusie s stakeholdermi a bez medzirezortného pripomienkového konania a teda ako sa hovorí pod pazuchou návrh zákona o Environmentálnom fonde a o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom opakovane aj v tomto pléne tvrdil, že systém nefunguje. Budem to korigovať. Určite nefunguje dokonale, na tom sa zhodneme. No kým on sa snaží navrhovať zmeny, ktoré by situáciu ešte viacej zhoršili, tak ja sa snažím systém opraviť, respektíve vylepšiť alebo spravodlivejšie nastaviť a urobiť systém funkčnejším ako pre obce, tak pre poctivých podnikateľov v priemysle, aj pre životné prostredie. Tomáš Taraba chce svojim návrhom zákona o Environmentálnom fonde naozaj zásadne znížiť, znížiť finančné prostriedky určené na triedenie, zber a recykláciu odpadov, čím by rozšírená zodpovednosť výrobcov naozaj dostala sa ešte do hlbšieho závozu. On sa v podstate tým ani netajil, ani sa ďalej netají a otvorene deklaruje, že do štátnej organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá by teoreticky mohla vzniknúť, by znečisťovatelia za svoje znečisťovanie platili menej ako platia súčasným organizáciám zodpovednosti výrobcov a to je na hlavu postavené. Toto presadzuje minister životného prostredia, ktorý by mal v podstate trvať na tom, aby priemysel platil za to, že znečisťuje životné prostredie. Naopak môj návrh má ambíciu vyriešiť časť problému toho pofinancovaného systému, pričom navrhujem zavádzať také prísnejšie pravidlá, sankcie a odstrániť sivú zónu do ktorej sa do tohto času ukrývali a ešte stále sa ukrývajú takzvaný freerideri. Ako som povedal, na rozdiel od ministra teda, prichádzam s návrhom zákona na zlepšenie prostredia a systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a je dôležité povedať hneď takto na úvod, pretože celé toto funkčné obdobie sledujeme rovnaký vzorec v správaní rezortu životného prostredia a to teda nielen pri odpadoch, ale aj v ďalších kategóriách, keď sledujeme veľa ideologických rečí, sledujeme veľa útokov na existujúce a fungujúce, nie dokonalé, ale fungujúce nástroje a zároveň sledujeme minimum skutočnej práce na tom, aby systém špeciálne odpadového hospodárstva na Slovensku fungoval lepšie než doteraz. No a namiesto riešení teda prichádzajú posuny a presuny zodpovednosti, namiesto koncepcie prichádza improvizácia, namiesto pomoci samosprávam počúvame rôzne odkazy v štýle veď nejak si poradíte, prípadne minister Taraba príde so zázračným riešením všetko spáľme. No tak díky. To je naozaj pokrokové, systémové riešenie, ktoré sa odkazuje aj jednak stav životného prostredia ale aj na dátach. To bola irónia. Tento môj návrh zákona je presne odpoveďou na takýto nefunkčný, nesystematický a systém, ktorý nereflektuje na dobu, ktorú žijeme. Prvá oblasť ktorú riešim vo svojom návrhu je jednak elementárna spravodlivosť v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Keď dnes máme fakt že absurdnú situáciu, že množstvo výrobkov, ktoré úplne bežne dnes končia v komunálnom odpade ako napríklad hračky alebo platové doplnky, kryty a rôzne domáce potreby sa tvária, že do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov nepatria a to len preto, že sú vyrobené z "nesprávneho typu plastu". No a výsledok je potom jednoduchý, že tento odpad končí v komunálnom odpade obcí, ale výrobca zaň neplatí ani cent. A náklady potom znášajú samosprávy, poťažmo teda domácnosti. A to je, to je tá nespravodlivosť o ktorej rozprávam. Môj návrh zákona toto preto pomenúva naozaj jasným, pravým menom a síce v skrátenej forme. Ak výrobok z plastu končí v komunálnom odpade, má patriť do rozšírenej zodpovednosti výrobcov bez akýchkoľvek výnimiek, bez zoznamu polymérov, bez akýchkoľvek legislatívnych kľučiek. Navyše, veď žijeme v 21. storočí. Ten vývoj ide naozaj rýchlo a vývoj materiálov ide dopredu rýchlejšie než slovenská legislatíva. Ak dnes teda presne vymenujeme polyméry na ktoré sa vzťahuje poplatok v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tak o päť rokov som presvedčený o tom, že riešiť ten istý problém znova a znova a znova a preto navrhujem naozaj systémové riešenie, nie ďalšiu náplatu. Druhá oblasť v mojom návrhu zákona sa dotýka financovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako takej a pomôžem si tým, čo tvrdí Inštitút environmentálnej politiky, čo iste viete, je analytický útvar Ministerstva životného prostredia, ktorý by samotný minister životného prostredia mohol aj viacej počúvať. Inštitút environmentálnej politiky konkrétne hovorí, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dlhodobo pofinancovaný a dôsledky vidíme všetci. Viac než polovica samospráv dopláca triedený zber z vlastných rozpočtov. A to je nonsens. Popri tom ďalších viac ako tridsať percent obsahu zmesového komunálneho odpadu tvoria materiály, ktoré doň vôbec nepatria, nemajú tam čo robiť. A samozrejme sú to plasty, je to papier, je to sklo, sú to kovy. A nie je to preto, že by ľudia nechceli triediť, ale je to preto, že systém nemá dostatočnú infraštruktúru. Ak ja hovorím, že treba niečo zmeniť, tak na tom začiatku je pochopiteľne lepšia a dokonalejšia infraštruktúra, nehovoriac o osvete a tak ďalej. Preto navrhujem znížiť hranicu vstupu do rozšírenej zodpovednosti výrobcov na päťdesiat kilogramov ročne a nemá to byť, aby sme si rozumeli, ako nejaká šikana na podnikateľov. To vôbec nie, pretože toto sa dotkne iba tých, ktorí uvádzajú výrobok na slovenský trh ako prvý. Ale ako vnímam tento návrh, tak je to povedzme že narovnanie trhu, narovnanie systému, aby do systému naozaj prispievali zodpovedne všetci tí, ktorí naň reálne majú dnes aj vplyv. Rovnako adresujem online trhy, respektíve online platformy, ktoré dnes naozaj bez postihu umožňujú akékoľvek si predstavíte tak naozaj, že je to veľmi divoká zóna obchádzanie povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov napríklad cez cezhraničný predaj. Ja mám za to, že ak niekto sprostredkúva predaj, tak musí zaň pochopiteľne niesť aj zodpovednosť. Lebo inak, ak túto situáciu nevyriešime, ak to nebudeme adresovať, tak sa tu navždy budeme hrať na nejakú divokú hru na mačku a myš najmä pri nefunkčnej systematickej krížovej kontrole, ktorej sme svedkami na Slovensku, pri podfinancovanej inšpekcii životného prostredia a samozrejme to najdôležitejšie najmä vďaka, respektíve lepšie povedané kvôli veľkému nezáujmu kompetentných, teda pomenujme to presne, nezáujmu vlády a ministra životného prostredia. No a na záver osobitnú pozornosť si zaslúži otázka sankcií. Dnes totižto máme situáciu, že sa podnikateľovi oplatí porušovať zákon. A to je tá absurdita, ktorú tu chcem podčiarknuť, pretože pokuta je nižšia než poctivý poplatok do systému. A toto teda nie je o nejakom zlyhaní jednotlivcov, toto je naozaj čierne na bielom dôkaz toho, že nám tu systém zlyháva. Ak chceme a čo teda verím, že chceme a na tom sa hádam dokážeme zhodnúť všetci naprieč politickým spektrom a chceme férovosť a férový systém, tak tá pokuta jednoducho musí byť vyššia než výhoda z porušenia zákona. No a napokon sa dostávam k téme, ktorej som sa venoval ešte pred tým ako som vstúpil na túto parlamentnú pôdu dlhodobo. Ono je to už v podstate desaťročie, verejne, v komentároch, v analýzach, ale samozrejme aj už v parlamentnej legislatíve, ktorú som už v minulosti predkladal a to je téma textilného odpadu, pretože presne v tejto kategórii sa ukazuje rozdiel medzi politickým alibizmom a naozaj že reálnom politikou. Možno viete, možno nie, od 1. januára 2025 majú obce povinnosť zabezpečiť triedený zber textilu. Tuto štát im, túto povinnosť im uložil štát bez toho, aby vyriešil financovanie, bez toho, aby zakázal skládkovanie vytriedeného textilu, dobre počujete, absurdita, a bez toho, aby vytvoril naozaj funkčný systém zhodnocovania. Ministerstvo životného prostredia pred tým ako zaviedlo túto povinnosť, ako ju hodilo na samosprávy, tak vydalo takú šlendriánsku príručku, metodiku, ktorá neobsahovala v podstate nič, len povedala, že nejak si s tým pomôžte. Tá metodická príručka nemala ani dve A4, prosím pekne. A tá metodická príručka, ktorá vám vlastne nepomôže, ak ste na strane samosprávy, hovorí jediné, vyriešte si to a neotravujte. No na tento problém som nielen verejne, ale konkrétne aj ministra Tarabu upozorňoval opakovane a opakovane som alarmoval, že obyvatelia Slovenska si v dôsledku nečinnosti Ministerstva životného prostredia priplatia, že triedenie textilu bez systému je len akákoľvek alebo akási drahá ilúzia a že štát naozaj celý problém prehodil na samosprávy. Upozorňoval som ho na to, že takto nastavené pravidlá sú nielen v rozpore s cieľmi odpadového hospodárstva, poťažmo teda cirkulárnej ekonomiky, ale hlavne aj v rozpore so zdravým rozumom na ktorý sa naša koalícia tak strašne rada a často odvoláva. No a v realite skutek utek. Dnes sa tu teda máme naozaj paradoxnú situáciu, kedy obce investujú do zberu, textil sa vyzbiera, ale legislatíva nezakazuje, aby sa potom tento vyzbieraný textil uložil na skládku a to je popretie samotného zmyslu triedenia. Toľko teda k tomuto návrhu zákona. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona naozaj nie je ideologický, je to návrh zákona, ktorý je veľmi praktický, je postavený na dátach, je postavený na skúsenostiach samospráv, je postavený na naozaj dlhodobých a podrobných analýzach, napravuje nespravodlivosti, ktoré dnes sledujeme, ktoré deformujú trh, ktoré zaťažujú obce a ktoré brzdia rozvoj recyklácie a hlavne ide o nápravu, ktorú si vyžaduje a ktorú si pýta samotný priemysel. To nie je môj výmysel, to je odpoveď na to, čo si pýta sám priemysel. A kým minister životného prostredia rieši kto konkrétne bude mať kontrolu nad systémom, ja teda chcem vyriešiť to, či ten systém vôbec funguje a o tom som presvedčený, že by mala byť environmentálna politika. Nie o moci, ale o výsledkoch a ja vám vopred ďakujem za to, že zvážite podporu tohto návrhu zákona. Budem za ňu vďačný, pretože môžeme týmto návrhom zákona a jeho posunutím do druhého čítania a neskorším teoretickým schválením pomôcť teda v prvom rade rozpočtom obcí, poťažmo teda domácností a ešte raz opakujem, priemysel si túto zmenu pýta. Ďakujem za pozornosť. [10:14] Peter Žiga Jedna faktická na vyše vystúpenie. Pani poslankyňa Kleinert. [10:14] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mne sa rovnako tak rozum zastavoval nad krokmi pána Tarabu minulý rok, pretože my sme o tom, ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nijako nemal ambíciu vyriešiť a len teda prehodil celú zodpovednosť.... ===== minulý rok, pretože my sme o tom ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nejako nemal ambíciu vyriešiť, a len teda prehodil celú zodpovednosť na obce, pričom textilný odpad je druhým najväčším znečisťovateľom planéty. A my by sme sa skutočne mali na to pozrieť zodpovedne a taký je aj tvoj návrh zákona a ja naozaj verím, že už kde inde vecne sa môžeme zhodnúť s koalíciou a s opozíciou, ako napríklad na tom, ako triediť, recyklovať alebo nejakým spôsobom zhodnocovať odpad. Tak ja skutočne by som chcela vyzvať poslancov a poslankyne koalície, aby hlasovali za tento návrh zákona, aby sme ho posunuli ďalej, pretože nastavuje férovosť a myslím si, že je dôležitý pre, no pre nás ako pre krajinu. Takže ďakujem vopred za to. [10:15] Peter Žiga S reakciou ešte pán poslanec Sabo. [10:15] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Dana. Ja si myslím, že tá najväčšia nehoráznosť je, že ten systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, resp. ten systém triedenia textilu a jeho následného využitia bol pripravený, kompletne pripravený v momente, ako minister životného prostredia nastúpil na ministerstvo životného prostredia a on to tam od nás mal pripravené. A jediné, čo sa od neho očakávalo, je, že to podpíše a uvedie do praxe. Naozaj on svojím prístupom zahodil roky a roky príprav všeobecnej dohody všetkých stakeholderov a jediní, ktorí z toho aktuálne sú v zisku, tak to sú zberové spoločnosti a skládkári. A to je absurdné, keď počúvate ministra životného prostredia, ktorý kade chodí, tam mrčí, že Slovensko je skládková veľmoc, no a kto najviac aktuálne pomáha tomu, aby na skládkach končilo viacej odpadu? Minister životného prostredia. Bravó! A ešte jedna malá poznámka. Na Slovensku máme jedného recyklátora textilu a je to zanedbaná príležitosť pre Slovenskú republiku, ako podporiť vlastné spracovanie vlastného odpadu vo vlastných kapacitách. A to je problém, na ktorý upozorňujem dlhodobo, že my náš odpad nespracovávame, zahadzujeme príležitosti, zahadzujeme príležitosti ponúknuť zamestnanie, investičné príležitosti práve v regiónoch, kde je to potrebné a namiesto toho exportujeme náš odpad, aby bol spracovaný inde, ale zato v minulom roku sme trhli rekord dovezeného, importovaného odpadu opäť pod taktovkou ministra životného prostredia, ktorý sa sťažuje, že Slovensko je skládková veľmoc. Paráda! [10:17] Peter Žiga Ako spravodajca vystúpi pán poslanec Pročko. [10:17] Jozef Pročko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, v úvode ja začnem pánom ministrom životného prostredia Tarabom, tak ako môj kolega Michal Sabo, s ktorým mám aj ja naozaj veľmi veľa spoločného, osem rokov som ako poslanec obecného zastupiteľstva mal na starosti životné prostredie okrem iného, takže naozaj môžem povedať, že kedysi v minulosti, a sú tu kolegovia, ktorí majú za sebou toho trošku viacej, vedia, ako sa riešil kedysi odpad, tak sa to nahádzalo do kontajnera niekde za dedinou a obce zapálili to. Prípadne sused susedovi zo svojej povaly zhádzal odpad a zapálil to. To bolo niečo neskutočné. Takže žijeme naozaj v storočí, kedy, kedy si v civilizovanej spoločnosti takéto zákony vážim a naozaj by sa malo k odpadom, ktoré vytvárame my ľudia, pristupovať veľmi zodpovedne. Ja by som len pojem elementárna spravodlivosť , ktorý tu Michal povedal, nahradil obyčajná ľudská spravodlivosť . Ľudská, pretože naozaj my ľudia vytvárame odpad. My si sami špiníme do taniera, z ktorého jeme. Ale poďme naspäť k ministrovi, ktorý chce ovládnuť fond, ktorý chce ovládnuť fond, z ktorého sa čerpajú miliardy, miliardy na pomoc pre životné prostredie. A tento minister dostal teraz naozaj od vlády darček a celá SNS, pretože vláda mu schválila významnú investíciu Málinec. Šesťdesiat miliónov dostal dopredu, aby mohol robiť projekty, aby mohol kšeftovať. Takže Andrej Danko ochotne teraz Ficovi povedal, Robo, môžeš byť predsedom ústavného, teda môžeš byť sudcom Ústavného súdu. Ďakujeme ti za 60 miliónov, to je kšeftík! Určite naša vláda, lebo hovorím naša vláda, lebo verím, že aj Hnutie Slovensko bude v budúcom volebnom období vládnuť, zruší túto odpornú nechut... tento odporný, nechutný kšeft Tarabov a Málinec a obyvatelia Čechánok a obyvatelia okolia, vy vlastníci, ktorí tam máte na Čechánkach pozemky, aj z tohto miesta vám hovorím, že urobíme všetko pre to aj my v Hnutí Slovensko, aby ste neprišli o svoje pozemky, aby vám ich boľševik Taraba nevyvlastnil, ako to robili v ´48., keď vám brali, keď brali našim predkom majetky. No a Taraba dostal 60 miliónov. A viete, kde tie peniaze skončia. Absolútne všetci logicky viete. Nič sa nebude stavať, ale Danko je spokojný, celá SNS je spokojná, nenažranci zase sa budú napchávať miliónmi. No a k Tarabovi ešte to, aký je on zástanca životného prostredia, aký je on geniálny človek. Viete, čo sa stalo teraz? O národných parkoch hovorí, a to je tá jeho, to je to jeho farizejstvo, lebo on rozpráva, že máme chrániť majetok národných parkov, chráňme majetok ľudí, ktorí v tých národných parkoch majú svoj majetok, preboha, veď oni si ho majú spravovať. Tak na jednej strane Taraba chráni majetok ľudí v národných parkoch a na druhej strane ľuďom v Čechánkach ide majetky brať. On je Dr. Jekyll a Mr. Hyde. No a vláda teda, idem vám povedať ďalší jeho skvost, čo sa stalo. V národnom parku v Tatrách vyrúbali teraz desiatky stromov v doline, pritom tá dolina je v piatom stupni ochrany a ide, počúvajte, ide o 35 smrekov s vekom približne 165 rokov. Niečo čo rástlo 165 rokov, čo by sme si mali vážiť, to je naše, to je vaše, vaše, vaše! To je národný park! A Taraba, Taraba dovolí vyrúbať tieto stromy! A viete, čo sa stane? Danko tam postaví stožiare a na každý ten stožiar nastaví svoju vlajku, ako tu a bude hovoriť, toto sú národné stožiare, vyrúbali sme tieto choré, staré stromy, ktoré tu postavili nejakí nie národovci . Choré. Celá táto vládna koalícia je chorá. Michal tu hovoril teda o elementárnej spravodlivosti, ale ja budem hovoriť o spravodlivosti ľudskej. To je to isté relatívne, pretože naozaj v tomto odpadovom hospodárstve by mala byť spravodlivosť. A poviem vám príklad. Naša spoločnosť, ktorej som stále majiteľom, reštaurácia vytvára odpad. A my povinne musíme tento odpad likvidovať. Povinne! Keď to neurobíme, dostaneme obrovskú pokutu. Obrovskú pokutu. Viete, aké sú pokuty pre iných, ako to Michal spomínal? Minimálne. Bežné. Im sa to napríklad oplatí spáliť, lebo dostanú takú pokutu, ktorá to je pre nich nič. A krásny príklad hovoril Michal napríklad s tými hračkami. Vyrábajú hračky, teda výrobcovia hračiek vyrábajú hračky, vyrábajú obaly. Ich to nezaujíma, čo s tým bude. Ich to nezaujíma. A sami dobre viete, vy, čo máte deti, tak tie hračky vydržia a v súčasnej dobe, kedy sú tie hračky robené z výrobkov, nielen hračky, ale čo ja viem napríklad aj práčky, prípadne iné, iné prístroje, iné techniky, tak sú tam v tých hračkách doslova, a ja mám priateľa, ktorý pracuje, odišiel, emigroval v ´87. a robí v Spojených štátoch, robí v takom laboratóriu, kde vyrábajú kazítka. Oni vyrábajú materiály, ktoré sa majú do dvoch rokov pokaziť. Ja mu hovorím, Dano, prečo to robíte? A on mi hovorí, to je biznis, Jozef. Kedysi? Pamätáte si, naši starí rodičia vyrobili niečo, čo dodnes funguje (povedané so smiechom). Tie stromy, ktoré tam zasadili, 160-ročné, tak vyrúbe Taraba a veď dom, ja mám doma veci po mojich praprarodičoch, ktoré dodnes fungujú, nie sú tam kazítka. Ale oni vyrobia kazítko, ktoré sa pokazí, a tí hračkári, tí výrobcovia tých hračiek vyrobia výrobok a čo s tým výrobkom je, ich nezaujíma. To znamená, že tento zákon rieši naozaj spravodlivosť, aby sa ten odpad spravodlivo a aby tí ľudia, ktorí zarábajú na tom, ktorí majú zisk, spravodlivo aj ten odpad rozdeľoval a zodpovednosť za, finančná bola pre všetkých. Ja tento zákon a teda naše Hnutie Slovensko podporíme. Je to veľmi dobrý zákon a opakujem, tak ako predtým som povedal o pani Veronike, že to sú zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, toto sú zákony, ktoré sú spravodlivé. Nie to, že rokovací poriadok, nie to, že Gašparovi dáme amnestiu, ale ľuďom pomáhajte. Ďakujem veľmi pekne. [10:24] Peter Žiga Dve faktické. Pán poslanec Dej. [10:24] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti. Som rád, že je tu takýto návrh zákona a to je presne to, čo by som čakal od tohto parlamentu, že tu naozaj budeme prerokovávať zákony, ktoré pomôžu ľuďom a ktoré majú aj teda pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože to je naozaj veľmi dôležitá téma, teda nielen na Slovensku, ale aj globálne. A, samozrejme, sú aj témy, ktoré možno nemajú toľko veľa tej či už mediálnej, alebo spoločenskej pozornosti, o to dôležitejšie je na ne poukazovať, na ne ukazovať, hovoriť o nich, edukovať a podobne a čo je ešte o to lepšie, že vôbec to vieme robiť na pôde Národnej rady, nielen teda o tom diskutovať, ale viete aj prinášať riešenia. Takže ja som veľmi rád, že tu takýto návrh zákona je a kiežby sme oveľa-oveľa viacej času venovali takýmto návrhom zákona, ako sú tie nezmysly, ktoré tu, žiaľ, aj do noci niekedy kvôli koalícii prerokovávame. Takže ďakujem. [10:25] Peter Žiga Pán poslanec Horváth. [10:25] Ján Horváth – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Pročko, na výber lokality prečerpávajúcich vodných elektrární sa preberá už od roku 1975. Nie je to Tarabova záležitosť, je to záležitosť Slovenskej republiky, aby sa zlepšila energetická bezpečnosť. V roku ´75 už bolo vybraných 27 lokalít, ktoré sa skúmali, či sa môže takáto prečerpávacia elektráreň vybudovať. Nakoniec prišlo k piatim lokalitám, z ktorých bolo treba vyberať lokality, ktoré sú zhodné na to, aby sa táto prečerpávacia elektráreň mohla vybudovať a zo všetkých výskumov, ktoré prešli za to obdobie, vyšla táto elektráreň na Ipli. Čiže prečerpávací týždenný cyklus prišiel najlepšie na Ipli, pretože tam tie geologické problémy, ktoré tam boli, tam sa najlepšie javili. A nebolo to tak, že prečerpávacia elektráreň sa robila len tak z ničoho nič. Tam už sa uvažovalo s tým, že vyvolané investície, presídlenie obyvateľov obce Dubákovo v osadí Ipeľ spolu 56 domov a 166 obyvateľov. Čiže nebola to taká jednoduchá záležitosť. Riešili sa dotknuté obce, kde sa riešila aj ich vnútorná a zároveň celoslovenská problematika, čo sa týka obyvateľov obce. Preložky elektrických komunikácií, preložky vedenia, preložky všetkých zariadení, ktoré bolo treba riešiť, riešila sa tam takisto aj kanalizácia, čiže nie je to taká jednoduchá záležitosť, táto prečerpávacia elektráreň, a pán Taraba, to nie je jeho výmysel, to je výmysel Slovenskej republiky, ktorá to potrebuje. Ďakujem. [10:27] Peter Žiga O slovo požiadal znova pán spravodajca pán poslanec Pročko. [10:27] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. No, nebude to dlhé, ale, pán Horváth, ja tam žijem v tom kraji. Presne kde mala byť v ´75. začaná stavá, stavať sa tá elektráreň vodná, tak tam naša nezisková organizácia v ´95., ja mám neziskovú organizáciu, pomáhali sme pánovi Tomkovi Novotkovi, ktorý tam býval, mal taký syndróm, mal syndróm škrečka. Viete, čo to je? On si do domu navážal všetky veci, tak sme mu tam priniesli, naša neziskovka, sme mu kúpili maringotku, lebo býval presne v tom území, kde to malo byť, tak sme ten teda chceli, pomohli sme, dali sme, z toho domu sme dali tie veci preč, no a on si tú maringotku zahádzal ešte viac vecami. Ja tam chodím, ja tam žijem. To, čo ste rozprávali, nie je pravda. Táto vodná prečerpávacia, to vám napísal, ale veď to vám, prepáčte, nie všetko, čo vám napíšu stranícki kolegovia, je pravda. Pán Horváth, vy ste starosta Chtelnice. Rozmýšľajte vlastným rozumom a nie tým, čo vám napíšu stranícki kolegovia. Ja vás o to prosím. Prosím vás. Pretože toto, čo Taraba vymyslel, nikto nepotrebuje. Tú prečerpávaciu stanicu nepotrebuje nikto. Tá prečerpávacia stanica, ktorá sa tam má stavať, podľa odborníkov, nie podľa vašich straníckych, počúvate ma? Podľa vašich straníckych kolegov, tá prečerpávacia stanica ide ohroziť zásobárne pit... ide tam ohroziť pitnú vodu. Tá prečerpávacia stanica nemá význam ani ekonomický, pretože tá prečerpávacia stanica nebude mať ekonomický význam, nebude mať žiaden prínos. Žiaden prínos. A pán Taraba ju obhajoval tým, že vraj to bude mať turistický prínos. Ja som sa bol pozrieť na prečerpávacej stanici, ktorá je, a to meno teraz, tie mená mi vždy vypadávajú, vysoko, vysoko je postavená (reakcia z pléna), áno, ďakujem, v Čiernom Váhu som sa bol pozrieť, tak viete, aký to má ten prínos? Tak tam chodia na bicykloch len ľudia sa pozrieť v lete. Ale tu nebude... ===== ...turistický prínos. Ja som sa bol pozrieť na prečerpávacej stanici, ktorá je a to meno teraz, tie mená mi vždy vypadávajú. Vysoko, vysoko je postavená...(Reakcia z pléna.)...áno, ďakujem. V Čiernom Váhu som sa bol pozrieť tak, viete aký to má ten prínos? Tak tam chodia na bicykloch len ľudia sa pozrieť v lete, ale tu nebude mať nikto prístup k tejto prečerpávacej stanici. Bude to ohraničené, pán Horváth, naozaj vás prosím, rozmýšľajte vlastnou hlavou. Táto prečerpávacia stanica za 2,4 miliardy je len bohapustý kšeft pre Tarabu. Už dostal 60 miliónov, myslíte, že to nasledujúca vláda nezastaví? Zastaví! A vy imitujete rozprávať o tom, že ako odborníci pripravili projekty, ktoré sú skvelé. No pripravili to odborníci, ktorým Taraba povedal: „takto mi to pripravte,“ ale odborníci, ktorí na druhej strane rozprávajú o tom, že to nie je dobré, tak tých Taraba ani neprijme. Neprijme tých, tých Taraba ani nezoberie do úvahy ich pripomienky. Pán Horváth, vyzeráte taký normálny človek z Chtelnice, rozmýšľajte hlavou a nie cez to písania, čo vám tam píšu títo vaši kolegovia. Ďakujem. [10:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické, pán poslanec Muňko. [10:30] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, táto elektráreň, respektíve, bola to vyprojektovaná profesorom Rohanom, profesorom Bórom v 60. rokoch. Tak ako je, nechaj, nekývaj rukami, môžeš sa ísť pozrieť, keď je, takisto je vyprojektovaná silová elektrina prakticky pri Devíne. Keby Wolfstahl začali, začnú stavať, iste príde na pretras a bude tá istá situácia ako dneska vy tam robíte. To isté bolo pri Gabčíkove. Nikto nechcel Gabčíkovo, takže nehovorme proste jednoducho, my potrebujeme, ja tvrdím inak, ja to poviem inak. Okrem vodnej elektrárni a jadrovej, o jadrového z hľadiska, všetky ostatné sú hlboko stratové a vieš, prečo sa táto dnes táto elektráreň nestavala? Pretože nemala, nemala prakticky ekonomický význam alebo sa pri tých cenách, ktoré boli, by sa nikdy neboli vrátili. Pri týchto cenách a tie ceny elektriny pôjdu ďalej vyššie. Je možné proste a som presvedčený, že bude mať pozitívny dopad na slovenské hospodárstvo. [10:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horváth. [10:32] Ján Horváth – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pán Pročko, to mi nikto nenapísal, to je všetko výstavba vodných diel, keď si pozriete knihu Výstavba vodných diel na Slovensku, tak tam je to všetko popísané, aká je perspektíva, aká je perspektíva stavať tie vodné elektrárne a čo sa týka vodných elektrárni, funkcia prečerpávacej vodnej elektrárne mala prispieť k zabezpečeniu vyrovnanej bilancie a spotreby elektrickej energie, čiže v prípade, že máme veľa elektriky alebo málo elektriky, vodná elektráreň na to slúži, čiže, keď bolo veľa veľa elektriky sa pustila prečerpávačka, vytiahla sa elektrika a znížil sa sa objem elektriky. Keď bolo málo elektriky, tak sa spustila elektráreň a doplnila do siete to, čo bolo treba. Zabezpečené dodávky elektrickej energie z južnej časti vetvy 400 kW. Zabezpečenie zvýšenej spoľahlivosti energetickej siete, čiže, energetická sieť, preto sa to budovalo, dali sme, odstavili sme už tepelné elektrárne, tak teraz najlepšie prichádza do úvahy vystaviť túto vodnú elektráreň, aby sme vedeli zabezpečiť spoľahlivosť energetickej siete a zabezpečiť zvýšenie spoľahlivosť spolupráce s energetickými sieťami okolitých, okolitých štátov, čiže táto elektráreň má pomáhať aj pri potrebe okolitých štátov pri zabezpečení elektrickej spoľahlivosti. Prečerpávacia elektráreň je nový zdroj, ktorý vieme spustiť aj diaľkovo, čiže za minútu vieme spustiť túto elektráreň a vieme doplniť potrebnú energiu, ktorá nám v sieti chýba v tom v tom čase, čiže to nie je taká jednoduchá záležitosť regulovať energetickú sieť, čiže dokážeme zabezpečiť všetky rezervy, ktoré potrebujeme v energetickej sieti a pre aj pre nás, aj pre iné štáty. Ďakujem. (Potlesk.) . [10:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Pročko [10:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Drahí páni kolegovia Muňko a Horváth, to čo hovoríte, malo byť postavené na Ipli, myslím, že 12 km odtiaľ, kde teraz Taraba vybral miesto. Páni, vy ani neviete o čom hovoríte. Ja tam žijem, malo to byť postavené na Ipli, kde žil Tonko Novek, ktorému sme pomohli a bolo to naozaj odtiaľ preč. Vtedy to naprojektoval, naozaj veľmi skvele to naprojektovali ľudia. Teraz to Tarabovi projektovali nový projekt, nový projekt. Nemalo to byť tam, kde to malo byť, vy o tom ani neviete, ale pozor, Taraba to naprojektoval úplne niekde inde, úplne niekde inde a projektovali to spôsobom, ktorý naozaj ohrozuje nielen ekológiu, nielen životnú úroveň, nielen pitnú vodu, ale ohrozuje to záujmy ľudí. Naozaj, tam berú, berú majetky ľuďom. Tí ľudia to tam nechcú a nepotrebujeme to. V Rakúsku, v Rakúsku áno, postavia tieto, tieto energetické prečerpávačky, ale prínos toho je po nejakých 20 až 30 rokoch, ale Taraba z tých 60 miliónov bude mať prínos zajtra. Páni, prosím vás, vy hovoríte úplne o niečom inom, o čom tu Taraba, z čoho tu Taraba ide kšeftovať. Ďakujem. [10:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho No tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete, nechcete? Pán spravodajca, všetko ste už povedali, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je, pardon, návrh poslanca Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch, tlač 1088. V prerokovaní je výborom je v rozhodnutiach číslo 1137 a 1225. Pán poslanec Sabo, máte slovo ako navrhovateľ. [10:36] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, vážený pán predseda, vážené kolegyne a vážení kolegovia, som vďačný za to, že sa pri zákone o rozšírení zodpovednosti výrobcov zbehla debata o prečerpávajúcej elektrárni, to som nečakal dnes a každopádne máme tu ďalšiu príležitosť porozprávať sa o odpadoch, Jozef, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa opäť, mení, teda navrhujem zmeniť odpadovú legislatívu, zákon číslo 233/2015 a cieľom návrhu zákona je v tomto prípade zabezpečiť, aby účelová finančná rezerva na uzatvorenie a rekultiváciu skládky, ktorú prevádzkovateľ skládky vytvára počas doby životnosti skládky odpadu, čo najlepšie a najefektívnejšie zodpovedala skutočnej výške nákladov, ktorá bude potrebná na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky. Tiež je cieľom tohto návrhu zákona zabezpečiť, aby prevádzkovateľ skládky mohol realizovať rekultiváciu skládky z tejto účelovej finančnej rezervy včas a riadne. Viac vám poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý. Ďakujem. [10:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Spravodajcom, ktorého určil gestorský výbor je pán poslanec Pročko. Nech sa páči. [10:38] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Takisto, milé kolegyne, milí kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený za spravodajcu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NR SR sa uznieslo na tom, že sa na zákon prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR návrhu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor a gestorský výbor od začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlásil do rozpravy niekto ústne? Vyzerá, že len pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. [10:39] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ktorý vám budem prezentovať vám možno bude povedomý, ak ste dávali pozornosť pri prerokovávaní vládneho alebo návrhov, ktoré pred časom, na jeseň minulého roka predstavoval minister životného prostredia, pretože vtedy sme sa podobnú úpravu snažili dostať do skládkovej legislatívy cez pozmeňujúci návrh zákona, pričom úplne transparentne poviem, že v kontakte s ministrom životného prostredia bola takmer preddohoda na tom, že táto legislatíva bude podporená aj koaličnou časťou. Nakoniec, ale predpokladám, že to bolo zo strany HLAS, ktorá podporu nechcela dodať. Koalícia sa rozhodla nepodporiť túto legislatívu. Takže nejde o niečo, čo by ste nepoznali alebo čo by ste predpokladám, už nemali v pozornosti. Dnes vám teda predstavujem návrh zákona, ktorý sa na jednej strane môže tváriť ako nejaká technická oprava zákona o odpadoch, prípadne ako niečo, čo sa týka paragrafov, tabuliek a účtov v štátnej pokladnici, ale nie je to tak, pretože v skutočnosti ide o návrh zákona, ktorý naozaj veľmi presne odhaľuje problém slovenského odpadového hospodárstva, ktorému sa venujem už viac ako desaťročie a je to problém, ktorý tu prehliadame, hoci vieme, že súčasná aktuálne platná legislatíva nefunguje správne a že nechráni dostatočne životné prostredie, že nevytvára férové alebo teda, ako som aj pri predchádzajúcom návrhu zákona povedal, spravodlivé podmienky a v konečnom dôsledku ohrozuje dôveru v celý systém. Za posledné roky som osobne navštívil desiatky, nepreháňam, desiatky skládok a nebol som pri nich ani z auta, nebol som pri nich ani prstom na mape, ani len tak že nejako cez plot, ale aktívne priamo na tele skládok a videl som aká je realita odpadového hospodárstva v tom najhoršom, čo si len viete predstaviť. Zároveň som sa aj rozprával so starostami, starostkami, s ľuďmi, ktorí žijú v blízkosti týchto skládok, ale aj s tými, ktorí tieto skládky prevádzkujú a je fakt, že keď sa blíži koniec činnosti, respektíve životnosti skládky, tak systém zlyháva a nemôže to byť viac okatejšie. Nie, že by som si, úprimne povedané nemyslel, že systém zlyháva, už len preto, že sa skládky stretávajú so situáciou, že sa na ne ukladajú megatony a megatony odpadu, ktoré tam nepatria, lebo tento odpad by sa v zdravej a normálne fungujúcej krajine dal recyklovať. To nie je systém Slovenskej republiky a práve preto na základe týchto svojich skúseností predkladám návrh zákona, ktorý si ale nekladie ten odvážny cieľ zlepšiť triedenie alebo recykláciu, lebo na to by sme naozaj úprimne potrebovali veľkú legislatívnu, legislatívnu revolúciu a reformu a to momentálne nie je v mojich kapacitách ako opozičného poslanca, ale samozrejme je to mojím cieľom v budúcnosti a ambíciou a smutné je, že to momentálne nie je cieľom ani ministra životného prostredia a v prípade tohto návrhu zákona ide o dva momenty pri uzatváraní a pri rekultivácii skládok, pri ktorých je možné naozaj jednoduchou, konkrétne touto legislatívnou úpravou dosiahnuť zásadnú zmenu k lepšiemu. Ak dovolíte teda, vysvetlím, dnes má subjekt, ktorý prevádzkuje skládku povinnosť vytvárať účelovú finančnú rezervu na uzatvorenie skládky v budúcnosti, na jej rekultiváciu. To si predstavíte tak, že kde je teraz skládka, tak v budúcnosti vznikne taký akože zelený kopček, hej a potom samozrejme na následnú starostlivosť, čo je, hádam sa zhodneme, správne, je to spravodlivé, je to zodpovedné. No a cieľom je, aby prevádzkovateľ po sebe pochopiteľne nezanechal nejaké environmentálne dlhy, ktoré by sme splácali ešte za nášho života, prípadne generácie, ktoré prídu po nás. Lenže rozdiel medzi dobrým princípom a funkčným systémom je naozaj v detailoch. Ono sa nie nadarmo hovorí, že diabol sa skrýva v detailoch a práve v tých detailoch dnešný systém, tak ako je ukotvený v aktuálne platnej legislatíve zlyháva. Výška tejto spomínanej rezervy totižto stanovuje sa v momente, keď skládka sa iba začína plniť alebo vzniká a keď nikto ani len, že netuší aké budú legislatívne požiadavky o 10, 20, 30 rokov, keď životnosť skládky sa pominie, keď nové technológie, pokrok alebo teda našou rečou progres sa stane štandardom a realitou, respektíve keď naozaj nikto netuší, aké budú v budúcnosti ceny stavebných prác, energií, materiálov a doplňte si, čo len chcete. No a potom sa samozrejme tvárime, že tento odhad, keď skládka vzniká, bude platiť navždy. No len tak logika... ===== našou rečou progres sa stane štandardom a realitou, resp. keď naozaj nikto netuší, aké budú v budúcnosti ceny stavebných prác, energií, materiálov a doplňte si, čo len chcete. No a potom sa samozrejme tvárime, že tento odhad, keď skládka vzniká, bude platiť navždy. No len tak logika hovorí, že to tak nie je, že to tak ani nemôže fungovať. Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď si uvedomíme, že uzatváranie skládok odpadu neprichádza po roku či po dvoch, musíme na to adekvátne reagovať. Keď vieme, že uzatváranie skládok prichádza o dekádu, o dve dekády, tri dekády, tak ja sa vás naozaj úprimne chcem spýtať, že naozaj si pri všetkej úcte akože myslíme, že nejaký prastarý, desaťročia starý odhad nákladov zodpovedá reálnym nákladom dneška? No ani náhodou. A bude ten prastarý odhad platiť o desať rokov, o dvadsať rokov? No ani náhodou. Za tie desaťročia sa totižto realita zmení. Veď si len pozrime, keď sa začala vojna Ruska proti Ukrajine, ako sa raketovo zmenila situácia so stavebnými materiálmi, s cenami práce a teraz si premietnite túto situáciu v dĺžke desiatich, dvadsiatich rokov, kedy za desaťročia sa zmení naozaj všetko, nielen cena materiálov, cena práce, ale samozrejme sa mení aj legislatíva, ktorá reaguje na európsku legislatívu. Menia sa požiadavky na ochranu vôd, pôdy, ovzdušia, samozrejme odchádzame od starých princípov odpadového hospodárstva, transformujeme odpadové hospodárstvo na cirkulárnu ekonomiku, jednoducho menia sa technické normy a na toto všetko musíme reagovať a na toto všetko musíme brať zreteľ. Pretože to, čo kedysi bolo považované za dostatočné, je jednoducho dnes nielenže nedostatočné, ale aj neakceptovateľné. Zákon však dnes, musíme konštatovať, funguje tak, že sa tvárime, že svet okolo sa nevyvíja, že sa to nehýbe a že vlastne skládky tak, ako kedysi vznikli, tak tak majú byť zakonzervované a že tie skládky a ich realita nemajú reagovať na výzvy 21. storočia. No a čo potom z toho vzniká, z tej ignorácie reality, no vzniká z toho jedno enviromentálne riziko za druhým enviromentálnym rizikom, resp. v slovenských reáliách, povenujme to pravými slovami, vzniká jedna enviromentálny záťaž za druhou enviromentálnou záťažou a nemôžeme sa tváriť, že ich na Slovensku nemáme málo. Keď rezerva nezodpovedá realite, tak potom samozrejme vzniká tlak šetriť na tých najnesprávnejších miestach. A rekultivácia skládok sa robí za minimum, alebo sa odkladá, formálne sa nejako splní zákon aby sa nepovedalo, reálne sa ale stretávame so situáciou, že nám vzniká problém, ktorý potom tlačíme pred sebou a tvárime sa, že neexistuje. Skládka síce nejako zmizne, ako som spomínal, že namiesto skládky vznikne nejaký zelený kopček, ale tá skládka nezmizne z krajiny a toto jednoducho musíme riešiť, pretože zároveň s týmto enviromentálnym problémom vzniká aj ekonomická neistota, pretože prevádzkovateľ, ktorý si roky poctivo plnil svoje zákonné povinnosti zrazu zistí pri tom uzatváraní skládky, že peniaze jednoducho nestačia, rozdiel musí pochopiteľne zaplatiť zo svojho, hoci vznikne tá účelová finančná rezerva z jeho peňazí, tak on je ten, kto musí doplácať ten rozdiel medzi reálnym nákladom a účelovou finančnou rezervou a to je pochopiteľne nepredvídateľný, resp. nepredvídaný výdavok, ktorý musí ten prevádzkovateľ splatiť aj pod časovým tlakom. Preto teda navrhujem prvú zásadnú zmenu, aby sa náklady na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky pravidelne prehodnocovali. Navrhujem interval každých päť rokov, čo je systematické riešenie. Nie je to niečo výnimočné, niečo na poslednú chvíľu a hlavne chcem povedať, že systém a priemysel s touto navrhovanou lehotou piatich rokov súhlasí. Mám to odkonzultované aj odsúhlasené. Ja túto úpravu považujem za prevenciu, prevenciu problémov, ktoré dnes vedome odsúvame niekam do budúcnosti a vnímam to ako spôsob, ako zabezpečiť, že keď príde čas, kedy sa skládka má uzavrieť, tak na to reálne budú aj alokované a zabezpečené peniaze, no a tých päť rokov, to je naozaj férová lehota, ktorá dáva jednak aj stabilitu, ale zároveň aj núti systém reagovať na realitu. Druhá vec, ktorú chcem vyriešiť týmto návrhom zákona, tá veľmi úzko súvisí s účelovou finančnou rezervou, ako som ju spomínal, na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky, pretože dnes má prevádzkovateľ zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť skládku v konkrétnom presnom termíne, v jasne stanovenej lehote, ale na druhej strane štát nemá zákonom stanovenú povinnosť uvoľňovať peniaze z účelovej finančnej rezervy v presne stanovenej lehote. V praxi to teda znamená, že peniaze, často peniaze súkromného prevádzkovateľa skládky, ležia niekde akoby zabudnuté na účte štátnej pokladnice, kam ich roky tento prevádzkovateľ poctivo ukladal. Rekultivácia skládky musí prebehnúť, musí prebehnúť včas, musí prebehnúť v konkrétnom termíne, ale financovanie stojí, lebo ministerstvo nemá žiadnu predpísanú časovú povinnosť, aby tie peniaze uvoľnilo, aby konalo a aby prevádzkovateľ dostal účelovú finančnú rezervu včas. A toto je z môjho pohľadu naozaj systémová chyba, ktorú navrhujem upraviť a jednoduchým pravidlom, ak štát vydá potvrdenie, že skládka sa má uzatvoriť, alebo teda že sa uzatvára, tak musí štát zákonite teda aj do 30 dní uvoľniť účelovú finančnú rezervu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, keď to skončíte do minúty, to úvodné slovo, tak vás nechám dohovoriť, lebo máme plánovanú, termínovaný bod na 10.50, tak sa rozhodnite. Sabo, Michal, poslanec NR SR Dve, tri vety, dobre? OK, ďakujem. Na záver chcem povedať, že tento návrh zákona zapadá do takého širšieho obrazu, že Slovensko musí pochopiteľne, vzhľadom na enviromentálne záväzky voči Európskej únii skládkovať menej. K tomu sme sa zaviazali ako členská krajina Európskej únie, musíme viacej triediť, viacej recyklovať a viac predchádzať vzniku odpadu a na tom sa pevne verím zhodneme všetci a tento môj návrh je aj odpoveďou na naše záväzky voči Európskej únii a tým aj teda skončím. Ďakujem. [10:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je faktická. Pán Pročko, nechám vás hovoriť. Chcem to prerušiť, ale tak keď budete rýchly, tak vás nechám ešte. [10:51] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ste láskavý. To bude rýchla faktická. Biznis je odpad, odpad je biznis naozaj a chcem poprosiť kolegov z koalície, ktorí chodia okolo takýchto skládok a cítia ich a ak ich majú v okolí a určite ich majú v okolí, tak vedia o čom Michal Sabo teraz rozprával. A ja chcem povedať, aj za hnutie SLOVENSKO, že naozaj toto je skvelý návrh a takisto ho veľmi, veľmi podporíme. Ďakujem. [10:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme si termínovali jeden bod, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode, ktorým je ospravedlnenie poslanca Národnej rady v zmysle uznesení mandátového a imunitného výboru č. 22 a 23 z 26. novembra 2025. Predseda mandátového a imunitného výboru, pán poslanec Saloň už uviedol tento bod programu a to 4. februára 2026. Dohodli sme sa aj s pánom Matovičom, že to budeme realizovať v tejto chvíli. Teda otváram rozpravu, v ktorej má pán poslanec možnosť realizovať toto odporúčanie výboru, ospravedlniť sa na schôdzi Národnej rady v rozsahu štyroch minút. Do tejto rozpravy sa môže prihlásiť len pán poslanec Matovič a preto mu odovzdávam slovo. Nech sa páči. [10:53] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, na toto ste zrejme teda všetci čakali, tak si to užite. Na úvod chcem povedať, že to ospravedlnenie príde na koniec a teda dovoľte predtým, aby som ho zdôvodnil. Po prvé chcem povedať, že toto je čistý politický proces, lebo o tom, že dal nejaký obžalovaný Tibor Gašpar podnet, rozhodovala väčšina na mandátovom a imunitnom výbore, ktorá je zložená z jeho kolegov. Čiže čistý politický proces, jak cez kopirák z 50. rokov minulého storočia. No a teraz si pozrime, že za čo sa mám ospravedlniť. Sú tam dva podnety a obidva tie podnety dával obžalovaný Tibor Gašpar. Jeden podnet dal a napísal, lebo som prekročil hranice slušnosti, lebo som nazval ostatných poslancov teliatkami. Takže dovolím si citovať, čo som povedal. Kolegovia, kolegyne, vítam vás po tri a pol mesiaci v práci. Možno taká rečnícka otázka, ako ste si užili tie tri mesačné platy, 20 tis. eur za ničnerobenie. To len tak na úvod a vás, ktorých to nezaujíma a ktorí sa správate ako teliatka, keď vykrikujete, keď niekto druhý rozpráva, poprosím choďte radšej preč. Každý súdny človek vidí, že nenazval som poslancov teliatkami, ale tak ako pani učiteľka deťom v materskej škôlke povie, že keď sa nevedia správať slušne a správajú sa ako teliatka, tak radšej nech idú preč, tak to isté som povedal ja vám, lebo ste tu vykrikovali jeden cez druhého. To je jeden podnet. Vraj som týmto prekročil hranice slušnosti. V druhom podnete, ktorý na mňa dal obžalovaný Tibor Gašpar, som si dovolil povedať, prekročiť hranice slušnosti týmto: Priamo v tejto stále opakovane hlasujú ľudia o osudoch ľudí, ktorí sú evidentne pod vplyvom alkoholu. Čiže dovolil som si povedať pravdu, ale podľa obžalovaného Tibora Gašpara to boli prekročené hranice slušnosti. Takže človek, ktorý je obžalovaný zo založenia zločineckej skupiny tu ide kázať o morálke a vy mu pri tom asistujete. V prvom rade by ste sa mali ale ospravedlniť vy za to, že takéhoto človeka ste si zvolili do vedenia Národnej rady. To, že systematicky podvádzate voličov, ktorým ste sľúbili lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, že nikomu nebudete nič brať z toho, čo ľudia majú, to sú vaše sľuby pred voľbami. Sú drahšie potraviny, drahšia elektrina, drahšie energie a len a len beriete konsolidácie a kradnete jak po nebohom. Vy by ste sa mali ospravedlniť ľuďom a nie ja za to, že tu poviem pravdu. Ľudia ma poslali do parlamentu, aby som sa postavil zoči-voči mafii, ktorá im ničí životy. Ľudia ma poslali do parlamentu, aby som proti mafii bojoval a ja ľudí nikdy nezradím. Pred mafiou, keď si myslíte, že si niekedy kľaknem, tak si nikdy nekľaknem a ani tento symbolický prsteň, ktorý chce aby obžalovaný mafián Tibor Gašpar, obžalovaný zo založenia, zosnovania zločineckej skupiny, z vydania Policajného zboru do rúk mafie, aby som mu ten mafiánsky prsteň z pokľaku pobozkal, tak to nikdy nespravím, lebo by som to považoval za zradu mojich voličov a za zradu celého demokratického Slovenska. A preto, vážený, nevážený obžalovaný Tibor G., trhnite si nohou. (Potlesk.) [10:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na toto vystúpenie sa nedalo reagovať faktickými poznámkami. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predseda výboru sa nechce vyjadriť. Končím rokovanie o tomto bode programu. Pán Radačovský, máte procedurálny? Nech sa páči. [10:57] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja by som chcel využiť túto chvíľu ospravedlňovania sa a chcel by som sa ospravedlniť bývalému premiérovi a ministrovi financií Mgr. Igorovi Matovičovi, pretože raz v živote sa mi podarilo, raz v živote použiť nie dobrý výraz proti pánovi Matovičovi, ktorý znel asi takto: Nie každý, kto vie vyhodiť most do vzduchu, vie postaviť most nový a ešte lepší. Ospravedlňujem sa, pán Matovič vie vyhodiť most do vzduchu. Ďakujem. (Potlesk.) [10:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem prestávku do 11.05. ===== [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Budeme pokračovať v hlasovaní. Pán poslanec Dostál, procedurálny návrh. [11:05] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Mali sme tu ospravedlnenia. Ja chcem povedať, že prijímam ospravedlnenie pána poslanca Macáška zo SMER-u za to, že ma nepravdivo obvinil, že som klamal. A 10. februára pán poslanec Macášek vo faktickej poznámke reagujúcej na moje vystúpenie v rozprave k auditu na moju adresu uviedol, "naozaj hovoríte polopravdu alebo v niektorých prípadoch ako je toto ste doslova klamali (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh. Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu Súhrnnej výročnej správy za rok 2024, tlač 1081, bod 177 schváleného programu. Pán poslanec Karas, nech sa páči, uveďte hlasovanie. [11:06] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie Súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2024, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy výborov, s odporúčaním gestorského výboru návrh uznesenia schváliť. [11:06] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 21 proti, 40 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výboru, tlač 1195. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Ondrej Dostál. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 60 za, 77 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh nebol schválený. Teraz pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Gábor Grendel. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, všetci boli za. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. A nakoniec dávam hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku, v znení schváleného doplňujúceho návrhu. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 130 za, 9 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia. Teraz budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia a zároveň poprosím pána predsedu výboru, Mariána Kéryho, aby uviedol hlasovanie o návrhu smernice o zahraničných pracovných cestách poslancov, tlač 1193. Prepáčte, pán poslanec. [11:09] Marián Kéry Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 1193. [11:09] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 110 za, 29 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Ďakujem pán predseda. A budeme hlasovať o bode 58 schváleného programu. Poprosím. bude uvádzať pani poslankyňa Turčanová alebo? Tento návrh. Tak poprosím pani poslankyňu Turčanovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu poslankýň Šrobovej, Petrík a Plavákovej na vydanie zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam, tlač 1074. Nech sa páči, máte slovo. [11:10] Andrea Turčanová Prosím pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 62 za, 76 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. A teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 1087. Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Pročka, aby uviedol hlasovanie. [11:12] Jozef Pročko Veľmi sa ospravedlňujem všetkým koaličným poslancom, ktorí bučali ako teliatka a chcú ísť na olympiádu a chcú túto schôdzu skončiť, zato, že som si zabudol kartu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši Richard, predseda NR SR Uveďte hlasovanie, pán poslanec, dobre? Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ospravedlnil som sa zato, že som si zabudol kartu, Riško Raši. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši Richard, predseda NR SR Uveďte hlasovanie. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Prosím pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 53 za, 77 proti, 8 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Pán poslanec Pročko, uvádzate aj ďalšie hlasovanie. Takže vás poprosím, máme ešte návrh pána poslanca Saba, ktorý má tlač 1088 a je to návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Nech sa páči, máte slovo. [11:13] Jozef Pročko Prosím pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 137 poslancov, 59 za, 76 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe informácie, ktorú som podal na dnešnom poslaneckom grémiu, v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby boli rokovacími dňami 46. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 59 za, 76 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe informácie, ktorú som podal na dnešnom poslaneckom grémiu, v mene troch poslaneckých klubov za Smer, Hlas a SNS podávam procedurálny návrh, aby boli rokovacími dňami 46, teda tejto schôdze, aj dni od utorka 17. marca do 20teho, do piatka 20. marca 2026 od 9tej do 19tej hodiny s obedňajšou prestávkou od 12tej do 14tej hodiny, bez hlasovania a v piatok 20. marca bez obedňajšej prestávky do 14tej hodiny, bez hlasovania. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem že prítomných bolo 136 poslancov, 108 za, 10 proti, 18 sa zdržali hlasovania, tento návrh sme schválili. Pán poslanec Hlina procedurálny návrh. [11:15] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja by som chcel, aby bolo uvedené do zápisu, že ja som sa necítil dotknutý tými výrokmi, ktoré Matovič povedal a za čo bol prinútený výborom sa ospravedlniť. Čiže chcel by som, že by to bolo v zápise. A ak mi dovolíte viem to aj odôvodniť. [11:16] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Toto nie je procedurálny návrh a teraz podávam procedurálny, teraz podávam návrh uznesenia, aby. Pán poslanec Dostál. [11:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Navrhujem zvoliť dočasných podpredsedov národnej rady na zvyšok 46. schôdze. Odôvodnenie: Považujem za nespravodlivé, aby koaliční poslanci mali voľno na pokračovanie 46. schôdze, keď sa bude rokovať iba o opozičných návrhoch a koaliční podpredsedovia a predseda národnej rady museli chodiť do práce, lebo budú riadiť schôdzu. Naozaj túto diskrimináciu by sme mali odstrániť, nech má voľno [11:16] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže podávam návrh uznesenia, aby národná rada podľa § 24 odsek 8 zákona o rokovacom poriadku určila ako deň skončenia 46. schôdze národnej rady 20. marec 2026 o 14tej hodine s tým, že hlasovania o prerokovaných bodoch programu ako aj neprerokované body programu tejto schôdze sa zaradia do návrhu programu schôdze národnej rady so začiatkom od 14. apríla 2026. Prezentujme sa a hlasujme. Toto nebo procedurálny návrh, ktorý ste podali. (Hlasovanie.) Konštatujem že prítomných bolo 138 poslancov, 77 za, 18 proti, 42 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Prerušujem rokovanie 46. schôdze národnej rady, pokračovať budeme v utorok 17. marca 2026 o 9tej hodine. =====