Rokovanie NR SR 6. 2. 2026 – Diskusia o nedôvere voči ministrov a audit verejných financií

[08:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Dobré ránko, kolegyne, kolegovia, otváram siedmy (správne: ôsmy, pozn. red.) rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci: Bajo Holečková, Dubovický a Kišš. Pokračujeme v prerušenom rokovaní o bodoch 24 až 30 schváleného programu, ku ktorému bola zlúčená rozprava, ktorá bola vyhlásená za skončenú. Včera neukončil vystúpenie k tlači 632, k vysloveniu nedôvery ministrovi vnútra, navrhovateľ poslanec Juraj Krúpa, ktorému som chcel odovzdať slovo, ale keďže už, keďže nie je v sále, nemôžem mu dať slovo, tak sa ešte pýtam pána spravodajcu, pána poslanca Barteka, ktorý tiež nie je v sále, takže tiež nemôže vystúpiť. Prerušujem rokovanie. Pani poslankyňa, nevyrušujte, prosím (povedané s pobavením), hneď zrána. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme tuná ešte tlač 710. Chcem sa spýtať navrhovateľky pani poslankyne Jaurovej, či chce vystúpiť. Nech sa páči, môžete vystúpiť. (Rokovanie v zlúčenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky , tlač 697, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Matúšovi Šutajovi Eštokovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky , tlač 632, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 710, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi, poverenému riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky , tlač 711, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva obrany Slovenskej republiky , tlač 785, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Kamilovi Šaškovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky , tlač 903, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Samuelovi Migaľovi, poverenému riadením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky , tlač 1065, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi, poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky , tlač 1125.) [09:02] Zora Jaurová – Vystúpenie Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, rada by som opäť vystúpila ako navrhovateľka návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Ja som tu mala, keď som uvádzala tento návrh, takú dlhšiu reč ako navrhovateľka, ale teda bolo to v noci a v sále nebol skoro nikto, neboli tu ani ministri, nebola tu ani koalícia, tak som si myslela, že vlastne by som to teraz tak troška zopakovala, len vidím, že v sále sú opäť len tí istí poslanci, ktorí tu boli v noci. Ale viete, ako sa hovorí, opakovanie je matka múdrosti a možno aj pre tých občanov, ktorí teda v noci zvyčajne spia, ale možno teraz náhodou sú hore, tak by sme možno mohli si zopakovať, prečo vlastne pani ministerka kultúry naozaj by nemala byť ďalej vo svojej funkcii. Ja som to tu spomínala aj pri tom úvode, že máme s pani ministerkou rôzne problémy, ale jeden z tých problémov je, že ona za všelijaké veci zvykne tak aj ľudí žalovať a minulý rok zažalovala dokonca aj bývalého riaditeľa SND pána Drličku za to, že ju v nejakom podcaste označil za neonacistku. A dokonca sa jej podarilo dosiahnuť, že krajský súd vydal predbežné opatrenie, v rámci ktorého sa vlastne dotyčný k jej osobe nemôže vôbec vyjadrovať. Takže som si dávala veľký pozor, aby som vlastne to jej meno nevyslovovala v tom prejave, lebo predsa len by som sa aj ja rada vyhla nejakým predbežným opatreniam. A zdá sa mi, že sa to tak dosť uchytilo v tej rozprave, takže my v tom budeme pokračovať. No a ako iste viete, túto pani ministerku, ktorej meno nevyslovujeme, odvolávame už tretíkrát. A prvýkrát sme ju odvolávali dokonca necelého pol roka po tom, ako bola vymenovaná, a už aj vtedy sme mali na to veľmi veľa dôvodov. Ja si pamätám, že som tu hovorila približne hodinu o tých dôvodoch, ktoré sa za päť mesiacov nazbierali. Druhýkrát to bolo teda päť mesiacov neskôr. Tam som zhrnula len tie veci, ktoré sa odohrali za tých päť mesiacov, a aj tie teda bohato stačili na odvolanie, a vtedy som hovorila takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali presne rok a dva dni dozadu. Viem to, lebo mi to pripomenuli sociálne siete. A vtedy, keďže som predpokladala, že teda Národná rada o tom bude rokovať, tak som mala takú predstavu, že nebudem už opakovať všetko to, čo som dvakrát hovorila, ale iba vymenujem bez nejakých hodnotiacich súdov to, čo pani ministerka za ten čas urobila. A urobila som si taký zoznam. Ten zoznam bol dosť dlhý, malo to asi 15 strán. No len to bolo pred tým rokom a návrh sa presúval zo schôdze na schôdzu. Ja som si zakaždým musela ten zoznam nejako updatovať , aby bol aktuálny, a dnes ten zoznam má asi 36 strán, a teda keby som ho tu čítala, no už všeličo sme tu povedali aj čítali, ale dosť dlho by to trvalo, takže som sa pri tom uvádzaní tohto tretieho návrhu rozhodla ho nečítať. Ale dneska rozmýšľam, že či by som ho predsa len neprečítala. Ale vidím tu také vydesené pohľady kolegov, tak ešte si to rozmyslím (povedané s pobavením). A prv než teda si to rozmyslím, tak sa to pokúsim tak zhrnúť všetky tie fakty, pre ktoré tá pani ministerka, ktorej meno tu nevyslovujeme, mala byť odvolaná. Ale pridám k nim aj niekoľko poznámok k ďalším ministrom a celej vláde, a to najmä preto, že ako iste viete, včera tá rozprava, ktorá bola zlúčená k týmto všetkým návrhom, nebola dokončená. Parlament ju usekol a mnohí moji kolegovia sa vlastne vôbec nemohli vyjadriť k tým jednotlivým ministrom. A viete, my sme tu boli celú noc, bola dlhá noc, ja som s tými kolegami sa o všeličom rozprávala, oni mi všeličo povedali, tak by som to tu možno tak zhrnula. Opäť, už som to tu raz hovorila, že toto je teda tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno nemôžeme vyslovovať, a hovorí sa tak ľudovo, že do tretice všetko dobré. A pamätáte sa, nedávno ste vyškrtli z Trestného zákonu paragraf trikrát a dosť a viete, ako to dopadlo. Museli ste ho tam rýchlo vrátiť, lebo kriminalita vlastne začala prekonávať všetky predstaviteľné hranice. Tak si myslím, že možno by bolo dobré sa z toho poučiť, pretože vlastne tie zločiny pani ministerky kultúry voči kultúre už naozaj prekonávajú všetky možné hranice. Takže ešte raz sa pokúsim zhrnúť výdobytky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry spôsobom, že porovnám stav pred tým, ako ste nastúpili, ako nastúpila táto vláda a aký je ten stav dnes. V oblasti verejnoprávnych médií sme pred dva a pol rokom mali Rozhlas a televíziu Slovenska , ktorá teda síce bola značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaní, ale aj zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále tá inštitúcia ako-tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. No čo nájdeme v oblasti verejnoprávnych médií dnes? Máme niečo, čo sa volá STVR a táto inštitúcia od 19. mesiacoch odkedy vznikla, tak teraz konečne predstavila logo, 19 mesiacov fungovala bez loga. No a aké je to logo? Je to logo, ktoré vraj si niekde nakreslila pani generálna riaditeľka a ktoré teda veľmi nápadne pripomína 90. roky, podobne ako celá táto inštitúcia. Ak sa pamätáte, ten zákon, ktorý ste schválili o STVR, zmenil aj riadiace právomoci vo verejnoprávnych médiách a dnes verejnoprávne médiá v podstate riadi Rada STVR, nie riaditeľ ani manažment. A táto Rada STVR, ktorá je teda naozaj veľmi dôležitým orgánom, oveľa dôležitejším, ako bola predtým, z tých 19 mesiacov, čo STVR existuje, rada existuje len 10 mesiacov a predsedu mala táto rada presne štyri mesiace z devätnástich. De jure aj de facto riadi STVR tieňový minister čohokoľvek pán Machala. Očividne v nej dochádza k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu. Rušia sa rôzne relácie, ktoré nevyhovujú či už pani ministerke, alebo iným členom vlády, a vyhadzujú sa nepohodlní moderátori. To, ako sa táto inštitúcia vyvíja, vidíme koniec koncov aj na dátach. Za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 na 20,8 % a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR, teda predtým RTVS, z 56 % na 45 %. Poďme teda ďalej v oblasti kultúry. Tí z vás, ktorí niečo vedia o tom, ako funguje kultúra na Slovensku, vedia, že veľmi dôležitou súčasťou toho celého ekosystému sú takzvané kultúrne fondy, to znamená fondy, ktoré financujú rôzne typy umeleckých a kultúrnych aktivít prostredníctvom takzvaného princípu predĺženej ruky. A to je najmä Fond na podporu umenia, ale aj ďalšie kultúrne fondy ako Audiovizuálny fond alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Do legislatívy, ktorá upravuje tieto fondy, pani ministerka, a teda poslanci strany, ktorá ju nominovala do vlády, veľmi radikálne zasiahli aj legislatívne, aj personálne a v zásade zmenili ten spôsob, ako tie fondy prideľujú finančné prostriedky. Nuž tak Fond na podporu umenia pred dva a pol rokom bola jedna vysoko funkčná moderná verejná inštitúcia, ktorá financovala a podporovala kultúru. Bola to inštitúcia, ktorú nám závideli vo všetkých okolitých krajinách. Bola to inštitúcia, vďaka ktorej sa za posledné desaťročie naozaj rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska. Vďaka nej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Čo nájdeme vo Fonde na podporu umenia dnes? No o financovaní kultúry na Slovensku dnes už nerozhodujú odborníci v odborných komisiách, ale politickí nominanti v Rade fondu. A títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú politickí nominanti, to budú takzvané, citujem, nespochybniteľné kultúrne autority . No tak tieto nespochybniteľné kultúrne autority, ktoré dnes sedia v tej rade fondu, sú ľudia, o ktorých menách sme počuli prvýkrát, keď ich tam nominovali, a hlavne sú to ľudia, ktorí musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon tejto funkcie. Táto rada je vlastne od začiatku nekompletná, pretože pani ministerka už vlastne nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť v tej komunite a sedieť v tejto rade. Fond na podporu umenia momentálne nefinancuje nič, žiadne kultúrne aktivity, pretože nedokázal vypísať včas výzvy na rok 2026. Tá prvá výzva bola otvorená až v decembri 2025, pričom v tom čase po tie uplynulé roky už bolo dávno vyhlásených aj vyhodnotených päť z ôsmich výziev. A v praxi to znamená, že tie výzvy prvé sa vyhodnotia najskôr v apríli a peniaze dostanú žiadatelia najskôr v auguste, takže prvých sedem-osem mesiacov tohto roka sa vlastne v kultúre nebudú diať žiadne aktivity, usporiadatelia budú rušiť mnohé letné aktivity a tak ďalej a tak ďalej. A to nie je stále všetko. Fond nedokáže dnes ani len zostaviť tie odborné komisie, ktoré mu zákon prikazuje mať, aby posudzovali projekty, pretože tí odborníci, ktorí v nich pôvodne boli, tak z nich odišli, a nevedia nájsť žiadnych ozajstných odborníkov, ktorí by im chceli robiť štafáž, pretože tí odborníci nejako rozhodnú, a rada potom zmení ich rozhodnutia. A čerešničkou na torte je, že keďže tá, ten fond nedokáže tých odborníkov zohnať, tak kancelária fondu zháňa členov do odborných komisií napríklad prostredníctvom facebookovej skupiny Susedská obživa , kde si hľadáte pána, ktorý vám opraví kvapkajúci kohútik. Tá nová programová štruktúra FPU, ktorú nominanti pani ministerky predstavili na tento rok, vynecháva z podpory celé široké portfóliá aktivít, ktoré sa v minulosti financovali napríklad kultúrne centrá. Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní. A vedeli by sme hovoriť o mnohých ďalších detailoch, pretože Fond na podporu umenia je v niečom najsymbolickejším príkladom zlyhávania celého rezortu. Napríklad to, že pôvodného riaditeľa Fondu na podporu umenia rada odvolala za to, že dodržoval zákon, ktorý mu oni prikázali nedodržať, a on teda ho dodržal, tak ho odvolali. Ten nový riaditeľ je protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to už je asi taký leitmotív celého tohto nového vedenia rezortu, ktoré predtým tiež s kultúrou nemalo žiaden kontakt. Pán riaditeľ, samozrejme, trvá na tom, že ten fond funguje perfektne a nedávno prišiel s takým nápadom, že bude dávať tým úspešným žiadateľom do zmlúv klauzulu o tom, že im bude zakazovať akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. A teda veľmi veľa by som mohla hovoriť o tomto fonde, ale poďme sa pozrieť napríklad, ako fungujú erbové kultúrne inštitúcie na Slovensku. A začnime napríklad Slovenskou národnou galériou. Určite viete, že Slovenská národná galéria prešla za ostatné desaťročie veľmi zásadnou rekonštrukciou, tá budova. Bola to vlastne jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, ktorá sa na Slovensku realizovala od roku ´89. A po jej nedávnom, teda nedávnom, pred tým ako ste nastúpili, otvorení sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska. Galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou veľmi ambiciózny výstavný plán, stávala sa partnerom, prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. A tu treba povedať, že naozaj Slovenská národná galéria po svojej rekonštrukcii bola presne to slovenské a žiadne iné , na čo sme mohli byť naozaj hrdí. Ako vyzerá dnes Slovenská národná galéria? Nemá ani návštevníkov, ani výstavy, denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty boli zrušené, nakoľko partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu. Svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde. Ako príklad môžem spomenúť nedávnu výstavu naozaj najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondaka, ktorý má svoje diela v najprestížnejších galériách po celom svete. Táto výstava pôvodne bola plánovaná v Slovenskej národnej galérii, dnes je inštalovaná v Prahe, pretože Roman Ondak odmietol vystavovať v Slovenskej národnej galérii. Samozrejme, ten odborný personál bol z galérie buď vyhodení, alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú ľudia bez kvalifikácie a v zásade prestáva byť tak celkovo jasné, aká je misia tejto inštitúcie. Poďme na ďalšie inštitúcie - Slovenské národné divadlo. Slovenské národné divadlo, trojsúborové veľké divadlo, pred dvomi rokmi zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť vo svojej histórii, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a riaditeľ, ktorý tam bol, sa mu dokonca podarilo viac-menej ekonomicky stabilizovať túto inštitúciu, čo v minulosti nebolo vždy tak. Ako vyzerá SND dnes? Riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je, samozrejme, v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, ktorý umožňuje zriaďovateľovi poveriť človeka iba na šesť mesiacov. Na jeseň 2025 prvýkrát vo svojich dejinách činohra Slovenského národného divadla neuviedla žiadnu premiéru a zároveň ministerstvo kultúry žiada od divadla alebo žiadalo 10-percentné prepúšťanie vo všetkých zložkách, čo by v princípe ochromilo celú činnosť divadla. Ale to, čo ich zaujímalo, boli najmä menné zoznamy prepustených. Následne prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Pani ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddychovať. A ja sa pýtam, že koľko to ešte bude trvať, kedy príde z ministerstva kultúry návrh premenovať Slovenské národné divadlo na Slovenský národný wellness? Pozrime sa ďalej, pozrime sa do Slovenského národného múzea. Pred dva a pol rokom to bola síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá už dávno potrebovala reformu, ale predsa len to bola inštitúcia, ktorá zastrešuje vlastne viaceré expozície a špecializované múzeá po celom Slovensku, a v tých jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnili svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva. Čo nájdeme v Slovenskom národnom múzeu dnes? Od nástupu tejto vlády sa na poste generálneho riaditeľa SNM vystriedali traja riaditelia, ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia tých špecializovaných múzeí, ktoré sú pod SNM, bolo odvolaných 10 z 18 riaditeľov, v niektorých múzeách dokonca došlo k opakovanej výmene vedenia vo veľmi krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a bez skúseností v múzejných inštitúciách. Slovenské národné múzeum donedávna riadila bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakovala zamestnancov, ktorí sa potom na to sťažovali. Čo sa vystavuje v Slovenskom národnom múzeu, aké expozície si tam môžte pozrieť? Tak napríklad určite poznáte Múzeum Andreja Kmeťa, významného slovenského prírodovedca, ktoré je v Martine. Tak tam bola výstava strašidelných bábik Monster High. V Kaštieli Betliar, ktoré je vlastne prvým múzeom, ktoré sme mali na území Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádzajú unikátne zbierky rodiny Andrássyovcov, tak tam sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, tam musíme objektívne priznať, že ten hrad už 13 rokov nevieme opraviť, ale stále tie práce nejako prebiehali počas tých 13 rokov, tak dnes neprebiehajú vôbec, sú úplne zastavené. Viaceré objekty neboli pred zimou zabezpečené, keďže bola rozviazaná zmluva s tou firmou, ktorá hrad rekonštruovala, a tečie do nich, čiže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už opravilo. A ja by som mohla naozaj ešte veľmi dlho pokračovať, mohla by som napríklad spomenúť to, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala, lebo nemala peniaze ani na bežnú prevádzku, ani na elektriku, ani na upratovačku, na čistiace prostriedky. A nejaké peniaze na bežný chod dostali náhle až po tom, keď riaditeľ vyhodil dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá bola teda výraznou kritičkou pani ministerky. Mohla by som tu rozvinúť to, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej opatrovateľky, veď viete koho, pani Flach. Alebo by som mohla pokračovať tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a s ktorými sa ja dennodenne stretávam, dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob, ako prežiť, pretože to, čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia, vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac, ako zarobia. Ja úprimne naozaj neverím, že ktokoľvek aj z vás v koalícii je naozaj presvedčený, že kultúra na Slovensku funguje lepšie ako pred tým dva a pol rokom. A ak by si to niekto náhodou myslel, tak ja teda mu rada poskytnem ten dokument, ktorý možno ešte aj prečítam. Len ten dokument sa každý deň rozširuje, každý deň má viac a viac strán. Zaujímavý fakt je aj ten, že ministerka kultúry, ktorú tu nemenujeme, sa zasadania výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, pričom naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, ani dokonca návrh rozpočtu kapitoly kultúra. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej nepamätali, sa do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom. Ale tu nastala nedávno taká zmena, pretože v januári odvysielala verejnoprávna televízia diskusiu, ktorej sa teda zúčastnila. A nebola tam sama, boli tam aj iní ľudia, ale tá diskusia vyzerala tak, že proti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. Pani ministerka v tejto debate rozprávala o autobusoch, traktoroch a kosačkách a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. No mohla by som o tej pani, ktorej meno nehovorím, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry hovoriť naozaj veľa a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné. Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory naspäť neozvalo. A keďže toto je rozprava aj teda k odvolávaniu celej vlády, tak by som sa radšej chcela prihovoriť pánovi premiérovi, pretože je to v konečnom dôsledku on, ktorý za ministerku kultúry zodpovedá, a je to naozaj on, ktorý ju môže kedykoľvek odvolať, ale napriek tomu ju stále drží vo funkcii. Pán premiér Fico, táto vaša štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Tomu ľudia uverili vo voľbách, a preto vás volili. Problémom predošlej vlády Igora Matoviča ale neboli iba chaos a neschopnosť sa dohodnúť, ale aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcie a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sa tu dialo a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A áno, ľudia, voliči po posled... najmä voliči SMER-u po posledných voľbách čakali na základe vašich sľubov pokoj a konsenzus. A čo dostali? Dostali vládu, v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradník, ktorý ani nevie, aký má tvar Zem. Dostali vládnu koalíciu, v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť predseda parlamentu, čo sa mu zatiaľ nepodarilo, a ten tretí, ten síce chcel pokoj, ale najmä pre seba. A my sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť tú rozpadávajúcu sa spoločnosť, ako zastaviť ekonomický aj spoločenský úpadok, ale čím sa zaoberáme? Nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko, čo funguje, ďalším ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad alebo novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá. A nedávno aj tým dokonca, aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina. O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po vymenovaní vlády žiadalo 200-tisíc ľudí v petícii okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave by sme aj chceli, ale nemôžeme vysloviť. A medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje. Som presvedčená, pán premiér, že jedna z vecí, ktorou naozaj fatálne škodíte celému Slovensku, ale aj svojim vlastným voličom či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho, čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to, čo ste im priniesli, je základná neistota o všetkom a o všetkých. A čo je ešte dôležitejšie, som presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím väčší bude vnútorný rozvrat, čím budú inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek. Ako si inak máme vysvetliť to, že skúsený politik, akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že táto pani, ktorej meno nevyslovujeme, môže zastávať ministerský post? Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžete veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžte prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? Ako sa môžte prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý v rezorte, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva roky a je zreteľný na každom kroku, a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu tejto vlády? Ľudia to vidia. Ľudia to vidia v tých obciach a mestách, kde žijú vo svojom každodennom živote. Už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili, svedčí o tom, že rolu premiéra už nezvládate. Nebyť tejto spanilej jazdy dua pani ministerka a pán Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál a nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Viete, lebo ak naozaj môže byť ministerkou tá, ktorej meno dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po osemnástich mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax ani žiadnu odbornosť, potom je možné naozaj všetko. Je vlastne úplne jedno, kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy. Jedna z najzhubnejších vecí, akú vaša vláda, pán premiér, robí, je práve toto podrývanie základných pilierov, na ktorých stojí táto spoločnosť, spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel, to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. Pre tých, ktorí, pre také jednoduchšie vysvetlenie, čo je to ontologická istota, som si spomenula na tú pani, ktorá hovorila, že miluje Fica, tak možno k tej by som sa prihovorila. Viete, milá pani, tie istoty, ktoré vám pán Fico kedysi sľuboval, tie vám dnes zámerne berie. A vy už si za chvíľu nebudete istá ani tým, že či to, čo ráno vyšlo, je Slnko a nie nejaký Sorosov žiarič, alebo tým, či stále ešte žijete v krajine, v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A nebudete už veriť ani susede Marike, keď dôjde na kus reči, ani doktorke, keď vám predpisuje recept, a vlastne ani ničomu, čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja. Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér, v skutočnosti likvidujete tento štát, ktorý máte riadiť. Likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to, prečo sme všetci tu. A dôsledky takéhoto jednania sú nedozierne a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Problém je, že si pílite vlastný konár, pretože keď ľudia definitívne prestanú veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne, ale v tom výbuchu zahynieme všetci. Viete, a skutočná kultúra totižto, kultúra a umenie nie sú wellness, ako si myslí pani ministerka. V skutočnosti sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery, na vytváranie spoločných zážitkov ľudí, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť je najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu. A keby ste naozaj tú polarizáciu chceli zmierňovať, tak ku kultúre pristupujete úplne inak. To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska, je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu, sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, len vďaka zväčšovaniu priepasti v spoločnosti a vďaka nekonečnému zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, ale v tejto tragédii hráme všetci. A z hodín literatúry viete, že každá antická tragédia sa končí katastrofou. Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je v skutočnosti len akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A určite nie ten lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má v záhlaví svojho programového vyhlásenia. Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale aj nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby štvrtej vlády Roberta Fica. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť. Som presvedčená o tom, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť a každý, kto čítal Harryho Pottera, vie, že rázne porátanie sa s tým, koho meno nemožno vyslovovať, by malo byť iba prvým krokom k tejto radikálnej zmene. Toľko možno k rezortu kultúry a k ministerke kultúry, ale ako som povedala, keďže je toto rozprava k odvolávaniu celej vlády a keďže mnohí z mojich kolegov nemali šancu sa vyjadriť aj k iným ministrom tejto vlády, skúsila by som možno zhrnúť to, čo v tejto diskusii ešte nezaznelo. A začnem teda pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Rozprávala som sa o tom s kolegyňou Luciou Plavákovou a tu je zopár poznámok z tejto debaty. Problém ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka je v tom, že neurobil vlastne nič dobré a všetci sa mu smejú. Za celú tú dvaapolročnú kariéru, to, v čom najviac vynikol, je najmä počet prehratých súdnych sporov a výška neustále narastajúcej sumy, ktorú bude musieť zaplatiť. Ten aktuálny účet je okolo 400-tisíc eur, len, bohužiaľ, z nich relatívne veľkú časť budú musieť zaplatiť daňové, daňoví poplatníci a niečo teda bude musieť zaplatiť aj z vlastného vrecka. Problém je, že namiesto toho, aby priniesol nejakú pozitívnu víziu rozvoja Slovenska, tak jediné, čo priniesol, je vlastne pomsta. Dokonale to demonštruje jeho pokus o likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože nakoľko tento úrad úplne v súlade so zákonom uložil ministerstvu vnútra pokutu za konanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktoré bolo v rozpore so zákonom, to sa mu, samozrejme, nepáčilo a rozhodol sa pomstiť a tento úrad rovno zlikvidovať. Urobil to tak, ako to urobil, v rozpore s ústavou a v rozpore s právom EÚ, ale keď ego zavelí, tak treba konať. A takto má dnes pán minister vnútra, okrem všetkých svojich súdnych konaní ohľadom porušovania zákona v prípade čurillovcov, na krku aj konanie pred Ústavným súdom a infringement zo strany Európskej komisie. Myslím si, že aj toto by už stačilo na demonštráciu toho, prečo pán minister nezvláda svoju funkciu, ale to ani zďaleka nie je všetko. Za všetky ostatné veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal. Citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry v polícii sa nevydarili. Stav boja proti korupcii je katastrofálny, nehovorím to rád, mrzí ma to, ale je jednoducho katastrofálny." No a toto je, samozrejme, odkaz aj pre druhého ministra, pre ministra spravodlivosti Borisa Suska, treba tu zopakovať, experiment s názvom novela Trestného zákona sa nevydaril. Trocha by sme mohli aj polemizovať s týmto vyjadrením generálneho prokurátora, lebo zase z iného uhla pohľadu, z uhla pohľadu Borisa Suska alebo vlády Roberta Fica sa očividne tento experiment obzvlášť v časti korupcia vydaril, pretože mnohí im blízki ľudia vďaka tomuto experimentu získali slobodu. Problém je, že, a tento problém tu budeme mať aj naďalej, že mnohým to pomohlo, ale komu to nepomohlo, je vlastne obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je aj naďalej obžalovaný. A my chápeme, že je z toho frustrovaný a v podstate ani neviem celkom presne, že prečo ho vynechali z tejto novelizácie, v každom prípade ten následok je, že v tomto pléne nás neustále obšťastňuje svojimi príbehmi zo spisov, ktoré by mal prezentovať na súde, a teda dúfame, že toho súdu sa čoskoro dočkáme. Ale nadväzujúc na slová generálneho prokurátora, možno by sme si mohli zopakovať a v súvislosti s tým, prečo považujeme aj pána ministra vnútra, aj pána ministra spravodlivosti za nespôsobilých zastávať svoju pozíciu, možno by sme si mohli zopakovať, ako prebiehali tie novely trestných kódexov, lebo to je tiež veľmi príznačný príbeh. Takže mali sme prvú veľkolepú novelu trestných kódexov, ktorú pán generálny prokurátor nazval experimentom, a ktorá mala za cieľ výlučne pomôcť korupčníkom a zlodejom. Táto novela sa prijímala v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní. Potom sme mali druhú novelu trestných kódexov, ktorá opravovala tú prvú novelu trestných kódexov v časti týkajúcej sa premlčania násilných trestných činov, čo bolo aj vďaka nášmu vytrvalému tlaku a celospoločenskej kritike tejto nehoráznej zmeny. Tiež sme ju prijímali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale to ani zďaleka nebol koniec, lebo prišla tretia novela trestných kódexov, ktorá opäť opravovala prvú novelu trestných kódexov, tentokrát v časti týkajúcej sa ochrany finančných záujmov Európskej únie. To sme dokonca museli robiť na mimoriadnej schôdzi, pretože bolo treba rýchlo sanovať konflikt s právom EÚ a hrozilo nám odobratie európskych prostriedkov. Hádajte, ako sa prijímala táto novela. Áno, v skrátenom legislatívnom konaní. Potom nasledovala štvrtá novela trestných kódexov, to bola transpozícia európskej smernice, takže okej. Ale ani to nebol koniec, pretože nasledovala piata novela trestných kódexov, ktorá prišla ako štvrtá oprava prvej novely trestných kódexov, a jej cieľom bolo riešenie nárastu krádeží, ktoré ste spôsobili, už som to tu dnes spomínala, ako inak, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ešte stále nebol koniec. K tejto piatej novele sa pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu pridala podstata, ktorá opäť, teda konečne asi bola pomocou pánovi podpredsedovi Národnej rady Gašparovi prostredníctvom ničenia inštitútu kajúcnikov. No takzvaný collateral damage alebo vedľajší účinok tejto novely bol ten, že táto novela pomohla najhorším zločincom, vrahom a mafiánom. A ako bonus ešte priniesla fascinujúce nové trestné činy, ktorých cieľom je cenzúra a zastrašovanie občanov a sme presvedčení o tom, že sú aj v rozpore s ústavou, a preto sme podali aj podanie na Ústavný súd. Mali sme päť noviel trestných kódexov, myslíte si, že to končí? No nie, nekončí, lebo na stole máme šiestu novelu trestných kódexov, a to je dekriminalizácia extrémistických trestných činov, lebo už sme pomohli korupčníkom, už sme pomohli podvodníkom, tak ešte teraz treba pomôcť aj neofašistom a extrémistom. Zhrnuté a podčiarknuté, minister spravodlivosti stihol za dva roky zmeniť trestnú politiku Slovenska tak, že pomohol korupčníkom, zlodejom, najhorším zločincom, vrahom, mafiánom a teraz ešte chystá pomoc extrémistom. Pre porovnanie, aj my sme predkladali novely trestných kódexov, ich cieľom bolo napríklad pomôcť ženám zažívajúcim násilie a deťom, ktorí sú sved..., ktoré sú svedkami násilia, ale tieto, myslíte, že boli schválené? Nie, neboli. Koalícia týmto skupinám občanov odmieta pomôcť. A keďže pán minister Susko sa vôbec nevenuje pomoci týmto najzraniteľnejším skupinám ľudí, v spoločnosti sa ich situácia ešte zhoršuje, toto je naozaj obludné. Viete, hneď v úvode v programovom vyhlásení vlády si vláda zadefinovala, že "bude mať vysokú pracovnú disciplínu a využije všetky skúsenosti, ale aj ponaučenia z minulosti, aby Slovenky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ostatní občania Slovenskej republiky mohli po skončení jej mandátu konštatovať, že na Slovensku sa žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie." Máte pocit, že plníte túto vec, ktorú máte v programovom vyhlásení, že keď sa tak rozprávate s ľuďmi, tak máte pocit, že toto sa deje? Lebo dáta hovoria presný opak. V oblasti domácej politiky je s prácou vlády spokojná len zhruba štvrtina opýtaných, 6 % je veľmi spokojných a 20 % skôr spokojných. Naopak, kritický postoj zaujalo až 71 % respondentov, pričom najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sú s vládou veľmi nespokojní, ktorých je 43 %. No možno aj preto, že namiesto ich problémov sa vláda zaoberá obhajobou odsúdených fašistov, normalizáciou extrémizmu, šírením dezinformácií, ktoré už pomaly považujeme za základné ľudské právo. A toto je podľa mňa extrémne nebezpečný trend, ktorý badáme pri tejto vláde, pretože vidíme vzorec, že ľudia z okolia moci, prípadne priamo predstavitelia moci, verejne rámcujú osoby spojené s extrémizmom ako obete systému alebo obete názorovej represie. Ako príklad spomeniem veľmi známu kauzu Daniela Bombica, pri ktorej boli medializované napríklad vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktoré Bombica rámcovali ako obeť súdneho systému a navyše mu právnu pomoc poskytuje priamo poradca premiéra. Do toho všetkého táto vláda narába s dezinformáciami spôsobom, ktorý je pre štát toxický. Namiesto toho, aby systematicky bojovala proti dezinformáciám, ruší mechanizmy inštitucionálne, ktoré ich mali mapovať a vyhodnocovať. Jednak kompletne rozmontovali Centrum boja proti hybridným hrozbám, tí, ktorí majú mať pod kontrolou a vyhodnocovať v možnom kontexte vplyvových operácií dezinformácie a hybridné hrozby, sa, naopak, stali súčasťou politického arzenálu a zároveň vidíme, že rôzne konšpiračné bludy sa preberajú do oficiálnych politických naratívov, ale čo sa čudujeme, keď ministerkou kultúry je bývalá moderátorka konšpiračnej televízie, a keď ten, kto vyšetruje pandémiu, je pán Kotlár. To je presne tá chvíľa, keď štát vlastne prestáva byť štátom a začína byť servisným centrom pre propagandu. A tento trend je podľa mňa zámerný a veľmi nebezpečný. A je to ďalší dôvod, pre ktorý by táto vláda nemala ďalej pokračovať, pretože je našou povinnosťou chrániť štátne inštitúcie pred tými, ktorí ich používajú ako štít pre seba a ako bič na ostatných. Toľko možno k ministrom vlády, ktorí, ktorí sú súčasťou celého tohto balíka odvolávaní, ale chcela by som ešte, ja som mala taký veľmi zaujímavý rozhovor počas tej dlhej noci, keď sme tu sedeli, s mojím kolegom Ondrejom Prostredníkom, ktorý tu dnes nie je, ktorý bol o etike v politike. A keďže ani kolega Prostredník nemal príležitosť o tomto pojednať v tejto rozprave, pretože tá rozprava bola uzavretá prv, než poslanci mohli sa v nej vyjadriť, tak by som možno zhrnula niekoľko poznámok k tejto zaujímavej téme od kolegu Prostredníka. V tejto spojenej rozprave k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a tiež viacerým ministrom a ministerke je podstatné hovoriť aj o ideáloch vládnutia v demokratickej spoločnosti. O tých ideáloch, ktoré vláda a jej ministri ignorujú a porušujú a tým vedú našu krajinu do úpadku a morálneho rozvratu. Demokracia nie je iba jedným z mnohých spôsobov riadenia veci verejných. Demokracia je zrkadlením našej ľudskej podstaty. To, ako sa správajú ľudia, ktorým bola zverená moc, je zrkadlom našej spoločnosti. Preto ako poslanci, zástupcovia verejnosti, nemôžeme mlčať, keď konanie vlády a jej ministrov kriví obraz našej spoločnosti. Aristoteles nazval človeka zoon politikon - bytosť, ktorej podstata sa naplno realizuje až v spoločenstve, v konaní vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Zároveň Aristoteles varoval, že moc bez cností sa môže stať tyraniou. Preto pri výkone moci musíme hovoriť o hodnotách, ktoré majú byť súčasťou dobrého vládnutia a musíme biť na poplach, keď sa tieto hodnoty z vládnutia vytrácajú. Medzi tieto hodnoty patrí napríklad múdrosť, spravodlivosť, odvaha, zmysel pre zodpovednosť alebo rozvážnosť. Nie sú to žiadne abstraktné ideály, sú to presne veci, o ktorých by sme mali hovoriť v tomto pléne, pretože sú to úplne konkrétne požiadavky na ľudí vykonávajúcich moc. Sú to základné osobnostné predpoklady, bez ktorých sa naozaj výkon moci ľahko mení na tyraniu. Eticky zodpovedné vládnutie začína práve rešpektovaním týchto hodnôt. Práve ony sú cestou k tomu, aby sa vládnutie nezvrhlo na bezbrehé upevňovanie vlastnej moci, na znásilňovanie demokratických pravidiel a na postupnú demontáž demokracie ako takej, ale aby výkon moci bol neustále otvorený demokratickej kontrole. Povedzme si niečo o aspektoch demokratického výkonu moci, ktoré nám chýbajú v konaní tejto vlády a ministrov, a pre ktoré dnes celú túto vládu podrobujeme kritike. Po prvé, výkon moci je v demokracii iba dočasnou úlohou a treba na to pamätať. Možnosť vykonávať moc je vždy len dočasnou úlohou. Toto vedomie dočasnosti má byť dôležitým vnútorným kontrolným mechanizmom pre každého demokratického politika. Nebudeme tu navždy a tento obmedzený čas na výkon moci je potrebné využiť na čo najefektívnejšiu službu spoločnosti s vedomím, že na konci volebného obdobia má vydať odpočet svojho vládnutia. Pri pohľade na kroky súčasnej vlády mám však dojem, že vedomie dočasnosti zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie či priamo demontáž inštitúcií, ktoré potrebujeme v demokratickej spoločnosti na kontrolu moci. Každé rozhodnutie politika má vplyv na životy, na príležitosti, na spravodlivosť, preto sa má prijímať s mimoriadnou mierou zodpovednosti a s čo najširšou účasťou verejnosti. Ten ďalší dôležitý fakt pri výkone moci je ten, že výkon moci je spojený so zodpovednosťou verejnosti. V istom slova zmysle je mimoriadnou morálnou záťažou pre zvolených politikov. Filozof Paul Ricoeur povedal, že zodpovednosť znamená ochotu znášať dôsledky, ktoré vyplývajú z našich rozhodnutí. A v tom spočíva váha morálnej záťaže, ktorej si ako demokraticky zvolení politici musíme byť vedomí. Ak túto záťaž nie je niekto ochotný alebo schopný uniesť zoči-voči spoločenskej kritike a kontrole, má jemu zverenú moc vrátiť späť tým, ktorí mu ju zverili. V demokratickej spoločnosti na to máme ustálené mechanizmy - odstúpenie ministra, ministerky, v krajnom prípade odstúpenie vlády a vypísanie nových volieb. A presne to je to, čo tu teraz my všetci v mene verejnosti ako zvolení poslanci robíme - podrobujeme vládu a jej ministrov kritike, nastavujeme im zrkadlo, aby sami sebe a predovšetkým poslancom ako zástupcom verejnosti odpovedali na otázku, či dokázali uniesť morálnu váhu, ktorú nesú pri výkone im zverenej moci. Vidíte tu niekde tých ministrov? Nevidíte a nevideli sme ich tu počas celého času, čo o nich hovoríme. Po tretie. Politika vyžaduje racionálne rozhodnutia. Ale čistá racionalita nestačí. Historik, filozof a americký prezident v období 1. svetovej vojny Woodrov Wilson pripomína, že muž s mocou, ale bez svedomia môže zapáliť celú krajinu. Svedomie sa pre politika nesmie stať nejakým rušivým morálnym reflexom. Pre demokratické vládnutie je nevyhnutné, aby mu jeho svedomie slúžilo ako vnútorný kompas. Svedomie má politika viesť práve tam, kde mu jeho postavenie síce dáva rozsiahle právomoci, ale nie každý detail výkonu moci je možné riešiť zákonmi a verejnou kontrolou. Práve preto je úloha svedomia pri výkone politickej moci mimoriadne dôležitá. Svedomie v nás má prehovárať práve vtedy, keď naše konanie je síce legálne, ale nie je morálne správne. Neplatí tu to okrídlené a príznačné pre spôsob vládnutia na Slovensku - vyhraj voľby a môžeš všetko. A to, že táto vláda sa stále viac riadi týmto zvráteným princípom, znamená, že jej členom chýba svedomie. Štvrtou oblasťou, o ktorej je tu potrebné hovoriť, je to, čo znamená kritika v demokratickom usporiadaní, pretože kritika je istým spôsobom demokratickým rituálom. V demokracii má svoje zvláštne miesto kritika výkonu moci. To je kľúčová úloha politickej opozície a médií. Ten, kto v demokracii vykonáva moc, musí byť pripravený čeliť kritike a zrozumiteľne bez vzťahovačnosti, bez podráždenia vysvetľovať svoje rozhodnutia a stanoviská. Kritická diskusia nie je nejaký otravný nástroj, ktorý zdržiava nositeľov moci pri dosahovaní ich politických cieľov. Kritická diskusia je krvným obehom demokracie, umožňuje jej zachovať si vnútornú silu a prežiť. Schopnosť viesť kritickú diskusiu pravidelne a vždy, keď vzniknú pochybnosti o rozhodnutiach nositeľov moci, je dôkazom toho, že politik je pripravený niesť dôsledky svojich činov. Bývalý nemecký spolkový prezident Johannes Rau to formuloval takto: "Demokracia je forma štátu, ktorá z kritiky čerpá silu, nie slabosť." Položili si členovia a členky vlády otázku, ako sú pripravení a schopní čeliť kritickej diskusii? No asi položili, pretože sem neprišli. Čo zostane ako stopa po vládnutí tejto vlády? Škandalizovanie opozície, urážky kritických médií a ich redaktorov a redaktoriek a vyhýbanie sa kritickým otázkam. Takto čelí táto vláda kritike, čo jej vyplýva z povahy demokracie. Poslednou oblasťou etiky v politike, o ktorej by som tu chcela hovoriť, je to, že etika je každodenná prax politiky. Nie je to príležitostná dekorácia vtedy, keď schvaľujeme nejaké etické kódexy, ktoré sú etické aj kódexy iba podľa svojho názvu. Etika nie je ozdobou demokracie, nie je niečím, čo môžme napísať do nejakého dokumentu. Nie je to nejaký slušne znejúci úvod a potom prejdeme k reálnej politike tvrdých lakťov a nevyberaných spôsobov. Etika je v skutočnosti politika a prejavuje sa v malých často neviditeľných rozhodnutiach každodenného života, prejavuje sa v prístupe k chybám a schopnosti ich revidovať, prejavuje sa v spôsobe, akým narábame s mocou, keď nás nikto nesleduje, a prejavuje sa takisto v ochote vzdať sa krátkodobej výhody v prospech dlhodobej integrity. Vidíme niečo z toho počas toho dva a pol roka, čo tu sedíme? Historik a držiteľ Pulitzerovej ceny za históriu James MacGregor Burns povedal: "Ak sa politika oddelí od etiky, stáva sa iba technikou moci." A to je presne to, čoho sme svedkami pri výkone moci touto vládou - chladnokrvný boj o udržanie sa pri moci bez morálky, bez zodpovednosti, bez budúcnosti, neslušne, hrubo a vulgárne. Viete, kolegyne a kolegovia, demokracia zaiste nepotrebuje dokonalých ľudí a za toho dva a pol roka sme pochopili, že nikto z nás tu nie je dokonalý, ale potrebuje ľudí, ktorí sú pripravení zodpovedať sa za svoje rozhodnutia a postoje, ktorí sú pripravení prijať kritiku, urobiť reflexiu, a keď ich konanie neobstojí pred váhou argumentov odísť a odovzdať moc, ktorá im bola dočasne zverená, späť do rúk voličovi. A to je to, prečo tu aj dnes sedíme. Toľko veľmi múdre slová môjho kolegu Ondreja Prostredníka, ktorými... rozmýšľam, že či budem čítať ten dokument 36-stranový o pani ministerke kultúry alebo či už týmto ukončím, ale asi si ho nechám, lebo tipujem, že pani ministerka po dnešku bude mať nové meno, tá, ktorú nemožno odvolať , takže tipujem, že ešte sa tu nevidíme poslednýkrát, takže si ho nechám nabudúce a ďakujem zatiaľ za pozornosť. (Potlesk.) [09:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec ako spravodajca sa vyjadriť k rozprave nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani poslankyňa Stohlová, so záverečným slovom, áno? Nech sa páči. [10:08] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja veľmi rada využijem tento priestor v záverečnom slove, aby som možno zhodnotila aj to, ako tu prebiehala tá rozprava k odvolávaniu vlády ako aj jednotlivých jej členov a členiek alebo respektíve členky. Ja som si vtedy myslela, že tým dnom, čo tu môžeme zažiť, je tá forma. Teda, že to bola zlúčená rozprava, všetky body naraz, aby to nedávalo zmysel, aby sa tu naozaj miešali hrušky s jablkami. Potom som si myslela, že tým dnom bude to, že ideme o tom rokovať v noci, keď bežní ľudia, ktorí normálne vstávajú ráno do práce, spia, tak aby to, samozrejme, počulo a videlo čo najmenej ľudí, myslela som si, že to je to dno. Potom som si myslela, že dnom je v skutočnosti ten fakt, že vláda vo svojej arogancii sa tu ani len neukázala, ani jeden jediný jej člen sem neprišiel, aby si vypočul zástupcov nemalej časti voličov a voličiek alebo nebodaj, aby obhájil svoje správanie, bačovanie na rezorte, aby argumentoval, aby vyvracal to, čo tu my hovoríme. Nie. No a teraz budem trošku osobná, ale podľa mňa v skutočnosti tým najlepším symbolom tej skutočne nízkej úrovne, ktorú malo celá táto rozprava, celé toto odvolávanie, tak najlepším symbolom podľa mňa v skutočnosti bola reakcia ministra životného prostredia Tarabu na túto rozpravu. Ja som tu v tom čase naozaj takmer hodinu ako navrhovateľka venovala jemu, naozaj som išla vecne po témach, to podľa mňa potvrdí aj pán predsedajúci, ktorý sa vyjadril, že moje vystúpenie bolo vskutku obsažné, vecne som sa venovala témam, riešila som jednotlivé organizácie, jednoducho všetky problémy, ktoré Tomáš Taraba Slovensku vyrobil. On tu nebol, zbabelo neprišiel, neprišiel sa obhájiť. No a potom nám ukázal niečo, čo je symbolom tejto vlády a tejto koalície, ukázal, že hrdinom vie byť len za klávesnicou na internete. Vie, že jeho zlyhania sa v skutočnosti, v realite, tu v tomto pléne ospravedlniť nedajú, a tak ako vždy, len prízemne útočil. A musím povedať, že mne tento jeho útok, ale vlastne, keď som sa o tom aj dočítala, lebo, samozrejme, veľmi osobne sa venoval aj konkrétne mne, tak ja musím povedať, že mne ten útok pripadal vlastne aj trošku nemastný a neslaný, až takmer zúfalý, aj mi to prišlo trošku zvláštne, že prečo si na svoje vlastné sociálne siete, keďže namiesto toho, aby sedel v tomto pléne a obhajoval sa, tak on si tam naozaj po nociach strihá videjká a zavesil si tam video, ako mu niekto nakladá. V rovnakom duchu potom pridal a natočil dokonca špeciál svojho nového podcastu Teraz Taraba , ktorý vychádza bežne iba každú nedeľu, ale mali sme tu štvrtkový špeciál. Namiesto toho, aby sa prišiel obhájiť sem, tak opäť si vybral čo? Bezpečný priestor svojej kancelárie, bezpečný priestor internetu, kde svojich fanúšikov vie takto poslať, keď útočí, samozrejme, najradšej na ženy, to je Tomáš Taraba - zbabelý, najzbabelší minister, akého sme tu mali. Viete, mne sa smeje aj sa mi smial v tom, v tom podcaste, že, že ja som priznala, ja som to priznala, že som jednotkárka, taká tá jednotkárka, ktorá sa pripravuje, ktorá sa snaží a ktorej záleží a, áno, potom niekedy aj robím chyby. Ja to priznám, takáto som, ale tisíckrát, tisíckrát budem radšej jednotkárka, ktorá občas urobí chybu ako tento náš kráľ Slnko, ktorého do politiky vyniesla fašistická ĽSNS. (Potlesk.) A preto veľmi rada využijem tento priestor a toto svoje vystúpenie k dôvodom, pre ktoré Tomáš Taraba nieže mal byť dávno odvolaný, ale prečo sa ministrom nikdy nemal stať. Zopakujem. No uveďme si najprv ten základný motív, ktorý som už načrtla. Bolo to koncom roku 2025, keď sa podľa mňa minister Taraba naozaj tak poriadne prejavil, čo je jeho podstatou, čo je v jeho vnútri. Ak si možno niektorí spomínate, stál tu na tomto mieste a vykrikoval ja som štát, ja som štát . Ešte si tak ako ťahal sa za to svoje sačko, on je vicepremiér, on je štát. Podľa mňa to veľmi dobre ilustrovalo jeho túžbu po absolutizme, lebo vieme, kto ešte o sebe hovoril štát som ja , francúzsky panovník. Jednoducho Tomáš Taraba, ktorý by chcel byť tým panovníkom, chcel by odstrániť všetky prekážky v podobe demokracie, slobody a práv ľudí. Ale akokoľvek to pôsobilo v tom čase absurdne, ja som naozaj rada, že sme toto mohli zažiť, že sme mohli takto nazrieť do jeho vnútra, pretože podľa mňa to ukázalo tú podstatu, to, čo definuje a motivuje všetko jeho správanie a konanie tu v tomto pléne, na jeho rezorte. Tomáš Taraba sa jednoducho správa ako kráľ, panovník, monarcha, a tak sa správa aj k svojmu vlastnému ministerstvu, akoby ho mal v osobnom vlastníctve, akoby slúžilo len jemu. A tak výsledok jeho pôsobenia na ministerstve môžeme naozaj zhrnúť do veľmi jednoduchej rovnice. Všetko pre neho a pre jeho známych, a pre bežných ľudí vôbec nič. On mocensky pretláča naozaj záujmy seba, svojich známych, či sú to developeri v národných parkoch, oligarchovia túžiaci po jazierkach alebo oligarchovia s nechcenými environmentálnymi záťažami, alebo pretláča záujmy autokratov pri vodných dielach. Pritom na bežných ľudí a ich problémy si čas nenájde, ich problémy prehliada, ignoruje a často úplne vedome koná vyložene proti nim. Poďme si teda rozobrať ako vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu. Tak v prvom rade je to štát len pre vyvolených. Podľa mňa úplne najkrajšie sme to videli za tie posledné mesiace a hneď niekoľkokrát. Začnem jeho najaktuálnejšou kauzou - Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov v ich luxusných rekreačných strediskách. A ja si ináč trochu myslím, že práve preto sa za tento týždeň tak rozzúril, naozaj rozzúril a išiel z neho jed, ktorý smeroval konkrétne aj na mňa, pretože si myslím, že práve touto kauzou som trafila do čierneho. Rezort životného prostredia ešte minulý rok vypísal eurofondovú výzvu, ktorá mala názov Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a krajine . Táto výzva mala veľmi správne slúžiť na riešenie dopadov klimatickej zmeny, na riešenie toho, čo naozaj už poznáme a zažívame každý jeden z nás, to, vďaka čomu už nikto klimatickú zmenu popierať nemôže. To sú tie suchá, horúčavy, prívalové dažde. A táto výzva teda mala naozaj ušľachtilý cieľ, bola veľmi správna. Podľa mňa, keď sa pozrieme na tieto dopady, úplne logické a správne by bolo smerovať tieto milióny z eurofondov k tým ľuďom, ktorí sú najzraniteľnejší a do tých oblastí, ktoré sú najohrozenejšie. Len to stručne načrtnem. V prípade horúčav a sucha sú to najmä južné okresy - Nové Zámky, Šaľa, Rimavská Sobota alebo Komárno. Vieme, že práve v okrese Komárno v Hurbanove bola aj doteraz historicky najvyššia teplota nameraná 40,3 stupňa Celzia. Južné okresy sú špeciálne zraniteľné aj preto, pretože v nich žije naozaj vysoký podiel obyvateľstva nad sedemdesiat rokov a práve tí sú veľmi citliví na dopady klímy ako horúčavy, špeciálne zle ich znášajú, a zároveň v južných okresoch máme aj iný známy problém, že je tu zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti, teda tie vzdialenosti k nejakému najbližšiemu zdravotnému stredisku sú v pomere k iným častiam Slovenska vysoké, a teda to celé situáciu ešte zhoršuje. Ak sa potom pozrieme na druhý opačný akoby fenomén, a to sú tie prívalové zrážky, tak tam sú zase najohrozenejšie severné okresy, najmä okres Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín alebo Dolný Kubín. No a ja teda, keď som otvorila výsledky tej výzvy, tak som čakala, že tam naozaj toto uvidím, že tam uvidím tie najohrozenejšie obce a že tam uvidím riešenia a opatrenia pre nich prínosné, že jednoducho pôjdu tie peniaze tam, kde ich treba. No ale po preštudovaní výsledkov som presvedčená, že práve v týchto oblastiach ľudia, ktorí to najviac potrebujú, z tých peňazí neuvidia vôbec nič. Celkovo v tejto výzve bolo 52 projektov, uspelo šesť. A konkrétne obciam a mestám alebo podobným inštitúciám sa nedarilo, čo je paradoxom, pretože práve tie majú možnosť a schopnosť ovplyvňovať verejné priestranstvá, ovplyvňovať ten priestor, kde sa premelie naozaj veľký počet ľudí, teda to má šancu priniesť úžitok veľkému počtu ľudí. No ale tým sa nedarilo. A komu sa, naopak, darilo, boli známi a vplyvní slovenskí veľkopodnikatelia, ich projekty pritom sú naozaj až podozrivo podobné, a tak tri štvrtiny z tejto výzvy potečie do jazierok slovenských veľkopodnikateľov na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici. Pripomeniem aj konkrétne, kto uspel. Tak ako prvý to bol Ivan Kmotrík, ktorému ministerstvo odsúhlasilo jeden a pol milióna na projekt jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku na Záhorí. A ja sa pri tomto pýtam, hoci si myslím, že to je tak do očí bijúce, že tomu naozaj rozumie každý, že tento príklad je ten najkrajší, na tom to naozaj pochopí každý, ale pýtam sa - je golfové jazierko v súkromnom rezorte tohto oligarchu, tohto boháča, je to projekt vo verejnom záujme? Budú z toho benefitovať bežní ľudia? Bude z toho benefitovať verejnosť? A bude v skutočnosti tento projekt mať za cieľ tú ochranu životného prostredia, to riešenie dopadov klimatickej zmeny, to riešenie sucha, horúčav, prívalových zrážok, alebo ten účel je v skutočnosti úplne iný? Poviem k tomu aj zopár faktov. Takéto jazierka sú v golfových rezortoch naozaj úplne bežnou atrakciou. Je to jednoducho prekážka, atrakcia, niečo, čo sa tam bežne buduje. Zároveň toto ihrisko je známe aj tým, že v minulosti malo problém so suchom. Pamätajú si niektorí miestni naozaj spálené golfové trávniky, vďaka čomu sa museli rušiť turnaje a medzi ľuďmi sa aj šepkalo, že toto golfové ihrisko sa bude musieť zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré tam sú, ktoré sa používajú na závlahu, lebo ten zelený hustý golfový trávnik jednoducho nevyrastie sám od seba, tu nemáme také klimatické podmienky, tak tie jazierka, ktoré sa používali na závlahu, jednoducho nestačili. A myslím, že za všetko hovorí fakt, že to nové jazierko, ktoré sa tu má vybudovať z peňazí nás všetkých, z verejných financií, bude prepojené s jedným z existujúcich. Tak nech sa páči, myslím si, že to, že či tu má prednosť hospodársky účel, zavlažovanie, niečo, z čoho priamo benefituje súkromný majiteľ, z čoho má priamo zisky jeho firma, či to prevažuje to alebo tu prevažuje naozaj ten ušľachtilý cieľ ochrany ľudí pred dopadmi klimatickej zmeny. Myslím, že relevantné je tiež to, že len päťsto metrov od tohto golfového ihriska sa nachádzajú Skalické rybníky, možno ich niektorí miestni tuto poznáte, čo sú naozaj oveľa väčšie vodné plochy, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú tú lokálnu mikroklímu. No a keď sa bavíme o tom, či to bude prinášať benefit pre verejnosť, či to bude prinášať benefit pre bežných ľudí, tak za všetko hovorí, že ak chcete sa dostať do tejto lokality, ak chcete mať úžitok z tohto jazierka, tak potrebujete zaplatiť ako vstupné členské 1 500 eur. Ďalším z úspešných v tejto eurofondovej výzve ministra Tarabu bol Boris Kollár, ktorý má dostať 600-tisíc na nádrž priamo v centre jeho lyžiarskeho rezortu na Donovaloch. Alebo ďalší lyžiarsky rezort tentokrát v Bachledke. Za tým stojí bývalý biznisový partner práve zmieneného Borisa Kollára - Peter Struhár, možno ho nepoznáte, je taký menej nápadný, ale jedna z vecí, ktorá ho práve dostala do pozornosti verejnosti, je komunikácia v rámci Kočnerovej threemy, kde mal dokonca aj prezývku, prezývali ho Červený pes. No a tento vplyvný podnikateľ má dostať alebo jeho rezort má dostať 5,4 milióna na vybudovanie dvoch vodných nádrží. Tu sa naozaj ani netvária, že by to malo byť nejaké prírode blízke opatrenie. Ide o dve betónové nepriepustné obrovské veľké vodné nádrže a priamo v tom projekte sa píše, že budú využívané na zasnežovanie. Tak ja sa opäť pýtam, slúži toto v skutočnosti na ochranu ľudí pred dopadmi klímy alebo to v skutočnosti slúži ako pomoc tomuto konkrétnemu podnikateľovi pri jeho podnikateľských činnostiach? Lebo zasnežovanie robí čo? Zasnežovanie predlžuje lyžiarsku sezónu. A to čo? No zvyšuje výnosy, zvyšuje to zisk tohto lyžiarskeho strediska. A keby ste stále pochybovali, tak toto konkrétne opatrenie za 5,4 milióna má priniesť úžitok neuveriteľným 97 ľuďom. Keď si to prepočítate, tak za túto sumu, aby to prinieslo úžitok takémuto počtu ľudí, tak nás to vyjde na osobu 55-tisíc, 55-tisíc z peňazí nás všetkých, aby to prinieslo vôbec nejaký úžitok. A myslím, že relevantné vo vzťahu alebo keď chceme preskúmať ten vzťah tejto firmy k tejto vláde, tak je pripomenúť aj to, že už v roku 2024 dostali od štátneho Fondu na podporu športu takmer päť miliónov na výstavbu novej lanovky, ktorá nečakane slúži aj úplne bežným platiacim zákazníkom. Čiže opäť dostali peniaze, dokopy teraz už desať miliónov, na to, aby podporili svoju vlastnú podnikateľskú činnosť a svoj vlastný zisk. No a Tomáš Taraba namiesto toho, keď reagoval na tieto naše zistenia, namiesto toho, aby poriadne zdôvodnil, prečo chce v čase konsolidácie, keď ľudia naozaj majú hlboko do vrecka, keď sa im ťažko žije, pretože naplno na nich dopadli dôsledky konsolidácie tejto vlády, tak namiesto toho, aby vysvetlil, prečo smeruje peniaze do luxusných rezortov týchto najväčších boháčov Slovenska, tak on len všetko zľahčoval. Hovoril, že veď ale tam sú iba nejaké schválené žiadosti a že on ešte nepodpísal žiadnu zmluvu. Tak, dámy a páni, Tomáš Taraba nás odhalil, odhalil našu taktiku, že tu slúžime ľuďom na Slovensku, že konáme v ich záujme, lebo keď vieme, že sa tu chystá takáto rozkrádačka, prečo by sme čakali, kým sa tie zmluvy podpíšu? Nedáva náhodou zmysel upozorniť na to ešte predtým, aby sa tomu dalo zabrániť, pán minister? Tomáš Taraba sa tiež vyhováral na nejakých externých hodnotiteľov, ktorí to vraj za tým celým stoja. No tak v skutočnosti aj tie udalosti po našich odhaleniach veľmi dobre vykresľujú, kto za tým stojí, pretože Tomáš Taraba odvolal svoju nominantku a blízku spolupracovníčku, generálnu riaditeľku, ktorá v skutočnosti tieto, za týmito výzvami, a kam majú smerovať, stála formálne. No ale čo hádže zásadné podozrenie na ministra Tarabu okrem toho, že on konkrétne má vzťah s týmito podnikateľmi, vieme, že má vzťah aj s Borisom Kollárom, z lokálnych informácií dokonca vieme, že len dva týždne pred tým ako si Kmotríkova firma podala túto žiadosť, ktorá neskôr bola na ministerstve úspešná, že Tomáš Taraba sa s ním stretol priamo v jeho rezorte. No ale podľa mňa najvážnejšie podozrenie je to, že vo svojej reakcii minister životného prostredia ani len nenaznačil, že on by sa tie zmluvy nechystal podpísať. On len ukazoval prstom, že on teda, to je všetko, veď tu sa ešte nič nedeje, ja som nič nepodpísal. Ale on nepovedal popritom všetkom, že on tie zmluvy nepodpíše. Tak ja aj z tohto miesta ho vyzývam, pán Taraba, povedzte a prisľúbte ľuďom, že vy tie zmluvy nepodpíšete. Prehodnoťte túto výzvu, zastavte to a presmerujte tie peniaze tam tak, aby smerovali do tých oblastí, kde ich naozaj treba. My mu na to, samozrejme, vytvoríme aj priestor budúci týždeň v rámci mimoriadneho výboru, aby naozaj sa už tejto otázke vyhýbať nemohol. A povedzme si aj naozaj veľmi konkrétne, kto bol v konkurencii s týmito slovenskými boháčmi, kam peniaze v skutočnosti nepoputovali, ktoré regióny a obce to sú. Tak napríklad v tejto výzve neuspelo vodozádržné opatrenie v meste Kysucké Nové Mesto. Tam sme si povedali, že práve tento okres je ten najzraniteľnejší z hľadiska extrémnych zrážok. Neuspel ani projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ktorý mal priniesť úžitok za náklady 157 eur na osobu. Kľudne si to porovnajme s tými nákladmi v Bachledke, kde to bolo 55-tisíc eur. No tak si to proste porovnajme, veď to už nemôže byť viac do očí bijúce, to pochopí každý, 55-tisíc u nejakého podnikateľa alebo 157 eur v centre sociálnych služieb. No prečo asi? Lebo oni majú šancu reálne zasiahnuť ľudí, reálne zvýšiť kvalitu ich životov. Neuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené z pohľadu horúčav a sucha, a neuspel ani projekt Fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde naozaj si dovolím tvrdiť, že ten benefit by bol dvojnásobný, pretože by pomáhal aj v liečení chorých pacientov. Lebo opäť, kto je zraniteľnou skupinou v prípade dopadov zmeny klímy, v prípade horúčav? No sú to aj chorí, chronicky chorí ľudia. Keď sme si to takto vypočítali, kto tu uspel a kto tu neuspel, ja si myslím, že je úplne očividné, že Tomáš Taraba v ťažkých časoch, ktoré zažívajú ľudia na Slovensku, nepomáha chrániť ani tých najzraniteľnejších, ani tých najohrozenejších. Nepomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú, nesmeruje verejné peniaze tam, kde ich treba, ale do vreciek vyvolených najbohatších ľudí na Slovensku, pretože za Tomáša Tarabu je Slovensko štátom len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom v prospech ďalšieho vyvoleného, snáď najväčšieho oligarchu v našich končinách, Andreja Babiša. Poďme sa teda bližšie pozrieť, ako Tomáš Taraba pracuje v prospech bežných ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša. No tak poďme najprv na tých bežných ľudí. Možno je vám niekomu známe, že máme teda na Slovenku veľký problém s environmentálnymi záťažami a jednou z lokalít, ktorá je skutočne problematická, je Predajná, kde sa nachádzajú gudrónové jamy, kde roky naozaj hrozilo, že sa prelejú a že toto obrovské znečistenie zaleje najbližšie obce. No a táto environmentálna záťaž čaká dva roky, vyše dva roky za ministra Tarabu, len na to, aby vyhlásil verejné obstarávanie. Ja som vlastne bola rada, keď som zachytila v januári tohto roka, že teda konečne, konečne sa k niečomu zmohol a na stránke ministerstva pribudol materiál k tejto environmentálnej záťaži. Ale viete čo? On na druhý deň zmizol. A ja, teda keby tu bol tento náš lumen, tak by som sa ho opýtala: "Čo sa stalo, pán minister? Zase vám to nevyšlo?" Nečakane v prípade bežných ľudí. Hlavne, že nadprácu si robí pri všetkých týchto boháčoch. Alebo sa pozrime na vrakunskú skládku. To je naozaj obrovská environmentálna záťaž, kde sa sanácia pripravovala dlhých osem rokov. No a Tomáš Taraba prišiel v roku 2024, zopár mesiacov po svojom zvolení, a urobil čo? Celú tú pripravenú a zazmluvnenú sanáciu zrušil. Urobil to bezdôvodne a urobil to bez náhrady. To znamená, neponúkol žiadnu alternatívu, dodnes deň, a už to budú dva roky, nám nepovedal, ako to teda chce riešiť, hoci problém by to bol tak či tak, lebo on nás po ôsmich rokoch dostal naspäť do bodu nula. A akoby to nestačilo, keďže tá sanácia už bola zazmluvnená, s ministerstvom sa dnes ten dodávateľ súdi o sumu takmer 600-tisíc eur, pretože to boli legitímne náklady, ktoré už vynaložil ten daný dodávateľ. Takže Tomáš Taraba nič neprináša, žiadne riešenie, žiadne riešenie environmentálnej záťaže, ktorá ohrozuje bežných ľudí, Tomáš Taraba prináša len nové dlhy. Okrem zrušenia a zdržiavania projektov, ako sme si ilustrovali na týchto dvoch konkrétnych príkladoch, rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem ani o čerpanie ďalších zdrojov na riešenie ďalších environmentálnych záťaží, ktorých naozaj na Slovensku máme tisíce. Prečo? Pretože Tomáš Taraba sa zásadnú časť minulého roka sústredil len na Andreja Babiša a jeho veľmi špeciálnu environmentálnu záťaž v areály Istrochemu. A robil to, treba povedať, na úkor všetkých ľudí na Slovensku, pretože, keď sa sústredí iba na jednu záťaž, iba na jednu lokalitu, ktorá si naozaj vyžaduje stovky miliónov eur na sanáciu, tak to jasne znamená, že na ostatné záťaže, ktoré ohrozujú zdravie, životy ľudí po celom Slovensku, už jednoducho nezostanú peniaze. Toto nečerpanie, tá neaktivita ministrovi Tarabovi, samozrejme, nejaké peniaze pre Andreja Babiša ušetrí, a to si ja v skutočnosti myslím, že celý čas je jeho motivácia, prečo nekoná. Tak ale problém je, že stále to nie je dosť. Povedali sme si, že tam tie odhadované náklady sú niekde medzi pol miliardou až 900 miliónmi eur. Takže Tomášovi Tarabovi chýba ešte nejakých 300 až 800 miliónov. A presne preto sem do tohto parlamentu priniesol čo? Priniesol novelu zákona o Environmentálnom fonde v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, nikto sa k tomu nemohol vyjadriť, ktorá by mu umožnila zmocniť sa, získať kontrolu nad dvoma miliardami v tomto fonde. On to koniec koncov aj priznal a povedal, aby mohol zaplatiť environmentálnu záťaž Andrejovi Babišovi. Čo na tom, že na ostatné už nezostane? No a keď sme sa bavili o tom, ako pre bežných ľudí nekoná, tak kde naozaj expresne konal, je práve ukončenie tejto kauzy v prospech tohto oligarchu. Bol to totiž on, kto podal na vládu návrh, aby za sanáciu tohto súkromného pozemku, areálu Istrochem, prevzal zodpovednosť štát. A tým by celá táto nespravodlivosť bola spečatená. A kým my sme podávali a hľadali dôkazy, aby sme sa obrátili na Generálnu prokuratúru, pretože my si naozaj myslíme, že je nespravodlivé, aby Andrej Babiš so všetkým svojím bohatstvom už nebol zodpovedný za riešenie si vlastného pozemku preto, lebo on si zrekonštruoval, ja neviem, pred 15 rokmi vlastnú administratívnu budovu alebo zrekonštruoval vlakovú vlečku, či čo to bolo, alebo namontoval rozhlas vo svojom areáli, no ja si myslím, že toto nie je hodné toho, aby sme ho zbavili zodpovednosti za sanáciu znečistenia na vlastnom pozemku, ktorý kupoval s vedomosťou, že tam toto znečistenie je a my vieme, že toto znečistenie bude stáť niekde medzi pol miliardou až 900 miliónmi eur. No a kým my sme hľadali tie dôkazy, aby tu bola na Slovensku nejaká spravodlivosť a nemuseli sa na to skladať bežní občania a občianky, tak minister hľadal čo? No výhovorky, prečo to neurobiť. Pritom je to on, kto má naozaj k dispozícii všetky nástroje na to, aby tú situáciu riešil. Neexistuje dôvod, prečo to nepreveriť, prečo to nevyskúšať. Jedine to, že by sa v skutočnosti on správal ako agent tohto oligarchu, ktorý nekoná v záujme ľudí na Slovensku, ale v záujme tohto jedného konkrétneho človeka, lebo je to preňho výhodné. No a kto je teda v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší? Kto iný ako Tomáš ja som štát Taraba. Vidíme to aj pri spomínanom envirofonde, kde naozaj jeho cieľom je získať kontrolu nad týmto fondom, kde sa naakumulovalo obrovské množstvo peňazí. Ak mu ten zákon prejde, ak mu ho schválite, tak mu poskytnete tie dve miliardy ako jeho vreckové a o to jemu celý čas ide. Lebo on chce s tým narábať v duchu absolutizmu, v ktorý on verí. On to chce ako svoje vreckové. On to chce ako svoje léno. Toto je jednoducho štát podľa Tomáša Tarabu. No a štát podľa Tomáša Tarabu je aj štát, ktorému je naozaj zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady. Ako prvé znečistené ovzdušie. Možno viete, možno nie, je to ten najväčší zabijak spomedzi vplyvov životného prostredia, pretože každý rok je zodpovedné znečistené ovzdušie za tisícky predčasných úmrtí. Ten problém je vypuklý v dvoch takých lokalitách a jednou z nich je Jelšava. Malé mesto na Gemeri, ktoré naozaj funguje v pomerne náročných podmienkach. No a práve tu sa tri roky pripravoval konkrétny projekt, ktorý bol naozaj na mieru šitý, spolupracovalo na tom ministerstvo, samospráva, odborníci na životné prostredie, na ovzdušie, aby naozaj reflektoval to, čo tam treba riešiť. No a minister Taraba prišiel, v roku 2023 ten projekt najprv schválil, pridelil mu peniaze a vzápätí to zrušil. On sa ešte aj takto zvrátene hral s tými ľuďmi, ktorí naozaj žijú v prostredí, ktoré im spôsobuje zdravotné problémy. No a opäť, ja hovorím, že on nevie, len ničiť, on nikdy, keď niečo zruší, keď niečo zničí, zdeštruuje, nikdy nepríde so žiadnou alternatívou. Zrušil to bezdôvodne a bez toho, aby prišiel a povedal tu máte druhé riešenie, ja si myslím, že toto je lepšie, tu máte na to dôvody, nech sa páči . Nie. On tento projekt dokonca zastavil napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí žalobe Európskej komisie, pretože to máme vydokladované, že tak veľmi zanedbávame ovzdušie, vzduch, ktorý ľudia dýchajú, že to má priame dôsledky na ich zdravie a životy, ale napriek tomu namiesto toho, aby to Tomáš Taraba riešil, tak ten projekt zrušil. On sa jednoducho vykašľal na obyvateľov Gemera, vykašľal sa na ich zdravie, osudy, lebo jemu sú tam niekde v tej doline Gemera úplne ukradnutí. Alebo si vezmime príklad spomínanej vrakunskej skládky. Povedali sme si, že to zastavil, že zastavil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky. No a čo sú tie dôsledky? Možno viete, že vrakunská skládka sa nachádza v, priamo v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. A to je naozaj aj v čase klimatickej zmeny strategický zdroj pitnej vody pre celé Slovensko, lebo Slovensko vysychá. A Tomáš Taraba namiesto toho, aby urobil maximum pre ochranu tohto slovenského pokladu, tak sa úplne vykašľal, úplne sa vykašľal na to, že by s tým niečo robil, a to napriek tomu, že my vieme, že to znečistenie nie je statické, ono sa v skutočnosti hýbe. Je to pol kilometra, čo sa každý rok toto znečistenie obrovských rozmerov hýbe hlbšie do tej vodohospodárskej oblasti. To znamená, že ohrozuje to studne, ktoré ľudia používajú, ale aj tie zdroje pitnej vody, ktorú používame my všetci tu v tejto sále, ale hlavne ľudia, ktorí nás sledujú. Pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté. Štát podľa Tarabu nenávidí aj odbornosť, pretože preňho je v skutočnosti kľúčová lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj vo svojich rezortných organizáciách. Asi by sme sa aj tu zhodli, lebo ja verím, že to preniklo ku každému jednému z vás, že najhoršie to schytáva ochrana prírody, pretože Tomáš Taraba ako správny národovec a vlastenec neverí v jej ochranu. Mohli by sme si tu povedať naozaj desiatky príkladov, ale podľa mňa opäť najlepším symbolom jeho ničenia, jeho vzťahu k odbornosti aj k prírode na Slovensku je to, že náš najstarší Tatranský národný park viedol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Lebo my asi tu na Slovensku máme byť hrdí na tie holoruby, kožušiny, vypchaté zvieratá, no a, samozrejme, stožiare, stožiare v národných parkoch, lebo to je to, čo je podstata. No a ako náhradu za týchto odborníkov, naozaj ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí zabezpečujú aj kontinuitu, lebo vlády sa menia, a my potrebujeme stabilné inštitúcie, ktoré si budú plniť svoju úlohu, tak Tomáš Taraba dosádza nie kompetentných, ale hlavne lojálnych. Keď si chceme ilustrovať tú kompetentnosť, tak sa pozrime napríklad na súčasného riaditeľa Štátnej ochrany prírody, ktorý bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predáva domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá predáva elektrokomponenty v doprave. Taký riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ten je zase prevádzkovateľom strelnice. To sú mi skúsenosti. No a títo ľudia sú síce možno verní, ale niekedy naozaj dôjde na to, že sú nekompetentní a veľa o tom hovorí aj tá fluktuácia, ktorú vidíme v rezorte. Napríklad Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý, mimochodom, rieši práve tie environmentálne záťaže, má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa. Rovnako tak Národný park Poloniny, Národný park Muránska planina, ten má dokonca už piateho riaditeľa. Ale aby som nekrivdila, Tomáš Taraba priťahuje aj naozaj talentovaných ľudí. Ten riaditeľ Štátnej ochrany prírody, ktorého som spomínala, on je taký fenomenálny, že ešte popritom všetkom zvláda byť aj riaditeľom Národného parku Veľká Fatra a dokonca nie je sám, pretože riaditeľ Národného parku Nízke Tatry zvláda zároveň zaskakovať aj v TANAP-e, kde nevedia nájsť náhradu za pytliaka. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský kras, tak ten zase zaskakuje aj v Pieninách. Možno Tomášovi Tarabovi krivdím, možno on je v skutočnosti majster konsolidácie, ale podľa mňa v skutočnosti šetrí len vďaka tomu, že nevie zohnať ľudí, lebo preňho nikto schopný nie je ochotný ísť pracovať. Aj organizácie mimo ochrany prírody sú v skutočnom chaose, nefungujú základné služby, ktoré majú zabezpečovať, klesá tým odbornosť aj kredibilita nášho štátu ako takého. Napríklad taký Slovenský hydrometeorologický ústav, to je pomerne konzervatívna organizácia, jej zamestnanci sú tradične veľmi zdržanliví, no napriek tomu prednedávnom prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu, ktorá vďaka nominantovi Tomáša Tarabu panovala v tomto ústave. No možno by ste si povedali, že čo tam po tom, že neviem, že však v tej predpovedi počasia sa aj tak často netrafia, no ale SHMÚ je v skutočnosti súčasťou kritickej infraštruktúry, pretože od nich záleží objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie leteckej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie. Záleží od nich aj meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, ale aj také veci ako načasovanie sejby na poliach, opatrenia pred búrkami. V čase, keď tí zamestnanci naozaj už v zúfalstve napísali ten otvorený list, hrozilo a takmer museli na Slovensku obmedziť leteckú prevádzku. Také, taký fušer viedol túto organizáciu, lebo Tomáš Taraba tam musel mať svojho človeka a ohrozovať toto všetko. Alebo sa pozrime na taký Slovenský vodohospodársky podnik, to je možno na prvý pohľad taká nudná organizácia, o ktorej veľmi často nepočujeme, možno vtedy, keď sa bavíme o tom, koľko peňazí v skutočnosti sa do tohto štátneho podniku leje. No ale ono je to opäť dôležitý podnik, dôležitá štátna organizácia, pretože sa stará o desiatky priehrad, stará sa o desiatky vodných nádrží, vodných tokov, udržiava kanály a udržiava hrádze, ktoré nás chránia pred povodňami. Tu má presne pri ochrane pred povodňami, má kľúčovú úlohu, ale rovnako tak aj pri ochrane pred suchom. To znamená, že od Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý Tomáš Taraba bere ako niečo, s čím môže voľne narábať, závisí ochrana obyvateľstva, závisí poľnohospodárstvo, závisí priemysel, veľmi konkrétne od neho závisia aj vodné elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu, a závisia od neho aj jadrové elektrárne, ktoré tú vodu potrebujú na ochladzovanie. Aj tento podnik masovo, naozaj masovo opustili experti s 20 aj 30-ročnými skúsenosťami. No a podľa informácií z tejto organizácie dnes sú v riadiacich pozíciách ľudia, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie dolu kopcom, lebo oni to nevedia. Takýchto lúmenov si tam priniesol Tomáš Taraba. Naozaj ani rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku, to nie je len tak, pretože hrozia vážne následky pre Slovensko - nepripravenosť na povodne, na živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. Pritom samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, ako nám tu veľmi často aj naposledy pri rokovaní o envirofonde predvádza, ako on všetko vie najlepšie, hlavne poúčať druhých ľudí, hlavne mansplainovať, nech sa páči. Tak tento pán minister vševedko tu blúznil o plazmových spaľovniach, čo sú technológie a projekty, ktoré tam, kde sa o ne pilotne pokúšali, skrachovali, nefungovali a boli drahé. Všetci od toho ustúpili, ale Tomáš Taraba - vizionár. Alebo blúznil o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, lebo napriek tomu, že všetky dôkazy tu máme, tak ten Tomáš Taraba predsa len ešte tú klimatickú zmenu spochybňuje a hľadá nejaké cesty možno aj na to, aby sa niekde nabalil, tak on tu hovorí o zariadeniach na zachytávanie uhlíka, hoci táto technológia je naozaj ešte len v plienkach, je predmetom výskumu, ale on už ich ide pilotne budovať práve na Slovensku. No a zastrájal sa okrem iného tento najschopnejší zo všetkých schopných, že to bude on, kto uzatvorí rokovania, naozaj veľmi zložité, o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros s Maďarskom. A tu sa trošku pristavím, lebo viete, ono nie je veľmi zložité uzatvoriť aj náročné rokovania, vec, o ktorej sa vyjednávalo desiatky rokov, nie je to veľmi náročné, pokiaľ si vy v tom spore, vy v tej diskusii nezastávate záujem vlastnej krajiny, ale záujem niekoho iného, v tomto prípade Viktora Orbána, lebo to je presne to, čo Tomáš Taraba mesiace robil. On totiž ponúkol maďarskej strane dobrovoľne na odovzdávku významnú časť tohto zlatého vajca, ktorým aj on sa pravidelne chválil. On povedal, nech sa páči, berte si polovicu všetkej vyrobenej elektrickej energie. No, našťastie, v tomto prípade tu bol a ostal niekto príčetný a nepodarilo sa mu to. A chvíľu som si myslela, že táto jeho spanilá jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva, klamstvom, pretože keď mu niečo nevyjde, tak on zrazu zostane ticho a tvári sa ako v tomto prípade, že on v skutočnosti celý prvý polrok roku 2025 vôbec nehovoril na každej tlačovej konferencii, ako on bude ten, čo uzatvorí Gabčíkovo, ako musíme, musíme jednoducho dať Maďarsku tú elektrinu, lebo ináč ten spor pôjde do Haagu, čo je, samozrejme, nezmysel, lebo ten spor je uzatvorený. No ale tá spanilá jazda pokračuje, pretože my sme zistili pomerne nedávno priamo od maďarských predstaviteľov a informácií, ktoré poskytli, že Gabčíkovo pri tomto vyjednávaní tohto nášho najschopnejšieho zo schopných nahradila Tarabova prečerpávačka na Podpoľaní, pretože práve o jej stavbu prejavilo záujem Maďarsko, ktoré má potrebu vyrovnávať svoju sieť, pretože Maďarsko na rozdiel od Slovenska, ktoré už prečerpávacie vodné elektrárne má, Maďarsko nemá a nemá na to ani vhodnú krajinu, aby si to veľmi vybudovali a možno na rozdiel od Tomáša Tarabu majú trochu väčší rešpekt k vlastným obyvateľom, že v tých lokalitách, kde by to možno v tej jednej išlo, si nedovolia, si nedovolia otvoriť túto otázku výstavby, lebo vedia, ako by na to reagovali ich obyvatelia. Tomášovi Tarabovi tomu je to ukradnuté. No a tak, keď to vlastencovi Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, tak chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Je to naozaj vizionár, diplomat, ako tu zažívame pravidelne, charizmatický líder, ktorý nás všetkých inšpiruje. Akurát, že on by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho vlastnému imidžu, tento náš kráľ Slnko. Jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na tom jeho vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, lebo práve tá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a potom tú zbabelosť zakrýva aroganciou. To sme videli teda aj na tej odvahe, že minister životného prostredia prišiel sem, obhajoval sa, vôbec namiesto toho netrávil čas nahrávaním videí, kde mohol bez opozície, bez protistrany si hovoriť, čo chce, útočiť a klamať. No podľa mňa práve spomínaná prečerpávačka Látky-Málinec je toho krásnym príkladom. Práve tento projekt podľa mňa mal byť to veľdielo, tá stopa, ktorú Tomáš Taraba zanechá na Slovensku. Nielen na Slovensku, ako v krajine, ale aj naozaj aj v dôstojnosti ľudí. To je to, čo malo byť hodné jeho statusu vicepremiéra. Ja si myslím, že toto v skutočnosti bola tá jeho jedna z dvoch hlavných motivácií. Ja som presvedčená, že on tam v skutočnosti rieši aj nejaké kšefty, ale podľa mňa on chce nechať stopu na Slovensku. On, ale bude to stopa iná, bude to jazva. Ja si viem predstaviť, že on by najradšej túto svoju prečerpávačku, možno keby to trošku inak, keby sme sa proti tomu neozývali, keby sa proti tomu neozývali tí ľudia, podľa mňa on by ju podľa seba aj pomenoval. Prečerpávacia vodná elektráreň Tomáša Tarabu. To by bolo super, nie? Vieme si predstaviť aj v strede takú sochu, že by mal alebo možno na tom, na tom, na tom priehradnom múre, viete? Bustu, tváričku, juj, aj ledková obrazovka môže byť. No je to, je to v skutočnosti, ale nie možno niečo, čo si vysníval Tomáš Taraba, tento svoj pomníček, ale povedzme si aj realitu, je to projekt, ktorý má, o ktorom sa miestni napriek tomu, že im má zaplaviť ich domovy, zaplaviť ich nehnuteľnosti, tak sa o ňom dozvedeli z médií, lebo to je taká úroveň a dozvedeli sa o ňom päť dní predtým, ako vlastne Tomáš Taraba chcel spečatiť vyvlastňovanie. Aj v tomto prípade namiesto toho, aby to teda malo nejakú úroveň, tak minister opakovane klamal, dehonestoval a ponižoval tých ľudí, ktorým to naozaj malo zásadne zasiahnuť do života. Hovoril, že vraj to zasiahne iba nejakých päť chalúpok. No v skutočnosti, povedzme si aj tie fakty, je úplne jasné, že to zasiahne vyše 40 stavieb a vyše 180 pozemkov. Ale pre Tomáša Tarabu to je taká brnkačka. Chcel si to nechať schváliť za strategickú investíciu, potom za významnú investíciu, lebo však významný je aj on. Bola by to ináč jedna asi z milión významných alebo strategických investícií tejto vlády, lebo prečo si to všetko neposchvaľovať v duchu, že keď je priorita všetko, tak prioritou nie je nič. No ale on to nerobil len bezohľadne voči ľuďom, ale robil to aj v rozpore so zákonom, pretože on je predsa kráľ Slnko, ktorý môže všetko. Za rok odvtedy, lebo to bol vlastne ten hlavný moment, prečo sme pristúpili k jeho odvolávaniu, za ten rok nám nepredložil žiadnu analýzu, ktorá by preukazovala, že tento naozaj drahý projekt nebude úplne zbytočný. Analýzu, ktorá by ukazovala, že sa to Slovensku a ľuďom na Slovensku oplatí. Hoci to od neho vyžaduje aj zákon a hoci ho k tomu zaviazala aj samotná vláda. To by podľa mňa mohlo trápiť aj viac. On nám stále nevysvetlil, prečo by sa toto malo oplatiť, prečo by sa nemalo v skutočnosti oplatiť nejaká alternatíva, či nebude lacnejšia. A to plánuje v tomto prípade minúť dve miliardy eur v čase konsolidácie, všakže? Za dve miliardy eur by sme mohli mať štyri nové veľké nemocnice, vyše 60 kilometrov diaľnic a viac ako 20-tisíc novovybudovaných bytov. No ale jediné odôvodnenie, ktoré sme od ministra Tarabu počúvali, je alebo boli jeho vlastné pocity a potom klamstvá. Opäť akoby to bol jeho osobný majetok, akoby to bolo jeho léno, s ktorým si môže robiť, čo chce. A on, keď môže robiť, čo chce, tak sa akurát tak vysmieva ľuďom do tváre. Tú smiešnosť argumentov, ktoré on spomínal, ukážem na tom, že tvrdil, že výstavba tejto prečerpávačky bude mať naozaj zásadný vplyv na podporu turizmu v tejto lokalite. Tak minister životného prostredia chce rozvíjať turizmus pri technickej stavbe, pretože vodná nádrž nie je nič iné. Navyše, keď je spájaná s funkciou pitnej vody, to znamená, že k takejto nádrži nebude prístup, pretože tam bude ochranné pásmo, takže si naozaj nech pán minister nepredstavuje žiadne člnkovanie, vodné športy, ani cyklistiku, kde sa môžete popritom ochladiť, žiadne bufety. Treba si predstaviť skôr plot a ostnatý drôt. Napriek rečiam minister Tarabu jednoducho prečerpávačka z Podpoľania Monako neurobí. Napriek tomu, že minister veľmi konkrétne sľuboval, že z tých obyvateľov to urobí milionárov a oni sú takí hlúpi, že sa, sú ochotní zbaviť sa tejto príležitosti, tak nečakajte žiadne závratné zisky pre tento konkrétny región. Ale minister, samozrejme, nemá problém čokoľvek sľubovať, keď to vyhovuje hlavne jemu. A možno čo je ešte vážnejšie ako tieto výmysly o turizme, tak minister životného prostredia nepreukázal, že táto stavba neohrozí pitnú vodu pre 60-tisíc ľudí Novohradu, pretože ako som spomínala, súčasťou tejto prečerpávačky je alebo mala by byť aj vodná nádrž, ktorá dnes slúži ako pitná voda pre tie tisíce ľudí. On nereflektoval toto riziko napriek stanovisku, ktoré ho na to upozorňovalo, napriek memorandu stoviek potenciálne zasiahnutých obcí, ktoré ho na to vyzývali. Namiesto toho, namiesto vysvetľovania si kúpil podporu hŕstky obcí, pričom väčšiny z nich by sa tá stavba vôbec nedotkla. Veď prečo by takú stavbu prečerpávačky nepodporila napríklad obec Očová, ktorá sa nachádza 50 kilometrov od plánovanej výstavby, to znamená, že nebude vôbec dotknutá, ale môže za podporu dostať peniaze, lebo to je to, čo Tomáš Taraba sľúbil. Mňa celkom mrzí, že keď vidím, že na tých malebných lazoch Podpoľania, kde som na rozdiel od ministra bola hneď niekoľkokrát a ktorú chce minister zatopiť, že tam žije naozaj súdržná komunita, že tam funguje farmárčenie, ktoré je udržateľné vo vzťahu ku krajine, že sa tam rozbieha aj ten turizmus práve teraz, lebo podľa mňa toto je ten vidiek, ktorý by sme mali podporovať, toto je ten vidiek, ktorý sa táto koalícia zastrája chrániť, ale nakoniec preň, keď príde tá príležitosť, neurobí vôbec nič alebo úplne naopak, ho ide len zničiť. Takto vyzerá podľa mňa čistá arogancia moci, ale aj tá spomínaná zbabelosť, pretože naozaj Tomáš Taraba za celý ten čas priamo na to miesto nikdy neprišiel, miestnym nebol schopný a ochotný čeliť, hoci ho o tie stretnutia žiadali, prosili, cestovali za ním. Toto sú jednoducho tí národniari, ktorí milujú našu krajinu len vtedy, keď ju môžu ovládnuť, zničiť, a nemajú odvahu pozrieť sa ľuďom do očí. Štát podľa Tarabu, to je aj štát, v ktorom jednoducho nie je miesto pre prírodu, len pre biznis bohatých. A povedzme si to veľmi jasne, tá ochrana prírody, to nie je len nejaká charita, to nie je ochrana nejakej chránenej rastlinky niekde ďaleko, to je jednoducho ochrana vody, pôdy, klímy, ekologickej stability, jednoducho všetkého, na čom závisí naše prežitie, lebo my všetci tu dýchame vzduch, my všetci tu pijeme vodu, my všetci tu nejaké jedlo musíme konzumovať. No Tomáš Taraba sa od začiatku rozhodol byť skôr ministrom hospodárstva takého typu z minulého storočia, hoci sedí na rezorte životného prostredia a je v 21. storočí. Ale ani tá túžba byť ministrom hospodárstva mu nevyšla, pretože samotní podnikatelia, keď sa s nimi rozprávame, tak pomerne rýchlo zistili, kto on v skutočnosti je, tento náš kráľ Slnko. Človek, ktorý sa rozháda s každým, kto sa mu nepodriadi, kto sa rozháda s každým, kto sa dotkne jeho ega. A tak sa nakoniec minister Taraba stal ministrom len pre tých, ktorí s ním dokážu vyjsť a to sú spravidla tí ľudia, ktorí na tom dokážu niečo získať. Tarabove ťaženie v prospech týchto ľudí a proti prírode vidíme všade. Vidíme to v podobe zničeného zákona o ochrane prírody a krajiny, v rámci ktorého verejnosť napríklad prišla o právo hájiť prírodu pri jej poškodzovaní. V rámci tohto zákona sa zdecimovala aj Stráž prírody, kde naozaj dnes po roku to cítime všade, hlavne ale na drzosti motorkárov, štvorkolkárov, ktorí jazdia po našich lesoch, poliach, lúkach, po potokoch a sú agresívni, keď sa proti nim niekto ozve. Problémom sú aj nelegálne výruby, ale treba povedať, že vďaka zdecimovanej stráži, kde dnes sa o celú rozlohu našej krajiny stará približne 50 profesionálnych strážcov na celú rozlohu krajiny, tak my sa o väčšine tej protizákonnej činnosti dnes už ani nedozvieme alebo nie včas, aby sa s tým dalo niečo robiť. Jednoducho vďaka Tomášovi Tarabovi pytliaci, štvorkolkári, zlodeji a podvodníci majú na Slovensku raj. Ale pri tomto zákone nekončíme. Snahu Tomáša Tarabu oslabiť prírodu v prospech najbohatších podnikateľov v našich horách vidíme napríklad aj pri legislatíve posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo pri zonáciách národných parkov, ktoré sa aktuálne chystajú. Cieľ je jediný, minister životného prostredia chce umožniť divoký neregulovaný rozvoj turizmu. Chce lanovky, zjazdovky, hotelové komplexy, bufety, hlasnú hudbu, nevkusné reštaurácie v každej jednej doline. Asi preto, aby ľudia nemohli byť ani na sekundu so svojimi vlastnými myšlienkami a nemohli si všimnúť, že im tu potichu kradnete krajinu. Ale tá smutná pravda na tomto prístupe je, že keď tie národné parky zničíte, keď tú prírodu zničíte, tak ani do tých hotelových komplexov ľudia nebudú chodiť, pretože nebudú mať za čím. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj neschopný. Ideálne si to vieme ilustrovať na jeho čerpaní, respektíve nečerpaní eurofondov, pretože minister životného prostredia je v tomto dlhodobo najhorší, aktuálne tretí najhorší spomedzi všetkých ministrov. No on to, samozrejme, nikdy neprizná a nemá vôbec problém, žiadne škrupule klamať v priamom prenose, hoci my tie vyhodnotenia vidíme pravidelne na rokovaniach vlády. On sa dokonca je schopný napriek tomu, že jeho výkon je taký mizerný, on je schopný sa vyhlasovať za premianta. A keď náhodou dôjde na tú debatu, tak vinu hádže na všetkých okolo seba. A ja sa pýtam, na čo je nám minister, ktorý nie je schopný ani prevziať zodpovednosť za svoje konanie? Na čom mu skutočne záleží, ilustruje podľa mňa taký jeden príklad, ktorým sa nedávno samotný minister aj chválil. V Strede nad Bodrogom čakali 20 rokov na kanalizáciu. No a vďaka tomuto nášmu fenomenálnemu ministrovi, ktorému tak záleží na čerpaní eurofondov, si počkali ešte o rok viac. Tá zmluva bola pred rokom nachystaná na podpis, ale minister ju jednoducho nepodpísal. On si musel vytvoriť príležitosť, on si musel počkať, aby si tam v žiare reflektorov, v žiare kamier prišiel urobiť tlačovku, aby boli prítomné osobnosti, jednoducho aby to malo ten honor. Veď hádam nebude on cestovať len tak, tento náš vicepremiér. Veľmi podobne sa zachoval aj v Stakčíne. Tam rovnako bola pripravená zmluva, čakala na rok, aby tam došiel Tomáš Taraba, urobil si tlačovku s bývalým prezidentom Schusterom, aby mu to stálo za to sa na ten východ vydať. Čo tam po ľuďoch, ktorí vďaka nemu čakajú ešte o rok dlhšie k základnej dôstojnosti, k základnej infraštruktúre? Čo tam po hrozbe prepadnutia eurofondov? Tomáš Taraba je jednoducho niekto a zaslúži si všetok rešpekt a úctu, ktorú si takýmto spôsobom vymôže. Za povšimnutie určite stojí aj výkon ministra v Pláne obnovy, kde jeho ministerstvo dlhodobo podávalo naozaj veľmi zlý výkon, malo mnoho nesplnených míľnikov a bol to obrovský problém, na ktorý sme uprednostňovali. Nevedel si jednoducho dať rady s tými úlohami, ktoré mal, a nevedel ani vymyslieť alternatívu, lebo to je opäť to, čo ja hovorím, on je schopný rušiť, ničiť, ale neprinesie nič, čím by to nahradil. No a dnes treba povedať, že už nie je premiantom v tomto negatívnom zmysle s tým najhorším výsledkom, ale nie je to preto, že by zamakal a dobehol tie zameškané reformy, ale preto, že on sa dobrovoľne vzdal 300 miliónov pre svoj vlastný rezort. Nevedel si s nimi poradiť, nevedel, čo s nimi, tak ich odovzdal, nech sa páči, využite ich inde, ja to neviem. Fakt tomuto hovorím manažér roka. No problém je, že na chvíľu mal možno pokoj, ale už sa opäť zmráka a financie z Plánu obnovy pre jeho ministerstvo sú aj naďalej ohrozované. Je to jeho neaktivitou pri zonáciách národných parkov, ktoré som už spomínala, ale, naopak, aj priveľkou aktivitou jeho štátneho tajomníka alebo koaličných poslancov, ktorí podávajú novely, ktoré sú v rozpore. Zonácie samotné musia byť schválené v prvom polroku tohto roka, pričom nespĺňajú základné parametre ochrany prírody, ktoré si dohodol s Európskou komisiou už samotný minister. A bolo to presne v tom čase, keď zástupca vlády vykrikoval, že teraz už je to ich Plán obnovy a teraz už oni naozaj preberajú plnú zodpovednosť a prestanú výhovorky. No tak pri zonáciách je minister v úplnom pate, Európska komisia vie, že sú zle pripravené, on samotný vie, že sú zle pripravené, všetci vedia, že sú hrozbou, že tá hrozba je, že Slovensko príde o stovky miliónov eur. A Tomáš Taraba nerobí vlastne nič, takto vyzerajú schopnosti tohto nášho ministra životného prostredia. No a myslím, že už sme si celkom dosť povedali, ako vyzerá štát podľa Tomáša Tarabu, ale je dôležité povedať, že kým on sám chce byť ten kráľ Slnko, v skutočnosti, keď sa pozrieme na to, čo robí, on je len obyčajný papaláš. Začnem tým najvypuklejším, čo nie je priamo jeho konanie, ale je to niečo, čo toleruje a obraňuje, keď na to príde, a to je rodina Kuffovcov. Tým podľa mňa by sme za bežných okolností nemali veľmi venovať pozornosť, ale osud má naozaj čierny zmysel pre humor, respektíve zmysel pre čierny humor a sú to dnes štátni tajomníci, a tak im tú pozornosť dávať musíme. Podľa mňa naozaj kráľom papalášizmu nie je nikto iný ako Filip Kuffa a určite si pamätáte všetci jeho slávny prelet nad Národným parkom Malá Fatra, tak ako je to zo zákona zakázané. Tento človek, ktorý by mal zákon o ochrane prírody a krajiny detailne poznať, nieže ho porušovať, ale on ho má obhajovať. Podobne jeho spanilá jazda štvorkolkami po Národnom parku Poloniny, kde je to rovnako zakázané, ale jeho odpoveď bola, že on ako štátny tajomník vlastne na toto všetko má právo, jemu keď vlastníci lesa v tomto prípade povedia, že má sadnúť na štvorkolku, do vrtuľníka, tak on tak jednoducho urobí, lebo on je štátny tajomník a hádam má na to právo. To je jednoducho čistá definícia papaláša, keď si štátny tajomník myslí, že jeho sa zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na jeho vozový park s desiatimi vozidlami, lebo veď štátny tajomník to tiež nie je len tak hocikto, hoci tú úroveň kráľa Slnko celkom nedosahuje. Keď zacitujem, Filip Kuffa povedal pri tejto príležitosti, že minister alebo štátny tajomník by mal mať kedykoľvek ktorékoľvek auto k dispozícii. Tak ja hovorím, že to aby sme si dávali pozor, keď pôjdeme okolo ministerstva, lebo za nami dobehne Filip Kuffa s jeho zamestnaneckým preukazom a povie, že chce naše auto, lebo on je štátny tajomník a musí sa niekam dostať. Toto všetko Tomáš Taraba kryje, toleruje, obhajuje vždy, keď na to príde, ale za ušami má naozaj aj on. Stačí, keď sa pozrieme na predražené letenky do Ameriky, ktoré sú naozaj, boli drahšie, ako stála cesta ministerky kultúry, ktorá sa pomerne dosť v médiách objavovala, a bolo to na služobnú cestu bez výsledkov, pretože on v tom svojom programe, kam letel za 13-tisíc len on a jeho generálny tajomník, tak on tam v skutočnosti riešil len jedno jediné pracovné podujatie. Ostatné bloky v jeho služobnej ceste sa niesli v duchu hesla voľný čas. V čase konsolidácie si myslím, že toto, takéto plytvanie prostriedkami je naozaj výsmechom do tváre ľudí, ktorí dnes napríklad platia vyššie odvody. No alebo pripomeniem inú výpovednú vec, ktorú minister Taraba nejako ťažko nesie, keď sa mu pripomína. On sa tvári, že je to nejaká normálna vec. On opäť v čase konsolidácie si povedal, že prečo, kam neminúť tie peniaze. No nainštaloval si na ministerstvo koberec, a nielen tak hocijaký koberec, rovno červený koberec, lebo veď ten honor. A môžete hádať, natiahnutý bol odkiaľ kam? Od vchodu ku kancelárii ministra životného prostredia a tam končil. On síce hovoril, že to je preto, aby sa ľudia nešmýkali, ale tak mimo jeho priestorov kade chodí on, sa asi šmyknúť už môžu. Dámy a páni, toto je vaša excelencia, vaša výsosť, skutočný kráľ Slnko, Tomáš Taraba. Minister, ktorému naozaj viac záleží na vlastných privilégiách, prestíži a ornamentoch, ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Tých dôvodov, prečo odvolať ministra Tarabu, je viac než dosť. Mohli by sme o nich hovoriť dni, týždne, nieže hodiny. Podľa mňa si vyberie úplne každý, vymenovali sme ich tu dosť, komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí, lebo to je to, vďaka čomu sme a na čo by sme mali byť aj v tejto sále hrdí. Preto vás žiadam, hoci sa to môže zdať nie veľmi pravdepodobné, ale preto vás žiadam o podporu môjho návrhu na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ďakujem. (Potlesk.) [11:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcem sa opýtať, či sa chce vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa Matejičková. (Reakcia z pléna.) Nechce. Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem sa spýtať, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ k tlači 785, pán poslanec Jakab. (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite stanovisko. [11:16] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za udelenie slova. Vážené dámy, vážení páni, ja by som sa najprv vrátil asi k tomu, čo sme tu zažili za posledné dni, že sme tu jednoducho boli odkázaní na to, aby sme rokovali cez noc, že sme viac ako jeden rok čakali na to, kým tieto body prídu na rad, že počas toho obdobia sa tých informácií nazbieralo toľko, že by sme tu normálne mohli stáť ešte týždne, ešte týždne by sme mohli rokovať a dokonca by nestačilo ani to, keby nás nechali rokovať cez noc, my by sme mohli nonstop rozprávať. Ja som si tu dovolil dnes aj urobiť takú malú prípravu na toto vystúpenie, lebo si vravím, že keď všetci kolegovia nemohli vystúpiť, lebo jednoducho súčasná vládna koalícia zarezala túto rozpravu, tak že by som mohol povedať za nich, že by som mohol zhmotniť tie napríklad faktické poznámky, že by som mohol odpovedať na tie vystúpenia aj koaličných poslancov, ktorí tu vystupovali okolo tretej, štvrtej rána, že by som mohol povedať za všetkých tých mojich kolegov, ktorých som počul aj v procedurálnych návrhoch hovoriť, ďakujem veľmi pekne (rečníkovi doniesli vodu), hovoriť o tom, že chceli vystúpiť a že jednoducho nemali tú príležitosť, že vláda im tú príležitosť zobrala. Viete mňa, veľmi ma prekvapuje, keď niekto hovorí o tom, aký chce budovať silný štát a politiku na všetky štyri svetové strany, ako on sa chce stretávať so svetovými lídrami, ale pritom sa bojí postaviť pred opozičných poslancov. Pred opozičných poslancov, ktorými opovrhuje, pred opozičných poslancov, ktorých ostrakizuje, naháňa, najradšej by ich videl v base, a keď to tak nie je, tak hovorí o spiknutí, že jednoducho sa spiklo celé Slovensko, prokuratúra, policajti, všetci sa spikli, pretože nikto nie je v base, tak ako to sľubovali svojim voličom. A to je Robert Fico. Robert Fico, ktorý každý deň ukazuje svoju slabosť, nepripravenosť, o ktorom koaliční poslanci, a teda koaliční partneri hovoria, že je dvojtvárny, že na Slovensku hovorí niečo iné ako v zahraničí, že už to nie je ten Robert Fico, ktorý bol a že by mal ísť do dôchodku. A dokonca Andrej Danko navrhuje, že by mal ísť do dôchodku na prezidentskú funkciu. Tak to ma úplne dostalo, ale na druhej strane sa mi páčilo, že Andrej Danko si uvedomoval, že Roberta Fica by nikto za prezidenta nezvolil, a preto rovno aj vymyslel taký perfektný spôsob, že by tá voľba mohla prebehnúť v parlamente priamo, že vy tu máte väčšinu, tak by ste ho mohli ešte ustanoviť kdesi za prezidenta. Tak to sú už také fantazmagórie asi, ako som tu počúval aj počas tých nočných prejavov koaličných poslancov počas týchto odvolávaní. Úprimne poviem, že nikto nečakal, že sa tu vyskytne vláda len na päť alebo desať minúť, kde príde odhlasovanie. Ďakujem za starostlivosť, kolegovia, už mám toľko vody nanosenej (reakcia na prinesenie vody), vidím, že ste sa zľakli tých papierov (povedané so smiechom), že? Ale ďakujem pekne ešte raz. Tak nečakali sme, že tá vláda tu príde na päť alebo desať minút, nečakali sme, a že si vytrhnete len ten jeden bod na hlasovanie. Môžte, jasné, lebo však vy môžte všetko, vyhrali ste voľby, a to je také to vaše heslo, ale v skutočnosti to bola len taká akože demonštrácia strachu súčasnej vlády. Robert Fico so všetkými ministrami tu prišiel, a to sa mi ako úplne najviac páčilo, prišli, prebehlo hlasovanie, ktovie, koľko stálo, aby dostali tých 79 hlasov, ktovie, koľko na tom pracovali, aby všetkých ukľudnili a ktovie, čo si kto povydieral za to, aby 79 ľudí zahlasovalo za súčasnú vládu, ale stalo sa. A potom sa stal taký, mágia. Normálne to musíte si pozrieť, možno aj spätne tí, ktorí ste to nevideli, mágia. Oni tu boli všetci, úplne celá vláda nastúpená a potom zrazu, keď tu mali zostať, o päť minúť neskôr predseda parlamentu Raši ich už nevedel nájsť. Normálne už tu neboli, hej? Čiže toto je vláda Slovenskej republiky, ktorá sa zjavuje, to je normálne že zjavenie vlády Slovenskej republiky a potom normálne že zdúchnu ako gáfor, hej, že proste už nikto ich nevie nájsť, nikto. Jediný minister Kamenický tu zostal stratený vraj, niekde sa zasekol jak on zvyčajne. Presne tak isto vyzerá aj tá stratená ekonomika Slovenska, ktorú on namaľoval aj s tým rozpočtom takým spôsobom, že jednoducho to Slovensko ide do krachu. Ale vráťme sa k tomu, čo sa tu udialo za tie posledné dni a čoho sme tu boli svedkami, pretože keby som mal reagovať na všetko, čo sa tu povedalo a na všetko, čo sa udialo za viac ako rok, čo sme čakali na odvolávanie členov vlády a na odvolávanie tejto vlády, tak ako hovorím, mohli by sme tu byť donekonečna. A preto sa budem venovať pár vybraným predstaveniam, lebo to už bolo také predstavenie, by som skôr povedal. Mnohokrát sa aj opoziční poslanci na tom smiali, keď napríklad vystúpila pani Laššáková. Tú si vyberiem ako prvú. Pani Laššáková predniesla stav Slovenskej republiky z pohľadu strany HLAS. Inšpiratívne to bolo, inšpiratívne vôbec sledovať. Človek sa vtedy zamýšľal, že či žijú v paralelnom vesmíre alebo proste akoby sú tak nasiaknutí tým klamstvom, že nevidia realitu. Podľa mňa je dobré, že strana HLAS nevidí realitu, odráža sa to v ich volebných preferenciách alebo teda v preferenciách dôveryhodnosti, kto by im dal hlas, keby sa konali voľby dnes. A ten strmhlavý pád, ktorý si uvedomujú už aj oni, si uvedomujú, že jednoducho keby boli voľby dnes, tak s tým Šutajom Eštokom by to možno nebolo ani tých 5 %. Hovorí to dokonca už aj Drucker, že oni vnímajú, že za toho Pellegriniho mali percent viac. Kto by to bol povedal? Stačí si pozrieť asi nejaký excel alebo vývoj preferencií strany HLAS, ale oni si stále trvajú na svojom. Oni si stále trvajú na tom, že napríklad, a teraz budem citovať, že podľa nich sú fakty jasné - minister vnútra Matúš Šutaj Eštok , vraj, stabilizoval políciu, zastavil politické manipulácie, obnovil dôveru ... a potom to bolo také, že poprosím ticho, lebo sa všetci smiali, pretože sa majú na čom smiať, pretože toto nemá nič spoločné s realitou. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nezastabilizoval absolútne nič. Možno tak svoje konto, ale ani to nezastabilizoval, lebo vlastne tam má exekúciu na 90-tisíc eur, ak si dobre pamätám. Čiže nezastabilizoval absolútne nič. Všetko priviedol do rozkladu a do rozvratu. Ani ten Policajný zbor nezastabilizoval. Polícii Slovenskej republiky neverí skoro nikto. Zatiaľ čo počas Matovičovej vlády mala Polícia Slovenskej republiky historicky vysokú dôveru občanov, tak počas Matúša Šutaja Eštoka sa prepadla na historické dno. Policajti sú nespokojní, nestará sa o nich, zatiaľ sa stará iba o seba, pretože aj tí policajti vidia tie kšefty. Aj policajti vidia nákup hasičských vozidiel, o ktorých každý jeden deň vychádzajú nové informácie, o fakturáciách, o tom, ktorá firma to nakúpila, o tom, ako nefungujú, ja sám som sa bol na tie hasičské autá pozrieť, o tom, v ktorom roku boli vyrobené a že proste ako sa to potom išlo cez Poľsko, kto tam robil tie jednotlivé súčiastky, aká firma z dediny pri Bratislave proste, kde sa neviete dovolať nikomu, to dodáva a tak ďalej. Alebo košele z kávových zŕn, čo bol teda podľa mňa asi objav tisícročia, lebo také košele z dobrého kávového zrna podľa mňa sa dajú aj zaliať, dajú sa aj žužlať. Podľa mňa to bol nápad, ktorý nedocenil nikto, no len, bohužiaľ, bola to sprostosť ako vždy a ešte to bolo aj drahé. A to je Matúš Šutaj Eštok. Matúš Šutaj Eštok, ktorý nedokáže spojazdniť nič, akurát verejné obstarávania, z ktorých je jeden škandál za druhým. Alebo počítače za 122 miliónov. Proste jednoducho rad za radom, keď si zoberiete to, čo robí ministerstvo vnútra, je to chaos. Dokonca až taký, že minister obrany Kaliňák ho musí suplovať v tom zastabilizovanom perfektnom policajnom zbore. Tak ten policajný zbor je tak perfektne zastabilizovaný, že dokonca museli vzniknúť žandári. Žandári, ktorých má na starosti minister Kaliňák, ktorého tu dnes odvolávame, ktorý nemal chochmes prísť, a pritom minister Kaliňák je podľa mňa majster klamu, ktorý si užíva, keď môže vystúpiť. Ale už ani on nevystúpil, pretože tomuto štósu sa jednoducho nedá argumentovať. To by sme tu mohli začať aj začneme od, ja neviem, únosu Vietnamca. Zhodou okolností Fico bol v takej zlatej vani vo Vietname, neviem, či si to pamätáte, a zhodou okolností niektorí ministri nosia perá presne z toho istého hotela, kde bol Robert Fico ubytovaný. To ste si možno nevšimli, ale niekedy si to všimnite, s akými perami píšu, možno už teraz nebudú. Niektorí predstavitelia súčasnej vlády majú perá, ktoré sú reklamnými predmetmi z hotela, kde bola zlatá vaňa, vo Vietname. Tak to sú také akože skúsenosti, že ja neviem, že či to bolo v cene, keď tam bol Robert Fico, že mu nabalili proste sto pier a on to rozdáva po vláde, alebo či tam chodia aj ostatní. Vrátim sa k Šutajovi Eštokovi a k tým veciam, ktoré povedala pani Laššáková vo svojom príhovore. Čiže zastabilizované nie je nič na Policajnom zbore. Supluje to minister obrany Kaliňák cez žandárov. Ja som tu hovoril aj o tom, že minister Šutaj Eštok sa nevenoval ničomu v podstate za svoje obdobie, čo by stabilizovalo políciu. Robí si tam z toho akurát eldorádo, robí si tam šou na tých hraniciach, k tomu sa ešte dostaneme, alebo proste vymýšľa rôzne polepy policajných áut a možno si kreslí po večeroch, pretože momentálne máme päť rôznych polepov zložiek, ktoré stretnete v uliciach. Máme policajtov, ktorí majú bielo-zelené polepy, potom máme policajtov, ktorí majú na autách také zeleno-modré polepy, ktoré boli zavedené počas vlády 2020-2023, o čom súčasná vláda vtedy vykrikovala, že to sú ukrajinské farby a že to budú musieť zmeniť. Potom máme tretí polep, ktorý vymyslel Šutaj Eštok, taký čierno-modrý a teraz najnovšie úplne že ešte novší a ten má ešte nielenže čierno-modrý a má tam ešte aj červené prvky a nejaké znaky Slovenskej republiky. Čiže to sú štyri. A k tomu piaty a to sú tí žandári, ktorí zase vyzerajú úplne inak. Tak to je dielo, veľdielo Matúša Šutaja Eštoka. A keď pani Laššáková hovorila, že obnovil dôveru, tak ja neviem v koho, hej, že v koho dôveru? Lebo on žiadnu dôveru nemá, to vidíte vo svojich preferenciách, a keď si pozriete prieskumy dôveryhodnosti Policajného zboru, to som hovoril pred chvíľou, jednoducho Policajný zbor dôveru stratil a stratil ju historicky rýchlo. Čiže nemá dôveru verejnosti ako strana, ktorú predstavuje ako predseda, nemá dôveru policajtov, ktorých zastupuje ako minister a polícia samotná stratila dôveru pod jeho vedením. Takže žiadnu dôveru nemá. Potom hovoril o tom, že zastavil manipulácie, teda pani Laššáková hovorila, že zastavil manipulácie, obnovil dôveru v bezpečnostné zložky, to som už vyvrátil, tak sa poďme pozrieť na tie manipulácie. Aké manipulácie zastavil? Ja mám pocit, že nič Šutaj Eštok jednoducho nevykonal a to hodnotia, ako som pred chvíľou hovoril, samotní ľudia. Pani Laššáková potom aj hovorila o Kamilovi Šaškovi. O Kamilovi Šaškovi, ktorý podľa nej stabilizoval zdravotníctvo. Asi si spomínate, že pán minister Šaško nastúpil do rozbehnutého vlaku, kde hrozil masívny odchod lekárov. Áno, a viem presne, ako sa s nimi vysporiadal. Tu v skrátenom legislatívnom konaní Kamil Šaško predložil zákon, ktorý mal lekárov, keď nenastúpia do služby, trestať basou. Tak presne tak zastabilizoval to zdravotníctvo, no bomba. Kamil Šaško, skvelé. V skutočnosti Kamil Šaško ale nezastabilizoval nič. Znova. Po Dolinkovej, ktorá zrušila nemocnicu Rázsochy a ktorá neslúžila občanom, ale slúžila z nášho pohľadu jedine finančným skupinám, odrobila si svoju robotu a pri kauzách, ktoré doteraz nie sú vyšetrené, jednoducho musela odísť, musela odísť, vzdať sa funkcie a teraz už ani nikto nevie, kde sa nachádza pani Dolinková, nastúpil Kamil Šaško. Kamil Šaško, ktorý od začiatku neurobil v podstate nič. Jeho veľdielo, ktoré je známe pred celým Slovenskom, je akurát tak záchrankový tender. To je zatiaľ jeho najväčší majster štuk, že vyhlásil záchrankový tender a keby nebolo nás, keby nebolo opozície, tak tento záchrankový tender za dve miliardy eur je jednoducho dokonaný do konca. Záchrankový tender, o ktorom hovoril aj Andrej Danko, že tam 800 miliónov eur mal byť vývar alebo zisk pre sponzorov strany HLAS. Záchrankový tender, kvôli ktorému sme stáli týždeň každý jeden deň pred ministerstvom zdravotníctva a hovorili sme Šaškovi, čo má urobiť, a to riešenie bolo jediné - zrušiť záchrankový tender, ktorý bol za prvé predražený a za druhé smeroval k ľuďom, ktorí sú spriaznení so stranou HLAS, k ľuďom, ktorí mali nakúpené, prosím vás pekne, sanitky normálne v skladoch. Ja som na strednom Slovensku v tom sklade bol, rozprával som sa s tými ľuďmi, dokonca som odtiaľ priniesol fotky aj video, že tam tie sanitky jednoducho naskladnené sú. Dokonca sme priniesli fotky aj z Poľska, kde tie sanitky boli dávané dokopy, ktoré už mali na sebe polepenú konkrétnu značku konkrétnej firmy, ktorá konkrétne nakoniec mala aj vyhrať ten záchrankový tender, navozené desiatky záchranok dopredu, tak to sa takto robí biznis, vážení priatelia. Založiť firmu, ktorá nemá žiadnu históriu, založiť ju v marci alebo kedy to bolo, nemáte žiadne tržby, nič, v živote ste túto prácu nevykonávali, ale už máte desiatky záchranok nakúpené, aj keď ste mali nulové tržby a nulové skúsenosti, a zrazu zázračne vyhrávate v auguste tender za dve miliardy eur s najväčším počtom sanitiek, ktoré ale už máte naskladnené kdesi na strednom Slovensku, pekne skryté v hangári. To je presne to, čo urobil Kamil Šaško. A potom, potom keď sme ho týždeň vyzývali, že má ukončiť tú súťaž, a keď bol ešte čas ukončiť tú súťaž zákonne, tak sa skrýval na dovolenke a potom spotený prišiel na Slovensko, keď už bolo po funuse, a ja hovorím, že úmyselne po funuse, keď už riaditeľ toho centra, ktorý to mal na starosti, toho strediska, keď už odovzdal oficiálne výsledky súťaže, tak vtedy minister Šaško sa tváril, že on ide zastavovať tender, ktorý už bol vtedy nezastaviteľný, pretože výsledky súťaže boli právoplatne ministerstvu odovzdané. A to je to akože, kolegovia a kolegyne, to je presne to, čo hovorí generálny prokurátor v 32 správnych žalobách na ministerstvo zdravotníctva. To nielen že generálny prokurátor a Generálna prokuratúra najskôr vyslovila proste protesty proti tomu, ako Šaško rozhodol. Ale nakoniec Šaško sa ešte tváril, že aj tak je všetko s kostolným poriadkom, neprijal tieto námietky, tak generálny prokurátor jednoducho rozhodol, že podá 32 správnych žalôb. Takže si to zhrňme, vážení hlavne kolegovia zo strany HLAS, ktorí hovoríte, ako Kamil Šaško zastabilizoval zdravotníctvo. Lebo to ste tu hovorili, normálne pani Laššáková, tá sa tu opúšťala, že aké perfektné zdravotníctvo my zrazu máme. Tak sa pozrite na to. Ešte raz. Firma, ktorá neexistovala, nulové tržby, nulové skúsenosti, ale zato mala fotky predstaviteľov tej firmy alebo veľmi blízkych osôb tej firmy, myslím, že otec to bol zakladateľa tej spoločnosti, mal fotky s najvyššími predstaviteľmi strany HLAS, patril k vášmu jadru bratislavskému. Nulová firma, nulové skúsenosti, prihlásila sa do súťaže, mala ju vyhrať. Sanitky v desiatkach nakúpené, polepené už značkou firmy, pripravené na víťazstvo. Dal sa ten tender zrušiť bez toho, aby Slovensku hrozili škody, ale Kamil Šaško sa na to jednoducho vykašlal, čakal, z dovolenky prišiel až keď bolo po funuse, keď boli výsledky odovzdané, hovoril, že ide zastaviť tender, ktorý je nezastaviteľný. A doteraz hrozia škody Slovenskej republike rádovo v miliónoch, v desiatkach miliónov, možno aj stoviek miliónov, pretože tí uchádzači boli vybraní právoplatne a súťaž bola ukončená. A potvrdzuje to Generálna prokuratúra, ktorá hovorí, že v celom tomto procese bolo, a teraz citujem reťazenie nezákonnosti . Reťazenie nezákonnosti. To je tá hrdosť na Kamila Šaška, vážení poslanci HLAS-u? Mám pocit, že z HLAS-u tu, vlastne jeden pán poslanec je tu z HLAS-u, takže asi na vás sa teda budem pozerať, na to ste hrdý? Na to ste hrdý za Kamila Šaška, že normálne opozícia ho mala, musela dokopať a aj to tak urobil pofidérne, že jednoducho Slovensku hrozia obrovské škody za to? A teraz sa tvári, to akože, to ma najviac pobavil, teraz sa tvári, že priniesol nejaké riešenie. Ak si pamätáte tú jeho spotenú tlačovku, keď sa vrátil z dovolenky, kde nevedel odpovedať absolútne na nič, tak hovoril, že do mesiaca pripraví nové riešenie na záchranky. Aký je súčasný stav, vážený pán poslanec z HLAS-u? Ja vám poviem, aký je v súčasnosti stav. Kamil Šaško predlžuje licencie pre záchranky, ktoré už dávno to nemali prevádzkovať, pretože mali súťažou byť vybrané nové. To robí. Neustále. Dokonca je podozrenie, že tie spoločnosti sú prepojené aj s vašou stranou, tak ako to bolo kedysi, pretože Kamil Šaško hovorí, že nikdy tu nebolo, a to sú, prosím vás pekne, slová Kamila Šaška z výboru, na ktorom som bol, povedal, že nikdy tu nebolo urobené poriadne výberové konanie na záchranky, že nikdy. Ale viete, čo vám poviem? Že vždy ste ho robili vy. Tak to je akože podľa mňa bombové priznanie, však robili ste to vy, lebo ja som si kedysi myslel, že HLAS je premaľovaný SMER na ružovo, ale po tom, čo tu vyvádzate dva a pol roka, vy ste stále tí istí. Preto hovorím, že podľa mňa sa ešte aj spojíte do volieb, aby neprepadli hlasy, lebo ten HLAS bude naozaj nízko. Vy ste to robili, všetky tie roky ste robili záchrankový tender vy. Tak ja sa pýtam že, Kamil Šaško nakladá, že ako tie tendre boli zle urobené, ale robili ste ich vy. A vždy tam boli pochybenia, vždy tam boli podozrenia, vždy to bolo, že aké tie firmy sú prepojené, ja neviem, s Pavlom Paškom, so stranou SMER, s pozadím, ako tie miliardy jednoducho sa prevaľujú z jedného vrecka do druhého. Vždy tam to podozrenie bolo. A Kamil Šaško hovorí, že to bolo zle a že on to nastaví poriadne. Tak za prvé, spackal niečo, za čo hrozia desaťmiliónové škody. Odvtedy sľúbil, že to urobí o mesiac, že to napraví, že vymyslí niečo nové. Odvtedy prešlo, prosím vás pekne, už pol roka, však lebo to bolo v auguste, teraz sme vo februári, a jediné, na čo sa zmohol Kamil Šaško, je, že prišiel na tlačovú konferenciu a povedal, že má taký zámer, že má on dajaký, že on má nejaký zámer, prosím vás pekne. Po šiestich mesiacoch prišiel na nejaký zámer, v ňom skrsla vízia. V ňom skrsla vízia, že on to teda ide dať tým, ktorí prevádzkujú nemocnice. Absolútne prosím vás pekne bez štúdie, normálne že záchranári, tí sú v šoku, v panike, píšu dokonca, však ja nie som odborník na zdravotníctvo, ja sa venujem financiám, ale píšu dokonca už aj mne. Že prosím vás, pán Jakab, aj všetci tí poslanci, ktorí ste tam, však bojujte za nás záchranárov, to ide normálne akoby do pekla na tom bielom koni, ktorý Robert Fico tak veľmi rád spomína. Tak on sa postavil, že ide predložiť nejaký zámer, že tí, ktorí majú nemocnice, tak tí budú mať aj tie záchranky. Čo z toho vyplýva? Ja vám poviem, čo z toho vyplýva. Že na tlačovku si vedľa seba pozval ľudí napríklad zástupcu súkromných nemocníc, zástupcu aj štátnych nemocníc, zástupca štátnych nemocníc podľa mňa bol najviac taký že, nechcem to povedať, že politicky príčetný, ale podľa mňa že vedel, kde sa vyskytuje a na čo ho Kamil Šaško zneužíva. Takže to, čo povedal, s tým absolútne súhlasím. No viete, no musíme počkať, čo sa vlastne napíše na papier. A to je presne to, čo Kamil Šaško urobil za pol roka. Nič. On prišiel s dajakou víziou, s nejakou víziou, že to budú prevádzkovať nemocnice, po tom ako všetko zbabral hrozia desaťmiliónové škody, stámiliónové škody, pretože tá súťaž bola uzavretá, generálny prokurátor dal 32 žalôb správnych na to. On ide vymýšľať proste teraz novinku, zámer, postavil si vedľa seba ľudí, chcel sa nimi prikryť, a keď som sa ho pýtal, prosím vás pekne, na výbore, že teda už tu viete prísť s kadejakými skrátenými legislatívnymi konaniami, nemáte nič napísané, povedal to zástupca štátnych nemocníc, že ešte si treba počkať na to, čo vlastne táto vláda vymyslí, lebo vy ste už vymysleli kdečo, tak on nevedel povedať poriadne ten harmonogram, hej? Ten harmonogram je úplne chabý a znova sa vrátim k tomu, čo Kamil Šaško robí. Kamil Šaško predlžuje licencie tým záchrankám, ktorí ich už nemali mať. Ináč, kolegovia, opravte ma, lebo vidím tu všetkých troch, ktorí sa tomu naozaj venujete v opozícii, čiže ak niečo zle, tak pokojne vykríknite na mňa. Predlžuje licencie tým, ktorí už to nemali prevádzkovať a on vlastne po pol roku predstavil nejaký zámer, ktorý nemá napísaný, a teraz hovorí, že on by chcel, aby do 2026 do konca roka, že by to prešlo parlamentom, nevie odkedy to má byť účinné, čiže prosím vás pekne, to je normálne že dymová clona pre mňa, bábkové divadlo. On proste chce predlžovať licencie tým, ktorí to už nemali vykonávať. Nevie urobiť on normálnu súťaž, on to nevie normálne ani nastaviť. Z toho nastavenia, ktoré preukázal alebo ktoré ukázal, napríklad vyplýva, čo povedali kolegovia z KDH, že spoločnosť Penta, ktorá vlastne odstúpila z toho tendra, keď sa preukázalo, že je to celé napojené na ľudí v pozadí HLAS-u, a ktorá v tom tendri podľa potom výsledkov, ktoré vyniesli niektorí interní zamestnanci ministerstva zdravotníctva, mala získať štyri záchranné stanice, tak po novom mali získať viac ako sto. A keď sa pýtajú potom novinári Kamila Šaška, že ako na to prišiel, ako to vypočítal, či to náhodou nie je dohoda s tými, ktorí sú prevádzkovatelia, aké sú teda dojazdové časy, či náhodou sa nebude z tých záchranok sanovať to neskutočné zadlžovanie nemocníc, ktoré stále máme, či to je v prospech pacienta a či tí záchranári náhodou nebudú tým trpieť, no tak normálne pán Kamil Šaško nedokázal povedať absolútne nič. Ja som ho videl na výbore. A zase, nechcem akoby nikoho dehonestovať, ale znova bol nervózny. Znova to proste zapíjal litrami vody a nedokázal odpovedať na elementárne otázky. Lebo tak to bolo. Pán Tittel sa teraz smeje, lebo on tam nebol, takže to nevidel, a pozrite si to zo záznamu. Je to jednoducho nahraté. Kamil Šaško nedokázal na to odpovedať. Vyhýbal sa každej jednej konkrétnej otázke, on iba chcel všetkých presvedčiť, že on má nejaký perfektný zámer. Ale takých zámerov sme tu zažili, prosím vás pekne, za vašej vlády a znova idem ku strane HLAS. To je asi taký zámer, pán Tittel, ako tie vaše Voderady. Tá slayáda. To je presne taký istý zámer. Vzdušné zámky, len aby sa urobil kšeft. Presne taký istý zámer. Areál, ktorý nedokázal nikto predať za päť miliónov eur, ktorý nakoniec ktosi už kúpil, a zrazu tam vznikol zámer proste inovatívneho centra. So štátom. A štát za to zaplatil 17 miliónov eur. A nemal ani dosah na ten majetok, nemal dosah na nič, čo sa tam deje. Štát to mal jednoducho len zacvakať, 17 miliónov za vec, ktorú nikto nechcel pomaly ani za päť. Tak to je proste, to sú tie vaše bombové zámery. A odvtedy, ja by som vám chcel povedať všetkým poslancom HLAS-u aj SMER-u, pozrite sa, že ako sa menili stanovy, odkedy sa na to upozornilo, na túto kauzu, tak nič iné nerobíte, len meníte stanovy, aby ste to nejak upratali, aby ste sa nejak vyhli trestnému konaniu, aby proste jednoducho za to nešiel nikto do basy. Ale to je tak očividné, prosím vás pekne, že to vidí už aj malé dieťa. Aj malé dieťa to vidí, čo sa stalo na tých Voderadoch. A najlepšie... to sa mi, to je čerešnička na celej tejto slayáde a torte voderadskej z dielne HLAS-u, prosím pekne z dielne HLAS-u, ktorí hovorili, že je všetko zastabilizované, obnovená je dôvera a všetko je perfektné na tomto Slovensku, konkrétne pani Laššáková o tretej alebo pol štvrtej ráno, tak čerešnička na torte voderadskej slayády je, prosím vás pekne, ako Drucker hovoril, že rokujú s človekom, ktorý vlastne predal tento areál štátu za 17 miliónov, že aby to vrátil naspäť. A viete, čo je ten bonus, čo som si včera čítal? Že on to nevráti, že rokovanie sa nepodarilo, nevráti. On tých 17 miliónov si proste nechá. A Drucker hovorí, že ako on ide rokovať s inštitúciami rôznymi a odborármi a už ani neviem kým a zástupcami nejakých organizácií, že kto by mohol ešte čo s tým spraviť, aby ste to nejak zachránili, nejak zakryli. Potom si čítame ako, ako budovu pod Slavínom, vilu, ja neviem, v hodnote, však nie som znalec, za mňa aspoň milión, proste kúpila pani ministerka Saková zhodou okolností, zhodou okolností od toho človeka, ktorý štátu predal Voderady päťmiliónové za 17 miliónov. To sú také náhody, prosím vás pekne, to sa tu normálne tak vyskytuje v tomto vesmíre, že niečo, čo stálo päť miliónov, už predáte štátu za 17, potom niekto na to príde, potom sa to snažíte upratať, potom v zúfalstve hovoríte, že si to zoberiete naspäť. Ten od koho ste to kúpili, tak ten vám normálne akože ukáže figu borovú, že sedemnásť on si chce nechať, on vám nič nedá a potom ešte zistíte, že ten človek, ktorý tých sedemnásť zobral, tak predal vilu ministerke Sakovej miliónovú tuto pod Slavínom, však som tam bol. Krásne som videl na ten Slavín, krásne som videl výhľad na Bratislavu. A tu vy nič v tom nemáte spoločné, HLAS? Strana HLAS to je úplne, že všetko je zastabilizované. Pani Laššáková tu rozprávala - všetko je zastabilizované, bezpečnostné zložky majú perfektnú dôveru, zdravotníctvo je vynikajúce. A najviac ma dorazilo pri tom zdravotníctve, ako pani Laššáková hovorila, že v akom stave, že všetci poznáme ten stav zdravotníctva, že ten stav zdravotníctva prosím vás pekne, že to bolo v dezolátnom stave, že vzťahy s lekármi boli narušené, že pacienti, čakacie lehoty a neviem čo všetko, ona sa tu normálne rozhorčovala - pani Laššáková. Teraz povedzme si pani Laššáková, pani Laššáková bola šéfka krajská za SMER pre Banskú Bystricu, potom kandidovala do parlamentu, nie, pardon, potom sa stala ministerkou, ak si dobre pamätám, keď nastúpil Peter Pellegrini za premiéra, tak sa z nej stala ministerka kultúry, a teraz je poslankyňou za stranu HLAS. A táto pani, ktorá participovala so stranou SMER, vždy s ňou súznela, proste súhlasí s touto vládou, tak ona hovorí o tom, v akom dezolátnom stave je zdravotníctvo, kedy vláda, a Ficove vlády, ktorej ste boli súčasťou všetci aj vy, čo ste v HLAS-e, iba ste sa oddelili a potom sa zase zlúčite, to predpovedám vám do budúcna, tak ona potom hovorí, že v akom dezolátnom stave je zdravotníctvo. No ja som čakal, že kedy ona ešte vytiahne to, že aké to nehorázne, že ten tunel Višňové sa staval 27 rokov. Však ale 15 rokov ste boli vo vláde, 15 rokov ste mohli s tým zdravotníctvom robiť veci, zázraky. Od 2012 do 2016, teraz, vážení poslanci SMER-u, ste tu mali vládu 83, ste mali väčšinu, mohli ste robiť čokoľvek. Nemuseli ste diskutovať s koaličnými partnermi, nemusel vás vypaľovať Andrej Danko alebo Migaľ, alebo Šalitroš, alebo kto ešte? Kto ešte? Huliak, jasné. Nemuseli ste. Držali ste jednu bandu. Vtedy tu bol aj pán poslanec Kolesík. Rozdával lístočky, vedeli ste presne, ako máte hlasovať a aké gombíky stláčať. Vy ste mohli spraviť čokoľvek, a nespravili ste. A mnohí z vás, ktorí tu sedíte ešte teraz, tak keď máme rozhovory, tak už asi nebudeme mať, tak niektorí ste to aj priznali, že vtedy ste mali šancu naozaj to Slovensko zmeniť, lebo ste nemali nikoho, kto by vám oponoval v koalícii. Ja viem, čo to je, keď v koalícii jednoducho niektorí partneri si neustále dávajú podmienky. Ja viem. Ale preto vám hovorím, že ´12 až ´16 ste boli sami. Štyri roky historickej príležitosti, štyri roky na čokoľvek - na diaľnice, nemocnice, čokoľvek, čo ste si mohli vybrať, ste mohli priviesť. Ani ste nemuseli všetko, ale aspoň niečo. Ale vy ste neurobili nič. Jediné, čo z toho obdobia počúvame, sú jedna kauza za druhou, ako sa miliardy strácali a Počiatek a neviem čo všetko. A potom to rozprával u generálneho prokurátora, ako kto koho oholil a kto je aký kráľ. Jedine to si z toho obdobia pamätáme. A potom to, čo vypovedajú svedkovia v rôznych, v rôznych kauzách, ako sa vyberali peniaze zo Slovenskej republiky a proste v igelitkách sa vozili do Dubaja. Tak ich vráťte sem a prosím vás, spravte niečo dobré pre Slovensko. Už ste tu pätnásty rok a tu pani Laššáková sa sťažuje na to, v akom stave je zdravotníctvo. Tak ja sa znova pýtam, kto tie termíny, ktoré sme zaviedli ešte za našej vlády, garantované termíny, kedy musí byť pacient zoperovaný, pretože častokrát ide o život, kto ich zrušil v prospech súkromných zdravotných poisťovní? Pani Dolinková, strana HLAS. Pani Laššáková, pozdravujem vás, vaša strana to zrušila. Čiže vy, keď hovoríte, že čakajú pacienti na termíny operácií, tak je to hlavne vaša chyba, pretože ste to jednoducho zrušili, aby súkromné zdravotné poisťovne mali zisk. Dvadsaťdeväť miliónov bolo vyplatených zo súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera za minulý rok a pacient Dôvery v Trnavskej nemocnici mu bolo povedané, že na operáciu pruhu má čakať do roku 2035, pretože poisťovňa Dôvera nezaplatila výkony. Tak ja sa pýtam, že to je to, čo ste chceli v tom zdravotníctve? To je tá perfektná vec? Boli ste sami, opakujem, ľudia zo SMER-u, vo vláde, 15 rokov vládnete. Čo tie Rázsochy? No tie Rázsochy ja si pamätám také dva momenty, prosím pekne, že okrem toho, že ste o tom roky rokúce, desaťročnicu ste o tom rozprávali, tak potom som videl Petra Pellegriniho, ktorý nabehol, on normálne nabehol s bagrom, obliekol sa, aby teda ladil s tým, nabehol do bagra a normálne celý ten skelet zbúral. Perfektné, dobré, čiže neviem, koľko ste boli vtedy pri moci, 10 rokov, po desiatich rokoch pri moci, 12 možno už aj, ste jednoducho zbúrali Rázsochy, aby ste zabezpečili, že už stáť nebudú. Následne si pamätám zase pani Dolinkovú, ktorá povedala, že Rázsochy teda stáť nebudú, a teraz ja naväzujem na tie vízie, lebo to sú, ja mám pocit, že toto je perfektné pre stranu HLAS. Vás charakterizuje jedna vec - zámer a vízia, ktorá sa nikdy nestane realitou. Ako som vám opísal záchrankové vízie, ktoré sa nikdy nestanú realitou, lebo Kamil Šaško jednoducho sa s tým iba prikrýval, a nevie o tom povedať nič a na papieri nie je napísané nič. Pani ministerka Dolinková mala bombovú víziu, ako teda Rázsochy nebudú, ale bude to, kde to bude, kde to malo byť? V Ružinove? Že sa to vybuduje v Ružinove, že sa to stane z Univerzitnej nemocnice, že nejak to prebudujete. Absolútna fantazmagória prosím vás pekne. To hovorili všetci od začiatku, že to je totálny blud. Ale bolo treba ukázať nejakú víziu, nejakú víziu, kedy už ste proste rušili tie Rázsochy. A ako nakoniec skončila vízia pani Dolinkovej? No tak, že prišiel minister Kaliňák a povedal, že to bude stavať on a že to bude vo Vajnoroch. Zhodou okolností vedľa pozemkov pani ministerky Sakovej a jej bývalého manžela. To sa, to sa normálne tak vyskytlo. Žiadna štúdia, nič. Normálne on povedal, že v tomto areáli, lebo to je areál ministerstva obrany, tu jednoducho bude stáť nová nemocnica. Síce bola nejaká vízia že Ružinov a neviem čo, ale to boli, viete, to boli len také vízie, to boli len také zámery. Zase nesplnené od strany HLAS. A to som len pri zdravotníctve. Čo tie vízie Šutaja Eštoka? Normálne že ochrana hranice. To ja vám musím prečítať toto, prosím vás pekne, čo povedala, čo povedala pani poslankyňa Laššáková, pani poslankyňa Laššáková vo svojom, vo svojom prejave. Ona totižto hovorí, že Šutaj Eštok okrem toho, že neurobil nič, tak že ešte aj zastavil vlnu migrantov. No tak to bola fest vízia ministra Šutaja Eštoka, ktorý viete, čo spravil? On, on pravidelne robí, lebo my tam chodíme, my tam chodíme na tie hraničné priechody, on pravidelne urobí to, že zvozí strašné množstvo policajtov ku hranici, také polia sú tam na hranici s Maďarskom, zvozí tam normálne všetkých policajtov, bezpečnostné zložky, oni prídu kone, prídu psy policajné, príde vrtuľník, normálne drony, všetka technika. Ja som normálne, minule tam bol aj čln, ale nebola tam žiadna voda. Tak neviem, čo tam ten čln robil. To bolo asi tiež v súlade s víziou ministra Šutaja Eštoka. Tak on ich navozil na hranicu, prosím vás pekne, urobil tam tlačovku, choďte tam niekedy, prosím vás, na poslanecký prieskum, vážení poslanci SMER-u a hlavne poslanci HLAS-u, lebo to sú tie vaše vízie o zastavovaní migračných vĺn a migrantov, ktorí nám chodia cez hranicu podľa vás. Tak on tam normálne že navozil všetkých, celú túto eskapádu normálne že Policajného zboru, urobil tam divadlo, vypustili drony, zajazdili na koňoch, vypustili psov, ten čln ani proste nezložili, však lebo hovorím, že nemali kde, lebo tam žiadna voda nebola, a potom po tlačovke sa všetci normálne že nalodili a odišli preč. Dvadsať áut normálne s majákmi, kone, psy, člny, neviem čo všetko, normálne to odtiaľ zdúchne ako gáfor. To sú divadelné predstavenia, prosím vás pekne. To sú divadelné predstavenia, preto som pani Laššákovej aj povedal pri tomto, ako ona sa zasnívala, že zastavili migrantskú krízu, že vy ste zastavili akurát tak migráciu bažantov na tých poliach, kde robíte tie divadlá. Však vy ste tam nič normálne neurobili. Vy prídete na pole s člnom. Ja som toto ešte v živote nevidel. Na pole s člnom proste tam chcete, ja neviem, čo tam chcete ukázať. Že máte techniku, ktorú ani nevybalíte. Kone, ktoré tam vykonávajú potrebu, zatiaľ čo Šutaj Eštok si robí svoju tlačovku. Videl som to, bol som tam. Nič normálne, že nič, jedine divadlo. Takto končia všetky tie vaše vízie, vážení páni poslanci zo strany HLAS, ktoré, za ktoré sa potom aj nehanbíte pobiť v parlamente. To sú vízie, ktoré ale vždy skončia úplne na prach, na popol rozprášené. Takže máme tu víziu Kamila Šaška o záchrankách - úplné bludy. Máme tu víziu Dolinkovej o nemocnici - úplné bludy. Šutajove Eštokove vízie - totálne bludy, divadlá, ktoré nič nerobíte, len to proste sa tam predvádzate na hraniciach a potom všetci zmiznú ako gáfor. A teraz sa poďme pozrieť ešte na pani, na pani ministerku Sakovú. Tá mala bombovú víziu, prosím vás pekne, to bolo niečo extra - tá energopomoc musí byť adresná. To nemôže byť energopomoc, ktorá, ktorou sa budú vykurovať, ja neviem, nehnuteľnosti bohatých ľudí a bazény a neviem čo všetko. To bolo rečí v tom roku 2023. To bolo rečí v tom roku 2023, ako urobíte adresnú energopomoc, ako vy to vyriešite. Čo ste urobili? Tak najprv ste si zmenili zákon, ktorým špicľujete normálne všetkých ľudí na Slovensku, to ste spravili. Zbierate všetky údaje o nich a potom ich dokonca, tie údaje ešte ani neviete použiť. Vážení poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS, neviete ich použiť. Ako vyzerá tá energopomoc? Po dva a pol roku ste ukázali ľuďom energopomoc na Slovensku, ktorá je normálne, že to nie je adresná energopomoc a už vôbec to nie je žiadna pomoc. Vy ste hovorili na tých bilbordoch, že zabezpečíte lacnejšie energie, lacnejšie energie. Ja sa pýtam teraz do pléna, nečakám odpoveď, vážení poslanci SMER-u, HLAS-u hlavne, moja otázka znie: "Keď niečo stojí sto eur a vy sľubujete, že to bude lacnejšie, tak koľko to má stáť?" Teraz, keď sa to opýtam svojej dcéry, ktorá je proste na základnej škole ešte na prvom stupni, keď niečo stojí sto eur a sľubujem, že to bude lacnejšie, tak koľko to má stáť, každé dieťa vám povie, že to má stáť menej ako sto eur, nie? Však to je asi logika. Keď niečo stojí stovku a hovorím, že to bude lacnejšie, tak by to malo stáť no aspoň 99, keď to bude stáť 90, 80, 70, asi to je lacnejšie ako sto eur. Vy ste nesplnili ani to, že by tie ceny energií boli na rovnakej úrovni. Vy tento matematický príklad ste nedotiahli ani do toho stavu, že by ste povedali, že viete čo, tak zachováme aspoň tú cenu sto. Nie, vôbec. Vy tento matematický príklad a tento sľub ste totálne sprznili. Vy proste buď neviete počítať, alebo neviete sľubovať, alebo proste klamete, alebo jednoducho nedokážete to riadiť, alebo hlúposť jednoducho prekvitá, len aby ste sa dostali na funkcie, pretože vy ste všetko zdraželi. A teraz, vážení poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS, možno vám poviem niečo, čo ešte ste nejak nepobadali, ale vy ste zdražili energie aj tým, ktorým dávate energopomoc, energodotácie, energošeky, aj tým to zdraželo. A vaša energopomoc je nedostatočná. A to vám hovoria vaši ľudia, vaši voliči. Vaši, ktorí vás volili na základe tých sľubov, že budú lacnejšie energie. Tak nie sú lacnejšie, nie sú ani na tej cene, ktorú zabezpečil Matovič, ale všetky sú jednoducho drahšie. Všetky sú drahšie. (Reakcia z pléna.) Poďte sem a poďte povedať, ako ste sľúbil lacnejšie energie. Mávať rukami pod balkónom na to vás je. (Reakcia z pléna.) Však jasné, ja sa tam dostanem, vážení poslanci z HLAS-u, (reakcia z pléna)... nervózny, lebo vaše bludy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Ja vás len, pán poslanec, ja vás len zastavím. Pán poslanec vystupuje k združenej rozprave. Ako kolegovia určite vedia, záverečné slovo je k celej rozprave, ktorá bola združená, tak na základe rozhodnutia pléna, ak sa nemýlim dokonca aj na základe troch poslancov, ktorí za to hlasovali, ktorí teraz súhlasne kývu hlavou. Pokračujeme ďalej, pán poslanec Jakab. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Oni sa tu zišli, prosím vás pekne, aby ste vedeli, zišli sa tu traja poslanci za stranu HLAS, ktorí sa skrývajú pod balkónom, aby ich nebolo vidno. Zhodou okolností sú to tí, ktorí sa najviac zapájali do tých bitiek tuná v parlamente. Takže ja chápem, že prečo sa hanbia. Pretože nevedia inak argumentovať, len s päsťami. Tu sa zapíska, tak pán Tittel hneď beží do boja aj ten druhý pán, zabudol som, ako sa volá, čo škrtil Pročka. Čiže toto sú tí páni, ktorí proste tu jednoducho sa teraz schovajú pod balkón a odtiaľ si myslia, že sú hrdinovia. Nie sú. Pretože, keď si vytiahnete, čo oni rozprávajú počas celého volebného obdobia, tak nepočujete absolútne, čo? Nič, normálne nula. Keď si pozriete rebríček aktivity poslancov, kde sú v ňom? Na spodku, nula. Proste oni tu sú, sedia, presúšajú sa, postláčajú, čo im prikážu, a jednoducho nevedia argumentovať o absolútne ničom. Nič, nula, zero. Toto jednoducho nie sú ľudia, ktorých by ste mali voliť a nie sú to ani ľudia, ktorým by ste mali veriť. Hotovo. Čo sa týka a znova sa vrátim k pani ministerke Sakovej a energopomoci, lebo vy ste hovorili, že ste zastabilizovali a znova je to len obyčajná trápna vízia. Nič, nula. Nefunguje. Žiadna energopomoc nefunguje. Proste nič nedostávajú ľudia, ktorí by to mali dostávať a dostávajú to ľudia, ktorí ste hovorili, že zarábajú príliš veľa na to, aby niečo dostali. Ako je možné, že poslanci Národnej rady dostávajú energopomoc? To tiež bola taká vízia, pani ministerka Saková, keď sa to prevalilo a sme na to upozorňovali, povedala, že to zruší poslancom. A potom čo? Prišiel Tibor Gašpar a povedal, že on, jednoducho energopomoc by mali dostať aj všetci poslanci Národnej rady. A potom pani ministerka Saková poslušne prikývla. Áno, je to ich ústavné právo, že majú dostať energopomoc. A tak ľudia na Slovensku, ktorí nedostanú nič, sa pozerajú na to, ako poslanci Národnej rady dostávajú energopomoc ku svojim štedrým platom. Ani tie platy ste si poriadne neznížili. Nič, normálne sa smejete tým ľuďom do tváre po troch konsolidáciách, kde ich proste ožobračujete o 7,4 miliardy eur ročne. Tak jednoducho vy nemáte ten chochmes si znížiť platy a nemáte ten chochmes naďalej poberať energopomoc, keď ju dostanete. A prečo je tá energopomoc úplne zlá? Okrem toho, že ste teda porušili ten sľub, že ste sľubovali lacnejšie energie, a tie sú drahšie aj pre tých, ktorí energopomoc dostávajú, tak je to ešte aj výsostne nespravodlivé. Viete prečo? Ja vám poviem. Pretože vaši voliči a hlavne voliči strany SMER, a oni to teraz cítia, fakt to cítia, sa im zvyšujú zálohové platby za elektrinu a za plyn, ktorú ste sľubovali, že bude dotovaná, ale ja vám hovorím, že sa cena zvýšila, aj keď ste povedali, že bude znížená. A zároveň oni vidia, ako tie vaše slávne energošeky napríklad nedostávajú. Viete, oni ich nedostávajú, vaši voliči ich nedostávajú. A oni nám píšu, že vlastne sa vykašlali, jednoducho títo poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS sa na nás vykašlali, pretože my, čo kúrime drevom na dedinách, sme nedostali absolútne žiadnu pomoc. My, čo kúrime plynom alebo elektrinou na dedinách, sme nedostali žiadne energošeky, lebo to dostali len ľudia v bytovkách, ktoré sú dokonca napojené na centrálny zdroj tepla. My, čo máme vlastné kotolničky v bytovkách, sme nedostali nič. My, čo máme vlastné kotle, sme nedostali nič, pretože si kúrime tým plynom alebo elektrinou a tam hovorili, že ceny zastabilizujú, ale ceny sa zvyšujú. Čiže vy ste nevyriešili z pohľadu obyvateľov absolútne nič. Vy ste akurát rozbili peniaze, ste ich rozhádzali, a potom hovoríte, že sa vám tam stala akási chyba na úrovni desiatiek miliónov eur. Pani ministerka Saková nechce priznať, že ministerstvo hospodárstva má jednoducho obrovský problém. Viete aký? Ja vám to poviem. Niekoľko zamestnancov sa strieda pri jednom počítači, lebo vám nefungujú počítače na ministerstve hospodárstva. Nechcete to priznať, snažíte sa to umlčať. Dokonca zamestnancom dávate podpisovať mlčanlivosť, že o tom nemôžu hovoriť verejne, ale oni o tom hovoria. Niekoľko zamestnancov na ministerstve hospodárstva je pridelených ku jednému počítaču, pretože vám nefunguje systém, vám to celé kľaklo. A riešite to už týždne, týždne, týždne to riešite a nič nefunguje. A z toho dôvodu vám zlyhávajú aj čerpania napríklad eurofondov alebo Plánu obnovy, kde vám prepadnú miliardy a normálne vy ste takí nemohúci, že vy to neviete vyriešiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán, pán poslanec, vy sa vyjadrujete v záverečnej reči ku odvolávaniu pána ministra Kaliňáka, ku odvolávaniu pána ministra Kaliňáka. (Ruch v sále.) Nech sa páči, pokračujte. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Čiže... a ináč vyjadrujem sa k tomu, čo povedala pani Laššáková, áno? Ďakujem vám pekne. (Reakcia z pléna.) Je tu nervozita, veľká nervozita, veľká, pretože súčasní poslanci a zástupcovia tejto vlády proste nedokážu, oni nedokážu ani odargumentovať, pretože sa boja jednoducho. Však poďte do diskusie, keď ste takí frajeri. Však vy máte v moci médiá, veď hovoríte, že, že čo my tu rozprávame. No tak poďte, poďte do televíznej diskusie, poďte. Hocikto, nech sa páči. Nech sa páči, poďte zabojovať. Vyškierať sa alebo nič nehovoriť celé volebné obdobie, len stláčať niečo, čo proste ničí ľudí, na to vás je. A potom tu ešte naháňať opozíciu za vyjadrenia a dávať nám pokuty. To áno, to viete. To je také, viete, mne to pripadá strašne také komunistické a mám pocit, že vám sa to páči, lebo by ste boli najradšej, keby ten režim sa vrátil. Čiže ministerstvo hospodárstva nefunguje, energopomoc nefunguje, znova vízie pani ministerky Sakovej, ktoré nedokáže obhájiť. Takisto ako prišla vízia s jadrovou elektrárňou. Znova absolútne nepodložené, žiadne štúdie, 15 miliárd len kvôli fotke. Ďalších iks miliárd bude predraženie. Ďalšie iks miliárd bude jednoducho, čo Slovensko bude musieť vyplatiť na úrokoch za tie obrovské, za tie obrovské zadlženia, ktoré budeme musieť spraviť kvôli jadrovej elektrárni. Nemáte žiadnu prípadovú štúdiu. Ministerka mi ukázala jednu na výbore. Vy ukazujete druhú, neviete absolútne, aké to má dopady. Neviete, koľko stojí elektrická energia. Opýtajte sa každého, kto teraz obchoduje s elektrickou energiou alebo kde vie nakúpiť elektrickú energiu na 10 rokov dopredu, za akú sumu ju nakupuje a aká suma vychádza za elektrickú energiu jednu megawatthodinu z jadrovej elektrárne. Je to absolútne nerentabilné. Vy máte vízie a proste sľuby o projektoch, ktoré za prvé ekonomicky položia Slovenskú republiku, pretože ste neznížili dlh ani o jedno jediné euro, historicky ho navyšujete a hovoríte ešte o megalomanských plánoch. Tie vaše vízie. Tie vaše vízie nekonečné. Tak ako Peter Pellegrini, ešte stále som pri strane HLAS, ja normálne idem od jedného k druhému a môžem rozprávať tie ich vízie. Peter Pellegrini v kampani hovoril o tej vízii, lebo pani Laššáková to tu tiež spomínala, pán Richter to spomínal vo svojom prejave, aké bombové sú lacné potraviny, že to nezdražuje tak ako kedysi a že oni ako sa o to postarali. Pamätám si Petra Pellegriniho v predvolebnej kampani, ktorý hovoril, že siahne na marže nákupných centier alebo, pardon, teda tých sietí predajcov potravín, že on im siahne na marže a že zlacní potraviny. To boli jeho sľuby, on sa tým normálne dušoval, ako bude rokovať. Normálne tu Takáč predkladal zákon, ktorým zaviazoval ministra pôdohospodárstva, ako on má dávať reporty o stave potravín a aké sú opatrenia na zlacnenie potravín. Viete, čo ste spravili? Na konci roku 2025 ste to čo, za čo tu Takáč bojoval, aby pomáhalo pri zlacnení potravín, tak ste to zrušili. On už nemá žiadnu povinnosť. Minister Takáč, ktorý sa dušoval lacnými potravinami, ktorý chodí po obchodoch a robí svoje podvodné nákupy, ktorý potom príde Robert Fico na ministerstvo Takáčove pôdohospodárstva a rozpráva, že Takáč vlastne s cenami potravín nemá nič a to ste na zlej adrese. Robert Fico, ktorý hovoril, že strčí premiérovi rožok do huby s maslom, pretože bolo drahé. To je proste, to sú tie vaše sľuby a tie vaše vízie, ktoré sa nikdy nenaplnili. Tak ako Peter Pellegrini tie svoje sľuby len jednoducho zneužíval na to, zneužíval na to, aby získal hlasy voličov, vážené dámy a páni, taká je realita, aby sa stal prezidentom a odvtedy na všetkých zabudol, na všetkých sa vykašlal a na všetky sľuby. A ani energie ste nezlacneli a ani potraviny ste nezlacneli. Nezlacneli, však si pozrite štatistiky a dostanem sa k nim, keď prídeme k vystúpeniu pána poslanca Richtera. Takže to sú všetky tie vaše vízie o nemocniciach, o záchrankách, o lacných potravinách, o lacných energiách, o energopomoci. To sú vaše bludy, ktoré nedokážete naplniť, ani ste ich nikdy naplniť nedokázali. Taká je realita, vážení poslanci, poslanci strany HLAS, ktorí ste tu poslali a vyslali pani Laššákovú, aby uprostred noci prečítala totálne fantazmagórie o tom, vraj ako sa Slovensku darí a ako vy by ste si priali normálnosť na Slovensku. Ale nič z toho, čo robíte, nie je absolútne normálne, strana HLAS nemá s normálnosťou nič spoločné. Už ani ten nákup leteniek nie je normálny, kedy váš predseda si zoberie dvanásť a pol tisíca v hotovosti a ide si ich kupovať proste kdesi na nejaké okienko, prosím vás pekne. Letenky do Dubaja za dvanásť a pol tisíca a potom hovorí, že v hotovosti platil ešte aj celý pobyt. Lebo to je normálne? No to nie je normálne a povie vám to hocikto na Slovensku, že to normálne jednoducho nie je. Nie je normálne ani to, čo urobila pani Saková s nákupom vily zhodou okolností od toho človeka, ktorý predal Voderady za 17 miliónov. Nie je normálne to, čo urobil váš pán Kmec, keď sme pri tých Voderadoch. Dvestomiliónová výzva, ktorá proste putovala, kde je pán poslanec Bartek? Tuná rôznym asistentom, pán poslanec Bartek sa tu rozkrikoval, k nemu sa ešte tiež dostaneme. Proste nič nie je normálne na tom, čo súčasná vláda robí. To nemá s normálnosťou nič spoločné. Takže vy žijete buď v paralelnom svete, alebo sa brutálne sami seba klamete, ale nemáte žiaden kontakt s realitou a ukazuje sa to napríklad na vývoji vašich volebných preferencií. Čiže ja chcem len povzbudiť poslancov zo strany HLAS, pokračujte v tom. Pokračujte s takýmito prejavmi, so sebaklamaním, s tým, že si zakrývate oči nad tým, v akom stave je Slovenská republika a kam ste ju priviedli, zakrývajte si oči pred všetkými vašimi sľubmi, ktoré ste deklarovali ľuďom, zakrývajte si oči pred tým, aký nemohúci bol napríklad Kmec, Saková, Šaško, nad tým, aký nemohúci je Šutaj Eštok, zakrývajte si nad tým oči, nech vám to vydrží čím skôr. Do diskusných relácií pána Barteka posielajte čím viac. Naozaj týmto pomôžete Slovenskej republike. Chcem vás o to srdečne požiadať. Tým som ukončil vlastne reakciu aj na to, čo hovorila pani Laššáková a môžme sa presunúť k tomu, čo som tu počúval počas noci od pána poslanca Richtera. Pán poslanec Richter tu najprv rozprával niečo o úcte k ženám, vyčítal poslankyniam Progresívneho Slovenska aj všetkým opozičným poslancom úctu k ženám. Aj keď mám pocit, že pán poslanec Richter by mal byť posledný, ktorý niečo hovorí o úcte k ženám. Ja si myslím, že si to pamätáme všetci, tú hanbu Slovenskej republiky. Pamätáme si všetci, aká úcta k ženám bola v Slovenskej republike za predchádzajúcej vlády. Pamätáme si všetci jednoducho napríklad kauzu Čistý deň, kde mali byť zneužívané maloleté dievčatá. (Ruch v sále.) Dajte si prestávku, prosím vás. Všetci si pamätáme kauzu Čistý deň, kde mali byť zneužívané maloleté dievčatá a všetci si pamätáme stranu SMER, ktorá to vehementne obhajovala, ktorá sa to snažila upratať pod koberec, ktorá jednoducho, ako prebiehali tie výbory, na ktorých to malo byť prerokované, ako prebiehala celková tá diskusia? Hm, pán Kéry? Keď už sa ozývate, poďte nám porozprávať o tom. Poďte vystúpiť, zvolajte si tlačovku, ako to bolo s Čistým dňom. Poďte nám o tom porozprávať svoje. Jasné, pán Kéry, vy ste tragéd, naozaj tragéd. Pozrime sa, ako sa strana SMER vždy správala k ženám. Hedviga Malinová. To sme rovno pri pánovi Kaliňákovi, ktorého tu odvolávame. Ako ste sa správali k Hedvige Malinovej, ako? Ako ste trýznili tú ženu? Ako ste ju vláčili po médiách? Pretože vy nemáte žiadnu úctu k ženám. Vy nemáte právo o úcte k ženám nič hovoriť. Vy si myslíte, že keď zvoláte ženy na svoje mítingy a dáte im karafiát a snažíte sa ich oblbnúť svojimi sprostými vtipmi, ktoré nemajú nič spoločné so slušnosťou k ženám, tak si myslíte, že to je prejav úcty k ženám? Absolútne nie, vážení páni, absolútne nie. Vy idete hovoriť niečo o úcte k ženám, kedy jednoducho tým ženám vaši predstavitelia nadávajú do súk, do hyen? To je úcta k ženám, vážení kolegovia? Lebo nepočul som vtedy nikoho od vás, nikoho od vás, ktorý by rozprával o nejakej úcte k ženám, ktorý by tu vyzýval niekoho na nejakú úctu k ženám. Pán Richter, vy úcta k ženám stelesnená, to je úcta k ženám strany SMER? To je hanba. Úcta k ženám strany SMER vyzerá asi tak, že jednoducho ich pošlú do chudoby, zoberú im dávky. Strana SMER - sociálna demokracia hlavne ale ich zničí konsolidáciami, že tie ženy si už nedokážu ani potom nič kúpiť, že už čakajú, vy chcete ich vyhladovať, aby už len čakali na ten váš karafiát, ktorý im tam dáte. A dáte im sľuby a sprosté vtipy. A to je všetko, čo dávate ženám. To je taká vaša úcta. K matkám, to je taká vaša úcta. Presne tak. A matka z Mašličkova? Utrpenie, chudoba na Slovensku, milión ľudí čelí chudobe. Tí ľudia, viete, v akých žijú podmienkach? Neviete, vy si to neviete ani predstaviť. Ja, keď som počul ministra Kamenického, ako rozprával, či sa dá vyžiť z minimálnej mzdy, však ten človek normálne nevie, v akej je galaxii. Richter nevie, v akej je galaxii. To sú, ako povedal pán Richter, teraz budem citovať starí komunisti . Sám ste to o sebe povedal. Ale hlasovať tu, prosím vás pekne, o dvoch pohlaviach - muž, žena - tradičná rodina, neviem čo všetko, vy sa budete zakrývať, vy sa budete zakrývať konzervativizmom, ale vy s ním nemáte nič spoločné, lebo ste starí komunisti. (Potlesk.) A vy si myslíte, že jednoducho sa postavíte a poviete niečo o úcte k ženám, že tu poviete pár fráz, že tu prijmete, ja neviem, rokovací poriadok, aby sme tu všetci boli nahodení, aby sme sa slušne správali a nič škaredé nerozprávali, že vy ste tu navoňavkovaní, krásne oblečení, ale proste vnútri zhnití. A to vám tu povedali mnohí kolegovia. A vy idete hovoriť niečo o úcte k ženám, pán Richter? Normálne hanba či vás nefackuje, ja sa pýtam. Starí komunisti, ktorí si myslia, že keď tu príjmu dve pohlavia, tak už môžu chodiť do kostola a hodiť do zvončeka. To ste povedali. A ste sa na tom perfektne odbavili, ako vy si idete dať poldeci, lebo vy ste z toho enormne spokojní, ako vy ste teraz tí konzervatívci. Nie ste, nikdy ste neboli, ani nikdy nebudete. Jediné, čo dokážete, je, sa smiať ženám, smiať, perzekvovať ich, tlačiť ich do chudoby, a keď sa deje niečo zvrátené a perverzné, tak to dokážete obhajovať. Epstein, Epstein, pán Richter, poďte nám porozprávať o úcte k ženám v kauze Epstein. Poďte nám tu porozprávať o tom, ako poradca, poradca Roberta Fica pán Lajčák proste si dopisoval, vypisoval, Robert Fico ho chránil, doteraz ho chráni, doteraz rozpráva, ako proste jednoducho je to všetko perfektné, prichádzame o bombového diplomata s neskutočnými skúsenosťami. Poďte o tom porozprávať pri tej svojej úcte k ženám. Poďte porozprávať o tých správach, o tých stretnutiach, na ktorých mal, ktorých sa mal zúčastniť aj Robert Fico, ktoré mal dohadovať. O tom, ako chcete viesť extrémistickú politiku, ako sa chcete inšpirovať Bannonom americkým, ako by ste to chceli zaviesť na Slovensku. A viete čo? Zhodou okolností, ja neviem, ono sa to tu tak deje na Slovensku, presne v tom období, kedy sa toto malo diať a kedy sa dojednávali takéto stretnutia a že by Robert Fico na takú politiku bol dobrý, zhodou okolností v tom období ste takú politiku aj začali robiť, protieurópsku, jednoducho extrémistickú. Tak poďte sa k tomu vyjadriť, k tým správam, poďte sa vyjadriť k tomu, že udržiavať kontakty s človekom, ktorý už predtým bol odsúdený, pretože nepísal pán Lajčák len tak s hocikým, už predtým bol odsúdený sexuálny delikvent. To nebolo, že sa to vyskytlo v roku 2018 alebo 2019. Už predtým v roku 2008 alebo 2009 bol Epstein odsúdeným sexuálnym delikventom. Tak s odsúdeným sexuálnym delikventom, kde to bolo plné správy, asi možno parafrázujem jednu správu, že z tých, čo boli zverejnené, keď som si vygooglil, a to, myslím, že bola, kto to bol, švédska princezná, keď som si vygooglila vaše meno, nebolo to veľmi dobré čítanie . Tak asi podľa mňa keď bol taký skúsený diplomat, tak ja si myslím, že vedel, s kým má do činenia. Pretože ono to tak funguje na Slovensku, že keď sa idete s niekým stretnúť, tak dopredu dáte vedieť, to je jedna vec, keď udržiavate diplomatické vzťahy, a ináč dostávate k nemu aj informácie. Ja neviem, nemáte možno tú skúsenosť, ale keď idete sa stretnúť s niekým ako diplomat, lebo vy hájite záujmy Slovenskej republiky, vy hájite proste Slovenskú republiku vo svete, tak ono to normálne väčšinou aj tak býva, že sa zhromažďujú informácie, ktoré by ste mali vedieť o tom človeku, s ktorým plánujete stretnutie. Takže nikto ma nepresvedčí, že jednoducho nebolo jasné, kto je Epstein. Tak poďte sa k tomu vyjadriť. Poďte porozprávať niekde na tlačovke o Epsteinovi. Nie, nechcete, vy chcete byť tichučko. Vy chcete, aby to vyšumelo. Poďte sa vyjadriť k tomu, ako zamestnanci Slovnaftu teraz vyzývajú, že pána Lajčáka tam nechcú. Poďte sa k tomu vyjadriť, však to je úcta k ženám, nie? Oni hovoria, tí zamestnanci, že je to pre nich nechutné, že sa nechcú na to pozerať. Tak poďte im, ich prehovoriť, že ako vy ste boli s tým okej a premiér bol s tým okej. Lebo premiér hovoril, že on im nedržal sviečku nad posteľou, nie? Lebo premiér hovoril, že on nevie, on nevie, že či robili aj nejaké, či aj šantili spolu, či ako to povedal, aké slovo použil. To je tá vaša úcta k ženám, pán Richter. Hovoríte, že my smiešne vyzeráme, tak my smiešne vyzeráme, uhm. A vy vyzeráte ako, prosím? Hovoríte, že my sme smiešni, lebo my čo, lebo tu na vás upozorňujeme? Lebo tu upozorňujeme na to, čo robíte s krajinou? Lebo tu upozorňujeme na to, aké ste mali sľuby a že ste ich nedodržali? Že upozorňujeme, že tu 15 rokov vládnete a neustále sa vyhovárate na Radičovú a na Matoviča, Hegera, Ódora, na Máriu Teréziu? Že tu nekonečne stojíme a proste faktograficky vám hovoríme aj tie čísla, ktoré vy ste sa tam snažili pokriviť vo svojom vystúpení, pán Richter? To je to, kvôli čomu sme smiešni? Nie my sme smiešni, táto vláda jednoducho stratila legitimitu. Táto vláda jednoducho nemá na svojom poste čo robiť, pretože za jednak ste sa tam dostali podvodom, lebo ste oklamali všetkých, nič z toho, čo ste im sľúbili, ste nedodržali. Robert Fico hovoril, že nesiahne na štandard ľudí, na sociálny štandard ľudí, že k tomu sa nikdy neznížite. Robert Fico sľuboval hory-doly, len aby ste sa dostali tam, kde ste. A potom ste urobili čo? Lebo vy tu hovoríte, aké máte perfektné čísla, vy tu hovoríte, ako jednoducho vy ste dali do poriadku Slovenskú republiku. Čo boli prvé kroky, ktoré urobila súčasná vláda, keď sa dostala k moci? Tak ja vám to poviem. Zrušenie špeciálnej prokuratúry, zníženie trestných sadzieb, zníženie premlčacích lehôt aj za znásilnenia maloletých, zvýšenie hranice, za ktorú je krádež trestným činom, alebo že daňové podvody do 20-tisíc eur nie sú trestným činom. Toto všetko ste, dámy a páni, urobili v prvých krokoch, nezabúdať na zdvojnásobenie platu predstaviteľov vlády a doživotnú rentu neskôr Robertovi Ficovi. Toto boli vaše prvé kroky. A nezabudnime ani na prvú konsolidáciu, ktorú ste, ktorú ste prijali ešte v roku 2023. Zvýšených 900 poplatkov, znížený odvod do II. piliera, ľuďom kradnete budúcnosť vo forme ich sporenia dôchodkov. Že ste zvýšili dane z alkoholu a z cigariet, že ste zvýšili zdravotné odvody zamestnávateľom, to je všetko prvá konsolidácia. Následne ste prijali daň z cukru, daň zo sladených nápojov, zvýšili ste diaľničnú známku, cenu za diaľničnú známku zo 60 na 90 eur a potom ste to preklápali už ďalšími konsolidáciami, ďalšími. Jednu za druhou ste dávali. Čo druhá konsolidácia? Zobrali ste rodičovský dôchodok, rodičovský dôchodok, na to ste, na to ste siahli ľuďom. Dvesto eur na dieťa ste zrušili, 200 eur na dieťa ste zrušili. To sú, to, to je to, čo ste sľubovali, že nezoberiete nič z toho, čo ľudia majú, že zachováte sociálny štandard? Tak potom asi nevieme, čo je sociálny štandard, lebo ten ste zachovali akurát tak sebe a predstaviteľom súčasnej vlády, ktorí majú dvakrát viac, ako mali predtým. Ten sociálny štandard ste zachovali. Zaviedli ste transakčnú daň, zvýšili ste dépeháčku, to bola ďalšia konsolidácia, a potom ste priviedli ešte aj tretiu. Tretiu, brutálne zvýšenie odvodov živnostníkov. Ja neviem, že štatistika vám hovorí jasne, že za minulý rok a tento rok nie je nič iné, len celkový úbytok živnostníkov. Celkový úbytok. Nie celkový prívlastok, je celkový úbytok. Samozrejme, vždy nejaký živnostník si živnosť otvorí a nejaký ju zruší, ale teraz tí, ktorí ju rušia, je ich jednoducho desaťtisíce viac ako tých, ktorí si nejakú živnosť založia. To tu historicky, prosím vás pekne, nebolo. Keď sa pozriete na covidovú krízu, počas covidu, prosím vás pekne, čo vy ste tu vykrikovali, že končia firmy a že živnostníci krachujú a že jednoducho ľudia dobreže ja neviem už ani čo, hej, že nemajú z čoho žiť, tak počas covidu sa zakladalo najviac živností za ostatné roky. Proste tí ľudia normálne sa nebáli podnikať. Viete prečo? Lebo vtedy sa o nich jednoducho vláda postarala. Bol kurzarbeit, ľudia zostali doma, 80 % mzdy bolo preplácané zamestnávateľom, tak aby to ľuďom mohli dávať. Živnostníci mali doplácané za to, že mali pokles v tržbách, deklarovali pokles v tržbách a štát im platil každý mesiac peniaze. Pýtajte sa tých živnostníkov, ktorí vtedy dostali 500 eur mesačne od štátu na to, aby prežili, za to, že deklarovali tržby. Opýtajte sa čestných podnikateľov, opakujem čestných, ktorí dovtedy odvádzali dane a jednoducho podnikali, podnikali spravodlivo, aké dostali pomoci od štátu. Štát sa jednoducho dokázal postarať o ľudí počas najväčších kríz, a preto vám hovorím, že tí živnostníci vtedy aj tie živnosti zakladali, pretože sa nebáli podnikať. A kde ste to dohnali vy? Historický úbytok živnostníkov a teraz, a teraz, teraz to príde, vážené dámy a páni hlavne z koalície, teraz sa dožijete, teraz sa dožijete podľa mňa veľmi šťavnatých správ od ľudí, pretože okrem toho, že to klamstvo s energopomocou som tu už vysvetlil a sa im zvyšujú mesačné platby, a to je jedno, či kúria elektrinou, plynom alebo sú na centrálnom zdroji tepla, alebo majú vlastnú kotolničku, čokoľvek, všetkým narástli ceny za energiu. Všetci na Slovensku vidia, že ste jednoducho ten sľub porušili, tak teraz ešte dostanú v týchto dňoch, koľkého máme, máme 6. februára, presne v týchto dňoch začínajú ľuďom chodiť výplaty za mesiac január, ktoré budú nižšie, nižšie. Nie kvôli tomu, že im zamestnávatelia znížili plat, nie. Kvôli tomu, že vy ste im ho znížili. Vy ste zobrali tým ľuďom platy, vy ste im jednoducho siahli na ich mzdy. Rozumiete to? Nielenže sa im zvyšujú platby, že je tu dražoba, aká tu nikdy nebola, že tie energie idú hore, že tu mi píšu panie, prosím vás pekne, normálne vaše bývalé voličky, ja vám to musím prečítať, myslím, že to mám niekde tu, sekunda, ale ja si to pamätám aj naspamäť. Páni, vaša volička mi píše: "Zvýšila sa mi mesačná platba za energie na mojom malom byte na 38 eur mesačne." O 38 eur mesačne sa jej zvýšila mesačná platba. O 38 eur mesačne na zvýšenej cene tepla a energií. To mi píše vaša volička. Tridsaťosem eur mesačne. Ja to opakujem kvôli tomu, aby ste si to vedeli predstaviť. Tridsaťosem eur mesačne. Viete, aký dostala energošek? Že jej to pomôže? Dve eurá mesačne. Dve eurá, prosím vás pekne, mesačne. Čiže jej prišiel energošek na šesť eur, dobre počujete. Lebo ten energošek je na tri mesiace, hej? A ona tu potom vidí poslancov, ktorí dostanú 100-, 150-, 200-eurové energošeky. A vaša volička 38 eur navýšené mesačne, 38 eur navýšené mesačne a dve eurá ste jej takto dali žobračenku, normálne že nech sa páči, pani zlatá, potom si ešte prídite po karafiát, keď vás zavoláme možno niekedy, keď vás budeme potrebovať na to, aby sme sa dostali do parlamentu a znížili si trestné sadzby, 500 ľudí pustili z basy a 3 500 zastavili trestné stíhanie. Čo potom normálne Žilinka, prepánakráľa, ten, čoho ste vy volili, pani Laššáková spadla, nevadí, tie papiere, už som ich aj tak prečítal. Generálny prokurátor Žilinka, ktorý jednoducho normálne sa postaví a povie, že korupcia na Slovensku je jedna katastrofa. Proste zákon, ktorý ste prijali, trestné zákony, trestné kódexy, ktorými ste upravili absolútne trestné sadzby, znížili premlčanie, normálne že násilníkov ste prepustili, daňovým podvodníkom ste rozviazali ruky, majú raj na Zemi. Európska prokuratúra vám hovorí, že 30 % podvodov sa jednoducho prelieva cez Slovensko, že tu nemajú s kým komunikovať, lebo ste zrušili špeciálnu prokuratúru, lebo ste rozpustili NAKA, lebo ste jednoducho rozpustili vyšetrovateľov čestných, že nemajú tu s kým komunikovať, nemajú to ako vyšetrovať. Generálny prokurátor sa tento týždeň postaví, prosím vás pekne, na tlačovku a povie vám, že ste spravili totálne bláznovstvo. Bláznovstvo v tom, že korupcia na Slovensku prekvitá tak ako nikdy predtým. Daňové podvody, korupcia, to je vaše, to vy si v tom systéme hoviete. Len vám chcem povedať jednu vec, že ľudia trpia medzičasom, ak ste si nevšimli. Pán Richter vynašiel perfektné počty, neviem, kto vám pripravoval materiály, ale budem hovoriť z hlavy, lebo si to pamätám pomerne dobre. Ste hovorili, že hranica chudoby bola 907-tisíc, keď ste nastúpili do vlády, vy ste to znížili počas vašich vlád o 250-tisíc, ak dobre počítam, to by malo byť niekde na úrovni 650-tisíc. A potom, že počas covidu to stúplo o 150-tisíc, to by malo byť nejakých 800-tisíc a že odvtedy to stúpa len tak trošku, 40-tisíc ročne. No tak na to, že je to už milión, nejak mi to nevychádza. Nejak mi to nevychádza. Proste ja neviem, pán Richter, možno to bola únava, možno že ste tu vystupovali o tretej-štvrtej ráno, neviem, ale nevychádza mi to. Každopádne poďme si povedať, že tie roky, ktoré ste mali vy, boli roky blaha a teraz nemáte žiadne krízy, žiadne, nula, zero, ale chudoba vám stúpa. Chudoba vám stúpa. Ale daňoví podvodníci, korupčníci, európske daňové podvody, kauza za kauzou, rozkradnuté milióny, rozkradnuté miliardy, to sa tu darí proste tým podvodníkom všetkým, normálne oni sú celí šťastní, ako ste tento systém nastavili, pretože jednoducho 1,8 miliardy eur, pán Richter, 1,8 miliardy eur vám uniklo za rok 2025 na daňových podvodoch, daňových únikoch, na zlom výbere daní. Jedna celá osem miliardy eur. Jedna celá osem miliardy eur. Viete, čo je jedna, pardon, viete, čo je 1,8 miliardy eur? Jedna celá osem miliardy eur je, vážení, že 27-ročná výstavba tunela Višňové, ktorá stála takmer miliardu, je tak nacenená, teda výsledná cenovka a faktúrka za ňu, tak normálne že tých tunelov, mohli sme mať tri také tunely Višňové, tri také tunely Višňové. Okrem toho, ktorý stojí, ešte ďalšie dva. Normálne šesť rúr tam mohlo byť v tom horskom masíve za tých 1,8 miliardy, ktoré vy ste jednoducho nechali ukradnúť len za jeden jediný rok. Vy hovoríte, že perfektná nemocnica v Martine, že to bude výstavná skriňa, že to vy proste budujete prešovskú alebo Vajnory, ja neviem čo všetko. Viete, koľko ste mohli mať takých nemocníc, ako staviate teraz v Martine? Päť ich mohlo byť. Päť ich mohlo byť, sa ich mohlo paralelne stavať po celom Slovensku iba za tú sumu, ktorú vy ste nechali ukradnúť za rok 2025. Jedna celá osem miliardy eur! A keď ja som zvolal výbor, a to je úplne akože čerešnička na torte pre mňa, ja som včera zvolal mimoriadny výbor finančný, kde mal prísť minister financií Kamenický a kde mal prísť šéf finančnej správy Kiss, ten perfektný odborník podľa vás, aby vysvetlili, kde je 1,8 miliardy eur, ako je možné, že ste to nechali ukradnúť, ako je možné jednoducho, že tie peniaze sú fuč a ľudia ich musia platiť zo svojich peňaženiek v konsolidáciách. Kde je 1,8 miliardy eur a aké sú opatrenia? A ja vám poviem, viete, ako prebiehal ten finančný výbor? Viete, ako prebiehal ten finančný výbor? Poslanci koalície neprišli. Poslanci koalície neprišli a teraz počúvajte, počúvajte, počúvajte dobre. Teraz vás chcem naozaj poprosiť o pozornosť. Čiže výbor za 1,8 miliardy eur, ktoré boli proste ukradnuté na daňových podvodoch a na zlom výbere daní, tak tento finančný výbor, kde mal prísť Kamenický a Kiss, nebol otvorený, pretože neprišli koaliční poslanci. Minister Kamenický bol v budove. Bol v budove, ale neprišiel. A poslanci za SMER, prosím vás pekne, poslanci za SMER boli ospravedlnení. Pán Karas napríklad napísal do ospravedlnenia, že je mimo Bratislavy. Tak ja vám chcem povedať, ako vyzerá byť mimo Bratislavy. Päť metrov od finančného výboru v priestore zvanom tridsiatka, miestnosť číslo 30, prebiehala oslava. Spievalo sa živijó na polovicu parlamentu. Pilo sa tam šampanské, prosím vás pekne, a tam bol pán poslanec Karas mimo Bratislavy. Tam normálne, že tuná nejde o 1,8 miliardy v tejto republike, tu nejde o to, aby ľudia jednoducho tie peniaze dostali, nie, tu o to nejde. Tu nejde o to, aby jednoducho minister prišiel, predstúpil a povedal, ako chce tých 1,8 miliardy vybrať naspäť alebo čo sa mu tam stalo, alebo šéf finančnej správy. Nie. Výbor netreba zvolať, treba si vymyslieť, že kde kto je, len aby mohli byť na oslave, dať si jelito, klobásu do ruky, k tomu dobré šampanské, zaspievať si živijó a normálne ísť tu odstláčať, že jednoducho vláda má dôveru, lebo tak je to správne, vážené dámy a páni! To je odkaz súčasnej vlády SMER-u, HLAS-u, tí už zdúchli, prosím vás pekne, normálne, a SNS, tá tu ani nikdy nebola. To je normálne? Je to normálne? Sa pýtam. Tu pán Richter mi chcel rozprávať v noci o tom, aké nenormálne ekonomické výsledky oni majú. Štatisticky jak rastieme dobreže nie. Však sme normálne úplne poslední. Sme poslední, sme najposlednejší z posledných, normálne už aj tí Rumuni nás predbehli v tom, koľko zarábajú. Kto by to bol povedal, všakže? Kto by bol povedal, že výsledky tejto vlády, pán Richter, teraz sa poďme vrátiť do roku 2006, poďme sa vrátiť do roku 2006, pán Richter. V roku 2006, keď ste prvýkrát nastupovali k moci, tak Slovensko bolo na tom ekonomicky, hlavne čo sa týka toho, čo ľudia cítia v peňaženkách, bolo druhé spomedzi V4. Najviac zarábala Česká republika, Slováci boli druhí, Maďari boli tretí a Poliaci boli štvrtí. Dobre? Tak to bolo. Keď sme prijímali euro ešte v roku 2009, už to bolo aké-také, ale stále to tak bolo, že Slováci v prepočte na eurá zarábali druhú najvyššiu mzdu priemernú, mali druhú najvyššiu priemernú mzdu z krajín V4. Kam ste to, prosím vás, dobačovali za pätnásť rokov? Ja vám to poviem úplne exaktne, sme totálne poslední, sme poslední z V4, ale nielen z V4, my sme poslední, normálne Rumuni nás predbehli, oni zarábajú viac. Rumuni! Pri všetkej úcte k Rumunsku ide im to proste dobre, v pohode. Mali teraz síce najväčšie zdražovanie za poslednú dobu, ale ekonomicky sa nenormálne vzchopili. Ale poďme sa pozrieť na tých našich susedov, pretože tí nám boli vždy blízki, pretože to sme vždy vyhlasovali, že V4, to sú tí naši ľudia, ktorí sú nám najbližší srdcom a ktorými by sme sa mali inšpirovať a s ktorými by sme mali spolupracovať. Tak sa poďme na nich pozrieť. Slováci majú priemernú mzdu na úrovni 1 600 eur mesačne. Druhí sú Maďari, tí majú okolo 1 800 eur mesačne. Tretí sú Česi, viac ako cca 2 000 eur mesačne. A štvrtí, najlepší sú jednoducho Poliaci, viac ako 2 100 eur. Čiže si to zoberme, pán Richter, toto sú tie vaše ekonomické zázraky, ktorými ste prispeli svojimi pätnástimi rokmi vlád, že Poliaci, ktorí zarábali menej ako Slováci v roku 2009, keď sme napríklad prijímali euro, tak teraz zarábajú o viac ako 500 eur mesačne navyše oproti Slovákom v priemere. Poliaci 2 100, Česi 2 000 eur priemerná hrubá mzda, Maďari 1 800, viac ako 1 800, Slováci 1 600. Na chvoste. Pozrite sa na hospodársky rast. Vy hovoríte, že, to mám najradšej, a to som tu aj videl, proste tie vaše tvrdenia, že globálna ekonomika a proste všetko je zlé, a proste veci sú zlé, a proste vy ako to všetko riadite a že robíte maximum. Jaké vy robíte maximum? Však a, však sa pozrite na Českú republiku, pozrite sa na to Poľsko. Však Česká republika myslím, že štyrikrát rýchlejšie rastie ekonomicky ako Slovensko. Štyrikrát väčší rast HDP ako Slovensko. To o Poľsku vám už ani nehovorím. To je ekonomický zázrak úprimne povedané. Za ostatných desať rokov rástli Poliaci rýchlejšie ako Singapur. To ste vedeli? Že jednoducho tí Poliaci sa naštartovali tak, že stačilo sa inšpirovať nimi? Ale vy nie. Vy nie. Konsolidácia za konsolidáciou, ľudí ošklbať a ešte aj extrémne zadlžiť. Vy ste hovorili o tom, ako ste stabilizovali dlh, a ja som vám to aj hneď hovoril, pán, pán Richter. Štyri miliardy eur bolo priemerné, priemerný deficit, čiže zadlženie za tých najťažších kríz za vlády Igora Matoviča. Štyri miliardy bol priemerne čistý dlh, ktorý Matovič vyrobil. Dobre, zarátam, viete čo? Ja zarátam aj obdobie Hegera a Ódora. Dobre, tak dostaneme sa niekde okolo pätnástich miliárd čistého dlhu, ktorý bol vyrobený, alebo teda ktorý vlády spravili od tretieho mesiaca roku 2020 do ôsmeho mesiaca roku 2023, cca 15 miliárd eur. Pätnásť miliárd eur čistého dlhu. Pretože vy hovoríte o hrubom, že 2024 vy tu máte také hausnumerá, ale dobre viete, že vtedy si Slovenská republika požičala tie miliardy navyše za 0-percentný úrok a nechala ich v Štátnej pokladnici za 0-percentný úrok. Za koľko si požičiava Kamenický teraz na trhu? Za tri? Tri a pol? Za štyri-percentný úrok? To je normálne? To je udržateľné? Že len náklady na dlh krajiny ste zdvojnásobili oproti Matovičovi? Dobre. Vy hovoríte, že za to nemôžete, to je situácia na trhu. Jasné, tak sa pozrite aspoň na tú rizikovú prirážku, ktorú máte pri tých dlhopisoch, ktoré vydávate. To je absolútny nonsens, vy ste tú ekonomiku poslali do kolien a tí investori si to nechávajú zaplatiť, že vôbec idú investovať a požičať peniaze Slovenskej republike. Ale vráťme sa k tomu, že Matovič, Heger a Ódor spravili deficit, čistý dlh, zadlženie Slovenskej republiky 15 miliárd eur od tretieho mesiaca 2020 do ôsmeho mesiaca 2023. Viete, aký ste spravili vy, pán Richter? Aký ste spravili, pán Richter? Pätnásť miliárd za ten čas, čo ste tu. Viete? Oni za tri a pol roka a vy za niečo vyše dva roky. Pätnásť miliárd čistého dlhu ste tam normálne zaťali sekeru. Chápete? Oni mali najťažšie krízy, najťažšie krízy covidu, pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza, nenormálna pomoc išla ľuďom, už som vám to tu hovoril, kurzarbeit, pomoc živnostníkom, zvýšené platy zdravotníkom a učiteľom, o ktorých sa im nikdy nesnívalo za vašich vlád, aj keď ste mali dobré časy, jednoducho išla, trinásty dôchodok išiel, štrnásty dôchodok, ľudia dostávali peniaze, dôchodcovia, rodiny s deťmi dostali dvesto eur na dieťa. Pätnásť miliárd čistého dlhu. Vy ste prišli do vlády, povedali ste, že vy to idete stabilizovať, rozpočet je rozvrátený, Ódorove lego kocky, podľa mňa normálne s tou frázou zaspávate, lebo inú nemáte, potom tuná pán Mažgút nám vymenoval, že čo z tých lego kociek sa vlastne inšpirovali a čo pozavádzali, lebo však asi neviete ani nič iné vymyslieť. Čiže vy sa sťažujete na Ódorove lego kocky, ktoré ste potom použili. To je bomba! To som ešte, to je fakt ako, to sú zvraty, to sú zvraty v mysli. Tak ja sa pýtam, že čo ste dokázali za toho dva a pol roka, lebo ja vám to poviem veľmi dobre číselne. Pätnásť miliárd eur ste zadlžili Slovenskú republiku, presne tak ako Matovič, Heger a Ódor, ktorým to vyčítate, a teraz prichádza ten bonus, teraz prichádza ten bonus, že za Matoviča, Hegera a Ódora, za to obdobie bolo v pomoci ľuďom vyplatených viac ako 18 miliárd eur. Kurzarbeit, energopomoc, energopomoc myslím, že stála niečo cez tri miliardy, ak si dobre pamätám. Takže zadlženie pätnásť miliárd eur a ľuďom odovzdaných 18 miliárd eur. To bolo za tie vlády, na ktoré sa sťažujete, že rozvrátili rozpočet. Síce si pätnásť požičali, ale osemnásť ľuďom rozdali. A teraz vaša vláda, prosím vás pekne, vážení smeráci, hlasáci a esenesáci, vy ste zadlžili krajinu 15 miliárd eur a ľuďom ste nedali nič, hej, že pätnásť miliárd eur rovnako ste zadlžili krajinu ako ten Matovič, Heger a Ódor, pätnásť miliárd, a oni dali ľuďom osemnásť a vy ste im nedali nič. A to by bol viete čo ešte? To by bol ešte ten lepší prípad. To by bol ešte ten lepší prípad, že zadlžíte pätnásť miliárd a ľuďom nedáte nič. Ale vy ste zadlžili pätnásť miliárd a ďalších necelých pätnásť vyťahujete ľuďom v konsolidáciách. Tak kde sú tie peniaze? Však to sa vás tu pýtam každé vystúpenie aj pri tom Kamenickom, pri všetkých, kde sú tie peniaze? Ako je možné, že Matovič dokázal proste tie miliardy si síce požičať za 0-percentný úrok a ľuďom dať, a vy si ich požičiavate za neskutočne drahé peniaze, ľuďom ste nedali nič a ešte v konsolidáciách od nich berete miliardy? A prosím vás pekne, a teraz ešte úplne že bonus na záver, asi ste tie peniaze použili, ja neviem na čo, na, na zveľaďovanie Slovenska, na, na niečo, čo ľudia cítia, že už to zdravotníctvo kvitne, že už proste je všetko opravené. Nie. Viete čo? Nie. Nie. Ľudia čakajú rovnako stále dlho. Ja som tu, včera som sa bavil, nie, predvčerom to bolo, som stretol jednu pani na chodbe, ktorá krívala, tak proste ľudsky som sa jej opýtal, že, pani, čo vám je? Tak mi hovorila, že má meniskus, že má problém s meniskom. A sa pýtam, že tak a riešite to, hej, že čo vás čaká, operácia? Normálne sa bavíte s človekom. Tak mi povedala, prosím vás pekne, že čaká na MR-ko. To je normálne tu človek z Národnej rady. Čaká na magnetickú rezonanciu. Čaká na magnetickú rezonanciu, tak sa jej pýtam, no čo, aký ste dostali termín? No povedali mi, že mám zavolať o tri mesiace . Ani termín jej nedali. Viete, ja keď som čakal na magnetickú rezonanciu, to si pamätám, tak v januári mi povedali, že mám termín, myslím, že to bolo 15. jún alebo niečo také. Jej nedali ani termín. Normálne že nič, že proste ja neviem, či má čakať, kým niekto, kto čaká na to, na to MR-ko, na tú magnetickú rezonanciu, či má čakať, kým niekto zomrie a potom jej zavolajú, že sa uvoľnil termín, ja neviem. To je to vaše perfektné zdravotníctvo? Lebo zase si povedzme čísla. V roku 2020, keď prišla vláda k moci, a keď začala pandémia, tak v roku 2020 bol rozpočet na zdravotníctvo - Marek Krajčí, oprav ma, prosím ťa, ak náhodou by som povedal zle - rozpočet na zdravotníctvo bol päť miliárd eur! Ročný, v roku 2020. V čase, keď proste vyvrcholila pandémia, keď vybublala, keď Peter Pellegrini chcel zatvárať všetkých, potom ale odišiel a so Sakovou hovorili, že to bude drahé, ale že to musia už riešiť, ten Matovič musí hľadať peniaze, keď neboli peniaze v štátnej kase a na zdravotníctvo bolo päť miliárd. Si možno myslíte, že vau, päť miliárd, hm, to sú peniaze, s tým sa dá voľačo. No viete, že aký máte rozpočet na zdravotníctvo v tomto roku? Desať miliárd. Desať miliárd eur. Tak päť v 2020 s pandémiou, desať teraz, keď ste pri moci vy. Tak ja sa pýtam, je všetko dvojnásobne lepšie, dvojnásobne rýchlejšie? Proste je dvojnásobný počet nemocníc? Neviem čo, nie, nie je. A ľudia platia najviac. Perfektné! Myslím, že to bola správa NKÚ, nie? Správa NKÚ povedala, že ľudia si doplácajú najviac v histórii za zdravotnú službu. Najviac. Myslím, že to bolo dve miliardy, ak si dobre pamätám. Tak k tým desiatim miliardám, čiže tých päť z 2020, to by vám nestačilo, tak ste si tam šupli desať, hej? A k tomu ešte musíte prirátať dve miliardy eur, ktoré musia doplácať pacienti za to, že ste totálne neschopní riadiť zdravotníctvo. (Rečník zatlieskal.) Chcem vám poďakovať, je to, je to v súlade so všetkým, čo ste sľúbili. To bola teraz irónia, lebo nie je. Nie je. A tu pán Richter ide rozprávať o tom, ako, ako tie dlhy. Takže ja som vám vysvetlil to zadlženie Slovenska a hovorím vám, pán Richter, že vaša pesnička vás dobehla, pretože vy ste rozprávali o zadlžení krajiny, a to zadlženie krajiny ste doviedli presne tam, kde tá predchádzajúca vláda, len oni tie peniaze ľuďom dávali a vy ste im k tomu ešte aj dvojnásobné množstvo peňazí zobrali. Takže vy už nemáte nič čo hovoriť o nejakom rozvrátenom rozpočte, vy ste proste trajektóriu zobrali smerom Grécko, ste si povedali hádam, že ste tu poslednýkrát, ale však skúsite urvať si tú moc aj nabudúce, a jednoducho vy tú krajinu zhumpľujete. Najviac sa mi páčilo, ešte predsa len posledná poznámka, jak pán Richter proste hodnotil ceny potravín. Najradšej mám tieto smerácke štatistiky, to je že, taká moja najobľúbenejšia, že aká bola inflácia počas covidových kríz a tých pandémií a vojny na Ukrajine, keď začala, a energetické krízy a aká je inflácia teraz. Že tak to sú teda úplne iné rozdiely dobreže nie, že by si aj povedali, že to oni spravili. Potom ešte si štatistiku upravia, to mám úplne najradšej, že poďme sa pozrieť na cenu potravín bez, a teraz začnú odtiaľ vyberať veci, ktoré im tam nesedia, bez nápojov, bez, ja neviem, bez potravín s cukrom a so soľou a so všetkým. A proste tak viete čo, vyberte ešte chleba, maslo, ešte kaleráby odtiaľ vyberte aj možno nejaké ovocko. Takú štatistiku si spravte. Pravda je taká, že, samozrejme, že počas tých najväčších pandémií to zdražovanie bolo, keď bola energetická kríza, a keď elektrina zrazu stála 300 eur za jednu megawatthodinu, tak proste asi sa to odrazilo v tej produkcii, asi sa to odrazilo v tom, ale nielen na Slovensku, prepánakráľa. To mám úplne najradšej, že vy poviete, že bola inflácia, ja neviem, 19 %, 15 % a teraz je štyri. Ďakujem. (Rečníkovi priniesli podklady.) A teraz je štyri. Vidíte, papierov pribúda. (Reakcia z pléna.) Ale tu je napísané, že aby vy ste skončili, ale o to sa postaráme. (Reakcia z pléna.) Čiže... no však áno, vo voľbách. Čiže... ja som pri tých potravinách skončil. Takže potraviny. Vy chcete hovoriť, ako to bolo počas covidu a ako je to teraz, že vtedy aká bola inflácia a teraz je proste nejaké, ja neviem, 4 %, že to je perfektný výsledok. Pravda je taká, že ste sľubovali lacnejšie potraviny, lacnejšie znamená, že proste tá inflácia by mala byť mínusová, že by mala byť aspoň na nule, aby sa to nezdražovalo, a vy ste k tomu neprispeli absolútne ničím. Vy ste povedali, že znížite daň na základné potraviny z 10 na 5 %, základné potraviny vám zdraželi. Takže vy ste znížili daň, odovzdali ste stovky miliónov eur, ako hovoril Robert Fico v roku 2014, že zníženie DPH na potraviny je len darovanie stoviek miliónov eur súkromným obchodným reťazcom, tak ste to priviedli do dokonalosti v roku 2024, toto ste urobili, a výsledok? Že ste odovzdali stovky miliónov eur súkromným obchodným reťazcom a potraviny vám zdraželi. (Rečník zatlieskal.) Výborne, perfektné opatrenie! Poďme sa vrátiť ešte k tým cenám potravín. Áno, samozrejme, že počas tých najťažších kríz tie ceny išli hore, ale pozerajte si celoslovenský, celosvetové, celosvetové, pardon, celoeurópske porovnania si pozrite. Kde je Slovensko teraz? Lebo to nemôžte porovnávať tak, že vtedy bolo 15, však všade bolo, všade bolo zdražovanie cien energií, pozrite si ostatné krajiny, aké mali zdražovanie potravín, pardon, aké bolo zdražovanie potravín počas pandémie, počas kríz. To si porovnávajte, že teraz ste najhorší spomedzi všetkých krajín eurozóny, že v rámci Európy vás v zdražovaní predbehlo len Rumunsko. To sú tie štatistiky, na základe ktorých sa porovnáva, nie že pred sto rokmi bolo 15-percentné zdražovanie a teraz je štyri, lebo to je absolútne vytrhnuté z kontextu. Však jasné, že vtedy bolo 15, keď ostatní mali 30, a teraz máte štyri, keď ostatní majú dve. To si treba porovnať. Čiže toľko k tomu. Najväčší výrok pána poslanca Richtera v tejto rozprave bol, že zmrazili ceny elektriny, plynu a tepla. Tak to som normálne odpadol, a to som tu už vysvetlil niekoľkokrát, pretože tí, čo berú elektrinu, sa im zvyšujú mesačné platby, tak ste to zastabilizovali a zmrazili. Tí, čo odoberajú plyn, ste im zvýšili platby mesačné, tak ste to zamrazili. Tí, čo odoberajú teplo, tak im nepomôžu ani tie vaše slávne energošeky, pretože tie mesačné platby sa im všetkým zvyšujú na tých energiách a je jedno, či majú energopomoc alebo nemajú, sa im zvyšujú tak, že im nepom... že ste im nepomohli absolútne nič. To je jediná pravda a jediná realita o súčasnej vláde. A potom tu máme ministra Kaliňáka, ktorý proste tu napochoduje pred celé Slovensko ako proste na tom bielom koni, o ktorom Robert Fico hovorí, a rozpráva, že toto všetko je absolútne v poriadku. Toto všetko je absolútne v poriadku, takto to má byť, ľudia by mali byť spokojní, sľuby o tom, že zrušíte zmluvu s USA, jednoducho neplatia, vy tú USA proste máte radi, treba fotky s Trumpom, treba sľúbiť jadrovú elektráreň za 15 miliárd, treba proste jednoducho fungovať. To áno, to sa pánovi Kaliňákovi jednoducho páči, pánovi Kaliňákovi sa páči robiť biznisy s Vietnamom, kde sedí vedľa neho človek, ktorý je podozrivý z únosu, ktorý sa mal udiať cez Slovensko, o ktorom vypovedajú všetci, to sa mu páči. Páči sa mu nakupovať od zbrojárky, ktorá išla na burzu a ktorá zrazu má miliardové majetky. Páči sa mu uzatvárať zmluvy za 58 miliárd eur na výrobu munície, aj keď ste hovorili pred voľbami, že ani náboj na Ukrajinu, potom ste to tak transformovali, že ani náboj zadarmo na Ukrajinu, pretože keď sa tam má hynúť, tak nech si to poriadne zaplatia, pretože zarábať na tej vojne je v pohode, pokiaľ to ide vám do peňaženiek, to je úplne v pohode, to už až tak nejde až úplne o ten mier, pretože vy si hovoríte, to je taká perfektná vaša logika, že však keď im to nepredáme my, tak im to predá niekto iný. Aha, dobre. Tak aký úžitok z toho majú ľudia na Slovensku, sa pýtam? Aký úžitok majú z toho, že majú historické tržby a zisky zbrojárske firmy? Že sa vyviezlo zbraní zo Slovenska za tri miliardy eur, čo bol niekoľkonásobný nárast, proste absolútne že stropy, ktoré tu nikdy neboli za to obdobie minulého roka? Ako ste ich zdanili? Nie, lebo ste zdanili len ľudí, na nich viete uvaliť dane a konsolidácie, ale na svojich kamarátov zo zbrojoviek to neviete, ani na tých svojich kamarátov z hazardu, tých si zakrývate, tých chcete, aby robili biznis. To je proste to, čo ste dokázali a čo dokázal minister Kaliňák. A potom si postaví Kukuricu , prosím vás pekne, ktorá je v rozpore s územným plánom. Ja keď som čítal Vallov status, ja som nevedel, že či mám smiať sa alebo plakať, vy si tu normálne robíte, čo chcete. On si povie, že budova v Bratislave, proste on si z nej spraví svoju, ja neviem, nejaký svoj mrakodrapík, on tam bude hore sedieť, bude si tam ochytávať machovú stenu za 180-tisíc eur, tak si to predstavuje, dá si latéčko z kávovaru za štyritisíc eur a potom si pustí telku na stolíku za deväťtisíc, to sa mu tak páči. Tam si vyloží nohy a povie si, že mám perfektný výhľad na Bratislavu a teraz bude hľadať, že čo pustí na tej vonkajšej LED obrazovke za pol milióna eur. To je to, čo ste dokázali, a to, čo dokázal minister Kaliňák. A potom ja ho pozerám v relácii, kde on hovorí, že viete čo, machová stena, vy ste to nepochopili, ona nemá byť, proste vy si predstavujete stenu obloženú machom, ale to nebude len tak, to bude vonkajšia stena obložená machom, to proste, to bude ináč, hej, to bude, zrazu je to proste, ja neviem, hej, sa snaží presvedčiť, že machy ochytávať je bomba za 180-tisíc euro, že to patrí k tomu ministrovaniu. Jeho nezaujímajú žiadne analýzy ÚHP, ktoré mu hovoria, že tá budova je zbytočná tak urobená, že tam majú prejsť zamestnanci ministerstva obrany, jemu je absolútne ukradnuté, že Útvar hodnoty za peniaze mu hovorí, že je to nehospodárne, že tá rekonštrukcia predtým mala stať 35 miliónov a už tam bolo nahlásených 160 alebo 170 vojakov, ktorí mali záujem tam bývať. Nie, on tam chce mať luxusné kancelárie s kávovarmi za štyritisíc eur, so stolíkmi za deväťtisíc eur, s machovými stenami, s nábytkom, ktorý má byť narezaný presne na mieru, proste lebo to má vydržať, lebo on si predstavuje, že tam bude. A na obrazovke si bude púšťať svoju vlajku a bude si tam púšťať svoje propagačné videá a Bratislavčanom to bude vypaľovať oči, síce je to proste v rozpore aj s územným plánom, je to v rozpore absolútne so všetkým, ale to sa jemu páči. Lebo ministrovi Kaliňákovi nevadí byť v rozpore s absolútne čímkoľvek, dokonca ešte aj s Ústavou Slovenskej republiky. Jemu nevadí, že neprizná majetok svojej manželky, dvojmiliónovú vilu na chorvátskom pobreží, jemu nevadí, že proste postaví sa pred celý národ a povie, že on ho neprizná a ani by ho nepriznal, keby sa na to neprišlo, a že je to jeho právo, lebo on tam chce chodiť do svojich súkromných priestorov a nikomu o tom nepovie. To je minister Kaliňák, ktorý nemá problém hovoriť o Bombicovi, že to je jeden slušný človek, obhajovať ho, jeho advokátska kancelária mu platí prenájom v Petržalke, ak si dobre pamätám. On chodí a hovorí, že tá Republika, s ňou sa dá, že on si vie predstaviť, že Miňo Mazurek by bol minister vnútra, že to sú ľudia, ktorí prešli transformáciou. Toto je minister Kaliňák, vážení kolegovia, vážené kolegyne, minister Kaliňák, ktorý podpisuje zmluvy proste za miliardy, za miliardy, miliarda za miliardou sa valí. On, ktorý si povedal, že on jednoducho je pán Slovenska a on môže robiť absolútne všetko. On môže stavať Kukuricu a nielen Kukuricu, on si v nej môže robiť, čo chce. On si v tej budove v Bratislave môže robiť, čo chce. On nemusí rešpektovať žiadne usmernenia, žiadne plány, žiadnych Bratislavčanov on proste, keď on si povie, že všetci v Bratislave sa budú pozerať na tú obrazovku na tej križovatke, tak sa budú, lebo to povedal Kaliňák. On keď si povedal, že bude stavať nemocnicu v Prešove a bude stavať vo Vajnoroch a že to bude na pozemkoch vedľa Sakovej, tak on si jednoducho povedal, že to tak bude, lebo je minister Kaliňák a on môže. A on nemusí priznať svoju vilu za dva milióny eur, lebo on môže, on proste môže a on chce a on keď bude chcieť, tak on zatají aj nos medzi očami, lebo v tom je minister Kaliňák najlepší. On normálne klame tak, že sa práši. On klame tak, že to nedokáže nikto podľa mňa zo súčasnej vlády, preto sa prepracoval tak vysoko. Pretože minister Kaliňák si myslí, že je všemocný. Taký všemocný, že nakoniec neprišiel ani na svoje vlastné odvolávanie. Taký všemocný, že tu prišli na päť minút a potom predseda Raši už ich nevedel nájsť v budove. Taký je on. Taká je súčasná vláda, ktorá si myslí, že sa postavia a povedia čokoľvek a že sa im to prepečie. A my hovoríme, že nie, a preto tu stojíme, pretože nie je normálne a nie je to možné, aby to v tejto krajine tak fungovalo. A keď hovoríme, že skončíte, tak skončíte, pretože to vidia aj ľudia a vidia to každý jeden deň. A dneska som to povedal, či je to od energopomoci, od všetkých vašich káuz, od vašich sľubov, ktoré ste porušili, alebo od proste absolútneho bohapustého arogantného správania, ako predvádza minister Kaliňák, táto vláda a potom vy neviete čo od dobroty a máme tu takého génia ako pán Bartek, ktorý už potom ide kriviť aj dejiny a ide sa navážať do ľudí, ktorí sú politickými legendami a ktorí pre túto krajinu niečo urobili, nie 26-ročný Bartek, ktorý hovoril, že on do vysokej politiky nepôjde a nebude kandidovať do parlamentu, pretože on musí politicky ešte vyzrieť (reakcia z pléna) a že musí byť prepečený ako politik. A preto vám chcem povedať, že nedopiekol a medzičasom aj skysol. Takže je to hanba a už asi vlastne ani, ani sa nechcem tomu ďalej venovať, lebo myslím, že som povedal všetko a to, čo som nepovedal ja, tak povedia ďalší kolegovia. Dámy a páni, ja vám chcem iba povedať posledné slová, toto všetko, toto všetko, čo tu je, ja som to mal na 18 hodín čítania a viete, čo tam je? To sú všetky vaše kauzy, kauzy ministra Kaliňáka, nahrávky z chaty Čifáre, 18 hodín prepisov chaty Čifáre, ktoré ja by som vám tu normálne porozprával takým, aj s výkladom, ja som to mal pripravené aj s výkladom, prosím vás pekne, aj som proste, veľa nadávok tam bolo, naozaj by ste si to užili. Naozaj by ste si užili tuto pána Gašpara, Roberta Fica, naozaj by ste si užili Kaliňáka, mladého Gašpara s vidličkou v čele, fakt by ste si to užili. A toto všetko sú veci, na základe ktorých vás jednoducho ľudia v najbližších voľbách usvedčia z toho, ako ste ich oklamali, pomáhali ste iba svojim, sami sebe, na ľudí ste sa vykašľali a akurát ste ich ožobračili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [12:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave pán Saloň. (Reakcia z pléna.) To je zaujímavé, a teda pán Saloň bude mať stanovisko. (Reakcia podpredsedu Žigu mimo mikrofón: " Nekomentuj to." ) Ja si myslím, že v piatok je všetko zaujímavé. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [12:58] Marián Saloň Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Určite moje vystúpenie nebude trvať 90 minút, ale dovolím si na začiatok citovať jeden denník s dnešným vydaním a potom zareagujem, že prečo. A mohol by to počúvať aj pán poslanec Jakab. Čiže poďme. Pán poslanec KDH František Majerský podáva žalobu na Tibora Gašpara zo SMER-u za obvinenie z korupcie pred hlasovaním o novele ústavy, bude žiadať verejné ospravedlnenie. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, ničím nepodložené a vážne poškodili moju osobnú aj profesionálnu povesť, vraví. Mandátový a imunitný výbor nezačal v tejto veci konanie, keďže vládna koalícia má v týchto výboroch väčšinu. Len pre informáciu, ja som predsedom mandátového a imunitného výboru. V civilnom konaní budem žiadať okrem ospravedlnenia aj ochranu svojej dobrej povesti. Ako verejný činiteľ považujem za nevyhnutné postaviť sa proti nepravdivým obvineniam a trvať na tom, aby politická diskusia mala svoje jasné hranice a bola vedená zodpovedne. Kontext: podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vlani bez akýchkoľvek dôkazov obvinil Františka Majerského, riadne zastrašil alebo si ho kúpili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán, pán predseda, môžete mi len, prosím, predsedajúcemu ozrejmiť, akým spôsobom to súvisí (reakcia z pléna), len, prosím, môžete ozrejmiť, akým spôsobom to súvisí so zlúčenou rozpravou k bodom, môžem vám ich všetky prečítať. Mohli by ste, prosím, ozrejmiť, akým spôsobom to súvisí s prerokovaným bodom? Saloň, Marián, poslanec NR SR Áno, pán podpredseda, ja som to hneď na úvod, v úvodnom slove povedal, že prečítam text a následne poviem, že prečo som ho prečítal. Čiže tu už hovoríme o korupcii (reakcie z pléna) možnej, možno sa dozvieme, že aké prísľuby tu boli. Pán poslanec Jakab mal cez 90-minútové vystúpenie, ale možno vám ušla taká malá pozornosť hneď na úvod jeho vystúpenia, kedy odzneli slová, keď sa otočil smerom k nám poslancom, že koľko stálo včerajšie hlasovanie, kto bol dovydieraný a akým spôsobom. Čiže ja pevne verím, že kolegovia z opozície, tak si zoberiete príklad od pána Mikloška, tak ako včera on vyzval pána Gašpara, aby sa dneska verejne alebo včera sa verejne ospravedlnil, takže aj pán poslanec Jakab, ak nemáte žiadne dôkazy o tom, že bol včera niekto pri hlasovaní kúpený alebo nejakým spôsobom nevydieral, tak, prosím vás, toto viac nepoužívajte. (Reakcie z pléna.) Ďakujem. (Potlesk.) [12:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, aj za ozrejmenie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ k tlači 903. A pán poslanec Majerský prítomný nie je, tým pádom predpokladám, že stanovisko zaujať nechce a ani nemôže. Pán spravodajca Szalay? Nech sa páči, máte slovo. [13:01] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Idem vystúpiť k bodu ako spravodajca, k bodu návrh na odvolanie Kamila Šaška z funkcie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky. Nechcel som hovoriť dlho, ale predsa len je to téma, ktorá ma zaujíma veľmi, veľmi dôverne, viac ako dvadsať rokov sa venujem zdravotnej politike a do parlamentu som išiel práve preto, že som sa nemohol pozerať, ako sa zdravotná politika v tejto krajine robí. A som veľmi frustrovaný z výkonu tejto vlády na poli zdravotníctva. Už sme tu počuli z úst predrečníka, som veľmi rád, že teda pán Jakab sa venoval aj zdravotníctvu, že v tej dlhej noci zo stredy na štvrtok tu vystúpila pani poslankyňa Laššáková a veľmi pochválila ministra Kamila Šaška za to, že prevzal zdevastovaný rezort v kríze, ktorý, ktorý trpel, dlhé roky sa tu neriešili veci ako je výstavba nemocníc, a konečne prišiel spasiteľ, ktorý sa volá Kamil Šaško, a rozostaval slovenské nemocnice, vyriešil problémy s lekármi, ktorí štrajkovali a všetko je náhle krásne a pekné. Ja som vtedy k tomu zložil aj básničku, myslím, že sa dostala aj niekam, niekam na internety, o tom, že asi musí mať pani Laššáková nejakú schízu, tá schíza sa rýmovala s tou krízou, v ktorej údajne slovenské zdravotníctvo bolo pred nástupom Kamila Šaška. No. Pred nástupom Kamila Šaška bola ministerkou Zuzana Dolinková, spomínate si, nominantka strany HLAS, podpredsedníčka strany HLAS. A ja som s pani Dolinkovou absolvoval desiatky, desiatky predvolebných stretnutí a hovorili sme o zdravotníctve. Marek tam býval, hej, Krajčí, toho vidím tu v miestnosti, Oskar, Peťo Stachura a tak ďalej. A pani Dolinková hovorila, že zdravotníctvo je pre stranu HLAS kľúčová priorita. Kľúčová priorita, lebo oni majú jasne vymyslené, čo chcú so zdravotníctvom robiť, oni majú plán, oni majú ambíciu mať ministra zdravotníctva, oni to zdravotníctvo zmenia. Zmenia ho tak, že pani Laššáková hovorí, že Kamil Šaško prebral rezort v kríze. Tak akým spôsobom pani Dolinková riadila ten rezort, keď Kamil Šaško preberal ten rezort v kríze? Ja si myslím, že strana HLAS nemá predstavu, ako má vyzerať zdravotníctvo. Mrzí ma to, myslel som si, že majú v tom jasno, ale oni nemajú ani svoj vlastný zdravotnícky tím. Kamil Šaško sa nikdy zdravotníctvu nevenoval. On keď sa stal ministrom, začal zisťovať, čo ten rezort znamená. Obklopil sa poradcami, ktorí nikdy v zdravotníctve nepracovali, a opäť zisťujú, ako funguje táto jadrová elektráreň. Na celom ministerstve zdravotníctva by som možno spočítal na prstoch jednej ruky ľudí, ktorí vedia, o čo tam ide. Asi najviac pochválim štátneho tajomníka Michala Štofka, lebo to je fakt že profesionál na tom ministerstve jeden z mála. Všetko ostatní sú ľudia rýchlo kvasení, takzvaní odborníci. A ja neuberám Kamilovi Šaškovi jeho manažérske schopnosti, jeho históriu jeho predchádzajúceho pôsobenia, ale na post ministra zdravotníctva sa jednoducho nehodí, pretože nemá o tom predstavu a strana nemá program, čo chce so zdravotníctvom robiť. To už SMER má ďaleko viac šikovných ľudí v zdravotníctve, ktorí aspoň tušia, čo s tým treba robiť, lebo však už v tom zdravotníctve pôsobia nejaký ten piatok. No. A čo sa nám tu teda stalo? Stalo sa nám to, že najprv ste siahli na peniaze lekárov bez toho, že by ste tým lekárom o tom povedali aspoň bú , že by ste si ich aspoň zavolali na ministerstvo, že počúvajte, je ťažká situácia, treba konsolidovať, všetkých ideme trošku vyžmýkať, tak vy lekári budete mať, na dva roky povedzme, zmrazený platový automat. Nie, to sa nestalo. Absolútne neúctivo jak barani proti, proti stene, škrtli sa peniaze, škrtli sa peniaze pre lekárov. Čo to znamenalo? Peter Visolajský aj Lekárske odborové združenie išli hneď na barikády a pol roka, prvého pol roka Kamila Šaška pontifikátu sme strávili tým, že sme hasili požiar, ktorý ste spôsobili vy sami, aby stiahli tie výpovede, aby v nemocniciach boli lekári. Dobre. Prvý stratený polrok. Potom prišla téma že nová nemocnica. Pani Laššáková hovorí, že Kamil Šaško rozostaval Slovensko, čo sa týka nemocníc, no tak povedzme si, že Martin nerozostaval, ani Banskú Bystricu nerozostaval, rozostavali sa len dve nové nemocnice, a to je prešovská a bratislavská. Obidve stavia minister Kaliňák a nie minister Šaško. Ale zabudla pani Laššáková spomenúť, že medzitým sme tu mali ešte novú nemocnicu Ružinov a že sme tu mali novú detskú nemocnicu Rázsochy. Čo sa s tými nemocnicami stalo? To už k tomu sa vy nehlásite? Však to vaša ministerka povedala, sme videli aj tie vizualizácie, vyzeralo to jak z Bahrajnu. Jak keby sme mali tri ropné polia, tak ideme stavať takú nemocnicu na Rázsochách. Kde sú tie nemocnice? Prečo hovoríme, že Kamil Šaško rozostaval Slovensko po tom, čo predchádzajúce vlády to nezvládli robiť? Však predchádzajúca ministerka bola z vašej, z vášho košiara. Dve veci ešte chcem spomenúť. Jedna je taká, ktorá ma trápi veľmi osobne a dneska je to asi 403. deň, čo nefunguje elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Beriem to veľmi osobne, som na to veľmi nahnevaný, pretože to považujem za brutálne opovrhovanie pacientami aj lekármi zo strany ministerstva zdravotníctva a Národného centra zdravotníckych informácií, hoci NCZI sa môže vyhovoriť, že za to môže legislatíva, legislatíva, ktorú táto snemovňa prijala v decembri roku 2024, ktorou sme, ktorou ste, ja som za to nehlasoval, ktorou ste zrušili možnosť predpisovať elektronické recepty na lieky nehradené z verejného zdravotného poistenia. Spôsobilo to shitstorm, spôsobilo to problémy, urobilo sa také náhradné riešenie, ktoré je zrejme v rozpore so zákonom. Do dnešného dňa však nefungujú elektronické recepty pre nezmluvných poskytovateľov. A teraz vám chcem povedať, že v čom je to problém. A ja to považujem za vážny problém. To nie je politika, to je vecná vec. Veľa poskytovateľov nemá zmluvy s poisťovňami. Buď ich poisťovne nezazmluvnia, alebo majú záujem vyberať priame platby a nechcú byť obmedzovaní vo vyberaní priamych platieb, môžu mať neuzavretú zmluvu. V Bratislavskom samosprávnom kraji je takýchto poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti viac ako 30 %. Viac ako tretina poskytovateľov špecializovanej starostlivosti nemá zmluvu s poisťovňami alebo majú zmluvu len s jednou poisťovňou, nemajú s ďalšími dvoma. A teraz pozor! Všetci títo lekári a ich pacienti musia chodiť pre papierové recepty. Už neexistuje možnosť, že zavolám si a idem si do lekárne. Musím fyzicky navštíviť toho lekára, ak je to cez pol republiky, tak mi možno musí ten papierový recept strčiť do obálky a poslať ofrankovanou obálkou cez pol republiky naspäť. Do konca roka 2024 fungovali e-recepty a potom ich štát vypol. Čo to znamená? Tých 30 % poskytovateľov má pokazený trošku ten workflow, ich pacienti sú poštármi v tejto chvíli, lebo musia chodiť hore-dole po krajine kvôli, kvôli receptu. Ale čo považujem za vážnejší problém, tým, že sa to nepíše ako e-recept, tak tie informácie o predpísaných liekoch nie sú v elektronickom zdravotníctve, lebo sa tam nemajú ako dostať, tým pádom iní lekári nevidia, čím je daný pacient liečený, čo je nebezpečné pre, z pohľadu kontraindikácií, zneužívania liekov a tak ďalej. Výrazne viac sa dajú teraz zneužívať nejaké Tramaly a podobné lieky len preto, lebo o tom nie je elektronický záznam, lebo papierové recepty predpísané nezmluvnými poskytovateľmi nekončia v žiadnej databáze. My nevieme o týchto tridsiatich percentách lekárov napríklad v Bratislavskom kraji, čo predpisujú, komu predpisujú, lebo nezapisujú do eHealth-u, lebo ste zrušili elektronický recept pre týchto ľudí. A teraz, a teraz máme že elektronické zdravotníctvo. Nevykazujú doňho poskytovatelia, tak ako by mali, štátne nemocnice ani iné nemocnice nevykazujú do toho elektronického zdravotníctva prepúšťacie správy a podobne. A nezmluvní poskytovatelia, tí sa na to vykašlú už úplne, pretože doteraz tá jediná funkcionalita, kvôli ktorej boli ochotní vôbec využívať niektoré nástroje ambulantných informačných systémov alebo teda elektronického zdravotníctva, bol e-recept. Ak im e-recept nefunguje, oni už teraz nemajú žiadnu motiváciu tam niečo zapisovať. Výsledkom je, že v databáze e-zdravia nám chýbajú zápisy od nezmluvných poskytovateľov. My nevieme, koľko starostlivosti sa v tejto krajine poskytuje, lebo nemáme o tom dáta. A mohli sme ich mať, keby ten e-recept fungoval, aspoň sa navnadia tí poskytovatelia na vykazovanie niečoho, teraz ani len to tam nemáme. A keď vám potom koncom roka vyjde zdravotnícka ročenka s dátami dva a pol roka starými, tak sa pozeráte, tak sa pozeráte na sériu náhodných čísiel, lebo vidíte len špičku ľadovca, ktorá trčí nad hladinou. Ale to, čo je pod hladinou, nevidíte len preto, že bol zrušený e-recept. A ja sa si myslím, že ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov bol zrušený z čisto biznisových dôvodov, aby mohla NCZI vymyslieť projekt, naplánovať badžet a minúť tie peniaze na niečo, čo už je dávno hotové, naprogramované, ale len legislatívne vypnuté. V prvom, pardon, v druhom januárovom týždni v roku 2025 Kamil Šaško, minister zdravotníctva, povedal, že do konca kvartálu, do marca 2025 predložia riešenie tejto situácie, legislatívne riešenie. Dneska máme február ´26 a žiadne legislatívne riešenie nebolo predložené, žiadne. A keď tu v decembri pán minister sedel, tak som tu znovu toto rozprával, tak mi povedal, však, Tomáš, vy viete, prečo to tak je. Ja neviem, prečo to tak je. Pretože tu nie je vôľa toto urobiť? Alebo preto, že je tu vôľa pomôcť nejakým dodávateľom minúť ďalšie milióny eur na niečo, čo už fungovalo? Aj vy ste tí pacienti, prepáčte, kolegovia, keď už sa pozerám na vás, aj vy ste tí pacienti, ktorí využívate služby týchto lekárov. Ako aj pre vás by bolo pohodlnejšie, keby existovali tie elektronické recepty, aj pre vašich blízkych. A bolo by dobré, keby tie dáta o predpísaných liekoch boli v nejakej databáze. Ako môžme robiť zdravotnú politiku bez týchto dát? Na rokovanie tejto schôdze som navrhol zákon, aby sme toto opravili. Síce ho nepodporíte, ale aspoň vedzte, že sa snažím túto situáciu zmeniť. A keby sa mi náhodou podarilo mať tú možnosť, tak sa to dá na ministerstve zdravotníctva opraviť za 24 hodín zmenou metodického usmernenia. No a posledná téma, ktorú tu chcem rozobrať, je tender. Som dosť starý na to, aby som vám povedal, že bol som pri tom, ako sa písal zákon 578 a 579 z roku 2004, súčasť Zajacovej reformy, ktorý vytvoril dnešný systém poskytovania záchrannej zdravotnej služby cez tendre. A na začiatku sme to nastavili tak, že sa strojnásobila, strojnásobil počet, počet staníc záchrannej zdravotnej služby, sprofesionalizovala sa, išli tam veľké investície a úlohou nasledovníkov malo byť zveľaďovať tento systém. To znamená, stanoviť nejaké cieľové KPIs - Key Performance Indicators, teda nejaké hodnoty kvality, efektívnosti, dostupnosti, ktoré musia súťažiaci dosiahnuť, ak chcú vyhrať stanice na ďalšie obdobie, aby to nebola súťaž krásy. A čuduj sa svete, všetky výberové konania, ako povedal aj kolega Jakab, všetky výberové konania, ktoré potom v roku 2004 po Zajacovi prišli, organizovali, organizovala strana SMER, respektíve teraz strana HLAS, všetky. Ani jedno nerobila že Radičovej vláda alebo Matovičova, alebo Hegerova. Všetko to robili smerácke respektíve hlasácke vlády. A každý jeden z tých tendrov skončil fiaskom, obrovským škandálom. Mali sme tam čierne polepené sanitky so smrtkami, ktoré parkovali pred ministerstvom dva mesiace, možno si spomínate. Každý jeden tender skončil škandálom, pretože nikdy sa nenahradili tie kritériá odbornými kritériami, vždy to boli subjektívne kritériá krásy. Áno, niekedy vyhovuje to, lebo s kritériami krásy môže vyhrať váš kôň, ktorého chcete, aby vyhral, ale nevyhovuje to preto, že si to, samozrejme, prináša nejaké, že to prináša nejaké politické následky. Také politické následky, že nakoniec Tomáš Drucker sa rozhodol, že presunie zodpovednosť za tender na niekoho iného, aby sa to nevrátilo proti, proti ministrovi a presunul zodpovednosť za tender záchraniek na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Čo, k čomu to viedlo v roku 2019 - padol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre škandál kvôli tendru. V poriadku. Potom sa to za Matoviča vrátilo naspäť na ministerstvo zdravotníctva, akurát žiaden tender neprebiehal, a keď už mal prebehnúť, tak minulý rok vaša väčšina schválila, že to nebude robiť ministerstvo zdravotníctva, ale opäť si nájdeme obetného baránka, a tým obetným baránkom sa stalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Tušili ste, že z toho bude znovu škandál. Tak hlavne nech je to škandál niekoho iného, nie ministra, a tak to aj skončilo. Šéf operačného strediska už neni, už ani druhý neni, už, už myslím tretí alebo koľký odvtedy. Skončilo to škandálom. Tender bol, nebol, 32 žalôb generálneho prokurátora. Viete, keď 20 rokov fungujete v tom rezorte a vidíte, že vám jeden, druhý, tretí tender skončil škandálom, tak do toho štvrtého by ste mali ísť akože s väčšou mierou prípravy. Máte vedieť, že to bude problém. Ja som to pánovi ministrovi hovoril. Fero Majerský to pánovi ministrovi hovoril. Oskar Dvořák mu to hovoril. Peťo Stachura mu to hovoril, možno aj Marek. Hovoril si to aj ty, Marek? Určite. Všetci sme mu to hovorili, dávajte si, pán minister, na to pozor, lebo toto vás zomelie. Každý človek, ktorý je v zdravotníctve, vie, že ho to zomelie. Pán Kamil Šaško nebol v zdravotníctve, netušil, do čoho ide, uveril možno svojim poradcom, ktorí takisto netušili, o čo ide, no až to skončilo tak, že premiér Fico mu kázal, odkázal na dovolenku, že teda ten tender treba zrušiť, lebo je to fakt prúser, je to do očí bijúce, do očí bijúci prúser. Ako hovorí kolega Huliak, to musí vidieť aj sprostý. A tak sa stalo. Výsledkom je, že máme dneska zbabraný tender. Obrovský problém, ktorý vám chcem vyčítať, že kam sme sa dostali, je, že v tejto chvíli nemá záchranná zdravotná služba v tejto krajine žiaden, ale žiaden dôvod robiť nejaké investície, nejaký rozvoj, rozmýšľať nad skvalitňovaním, pretože nikto z poskytovateľov záchranky nevie, či bude fungovať aj budúci týždeň alebo o pol roka. Vznikli nové body, na mape sa zapichli špendlíky, odkiaľ majú vychádzať sanitky, a treba tam vybudovať infraštruktúru, treba tam vybudovať zázemie, treba tam vybudovať stanicu. Kto to bude robiť, keď to v tejto chvíli nikomu reálne nepatrí a ani nevieme, ako tá záchranná zdravotná služba bude o rok poskytovaná, lebo pán minister prišiel s nejakou reformou, ktorá je celá kravina? Ale nejdem sa teraz venovať tej reforme, idem sa venovať zbabranému tendru. Je paralyzovaná investícia do záchraniek, sú záchranky, ktoré už ani neobjednávajú opravy svojich prístrojov, lebo nevedia, či tú sanitku budú ešte o pol roka prevádzkovať ony alebo niekto iný. Záchranári to vidia, že v tejto chvíli je tam apatia. A toto je spôsobené tým, že bol zbabraný tender napriek tomu, že sme pána ministra Šaška na to upozorňovali. Tridsaťdva správnych žalôb je len nejaká časť toho problému, druhá časť toho problému sú žaloby o náhradu škody. A škoda tu zrejme spôsobená bola. V prípade, že sa potvrdí, sa potvrdí názor generálneho prokurátora, tak si myslím, že majú šancu tí sťažujúci sa vysúdiť z tejto krajiny akože fakt posledné euro. Kto za to môže, kto bude za to zodpovedný? Kamil Šaško. Myslím si, že ministri ako Janušek alebo Štefanov by vedeli rozprávať, že toto nemusí mať dohru len politickú, toto môže mať aj dohru trestnoprávnu. A aj preto som bol podať trestné oznámenie na Kamila Šaška za marenie úloh verejným činiteľom, lebo si myslím, že Kamil Šaško svojprávny, plnoletý, plná spôsobilosť za právne úkony, je plne zodpovedný za to, čo spôsobil tým tendrom. A preto si myslím, že by nemal byť ministrom zdravotníctva, a preto si myslím, že táto snemovňa by mala rozhodnúť o tom, že bude z tejto funkcie odvolaný. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:20] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ k tlači 1065 - poslanec Truban. Nie je v miestnosti, nechce zaujať stanovisko. Chce sa vyjadriť spravodajca Čech k tejto, Cech k tejto rozprave? Nie je v miestnosti, stanovisko zaujať nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ k tlači 1125 - pán poslanec Šipoš. (Reakcia z pléna.) Nechce. Ďakujem pekne. Chce vyjadriť stanovisko pán spravodajca Krátky? Nie je v miestnosti, stanovisko vyjadriť nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mám informáciu, že pán minister financií je v budove, tak vyhlasujem jednominútovú prestávku, kým sa pán minister, poprosím, nech príde do miestnosti teda a budeme pokračovať v ďalšom bode programu. (Prestávka.) Dobrý deň, pán minister. Kolegovia, kolegyne, pristúpime k rokovaniu o Informácii o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení za obdobie rokov ´20 - ´25 v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 508 z 15. októbra 2025. Materiál je uverejnený ako tlač 1167. Chcem vás informovať, že mi predsedovia poslaneckých klubov písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub, takisto aj nezaradení poslanci, overovatelia schôdze vyžrebovali poradie, v akom budú v rozprave vystupovať poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov. Dávam slovo ministrovi financií, aby materiál uviedol. Ďakujem. (Rokovanie o Informácii o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení za obdobie rokov 2020 – 2025 v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 508 z 15. októbra 2025 , tlač 1167.) [13:24] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Dobre. Vážené dámy, vážení páni, tak naveľa-naveľa som sa dostal aj ja ešte tento týždeň k slovu, takže poďme, poďme, mám tu štyri, štyri záležitosti. Jedna je, jedna je práve tento bod, ktorý ideme prerokovávať - Informácia o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení na roky (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem pekne, 2020 až 2025. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o výsledkoch komplexného auditu čerpania finančných prostriedkov ústredných orgánov štátnej správy za obdobie 2020 až 2025. Audit bol vykonaný na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1148 z 30. septembra 2025. Následne vláda Slovenskej republiky poverila na základe uznesenia č. 508 z 15. októbra 2025 ministerstvo financií, aby po prvé zriadilo medzinárodnú kontrolnú skupinu zo zástupcov všetkých ústredných orgánov štátnej správy, čo sa naplnilo 22. októbra 2025. Prostredníctvom zástupcov medzirezortnej kontrolnej skupiny Ministerstvo financií Slovenskej republiky dostalo dňa 30. 10. 2025 podklady o poskytnutých dotáciách, grantoch za obdobie 1. 1. 2020 do 30. 9. 2025. Po druhé, druhou úlohou bolo nezávislou kontrolou overiť duplicitné a neoprávnené financovanie verejných prostriedkov. V sledovanom období piatich rokoch bolo poskytnutých celkovo 712 506 eur za všetky dotácie, granty, príspev..., za granty, príspevky v objeme 23,7 miliardy eur, kde musím podotknúť, ja som dával informáciu mojim kolegom, táto suma, samozrejme, tam sú rôzne dotácie, ktorých sa to týka, budem to za chvíľu hovoriť, ktoré bežne súvisia aj s fungovaním samotného, samotného štátu. Hodnota 23,7 miliardy eur zahŕňa, sú všetky vlastne zo všetkých kapitol zo štátneho rozpočtu, ale aj z rozpočtu európskych fondov, lebo riziko duplicitného financovania existuje bez ohľadu na zdroj financovania. Hodnota 23,7 miliardy eur zahŕňa všetky výdavky, ktoré sa poskytujú formou zmluvy, rozhodnutia, oznámenia a existuje tam povinnosť ich zúčtovania. V rámci týchto výdavkov boli financované oblasti ako prenesený výkon štátu na obce a vyššie územné celky, čo sú ako napríklad škôlky, školy, matriky, stavebné..., školy, matriky, stavebné úrady. Po ďalšie sú tam napríklad vysokoškolské vzdelávacie zariadenia a veda aj vzdelávanie samotné, železničná doprava na Železnici Slovenskej republiky a ZSSK, dotácie na bytovú, napríklad dotácie na bytovú výstavbu, dotácie na šport, financovanie zväzu plus Fondu na podporu športu. Ďalšie z týchto výdavkov sú napríklad podpora cestovného ruchu, ako je Fond na podporu cestovného ruchu, dotácie kapitoly SLOVAKIA TRAVEL. Ďalšie stimuly ako napríklad investičné stimuly, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku a bolo napríklad Volvo a Baterkáreň v Šuranoch. Ďalšie dotácie, ktoré alebo teda príspevky, ktoré dáva štát, sú rôzne príspevky na rozvoj priemyslu a rôzne príspevky na samotné podnikanie. Ďalších oblastí, kde štát financuje svoje aktivity cez túto sumu, ktorú som spomenul na začiatku, sú napríklad dotácie a príspevky z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ako sú napríklad televízia, Fond na podporu kultúry, Audiovizuálny fond, príspevky múzeám a galériám. Ďalej sú to rôzne zmluvy súvisiace s Ústavom Slovenskej akadémie vied na vedu a výskum a vývoj. Ďalšie výdavky z tejto sumy, ktorú som spomenul, sú napríklad dotácie na stravovanie pre deti, potom sú to rôzne štátne schémy štátnej pomoci a národné podpory ministerstva pôdohospodárstva. Hovorím to preto, aby bolo jasné, o čom sa tu bavíme. Ja nechcem povedať, že tu niekde, niekde lieta 24 miliárd. Nie je to pravda, ale tuto sú oblasti, do ktorých štát dáva svoje financie. Poďme ďalej. Bavíme sa o Environmentálnom fonde samotnom. Energopomoc poskytnutá v sledovanom období. A len za tú energopomoc, o ktorej sme tu už toľko hovorili aj v pléne Národnej rady, sa bavíme o obrovskej sume, je to suma 4,6 miliardy eur. Čiže z tých, za tých päť rokov z tých 24, 23,7 miliardy je skoro päť miliárd, je energetická pomoc. Neopomeňme covidovú pomoc, nie sme tu na to dnes, aby sme sa tu vyjadrovali k tomuto, ale je to jedna z oblastí, kde sa minulo kopec peňazí, ja stále tvrdím, že boli minuté mnohé neefektívne a dodnes sme sa nedozvedeli, kde peniaze napríklad za MOM-ky skončili, u koho a kto sa na tom nabalil. Poďme sa pobaviť ďalej. Pomoc poskytnutá pri agresii Ruska proti Ukrajine. Čiže aj toto je zahrnuté v tej sume. Opäť nie je tu asi témou, nejdem sa tu k tomu vyjadrovať. Moji kolegovia možno niektorí to budú rozoberať alebo pri iných témach, ale poďme sa venovať hlavne meritu veci, prečo sme sa tu dnes stretli. Ďalšia oblasť, ktorej štát pomáha, je pomoc na krytie výdavkov súvisiacich s negatívnymi dôsledkami inflácie, ktorú opäť mnohí tu hovoria o nejakej dražobe, ja stále hovorím, že inflácia, ktorá tu bola najväčšia za posledné desiatky, dve desiatky rokov, je práve inflácia z rokov 2022 a roku 2023. Celková v roku ´22 bola 12,7 a 10,5 % v nasledovnom roku a o inflácii na potraviny ani nebudem hovoriť. Za dva roky 40 %. Poďme ďalej. Z čoho sa hradia tieto peniaze, čo sa hradí cez tieto peniaze? Napríklad je to európske financovanie spoločnej poľnohospodárskej pomoci v rámci Európskej únie zdrojov a zdrojov štátneho rozpočtu. Jeden z posledných, ktorý by som možno spomenul, sú dotácie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a Plánu obnovy. Sa opäť môžme baviť o efektivite vynakladania prostriedkov a to je tiež, môže byť predmetom kontrol, ktoré vykonávajú audity, ktoré prebiehajú v Slovenskej republike. Včera tu bola debata, my sme tu, viacerí ste debatovali, kto, čo kontroluje, na základe akého, akého zákona. Bola tu otázka na Envirofond, ja som včera zodpovedal vašim kolegom, že sú tu rôzne orgány, ktoré sú, ja sa tomu budem trošku venovať, poviem, aké orgány tu kontrolujú vynakladanie peňazí zo štátneho rozpočtu a mnohé z nich sú aj nadradené, ale mnohé sú z nich rovnocenné. Všetky kontroly, ktoré sa vykonajú, sú v podstate, ich závery sú rovnocenné a vyvodzujú sa z nich určité, určité dôsledky. Všetky poskytnuté dáta sa naďalej analyzujú aj v súvislosti s cieľom, čo najviac túto kontrolu v budúcnosti automatizovať. Samozrejme, boli by sme radi, keby mnohé veci v 21. storočí fungovali automatizovane, ale tak ďaleko ešte nie sme, takže potrebujeme, aby sme zefektívňovali fungovanie auditu. Napríklad my sme v rámci, v rámci aj konsolidácie spájali dva audítorské veľké, veľké celky a ušetrili sme tam rádovo asi 32 zamestnaneckých miest. Sú rôzne duplicity, ktoré sa robia v štáte a my sme sa radi týmto duplicitám vyvarovali. Keďže na výkon auditu bol obmedzený čas, dostali sme, samozrejme, samozrejme, nejaký časový priestor a súbor na overovanie obsahoval obrovský počet dát. Bolo to vyše 700-tisíc dát. Bolo potrebné pristúpiť k výberu vzorky. Ja sa chcem ohradiť voči rôznym špekuláciám, ktoré som už počul a mnohí tu o tom budete možno hovoriť, ale ja som počul, že moji kolegovia, štátny tajomník mi hovoril, že na finančnom výbore sa všetci zaoberá, ako sa vyberala vzorka a podobne, tak chcem to objasniť a chcem odmietnuť akékoľvek špekulácie o vyberaní vzorky. Najprv to bolo o tom, že nič sa nestalo, potom sa ukázalo, že sa niečo stalo, o tom si tiež povieme, a potom sa začalo, však keď teda sa niečo stalo, keď tu niekto v niečom podvádzal, tak poďme urobiť to, že poďme spochybniť, ako sa vyberala vzorka. Takže poďme k tomu. V súlade s medzinárodnými audítorskými štandardami bol zvolený najefektívnejší neštatistický rizikovo orientovaný spôsob výberu vzorky s cieľom odhaliť možné duplicitné financovanie. Ja chcem za seba povedať, ja som sa nikdy s audítormi nestretol, nikomu som žiadne pokyny nedával, keď tu nieto bude o niečom rozprávať, ani neviem o nikom z ministerstva financií, že také niečo sa stalo, sú to profesionáli, ktorí, musím povedať, že mnohokrát nie sú ani, lebo my sme, ako viete, mnohých ľudí, ktorí sú odborníci, nechali na svojich miestach a nie sú to žiadni fanúšikovia ani strany SMER - sociálna demokracia, ani HLAS-u, ani nikoho iného, robia si svoju prácu profesionálne a odmietam akékoľvek osočovanie mojich kolegov, že by boli nejak ovplyvňovaní. Poďme ďalej. Takže konkrétny postup výberu prebiehal tak, že všetky podklady od jednotlivých poskytova boli nahraté do jednotného spoločného súboru a pomocou kontingenčných tabuliek rozdelených podľa typu, to mi dávali, samozrejme, podklady kolegovia, takže vám to a sa o to podelím s vami, bol rozdelený podľa typu prijímateľa na tuzemské právnické osoby, zahraničné právnické osoby, fyzické osoby s IČO-m, čiže to sú živnostníci, slobodné povolania, samostatný hospodársky roľníci, podnikatelia, fyzické osoby ostatné, fyzické osoby bez priradenia jednoznačného jednotného identifikátora. Keďže skupiny tuzemských právnických osôb predstavovali najväčšiu množinu, keď si pozreme z pohľadu tej sumy, ktorú som tu spomínal 23,7 miliardy eur, bavíme sa o sume asi 22,8 miliardy, bolo práve poskytnutých týmto skupinám, čiže ak si to prepočítate, tak predstavujú až 96,47 % z celkového objemu pridelených dotácií, ale aj počet duplicitných poskytnutí od dvoch a viac poskytovateľov, to znamená, takýchto sme tam identifikovali nejakých 7 658 poskytnutí. Výber vzorky sa zameral hlavne na túto významnú skupinu podnikateľov. Čiže to je normálne štatistické alebo teda nejaký, nejaký spôsob, ktorý audítori používajú na výber vzorky. Opäť, čo mi kolegovia dali, aby som vám zdelil, následne bol súbor tuzemských právnických osôb rozdelený na subjekty podľa právnej formy na štátnu správu a samosprávu. Aby sme vedeli, o čom hovoríme, lebo mnoho sa povie a potom, potom sú tu zavádzajúce informácie, tak patria sem obce, samozrejme, samozrejme, mestá, vyššie územné celky, mestské kultúrne strediská, zariadenia sociálnych služieb napríklad aj zoologické záhrady, školy, škôlky, centrá voľného času, ďalej sú to divadlá, domovy dôchodcov, múzeá, knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti štátnej správy a samosprávy a podobne. Ďalšou kategóriou je podnikateľský sektor. Sú to, aby sme vedeli, kto tam patrí, takže sú to akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzením, jednoduchá spoločnosť na akcie, obchodná spoločnosť. Treťou oblasťou, ktorá je asi tá, o ktorej sa tu bude najviac dnes baviť, je neziskový sektor. Kto tam patrí? Nadácie, neziskové organizácie, rôzne združenia a neinvestičné fondy. Takže to sú, to sú tie oblasti. Štvrtou oblasťou, ktorou, ktorou, kde sa teda, ktoré sa týkajú tuzemských právnických osôb, bavíme sa o verejnoprávnom sektore, sú to, ktoré spadali do okruhu, okruhu kontroly, štátne podniky, verejná výskumná inštitúcia, verejnoprávna inštitúcia. A piatou, poslednou skupinou nevynímajúc, samozrejme, aj cirkvi a ostatné organizácie, do ktorých patria napríklad družstvá, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov a podobne. Teraz chcel by som uviesť zopár, zopár čísel k tomu, čo som už povedal. Je tu prehľad poskytnutých verejných financií tuzemským právnickým osobám, ktoré som, kde som spomínal, že to je okruh, kde je 90, skoro 97 % tých výdavkov, dotácií, kde sa poskytuje od prvého, podľa zadania od 01.01.2020 do 30.09.2025. Je to rozdelené podľa právnej formy, počtu prijímateľov, počet poskytnutých verejných financií a poskytnutej celkovej sumy. Do štátnej správy a samosprávy sa zahŕňa asi 6 606 prijímateľov, kde bol počet poskytnutých verejných financií, počet ich bol skoro 178-tisíc, budem to zaokrúhľovať, a poskytnutá suma celkovo bola 10 miliárd 455 miliónov 303-tisíc a tak ďalej. V podnikateľskom sektore sa bavíme o dotáciách, celkový počet prijímateľov bol 30 670, bolo poskytnutých, počet poskytnutí bolo skoro 262-tisíc, presne 261 962, v celkovej sume 9 miliárd 152 miliónov 58-tisíc eur a nejaké drobné. Teraz to, čo som hovoril, neziskový sektor. Neziskový sektor je 5 418 prijímateľov, 27 (rečník sa napil vody), pardon, čiže ešte raz, neziskový sektor 5 418 prijímateľov, 27 776 poskytnutí a tu poviem presnú sumu 1 186 530 923,14 eura. Štvrtou skupinou - verejnoprávny sektor - bolo poskytnutých 279 prijímateľom 10 640 poskytnutí a celkovej sume 1,703 miliardy eur. Cirkevné organizácie. Je ich celkovo 2 445. Celkový počet poskytnutí bolo 44 706 v celkovej sume 382 miliónov 58-tisíc eur. Tá suma, ktorú som spomínal, o ktorej sa, kde sa teda odrážame o 23,7 miliardy, toto, čo som teraz povedal, spolu dokopy je tých prijímateľov 45 418, počet poskytnutí je 52 995 v celkovej poskytnutej sume, to je to, čo som povedal tých, skoro tých 97 % 22 878 943 643,14 eura. Čo sa týka výdavkov tých neziskového sektoru, bavíme sa o výške 1,186 miliardy eur. Veľká časť výdavkov sa týkala zdrojov, nasledovných zdrojov financovania, aby bolo jasné. Čiže nie všetko je, samozrejme, černota, čo si tu každý myslí, ale treba byť korektný, treba povedať teda, čoho sa to týkalo. Jedna celá dva miliardy eur sa týka športových zväzov napríklad podpora športu v súlade so zákonom o športe. Ďalšou oblasťou, do ktorej tieto peniaze prúdia, sú dotácie z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre tieto organizácie, investície z mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti, ďalej je to energopomoc, to už sme hovorili, to je veľká časť, a potom je to, samozrejme, boli to aj výdavky na COVID-19, kde ja opäť tvrdím, že boli mnohé vydané absolútne neefektívne, ale to je zase iná kapitola. Všetky tituly, ktoré sú uvedené pri neziskových subjektoch, sú zároveň súčasťou veľkej sumy 23,7 miliardy eur, čo som už spomínal. Výber subjektov na audit prebiehal na základe rizikových faktorov, ktorými boli, a to je odpoveď možno na tie otázky, ktoré máte, ako, a toto je opäť informácia, ktorú som dostal priamo od kolegov, ktorí tie audity vykonávali, ktoré, opäť hovorím, že nikto neovplyvňoval. Počet poskytovateľov. Jednému prijímateľovi v rámci jedného roka bolo dva a viac poskytovateľov, vyššia, samozrejme, sa rovná vyššia šanca, vyššie riziko, ktoré máme, chceme identifikovať, či niekto predloží rovnakú faktúru na dva rôzne subjekty. A budem hovoriť veľmi konkrétne dnes, kto, komu, čo poskytol a koľkokrát to poskytol. Lebo sa tu, musím povedať, médiá tu začali veľký obranný val, šírili sa tu absolútne klamstvá o tom, čo sa deje a čo bolo v tom audite, že tu neboli žiadne duplicitné, žiadne triplicitné faktúry. Nie je to pravda. To boli klamstvá. Takže poďme na to. Poďme, ďalším kritériom bol počet podobných titulov poskytnutia, keď teda jeden prijímateľ má viacero zmlúv na rovnaký alebo podobný účel, kde sa zvyšuje šanca, že sa uplatnia rovnaké faktúry z rovnakej akcie na rôznych subjektov, keďže okrem viacerých poskytovateľov je tam aj rovnaký účel poskytnutia. Samozrejme, nemusí to byť, nemusí to byť podvodné, ale to sú indikátory, ktoré nám hovorili o tom, čo bolo aj medializované, že kde sa teda robia veľké, veľké podvody. Za mňa môžem povedať jednu vec, že, to bude záver potom, keď budem na konci, samozrejme, každé ministerstvo, a to je zase jedna vec, že každé ministerstvo si kontroluje svoje veci a môže sa z pohľadu ministerstva javiť všetko v poriadku, ale keby sa zistilo, kde všade si kto požiadal o akú dotáciu alebo akú faktúru si nechal preplatiť, samozrejme, jedno ministerstvo o druhom nevie, tak potom bude treba urobiť kroky na to, aby sa takéto veci do budúcna neopakovali. To bude aj záver môjho vystúpenia. Takže... a tretie, samozrejme, a to asi nikto nespochybní, že sme museli preveriť aj medializované informácie, a to je opäť prístup, ktorý majú každý audítor. Keď my dostaneme nejaké podnety, tak proste audítori idú podľa toho, čo, čo vedia. Takže to je tretie. Tam je, samozrejme, vyššie riziko alebo vysoké riziko toho, že sa tu niečo urobilo. Takže poďme ďalej. Výsledkom výberu vzorky bolo zoradenie subjektov od najrizikovejšej po najmenej rizikové a s ohľadom na postupné administratívne kapacity a čas na výkon auditu bolo postupne overených 26 subjektov s najvyššou pravdepodobnosťou duplicitného financovania. Asi máte prehľad aj vy, keby ste to robili, tak máte nejaký súbor dát a vyberete si také, čo sa opakujú, to, čo sme povedali, kde je viacnásobné poskytnutie, prípadne ak niekto žiadal na viacerých miestach to isté, tak... alebo od jedného subjektu za to isté preplatiť peniaze, však dozviete sa, čo všetko sa robilo nato, aby sa tu niekto obohatil. Samozrejme, je to všetko v rukách orgánov činných v trestnom konaní, samozrejme, v správnom konaní, čiže všetko sa bude ešte, majú, všetky subjekty majú právo sa odvolať a bude sa, niektoré veci sa budú, samozrejme, majú sa právo vyjadriť k jednotlivým veciam. Výsledkom výberu vzorky bolo zoradenie subjektov, to som už povedal, od najrizikovejších po najmenej rizikové a s ohľadom na dostupné administratívne kapacity a čas na výkon auditu bolo postupne overených 26 subjektov s najvyššou pravdepodobnosťou duplicitného financovania. A poviem jedno. Týmito auditmi alebo touto správou tie audity, samozrejme, nekončia. Pôjde sa ďalej a bude sa pokračovať v týchto auditoch. Poďme ďalej. Teda všetky audity boli ukončené, okrem dvoch auditov, kde audity ešte pokračujú. Ide o subjekty Post Bellum, kde sa overujú, budem hovoriť, opäť informácie, ktoré tu zaznejú, nie sú žiadne informácie, ktoré by boli nové. Všetky subjekty, ktoré si na základe 211-ky požiadali o zaslanie informácií dostanú, dostali tieto informácie k dispozícii. Mnohé z nich boli aj námetom na články, ale mnohé z nich boli aj námetom na to, že niekto zastieral pravdu, ktorá z tohoto vyplývala. Takže všetky okrem Post Bellum, kde sa overujú ešte roky 2023 a 2025, a Divadlo Potôň, občianske združenie, kde sa preveruje ešte roky ´24 a 2025. Kvôli častým otázkam chcem vysvetliť, že pri týchto dvoch subjektoch je ukončená tá časť auditu, ku ktorému bola vydaná čiastková správa, a závery auditu uvedené v čiastkovej správe sú v tej časti už finálne, v prípade Post Bellum SK, občianske združenie, za rok ´22 a v prípade Divadla Potôň, občianske združenie, za rok 2020, 2022 a 2023. Tento postup je v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite. Posledná časť auditu bude rovnako ukončená ďalšou čiastkovou správou. Čiže to, čo sa tu dneska bude hovoriť, je len na základe ukončených vecí. Nie sú to žiadne veci, ktoré ešte neboli, ešte sú alebo sú ešte stále rozpracované, kde tá kontrola nebola ešte ukončená. Takže v rámci auditov vykonaných a vybraných subjektov boli zistené nedostatky rôzneho charakteru, a teraz toto je podstatné, najmä duplicitné a triplicitné vyúčtovania rovnakých výdavkov u rôznych poskytovateľov, použitie dotácie na neoprávnené výdavky, nedodržanie povinnosti spolufinancovania ako aj ďalšie porušenia zmluvných podmienok. Vysvetlím pri jednotlivých konkrétnych prípadoch, aby neboli pochybnosti, že tu niekto v niečom zavádza. Teda prejdime ku konkrétnym nálezom, ktoré vyplývajú zo správ z auditov, ktoré Ministerstvo financií Slovenskej republiky sprístupnilo v súlade so zákonom o slobodnom prístupe pre všetkých, ktorí si tieto údaje vyžiadali. Čiže to je to, čo som už povedal, na základe 211-tiek. Bolo to už aj zverejnené, aj premieľané v médiách. Vládny audit po prvé, čiže poďme postupne tak, ako to bolo aj zverejňované. Čiže prvý subjekt. Vládny audit identifikoval nedostatky v spoločnosti Music Gallery, s. r. o. Senec v celkovej sume 15 216,71 eura. A teraz, aby som trošku hovoril o tej štruktúre, v ktorej to budem hovoriť. Budem hovoriť o popise nedostatku a sume, sumy, ktoré sa toto pochybenie týka, čiže koľko si myslíme, že tá suma sa, teda tá spoločnosť nemala dostať, čiže to budú tie výsledky, o ktorých hovoríme, o celkovej sume. Takže po prvé. Bolo tam duplicitné financovanie výdavkov, kde rovnaký výdavok bol uplatnený na dvoch projektoch v rámci Fondu na podporu umenia. Bavíme sa o sume 10 530 eur. Druhým pochybením bolo, že bolo duplicitné financovanie výdavkov, kde rovnaký výdavok bol uplatnený v tom istom projekte, drobnosť, 265,48 eura. Predpokladám, že mohlo byť omylom. Čiže, samozrejme, ja tu nie som ani správny orgán, ja som tuším odvolací až v druhom stupni, ale všetko to robia kolegovia, ktorých ja považujem za maximálnych profíkov. Takže aj drobné veci, samozrejme, sa nachádzajú v tých jednotlivých nálezoch. Takže druhý. Potom ďalší nedostatok - porušenie zmluvných podmienok s Fondom na podporu umenia, kde sa bavíme o sume 4 421,23 eura, neoprávnené uplatnenie DPH vo výške 2 757,60 vyúčtovaní dotácie, nakoľko príjemca bol platcom DPH a túto DPH si uplatnil v daňovom priznaní k DPH. Čiže tam bolo porušenie zákona. Ďalším porušením bolo uplatnenie výdavku v sume 1 663,62, ktorý neuhradil prijímateľ, čiže nemôže si pýtať niečo, čo neuhradil. Ideme k druhému subjektu, to je nedostatky. Vládny audit identifikoval nedostatky v subjekte Post Bellum SK, občianske združenie v celkovej sume 53 638,04 eura. Ja sa vo svojom vystúpení zdržím nejakých politických vyhlásení, ale nechám to na kolegov. Ja budem maximálne faktický, aby ste nemuseli tuto rozoberať potom, že čo som ja tu povedal a na koho. Takže to si potom tuto určite vyjasnite. Každý budete mať svoje názory, ale ja chcem hovoriť o faktoch, nie o nejakých domnienkach. Lebo tu sa mnohokrát klame v tejto snemovni. Takže poďme. Nepravdivé údaje. Po prvé, 16 280 eur, nepravdivé údaje v žiadosti o poskytnutie dotácie. Čiže prvé pochybenie firmy Post Bellum. V žiadosti prijímateľ deklaroval, že projekt bude financovaný len z ministerstva spravodlivosti, pričom uzatvoril zmluvu o poskytnutí aj s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky. Takže kde, neboli tam žiadne duplicity, hej? Takže poďme sa o tom pobaviť. Dve dotácie na tie ďalšie pochybenie za 12-ticíc eur, dve dotácie na tej istý účel, čo je v rozpore so zmluvou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Projekt bol financovaný z dvoch verejných zdrojov Ministerstva školstva, vedy, výskumu Slovenskej republiky a ministerstva kultúry, pričom zmluva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, kde sa píšu rôzne čestné prehlásenia a podobne alebo sa podpíše zmluva, zakazovala takéto financovanie. Samozrejme, sú projekty, ktoré sa financujú z viacerých zdrojov, ale nemôže to byť tak, že jeden, v jednom subjekte je jasné, že sa preplatí celá tá vec za 12-tisíc eur a sa to požiada ešte raz. Čiže to je opäť duplicita. Poďme sa pobaviť o menšej sume, opäť 958,04 eura. Stále sa bavíme o Post Bellum SK, občianske združenie. Duplicitné uplatnenie rovnakých výdavkov za cestovné výdavky, dotácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky roku 2022. Opäť dvakrát vyúčtované. Ďalšie pochybenie, štvrté, 10-tisíc eur, nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2022. A toto je jedno z tých, ktoré sa tam bude opakovať viackrát, takže poviem k tomu niečo. Samozrejme, sú tu zdroje, spolufinancovanie musí byť z vlastných zdrojov a nie z inej dotácie, ktorú dostal tento subjekt. Čiže ako spolufinancie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Toto nie je dovolené. Nemôžte si spolufinancovať niečo opäť z verejných zdrojov. A to sa tu bude opakovať viackrát. Nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku ´22 opäť suma 14 400 eur Post Bellum. Ako spolufinancie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky deklarované výdavkami v skutočnosti, ktoré boli financované z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Opäť protiprávny predpis. Aby som to uzavrel, čiže celková výška porušenia finančnej disciplíny u spoločnosti Post Bellum SK, občianske združenie, bola 53 638,04 eura. Tretie. Opäť idem v poradí, ako som to dostal a myslím, že tak to bolo aj uverejnené, tretia spoločnosť. Vládny audit identifikoval nedostatky v občianskom združení Projekt Fórum Bratislava v celkovej hodnote 133 844 eur aj 60 centov. To je toľko medializovaný prípad. Duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2020 v celkovej sume 8 075 eur. Bavíme sa o rovnakých výdavkoch, ktoré boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondu na podporu umenia. Viete, môže sa niečo tváriť, že to je podobné, ale moji kolegovia vedia zistiť, či to bol ten istý výdavok alebo nebol. Takže na základe kontroly sa zistili takéto duplicitné vyúčtovania výdavkov. Čiže poďme ďalej. Opäť duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku ´21 v sume 12 750 eur a 96 centov. Rovnaké výdavky boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči ministerstvu spravodlivosti a Fondu na podporu umenia. Opäť duplicita. Takže tie články, čo sme tu počúvali hneď na základe tej medializovanej informácie, že audit ministerstva financií potvrdil, že žiadne duplicity a triplicity neboli, médiá, neviem, kto tu je z médií, ale to boli obyčajné klamstvá, obyčajné klamstvá. Takže poďme ďalej. Pochybenie za 28 403 eur, duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2021, rovnaké výdavky boli uplatnené voči vyúčtovaniu dotácie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Opäť Projekt Fórum, občianske združenie. No a teraz, aby sme nemali len duplicitné, máme tu aj triplicitné. Teda kto hovorí, že nie sú, tak sú. Trikrát si niekto vyúčtoval v roku 2021 päťtisíc eur, to sú, rovnaké výdavky boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Fondu na podporu umenia a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. To je triplicitné. Päťtisíc eur krát, trikrát. To by sa niekomu celkom páčilo. A opäť, suma 15 410 eur, duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2022, rovnaké výdavky boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondu na podporu umenia. Opäť náhoda. A neskončili sme. Poďme ďalej. Štrnásťtisíc eur, spoločnosť Projekt Fórum, na ktorú, ktorú tu obraňuje svojou hruďou asi každý jeden progresívny denník, takže poďme sa na to pozrieť. Štrnásťtisíc eur - nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2020. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Fondu na podporu umenia, deklarované bolo výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie ministerstva spravodlivosti. Opäť porušenie zákona, opäť niekto použil miesto vlastných peňazí cudzie peniaze a vypýtal si na to ďalšie peniaze. Čiže takto sa to robí. Takto sa to robí. Teraz zase taká malá suma, iba 30-tisíc eur, dámy a páni, iba 30-tisíc eur, spoločnosť občianske združenie Projekt Fórum, nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2021. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Fondu na podporu umenia deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie ministerstva spravodlivosti, aby to bolo málo, tak ešte aj, ešte aj dotáciami z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ja neviem, koľkáte to máme, štyri, to máme sedem, to je ôsme pochybenie, nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2022 15-tisíc eur. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Fondu na podporu umenia deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti bolo financované z dotácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. A na záver, to je bod číslo deväť, pochybenie číslo deväť za 5 205,64 eura. Vo vyúčtovaní dotácie bol uplatnený výdavok vo vyššej sume, než bola skutočná suma faktúry a suma uhradená prijímateľom voči dodávateľovi. V roku 2021 86 eur a v roku 2022 5 119,60. To znamená, že zaplatili menej, ako si nechali preplatiť. Takto sa to robí ešte. To je náhoda tiež. To bolo iba tak. Celková suma porušenia finančnej disciplíny, a musím povedať, že toto je najväčšia suma, ktorú sme identifikovali, je 133 844 eur aj 60 centov. Poďme na štvrtý subjekt. Vládny audit identifikoval nedostatky v Divadle Potôň, občianske združenie, Bátovce v celkovej sume 27 789,73 eura. Opis nedostatku: nedodržanie zmluvných podmienok z povinného spolufinancovania v roku ´22. Bavíme sa o sume 9 922,80 eura. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vyúčtovanie dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie Fondu na podporu umenia. Druhé pochybenie za 17 866 eur a 90 centov, nedodržanie zmluvných podmienok povinného spolufinancovania, opäť ten istý prehrešok ako spolufinancovanie v roku ´23, ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vyúčtovaných dotáciou voči ministerstvu spravodlivosti deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie Fondu na podporu umenia. Celková suma za subjekt Divadlo Potôň, nie, v Divadle Potôň (reakcie z pléna),divadlo, Divadlo Potôň, aby som to zase (reakcie z pléna), čo?! (Reakcie z pléna.) Pôtoň, Pôtoň, pardon, hej, hej, pardon. Takže Divadlo Pôtoň, aby som to, aby som to dobre, pardon. Je Orechová Potôň, ja viem (povedané so smiechom). Dobre. Divadlo Pôtoň, OZ Bátovce, takže 27 789,73 eura. Takže poďme na piaty subjekt. Vládny audit identifikoval nedostatok v Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, EVPÚ, a. s. Nová Dubnica v celkovej hodnote 6 348,05 eura. Bolo to vyúčtovanie neoprávnených nákladov, kde duplicitné uplatnenie mzdových výdavkov na dvoch projektoch z dotácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže, čo predstavuje neoprávnené čerpanie a porušenie zmluvných podmienok. Celková suma porušenia finančnej disciplíny 6 348,05 eura. Po šieste. Vládny audit identifikoval nedostatky v subjekte Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava bez finančného dopadu, potom menšie pochybenie - prekročenie lehoty na použitie verejných prostriedkov. Finančné prostriedky z dotácie boli použité štyri dni po lehote určenej v zmluve, mal použiť aj dotáciu do 31. 12. 2023, ale bola použitá až 4. januára a bolo tam nejednoznačné a netransparentné vymedzenie účelov použitia príspevku, prijímateľ nesprávne vymedzil účel prostriedkov, projekty nebolo možné jednoznačne odlíšiť. V rámci námietok to bolo vysvetlené a preukázané. Opäť, jak som povedal, každý subjekt sa mal právo ku všetkému vyjadriť a bude mať právo sa, samozrejme, k rôznym nálezom aj odvolať. V nadväznosti na všetky identifikované porušenia bude tento týždeň podaný podnet na prvostupňový správny orgán za účelom uloženia sankcie. Začatím správneho konania... k tomu procesu, aby ste vedeli, jak to prebieha, opäť sú to moji kolegovia, ktorí to majú, ktorí to robia nie prvýkrát ani druhýkrát, čiže je to, je to postup, ktorý je normálne daný zákonom. Začatím správneho konania sa znova otvára proces dokazovania, v ktorom má účastník konania možnosť predložiť a zdokladovať skutočnosti, ktoré nebolo, neboli predložené v rámci auditu. Čiže opäť, má právo vysvetliť veci ten subjekt. Správny orgán je nezávislý od auditu vykonávaného sekciou auditu a kontroly. Čiže tam opäť, je tam ďalší, ďalší správny orgán, ktorý vie vyhodnotiť pochybenia alebo nepochybenia. Zároveň sú od seba nezávislé aj konania v prvom stupni a v druhom stupni správneho konania. Správny orgán v prvom a druhom stupni postupuje v súlade so zákonom o správnom konaní, ďalší postup prebieha v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi. Ešte chcem trošku, kým prejdem vlastne k záveru svojho vystúpenia, chcel by som ešte trošku, trošku objasniť, že tých subjektov, ktoré, ktoré sa tu, ktoré tu vydávajú rôzne audity, je oveľa viac ako len ministerstvo financií. Sú tu dokonca aj akceptované niektoré z veľkej štvorky audítorských spoločností, je to NKÚ, závery NKÚ sú totožné so závermi aj iných audítorských orgánov a každé jedno ministerstvo má svoj orgán aj auditu, aj kontroly, čiže tých kontrolných orgánov je dosť, ale závery sú, sú totožné, čiže môžu poskytnúť rovnaký záver ako aj tento štátny audit. Len tu musím povedať jednu vec, že čo sa pre..., čo sa preukázalo, že to, čo som už spomínal, že je tu viac, že sú tu subjekty, ktoré vedeli, že neexist... existuje centrálny register zmlúv, ale nemáme centrálny register všetkých faktúr. Čiže ministerstvá si mnohé nevedia skontrolovať, kto, komu, čo poskytol a ako, a my sme vlastne aj dostali za úlohu to, aby sme urobili nejaké krížové kontroly medzi jednotlivými ministerstvami. Samozrejme, aby to bolo efektívne, tak musíme urobiť k tomu kroky, aby sa takéto veci v budúcnosti neopakovali. Čiže identifikovali sme, na záver, že sme audity, auditmi sa preukázalo, že existuje riziko duplicitného alebo triplicitného financovania, ktoré som tu jasne dnes spomenul, rovnakých výdavkov v rámci viacerých rezortov štátnej správy. Tieto duplicity sa dajú odhaliť iba krížovými kontrolami medzi subjektami, lebo ministerstvá majú obmedzené kompetencie v rozsahu svojho rezortu. To je teraz na, na záver chcem povedať, aké je riešenie. Na eliminácie týchto rizík je potrebné okrem zvýšenej kontroly, kontrolnej činnosti zaviesť aj centrálnu evidenciu poskytnutých verejných financií, ku ktorým budú mať prístup všetci poskytovatelia, to znamená tie ministerstvá, ktoré o tom druhom ministerstve nevedeli, že ich niekto ide podviesť a že im dáva tú istú faktúru dvakrát preplatiť, resp. dvakrát ten istý projekt, aby si to vedeli skontrolovať a až na základe takýchto kontrol vedeli potom poskytovať nejak alebo zaplatiť určité dotácie. Čiže chceme zaviesť centrálnu evidenciu poskytnutých verejných financií, ku ktorej budú mať prístup a ktorá umožní overovanie relevantných údajov v každej fáze procesu poskytovania a použitia verejných financií. Úloha vyplývajúca z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je každoročná, preto Ministerstvo financií Slovenskej republiky v overovaniach bude pokračovať aj v roku ´26 so snahou túto kontrolu čo najviac v budúcnosti zautomatizovať. Ďakujem pekne za pozornosť. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. (Potlesk.) Prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Daniela Karasa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore. [14:10] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poverený spravodajca výboru pre financie a rozpočet podávam nasledovnú správu výboru o výsledku prerokovania Informácie o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení za obdobie rokov 2020 až 2025 v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 508 z 15. októbra 2025, tlač 1167. Predmetnú informáciu rozhodnutím č. 1228 z 22. januára 2026 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že tento výbor aj ako gestorský výbor pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú informáciu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 294 zo dňa 28. januára 2026, v ktorom predloženú informáciu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Informáciu o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení za obdobie rokov 2020 až 2025 v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 508 z 15. októbra 2025, tlač 1167, vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli k predmetnému materiálu predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Týmto uznesením zároveň určil mňa, aby som na schôdzi Národnej rady podal správu o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o informácii predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň výbor určil poslancov Igora Váleka, Zdenku Mačicovú, Zdenka Svobodu a Pavla Ľuptáka, aby plnili úlohu náhradníkov (rečník si odkašľal), pardon. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Pán predseda, prosím, otvorte, prosím, rozpravu. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k uvedenému materiálu. Ďakujem. [14:13] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu, v ktorej budeme postupovať, ako už bolo povedané, podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku. Poprosím technikov, aby mi nahodili poradie vystupujúcich tak, ako určil systém. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Matovič. Nevidím ho v sále, takže musím konštatovať, že jeho poradie prepadá. Ďalší v poradí je pán poslanec Glück. Ten je v sále, nech sa páči, môžte prísť vystúpiť. [14:14] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ctené kolegyne a kolegovia, veľmi ma mrzí, že sa práve nachádzame v momente, kedy odchádza celý poslanecký klub Progresívneho Slovenska a v zásade nechcú participovať na tejto debate, aj keď si myslím, že tá debata je veľmi správna, pretože sa asi iste zhodneme na tom, že peniaze, ktoré sú vyčlenené či už z rozpočtu Slovenskej republiky, alebo z rozpočtu Európskej únie na nejaké projekty, ktoré majú pomôcť mimovládnym organizáciám vo vykonávaní akejsi dobročinnej činnosti, by mali byť v prvom rade minuté na vopred deklarovaný účel, s čím má, samozrejme, rodina alebo partia ľudí okolo pána Šimečku v zásade vždy problém. A je úplne jedno, či sa bavíme o fondoch, ktoré sú tuzemské alebo sa bavíme o fondoch, ktoré sú európske, pretože je dnes občianske združenie pani Šimečkovej exekuované, pretože nebola schopná od roku 2014 preukázať orgánom Európskej únie, že akým spôsobom vynaložila finančné prostriedky, ktoré čerpala vo výške zhruba okolo 113-tisíc eur na projekt Stredoeurópske fórum. Dnes prebieha exekúcia, ktorá sa medzičasom vyšplhala aj s príslušenstvom a s úrokmi a s úrokmi z omeškania na výšku takmer 160-tisíc eur. To je škandalózne a pán Šimečka sa stále tvári, že sa ho to netýka a že vraj malo dôjsť iba k drobným administratívnym nedostatkom v účtovníctve matky pána Šimečku. To ale nie je pravda, pretože drobné chyby v účtovníctve sa častokrát nezakladajú potom k skutočnostiam takým, ktoré vedú k exekučnému konaniu. No a to, čo sa deje pani Šimečkovej, že nevie preukázať, akým spôsobom míňa peniaze čerpané z fondov, tak sa jej stalo to na teraz domácej pôde, že si fakturovala duplicitne alebo triplicitne faktúry z rôznych ministerstiev alebo z rôznych orgánov štátnej správy na tú istú vec. Nie je predsa možné, aby si za prenájom vystavila hneď tri faktúrky. Jednu na ministerstvo spravodlivosti, druhú na ministerstvo kultúry, tretiu na Fond na podporu umenia. Z toho raz uspokojí majiteľa priestoru Starú tržnicu, tu sa bavíme o výške možno šesťtisíc eur, ale potom tú istú faktúru, teda za prenájom na to isté podujatie vystavila aj na ministerstvo spravodlivosti, aj na audio, teda na Fond na podporu umenia, ale šesť, teda dvakrát po šesťtisíc už nešlo majiteľovi priestoru, ale už ostalo do vačku matky pána Šimečku a jej spoločníčky v občianskom združení Projekt fórum pani Pukovej. Ďalej si fakturovali sami sebe z projektu, tuším vo výške až 60... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prepáčte, pán poslanec, nevidím tu spravodajcu. Môžete sa pozrieť, či nie je náhodou oproti a aby sme mohli pokračovať, lebo nás napadnú, že nemáme dodržané podmienky rokovania. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a poprosím kolegov, skúste zistiť, kde máme, ale nemusí to byť ten, čo tu bol, nech sú tu aj iní, ktorí môžu prichádzať do úvahy, aby sme mohli pokračovať, čiže budeme pokračovať o päť minút. (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Takže budeme pokračovať a z uznesenia výboru a z úvodnej reči spravodajcu vyplýva, že zároveň výbor určil poslancov uznesením Igora Váleka, okrem teda pána Karasa, Zdenku Mačicovú, Zdenka Svobodu, Pavla Ľuptáka, aby plnili úlohu náhradníkov. Musím vás sklamať, pani poslankyňa, nie ste tu uvedená, aby som mohol vás nechať zastupovať. Nemôžem meniť uznesenie výboru, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a súčasne prerušujem rokovanie schôdze do utorka do deviatej hodiny. (Prerušenie rokovania o 14.25 hodine.)