Rokovanie NR SR 3. 2. 2026 – Parlamentné rozhodnutia 3. februára 2026

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Vítam pána ministra. Podľa ohlasovanej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1064. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1118 a 1225. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol, a súčasne poprosím spravodajcu pána Becíka, aby sa pripravil. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách , tlač 1064.) [09:00] Matúš Šutaj Eštok Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súčasnosti je osvedčovanie listín a pravosti podpisov na listinách upravované zákonom o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami, ktoré nadobudlo účinnosť ešte 1. januára 2002. Dôvodom predloženia tohto nového vládneho návrhu zákona je riešenie zvýšeného nárastu sporných výkladov paragrafových znení doterajších právnych úprav, respektíve absencia určitých pojmov, ktoré vychádzajú z potrieb doterajšej praxe. Predložený návrh zákona sa preto zameriava na odstránenie nepresnosti zákona, zlepšenie prehľadnosti právnej úpravy a posilnenie právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty a riešenie potrieb občanov, ktoré vychádzajú z aplikačnej praxe. Rovnako návrh zákona je rozdelený na osvedčovanie listín a na osvedčovanie pravosti podpisov na listinách. Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy pri výkone agendy osvedčenia zhody listín, osvedčovania pravosti podpisov a výkon štátneho odborného dozoru nad osvedčovaním. Miesto výkonu osvedčovania je konkrétnejšie špecifikované upre... úú... pardon, upresňuje sa spôsob vykonania osvedčenia u osôb so zdravotným znevýhodnením. Návrh zákona ustanovuje prípady, kedy okresný úrad alebo obec osvedčenie zhody listín alebo osvedčenie pravosti podpisu nevykonáva. Rovnako sa rozširuje aj zoznam listín, pri ktorých sa nevykoná osvedčenie. V neposlednom rade sa ustanovuje obsahová štruktúra osvedčovacej knihy, zhody listín a obsahová štruktúra osvedčovacej knihy pravosti podpisu. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [09:02] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Becíkovi. [09:02] Branislav Becík Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1064. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacie poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1118 z 28. októbra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:04] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nik. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1077. Návrh na jeho pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutiach č. 1129 a 1225. Prosím ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1077.) [09:05] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona je vypracovaný predovšetkým s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, k čomu má prispieť najmä zvýšenie ochrany chodca pri predchádzaní cez prechod pre chodcov, úprava pravidiel jazdy malých elektrických vozidiel, zavedenie rehabilitačného programu zameraného na vodičov opakovane páchajúcich závažné priestupky alebo rozdelenie výcviku v autoškole a skúšky z odbornej spôsobilosti na teoretickú a praktickú časť. Pri objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla sa rozširuje okruh porušení pravidiel cestnej premávky, ktoré možno takto prejednať. Ruší sa možnosť podania odporu z dôvodu uvedenia vodiča a rozširuje sa správny delikt držiteľa vozidiel. Rovnako ide predovšetkým o prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti, porušenie zákazu vjazdu, zákazu odbočenia a podobne. Predložený návrh obsahuje aj novelizáciu iných súvisiacich zákonov, napríklad sa precizuje ustanovenie o všeobecne záväznom nariadení obce, ktoré je potrebné pri regulácii dočasného parkovania na úhradu. Zvyšujú sa sankcie za prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti, zavádza sa získanie aspoň nižšieho stredného vzdelávania ako nová podmienka na zápis do vodičského kurzu na skupinu B a nastávajú, nastavujú sa aj kritériá na povolenie skúšobnej prevádzky vozidiel aj mimo územia Slovenskej republiky. Evidujem, že tento návrh zákona vyvolal viaceré podnety na odbornú diskusiu a som absolútne pripravený v druhom čítaní rokovať aj v rámci tohto pléna a vyjsť v ústrety všetkým konštruktívnym návrhom, ktoré v druhom čítaní budú. Ďakujem pekne. [09:06] Andrej Danko Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Bartekovi. [09:07] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:08] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal tri písomné prihlášky – poslanec Viskupič, Dušenka, Lackovič. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič ako prvý. [09:08] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a dobré ráno všetkým. No, máme tu novelku zákona o cestnej premávky. Je to, myslím, že veľmi komplexná novela, okej, rozumiem, prináša viacero zmysluplných zmien, ale, bohužiaľ, prináša aj viacero problémoch vecí. Chápem aj úvodné slová pána ministra, ktorý teda avizoval, že je ochotný sa baviť o zmenách, pretože skutočne je tam o čom sa baviť, ale okej. Každopádne chcem sa venovať dvom základným okruhom problémov a jeden je teda priechod pre chodcov, respektíve teda prednosť chodcov na priechode pre chodcov a potom radarom v obciach. Diskusiu o týchto dvoch témach, ale teda aj o ďalších, ktoré, ak stihnem, spomeniem, považujem tak, za tak zásadnú, že navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Takže prosím pána spravodajcu, aby zaevidoval teda túto moju prosbu, aby sa o nej mohlo teda následne hlasovať. Myslím, že som zachytil aj viacero podobných reakcií od členov koalície, a preto si myslím, že najčistejšie a asi aj najodbornejšie riešenie by bolo teda nepokračovať v rokovaní, stiahnuť zákon po nájdení zmysluplných riešení, po skutočne prebehnutí odbornej diskusie by mohol pán minister prísť s týmto návrhom zákona naspäť do pléna. No a pokúsim sa, samozrejme, v nasledujúcich minútach vysvetliť teda prečo. Tak poďme k tomu priechodu pre chodcov. No, a teda z dôvodu zvýšenia ochrany najzraniteľnejšieho účastníka cestnej premávky, čo, samozrejme, je chodec, sa v návrhu zákona navrhuje komplexne prepracovať pravidlá týkajúce sa jeho prechádzania cez vozovku po priechode pre chodcov. Jeho postavenie sa v týchto miestach posilňuje predovšetkým tým, že vodiči budú musieť prispôsobiť svoje správanie voči chodcom, respektíve voči priechodom pre chodcov. Zavádza sa povinnosť každého vodiča umožniť bezpečný prechod chodcovi, ktorý nielenže vstúpil na priechod pre chodcov, ale teda po novom, a to je tá základná a zásadná zmena, že sa ešte len zjavne chystá na tento priechod vstúpiť. Ešte raz, samozrejme, však myslím, že všetci, čo tu sedíme, jasne považujeme chodca za toho najzraniteľnejšieho člena premávky a treba ho chrániť, to, to samozrejme je úplný fakt. Ale ja som presvedčený, že veci fungujú dobre práve vtedy, ak sú vzťahy medzi dvoma stranami, hej, a v tomto prípade teda chodec a vodič, vyvážené a myslím si, že aktuálna zmena však robí zásadne vyššiu prednosť chodca, a hovorím, že možno si všetci na to prvé prečítanie, na to prvé počutie povieme, že veď, veď dobre, však samozrejme, budeme ho ešte viacej chrániť, hej. Ale fakt sa skúsme zamyslieť. V dnešnej dobe si myslím, že teda väčšinu alebo veľmi často chodcov charakterizujú dve veci – hlava dole, mobil, slúchadlá a mladí k tomu častokrát pridávajú ešte pekne kapucu, ktorú majú teda prehodenú cez hlavu. A jednoducho podľa nového pravidla chodec proste, ktorý je zahľadený do mobilu, hej, v ušiach mu znie hudba a proste smeruje na prechod, má prednosť, jasne dáva najavo proste, že chce prejsť a jednoducho má prednosť. No a idúc a, samozrejme, nepozerajúc sa chystá na tento priechod vstúpiť a, hovorím, teda bude mať tú prednosť. Poznáme to, akože myslím si, že tak podľa toho, ako je plné parkovisko v Národnej rade, tak všetci jazdíme a fakt to dnes vidíme, že chodec hlava dole, vidí zebru, koniec, nič ho nezaujíma, vidí zebru, mám prednosť a toto, toto sa ešte akoby zosilní táto, táto prednosť, hej. No, toto je taký ten jeden príklad, no ale teda aj chodec, ktorý teda dáva pozor, po novom mu stačí dať jasné signály, že chce prejsť cez prechod a teda má automaticky prednosť, hej. A teda potom, samozrejme, že čo musí robiť šofér alebo vodič. No a to teda tá ďalšia zmena. Teda vodič musí ísť takou isto... rýchlosťou pred priechodom, aby bol súčasne, samozrejme, schopní rozoznať tieto signály chodca a prispôsobiť svoje správanie tak, aby predišiel kolízii s chodcom. Na to musí vodič, ktorý sa približuje k priechodu, jazdiť primeranou, dostatočne nízkou rýchlosťou, teraz citujem z dôvodovej správy, aby v prípade potreby na účely zabezpečenia prechodu chodca mohol pred ním zastaviť, hej. Zasa že čo to znamená? Už to teda nie je tých povolených 50 kilometrov v obci, ale teoreticky v podstate bude potrebné ísť možno pri niektorých priechodoch takmer krokom, hej, aby vodič dokázal v každom momente zastaviť a umožniť bezpečný priechod chodcovi. No, tento problém si paradoxne sám, uvedomuje sám aj navrhovateľ, pretože v dôvodovej správe sa píše teda k tejto zmene: „Uvedená zmena sa navrhuje s oddialenou účinnosťou z dôvodu potreby medializácie zmeny v správaní sa vodiča pred priechodom pre chodcov a ako aj z dôvodu zmeny prehodnotenia opodstatnenosti," a teraz počúvajte, „vysokého počtu priechodov pre chodcov, ktoré sú teda dnes v takom počte a na takých miestach, kde by uplatňovanie navrhovaného pravidla bolo v praxi častokrát sťažené." No čiže inými slovami to, čo teda sa úplne javí, že ten chodec si akoby pomohol nejakým spôsobom tou prednosťou, tak bude sa teda jednoducho prehodnocovať a pravdepodobne znižovať počet priechodov pre chodcov, lebo by vodiči mali vôbec problém to nové pravidlo jednoducho dodržiavať, hej, a zároveň aktuálny počet priechodov by znižoval plynulosť premávky. Opakujem ešte raz, toto proste hovorí sám navrhovateľ. No a teraz taký ten výsledok tohto celého je, že ja si myslím, že nová úprava prinesie kopu problémov a riziká vodičom, lebo už proste budú musieť skutočne ešte, ešte dávať ešte väčší pozor a prispôsobovať tú rýchlosť, fakt ísť pomaly, ale prinesie problémy aj chodcom, ktorí môžu prísť o nejaký prechod a teda potom sa bude behať cez cestu kade-tade, hej? No a ono to má potom ešte jeden nový podľa mňa nebezpečný problém a teda že v podstate je to takmer absolútna prednosť chodca voči vozidlám, hej, to je jedna vec, toto bude mať ten chodec v hlave, ale, samozrejme, aj naďalej zostáva absolútna prednosť električky voči chodcovi. A ja si myslím, že toto je skutočne väčší problém, lebo po jednej stránke tomu vodi... tomu chodcovi dávame väčší priestor, väčšie, väčšiu ochranu, hej, a bude, hovorím, stále mu bude hrať v ušiach hudba, stále bude mať oči dole do telefónu a ešte aj oblečený tak, že nevidí. Nuž ale tá električka, proste tá, bohužiaľ, prednosť má stále. Takže tie veci idú akoby proti sebe. No ako z toho von? Ja si myslím, že v tomto konkrétnom prípade je to rozumné riešenie jednoduché. Myslím si, že nebolo treba nič meniť na aktuálnych pravidlách pre priechody pre chodcov, myslím si, že to vcelku funguje, alebo teda ak by sme chceli tú situáciu skutočne vylepšiť, a o to by nám vždy malo ísť (rečník si odkašľal), pardon, čiže lepšie by bolo podľa mňa jemnou zmenou proste zmeniť zákon a teda nastaviť doňho tú potrebu kontaktu medzi vodičom a chodcom, či už akoby ukázanie rukou, ja neviem, bliknutie svetlami, alebo len obyčajný očný kontakt a kývnutie hlavy. Proste jednoducho dať do toho zákona, a majú to niektoré krajiny, že jednoducho aby proste komunikoval ten chodec na prechode s tým vodičom a jednoducho takto vlastne si teda povedali, páči sa, máš prednosť, bliknutie . Čiže jednoducho núti to vlastne aj toho chodca, a o to mi tu ide vlastne, aby dával pozor, hej, aby, aby proste sa tej premávke venoval, nielen zbadal zebru, povedal si, mám prednosť a išiel za každú cenu, hej? No zároveň teda ak by sa vlastne nič nemenilo, tak potom sa, by sa nemalo stať to, čo sa tam v tom zákone navrhuje, že teda hrozí vlastne na druhej strane nejaké rušenie priechodov pre chodcov a následne teda častejšie prechádzanie chodcov mimo priechody. Takže toto, toto je tiež podľa mňa akoby zásadná vec, pretože skutočne tých chodcov akoby treba chrániť, tie priechody sú dôležité. No to je jedna téma. Vidím to takto ja, možno to niekto vidí inak, ale chcel som, aby to tu zaznelo. A skutočne, možno to ešte poviem, že aj to, čo potrebujeme v spoločnosti, hej, že nevytvárať tie kategórie, ktoré idú na úkor, hej? Často sa to vidí, že cyklisti a chodci, teda cyklisti a vodiči. Tak toto je tiež také nejaké že búchanie si po stole, ja som chodec a ja mám teda tej prednosti strašne veľa a proste robí to nejaký protipól. Myslím si, že celá spoločnosť potrebujeme také, skôr také spájanie, nech je to akoby jednoduchšie. Čiže v tomto ten vzťah, že si vlastne akoby ukážu a nechávať to na takej tej skutočne nejakej zhode. No. Dobre. A tá druhá vec, ono to aj pán minister veľmi krátko povedal, a toto je podľa mňa teda, že zásadná a z môjho pohľadu veľmi problematická vec je, a teraz zasa budem citovať: "Navrhuje sa obciam možnosť prejednávať formou objektívnej zodpovednosti aj prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti a porušenie iných pravidiel." Na základe zosumarizovaných požiadaviek samospráv ide o: a) teda je tam tá rýchlosť, obce budú môcť merať rýchlosť a dávať pokuty a potom teda budú môcť riešiť povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky stoj, daj prednosť v jazde alebo signál so znamením stoj. Hej? Potom b) zákaz otáčania, cúvania, zákaz, c) zákaz zastavenia alebo státia, d) prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané, e) zákaz vjazdu, zákaz odbočenia, alebo prikázaný smer jazdy, a po f) zákaz vchádzania na križovatku, ak vodičovi situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde tak, že by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke. No a skúsim sa teda vlastne čo najlepšie vysvetliť vlastne teda, ako to ja vidím. Zasa a tým začnem, prosím. To, to keď čokoľvek budeme riešiť ďalej, samozrejme aj ja považujem dodržiavanie pravidiel cestnej premávky za veľmi dôležité vrátane, samozrejme, dodržiavania rýchlosti a v obci špeciálne. O tom nie je pochýb, to je jasné a to tu hovorím ako úplne prvé. Dobre. Rozumiem aj tomu lobingu alebo chceniu obcí, pre ktoré tieto možnosti, hej, prinesú zásadné príjmy do ich rozpočtov. Chápem, že to nejaká obec môže vnímať, že toto je cesta, ako z finančných problémov, že teda budú merať rýchlosť, kúpia si stacionárny radar, zadajú obecnej polícii, aby teda stála na tej stopke, aby ju kontrolovala, aby vyberala, okej. No. Dobre. Hovorím, chápem, chápem tento postoj. No. Ale aktuálne teda platí, že dohľad nad dodržiavaním pravidiel a bezpečnosťou na cestách máme štátnu, konkrétne teda dopravnú políciu. Samozrejme vrátane merania a pokutovania za prekročenú rýchlosť. Som presvedčený, že si robia svoju prácu, robia si ju dobre a mali by ju robiť aj naďalej. Podľa by to takto malo byť. Máme štátnu políciu, máme teda dopravnú políciu, ktorá meria rýchlosť, má na to kľudne stacionárne radary, nakupujú ich teraz viac ďalších, okej, majú, majú mobilné radary, proste skutočne toto, toto si myslím, že je správny stav, hej, že by to nemalo byť tak, že teraz dostane tritisíc obcí túto právomoc, že bude tu rýchlosť merať a plus tie ďalšie porušenia. Jednoducho som presvedčený, že vodič, a teda všeobecne občan by sa nemal stať lovenou zverou, normálne takto to poviem, nemal by sa stať lovenou zverou, hej? Nemalo by to byť tak, že proste budú naňho číhať a budú ho pokutovať ešte aj obce. Mám na to jeden príklad, hej? Skúste si to kľudne overiť, kolegovia. Ja som zo Šúroviec a teraz zoberme si situáciu, že sa chcem dostať zo Šúroviec do Bojníc, hej? ZOO, zámok. Prečo som vybral práve túto trasu? Lebo je to presne sto kilometrov. Na tých sto kilometroch musíte prejsť cez 30 obcí. Cez tridsať obcí, hej, a, samozrejme, keď teda pôjdete po celom dni na zámku a teda po výlete, tak, samozrejme, tých 30 obcí musíte prejsť naspäť. To je 60 ďalších možností, kde teoreticky môže byť v každej obci ďalší radar, no a, samozrejme, však ešte tam môžu byť aj nejaké štátne, lebo aj štátna polícia si teda plní svoje úlohy a jednoducho tam vás môžu teda ešte, ešte ďalej, ďalej namerať. No a teda, aby to nebolo len, že teda niekto ide na výlet, ale samozrejme vnímajme, vnímajme aj to, že je kopu profesionálnych vodičov, hej, doručovateľské služby, zásobovanie, no proste čokoľvek, ktorí, samozrejme, nechodia len po diaľniciach, ale teda chodia po tých obciach a chodia tam každý deň, celý deň a proste akože fakt že odtiaľ-potiaľ. No a, ako som už povedal, že áno, pre obce by to bol vítaný zdroj príjmu a teda vnímam a počul som to, takže sa v podstate na to tešia, lebo to prinesie ďalšie zdroje, ale, prosím, toto nemôžeme takto vnímať, hej? Vyberanie pokút, to nie je žiadna tvorba nejakej novej ekonomickej hodnoty. Jednoducho to je proste fakt len ďalšia forma dane, poplatku, pokuty, čohokoľvek, proste ktorú, ktorú budú musieť platiť ľudia. A treba ešte ďalšiu vec povedať, že toto, samozrejme, obce budú na to potrebovať nejakých ľudí, nejaké, nejaké prostriedky, jednoducho prinesie to nejakú byrokraciu. Majú aj ten zákon, samozrejme ukladá nejaké povinnosti, no a zasa proste nakoniec, vo finále si ten daňový poplatník ešte, samozrejme, bude musieť zaplatiť aj ďalšieho úradníka, lebo to, to prinesie proste zasa, zasa ďalších, ďalších úradníkov. No a už je možno zaujímavé, že mestá a obce za toto lobujú práve vo volebný rok, to sa mi zdá dosť zvláštne, ale dobre, no čakal by som fakt, že budú skôr na strane občanov. Pozrime sa, sú krajiny, samozrejme, kde to, kde to funguje. Ja vidím príklady asi najviac z Čiech, proste kde sa inak presne toto stalo, hej? Radary sú na koncoch obcí, fakt pár metrov, pár desiatok metrov pred koncom tabule proste na rovných, na bezpečných úsekoch, jednoducho takéto radary bezpečnosť nezlepšujú, len kruto účtujú cez deň, v noci, proste nikto tam nie je, kilometer voľnej cesty, vidíte to, z kopca je to, bum, je tam radar a ten radar vám pošle pokutu aj za 55-kilometrovú rýchlosť, teda za prekročenie ozaj že minimálne. Fakt, mám tu, môžem ukázať takú pokutu som, zrovna mi jeden človek poslal, že takúto pokutu dostal. Okej, rozumiem, niekto si môže povedať, že sa zastávam len hriešnikov, že však vlastne dobre, tak choďme podľa pravidiel a žiadna pokuta sa nikdy nestane. No dobre, hej? Môže sa to aj takto brať, ale pozrime sa aj na ďalší argument. Vlastne reálne tú právomoc akoby dostanú obecné polície, hej, v obciach, ktoré ich majú. A teraz ja sa pýtam, že čo budú robiť vlastne obecné polície, že teda či budú naďalej sa s plním nasadením, a vážim si, samozrejme, ich prácu, venovať udržiavaniu poriadku v obciach, či budú s plnou vážnosťou a možnosťami riešiť komplikované situácie v uliciach, či budú riešiť zlodejov v uliciach alebo v obchodoch, alebo či, bohužiaľ, budú po novom radšej číhať na nejakej stopke alebo riešiť nejaký zákaz do vjazdu nejakej dôležitej uličky v obci, do ktorej omylom odbočil človek z, ja neviem, iného okresu, neznalý miestnych pomerov, hej? Pričom ešte keď prídu teda na základňu, tak ešte ich šéf pochváli, že teda vybrali vlastne peniaze do rozpočtu, hej? To je ďalšia vec, že to sa stane, vieme. Vieme, ako to bude. Niekedy sa treba spýtať PMJ-čkárov, že či ich chváli šéf za to, že robia to, čo majú, hej, alebo či chce po nich, aby vybrali nejakú pokutu aj za, za niečo proste, čo by, čo neni akoby ich úlohou. Ale dobre. No. A ja sa na to skúsim pozrieť ešte jedným pohľadom. Zas sa venujem tým peniazom, áno, vo finále o peniazoch je všetko vlastne v úvodzovkách, až v poslednom rade. A pozriem sa na to teda cez štát, takým tým veľkým pohľadom. Zoberieme si tento január, rok 2026, no a štát minul v januári o 153 miliónov eur viac ako vlani. O 153 miliónov, hej, za jeden, teda v porovnaní s januárom rok predtým. Na daniach však štát vybral o 31 miliónov menej, ako takto január rok predtým. Ja sa možno aj pána ministra spýtam, že ako je to možné, veď koalícia zvýšila všetky možné aj nemožné dane, vyrobila nové, zvýšila odvody, poplatky, pokuty, proste ako je vlastne možné, že za takéhoto stavu sa vlastne vybralo reálne menej, hej? No ja poviem vám, ako to je. Jednoducho zvyšovaním výšky daní, zvyšovaním množstva príkazov, zákazov, povinností, pokút a byrokracie jednoducho krajina neskvétá , tak to hovoria Česi. Proste jednoducho nie je to tak. Práve naopak, znižovaním slobody proste Slovensko upadá. Máme na to fakt už teda prípadovú štúdiu. Bohužiaľ, žijeme ju všetci, hej? Žijeme ju všetci, ukazujú to aj tvrdé, tvrdé dáta. No a proste vláda, koalícia, ktorá nevie nič iné, než pridávať nové regulácie, pokuty a orgány, ktoré môžu pokutovať, no to proste potom to tak vyzerá, hej? Skutočne že aj z tohto pohľadu sa, prosím, na to pozrime, že nie je to správna cesta. Zasa sa len vyrobí ďalší bič na občana, ďalší bič na ľudí, proste ďalší bič na ľudí, ktorý ozaj možno sa, ráno, fakt tak pôjdu 61, ponáhľajú sa do roboty, čokoľvek proste, jednoducho zasa to len bude ďalší výber pokút a nefunguje to. Tie skúsenosti proste nie sú dobré. Ten, ten prínos tých statických radarov proste možno nejaký je, ale je hlboko proste vyvážený alebo znevážený týmito všetkými problémami, ktoré to následne spôsobí. Fakt si myslím, že bolo by dobré zísť z kratšej cesty, hej, buď ten zákon teda stiahnuť, ako som navrhol a verím, že si to pán spravodajca zapísal, alebo teda skutočne upraviť v druhom čítaní, akokoľvek máte, máte, koalícia, všetky tie možnosti a teda doniesť, aby ten zákon skutočne ľuďom pomáhal, a nie aby im škodil. Akože okej, hovorím, sú v ňom aj rozumné, zmysluplné veci, ale tieto spomínané veci ho robia fakt zlým a nepodporiteľným zákonom. No a ešte možno jednu poznámku stihnem. Nerozumiem takisto takej tej dichotómií, dvojtvárnosti predloženého zákona, ktorý bežným občanom, bežným vodičom, ale teda často aj spolujazdcom, aj tam sú, aj takéto veci sú v tom zákone, pravidlá proste robí zložitejšie a teda prísnejšie, hej. Ale zároveň sa akoby celým tým zákonom vlastne na viacerých miestach alebo na iks miestach proste vozidlám s právom prednostnej jazdy pravidlá zjemňujú, zjednodušujú, pridávajú sa ďalšie výnimky. A toto je zasa ten istý prístup, ako som to hovoril na začiatku. Zasa v spoločnosti vytvárame dve skupiny ľudí. Jeden, ktorému, a naložme mu a vytvorme mu ďalšie pravidlá, urobme mu život zložitejší a dajme mu pokutu v každej druhej dedine, a potom zasa teda vozidlám s právom prednostnej jazdy, častokrát je to oprávnené, ale proste častokrát zasa majú výhody, aj ktoré by mať nemuseli. Hej? Fakt tam zákon pridáva aj výhody, ktoré by mať nemuseli. A to, samozrejme, zasa má aj nejakú tú ďalšiu následnosť, že proste človek takto zvyknutý, ktorý teda počas svojej práce jazdí na vozidle s takouto prednosťou, proste často má takú tú tendenciu aj nechcenú prenášať si to vlastne aj do tej bežnej, bežnej premávky, a jednoducho fakt, to podľa mňa to nie je dobré. Fakt, zase raz, buďme jedna spoločnosť, jedna chápajúca sa spoločnosť. Nie na jednej strane bohovia, čo môžu všetko, a na druhej strane proste obyčajní ľudia, ktorí, na ktorých proste poľuje nielen štát, ale teraz po novom na nich budú poľovať ešte aj tie obce. No, asi toľko. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa s faktickou. [09:31] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľká vďaka, Marián, za tvoje vystúpenie. Veľmi pekne si zhrnul tie veci, ktoré považujem tiež za zlé v tomto návrhu zákona. Myslím si, že aj viacerí k tomu vystúpia a budeme v podstate rozprávať podobným jazykom. Je to dosť obšírny návrh zákona, ktorý má riešiť komplexnejšie rôzne veci, ale naozaj detaily nedomyslel, čo je už absolútny štandard zo strany tejto koalície, že jednoducho vždy príde s niečím, kde sa zistí behom rokovania parlamentu, ktorý chcú obmedzovať, že sú tam nedostatky a že sú tam jednoducho určité veci, ktoré nie sú domyslené či už z pohľadu financovania alebo z pohľadu bezpečnosti premávky. Ja som zvedavý, akým spôsobom sa bude riešiť napríklad objektívna zodpovednosť a do toho zakomponované obce. Odkiaľ tie obce zoberú na to peniaze, aby monitorovali premávku, že kto, kedy vstúpil do križovatky a kto bude mať akú zodpovednosť a podobné veci, keď budú môcť riešiť aj proste tieto priestupky prostredníctvom obecných polícií alebo niečo podobné. Takisto si veľmi, veľmi trefne poukázal aj na tie radary. Si predstav, že, ja neviem, bude za dedinou stáť polícia, hej, takže teba nameria radar a ešte ti dá aj polícia pokutu, takže dostaneš vlastne dve pokuty za jeden priestupok, ako to budú riešiť. Hej, že zamyslel sa niekto nad tým? Ale ja si myslím, že tu ani neni nad čím sa zamýšľať, pretože keď sa pozrieš na ministra vnútra, toho to absolútne nezaujíma, čo sa tu rieši, jednoducho jemu to je u prdele. Takže toto sú proste tieto veci, ktoré sú tu. A potom tu máme takýto prístup k tomu, že jednoducho je to úplne jedno, čo sa predloží, schváli sa to, lebo majú proste väčšinu, táto vládna koalícia, tým to je vybavené a schváli sa hocijaká sprostosť, ktorá sem príde. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [09:33] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Marián, za tvoje vystúpenie, ktoré si dobre zhrnul tieto problém, ktoré môžu nastať prijatím tohto zákona. A súhlasím aj s tebou, že tento návrh zákona treba stiahnuť alebo podstatne upraviť. Dobre si aj povedal, že nikto z nás nespochybňuje potrebu zvyšovať bezpečnosť na cestách a nikto z nás nechce ani viac nehôd, viac zranených alebo viac obetí, ale pri tých, musím povedať, že nie je chodec ako chodec, to dobre vieme. A hlavne napríklad pri tých prechodoch pre chodcov by sme sa mali aj zamyslieť, lebo niektoré prechody pre chodcov nie sú dobre vyznačené. Nie je tam dobre vodorovné dopravné značenie alebo zvislé dopravné značenie, takže ak chceme bezpečnosť, tak v prvom rade by sme mali riešiť, aby boli lepšie a viditeľnejšie prechody pre chodcov. A čo sa týka merania a tých stacionárnych radarov, tak určite je tu, by som povedal, tiež niekedy dosť veľká šikana od policajtov, lebo zas musím povedať, že nie je policajt ako policajt. A polícia má aj slogan Pomáhať a chrániť a nemala by šikanovať, a ja som zástancom stacionárnych radarov, ale takých radarov, že by si ich obce sami zakúpili, umiestnia si ich tam, kde potrebujú, kostoly, školy, škôlky, domovy sociálnych služieb a tak ďalej. A nech sa vytvoria chránené dielne a cez tieto chránené dielne by si tieto obce vymáhali pokuty. Ale keď to bude robiť mestská polícia alebo obecná polícia, tu mám strach, že keď im budú chýbať peniaze v kase, tak sa rozhodnú doslova buzerovať motoristov a budú ich chytať tam, kde sa dá. Ale nespomenul si ešte jednu dôležitú vec. Má byť podľa nového návrhu zákona aj opatrenie týkajúcich sa kamiónov na diaľniciach, povolené je predchádzanie kamiónov, a toto si myslím, že je dosť nebezpečné. [09:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Ledecký. [09:35] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak ako, Marián, si spomínal, je veľmi dôležité, čo je cieľom, povedať si, čo je cieľom. Lebo keď hovoríme o tých zavádzaní radarov, tak cieľom asi nie je bezpečnosť, lebo keď tie radary musia zaplatiť mestá a obce, a pri tých rozpočtoch, ktoré majú, tak ony, samozrejme, zaplatia tie radary len kvôli tomu, aby na tom nejakým spôsobom zarobili. No ale keď sa tomu bude venovať mestská polícia alebo obecná polícia, tak tí ľudia prirodzene, keď musia sledovať kamery, musia robiť tomu servis, musia písať pokuty, vymáhať tie pokuty, tak o to menej sa budú venovať bezpečnosti, ktorá, ktorá nesúvisí s prekračovaním rýchlosti a o to menej bude, bude bezpečnosti v tých mestách. Čiže naozaj to je, je potreba sa zamyslieť, či nám to zaručí vyššiu efektivitu bezpečnosti alebo nie. A naozaj keď ten štát chce to riešiť a mu na tom záleží, tak by mal tie obce nejakým spôsobom pri tom nakupovaní radarov, softvérov a tak ďalej motivovať alebo pomôcť im, lebo v opačnom prípade pri rozpočtoch, ktoré teraz majú samosprávy, s takými problémami jak, jaké podľa mňa samosprávy za posledných 30 rokov nemali, tá samospráva, ktorá investuje do tohto systému, tak určite ide tam s tým, že chce na tom získať nejaké zdroje a nie na tom, aby, aby zvýšila bezpečnosť, a to nie je správne, lebo cieľom nemali by byť zvýšiť zdroje, samozrejme, na úkor, na úkor občanov, ale cieľom by malo byť naozaj zvýšenie bezpečnosti. Ďakujem. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [09:37] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Marián, ty si sa vo svojom príspevku teda dosť venoval tým prechodom. Ja som si aj predtým všimla, že si to už komunikoval aj na sociálnych sieťach dosť intenzívne a mňa tam, mne tam skôr iná vec prekáža, že ty si hovoril, že áno, že tí mladí ľudia často chodia teda so slúchadlami na ušiach a tak ďalej, že tá pozornosť je naozaj slabá a pri takýchto úpravách by nás, nám možno, pán minister mal vysvetliť, že z čoho, z čoho vychádza, keďže vieme, že tá disciplína a ohľaduplnosť aj u nás na tých cestách je naozaj veľmi biedna a to, že dneska pozerajú chodci do telefónov, tak, žiaľ, je to aj u vodičov áut, že často pozerajú do telefónov. Hej, že a najmä teda ak prechádzajú nejak, nejakou obcou alebo mestom. A mňa, skôr s týmto by sme sa mali viac zaoberať, že čo urobiť pre to, aby sme na obidvoch stranách viac hovorili o tej ohľaduplnosti a disciplíne, lebo však určite viacerí z vás jazdili či v Nemecku alebo kdekoľvek na Západe a vidíme, že aký rozdiel je, že tam ako funguje, keď niekto či už sa blíži k prechodu, alebo aj vodiči, akým spôsobom sú vzájomne, aj keď proste aj medzi sebou ako vodiči ohľaduplní, čiže toto je určite problém. A v krátkosti ešte k tým radarom, však budeme ešte aj kolega o tom hovoriť, že tam trošku s tebou nesúhlasím, lebo obce pýtajú túto kompetenciu už dlhodobo, skôr je otázka, že prečo prichádza teraz, asi vieme odpoveď prečo, lebo chcú proste nejakým spôsobom kompenzovať obciam, mestám výpadok peňazí. Len na druhej strane si treba uvedomiť, že tým, že tu chýba reforma, že táto vláda sa s tým vôbec nezaoberá, tak väčšina obcí na to jednoducho nebude mať, aby vôbec mohla si takéto radary... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [09:39] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za reakcie. No takto, ja si myslím, v prvom rade, aby som teda povedal to riešenie, možno som to tak nestihol. No myslím si, že jednoducho nemalo, nemali by obce ísť, mať túto možnosť. Hej, jednoducho nemal by sa ten zákon zmeniť, že to je z môjho pohľadu, nie je to fakt ich úloha. Ale teda musím upresniť zasa, aby aj to bolo jasné, aby som bol férový, ono to nie je povinnosť pre obce, hej. Ono je to možnosť, čiže obec má možnosť merať rýchlosť, obec má možnosť povedať svojim strážnikom, že vy tu budete stáť a kontrolovať vjazd, zákaz vjazdu namiesto riešenia bezpečnosti a poriadku v nejakej problémovej časti obce. Jednoducho to, čo sa snažím povedať a vysvetliť na faktoch, hej, nie na pocitoch, ale faktoch je to, že jednoducho nie je to krok správnym smerom a že aj skúsenosti z iných krajín, a my v tomto, veď vieme, ako to funguje, proste skutočne, že je to viac celé o peniazoch aj z tej strany štátu, lebo vlastne, áno, niečo obciam dá, keďže im zobral aj zo strany obcí, ktoré sa tešia, že ten radar, ktorý, samozrejme, niečo bude stáť, im ale vynesie, samozrejme, nejaké ďalšie financie. Ako ja si myslím, že krajina má ďaleko viacej iných problémov než to, veď okej, máme štátnu políciu, ktorá meria. Akože ja prejdem denne tých 200 km, ja za deň určite dva-tri radary stretnem proste. Čiže ja vidím tých policajtov, riešia to, proste starajú sa o tú bezpečnosť, merajú, pokutujú, čiže to je v poriadku celé, len skutočne že my nie sme krajina, ktorá jak v Nemecku, že na diaľnici môžete ísť neobmedzene a diaľnica je taká, že od nej potom idete kamkoľvek maximálne cez tri obce, proste my na Slovensku fakt nemáme tú diaľničnú sieť. A ešte raz, keď na 100 km musíte prejsť cez 30 obcí tam a, samozrejme, naspať, tak to je 60 ob... (Prerušenie vystúpenie časomerom.) [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Dušenka, pripraví sa poslanec Lackovič. Nech sa páči. [09:41] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v Národnej rade som pomerne krátko, no aj za tie štyri mesiace som bol svedkom schválenia jedného z najbizarnejších zákonov, aký toto plénum prijalo. Minulú jeseň v novembri bola schválená novela zákona o cestnej premávke z pera Ľubomíra Vážneho, ktorý zakazoval alebo ktorý vlastne sa stal známy vďaka tomu, že určoval maximálnu rýchlosť chôdze. Našťastie, v skutočnosti to nebolo o zákaze chôdze, hoci tá bizarnosť naozaj prekročila hranice Slovenska. Čo však tento návrh naozaj zakázal, bol pohyb cyklistov, malých cyklistov do desať rokov po chodníku. Takisto zakazoval rodičom, ktorí mali svoje maloleté deti do desať rokov v detských sedačkách, pohybovať sa po chodníku, ak mali v úmysle prekročiť rýchlosť 6 km za hodinu. Ktokoľvek prekročil na bicykli dieťa alebo rodič s dieťaťom v detskej sedačke na chodníku rýchlosť 6 km za hodinu na bicykli, riskoval pokutu 100 eur. Aká bola ich druhá možnosť, ak nechceli porušovať zákon a riskovať pokutu? Tak možnosť bola jediná, a síce, ísť sa bicyklovať na vozovku, na pravý okraj vozovky, čiže do cestnej premávky. To bola predstava tejto vládnej koalície, ako zabezpečiť bezpečnosť pre deti, ktoré sa učili bicyklovať. Podotýkam, že rýchlosť 6 km za hodinu je fakticky takmer nemožné udržať, obzvlášť pre deti, ktoré sa učia bicyklovať. Neupozorňoval som na to len ja, ktorý som s Jožom Pročkom predložil aj pozmeňujúci návrh, ale napríklad aj cyklokoalícia, ktorá upozornila presne na tento problém. Tá idea bola, aby jednoducho boli ochránení chodci pred cyklistami na chodníkoch a pred elektrickými kolobežkami. Mnohí tomu tlieskali, na sociálnych sieťach takisto bola k tomu obrovská debata, bolo naozaj obrovské množstvo ľudí, ktorí tomu fandili. Tak, dámy a páni a najmä z vládnej koalície, poviem vám tajomstvo. Tento vládny návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, toto všetko ruší. Celú novelu pána Vážneho z jesene minulého roka vynulováva a uznáva tie argumenty, ktoré som hovoril aj ja, aj teraz a čo hovorila aj cyklokoalícia, že jednoducho pohyb na bicykli do 6 km za hodinu je fakticky nemožný, to nedáva absolútne zmysel, budete skrátka tlačiť bicykel. A nie každý má taký luxus, že má pred panelákom cyklochodník a môže sa naňho napojiť a vyviesť sa niekde za mesto, za obec alebo na nejakú regulárnu cyklocestu. Tento vládny návrh zákona ide ešte ďalej. Kým v minulosti sa na chodníkoch mohli bicyklovať deti do 10 rokov, dnes od mája to bude umožnené aj pre deti do 15 rokov. Navyše po chodníkoch sa budú môcť pohybovať aj malé elektrické vozidlá, čo sú elektrokolobežky. Ale ako to je s touto koalíciou vo zvyku, minulý týždeň hovorila, že aké skvelé zákony potrebuje teda schvaľovať, že nepotrebuje rozpravu, tak naozaj čo tejto koalícii nepovieme, tak to nespraví. To, na čo sme upozornili, to teda opravuje, ale stačí sa pozrieť na § 52 ods. 4. Tam naďalej zostáva, že osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré používajú či už elektrický vozík alebo manuálny, sa na chodníku môžu pohybovať len rýchlosťou 6 km za hodinu. Čiže kým vládna novela už cyklistom umožňuje bicyklovať sa na chodníku aj rýchlejšie ako 6 km za hodinu, len musia dávať pozor na chodcov, tak invalidi na invalidných vozíkoch musia naďalej dodržiavať rýchlosť 6 km za hodinu. Takže naozaj na čo túto vládnu koalíciu neupozorníme, to nespraví. To isté § 2 ods. 5. Obmedzenie ostáva aj pre ľudí, ktorí sa na chodníku alebo teda pre maloletých do 15 rokov, ktorí sa na chodníku budú pohybovať na kolieskových korčuliach, skateboardoch alebo na detských kolobežkách. Takže deti do 15 rokov, pokiaľ pôjdete po chodníku na bicykli, nech sa páči, môžte ísť dvanástkou, pätnástkou len buďte opatrení, akonáhle si vezmete kolieskové korčule alebo klasickú kolobežku, maximálna rýchlosť je 6 km za hodinu. Toto tam naďalej ostáva. Takže do mája, do 1. mája ešte naozaj platí ten bizarný a absurdný zákaz pána Vážneho, od 1. mája ho táto novela úplne vynulováva a vracia do platnosti to, čo tu bolo v minulosti, zároveň ešte posilňuje bezpečnosť detí tým, že ich vlastne im umožňuje sa na chodníkoch bicyklovať až do 15. roku života. O ostatných veciach hovorili moji predrečníci alebo kolegovia, ktorí sú ešte zapísaní v rozprave. Takže asi toľko z mojej strany, považoval som za potrebné upozorniť na to, aké babrácke návrhy zákonov tu koalícia schvaľovala, ako potajme ich teraz musí opravovať, lebo naozaj polovica návrhov, ktoré tu máme aj na tomto rokovaní, je oprava nezmyslov a nedorobkov z predchádzajúcich schôdzí a tento zákon je toho jasným dôkazom. Ďakujem veľmi pekne. [09:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická. Poslanec Dej. [09:48] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolega, že ste sa tomu venovali. Tiež keď tento návrh zákona, ešte, myslím, teda ten návrh zákona od pána Vážneho, ktorý tu bol v parlamente, tiež som k tomu vystupoval, a mňa teda zaujíma čisto len profesne, že či vôbec pán poslanec to vtedy konzultoval s ministrom vnútra, ktorý teraz sem donesie návrh zákona, ktorý vlastne opravuje to, čo pán Vážny tu predložil, že naozaj by ma zaujímal ten proces, že ako vlastne toto je možné, že sa stalo, lebo my sme tu naozaj myslím si, že vecne, slušne, objektívne sme na to upozorňovali, že ten zákon je zle napísaný. Lebo v praxi naozaj by hrozilo to alebo teda ono to stále platí, pokiaľ nevojde do platnosti tento zákon, o ktorom tu rokujeme, že by tie malé deti museli bicyklovať po ceste medzi autami a nie všade máme cyklotrasy, čo je teda škoda, lebo v programovom vyhlásení ste sa tomu zaviazali, že ich budovať budete, ale teda samozrejme by bolo ideálne, keby mohli po tých cyklotrasách tie deti alebo teda s rodičmi sa bicyklovať, na čo tie cyklotrasy primárne sú určené, ale teda by ma zaujímalo, ako vôbec toto mohlo prísť. Či s tým minister vnútra, ktorý by tu mal byť, ale ho tu asi nevidím, či vedel vôbec o tom, že koaličný poslanec donesie takýto návrh zákona a či vôbec rátal s tým, že to bude musieť opravovať, alebo či možno aj ministerstvo vnútra chystalo možno vlastnú legislatívu o cestnej premávke, pretože je to dosť paradoxné, a kolega poslanec to dobre vystihol, že veď my tu polovicu volebného obdobia len opravujeme zákony, ktoré ste si sami prijali a toto je jeden z nich. On síce nie je úplne toxický, aj keď, samozrejme, v praxi je to nebezpečné, obzvlášť pre tie deti na tých cestách, ktoré nemajú inú možnosť častokrát, ako ísť po tej ceste na tom bicykli, takže by ma to zaujímalo, že ako vôbec k tomuto mohlo prísť. Ďakujem pekne. [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka. [09:50] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Dej, ďakujem veľmi pekne za vašu faktickú poznámku. Ja nepredpokladám, že pán poslanec Vážny svoj poslanecký návrh s niekým konzultoval, lebo toto naozaj jeho návrh nemal absolútne žiadne racio a táto vládna novela to len potvrdzuje, lebo úplne vymazáva fakticky tri štvrtiny z jeho pôvodného návrhu. Vracia na cesty aj malé elektrické vozidlá, čo sú elektrické kolobežky, vracia naspäť mladých cyklistov alebo rodičov, ktorí svoje deti vozia v cyklosedačkách, samozrejme s tým, aby na chodcov dávali pozor. Zároveň ide ešte ďalej, ako bola tá úprava v minulosti, namiesto desaťročných detí dovoľuje po chodníkoch sa pohybovať aj pätnásťročným deťom. Na čo však treba upozorniť, je, že im tam ostali dve odseky, dva odseky v § 52, kedy obmedzenie 6 km rýchlosti sa i naďalej bude vzťahovať na vozíčkarov. Počujete dobre, na vozíčkarov. Na chodníkoch sa bude obmedzovať aj po novom 6-kilometrové obmedzenie rýchlosti. To isté platí pre manuálne kolobežky, skateboard alebo kolieskové korčule, čo treba jednoznačne opraviť. A bol by som ešte veľmi rád, aby sa aj pán minister vyjadril k tomu, respektíve aby ministerstvo vnútra alebo Policajný zbor zaujal stanovisko, akým spôsobom sa idú stavať k rodičom a ich deťom, ktoré 6-kilometrovú rýchlosť na chodníku prekročia do 1. mája? Lebo do 1. mája tu ešte bude platiť nezmysel Ľubomíra Vážneho, že deti sa majú bicyklovať na ceste. To bude bezpečné? Nebude to bezpečné ani pre tých cyklistov, ani pre tých vodičov, len to bude spomaľovať premávku. Koľko bolo rečí, keď na Vajanského nábreží spravili cyklopruh, ako to spomaľuje premávku. Tak si predstavte, že cyklisti budú po meste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [09:52] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Mimochodom, pán minister, hovorili ste, že budete tu sedieť a snažiť sa o konštruktívnu diskusiu s nami, zatiaľ ani minútu ste tak nerobili, zvlášť v minulom týždni, kedy ste si schválili nový etický kódex, by človek čakal, že pôjdete príkladom a budete sa správať normálne, ale samozrejme môžme len snívať. Poďme teda na to. Novela zákona o cestnej premávke. Ja sa budem snažiť ako človek, ktorý sa venuje samosprávam, rozpitvať tento zákon, respektíve túto novelu v kontexte samospráv. Takže máme tu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pripomeňme si teraz teda, že čo za možnosť dostanú tie samotné obce a mestá. Takže, po prvé, je to pokutovať rýchlosť, rovnako ako Policajný zbor aj z hľadiska vymedzenia rýchlosti a výšky pokút. Je tam značka Stoj, Daj prednosť vjazde, je tam Zákaz otáčania, cúvania, je tam Zákaz zastavenia a státia, je tam prejazd cez železničné priecestie, ak je to v danom čase zakázané, je tam Zákaz vjazdu, Zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Nedali im, nedali ste obciam a mestám možnosť váženia nákladných vozidiel, respektíve, a toto je veľmi dôležité podľa mňa, pokutovanie veľkých vozidiel pri porušení zákazu podľa hmotnosti. Možno, možno je to v poriadku, možno nie, neviem, ale mnohí starostovia mi určite dajú za pravdu, že práve vstup veľkých, nadrozmerných, ťažkých vozidiel do intravilánov obcí je častokrát veľkým problémom. Ja tu vidím viacero starostov a aj župana už momentálne, ktorý určite by vedel čo k tomuto povedať. Túto jednu vec ste tam nedali, neviem prečo. Rád by som poznal odpoveď, pán minister. Ďalej. Ak je auto registrované v cudzine, dostane obec prístup do automatizovaného vyhľadávača údajov o vozidle, čo je super, to sme tu mali mať už dávno. Obec môže na účely správnych deliktov využívať obecnú políciu alebo inú právnickú osobu, ktorá slúži na správu ciest. Delikty musí obec evidovať. Samozrejme, proti tomu žiadna pripomienka, tak to asi má byť, tak je to asi správne. Správny delikt uvedený vyššie možno obcou prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný mimo diaľnice automatizovanými technickými prostriedkami používanými alebo využívanými obcou, ktoré sú konštrukčne pevne spojené so zemou. Miesta ich umiestnenia obec určí so súhlasom orgánu Policajného zboru. Správne opäť, tak by to asi malo byť. Ak má byť technický prostriedok umiestnený na pozemnej komunikácii alebo jej súčasti, je potrebné opäť jeho umiestnenie vopred prerokovať so správcom komunikácie. Opäť, asi to tak má byť, asi je to takto správne. Nuž ale poďme teda najprv k technickej stránke. Ak majú po novom teda obce, mestá, samosprávy možnosť umiestňovať stacionárne radary so súhlasom vlastníka cesty, plus teda Policajného zboru, prečo nemôžu používať aj mobilné radary? Čoskoro príde novela zákona o obecnej polícii, ktorá pracuje s možnosťou dokonca robiť testy na drogy pre obecné polície, prečo teda nemôžu používať aj mobilné radary? V kontexte toho, že sa im už dáva pomerne veľká, pomerne významná právomoc. Rovnako by si evidovali priestupky, rovnako by mohli byť kontrolovaní štátnou políciou, tak prečo nie, pán minister? Prečo nie? Tento zákon chce predsa zvýšiť bezpečnosť na cestách, aspoň tak to proklamujete, aspoň tak to deklarujete, aspoň tak to tvrdíte. Chcete riešiť situáciu s nedostatkom policajtov, ktorých podľa vás musia nahradiť žandári, tak prečo nedáme, prečo nedáte obecným policajtom, obecnej polícii viac kompetencií a nepresunieme povinnosti štátnych tam, kde ich naozaj potrebujeme. Je veľmi zaujímavé, veľmi pozoruhodné a veľmi mrzuté podľa mňa, že sa úplne odignorovala úloha samosprávnych krajov. Vidím tu aj pána župana, pána Becíka, veď ak kraje majú svoje cesty, ak kraje majú svoje firmy na správu ciest, prečo sme aj im nedali kompetenciu riešiť bezpečnosť na svojich cestách. Alebo inak, prečo sme nezadefinovali, podobne ako to majú severské krajiny, napríklad v Škandinávii, že kraj môže obciam pomáhať s koordináciou v tejto oblasti. Mohli sme začať aspoň tou koordináciou. Prečo sa na to pýtam? Poviem prečo. Pretože tento zákon v skutočnosti obchádza malé obce, všetci totiž veľmi dobre vieme, že obce, ktoré majú 20, 30, 50 alebo 100 obyvateľov, si sotva hneď zajtra, na druhý deň alebo po účinnosti zákona kúpia stacionárny radar. My veľmi dobre vieme, že na Slovensku máme 52 obcí, 52 samospráv pod 50 obyvateľov. To je častokrát menej než je v jednom vchode v paneláku, vo veľkom paneláku niekde v krajskom meste. Asi sotva tieto maličké, drobulinké samosprávy zaplatia obecného policajta alebo si nastavia obecnú políciu a asi sotva založia kvôli tomu obecný podnik na správu nejakej jednej cesty, ktorú majú a tak ďalej. A asi sotva to celé bude evidovať a posielať pokuty nejaký starosta alebo starostka častokrát na tretinovom úväzku, ktorý už aj dnes má zaťaté zuby zo súčasnej konsolidácie. A práve tu tvrdím, že mohla vzniknúť, mohla byť dôležitá rola väčších obcí, väčších samospráv, miest alebo krajov. Lenže to by musela táto vláda naozaj koncepčne myslieť, rozmýšľať a prinášať aj dlhodobú víziu a skutočný záujem o vec a nielen čiastkové riešenia. Mohli ste s tým zákonom prísť možno hneď na začiatku toho volebného obdobia, vtedy by ste nemohli tvrdiť, že nie je tak prepracovaný. Ale teraz, keď s tým prídete po dvoch rokoch, tak by človek čakal, že je to naozaj prepracované, premyslené zo všetkých strán, zdola nahor, sprava doľava, ale nedeje sa to a opäť to človeka mrzí a tá pachuť zostáva napriek naozaj úprimnému snahu o konštruktívny dialóg. Ten tu neprebieha. Pán minister opäť nemá ani ten chochmes sadnúť si sem a vypočuť si aspoň jedného z mojich kolegov. Ani jedného si nevypočul. Tak potom ako sa chceme baviť, naozaj. Neodpustím si ešte jeden naratív, ktorý považujem za veľmi dôležitý. Je faktom, že ste vzali obciam a mestám takmer pol miliardy eur. Je to spočítané ZMOS-om, Úniou miest Slovenska, pol miliardy eur. Darmo sa budete rehotať, zaviedli ste vyššiu DPH, znížili ste im príjmy z dane z príjmu fyzických osôb. Vy keď ste začínali to DPF, ktoré išlo mestám, bolo 70 %, dnes je 53. Dobre, materské školy tie prešli, rešpektujem, evidujem, ale je to štvrtina menej peňazí im po dvoch rokoch chodí. A tie ich náklady na život sú stále väčšie a väčšie. Začínali ste, dostávali 70, teraz dostávajú 53. Taký je fakt. Zaviedli ste transakčnú daň, zdvihli ste mýto, siahli ste na eurofondy, čo sa týka peňazí nerobíte absolútne nič, ako pomôcť tým samosprávam, aby ste im pomohli a zrazu prišlo toto. Práve vtedy, keď najviac kričia o pomoc, tak toto ste doniesli. Doniesli ste riešenie, po ktorom tie obce naozaj volajú roky. Prečo teraz? Povedala to kolegyňa Hanuliaková, no práve preto, lebo im teraz najviac tečie do topánok a majú legitímne naozaj najväčšie problémy, tak práve teraz ste s týmto prišli. Obce už nemajú z čoho žiť, tak ste im zalepili ústa týmto. Inými slovami ľudia, ktorí dnes platia viac za potraviny, za energie, za bývanie, za služby, dostanú čoskoro mastné šeky aj od obcí za prekročenie rýchlosti. Áno, je to tak, je to pravda, povedzme si, je to tak. Povedal to aj kolega Viskupič. Tí ľudia môžu teraz čakať okrem drahých potravín, drahého bývania, drahých energií aj mastné šeky a pokuty, teda za pokuty od obcí napríklad za prekročenie rýchlosti. Ešte raz, porušovať rýchlosť sa nemá a naozaj my súhlasíme, treba to riešiť, ale z vašej strany je to priamy dôkaz toho, že o bezpečnosť na cestách tu v skutočnosti nejde, ide vám len o to, zaplátať dieru v obecných rozpočtoch z vreciek ľudí. Na to vám pokuty za rýchlosť poslúžia ako soľ. Iných riešení pre obce sa tak skoro (rečník si odkašľal), pardon, nedočkáme, a pozrime sa len, čo ste priniesli opäť na túto schôdzu januárovú/februárovú. Nepriniesli ste tam ani jeden jediný zákon pre samosprávy, ani jeden jediný zákon nie je na januárovej schôdzi pre mestá, pre obce, pre kraje. Jediná koncepčná vec je tam od nás, predložil ju ja, Lackovič, s Hanuliakovou. Toto sú jediní dvaja poslanci, ktorí tam koncepčnú vec priniesli na túto schôdzu, nerátam ešte opozičné niektoré dobré návrhy, ktorá má konečne otvoriť tie dvere tej 25 rokov očakávanej reforme, ktorá má konečne otvoriť dvere tej reforme, otvoriť dialóg, nejakú koncepčnú, naozaj konštruktívnu diskusiu, úprimnú snahu o niečo. Neprichádza, neprichádza nič. Ani jednu jedinú vec ste tam nedali. Takže budeme sa tešiť, či sa zapojíte do rozpravy aspoň k tej našej. Je to, myslím, bod 77, ak sa nemýlim. Budem sa veľmi tešiť na diskusiu. Ďakujem pekne. [10:03] Andrej Danko Pán poslanec Viskupič. [10:03] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Lackovič, no, ďakujem za tvoje vystúpenie. No, ono je to tak, že vláda pozerá na všetko iné, len nie na občana. Ako úplne, proste v takom tom najjednoduchšom povedaní, čo sa ide stať k tým radarom, konkrétne ale aj k tým ostatným priestupkom, je to, že teda toho jedného občana, jedného, jedného občana vodiča bude pokutovať už teda nielen štát, ale teraz ho budú ešte aj obce a plus teda kopu iných ďalších vecí. To, čo sa ja tu snažím povedať, však je to prvé čítanie, bavíme sa filozoficky a preto je tá debata dobrá. A tiež ako ty vyzývam, aby aj kolegovia z koalície povedali niečo, len vnímajme, že proste stále viacej tú spoločnosť proste už normálne že terorizujeme pokutami, nariadeniami, byrokraciou, všetkým proste, daňami, odvodmi, toto nám neprinesie ani poriadok, ani rozvoj, ani lepšie Slovensko. Toto je tá filozoficky vlastne, to je ten úplne že základný problém. A samozrejme kopu detailov rôznych nedokončených. Ale toto sa musíme na toto pozrieť, že či fakt chceme naložiť na toho občana proste zasa ešte ďalšie bremeno, aby znova ešte teda platil tentokrát samosprávy formou, formou týchto pokút. A potom ešte ďalšia vec je, že veď ono by to malo byť o tej bezpečnosti. Aj ja to hovorím, samozrejme, že bezpečnosť cestnej premávky a všetkých jej účastníkov je veľmi dôležitá a samozrejme rýchlosť sa nemá prekračovať. Ale fakt keď teda to akoby čo štát teraz povedal, že to nevie zabezpečiť a teraz to už zabezpečí tá malá obec s dvesto ľuďmi, hej, ten poriadok a to proste. Takto by to nemalo byť. Mala by to robiť jedna štátna polícia a robiť to, samozrejme, čo najlepšie, ako sa dá, tak, aby veci fungovali, aby cestná premávka fungovala. Nie tritisíc obcí ani povinne, ani dobrovoľne, ani nijak. To je môj názor. [10:05] Andrej Danko Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:05] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Marek, vďaka, že si upozornil aj na ten etický kódex, lebo mňa teda dosť vyrušuje, že pán minister sa tam rozpráva, nepočúva a prečo vlastne nesedí na svojom mieste, keď teda tu moralizovali minulý týždeň a chceli meniť tieto veci, tak mali by ísť v prvom rade príkladom. No a k tomu, čo si hovoril, že ono aj pri tomto zákone sa potvrdzuje, že Slovensko dopláca na to, že pri akýchkoľvek zmenách odpisujeme od Česka a problém je v tom, že kým my odpíšeme od Čechov, tak oni už odpisujú od Nemcov a od Dánov alebo od iných krajín a my ste teda vždy poslední v poradí a ešte aj to, čo odpíšeme, tak väčšinou to odpíšeme zle. Lebo stačilo by sa pozrieť, aké právomoci má, aj čo sa týka merania rýchlosti obecné polície v Českej republike. A ty si spomínal aj tie veľkosti obcí a ty si hovoril najmä o tých najmenších obciach. Ale ja si myslím, že my máme na Slovensku 1 855 obcí do tisíc obyvateľov a skutočne aj ja v takej jednej obci žijem, si myslím, že, a bola som teda dve volebné obdobia aj poslankyňou u nás, že ani takéto veľké obce v dnešnej situácii nemajú na to, aby si dokázali zabezpečiť stacionárny radar. A keď aj by sme sa bavili možno o tom, že sú iné formy, že možno ho nemusia kupovať, prenajať, tak treba si uvedomiť, že treba ten systém aj vyhodnocovať, niekto to musí spracovávať. A ja naozaj veľmi pochybujem, že toto sú naše obce schopné robiť, napriek tomu, že u nás konkrétne by sa veľmi ten radar hodil, hej, že ja veľmi teda oceňujem aj to, že takúto kompetenciu teda obce dostávajú, len tiež si myslím, že prichádza dosť neskoro a vieme prečo, však to kolega už teda aj povedal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:07] Andrej Danko Pán poslanec Janckulík. [10:07] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Marek, ďakujem za tvoje vystúpenie. Vo svojom vystúpení si spomenul váženie nákladných áut, že prečo by to nemohli robiť aj obce a mestá. No, toto si ja neviem celkom predstaviť, lebo ani štátna polícia to nevie realizovať, alebo keď to realizuje, tak úplne v malej miere. Ale určite vážiť by sa mali kamióny a ja si to skôr viem predstaviť, keby to napríklad mohli vykonávať VÚC-ky, vyššie územné celky, lebo im patria cesty druhej a tretej triedy a vieme dobre, že tieto cesty nie sú stavané na takúto obrovskú záťaž a, samozrejme, potom sa im ničia tieto cesty. Takže by bolo ideálne keby tá kompetencia bola vlastne povolená pre tieto VÚC-ky a ony by si vedeli vybudovať aj odstavné plochy popri cestách, lebo to meranie musí byť na rovnej ploche. Takže skôr by sme asi mohli ísť týmto smerom a veľmi by to pomohlo týmto VÚC-kam, lebo vieme, že koľké finančné zdroje, a to sú obrovské finančné zdroje, ktoré vynakladajú na obnovu svojich ciest druhej a tretej triedy, a to nehovorím o mostoch, lebo mosty sú nie na takúto záťaž nastavené. A hlavne čo sa týka, porušujú tento zákon o nosnosti kamióny s drevom. A vieme, ako Poliaci fungujú. Zavolajú si vysielačkou, že sa niekde meria, odstavia kamióny, čakajú aj pol dňa alebo deň, kým tá hliadka neodíde a potom vlastne sa premiestnia. Takže merať, vážiť kamióny určite a samozrejme aj Slovenská správa ciest potom by si mohla najímať od VÚC-ky tieto zariadenia aj túto službu, aby vlastne VÚC-ka im mohla vykonávať, keďže polícia nemá dostatok policajtov, takže bolo by to jedno z riešení. Ďakujem. [10:09] Andrej Danko Poslanec Ledecký. [10:09] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, hovoril si o tom, že malé obce nie sú schopné aplikovať tento zákon, čo je pravda, ale či sa pozrieme na aplikáciu tohto zákona, či sa pozrieme na aplikáciu iných zákonov, či sa pozrieme na zabezpečovanie základných funkcií samospráv alebo rozvoj samotných samospráv, rozvoj regiónu alebo rozvoj rómskych komunít, tak samozrejme tie malé obce nie sú schopné nič z toho plniť, lebo drvivá väčšina podielových daní sa minie na plat starostu, poprípade pracovníčky. No a samozrejme, aby sme to zmenili, tak je potreba urobiť reformu, reformu verejnej správy, o ktorej hovoríme. A keby sme tú reformu urobili, tak ona nám vyrieši, my na každej schôdzi riešime niekoľko zákonov a tie zákony nemôžme aplikovať v tých malých obciach, lebo systém to nedovoľuje, systém, ktorý mame zavedený. A to všetko hovorí, preboha, urobme reformu, sfunkčnime to, aby to začalo fungovať, aby to nekrivilo náš systém, ekosystém, ktorý v štátnej správy, verejnej správy a tak ďalej. Ale miesto toho my len to skonštatujeme a život ide ďalej. Začnime robiť reformu. Ja viem, že tie reformy nám tu treba pomaly v každej jednej oblasti robiť, treba nám to celé od základu predstaviť, aby to bolo efektívne a hlavne, aby to fungovalo, aby neboli v štáte občania prvej a druhej kategórie. Druhej kategórie sú tí, ktorí sa nemôžu domáhať tých svojich práv, domôcť tých práv, lebo ekonomicky alebo nejak technicky sa to nedá zabezpečiť. Práve pre to, čo si spomínal, že tá malá obec je malá a vôbec neuvažuje nad tým, má problém prežiť. A začnime robiť reformy a reforma verejnej správy by mala ísť prvá. [10:11] Andrej Danko Pán poslanec Blcháč. [10:11] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Lackovič, samozrejme, že sa očakáva od poslancov opozície zdrvujúca kritika, ale to, čo ste predviedli, je niekedy aj trošku tak schizofrénia. Kritizovali ste, že akoby ten zákon sem prišiel, teraz padol z neba, že nebol prerokovaný, on bol prerokovaný, on bol prerokovaný na pôde ZMOS-u, Únie miest Slovenska, SK8. Obce a mestá volajú dlhodobo po tom, aby sa urobila disciplína v mestách v niektorých úsekoch, o ktorých sú známe, obracajú sa obyvatelia miest a obcí na vedenia miest a obcí, na políciu, aby sa niečo dialo, takže úplne v pohode. Nepochopil som, že čo by mala koordinovať župa. Župa nemá takéto kompetencie, čo ste navrhovali. No a keď ste kritizovali, že je tu nejaký atak na dane z príjmov fyzických osôb pre obce, ja vám chcem pripomenúť, že najväčší atak bol v roku 2011, keď pán Sulík a spol. vtedy zabezpečili, že klesli výnosy pre obce a mestá zhruba o päť percent, až následná vláda Roberta Fica to vrátila naspäť. A neviem, spomenuli ste, že nejaké problémy sú s eurofondami. My necítime nič, všetko funguje, ako má, čerpáme, pripravujeme projekty, dávame projektové zámery, takže. No a tá schizofrénia spočíva v tom, že na jednej strane kritizujete, že tu budú mastné šeky pre obyvateľov a na druhej strane hovoríte, že predsa tá disciplína by mala byť, že potrebujeme aj trošku vychovávať tých vodičov, aby dávali pozor v tých obciach, tak ako je to, ako správne povedala pani kolegyňa Hanuliaková pred chvíľkou, v západnej Európe, či idete do Rakúska, do Nemecka, neopovážite sa prekročiť ani o kilometer. [10:13] Andrej Danko Pán poslanec Lackovič. [10:13] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blcháč, župa nemá kompetencie, no veď ani obce ich nemajú a dostanú. Veď asi ste si neprečítali zákon, ale veď po novom bude obec zodpovedná. Čiže rovnako tak by mohla byť po novom zodpovedná aj župa. To je to, o čom som hovoril, nabudúce ma možno trošku dôkladnejšie počúvajte. Župa vlastní cesty, vlastní správy ciest, v čom je rozdiel? V čom je problém? V ničom, však kľudne môže tak isto, presne ako hovoril kolega Janckulík, napríklad to váženie nadrozmerných vozidiel a tak ďalej. Ja som tam potom ešte konštruktívne vám navrhoval v dobrej viere, aká schizofrénia, v dobrej viere som vám hovoril o tom, že napríklad pokutovanie veľkých vozidiel pri porušení zákazu podľa hmotnosti ste tam nedali, vôbec ste sa mi k tomu nevyjadrili. Však to sú normálne koncepčné, konštruktívne veci, ste tam pozabudli, ktoré ste tam zabudli dať alebo ktoré vám unikli, nad ktorými sa je potrebné zamyslieť. To je k tej nejakej vecnej stránke. A k tej akoby politickej, pán Blcháč, mňa to už naozaj unavuje každý krát opakovať, to je proste fakt, ktorý neviete spochybniť, darmo tu budete splietať niečo o Sulíkovi z roku 2011. Vy keď ste začínali, obce a mestá dostávali 70 % DPFO, kraje dostávali 30. Dneska dostávajú obce a mestá 53,1 a kraje dostávajú 28,5? Nemám to teraz z hlavy, nechcem sa pomýliť, možno o 0,5 som sa pomýlil. Čiže obce a mestá pokles o 17, dobre, áno, hlavný ten rozdiel tam robia tie materské školy, ale aj tak to je o štvrtinu menej. Jednoducho to sa nedá obkecať ani keď sa chytíte zľava, sprava, neviem ako, zhora, zdola. Taký je proste fakt. Sú starostovia, starostky, ktorí hovoria, že sa dali na PN-ku, aby sa nemuseli vyplácať z obecnej kasy. Taká je realita. [10:15] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Krúpa. [10:16] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Začnem tým asi, čím začali aj moji predrečníci a to je vlastne to, že sme tu mali dlhú rozpravu k novele rokovacieho poriadku a etického kódexu. A prvé, čo prišlo, bolo, že najprv bol prílepok, ktorý je proti alebo v rozpore s rokovacím poriadkom k zákonu o obchodnom registri. A čo tu máme absolútne, jak by som to nazval, jednoducho už akousi tradíciou od nástupu tejto vládnej koalície, je, že ministri jednoducho nesedia na svojom mieste. Chodia a pohybujú sa po celom priestore pléna, diskutujú s hocikým o hocičom, pritom tu prebieha podľa môjho názoru naozaj odborná debata k tomuto návrhu zákona, kde sa bavíme o jednotlivých jeho častiach a výhradách, ktoré voči nemu máme, a nedostatkov. A bolo tu naozaj niekoľko vystúpení, ktoré poukázalo, že sú tam jasné nedostatky, ku ktorým sa ešte dostanem. Takže mrzí ma, že to takto máme. Ale ja neviem, možnože aj pán minister už si zvyká na poslanecké lavice, že by už možno rád aj sa zbavil toho bremena, ministerstva vnútra, ktoré ho tak ťaží a rád by sa vrátil niekam, kde sa zbaví už tejto zodpovednosti, ktorú nezvláda. Čo sa týka samotného návrhu zákona, mám tu päť bodov. Prvá je objektívna zodpovednosť. Objektívna zodpovednosť je niečo, čo sa zrušilo pred iks rokmi, pretože jednoznačne boli dokázané situácie, kedy táto objektívna zodpovednosť proste bola neprimeraná, neadresná, častokrát dochádzalo k omylom a jednoducho v dnešnej dobe si to bude vyžadovať naozaj asi zvýšenú opatrnosť nielen zo strany vodičov, ale aj vyššie výdavky zo strany obcí, eventuálne polície a tak ďalej, aby bola schopná lepšie monitorovať premávku a podobné veci. Pretože táto objektívna zodpovednosť, ktorá sa tu zavádza, vlastne zavádza to, že vy niekomu požičiate auto a on s tým urobí nejaký dopravný priestupok alebo jednoducho niečo spácha a ide to automaticky za vami. A pri dnešných pokutách, pri dnešných priestupkoch a pri tom, ako sa toto všetko sprísňuje v rámci tejto novely o cestnej premávke, tak vám to môže spôsobiť naozaj značné problémy. Značné problémy. A pritom máme technické prostriedky na to, aby sme vedeli dokázať, že vodič nebol ten, kto je majiteľom vozidla a tak ďalej. A ja sa pýtam, že to je, prečo sa to zavádza, keď už sme to raz zrušili, kde sme zistili, že to je niečo, čo je neefektívne a že to je vlastne z právneho hľadiska spochybniteľné. Jednoducho nerozumiem, nerozumiem. Tak raz to zrušíme, lebo vieme, že to je zlé a tu to znova zavádzame. Zároveň tu máme aj zvýšené nároky na obce. Ja nie úplne sa zhodujem s tým, čo tu bolo pred tým spomenuté, a to je to, že obce budú teraz mať možnosť pokutovať a zavádzať teda radary a pokutovať takto vodičov. Máme kolegu Viskupiča, ktorý pekne poukázal na to, že predstavte si, že idete cez 30 obcí cez Slovensko a vraciate sa späť a máme ďalších 30 obcí, čiže 60 obcí v podstate prejdete, kde máte, pokiaľ sa to naozaj zavedie komplexne, tak môžete mať 60 radarov, plus policajné hliadky. Tu je napríklad otázka, ako to bude v prípade, že budete mať v obci hliadku a nameria vás radar a zároveň vás zastaví aj polícia, lebo vás nameria aj policajný radar. Dostanete dve pokuty za jeden priestupok, a to sa môže? To je v poriadku? Zamyslel sa niekto nad tým pri tomto návrhu zákona? A zároveň si spomínam veľmi dobre, ako Slovenská národná strana kedysi v minulosti kritizovala návrh zo strany HLAS-u, že by sa mali zavádzať radary. Jednoducho aby sa investovalo do tohto, aby proste tie finančné prostriedky, ktoré sú, boli nejak efektívnejšie vynaložené. Teraz už dva a pol roka súťaží Matúš Šutaj Eštok z plánu obnovy nákup radarov, ktoré sa mu nejakým spôsobom nedarí. Ale ja si pamätám, ako Slovenská národná strana bola zásadne proti. Hovorila, že jednoducho nie, že proste je to nefér, že to zaťažuje ľudí, že ich budeme zbytočne pokutovať a že návratnosť je pochybná. A teraz? Toto bremeno prenášame na obce. Mňa zaujíma, že áno, ja chápem, že obce si teraz od toho sľubujú nejaký príspevok alebo nejaké ďalšie finančné toky do svojho rozpočtu, ale ako ja som zvedavý, že koľko bude stáť celé tieto finančné, teda tieto technické prostriedky s aj kladením vyšších nárokov práve vychádzajúc z tejto novely cestnej premávky na obce, na obecné polície a podobne, čo sa týka napríklad na monitorovanie a podobne. Pretože toto sú veci, ktoré si obce budú musieť sami zaobstarať a sami ich budú musieť financovať, otázka je, či sa im to proste oplatí alebo nie. Každopádne čo ale budeme vidieť, je, že občania budú o to viac pokutovaní. Že máme tu ďalšiu pascu v rámci už rozbehnutých troch konsolidácií, ktorými sa nedarí znižovať štátny dlh. Budeme zase naháňať ľudí a takto sa snažiť nejakým spôsobom znižovať tie finančné nedostatky, ktoré vznikajú práve aj nehospodárnym nakladaním štátu a tak ďalej. Potom tu máme ďalšiu vec, ktorá bola Slovensku zrušená a znova sa zavádza, to je predbiehanie kamiónov. Ako nerozumiem, nerozumiem. Ten dôvod, prečo sa zaviedlo zákaz predbiehania kamiónov na určených diaľničných úsekoch, bolo, že obmedzujú premávku, že to proste jednoducho ohrozuje účastníkov premávky alebo proste je to niečo, čo zvyšuje riziko dopravných nehôd. Tu sa to naspäť zavádza. Na základe čoho? Na základe akej analýzy? Kde sa k tomu dospelo, čo ich k tomu viedlo? Lebo čo? Nikde to nemáte odôvodnené. A znova sa vrátim k tomu. Máme tu diskusiu, pýtame sa, poukazujeme na určité nedostatky v tomto návrhu zákona a kto nám odpovie? Nikto. Pekne to povedal aj kolega Dušenka, že týmto zákonom vlastne negujú zákon, ktorý bol prijatý na základe predloženého návrhu pána Vážneho, ktorý mal regulovať premávku na chodníkoch, kde jednoducho, sám keď som to čítal, tak som zostal taký zaskočený, lebo presne u Vážneho bolo vlastne to obmedzenie detí do 10 rokov a rýchlosť a matky s deťmi na bicykloch a podobné veci, kde sa musela dodržiavať rýchlosť. Teraz? Sa to všetko posunulo z do 10 na 14 s tým, že vlastne toto všetko ako keby vymazalo. Čo dokazuje vlastne to, že to, čo bolo predtým schválené, bol absolútny blud. Jednoducho nebolo to premyslené a novelou zákona o cestnej premávke sa to teraz premazáva a zase sa dáva nová možnosť. Poviem to takto, akože sú mestá, kde naozaj nemáme cyklochodníky, nie je to jednoduché sa voziť na bicykli napr. po Bratislave. Ja som z Piešťan, tomu mestu sa kedysi hovorilo aj malá Čína, tam je viac bicyklov ako občanov, každý tam má bicykel, či je leto, či je zime, či je poľadovica, vždy tam vidíte ľudí na bicykloch. Všetci jazdia na bicykloch, je to tam úplne bežné. Ale v Bratislave? Tiež som tu jazdil na bicykli, pokiaľ mi ho neukradli po novele Trestného zákona, tak je to naozaj riziko. A človek naozaj občas musí vyjsť na ten chodník, pretože keď máte trojprúdovku, tak vám nie je všetko jedno, jak tam autá lietajú okolo vás hore-dole, absolútne vás ignorujú, nemáte istotu, že vás nikto nezrámuje. Takže asi toľko. No a ešte jedna drobnosť, majáky. Ja viem, že sa týmto nejakým spôsobom snažia upraviť tento zákon aj používanie majákov, ale ja musím podotknúť jednu vec. V živote som nevidel toľko majákov v Bratislave ako od nástupu tejto vládnej koalície. Každý, kto má na zadku dieru, dostal maják, kto je v tejto koalícii a má nejakú funkciu. Každý. To je niečo neskutočné. Či sú to riaditelia odborov, generálni riaditelia, všelijakí neviem čo šéfovia neviem akých mimo, nejakých proste inštitúcií, každý dostal maják a každý dostal šoféra. To kde sme sa to dostali? A teraz to tu ešte rozširujete. A ten bude mať maják, pomaly aj revízor MHD bude mať maják, každý bude mať maják. To je čistý papalášizmus. Toto absolútne nikoho nezaujíma. Takže ja pevne verím, že tak ako sme už videli stokrát pri tejto vládnej koalícii, že prišla s nejakou novelou, že uvidíme ešte aspoň päť alebo desať noviel tohto zákona, kým skončí toto vládne, toto obdobie tejto vládnej koalície, aby opravili to, čo už raz schválili, pretože už opravujeme to, čo už sme raz schválili. Ďakujem. [10:26] Andrej Danko Pán poslanec Lackovič. [10:26] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoje vystúpenie, kolega Krúpa. Dve poznámky k tvojmu vystúpeniu. Tá prvá, dobre si to načrtol, otvoril, mňa to ani nenapadlo, že toto môže byť odpoveďou na to, že minister vnútra vlastne nie je schopný nakúpiť tie stacionárne radary ako za ministerstvo, za rezort, preto to vlastne hádže na plecia samospráv, obcí a miest, pretože ten jeho nákup tých stacionárnych radarov by mohol dopadnúť všelijako. Asi buď nie je schopný, alebo je zase schopný všetkého na druhej strane a možno by to boli opäť nejaké radary z nejakých kávových zŕn alebo z neviem čoho. A druhá poznámka k tomuto celému. Keď sa tu bavíme o malých obciach, že ako to budú realizovať, túto výstavbu stacionárnych radarov naprieč celým Slovenskom, tak opäť, pán poslanec Blcháč to hovoril, ale nereagujem na neho, že všetko je v poriadku, že aj malé obce to zvládnu, všetko je v poriadku. No nie je to v poriadku. My tu máme 526 obcí do 250 obyvateľov a týchto, a obce do 250 obyvateľov nevyčerpalo ani jedno euro z eurofondov napríklad, tak ako budú tieto samosprávy, ktoré nevyčerpali ani jedno euro z eurofondov, týchto 526 samospráv do 250 obyvateľov, teraz vo veľkom budovať stacionárne radary po celom Slovensku. Jednoducho nebláznime, opäť je tu nedomyslená vec, nepremyslená vec, ktorá je tu hodená do pléna, nevystupuje k nej ani jeden koaličný poslanec, minister sa tu promenáduje hore-dole po sále, behá ako baletka. Veď normálne to už začnime, začnite to už brať vážne. Však takto sa nedá fungovať normálne. Pár dní po schválení etického kódexu je tu opäť cirkus a naozaj že hanba. Prvý normálny predložený zákon a nemáte k nemu povedať ani jedno slovo. Ako toto bude fungovať v praxi? Ako? Takto sa nedá fungovať, páni. Toto je naozaj neuveriteľné. [10:28] Andrej Danko Pán poslanec Dej. [10:28] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolega Krúpa, hneď v úvode si hovoril o tom, tej novej kultúre, no mňa by naozaj zaujímalo teda, že kde sedí minister, ja ho tu hľadám, ale možno, neviem. Ale to nie preto, že ja by som si potrpel na to, aby sedel tam, kde má sedieť, ale veď ja mám otázky, ktoré sú k téme, sú k veci, sú úplne relevantné a pýtam sa to slušne. Mňa by teda zaujímalo, ako je možné, že sa tu neguje koaličný návrh zákona, ktorý bol prijatý ešte teda niekedy koncom minulého roka, a teraz tu máme návrh zákona, ktorý vlastne neguje celý ten návrh zákona, ktorý bol prijatý. Mňa by naozaj zaujímalo, a to je otázka na ministra, či vedel, že koaličný poslanec takýto návrh predložil, resp. ak to vedel, či to s ním predtým vôbec konzultoval. A to nie preto, že, ja neviem, teraz ja bez toho nebudem vedieť spať, ale veď aj ľudia sledujú vysielanie Národnej rady a majú právo tieto veci vedieť, ako vy fungujete, či medzi sebou komunikujete, veď to je úplne normálne, to sú relevantné otázky, na ktoré som chcel odpovedať a teda na ktoré som chcel vedieť tie odpovede. No a čo sa týka toho, že teda treba rýchlo zreflektovať na to, aké požiadavky majú teda mestá a obce, no tak kiež by ste vedeli reflektovať na to, ako sa tu zhoršuje bezpečnostná situácia po prijatí novely Trestného zákona. Naozaj mestá a obce majú problém s tým, že stúpajú krádeže, tá bezpečnostná situácia je rapídne horšia, ako bola pred schválením novely Trestného zákona. Či aj tu máte v pláne prísť s niečím, čo pomôže teda zlepšiť tú situáciu, ktorá naozaj je teda žalostná, a to ja si nevymýšľam, si pamätám, keď sa teda prijímal ešte ten Trestný zákon, že sme hovorili, že sa to bude diať a ono sa to deje, tak ako keď som hovoril pri návrhu poslaneckého zákona pána Vážneho, že je to úplný nezmysel, že v praxi to jednoducho bude, bude katastrofa, čo sa ukázalo, a teda preto sa to tu neguje zase týmto návrhom zákona. Že mňa by naozaj zaujímalo, ako vy fungujete v tej koalícii a si myslím, že aj ľudia majú právo to vedieť. Ďakujem. [10:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Čiže ideme týmto návrhom zákona teda dať možnosť obciam a mestám budovať na svojich územiach stacionárne radary a ja by som sa chcela pána ministra opýtať, že ako bude vôbec fungovať aj ten systém, hej? Že kto ho bude spravovať? Ako tie obce jednoducho budú s ním pracovať a tak ďalej? Na toto nemáme odpovede a podľa mňa je to dôležitá súčasť toho. A zároveň, ako tu už bolo spomínané, že nie každá obec a na Slovensku, si myslím, že ich bude veľa, ktoré si nebudú môcť dovoliť budovanie týchto radarov, ale zároveň platí, že v týchto obciach sú oveľa možno nebezpečnejšie úseky, ako je to možno v niektorých prímestských častiach alebo v mestách, ktoré budú mať na to finančné zdroje. Čiže teraz máme už málo štátnych policajtov, kde na naozaj nebezpečných úsekoch dneska teda nie je tá bezpečnosť nejako kontrolovaná, ale ani po tomto zavedení teda z toho nevychádza, že tie obce budú naozaj môcť si dovoliť tie radary budovať, čo považujem teda za naozaj problém, a ako to chcete riešiť. A už to tu bolo spomínané, že mňa mrzí a je to vo vašej zodpovednosti, patrí to, verejná správa, pod vaše ministerstvo, že za dva roky ste neboli schopní prísť so žiadnou reformou, ktorá by riešila presne malé obce na Slovensku. Podľa mňa že bez tohoto sa ani regionálny rozvoj nepohne a jednoducho my potrebujeme mať silnejšie celky, ktoré dokážu zabezpečovať aj takúto kompetenciu, budú silnejšie finančne. Stále tu vidíme, kolega to spomínal, že obciam sa berú peniaze a ja sa pýtam, ako chceme takýmto spôsobom ďalej na Slovensku vôbec fungovať? Ďakujem. [10:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Saloň. [10:32] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Krúpa, najprv v úvodnej časti vášho vystúpenia. Poďme si osviežiť pamäť a vráťme sa do roku 2020. Nie, teraz vám poviem čo. Do roku 2020, a to ste bol poslancom, ste už nejaké volebné obdobie, bolo zaužívaným zvykom, že navrhovateľ sedel na svojom mieste, spravodajca sedel na svojom mieste, ministri sedávali na svojich miestach, predsedovia výboru sedávali na svojich miestach. V roku 2020 na začiatku volebného obdobia, kedy vaša vláda a vaši členovia vlády začali praktizovať to, že prestali sedávať na svojich miestach, tak zasadlo grémium, škoda, že tu nie je pán bývalý podpredseda Národnej rady Grendel a pán Dostál, zasadlo grémium a grémium prijalo stanovisko pre vašich ministrov, aby nemuseli sedieť na týchto miestach. Tak vás poprosím, buďte objektívny. A takisto všetka česť pani poslankyni Bihariovej, lebo ako jediná predsedníčka výboru sedáva na svojom mieste. Tak k tomu a teraz poďme k zákonu. Prosím vás pekne, nájdite mi paragrafové znenie v tomto zákone o cestnej premávke, kde sa obciam ukladá povinnosť, kde majú povinnosť tie radary budovať. Veď predsa sa im vytvára možnosť a priestor na to a tiež to nebude svojvôľa, lebo ak k tomu dôjde, tak tie stacionárne radary budú budované až po odsúhlasení dopravnými inšpektorátmi a vybuduje sa sieť na najnebezpečnejších miestach, na miestach rizikových, dajme tomu pri školách alebo pri prechodoch pre chodcov, kde to najviac ohrozuje najcitlivejších účastníkov cestnej premávky. Prečo to hovoríte o tom, že niekto ide zaťažovať obce? Veď predsa ak obec nebude chcieť, nebude mať. Ak bude mať finančné prostriedky na to, bolo spomínané, že to bude príjmom štátneho rozpočtu. Štátne radary obcí, vlastne štátu, obecné obcí. Takže poďme sa baviť, nie zbytočná demagógia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [10:34] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Len zareagujem, nikto tu nehovoril o povinnosti, aj ja osobne som hovoril o možnosti obcí, takže toto nebolo úplne povedané, ale to nemôžem reagovať. Takto, Juraj, zareagujem na poslednú časť tvojho vystúpenia. Bohužiaľ, aj tento zákon je presne to, čo robí táto vláda vo veľa ďalších prípadoch, že jednoducho rozdeľuje ľudí, v tomto prípade vodičov na, pardon za slovo, volov a bohov. Jednoducho, áno, bude radar, kade-tade, všade, bodaj by bol na dobrých miestach, ale skôr to bude ako v Čechách, že je tam, kde najviac zarobí, ale jednoducho proste všetky tie vozidlá s právom prednostnej jazdy a ich vodiči, a rozširuje sa to do nemlátom stále viac, nebudú dodržiavať, nebudú musieť ani tú rýchlosť, ani ďalšie predpisy, toto je to. Niekto môže všetko a na niekoho sa bude poľovať namiesto toho, aby sme sa snažili čo najviac byť vyrovnaní, jedna spoločnosť, ktorá sa bude správať slušne. Áno, zodpovednosť je niekedy nebezpečnejšia, ale zodpovedná a proste slobodná spoločnosť sa vždy viac vyvíja a je proste, je lepšia. Ale toto, tento zákon proste niekomu dovoľuje všetko a pravidlá im zjednodušuje, uľahčuje a na niekoho poľuje, vytvára nové pravidlá, zložitejšie, vyššie pokuty a viac pokút. Toto je zásadný a základný problém tohto zákona, tak ako si to aj pomenoval. [10:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [10:35] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegovia, kolegyne, kolegovia, za vaše faktické. Pán kolega Saloň, súhlasím s vami, že došlo k nejakým možno zmenám alebo porušeniam nejakých tradícií alebo zvykov, ktoré tu možno boli, ale vráťte sa k nim teda, dodržujte ich. Keď chcete byť tým vzorom a chcete byť tí, ktorí tu zavádzajú nový etický kódex, nový rokovací poriadok, ktorý chce zaviesť slušnosť do parlamentu a poriadok, tak ho dodržujte, buďte toho vzorom. A ja len pripomeniem jedno, odvolávania. Je to vyše roka, my sme vás vždy pustili odvolávať. Dokonca si pamätám, a to budete si aj vy pamätať, raz ste toľkokrát podali odvolanie na Mikulca, že sme zlúčili potom tri rozpravy, s ktorými ste sami súhlasili, lebo ste tuším behom jedného mesiaca podali tri návrhy na odvolanie Mikulca, že sme ani nestihli zvolať schôdze, tak sme povedali, dobre, okej, zlúčime tie tri, aj ste s tým vtedy súhlasili. Dnes zas mám informáciu, zas nás nechcete pustiť k tomu rokovaniu odvolávania. Nechcete. Takže čo sa, o čom, čo nám tu chcete proste vy nejak vytýkať. Čo sa týka samotného zákona, tam je niekoľko vecí, na ktoré sme upozornili. Ja tu mám päť bodov, ale boli kolegovia, ktorí mali iné. Kolega Lackovič že je starosta a tiež asi niečo o tom vie a celkom, myslím si, že trefne aj Marián Viskupič povedali k tým radarom. Viete, zase sa zavádza niečo, čo si myslíte, že bude dobré, ale dobré pre koho? Dobré pre koho? Dobré pre obce a čo keď tie obce nakoniec zistia, že ten radar nie je rentabilný, že sa im nevypláca, alebo že tam budú nejaké problémy, že bude nastavený, presne ako spomínal kolega Viskupič, že niekde kde nieže chráni, ale kde sa len vyberajú pokuty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Hlasovanie? (Reakcia z pléna.) Štvrtok o sedemnástej hodine, 5. 2. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 1078. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach č. 1130, 1225. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi Eštokovi, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1078.) [10:38] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu nedostatočnej transpozície smerníc Európskej únie upravujúcich boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v dôsledku čoho boli voči Slovenskej republike začaté konanie zo strany Európskej komisie. Návrhom zákona sa tiež odstraňujú nedostatky, ktoré nám boli vytknuté výborom Rady Európy MONEYVAL, pričom ich neodstránenie by mohol mať za následok uplatnenie sankčného mechanizmu a spustenie tohto režimu, v dôsledku čoho by boli zvýšené kontroly zo strany medzinárodných inštitúcií a boli by zavedené obmedzenia voči klientom pochádzajúcim zo Slovenskej republiky. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí evidovanie zahraničných zvereneckých fondov, úprava vykonávania základnej starostlivosti, vyžadovanie bezúhonnosti konečných užívateľov výhod pri právnických osobách, ktoré vykonávajú vymedzené činnosti na základe živnostenského oprávnenia a poskytovanie údajov o konečných užívateľoch výhod na základe oprávneného záujmu. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [10:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Demečkovi. [10:40] Dávid Demečko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č.154/1994 o matrikách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1140. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1198. Prosím ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1140.) [10:43] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za zdržanie. Dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo. Zámerom navrhovanej právnej úpravy zákona o matrikách je naplniť zoznam úloh vyplývajúcich z plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súvislosti s projektami životných situácií, a to narodenie, sobáš a úmrtie, a zároveň doplniť zákon o matrikách o zmeny v oblasti digitalizácie vzhľadom na rozvoj elektronizácie verejnej správy a tým znížiť administratívnu záťaž občana pri kontakte s matričným úradom. Cieľom návrhu zákona je reflektovať aj na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona. Prijatím predloženého návrhu sa dosiahne, že úradné výpisy z osobitnej matriky bude možné vydávať na ktoromkoľvek matričnom úrade z 971 matričných úradov, nielen na jednom pracovisku osobitnej matriky v Bratislave, ako to je to dnes. Zároveň po novom budú občania automaticky dostávať do svojich elektronických schránok úradné výpisy z elektronickej matriky. Uvedené sa bude vzťahovať na všetky matričné udalosti, ktoré nastanú po účinnosti tohto zákona. Ďalším zjednodušením pre občana je, že pri narodení dieťaťa bude možné dohodu o mene a priezvisku dieťaťa autorizovať elektronicky prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom. Nebude nutné, aby občan disponoval kvalifikovaným elektronickým podpisom, ako je tomu v súčasnosti. Predložený materiál prispeje k lepšiemu a jednotnému uplatňovaniu digitalizácie v niektorých životných situáciách, čo zároveň prinesie úsporu času a výdavkov pre ľudí. Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto návrhu zákona. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Becíkovi. [10:45] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1140. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1198 z 8. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Konštatujem, že žiaden poslanec sa neprihlásil. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s nepoistenými vozidlami. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1141. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1199. Nech sa páči, pán minister Eštok, uveďte tento vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s nepoistenými vozidlami , tlač 1141.) [10:47] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci. Návrh zákona bol vypracovaný s cieľom zefektívniť kontrolný a sankčný systém povinného zmluvného poistenia a tým znížiť počet nepoistených vozidiel v cestnej premávke. V tejto súvislosti sa najskôr hromadne vyradia z evidencie všetky vozidlá nepoistené viac ako dva roky, na čo budú držitelia týchto nepoistených vozidiel vopred upozornení. Je predpoklad, že značná časť týchto vozidiel reálne neexistuje a navrhované sankčné mechanizmy voči týmto vozidlám by boli neefektívne. Pri povinnom zmluvnom poistení sa zavedie objektívna zodpovednosť držiteľov vozidla, čiže automatizované ukladanie pokút v rozkaznom konaní pri vozidlách nepoistených viac ako 30 dní. Zákon stanoví konkrétne sadzby pokút v závislosti od celkovej hmotnosti vozidla a času bez poistenia tak, aby pokuty mali dostatočný preventívny aj sankčný účinok. Ďalšími navrhovanými zmenami je dosiahnutie zrýchlenia získavania informácií o poistení, aby údaje v informačných systémoch boli vždy aktuálne, overené a vierohodné. Držiteľ vozidla sa bude môcť, budú sa mu môcť zasielať notifikácie ohľadom povinného poistenia, spresní sa opravovanie policajtov na zadržiavanie dokladov nepoisteného vozidla pri cestnej kontrole a poistenie vozidla sa bude kontrolovať aj v rámci technickej a emisnej kontroly. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Svobodovi. [10:49] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Žiaden pán poslanec ani poslankyňa, uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1148. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1220. Prosím, pán minister Eštok, uveďte vládny návrh. A prosím pána poslanca Barteka do sály. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1148.) [10:50] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Posledný zákon z dielne ministerstva vnútra. V nadväznosti na prijatie reformy azylovej a migračnej politiky, tzv. pakt o migrácii a azyle, vzišla potreba premietnuť nové pravidlá pri udeľovaní medzinárodnej ochrany do nášho právneho poriadku. Návrh zákona prináša viacero podstatných zmien, ktoré vyplývajú z potreby implementácie európskych predpisov a bez ktorých by tieto predpisy neboli vykonateľné na národnej úrovni. Rozsah právnych predpisov na európskej úrovni je natoľko obsiahly, že nebolo účelné novelizovať súčasný zákon o azyle, preto sa pristúpilo k predloženiu nového zákona o medzinárodnej ochrane, ktorý súčasný zákon nahradí. Na jeho príprave sa podieľali aj iné ministerstvá, keďže išlo o širokú problematiku, ktorá spadá do pôsobnosti viacerých rezortov. Zavádza sa v rámci zákona nová terminológia, upravujú sa jednotlivé fázy konania o medzinárodnej ochrane, rozlišujú sa národné statusy poskytnutej ochrany od medzinárodných a z hľadiska pobytu sa zjednocuje postavenie azylantov a cudzincov s doplnkovou ochranou. Rovnako je novinkou konanie na hranici, ktoré umožní zrýchlené posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu do 12 týždňov a to vrátane súdneho prieskumu. Zo súčasného zákona o azyle sa preberá právna úprava poskytovania dočasného útočiska a prvotná integrácia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. V rámci posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu sa dôraz kladie aj na bezpečnostné hľadisko. Naďalej sa v spolupráci so spravodajskými službami bude preverovať rizikovosť žiadateľov, rozširujú sa dôvody zaistenia žiadateľov a zužuje sa okruh osôb s medzinárodnou ochranou, ktoré nebude možné vyhostiť alebo vydať na trestné stíhanie do cudziny. Poslednou novinkou je zriadenie nezávislého monitorovacieho mechanizmu. Túto funkciu návrh zákona zveruje verejnému ochrancovi práv, ktorý bude vykonávať kontrolu zachovania práv osôb pozbavených osobnej slobody. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [10:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Bartekovi. [10:53] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, páni poslanci, poslankyne, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že sa nik neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Pán minister sa nechce vyjadriť, nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Hlasovanie bude nasledovať teraz. Vyhlasujem technickú prestávku na základe požiadavky technikov do 11.05 h a budeme pokračovať hlasovaním. Malo by tam byť päť-šesť vecí na hlasovanie. Ďakujem. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem. Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, skôr ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, chcem vás informovať, že som na uprázdnený mandát pána poslanca Martina Šmilňáka, ktorému zanikol mandát poslanca vzdaním sa 30. januára 2026, vyhlásil podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a o výsledku volieb do Národnej rady z 30. septembra 2023 za Kresťanskodemokratické hnutie nastúpenie náhradníčky Moniky Kolejákovej. Vzhľadom na to, že náhradníčka, ktorá sa stala poslankyňou, sa dnes zúčastňuje na schôdzi Národnej rady po prvý raz, podľa čl. 75 ods. 1 ústavy a § 10 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku teraz zloží sľub poslankyne Národnej rady. V tejto súvislosti v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh na zaradenie informácie mandátového a imunitného výboru o zániku mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníčky na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady do programu 46. schôdze a navrhujem, aby sme túto informáciu prerokovali ihneď po zložení sľubu a následne by sme o nej aj hlasovali. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia.) Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime teda ku sľubu poslankyne. Poprosím náhradníčku Moniku Kolejákovú, aby sa dostavila do rokovacej sály, predstúpila pred rečnícke miesto a zložila Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie slovo „sľubujem" a podá mi ruku. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Teraz poprosím pána podpredsedu Národnej rady Petra Žigu, aby prečítal ústavné znenie sľubu poslanca, zároveň vás poprosím všetkých, aby počas skladania sľubu stáli. [11:09] Peter Žiga Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." [11:09] Monika Kolejáková Sľubujem. (Rečníčka položila ruku na Ústavu Slovenskej republiky. Potlesk.) [11:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa, prosím, zaujmite svoje miesto v rokovacej sále a vitajte. Konštatujem, že náhradníčka na uprázdnený mandát poslanca zložila ústavou predpísaný sľub. Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku, aby mohli pani poslankyňu zaradiť do ďalšieho hlasovacieho bloku, a potom pristúpime k informácii mandátového a imunitného výboru. Čiže o päť minút pokračujeme a poprosím vás, aby ste všetci ostali, lebo budeme hlasovať aj o informácii mandátového a imunitného výboru a potom o celom bloku. Takže päťminútová prestávka. (Prestávka.) [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím kolegyne, kolegov, aby sa usadili. Pristúpime k prerokovaniu informácie mandátového a imunitného výboru, poprosím kľud, lebo potrebujem ešte prejsť informáciu mandátového a imunitného výboru, aby po sľube pani poslankyňa mohla fungovať s nami tak, ako to má byť. Takže, pán predseda Marián Saloň, poprosím uvedenú informáciu podať o nastúpení náhradníčky na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady. (Rokovanie o informácii mandátového a imunitného výboru o zániku mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníčky na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady .) [11:17] Marián Saloň – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 3. februára 2026 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú informáciu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 3. februára 2026 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníčky na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie: 1. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov: že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Šmilňák za Kresťanskodemokratické hnutie podľa článku 81 Ústavy Slovenskej republiky doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 30. januára 2026 písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 30. januára 2026. 2. Že podľa § 71 ods. 1 a 5 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov: predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1246 z 2. februára 2026 vyhlásil dňom 31. januára 2026 nastúpenie náhradníčky za Kresťanskodemokratické hnutie. Na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Šmilňáka nastupuje podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 náhradníčka Monika Kolejáková, nar. 22. decembra 1970, bytom Nové Zámky. 3. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníčky na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som. Ďakujem. [11:19] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási nikto. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady, dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 147 poslancov, všetci boli za. Návrh uznesenia bol schválený . Pristúpime k ďalším hlasovaniam. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS dávam procedurálny návrh, a potom prejdeme aj ostatné procedurálne návrhy, ktorými ste sa prihlásili, aby sme od dnešného dňa rokovali do dvadsiatej hodiny so skrátenou obedňajšou prestávkou od trinástej do štrnástej hodiny. Piatky zostávajú v pôvodnom režime do šestnástej hodiny bez hlasovania, bez obedňajšej prestávky. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo... nejde hlasovanie. Pani novej poslankyni nešlo hlasovacie zariadenie, pozriete sa na to? Budeme hlasovať ešte raz, vyhlasujem hlasovanie za neplatné. Skontrolujte hlasovaciu kartu pani poslankyne a budeme hlasovať ešte raz o tomto návrhu. (Krátka technická prestávka.) Pani poslankyňa už? Takže skúsime zahlasovať? Dobre, takže ešte raz hlasujeme o mojom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme a skontrolujeme, či to pani poslankyni ide. (Hlasovanie) Ide pani poslankyňa? Ide. Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 67 proti. Tento návrh sme schválili. Ďalej podávam v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS procedurálny návrh, aby sme body 23 až 30 schváleného programu, to sú vyslovenia nedôvery, prerokovali zajtra po hlasovaní po sedemnástej hodine. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 50 proti, 15 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Ďalej v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme body, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá minister investícií, regionálneho rozvoja informatizácie, prerokovali vo štvrtok 5. februára po bode ministra pôdohospodárstva. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 7 proti, 56 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Teraz prejdeme k procedurálnym návrhom tak, ako ste sa prihlásili. Prosím, ukážte mi tabuľu. Pani poslankyňa Jaurová procedurálny návrh, nech sa páči. [11:25] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Na návrh troch poslaneckých klubov PS, SaS a KDH žiadam, aby sa Národná rada hlasovaním uzniesla rozdeliť spojenú rozpravu k bodom 23 až 30 a aby sa tieto body prerokovali v samostatných rozpravách. Keď už Národná rada konečne pristúpi po tom, ako sme celý rok navrhovali návrhy na odvolávanie ministrov, tak si myslím, že aby sme predišli aj organizačnému chaosu aj celkovému chaosu v rozprave, je dôležité, aby sa jednotlivé odvolávania jednotlivých ministrov prerokovali v samostatných rozpravách a aby sa naďalej neupierali opozícii jej ústavné práva. Ďakujem. (Potlesk.) [11:26] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [11:26] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, so súhlasom štyroch poslaneckých klubov PS, SaS, KDH a SLOVENSKO žiadam o zaradenie nového bodu do programu 46 schôdze, jedná sa o uznesenie o podpore obetí Jeffreyho Epsteina. Zničené životy toľkých detí, neviem, čo je na tom na smiech, páni, zničené životy toľkých mladých ľudí, najmä žien, majú na svedomí muži s mocou. Ja vás teraz žiadam, vyzývam, aby ste práve z pozície moci vyjadrili podporu obetiam, medzi ktorými sú niekoľko desiatok, možno aj stoviek zo Slovenska. Sú o tom dôkazy, tak si, prosím, nezakrývajte oči a buďte tými ochrancami žien, detí, za akých sa radi pasujete. Vaše vedenie klubov o tomto uznesení vie, videli ho, nie sú tam žiadne zmienky o politicky exponovaných osobách, inak povedané žiadne výhovorky. Slovenské obete, slovenské. Vyzývam vás. (Potlesk.) [11:27] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský Milan. [11:27] Milan Majerský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, blížia sa komunálne voľby a nie len tie komunálne, ale aj krajské a verím, že sa všetci zhodneme, že každý hlas má mať rovnakú váhu. Na túto protiústavnosť, ktorá sa udiala počas predchádzajúcich volieb, upozornil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. A vyzývam všetky strany, aj poslancov, aby sme túto nespravodlivosť spoločne napravili. Nie je to otázka opozície alebo koalície, ale dôvery v demokraciu. Na Slovensku dnes hlas jedného voliča váži viac než hlas druhého voliča, len podľa toho, kde býva. Sú volebné obvody, kde na zvolenie poslanca stačia niekde stovky hlasov a inde nestačia ani tisíce. Toto je nespravodlivosť, ktorú v demokracii nemôžeme ďalej prehliadať, tak ako ju prehliadali všetky vlády doteraz. A nie je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:28] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, chápem výzvu, ale nie je to procedurálny návrh, hej? Dobre, stretneme sa. Budem viesť schôdzu, sadnete si ku mne, poviete mi, čo navrhujete. Vieme, o čom hovoríte. Pán poslanec Janckulík, nech sa páči. [11:28] Igor Janckulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Chcem oznámiť, že mimoriadny výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ohľadom energopomoci bude štvrtok o trinástej hodine. Pôvodne mal byť štvrtok o dvanástej, ale keďže obedné prestávky sa skrátili, takže o trinástej. Ďakujem. [11:28] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem za informáciu. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, s procedurálnym návrhom. [11:28] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja žiadam, aby predlžovanie rokovacieho času nad devätnástu hodinu podliehalo výnimočným okolnostiam, pretože súčasný systém nezohľadňuje pracujúcich rodičov a neumožňuje riadne rokovanie výborov. Odôvodnenie: Ja to tu nesnažím sa zneužívať, ale v súčasnosti som poslankyňa asi s najmladším dieťaťom, mám 8,5-mesačnú dcéru a predlžovanie rokovacieho času nad devätnástu hodinu opakovane už pri každej schôdzi naozaj výrazne zasahuje do môjho rodinného života, takisto do rodinného života mojich kolegýň a kolegov, aj kolegyňa Marcinková to tu opakovane hovorí. A takisto pokiaľ v danom čase sú stanovené výbory, tak tieto nemajú dosť času a my sa ich častokrát ani nemôžeme zúčastňovať. Takže vás žiadam, aby ste prehodnotili túto prax. (Potlesk.) [11:29] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [11:29] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude v miestnosti č. 34 o dvanástej hodine. A tu sa pripájam ale aj ku kolegyni Števulovej, a už sme na to upozorňovali aj predtým, že hovoríte, ako ste na strane rodičov a aké rodinné hodnoty vyznávate, ale potom si svojvoľne predlžujete len preto, že sa vám tu nechce byť o týždeň dlhšie, tak predlžujete neustále rokovania buď do ôsmej, alebo niekedy aj do dvanástej hodiny, čo je absolútne neakceptovateľné. najmä pre matky, ktoré majú malé deti, ako pani poslankyňa Števulová. Však buďme tu teda o týždeň-dva dlhšie, ale nech sú tie rokovacie časy tak, ako sú stanovené zákonom v rokovacom poriadku. Ďakujem. [11:30] Richard Raši Budeme hlasovať o návrhoch tak, ako im boli doručené. Prvý, á, pán poslanec Vážny, nech sa páči. [11:30] Ľubomír Vážny – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja len upozorňujem, pán predseda, len na nezrovnalosť, pretože pani poslankyňa Remišová chce dať hlasovať o tom, že výbory pre nezlučiteľnosť budú o dvanástej. A pred chvíľou sme si schválili, že do trinástej sa rokuje. Čiže je tam problém. [11:30] Richard Raši Pani poslankyňa. Zapnite pani poslankyňu Remišovú. [11:30] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Áno, procedurálny návrh bol práve o tom, že vzhľadom na to, že sa odhlasovalo skrátenie prestávok, tak je o trinástej vo výbore, miestnosti brannobezpečnostného výboru č. 34. Ďakujem za upozornenie, pán poslanec. [11:31] Richard Raši Čiže bude o trinástej. Hlasujeme o pozmeňujúcom procedurálnom návrhu pani poslankyne Jaurovej. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 146 poslancov, 68 za, 77 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Jurík. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 147 poslancov, 75 za, 2 proti, 70 sa zdržalo. Návrh bol schválený. A pani poslankyňa Števulová, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Števulovej. Hlasujte, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 147 poslancov, 68 za, 71 proti, 8 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme neschválili. A teraz pristúpime k hlasovaniu o deviatom bode programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Zb. z. o inšpekcii práce, tlač 1113. Pani poslankyňa Ľubica Laššáková, poprosím, aby ste uviedli hlasovanie k prvému čítaniu k tomuto návrhu zákona. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1113.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 147 poslancov, 78 za, 2 proti, 67 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci s odporúčaním, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 148 poslancov, 80 za, 7 proti, 61 sa zdržalo hlasovania. Návrh zákona sme výborom pridelili. Poprosím pani poslankyňu Alenu Novákovú, aby uviedla vládny návrh zákona v prvom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Zb. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, tlač 1131, bod 10 schváleného programu. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1131.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . A, prosím, uveďte hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení zákona výborom. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 9 proti, 58 sa zdržalo hlasovania. Návrh zákona sme pridelili výborom. Poprosím pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby uviedla hlasovanie o bode 11 schváleného programu, o vládnom návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu, tlač 1142. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1142.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 125 za, 0 proti, 18 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili . A poprosím uviesť hlasovanie o pridelení zákona výborom. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 128 za, 19 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. Poprosím pána poslanca Igora Šimka, aby prišiel uviesť hlasovanie o bode 12 schváleného programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, tlač 1143. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1143.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 146 poslancov, 80 za, 66 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili . A poprosím dať návrh na pridelenie zákona výborom, pán poslanec. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali od do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Pán poslanec, pán poslanec Branislav Becík, poprosím, aby ste prišli uviesť hlasovanie o treťom bode schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách, tlač 1064. Ďakujem pekne. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách , tlač 1064.) Becík, Branislav, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 0 proti, 67 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Prosím, pán spravodajca, uviesť hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 bol za, 1 proti, 67 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme výborom pridelili. Pán poslanec Becík, ešte by som vás chcel poprosiť uviesť prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách, tlač č. 1140. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1140.) Becík, Branislav, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 80 bol za, nula proti, 65 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh zákona sme schválili . Dobre, pán poslanec. Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 67 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Pán poslanec Dávid Demečko, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o bode päť programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, tlač 1078. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1078.) Demečko, Dávid, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Prítomných bolo 146 poslancov, 81 za, 65 proti. Návrh bol schválený . Prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom. Demečko, Dávid, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 0 proti, 66 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh zákona sme výborom pridelili. Pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní, Zdenko Svoboda, poprosím pána poslanca, aby uviedol prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s nepoistenými vozidlami, tlač 1141. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s nepoistenými vozidlami , tlač 1141.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 99 za, 42 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený . Prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať, ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 103 bolo za, 41 sa zdržalo. Tento návrh zákona sme pridelili výborom. A poprosím Michala Barteka, pána poslanca, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej ochrane, tlač 1148. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1148.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 142 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený . A, prosím, uveďte hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku prerokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať, ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, všetci boli za. Návrh zákona sme pridelili výborom. Vyhlasujem prestávku a pokračujeme v rokovaní v prerušenom bode o dvanástej hodine. Pán poslanec Valášek, ešte procedurálny návrh? [11:33] Ľubica Laššáková . [11:34] Ľubica Laššáková . [11:35] Alena Nováková . [11:36] Alena Nováková . [11:37] Zdenka Mačicová . [11:38] Zdenka Mačicová . [11:38] Igor Šimko . [11:40] Igor Šimko . [11:41] Branislav Becík . [11:42] Branislav Becík . [11:43] Branislav Becík . [11:44] Richard Raši . [11:44] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:46] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:47] Dávid Demečko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:48] Dávid Demečko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:49] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:50] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:51] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:52] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:53] Tomáš Valášek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Len členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, zasadanie posúvame na jednu kvôli práve schválenej zmene rokovacieho poriadku. Ďakujem. [11:54] Richard Raši Ďakujem pekne, o dvanástej pokračujeme. (Prestávka.) [11:59] Tibor Gašpar Dámy a páni, prajem pekný deň. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri, tlač 1076. Prosím ministra spravodlivosti pána Borisa Suska, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločnú spravodajkyňu z ústavného prá... alebo spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Lučanského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Posledný v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Dostál, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči. [Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) , tlač 1076.] [12:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vystupujem k návrhu zákona o obchodnom registri v druhom čítaní, ale budem sa venovať predovšetkým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené koaličnými poslancami v piatok, pretože sme v druhom čítaní a tieto pozmeňujúce návrhy oba sú prílepky. Prebehla o tom rozprava už v piatok. Ja keď som sa v piatok hlásil do rozpravy, tak som myslel, že budem zohrávať úlohu pána poslanca Eliáša, ktorý tu občas zvykne vystúpiť a odprezentovať nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá s nejakým iným kolegom z dôvodu, že je, že je spravodajcom a teda môže vystúpiť, vystúpiť mimo poradia. A ja som teda mal v pláne, že odprezentujem pozmeňujúci návrh, s ktorým prišla pani poslankyňa Kolíková a ja som spolupredkladateľom, lebo vyzeralo to, že na časti rokovania v piatok, v piatok sa nebude môcť zúčastniť, tak ho odprezentujem ja, bez toho, aby som o ňom vedel detailne hovoriť. A ide o návrh, ktorý sa týka vypustenia povinnosti predkladať, vyhotovovať určené dokumenty obchodných spoločností formou notárskej zápisnice, prípadne vo forme zmluvy autorizovanej advokátom. Ide o tie dokumenty, ktoré podľa doterajšej právnej úpravy nemusia mať túto právnu formu. Ale teda vzhľadom na to, že pani poslankyňa Kolíková prišla, kým prišlo na tento bod, takže som nemusel ten bod prezentovať ja na spôsob pána poslanca Eliáša a vzhľadom na to, že prišli ďalšie pozmeňujúce návrhy, tak som ani nestiahol to svoje prihlásenie do rozpravy, ale mám potrebu sa k nim vyjadriť, pretože oba pozmeňujúce návrhy, aj ten, ktorý predložil pán poslanec Karas, aj ten, ktorý predložil pán poslanec Glück, sú prílepkami, sú predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a vyznieva to obzvlášť absurdne, že takéto brutálne a jednoznačné porušenie zákona o rokovacom poriadku prišlo len deň po tom, čo si koalícia odhlasovala skrátenie rozpravy k novele rokovacieho poriadku a presadila cez pozmeňovák v druhom čítaní zásadné zmeny v rokovacom poriadku, ktoré sa týkajú či už disciplinárnych opatrení, ale aj času rozpravy. Problémom Národnej rady nie je, že sa príliš dlho hovorí o návrhoch zákonov, to patrí do parlamentu, a príliš dlho sa hovorí o zásadných návrhoch a zásadne zlých návrhoch, ktoré navyše sú predkladané za cenu porušenia rokovacieho poriadku, teda v skrátenom legislatívnom konaní. To nie je problém parlamentu, to patrí k parlamentu, je úlohou opozície kontrolovať vládu a je úlohou opozície upozorňovať, keď vládna koalícia porušuje zákon o rokovacom poriadku, porušuje pravidlá rokovania parlamentu na to, aby presadila zlé a dôležité zmeny v legislatíve. No neuplynulo ani 24 hodín, odkedy ste skrátili rozpravu, opakovane ste skrátili rozpravu, najprv v druhom čítaní a potom aj v treťom čítaní a prichádza ďalšie z radu porušovaní zákona o rokovacom poriadku v podobe prílepkov, ktoré predkladajú koaliční poslanci k návrhu zákona o obchodnom registri. Pán poslanec Karas tu veľmi stručne odprezentoval prílepok, ktorý je, ktorý sa týka doplnenia nového článku, ktorý rieši zákon o štátnom podniku. Ja som sa ho vo faktickej spýtal, akú súvislosť má tento doplňujúci návrh s predkladaným návrhom zákona, nedostal som na to žiadnu odpoveď. Tak opakujem tú otázku, akú súvislosť má doplňujúci návrh pána poslanca Karasa s návrhom zákona o obchodnom registri? Aspoň nejaké všeobecné teda zdôvodnenie, že teda týka sa to podnikania, týka sa to hospodárstva, alebo niečo také, ja si viem predstaviť, že by niekto mohol vymyslieť, ale ani, ani to nebolo zo strany predkladateľa a predkladateľov považované za potrebné povedať. Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka doplnenia nového článku, ktorým sa mení zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a ten predložil spolu s ďalšími poslancami pán poslanec Glück a hoci som bol prihlásený s faktickou poznámkou, že sa ho spýtam to isté, čo pána poslanca Karasa, tak ani som to nemusel robiť, lebo pán poslanec Glück vo svojom vystúpení, kde odprezentoval pozmeňujúci návrh, priznal, že je to prílepok. Dokonca sa za to ospravedlnil. Ospravedlnenie samé osebe je v poriadku a je to teda príznak toho, že si človek uvedomí chybu, len je zvláštne, ak ospravedlnenie prichádza ešte pred tým, ako človek niečo zlé urobí. Lebo to znamená, že si uvedomuje, že robí niečo zlé, robí niečo, čo je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, čiže nie je to, nie je to len nejaký drobný etický prehrešok, ale je to porušenie zákona, je to doplňujúci návrh, ktorý je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a napriek tomu to ten poslanec urobí. A teda podľa mojich informácií to dnes urobí znova, lebo v piatok, keď čítal ten pozmeňujúci návrh, tak mu tam vypadli nejaké strany a nejaké body, čiže nebolo to odprezentované v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Takže ešte dnes si znova raz asi vypočujeme ten doplňujúci návrh. Pritom obsah toho doplňujúceho návrhu, neviem sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Karasa, ale o návrhu pána poslanca Glücka tu prebehla aj vecná diskusia, teda k jeho obsahu, keďže toto je jediný priestor, keď majú poslanci možnosť vyjadriť sa aj k obsahu tejto pripravovanej legislatívnej zmeny, a nebol nijako mimoriadne kriticky hodnotený. Naopak, viacerí aj opoziční poslanci a poslankyne uznali, že z obsahového hľadiska je to buď úplne v poriadku alebo, alebo v zásade v poriadku, že to pomôže, pomôže fungovaniu národných obranných síl a môže to posilniť obranyschopnosť Slovenskej republiky. Čiže zaregistroval som nejaké drobné výhrady, ale k podstate a k väčšine toho pozmeňujúceho návrhu z obsahového hľadiska neboli výhrady. Dokonca niektorí opoziční poslanci sa vyjadrili, že keby sa neuplatnil tento pozmeňujúci návrh alebo tento návrh vo forme prílepku, ale napríklad v podobe návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by boli ochotní to podporiť. Ja za seba hovorím, že teda mám isté pochybnosti aj o tom, či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo do rozpravy sa zapojil aj pán minister Kaliňák, ktorý takisto priznal, že ide o prílepkoch, ale postavil to tak, že buď teraz presadí cez parlament prílepok, alebo sa vlastne dva roky nebude dať nič robiť a celé sa to odloží o dva roky a projekt národných obranných síl nebude poriadne fungovať a bude to na škodu obranyschopnosti krajiny, ale tak to predsa nie je. Veď to nie je tak, že buď sa teraz niečo presadí v skrátenom legislatívnom konaní, alebo sa to nepresadí a potom dva roky nič. Je to tak, že keby ten návrh bol predložený riadnym spôsobom na prebiehajúcu schôdzu Národnej rady, čo predpokladám, že bolo realizovateľné, že to nie sú veci, ktoré si vláda a ministerstvo obrany uvedomili až v priebehu rokovania tejto schôdze, ale bol by to návrh, ktorý by šiel riadne do prvého čítania na túto schôdzu, tak mohol byť prerokovaný v druhom a treťom čítaní na tej nasledujúcej riadnej schôdzi, ktorá začína 14. apríla. To znamená, že niekedy začiatkom mája by mohol ten zákon nadobudnúť účinnosť bez akéhokoľvek skracovania legislatívneho konania, bez akéhokoľvek porušovania zákona o rokovacom poriadku v podobe prílepkov, ktoré zákon o rokovacom poriadku zakazuje. A tým pádom by táto novela nenadobudla účinnosť 1. marca, ako sa navrhuje v tom pozmeňujúcom návrhu, ale nadobudla by účinnosť povedzme 1. mája alebo 10. mája, teda nie o dva roky, ale o dva mesiace. A rovnako keby vládna koalícia nebola taká lenivá a nechcela si dopriať voľna a tak riedkych schôdzi, aké, aké v tomto parlamente si ani nepamätám, tak nemusela tá nasledujúca schôdza začínať 14. apríla, keď prebiehajúca schôdza skončí 13. februára podľa plánu a, ako sme boli informovaní, nepočíta sa s možnosťou, že by trvala dlhšie, takže poslanci budú mať dva mesiace pauzu. Nepochybne budú všetci tvrdo makať v regiónoch a stretávať sa s voličmi, ale parlament nebude zasadať až do 14. apríla. Za normálnych okolností, keď zvykli byť v prvom polroku aspoň štyri schôdze, pokojne niekedy v polovici marca, nie až v polovici apríla mohla začínať tá nasledujúca schôdza a v takom prípade by dokonca to zdržanie riadnym legislatívnym procesom bolo niekde na úrovni jedného mesiaca. Čiže keby parlament normálne fungoval, keby ste nepotrebovali mať dvojmesačné voľno medzi schôdzami, tak by ten návrh pána ministra Kaliňáka, ktorý tu predniesol pán poslanec Glück a ktorý evidentne odobrí aj pán minister Susko ako predkladateľ návrhu zákona, nemusel byť vo forme prílepku, ktorý je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ale bolo by to riadnym legislatívnym procesom, akurát by to malo účinnosť o mesiac neskôr. Chcem sa teda ešte vyjadriť k tomu, čo tu hovoril pán minister Kaliňák, ktorý tu v piatok bol a čakal, myslím, aj niekoľko hodín, kým príde na rad rokovanie o tomto, o tomto bode, aby sa mohol sám k nemu vyjadriť a obhájiť ho aj z vecného, aj z procedurálneho hľadiska, z toho procedurálneho hľadiska sa mu podľa môjho názoru veľmi nepodarilo. A on sa tváril, že bude to v poriadku, že niekto upozorní na to, že je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a že o takom návrhu nemožno dať hlasovať. Poslanec, ktorý návrh predložil, teda páni poslanci v jednom prípade Karas, v druhom prípade pán poslanec Glück dajú námietku a Národná rada bude hlasovať o námietke a keďže sú to námietky od koaličných poslancov, tak tá námietka bude schválená a potom sa bude hlasovať o tých pozmeňujúcich návrhoch, ako to hovorí zákon o rokovacom poriadku. A teda vyznelo to tak, že vlastne všetko bude v poriadku, lebo síce zákon zakazuje predkladať prílepky, ale zároveň umožňuje poslancovi, ktorý ten prílepok predložil, dať námietku voči rozhodnutiu predsedajúceho, že sa o ňom bude dať hlasovať a keď tej námietke Národná rada vyhovie, tak sa o tom hlasovať bude a aj sa to schváli. No ja si dovolím upozorniť, že ten mechanizmus námietky nie je v zákone o rokovacom poriadku z dôvodu, že by sa ním mali legitimizovať prílepky, že by postup, ktorý je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, mal byť odobrený len z dôvodu, že si väčšina, väčšina parlamentu myslí, že má byť taký pozmeňujúci návrh schválený napriek tomu, že je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný. Lebo zákon o rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno predkladať doplňujúce návrhy, ktorými sa mení alebo dopĺňa iný zákon a ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. A to sa tou námietkou nemení, tá námietka je inštitút, aby predsedajúci nemohol svojvoľne povedať, že nejaký pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh je prílepok alebo je rozširujúci pozmeňujúci návrh, ktorý nemá súhlas predkladateľa, a teda nemožno o ňom dať hlasovať, tak inštitút námietky by mala byť ochranou pred svojvoľným uplatňovaním týchto zákazov predsedajúcim, nie vstupnou bránou pre porušovanie zákona o rokovacom poriadku tým, že Národná rada, alebo väčšina poslancov Národnej rady povie, že čo tam po rokovacom poriadku, čo tam po zákaze prílepkov. No a aby tento postup, ktorý pán minister Kaliňák avizoval, mohol byť uplatnený, tak dávam alebo upozorňujem spravodajcu aj odbor legislatívy a teda hlavne predsedajúceho, že ani o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Karasa, ani o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Glücka nie je možné dať hlasovať, pretože boli predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý zakazuje predkladanie prílepkov. Viem si predstaviť, ako dopadne to hlasovanie, áno, bude predložená námietka aj zo strany jedného, aj zo strany druhého a koaličná väčšina to bude ignorovať, napriek tomu považujem za dôležité upozorňovať na brutálne porušovanie zákona o rokovacom poriadku zo strany vládnej koalície, ku ktorému došlo len deň po tom, ako vládna koalícia schválila novelu rokovacieho poriadku proti vôli opozícii, tváriac sa, že tým vracia normálnosť do rokovania Národnej rady. No tak schvaľovanie prílepkov nie je normálne, skrátené legislatívne konania bez toho, aby napĺňali dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú normálne, naopak sú zásadným problémom vo fungovaní súčasného parlamentu a sú čoraz horšie aj v porovnaní s tými predchádzajúcimi volebnými obdobiami a zodpovednosť za to má súčasná vládna koalícia a v tomto prípade, keďže ide o návrh zákona predkladaný pánom ministrom Suskom, aj pán minister Susko, ktorý, predpokladám, že súhlasí s tými predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, ktorý nás tu v minulom volebnom období opakovane upozorňoval, že nejaký návrh na skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku, lebo nie sú dané dôvody, alebo že nejaký návrh je prílepok a vtedy veľmi dbal o čistotu legislatívneho procesu. Teraz keď ako garant legislatívneho procesu na úrovni vlády a predkladateľ tohto konkrétneho návrhu zákona môže niečo urobiť v tom, aby legislatívny proces fungoval tak, ako má, tak to, predpokladám, neurobí. Ďakujem. [12:18] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Začína pán poslanec Valášek, nech sa páči. [12:18] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán poslanec Ondrej, že vedieš túto bitku. To, že ten rokovací poriadok porujú opakovane a čím ďalej, tým intenzívnejšie či prílepkami či absolútne neodôvodnenými skrátenými legislatívnymi konaniami, nemení nič na povahe týchto aktov, sú to stále porušenia zákona a privrieť, prižmúriť nad nimi oči, to sa volá normalizácia, to už sme tu raz zažili, to nechceme, takže som rád, že to robíš. V tomto prípade ja som aj ochotný posúdiť, aj som to povedal ministrovi, že toto by mohlo prejsť cez SLK-čko, situácia, ktorú máme, že sa do národných obranných síl prihlásilo skutočne oveľa viac ľudí než ktokoľvek predpokladal a že nie je dosť cvičiteľov, tú považujem za urgentnú a to, že nemáme fungujúce aktívne zálohy, respektíve že ich máme tak málo, to považujeme za ohrozenie bezpečnosti. Ja som bol aj pripravený, povedal som to ministrovi na rovinu, otvorene, súkromne aj v médiách, posúdiť a podporiť SLK v tejto veci, len na to, samozrejme, nikdy neprišlo, pretože sa napriek tomu všetkému rozhodla koalícia konať formou prílepku. Nerozumiem tomu prečo, podľa mojich informácií aj bola snaha SLK-čko minulý týždeň, ktorú zrušil predsedu parlamentu, povedal, že to bude musieť ísť prílepkom buď, buď takto alebo vôbec, čo nedáva zmysel. Všetky tie argumenty o nelegálnosti takéhoto aktu, ktoré predložil pán poslanec Dostál, stále platia, len podotýkam, že táto vláda má tak zdeformované vnímanie toho legislatívneho procesu, že to, čo považuje, to, čo sa dá predkladať v normálnom, predkladá cez SLK a keď je niečo naozaj urgentné, keď aj život naservíruje situáciu na striebornej tácke, kde by sa to SLK hodilo, tak to vlastne cíti potrebu riešiť formou prílepku, lebo to normálne konanie SLK-čko, ktoré sa na tieto nápady hodilo, to vlastne využívajú ako štandardný legislatívny proces, natoľko zdeformovali celý, celý proces tvorby zákonov. Tento prílepok, nekomentoval som obsah, ale ako prílepok je to nelegálne. Basta. [12:20] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Gažovičová. [12:21] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a hlavne ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že tu znovu ozvučil tú absurditu toho, ako sa tu ohýba legislatívny proces. A naozaj minulý týždeň sme o tom hovorili veľa, pretože sa rokovalo o novom rokovacom poriadku tiež narýchlo a v obmedzenej rozprave, a presne sme vám vtedy hovorili, že keď v prvom rade nech sa tu dodržuje legislatívny proces, to je ten základ, ale tuto meniť rokovací poriadok, pričom nedodržiavate ani ten súčasný a tváriť sa, že zavádzate tu novú kultúru a tie etické normy je naozaj pokrytecké. A tuto sa to presne ukazuje. Máme tu ministra spravodlivosti, ktorý by mal dohliadať na spravodlivý legislatívny proces, máme tu podpredsedu, ktorý teda rád rečnil o potrebe etických princípov tuto v pléne, tak začnime v prvom rade tým, že sa bude dodržiavať rokovací poriadok v tom hlavnom, čo je naša úloha, a to je tvorba zákonov. Naozaj až to povedal kolega, kolega Valášek, tam, kde by mal byť riadny legislatívny proces, idete cez SLK, cez skrátený v rozpore s rokovákom, a tam, kde možno by aj bol namieste skrátený, tak si zvolíte ešte rýchlejší proces cez prílepok. A zase, ohýbate rokovací poriadok, tvárite sa, že za to, že ste väčšina, za to, že ste vyhrali voľby, môžete všetko, nie, nie je to tak, my sme tu zákonodarný orgán, ktorý ale má určité pravidlá a v prvom rade by sme tie pravidlá mali dodržiavať a nie ich porušovať len zato, že si poviete, že cez námietku môžete si ohýbať rokovací poriadok, ako sa vám zachce. Naozaj takto nemá vyzerať tvorba zákonov. [12:22] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kolíková. [12:22] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok. Je naozaj veľmi smutné a znepokojujúce, čo sa deje v parlamente, a si myslím, že osobitne dnes po tom, čo nová pani poslankyňa tu zložila sľub ako aj my všetci, ktorí sme poslancami, že sme vlastne prisľúbili, že budeme uplatňovať zákony a ústavu a to, čo sa tu súčasne deje, je rovnako hneď potom, tak vlastne riešime priamo porušenie rokovacieho poriadku, legislatívneho procesu, vie to predkladateľ, sedí tu minister spravodlivosti, predseda legislatívnej rady vlády, vie, že je to tak, že v rozpore so zákonom sa tu hrubo ide natlačiť narýchlo zákon, ktorý absolútne nesúvisí s tým, čo tu prerokúvame, popritom celom treba pripomenúť aj návrh opozície na vyslovenie nedôvery voči celej vlády. Viac ako rok nie je spôsobilá vláda a ministri postaviť sa parlamentu zoči-voči a skladať účty, je to ústavno-politická zodpovednosť vlády takto skladať účty voči parlamentu, toto je hrubé pošliapanie ústavy. A potom etický kódex. Ja musím pripomenúť nedeľnú, nedeľný duel s ministrom Tarabom, kde niekoľkokrát spomenul moje dieťa a šíril hrubé, na cti utrhačské klamstvá. A hneď potom ja som jasne vyjadrila, že je to klamstvo, niekoľkokrát spomenul moje dieťa priamo v tomto dueli a hneď vládni poslanci šírili na cti utrhačské klamstvá, šíria ich ďalej. Takže toto je naozaj príklad, ako si vládna koalícia predstavuje etiku, slušnosť, zákony a ústavu, jednoducho hrubo ich pošliapava a myslí si, že jej cesta je len umlčiavať opozíciu. Ale je to úplne jasné. Jedna vec sú slová a druhá vec sú skutky, skutky vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:24] Tibor Gašpar Pán poslanec Dušenka. [12:24] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Dostál, za vaše vystúpenie, úplne sa s ním stotožňujem. Treba len pripomenúť, že je to práve návrh veľkej časti súčasnej koalície, ktorá si v roku 2018 schválila zákaz prílepkov. Sám prezident súčasný Peter Pellegrini predkladal v tomto pléne zákaz prílepkov, vraj zlepšenie a väčší prehľad, čistota legislatívneho procesu. Neviem, z akého dôvodu, zrejme z toho titulu, že práve tento zákon o obchodnom registri je technický predpis, zrejme bol predpoklad, že sa k tomu nikto nebude vyjadrovať, tak sa stal vlastne terčom prílepkov. No kým v minulosti tu poslanci naozaj ticho sa zjavili, prečítali nejaký pozmeňovák a zo sály ušli, tak dnes sme tu svedkami, že predkladateľ pán Glück si tu dve minúty venuje tomu, ako sa ospravedlňuje, ako vie, že je to prílepok, že to absolútne nijako nesúvisí, ale že skrátka je to tak, minister ho v tom podporí, že je to vo verejnom záujme a poslanci by to mali zobrať do úvahy a takýto prílepok schváliť, hoci je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Čiže aj tu sa posúvame, že koalícia úplne stráca súdnosť a hanbu a skrátka sa netají tým, že ide dávať nejaké prílepky a že je to úplne v poriadku. A len doplním, že naozaj minulý štvrtok sme si tu schválili, alebo ste si schválili bič na poslancov kvôli tomu, že si oblečú tričko päťstoeurové, tisíceurové pokuty, pokuty jedného platu, ale za to, že sa tu porušuje rokovací poriadok, pravidlá, ktoré tu platia niekoľko rokov, tak to je absolútne bez sankcie a je to vraj úplne v poriadku. [12:26] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Dostál. [12:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Dušenka, no z akého dôvodu si pre prílepok vybrali práve návrh zákona o obchodnom registri, nemyslím si, že to je preto, lebo návrh zákona je technický predpis, je to teda veľmi dôležitý návrh zákona, ale v zásade to koalícia nemala kam inde pichnúť, lebo decembrová schôdza bola celá venovaná rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov, tak toto je, myslím, jediný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prílepky sa dávajú iba k návrhom zákona, ktoré sú v druhom čítaní, no tak to tentoraz vyšlo na pána ministra Suska, kľudne to mohol byť zákon o horskej službe, ak by bol taký zákon v druhom čítaní, no ale nebol, no tak si to musí na seba zobrať pán minister spravodlivosti pri návrhu zákona o obchodnom registri. A k tomu ešte, čo hovoril pán poslanec Valášek, k tomu zdeformovanému vnímaniu legislatívneho procesu súčasnou vládnou koalíciou a k tomu, že skrátené legislatívne konanie používajú aj tam, kde na to nie sú žiadne dôvody, a tam, kde by možno aj boli dôvody, tak sa rozhodnú pre prílepok a v tomto prípade sa asi rozhodli pre prílepok preto, že je to jednoduchšie, rýchlejšie, prerokuje sa to v rámci jedného bodu, ak by bol návrh na skrátené legislatívne konanie, tak aj keby opozícia veľmi nevzdorovala, tak možno niekto, pán poslanec Valášek by vystúpil, že je to v poriadku, ja by som vystúpil, že mám pochybnosti, ale potom by muselo byť prvé čítanie, výbory a druhé a tretie čítanie, takto to sfúknu v rámci rozpravy k jednému bodu, takže zjednodušujú si život a porušujú zákon o rokovacom poriadku ešte brutálnejšie ako keby to bolo skrátené legislatívne konanie. [12:28] Tibor Gašpar Keďže máme ukončené vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy z poslancov ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci – pán poslanec Dušenka a po ňom pán poslanec Glück. Nech sa páči, pán poslanec Dušenka, máte slovo. [12:29] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ešte poslednou vetou zareagujem na to, čo vlastne potvrdil aj pán Dostál, že pozmeňovák pána Glücka bol zle prečítaný a že sa tom tam bude dávať nejaký nový pozmeňovák a na margo piatkového rokovania chcem ešte raz zopakovať, že aj sám minister obrany Kaliňák dal aj opozícii návod, akým spôsobom sa ako keby vyhnúť sankciám za porušovanie rokovacieho poriadku tým, že vravel, veď pán poslanec Glück sa vopred ospravedlnil, že ide dávať prílepok, tak nech to Národná rada vezme na vedomie a nech je k nemu milosrdná a nech o tomto pozmeňováku, prílepku dá hlasovať. Tak naozaj ak, kolegovia, budete mať, lebo to bolo vraj vo verejnom záujme, takže ak nejakí kolegovia budú mať alebo potrebu si vo verejnom záujme vziať do pléna tričko s nejakým nápisom, treba sa vopred ospravedlniť a logikou pána Kaliňáka by to malo byť vzaté na vedomie a malo by to byť ospravedlnené a bez pokuty. Budem čítať na konci svojho vystúpenia aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, keďže je to z môjho pohľadu, asi som sa zle vyjadril, že technický predpis, odborný predpis, tak aj to odôvodnenie, si pomôžem vlastne naším pozmeňujúcim návrhom. Ide o to, že aj keď tomuto návrhu o Obchodnom registri nie je po odbornej stránke veľmi čo vyčítať, je to trochu premárnená príležitosť, na to ešte upozorním, a zároveň to iba deklaruje to, že kdekoľvek má koalícia možnosť rozhodnúť sa medzi transparentnosťou a netransparentnosťou, v mnohých ohľadoch alebo vo väčšine ohľadoch si vyberie netransparentnosť. A vlastne aj o tom je môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale k tomu sa postupne dostaneme. To, čo ste mohli zlepšiť, je naozaj technická vec, ktorá bráni osobám v založení si obchodnej spoločnosti. Totižto praktická skúsenosť s uplatňovaním Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri preukazuje, že jednou zo šiestich najvážnejších administratívnych prekážok pri zakladaní si obchodnej spoločnosti na Slovensku je podmienka nebyť povinný v exekučnom konaní. Dôvodom je, že aj keď povinný, splní všetko, k čomu je zaviazaný, jeho exekúciu zastaví súd až o niekoľko mesiacov či rokov neskôr ako k naplneniu zo strany povinného dôjde, čo predstavuje naozaj vážnu prekážku pri uplatňovaní slobody podnikať. Navyše povinní z exekúcie toto obmedzenie často obchádzajú tak, že si založia občianske združenie, ktoré je následne zakladateľom obchodnej spoločnosti. A je úplne pochopiteľné, že zámerom podmieňovať založenie obchodnej spoločnosti absenciou podlžností na daniach, odvodoch a podobne, je vyhnúť sa neistote spojenej s osobou zakladateľa, ktorý by založením obchodnej spoločnosti mohol svoju platobnú neschopnosť ešte znásobiť. Ale nie je zrejmé, prečo sa podmienka nebyť povinným v exekúcii vzťahuje aj na exekúcie na nepeňažné plnenie, ktoré najčastejšie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, napríklad nepribližovať sa k osobe na vymedzenú vzdialenosť, strpieť vytvorenie umeleckého diela alebo niečo podobné. Je preto namieste tieto typy exekúcie na nepeňažné plnenie vyňať z obmedzenia pre založenie obchodnej spoločnosti, a to na princípe nediskriminácie, t. j. nielen vo vzťahu k domácim, ale aj k zahraničným subjektom. V odôvodnení návrhu nie je zároveň zrejmé, prečo by sa pri vykonaní zápisu údajov do obchodného registra nemali zverejňovať informácie o konečnom užívateľovi výhod a informácie o zaistení majetkovej účasti. Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa síce podľa doterajšej právnej úpravy nezverejňovali, ale keďže údaje o konečnom užívateľovi výhod už dnes sú zverejnené v samostatnom registri, nedáva absolútne žiadnu logiku, prečo by nemali byť zverejňovaní v obchodnom registri. Ten obchodný register je omnoho verejnosti, by som povedal, prístupnejší alebo bližší. Čiže keď už sú raz zverejnené v jednom registri, nie je dôvod v ďalšom registri to zatajovať. A na margo tých exekúcií naozaj ak by išlo o peňažné plnenie, je to v poriadku, ale d tej množiny exekučných konaní naozaj sú aj exekúcie na nepeňažné plnenia a povedal by som, že ich tak len tak zomlelo, čiže naozaj na tie subjekty, ktoré, na ktoré je vedená exekúcia na nepeňažné plnenie, nemalo by byť zakázané podnikať. Vládny návrh zákona vypúšťa § 96, § 105a a § 112 z Obchodného zákonníka s odôvodnením, že obmedzenie by pri eseročke s jedným spoločníkom, aby nemohla byť zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej obchodnej spoločnosti, ako aj obmedzenie, aby tá istá fyzická osoba nemohla byť zakladateľom viac ako troch s. r. o. s jediným spoločníkom, sa ukázalo v praxi ako nefunkčné. Takýto spôsob riešenia nekalého reťazenia spoločností sa nejaví byť primeraným, pretože samotné popieranie problému ho nevyrieši. Príslušná smernica EÚ nám zachovanie takejto výnimky povoľuje, preto je namieste sa zamyslieť nad vylepšením fungovania doterajších obmedzení, pripadne ich iného nastavenia alebo ako zrušenia bez náhrady. Toto opatrenie, ktoré navrhujete, nie je a priori zlé, ale už dnes sa javí, že nebude úspešné a toto je skôr návod, aby ste sa zamysleli nad nejakým, nad nejakou inou možnosťou riešenia reťazenia, reťazenia spoločnosti. No a posledná vec. V súčasnosti nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť, či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľností, ako je to možné u notárov, ktorí majú na tieto účely zriadený verejne dostupný register notárskych zápisníc. Advokáti si síce s interným predpisom Slovenskej advokátskej komory vedú autorizáciu, vedú knihu autorizácií, kde si zapisujú autorizované zmluvy, čo je povinnosť, ktorej naplnenie (neplnenie, pozn. prepis.) je sankcionované disciplinárnym konaním voči advokátovi. Tieto knihy však nie sú verejné a tak si ani napríklad kataster nehnuteľností nevie overiť, či boli skutočne advokátom autorizované. Vládny návrh zákona zavádza centrálny register autorizácií, ktorý by mala viesť Slovenská advokátska komora. Koncipuje ho však ako neverejný bez uloženia povinnosti advokátom mať určité, hoc len technické alebo programové vybavenie na prispievanie do tohto registra a bez toho, aby do neho mali prístup aj iné orgány, napríklad už spomenutý kataster nehnuteľností alebo iné oprávnené osoby. Z hľadiska transparentnosti a zabráneniu možným podvodom tak vládny návrh zákona neponúka dostatočné riešenie. Preto sa podľa vzoru obdobného notárskeho registra navrhuje vylepšiť vládny návrh o ustanovenia, ktoré zabezpečia verejnosť, väčšiu otvorenosť a transparentnosť údajov vkladaných do centrálneho registra autorizácií. Je na zváženie, či by aj tento register nemal byť súčasťou väčšieho celku a zadefinovaný ako informačný systém verejnej správy. Teraz prosím, pán predsedajúci, zastavte mi čas a prečítam svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prosím technikov, aby zastavili čas. Nech sa páči. Dušenka, Igor, poslanec NR SR Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Dušenku, Júliusa Jakaba, Igora Matoviča, Michala Šipoša, Veroniky Remišovej, Jozefa Pročka, Lukáša Buža, Gábora Grendela, Mareka Krajčího, Romana Mikulca, Petra Polláka a Anežky Škopovej k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o obchodnom registri, tlač 1076. Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I § 53 ods. 3 písm. a) piatom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „v exekúcii na peňažné plnenie". 2. V čl. I § 55 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „v exekúcii na peňažné plnenie". 3. V čl. I § 55 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „v exekúcii na peňažné plnenie". 4. V čl. I § 100 ods. 2 sa vypúšťajú písmená d) a e). 5. V § 107 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1. 6. V čl. II sa vypúšťa doterajší bod 10. 7. V čl. II sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: „11. V § 105b ods. 1 tretej vete sa za slovom „povinný" vkladajú slová „v exekúcii na peňažné plnenie" . Nasledujúce body sa primerane prečíslujú . 8. V čl. V sa za doterajší bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: „4. V prílohe č. 1 Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7b sa v poznámke za slová „odvolacom konaní" nahrádzajú slovami „konaní o opravnom prostriedku". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 9. V čl. VIII bode 2 § 1ac ods. 1 sa za slovo „ktorý" vkladajú slová „je verejný a". 10. V čl. VIII bode 2 § 1ac ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Údaje zapísané v registri autorizácií sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do registra autorizácií, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Do registra autorizácií má prístup každý advokát a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Podrobnosti určí predpis komory.". 11. V čl. VIII sa za doterajší bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie: „16. § 29 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Advokát na výkon svojej činnosti musí mať technické vybavenie a programové vybavenie na prepojenie s registrom autorizácií vedeným komorou.".". Ostatné body sa primerane prečíslujú. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. [12:41] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Takže slovo má pán poslanec Glück, nech sa páči. [12:42] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v piatok som pomerne vyčerpávajúco odôvodnil po vecnej stránke pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom niet pochýb, že nie je predkladaný v súlade s rokovacím poriadkom. Mali sme tu vecnú diskusiu. Som veľmi rád, že opozícia po vecnej stránke veci súhlasí s mojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Rád by som však dodal, že nesúhlasím s tým, že sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh absolútne netýka obchodného registra, nakoľko obchodný register je súčasťou kritickej infraštruktúry našej, našej vlasti, a preto je v záujme Slovenskej republiky, aby bola posilnená odolnosť Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti práve aj z dôvodu, aby bola zaistená bezpečnosť našej kritickej infraštruktúry, ktorého súčasťou je aj obchodný register. Vzhľadom na to, že predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol odôvodnený v pléne v piatok, z dôvodu chyby v čítaní je potrebné ho prečítať ešte raz. Preto by som vás, vážený pán predsedajúci, poprosil o zastavenie času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím zastaviť čas. Nech sa páči. Glück, Richard, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka, Tibora Gašpara, Petra Šucu a Mariána Saloňa k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri), pod parlamentnou tlačou 1076. Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri), tlač 1076, sa mení a dopĺňa takto: Za čl. XVII sa vkladá čl. XVIII, ktorý znie: „Čl. XVIII Zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 260/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5". 2. V § 6 ods. 2 písm. e) sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5". 3. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 9a Dohoda o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia (1) Veliteľ vojenského útvaru môže s vojakom operačných záloh a vojakom pohotovostných záloh uzatvoriť dohodu o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia (ďalej len „dohoda o plnení úloh"). Dohoda o plnení úloh musí byť písomná, inak je neplatná. (2) Plnením úloh nad rozsah pravidelného cvičenia sa rozumie a) príprava na plnenie úloh na zabezpečenie potrieb Národných obranných síl, b) plnenie úloh na zabezpečenie potrieb Národných obranných síl v rozsahu určenom veliteľom vojenského útvaru. (3) Dohoda o plnení úloh obsahuje a) titul, meno a priezvisko vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh, b) dátum a miesto narodenia vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh, c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh, d) číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh, e) názov a sídlo vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh plniť úlohy nad rozsah pravidelného cvičenia, f) opis úloh uvedených v odseku 2, g) dobu, na ktorú sa uzatvára, h) odmeňovanie, i) naturálne náležitosti. (4) Veliteľ vojenského útvaru môže dohodu o plnení úloh vypovedať, ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh riadne a včas nesplní úlohy podľa odseku 3 písm. g). (5) Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže dohodu o plnení úloh vypovedať aj bez uvedenia dôvodu do 30 kalendárnych dní od, odo dňa jej uzatvorenia. (6) Vypovedanie dohody o plnení úloh podľa odsekov 4 a 5 sa oznamuje doručením písomnej výpovede. Výpovedná lehota dohody o plnení úloh je 30 kalendárnych dní. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola doručená písomná výpoveď. (7) Dohoda o plnení úloh zanikne a) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b) dňom skončenia platnosti dohody o zaradení do operačných záloh alebo dohody o zaradení do pohotovostných záloh, c) uplynutím výpovednej lehoty alebo d) úmrtím alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh vyhlásený za mŕtveho. (8) Vzor dohody o plnení úloh ustanoví služobný predpis.". 4. V § 12 ods. 1 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie: „n) príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia.". 5. V § 12 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou. 6. V § 12 odsek 5 znie: „(5) Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi bra, vojakovi branných záloh okrem príslušníka zboru a príslušníka finančnej správy patrí hodnostný plat za čas pravidelného cvičenia, výcvik branných záloh alebo čas plnenia úloh na základe dohody o plnení úloh uzatvorenej podľa § 9a ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patrí hodnostný plat za čas plnenia úloh ozbrojených síl ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Ak vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh alebo vojak branných záloh dosiahol vojenskú hodnosť vojak 1. stupňa, patrí mu hodnostný plat ustanovený pre vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa podľa osobitného predpisu.27)". 7. V § 12 sa za odsek 18 vkladá nový odsek 19, ktorý znie: „(19) Vojakovi operačných záloh a vojakovi. Prepáčte. Nový odsek 19, ktorý znie: „(19) Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh patrí príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia na základe dohody o plnení úloh uzatvorenej podľa § 9a, ktorého výšku podľa druhu a rozsahu plnených úloh ustanoví služobný predpis.". Doterajšie odseky 19 až 23 sa označujú ako odseky 20 až 24. 8. V § 12 ods. 24 sa slová „Odsek 22" nahrádzajú slovami „Odsek 23". 9. V § 13 odseky 1 a 2 znejú: „(1) Príprava vojaka operačných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 4 ods. 1 a na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením, ktoré vojak operačných záloh absolvuje v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní najneskôr do 12 mesiacov od nástupu na pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie vojaka operačných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu. (2) Príprava vojaka pohotovostných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1 a vojaka pohotovostných záloh, ktorý nie je príslušníkom zboru alebo príslušníkom finančnej správy, na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením, ktoré vojak pohotovostných záloh absolvuje v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní najneskôr do 12 mesiacov od nástupu na pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie vojaka pohotovostných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.". 10. V § 22 sa odsek 3 dopĺňa písmenami d) až g), ktoré znejú: „d) občan v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je vojakom pohotovostných záloh, e) občan v služobnom pomere ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý je vojakom pohotovostných záloh, f) občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka a je vojakom operačných záloh, g) občan, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu príslušníka obecnej polície a je pohot, a je vojakom pohotovostných záloh.". 11. V § 22 ods. 4 prvej vete sa slová „odseku 3 písm. b) a c)" nahrádzajú slovami „odseku 3 písm. b) až g)". 12. V § 22 ods. 4 druhá veta znie: „Plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. a), c) až e) nesmie ovplyvniť plnenie jeho služobných povinností a plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. g) nesmie ovplyvniť plnenie jeho pracovných povinností." 13. V § 25 ods. 2 sa slovo „a" za slovom „riaditeľ“ nahrádza čiarkou a na konci pripája čiarka tieto slová: „žandára podľa § 22 ods. 3 písm. d) minister spravodlivosti Slovenskej republiky a žandára podľa § 22 ods. 3 písm. e) minister financií Slovenskej republiky". 14. V § 46 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Občan, ktorý bol vyradený z vojenskej evidencie po vykonaní civilnej služby pred účinnosťou tohto zákona, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť do dovŕšenia šesťdesiateho piateho, 65 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.". Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11. 15. V § 46 ods. 6 sa slová „odseku 4" nahrádzajú slovami „odseku 5". 16. V § 46 ods. 11 sa slová „odsekov 3, 5 a 9" nahrádzajú slovami „odsekov 3, 6 a 10". 17. V § 47 ods. 1 písm. d) treťom bode sa slová „§ 46 ods. 9" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 10". 18. V § 47 ods. 4 sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5". 19. V § 47 ods. 6 sa slová „§ 46 ods. 7 písm. a) až f“ nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 8 písm. a) až f)". 20. V § 47 ods. 14 sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5". 21. V § 81 ods. 3 sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5". Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.". Čl. XVIII nadobudne účinnosť 1. marca 2026, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skončil som. [12:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická. Nech sa páči, pán poslanec. [12:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Glück, takže dozvedeli sme sa, že obchodný register je súčasťou kritickej infraštruktúry a posilnenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, ktoré rieši váš pozmeňujúci návrh, respektíve prílepok, posilňuje aj kritickú infraštruktúru a je v záujme kritickej infraštruktúry a teda to súvisí podľa vás s prerokúvaným návrhom zákona. No musím povedať, že ten piatok, keď ste otvorene a úprimne priznali, že je to prílepok, že to nesúvisí s návrhom zákona, dokonca ste sa za to ospravedlnili, a bol to ten istý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, nebol to iný, sa mi zdal lepší. Niežeby to bolo v poriadku, lebo priznať sa, že idem porušiť zákon a vybaviť to tým, že sa ospravedlním, nie je v poriadku, ale bolo to aspoň úprimné, lebo všetko so všetkým súvisí. A teda pri troške kreativity si samozrejme možno nájsť a vymyslieť zdôvodnenie, že akýkoľvek prílepok súvisí s predkladaným návrhom zákona, keď to trošku pritiahnete za vlasy a nejaké zdôvodnenie môžete nájsť ku všetkému alebo skoro ku všetkému. Predpokladám, že v priebehu piatich minút a prípadne s pomocou umelej inteligencie by ste nejakú súvislosť našli medzi čímkoľvek na svete, ale nemyslím si, že takéto absurdné zdôvodňovania sú v poriadku a možno niekedy je lepšie mlčať a byť ticho ako, a nedať žiadne zdôvodnenie ako dať zdôvodnenie, ktoré je zjavne absurdné. [12:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude na vašu poznámku aj pán poslanec Glück, nech sa páči. [12:57] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ja si myslím, že moje ospravedlnenie trvá a platí. V mojej rozprave som nevystupoval nejak akože je to v poriadku, povedal som, že sa opäť ospravedlňujem za nešťastný legislatívny postup. Ale myslím si, že po tej vecnej stránke veci je tam nejaký vecný súvis, ktorý, samozrejme, neospravedlňuje to, čo bolo prednesené. Takže moje ospravedlnenie aj naďalej trvá. [12:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči. Len vás upozorňujem, že o tri minúty vás budem musieť prerušiť, lebo je obedňajšia prestávka. Nech sa páči. [12:58] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel povedať, že tak ako vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, vyjadrujem súhlas s tým, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch, keďže niektoré z nich majú rozširujúcu povahu, ako napríklad návrh, ktorý bol predložený na ústavnoprávnom výbore. A pokiaľ ide o samotné návrhy, ktoré, ktoré sú z pléna, tak samozrejme ja nemôžem ovplyvniť ani, ani zakázať poslancom legislatívnu iniciatívu, či už vo forme podávaných návrhov zákonov alebo vo forme, forme pozmeňujúcich návrhov. Takže s tým sa, predpokladám, vysporiada Národná rada svojím hlasovaním. Chcel by som ešte zareagovať na pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý podal pán poslanec Dušenka. Vidím, že čas sa kráti, ale keďže tak či tak mám ďalší bod v rozprave, tak asi budem pokračovať po obedňajšej prestávke, ale teda začal by som, začal by som tým, čo navrhol pán poslanec Dušenka, a to je napríklad exekúcia ako podmienka toho byť štatutárom alebo spoločníkom. V tomto prípade nejde o novú úpravu, je tomu tak už dlhodobo a pán poslanec sa snaží obmedziť túto podmienku len na exekúciu na peňažné plnenie. Nevidím dôvod, prečo rozlišovať medzi povinným v exekúcii na peňažné a nepeňažné plnenie. Návrhom sa preberá súčasná právna úprava, ktorá smeruje k ochrane spoločnosti samotnej. Pozícia konateľa zakladá zodpovednostné vzťahy medzi spoločnosťou a konateľom a vyžaduje určitý stupeň odbornej starostli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [13:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, mrzí ma to, len keďže máme skrátenú obedňajšiu prestávku a prebiehajú aj výbory, tak vidíme sa o 14.00 h. Môžete pokračovať potom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu teda do 14.00 h, kedy budeme pokračovať v poobedňajšom rokovaní. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri, tlač 1076. Rozprava k tomuto bodu programu bola vyhlásená za skončenú. Dopoludnia neukončil svoje záverečné slovo pán minister Susko. Nech sa páči, odovzdávam vám ďalej slovo. [Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) , tlač 1076.] [14:00] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Takže vrátil by som sa teda k svojej rozprave k reakcii na pozmeňovací návrh pána poslanca Dušenku. Keďže už to nebol v sále, je tu, je tu teraz, tak skúsim zopakovať od začiatku ten komentár k jeho návrhu zákona. Čiže ešte raz, exekúcia ako podmienka toho byť štatutárom alebo spoločníkom, ako som povedal, nejde o novú právnu úpravu je tam, je tomu tak už dlhodobo a pán poslanec sa snaží obmedziť túto podmienku len na exekúciu na peňažné plnenie. Nevidím dôvod, prečo rozlišovať medzi povinným v exekúcii na peňažné a nepeňažné plnenie. Návrhom sa preberá súčasná právna úprava, ktorá smeruje k ochrane spoločnosti ako takej. Pozícia konateľa zakladá zodpovednostné vzťahy medzi spoločnosťou a konateľom a vyžaduje určitý stupeň odbornej starostlivosti zo strany konateľa. Ide o opatrenie na boj proti ustanovovaniu bielych koní do funkcie štatutárnych orgánov. Ďalej zverejňovaním údajov o konečných užívateľoch výhod. Obchodný register je už roky nastavený na tom, že údaje o končenom užívateľovi výhod sú neverejné a nie sú súčasťou ani výpisu z obchodného registra. Na prístup k údajom o koncových užívateľov výhod slúži v Slovenskej republike registre právnických osôb, kde tiež nie sú úplne prístupné každému. Dôvodom tohto stavu je, že Súdny dvor Európskej únie zrušil časť takzvanej AML smernice, ktorá vyžadovala publicitu údajov o koncových užívateľov výhod bez obmedzenia. To, že náš zákon o obchodnom registri predpokladá, že preberá časť údajov o koncových užívateľov výhod z registra partnerov verejného sektora, je odbúraním povinnosti, aby podnikateľ tieto údaje zapisoval do dvoch rôznych registrov súčasne. Ďalej, pokiaľ ide o reťazenie jednoosobových spoločností s ručením obmedzením, ustanovenie sa navrhuje vypustiť na základe požiadaviek z právnej praxe, kedy sa ustanovenie ukazuje ako neefektívne. Každej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzením postačuje akákoľvek ďalšia osoba na to, aby spoločne založili neobmedzený počet iných spoločností s ručením obmedzením. Hoci smernica takúto výnimku umožňuje, vo všeobecnosti nie je v členských štátoch takáto úprava zavedená. Považujeme za vhodné na tomto návrhu zotrvať. Pokiaľ ide o verejnosť registra autorizácií vedených Slovenskou advokátskou komorou, pán poslanec sa snaží otvoriť register Slovenskej advokátskej komory určený na evidenciu autorizovaných zmlúv a iných dokumentov. Nesúhlasíme s týmto návrhom, register autorizácií vedený advokátskou komorou v zmysle návrhu sa zriaďuje pre interné účely komory. Tento register obsahuje dokumenty a zmluvy, ktoré autorizovali samotní advokáti. Obsahuje listiny, ktoré sa týkajú obchodného registra, ale aj samotné autorizované kúpne zmluvy v zmysle novely katastrálneho zákona sa tento rozsah ďalej rozšíri. Týmto listinám zákon prisudzuje kvalifikované postavenie vo vzťahu k registrácii, na rozdiel od notárskych listín však nie sú verejnými listinami. Listiny podliehajú advokátskemu tajomstvu, nakoľko listinu autorizuje advokát len vtedy, ak ju vyhotovil. Komora vedie zoznam týchto listín na účely prípadného disciplinárneho či trestného konania. Neexistuje dôvod, prečo by takéto súkromné listiny mali byť zverejňované rovnako, ani prečo by údaje z nich mali mať účinky voči tretím osobám. Pokiaľ ide o ochranu citlivých údajov obchodného tajomstva a takzvanú transakčnú diskrétnosť, zverejnenie obsahu registra by predstavovala neprimeraný zásah do súkromnej autonómie zmluvných strán. Na rozdiel od verejných registrov, ako je napríklad kataster nehnuteľností alebo obchodný register, ktoré zverejňujú výsledok právneho úkonu, napríklad zmenu vlastníka alebo konateľa a podobne, register autorizácií obsahuje samotný titul, teda zmluvu a procesné detaily. Autorizované zmluvy často obsahujú detailné informácie, ktoré nie sú a nemajú byť verejné, ako sú napríklad štruktúra kúpnej ceny, zdroje financovania, výška vlastných zdrojov, čísla bankových účtov, vedľajšie dojednania, zmluvné pokuty, odkladacie podmienky či mechanizmy riešenia sporov, ktoré sú predmetom alebo môžu byť predmetom obchodného tajomstva. Ďalej, povinnosť mlčanlivosti nie je v tomto prípade výsadou advokáta, ale základným právom klienta na dôvernosť právnej pomoci. Register autorizácií je v podstate centralizovaným elektronickým archívom časti klientskych spisov, a preto musí požívať rovnakú ochranu ako fyzický spis v kancelárii advokáta. Povinnosť mlčanlivosti je absolútna s výnimkou zákonom stanovených prípadov, ako je napríklad daňová kontrola alebo predchádzanie trestnej činnosti. Ak by bol register verejný, komora by sa de facto stala nástrojom na plošné prelomenie tejto mlčanlivosti bez zákonného dôvodu a bez súhlasu a príkazu, respektíve súdneho príkazu. Advokátska mlčanlivosť slúži ako bariéra proti neobmedzenému prístupu štátu k súkromnej sfére občana. Register autorizácií pod správou Slovenskej advokátskej komory garantuje, že štát má prístup k údajom len procesne regulovaným spôsobom, napríklad na vyžiadanie orgánov činných v trestnom konaní, daňových úradov a podobne, nie plošne a automaticky. Ak by klient vedel, že dokument zverený advokátovi bude automaticky zverejnený v registri, narušilo by to samotnú podstatu vzťahu advokát – klient a viedlo by to k obchádzaniu profesionálnej právnej pomoci. Neverejnosť registra autorizácií nie je snahou o utajovanie nekalých praktík, ale nevyhnutným predpokladom pre bezpečný, diskrétny a zákonný výkon advokácie. Slúži na ochranu klienta pred podvodmi a stratou súkromia, pričom plne rešpektuje kontrolné právomoci štátu prostredníctvom špecifických zákonných postupov. Hoci notárska zápisnica je verejnou listinou, jej samotný obsah, text zmluvy nie je verejne prístupný. Do notárskej zápisnice a do notárskeho spisu môže zo zákona nahliadať len účastník právneho úkonu, prípadne osoby, ktoré preukážu právny záujem. Široká verejnosť nemá právo čítať obsah zmlúv spísaných samotným notárom. Notársky centrálny register listín slúži výlučne na evidenčné účely a obsahuje iba informáciu o existencii danej listiny pod konkrétnym bežným číslom s uvedením notára a dátumu, ale neobsahuje naskenované znenie zmlúv ani detaily transakcie, ako je to aj pri registri autorizovaných zmlúv advokátskou komorou alebo advokátom, čo by v tomto prípade teda bolo porušené a tá ochrana je v tomto prípade, prípade rovnaká. Ak štát pri notároch, ktorí majú postavenie orgánu verejnej moci, garantuje neverejnosť obsahu zmlúv v registroch, neexistuje žiaden legitímny dôvod, aby pri advokátoch vyžadoval zverejňovanie plného znenia identických typov transakcií. Pravdepodobne ste si, pán poslanec, pomýlili zbierku listín s notárskym centrálnym registrom listín, pretože notársky centrálny register listín je takisto neverejný s výnimkou tých údajov, ktoré som povedal, a tá porovnateľnosti neverejnosti vo vzťahov k registrom autorizovaných zmlúv je v zásade, v zásade rovnaká. Čiže toľko k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ešte možno k tej poslednej veci, položka 7b. Pokiaľ ide o zákon o súdnych poplatkoch, sa vecne nedotýka obchodného registra a teda nesúhlasíme s tým, aby sa takýmto spôsobom táto právna úprava rozširovala. Takže toľko z mojej strany k tomuto pozmeňujúcemu návrhu a ostatné som už povedal v predchádzajúcich častiach. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. [14:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Žiada si k rozprave sa vyjadriť spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Plevíková? Nie. Termín hlasovania predpokladám v najbližšom bloku hlasovacom, áno? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2026. Materiál vlády je uverejnený ako tlač 1166. Nech sa páči, pán minister, uveďte tento materiál. (Rokovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2026 , tlač 1166.) [14:08] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2026. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky povinnosť pravidelne polročne informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámery ich prijímania. V II. polroku 2025 vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 10 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe č. 1 predkladaného materiálu. V prílohe č. 2 materiálu sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2026. Celkom ide o dve aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude potrebné prijať aproximačné nariadenia aj nad rámec tohto zámeru. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vzatie na vedomie predloženej informácie. Ďakujem za pozornosť. [14:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Lučanskému a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. [14:10] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím zo dňa 26. januára 2026 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 114. schôdzi 27. januára 2026 a uznesením č. 416 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1144, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1203. Prosím pána ministra spravodlivosti, pána Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1144.) [14:11] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Návrhom zákona sa zároveň plní opatrene prijaté na základe odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v nadväznosti na výsledky jeho kontroly, činnosť a poskytovanie finančných prostriedkov Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity KA-023/2024/11181 sledujúce zníženie administratívnej náročnosti poskytovania dotácií. Cieľom návrhu zákona je odstránenie prvku anonymného hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácie komisiou, zosúladenie podmienok poskytnutia dotácie pri výstavbe so súčasným znením zákona č. 25/2025 Z. z. stavebného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a skrátenie doby udržateľnosti a nemennosti vlastníckych vzťahov v prípade dotácií poskytovaných na výstavbu z desať na päť rokov. Dátum účinnosti návrhu zákona vo všetkých novelizačných bodoch sa navrhuje od 1. júna 2026, vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a legisvakančnú dobu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, životné prostredie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a bol prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, bol schválený vládou uznesením č. 637 zo dňa 17. decembra 2025. Dovolím si požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Zahorčákovi. [14:13] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1144. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1203 z 8. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:15] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pani poslankyňa za klub Progresívne Slovensko Kosová a pán poslanec Lackovič. Po dohode s nimi a so mnou ako predsedajúcim bude poradie vystupujúcich tak, že pôjde prvý pán poslanec Lackovič a potom pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [14:15] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za zhovievavosť. Prerozdeľovanie dotácií z úradu vlády sa budem snažiť rozobrať v tejto mojej rozprave hlavne so zreteľom na výjazdové rokovania vlády. Budem sa snažiť teda vecne pristúpiť k tomu, ako a akým spôsobom a čo sa vlastne teraz predkladá, respektíve aký to má súvis s tým, aká je tu možno spravodlivosť, možno nespravodlivosť a využijem aj prítomnosť pána ministra spravodlivosti, lebo považujem za veľmi dôležité upozorniť teda, že ako si tu vlastne aj ostatný rok bačujeme. Zhrňme si teda, že v roku 2025 sa uskutočnilo 12 výjazdových rokovaní vlády, bol to Červený Kláštor, Pečovská Nová Ves, Vysoká nad Kysucou, Malá Lehota, Handlová, Púchov, Senica, Šurany, Nitra, Borša, Višňové a Vyšný Orlík. Dotácie sa rozdeľovali na deviatich z nich, teda okrem Handlovej, tam bolo výročie atentátu, okrem Šurian, to bola baterkáreň, a Nitry, to bolo vtedy na tom Agrokomplexe. Taký Kežmarok nedostal z vládnej dotácie na výjazdovom rokovaní vlády nič, ale teda od ministra financií dostal vyše dvestotisíc a takýchto prípadov je viacero, ktoré „vylepšujú" štatisticky teda v prospech koalície. Nebyť takýchto špecifík, tak je to ešte vypuklejšie. Celý ten problém, o ktorom budem hovoriť a o ktorom hovorím, by bol ešte viac vypuklejší. Zoberme si napríklad, že Bratislava, hlavné mesto, dostalo nedávno dotáciu jedine na vjazdy na úrad vlády v Bratislave, čo je naozaj taký kúsok, už aj nonsens sa dá povedať. Pred vyše rokom sme analyzovali a kritizovali systém dotácií vlády. Vtedy sme poukázali na to, že vláda obrala obyvateľov opozičných a nezávislých obcí. My sme to presne vyčíslili o takmer 1,2 milióna eur. Dnes sme sa na situáciu pozreli znova a zanalyzovali sme teda kompletne celý rok 2025. Ide celkovo o obce a mestá, teda samosprávy v devätnástich okresoch, ktoré boli cieľom vládnej dotácie. V týchto devätnástich okresoch sa nachádza celkovo 725 obcí, teda 725 samospráv v 19 okresoch. Treba povedať, že došlo k posunu, pretože v prvom roku sa nezávislým a opozičným neušlo bežne že vôbec nič. Teraz v tom roku 2025 ste sa už aj po našom naozaj intenzívnom tlaku snažili, aby teda aspoň symbolickú podporu dostali, aj keď je stále neporovnateľne, neporovnateľne nižšia ako tie obce, ktorú sú, nazvime ich, koaličné alebo obce koalície. Počet obyvateľov s koaličným starostom je v týchto okresoch pomerne podobný tomu opozičnému. Kým v koaličných býva 260-tisíc obyvateľov, v opozičných býva 204-tisíc, koaličné, vážené dámy a páni, toto bude to zaujímavé, koaličné dostali dotáciu viac ako päť miliónov eur, konkrétne 5 148 200, zatiaľ čo opozičné jeden milión, 1 086 100, čiže päťkrát menej dostali tie opozičné ako tie koaličné. Aby som bol úplne presný, 4,7-krát viac dostali koaličné a teda koaliční. Najvyšší počet ľudí žije v obciach s nezávislým vedením, tam je vyše 602-tisíc ľudí, ale ani oni nedostali toľko ako koaličné obce, dostali len cca 4 a pol milióna eur, konkrétne 4 634 729 eur. Takže napriek tomu, dámy a páni, napriek tomu, že ich je viac ako dvakrát toľko, tak dostali menej peňazí. Takto vy vládnete, takto vy „spravodlivo" rozdeľujete verejné finančné prostriedky nás všetkých. Ešte alarmujúcejšie to znie, keď to premietneme na jedného obyvateľa, na hlavu, ako sa hovorí, alebo teda na jednu hlavu. Opozičný obyvateľ 5 eur, presne 5 eur 33 centov, nezávislý 7,5 eura, presne 7 eur 69 centov a koaličný 20 eur, 19,85 to vychádza úplne presne. Ľudí v opozičných obciach ste tak obrali o približne 3 milióny eur a nezávislé dokonca o 7,3 milióna eur. To je presne tá suma, ktorá by im prináležala, ak by ich váha bola rovnaká ako tá z koaličných. A to, priatelia, hovoríme len o roku 2025. Som taký veľkorysý, že rok 2024 radšej ani spomínať nebudem. Tam to bolo násobne, násobne horšie. Tento stav platí naprieč celým Slovenskom napriek demografiou, nadmorskou výškou, dokonca aj teda počtom obyvateľov. Je jedno, či je to obec malá, je jedno či je to obec veľká. Ak bývate v 22 obyvateľovej obci Oľšinkov so starostom za SMER, tak dostanete 15-tisíc euro v roku 2025, ale ak bývate v 27 obyvateľovej obci Krišľovce, tak dostanete 3-tisíc euro, pretože ste starosta alebo starostka za KDH. Dostanete päťnásobne menej peňazí za ten istý počet obyvateľov, päťnásobne menej peňazí. Namiesto toho, aby ste predložili zákon, ktorý raz a navždy vytvorí spravodlivý proces pomoci obciam, opakujem spravodlivý proces pomoci obciam, a veľmi sa teším, že tu sedí vedľa tohto teraz, práve teraz pán minister spravodlivosti, ktorý zohľadní skutočné problémy a nie stranícke tričko, tak sem prinesiete opäť kozmetickú úpravu zákona. Alebo chce táto vláda snáď povedať, že ak majú ľudia v obciach, mestách starostov za SMER, SNS alebo HLAS, tak trpia tak veľmi, že si zaslúžia osobitnú pomoc? Lebo toto tým možno aj hovoríte. Hospodária starostovia z koalície nebodaj tak zle, že musia dostávať špeciálnu podporu, aby si to obyvatelia v obci teda nevšimli? Obraciam sa možno aj na bývalých kolegov, starostov, starostky, že vy sa nehanbíte pozrieť ostatným kolegom do očí, keď je to takto vypuklé, že je to v násobkoch menej, tak nespravodlivé, ako som popisoval na začiatku? Všetkých 725 samospráv, tie dáta hovoria jasnou rečou. Je to tak, neprikrášlil som ani jeden cent hore alebo dole. Dajú sa spomenúť aj heligónky, cédečka, kuchynské výbavy, ktoré tam dotujete do materskej školy, okej, okej, zatvoril by človek nad tým všetkým oči, všetko je to potrebné naozaj, aj nové príbory do materských škôl, do jedálni sú potrebné, okej. Ja tomu rozumiem, chápem, ale, preboha, nedá sa to robiť takto nekoncepčne, nesystémovo, dlhodobo nespravodlivo, bez akejkoľvek vízie, bez akéhokoľvek plánu. Naozaj nesmieme žiť v realite, kedy vlastne celá samospráva, celá obec čaká na premiéra ako na spasenie a na celú vládu, aby si kúpila príbor a riad pre deti do materskej školy. Takto sa to naozaj nesmie diať. Ďakujem veľmi pekne. [14:23] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Hanuliaková. [14:23] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Marek, ty si to veľmi dobre pomenoval, že tento systém prerozdeľovania vládnych dotácií je maximálne nemorálny a ty si poukázal na viaceré prípady. Veď my sme sa rozdeľovaním vládnych dotácií, naozaj my sme sa im venovali teda veľmi intenzívne, odkedy začali výjazdové rokovania, a tie dotácie boli prideľované skutočne podľa straníckeho trička. Zo začiatku to bolo naozaj veľmi viditeľné, potom teda aj po našich upozorneniach trošku ustúpili z toho a dávali teda každej obci, aby sa ušlo a tým teda tým starostom, ktorým im asi nevyhovovali, tak dávali po dvetisíc euro. A rovnako keď bolo výjazdové rokovanie vlády u nás v galantskom okrese, tak ja som sa s niektorými starostami našimi, keďže tam bývam, spojila a naozaj boli znechutení, naozaj veľmi znechutení, keď im z okresného úradu zavolali a opýtali sa ich, že teda že aký projekt chcú spraviť a starosta sa opýtal, že koľko teda dostanem a povedali mu že dvetisíc euro, tak to je skutočne výsmech tým starostom do očí. A potom vaši starostovia z menších obcí dostali 40-tisíc, 50-tisíc a boli to takéto sumy. Čiže rovnako aj v našej obci teda máte starostu a tiež to boli naozaj veľké nepomery. A tým obciam, presne ako si povedal, treba vytvoriť také podmienky, aby sme... nejde mi čas... tým obciam treba vytvoriť také podmienky, aby aj malé obce alebo bez ohľadu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Technici, nefunguje nám čas. Dokonca, dokonca celý systém má problém. Pani poslankyňa, môžte ešte raz. Nech sa páči. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Vládny bonus, dobre. Čiže presne ako si povedal, že to financovanie má byť nadstavené spôsobom, aby tie obce dokázali si zabezpečiť to, čo potrebujú, tie verejné služby dôstojným spôsobom a nie, aby čakali na nejaké vládne dotácie, ktoré teda im potom tam pán premiér rozdáva. Je to naozaj veľmi dehonestujúce pre tých starostov, ktorí teda dostanú potom tú almužnu dvetisíc euro. A ja teda dúfam, že aj z pohľadu toho, že my na to aj na výbore často upozorňujeme, že to, čo chýba už dvadsať rokov, je komunálna reforma, ktorá by vyriešila aj mnohé tieto problémy, že obce dneska nedokážu, tie malé obce, zabezpečiť ani tie základné kompetencie, ktoré majú. Čiže toto by malo byť hlavnou témou aj našich diskusií. A mrzí ma teda, že táto debata naozaj absentuje dva roky a to je to, čo by nám pomohlo aj v regionálnom rozvoji, aby sme dokázali naštartovať teda naozaj ten rozvoj či už v oblasti ako je aj kritická infraštruktúra, na ktorú sme poukazovali, že máme tu veľké nedostatky dneska na tejto strane a teda takéto dotácie, aké rozdáva pán premiér na výjazdových rokovaniach, sú naozaj niečo, čo celý ten systém iba kriví. Ďakujem. [14:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pani poslankyňa Bajo Holečková. [14:27] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Marek. Ja tu len chcem pripomenúť alebo teda spomenúť nášho kolegu Vlada Ledeckého, ktorý veľmi pozorne, tiež ako tak ako vy, sleduje tieto výjazdové rokovania a vždy po nich robí vlastne sumár, kam a komu sa tie dotácie dostali a presne je to veľmi nepomerné. A musím povedať, že mne je to aj veľmi nesympatické, že robíme také tie rozdiely, či to je koaličný starosta, opozičný starosta, nezávislý starosta, že toto je tak istým spôsobom úbohé, že tie obce, mestá necháme na to, že tu musia čakať, príde vláda, niečo dá, že je to taký smutný obraz tejto krajiny. Ale chcem povedať, že ma veľmi zaujalo v dôvodovej správe, že ide o zníženie administratívnej náročnosti a zvýšenie kvality hodnotenia žiadosti. Ja toto keď čítam, prinášajú nám to tu, prináša nám to tu vládna koalícia, mám naopak veľké obavy, že to určite nepomôže ku kvalitnejšiemu hodnoteniu, ale teda nech sa mýlim, nech to teraz naozaj bude to kvalitnejšie hodnotenie a nech sa tie peniaze dostanú naozaj všetkým a nech to nie je spôsob len, ako ukazovať, poviem to, že lojalitu svojim vlastným starostom. [14:28] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kolíková [14:28] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Máme faktické poznámky k zákonu, ktorý sa týka dotácií v pôsobnosti úradu vlády. Ja som rada, že je tu pán minister spravodlivosti, lebo predsa len asi má záujem o to, aby v takýchto dotáciách bola spravodlivosť, veď aj on má svoj dotačný mechanizmus. Ja by som chcela bližšie potom možno, aj keby sa nám vyjadril pán minister, že v čom spočíva administratívna záťaž, že hodnotiteľ nemá vedieť, keď hodnotí projekt, kto je tým žiadateľom, že v tom je záťaž. Tak ja neviem, ale ja si to, ja tomu rozumiem tak, že ak je zadanie, že to má niekto dostať, tak to chápem, že je záťaž, keď ten, čo hodnotí, tak nevie úplne, že či tá objednávka je splnená pri tom hodnotení a v tom je to jednoduchšie, ale ak chceme naozaj, aby hodnotiteľ objektívne hodnotil, no tak nemal by vedieť. Veď to je ako pri písomke, že študenti majú čísla, nemal by vedieť učiteľ, ten, kto hodnotí zadania, testy, nemal by vedieť, kto to je, aby sme tam do toho nevkladali nejakú potenciálnu zaujatosť. Teda ja sa musím priznať, že mňa toto veľmi prekvapilo, že administratívna záťaž. Tak podľa mňa aj demokracia je záťaž. Veď to tu vidíme, sa umlčiava opozícia a mení sa rokovací poriadok. Opozícia je záťaž. Podľa mňa samotné zákony a ústava je záťaž. Veď tu je záťaž vlastne dodržiavať rokovací poriadok. Tak ja naozaj by som chcela počuť, že čo to je tá záťaž. Lebo takto naozaj vyargumentovať transparentný spôsob hodnotenia žiadostí je naozaj veľmi nízka úroveň nehodná, ja si myslím, že demokratickej krajiny. Ďakujem. [14:30] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán poslanec Lackovič na faktické. Nech sa páči. [14:30] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky kolegyniam. Ja mám aj niekoľko takých mailov, že ako to vyzeralo aj minulý rok, keď prebiehali tieto výjazdové rokovania a radšej ich tu nebudem ukazovať. Ale ono to vyzerá tak, skúsim to popísať zjednodušene a v skratke, že okresný úrad dostane informáciu o tom, že sa má „pripraviť" a pán prednosta okresného úradu dostane pokyn, aby teda vyzbieral dopyt z územia, čo vyzerá tak, že pán prednosta chytí počítač a napíše jednotlivým starostom, starostkám, primátorom a primátorkám do miestne príslušného okresu, ktorého je okresného úradu prednostom, že čo asi tak potrebujú, čo by sa im asi tak zišlo. Dá im tam nejakú inšpiráciu, že môžu to byť nejaká výmena plastových okien alebo nejaký nový riad, príbor do jedálne, alebo čokoľvek takéto podobné, nejaké oplotenie cintorína alebo podobne. No lenže diskvalifikujúce v tomto celom procese je to, čo aj kolegyne z SaS povedali, teraz naposledy pani poslankyňa Kolíková, že áno, ono sa deje vlastne to, že ten koaličný starosta dostane informáciu aj, že koľko presne si má vypýtať častokrát, že ako by to zhruba teda vlastne malo vyzerať, že to úplne popiera celý ten princíp nejakého spravodlivého prerozdeľovania tých financií, odhliadnuc od toho, že je to celé vymyslené absolútne účelovo, netransparentne, proste smrdí to na 100 km celá táto dotačná schéma a celý tento dotačný systém. Ale na konci dňa ešte vlastne aj v tom pokrivenom systéme ste si vytvorili, alebo koalícia si vytvorila tú výhodu, že vlastne tým starostom dá dopredu vedieť, že aké zhruba objemy peňazí môže na to, čo potrebuje, žiadať. Toho času je málo, ale funguje to teda veľmi zle. [14:32] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Kosová. [14:33] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v prvom rade vám ďakujem za možnosť teda výmeny s kolegom, ktorý, si myslím, že tomu dal dobrý politický úvod. A na margo toho by som ešte dodala fakt, že nie je to len o tom, že je to nejaké ukazovanie lojality tým svojim starostom, ako povedala kolegyňa, ale pre mňa to ukazuje ešte na ďalšie dve veci, že toto je vlastne cielené vytváranie si sietí na regionálnej úrovni našich ľudí. A toto si myslím, že je to najpodstatnejšie, lebo nám sa často stáva v teréne, keď niekde do regiónu ideme a chceme sa stretnúť s niektorými starostami, že mi rovno povedia, ale, prosím vás, teda žiadne fotky, nechcem byť nikde fotený, nechcem byť videný, že som sa stretol s členom/členkou opozície, pretože viete, to by znamenalo, že by som sa mohol teda dostať do nemilosti a v budúcnosti nedostať nejaké finančné prostriedky. To znamená, že sa tu cielene v podstate takýmto skupovaním týchto ľudí vytvára strach. Títo ľudia sa naozaj boja a dochádza vlastne ku kupovaniu podporovateľov. A to je veľmi závažná vec. A tá ďalšia vec ešte je taká, že si musíme uvedomiť, že keby tieto samosprávy boli naozaj finančne stabilné a neboli by dlhodobo poddimenzované, tak by sa takýmto spôsobom ani nenechali kúpiť. Takže ja mám niekedy pocit, že toto branie neustále finančné prostriedky samosprávam je naozaj cielenou stratégiou, aby si ich predstavitelia moci mohli takýmto spôsobom lepšie kúpiť. No a teraz k tej otázke, ako tento zákon vlastne znižuje administratívnu záťaž a zvyšuje kvalitu hodnotenia. Mňa jediné, čo napadá, že som v tom zákone nenašla nič v podstate také, ktoré by nejakým týmto smerom vlastne išlo. A ja skôr považujem také tri základné veci v tomto návrhu zákona za veľmi problematické a najmä z pohľadu ochrany verejného záujmu, teda konkrétne transparentnosti riadneho nakladania s verejnými prostriedkami. Predkladatelia tohto návrhu zákona hovoria, že ide o zosúladenie európskej legislatívy s tou našou legislatívou a aby som bola úplne korektná, tak áno, treba priznať, že v minulosti aj na úrovni Európskej komisie došlo k určitým zmenám, kedy sa skrátilo obdobie udržateľnosti projektov, najmä pri tvrdých investíciách, kedy sa znížila tá doba, kedy môžte vlastne nadobudnutý majetok z tých finančných prostriedkov, z dotácie previesť na iný účel. Tu by som ale chcela povedať, že som si nie úplne istá, či automatické preberanie tohto princípu do našej legislatívy je úplne korektné a v poriadku, najmä čo sa týka tvrdých investícií. Ja by som to nazvala, že minimálne v tom našom prostredí tých národných dotačných schém je to naozaj veľké riziko, pretože práve pri investíciách do nehnuteľného majetku v minulosti sa opakovane preukázalo riziko zmeny vlastníka, a to teraz nehovorím len o súkromných subjektoch, ale bolo to aj napr. v prípadoch obcí, kedy dochádzalo k prevodu majetkom za účelu komerčného zisku po uplynutí nejakej minimálnej viazanosti. To znamená, že skrátenie doby z 10 na 5 rokov vytvára ešte viacej špekulatívne prostredie na takéto správanie a podľa mňa to je na úkor verejného záujmu. A keď sme už konečne a ešte aj konkrétne pri téme marginalizovaných rómskych komunít, pretože tieto dotácie z úradu vlády sa viažu proste aj na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tak si musíme uvedomiť, že väčšina z týchto investícií, ktoré mali aj náznak, že boli tvrdé investície alebo teda išli teda do nejakého nehnuteľného majetku, sa viazala najmä na vybudovanie komunitných centier alebo škôl, materských škôl, základných škôl, kde tá zmena účelu stavby je teda naozaj veľmi vážnym rizikom ohrozenia verejného záujmu a musíme si povedať, že aj neetickým. Pretože ja sama som niekoľkokrát počas dvadsiatich rokoch pôsobenia v tejto oblasti bola svedkom toho, ako vzniklo nejaké komunitné centrum vo vylúčenej lokalite, na ktorú dostala obec finančné prostriedky buď z dotačných schém národných, alebo z eurofondov a po určitom čase, napr. siedmich rokov, niekedy to bolo dokonca aj menej, proste došlo k zmene účelu stavby, komunitné centrum zaniklo. Z môjho pohľadu to bolo úplne devastujúce pre tú komunitu, lebo predstavte si, že žijete naozaj v generačnej chudobe a príde tam niekto, kto sa konečne o vás zaujíma, vy vidíte nejakú nádej toho, že sa môžte nejakým spôsobom vymaniť z toho začarovaného kruhu a nakoniec vám táto nádej zomrie práve s akýmikoľvek aktivitami v tejto oblasti, čo je, viete, strata nádeje je omnoho devastujúcejšie ako to, keď žiadnu nádej nemáte. Keď teda hovoríme o tom zosúladení s európskymi pravidlami, tak musíme teda konštatovať, že nie v každom prípade je to správne, obozretné alebo preventívne, a preto si myslím, že tá národná dotačná politika by mala vychádzať z tých aspektov, ktoré sú aktuálne, reálne v našom prostredí. Pre mňa je ešte taká zaujímavosť, že ono, viete, napr. pri tých eurofondoch často kritizujeme to, že naše prostredie vytvára ešte horšie, náročnejšie podmienky ako to, čo uvádza samotná Európska komisia na prideľovanie dotácií. A tu ideme zase úplne opačným smerom, že naozaj pri tých národných finančných prostriedkov, teda prostriedkov daňových poplatníkov, ideme tou benevolentnejšou cestou, najmä tam, kde je ten majetok teda financovaný výlučne z verejných zdrojov. Z môjho pohľadu potom, keby som si chcela zakonšpirovať, tak je to pre mňa taký signál, že štátu len stačí, že sa nejaký projekt tvári verejne prospešne napríklad päť rokov, no a potom nás už ani nezaujíma, čo sa s tým vlastne stane. Rovnako problematicky vnímam aj druhú oblasť, a to je zmena súvisiaca so zosúladením so stavebným zákonom, kde vnímam takú ambíciu presunúť značnú mieru zodpovednosti zo štátu na tých samotných žiadateľov o dotáciu. Ja sa priznám, že nie som teda odborníčka v stavebnej oblasti, ale ak nad tým tak logicky rozmýšľam, tak podľa mňa to v praxi znamená, že namiesto jasného preukázania splnenia stavebných podmienok prostredníctvom rôznych rozhodnutí stavebných orgánov sa bude štát spoliehať iba na overovacie doložky projektov alebo na čestné vyhlásenia žiadateľov, takto sa to uvádza v zákone. Ja vnímam ten fakt, že to asi urýchli nejaké hodnotenie, to možno potom predkladateľ myslel tým zjednodušením administratívnych vecí a tak ďalej, ale na druhej strane si myslím, že je naozaj ilúziou predpokladať, že každý z tých subjektov naozaj dokáže odborne a zodpovedne posúdiť, čo všetko potrebuje jeho stavebný zámer. Teda ja by som to osobne ako žiadateľka určite nevedela a potrebovala by som na to teda nejakého kvalifikovaného odborníka, a potom je tu väčšie riziko, že môže dôjsť k nejakej nesprávnej kvalifikácii stavby. A ja sa potom pýtam, že na koho pôjdu vlastne dôsledky takých nesprávnych rozhodnutí. Pôjde to vrub žiadateľa, ktorý to nesplnil, alebo bude musieť vracať tú dotáciu, alebo akým spôsobom sa bude vymáhať tá dotácia, ak dôjde k takýmto pochybeniam? Čiže ja sa oprávnene asi budem musieť pýtať, že aká je reálna vymožiteľnosť neoprávnene poskytnutých prostriedkov. Verím, že dostanem nejakú relevantnú odpoveď od predkladateľa tohto návrhu zákona. Druhá vec je, že kto ponesie potom politickú zodpovednosť za to, že štát vyplatil nejakú dotáciu na projekt, ktorý nemal nejako splnené základné zákonné podmienky. Bude to úradník, bude to žiadateľ alebo to opäť zostane bez vinníka? Už aj také prípady sme tu na Slovensku mali. No a teraz sa dostávam k tomu podľa mňa najzásadnejšiemu problému, ktorý tu bol už čiastočne spomenutý vo faktickej poznámke. Podľa mňa najnebezpečnejší aspekt, a to je zrušenie anonymného hodnotenia žiadosti, pretože to vedie k absolútnemu oslabeniu transparentnosti, otvára to priestor pre klientelizmus a otvára to priestor pre politické ovplyvňovanie. Zrušenie anonymného hodnotenia žiadosti to nie je len nejaký technický detail, je to zásadná a politická voľba. Znamená to, že hodnotiace komisie budú poznať identitu predkladateľa. Znamená to, že je to presne priestor pre tlak, pre neformálne odporúčania na známosti a podobne. A nehovorme si, prosím vás, že sa to nestane. Deje sa to už dnes a štát má s tým naozaj veľké skúsenosti. Práve v tejto oblasti by transparentnosť mala byť posilňovaná a nie oslabovaná. Práve tu by sme mali trvať na anonymite a na prísnych pravidlách a dávať naozaj minimálny priestor tomu, aby tu vznikol nejaký priestor, aby niekto mohol politicky ovplyvňovať hodnotenie týchto dotácií. My namiesto toho robíme presný opak. Ale ja sa vôbec nedivím po dvoch rokoch tu. Mňa to zaráža o to viac, že k týmto zmenám pristupujeme aj práve v kontexte dlhodobo známych auditných zistení Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa opakovane týkali chybného manažovania procesu hodnotenia dotácií, a to aj na úrade vlády a aj na úrade splnomocnenca pre rómske komunity, ktoré predtým ešte spadalo pod ministerstvo vnútra. A v tomto svetle naozaj považujem oslabovanie týchto kontrolných mechanizmov a zvyšovaním miery dôvery v čestné vyhlásenia za krok nesprávnym smerom. Preto si naozaj dovoľujem povedať, že tento návrh absolútne nie je neutrálny, ide o politické rozhodnutie, za ktoré by niekto mal niesť aj politickú zodpovednosť. Je to rozhodnutie, ktoré skracuje kontrolu, ktoré oslabuje dohľad, presúva riziko na žiadateľa a ktoré otvára dvere klientelizmu. A ak sa o pár rokov budeme opäť čudovať, že prečo NKÚ konštatuje nejaké zlyhania, prečo vlastne verejnosť neverí dotačným schémam a prečo sa naše verejné zdroje míňajú takto neefektívne, tak odpoveď budeme mať priamo pred sebou. Môže za to táto vláda a aj tento návrh zákona. Ďakujem. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Hanuliaková. [14:45] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ingrid, ty si spomínala, že niekedy sa majú starostovia teda problém odfotiť a naozaj je to tak, že potvrdzujem to, a ono skutočne nemalo by to takto fungovať, že nebudeš poslúchať, nedostaneš, že veď naozaj to, to je úplne že absurdné. A táto vláda za dva roky zobrala samosprávam značnú časť peňazí, dala na nich ešte teda dodatočné zaťaženie, čo sa týka financií, a za dva roky skutočne neprišli s ničím, čo by samosprávam pomohlo, a potom teda využívajú túto situáciu naozaj pri tých vládnych rokovaniach na takéto doslova podplácanie, jak si to aj ty naznačila, a kupovanie si voličov. A týmto sa skutočne prehlbuje len tá kríza na úrovni fungovania našich samospráv a my sme sa dostali po dvadsiatich rokoch do bodu, vtedy vlastne bola posledná nejaká taká väčšia reforma fiškálna decentralizácia, a po dvadsiatich rokoch skutočne sme sa dostali do bodu, kedy potrebujeme nejakým spôsobom zreformovať to, akým spôsobom je nastavené či financovanie, či kompetencie a treba sa rozprávať aj o tom území. A ja teda dúfam, že aj keď teda už dva roky sme stratili, aleže minister Šutaj Eštok alebo teda jeho štátny tajomník pán Kaliňák prídu s nejakým návrhom, ktorý by tieto problémy, ktoré tu máme, riešil. Ďakujem. [14:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v poradí pani poslankyňa Bajo Holečková. [14:47] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ty si spomínala tú udržateľnosť projektov a to, že pokiaľ neboli k projektu dodané zákonom požadované náležitosti, že či to, či to bude v poriadku. No nedá mi nespomenúť tú kauzu haciendy, kde dobre vieme, že teraz nedávno hacienda Fafokan, ktorá je vyšetrovaná od roku 2021 s tým, že je tam jasne preukázané, že boli k projektu dodaná nájomná zmluva, ktorá bola podpísaná osobou, ktorá neexistuje, čiže je proste neplatná, tak proste bola jej teraz ešte dodatočne vyplatená ďalšia časť dotácie. Čiže áno, takéto veci sa nám dejú a myslím si, že to nebude nič nové ani, ani v tomto prípade. A ešte mi nedá nespomenúť tú udržateľnosť projektov aj v súvislosti s tým, že kdesi sa už tak akoby šepká, že teraz sa stavajú zariadenia sociálnych služieb z európskych prostriedkov a že tiež sa už hovorí o tom, že však pozrite sa na to, ako sa stavajú po tej udržateľnosti, či naozaj ostanú zariadeniami sociálnych služieb alebo to budú nejaké nájomné byty, byty na prenájom, alebo to budú dokonca nejaké hotely. Čiže uvidíme ako, ako si Slovač s týmto poradí. Čo sa týka toho zrušenia anonymného hodnotenia, lebo podľa mňa o tomto je celý, celý ten návrh, veľmi pekne ste to v úvode povedali, že to je také to vsadenie strachu do spoločnosti, že naozaj sa dnes nemôžu samosprávni činitelia priznať k tomu, že si vôbec, že poznajú vôbec opozičného politika, lebo nič nedostanú a skončili, ani si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Máme ukončené, pardon, ešte reagovať bude pani poslankyňa Kosová. [14:49] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše faktické poznámky. Ja už len veľmi krátko. Ja mám niekedy pocit, že pri tom zhone, ktorý sa vytvoril za posledné dva roky proti mimovládkam, ale len proti niektorým mimovládkam, toto zrušenie anonymného hodnotenia príde práve tým hodnotiteľom vhod práve preto, aby vedeli, do akého košiara vlastne tí-ktorí žiadatelia patria. Že toto je vlastne tým cieľom. Pretože ak by naozaj išlo o kvalitu hodnoteného projektu, tak by nikoho nemuselo zaujímať, kto je predkladateľom, ale ak táto vláda tak veľmi túži po tom vedieť, kto je predkladateľ, tak potom je tam žiadny iný dôvod na to nevidím. Ďakujem. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Máme ukončené vystúpenia poslancov písomne prihlásených, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Áno? Nech sa páči. [14:50] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa len v stručnosti vyjadriť k niektorým vystúpeniam predrečníkov, najmä k prvému, myslím, že to bol pán Lackovič, ak sa nemýlim. No chcel by som povedať, že pán Lackovič teda rozprával o úplne niečom, čo vôbec nesúvisí s týmto návrhom zákona, pretože poskytované finančné príspevky prostredníctvom výjazdových vlád vôbec nemajú nič spoločné s týmto návrhom zákona. Takže ak sa tu bavíme o tomto návrhu zákona, tak toto bolo niečo, čo bolo úplne mimo, mimo témy, čiže to je prvá vec. Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o výjazdové rokovania vlády, tieto sú zamerané na podporu regiónov, či už nízko rozvinutých regiónov alebo iných regiónov, ktoré majú iné atribúty a treba, treba im pomôcť aj z úrovne štátu, za čo sú jednotliví starostovia naozaj veľmi, veľmi vďační. Keby ste boli na tých výjazdových rokovaniach, ako niektorí z vás na týchto výjazdových rokovaniach aj sú z titulu iných funkcií, či už z titulu funkcií starostov alebo županov, a to nielen koaličných, ale najmä opozičných, tak na každom výjazdovom rokovaní vlády títo vaši kolegovia, dnešní opoziční, ďakujú vláde za to, že im pomáha a pomohla s niektorými projektami, a to nielen s ohľadom na finančné príspevky, ale aj s ohľadom na iné legislatívne a nelegislatívne opatrenia, či sa týkajú stavebných vecí, či sa týkajú iných vecí, ktoré tieto obce a regióny alebo župy, respektíve teda samosprávne kraje potrebujú, čiže to je po prvé. Po druhé, pokiaľ tu idete nejakým spôsobom analyzovať, kto koľko dostal alebo nedostal, tak sa vráťme len k ostatnému výjazdovému rokovaniu vlády, ktoré bolo v Bratislave, kde sa pre jednotlivé mestské časti Bratislavy a Senec rozdelilo cca 1,5 milióna eur. A povedzte mi jednu jedinú mestskú časť v Bratislave alebo obci Senec, kde je koaličný starosta. Ani v jednej. Tak sa pýtam, že čo sú to za nezmysly, ktoré tu hovoríte, pri týchto výjazdových vládach dostávajú v zásade všetky obce na danom území podporu, a to nielen finančnú, ale aj iné druhy podpory, ako som povedal, nelegislatívneho a legislatívneho charakteru, ktoré majú pomôcť rozvoju regiónov. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré im tieto peniaze brali. Takže si myslím, že toto je naozaj veľmi záslužná činnosť vlády a veľmi potrebná činnosť vlády na to, aby sme pomohli rozvoju jednotlivých regiónov. A ešte raz, vôbec to nesúvisí s týmto návrhom zákona, pretože tie finančné prostriedky, ktoré idú prostredníctvom výjazdových rokovaní vlády, idú úplne z iných finančných mechanizmov. Takže to je jedna vec. Pokiaľ ste sa pýtali na administratívnu záťaž. No administratívna záťaž je v tom, že chodia podľa tohto zákona stovky projektov, ktoré úrad vlády musí najprv anonymizovať na to, aby ich mohol postúpiť jednotlivým komisiám na rozhodnutie a sám Národný kontrolný úrad vo svojej správe konštatoval, že to absolútne nemá zmysel, pretože z obsahu tých projektov aj tak tí hodnotitelia vedia, o ktoré obce sa týka, takže je to len reakcia na správu NKÚ. Ďakujem pekne. [14:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Chce, nech sa páči. [14:54] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ja len stručne nadviažem na pána ministra tým, že naozaj vystúpenie pána Lackoviča, pána poslanca Lackoviča nebolo k téme, ale napriek tomu v krátkosti sa chcem aj tohto jeho vystúpenia dotknúť. Z vlastnej skúsenosti, aj primátorskej skúsenosti viem, že v prvom rade sa pri týchto dotáciách, o ktorých hovoril on, pozeralo na zámery a potreby jednotlivých samospráv a neprihliadalo sa na, nehovorím, že úplne nie, ale neprihliadalo sa primárne na politické pozadie. Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť alebo teda chcem povedať, že nie je podmienkou ani počet obyvateľov na to, aby obec mohla dostať viac alebo menej, a po tretie, dotácia nie je nároková a ani rovnostárska. Dotácia je jedným z efektívnych nástrojov vládnej politiky a táto vláda naozaj efektívne tento nástroj využíva a ľudia v regiónoch sú jej za to vďační. To vám zodpovedne môžem potvrdiť. Ďakujem. [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 1047. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, pána Tarabu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Kalivodu, miesto určené pre spravodajcov. V stredu 10. decembra 2025 neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán minister Taraba, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa po ňom pán poslanec Čaučík z klubu KDH. Pán minister nemôže vystúpiť v tejto chvíli, takže, pán poslanec Čaučík, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1047.) [14:56] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, po skoro dvoch mesiacoch pokračujeme v rozprave k návrhu zákona o Environmentálnom fonde a k paralelným zmenám zákona o odpadoch. Ide o návrh, ktorý má zásadné a ďalekosiahle dopady na celé odpadové hospodárstvo, na konkurenciu, na podnikateľské prostredie i na plnenie európskych recyklačných cieľov. Tento návrh nie je technická úprava, je to systémová redefinícia fungovania trhu, jeho dozoru aj finančných tokov. Aj preto je nevyhnutné pomenovať riziká, ktoré sa v dôvodovej správe zámerne nenachádzajú. V prvom rade chcem upozorniť na extrémnu koncentráciu moci, ktorú tento zákon vkladá do rúk jedinej osoby, ministra životného prostredia. Podľa odborného materiálu vyplýva, že návrh fakticky presúva rozhodovanie o verejných zdrojoch, o výzvach, o prideľovaní financií aj o kontrole na jediný úradný stôl. Koncentrácia rozhodovania do rúk jednej osoby je presným opakom toho, čo sa v modernom riadení environmentálnych fondov považuje za transparentné, nezávislé a kontrolovateľné. Návrh neráta s dozornou radou, so správnou radou, ani s akýmkoľvek kolektívnym orgánom, ktorý by fungoval ako protiváha. Minister tak bude rozhodovať nielen o samotnom fonde, ale aj o sektorových politikách, o kritériách podpory, o výzvach, o následnej kontrole a ak prejde navrhovaná zmena v zákone o odpadoch, dokonca aj o pravidlách vlastnej účasti fondu na trhu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ide o sústredenie právomocí, ktoré nemá obdoby ani v minulosti. Druhé, ešte závažnejšie riziko spočíva v tom, že štát si chce prisvojiť rolu organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes OZV zakladajú výrobcovia a štát ich nezávisle kontroluje. Podľa predloženého návrhu by však Environmentálny fond mohol túto činnosť vykonávať takisto, a teda štát by sa stal súčasne kontrolórom aj konkurentom kontrolovaných subjektov. Takýto konflikt záujmov je v rozpore s európskou praxou, s odporúčaniami aj s princípmi hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad jednoznačne uvádza, že ide o systémovo neštandardný krok, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a poukazuje na riziko, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bude súčasne tým, kto pripravuje legislatívu, udeľuje a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie. Dôsledky budú veľmi konkrétne. Štátna OZV bude uzatvárať zmluvy s obcami, výrobcami a firmami, bude natavovať ceny, bude mať prístup k informáciám, ktoré sú pre súkromné OZV kľúčové v súťaži. Obce budú motivované dobrovoľne vstupovať do štátnej OZV s vidinou výhod pri čerpaní grantov z toho istého fondu. To je zároveň priestor pre klientelizmus, riziko krížového financovania či dokonca politického korupčného správania. Tretím vážnym problémom je plánované zavedenie 10-percentného limitu pre náklady OZV. Tento limit je prezentovaný ako opatrenie proti neefektívnosti, ale v praxi je ekonomicky nerealizovateľný. OZV musia z platieb od výrobcov financovať nielen administratívu, ale aj monitorovanie, kontrolu obcí, zmluvné procesy, reporting, audit, odborné analýzy, komunikáciu, prevádzku IT systémov a množstvo povinných úkonov definovaných zákonom. Zároveň je táto regulácia otvorene diskriminačná. Individuálne plnenie povinností výrobcov nemá žiadny limit. Environmentálny fond, ak sa stane OZV, takisto nemá mať žiadny limit. Limit sa týka výlučne súkromných OZV. To je presne ten typ diskriminačného zásahu, ktorý je v rozpore s európskymi pravidlami a kľúčovými smernicami rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Štvrtým mimoriadne závažným problémom je zrušenie súčasného limitu 2 % na správu Environmentálneho fondu. Doterajší právny stav bol veľmi jednoduchý a tiež dôležitý. Environmentálny fond mohlo použiť najviac 2 % svojich príjmov na vlastnú prevádzku, administratívu a chod. Tento limit bol zavedený z presne definovaného dôvodu, aby fond nemohol spotrebúvať verejné peniaze na vlastnú prevádzku bez kontroly, aby nebolo možné budovať neúmerne rozsiahlu administratívu a aby sa väčšina zdrojov skutočne dostala k obciam, projektom a žiadateľom. Predložený návrh tento limit úplne ruší. Bez náhrady, bez stropu, bez akéhokoľvek nového mechanizmu kontroly. Zákon neobsahuje ani percentuálny limit, ani maximálnu sumu, ani akúkoľvek povinnosť nezávislého posúdenia prevádzkových nákladov. Inými slovami, po prijatí zákona nebude existovať žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, koľko peňazí môže envirofond minúť na seba. Alebo bude existovať? Tento krok má obrovské dôsledky, ktoré sa v dôvodovej správe úplne ignorujú. V praxi to znamená, že Environmentálny fond sa teda môže stať neobmedzenou peňaženkou ministra životného prostredia. Keďže minister bude mať zároveň výkonné a rozhodovacie právomoci, bude môcť z fondových peňazí financovať čokoľvek, čo označí za prevádzkové výdavky fondu, expertízu, projekty, procesné úkony, alebo potrebné výdavky na činnosť fondu. Ak dnes minister môže použiť napríklad päť miliónov eur na administratívu, po zrušení limitu to môže byť desať, dvadsať, päťdesiat miliónov, alebo akákoľvek suma, ktorú sa rozhodne z rozpočtu fondu presunúť. Jednotlivé výdavky nebude nikto schvaľovať, posudzovať, ani kontrolovať. Toto nie je domnienka, ale doslovný dôsledok znenia návrhu. Fond nebude mať nezávislú radu, nebude mať reálny kontrolný orgán, nebude mať obmedzenie výdavkov a nebude mať ani procesný mechanizmus, ktorý by tieto výdavky verifikoval. Pri vytvorení štátnej OZV je to ešte závažnejšie. Fond bude môcť zo svojich prakticky neobmedzených zdrojov financovať svoju štátnu OZV bez akéhokoľvek stropu. To znamená, že štátna OZV bude mať prístup k peniazom, aké si žiadna súkromná OZV nikdy nebude môcť dovoliť. Roky budovaná rovnováha trhu sa tým rozbije. Nie na základe výkonu, ale na základe nekonečnej štátnej dotácie. Pri absencii limitu sa vytvára aj priestor na masívne navýšenie počtu zamestnancov, budovanie paralelných štruktúr, externé zmluvy, poradenské kontrakty či strategické projekty, ktoré môže minister financovať bez toho, aby niekto mohol posúdiť ich účelnosť, prínos alebo ich porovnať s trhovými cenami. Dovolím si aj úplne otvorene povedať to, čo si každý odborník v sektore myslí, ale možno málokto to vysloví nahlas. Zrušenie 2 % limitu a súčasné zavedenie štátnej OZV vytvára jeden z najväčších potenciálov na zneužívanie verejných prostriedkov za posledné roky. Tento mechanizmus umožňuje ministrom v budúcnosti financovať vlastných externých partnerov, vlastné projekty, vlastné právne služby či vlastné poradenské skupiny bez akejkoľvek kontroly. Podľa vášho návrhu by mali OZV mať limit 10 %. Štát, ak tento návrh prejde, bude mať limit nekonečný. Dnes OZV musia každé euro zdôvodniť a dať auditovať. Štát nebude musieť zdôvodňovať nič. Toto je zásadný problém nielen z pohľadu hospodárskej súťaže, ale aj z pohľadu verejného záujmu. Fond, ktorý má podporovať obce, recyklačné projekty a environmentálne aktivity, sa môže stať zázemím pre rozširovanie politického vplyvu, pre odmeňovanie spriaznených skupín a pre financovanie aktivít, ktoré nesúvisia s ochranou životného prostredia, ale s posilňovaním moci ministra. Keď dnes minister tvrdí, že eurofond musí byť operatívny, je to len zástupný argument pre to, aby mohol nakladať so stovkami miliónov eur ročne bez akejkoľvek kontroly. Keď tvrdí, že limit 2 % je neefektívny, nespomína, že žiadna európska krajina nedovolí svojmu fondu používať nekonečná sumy na vlastnú prevádzku. A keď tvrdí, že súkromné OZV sú neefektívne, nepovie, že fond nebude mať stanovený vôbec žiaden limit. Dokonca ani taký, aký dnes majú samotné OZV. Vážení kolegovia, kolegyne, toto považujeme za vytvorenie finančného nástroja mimo akejkoľvek reálnej kontroly. Nikto, ani parlament, ani Najvyšší kontrolný úrad, ani verejnosť nebude mať právne účinné nástroje tento stavy korigovať. Piatym problémom je legislatívny proces. Protimonopolný úrad vo svojom liste jasne uvádza, že návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, neprebehlo riadne posúdenie dopadov a návrh bol predložený spôsobom, ktorý znemožnil odbornú diskusiu. Republiková únia zamestnávateľov upozornila na to, že materiál bol predložený v extrémne krátkom čase. Navyše mal byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, čo samo osebe spochybňuje legitimitu celého procesu. Tu nám, samozrejme, dochádza k paradoxu, pretože skrátené legislatívne konanie bolo schválené na októbrovej schôdzi. Prvé čítanie sme mali na novembrovej schôdzi, ktorá prechádzala do decembra, a v prvom čítaní pokračujeme v prerušenej rozprave dnes, takže skrátené legislatívne konanie v podstate ani vôbec nebolo potrebné, nie, ani ste v ňom nepokračovali, pán minister, rozhodnutím koalície na predchádzajúcich schôdzach. Napriek tomu, že minister a vláda neuplatnili skrátené legislatívne konanie a proces sa natiahol na tri schôdze, ministerstvo životného prostredia nevyužilo tento čas na komunikáciu s organizáciami zamestnávateľov a s tými, ktorých sa ten zákon bude týkať. Žiadna podstatná komunikácia s nimi o podstate veci nebola. Keď neuvažujeme krátku interakciu na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vážení kolegovia, kolegyne, takto sa podľa nás nepripravuje legislatíva, ktorá má zasiahnuť trh v hodnote stoviek miliónov eur ročne. Takto sa pripravuje mocenské rozhodnutie a nie systémové riešenie. Šiesty problém je možno najzásadnejší z pohľadu efektivity systému. Návrh nerieši skutočné problémy, ktoré v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov existujú. Republiková únia zamestnávateľov uvádza, že až 13 % výrobcov si neplní povinnosti a v roku 2023 nebolo zaplatených 10 mil. eur, ktoré mali byť v systéme. To je hlavná príčina nedostatku zdrojov na triedenie a recykláciu a nie údajná neefektívnosť OZV. Ministerstvo však nerieši neplatičov, nerieši kontrolu výrobcov, nerieši vymáhanie povinností. Namiesto toho ide zničiť hráčov, ktorí povinnosti plnia a presunúť ich prácu pod štátny fond. Siedme riziko je riziko európskych sankcií a nesplnenia cieľov recyklácie. Iniciatíva CEFLEX, Circular Economy for Flexible Packaging, ktorá združuje 180 výrobcov v celej Európe, upozorňuje, že Slovensko je už teraz v riziku nesplnenia cieľov Európskej únie pre rok 2025 a 2030 a že návrh, ktorý oslabuje systém OZV, toto riziko dramaticky zvyšuje. Ak nebudeme vedieť zabezpečiť triedený zber, triedenie a recykláciu flexibilných obalov vo veľkom rozsahu, Európska únia môže pristúpiť k zákazu ich uvádzania na trh. To nie sú hypotetické hrozby, ale priame dôsledky neplnenia PPWR, Packaging Waste Regulation, teda nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov a balíkoch a obehového hospodárstva. Vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona z nášho pohľadu oslabuje konkurenčné prostredie, zavádza diskriminačné limity, ruší kontrolné mechanizmy, koncentruje moc v rukách jednej osoby, nerieši žiadny z reálnych problémov a posúva Slovensko k modelu štátneho monopolu v oblasti odpadového hospodárstva. Namiesto posilnenia transparentnosti, stability a predvídateľnosti prichádza návrh, ktorý vytvára chaos, konflikty a hrozbu výrazného poklesu recyklačných výkonov. A preto vás žiadam, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, aby ste tento návrh ako celok odmietli. Dovoľte mi doplniť ešte jeden mimoriadne dôležitý moment, ktorý je zarážajúci svojou nereálnosťou. Účinnosť tohto zákona sa pôvodne navrhovala už od 1. januára 2026 a vedeli sme všetci, vedeli ste, pán minister, že tento dátum nebude reálny. Dnes je 3. február, návrh zákona je ešte len v pléne Národnej rady v prvom čítaní, čaká nás ďalší legislatívny proces, rokovanie výborov, druhé čítanie, tretie čítanie, podpis prezidenta či jeho prípadné veto. Tento proces sám osebe má svoje zákonné lehoty a procedúry. Rád by som tu preto položil niekoľko otázok. Takže kedy bude nový termín účinnosti? Aké veľké hospodárske škody vznikli Slovenskej republike v januári, pán minister? Aké hospodárske škody nám vznikajú? Lebo toto bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, ako ste ho predložili, teda takto si to pamätáme. Zákon, ak by bol schválený tak, ako ste ho predložili, uloží mnohým subjektom dotknutým týmto návrhom, aby splnili obrovský balík povinností, ktorý zákon zavádza. Environmentálny fond by musel reorganizovať svoju štruktúru, nastaviť nové vnútorné procesy, pripraviť nový systém fungovania zmlúv, kontrolných mechanizmov a zodpovednosti. Obce by museli nanovo nastaviť svoje vzťahy s OZV, prehodnotiť zmluvy, povinnosti a oznamovacie záväzky. OZV by museli prispôsobiť svoje fungovanie likvidačnému 10-percentnému limitu, čo je proces nielen právny, ale aj finančný a zmluvný. Výrobcovia by museli upraviť svoje zmluvy, platobné mechanizmy, reporting a svoju účasť v systéme RZV. Toto všetko nie je možné zvládnuť behom niekoľkých dní ani niekoľkých týždňov. Je viac ako jasné, že sa zrazíte s objektívnou realitou legislatívneho procesu, kapacít inštitúcií a bežných praktických lehôt. Preto sa ešte raz pýtam, aký nový termín účinnosti zákona predpokladáte, pán minister? Pretože na jeho implementáciu by musel byť dostatok času. Samotný návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sa nedajú technicky zrealizovať za krátky čas. Navyše hrozí, že subjekty, ktoré nebudú schopné plniť nové povinnosti, sa dostanú do rozporu so zákonom bez vlastného zavinenia. Takto sa legislatíva v právnom štáte nesmie pripravovať. Keď sa zákon prijíma takto, hrozí, že namiesto fungovania systému vytvoríme chaos, ktorý budú v praxi znášať obce, výrobcovia, OZV, ale napokon aj občania. Ďakujem za pozornosť. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Pročko. [15:15] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, povedali ste, že takto sa nepripravuje legislatíva. Pokiaľ som tu ja bol a som tu v tomto pléne, tak oni takto pripravujú legislatívu. Nijako inak. Oni to majú rozdelené, pán Čaučík, spôsobom, každý minister za svoju stranu musí nejakým spôsobom priniesť do tej strany nejaké peniaze, nejaké euríčka, musí nejako urobiť pre tú stranu robotu, pre ktorú tam bol dosadený. To znamená, kšefty, kšefty a kšefty. No a Andrej Danko z SNS je človek, ktorý rozpráva, že vlastne tieto zákony sú zlé, čo pripravujú, a on tak porozpráva, ale vždycky stíchne, lebo aj tento zákon z dielne SNS, lebo toto je SNS, to nie je akože vláda, tak aj tento zákon z dielne SNS je úplne že naozaj taká výkladná skriňa. Keď o pár rokov neskôr sa bude hodnotiť volebné obdobie toto, tak tento zákon dajú medzi výkladné skrine kšeftovania, pretože naozaj tu sa, tu žiadna kontrola. Tu si minister bude môcť robiť, čo chce, bude si môcť tie peniaze rozdeľovať, ako on chce, komu chce, za čo chce, na čo chce. Čiže vaša veta, že takto sa nepripravuje legislatíva, je, trošku ju poopravím, táto vládna koalícia práve takto pripravuje legislatívu, nie pre ľudí, ale pre, nie pre bežných ľudí, ale pre našich ľudí. [15:16] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Dostál. [15:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Čaučík, myslím si, že trochu podceňuješ vládnu koalíciu a jej schopnosť rýchlo prijímať zákony. Keď sa chce, tak jednoducho za dva dni dokážu sfúknuť aj všetky tri čítania aj so skráteným legislatívnym konaním. A upozorňujem, že už sme v prvom čítaní a už prebieha rozprava písomne prihlásených. Ak teda o sedemnástej sa bude hlasovať, tak môžu byť večer alebo najneskôr ráno výbory. Zajtra prebehne druhé aj tretie čítanie. Ak by náhodou opozícia chcela príliš veľa diskutovať, tak sú tu osvedčené mechanizmy, ako zabrániť dlhej rozprave, jednoducho sa navrhne ukončiť rozprava a pokojne zajtra ešte pred začiatkom rokovania o vyslovení nedôvery vláde a členom vlády sa tu bude v tejto snemovni hlasovať v druhom a treťom čítaní o tomto návrhu zákonu. Takže nepochybujem, že keď koalícia chce, tak dokáže takto rýchlo zareagovať a takto rýchlo schváliť to, čo schváliť potrebuje. Tomuto návrhu zákona sa stalo to, že bol tak trošku odsúvaný. Na októbrovej schôdzi dostal prednosť hazard, na novembrovo-decembrovej schôdzi dostal prednosť návrh na rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, na tejto januárovej schôdzi dostal najprv prednosť rokovací poriadok, lebo teda priority koalície sú iné, ale teda evidentne už konečne aj Environmentálny fond prišiel na rad. Takže teraz už nič nebráni schopnostiam vládnej koalície efektívne uplatňovať skrátené legislatívne konanie aj v situácii, keď na neho nie je žiadny dôvod. [15:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. O slovo teraz požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. [15:19] Tomáš Taraba Ďakujem veľmi pekne. Tak dovolím si, pán Čaučík, na vás reagovať. Naozaj som pochopil, že ste to mali napísané v notebooku, lebo toto by ste asi z hlavy nedali, tento lobistický text, tak vám bod po bode teda prečítam. Tu sa stretávajú dva koncepty. Jeden, ktorý obhajujete vy, to znamená tento lobistický v prospech deviatich súkromných OZV-čiek, ktorým ľudia musia zo zákona platiť poplatky za každý jeden obal, ktorý si kúpite. Každý jeden obal na Slovensku, ktorý sa predá, má špeciálny poplatok a ten poplatok putuje do deviatich súkromných firmách, teda tie, ktoré tu obhajoval práve pán Čaučík. A pán Čaučík nám vysvetlil, že týchto deväť súkromných firiem tie peniažky potrebuje a nemá mať žiaden limit, pretože, a teraz nám tu vymenoval, čo všetko oni musia, dámy a páni, s tými peniazmi chudáci urobiť. A ja teraz to prečítam. Musia dávať na reporting. Viete, to sú tie excelovské tabuľky, ktoré stoja 20 centov a ktoré sa fakturujú za tie milióny, hej. Takže títo chudáci súkromníci, ktorí vyzbierajú, dámy a páni, od vás 140 miliónov ročne, teda pán Čaučík obhajuje, že s týmito peniažkami oni chudáci musia investovať do reportingu. Potom viete, čo musia robiť? Nám tu pán Čaučík povedal, prečo toľko peňazí potrebujú? Na právne analýzy. Bez kontroly. Povedzte mi, akou kontrolou verejného obstarávania prechádzajú súkromné firmy? Viete akou? Nulovou. Toto je najkrajší biznis model, ktorý naozaj dokáže len takýto lobista obhajovať, ktorému to napíšu a tu si to takto dal, videli ste to všetci a čítal to do radu. Pretože ten model je postavený tak, že pokiaľ viete, každý verejný subjekt podlieha kontrole. Každý jeden verejný subjekt a envirofond podlieha kontrole, podlieha zákonom. On tu obhajoval súkromné firmy, ktorým sa naleje 140 miliónov každý jeden rok, a ktoré viete, čo s tými peniazmi urobia? To presne, čo povedal, reporting, marketing, právne analýzy, aj na marketing povedal, že potrebujú publicitu robiť. Viete, jak sa vyťahujú peniaze najlepšie? Cez publicitu. To sú tie, keď idete na futbalové štadióny a máte tam tú reklamu, hej. Raz bola taká reklame, že keď si prečítate tento bilbord, my vyrobíme medzitým koľko elektrickej energie a keby ste si to mohli od niekoho iného kúpiť. Takže on tu vlastne obhajoval, že nalievajte, občania, peniaze do deväť súkromných firiem a pán Čaučík vám odkázal, že čo vás do toho, čo s tými peniazmi robia. A práve tu je, pán Čaučík, ten problém. Pretože tieto firmičky, ktoré vám napísali tento text a ste ho tu čítali z toho notebooku, tak tieto firmičky nepodliehajú žiadnej kontrole. Rozumiete tomu? Ony keď sa rozhodnú, že dajú z tých 140 miliónov Jožkovi a Ferkovi, že jeden sa bude starať o ten marketing, druhý o niečo iné, tak si tie peniaze odtiaľ pekne vyberajú. No a máme tu firmy, pán Čaučík, ktoré si nechávajú viete koľko? Až do 30% režijných nákladov. Pamätáte si, dámy a páni, keď sme tu riešili prípad, že ľudia majú povinnosť platiť zdravotné poisťovne. A máme tu súkromné dve zdravotné poisťovne, ktoré vlastne sa povedalo, že dobre, tak máte zo zákona ľudia povinnosť im posielať peniaze a keďže máte povinnosť posielať peniaze zo zákona, nie preto, že by boli možno schopnejší, že by mali lepšie produkty, ale proste zo zákona majú určitý stabilný príjem, tak tieto firmy si mohli, alebo aby si nemohli nechať ľubovoľný poplatok na svoju činnosť, tak sa stanovilo maximálne percento, ktoré môžu používať na svoju vlastnú réžiu. A moja teraz otázka je, že prečo tento istý model, ktorý funguje napríklad pri organizáciách zodpovednosti výrobcov, by nemal platiť tak isto. Keď zdravotná poisťovňa môže maximálne použiť určité percento na réžiu, prečo, pán Čaučík, vám vadí, ak tá istá súkromná inštitúcia len pod názvom OZV, lebo bavme sa, že to je to isté, tak oni môžu tie peniaze používať ľubovoľne. Že to môže byť u niekoho 10 %, u niekoho 15 %, u niekoho 30 %, koľko si povedia. A tretí problém, ktorý je, že tieto súkromné inštitúcie si povedali, že oni nebudú vracať, alebo na Slovensku je model, každý, kto ste starosta, ktorý ste primátor, viete, že aj keď viac recyklujete, tak tieto súkromné inštitúcie vás za to vôbec neodmeňujú. Nemáte absolútne žiaden benefit z toho, ak recyklujete viac oproti tým, ktorí recyklujú menej, čo mal byť základ toho celého princípu. Takže žasnem nad tým, že na jednej strane teda obhajujete, pán Čaučík, model, ktorý dáva súkromným firmám, ktoré zo zákona získavajú peniaze, ľubovôľu, na čo tie peniaze použijú, síce ste nám to tu vymenovali, že na marketing, na reporting, na právne analýzy, a potom premostíte a hovoríte, že pri Environmentálnom fonde to nemá byť viac jak 2 %. Tak prečo ste tu nevystúpili a nepovedali, že by to nemalo byť viac jak 2 % pri OZV-čkách. Dohodneme sa tak? My dáme pozmeňujúci návrh, že pri envirofonde to bude maximálne 2 % a, pán Čaučík, podporíte to, že pri OZV-čkách to bude tiež maximálne 2 %? Alebo vás skritizujú za tento návrh? Že už im nevyjde na ten marketing, čo ste to hovorili? Reporting, právne analýzy. Tak sa dohodneme? My dáme pozmeňujúci, lebo my sme sa na tom dohodli, dobre? Tak aby ste vedeli, my prídeme s pozmeňujúcim návrhom, že to bude maximálne 2 %, ale viete, prečo sme chceli a stále sa bavíme o tom, že môžu to byť 2 % na mzdové a neviem aké výdavky, na počet zamestnancov, lenže riešime jednu vec, pán Čaučík, že ten extrémne úspešný projekt, ktorý bol Obnov dom, to je to, čo keď ja som sa stal ministrom, tak za dva roky predošlá vládna koalícia dokázala zatepliť 300 domov a my sme zateplili 17-tisíc domov, tak našli sme model, ako budeme vedieť ďalších 17-tisíc domov zatepliť, ak sa v podstate na to otvoria zdroje z modernizačného fondu, aby sme čo najrýchlejšie tie peniaze poslali ľuďom. A na to, samozrejme, viete, že obhospodáriť zateplenie 17-tisíc domov sa asi administratívne nebude dať s existujúcim počtom zamestnancov. Takže beriem vás za slovo, 2 %, takže vy ste povedali, že 10 % je pri súkromných OZV-čkách zničujúce a pri envirofonde 2 % je maximum, hej. Takže to je úžasné logika. Takže tu len vidíte tú kolíziu verejného a súkromného záujmu. No a potom hovoríte, že áno, k tomu sa hlásim, to ste povedali správne, že toto neni len taká malá technická zmena, že to je relatívne dosť zásadná zmena vo fungovaní odpadového hospodárstva. V podstate také isté zásadné zmeny bol aj zákon o odpadoch, vďaka ktorým sme umožnili štátu vstupovať na pozemky, ktoré podliehajú sanácii. Vďaka tomu napríklad sa nám podarilo uzavrieť desať skládok, s ktorými sme dlhé, dlhé roky nevedeli na Slovensku pohnúť a ktoré boli predmetom infringementu. Vďaka tomu napríklad sme oslabili pozíciu kadejakých právnikov, ktorí v momente, keď vedeli, že štát má povinnosť zasanovať niektorú skládku, tak ľudia nechceli štát tam pustiť a chodili za nami s rôznymi nereálnymi požiadavkami, že čo máme zaplatiť za vstup alebo čo máme zaplatiť za to, aby sme sa stali vlastníkmi tých pozemkov. Takže týmto zákonom, to bol tiež dosť zásadný posun a myslím si, že tiež ste tu proti tomu vystupovali, pretože nejak je to také divné, že vždy keď sem prídeme so zákonom, ktorý obhajuje ten verejný záujem, tak to dopadne takto. Takže ešte raz teda, ten pozmeňujúci návrh, ktorý dáme, tak bude približne tak, že bude mať 2 % a možno tam dáme, že len po rozhodnutí vlády sa to môže navýšiť, ale bude, nebude, to nenásobí. A teda beriem vás za slovo a navrhneme 2 % aj pre tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Myslím, že teraz vám píšu asi esemesku, že to nebol dobrý nápad. Ďakujem pekne. [15:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická. Nech sa páči, pán poslanec Pročko. [15:27] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Neviem, či vám pán Čaučík dá možnosť, lebo ste sa neskoro prihlásili s faktickou, ale to je niečo neskutočné. Minister vystúpi a hneď v úvode povie, že mu to niekto napísal, že to pánovi Čaučíkovi niekto napísal, lebo z hlavy, z hlavy by to nedal. A predsedajúci ho neupozorní, nepovie, že čo si to dovoľujete, prečo urážate kolegu. Nás by už upozorňovali, ale Taraba vystúpi a povie, že toto by Čaučík z hlavy nedal, to mu niekto písal, on je veštica. Rozpráva, asi dvakrát spomenul, že pán Čaučík je lobista, rozpráva to lobista, ktorý má spoločný biznis s Koščom zo Slovenskej informačnej služby, ich spoločná firma roky profitovala, to čítam teraz, zo stráženia objektov, nikto mi to nepísal, to je všade v novinách, zo stráženia jedného z najziskovejších štátnych podnikov. Figuroval aj vo firme s Marekom Trajterom, v minulosti obvineným z objednávky vraždy Romana Deáka. S Koščom dodnes spoluvlastní pozemky. Lobista rozpráva o lobistovi, že je lobista. Minister, ktorý ide dať milióny Babišovi, tu ide rozprávať o lobizme. Minister, ktorý českých politikov, českých politikov, ktorí majú blízko k tomu, k čomu mal on, a to Kotlebova strana, tak týchto ide ochraňovať namiesto toho, lebo v Čechách týchto českých politikov nemajú radi, tak tento pán, ktorý lobuje pre českých politikov, ktorí majú radi hajlovanie, tak tento pán tu ide rozprávať o lobizme? Vy ste sa vystúpili a úplne ste demagogicky jednu jedinú vec, pán Čaučík rozprával pre mňa úplne o niečom inom. To, čo, že dostanete do rúk ako minister milióny, ktoré budete rozdeľovať len vy a vy. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ešte pán poslanec Čaučík. Nech sa páči [15:29] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Uvedomil som si, že na môj prejav boli ešte faktické poznámky, ktoré potom sa zrušili, keď pán minister sa prihlásil do rozpravy, tak neviem, či by sa nemali dostať ešte naspäť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nie, pán poslanec, mýlite sa, nezrušili sa, všetci tí, čo boli prihlásení, vystúpili, až potom som udelil slovo navrhovateľovi, tak ako to... Čaučík, Marián, poslanec NR SR Viem, že pán Dostál mal faktickú. Dobre, akokoľvek. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nech sa páči. Čaučík, Marián, poslanec NR SR Dobre. Pán minister, reakcia na vás. Je mi ľúto, že vaša komunikácia ako obyčajne ide dosť silno vždy v línii zosmiešňovania druhých. Pre nás súkromné firmy nie sú chudáci a nezosmiešňoval by som ich. My si súkromný sektor vážime. Je tu nejaký systém aj OZV, ktorý funguje a podľa nás funguje dobre, alebo dosť dobre a poďme sa o tom baviť, čo sú problémy a čo môžu byť ináč. Okrem toho som tam otvoril dosť viac vecí vo svojom príspevku v rozprave, ako ste si isto mohli všimnúť. Ale ja neberiem takúto ponuku, ako vy hovoríte, či sa dohodneme, že vy idete teraz nejakým pozmeňovákom a my sa tu máme dohodnúť. Ja si myslím, že toto má byť najmä o odbornej diskusii, ktorá nemala ísť cez skrátené legislatívne konanie, mali ste dať návrh do medzirezortného pripomienkového konania a normálne by sa k tomu vyjadrovali všetci, ktorých sa to týka, s tými ľuďmi, firmami, so všetkými zúčastnenými, s ich platformami ste sa mohli stretnúť a riešiť. Toto nerobíte. Vy to dáte ako SLK a idete takto a chcete len, aby sme sa tu dohodli v parlamente na niečom, na čo nemáme dostatočne dobré analýzy, nie je to dostatočne dobre rozmyslené ani nevypočujeme hlas tých, ktorých sa to týka. Toto mi vadí a toto bol základ aj môjho príspevku v rozprave. [15:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať aj pán minister Taraba, nech sa páči. [15:31] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán Pročko, môžete si Košča zavolať na debatu, môžete si zavolať Trajtera, nech vám vysvetlí, ako bol oslobodený, úplne v pohode. Vás sa chcem pýtať, že či naďalej za asistenta si platíte budúceho zaťa, že či to stále funguje? Tak ako to na vás dal Pčolinský. Takže táto, rodinkárstvo je úplne perfektná vec u vás. No a pokiaľ ide o vašu teda, pán Čaučík, výzvu, že čo sú to, že sú to súkromné firmy. Ja súkromné firmy, však ma tu obviňujete, že nikto viac nerobí pre súkromné firmy jak ja a zrazu vám to vadí. Ale viete prečo? Toto neni úplný súkromný sektor, pretože tento sektor je napojený na štátne peniaze. Oni nemajú žiadny iný biznis v podstate, oni majú len biznis ten, že zo zákona majú povinnosť ľudia odvádzať peniaze súkromným deviatim spoločnostiam. A pri zdravotnej poisťovni, keď ste tu vykrikovali, že súkromná zdravotná poisťovňa má povinnosť, teda ľudia majú povinnosť zo zákona jej platiť, tak sa tu ustanovil limit, ktorý môžu používať na administratívne výdavky. Mimochodom ja som podporil ten zákon vtedy, nech sa stanovia jasné pravidlá, za ktorých si môžu vyplatiť zisk a za ktorých si môžu vyplatiť administratívne výdavky. Ja sa vás pýtam, prečo pri súkromných firmách, ktoré sa tvária teda že nerobia so zdravotnou starostlivosťou, ale s ochranou životného prostredia, tam to nechcete urobiť. Prečo tam vám vadí, že zo zákona ľudia, ktorí majú povinnosť platiť za každý jeden obal týmto súkromným firmám peniaze, oni si môžu nechať 30 %. A toto obhajujete. A ja nerozumiem tomu, že pri štáte, pri envirofonde poviete, že nemôže to byť viac ako 2 %, čo si ten envirofond nechá, a zároveň tu obhajujete, že súkromné firmy si môžu nechať aj 30 %. Tak buď to dajte tak, že potom vám to nevadí ani z envirofondu tých 30 %, o ktoré my nestojíme, a hovorím ešte raz, envirofond je normálne subjektom verejného práva, alebo potom dajme tie 2 % teda aj tým súkromným firmám, a to zrazu nechcete. [15:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Hanuliaková. Ale nevidím ju tu, takže stráca poradie a možnosť vystúpiť. Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [15:34] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Priznám sa, že mal som pripravené iné vystúpenie, také rozsiahlejšie, ale vzhľadom na to, že sme sa práve dozvedeli, že k tomuto návrhu zákona, ktorý sa tu ťahá ako taká turecká telenovela, už by sme Tomáša Tarabu mohli premenovať na Habdike, lebo naozaj že je to nedôstojné, tri mesiace skrátené legislatívne konanie a teraz sa dozvedáme len tak mimochodom spakruky, že príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám zásadne zmení to telo zákona, nového zákona o Environmentálnom fonde, tak hovorím si, že na čo budem teda mrhať slovami, keď v podstate zajtra po výbore to bude úplne iný zákon, úplne iné telo, úplne iná legislatíva, totálne pomenená. Aj keď teda nevieme, lebo ono je to v podstate v tomto momente ako Kinder surprise, že nevieme, čo na tom výbore z toho pozmeňováku vyskočí. Tak si hovorím, že načo, hej? Načo? Uvidíme, v druhom čítaní sa prispôsobíme. Každopádne ak, vrátim sa, lebo trošku sa nám tá diskusia o tom pôvodnom návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde, Environmentálnom fonde Tomáša Tarabu, zvrtlo na rozšírenú zodpovednosť výrobcov a opäť je to o OZV-čkách a pritom to nie je o OZV-čkách, hej, že to keby sme chceli limitovať teraz že budeme 99 % času rozprávať o tomto zákone o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo rozprávame dokonca aj zle, neodborne a fakticky nesprávne, ale o tom nabudúce, tak to nie je. Ale dovolím si jednu takú krátku poznámku. Ono sa to tak aj šibrinkuje, v úvodnom slove pán minister hovoril že OZV-čky tu majú dnes 30-percentné náklady prevádzkové, to je lož, to nie je pravda. Je jedna jediná, ktorá dosahuje mieru 30 % na prevádzkové náklady, a to je OZV-čka, ktorá sa venuje, alebo teda obstaráva staré vyradené vozidlá a dodnes prevádzkuje pre štát server, software. Čiže to je jediná OZV-čka, ktorá má 30-percentné náklady. Bežne, a to si môžete všetci zistiť, pretože sú to transparentne zverejňované dokumenty, majú OZV náklady prevádzkové niekde na úrovni 3 až 8 %. A áno, ja som úplne v pohode s tým, pán minister, keď si povieme, Habdikeže to zakepujeme a že pokojne aj keď z tých, v úvodzovkách, oprávnených nákladov pre Organizácie zodpovednosti výrobcov vyhodíme piár náklady, ja som s tým úplne okej. Lebo to nie je o piár, to nie je o tom, áno, majú robiť, samozrejme, osvetu, ale nie je osveta ako osveta. Čiže keď sa zhodneme na tom, že tie OZV-čky naozaj si v prvom rade budú plniť svoju zákonnú povinnosť a obce budú mať hradené všetky, slovom všetky náklady, ktoré sú spojené so zberom, s triedením, s recykláciou a so zneškodňovaním odpadov, ja za to zahlasujem okamžite. Ale majme o tom slušnú diskusiu. No ale keď som hovoril teda, že aby sa nám to tu nezužovalo na rozšírenú zodpovednosť výrobcov, že celý vlastne nový nápad pre nový Environmentálny fond, respektíve nový zákon o Environmentálnom fonde je o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie je. To podstatné sa nám trošku vytráca z tejto diskusie. Tá podstatná vec, ktorá zatiaľ v tom zákone je, ale, ako hovorím, možno tým pozmeňovákom, ja neviem, možno pán spravodajca už tuší, čo v ňom je, možno z toho vypadne. Čo mne najviac na tom prekáža, je, že Environmentálny fond bude samo regulovať sám seba. Environmentálny fond bude kontrolovať Environmentálny fond. Alebo, aký je tam druhý kontrolný mechanizmus, tak to je ministerstvo životného prostredia. Čiže bude to v rukách, v úvodzovkách, jedného človeka. Doteraz Environmentálny fond podľa zákona môže kontrolovať ministerstvo financií. A keďže opakujeme, že tento návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a ministerstvo financií ho nemohlo pripomienkovať, tak veľmi ľahko sa z tých povinných kontrolných mechanizmov vytratila kontrola ministerstva financií. To je ten kľúčový moment pri tomto návrhu zákona, že ministerstvo financií môže prísť o kontrolu nad balíkom vyše dve miliardy eur, plus ďalšími stámiliónmi, ktoré ročne do Environmentálneho fondu tečú. To je tá kľúčová diskusia. Ak nás niekto chce vyrušiť v tomto momente a hovoriť že Environmentálny fond je iba o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie je to tak. Musíme mať na pamäti, že tam sú dve, vyše dve miliardy eur, ktoré majú slúžiť na zlepšovanie životného prostredia. Na zlepšovanie, keď už teda chceme aj o odpadoch, triedenie, recyklácie, dostupnosti triedeného zberu, zavádzanie množstevného zberu, na adaptačné opatrenia, mohli by sme tu mať aj uštipačnú poznámku o adaptačných opatreniach a vodozádržných opatreniach, nebudem to robiť. Ale viete, na čo myslím? Každopádne máme zlepšovať životné prostredie, nie rozflákať peniaze, ktoré sú pre občanov na hocijaké pofidérne kšefty bez kontroly. Tá kontrola je kľúčová v tomto momente. A ak tento návrh zákona, nevieme, že či prejde v tomto znení alebo teda čo bude obsahovať ten spomínaný pozmeňujúci návrh, jednoducho tu bude moc nad Environmentálnym fondom sústredená do rúk jedného človeka, a to je to, o čom sa musíme rozprávať, nie o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ale zároveň jedným dychom dodávam, že som otvorený a vítam víziu a ideu toho, že budeme reformovať nanovo Organizáciu zodpovednosti výrobcov, respektíve štatút rozšírenej zodpovednosti výrobcov, lebo nefunguje. Ja som prvý človek, ktorý povie, že nefunguje a poďme to zmeniť. Ďakujem. [15:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v poradí je na vystúpenie prihlásená pani poslankyňa Remišová, nevidím ju v sále, takže takisto stráca poradie. A, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ak teda ma tiež bude chcieť pán minister obviniť z toho, že tu vystupujem ako lobista odpadárov, tak predosielam, že nebudem sa vyjadrovať k tomu limitu, zavedeniu limitu 10 % výdavkov na administratívu prevádzkovú, prevádzku Organizácii zodpovednosti výrobcov. A ja teda ani v tej doterajšej diskusii som si nevšimol, že toto by bol nejaký ťažiskový bod, na ktorý by kritici toho návrhu upozorňovali. Ten problém skôr, a k tomu sa dostanem, je v možnosti ovládnutia celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov štátom nie v zmysle toho, že štát by nemal nastavovať pravidlá, štát by nemal kontrolovať dodržiavanie tých pravidiel a štát by nemal sankcionovať porušovanie tých pravidiel, teda ich vymáhať, to si myslím, že nespochybňuje nikto, ale v tom zmysle, že štát prostredníctvom svojej organizácie sa podľa tohto návrhu môže stať hráčom, podnikateľským subjektom a môže deformovať trh a môže vytlačiť tých ostatných hráčov, lebo nebudú tie podmienky nastavené tak, aby boli nediskriminačné, lebo štát bude zároveň aj určovateľom pravidiel, aj kontrolórom a zároveň aj hráčom. Ale kým sa dostanem k obsahu, tak by som rád povedal pár slov k procesu. 1. októbra 2025 schválila vláda návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o Environmentálnom fonde s tým, že hrozia štátu hospodárske škody. Dokonca značné hospodárske škody, ak ten zákon nebude schválený čo najskôr. 1. októbra. 13. októbra prišiel návrh zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom do parlamentu, na októbrovej schôdzi bol prerokovaný iba návrh na skrátené legislatívne konanie a bol odhlasovaný návrh na skrátené legislatívne konanie. Na októbrovej schôdzi mala koalícia iné priority. Prioritou bola záchrana hazardu. Tak sme tu venovali pozornosť v pléne nápadu pána ministra Huliaka, ako pomôcť hazardu, no a čo sa týka envirofondu tak došlo iba na skrátené legislatívne konanie. Bolo odhlasované skrátené legislatívne konanie, ale už k prvému čítaniu sme sa nedostali, lebo veď poslanci si musia oddýchnuť, takže bolo potrebné ukončiť rokovanie Národnej rady. Potom prišla schôdza koncom novembra, začiatkom decembra a na tej opäť nedošlo na prerokovanie návrhu zákona, respektíve iba sa začala rozprava v prvom čítaní a neskončila, lebo vládna koalícia opäť mala nejaké priority, konkrétne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To bolo dôležitejšie, takže až na nejaké drobnosti sa o iných návrhoch zákonov nerokovalo. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš vnímal svoje návrhy ako dôležité, tak si ich nechal termínovať, Národná rada o nich normálne rokovala, aj boli poschvaľované, ale tento návrh zákona zrejme až taký dôležitý nebol, lebo síce rozprava o ňom sa začala, ale ani sa nedokončila, poslanci sa ponáhľali nakupovať vianočné darčeky. Teraz sme už na tretej riadnej schôdzi a teraz rokujeme v druhom čítaní a budeme rokovať zrejme aj v treťom čítaní a zrejme ten návrh zákona bude aj definitívne schválený. Ten návrh zákona mal mať účinnosť, alebo zákon mal mať účinnosť podľa návrhu 1. januára, ako tu upozornil pán poslanec Čaučík a aj tu položil pánovi ministrovi životného prostredia otázku, že aké hospodárske škody teda vznikli, lebo ak bolo odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie pravdivé, tak štátu zrejme mali vzniknúť nejaké vážne hospodárske škody a na to pán poslanec Čaučík nedostal od pána ministra žiadnu odpoveď. Pán minister síce vystúpil, obvinil pána Čaučíka, pána poslanca Čaučíka z toho, že je lobista, že mu niekto napísal prejav, aj ja tu mám ten príhovor napísaný a to nie je nič zlé, niektorí poslanci vystupujú bez poznámok, niektorí poslanci čítajú prejavy, niektorí niečo medzitým, to je všetko úplne legitímne. Ale v každom prípade pán poslanec Čaučík položil otázku pánovi ministrovi Tarabovi, že aké hospodárske škody vznikli, lebo nejaké asi mali vzniknúť tým, že zákon nenadobudol účinnosť 1. januára. Na to nedostal odpoveď, tak ja by som tú otázku rád zopakoval, lebo aj mňa by zaujímalo, aké hospodárske škody nám to teda hrozili. Lebo ak nehrozili žiadne, tak nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A keďže koalícia má v rukách priebeh schôdze, takže pokojne mohla rokovať alebo presadiť a zariadiť rokovanie aj hlasovanie o tomto návrhu zákona na decembrovej schôdzi, ale neurobila to. A keď sa neodôvodnene skracuje legislatívne konanie, alebo keď sa predkladajú prílepky, aby sa urýchlil legislatívny proces v jednom aj druhom prípade bez zjavnej opory v zákone a teda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, tak niekedy zvykneme ako opoziční poslanci upozorniť na to, že čo by sa stalo, keby nedošlo k skráteniu legislatívneho procesu. Že ako strašne by sa natiahol, resp. „natiahol" ten legislatívny proces. V piatok minulý týždeň prišiel pán poslanec Glück, a dneska to zopakoval, s pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o obchodnom registri a ten pozmeňujúci návrh je prílepok, ktorý rieši novelu zákona týkajúcu sa národných obranných síl, teda niečo, čo s tým absolútne nesúvisí. A aj on aj pán minister obrany Kaliňák to odôvodňovali tým, že je to dobré a treba to čo najskôr a nemôžeme čakať dva roky, má to mať účinnosť už od 1. marca. Keby s tým návrhom prišli do parlamentu na túto schôdzu, lebo predpokladám, že už to mali pripravené, a išlo by to do riadneho legislatívneho procesu, tak by na tejto schôdzi bolo prvé čítanie, na ďalšej schôdzi druhé a tretie čítanie, od 1. mája, teda dva mesiace neskôr, by nadobudol účinnosť ten zákon alebo tá novela zákona a určite by nebol žiadny problém dva mesiace. Miesto toho sa vláda rozhodla, že to pretlačí cez ani nie skrátené legislatívne konanie, ale cez prílepok a naozaj to zdržanie by bolo dva mesiace. Dokonca keby vládna koalícia nebola taká lenivá a mali by sme ďalšiu schôdzu nie až o dva mesiace po skončení tejto schôdze, ale o mesiac po skončení tejto schôdze, tak už začiatkom apríla mohol byť ten zákon účinný. Ale tu pri návrhu zákona, s ktorým prichádza pán minister Taraba, kde Národná rada sa stotožnila s tým, že existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, sme ešte v bizarnejšej situácii, pretože tu by sa normálne stihlo ešte nielenže riadne prerokovanie návrhu zákona v parlamente bez jeho skracovania, ale tu by sa stihlo ešte aj medzirezortné pripomienkové konanie. Keby začiatkom októbra dala vláda alebo ministerstvo životného prostredia do pripomienkového konania tento návrh zákona, tak v priebehu októbra sa mohlo uskutočniť pripomienkové konanie a jeho vyhodnotenie. 7. novembra bol termín na doručovanie návrhov zákonov na tú novembrovú, resp. novembrovo-októbrovú schôdzu, takže mohla to, mohla to vláda prerokovať, predložiť do parlamentu v termíne a na novembrovo-decembrovej schôdzi mohol byť ten návrh zákona prerokovaný v prvom čítaní a dnes by sme o tom návrhu zákona rokovali v druhom čítaní, lebo teraz sme ešte iba v prvom čítaní. To prvé čítanie sme pri normálnom legislatívnom procese už mohli mať za sebou a práve pri takýchto komplexných a zložitých návrhoch zákonov je dôležité medzirezortné pripomienkové konanie, lebo je dôležité, aby do toho vstupovala odborná verejnosť, aby do toho vstúpili zainteresované subjekty, aby si to vláda dokázala obhájiť pred tými, ktorých sa to týka, pred odbornou verejnosťou, doladiť ten návrh zákona, pokiaľ vláda nemá zlé úmysly, alebo predkladateľ návrhu zákona nemá zlé úmysly, tak častokrát je dobré, ak sa o návrhu rokuje aj s verejnosťou a môže to vychytať muchy, môže to odstrániť pochybnosti, to sa v tomto prípade neudialo. Čiže veľmi dôležitá fáza legislatívneho procesu bola zrušená preto, lebo ministerstvo tvrdilo, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keď nebude návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní a ešte aj za cenu vynechania pripomienkového konania. No a máme tu ešte ďalší dôsledok v skutočnosti, že zákon išiel skráteným legislatívnym konaním. Keď ide návrh zákona do legislatívneho procesu v normálnom legislatívnom procese, tak po prvom čítaní a posunutí návrhu zákona do druhého čítania majú výbory zhruba mesiac na to, aby o návrhu zákona rokovali a behom toho mesiaca Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vypracuje stanovisko. V tom stanovisku upozorní na možné ústavné problémy návrhu zákona, na možnú kolíziu s inými zákonmi, posúdi súlad návrhu zákona s právom Európskej únie a upozorní aj na legislatívno-technické nedostatky. V skrátenom legislatívnom konaní sa stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nevypracuváva, resp. nevypracuváva sa v štandardnej forme. Oni to zrejme pozrú z hľadiska súladu a teda z hľadiska legislatívnej čistoty, možno niečo odkomunikujú s predkladateľom návrhu zákona, ale keďže to ide v skrátenom legislatívnom konaní, tak nevypracúvajú štandardné stanovisko, ktoré je k dispozícii všetkým poslancom a najmä poslancom, ktorí o tom návrhu zákona rokujú vo výboroch. Čo je logické, lebo keď sa rokuje iba pár dní o návrhu zákona, tak sa to obvykle nestíha pripraviť v štandardnej kvalite. Ale teraz rokujeme o návrhu zákona, ktorý vláda schválila 1. októbra, ktorý doručila do parlamentu 13. októbra, takže október, november, december, január, už sme vo februári. Štyri mesiace je známe znenie toho návrhu zákona, čo je oveľa viac, ako je bežný štandardný legislatívny proces bez akéhokoľvek skracovania, a napriek tomu, že keď má, keď má odbor legislatívy a aproximácie práva tých 15 dní od doručenia pred začiatkom schôdze a potom nejaký ďalší mesiac od schválenia v prvom čítaní, tak povedzme, že jeden a pol mesiaca, dva mesiace na to, aby spracoval stanovisko, v tomto prípade mohol k tomu spracovať stanovisko, lebo mal na to štyri mesiace. Ale nie, nebudeme mať to stanovisko, lebo ideme v skrátenom legislatívnom konaní a až teraz, dnes-zajtra bude návrh zákona schválený v prvom čítaní a dostane sa do druhého čítania a samozrejme, keďže to bude musieť byť zo dňa na deň, tak stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nebudeme mať. Čo je zvlášť zlé z hľadiska toho, že pri tomto návrhu zákona sa vyskytli aj pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie s tým, že tento zákon nebude diskriminačný a bude zachovávať rovnaké postavenie súkromných subjektov a verejného alebo teda štátneho subjektu, ktorí budú pôsobiť na jednom trhu. Keby sme aj boli v situácii, že systém zodpovednosti výrobcov neexistuje alebo nefunguje, alebo preukázateľne zlyháva, tak možno by bolo na mieste, aby do toho takýmto zásadným spôsobom vstúpil štát a snažil sa zmeniť podmienky. Ale my tu máme nejaký systém, ktorý nie je dokonalý a myslím, že nikto nespochybňuje, že ho možno upravovať, že je možné nastaviť tie podmienky, napríklad stanoviť nejaký limit, akým spôsobom sa môžu používať prostriedky tých fondov a že tie pravidlá, ktoré nastavuje štát, ten štát má aj možnosť kontrolovať, vstupovať do kontroly tých subjektov a sankcionovať tie subjekty, ktoré stanovené pravidlá nedodržiavajú. Tu sa však ide vytvoriť systém, keď štát prostredníctvom Environmentálneho fondu sa stane nielen nastavovateľom pravidiel, kontrolórom a vymáhačom pravidiel, ale aj súťažiacim subjektom. Myslím, že to pán poslanec Sabo pri jednej z tých predchádzajúcich rozpráv charakterizoval tak ako keby bol niekto aj hráčom na futbalisku a zároveň aj rozhodcom. No tak to nie je normálna situácia. A to, na čo chcem poukázať, je, že my sme tu už podobný systém v minulosti mali. Nevolalo sa to Environmentálny fond, volalo sa to Recyklačný fond, ktorý tak isto centralizoval peniaze výrobcov a rozhodoval o tom, akým spôsobom sa tie peniaze prerozdelia. Podľa tej logiky, ktorá je za týmto návrhom zákona, vtedy mal ten systém fungovať lepšie, lebo predsa bolo to štátne, bolo to pod verejnou kontrolou, ale opak je pravdou. Ten systém bol charakterizovaný tým, že sa rozhodovanie o vynakladaní tých prostriedkov politizovalo. Bolo politické, objavovali sa kauzy, podozrenia z korupcie, ten systém bol slabo efektívny, bola tam minimálna kontrola a existovalo tam netransparentné prideľovanie podpôr. A ten systém bol pred desiatimi rokmi zrušený a nahradený súčasným systémom. A teda neuveríte, ale nezrušili ten systém nejakí takí tvrdí pravičiari, ktorí nedôverujú štátu a veria len v súkromný trh a v súkromných, v súkromných účastníkov trhu, ten systém bol zrušený za vlády SMER-u, za pôsobenia ministra životného prostredia pána Žigu zo strany SMER, pretože ten systém bol vnímaný ako neudržateľný. A ten návrh, s ktorým teraz prichádza pán minister Taraba, vytvára hrozbu, že sa znova vrátia tie isté problematické aspekty, ktoré zle fungovali pri Recyklačnom fonde, teda že sa bude rozhodovať politicky, že sa politicky budú stanovovať sadzby tých poplatkov, že to bude závislé od rozhodnutí ministra, že sa budú miešať finančné toky a krížovo sa bude, bude financovať činnosť zodpovednosti výrobcov, ktorú bude vykonávať Environmentálny fond, že bude nastavením tých poplatkov Environmentálny fond zvýhodňovaný voči súkromným subjektom a vytlačí ich z trhu, či už nejakými administratívnymi opatreniami, odobratím licencií alebo tým, že stanoví nižšie poplatky a získa monopolné postavenie a potom bude môcť pôsobiť na trhu, na trhu sám. Čiže opäť raz za cenu porušenia normálneho legislatívneho procesu, opäť raz za cenu vynechania medzirezortného pripomienkového konania, na ktoré neexistoval žiaden dôvod na tú neexistenciu, opäť raz za cenu schválenia skráteného legislatívneho konania, na ktoré neboli zákonom stanovené dôvody, tu ide vláda pretlačiť návrh zákona, ktorý mal byť predmetom odbornej diskusie, bol predmetom veľmi silnej kritiky a nielen zo strany, zo strany zainteresovaných subjektov, ktoré môžu vystupovať z hľadiska nejakého osobného záujmu, ale aj zo strany protimonopolného úradu a zo strany zahraničných obchodných komôr, aj zo strany niektorých miest a obcí, aj zo strany niektorých mimovládnych organizácií. Opäť raz chce vláda pretlačiť zlý zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:00] Peter Žiga Päť faktických na vaše vystúpenie. Pán poslanec Čaučík. [16:00] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Dostál, za tvoj príspevok v rozprave, a dotkol si sa tých istých otázok, ktoré som aj ja otvoril v rozprave. Pýtal si sa, aké hospodárske škody vznikajú štátu, či má ministerstvo životných prostredí nejakú analýzu, ak má, tak radi by sme ju videli. A chcem povedať, že tu chceme, aby tu len bol normálny proces. Ďalšia otázka je: aká bude nová účinnosť zákona? Ak to ministerstvo životného prostredia pretlačí, bude to mať veľký dopad na veľa subjektov v tomto štáte. Meníte pravidlá hry, tak aspoň povedzte vopred, aby to bolo jasné, čo to bude znamenať pre envirofond, pre obce, pre OZV, pre výrobcov. Zjavne idete dať na poslednú chvíľu v druhom čítaní tiež nejaký pozmeňovák, tam sa to dozvieme, ale takto by sme naozaj nemali schvaľovať zákony. My nie sme lobisti, sme poslanci Národnej rady, ktorí len chcú, aby sme fungovali normálne, vy ako ministri vlády, my ako zákonodarcovia. Schvaľujeme zákony, chceme vedieť, čo prinesú, a chceme, aby tu bola aj nejaká predvídateľnosť, nie že na poslednú chvíľu urobíte, čo chcete, ak si to v koalícii zobchodujete a schválite len preto, že máte o pár hlasov viac. Takže ja sa opäť pýtam, dávam to na stôl tú otázku: aké hospodárske škody vznikli, aká bude účinnosť tohto zákona, ak ju schválite, ak ho schválite? [16:02] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková. [16:02] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, lebo je z neho absolútne zrejmé, že tento zákon, tak ako je predkladaný, čo sa týka procesu, popiera všetko, keby naozaj tu niečo kľúčovo hrozilo, tak predsa by sme o ňom už dávno mali odhlasované, účinnosť navrhnutá od 1. januára by sa uplatnila a nešlo by to takto. Takže je zjavné, že tu popierame všetko. Ideme dať do nejakého mechanizmu, ktorý si tu vymyslel pán minister, ideme vložiť milióny, ja som si pozrela doložku vplyvov, tam je, že má to negatívny vplyv na rozpočet a neviem koľko. To znamená, že tu nám hrozia hospodárske školy, škody, máme tu návrh zákona a doložka vplyvov nám ani nepovie, že vlastne aký to je negatívny dopad na rozpočet v čase konsolidácie verejných financií. Ale, áno, treba si na to zvyknúť asi, minister životného prostredia skutočne príde, niečo rozbabre, nedokončí, šíri klamstvá a útočí, najradšej má osobné útoky, ale keď dostáva jasné otázky a požiadavka je na dodržanie procesu, tak toho nie je nijako spôsobilý. Jednoducho je zjavné, že účelom tohto návrhu zákona je, aby bol okamžite schválený, do rúk ministra sa dala veľmi silná kompetencia rozdávať milióny bez toho, aby sa k tomu ktokoľvek mohol vyjadriť. Pretože práve to konanie, ktoré malo byť pre odbornú verejnosť, širokú verejnosť, to je tu absolútne popreté. Žiadne pripomienkové konanie tu nebolo, mohlo byť, bol na to vytvorený obrovský časový priestor, keďže, tak ako povedal pán poslanec, v októbri sme to dostali sem, no tak normálne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového procesu, mohli sme si vypočuť všetky pripomienky a hlavne, hlavne aký to má dopad na rozpočet. [16:04] Peter Žiga Pán poslanec Sabo. [16:04] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Ono to už odo mňa v tejto rozprave odznelo, ale ja to ešte zopakujem, pretože považujem to za dôležité a najdôležitejšie v tomto celom momente, tento návrh, už aj ako predrečníci povedali, neprešiel cez štandardné medzirezortné pripomienkové konanie a zároveň kvôli tomu platí, že ministerstvo financií nemalo šancu a priestor a príležitosť sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, podľa mojich informácií sa chcelo, rado by sa. No a presne takto veľmi jednoducho z nového návrhu vymizla alebo sa stratila alebo vyhodila doteraz platná podmienka podľa zákona 587, kde sa teda v zákone aktuálne platnom o Environmentálnom fonde píše, konkrétne je to § 6 odsek, § 5 ods. 6: Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa aktuálneho návrhu, kontrolu nad Environmentálnym fondom vykonáva výhradne ministerstvo životného prostredia. Teraz to bude, ak to takto prejde, full gas space akejkoľvek kontroly. Čiže ešte raz si zopakujme, čo navrhuje minister životného prostredia v tomto návrhu. Správu Environmentálnemu fondu vykonáva ministerstvo životného prostredia. Ľudí do Environmentálneho fondu dosadzuje ministerstvo životného prostredia. O dotáciách z Environmentálneho fondu rozhoduje ministerstvo životného prostredia. Kontrolu nad Environmentálnym fondom bude vykonávať výhradne ministerstvo životného prostredia. Ja sa pýtam, že kde je princíp štyroch očí napríklad, kam sa nám to stratilo? Ale zase, ešte raz, ono to tak môže byť, ale nemusí byť, pretože zajtra bude výbor, po výbore sa vrátime do pléna v druhom čítaní a možno z tohto celého zázračne bude úplne iný a dávam, síce to môže promile príležitosti a šance, že z toho bude aj možno dobrý zákon, ale neverím tomu. [16:05] Peter Žiga Pani poslankyňa Bittó Cigániková. [16:05] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja som pomerne asi známa, lebo sa o mne vie, ak sa nevedelo, už sa bude vedieť, že mne tá prehnaná zelená politika dosť leze na nervy, lebo dosť brzdí ekonomiku a veľakrát sa preháňa a je na škodu veci. Takže sú aj návrhy, kde ja s pánom ministrom súhlasím a kde tie argumenty považujem za rozumné. Ale vidím v zdravotníctve, čo spôsobuje, keď štát má v jednej ruke akoby aj prevádzku, aj kontrolu čohokoľvek, to spôsobuje že vážne, miliónové škody, obrovské škody. A toto, toto je asi môj najväčší konflikt, čo mám s týmto návrhom, že to, čo si, Ondro, spomínal, že vlastne ako v podstate ministerstvo má kontrolovať samo seba. A samozrejme nepáči sa mi, a opäť z vlastnej skúsenosti hovorím, akýkoľvek návrh zákona, ktorý ide bez legislatívneho pripomienkového konania, aj za našich čias to bolo, ja som zablokovala celý parlament večer, lebo som chcela, aby poslanci mali aspoň noc na to, aby si mohli naštudovať, preto, lebo tá skúsenosť je taká, že také návrhy vždy majú vážne chyby, pri najlepšom úmysle, vždy majú. Takže považujem argumenty mojich kolegov aj teba, Ondro, hlavne v týchto dvoch veciach, teda kontrola sama seba, akoby štát má kontrolovať sám seba, to isté, čo on priraďuje a robí, tak má sám seba pomenovať, že urobil chybu, to sa jednoducho stávať nebude a bude to viesť k tomu, že sa budú kamuflovať veci a bude to mať vážne finančné dopady. No a takisto považujem za úplne objektívne tie tvrdenia o tom, že na škodu veci je aj samotný urýchlený proces. Ďakujem. [16:07] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [16:07] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Toto je najdlhšie skrátené legislatívne konanie v histórii skrátených legislatívnych konaní. Aj toto sa zapíše do dejín. Skrátené legislatívne konanie, zopakujem to, skrátené legislatívne konanie je kvôli tomu, lebo sú hospodárske škody, môžu prísť ujmy na životoch, ale pri tomto najdlhšom skrátenom legislatívnom konaní zatiaľ ešte nikto nezomrel a zatiaľ sa ešte neudiali žiadne veľké hospodárske škody. Tomáš Taraba priniesol zákon, ktorý rýchle, rýchle musíme prijať, lebo skrátené legislatívne konania tejto vlády prinášajú veľmi skrátené a rýchle výhody pre Slovákov. Tento zákon prináša len a len nevýhody pre Slovákov a je krásna ukážka toho, ako oni skrátené legislatívne konania lámu. Ako zo skrátených legislatívnych konaní robia obyčajnú handru, tých je tu viacej, tých handier, robia handru, pretože vytierajú si podlahu s legislatívou. Toto skrátené legislatívne konanie vôbec nemalo byť, ale vôbec. Ale je to krásna ukážka toho, že skrátené legislatívne konania pre túto vládnu koalíciu sú len fraška. [16:09] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Dostál. [16:09] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom a kolegyniam za faktické poznámky. Škoda teda, že sa do rozpravy nemôže zapojiť pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady Žiga, neviem, či tu už bol, keď som hovoril, ale ja som ho chválil v podstate za zrušenie recyklačného fondu, ktorý nefungoval a teda teoreticky podľa tých predstáv a tej argumentácie, ktorú tu dostávame od pána ministra Tarabu, teda mal fungovať ukážkovo, lebo to bol štátom ovládaný fond a teda mal pôsobiť vo verejnom záujme a div sa svete, no nepôsobil. Boli tam kauzy, boli tam podozrenia z netransparentnosti, ten systém nefungoval efektívne a bol, a to je teda aj zásluha vtedajšieho ministra životného prostredia, ktorým bol vtedy pán Žiga, nahradený systémom zodpovednosti výrobcov, ktorí teda podľa mojich skromných vedomostí funguje lepšie ako fungoval recyklačný fond, je efektívnejší z hľadiska výkonu a z hľadiska dosahovania nejakých cieľov triedenia, pôsobia v ňom výrobcovia, ktorí majú záujem, aby tie náklady, náklady si strážili a nie aby ich rozdeľovali po nejakej klientelistickej linke. A ak sa ten systém má zmeniť, však to je úplne legitímne, že vláda má svoje predstavy a chce ho zmeniť, tak ho má zmeniť normálnym, riadnym legislatívnym procesom. To, čo sa tu deje teraz, je výsmech pravidlám legislatívneho procesu, je zjavné nerešpektovanie toho, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, čo je napísané v zákone o tvorbe právnych predpisov, je to výsmech toho, akým spôsobom by sa u nás mali schvaľovať zákony. [16:11] Peter Žiga Tak teraz sa tak pre seba zamýšľam, či mi vylepšujete, alebo zhoršujete kádrový profil. Pani poslankyňa Hanuliaková, ani pani poslankyňa Remišová nie sú v sále, takže strácajú možnosť vystúpiť v písomnej rozprave. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, pán poslanec Pročko, nech sa páči. Ešte sa o slovo, pán poslanec Pročko, ešte sa na chvíľku posaďte, lebo pán minister podľa príslušného paragrafu požiadal o slovo. Nech sa páči. [16:12] Tomáš Taraba Ďakujem pekne. Takže naozaj ja si myslím, že odborná úroveň opozície ide zásadne dole, že sa vyjadrujete k veciam, ktoré nemáte naštudované. Takže vám všetkým, ktorí hovoríte, že envirofond nepodlieha kontrole, tak, prosím vás pekne, skúste sa naučiť aspoň takú základnú vec, že envirofond je každý kontrolovaný ministerstvom financií a je to originálna v podstate povinnosť ministerstva financií kontrolovať envirofond. Takže to je po prvé. Po druhé, áno, mne je ľúto, pán Dostál, že ten zákon neprešiel už k 1. 1., je to realita, a to, že to je problém, je preto, lebo my sme prijali duplicitne s tým zákon o odpadoch a ten zákon o odpadoch predpokladal účinnosť aj tohoto zákona od 1. 1. Takže áno, keby bolo na mne, tak ten zákon dôjde do finále, ale ja nebudem žiaden zákon teraz sťahovať len preto, lebo nebol schválený k 1. 1., ten zákon je dobrý. Ja naozaj nevidím absolútne nič zlé v tom, že chceme dať pravidlá súkromným firmám, ktoré zo zákona majú povinnosť ľudia im platiť peniaze. A keď si myslíte, a to mi je úplne jedno, že kto to tu ako prelobuje a že či to neprejde, pre mňa to bude navždy téma, toto bude pre mňa téma, aj keby to nemalo prejsť, že toto pred ľuďmi nikto nevysvetlí, že tí ľudia zaplatia 140 miliónov ročne a existujú tu firmy, ktoré z tých 140 miliónov si nechajú 35 miliónov vo vačku. Áno, jako tu povedal pán Čaučík, že aby mali na právne analýzy, marketing a reporting. Áno, takto sa vyťahujú peniaze z týchto súkromných firiem, presne takto. Viete, aký je rozdiel medzi envirofondom, ktorý musí, ktorý podlieha verejnému obstarávaniu vo všetkom a týmto súkromným firmičkám, ktoré dostanú 140 miliónov, viete, aký je rozdiel, že tých 140 miliónov v súkromných firmách žiadnemu verejnému obstarávaniu nepodlieha, to je ten rozdiel. Odtiaľ sa tie právne analýzy, marketing, reporting, ako pán Čaučík povedal, vyťahujú strašne jednoducho. A otázka je, že aké škody vznikli? Tak vám napríklad poviem, tak z tých 140 miliónov teda 40 miliónov naďalej si budú vyberať. Pre mňa je 40 miliónov v čase konsolidácie, ctená opozícia, sú peniaze. Pre vás neni 40 miliónov, ktoré mimochodom ste tu tú slávnu RÚZ spomínali, len ste zabudli povedať, že ten pán za tú RÚZ je v konflikte záujmov, lebo je sám napísaný v jednej z tých organizácií zodpovednosti výrobcov. On keď išiel pred tie médiá a rozprával, že aký som bol škaredý na tej tripartite vtedy, tak on zabudol povedať, mal si to tuná dať, že viete čo, ja mám súkromnú OZV, som v nej napísaný, teda v dozornej rade, neviem, aby ma nebral za slovo, či ju má, je tam napísaný. To znamená, on mal povedať, viete čo, som v konflikte záujmov a chcem, aby tento model fungoval, pretože tých deväť firiem chcem, aby naďalej si nechávalo 30 mil., 40 mil., to je jedno, na právne analýzy, marketing a reporting, hej, jak to nazývate. Takže toto je prvý problém, že 40 mil. eur tým, že to neprešlo do konca roka, tak pôjde naďalej na úkor ľudí do pár súkromných vačiek. Pre mňa 40 mil., ctená opozícia, peniaze sú. Druhá otázka napríklad, že aký ďalší problém vznikol. Napríklad ten, že áno, dnes, predstavte si, že príde napríklad Slovenská správa ciest, ktorá povedzme je Strečno, kde viete, že je destabilizácia celého toho svahu, a dnes nemôže envirofond na tento účel poskytnúť štátnej spoločnosti peniaze, aby využila tie peniaze na sanáciu napríklad Strečna. Keby ten zákon už dnes platil, už mohla byť na to výzva, už by mohli byť peniaze, už sme mohli zachraňovať životy ľudí, ktorí pod tým Strečnom tie havárie a tú blokáciu tej premávky zažívajú. Dnes my nemáme titul a v tomto to bude ďalšia téma, aj keby to neprešlo, všade to budem hovoriť. Teraz nebudem menovať, ale niektorí, ktorí rozumejú tomu envirofondu, hovoria, že, Tomáš, si normálny, však vy sa na ministerstve životného prostredia týmto zákonom idete obrať o peniaze. Lebo viete, kto je dnes prijímateľom peňazí z envirofondu? Mestá a obce a organizácie, ktoré spadajú pod ministerstvo životného prostredia. Týmto zákonom ja idem napríklad otvoriť peniaze, aby si mohli žiadať, ja neviem, zdravotníctvo, kde majú niekde verejnú budovu, alebo Sociálna poisťovňa, všetky subjekty verejného práva. Dnes nevedia si oni dať žiadnu žiadosť. Keď niekto príde a povie, že chce zatepliť internáty, tak dnes, a je to verejná škola, nevedia zobrať peniaze. Takže aby bolo úplne jasné, tento zákon keď neprejde, tak pod gesciou, ctená opozícia, tým, že vy tomu vôbec nerozumiete, tak pod mojou gesciou zostane viac peňazí, pretože to pôjde do organizácií, ktoré spadajú dnes pod zriaďovateľskú právomoc ministerstva životného prostredia. Mne dnes nevie dať projekt žiadne iné ministerstvo. Ak máte ministerstvo kultúry, ktoré chce napríklad použiť peniaze niekde na opravu nejakej kultúrnej pamiatky pre Slovákov potrebnej s tým, že chceme zveľadiť aj vlastnú históriu, dnes nevedia dať žiadnu žiadosť. Takže tento zákon je aj o tom. Takže keď sa pýtate, že čo uniklo, no uniklo to, že už mohlo veľa projektov, ktoré sú pre Slovákov bytostne dôležité, a hovorím ešte raz, s Jožom Rážom som sa bavil o tom, že toto by vedel byť jeden zo spôsobov, ako napríklad budeme sanovať Strečno. Pretože dnes keď, vzhľadom na to, v akom stave sú verejné financie, musíte, máte tzv. finančné limity, ktoré musíte vopred nahlásiť, keď vám vznikne havarijná situácia, tak dnes neviete len tak ísť na ministerstvo financií a povedať, že viete čo, tu treba realizovať nejaký projekt. Na to sa môže používať envirofond. To znamená, ja som taký grand, že som prišiel a otvoril a chcem otvoriť ten envirofond naprieč subjektom verejnej správy, napríklad môžu, ja neviem, VÚC-ky hej. Takže, takže mne je ľúto, vy tomu nerozumiete, ako to dnes funguje, tak aspoň takto to berte ako také základné ponaučenie, že, po prvé, envirofond neexistuje niečo také, že je mimo kontroly. Mimo kontroly sú tie vaše súkromné OZV-čká práve, ktoré tu obhajujete, tie sú mimo kontroly vo verejných obstarávaniach, tie sú mimo kontroly, nie envirofond. Envirofond je pod extrémne prísnou kontrolou. A druhá vec je, že, pozrite, ak toto neprejde alebo neprešlo, lebo v tom napríklad hovorím v tom výstupe, kde som povedal, že áno, chceme dať aj do pozmeňujúceho návrhu to, aby projekt Obnov dom mohol fungovať pri zateplení ďalších 17-tisíc domov a bez toho, aby sme zmenili zákon, tak to nepôjde. No tak zarežte to, že ľudia nebudú mať ďalších 17-tisíc domov zateplených. Pre mňa super agenda, budem o tom hovoriť, budem ukazovať donekonečna, kto-ako hlasoval. Takže nech sa páči, ak si toto myslíte, ak v rámci tej nenávisti, že už nerozlišujete, že už o čom to je, ja chápem, že niektorí s tým systémom problém máte, mňa tu nekonfrontujte úplne že s minulosťou, že kto-čo kedy zrušil, nezrušil, ja ten návrh dávam preto, pretože je potrebný, pretože je vo verejnom záujme a to je celé. Ďakujem. [16:19] Peter Žiga Jedna faktická na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Kolíková. [16:19] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, mne je len ľúto, že keď je to všetko také jasné, tak prečo to nešlo normálnym, jasným procesom, veď za takýchto okolností, keď je všetko takto jednoznačne, je to také super, tak ja si myslím, že by vám všetci tlieskali, asi by ste tam nemali žiadne pripomienky, všetci by len vyslovovali nadšenie a mohlo to krásne prebehnúť riadnym pripomienkovým konaním so zapojením širokej, aj odbornej verejnosti, a my by sme tu teraz jasali a boli by sme veľmi spokojní. Ale to, čo ste tu predložili, dokonca to, čo rozprávate, nijako nevyplýva ani z toho materiálu. Vy ste nám tu teraz rozprávali podľa mňa ako keby o návrhu zákona, ktorý my tu ani nemáme. A ja ani nerozumiem, prečo to išlo takýmto skráteným procesom. Prečo sa proste vynechala tá odborná široká verejnosť? Veď z ničoho nevyplynulo, z toho, čo ste povedali, že tu boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, z toho to vôbec nijako nevyplynulo, naopak, vyplynulo z toho, že to je proste zásadná zmena paradigmy a to je potom namieste, aby o tom bola rozsiahla debata. Či to, čo rozprávate, sedí, či ste nám tu niečo nezatajili, prečo to nešlo proste tým normálnym procesom. A potom mňa by naozaj zaujímala tá doložka vplyvov. Lebo vy tu rozprávate, že mohli sme ušetriť 40 mil., ste spomenuli, a neušetrili sme, lebo od 1. januára to nie je účinné. Ale jak som si pozrela doložku vplyvov, tak tam je negatívny vplyv na rozpočet a nie je k tomu že ani ň. Takže ja neviem, koruna, pardon, euro, dve eurá, milión, pol miliardy, netuším, že mal by štát na tom ušetriť, skôr naopak, malo by nás to stáť viac, ale nie je z toho že vôbec zrejmé že prečo. To, čo je z toho zrejmé, čo tvrdíte, je, že nebude to mať žiadny pozitívny vplyv na životné prostredie, žiadny, v doložke vplyvov je uvedené, má to len pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. A rovnako k tomu viac sa nedozviem. Takže aj z tohto vášho vystúpenia je zrejmé, že to malo ísť na riadnu diskusiu, aby to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:21] Peter Žiga S reakciou pán minister Taraba. [16:21] Tomáš Taraba Pani Kolíková, keby ste tomuto rozumeli, ale však vy rozumiete všetkému, tak tie poplatky zvýšené by išli do rozpočtu miest a obcí, ktoré viac recyklujú. Tie dnes nič nedostanú, lebo si to nechávajú tie súkromné firmy. A druhá vec, že áno, primárne negatívny dopad je ten, že keď idete rozbehnúť nejaký systém, tak máte asi s ním najskôr nejaký výdavok. Takže to je tiež druhá vec. A akých? No tak nakupujete kompletne napríklad technológiu. (Reakcia z pléna.) No veď to závisí, pani poslankyňa, to, že koľko by išlo do toho systému miest a obcí, to dnes neviete prejudikovať, že či tam bude 5 %, 10 %, 20 %. Ten envirofond musí pôsobiť na trhu za rovnakých podmienok, ako fungujú tie súkromné firmy. Tu nikto nič zoštátniť nejde a tu nejde nikto nič monopolizovať. A to, že, jak ste to povedali, že by ste tu kričali od radosti. No nikdy by ste od radosti nekričali, lebo tento systém berie súkromným firmám 40 mil. ročne, ktoré nič nerobia, ako pán Čaučík povedal, iba reportujú, na marketing to potrebujú a na právne analýzy. A týchto 40 mil. to je o tomto, dámy a páni, za 10 rokov, viete, koľko je 40 mil., keď niekto nechá vo vačku? Štyristo miliónov. My sa tu bavíme o 400 mil. za 10 rokov, ktoré tu išli hore komínom. Takže aj o tomto je celá táto debata. Takže tu neexistuje niečo také. Vy veľmi dobre tomu rozumiete, o čom je táto debata, a preto hovorím od začiatku, toto je verejný vs. súkromný záujem. No a pani Kolíková sa smeje, naposledy som vás takto videl, keď sme tu, žiaľ, rozoberali otázku smrti pána generála, vtedy ste sa takto naposledy smiali. Tento naučený úsmev si môžete niekde inde nechať. Takže toto je o 400 mil. za 10 rokov sa bavíme. Takže nikdy tuná odborná debata o tom nebude. To je o peniazoch, ktoré skončia vo vačkoch súkromných firiem, o tom je to. [16:23] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková má procedurálny návrh, nech sa páči. [16:23] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Chcem požiadať, pán predsedajúci, že vládna koalícia tu rozpráva o slušnom správaní. Toto bol priamy osobný útok, naozaj hnusný, nijak nesúvisí s prerokovaním. Ja si myslím, že je namieste, aby ste k tomu mali nejaký postoj k pánovi ministrovi, robí tu osobné útoky naozaj hnusné, zneužíva tragické úmrtie na osobný útok namiesto toho, aby riadne odpovedal na otázky a nevysvetlené, nevysvetlené vlastne dopady návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:24] Peter Žiga Pán poslanec Pročko, máte priestor, nech sa páči, 10 minút v rozprave. [16:24] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci Žiga veľmi rád používa Poseidonove vidly, keď sa jedná o niekoho iného, ale teraz tie sedliacke vidly, ktoré tu zapichol minister Taraba, to bola zase ukážka toho, čo to je za človeka. Pred chvíľou v rozprave napadol pána Čaučíka, že on to nepísal z vlastnej hlavy, že mu to museli napísať. Teraz nechutným spôsobom, nechutným spôsobom zatiahol do invektívy, do invektívy zatiahol pani poslankyňu Kolíkovú. Toto je on. Keď nemá argumenty, tak takýmto odporným, nechutným, primitívnym spôsobom Taraba reaguje. A nový rokovací poriadok, ktorý idú zaviesť, aby sa tu nediali takéto veci, tak ja si myslím, že naozaj, pán Žiga, pri všetkej úcte, keď stretávate nás mimo tohoto, tak sa usmievate a ste veľký kamarát, ale tu buďte spravodlivý. Tu buďte človek, ktorý mu mal povedať, pán Taraba, správajte sa ako človek a nie ako člen bývalej fašistickej Kotlebovej strany. Ja musím tiež zareagovať na to, lebo pán Taraba tu začal rozprávať o rodinách a o tom kto koho si dáva, takže súvisí tento zákon naozaj s tým, čo robia. Tento zákon je absolútne, ale absolútne ukážka a je to taký etalón medzi kšeftárstvom a kontrolou vlády. Ale pán Taraba namiesto toho, aby nám odpovedal, tak začal tu rozprávať, že kto koho má za asistenta a tak ďalej. Viete, robia to preto, lebo naozaj tá strana SMER sa musí nejako, teda strana SNS sa musí nejako nabaliť. A pán Taraba rozpráva o rodinkárstve, keď životné prostredie riadia dvaja, dvaja, otec a syn, štátni tajomníci. Keď vymenil osem riaditeľov pán Taraba a z tých ôsmich riaditeľov na ministerstve je sedem straníkov, sedem straníkov. A pán Taraba ide rozprávať, ide rozprávať o rodinkárstve, keď svojmu bratrancovi v Púchove dohodil u predsedu okresného úradu, keď všetkých straníkov, ktorí tam boli na tej strane, sú zamestnaní v životnom prostredí. Toto je strana, ktorú zastupuje pán Taraba. No a pán Taraba, minister životného prostredia, žiadna kontrola, to je ich. Pán Taraba vám tu rozpráva, milí občania... ja som sa vás zastal, tak teraz, prosím, dobre, ďakujem, úžasne. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegovia, skúsme sa nevyrušovať, nechajme priestor pánovi Pročkovi, aby mohol pokračovať v rozprave. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, ja som poprosil pani kolegyňu Cigánikovú, ja s vami sa nemám o čom rozprávať, vy sa choďte rozprávať s Haščákom, s tým sa rozprávate stále. Takže, milí priatelia, naozaj tento zákon je o tom, tento zákon je o tom, že minister životného prostredia potrebuje ovládnuť envirofond a takýmto spôsobom. Straší vás, milí občania, vás straší tým, že nebudete dostávať tisíce na zateplenie. Lenže tie tisíce oni rozdeľujú. Taraba bude rozdeľovať, jednou rukou bude dostávať a druhou rukou bude rozdeľovať. Komu bude rozdeľovať? Pri tejto vláde všetci dobre viete, komu bude rozdeľovať ministerstvo životného prostredia. On rozpráva, že envirofond je pod prísnou kontrolou ministerstva financií. Koho? Kamenického? Toho, ktorý konsoliduje, ktorý tu konsoliduje, zdiera občanov Slovenska a kde sú tie peniaze z konsolidácie? Čiže Kamenický kontroluje envirofond? (Povedané s pobavením.) Toto sú ich kšefty a naozaj toto je ukážkový zákon toho, ako ovládnuť fond a ako dávať peniaze svojim ľuďom. Je to naozaj niečo, čo naozaj nemá obdobu v dejinách. Toto vládnutie tejto vlády nemá obdobu v dejinách Slovenska. Jednoducho predstavte si, milí občania Slovenska, že vy sa skladáte, vy dávate svoje dane, vy dávate peniaze a chcete, aby tie peniaze boli rozdeľované spravodlivo. Dnes sme sa už dozvedeli, ako smeráci rozdeľujú svojim starostom a potom tu vystúpil pán poslanec a povedal, že, no viete, ľudia sú nadšení, aké je to spravodlivé. Áno, ľudia, voliči strany SMER sú nadšení, ako strana SMER, strana SNS, ako rozdeľuje, a strana HLAS, Smerohlas rozdeľujú dotácie. Ľudia, voliči sú nadšení a starostovia Smerohlasu sú nadšení. Ale vy doma, čo sa skladáte zo svojich daní a konsolidujete, tak tie vaše peniaze minister Taraba bude rozdeľovať bez toho, že by akákoľvek kontrola bola. Bude rozdávať tie peniaze tak, ako oni chcú. A toto sú ich zákony. Takto oni prijímajú zákony. Oni neprijmú zákon v normálnom legislatívnom procese, ale rýchle poďme prijať tento zákon v skrátenom legislatívnom procese a zrazu sa dozvieme, že ten skrátený legislatívny proces nemusel byť. Veď, preboha, od októbra, október, november, december, január, február, skoro to sú, to je skoro päť mesiacov. A tak aké skrátené legislatívne konanie? Toto je vládnutie, ktoré naozaj nemá obdobu v dejinách Slovenska a ja som hlboko presvedčený, že každý normálny Slovák vidí, že v štáte, kde minister chce rozhodovať o financiách, kde minister chce rozhodovať o všetkom, tak v tom štáte demokracia skončila. Ďakujem veľmi pekne. [16:30] Peter Žiga Napriek zvýšenej dynamike vášho hlasu neregistrujem faktickú poznámku na vaše vystúpenie, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nechce, už sa vyjadril. Spravodajca tiež nechce. Chce pán spravodajca? Chce? Nevidím ho tam. (Reakcie z pléna.) Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať... (reakcie z pléna), dáme si technickú prestávku, pani poslankyňa Mesterová, alebo budete takto vykrikovať z miesta? Jak to urobíme? Povedzte. Pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Máme návrh uvedený ako tlač... (reakcia z pléna), čo? Prosím pána poslanca Puciho, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti , tlač 1168.) [16:32] Róbert Puci – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na voľbu predsedu Výboru pre európske záležitosti, kde navrhujeme za stranu HLAS – sociálna demokracia člena výboru Petra Kalivodu. Ďakujem. [16:32] Peter Žiga Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. (Reakcia z pléna.) Nemusíte vykrikovať, pán poslanec, stačí stlačiť gombík, ale evidujem vás. Pani poslankyňa Mesterová sa nechce prihlásiť do rozpravy. Takže ukončujem, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Dostál ako prvý. Nech sa páči. [16:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Tak myslel som si, že tento bod bude väčšia slayáda, ako zrejme bude, ale ja by som sa teda chcel spýtať na dôvod tohto návrhu, lebo pred časom koalícia odvolala pána poslanca Ferenčáka z postu predsedu výboru pre európske záležitosti so zdôvodnením, že strana HLAS sa rozhodla nominovať na čelo tohto výboru skúseného diplomata pána Petra Kmeca, ktorý teda odišiel za zvláštnych okolností z vlády, a strana HLAS sa rozhodla, že pán poslanec Kmec, ktorý si opäť začal uplatňovať svoj mandát, je skúsený diplomat s rozhľadom a že on by mal stáť na čele výboru pre európske záležitosti a ten bol odvolaný pán poslanec Ferenčák z toho postu, neboli uvedené žiadne iné dôvody, že by nejako zásadne zlyhal pri riadení toho výboru alebo že by boli nejaké pochybnosti o ňom. Tak dobre, tak z dôvodu, že pán poslanec Kmec sa má stať predsedom výboru pre európske záležitosti, bol odvolaný pán poslanec Ferenčák z postu predsedu výboru pre európske záležitosti. No a teraz prešlo pár týždňov a zrazu už ten dôvod, pre ktorý bol odvolaný pán poslanec Ferenčák, neplatí. Pán poslanec Kmec sa nechce stať predsedom výboru pre európske záležitosti, ale navrhuje strana HLAS alebo poslanecký klub strany HLAS pána poslanca Kalivodu. Tak sa teda chcem spýtať, že čo sa stalo, lebo ja chápem, že môžete si tu odhlasovať, čo chcete, máte väčšinu, tak my vám v tom nezabránime, ale tak by ma to len zaujímalo a myslím, že aj verejnosť by zaujímalo, že čo sa vlastne stalo, že odvoláte si predsedu výboru a nie z dôvodu, že zle riadi výbor alebo že je neposlušný, že nehlasuje na slovo s koalíciou, občas dokonca sa tvári, že by mohol hlasovať s opozíciou, občas povie aj niečo kritické na adresu vládnej koalície, však to ste všetko mohli povedať ako dôvody, ale ten dôvod bol, že poslanecký klub strany HLAS – sociálna demokracia sa rozhodol, že vhodnejším predsedom výboru pre európske záležitosti by bol pán poslanec Kmec. A teraz zrazu sa dozvedáme, že nie pán poslanec Kmec, ale pán poslanec Kalivoda. Tak myslel som, že aspoň v úvodnom slove pán predseda poslaneckého klubu Puci to nejako zdôvodní a vysvetlí nám to, ale to uvedenie bolo také veľmi, veľmi stručné a nič sme sa z neho nedozvedeli, tak ako predkladateľ toho návrhu môže vystúpiť aj mimo poradia, môže sa prihlásiť a môže nám to vysvetliť, čo sa teda udialo v priebehu tých pár týždňov, že sa strana HLAS rozhodla nenominovať pána poslanca Kmeca, ale pána poslanca Kalivodu. A možno by bolo zaujímavé aj pre poslancov, ale možno aj pre verejnosť sa dozvedieť, že kedy k tej zmene v úvahe došlo, že či to náhodou nebolo už vtedy, keď sa hlasovalo o odvolaní pána poslanca Ferenčáka z postu predsedu výboru pre európske záležitosti. Či už vtedy nebolo jasné, že pán poslanec Kmec nebude mať záujem o tento post, lebo má vysnívanú nejakú diplomatickú dráhu a pôjde za veľvyslanca, ale už teda bolo to uvedené ako dôvod pre odvolanie pána poslanca Ferenčáka, tak už ste pri tom ostali, hoci v čase hlasovania ste už vedeli, že tým novým predsedom výboru pre európske záležitosti nebude pán poslanec Kmec. Možno ste ešte nevedeli, že budete navrhovať pána poslanca Kalivodu, ale možno ste vedeli, že nebudete navrhovať pána poslanca Kmeca. Takže ak tu je pán poslanec Puci? Je tu? Áno, je úplne za mojím chrbtom, tak by som sa ho rád spýtal a nie je prihlásený s faktickou poznámkou, ale ako predkladateľ sa môže prihlásiť aj priamo do rozpravy mimo poradia, a určite nielen mňa by zaujímalo teda, že čo sa také zmenilo, že už tým vysnívaným odborníkom na čele výboru pre európske záležitosti nie je pán poslanec Kmec. A druhá otázka je, že kedy sa to zmenilo, kedy došlo k tej zmene a či nie náhodou ešte predtým ako Národná rada odvolala pána poslanca Ferenčáka z postu predsedu výboru. Ďakujem. [16:38] Peter Žiga Šesť faktických. Pani poslankyňa Jurík. [16:38] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste sa pýtali, že čo sa stalo. No jeden neposlušný odišiel a poslušný prichádza, to sa stalo. A Ján Ferenčák bol odvolaný z postu predsedu výboru pre európske záležitosti, lebo ho mal nahradiť skúsený diplomat s dlhoročnou praxou. Nakoniec ho teda nahradí člen výboru, ktorý vlastne nikdy v európskymi záležitosťami nič nemal. A je to vaša voľba, ale mňa to skutočne veľmi, veľmi mrzí a musím povedať, že aj štve ako podpredsedníčku toho výboru, pretože ten výbor do veľkej miery nefunguje aj kvôli tomu, že jeho členovia a členky nemajú základné znalosti o tom, ako by malo, ako funguje Európska únia, ako napríklad funguje legislatívny proces a podobne. A tento výbor skutočne nie je len o chlebíčkoch alebo recepciách, ako si možno niektorí predstavujú, ale mal by byť práve o tom legislatívnom procese Európskej únie a vôbec mal by nás reprezentovať podľa mňa niekto s plynulou angličtinou, ktorý bude jednoducho kompetentne zastávať Slovenskú republiku aj na medzinárodných fórach, a nielen kto si zmení vo svojej biografii na Instagrame, že už nie je len odborníkom na životné prostredie, ale na európske záležitosti. Toto je absolútne trápne a čo iné sa dá k tomu povedať. [16:39] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [16:39] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou 80. Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si spomínam, ako ste komunikovali obsadenie alebo návrh predstaviť pána Kmeca ako kandidáta na túto funkciu predsedu výboru pre európske záležitosti ako človeka, ktorý má tie diplomatické skúsenosti, má tie znalosti a ten výbor si to jednoducho vyžaduje mať takéhoto kvalitného a skúseného človeka, ktorý určite takúto, takúto zaťažkávaciu úlohu zvládne. Badabadabum, už to nie je tak a už je tam pán Kalivoda. Je ja sa tak zamýšľam, že ako máte tú personálnu politiku v HLAS-e, akože fakt každý, kto tam je, ak príde a povie, že mám vás dosť a ja už s vami nesúhlasím, tak niečo sa mu stane. Stane sa ministrom, štátnym tajomníkom alebo teraz Ferenčákovi ponúkali nejakého koordinátora ako so vzťahmi s Ukrajinou. Teraz pán Kmec, ktorý bol odvolaný premiérom, voči čomu ste sa ani nepostavili, tak sa mal stať šéfom VEZ-u a odrazu je z neho veľvyslanec v Ríme. Tak teraz hľadáte a lepíte veci. A ako spomínala aj kolegyňa Jurík, mňa by zaujímalo, akým spôsobom sa venuje pán Kalivoda otázkam naozaj že Európskej únie, legislatívy, ktorá tam prebieha, či sa s ním dá baviť diskutovať napríklad o tom omnibuse, ktorý teraz prebieha ohľadne posilňovania obranyschopnosti EÚ, aké sú jeho znalosti o Green Deale a o všetkých ETS a proste všetkých týchto, týchto veciach, ktoré tam že reálne prebiehajú, či sa s ním dá o tom rozprávať. No neviem, či to len fakt, že zase ste našli niekoho, kto vás bude poslúchať, ale kto reálne tú prácu bude vykonávať, to je otáz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:41] Peter Žiga Istú mieru sarkazmu cítim vo vašich faktických poznámkach. Uvidíme, čo pán poslanec Pročko. Nech sa páči. [16:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Načo to komentujete? Vy to nemáte čo komentovať, nie? To je ten nový oný, nie? Čo to? Čo vy komentujete? Žiga. Ďakujem. Ja som to len vrátil, pán Žiga, dobre? Takže, viete, mne je jedno, či tam bude Kalivoda, či tam bude Vlček alebo niekto iný. Je mi to naozaj jedno. To, že počas maškrtenia ma Kalivoda kopol odzadu, to svedčí o jeho charaktere a potom tu vrieska, že ja som to nebol, ja som to nebol. Dvaja poslanci to videli. To je, to je ich. Oni sú takí boxeristi ako ten oný, jak sa volá, Glück, ktorý odzadu v aute búcha do ľudí. To sú takí chrapúni. Ja to volám chrapúni. To u nás sme mali v detstve takých, že traja držali jedného a ten najhorší chrapúň ho tam mlátil. To je jeho charakter. Ale čo mi vadí na tom, je to, že nedodržiavajú dohody. Mišo Šipoš bol po dohode vymenovaný za predsedu výboru. Pani Kolíková bola po dohode vymenovaná za predsedkyňu výboru. Ale keďže oni majú väčšinu, väčšinu a sú silnejší pes, viete, čo robí, hryzie, tak pohrýzli tu každého, lebo oni môžu. Mne je jedno naozaj, či tam aj Bartek tam môže byť, ten je odborník ešte aj na chudnutie. Takže ten môže tam byť ktokoľvek. Ktokoľvek. To mi je jedno, ale dodržujte dohody. Potom tu začali vrieskať, že no ale vy ste nechceli ani toho Blahu do výboru. Ale my sme vám to dopredu povedali, že ho tam nechceme. Taká bola dohoda. To je to chrapúnstvo, pán Poseidon, a potom tie vaše poznámky tu o pani Mesterovej. No tak ale zdržte sa toho. Chcete byť vtipný a pritom ste ako šerbeľ, prázdny. Ďakujem veľmi pekne. [16:43] Peter Žiga Pán poslanec Pročko, nerobte tú chybu, že moje dobrovoľné prižmúrenie oka považujete za moju slepotu. Sa vám to vymstí. Pani poslankyňa Kolíková. [16:43] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál, za tento príspevok, lebo je, samozrejme, úplne zrozumiteľné, že vládna koalícia tu má väčšinu a ona rozhoduje, koho si zvolí za svojich členov výboru a kto bude viesť výbory. Takže potom ako mala by tu byť nejaká kultúra a nejaký rešpekt samozrejme aj k nejakým dohodám. Čo sa ukázalo, že ak predstavitelia opozície si robia dôsledne svoju prácu, no tak či je to, podpredseda parlamentu Šimečka je odvolaný, predsedovia výborov viacerí tu boli odvolaní vrátane mňa ako predsedníčky kontrolného výboru, dokonca tu sa vytvorila vlastne také kádrovanie zo strany vládnej koalície, že ja som nemohla byť ani náhradný člen európskeho výboru a to teda je zrejmé, že sa zaujímam o tie témy, bola som tu, bola som tam naozaj pri viacerých zasadnutiach výboru, kládla som otázky, je zrejmé, že od toho má, o to mám úprimný záujem, ale napriek tomu ma proste vládna koalícia zablokovala, aby som sa mohla stať aspoň náhradnou členkou tohto výboru. Však ja mám právo tam chodiť, aj tak budem tam chodiť, budem sa pýtať a tak ďalej. Tak potom o to viac by aspoň vládna koalícia a strana HLAS nám mohla povedať, že aké má ona kritériá, aspoň nejaké, aby sme tomu rozumeli, však asi nechcete vôbec sa uchádzať o naše hlasy zjavne, asi máte len dohodu a to vám stačí, ale aspoň trošku by vám mohlo záležať, že ako to vyzerá. Že dali ste návrh pána poslanca Kalivodu, ja sa musím priznať, že som si, sa snažila dohľadať si o ňom trošku viac a zistila som, že sa zaujíma o environmentálne veci, veď to je v poriadku, ale teda k tým európskym témam som nenašla nič. Tak má byť šéfom toho výboru, tak možno sa bude teraz o to zaujímať, veď nech sa pá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:45] Peter Žiga Pán poslanec Grendel. [16:46] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tak toto miesto patrí podľa dohôd a počtov strane HLAS, čiže keď strana HLAS usúdila, že pán Ferenčák tam nepatrí a strana HLAS tam nominuje niekoho iného, nech sa páči, máte parlamentnú väčšinu, môžte si tam zvoliť kohokoľvek uznáte za vhodné. A to, prečo my z opozície, zrejme viacerí, nepridáme svoj hlas, vy na to nie ste odkázaní, samozrejme, ale nemôžme akceptovať ten stav, že vy využijúc svoju parlamentnú väčšinu na to, aby ste hrubo, bezdôvodne odpálili predsedov, opozičných predsedov dvoch výborov a opozičného podpredsedu parlamentu, tak potom je asi úplne prirodzené, že kým títo naši nominanti nebudú vrátení na svoje miesta, odkiaľ boli hrubou koaličnou silou odstránení, tak nedáva žiadnu logiku, aby sme my hlasovali za akéhokoľvek koaličného kandidáta na akúkoľvek parlamentnú funkciu. To je jedna vec. A druhá vec, ešte chcem povedať, že považujem za veľmi zvláštne vyvodenie politickej zodpovednosti, ak pán Kmec bol odvolaný z funkcie podpredsedu vlády kvôli niekoľkomiliónovému škandálu s rozdeľovaním dotácií straníckym sponzorom a iným kamošom protekčne, tak vyvodenie zodpovednosti voči nemu má skončiť tak, že pôjde robiť veľvyslanca do Ríma, čiže zástupcu Slovenskej republiky, po tom, ako protekčne rozdeľoval miliónové dotácie ako podpredseda vlády. Toto je naozaj veľmi zvláštne vyvodenie zodpovednosti. [16:47] Peter Žiga Pani poslankyňa Bajo Holečková. [16:48] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ono to už akoby zaznelo, ale skúsim to tak zosumarizovať. Asi nás to viacerých tu prekvapilo aj pri tom prihlasovaní na začiatku, lebo naozaj pri tých dôvodoch, keď sa odvolal pán Ferenčák, tak sa hovorilo o tom, že tu bude jeho náhrada skúsený politik, ktorý sa venuje európskym témam, a teda sa hovorilo o pánovi Kmecovi, no zrazu je tu takáto otočka a preto nás to naozaj veľmi prekvapilo, pretože pokladáme, tak ako už bolo správne povedané, ten európsky výbor za veľmi dôležitý. Ale holt, vládna koalícia k tomu tak nepristupuje, no a však dobre, veď pán Kalivoda napriek tomu, my sme si tiež akože pozerali, že čomu sa venuje, a naozaj ma napísané, že sú to témy ochrany životného prostredia, zelenej ekonomiky, recyklácia cirkulárnej ekonomiky. No tak neviem, ale dobre, veď hádam bude viesť ten výbor tak, aby, aby fungoval. Ale to, na čo tu apelovali aj moji kolegovia predrečníci, ja by som sa chcela naozaj pridať, tak ako si je schopná vládna koalícia dovoliť predsedov výborov tam, kde, kde im to prestane fungovať z nejakého dôvodu, tam chcem apelovať na to, aby umožnili aj opozícii vrátiť tých členov, ktorých neakceptujú, pretože je to politická kultúra, je to rešpektovanie pravidiel a rozloženia, poviem to, síl a tak Mária Kolíková, ako aj Michal Šipoš by sa mali vrátiť do vedenia výborov a mali by ste to jednoducho umožniť. Takže len za mňa takýto apel. Ďakujem veľmi pekne. [16:49] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Dostál. [16:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky aj za de facto faktickú poznámku pána predsedajúceho Žigu, ktorý povedal, že cíti istý sarkazmus v našich vyjadreniach. Mimochodom podľa novelizovaného rokovacieho poriadku už bude môcť aj predsedajúci dávať faktické poznámky, takže to bude môcť byť aj de iure faktická poznámka, akurát som trochu zmätený, lebo pri predchádzajúcom bode som pána podpredsedu Žigu chválil za zrušenie recyklačného fondu a on sa tak zamyslel, že či tým prospejem alebo uškodím jeho kádrovému profilu a ja som to teda myslel úplne nesarkasticky v tom prípade. No, ale ja teda som rád, že reagovali na mňa kolegovia z opozície, len mi je ľúto, že pán poslanec Puci, predseda poslaneckého klubu HLAS, ktorý predniesol ten návrh, nijako nereagoval a nezdôvodnil, že čo sa vlastne stalo. Lebo tie odôvodnenia aj písomné sú veľmi stručné a teda ja to môžem prečítať: „Vzhľadom na to, že poslanec Peter Kmec si začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujeme odvolanie poslanca Jána Ferenčáka z funkcie predsedu výboru pre európske záležitosti, keďže poslanec Peter Kmec má dlhoročné skúsenosti, roky odbornej praxe, veľmi dobré kontakty a dobré meno v diplomatickej oblasti." No tak pekné zdôvodnenie. Teraz zdôvodnenie: „Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1281 z 11. decembra 2025 odvolala poslanca Jána Ferenčáka z funkcie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, navrhujeme do tejto funkcie zvoliť poslanca Petra Kalivodu, ktorý je členom tohto výboru." Tak to je už také podstatne diétnejšie a menej výpovedné zdôvodnenie a trošku mám pocit, že sa až bije s tým zdôvodnením odôvodnenia, odvolania Jána Ferenčáka. [16:51] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hlina. Nech sa páči. [16:52] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nie celkom som plánoval, ale prepáčte mi to moje úprimné prekvapenie – zdesenie, ktoré som prežil ako emočný zážitok asi nejakých 15 minút dozadu, že pán Kalivoda bude šéfovať výboru pre európske záležitosti. Slovensko je naozaj neskutočná krajina, tu sú možnosti neobmedzené, to naozaj sa zo dňa na deň stanete kráľom a schopnosti sú to absolútne posledné, čo tu niekoho by zaujímalo. Ale skôr ako by som, budem si dávať pozor, tak len možno taký krátky úvod, že ja už nejaké tie skúsenosti v politike mám a zo všetkého najhoršie, čo sa vám môže stať v politike, je to, že ste zbytočný. Je jedno, či vás ľudia milujú alebo nenávidia, ale najhoršie je, keď ste zbytočný. A to sa presne stalo HLAS-u. V zásade nie je zbytočnejšia strana ako HLAS, hej, lebo keď chcete voliť SMER, tak volíte SMER, načo vám je HLAS? Načo by som ja šiel za Kováčikom, keď môžem ísť za kováčom. Viete, takže je to naozaj smutné, kam ste to dopracovali, a to aj dosvedčuje tá personálna vyprahnutosť. Absolútna personálna vyprahnutosť strany, ktorá to mala zmeniť, strany, na ktorú sme čakali. Nuž sa teda pýtam, keď strana chcela byť európskym formátom, strana, ktorá viedla prieskumy, strana, ktorá dala svetu prezidenta, proste nedokázala do seba integrovať osobu, ktorú by sme mohli považovať za ako-takého odborníka v diplomacii, u ktorého by sme možno mohli mať nieže istotu, ale aké-také presvedčenie, že trebárs aj jazyková výbava, nič v zlom, pán Kalivoda, ja neviem, prípadne, fakt neviem, ale ja mám možno naivnú predstavu, že podľa mňa taký predseda by mal vedieť. Ja som obeť socializmu, lebo ja som nemal v škole angličtinu, že moja je kuchynská a takou už navždy zostane, ale angličtina pána Kalivodu by mala byť špičková, a ja teda verím a chcem veriť tomu, že vaša angličtina je špičková, podľa mňa Slovensko by mohlo mať šéfa európskeho výboru so špičkovou angličtinou, nie? Podľa mňa to je aj taká vizitka, vizitka nás ako krajiny aj nášho vzdelávacieho systému a všetkého. To by, rád by som si ju, prídem si ju niekedy vypočuť, v akom je stave, chcem veriť, že v dobrom, naozaj teraz to v dobrom hovorím. Tá vyprahnutosť, nesedí to, kolegovia to už naznačovali, že ten switch z enviro do euro, to je jedno, však to sa rýmuje, takže idete z envirotém do eurotém a teda pasujete sa, že to, že to zvládnete. Nuž nezostáva nám nič iné, len držať palce, lebo to je, ono to je asi aj dôležitý výbor, keď tam chodí premiér a sú dôležité jeho stanoviská, a teda žijeme tu a hráme tu takú hru, akú hráme, ale nejaký ten parlamentný punc by to malo mať. Je mi to svojím spôsobom ľúto, že proste to dopadne tak, že pán Kalivoda a môj parťák z poľnovýboru hnojárskeho proste nakoniec bude v tom, šéfom eurovýboru a možno ku koncu poviem aj také, že report a hlásenie, podám hlásenie z poľnovýboru, hej. Teda lebo to sú, predpokladám, aj kvalifikačné predpoklady na to, ako byť šéfom eurovýboru, že ako ste sa zachovali v poľnovýbore. Hej, tak z poľnovýboru hlásenie je nasledovné: Jeden z najpoctivejších nechodičov do práce bol, samozrejme, pán Kalivoda aj s jeho dvojičkou Šimkom, ten údajne kandiduje za primátora. No a Slovensko je fakt fantastická krajina, to je úplne absolútne, to je, ja žasnem, hej, takže ešte o tom budeme rozprávať, ja si myslím, že Košičania si tiež zaslúžia viac. No, takže ale pán Kalivoda programovo nechodil na výbor, poľnovýbor sa, ja už neviem, som to prestal počítať v určitom momente, ale bolo to cez dvadsať určite, sme mali mimoriadnych, mimochodom aj zajtra máme o jednej, pán Kalivoda, neviem, kde ste, neviem, či zajtra prídete, neviem, či budete mať veľa práce alebo málo práce, predpokladám, že zase sa zajtra poctivo nezúčastníte rokovania poľnovýboru. Takže človek s takouto vôľou pracovať, s takou vôľou sa zúčastňovať, ale, predpokladám, so silnou vôľou brať ten príplatok, ja neviem, koľko je ten príplatok za to chodenie do výboru, viete, keď som už taký hrdina a nechodím na výbory, tak by som povedal, ja to nechcem, tých 200 alebo 300 euro. Prečo hrdinovia z opozíc... z koalície nepovedali, nechodíme na tie hnojárske výbory, nezahráme taktickú hru, ale sme si toho vedomí, že si neplníme povinnosti, nechceme ten príplatok. Ani jeden, ani ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), to je úbohosť. Toľko úbohosti, čo nazbierate, dokážete zgravitovať k sebe, je úplne obdivuhodné. Peniažky áno, ale do robotky nie. Takže zajtra o jednej neviem, či tam pán Kalivoda bude, ale zdá sa, že bude zvolený za šéfa eurovýboru. (Reakcia z pléna.) Závisť? Škoda, už som mohol skončiť, mohli ste to mať za sebou (povedané so smiechom), či veríte, či nie, kolegovia, závisť a nenávisť, dve absolútne ingrediencie robenia politiky v Karpatskej kotline a predpokladám aj úspechu v Karpatskej kotline, ja som ich oprostený, ergo preto som aj taký neúspešný, hej. Takže ja sa nikde, som sa netasal, nie, z tohto som naozaj oprostený, závisti a nenávisti. Takže ak si náhodou niekto myslí, že závidím, že tuná pán Kalivoda bude šéfom eurovýboru, určite nie, chcem veriť tomu, a možno by ma ukľudnil a možno by aj nás ukľudnil, lebo to tu zaznelo, taká jemná výhrada, že či tá angličtina je, že by vystúpil a povedal, povedal, nemajte problém, fluently, akože idem bez problémov a native speakers, či jak sa to povie. Toto by som očakával, ale urobil by, pozrite, pán Hlina, počujete tú moju angličtinu, počujete to? A ja by som sa tak skrčil, asi som netrafil, ja som veľmi opatrne formuloval, ja neviem, ja chcem veriť, že má dobrú angličtinu. Podľa mňa Slovensko s päť a pol milióna ľudí by mohlo posunúť do tejto pozície výberom človeka, ktorý nepotrebuje tlmočníka a že proste sme úplne spokojní, že je tam, je to v poriadku. Takže prepáčte mi to, že som vás držal, lebo však máte veľa práce, ja viem, že otravujem, prepáčte, že som sa tak prekvapil (povedané so smiechom) a prepáčte mi aj tú moju úprimnosť, ale niektoré veci mi vychádzajú. Nikdy som sa nehral na Nostradama, ale priemerný analytik som a naozaj idete dobre, idete dobrým smerom HLAS, hej, stávate sa absolútne zbytočným, politický priestor vás nepotrebuje, však načo, máme Republiku, máme SMER, načo HLAS? Takže tí, by som povedal, s väčším pudom sebazáchovy je načase sa poobzerať po nejakých modeloch (povedané so smiechom) ústupu a prestupu, odporúčam. Ďakujem pekne, dovidenia. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie osem faktických poznámok, deväť. Ale keďže vstupujeme do hlasovacieho bloku, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním a po hlasovaní budeme pokračovať s faktickými poznámkami. (Prestávka.) [17:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý večer prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime ku bloku hlasovania. Najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch po tom, čo ich navrhovatelia uvedú. Takže poprosím najprv pána poslanca Baláža. [17:06] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER-SD, HLAS-SD aj SNS podávam návrh na vypustenie bodu č. 32, čo je tlač 975, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marcely Čavojovej, Zuzany Matejičkovej a Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2001 Z. z., to je zákon o lieku, z programu tejto schôdze a jeho zaradenie do návrhu programu na schôdzi nasledujúcej, a to je schôdza Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom od 14. apríla. Zdôvodnenie je, že ministerstvo zdravotníctva pripravuje identický zákon, ktorý na budúcu schôdzu predloží na rokovanie. Ďakujem veľmi pekne. [17:06] Richard Raši Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Druhý návrh, pán poslanec Šimko. [17:06] Igor Šimko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Chcel by som poprosiť o presunutie, resp. termínovanie bodov 33 a 34. Ide o zákon o meste Košice a novelu Trestného zákona na stredu 11. 2. 2026 o 14.00 h, resp. po plánovaných bodoch. Ďakujem pekne. [17:07] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pán poslanec Lučanský. Ďakujem pekne. Nech sa páči. [17:07] Adam Lučanský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Žiadam o vypustenie bodov z programu rokovania tejto schôdze, bod 36 tlač 699, bod 37 tlač 851. Ďakujem. [17:08] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pani poslankyňa Jaurová. [17:09] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som poprosiť o vypustenie bodu č. 50, tlač 602, z programu tejto schôdze a zaradenie na najbližšiu schôdzu. Ďakujem. [17:09] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby uviedla hlasovanie o bode 13 schváleného programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri, tlač 1076. Nech sa páči, máte slovo. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) , tlač 1076.] Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona predniesli pozmeňujúce návrhy poslankyňa Kolíková a poslanci Karas, Dušenka a Glück. Keďže niektoré pozmeňujúce návrhy boli v rozprave prednesené dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 64 proti. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o 21 bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 sa zdržalo. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh prednesený poslankyňou Kolíkovou, nemôžeme hlasovať o bode 4, keďže sme schválili body zo spoločnej správy. (Reakcia z pléna: „Námietka!" ) Raši Richard, predseda NR SR Námietka. Budeme hlasovať o námietke. Prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 78 proti. Námietka nebola schválená. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 a 5 až 7 pozmeňujúceho návrhu predneseného poslankyňou Kolíkovou. Raši Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 65 za, 79 proti. Tieto, tento návrh nebol schválený. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh prednesený poslancom Karasom, nemôžeme o ňom hlasovať, keďže ide o pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo nesúvisí s predloženým návrhom zákona podľa § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Raši Richard, predseda NR SR Námietka. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 64 proti. Námietka bola schválená. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol poslanec Karas. Raši Richard, predseda NR SR Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 143 poslancov, 79 za, 13 proti, 51 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ako o ďalšom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol poslanec Dušenka. Raši Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 24 za, 79 proti, 41 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh prednesený poslancom Glückom, nemôžeme o ňom hlasovať, keďže ide o pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo nesúvisí s predloženým návrhom zákona podľa § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Rišo, námietka. (Smiech v sále. Potlesk.) Raši Richard, predseda NR SR Pekný večer prajem. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 proti. Námietka bola schválená. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol poslanec Glück. Raši Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 31 proti, 30 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 43 proti, 22 sa zdržali hlasovania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú. Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Uveďte, prosím, odporúčanie gestorského výboru. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 1 proti, 63 sa zdržalo hlasovania. Schválili sme návrh, vládny návrh zákona o obchodnom registri . Teraz poprosím Adama Lučanského, pána poslanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2026, tlač 1166. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2026 , tlač 1166.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie uvedenú informáciu na vedomie. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 106 za, 0 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili . Ďalej poprosím pána poslanca Viliama Zahorčáka, aby uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu vlády, tlač 1144. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1144.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 143 poslancov, 79 za, 35 proti, 29 zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili . A, prosím, uveďte hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 80 za, 28 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme výborom pridelili. Poprosím pána poslanca Petra Kalivodu, aby uviedol prvé čítanie vládneho návrhu zákona o Environmentálnom fonde, tlač 1047. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1047.) Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 80 za, 59 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili . A teraz, poprosím, uveďte hlasovanie o pridelení návrhu výborom. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 80 za, 52 proti, 11 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. K tomuto návrhu zákona vám chcem oznámiť na základe informácie od pána ministra Tarabu, že zákon bude v druhom čítaní prerokovaný na ďalšej schôdzi. Vyhlasujem päťminútovú prestávku do 17.26 h, potom pokračujeme v rokovaní v prerušenom bode. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Marcinková. Kolegyne, kolegovia, poprosím, utíšte sa, budeme pokračovať s faktickými poznámkami, pani poslankyňa Marcinková pôjde ako prvá. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti , tlač 1168.) [17:10] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:11] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:11] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:12] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:13] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:13] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 43 proti, 22 sa zdržali hlasovania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú. Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Uveďte, prosím, odporúčanie gestorského výboru. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 1 proti, 63 sa zdržalo hlasovania. Schválili sme návrh, vládny návrh zákona o obchodnom registri . Teraz poprosím Adama Lučanského, pána poslanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2026, tlač 1166. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2026 , tlač 1166.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie uvedenú informáciu na vedomie. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 106 za, 0 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili . Ďalej poprosím pána poslanca Viliama Zahorčáka, aby uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu vlády, tlač 1144. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1144.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 143 poslancov, 79 za, 35 proti, 29 zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili . A, prosím, uveďte hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 80 za, 28 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme výborom pridelili. Poprosím pána poslanca Petra Kalivodu, aby uviedol prvé čítanie vládneho návrhu zákona o Environmentálnom fonde, tlač 1047. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1047.) Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 80 za, 59 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili . A teraz, poprosím, uveďte hlasovanie o pridelení návrhu výborom. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 80 za, 52 proti, 11 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. K tomuto návrhu zákona vám chcem oznámiť na základe informácie od pána ministra Tarabu, že zákon bude v druhom čítaní prerokovaný na ďalšej schôdzi. Vyhlasujem päťminútovú prestávku do 17.26 h, potom pokračujeme v rokovaní v prerušenom bode. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Marcinková. Kolegyne, kolegovia, poprosím, utíšte sa, budeme pokračovať s faktickými poznámkami, pani poslankyňa Marcinková pôjde ako prvá. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti , tlač 1168.) [17:14] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, keby ste mohli ešte raz požiadať o utíšenie. Naozaj nepočujem tu vlastného slova. Ešte raz. Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím, kolegovia, pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec, pán poslanec Vážny, Ľubko, poprosím vás, choďte, choďte v mene Božom. Dobre. Jožko! Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Vrátite mi čas, prosím? Raši, Richard, predseda NR SR Jožko, poprosím vás (reakcia z pléna), choďte sa rozprávať, Jožko Valocký, s ktorým si tykám, nie druhý Jožko, s ktorým si vykám. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Ruch v sále.) Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja musím povedať, že čo sa týka európskeho výboru, ja by som bola veľmi rada, bez ohľadu na to, kto ho bude viesť, veď dobre, patrí politicky ten výbor niekomu, zvoľte si tam niekoho, ale aby sa vrátila tá kultúra, ktorá tam bola v minulom funkčnom období, aj keď tam bol pán Valášek, aj keď som tam bola ja. My sme sa naozaj snažili dodržiavať tú kontrolu politickej menšiny voči politickej väčšine. Prvé slovo vždy v rámci diskusie, keď tam bol premiér, dostával pán podpredseda Kmec, videla som ho tu niekde, môže to potvrdiť, vždy dostal neobmedzený priestor na otázky, rovnako tak ďalší členovia toho výboru, vždy mali priestor klásť otázky, a kým každý jeden člen výboru otázku nepoložil, výbor sa neskončil a premiéra sme odtiaľ nepustili. Rovnako tak ministri. Toto bolo úplne normálne, že na tom výbore sa sedelo aj hodinu, aj dve, kým sme si všetko nezodpovedali. Rešpektoval to aj Heger, rešpektoval to po ňom aj Ódor a jednoducho taká bola kultúra. Teraz ja by som chcela vyzvať poslancov, viem, že máte proste Roberta Fica vysoko na piedestály a že čokoľvek povie, platí, ale vy ste poslanci parlamentu, aj vy máte voči vláde nejakú zodpovednosť kontroly. Takže, prosím, plňme si, plňme si túto funkciu. Ja si myslím, že teraz tie posledné zasadnutia keď to viedol pán Stuška, naozaj boli konštruktívne, bola by som rada, keby sa každý dostal k otázke, čo sa nestalo, vždy keď tam je premiér, tak sa nedostanú všetci k otázke. Aspoň členovia, členovia toho výboru by mali mať priestor klásť otázky. Samozrejme, v minulosti to bolo úplne normálne, že aj europoslanci, aj iní poslanci dostávali priestor, ale tentokrát prosím, aby keď príde premiér, sme mohli všetci položiť našu otázku. Ďakujem. [17:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Krúpa. Nech sa páči. [17:16] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:17] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:19] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:20] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:27] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:27] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [17:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Alojz, povedal si to, myslím, že celkom presne, dosť si to vystihol, že dôležité v politike je, či ste zbytočný alebo nie ste zbytočný a položiť si tú rétorickú otázku, prečo by som mal voliť HLAS, keď môžem voliť SMER alebo Republiku. A tuto sa naráža vyslovene na to v tom kontexte tohto predsedníctva alebo teda tohto vedenia výboru, je, že HLAS vstupoval do tejto koalície ako ten garant nášho ukotvenia v Európskej únii, v Aliancii, nášho zahraničnopolitického smerovania, akonáhle sa zjavil zo SMER-u nejaké, nejaké posolstvo alebo nejaký názor Fica na štyri svetové strany, galaktická svetová a neviem, aká zahraničná politika, tak v tom momente HLAS jednoducho sklapol. Neukázal svoje ramená, neukázal to, že s čím vlastne reálne prišiel do tejto koalície, čo dokazuje, nechcem hovoriť o handrách, ale to, že je to v podstate tak, že tu ani koalícia neexistuje, že to je vlastne rozhodnutie vždy jedného človeka, a to je premiéra Fica, ktorý rozhodne čo a ako a HLAS sa tomu vždy prispôsobil. Kolegyňa Marcinková spomínala presne, ako prebiehajú tieto výbory, že my sme si to predstavovali, že ten HLAS reálne príde a ukáže tie svoje ramená, že tam dá človeka, ktorý vie povedať aj tomu Ficovi, že no tak moment, nieže teraz tu budeš trištvrte hodinu odpovedať na otázky tvojich koaličných partnerov, ale budeš reálne odpovedať na otázky, ktoré má aj opozícia, a budeme tu diskutovať dovtedy, dokedy to je potrebné. Ukázať to, že reálne ten HLAS niečo znamená. A ja neviem, či to naozaj bude schopný pán Kalivoda splniť, želal by som si to, ale mám svoje pochybnosti, preto by som bol rád, kedy ste aspoň niečo k tomu povedali, že prečo práve on. Ďakujem. [17:31] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šimko, nech sa páči. [17:31] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, Hlina, pán poslanec Krúpa, viete, to je asi také spodobovanie, ako keď vidíme SaS-ku, ktorá roztlieskava Progresívne Slovensko, ale musíme povedať jedným dychom, že pán poslanec Kalivoda bol šéfom envirofondu, potom predseda enviroskupiny pre vstupom HLAS-u do Národnej rady, v neposlednom rade určite cudzie jazyky. Ale mňa skôr zaráža, že pán Hlina je trošku asi v tomto závistlivý, lebo ja vidím, že keď naposledy povedal, že jeho vrcholovým skills v celom jeho ako keby pracovnom v tom, v tom živote, ktorý tu minule predviedol, je, že vie nacúvať s tou vlečkou, tak ja verím, že trošku viacej sa bude vedieť aj etablovať možno v európskych témach, keď bude teda kontrovať pánovi Kalivodovi a držím mu palce v jeho ďalšom presádzaní do ďalších politických strán. (Potlesk.) [17:32] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál, nech sa páči, s faktickou. [17:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, niekto vlečkou, niekto traktorom. Pán poslanec Hlina, priznám sa, že keď si začal tú vetu, načo by som šiel za Kováčikom, tak kým si ju dokončil, keď môžem ísť za Kováčom, tak som myslel, že chceš rozvinúť nejakú myšlienku, že načo by niekto chodil za Dušanom Kováčikom, bývalým špeciálnym prokurátorom, no načo by politik chodil za špeciálnym prokurátorom, možno napríklad preto, aby zamietol nejaké ďalšie kauzy okrem tých, ktoré už zamietol, alebo za nejakým iným predstaviteľom prokuratúry vrcholným. Napríklad prečo minister Počiatek chodil za generálnym prokurátorom Trnkom, z toho máme aj videozáznam, ktorý vyhotovil Kočner. Alebo povedzme, že zajtra sa zrejme na tlačovej besede generálneho prokurátora Žilinku dozvieme, prečo bol včera za ním premiér Robert Fico. No, ale veľmi správne si poukázal na ten dvojaký meter predstaviteľov koalície vo vzťahu k predsedom vlastných výborov a opozičným predsedom výborom, keď úplne bezdôvodne, pod vymyslenými zámienkami boli odvolaní Mária Kolíková a Michal Šipoš z postov predsedu výborov. A dnes zhodou okolností na inom výbore ten dvojaký meter predviedli vo vzťahu k tebe, lebo výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa zaoberal podnetom ministra Takáča proti tebe, a keďže ten podnet spĺňal všetky náležitosti, tak výbor odhlasoval, že začíname konanie. Hoci je zrejmé, že to konanie dopadne tak, že nebudeme konštatovať porušenie zákona, lebo v iks iných podobných prípadoch sme už konštatovali, že to nie je porušenie zákona, čo sa ti vyčíta. A vzápätí sme hlasovali o podnete proti generálnej riaditeľke STVR, ktorý takisto spĺňal všetky náležitosti, takisto by zrejme dopadol tak, že sa nebude konštatovať porušenie zákona, ale tam koalícia začatie konania neodhlasovala. [17:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stuška, nech sa páči. [17:34] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No možno chýba v tomto momente už to momentum reakcie na pána rečníka kolegu Hlinu, keďže nám tu prerušil ten blok hlasovania, ale teda skúsim sa zamerať na to, čo odznelo v tých dvoch, v tých dvoch rozpravách desaťminútových v ústnej rozprave v tej prvej časti rozpravy. Čiže tá personálna otázka. Som ten posledný ako, ako dva a štvrťročný podpredseda európskeho výboru, ktorý by som znižoval jeho dôležitosť, práve naopak, asi mnohí vieme, že teda jeho pozícia je veľmi, veľmi špecifická, veľmi významná. Na druhej strane bavím sa už viac ako pol roka aj s mnohými opozičnými kolegami, najmä členmi európskeho výboru, že čím to je, že až tak strašne dramatizujeme tú otázku, personálnu otázku toho či už dočasného alebo dlhodobého predsedajúceho európskeho výboru. Osobne si myslím, že tak ako ja teda dočasne tie dva mesiace robím všetko preto, aby som tú funkciu vedel zastávať čo naj-najdôstojnejšie a reprezentovať, tak si myslím, že na to isté, také isté predpoklady bude mať aj kolega pán Kalivoda. Ak sa namieta stále aj v médiách zo strany opozície nejaká jeho neaktivita, veď vieme všetci, že 80 až 90 % činnosti európskeho výboru je mediátorstvo a riadenie náročnej diskusie na európskom výbore, kam sa zúčastňujú teda aj nečlenovia, európski poslanci, iní prísediaci tak, aby to bolo decentné, aby každý dostal slovo, maximálna snaha bola tak za bývalého predsedu Ferenčáka, teraz je zo strany môjho predsedovania, určite bude pokračovať zo strany pána Kalivodu. Bolo by nelogické, keby ako radový člen doterajší si tam bral príliš slovo a bol ešte aktívnejší, keďže sú tam vyspovedávaní spravidla a logicky buď predseda vlády alebo jednotliví členovia vlády. Takže myslím si, že táto diskusia zatiaľ dokazuje, že je to trošku povinná jazda, keďže má nadviazať na tie obrovské mediálne, mediálne búrky okolo tejto témy, ale myslím si, že zatiaľ je to len taká, taká búrka v pohári vody. Ďakujem pekne. [17:36] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Janas. Nech sa páči. [17:36] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán poslanec Hlina, napriek tak trošku vášmu expresívnejšiemu vyjadrovaniu, myslím, že my máme dvaja veľmi korektné vzťahy, aj sme ich vždycky mali, preto sa budem aj teraz snažiť tak korektne vystúpiť. Viete, o tom, ktorá strana je zbytočná, o tom rozhodnú voliči v roku 2027 pri voľbách, a úprimne vám poviem, že keď pozerám sa na to, ako dnes vypadá strana Sloboda a Solidarita po tom, čo sa snažíte silou mocou vypudiť Sulíka, tak ste také menšie nepodarené béčko Progresívneho Slovenska. Takže otázka, prečo by mal niekto voliť stranu Slobodu a Solidaritu, keď môže voliť originál Progresívne Slovensko, tak možno na to vám dajú odpoveď voliči o rok. Ale poďme teraz k tomu, prečo sme sa tu vlastne do tej diskusie pustili, a to je to, že strana HLAS, ktorej podľa koaličných dohôd patrí európsky výbor, sa rozhodla, že tam urobí zmenu. Ja myslím, že je to úplne normálne, ak sa strana, ktorá ten výbor má riadiť podľa dohôd, ktoré v parlamente sú, rozhodne pre zmenu, tak jednoducho je to fakt, s ktorým sa treba zmieriť. A druhá vec, čo sa týka odbornosti pána poslanca Kalivodu, ja si myslím, že práve dnes pri európskych témach sú najdôležitejšie práve znalosti envirootázok, znalosti Green Dealu, pretože keď vidíme, akú šialenú politiku vedie Európska únia v envirooblasti, ako tie envirotémy a Green Dealy likvidujú európsky priemysel, tak bude dobré, keď na čele eurovýboru bude človek, ktorý bude tejto téme rozumieť, pretože ak to teda reálne vnímame, tak práve otázky Green Dealu, jeho zmien a ďalších vecí s ním spojených sú dneska najdôležitejšie alebo jedny z najdôležitejších, ktoré žijú alebo ktoré vnímajú vnútorný svet Európskej únie. [17:38] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Pročko s faktickou. [17:38] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No európsky výbor funguje doteraz ako propagandistické fórum Roberta Fica. Robert Fico príde, porozpráva si tam svoju propagandu na všetky štyri svetové strany, dokonca teraz už aj potápač bude a aj do vesmíru, takže naozaj to už bude 8D na všetky strany, lebo odíde do USA a vráti sa z USA a povie o prezidentovi, že je to psychopat. To je Robert Fico. Takže ja verím, že sa to úplne teraz zmení, pretože pán Kalivoda, to je, to je človek, ktorý usmerňuje každého a usmerní každého, to je naozaj charakter, on aj, no, charakter. Ja som len presvedčený, že teraz naozaj keď príde pán Kalivoda, tak napríklad vyriešime aj toho Bannona a to, že Fico sa chcel stretnúť s týmto najväčším fašistom Spojených štátov amerických a chcel s ním rokovať o nejakej spolupráci, možno o spolupráci, aby mu poradil, ako s tou Republikou bude naďalej, ako s tou Republikou pôjde. Ja súhlasím s tým, že naozaj toto je len taká, taký, taká búrka v pohári vody. Nemali by sme reagovať na predrečníkov, Riško, že, ale tak oni môžu títo naši kolegovia z HLAS-u. A, pán Hlina, vy ste povedali, že by mal vedieť dobre anglicky predseda zahraničného výboru. Ee, v tejto situácii ruština, bieloruština a čínština. [17:40] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bartek, nech sa páči. [17:40] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, pán poslanec Hlina, mali ste aj ostrejšie vystúpenie, ja sa na ne vždy teším, dnes to nebolo nič moc. Viete, o tej zbytočnosti by som si naozaj dával pozor, pretože veď vy už ste ukázali, keď ste viedli KDH, kam ste ich doviedli. A viete, keď vy idete niečo rozprávať o obsahu alebo politickej integrite, vy, ktorí ste preskákali niekoľko strán na politickej scéne a všade ste zanechali len neporiadok a rozvrat? Vy, ktorý ste skončili v strane ako bývalý predseda KDH, po vašom boku sú dve poslankyne zo ZA ĽUDÍ, Marcinková, Kolíková, máte tam ďalšiu pani poslankyňu Bajo Holečkovú z KDH, tak sa pozrite, v akom zlepenci politickom vy sedíte a akú obsahovú politiku vy jednoducho predstavujete. Žiadnu. Pána Dostála nepočítam, veď ten tých strán má tiež niekoľko. Tak pozrite sa vy, čo ste za hlúčik, za hlúčik tých ľudí a potom choďte hodnotiť tých druhých. A, pán poslanec Hlina, ja naozaj neviem, či ste si nevšimli, na Slovensku o tom, kto v týchto laviciach bude sedieť, rozhodujú občania v demokratických voľbách. Ja viem, že vy ste možno mysľou ešte nikde kempujúci pred nejakým penziónom, ale, prosím vás, naozaj už sa s týmto zmierne. Stále žijeme v demokracii, o tom, kto tu sedí, rozhodujú občania Slovenskej republiky a nie taký kádrovčík ako vy. (Potlesk.) [17:41] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. Nech sa páči, pán predseda. [17:41] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pokúsim sa reagovať na pána kolegu Hlinu, pretože z tých niektorých vystúpení opozičných kolegov, niektorých, to nevyplynulo, skôr sa venovali úplne niečomu inému. Tak najskôr ste sa vyjadrili, že ste zostali prekvapený alebo zaskočený, alebo nejakým spôsobom ste sa čudovali, čo sa to vlastne stalo. Tak ja som doteraz myslel, že máte to na pána a páni sa nečudujú, neponáhľajú sa, neplatia. Tak som prekvapený, že ste ostali prekvapený. Ale my, my sme mali možnosť navrhnúť z toho výboru, členmi výboru je pán Kalivoda, pán Náhlik, pán Bartek a pán Tittel, to sú štyria členovia nášho výboru, na ktorý má strana, politická strana HLAS – sociálna demokracia nárok na obsadenie funkciu predsedu, pokiaľ je voľná, samozrejme. Takže neviem, keby sme boli hociktorého iného navrhli, ako by ste boli zhodnotili ich. Ja si myslím, že pán Kalivoda je vhodný kandidát, už niečo manažoval. Myslím si, že je od začiatku členom toho výboru, platným členom výboru, čo by mohli potvrdiť možno aj niektorí opoziční poslanci, že slušne vystupuje a vyjadruje sa primerane. No a tie vaše útoky na politickú stranu HLAS zasa dali podnet pánovi Krúpovi, aby niekoľkokrát nám robil reklamu. To je dobré, aj negatívna reklama je reklama, len viete, aj tá strana SaS je taká nejaká, akoby som to povedal, zvláštna a pamätáme si tie časy, keď sa tu hádali s oľaňákmi a kadečo, a tá budúcnosť, nechajme to na ten rok 2027, myslím si, že strana HLAS – sociálna demokracia má svoju budúcnosť. [17:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo. [17:43] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Je toho dosť, na čo by sa dalo reagovať, ale ja, ak dovolíte, využijem túto moju reakciu na to, že by som dal taký odkaz voličom a aj voličom karpatskej sociálnej demokracie, lebo v príspevku pána Šimku úplne to nieže sarkazmus, to bolo úplne povýšenecké správanie, že jak niekto môže považovať za skills, ešte skills, anglicky to potreboval, tú skúsenosť alebo zručnosť cúvanie s vlečkou. Takto vás majú. Takto vás majú, ľudia, ktorí sa živíte prácou. Za nič vás majú. Pre nich to jasné, že nie je skills, oni nenacúvajú ani s autom, nieže s vlečkou. Ja si stále myslím, že nacúvať s vlečkou dvojnápravovou je kumšt, preto som to povedal a budem to hovoriť. Ja viem aj dojiť, ja viem aj kosiť, ja viem aj píliť štilkou, ja viem zapriahnuť koňa, ja viem zvárať, ja viem položiť dlažbu, ja viem urobiť sadrokartón, som veľmi zručný. Prečítal som, dovolím si tvrdiť, viacej kníh ako pán Kalivoda Nových časov. A, vážení kolegovia, pokiaľ vy sa budete takto správať k tým vašim voličom, pre ktorých ste tá sociálna demokracia, tak ja sa im fakt čudujem, že čo je na tom sociálnodemokratické vysmievať sa im z toto, keď niekto povie, že nacúvať s vlečkou je kumšt, že to je zručnosť. Čo je vaša zručnosť? Nosiť tašku? Držať tašku? Loziť kolenačky kade-tade? Tváriť sa, že nevidím, nepočujem? To sú zručnosti karpatskej sociálnej demokracie? By som sa hanbil. [17:45] Richard Raši Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. Aj oznámte, kedy bude hlasovanie. [17:45] Róbert Puci – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len krátko kvôli tej rozprave. Ja si dovolím povedať, že možno pán poslanec Dostál, aj ostatní kolegovia, ktorí sa veľmi iniciatívne zapájali do tejto debaty, chápem vaše dôvody, ale niekedy to skôr vyzeralo ako nejaké mlátenie prázdnej slamy, ale budiš, pohovorte si kľudne. Zopakujem to, čo som povedal aj minulý týždeň, prečo sme zmenili návrh na voľbu predsedu výboru pre európske záležitosti. Pôvodný návrh, tak jak to bolo od začiatku tvrdené a povedané, odvolali sme Jána Ferenčáka kvôli tomu, že prišiel Peter Kmec, kde sme si mysleli, že má lepšie odbornostné aj skúsenosti aj predpoklady na to, aby bol v tejto funkcii. Po tom mediálnom tlaku, ktorý sa naňho vyvinul, Peter Kmec sa rozhodol, že nechce zastávať túto funkciu, vzdal sa toho a keďže chceme, aby tento výbor fungoval riadne ďalej v riadnom režime, aby boli navolení aj ďalší členovia, lebo tým, že on odišiel, bol odvolaný predseda výboru, máme o jedného člena menej v tomto výbore, tak sme sa rozhodli, že navrhneme navrhneme Petra Kalivodu, ktorý je riadnym členom tohto výboru a následne ešte dovolíme na tejto schôdzi jedného člena výboru, aby bol výbor plne schopný fungovať tak, ako fungovať má. A čo sa týka hlasovania, poprosím zajtra o jedenástej voľbu. Ďakujem pekne. [17:46] Richard Raši Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Dávida Demečka a Richarda Eliáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1028, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach 1078, 1162, 1225. Pán poslanec Demečko, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Richarda Eliáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1028.) [17:47] Dávid Demečko – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol poslanecký návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Richarda Eliáša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/20014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona zavádza osobitnú úpravu petície, ktorou občania Slovenskej republiky žiadajú vyhlásenie referenda, a naďalej sa bude postupovať podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, pričom sa zavádza povinnosť uviesť rodné číslo ako povinný údaj občana podporujúceho petíciu, ktorou občania žiadajú vyhlásenie referenda. Zároveň sa explicitne ustanovuje oprávnenie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na spracúvanie osobných údajov uvedených v petícii a na ich overovanie v registri fyzických osôb. Zámerom návrhu zákona je posilnenie ochrany petičného práva občanov, ktorí žiadajú o vyhlásenie referenda, a zároveň posilnenie právnej istoty všetkých občanov v súvislosti s inštitútom referenda. Petičné právo týkajúce sa petície, ktorou občania podporujú vyhlásenie referenda, je potrebné osobitne chrániť najmä z dôvodu významu takéhoto typu petície vzhľadom na to, že úspešná petícia má za následok vyhlásenie celoštátneho referenda. Účinnosť návrhu zákona sa ustanovuje na 1. 6. 2026. Ďakujem. [17:48] Richard Raši Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi Jozefovi Cechovi, pánovi poslancovi, aby predniesol správu. [17:49] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1028. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1078 z 29. septembra 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [17:50] Richard Raši Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Igor Dušenka, nech sa páči, máte slovo. [17:51] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, pár mesiacov dozadu sme tu prvýkrát z úst vládnej koalície začuli myšlienky o tom, že komunálne voľby by sa mohli posunúť o rok. To bola taká prvá lastovička, ako tejto koalícii prekáža slobodná vôľa ľudí. No a toto je zase také pokračovanie. Už dnes vieme, aký majú občania na Slovensku rezervovaný postoj k referendu, aká obrovská nedôvera mnohokrát panuje a aká skepsa, čo sa týka referenda. Tak namiesto toho, aby táto koalícia posilňovala dôveru občanov v referendum, tak ju ešte bude podkopávať tým, že okrem údajov meno, priezvisko, adresa a podpis bude vyžadovať aj rodné číslo. Rodné číslo, ktoré, áno, je takým špecifikom možno slovenského právneho poriadku, ale ľudia sú naňho extra hákliví, čo je zvýraznené aj v zákone o ochrane osobných údajov, ktoré rodné číslo ako všeobecne použiteľný identifikátor považuje za extra citlivý osobný údaj, ktorý požíva ešte vyššiu mieru ochrany ako trebárs to meno, priezvisko alebo adresa. Ja sa pýtam, kvôli čomu je nevyhnutné žiadať rodné číslo? Vy naznačujete, aby nedochádzalo k zneužitiu petície alebo teda zberu podpisov, ale prečo rodné číslo ste nenahradili napríklad číslom občianskeho preukazu, ktoré je naozaj absolútne neutrálne, vďaka čomu by bolo možné aj trebárs dohľadať ukradnuté doklady a podobne. Takže dôveru občanov podkopávate tým, že budú musieť na petičné hárky podpisovať, ešte teda uvádzať aj svoje rodné číslo. Nehovorím o viacerých aplikačných nejakých problémoch, ale komplikáciách, kedy človek, ktorý bude zbierať petíciu, a ľudia skrátka budú vidieť všetky údaje osôb, ktoré sa podpísali pred nimi, budú si vidieť, kto každý podpísal petíciu a zároveň budú mať k dispozícii na tom petičnom hárku aj rodné číslo, ktorí naozaj mnohí Slováci stále považujú alebo sú naňho extra hákliví. Takže toto, na to som potreboval alebo mal potrebu upozorniť, že evidentne ste sa o tejto právnej úprave s nikým neradili, lebo ak by ste sa o tomto vašom nápade s niekým poradili, naozaj si myslím, že nahradiť rodné číslo číslom občianskeho preukazu je omnoho menej invazívne a zároveň by ľudia voči takémuto zberu podpisov neboli skeptickí. Ďakujem veľmi pekne. [17:54] Richard Raši Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nech sa páči, pán poslanec Dostál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi. [17:55] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ v úvodnom vstupe hovoril, že sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2026, ale v tom návrhu zákona je napísané, že by to malo byť účinné od 1. januára 2026. Ja teda rozumiem, že sa natiahol legislatívny proces a bude nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale teda podľa súčasného návrhu je tam navrhnutá účinnosť, ktorá už uplynula. To je jedna poznámka. A druhá poznámka je, podobne ako pána poslanca Dušenku, aj mňa trochu zaráža, že sa bude vyžadovať rodné číslo. Na rozdiel od neho uznávam istú legitímnosť tej snahy, aby nedochádzalo k zneužívaniu podpisov pri petíciách za vyhlásenie referenda, aby existovala nejaká možnosť kontroly, ale tá v zásade existuje cez register obyvateľov už dnes. Ale áno, je nesprávne, ak by, ak by niekto dával fiktívne podpisy na petičné hárky a tým pádom by predložil petíciu, ktorá by síce formálne spĺňala náležitosti, ktoré vyžaduje, vyžaduje zákon, ale zároveň by to neboli reálne podpisy a brániť sa takýmto podvodom môže byť legitímne, otázka je, že či ten nástroj, ktorý sa navrhuje, je v poriadku a či teda vyžadovanie rodného čísla od ľudí, ktorí sa podpíšu na petíciu za vyhlásenie referenda, lebo to je špecifický typ petície, nie je prílišným zásahom do ochrany osobných údajov. A teda ja na jednej strane, hovorím, že rozumiem, lebo tak bežná petícia má za následok, že dotknutý orgán sa tou petíciou musí zaoberať a v podstate obvykle sa ňou musí zaoberať, či to podpíše desať ľudí alebo stopäťdesiat, alebo dvanásťtisíc, okrem nejakých špecifických prípadov, ale tuto má teda petícia účinok, že sa vyhlási referendum, ktoré môže rozhodnúť v nejakej dôležitej veci a aj keď nebude úspešné, nebude platné, tak si vyžiada prinajmenšom nejaké veľké finančné prostriedky. Ale aj na druhej strane tu sa naozaj organizátorom petície vlastne nariaďuje, aby zhromažďovali osobné údaje a disponovali osobnými údajmi, nielen adresou, ale aj rodným číslom, čo teda vyvoláva otázku, že či je to v súlade so zásadou minimalizácie, ktorá sa má uplatňovať pri ochrane osobných údajov. A teda sa chcem spýtať, že či predkladatelia konzultovali tento návrh, ja neviem, s Úradom na ochranu osobných údajov alebo s nejakým odborníkmi na ochranu osobných údajov, lebo tam potenciálne nejaký rozpor byť môže. Druhá moja otázka sa týka toho, či tie prechodné ustanovenia, tak ako sú nastavené, sú v poriadku, lebo dnes v tých prechodných ustanoveniach je, že na petíciu, ktorá bola doručená prezidentovi najneskôr do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na jej vybavenie, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025. Tak ak by sa neboli natiahli rozpravy k iným veciam na tých schôdzach minuloročných, tak je možné, že tento zákon by už platil a napríklad by znamenal, že petícia za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, by už bola de facto znefunkčnená, lebo ak by nestihli ten termín do 10. januára, tak síce oni zberali, ja neviem koľko, možno dva roky alebo vyše roka zberali podpisy pod referendum alebo pod petíciu za vyhlásenie referenda, ale zrazu tie podpisy by mohli hodiť do koša, lebo nemajú tam rodné čísla. Ak sa to posunie na jún, tak ten problém zrejme nenastane, pokiaľ petičné hárky odovzdajú pred účinnosťou zákona, ale aj tak kladiem otázku, či je desaťdňová lehota primeraná, lebo nevieme, kto všetko zberá podpisy pod akú petíciu, za aké vyhlásenie referenda, a ak niekto zberá a teraz či už pred koncom toho zberu, alebo uprostred toho zberu podpisov, ak Národná rada schváli zmenu zákona, ktorou bude vyžadovať, aby tie petičné hárky obsahovali nejakú náležitosť, ktorú dovtedy obsahovať nemuseli, tak to môže byť zásah do výkonu petičného práva, aj zásah do výkonu podieľať sa na správe vecí verejných priamo, a to teda aj v prípade, že tá pochybnosť o tom, že či toto je ten identifikátor, ktorý tam má byť. Ak je neoprávnená, lebo môže byť neoprávnená, môže to byť v poriadku, tak desaťdňová lehota od nadobudnutia účinnosti zákona sa mi zdá príliš krátka doba na to, aby to nezasahovalo do práv organizátorov petícií za vyhlásenie referenda, ktoré už prebiehajú. Čiže či ste nezvažovali, ak to nie je teda mienené nejako čisto účelovo, či ste nezvažovali, že tá doba by bola dlhšia ako 10 dní. Ďakujem. [18:01] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické. Pán poslanec Dušenka s prvou faktickou poznámkou. [18:01] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naozaj toto obmedzenie alebo sprísnenie zberu podpisov pod vyhlásenie referenda má v sebe naozaj, alebo ľuďom, ktorí zbierajú podpisy petičnému výboru, kladie veľké prekážky aj z pohľadu GDPR a ochrany osobných údajov. Ten organizátor naozaj bude musieť prijať omnoho prísnejšie nejaké pravidlá, akým spôsobom bude chrániť osobné údaje, čo môže mnohé petičné výbory odradiť od takéhoto zberu. A naozaj aj ten úmysel, na ktorý poukázal pán Dostál, je veľmi správny, že ak by všetko šlo, ako ste si pôvodne naplánovali, tak tu reálne hrozilo riziko, že by ste zmarili niekoľkomesačnú snahu jednej mimoparlamentnej strany a ktorým by ste zrušili, naozaj desiatky tisíc podpisov by sa stali fakticky neplatnými, tak to by som bol naozaj veľmi zvedavý, ako by sa s tým súd alebo Ústavný súd vysporiadal. [18:03] Martin Dubéci Pán poslanec Grendel. [18:03] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím so všetkými argumentami, ktoré zazneli v rozprave k tomuto návrhu. A okrem tých právnych argumentov ešte dodám jeden taký politický. Tento návrh zákona je podľa mojej mienky proti zastupiteľskej demokracii, pretože zozbierať 350-tisíc podpisov pod návrh na vyhlásenie referenda nie je maličkosť. To naozaj si vyžaduje aj zaujímavú tému, aby to bolo dostatočne pre ľudí atraktívne, vyžaduje si to veľkú, povedal by som, logistiku zo strany organizátora, aby naozaj po každom kraji a okrese dokázal zorganizovať ľudí, ktorí zbierajú podpisy. A ľudia sú jednoducho na svoje osobné údaje citlivý. Čiže už dnes nie je ľahké vyzbierať 350-tisíc podpisov, aj v prípade návrhu na vypísanie povedzme predčasných volieb to trvá mesiace. A keď budete hádzať ľuďom takéto polená pod nohy, že budú musieť uviesť aj svoje rodné číslo, tak si myslím, že takýmto opatrením môžete mnohých ľudí odradiť od toho, aby podpísali nejakú petíciu s návrhom na vypísanie referenda. A vôbec tým teraz nemyslím predčasné voľby, ale čokoľvek iné, čo môže byť predmetom referenda. [18:04] Martin Dubéci S reakciou pán poslanec Dostál. [18:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. Ale tu by som chcel povedať, že teda bez ohľadu na to, že či sme alebo nie sme fanúšikmi priamej demokracie, ja som teda očividne menej veľký fanúšik priamej demokracie ako kolegovia z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO a bez ohľadu na to, že čo si myslíme o tej iniciatíve za referendum o predčasných voľbách, ja si napríklad myslím, že referendom by sa nemalo skracovať volebné obdobie a myslel som si to aj za našej vlády a myslím si to aj za vlády SMER-u, lebo to narúša princíp parlamentnej demokracie. Ale to nie je dôležité, dôležité je to, že teraz rokujeme o podmienkach, za akých občania uplatňujú svoje petičné právo a právo prostredníctvom petície vyhlásiť referendum, a tu sa navrhuje do toho práva zasiahnuť nepriaznivým spôsobom, podľa môjho názoru aj retroaktívne, pokiaľ by tam ostala tá desaťdňová lehota a aj keby sa to nevzťahovalo nijako na tú prebiehajúcu petičnú akciu za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, tak sa to môže dotknúť iných organizátorov, iných petičných akcií za iné referendum. Ak teda zákon bude účinný 1. júla a do desiatich dní, ak neodovzdajú tí organizátori petičné hárky, tak už budú musieť tam dopĺňať rodné čísla, čo teda bude zjavne nerealizovateľná podmienka. A otázka je naozaj, že ako je to z hľadiska osobných údajov. Lebo keď robíte v nejakej firme s osobnými údajmi, tak musíte mať aj nejakú kvalifikáciu, musíte byť nejako vyškolený. Petičné hárky alebo podpisy na petičné hárky obvykle zbierajú dobrovoľníci, či už z organizácie alebo z politických strán, tak akým spôsobom tam bude zabezpečené nejaké ich školenie, alebo akým spôsobom sa to bude vyžadovať? Alebo sa to nebude vyžadovať a nebude sa to byť s podmienkami GDPR? [18:06] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? [18:07] Dávid Demečko – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako ste pomenovali, čo sa týka, niekedy sa stávali duplicitá, triplicitá, boli hárky, kde dvadsaťkrát sa objavilo to isté meno, evidentne dochádzalo k nejakým podvodným hárkom, čiže z toho sa pristúpilo k tomu, aby naozaj, tak jak som to povedal v tej dôvodovej správe, že to referendum, ak sa má vyhlásiť, tak áno, aby si všetci uvedomili, že nie je to len tak halabala podpísať a odovzdať to. A prečo hlavne to rodné číslo? Lebo došlo ku konzultácii aj vecným gestorom, registra fyzických osôb a ministerstvom vnútra a samozrejme z toho vyplynulo, že rodné číslo je jedinečným identifikátorom, na základe ktorého je možné spoľahlivo overiť údaje pre potreby overenia petície, resp. údajov v nej obsiahnutých. A čo sa týka, keďže máte nejaké problémy s tým GDPR, tak takisto ako petičný výbor a všetky osoby, ktoré prídu s petíciou do kontaktu, sú povinné chrániť osobné údaje osôb v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov. Hej? Čiže to je také tie najhlavnejšie otázky. Ďakujem, skončil som. [18:08] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Kramplovej, Garaja, Danka, Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 761. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 791, 848, 931, 1062 a 1225. Tento zákon má dlhú púť legislatívnym procesom. A dávam slovo poslankyni Kramplovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov , tlač 761.) [18:09] Dagmar Kramplová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý predkladám v mene poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského. Navrhovaná právna úprava reflektuje potrebu úpravy mechanizmu prideľovania poslaneckých mandátov v rámci preferenčného hlasovania. Podľa súčasnej právnej úpravy sa mandát kandidátovi prideľuje podľa poradia na kandidátnej listine politického subjektu, pričom voliči môžu túto nomináciu modifikovať udelením prednostných hlasov. Kandidát sa na základe preferenčného hlasovania dostane na zvoliteľnú pozíciu, ak získa minimálne tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu alebo koalíciu. Predkladaný návrh zákona mení túto hranicu z troch na sedem percent, čím sa zabezpečí vyššia miera reprezentatívnosti a posilnenie vôle väčšiny voličov pri konečnom rozhodovaní o zložení zastupiteľských orgánov. Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie. Zvýšením tejto hranice na sedem percent sa predíde situáciám, keď jednotliví kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát len vďaka malej, ale vysoko organizovanej voličskej základni, čím sa posilní principiálna rovnováha medzi rozhodnutím voličov a internou stratégiou politických subjektov pri zostavovaní kandidátnych listín. Zmena volebného mechanizmu v podobe zvýšenia percentuálneho kvóra preferenčných hlasov je systémovo vhodná z viacerých dôvodov. Prvým je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. Druhým je ochrana pred nadmernými výkyvmi v obsadzovaní mandátov, ku ktorým môže dôjsť pri veľmi nízkej hranici prednostných hlasov, pričom by mohli byť do zastupiteľských orgánov zvolení kandidáti s marginálnou podporou. Tretím je fakt, že v posledných volebných cykloch došlo k výraznej zmene charakteru volebnej kampane a spôsobu oslovovania voličov. Kým v minulosti dominovala terénna kampaň, v súčasnosti sa čoraz viac využíva online kampaň a masmediálne prostriedky, pričom najmä voliči, ktorí aktívne využívajú preferenčné hlasovanie a sú často cieľovou skupinou cielene oslovovanou prostredníctvom digitálnych platforiem. Tento posun v kampani zvýrazňuje potrebu väčšej miery reprezentatívnosti v preferenčnom hlasovaní a zabraňuje možnej neprimeranej mobilizácii úzkych skupín voličov na úkor širokej demokratickej reprezentácie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a zároveň teda upozorňujem na to, že v ďalšom čítaní budeme reflektovať aj zmenu účinnosti zákona. Ďakujem pekne. [18:13] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Malatincovi. [18:14] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov, tlač 761. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 83 o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 761. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 791 z 10. marca 2025 v znení neskorších predpisov, neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali to začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:15] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku, písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a vidím štyroch prihlásených poslancov a poslankyne. Ako prvá vystúpi pani, pardon, jasné, prosím, ak môžete, ešte pridajte pána poslanca Pročka do zoznamu prihlásených poslancov. Je to absolútne v poriadku, pán poslanec. Takže ešte pridáme pána Pročka a vystúpi pani poslankyňa Remišová ako prvá. [18:16] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tak toto je ukážkový návrh zákona, ktorý rieši problémy ľudí, že či bude na prekrúžkovanie potrebných tri percentá alebo bude na prekrúžkovanie potrebných sedem percent. Toto je jednoducho zákon, ktorý rieši zas len partikulárny problém Slovenskej národnej strany, pretože pán predseda Andrej Danko dal na kandidátku skade ruka, skade noha ľudí, pani Šimkovičovú, pána Tarabu, ktorý zrazu sa mu prekrúžkovali do parlamentu, ani nevedel ako a nakoniec skončil tak, že ako člen SNS tu bol pomaly jediný, a preto sa rozhodol zaťažovať občanov Slovenskej republiky takýmito nezmyselnými zákonmi, že či na prekrúžkovanie do parlamentu potrebuje nejaký individuálny človek získať, teda akože ich kandidát získať tri percentá hlasov, alebo sedem percent hlasov. Ja sa pýtam, ako, prosím vás pekne, toto pomôže kvalite parlamentu? Ako to pomôže ľuďom? Ako to bude, vyrieši nejaké problémy ľudí? Veď, prepánakráľa, riešme, alebo riešte, nie že riešme, my riešime, vy riešte problémy ľudí, riešte napríklad drahé potraviny, máme ich najdrahšie v regióne, riešte infláciu. Inflácia nám stúpa je, je takmer najvyššia v celej eurozóne. Riešte, prosím vás, ceny bytov, zatiaľ máme len nejaké prísľuby Roberta Fica, ktorý kade chodí, tade hovorí, že postaví nájomné byty, ale nájomné byty akosi nevidno, nie sú postavené. Ceny bytov šialene stúpajú, v Bratislave, v Košiciach sa pomaly mladá rodina si nemôže kúpiť byt. Riešte, prosím vás, riešte zbabranú energopomoc, kedy tuto kolegovia poslanci dostávajú energopomoc niektorí a rodiny s deťmi nedostávajú energopomoc. Ľudia dostávajú 5,65 centa za energopomoc. A jednoducho však to sú úplne absurdne nastavené matematické vzorce a celá energopomoc zbabraná a vy riešite, či na prekrúžkovanie do parlamentu je potrebných sedem percent alebo tri percentá. A takých zákonov, žiaľ, je drvivá väčšina teraz v parlamente, ktoré riešime. Štvrtok budeme napríklad riešiť kataster nehnuteľností, aby si ľudia nemohli pozrieť, čo politici vlastnia. To budeme riešiť vo štvrtok. Zase ďalší akože užitočný zákon „pre ľudí". Vy neriešite absolútne žiadny problém, ktorý sa týka ľudí, ale riešite len problémy, ktoré sa týkajú vás, vašej politickej strany a ktoré vyhovujú len vám. Ale ľudia už toho majú plné zuby. Keď si pozriete prieskumy, tak vidíte, že v prieskumoch až 70 % ľudí hovorí, že nedôverujú tejto vláde alebo už chcú, aby táto vláda skončila, pretože vidia, že táto vláda ich jednoducho oklamala. Sľubovala im raj na zemi, sľubovala im lacnejšie potraviny, sľubovala im zvýšenie kvality života a pritom dostávajú úplný opak. Za našej vlády diaľničná známka stála 60 eur, teraz diaľničná známka stojí 90 eur. Poplatky sa zvyšovali o 100 %. Podnikatelia sa neustále sťažujú, že majú, že jednoducho tie náklady a byrokracia, ktorú na nich táto vláda uvalila, sa nedajú zvládnuť. Teraz skrachovala ďalšia firma v Ružomberku. Firmy jednoducho krachujú. Tretina firiem oznámila, že v tomto roku bude prepúšťať zamestnancov, ale vy riešite tri a sedem. Koľko potrebuje, ako zvýšime, aby sa prekrúžkoval niekto do parlamentu. Veď to je úplný výsmech občanom. A ten pracujúci človek, ktorý tu drie a platí celý tento štátny aparát, celý tento cirkus, tieto výlety štátnym špeciálom na futbal Matúša Šutaja Eštoka, štátne limuzíny ako napríklad Migaľovu limuzínu za 82, nejaký, kúpil si nejaký tereňák, Touareg za 82-tisíc eur hoci od ministra vnútra má, myslím, že béemwéčko alebo čo, ale on si ešte potrebuje kúpiť limuzínu za 82-tisíc eur, tereňák. Tak veď to je úplný nonsens, čo sa tu deje. Absolútny nonsens. Čiže ľudia vidia, že ste ich oklamali, že vôbec neriešite ich problémy, ale riešite len svoje nejaké také politikárčenie, svoje nejaké vymyslené pseudoproblémy, ktoré Slovensko absolútne a vôbec netrápia. Povedzte mi, pani predkladateľka, naozaj by ma, navrhovateľka, fakt by ma zaujímalo, že v čom tento zákon pomôže tomu obyčajnému človeku, ktorý platí dane, maká, drie, v čom mu tento váš návrh zákona pomôže? Ja hovorím, že v ničom a už by som vás prosila, aby ste začali konečne predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, nie zákony, ktoré sú úplne zbytočné a ktorými si riešite nejaké politické mindráky alebo politické chyby, kedy pán Danko mal problém so zložením kandidátky svojej Slovenskej národnej strany. To ľudí vôbec, ale vôbec nezaujíma. Takže, prosím vás, riešte problémy ľudí, neriešte svoje vlastné problémy. Ďakujem veľmi pekne. [18:22] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. S prvou pani poslankyňa Jurík. [18:22] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, ako hovorila aj pani kolegyňa Remišová, tak zase raz tu máme jeden veľmi dôležitý zákon pre ľudí, a síce pre ľudí Andreja Danka, pretože pani predkladateľka hovorila skutočne zo skúseností, z historických skúseností. A ja mám aj také pochopenie pre to, prečo predkladá tento zákon. SNS navrhuje zvýšenie preferenčného kvóra alebo teda tých preferenčných hlasov z troch percent na sedem na prekrúžkovanie sa do parlamentu a potom sa zníži cena potravín, zníži sa cena energií, mladí ľudia si budú môcť konečne dopriať dôstojné bývanie, z nemocníc asi odletia všetky tie holuby. Toto je skutočne niečo, čo potrebujeme. A prepáčte, mne to príde dosť vtipné, keď strana s tromi percentami v prieskumoch ide meniť volebný zákon. Tak to je, to je, to je skutočne na pobavenie, ale už sme tu mali všeličo také vtipné v tomto parlamente, tak ja už sa ani nebavím, už je to iba také, také smutné skonštatovanie. Ale na záver taká nevyžiadaná, ale o to priateľskejšia rada. Ak nechcete, aby sa vám sem prekrúžkovali všelijakí divočáci, no tak ich nedávajte na kandidátku. Ďakujem. [18:23] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková. [18:23] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, toto je naozaj fascinujúci návrh zákona, a teda ak som vás správne pochopila, pani Kramplová, tak vy ste to tak prezentovali, ako keby vďaka tým preferenčným hlasom sa nám tu do parlamentu dostávali kadejakí podivíni. Ale veď to sú naozaj, ako kolegyňa Jurík povedala, ľudia, ktorých si dávate na kandidátku. To nie sú, že oni sa tu zjavia, lebo niekto ich prekrúžkoval len tak. To sú normálne ľudia, ktorých uvediete na kandidátnu listinu a len vďaka tomu sa dostanú sem do tohto parlamentu. Čiže vy vôbec nemusíte zvyšovať ten prah pre preferenčné hlasy, stačí, keď si tých podivných ľudí nebudete dávať na kandidátku. To je veľmi jednoduché riešenie a potom môžeme ísť na ďalšie body a na skutočné riešenie skutočných problémov ľudí na Slovensku a vyriešené. [18:24] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ďakujem. To porovnanie, čo by mali robiť a čo robia, bolo naozaj excelentne podané. A ja len tak na margo toho celého, že pani Kramplová doteraz, čo tu predložila, tak polovicu z toho dala preč, musela to stiahnuť a druhú polovicu dáva zákony, ktoré sú viac-menej Dankove. Andrej Danko povie, že toto tu dáme, toto tu musíte dať a oni dávajú. Ďalší taký ich ochotný je pán Michelko, ktorý takéto zákony predkladá na základe pani Šimkovičovej. Takže tieto zákony, čo predkladáte, naozaj vôbec ale v ničom nepomáhajú Slovensku. Ale v ničom. Toto sú mocenské zákony, upevňujú moc predsedov a vytvárajú taký kult osobnosti, že ja, Andrej Danko, budem navrhovať poslušných ľudí a neopovážte sa mi robiť zle, lebo keď mi budete robiť zle, tak nebudete na kandidátke. Pani Kramplová, stiahnite to, veď vy ste taká odborníčka na sťahovanie zákonov. Pre vás to nie je problém, hop, takto lusknutím prsta a stiahnete to. [18:25] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka. [18:25] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Veronika, za tvoje veľmi trefné vystúpenie. Naozaj aj ja sa pýtam, toto sú tie zákony, kvôli ktorým bolo potrebné meniť rokovací poriadok? Kvôli takýmto zákonom? Toto vám pomôže vládnuť? No jedine to pomôže Andrejovi Dankovi. My sme si tu naozaj za ostatné dva roky zvykli, že tie zákony čoraz častejšie píšete pre stále menšiu a menšiu skupinu osôb, až sa to scvrklo na jedinú osobu, na Andreja Danka, pretože si nevie vyskladať kandidátku. To tu mali byť zákony, ktoré naozaj trápia ľudí, či už s energopomocou alebo s naštartovaním ekonomiky, a nie riešiť neschopnosť zostaviť si kandidátku. A naozaj demokracia, zákon o výkone volebného práva to tu schytáva sprava a zľava. Najprv počujeme úvahy o tom, že komunálne voľby sa mohli odložiť o rok. Potom pán Demečko príde s tým, že ak ľudia chcú petíciu za zvolanie referenda, budú tam musieť písať svoje rodné číslo, aby ich to ešte viacej odradilo. A teraz ešte viac chcete znechutiť ľudí, aby sledovali politiku a dianie na Slovensku a aby si naozaj vyberali konkrétnych ľudí a zástupcov, ktorí ich majú v parlamente reprezentovať. Len a len posilňujete postavenie jedného človeka, v zásade predsedu strany alebo úzkej skupiny predsedníctva, ako zložiť kandidátku. To už absolútne tým ľuďom nedôverujete? Ja si myslím, že nie, lebo ľudia vás za tie dva roky stihli prekuknúť, no a toto je výsledok. Čím viac obmedziť demokraciu a aj tie posledné zvyšky, tak tým pre vás lepšie. Hanba. [18:27] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová. [18:27] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem, kolegovia, za reakcie. Áno, presne tak, ako povedala pani kolegyňa Plaváková, no tak nedávajte si ich na kandidátku a budete mať problém vyriešený. A musím povedať, pani predkladateľka, že v istom zmysle s vami súcítim, pretože exotov, akých ste nazbierali na tej vašej kandidátke, to sa tak často nevidí. Začnem pánom Huliakom, ktorý hneď ako prišiel do parlamentu, tak zdvihol kotvy a začal vydierať koalíciu, dnes je z neho minister cestovného ruchu, kde dorába také veci, že športovcom musia vstávať dupkom vlasy na hlave. Potom tam máte pána Tarabu, ktorý robí, absolútne vychádza v ústrety developerom, ide čistiť pozemok Babišovi za naše, naše peniaze, peniaze ľudí. Potom tam máte pani ministerku Šimkovičovú, o ktorej všetci, ktorí sú zainteresovaní v kultúre, hovoria, že takú, také zlé vedenie ministerstvo kultúry ešte nemalo. Takže áno, dali ste si tam zlých ľudí, no ale tak nabudúce si tam dajte lepších ľudí a nemusíte tuto obťažovať verejnosť s tým, že budete meniť a dávať nezmyselné návrhy zákonov. A kolega Dušenka povedal, že vaším problémom, a preto vás pošlú ľudia na pomalom somárikovi do zabudnutia, je to, že neustále robíte zákony pre menšiu a menšiu skupinu ľudí. Predtým to bol Tibor Gašpar, obžalovaný Tibor Gašpar, teraz je to Andrej Danko, ale ten občan, ten národ, pre ktorých by ste mali robiť a robiť zákony a predkladať ich tu, tak ten je absolútne na poslednom mieste. Ja si ani neviem vybaviť, kedy ste tu predložili nejaký zákon, ktorý by pomohol ľuďom v lepšom živote. K lepšiemu životu si pomáhate akurát vy a vaši kamaráti. Ďakujem. [18:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dušenka. [18:29] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, začnem obdobne ako so svojou ostatnou faktickou poznámkou. Naozaj táto vládna koalícia píše zákony pre stále menšiu a menšiu skupinu ľudí. Kým na začiatku to bola novela trestných kódexov vyslovene pre obžalovaných a obvinených, tak došlo to k tomu, že mali sme tu zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, čo bola vlastne požiadavka jedného človeka Matúša Šutaja Eštoka. Následne deň pred, v zásade posledný týždeň pred Vianocami novela Trestného zákona šitá na mieru pre Tibora Gašpara. No a dnes tu máme návrh zákona pre Andreja Danka, aby si mohol ešte viac posilniť svoju pozíciu v strane, pretože evidentne nie je schopný zložiť si kandidátku. Demokracia to tu schytáva sprava-zľava. Naozaj či už sa bavíme, alebo sa koalícia baví reálne o odsune komunálnych volieb o rok, alebo o tom, že ľudia, ktorí budú chcieť podpísať petíciu za vypísanie referenda, tam budú musieť dávať rodné číslo, údaj, na ktorý sú extra hákliví, alebo že vlastne o tom, kto ich má reprezentovať v parlamente, budú rozhodovať v zásade len tak sčasti, spolovice a celú svoju dôveru budú musieť vložiť do rúk predsedu alebo úzkej skupiny ľudí predsedníctva. Naozaj sme na tom veľmi, veľmi zle a ja aj čudujem navrhovateľom, že za koho majú svojich voličov. Naozaj si, pani navrhovateľka, myslíte, že niekto, kto volí SNS, môže spraviť nejakú chybu a poslať do parlamentu niekoho neschopného? Kvôli čomu vám vadí to, že sa ľudia budú môcť slobodne rozhodnúť? Už tie 3 % sú radovo 5-, 10-tisíc hlasov, ktoré sú dnes potrebné na to, aby sa poslanec prekrúžkoval do parlamentu. Aj pri 3 % platí, že ide to podľa poradia. Skrátka ak viac kandidátov prekročí ten trojpercentný prah, tak idú do parlamentu, nastupujú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Veď to len posilňuje dôveru občanov v to, kto ich tu zastupuje. Naozaj vy týmto návrhom zákona vychovávate fakticky lenivých poslancov. Namiesto toho, aby sa snažili, aby čo najviac či už vystupovali v pléne, alebo chodili medzi ľudí a vysvetľovali svoje názory, svoju politiku, svoje návrhy zákonov, tak nie, vy z nich vychovávate lenivých poslancov, ktorí skrátka stačí, že budú mať dobré vzťahy s predsedom strany alebo predsedníctvom a majú vystarané. Nulový záujem o voličov. Nulový. Neviditeľný fakticky. Stačí dobré vzťahy s poslancom, dostať sa na kandidátku do prvej desiatky a je vybavené. Takže to je úplný opak toho, o čo by ste sa tu mali snažiť, aby sa ľudia zaujímali o veci verejné, aby sa zaujímali, kto z poslancov a ich jednotlivých strán najviac háji ich záujmy, tak vy idete presne opačným spôsobom. Skrátka dopredu im hovoríte, zbytočne sa budete snažiť získať 7 % hlasov z počtu hlasov, ktoré získala strana, je pre mnohých fakticky nedosiahnuteľná. No a týmto sa budete len a len betónovať pri moci alebo na kandidátke teda. Čiže nech žijú staré kádre, nech žije lenivosť, lebo tento návrh zákona je o výchove a o podpore lenivých poslancov, o tom, že beriete ľuďom slobodnú vôľu, aby sa naozaj rozhodli, ktorí ľudia z tej-ktorej politickej strany ich majú v parlamente zastupovať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [18:34] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Pani poslankyňa Remišová. [18:34] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, veľmi pekne si to povedal, že táto novela zákona, ktorá teda asi prejde, bude vychovávať len lenivých poslancov, ktorí sa budú spoliehať na to, že ak budú dostatočne poslušní, tak sa dostanú dostatočne vysoko na kandidátku a budú zvolení do parlamentu a v podstate zabíja akúkoľvek poslaneckú iniciatívu, aby sa poslanec snažil, chodil do regiónov, stretával sa s občanmi, snažil sa v parlamente aj niečo povedať. Veď máme tu poslancov, ktorí za celé dva a pol roka nepovedali ani jediné slovo, nepredložili jediný návrh, nespýtali sa premiéra jedinú otázku, čo by som zhodnotila jedným slovom ako nevýslovná hanba, ale neviem, zrejme takto v Slovenskej národnej strane fungujete, že čím lenivejší poslanec, tým lepší poslanec. Ďakujem pekne. [18:35] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja si nemyslím, že by týmto zákonom vychovávali lenivejších a poslušnejších, lebo za tie roky, čo som tu, som sa stretol len s lenivými a poslušnými poslancami z týchto strán. Ono je to celé veľmi krásne v tom, že naozaj pri hlasovaniach sa tu zídu, potom po hlasovaní ako v úli vyrušujú chvíľku, dnes bol krásny príklad, keď pán Raši nevedel utíšiť nikoho a už, Jožko, Paľko, Ferko, choďte už, prosím vás, Jožko, Paľko, Ferko, prosím vás, choďte už. Ja si viem predstaviť, čo budú robiť pri nás, to už budeme vyvedení s pištoľami vonku. Ale tam tá lenivosť je taká veľmi opodstatnená. Každá strana má svojich asistentov, svoj mediálny tím, svoj právnický tím, dostanú peniaze, tá strana dostane tie peniaze a z tých peňazí si financuje svoju činnosť tej strany naozaj. Musím povedať, že každý ten aparát tomu poslancovi pripravuje veci. Takže ja si nemyslím, že niektorí sa nepridali alebo nepovedali ani slovo, ale aj tie otázky, čo napríklad do hodiny otázok, čo im píšu, tak to je, to si nemyslím, že by poslanci si vymysleli tie otázočky, tie servilné, pán premiér, ako sa máte, pán premiér, prosím vás veľmi pekne, aký máte pohľad na situáciu v zahraničí a naozaj pôjdete na všetky štyri svetové strany, pán premiér, zachováte svoju naozaj skvelú povahu na to, aby nás v zahraničí vnímali. No strašné. Jediné, čo musím povedať, že toto je naozaj diktatúra toho šéfa tej strany. [18:37] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. [18:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo to síce pôvodne v pláne, ale tak to vyšlo, že rokujeme bod po bode o dvoch návrhoch novely volebného zákona z dielne dvoch rôznych skupín vládnej koalície. Pôvodne medzitým ešte malo byť rokovanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny a o návrhu zákona, novely zákona o potravinách, lenže zrejme nie je v koalícii dohoda, tak tie dva body boli vypustené z programu schôdze, a máme možnosť po návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov HLAS-u rokovať o návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. A to, čo tu už zaznelo viackrát, že si tým riešia nejaké vlastné problémy, tak to svojím spôsobom môže platiť na oba tie návrhy, lebo ten návrh, ktorý sa týka petícií za referendum a požiadavky, aby medzi údajmi, ktoré sú tam uvádzané, bola aj informácia o rodnom čísle toho, kto podpísal petíciu, čo doteraz nebolo. Môže to byť účelové voči prebiehajúcej petícii strany Demokrati za vypísanie alebo vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, ale tam je aspoň nejaký náznak legitímnosti, lebo naozaj môže byť problém, ak sa na petíciu za referendum podpíšu, resp. sú tam falšované podpisy a sú tam nejaké vymyslené osoby a na základe toho by malo byť vyhlásené referendum, tak to naozaj je problém. Tak aspoň špitka legitímnosti tam je. Aj keď to prevedenie je otázne, že či naozaj rodné číslo, aj keď tá účelovosť tam je možná, aj keď nejaký rozmer retroaktivity voči už prebiehajúcim petičným akciám tam je, ale dá sa o tom aspoň vecne diskutovať. Tuto naozaj akoby si Slovenská národná strana riešila vlastný problém, že sa jej nepáči, že voliči príliš hovoria do toho, kto z kandidátov navrhnutých politickou stranou sa dostane nakoniec do parlamentu, lebo Slovenskej národnej strane sa stalo v ostatných voľbách to, že jediným členom poslaneckého klubu SNS, ktorý bol zároveň aj členom politickej strany SNS, bol jej predseda Andrej Danko. Všetci ostatní neboli členmi, ale boli buď zástupcami iných subjektov, alebo nezávislými kandidátmi, teda nečlenmi politickej strany, ktorých si SNS dala na kandidátku, aby sa dostala do parlamentu. Však to nebol číry altruizmus, to bola snaha osloviť nejaké voličské skupiny. A ten zámer vyšiel, ako si Andrej Danko predstavoval, a SNS sa dostala do parlamentu, ale nevyšiel celkom, ako si Andrej Danko predstavoval, a dostali sa do parlamentu aj iní ľudia a iné skupiny ako členovia jeho vlastnej strany, čo teda sa podpísalo aj pod koaličné krízy a pod problémy, ktoré má koalícia v tomto volebnom období. A Slovenská národná strana, ktorá má v tejto veci nejaký vlastný záujem teraz prichádza s návrhom, aby na účinné uplatnenie preferenčných hlasov nestačili 3 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu, ale aby bolo potrebných 7 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu. Treba uznať, že priamo Slovenskej národnej strany by sa to nedotklo, lebo aj keby nastalo takéto zvýšenie, tak poslanecký klub SNS vyzerá rovnako ako doteraz, lebo tí kandidáti, ktorí sa prekrúžkovali na kandidátke SNS, mali viacej ako 7 %, nielen viacej ako 3 % hlasov, ale aj tak to znamená výrazné posilnenie vplyvu politickej strany a vedenia politickej strany na zloženie jej poslaneckého klubu na úkor voličov tej politickej strany. Predkladatelia v zdôvodnení, v dôvodovej správe hovoria o tom, že dôvodom alebo jedným z dôvodov je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. No keby sme takéto chápanie legitimity uplatnili na kvórum pre vstup do parlamentu a zvýšilo sa kvórum pre vstup strany do parlamentu z 5 %, čo máme dnes, na 7 %, tak by to znamenalo podľa logiky Slovenskej národnej strany, že sa zvýši legitimita zastúpenia a demokratická legitimita prideľovania mandátov, lebo na vstup do Národnej rady by bol potrebný väčší počet hlasov. Ale potom prečo 7 %, prečo nie 10 %? Však v Turecku, pokiaľ viem, tak majú kvórum pre vstup do parlamentu 10 %. Je turecký volebný systém demokratickejší ako slovenský, keď majú 10 % a tá strana tam musí získať 10 %, aby sa dostala do parlamentu, ako na Slovensku stačí iba 5 %? Čo by teda asi Slovenskej národnej strane nevyhovovalo, keby sa zvyšovalo kvórum pre vstup do parlamentu pri jej súčasných preferenciách. Tak prečo sa to má meniť vo vzťahu k váhe prednostných hlasov, prečo sa má znížiť vplyv, ktorý majú voliči na zloženie parlamentu na úkor straníckych centrál? V dôvodovej správe sa ďalej uvádza: „Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie." To je až, povedal by som, že také úprimné, ale neviem, či toto je legitímny dôvod, že podpora v rámci vnútornej straníckej hierarchie má byť vyššia a má byť silnejšia v porovnaní s podporou, ktorú kandidáti získajú v rámci volieb, v rámci rozhodnutia voličov, ktorí volia dotyčnú politickú stranu. Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že politické strany majú právo navrhovať kandidátov, to im niekto neberie, ja rešpektujem dôležitú úlohu politických strán v demokratickej spoločnosti, ale nevidím dôvod, aby oproti tomu súčasnému systému ešte bolo posilňované vplyv politických strán na konečné zloženie parlamentu na úkor rozhodnutia ich voličov. A teda to, že politických strán je také všeobecné, ale v podstate vedení politických strán, lebo určujúci vplyv na zloženie kandidátky má vedenie politickej strany, tie mechanizmy, nominácie kandidátov sú rôzne a v Slovenskej národnej strane, neviem, či to tak ešte stále máte, ale je tam určujúci vplyv predsedu politickej strany na to, ako nakoniec tá kandidátka bude vyzerať. Však je to rozhodnutie politickej strany, ako si to nastaví v stanovách. Ale ak bude schválený váš návrh, ktorý teraz predkladáte v prvom čítaní, tak to bude znamenať, že sa posilní moc politických strán a vedení politických strán a posilní sa moc a vplyv politických strán na úkor voličov, na úkor občanov, ktorí budú mať menší vplyv na rozhodnutie o tom, kto sa dostane do parlamentu. A už dnes, samozrejme, že kandidáti, ktorých politické strany umiestnia na začiatok kandidátnej listiny, majú väčšie šance dostať sa do parlamentu nie len preto, že sú vpredu, ale obvykle sú to kandidáti, ktorí dostávajú najvyšší počet preferenčných hlasov a sú aj zvýhodnení tým, že sú na čele kandidátok. Takže okrem toho, že tým neriešite žiadny reálny problém krajiny, žiadny reálny problém občanov Slovenskej republiky, riešite tým vlastné nejaké vnútrostranícke boľačky a traumy z výsledkov volieb, tak navrhujete zmenu zákona, ktorá oslabí vplyv voličov na zloženie parlamentu a posilní vplyv straníckych centrál. [18:47] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Michelko. [18:48] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, ja chcem zopár vecí vysvetliť a povedať, tak. Viete, ja si troška pamätám, tak v deväťdesiatom ôsmom, keď bol prvýkrát jeden volebný obvod, bolo 10 % preferenčných hlasov a vtedy jeden jediný človek, Árpád Duka-Zólyomi, sa prekrúžkoval z nezvoliteľného miesta na zvoliteľné. Tri bol potom nejaký pokles, ale keď vy hovoríte argumenty, že SNS-ka sa bojí toho, no nebojí sa preto, lebo celá prvá desiatka mali ľudí nad 7 %, takže pre nás by sa to nijakým spôsobom nezmenilo. Druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že ja som vždycky bol za absolútnu váhu preferenčných hlasov. V minulom volebnom období ľudia z OĽANO chceli dať 1 %, neprešlo im to. Lebo ak niekto za štyri roky nevie tak zaujať, že nevie ani to 1 % dať, tak neviem, na čo tam je. A ja som naozaj za to, že nech strana dá rozvrh, resp. svoj návrh, ale definitívne nech ukážu kandidátku alebo sformujú kandidátku voliči. To je úplne v poriadku. A teraz ako keby som si protirečil, nakoniec poviem presne pointu, že prečo si myslím, že je to fajn. Ešte poviem krátku faktickú. Ja ako osoba naozaj sa nebojím ani 7 %. Ja prvýkrát keď som kandidoval, som mal 34 % preferenčných hlasov za politickú stranu, druhýkrát som mal nejakých 15, takže mne to naozaj akože nerobí, nenásobí, nedelí. A teraz poviem, že prečo, ktorý argument alebo aký argument ma presvedčil, že ono to má niečo do seba. Viete, aký argument? Ak by tento zákon platil, tak Pročko s 5 % a Galko s necelými 5 % by sa nikdy do parlamentu nedostal a kvalita politickej kultúry by bola neporovnateľná. Toto je jeden veľmi silný argument, pre ktorý vážne uvažujem, že toto má niečo do seba. Ďakujem. [18:49] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ondrej, budem reagovať na teba. Naozaj sú tu výkonní práporčíci, ktorým Šimkovičová povie, tam si sadneš dopredu a toto budeš robiť. A výkonný práporčík si sadne dopredu a robí to. Vieš, čo je smutné, Ondrej? Napríklad na tej tlačovke, vieš, keď nám tu dali ten zákon rokovací a keď ho prezentovali, tak ich šéf, Kramplovej, aj, pani Kramplovej, ospravedlňujem sa, pani Kramplovej aj výkonného práporčíka Michelka, tak ich šéf tam povedal novinárovi, že je magor. Vieš, kto sa najviac rehotal? Michelko. Rehotal sa ako keby bol zmyslov zbavený. Rehotal sa ako keby bol úplne vyšinutý. Takže vieš, títo ľudia ti budú rozprávať o úrovni parlamentu, ale on nepredložil žiaden iný zákon, len tie, čo mu prikázala strana Andreja Danka. A potom ti ide rozprávať o tom, že niektorí by sa tu nemali dostať a keď je tam vpredu, tak nadáva ľuďom do idiotov, rehoce sa ako keby bol zmyslov zbavený. To je smutné. To je veľmi smutné. Ale povedal si naozaj veľmi dôležitú vec, Ondrej, a to je to, že oni majú úplne, ale úplne niekde mimo voličov, ktorí ich volili. Ich zaujímajú ich stranícke veci a vôbec ich nezaujímajú voliči. Bližšie o tom poviem vo svojej rozprave. [18:51] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja zareagujem na pána poslanca Michelka. Ja som tiež povedal vo svojom vystúpení, že Slovenskej národnej strany by sa to nedotklo, a teda zhodou okolností, to som nepovedal, to ste povedali vy, by sa to dotklo vtedajšieho hnutia OĽANO alebo teda dnešného hnutia SLOVENSKO. A tak je pre mňa trochu zvláštne teda ten argument, že 7 % by sa nedotklo Slovenskej národnej strany, ale dotklo by sa to kandidátov alebo zloženia poslaneckého klubu hnutia OĽANO, teraz hnutia SLOVENSKO. Čiže vy vlastne predkladáte návrh zákona, aby ste ovplyvnili zloženie poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO. Vy predkladáte návrh zákona, aby sa Jozef Pročko alebo Ľubomír Galko nedostali do parlamentu. Ešte vám tak možno uniká, že tá strana sa môže rozhodnúť aj nejako inak a tých kandidátov, ktorých dáva na koniec svojej kandidátky, dať aj niekde dopredu, ako to obvykle strany robia s takými tými aktívnejšími poslancami. A teda táto úvaha vám celkom nemusí vyjsť. Ale zdalo sa mi už dosť absurdné a divné, že Slovenská národná strana navrhuje zmeniť volebný zákon, aby riešila svoje vnútorné problémy a boľačky, ale ono je to ešte horšie. Vy navrhujete zmeniť volebný zákon, lebo sa vám nepáčia dvaja konkrétni poslanci zvolení na kandidátke hnutia OĽANO. A teda, pán poslanec Michelko, ja súhlasím s vaším pôvodným postojom, že treba posilniť váhu prednostného hlasu, lebo možno v prípade strán veľkosti SNS alebo SaS to nie je až taký problém, ale v prípade tých väčších strán, koľko ľudí sa prekrúžkuje na kandidátke SMER-u alebo Progresívneho Slovenska? To je oveľa náročnejšie. A vy robíte presný opak, vy oslabujete váhu preferenčného hlasu. [18:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurík. Pani poslankyňa Jurík sa vzdáva možnosti vystúpiť, preto vystúpi pán poslanec Pročko. [18:54] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Prepáčte, ešte stále mám také vnútorné chvenie, či sa vôbec dostanem do toho parlamentu, pretože tento zákon mi to asi znemožní a už pochopil som aj ja, prečo to výkonný práporčík Michelko predkladá. Pretože ak si pamätáte, ja som ho nikdy nenazval idiotom a on to tu vrieskal shut up, idiot! Pamätáte si to? Takže to je výkonný práporčík Michelko a ja ho mám veľmi rád, pretože on už aj v deväťdesiatom šiestom, keď robil osobného asistenta Augustínovi Mariánovi Húskovi, tak chodil po Slovenskej televízii a už tam robil to, čo robia teraz Slovenská národná strana a pani Flašíková, že naozaj tam kádrujú. To sú oni, kádrovači. Ale, pani Kramplová, skúste porozmýšľať a dajte tam pozmeňovák, aby hodnotovo, historicky a čestnosťou najzodpovednejšia strana na Slovensku, SNS, aj keď získa 0,01 %, sa dostala do parlamentu, pretože tie vaše zákony pomáhajú národu, pomáhajú ľuďom. Vaše zákony sú úplne že etalónom čestnosti a pomoci pre ľudí. Veď vďaka vám, pani Kramplová, vďaka Michelkovi sa ľudia na Slovensku majú lepšie, majú tu lacnejšie potraviny. Každý deň ľudia na Slovensku chodia do kostola a modlia sa za pani Kramplovú, za Danka a za Michelka a hovoria, ó, tieto zákony, čo nám oni predložili, veď to je krása, to je jedinečné, to je nádherné. Ja si myslím, že vedľa Fica bude aj pani Kramplová a bude tam aj pán Michelko a budú vám ďakovať za tieto zákony, ktoré predkladáte, lebo to sú úžasné zákony. A toto je jeden z najúžasnejších zákonov. Pročko sa nedostane do parlamentu. Len ja chcem povedať výkonnému práporčíkovi Michelkovi, že viete, mne je tak jedno, či sa tu dostanem alebo nie, ja som sem prišiel tak, ako odídem, ako čestný a morálny človek. Nič som nevykšeftoval, nič som... nedostal som, pán Michelko, žiadnu dotáciu hneď v úvode, ako dostal Michelko, aby pokorne sem prišiel a poslúžil tu vládnej koalícii. Nedostal som žiadne milióny ako páni, ktorí v SNS poslušne robia tú prácu. Ja som človek, ktorý vždy sa vedel postarať o seba. To, čo mám, nemám vďaka tomu, že som to dostal od Mečiara, pán Michelko, lebo som mu robil poskoka. Hovorí sa, nevŕtaj do toho, začne to smrdieť. Načo vŕtal Michelko do mňa? No a teraz k tomuto zákonu už sa vrátim. Ešte raz, pani Kramplová, vy naozaj v tej vašej strane robíte to, čo Andrej Danko chce. Vy, ospravedlňujem sa tomu, ale vy nie ste svojprávni, vy nemáte svoj názor. Vy nie ste ľudia, ktorí budú hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Keby mi raz povedal ten Matovič, ktorého tu nechcete, aby som hlasoval tak, ako on chce, ja by som tu už nebol. Nikdy v živote, nikdy v živote. Vždy som tu zdvíhal hlas podľa toho, ako som chcel. A keď bol nejaký kompromis, napríklad keď sme volili toho Žilinku, tak ja som nechcel Žilinku, ale indikatívne hlasovanie povedalo, že budeme ho voliť, tuná chlapci z SaS, Sulík prišiel za nami, že tiež Žilinka je dobrý, no tak som si povedal, že zvolíme toho Žilinku. Ale hlasoval som preto, lebo sme sa tak dohodli a dohodol som sa nie na základe toho, že mi Matovič povedal, hlasuj tak, ako ty chceš. A ja si myslím, že ani Ondrej Dostál nikdy nehlasoval tak, ako chcela strana, a nikdy nehlasoval ani pán policajný bývalý prezident. Ja si myslím, že ani pán Čaučík tak nikdy nehlasoval, že hlasujete podľa toho, ako to cítite a ako vás ľudia zvolili. Nikdy som nedvíhal hlas a nerobil som toto (poslanec ukazuje palec hore), toto, ako robí Michelko vzadu a ukazuje, ako máte hlasovať, ako vám to prikázal Andrej Danko. Nikdy som to nerobil. Takže, Michelko, ten prst vás už musí bolieť od toho, ako vy hlasujete. To, že si dáte na kandidátku ľudí, ktorí budú poslušní, ktorí budú slušní, ktorí budú naozaj cnostní a budú robiť pre Slovensko, super, ale tí ľudia nebudú hlasom ľudí. Pretože vy dáte ľudí na kandidátku, ktorých chce Danko. Andrej Danko už tam, no, nepovedal by som, že nedá takého Huliaka. Andrej vždy verí niekomu. Ja si pamätám zo začiatku, keď sa s tým Huliakom dobre že neobjímali, nebozkávali a potom si nevedia prísť na meno. Čiže, pani Kramplová, prosím vás veľmi pekne, tento zákon je úžasný a pomôže nestorovi slovenského národa Andrejovi Dankovi vybrať si tých správnych ľudí. Len daj Boh, aby ste si tých správnych ľudí preverili. Lebo čo keď sa tam dostane ďalší Michelko? To bude katastrofa pre tú vašu stranu. Milí priatelia, milí občania Slovenskej republiky, som hlboko presvedčený, že vy by ste si sem mali poslať ľudí, ktorých chcete vy. Ľudí čestných, neskorumpovaných, ľudí, ktorí nedostávajú od Andreja Danka dotácie, od Roberta Fica dotácie. Asistentov si vyberie človek sám, ale keď si vyberiem asistenta, ktorý dostane 10 miliónov. Úha, úha. Desať miliónov a pre asistenta? Pani Kramplová, povedzte mi, skúste mi povedať, či si myslíte, že je to normálne, keď pošlete asistentovi, ktorý si rok predtým založil OZ-ko, lebo vy nenávidíte tie OZ-ká, to je pre vás, fú, OZ-ká, a založí si OZ-ko a dá si do činnosti, že bude vedecky pracovať a zrazu za rok dostane 10 miliónov. To vám nevadí? Vám vadí Pročko. Vám vadí to, že Pročko tu povie, že ten Bartek tých 10 miliónov pre toho asistenta dostal. Vám vadí to, že Pročko povie to, že ste urobili tender na 800 miliónov. Vám vadí to, že Pročko povie, že Migaľ ide teraz, slušne ako sa povie, ukradnúť 146 miliónov. Vám vadí to, že Pročko povie, že ste si, hlasáci, ste si svojim sponzorom poslali peniaze. Vám vadí to, že Pročko povie, že Kmeca tu nechceme, veď Kmec je kšeftár. Nie, vám nevadí Kmec, ktorý rozdelil 200 miliónov svojim kšeftárom, vám vadí Jožo Pročko. Viete, čo vám vadí na Jožovi Pročkovi? Vám vadí to, že Jožo Pročko vám vždycky povie do očí pravdu, že vám povie, ako to robíte, ako kšeftujete. Ako si Michelko posiela, ako dostáva Michelko peniaze za to, že tu poslušne príde a donesie ten zákon. Ste poslušní a nemáte česť a morálku a svedomie už vôbec nie. Ďakujem veľmi pekne. [19:01] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Pani poslankyňa Remišová. [19:01] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem, pán poslanec Pročko. Ja sa vyjadrím, áno, keď si hovoril o pánovi poslancovi Michelkovi, ktorý tu bude kázať o slušnosti a moralizovať tu bude človek, ktorý mňa nazval obludou, ľudskou troskou, vredom, ktorý treba ostrakizovať, áno, podávala som aj trestné oznámenie, ale, žiaľ, polícia radšej zatvára do väzenia ľudí, ktorí si dovolia niečo povedať na sociálnych sieťach voči Ficovi, ale takéto vyjadrenia, keďže ich má poslanec vládnej koalície, tak sú absolútne prijateľné. Takže tento pán poslanec tu bude kázať o slušnosti, on, ktorý sa vyjadruje jazykom, ktorý je hodný tak štvrtej cenovej a vyjadruje sa takto voči ženám. Áno, je to absolútna hanba a dúfam, že aspoň oblek máte drahý za takých desaťtisíc eur. Teraz si hovoril, pán poslanec Pročko, aj k tomu, že na čo je tento zákon, čo dobré spravili pre ľudí. Povedzte mi, pán poslanec Michelko alebo pani poslankyňa Kramplová, čo dobré ste spravili pre ľudí? Čo ste spravili pre ľudí? V čom ste im pomohli? Povedzte mi jednu vec, kedy sa občan Slovenskej republiky za toho dva a pol roka, čo ste vo vláde a čo si vaši ministri zvýšili platy na dvojnásobok, namiesto sedemtisíc majú dvanásťtisíc, povedzte, čo dobré pre ľudí ste urobili? Aspoň jednu vec. Lebo čo rezort, to škandál. Slayáda, dotácie, hasičské autá, jednoducho zlodejina, zlodejina, zlodejina. A vy tu idete rozprávať niečo o slušnosti a ako chcete, aby tu v parlamente nebol Pročko, ale boli tu nejakí iní poslanci. Viete čo? Nečudujem sa, že ľudia majú už tej vašej vlády naozaj plné zuby. Opakujem, 70 % ľudí už vás má plné zuby. [19:03] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [19:03] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, tak dozvedeli sme sa, že tu máme lex Pročko. Kolega Jozef, blahoželám ti, úprimne závidím, od srdca, chcel by som, aby aj kvôli mne tu Národná rada, respektíve vládna koalícia prinášala a potom koaličná väčšina v Národnej rade schvaľovala zákony kvôli mne. To je naozaj, to si ďaleko dotiahol, takže klobúk dole. Druhá vec je, že či tu budú predkladatelia po najbližších parlamentných voľbách, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. A keď pôjdu na kandidátku SMER-u napríklad, tak je otázne, či, ak teda zdvihnú tú hranicu na 7 %, tak či sa im podarí prekrúžkovať, ale to už je ich rozhodnutie, samozrejme. Ja si na rozdiel od predkladateľov myslím, že kultúru tu v Národnej rade by zvýšilo to, keby sem koaličný politici nenosili také nehoráznosti, aké boli všetky tie novely Trestného zákona a Trestného poriadku. Naposledy ten nehorázny prílepok, ktorým sa de facto zrušil inštitút spolupracujúcich obvinených, a my sme, keď prišiel ten návrh sem cez ústavnoprávny výbor, tak sme varovali, že toto sa nedotkne iba tých káuz, kde majú problémy súčasní rôzni teda predstavitelia vládnej koalície a im blízke osoby, aleže to paralyzuje aj trestné konania proti organizovanému zločinu. Nech sa páči, dnes sú médiá plné článkov o tom, ako Špecializovaný trestný súd prerušil pojednávanie vo veci medzinárodného drogového gangu kvôli ostatnej novele Trestného zákona a trestného poriadku, pretože ohrozuje odsúdenie páchateľov tá novela. [19:05] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [19:05] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, vo svojom vystúpení si sa na mňa obrátil a povedal si, že Ondrej Dostál nikdy nehlasoval tak, ako mu povedal predseda. No ja som dokonca nehlasoval na rozdiel od teba ani za toho Žilinku, ktorého si spomínal, hlasoval som proti a aj niektorí poslanci z klubu SaS, ktorí v tejto dali viac na môj názor a odporúčanie kolegu Alojza Baránika ako na výsledky indikatívneho hlasovania v rámci koalície, hlasovali sme proti. Ja som asi s tým tvojím kolegom Gáborom Grendelom nejako prepojený, lebo tiež som ti chcel zagratulovať k tomu, že tu rokujeme o lex Pročko. Ja som sa doteraz domnieval, že to je lex Danko, ale je to lex Pročko. Smutné je len, že ak to prejde, tak to bude mať za následok oslabenie váhy preferenčných hlasov, oslabenie vplyvu voličov na zloženie parlamentu a posilnenie vplyvu straníckych centrál. A ako pripomenul pán poslanec Michelko, rok 1998, keď sa zaviedol jeden volebný obvod a stanovila sa hranica 10 %, tak jeden jediný poslanec sa vtedy dokázal prekrúžkovať z nevoliteľného miesta do parlamentu. A pýtam sa, to je dobre? To je to, čo chcete dosiahnuť? Že voliči budú môcť ovplyvniť, ktoré strany sa dostanú do parlamentu, ale aj ich vplyv na konkrétne personálne zloženie parlamentu klesne? Lebo keď sa schváli zmena, s ktorou teraz prichádzate a zvýši sa to potrebné kvórum z dnešných 3 % na 7 %, tak to bude bližšie k tej verzii z roku ´98, k tej Mečiarovej verzii 10 %, keď sa prekrúžkoval jeden jediný kandidát, ako k súčasnej právnej úprave. Čiže vy nás o viac ako polovicu priblížite k Mečiarovej verzii, čo sa týka prednostných hlasov. [19:07] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka. [19:07] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Jozef, za tvoje výborné vystúpenie. Ja naozaj si kladiem otázku, že prečo tej vládnej koalícii a hlavne SNS tá demokracia tak vadí. Že obmedzujete a šikanujete neziskovky? Dobre, už sme si zvykli. Že obmedzujete a šikanujete poslancov? Od mája úplne naplno? Áno. Ale čo vám spravili tí bežní občania, voliči, že ešte aj ich idete takto obmedzovať a že im idete okresať preferenčné krúžkovanie. Aby sa sami mohli rozhodnúť, kto konkrétne ich má v Národnej rade zastupovať. A kolegovia to už spomínali, že viacero vašich návrhov bolo stiahnutých, minimálne dva, a to zákon o obecnej polícii a zákon o štátnych symboloch boli stiahnuté z dôvodu, že pánovi Lučanskému som na ústavnoprávnom výbore vysvetlil, aké to sú nepodarky, a dal si povedať a stiahol ich v prvý deň rokovania. Tak vás prosím, nerobte si hanu a stiahnite, potom čo ste tu dnes počuli, aj tento nepodarok. Ďakujem veľmi pekne. [19:08] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [19:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, Ondrej, musím povedať, že áno, keby som to bol vedel, tak ani ja nehlasujem, ale vieš, prišiel vtedy Sulík k nám, Sulík prišiel k nám na klub a presviedčal nás, že to je super, fantastické a jedinečné. Takže musím povedať, že, žiaľbohu, nemal som tvoje vizionárske predstavy. Vieš, ty si pre mňa etalón naozaj toho správneho, takže ja ťa mám veľmi rád. Veď sme aj guláše spolu robili, s Michelkom chvalabohu nie. Ale musím povedať, že to sa mi strašne páči, viete, oni sú fakt taká skupinka, oni bojujú aj proti neziskovým organizáciám. Napríklad Slovenská národná strana je personálne prepojená, to citujem Zastavme korupciu, s viacerými mimovládkami, ktoré sa vydávajú za nezávislé médiá a poslanec Roman Michelko je štatutár vo mimovládke, ktorá predstiera nezávislú novinársku činnosť. Prevádzkuje weby, ktoré tvorí obsah jeho poslanecký asistent. Potom dlhoročný člen SNS Kapusta je spojený s ďalšími dvoma takýmito webmi, získavajú na to peniaze. Ale Fico o nich povedal viete čo v Českej televízii? Ich činnosť, spôsob výkonu novinárskej práce a transparentnosť skôr zodpovedajú označeniu politické mimovládky, nie, ale sú to občianske mimovládky. Viete, čo Ficovi predstiera červený koberec pred neho, tak to skvelé, tí novinári, ktorí sa ho spytujú, ako sa máte, pán Fico, aký ste, tak to sú skvelí novinári a keď sa ho novinárka spýta niečo, tak povie, ďalšiu otázku, ďalšiu otázku, ďalšiu otázku. Pani Kramplová, ja verím, že vy svojou ste presvedčili voličov, že vy sa prekrúžkujete vždy a budete tu v Národnej rade pôsobiť tak čestne, svedomite a budete pre občanov robiť tak ako naďalej. Boh vám žehnaj a veľa zdravia. [19:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? [19:11] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Takže, vážená opozícia, mala som záujem reagovať v rozprave, ale, bohužiaľ, nedá sa, lebo nie je o čom s vami rozprávať, nakoľko z vašej strany v diskusii nezazneli žiadne fakty, ani žiadne relevantné argumenty hodné reakcie. Programom opozície je škodiť Slovensku, v čom ste veľmi aktívni za celé volebné obdobie. Zo strany opozície zaznieva len populizmus. Vaše doterajšie pôsobenie v parlamente je len snaha opozície o deštrukciu, len nie o odbornosť. Vaše aktivity nikdy nesledovali pomoc občanom, o čom veľmi radi rozprávate, ale ide vám len a len o paralyzovanie vládnej moci. Tvárite sa z opozície, že ponúkate riešenia, no je to len divadlo. Skutočné riešenia od vás nepočuť. Najmä ako stabilizovať štát, ktorý ste hospodársky totálne rozvrátili. Nič odborné neprinášate, a preto na vás z opozície nie je na čo reagovať. Nula sa nedá násobiť. (Reakcia poslanca Pročka.) [19:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu zákona od poslancov Michelka, Lučanského, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o mediálnych službách, v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1110, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1153 a 1225. Dávam slovo pánovi poslancovi Michelkovi, aby ho uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Adama Lučanského, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov , tlač 1110.] [19:13] Roman Michelko Ďakujem, pán predsedajúci. Uvediem tento zákon. Predkladaný návrh zákona upravuje vnútorné usporiadanie a rozhodujúce procesy orgánov štátneho dohľadu v oblasti mediálnych služieb s cieľom zjednotiť zodpovednosť za výkon pôsobnosti posilniť akcieschopnosť a stabilitu rozhodujúcej praxe a súčasne zabezpečiť vyššiu mieru transparentnosti voči verejnosti. Navrhujeme, aby sa rozhodovanie s vonkajšími právnymi účinkami prijímali orgány ustanovené zákonom, transparentne kreované a zrozumiteľné, zodpovedné v rámci ústavného systému bŕzd a protiváh. Týmto prístupom sa odstráni priestor na vznik paralelných rozhodovacích centier mimo zákonom pomenovaných orgánov a zosilní sa priama zodpovednosť vrcholového vedenia za plynulý a zákonný výkon dohľadu. Navrhované riešenie zavádza jasnú štruktúru riadiacej a kontrolnej roviny rozhodovania, v ktorej vrcholové vedenie nesie výkonnú zodpovednosť za riadne vedenie agendy a ukončovanie vecí a kolektívny orgán plní úlohu kontrolnej inšpekcie s dôrazom na jednotnosť rozhodovacej praxe a verejnú kontrolovateľnosť. Cieľom je odstrániť nejasnosť, ktorá v praxi vyplýva z využívaných interných organizačných útvarov pri niektorých rozhodnutiach a nahradiť ju jednoznačnou identifikáciou orgánov, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach regulovaných subjektov. Takto nastavené rozhranie redukuje duplicity, skracuje rozhodovacie cykly a posilňuje právnu istotu účastníkov konania bez oslabovania procesných garancií. Úprava zároveň zdôrazňuje požiadavky na transparentné kreovanie a výkon funkcií. Kandidáti na vrcholové funkcie podstupujú verejné vypočutie a spĺňajú kvalifikačné predpoklady a nezlučiteľnosti, ktoré garantujú integritu rozhodovania a odolnosť voči konfliktu záujmov. Rovnako sa rozširuje rámec verejnej informovanosti o činnosti kolektívneho orgánu pri plnom rešpektovaní osobitných predpisov o ochrane chránených skutočností. Zámerom je zvýšiť dôveru verejnosti v dohľad a zlepšiť čitateľnosť a predvídateľnosť regulačnej praxe. Novela modernizuje procesné nastavenie vybavovania podnetov, a to skráteným vybraných lehôt a unifikáciou postupov tak, aby sa minimalizovali prieťahy, ktoré nevznikali zo skutkovej náročnosti veci, ale z fragmentácie vnútorných procesov. Zjednotením rozhodovacích tokov a odstránením nadbytočných medzičlánkov sa dosiahne efektívnejšie a časovo predvídateľné vybavovanie veci pri zachovaní štandardov riadneho zistenia skutkového stavu. Úprava nemá dopad na hmotnoprávne povinnosti regulovaných subjektov, ide o organizačno-procesné zmeny v rámci zákonov vymedzenej pôsobnosti dohľadu. Návrh novely zákona rešpektuje ciele a princípy platného zákonného rámca, najmä požiadavky na nezávislý, objektívny, transparentný a primeraný výkon regulácie, ako aj zásahu nediskriminácie a riadneho fungovania vnútorného trhu. Touto úpravou sa nezužuje rozsah materiálnych garancií, ochrany plurality, prístupu k informáciám, ochrany maloletých a spotrebiteľa. Posilňuje sa inštitucionálna kapacita a zodpovednostné línie, aby orgán dohľadu mohol tieto garancie zabezpečovať rýchlejšie a predvídateľnejšie. Z hľadiska práva Európskej únie ide o vnútroštátne usporiadanie orgánu, dohľadu a jeho procesného rámca. Návrh nezasahuje do rozsahu implementovaných povinností, ani do priamej aplikácie vykonateľných aktov EÚ. Zachováva nezávislosť, posilňuje integritu rozhodovacích procesov a garantuje efektívne súdne preskúmanie verejnoprávnych zásahov. Z tohto dôvodu nie je potrebná osobitná notifikácia alebo transpozičné opatrenie. Návrh je kompatibilný s existujúcimi záväzkami Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava je rozpočtovo neutrálna v rámci schválených limitov rozpočtovej kapitoly regulátora. Funkcia podpredsedu regulátora vzniká transformáciou doterajšej funkcie riaditeľa, bez navýšenia systematizácie a bez zmeny záväzných ukazovateľov mzdových prostriedkov. Výdavky spojené so zriadením funkcie predsedu regulátora a s rozšírením rady o dvoch členov budú zabezpečené vnútorným preskupením výdavkov a racionalizáciou prevádzky vyplývajúce zo zjednodušenia rozhodovacích a organizačných procesov. Návrh nevytvára nárok na dodatočné zdroje štátneho rozpočtu, úprava nemení vecnú pôsobnosť orgánu dohľadu a neukladá nové povinnosti regulovaným subjektom. Ide o racionalizáciu vnútorného riadenia a procesov v rámci existujúcich kompetencií a kapacít. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na služby pre občanov. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Ďakujem, pán predsedajúci. [19:19] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Podmanickému. [19:19] Ján Podmanický Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla vo všeobecnej rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a média. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. [19:20] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Kleinert za klub PS. [19:20] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán Michelko, ako ste čítali tú dôvodovú správu, tak som rozmýšľala, že kto vám ju písal, lebo v zásade možno okrem toho, že to nemá vplyv na manželstvo a viem si predstaviť, že sa vnútorné zdroje nejak preskupia, tak v zásade je mnoho vecí skutočne nie je pravdou a skúsim vám to aj v tomto, v tejto mojej rozprave vysvetliť. Ono my v podstate, milé poslankyne, poslanci, môžme túto, tento návrh opäť z dielne Slovenskej národnej strany, môžme vlastne úplne legitímne pripodobiť ku zrušeniu Úradu na ochranu, ochranu oznamovateľov a vysvetlím aj prečo. Ide o Radu pre mediálne služby, tá je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych a mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. A Rada pre mediálne služby má chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Ako iste počujete, naozaj je to veľmi dôležitý orgán. Rada pre mediálne služby vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie poskytovateľa platforiem na zdieľanie obsahu, poskytovania sprostredkovateľskej služby, poskytovania online sprostredkovateľských služieb, poskytovania internetového vyhľadávača, poskytovania služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií a prevádzkovania spravodajských webových portálov. Toto všetko sa dá, samozrejme, nájsť na stránke Rady pre mediálne služby, ale považujem za dôležité zdôrazniť, že o čom sa ideme v tejto chvíli rozprávať. Rada pre mediálne služby vykonáva svoju činnosť nezávisle a transparente. Čiže už asi vieme, prečo je teda v hľadáčiku Slovenskej národnej strany. Vykonáva to v súlade s cieľmi zákona o mediálnych službách, ktorými sú teda najmä pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť, ochrana spotrebiteľa, prístupnosť, nediskriminácia, riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže. No a my tu vlastne vidíme, že sa ide plniť sen Andreja Danka o tom, že sa teda Rada pre mediálne služby aj premenuje, premenuje sa na Národný mediálny úrad. To už sme si zvykli, že, keď je niečo národné, má to byť zjavne určite fantastické, opak je však pravdou, ak vychádzajú návrhy zákona z tejto dielne. Ale tá zmena funguje aj symbolicky. Ten názov posúva to vnímanie orgánu z kolektívneho rozhodovania a z kolektívneho regulačného orgánu na úrad s vedením, ktoré je centralizované. Návrh formálne zachováva síce radu ako kolektívny orgán, avšak zásadne presúva prvostupňové rozhodovacie právomoci na predsedu regulátora, ktorého volí Národná rada SR. Dochádza tak k prechodu od kolektívneho modelu rozhodovania k jednoosobovému modelu s výraznou koncentráciou výkonných právomocí. Rada po novom vystupuje predovšetkým ako druhostupňový orgán. Tá novela zavádza povinnosti k štatútu regulátora, k organizačnému poriadku regulátora a k rokovaciemu poriadku. V starej úprave mal kolektívny orgán kontrolu nad vnútornou architektúrou, ale v tejto novej ho má jedna osoba. Ono je to podobný prístup a princíp ako pri Fonde na podporu umenia, ktorý vieme ako funguje, a pri odborných komisiách tam teda v tom fonde, prípade v STVR je to ako v rade, len tu dajú vlastne všetko do rúk predsedovi. A to, čo ostalo v moci rady, zabezpečia doplnením svojich nominantov, už je tam pani Riabová, novonavolená, veľmi odporúčam pozrieť si jej kanál, čo púšťa von táto pani, a teraz s jedenástimi, ktoré by mali v člennej, teda v tejto rade väčšinu. Predkladateľ argumentuje posilnením akcieschopnosti, to bolo to, čo aj čítal pán Michelko, stabilizáciou rozhodovacej praxe, odstránením paralelných rozhodovacích centier a zvýšením transparentnosti. Ale my sme nevideli žiadnu predloženú analýzu, ani audit, ani sme nepočuli dokonca o konkrétnych prípadoch zlyhania. Naopak, výročná správa z roku 2024 ukazuje vysoký objem rozhodovacej a organizačnej činnosti a to neindikuje neefektivitu kolektívneho modelu. Ono takto zásadná zmena tej architektúry inštitúcie má byť krajným riešením pri preukázanom zlyhaní systému, ale my sme to nikde nevideli. Otázkou je zároveň aj, či efektivita, ak ju deklarujeme, má ísť aj na úkor nezávislosti. Ono paradoxný je tu aj rozpor medzi deklarovanou transparentnosťou a realitou návrhu, ktorý naopak tú transparentnosť znižuje. Jednoosobové rozhodovanie eliminuje verejnú konfrontáciu argumentov a hlasovanie viacerých členov, ktoré dnes vytvárajú dohľadateľnú stopu rozhodovacieho procesu. Verejnosť by tak už nevidela, ako sa napríklad k záverom dospelo, aké právne názory zazneli, či existovala nejaká vnútorná oponentúra, ale vlastne videla by iba finálny výrok jednej osoby, bez pluralitnej diskusie a tá je prirodzeným zdrojom kontroly a kvality rozhodovania. Inými slovami, vlastne neexistuje preukázaný systémový problém, ktorý by si vyžadoval tak zásadnú štrukturálnu reformu. Deklarované dôvody nám tu proste slúžia ako zámienka pre politicky motivovanú reorganizáciu, a to sme z dielne Slovenskej národnej strany za tých dva aj niečo roka videli naozaj mnohokrát, s výsledkami, aké poznáme. Tento súčasný model, ako spomínam, je založený na kolektívnom rozhodovaní, na vnútorných senátoch, na deliberatívnom procese, rôznych časoch menovania členov a členiek postupne končiacich vo funkčných obdobiach, vďaka čomu sa rozptyľuje moc, znižuje sa riziko politického vplyvu a zvyšuje sa vnútorná kontrola kvality tých rozhodnutí. Ono zároveň, ako už som spomínala, kolektívne orgány sú prirodzene pluralitnejšie, keďže prirodzene regulujú, generujú diskusiu a vnútornú oponentúru. Pluralita nám vedie, nás vedie aj k väčšej kvalite rozhodnutí vďaka konfrontácií tých rôznych odborných pohľadov namiesto jedného. A myslím si, že toto by sme mali skutočne vítať. No lenže navrhovaná novela koncentruje právomoci do rúk jednej osoby, ktorá bude volená aktuálnou parlamentnou väčšinou, čiže oslabuje túto deliberatívnu rovinu rozhodovania, prináša jednu politicky motivovanú, menovanú osobu, pardon, s dlhým funkčným obdobím, a to výrazne zvyšuje politizáciu regulátora. No a veľmi dôležité je povedať aj to, čo hovorí naša líderka zmeny pre kultúru Zora Jaurová, a to je nesúlad s právom Európskej únie. Navrhovateľ v dôvodovej správe tvrdí, že ide o čisto vnútroštátnu organizačnú otázku bez európskeho rozmeru, čo je ale naozaj zavádzajúce. Rada pre mediálne služby je integrálnou súčasťou európskeho regulačného rámca a jej štruktúra má priamy dopad na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únie. Rada pre mediálne služby nie je len takým obyčajným vnútroštátnym orgánom, ktorého štruktúru si môže zákonodarca meniť bez širších dôsledkov a na tie upozorňujeme. Plní úlohy vyplývajúce z troch kľúčových európskych predpisov. Jedno je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, kde je Rada pre mediálne služby ako národný regulačný úrad, orgán. Potom nariadenie DSA, čo je akt o digitálnych službách, kde je ako národný koordinátor, a potom EMFA, čiže európsky akt o slobode médií, kde je Rada pre mediálne služby stanovená ako národný regulačný orgán. To už sme spomenuli tri. Každý z týchto právnych aktov obsahuje jasné a záväzné požiadavky na nezávislosť národných regulačných orgánov. Súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa, napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívnej zodpovednosti, to všetko, čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 2024, kde sa uvádza, že existujúci právny rámec a autonómny rozpočet umožňujú Rade pre mediálne služby pôsobiť autonómne. No ale máme tu navrhovanú novelu a tá naopak tento model zásadne oslabuje. Oslabuje ho tým, že koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk jednej osoby volenej aktuálnou parlamentnou väčšinou. Takáto koncentrácia moci objektívne znižuje vnútorné vyvažovacie mechanizmy a vytvára vyššie riziko politického vplyvu. Ono podobný zámer, ako predložil teraz predkladateľ, sa objavil na ministerstve kultúry už v novembri 2024 ako predbežná informácia v Slov-Lexe, odborné organizácie ako Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska, Asociácia rádií Slovenska vyjadrili kritiku z rovnakých dôvodov, obáv o inštitucionálnu nezávislosť. Ministerstvo kultúry neskôr z toho ustúpilo, z toho zámeru ovládnuť Radu pre mediálne služby, vypadol teda z legislatívneho plánu úloh a tiež aj z neskorších predložených noviel zákona o mediálnych službách v parlamente. Ono to bol dobrý krok a podobne teda to navrhujeme aj, alebo radíme aj navrhovateľovi tejto novely, keďže z našich informácií by nám po schválení tohto zákona hrozil infringement konanie. Zároveň vieme, že komisia, Európska komisia nás bude v našich krokoch dôsledne sledovať. Táto navrhovaná novela totiž nepredstavuje len nejakú technickú reorganizáciu, ktorá sa udeje, ani administratívne zefektívnenie existujúceho modelu, ide totižto o zásadnú transformáciu modelu mediálnej regulácie od kolektívneho deliberatívneho orgánu k centralizovanému jednoosobovému rozhodovaniu. Čiže my tu budeme mať orbanizáciu médií podľa Slovenskej národnej strany a Andreja Danka. Táto novela nás skutočne nepribližuje k štandardom vyspelých západoeurópskych demokracií, ale približuje nás napríklad k Maďarsku, kde funguje centralizovaný národný mediálny a komunikačný úrad, v ktorom má dominantné postavenie jedna politicky nominovaná osoba s rozsiahlymi právomocami. Ono už samotný názov Národný mediálny úrad naznačoval, odkiaľ Andrej Danko čerpá informáciu na tieto návrhy, inšpiráciu na tieto návrhy. Maďarský model bol roky predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií práve pre oslabenie plurality a koncentráciu moci a dnes sa týmto smerom chce vydať aj Slovensko. Za tejto vlády si už Slovensko aj pohoršilo v indexe slobody médií, kde viem, že reportéri bez hraníc nás opakovane upozorňujú na rastúci politický tlak, na nepriateľskú rétoriku voči médiám a zhoršovanie prostredia pre nezávislú žurnalistiku. Namiesto toho, aby vláda tieto varovania skutočne brala vážne a posilňovala ochranné mechanizmy, prichádza s ďalším návrhom, ktorý bude kritickým médiám lepiť ústa. Skutočným zámerom mediálneho úradu Andreja Danka je teda inšpirácia Orbánovým modelom centralizovanej kontroly. Toto nie je reforma regulátora, toto je pokus vytvoriť štátny nástroj na disciplinovanie kritických médií. Nejde o efektivitu a už vôbec nie o transparentnosť, ale o cenzúru a obmedzovanie médií. Tento návrh sa nedá ani len opraviť v druhom čítaní. Je v rozpore s európskymi nariadeniami, hrozia nám tým ďalšie infringementy, takže chcela by som za seba, za našu líderku zmeny v oblasti kultúry Zory Jaurovú a za klub Progresívne Slovensko navrhnúť, že navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [19:33] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Jarjabek ako prvý. [19:33] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ak dovolíte, pani kolegyňa, ja by som sa vyjadril podľa rokovacieho poriadku len k tomu, či treba naozaj prijať novelizáciu zákona o mediálnych službách. Ja som presvedčený, že áno. Aká tá novelizácia bude v konečnom dôsledku, sa dozvieme až v druhom čítaní a myslím si, že tie dvere sú otvorené. Ja myslím, že netreba teraz spochybňovať ani ľudí, ktorí sú v rade, ako ste to urobili vy. Tá rada má svoju autoritu. Tú autoritu má stále, to sme konštatovali často na výbore, čiže ako tieto invektívy mne sa zdajú trošku nekorektné preto, lebo tí ľudia to robia s najlepším vedomím a svedomím a boli zvolení v parlamente, ako hociktorí iní ľudia. Ja by som sa vyjadril len ozaj k tej novelizácii tohto návrhu, ktorý možno v tom druhom čítaní, ak teda tam prejde, bude vyzerať úplne inak. Naozaj veď len tie senáty, ktoré sú v tejto, v tejto mediálnej rade, ktoré vykonávajú to, čo vykonávajú, sme kritizovali niekoľkokrát. Samotná predsedníčka rady, bývalá, kritizovala, ako ten zákon veľmi korektne, veľmi odborne, čiže ako zostaňme pri tom, že tento návrh zákona treba novelizovať. Toto je prvý nástrel. V druhom čítaní sa všetci rozhodneme, či áno, alebo nie, či sa to dá, alebo nedá. Vy hovoríte, že nie, ja si myslím, že je tu šanca sa o niečo pokúsiť, tak ju využime a alebo sa podarí, alebo sa nepodarí, ale invektívy v tejto chvíli ozaj, pani kolegyňa, nikomu nepomôžu. [19:35] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [19:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert, na rozdiel od predrečníka si myslím, že odmietnuť zákon možno aj v prvom čítaní, netreba čakať do druhého čítania pokiaľ je zjavné, že ten návrh zákona nie je dobrý a smeruje zlým smerom. Čiže nejde o doladenie nejakých drobností. Ale za veľmi dôležité považujem to upozornenie týkajúce sa možného nesúladu návrhu zákona s právom Európskej únie a z tohto hľadiska je dobré, že rokujeme o návrhu zákona normálnym legislatívnym procesom, aj keď nie úplne normálnym. Normálny legislatívny proces by asi v takejto veci predpokladal, že pôjde o vládny návrh zákona a že ho najprv ministerstvo kultúry dá do medzirezortného pripomienkového konania, ale zasa vzhľadom na to, na aké divočiny sme zvyknutí zo súčasného volebného obdobia, tak v zásade by sme sa mohli tešiť, že to nie je vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ku ktorému by tiež nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, alebo že to nie je iba nejaký prílepok k inému návrhu zákona, alebo že to nejde v tej verzii, ako pán poslanec Michelko na začiatku volebného obdobia predkladal iba nejaké mŕtve schránky, ktoré sa potom až v druhom čítaní naplnili obsahom, pretože ak aj koalícia posunie tento návrh do druhého čítania, tak bude prinajmenšom ten mesiac, aby sa o návrhu zákona ďalej rokovalo, aby bol prerokovaný výboroch inak ako že počas obednej prestávky medzi prvým a druhým čítaním a aby k nemu vypracoval stanovisko aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, a teda predpokladám, že sa nejakým spôsobom vysporiada aj s tou, s tým možným rozporom s právom Európskej únie, lebo toto je, bohužiaľ, tiež taký veľmi zlý zvyk z tohto volebného obdobia, že sa to ignoruje. [19:37] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. [19:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pán Dostál, musel si hovoriť veľmi kvalitne, lebo ti zaznela fanfára z radov koalície. Takže ťa pochválili. Pani poslankyňa Kleinert, neviem, či ste zaregistrovali, že odvolali aj šéfa mediálnej rady. Neviem, či ste to zaregistrovali. Ale hovorili ste o tom, že tam zvolili novú členku, myslím, že pani Riabová bola dvadsiata tretia na kandidátke a zaznelo tu o tom, že tí členovia, nedehonestujme ich veci, robia svoju prácu poctivo. No viete, tá poctivosť je ponímaná v SNS a v koalícii, poctivý si vtedy, keď robíš to, čo my chceme. Keď nerobíš to, čo my chceme, tak ideš preč. Pán riaditeľ odvolaný nerobil to, čo chceli (povedané so smiechom), ale pani Riabová, mladá, perspektívna, myslím, že má 23 alebo 24 rokov, naozaj čestná žena to bude robiť poctivo. No bude to robiť tak, ako chcú oni. Ďakujem. [19:38] Martin Dubéci Ďakujem aj ja. S reakciou pani poslankyňa Kleinert. [19:38] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne, páni kolegovia, za reakcie. Ja by som chcela teda na to povedať, že ono naozaj problém, základný problém tejto novely, že je v rozpore s európskym právom. Hrozia nám tu tie infringementy. Čiže ak sa budeme baviť, že novelizácia je potrebná, tak to musí byť úplne niečo iné ako toto, úplne od začiatku, lebo tuto máme reálny problém, pretože tu sa koncentruje vlastne moc do rúk jednej osoby. A aj keď sa bavíme o tom, že ako je, ako funguje teraz tá rada, tak našťastie môžeme si myslieť my rôzni ľudia rôzne veci o jednotlivých členoch tej rady, ale aspoň v tejto chvíli vieme, že tá rada je rôznorodá, že sa volia tí členovia v inej, v inom čase a tak ďalej, čiže a zároveň teda hodnotia spoločne ako kolektívny orgán, čo je vlastne veľmi dôležité. A to sa vlastne touto novelizáciou mení. Takže ja by som navrhla, teda ako som hovorila, navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tejto novele zákona ani, ani nejsť do druhého čítania, lebo od podstaty veci vlastne porušuje, porušuje, je nesúlad, porušuje práva Európskej únie, je v nesúlade s nimi. Čiže ja by som sa nad týmto skutočne zamyslela, lebo už máme tú skúsenosť, že my v Progresívnom Slovensku, ale aj v opozícii sme upozorňovali na tieto riziká a ony sa skutočne dejú. Však my sa ako Slovenská republika dobrovoľne zaväzujeme k nejakým záväzkom a k plneniu tých záväzkov. Na základe toho máme, zjednodušene povedané, aj financie alebo podporu z Európskej únie a čo je ešte dôležité, je, že teda sa nám tu ako držia, dodržiavajú demokratické procesy. Ale toto je presný opak. Takže navrhujem teda nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne. [19:40] Martin Dubéci Ďakujem. Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Pročko. [19:41] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, už ste to počuli, mediálna rada je nezávislý orgán. A tu na Slovensku keď je niečo nezávislé, tak to musíme zrušiť. Nezávislosť sa na Slovensku nenosí. Pokiaľ nerobíte to, čo chce strana a vláda, pokiaľ nerobíte to, čo chce pán premiér, to, čo chcú ministri, tak zrušíme to. Naozaj musím súhlasiť s mojou kolegyňou, predrečníkom, že je to naozaj podobné, ako keď rušili Úrad na ochranu oznamovateľov. Je to absolútne to isté. Už som sa spýtal pani kolegyni, či vie, že odvolali pána riaditeľa. Áno, odvolali pána riaditeľa, pána Doročiaka odvolali, a koaliční predstavitelia, prečítam vám: „Predstavitelia dlhodobo kritizujú mediálneho regulátora, hoci nehovoria, čo presne im na jeho fungovaní prekáža." Jednoducho kritizujú a povedia, no on nie je dobrý, nie je dobrý, nie je dobrý, nie je dobrý. Ale prečo nie je dobrý? To nepovedia. Tak ho odvolali a vidíte, hneď je tu zákon, ktorým sa urobí jednoduchá vec a premenujeme, zrušíme túto organizáciu a už nebude nezávislá, ale bude národná. A to, čo je národné, je dobré. Mali by sme zrušiť aj políciu a mali by sme ju premenovať na národnú políciu a potom tá národná polícia bude dobrá. Mali by sme zrušiť aj prokuratúru a premenovať ju na národnú. Tá prokuratúra potom bude dobrá. Ja sa chcem spýtať vás, občania, ktorí pozeráte teraz v týchto neskorších hodinách, večerných, ako pomôže zákon vám doma? Ako tento zákon tým, že zrušíme nezávislú mediálnu radu, nezávislú, urobíme národnú, ktorú budú ovládať národní buditelia Danko, Fico a ďalší, ako vám to pomôže? Budete mať lacnejšie potraviny? Budete mať lacnejší plyn? Alebo dostanete naozaj tú energopomoc tak, ako ju máte dostať? Tým, že prijmeme tento zákon? Už som to hovoril v predchádzajúcej rozprave. Pán Michelko je taký výkonný práporčík, ktorému dajú takto zákon a on ho sem prinesie, on ho sem predloží, no a koalícia to odhlasuje. Samozrejme, že nezávislosť inštitúcií je základom pre fungovanie spravodlivosti. Ako chcete, aby niečo bolo spravodlivé, keď to zvrchu niekto komentuje, keď to zvrchu niekto riadi. Keď niekto povie, vieš čo? Toto sa mi nepáči v tej mediálnej rade, mali by ste to urobiť iným spôsobom. A mediálna rada vám povie, nie, prosíme, nezasahuj nám do nášho rozhodovania. Ja si pamätám roky ´96, kedy naozaj Slovenská televízia, keď sme sa priviazali na ministerstve kultúry tam k zábradliu a keď prišli policajti a mlátili nás v tých časoch, asistent poslanca Mariána Augustína Húsku istý Michelko chodil a s ďalšími tam normalizátormi Slovenskej televízie a kultúry riadili to, ako to má byť, taký ten socialistický realizmus tam realizovali. To boli strašné časy, a tie časy sa vrátili. Opäť máme Slovenskú televíziu, ktorú nám riadia súdruhovia, boľševici, ktorí rozprávajú, čo je dobré, čo nie je dobré, ako to má byť. Je to strašné. Ja som to zažil, vtedy som pôsobil v Slovenskej televízii a môžem vám povedať, že sme si mysleli, že po tom ´98. roku sa to zlepší a už nikto nebude zasahovať do nezávislosti, do nezávislých štruktúr, že nikto nebude, verejnoprávnu televíziu si sprivatizuje a nebude rozhodovať o tom, čo sa tam môže vysielať v spravodajstve, čo sa nemôže vysielať, čo je dobré a čo nie je dobré. Odvolanie riaditeľa mediálnej rady je krásna ukážka toho, že keď sa vám niekto nepáči, nie keď sa vám, prepáčte, odvolanie riaditeľa mediálnej rady je krásna ukážka toho, že keď sa niekto nepáči tejto vláde, vládnym činiteľom, prípadne predsedom strán, ktorí si ovládajú svoje inštitúcie, pretože Danko vládne v Slovenskej televízii, tak ako vládne životnému prostrediu, tak ako vládne kultúre, tak ako vládne Fico financiám, ako Fico vládne polícii, oni si tie rezorty rozdelili a v tých rezortoch si robia svoje. Mali sme tu dnes zákon pre chvíľou, pred nedávnom, pardon, v ktorom nám v životnom prostredí idú určovať, určovať nám idú, ako sa tie peniaze budú používať a minister to bude určovať. Teraz je to to isté. Nezávislú radu, ktorá má byť naozaj nezávislá, idú premenovať, zrušiť. A toto oni robia. A tuná pán výkonný práporčík Michelko príde, donesie zákon a ja sa ho pýtam, má to čo spoločné s vaším svedomím? Naozaj si myslíte, že tí ľudia, ktorých tam dosadzujete, stranícki, stranícki ľudia, myslíte, že budú nezávislí? Veď tam dajte aspoň niekoho nezávislého. Nedajte tam vašu kandidátku z SNS s číslom 23, ktorá bola na kandidátke SNS, číslo 23 a vy ju tam dáte? To má zaručiť nezávislosť? Aspoň tam nedávajte straníkov. Netvárte sa, že idete stranícky ovládnuť tieto inštitúcie, ale vám je to už jedno. Vám je to jedno, ale ja vám hovorím a opakuje vám to každý tuná v tejto sále normálne zamýšľajúci človek, že si kopete vlastný hrob týmito vecami, že tí ľudia vidia, že dosadzujete na odborné miesta, dosadzujete tam straníkov, dosadzujete tam bratrancov, sesternice, že tam dosadzujete svojich priateľov, že peniaze, ktoré majú ľudia šetriť a šetria ich na konsolidácii, tak posielate Bartekovmu asistentovi, posielate milióny vašim ľuďom. A ľudia to vidia a vám sa to stonásobne vráti. Ďakujem. [19:47] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Kleinert. [19:48] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ono je to naozaj skutočne ako bolo aj pri Rade FPU, aj pri, teda pri komisiách pri FPU, pri rade, pri rade STVR, pán Michelko sám tu hovoril vtedy, že keď sa likvidoval Fond na podporu umenia pod stranou Slovenskou národnou stranou, že veď sa tam budú robiť tak maximálne päťpercentné zmeny. Dnes vieme, že sú tak 38 % a viac a že sú absolútne politické. A je to vlastne šialené a nič sa nestalo, akože ideme ďalej, lebo asi to bol fantastický počin. No a teraz je to akože podobný počin. A ja skutočne tomu nerozumiem, že v čase keď sa ľudia majú naozaj na Slovensku stále horšie, keď majú stále hlbšie do peňaženky, keď naozaj sa im život sťažuje, keď sa musia rozhodovať, že či si kúpia tú potravinu alebo inú, alebo že či budú mať na lieky, tak v tejto chvíli príde Slovenská národná strana so zmenou Rady pre mediálne služby, ktorá vlastne funguje, kde nemusíme nič robiť, kde už aj si tam začali navolovať svojich ľudí, lebo, áno, volí ich parlament, je to demokratický proces, nikto to tu nespochybnil. Tak už keď sa niečo nemusí meniť, tak v tej chvíli príde SNS a zmení to. Čiže nastane obmedzenie plurality názorov, nastane zmena demokratických procesov smerom k tomu negatívnemu. Ešte nás to aj naozaj ohrozuje v tom, že budeme mať z Európskej komisie infringementy, že nás to bude stáť ako krajinu veľa peňazí. Ja tomu skutočne nerozumiem. A pred chvíľkou sme tu mali zas návrh volebného zákona, ktorý zase iba rieši to, že si SNS nevie dať príčetných ľudí na kandidátku, prepáčte mi to, ale takto to vnímam. No a potom to musíte opravovať. Čiže ja tomu skutočne nerozumiem, prečo sa stále nejdeme zaoberať už skutočnými problémami ľudí, ale sme tu, nechápem to. [19:50] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [19:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, v reakcii na tú tvoju kritiku likvidácie nezávislej inštitúcie chcem povedať, že aj strana Sloboda a Solidarita to vníma presne takýmto spôsobom a považuje ten návrh za nebezpečný ako jeho obsahom, tak spôsobom predkladania, vníma ho ako pokus premeniť nezávislý regulačný orgán na politicky ovládanú inštitúciu. A Slovenská národná strana chce, zopakujme to, bez predchádzajúcej odbornej diskusie, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez akejkoľvek analýzy pretlačiť úplnú prestavbu mediálneho dohľadu cez poslanecký návrh. Chvalabohu, že nie cez skrátené legislatívne konanie, ale toto tiež nie je plnohodnotný legislatívny proces. Takýmto spôsobom by sa nemali meniť pravidlá. Navyše je demagógiou, že to by po nás vyžadovala Európska únia alebo európska legislatíva. Práve naopak, ako tu už povedala pani poslankyňa Kleinert, môže to byť práve v rozpore s európskou legislatívnou a európska mediálna legislatíva nikde nehovorí, že máme centralizovať moc alebo vytvárať nejaký super úrad, ktorý bude rozhodovať podľa politickej nálady predsedu Slovenskej národnej strany. Cieľom Európskej únie je posilniť nezávislosť médií, nie vytvárať priestor pre politické zásahy. Problém je v tom, že Rada pre mediálne služby, ktorá dnes funguje ako kolektívny orgán s jasnou štruktúrou a s medzinárodne rešpektovanými zárukami nezávislosti, má sa zmeniť na systém, v ktorom všetko bude koncentrované do rúk jednej osoby, ktorá bude mať politický mandát, ale nebude garanciou nezávislosti. A rada sa zmení len na odvolací orgán, keďže rozhodovacia moc bude v rukách predsedu úradu. Je to ďalší z neodborných a nesprávnych zásahov SNS do prostredia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:52] Martin Dubéci Pán poslanec Grendel. [19:52] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ešte ma tam zaujal jeden rozmer v rámci tohto návrhu novely zákona, ktorým vlastne vzniká nový národný úrad, že predseda má získať šesťročný mandát. Tak počítajme, máme začiatok roka 2026, voľby budú niekedy na jeseň 2027. Čiže vlastne ten návrh zákona je nastavený tak, že súčasný šéf tohto Národného mediálneho úradu by mal byť vo funkcii do konca tohto volebného obdobia, celé budúce volebné obdobie, ak tu dôjde k nejakej zmene garnitúry, a až ten ďalší parlament bude voliť nových členov a tí noví členovia zo svojich radov potom nového predsedu. Čiže je to veľmi šalamúnske, je to veľmi prefíkané. A zaznievali tu rôzne príklady a prirovnávania či od návrhu teda Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý bol takýmto spôsobom zrušený, alebo Fond na podporu umenia a tak ďalej, mne to pripomína trošku aj príbeh o zrušení RTVS a vzniku STVR. To bola tiež taká v podstate účelovka a som rád, že v tomto môžeme mať čisté svedomie, že v minulom volebnom období, aj keď boli rôzne tlaky a snahy a pokusy, ale my máme čisté svedomie, nechali sme dokončiť funkčné obdobie Jaroslava Rezníka a až po skončení jeho funkčného obdobia sme si zvolili nového generálneho riaditeľa, ktorého ste vy potom nenechali dokončiť si svoj mandát a surovo ste vlastne zrušili inštitúciu len preto, aby ste ho mohli vyhodiť. [19:54] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. [19:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No Fico na chate povedal, že príde pomsta naozaj, o pomstách ide každý jeden deň. Pani poslankyňa Kleinert, áno, ja s vami súhlasím, že je to demokratická voľba, lebo demokraticky boli zvolení koaliční poslanci, ale koho oni zvolia, tak to je už na dekel, že vám to odstrelí ten dekel, demokraticky si oni navrhnú. Však samozrejme, že si navrhnú ľudí, ktorí nemajú s odbornosťou nič spoločné, to sú poslušní poslíkovia, poslušní posluhovači, ktorí im budú robiť to, čo chcú. Keď si pozriete akúkoľvek funkciu teraz riadiacu v štáte, tak to je samá stranícka, samá priateľská a rodinná funkcia. Je to niečo katastrofálne. Nám tu odbornosť nahradila stranícka disciplína a to je tvrdý socializmus, kedy komunisti naozaj si chránili svoje funkcie. A oni bez toho, že by mali akúkoľvek hanbu, že by mali, že oni nemajú kožu na tvári, dosadzujú si ľudí, ktorí na svojich stránkach dehonestujú opozíciu a tvária sa, že v nezávislej komisii je človek, ktorý ostro bojuje na sociálnych sieťach proti opozícii. Čo to je za... Michelko, povedzte mi, čo to je nezávislé na tom, že si tam dáte človeka, ktorý verejne vystupuje proti opozícii, verejne, a vy ho dáte do funkcie? To je nezávislosť? No a teraz to bude nezávislé, pretože pán Michelko sa postaví a na záver tu naloží každému a porozpráva o tom, že akí my sme, ako my sme to tu zrušili, ako sme my to tu zničili a ako oni dosadzujú do funkcií ľudí, ktorí majú zachrániť Slovensko. Čo ste zachránili? Kde sú tie miliardy, čo ste ušetrili? Komu ich dávate? Na tie vaše časopisy, na tie vaše vydavateľstvá? Hanba! [19:56] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať pán navrhovateľ? Dobre, len poprosím, teda že do 20.00 h, pán navrhovateľ. [19:56] Roman Michelko – Vystúpenie Mrzí ma, že mám štyri minúty, takže ani zďaleka nebudem môcť, no tak nebudem ráno už pokračovať, nie, ako dneska to už ukončíme, ale dobre, poviem najprv základné veci k absolútne scestným záležitostiam, ktoré tu boli, ale to v posledných dvoch minútach, najprv vecne. Rada pre mediálne služby má veľa problémov. Mimochodom nebol riaditeľ rady, ale riaditeľ kancelárie rady, čo je dosť zásadný rozdiel. Rada pre mediálne služby na rozdiel od, ja neviem, rady STVR alebo rady TASR má veľmi široký aparát odborníkov, cez sto ľudí, ktorí v podstate robia analýzy pre radu alebo pre štatutára v budúcnosti, na základe ich analýz bude vydávať rozhodnutie. Samozrejme nebude to žiaden diktátor. Odvolací orgán, ako bolo povedané, ostatne a ten môže prehodnotiť toto rozhodnutie, resp. samozrejme každé rozhodnutie rady je preskúmateľné súdom. Takže to je, jednoducho len sa zefektívni táto činnosť. Boli niektoré veľmi problematické veci a ja, človek s istým právnym cítením alebo právnym vnímaním, beriem veľmi problematicky, ak sa delegovali kompetencie rady na nejaké nevolené komisie, a toto je najväčší problém, že ľudia, ktorí nemajú legitimitu z parlamentu, prijímajú rôzne sankčné a veľmi problematické rozhodnutia, a toto naozaj nie je v poriadku a toto treba zmeniť a zrušiť. A okrem iného aj pre toto sme v podstate prišli k takémuto riešeniu. Samozrejme bude diskusia, vnímame aj to, že nie aj všetci koaliční partneri chápu alebo nechápu dostatočne, o čo ide. My sme, samozrejme, pripravení na debatu a diskusiu a veríme, že sa dohodneme na nejakom prijateľnom znení, ktorá zefektívni a zlepší činnosť tejto rady. Lebo naozaj nie je tam celkom všetko s kostolným poriadkom. Tie hlúposti, keď niekto niečo hovorí, mal by si to pozrieť. Takže pani Riabová nikdy nebola 23., bola možno 51., nikdy nebola členkou a nie je členkou strany. My máme alebo na tej bývalej tejto sme boli známi tým, že tam bolo množstvo nezávislých osobností. Čo sa týka rozhodnutia rady, sú tam debaty a diskusie a na základe toho ide a, samozrejme, predpokladám, že aj prípadné rozhodnutie štatutára tohto orgánu prejde veľkou debatou. Boli tam niektoré nepresnosti, absolútne vieme, že tam je tretinový model a postupne sa obmieňa rada že tam sa nebude tí členovia rady budú automaticky prevedení do tohto odvolacieho orgánu, ktorý sa bude v dvojročných cykloch obmieňať. Čiže tam nebude nič také, jak čo tu bolo povedané. A ešte jedna podstatná, zásadná vec, sú tam ešte traja nominanti napríklad dneska z minulého volebného obdobia, takže to naozaj tá diskusia je taká. Ešte aj tí, ktorí boli za tohto volebného obdobie, tak majú častokrát iné veci. Posledná výhrada, pán predsedajúci, keď tuná ma istá nemenovaná, ale známa persona dehonestovala, hovoril absolútne mimo, to bolo totálne porušenie poriadku vo faktických... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [20:00] Martin Dubéci Pán poslanec, je 20.00 h, tak jednak ste ma kľudne mohli upozorniť, ak som náhodou podľa vás nevykonával právomoci predsedajúceho a medzi právomoci predsedajúceho patrí aj teda ukončiť plénum, ukončiť rokovanie pléna vzhľadom na procedurály, ktoré tu máme schválené. Takže, pán poslanec, chcete ukončiť svoje vystúpenie, alebo budete pokračovať zajtra? (Reakcia navrhovateľa.) Vy ukončujete vystúpenie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca chce podať informáciu? Nechce. Prerušujem rokovanie v tomto bode programu. Prerušujem rokovanie pléna Národnej rady do deviatej ráno. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)