Rokovanie NR SR 30. 1. 2026 – Národná rada prerokováva zákony o inšpekcii práce, sociálnych podnikoc

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyne Holečková, Gažovičová, Majerský František, Majerský Milan, Stachura a Števulová. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 1113. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1184 a 1231. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh v skratke uviedol. [09:01] Erik Tomáš Vážený pán predseda, splním teda tvoje želanie a v skratke uvediem tento zákon, lebo je naozaj veľmi jednoduchý. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chceme efektívnejšie nastaviť sústavu inšpektorátov práce, mimochodom ideme ju nastaviť rovnako, do rovnakého režimu, v akom sú nastavené už roky úrady práce smerom k ústrediu práce a ideme nastaviť rovnaký model inšpektorátov práce, aký je v Českej republike. Tá zmena je v princípe veľmi jednoduchá. Meníme inšpektoráty práce alebo chceme, navrhujeme meniť inšpektoráty práce na takzvané preddavkové organizácie, čo vlastne znamená, že inšpektoráty práce, tie krajské, už nebudú mať svoje IČO, ale bude len jedno IČO na Národnom inšpektoráte práce a tým pádom Národný inšpektorát práce zabezpečí viaceré doterajšie činnosti, ktoré doteraz museli zabezpečovať inšpektoráty práce. Zároveň Národný inšpektorát práce sa stane aj služobným úradom pre všetky inšpektoráty práce. Cieľ je jediný – šetriť prostriedky na personále, ako aj na ďalších činnostiach a my chceme tieto prostriedky použiť pre inšpektorov ako takých, teda pre zvýšenie platov a podobne. Chcem zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nevstupujeme touto novelou zákona do právomocí inšpektorov samotných, do ich inšpekčnej činnosti, čiže na tomto sa absolútne, absolútne nič nemení, ide len o ekonomické, ekonomické opatrenie. Chceli sme to stihnúť k 1. januáru, preto bolo pôvodne navrhnuté skrátené legislatívne konanie, teraz už to nie je aktuálne, tak som na vláde požiadal a vláda to schválila a stiahla, stiahla skrátené legislatívne konanie, takže ak sa tento zákon podarí schváliť, tak bude účinný k 1. júlu tohto roka a ušetríme o polovicu menej v tomto roku. To je celé, ďakujem pekne. [09:03] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Laššákovej. [09:03] Ľubica Laššáková Dobré ráno, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1113. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1184 z 1. decembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1231 z 22. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:05] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásenia. Pani poslankyňa Turčanová, KDH, nech sa páči. [09:06] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, pán minister, ospravedlňujem sa, že využívam priestor a prichádzam k rečníckemu pultu, ale nevedela som sa prihlásiť faktickou. A v podstate len som sa chcela uistiť, o akej sume úspory rozprávame, lebo toto my nebolo celkom jasné. Čiže vlastne mám len túto jednu otázku. Nemám nič voči tomu, že sa úrady, teda inšpektoráty práce zbavia subjektivity, máme tu už príklad aj v iných inštitúciách, čiže s týmto problém nemám, len keď hovoríme o úspore, počula som, že polovicu usporíme, ak to bude od 1. júla, ale tú celkovú sumu. A tiež sa chcem opýtať na to, že či dôjde teda k organizačným zmenám na jednotlivých úradoch inšpektorátoch práce a o koľkých prepustených osobách rozprávame a či budú napríklad ekonómky prepustené. Ďakujem. [09:07] Andrej Danko Ďakujem. Jedna faktická. Pán poslanec Ledecký. [09:07] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja, ja tiež by som chcel vedieť, či naozaj jedná sa o polročné skrátenie, čiže tá suma ide na polovicu, či to chápeme správne. Ale ja by som chcel, aby pán minister, hoci pán minister zvykne, ale aby to tak bolo, lebo v tomto parlamente to nie je pravidlom, aby keď máme nejaké otázky, sa naozaj na tie otázky odpovedalo a dostávali sme odpovede, lebo včera sme tu prerokovali zákon a naozaj tí poslanci sa zmysluplne pýtali, že na veci, ktoré sú, ktoré sú nejasné, napríklad že prečo rokovací poriadok postihuje poslancov mimo parlamentu, keď tam sú iné prostriedky právne na to a fungujúce a vlastne nikto sa tu nepostavil a nikto nedal odpovede. Lebo naozaj je otázka, že či budeme toho človeka alebo toho poslanca trestať dvakrát alebo keď dostane už nejakú civilnú pokutu, že či tá druhá už nehrozí a tak ďalej. Čiže len vzhľadom k tomu, vzhľadom k tomu naozaj ideme tu prejednávať aj zákon o sociálnych podnikoch, ktorý, ktorý je dosť komplikovaný a dosť veľké zmeny sú tam. Tak ja by som naozaj očakával podrobné odpovede, či to je tak, ako to je, alebo sa ešte niečo bude meniť, alebo je to vo vývoji, alebo v druhom čítaní na poslednú chvíľu sa to dozvieme a tak ďalej. Ďakujem. [09:08] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľ? (Navrhovateľ prichádza k rečníckemu pultu.) [09:09] Erik Tomáš Dobre, aby som odpovedal, stačí asi aj v záverečnom slove. Úspora bude 609-tisíc ročne, čiže v tomto roku tým pádom len polovica a bude uvoľnených 48 zamestnancov na tých inšpektorátov práce, ktorí tým pádom už nebudú, nebudú potrební. Je to aj vlastne v rámci toho zužovania stavov, v rámci plánovaného zužovania stavov v rámci ministerstva, rezortu práce, ktoré prebehlo, samozrejme, ku koncu minulého roka k 1. 1. Ja môžem už aj povedať, že týmto pádom my sme vyčerpali všetky možnosti, čo sa týka rezortu prácu, na ďalšie prepúšťanie zamestnancov, toto už je definitívne a v roku ´26 ani ´27 nič také neplánujeme. Čiže úspora 609-tisíc, v tomto roku teda polovica, 48 zamestnancov, ktorí naozaj už nebudú potrební, a ešte raz môžem zopakovať, nijakým spôsobom nevstupujeme do inšpekčných právomocí, do výkonu inšpekciu, inšpektorov a budú naďalej vykonávať v tom istom režime inšpekciu prácu ako doteraz, v druhom čítaní sa nič meniť nebude, nemá sa čo. Ďakujem pekne. [09:10] Andrej Danko Ďakujem. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1131, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach č. 1186 a 1232. Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona. [09:10] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ako ste si mali možnosť všimnúť, aj v tomto prípade bolo stiahnuté skrátené legislatívne konanie rozhodnutím vlády na môj návrh a v princípe môžme v riadnom konaní túto problematiku rozobrať teda na dvoch schôdzach, prvé čítanie na tejto schôdzi, druhé čítanie na aprílovej schôdzi. Sú tam navrhnuté viaceré zmeny, ktoré súvisia s tým, že je tu, myslím, zhoda naprieč politickým spektrom, že je potrebné sprísniť podmienky pre účinnosť, respektíve pre činnosť registrovaných sociálnych podnikov. Tento režim tu funguje od roku 2018, teda už vlastne osem rokov a objavili sa rôzne informácie o tom, že popritom vznešenom cieli, ktoré sociálne podniky plnia a určite majú svoje opodstatnenie, sa za tými sociálnymi podnikmi skrýva aj v niektorých prípadoch, teda nie v niektorých prípadoch, ale mnoho špekulantov, a preto je potrebné nastaviť alebo prenastaviť ten systém, ktorý, opakujem, tu funguje už osem rokov, tak, aby naozaj sociálne podniky slúžili len svojmu účelu. Tieto zmeny, a to chcem teraz zdôrazniť, boli pripravené v súčinnosti s alianciou pre sociálnu ekonomiku. Asi ste mali možnosť vidieť, že na jednej tlačovej besede, kde sme tieto zmeny predstavovali, so mnou stáli nielen predstavitelia aliancie pre sociálnu ekonomiku, ale aj priamo zdravotne alebo inak znevýhodnení zamestnanci týchto sociálnych podnikov. Čiže napriek tomu, že ide o sprísnenie podmienok, tak sa našla zhoda v tejto komunite, teda minimálne teda tou najväčšou alianciou, ktorá ich zastrešuje. A čo je možno ešte dôležitejšie, tak tieto zmeny boli pripravované, respektíve konzultované s Najvyšším kontrolným úradom, Najvyšší kontrolný úrad tiež na ďalšej tlačovej besede so mnou potvrdil, že tieto zmeny sú potrebné a to preto Najvyšší kontrolný úrad do toho vstúpil, pretože Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu fungovania sociálnych podnikoch, v podnikoch v období od 2018 do roku 2023 a presne pri nástupe tejto súčasnej vlády a mňa na ministerstvo práce bol odovzdaný protokol s viacerými, ktorý konštatoval viaceré nedostatky v činnosti a kontrole sociálnych podnikov v období 2018 až 2023. 2018 až 2023, ešte raz to zdôrazním. Takže preto sme pristúpili spoločne s touto jednak alianciou pre sociálnu ekonomiku a s Najvyšším kontrolným úradom k spomínaným zmenám, ktoré v krátkosti predstavím a som, samozrejme, pripravený o nich diskutovať, teoret... samozrejme ich aj meniť, pokiaľ, pokiaľ to bude potrebné, samozrejme v tom druhom čítaní, toto je skôr technická záležitosť. Tie základné zmeny už boli viackrát prezentované aj verejne, ale teda v krátkosti ich na úvod uvediem. Tou prvou takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na takzvanú socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť, pôvodný návrh je z piatich na... ===== bol takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na tzv. socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť. Pôvodný návrh je z piatich na dva roky, ale po diskusii s poslancami okolo pána Huliaka a so Združením miest a obcí Slovenska sme teda usúdili, že vieme to pozmeňujúcim návrhom zmeniť teda na trojročné obdobie. V prípade, v prípade, že sociálny podnik v tomto období buď zanikne z vlastnej vôle, alebo mu bude odobratý štatút, bude musieť tú nesocializovanú časť zisku jednoducho vrátiť. Toto bude proste sankcia. Toto bola veľmi citlivá vec, na ktorú som bol teda aj upozorňovaný. Ďalej. Ďalšia zmena, ktorá sa, ktorá je dôležitá. Pre nové sociálne podniky skracujeme lehotu na splnenie podmienok sociálnych podnikov na štyri mesiace, čo v praxi znamená, že do štyroch mesiacov budú musieť naplniť podmienku tie sociálne podniky tridsaťpercentného podielu znevýhodnených, znevýhodnených zamestnancov, teraz je to rok. Majú rok na to, rok môžu pôsobiť bez toho, aby mali splnenú tú kvótu tridsiatich percent. Skracujeme logicky túto lehotu na štyri mesiace, aby sa to nezneužívalo. Ďalšia zmena spočíva v tom, že bude povinnosťou sociálnych podnikov umiestniť znevýhodnených uchádzačov o prácu na pracovnom trhu po pôsobení v tom sociálnom podniku, pretože sú to, väčšina z tých sociálnych podnikov sú integračné podniky, to znamená, že ich funkciou nie je dlhodobo zamestnávať ľudí, ale integrovať ich na pracovný trh, čo sa vôbec za týchto osem rokov nedeje, ani nejakým spôsobom nekontroluje. Ono sa to deje v nejakej miere, ale nie v dostatočnej. Takže bude povinnosť integrovať za, samozrejme, jasných podmienok toho človeka na pracovnom trhu, ale platí to len pre inak znevýhodnených zamestnancov sociálnych podnikov, neplatí to zdravotne znevýhodnených zamestnancov, lebo je logické, že keď tam pracujú ľudia s ťažkými diagnózami, veľmi ťažko ich umiestňovať na pracovný trh, otvorený pracovný trh. My tam necháme možnosť, že títo ľudia môžu naďalej pracovať. Ale inak znevýhodnení uchádzači, ktorým pomáhame so zručnosťami a podobne, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení, tak tam bude povinnosť umiestniť týchto ľudí na otvorený pracovný trh. Pokiaľ tak integračné podniky neurobia, tak v takom prípade budú musieť vrátiť alikvótnu časť toho vyrovnávacieho príspevku, pretože vlastne nenapĺňa svoj cieľ. Ale po dohode so sociálnymi podnikmi sme tam dali lehotu trojmesačnú, že pokiaľ prijmú takéhoto človeka do sociálneho podniku, budú mať tri mesiace na to sociálne podniky, aby sa sami rozhodli, že či s tým človekom budú pracovať aj naďalej aj pod rizikom, že by ho nemuseli potom umiestniť na otvorenom pracovnom trhu, budú mať jednoducho tri mesiace na to, aby teda sa rozhodli, či takýto človek je umiestniteľný na trhu a pracujú s ním ďalej, alebo s ním teda rozviažu pracovný pomer, pretože usúdia, že ho nevedia jednoducho na tom pracovnom trhu umiestniť. Ďalšia zmena, dôležitá, ktorá, na ktorú chcem teda upozorniť, že ak už raz človek pracuje v sociálnom podniku, tak nebude mať možnosť iného pracovného vzťahu, pretože, pretože ak už raz niekde je zamestnaný a my dotujeme jeho pracovné miesto, tak proste má pracovať v tom sociálnom podniku a nebude môcť mať ani živnosť, nebude môcť mať iný pracovný pomer, aby sa s tým nešpekulovalo. A čo sa týka, že pôvodne sme tam mali, že nemôže byť ani štatutárom v inom sociálnom podniku, to sme odstránili, takže štatutárom a s nejakou majetkovou účasťou môže byť aj v inom, samozrejme, sociálnom, teda môže byť v sociálnom podniku. Samozrejme ten, je tam jedna výnimka, čo sa týka tých, pracovno-právneho vzťahu. Bude sa to týkať výnimky, teda dohôd, z ktorých mesačné odmeny nepresiahnu sumu životného minima. Takúto dohodu popri tom svojom zamestnaní podporovanom ešte, samozrejme, bude ten dotyčný zamestnanec mať. No a potom, samozrejme, ďalšia vec, to je taká najdiskutovanejšia, že chceme skrátiť vyrovnávací príspevok, a to na úroveň minimálnej mzdy. Čiže v roku 2026 je 915 eur. Toto opatrenie má dva dôvody. V súčasnosti, my ponechávame, samozrejme, možnosť, a to je, to zostáva aj v súčasnom zákone, že tá výška príspevku bude 75 % celkovej ceny práce pre invalidných zamestnancov, 60 % celkovej ceny práce pre tých, čo nie sú invalidný, ale majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a potom ešte ďalšie úrovne, 50 %, 25 %, rovnako ako je to doteraz, len my nastavujeme nový strop toho príspevku na 915 eur, teda na úroveň minimálnej mzdy. Sú na to dva, sú pre to dva dôvody, o ktorých sme hovorili. Ten prvý dôvod je, že doteraz štedro nastavený príspevok vlastne spôsobil to, že sa suma, celkový objem peňazí eurofondov na tento program minie v tomto roku a pre rok ´27 jednoducho už nebudú na to eurofondy. Jednoducho bude koniec, pretože až nové programovacie obdobie začína až v roku 2028 a keďže ide o obligatórny príspevok, teda povinný, tak v takom prípade by musel štát v roku 2027 vyplatiť sedemdesiat, približne 75 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Ten druhý dôvod je, samozrejme, princíp spravodlivosti. Ak ide o dotované pracovné miesto, tak sa pýtam, prečo by sme mali dotovať takéto pracovné miesto dvojnásobkom minimálnej mzdy, pokiaľ tu máme stále 180-tisíc ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie štátu? Povedzme za tú základnú minimálnu mzdu, aby som bol presný, 127-tisíc ľudí. Takže je to tento, je tu tento rozmer. Ale môžeme aj priznať, že pre nové programovacie obdobie, čo už bude asi úloha teda novej vlády, sa môžeme s tým príspevkom, sa môže ten príspevok opäť upravovať. Ale opakujem, ten hlavný dôvod je, že pri takomto štedrom režime sa tieto príspevky teda minú v tomto roku. Po posúdení celej situácie s eurofondami v rezorte práce sme usúdili, že pokiaľ by došlo k tomuto skráteniu príspevku s účinnosťou k 1. 5. alebo k 1. 7., to ešte vysvetlím, tak v tomto roku by ešte eurofondy mali postačovať na vyplácanie tohto vyrovnávacieho príspevku, ale, samozrejme, pokiaľ bude už minimálne polovicu roka v tej skrátenej, v tej skrátenej podobe. Aj toto bolo odkonzultované s organizáciami teda, ktoré zastrešujú sociálne podniky, a samé si uvedomujú, že lepšie je skrátiť tento vyrovnávací príspevok ako to, že by sa na to potom nenašli v priebehu roka ´27 peniaze. Takže a navyše je to naozaj, ešte jednu vec treba dodať (povedané s úsmevom), to, že sa skráti ten vyrovnávací príspevok, teda tá forma dotácie zo strany štátu, neznamená, že zamestnávateľ musí skrátiť plat tomu človeku. On pokojne môže mu priznávať ten istý plat, ako doteraz, len od štátu bude tá dotácia cez eurofondy jednoducho nižšia. Máme tam aj, keďže hovorím o sprísňujúcich kritériách, máme tam poslednú vec, ktorú poviem, jednu pozitívnu zmenu. My sme, aj bola to, myslím, požiadavka opozície, viete, že v prípade tých zdravotne znevýhodnených ľudí chceli požadovať okrem potvrdenia invalidity ešte aj posúdenie na konkrétnu pracovnú činnosť posudkovým lekárom, pretože asi uznáte, že človek, ktorý nemá ruky, asi nemôže robiť murára. A sú aj takéto rôzne špekulácie a pochybnosti v súvislosti so sociálnymi podnikmi, ale dobre, bolo by to, bola by to byrokracia navyše, tak ponechávame to, čo v tom zákone je aj v súčasnosti, že stačí potvrdenie o invalidite zo Sociálnej poisťovne, a naopak, ideme odbúravať byrokraciu, a to v tom zmysle, že teraz si to ten človek to právoplatné potvrdenie o invalidite musí zháňať sám. Od, keď tento zákon prejde, tak už ten človek nemusí, nebude musieť si to potvrdenie zháňať, ale komunikácia prebehne medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce. Na záver chcem povedať, že tento zákon nerieši DPH pre sociálne podniky, áno? Aby sme si to teda neplietli. DPH rieši ministerstvo financií a chcelo ho vyriešiť v samostatnom zákone pred koncom roka, ale dobre vieme, ako to napokon dopadlo. Čiže tento zákon z dielne ministerstva práce nerieši, nerieši DPH, ktorá je asi najcitlivejšia v tomto probléme. Musím ale povedať, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom práce sa rozhodlo, že navrhne určitý mechanizmus riešenia DPH pre sociálne podniky a bude sa ho snažiť vyriešiť pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu v druhom čítaní. Ministerstvo financií založilo pracovnú skupinu, v ktorej sedia zástupcovia ministerstva financií, ministerstva práce, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj ďalších organizácií, a hľadajú mechanizmus na vyriešenie tej DPH, pretože DPH asi spôsobuje úplne najväčší, keď to povieme, najväčší problém, čo sa týka sociálnych podnikov. Ďakujem veľmi pekne. [09:24] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani Novákovej. Nech sa páči. [09:24] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedenou pod tlačou 1131. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1186 z 1. decembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1232 z 22. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:26] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, poslankyňa Petrík a poslanec Ledecký. Nech sa páči. [09:26] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, ja by som sa teda tiež rada vyjadrila v prvom čítaní k návrhu zákona o registrovaných sociálnych podnikoch, resp. o tých zmenách, ktoré, ktoré ich čakajú. Ale keďže sme v prvom čítaní, ja sa nebudem venovať tým konkrétnostiam, o ktorých ste hovorili, pán minister, a ktoré už viackrát ste aj komunikovali, pretože ja sa domnievam, že v druhom čítaní dôjde k určitým zmenám práve z dôvodu pozmeňujúcich návrhov, napríklad aj toho pozmeňujúceho návrhu z ministerstva financií, ktoré zásadne zmenia povahu tohto zákona a ovplyvnia potom aj to ďalšie fungovanie, to nové fungovanie registrovaných sociálnych podnikov. A áno, má to súvis s tou dépeháčkou. Vy ste sa síce veľmi snažili to tu teraz ako keby oddeliť, ja tomu rozumiem, akože legislatívne to bude oddelené, ale v skutočnosti, viete, sociálnym podnikom je jedno, v ktorých zákonoch čo bude napísané, proste ony sa budú musieť riadiť novými regulami a tie nové reguly budú znamenať napríklad zvýšenú DPH zrejme na úroveň 23 %, k tomu sa ešte dostaneme. Ja by som sa teda ale chcela, alebo skôr by som rada pripomenula, prečo vlastne tento návrh zákona sa vôbec začal riešiť, prečo sa začal riešiť tak chvatne hneď na konci roka v decembri a vlastne akým spôsobom sa doteraz komunikoval, pretože mám za to, že sa to dalo riešiť aj iným spôsobom a hlavne, že sa to dalo riešiť skôr, skôr ako vám, ako ste zistili, že vám v kasičke chýbajú peniaze na vyrovnávacie príspevky. Takže keď to mám zjednodušiť, tak v podstate tu ani tak nejde o, o všetky tie zmeny, ktoré navrhujete. Ja s množstvom tých zmien súhlasím a myslím si, že je dôležité, aby sme sprísnili pravidlá pre sociálne podniky a aby sme naozaj vyčistili tie, tie dobré sociálne podniky, ktoré majú integračné, socializačné účely a naozaj chcú zamestnávať zdravotne alebo inak znevýhodnených ľudí. Inak znevýhodnení ľudia znamenajú ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú to ženy na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrábať a podobne. Čiže to je všetko v poriadku. Ale v skutočnosti keď to zjednoduším, tak problém nastal kvôli zvýhodnenej päťpercentnej dépeháčke pre registrované sociálne podniky, ktorá... ===== ...ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú to ženy na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrábať a podobne. Čiže to je všetko v poriadku, ale v skutočnosti keď to zjednoduším, tak problém nastal kvôli zvýhodnenej päť percentnej dépéháčke pre registrované sociálne podniky, ktorá prišla do platnosti v prvo, 1. januára 2025, čiže za vašej vlády. A, a práve aj vďaka tej zvýhodnenej päťpercentnej dépéháčke sa začali množiť sociálne podniky ako huby po daždi, pretože to bola proste konkurenčná výhoda pre nich, keď mohli operovať päťpercentnou dépéháčkou popri ostatných podnikoch, ostatných bežných firmách. No a va, a vy ste zistili, že vlastne týmto stovkám sociálnych podnikov, ktoré sa začali množiť, nestíhate alebo už nebudete schopní vyplácať, napríklad, vyrovnávacie príspevky v takej sume v akej im, v akej vám ich ukladá zákon. Takže vlastne kvôli týmto veciam ste prišli do parlamentu, preto ste to chceli urobiť v chvate cez skrátené legislatívne konanie, a toto je podľa mňa veľmi dôležité si povedať a, a, a si uvedomiť, a vy ste tým v podstate absolútne vystrašili všetky sociálne podniky aj tie, o ktorých som hovorila, ktoré sú naozaj malé. Ja som v množstve z nich bola, to sú, to sú sociálne podniky, ktoré robia naozaj záslužnú činnosť nehovoria o obecných sociálnych podnikoch, možno kolega Dubovický k tomu aj bude chcieť niečo, niečo doplniť. Takže vy ste ich vystrašili, pretože to vyzeralo, že od 1. 1. 2026 môžu rovno zabaliť krám, pretože nebudú schopní vlastne dodržať, dodržať tie, alebo nebudú schopní vyžiť z toho, že teda budú mať aj nižšie vyrovnávacie príspevky a zároveň aj vyššiu 19 % DPH. Takže ja úplne rozumiem, že aj ministerstvo práce a ministerstvo financií sa oprávnene zľaklo, keď videli, čo sa tu deje, a že teda v niektorých prípadoch dochádza k zneužívaniu tohto štatútu. No, len teda, čo ste urobili je, že, že ste prišli s týmito dvomi návrhmi, ktoré nakoniec ten jeden ste posunuli na ministerstvo financií, kde vlastne sa tu musel pán Kamenický nejakým spôsobom obhajovať, no a ja sa teraz pýtam, že čo idete robiť po novom. Pretože ja si vážim, že mi ministerstvo financií bolo ochotné vysvetliť nejaký nový zámer, a ten zámer má byť, že to nebude zvýšená 19 % dépéháčka, ale bude to zvýšená 23 % dépéháčka pre sociálne podniky, že to bude rovnaká DPH ako pre všetky, pre všetky ostatné, čiže ešte vyššia ako 19 %, a teda návrh alebo ten protinávrh kompenzácie je, že vlastne v spolupráci s ministerstvom práce sa nastavia určitý počet kritérií, ktoré budú musieť registrované sociálne podniky splniť, aby mali nárok na plnú výšku nového vyrovnávacieho príspevku, ktorý bude už teraz aj tak v zníženej sume. Hej? Teda v maximálnej výške minimálnej mzdy, čo je 915 eur. Čiže vy im ju idete aj znížiť, dobre, ja tomu celkom rozumiem, ale tam zas musím opäť pripomenúť, že prečo ste to nezačali riešiť skôr. Či to sa rieši tu až naozaj vtedy, keď už vidíte, že už vám proste nezostávajú peniaze, tak rýchlo, rýchlo, nieže o päť minút dvanásť ale vyslovene päť minút po dvanástej ste prišli s tým, že okej, tak buď nedostanete v 2027 nič milé podniky lebo nemáme alebo vám to teraz znížime, aby ste teda aspoň niečo dostali. Inými slovami, tie peniaze sa skrátka prejedli a vy ste si to uvedomili neskoro. Ale zas dobre, lepšie neskoro ako nikdy. No a teraz, mne sa ťažko vyjadruje k akýmkoľvek zneniam zákona v prvom čítaní, keď vy v druhom čítaní prídete, teda konkrétne ministerstvo financií príde a vy hovoríte, že s tým nič nemáte, ale ono to, že explicitne s tým súvisí. Absolútne priamo to s tým súvisí, že ministerstvo práce príde s pozmeňujúcim návrhom, kde zvýši DPH pre sociálne podniky na 23 % a zároveň sa stanoví nejakých päť, šesť kritérií, ktoré vraj budete vy potom z kapitoly ministerstva práce kompenzovať formou týchto vyrovnávacích príspevkov. Tak možno, pán minister, keby ste to vysvetlili, že ako to teda bude vyzerať. Že, že potom, keď sociálny podniky splní len štyri zo šiestich kritérií, tak aké percento z toho vyrovnávacieho príspevku z tej sumy nakoniec tí ľudia dostanú. Pretože to doteraz nevieme. Nevedia to ani oni, nevie, nevieme to ani my. Ja som ten, ten návrh nevidela, zároveň, aké budú tie kritériá. Ja som ich tiež ešte nevidela. Ako nápad to môže byť fajn, len je to hodne komplikované, mám pocit, že teda ministerstvo práce to, teda ministerstvo financií to vyriešilo elegantne, že teda nebude, nebude nejako stupňovať tú dépéháčku, ale vlastne tie peniaze, ak to správne chápem, tie peniaze, ktoré sa navyše vyberú od sociálnych podnikov cez tú zvýšenú DPH, vám potom nejakým spôsobom oni presunú do, do kapitoly rozpočtu ministerstva práce, ktoré potom použijete v tých vyrovnávacích príspevkoch? Ak áno, tak ako ich teda, ako ich teda použijete. Čiže v podstate, toto sú tieto moje otázky, že mohli ste k tomu pristúpiť naozaj rôznym, rôznym spôsobom. Ja neviem, zvýšiť kontroly sociálnym podnikom, veď okej, koľko ich je? Je ich vyše 500, myslím tých sociálnych podnikov, tak ste ich mohli tie kontroly zvýšiť aj skôr. Ja neviem, tak ako, aké časté kontroly ste robili v sociálnych podnikoch, aby ste zistili, že, že či svoj štatút zneužívajú alebo nie. Potom mohli ste sa pohrať so zákonom o verejnom obstarávaní, keď tam bol, keď tam bol problém s tou 5 % DPH a bolo to proste neúmerne zvýhodňujúce oproti iným, iným firmám. Ako dalo sa robiť naozaj veľa vecí, ale vy ste ju vlastne ani jednu neurobili a na konci roka ste prišli proste s bubnom na zajace s tým, že sa ide zvyšovať DPH a ešte aj znižovať vyrovnávací príspevok a ešte všetky tie ostatné veci, ktoré ste dnes hovorili, ktoré sú okej, hej, považujem ich za fajn, za, za okej, len teda sú ako keby minoritné oproti týmto dvom situáciám, ktoré naozaj dostávajú do veľmi ťažkej a neistej situácie sociálne podniky, ktoré sú malé veľakrát, ktoré zamestnávajú naozaj kopec znevýhodnených, rôzne znevýhodnených ľudí, a preto si myslím, že si títo ľudia zaslúžia, aby ste im to aj takto v prvom čítaní, lebo to druhé čítanie bude až v apríli, keďže teraz máme zasa, opäť kopec voľna tuto v parlamente. Tak, takže druhé čítanie príde až niekedy po 15. 04., takže dovtedy by možno bolo fajn, pán minister, keby ste tým sociálnym podnikom vysvetlili ako to teda myslíte s tou zvýšenou DPH a s tými kritériami a, a či vôbec ich budú schopné naplniť alebo nie. Ďakujem pekne. [09:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Štyri faktické poznámky. Pán poslanec Dubovický. [09:36] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Sima, veľmi pekne ti ďakujem za, za úvod, samozrejme, budem s tebou absolútne súhlasiť, že tie zmeny budú práve v tom druhom čítaní, lebo môžeme sa teraz teoreticky baviť ako vyzerá v súčasnosti to, to prvé čítanie. Ale áno, stále si myslím, že ešte sa stále neurobilo dosť pre tie sociálne podniky, lebo budem s tebou súhlasiť, že minulý rok z pozície ministerstva financií, ako minister Kamenický tu prišiel obhajovať to zvýšenie DPH pre sociálne podniky, ale práve pre tie, ktoré boli pod obcami, bol obrovský problém s tým, že boli schválené rozpočty. Však vieme, že aj tie sociálne podniky sme, nás kontaktovali, že to znamená, že po novom roku ich rovno môžu zatvoriť, takže my stále čakáme, s čím príde ministerstvo financií a v akom, aký to bude mať konečný dopad na tie sociálne podniky na Slovensku, ale či vôbec sa op, či sa vôbec oplatí mať tieto sociálne podniky v budúcnosti. Takže áno, ja skôr tú diskusiu budem čakať v tom druhom čítaní ako v tom prvom čítaní, a možnože ja aj vystúpim krátko v rozprave, ale keď som si tak pozrel v rámci tých dôvodových správ a doložku, doložku vplyvov, mne to celkom nedávalo zmysel, že máme i pozitívne, negatívne sociálne vplyvy. Je tam, je tam príliš chaotické rozdelenie tých, tých dolož, tých vplyvov či na to podnikateľské prostredie, či na tie rozpočty tých obcí, že ja by som chcel mať aj toto nejakým spôsobom vysvetlené od pána ministra. Ďakujem. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Turčanová. [09:38] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Aj keď teda pán minister upozornil, že nebudeme meniť DPH, v tej diskusii sme sa práve tej dépéháčke nevyhli, takže ja skúsim zareagovať, pani kolegyňa aj na to, áno, od 1. januára ´25 bola 5 % DPH, dovtedy fungovali sociálne podniky s 10 % DPH. Myslím si, že to fungovanie bolo dobré a štandardné. Čiže ak sa máme potom na ministerstve financií rozprávať o zmene DPH, tak asi by som sa vrátila ten krok späť pred rok prvý, pred 1. január ´25 a da tým sociálnym podnikom 10 % dépéháčku. Lebo prečo sa to udialo, práve v roku ´25 potom vznikli niektoré sociálne podniky, ktoré veľmi záhadne rýchlo získali status a potom zároveň ešte záhadnejšie rýchlo získali práve zákazky z rôznych ministerstiev. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať, už som to viackrát aj v tomto pléne hovorila, čiže toto považujem za uzavreté. Skôr sa chcem spýtať, pán minister, keďže hovoríme o tomto návrhu zákona, vraveli ste, že nebude možnosť iného pracovného vzťahu pre zamestnancov sociálnych podnikov. Bude sa to týkať všetkých zamestnancov alebo iba tých 30 % znevýhodnených, ktorí tam teda musia splniť tú podmienku, čiže iba keď tam bude vyrovnávací príspevok, tak takýto nebude môcť mať iné zamestnanie? Lebo pokiaľ tam budú pracovať aj zdraví ľudia, tak budú zasa znevýhodnení tým, že vlastne možno ako nejaký manažér tam bude chcieť byť, prísť pomôcť alebo majster nejakej partie odborník a on bude obmedzený na tom, že nebude môcť nikde inde pracovať. A povedzme si, že zo znevýhodnenými musí pracovať aj niekto, kto ich vie usmerniť a odkontrolovať, nedá sa to, že budú zrazu všetci schopní. A ešte som sa chcela upriamiť pozornosť na to, že keď hovoríme o sociálnych podnikoch, tak vlastne zo všetkých sociálnych podnikov, ktorých bolo registrovaných vyše 600, viac ako 64 % je zriadených sú, v súk alebo je v súkromnom vlastníctve...(Prerušenie vystúpenie časomerom.) [09:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím, využívajte inštitút faktických na reakciu na vystupujúceho, nie na otázky ministrovi. Pán poslanec Ledecký. [09:40] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ale moja predrečníčka naozaj hovorila k veci a využívala ten čas a reagovala, takže neviem kde je problém. Ja by som chcel zareagovať práve na to, čo spomínala moja predrečníčka na DPH. My naozaj nemôžeme oddeliť do DPH od, od iných príspevkov a tváriť sa, že to nemá s tým súvis, lebo jednak áno, v minulosti to prísne bolo pod ministerstvo financií, ale teraz ako sme sa dozvedeli od pána ministra, ale aj sme boli pozvaní na rokovanie na ministerstvo financií a tam nám povedali, že práve chcú vložiť do tohto zákona o ktorom sa bavíme nejaký pozmeňujúci návrh, kde by sa to dépéháčko ako, ako keby ten zisk z tých, z tej 23 % sadzby, ktorá sa, ktorá sa chystá, rozdelil na tie sociálne podniky. A ja si osobne myslím, že tuná aj poslanci okolo Huliaka sa mýlia, lebo keď boli za nami rokovať o tom, tak akože oni mali také klapky na očiach, že DPH nezmeníme, že DPH ostane také, také ako je. Ale však to súvisí to, tie sociálne podniky dostávajú vyrovnávacie príspevky, DPH, nejaké ďalšie výhody a vlastne oni to berú v jednom balíku. Tak keď chceme, aby tie sociálne podniky fungovali a, a nepozeráme na DPH len na vyrovnávacie príspevky, nepozeráme na to komplexne. To znamená, že my naozaj musíme na to, na to komplexne, na tie benefity komplexne pozrieť a nadstaviť ich tak, aby jednak sa nezneužívali, ale na druhej strane, aby boli motivačné, aby tie sociálne podniky nejakým spôsobom fungovali a plnili tú úlohu, ktorú plniť majú. [09:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja v dobrom len, ak vystupuje poslankyňa Petrík, tak zamerajte svoju faktickú na ňu. Pán poslanec Pollák. [09:42] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa Petrík za vašu rozpravu. Vy ste správne kládli otázky pánovi ministrovi, pán minister vlastne krútil hlavou, nesúhlasil s vami, ale je to práve on, ktorý by mal vysvetľovať dôsledky tohto návrhu zákona. Čo mu slúži ku cti, že je to zrejme asi jediný poslane a teda minister tejto vlády, ktorý sem nenosí návrhy, ktoré pomáhajú tejto vládnej koalícii, ale snaží sa pomôcť tým ľuďom tam vonku, o to viac je to ušľachtilé, keď sa to týka sociálnych podnikov a tých najzraniteľnejších ľudí. Áno, a správne ste kládli tú otázku, že čo bude znamenať vlastne tento zákon, táto novela pre existujúce menšie sociálne podniky, že ako sa majú pripraviť títo ľudia a vlastne aj tí, ktorí zriaďujú tieto sociálne podniky ako budú vlastne viesť ďalší život, že či budú zamestnaní alebo ich budú prepúšťať a kde sa zamestnanú. Toto sú veľmi dôležité otázky. Ja som naozaj veľmi zvedavý, ako sa bude ďalej kreovať tento návrh zákona. V druhom čítaní očakávame pozmeňujúce návrhy, a ja sám sa teda budem podieľať na tom, aby sme pripravili dôsledne pozmeňujúce návrhy, aby tento, táto novela bola účinná a pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú. Naozaj, slúži ku cti ministrovi, že sem chodí do parlamentu so zákonmi, ktoré pomáhajú ľuďom tam vonku. [09:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík s reakciou na faktické poznámky. [09:43] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, ja si myslím, že kolega Ledecký na mňa úplne, že adekvátne reagoval, pretože hovoril presne o tom, že napriek tomu, že pán minister sa snaží nám tu komunikovať, že DPH nie je v jeho kompetencii, ale ono to skutočne je naozaj veľmi prepojené, a vlastne dokazuje to aj tá súčasná spolupráca toho ministerstva financií s ministerstvom práce, čo na jednej strane by sme aj mohli pochváliť, že konečne tu máme aj nejakú spoluprácu dvoch ministerstiev, ktoré chcú nejakým spôsobom vyriešiť situáciu sociálnych podnikov. Len čo ja hovorím je, že sa to rieši neskoro, že skrátka zasa len rozliate mlieko a my nad ním teraz tu akože plačeme, ale dobre veď keď sa to nadstaví dobre, tak budeme len radi, len by sme naozaj potrebovali vedieť, ako, ako to nakoniec bude vyzerať, lebo ako kolega Pollák správne povedal, tu môže nastať pokojne aj prepúšť... ===== ... neskoro, že skrátka zasa len rozliate mlieko a my nad ním teraz tu akože plačeme, ale dobre veď keď sa to nastaví dobre, tak budeme len radi, len by sme naozaj potrebovali vedieť, ako, ako to nakoniec bude vyzerať, lebo ako kolega Pollák správne povedal, tu môže nastať pokojne aj prepúšťanie v množstve sociálnych podnikov a to asi nechceme pri tom, pri tej zvyšujúcej sa krivke prepúšťania, ktoré sa deje na Slovensku aj v iných podnikoch. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Ledecký. [09:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja skôr než, skôr než začnem a dúfam, že pán bývalý minister, pán Richter, mi neutečie, lebo ho chcem pochváliť. No možno, keď to spomeniem dvakrát, tak. Ja chcem povedať, že so sociálnymi podnikmi sme mali nedobré skúsenosti. V minulosti za pani ministerky Tomanovej vznikli sociálne podniky a naozaj neviem, prečo to nazvali sociálnymi podnikmi, lebo keď nechcete, aby sa peniaze rozkradli a chcete, aby nejaký systém fungoval, tak musíte zaviesť nejaké pravidlá, nejaké zákony a vlastne oni tvrdili, že vymysleli sociálne podniky, ale nezaviedli žiadne pravidlá a tým pádom sa tie sociálne podniky v krátkom čase, naozaj v krátkom čase rozkradli a Slovensko prišlo o 24 miliónov. Horšie ešte na tom je to, že tieto sociálne podniky mali byť financované z Európskych fondov, nakoniec minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister, ani nepožiadal o sumu, ktorá sa minula a bola to 11,3 milióna, ale požiadal len o sumu 356 000 z európskych zdrojov, lebo dopredu vedel, že, že Európska únia ho tak maximálne vysmeje a nie, nie že by tie peniaze mu, mu dali a preto, naozaj preto slúži ku cti, že pán minister Richter v tej dobe, pán minister Richter, pán Richter, práve vás chválim, v tej dobe mal odvahu a povedal, že idú zaviesť sociálne podniky a naozaj si dali prácu, zmysluplnú prácu a tie sociálne podniky sa zaviedli tak, že sa aby sa tie peniaze nerozkrádali. Naozaj ten systém bol zavedený dobre a bez nejakých hlbších zásahov tie sociálne podniky fungovali osem rokov. Vlastne až teraz sa robila nejaká zásadná zmena. Keď, keď bola bývalá vláda, vláda Igora Matoviča, tak vtedy som ja pánu ministrovi hovoril, že aby sa pozrel na tie sociálne podniky a nejakým spôsobom keď je niečo, čo treba opraviť alebo čo nefunguje, tak, tak aby sa to zmenilo. Naozaj tam boli kozmetické zmeny. Jedinú zmenu, ktorú pán minister presadil, ktorá podľa mňa nebola ideálna, že k tým sociálnym podnikom urobil aj rodinné podniky, ale proste celý ten systém tých rodinných podnikov je akože zavedený, ale nepočul som, ani nezistil, aby to nejakým spôsobom ovplyvňovalo alebo fungovalo. Ja by som sa najprv asi vyjadril k tomu, čo na začiatku pán minister spomínal tie body, ktoré sa idú meniť, aj keď vieme, že ešte to neni jasné a komplexné. Na ministerstve financií nás informovali, že sa, že sa na tom pracuje, že aj ten ich návrh sa bude do toho zapracovať, takže najprv by som išiel k bodu DPH. Tak ja som sa stretol v poslednom období, to znamená, naozaj v posledných dvoch mesiacoch s desiatkami sociálnych podnikov, myslím, že tridsať ich bolo a veľmi zaujímavé podnety boli k tomu DPH. Takisto ich trápilo, že to DPH sa zneužíva. Poviem taký jeden konkrétny príklad. Je krajčírstvo, ktoré zamestnáva šesť ľudí, šijú rôzne produkty, a keďže majú dosť veľa zákazok a nestíhajú šiť, tak subdodávkach si objednávajú nejaké tie výrobky, ktoré nie sú schopní ušiť alebo proste nestíhajú tým množstvom a oni sa nad tým podivujú, že oni kúpia, kúpia vlastne za tú zvýšenú DPH a predávajú to za tú zníženú DPH. Keď sa tých svojich účtovníčiek pýtali, že či to je naozaj v poriadku, že či to tak môžu, tak tie účtovníčky vraveli, že nieže môžu, aleže musia, lebo taký, taký je predpis. Takže samotnej tej firme bolo divné, že tovar, ktorý kúpi a predá, nevyrobí, že zákon im prikazuje využiť tú zníženú DPH. Takže asi, asi niečo nie je v poriadku a majú s tým taký problém, že keďže majú veľký príjem z toho DPH, tak to DPH im stojí na ministerstve alebo na, na ministerstve financií alebo de facto im stojí na daňovom úrade a niekoľko mesiacov sa nemôžu k tým peniazom dostať a vlastne im to týmto komplikuje život, lebo nemajú, nemajú zdroje na prevádzku. Čiže oni normálne by radšej privítali, aby mohli si účtovať DPH len, len za to čo vyrábajú a nie za to čo kúpia a predajú. Čiže naozaj s tým, s tým dépeháčkom treba niečo robiť. A viete čo, zaujímavé bolo, že ja som bol na jednom stretnutí, kde bolo trinásť sociálnych podnikov, trinásť a padol od nich taký návrh, čo som tak až, až sa divil, že, že proste keď sa hlásia sociálne podniky do súťaže, ktorá nie je pre sociálne podniky, ale pre všetkých, aby nemohli využívať zníženú DPH, ale aby tú DPH využívali tak ako tie všetky ostatné podniky, aby nijakým spôsobom neboli zvýhodnení. Proste, keď ideš do toho, do tej súťaže, tak až ma to prekvapilo a ako keby sami proti sebe išli, ale vtedy som si uvedomil, že sú to podniky, ktoré naozaj nechcú klamať štát, nechcú zneužívať tú výhodu, ktorú majú a hnevá ich, že niekto im to kazí a potom tých poctivých, ktorí naozaj vyrábajú, ktorí ten benefit potrebujú, tak asi im ho znížia alebo zoberú práve kvôli tým, ktorí to, ktorí to zneužívajú. Čiže takýto pohľad. Ďalší pohľad bol, že sociálny podnik, ktorý zamestnáva naozaj viac ako sto zdravotne znevýhodnených, sa ich pýtam, že čo sa stane, keď tú DPH vám dajú na, na tú, na tú maximálnu hranicu, tak oni si to vypočítali a zistili že, vlastne budú na nule, že teoreticky mali by byť na nule a vlastne takým spôsobom fungovať, a keď majú byť na nule, tak samozrejme to ich nemotivuje, lebo to množstvo starostí, byrokracie, zodpovednosti a tak ďalej, ich, ich nebude nútiť starať sa o toľko ľudí a zamestnávať ich. Ale, keď k tomu pripočítame aj to zníženie vyrovnávacích príspevkov, tak už sú v mínuse a už nejakým spôsobom nieže ich nemotivuje nič, už to musia zatvoriť, lebo jednoducho, lebo jednoducho nevedia fungovať. Ja som, ja som strašne rád, lebo ja si myslím, že najdôležitejšia vec, ktorá sa podarila tým, že sa to neschválilo minulého roku, bola tá, že od 01.01. toho roku to všetko neplatí. Lebo tie sociálne podniky majú priestor teraz niekoľko mesiacov sa na to pripraviť, vedia, že sa veci budú meniť, že sa budú znižovať a tak aj dodávateľsko-odberateľské zmluvy, tak aj pracovné zmluvy musia si k tomu nastaviť. Taký zaujímavý moment my hovoril jeden podnikateľ, že on keď chce prepustiť zdravotne znevýhodneného, ale ono naozaj to je reálny prípad, hej, to neni, to neni žiadna teória, že ho chcel prepustiť, tak vlastne ten zdravotne znevýhodnený musí s tým súhlasiť. Ten zdravotne znevýhodnený s tým nesúhlasil, tak on keď ho chce prepustiť, tak musí si pýtať súhlas úradu práce, a keďže vedel, že sa zníži DPH, vedel, že sa zníži tie vyrovnávacie príspevky, že mu to nepôjde, tak, tak vlastne toto udal ako dôvod na to, že ekonomicky to nevie toho človeka udržať, že ho musí prepustiť. No a úrad práce mu odpísal, že toto nie je dôvod na prepustenie toho človeka. Tak teraz mi povedzte, ako ten podnikateľ, ktorý má sociálny podnik, má fungovať, keď ekonomicky mu to nevychádza a toho zamestnanca prepustiť nemôže. Takže naozaj nevytvárajme také podmienky, aby sme týchto ľudí, ktorí robili takúto záslužnú činnosť v sociálnych podnikoch, aby sme privádzali do takýchto situácií, ktoré sú neriešiteľné. Jedna, jedna, jeden dôležitý moment je, pozrieť sa na to, či chceme pomôcť sociálnym podnikom, ktoré zaviedli samosprávy. Lebo ja celkom s tým nesúhlasím, že to DPH problém začal 01.01., keď sa znížilo z 10 % na 5 %. Ja si myslím, že problém začal niekedy v lete, keď ministerstvo financií v zákone malým dodatkom zmenilo to, že DPH na sociálne podniky, že do toho systému DPH okrem sociálnych podnikov, verejnej správy a fyzických osôb, ktorí už ďalej s tou DPH ani verejná správa, ani fyzické osoby ďalej s tou dépeháčkou nemohli nič robiť, čiže nejakým spôsobom odpisovať a vlastne oni týmto zákonom povolili, že do tohto systému mohli vstúpiť platitelia DPH, to znamená ďalšie podniky. A to, že sa to z 5 % na teda z 10 % na 5 % znížilo, to už, to už len taká malá čerešnička, taký malý prídavok k tomu a teraz je otázka, že prečo sa to stalo. Na ministerstve financií ma presvedčili, že oni sa na to pýtali Európskej komisie a Európska komisia, dokonca aj nejaký dokument tam predstavili, že Európska komisia súhlasila s tým, že, že je to v poriadku, lebo to nenarúša hospodársku súťaž. No tak viete, každá krajina máme nejaké právne a zákonné normy, v niektorých krajinách to možno hospodársku súťaž nenarúša, ale keďže my vieme o tom, čo sa začalo diať s tou DPH, že firmy, ktoré neboli sociálne podniky, sa začali sťažovať, že pri tých verejných súťažiach sú znevýhodnené, takže asi u nás to narúša tú, tú hospodársku súťaž. Takže keď to narúša tú hospodársku súťaž, tak asi niečo v tomto systéme je potreba zmeniť. A naozaj v prvom rade čo by som menil, tak by som sa pozrel na výberové konanie ako, ako prebiehajú, aké sú parametre a nastavil to tak, aby toto nikto nijakým spôsobom nemohol narúšať. Čo je dôležité, čo je dôležité, že predtým, predtým letom 2024 než sa to zmenilo, ako som spomínal, mohli do toho vstupovať samospráva, to znamená verejná správa, do ktorej patrí samospráva a to je taký rozhodujúci činiteľ, pri ktorom by sme sa mali zastaviť. Lebo naozaj tie integrujúce podniky, ktorí zväčša nezamestnávajú len zdravotne znevýhodnených, ale aj tých sociálne znevýhodnených, tak oni robia nejakú stavebnú činnosť. Hej. Väčšinou niečo opravujú, stavajú. Proste ten servis kolo tej obce. Ja, keď som bol starosta, tak som staval byty, sociálny podnik staval byty. Čiže, čiže naozaj pre tie obce to je ziskové. A teraz je otázka. Chceme pomôcť tým samosprávam? Lebo keby sme sa vrátili naspäť k týmto zákonom, ktorý bol predtým, tak vlastne to DPH vlastne mohli využívať hlavne tie sociálne podniky, ktorí boli obecné, lebo dodávali služby samosprávam a zlacňovali tú činnosť. Čiže naozaj viete ten sociálny podnik ja vnímam ako nástroj, ako motor rozvoja, ale ten sociálny podnik, keď si pozriete starostov a primátorov, ktorí si založili sociálne podniky, to sú naozaj šikovní ľudia. To sú ľudia, ktorí nerobia len za svoju výplatu len tých osem hodín, ale naozaj sa musia si zobrať na plecia o to väčšie bremeno, aby tej obci niečo priniesli, zamestnávajú znevýhodnených ľudí, majú viac peňazí tým pádom na rozvoj, ale viacej starostí, viacej povinností, viacej rizík. Čiže je otázka, či takýchto ľudí chceme v tých regiónoch, či práve tých chceme podporiť a či, či toto nie je naozaj tie obecné sociálne podniky najlepšia cesta rozvoja. Viete, keď urobíme to, čo sa plánuje, že tie, že tie to DPH dáme na 23 % a potom to nejak prerozdeľujeme pre sociálne podniky, tak naozaj ja by som jeden z parametrov, jeden z parametrov veľmi dôležitý, ktorý by tam bol, by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýho ... ===== ...bol by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na Ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýhodnených a koľko sociálne znevýhodnených, tak drvivá väčšina je zdravotne znevýhodnených. Prečo to je tak? No preto, lebo tie benefity sú tam stále, pretože benefity sú tam väčšie, proste ten sociálny podnik má lepšie podmienky na fungovanie, keď zamestná zdravotne znevýhodneného napriek tým jeho handicapom, lebo je to stálejší zamestnanec, má ho na dlhšie ako toho sociálne znevýhodneného dlhodobo nezamestnaného, lebo nie že len má ho na kratšie, ale ešte teraz ho ideme tými pokutami nútiť, aby toho človeka potom niekde posunul. No a toto je na zamyslenie, keďže nám tá reintegrácia už nefunguje v princípe s tým, že ten počet je výrazný, ale naozaj výrazne nižší ako tých zdravotne znevýhodnených. A sme hovorili, že tých zdravotne znevýhodnených nebudeme posielať ďalej, že môžu byť v tých sociálnych podnikoch, nebudeme ich nejakým spôsobom pokutovať, čo je zmysluplné. Ale ja sa pýtam, a ako pomôžeme tomu, aby sociálny podnik viacej pomáhal tým dlhodobo nezamestnaným a tým ľuďom v znevýhodnených regiónoch? Čo sa týka vyrovnávacích príspevkov, ktoré ideme znižovať, tak treba si uvedomiť, že ani doteraz, ja som sa v každom jednom sociálnom podniku pýtal, či tie vyrovnávacie prostriedky alebo či tie platy mali nastavené tak, že tie vyrovnávacie príspevky išli na maximum. Nie, verte mi, že nie, ani v sociálnych podnikoch, ani v ostatných sociálnych podnikoch obecných to nebolo tak, aby tie príspevky využívali na maximum. Naozaj oni si uvedomujú, že keby dali tým väčšie platy, tak narušia celé to fungovanie jednak samosprávy a jednak toho sociálneho podniku. Čiže, čiže bolo to vyplácané podľa potreby a podľa úvahy. Ja si myslím, že tie vyrovnávacie príspevky sú nastavené tak, že sa zneužívať nedajú. Toto by mal byť taký hlavný nástroj, lebo ten sociálny podnikateľ musí dať výplatu, musí zaplatiť odvody. Úrad práce si to skontroluje a až následne ten vyrovnávací príspevok vyplatí. A čo ma, čo ma tu na tom zaráža, že my ideme zaviesť systém, že dáme ten vyrovnávací príspevok pre toho pracovníka a potom, keď ho nevieme integrovať, že budeme vymáhať časť z toho príspevku naspäť. Zaráža ma to len kvôli tomu, že či ten štát, prečo to nerobí jednoducho? Prečo sa škrabe za uchom takto? Však hneď na začiatku mu povedzme, že dáme ti len toľko, a keď to integruješ dáme ti zbytok. Ja si neviem predstaviť prečo si ten štát robí väčšiu byrokraciu, väčšiu námahu a tak ďalej, že ten príspevok potom bude vymáhať. A my vieme už teraz ako to funguje na Slovensku, že sa nájdu sociálne podniky, ktoré jednoducho nejakým spôsobom ten vyrovnávací príspevok dobrovoľne nevrátia a viete si predstaviť, keď vymáhate od nejakej organizácie nejaké peniaze. Čiže, čiže už keď to ideme urobiť, tak to naozaj urobme tak, že dajme len toľko peňazí, koľko mu ostane a ten benefit, že toho človeka zamestnám mu dajme potom. Ale mali by sme sa zamyslieť naopak či ten benefit by nemal byť väčší, keď ho zamestná, lebo za tých osem rokov, keď tie sociálne podniky si pozriete, tak problém, naozaj problém máme, že my tých ľudí nevieme posúvať ďalej na ten pracovný trh. Tak tie sociálne podniky, aby mali motiváciu, aby si to uvedomili, lebo oni to nerobia kvôli tomu, lebo oni sú zameraní na tú svoju hospodársku činnosť a tá motivácia, ktorá bola doteraz, aby tých ľudí integrovali ďalej, nebola žiadna. Tak aby, aby tomu venovali energiu, aby zaplatili človeka, ktorý sa aj tomu bude venovať, tak mali by sme presne na to nejakým spôsobom ho motivovať. A to, že my to nastavíme tak, že keď to neurobíš, tak ti tie peniaze zoberieme, ja si myslím, že toto neni správna motivácia. Čo sa týka zisku odkladu z piatich rokov na tri roky ja si osobne myslím, že nebolo to najšťastnejšie na päť rokov, čiže tri roky sú úplne kóšer a tiež si neviem predstaviť kto by mal problém so znížením z päť rokov na tri roky. Tri roky je dostatočná doby, aby si si zarobil na nejakú investíciu keď chceš a päť rokov je dlhá doba na to, aby si tie peniaze odkladal a nejakým spôsobom rozmýšľal nad tým čo s tým. To už je naozaj špekulácia. Ty keď máš sociálny podnik a vytváraš nejaký zisk a chceš ho rozširovať, tri roky ti musia stačiť na to, aby si si našetril na niečo. Neverím, že nejaký podnikateľ plánuje s tým, že o päť rokov si niečo kúpi. To naozaj len nejaká výnimka. Skracovanie lehoty na štyri mesiace. Teraz majú tí sociálni podnikatelia výhodu rok, že nemusia tie podmienky splniť. Skrátiť na štyri mesiace, rovnako si to myslím, že či je to v poriadku. V poriadku je to z toho dôvodu, lebo vieme, že rýchlo vznikli sociálne podniky, rýchlo sa zapojili do súťaže, rýchlo vyhrali tú súťaž a v podstate nemusel vôbec spĺňať podmienky ako sociálny podnik, ale mohol fungovať ako klasický podnik. Čiže je jasné, že tento paragraf alebo túto výhodu využil. Dneska, keď je to štyri mesiace, je to dostatočne dlhá dlhá doba, aby splnil tú podmienku, aby zamestnal tridsať percent, tridsať percent nejakého znevýhodneného človeka. Tu je naozaj ešte jedna otázka, že my, ak ten sociálny podnik zamestnáva tridsať percent ľudí, splní kritériá a tak ďalej, tu je otázka, že či by sme nemali nejak pomôcť podnikom alebo viacej im dať napríklad z tých peňazí čo sa vyberie na DPH potom sa má rozdeľovať v tých sociálnych podnikoch tým, čo zamestnávajú päťdesiat percent, šesťdesiat percent. Sú dokonca podniky čo zamestnávajú viac ako deväťdesiat percent tých znevýhodnených. Lebo naozaj, naozaj oni plnia tie kritérium o tristo percent lepšie. To znamená, že prečo, prečo týmto podnikom nepomôcť, lebo si to zaslúžia. Ja som osobne veľmi prekvapený, keď naozaj prídem do fungujúceho podniku, kde je sto zdravotne znevýhodnených a vidím, že robia nejakú zmysluplnú činnosť, vyrábajú súčiastky do áut a podobne a majú zmluvy a záväzky na dva roky dopredu. Zásadne som proti možnosti iného pracovného pomeru a to z toho dôvodu, že drvivá väčšina sociálnych podnikov zamestnáva nejakého človeka na úväzok. To znamená, že ho zamestnáva účtovníčku, niekto kto, všetky sociálne podniky sa sťažujú na prílišnú byrokraciu v tých sociálnych podnikoch a vlastne niekto toto musí robiť, hej. A to sú ľudia, ktorí zvyčajne nerobia na plný úväzok a ten sociálny podnik sa nejako vyvíja a naozaj, keď má menej pracovníkov, tak aj menší úväzok, lebo na seba si musí vyrobiť. Takže ja si osobne myslím, že dneska musíme hľadať, aby tá práca bola flexibilná, vytvárať flexibilnú prácu v sociálnych podnikoch. Sú to zväčša ľudia, ktorí majú nejaký handicap a preto im takýmto spôsobom by sme mali vychádzať v ústrety a vôbec by sme to nemali limitovať tým. Veľmi dôležitá je, my, nechcem ísť do konkrétností, bo jednak nemám čas a jednak ešte predpokladám, že sa vecí budú v druhom čítaní meniť, ale my touto novelou zvyšujeme byrokraciu. Tu sa vážne treba zamyslieť. A to nemám od seba, lebo naozaj viedol som niekedy sociálny podnik, ale tú celú byrokratickú činnosť kolo toho robili moje kolegyne a sa sťažovali na prílišnú byrokraciu, ale každý jeden sociálny podnik opakuje jedno a to isté, príliš veľa ľudí musíme zamestnávať, ktorý sa venuje byrokracii. A my touto novelou ešte túto byrokraciu zvyšujeme. Naozaj, pán minister, nech sa ľudia na to pozrú akým spôsobom vieme znížiť byrokraciu. Nepýtajme zbytočné veci, nekomplikujme veci. Proste tí ľudia v sociálnych podnikoch hlavne musia robiť nejakú hospodársku činnosť, bo napriek benefitom, ktoré dostávajú, bez tej sociálnej činnosti, ktorá nejakým spôsobom musí fungovať, by vonkoncom neprežili. Čiže naozaj byrokracia je problém a keď na Ministerstve financií hovorili, že tú DPH-čku chcú prerozdeliť cez tento zákon cez vaše ministerstvo, zase žiadam o čo najjednoduchší systém. Čím menej zložitejší, aby to naozaj každý pochopil. Ja ešte sa dotknem jednej veci, lebo mám čas, a to pokladám za dôležité. Vy ste, pán minister, v tomto materiály uviedli, že musíte znížiť vyrovnávacie príspevky, lebo toho roku vám na to chýba sedemnásť miliónov a ďalšie a ďalšie roky podobná, podobná... No, v materiály mám tu napísané sedemnásť, hej. Takže dobre, tak sedemdesiat, ale dôležité, či sa bavíme o roku, či sa bavíme o celkom období, hej. Tak nárok na tento rok je tam napísaných sedemnásť miliónov. No a na konci roka bolo čerpanie eurofondov 12,5 percenta, dvanásť a pol percenta. Tak ja som robil na MIRRI štátneho tajomníka. Oslovil som pracovníkov na MIRRI a tí ma presvedčili, že treba žiadať o presun tých peňazí a vidia to veľmi pozitívne, takže nerozumiem prečo sa nežiada o presun tých peňazí. Druhá vec v tejto istej záležitosti ma prekvapila, že každý jeden sociálny podnik má, každý jeden sociálny podnik má takú visačku alebo taký plagátik zavesený na dverách a tam má, že ten projekt, ktorý je podporený z Európskej únii bude do roku 2029. Tak všetci ako hovoria, tak že my tu máme ten plagátik a vlastne do roku 2029, ale nikto nám nepovedal, že tie podmienky sa budú zhoršovať, hej, tak my sme do toho nabehli s tým, že tie podmienky minimálne do roku 2029 budú také aké sú a akože ich chápanie sveta, ich logiku sveta úplne, úplne chápem. No a na koniec, na koniec by som povedal, keďže v materiáloch mám ja poznačené, že sedemnásť miliónov nám bude chýbať, že splnomocnenec vlády pre Rómov v rámci akčného plánu stratégie rovnosti minulého alebo predminulého týždňa predstavil partnerom, sociálnym partnerom, Klubu 500, ZMOS-u, Únii miest, SK-8 projekt na zamestnávanie dvesto nezamestnaných Rómov na získavanie zručností v cene 17 miliónov eura. Včera k tomu mali tlačovku ZMOS, kde samozrejme negatívne sa k tomu vyjadril. Ja mám ako sa vyjadrili k tomu ostatné organizácie. Nenájdete tam jednu pozitívnu reakciu. Tak ja naozaj som zhrozený, keď, bojím sa, keď ide splnomocnenec vlády vyhlasovať nejakú výzvu v rámci toho akčného plánu. Tie výzvy sú tam napísané, ale podrobnosti, dokonca ani cifry všade nie sú, lebo čo jedna výzva, to jeden veľký problém. A nie že problém mám s tým ja. Problém majú s tým všetky relevantné organizácie. My nemôžme, preboha, dvesto ľudí, ktorí sú nezamestnaní ich školiť za sedemnásť miliónov v základných zručnostiach a ani podmienka, že by si získali pracovné miesto ani nič tam nie je. To znamená, že my budeme školiť 39 hodín na jedného podotýkam, 39 hodín, to je týždeň pracovný a potom skončia nazad v rómskej osade, kde budú poberateľmi príspevku tak ako doteraz. To naozaj nemyslí vážne. Takže raz tu mám v materiáli napísané, že nám chýba sedemnásť miliónov na to, aby sme dofinancovali vyrovnávacie príspevky a tam splnomocnenec vlády pre Rómov predstavuje ako rozhodí sedemnásť miliónov pre dvesto ľudí, ktorých chce učiť základné, naozaj základné nejaké návyky, tak akože, keď to dám na tú váhu, tak si hovorím to snáď nemyslíte vážne. Tak akože myslím si, že tie peniaze sa vedia nájsť. Ďakujem pekne. [10:14] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca 14 faktických poznámok. Prvá poslankyňa Turčanová. [10:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva sto znevýhodnených a čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý jednak zvýšenou DPH-čkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá... ===== Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva 100 znevýhodnených, čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý, jednak zvýšenou dépeháčkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá súhlas na zníženie počtu zamestnancov. No podľa mňa potom tam už je jediná cesta, že takýto sociálny podnik zbankrotuje a potom už bude, štát prevezme odškodnenie tých zamestnancov, ale je to škoda, lebo príde, prídeme o možnosť vlastne zamestnávania takýchto, takýchto ľudí. Dvadsať sedem percent, to už som aj spomínala, sociálnych podnikov vlastnia samosprávy, ktoré opravujú školy, stavajú bytovky, zamestnávajú znevýhodnených zväčša zo svojho okolia a zisk používajú na kúpu potrebných stavebných strojov. Ja som sa s niektorými takýmito stretla a oni sa ma pýtali, že teraz keď sa skráti použitie zisku do tých troch rokov, oni väčšinou si to využívali, že si šporili na nejaký nástroj, ten si kúpili, napríklad žeriavy a iné stavebné mechanizmy. Teraz do tých troch rokov to nestihnú našporiť, čiže budú musieť nepotrebný stroj predať a kúpiť si ďalší stroj. A potom poprosím pána ministra, aby mi zodpovedal na to, že ako to urobia, ako sa im to prejaví v účtovníctve, či budú musieť potom dodaniť ten zisk, že to nepoužili a resp. že to predali v tých troch rokoch, aby kúpili ďalší stroj, ktorý potrebujú. A takisto sa chcem ešte opýtať aj na tie menej rozvinuté okresy, lebo tam práve sociálne podniky plnia tú úlohu zamestnávania. Ako sa tam splní to, tá integrácia na trh práce, keď v podstate sociálny podnik je tam možno jediným, hej, pozerám na kolegyňu, takže presne tie naše okresy, Stropkov, Svidník, Snina, Medzilabovce, tam fungujú sociálne podniky. Ako budú fungovať? Kde ich oni posunú? Na aký trh práce, keď tam vlastne trh práce neexistuje? Ďakujem. [10:16] Andrej Danko Pán poslanec Janckulík. [10:16] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vlado, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja viem, že tejto oblasti sa už dlhodobo venuješ a je pravda, že sociálny podnik nie je podnik ako podnik. Vieme, že niektoré podniky to veľmi zneužívajú a niektoré podniky, by som povedal, že veľmi pomáhajú a hlavne obciam. Viacero obcí, aj konkrétne u nás na Orave, má tieto sociálne podniky a ja som aj prešiel si tie sociálne podniky aj s mojou kolegyňou Andrejkou Turčanovou a videli sme, ako v týchto obciach tieto sociálne podniky dokážu doslova realizovať divy. Dokážu cez Štátny fond rozvoja bývania stavať bytovky a dá sa povedať za veľmi výhodné ceny. Potom sú tam aj veľmi výhodné ceny nájmov pre týchto ľudí, ktorí bývajú v týchto obciach alebo okolitých obciach. Takže je to veľmi dobrý nástroj, len škoda, že máme tu viac niektoré sociálne podniky, ktoré zneužívajú túto situáciu, a, samozrejme, netreba aj zabúdať na sociálne podniky, ktoré zamestnávajú znevýhodnených, lebo vieme, že tí znevýhodnení to majú veľmi-veľmi ťažké. Na konci si spomenul, že 17 miliónov má ísť na, pre dvesto ľudí. No to mi pripadá, ako keby sme fakt žili v banánovej republike. Dennodenne mi chodia tiež listy ohľadom energopomoci a keď čítam tie listy, ako niektorí ľudia kupujú si ich v predajniach, ja neviem, v Lidli, v Tescu, alebo neviem, v rôznych reťazcoch potraviny po záruke, aby sa mohli najesť, tak to je už úplne choré, že sme takto dopadli. A my ideme dávať 17 miliónov pre dvesto ľudí. Ďakujem. [10:18] Andrej Danko Pani poslankyňa Petrík. [10:18] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Vlado, za taký naozaj že hlbší príspevok, aj dlhší. Ja by som chcela hlavne možno na začiatku s tebou trošku nesúhlasiť ohľadom toho, keď si hovoril, že to zníženie z 10 na 5 %, že to bola už iba taká čerešnička na torte, tak ja len zacitujem jednu vec, a to je, že teda firma, konkrétne SBS-ka AMG Security zo Zvolena za jediný mesiac, konkrétne v marci v roku 2025 uzavrela s Úradom práce Zvolen štvoricu zmlúv na vyrovnávacie príspevky, ktorých suma prevyšuje 2 milióny eur. Hej? Sociálny podnik AMG Security uzavrel štyri zmluvy s Úradom práce Zvolen na vyrovnávacie príspevky, to sú tie príspevky, ktoré ministerstvo práce vypláca sociálnym podnikom za ich zdravotne alebo inak znevýhodnených zamestnancov, a to bolo v objeme 2 milióny eur za mesiac marec. No tak sa nečudujme, hej, že tie peniažky sa minuli tak rýchlo. Čiže mňa by zaujímalo naozaj, ešte raz to zopakujem, že aké boli tie kontroly vlastne v týchto sociálnych podnikoch. Kde boli tie kontroly, keď ministerstvo práce zaplatilo 2 milióny eur za jeden mesiac jednej, jednej SBS firme. A k druhej téme, o ktorej si hovoril, to boli obecné sociálne podniky. Za mňa je to určite aj cesta regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest, takže by ma zaujímalo, že ako teda sa ministerstvo práce postavilo vôbec k tým obecným podnikom, že či tam nejaké zmeny budú alebo budú všetky podniky brané úplne rovnako, pretože naozaj medzi tými obecnými a súkromnými predsa len je značný rozdiel. Ďakujem pekne. [10:20] Andrej Danko Pán poslanec Viskupič. [10:20] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Vlado Ledecký, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že je naprosto jasné, že ty si tým nestorom sociálnych podnikov. Pamätáš si tie neúspešné sociálne podniky pani Tomanovej. Pamätáš si tvorbu nového zákona v roku 2018. Pamätáš ti tú realitu, pretože skutočne si mal sociálny podnik v svojej obci a myslím si, že je dobré, že tu proste hovoríš všetky tie skúsenosti, aj tie dobré, aj zlé, aj teda hodnotíš aktuálny zákon. Ja sa na to pozriem v tých pár minútach, pár sekundách trochu z toho ekonomického pohľadu, lebo vidíme, čo tu vlastne dneska máme a aj ty si čas prejavu venoval vlastne tej dépeháčke. Ja som presvedčený, že sociálne podniky majú svoju veľkú úlohu, že majú mať, však majú svoj zákon, majú tam z veľkej časti správny sek svojich výhod, ale to, že tá výhoda zasahuje vlastne aj do daňovej oblasti, že majú zvýhodnenú a teda že extrémne, hej, päť oproti dvadsaťtri dépeháčku, tak to je tu presne ten exemplárny dôvod, že takto to byť nemá a jednoducho daňový systém má slúžiť na výber daní a sociálny systém má slúžiť, áno, napríklad aj na pomoc sociálnym podnikom, aby plnili svoju sociálnu funkciu, nenahraditeľnú a dôležitú. Ale jednoducho dávať do toho tú dépeháčku je skutočne problém. Ono tu bol vlastne v decembri pokus, a ja to poviem z toho ekonomického pohľadu, ten úplne správny, akože sociálne podniky nemajú čo mať žiadne daňové zvýhodnenie. Proste má tam byť 23-percentná DPH, tak ako všade inde, resp. 5-percentná pri tovaroch, kde je 5-percentná, keď už teda máme takéto sadzby, ale jednoducho to robí viac zla ako dobra. Proste celé to, čo majú mať a oprávnene výhodu sociálne podniky, má generovať skutočne ten sociálny systém, nie daňový. Takže z tohto pohľadu a ja to, ja to poviem bližšie v ústnej rozpra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:22] Andrej Danko Pani poslankyňa Škopová. [10:22] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za tvoj prejav, kolega Ledecký. Ja by som chcela len znovu upozorniť, že to zvýšenie DPH môže byť pre mnohé sociálne podniky otázkou prežitia. Hovoríme o podnikoch, ktoré nevznikli preto, aby maximalizovali zisk, ale aby vytvárali pracovné miesta pre ľudí, ktorí majú na trhu práce najhoršiu pozíciu ako zdravotne znevýhodnení. Treba povedať, že tieto podniky často balancujú na hranici udržateľnosti a každý nečakaný nárast nákladov pre nich znamená zásadný problém. Takže obávam sa, že by to pre mnohé z nich bolo likvidačné, na čo by znova doplatili ľudia. Dotklo by sa to konkrétnych ľudí, samospráv, ktoré na to, na tieto služby nadväzujú. To je presný opak toho, čo má sociálna ekonomika dosahovať. Ak existujú prípady zneužívania systému, je povinnosťou štátu ich riešiť. Ale riešením nemôže byť plošné opatrenie, ktoré zasiahne aj tých, ktorí fungujú poctivo a plnia verejný záujem. Takýto prístup nerozlišuje medzi podvodom a poctivou prácou a v konečnom dôsledku poškodzuje celý sektor. [10:24] Andrej Danko Pán poslanec Pollák. [10:24] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Základom sociálnych podnikov by mala byť pomoc zdravotne postihnutým a sociálne znevýhodneným, to sa zhodneme naprieč politickým spektrom. A práve preto je nesmierne dôležité, aby boli sociálne podniky nastavené dobre a kvalitne, aby sa náhodou nestalo, že zrazu pre konkrétne alebo nepremyslené kroky prišli ľudia o prácu, ktorí majú oveľa menšiu šancu nájsť si prácu niekde inde. Nehovoriac o tom, že teraz zanikajú firmy, nezamestnanosť stabilne stúpa posledné mesiace a podľa všetkých ukazovateľov tomu bude tak aj do budúcna. Áno, sociálne podniky sa v minulosti zneužívali, pretože boli nastavené tak, ako boli, a ako si správne povedal, pán kolega, riešením tiež nie je masívne ich regulovať do takej miery, aby nové podniky nevznikali alebo aby tie súčasné začali zanikať. Na druhej strane súhlasím, že je treba nájsť mechanizmus pre to, aby tie špekulantské sociálne podniky nemohli zneužívať túto dieru v zákone a využívajú na to zdravotne a sociálne znevýhodnených ľudí. A nemôže to znamenať ani to, že aj čestné sociálne podniky budú zbytočne postihované, pretože vo všeobecnosti robia sociálne podniky nesmierne zaslúžilú prácu, suplujú štát. A vlastne robia prácu v regiónoch, kde tej práce najmenej vyslovene nahradzujú štát. Takže určite súhlasím so zmenou zákona, aby sme fungovanie sociálnych podnikov zlepšili, tie nečestné identifikovali a donútili ich, aby veci podľa zákona na druhej strane za mňa by bolo vhodné aj zjednodušiť ich fungovanie. Pretože čím väčšia je byrokracia, čím sú väčšie bariéry pre vznik nových sociálnych podnikov, tiež súhlasím s tým, že podniky by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:26] Andrej Danko Pani poslankyňa Veslárová. [10:26] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pánom poslancom, že je veľmi slabá podpora pre zamestnávateľov, ktorí chcú zamestnať zdravotne znevýhodnených na otvorenom trhu práce špeciálne, pretože chce taký vozičkár si nájsť prácu na otvorenom trhu práce a tá, to pracovisko je bariérové, tak ten zamestnávateľ si ho musí debarierizovať na vlastné náklady. Mnohokrát sa títo zamestnávatelia na to, na to vykašlú, pretože nemajú na to prostriedky a radšej, v lepšom prípade, si zaplatia nejaké náhradné plnenie v chránenej dielni alebo zaplatia pokuty. Ja keď som sa uchádzala ako absolventka právnickej fakulty o prácu, tak som mala tento problém, pretože pre vozičkára je zdolať jeden schod ako pre niekoho výprava na Gerlachovský štít. A ešte poviem jeden príklad. Nie je zo sociálneho podniku, ale z chránenej dielne. Mám jedného známeho, ktorý mi písal, ktorý má dvadsaťročnú chránenú dielňu, vyrába voľnočasové kompenzačné pomôcky pre zdravotne znevýhodnených, sám je na vozíku a zamestnáva zdravotne znevýhodnených ľudí, tak tento pán sa teda pokúša zachrániť svoju chránenú dielňu, pretože on je závislý na subdodávkach a musí platiť viac peňazí teraz za tie subdodávky ako predtým. Takže zvažuje, že tú chránenú dielňu zavrie, čo je veľká škoda. Takže, pán minister, ja by som vás veľmi poprosila, aby ste podporovali zamestnávanie zamestnancov zo zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce, v sociálnych podnikoch, ale aj v chránených dielňach. Ďakujem. [10:27] Andrej Danko Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:27] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi veľmi pekne za slovo. Kolega, myslím si, že ty si veľmi dobre vysvetlil dôležitosť sociálnych podnikov aj pre samosprávy a ja to môžem tiež potvrdiť z rozhovorov, ktoré som teda absolvovala v našich samosprávach, teda ktoré sociálne podniky majú. A tento návrh podľa mňa oprávnene, naozaj, vyvolal tú kritiku z viacerých strán, pretože sa upozorňovalo na riziko oslabenia ich postavenia aj zhoršenia teda tých podmienok ich fungovania. A treba si uvedomiť, že sociálne podniky pri to zohrávajú naozaj kľúčovú úlohu v oblasti sociálnej ekonomiky. Umožňujú teda pracovné uplatnenie ľuďom so zdravotným znevýhodnením a ďalších znevýhodneným skupinám, ktoré majú obmedzené možnosti na trhu práce a podľa mňa, že a žiaľ teda takto to je a toto je jedna dôležitá téma, ktorej by sme sa mali ešte teda separátne podľa mňa venovať, že aké sú tie možnosti na tom trhu práce pre ľudí s rôznymi znevýhodneniami. A teda my oprávnene upozorňujeme, že oslabenie alebo to je, to už, (hlasy v sále) škoda, že ten rokovací poriadok už neplatí, no, aj etický kódex, škoda. A teda my oprávnene upozorňujeme, že oslabenie alebo legislatívna neistota v tejto oblasti by mala naozaj veľmi negatívne dôsledky, nielen teda pre zamestnancov sociálnych podnikov, ale ako som povedala aj pre mestá, obce, ktoré sa ... ===== ...etický kódex, škoda a teda my oprávnene upozorňujeme, že oslabenie alebo legislatívna neistota v tejto oblasti by mala naozaj veľmi negatívne dôsledky, nielen teda pre zamestnancov sociálnych podnikov, ale ako som povedala aj pre mestá a obce, ktoré sa na ne naozaj, že dlhodobo spoliehajú. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kleinert. [10:29] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán Ledecký, ja by som chcela iba jemne otočiť a nasvietiť tému sociálnych podnikov z iného pohľadu a to je z pohľadu podpory. Dlhé roky som zamestnávala ľudí v textilnom a odevnom priemysle, kde všetci vieme, že naozaj pracuje aj veľa ľudí s handicapom. Napríklad mnoho ľudí nepočujúcich, čiže ak aj existujú, vieme že existujú sociálne podniky, ktoré zamestnávajú ľudí s hendikepom, tak si myslím, že je dôležité ich podporiť. Slovenská republika má rôzne štúdie ktoré hovoria o tom, ako je veľmi dôležité cez medzinárodné veľké, reprezentatívne, reprezentačné aktivity Slovenska, kvalitný dizajn, kvalitné umenie podporiť aj výrobu u nás doma na Slovensku a kam tým smerujem? O pár dní sa otvárajú olympijské hry v Miláne a my sme ako Slovenská republika opäť raz trestuhodne premárnili príležitosť a odev slovenskej reprezentácie sme dali vyrobiť v Poľsku. Slovenských paralympionikov obliekajú Taliani, to sme si dali vyrobiť tam, namiesto toho, aby sme, napríklad, olympijský výbor, keď už im dávame naše spoločné financie, zaviazali tým, aby sa snažili vyrábať doma a napríklad doniesť prácu aj pre sociálne podniky. Myslím si, že je túto tému dôležité reflektovať, lebo to sú príležitosti, olympiáda, Expo, kde, ktorých je veľmi málo, ale ktoré môžu aj reálne krajine pomôcť. Chápu to Česi, všetky okolité krajiny alebo aj celkovo na svete. My ideme stále čudným spôsobom, takže ak by som chcela teda na jednu vec upozorniť, tak si myslím, že príležitosti sa máme chopiť a nie ich zahadzovať a to aj v prípade sociálnych podnikov, ktoré sa venujú tomuto priemyslu. Ďakujem. [10:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubovický. [10:31] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem pekne za slovo. Vlado, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príhovor v rozprave. Povedzme, pomaly so všetkým môžem súhlasiť, to čo si povedal, len ja sa stále budem pýtať, že akým spôsobom, keď práve ministerstvo práce a hlavne ministerstvo financií nejakým spôsobom brojí proti tým sociálnym podnikom, že oni stále nepredstavili, že aké kontroly, povedzme, urobili proti tým sociálnym podnikom, ktorí práve využívali ten sociálny systém, práve využívali tie verejné obchodné súťaže a práve to, že získavali, povedzme, nejaké peniaze navyše, o ktorých hovoril, o ktorých hovoril minister financií, že dochádzalo ku nadmerným vrátkam DPH. To stále tento zákon nejakým spôsobom nepomáha, nevysvetľuje ani nič podobné. Samozrejme, poďme sa baviť, že či sa skráti na doba z 12 na štyri mesiace, je tým fajn ukazovateľom, že dovtedy musia zamestnať niekoho, ale opäť, ak boli niektoré sociálne podniky, povedzme, v tých súťažiach, v tých súťažiach, ktoré vyhrali a boli tam opäť nejaké nadmerné odpočty DPH, že či vôbec takéto podniky boli skontrolované, že či vôbec nejaká kontrola vôbec fungovala a že či týmto spôsobom tá kontrola nejakým spôsobom bude aj do budúcna fungovať, lebo ak to má byť postavené na tom ten zákon, že má zvýšiť nejakým spôsobom tú byrokraciu, o ktorej si hovoril, že, že tá byrokracia sa stále neúmerne zvyšuje a to je jedno, že či sú to sociálne podniky alebo úrady práce, hocičo iné a nejakým spôsobom nebudeme pomáhať týmto sociálnym podnikom, aby sa tá byrokracia znižovala, tak ja, ja vidím, že povedzme, že tie náklady na fungovanie takého sociálneho podniku budú rásť a povedzme, so všetkými opatreniami, s ktorými prišlo ministerstvo financií, pardon, ministerstvo práce a neskôr príde ministerstvo financií, bude mať veľmi negatívny dopad na fungovanie takýchto sociálnych podnikov v budúcnosti. [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bužo. [10:33] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj vám pán poslanec Ledecký za vašu odbornosť a za fakty, ktoré ste rozprávali a ja sa chcem dotknúť tej oblasti, kedy ste spomínali splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Taktiež nesúhlasíme s tou zverejnenou výzvou alebo s tým projektom, ktorý prezentoval, lebo presne, tie sociálne podniky by sa mali venovať alebo by mali pomáhať ľuďom, ktorí sú sociálne znevýhodnení a ja chcem apelovať aj na pána ministra, že verím, že je natoľko múdry a natoľko rozumný, že stopne možno aj tento projekt, ktorý 200 ľuďom má, má pripraviť 200 ľudí na na zamestnanie, však to je choré. Za 17 miliónov sa vie pripraviť 20-tisíc ľudí. Je to mäkký projekt, kde sa má venovať, tá aktivita sa má venovať príprave tých, tých budúcich zamestnancov. 17 miliónov pre 200 ľudí? A presne tieto diery v tomto zákone ste poukázal vo svojej rozprave a táto tu je taká do neba volajúca, ktorú zverejnil pán splnomocnenec Alexander Daško a taktiež sa od toho dištancujeme a hovoríme, že nie je to dobré. Nie je to dobré vôbec, ani pre vládnu koalíciu, keď keď takéto veci prináša a nie je to dobré ani pre pre tú rómsku menšinu, lebo toto nie je pomoc, keď sa pomôže iba 200 ľuďom a tí, ktorí ich budú školiť na ňom, na tých projektoch zarobia a ako pomôžeme ľuďom? Čiže ďakujem ešte raz za vašu rozpravu, pán Ledecký a správne ste sa pýtal a verím, že sa dočkáme odpovedí. [10:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Šrobová. [10:35] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Ledeckému za jeho príspevok. Naozaj v čase modernej doby by sme mali sa snažiť, aby tej byrokracie bolo čoraz menej a nie teda zaťažovať poctivé sociálne podniky, ktoré aj my navštevujeme, ďalšou byrokraciou len preto, že v tomto systéme máme nejakých podvodníkov, ktorí to jednoducho zneužívajú, čiže mali by sme ísť opačným smerom. Je, my navštevujeme tie podniky, naozaj sú to, sú to poctivé, chránené dielne, sociálne podniky, kde nám hovoria, že toto môže byť pre nich samozrejme ďalšia záťaž a zároveň aj tá kombinácia toho zvyšovania DPH a znižovanie toho príspevku môže byť pre nich likvidačné a v niektorých prípadoch určite bude, takže treba sa určite zamyslieť nad týmto mixom, keď to tak nazvem a aj vláda sama svojimi krokmi aj, aj ministerstvo by sa malo snažiť, aby tieto sociálne podniky neboli ako keby vylúčené z celého toho podnikateľského sektora, ale mali by podporovať ich prácu a zamestnávanie ľudí v regiónoch a ja si aj myslím, že je fajn, keď sa zamestnávajú zdravotne znevýhodnení ľudia priamo v regióne, lebo pre nich je tá mobilita ťažšia, ale takisto aj tie matky a tí sociálne vylúčení a sociálne znevýhodnení zamestnanci alebo zraniteľní v tých regiónoch, pre nich by to bolo naozaj výhodnejšie, aj časovo, aj čo sa týka dostupnosti, keby boli zaujímavejší pre zamestnanie v týchto podnikoch, ale ten príspevok je nižší, čiže nie sú až tak a takisto mali by sme sa určite zamyslieť nad tou efektívnosťou využitia zdrojov na, na školenie ľudí, ktorí chceme uplatniť na trhu práce, lebo tá suma, naozaj bolo to tu už viackrát spomenuté, určite určite to nepôsobí dobre a každý si pri tom vie zrátať, že to je, že to je prehnané. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [10:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Po včerajšom hlasovaní som si myslel, že naozaj je Andrej Danko hučiacu, hučiaci úľ, keď prišiel teraz minister Kaliňák a s tam s pani Matejičkovou, pani Čavojovou, pani Puškárovou, celý čas vyrušujú. Pán Andrej Danko to videl a už som videl na ňom, že upozorním ich, neupozorním ich., takže to je tá, to je tá zmena tej kultúry, keď pani poslankyne... [10:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Skúste, skúste k téme, áno.. [10:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, áno, k téme, to je to je k téme, pretože ma to vyrušuje, pretože ma vyrušovali a vy ste povedali, vy ste povedali, že tu zmeníte pravidlá, že tu tu bude iné, pretože naozaj treba rokovací poriadok zmeniť, ale ak vy dovolíte, aby tam hučali ako piliňáci a prečo nejdú dozadu do baru? [10:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Skúste k téme, poprosím a poprosím kľud v sále, nech sa páči. [10:39] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Neskutočné, fakt neskutočné a splnomocnenec vlády, Alexander Daško zistil, že Rómom sa žije na Slovensku ťažko. Zistil, že treba ako on Daško prísť s taškou a v tej taške doniesť 17 miliónov, 17 miliónov, pre 200 ľudí, to je neskutočná vec, ale pán Alexander Daško zistil, že tu sa dá v tejto vláde dobre kšeftovať, že sa dá pri nich dobre zarobiť, tak ako Bartek dostal, Bartekov asistent 10 miliónov a vďaka tomu, že sme tu rozprávali. Neskutočné. Celý čas vyrušujú. Vám to nevadí, Andrej? A vy sa správate, ako včera ste tu na mňa hučali, že som kričal, ale ja som z tadeto musel kričať, lebo vy ma nepočujete. Takže Alexander Daško zistil, že sa dá kšeftovať a kšeftuje. [10:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím kľud v sále. Pán poslanec Ledecký s reakciou. [10:39] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Budem reagovať na, viac-menej na všetkých poslancov. Súhlasím s tým, že to DPH je problém, že asi treba s tým niečo robiť. Treba s tým robiť niečo, tak, aby na to sociálne podniky, tie, ktoré sú poctivé, nedoplatili. Takisto, viete, ja za celý ten čas históriu sociálnych podnikov som de facto nepočul nejakú, asi žiadnu alebo si nepamätám kritiku na obecné sociálne podniky. Na Slovensku máme takú špecifikáciu, že naozaj v Európe máme najväčšie percento sociálnych obecných podnikov. Dokonca v niektorých štátoch je to aj zakázané, aby obce vytvárali obecné sociálne podniky, ale pri tom našom rozdrobení, pri tom, že ako ako ďalej ideme od Bratislavy, tým nižšie DPH sa tvorí a tým väčší sociálny problém je, tak si myslím, že toto je perfektný nástroj. Verejné súťaže, ja si osobne myslím, že áno, boli verejné súťaže, kde tie sociálne podniky využívali tú svoju výhodu, ktorá je, ale keby sa tie verejné súťaže skontrolovali, tak ja si myslím, že neboli dodržané všetky podmienky tých sociálnych podnikov pri mnohých súťažiach, ale tiež rozumiem tomu, keď som sa hlbšie do toho pozrel, že tam je aj legislatívny problém, že tá legislatíva určuje, kto čo môže kontrolovať a naozaj asi tam treba popracovať na tej legislatíve, aby, aby keď chceme týmto spôsobom to nejakým spôsobom riešiť a čo je hlavné, akože naozaj zamyslime sa, či ako urobiť, aby tie sociálne podniky viac slúžili ako inkubátory, nie ako zamestnávatelia, ako inkubátory a ako to nastaviť, aby tých ľudí posúvali ďalej do zamestnania, lebo to toto ešte nám nefunguje. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Piati poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Viskupič, pripraví sa poslanec Dubovický. [10:42] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak... ===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok. Pán poslanec Dubovický. [10:52] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vďaka Marián za tvoj príspevok. Nemôžem so všetkým súhlasiť, čo si povedal, ale je to fajn, je to dobrá diskusia, bavme sa o tom. Čo sa týka, lebo väčšinou z tvojho príspevku si práve poukazoval na tú DPH, čo sa týka, či má byť zvýhodnená, nemá byť zvýhodnená. No, ja si osobne myslím a som toho názoru, že určitým spôsobom by tá DPH mala byť zvýhodnená, ale to je presne ten spôsob, ako tú DPH by sme mali zvýhodniť, lebo my sa vôbec nebavíme tu o službách v rámci sociálnych podnikov, ktoré poskytujú povedzme nejaké verejnoprospešné služby a väčšina týchto sociálnych podnikov, alebo povedzme tie sociálne podniky, ktoré boli zriadené mestami a obcami, sú práve tie sociálne podniky, ktoré poskytujú nejakú verejnoprospešnú službu práve pre svojich obyvateľov. Ja rozumiem, že ak máme sociálny podnik, čo je taký negatívny príklad toho, že mal nejakú strážnu službu a získal na základe toho nejaké benefity, nejaké vrátky, alebo whatever, hocičo, že na tom trhu to spôsobuje nejakým spôsobom tú nerovnováhu, ale ja si osobne myslím, že my by sme sa mali koncentrovať práve na tieto sociálne podniky, ktoré fakt, že, ktoré sú zriaďované povedzme tými mestami a tými obcami a ktoré reálne pomáhajú tým ľuďom a reálne pomáhajú tej obci. A to je najväčší problém toho, že v rámci tohto zákona, ktorý aj ja oceňujem, že prišiel do tohto parlamentu, že my máme nejaký veľký, povedzme big picture, že čo chystá ministerstvo práce a čo chystá ministerstvo financií, lebo ministerstvo financií pár dní dozadu predstavilo nejakým spôsobom koncept fungovania tých sociálnych podnikov na tej úrovni tých daní atď., ale my stále sa nebavíme o tom, že o nejakej reforme tých sociálnych podnikov, ako by mohli pomáhať, ako by mohli integrovať ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, resp. ktorí si našli tam prácu, ale potom a čo potom, keď v tom sociálnom podniku budú končiť, pôjdu opäť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký. [10:54] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. My sa s Mariánom pravidelne na túto tému bavíme, lebo keďže je v Saske team leader pre financie a Saska je pravicová strana, takže sa bavíme čo a ako, aby naozaj nikto to nezvyšoval. Tak Marián najprv ty si hovoril, že bol tu pozmeňujúci návrh na konci roka na 23 %, na 19 % bol ten pozmeňujúci návrh, čiže na 19 %, ale v jednom sme zajedno, že dôležité sú tie celkové benefity. Je úplne jedno, no nie je celkom jedno, ale že či tie benefity budú aj DPH, alebo pôjdu len v tejto sociálnej oblasti, ale dôležité sú tie celkové benefity a na čom Marián akože trvá a je presvedčený, že jednoducho ten systém musí byť tak nastavený, žeby nikto to DPH nezneužíval, lebo to je veľké lákadlo nejakým spôsobom využívať každú jednu zvýhodnenú sadzbu, alebo nejaké zvýhodnenie v tej oblasti DPH. A preto to ešte raz zopakujem. Ja si nemyslím, že tí poslanci od pána Huliaka, ktorý to de facto boli ten rozhodujúci činiteľ, ktorý zastavili tie zmeny, aby sa nemenilo to DPH, že oni tie klapky na očiach a DPH je najdôležitejšie, aby pre sociálne podniky sa nezvýšilo. No dobre, tak DPH ostane ďalej, neporiešime špekulantov a potom samozrejme priškrtí sa na vyrovnávacích príspevkoch alebo na iných veciach, lebo ten systém to neudrží. Čiže naozaj je dôležité pozrieť sa na ten systém celkovo a nastaviť ho dobre. [10:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [10:56] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, ja súhlasím s tou základnou tézou a chcem ju aj podporiť vo svojej faktickej poznámke, že sociálna politika by sa nemala robiť cez daňovú politiku. Účel daňovej politiky je iný ako robiť sociálnu politiku a teda môžeme diskutovať o tom, že akým spôsobom robiť sociálnu politiku, akým spôsobom robiť daňovú politiku, ale to miešanie týchto dvoch odlišných úloh štátu v konečnom dôsledku vytvára problémy, vytvára komplikovaný systém a vytvára priestor pre zneužívanie jedného aj druhého systému. Ja sa tak trochu teším na záverečné slovo pána ministra, lebo teda predpokladám, že naloží opozícii aká je nekonzistentná a raz od neho žiada, aby zvýšil DPH pre sociálne podniky a potom ho kritizuje, keď s tým návrhom príde a teda možno by bolo zaujímavejšie, keby to povedal v rozprave, ale tak rešpektujem, že má právo povedať to v záverečnom slove, ale jednoducho je fakt, že aj v rámci opozície máme na niektoré veci rozličné názory a ako som ja vnímal tú decembrovú diskusiu, tak z veľkej časti kritizovali ten návrh aj tí, ktorí si myslia, že nemala by byť zvýhodnená DPH pre sociálne podniky, ale kritizovali, že to prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, resp. ako pozmeňovák a že to prichádza na poslednú chvíľu, že teda v decembri by sa mali zmeniť pravidlá, akým spôsobom budú fungovať nejaké subjekty pôsobiace na trhu od januára, čiže to som ja vnímal ako hlavný predmet kritiky, ale teda vidím, že existujú rôzne názory aj na to, či premietať sociálnu politiku do daňovej politiky a špeciálne ešte do DPH, kde sa mi to zdá, že ešte problematickejšie, ako keby sa to premietalo do dane z príjmu. [10:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, nech sa páči. Všetkým prajem v sále dobrý deň. [10:58] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán minister kedysi dávno bol u nás v podniku, ktorého som stále majiteľom a ja som tiež rád zamestnal sociálne odkázaného človeka, alebo človeka, ktorý má nejaký zdravotný postih, ale to je neskutočné množstvo byrokracie, neskutočné množstvo vecí, ktoré musíte plniť, zbytočných, byrokratických vecí. Sociálne podniky naozaj majú svoju výhodu, ono je to pekné a mám plno priateľov, ktorí zamestnávajú sociálne odkázaných a naozaj, keď prídete do podniku, kde je taký človek, ktorý má Downov syndróm a to milý, príjemný človek a obsluhuje vás a je to také pekné, fakt naozaj, to sú srdeční ľudia, alebo Wilsonov syndróm má jeden chlapec, ktorého ja poznám a to je taký, že vás objíme, keď prídete bez rozdielu, či ste smerák, alebo hlasák alebo či ste z hnutia SLOVENSKO, vás objíme, pritúli sa k vám, je to veľmi príjemné, veľmi osobné, ale štát pre toto, aby naozaj to bolo príjemné nerobí, nerobí nič. Teraz ja bez akejkoľvek narážky pán minister ===== ...či ste z hnutie SLOVENSKO, vás objíme, pritúli sa k vám. Je to veľmi príjemné, veľmi osobné. Ale štát pre toto, aby naozaj to bolo príjemné nerobí nič. Teraz ja bez akejkoľvek narážky, pán minister, dajme viac možností a právomocí a viac uvoľnime tú uzdu pre podnikateľov, ktorí by mohli aj tiež zamestnávať sociálne odkázaných. Nerobme z nich vazalov, ktorí musia plniť podmienky, ktoré chce štát lebo štát je ten, ktorý určuje, čo sa môže, čo sa nemôže. Včera to predviedli tuná koaliční poslanci, ktorí budú určovať, čo sa môže a čo sa nemôže. Kto bude ako rozprávať, kto sa musí ako obliekať. Sociálne podniky sú skvelá záležitosť, skvelá, ale aj ten príklad toho Daška, veď to je čistá katastrofa. Erik, nehovor mi, že nevidíš, že to je bohapustý kšeft. [11:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [11:00] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja len drobná poznámka. Nepočúval som ťa úplne celého, kolega Viskupič, ale zachytil som tam to slovné spojenie, ktoré ja keď počujem, tak sa mi už ježia všetky chlpy na tele, že finančné dopady na samosprávy, dokonca na tento rok, tam môžu nejaké potenciálne proste byť a vzniknúť aj v kontexte toho, čo teda avizuje minister financií, nie úplne samozrejme minister práce, v kontexte tých podnikov a kadejaké na to naviazané veci, ktoré môžu mať nejaké potenciálne dopady na samosprávy na tento rok. Prosím vás, nebláznime. Tu mesiac po tom, ako si tie samosprávy mnohé schvaľovali svoje rozpočty na tento rok, mnohé ich nestihli do toho 20. novembra. Schvaľovali potom teda vyrovnané, poťažmo, prebytkové tie rozpočty. Nebavme sa prosím vás mesiac po tom, ako tu samosprávy, naozaj obce, mestá schvaľovali svoje rozpočty o tom, že tu môžu vzniknúť ďalšie nejaké negatívne, potencionálne, finančné dopady na tento rok. Už tá sekera, ktorá bola zaťatá, takmer 400-miliónová za posledný rok, na tento rok, ktorá je projektovaná na úrovni takmer teda 400-miliónov je katastrofálna, akumuluje sa to neuveriteľne rýchlym spôsobom ,ktorý nie schopné, nie je schopná tá samospráva jednoducho abstrahovať. To sú naozaj ďalekosiahle dopady, ktoré vznikajú na poslednú chvíľu. Aj na túto schôdzu, ja to poviem opäť, aj keď nie je to úplne k tomu, čo dnes, ale reagujem na pána Viskupiča v tom, že nepredkladá sa tu ani jeden jediný zákon, ani jedna jediná legislatíva na túto schôdzu, ktorá by zlepšovala tú aktuálnu situáciu samospráv. Čiže opäť do apríla sa neudeje nič a v apríli, v máji skrz vratky na DPFO sa stane opäť to, že jednoducho v tých samosprávnych účtoch, na tých samosprávnych účtoch nebude žiadna hotovosť. Čiže len opäť by som poprosil to, že prosím vás, naozaj sa nebavme o negatívnych dopadoch na ... (Presušenie vystúpenia časomerom.) [11:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [11:02] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. No, ja to vidím tak, že preto som aj povedal, že som rád, že to skrátené legislatívne konanie vlastne sa teda zrušilo a máme dosť štandardný priestor. O tomto je parlament. Áno, veď je normálne mať aj rôzne názory. Tu je presne to plénum, tá pôda, kde sa má o tom diskutovať, kde máme jeden druhého presviedčať. A presne o tom to je podľa mňa táto rozprava. Je slušná, je vecná, je odborná a jednoducho jej výsledkom budú určite námety, ktoré možno pán minister, možno niekto ďalší prenesie do pozmeňovákov a proste výsledkom bude lepší zákon. Takto nejak si to ja predstavujem, takto nejak by to malo byť. No, čo sa týka aj tých daní, jednoznačne proste nemalo by sa to miešať, to ja zopakujem, za tým si stojím. Proste tá dépeháčka by mala byť rovnaká. Absolútne súhlasím, že ten pokus v decembri, áno, ono to bolo na 19, že by tam bolo zostalo nejaké zvýhodnenie, to je samozrejme pravda. A zároveň bolo to na poslednú chvíľu. Čiže celé to nebolo nijak štandardné. Samozrejme, nie je normálne, aby proste sa v polovici decembra dozvedali firmy, akékoľvek, či sociálne podniky, či obce, či ktokoľvek o pravidlách, že sa zmenia vlastne v priebehu dvoch týždňov. Toto samozrejme ten proces sa chváliť nijak nedá, hej. Ale tak aj to by mohlo byť dobré a zrovna, myslím, že pán minister to v celku akoby dodržiava, že treba vytvárať ten priestor na štandardnú legislatívnu robotu, v štandardných termínoch, v štandardných procesoch a potom je výsledok lepší zákon, ktorý vlastne potom je lepší pre všetkých, bez ohľadu na to, koho volia. Ďakujem pekne ešte raz všetkým. [11:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave prihlásený, pán poslanec Dubovický. Nech sa páči, máte slovo. [11:04] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, pán minister. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám v prvom rade popriať peknú nedeľu a v druhom rade pán minister, ja hneď na úvod začnem, že ... pekný piatok, pardon, ježiš (povedané s pobavením.). Hneď na úvod, pán minister, by som vám chcel povedať, že ja ďakujem za takýto zákon, ktorý prichádza do parlamentu lebo je veľmi dôležité si uvedomiť, že sociálne podniky majú obrovský problém na Slovensku v súčasnosti. Majú obrovský problém s tým, že posledné roky ukázali, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú proste tento systém ako je nastavený pri dépeháčke veľmi výrazne a dochádza ku, povedzme si úprimne, že dochádza k určitým podvodom. Vieme o tom. Ja súhlasím aj s ministrom financií, keď prišiel minulý rok a povedal, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú nadmerné dépeháčky, aby dostali nejaký príjem povedzme do kasy a aj na úkor nejakých verejných obstarávaní. Ja absolútne s týmto súhlasím, pán minister. Ale aby sme sa bavili o tomto zákone, ktorý je v prvom čítaní a samozrejme tá debata bude asi skôr asi detailnejšia v druhom čítaní, keď príde ministerstvo financií so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Tak aby som povedal, že s čím nemôžem súhlasiť v rámci toho je, keď sa bavíme o nejakom koeficiente náročnosti a vyrovnávacieho príspevku, ktorý sa má znížiť na úroveň minimálnej mzdy, ja to považujem ako zásadný problém. Lebo vy ste povedali, pán minister, že ide to na úroveň minimálnej mzdy. Ale v súčasnosti máme zákon, povedzme zákon, ktorý hovorí o tom, že ak pracuje niekto povedzme, povedzme je to elektrikár a tá náročnosť, ten stupeň náročnosti je vyšší ako je minimálne mzda, tak automaticky ten zamestnávateľ, ten súkromný zamestnávateľ mu musí dať minimálne takúto mzdu, v ktorej triede náročnosti je. A ja verím tomu, lebo aj z našej skúsenosti v rámci sociálneho podniku v meste Prešov je to, že my máme aj elektrikárov, ktorí povedzme tento koeficient, nechcem povedať, že využívajú, ale majú lebo ide o prácu, ktorá je náročnejšia ako je tá bežná práca. A s týmto si myslím, že bude dosť veľký problém, že ak sa toto zmení, že odkiaľ budú práve tieto sociálne podniky v priebehu tohto roka hľadať tie ďalšie financie práve na, povedzme na ten rozdiel, rozdiel toho. Rozdiel tých financií v rámci tej mzdy. To je otázka možno, že bude fajn, ja budem veľmi, keď to vysvetlíte, s čím mám ďalšiu otázku, že vy ste aj napísali v rámci dôvodovej správy a ste napísali, že nebude to mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí, resp. že ten vplyv je žiadny. Ja si osobne myslím, že práve obce a mestá môžu mať určitý negatívny vplyv. A opäť je to na diskusiu lebo neviem čo s takýmito sociálnymi podnikmi, kde práve zriaďovateľ sú tie mestá a obce. A nebavme sa povedzme o tých sociálnych podnikoch, ktoré sú zriaďované súkromnými osobami. Ďalej, aby som prišiel, ja, aby sme sa o tom rozprávali, lebo my sa musíme už o tom rozprávať ako o celku, lebo aj ministerstvo financií, v rámci tej vízie, ako by mali vyzerať tie sociálne podniky, v rámci nejakého daňového zvýhodnenia mali by fungovať aj od budúceho roku. Ja nemôžem súhlasiť, povedzme že s pánom Viskupičom ohľadom DPH. Lebo sú štáty napríklad a sú to konkrétne štáty ako je Nemecko alebo je to Španielsko alebo Taliansko, kde majú práve buď zníženú alebo dokonca žiadnu DPH na služby, ktoré majú verejnoprospešný charakter. A to sú práve tie sociálne podniky, ktoré sú zriaďované mestom a obcami, ktoré slúžia práve pre obyvateľov, alebo slúžia práve pre tú obec. Že my sa vôbec nebavíme v rámci toho, ako by mali vyzerať povedzme tie verejnoprospešné podniky v rámci nejakých verejných obstarávaní, lebo vtedy áno, budem s vami súhlasiť, že povedzme tá DPH v rámci nejakého, v rámci keď idú tie sociálne podniky do nejakej veľkej súťaže, tak tá dépeháčka áno, súhlasím vtedy, mala by byť na úrovni 23%, ale nemôžem súhlasiť s tým, že ak tá obec poskytuje povedzme, že varia napríklad pre dôchodcov a tak ďalej, že by mali platiť tú 23-percentnú DPH. Takže ja v tom vidím dosť veľký problém. Ja som si tu dosť napísal tých poznámok. Môžme sa ďalej pobaviť, čo sa týka tej doby z 12 na 4 mesiace, že by mala byť zamestnaná osoba v tom sociálnom podniku. Je to opäť na diskusiu. Skôr by ma zaujímalo, že či tie kontroly teraz v rámci takýchto sociálnych podnikov, lebo opäť budem odkazovať aj na ministra financií, ktorý hovorí, že dochádzalo, že a resp. že nedochádzalo ku kontrolám, či vôbec takéto sociálne podniky dodržiavali tie pravidlá, že mali zamestnaných ľudí, ktorí boli znevýhodnení určitým spôsobom, lebo pán minister financií tvrdil, že tie kontroly neboli, lebo nie sú ľudia, ktorí by to kontrolovali a stačilo to, že by daný sociálny podnik to iba deklaroval. Že či vôbec niečo také pomôže, keď stačí, že bude podnik deklarovať, že tak nie je to 12 mesiacov, sú to 4 mesiace, pýtam sa. Aby to bolo nejakým spôsobom jasné aj pre tie sociálne podniky do budúcna, akým spôsobom budú fungovať. Ďalej čo tu mám, no a áno, a čo sa týka flexibility práce, s čím nesúhlasím v tomto návrhu, a inak kolegovia, to je veľmi dobré si vypočuť, že ak pracujete v sociálnom podniku, že nemôžete mať iný pracovný pomer ani živnosť. Keď ste v tom sociálnom podniku. Ja v tomto vidím problém, že povedzme, že daný sociálny podnik môže poskytovať určitú službu pre daného zamestnanca, povedzme, že robí elektriku, ale zároveň je aj stolárom a nemôže si privyrobiť nejakým spôsobom ako stolár. Nemôže mať otvorenú živnosť na túto činnosť. S týmto ja, s týmto mám pocit, že by skôr dochádzalo na trhu k tomu, že práve takýto ľudia, takýto zamestnanci, ktorí jednu činnosť vykonávajú v sociálnom podniku a v druhej činnosti by skôr dochádzalo ku nejakej čiernej práci. S týmto by sme mali, pán minister, nejakým spôsobom porozmýšľať, že či táto podmienka by nemohla byť odstránená v druhom čítaní lebo ja v tom vidím zásadný problém. A áno, to povedal aj pán poslanec Ledecký, že dnes je trendom, že tá práca by mi mala byť flexibilnejšia. Niektorí ľudia povedzme vykonávajú nejakú činnosť, ktorá je ich hlavná činnosť, ale samozrejme vykonávajú aj činnosť, ktorá ich skôr baví a nejakým spôsobom sa snažia viac zarobiť. A tu by sme mali aj v rámci toho nepozerať sa na to iba na sociálne, ale tu by sme viac mohli pomôcť práve týmto ľuďom, ktorí majú reálne záujem ešte vykonávať ďalšiu činnosť, aby zarobili tie peniaze do tých rodín. Takže v tomto možno, že by sme dali aj my pozmeňovák, aby to bolo odstránené. Budeme mať o tom ešte nejakú diskusiu, ale myslím si, že práve toto určitým spôsobom veľmi znevýhodňuje práve týchto ľudí, práve týchto zamestnancov v sociálnych podnikoch a dokonca si dovolím povedať, že môže to mať zásadne negatívny vplyv práve na tom, že práve takýto ľudia, ktorí by určitým spôsobom mohli pomôcť tým sociálnym podnikom by neboli motivovaní pracovať v takomto sociálnom podniku lebo hneď na druhej strane mám obmedzenie, tak nemôžeš robiť toto, toto, toto, lebo si práve v tomto sociálnom podniku. Ja to považujem tak trošku aj, nechcem povedať, že protiústavné, ale tak, že bavme sa o tom, že je to proti mojej vôli, tak čo má byť potom toho výsledok? Bude výsledok toho, že práve títo ľudia budú pracovať na čierno v tej druhej činnosti? Takže táto podmienka nejakým spôsobom sa mi zdá celkom nefér, ale budem veľmi rád, keď pán minister to vysvetlíte určitým spôsobom a budeme sa o tom baviť, ale hovorím, dôležité je druhé čítanie v tomto prípade, že aké zmeny prídu z ministerstva. Či z vášho alebo z ministerstva financií. A môžem súhlasiť, čo tu bolo povedané x-krát, že práve takéto sociálne podniky by mali byť nejakým spôsobom inkubátorom toho, že ak ľudia povedzme skončia ten pracovný pomer v tom sociálnom podniku, aby v budúcnosti nešli na úrad práce, ale aby boli schopní sa zamestnať aj v iných podnikoch. Ja to považujem, áno, sociálne podniky nejakým spôsobom považujem ako štart, ale na druhej strane takéto sociálne podniky v určitých mestách a obciach skôr majú, skôr plnia rolu toho hlavného zamestnávateľa pre tých ľudí, ktorí si tak či tak nebudú vedieť nájsť tú prácu. A áno, a poďme sa ešte pobaviť v rámci tých sociálnych podnikov ako by mohli reálne tie sociálne podniky pomôcť povedzme, tak to poviem, priamo na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku, kde je tá zamestnanosť vyššia ako v iných častiach Slovenska. A práve sa bavím o marginalizovaných skupinách a podobne. Viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne. [11:14] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave ... viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne. [11:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, mne sa veľmi páčilo ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale... Ďakujem veľmi pekne. No, mne sa veľmi páčilo, ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale ja sa ešte vrátim k tým 17 miliónom, lebo to s tým súvisí. Naozaj dávajme, rekvalifikujme ľudí a dávajme im vzdelanie nielen, aby upratovali a aby murovali, alebo mali naozaj, aby mali to vzdelanie či už v tej IT oblasti alebo aby boli nejakí odborní, odborne zdatní inštalatéri. Jasné, súhlasím s tým, ale aj to treba robiť efektívne, pretože ja som zažil toľko takýchto projektov, keď som robil v Nadácii Markíza so štátom, že štát naozaj urobil projekt a my sme sa tam do toho dali a potom zrazu sme zistili, že ten štát hlavne na propagáciu minul 50 % všetkých tých, tých investícií. Čiže naozaj efektívne treba využívať 17 miliónov, ktoré máme na to, aby sme rekvalifikovali. No ale keď si zoberiete, že máme 17 miliónov pre 200 ľudí a 85-tisíc to vychádza na jedného, tak to je, to, toto sú, toto je strašné, veď naozaj sa dá rekvalifikovať oveľa väčšie množstvo ľudí za 17 miliónov, efektívnejšie, dá sa to urobiť zodpovednejšie a dá sa to urobiť naozaj spôsobom, ktorý, ktorý z toho človeka urobí väčšieho odborníka na tú oblasť, do ktorej ho dávame. Ale ja stále hovorím o tom, že tento štát, žiaľbohu, na všetkom, čo robí, ide zarobiť. A ja neverím pánovi Daškovi, že tých 17 miliónov bude použitých na to, že sa rekvalifikuje 200 odborníkov a zrazu budeme mať 200 Rómov, ktorí budú schopní sa hneď zapojiť do, do pracovného procesu. Žiaľbohu, je to tak. [11:16] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán Dubovický, nech sa páči, pán poslanec. [11:16] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán Pročko, za vašu faktickú poznámku. Ja len úplne, úplne v skratke na doplnenie. Áno, máme, máme fakt že zásadný problém, povedzme aj ako ste spomenuli tých 17 miliónov, ale ja stále vidím nejaký potenciál v týchto sociálnych podnikoch, aby, aby reálne takéto sociálne podniky aj fungovali. Lebo v súčasnosti to, čo sa deje, podľa mňa v rámci tohto zákona, čo prišli, že nejakým spôsobom sa snažíme, snažíme opraviť to, čo nefungovalo, ale ja som presvedčený, že reforma týchto sociálnych podnikoch je viac-menej nutná a nemôžeme sa tuná baviť len v rámci jedného rezortu o tom, ako by mali tieto sociálne podniky fungovať, ale my sa musíme baviť v rámci všetkých rezortov, že povedzme, poviem to tak na takom prípade, že povedzme že ktoré, ktoré služby by mali robiť takéto sociálne podniky. Ale opäť by som pove... opäť by som zdôraznil, práve ak majú takéto sociálne podniky fungovať a máme informácie o tom, že niektoré sociálne podniky vykonávali svoju činnosť nejakým spôsobom nekalo, že či dochádzalo ku kontrolám v týchto sociálnych podnikoch. Lebo ja si dovolím povedať, že sociálne podniky, ktoré boli, kde je správca alebo kde správcom je buď obec alebo mesto, že práve takýchto podnikoch sa to netýka. Ďakujem. [11:17] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave prihlásená pani poslankyňa Turčanová. [11:18] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, v prvom rade chcem poprosiť pána ministra, aby zodpovedal potom na tie otázky, ktoré vzniesli sme v rozprave ako v diskusných príspevkoch, tak aj vo faktických, pretože, keď začnem takto, téma sociálnych podnikov je na stole preto, že presne pred rokom, keď sa vznikla, keď sa znížila dépeháčka, vzniklo a zaregistrovalo svoju činnosť veľmi veľa sociálnych podnikov, ktoré potom využili to pravidlo, že do tých 800-tisíc bez DPH môžu dostať zákazku priamym zadaním a mnohé dostávali zákazky priame od rôznych ministerstiev. A boli to sociálne podniky, ktoré buď nemali žiadnu históriu predtým, alebo naopak mali históriu, ale mali nulové až záporné zisky a zrazu mali miliónové zisky na, alebo teda miliónové obraty. Čiže toto rozpútalo diskusiu. A my miesto toho, aby sme riešili ten problém, ktorý je, urobíme to zasa typicky slovensky, potrebu... potrestáme všetkých. Na Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký. Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá. Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj. Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci. Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce. Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia. A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu. Ďakujem. [11:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Janckulík, nech sa páči. [11:27] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Andrejka, za tvoje vystúpenie. A tak ako si hovorila, že je veľmi dôležité, aby sme sa zoznámili, ako tie sociálne podniky fungujú v tých jednotlivých regiónoch, lebo, ako sa hovorí, že lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť a, ako si aj spomínala, my sme viaceré sociálne podniky navštívili, viacerých starostov a presvedčili sme sa na vlastné oči, ako to funguje, že tam nikto nezneužíva tie svoje právomoci a práveže pomáha. A dozvedeli sme sa aj iné veci, napríklad ako ja som spomínal v mojom prvom vystúpení, Štátny fond rozvoja bývania ohľadom výstavby bytov, že je to veľmi dobrý nástroj, ktorý len treba nejako zlepšiť, vylepšiť, napríklad čo sa týka podlahovej plochy bytu, aby sa táto podlahová plocha zväčšila, aby aj rodiny s tromi deťmi mohli si takýto byt prenajať a by im to veľmi pomohlo. Takže veľmi je dôležité, aby tieto sociálne podniky boli zachované, ale, samozrejme, súhlasím, treba urobiť poriadok, aby niektorí ľudia to nezneužívali, hlavne kvôli dépeháčko, aby, lebo potom kriví vlastne celý systém, ale určite by som povedal, že treba sa aj stretávať s týmito ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia, čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť, ako by sa im dalo ešte pomôcť a tiež vedia, je to, ako by som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najle... ===== to ľuďmi, ktorí prevádzkujú tieto sociálne podniky a oni najlepšie vedia čo funguje, ako funguje, čo sa dá zlepšiť. Ako by sa im dalo ešte pomôcť. A tiež vedia. Je to akoby som povedal, že vždy je dôležité sa stretnúť, lebo oni vedia najlepšie vysvetliť ako to má celý ten systém fungovať. Lebo my tu môžeme vymýšľať koleso z voza ale to koleso je vymyslené. A oni najlepšie títo ľudia z toho regiónu ako to spraviť. Ďakujem. [11:29] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Petrík. [11:29] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som rada reagovala na kolegyňu Turčanovú k tomu keď hovorila, že v tej dôvodovej správe o tých 17 miliónoch a 19-tich a 20-tich. Ja, keď som si to čítala ja som to pochopila tak, že tam ide o úsporu týchto miliónov pri zavedení nového zákona. Tak teraz neviem či som to ja dobre pochopila. Možno pán minister to nejak dovysvetluje. Ale to ma vedie k poznámke, že keď som predtým spomínala tú esbéesku, ktorú tiež spomínala kolegyňa Turčanová, že teda tejto esbéeske ešte raz si to zopakujme AMG Security dal úrad práce vo Zvolene zákazku, zákazky v podobe štyroch zmlúv za mesiac marec 2025 v sume vyše 2 miliónov eur. A teraz ja sa pozriem na dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona kde hovoria o nejakej úspore 17 miliónov. Tak to už je, to už je aká matematika prosím vás toto, že na jednej strane dokážete v roku 2025 prifáriť vyše 2 milióny eur len jednej esbéeske a potom, keď už vám prihára tak potom už hľadáte všetky možné spôsoby ako ušetriť alebo ako urobiť nejakú úsporu napríklad za rok, teraz neviem či si to dobre pamätám 2026 úsporu v sume 17 miliónov eur. No tak iste, keď ste najskôr proste vyhodili 2 milióny eur pre jednu esbéesku a potom teda sa snažíte to nejakým spôsobom vyvážiť. To je, to je absolútne diletantstvo. [11:31] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Turčanová. [11:31] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovia. Nebudem reagovať na všetkých. Možno pani poslankyňa na teba. V tej tabuľke č. 4a) je vplyv na rozpočet verejnej správy a je to tam so zápornou sumou. Čiže z toho som vychádzala, že tam má byť tá úspora. Respektíve, že tieto prostriedky zrejme už ani neboli rozpočtované, hej? Čiže z tohto úplne krátko. Ale naozaj aj tá debata, ktorá tu je vlastne o tom, že všetci uznávame potrebnosť a dôležitosť sociálnych podnikov naozaj. Tak isto si všetci uvedomujeme, že do tohto systému ale to je asi bežné v každom štáte, že sa nám dostanú aj ľudia, ktorí chcú proste systém obchádzať a zneužiť. A našou úlohou spoločnou by malo byť vyhľadať týchto a potrestať ale zasa netrestať všetkých. Keď hovoril pán poslanec Dubovický o tom, že vlastne nie je kontrola. No ja si myslím, že kontrola ministerstvo vie jednoducho urobiť kontrolu. Pretože registrovaný sociálny podnik ak je a využíva výhody, tak zároveň predpokladám, že aspoň na tých 30% zamestnancov, keďže tú podmienku musí splniť poberá vyrovnávací príspevok. Čiže úrady práce o ňom túto vedomosť majú, že či má takýchto zamestnancov alebo nie. A keď majú tak nie je problém vlastne. Keďže zmluvy sú zverejnené tak sa k tejto informácii dopracovať. Čiže toto si myslím, že je ľahko overiteľné. Ďakujem. [11:33] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Petrík. Nech sa páči máte slovo. [11:33] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni ja som už v podstate ani nejak nechcela vystupovať k tejto téme ale, keďže sme sa tu začali rozprávať naozaj aj o tých, o tých nepoctivých sociálnych podnikoch, ktoré začali rásť ako huby po daždi a ja si teda naozaj myslím, že to bolo aj tou ešte opätovne zníženou dépehačkou z tých 10 na tých 5%, tak ja by som nás rada len predviedla ešte raz tou, tou takou kauzou, pretože pán minister sa k nej nejako veľmi nevyjadril a ja by som bola rada, keby možno, keby možno to aj trochu okomentoval. To už potom nechám naňho, že ako to bude? Ale faktom je, že vďaka, vďaka tej zníženej 5% dépehačke si takéto firmy ako napríklad firma AMG Security mohli dovoliť ísť naozaj s oveľa nižšími cenami ako konkurencia, pretože sa práve vďaka zamestnávaniu znevýhodnených ľudí, či už zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených sa stali skrátka sociálnym podnikom. Aj vďaka tomu, že tie, že tie podmienky registrácie, že nešlo naozaj len o tú dépehačku ale aj tie podmienky registrácie boli pomerne, pomerne jednoduché. Čiže v praxi to znamená, že, že ministerstvo konkrétne napríklad v tejto firme AMG Security si vlastne zazmluvnilo túto firmu a platilo jej pomerne štedré príspevky za a to boli práve tie vyrovnávacie príspevky za zamestnávanie osôb, ktoré majú napríklad nejaký zdravotný hendikep. Aby sme si to vedeli predstaviť v číslach, tak táto firma dostala za každé jedno euro v prepočte teda tržieb v prepočte až 33 centov dotácii. Hej? Tu sme v takomto, v takejto matematike sme. Čiže ide o firmu AMG Security zo Zvolena. Ešte raz si to povedzme. V marci v roku 2025 dostala od úradu práce Zvolen štvoricu alebo zazmluvnila si, podpísala štvoricou zmlúv na vyrovnávacie príspevky a tých, z tých tá celková suma týchto príspevkov prevýšila 2 milióny eur. To je ako rovnaké naozaj počudovania hodné ako, ako spomínaných 17 miliónov na preškolenie 200 Rómov. Takže čo tým chceme vlastne povedať? Skutočne tie, tie sumy, tie sumy sú úplne absolútne zarážajúce a mňa by, mňa by skutočne zaujímalo, že či pán minister nejakým spôsobom poslal nejakú kontrolu napríklad do AMG Security? Alebo do iných napríklad takýchto esbéesiek, pretože si povedzme, že teda túto firmu sociálny podnik AMG Security zo Zvolena vlastní tamojší podnikateľ Michal Antalič a jej každoročné zisky presahujú sumu milión eur. A pán Antalič má v portfóliu aj ďalšie spoločnosti a tie ponúkajú veľmi podobné služby ako AMG Security. Ale sociálnymi podnikmi nie sú, nie sú. A teda tohto pána Antaliča je naozaj veľmi ťažké vnímať ako nejakého dobročinného podnikateľa, ktorý pred nejakým svojim výnosom z podnikania uprednostňuje nejaké dobro znevýhodnených. Čiže on vyslovene využil tú možnosť, že si tam zamestnal, aj to je otázne či ich naozaj zamestnal 30% týchto znevýhodnených, rôzne znevýhodnených ľudí, aby mohol získať štatút sociálneho podniku. Čiže prečo som opäť otvorila túto naozaj to bola medializovaná kauza. Myslím, že aj iné kolegyne sa k tomu vyjadrovali. A prečo som to otvorila? Pretože prichádzame tu naozaj so sériou opatrení, ktoré majú úplne na novo definovať sociálne podniky a to je v poriadku. Samozrejme budeme sa v druhom čítaní baviť, že ako sme sa rozhodli robiť tieto zmeny a či to naozaj nepoškodí tie, tie skutočné menšie sociálne podniky, ktoré na tom môžu zahučať. Ale ja sa pýtam čo sme urobili, aby sme napríklad ušetrili tie peniaze alebo ich naozaj efektívne vynakladali? Tie peniaze z tých vyrovnávacích príspevkov? Ja viem, že ľudia, ktorí sa nevenujú sociálnej oblasti si povedia, čo sú to tie vyrovnávacie príspevky? Ale to sú skutočne príspevky ministerstva práce pre sociálne podniky, aby mohli zamestnávať znevýhodnených zamestnancov. Čiže vlastne im prispieva ministerstvo na mzdu. To je akože neskutočne štedrá vec. A preto by s ňou malo byť nakladané hospodárne. A naozaj by s ňou malo byť nakladané tak, že vieme na ministerstve vieme komu tie peniaze dávame. A keďže na ministerstve sa rozdali peniaze v objeme 2 miliónov eur jednej takejto esbéeske, tak ja pochybujem o tom, že buď to teda to ministerstvo naozaj nevedelo, že teda to je akože absolútne babráctvo alebo možno to už nechcem konšpirovať o tom aj vedelo. To by bol ešte väčší prúser. Takže skutočne mojou otázkou teda je, keď to mám teraz takto zhrnúť, čo ministerstvo urobilo za rok 2025 v oblasti kontrol sociálnych podnikov, lebo aj keď ich je ako povedala kolegyňa Turčanová už vyše 600 stále to nie je až tak veľa, aby sme to za ten rok nevedeli nejako namatkovo skontrolovať. A ako sa napríklad aj vysporiadalo ministerstvo ak zistilo v rámci tejto kontroly nejaké nezrovnalosti, tak ako sa s tým vysporiadalo? Ja neviem akože prišli ste s nejakou informáciou pre verejnosť nech vieme, že skutočne tie sociálne podniky beriete vážne a chcete, aby sme oddelili zrno od pliev, keď to poviem takto na hrubo. Takže veľmi by som chcela počuť od pána ministra, že ako sa vysporiadal s konkrétne s týmito konkrétnymi situáciami, ktoré nie sú za pár drobných. To sú milióny eur v oblasti sociálnych podnikov. A že teda či aj v tomto novom návrhu nejakým spôsobom ráta s väčšími kontrolami. Ďakujem pekne. [11:39] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Šrobová. [11:40] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegyni Petrík za jej vystúpenie. Naozaj štát nemôže trestať poctivé sociálne podniky, ktorých je väčšina tým, že udelí im ďalšiu administratívu alebo ďalšiu byrokraciu. To sú často podniky, ktoré stoja na jednom človeku, ktorý zamestnáva pár zdravotne znevýhodnených a jednak znevýhodnených osôb a aj oni sami nám hovoria, že už teraz je tej byrokracie veľa a jednoducho je to neúnosné pre nich, aby vykonávali všetky tie funkcie a ešte aj vypĺňali ďalšie a ďalšie papiere. A len preto, že tu máme nejaké nepoctivé teda sociálne podniky, ktoré sa aj už preukazujú a len preto teda, že štát má problém kontrolovať či je naozaj ten príspevok opodstatnený a či ten sociálny podnik naozaj vykonáva takú buď činnosť a má právo vykonávať takú činnosť akú vykonáva. Tam sa vytvoril áno aj priestor pri tej zníženej DPH na zneužívanie inštitúcie sociálneho podniku. Je to teda otázne ako s tým, ako s tým naložiť ale nemôžu ešte raz hovorím nemôžu poctivé sociálne podniky, ktoré naozaj vykonávajú tú činnosť, na ktorú sú určené a majú ťažké tie podmienky na Slovensku. Neustále, neustále štát ich menej podporuje ako by ich mal skutočnosti podporovať a ešte im pridáva ďalšiu administratívnu záťaž a ďalšiu byrokraciu. Sú to, sú to ľudia, sú to ľudia, ktorí to vykonávajú len preto, že chcú, pretože, keby to nerobili oni tak tých ľudí nikto iný nezamestná. Takže ešte raz. Nerobme im to ťažšie ako to majú. Ďakujem. [11:41] Tibor Gašpar S faktickou pán poslanec Krajčí. Nech sa páči. [11:41] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo aj za tento príspevok. Simona, veľmi so záujmom som si to naozaj vypočul a musím povedať, že veľmi dobré pripomienky. A aj mňa by naozaj zaujímalo ako sa realizujú kontroly sociálnych podnikov. Veľmi správne si podotkla hlavne, keď je to predmetov rôznych zvýhodnení a nakoniec sú to financie ministerstva sociálnych vecí, ktoré majú naozaj putovať tým, ktorý to reálne potrebujú a nemajú, nemá to byť ani len náhodou predmetom nejakých špinavých biznisov či dokonca podvodov. Takže určite veľmi podporujem to, aby bola v tejto veci transparentnosť, aby sa verejnosť mohla niekde dozvedieť kde ako sa tie kontroly realizujú, ako dopadli, aké boli sankcie, kto bol kontrolovaný a samozrejme je to veľmi dôležitý nástroj pri poskytovaní vyrovnávacích príspevkov či zvýhodnení v sadzbe DPH ako bolo povedané. Takže verím, že pán minister nám to povie, vysvetlí. Eventuálne nás uvedie do pravdy, keď o tom ešte my nevieme. Ďakujem pekne. [11:43] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Petrík. [11:43] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať čisto na teba teraz Marek. Využijem to, že dodržím rokovací poriadok na 100% aj keď sa trošku dám možno bokom k téme sociálnych podnikov. Ale keď hovoríš o tých kontrolách, tie kontroly v oblasti sociálnych vecí sa musia diať žiaľ na mnohých miestach aj v úplne iných oblastiach. To je v oblasti opatrovateľskej, v oblasti posudkovej činnosti, v oblasti veď pán minister veľmi dobre vie fiktívnych péeniek a podobne. A tie kontroly musí niekto vykonávať. Väčšinou ich vykonávajú úrady práce. Ja neviem inšpektoráty práce. Skrátka to sú ľudia. Za nimi sú všetko ľudia. A na jednej strane chceme, aby tá kontrola bola, na druhej strane tí ľudia sú zahltení obrovským množstvom práce a pracujú za smiešne mzdy častokrát. A proste to nestíhajú. Ja poznám kopec napríklad sociálnych kurátoriek, ktoré majú takéto štósy rodín a detí, ktoré potrebujú odkontrolovať. Oni to proste nestíhajú fyzicky a ešte aj za tie smiešne peniaze. A potom tu máme nejaký projekt za 40 miliónov eur poradní komplexnej pomoci kde nasilu sme zamestnali nejakých ľudí, ktorí majú jedného až dvoch klientov denne. Majú celkom dobré platy, lebo to sú peniaze z Európskej únie a títo ľudia nerobia takmer nič. ...peniaze. A potom tu máme nejaký projekt za 40-miliónov k poradni komplexnej pomoci, kde nasilu sme zamestnali nejakých ľudí, ktorí majú 1 - 2 klientov denne. Majú celkom dobré platy, lebo to sú peniaze z Európskej únie a títo ľudia nerobia takmer nič. Takže takáto je efektivita aktuálne na ministerstve práce. [11:44] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Ledecký, máte slovo. [11:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som myslel, že som povedal všetko, ale potom som sa zamyslel a zistil som, že niektoré veci som zabudol, alebo nepovedal. A takisto z tej rozpravy vyplynuli veci. Ja keď som navštívil sociálne podniky, tak čo ma zarazilo a s čím som vôbec nepočítal a ani som nepredpokladal, že toto môže byť problém, ale toto naozaj vážne problém je, keďže od 1. januára sa zvýšilo, alebo sa previedla záťaž platenia nemocenských dávok z 10 dní na 14 dní na zamestnávateľov, týkalo sa to aj sociálnych podnikov. A pre tie sociálne podniky to je obrovská záťaž. Ja to hovorím preto, aby som to pripomenul, že my dneska od 1. januára sme chceli proste znižovať tie vyrovnávacie príspevky, chceli sme zvyšovak DPH a tak ďalej. Ale vlastne treba si uvedomiť, keď hovoríme o celom systéme, že toto je veľmi veľká záťaž 14 dní a že tie sociálne podniky platia pre tých zamestnancov nemocenské, lebo viete, jeden podnikateľ mi hovoril, že on zamestnáva 9 ľudí, 9 zdravotne znevýhodnených a že už viac ako rok fungujú a myslím, že dokonca dva roky a že ešte nikdy neboli všetci 9 v práci. Že vďaka tomu, že furt bol niekto v nemocnici. Tu si treba uvedomiť, že keďže sa jedná o ľudí, ktorí majú nejaký zdravotný hendicap, čiže tam je jasné, že oni to svoje nemocenské nezneužívajú, lebo naozaj sú chorí a napriek tomu chcú pracovať a pracujú, napriek tomu musia podať nejaký výkon a zamestnávateľ za nich odvádza odvody a všetky peniaze, ktoré potrebuje ako zo zamestnancov odviesť štátu. Navyše ešte tie 4 dni, keď sú tí ľudia na nemocenských dávkach, to znamená, že naozaj ten štát, keď hovoríme, že ušetril na tom, že miesto 10 dní, 14 dní nemocenskej platia podnikatelia, zamestnávatelia, tak duplom ušetril a tých sociálnych podnikoch, lebo tie nemocenské tam majú určite vo väčšej intenzite. Čiže naozaj treba si uvedomiť, ja viem, že toto asi ministerstvo, toto ministerstvo nezmení, lebo jednak by sa narušil systém a jednak je to pre ministerstvo veľmi výhodné, ale treba na to myslieť, kedy sa im budú rušiť ďalšie výhody, lebo na tom naozaj od 1. 1. toho roku sociálne podniky dosť výrazne doplácajú. Veľmi veľa sa tu hovorilo aj obecných podnikoch, možno 200 tých obecných podnikov je. Vedzme, že na Slovensku máme 3 tisíc samospráv, tak z tohoto pohľadu je to veľmi nízke číslo. Ale ja si myslím, že je to vysoké číslo, vďaka Bohu a keď chceme rozvíjať obecné podniky, tak naozaj máme priestor. A ekonomicky viete, dneska keď staviate byty nižšieho štandardu a keď hovoríme o bytoch nižšieho štandardu, tak ako v Bratislave asi máloktorý obyvateľ má také príjmy, aby sa do toho bytu dostal. Lebo parametre na to obsadeniu sú, že aký je príjem toho občana, čo chce obsadiť ten byt. Ale v našom regióne 90 % občanov spĺňa kritéria. Čiže to sú, u nás je to stredná trieda, alebo vyššia stredná trieda, ktorí majú také príjmy, že spĺňajú kritéria, aby do tých bytov nižšieho štandardu mohli. Až tak financujú 80 % tých byt bytov, 80 % peňazí vám dá, ktoré nemusíte vrátiť. Keď ste v najmenej rozvinutom okrese, tak vám dá 90 %, ktoré nemusíte vrátiť. A keď to stavia sociálny podnika, ktorému in house môže dať tá obec a kartu, že nemusí robiť výberové konanie, nemusí sa trápiť, nič, dá tu zákazku vám priamo, tak ten sociálny podnik si vie krásne zarobiť na tom tých 10 %. To znamená, že de facto tie byty môže staviať každá samospráva. Nemusí mať vôbec žiadne príjmy. Nestojí ju to nič a ešte navyše keď sa tie byty postavie, tak príjem z nájmu ide rozpočtu obce. A tie nájmy sa vypočítavajú z toho, za koľko sa ten byt postaví. Čiže keď si zoberiete, na každom jednom tom bode je nejaký rozvojový impulz, ktorý pomáha štátu, pomáha samospráve, pomáha tým ľuďom, ktorí žijú v tom znevýhodnenom regióne. Čiže naozaj tie obecné, sociálne podniky, ako tu niekoľkokrát zaznelo, plnia jednu úžasnú úlohu. Cieľom tohto stretnutia, dúfam, že cieľom tohto stretnutia nie je ušetriť štátu peniaze, ale nastaviť funkčný systém. Ja keď sa pozriem, že narýchlo, čo sa v decembri malo schváliť, to znamená DPH sa mala zvýšiť na 19 % a mali sa znížiť vyrovnávacie príspevky, tak celkom to nehovorí o tom, že ideme nastaviť funkčný systém. Hovorí to naopak o tom, že ideme ušetriť nejaké peniaze na úkor sociálnych podnikov. Ale dneska sme tu, kde naozaj pánovi ministrovi treba poďakovať, že nie sme v skrátenom rokovaní, kde za dva dni by bolo všetko prerokované, ale sme v normálnom legislatívnom procese, kde predpokladám, že bude priestor dva mesiace si na niektoré veci, ktoré tuna jednolivý poslanci upozorňujú sa zamyslieť a nastaviť ten systém tak, aby bol ešte viacej motivačný pre tých, kto naozaj chcú v tomto systéme prinášať nejaké výsledky. Dnes tu padlo tých 17 miliónov od pána Daška, tu spomínali, že pre 200 ľudí to je 17 miliónov (...nezrozumiteľne vyslovené...). Len základné zručnosti, toto je na tom najhoršie, že cieľ nie je niekoho zamestnať, naozaj len naučiť základné zručnosti. Že nič, nič, proste tí ľudia sa odškolia a skončia tam, kde sú. Čiže toto je na tom výrazne najhoršie. A takisto tu bola spomínaná administrácia. Ja som spomínal birokraciu. Naozaj nesnažme sa vyrábať nové papiere, ale snažme sa vyrábať, aby ten systém mal výsledky. Aby tí ľudia naozaj keď ich chceme integrovať, aby sme ich integrovali a nie je podstatné, čo tie sociálne podniky budú písať na to ústredie. A dobre, tak napíšu na to ústredie papier, tam to niekto, keď bude mať čas bude vôbec čítať. A čo sa udeje, čo na základe toho papiera ten úradník urobí. Že zle napisal, že ho treba napísať nanovo. No ja neviem čo, no aký zmysel to dáva. A keď mám ešte troška čas, tak spomeniem strešnú organizáciu ASES, ktorá tu je. No pán minister, ja si myslím, že keď tá strešná organizácia dostala na niekoľko rokov 6,6 milióna z eurofondov projekt a vy budete kontrolovať niekoľko rokov tie výstupy toho projektu a tak ďalej, tak tá strešná organizácia musí vás počúvať. Preto neberiem za objektívne, že ona zastupuje tu nejaké sociálne podniky. A čo ma na tej strešnej organizácii zaujalo, že keď si človek otvorí register sociálnych podnikov, ktoré spravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je tam napísané, že ASES má len 32 členov. Tento register je pravidelne aktualizovaný, takže si to neviem vysvetliť, lebo vy ste spomínali, že je ich približne 200. Tak neviem, či 200, alebo 32. A keď sa pozriem na stránku ASES, tak tam sa k tomu nedopátram. Rovnako sa nedopátram k stanovám ASES a ma to vždy presmeruje na úvodnú stránku. Takže ja si myslím, že keď ten ASES robí takú vynikajúcu prácu, tak by sa mal svojimi výsledkami pochváliť a ja by som sa mal relevantne dozvedieť, že koľko tých sociálnych podnikov nás naozaj zastupuje. Lebo strešná organizácia by mala zastupovať najmenej 30 % sociálnych podnikov. A ja si to neviem z verejných zdrojov nikde dohľadať, že či naozaj zastupuje tých 30 % sociálnych podnikov, alebo nezastupuje. Ja, keď som oslovil jednotlivé sociálne podniky a oslovil som ich možno 100, aké majú skúsenosti s ASES a či sú pod strešnou organizáciou a či to celé funguje, tak dostal som samé negatívne reakcie. Ďakujem pekne. [11:54] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto konštatuje a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči. [11:54] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, nevystúpil som v rozprave, pretože poznáte ma, že ja v rozprave nemám problém vystúpiť. Vystúpim až v druhom čítaní kde si ešte môžeme vymienať názory. Tu som usúdil, že vystúpim len v záverečnom slovo, ale pokúsim sa veľmi podrobne zareagovať na všetky pripomienky, ktoré tu boli vznesené. Na úvod sa chcem poďakovať naozaj za konštruktívnu diskusiu všetkým opozičným poslancom a poslankyniam s výnimkou Simony Petrík, samozrejme. A k tej sa o chvíľu dostanem, pretože naozaj u pani Simony Petrík sa lož stáva pracovnou metódou a toto síce môže ona robiť, ale ja to nemusím samozrejme rešpektovať. Keďže väčšinou len vládni predstavitelia sú konfronotvaní médiami so svojimi výrokmi a činmi, opoziční nie, tak jednoducho musím časť svojho ministerského obdobia venovať aj vyvracaniu lží a mýtov zo strany opozičných politikov, akou je pani poslankyňa Petrík. Napriek tomu všetkým vám ostatným ďakujem za konštruktívne postoje, pripomienky, dokonca aj kolegom z Progresívneho Slovenska z ktorého pani Petrík pochádza. Dokonca ma milo prekvapil aj pán Ledecký, pretože naozaj tieto vystúpenia boli na rozdiel od tých predchádzajúcich naozaj konštruktívne. Len chcem opäť pripomenúť, že pán Ledecký mi dnes poďakoval za to, že teda sa to napokon nedeje v skrátenom legislatívnom konaní, ale dobre viete, že pán Ledecký ma najpvr na skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone a pri tejto téme verejne vyzýval. No je to tak. No tak hovorím len....no dobre, takže dobre. A druhá vec ešte ste spomínali alianciu pre sociálnu ekonomiku. Ja nepoznám inú organizáciu strešnú. My sme mali ju oficiálne na ministerstve práve na niekoľkých rokovaniach. Tvrdia nám, že zastrešujú 200 sociálnych podnikov, čo je približne tretina z tých 600 sociálnych podnikov. A bolo mi povedané, že prečo. Ja som sa opýtal prečo nekomunikujete aj z opozičnými poslancami. No bolo mi povedané, že sa vás snažili skontaktovať, že sa vás pán Ledecký aj skontaktovali, ale vy ste odmietli s nimi komunikovať. Neviem, či to tak je, ale takto mi to bolo povedané. Ja by som bol najradšej, aby celý tento sektor spolu komunikoval. A keď teda ste teraz hovorili o tom, že sa neviete dopátrať k nejakej činnosti a tak ďalej, tak potom asi bolo treba, keď vás oslovili s nimi komunikovať. Ale to len tak na margo, teda fakt. Poďme teda k postate. Ja si myslím, že všetci sme sa tu zhodli, že tento návrh zákona, táto novela zákona bola predložená kvôli tomu, aby sme na jednej strane odstránili špekulantov zo systému, ktorí existujú. A na tom sa všetci zhodneme. Nikto nepoprel, že tu nejakí špekulati sú. Ale na druhej strane, aby sme zachovali činnosť sociálnych podnikov a účel sociálnych podnikov, pretože nikto nespochybnil, že sociálne podniky majú miesto v našom sociálnom systéme. Áno. Toto je základ debaty. Novelu zákona ministerstvo predkladá kvôli tomu, aby sme jednoducho ten systém vyčistili a na druhej strane, aby sme nezničili tie sociálne podniky, ktoré jednoducho majú na to účel. Áno, je možné, že po prijatí tej novely zaniknú niektoré sociálne podniky, prepustia sa nejakí ľudia, ale veď jednoducho je tu motivácia nastaviť ten systém tak, aby pôsobili v tomto systéme len tie sociálne podniky, ktoré jednoducho pôsobiť majú a majú na to absolútne oprávnenie a môžu plniť teda svoj účel. Len pre vás, pre vašu informáciu, o akej skupine ľudí, zamestnancov sociálnych sa tu rozprávame. V sociálnych podnikov pôsobí niečo vyše 9 tisíc ľudí a z toho 6 tisíc je znevýhodnených. Väčšina zdravotne zdravotne znevýhodnených, menšina inak znevýhodnených ľudí. Takže o takomto, o takejto skupine ľudí sa tu rozprávame a o takejto skupine ľudí tu vedieme jednoducho túto dlhú dišputu, ale je to v poriadku. Ja som sociálny demokrat a predsa zdravotne znevýhodnení a odkázaní ľudia musia byť jendou z cieľových skupín nás, sociálnych demokratov, ale predpokladám všetkých ľudí. No a teraz poďme ku konštruktívnym poznámkam a k tým lživým, populistickým a dokonca zaváňajúcim jednoducho konšpiráciou, čo si pani Petrík aj priznala. Tak povedzem prvú lož pani Petrík. Pani Petrík povedala, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5 %. Dámy a páni, súča..... ===== [11:59] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave , že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5%. Dámy a páni v súčasnosti je na Slovensku 631 sociálnych podnikov. 558 sociálnych podnikov vzniklo v rokoch 2020 až 2023, za predchádzajúcej vlády v čase, keď DPH bola 10% predpokladám pre sociálne podniky. Čo je prvá lož pani Petrík, že zníženie DPH na 5% v roku 2025 spôsobila obrovský nárast sociálnych podnikov na Slovensku a s týmto teda argumentuje hlavná predstaviteľka sociálnej oblasti pani Petrík z Progresívneho Slovenska, ktoré tu chce riadiť krajinu. Nie je to prvý samozrejme prešľap pani Petrík, nie je to prvá lož pani Petrík. Zopakujem hneď druhú. Ona pri tej istej téme dokázala v tlačovej správe uviesť, že Erik Tomáš, minister práce, chystá túto novelu zákona potichu a pokútne. Potichu a pokútne. Napísala pani Petrík vo svojej tlačovej správe, ešte teraz hovorí, že je to pravda. Pritom pred zverejnením tejto tlačovej besedy minister práce, Erik Tomáš mal tri tlačové besedy na túto tému za účasti dokonca Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu za účasti ľudí, ktorí pracujú v tých sociálnych podnikoch. Boli tam zdravotne znevýhodní ľudia. Bola tam pani bez rúk. Boli tam ľudia, ktorí nemajú zrak a tak ďalej, a ja som mal tri transparentné tlačové besedy. A pani Petrík po týchto troch besedách dokázala povedať, že ja túto novelu pripravujem potichu a pokútne. Máte pocit, že toto je korektný dialóg medzi opozíciou a koalíciou? Takže prvá lož, ktorú pani Petrík povedala je, že najviac podnikov alebo sociálne podniky rástli ako huby po daždi počas roka 25. Pričom 558 podnikov zo 600 vzniklo v rokoch 20 až 23, kedy bola DPH stále 10%. A druhá lož, že sa tento zákon pripravoval nejak potichu. Pritom bol široký sociálny dialóg, s tými ktorých sa to týka, tak ako vždy v prípade ministerstva práce pod súčasným vedením. Na novele zákona sa začalo pracovať začiatkom roka 2025, čo je tiež známe. Odborné diskusie dokonca začali koncom roka 24, ale práve, keď ma opozícia začala vyzývať, že prijmite, čo najrýchlejšie sprísnenie tých kritérií lebo tu máme týchto špekulantov, tak som teda presadil skrátené legislatívne konanie, a napokon si to tá opozícia rozmyslela. Ale už je to jedno, už sme v riadnom konaní, je to tak. Ja len, aby som teda hovoril chronologicky fakty. A viete pani Petrík kedy a v akom období vznikla tá vaša spomínaná AMG Security, ten sociálny podnik? Kedy získal tento sociálny podnik štatút? Keď vy ste si tu dokonca dovolili naznačovať, že je to možno aj otázka nejakého biznisu? Štatút AMG Security a to všetci, ktorí sa tomu venujú, lebo vy tomu ani nevenujete pozornosť, ale potom len prvoplánovo chcete kritizovať, získala v roku 2021. Za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom práce Milan Krajniak, nechajte, ja pokračujem. To ešte nekončí, pani Petrík, to ešte nekončí, tak si to vypočujete celé. Lebo viete dobre, že aspoň korektný politik snažím sa vecne diskutovať, ale každá akcia si vyžiada reakciu. Takže, pani Petrík táto AMG Security vznikla a získala štatút v roku 2021. Teda v čase, keď bol minister práce pán Krajniak a v čase keď sedeli vo vláde vaši teraz opoziční kamaráti, s ktorými idete vytvárať tú alternatívu voči súčasnej vláde, tú alternatívu pre Slovensko. V roku 2021 vznikla AMG Security a získala zákazky predstavte si na ministerstve práce pod vedením pána Krajniaka. A pani Petrík teraz dobre počúvajte, na magistráte bratislavskom pod vedením pána Valla, vášho liblinga predpokladám. Čiže asi aj tam je nejaký kšeft predpokladám. Tam je kšeft predpokladám, tam je kšeft, že pani Petrík? A potom napríklad aj na Bratislavskej župe pána župana Drobu za SaS, asi aj tam je nejaký kšeft. Dokonca získala na viacerých samosprávnych a štátnych inštitúciách od roku 2021, aj v prezidentskom paláci za pani Čaputovej, Aj toto je kšeft, pani Petrík, áno? Takže vyprosujem si od vás, naozaj tieto klamstvá, lži, zavádzania a naznačovania nejakých vecí. AMG Security získala štatút za predchádzajúcej vlády a ak aj získa nejakú zákazku povedzme na úrade práce Zvolen, či čo ste hovorili, tak sú jej vyplácané teda sumy na základe tých vyrovnávacích príspevkov, keďže má toľko zamestnancov, tak toľko sa vypláca. Rovnako, ako na bratislavskom magistráte, na Bratislavskej župe, v prezidentskom paláci za pani Čaputovej. Toto je vaša politika pani Petrík, tak vy sa jednoducho chováte. Ja vám dodám zoznam štátnych a samosprávnych inštitúcií, kde všade AMG Security teda pôsobila. Pán Krajčí tiež sa k tomu tak ako pridal k vám. Tak tiež chcem teda oznámiť, že za vašej vlády pán Krajčí, táto AMG Security doslova rozkvitla. Predstavte si aj takú vec, že v roku 24 na ministerstve práce za môjho vedenia sme rozviazali kontrakt s AMG Security pre neplnenie podmienok a následne sa opäť prihlásila do súťaže a opäť práve kvôli tým zvýhodneným podmienkam, ktorými mi chceme spolu prísnejšie nastaviť vyhrala tú súťaž, opäť. Takže asi tak. Takže, ak niekto tu chce AMG Security lepiť na nás, a tak ďalej, tak je to veľmi, veľmi teda nekorektné. No, a teda povedzme si teda ešte jednu vec, že bola tu správna argumentácia aha od pána Krajčího, od pána poslanca Krajčího, že jeho by tiež zaujímalo, ako tie kontroly prebiehajú v tých sociálnych podnikov, lebo proste naozaj to je alfa a omega kontroly, aby teda fungovali. Aj keď treba povedať, že taká dobrá kontrola ročne dokáže skontrolovať maximálne 5 až 10% týchto podnikov. Tak si zoberte 50-60 podnikov ročne. No, len máme protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda skúmal obdobie 2018 až 2023 a práve výhrady Najvyššieho kontrolného úradu smerujú k tomuto obdobiu, že tam neboli prakticky žiadne kontroly. Áno aj roky 18 až 20 povedzme, vláda ešte sociálno-demokratická alebo vláda Smeru ak chcete, ale tri roky vašej vlády pán Krajčí. Tieto tri roky vlády hodnotí Najvyšší kontrolný úrad, ako tie kde prakticky zlyhávala kontrola. A my popritom zákone, ako som povedal a ako som aj pani Petrík vysvetlil, asi videla predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na mojej tlačovej besede sme mali niekoľko pracovných rokovaní s Najvyšším kontrolným úradom, kde sme sa zhodli, že spolu s Najvyšším kontrolným úradom po novom budeme kontrolovať 5 až 10% týchto sociálnych podnikov. Čo som povedal na tých tlačových besedách, ale kedy pani Petrík si všimla tie tlačové besedy, tak by to vedela. Ale ona tvrdí, že ja som ten zákon pripravoval pokútne potichu. Toto je podľa nej korektná diskusia. Takže áno, kontrola bude 5 až 10% a bude to v súčinnosti s Najvyšším kontrolným úradom, ale ešte raz to nebude stačiť. Vy musíte urobiť nejaké systémové zmeny. Systémové zmeny, ktoré budú brániť zneužívaniu sociálnych podnikov, pretože osem rokov tu fungujú v tomto režime. Nezaviedol ich Erik Tomáš, zaviedol ich niekto iný. Ale áno, majú svoj význam a teraz prišiel ten čas, že sa na ne treba pozrieť. Ale nie kvôli roku 2025, nie vtedy nastal ten problém. Ako vy hovoríte, že zníženie tej DPH na 5% vtedy narástli, vtedy teda normálne bol nárast tých sociálnych podnikov ako húb po daždi a pritom som vám povedal štatistiku. Druhú vec, ktorú ste uviedli a tú chcem tu dať na správnu mieru teraz vy pán Ledecký, lebo ste hovorili, že ešte problém mohol nastať v júli minulého roka, keď došlo k vyhodeniu určitých paragrafov zo zákona, ktorý ale spadá pod ministerstvo financií. A vy ste to uviedli tak, že to bola nejaká iniciatíva ministerstva financií, ktorý ju vlastne komunikoval s Európskou komisiou. Ja to musím upresniť, pán Ledecký. To bolo naplnenie európskej smernice. Čiže, tam sa nedá svietiť. Jednoducho áno, niekedy v zákone bolo že sociálne podniky môžu svoje tovary a služby poskytovať buď objektom verejnej správy, buď fyzickým osobám alebo iným sociálnym podnikom, a nemajú narúšať teda súťaž, teda hospodársku súťaž. Toto v tom zákone bolo, ale vypadlo to kvôli tomu, lebo to prikazovala európska smernica, tak to mám odkomunikované zo strany ministerstva financií. Čiže tam sa nedalo jednoducho svietiť, ako sa hovorí. No a teraz pani Petrík, teraz samozrejme ona nevie prežiť to, že DPH je agendou ministerstva financií, neustále sa to snaží lepiť, ako na nás. Na mňa konkrétne, aby teda nejakým spôsobom deklarovala pred svojou skupinou voličov, že aj tá DPH je problém ministerstva práce. Lebo ona si myslí, že ona tak oblbne tých svojich voličov, ale ja budem teda trvať na tom, aj vy všetci ktorí teda tomu rozumiete trochu alebo chcete rozumieť a nechcete účelovo podsúvať verejnosti všelijaké bludy, tak musíte chápať, že ak sa bavíme o DPH je to daň a je to teda v gescii ministerstva financií. A ja som úplne otvorene teda priznal, že napriek tomu, že môj, teda náš zákon z ministerstva práce je tak nastavený, že je priechodný v koaličnej väčšine, tak sme nakoniec urobili to, že bude to riadne konanie a v rámci druhého čítania, ak ministerstvo financií vymyslí, ak ministerstvo financií, nie ministerstvo práce vymyslí mechanizmus ako sa vysporiadať s tou DPH, tak ho tam do toho zákona dáme. Ale je to agenda ministerstva financií. Ako som povedal, ja, pracovná skupina ZMOS a tak ďalej a ja sa veľmi teším, čo ste napokon priznali pani Petrík aj pán Ledecký, že ministerstvo financií urobilo veľmi podobný režim, aký sa snažím voči opozícii robiť ja pri veľkých témach, že si vás zavolali na ministerstvo financií a vám vysvetlili ten mechanizmus. Ja som úvodnom slove o tom nehovoril preto, lebo som to považoval za pracovný nejaký návrh, ale tým, že vás už s tým oboznámili, ja som o tom nevedel, tak sa len tomu teším. Áno a ten mechanizmus má spočívať v tom, že sa síce DPH zvýši, ale sa vymyslí nejaký systém vratiek cez ministerstvo práce pred tie dobré, keď to tak poviem sociálne podniky, pre tie ktoré plnia účel. Ale jednoduché to pán minister financií resp. ministerstvo financií mať nebude. Takže sme zvedaví, ako to napokon dopadne, ale je dobré, že tento zákon potom vytvára na to priestor, že sa lebo by sa potom musel prijať prijímať individuálny zákon, novela zákona o DPH. Ale ja som túto ponuku ministrovi financií teda dal, aby sa to teda vyriešilo komplexne. Ale ešte raz, zmeny ktoré presadzujeme my v zákone sú nastavené a DPH nie je súčasťou našej agendy, čo každý racionálny politik musí uznať a vedieť. Bola tu taká poznámka k tej DPH, od pani poslankyne Turčanovej, že tak povedzme, že dajme možno tú DPH na 10%. Nie je to možné, pani poslankyňa, pretože Európska únia umožňuje len tri sadzby DPH, a tým pádom toto by bola už štvrtá sadzba a preto to možné nie je. Musíme buď sa rozhodnúť 5, 19 alebo 23. Nie je možné urobiť štvrtú sadzbu DPH. Tak preto to možné jednoducho nie je. Ako ste si mali možnosť všimnúť a pán Dostál správne pochopil lebo navnímal tú situáciu v opozícii, že vraj ani v opozícii sa neviete zhodnúť, že čo je dobré a čo zlé riešenie, ale nebudem budem korektný. S výnimkou pani Petrík musím byť trošku drsnejší, lebo si to zaslúži za to, ako pristupuje k robeniu politiky, najmä v posledných týždňoch, ale pán Dostál je to tak. Vy ste si všimli. Napríklad jedna strana navrhuje zvýšiť DPH, Slovensko Oľano navrhuje ponechať DPH. Potom sú tu dokonca rozpory alebo rozporuplné názory, ak dovolíte v rámci vašej strany. Pán Viskupič má iný názor ako pán Ledecký. Takže takto to je proste, len to konštatujem a aspoň vidíte, aké je náročné tento mechanizmus nastaviť. Lebo nestačí len kritizovať, pripomienkovať, ale treba prísť aj s nejakým riešením a teda ja na záver budem mať na vás samozrejme konštruktívnu výzvu. Ja sa k tomu vrátim, ale len to teda svedčí, že nie je to teda také jednoduché nastaviť ten systém ako taký. Vyrovnávací príspevok, ja som počúval pozorne a priznám sa, že nie vždy som chápal. Pán Ledecký povedal, že on má informácie, lebo tak ako námatkovo, že chodí po tých sociálnych podnikoch a že nie väčšina nevyužíva tú maximálnu výšku, maximálnu výšku toho vyrovnávacieho príspevku. No, my máme informácie z ústredia práce, kde naozaj s výnimkou obecných sociálnych podnikov, obecných a kto mu sa dostanem väčšina využíva ten maximálny príspevok od štátu. Prvé, čo chcem opäť (nezrozumiteľne povedané) a obecné podniky tých je asi 170 sociálnych podnikov tie vôbec nemajú problém so znížením vyrovnávacieho príspevku, lebo samozrejme oni kedy dávali vyššie mzdy ako minimálnu mzdu, tak potom by sa im mohli spätiť iní zamestnanci. To je presne o tom princípe, čo hovorím, že ak tu máme 127 000 pracujúcich ľudí za základnú minimálnu mzdu bez akejkoľvek podpory a potom 1500 eurami máme podporovať iných ľudí, ktorí by si inak prácu nenašli, tak ten princíp je trošku, trošku nespravodlivý, áno. Pani Petrík povedala, že však ste to mali čím skôr riešiť, však kasičku a haha o kasičku ide. No, nejde o kasičku, lebo keby som to riešil skôr, tak už skôr už rok dozadu by ste ma kritizovali a to budete samozrejme populisticky robiť. Ide brať, ide krátiť, ide brať týmto ľuďom, týmto znevýhodneným, len chcem teda povedať, že tu je len príspevok štátny eurofondový príspevok nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby, aby tie platy tým ľuďom proste nechal. Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži no, tak on sa na to bude vyhovárať... ===== [12:14] Erik Tomáš mzdový príspevok, nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby a zarába, aby tie platy tým ľuďom proste nechal. Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži, no tak on sa bude na to vyhovárať. Takže kľúčová vec, prečo to robíme je a teraz tá doložka 17 miliónov EUR, to je to ušetrenie v prípade, že by sme teda znížili na tých 915. To nie je, že celkový objem peňazí na to použitých. Celkový objem peňazí na takýto vyrovnávacích príspevok pri zachovanom počte plus mínus 600 sociálnych podnikov je 75 miliónov Eur pri súčasnom štedrom systéme. Áno? A tento systém my ešte vieme, sme, sme urobili taký audit eurofondov, ktoré my máme v rezorte práce a vieme ho vykryť do konca tohto roka, v prípade, že dôjde k zníženiu toho vyrovnávacieho príspevku, aspoň od 1. mája alebo aspoň od 1. júla tohto roka. Vtedy ešte vieme tých, ten, ten rozpočet na tento rok vykryť z eurofondov, ale v roku 27 už nie. Už to bude čistý nápor na štátny rozpočet 75 miliónov Eur. A ja som toto vysvetľoval ľuďom zo sociálnych podnikov, oni to pochopili. Oni povedali, že no tak potom áno, urobme nejaký kompromis, lebo ja sa bavím s týmito ľuďmi, sedel som za jedným okrúhlym stolom a je to s nimi vydiskutované, pretože v opačnom prípade by možno musel prísť tvrdší zásah a zmenili by sme obligatórny výdavok na, na fakultatívny. No v takom prípade by dostali iba tí, čo by boli prví, hej? To a to nie je dobré. To nie je dobre, dobrý prístup. Takže preto tu chcem poprosiť o nejaký korektný prístup k tomu. Po prvé, ak máme podporovať miesta pracovné alebo ľudí, ktorí by si ináč prácu hľadali ťažko, tak podporujeme vo výške minimálnej mzdy, pretože tu máme iných ľudí na minimálnej mzde 128 tisíc, ktorí ešte stále poberajú minimálnu mzdu bez podpory, ale hlavne preto, že sa nám minú prostriedky. Ja aj na rok 27, my na rok 27 budeme musieť hľadať v rámci revízie, dúfam, že príde, nejaké prostriedky na rok 27, aby tých 75 miliónov v roku bolo aspoň to, hej? Ale už to bude po tom krátenom príspevku. Toto je racionálny prístup. Ja, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a teraz sa nechceme tu chváliť, je buď na prvom alebo druhom mieste v úspešnosti čerpania eurofondov. My naozaj čerpáme dobre, ale to je preto, že máme takzvané mäkké eurofondy, tak sa čerpajú jednoduchšie. Ale predpokladám, že vznikne tlak pred rokom pred koncom roka 26 u iných ministerstiev na nevyčerpanie tých prostriedkov a my sa o to budeme uchádzať. Ale je iné, keď sa máte uchádzať o 75 miliónov a iné, keď sa máte uchádzať o 110 miliónov Eur, hej? Však rozumiete tomu dobre. Takže len o to tu ide a je to vydiskutované s tou skupinou, áno, s alianciou pre sociálnu ekonomiku, aj keď je tu neustále ona nejakým spôsobom napádaná a tak ďalej, a nemôže sa brániť. No a viac krát sa to spomenulo 17 miliónov Eur pre pána Daška pre nejaké nejaký program. Len mám pocit, že ste si to najprv mýlili, lebo pán Ledecký začal argumentovať, že že však Tomáš potrebuje 17 miliónov na tie vyrovnávacie príspevky a Daško ich má. Ja nebudem teda komentovať, ja fakt ten program nepoznám a tak ďalej, ale je to 75 miliónov, nie 17, áno, na rok. Len aby bolo jasné, že porovnávame 17 so 75, to nie je. Čiže 75. Samozrejme, je to len odhad, pretože my nevieme, koľko podnikov ešte vznikne alebo zanikne. Takže vzhľadom na súčasný stav. No, bola tu poznámka od pani Turčanovej. Akékoľvek obmedzenia, ktoré my teda, ktoré my navrhujeme v tom zákone, sa samozrejme týkajú iba ľudí, ktorí sú na vyrovnávacom príspevku. Sú tam aj zdraví ľudia, tých sa samozrejme tieto veci netýkajú. No mali sme takúto otázku. A potom tu bola, bol tu taký, také, taká dišputa od myslím kolegu z Progresívneho Slovenska, on sa mi ospravedlnil, že musel ísť niekde, áno. A on, že veľmi mu nevonia ten a myslím, že aj pán Ledecký tu povedal, že mu veľmi nevonia to, že chceme zakázať súbeh práce v sociálnom podniku s inou pracovnou činnosťou, či už s iným pracovným úväzkom alebo so živnosťou alebo ešte s niečím iným. Musím hneď zopakovať, že povoľujeme iný pracovný úväzok, ale do výšky zárobku životného minima. Ale viete, je tu taká schizofrénia, pretože ak tvrdíte, že toto nie je dobré opatrenie, tak na jednej strane hovoríme, že my vyrovnávacími príspevkami pomáhame ľuďom sa zamestnať, ktorí by sa ináč nezamestnali, ale na druhej strane im chceme umožniť, že pracujte aj v ďalších dvoch povolaniach. No ak si dokážu nájsť prácu v tých ďalších dvoch povolaniach alebo robiť niečo na živnosť, no tak oni nepotrebujú podporované zamestnanie, hej? O tom to je. My pomáhame naozaj iba tým, ktorí si tú prácu nevedia nájsť. Tak keď si vedia nájsť ešte inú prácu alebo dokonca založiť živnosť, no tak načo ich potom podporujeme? To má byť proste pre tých ľudí, ktorí naozaj teda to nedokážu a jednoducho a jednoducho preto to robíme. Len aby som vysvetľoval logiku tých našich, logiku tých našich krokov. Obecné podniky. Ako som povedal, nemajú problém so znížením príspevku. Obecné podniky a teda samosprávy súhlasia so zmenami, ktoré sme priniesli a preto pre tento náš zákon bola aj riadna väčšina a je riadna koaličná väčšina. Ja by som bol samozrejme najradšej, aby sme sa napokon dohodli aj s opozíciou, to by bolo úplne najlepšie. Bolo tu od pána kolegu z Progresívneho Slovenska povedané, že nesiahajte nejakým spôsobom na na tie obecné alebo teda neznižujte alebo nezvyšujte ešte nápor na samosprávy. Tak som pochopil, že pán kolega ste hovorili, že nezvyšujme ešte väčší nápor na samosprávy zo strany Ministerstva práce cez tento zákon, lebo už majú toho na pleciach dosť. No len treba povedať, že to je zase záležitosť tej DPH-čky, ktorá sa teda bude riešiť Ministerstvom financií. Vyrovnávacie príspevky, oni nemajú problém mestá, obce a obecné podniky, ale musíme si uvedomiť, sociálna ekonomika tu nie je na to, aby riešila, riešila. Škoda. že ma nepočúvate, pán kolega, lebo sa vám prihováram. Ja vám odpovedám teraz asi. Hej? Lebo ste povedali, že nemá, nemá, nemajú prečo tá novela zaťažovať ešte viac tie samosprávy. Tak len chcem vysvetliť, že ide o DPH-čku, ktorá ešte nie je doriešená. To nie je súčasťou toho zákona. Ministerstvo financií to vyrieši. S vyrovnávacími príspevkami so zníže, so znížením nemajú problém samosprávy, lebo oni dávajú naozaj na úrovni minimálnej mzdy maximálne, no ale hlavne sociálna ekonomika nemá čo riešiť v činnosti samospráv a rozpočty samospráv. Sociálna ekonomika je tu na pomoc, ZŤP ľuďom. Ona tu nie je na to, aby len som vám to racionálne vysvetlil. Nie je tu na to, aby sanovala rozpočet samospráv. Toto, toto nie je účelom sociálnej ekonomiky, čo musíte teda súhlasiť. To je pomoc jednoducho ľuďom. Bola tu taká viackrát poznámka, uštipačná. Viackrát sa to teda samozrejme z úst pani Petrík, ako vždy, aj z úst pani Turčanovej sa to myslím objavilo. Len chcem upozorniť, že lehota na registráciu sociálneho podniku je odjakživa 30 dní. Takže ak vy tu argumentujete, že za dva, tri týždne, to je od pani Remišovej ste prevzali, za dva, tri týždne alebo štyri týždne vznikne sociálny podnik, no tak je to lehota, 30 dní. K tomu ešte samozrejme predchádza proces na takzvaných koordinačných centrách. To je tri mesiace, pán Ledecký to ovláda, že tam sa pýtajú na ten, na ten zámer a tak ďalej, že či áno, ale od podania žiadosti do, do, do zaregistrovania sociálneho podniku je musí uplynúť maximálne 30 dní. No tak kedy majú potom vzniknúť? Dva tri týždne, štyri. Takže len aby ste si s tým nepracovali, že tu akože rýchlo vznikajú proste za 30 dní nejaké podniky. To je zákon tá vec. Je to zákonná vec. Lebo vždy niečo tak ako ste sa snažíte mne pripísať. Ešte raz, od 18, od roku 2018 tu funguje tento systém, ktorý som ja teda nezakladal. No. Obmedzenia som hovoril, kontroly sme hovorili. To sme teda vyriešili. Áno, ešte tu boli také námety, ktoré boli pôvodne v zákone, ale my sme ich nakoniec museli z toho zákona vyradiť, pretože nás ÚVO upozornilo na to, že bolo by to v rozpore s európskymi pravidlami. My sme chceli zaviesť, že subdodávateľ, že subdodávky môžu sociálne podniky vybaviť iba 20% ceny zákazky. Pamätáte si to? Bolo to prezentované na tej tlačovej besede alebo na tých troch tlačových besedách, ktoré pani Petrík nesledovala a preto hovorila, že som pokútne a potichu pripravil zákon. A o okrem iného sme ešte samozrejme nastavili to, že, že nemôžu sociálne podniky byť v konzorciách, súťažiť v konzorciách. Aj na jednu aj na druhú vec nám ÚVO v rámci medzirezortného pripomienkového konania povedalo, že to nie je možné, lebo je to v rozpore s európskymi pravidlami. V rozpore s európskymi pravidlami a tým pádom sme to tam, sme to z toho vyradili. Naopak, vyhoveli sme SAS, že sme povedali, že dobre, nebudeme žiadať preposúdenie zdravotného, preposúdenie toho človeka na konkrétnu pracovnú činnosť. Čiže keď je zdravotne postihnutý človek a pracuje v sociálnom podniku, potrebuje len potvrdenie invalidity. My sme chceli, aby bola bolo aj preposúdený lekárom na konkrétnu pracovnú činnosť. Uviedol som príklad, že asi človek bez rúk nemôže murovať, keď to tak poviem. Áno? O tom to malo byť, ale dobre, vzali sme to späť. Väčšia byrokracia, väčšia záťaž pre týchto ľudí. Jednoducho sme uznali, že stačí teda iba potvrdenie invalidity. Dokonca sme im napokon uľavili, lebo sme do toho zákona pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní dáme to, že doteraz si to ten človek musel zháňať sám, to právoplatné rozhodnutie o invalidite. Po novom už si túto informáciu vymení Sociálna poisťovňa s Úradom práce a odbremeníme napokon toho človeka. Ja som sa snažil zodpovedať všetko. Dúfam, že som zodpovedal všetko. Hovorím, keď bude druhé čítanie, tak, tak sa prihlásim aj do rozpravy. Ale mám tu výzvu voči opozícii. Keďže som to tu načal, že bolo úplne evidentné z tej rozpravy, že aj opozičné strany a ešte pani Veslárová, ale ja som vám odpovedal, hej, že čo sa týka, vy ste sa vy ste tu naznačili, že ZŤP je ťažké integrovať proste ľudí ZŤP, ale toto zákon na to zákon novela zákona pamätá. To sa netýka ZŤP ľudí. V prípade ZŤP ľudí, zdravotne znevýhodnených ľudí, nie je povinnosť integrovať tých ľudí na otvorenom pracovnom trhu. Takže to tam, to tento problém nie je. To sa týka tých inak znevýhodnených, nie zdravotne, lebo tam naozaj ťažko požadovať niečo také, aby bola povinnosť integrovať. Bolo by fajn, keby ich integrujú, ale ale vyžadovať sa ako povinnosť pod hrozbou sankcie, to by nebolo dobré a to tam teda nie je. Takže na záver výzva na opozíciu. Skúsim to, tak ako vždy, veď ma už poznáte. Ďakujem za väčšinu konštruktívnej diskusie. Ale teraz výzva, pretože ani vy medzi sebou nemáte zhodu, ako to vyriešiť. Sú tu rozdielne názory. Ja navrhujem, pretože tá ďalšia schôdza bude až v apríli, kontaktujem kľúčových aktérov týchto strán, k tejto, tejto téme a budem sa snažiť hľadať kompromis, aby takáto zmena prešla, ak sa dá ústavnou väčšinou, respektíve aj možno s podporou opozície. Ak teda bude to, to proste bude jasné, či budete chcieť alebo nebudete chcieť prispieť nejakým riešením alebo, alebo alebo len škodiť, ako hovorí, ka, alebo len škodiť ako pani Petrík, pretože veď váš predseda hnutia jasne povedal, že čo je úlohou opozície. No nie, no ja to musím tu hovoriť, veď ma poznáte, ale toto, čo dnes predviedla pani Petrík a čo, no veď veď dobre, dobre, dobre a ja sa teším na rovnaké odmeňovanie mužov, jeminé. Už je tu aj pani Jurík, ja sa teším. Lebo ju idem, lebo ju idem pochváliť. Ako pani Jurík ako pracovala na tej smernice [12:14] Tibor Gašpar Chcem poprosiť poslancov, nechajte vystupovať pána ministra. [12:14] Erik Tomáš ako pracovala na tej smernici, idem ju tiež pochváliť. Tiež ma raz pochválila, neviem, či potom mňa, za to ste niečo neschytali, dúfam, že nie, lebo, no vidíte a už mi to musíte vrátiť, už ste dostali pokyn, že mi to idete vrátiť. Ale dobre, som pripravený. Takto som pripravený. A dobre, čiže výzva na opozíciu je zavolám, budem teda vás poprosím, máte nejaký návrh, ako tento zákon vylepšiť alebo dokonca prísť s vlastným riešením, na ktorým by sme sa mali zamyslieť? Ak teda to riešenie nedáte, teda ak ho dáte, tak možno dôjde k nejakému kompromisu a k dohode. Ak nedáte, tak budem samozrejme komunikovať, že ste len kritizovali, ale ste nedodali, nenavrhli žiadne riešenia. Čiže poďme do riešení. Máme čas do apríla, pretože môžeme potom mať rozpravu v druhom čítaní, samozrejme, to k tomu patrí, ale bolo by dobré, aby už možno na výbore, ktorý tomu bude predchádzať, sa predložili nejaké pozmeňujúce návrhy alebo proste ešte predtým v rámci nejakých pracovných skupín sme to vyriešili, lebo k takýmto témam ja veľmi rád prizývam opozíciu, ale asi toľko z mojej strany. Dúfam, že stále to vnímate z mojej strany ako konštruktívny prístup, ale keď počujem nejaké nezmysly alebo, alebo snahu proste poškodiť, tak sa samozrejme pozvem. Ďakujem pekne. [12:14] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi ministrovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a skôr než pristúpime k nasledujúcemu bodu, vyhlasujem päť minútovú hygienickú prestávku. [12:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1142. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1200. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči. [12:34] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Rovnaké odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu, treba povedať hneď na úvod, že bola to strana HLAS – sociálna demokracia, ktorá presadila do novely ústavy rovnaké odmeňovanie mužov a žien a bola to podmienka strany HLAS – sociálna demokracia, aby teda bola táto zásada, tento princíp súčasťou nášho základného zákona. Ruka v ruke s tým a treba priznať, že sa to zišlo v čase, ministerstvo práce transponuje alebo, ak chcete, prenáša európsku smernicu o rovnakom odmeňovaní mužov a žien do slovenskej legislatívy. Tak ako iné krajiny, aj my máme na to termín najneskôr do júna 2026 a tým pádom, samozrejme, je čas, aby sme to presadili. Chcem povedať, že teda táto novela zákona prináša tieto zmeny. Po prvé, zamestnávateľ musí zaviesť takzvané štruktúry odmeňovania, to znamená zhodnotenie práce na základe štyroch hlavných kritérií, a to, a tými sú zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Popri tých hlavných štyroch kritériách bude musieť zamestnávateľ ešte hodnotiť aj takzvané mäkké zručnosti ako napríklad sociálne a komunikačné schopnosti. Druhou zmenou je, že zamestnávateľ bude povinný po novom zabezpečiť nediskriminačné podmienky pred vznikom zamestnania, napríklad ak pôjde o inzeráty, aby jednoducho napríklad udával tú pracovnú pozíciu v dvojtvare a podobne. Ďalšia vec, povinnosť ďalšia pre zamestnávateľa bude informovať zamestnancov o priemernej výške v odmeny v ich kategórii, v ich zaradení, aby presne vedeli, aká je priemerná výška odmeny na tých pracovných pozíciách, na ktorých sa hýbu oni. Po ďalšie, pôjde o povinnosť zamestnávateľov podávať správy o tom, ako napĺňajú literu zákona, ako napĺňajú to hodnotenie podľa spomínaných štruktúr odmeňovania tak, aby nebolo diskriminované to nežnejšie pohlavie, teda ženy, pretože jednoducho v súčasnosti ten nepomer, samozrejme, sa týka žien. Ženy zarábajú, alebo určité percento žien zarába menej ako muži. No a tieto správy budú musieť predkladať rôzne firmy podľa toho, koľko majú zamestnancov, pokiaľ pôjde o firmu, ktorá zamestnáva nad 250 zamestnancov, tak budú musieť tieto firmy podávať túto správu každoročne. A pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorú, ktorá má, ktorý má viac ako sto zamestnancov, sto a viac zamestnancov, tak to bude raz za tri roky. Tie firmy, ktoré majú počet zamestnancov do sto, tie nebudú musieť podávať správu, ale, samozrejme, budú musieť napĺňať spomínané štruktúry odmeňovania. Teraz asi to najdôležitejšie. Pokiaľ bude zaznamenaný mzdový rozdiel vyšší ako 5 %, tak v takom prípade, po prvé, bude musieť zamestnávateľ riadne, do šiestich mesiacov tento rozdiel zdôvodniť alebo odstrániť a pokiaľ sa tak teda nestane, tak bude musieť vykonať spoločné posúdenie spolu so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi. Ak neodstráni alebo riadne nezdôvodní vyšší ako 5-percentný rozdiel v mzde na rovnakej pozícii, v takom prípade nastúpia sankcie, ktoré sú naozaj prísne. V prípade nedodržania rovnakého odmeňovania mužov a žien môže ísť o sankciu až do výšky 200-tisíc eur zo strany inšpektorátu práce a v prípade, že si nesplní zamestnávateľ tú povinnosť podať správu, tak dostane sankciu, tentokrát od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to do výšky 4-tisíc eur. Zákon predkladáme v parlamente, ale ruka v ruke s tým sa pracuje na metodike, na nejakej jednotnej metodike pre zamestnávateľov, aby boli tie hodnotiace kritériá jasne stanovené. Na tej metodike pracuje v rámci pripomienkového konania okrem, samozrejme, samotného ministerstva práce aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je veľmi teda dôležité, ako aj, samozrejme, inštitút sociálnej politiky a ďalšie, ďalšie subjekty v rámci takzvaného vnútorného pripomienkového konania a následne, už sme na konci, samozrejme toto ponúkneme aj na pripomienkovanie samotným zamestnávateľským zväzom, aby sa k tomu teda mohli vyjadriť. Do júna 2026 musí byť účinný zákon, ale potom budú mať zamestnávatelia ešte jeden mesiac, a to konkrétne do 31. júla, na to, aby sa pripravili a nastavili na tie hodnotiace kritériá, teda na tú novú štruktúru odmeňovania. Takže budeme prvýkrát hodnotiť to odmeňovanie mužov a žien od 1. augusta tohto roka. Ďakujem pekne. [12:40] Tibor Gašpar (Predsedajúci si kýchol.) Pardon. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil náhra... navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyňu Mačicovú. Nech sa páči. [12:41] Zdenka Mačicová Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1142. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1200 z 8. januára ´26 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomtom bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:42] Tibor Gašpar Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili piati poslanci v poradí: prvá za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Simona Petrík, druhý v poradí je pán poslanec Jozef Hajko za Kresťanskodemokratické hnutie, nasleduje potom pani poslankyňa Beáta Jurík, pán poslanec Ján Horecký a pán poslanec Jozef Pročko. Takže nech sa páči, pani poslankyňa Petrík, máte slovo. [12:43] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi, aby som sa za klub Progresívne Slovensko vyjadrila k tomuto návrhu zákona o rovnom odmeňovaní. Hneď na úvod považujem za naozaj dôležité povedať jednu vec, ktorá v tejto diskusii často zaniká napriek tomu, že pán minister sa tu hneď v úvode pochválil, ako HLAS prišiel ako prvý s týmto nejakým zakotvením rovného odmeňovania do ústavy, to je nádherné, ale pravdou je, že tento zákon prinieslo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do parlamentu len preto, že nám to prikazuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy z mája 2023. Inak by sme sa ho od vlády Roberta Fica pravdepodobne nedočkali nikdy. Ale tento zákon tu nie je po prvý raz, tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho.. ===== ale tento zákon tu nie je po prvý raz. Tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja, a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho predkladali niekoľkokrát, buď ja samostatne, naposledy aj spolu s kolegyňou Beátou Jurík sme ho predložili snáď, to bolo, myslím, aj rok dozadu, a aktuálne je aj teraz zaradený ako jeden z bodov tejto schôdze, konkrétne je to bod 45, pretože pre chaos v parlamente a takéto neustále utínanie schôdzí zo strany vládnej koalície sa doteraz tento bod nedostal na rad a bol niekoľkokrát presúvaný. V tomto volebnom období sme ho už predložili druhýkrát, raz už aj bol prerokovaný a nebol schválený. A prečo to celé hovorím? Tým chcem povedať, že transparentné podmienky odmeňovania mužov a žien sme tu mohli mať už dávno. Ale nie, my musíme byť dotlačení Európskou úniou, aby sa tu konečne schválil rozumný zákon, ktorý pomôže ženám k férovým, k férovým platom. Ja keď som tento zákon opakovane predkladala, ja som to robila preto, že som videla reálny problém v praxi a počúvala som skúsenosti ľudí, najmä žien na trhu práce. A dnes sa iba v podstate potvrdzuje, že to nebola len nejaká marginálna téma, čo v minulosti radi túto tému nazývali niektorí kolegovia poslanci, dokonca aj poslankyne, ale je to problém, ktorý si vyžiadal reakciu na európskej úrovni. A preto vítam, že Európska únia v oblasti rodovej rovnosti koná. Koná aktívne, koná spôsobom, ktorý nejde proti ekonomickej realite. Transparentnosť odmeňovania je účinným nástrojom, ako predchádzať nespravodlivostiam, ktoré sa dlhodobo prehliadali alebo relativizovali. V diskusii často zaznievajú aj obavy z administratívnej záťaže zamestnávateľov, preto považujem za naozaj dôležité zdôrazniť, že návrh zákona pracuje s rozumnou a aj s odstupňovanou mierou administratívy podľa veľkosti podnikov alebo firiem. Tento princíp proporcionality ja považujem za kľúčový a správny. Tento prístup v podstate potvrdilo aj rozhodnutie tripartity, ktorá návrh zákona jednohlasne podporila. Takže áno, zástupcovia zamestnávateľov upozornili na administratívne nároky a to je úplne legitímne o nich hovoriť, ale zároveň platí, že ani zamestnávatelia nepovažovali túto reguláciu za neprimeranú alebo neúnosnú. Bola som dokonca účastná aj jedného debináru, ktorý už pripravoval zamestnávateľov na túto smernicu. Boli tam aj českí, aj slovenskí zamestnávatelia a naozaj ja som nepočula jednu výhradu. Bolo veľmi cítiť, že chcú takéto niečo, že to v podstate aj pre nich bude znamenať možno aj nejaké naozaj že spoločenské zvýhodnenie a dobrý imidž, keď začnú akceptovať vlastne tieto nové, nové podmienky. Len proste potrebovali vedieť, čo všetko ich čaká v rámci administratívy a či to vôbec teda časovo zvládnu. Chcem sa ale pristaviť pri samotnej podstate problému. Platová diskriminácia podobne ako iné formy diskriminácie sa veľmi často nedeje vedome. Nevyplýva zo zlého úmyslu, ale zo zaužívaných postupov, stereotypov či dokonca historických nastavení. Práve preto sú dáta také dôležité. Nie na to, aby niekoho verejne pranierovali, ale aby podniky videli realitu takú, aká naozaj je. Netreba zabúdať ani na postavenie zamestnancov a zamestnankýň v regiónoch s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Vypýtať si spravodlivú odmenu za svoju prácu tam, kde nie je na výber nejaká iná, môže byť naozaj ťažké. Aj preto vítam, že tento zákon presúva časť bremena nejakého dokazovania od jednotlivca na systém. Je to dobrá správa najmä pre ženy. K forme, akou tento zákon transponuje smernicu, mám aj isté výhrady. Tie sa týkajú konkrétne kritérií stanovených pre vytvorenie práve tej štruktúry odmeňovania u zamestnávateľov, o ktorej hovoril aj pán minister. Takisto mám výhrady alebo možno skôr otázky k systému kontroly, lebo toto bude robustná zmena a to si opäť bude vyžadovať kontrolu. A takisto aj by som rada možno chvíľu hovorila o výške pokút za nedodržanie tohto zákona. Takže poďme k tým kritériám. Pán minister už spomenul, že smernica hovorí o štyroch zásadných kritériách, ktoré musia obsahovať pravidlá odmeňovania a musia byť posudzované. To je vlastne minimálny štandard, ktorý táto smernica vyžaduje. A nimi sú: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Tieto štyri kritériá vyžaduje Európska únia, smernica Európskej únie: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Slovenské pochopenie alebo teda vyloženie si týchto kritérií je také, že sme uznali len zodpovednosť a pracovné podmienky. Úsilie sme limitovali na mäkké zručnosti, napríklad úplne odtiaľ vypadlo vzdelanie ako faktor posudzovania v rámci úsilia, a iné zručnosti tam vypadli tiež, pretože nemáme len mäkké zručnosti. A naopak sa tam pridali dve kritériá, a to je zložitosť a namáhavosť, ako spomenul pán minister, ale z môjho pohľadu to je podkategória pracovných podmienok, hej? Zložitosť a namáhavosť práce, to je, to sú pracovné podmienky. Takže toto napríklad nemuselo byť osobitne, mohli sme radšej dodržať tie základné štyri kritériá, ale my sme v podstate reálne minimálny štandard smernice nedodržali. Teraz krátko k tým pokutám, ktoré ste spomínali pán minister. Mňa tam najmä zaujala tá pokuta 4-tisíc eur pre podniky, keď, myslím, nezverejnia tú každoročnú správu. No viete, podniky nad, čo ja viem, tak zhruba poviem, nad 150 zamestnancov vyššie, pre nich to je nič zaplatiť 4-tisíc eur pokutu. Naozaj že veľké firmy, veľké, neviem, reťazce a podobne, pre nich je zaplatiť 4-tisíceurovú pokutu namiesto toho, aby sa museli potrápiť so stransparentnením platov u mužov a žien a ešte ich tam aj rozdeliť podľa tých štruktúr, podľa, podľa toho, aká je ich základná zložka mzdy, aká je ich pohyblivá zložka mzdy, a čo vlastne smernica aj vyžaduje, aké sú tam odmeny, proste to chce nejakú prácu navyše. A viem si úplne ľahko predstaviť, že niektoré firmy sa na to môžu vykašľať a radšej zaplatia pokutu 4-tisíc eur. A na to nadväzuje aj tá ďalšia moja otázka, a to je opäť tá otázka, ktorú som vám kládla aj pred, pri minulom návrhu zákona, a to je systém kontroly. Pretože toto bude naozaj veľmi náročné odkontrolovať, aby sme teda zistili, či zamestnávatelia skutočne túto smernicu dodržia. Tam oni budú musieť naozaj sa preorientovať na úplne iný spôsob komunikácie vôbec odmeňovania, takže nebude to jednoduché a preto sa pýtam, akým spôsobom to chcete naozaj odkontrolovať tak, že budete ich vedieť postihovať. Ináč smernica hovorí o odstrašujúcich pokutách, ešte poviem, že tie pokuty by mali byť také, aby boli odstrašujúce a ja tých 4-tisíc eur naozaj za odstrašujúce nepovažujem. Čiže tá odpoveď z mojej strany by asi bola, že by bolo fajn odstupňovať. My sme to tak mali aj v našom návrhu zákona, že odstupňovať tú sumu pokuty podľa, podľa veľkosti podniku, nejakých, aby sme sa pohybovali v nejakej realite. V diskusiách o tejto téme navyše často zažívame situáciu, keď sa samotná existencia rozdielov v odmeňovaní spochybňuje. Čiže chcem sa ešte povenovať aj tomu spochybňovaniu. Ja som rada, že sa to deje stále menej a menej, ale skutočne akonáhle otvorím túto tému na sociálnych sieťach, tak mi tam vybuchnú komentáre od najmä mužov, ktorí tvrdia, že to je vymyslená vec, že to snáď nemyslíme vážne, že ženy zarábajú menej ako muži, veď, samozrejme, však muži sú oveľa výkonnejší, tak nemáme sa čo čudovať a podobne. To sú všetko tie stereotypné názory, ktoré verím tomu, že aj vďaka tomu, že táto smernica bude transponovaná, že sa o nej aj hovorí nielen od nás z radov opozičných poslankýň, ale teda už aj teraz v pléne parlamentu, aj na pôde ministerstva. Ja verím, že tomuto sa už vyhneme, pretože fakty sú naozaj jasné. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii. Tento rok sa to pohybovalo, myslím, na úrovni 19 %, kde priemer Európskej únie je 12 %. A to ešte nehovoríme o rozdieloch v odmeňovaní na rovnakej pracovnej pozícii, ktorý je okolo deviatich percent. To znamená, že keď máme dvoch rovnakých, neviem, manažérov a manažérov a manažérku kvality v nejakom podniku, tak tá manažérka kvality má v priemere o 9 % nižšiu mzdu, ako jej kolega na rovnakej pracovnej, na rovnakej pracovnej pozícii. Tento zákon nám konečne umožní prestať strácať čas s touto dojmológiou a ideologickými spormi o tom, či problém existuje, alebo nie, a konečne sa budeme môcť pozrieť na dáta. Takže čoskoro presne zistíme, ako vyzerá rozdiel v odmeňovaní v realite aspoň na úrovni tých väčších zamestnávateľov. No a už len na záver by som chcela vyjadriť naozaj nádej, ale zároveň aj očakávanie, že slovenské inštitúcie, najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nebudú tieto údaje vnímať len ako formálnu povinnosť, ale aj ako mimoriadne cenný nástroj alebo zdroj informácií, s ktorým budú aj aktívne pracovať a naďalej sa tejto téme aktívne, aktívne venovať. A ešte teda doplním dve vety, dve veci, a to je, že teda táto smernica by sa mala týkať aj verejných inštitúcií, takže budem veľmi, veľmi zvedavá na nejaké výsledky a dáta potom aj z verejných inštitúcií, ministerstiev a rôznych iných ďalších organizácií, patriacich pod štát. A tá druhá vec, ktorú chcem povedať, tá sa možno netýka rodového alebo rozdielov v rodovom odmeňovaní, ale v neférovosti v odmeňovaní napríklad práve asistentov a asistentiek v Národnej rade, ktorí sú nútení pracovať na živnosti napriek tomu, že ich práca nevykazuje známky toho, že by mali pracovať na živnosť, takže to som si ešte dovolila ako taký nejaký dôvetok na konci naozaj ozvučiť, pretože naozaj nepožívajú sociálnu ochranu takú, akú by mali mať, pretože sú nútení pracovať na živnosti. Čiže ja verím, že aj takýmto zákonom a takýmito ďalšími zákonmi budeme poukazovať aj na takéto nerovnosti a nespravodlivosti. Za klub Progresívne Slovensko môžem povedať, že tento zákon napriek výhradám podporíme a verím, že teda prispeje k spravodlivejšiemu, transparentnejšiemu a dôstojnejšiemu pracovnému prostrediu na Slovensku. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:57] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Plevíková, máte slovo. [12:57] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Petrík, postrehla som, že ste hovorili, že teda váš bod neprišiel vôbec do pléna na prerokovanie. Možno keby ste umelo nepredlžovali túto schôdzu, tak by určite na prerokovanie prišlo. Chvála pánubohu, vlastne včera bola aj rokovací poriadok schválený, aby sa predišlo takýmto obštrukciám a aby aj vaše zákony prišli ako prerokovaný bod. Čo sa týka rovnosť pohlaví medzi mužmi a ženami, viete o tom, že naša vláda sa naozaj zaviazala a máme v podstate aj čo sme v septembri schválili ústavu, že sa tejto rovnosti v odmeňovaní mužom a žien budeme venovať. Máme to v ústave a ak si dobre spomínate, z dielne ministerstva spravodlivosti tiež prišlo na prerokovanie takého bodu, že o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi v kótovaných spoločnostiach a súvisiacich opatreniach. Takže naozaj táto snaha vlády tu je a je to vidieť aj na tomto predloženom vládnom návrhu zákona a myslím si, že sama viete, že tá smernica z Európskej komisie je naozaj veľmi dlhá, má desiatky a desiatky strán a nie všetko sa dá implementovať na každý členský štát a my musíme posúdiť, čo bude teda akože vhodné a môžeme to tu implementovať, aby sme aj nezaťažovali niečím podniky. Ale robíme krok po kroku a naozaj máme to, ešte raz opakujem, v ústave už zakotvené, teda aj od septembra, že sa tejto rovnosti pohlaví budeme venovať. [12:59] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí pani poslankyňa Kleinert. [12:59] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja s tebou, Simona, veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť pro mafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť... ===== Ďakujem pekne. Ja s tebou Simona veľmi súhlasím, že škoda, že dostávajú sa tieto zákony na rad až teraz, lebo najprv museli byť promafiánske zákony, potom museli byť zákony, ktoré mali zrušiť inštitúcie bojujúce proti korupcii, potom museli byť rôzne iné zákony, ktoré potreboval presadiť pán Gašpar, potom tu bol náhubkový etický kódex a rokovací poriadok a aj keď sme častokrát dávali návrhy, procedurálne návrhy, aby sme predradili dôležité zákony, tak táto koalícia vždy si povedala, že potrebuje riešiť tieto, takže áno, zákony, ktoré pomáhali ľuďom sa na rad nedostali, taká je pravda, tak si môžu úplne všetci ľudia pozrieť všetky rokovacie alebo poriadky alebo, alebo aj priebehy týchto schôdzí za ostatných dva aj pol roka, taká je pravda. Som veľmi rada, že si nasvietila aj tému v tvojej úplne poslednej časti, a to je vlastne odmeňovania asistentov a asistentiek Národnej rady, lebo skutočne mňa napríklad to veľmi prekvapilo, pretože vláda hovorila ako chce obmedzovať firmy alebo zamestnávateľov, aby nedávali ľuďom na dohody alebo na iné takéto pracovné pomery, keď teda vykazujú, vykazujú známky tá ich činnosť trvalého pracovného pomeru alebo čiastočného pracovného pomeru a, a hneď prišli sme do Národnej rady a hneď bum, boli sme prinútení to takýmto spôsobom robiť. Takže ja si myslím, že by sa mala Národná rada trošku v tomto smere zlepšiť a robiť to tak ako to ľuďom káže alebo nariaďuje. Tak ďakujem ti za to, a som rada, že už konečne tu máme nejaké zákony, ktoré aspoň trochu môžu pomôcť ľuďom. Ďakujem. [13:01] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciami pani poslankyňa Petrík. [13:01] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plevíková, my sme sa tejto téme tuto s kolegyňou Jurík venovali, ešte befory the school, hej, ešte predtým ako vy ste vôbec vedeli, čo je to, čo sú to kótované spoločnosti a čo je to rovné odmeňovanie, pri všetkej úcte. A čo sa týka tých návrhom zákonov, ktoré nám tu stoja, tak ja budem veľmi rada, keď sa začneme správať podľa nového rokovacieho poriadku napríklad pri mojom bode, ktorý je, myslím je to bod 58, kde navrhujem už od októbra vyššiu ochranu odborárov, odborárskych predákov pri nečestných zamestnávateľov, ktorí ich vyhadzujú bez toho, aby dostali súhlas odborovej organizácie. Som veľmi zvedavá, či tento návrh zákona prejde prerokovaním, pretože už som počula rôzne šumy, že pán Branislav Ondruš sa chystá kandidovať na predsedu KOZ a bude chcieť tento návrh zákona nejakým spôsobom použiť tu v parlamente, aby si tým zvýšil svoje šance v kampani. Tak ja som veľmi zvedavá, či tento môj návrh zákona vôbec dostane šancu, aby sme sa tu o ňom rozprávali. [13:02] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hajko za klub KDH. [13:02] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem sa venovať trošku hlbšie tejto problematike, ale pozrieme sa na to trochu iným spôsobom ako sme to tu doteraz počuli. V prvom rade musím povedať, že, že KDH, v KDH sme jednoznačne za to, aby bolo rovnaké odmeňovanie mužov a žien, nielen preto, že to je v ústave, nielen preto, že to je v Zákonníku práce, ale preto jednoducho, že to je takto má to byť a má to byť spravodlivé. Ale možno sa rozídeme s niektorými s tým, v tom, že za čo sa vlastne majú odmeňovať muži a za čo ženy, pretože ženy na rozdiel od mužov prinášajú na svet deti, prinášajú našich nových občanov a vlastne oni sú pre tých zamestnávateľov vlastne do normy pracovných miest. Takže zákon tu opísal dosť, dosť ako by som povedal jasne, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočne, ide tu o ,o to, aby sa rovnakým spôsobom odmeňovali muži a, a ženy a vychádza sa ako, ako, ako sme počuli zo Smernice Európskej únie, je to len, samozrejme, naša nadradená inštitúcia, takže vlastne tieto, tieto smernice, ktoré aj v tomto prípade musíme prijať a zakomponovať do našej legislatívy. Nejdem tu podrobne opisovať, teda už to povedal pán minister aj moja predrečníčka, že v čom spočíva, v čom spočíva tento zákon, všetko to výkazníctvo, všetko, všetky tie kroky, ktoré mali smerovať k tomu, že ak sa zistí, že neoprávnene je odmeňovaná žena, ináč ako možnože sa majú napraviť tieto kroky a napokon, ak sa, ak k tomu nedôjde, tak potom prichádzajú na rad pokuty až do 20-tisíc eur. Nuž, nezvyknem to a robím to prvý raz vôbec ako tu vystupujem, že vo svojom vystúpení sa opriem o jednu analýzu, ktorú, ktorú skutočne považujem za veľmi kvalitnú a ktorá sa pozerá na celý tento problém z hľadiska, z hľadiska skúmania, skúmania reality aká je v Európskej únii a vlastne na celom svete a vôbec prístupu potom, akým spôsobom Európska únia pristupovala, pristúpila k tomuto problém, problému. Je to štúdia, štúdia, štúdia INESS-u, ktorú napísal Róbert Chovanculiak a, a venuje sa rodovým rozdielom na trhu práce, tak sa nazýva táto inštitúcia. Takže budem, budem dosť veľa citovať z tejto, z tejto, z tejto analýzy, pretože opakujem, s mnohými, mnohými ak nie všetkými závermi ku ktorým prichádza na základe štúdie množstva, množstva zdrojov a prieskumov na základe ktorých vlastne INESS prichádza k tomuto záveru. Takže otázka je, štúdia, otázka je, aké sú príčiny rozdiely, rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, a či pri ich odstraňovaní pomôžu nové regulačné povinnosti zamestnávateľov štúdia ukazuje, že tento rozdiel nie je výsledkom diskriminácie zo strany zamestnávateľov, ale odrazom objektívnych rozdielov na trhu práce medzi mužmi a ženami, ktoré následne vyúsťujú do rozdielneho odmeňovania. Toto posúva, toto čo hovoríme, toto posúva diskusiu o úroveň nižšie, ktoré je potrebné zodpovedať, kde sa berú tieto objektívne rozdiely na trhu práce. Ide predovšetkým o otázku takzvanej horizontálnej a vertikálnej segregácie, ťažké pojmy, ale budú vysvetlené. Teda, že ženy v priemere pracujú menej často v sektoroch s vyššími mzdami, napríklad, infokomunikačné technológie, technické smery inžinierstvo, prírodné vedy a menej často vo vyšších manažérskych pozíciách firiem. Významný podiel na tomto rozdiele hrajú rôzne preferencie a priority žien, a nejde automaticky o výsledok diskriminácie. Výskum v tejto štúdií opisuje príčiny rozdielnych výsledkov mužov a žien na trhu práce, znamená to, že rozsah zmeny, ktorú môžu dosiahnuť intervenčné politiky európske...(Nezrozumiteľne vyslovené.) je limitovaný, limitovaný. Je to skutočne by som povedal od stola. A v lepšom prípade budú predstavovať tieto, tieto snahy plytvanie zdrojmi. V tom horšom prinesú dokonca mnohé nezamýšľané dôsledky. To však neznamená, že neexistujú, neexistuje priestor na zlepšenie. Na základe triezveho pohľadu na zdroj a príčiny rozdielov medzi mužmi a ženami predstavujeme, predstavuje táto štúdia niektoré opatrenia, ktoré môžu pomôcť zlepšiť postavenie žien na trhu práce, s týmto sa stotožňujem, pretože ten zámer je úplne taký istý aj v prípade KDH. Takže, samozrejme, autori študujú tie z roku 2004, opisujú, poznajúc smernicu pochopiteľne, opisujú, že vlastne k čomu bude viesť prijatie tej legislatívy s tou nadriadené, nadriadené orgánu, opísal ich pán minister, opísala ich kolegyňa predrečníčka, takže nejdem ich nejako, nejako špeciálne opisovať, len poviem, poviem toľko, že aj tie percentá tu boli. Čo je hlavným argumentom, prečo vlastne vznikla táto iniciatíva vlastne na pôde Európskej únie. Hlavným argumentom pre vznik, to už zase citujem štúdiu: "Hlavným argumentom pre vznik tejto novej mašinérie sú štatistiky, ktoré hovoria o tom, že ženy v Európskej únii zarábajú menej o 12,7 % ako muži, na Slovensku je to 16,6 %, toto mediálne populárne číslo sa však nezohľadňuje, že ženy a muži pracujú v rozdielnych sektoroch na rozdielnych pozíciách, rôzne dlho, rôzne veľa času venujú starostlivosti o deti a domácnosť, rôzne často striedajú práce, majú rôznu ochotu sťahovať sa za ňou a tak ďalej. Keď sa porovnania očistia a tieto ďalšie faktory, tak veľká časť rozdielu v odmeňovaní mužov a žien mizne, mizne keď to zohľadníte. Napríklad, a tí autori sa opierajú o mnohé štúdie, jedna z nich, volá sa Gender pay gap report, za rok 2024 rozdiel medzi platmi a mužov a žien uvádza na, na úrovni 17 %. Keď však tento rozdiel očistili rôzne špecifiká práce, tak poklesol na 1 %, zo 17 na 1 %. Iné výskumy prichádzajú zmiernime rôznymi číslami, ale trend je jednoznačný pre všetkých. V čase rozdiely medzi platmi mužov a žien klesajú, a keď ich očistíme rôzne objektívne špecifiká, tak poklesnú na minimum. Podobné výsledky sa ukazujú aj na slovenských dátach, kde za, kde sa najdôležitejším faktorom môže ukazovať, ukazuje ako materstvo a následná starostlivosť o deti zo strany žien. To potvrdzujú napríklad aj štúdie z digitálnej ekonomiky, to je nov, najnovší, teda najnovšia, najnovší smer, ktorým sa rozvíja ekonomika, kde máme najpresnejšie a najkomplexnejšie dáta. Napríklad, na platforme UBER objavili výskumníci rozdiel v platoch 7 % v prospech mužov. Ale keď hľadali príčinu, tak tá nebola v diskriminácii, ale v tom, že muži jazdili rýchlejšie, dlhšie a v exponových, v exponovaných časoch a miestach. Tieto výskumy ukazujú, že rozdiely v platoch mužov a žien nie sú výsledkom nejakej diskriminácie zamestnávateľom, ale odrazom objektívnych rozdielov na trhu práce. To pekne ukazuje skutočnosť, že pri vstupe do prvého zamestnania sú rozdiely medzi platmi mužov a žien výrazne menšie. Ale to, že určité skupiny žien zarábajú viac ako muži, aj toto ukázalo. Navyše práca nie je len o pláci, ale aj o tom, ako sa v nej cítite a ako vás napĺňa. A existuje veľký a rastúci rozdiel medzi, vo vnímaní zmysluplnosti zamestnania medzi, medzi mužmi a ženami, v tomto prípade v prospech žien. To všetko neznamená, že ženy a muži majú na trhu práce úplne rovnaké postavenie a všetko je vyriešené, súhlasím, neznamená to. Ja len hovorím, čo sa deje a stotožňujem sa s tou štúdiou. Znamená to len to, že diskriminácia zamestnávateľov nehrá rozhodujúcu roľu, nehrá rozhodujúcu roľu, ale existujúce objektívne rozdiely medzi pohlaviami na trhu práce. Konkrétne, že ženy systematicky pracujú v iných odboroch a na iných pozíciách ako muži. Otázka je, odkiaľ sa berú tieto rozdiely a či znova nie sú výsledkom diskriminácie. Už mi uplynulo 10 minút, je to skutočne veľmi zaujímavé čítanie, ja vám skúsim koľko stihnem z toho prečítať, aj tak iba vyberám niektoré časti. Jedným z najdôležitejších rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práci, ktoré vysvetľuje značnú časť rozdielov v platoch, je zamestnávanie v rôznych sektoroch, už sme to spomínali. Muži zvyknú pracovať častejšie v technických a prírodných sektoroch ako strojárstvo, priemysel, infokomunikačné technológie, ženy v sektoroch, ktoré zahŕňajú styk s ľuďmi ako sociálne služby, školstvo a zdravotníctvo. Tento rozdiel je možno pozorovať už pri výbere odboru štúdia. Napríklad v odboroch ako sú prírodné a technické vedy inžinierstva a matematika, dosahuje podiel žien 33 %, zvyšok sú muži. Tieto štatistiky vytvárajú politický dopyt po intervenciách, v ktorých by riešili pri relatívne nízky podiel žien v niektorých sektoroch. Táto agenda vychádza z predpokladu, že v spoločnosti existujú závažné inštitucionálne a kultúrne prekážky, ktoré bránia ženám vo výbere tohto kariérneho smeru. Táto interpret, interpretácia, však odporuje veľkej časti ekonomického a psychologického evolučné a neurovedeckého výskumu. Dôkazy z týchto disciplín skôr poukazujú na to, že rodové rozdiely v záujme tieto technické odbory sú do značnej miery formované inými faktormi, nie diskrimináciou a nie stereotypmi. Napriek tomu, že v minulosti aj v západnom svete určite existovala diskriminácia žien v určitých odboroch a sektoroch, dnešné dáta a štúdie ukazujú, že dôležitejšiu rolu hrá, hrajú skôr iné faktory. Nedávna metaštúdia ukázala, že posledné dekády diskriminácia a zamestnávania žien na typicky mužských povolaniach výrazne klesla a prakticky vymizla. Naopak, začala sa objavovať skôr diskriminácia mužov voči mužom pri typicky ženských povolaniach. Navyše autori túto štúdiu pri, spojili aj s prieskumom medzi akademikmi a laikmi, kde sa pýtali, akú diskrimináciu odháza, odhadujú, a tu sa ukázalo, že akademici aj laici nestihli aktualizovať svoje presvedčenia a nadhodnocovali prítomnosť diskriminácie žien a to vrátane výskumníkov, ktorí sa venujú otázkam rozdielov medzi mužmi a ženami. Teda zatiaľ, čo zamestnávania, zamestnávatelia v priemere už netrpia stereotypmi, my stále máme stereotypy o zamestnávateľoch. Na to môže kritik zareagovať, že negatívny vplyv diskriminácie voči ženám začína sa už skôr, ešte predtým, ako si vôbec začínajú vyberať povolanie. V tejto oblasti je hlavným a najrobustnejším psychologickým poznatkom rozdielnosť záujmov, profesijných preferencií a životných priorít medzi mužmi a ženami. Rozdiely v ich záujmoch sa potvrdzujú od začiatku ich skúmania opakovane a prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú v priemere viac o veci, o veci, to znamená objekty, stroje, abstraktné systémy. Ženy v priemere viac o ľudí, vzťahy, pocity, starostlivosť. To je jeden z najrobustnejších poznatkov psychologických vedách, ktorý je univerzálny... ===== ... a prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú v priemere viac o veci, o veci, to znamená objekty, stroje, abstraktné systémy. Ženy v priemere viac o ľudí. Vzťahy, pocity, starostlivosť. To je jeden z najrobustnejších poznatkov psychologických vedách, ktorý je univerzálne platný pre všetky kultúry na svete. A tento rozdiel je pomerne výrazný. Ak vyberiete náhodného muža, respektíve ženu, tak je 75 % pravdepodobnosť, že bude viac orientovaný na veci, respektíve na ľudí. Tento rozdiel v záujmoch je príčinou, ktorá následne formuje aj rozdiely v profesijných preferenciách. Muži tiahnu k povolaniam, ktoré sú spojené s vecami, ako som opisoval a ženy k povolaniam, ktoré sú spojené s ľuďmi. Výskum našiel rozdiely aj v životných prioritách. Muži prikladajú väčšiu dôležitosť kariére, ženy viac work-life balancu. Tu by mohol znova kritik podotknúť, že aj tieto univerzálne a dlhodobé rozdiely v záujmoch sú samé o sebe výsledkom kultúrnych a socializačných faktorov. A v minulosti to tak určite aj bolo. V prvej polovici 20. storočia pred vlnami feministických hnutí ozaj existovali inštitucionálne aj kultúrne prekážky, ktoré držali ženy mimo časti ekonomiky a vzdelávania. A tým limitovali ich potenciál a existoval priestor na zrovnoprávňovanie a ten sa vo veľkej časti sveta aj nastal. Univerzity sa otvorili ženám a dnes sú na nich úspešnejšie ako muži. To je pravda. Tvoria v nich väčšinu. Ženy sa tiež stali kariérne úspešnými v mnohých prestížnych odboroch a sektoroch, kde predtým dominovali muži. Podieť žien v týchto odboroch za posledného polstoročia dramaticky narástol. Ide však znova predovšetkým o odbory, ktoré sú už skôr zamerané na živé bytosti. Medicína, právo, veterinárstvo. Než o odbory zamerané na veci. To znamená infokomunikačné technológie, strojárstvo, matematika. Tento rozdiel je vysledovateľný a rovnaký prakticky v každom jednom štáte na svete bez ohľadu na kultúru a históriu. To je robustnosť výsledkov, ktorá je, je v psychologických vedách absolútne nevídaná. Hovorí autor Chovanculiak z inštitútu INESS. Skutočne môžem pokračovať ďalej, je toho, je toho, je toho veľa, ale už sa minula polovica času a už ma aj smädí. Takže ale predsa len, predsa len ešte skúsim niečo vtesnať do tej svojej polhodiny. Toto je ťažko vysvetliteľný jav pre tých, ktorí vidia príčinu nízkeho podielu žien týchto technických odboroch a v diskrimináciách kultúry. Prečo by sa ženy dokázali vyrovnať mužom a dokonca ich prekonať v niektorých odboroch a v iných nie a to na celom svete v rovnakej skupine sektorov. Prečo aj tie odbory, v ktorých sú dnes, v ktorých sú dnes úspešné ženy, boli v minulosti výhradne mužskou doménou? To naznačuje, že problém nebude ani tak v tom, že ženy niekam nechcú vpustiť, ale skôr v tom, že tam chcú menej vstupovať ako muži. Druhý ťažko vysvetliteľný jav z pohľadu kritikov je skutočnosť, že v rovnostárskejších, bohatších a slobodnejších štátoch v severnej Európe napríklad existujú výrazné rozdiely medzi pohlaviami a to nielen vo výbere odborov, ale aj v ďalších psychologických vlastnostiach dokonca aj v tých fyziologických. Ak je príčinou nižšieho výberu technických odborov diskriminácia kultúra, tak by ženy mali v týchto štátoch tvoriť väčší podiel než v krajinách, ktoré nie sú tak rovnostárske. To však vôbec nepozorujeme. Ja len prečítam ďalšiu vec, ktorá, ktorá mňa zaujala. To sme hovorili, teraz hovoríme, hovorili sme o jednom type segregácie, teraz budeme hovoriť o vertikálnej segregácii. O vertikálnej segregácii žien. Ide viaceré štáty sú známe bojom proti tejto vertikálnej segregácii žien. To znamená, postavenia, hej, na tej vertikále. Ide predovšetkým o severské štáty Európy, ktoré majú dlhú históriu a pozitívne naladenú kultúru k rovnoprávnosti pohlaví. Napríklad Dánsko. Dánsko je štát, kde sa už pred sto rokmi stala prvá žena na svete ministerkou. Konkrétne školstva. Dnes má tento štát už skoro tri dekády špeciálne ministerstvo pre rovnosť pohlaví. Silná emancipácia žien je v Dánsku viditeľná napríklad v ich vysokej participácii na trhu práce. Avšak táto vysoká participácia žien neznamená nízky PG, to znamená ten rozdiel medzi platmi. Ten je tam napriek silnej historickej kultúrnej aj inštitucionálnej podpore žien na trhu práce vo výške 12,7 % a podobne ako u nás, keď ho výskumníci očistili o rôzne objektívne rozdiely a porovnávali rovnakú prácu mužov a žien, tak klesol skoro o 11 percentuálnych bodov. Jedným z hlavných vysvetlení rozdiel v odmeňovaní je aj v Dánsku relatívne nízky podiel žien na manažérskych pozíciách. Konkrétne majú tento podiel vo výške 28 %. Čo jen najnižší, najnižší podiel v rámci celej Európskej únie. Vidíme, že štát, vidíme tak, že štát s pozitívne naladenou kultúrou a inštitúciami nedokáže odstrániť problém vertikálnej segregácie. Ako smiešny sa v tomto kontexte zdá odhad Európskej únie, že za 30 rokov stúpne hrubý domáci produkt o 6 až 9 %, ak sa podarí vyrovnať, odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami. Takže viacero výskumov ukazuje, že mnohé politiky, ktoré sa prijali v severských štátoch cieľom pomôcť ženám, v skutočnosti priniesli nezamýšľané negatívne dôsledky ako je vyšší rozdiel medzi platmi a vertikálnu segregáciu. Napríklad štedrá a dlhá platená materská a rodičovská dovolenka vplýva negatívne na dlhodobú kariéru žien. Alebo povinné kvóty podielu žien správnych radách firiem viedli k zníženiu trhovej hodnoty spoločnosti a k mladšiemu neskúsenejšiemu vedeniu. Keďže však ani severské štáty so silnou kultúrou a históriou rovnostárstva posilnenou inštitucionálnou podporou žien nedokázali odstrániť problém vertikálnej segregácie nízky podiel žien v manažmente a vyrovnať platové rozdiely, je užitočné pozrieť sa aj na iné vysvetlenia. A tu samozrejme autori pán Chovanculiak z Inštitútu INESS opisuje ďalšie veci. Ja len prejdem stručne k záveru, budem mať poslednú tretinu svojho času. V spoločnosti môžu vzniknúť a pretrvávať rozdiely, ktoré nie sú výsledkom niekoho zlého zámeru alebo diskriminácie. Existuje napríklad veľký viac ako 30-percentný rozdiel medzi platmi slobodných, bezdetných a ženatých bezdetných mužov. To znamená slobodných bezdetných a ženatých bezdetných. Skúste si tipnúť, kto zarába viac. Sú to ženatí. Sú to ženatí. Existencia tohto rozdielu však neznamená, že v spoločnosti prevládajú stereotipné predstavy o slobodných mužoch, alebo že ich zamestnávatelia diskriminujú. Vôbec nie. Vysvetlením pokojne môže byť to, že rodinný stav mužov koreluje s nejakými ich preferenciami, vlastnosťami či s ochotou vytrvalo a dlhodobo spoľahlivo pracovať. A táto korelácia vytvára štatistický fenomén v podobe rozdielnych miest. Podobne to môže byť aj s rozdielmi v platoch a pozíciách mužov a žien. Ich existencia môže byť výsledkom mnohých faktorov, ktoré však nemajú nič spoločné s niekoho zlým zámerom. Napríklad do tej mieri, do akej sú výsledkom vyššej variability mužov alebo môže to byť, môže byť tento rozdiel výsledkom rôznych preferencií. Ženy majú, ženy majú v svojom živote viac životných cieľov ako muži. Ale ich menšia časť sa týka pracovných úspechov. Je to jednoducho tak. Ženy tiež považovali ich dosiahnutie za menej žiadúce v porovnaní s rodinným životom, aj keď rovnako dosiahnuteľné ako muži. Tento výskum nehovorí, že neexistujú ženy, ktoré by boli ochotné obetovať sa, boli ochotné obetovať rodinu kariére. Taktiež nehovorí, že je to ochotná spraviť väčšina mužov. Výskum hovorí len o tom, že v relatívne malej skupine ľudí, ktorí sú ochotní kariére obetovať rodinný život, je viac mužov ako žien. Štúdie ukazujú, že hlavným zdrojom nižšieho odmeňovania žien na trhu práce je materstvo. Ženy, ktorým sa narodí alebo si adoptujú dieťa, budú mať nižšie mzdy, lebo prerušia kariérny rast. Budú menej pracovať a neskôr preferovať flexibilnejšie zamestnanie. Toto je však úplne iný typ problému než tie, ktoré rieši Európska únia. To nevyriešia žiadne komplexné reporty zamestnávateľov. Aj keby ich písali každý deň. Hovorí autor štúdie. Európska regulácia, unijná regulácia tak predstavuje čistú stratu pre spoločnosť. Problém s rôznych odmeňovacím sa nedá odstrániť dovtedy, kým budú ženy okrem zamestnancov zároveň aj matkami. Ale môžeme ho zmierňovať. To si však vyžaduje postupnú zmenu kultúrneho nastavenia spoločnosti. Napríklad na Slovensku je bežné, že matka s deťmi ostáva doma mnoho rokov. To nie je samo o sebe zlé, ale musíme si uvedomiť, že cenou za to sú nižšie mzdy žien. Autori štúdie napríklad navrhujú, čo s tým robiť. My v kresťanskodemokratickom hnutí máme úplne jasno, že ak je žena doma s dieťaťom na materskej, prináša minimálne rovnakú hodnotu pre spoločnosť, ako keď pracuje, pretože vychováva deti, vychováva na ďalším občanom. Neznamená to, že teraz, teraz ideme krátiť rodičovskú dovolenku. Ale skúsme ísť inou cestou. Spomínajú ju aj autori štúdie. Uplatniť flexibilnú rodičovskú dovolenku, ktorá umožňuje zrýchlené čerpanie rodičovských príspevkov. To znamená, že tá matka, tá žena má právo na rodičovský príspevok, nebereme jej ho, ale stojí na nej, stojí len na nej, v akom čase si ho vyčerpá. A teraz konkrétne, konkrétne ku postojom KDH a končím s touto štúdiou. Jednoducho ale stotožňujem sa s ňou. S mnohými závermi tejto štúdie sa, sa stotožňujem. Čo robiť, aby boli ženy a muži rovnako oceňovaní. My sme, my sme podporovali a dlhodobo podporujeme, aj keď to už je vlastne už v agónii vôbec rodičovský dôchodok. Samozrejme, že to je, že to je záťaž pre dôchodkový systém, ale vytvára spravodlivý prístup. Ak si vychoval pre spoločnosť dieťa, matka, otec, tak máš mať za to odmenu za svojho života. To znamená, že štát ti z toho, tie tvoje deti ti prispievajú na to, že si ich vychoval. Tie tvoje deti zo svojich odvodov časť odkroja a ti ich pošlú, aby, aby si cítil za svojho života, že jednoducho si vychoval deti pre spoločnosť. Štúdie, ja spomeniem ďalšie štúdie. Krásny príklad je Maďarsko alebo aj Poľsko môžem povedať, kde išli cestou razantného zvyšovania, zvyšovania sociálnych dávok pre rodiny, pre matky. Cestou bezúročných pôžičiek alebo ja neviem nákup auta a tak ďalej. Žiaľ štúdie ukazujú, že nahadzovanie peňazí lopatou týmto spôsobom nevedie k výsledku. Nevedie k tomu, že tie rodiny sú ochotnejšie mať viac detí. Ale tie štúdie hovoria a ja sa s nimi stotožňujem, že ak chceme, aby ženy mali porovnateľné postavenie s mužmi aj čo sa týka miezd, tak im vytvorme podmienky na to, aby materstvo nebol pre nich trest. To znamená, hovorme o konkrétnych veciach, ktoré trápia aj Slovensko v roku 2026. Veď si zoberme konsolidačný, tretí konsolidačný balík. Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosah tretieho konsolidačného balíku na rodinu s dvoma deťmi bude takmer 900 eur tento rok. Len zvýšenie zdravotných odvodov o 1 %, čo znie úplne nevinne zo strany zamestnanca, bude pri priemernej mzde predstavovať úbytok na čistej mzde zhruba 200 eur. To sú čísla a v týchto ťažkých podmienkach chceme od našej, našej spoločnosti, aby sa reprodukovala. Máme, máme najrýchlejšie starnúcu populáciu Európskej únie. Musíme s tým niečo robiť. Preto, preto potrebujú rodiny od nás osobitnú pozornosť a tá osobitná pozornosť môže byť v tom napríklad, že predškolské zariadenia budú skutočne k dispozícii. V Nemecku, v Nemecku štáty, štáty alebo jednotlivé spolkové krajiny majú doslova predpísaný vzorec, koľko škôlok musí byť na, na určitý počet obyvateľov. Jednoducho toto je, toto je pomoc pre ženy. Tá žena matka alebo aj otec, keď je doma s dieťaťom, musí vedieť, že keď mu dieťa ochorie, tak ho má kam priviesť k lekárovi, ktorý sa oňho postará a musí vedieť, že sa tam k tomu lekárovi dostane. To znamená, musí mať dostupnú dopravu. Žena na, na rodičovskej dovolenke, otec na rodičovskej dovolenke, ktorý poberá príspevok, by mal mať možnosť bez problémov, to je apel na pána ministra, my sme to tu predkladali viackrát, má právo si zarobiť bez nejakých vážnejších prekážok peniaze. Nie tým, že mu zdvihneme odvody, minimálne odvody tak, že zaplatí pomaly viac ako zarobí. Jednoducho musí dostať tie peniaze jednoduchým spôsobom od toho zamestnávateľa, aby si mohla privyrobiť, mohli privyrobiť. Čo so skráteným pracovnými úväzkami? Čo so zdieľanými miestami? Nemáme moderný Zákonník práce. Prečo by sa na jednej pracovnej pozícii nemohlo striedať viac ľudí? Sú štáty, ktoré to dokážu. Máme ... ===== [13:29] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave ... Jednoducho musí dostať tie peniaze jednoduchým spôsobom od toho zamestnávateľa, aby si mohla privyrobiť, mohli privyrobiť. Čo so skrátenými pracovnými úväzkami? Čo so zdieľanými miestami? Nemáme moderný Zákonník práce. Prečo by sa na jednej pracovnej pozícii nemohlo striedať viac ľudí? Sú štáty, ktoré to dokážu. Máme v Európskej únii, sme tretí od konca čo sa týka alebo druhý dokonca čo sa týka využívania skrátených pracovných úväzkov. A tie skrátené pracovné úväzky to sú možno pre tých, ktorí sa rozhodli mať rodinu a jednoducho vedia, sú schopní si rozložiť svoju pozornosť medzi rodinu a zamestnanie. Nie plné zamestnanie, čiastočné zamestnanie. A mohol by som pokračovať. Takýchto opatrení by mohlo byť veľmi veľa. Len to by sme skutočne úprimne museli chcieť a museli by sme si tento problém všímať. Vedľajším produktom, opakujem vedľajším produktom takejto politiky by bolo, že sa budú stierať rozdiely medzi platmi mužov a žien. Pretože, keď tá žena je menej pri dieťati, skôr naskočí opäť do zamestnania, kariérne môže postupovať. Nebude to pre ňu urobiť nejaký vážny problém. Nepredbehnú ju zatiaľ ďalší, ale jednoducho bude mať možnosť. Sú štáty, kde nastupujú ženy do zamestnania po dvoch mesiacoch od pôrodu. Ja osobne si to neželám, hej, pretože o deti sa treba starať, ale vytvorme im možnosť. Napríklad, už som to tu dnes spomínal, vytvorme im takú možnosť, že rodičovský príspevok bude flexibilný. Dostaneš ho, matka, otec, dostaneš ho. Vyčerpaj si ho ako chceš, keď naskočíš do toho vlaku zamestnania skôr je to tvoja vec. Posledná vec ku ktorej sa vyjadrím je v podstate rezignácia zamestnávateľov. Viete, keď minister práce vyhlási, viete čo, dnes sme sa na tripartite dohodli, že vlastne všetci súhlasíme s tým, že tento zákon, o ktorom tu ideme rokovať, že v podstate s ním všetci súhlasia. No ja to pokladám za rezignovanie zo strany zamestnávateľov, pretože ctím si právo Európskej únie. Skutočne musíme prijímať smernice Európskej únie, nikdy nepôjdem proti tomu, ale mohli by sme byť trošku možno odvážnejší a nie takí, takí, koľko sme mali predpisov, ktoré sa prijímali dva roky po prijatí smernice, po povinnosti. Teraz, teraz ideme veľmi rýchlo to prijať možno že preto, že to je také ľúbivé. Zamestnávatelia, vidím, že rezignovali, aj keď jedným dychom hovoria o tom, že im to bude samozrejme robiť problémy. Mňa osobne najviac na tom znepokojuje, že nám vyrastá úplne nová byrokratická povinnosť pre firmy. Pre firmy, ktoré sú dnes ťažko skúšané z každého jedného konca, ktoré prestávajú investovať, ktoré prestávajú platiť dane, ktoré prestávajú mať zákazky, čo sa nám prejavuje na zastavené hospodárskeho rastu a napokon na poklese reálnych miezd. Môžeme to už očakávať podľa mňa tento rok, tak tieto firmy ideme zaväzovať novou povinnosťou, novou popri tom čo sme im doteraz navešali na krk, tak vláda ich bude zaväzovať novou ďalšou povinnosťou. Toto je prístup mňa. Predpokladám, že aj KDH vôbec k celej tejto problematike a ďakujem vám pekne za pozornosť. [13:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické. Pán poslanec Horecký. [13:32] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem ti za tvoje odborné a veľmi precízne vystúpenie. Absolútne sa stotožňujem ja, aj Kresťanskodemokratické hnutie, že žiadna žena nesmie byť diskriminovaná a dostať nižšiu mzdu za rovnaký objem práce a kvalitu len preto, že je žena. Toto je absolútne neprijateľné a nepredstaviteľné. Chcem podporiť tvoje vystúpenie jedným ilustračným príkladom, pretože z vážnych dôvodov nemôžem vystúpiť, nevystúpim v rozprave, tak len teraz. Ako riaditeľ, zamestnávateľ veľkej organizácie, školy, som mal v jednej chvíli šesťdesiat zamestnaných žien a päť mužov. Ukážem vám porovnanie dvoch žien. Obidve boli u mňa zamestnané desať rokov, jedna mala štyri deti a odpracovala na škole reálne tri roky. Druhá bola slobodná, nemala žiadne dieťa a celých desať rokov pracovala, naberala na seba pozície, funkcionality, bola tam od rána do večera. Obidve mali to isté zaradenie. Pri odmeňovaní som pozeral na to, že či mám odmeniť tieto dve ženy na rovnakej pozícii za to čo robia pre deti, ktoré sú v škole alebo za to čo robia pre deti, ktoré majú doma. Jedna štyri vlastné, druhá žiadne. Tá dilema je vám jasná, netreba ju nijako podrobnejšie rozoberať. Na škole sme to riešili tak, že sme veľmi pomáhali tej kolegyni maminke, ktorá častokrát pre tie štyri deti musela skôr odísť, byť na OČR-ke, nie zúčastňovať sa v tej miere ako tá slobodná učiteľka. Ale je dôležité, aby si túto úlohu podpory rodín plnil štát, aby sme ju nekládli na zamestnávateľov a podnikateľov, pretože tým deformujeme systém. Ďakujem. [13:34] Martin Dubéci Pán poslanec Viskupič. [13:34] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jožko Hajko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Bolo založené na faktoch. To je kľúčové. Aj ja, a to hovorím úplne hneď na začiatok môjho príspevku, som jednoznačne za rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, o tom nemôže pochýb, hej. Ale rovnako ako si hovoril, skutočne tie rozdiely v minulosti boli a existovali, ale aj zároveň je fakt, že sa postupom času skutočne zmenšujú, ten problém sa prirodzene tým vývojom sveta zmenšuje a dnes nie je zásadný, fakt nie je zásadný. A treba mať preto na pamäti, že každý zákon, ktorý prijímame, každý jeden zákon prináša skutočne nové povinnosti, novú byrokraciu, ale novú kontrolnú činnosť samozrejme. To sú inak aj nové náklady štátu a proste aj sankcie, hej. A toto všetko zasa jasne poškodí podnikateľské prostredie na Slovensku, poškodí. No a dnes mám pocit, že pomaly už najväčším stereotypom čelia podnikatelia, podnikateľky, zamestnávatelia, zamestnávateľky, že jednoducho, že oni sú nejakí tí zlí a už už mám pocit, že im treba akoby najviac pomáhať. Jednoducho Slovensko dnes najviac potrebuje pomôcť našej ekonomike. Ak pomôžeme ekonomike, pomôžeme všetkým, ktorí sú v nej zamestnaní, mužom, ženám, všetkým. No a to lepšie podnikateľské prostredie samozrejme pomôže viacej aj celej Európskej únii, lebo to je to, o čo tu dneska hráme, aby sme proste neprehrali ten, ten, ten ekonomický a druhá vec je aj vojenský súboj proste s ostatnými blokmi, aby sme boli jednoducho funkční. Čiže, majme, prosím, skutočne aj toto na pamäti. A končím zasa s tým, že ale áno, samozrejme, ja som prvý kto hovorí, aby za rovnakú prácu bolo rovnaké odmeňovanie. A poviem potom aj viacej. Ďakujem. [13:36] Martin Dubéci Pán poslanec Macášek. [13:36] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za priestor. Ja som veľmi pozorne počúval tú štúdiu, ktorú ste tu predkladal a použijem slová klasika Lasicu po slovensky, nie po americky, fíha. Pretože tá štúdia poukázala na veľmi závažné alebo teda zaujímavé veci, ktoré sa týkali porovnania platov mužov a žien či v horizontálnej alebo vertikálnej rovine, ale ten záver, ktorý z toho vyplynul a ktorý ste vy teda tu nejakým spôsobom odprezentovali bol ten, že rovnosť platov medzi mužmi a ženami je len jeden z dielčích problémov celého systému. Na to, aby sa zvýšila populácia v rámci Slovenskej republiky alebo aby sa zlepšili životné podmienky, treba pripraviť a realizovať aj iné opatrenie, iné kroky sociálneho charakteru, ktoré táto vláda pripravuje a celkom určite rieši. Takže štúdia veľmi zaujímavá, som vás, opakujem fíha, pretože zo začiatku sa to ukazovalo, že tie rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také veľké a naozaj je to pravda, ako spomenul aj pán Horecký, že je niekedy veľká dilema ako odmeniť muža aj ženu za rovnakých pracovných podmienkov a v rovnakom postavení. Ja som mal teda našťastie to šťastie, že som pracoval v odvetviach, kde takýto problém nebol, ženy aj muži sme mali rovnaké mzdy. Ale plne podporujem to, aby sa, ak je problém v niektorých tých zamestnávateľov, aby sa takýto zákon prijal a naozaj aby sa urobila rovnosť tak ako má byť. [13:38] Martin Dubéci Ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Jurík. [13:38] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická. Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás pochválim, opäť raz, nielen teda za to, že tu takto diskutujeme, ale aj za to, že teda samozrejme podporíme, ako už povedala aj kolegyňa Petrík, tento návrh. No a teda spôsobím teda problém aj vám, keďže ho podporíme, pretože ja si veľmi dobre spomínam na rozpravu, ktorá tu bola o inej transpozície smernice a síce Women on Boards, to bola práve o tých kótovaných spoločnostiach a keď ju sem priniesol minister Susko, tak tu zožal takú kritiku, že sem vlastne prináša progresívne návrhy. Tak asi aj o vás to budú hovoriť. Tak sa ospravedlňujem, ale jedna jedna. No ale keďže mne remíza veľmi nevyhovuje, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku a tá sa týka komunikácie vašej strany čo sa týka napríklad aj tohto návrhu zákona. Viete, cudzie perie nie je nikdy pekné, ani teda na pekných ľuďoch a chváliť sa tým, že toto je váš návrh zákona, keď áno, samozrejme, že ho predkladá vaše ministerstvo, ale na druhej strane ho tu máme vďaka tomu zlému Bruselu, tak to by sa asi skutočne nemalo diať. Áno, ja som bola v jednej diskusnej relácii s kolegom práve z vašej strany, kde sa ho teda opýtali na nejaký dobrý návrh, ktorý prináša strana HLAS na túto schôdzu. A on povedal tento. A ja súhlasím, že to je dobrý návrh, ale neprináša ho strana HLAS, ale musíme to robiť, pretože to je transpozícia smernice. Smernica, ktorá teda, ako ste aj vy hovorili, musí byť transponovaná do 7. júna 2026 a na ktorej sa skutočne dlho a odborne pracovalo. Ja som mala to šťastie, že som som na nej pracovala ešte v Európskom parlamente a som teda rada, že ju máme aj teraz tu v našom parlamente. Musím ale opraviť pani kolegyňu zo SMER-u, ktorá pred chvíľou povedala, že smernice nám umožňujú vyberať si podľa toho, že aké máme špecifiká v jednotlivých členských štátoch. No to je veľké nepochopenie toho ako funguje vôbec právo EÚ, pretože čo sa týka smerníc, tak oni zavádzajú minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty zaviesť. My si nemôžme vyberať niečo ako menu a la card čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. My to musíme zaviesť minimálne v takej podobe v akej je tá smernica. A to si myslím, že sa stalo aj v tejto transpozícii, ale myslím, že s kolegyňou Petrík budeme pripravovať v druhom čítaní aj pozmeňujúce návrhy, pretože sú tam určite vylepšenia na ktorých, verím, sa dohodneme práve kvôli tomu, že nám ide, dúfam, o jednu vec. Nedá mi ale nezdôrazniť aj to, a zaznelo tu niekoľkokrát, že my sme za rovnosť medzi mužmi a ženami a nehovorím, že ste to povedali vy, pán minister, ale práve vystupujúci. My sme za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale... Tak kolegovia, všetko čo je pred ale je nepodstatné, váš názor sa skutočne odzrkadľuje v tom čo poviete za tým ale. A to napríklad aj teda v tej kritike voči tejto smernice a špeciálne voči tomuto návrhu. Keďže sme v prvom čítaní, tak ja som sa chcela vyjadriť k vlastne cieľu tohto návrhu alebo k tej jeho základnej filozofii, ale už veľa povedal aj pán kolega Hajko z KDH o tom, aké je potrebné posilniť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, ako treba zvýšiť transparentnosť odmeňovania, aké dôležité je zefektívniť aj tie mechanizmy na to, aby keď už teda dôjde k nejakej diskriminácii, tak aby ten človek sa mohol domôcť spravodlivosti. Ale ja by som chcela, keďže teda mám veľmi málo času, hovoriť najmä o rozdieloch medzi príjmovou a platovou nerovnosťou, pretože na jednej strane máme príjmovú nerovnosť a to je vlastne širší pojem, ktorý zahŕňa vôbec celú tú nerovnosť medzi mužmi a ženami v spoločnosti a kde sa neporovnáva len samotný príjem a teda príjem za rovnakú prácu na hodinu, ale je to jednoducho situácia, ktorá popisuje to, že ženy zarábajú menej, pretože pracujú zväčša v profesiách, ktoré sú pre našu spoločnosť síce nesmierne dôležité, ale zároveň sú veľmi podhodnotené. Len taká zaujímavosť pre vás. Analýzy ukazujú, že keď aj ženy pracujú v takejto podhodnotenej pozícii, tak akonáhle sa tam nejakými mechanizmami zvýši počet mužov, tak tam stúpajú aj platy. A naopak, keď je nejaká profesia v ktorej pracujú väčšinou muži a vyrovná sa to tam a príde tam viac žien, tak tam tie platy klesajú. Tak si myslím, že teda to len dobre ilustruje to, že skutočne máme problém, diskriminačný problém konkrétne. No ale čo sa týka teda tej príjmovej, tak tam samozrejme musíme započítať aj kariérne prestávky, ktoré väčšinou majú teda ženy čo sa týka materskej, rodičovskej, že majú menej nadčasov, pretože jednoducho majú na svojich pleciach ešte aj starostlivosť či už o deti alebo napríklad potom aj o starších ľudí. Napríklad aj to, že sú menej v manažérskych pozíciách a to tu tiež aj pán Hajko spomínal, že hoci ženy sú čím ďalej tým vzdelanejšie a viac a viac absolventov našich vysokých škôl sú práve ženy, čiže absolventky, tak napriek tomu sa ženy často nedostávajú práve do tých vrcholných pozícií, nehovoriac o tom, že čo sa týka vzdelania, tak samozrejme sú viac orientované k sektorom, ktoré sú opäť raz menej platené. Dáta hovoria, že ten priemerný rozdiel čo sa týka príjmovej stránky tak je 13 percent na hodinu. A teda kým muž zarobí sto eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšie v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť... ===== hovoria, že ten priemerný rozdiel, čo sa týka príjmovej stránky, tak je 13 % na hodinu, a teda kým muž zarobí 100 eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšiu v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť a ktoré sa starajú vlastne o to, aby ženy v tej spoločnosti mali rovné postavenie alebo rovnaké postavenie ako muži. Na Slovensku sme v prípade príjmovej rovnosti medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. Čo je však horšie, je to, že namiesto toho, aby tento rozdiel klesal, tak zatiaľ čo v rokoch ´20-´21 priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobil muž, čo predstavovalo rozdiel 17 %, tak v I. kvartáli ´25 dosiahol tento rozdiel už 18,7 % a priemerná mesačná hrubá mzda žien bola v porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur. Čiže toto všetko spôsobujú, ovplyvňujú faktory, o ktorých som hovorila. Zároveň tu ale teda máme platovú nerovnosť, a to je vlastne ten pay gap a odpoveďou na túto platovú nerovnosť je smernica, ktorú dnes aj Slovensko transponuje. A opäť opakujem, transponuje, pretože musí. A tá platová nerovnosť je o tom, a toto aj často šokuje ľudí a spomínala to aj kolegyňa Petrík, že na rovnakých pozíciách majú za rovnakú prácu ženy stále menej ako muži. A to dúfam, že sa zhodneme v tomto pléne, že skutočne nie je normálne. Keď si porovnáme mzdu alebo teda plat a kvalifikáciu, zodpovednosť, pozíciu, tak jednoducho nie je dôvod na to, aby tam bol akýkoľvek rozdiel. Tu opäť dáta. Sú krajiny, kde je ten rozdiel nulapercentný, nula, pretože majú efektívne zákony, ktoré pôsobia preventívne na túto diskrimináciu. Zároveň priemer Európskej únie je sedem percent. My na Slovensku sme na deviatich percentách. Inak povedané, či už čo sa týka príjmovej alebo platovej nerovnosti, tak ženy sú diskriminované počas celého svojho života len preto, že sú ženy. A celý svoj život platia takú pomyselnú daň za to, že sú ženy, pretože jednak čo sa týka tých príjmov alebo na starostlivosť na neplatenú prácu a podobne, tak jednoducho stále, a mohla by som hovoriť ešte aj napríklad o menštruačnej chudobe, tak celý svoj život platia niečo len preto, že sa narodili ako ženy. Zároveň musím povedať, že aj chudoba má ženskú tvár. To znamená, že ženy sú oveľa častejšie ohrozené chudobou aj postihované chudobou, a to aj v dôsledku práve príjmovej a platovej nerovnosti, ale napríklad aj nižšej zamestnanosti, ktorá je teda stále nižšia u žien ako u mužov. Veľmi rýchla štatistika. Dve tretiny Slovákov nesúhlasia s rodovými rozdielmi v odmeňovaní. Väčšina Slovákov odmieta názor o nižšej kompetentnosti žien vo vedení, ale až 80 % vníma, že spoločnosť vytvára tlak na ženy, aby boli ideálnymi matkami a súčasne ideálnymi zamestnankyniami. A ja teraz pozdravujem všetkých ľudí s kvietkami, psíkmi a ulovenými rybami, ktorí mi neustále píšu do komentárov, že moje deti sú hladné. Moje deti nikdy nie sú hladné, ešte aj pečiem doma, ale vidíte, takto to, žiaľ, funguje v našej spoločnosti. Tieto rozdiely majú skutočne vážne dôsledky či už na dôchodky, alebo vôbec na, znižujú šancu žien na finančnú, na finančnú nezávislosť, napríklad v prípade, keď sa žena rozhodne odísť s deťmi z domácnosti. A aj preto, a opäť zdôrazním, že táto smernica nám prišla z toho veľmi zlého Bruselu. Som veľmi rada, že ju tu máme a že takýmto spôsobom veľmi konkrétne ideme zlepšiť situáciu žien na Slovensku. A opäť raz tu Európska únia pomáha v niečom, čo je každodenný praktický život žien a vôbec ľudí, pretože rovnosť ako taká profituje pre celú spoločnosti, a nielen pre tú diskriminovanú časť. Toto všetko teda nie je o schopnostiach, ale o možnostiach a práve aj transpozícia tejto smernice takéto možnosti a hlavne dodržiavanie zákona zavádza a nedá mi, musím sa vrátiť jednou vetou aj k tomu, že v ústave už teda máme aj rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, vraj teda vďaka strane HLAS. Ja si myslím, že pre stranu HLAS toto bola len výhovorka, aby mohli podporiť ústavu, aby sa stále mohli oháňať s tým, že ale my sme tam zaviedli , pretože toto sme do ústavy zavádzať nepotrebovali. Máme stále článok 12 v ústave, ktorý zakazuje diskrimináciu, a tým pádom to bolo dostatočné. Čo sme ale nemali, tak bol efektívny zákon, ktorý by zaviedol práve účinný mechanizmus na to, aby sme toto mohli sankcionovať a aby sa jednoducho diskriminovaným osobám dostalo spravodlivosti. Práve vďaka tejto smernici ho mať budeme. Na záver si neodpustím. Jedným z hlavných faktorov rovnosti spoločnosti je aj právo žien rozhodnúť sa, či a kedy sa stanú matkami. A toto jednoducho nie je oddeliteľné. Opäť raz rodová rovnosť nie je nejaké menu á la card, z ktorého si vyberáte. Áno, platové, platová rovnosť áno, ale právo na interrupciu nie. Takto to jednoducho nefunguje. A bez efektívne zabezpečeného práva na úplnú kontrolu nad svojím telom v skutočnosti v spoločnosti nikdy nedosiahneme rovnosť. Ďakujem. (Potlesk.) [13:50] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Krúpa. [13:50] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegyňa Jurík. Ja chcem povedať len toľko, ja som tu už v parlamente zažil všeličo. Dokonca som mal aj taký rozhovor s jedným človekom, ktorý mi tvrdil, že emancipácia žien je vlastne prapôvod všetkého zla na svete. A jednoducho, sme predsa len spoločnosťou, ktorá je taká paternalistická, spiatočnícka, poverčivá, držiaca určitých foriem a vzorcov správania, ktoré nás niekedy tak trošku brzdia vo vývoji. Ja si uvedomujem, že táto regulácia, ktorá tu príde, nie je ideálna, pretože predsa len zase zavádzame nové regulácie a obmedzenia, niečo podobné, ale osobne som presvedčený, že niekedy je potrebné, jednoducho, urobiť niektoré kroky, ktoré nás niekam posunú aj keď ako keby si ich neželáme, len preto, aby sme si udržali ten krok s tou vyspelou časťou sveta, s ktorou by sme chceli ten krok udržať a nemôžeme si vyberať a preto za tento návrh jednoducho hlasovať budem. Ďakujem. [13:51] Martin Dubéci Pani poslankyňa Petrík. [13:51] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Bea, za tvoj príspevok. Ja by som sa chvíľu chcela venovať tej časti, keď si spomínala, že sme za rovnaké odmeňovanie mužov a žien, ale a že čo je to potom, čo je to potom ale. Pretože tam je strašne dôležité si uvedomiť, že aj všetka tá štúdia, o ktorej hovoril pán Hajko, by bola oveľa, oveľa výpovednejšia, keby v nej boli spomenuté aj fakty o tom, že tu stále žijeme v rodovo-stereotypnom prostredí. Skrátka tie rodové stereotypy na nás ešte stále vplývajú celosvetovo, nielen slovensky, skrátka, my sme sa s nimi nevysporiadali. Áno, historicky sme na tom oveľa lepšie, to si aj, myslím, spomínala, alebo Bea to spomínala vo svojom príspevku, ale stále sme ešte strašne ďaleko od toho, aby ženy mali úplne rovnaký prístup k zdrojom, k možnostiam. Skrátka tá socializácia, ktorá sa deje úplne od narodenia ženám, spôsobuje potom presne to, že si vyberajú možno menej technické odbory alebo viac presne odbory, kde sa idú starať o deti, ale to nevychádza z ich biológie, že teda žena sa narodila už s tým pocitom, že idem sa starať o deti, lebo som žena. Existuje taký jeden výskum, kde jednému novorodeniatku dali na hlavu najskôr modrú čiapočku a ukázali ho určitej vzorke ľudí a oni reagovali ó, tak to bude ale silák, pozrite ako vie kričať, to bude ale priebojný chlapček . A potom tomu istému dieťatku dali ružovú čiapočku na hlavu. To je normálne seriózny výskum. A tí ľudia začali jój, no to bude také plačlivé dievčatko, také citlivé. A takže to bolo úplne jedno, akého rodu a pohlavia bolo to dieťa, skrátka tá socializácia, ktorá na nás vplýva úplne od narodenia, potom spôsobuje presne to, že tie ženy nemajú rovnaký prístup ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:53] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ďalší v rozprave prihlásený je pán poslanec Horecký, ale nie je v miestnosti, tým pádom stráca poradie. Ďalší prihlásený je pán poslanec Pročko, ktorý sa týmto ujme slova. [13:53] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, milé kolegyne, milí kolegovia, milý pán minister. Pán minister ma zažil v časoch, keď sme naša produkčná spoločnosť zamestnávala sto ľudí, vyše sto ľudí a kameramanka mala taký istý plat ako mal kameraman. Je tak? Je. Zvukár mal taký istý plat, ako mala zvukárka. Moderátor Erik dostal za nachytanie taký istý plat, ako dostala moderátorka. Taký istý plat dostal. Je tak? Je. A to bol dobrý plat, veľmi dobre ste to dostali. Aj keď ste sa báli vtedy. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno. Tak, trošku som to odľahčil, pretože toto je téma, do ktorej som sa prihlásil preto, lebo neviem, kto tu zamestnáva ešte zamestnancov, ja teraz nemôžem byť konateľ, aj to je taká blbosť jak dratva, ale môžem byť majiteľ. A ja ako majiteľ zamestnávam samé ženy. A prihlásil som sa kvôli tomu, lebo naozaj, ako od kedy podnikám od roku 1995, tak naozaj, je pre mňa veľmi dôležité, aby žena mala rovnaký plat ako má muž, aby za tú istú prácu dostávala tie isté peniaze. Pretože si neviem si predstaviť, keby som nebol dal tej kameramanke taký istý plat ako mal kameraman, aby som sa vedel potom pozrieť do očí a chcel som od nej tú istú prácu, aby robila. Ale poviem vám úprimne, že toto je zbytočná byrokracia, čo sa ide diať, zbytočná. Aj keď veľa vecí je tam napísaných. Máme tu napr. z Bruselu, takže je to urobené spôsobom, že to musíme urobiť, ale je to zbytočná byrokracia. Veľa mi vecí zobrala pani aj Petrík aj pani poslankyňa Jurík. To je Jurík, Petrík, vy ste. Takže obidva, nie, Sabo, ty si nevystupoval, takže určite nebudem zdržiavať, ale chcem vám povedať, že toto je zbytočná byrokracia pre toho zamestnávateľa. Pretože ja vám poviem úprimne, že keď má u nás zamestnankyňa o hodinu menej, ale má tlo na základe toho, že naozaj to má preto, lebo má o hodinu menej a dozvie sa, že má o hodinu menej, tak to by ste neverili, čo sa tam vie udiať. Čo sa tam udeje. Ale to nie je len tam. Ja som učil na základnej škole, ja učiteľ, a mne dali učiť vtedy aj suploval som. A ja som mal viac hodín ako moje kolegyne a moje kolegyne sa tam rozčuľovali, prečo má začínajúci učiteľ viac hodín, ako j, ale ja som im povedal, že ale veď mohli ste učiť aj vy. Je to o človeku. Je to naozaj o človeku. Keď ten zamestnávateľ je ... Môžem povedať hlupák? Nevylúčia ma? Keď zamestnávateľ je hlupák, naozaj hlupák, ktorý je masochista, mačo a ešte k tomu aj nemá rád ženy, tak jednoducho bude robiť zle. Ale keď to je človek, ktorý je veľmi seriózny a veľmi, veľmi vie, že čo je produktivity práce u ženy aj u muža, no tak ten človek dá tu rovnaký plat. A vždy to tak bolo, vždy to tak aj bude. Pretože môžte vy človeku prikázať čokoľvek, čokoľvek, keď je hlupák, hlupákom zostane. No a tuná je veľmi veľa vecí, ktoré zamestnávateľovi budú sťažovať. Nebudem to tu všetko menovať, ale keď si prečítate ten zákon, na čo všetko má právo zamestnanec a ako bude si vyžadovať a ako musí odpovedať ten zamestnávateľ na všetky možné veci. Poľa mňa je to interná záležitosť toho človeka a keď ten zamestnanec nie je spokojný u toho človeka, tak ten zamestnanec odíde. Tá zamestnankyňa odíde od toho človeka, keď je to hlupák. Na záver ja nebudem naozaj, pani kolegyne hovorili za mňa veľmi veľmi dobre a veľmi súhlasím. Absolútne vyčerpali to, čo som chcel ja. Nechcem sa opakovať. Ja ako človek podporujem tento zákon, samozrejme. Ale znova, je tam toľko byrokracie, toľko, toľko zbytočných vecí, ktoré s realitou a naozaj od 1995-teho roku podnikám, tak nemajú absolútne s realitou spoločné nič. Ďakujem veľmi pekne. [13:58] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. [13:58] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou S faktickou pani poslankyňa Kosová. Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán Pročko. Ja by som len na záver tejto diskusie chcela sa obrátiť k pánovi ministrovi a vyjadriť také dúfanie alebo vieru v to, že toto iba prvý krok vyrovnanie platových rozdielov medzi mužmi a ženami. Pretože na to, aby sa spoločnosť stala naozaj rodovo rovnou, tak je potrebné urobiť omnoho viac na legislatívnej úrovni. Osobne, keďže som aj učiteľka, tak z praxe viem, že je nutné začať už v materskej škole, takže týmto budem veľmi rada, keď aj odkážete svojmu kolegovi, pánovi Druckerovi, že je veľmi dôležité napr. podporovať dievčatá v štúdiu na STEM odboroch a technických odboroch aj vrátane kvót štipendijnej podpory a podobne. Do škôl sa dá veľmi veľa krásnych vecí urobiť. Napríklad aj vrátane rodovocitlivej výchovy a to je to najzákladnejšie, pretože na tom rastú aj muži sociálne, kultúrne a celá spoločnosť, nielen ženy. Ale samozrejme, dôležitá je aj ďalšia podpora žien. Napríklad aj v oblasti menštruačnej chudoby, ako to spomenula kolegyňa, ale aj dôležitými opatreniami v rámci sexuálneho obťažovania na pracovisku, harašmentu a podobne. ===== ...kladnejšie, pretože na tom rastú aj muži a sociálne, kultúrne a celá spoločnosť, nielen ženy, ale samozrejme je dôležitá aj ďalšia podpora žien. Napríklad aj v oblasti menštruačnej chudoby, ako to spomenula kolegyňa, ale aj dôležitými opatreniami v rámci sexuálneho obťažovania na pracovisku, harašmentu a podobne, takže toto sú veľké výzvy, ktoré my tu ešte máme na Slovensku, pretože v oblasti rodovej rovnosti sme neurobili nič a toto je len prvý krok. Takže ja verím, že to budete akceptovať ako sociálni demokrati. Ďakujem. [13:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký je prepadnutý a už nie je teda v miestnosti, tým pádom stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Vyčerpali sme všetkých písomne prihlásených, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, pán poslanec Viskupič. [14:00] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, aj ja len chvíľu. Skutočne, že v Európskej únii aj na Slovensku je stále viac byrokracie. Proste, to je fakt, aj na to sú výskumy, hej? V Európe, ale aj na Slovensku a špeciálne nám stále rastú dane, hej a výsledok je ten, že máme stále nižší hospodársky rast. Slovensko budeme mať tento rok nulu, Európa málo, hej, ale výsledok je, že proste stále vyrábame aj na úrovni únie, aj na úrovni nás, stále nové byrokratické pravidlá a proste stále sa tie dane zvyšujú. Ja viem, že najlepšie by bolo proste sedieť tam a nevystúpiť, lebo to, čo chcem hovoriť, proste, áno, dievčatá už teraz na mňa pozerajú akože škaredo, hej, ale a budem musieť použiť to ale ako hovorila aj Beáta, ale proste treba to, treba, lebo ja som vždy v prvom rade skutočne za tú rovnosť odmeňovania, jednoznačne. Vždy som to tak robil, aj keď ja som bol v pozícii zamestnávateľa, ale proste jednoducho, nie je ten problém skutočne taký a hlavne sa prirodzene zmenšuje, veď začnime tu sebou, aká je platová diskriminácia žien v parlamente? Nulová. Nula. Máme absolútne rovnaký plat. Máme? Máme, hej? Ale dobre, stojím tu kvôli inému, chcem, aby tu zaznel, minule som sa bavil s jedným podnikateľom, hej? Podnikateľ zamestnáva, tvorí hodnoty, platí dane. Proste hovorí, že proste už má má plné zuby toho, keď ho stále niekto obviňuje z diskriminácie žien. Hovorí mi, proste, veď do kelu, že keby som mohol zamestnávať za menšie peniaze ženy, tak čo spravím? Prepustím tých drahších mužov, zamestnám len ženy a ušetrím, budem mať nižšie nižšie náklady. Proste, jednoducho, ale a proste ten trh, ten svet, jednoducho ono to fakt smeruje k tomu, že tie rozdiely sú stále menšie. Boli v minulosti, môžu byť aj dnes, ako ja nehovorím, že nie, to o tomto nie je to moje vystúpenie, ale je to o tom, že sa to prirodzene zmenšuje a jednoducho tento zákon fakt nám spôsobí viacej problémov ako ako toho prínosu. Rozumiem, Európska smernica, jedného dňa ju budeme musieť aplikovať, ale fakt to nie je o to, však ono to ono to dobre znie, aj ja podpisujem, samozrejme, že tá rovnosť má byť, len potom už idú tie ale, ale je to zákon, ale vytvoril nejaké pravidlá a vytvoril nejaké povinnosti, v prvom rade teda nejaké byrokratické, hej, niečo budú musieť tie spoločnosti deklarovať, posúvať, niekto to bude musieť kontrolovať. To sú zasa ďalšie náklady, zas bude treba zvýšiť dane, aby sme zaplatili toho človeka, proste, ktorý to bude kontrolovať a samozrejme vždy sú tam aj nejaké sankcie. To je proste zasa, zasa ďalšia vec, akože skutočne, že a potom ešte podľa mňa máme ten problém je práve, že sa strašne sa spoločnosť delíme. Úplne že, že teraz na mužov a na ženy a na diskrimináciu, nediskrimináciu a proste pravicu, ľavicu a čo ja viem aké pohľady. Aj toto, akože ja keď sa fakt rozprávam s tými zamestnávateľmi a myslím tým aj zamestnávateľmi, hej, podnikateľmi a myslím tým rovnako aj podnikateľky, proste oni fakt rozprávajú to, že oni chcú fungovať, chcú pracovať a oni chcú zamestnať proste to to najlepšie, čo môžu, hej? A proste dávajú najviac ako vedia a rovnako proste, ja len toto aspoň jediné a už skončím, hej? Nie je to tak, že tým cieľom toho podnikateľa už vôbec nie priamym a ani ani nejakým nepriamym, nie je to zaplatiť proste žene menej. Proste nie je, proste chcem, aby to tu zaznelo aj napriek tomu, že dievčatá ma možno nepozdravia teraz, keď pôjdeme na víkend. Dúfam, že áno, hej, ale fakt toto nie je o tom. Ja som takisto proste zamestnával, takisto som proste zamestnával ľudí, pozeral som na schopnosti, pozeral som jednoducho na čokoľvek, ale nie na to, že teraz idem niekomu dať menší plat. Proste nie a ono je to také, že jasné, že tie rozdiely nejaké sú, veď aj tie tie čísla, ktoré tu aj Beáta hovorila, oni však áno, keď zoberiete tie štatistiky sú. Len vždy sa treba pozrieť na to hlbšie, čo tu prezentoval Jozef Hajko, čo sú teda výskumy INESS-u, že ono to má samozrejme všetko nejaké ďalšie následnosti a keď to rozmeníme na tie drobné, keď skutočne sa tu budeme baviť o faktoch, nie o pocitoch, hej? O faktoch, tak veľké množstvo toho zásadného rozdielu, tých 18 %, ako keď zoberiete, že platy mužov a platy žien, proste odídu. Zrazu tam zistíme, že je to fakt jednociferné malé číslo toho skutočného nejakého rozdielu a ja som presvedčený, že aj ten sa jednoducho časom zníži, pretože podnikateľ, ktorý bude, čo, šovinista alebo ako ho nazvať, proste, že bude fakt preferovať mužov, tak bude, jemu bude zle, pretože namiesto najlepšieho zamestnanca, zamestná ho podľa nejakého takého škaredého kritéria a on bude menej konkurencieschopný. O tomto to je, ak budeme podporovať ekonomiku a konkurencieschopnosť, veľa z tých problémov, ktoré existovali a do nejakej miery existujú, proste sa budú stále zmenšovať. Toto je to, čo sa ja to budem vždy snažiť rozprávať, vždy. Aj keď mi to prinesie zamračené pohľady aj od kolegov momentálne z opozície. Veľmi pekne ďakujem. [14:06] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, pani poslankyňa Kleinert s faktickou. [14:06] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Marián, určite budeme spolu ďalej komunikovať. Asi to je trošku potrebné, že sa môžeme viacej rozprávať o tejto téme. Ja si len veľmi stručne iba, by som chcela na teba reagovať, že akonáhle povieš, že si za to, že majú mať muži a ženy rovnaké odmeňovanie, ale, tak je jasné, že tá transpozícia je veľmi potrebná. Akonáhle tam je to ale, tak ja budem teda rada, keď sa budeme potom ďalej spolu o tom baviť. [14:06] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou, pán poslanec Viskupič. [14:06] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Bavme sa, diskutujme sa, určite je to potrebné. Zasa, presne to ale nemôže to takto fungovať. Nemôžeme si povedať, že svet je biely alebo čierny, že žiadne ale neexistuje. Akože ten svet je farebný a ja budem prvý hovoriť to, že je farebný a že musíme sa o tom baviť, že to má rôzne odtiene, že treba pozerať každú štatistiku, ktorá akokoľvek hrozivo vyzerá, ju treba rozmeniť na drobné, pozrieť sa na tie všetky fakty a bavme sa, bavme sa, bavme sa, ja budem rád a asi toľko ďakujem. [14:07] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce za vyjadriť stanovisko pán navrhovateľ? [14:07] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Budem len veľmi stručný, tak Marián vám môže povedať dievčatá no a ja poviem nežné pohlavie a hneď už je to také, však diskutabilné. Pre mňa sú ženy nežným pohlavím, prepáčte, ak vás to nejakým spôsobom sa vás dotýka. Je to kompliment, v každom prípade som som muž, ktorý má rád ženy., takže takto to je a ja nevidím na tejto legislatíve naozaj nič progresívne, teda zrovnoprávňovať platové pomery mužov a žien, ako tu nejak zaznelo., že by som mohol byť z toho obvinený, takže teším sa, lebo tá rozprava ukazuje, že pravdepodobne tento zákon alebo táto novela získa veľkú podporu. Je to transpozícia Európskej smernice, takže my sme tam viazaní určitými pravidlami. Áno, tripartita to podporila teda vrátane Marián zamestnávateľov, ale áno, tak ale je to teda smernica. My sme nešli v tej novele zákona nad rámec toho, čo vyžaduje smernica smerom k zamestnávateľom. Pani poslankyňa Petrík stále musí niečo prísť, ale toto bolo predsa len o trošku slušnejšie ako pri predchádzajúcom zákone. Chcem len sa vyjadriť vecne, že my sme nahradili dva, dva tie dve tie kritériá alebo pojmy v tomto prípade. Zložitosť a za zručnosti a namáhavosť a úsilie. Úsilie, namáhavosť, asi je to to isté, že? A takisto si myslíme, že zručnosti a zložitosť, práve kvôli tomu, aby sme to prispôsobili terminológii pracovného práva slovenského a takto to vyžadovali zamestnávatelia aj odbory od nás, takže je to len prispôsobenie terminológii, nejde o žiadne vypúšťanie kritérií alebo nebodaj nenaplnenie týchto kritérií. Nie je to tak. Mám to priamo z odbornej sekcie, tak len na vysvetlenie a ja neviem, možno je to také trošku taká žiarlivostná scéna bola, no tak ešte raz, strana HLAS to dala do ústavy, aby bolo teda rovnaké odmeňovanie mužov a žien v ústave, my tú ústavu samozrejme podporujeme ako celok a vtedy ste mi argumentovali, načo to dávať do ústavy, veď to už na to pamätá zákonník práce a antidiskriminačný zákon. No vidíte, asi nepamätá dostatočne, keď Európska únia prikazuje svojim členským štátom transponovať takúto smernicu a dať do nášho základného práva takéto rovnaké odmeňovanie mužov a žien a keď ste to vy hovoríte, predkladali pred rokom, tak musíte uznať, že keď sme dostali tento pokyn z Európskej únie v roku 2023, to som ešte nebol minister a tiež mi vysvetlili, že tá smernica sa postupne ešte nastavuje, aby to technicky a terminologicky naozaj sedelo, tak ani nebolo možné vašu novelu zákona prijímať, kým nevieme presne tie parametre tej smernice, tak mi to bolo vysvetlené. Takže netreba žiarliť, treba sa tešiť, že to teda ide. Ja som podpredseda HLAS-u tiež a minister práce, tak môžeme hovoriť, že je to aj naša agenda a navyše my o tejto agende, keď si naštudujete náš predvolebný program, sme hovorili, že sme za rovnaké odmeňovanie mužov a žien, bez ohľadu na to, či tá smernica je alebo nie je a nie je pravdou teda, čo ste urobili záver, že keby nebolo smernice, tak tento zákon by v parlamente nebol. Nie je to proste pravda. Ja vám nájdem moje vyjadrenia z predvolebného obdobia, kde som aj ja, aj moji kolegovia hovorili o rovnosti odmeňovania mužov a žien, čiže tešme sa všetci spolu z toho, že to teda bude a hlavne musíme my kontrolovať, že či to aj bude fungovať v praxi, aby to bolo, chcem poopraviť jednu vec, nebola to moja chyba, ale dali mi chybnú informáciu z odbornej sekcie, že tá pokuta v prípade nedodržania rovno, rovnosti rovnakého odmeňovania mužov a žien nie je 200-tisíc, ale 100-tisíc, do 100-tisíc, nie do 200-tisíc eur, takže v prípade nepredloženia správy, je to do 4-tisíc eur, ale opäť vám chcem povedať, lebo sa vám to málilo, opakovane sa dá táto pokuta ukladať a treba povedať, že to je o nepredložení správy, ale čo sa týka samotného porušenia zákona, vtedy je to do 100-tisíc eur. Ďakujem vopred za podporu, uvidíme, čo bude v druhom čítaní. Pekný deň. [14:11] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán navrhovateľ, chce zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Nie, nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 o posudzovaní zhody výrobku a sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 1143, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1202. Teraz poprosím pána ministra, ktorý zastupuje pani ministerku Sakovú, aby predniesol a odôvodnil tento návrh. [14:12] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Tak dovoľte, aby som v mene pani neprítomnej ministerky Denise Sakovej uviedol teda jej zákon. Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon číslo 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládnym návrhom zákona sa čiastočne transponuje smernica Európskej únie 2024/2749, čiastočne implementuje nariadenie Európskej únie z roku 2024/2747 a nariadenie z roku 2024/2748. Nariadením Európskej únie z roku 2024 pod číslom 2747 sa zriaďuje nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, takzvaný nástroj IMERA. Má zaručiť fungovanie jednotného trhu v obdobiach krízového stavu, napríklad kríz spôsobených prírodnou katastrofou, pandémiou alebo vojnou, ktoré môžu spôsobiť zraniteľnosť jednotného trhu a jeho dodávateľských reťazcov. Cieľom je zabezpečiť bezproblémové a nenarušené fungovanie jednotného trhu, čiže voľný pohyb tovarov, služieb a osôb a dostatok tovarov a služieb dôležitých v krízovej situácii, v prípade akejkoľvek budúcej krízy. Na toto nariadenie nadväzuje nariadenie z roku 2024/2748 a smernica z roku 2024/2749, ktorými sa stanovujú konkrétne núdzové postupy, ktoré sa budú uplatňovať po vyhlásení režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu. Ide najmä o určenie výrobkov dôležitých v krízovej situácii, uprednostnenie posudzovania zhody týchto výrobkov, možnosť vydávania dočasných povolení pre tieto výrobky, možnosť použitia príslušných medzinárodných a vnútroštátnych technických noriem, ak harmonizované technické normy nie sú k dispozícii, prijímanie technických špecifikácií a uprednostnenie činnosti dohľadu nad trhom. Vládnym návrhom zákona sa implementujú články 2, 3, 4 a 6 nariadenia Európskej únie 2024/2748, ktoré sa týkajú núdzových postupov, určených výrobkov a zo smernice 2024/2749 sa preberajú ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov a možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania zhody, ak je zapojenie... ===== 2024/2748, ktoré sa týkajú núdzových postupov, určených výrobkov a zo smernice 2024/2749 sa preberajú ustanovenia, týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov a možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania zhody, ak je zapojenie notifikovanej osoby povinné a to rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, v súvislosti s prebiehajúcou núdzovou situáciou na vnútornom trhu. Vládnym návrhom zákona sa tiež mení a dopĺňa zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa preberá čl. 3 Smernice Európskej únie 2024/2749, týkajúci sa núdzových postupov a mení a dopĺňa sa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, pričom sa spresňuje rozdelenie kompetencií v oblasti udeľovania výnimiek zdravotníckej pomôcky, alebo diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro. To je všetko. Ďakujem. [14:15] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Szabóovej. [14:15] Andrea Szabóová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím otvorte všeobecnú rozpravu. [14:17] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedosal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Keďže sa nik neprihlásil do tejto rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister nechce zaujať stanovisko, ani pani spravodajkyňa predpokladám, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Ak máme všeobecný súhlas, tak môžme pokračovať ďalej. Dobre, ďakujem veľmi pekne kolegovia. Ďalej nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o obchodom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri). Vládny návrh zákona je pod tlačou 1076, spoločná správa výborov má tlač 1076a. Poprosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, aby návrh odôvodnil. [14:18] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona predstavuje normatívny predpoklad pre naplnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti. Cieľom návrhu zákona je zjednotenie podstatnej časti hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy vedenia obchodného registra v jednom právnom predpise a zároveň pripraviť podklad pre nový informačný systém obchodného registra. Návrhom zákona sa má v plnom rozsahu nahradiť v súčasnosti platný a účinný zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa transponujú ustanovenia tých právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú v súčasnosti prebraté ustanoveniami zákona o obchodnom registri. Súčasne sa reflektuje vývoj digitalizácie v technickej a legislatívnej oblasti a to za súčasného dôrazu na čistotu, dôveryhodnosť a aktuálnosť údajov v obchodom registri. Na účel dosiahnutia uvedených cieľov návrh zákona zavádza právnu záväznosť údajov obchodného registra, zverejnených on-line bez potreby preukazovať údaje v úradnom a obchodnom styku. Zabezpečuje referencovanie údajov širšími možnosťami prepojenia s ostatnými registrami, čo odbremeňuje podnikateľov od nutnosti vykonávať zmeny v obchodnom registri tam, kde to nie je nevyhnutné. Umožňuje rezerváciu obchodného mena spoločnosti, s cieľom umožnenia budovania podnikateľskej značky a identity. Umožňuje súčasné získanie živnostenského oprávnenia pre vybrané predmety podnikania a to pre všetky právne formy ich registráciou do obchodného registra, bez nutnosti komunikácie podnikateľa so živnostenským úradom. Rozširuje možnosti vykonávať zápisy registrátorom, notárom, na prvozápisy všetkých právnych foriem spoločností a vykonávanie zmien v nich, čo by malo mať za účel zrýchlenie zápisu, rozšírenie počtu registračných miest pre podnikateľov, čo zároveň uvoľňuje kapacity registrových súdov na zabezpečenie inej súvisiacej agendy a to najmä zosúlaďovacie konanie, príp. konanie o pokutách za porušenie povinnosti na úseku obchodného registra. Ďalej zachováva možnosť slobodného výberu registrátora, teda či notára, alebo obchodný register. Zostáva, ako súd, zostáva zachovaná možnosť registrácie prostredníctvom registrových súdov. Zavádza preventívnu kontrolu zakladateľských dokumentov obchodných spoločností s cieľom zabezpečiť lepšiu dôveryhodnosť údajov v obchodnom registri a stavia na jednu úroveň notárske zápisnice o právnom úkone a zmluvy autorizované advokátom v prípade, ak je požadovaná ako zápisový podklad pri registrácii. S cieľom predchádzania pokútnictvu umožňuje zastúpenie pri registrácii len notárom, advokátom alebo zamestnancom zapísanej osoby. Zachováva fixnú lehotu na vykonanie registrácie, čím sa vytvárajú predpoklady na rýchle vybavovanie registrácie. Dôležitým momentom návrhu zákona je, že navrhovaná právna úprava neukladá osobám zapísaným v obchodom registri nové administratívne povinnosti vo vzťahu k už zapísaným údajom. Všetky zápisy, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v obchodnom registri zostávajú v platnosti a to bez potreby ich doplnenia alebo úpravy zo strany podnikateľov. Vládny návrh zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a rozpočet verejnej správy a tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 17. augusta 2026. Zohľadňuje sa tak dostatočná legisvakačná lehota, lehota na nové funkcionality informačného systému, rovnako aj termíny plynúce z Plánu obnovy a odolnosti, nakoľko návrh zákona, ako som už povedal, vytvára legislatívne predpoklady pre naplnenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti. Spoločná správa výborov bola schválená ako tlač 1076a. Stotožňujem sa so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré z nej vyplývajú, pretože prispejú k skvalitneniu normatívneho textu a odporúčam ich preto schváliť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem pekne za slovo zatiaľ. [14:23] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne za vaše vystúpenie pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:23] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Spoločná správa obsahuje 21 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1076a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. januára 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu. [14:25] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal päť prihlášok za poslaneckých a jednu za klub a teda prvé vystúpenie bude patriť pani Kolíkovej za klub SaS. [14:25] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. K obchodnému registru som sa už viackrát vyjadrovala. Jednak tu v rámci prvého čítania, mali sme výmenu aj samozrejme v rámci rokovania ešte na výbore. Ja by som k tomu iba v skratke sa v tomto momente vyjadrila. Je to naozaj návrh zákona, ktorý prináša obrovské zmeny pre obchodný register. Domnievam sa, že celý potenciál, ktorý bol ponúkaný tu nebol naplno využitý. Bude kľúčové, ako k tomuto zákonu o obchodnom registri naozaj budú dobre fungovať tie nástroje na strane nového softvéru, či naozaj v plnosti a ako to v plnosti podnikatelia uvidia. Mal by to byť, vlastne mala by to byť naozaj dôležitá zmena v rámci elektronického prístupu k zmenám, ktoré sa týkajú zásadných skutočností v podnikateľskom svete ohľadom všetkých dokumentov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou. Zmeny v obchodnom registri by naozaj mali byť zásadne jednoduché a naozaj že v hodinách by sme mali vedieť robiť takéto zmeny. A je to obrovský krok, dôležitý krok, ja si dovolím k tomu povedať, že vlastne základ bol vytvorený ešte za môjho pôsobenia s kolegami, osobitne aj s Luciou Žitňanskou, ale trápi ma tu jedna vec, pán minister vie. Tento zákon vlastne znamená vstup pre podnikateľské subjekty do elektronického sveta, naozaj veľké zrýchlenie a súčasne potreba notárskych zápisníc aj tam, kde to doteraz nebolo potrebné. Viem, že budeme čeliť niektorým zmenám aj v súvislosti s transpozíciou európskou, že možno tá nás donúti mať niektoré zmeny a v tomto podľa mňa viac byrokratický postup a sťaženie tej jednoduchosti, ako to máme nastavené dnes, pretože skutočne notárske zápisnice treba zvážiť, že pri ktorých zmenách ich budeme nanovo vyžadovať. Domnievam sa, že status quo by sme v tomto mali zachovať a viac si tých notárskych zápisníc od podnikateľov nepýtať. A ja nebudem siahodlho o tom hovoriť, ja som to hovorila pánovi ministrovi, budem trvať na tom, aby ten status quo pri vyžadovaní týchto autorských zápisníc ostal len tam, kde je to potrebné dnes. Nakoniec pomerne veľká transparentnosť v rámci toho obchodného registra by tu mala byť, aj po týchto všetkých zmenách a nedomnievam sa, že je potrebné sťažovať podnikateľom a aj finančne ich viac zaťažovať, ako je dnes potrebné, čo samozrejme každá takáto notárska zápisnica znamená. Takže ja si dovolím teraz prečítať pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh znamená, že chcem zachovať status quo a vyžadovať notárske zápisnice len tam, kde je to potrebné dnes. Tak poprosím pána predsedajúceho, keby zastavil čas. Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Prosím zastavte čas pani poslankyni, ktorá bude čítať pozmeňujúci návrh. Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci návrh poslankyne Márie Kolíkovej a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona o obchodom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) - tlač 1076. 1. V čl. II sa vypúšťajú body 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 2. V čl. II sa vypúšťajú body 11 až 16. Nasledujúce body sa primerane preznačia. ===== ...a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri), tlač 1076. 1. V čl. II sa vypúšťajú body 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 2. V čl. II sa vypúšťajú body 11 až 16. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 3. V čl. II sa sa vypúšťajú 18 a 19. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 4. V čl. VIII sa vypúšťajú body 1 a 2. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 5. V čl. XVII. sa vypúšťajú body 8 a 9. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 6. V čl. XVII. sa vypúšťajú 11 a 12 body. A tu vidím, že tu je chyba v písaní lebo tam chýba slovo body, ale ja si myslím, že je to zrejmé z obsahu textu. Takže v čl. XVII. sa vypúšťajú 11 a 12. Tak je písaný text. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 7. V čl. XVII. sa vypúšťajú 14 a 15. Sú to body. A nasledujúce body sa primerane preznačia. Ďakujem veľmi pekne, je to pomerne veľmi jednoduchý, zrozumiteľný návrh a verím, že s ním väčšina pléna stotožní. Ďakujem veľmi pekne. [14:30] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani poslankyňa. O slovo požiadal pán navrhovateľ. [14:31] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som chcel vystúpiť až niekedy neskôr v rozprave a reagovať na príspevky, ktoré odznejú, ale možno na nejakú lepšiu interakciu je to lepšie hneď po vystúpení v tomto prípade. Tento návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Kolíková navrhuje vypustiť notárske zápisnice a autorizované zmluvy tam, kde ich v našom návrhu zavádzame. A k tomu treba povedať, že oproti pôvodnému konceptu, s ktorým sme išli do MPK, bol zásadným spôsobom a to až na úrovni 90% zredukovaný počet dokumentov vyhotovovaných pri rozhodnutiach obchodných spoločností, pre ktoré pôvodné znenie návrhu vyžadovalo formu notárskej zápisnice, pričom sme v tomto zmysle reflektovali najmä pripomienky podnikateľského sektora v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona predpokladá sprísnenú formu právnych úkonov a to vo forme buď notárskej zápisnice alebo autorizovanej zmluvy advokátom len v týchto štyroch prípadoch. Ak ide o zmluvu teda z tých, to je tá redukcia o 90% oproti tomu pôvodnému návrhu. Čiže len v štyroch prípadoch a to ak ide o zmeny v zmluve o prevode obchodného podielu, resp. pri založeniach ide o takúto zmluvu. Rozhodnutie o vymenovaní, resp. pri založení prevod nie je, čiže to je len pri zmene. Rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľov, to má zásadný vplyv na podnikateľské vzťahy a tá právna istota v tom, že tí konatelia sú zapísaní správne podľa hlavnej hromady alebo podľa iného právneho aktu, ktorý predpokladá takúto zmenu, je naozaj veľmi dôležitý, aby potom nemohlo dôjsť k nejakým machináciám, resp. k nejakým podvodom v rámci obchodných spoločností. Čiže to považujeme za významnú zmenu, ktorú je potrebné osvedčovať. Ďalej rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak sa určuje iný pomer hlasov spoločníkov ako podľa pomeru hodnoty vkladu a výške základného imania. To je takisto z hľadiska zabezpečenia právnej istoty. A po štvrté je to rozhodnutie o zvýšení alebo znížení základného imania, ak sa na jeho základe mení pomer obchodných podielov spoločnosti. Takisto veľmi kľúčová vec potom pri rozhodovaní v rámci spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám vždy. A to je to myslím si, že kľúčové, že tieto zmeny majú vždy dôležitý vzťah v obchodnom styku k tretím osobám a tieto údaje sú naozaj tak dôležité, že považujeme za nevyhnutné, aby boli z hľadiska právnej istoty určitým spôsobom overené, aby že sú v tom registri zapísané správne. Navrhuje sa koncepčná zmena, kedy sa vyžaduje teda forma notárskej zápisnice pri každom zakladateľskom dokumente obchodnej spoločnosti, čo je takisto dôležitá vec, pričom vypracovanie zakladateľského dokumentu v kvalifikovanej forme predstavuje jeho preventívnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti a je to v zmysle čl. 10 smernice Európskej únie 2017/1132 v platnom znení. Ja som to tu už citoval v prvom čítaní, ale ak dovolíte odcitujem to znova. Čl. 10 tejto smernice hovorí o zostavení a úradnom overení aktu o založení spoločnosti a stanov spoločnosti. Táto smernica hovorí, že vo všetkých členských štátoch, ktorých právne predpisy neustanovujú preventívnu správnu alebo súdnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti, musia byť akt o založení spoločnosti, stanovy spoločnosti a všetky zmeny týchto dokumentov úradne overené. A to je dôvod prečo sme práve tieto dokumenty ponechali vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanej zmluvy advokátom, aby sme zachovali takúto preventívnu kontrolu aj s ohľadom na samotnú smernicu, pretože my sa síce dnes tvárime, že tým, že to obchodný register zapisuje, že tam prebieha nejaká kontrola, ale tá kontrola je čisto formálna a nikto neskúma obsah týchto dokumentov, čo práve je zabezpečené touto notárskou zápisnicou, resp. autorizovanou zmluvou advokáta. A máme za to, že právna istota týchto údajov zapisovaných do obchodného registra je ešte raz, dôležitá v obchodných vzťahoch vo vzťahu k tretím osobám. Vyhotovenie notárskej zápisnice pri založení kapitálových spoločností je v členských štátoch Európskej únie úplným štandardom. Napríklad je to tak v Rakúsku, v Českej republike, v Nemeckej spolkovej republike, v Poľskej republike. Cieľom, ešte raz, tejto úpravy je zvýšiť kvalitu a koherenciu údajov, ktoré sú v obchodnom registri zapísané a zvýšiť bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť obchodných transakcií. Zabezpečuje sa taktiež splnenie všetkých právnych a procedurálnych požiadaviek a toto riešenie podporuje dôveru medzi všetkými zúčastnenými stranami a podporuje stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, pričom teda nemusí to ísť len o notársku zápisnicu, ale môže ísť ako som povedal aj o zmluvu autorizovanú advokátom. Predpokladáme, že podnikatelia, pokiaľ robia takéto zmeny, tak väčšinou to robia prostredníctvom svojich advokátov alebo notárov, čiže alebo teda svojich zamestnancov, ale toto sú tak dôležité a výnimočné zmeny v týchto pár prípadoch, kedy si myslíme, že naozaj takéto kvázi sťaženie pre podnikateľov nie je taká administratívna záťaž, ktorá by komplikovala rýchlosť týchto zmien v obchodnom registri, resp. z hľadiska nejakého testu proporcionality si myslíme, že tu je na mieste tá právna istota ako vyšší právny záujem aj verejný záujem vo vzťahu k tretím osobám ako samostatná rýchlosť konania, ktorú zase vyvažujeme tým, že sme rozšírili počet registračných miest okrem samotných obchodných registrov aj o jednotlivých notárov. Teda na jednej strane rozširujeme tie kontaktné miesta, prostredníctvom ktorých bude môcť byť takýto zápis do obchodného registra urobený, skracujeme lehoty. Na druhej strane zase to vyvažujeme tým, že zvyšujeme právnu istotu pri niektorých druhoch dokumentov a myslíme si, že je to tak správne a že je to v prospech aj samotného podnikateľského prostredia preto, aby mali vyššiu mieru právnej istotu v takto zapisované údaje. Ďakujem pekne. [14:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán minister. S faktickou pani poslankyňa Kolíková. [14:38] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, veľmi oceňujem váš veľmi promptný, promptnú reakciu. A dobre, tak máme tu takú rýchlu výmenu, že či treba alebo netreba notárske zápisnice tam, kde ich doteraz nebolo treba. Vy ste k tomu povedali, že aj s ohľadom na pripravovanú vlastne transpozíciu aj tak sa to bude niekde vyžadovať. Tak ja si len dovolím povedať, kde všade sa to aj tak nebude vyžadovať a už to tam dávame, dobre? Aby sme to možno trošku zjednodušili. Takže, aj keď sme vychádzali z toho, že budeme robiť transpozíciu a tam budeme musieť tomu prispôsobiť vlastne ten status quo, tak aj tak, aj tak by to nebolo potrebné práve pre zmluvy o prevod obchodného podielu, pre rozhodnutia o ustanovení alebo odvolaní štatutára, pri rozhodnutí o zmene pomeru hlasov, napokon aj pri zvýšení alebo znížení základného imania. Takže tam všade, tam všade by to potrebné nebolo a my to zavádzame. A naozaj, ja tu vašu argumentáciu neviem nijako prijať, pretože aj tak pri týchto dokumentoch, osobitne pri zmluve o prevode obchodného podielu, veď tam je ten overený podpis. To znamená, že načo to musí byť v notárskej zápisnici? Ako skutočne nerozumiem tú pridanú hodnotu. A napokon, veď keď sa to bude robiť zjednodušene, čo najjednoduchšie pre toho podnikateľa, tak on pôjde cez advokáta alebo pôjde cez notára. To znamená, tam bude stále osoba, cez ktorú ten úkon bude robiť vlastne pri tej zmene. Takže nesedí nijako ako argumentácia o nejakom prínose pre zmenu status quo. Keby ste vedeli povedať rovno, ako to skutočne pomôže pri akomkoľvek podvode, nech sa páči, bavme sa o tom, ale nič také neexistuje. To znamená, tu je zbytočná záťaž pre podnikateľov, absolútne zbytočná, v čase, kedy už tí podnikatelia sú aj tak pritlačení k múru. A to si dovolím (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:40] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Karas. Dobre tak, len stihnime vždy signalizovať lebo potom máme z toho chaos. Môžte prosím dať dve minúty na reakciu pánovi navrhovateľovi, prosím? [14:41] Boris Susko Ďakujem pekne. Nemal som tu tú možnosť sa prihlásiť s faktickou, tak preto sa ospravedlňujem. No veľmi stručne len poviem k tomu, čo povedali pani poslankyňa Kolíková z hľadiska toho, že sú aj na niektorých dokumentoch, o ktorých sme hovorili osvedčované alebo overované podpisy. Len treba si uvedomiť, že, a to pani poslankyňa veľmi dobre vie, že ak sa overujú podpisy na listine, to neznamená, že notár overuje obsah a správnosť údajov v tej listine. Overuje len podpis. On sa vtedy notár vôbec nezaoberá obsahom a správnosťou a úplnosťou a pravdivosťou údajov, ktoré na tej listine sú. Čiže overenie podpisu samotné nespĺňa tú náležitosť právnej istoty údaja, ktorý sa na základe takejto listiny má zapísať do obchodného registra. Ak sú to údaje, ktoré naozaj majú vplyv na obchodný styk, tak sa domnievame, že v týchto minimálnych prípadoch je, prípadoch, kde tieto zmeny majú vplyv na podnikateľské prostredie a na samotné obchodovanie medzi podnikateľmi, takže ak chceme ten obchodný register, zvýšiť jeho právnu istotu, tak v tomto minimalistickom rozsahu je dôležité mať tieto údaje, obsah týchto dokumentov osvedčený a skontrolovaný tak, ako to vyžaduje smernica, že ak nie je úradne overený, tak nejakým štátnym orgánom, tak minimálne takýmto spôsobom. Čiže myslíme si, že tá záťaž pre podnikateľov v tomto prípade nie je tak dramatická, ako som povedal, z hľadiska tej proporcionality k tomu ostatného čo ponúkame v rámci tohto zákona, aby to podnikateľov nejak neprimerane zaťažovalo. A rozporové konania skončili v tomto bezrozporovo. My sme sa snažili maximálne vyjsť podnikateľskému prostrediu v ústrety. Ako som povedal, my sme zredukovali ten počet tých úkonov o 90 (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:43] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán navrhovateľ. Ja by som poprosil kolegov v pléne, ktorí sa rozprávajú, prosím, aby nevyrušovali. Dokonca tu došlo k veľmi ojedinelej veci a to je že odbornej výmene medzi koalíciou a opozíciou, čomu sa samozrejme veľmi teším. Tak prosím, vzadu je bufet a tam môžte pokračovať vo voľnej konverzácií. A tu bude pokračovať rozprava k tejto veci, v ktorej vystúpi pán poslanec Karas. [14:43] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pôjdem rovno k veci. Chcel by som podať pozmeňujúci návrh, kde by som najprv prečítal odôvodnenie a potom samostatný pozmeňujúci návrh. (Reakcia ministra.) Prosím? Čiže začal by som odôvodnením. Aktuálne všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky zakladajú oprávnenie zakladateľa zvýšiť kmeňové imanie štátneho podniku a to aj napriek skutočnosti, že kmeňové imanie štátneho podniku prestalo mať dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie majetku štátneho podniku. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje doplniť do § 6 ods. 5 a do § 13 ods. 3, ktorým cieľom je umožniť zakladateľovi navýšiť kmeňové imanie v ... ... imanie štátneho podniku a to aj napriek skutočnosti, že kmeňové imanie štátneho podniku predstavuje dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie majetku štátneho podniku. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje doplniť do § 6 ods. 5 a do § 13 ods. 3, ktorým cieľom je umožniť zakladateľovi navýšiť kmeňové imanie v štátnom podniku aj o ďalšie veci a majetkové práva ako tie, ktoré mu boli zverené pri jeho založení alebo tie, ktoré boli nadobudnuté v priebehu podnikania a to za účelom nevyhnutného zabezpečenia jeho činnosti. Ak dôjde k zvýšeniu kmeňového imania zo strany zakladateľa, navrhuje sa, aby zakladateľ doplnil zakladaciu listinu a ďalšie náležitosti v rozsahu vymedzenia vec, pardon, a majetkových práv predstavujúcich zvýšenie kmeňového imania. Výšky celkového kmeňového imania, zdôvodnenie navýšenia kmeňového imania a dátumu, od ktorého dochádza k zvýšeniu kmeňového imania. Poprosil by som, pán predsedajúci, potom zastaviť čas a prečítal by som ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán poslanec bude čítať pozmeňujúci návrh, prosím, zastavte mu čas. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene o doplnení niektorých zákonov (tlač 1076). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene o doplnení niektorých zákonov (tlač 1076). Za doterajší čl. 3 sa vkladá nový čl. 4, ktorý znie: Čl. 4. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, v znení zákona č. 92/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 174/1993Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/1996 Z. z., zákona č. 166/1998 Z. z., zákona č. 241/1999 Z. z., zákona č. 472/2001 Z. z., zákona č. 395/2002 Z. z., zákona č. 547/2002 Z. z., zákona č. 432/2003 Z. z., zákona č. 79/2005 Z. z., zákona č. 523/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 306/2013 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 188/2023 Z. z. sa dopĺňa takto. 1. § 6 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „(5) Zakladateľ môže svojim rozhodnutím zvýšiť kmeňové imanie štátneho podniku a ďalšie veci a majetkové práva, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jeho činnosti. 2. § 13 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „(3) Zakladateľ rozhodnutím zmení zakladaciu listinu, ak dôjde k zvýšeniu kmeňového imania podľa § 6 ods. 5. Rozhodnutie zakladateľa o zmene zakladacej listiny musí obsahovať: a) Vymedzenie ďalších vecí a majetkových práv, o ktoré sa zvyšuje kmeňové imanie. b) Výšku kmeňového imania po jeho zvýšení. c) Odôvodnenie zvýšenia kmeňového imania. d) Dátum, odkedy sa zvyšuje kmeňové imanie. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Článok 4 nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa zohľadní v článku o účinnosti. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [14:49] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické. Pán poslanec Dostál. [14:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Karas, ja by som vám chcel položiť jednu otázku, lebo z toho písomného odôvodnenia ani z toho odôvodnenia, ktoré ste prečítali, mi teda celkom nie je zrejmé, akým spôsobom ten váš pozmeňujúci návrh súvisí s návrhom zákona, ku ktorému ho predkladáte ako pozmeňujúci respektíve v tomto prípade skôr doplňujúci návrh a zákona o rokovacom poriadku zakazuje predkladať k návrhu zákona doplňujúce návrhy, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktoré obsahovo nesúvisia s predkladaným návrhom zákona. Inými slovami rokovací poriadok zakazuje prílepky, zakazuje meniť iné zákony spôsobom, ktorý nesúvisí s tým predkladaným návrhom zákona. Ja nepochybujem o tom, že, že zákon o štátnom podniku nejako môže súvisieť s obchodným registrom, ale, ale z toho, čo ste prečítali, ani z toho čo je napísané v tom pozmeňujúcom návrhu, mi to nie je zrejmé, tak možno je to len moja chyba, tak by som vás chcel poprosiť, že či by ste mi mohli vysvetliť, že akým spôsobom ten váš pozmeňujúci, respektíve opakujem, doplňujúci návrh súvisí s návrhom zákona o obchodnom registri, aby sme teda neostali v neistote, či náhodou nepredkladáte prílepok a či teda nebude Národná rada hlasovať o návrhu, ktorý je prílepkom, lebo to by bolo v rozpore so zákonom rokovacieho poriadku a teda je zrejmé, že dodržiavanie rokovacieho poriadku je prioritou vládnej koalície. Rokovali sme o tom celý čas ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:51] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo. [14:51] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou No zdá sa, že tie pravidlá povrchnej slušnosti nebudú stačiť, lebo je očividné, že tento, tento pozmeňujúci návrh je prílepkom. Nijakým spôsobom nesúvisí s predkladaným zákonom, o ktorom tu máme rokovať a zase sa to robí na drzovku, zase sa to robí spôsobom, ktorý porušuje zákon a porušuje rokovací poriadok, o ktorom sme tu rokovali posledné tri dni a je vidno, je to ďalší dôkaz toho, že ľuďom v koalícii záleží na tej povrchnej slušnosti na tom, aby sme sa tu pekne usmievali, pekne obliekali, tak ako si predstavujú páni z koalície niektorí, ale absolútne im nevadí, keď sa hrubo porušuje rokovací poriadok, nevadí to očividne ani ministrovi spravodlivosti, ktorý zvlášť v minulom volebnom období veľmi tvrdo a veľmi často vystupoval proti porušeniam rokovacieho poriadku, ktoré sa tu diali zo strany vtedajšej koalície a dnes tu ticho sedí a súhlasí s tým, že poslanec koaličný predkladá, predkladá prílepok, ktorý vôbec nesúvisí s jeho návrhom zákona. No, pán minister, môžete, môžete vystúpiť a môžete to obhájiť, v konečnom dôsledku možno by ste boli ten najpovolanejší aj vzhľadom na vašu funkciu, aj na vašu históriu, ale jednoducho ten môj názor myslím si, že je jednoznačný a správny, že jedná sa o prílepok. Pán poslanec Karas tu predložil prílepok a Národná rada by o ňom nemala ani rokovať a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Glück. [14:53] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister jeden aj druhý, ctené kolegyne poslankyne a vážení poslanci. Dovoľte mi na začiatok predtým, než prejdem k meritu veci a síce možno ste mali mnohí možnosť sa oboznámiť s mojim pozmeňujúcim návrhom, ktorý je bezpochyby prílepok, pán Dostál, vidím, že ste tu a chcem sa vám touto cestou úprimne ospravedlniť, pretože nebol, nie je mojim cieľom ani cieľom ministra obrany pána Kaliňáka si robiť srandu z tejto miestnosti a znevažovať svojich kolegov tak v koalícii aj v opozícii. Napokon mali sme včera, myslí si, že konštruktívne debaty s pánom ministrom so zástupcami opozície, ktorých sa táto problematika týka. Takisto aj dnes som mal možnosť hovoriť so zástupcami ďalších opozičných, teda opozičných poslaneckých klubov, s ktorými sme si prešli daný pozmeňujúci návrh a myslím si, že vo veľkej väčšine sme našli zhodu, pokiaľ ide o vecnú stránku tejto veci. Takže tento proces ma skutočne mrzí. Takisto aj pána ministra tento proces mrzí, ale vzhľadom na to, akej sa nachádzame situácii a čo nás možno všetkých čoskoro čaká, keď dôjde k ukončeniu konfliktu na Ukrajine, je bytostne dôležité pre Slovenskú republiku zvyšovať našu obrany schopnosť a všetky naše spôsobilosti, ktoré nám v tomto môžu pomôcť, čo nepochybne je aj veľmi ambiciózny projekt Národných obranných síl, ktorý bol podporený účasťou prezidenta Slovenskej republiky. Takisto aj zástupcu exekutívy. Pán minister obrany ju absolvoval a takisto sme ju absolvovali aj my niektorí poslanci a poslankyne tak z koalície a opozície a myslím si, že každý z nás, ktorý sme si tým prešli, tak sme sa zhodli, že je to perfektný projekt, a že ho treba podporiť aj týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý aj keď je prílepkom, pán Dostál, bohužiaľ viem, že dostanem od vás faktickú poznámku, ale pevne verím, že v tomto prípade zvážite teda, že je to dobrá vec a pomôžeme tomuto projektu dosiahnuť ambiciózny plán, ktorým je vycvičiť v roku, kalendárnom roku 2026 4 000 príslušníkov Národných obranných síl. Takže môžme vidieť, že ten projekt je živý, je úspešný, keďže vieme, že spracovaných žiadostí ku dnešnému dňu je takmer 10 000, pričom spracovaných je 2 200 a výcvikom si prešlo zhruba 1 500 príslušníkov Národných obranných síl. Keď ju porovnáme s aktívnymi zálohami z predchádzajúcich čias, tak tie tuším, možno ma pán minister opraví, myslím, že bolo príslušníkov v aktívnych zálohách 170? Takže vidíme, že tento projekt má zmysel a pevne verím, že nám odpustíte, ctení kolegovia z opozície, tento nešťastný proces porušovania rokovacieho poriadku a verím, že ste sa mali možnosť niektorí s týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom oboznámiť. V zásade sa jedná o to, aby sme pomohli čo najskôr dostať do systému viacero inštruktorov, keďže vidíme, že je veľký záujem a ambiciózny plán ministerstva obrany, respektíve pána ministra, je, vycvičiť 4 000 príslušníkov, musíme im pomôcť a preto by bolo veľmi nesprávne, aby sme čakali riadnym legislatívnym procesom. Takže to sú všetko aplikačné zistenia, ktoré vyvstavajú v zásade každý deň a je potrebné, aby ku 1. marcu táto úprava bola platná a účinná. Stručne sa vyjadrím teda ku každému bodu. Prvý bod sa týka a umožní nábor a výcvik a samostatné nasadenie inštruktorov vojenského výcviku ako aj ďalších špecialistov organizačne aj technicky zabezpečujúcich priebeh pravidelných cvičení a plnení ďalších úloh Národných obranných síl. Môžu to byť napríklad správcovia siete a iných komunikačných a informačných technológií. V ďalšom sa priznáva príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenie, čo si myslím, že sa všetci zhodneme, že je to absolútne správne. Navyše, keď mnohí z nás sme mali možnosť komunikovať s našimi inštruktormi a vieme, že všetci urobili veľmi dobrú prácu, a že si myslím, že za tých veľmi intenzívnych štrnásť dní a ďalších šesť dní minimálne vám odovzdajú množstvo skúseností, ktoré sa zídu každému frekventantovi aj v jeho bežnom civilnom živote. V ďalšom sa odstraňuje obmedzenie pri súbežnom vyplácaní motivačného príspevku vojaka v zálohe a finančného príspevku žandára. Keďže z aplikačnej praxe sa zistilo, že je veľký záujem ľudí, ktorí chcú byť jednak príslušníkmi Žandárskeho zboru a rovnako tak chcú byť aj príslušníkmi Národných obranných síl a doteraz platilo to, že nebolo možné týmto žandárom vyplatiť viac ako 3 000 eur a síce teda odmenu ako príslušníka Národných obranných síl, pričom v tom osobne nevidím ani ja logiku, keď je policajt, ktorý má veľa voľna a chce byť príslušníkom Národných obranných síl a zároveň má dostatok voľna, aby si mohol v Žandárskom zbore odpracovať viac ako dvadsať dvanásťhodinových zmien, nie je dôvod, aby jeho mzda bola len ... ===== osobne nevidím ani ja logiku, keď je policajt, ktorý má veľa voľna a chce byť príslušníkom Národných obranných síl a zároveň má dostatok voľna, aby si mohol v žandárskom zbore odpracovať viac ako dvadsať 12 hodinových smien nie je dôvod, aby jeho mzda bola len 3-tisíc eur ale nech za všetok čas, ktorý venuje obrane našej krajiny nech ju má skrátka zaplatenú. V ďalšom sa upravuje priznanie hodnostného platu príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zborov v čase nasadenia v rámci domáceho krízového manažmentu nakoľko platné znenie zákona príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zborov nepriznáva hodnostný plat ani za čas strávený na pravidelnom cvičení a ani za čas ich nasadenia pri plnení úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci domáceho krízového manažmentu. Cieľom teda je im priznať tejto kategórii osôb hodnostný plat za čas ich nasadenia pri plnení úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci domáceho krízového manažmentu ako formu ocenenia za ich úsilie vynaloženého pri zvládnutí krízovej situácie. Ďalšia vec, na ktorú sa prišlo a je potrebné ju urgentne opraviť je to, aby sa upravilo v zásade to, že keď sa, keď účastník obranných síl prejde tým základným 14 dňovým výcvikom, aby mal 12 mesiacov v zásade, aby sme mali technický rok na to, aby sme si mohli doplniť ten výcvik o tých 6 dni, aby keď niekto absolvuje výcvik v novembri, aby nemusel do konca kalendárneho roku v zásade tých 6 dní dorobiť ale, aby mal 12 mesiacov po ukončení toho základného výcviku. V ďalšom sa rozširuje okruh osôb, ktorí sa môžu stať žandármi. Zásadne cieľom navrhuje rozšíriť tento okruh aj o príslušníkov ZVJS a ozbrojených príslušníkov finančnej správy, ktorí vstúpia do pohotovostných záloh. Rovnako tak je možnosť vstupu do žandárskeho zboru aj bývalým profesionálnym vojakom. Tak isto aj príslušníkom obecnej polície nakoľko javia záujem a posledný bod je možnosť teda sa zúčastniť tohto podľa môjho názoru perfektného projektu aj ľuďom, ktorí sa ešte pred účinnosťou zákona 150/2025, ktorý v zásade prešli civilnou službou a nie neboli odvedení na vojenskú službu. Teraz vážený pán predsedajúci by som vás veľmi pekne poprosil o to, aby ste mi zastavili čas. Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Zastavte čas pánovi poslancovi na prečítanie pozmeňujúceho návrhu. Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka a Tibora Gašpara, Petra Šucu a Mariána Saloňa k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o obchodnom registri pod parlamentnou tlačou 1076. Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1076 sa mení a dopĺňa takto: Za čl. VXII sa vkladá čl. VXIII, ktorý znie: Čl. VXIII zákon č. 150/2025 Zb. z., o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 260/2025 Zb. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode sa slová "§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 5". 2. V § 6 ods. 2 písm. e) sa slová "§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 5". 3. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 9a Dohoda o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia. (1) Veliteľ vojenského útvaru môže s vojakom operačných záloh a vojakom pohotovostných záloh uzatvoriť dohodu o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia (ďalej len "dohoda o plnení úloh"). Dohoda o plnení úloh musí byť písomná inak je neplatná. (2) Plnením úloh nad rozsah pravidelného cvičenia sa rozumie a) príprava na plnenie úloh na zabezpečenie potrieb Národných obranných síl b) plnenie úloh na zabezpečenie potrieb Národných obranných síl v rozsahu určenom veliteľom vojenského útvaru. (3) Dohoda o plnení úloh obsahuje a) titul, meno a priezvisko vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh b) dátum a miesto narodenia vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh d) číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh e) názov a sídlo vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh plniť úlohy nad rozsah pravidelného cvičenia f) opis úloh uvedených v ods. 2 g) dobu, na ktorú sa uzatvára 15. V § 46 ods. 6 sa slová "ods. 4" nahrádzajú slovami "ods. 5". 16. V § 46 ods. 11 sa slová "ods.3, 5 a 9" nahrádzajú slovami "ods. 3, 6 a 10". 17. V § 47 ods. 1 písm. d) v 3 bode sa slová "§ 46 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 10". 18. V § 47 ods. 4 sa slová "§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 5". 19. V § 47 ods. 6 sa slová "§ 46 ods. 7 písm. a) až f)" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 8 písm. a) až f)". 20. V § 47 ods. 14 sa slová "§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 5". 21. V § 81 ods. 3 sa slová "§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 46 ods. 5". Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Čl. XVIII nadobudne účinnosť 1. marca 2026 čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. Ďakujem pán predsedajúci. Skončil som. [15:07] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. Na vaše vystúpenie 4 faktické poznámky. Pán poslanec Dostál. [15:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Glück najprv technicky a myslím, že to začiatok " koniec " to nie je nevyhnutné čítať. Ja viem, že niekedy to niekto bazíroval na to ale to sa mi zdá, že to je úplný nezmysel. Máme čítať tak ako normálne čítame text. A ale teda to závažnejšie ja teraz naozaj neviem, že či vás mám pochváliť a oceniť za to, že ste hneď na úvod svojho vystúpenia priznali, že ide o prílepok na rozdiel od pána poslanca Karasa, ktorý to nepriznal a ktorý, ktorý ani na moju otázku vo faktickej poznámke nijako nereagoval. Tak to môžem brať iba tak, že kto mlčí ten svedčí. Alebo mám byť teda pobúrený, že vy sa otvorene priznávate k tomu, že idete porušiť zákon. Lebo idete porušiť zákon o rokovacom poriadku a normálne to tu sám od seba ste nám povedali, že je to prílepok a prílepok je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný. Takže vy to napriek tomu predkladáte a predpokladám, že spolu s koaličnými poslancami, vašimi kolegami to schválite. A teda to nie je také, že Národná rada posúdi či prílepok je dobrý alebo zlý. V zákone o rokovacom poriadku je napísané, že prílepky sú zakázané. To dokonca nie je ani ako skrátené legislatívne konanie, lebo ak je to také urgentné, tak ste mohli s tým prísť ako s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Asi by bola trošku dlhšia rozprava k tomu, asi by sme vám to vyčítali ale v zásade netrvala by tá rozprava týždeň aj bez novely rokovacieho poriadku a tam naozaj by to mohlo byť na posúdenie či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale prílepky sú jednoducho zakázané, bodka. Tam nie je nejaké, že ale. Keď sú to dobré prílepky tak môžu byť. [15:09] Martin Dubéci Pán poslanec Vančo. [15:09] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou No mňa to, mňa to mrzí, že, lebo toto nie je lepšia možnosť, že teda dopredu sa ospravedlníte za to, že idete porušiť zákon aj keď to môže niekomu sa zdať sympatické, tak jednoducho toto nie je spôsob a akým to môže fungovať. Jednoducho pri tom skrátenom legislatívnom konaní, keby ste sa rozhodli ísť touto cestou teda, keď naozaj je to také urgentné tak zvlášť v tejto globálnej situácii bezpečnostnej ak by ste si dali prácu a zdôvodnili to, tak možno by vám to celkom ľahko prešlo. Minimálne tu by tu bola aspoň šanca, že neporušíte zákon. Teraz ho porušujete. Jednoznačne aj sa k tomu priznávate. Zase kde je tá slušnosť? Veď toto je aj toto je slušnosť. Viete, stále to závisí od toho ako sa väčšina správa takto tu v tomto parlamente vyzerá. Je to zákon akcie a reakcie. Keď budete porušovať zákony, tak jednoducho my budeme kričať. My budeme proti tomu protestovať. Budeme sa vás snažiť zastaviť. Keď sa budete snažiť dodržiavať zákony a prinášať normálne zákony, ktoré majú dobrý úmysel a zároveň aj procesne správnym spôsobom zákonným, no tak tá Národná rada bude inak vyzerať ako keď koalícia prináša šialené návrhy alebo v rozpore s rokovacím poriadkom. [15:11] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kolíková. [15:11] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No mňa by veľmi zaujímalo ako sa k tomu vyjadrí pán minister spravodlivosti toho času predseda legislatívnej rady vlády. Tak ja som naozaj zvedavá aká bude reakcia predsedu legislatívnej rady vlády, že riešime veliteľa vojenského útvaru v obchodnom registri. Veliteľ vojenského útvaru v obchodnom registri. Takže máme tu zásadne úplne nový zákon o obchodnom registri, prebieha tu debata o tom či budú alebo nebudú notárske zápisnice pre niektoré úkony kde doteraz nebolo potrebné pre podnikateľa a potom tu máme dám bokom pozmeňujúci návrh poslanca Karasa, ktorý súvisí so štátnym podnikom s jeho imaním síce to nie je obchodný register ale aspoň sa niečo podobné do neho zapisuje. Ale teda by ma zaujímalo, že veliteľ vojenského útvaru ten zapisuje do obchodného registru čo? Naozaj, že chcela by som aspoň vidieť aká je asi myseľ ministra spravodlivosti, keď dospel k tomu, že s týmto bude súhlasiť, lebo určite, určite to s ním bolo prerokované vopred, keď tu sedí minister obrany. Je pripravený zjavne na to dohliadnuť. A minister spravodlivosti nejaví nejakým spôsobom nesúhlas, tak ja by som naozaj očakávala, keď ste mali takú pramtnú výmenu pán minister predtým, kedy sme si tu vymenili otázky čo treba, netreba mať v notárskej zápisnici. Máme na to rozdielny názor ale bola to výmena. Tak by som naozaj chcela počuť, chcela by som počuť tú súvislosť veliteľa vojenského útvaru s obchodným registrom. Kedy sa stretne s tým obchodným registrom? Prečo treba dať toto do nového zásadného zákona, ktorý znamenal reformu obchodného registra veliteľa vojenského útvaru, veliteľa vojenského útvaru. A to už samozrejme, to už samozrejme ani nie je priestor baviť sa o tom, že zbor väzenskej justičnej stráže má byť rozšírený do do tohto zboru žandárov pričom viete sám, že ich máte málo, že tí ľudia [15:13] Martin Dubéci Pán poslanec Saloň. [15:13] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne pán predsedajúci. Rišo ja sa ti chcem poďakovať za tvoju legislatívno-technickú úprimnosť hneď na začiatku tvojho vystúpenia. Ale na druhej strane chcem odborne oceniť pozmeňujúci návrh, pretože tak ako si vo svojom slove pri odôvodňovaní povedal, že vychádza z aplikačnej praxe a som rád, že vychádza z pozitívnej aplikačnej praxe. To znamená, že či už projekt Národných obranných síl alebo žandárov je nadmieru úspešný a preto táto aplikačná prax prichádza s týmito legislatívnymi zmenami, pretože možno úprimne si povieme, že sme nečakali, že budeme až taký úspešní a chceme ešte viac motivovať či už uchádzačov o tieto projekty alebo aj tých, ktorí ich budú cvičiť. Takže ešte raz ďakujem. [15:14] Martin Dubéci Pán poslanec Glück. [15:14] Martin Dubéci Pán poslanec Glück. [15:14] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky reakcie kolegom. Ďakujem pekne pán Dostál. Viedli sme debatu, že čítať tie úvodzovky alebo nečítať Ďakujem pekne za všetky reakcie kolegom. Ďakujem pekne pánovi Saloňovi. Viedli sme debatu, či čítať tie úvodzovky, alebo nečítať. V zásade každý to robí inak a ja som sa rozhodol ich čítať, ale nabudúce ich čítať nebudem. Mne neostáva nič iné, ešte raz sa vám všetkým ospravedlniť, ale myslím si že to, čo tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh rieši je podľa môjho názoru tak dôležité pre nás všetkých, že napriek zvláštnemu a nie správnemu postupu trvám na tom, že je to veľmi podstatné, aby bol platný a účinný k 1. marcu. Viedli sme takisto aj debatu skrátenom legislatívnom konaní, ktoré by bolo takisto veľmi ošemetné, pretože, preto sme sa takto rozhodli. [15:15] Martin Dubéci Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dej. [15:15] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem stručný, ale teda pokúsim sa to rozdeliť do dvoch častí. Jedna je tá obsahová, druhá je tá procesná. Ono s tým obsahom asi do značnej miery sa dá súhlasiť, zrovna toto nie je prílepok, ktorý bol toxický. Samozrejme sme tu zvyknutejší na oveľa obsahovo horšie prílepky. Ja sám, aj teda kolegyňa Jurík a aj ďalší teda opoziční, ale aj koaliční poslanci absolvovali výcvik v národno-obrannýc silách a my od začiatku túto myšlienku podporujeme. Ja si myslím, že tie zálohy potrebujeme. Ja to vnímam ako projekt, ktorý treba bez ohľadu na to teda, kto s ním prišiel, tie zálohy sa budujú v celej Európe, alebo teda tie krajiny, ktoré tie počty mali nižšie, tak si uvedomujú závažnosť tej bezpečnostnej situácie. A preto tie zálohy sa snažia nejakým spôsobom zlepšovať, alebo teda personálne zvyšovať tú kapacitu, čo je asi úplne správne. Ja som tam tiež išiel z toho, že to vnímam ako niečo, čo je služba vlasti. Niečo, čo je nadstranícke bez ohľadu na to, kto s tým prišiel. A aj touto cestou, ešte keď mám tu možnosť, sa chcem poďakovať tým inštruktorom, ktorí naozaj sú profesionáli a ľudia, ktorí robia v ozbrojených silách, tak to naozaj robia pocitivo, čestne a naozaj teda slúžia tej vlasti, ako sa aj v tej prísahe hovorí. No a teraz k tomu procesu. My by sme asi to možno za normálnych okolností keby to prišlo tak, ako má dajme tomu, ak tá potreba je naozaj nevyhnutá, čo samozrejme sú úplne na mieste otázky, či sa dalo očakávať a dalo sa rátať s tým, že ten záujem bude taký vysoký. Čo naozaj je, čo je asi na konci dňa pre našu krajinu a bezpečnosť dobré. Aj tie ozbrojené sily teda majú problém s nízkou obsadenosťou personálu, to je fakt. A tie národno-obranné sily pomahajú zvyšovať odolnosť Slovenskej republiky. No a od toho tu teda máme to skrátené legislatívne konanie, ako to už viackrát bolo spomínané. Ja si myslím, že tu by to asi, ak by ste ho teda dobre odôvodnili, však vy ste celkom šikovný, vy si vždy viete nájsť nejaké dôvody. Tu by sa to možno asi dalo s nejakým odretými ušami by sme si vedeli možno akceptovať. Ono naozaj tie národno-obranné sily teda zvyšujú tú obranyschopnosť našej krajiny a tým, že ten stav v ozbrojených silách je poddymenzovaný, tak si myslím, že tá obrana, alebo teda to ohrozenie tu na mieste je a tým pádom by sa to dalo cez to SLK-áčko spraviť. Veď dokonca si spomeňme na to, že nemali ste problém sa stretnúť ako vláda kvôli SLK-áčkam aj v sobotu, keď bolo treba zlikvidovať funkčné inštitúcie. Takže ja si myslím, že keď je ohrozená bezpečnosť štátu, tak by ste sa mohli teda vedieť stretnúť aj kvôli tomuto a cez to SLK-áčko by to bolo asi namieste, lebo naozaj teda, ak sú záujemcovia o národno-obranné sily zapísaní v registri, tak nechcú čakať niekoľko mesiacov na to, či sa im niekto ozve, pretože samozrejme, tam je predpoklad, že ten záujem sa tým pádom môže znižovať, keď niekto má záujem začiatkom roka, neznamená, že ho bude mať aj pred letom. Takže áno, treba posilniť, alebo teda navýšiť počet tých inštruktorov na to, aby sa tí ľudia, ktorí záujem majú, mohli ísť na ten výcvik, mohli ho v lepšom prípade úspešne absolvovať a tým pádom prispieť do toho, že budeme mať väčší počet ľudí, ktorí tvoria aktívne záujmy. Ale nie je teda dôležitý len ten cieľ, ale aj tá cesta. No a jednoducho ten prílepok, ako sme teda počuli, to prílepkom je a nie je legálny, pretože je to v rozporo s rokovacím poriadkom a teda zákon určujem, že prílepky nie sú v poriadku. Tak si myslím, že by bolo do budúcna možno dobré, keby sa to takto neriešilo. Ja si myslím, že tým skráteným legislatívnym konaním sa to dalo vyriešiť aj legálne a situáciu by to nejakým spôsobom vyriešilo, takže by sme za to mohli teoreticky zahlasovať aj my. Takže možno do budúcna sa treba naozaj porieť na to, v akom stave tie ozbrojené sily sú, nielen teda riešiť interiérový dizajn v kukurici a možno sa dalo predpokladať, že bude treba navýšiť počet inštruktorov, že o to bude veľký záujem. Samozrejme vy keď stiahnete tých inštruktorov na ten výcvik, tak potom je možné, že chýbajú na tých útvaroch, takže je dobré, že aj ľudia ktorí teda už nie sú v ozbrojených silách, ale boli, môžu byť inštruktormi. Ja si myslím, že tí inštruktori naozaj sú, z vlastnej skúsenosti, boli veľmi dobre nachystaní na to, čo nás mali učiť. A boli aj veľmi ochotní sa s nami baviť o tom, čo ozbrojené sily potrebujú. Naozaj z ich strany to bol maximálne profesionálny, ale ľudský prístup. Takže z tohto miesta im chcem poďakovať a teda iba poslednú vetu na záver. My národno-obranné sily podporujeme od začiatku, ale teda je dôležité veci robiť aj zákonne, pretože tento prílepok je nezákonný. A jednak zopakujem na záver, nie je dôležitý len ten cieľ, ale aj tá cesta, ako sa k tomu dopracujeme. A v tomto prípade tá cesta nie je úplne šťastná. Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne. [15:20] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Vančo. [15:20] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán predsedajúci. Dávid, veľmi správne. Treba povedať, že zákonný proces, legislatívny proces (...nezrozumiteľne vyslovené...) so zákonom, ono to má svoj zmysel. To nie je len o tom, že sú tu nejaké pravidlá, ktoré musíme otrocky dodržiavať a ktoré vlastne nemajú žiadny zmysel. Má to zmysel. Jednoducho predvídateľnosť práva, ktorá generuje potom právnu istotu, to sú piliere právneho štátu. A právny štát je pilierom demokracie. Preto treba dodržiavať ten zákonný legislatívny proces. Nie preto, že to chce opozícia, alebo že vám chceme to nejakým spôsobom komplikovať. Navyše máme tu ten špeciálny inštitút skráteného legislatívneho konania. Ak sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak môžeme schváliť zákon aj oveľa skôr. No ak nie sú, ak ich nie sme schopní dať na papier, tie dôvody, tak potom nevidím dôvod, aby sme to robili rýchlo. Jednoducho, prečo to musí byť od 1. marca, aj keď nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že to je skôr o nejakej možno lenivosti a uľahčení si, lebo naozaj ten prílepok je najľahšia možná cesta k tomu, aby ten zákon, aby ten zákon bol čo najskôr schválený. A preto sa mi to nepáči. Ja by som ešte predsa len vás vyzval na zváženie, aby sa to urobilo poriadne. Lebo naozaj možno tie dôvody tam aj sú. Naozaj sme v bezprecedentnej možno globálnej bezpečnostnej situácii, takže ešte raz. Je to dôležité, predvídateľnosť, právna istota, právny štát, sú dôležité. Nielen nejaká povrchná slušnosť. Ďakujem. [15:22] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. O slovo požiadal minister obrany. [15:22] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ja áno, samozrejme, ja ešte počkám. (Reakcia z pléna.) Pekný deň vážené dámy a páni, mnohí poslanci vystúpili vecne, niektorí arogantne. Pani poslankyňa, vám je to veľmi blízke, ale nepôjdem vašou cestou. Nepôjdem vašou cestou, pretože za vášho pôsobenia ako ministerky tých prílepkov bolo požehnane, ale takisto platí neodôvodnených skrátených skrátených legislatívnych konaniach. Dokonca aj Ústavný súd k tomu niečo povedal v minulosti. My sme chceli prísť normálne, slušne vysvetliť niektoré veci. Áno, iste vedeli by sme hľadať aj priestor na to, aby sme mohli odôvodniť skrátené legislatívne konanie. Napriek tomu by bolo dlhé, pretože aj vy poslanci máte svoj program. Sú tu nejaké relevanstné veci a to je práve reakcia na realitu, ktorá na Slovensku je. Ako sú napríklad jarné prázdniny, ktoré vy tiež všetci budete chcieť absolvovať a navyše budete chcieť schváliť čo najväčšie množstvo zákonov, ktoré vlastne ešte sa nestihli, pretože ten program je mimoriadne náročný. Preto sme sa snažili skĺbiť realitu potreby s tým, akým spôsobom postupuje Národná rada. A ja si osobne myslím, že je to odpoveď predovšetkým vo vzťahu k občanom. A minister môže povedať, že nesúhlasí a tento zákon nebude prijatý. Môže byť pán predseda parlamentu odmietne o takom niečom hlasovať a tá námietka, ktorú môže pán predseda Glück nemusí prejsť. Nemusí. Ale za 20 rokov snahy budovania aktívnych záloh dospeli k tomu, že mali konkrétne 167 ľudí. V tejto chvíli sa podarilo nastaviť systém, čo ľudí zaujal. Ja sa netvárim, že to je úspech z ktorého nevieme prežit, niečo podobné, ja sa tomu naopak veľmi teším. Je až prekvapujúce, ako občania dokázali odpovedať na legislatívnu normu, ktorá tu bola prijatá a dokázali v sebe nájsť tu odvahu, že aj v tejto krízovej dobe sa chcú prihlásiť. A aj vy z opozície, pretože nielen koalície, ale aj vy z opozície ste absolvovali tieto aktívne zálohy, za čo vám extrémne ďakujem, pretože ste išli takisto príkladom aj pre svojich voličov. Ja jednoducho po tom, čo sme mali podrobnú poradu, rozobrali sme všetky veci, celé zimné a sviatkové obdobie, kedy vlastne sme vyhodnocovali doterajší systém, pán predseda výboru Glück vám jasne povedal, 10 tisíc registrovaných, cez 2 200 spracovaných, ktorí už vlastne čakajú na svoj termín. Ďalších 1 500 už medzičasom vycvičených a väčšina z nich chce pokračovať ďalej v pohotovostných, alebo operačných zálohách. Keby som chcel byť čisto formálny, tak poviem, že áno pani poslankyňa Kolíková, aj obchodný register, aj budovy súdov sú súčasťou kritickej infraštruktúry, ktorú práve pohotovostné zálohy majú chrániť. A práve preto, že ešte nie je dostatočný počet tých pohotovostných záloh, snažíme sa aj touto cestou využiť možnosť, keďže hovoríme o tej reforme samotného obchodného registra, čo súvisí aj s infraštruktúrou našej justície, ktorá má byť chránená aj napríklad týmito pohotovostnými zálohami. A nepôjdem týmto smerom, lebo otvorene hovoríme, chceme vyjsť v ústrety ľuďom. Aj Ústava, ktorá dáva poslancom tieto legislatívne iniciatívy. Minister sám ich v podstate nemá. Má ju vláda, má ju parlament, majú ju jednotliví poslanci. Čiže z tohto pohľadu sú poslanci najmocnejší, majú ju šancu využiť. Áno, je jasne napísané v rokovacom poriadku, akým spôsobom sa to má diať a pre túto situáciu pozná aj práve tú namietku, o ktorej sa má hlasovať. A práve v tom je tá slušnosť, že vysvetľujeme, že áno môžeme nereagovať na požiadavky ľudí. Môžeme si povedať, že dobre, čo ma to trápi, veď ten záujem tých obyčajných ľudí môže byť jedno a ja ho nechám čakať kľudne rok, kľudne dva. Potom sa zamýšľajme nad tým, prečo ďalších 20 rokov bude ten stav klesajúci a skončíme zase na nejakých 150 ľuďoch aktívnych záloh. Ja si myslím, že áno, niekedy cesta je vecou o ktorej poďme diskutovať, ja si myslím, že ospravedlnenie Richarda Glücka treba brať naozaj do úvahy, ale ja sa prispôsobím tomu, ako bude chcieť samozrejme samotná miestnosť reagovať, pretože parlament a jeho snemovňa sa rozhodne, že takto pristupujeme k tomuto zákonu a takto o ňom rozhodneme v súvislosti so záujmom občanmi Slovenskej republiky. Ten záujem sa pretavuje v tom, že bez toho, aby sme robili nejaku zásadnejšiu kampaň, ten stav v podstate narastá. Ten počet denných prírastkov je väčší. Sme boli v čase, keď to bolo 10 za deň, to už sme považovali dobre, to chce kľud, to budeme zvládať keď prispôsobíme jednotlivé infraštrukturálne prostredie. Ale o 15 dní to vystúpilo zase na nejakých 50 denne a my už musíme to spracovať intenzívnejšie. Robíme všetky opatrenia na to, aby sme posilnili personálny stav v národných obranných silách, profesionálne vedenie národných obranných síl. Robíme všetko preto, aby sme zoštvornásobili kapacitu výcvikového priestoru Turecký vrch. Z toho, čo vy poznáte, keď pôjdete v apríli, alebo v marci na precvičenie, alebo na ďalšie, tak už tá kapacita bude nafúknutá prakticky zo 40 pôvodne na 160. To sú veci, ktoré budú chápať. Ale to, čo nám bráni ísť do ďalších zariadení, ktoré takisto upravujeme je práve počet inštrukturov, ktorí chcú nastupovať jednak zo záloh a jednak aj z tých, ktorí už momentálne sú zaradení. Len to samozrejme koliduje. Preto je jedna z tých úprav smeruje k tomu, aby sme to mohli samozrejme rozšíriť. Potom, keď sme pri výpočte rátali s tým, že 2 týždne + 6 dní je tak maximum, čo človek je zo svojej kariéry obetovať, lebo predsa len chce mať aj dovolenku, narazili sme práve na ten záujem, že chcem slúžiť viac. Chceme slúžiť viac, chceme dohliadať viacej na bezpečnosť Slovenskej republiky. No čo viac si môžeme želať, keď ľudia iniciatívne počas svojho voľna sú pripravení ísť sa ešte starať o bezpečnosť ľudí. Tak môžeme povedať, že viete čo, nemáme záujem. Urobme to o trištvrte roka, môžeme. Ale nemyslím si, že by to bolo správne. To, čo práve dnes hovoríme, hovoríme, idem urobiť správnu vec, alebo nesprávnu... ===== [15:32] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán minister, na vaše vystúpenie 6 faktických poznámok, pani poslankyňa Jurík. [15:32] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Pán minister, srdce mi trhá, lebo vy viete, že ja som nielen absolventkou Národných obranných síl, ale samozrejme aj veľkou podporovateľkou tohto projektu, pretože ho považujem za nesmierne dôležitý pre našu bezpečnosť, obzvlášť v tejto situácii v akej sa nachádzame. A dokonca aj v marci teda idem pokračovať aj v pohotovostných silách, ale jednoducho zákon je zákon, a my nemôžeme zahlasovať za tento váš prílepok. Napriek tomu, že ten samotný návrh je dobrý. A vy veľmi dobre viete, že ste mohli postupovať skráteným legislatívnym konaním. Táto vláda sem už doniesla desiatky neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní. A tu v tomto prípade, keď my by sme vám ešte aj zahlasovali za to a nikto by nenaťahoval rozpravu, skutočne by to prebehlo rýchlo, hladko a s podporou, tak ste sa rozhodli ísť prílepkom. Mňa to skutočne mrzí, ale každopádne chcem vyjadriť veľké poďakovanie všetkým inštruktorom, aj o nich je ten návrh zákona a špeciálne teda nášmu štábnemu nadrotmajstrovi pánovi Hladkému, že nám otvorili takým spôsobom Ozbrojené sily Slovenskej republiky a určite by som každého podporila v tom, aby išiel do tohto projektu, aby si to vyskúšal. Pretože o tom to je, to skutočné vlastenectvo. Nie, žiadny krik na videách niektorých extrémistov, ale to, čo robia a prečo to robia naši vojaci a vojačky. Takže ešte raz ďakujem za tento projekt a mrzí ma, že toto nemôžeme podporiť. [15:34] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [15:34] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister obrany Kaliňák povedali ste, že treba brať do úvahy to ospravedlnenie pána poslanca Richarda Glücka. Mne to trošku pripomenulo tú vašu reakciu na zistenia vily vašej manželky v Chorvátsku. Lebo to bolo tiež také priznanie sa k porušeniu zákona a teda musím uznať, že keď niekto sa prizná k porušeniu zákona a rovno sa za to ospravedlní, tak je to o niečo sympatickejšie a z môjho pohľadu menej problematické, ako keď sa niekto prizná k porušeniu zákona a povie, že urobil by to znova. A je to tak v poriadku, a ani sa za to neospravedlní. Ale ani to prvé nie je v poriadku. Priznať sa k tomu, že idem porušiť zákon, nie je v poriadku ani keď sa za to ospravedlním. Lebo to je niečo, nie je niečo, že niekto niečo spravil, potom sa na to prišlo a jeho to naozaj úprimne mrzí, tak sa za to ospravedlnil. Lebo obvykle sa ľudia ospravedlňujú za veci, ktoré nechcú robiť a pri najmenšom do budúcnosti ich nechcú robiť, ale toto je priznanie sa k budúcemu porušeniu zákona. Vy ste tu opísali ten mechanizmus námietky, lebo, áno pán predsedajúci keď sa o tom bude hlasovať, by nemal dať hlasovať ani o jednom z tých pozmeňujúcich návrhov. Keďže nie sú v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a je tam možnosť, že ten kto ten návrh predložil, tak môže dať námietku a o tej námietke sa bude hlasovať. Ale tá námietka v zákone o rokovacom poriadku nie je preto, aby to bola len formálny mechanizmus, že väčšina si vždy prehlasuje menšinu, ale tá námietka je preto, aby väčšina posúdila, že či spĺňa alebo nespĺňa ten pozmeňujúci návrh podmienky, ktoré pre pozmeňujúce návrhy dáva zákon o rokovacom poriadku. A tá väčšina predpokladá sa v rokovacom poriadku sa rozhodne v súlade s rokovacím... [15:36] Martin Dubéci Pán poslanec Vančo. [15:36] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán predsedajúci, tak isto ma to veľmi mrzí, o to viac, keď vás počúvam pán minister sa mi zdá, že to skrátené legislatívne konanie bola naozaj priechodná, priechodná cesta. Lebo podľa toho, podľa tých ďalších informácií, ktoré ste tu zdieľali vo vašom vystúpení, tak jednoducho prispieva, alebo teda začína to vytvárať nejaké reálne dôvody, aj to že teda naozaj je to nečakaná situácia. A Ústavný súd hovorí, že, že je to mimoriadne, že je to nečakané. Tá situácia, ktorá nastáva ktorú chceme riešiť. Navyše tu, áno aj, čo sa týka škôd, tak aj morálne škody sú škody a vedeli by sme tu podľa mňa za to hlasovať keby to išlo cez skrátené legislatívne konanie. Lebo teda mrzí ma to, že nebudeme môcť za to hlasovať, pretože ste si vybrali túto cestu, ale naozaj keď chceme, aby tento parlament išiel príkladom všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky, aby keď už na nás nebudú hrdí, tak aspoň aby si povedali, že naozaj robíme to tu korektne, robíme tu to správne a v končenom dôsledku, že ani nepotrebujeme možno ten rokovací poriadok a všelijaké nástroje na šikanu. Lebo naozaj sa tí ľudia snažia správnym spôsobom riešiť správne veci. A bohužiaľ toto nie je ten prípad, aj keď samotná vec je správna, samotný návrh je správny, ale túto cestu a tento spôsob nemôžeme akceptovať, zvlášť keď tu naozaj sa zdá veľmi silno už teraz, že bola aj iná cesta. Ďakujem. [15:38] Martin Dubéci Pán poslanec Dušenka. [15:38] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, len včera, vo štvrtok večer si tu koalícia schválila akože pravidlá slušnosti v rokovacej sále, a hneď na druhý deň sa poslanec Glück prihlási s tým, nie že ide porušiť nejaké falošné pravidlá slušnosti, ale priamo že ide porušiť zákon. Že ide porušiť rokovací poriadok. A neviem, či ste postrehli, ale pán minister sa vo svojom vystúpení preriekol a dal nám návod ako sa stavať k porušeniu rokovacieho poriadku aj do budúcna. Tak citujem: "Ospravedlnenie poslanca Glücka treba brať do úvahy.". Takže pre doplnenie, ospravedlnenie, že idete porušiť zákon treba brať do úvahy. Takže kolegovia, aj z opozície, ak budete považovať, lebo navrhovateľ zjavne považuje tento prílepok za niečo, čo je vo verejnom záujme, tak môže porušiť zákon. Takže kolegovia, ak budete považovať do budúcna, nápis na tričku, ktorý je potrebné tlmočiť verejnosti aj počas vašich vystúpení v pléne za verejný záujem, treba sa najprv ospravedlniť a následne môžeme bez obáv vystúpiť v pléne. Lebo to je vo verejnom záujme, to nám bude ospravedlnené. Ak sa vo svojich verejných vystúpeniach kdekoľvek, aj mimo tohto pléna budete považovať za potrebné povedať, že poslanci koalície sú najlenivejší poslanci v Európe, treba sa najprv ospravedlniť a následne môžete aj povedať takýto výrok. Alebo najprv sa ospravedlňte, a potom môžete hovoriť, že viacerí poslanci koalície sú tu poskokovia mafie, a malo by tam byť vzaté do úvahy a pokuta by nám byť nemala byť udelená. Takže budem veľmi pozorne sledovať ako sa kolegovia z koalície postavia v utorok k hlasovaniu o tomto pozmeňujúcom návrhu a podľa toho sa zariadim. [15:40] Martin Dubéci Pán poslanec Dej. [15:40] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, opäť veď nikto nespochybňuje, že teda treba asi reagovať na nejaké potreby vyplývajúce z toho, čo aktívne zálohy potrebujú, aby sa mohli rozrastať, veď to je úplne v poriadku. Veď ja som v zásade hovoril, že to podporujeme. Ale teda reálne dneska je piatok. Za chvíľku budú štyri hodiny, aj tak sa o tom hlasovať najbližšie bude s najväčšou pravdepodobnosťou v utorok. Keby ste to v stredu doniesli na vládu. Spravili by ste to cez SLK. Doniesli by ste to vo štvrtok sem, natermínovalo by sa to, schválilo by sa to štvrtok. Tak reálne aký rozdiel medzitým bude, či sa to schváli v utorok alebo štvrtok? Nemyslím si, že tie dva dni, že na tom stojí úspech alebo neúspech národno obranných síl. Či sa to schváli v utorok alebo sa to schváli vo štvrtok. Rozdiel je s tým, že sa to dalo urobiť legálne zákonným spôsobom a ešte by sme vám za to aj zahlasovali. To je celé, čo sme tým chceli povedať, že naozaj ako snáď ani vy neveríte tomu, že dva dni rozhodnú o tom, či budú alebo nebudú úspešné národno obranné sily. Ďakujem pekne. [15:41] Martin Dubéci S reakciou pán minister Kaliňák. [15:41] Robert Kaliňák Zareagujem potom na vás, na začiatku by som pánovi novému poslancovi, veľmi ma teší prvýkrát vás vidím, som vás zaregistroval. No toto je presne tá cesta pán poslanec, že týmto ste presne tým svojim vystúpením potvrdil prečo bolo potrebné zmeniť ten rokovací poriadok. A až budete rozumieť, že niekde existuje vec, ktorá sa volá sankcia, tak tu nie je a tam je, čo ste spomínali. Ale to určite sa dá ešte podrobne naštudovať. Pán poslanec Dej máte absolútnu pravdu, tie dva dni vôbec nerozhodujú, ale ešte raz sa vrátim k tej realite, o ktorej sa tu bavíme, a to je to, že aj vy máte nejaký rokovací program, ktorý sa už mesiace presúva a to je móda posledných možno siedmych rokov, kedy sa to stáva častejšie ako predtým. Častokrát niekto tým manipuluje, že to je otázka nejakej demokracie alebo niečoho podobného, ale nie to úplne tak. Jednoducho tá aktivita je ďaleko vyššia ako bolo kedykoľvek predtým. Čiže ja som sa snažil zároveň vyhnúť tej situácii, ktorá znamená, že opätovne rozbijeme ten program ktorý máte a zase sa všetko poodkladá. Čiže dôsledne to ešte zvážime. Dôsledne to ešte zvážime v tomto prípade, máme otvorené obidve možnosti, budeme tie možnosti riešiť, keďže vlastne už končí dnešná schôdza, tak v zásade máme niekoľko dní, aby sme presne zvážili všetky tie možnosti, ktoré sa dajú urobiť. Určite ich zvážim lebo nie je podstatné kedy. Lebo ten termín je aj tak 1. marec. Čiže tie dni nerozhodujú. Je rozdiel medzi marcom. Je rozdiel oproti augustu, pretože zase sme o tom, že koľko ľudí stihnete zdemotivovať z tohto celého prístupu. Čiže v tomto máte pravdu, a my sa tým určite budeme najbližšie podrobne zaoberať. Ďakujem pekne. [15:42] Martin Dubéci Ďakujem pán minister, s procedurálom pani poslankyňa Jurík. [15:43] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja navrhujem, aby sme sa všeobecným súhlasom uzniesli na tom, že keď s takýmto bodom pán minister príde, tak ho zaradíme čo najrýchlejšie na schôdzu, aby teda to SLK prebehlo riadne, rýchlo, efektívne, aby to teda nemusel robiť takýmto spôsobom. Ďakujem. [15:43] Martin Dubéci Ďakujem pekne, asi všeobecný súhlas pre toto nemáme, a teda vás poprosím, aby ste to podali písomne a bude sa o tom hlasovať na najbližšom hlasovaní v utorok. Pán poslanec Krúpa teraz vystúpi v rozprave. [15:43] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia samozrejme, že sa zameriam v mojom výstupe na tento prílepok a nebudem hovoriť k obchodnému registru na to tu máme iných. Samozrejme, že tak ako môj predrečník a kolega Dávid Dej tak isto sa zameriam rozdelím teda môj príhovor na dve časti. Prvá je forma a spôsob akým to bolo predložené, a druhá je obsah. Treba povedať, že aj my podporujeme tento koncept národných obranných síl, ktorý sa začína javiť ako naozaj úspešný. Je to dobrý projekt, ktorý vychádza už aj z nejakých vecí, ktoré boli síce spracované aj predtým, ale dopracované, rozpracované viac a naozaj zaujali verejnosť. Ľudia sa do toho.... ===== Tento koncept národných obranných síl, ktorý sa začína javiť ako naozaj úspešný. Je to dobrý projekt, ktorý vychádza už aj z nejakých vecí, ktoré boli síce spracované aj predtým, ale dopracované, rozpracované viac a naozaj zaujali verejnosť. Ľudia sa do toho hlásia. Má to svoj efekt a posilňuje to našu pripravenosť na domáci krízový manažment a v end efekte by to malo posilňovať aj našu obrany schopnosť a teda odhodlanosť ľudí brániť svoju vlasť. Bez ohľadu na to, či to je Rus alebo niekto iný. Mrzí ma, že to prišlo práve prílepkom. Mali sme o tom diskusiu s pánom ministrom. Musím oceniť pán minister ma oslovil ako aj ďalších kolegov v opozícii, kde sme diskutovali o tomto návrhu, kde ja som hovoril, že ten problém, ktorý budeme mať je práve to, že dochádza k porušeniu rokovacieho poriadku a teda dochádza k tomu, že to je vlastne prílepok a k úplne niečomu inému, čo vlastne s tým nesúvisí. A to je dôvod, aj prečo vlastne na to nemôžeme zahlasovať. Sú, ale na rozdiel od kolega, kolegu Deja, mám aj nejaké výhrady, čo sa týka obsahu. Sú to výhrady trošku ako menšie, menšieho závažného charakteru, ale sú. Niektoré pretrvávajú ešte z vlastne z rozpravy k prijímaniu tohto zákona Národných obranných síl a žandárov. Ono, v podstate ten dôvod, prečo sme to vtedy neprijali, boli práve žandári. Neboli to Národné obranné sily. Ten, tie výhrady, ktoré doteraz mám, sú tie, že máme, alebo otvorili sa Národné obranné sily aj iným zborom. Tieto zbory, samozrejme, využívajú túto možnosť si privyrobiť a tak ďalej. Beriem to, ale v prípade krízových situácií nie sú nasaditeľní. Jednoducho, aj keď tu máme príklad príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí absolvujú tieto, tento výcvik v národných obranných silách, tak v prípade krízy ich jednoducho nemôžete nasadiť na hranicu. Niekto musí strážiť tých väzňov. Čiže my vlastne investujeme do niečoho, čo nemá ten efekt, ktorý by sme v tom okamžiku potrebovali. Vy vychádzate z toho, a čiastočne s vami súhlasím, z takej tej premisy, že však nemusí zostať navždy v ZVJS alebo v Policajnom zbore a môže po desiatich rokoch odísť a prestúpiť práve do Ozbrojených síl. Áno, súhlasím, ale toto vnímam ako určité tunelovanie iných zborov. A toto ja si myslím, že je vnímané aj v rámci ZVJS negatívne. Myslím si, že aj v ZVJS toto vnímajú celkovo ako veľmi citlivo a dokonca aj keď sa to otvára teraz, teraz sa otvárajú žandári pre colníkov, Obecnú políciu a ZVJS. Ten problém v rámci ZVJS je, že napriek tomu, že takisto ako policajti majú služobné voľno a, a neviem všetky tieto náležitosti, ktoré k tomu patria, tak je mínus 4 000 príslušníkov ZVJS. Mínus 4 000 s tým, že aj tam tie platy sú mizerné aj to ohodnotenie a tu by som chcel možno apelovať na ministra Suska, aby sa tejto téme začal trošku viac venovať. Lebo musím podotknúť jedno a to je to, že pán minister Kaliňák sa venuje personálnej politike vojakov a, a venuje sa aj celkom dobre. Snaží sa pre tých vojakov naozaj vychádzať v ústrety a poskytovať im určité výhody, ktoré oni s radosťou prijímajú. A jednou aj z tých výhod je, že aj v tom zákone bolo schválené, že v podstate vojakom sa otvárajú možnosti ako robiť živnostníkov alebo si nejakým spôsobom privyrobiť. To, čo kedysi nemohli, že ja neviem, môže nejaká vojačka robiť nechty, môže mať nechtový štúdio alebo čokoľvek. Prosím? Alebo výroba medu, čokoľvek, nech robia, si vedia privyrobiť. Toto napríklad ZVJS nemá, tak na to by som vás chcel napríklad upozorniť, pán minister Susko, aj toto je oblasť, ktorú by ste mohli možno otvoriť ZVJS a oni by si možno veľmi radi privyrobili, lebo tie platy sú nižšie, odmeny sú nižšie ako u vojakov a tak ďalej. A toto. Áno, lenže ja sa obávam iného, že keď pôjdu napríklad k žandárom v rámci svojho voľného času, budú ťahať 12-tky, aj 24-rky. Koľko len budú môcť, proste má víkend voľno, tak si to potiahne. Bude oddýchnutý potom, keď sa vráti do práce? Nemôže sa stať, že spraví nejakú chybu alebo že mu niečo unikne v rámci jeho pracovného nasadenia. Obávam sa toho a obávajú sa toho aj v ZVJS, že budeme, bude mať unavených, vyšťavených príslušníkov ZVJS, ktorí nebudú alebo budú môcť možno viac vystavení riziku urobiť nejakú chybu v rámci svojej práce. A to vieme ako to je citlivé. Máme tu skúsenosti z minulosti a nehovorím, že niečo také sa nezopakuje alebo sa neopakuje, alebo že nemáme tu nejaké pokusy o samovraždy vo väzniciach a podobné veci. Čiže toto sú všetko, všetko veci, ktoré ja vnímam určitým spôsobom negatívne v tomto zmysle v kontexte tých žandárov. Ostatné veci čo sa týka tých, toho zvyšku, vnímam to, že to sú v podstate rôzne vnútorné odkazy, že kedy môžu pracovať, že v čase cvičenia, môže byť nasadený a tak ďalej, že kto koho zbavuje mlčanlivosti a podobné veci. To je úplne v poriadku. To je úplne v poriadku, to beriem. Beriem aj to, že sa tam pridávajú nejaké peniaze, že jednoducho bude tam väčšia motivácia, že bude väčší záujem o tieto obranné sily. Len sa vrátim ešte k tomu prílepku, že to riešite preto, lebo nejaké je to nejaká akútna situácia. Ja si osobne myslím, že keby ste prišli v rámci SLK, tak ako to spomínal aj, aj kolega Dej, keby ste prišli s tým, že o dva dni alebo o štyri dni, behom jedného dňa to sfúkneme. Nie je problém tu. Ja vystúpim, dvaja sme vystúpili, traja, koniec. Čiže tu nie je nejaká zásadná debata, ani tu nemáme nejaké zásadné dišputy alebo rozdiely, čo sa týka Národných obranných síl. Každý máme nejaký názor, v poriadku. Len sa zamýšľam nad tým, že ako by ste odôvodnili to SLK-čko? Ako by ste odôvodnili? Lebo ja si ja si to viem predstaviť veľmi jednoducho. Ono svojím spôsobom to žiť takto rýchlo a ja tiež mám akože určitú výhradu. Videli ste stúpajúcu tendenciu, ten trend záujmu o Národné obranné sily, o to, že tí inštruktori, že potrebujú proste potrebujete viac inštruktorov, viac času a podobne, že to potrebujete nejakým spôsobom rozšíriť. Čiže toto možno niekto mohol na to prihliadnuť skôr u vás, u vašich ľudí a upozorniť na to, že počúvajte, pán minister, tu to musíme nejakým spôsobom rýchlo reagovať. Takže sa to možno dalo riešiť aj ináč. Ale dobre, mohlo to ísť SLK-čkom. Ja si viem predstaviť, že v tom SLK-čku mohlo byť napísané, že vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu, na bezpečnostné prostredie, na to všetko, čo vidíme v rámci hybridnej vojny, v rámci týchto vecí, potrebujeme reagovať a potrebujeme posilňovať aj Národné obranné sily a tak ďalej. Ale mám obavy, že to takéto odôvodnenie by u vášho voliča vyvolávalo pochybnosť. Tak ako to napríklad vyvoláva v prípade stretnutie premiéra s Donaldom Trumpom alebo teraz s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom a podobné iné veci, ktoré teraz sú v rámci týchto signálov, signálov, ktoré sú vysielané, nie úplne jednoznačné pre nejakú časť vašich voličov. A tuto ja vidím možno dôvod, prečo sme tu pri tomto prílepku, čo ja považujem za škodu, lebo ja som presvedčený, že keby ste sa reálne snažili, myslím si, že aj váš volič má na vás ucho a vedel by vás počúvať a nemusel by hneď utekať do Republiky, keby ste sa mu viac venovali a viac vysvetľovali tie veci, ktoré sú v tom kontexte. Že on, ja by som si to želal. Veľmi. Takže to je všetko z mojej strany. Čiže toto je z tej obsahovej aj, samozrejme, aj z tej formálnej stránky môj komentár k tomu. Mrzí ma, že sa k tomu nemôžeme venovať viac, ale vážim si váš prístup, že zakaždým, keď prichádzate, oslovíte opozičných poslancov, hľadáte nejaké prieniky a vieme o tom diskutovať. A to to si cením. Ďakujem veľmi pekne. [15:53] Martin Dubéci Ďakujem, pán poslanec. S faktickou, pán poslanec Dostál. [15:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krúpa je samozrejme dôležité ste teda tiež podobne ako tí, myslím, že ten projekt Národných obranných síl a posilňovanie odhodlania ľudí brániť svoju vlasť, čo a je dobré, ak, ak na tomto vzniká alebo už existuje nejaký konsenzus medzi súčasnou vládnou koalíciou a opozíciou, ako kedysi existoval konsenzus v tom, že Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie a potom sa zdalo, že ten konsenzus sa nejako rozvoľňuje a že nie všetky politické sily alebo relevantné politické sily súhlasia s tým a niektoré si vedia, vedia predstaviť Slovensko aj mimo toho priestoru, tak bude dobré, ak bude existovať konsenzus nielen v zahraničnopolitickej orientácii a nášmu zaradeniu do západných integračných štruktúr, ale aj v tom, že je potrebné robiť opatrenia, ktoré posilňujú obranyschopnosť Slovenskej republiky a nie iba čakať na to, že ak ten Rus tu raz odíde, lepšie je teraz sa pripraviť na to, aby ten Rus neprišiel. Ale pokiaľ ide o tú formu, naozaj je to zjavný prílepok, je to zjavné porušenie zákona o Rokovacom poriadku, v tejto forme to asi nikto z opozície nemôže podporiť. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, tam tiež si nie som celkom istý, že či tie dôvody existujú a existujú ako, ako relevantné, pretože keby to išlo riadnym konaním, keby na tejto schôdzi bol prerokovaný návrh zákona v prvom čítaní a nasledujúce v ďalšom čítaní, no tak by to bolo účinné nie 1. marca, ale 1. mája. Nemyslím si, že by sa svet kvôli tomu zrútil a rovnako tá ďalšia schôdza mohla byť skôr. [15:55] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, vzhľadom na to, že ostáva päť minút z rokovacieho dňa, sa len chcem spýtať, či chcete vystúpiť teraz alebo prerušíme? Dobre, tak v tom prípade. Tak požiadal o slovo minister obrany v tom prípade. [15:55] Robert Kaliňák – Vystúpenie (nezrozumiteľné slovo) V zásade ide presne o tú motiváciu. Keď hovoríme aj o a my sa snažíme spolupracovať s Ministerstvom spravodlivosti aj na zlepšovaní podmienok príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, najmä v tom ohľade, že Ministerstvo spravodlivosti plní určité úlohy, ktoré za normálnych okolností sú na Ministerstve obrany v iných štátoch. To znamená, iné štáty majú vojenské súdy, majú vojenské väznice, majú vojenské prokuratúry a tu si myslím, že prebieha medzi nami určitá spolupráca, ktorá vlastne k tomuto môže smerovať, ktorá nakoniec skončí aj pri zlepšovaní podmienok príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale nesúhlasím s tým s tou, s tou únavou, lebo potom by sme začali ľudí kontrolovať a nehral si futbal náhodou pred smenou? Lebo vyzerá, že budeš unavený potom v futbale. A my vlastne by sme chceli hovoriť o tom, že kto má ako oddychovať, kto akým spôsobom má vlastne fungovať. Čiže a on si niekedy urobí aj fušku nelegálnu, aby si zlepšil, dajme tomu, ten svoj príjem. Čiže toto je reálna možnosť, ako si legálne a na prospech štátu zarobiť, preto vlastne sme sa otočili na všetky samotné zbory. Naopak si myslím, že to má stabilizačný prvok, lebo on práve tým, že je príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, toto môže ísť robiť. Oni všetci majú za sebou výcvik, aj policajný, dokonca z pohľadu zadržiavania a tak ďalej. Čiže o to jednoduchšie sa vlastne pretransformujú aj na tieto jednotlivé služby a urobiť toľko služieb, koľko uváži za vhodné. Dokonca ten tlak, preto jeden z tých bodov je o tom, že niektorí chcú aj byť v Národných obranných silách, aj byť, samozrejme, príslušníkmi, teda v žandárskom zbore. Čo je ale dôležité povedať, že to nie je len o tom, že my by sme ich tunelovali. Oni majú tú možnosť prestúpiť k Ozbrojeným silám už dnes. Čiže to nie je tunelovanie. Veľmi dobre vedia, kto ako funguje akým spôsobom. Len to je tak odlišná služba. Už medzi políciou a vojakmi je dramaticky odlišná služba a stretol som veľa policajtov, ktorí povedali, že vracajú sa späť do Policajného zboru, lebo nie sú pripravení na túto super subordináciu a disciplínu, ktorá je v armáde, ktorá v polícii, je normálne, že slúži major aj s poddôstojníkom. To nie je nič výnimočné a nehrajú sa na to, kto má vyššiu hodnosť. Niekde to viac, niekde to menej. O to väčšia zmena je, samozrejme, aj v Zbore väzenskej a justičnej stráže, ale naopak majú šancu si tú svoju aj odmenu nakoniec dňa výrazne zlepšiť, najmä tí mladší, ktorí, dajme tomu, počas tej dovolenky aj tak hľadajú nejakú možnosť si privyrobiť a pôjdu aj niekam do Talianska na brigádu. Toto je omnoho efektívnejšie a, samozrejme, budeme plynule reagovať, akonáhle uvidíme nejaké negatívne veci. Čiže ja by som to uzavrel tým, aby ste mohli ísť na víkend a niektorí máte aj polročné prázdniny u detí, že máme, vyberiem si tieto tri dni, pretože aj tak v pondelok sú plánované, v utorok sú plánované body. Čiže v zásade určite sa pripravíme na to, akým spôsobom. Ja beriem na vedomie to, čo ste povedali aj vaše pripomienky a budeme na ne podrobne reagovať. Ja si myslím, že tie dôvody sú, to, čo aj spochybňoval pán poslanec Dostál, pretože v tomto smere ide o to, aby sme naozaj posilnili tú odolnosť, ktorú by sme nekonaním mohli výrazne oslabiť. A to v tomto prípade určite je dané. Všetkým vám ďakujem, prajem pekný víkend. [15:58] Martin Dubéci S faktickou pán poslanec Krúpa. [15:58] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja len tu chcem vyjadriť jednu vec, keď už končíme. Ja som vždy patril medzi tých takzvaných skeptikov miešania zboru, zborov. Z jednoduchého dôvodu vidíte sám a teraz ste to spomenul, že aký je ten rozdiel vo vnímaní a službe. Či je to ZVJS alebo policajt prejde k ozbrojeným silám, aké sú tam tie zásadné rozdiely. Vidíte, boli ste dlho minister vnútra, mali ste policajtov pod sebou. Teraz máte vojakov, že ten mindset je úplne iný. Preto ja, ja si myslím, že nie v rámci Národných obranných síl, to je v poriadku, ale v rámci týchto presunov, tak by sme sa možno mali zamyslieť nad tým, že či je dobré, že niekto ide z polície do NBÚ, potom z NBÚ do SIS-kyky, policajt do SIS-ky, ten ide do, do armády a tak ďalej. Osobne si myslím, že to nemáme úplne dobre ===== ... ten mindset je úplne iný. Preto ja si myslím, nie v rámci národných obranných síl, to je v poriadku, ale v rámci týchto presunov tam by sme sa možno mali zamyslieť nad tým, že či je dobré, že niekto ide z polície do NBÚ, potom z NBÚ do SIS-ky, policajt do SIS-ky, ten ide do armády a tak ďalej. Osobne si myslím, že to nemáme úplne dobre nastavené, ale to je do budúcnosti, že sa nad tým zamyslieť, lebo nesedí to a niekedy to spôsobuje problémy. Ale to je na inú (reakcia z pléna), to.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:59] Martin Dubéci Kolegovia, prosím, tak to si už vyriešte mimo pléna. Myslím si, že tento, tento týždeň sa niesol v duchu diskusie o rokovacom poriadku, preto je len symptomatické, že ukončíme takýmto novým formátom, mám pocit, hybridnej rozpravy o teda obchodnom registri a ozbrojených silách Slovenskej republiky. Prajem vám všetkým príjemný víkend, prerušujem rokovanie pléna do utorka deviatej hodiny, kedy budeme pokračovať ale bodmi ministra vnútra, ktoré boli termínované. Ďakujem pekne, prajem vám ešte raz príjemný víkend. (Prerušenie rokovania o 16.00 hodine.) =====