Rokovanie NR SR 27. 6. 2024 – Schôdza NR SR 27. júna – kľúčové zákony a hlasovania

[08:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci Rastislav Krátky, Vladimíra Marcinková, Andrea Turčanová. Podľa odsúhlasenej zmeny programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Lucie Plavákovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Zuzany Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Návrh zákona je pod tlačou 240, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 246. Dávam slovo pani poslankyni Lucii Plavákovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie PLAVÁKOVEJ, Simony PETRÍK, Beáty JURÍK a Zuzany ŠTEVULOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony , tlač 240.) [09:05] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem vám veľmi pekne. Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňami Simonou Petrík, Beátou Jurík a Zuzanou Števulovou sme predložili novelu zákona o mene a priezvisku, ktorej cieľom je odstrániť niektoré praktické problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú keď si chcú zmeniť priezvisko v súlade s ich rozhodnutím a želaním, a s ktorými sa na nás aj pravidelne obracajú, aj v tejto chvíli, posledné dni, keď sme komunikovali tento návrh zákona, tak sa ďalší a ďalší ľudia na nás obrátili s tým, že podporujú túto zmenu. Viac o jednotlivých zmenách uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [09:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú učil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Jany Hanuliakovej. Nech sa páči. [09:06] Jana Hanuliaková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 240. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyne vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa ako prvá prihlásila navrhovateľka, pani poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej týmto dávam slovo. [09:08] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, navrhovaná zmena zákona o mene a priezvisku a ďalších súvisiacich predpisov sa zameriava na odstránenie praktických problémov a znevýhodnení, ktoré vyplývajú priamo z praxe. Teda ide o problémy, s ktorými sa ľudia, a obzvlášť aj ženy, stretávajú v prípade, ak si chcú upraviť priezvisko. Návrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť. Uvediem teda štyri okruhy, ktorých sa dotýka tento náš návrh zákona. Prvým je možnosť vlastne úpravy priezviska pre deti nezosobášených párov. Nezosobášené páry musia svojim deťom vybrať iba jedno priezvisko, a teda musia sa rozhodnúť, či po mame, alebo po otcovi. A nezosobášení rodičia by po zmene zákona, teda na základe nášho návrhu, mohli určiť pre ich dieťa priezvisko, ktoré bude zložené z obidvoch priezvisk, teda z priezvisk obidvoch rodičov. Vzhľadom na narastajúci počet detí, ktoré sa rodia rodičom, ktorí nie sú zosobášení, v podstate súčasná právna úprava nereflektuje vývoj spoločenský a situáciu, v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame. Vývoj pomeru detí narodených v manželskom zväzku a mimo neho krátko uvediem. Tento pomer bol v roku 1996, teda deti narodené v manželstve verzus deti narodené mimo manželstva približne 13 ku 2. V roku 2022 sa tento pomer významne zmenil na 3 ku 2. Čiže je úplne zjavné, že tá situácia spoločenská sa mení a vyvíja a my by sme ako najvyšší zákonodarný zbor mali vedieť na to reflektovať. Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo, a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo. Podľa súčasnej právnej úpravy si vlastne iba jeden z páru môže zvoliť priezvisko tak, že si ponechá aj svoje pôvodné a pridá si to, ktoré majú spoločné. My chceme umožniť ľuďom, aby si mohli obidvaja z partnerského zväzku, teda obidvaja manželia zvoliť priezvisko spoločné, ktoré bude zložené z obidvoch tých priezvisk. Ono je to vlastne aj paradoxné, teda zvláštne, absurdné, že sa to v súčasnej dobe nedá, pretože ľudia sa vlastne o tom dozvedajú v možnosti, keď už pristupujú k manželstvu a keď pred touto voľbou stoja a vtedy zistia, že vlastne to ani nie je možné. Čiže opäť to vychádza z praxe a z vôle ľudí, akým spôsobom si chcú svoje priezvisko upraviť a chcú mať túto možnosť. Všetko, čo navrhujeme a upravujeme, je vlastne len o tom, dať ľuďom viacej možností, viacej slobody sa rozhodnúť podľa toho, ako vidia svoju vlastnú identitu, ktorá je tvorená práve aj priezviskom. Dnes si teda manžel nemôže zobrať druhé priezvisko po manželke napríklad a štandardne teda si manželka ponecháva to pôvodné a pripája si aj spoločné. Po našej zmene by si mohli obidvaja teda vytvoriť to spoločné priezvisko zložené z obidvoch ich priezvisk. Tým tretím okruhom je možnosť mať ženské priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania pre všetky ženy, ktoré si to želajú, a to bez ohľadu na ich národnosť a potrebu jej deklarácie. Ženy dnes síce môžu mať priezvisko bez koncovky -ová, ale v zásade musia na matrike prehlásiť, že sú inej národnosti, čo teda považujeme za neprijateľné, pretože v prípade, ak sa žena rozhodne mať priezvisko bez -ová, tak by sme nemali tomu vytvárať nejaké nadbytočné podmienky a už vôbec nie ako keby nútiť tie ženy k tomu, aby prehlásili nejakú inú národnosť, lebo to sa v praxi deje. Tie ženy, ktoré to priezvisko chcú mať bez -ová, tak potom si zvolia inú národnosť, ktorú uvedú teda v záznamoch. A keď sa nad tým zamyslíme, tak to je úplne absurdné, pretože ten, ten cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, sa v podstate takýmto spôsobom deje v zásade s istým obchádzaním zákonov, ku ktorým sú aj motivované vlastne na matrike. Čiže zmenou by sme len zosúladili to, čo sa v praxi deje a odstránili úplne zbytočnú podmienku, ktorá dnes v zákone je ustanovená. A tým štvrtým okruhom je situácia, ktorá sa týka párov, ktorí uzatvárajú manželstvo alebo registrované partnerstvo v zahraničí, kde teda počas toho právneho aktu si zvolia tiež spoločné priezvisko a toto nie je možné v istých prípadoch, v prípade manželstva sa to týka párov rovnakého pohlavia, v prípade registrovaného partnerstva všetkých párov, nemôžu si vlastne to spoločné priezvisko preniesť aj do slovenského registra, pretože im to nie je umožnené. My chceme umožniť osobám, ktoré uzatvorili manželstvo alebo iný riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom iného štátu, zosúladiť si priezvisko prijaté pri uzatvorení manželstva alebo iného riadne osvedčeného vzťahu, väčšinou je to teda registrované partnerstvo, s priezviskom evidovaným matrikou na Slovensku. Súčasná právna úprava vlastne vytvára nežiaduci stav, kedy slovenskí občania, ktorí uzatvorili manželstvo v prípade párov rovnakého pohlavia, ako som už spomínala alebo registrované partnerstvo v prípade párov rovnakého aj odlišného pohlavia, majú dve odlišné identity s dvomi odlišnými priezviskami v rôznych krajinách. To samo osebe je naozaj niečo, čo by sme nemali nejakým spôsobom podporovať. Majú teda jednu identitu v krajine, v ktorej zväzok uzavreli vrátane všetkých dokladov a potrebných záznamov v dokumentáciách a druhú na Slovensku, kde majú to pôvodné priezvisko, ktoré si takýmto spôsobom nevedia a nemôžu zmeniť. Nemožnosť zosúladiť si priezvisko, je vo svojej podstate zásahom do práva na súkromie, ktoré teda patrí medzi základné práva a slobody, a takýto zásah nemá žiadne legitímne odôvodnenie. Ako som už v úvode uviedla, týmito štyrmi zmenami, ktoré prinášame, by sme odstránili praktické problémy a prekážky, ktorým dnes ľudia čelia a s ktorými sa na nás aj obracajú dlhodobo, dlhé roky. A aj v týchto dňoch, ako som, Jožo, spomínala, sme, keď sme náš návrh komunikovali, tak prichádza ďalšia a ďalšia odozva od ľudí, ktorí presne sa stretli s týmito prekážkami, ktoré sa my snažíme naším návrhom odstrániť. A teraz je na vás, drahí kolegovia a kolegyne, či im pomôžete. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [09:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [09:16] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme, aj s dôvodmi, ktoré si uviedla. A chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec. Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu. A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne, o tej situácii na Slovensku. A mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá. A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dubéci, ktorého v tejto chvíli nevidím v sále. Takže, pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [09:18] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám vlastne moju faktickú poznámku rozdelenú v troch bodoch. Prvá je, že v ústave je v otázke manželstva ešte stále nastavená na muža a ženu a ústava je základný zákon štátu, a to by malo byť rešpektované teda. U nás je v zmysle ústavy a zákona iba manželstvo, kedy dochádza k zmene priezvisk a registrované partnerstvo ani iný zväzok osôb rovnakého pohlavia zákonom uznaný nie je. Týmto spôsobom by, naopak, mohla vzniknúť určitá pochybnosť, či je v súlade s ústavou a zákonmi postup zmeny priezviska osôb, hoci ich status uznaný v Slovenskej republike nie je. Ďalšia taká vec, sa chcem spýtať vlastne na vašu prvú navrhovanú úpravu, ako by to vlastne prebiehalo pri vydaji a teda, že keď ja budem mať dve priezviská a manžel tiež, ako sa to bude zosúlaďovať, že či tam vlastne budú nejakým určitým spôsobom teda štyri priezviská. A posledná vec, hovorili ste teda, že máme právnu úpravu, ktorá upravuje zmenu koncovky. Môj názor je, že ako jedna z mála špecifických krajín, ktoré majú ženskú koncovku, je to naša identita, tak to chápem, história a korene Slovenska. Otázkou je, prečo sa musíme silou-mocou scudzovať, a teda začať podobať úplne že na iné krajiny a nenechať si to, v podstate to svoje, to slovenské. A tiež si nemyslím, že toto je to, čo ženy vôbec veľmi urgentne trápi. Takže môj názor je, že aktuálna právna úprava úplne postačuje a ďakujem za zodpovedanie otázok mojich prípadných. Ďakujem. [09:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [09:20] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem vyjadriť podporu pre tento návrh, novelu. Zo svojej praxe ako sobášiaci v mene registrovanej cirkvi viem uviesť množstvo príkladov, kedy naozaj páry, ktoré sa uchádzali o sobáš, narážali na túto prekážku a obchádzali to presne tým spôsobom, ako to pani predkladateľka uviedla. Takže je naozaj najvyšší čas, aby sa to zmenilo. Pokiaľ ide o nejakú tradíciu prechyľovania, nazdávam sa, že nie vždy to tak bolo, pohľad do starých matrík na našom území jasne hovorí o tom, že priezviská sa nie vždy prechyľovali pri ženách. A pokiaľ ide o, vôbec o práva, právo, ktoré upravuje vstup do manželstva, myslím si, že naozaj je potrebné, aby sme hovorili o zásadnejších zmenách, modernizačných zmenách tohoto práva. Opäť budem hovoriť zo skúseností, jeden príklad, kedy nevesta bola Slovenska, ženích občan Spojených štátov amerických. Naše úrady vyžadovali od tohto občana Spojených štátov amerických, aby doniesol hodnoverný dôkaz o tom, že v Spojených štátoch nemá uzavreté iné manželstvo. No a Spojené štáty mu takýto, takýto doklad nevedeli vydať. Tak skončilo to tak, že potom to manželstvo uzatvorili nakoniec v Spojených štátoch amerických. Takže je tu množstvo všelijakých ďalších súvislostí, ktoré vyžadujú zmenu. Ďakujem. [09:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková s reakciou na faktické. [09:22] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať asi na, iba na pani poslankyňu Plevíkovú, keďže mala otázky. Čo sa týka úpravy manželstva v ústave, tento zákon nijakým spôsobom do toho nezasahuje. Upravuje len podmienku v prípade, že došlo k uzavretiu manželstva, s ktorým bolo spojené zmena priezviska v zahraničí. To nijakým spôsobom nemá dopad na to, ako, akým spôsobom je upravené manželstvo na Slovensku. Kiež by to bolo také jednoduché. A zároveň my už dnes vlastne pre účely niektorých práv, pobytových práv vo vzťahu k občanom Európskej únie, obdobným spôsobom uznávané, uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia, takže nič nové týmto neprinášame v tomto kontexte. Čo sa týka tých viacerých priezvisk, že by mali štyri priezviská, zákon upravuje všeobecné pravidlo, kde je stanovený maximálny počet tých priezvisk, ktoré môžu byť takýmto spôsobom naakumulované, teda na dva, na dve. To znamená, že tento problém absolútne nevzniká. A vo vzťahu k prechyľovaniu vy ste uviedli, že nemôžeme si to nechať inými krajinami vnútiť, alebo niečo v tomto kontexte, niečo s inými krajinami, že podľa mňa by sme sa mali zamerať na to, čo ľudia chcú, a vy síce hovoríte, že toto nie je to, čo ženy trápi, ale my sme s tým návrhom zákona prišli práve preto, že sa na nás ženy, konkrétne ženy slovenské obracali s tým, že ich to trápi. A aj v týchto dňoch pribúdajú ďalšie a ďalšie, ktoré sa na nás s týmto problémom obracajú. A jednoducho to, že vy si nechcete takýmto spôsobom upraviť priezvisko, je úplne v poriadku, je to vaša voľba. Ale máme tu ženy, ktoré si to priezvisko upraviť chcú a mali by sme im dať tú možnosť, pretože o to tu ide, aby ľudia mohli si sami zvoliť svoju vlastnú identitu, do ktorej patrí aj priezvisko. Ďakujem. [09:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Beáta Jurík, nech sa páči. [09:24] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spolupredkladateľka tohto návrhu a tiež ako poslanec Jurík by som sa chcela vyjadriť špeciálne k bodu týkajúcemu sa toho prechyľovania alebo teda ženskej verzie priezviska bez -ová. Začnem takou v podstate anekdotou o priezvisku. Ja keď som študovala vo Francúzsku, tak v predposlednom ročníku vysokej školy sa moji rodičia rozviedli a moja mama si zobrala opäť späť svoje priezvisko, ktoré mala teda za slobodna, a navyše s mojou mamou máme aj také šťastie, že máme rovnaké krstné meno. No a, samozrejme, že moje priezvisko, volala som sa Líšková, tak nebolo rovnaké ako priezvisko môjho otca, ktorý bol Líška. Tak si predstavte, ako som toto musela vysvetľovať neustále francúzskej administratíve, a to sa deje vlastne na všetkých administratívach. Musela som podávať čestné vyhlásenia ku akémukoľvek aktu, dopĺňať, samozrejme, rodný list, len aby som dokázala, že som dcéra mojich rodičov. Pretože som mala, a to bolo absolútne nepochopiteľné pre administratívu, rovnaké krstné meno ako moja mama, iné priezvisko ako moja mama, ale ani len s mojím otcom som nemala nič spoločné, pretože, samozrejme, no krstné meno som nemala ako on, ale ani len to priezvisko podľa zahraničnej administratívy jednoducho nekorešpondovalo. A ja si myslím, že toto je nielen teda problém ľudí, ktorí žijú v zahraničí, ale že aj tu na Slovensku sa stretávame s čoraz viac ľuďmi, ženami, ktoré jednoducho nechcú mať priezvisko -ová. Poviete si, žila som v zahraničí. No ako som už povedala, nie je to len o ľuďoch žijúcich v zahraničí, a pritom všetci a všetky veľmi dobre vieme, koľko ľudí odchádza do zahraničia, či už teda na čas, alebo niekedy, žiaľ, aj kvôli politickej situácii na Slovensku natrvalo. Zároveň čím ďalej tým viac žien na Slovensku si neželá túto príponu, ktorú buď považujú za zastaralú, za prežitok, za niečo zbytočné, alebo ktoré si jednoducho želajú mať rovnaké priezvisko, ako majú ich deti. Pretože aj o tom to je. Ja napríklad mám 2 synov, opäť budem osobná, ja som rada, že mám rovnaké priezvisko ako oni. A že či už teda na Slovensku, alebo ak by sme raz opäť odišli do zahraničia, aby som opäť nemusela niekde dokladovať, neviem akými vyhláseniami, že sú to skutočne moje deti. Prechyľovanie sa momentálne rieši aj v Českej republike a jedna česká sociologička, ktorá skúmala celý fenomén prechyľovania v Česku a na Slovensku, sa vyjadrila takto. Ženy v podstate od narodenia do smrti niekomu patria. Pretože tá prípona -ová, historicky znamená tá, ktorá patrí niekomu. A najskôr je to teda otcovi, potom manželovi, a teda neviem, ako sa cítite vy, ale ja sa teda rozhodne necítim ani ako kus nábytku, ani ako domáci miláčik a som teda slobodná, svojprávna, aj keď, žiaľ, v dnešnej spoločnosti nie vo všetkých oblastiach rovnocenná ľudská bytosť, ktorá nikomu nepatrí. A keby sme aj odhliadli od tohto aspektu, ktorý možno niekto môže považovať za akýsi ideologický, tak je tu aj tá praktická časť. Tá praktická časť je to, že už dnes je možné, však som toho príkladom takisto ako kolegyňa Petrík, kolegyňa Kleinert a aj vaša bývala kolegyňa Tabak napríklad. Je možné na Slovensku mať priezvisko, ženské priezvisko bez prípony -ová. Ale viete, čo kvôli tomu musí žena urobiť? Na matrike musí vyhlásiť, že má inú národnosť ako slovenskú, čo je podľa mňa maximálne dehonestujúce a urážlivé a ja vám poviem, keď som teda uzavrela manželstvo a keď som na matrike musela podpisovať, že som inej národnosti, hoci som si tam teda udávala národnosť francúzsku, pretože som dlhodobo žila vo Francúzsku, tak ma to veľmi bolelo ako Slovenku. Pretože ma skutočne moja krajina, moja vlasť, môj domov núti povedať, že sa cítim byť inej národnosti len kvôli tomu, aby som následne nemala takýto administratívny problém, prekážku a aby som si mohla zvoliť svoje priezvisko. Tak to si myslím, že keď už nie ten, ja ho nechcem nazvať ideologický aspekt, ale teda ten, že jednoducho žena sa môže cítiť tak, že nikomu nepatrí, možno niektoré ženy sa cítia tak, že niekomu patria, však to je na každej voľbe, ale keď už nie to, tak prihliadnime aspoň na tento aspekt, že už je to dnes jednoducho možné, len na tých matrikách doslova incitujú ženy k tomu, aby zavádzali, alebo aby takýmto spôsobom popreli svoju slovenskú národnosť. A to je teda veľmi smutné a malo by na tom záležať napríklad aj národniarom, nehovoriac o sociálnych demokratoch. Padlo, padol tu taký argument o histórii a koreňoch. Nuž však kedysi sme aj jazdili na koňoch, teda my už nie, však my sme tá mladšia generácia, pani kolegyňa, ale dnes sa jazdí na autách. Kedysi ženy nemali volebné právo, dnes sme dokonca volené a sedíme tu. A aj keď nás teda nie je veľa, čo je smutné, no ale tak taká je realita, žiaľ. A práve tá história prechyľovania, ako spomínal aj pán kolega Prostredník, nie je taká jednoznačná. Toto jednoducho nie je akože nejaká časť našej identity alebo niečo také. Ja keď som si čítala históriu prechyľovania, pretože ma to celkom zaujíma, tak ono sa to v tej histórii menilo. Menilo sa to podľa toho, že aké náboženské prúdy momentálne boli pri moci, ako sa aj na základe toho menila právna úprava a napríklad je veľmi zaujímavé, že v období Márie Terézie sa od prechyľovania úplne upustilo. A aj teda v tomto období, keď aj ženy mali konečne právo sa vzdelávať, tak zrazu nemuseli mať túto príponu -ová. Tak je to veľmi zaujímavé a keď si to dáte tak do spojitosti, tak možno tiež vám to veľa napovie o tom, že čo to prechyľovanie znamená. A ja teda skutočne chcem zdôrazniť, že rešpektujem ženy, ktoré majú prípony -ová, však aj samotná navrhovateľka, predkladateľka Lucia Plaváková takú príponu má a jednoducho sú tu ďalšie, ktoré sú aj medzi nami v Progresívnom Slovensku, aj u vás všade proste, ktoré si to jednoducho zvolia, lebo tú príponu chcú. A však to je úplne v poriadku. Ale zároveň musíme rešpektovať ženy, ktoré tú príponu nechcú, z iks dôvodov a ktoré to už teraz môžu urobiť, ale hovorím, musia nejakým spôsobom zavádzať, musia poprieť svoju slovenskú národnosť, len aby to tak mohli urobiť. A to je teda veľmi, veľmi smutné. A nám sa skutočne ozvalo iks žien, ktoré malo takúto skúsenosť na matrikách a pardon, ktoré to vyslovene zabolelo, že museli poprieť svoju slovenskú národnosť. A považovali to len za akúsi administratívnu prekážku, pretože však, keď je to možné, tak prečo to musíme robiť takto? Podľa mňa by mal jednoducho zákon dovoliť každej z nás, vybrať si, že chceme, či chceme byť Jurík alebo Juríková alebo Plevíková alebo Plevík. Dúfam, že som to správne, lebo však aj s týmto je občas problém, že pri niektorých tých prechyľovaniach to ani nie je o -ová, ale je to iba o -á a skutočne, keď toto máte niekde vysvetľovať, na Slovensku je to možno bežné, ale idete do zahraničia, stane sa vám nedajbože nejaký úraz alebo niečo v nemocnici, vysvetľujete, že áno, ten muž, ktorý tam leží, tak je skutočne môj manžel len kvôli tomu, že nemáte rovnaké priezviská. Tak sú tam aj takéto ako keby, možno také praktické nepraktickosti, ktoré sa vám možno zdajú ako úplne minoritné, ale nie je to tak, pretože keď ste s tým konfrontované, tak to skutočne môže byť problémom. Čítala som aj taký názor, právny názor, že meno je ľudské právo. A hovorím teda, že som čítala, aby zase niekde neodznelo, že progresívky už vyhlasujú, že meno je ľudské právo a že každý má právo identifikovať sa, ako chce, nuž, samozrejme, že je to aj môj názor, ale vravím, toto bol právny názor niekoho iného. A aj preto by nikto nemal, a teda štát hlavne by nemal nútiť ľudí prijať také alebo hentaké meno. A jednoducho zasiahnuť do toho práva, ktorým, ktorým meno je, len na základe nášho rodu. Pretože takýto zásah by, samozrejme, musel byť niečím odôvodnený, opodstatnený. No čím by sme akože mali okrem teda toho, že je to nejaká časť histórie, aj to vlastne, ako tu už bolo povedané, sa to počas tej histórie menilo, tak aký iný dôvod na takéto niečo máme? Nič. Ten zásah je jednoducho neopodstatnený. Aj preto náš návrh zákona garantuje každej žene právo na slobodné rozhodnutie o tom, či chce alebo nie príponu -ová. Bez toho, aby musela obchádzať zákon takým spôsobom, o akom som vám už hovorila. Čiže nie je to o ničom inom, len o možnosti voľby. Tak ja verím, že takúto právnu úpravu, ktorá už teda de facto existuje, by ste mohli podporiť. Ďakujem pekne. [09:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. (Potlesk.) 6 faktických poznámok v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Jurík. Ako prvá pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [09:25] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcela doplniť, to, čo spomínala kolegyňa Jurík o tom, že naozaj sú z toho v zahraničí problémy, pretože naozaj pre... z pohľadu administratívy akejkoľvek inej krajiny, a to aj našich najbližších krajín v rámci Európskej únie, to prechyľovanie znamená, akoby to bolo iné meno. A ja som si to tiež zažila aj v detstve, keď som s rodičmi žila v Rakúsku a taktiež polovica rodiny bola -ová, teda moja mama a ja, polovica bez a pamätám si, keď potom po rokoch som sa stretla s mojou učiteľkou zo základnej školy a sa ma teda pýtala, že aký, aká je to tá tradícia zo Slovenska, prečo ženy majú trošku iné priezvisko. A keď som jej teda vysvetľovala, že viete, ono to vlastne v slovenčine znamená doslova, keď si to vezmeme gramaticky, že tá žena tomu mužovi patrí, lebo keď si zoberieme súčasné meno, tak Gažovičová vlastne znamená, akoby že patrí Gažovičovi. Tak tiež z toho boli tak pomerne prekvapené. A to isté sa mi môže stať aj dneska, ja napríklad tiež mám dvoch synov, ktorí majú priezvisko Gažovič obidvaja a viem, že keď s nimi zrovna napríklad teraz v lete pôjdem do zahraničia a budem tam iba ja z rodičov a nie manžel, tak pokojne sa nám môže stať, že niekde v nemocnici alebo tak, sa budú nad tým čudovať, že prečo sa volám inak. A, samozrejme, že si môžme povedať, že nech v zahraničí nejakú našu osobitosť, to je úplne v poriadku, môžme na tom trvať, len tiež súhlasím s tým, že by to mala byť slobodná voľba tej danej ženy, prípadne tej danej rodiny a nie niečo, čím vlastne štát tak trošku núti tú ženu, že keď to nechce, tak ako tu už bolo spomínané, tak teda si má uviesť inú národnosť. Tak myslím, že toto by nemal byť zámer vlastne, aby si ženy násilne uvádzali inú národnosť, pokiaľ teda nechcú mať prechylené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Škripek, nech sa páči [09:34] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím k tomuto celému návrhu o mene a priezvisku, za nás vyjadrím, za klub KDH, že nemožno podporiť tento návrh poslancov za stranu Progresívne Slovensko. Pretože vaše formulácie, ktoré ste tam uvádzali, tak tu máte napísané, že, alebo ako iste viete, Slovenská republika nepozná žiadne iné, citujem: "riadne osvedčené vzťahy ako formy rodinného života okrem manželstva, ktoré je chránené priamo v Ústave Slovenskej republiky vrátane jeho všestrannej podpory a ochrany v spoločnosti a inými slovami, právny poriadok a ústavný rámec Slovenskej republiky neumožňuje pridanie formulácie do zákona o mene a priezvisku." A teraz citujem: "Alebo iného riadne osvedčeného vzťahu uzavretého v súlade s právnym poriadkom iného štátu." Ja tomu trošku aj nerozumiem, že prečo sa tu bavíme o právnom poriadku iného štátu, sme na území Slovenskej republiky. Za druhé, som proti tomu ideologickému preformulovaniu slovného spojenia "ženské priezvisko osoby na priezvisko osoby ženského pohlavia". Takže v tomto vidím zaujímavé slovné spojenie, ako keby sme nerozumeli, čo je to ženské priezvisko osoby. Na dosiahnutie tej zmeny, o ktorej hovoríte, o ktorú vám ide, stačilo v tomto prípade vypustiť slová inej, ako slovenskej národnosti a nie aj meniť to slovné spojenie ženské priezvisko osoby na ideologické genderové slovné spojenie priezvisko osoby ženského pohlavia . Pardon, osoba ženského pohlavia je žena. Takže toto tu naozaj nepotrebujeme. A druhé, hovoríte, že veľa žien sa na vás obrátilo, to máte teda koľko dát? Bolo to 12-tisíc, 40-tisíc, 2-tisíc, 200 alebo šesť vašich známych? Takže myslím si, že to nie je potrebné. [09:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [09:36] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Bea, za tvoj príspevok k tejto téme. Chcem sa teda vyjadriť tiež aj so svojou osobnou skúsenosťou s týmto. Keď som sa v roku 2002 vydávala, tak mi pani na matrika povedala, že áno, dá sa zákon obísť, dá sa obísť tak, že si zmením národnosť, zmením si ju na ten deň, kedy sa budem vydávať, ale že už od pondelka si môžem národnosť zmeniť na slovenskú opäť, ale už budem mať toto meno zapísané. Čo som ja urobila, je, že som si teda zmenila národnosť na nemeckú, nakoľko mám nemecké korene, moja rodina pochádza z Hauerlandu, to je oblasť, ktorá je pri Kremnici a Handlovej, kde bola nemecká menšina. A čo mi toto prinieslo ako pozitívum, táto zmena, je, že som sa začala zaujímať aj o dejiny tento národnostnej menšiny a vlastne ma to priviedlo aj k mojim koreňom. Takže ja som za to pomerne vďačná a tú národnosť som si teda takto ponechala, hoci tiež nevylučujem, že si to možno niekedy zmením, keďže je to také jednoduché, ako hlásiť sa k nejakej národnosti. A ešte poviem jednu anekdotu, keď som sa teda vydávala, tak môj svokor, ktorý je z Írska, tomu tiež ako keby nerozumel a on sa teda pýtal, jeho otázka bola, že či teda môj muž sa bude volať Nashová. Tak som ho ubezpečila, že môjho muža sa tento zákon netýka a že teda stále sa bude volať Nash a ja sa teda budem volať rovnako ako on a takisto sa volajú aj naše deti. Takže ide tu vlastne len o to, aby sme nediskriminovali Slovenky a ja za to zahlasujem, pretože si myslím , že by sme nemali byť diskriminované. Ďakujem. (Potlesk v sále.) [09:38] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [09:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [09:40] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No ja by som doplnila možno niekoľko príkladov z praxe, prečo je toto dôležitá téma. Ja osobne mám v sobášnom liste napísané Jauraová, čiže je jasné, že aj zamestnanci matriky majú troška problémy s prechyľovaním mien, hlavne mien, ktoré nie sú typicky slovenské. A asi by im to veľmi pomohlo. Ale ja mám jeden príklad pre pána poslanca Škripeka, lebo ja mám známych, ktorí teda sú manželia, manželka má prechýlené priezvisko a boli na návšteve v Spojených štátoch amerických. V takej veľmi konzervatívnej časti Spojených štátov amerických, kde napríklad v niektorých oblastiach vás v hoteli neubytujú v jednej izbe, pokiaľ nie ste manželia. No a týchto manželov nechceli ubytovať v jednej izbe, pretože podľa mena oni povedali, že nie sú manželia, hej? Lebo mali každý iné meno. A takto by som mohla pokračovať, napríklad na Slovensku je vždy problém s prechyľovaním islandských mien, pretože ako iste viete, na Islande si dávajú mená s príponou -dóttir, alebo -son. To znamená, že dcéra matky, syn otca. A my to prechyľujeme ako Johansdottirová, čo je už úplný gramatický nezmysel. A vlastne úplne na záver by som chcela povedať, to, samozrejme, nesúvisí so zákonom o priezviskách, to súvisí skôr so slovenskou gramatikou, ktorá prechyľuje, ale ikonický príklad herečky Goldie Hawn, ktorá v slovenčine je Goldie Hawnová, hovorí za všetko. Ďakujem. [09:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [09:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé. Ďakujem. [09:42] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [09:42] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka. Ďakujem veľmi pekne. [09:44] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. A pani poslankyňa Jurík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči. [09:45] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky faktické poznámky. Ja by som najskôr chcela reagovať na pána kolega, pána kolegu Škripeka z KDH. Tak tento náš zákon, ako aj kolegyňa Plaváková hovorila predtým v rozprave, keď vysvetľovala všetky tie body, lebo ja som sa venovala iba prechyľovaniu, tak vysvetľovala, že odpovedá aj na praktické problémy ľudí, ktorí uzatvárajú manželstvá alebo iné zväzky, ktoré teda existujú v iných členských štátoch a jednoducho my ich uznávame, ale potom sa stretávajú s administratívnymi prekážkami napríklad tohto typu, ktoré tento zákon rieši. Tak preto nás musí zaujímať to, čo je aj v iných štátoch, lebo jednoducho však viete, že žijeme v Európskej únii, ľudia cirkulujú, ľudia sa, ľudia chodia študovať, ľudia sa zamilujú, ľudia sa vezmú, ľudia sa presťahujú a tak ďalej. A jednoducho momentálne naša právna úprava im znemožňuje žiť život aj na Slovensku teda, alebo žiť život jednoducho taký, ako chcú, a teda to zasahuje do ich práva na súkromný a rodinný život. Čo sa týka toho počtu žien, že ktoré sa nám ozvali. Akože za prvé by som tak povedala, to nie je síce argument, ale však netvárme sa, že my tu prijímame iba zákony, ktoré sú pre viac ako 10-tisíc, 100-tisíc ľudí alebo milión. My tie dáta nemáme, ale hovorím, ozvalo sa nám proste iks žien, ktoré sa s takýmto problémom stretli. Aj my sme tu príkladom, že tento problém existuje. Tak nechápem, že prečo by sme to mali odsunúť nabok len kvôli tomu, že to možno nie je proste problém, neviem akého percenta populácie. My môžme riešiť predsa tu v Národnej rade aj problémy menšieho počtu. A chcela by som tiež reflektovať na to, že vraj nie sme dostatočne slovenské, keď niečo takéto chceme, lebo to prichádzajú nejaké tendencie zo zahraničia. Však čo je menej slovenské, ako nútiť ženu uznať, že nemá slovenskú národnosť a že má inú. To je hanba. (Potlesk.) [09:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či navrhovateľka chce ešte zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Zuzany Števulovej a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 243 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 257. A dávam slovo poslankyni Zuzane Števulovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 243.) [09:48] Zuzana Števulová – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon. Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19. Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [09:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Branislavovi Vančovi. Nech sa páči. [09:49] Branislav Vančo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona od 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa ako prvá prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči. [09:51] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem opätovne za slovo. Ja by som chcela povedať, že my sme tento návrh zákona s kolegyňou Plavákovou pripravovali v podstate od začiatku tohto roka v situácii vlastne, ktorá tu bola ešte pred tým hrozným atentátom, ale príde mi veľmi príznačné, že práve návrh tohto nášho zákona, ktorý reaguje na spoločenskú situáciu, ktorú tu máme posledné roky, si dovolím povedať, a ktorá je zreflektovaná aj napríklad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ako uvádzam aj v dôvodovej správe, ale aj napríklad Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktorý minulý rok robil výskum vo vzťahu k útokom, ktorý, ktoré zažívajú, a obťažovanie a šikanu, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v médiách, tak táto situácia, a teda tento návrh zákona reaguje vlastne práve na túto situáciu. Je naozaj faktom potvrdeným, že útoky na ľudí vo verejnom priestore, ktorých sme nazvali, ľudia, ktorí pracujú vlastne na presadzovaní hodnôt demokracie, ľudského, ľudských práv a právneho štátu, sa v posledných rokoch stupňujú. Reportujú to tak ľudia, ktorí pracujú v mimovládnom sektore, ktorí pracujú najmä na veciach, ktoré sa týkajú možno otázok ľudsko-právnych, ktoré niektorí považujú za kontroverzné ako napríklad reprodukčné práva, práva queer-ľudí a podobne, ale nárast týchto incidentov vlastne reportujú aj novinári a novinárky a ľudia, ktorí pracujú v mediálnom priestore. Chcela by som poukázať teda na výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorý je napríklad zverejnený aj na ich webe Bezpečná žurnalistika, ktorí vlastne vyskúmali minulý rok, že viac ako dve tretiny, teda 66,2 % novinárov zažilo v uplynulých dvanástich mesiacoch incident, útok alebo hrozbu, až 47 % z nich si myslí, že za päť rokov sa počet incidentov zvýšil, pričom podľa dvadsiatich dvoch percent je na rovnakej úrovni a podľa ôsmich percent došlo k zníženiu. Najčastejším incidentom, až v prípade 76 % dopýtaných za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok osobný alebo online a 85 % novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova. Keď sa pozrieme na to, čo reportuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je vlastne náš národný orgán na monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku vo svojom individuálnom podaní k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023, tak jednak uvádzajú a odkazujú na tento výskum, ktorý som citovala, výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, a reportujú, že teda slovenskí novinári a novinárky sa cítia výrazne viac ohrození útokmi a že teda počet incidentov narastá. Zároveň výslovne reportuje vo vzťahu k obrancom ľudských práv, že v roku ´22 a ´23 vykonalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prieskumy, ktoré sa týkali špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. O tom, že vlastne čelíme naozaj hlbokému spoločenskému problému, kde tieto útoky sú vedené jednak na ľudí z mediálneho prostredia a jednak na ľudí, ktorí sa vo verejnom priestore zasadzujú za presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ľudských práv, hovorí ale napríklad aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá vydala 18. októbra v roku 2023 publikáciu, kde vlastne uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22. Podľa zistení FRA až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a dokonca 5 % pre svoju činnosť zažilo aj fyzický útok. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Takisto Rada Európskej únie sa vyjadrila niekoľkokrát k týmto útokom, k potrebe ochrany ľudí, ktorí vo verejnom priestore, či už presadzujú hodnoty právneho štátu ako novinári a novinárky, alebo sa venujú téme demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu ako takého. My vieme, že v minulosti, ako som už spomínala, boli terčom útoku zamestnanci v zdravotníctve, najmä počas teda pandémie Covid-19 a v minulosti teda už veľmi podobný návrh, ktorý vlastne do Trestného zákona, do časti, ktorá popisuje osobitný motív, čo je kvalifikovanou skutkovou podstatou pre spáchanie niektorých trestných činov, kde teda my zavádzame práve tú definíciu, že teda osobitným motívom bude aj spáchanie trestného činu vo vzťahu práve k týmto ľuďom, ktorí presadzujú vo verejnom priestore hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak v minulosti podobnú úpravu práve po pandémii Covid-19 v reakcii presne na tie útoky voči ľuďom pracujúcim v zdravotníctve presadzovala vlastne bývalá ministerka pani Mária Kolíková v novele teda Trestného zákona, ktorá vtedy neprešla, ale teda veľmi podobným spôsobom ako v súčasnosti my, reflektovala práve na to, že sa stále častejšie vo vzťahu k vybraných profesiám, ktoré sú v danom čase nejakým spôsobom prítomné a viditeľné v tom verejnom priestore, množia útoky práve pre ich povolanie. A mne príde osobitne dôležité, aby sme sa tejto téme venovali najmä v súčasnosti a dnes, kedy vieme, že budeme hlasovať aj o tzv. lex atentát, ktorý reaguje vlastne na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Fica a kde napríklad sa venujeme aj téme vlastne zákazu zhromaždení a protestov pred domami politikov a iných funkcionárov. Ja si myslím, že v situácii, kedy teda sa chceme uzniesť na tom, že majú byť špeciálne politici a iní verejní funkcionári chránení pred zásahom do ich obydlí a práva na súkromie tými protestami, tak je našou úlohou uznať a pozrieť sa na to, že tu máme okrem iného aj dlhotrvajúci problém, kde ľudia, ktorí pracujú, či už v médiách, alebo pri ochrane a presadzovaní ľudských práv, čelia naozaj veľmi nepriateľskému prostrediu, kde vlastne väčšina tých útokov je voči nim robená práve preto, čo robia a práve s cieľom zastrašiť ich. Zároveň väčšina týchto útokov podľa tých výskumov sa naozaj deje tým online prostredím prostredníctvom elektronickej komunikácie, môže mať charakter nebezpečného vyhrážania, hrubého nátlaku a pod., ale aj fyzických útokov. Preto si myslíme, že ak by bol tento dôvod doplnený do kategórie osobitného motívu, tak my ako zákonodarný orgán, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme jednoznačne vyjadrili to, že si nevšímame len naše vlastné nepohodlie, keď pred našimi obydliami demonštrujú ľudia pre to, čo robíme, ale že sme citliví a citlivo vnímame a chceme chrániť aj ľudí, ktorí čelia ohrozeniu práve preto, že v tom verejnom živote dennodenne sa zasadzujú za presadzovanie a ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a ľudských práv. A preto na vás apelujeme aj s kolegyňou Luciou Plavákovou, aby ste osobitne v tento deň zvážili podporu tohto nášho návrhu, aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné len naše vlastné bezpečie, ale že naozaj vnímame a chceme chrániť aj ostatných ľudí, ktorí čelia nebezpečnému online alebo offline prostrediu pre výkon svojej profesie a presadzovanie ľudských práv a demokratických hodnôt. Ďakujem veľmi pekne. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme. V rozprave je písomne prihlásená... bola otvorená rozprava, áno? Takže rozprava je otvorená a písomne je prihlásená pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči. [10:01] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, milí kolegovia, ako už pani poslankyňa Števulová vo svojom príspevku uviedla, prerokovanie tohto návrhu zákona je obzvlášť dôležité v situácii, v ktorej sa dnes celospoločensky nachádzame a v kontexte toho, že aj dnes tu budeme rokovať, teda hlasovať o návrhu zákona, ktorý je známy ako lex atentát. Máme tu totižto v spoločnosti mnoho ľudí, ktorí čelia útokom, vyhrážkam, vlastne žijú úplne v prostredí neustáleho strachu a obáv o svoj život, ale aj o svoje fungovanie vôbec v spoločnosti, pohybe, pohybu sa po verejnosti vrátane ich rodinných príslušníkov. V mojom príspevku sa budem venovať špecifickej situácii, ktorej čelia ženy, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, špecificky reprodukčných práv, presadzovaniu práv LGBTI+ ľudí, či iných menšín a ľudí s utečeneckou skúsenosťou. Tomuto problému sa venujú krajiny naprieč celou Európou a v podstate naprieč celým svetom. Tento týždeň v utorok sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prerokovali a takmer jednomyseľne schválili rezolúciu, ktorá sa práve situácii ľudskoprávnych aktivistiek venuje. Rada by som vám teda pri tejto príležitosti priblížila, čomu tieto ženy čelia a čo je potrebné spraviť, aby sme túto neprijateľnú situáciu zvrátili. Na úvod úryvok z knihy Ženy a moc od Mary Beard, ktorú som čítala práve cestou do Štrasburgu zhodou okolností a v ktorej opisuje, akým vyhrážkam a umlčiavaniu ženy, ktoré pôsobia vo verejnom priestore, čelia. Citujem: "Invektívy nevyvoláva to, čo hovoríte, ide o to, že ste si dovolili prehovoriť. A obsah invektív a vyhrážok to potvrdzuje, keďže pozostávajú z predpokladateľného menu znásilnení, bombových atentátov, vraždy a tak ďalej. No výrazná podkategória sa zameriava na umlčanie žien a neustále sa opakujúci výrok znie: ´Drž už p..., k... .´ Iní sľubujú, že ženy prinútia mlčať. Dostala som tweet so slovami: ´Odseknem ti hlavu a ošukám ju.´ Niekto kto sa vyhrážal americkej novinárke, si na twittri zvolil nick Bezhlavá sviňa. Zatiaľ čo iná dostala takúto perlu: ´Mali by ti vytrhnúť jazyk.´" Toto je dokonalá ukážka toho, čomu dennodenne mnohé ženy čelia len preto, že sa zapojili do spoločenskej diskusie. Len preto, že chcú mať pri rozhodovaní svoj hlas. Bývalá komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v marci tohto roku uviedla: "Obhajcovia práv žien svojou obdivuhodnou prácou a odvahou aktívne prispievajú k budovaniu spoločnosti bez predsudkov a diskriminácie žien a dievčat a ich nároku na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. Treba predchádzať hrozbám a obťažovaniu obhajcov práv žien, treba ich vyšetrovať a sankcionovať, pričom treba povzbudzovať a podporovať ich úsilie o presadzovanie a ochranu sexuálnych a reprodukčných práv." Obhajkyne ľudských práv sú vystavené rodovo špecifickému násiliu, či online, alebo offline, ako tu už odznelo, vrátane verejného zahanbovania, zverejňovania osobných údajov, tzv. doxing a sexuálneho osočovania. Cieľom obťažovania je podkopať ich dôveryhodnosť a odradiť ich od pokračovania v ich činnosti, umlčať ich. Často sú aj obeťami aj rôznych foriem diskriminácie. Rezolúcia, ktorú sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prijali, definuje ochrankyne ľudských práv ako aktivistky, členky mimovládnych organizácií, ale aj zdravotníčky, aktérky zo súkromného sektora, výskumníčky, právničky, študentky, učiteľky, umelkyne, odborárky, blogerky, štátne zamestnankyne či novinárky. V podstate všetky ženy, ktoré sa zapájajú do spoločenskej diskusie. V kontexte zmenšujúceho sa občianskeho priestoru obhajkyniam ľudských práv často chýba uznanie a ich prínos je minimalizovaný, čomu nenapomáha ani extrémna rôznorodosť ich postavenia a rôznorodosť ich práce. Čomu teda konkrétne čelia? Ako som už aj uviedla, sú často ohrozované a napádané za to, čo robia, za myšlienky, ktoré propagujú a za to, kým sú a za koho sú vnímané. Dostávajú konkrétne hrozby voči ich vlastnej osobe, ale aj voči rodinným príslušníkom, a to s cieľom umlčať ich. Máme tu tiež rozvinuté antigenderové hnutie, ktoré ich považuje za hrozbu, pretože spochybňujú tzv. tradičnú víziu žien v spoločnosti. Vzhľadom na tieto výzvy a prekážky je nevyhnutné bojovať proti dezinformáciám o právach žien a obhajcoch ľudských práv a zabezpečiť ich digitálnu bezpečnosť. To je niečo, s čím máme obrovský problém aj tu Slovensku. Nárast populizmu a mizogýnie v Európe má negatívny vplyv na ich prácu a často sú aj terčom cielených hromadných nenávistných kampaní, čo je vlastne aj dobre zdokumentované. Obhajkyne ľudských práv pracujúce na ochrane sexuálnych a reprodukčných práv žien čelia stigmatizácii, zastrašovaniu, útokom a niekedy aj stíhaniu. Útoky smerujú na ich česť či povesť, ale môžu byť aj fyzické. A k čomu teda konkrétne vyzvala rezolúcia Rady Európy voči teda všetkým zmluvným krajinám, kde patrí aj Slovensko a bola teda, pripomínam, prijatá takmer jednomyseľne. Po prvé, podpísať, ratifikovať a implementovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ako aj implementovať Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, zabezpečiť vykonávanie rozsudkov ESLP v súvislosti so situáciou všetkých obhajcov ľudských práv. Zrevidovať trestné kódexy s cieľom zahrnúť diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavu a pohlavných charakteristík berúc do úvahy prierezový rozmer. Toto je niečo, čo tiež nám ešte chýba v našom Trestnom zákone. Vyšetrovať a stíhať páchateľov, zabezpečiť, aby trestné konania súvisiace s rodovo špecifickými trestnými činmi boli ústretové k obetiam a rešpektovali práva obetí. Ale aj posilniť dôveru občianskej spoločnosti vo verejné inštitúcie. To je niečo, v čom taktiež dlhodobo zlyhávame a sme práve na opačnej trajektórii. Poskytnúť tiež predvídateľné financovanie ich práce, čo je tiež problém, ktorému čelíme aj v uplynulých mesiacoch, ako aj poskytovať školenia všetkým ľuďom, ktorí sa vo svojich pracovných povinnostiach stretávajú práve s ich činnosťou. Návrhom, ktorý sme spoločne s poslankyňou Zuzanou Števulovou predložili a o ktorom budeme dnes hlasovať, môžeme spraviť aspoň jeden krok, jeden malý krok vpred, ktorým vyšleme jasný signál, že ako najvyšší zákonodarný zbor sa odmietame prizerať útokom, ktorým mnohí ľudia na Slovensku čelia. Že ich považujeme za neprijateľné a že chceme týmto ľuďom zabezpečiť ochranu, ktorá pomôže zmierniť útoky a nenávisť, ktorej čelia. Ďakujem. [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická. Poslankyňa Števulová. [10:09] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Lucia. Ja by som ešte chcela v nadväznosti na príspevok mojej spolupredkladateľky doplniť, že v rámci nášho návrhu novely Trestného zákona v tejto súvislosti zavádzame aj novú skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá vychádza vlastne práve z článku 9 Smernice Európskeho parlamentu a rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorú by sme mali ako Slovenská republika v nasledujúcich dvoch rokoch implementovať a v našom práve doteraz chýba. Čiže naozaj sme sa rozhodli reagovať na túto tému komplexne, všimnúť si jednak ľudí, ktorí pre svoje povolanie čelia útokom a nadizajnovať tú zmenu, tú novelu Trestného zákona tak, aby tieto útoky boli jednak osobitným postihované ako osobitný motív a jednak, aby ženy mali osobitnú ochranu v rámci tohto trestného činu, ktorý sa práve venuje tomu online kybernetickému násiliu. Pretože si myslíme, že tá spoločenská situácia je tak vážna, že nie je dôvod čakať dva roky v rámci transpozičnej lehoty, ale túto úpravu by sme mohli prijať už teraz a výrazným spôsobom by to zlepšilo situáciu žien, ktoré takémuto typu násilia čelia. [10:10] Andrej Danko Ďakujem pani poslankyni. Keďže sme vyčerpali vystúpenie písomne prihlásenej poslankyne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno, nech sa páči. [10:11] Zuzana Števulová Ďakujem. Ja si dovolím len posledné slovo teda k tejto veľmi krátkej rozprave. Verím tomu, že aj keď ste teda nemali žiadne faktické pripomienky zo strany našich koaličných partnerov, že naozaj chápete vážnosť situácie a naozaj aj pre vás sú dôležité hodnoty demokracie, obrany ľudských práv a presadzovania právneho štátu a že v tomto smere sme schopní ako Národná rada Slovenskej republiky vyslať v tento deň signál, že si uvedomujeme, že aj iní ľudia na Slovensku, ktorí dennodenne vlastne nemajú také privilegované postavenie ako my poslanci a poslankyne a verejní funkcionári, ale dennodenne pracujú na tom, aby v našej republike naozaj boli dodržiavané ústava, zákony, zaznieval kritický hlas, že si ich prácu vážime a že veľmi tvrdo odsudzujeme akékoľvek útoky, ktorých cieľom je ich zamlčanie a zastrašovanie. Pretože práve kritické médiá a občianska spoločnosť, ktorá je aktívna, ktorá je nebojácna, ktorá je odvážna, sú podľa môjho názoru kostrou, chrbtovou kosťou vlastne celej našej spoločnosti a na nich sa vlastne láme demokracia. Bez nich demokracia a sloboda naozaj nemôže byť. A myslím si, že pre všetkých z nás by malo byť dôležité, aby sme sa čo najviac snažili ich chrániť, podporovať a vytvárať také zákonné prostredie, ktoré v prípade, ak budú čeliť v snahe o umlčiavanie a zastrašovanie, sa výrazným a jasným spôsobom s páchateľmi takýchto činov vysporiada. Ďakujem. Preto na vás chcem znova apelovať, aby ste tento náš návrh posunuli do druhého čítania, aby sme o ňom mali väčšiu diskusiu. Ďakujem. [10:11] Andrej Danko Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 342. Návrh na jeho pridelenie je na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 342. Dávam slovo poslankyni Plavákovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 342.) [10:14] Lucia Plaváková Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňou Zuzanou Števulovou a Ondrejom Prostredníkom sme predložili návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorého cieľom je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré je spôsobené súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve. V súčasnosti sú LGBTI+ ľudia, ktorí získajú občianstvo svojho manžela alebo manželky oberaní o slovenské občianstvo. To je v demokratickej krajine absolútne neprípustné. Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Hanuliakovej. [10:14] Jana Hanuliaková Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a poslanca Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 342. V súlade s §73 odstavca 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Od znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [10:14] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Prostredník, ale na úvod rozpravy požiadala o slovo pani navrhovateľka. [10:16] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň prijmú štátne občianstvo svojho manžela či manželky, to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú, berú to, ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve, to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromný a rodinný život, tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave, je nutné vychádzať z definície tohto pojmu, ako ho ustálila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvoláva, samozrejme, aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP Pajić proti Chorvátsku. Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia, respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie, čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je, samozrejme, ľudsko-právne neakceptovateľný, a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva, ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva, alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život v spojení s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema, pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné, ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život, a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života, a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom, ako je strata slovenského občianstva, nedobrovoľná strata slovenského občianstva. V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva, alebo registrovaného partnerstva a, samozrejme, aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín, idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétnych ľudí o štátne občianstvo, a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo, čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne. Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a s jeho dovolením z neho zacitujem: "Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve, chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku, som ja. Vážim si, že Progresívne Slovensko takto rýchlo reaguje na tento prípad a že prichádzate s týmto návrhom. Budem držať palce. Viem, že parlamentná matematika a cynizmus tejto vládnej koalície to asi nepustí, ale aj ako gesto to veľa znamená a rozumní ľudia to ocenia aj tak. Štát totiž patrí všetkým občanom rovnako.". Ďakujem. (Potlesk.) [10:25] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické, prvá, poslankyňa Števulová. [10:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem ti, Lucia, aj za to odcitovanie konkrétneho prípadu. Ja musím povedať za seba, že ako človek, ktorý dlhodobo sa venuje imigrácii a skôr som teda stála vždy na strane ľudí, ktorí žiadali o naše štátne občianstvo a videla som, čo to pre nich znamená, tak som zároveň človek, ktorý vždy bol v takom odpore voči, voči tým dôvodom pre stratu štátneho občianstva. Naozaj mi to príde, že štátne občianstvo je tak výsostne unikátny a intímny zväzok medzi človekom a krajinou, že jeho strata by mala nastať iba v prípade, ak si to výslovne tento človek želá. A že tie dôvody pre nedobrovoľné, násilné odobratie alebo stratu štátneho občianstva by naozaj mali byť len tie, keď bolo získané nejakým podvodom, alebo teda dobrovoľne človek takúto vôľu vyjadrí. A práve tento náš návrh zákona, ktorý rieši stratu štátneho občianstva pri nadobudnutí štátneho občianstva v prípade zväzku, ktoré naša krajina neuznáva, to mne príde ako mimoriadne krutý spôsob, akým sa doslova náš štát vysmieva queer ľuďom, vlastným štátnym občanom, ktorí sú štátnymi občanmi od narodenia tejto krajiny, len preto, že sa rozhodnú a že prosto stretnú lásku svojho života v zahraničí a nadobudnú aj štátne občianstvo svojho partnera alebo partnerky. Vlastne nedobrovoľne stratia slovenské štátne občianstvo. Že naozaj je to jednak forma trestu a je to ako keby ešte pridanie toho ťažkého kríža, ktorý si nesú celý život na Slovensku. Kedy nedobrovoľne v podstate sa zasiahne do ich identity, do ich totožnosti, pretože pre mňa ako pre Slovensku je to štátne občianstvo tiež veľmi dôležité. Neviem si ani predstaviť, že by ma niekto zbavil štátneho občianstva a musela by som si vyberať. Čiže apelujem na kolegov, aby sa naozaj zamysleli, v akej situácii sú títo ľudia a aby tento zákon... (Prerušenia vystúpenia časomerom.) [10:31] Andrej Danko Pán poslanec Štefunko. [10:31] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Lucia, za tento príspevok. Priznám sa, že ma nechal smutným a ešte smutnejším, že v akej dobe žijeme. Len taká malá historická perspektíva... na Slovensku alebo Československo zbavovalo za bývalého režimu komunistického štátneho občianstva ľudí, ktorí chceli ujsť za slobodou. Momentálne my zbavujeme štátneho občianstva ľudí, častokrát takých ľudí, ktorí išli študovať do zahraničia, ktorí sa naučili nejaké zručnosti. V zásade si vybrali školu mimo Slovenska, čo je škoda, ale mohli sa vrátiť na Slovensko a priniesť nové svoje zručnosti a vedomosti a tak ďalej. A Slovensko každoročne stráca občanov z hľadiska demografického, to znamená, že sa rodí menej ľudí, ako zomiera. A zároveň ešte my vyháňame kvalitných občanov a občianky za to, že proste prejavili svoju, nazveme, svoje sebaurčenie z hľadiska proste lásky a povedzme osobného života. Myslím si, že z ekonomického hľadiska je to extrémne nebezpečné. Každý mesiac sa tu bavíme o tom, ako treba zvyšovať dôchodky práve preto, lebo demograficky to nebudeme vedieť ako kebyže pokryť, a zároveň vyháňame vlastných občanov, ktorí chcú občianstvo. Lebo to nie sú žiadni proste odľudi, ktorí sa, ktorí sa hanbia za Slovensko. Oni chcú to občianstvo! Oni chcú byť príslušní ku našej krajine, ktorej vlajky tu všade vidíme. A my ich vyháňame za to, že našli lásku ináč? To ideme vyháňať všetkých tých, čo majú frajerky a čo majú rôzne iné ako kebyže nemanželské vzťahy? Ďakujem. [10:31] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Plaváková, s reakciou. [10:31] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky poslankyni Števulovej. Ja úplne s tebou súhlasím, že odoberanie štátneho občianstva by v zásade malo byť naozaj len v prípade, keď si to tí ľudia želajú, alebo keď naozaj došlo k zisku štátneho občianstva podvodom. A my sa tou úpravou snažíme naozaj odstrániť aspoň túto základnú diskrimináciu, hoci aj v minulosti sme presadzovali zmiernenie celkovej tej úpravy odoberania štátneho občianstva v našom zákone. A, Ivo Štefunko, ty si veľmi dobre poznamenal práve aj ten paradox v kontexte toho, že mávame tu opakovane debaty o zlom demografickom vývoji na Slovensku a hľadanie riešenia, ako teda získať, posilniť teda obyvateľstvo na Slovensku, aby nám rástlo a tak ďalej. A tu máme situáciu, kedy my vlastne sa zbavujeme ľudí, odoberáme občianstvo ľudom, ktorí, ktorí o neho prísť nechcú, že to je absolútne absurdné. Ja už ani neviem, akým spôsobom sa toto dá komentovať. To nedáva žiadny zmysel, absolútne žiadny. Ďakujem. [10:31] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Do rozpravy je prihlásený poslanec Prostredník. Ja len upozorňujem, že 10.45 h je grémium. Nech sa páči, pán poslanec. [10:31] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladáme novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá poukazuje na to, aké absurdné dôsledky má to, že Slovenská republika neuznáva žiadnu formu spolužitia osôb rovnakého pohlavia, a táto novela ponúka aspoň čiastočné riešenie tohto stavu. Mnohí z nás tu prítomných sme rodičia, otcovia, matky, starí rodičia a ja budem teraz hovoriť ako otec troch detí. Predstavte si, milé kolegyne, milí kolegovia, že váš syn alebo vaša dcéra, vnuk alebo vnučka vstúpi do manželstva v zahraničí. Vezme si osobu, ktorú miluje a v dôsledku toho nadobudne občianstvo štátu svojho manžela resp. manželky. A slovenské úrady vaše dieťa proti jeho vôli v dôsledku tohto rozhodnutia zbavia štátneho občianstva. Je to čosi podobné, ako keby ste ho vy vydedili. Takto sa štát správa ku svojim deťom, ktoré idú za hlasom svojho srdca. Neviem, možno patríte k takým rodičom ako jedna moja kolegyňa, keď som sa s ňou rozprával na tému sexuálnej a vzťahovej orientácie a pýtal som sa jej, čo by si urobila, keby tvoj syn alebo tvoja dcéra ti oznámili, že milujú osobu rovnakého pohlavia? Reakcia tej kolegyne bola, ja by som ju vyhodila z domu! Ten rozhovor sa potom rozvíjal ďalej a nakoniec uznala, že čosi také povedala v afekte, a že v skutočnosti, keby na to prišlo, asi predsa len by to dieťa ďalej milovala a prijala. A ja si myslím, že takto by sme sa mali správať aj my, keď zastupujeme občanov, občianky Slovenskej republiky a nemali by sme sa postaviť na stranu tohto právneho stavu, ktorý máme teraz, ktorý vlastne sa zbavuje vlastných detí. Áno, možno si poviete, že je to nemožné, veď nás zákon o štátnom občianstve na takéto prípady myslí a umožňuje dvojité občianstvo, dvojité štátne občianstvo. Áno, ale nie pre každého. Ak vaše dieťa v zahraniční vstúpi do manželstva s osobou rovnakého pohlavia napriek tomu, že daný cudzí štát také manželstvo umožňuje, slovenská výnimka zo zákazu dvojitého štátneho občianstva sa na vaše dieťa vzťahovať nebude. Verím, že aj vy by ste takéto konanie štátu považovali za diskrimináciu a právom, lebo skutočne o diskrimináciu ide. Kolegyňa Plaváková už uviedla odborné dôvody, prečo ide o diskrimináciu, a prečo tento stav chceme, mali by sme, musíme zmeniť. Ja sa teraz sústredím na širšie súvislosti, ktoré k tejto diskriminácii prispievajú. Slovenská republika je jedným z mála členských štátov EÚ, ktoré párom rovnakého pohlavia neumožňujú právne uznanie ich spolužitia. Z 27 členských štátov EÚ, 22 umožňuje manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvo, len 5 z nich neumožňuje žiadnu právnu formu takéhoto spolužitia. Je to Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva a Slovenská republika. V roku 2015 skupina konzervatívnych aktivistov s výraznou podporou cirkvi, pretože sa im podarilo presvedčiť verejnosť, že im ide o ochranu rodiny, ziniciovali referendum, kde skutočným zámerom bolo zaviesť ústavný zákaz registrovaných partnerstiev. Reagovali na krátko predtým vo februári 2014 prijatú ústavnú definíciu manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy. Docieliť chceli, aby popri ústavnom zákaze manželstva osôb rovnakého pohlavia Slovensko neumožňovalo ani inú formu právnej úpravy poskytujúcej ochranu spolužitiu párom rovnakého pohlavia. Referendová otázka, ktorá to mala zabezpečiť, znela, odcitujem ju, pretože to je dôležité: "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom, najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?". Ústavný súd na podnet prezidenta túto otázku posúdil ako neprípustnú, a preto nebola súčasťou tej sady referendových otázok. Referendum sa konalo, ale pre nízku účasť nebolo platné. A tak teda Ústava Slovenskej republiky ponecháva priestor na to, aby sme na Slovensku mali úpravu, ktorá právne bude chrániť spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu žiadna z vlád od roku 2015 takúto úpravu neprijala. Pritom trend v členských štátoch EÚ smeruje k postupnému právnemu uznaniu spolužitia párov rovnakého pohlavia, a to dokonca aj v tých štátoch, ktoré podobne ako Slovenská republika prijali, prijali ústavný zákaz manželstva pre všetkých. Príkladom je Chorvátsko, ktoré podobne, ako to bol pokus na Slovensku, referendom v roku 2013 do ústavy zakotvilo zákaz manželstva pre všetkých, ale následne hneď o niekoľko mesiacov v roku 2014 umožnili zákonom registrované partnerstvá pre všetkých. Okrem toho je tu množstvo rozhodnutí súdov, vychádzajúcich z dohovoru Rady Európy o ľudských právach a tiež Charty základných práv a slobôd EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty, či už EÚ, alebo zmluvné strany dohovoru, aby párom rovnakého pohlavia poskytli nejakú formu právnej ochrany ich spolužitia. Národnej rade Slovenskej republiky sa v minulých volebných obdobiach síce objavilo niekoľko návrhov, ktoré by tento ľudsko-právny deficit odstránili, žiaden z nich však nezískal potrebnú podporu. Páry rovnakého pohlavia tak nielen že nemajú šancu získať právnu ochranu svojho spolužitia na Slovensku, absencia právnej úpravy pre spolužitie párov rovnakého pohlavia má aj tak absurdné dôsledky, ako je ten, na ktorý poukazujeme našou novelou a ktorý chcem touto novelou vyriešiť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skutočne nadišiel čas, aby sme aj Slovensko presunuli z tej skupiny piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú spolužitie párov rovnakého pohlavia, do skupiny tých 22 moderných európskych štátov, ktoré párom rovnakého pohlavia umožňujú uzavrieť registrované partnerstvo alebo manželstvo. Kým sa tak stane, prosím, podporme aspoň túto drobnú úpravu a pomôžme, aby Slovenská republika nediskriminovala občanov a občianky, ktorí vstupujú do zväzkov osôb rovnakého pohlavia v zahraničí. Urobme to, aby sme sa zachovali ako dobrí, zodpovední zástupcovia našich detí a vnúčat. Naša novela môže zamedziť tejto diskriminácii, ktorá má ten najzávažnejší dopad na práva patriace občanom a občiankam Slovenska. Ak novelu prijmeme, títo ľudia už nebudú stáť pred dilemou a rozhodovať sa medzi právom na svoj rodinný život a právami plynúcimi zo slovenského občianstva. Je absurdné, ak náš právny poriadok núti niekoho, kto je občanom alebo občiankou Slovenska a chce si občianstvo ponechať, rozhodovať sa medzi láskou k svojmu vyvolenému alebo vyvolenej a láskou k vlasti a s tým spojenými právami. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:40] Andrej Danko S reakciou poslanec Škripek. [10:41] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Prostedník, pani Plaváková, tiež ste vystupovali k tomuto. Je to veľmi široká téma, ktorú chcete otvárať, ale priamo tento zákon nemožno podporiť jednoducho preto, že dobre viete, že Slovenská republika právne neuznáva žiadne, teraz citujem: "Iné obdobné formy partnerstva, než je zväzok manželský." Takto to máme definované, a preto sa nezosúlaďujeme s právnymi poriadkami iných štátov, ako tu vy ako navrhovatelia uvádzate. Slovenská republika nepozná žiadne iné, riadne osvedčené formy rodinného života okrem manželstva. To je chránené priamo Ústavou Slovenskej republiky. Je tak dobre, že to tak máme vrátane všestrannej podpory tohoto zväzku. Má to obrovský zmysel a o tomto sa rozprávajme, prečo je to potrebné takýmto spôsobom chrániť. Takže právny poriadok a ústavný rámec Slovenskej republiky neumožňuje pridanie formulácie do zákona, tak ako vy ju tu máte navrhnutú, citujem: "O štátnom občianstve alebo inej obdobnej formy partnerstva v súlade s právnym poriadkom iného štátu." Tak načo si toto tu dávame? Tiež v tom vašom dodatku máte napísané, chcete tam pridať § 9 odsek 17, znie a ideme, v poslednej časti, aby teda tí, ktorí žiadajú, boli na úrade, v listinnej podobe preukazovali o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva ďalšie doklady, že nedošlo k strate štátneho občianstva podľa predchádzajúcej vety, najmä rodný list, sobášny list, právoplatné rozhodnutie o osvojení dieťaťa a doklad o uzatvorení partnerstva alebo obdobný doklad. Kolegovia, my takéto niečo u nás vôbec nemáme definované. Prečo ste tu nedali formuláciu dokladov s uzatvorením manželstva? Takže vy tu podsúvate veci, ktoré v našom právnom poriadku nie sú. [10:41] Andrej Danko Poslankyňa Plaváková. [10:43] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som v kontexte aj vystúpenia pána poslanca Prostredníka chcela uviesť teda realitu, aká je právna. Náš návrh nijakým spôsobom neovplyvňuje to, ako je zakotvené manželstvo v ústave. Umožňuje iba to, aby ľudia, ktorí uzatvoria manželstvo v zahraničí, získajú štátne občianstvo v tejto súvislosti, o slovenské občianstvo neprišli. To nijako nesúvisí s tým, akým spôsobom je definovaný, alebo nie je definovaný partnerský zväzok na Slovensku. A len zopakujem, už som to uvádzala v predchádzajúcej úprave, aj dnes uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia pre účely pobytových práv, normálne Slovenská republika v prípade, v kontexte garancie slobody pohybu v rámci EÚ, takže to nie je pravda, že by sa tu nejakým spôsobom niečo prelamovalo. To je absolútne to isté. Dnes už to uznávame a takýmto spôsobom sa to má prepájať iba so situáciou, výslovne je to v tom návrhu zákona uvedené, že len pre účely tejto situácie sa má uznať ten zväzok uzatvorený v zahraničí, aby konkrétna osoba neprišla o štátne občianstvo. Ja by som pevne chcela veriť, že naozaj v tejto miestnosti sú ľudia, ako pán poslanec Prostredník uviedol, ktorí by nikdy svoje dieťa nevydedili v takejto situácii a tým pádom by nemali súhlasiť s tým, že Slovenská republika v podstate vydeďuje svojich občanov v obdobnej situácii. To je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť. Ďakujem. [10:43] Andrej Danko Poslankyňa Gažovičová. [10:45] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Prostredníkovi za naozaj taký ten ľudský a nazvem to v niečom taký láskyplný rozmer k tomu, že naozaj pozrime sa na to z pohľadu rodičov, pre niektorých, starých rodičov. Nevieme, aký život čaká naše deti, ako oni budú chcieť žiť. Ale keď my tu žijeme, tak predpokladáme, že si prajeme, aby im zostali nejaké väzby na Slovensku. A toto je, keď sa niekto z lásky rozhodne uzavrieť zväzok v zahraničí a áno, o to väčšiu má motiváciu prijať aj tam to občianstvo práve preto, že naša krajina neuznáva tento zväzok, čiže nebude, nebude uznávať ani tie, tie rodinné väzby medzi nimi. Ale nevyháňajme tých ľudí preč, neberme im to, že sa tu narodili, že tu možno chcú v nejakej podobe aj ďalej žiť, že si chcú ponechať aj svoje právo na to, že sú občania a občianky Slovenskej republiky. A jednoducho nechajme im ich základné ľudské právo žiť tu, a zároveň ich možnosť žiť s človekom, ktorého si vybrali. Myslím si, že o ničom inom ako o nejakom láskyplnom ľudskom prístupe k slobode jednotlivca to tu nie je. Ďakujem. [10:45] Andrej Danko S reakciou poslanec Prostredník. [10:47] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Budem reagovať na kolegu Škripeka. Myslím, že ste sa opäť uchýlili k tej falošnej dileme, keď hovoríte o tom, že napríklad aj tento návrh, ktorý mi ukladáme, predkladáme, je akýmsi ohrozením rodiny. To vôbec tak nie je. A skutočne sa spýtam celkom osobne. Predstavte si, že vaše dieťa sa dostane do tejto situácie. Že v dôsledku toho, že si v zahraničí zoberie osobu rovnakého pohlavia, príde o štátne občianstvo. To je ochrana rodiny vo vašom ponímaní? Ja si myslím, že to, čo my tu predkladáme, je práve opačné riešenie. To, ktoré aj vy podporujete, aby sme aj v takýchto prípadoch umožnili zachovanie zväzkov. Väzbu aj na občianstvo a tým aj väzbu na rodinu a aby títo ľudia nemali pocit, že ich tento štát zrádza. Ja si myslím, že o tomto my hovoríme a že to je riešenie, ktoré si zasluhuje podporu. Ďakujem. (Potlesk.) [10:47] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Poslanec Dostál? Dobre, takže prihlásil sa poslanec Dostál. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu, keďže je poslanecké grémium. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy, jediný prihlásený je pán poslanec Dostál. Ďakujem a poprosím o účasť na poslaneckom grémiu. (Poslanecké grémium.) [10:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním, prvýkrát v tomto týždni budeme hlasovať, takže bude to trošku obšírnejšie hlasovanie. Chcem vás informovať, že podpredseda vlády a minister životného prostredia požiadal o prerokovanie druhého čítania o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tlač 356 na ďalšej riadnej schôdzi. Preto v mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS, SNS podávam návrh na vypustenie tohto bodu z programu 15. schôdze, teda tejto s tým, že uvedený návrh bude zaradený do programu schôdze so začiatkom 10. septembra. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme o návrhu skupiny poslancov na vydanie novely zákona o Audiovizuálnom fonde, tlač 152 hlasovali dnes o 17-tej hodine. Je všeobecný súhlas? Ďakujem. Nemáme zaradenú procedúru na zajtra na jedenástu, lebo máme odhlasovanú procedúru, že v piatky sa nehlasuje, ale budeme potrebovať ešte aj zajtra hlasovanie, teda v mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali aj zajtra, a to o jedenástej hodine. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovanie o dvoch návrhoch na odvolanie predsedov výborov a o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady vykonali dnes o sedemnástej hodine spolu s opakovanou voľbou kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. A teraz už pristúpime k hlasovaniam ako takým, ale vidím, že sú ešte štyri procedurálne návrhy. Ako prvý pán poslanec Michelko, nech sa páči. Päť. [11:11] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, dovolím si vás požiadať v mene troch poslaneckých klubov, aby sme hlasovanie návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 183, presunuli na termín dnes o sedemnástej. Ďakujem. [11:11] Peter Žiga Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Krúpa. [11:14] Juraj Krúpa – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, mám tu procedurálny návrh, že podľa § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku týmto podávam procedurálny návrh, aby Národná rada rozhodnutím požiadala ústavnoprávny výbor o vydanie stanoviska k otázke kumulácie súčasných funkcií poslanca Tibora Gašpara a funkcie predsedu Národnej rady, aby sa hlasovanie o tlači 373 uskutočnilo až po vydaní tohto stanoviska ústavnoprávneho výboru. [11:14] Peter Žiga Máte písomne? Dajte mi to aj písomne. Ja v tejto chvíli neviem o žiadnej kumulácii funkcií, pretože pán Tibor Gašpar ešte nie je zvolený za podpredsedu Národnej rady, takže v tejto chvíli je to bezpredmetné. (Reakcia z pléna.) A môže sa vzdať. Môžme dať hlasovať o návrhu pána poslanca Krúpu, teda dávam hlasovať o tom, aby Národná rada rozhodnutím požiadala ústavnoprávny výbor o vydanie stanoviska k otázke kumulácie súčasných funkcií poslanca Tibora Gašpara. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 60 za, 78 proti, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme procedurálny návrh pána poslanca Krúpu neschválili. Videl som ďalší procedurálny návrh, len nevidím tabuľu. Pani poslankyňa Holečková, nech sa páči. [11:15] Martina Holečková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh, aby Národná rada zabezpečila online prenos zo svojho rokovania na YouTube kanále Národnej rady, tak ako to bolo zvykom v minulosti, nakoľko v súčasnosti tento prenos neprebieha a máme za to, že mnohým občanom je upieraná možnosť na informácie. Ďakujem veľmi pekne. [11:16] Peter Žiga Pani poslankyňa Holečková, vnímam to ako skôr ako podnet a nie, nie vec na hlasovanie v pléne. (Reakcia z pléna.) Je to možné. Pani poslankyňa Remišová. [11:18] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, opätovne vyzývam vládnu koalíciu, aby zvolila predsedu Národnej rady, je to druhá najvyššia ústavná funkcia v štáte a sme asi svetový unikát, že ju nemáme obsadenú kvôli nejakým hádkam v koalícii. Na podpredsedovi ste sa teda dohodli, toho už budeme voliť, podpredsedov, hoci to nie je také dôležité ako predseda Národnej rady, preto vás vyzývam, aby túto funkciu ste obsadili. Keby sa to stalo nám, tak tu počúvame priam každý druhý deň v parlamente, ako nie sme schopní obsadiť predsedu Národnej rady a naozaj si myslím, že to je svetový unikát a hovorím to aj v dobrom kvôli vám. Ďakujem. (Potlesk.) [11:20] Peter Žiga Pani poslankyňa, taktiež to vnímam ako skôr výzvu ako podnet na hlasovanie, takže o vašom návrhu nedám hlasovať. Môžte mi to doniesť aj písomne, darmo. Pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [11:21] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska, tlač 304, uskutočnilo zajtra, v piatok 28. 6. o jedenástej. Som spravodajca tejto tlače a bol to aj návrh pani Vladimíry Marcinkovej, ktorá je jedna z navrhovateliek a dneska má ospravedlnenie, je ospravedlnená z rokovania. Ďakujem. [11:22] Peter Žiga Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Nemáme viac procedurálnych návrhov, takže môžme pristúpiť k hlasovaniu ako o jednotlivých prerokovaných bodoch. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2023. Máme to uvedené ako tlač 212. Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Zdenko Svoboda, ktorého prosím, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu uzneseniak Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2023 , tlač 212.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2023, tlač 212. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 130 za, 6 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2023, uvedené ako tlač 207. Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Jána Kvorku, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 , tlač 207.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou prerokovaného materiálu s tým, že Národná rada berie na vedomie Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 32 za, 105 sa zdržalo. Konštatujem, že sme neschválili uznesenie k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu. Prosím poverenú členku výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Zoru Jaurovú, aby viedla hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023, uvedené ako tlač 210. (Reakcia z pléna.) Aha, máme zmeneného spravodajcu, takže pán poslanec Mažgút nám bude uvádzať hlasovanie ku tlači 210. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023 , tlač 210.) Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 49 za, 91 sa zdržalo. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili. Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023. Máme to uvedené ako tlač 307. Prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023 , tlač 307.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie, berie na vedomie správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 63 za, 78 sa zdržalo. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 364. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, predsedovi výboru, pánovi poslancovi Tiborovi Gašparovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike , tlač 364.) Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo osem poslancov, vystúpil pán podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák a boli podané štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktorých je 21. Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bodoch č. 1 až 21 spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 80 za, 61 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Keďže sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy, pristúpime rovno k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcim, k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré prišli z rozpravy. V rozprave podala prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Mesterová, pričom navrhla dať hlasovať o každom bode zvlášť. Vzhľadom na to, že sme schválili všetky body zo spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bodoch č. 2 až 4 a 6 až 12 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mesterovej. Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mesterovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 63 za, 78 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode č. 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mesterovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 63 za, 78 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Druhý pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Šipoš, pričom rovnako navrhol dať v každom bode svojho pozmeňujúceho návrhu hlasovať zvlášť. Vzhľadom na to, že sme schválili všetky body, všetky body zo spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bodoch č. 1 a 2, 4 a 5 a 7 a 8 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šipoša. Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode č. 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šipoša. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 63 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode č. 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šipoša. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 61 za, 80 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Krúpa. Dajte o ňom teraz, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, štvrtý pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Janckulík. Požiadal hlasovať o každom bode zvlášť. Vzhľadom na to, že sme schválili všetky body zo spoločnej správy a tiež sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Mesterovej a pána poslanca Šipoša, nemôžeme hlasovať o žiadnom bode z predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Janckulíka. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sa jednalo o posledný pozmeňujúci návrh predložený v rozprave a návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dve panie poslankyne, pani poslankyňa Plaváková a pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči. [11:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Prajem pekný deň. Vážené dámy, milí páni, úplne rozumiem, že už by ste najradšej mali túto schôdzu za sebou vrátane prerokovania návrhu zákona, ktorý sa stal známy ako lex atentát, ale považujeme za dôležité, aby v tomto pléne opätovne jasne odzneli výhrady, ktoré už tu boli do veľkej miery tlmočené, ale tentokrát vo svetle predbežného posúdenia predmetného návrhu zákona Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý bol koaličným aj opozičným poslancom a poslankyniam doručený včera Národným strediskom pre ľudské práva. A budem o tomto posúdení hovoriť, samozrejme, v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý do určitej miery zmierňoval pôvodné znenie zákona, obzvlášť vo vzťahu k slobode zhromažďovania, ktorej sa špecificky toto posúdenie venuje. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Gašpar, ktorého sme tu v pléne často počuli hovoriť o porušovaní základných práv a slobôd, takže verím, že by ho závery tohto posúdenia mohli zaujímať. Keďže sme v treťom čítaní, ako som už uviedla, budem sa venovať len tým častiam správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu. Ale bolo by skvelé, keby ste si ju prečítali naozaj celú. Prvý okruh, ktorému sa správa venuje, sú zhromaždenia pri súdoch. Pôvodný návrh zákona upravoval zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky alebo všeobecný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara, ktorý sa pretavil do spoločnej správy výborov, upravil toto ustanovenie tak, že vyňal z generálneho zákazu všeobecný súd a preniesol ho do výpočtu situácií, kedy zhromaždenie zakáže obec, a to konkrétne v prípade, ak, citujem: "sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo, alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu." V dôsledku pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara tu teda máme dve odlišné úpravy vo vzťahu k zhromaždeniam pred súdmi. V prípade Ústavného súdu sa zakotvuje generálny zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov a v prípade všeobecných súdov zhromaždenie zakáže obec, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od súdu, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Teraz aj tento koniec je dôležitý. A teraz v čom je problém? Ako vyplýva z posúdenia Úradu OBSE, ktoré vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a reflektovalo práve aj tento pozmeňujúci návrh, citujem: "Pokiaľ ide o súdne konanie, kým individuálny zákaz pokojného zhromaždenia v bezprostrednej blízkosti súdnych budov môže slúžiť oprávnenému záujmu, a to chrániť súdny proces v konkrétnom prípade pred vonkajšími vplyvmi, resp. zabezpečiť, aby v danom prípade nebol narušený riadny výkon spravodlivosti, čím sa chránia práva účastníkov uvedeného súdneho konania, zákaz by však mal byť prispôsobený úzko na dosiahnutie tohto záujmu na základe posúdenia konkrétnych okolností a nemôže predstavovať všeobecný zákaz formulovaný v absolútnych podmienkach." Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa limity, ktoré sú dané potrebou chrániť slobodu zhromažďovania, keďže v prípade Ústavného súdu je zakázaný úplne generálne, to tam zostalo, čím teda nie je naplnený test proporcionality a v prípade všeobecných súdov sa síce pozmeňujúcim návrhom upravilo, že sa zákaz týka zhromaždení, ktoré priamo súvisia s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, ale to nie je dostačujúce. Oprávnenosť zákazu zhromaždenia je totižto potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu a s ním súvisiaceho zhromaždenia a nie všeobecne súvis s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Touto podmienkou sa totižto zabezpečilo iba to, že nebude zakázané zhromaždenie, ktoré sa týka napríklad predraženého verejného obstarávania na rekonštrukciu budovy súdu, ale navrhovaná úprava nezabezpečuje nutnosť posúdenia individuálnych okolností konkrétneho prípadu, kde by bolo potrebné bližšie vyšpecifikovať, aké okolnosti konkrétneho prípadu musia byť naplnené, aby zhromaždenie s ním súvisiace mohlo byť vôbec zakázané. Čiže táto generálna klauzula jednoducho neobstojí v teste, ktorý sa vyžaduje v prípade posudzovania ochrany slobody zhromaždenia. Rovnako ako v prípade Ústavného súdu je všeobecný zákaz v prípade ostatných inštitúcií, ktoré aj po pozmeňujúcom návrhu zostali v § 1 ods. 6 v nesúlade s princípmi slobody zhromažďovania, a to obzvlášť v kontexte, ako upozorňuje OBSE, potreby zachovávania slobody politického prejavu, s ktorou sa práve dotknuté budovy spájajú. V jadre slobody zhromažďovania je právo zhromažďujúcich si zvoliť miesto, kde vedia najlepšie komunikovať svoje posolstvo voči želanému publiku. Toto je tým pádom narušené. A Úrad OBSE vyzýva k tomu, aby bol tento generálny zákaz úplne odstránený z predmetnej novely zákona. Ďalším okruhom som kolidujúce zhromaždenia, ktoré boli tiež upravené pozmeňujúcim návrhom tak, že v prípade existencie dôvodnej obavy, ak dôjde k stretu účastníkmi, ktorý nebolo možné odstrániť dohodou o úprave času alebo miesta a pokojný priebeh nie je možné zabezpečiť nasadením dostupných síl a prostriedkov, tak sa zakáže to druhé ohlásené zhromaždenie. To znamená, že tam má prednosť prvé ohlásené. Judikatúra ESĽP sa extenzívne venuje práve kolidujúcim zhromaždeniam a teraz v čom je problém. Po prvé, definovanie dôvodnej obavy. Úrad OBSE uvádza, že nestačí púhé podozrenie, obavy a predpoklady, tá hrozba musí byť naozaj reálna. To znamená, že keď si dopredu generálne zakotvíme takúto možnosť zákazu, tak to narúša tú slobodu zhromažďovania, ktorú je potrebné garantovať. Zároveň formulácia, že nasadením dostupných síl a prostriedkov sa nepodarilo zabezpečiť teda ochranu slobody zhromažďovania, tiež naráža na limity a ochranu, ktorá slobodu zhromažďovania musí zabezpečovať. Pretože štát má pozitívny záväzok chrániť slobodu zhromažďovania a to, že nemá napríklad dostatočné dostupné sily a prostriedky, nemôže byť dôvodom pre zásah do slobody zhromažďovania en bloc vopred. A zároveň to, čo tam bolo doplnené a upravené pozmeňujúcim návrhom, kedy pôvodne nebolo jasné, ktoré zhromaždenie má byť vlastne v takejto situácii zakázané, ja som na to síce upozorňovala, ale ten spôsob, akým sa to upravovalo, žiaľ, nie je dobrý a dostačujúci, pretože sa stanovilo generálne pravidlo, že zakázané má byť v podstate neskôr ohlásené zhromaždenie. Štáty však majú povinnosť a teda pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred narušením. A teraz si predstavme, že máme dve zhromaždenia, ktoré sú nejakým spôsobom kolidujúce, a my sa k tomu postavíme len tak, ktoré bolo prvé ohlásené. To nespĺňa tento pozitívny záväzok štátu, ktorý má zabezpečiť ochranu pokojného zhromaždenia. Preto tieto generálne zákazy sú takým spôsobom problematické a naozaj vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva jednoducho neobstoja. Ako som už uviedla, keďže sme v treťom čítaní, venovala som sa len tým častiam tej správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by naozaj veľmi dobré, keby ste si pozorne prečítali tú správu, ktorú ste dostali aj do mailových schránok, pretože jasným spôsobom tam uvádza, ako je narušená sloboda zhromažďovania tým, ako je formulovaný aj tento už pozmenený návrh zákona. A preto naozaj zvážme, či takýmto spôsobom chceme do tejto základnej, do tohto základného práva, politického práva ľudí zasiahnuť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Šesť faktických poznámok v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:38] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vládna koalícia SMER, HLAS a SNS urobila zo Slovenska policajný štát. Majú v rukách políciu, majú v rukách prokuratúru, majú v rukách SIS. Zákaz zhromažďovania je pre nich veľmi dôležitý. Po vražde novinára a jeho partnerky na tlak ľudu, na tlak slušných ľudí, ktorí zistili, čo sa tu deje, Robert Fico odstúpil. A Fico sa toho bojí ako čert svätenej vody. Rozprávali tu o tom, že tieto obmedzenia sú preto, aby sa nestávalo to, čo sa stalo Robertovi Ficovi a stále opakujem, odsudzujem to, je to odporné, nechutné, je to hrozný čin. Ale to sa stalo na tom, ako prišli Roberta Fica vítať priaznivci Roberta Fica. A ten človek, o ktorom rozprávate, že to je priaznivec opozície, tak to bol človek, ktorý nesúhlasil s tým, čo robíte. On aj vo videu povedal, že nesúhlasí s tým, čo robí vláda tejto republiky. A táto vláda nám šľape po našich právach, po našich, po našich základných ľudských právach. Toto robili komunisti v roku tisíc deväťsto... pred rokom 1989 a robíte to aj vy. Každý jeden zákon, čo tu predkladáte, je šliapanie po našich základných občianskych právach. Myslíte si, že Slovensko naozaj patrí vám. Nie je to pravda. Nie je to pravda. A ja verím, že naozaj slušní Slováci sa zobudia, tí Slováci, ktorí neboli voliť, a ukážu vám, aká je spravodlivosť naozaj. [11:38] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [11:40] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za upozornenie na všetky riskantné veci, ktoré sú v tomto návrhu zákona. Ale ten návrh zákona, treba povedať, je jasná hmla okrem toho, že je to obrovský risk krajiny vstúpiť do základných politických práv, ktoré sú kľúčové pre demokraciu, takto rýchlo bez žiadneho uváženia a bez žiadneho priameho súvisu s tým, čo sa stalo, so samotným atentátom na premiéra, tak je to hmla na doživotnú rentu pre premiéra. A pritom nech sa páči, tak nech sa to volá návrh zákona o doživotnej rente Roberta Fica, lebo tak to je. O tomto je kľúčové, vlastne bezpečnostné opatrenie v tomto zákone. Ale veď strana SMER, keď chce, nech zabezpečí doživotnú rentu Robertovi Ficovi. Veď máte na to naozaj dosť peňazí v rozpočte. Prečo sa na to máme všetci skladať? Keby ľudia chceli Roberta Fica mať za prezidenta so všetkými náležitosťami, tak by ho zvolili vo voľbách, prezidentských, ale bol neúspešný. Lex atentát je len hmla, zásterka na doživotnú rentu, nie je to žiadne bezpečnostné opatrenie. Ale my sme vám navrhli bezpečnostné opatrenie podľa vzoru z iných krajín. A to, aby policajný útvar bol špeciálny, zameraný na vyhrážky, ktoré sú znásobené práve po tomto atentáte, aby tu bola osobitná jednotka aj pri parlamente, to ste odmietli. To znamená, jasné opatrenie, ktoré sa ujalo v iných krajinách, ktoré mali naozaj problém aj s vyhrážkami a s napätím v spoločnosti, to ste odmietli. Prijali ste hmlu, aby ste zakryli doživotnú rentu Robertovi Ficovi. To je hanba. [11:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel, nech sa páči. [11:50] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Je najvyšší čas premenovať tento zákon z lex atentát na lex potentát. Pretože aj po schválení pozmeňujúcich návrhov zostal v zákone doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo naozaj nemá s bezpečnostnou, s bezpečnostnou situáciou na Slovensku absolútne nič spoločné. A aj po schválení všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov platí, že keby všetky tieto opatrenia platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by tej tragickej a odsúdeniahodnej streľbe. Preto ešte raz, je najvyšší čas, aby sa tento zákon premenoval z lex atentát na lex potentát. (Potlesk.) [11:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [11:50] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. A lex potentát, to je tak trefné, ďakujem. Keď si všimnete, že ako SMER reaguje na to, že si tu, že je situácia na Slovensku zlá, že je spoločnosť polarizovaná, že bezpečnostná situácia teda podľa nich sa v niektorých situáciách zhoršuje, tak reakcia bola, zvýšili si platy a ešte aj vybavili Robovi Ficovi doživotnú rentu. No a čo ich ešte štvalo, že niektoré demonštrácie ich štvali. Však to hovorili teraz deväť mesiacov, ako ich to štve, že tie demonštrácie a že tie prispievajú vlastne k polarizácii spoločnosti, tak aj tie obmedzia. A to, čoho sme svedkami, je, že za tých posledných osem alebo deväť mesiacov, čo sú pri moci, tak dochádza k postupnému obmedzovaniu politických práv garantované ústavou. Je to taká ako keby salámová taktika, sú tu rôzne návrhy zákonov, ktoré postupne, pomaličky, ale jasne uberajú práva, ktoré máme. A jedno z nich je aj právo na verejné zhromaždenia alebo na demonštrovanie ako také, no, samozrejme, že reakciou našou, keďže tu máme menšinu, je vás o štyroch viac, že vám tu nemôžeme nejakým spôsobom tu zamedziť, aby ste si schválili hocičo, aj doživotnú rentu pre vás všetkých, len pre smerákov alebo kohokoľvek, tak, bohužiaľ, budeme musieť, budeme proste prinútení sa obrátiť na Ústavný súd a následne na Európsky súd pre ľudské práva. A ja už teraz som si istý, že tento zákon budeme upravovať, no a to sa teším ešte na lex atentát 2 a lex atentát 3. Predpokladám, že to bude to isté a ten istý postup. Ďakujem. [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gašpar. [11:50] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ja skutočne oceňujem vždy každý jeden príspevok, ktorý je na tému ochrany ľudských práv, ochrany politických práv vrátane teda práva na zhromažďovanie a chápem, že zákon o zhromažďovacom práve sa dá vyšperkovať a dá sa s ním ďalej pracovať. Všetky tieto zmeny však, opakujem, sa mali a vedú k tomu, aby prípadné verejné zhromaždenia, ktoré sú v dnešnej atmosfére na Slovensku, prebiehali bez rizika podobnej mimoriadnej udalosti, aká sa stala 15. mája v Handlovej. Musím krátko zareagovať na tú, to zľahčovanie a použitie slova potentát. To je presne ten príklad toho, ako pristupujete k tak závažnej udalosti, aká sa tu stala 15. mája a v zásade sa na tom tak trochu zabávate. Na verejných zhromaždeniach sme, máme napĺňať ďalšie naše právo, a to je právo na náš názor a prejav. A na našom včerajšom tlačovom brífingu zaznel výrok, ktorý bol predmetom vyšetrovania v Česku, Českej republike, a to bol výrok o tom, že bolo, alebo toto prasa bolo treba zastreliť. Hovorím o výroku, ktorý vo večernom spravodajstve Slovenská televízia vypípala. My sme o ňom hovorili v kontexte kritiky, že česká strana to nepovažuje za výrok, ktorý by bolo treba stíhať, za schvaľovanie trestného činu. A ja sa pýtam, či neverejnoprávna televízia si môže dovoliť takýmto spôsobom zasahovať do nášho práva na náš názor a na náš prejav. Toto slovo bolo včera vypípané, lebo by naštartovalo pol Slovenska na to, aký má prístup česká polícia a politické špičky k atentátu na slovenského premiéra. Takže ak chceme hovoriť o tých všetkých právach, tak poďme komplexne a poďme detailne, a preto treba verejnoprávnu televíziu zmeniť, lebo je neverejnoprávna. Reguluje opäť komentár spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kaliňák. [11:50] Erik Kaliňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja na rozdiel od ostatných, ktorí mali faktické poznámky, budem reagovať na prejav pani Plavákovej. Doteraz sme nikdy nemohli protestovať pred Ústavným súdom, toto nie je niečo, čo my meníme. My sami sme vždy museli protestovať na námestí v Košiciach a nie priamo pred Ústavným súdom. Pokladám to za legitímne rozhodnutia súdov, či už ústavného, alebo iných, sa majú rešpektovať a nevidím jediný nejaký logický argument, prečo by obmedzenie 50 metrov na protestovanie pred súdmi bolo obmedzením práva na protest. A, naopak, v tých ďalších témach, ktoré ste otvorili, ja rozumiem, že ste neboli v parlamente v minulom období, ale myslím si, že spoločensky ste mohli evidovať, že kedykoľvek sme sa my v opozícii rozhodli protestovať, alebo mať tlačovú, tlačovú konferenciu na verejnosti, tak došlo k narušeniu spôsobom, že keď sme mali, ja neviem, protest na Hodžovom námestí, tak tam nabehol vtedajší poslanec za SaS so svojím proti protestom a robil tam hluk, humbug, nedovolil proste kultúrnym spôsobom náš, viesť náš protest. Nebolo počuť naše prejavy, pretože on tam došiel robiť bordel. To isté sa stalo, keď sme mali tlačovú konferenciu, keď tam nemenovaný poslanec nabehol s autom na chodník a vytruboval tam a robil tam proste humbug, a presne toto naše právo na slobodný prejav na proteste alebo na tlačovej konferencii týmto zákonom upravujeme a chránime. Na druhý deň kľudne môže prebehnúť iný protest alebo na inom mieste. Nikomu nebránime protestovať, milujeme, keď protestujete, protestujte každý deň. A to isté aj na pána Krúpu, kľudne sa obráťte na Ústavný súd, vždy prehráte. Ďakujem. [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Plaváková. [11:50] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne za množstvo faktických poznámok, ktoré tu otvorili veľa, veľa tém. Ja by som chcela reagovať na pána poslanca Gašpara, ktorý teda odôvodnil túto zmenu, ktorá sa týka slobody zhromažďovania tým, aby sa všetky zhromaždenia, aby všetky zhromaždenia prebiehali bez rizika, že sa stane obdobná udalosť ako 15. 5. Až na to, že tam proste nebolo zhromaždenie ohlásené. To nesúvisí absolútne s tým, čo upravuje celý novelizačný čl. 1, a teda úprava slobody zhromažďovania. To sme tu opakovane hovorili aj v jednotlivých rozpravách a to je jeden zo základných problémov celého toho návrhu zákona, že obmedzenia, ktoré prinášate v súvislosti so slobodou zhromažďovania nesúvisia vôbec s bezpečnostnou situáciou. A ako tu naznačil pán poslanec Erik Kaliňák, tak asi súvisia skôr s vašimi vlastnými nejakými boliestkami z minulosti, že sa vám stalo, že niekto vám narúšal vaše zhromaždenie. Ale aj kolidujúce zhromaždenia aj protidemonštrácie sú chránené slobodou zhromažďovania. A áno, má ich vedieť polícia svojimi silami, svojimi schopnosťami vedieť korigovať a zasiahnuť vtedy, keď to prekročí tú mieru, ktorá jednoducho zasahuje už takým závažným spôsobom do slobody zhromažďovania iného človeka, že vtedy, to je základný princíp. Prečítajte si naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to posúdenie, o ktorom som tu v rozprave hovorila, určite ho máte v mailovej schránke aj vy. Môžem vám to prípadne ešte aj preposlať. Naozaj, tam to máte dosť jasne uvedené, takže to, že vy nevidíte logický dôvod, prečo by to nebolo možné, napríklad generálne stanoviť 50 metrov, tak si treba naštudovať naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Akým spôsobom sa vykladá to, ako sa má chrániť sloboda zhromažďovania, lebo toto je s tým jednoducho v rozpore. To je tak. Ďakujem. (Potlesk.) [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Števulová. [11:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k jednému bodu vlastne pozmeňovacieho návrhu, a to je teda ten zákaz demonštrácií pred domami funkcionárov, alebo ľudí s výkonom povolania ktorých tá demonštrácia súvisí, ako som tu už krátko hovorila aj v druhom čítaní. Ja považujem osobne túto konštrukciu v navrhovanom jednak v pôvodnom zákone aj to, ako to bolo zmenené týmto, týmto pozmeňovacím návrhom vlastne zo správy gestorského výboru za veľmi a mimoriadne problematickú. Chcem uviesť, že naozaj si uvedomujem, aké dôvody k tomu viedli, vnímam tú dlhotrvajúcu diskusiu o tom, že sa nám nepáčili protesty pred domami lekárov, že je to prosto obmedzujúce pre ľudí, keď pred domom, kde býva nejaký verejný funkcionár alebo ktokoľvek, vlastne sa protestuje, že tí ostatní ľudia majú pocit nejakého príkoria. Častokrát podľa toho na strane akej morálno-politicko-etického spektra stojíme, sa nám dôvod tej demonštrácie môže javiť ako neetický, nemorálny, môžeme mať k nemu celý rad výhrad a to je úplne v poriadku. Čo nie je v poriadku je, že chceme tieto výhrady pretaviť do kogentného ustanovenia, ktoré prikáže vlastne obciam takéto zhromaždenie zakázať. A ja som si k tomu robila naozaj veľmi podrobný výskum, pretože som chcela ako keby dať do kritiky aj tento môj názor, kde vychádzam z toho, že zásahy do slobody zhromažďovania naozaj musia byť individuálne, musia byť primerané, musia splniť ten test primeranosti, o ktorom hovoria aj naše ústavné orgány aj Európsky súd pre ľudské práva. A chcela som ten môj názor skonfrontovať s tým, že či vôbec je možné kogentne povedať, že sa nemôže protestovať pred obydlím nejakého funkcionára pre výkon jeho povolania a nenašla som jediný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo výkladové pravidlo Benátskej komisie, ktoré by toto umožňovalo. A priznávam, tá diskusia o tom, že či takéto niečo je možné, je momentálne živá, je momentálne živá v politike na Slovensku, v politike v Spojených štátoch amerických aj v politike vo Veľkej Británii, kde ako vieme, tiež došlo k útokom na politikov aj k zavraždeniu vlastne poslankyne. Ale nikde, ani z jednej tejto diskusie, keď si to vyhľadáte, takzvaný residential picketing, nevyšlo žiaden právny názor, ktorý by povedal, že môže zákonodarca kogentným spôsobom takto upraviť a zasiahnuť do zhromažďovacieho práva. Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby som na to v tomto treťom čítaní opätovne upozornila, pretože my tu v rýchlosti v skrátenom legislatívnom konaní schvaľujeme lex atentát, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do zhromažďovacieho práva, kde za normálnych okolností podľa mňa mal byť vytvorený priestor, aby sme si k týmto zásahom minimálne vypýtali názor Benátskej komisie, ktorá takýmto spôsobom sa vyjadrovala aj k iným návrhom zákonov v iných členských štátoch Rady Európy, keď sa mali týkať zhromažďovacieho práva. A ak by sme toto boli urobili, podľa mňa by sme mali oveľa väčšie garancie, že to, čo tu dnes prijmeme, obstojí ústavnoprávne aj v prípadnom konaní pred ESĽP, ak by nejaký zvolávateľ zhromaždenia pred domom politika, alebo iného verejného funkcionára to chcel neskôr napadnúť. Čiže moja rozprava v tomto bode naozaj vedie k tomu, aby sme sa minimálne v tomto bode kriticky zamysleli, či robíme dobre a že či nejdeme príliš rýchlo riešiť vec, ktorú by sme mali riešiť veľmi opatrne a s nejakým autoritatívnym názorom inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať a nie takto v rýchlosti skrátene a vlastne zakazujúcim spôsobom. Ďakujem. (Potlesk.) [11:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Plaváková. [11:54] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj poslankyni Števulovej, že otvorila aj túto tému, ktorej som sa ja už nestihla venovať v mojom príspevku, a teda naozaj aj vo vzťahu k tomu zákazu, ktorý sa týka obydlí osôb verejného záujmu, sa vyjadril práve aj ten úrad OBSE, ktorého správu som sa vám tu snažila priblížiť. A konkrétne teda konštatuje rovnako ako v ostatných prípadoch, že tieto generálne zákazy všeobecné sú problematické z toho titulu, že v prípade obmedzovania slobody zhromažďovania vždy je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, a teda posudzovať to prípad od prípadu. A napríklad práve vo vzťahu k obydliam je uvedené v tej správe, že môže ísť napríklad o situáciu, kedy dochádza k opakovaným zhromaždeniam na konkrétnom mieste, ktoré majú naozaj závažný intimidujúci alebo ohrozujúci charakter. Čiže nie že generálne zakážeme, ale naozaj prípad od prípadu posudzujeme tento zásah práve preto, že ako tu mnohokrát odznelo, sloboda zhromažďovania patrí medzi základné práva, základné politické práva, ktoré je potrebné chrániť a štát to musí zabezpečovať a týmito generálnymi zákazmi jednoducho túto svoju úlohu nebude plniť. To je, takým spôsobom naozaj k tomu teraz pristupujeme v dôsledku tohto návrhu zákona. Čiže generálne pravidlá jednoducho nie sú v súlade s testom proporcionality, jednoducho neprechádzajú tým, akým spôsobom sú nastavené limity zhromažďovania aj v ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [11:56] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za ten príspevo,k aj to, že kolegyňa sa venovala tomuto bodu obmedzenia. Zákon z toho, čo vieme a teda neviem, ako ho pán Gašpar teda doplnil tým pozmeňovákom úplne presne, lebo som tu nemohol fyzicky byť, ale nepredpokladám, že zmenil to, že sú takzvané pozitívne a negatívne zhromaždenia. A viete, lebo zákon to nerozlišuje. A vy týmto spôsobom, ja som sa to snažil povedať v mojej rozprave, vy týmto zakážete sa modliť, zvolať ľudí na zhromaždenie pred dom dajme tomu farára, učiteľa, modliť sa za jeho uzdravenie. Nebude môcť a obec to bude musieť zakázať a polícia bude musieť také zhromaždenie rozprášiť. To ja neviem, či tu bolo povedané, ja som sa to tu snažil povedať, zopakujem to aj teraz. Lebo ak máme byť spravodliví, tak musíme byť spravodliví, jak môžte zakázať negatívne zhromaždenie, tak aj takéto bude musieť obec zakázať. Podľa toho zákona bude ho musieť zakázať, nemôže ho zvolať. Aj keby ho nejaká náboženská obec zvolala, ani tak to nesedí a už vôbec nie nejaký jednotlivec. Takže ak niekto bude chcieť urobiť také, robili sa nejaké pietne zhromaždenia, spomienkové zhromaždenia, zhromaždenia za uzdravenie, robilo sa veľa vecí, ktoré boli pozitívne, neboli negatívne, hej, že tam rušili, lebo on kukal futbal a niekto mu vrieskal pod oknami a to vám hrozne vadí. Takže neviem, či ste to dobrali do dôsledkov a toto je tiež jeden z tých dôsledkov, že nebudú môcť byť takéto organizované a obec bude musieť postupovať striktne. A verím, že si to teda aj potom niekto prizre, že či naozaj striktne postupuje v takom prípade, že bude musieť také zhromaždenie zakázať a ak by sa napriek tomu realizovala, tak polícia ho bude musieť rozprášiť. Ďakujem. [11:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gašpar. [11:58] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste poukázali na uplatnenie si zhromažďovacieho práva pri protestoch pred miestom bydliska verejne činných osôb, voči ktorým sa protestuje. Spomenuli ste, že ste si robili pomerne podrobný výskum, aký je stav v diskusii na ochranu zhromažďovacieho práva v tomto prípade. Spomenuli ste dokonca Spojené štáty americké ako vzor tej diskusie, tak ja len na doplnenie, keď chcete mať a počuť každý názor, tak si vypočujte pána poslanca Matoviča, keď bol ešte premiérom a zavrel celú ulicu, aby sa k jeho miestu bydliska nemohli dostať ľudia a prejavovať svoj názor. A od neho skúste zisťovať, prečo to tak urobil. Myslím, že vám to pomôže k tomu, aby ste pochopili aj naše legislatívne návrhy. Ďakujem. [11:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Glück. (Ruch v sále.) Kolegovia, ukľudnime sa, ukľudnime, skúsime pokračovať v rámci rozpravy. Pán poslanec Glück. [11:59] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, môžte utíšiť tuto pánov hore? [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vráťte čas pánovi poslancovi Glückovi, prosím. Pán poslanec Glück, máte možnosť, faktickú. [11:59] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, nikto nechce akýmkoľvek spôsobom narušiť právo na zhromažďovanie. Jediné, čo chceme, je, aby ani pred vaším domom vám nemohol niekto prísť a stavať vám tam šibenicu. Rovnako tak nechceme, aby keď budete mať pochod, kde sa predpokladám zúčastnite, na PRIDE, aby sa zorganizoval nejaký kontra-protest a aby sa tieto dve skupiny mohli, mohli niekde stretnúť a či už si medzi sebou cez chodník nadávať, alebo hádzať po sebe predmety, v zmysle tejto právnej úpravy je obec v súčinnosti s políciou povinná zabezpečiť bezpečný pochod aj pre jednu protestujúcu skupinu, aj pre tú druhú. Čiže vôbec neni ani úmyslom tohto zákona a vôbec nie je obec povinná zakázať ten druhý protest, je povinná obec v súčinnosti s políciou zabezpečiť bezpečný a plynulý pochod alebo protest obidvoch skupín. To je naším zámerom a keď ste hovorili, pani kolegyňa, o Benátskej komisii, tak by som sa chcel opýtať, že kde bola Benátska komisia a kde ste boli aj vy, lebo predpokladám, že už ste boli politicky angažovaná, aktívna, keď počas minulej vlády sa strieľalo gumenými projektilmi do protestujúcich, keď sa v mrazoch na nich striekala voda a keď sa zatýkali čelní predstavitelia opozície na protestoch, pretože boli protivládne. A ešte by som aj podotkol to, že Robert Fico, ktorý bol obmedzený na osobnej slobode bez súhlasu Národnej rady na tomto proteste, to je niečo nevídané, to sme nikdy v živote nerobili, robili to vždy pravicové vlády, takže vtedy bola Benátska komisia záhadne ticho a ticho ste boli, bohužiaľ, aj vy. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Števulová. [12:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie. Ja by som v prvom rade chcela povedať, že to, že sa nám niečo nepáči, alebo nechceme, ešte neznamená, že to môžeme aj zákonom zakazovať. Môžeme to morálne a eticky odsúdiť, ale nemáme právo obmedzovať právo na zhromažďovanie a ďakujem vám, pán poslanec Glück, že chcete chrániť aj miesto môjho obydlia, ja som však do verejnej sféry vstupovala s tým, že viem, že ako politička musím niesť vyššiu mieru zasahovania do môjho súkromia alebo do mojej osoby ako bežný občan alebo občianka. Toto je normálny štandard potvrdený aj štandardnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. K ostatným pripomienkam chcem ešte povedať teda, že Benátska komisia je komisia, ktorá podáva právny výklad k návrhom zákona, rozhodne sa nebude vyjadrovať k nejakým demonštráciám, to si asi vyjasnime. A k zvyšku by som chcela povedať aj, aj vám, pán Gašpar, aj vám, pán Glück, že prosím vás, naozaj ja sa snažím vždy všetky moje príspevky ako aj tento, ani som nevyužila desať minút, aby ste to nechápali ako nejakú účelovú obštrukciu, viesť odborne a argumentovať právne a naozaj ja nemám chuť sa zapájať do týchto diskusií, že kde ste boli vtedy a vtedy, keď nejaká vláda robila toto a toto. Tak vás len chcem so všetkou úctou a rešpektom poprosiť, že keď ja takto diskutujem, aby ste na mňa mali faktické poznámky, ktoré sú vecné a odborné, lebo potom tu prosto zbytočne vyvolávame takéto veci, ako sme tu pred chvíľou mali a na tom ja úmysel a zámysel nemám. Ďakujem za pochopenie. (Potlesk.) [12:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 za, 63 proti. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Ďalej budeme, tlač 304 sme odložili na zajtra o jedenástej. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode 61 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslankýň Veslárovej a Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách. Máme uvedené ako tlač 330. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Simone Petrík, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 330.) Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 63 za, 1 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslankýň Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 599/2001 o osvedčovaní listín a podpisov, máme uvedené ako tlač 331, bod 62 schváleného programu. Prosím pani poslankyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyňu Tinu Gažovičovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov , tlač 331.) Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 54 za, 2 proti, 86 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďalej prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Veroniku Veslárovú, aby uviedla hlasovanie o bode 66 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Petrík a Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, tlač 337. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 337.) Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 63 za, 79 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní a o tomto návrhu zákona. Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 360. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Válekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 360.) Válek, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Teraz vás prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy, s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 119 za, 22 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť? Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 119 za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 323/2015 o finančných nástrojoch. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 o pozemkových úpravách, tlač 367. Dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. , tlač 367.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 40 proti, 23 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme prvé čítanie o tomto návrhu zákona, teda tlač 368, prerokovali dnes po hodine otázok. Je všeobecný súhlas? Nie je všeobecný súhlas. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 118 za, 11 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme rozhodli o zaradení tohto návrhu zákona dnes po hodine otázok. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Viliama Zahorčáka, aby uvádzal hlasovanie v opakovanom druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Máme to uvedené ako tlač 231 bodu 25 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z toho pán poslanec Dostál požiadal o vyňatie bodov 6 a 7 správy na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 a 8 až 11 správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 za, 10 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 6 a 7 správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 10 proti, 52 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Zahorčák, Viiam, poslanec NR SR Odhlasovali sme body zo správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 za, 51 proti, 12 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili, a teda sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania , chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 80 za, 51 proti, 11 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona 575/2001 o organizácii činnosti vlády. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách, tlač 324. Dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorského výboru poslancovi Romanovi Michelkovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 324.) Michelko, Roman, poslanec NRSR Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 122 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Michelko, Roman, poslanec NRSR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona o prerokovaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej že za gestorský výbor určuje výbor pre kultúru a médiá s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona ihneď. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 119 za, 3 proti, 18 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem teda, aby sme tento návrh zákona, tlač 325, prerokovali dnes po tlači 368, teda po prerokovaní prvého čítania o pozemkových úpravách. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať, ako sme si určili. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jurík a Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 338, bod 67 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Anežke Škopovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 338.) Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 53 za, 88 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme hlasovať o bode 74 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov, skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 o cenách. Máme to uvedené ako tlač 75. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Janckulíka, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov ,tlač 75.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 13 za, 116 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o školskom ombudsmanovi, tlač 162, bod 75 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Viere Kalmárovej, aby uviedla hlasovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 162.) Kalmárová Viera, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili dve poslankyne. Nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 23 za, 1 proti, 117 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Stachuru, ktorý nie je v sále, kto bude uvádzať zákon? Hovoríme o zákone o bode 79 prvé čítanie návrhu poslanca Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 235. Spravodajcom bude pán poslanec Majerský. Nech sa páči, môžte uviesť hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 235.) Majerský, František, poslanec NR SR Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 53 za, 87 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Videl som procedurálny návrh pani poslankyne Remišovej? Máte procedurálny návrh? [12:25] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Poprosím opraviť hlasovanie č. 218, nezaregistrovalo môj hlas. Poprosím za. Ďakujem. [12:27] Peter Žiga Zaregistrujeme. Ďalej prosím povereného člena výboru pre sociálne veci pána poslanca Vladimíra Ledeckého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 253, bod 82 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,tlač 253.) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 55 za, 87 sa zdržalo. Konštatujem, že sme rozhodli, že nebudeme rokovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o bode 86 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa, tlač 335. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Michalovi Trubanovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 335.) Truban, Michal, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 12 za, 48 proti, 80 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Františka Majerského a Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 321, bod 87 schváleného programu. Prosím povereného poslanca z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Tomáša Szalaya, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského a Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 321.) Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade so zákonom o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 48 za, 88 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďalej prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Martinu Holečkovú, aby uviedla hlasovanie o bode 89 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 326. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 326.) Holečková, Martina, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 53 za, 2 proti, 81 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať o bode 88 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Hajka a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Máme uvedené ako tlač 322. Opäť spravodajkyňou je pani poslankyňa Holečková, ktorej dávam slovo, aby uvádzala zákon. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 322.) Holečková, Martina, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NRSR (Hlasovanie.) 112 prítomných, 27 za, 78 sa zdržalo, 7 nehlasovali. Hlasovali sme, boli len vymenené tlače na tomto, ale je to, sekundu... (Ruch v sále.) Všetko bolo uvedené správne, akurát na displeji sa uvádzali iné návrhy a to nie je podstatné. Ohlásené to bolo správne verbálne a aj hlasovanie prebehlo o danom bode zákona. Nevidím v tom problém, nevidím. Je odhlasované, skonštatované, či prešiel, neprešiel. Nebudem dávať o tomto bode hlasovať ešte raz. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Na schválenie rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP 108/22/K/SVF zo dňa 20. septembra ´22, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Petrovi Dratvovi, členovi Rady Slovenského pozemkového fondu, máme uvedené ako tlač 126. Dávam slovo predsedníčke pani poslankyni Remišovej, aby uvádzala hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/108/22/K/SVF zo dňa 20. septembra 2022, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Petrovi Dratvovi, členovi Rady Slovenského pozemkového fondu , tlač 126.) Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je to uvedené v prílohe k tlači 126. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 53 za, 4 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Teraz poprosím pani poslankyňu Remišovú uviesť hlasovanie k tlači 128. Nebudem to čítať celé, aby sme získali čas. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/160/22/K/SVF zo dňa 28. septembra 2022, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Jánovi Vidovi, členovi dozornej rady Stredoslovenská energetika Holding, a. s. Žilina , tlač 128.) Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je to uvedené v prílohe k tlači 128. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 133 za. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o zákone z 22. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Máme to uvedené ako tlač 362. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. (Hlasovanie o zákone z 22. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 362.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí navrhuje pri opätovnom prerokovaní Národnej rady Slovenskej republiky neprijať vrátený zákon ako celok. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Otváram rozpravu k tretiemu čítaniu . Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku. Pani spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vrátenom zákone. Odporúčanie gestorského výboru je zákon schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NRSR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 80 za, 60 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, vrátenú prezidentkou Slovenskej republiky. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Michal Stušku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k bodu 122 schváleného programu. Je to návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2022, tlač 315. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2022 , tlač 315.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v materiáli k tlači 315, a to že Národná rada Slovenskej republiky: a) konštatuje, návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2022 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) tretí bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky; b) schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2022 s tým, že celková tvorba fondov a výdavky sú určené tak, ako je uvedené v predloženom materiáli. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 100 za, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2022. Teraz vás prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k bodu číslo 123 schváleného programu. Je to návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2023, máme to uvedenú ako tlač 316. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2023 , tlač 316.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v materiáli k tlači 316, a to že Národná rada Slovenskej republiky: a) konštatuje, návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2023 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) tretí bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky; b) schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2023 s tým, že celková tvorba fondov a výdavky sú určené tak, ako je uvedené v predloženom materiáli. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 101 za, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2023. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2024 až 2029, tlač 317. Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci pani poslankyni Zdene Mačicovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2024 – 2029 , tlač 317.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v materiáli k tlači 317, a to že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2024 – 2029. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 10 proti, 51 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, máme to uvedené ako tlač 369. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Andrejovi Sitkárovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky , tlač 369.) Sitkár, Andrej, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenie tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 369, a to že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky zvolila Zuzanu Valkovú za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 79 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie a zvolila Zuzanu Valkovú za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslankýň Plavákovej, Petrík, Jurík a Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, tlač 240, bod 56 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Jane Hanuliakovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Zuzany Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony , tlač 240.) Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dve panie poslankyne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 34 za, 55 proti, 48 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním o bode 58 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankýň Števulovej a Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 243. Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru poslanec Branislav Vančo. Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 243.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrhu zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 47 za, 17 proti, 74 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vyčerpali sme všetky body hlasovania. Keďže máme ešte desať minút, vidím ešte prihlásených s procedurálnymi návrhmi. Pán poslanec Sabo. [12:40] Michal Sabo Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem ohlásiť a poprosiť o opravu pri hlasovaní č. 214, mám zaznamenané, že som hlasoval za, ale hlasoval som proti. Ďakujem. [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Zaznamenáme. Pán predseda výboru Puci. [12:40] Róbert Puci Ďakujem pekne, chcem len pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor budete mať dnes o 13.00 h v miestnosti č. 149a, čo je miestnosť, rokovacia miestnosť výboru pre európske záležitosti. Ďakujem. [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Čellár. [12:40] Miroslav Čellár Ďakujem pekne. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie 13.10 h v našej zasadačke. [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michelko. [12:40] Roman Michelko Ďakujem. Chcem poprosiť členov výboru pre kultúru a média dneska o 13.40 h v zasadačke výboru bude tiež výbor. Dostali ste pozvánku, ale ešte takto. [12:40] Peter Žiga Pán poslanec Škripek. [12:40] Branislav Škripek Pán predsedajúci, ja len chcem upozorniť, že pánske toalety oproti skrinkám dole neskutočne páchnu, nesplachujú a nevetrajú, to je jedna vec. A druhá, prosím vás, tu na tých schodoch visí tesniaci kábel už tri týždne v okne a my sme reprezentačná budova. Keby to aspoň niekto zastrčil naspäť do rámu okna, budem tomu rád. Ďakujem pekne. [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcete k tomu prijať aj nejaké uznesenie? (Smiech v sále.) Nie? Budeme pokračovať v rokovaní o bode 68, tlač 342, to je návrh poslancov Plavákovej, Števulovej a Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1993. Keď to správne vnímam, vy ste ešte prihlásený do rozpravy. Stihnete to do jednej? Poďte, pán poslanec Dostál, nech sa páči. (Zaznievanie gongu.) Poprosím poslancov, ktorí sa nechcú zúčastniť rokovania nech opustia sálu, aby sme dali priestor pánovi poslancovi Dostálovi, aby mohol vystúpiť v rozprave. Ďakujem. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 342.) [12:52] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä tí, ktorých zaujíma novela zákon o štátnom občianstve. Vážený pán poslanec Škripek, teda budem reagovať na vás, lebo pôvodne som mal v úmysle podporiť tento návrh zákona iba tým, že stlačím tlačítko za pri hlasovaní, ale po vašej faktickej poznámke mám potrebu aj v rozprave povedať, že tento návrh zákona považujem za dobrý a užitočný a nijako neohrozujúci rodinu. Podobne ako predkladatelia som presvedčený, že nikto by nemal strácať slovenské štátne občianstvo, ak si to sám neželá, alebo teda možno situácia, ak ho získal nejakým podvodným konaním. Táto právna úprava, ktorá znamená, že ľudia aj proti svojej vôli strácajú štátne občianstvo, platí tu od roku 2010. A mňa teda mrzí, že od toho roku som dvakrát bol súčasťou vládnej väčšiny v tomto parlamente a ani raz sa nepodarilo ten zákon opraviť tak, aby nikto nestrácal občianstvo Slovenskej republiky, ak si to, ak si to neželá. Nastali tam určité vylepšenia, nie je to dnes už také drastické, ako to bolo na začiatku v roku 2010, ale naďalej je to založené na tom princípe, že ak niekto nadobudne štátne občianstvo iného štátu, tak stráca automaticky slovenské štátne občianstvo, hoci si to sám neželá. Ale sú tam aj nejaké výnimky a jednou z tých výnimiek je, že ak si niekto zoberie štátneho príslušníka inej krajiny a nadobudne jeho štátne občianstvo, tak nestratí slovenské štátne občianstvo. A bez ohľadu na to, že Slovenská republika má vo svojej ústave napísané, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, bez ohľadu na to, že Slovenská republika nemá vo svojom právnom poriadku ani manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ani iný právny zväzok osôb rovnakého pohlavia, ktorý by inštitucionalizoval partnerstvo dvoch dospelých osôb, ktoré spolu žijú, majú spolu vzťah, majú vzťah, ktorý heterosexuálne páry môže spečatiť manželstvom, tak bez ohľadu na to, a to je debata na inú príležitosť, ak umožníme ľuďom, občanom Slovenskej republiky, aby nestrácali štátne občianstvo Slovenskej republiky v situácii, keď nadobudnú štátne občianstvo svojho partnera alebo manžela na základe inštitucionálneho zväzku z inej krajiny, tak tým nijako nenarúšame slovenský právny systém. Nebude to v rozpore ani s ústavou, nebude to v rozpore ani s inými zákonmi, ani to nedáva týmto párom žiadne také práva, aké by im dávalo životné partnerstvo, registrované partnerstvo alebo manželstvo pre všetkých, ak by sa stali súčasťou právneho poriadku, ale zabezpečí iba to, aby občania alebo občianky Slovenskej republiky pri vstupe do manželského alebo partnerského zväzku v súlade s právnym poriadkom inej krajiny, ak nadobudnú štátne občianstvo svojho manžela alebo partnera, nestratili slovenské občianstvo. To nikomu neubližuje. To nič nespochybňuje, to nemení charakter slovenského právneho poriadku. To nerieši ten spor, ktorý tu medzi nami je, o tom, či majú, alebo nemajú mať páry rovnakého pohlavia garantované právo uzavrieť nejaký zväzok manželský alebo partnerský. Jediné, čo to, čo to spôsobí, čo by bolo následkom toho, ak by bol tento návrh zákona prijatý, je, že slovenskí občania niektorí nebudú strácať slovenské občianstvo proti svojej vôli. To je podľa môjho názoru vysoko bohumilý cieľ. Rovnako ako je to svojím spôsobom konzervatívne, ak chceme párom, ktorí majú dlhodobý vzťah, a ktorý chcú ten vzťah spečatiť nejakým spôsobom, umožníme, aby ten svoj vzťah nejakým spôsobom spečatili aj pred orgánmi, orgánmi štátu, lebo tým podporujeme trvalosť toho vzťahu, ktorý nemusí byť navždy. Ale ak dve osoby rovnakého pohlavia vstúpia do takého, do takého zväzku a nejakým spôsobom sa to inštitucionalizuje, tak tým hovoríme, že je to dobré, keď žijú spolu dvaja ľudia a keď ten vzťah je myslený ako trvalý, hoci to možno tak nedopadne, lebo však aj heterosexuálne manželstvá sa mnohé končia, končia rozvodom. Ale to je téma na inú diskusiu. Téma na, téma tohto zákonu je, aby slovenskí štátni občania neprichádzali o slovenské štátne občianstvo, keď uzavrú manželský alebo partnerský vzťah v súlade s právnym poriadkom inej krajiny. Takže si myslím, že toto by nemal byť problém podporiť. A keďže vidím, že pán poslanec Škripek ide reagovať, tak končím svoje vystúpenie. Ďakujem. [12:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vyše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Plaváková. [12:58] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za podporu od poslanca Dostála. Veľmi dobre si to pomenoval a rozdelil naozaj, že sú to dve odlišné veci, ktoré tu máme na stole. Čo sa týka zväzkov párov rovnakého pohlavia, tak aj tam ten spor, ako si ho nazval, je pomerne jasne ustálený už judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, a teda Slovensko by malo prijať právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia, ale to tu nemáme na stole. Naozaj tento návrh sa týka len toho, aby nedobrovoľne neprichádzali slovenskí občania o slovenské občianstvo, čo je niečo, čo som si myslela, že sa naozaj vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom. Nie je v rozpore s ústavou, naopak, v rozpore s ústavou je takýto zásadný zásah do práva na súkromie, a teda rešpektovanie rodinného života. Ako tu už aj predtým odznelo v tejto rozprave, tak myslím si, že práve tento náš návrh zákona je naozaj na podporu ochrany rodiny, pretože, samozrejme, stratou štátneho občianstva dochádza k zásahu do rodinných väzieb a my tomu chceme zabrániť. Takže na tom by sme sa tiež mali zhodnúť, pretože všetci tu v tejto sále chceme podporovať rodiny a týmto naším návrhom to preukazujeme. Ďakujem. [12:58] Peter Žiga Pán poslanec Škripek. [13:00] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ja som v mojej reakcii reagoval predovšetkým na to, že tu sú zavedené alebo navrhnuté viaceré pojmy, ktoré nie sú v súlade s naším právnym poriadkom, takéto výrazy ani formulácie nemáme. A riešiť túto veľkú vec takýmto bočným prískokom, lebo našli ste teraz túto oblasť, že strata občianstva, si myslím, že to nie je správny spôsob. Takže toto bola moja reakcia a poukázal som na to aj predtým v tom zákone o mene a priezvisku, ale teraz sa bavíme o tomto, takže tu som povedal, že tu ste zavádzali citácie v tom vašom návrhu, že alebo inej, teda nie vašou, ale pani Plavákovej, obdobnej formy partnerstva v súlade správnym poriadkom iného štátu. Ale my sa tu nebavíme o iných štátoch, ale o našom. A preto si myslím, že táto debata nemá takto vyzerať a povedal som vo svojej poznámke vtedy, že tak poďme sa baviť o význame rodiny, akým spôsobom sa na toto pozeráme. Okrem toho nestihol som vtedy povedať, som rád, že teraz reagujem aj na vás, pani Plaváková, že bol tu navrhnutý zákon o fiduciárnych partnerstvách a nebol prijatý. A bol navrhovaný práve spôsobom, ktorý vyhovoval aj mnohým ľuďom z toho nášho "tabu" rozmýšľania. Ale toto je široká debata, ktorú treba otvoriť, len si myslím, že to robíte prískokom zboku a nie je to úplne fér. To je môj pohľad. [13:00] Peter Žiga Pán poslanec Dostál. [13:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Škripek, ten návrh zákona o fiduciárnych partnerstvách nezavádzal partnerstvá, nezavádzal rodinu. To, čo by, to, čo by vzniklo podpisom toho fiduciárneho partnerstva, je nejaký občiansky kontrakt, keď dvaja ľudia uzatvoria nejaký vzťah, ktorý môže mať taký alebo onaký charakter, nie je to legitimizácia vzťahu dvoch ľudí, ktorá by bola porovnateľná, či už so životnými partnerstvami, alebo s manželstvami. Ja súhlasím, poďme sa baviť o rodine, poďme sa baviť o zákonnom ukotvení partnerstiev, a teda bavme sa o tom, či je to dobré. Ak považujeme za dobré, aby, aby dvaja ľudia spolu žili, aby spolu vychovávali deti, aby sa mali radi, aby si boli oddaní, aby si boli vzájomne, vzájomne oporou, ak to považujeme za nejakú hodnotu a túto hodnotu doprajeme párom rôzneho pohlavia, tak by sme ju nemali upierať aj párom rovnakého pohlavia, ktorí, ktoré chcú v takýchto vzťahoch žiť. A tak ako nie všetky páry rôzneho pohlavia chcú žiť v manželstve, tak ani nie všetky páry rovnakého pohlavia chcú žiť v nejakom partnerstve alebo manželstve, ale tí, ktorí chcú, tak tým by sme to mali upraviť. A nesúhlasím ani s tým, že by to bolo nejaké riešenie prískokom. Veď my nežijeme v izolovanom svete. My sme súčasťou Európskej únie a väčšina iných štátov Európskej únie umožňuje aj iné formy partnerského spolužitia a my by sme to mali nejakým spôsobom rešpektovať. My by sme sa nemali tváriť, že žijeme na nejakej izolovanej planéte a to, čo sa deje v susedných krajinách a iných krajinách Európskej únie je úp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť k rozprave? Nechcete. Pani spravodajkyňa tu ani nie je, prosto ju nevidím. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do štrnástej hodiny. Ďakujem pekne. (Prerušenia rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje teraz hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 58 otázok na predsedu vlády, 65 otázok na členov vlády a 5 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali následne ich poradie. Ešte chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády, ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán minister. [14:09] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Na dnešnej hodine otázok nebudú prítomní: minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáš Drucker, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár nebude tak isto prítomný a bude ho zastupovať pani ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a neprítomný je aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko, ktorého zastupuje minister Ladislav Kamenický. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva, pani ministerka Denisa Saková, podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Skončil som, pán predsedajúci. [14:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Chcem ešte upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút, ale iba počas vystúpenia podpredsedu vlády, ktorý teraz, dnes zastupuje predsedu vlády alebo počas vystúpenia členov vlády, či generálneho prokurátora, a to na tom hlasovacom zariadení zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku, iba počas odpovede. A teraz vás poprosím, pán minister, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Leša a znie nasledovne: "Vážený pán predseda vlády, aký je váš postoj na rozhodnutie českej polície považovať schvaľovanie trestného činu, pokusu o atentát na predsedu vlády SR Roberta Fica, za akceptovateľný prejav slobody slova?" Pán minister. [14:11] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je asi večná otázka, ktorá súvisí s tým, ak, či už priestupkový, alebo Trestný zákon siaha na určité prejavy ústnej alebo verejnej povahy. Keď sa chcem zbaviť emócií, čo je v tomto prípade obzvlášť ťažké, budem sa snažiť riadiť predovšetkým rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý definuje, že sloboda slova je naozaj široké právo, ktoré máme, ale má svoje limity. A tie limity sú vždy dané podnecovaním k násiliu alebo nenávisti, alebo priamym nabádaním alebo určovaním fyzického útoku voči niekomu inému. K tomu nepochybne v tomto prípade došlo, a preto z môjho pohľadu je rozhodnutie českej polície nepochopiteľné. Nielenže v tomto prípade došlo aj k atentátu, že sa nejedná len o slovné cvičenie, ktoré by niekto mohol zľahčovať, ale išlo o reakciu na reálny atentát na predsedu vlády susednej krajiny. Rozhodne to nezlepšuje vzťahy a čo je pre mňa omnoho podstatnejšie, nie úplne to zapadá do rozhodovacej praxe. Pretože to je asi ten najpodstatnejší dôvod, pre ktorý sme viacerí vyjadrili nad takýmto rozhodnutím počudovanie. To spočíva v tom, že v iných prípadoch, omnoho menej závažných, ktoré nemožno považovať úplne za priamy fyzický útok alebo za nabádanie do fyzického útoku, bola polícia Českej republiky omnoho menej zhovievavá a za čisto verbálne odlíšenia od politickej regule, ktorá dnes u našich susedov je, boli aj za menšie priestupky spôsobené určité obmedzenia, ktoré nemožno považovať za akceptáciu slobody slova. Spomeňme si napríklad na ukončenie pracovného pomeru u učiteľky, ktorá konštatovala pred žiakmi, že napríklad v prípade problému vojny medzi Ukrajinou a Ruskom nie je všetko čierne a biele, alebo že nešlo o vyprovokovanú, nevyprovokovanú agresiu, ale dokonca boli v trestnom konaní odsúdení na trest odňatia slobody ľudia, ktorých slovník bol výrazne miernejší ako ten, ktorý bol adresovaný predsedovi vlády Slovenskej republiky a navyše nebol sprevádzaný priamym fyzickým útokom a títo ľudia boli odsúdení. Boli to výroky, ktoré smerovali predovšetkým pre občanov Ukrajiny. Práve z tohto dôvodu, keďže nemožno oddeliť politiku od takýchto výrokov, keďže obidva sa týkali politiky, či už zahraničnej, alebo susedskej, možno konštatovať, že aj u našich bratov dochádza k tomu, k čomu dochádza aj na Slovensku, a to je k dvojitému metru. Tí správni môžu, tí nesprávni nemôžu, tí správni môžu prekročiť všetky akceptovateľné hranice, lebo hovoria dobre, ale u tých, ktorí hovoria proti všeobecnému naratívu, ktorý smeruje a udáva vláda, tí budú tvrdo potrestaní aj za menšie prečiny. Z tohto dôvodu predovšetkým existencie dvojitého metra vyjadrujem počudovanie nad takýmto rozhodnutím a mrzí ma, že aj politické špičky sa mohli vyjadriť, nemuseli hovoriť polícii do toho, čo má spracovať, lebo orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé tak v Čechách, ako aj na Slovensku. Ale minimálne z pohľadu toho, čo hovorí európska judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že každé právo vrátane práva na slobodu má svoje hranice a tie hranice sú presne vo fyzickom útoku, či už v nabádaní, v schvaľovaní, alebo v akomkoľvek podnecovaní. A v tomto prípade je dôležité, aby aj z našej strany zaznela nejaká reakcia a som rád, že sa možno v nejakej blízkej dobe dočkáme aj ďalších rozhodnutí v tejto veci. [14:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Lešo nemá v tejto chvíli doplňujúcu otázku, preto ideme na otázku č. 2, ktorá je totožná, od pani poslankyne Plevíkovej, ale pýtam sa, nemá doplňujúcu otázku? Otázka č. 3 je rovnako totožná. Takže ideme na otázku 4, ktorú položil pán poslanec Mažgút a ktorá znie: "Vážený pán predseda vlády, mediálnym priestorom prehrmela informácia, že na Slovensku má vzniknúť nová vojenská základňa NATO na východe Slovenska, ktorá má slúžiť na presun západných zbraní na Ukrajinu. Viete nám túto informáciu potvrdiť, alebo vyvrátiť?" Pán minister. [14:16] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že tu by stačila aj krátka odpoveď, že viem vám túto informáciu vyvrátiť, ale rovnako som ňou bol prekvapený a zaskočený, že pravdepodobne niekto vie viacej informácií, ako viem ja, čo sa, samozrejme, (Povedané s pobavením.) môže stať, v mojom živote to boli väčšinou učitelia, ale v každom prípade si to žiada možno širší kontext. Na poslednom rokovaní ministrov v Bruseli bolo niekoľko tém, ktoré boli veľmi dôležité a ktoré sme chceli odkomunikovať. Jednou z nich bola napríklad notoricky známa téma, ktorá hovorí o hlavnej politike odstrašenia Severoatlantickej aliancie, a tá má predovšetkým súvisieť s našimi súpermi, kde sme vyjadrili svoje jasné stanovisko, že nemôžeme chcieť niekoho odstrašiť, ak nie sme schopní zabezpečiť adekvátnu protivzdušnú obranu pre všetkých jej členov, ale súčasne bola široká diskusia aj o financovaní rôznych projektov do budúcna, medzi nimi aj financovanie zo strany Severoatlantickej aliancie Európskej únie smerom k ukrajinskému konfliktu. Lietajú rôzne sumy, hovorí sa o 40 miliardách ročne a tak ďalej, a práve preto bolo veľmi dôležité zadefinovať aj v tejto časti, že Slovenská republika do európskeho mierového nástroja prispieva s podmienkou, aby sa používal na nesmrtiacu pomoc. V tejto súvislosti sme podali aj žiadosť, aby tieto prostriedky, pochopiteľne, boli započítané do tejto celkovej pomoci, aby sa to nejakým spôsobom neznásobovalo. Tejto žiadosti bolo vyhovené a preto vlastne aj tieto prostriedky budú započítané do tejto globálnej pomoci. V tom a v tej súvislosti medzi tú našu pomoc, pochopiteľne, patrí aj posledné stretnutie s vládou Ukrajiny, ktorá riešila predovšetkým civilnú pomoc, humanitárnu pomoc, hovorili sme o prepojení energetických zdrojov medzi nami a Ukrajinou, ktorá má svoju elektrickú sústavu v troskách. Hovorili sme o prepojení železničnom a využití aj v budúcnosti pre obnovu Ukrajiny našich dvoch prekladísk, ktoré máme, či už v Čiernej, alebo v Maťovských Vojkovciach. Je to veľmi dôležité, pretože náš región v tejto časti má ešte problémy s nezamestnanosťou, má problémy s rozvojom, a preto vlastne podporujeme aj tieto časti. Ale takisto chceme, aby aj tento typ spolupráce bol započítaný do tejto pomoci. A aj v tomto prípade nám bolo vyjdené v ústrety. To znamená, áno, my vlastne budujeme našu spoločnú infraštruktúru. Takisto sme sa zaviazali k vojenskej nesmrtiacej pomoci, to znamená, viete, že predovšetkým chceme byť špecialisti na odmíňovanie, alebo spoločnosti slovenskej CSM Tisovec dodávať stavebné bagre, ktoré budú takisto pomáhať v rámci novej obnovy po skončení vojenského konfliktu, ktorý veríme, že skončí čo najskôr. Všetky tieto časti sme žiadali, aby bolo možné vlastne v tom celom balíku započítavať a tým pádom sme mohli mať tú svoju ako keby domácu úlohu už urobenú. Plus viete, že na Slovensku sa prevádzkuje opravárenské centrum a určité logistické centrá, ktoré práve s týmto úzko súvisia, u ktorých práve aj táto prevádzka je súčasťou nielen toho balíka, ale aj našich 2 %, keďže ich prevádzkuje ministerstvo obrany. Teda nebola reč o žiadnej novej, a už vôbec nie základni, ani ničom podobnom, čo by vlastne sa malo v budúcnosti budovať. My len tie aktivity, ktoré máme, ktoré deklarujeme, ktoré sú schválené, ktoré súvisia aj s touto našou nesmrtiacou pomocou, v zásade modernizujeme, alebo rozvíjame presne v tých regiónoch, v ktorých je to dôležité. A je možné, že skratkou niekto chcel takýmto spôsobom možno vyvolať určitú diskusiu, ale ešte raz to odmietnem pomerne jednoducho a jasne a čitateľne, na Slovensku sa nebude budovať žiadna nová NATO-základňa, ani pre také alebo onaké zbrane. To, čo vlastne dnes robíme, v tom budeme aj pokračovať a my sme radi, že všetky tie naše aktivity bude možné započítať do tejto sumy a tým pádom aj viacej sa budeme môcť venovať rozvoju našich civilných aktivít v rámci Slovenskej republiky. Ďakujem. [14:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán Mažgút nemá doplňujúcu otázku, takže ideme ďalej. Otázka od pána Hazuchu, to je č. 5, je totožná. Pán Hazucha má doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.) Je to otázka na vojenskú základňu NATO. Nie je doplňujúca otázka. To isté pani poslankyňa Plevíková. Nemá. V tom prípade ideme na otázku č. 7 tiež od pani poslankyni Plevíkovej a tá otázka znie nasledovne: "Vážený pán predseda vlády, podľa Aktualít dochádza k cenzúre v denníku Pravda a môže za to ako vždy vláda. Nebola náhodou cenzúra, keď tieto denníky odmietli zverejňovať komentáre Roberta Fica?" Pán minister. [14:22] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jednoznačne aj v tomto prípade platí zase tá téma dvojitého metra a dvojitého kilometra, ktorý sa uplatňuje v Slovenskej republike. Tých príkladov z minulosti by sme mohli spomenúť desiatky, mohli by sme spomenúť desiatky. Ale faktom zostáva, že nie je možné akceptovať, aby sa niektoré témy aj do budúcna zneužívali vždy len proti jednej strane, ale na druhej strane neplatila rovnaká spravodlivosť. Aj toto bude téma podľa mňa, o ktorej sa môžme baviť pri ďalších opatreniach, ktoré budeme chcieť prijať, aby sme deeskalovali napätie v slovenskej spoločnosti. Ono je totižto veľmi jednoduché, keď nahádžete nejakú špinu alebo blato na jednu stranu a tá zároveň nemá možnosť sa k tomu nielen vyjadriť, ale ani sa brániť. A stokrát povedaná lož sa stáva pravdou. Aj to sa stalo možno osudné SMER-u v rokoch 2018 až 2020, že tá naša obrana bola slabá a nemali možnosť sme ju niekde pretavovať a nakoniec až ďalšie vyšetrovania potvrdili, že všetky tie výroky nebola pravda. Veď si spomeňte, či už na odvolávania, alebo na obrovské demonštrácie, ktoré hovorili o prepojení SMER-u a talianskej mafie a talianskej mafie a vraždy dvoch mladých ľudí, novinára a jeho snúbenice. A to sa všetko ukázalo ako absolútna lož. Povedzte mi, ktoré z médií, ktoré všetky tieto veci dávali na svoje titulné strany, sa kedy ospravedlnili? Nikdy. A to je situácia, ktorá sa podľa mňa nemôže do budúcna opakovať, lebo to potom tá súťaž nie je férová. Ak máme politické strany, ktoré majú svoje vlastné podnikové denníky, ktoré vieme, že sú, no tak v poriadku, každý si môže také niečo urobiť, má politický orgán svojej politickej strany, ale potom musia platiť všeobecné pravidlá, aby tá súťaž ostala vyrovnaná. To je pre mňa rozhodujúce. Spomeňte si napríklad na Markízu, kde takisto sme boli nejakým spôsobom obmedzovaní, že my sme zodpovední za to, že pán moderátor stratil svoju prácu. To predsa nebola pravda. My sme len slobodne sa rozhodli, že jeho reláciu nebudeme k ďalšej propagácii našej politickej strany potrebovať, pretože urobil niekoľko podrazov počas oslovovania a dohadovania si diskusií, kde vôbec nebola pravda, že by sme odmietli diskusiu tu s pánom podpredsedom Šimečkom, len jednoducho nám nevyhovoval termín tretí september a žiadali sme pätnásty, taká jednoduchá matematika. Ale to on zneužil na to, aby politicky zaútočil, že áno, to je pravda, že SMER si chcel vyberať a nechcel chodiť s Progresívnym Slovenskom, čo pritom nie je pravda. Plakal som ja niekedy, že pán predseda, podpredseda Šimečka odmietol ísť do diskusie so mnou, lebo som mu málo čo do výšky? Neplakal. Taký je politický život. Ale prečo sa k tomu pridal politicky moderátor, nebolo jasné. A my sme len proste prestali chodiť do tých relácií. A čo sa stalo? Tak postupne prestali chodiť ostatní, až nemal hlavnú debatnú reláciu pred voľbami parlamentnými, teda tú najpodstatnejšiu politickú debatu, akú kedy televízia môže mať. A o finančných stratách, ktoré spôsobilo toto jeho správanie, nechcem ani hovoriť. Ale my sme žiadny nátlak nerobili. My sme sa len slobodne rozhodli, že nebudeme navštevovať niektoré relácie, lebo to proste nemá význam byť v prostredí, ktoré automaticky nejakým spôsobom podvádza. No a že sa to potom vyostrilo a vypomstilo tým, že vlastne mu ukončili pracovný pomer, keď zneužil vysielanie na pirátske vysielanie, no tak to už je len práca zamestnávateľa. Ale jeho obvinenie smerom k vláde, že za to môže vláda, je absurdné. Skutočne nás prestal zaujímať ešte v polovičke augusta roku 2023 presne preto jednoducho, lebo nehral fér hru. To, že potom tam prestali chodiť aj ostatní, za to ja už naozaj nemôžem. A to isté platí tu. V tomto prípade nikto iný ako Aktuality najviac, priamo sa vyjadrili, že nebudú zverejňovať názory predsedu vlády Roberta Fica, pretože ich v tých názoroch kritizuje. Otvorene verejne priznali, že oni sú za cenzúru, lebo to je, kritické názory smerom ku nim oni zverejňovať nebudú. No kto je ešte väčší komunista ako práve šéfredaktor Aktualít? To predsa robili komunisti, že nezverejňovali názory, ktoré by ich kritizovali. A ak niektorý iný denník sa rozhodne, že bývalých politikov, ktorých výtlak je, samozrejme, niekoľko promile, možno, a to som veľmi optimistický, nemá význam pre ich čitateľov, pretože neprinášajú žiadne nové informácie, tak je to objektívne právo. Ale dnes toto je cenzúra, ale keď odmietali urobiť výstup predsedovi vlády, tak to cenzúra nebola. Tak toto je ten dvojitý kilometer. A navyše som ešte počul takú absurditu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán minister, ospravedlňujem sa, už vám vypršalo pätnásť minút. Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR Ja tu mám ešte tri sekundy, pán kolega. Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Môžte dokončiť vetu. Práveže som vás nechal o 40 sekúnd dlhšie. (Potlesk.) [14:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a tak teraz už bez cenzúry pokračujeme ďalej otázkami na členov vlády. Prvá otázka je na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Erika Tomáša od pani poslankyne Veroniky Šrobovej a tá otázka znie nasledovne: "Pán minister, intenzívne diskutujem s poskytovateľmi sociálnych služieb na tému nastavenia sociálneho systému a nedostatkov systému poskytovania sociálnych služieb. Mnohí sa sťažujú, že majú zviazané ruky a zákon nereflektuje aktuálne požiadavky. Chystáte reformu zákona č. 448/2008?" Pán minister, nech sa páči. [14:28] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani Šrobová, tie otázky sú rovnakého charakteru č. 1, 6 a 27, ak dovolíte, mohol by som to spojiť do jednej odpovede. (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, však môžete sa aj doplňujúco spýtať. Nielenže pripravujeme zákony a novely zákonov, ale už asi máte tú informáciu, že sa pripravuje reforma financovania sociálnych služieb ako taká a tá musí platiť od 1. 1. 2026, pretože je naviazaná na plán obnovy. Konkrétne je to komponent 13 pod názvom Dostupná kvalitná a dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Čiže takáto reforma sa pripravuje a musíme ju naplniť, pretože ako som povedal, je naviazaná na plán obnovy. Aby ste chápali, takou tou podstatou celej tej reformy je úplne zásadná zmena financovania sociálnych služieb, a nielen financovania, ale aj celkového poskytovania sociálnych služieb vrátane napríklad posudkovej činnosti. Tou ale najpodstatnejšou principiálnou zmenou bude, že od 1.1.2026 bude príspevok na odkázanosť, keď to tak môžem nazvať, len jeden, v princípe len jeden a bude poskytnutý samotnej odkázanej osobe. A tá sa potom rozhodne, či tento príspevok na odkázanosť buď dá na pobytové zariadenie, alebo na domácu opatrovateľskú službu, prípadne na opatrovanie príbuznými. Je to jedna veľká zásadná reforma, ktorá sa, na ktorej sa pracuje a nepracuje sa na nej od tohto volebného obdobia, ale začalo sa to už v predchádzajúcom volebnom období. Len pre vašu predstavu, v súčasnosti na tomto dokumente práce pokračujú, a to tak v rámci pracovných stretnutí so zástupcami iných rezortov, či zástupcov rôznych zainteresovaných strán s cieľom, aby sme na jeseň mohli koncepciu predstaviť širokej pracovnej skupine. Ešte raz to teda poviem, koncepciu predstaviť širokej pracovnej skupine a aktuálne má táto pracovná skupina, teda tie pracovné stoly, tie okrúhle stoly, ktoré k tomu máme, 26 členov, z toho 13 zastupuje sociálno-ekonomických partnerov, väčšina z nich sú strešnými organizáciami práve poskytovateľov sociálnych služieb. Od jesene 2022 už prebehlo šesť takýchto riadnych zasadnutí a viac ako 15 tematických. Členmi pracovnej skupiny sú aj zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb, verejných ako aj neverejných. Dokonca na požiadavku opozičnej strany KDH, ktorej som hneď vyhovel, sme zaradili aj komoru opatrovateliek do týchto pracovných skupín. Čiže tí svojimi pripomienkami a podnetmi prispievajú k príprave tej reformy. Ako som povedal, celý koncept reformy musí byť hotový do konca tohto roka, aby sme v priebehu budúceho roka mohli spustiť celé legislatívne konanie k samotnej reforme. A tretíkrát to zopakujem, musí tá reforma začať platiť od 1. 1. 2026, pretože je naviazaná na plán obnovy. Ďakujem pekne. [14:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Nie je doplňujúca otázka, preto ideme na otázku číslo 2, ktorá je adresovaná pani ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej od pani poslankyne Ingrid Kosovej a tá otázka znie nasledovne: "Vážená pani ministerka, pravidelne sa vyjadrujete, že medikamentózna forma interrupcie by mala byť dostupná aj u nás, že na ministerstve doťahujete posledné detaily, ale o zavedení sa ešte musíte poradiť na koaličnej rade. Vy ako ministerka však na zmenu vyhlášky takéto povolenie nepotrebujete. Kedy plánujete podpísať vyhlášku a garantovať konečne ženám na Slovensku rovnako kvalitnú a modernú zdravotnú starostlivosť, akú majú ženy v iných krajinách EÚ už desiatky rokov?" Nech sa páči, pani ministerka. [14:32] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, v rámci najvyšších štandardov WHO k interrupčnej starostlivosti si vám dovoľujem citovať z predmetného usmernenia krátku informáciu, citujem: "Medikamentózna interrupcia znamená revolúciu v prístupe ku kvalitnej interrupčnej starostlivosti na celom svete. Lieky na umelé prerušenie tehotenstva je možné bezpečne a účinne podávať v zdravotníckom zariadení, alebo si ich môžu osoby, ktoré potrebujú interrupciu, podať svojpomocne aj mimo zdravotníckeho zariadenia, napríklad doma v prípade, že majú prístup k presným informáciám a zaručene kvalitným liekom. Tie, ktoré si bezpečne riadia interrupciu do 12. týždňa samy doma, môžu v určitej fáze procesu stále potrebovať, alebo chcieť podporu vyškolenej zdravotníckej pracovníčky či zdravotníckeho pracovníka. Poskytovanie služieb, ktoré si vyžadujú minimálne lekársky dohľad, môže výrazne zlepšiť dostupnosť, ako aj zvýšiť súkromie, pohodlie a prijateľnosť procesu interrupcie bez hrozby rizika a ohrozenia jeho účinnosti." Predmetná otázka, čo sa týka používania medikamentóznej formy interrupcie na Slovensku, bola detailne prerokovaná s odbornou obcou, ktorá vyjadruje odbornú podporu úpravy medikamentóznej interrupcie a zhodu na tom, že samotné vykonanie medikamentóznej interrupcie, teda podanie lieku, má v podmienkach Slovenskej republiky prebiehať výlučne, opakujem, výlučne v zdravotníckom zariadení pod medicínskym dohľadom a len v prípadoch do 49. dňa gravidity, teda do 7. týždňa tehotenstva. Vzhľadom ku koaličnej dohode však mám za to, že každá právna úprava, ktorá sa týka aj etických aspektov bez ohľadu na hierarchické ukotvenie danej právnej normy z pohľadu právnej sily, má byť prerokovaná na koaličnej rade. Rezort ministerstva zdravotníctva pristupuje ku týmto otázkam s rešpektom a po prerokovaní na koaličnej rade následne spustíme aj proces v spomínaných intenciách, tak ako som opakovane deklarovala. Ďakujem veľmi pekne. [14:32] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani Kosová má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:34] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď, pani ministerka. Tie usmernenia WHO, samozrejme, veľmi dobre poznáme. Pokiaľ viem, tak naša odborníčka na rodovú rovnosť tu sedí vedľa, Beáta Jurík, vám ich sama osobne na ministerstvo doniesla, ale napriek tomu ďakujeme za to, že ste to takto pred plénom aj prezentovali, čo je výborné, nech to môžu počuť aj vaši koaliční partneri. A ja mám už len doplňujúcu podotázku, kedy bude táto koaličná rada a kedy môžme teda očakávať nejaký, dúfam, že konsenzus na strane koalície. Ďakujem veľmi pekne. A že či by ste nám mohla dať aj tú vašu písomnú odpoveď k dispozícii, ďakujem pekne. [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka, nech sa páči. [14:34] Zuzana Dolinková Ďakujem pekne, samozrejme, písomnú odpoveď vám doručím a keď som sa ja rozprávala s naším súčasným predsedom strany HLAS a koaličného partnera nášho, tak bolo mi prisľúbené, že po letných prázdninách by mala byť koaličná rada k takýmto etickým otázkam. Takže verím, že na jeseň by sme sa k tomu mohli dopracovať. Ďakujem pekne. [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pokračujeme otázkou číslo 3, ktorá je adresovaná ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a je od poslanca Jána Hargaša a znie: "Kedy bude vyhodnotená výzva dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok? Prečo do dnešného dňa nezasadla hodnotiaca komisia, keď táto výzva mala uzávierku ešte v roku 2023? Ako bude ministerstvo kultúry riešiť skutočnosť, že od začiatku roka sa zastavila obnova pamiatok na Slovensku a že potencionálni prijímatelia nebudú vedieť využiť dotácie do konca roka 2024?" Pani ministerka, máte slovo. [14:34] Martina Šimkovičová Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. V prvom rade vás chcem ubezpečiť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky využije finančné prostriedky určené na obnovu pamiatok maximálne efektívne. V programe Obnovme si svoj dom, prišlo pre rok 2024 takmer 1000 žiadostí. Z toho najviac ich prišlo pre podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok, na ktorý sa konkrétne vy pýtate. Tam ich prišlo celkovo 408. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v druhej polovici mája vymenovalo hodnotiace komisie a zverejnilo aj zloženie týchto komisií. Tie momentálne zasadajú a žiadosti vyhodnocujú. Komisia k podprogramu 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok naposledy zasadala včera. Môžem vás ubezpečiť, že nijako nemeškáme a podpora obnovy kultúrnych pamiatok patrí k našim prioritám. Možno o niečo neskorší harmonogram jednotlivých krokov čiastočne vyplýva aj z toho, že tam bol predĺžený termín na predkladanie žiadostí. Ten bol posunutý z posledného novembrového dňa na posledný deň roka 2023. Zároveň v súlade s výsledkami vnútorného auditu s cieľom zjednodušiť a sprehľadniť celé tieto procesy, ministerstvo prijalo plán opatrení na odstránenie nedostatkov. Upravené boli interné riadiace akty ako smernica o poskytovaní dotácií a organizačný a rokovací poriadok komisií. Schéma tak po novom umožní podporovať najmä projekty vedúce k úplnej a komplexnej obnove kultúrnych pamiatok, efektívne využitie verejných financií na projekty, ktoré sa definitívne a kompletne dokončia. Medzi priority ministerstva patria sakrálne stavby v lokalitách Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a ďalšie kultúrne pamiatky po celom Slovensku. Systém dotačného programu bude pružnejší a podporí ich rýchlejšiu a, samozrejme, aj komplexnejšiu obnovu. Tento rok sa v rámci celého programu Obnovme si svoj dom rozhoduje o vyčlenení deväť miliónov eur. Zvyšných šesť miliónov eur bude alokovaných na priamu adresnú podporu obnovy kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. K týmto prostriedkom sa pridajú aj tie, ktoré sa nestihnú vyčerpať v rámci programu Obnovme si svoj dom. Zámerom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je zabezpečiť plnenie cieľov z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a aspoň čiastočne zmierniť investičný dlh v rezorte kultúry. V súvislosti s uvedeným chcem tiež upozorniť aj na pripravovanú účinnosť novelizovaného zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá bude v platnosti od 1. augusta 2024. V nadväznosti na ňu bude ministerstvo kultúry uzatvárať zmluvy s úspešnými žiadateľmi o dotáciu až po 1. auguste 2024. Novela zákona hovorí o tom, ak zo štátneho rozpočtu boli poskytnuté fyzickým osobám alebo právnickým osobám kapitálové výdavky, tieto možno použiť na určený účel aj v troch rozpočtových rokoch bezprostredne nasledujúcich po roku, na ktorý boli rozpočtované. Uvedeným postupom umožní ministerstvo kultúry jednotlivým príjemcom dotácie z kapitálových výdavkov jej použitie o jeden rok dlhšie ako vyplýva z aktuálne platnej legislatívy. Preto nevidíme dôvod, prečo by úspešní žiadatelia nevedeli dotácie využiť. V tomto prípade ide nielen o bežné, ale aj o kapitálové výdavky. Aj v minulosti bolo bežným štandardom čerpanie až v druhej polovici roka. To len na otázku, či ministerstvo kultúry mešká. Zároveň chcem pripomenúť, že dotácia z tohto programu nie je nárokovateľná. Je to dobrovoľný príspevok štátu a nikto naň nemá ani zákonný nárok. Ďakujem. [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hargaš s doplňujúcou otázkou, nech sa páči. [14:36] Ján Hargaš Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď alebo čiastočnú, lebo nedostal som tú hlavnú odpoveď na otázku, že kedy budú vyhodnotené, že tá otázka začínala týmto, že kedy teda budú vyhodnotené, že rozumiem tomu, čo ste popísali. Osobne si myslím, že teda zmena podmienok počas jazdy, alebo že po vyhlásení danej výzvy môže spôsobiť to, že niekto bude diskriminovaný, pretože ak boli nejaké inštitúcie, ktoré povedzme nepodali žiadosť, lebo si mysleli, že ju nestihnú zrealizovať v roku ´24 a vy hovoríte, že to potencionálne predĺžite aj na rok ´25, tak teraz sa môžu potenciálne cítiť dotknutí. V každom prípade z toho, čo som teda vyrozumel z vašej odpovede, je, že výzva bola uzavretá v decembri a až v máji ste vymenovali komisie, ktoré teraz vyberajú z tých 408 žiadostí v tej konkrétnej podkategórii, na ktorú som sa pýtal. Chcel by som sa spýtať, že prečo teda päť mesiacov vám trvalo vymenovať komisie, ktoré mali vyhodnotiť výzvu, ktorá mala už nejak stanovené pravidlá, na tých sa predpokladám, že nič nemenilo. A teda druhá doplňujúca otázka k tomu je, že ak takýmto spôsobom sa manažuje táto jedna konkrétna výzva, ako chcete presvedčiť verejnosť, aby vám dôverovala, že budete vedieť spravovať fondy, Fond na podporu umenia alebo Audiovizuálny fond, ktoré, o ktorých tu teda, o jednom z nich budeme budeme rokovať, kde budú vaši nominanti plniť túto istú funkciu. Ak päť mesiacov trvalo len vymenovanie komisie, tak naozaj mám obavu, ako efektívne budú tieto fondy fungovať a možno by ma naozaj zaujímal aj váš názor, že prečo takýmto legislatívnym procesom ničíte tieto inštitúcie. Je to naozaj veľmi neštandardný postup, keď poslaneckým pozmeňovákom tesne pred, na konci rozpravy sa úplne mení pôvodná myšlienka zákona. Čiže poprosím vás, ak by ste mi mohli odpovedať na túto doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne. [14:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani ministerka. [14:40] Martina Šimkovičová Ďakujem za doplňujúcu otázku. To, že sa toto vyhodnocovalo v máji a v júni, to sú bežne stanovené termíny, čiže vždy v máji a v júni sa vyhodnocovali a tieto komisie prerokúvali tie dané konkrétne projekty. Takže my ideme v časovej následnosti, tak ako je to určené. Samozrejme, to súvisí aj s tým, že kedy sa robia tieto stavebné práce. My sme ale potrebovali celý ten mechanizmus zmeniť, to je to, čo som spomínala, aby sa teda tie peniaze nerozprskli do jednotlivých projektov, ale aby to bolo na oko vidiace, aby to malo aj nejaký mechanizmus v tom zmysle, že sa urobí tá úprava nejakého konkrétneho projektu tak, že to bude aj viditeľné a že tie peniaze teda padnú na úrodnú pôdu, aby sme ich teda nerozdrobili na drobné. To je na margo toho, že či sme tam čakali nejakú dobu na tvorenie komisií. My sme sa držali toho plánu, ktorý je bežne teda určený. A pokiaľ ide o o fondy, tak to je asi už druhá otázka, ale veď tie budeme preberať aj dnes, myslím, že o sedemnástej. A čo sa týka konkrétneho dátumu, ja mám a tam vám nepoviem presný teraz dátum, ale chceme, aby to v júli niektoré tie projekty boli konkrétne vyhodnotené. Takže ja vám konkrétny dátum nepoviem, aby ste sa nemali čoho chytiť, že nepoviem vám, že 10. júla 2024. Ďakujem. [14:42] Martina Šimkovičová vymazať rámček [14:43] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia otázka, otázka č. 4 je adresovaná ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže pánovi Tomášovi Druckerovi, ktorého dnes zastupuje minister práce Erik Tomáš a je to otázka od poslankyne Kosovej, ktorá znie nasledovne: "Pán minister, v základnej škole Rakúsy sa má overovať projekt pilotnej rómskej národnostnej školy, ktorá podľa ministerstva školstva má ambíciu prispieť aj k boju proti segregácii. Je ministerstvo školstva presvedčené, že tento krok bude Európska komisia považovať za vyriešenie problému segregovaného vzdelávania rómskych detí v čisto rómskych triedach alebo čisto rómskych školách? Je ministerstvo školstva presvedčené, že tento krok je v úplnom súlade so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod?" Pán minister, nech sa páči. [14:45] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, dovolím si zastúpiť môjho kolegu Tomáša Druckera. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. V tejto súvislosti by som vám, by som vám chcel najskôr, by som vás chcel najskôr informovať, že dňa 21. júna 2024 došlo k podpísaniu memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, obcou Rakúsy, Prešovskou univerzitou v Prešove a Asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka ohľadom pilotného projektu vytvorenia rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy. Teraz k vašej otázke. Keďže ide o vytvorenie jedinej školy, tento krok nemôžeme považovať a ani nepovažujeme za systematickú odpoveď na všeobecnú otázku riešenia segregácie v oblasti školstva. Ministerstvo implementuje a plánuje viaceré kroky v tejto oblasti vrátane systému monitorovania segregácie národného projektu v prospech desegregácie, skríning niektorých detí zaradených do špeciálnych škôl a ďalšie. Podpora vzniku rómskeho národnostného školstva má potenciál prispievať k tomuto úsiliu, a to zabezpečením kvalitnejšieho vzdelávania pre deti v ich materinskom jazyku. Nemá však nahradiť ostatné kroky smerujúce k desegregácii slovenského školstva, ktoré presadzujeme konzekventne a ani z nich nemienime ustupovať. K vytvoreniu tejto školy má prísť postupne. Dôvodom je, že postupným procesom chceme predísť prípadným chybám a problémom, ktoré sú, samozrejme, pri akomkoľvek pilotnom projekte súčasťou diapazónu možností. Do procesu plánujeme zapojiť široké spektrum aktérov vrátane rôznych organizácií poskytujúcich podporu pre inovatívne školy. Zároveň vás chcem ubezpečiť, že kroky, ktoré ministerstvo podniká, sú v súlade s národnou a európskou legislatívou. [14:45] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Doplňujúca otázka od pani poslankyne Kosovej. Nech sa páči. [14:47] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj keď nie ten, ktorého by som tu chcela, pretože potom vám nemôžem dať doplňujúcu otázku. Takže vás len požiadam, či by ste mi potom nedal písomne tú odpoveď, lebo je to veľmi dôležité, že ministerstvo školstva deklaruje, že nejde o legitimizáciu segregácie, aj keď ja ešte nie som o tom presvedčená. Takže si budeme dávať pozor na ďalšie kroky tejto koalície, pretože osobne som, alebo podľa toho mienim, že nech to nazveme akokoľvek, ak ide o segregovanú školu, kde je 100 % rómskych detí, tak či to bude národnostná škola, alebo slovenská škola, tak vždy to bude segregácia. A nemyslím si, že tento pilotný projekt akýmkoľvek spôsobom prispeje k desegregácii. Takže len ak by ste boli dobrý, môžte tlmočiť toto stanovisko od Progresívneho Slovenska pánovi ministrovi Druckerovi. Ďakujem. [14:47] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán minister, ešte chcete reagovať? Dobre. V tom prípade ideme na ďalšiu otázku, ktorá sa dotýka tej istej témy, ale nie je totožná, a preto ju prečítam. Opäť je na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera, ktorého zastupuje pán minister práce Erik Tomáš. Otázka je od poslankyne Beáty Jurík a znie nasledovne: "Média informovali, že v obci Rakúsy pri Kežmarku vznikla pilotná rómska národnostná škola, čo napovedá, že ministerstvo školstva uvažuje aj o zriadení, respektíve transformácii ďalších základných škôl na rómske národnostné školy. Konkretizujte, o aké lokality, respektíve základné školy sa jedná? Pán minister. [14:48] Erik Tomáš Ďakujem pekne. Ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že vám aj odovzdám potom písomne tie odpovede a budem tlmočiť vaše pripomienky môjmu kolegovi z vlády. Vážená pani poslankyňa, ako iste viete, členovia rómskej národnostnej menšiny na Slovensku dlhodobo čelia obmedzeniu ich práva na vzdelávanie v materinskom jazyku. Podľa údajov Atlasu rómskych komunít 2019 žije na Slovensku približne 450-tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu, pričom 60 % z nich používa doma primárne rómsky materinský jazyk. Ako som už uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku, memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže slovenskej republiky, obcou Rakúsy, Prešovskou univerzitou v Prešove a Asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka ohľadom pilotného projektu vytvorenia rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy, ktoré bolo podpísané dňa 21. júna 2024, má za cieľ tento stav a vytvoriť podmienky pre vzdelávanie v materinskom jazyku aj pre Rómov. Riešenie vzdelávania žiakov na úrovni základných škôl je prenesenou kompetenciou samosprávy, v tomto prípade samosprávy obce Rakúsy. Dôvodom štátnej intervencie v tejto oblasti je, že dnes neexistuje ani jedna verejná základná škola s vyučovaním rómskeho jazyka, čo indikuje, že ide o systematický problém a nie o individuálne zlyhania, či rozhodnutia obcí. Medzi dôvody neexistencie takýchto škôl patrí nedostatočný počet kvalifikovaných učiteľov, chýbajúce učebnice a ďalšie logistické potreby. Dostávame sa však do situácie sliepka a vajíčko. Ak chýbajú kapacity, nevznikajú školy. Ak nie sú školy, nevznikajú kapacity. Preto sa snažíme touto intervenciou vytvoriť nové podmienky v tejto oblasti. Pre zabezpečenie chýbajúcich kapacít plánujeme uplatniť takzvané dočasné vyrovnávacie opatrenie podľa § 8a antidiskriminačného zákona. Práve z týchto dôvodov sa súčasťou memoranda stali aj Prešovská univerzita v Prešove ako jedna z inštitúcií vzdelávajúca učiteľov rómskeho jazyka a tiež asociácia, ktorá združuje školy využívajúce rómsky učebný jazyk. Chcem ešte raz zdôrazniť, že ide o pilotný projekt v jednej lokalite. Čo sa týkalo výberu lokality, obce Rakúsy, ako jediná iniciovala rokovania s naším ministerstvom o vytvorení rómskej národnostnej školy a túto iniciatívu sme po dôslednom vyhodnotení akceptovali a podporili. O žiadnej inej podobnej iniciatíve v tomto momente nevieme, ani nezvažujeme podporu vytvorenia ďalšej podobnej školy. Proces budeme monitorovať vrátane vstupného testovania a monitorovania zmien v kompetenciách detí, pričom ďalšie kroky zvažujeme až po vyhodnotení tohto monitoringu. Ďakujem pekne. [14:48] Michal Šimečka Ďakujem. Pani poslankyňa Jurík s doplňujúcou otázkou. Nech sa páči. [14:51] Beáta Jurík Vážený pán minister, veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď a nechcem vás teda tiež trápiť s doplňujúcou otázkou, keďže to nie je úplne vaša oblasť. Ja len že úplne nechápem teda, že prečo to nazývame pilotný projekt, ak nie je plánované aspoň zatiaľ rozšíriť to aj na ďalšie školy, a teda o to lepšie, ak sa neplánuje rozšíriť to na ďalšie školy. Aj keď teda kolegyne mi tu už avizujú, že minimálne jedna ďalšia škola už v takomto režime funguje, alebo sa chystá fungovať, čo je teda maximálne problematické. Lebo ak je toto spôsob, ako sa ministerstvo školstva snaží vyhnúť sankciám z infringement procedure, ktoré momentálne vedie voči nám Európska komisia práve za segregáciu rómskych detí v školách tak, že tie školy jednoducho premenuje na národnostné školy a bude sa snažiť argumentovať práve tým, že rómske deti sa potrebujú vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, tak je to veľmi problematické, pretože to absolútne vyprázdňuje zo svojej podstaty slovo segregácia. Pretože jednoducho ak sú tie školy naďalej 100 % rómske, tak sa o segregáciu jedná a je úplne jedno, ako to ministerstvo školstva nazve. A dúfam, že Európska komisia bude toto reflektovať, ak teda toto je cieľ. Ďakujem. [14:51] Michal Šimečka Ďakujem. Pán minister? Môžte, prosím, zapnúť pánovi ministrovi mikrofón? (Reakcia z pléna.) Dobre, v tom prípade ideme ďalej na otázku č. 7, ktorá je adresovaná ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi a je od poslanca Jána Hargaša a znie nasledovne: "Ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pri rozhodovaní o zvýšení správnych poplatkov za vydanie pasu zohľadnilo hrozbu zvýšeného náporu žiadostí a prečo nepodniklo preventívne opatrenia na posilnenie kapacitného zvládnutia?" Pán minister, nech sa páči. [14:54] Matúš Šutaj Eštok Ospravedlňujem sa trošku za roztržitosť. Pán poslanec, ďakujem vám za záujem o takúto dôležitú tému, ako sú pasy a aktuálna situácia s ňou. Ale dovolím si vám povedať, že tá otázka nie je veľmi správne položená pri všetkej úcte, pretože ten dôvod tej komplikovanej situácie s pasmi, ktorú sme zdedili a prapríčina, že prečo to tak je, to sa treba pýtať kolegov vašich. Kolegov vašich, ktorí, niektorí, jeden sedí za vami a jeden je s vami v jednej strane. Hovorím o dvoch ľuďoch. Prvým je bývalý minister vnútra pán Mikulec, no a druhým je váš stranícky kolega pán Ódor, ktorí svojou manažérskou neschopnosťou zapríčinili stav, aký dnes, respektíve pred niekoľkými týždňami bol v oblasti vydávania cestovných dokladov, že tu bol obrovský nápor. Nemá to spoločné nič so správnymi poplatkami a niečím podobným, pretože v štandardnej krajine, ktorá je riadená schopnými manažérmi, štát vie takéto situácie zabezpečiť tým, že prijíma štandardné manažérske rozhodnutia. O jednom manažérskom rozhodnutí, ktoré prijali títo dvaja páni, ktorých som tu spomínal, pán Mikulec a pán Ódor, som informoval ráno na tlačovke. To sa môžte opýtať pána Ódora, že ako sa mu podpisuje zmluva za 1 milión eur na tovar, ktorý do dnešného dňa na ministerstvo vnútra nie je dodaný, to sú tie panciere. Ale aby som sa vrátil späť a odpovedal aj vecne na túto tému, tak ako som povedal, za tou situáciou je bývalé vedenie ministerstva vnútra pod vedením pána Mikulca a vášho kolegu Ľudovíta Ódora, ktorí nezakontrahovali dodanie nových strojov na výrobu pasov a rovnako nezabezpečili dostatok čistopisov. Pamätáte si, že som mal tlačovku v januári tohto roka, kedy som verejne kritizoval aj pána Mikulca, aj pána Ódora za ich manažérske zlyhanie, že nezabezpečili dostatok čistopisov, že sa báli podpisovať zmluvy, že celý proces jednoducho zanedbali. Koniec koncov, pri pánovi Ódorovi to vidíme pri verejných financiách, kedy nám ich odovzdal po Matovičovi a Hegerovi najhoršie a jediné, čo nám nechal, nie sú riešenia, ale kocky z lega. To sú tí manažéri. No a k veci. Počet žiadostí o pasy sa, samozrejme, dostáva do normálu napriek tomu, že stále nie sme v situácii, aby sme všetky pasy vydávali v štandardnej lehote, pretože sme prišli do situácie, kedy po neschopnom Mikulcovi prišiel ďalší staviteľ kociek z lega a nevedel ten rezort riešiť. Neriešil problémy, ale staval lego asi aj na ministerstve vnútra. Cestovné pasy personalizuje len jedno pracovisko na Slovensku, Národné personalizačné centrum v Bratislave a problém s meškaním výroby pasov sa týka celého Slovenska. Snahou súčasného vedenia je preto vytvoriť nové personalizačné centrum, aby bol plne pokrytý dopyt občanov po nových dokladoch. Tak ako chystáme nové personalizačné centrum, tak rovnako pracujeme aj na záložnom pracovisku, ktoré v prípade rôznych rizikových situácií, ak dôjde k výpadku tlačiarne alebo podobne, bude z hľadiska toho, že tu máte nejakú kritickú infraštruktúru, zabezpečovať takéto potreby. Do konca minulého týždňa sme evidovali takmer 342-tisíc žiadostí, denne personalizujeme vo viaczmenných prevádzkach okolo 2000 pasov. Problém sú však technické zariadenia personalizačného centra, ktorých životnosť skončila už pred šiestimi rokmi. A nová technika bola obstaraná ešte v roku 2019, kedy ministerkou bola ministerka Saková. No predchádzajúce vedenie rezortu z neznámych dôvodov, asi pán Mikulec mal iné priority, ako je chodiť do práce, nové stroje nezakontrahovali za tri roky, čo tam bol Mikulec no a, samozrejme, pre Ódora, ten staval lego. Objednané však už sú. Objednala ich táto vláda, toto vedenie ministerstva vnútra. Dodané budú na jeseň, pretože ide o technické zariadenia. Veď vy to viete, že to nie je nejaká obyčajná tlačiareň, ale mohutné technické zariadenie. Po ich uvedení do prevádzky by sa už oneskorenie výroby dokladov nemalo opakovať. Čiže už tu nebude trpieť akýkoľvek občan za neschopnosť ministerstva vnútra, pretože robíme všetky kroky, aby to tak bolo urobené. Dokonca keď bude táto technika, mohli by sa cestovné doklady vyrábať dvakrát rýchlejšie. Rovnako tu chcem poprosiť všetkých občanov Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:58] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Doplňujúca otázka od pána poslanca Hargaša. Nech sa páči. [14:59] Ján Hargaš – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne, pán minister. No začnem tým, že trochu poopravím vaše tvrdenia a potom sa spýtam doplňujúcu otázku. Kto za to môže? Takto, táto vláda v decembri schválila konsolidačný balíček, v rámci ktorého navýšila správne poplatky za vydávanie dokladov. Zhodou okolností teda od 1. apríla, zhodou okolností v marci sme mali dvojnásobný počet žiadostí o nové doklady ako napríklad v januári. Keď si pozriete ten graf, tak tam to veľmi vyletelo v marci, pretože ľudia chceli stihnúť staré poplatky, kým sa zvýšia a potom to zase padlo na štandardné čísla. Čiže to len k otázke, kto za to môže, že sa tu takto dopyt dvihol, jednoducho bolo to vaše rozhodnutie, vašej vlády, že zvýšite poplatky a tým tento dopyt vyvoláte. Veľa ste spomínali manažérov. Správny manažér by sa spýtal, keď dáva takúto legislatívu do procesu, že či to vie dodať. Vieme dodať tento zákon? Čo ak ľudia začnú pýtať tie pasy? Budeme schopní to dodať? Ak ste vedeli o limitovaných kapacitách, je to vaše manažérske zlyhanie, prepáčte, myslím si, že ste sa nepripravili na to, že takýto dopyt môže prísť a že ho nebudete vedieť, ten dopyt uspokojiť. Veď ste tam už boli vtedy niekoľko mesiacov. Vedeli ste o tom, že aká je situácia s dokladmi a čo s tým môžete robiť. Som rád, že hovoríte, že na jeseň už prídu nové stroje, preto sa pýtam, že prečo teda ten zákon napríklad sa nemohol posunúť na jeseň? Po letnej sezóne. Ak by takýto dopyt vznikol, tak už na jeseň budete oveľa lepšie pripravení. To by bolo manažérske, manažérske rozhodnutie. To je len k tej časti, že kto za to môže. A ešte by som vám povedal, že keby ste nehnali tie zákony cez skrátené legislatívne konania, ako bol aj tento, tak si to určite doma vyštrngáte. Keby ste nevyhadzovali odborníkov ako napríklad šéfa analytického inštitútu, tak si to doma tiež vyštrngáte. A podstatná otázka je, viete, ľudí nezaujímajú tieto výhovorky, kto za to môže, Ódor, Heger, Radičovej vláda, ja neviem, susedov pes, ľudí zaujíma, čo s tým budete robiť. Máme viac ako 14-tisíc pasov v omeškaní. Vláda si tu lieta špeciálom, myslím, že aj v nedeľu ide zase na futbal, som sa niekde dočítal, vládnym špeciálom. Ľudia čakajú na pasy, čo s tým budete robiť v najbližších dňoch? Ďakujem veľmi pekne. [14:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán minister. [15:01] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Pán poslanec, ja obdivujem vašu bohorovnosť. Obdivujem ju, pretože ste boli vy štátnym tajomníkom u najneschopnejšej ministerky v histórii Slovenskej republiky. Vy ste niesli zodpovednosť za štátne IT. A keď je tu ešte štátne IT, ktoré by bolo viac zdevastované, ako za vašej, vášho pôsobenia "odborného", tak by som ešte chcel vedieť, že kto viacej nesie zodpovednosť za ten stav. Preto obdivujem vašu bohorovnosť a že vy sa dokážete pýtať, kto manažérsky zlyhal? Viete, kto manažérsky zlyhal? Pán Ódor! Pretože pán Ódor mal v čase, keď bol ministrom vnútra, na stole zmluvu o dodaní čistopisov. Ja sa pýtam, čo mu bránilo v tom, aby tú zmluvu podpísal? Neviete, neviete sa ho opýtať vy, pán Hargaš, keď ste taký múdry a veselý? Čo bránilo tomu najlepšiemu manažérovi, vášmu kolegovi pánovi Ódorovi, aby podpísal zmluvu na dodanie čistopisov už na jeseň? A mohli sme tak mať dostatok čistopisov pre všetkých občanov Slovenska. Skúsite sa ho opýtať, či mal čas? Prečo nepodpísal, staval lego? Čiže ak sa pýtate, kto nesie zodpovednosť za to, v akom stave to ministerstvo vnútra je, tak je odpoveď jasná. Nesie za ňu zodpovednosť pán Mikulec a za doklady osobne nesie zodpovednosť váš kolega, líder Progresívneho Slovenska v Eurovoľbách pán Ódor, ktorý nemal čas podpísať zmluvu na dodanie čistopisov, preto ich bol nedostatok, pán Hargaš! A keď niekto nesie zodpovednosť za to, že Slovensko v rámci digitalizácie a rozvoja štátneho IT je v takom stave, v akom je, že zajtra musia zatvárať firmu SK IT v Košiciach, tak ste to vy a pani Remišová! Tak si preto vyprosím, vyprosím si, aby ste tu ako najmúdrejší poslanec kohosi kritizovali, najprv sa pozrite, pán Hargaš, do zrkadla, pozrite sa na vaše výsledky, kde ste zlyhali v štátnom IT ako celku vy osobne, vy osobne, nie pani Remišová. Pretože pani Remišová ani nevie, čo to je počítač, ale vy ste boli jej štátny tajomník, ktorý mal na zodpovednosti to, ako sa bude štátna informatizácia vyvíjať. A ja sa pýtam, čo vy ste dokázali, prosím vás? Čo ste dokázali v rámci dokladov, prečo ste ako štátny tajomník nekritizovali vtedajší ministerský rezort, že nie sú schopní zabezpečiť kritickú infraštruktúru v rámci dodávky pasov? Že neboli schopní zabezpečiť technické riešenie od roku 2019! Že nedokázali obstarať to, čo my sme za dva mesiace dokázali obstarať, to je technické zariadenie na tlač dokladov, aby sa mohli dať tlačiť dvakrát tak rýchlo. Čo ste urobili vy? A viete, keď tu hovoríme, že či sme o tom mali vedieť, alebo nemali. My každý deň nachádzame kostlivcov v skrini, tak sme presne aj na januárovej konferencii tlačovej informovali o kostlivci vášho kolegu pána Ódora a pána Mikulca, že neboli schopní urobiť dodatok k podpisom na čistopisy. Tak som dneska informoval o ďalšom kostlivcovi, že váš kolega pán Ódor podpísal zmluvu na 1 milión eur na pancierové autá, ktoré neboli dodané, ale boli zaplatené. Choďte sa jeho pýtať, ak sa tu pýtate na zodpovednosť, tak ja sa pýtam na vašu zodpovednosť, vy, vy, pán Hargaš, nesiete spoluzodpovednosť na tom, v akom stave je informatizácia na Slovensku za vlády pani Remišovej. Vy ste boli priamo zodpovedný za informatizáciu, aj za to, že ste mali byť vy ten, ktorý mal tlačiť na ministerstvo vnútra, že kde sú? Prečo si neobjednali tie tlačiarne, ktoré mali objednať? Vy za to nesiete zodpovednosť, ak sa ma pýtate priamo, tak ste to vy, pán Mikulec, pán Ódor a ďalší. Čiže odpoveď je veľmi jednoduchá, pán Hargaš. (Potlesk v sále.) Nestačí sa iba usmievať, nestačí kritizovať, keď ste akože "treťo-sektorový" odborník o rozkradnutej jednej miliarde. Treba robiť! Viete, čo ste urobili vy? Za dva roky, či koľko ste boli štátnym tajomníkom? Nič! Že informatizácia dnes je v najhoršom stave, v akom kedy bola. Toto je výsledok váš, odborníkov z Progresívneho Slovenska! Čiže keď sa chcete baviť o tom, kto tú zodpovednosť nesie za stav, v akom je dnes Slovensko nielen v oblasti verejných financií, ale aj v rámci digitalizácie, tak je to priamo Progresívne Slovensko, ktoré nedokázalo nič v rámci digitalizácie, aj v rámci týchto pasov. Pretože ste to mali byť vy, mali ste to byť vy ako štátny tajomník zodpovedný za digitalizáciu, za procesy v krajine, ktorý mal prísť za pánom Mikulcom, opýtať sa ho, či už dopil a či už je schopný riešiť aj problémy občanov Slovenskej republiky, medzi ktoré patria aj pasy. Potom by sme neboli my v Hlase na ministerstve vnútra, ktorí musia toto riešiť. A každý deň tých kostlivcov v skrini vyberať. Takže sme podpísali, pani kolegyňa, dodatky k týmto zmluvám, ktoré nebol schopný podpísať pán Ódor, ani pán Mikulec, tak my sme ich podpísali po nástupe na ministerstvo. My sme objednali ďalšiu tlačiareň, ktorá stojí 15 miliónov. Objednali sme ešte jednu tlačiareň, aby keď vypadne tá druhá, bolo všetko zabezpečené. My sme tí, ktorí menia teraz celý dizajn občianskych preukazov a pasov, kde bude aj slovenské logo. Kde sa nebudeme hanbiť za to, že sme Slováci. (Potlesk.) Kde bude slovenský štátny znak, takto budú vyzerať pasy. Nie, nebudeme sa hanbiť za to, že sme Slováci. Takéto pasy budú a občania si môžu na ne počkať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.) [15:01] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán minister, za emotívne vystúpenie. Dúfam, že pochopil pán poslanec. Mal by vystúpiť pán generálny prokurátor Žilinka, ale pán Žilinka požiadal o ospravedlnenie. Pristupujeme k otázke pani Viery Kalmárovej, ktorá sa obrátila na ministra spravodlivosti Suska: "Vážený pán minister, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti informovala ešte vo februári tohto roka o plánovanom zriadení pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na problematiku násilia. Môžete nám povedať, ako pokračujete v realizácii tohto prísľubu? Čo by malo byť cieľom skupiny? Aké by malo byť jej zloženie?" Nech sa páči, v zastúpení pán minister Kamenický. [15:07] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Vážená pani poslankyňa, v zastúpení pána ministra zareagujem na vašu otázku. Medializované vyjadrenie z februára o plánovanom zriadení pracovnej skupiny na riešenie problematiky násilia súviselo s možným prerozdelením časti finančných prostriedkov v celkovom objeme 769 500 eur vyčlenených dotačnej schéme ľudské práva na účel pomoci obetiam násilia. Nakoľko výzva bola spustená so zachovaním sumy v pôvodnej výške 769 500 eur, činnosť vami spomenutej pracovnej skupiny v danej súvislosti stratila svoje opodstatnenie. Ďakujem za pozornosť. [15:07] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, ďalšia otázka nasleduje. Pani poslankyňa Biháriová ju adresovala ministrovi financií: "Podľa informácií ministerstva financií skončil k 30. aprílu hlavný zdroj financovania samospráv daň z príjmu fyzických osôb v mínuse približne 25 miliónov eur. Akým spôsobom plánuje ministerstvo financií stabilizovať finančnú situáciu samospráv? Plánuje vláda reformu financovania a kompetencií samospráv? Ak áno, tak ako a kedy?" [15:09] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Môžem? Dobre ďakujem. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Na úvod chcem povedať, že viem, sú to viaceré identické otázky, takže budem naraz odpovedať na všetky otázky – 15, 16, 38 a 51. Vo všeobecnosti sa podiel územnej samosprávy v danom mesiaci prevádza zo sumy skutočného výnosu dane z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci mesiac. Prevod v mesiaci máj je v rámci roka nižší vzhľadom na realizáciu vratiek pri zúčtovaní tejto dane. Takto to viac-menej funguje už od spustenia fiškálnej decentralizácie. Zástupcovia samospráv túto odchýlku v cash-flow veľmi dobre poznajú. Táto vláda intenzívne samospráve pomáha, už aj, už aj pomohla. Vláda v decembri 2023 schválila dodatočnú pomoc územnej samospráve na tento účel vo výške 60 miliónov eur, z toho mestám a obciam vo výške 45 miliónov eur. Zároveň v rámci výjazdových rokovaní schválila ďalšiu pomoc pre mestá a obce vo výške 7,94 milióna eur. Mestám a obciam Trenčianskeho, Košického, Trnavského a Prešovského samosprávneho kraja v okresoch Humenné, Vranov nad Topľou a mestám a obciam v okresoch Michalovce, Sobrance na zabezpečenie obnovy pamätného miesta pamätník SNP na Jankovom vŕšku a príspevky na prípravu osláv 80-teho výročia SNP. V skrátenom legislatívnom konaní bola pripravená, následne v Národnej rade prijatá novela zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorá umožnila vyplatiť v mesiaci máj celý nepoukázaný zostatok dane z príjmu právnických osôb pre rok ´24 obciam i VÚC. Rovnako bola schválená novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá do konca roka 2024 umožňuje samospráve používať zdroje svojich rezervných fondov aj na bežné výdavky, čo predtým nebolo povolené. Ďalej boli vyčerpané, vyčlenené úverové nástroje cez SIH – Slovak Investment Holding a. s. vo výške 136 miliónov eur, ktoré boli vyňaté z regulácie dlhu v zmysle rozpočtových pravidiel územnej samosprávy. V oblasti investície teda je vláda pripravená pomôcť samospráve maximálne možným využitím disponibilných zdrojov Európskej únie a plánu obnovy a odolnosti. Dodatočná finančná pomoc pre samosprávu v roku ´24 nad rámec schváleného rozpočtu by si vyžiadala realokáciu prostredníctvom viazania zdrojov v jeho iných častiach. Financovanie samospráv v ďalšom období bude predmetom spoločného intenzívneho dialógu so zástupcami územných správ, samospráv v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:09] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, vyčerpali sme všetky možné otázky, na ktoré bolo možné v rámci časového fondu odpovedať. Vyhlasujem krátku prestávku do 15:15. Budeme pokračovať zákonom číslo 330/1991 o pozemkových úpravách. (Prestávka.) ===== [15:13] Andrej Danko (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 11. dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona číslo 46/2024 Z. z. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 368. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 381. Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Kamenického, aby v zastúpení ministra pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. , tlač 368.) [15:16] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť bezodkladný prevod pozemkov štátu správe Slovenského pozemkového fondu na obce a vyššie územné celky. Ide o pozemky pod existujúcimi stavbami vo verejnom záujme po vydaní kolaudačného rozhodnutia a pozemky, na ktorých sa podľa záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie má umiestniť stavba vo verejnom záujme. Návrh zákona reflektuje na dlhoročné problémy územnej samosprávy, že územná samospráva nedisponuje aktuálne dostatočnými finančnými prostriedkami na vysporiadanie pozemkov pod stavbami a zariadeniami vo verejnom záujme. Vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne. [15:16] Andrej Danko Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhujúci gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi. Nech sa páči, pán poslanec. [15:17] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:17] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, pána Lackoviča za PS ako člena poslaneckého klubu. Nech sa páči, pán poslanec. [15:19] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, po ktorom volajú starostky a starostovia, primátorky a primátori už naozaj dlhé roky. Naznačil som to už v rozprave ku SLK. Teraz pri prvom čítaní už budem podrobnejší. Aby sme celý problém pochopili a lepšie navnímali, musíme sa na veci pozrieť optikou vedenia obcí a miest. Ako bývalý starosta sa to pokúsim priblížiť na príklade vlastnej obce Hviezdoslavova, kde som 5 rokov starostoval, pôsobil. Tam napríklad v katastri, v extraviláne sa nachádza cintorín, ktorý leží na obecnom pozemku, čiže klasický, štandardný príklad, no jeho kapacita bola, bohužiaľ, naplnená. Jeho ďalšie rozširovanie je možné už len na pozemky spadajúce pod Slovenský pozemkový fond, SPF-ko, ktoré tie obecné pozemky obkolesujú. V opačnom prípade nebude, napríklad v našom konkrétnom prípade vo Hviezdoslavove, kde pochovávať. Toto je môj konkrétny príklad z Hviezdoslavova, kde som teda donedávna pôsobil. V mnohých takýto prípadoch vždy bolo a ešte stále je nevyhnutné a nutné oslovovať práve SPF so žiadosťou o súčinnosť, respektíve so žiadosťou o riešenie problému. V mnohých obciach sa tiež stalo, stávalo, stáva, že pod SPF patrí napríklad pozemok, ale patria pozemky pod jestvujúcou stavbou verejného záujmu, napríklad základnou školou, materskou školou, zdravotným strediskom, ba dokonca máme prípady, kedy aj pozemky pod obecným úradom vlastní nie konkrétna obec, ale niekedy Slovenský pozemkový fond. A tu nastáva prvý problém. Môžete sa na to opýtať naozaj ktoréhokoľvek a ktorejkoľvek starostky, každý a každá mi dá za pravdu. SPF skrátka desaťročia nereaguje. SPF vlastní množstvo pozemkov pod školami, škôlkami, cestami, historickými budovami, ktoré vzhľadom na nečinnosť SPF nie je možné rekonštruovať, rozširovať, ale ani búrať a stavať niečo nové. Nie je to jeho zlá vôľa, problém je totiž v tom, že podobné žiadosti zasielajú stovky starostov a starostiek a mnohí a mnohé na viacero pozemkov. No a výsledkom je taký, žiaľ, chaos, že sa mu vytvoril vlastný pojem, takzvaná spisová zápcha, o ktorej sme tu počuli aj v utorok pri SPF-ku. No a tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že viniť z tohto chaosu alebo z tejto spisovej zápchy, viniť bežných zamestnancov by nebolo určite korektné. Na vine je vedenie a politici, ktorí nevytvorili od roku 1992, odkedy tu SPF máme, nebolo vytvorené prostredie na riadny výkon funkcie Slovenského pozemkového fondu. Tu treba podotknúť, že za posledných 20 rokov približne 15 rokov bolo vedenie SPF v rukách strán súčasnej koalície. To je proste fakt, ktorý naozaj len ťažko možno spochybniť. Takže áno, tento zákon je záplatou na problém, ktorý ste, teda vážená vládna koalícia, sami vytvorili. To len, aby sme sa teda netvárili úplne, že to celé vzniklo nebodaj dnes alebo včera. Poďme k dátam, podľa poslednej správy NKÚ bolo SPF-kom začiatkom roka 2022 evidovaných neuveriteľných 27 900 spisov, respektíve žiadostí, nevybavených. 27 900! Keď som v utorok vystupoval v rámci rozpravy ku skrátenému legislatívnemu konaniu, nevedel som, že toto číslo je takéto až absurdne, bizarne vysoké. Vybavených bolo len niečo cez 800 a vtedajšie vedenie pozemkového fondu spustilo projekt, ktorý mal zásadným spôsobom pohnúť s nevybavenými spismi. Niečo sa podarilo, niečo nie. Výsledkom bolo vybavenie približne 60 % spisov, avšak medzitým ich počet narástol z pôvodných vyše 27-tisíc na astronomických vyše 45-tisíc spisov. A asi sami uznáte, že SPF za danej situácie neplní účel a pre majetky vo vlastníctve štátu je vlastne skôr rizikom než prínosom. Sám to de facto predkladateľ návrhu priznáva v predloženom návrhu na SLK, ktoré sme teda, alebo ktoré ste teda dnes vy odhlasovali, pretože Progresívne Slovensko skrátené legislatívne konanie v tomto prípade podporiť nemohlo. Napriek tomu, samozrejme, že ide o dobrý zámer, ale trvá už nejaké tie roky, ako aj vysvetlím. Ja sám a spolu so mnou aj stovky ďalších starostov a starostiek sme volali po zmene zákona, ktorá by umožnila rýchlejšie a bez finančnej náhrady previesť tieto majetky do rúk obcí. Do rúk, v ktorých mali byť už dávno. Na prevod majetkov už aj teraz existovala zákonná možnosť, avšak vzhľadom na zdĺhavý proces a častokrát veľmi vysoké ceny bola pre obce jednoducho nereálna. Nemôžeme čakať, že obec si kúpi časť pozemku pod chátrajúcou kultúrnou pamiatkou, aby ju potom ešte za vlastné zdroje zrekonštruovala. Veľmi sme preto žiadali zákon, ktorý by umožňoval bezodplatné a byrokraticky nenáročné, nezdĺhavé vysporiadanie týchto pozemkov do rúk obcí a miest a regiónov v konečnom dôsledku. Sme preto veľmi radi, že takýto návrh prišiel a dnes o ňom môžeme rokovať v pléne Národnej rady. V tejto súvislosti chcem poukázať na riziko alebo aj úskalie predloženého zákona v tom, že prevody majetkov budú pre pozemkový fond len ďalšími spismi, ktoré sa pridajú do hory tých existujúcich. Toto som upozorňoval aj pána ministra predvčerom, že to treba teraz čím skôr prehľadne komunikovať, pretože neviem a nechcem si predstaviť čakacie lehoty, ktoré tým môžu opäť vzniknúť a je preto naozaj nevyhnutné, aby v pozemkovom fonde došlo k prioritizácii spisov týkajúcich sa prevodov majetkov, aby tie už ďalej nezahlcovali celý proces. To však nie je otázka na zákonodarcov, ale exekutívu a manažment SPF, pretože, respektíve takže veríme, že tento faktor sa po prijatí predmetného návrhu bude brať do úvahy. Pretože z logiky veci všetci chápeme, že na základe tohto zákona počet spisov ešte výraznejšie narastie. Dajme si na toto veľký pozor, ako sa to teraz v prípade schválenia celé bude procesovať. Pretože to bude kľúčové, ako bude potom nasledujúce obdobie celá táto vec fungovať, respektíve nefungovať. Zákon ďalej zavádza právomoc pre pozemkový fond kontrolovať účel využitia tých pozemkov a majetkov, ktoré boli vo vlastníctve SPF a tu sa chcem opäť dotknúť možného úskalia, ktoré vzniká vzhľadom na jeho personálnu poddimenzovanosť na tom samotnom SPF-ku. Neviem si úprimne úplne predstaviť, že kto za daných okolností bude vykonávať túto kontrolu. Verím preto, že na vláde vyčleníte dodatočné finančné prostriedky, ktoré pokryjú zvýšenie počtu zamestnancov na SPF, respektíve aspoň zefektívnia zjavne zle nastavené procesy. A to aspoň do doby, keby bude väčšina nových žiadostí a ich kontrola vybavená. Ďalším možným úskalím je fakt, že ste o ňom nediskutovali so samosprávami. Tento návrh nebol v medzirezortnom konaní, navyše ho predkladáte teda v skrátenom legislatívnom konaní. Je to určite neprimerané, keďže tento problém trvá desiatky rokov. Súčasná vláda tu tiež nie je prvý deň. Mali ste dostatok času a priestoru na kadečo iné, znižovanie trestov, rušenie ÚŠP, stihli ste zrušiť RTVS, chystáte sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale problém, ktorý sa týka väčšiny miest a obcí v našich regiónoch, tak na toto nezostal čas. A to ma veľmi mrzí. Je to veľká škoda, pretože aj v programovom vyhlásení vlády, aj ústami ministra pána Rašiho sa zaväzujete všetky zákony týkajúce sa samospráv prerokovať s ich zástupcami. Dokonca ste si vytvorili na to aj tzv. radu vlády pre regióny, ktorá na tento účel slúži a má slúžiť, ale zjavne slúži len na tie zákony, aspoň sa tak doteraz javí, že slúži len na tie zákony, na ktoré sa vám to hodí. Týmto krokom, kedy ste, kedy ste neprizvali zástupcov miest a obcí do diskusie, samozrejme, beriete na seba zodpovednosť za to, že v aplikačnej praxi bude dochádzať k problémom, ktoré bude nevyhnutné novelizovať a v prípade potreby, samozrejme, vyvodiť aj politickú zodpovednosť. Nech môj drobný príspevok, krátky slúži aj na to, aby ste nemohli v budúcnosti povedať, že ste boli nepoučení. Každopádne napriek istým, nazvime to, úskaliam, ktoré som vymenoval, nie sú však neriešiteľné, má tento návrh množstvo nesporných výhod, ktoré vyplývajú nielen z bezodplatného prevodu majetku do rúk obcí, ktoré sú bližšie občanom, ale aj zo zákazu predaja týchto majetkov, čím sa aspoň čiastočne eliminuje riziko klientelizmu a korupcie, ku ktorému mohlo dochádzať prevodmi pozemkov na tretie osoby a toto sa eliminuje už v zárodku. Takže tomu naozaj treba tlieskať. Zároveň oceňujem, že sa pri jeho príprave myslelo aj na možnosť využitia týchto majetkov na výstavbu nájomných bytov, čo je možno pre niekoho detail, ale viem si predstaviť, že v niektorých prípadoch môže byť veľmi podstatný a pomáhajúci. Za mňa osobne poviem, blížim sa ku koncu, že je určite lepšie mať štátne pozemky v rukách vedenia obcí a miest, ktoré sú pod väčšou verejnou kontrolou, zvlásť keď štát preukázal, že sa nevie o ne dostatočne starať a procesovať ich v stanovených zákonných lehotách. Každý z nás sleduje dianie vo svojej samospráve, čiže je dobré, keď sú tieto pozemky, ktoré doteraz mal v rukách SPF, keď sú v rukách miest a obcí, pretože ten Slovenský pozemkový fond sa naozaj od 1. januára 1992, kedy vznikol, sa naozaj neuveriteľne dobre ukrýva, čo je na škodu celej veci, a preto tu dnes vlastne stojíme. Za nás, za Progresívne Slovensko, pevne zároveň verím, že nedôjde k zmene návrhu zákona tzv. prílepkami v druhom čítaní. Pevne verím. Ďakujem veľmi pekne. [15:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka, poslanec Muňko. [15:31] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, máte 100 % pravdu, že niektoré veci sa dali riešiť, ale na druhej strane Slovenský pozemkový fond nemohol niektoré veci riešiť z toho dôvodu, že tie pozemky neboli vysporiadané. Ja sa s vami 100 % stotožňujem, že mohli sme, že mohol pozemkový fond spraviť to, čo by som aj teraz navrhoval a predpokladám, že príde ten návrh, že tie pozemky, ktoré sa dajú oceniť, môžu ísť na mestá a samosprávy s tým, že 20 rokov ich samospráva nebude môcť predať. Ale sú to len tie pozemky, kde nie je súdna žaloba, pretože väčšinu tých pozemkov, ktoré sú v Slovenskom pozemkovom fonde, či už to bolo vedenie hlavne KDH, potom HZDS a potom prakticky Maďari, proste z hľadiska mali problémy zo súdmi, pretože tam je strašne veľa súdnych sporov ohľadom majiteľov pozemkov. Lebo to boli jednak pozemky, ktoré boli konfiškát, druhé boli prakticky, ktoré boli židovské, proste vzhľadom na to, že táto diskusia tu ikskrát bežala a vždycky tam bola hŕba sporov. To je asi ten istý prípad ako kaštieľ Rusovciach, 25 rokov bežal spor ohľadom kaštieľov, ohľadom pozemkov, proste týchto vecí. A tie pozemky, ktoré sú dneska čisté, ktoré Slovenský pozemkový fond má, mohol by previesť proste a ešte aj ďalšia vec, ktoré vám, samozrejme, by vám pomohli, tzv. éčkové parcely, ktoré by mohli aj z hľadiska toho, pokiaľ je to verejný záujem, súkromníci poodpredať za štátnu stanovenú cenu, čiže za znalecký posudok. Lebo môžte mať tam vodovodnú prípojku, môžte tam mať cesty, čokoľvek, máte s tým problémy, to vám dávam za pravdu. [15:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Lackovič. [15:33] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, úplne s vami súhlasím, pán poslanec, sú to veľmi vážne veci, ktoré hovoríte a presne práve preto by nemali takéto zásadne veci chodiť skráteným legislatívnym konaním. Presne ste to potvrdili, že tu sú ešte možné súdne žaloby, vecné bremená a kadečo, čo som ja nespomenul v tých trinástich minútach. Ale robíme veľmi zásadnú vec a tá sa procesuje rádovo v 2-3 dňoch. Dneska bude schválené prvé čítanie, pôjde sa na druhé, tretie možno dneska, dneska asi, už ani zajtra nič. Možno zajtra sa, toto nemôže takto fungovať, že my tu teraz, vy chcete vyriešiť vec, ktorá sa ťahá od roku 1992, to je koľko osem... 32 rokov, vy ju chcete vybaviť za tri dni. To takto nemôže fungovať legislatívny proces, viete, nehnevajte sa. Ďakujem pekne. [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásenia. [15:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa aj pýtať, aj keď neviem, koho, lebo nie je tu pán minister Takáč, ktorý navrhol ten zákon a možno by mi vedel odpovedať, možno pán minister Kamenický bude vedieť alebo keď nie, tak dám iba tak do pléna otázku, ktorú chcem položiť. Keď sme diskutovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak ja som upozornil, že neexistujú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a kolegovia z Progresívneho Slovenska namietali, že ak sa ide takouto skrátenou formou, tak nie je čas ani na na prípravu kvalitného textu a na vychytanie tých múch, ktoré tam môžu byť, lebo ten zámer, na tom je asi všeobecná zhoda, že ten zámer je, zámer je v poriadku, ten, ten nikto nenamieta, ale konkrétne prevedenie môže byť problém. Ešte sa možno niečo, niečo objaví, ale mňa teda v tom návrhu zaujal čl. II. Čl. II, teda hovoríme o novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá má tri články, I. článok je samotná novela o pozemkových úpravách, čl. III je účinnosť a čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 a má sa zmeniť takto: V čl. VIII bode 12 sa vypúšťajú slová „a 14“. Ak vám nie je jasné, o čo ide, tak by ste sa to mali dozvedieť z dôvodovej správy, v dôvodovej správe v čl. 2 sa píše: Legislatívno-technická úprava vyvolaná úpravou v zákone č. 330/1991 Zb., ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Predchádza sa kolízii s novelizačnými bodmi zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025 (zákon č. 205/2023 Z. z. v znení zákona č. 46/2024 Z. z.). Je niekomu pre prečítaní týchto slov jasné, čo sa vlastne mení a prečo je tam ten čl. II? Lebo mne to rozhodne nie je jasné a dôvodová správa by mala vysvetľovať, že prečo sa tá zmena robí a čo tá zmena, čo tá zmena znamená, v tomto prípade to nie je jasné. Ale tak dobre, nebuďme, nebuďme takí nároční a pozrime sa, že čo znamená zmena, teda konkrétne tá zmena, ešte raz, čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a mení sa tam čl. VIII. Článok VIII zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy je zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách. Čiže čl. I mení zákon o pozemkových úpravách, čl. II mení zákon o niektorých, o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a konkrétne čl. VIII, ktorý je zmenou zákona o pozemkových úpravách, čiže ten istý zákon ako čl. I. Ak aj teda odhliadnem od takej zvlášnej legislatívnej techniky, že sa nenovelizuje priamo ten zákon, ale novelizuje sa, novelizuje sa novela, čiže nie priamo ten zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale zákon, ktorým bol novelizovaný, tak, tak moja otázka je, či vôbec niečo takéto je potrebné, lebo ja mám o tom istú pochybnosť, keďže vlastne to, čo je, to, čo je tu relevantné, je bod 12 a bod 12 tej novely, teda ten čl. VIII znie: V § 34 ods. 13 a 14 sa slová "právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby" nahrádzajú slovami "vytýčenia priestorovej polohystavby" a vypúšťajú sa slová "rozhodnutia o umiestnení stavby stratí platnosť 23g ), alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej". Čiže vypúšťajú sa tam tie slová "a 14", čiže sa to bude týkať iba zmeny, zmeny § alebo ods. 13 a teraz ods. 13, teda § 34 ods. 14, ktorý sa vypúšťa z tej novelizovanej novely, ten je až dvakrát v čl. I spomenutý, jednak v bode 5 § 34 ods. 14 znie a jednak v bode 6 § 34 ods. 14 znie. Ten dôvod je ten, že mení sa terminológia, tak jedno úplné znenie ods. 14, ktoré má platiť dňom vyhlásenia, to je ten bod 5, sa nahrádza druhým úplným znením, ktoré je, ktoré je v §, teda v bode 6 novelizačnom v čl. I a je to, je to kompletné znenie, v ktorom už nie je potrebné, potrebné robiť, robiť zmeny, a teda v zbierke je to tak, že by to malo nadobudnúť účinnosť 1. 4. Takže v Zbierke by mali inštrukciu, že v zmysle toho zákona, teda toho čl. VIII sa tam majú vypúšťať nejaké slová a v zmysle toho, čo sa teraz schváli, je tam úplné znenie § 34 ods. 14, čiže je zdanlivo kolízia, ale v skutočnosti tam nie je kolízia, lebo výkladové pravidlo hovorí, že neskôr prijatá právna úprava má prednosť pred skôr prijatou právnou úpravou, čiže v Zbierke, ak by súbežne platili obe, oba tieto zákony, tak, tak vyjde to znenie, ktoré je obsiahnuté v bode 6 čl. I tohto návrhu, tohto návrhu zákona. Čiže ja sa chcem spýtať, že či ten čl. II je tam potrebný, lebo ja sa domnievam, že tak ako je to naformulované, tam potrebný nie je, viem, že asi pán minister financií Kamenický mi na to neodpovie, keďže nepochádza to z jeho z jeho ministerstva, ale tak za normálnych okolností by snáď bol priestor v druhom čítaní, a teda odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady by sa by sa k tomu mohol vyjadriť, že či je to problém, alebo nie je problém. Nehovoriac o tom, že keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, keby ten zákon bol predložený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak by sa to možno vychytalo už vo fáze pripomienkového konania, alebo keby sme boli v normálnom neskrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to neriešilo z hodiny na hodinu, ale by po vyslovení takýchto pochybností by sa k tomu teda vyjadril odbor legislatívy a v priebehu 30 dní, ktoré sú na druhé čítanie vo výboroch, by bol priestor to rozdiskutovať. Keď sa to bude riešiť z hodiny na hodinu, tak je teda možné, že žiadnu odpoveď na túto položenú otázku nedostanem. Ďakujem. [15:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Prvá, poslankyňa Plaváková. [15:43] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za toto vystúpenie v rozprave, už sme tu videli všeličo, ale toto je tiež legislatívno-technicky zaujímavé, že vlastne sa tu navrhuje novelizovať nie zákon v nejakom znení, ale novela, ktorá novelizovala ten zákon, no neviem. A súhlasím s tým, že tiež je to dôsledok toho, akým spôsobom tu prebiehajú procesy, máme tu skrátené legislatívne konanie, ak sa nemýlim, toto je dokonca to skrátené legislatívne konanie, kde v samotnom jeho odôvodnení je uvedené, že cieľom je riešiť dlhodobý problém, čo z povahy veci sa vylučuje, lebo skrátené legislatívne konania nemajú byť na to, že riešime nejaký dlhodobý problém, ak tu takýto dlhodobý problém je, tak, samozrejme, poďme ho riešiť, ale normálne riadnym legislatívnym procesom, kde by ani takéto legislatívno-technické problémy určite nevznikali, resp. by boli v tom celom procese vychytané. A naozaj už ja by som chcela apelovať na to, aby vláda konečne začala k legislatívnemu procesu pristupovať riadne v súlade so zákonom a nerobila si zo skráteného legislatívneho konania riadny prostriedok, pretože už sa to akosi v praxi obrátilo, že už SLK tu máme naozaj na všetko a toto je tiež jeden z tých absolútnych prípadov. Ďakujem. [15:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš. [15:45] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, ja som si vymenil rozpravu za faktickú, lebo som v skutočnosti len faktickú chcel povedať, ale nestihol som už reagovať na predošlého rečníka. Pán Dostál, vy ste hovorili teda o tom, že ako tento proces nie je dobre manažovaný, a teda je aj pravda, že tu riešime dlhodobý problém v zrýchlenom konaní, ale čo je ešte jedna pravda, a teda to sa priznal pán minister Raši, keď bol so mnou v jednej diskusii, že on, neviem, či teda on osobne, ale keď bol SMER, teda dnešná koalícia v opozícii, tak trikrát tento zákon že vraj predkladali. Z opozície. Čo teda mne evokuje, že už ten zákon mali napísaný, tak potom naozaj sa pýtam, že po deviatich mesiacoch vládnutia, prečo dnes prinášajú zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ak ho predtým trikrát ako opozícia predkladali do parlamentu. Naozaj mi to nedáva zmysel a hovorím to preto, pretože, pretože v týchto skrátených legislatívnych konaniach jednoducho sú tam chyby, pán Dostál na ne upozorňuje, pri iných prípadoch na ne upozorňujeme aj my. Jednoducho ženiete to cez ten proces, veď asi sa k tomu ešte dostaneme pri Audiovizuálnom fonde, predpokladám, a dôsledkom sú chyby, ktoré sa potom musia opravovať. Ďakujem. [15:45] Andrej Danko S reakciou poslanec Dostál. [15:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Ja áno, toto je, toto je úplne ukážkový príklad, že nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo ani náznak nejakej mimoriadnej situácie tam nie je. Je to problém, ktorý treba riešiť, ktorý, ešte raz, ten zámer nespochybňuje nikto, ale o tej forme, forme a konkrétnej textácii zákona by bolo dobré, keby mohla prebehnúť normálna diskusia, nič závažné by sa nestalo, keby ten zákon bol schválený v septembri alebo októbri, absolútne žiadny problém by nenastal. A teda bolo by aspoň slušné, že keď máme tu skrátené legislatívne konanie, že je niečo tak dôležité, že to vyžaduje porušenie tej obvyklej procedúry, aby sa ministri v takejto situácii nenechali zastupovať, lebo keď tu niečo padne, nejaká námietka, otázka v prvom čítaní, tak by bolo dobré, keby ten minister, ktorý priniesol tu ten návrh do skráteného legislatívneho konania, tu prišiel a vedel na to zareagovať, vedel odpovedať, vedel povedať, že nie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to v poriadku, lebo toto a toto. Alebo povedať, ďakujem za upozornenie, pán poslanec, pozrieme sa na to. Ale keď tu máme pána ministra Kamenického, ktorý, ktorý iba tu zastupuje pána ministra Takáča, tak nemôžem od neho očakávať, že bude, bude reagovať na moje pochybnosti k tomu, či je ten návrh zákona správne legislatívno-technicky naformulovaný. Tak toto by mohlo byť také minimum, že keď minister je presvedčený, že niečo si zaslúži skrátené legislatívne konanie, tak by si to malo zaslúžiť aspoň to, že minister tomu venuje toľko času, že bude v parlamente, keď sa o tom rokuje. (Potlesk.) [15:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? [15:48] Ján Kvorka Navrhujem termín hlasovania dnes o 17. hodine. [15:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má tlač 324, výsledky rokovania výborov sú v tlači 324a. Prosím ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 324.) [15:49] Martina Šimkovičová Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona implementuje do slovenského právneho poriadku tzv. akt o digitálnych službách, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES. Cieľom tejto európskej úpravy je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok, poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Navrhované doplnenie vnútroštátnej úpravy vyplýva aj z nevyhnutnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, tzv. nariadenie P2B, ktorého cieľom je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ. Návrhom zákona sa preto stanovuje právny základ aj pre výkon dohľadu Rady pre mediálne služby nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B. Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho zákona. Ďakujem. [15:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Michelkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborom o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:52] Roman Michelko Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 324a, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada dňa 27. júna ´24 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19, s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 32 z 27. júna ´24. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [15:52] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, poslanec Hargaš, PS, nech sa páči. [15:54] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Žiaľ, ja som zmeškal prvé čítanie, takže mám príspevok taký skôr, čo by sa hodil na prvé čítanie, ale, ale hodí sa aj na druhé čítanie, pretože (Povedané s pobavením.), pretože je o tom, prečo je táto legislatíva potrebná, prečo je dobrá, vidíte, aj chváliť, aj chváliť vieme, možno pán minister Šutaj Eštok by to mal počuť, že aj chváliť vieme, ale keď treba. Prečo je táto legislatíva potrebná, prečo, prečo je dôležitá, prečo je trochu škoda, že ju riešime takto neskoro už pod hrozbou infringementu, ale o tom už bolo SLK, takže to už sa k tomu nemusíme až tak veľmi vracať. Európsky digitálny trh má hodnotu približne jedného bilióna, bilióna eur, pričom začnem pár štatistikami. Až 71 % občanov EÚ má obavy z nelegálneho alebo škodlivého obsahu online, výskum naznačuje, že až 84 % Európanov chce viac transparentnosti v online reklame a 68 % používateľov v EÚ pociťuje, že online platformy by mali byť viac zodpovedné za obsah, ktorý hostia a ktorý poskytujú. Taktiež ukazuje výskum, že až 80 % občanov EÚ podporuje prísnejšie pravidlá pre online platformy a nedôveru k online platformám dnes pociťuje až 62 % Európanov. A toto všetko je v kontexte, keď až 90 % európskych tínedžerov denne používa internet. Čiže to je asi v krátkosti k definícii problému. Problém máme taký, že klesá dôvera v digitálne prostredie, digitálne služby, digitálny obsah, a teda odpoveďou Európskej únie na tento, na tento problém bola sada viacerých digitálnych aktov a digitálny akt alebo akt o digitálnych službách – DSA je len jedným z nich a dnes sa tu vlastne rozprávame o transpozícii tohto aktu do slovenských podmienok. DSA vznikla ešte v októbri roku 2022, mala rozdelenú účinnosť, prvá časť platila od leta 2023, tá sa týkala naozaj tých najväčších platforiem, ktoré majú viac ako 45 mil. používateľov, tam spadá teda väčšina tých, ktoré, ktoré bežne používame, poznáme: Facebook, Instagram, X, predtým Twitter a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tie, pre tieto veľké platformy platili prvé povinnosti ešte od leta 2023 a následne mali členské štáty povinnosť transponovať toto nariadenie do svojej legislatívy od februára 2024. Dnes je jún 2024, my sme ešte netransponovali, a preto sa tu dnes stretávame pod hroznou infringementu, v skratke asi toľko. Táto legislatíva je dôležitá, pretože tieto veľké online platformy núti k viacerým veciam, k lepšiemu manažovaniu rizík, k lepšiemu reportovaniu toho, ako vôbec sa stavajú k rizikám, ktoré predstavujú pre spoločnosť, taktiež ich núti lepšie reportovať dáta o svojej činnosti a o chvíľu sa dostanem k tomu, že prečo napríklad na Slovensku je to veľmi dôležité, aby sme vedeli, ako tieto platformy fungujú, ako je moderovaný na nich obsah. Čiže DSA vlastne ukladá takéto povinnosti najmä v oblasti transparentnosti, najmä v oblasti lepšej zodpovednosti za obsah, ktoré platformy poskytujú, rýchlejšieho odstraňovania nelegálneho obsahu a tak ďalej a tak ďalej. A to všetko pod hrozbou sankcií, ktoré môžu ísť až do výšky 6 % celosvetového obratu tejto danej platformy. To znamená, že za problém, ktorý tá platforma bude ignorovať na Slovensku, je potenciálne vystavená hrozbe sankcie až 6 % svojho celosvetového obratu. Čiže tie sankcie sú naozaj veľmi, veľmi prísne a platformy to berú vážne a berie to vážne aj Európska komisia. Veľmi sa čakalo, že ako komisia teda začne s výkonom týchto nariadení v digitálnej oblasti a začala zostra, pretože už dnes bežia viaceré formálne konania, jedno začalo v decembri 2023, to bolo jedno z prvých medzi teda Európskou komisiou a sieťou X, predtým Twitter, za možné porušenia DSA v oblasti manažmentu rizík, moderovania obsahu, dark patterns a tak ďalej. Voči TikToku už bežia dve formálne konania, nepôjdem do detailu. Voči Meta, to je teda Facebook a Instagram, beží ďalšie konanie od apríla 2024 v oblasti ochrany maloletých, transparentnosti politickej reklamy, špeciálne klamlivá reklama, s týmto máme skúsenosti aj na Slovensku, žiaľ. A voči AliExpress od marca 2024. Čiže ak správne rátam, raz, dva, tri, štyri, päť, päť konaní voči veľkým, veľkým digitálnym platformám je už teraz v procese, a to DSA neplatí ešte ani rok. Takže dá sa povedať, že komisia naozaj začala zostra a chce asi vyslať signál, aby to veľké platformy brali vážne. Tým, že začala infringement voči nám, tak asi aj nám chce dať asi najavo, aby sme to brali vážne. No a poďme teda k tej slovenskej implementácii. Členské štáty majú zriadiť teda digitálneho koordinátora služieb, v zmysle článku 50 nariadenia DSA musí tento digitálny koordinátor fungovať absolútne nezávisle. To by som tu rád trikrát podčiarkol a pripomenul, nezávisle, špeciálne kolegom z SNS, ktorí majú takú tendenciu obsadzovať nezávislé inštitúcie a robiť z nich závislejšie inštitúcie, či už pri Fonde na podporu umenia, alebo ako to, ako to zrejme zistíme pri Audiovizuálnom fonde. Takže že tu naozaj aj to nariadenie samotné hovorí, že tá inštitúcia musí byť nezávislá a musí konať nezávisle. Niečo mi hovorí, že sa k tomu ešte dostaneme v najbližších troch rokoch tejto vládnej koalície a že si budeme pripomínať, že aj Rada pre mediálne služby mala ostať nezávislá a je dôležité, aby bola nezávislá. Špeciálne keď sa bavíme o úlohách Rady pre mediálne služby v oblasti odstraňovania hoaxov, dezinformácií, nelegálneho obsahu na sociálnych médiách v digitálnom priestore. Predpokladám, že kosa narazí na kameň, a to, že nezávislosť je ten kameň a že kto je tá kosa, tak asi je zrejmé, keď sa bavíme o dezinformáciách. No čiže niečo mi hovorí, že sa vrátime, takže preto to pripomínam. V súčasnosti je len šesť členských štátov, ktoré ešte nespravili implementáciu DSA, čiže sme, sme v top tier, ale skôr na konci ako na začiatku, žiaľ. U nás tá implementácia sa pripravovala naozaj dlhodobo, veď ešte ja si pamätám ten začiatok tej implementácie, keď som pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve informatizácie, zriadila sa k tomu expertná skupina, koordinačná medzi nami a ministerstvom kultúry, ministerstvom hospodárstva, ktoré vyjednávalo DSA-ku atď., atď., čiže naozaj bola k tomu expertná štúdia, ktorú robili, ktorú robili zahraniční, teda ktorú robila ako zahraničná konzultačná spoločnosť. Zvažovali sa rôzne modely, kam, ako tohto koordinátora digitálnych služieb na Slovensku podchytiť, zvažovala sa Národná agentúra pre sieťové elektronické služby, myslím, že, myslím, že ešte, ešte ďalšie regulátory, ale najlepšie z toho teda vyšla Rada pre mediálne služby, ani nie tak ako možnože najlepší model, ale najlepší model v danom čase. Čiže s ohľadom na čas, ktorý sme mali na implementáciu, tak RMS-ka bola to najlepšie možné, možné riešenie. Rada pre mediálne služby bude mať viaceré kompetencie, také špecifické pre Slovensko, pretože DSA robí takú veľkú strechu a naozaj Európska komisia má z titulu DSA kompetencie konať najmä voči tým veľkým platformám a voči rizikám, ktoré sú celoeurópske, ale teda národní digitálni koordinátori služieb budú mať špecifické, špecifické povinnosti a kompetencie, čiže najmä také, ktoré sa týkajú špecifík jazykových alebo kultúrnych v oblasti pokút a sankcií. Opäť DSA stanoví nejaký rámec, my si môžeme upraviť pokuty a sankcie na Slovensku, ako ich, ako si ich my predstavujeme. V oblasti výmeny informácií medzi členskými, členskými štátmi, ako si budeme vymieňať informácie, alebo ako si bude vymieňať RMS informácie s ostatnými orgánmi, ktoré v tejto oblasti majú čo povedať, v oblasti špecifickej moderácie obsahu atď., atď. Jednoducho sú tam nejaké národne špecifické kompetencie, ktoré teda dostane Rada pre mediálne služby. Čo je ale dôležité, a teraz sa vraciam k tým dátam, že DSA naozaj funguje, dalo by sa povedať, že taký stroj na dáta. Jedným z najväčších prínosov je, že vieme viac o tom, ako tieto platformy fungujú, prečo niektoré príspevky dostávajú väčšiu pozornosť, dostávajú sa k viac ľuďom, prečo niektoré k menej, to sa dlho tak akoby že hovorilo, je to taká alchýmia, všetci tí, ktorí si píšu do životopisu, že social media manager, tak oni sú tí alchymisti, že sa tvária, alebo teda niektorí aj vedia, niektorí možno menej, že ako tie algoritmy na pozadí fungujú, že čo teda funguje na tých sociálnych médiách. Čiže veľmi prospešná časť tejto legislatívy je, že budeme mať viac informácií o tom, ako platformy fungujú, ako fungujú algoritmy, ako platformy fungujú aj v tej personálnej oblasti. A dám veľmi konkrétny príklad, ktorý je teda veľmi relevantný aj na Slovensku, pretože sme jedna z krajín v Európskej únii, ktorá má najväčší problém s dezinformáciami. A ak teda už nie aktuálna, ale nedávna debata o plochej Zemi, to, myslím, že len, len podpisuje. Čiže je veľmi dôležité, že, sčasti mi to príde paradoxné, že sa rozprávame o tejto téme v kontexte ministerstva kultúry, kam teda Rada pre mediálne služby kompetenčne patrí. Preto ešte raz pripomínam ten článok 50, že to má byť nezávislá inštitúcia a na to si teda dajme naozaj pozor. Čiže máme problém s dezinformáciami, a preto je veľmi dôležité, aby platformy v tomto smere konali, aby odstraňovali nelegálny obsah alebo obsah, ktorý už naozaj ide, ide cez hranu a na to fungujú tzv. moderátori, moderátori obsahu. A dlho sa vôbec nevedelo, že koľko ich je. To boli také mýtické bytosti, že každá platforma tvrdila, že ich má a že teda je spoločensky zodpovedná, že naozaj robí niečo s tým nelegálnym obsahom, ale nikdy sa nevedelo presne, že koľko ich má. Tak teraz to už vieme. Teraz to už vieme, čiže dám to do kontextu. Napríklad na Slovensku si Facebook aspoň raz do mesiaca otvorí v priemere 3,2 milióna používateľov. Aspoň raz do mesiaca v priemere 3,2 milióna používateľov. Môžme si dať aj tipovačku, koľko by ste tipovali, že máme moderátorov obsahu na 3,2 milióna používateľov? Pán spravodajca, chcete si tipnúť? (Reakcia z pléna.) Dajte od jedna do, dám vám, dám vám nápovedu, nie je to viac ako 50. (Reakcia z pléna.) Sedem som počul? Desať. Štrnásť. Sedem, desať, štrnásť, vyhráva pán, pán spravodajca, neviem, či mi vidí do papiera, ale je ich jedenásť. Na Slovensku máme teda na 3,2 milióna používateľov, ktorí sa aspoň raz prihlásia mesačne na Facebook, máme jedenásť moderátorov obsahu, dámy a páni. No, znie to smutne. Ešte smutnejšie to je, keď to dám do kontextu napríklad s Írskom, kde je veľmi podobný počet prihlásení, je to 3,3 milióna a keby ste si chceli tipnúť počet moderátorov tam, tak skôr pôjdete k tej vyššej hranici, ktorú som dával od 1 do 50, lebo v Írsku ich je 42, hej? Čiže to je súčasť nášho problému, že doteraz to nikto vlastne ani nevedel, že koľko ich je a akú dôležitosť prikladajú platformy moderovaniu obsahu. Teraz to už vieme. Čiže na Slovensku ju prikladajú v pomere 11 : 3,2 milióna a v Írsku 42 : 3,3 milióna. Hej? Čiže tam je ten, ten rozpor veľmi, veľmi jasný a myslím, že námet na suverénnu zahraničnú politiku tlačiť na platformy, keď nám teda ide o to, aby sme mali legálny a kvalitný obsah na sociálnych médiách, tak sa pýtať teda veľkých platforiem na tých veľkých stretnutiach ministerských v Bruseli, že prečo v Írsku majú 42 kontrolórov obsahu a na Slovensku len 11. Keď teda chceme robiť takú suverénnu zahraničnú politiku, že si trúfneme aj na veľké platformy, no tak si trúfnime, tak si dupnime. Ja som na takých rokovaniach bol, a teda dám krk za pani ministerku Remišovú, do ktorej sa veľmi radi navážate, že napríklad, tak ona sa to pýtala. Tak teraz som zvedavý, teda suverénny, suverénna zahraničná politika, či si trúfne sa pýtať veľkých platforiem, prečo na Slovensku majú štyrikrát menej moderátorov obsahu ako v Írsku. Ibaže by ste sa nepýtali, lebo vám to je jedno, resp. vám to možno aj vyhovuje. Pre kontext, v Nemecku ich je 242, tých moderátorov, v Taliansku 179. Chápem, oveľa väčšia báza používateľská atď., len aby sme mali kontext, že kde sa asi pohybujeme v tej Európe. Preto som vybral Írsko, lebo je nám veľmi podobné v počte používateľov. Čiže z tohto vyplýva, že budeme mať, budeme mať oveľa, oveľa, oveľa viac dát, ktoré budeme vedieť spracovávať, z ktorých sa budú vedieť robiť nejaké závery, budeme mať oveľa viac dát o tom, koľko priemerne trvá týmto platformám odstrániť nelegálny obsah, či to je dostatočné, alebo chceme, aby to bolo menej, budeme vedieť porovnávať jednotlivé krajiny presne, ako som to teraz ja, ja spravil. Čiže, a teraz sa dostávam k nášmu zákonu, čo je pre to dôležité. Je veľmi dôležité, aby Rada pre mediálne služby bola adekvátne vybavená. Tu ide naozaj aj o zručnosti tých ľudí, ktorí na Rade pre mediálnu službu budú pracovať. Ja kvitujem, že v dôvodovej správe vidím navýšenie počtu zamestnancov zo 47, ktorých má dnes RMS o ďalších 49 ľudí kvôli implementácii tejto legislatívy, kvitujem to, a opäť diabol je v detaile, dôležité bude, či to budú tí správni ľudia v zmysle zručnosti, nie že by som, nesprávny v zmysle teda takom, že Fero bratranec, ale či budú mať správne zručnosti, pretože naozaj, a vidíme to aj v porovnaní s inými krajinami, v Nemecku už začínajú vychádzať štúdie, ako to jednotlivé krajiny implementujú, že naozaj je veľmi dôležité, aby to boli ľudia, ktorí majú dátové zručnosti, ktorí vedia dáta spracúvať, analyzovať, robiť z nich štrukturované výstupy, zrozumiteľné výstupy, čiže ľudia, ktorí dokážu pochopiť logiku algoritmov, toto bude naozaj dôležité. Čiže naozaj veľmi bude dôležité, akých ľudí bude teraz Rada pre mediálne služby prijímať, bude ich teda 49 nových, ktorí majú pribudnúť do konca roka 2027, ak to tu správne mám poznačené, čiže to bude, to bude dôležité. Takže kvitujem, že tam teda bude navýšenie počtu. Viem, že to nie je to, čo si Rada pre mediálne služby pýtala, je to približne polovica toho, čo si v skutočnosti pýta Rada pre mediálne služby, takže zrejme aj tu sa šetrí, keď už sa teda nešetrí na letoch za futbalom, tak šetríme na dohľade nad kvalitou obsahu na digitálnych platformách, budiž, veď ľudia to vidia. Takže veľmi dôležité naozaj bude to, ako sa pristúpi ku implementácii tejto legislatívy. Samotná myšlienka aj spôsob, ako je to uchopené, s tým asi netreba nejak veľmi, veľmi polemizovať. Navýšenie kapacít tam bude. Je otázka, či to bude aj adekvátne, s adekvátnymi zručnosťami, je dôležité, aby s tými kapacitami išli aj technické kapacity, technické zručnosti a potom sa uvidí. A teraz sa ešte raz vrátim k tej kľúčovej myšlienke pri implementácii tejto legislatívy, Rada pre mediálne služby musí ostať nezávislá. O to viac, keď bude implementovať túto legislatívu, kde to je explicitne napísané, že to nariadenie vyžaduje, aby to bol nezávislý orgán, takže berte to ako dobre mienenú radu, že má ostať nezávislá, resp. počkáme si na nejaké kroky v tejto oblasti, ako bude Rada pre mediálne služby fungovať. Už som počul nejaké balóniky, myslím, že dokonca aj od vás, pán spravodajca, že sa vám nepáči, ako funguje, pretože, aha, už viem, pretože podnety, ktoré prichádzali na RTVS, rada zamietala. To sa vám nepáčilo. Takže keďže rušíte RTVS, tak defaultne aj Rada pre mediálne služby musí byť zlá, keď sa nestotožnila s vaším názorom. No, tak by som povedal, pozor na to, naozaj pozor na to a budeme veľmi ostro sledovať, čo budete robiť s Radou pre mediálne služby aj v kontexte tejto novej legislatívy, ktorá má pomôcť bojovať s dezinformáciami, bojovať s nelegálnym obsahom v digitálnom priestore. Ďakujem za pozornosť. [15:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, v sále sa nesmie jesť, na to som citlivý, dobre? Žiada si k rozprave zaujať stanovisko, teda pýtam sa, či sa chce ešte prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka pani ministerka? Nie. Žiada si zaujať stanovisko spravodajca? Pán poslanec, nie? (Reakcia z pléna.) Áno, oznámte aspoň termín hlasovania. [16:12] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci, hlasovať o tomto bode navrhujem na sedemnástu hodinu dnes. [16:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ostal nám posledný bod a potom vyhlásime do sedemnástej hodiny prestávku. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Beáty Jurík, Lucii Plavákovej, Michala Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Návrh zákona má tlač 343, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 343. Dávam slovo poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty JURÍK, Lucie PLAVÁKOVEJ a Michala SABA na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie , tlač 343.) [16:13] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom. Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán. Dnes ho predstavujeme opäť aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to. Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc veľa domácnostiam. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem. [16:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi Ledeckému, nech sa páči. [16:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 343. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 343 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Saba, ale prvá v rámci rozpravy požiadala o vystúpenie navrhovateľka. Nech sa páči. [16:16] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ešte raz ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli, samozrejme, energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej, ako som už spomínala, volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady a 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou, sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce. Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie. Medzi najextrémnejšie, a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie u nás patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800-tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie. Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25-tisíc domácností. Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ, svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože vraj na to neboli financie, no a následne ho, samozrejme, nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie, tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí. Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica, 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené. Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácností a náklady na bývanie, tak aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú. Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by, samozrejme, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť najmä teda domácnostiam zasiahnutým energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej. My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila, je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované. Tento element je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo, samozrejme, k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov. Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí ohrozených chudobou viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh, dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácii skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme, a síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala, okolo 25-tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie a popri jeho navýšení bola zásadnou zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti, do zhruba 291,90 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkov za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25-tisíc. Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácností, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur, na rozdiel od predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy, ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie, sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žiadnym populistickým pokusom, kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov, tak ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň toto pochopilo v minulom volebnom období. Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať že minimálne 32, a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem pekne. [16:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickou poslankyňa Plaváková. (Potlesk.) [16:32] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za veľmi podrobné objasnenie a zdôvodnenie nášho návrhu zákona. Naozaj my sa v Progresívnom Slovensku zameriavame na adresnú pomoc tým najzraniteľnejším a jedným z týchto opatrení, ktoré takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, je práve príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Nie je to žiaden výmysel, ktorý by sme si my len tak z čista jasna vymysleli, ide o koncept, ktorý je osvedčený v iných krajinách a myslím si, že práve to je cesta, akým spôsobom by sme mali aj k prijímaniu legislatívy pristupovať. Že keď vieme, že niečo dobre funguje v zahraničí, vieme, že tu máme problém, naozaj ľudia sú vystavení chudobe a čo je horšie ako riziko straty domova. A najlepšie je takýmto situáciám predchádzať a zamerať sa na preventívne opatrenia a práve toto je jedno z tých preventívnych oparení, ktoré môže pomôcť ľuďom, aby sme zabránili tomu, že prídu o strechu nad hlavou a o domov a že vlastne im to negatívnym spôsobom zasiahne aj do ich rodinného života, do starostlivosti o deti. Naozaj tie situácie sú hrozné. A teda aj vláda sa zaviazala v tom programovom, vo svojom programovom vlády, že navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnú dávku, teda zatiaľ sa venovala skôr iným témam, tak mňa to mrzí, že teda neprišlo na ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Aj strana HLAS vo svojom programe sa hlásila k právu na bývanie. Konkrétnejšie tam bolo uvedené, že bývanie predstavuje nielen základnú životnú potrebu a podmienku, ale predovšetkým jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, súhlasím. Takže máme tu návrh zákona, ktorý presne toto adresuje, bolo by super, keby ste ho podporili. Ďakujem. [16:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Sabo. [16:32] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani spolunavrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno sa vám bude zdať pri tej mojej reči, že idem na to celé príliš zoširoka, ale tak ako koalícia helikoptérou rozhadzuje peniaze, tak ja sa na niektoré konkrétne témy pozerám helikopterovým videním a nebojte sa, dostanem sa tam. Začiatkom tejto schôdze som tu na tomto mieste vystupoval ku vládnemu návrhu novely vodného zákona a vtedy som povedal, že ten konkrétny návrh podporíme a odôvodnil som to tým, že my v Progresívnom Slovensku veríme v tepelné čerpadlá. A tiež som vtedy povedal, že sme my ako PS-ko slušná, konštruktívna a odborná a vecná opozícia a že podporujeme to, čo je dobré, že kritizujeme to, čo kritizovať treba, že navrhujeme vylepšenia a odporúčame, keď vidíme, že niečo sa vylepšiť dá a, samozrejme, vieme a sme pripravení a pripravené poradiť. A rovnako prichádzame so svojimi vlastnými návrhmi, no a presne tak je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Jurík a s kolegyňou Plavákovou. Dovolím si úvodom tvrdiť, že Progresívne Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná politická strana prináša reálne skutočné hmatateľné sociálne opatrenia, aby následne sociálno-demokratické strany pri hlasovaní sa mohli zdržať, čiže dávame vám príležitosť na reparát napríklad a vy sa môžete zachovať tak pri hlasovaní, že sociálno-demokraticky prekvapíte. Za Progresívne Slovensko chcem povedať, že vítame včerajšiu udalosť, keď sa pani ministerka hospodárstva a pani vicepremiérka v jednej úlohe pani Saková postavila pred médiá, zvolala tlačovú konferenciu a informovala o tom, že Zelená domácnostiam. Čiže projekt, ktorý aktívne podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude opätovne spustený v júli. Juchú. Je to dobrá správa, ale s horkým podtónom, pretože, a teraz prepáčte, že urobím takú malú, ale veľmi dôležitú odbočku, projekt Zelená domácnostiam okrem toho, že prispieva k tomu veľkému národnému aj globálnemu cieľu znižovania emisií skleníkových plynov, čiže má silný proklimatický rozmer, ak je dôležité, ak sú dotácie uplatňované v novej výstavbe. Ak sa rozprávame o dotáciách, ktoré sú uplatňované pri starších domoch, tak tam sa neskôr vo svojom príhovore dostanem k jednému dôležitému, podstatnému a výraznému ale . Najskôr ale chcem spomenúť taký biznisový dôležitý rozmer dotačného programu Zelená domácnostiam, ktorý bol totižto, a ja som to spomínal a pripomeniem to opäť, vyše roka bol paralyzovaný. Čo je mimoriadna škoda, stalo sa, ale vec sa má tak, že výpadok, ktorý trval od apríla 2023 naozaj veľmi zreteľne a hmatateľne na základe čísel, ale aj spätnej väzby od priemyslu, ukázal, ako nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík negatívne ovplyvňuje trh, pretože kvôli tej stopke, kvôli tej paralýze Zelenej domácnostiam trh výrazne stál a, bohužiaľ, firmy museli prepúšťať svoje odborné kapacity a toho by sa zodpovední policymakeri nielen v našej republike, ale v každom štáte mali definitívne vyvarovať. Opakovane preto pri tejto téme upozorňujem, že od roku 2015 nebola v rámci tohto projektu Zelená domácnostiam adekvátne menená, rozumej, navyšovaná výška príspevkov, hoci napríklad cena tepelných čerpadiel, ktoré som spomínal na úvod, ale aj stavebné práce išli hore o 30 až 40 % a v prizme toho som aj tu v tomto pléne opakovane odporúčal zmenu výšky individuálnych dotácií, to sa ale nestalo. V krátkosti preto chcem pripomenúť, prečo sa to malo stať, prečo je to dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti patrí totižto technológia tepelných čerpadiel k energeticky najvýhodnejším, najefektívnejším technológiám, pretože dokáže z jednej jednotky energie vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. To platí všade na svete bez rozdielu. U nás môžeme ale veľmi výrazne upozorniť na to, že od regiónu k regiónu sa odlišuje cena energie. A práve tá vo veľkej, naozaj veľkej miere určuje efektívnosť spomínaného tepelného čerpadla voči iným technológiám z pohľadu energetickej návratnosti, nakoľko tepelné čerpadlo je investične náročnejšie než iné zdroje tepla. Isto viete, že pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne, ale naozaj silne, a to je dlhoročná záležitosť, orientovaný v prospech plynu. Plyn je u nás trikrát lacnejší než elektrina, takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám pri cene 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus štvortisícový plynový kotol jednoducho nevychádza návratnosť. Prečo o tom rozprávam? Zelená domácnostiam bude aj naďalej na tepelné čerpadlo prispievať iba maximálne 3 040 eur a ja to považujem za premrhanú príležitosť. Najmä, najmä preto, lebo sa tu pred pár dňami vicepremiér Taraba v tomto pléne zaprisahával, ako veľmi chce vláda Slovenskej republiky naštartovať inštaláciu tepelných čerpadiel v domácnostiach, tak ja neviem teda, musí sa vláda Slovenskej republiky naozaj výraznejšie posnažiť. Vrátim sa ale k vicepremiérke Sakovej, ktorá včera okrem Zelenej domácnostiam ako takej avizovala, a toto je to dôležité, dotačný program, nový dotačný program pre domácnosti s nižšími príjmami. Program sa bude volať Zelená solidarita a bude preplácať až 90 % oprávnených nákladov, pričom citujem: "Hranica rizika chudoby je stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného dôchodku, to pre dospelú osobu predstavuje čistý príjem 537,50, pre ďalšiu dospelú osobu v domácnosti 376,25 a pre nezaopatrené dieťa 241,88 eur. Povedala teda včera vicepremiérka Saková ku hranici výšky príjmu pre energetickú solidaritu. Energetická solidarita sú tie dve kľúčové slová. Keď som sa o prípravách na spustenie Zelenej domácnostiam pred pár týždňami priamo tu s pani Sakovou rozprával, tak mi povedala, že tento spomínaný kľúč s ministerstvom práce hľadala približne tri mesiace. Vtedy som si dovolil pripomenúť jej, že možno si mohla uľahčiť prácu, pretože Slovenská republika síce dodnes nemá vo svojej legislatíve pevne ukotvenú energetickú chudobu vo svojej definícii, čo považujem za maximálne nezodpovedné, ale zároveň tá definícia energetickej chudoby už má svoj odborný rámec. Priniesla ho hĺbková štúdia energetickej chudoby, ktorú vypracoval prognostický úrad Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Bola publikovaná v júni 2023, čiže nemôžeme sa tváriť, že je to niečo, čo prišlo z noci do rána a zastihlo nás nepripravených, vedia o tom zodpovedné inštitúcie a aj napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepracuje. Táto štúdia obsahuje aj veľmi kvalitnú, otočenú všetkými odborníkmi a odborníčkami definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa konkrétnej a rešpektovanej metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale obsahuje aj ďalšie štyri možné návrhy definície, aby si vláda od prvého dňa vo svojom úrade mohla vyberať, naozaj slobodne vyberať, tú vybranú a sebou prezentovanú a preferovanú definíciu už mohla dávno prehnať legislatívnym procesom, už sme ju mohli mať dávno uzákonenú a namiesto toho, pripomínam, ministerka hospodárstva so svojím tímom a s ďalšími orgánmi štátnej správy tri mesiace dumali a vymýšľali energetickú solidaritu namiesto energetickej chudoby, pričom energetická chudoba je celosvetovo používaný pojem, iba na Slovensku nie je v legislatíve. Samozrejme, môžeme opomenúť, že čomu všetkému sa koalícia venovala okrem toho, aby riešila skutočné konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Pravda nebol čas, riešili seba. No dobre. Poďme k tej energetickej chudobe, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, keď na to nemáme definíciu. Je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, alebo keď príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, a to znamená, že po úhrade všetkých nákladov za energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných, podčiarkujm, základných životných potrieb. My pre účely tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme, pod energetickou chudobou, ako kolegyňa Jurík hovorila, hovoríme o stave, kedy sú náklady na bývanie vyššie ako 30 % celkového disponibilného príjmu domácnosti. Preto to zdôrazňujem a preto je to dôležité, aby sme sa rozprávali o potrebe legislatívne ukotvenej definície energetickej chudoby, pretože na jej základoch vieme stavať konkrétne adresné opatrenia, presne cielené politiky, ktoré idú presne tam, kde je to potrebné. Neviem, ako inak to mám povedať, lebo slovo adresné opatrenia už nemôže byť adresnejšie a adresné opatrenia sú nutné preto, aby sme sa vyvarovali plošného helikoptérového rozdávania, rozhadzovania peňazí v štýle všetkým všetko, tak ako sme to videli začiatkom tohto volebného obdobia pri schvaľovaní toho predvolebného sľubu pomoci s energiami, ktoré, tá pomoc s energiami bola, bola vytapetovaná na celom Slovensku, na každom druhom bilborde, takže vieme, o čom rozprávame. Vtedy sme to kritizovali, kritizujeme to teraz spätne opäť, pretože táto plošná pomoc bola nehospodárna, bola určená všetkým bez rozdielu a vláda najviac podporila tých, ktorí najviac plytvajú, čiže podporila najbohatších. Vrátim sa k ministerke Sakovej, ktorá pri tej príležitosti síce povedala, citujem: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom." Avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času na to, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať v budúcnosti. Tak ja verím, že po tom, čo bolo nehospodárne miliarda 25 porozhadzovaná kadetade, tak že už konečne nastal konkrétny čas na to, aby sme sa rozprávali o teda konkrétnych ľuďoch, ktorí napriek koaličnému šafáreniu ešte stále potrebujú dosť konkrétnu pomoc. A tí konkrétni ľudia, aby sme boli opäť adresní, sú ľudia v seniorskom veku, ľudia žijúci osamote, jednorodičovské domácnosti, domácnosti s ťažko zdravotne postihnutými osobami, marginalizované rómske komunity. No najpočetnejšiu skupinu najviac ohrozených energetickou chudobou sú domácnosti s deťmi na Slovensku, opäť, opäť musím adresovať to, že sú to domácnosti, ktoré žijú na severe, v severných okresoch krajiny. Takto to konkrétne uvádza spomínaná hĺbková štúdia energetickej chudoby a v nej tiež stojí, že v rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní dá Slovensko, slovenské obyvateľstvo spolu s českým obyvateľstvom na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli aj ďalšie štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako v rámci Európy tretiu domácou energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Preto sme tu, preto o tom rozprávame. Jedným z kľúčových dôvodov je, samozrejme, vás neprekvapím, výška príjmov. Ďalší problém, resp. dôvod, o ktorom sa rozpráva už menej a dovoľte, ukradnem si čas, aby som porozprával, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, keďže slovenský bytový fond, to asi viete, je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré sú energeticky náročné. Energetická chudoba má aj vzhľadom na toto viacero kritických sprievodných javov. Jednak vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to neskôr môže napr. znížiť samotnú kvalitu stavby, ale aj ohroziť zdravotný stav. Čiže ono tá koncovka je aj vo verejnom zdraví. Tiež opakovane upozorňujem na dlhotrvajúci problém Slovenska s nekvalitou ovzdušia, za ktorú sme si od Európskej komisie vykoledovali aj konanie, vykurovanie nevhodnými palivami ako sú uhlie, mokré drevo, odpad, často aj plastový odpad má tiež nielen zdravotné, ale aj vážne sociálne a environmentálne dopady na širokú populáciu, nielen na tie domácnosti, ktoré sú priamo zasiahnuté energetickou chudobou, ale aj na širšiu populáciu. Tu mi dovoľte pripomenúť, že štát vie, štát vie, kde konkrétne je zhoršený stav ovzdušia, má na to dáta, má na to zodpovedné inštitúcie, ktoré vedia, kde môžu konať a môžu konať tu a teraz. A môžu konať práve vhodne zvoleným balíkom opatrení a zlepšiť stav nielen ovzdušia, ale aj hĺbkovou obnovou obydlí, výmenou energetických zdrojov a proaktívnym prístupom nielen zlepšiť teda stav životného prostredia, ale aj bojovať proti energetickej chudobe a toho, žiaľ, svedkami nie sme. Ku tejto problematike energetickej chudoby je totižto nutné pristupovať systematicky, a preto sa vrátim k tomu"ale" , ktoré som sľuboval na úvod. A to ale tkvie v nedostatočnom povedomí o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti. Preto keď sa vrátim ku včerajšej tlačovej konferencii vicepremiérky Sakovej, musím konštatovať, že práve kľúčový rozmer zmysluplnej pomoci domácnostiam absolútne opomenula a ani ho nespomenula, jednoducho nepadol tam. Zhodneme sa na tom, áno, samozrejme, nikto to nepopiera, že slovenské domácnosti potrebujú pomoc, máme na to zdroje Európskej únie, ale je zodpovednosťou štátu, aby tie zdroje boli využité tak, aby priniesli čo najväčší možný úžitok. Hovorí sa tomu aj maximalizácia investícií, rozumej v tom širokom balíku energetický prínos, ekonomický prínos, environmentálny, zdravotný aj sociálny prínos, tak aby sa zvýšila životná úroveň ľudí, aby nebolo ohrozované verejné zdravie, ale zároveň aby sa znížilo plytvanie energiami aj financiami. Za Progresívne Slovensko musím teda konštatovať, že považujeme za fatálnu, závažnú chybu, ak program Zelená domácnostiam nebude napojený a nepôjde ruka v ruke s programom na podporu obnovy a zatepľovania. Finančná podpora jednoducho musí byť využitá na inštalovanie obnoviteľných zdrojov na nezateplené a energeticky neefektívne domy, ak podporujeme OZE a nemáme zateplené domy, tak je to jednoducho plytvanie. A osobitne to platí teda v prípade spomínaného projektu Zelená solidarita, keď nielen my, ale aj odborné kapacity dlhodobo upozorňujú, že kľúčové pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je práve zabezpečiť zníženie spotreby energie obnovou a zateplením budov. Na základe údajov, ktoré boli zozbierané medzi obyvateľmi rodinných domov starších ako desať rokov začiatkom minulého roka pre organizáciu Budovy pre budúcnosť, ľudia s najnižšími príjmami majú najnižší podiel zateplených budov. Ide v prepočte o každú piatu domácnosť na Slovensku a viac ako 70 % z nich býva v nezateplených domoch. Samozrejme, priama úmera platí, s rastúcim príjmom rastie aj podiel zateplených domov a domácností. U najvyššej príjmovej skupiny s mesačným disponibilným príjmom vyšším ako 2 -tisíc eur je podiel zateplených domov vyšší ako 65 % a iba 2 % z týchto domácností neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ak teda štát nechce iba povrchne doručiť energetickú solidaritu, ako o nej rozprávala pani Saková, ale chce skutočne začať hĺbkovo riešiť energetickú chudobu, tak na to musí ísť naozaj holisticky. To znamená, že musí ľuďom čo najviac zjednodušiť a debarierizovať prístup k domácnostiam, aby tie dotácie neboli rozdrobené do iks rôznych programov, ale aby dotácie boli dostupné, aby ľudia o ne nemuseli súťažiť, aby nemuseli prechádzať tou tŕnistou cestou slovenskej, povestnej byrokracie, aby im štát podal pomocnú ruku, ktorá ich celým tým procesom prevedie a aby modernizácia obydlí bola čo najdostupnejšia, pretože na konci dňa je to naozaj výsostný, výsostný záujem štátu, aby hospodáril jednak efektívne, ale aby doručoval pomoc tam, kde je najviac potrebná. No a toto všetko sa dá docieliť vhodne zvolenou kombináciou opatrení na viacerých úrovniach, ktoré sa nemôžu diať izolovane, ono to musí naozaj sa lícovať a ísť ruka v ruke. Takže ako na to? Po prvé, prierezovým vzdelávaním a informovaním o dôležitosti šetrenia, kde je energetická efektivita absolútnou prioritou. Komplexným zvyšovaním energetickej efektívnosti, kam, samozrejme, patria aj dotácie na čiastočnú či úplnú rekonštrukciu ako spomínaný program Zelená domácnostiam, Obnov dom, alebo ŠFRB. No to musí byť automaticky napojené na podporu výmeny vykurovacieho zariadenia či elektrospotrebičov, ale aj podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane mimoriadnych programov pre ľudí v seniorskom veku či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, hovoril som to. Títo ľudia nemajú len špecifické potreby, ale majú aj nadpriemernú spotrebu energie, takže je logické, že keď trávia viacej času doma a využívajú špeciálne elektrické pomôcky, tak majú vyššie účty za energie a nemajú peniaze na rozdávanie, to hádam nemusím nikomu trikrát pripomínať. No a to najkľúčovejšie je, aj kolegyňa Jurík to hovorila, adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a aktívna práca s nimi. No a tu sa núka naozaj široká paleta aktivít od sociálnej práce cez poradenské energetické centrá, priame intervencie samospráv, podporu energetických komunít, ktoré majú dokonca oporu aj v legislatíve Európskej únie. Na Slovensku zatiaľ o tom nie je ani chýru ani slychu a do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj príspevok na bývanie pre domácnosti v energetickej chudobe. S týmto príspevkom, ako už bolo povedané, počíta aj PVV, o jeho aktívnych prípravách hovoril minister práce niekedy v novembri. Odvtedy o tom mlčí, nepočuli sme absolútne nič, tak sme tu a ako na tácke ponúkame naozaj kvalitný návrh, ktorý je pripravený, ktorý koalícia môže podporiť tu a teraz ešte pred letom, aby sme opäť, ako je na Slovensku zvykom, neboli na jeseň a v zime prekvapení, vtedy bude naozaj neskoro. Takže tu to máte, pokojne to prijmite, budeme sa tešiť. No a, samozrejme, považujte tento návrh za prvý krok, za kvalitnú, adresnú pomoc a následne sme, samozrejme, pripravení podporiť, prípadne prispieť k zlepšeniu každého jedného možného návrhu, ktorý príde a ktorý povedie k systematickému riešeniu energetickej chudoby na Slovensku, nie ad hoc, ale systematickému riešeniu, pretože neviem, ako vy, drahé kolegyne a drahí kolegovia, ja som akosi vnútorne presvedčený o tom, že na ad hoc riešenia mimoriadne komplexných problémov by sme už mohli tak nejak politicky rezignovať, nelepiť to tu všetko izolepou a pozerať sa, ako nám horí barák, ale robiť sociálne politiky naozaj, naozaj poctivo. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) [16:52] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [16:52] Andrej Danko Na vystúpenie pána poslanca dve faktické, poslanec Dubovický. [16:52] Richard Dubovický Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Michal, tak ako si povedal s Beátou od začiatku, tento zákon je silno sociálny zákon, takže ja osobne si myslím, resp. nevidím dôvod, že prečo takýto zákon by toto plénum nemuselo prijať. Ale opäť ako si spomenul niekoľkokrát, škoda, že takéto zákony sa neriešili skôr, lebo aj dnes, keď som si pozrel nejakú prognózu vývoja inflácie na budúci rok, tak tá inflácia opäť pôjde hore, lebo skončia dotácie za energiu, to znamená, že tie ceny pre tie domácnosti opäť budú vyššie. My sme stratili ďalšie mesiace, aby tá energetická chudoba nepadala ešte viac na tieto domácnosti za posledný rok a pol. A tak to vyzerá, že ak nič neurobíme, opäť na to všetko, na tie zvýšené ceny, budú to platiť tie domácnosti. A mňa mrzí, že s takýmto zákonom prichádza práve opozícia, ale neprišlo to z kruhov koalície, aby tá pomoc bola ozaj tá systémová, aby pomohla tým ľuďom, konkrétnym ľuďom, či ako si spomenul, že sú to rôzne skupiny alebo osamelí rodičia alebo dôchodcovia, toto sú naša priorita, toto je priorita sociálnej vlády, ale, žiaľ, ja to tu nevidím. Ďakujem. [16:52] Andrej Danko Poslankyňa Veslárová. [16:54] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som doplnila pána poslanca Saba, pretože títo zdravotne znevýhodnení ľudia nie sú len v dôsledku toho v energetickej chudobe, že používajú rôzne pomôcky, ktoré sú napojené na elektrickú energiu, ale najmä v dôsledku toho, že napr. rodičia zdravotne znevýhodnených detí sú odkázaní na peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vo výške minimálnej mzdy. Napr. sami zdravotne znevýhodnení poberajú invalidné dôchodky, ktoré sú napr. z mladosti vo výške 400 eur. Takže preto títo ľudia naozaj potrebujú túto adresnejšiu pomoc, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu zákona a aj táto skupina ľudí si zaslúži pomoc od štátu. Ďakujem. [16:54] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Spravodajca? [16:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladatelia, využijem tých pár minút, tri, štyri minúty, aby som sa k tomu vyjadril, lebo tak obsiahla a tak široká rozprava bola k tomu, že naozaj aj pre mňa niektoré informácie boli poučné, ďakujem veľmi pekne. A chcem povedať, že všetci zainteresovaní vieme, že je potrebné tento zákon zmeniť a odčleniť ho od sociálnych dávok. To, to bol, to je prežitok, ktoré už väčšina štátov v Európskej únii, alebo neviem či aj nie dokonca všetky, prešli na úplne iný systém. Je logické, že z roka na rok nám počet členov, ktorí prijímajú túto, počet ľudí, ktorí prijímajú túto podporu, klesá, a to je v súlade s poklesom nezamestnanosti, nakoľko ročne, posledné roky nám odchádza cca 30-tisíc ľudí z pracovného trhu, menej sa narodí a tie generácie, ktoré idú na pracovný trh a odchádzajú do dôchodku a je logické, že tým sa znižuje nezamestnanosť, a tým sa znižujú príjemcovia sociálnych dávok, a tým sa znižuje aj táto podpora. Čiže keď to tak bude pokračovať, tak naozaj to číslo, z toho čísla sa stane nejaké nezanedbateľné číslo, ale podstata je toho, keďže je to príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak vlastne náš štát ako keby kašľal na ľudí, ktorí, ktorí majú problém s bývaním. Lebo oni aj keď sa zamestnajú a majú minimálnu mzdu, to znamená ten príjem rodiny je malý, ale automaticky už nedosahujú na to, aby ten príspevok dostali. Zároveň si uvedomujem, že náklady na tento zákon sú vysoké a myslím si a myslím, že aj predkladatelia toto spomínali, že nepredpokladáme, že vládna koalícia podporí tento zákon, lebo tento zákon by mal ísť naozaj ako vládny zákon. Mal by ísť v riadnom pripomienkovom konaní a mala by o ňom byť širokosiahla diskusia. Ale ďakujem predkladateľom za tento zákon, lebo ja si osobne myslím, že pán minister si tento zákon možno všimne a na základe toho dá príkaz svojim pracovníkom na ministerstve, aby, aby pripravili niečo podobné alebo nejakú alternatívu tohoto zákona. Takže som rád, že bol predložený, tak ako vy nepredpokladám, že bude schválený, že tie koaličné hlasy nedostane, ale predpokladám, že to je začiatok niečoho, že naozaj systematický príspevok na bývanie na základe toho sa naštartuje a budeme fungovať v režime, kde naozaj rodiny, ktoré potrebujú túto pomoc, túto pomoc dostanú. Ďakujem. [16:55] Andrej Danko Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku do 17.05, kedy budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [16:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a to hlasovaním. Ešte predtým, ako budeme hlasovať o jednotlivých bodoch, podávam v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – procedurálny návrh, aby sme o plánovanej voľbe členov Rady pre mediálne služby, ktorý máme uvedený ako tlač 183, túto voľbu neabsolvovali dnes, ale preložili ju na septembrovú schôdzu so začiatkom 10. septembra. Je všeobecný súhlas? Nie je. Spúšťam hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 126 prítomných, 79 za, 35 proti, 8 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Konštatujem, že sme procedurálny návrh schválili. Teraz prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyňu Janu Hanuliakovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Plavákovej, Števulovej a Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve, uvedené ako tlač 342, bod 68 schváleného programu. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Ondreja Prostredníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 342.) Hanuliaková, Hana, poslankyňa NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ja som ešte nespustil hlasovanie, pretože pánovi kolegovi nešla hlasovacia karta, išiel si vypýtať novú, takže prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 42 za, 85 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 o pozemkových úpravách, tlač 368. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. , tlač 368.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 125 za, 10 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 127 za, 1 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní a navrhujem, aby sme tento návrh zákona, čo je tlač 368, prerokovali zajtra o deviatej hodine. Následne by sme pristúpili k rokovaniu o správach príslušných inštitúcií. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona, a zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov, tak aby sme o návrhu zákona mohli v druhom čítaní rokovať zajtra o deviatej. Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 324. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre kultúru a médiá poslancovi Romanovi Michelkovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 324.) Michelko, Roman, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec pán Hargaš. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 79 za, 50 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Nech sa páči. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán Škripek, hlásite sa do rozpravy, alebo máte procedurálny návrh? Pán Škripek, len mi oznámte, či sa hlásite do rozpravy, alebo máte procedurálny návrh. Máte procedurálny návrh, lebo sme v hlasovaní, tak počkáme chvíľku. Veľmi dobre. Konštatujem, že sa nikto do rozpravy nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 119 za, 20 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o mediálnym službách. Pán poslanec Škripek s procedurálnym návrhom. [17:16] Branislav Škripek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, to asi nie je procedurálny návrh, ale hlboké ohradenie sa voči tomu, že som nebol v sále, nebol som, nebol, tento prístroj nebol zapnutý, moja karta nebola prítomná a za vážený zákon ľudí, voči ktorým som vystupoval s faktickými, som zahlasovaný za. Ja som vytočený, jak je to možné, že som ani prítomný neni, ani len kartou som nezapol prístroj a niekto tu zapne, že ja som za ten zákon, proti ktorému som vystupoval, prosím vás! Za registrované partnerstvá som zahlasoval v tejto sále údajne. (Potlesk.) (Smiech v sále.) To je neuveriteľné. Toto je proste... to je neuveriteľné, čo sa stalo v Slovenskej republike. Slovenská republika ma vyhlásila za zástancu registrovaných partnerstiev a LGBT zväzkov. Prosím vás... (Reakcie z pléna.) [17:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Škripek, asi to nie je procedurálny návrh, stávajú sa rôzne veci. Vidíte, že aj vy môžte zahlasovať za takýto zákon. (Smiech v sále.) (Potlesk.) Myslím, že to si vykonzultujeme s technikmi, ako sa také niečo mohlo stať a budeme pokračovať ďalej v hlasovaní, dobre? (Ruch v sále.) Teraz budeme hlasovať o bode 69 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Jurík, Plavákovej a Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, ktorý máme uvedené ako tlač 343. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Vladimírovi Ledeckému, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Michala Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie , tlač 343.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 57 za, 1 proti, 79 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ešte sa vrátim k pánovi poslancovi Škripekovi, aby som to, aby som tomu dal náležitú vážnosť, samozrejme, sa budeme tým zaoberať, či mohol niekto hlasovať v mene vašom, alebo došlo k nejakému zlyhaniu, alebo čo sa stalo. Takže viem, že to je tak poňaté trošku, trošku humorne. (Smiech v sále.) Ale nie, ja zistím u technikov, že čo sa, čo sa udialo a budete, budete informovaný. V každom prípade berieme na vedomie, že ste za daný zákon nehlasovali a dali ste to aj verejne najavo. (Reakcie z pléna.) Dobre, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516 o Audiovizuálnom fonde, tlač 152, bod 110 schváleného zákona. Podľa príslušného paragrafu sa o slovo prihlásila pani ministerka kultúry. Súčasne prosím poslanca Romana Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. (Pokračovanie rokovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 152.) [17:22] Martina Šimkovičová Aj mne to blbne, aha, už som. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás požiadala o opätovné otvorenie rozpravy v druhom čítaní k návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde. Ďakujem. [17:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vystúpením pani ministerky sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Preto sa pýtam poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. (Reakcie z pléna.) Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásilo 36 poslancov, ako posledný, ako posledný pán poslanec Šipoš. Ešte predtým, ako dám priestor na, respektíve bude pokračovať rozprava, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Jaurová. [17:22] Zora Jaurová Ďakujem pán predseda. Žiadam vás, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone dnes, ale až po uplynutí 48-dňovej lehoty od podania pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní včera, podľa § 83 ods. 4. Odôvodnenie: skrátenie lehoty v tomto prípade, kedy pozmeňovací návrh podaný v ústnej rozprave v druhom čítaní, niekoľko hodín pred hlasovaním, zásadne zmenil pôvodný zákon, nepovažujeme za spôsobilý na výnimku podľa tohto paragrafu, a to aj v kontexte § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že skrátenie lehoty je možné, iba ak ide o jednoduchý zákon. Skrátenie lehoty v tomto prípade považujeme za rozpor s duchom rokovacieho poriadku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Asi ste sa pomýlili, keď ste povedali 48-dňovej lehoty, asi ste chceli povedať 48-hodinovej lehoty. My sa, ja o tomto, o tomto vašom procedurálnom návrhu nedám hlasovať, pretože sa s týmto, s touto vecou vysporiadame v rámci hlasovania. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prejdeme ku voľbám, ktoré máme naplánované. (Reakcie z pléna.) Ste prihlásení v rámci rozpravy, prerušil som rokovanie o tomto bode. (Reakcie z pléna.) Budeme pokračovať ďalším programom – voľbami a potom sa vrátime k tomuto, k tomuto bodu na rokovanie. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie, keď nie je, dáme hlasovať. Pán Pročko, ja som neprerušil schôdzu, ja som povedal, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcie z pléna.) (Hlasovanie.) 123 prítomných, 78 za, 43 proti, 1 sa zdržal, jeden nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili prerušenia. Teraz skúsim ešte vyhlásiť voľby, ak dovolíte. Vzhľadom na to, že 19. júna vo voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu, tlač 265, nebol zvolený ani jeden navrhovaný kandidát, pristúpime k opakovanej voľbe, do ktorého postupujú všetci navrhovaní kandidáti, ktorí neboli zvolení. Uvedené verejné hlasovanie vykonáme spolu s tajným hlasovaním o návrhu na odvolanie Michala Šipoša z funkcie predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tlač 184. O návrhu na odvolanie poslankyne Márie Kolíkovej z funkcie predsedníčky osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tlač 299. A o návrhu na voľbu poslanca Tibora Gašpara za podpredsedu Národnej rady, tlač 373. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na každom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku označíte tú alternatívu, ktorú, za ktorú hlasujete. Za, proti, zdržiavam sa. Pri voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u dvoch kandidátov. Na hlasovacích lístkov k odvolaniu predsedov výborov a k voľbe podpredsedu Národnej rady je potrebné označiť len jednu z uvedených alternatív. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri mene a priezvisku kandidáta nie je vôľa označená, alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplnený. (Verejné hlasovanie.) ===== [17:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať vážené panie poslankyne, páni poslanci, či každý využil svoje právo hlasovať. Ak áno, tak vyhlasujem hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a vyhlasujem prestávku do zrátania hlasov. Potom budeme pokračovať. (Prestávka.) [18:28] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Nech sa páči, pán overovateľ. (Výsledok verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu , tlač 265.) [18:40] Peter Žiga Ďakujem pekne. Pán overovateľ, teraz vás prosím o oznámenie výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorú máme uvedenú ako tlač 184. Overovateľom je pán poslanec Demečko. (Výsledok tajného hlasovania o návrhu na odvolanie poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj , tlač 184.) [18:40] Dávid Demečko Vážený pán predsedajúci, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré sa konalo 27. júna 2024. Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 79 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Zo 79 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Michala Šipoša z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj hlasovalo za 76 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 0 poslancov. Na odvolanie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Michal Šipoš odvolaný z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Overovatelia poverujú svojho člena Dávida Demečka oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [18:43] Marián Viskupič – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 27. júna 2024, opakovaná voľba. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov. Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu v opakovanej voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 137 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pána Antona Duláka hlasovalo za 0, proti 4, zdržalo sa 133 poslancov. Za pani Martinu Jánošíkovú za 43, proti 3, zdržalo sa 91 poslancov. Za pani Michaelu Královú za 1, proti 34, zdržalo sa 102 poslancov. Za pani Zuzanu Pitoňákovú hlasovalo za 10, proti 4, zdržalo sa 121 poslancov. Za pani Líviu Trelovú hlasovalo za 1, proti 5, zdržalo sa 131 poslancov. Na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov. Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykoná sa nová voľba. Zároveň overovatelia poverili svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne. [18:43] Peter Žiga Ďakujem. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalšieho pána overovateľa poprosím, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na odvolanie poslankyni Márii Kolíkovej z funkcie predsedníčky osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tlač 299. Nech sa páči, pán overovateľ. (Výsledok tajného hlasovania o návrhu na odvolanie poslankyni Márii Kolíkovej z funkcie predsedníčky osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby , tlač 299.) [18:43] Peter Kalivoda – Vystúpenie v rozprave Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 27. júna 2024. Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov. Teda na hlasovaní bolo prítomných 79 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Teda všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky a zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných, teda všetky boli platné. Zo 79 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Márie Kolíkovej z funkcie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby hlasovalo za 76 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 0 poslancov. Na odvolanie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola Mária Kolíková odvolaná z funkcie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Pán predsedajúci, skončil som. (Výkriky z pléna.) [18:45] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán overovateľ. (Výkriky z pléna.) Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky... (Výkriky z pléna.) konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala poslankyňu Máriu Kolíkovú z funkcie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Ďalej prosím overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady. Nech sa páči, pani overovateľka. (Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady , tlač 373.) [18:45] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 27. júna 2024. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bol jeden neplatný. Zo 140 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Tibora Gašpara za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 79 poslancov, proti 61 poslancov, nik sa nezdržal. Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Tibor Gašpar. Blahoželám, pán predseda. Ďakujem, skončila som. (Potlesk v sále.) (Ruch v sále.) [18:45] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Tibora Gašpara za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán podpredseda Národnej rady, blahoželám vám a prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je pre vás v rokovacej sále určené. Teraz vyhlasujem desaťminútovú prestávku na nastavenie technického zariadenia. A budeme potom pokračovať v prerušenom rokovaní... v prerušenom rokovaní. [18:58] Andrej Danko Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže bola otvorená rozprava a sú prihlásení poslanci, o slovo požiadala spravodajkyňa, alebo ešte je to uvádzanie? O slovo požiadala pani spravodajkyňa. Či rozprava už bola otvorená, nie? (Reakcia z pléna.) Aha, dobre. Pozmeňovák, hej? Dobre, nech sa páči, pani poslankyňa [19:04] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem veľmi stručná, dovolím si požiadať o vyňatie bodu 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ďakujem. [19:04] Andrej Danko Ďakujem. V rozprave je prvá prihlásená pani poslankyňa Jaurová. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 152.) [19:04] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme. Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba navýšenie počtu členov dozornej komisie fondu. Po rozprave, ktorú sme tu absolvovali v tomto pléne o Fonde na podporu umenia, ktorá sa ťahala niekoľko mesiacov a v ktorej, samozrejme, v druhom čítaní priniesli samotní predkladatelia tejto novely zásadné pozmeňovacie návrhy, bolo jasné, že cieľom všetkých týchto zákonov je ovládať verejnoprávne fondy politickou mocou a zmeniť ich systém udeľovania financií tak, aby mohlo ministerstvo kultúry politicky ovplyvňovať rozhodnutia o financovaní, čo je teda v zásadnom rozpore so samotným zmyslom existencie týchto fondov a ich verejnoprávnou podstatou. Preto sme, samozrejme, tušili, že niečo podobné sa chystá aj v zákone o Audiovizuálnom fonde. Ten mal prísť na rad na konci júnovej schôdze a krátko predtým, ako prišiel na rad, bol do podateľne predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského, ktorý úplne zásadne mení celú tú novelu. V tomto prípade bol použitý ešte problematickejší legislatívny postup ako pri zákone o Fonde na podporu umenia, pretože tento pozmeňovací návrh neprešiel ani len výborom pre kultúru a médiá. Ja som tu už hovorila v predošlej rozprave, ale rada by som to tu spomenula ešte raz, lebo nikdy nie je dosť, si to pripomínať, že Audiovizuálny fond je príkladom toho, ako dobré a kvalitné kultúrne politiky a dobre dizajnované inštitúcie môžu prinášať výsledky v pomerne krátkom čase. Kým na začiatku dvetisícich rokov bolo na Slovensku roky, v ktorých sa nenakrútil žiaden film, po založení Audiovizuálneho fondu v roku 2008 sa slovenský filmový priemysel pomerne rýchlo pozbieral a napríklad v roku 2022 sa na Slovensku nakrútilo 50 filmov pre kiná, plus množstvo ďalších iných typov filmov. A podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bol slovenský filmový trh s nárastom 17,8 % najrýchlejšie rastúci filmový trh v Európe v rokoch 2015 až 2018. Na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý rozdeľuje prostriedky iba z kapitoly ministerstva kultúry, tečú do Audiovizuálneho fondu prostriedky z viacerých zdrojov. Okrem ministerstva financií, ktoré financuje takzvané vratky pre filmový priemysel, doňho prispievajú aj televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie či distributéri. Na poslednú chvíľu predložený pozmeňovací návrh poslanca Farkašovského úplne mení celý dizajn fondu. Pridáva do rady fondu ďalších štyroch členov, ktorých nominuje ministerstvo kultúry a mení spôsob rozhodovania o podpore. Dnes o podpore rozhoduje riaditeľ na návrhy odborných komisií, po novom by mala rozhodovať rada Audiovizuálneho fondu. Zároveň tento návrh umožňuje rade dohodnúť sa na neverejnom režime rokovania, pričom dnes sú zasadania rady z definície verejné. Takisto zjednodušuje režim odvolania riaditeľa radov fondu. Okrem toho, že ide o jasne deštrukčný návrh, ktorého cieľom je získať politický vplyv v nezávislej inštitúcii, čím sa predkladatelia opäť netaja a hovoria o tom, aké filmy chcú a nechcú podporovať, a čo sa tu už musí zastaviť a tak ďalej, a tak ďalej. Tento návrh je diskutabilný z viacerých hľadísk. Prečo by ministerstvo kultúry, ktoré prispieva približne 15 % do celkového rozpočtu Audiovizuálneho fondu malo mať v 13-člennej rade päť nominantov? Prediskutovali navrhovatelia tohto zákona tento návrh s ostatnými prispievateľmi do Audiovizuálneho fondu? Súhlasia s ním televízie súkromné, Jojka, Markíza? Súhlasia s ním distributéri, súhlasia s ním prevádzkovatelia kín? Je dôležité si uvedomiť aj to, že podpora audiovízie má iné zákonitosti ako podpora umeleckých projektov a zasiahnutie do rozhodovacích procesov pri financovaní audiovízie ovplyvní slovenskú kinematografiu na niekoľko rokov dopredu. Ja tu iba podotknem, že dnes zverejnené stanovisko prakticky všetkých relevantných asociácií v oblasti kinematografie, kde zásadne odsudzujú túto novelu, hovorí o tom, že to s nikým z nich nebolo prediskutované. Ja dúfam, že to stanovisko ešte v rozprave zaznie. V prípade uvedeného pozmeňovacieho návrhu ide teda o zámer rovnakého ovládnutia Audiovizuálneho fondu, ako sa to udialo pri novele zákona o FPU, ale ten legislatívny proces, ktorým sme k tomu dospeli, je naozaj niečo, čo ja som teda za ten čas, ktorý tu som, ešte nezažila. A ja by som to len tak zrekapitulovala. Že v januári predložili poslanci návrh novely zákona, kde menia dozornú komisiu. Nechávame stranou, prečo poslanci. Vo februári prvé čítanie bolo, ktoré sme, teda Národná rada schválila. Potom sa tri mesiace nič nedialo, zaoberali sme sa Fondom na podporu umenia, kde teda prebehol podobný proces, ale aspoň to šlo do výboru. V júni máme opäť zákon vo výbore, tam sa predniesli nejaké pozmeňovacie návrhy, z ktorých niektoré boli aj dosť dobré, aj sme ich vlastne podporili, aj my. Pochválili sme, prerokovali sme, ide to do rozpravy. A na konci júnovej schôdze pár minút predtým, ako má prísť druhé čítanie, zrazu vidíme v podateľni nejaký pozmeňovák, ktorý úplne všetko mení a ktorý teda očividne prekvapil aj koaličných partnerov strany SNS. Takže zákon, keď prišiel na rad, tak v pléne prepadol. Na druhý deň však nečakane sa tento zákon zase ocitol na programe schôdze. Pán Michelko predstavil pozmeňovák, ktorý ale v pléne nezaznel zatiaľ. Nasleduje písomná rozprava o pozmeňováku poslanca Farkašovského, ktorý stále v pléne nezaznel a táto rozprava trvala tri hodiny. Návrh stále nezaznel. Po 18. hodine príde na rad ústna rozprava, do ktorej sa teda ako posledný prihlási pán poslanec Farkašovský, neuvedie žiaden dôvod, prečo podáva tento pozmeňovák, hoci je teda navrhovateľ tohto zákona. Dočíta pozmeňovák o 18.31 h a spravodajca navrhne hlasovať na druhý deň o 11.00 h o niečom, čo práve zaznelo v pléne 3 a pol hodiny rokovacieho času pred hlasovaním. Samozrejme, museli by, museli by sme si skrátiť tú 48-hodinovú lehotu, to som tu už dala procedurálny návrh, že je to podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom. Na druhý deň, dnes, príde pani ministerka a otvorí opäť druhé čítanie a my sme opäť v druhom čítaní. A to iba preto, aby vyňali nejaké body na osobitné hlasovanie. A ja vlastne už naozaj neviem, že čo mám k tomuto ešte povedať, lebo, lebo všetko, čo sa dalo pokaziť v tom procese, sa pokazilo. A pre mňa je až ťažko hľadať nejaké slušné slová na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva. Pretože to považujem, ja som to tu už raz povedala, ja to naozaj považujem za šliapanie po ústave, po práve, aj po tom sľube, ktorý sme tu dali všetci, že čo tu budeme robiť a aké, aké záujmy tu budeme obhajovať. A snaha SNS ovládnuť všetky kultúrne inštitúcie, ktorou ukazujú naozaj akýsi vztýčený prostredník nielen právu a kultúre, ale aj niekedy mám pocit, že aj vlastným koaličným partnerom, obávam sa, že vojde do dejín ako jedna z najsmutnejších kapitol nášho parlamentarizmu aspoň v tomto novodobom čase. Čiže asi si tu ešte trocha pobudneme v tomto druhom čítaní, tak ja by som len chcela povedať, že ešte stále je čas, ešte stále je čas sa vrátiť a urobiť krok späť a urobiť tento zákon poriadne, prísť s návrhmi, ktoré aj my budeme vedieť podporiť, lebo také sú, ja som napríklad jeden taký dala a potom možno budú tie veci fungovať le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Šestnásť faktických, prvý poslanec Valášek. [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš. [19:15] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci a veľká vďaka kolegyni Zore Jaurovej za tú výbornú prezentáciu ako vždy, ono to už niečo z toho odznelo, ale ako sa hovorí u nás v Trnave, opakovanie je matka múdrosti. Dovolím sa vyjadriť, Zora, nie k tej časti, kde si hovorila, že v čom je ten zákon zlý, to je, to hovorí samé za seba, dovoľ mi vyjadriť sa krátko k tomu procesu. Ja neviem, čo bolo pôvodným zámerom ľudí, ktorí vložili do rokovacieho poriadku tú 48-hodinovú lehotu, asi na to bol nejaký dobrý dôvod, rád sa nechám poučiť, ale spôsob, akým je v tomto volebnom období obzvlášť zneužívaná, je skutočne do neba volajúci. Opäť v situácii, kedy je pozmeňovací návrh prednesený doslova že večer o ôsmej a na druhý deň ráno sa má o ňom hlasovať, je porušením minimálne ducha toho, tejto časti rokovacieho poriadku, toto určite nemohol byť úmysel pôvodných autorov rokovacieho poriadku. A dodám aj, Zora, to, čo si ty načala a nešla si to veľkého detailu, už to samotné fakt, že toto máme na stole ako poslanecký návrh, vieme, asi všetci šípime, čo za tým je. Ja si cením, a to myslím bez irónie, aj tú úprimnosť pána Michelka včera, keď v podstate priznal, či predvčerom, že keby to bolo na ňom, tiež si myslí, že to bol, že by to mal byť ministerský návrh, prepáčte, ak som vás zle interpretoval, kľudne to dopovedzte aj sám v rozprave. V každom prípade toto je, všetci asi šípime, že celou pointou, dôvodom, prečo je toto vo forme poslaneckého návrhu, je ten, lebo vládny návrh by si vyžadoval normálne pripomienkové konanie a, samozrejme, chceli ste to uhnať, ako sa len dalo vrátane opäť znásilnenia tej 48-hodinovej provízie. Na záver ja len že hovorí sa o nás Slovákoch, že my Slováci si aj na šibenicu zvykneme, ale chcem veriť, že si nikdy nezvykneme na tento babrácky a lajdácky prístup k písaniu zákonov, pretože takto sa to nerobí. [19:17] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa tiež budem venovať tomu procesu, lebo mám pocit, že tu si možno nejak nerozumieme, alebo, alebo snažím sa nejakou jednoduchou formou vysvetliť, prečo dobrý proces vedie k dobrým výsledkom a zlý proces vedie k zlým výsledkom. A vy to naozaj, prepáčte, kolegovia, aj ty si o tom hovorila, Zora, že hrotíte to, strašne to hrotíte, keď som ja počúval teraz ten súpis, ktorý nám tu Zora Jaurová predstavila, tak aj tam sú časti, v ktorých idete ešte nad rámec toho, čo ste pokrivili. Paradoxne v rezorte kultúry sa musíme rozprávať o parlamentnej kultúre a legislatívnej kultúre. Tak skúsim nejakú paralelu, že stavba domu, to môže byť niekomu blízke, tak tento váš legislatívny proces, to je fušerina, to sú nejakí fušeri, ktorí vám prídu postaviť, ja neviem priečku alebo niečo, zlátajú to tam narýchlo, ťapky, ťapky, ťapky, kolega Oskar Dvořák používa rád psíček a mačička varili, tak takto to robíte, legislatívna technika. A to, že to je zlé, vy sami sa z toho usvedčujete, potom sa vraciate do druhého čítania, lebo ste si uvedomili, že aha, tam mala byť kabeláž, zabudli sme tam dať kabeláž, tak daj sem dláto, kladivo, ideme tam ešte vysekať, vysekať ešte nejaký jarček, lebo tam musíme položiť kabeláž. Potom to tu kade-tade opravujete a jednoducho vedie to k zlým výsledkom, tieto vaše turbo-legislatívne procesy. Dneska tu pán Šutaj Eštok na hodine otázok, žily mu navierali, úplne bol taký vytočený, lebo som mu pripomenul, že zlým rýchlym legislatívnym procesom ste spôsobili, že dnes ľuďom meškajú pasy a vysvetlil som mu to, že ako sa k tomu dostalo. Jednoducho nestíhate sa pripraviť na dôsledky rozhodnutí, ktoré v tých rýchlych procesoch robíte. Prosím, prestaňte s tým. [19:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. [19:19] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem teda aj pani kolegyni Jaurovej za jej vystúpenie. No ja sa nestíham čudovať tomu, čo sa tu vlastne deje, že teda tu máme opakované druhé čítanie, 19.19 h prázdna miestnosť, absolútne katastrofálny legislatívny proces. A teda ja, mne je to ľúto, že aj pani Laššáková to musela prečítať, lebo zjavne to je otázka na pána Michelku, a to je teda, čo je vlastne dôvod, prečo sme otvorili to druhé čítanie? A teda, ja som si teda dohľadal tú spoločnú správu, čl. II, očividne teda v tom ustanovení o tých prechodných, o tých prechodných ustanoveniach, ktoré v tom čl. II tej správy máte, máte nejakú chybu, je to tak, predpokladám, že tam máte proste nejakú chybu a musíte si to odhlasovať osobitne, lebo inak by ste si pokazili celý zákon. Akože čo už je väčším dôkazom toho, že sa to takto nerobí? Prepáčte, ja som to už aj pani ministerke povedal ešte pred začiatkom tohto rokovania, že to už ani nikoho nás to tu nebaví. Pozrime sa tu na seba, kolegovia, no nikoho nás to tu nebaví, ale že majme diskusiu o vecných argumentoch a tam nebudeme súhlasiť s pánom Michelkom, neviem, s pani Laššákovou sa v niečom zhodneme, možno v niečom nie, my nebudeme súhlasiť, majme vecnú diskusiu. Ale my sa k tomu ani nedostaneme, lebo my tu musíme na trikrát opravovať zákon večer a potom sa tu budeme čudovať tomu, že my vám tu vykrikujeme akože zjavné veci procesné, naozaj že to už, však to už nie je ani politika, to je remeslo, to je proces, to je základná slušnosť. A ja by som bol, pán Michelko, veľmi rád, keby ste to nejakým spôsobom zreflektovali. Lebo viete, že ako nás ako opozičných poslancov touto prácou tu držíte, akože nás, to je tá neúcta predkladateľov voči celému parlamentu a teda, prepáčte, že to poviem, aj voči pani spravodajkyni, hej, ktorá tu tiež musí sedieť a tiež je to len jej úloha. Tak akože bolo by fajn, keby ste nedvihli, nedvihol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubovický. [19:21] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja budem tak trošku inak sa na to pozerať. Okrem toho, že, Zori, opäť si to pekne povedala, ja by som aj z tohto miesta chcel apelovať na bývalú ministerku pani Laššákovú. Ja vám poviem, že kultúrna obec v Prešove si vás veľmi váži, ale toto je zlé, to je zlé, tí ľudia, ktorí si vás vážia, sa momentálne hanbia za to, čo sa deje tuna v tomto parlamente pod SNS, sa hanbia za to. To nie je v poriadku, to, čo robíte, a že s tým súhlasíte. My tu budeme, jasné, my tu budeme aj budúci týždeň, aj o dva, aj celý júl, august, keď chcete. Ale takto sa legislatíva nerobí, takto sa nestojí za kultúrnou obcou, ktorá za vami stála, aby ste vedeli a teraz budem citovať, ste bola podľa nich najlepšia ministerka kultúry. (Smiech v sále.) Ale, ako sa smejete, pán kolega, ja netvrdím, že proste každý má možnože nejaké kritériá, ale s týmto prichádzam z môjho rodného mesta, s odkazom pre vás. Ale momentálne týmito krokmi, ako to pokračuje ďalej, RTVS, komplet ďalšie, všetko, čo sa tu ruší, mení, politický vplyv, to tak nebude dlho fungovať. Ďakujem. [19:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [19:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, ja už som to tu včera vo svojej rozprave nazvala veľkým znakom upadajúcej legislatívnej kultúry, a to, akým spôsobom bolo teraz vlastne otvorené to druhé čítanie, čo sa tu deje, ja už aj veľmi ťažko hľadám nejaké právnické a odborné slová. Verím tomu, že aj vám, pani spravodajkyňa, to asi nie je príjemné, pretože naozaj tu máme poslanecký zákon, ktorý je menený z ničoho nič v druhom čítaní ďalším poslaneckým návrhom zákona len tak, prosto obsahuje ustanovenia, ktoré zásadne menia Audiovizuálny fond. A keď sa proti tomu zdvihne vlna kritiky, tak tu príde pani ministerka a namiesto toho, aby teda povedala, že ten zákon bude stiahnutý a nejakým spôsobom prejde riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, tak sa otvorí druhé čítanie, aby sa vyňali nejaké, nejaký bod na osobitné hlasovanie. A teraz sa len obávam toho, že ak, nedajbože, bude tento zákon aj s tým pozmeňovacím návrhom pána Farkašovského schválený, tak nakoniec ešte sa bude snáď tvrdiť, že tu nejaká odborná diskusia o tom prebehla, lebo tu bolo zopakované druhé čítanie, a to už podľa mňa bude úplne že ad absurdum. Ešte nám včera aj pán Michelko povedal, že vlastne nesúhlasí s týmto procesom a robí iným fackovacieho panáka. A to ja už naozaj neviem, že to vám fakt nevadí, že užívať si tú kritiku za niečo, čo spôsobil niekto iný s vedomím, že kultúrna obec toto nechce a že idete proti ich záujmom, veď možno pani ministerka nebude pôsobiť v tej obci, ale ja verím, že aj pani spravodajkyňa, aj pán Michelko, ako včera hovoril, tak sú ľudia z kultúry a malo by im záležať na tom, ako toto celé vyzerá. [19:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Jurík. [19:24] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som podobne ako včera chcela spraviť také resumé na záznam, že ako vlastne prebieha momentálne tento legislatívny proces. Takže dnes koalícia odmietla ďalšie opozičné návrhy, naopak, schválila doživotnú rentu pre premiéra, schválila si svojho podpredsedu parlamentu, odvolala opozičnú predsedníčku výboru, opozičného predsedu výboru, čo sa ešte podarilo? Prelomila veto prezidentky opäť raz, nezvolila žiadneho kandidáta, kandidátku na Ústavný súd, stále nemáme predsedu Národnej rady a opakujeme druhé čítanie zákona, o ktorom sme sa bavili aj včera večer. Dnes rozprava začala 19.04 h, prihlásených je 36 opozičných poslancov a poslankýň, prvá vystúpila Zora Jaurová, odborníčka na kultúrne politiky, z PS, ktorá hneď vyvolala teda diskusiu, a síce 16 faktických poznámok. V pléne je presne osem koaličných poslancov a poslankýň, z toho jedna spravodajkyňa, jeden predsedajúci, jeden navrhovateľ, hlasovať sa bude pravdepodobne zajtra o jedenástej. Takto SNS mení fungovanie a organizáciu ďalšej verejnoprávnej inštitúcie. Opäť je tu ticho, ale tentokrát aj HLAS. [19:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kleinert. [19:26] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, keď sme pri tých súhrnoch, ja fakt reálne tiež nechápem, prečo poslanci zo SMER-u a HLAS-u tancujú, ako píska najmenšia párpercentná koaličná strana SNS. Oni totiž už zlikvidovali transparentné postupy pri verejných výberových konaniach, podarilo sa im vyhnať z Bibiany celý tím pripravujúci Bienále animácie aj vedeckú radu Bibiána Revue kvôli cenzúre, už sa im podarilo zrušiť Kunsthalle aj dotačnú výzvu na podporu mediálnej gramotnosti, odignorovali termín schválenia zákona o mediálnych službách a vyslúžili si tak konanie z Európskej únie a nad sebou hroziacu pokutu. Už sa im podarilo spraviť presne nič s dotačným programom obnovy kultúrnych pamiatok, ako aj bez lásky rozšrobovať Fond na podporu umenia, podarila sa im už aj onakvejšia vec, zrušili verejnoprávne médium Televíziu a rozhlas, ktorá mala patriť všetkým nám, mali zodpovednosť a možnosti, možnosti zlepšiť, ale oni nie, a k tomu sústavne porušujú vlastné programové vyhlásenie vlády. No ale človek sa ani nestihne trochu uvoľniť a je to tu zas, ďalší fond, ďalšie chute najmä SNS po jeho peniazoch, po moci, po moci rozhodovať, určovať, čo kultúra je a čo nie je. No a SNS a táto koalícia je tým pádom smutnou ukážkou toho, ako krajina plná múdrych a šikovných ľudí by mohla napredovať, ale títo ľudia im to nedovolia. Je to smutný deň a smutný čas pre Slovensko. [19:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Michelko. [19:27] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, tento zákon bol rokovaný v prvom a druhom čítaní vyše sedem hodín, vyše sedem hodín. To, čo teraz robíte, je zjavná a nespochybniteľná obštrukcia, koľko to, 12 či 14 faktických? Samozrejme, viete veľmi dobre, že rokovací poriadok pozná, čo s takýmito vecami. Ale chcem ešte jednu vec povedať, včera to pani kolegyňa nepovedala, štrnásť minút som v záverečnom slove vyvracal všetky katastrofické scenáre a veľmi nepresné a veľmi tendenčné interpretácie. Mimochodom čakal som, že možno budete reagovať, vy ste bedákali, že teda nemôžte odpovedať faktickými, tak som bol zvedavý, že bod po bode som všetko prešiel, bod po bode. Žiadna katastrofa sa nekoná, aj vo vyhlásení tých asociácií audiovizuálnych fondov sú všetko len potenciály, môže, môže, môže. Nikto netvrdí, nedovolí si tvrdiť, že nastane katastrofa, za istých okolností sa môže všetko zneužiť, ale nie je vôľa nič také zneužívať. Jasne som povedal, ultima ratio, posledná záchranná brzda pri niektorých absurdných veciach, úplné lži, že dávať, nepodpora sa dáva za zákaz, za cenzúru, nepodporiť neznamená cenzurovať a množstvo ďalších vecí. Svoje vystúpenie má cez 10-tisíc alebo okolo 10-tisíc sledovaní, čo je minimum, pretože to je vysoko odborná téma, ale počet reakcií je úplne jasný. Naozaj hrá sa tuná, akože robia sa tu katastrofické scenáre, ktoré sú úplne nereálne. Každý človek s elementárnou mierou súdnosti vie, že toto, čo sa tuná vydáva, a spôsob, akým je tu prezentovaný tento zákon, nemá nič spoločné s realitou. Ďakujem. [19:28] Andrej Danko Poslankyňa Kalmárová. [19:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja by som v prvom rade chcela vlastne poopraviť svoje vyjadrenie aj zo včera, aj z dnešnej faktickej poznámky, som hovorila, že toto je podľa mňa znak upadajúcej legislatívnej kultúry, ale máme tu bývalú ministerku kultúry ako spravodajkyňu, tak by som chcela na záznam povedať, že podľa mňa toto nie je kultúra, toto je (Povedané s pobavením.) absolútne prznenie legislatívneho procesu a nazývať toto v akomkoľvek význame kultúrou, mi podľa mňa aj pani spravodajkyňa dá za pravdu, že je výsmechom do očí všetkých ľudí, ktorí vôbec rozumejú, čo kultúra znamená. Ďalej by som chcela povedať, že keďže včera pán poslanec Michelko reagoval na naše výhrady, ktoré tu odzneli skoro v rovnakom čase v tejto rozprave tým, že preháňame, hysterizujeme, manipulujeme, tak by som chcela prečítať teda ten spomínaný text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, pretože teda ak my preháňame a môže nám niekto vyčítať, že veď v skutočnosti sa nás Audiovizuálny fond nejako netýka, nemáme z neho príspevky, ja filmy nenatáčam, ani neprodukujem, ani nič, tak je asi dôležité, aby tu v tomto pléne zaznel hlas tých, ktorých sa táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde naozaj týka a ktorí tiež vyjadrujú obavy. Tak snáď to nebude tiež hodnotené ako nejaká hystéria. Takže čítam: "Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada SR sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie." Toto mi naozaj ako manipulácia alebo hystéria nepripadá. Pokračujem: "Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii. Slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách, a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie. Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania. Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetenciu schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetenciu schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu. Prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných. Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR a FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami, aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj ich distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín. Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a o voľbe či odvolávaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinásť namiesto obyčajnej väčšiny, môže značne obmedziť fungovanie fondu najmä v prípade, ak zloženie rady nebude kompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené." Krásne, by som podotkla. "Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecifikovaných v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu hocikedy a ak bude chcieť, teda vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého filmového priemyslu. Doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia. Politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala a uvrhnúť do špirály neistoty novo podporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu v budúcich produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách. Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dotačného prostredia a tá sa vylučuje s tým, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu. Sme presvedčení, že zmenám, ktoré sa dotknú fungovania celého audiovizuálneho prostredia, by mala predchádzať široká odborná diskusia. Do diskusie o predmetnom pozmeňovacom návrhu však nebola odborná verejnosť vôbec prizvaná a poslanecký zbor dostal znenie návrhu k dispozícii pár hodín pred začiatkom rozpravy k nemu. Toto konanie nemožno vnímať inak ako účelové. Jeho cieľom nie je skvalitniť fungovanie AVF v prospech slovenskej audiovízie, ale zabezpečiť politický vplyv na jeho rozhodovacie procesy. Predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie. Vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali. V mene filmovej a kultúrnej obce Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov slovenskej audiovízie, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a platforma Otvorená kultúra!" Ja by som povedala, že to je dosť široký zoznam organizácií, profesijných, odborných organizácií v audiovízii, ktorí tu vyjadrujú veľmi konkrétne námietky, a zároveň hovoria, že s nimi nikto o tom nerokoval. My sme tu včera počuli, že vraj s nejakými producentami niekde sa hovorilo, a že teda oni nejakým spôsobom s tým budú vedieť žiť. Síce im to nepomôže, ale ani nezhorší. Ja si myslím, že tento list a pod ním desať alebo koľko som tých organizácií prečítala, majú diametrálne odlišný názor a postoj k tomu, že by sa bolo s niekým rokovalo. Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa, naozaj po prečítaní tohto listu podľa mňa žiaden súdny človek, ktorému záleží na kultúre v tejto krajine, ktorému záleží na filmovom priemysle, či už preto, lebo je bývalou ministerkou kultúry, alebo preto ako ja, obyčajný človek, čo som iba obyčajná filmová fanúšička a rada chodím do kina, vás prosím, nerobte toto a stiahnite tento návrh zákona. Ďakujem. (Potlesk.) [19:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Štyri faktické. Poslanec Pročko. [19:44] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani Jaurovej za to, že celkom pekne na malom priestore zhrnula tie absurdné prvky celého procesu. Ale ešte viac sa chcem poďakovať predkladateľom týchto zákonov, teda tých zákonov, ktoré sa dotýkajú podpory resp. nepodpory umenia, za príležitosť oprášiť si poznatky o znakoch absurdnej drámy. Možno si ešte pamätáte niektoré z diel Becketta, Ionesca, kde hlavné postavy prichádzajú odnikiaľ a nikam nesmerujú. A to budem ilustrovať výrokom predkladateľa, ktorý zdôraznil, že producenti tým nie sú nadšení, ale vedia s tým žiť, lebo síce ich práci to nepomôže, ale ani ju nezhorší. V absurdných drámach je jazyk postáv chaotický, jedna replika nenadväzuje na druhú, na otázky neodpovedajú, ich jazyk je plný nezmyslov a fráz. A opäť jeden príklad z výrokov, ktoré odzneli v tejto debate. Citujem: "Hľadali sme subtílnejšie riešenie, ktoré by mohlo tento legitímny cieľ zabezpečiť. A to subtílne riešenie sa našlo prostredníctvom bagra, ktorým boli pozmeňujúce návrhy." A čo je príznačné pre nás divákov tejto absurdnej drámy? Opäť jeden z typických znakov, výpovede a konanie hlavných postáv sa niekoľkokrát opakujú, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu. Tak takto to vyzerá. (Potlesk.) [19:44] Andrej Danko Poslankyňa Plaváková. [19:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj ďakujem kolegyni Zore Jaurovej, že tak pekne pomenovala a zosumarizovala teda, čo tu máme pred sebou, čo sa týka celého legislatívneho procesu. Samotný legislatívny proces je teda jedna z mojich obľúbených tém, venujem sa tomu už roky a vždy som naozaj kritizovala, keď sa úplne pošliapavali základné princípy legislatívneho procesu. V minulosti sme to videli veľakrát v rôznych obdobách, ale to, čo sa deje naozaj posledné mesiace za tejto vlády, tak to je niečo nepredstaviteľné naozaj. To som si nevedela predstaviť, že vieme až tak hlboko klesnúť. A tento zákon je toho príkladom, ono to celé vyzerá asi tak, ako keby si dieťa skladalo puzzle, a teda skúša tam tie dieliky do seba napasovať, ale mu to nejako nejde, tak to tam nasilu natlačí. A keď to nefunguje, keď to tam stále nepasuje, tak potom podupe, poskáče po tom ešte a aj tak to nesedí, tak si zoberie ešte kladivo a ešte kladivom to tam potrieska. Aký je ten výsledok? Asi z toho nebude úplne ten pekný obrázok, ako z toho mal byť poskladaný. A naozaj úplne mimoriadne ma zarazilo, keď tu pán Farkašovský teda v pléne na margo rozpravy uviedol, že teda apeloval na nejakú kultúru v tomto pléne. Pritom toho, čo sme tu svedkami, je presne to, čo Ústavný súd súd pomenoval, už to tu odznelo, upadajúca legislatívna kultúra. Naozaj veď už sa zastavme, zastavte sa, toto nie je možné takýmto spôsobom ďalej pokračovať. Úplne ste tu rozbili na franforce legislatívny proces a to, čo prinášate, je absolútne strašné. Veď skúsme naozaj tú legislatívnu kultúru, nejakým spôsobom sa tu snažiť obnoviť. Ďakujem. [19:44] Andrej Danko Poslanec Šimečka. [19:44] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Viacerí moji kolegovia sa pokúšali opísať absurditu toho, čo tu vidíme vo vzťahu k legislatívnemu procesu metaforami na stavbu domu alebo hrajúcimi sa deťmi, alebo absurdnou drámou, ale v zásade to, ako tie udalosti popísala Zora Jaurová, je to najlepšie, čo sa dá urobiť, iba povedať, čo krok po kroku sa udialo, ono je to absurdné samo osebe. Ja by som chcel možno konštruktívne prispieť, pokiaľ sa bavíme o tom procese, si pamätám z Európskeho parlamentu takú procedúru, že pokiaľ ide o pozmeňovací návrh vo finálnom štádiu toho legislatívneho procesu, čo bol aj tento prípad, keďže sú tam všetky tieto riziká, tak je taká možnosť, že ak sa v pléne postaví 40 europoslancov, postaví fyzicky, tak sa o tom nemôže hlasovať. A to je presne preto, aby sa zabránilo takýmto na poslednú chvíľu a veľmi narýchlo ušitým škodlivým zmenám, možno niečo na zamyslenie do rokovacieho poriadku. Ale chcel som sa aj k tomu obsahu vyjadriť veľmi krátko. Lebo počúval som včera tú debatu veľmi pozorne a absolútne som nepochopil, prečo vlastne sa ide meniť zákon o Audiovizuálnom fonde. Čo je na ňom, čo je ten problém, ktorý sa snaží vládna koalícia, resp. strana SaS riešiť. Lebo ten fond podľa všetkého funguje dobre a dokonca ani z mocenského hľadiska mi to neni jasné, lebo bolo mi jasné, prečo potrebujete ovládnuť FPU, lebo nejakí vám blízki ľudia asi nedostali dotácie a nepáči sa vám, ako sa tie dotácie rozdávajú. Bolo jasné, prečo chcete ovládnuť RTVS, aby ste mali vám bližšie a politicky naklonené spravodajstvo. Ale tu mi to ani neni jasné, o čo vám ide mocensky, lebo veď žiadny film, a sám ste to priznal, pán Michelko, napríklad Sviňa alebo Únos nebol financovaný cez AVF. Naozaj, naozaj nechápem ani po tých hodinách diskusie, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:44] Andrej Danko Poslanec Štefunko. [19:44] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Zora Jaurová veľmi správne pomenovala, že vlastne aký je tam nepomer medzi financovaním zo strany štátu, teda 15 % a 85 % prichádza z, vlastne zo súkromných zdrojov, resp. z tvorcov audiovizuálneho obsahu. Je to úplne bežná záležitosť pri verejno-súkromných partnerstvách, kde sa vlastne ako keby, že štát garantuje nejaký, nejaké prostredie a súkromný kapitál financuje väčšinu toho výsledku. A tak sa to má robiť vo všetkých ako keby krajinách, stavajú sa tak diaľnice, financujú sa tam tak súkromné a rizikové investície a tak. Teda štát zníži riziko a tým pádom získa sa viac investícií, vytvorí sa viac obsahu, v tomto prípade filmov, urobí sa lepšia reklama krajine, vzniká viacej tvorcov, slovenský obsah je šírený do zahraničia a tak ďalej. No a v zásade vy ste povedali, že len strašíte a že nemusí to tak byť, veď sme hovorili, že len môže a môže sa stať, ale v skutočnosti niečo podobné sa stalo pri zákone o strategických investíciách, kde ste povedali, že my len kuvikame a že nič sa také nestane a nezníži sa úloha kontroly a tak. A včera vyšla vyhláška, kde ministerstvo dopravy obmedzilo vplyv ÚHP na posudzovaní, na posudzovaní investícií. To znamená, že presne toto spravíte. Teraz nás opijete rožkom, zmeníte zákon o Audiovizuálnom fonde, v zásade poviete, že len strašíme a potom si budú nie nacionalisti, sľúbil som pánovi Dankovi, že budem hovoriť národniari a ja svoj sľub dodržím, takže národniari potom budú nadávať na tvorcov a budú ich obmedzovať vo svojej slobodnej tvorbe. Takže mne sa tiež nepáčia niektoré filmy, ale neznamená, že budem kvôli tomu meniť zákon. [19:44] Andrej Danko Pán poslanec Sabo. [19:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zora, cca tak pol ôsmej, 36 ľudí zapojených do rozpravy, 16 faktických na teba, ja mám taký latentný závan tých jesenno-zimných starých dobrých čias ÚŠP, kedy sme tu takto spoločne sedeli a vtedy sme ešte aj dokonca počúvali o novej politickej kultúre, neviem, či si spomínaš, tak ja sa tak zamýšľam nad tým, drahá Zora, že či toto už je ono, že či už tá nová politická kultúra dorazila a zabudla nám koalícia poslať memo, aby sme si to všimli. Lebo povedľa tej hŕby SLK-čiek a popri tomto flagrantnom ohýbaní legislatívneho procesu ja teda neviem, že či toto už je tá nová politická kultúra, ak teda toto je ono, tak nám, prosím, teda dajte vedieť, drahá koalícia, že v akých parametroch sa pohybujeme, že, že čo to teda spĺňa, tá nová politická kultúra. Ale chcem upozorniť pri tejto príležitosti na včerajší text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, ja ich aj teda vymenujem, hej, aby sme vedeli, o akých organizáciách hovoríme: Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín Slovenska, Asociácia producentov v audiovízii, Otvorená platforma Otvorená kultúra!, týchto jedenásť organizácií pomenovalo vo svojom texte otvoreného dopisu presne to isté, čo pomenovala vo svojom vystúpení Zora Jaurová. Tak ja sa pýtam, že ani tieto organizácie nič nepochopili? Ani tieto profesionálky a títo profesionáli nič nevedia? Všetci sme tu na omyle, iba vlastne pán Michelko vie, že toto nie je žiaden katastrofický scenár? Básnická otázka. [19:44] Andrej Danko Poslankyňa Gažovičová. [19:44] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pekný večer všetkým. No ďakujem kolegyni Jaurovej, že nám to tak zhrnula a teda vďaka tomu, že zdá sa, že koalícia si všimla, že v tom extrémne rýchlom procese, v ktorom toto všetko chystali, asi sa tam našla nejaká chyba, tak sme sa teda znovu ocitli vo večernom druhom čítaní. A ja som si pri tom tak spomenula, keď teda tu hovoríme o tom procese, ja som absolventka magisterského a doktorandského štúdia verejnej politiky a tam vždy taká tá základná poučka, ktorú, ktorú nám vysvetľovali, sa týkala, že verejné politiky majú vznikať v nejakom teda cykle. Že v prvom rade sa má pomenovať ten spoločenský problém. Spoločnosť vždy má svoje problémy, ktoré treba riešiť, potom sa majú zadefinovať tie rôzne alternatívne riešenia, keď sa teda nejaký vyberie a implementuje, tak potom sa má vyhodnotiť. A tuto sa mi zdá, a už to odznelo od viacerých mojich kolegov vrátane Zory Jaurovej, že už v tom prvom kroku sme zlyhali, že, že čo vlastne je ten problém, ktorý tu riešime? Lebo naozaj tiež som počúvala, teda väčšinu, väčšinu tej rozpravy som tu bola a väčšinu toho času, čo som, sa mi podarilo teda pochopiť predovšetkým od predkladateľa Michelka, je, že jemu sa niektoré tie filmy nepáčia. No tak ako to ma mrzí a možno sa mu niektoré dokonca zdajú nie dosť či už národniarske, alebo tradičné, alebo dokonca, neviem, hoc aké prídavné meno si tam vložíme, akokoľvek, pokiaľ je ten problém ten, že tuto sa niekomu filmy nepáčia, no tak asi je už zle zadefinovaný vôbec prvý problém. A v celom tom procese vidíme, že sa len vytvárajú a vytvárajú ďalšie problémy. Vďaka. [19:44] Andrej Danko S reakciou poslankyňa Jaurová. [19:44] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom. Ja vlastne jak som to tu čítala celú tú ságu, tak, toho legislatívneho procesu, tak som si uvedomila, že z toho by bol aj celkom dobrý scenár k filmu, to by sme mohli požiadať aj v Audiovizuálnom fonde o podporu, možnože to bolo cieľom celého tohto procesu. Škoda, že odišiel pán Michelko, lebo naňho som chcela hlavne reagovať a chcela som vlastne povedať, že ja si to aj akože vlastne dosť vážim, že on tu aj tak celý čas sedel, aj včera, aj pani poslankyňa Laššáková, lebo my veľmi dobre vieme, ako tu povedal včera pán Michelko, že komu robia toho fackovacieho panáka a že tieto tzv. poslanecké návrhy sú len mimikry pre niečo, čo vzniklo na ministerstve kultúry a mne je to ako keby úprimne ľúto, že vlastne nejaká koaličná dynamika vás núti k tomu, sa k tomuto prepožičiavať. A pani ministerka tu tak prišla, otvorila druhé čítanie a už tu nie je a zase tu musíte sedieť vy. V každom prípade, pán Michelko hovoril, že my tu nejaké katastrofy kreslíme, no nikto nekreslí žiadne katastrofy, jediné, čo kreslíme, je tá legislatívna katastrofa, ale tú ste ako keby spôsobili vy. A ja mám niekedy pocit naozaj ako kolegyňa Kalmárová hovorila, že to je troška taká katastrofa zdravého rozumu a príčetnosti, že až takto sa dá ten legislatívny proces ohnúť. Ale naozaj by som chcela vedieť, keby to bola jediná vec, ktorú v tejto rozprave sa k nej dopracujeme, že prečo tento zákon vznikol, lebo to v tej rozprave nezaznelo, čo je jeho cieľom, na základe čoho vznikol v tejto podobe a prečo ste ho predložili takto. Ďakujem. [19:44] Andrej Danko Poslankyňa Števulová. [19:44] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [19:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, hneď v úvode ste spomenuli pani bývalú ministerku Laššákovú a ja musím povedať, že z môjho okolia nikto na ňu nemá dobré slovo. Naozaj ako my žijeme inde, nie v Prešove, ale pani Laššáková hneď po voľbách podpísala milióny z eurofondov, ministerstvo rozdalo viac ako 42 miliónov a dostali to firmy, ktoré s kultúrou ani nemali čo spoločné. Pani ministerka rozdala naozaj peniaze po voľbách, kedy sa koncipovala nová vláda a naozaj moje okolie to veľmi dobre vie, veľmi dobre to vie, takže to je jedna z tých vecí. Ale vy ste tu hovorili naozaj, že niekto tu rokoval s producentami a počuli ste pred chvíľou, že ak nebudeme dobrí a budeme rokovať, tak sú metódy na to, aby ste, aby sme stíchli, aby sme, aby nám zobrali slovo, aby sme naozaj nerozprávali o tom, čo tu ide urobiť SNS s týmto zákonom. Je to, je to veľká hanba, že naozaj v demokratickej krajine, za akú sa Slovensko považuje, tu takto sa valcujú slobodné, naozaj slobodné inštitúcie, ktoré by mali rozdávať peniaze nie podľa toho, či sa niekomu páči film Sviňa, alebo či sa niekomu páči film Únos, ale podľa toho, či ten film má nejaký prínos, alebo či tá nejaká filmografia bude, bude mať niečo, čo prinesie pre Slovensko naozaj úspech a prinesie takú tú prezentáciu. Slovenská národná strana aj týmto zákonom a týmito, týmto chaosom, ktorý tu vytvára, len ukazuje, že im nezáleží na tom, aby tu bola sloboda, aby naozaj tvorili slobodní umelci. Oni chcú, aby to bolo tak, ako chce SNS. [19:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kleinert. [19:55] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za ten súhrn. Ja by som ťa chcela ešte, Zuzi, doplniť, že pán Michelko nám tu častokrát hovorí, ako my tu maľujeme katastrofické scenáre a SNS to tak nemyslí a to tak nebude, ale veď akože pozrime sa na to, že spakruky využili zákon o múzeách a galériách a teraz je vonku výberové konanie na riaditeľa alebo riaditeľku Bibiany. Už vidíme, že sa nikto tam nechystá urobiť verejné vypočutie, čiže nejaká, nejaký argument malými obcami bola iba naozaj trápna zásterka. Deväť dní je na tú výzvu, na prípravu celej koncepcie, z toho minimálne dva dni, čo som to len ja sledovala, nefungoval web ministerstva kultúry, kam sa mali tí, tí uchádzači vlastne obrátiť a zistiť si informácie. Proste je to celé akože okamžite zneužité, takže my si tu máme myslieť, že niečo nedopadne tak ako vždy, keď to robí strana Slovenská národná strana? To bude úplne jasne takto. A chcem povedať iba, že neviem, či si robíte trhací kalendár z vášho programového vyhlásenia vlády, alebo to máte ako vyrovnanie nôh stola alebo čo, ale každopádne ho porušujete. Už druhá veta v rámci kultúry hovorí, že citujem: "Pri príprave a uskutočnení systémových zmien a opatrení budeme pokračovať v dialógu s kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy, relevantnými subjektami verejného a súkromného sektora." Pred chvíľou vám tu pani Števulová čítala jedenásť asociácií, ktoré sa združili, ktoré museli nechať všetko tak, pretože potrebovali okamžite, lebo tuto to okamžite zrazu prišlo niečo od pána Farkašovského, tak potrebovali vám dať stanovisko a s tým dôrazne nesúhlasia. Tak ak chcete napĺňať vaše programové vyhlásenie vlády, tak sakra už, prosím vás, to začnite aj robiť! Ďakujem. (Potlesk.) [19:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Jaurová. [19:57] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja iba tiež pre záznam podotýkam, že my sa tu rozprávame o nejakom zákone, jeho predkladatelia tu nie sú. Rozprávame sa hlavne o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ten tu tiež nie je, že vlastne prečo tí ľudia predkladajú tie zákony do Národnej rady, keď potom vlastne ešte aj pani ministerka, čo znovu otvorila rozpravu, tu nie je. Ale teda vrátim sa ku kolegyni Števulovej a podľa mňa je veľmi dôležité, že si prečítala aj, aj túto, tento list, lebo ho podpísali naozaj všetky relevantné asociácie, ktoré v audiovízii existujú. To sú všetci tí ľudia, pre ktorých existuje Audiovizuálny fond. A teraz vlastne sa tu deje niečo podobné ako v tej debate o FPU, ale tu je to ešte vypuklejšie, že my sa tu rozprávame o nejakom zákone pre nejaký sektor a celý ten sektor naprieč všetkými profesiami hovorí, že to nechce, že proste nechce ten zákon, že to je niečo, čo im škodí, čo im nerobí dobre. A teraz ja sa pýtam, že čomu to teda má slúžiť, že čomu to má pomôcť? Čo, čo to má zlepšiť? A keďže na toto nedostávam odpovede, tak sa ich snažím tak čítať medzi riadkami, to ma učili v škole a vlastne jediné, čo som počula, je, že aby sa netočili filmy vlastne o vás, že aby sa netočili také filmy ako Únos a Sviňa, čo teda podľa mňa sa tu tieto filmy zbytočne propagujú. A to si myslím, že je málo na to, aby sme urobili takýto legislatívny podvod, lebo nič iné to nie je. Ďakujem. (Potlesk.) [19:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [19:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ďakujem kolegyni Števulovej, že nám tu prečítala ten list. Keď som to počúvala, celý ten zoznam vlastne subjektov, ktoré sú pod ním podpísané, tak som sa naozaj pýtala, že kto vlastne tento návrh podporuje, pre koho je robený, z akého dôvodu, pretože to by mal byť základný účel každej legislatívy, že teda chceme pomáhať nejakému sektoru. A tu celý sektor vlastne sa voči tomu vyhradzuje, nesúhlasia s tým. Tak ja naozaj neviem, aj sme sa to tu viacerí pýtali, že čo je účelom tohto zákona, prečo je robený. No ja niekedy mám fakt pocit, že toto je už také absurdné, že tu musí byť skrytá kamera. Normálne, že kde je tu tá skrytá kamera. Tak sa tak obzerám, ale neviem. Lebo to už sa nedá normálne vydržať. Ja už neviem na to nachádzať ani slová. Kde je tá skrytá kamera? Kedy toto skončí? (Potlesk.) [19:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Je 20.00 h, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A v zmysle programu zajtra pokračujeme o deviatej termínovaným bodom. (Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)